Prvé príkrmy: ako, kedy a čím začať?

Medvedíková kašička: špaldové vločky, jahody a banán

Občas k tomuto treba pridať i kvapku-dve extra panenského olivového oleja, aby z toho vznikla hladká kaša. Po uvarení roztlačíme alebo rozmixujeme.

Vždy treba dať prednosť domácim čerstvým výrobkom, ktoré sú nestriekané chemickými látkami. Keď sa do jedálneho lístka uvedie dostatočný počet potravín, ktoré môžeme kombinovať, zavádzame mäso (kuracie, morčacie, teľacie a mladé hovädzie) a žĺtok (bielok sa ponúka neskoršie až v 10. mesiaci). Rybu ponúkame už keď sa dieťa zoznámi s mäsom. Mliečne výrobky, ako sú: jogurt, kyslé mlieko, svieži syr a smotana, sa zavádzajú od 9. do 10. mesiaca života. Dôležité je spomenúť, že sa každá nová potravina zavádza tri dni, aby sme počas tých dní dieťa sledovali a uvideli, či sa neprejaví nejaká reakcia na tú potravinu.“

Ktoré znaky poukazujú na to, že je dieťa na nejakú potravinu alergické?

„Najprv sú to kŕče v žalúdku, hnačka, zvracanie a kožná vyrážka. Ak sa jeden z týchto javov zjaví, treba s tou potravinou na určitý čas prestať.“

Čo by dieťa do prvého roka života nemalo konzumovať?

„Dieťa do prvého roka ešte stále nemá fyziologicky vyvinuté obličky a pečeň. Preto sa treba vyhýbať soli a cukru, s tým musíme byť veľmi opatrní. Med sa dieťaťu dáva od prvého roka, to preto, lebo môže obsahovať sporulujúcu baktériu Clostrudium botulinum, ktorá vplýva na nervový systém dieťaťa. Kravské mlieko je zase potenciálny alergén a nepotrebné je, ak matka dojčí svoje dieťa. Jediné mäso, ktoré sa dieťaťu do roka nedáva, je bravčové mäso.“

Ktoré kašičky pre bábätká odporúčate?

„Určite prednosť treba dať domácim kašičkám, ktoré si pripravujeme, teda varíme sami. Lebo viete, čo do nich vkladáte. S kúpnymi kašičkami treba byť obozretný, lebo sa často v nich nachádza soľ, cukor a iné prísady, ktoré sa neodporúčajú do prvého roka dieťaťa.“

Foto: z archívu spolubesedníčky

Recept pre najmenších: špaldové vločky, slivka, škorica, čučoriedky a banán

V ý z v a

Pozývame vás na Medzinárodný festival klobás Klobásafest 2021, ktorý bude v Petrovci 24. júla 2021. Zúčastniť sa môžete ako člen súťažiaceho tímu, ako predajca vlastných výrobkov alebo ako návštevník.

Záujemcovia o súťaž vo výrobe najlepšej čerstvej klobásy sa môžu ohlásiť v Miestnom spoločenstve Báčsky Petrovec osobne alebo zavolať na tel. číslo: +381(0)21/780-032, kde dostanú všetky bližšie informácie.

upražených klobás od súťažiacich tímov 12.30 − Vystúpenie tanečnej skupiny 13.00 − Súťaž vo výrobe masla tradičným spôsobom 13.30 − Vystúpenie speváckej skupiny 14.00 − Losovanie výhercov na tombole 14.30 − Udeľovanie diplomov a ocenení 16.00 − Ľudová veselica 18.00 − Koniec programu

Program 10.00 − Vystúpenie hudobnej skupiny Maks 10.30 − Prezentácia a rozmiestnenie tímov k stolom 11.00 − Slávnostné otvorenie Klobásafestu 2021 12.00 − Predaj lístkov tomboly – hodnotné odmeny 12.30 − Odber vzoriek

VÝROČNÁ SCHôDZA ASOCIÁCIe SlOVeNSkÝCH SpOlkOV žIeN Rok 2021 sa nesie v znamení jubileí

Olinka Glóziková-Jonášová

Výročná schôdza Asociácie slovenských spolkov žien sa uskutočnila v sobotu 26. júna v sieni cirkevného zboru v Hajdušici za prítomnosti predstaviteliek 17 spolkov žien vo Vojvodine. Momentálne je vo Vojvodine aktívnych 20 spolkov, ktoré sú zároveň aj členmi asociácie.

