Hlas ludu 28/2019 by NVU Hlas ľudu

Exit 2019: Rekordná návštevnosť Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 13. 7. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4863/



Z obsahu

13. 7. 2019 | 28 /4863/

Pod rozkošatenými lipami v Lugu v sobotu 6. júla prebiehalo už tradičné 5. podujatie V lipovom sládku a medovom chládku, na ktorom svoje tanečné vlohy preukázali aj tanečníci tanečnej skupiny Hájiček. A. Horvátová

Okrem troch kostolov, dominantou Bajše dlho bola aj budova niekdajšieho kaštieľa rodiny Zakovej. Sú to už takmer dve desaťročia, ako ju spustošil požiar. Odvtedy ju opantala burina a nezáujem; sú však náznaky jej revitalizácie... Kiež by nezostalo iba pri nich. J. Bartoš

Uzávierka čísla: 10. 7. 2019

Rok 2019 je veľmi špecifický, a to hlavne kvôli počasiu. Na území Kovačickej obce už koncom júna začali žatevné práce. Doteraz je žatva pšenice uskutočnená na viac ako polovici plôch. A. Chalupová

Dvanásty medzinárodný umelecký tábor v Krčedíne prebiehal v dňoch 4. až 7. júla v dome rodiny Jakšićovej. Počas viacdňového trvania tábora na svahoch Fruškej hory, v pokojnom rurálnom prostredí, nové diela vytvorilo vyše 60 maliarov a sochárov. Účastníci tohto významného básnicko-výtvarného a hudobného podujatia boli z mnohých krajín sveta. A. Lešťanová

V dnešnej dobe kúpa novej mechanizácie či strojov nie je úplne jednoduchá záležitosť, najmä pre nedostatok finančných prostriedkov. Ministerstvo pôdohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva – Správa pre poľnohospodárske platby vyhlásilo verejnú výzvu na uplatnenie práva na stimuly na nákup nových strojov a zariadení na zlepšenie prvovýroby rastlinných plodín v roku 2019. Súbeh je otvorený do 30. augusta. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

o železnou pravidelnosťou striedali sa obdobia plné udalostí, podujatí, stretnutí, ktoré bolo treba zaznamenať v médiách, a obdobia, keď sa vďaka prázdninám a dovolenkám takmer nič nedialo. My novinári sme až s obavami sledovali príchod leta a tzv. uhorkovej sezóny. Do zásoby sme si pripravovali portréty spoluobčanov, jubilantov, laureátov festivalov... a plnili nimi určený priestor (strany, minúty, relácie), keď utíchli festivalové javiská, zatvorili sa školské brány... Ale keďže už vari nič nie je tak, ako bývalo (vrátane počasia), ani uhorková sezóna už nie je konštantou pre sucho v novinárskych záznamníkoch a diktafónoch. Nielen vďaka podujatiam zastrešeným pod názvom Kultúrne leto, ale najmä vďaka početným letným kultúrnym akciám na Slovensku, na ktorých majú svoje pevné miesto aj prezentácie zahraničných Slovákov, teda aj nás, vojvodinských. Už vlani sme na tomto mieste konštatovali, že s prezentáciami dolnozemských Slovákov v krajine našich predkov akoby sa roztrhlo vrece. Ako svojrázny spúšťač tohto nového momentu v zviditeľňovaní nášho života a nášho úspešného zachovávania svojbytnosti vo verejnosti na tzv. Hornej zemi, sme uviedli dobre rozpracovaný formát 2. ročníka folklórnej šou Slovenskej televízie Zem spieva. Tento televízny folklórny projekt pokračuje ďalším ročníkom a veríme, že v tanci a speve súťažiacich jednotlivcov a súborov bude znovu znieť i vojvodinská „mäkká“ slovenčina. Stretnutia či vystúpenia krajanov na pôde ich predkov sa takmer každý letný víkend usporadúvajú i vďaka ďalším snahám, odporúčaniam a dokonca i zákonným spresneniam. Len zopakujeme, že tradičné stretnutie krajanov 5. júla sa koná v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky z roku 1993, keď bol Deň svätého Cyrila a Metoda vyhlásený za Deň Slovákov

žijúcich v zahraničí. Aj tentoraz bolo slávnostne pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa, v galaprograme Sme jedna rodina na Hlavnom námestí v Bratislave, v sprievodných akciách. Tohto roku sa do osláv Pamätného dňa zahraničných Slovákov zapojilo aj Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. A už je tu i Detva, kde je nielen hlavný program, ale i Krajanský dvor – súčasť tradičných Podpolianskych slávností – nemysliteľný bez slovenských výprav z Vojvodiny. Celoslovenský festival vo Východnej mal vlani dokonca samostatný krajanský program Obrazy z Dolnej zeme... Striedajú sa a presúvajú z jedného mesta do druhého výstavy prác našich výtvarníkov, organizátori literárnych podujatí volajú a vítajú našich spisovateľov, divadelníci i folkloristi skúšajú nielen festivalové javiská, ale i scény kultúrnych domov v dedinách, či mestečkách, s ktorými majú dlhoročnú družbu. Stále sa s radosťou cestuje na Slovensko. V duchu aktuálnej spoločenskej chvíle mnohé alebo všetky tieto zájazdy majú však aj pridanú hodnotu: stretnutia s príbuznými, známymi či susedovcami v obecenstve, ktorí sa len nedávno vysťahovali na Slovensko. Aj zmiešané pocity pri rozlúčke: „Ideme domou...“ Anna Francistyová

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

5 V Bratislave a Banskej Bystrici si uctili zahraničných Slovákov

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Na titulnej strane: V prvý deň festivalu Exit cez uličku, ktorá vedie na Petrovaradínsku pevnosť, prešlo 56-tisíc ľudí, čo bolo novým rekordom návštevnosti za jeden deň. Celkovo tohtoročný festival navštívilo zhruba 200-tisíc ľudí.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Uhorková / krajanská sezóna

10 Kaštieľ prahne po dôkladnej obnove 19 Nové stimuly pre poľnohospodárske gazdovstvá

30 „Vďaka maľovaniu som sa naučila dýchať!“ 40 Záchrana v poslednom kole

Foto: Jasmina Pániková 28 /4863/ 13. 7. 2019

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Titul dvere Obozretnosti nikdy nie je nazvyš otvára

Jasmina Pániková

„K

eby som vedel, že je vysoká škola taká ľahká, zakončil by som aj strednú“, znie vtip o známej dvojici zo susednej krajiny. Zrejme by tento