Na úvod prítomných privítala Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, a Rozália Hudecová, členka Dozornej rady ASSŽ. Slova sa ujala aj Mariška Spasovská, predsedníčka Spolku žien v Hajdušici.

Mária Gašparovská, tajomníčka ASSŽ, podala správu o činnosti v roku 2020, z ktorej skrátka vyznelo, že v roku za nami ASSŽ bola takmer bez aktivít. I keď si na zasadnutí Správnej a Dozornej rady z dňa 5. februára 2020 naplánovali dosť toho, z dôvodu vyhlásenia mimoriadneho stavu v celej krajine (v marci 2020) žiadne aktivity neboli usporiadané až do jesene. Avšak ako podotkla Gašparovská, zasadnutia rád v roku 2020 usporiadali až trikrát. Keďže vlani vystali aj Slovenské národné slávnosti, neuskutočnila sa ani tradičná prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ, ani jarmok ručných prác.

Jediná aktivita v minulom koronavírusovom roku bola edukačná dielňa. „Edukácia žien z rôznych častí Vojvodiny, o tom, ako možno používať kukuricu vo výžive ľudí a ako možno spracovať šúpolie na rôzne účely, hlavne na výrobu suvenírov a ozdobných predmetov, sa uskutočnila v októbri. Síce nie tak, ako bola pôvodne zaplánovaná. Vzhľadom na epidemiologickú situáciu dielňa prebiehala na troch miestach, a to v Báčke v Hložanoch, v Srieme v Starej Pazove a v Banáte v Padine. Dielňa nielenže rozšírila vedomosti prítomných o kukurici ako veľmi dobrej, zdravej a výživnej zložke vo výžive, ale dala krídla i fantáziu vo výrobe všelijakých predmetov, kvetov, suvenírov,“ vysvetlila Gašparovská a dodala: „Dielňa na všetkých troch punktoch bola zaujímavá, podnecujúca nové možnosti využitia kukurice tak vo výžive, ako aj vo výrobe ručných prác, kde je využitý prírodný materiál, čo je nadovšetko vítané.“

Okrem iného vyznelo, že na stretnutiach ASSŽ hovorili aj o jubilejnom roku. „V tomto roku ASSŽ oslavuje 15 rokov činnosti, a tak sa hovorilo o možnosti vydať knihu, aby každý spolok poskytol text a niekoľko fotografií o činnosti, ktoré sú pre konkrétny spolok dôležité. Veríme, že sa to uskutoční na budúci rok,“ informovala tajomníčka a správu o minuloročnej činnosti uzavrela s poznámkou,

že aktivít bolo málo, stretnutí ešte menej, a v roku 2020 vystal aj spoločný výlet. Finančnú správu stručne podala Katarína Zorňanová, pokladníčka ASSŽ. Plán práce a finančný plán na tento rok na záver podala predsedníčka

Spoločná fotografia pred kostolom

Miškovicová. Na tento rok si naplánovali iba tie bežné aktivity, keďže je už polovica roka za nami. Z tých bežných aktivít usporiadajú prezentáciu kníh slovenských dolnozemských autoriek počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci. Zahrnuté budú dva

Navštívili aj matičný etnodom

roky, keďže sa vlani prezentácia neuskutočnila.

Okrem toho predsedníčka ozrejmila, že sú im v tomto roku schválené dva projekty. Jeden zo strany Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správy a národnostné menšiny

– národnostné spoločenstvá na realizáciu projektu Vypracovanie čepcov, resp. prikrývky hlavy v Kysáči. Druhý projekt im schválil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a to na usporiadanie edukačnej dielne o použití pšenice v domácnosti (príprava typických pšeničných jedál), ale aj o výrobe suvenírov z pšeničnej slamy. Táto dielňa sa uskutoční v Báčskom Petrovci a termín konania oboch je stanovený na jeseň. To, čo je dôležité spomenúť, je skutočnosť, že je tento rok až pre tri slovenské spolky žien vo Vojvodine jubilejný. Členky ženských spolkov v Báčskom Petrovci, Kysáči a Starej Pazove oslavujú 100 rokov od založenia. Keď ide o 15. výročie Asociácie slovenských spolkov žien, ktoré si tiež pripomíname v tomto roku, oslava sa uskutoční na budúci rok, a to vydaním monogra-

Výročného zhromaždenia sa zúčastnili predstaviteľky 17 spolkov žien

fie a spoločným programom. V tomto roku si toto výročie budú pripomínať iba v rámci bežných aktivít.

Na záver nášho rozhovoru predsedníčka uviedla, že ASSŽ má dve nové členky dozornej rady, a to Máriu Čemanovú z Kysáča a Annu Petrášovú zo Selenče, namiesto doterajších členiek Kataríny Ušiakovej zo Silbaša a Nataše Rojkovej

Správu o minuloročnej činnosti podala Mária Gašparovská, tajomníčka ASSŽ

z Lugu. Členky asociácie si naplánovali aj spoločný výlet na Petrovaradínsku pevnosť, ako aj obchôdzku historických pamiatok Sriemskych Karloviec. Po zasadnutí prítomné členky navštívili nový hajdušický kostol a matičný etnodom a mali aj pohostenie v Slovenskom dome.

Foto: Vladimír Hudec

OLTÁRNY KRÚŽOK ŽIEN CZ KOVAČICA Jednodňový výlet vo Vršci

Olinka Glóziková-Jonášová

Dvadsať členiek Oltárneho krúžku žien CZ Kovačica v sobotu 26. júna pobudlo na jednodňovom výlete vo Vršci, informovala členka Alžbeta Hrková, kým výlet zorganizovala členka Zuzana Brtková. Okrem vlaňajška členky spomenutého Oltárneho krúžku každoročne odchádzajú na jednodňový výlet a doposiaľ navštívili Srebrno jezero, Palić, Sriemske Karlovce a iné. Naposledy navštívili Vršac, kde si pozreli pamätihodnosti, ako aj atrakcie tejto juhobanátskej obce.

Navštívili pravoslávny Kostol sv. otca Nikolaja, starú lekáreň z roku 1783 a Národné múzeum, ktoré patrí medzi najstaršie vo Vojvodine. Nevystala ani obchôdzka Vršackého brehu a Vršackých jazier. Vršcom ich sprevádzala Kovačičanka žijúca vo Vršci Alžbeta Cicková-Benková. Za jej krásne, nezištné a milé uvítanie a sprevádzanie mestom sú jej členky povďačné, a ako hovoria, po krásnom spoločnom obede si domov priniesli prekrásne dojmy. Dúfajú, že sa čoskoro opäť vyberú na podobný výlet. Najbližšie však plánujú usporiadať kamarátenie aj pre členky, ktoré už nemôžu cestovať, v tzv. Hájičku

Členky Oltárneho krúžku žien na jednodňovom výlete vo Vršci

v Kovačici.

Oltárny krúžok pôsobí pod vedením Márie Sklenárovej a v tomto roku oslavuje 10 rokov činnosti. Oslavu usporiadajú skromne a v kruhu členiek. Foto: zo súkromného archívu A. Hrkovej

Na doplnenie

V príspevku Verne slúžiť Hospodinu! (zverejnenom v Hlase ľudu číslo 24 z 12. júna 2021 na strane 10) pri napočítaní doterajších seniorov sriemskych nedopatrením vystalo meno PaedDr. ThDr. Jána Valenta, PhD., vtedy farára boľovského (seniorom Sriemskeho seniorátu bol v rokoch 1973 – 1984), neskôr biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku (1996 – 2002).

Prosíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili, a zároveň sa ospravedlňujeme za nedopatrenie.

Redakcia

Z KOREŠPONDENCIE ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (1) Listy Terézii Vansovej

Miroslav a Ožvátová

Vmáji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Základnou myšlienkou je pokračovať v ovzduší ženskej emancipácie a spomenúť si na jej nositeľky v slovenskom prostredí. V tom kontexte uverejníme niektoré listy popredných žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec. Cieľom je pocítiť atmosféru danej doby, položenie a úsilie žien stať sa viditeľnejšími. Nie sú to listy na uvoľnenie a tzv. ľahké čítanie. Sú to listy, ktoré sa zaoberajú vážnymi otázkami.

Ako začiatok ženského hnutia na Slovensku sa najčastejšie pokladá vznik spolku slovenských žien Živena v roku 1869, ktorého cieľom bolo vzdelávanie slovenských žien. Spolok zohral významnú úlohu najmä po zatvorení Matice slovenskej a slovenských gymnázií. Na šírenie osvety a vzdelania medzi slovenskými ženami slúžili Almanach Živeny (od 1872), prvý ženský časopis Dennica (od 1898) a Letopisy Živeny (od 1896). Dennica prestala vychádzať v roku 1909 a bolo potrebné, aby sa našiel nový priestor pre realistickú literatúru, literárnu kritiku a ženské hnutie. V období, keď predsedníčkou spolku bola Elena Maróthy-Šoltésová, začala Živena vydávať vlastný literárny a spolkový časopis Živena. Vychádzal od roku 1910. Aktivistky Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov prispievali do Živeny, a tak informovali Slovensko o dolnozemskom prostredí.

Turč. Sv. Martin 7. 3. 1886

Priateľka moja drahá, dobrá!

Veru-veru primnoho sme si trôfali, keď sme mysleli, že cestou pôžičiek vstave budeme zaopatriť Socháňovi [1] k študovaniu potrebné peniaze! Lebo vôbec žiadnu, alebo zápornú odpoveď dostali sme od tých, na ktorých sme sa v tej veci obrátili. Jedine Ján Benedikty, [2] učiteľ zo Stohár v Novohrade, poslal mu 50 zl. r. č., urobil to s dojemnou ochotou ten dobrý, starý báťa, a ľúto mu je, že viac dať nemôže. Nuž, ale čo? – I tie si on sám najprv vypožičať musel na vyšší percent, ako na aký ich potom Socháňovi dal. Nuž, keď to človek vidí, nech sa páči potom ďalej pýtať od ľudí! Je všade nesmierna núdza o groš, neviem, kam to až prídeme. Nepožehnanie zaľahlo na našu vlasť. Nuž nedivím sa teda, že Tebe tiež tak nedarí sa dostať voľačo pre Socháňa. Ja viem, že si Ty všetku možnú ochotu vynaložila, o tom ani zďaleka nepochybujem. Nám tiež zápornú odpoveď dali i takí, o ktorých sme takmer naisto predpokladali, že nás neoslyšia. Nuž k tým päťdesiatim zlatým od báťu Benediktyho prišlo 10 zl. od Teba a potom sme ešte my dali 40 zl. a poslali sme mu teda 100 zl. rovným počtom, aby si tie didaktrá [3] povyplácal. Čo si teraz ďalej s ním počneme, nevieme ešte, my mu tiež nevládzeme dávať, bude to dosť krušno s ním, ak sa Pán Boh nepostará o neho akýmsi nepredvídaným spôsobom. Bude sa musieť sám schápať k voľačomu.

Za srdečné slová, ktorými zmienila si sa o mojej práci „Umierajúce dieťa“, [4] Ti tiež tak srdečne ďakujem. Kým som tú prácu písala, každé slovo v nej skropila som slzami, nie div teda, že ona zase slzy vyludzuje. No, ako vidíš z prvého čísla „Pohľadov“, od Vajanského dostalo sa mi zato hodnej dôtky. [5] Ja uznám, že on zo stanoviska svojho môže mať pravdu, no ja brala som to zo stanoviska iného. Ja nechcela som podať vysoké umelecké dielo; ja vylíčila som bôľ materinský pri odumieraní dieťaťa, živý a žeravý, aký je vskutku, nie umelecky zmiernený; a na jediný možný východ z takéhoto bôľu som poukázala: na útechu totižto, ktorú jedinú pravú poskytuje nám naša viera kresťansko-náboženská. Lebo akokoľvek vytýka Vajanský dielcu, že len city vzbúri, a útechu neposkytuje, ja tomu neverím. Veď posledné tri dátumy sú výlučne úteche venované, tie už viac nebúria city, ale tíšia dušu, pomaly, neviditeľne, ale myslím, že predsa na pocítenie lejú balzam do rany. Mne aspoň presvitala útecha, keď som ich písala, nemožné je teda, žeby sa i im nebola zdelila. Vajanský len trochu privysokú mieru priložil k mojej skromnej, pre ženský almanach písanej práci. No ale posúdenie máme vždy vďačne prijať, lebo vcelku nám je to predsa na úžitok, vlastne našim budúcim prácam (akže ešte ozaj vystanú z nás nejaké!).

Hovoríš, že praješ si, aby sme vždy v dobrej zhode pracovali na našej spisbe. Ja si toho tiež prajem, však aj pevne verím, že tak bude. Medzi nami sotva kedy vyskytne sa nezhoda. Len keby dal Pán Boh, žeby sa nás viacej zišlo k tomu dielu!

Čo tyče sa toho „Kalendára pre hospodyne“ [6], aký by Živena vydávala, si praješ, by som ja celkom súhlasila s Tebou. Keďže časopis naše ženské záujmy pestujúci nemôžeme mať, nuž vskutku ozaj aspoň na dáky dobrý kalendár by sme sa mali zozbierať, na taký, ktorý bol by nám vskutku užitočnou, cennou knihou. Myslím, že by to i nášmu obecenstvu, menovite ženskému, vítané bolo. Teda vyvar to ďalej, ja súhlasím. Na praktickú jeho stránku by sa hlavná bedlivosť mala vynaložiť, však i zábavná časť v ňom mala byť zastúpená, aby i toho spôsobu požiadavkám

vyhovel. Myslím, že citlivý nedostatok u nás by zaplnil, a tak by sa teda dobre mohol ujať. Veď v našej spisbe pre nás, Slovenky, skutočne ničím je nie postarané, ani jedinej knihy nemáme, ktorá by naše záujmy reprezentovala a vôbec našim náklonnostiam zodpovedala. Lebo k. p. i náš „Almanach Živeny“ [7], minulého roku vydaný, ač je, chvalabohu, sám v sebe knihou dobrou, predsa nie je rázu takého, ktorý by zvláštnejším spôsobom zodpovedal požiadavkám a náklonnostiam duševným ženského sveta. Bližšie a podrobnejšie zájsť na naše záujmy, s tým u nás ešte nik nestačil sa zaoberať, a sotva sa to aj stane dotiaľ, kým samy ženy neschápeme sa k činu (t. j. k činu s perom, z ktorého potom i na skutočný život blahodarné účinky vyplynúť majú). Nuž, takže sa pomaly pripravujme – keď aj nie mnoho, aspoň voľačo vyvedieme! I v tej Živene odkedy už sľubujeme vydávanie kníh, a len nám to akosi nikam nejde! Mimo toho „Almanachu“ sa s ničím nevieme preukázať. Mrzí ma to náramne. A tomu je zasa len naša slovenská hmotná bieda na príčine. Keby sme našich spisovateľov lepšie mohli odmieňať, by sa oni nehatenejšie mohli oddať spisovateľskej činnosti, skrze čo vybraté by bolo i na koľkosti, i na jakovosti našich pôvodných spisobných diel, lebo mnohý terajší diletant stal by sa skutočne povolaným spisovateľom. No, ale darmo je tu mudrovať — do akých pomerov sme postavení, s takými musíme účtovať. Aždaj voľakedy svitnú nám lepšie časy!

Že sa strojíš zavítať k nám do Martina, ma srdečne teší, lenže si zostávaj v slove! A vyber sa nadlhšie, lebo počas slávnostných dní nikdy nedá sa pohodlne besedovať s priateľmi, to sú dni radostné síce, ale aj nepokojné, chvatuplné.

[1] Socháňovi – Pavel Socháň (1862 – 1941), slovenský spisovateľ, písal divadelné hry, pracoval neskôr najmä v národopise. V čase, keď ho spomína Šoltésová, študoval maliarstvo v Mníchove. [2] Ján Benedikty – národne uvedomelý učiteľ v Dolných Strhároch (1816 – 1898) [3] didaktrá (z gr.) – didakter, didaktrum, školné [4] o mojej práci „Umierajúce dieťa“ – vyšla v almanachu „Živena“ II, 1885, str. 197 – 229, s podtitulom „Úryvky z matkinho denníka“ [5] od Vajanského dostalo sa mi zato hodnej dôtky – Vajanský v „Slovenských pohľadoch“ VI, 1886, str. 24, vyčítal

Šoltésovej práci prílišnú citlivosť: „Živosť a bezprostrednosť citu bije až prílišne do očú – a nie je zmiernené umeleckým prepracovaním. – Naviesť na dušu až temer fyzický bôľ nie je úloha umenia. I s bôľom musí umelec sporiť – no, že nesporí s ním matka, je pochopiteľné. So spisovateľkou sa ale ináč zhovárame... estetické dielo musí i oblažiť, potešiť a povzniesť. Smrť sama nemá ani oblaženia, ani potechy, ani povznesenia.“ [6] „Kalendára pre hospodyne“ – nevyšiel tlačou [7] „Almanach Živeny“… predsa nie je rázu takého, ktorý by zvláštnejším spôsobom zodpovedal požiadavkám a náklonnostiam duševným ženského sveta – obidva almanachy „Živena“ (1874 a 1885) boli zredigované Ambrom

Pietrom a chápali sa ako celonárodné kultúrne podujatie. Tak v druhom ročníku zo žien mali príspevky Vansová a Šoltésová, ináč tam prispeli Vajanský, Hviezdoslav, Čakovský (pseudonym), Jakub Grajchman, Štefan Koreň,

Gustáv Kordoš, Andrej Seberiny, Ján A. Wagner a Ján Vlkolinský.

Elena Maróthy-Šoltésová (* 1855 Krupina — † 1939 Martin) je autorka prózy zaraďovaná medzi autorov tzv. prvej vlny realizmu alebo „ideálneho realizmu“. Pôsobila tiež ako publicistka a redaktorka. Po celý svoj život sa v rámci dobových možností angažovala v ženskom hnutí. Zdôrazňovala potrebu vzdelania žien a ich miesto v národnom hnutí – tieto myšlienky našli uplatnenie aj v jej dielach. Angažovala sa v spolku slovenských žien Živena, od roku 1894 do roku 1927 bola jeho predsedníčkou. Redigovala aj almanachy a rovnomenný časopis, ktoré spolok vydával. Okrem toho prejavovala pozoruhodne presné a jasnozrivé názory na dobovú slovenskú literatúru a autorov. Poskytla napríklad výraznú oporu B. S. Timrave, keď sa v dobových polemikách zastala jej prozaických prác a vyzdvihovala ich kvality. Jej názory na literatúru prezentujú dve knihy – Korešpondencia Timravy a Šoltésovej (1952) a Pohľady na literatúru (1958). Elena Maróthy-Šoltésová Terézia Vansová (* 1857 Zvolenská Slatina — † 1942 Banská Bystric a) bola spisovateľka, redaktorka prvého slovenského časopisu pre ženy Dennica, poetka, dramatička, prekladateľka, dialektologička, organizátorka kultúrneho života. Je predstaviteľka prvej vlny slovenského literárneho realizmu a pričinila sa o rozvoj novelistickej a románovej tvorby. Terézia Vansová

Zdroj a foto: Zlatý fond denníka SME

Vítame prázdniny

Konečne prišli prázdniny, tie letné, dlhé a dlho očakávané. Všetky deti sa im tešia a plánujú, ako tráviť chvíle školského voľna. Niekto už má konkrétne plány, kam bude cestovať s rodinou, priateľmi. Iní zasa ešte rozmýšľajú, kam sa vyberú. Horúci koniec školského roka už mnohých láka k moru, alebo niekam inam k vode. Prázdniny sú voľno, ktoré treba naplno využiť a venovať sa tomu, čo vás zaujíma. Okrem cestovania si nájdete čas aj na návštevy starých rodičov, kamarátov. Aj na hru s priateľmi a trávenie krásnych spoločných chvíľ vo veselej a šantivej nálade, veď to k letu a prázdninám aj patrí. Preto hurá, prázdniny!

A rozbehnite sa vzletne do náruče ich krásnych chvíľ!

Katuša Darko Kratica, 1. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Martina Agarská, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Stanislav Marušník, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Martina Sklabinská, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Tibor Martuliak, 2. a, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Motýle

Deň motýľov je 28. mája. V ten deň som v televízii pozerala zaujímavú reportáž o motýľoch. Motýle sú najkrajší hmyz na svete. Majú krídla vo všelijakých pestrých farbách. Delia sa na nočné a denné. Život motýľov je plný premien. Najprv sa z vajíčka narodí húsenica, ktorá sa časom zmení na kuklu. Z kukly sa potom vyvinie motýľ.

Aňa Ľauková, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Michaela Melichová, škôlkarka, Kulpín

Ivona Petrášová, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Maja Smišeková, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Tea Kuštrová, škôlkarka, Kulpín

pixabay.com

S NATAŠOU LABÁTOVOU Z KULPÍNA Vynikajúce torty a slané zákusky

Andrea Stanivuková

Milovníci varenia, pečenia a miesenia, pozor! Mladá, šikovná Kulpínčanka Nataša Labátová (28) prednedávnom otvorila svoju vlastnú kuchyňu a pomenovala ju Dve kiflice. Vo svojom kútiku pripravuje vynikajúce dobroty. Ručne zdobené domáce koláčiky či torty, alebo všelijaké slané zákusky nikdy nemôžu byť nesprávnou voľbou. Či už chcete niekoho obdariť, alebo máte narodeniny či akékoľvek oslavy a nechce sa vám piecť, namiesto vás to urobí Nataša a ešte vám objednávku doručí aj na adresu.

Prečo a ako ste sa rozhodli pre tento biznis?

„Celý nápad s pečením sa zrodil v mojej vlastnej kuchyni v decembri 2020 len tak náhodou, keď ma moja známa oslovila, či by som jej mohla pripraviť slané zákusky pre 40 ľudí. Bolo mi cťou a dala som sa do toho.

Slané dobroty

Keďže toho bolo veľa, pomohla mi aj moja mama. Kým som tieto dobroty pripravovala, napadlo mi, prečo by som si nezaložila vlastný biznis. Môžem povedať, že ma aj táto situácia s koronavírusom ovplyvnila a mala som viac času na rozrábanie tejto záľuby, ale aj profesie. Skončila som kuchársku školu v Novom Sade a tam som získala osožné vedomosti, ktoré teraz v praxi uplatňujem.“

Prečo názov Dve kiflice?

„Tento názov nevznikol náhodou. Dve kiflice sme vlastne moja mama a ja. Keď som ja zaujatá alebo keď máme veľmi veľa objednávok, mojou pravou rukou je kto iný, ak nie moja mama, ktorá sa každodenne zobúdza s novými ideami pre náš spoločný biznis. Snažíme sa byť kreatívne a pripraviť niečo originálne.“

Čo vám táto práca prináša?

„Je to rozhodne práca, z ktorej sa dokážem uživiť a ktorá ma nielen baví, ale aj napĺňa. Svoju prácu zbožňujem a užívam si každý jeden deň, keď sa venujem podnikaniu, samozrejme, s mojou mamou. Je to vzrušujúce sledovať rast toho biznisu a vidieť, ako sa všetka tá tvrdá práca opláca. Ešte krajšie na tom je, že je to práca, ktorá ma inšpiruje, a keď ju robím pre komunitu ľudí, ktorá ma podporuje. Toto všetko sa deje vďaka zákazníkom, ktorí sú so mnou každý deň, a keď sa mi dostane pozitívna spätná väzba, srdce mi je plné. Je to aj motivácia pokračovať v tom ďalej, bez prekážky, či je noc, alebo deň. Jednoducho povedané – interakcia so zákazníkmi je na prvom mieste. Užívam si, keď sa ľudia zaujímajú o moje slané dobroty, ako sú: croissanty, plnené rožky, slané torty, plnené košíky, slané rolády, minipizze, minisendviče, tradičné kífliky, guľky so sezamom, minigyrosy, škvarkové pagáčiky, rolády s tortillou a iné. Tu by som podotkla, že pripravujeme jedlo aj pre vegánov a bezlepkové zákusky. Zavedený máme aj pôstny program. Torty, o ktoré je veľký záujem, sú tiež mojou záľubou. Ľudia sa ma pýtajú aj na ingrediencie, ktoré používam, a v dohovore s nimi vytváram dekoráciu. Teším sa, že aj moje výrobky vedia ľuďom vyčariť úsmev na tvári, napríklad keď niekto ako darček dostane moju tortu.“

Ako seba vidíš v budúcnosti?

„Túžim mať svoj vlastný catering podnik, ale na toto budem potrebovať viac času, aby sa to stalo skutočnosťou. Druhou žiadosťou, ktorá je už na ceste, je môj vlastný YouTube kanál, kde budem predstavovať svoju tvorbu, s cieľom pobaviť sa a predstaviť sa širšej verejnosti. Keďže už svoju facebookovú a instagramovú stránku mám, ktorá sa volá Dve kiflice, tak ma tu záujemcovia vždy môžu osloviť a ja im s radosťou odpoviem na každú otázku. Nechýbajú tu ani praktické rady, tipy a nápady, ktoré poskytujem v komunikácii so zákazníkmi.“

V rozhovore s Natašou sme zistili, že podstatou jej filozofie je, že sa nestará o iných, ale robí si svoju prácu najlepšie, ako vie, bezprostredne a s veľkou láskou, lebo jej kuchynka je pre ňu obrovskou srdcovou záležitosťou. Každý jeden výrobok, ktorý sa nájde v jej rukách, má vlastnú pečať. Nataša je skvelým príkladom toho, že ak máš

Kuchárka Nataša Labátová z Kulpína

záľubu, ktorej dokážeš obetovať dostatok času a energie, môžeš to dotiahnuť naozaj ďaleko. Foto: z archívu spolubesedníčky

Pohárové dezerty Nádherná torta s fondánovou dekoráciou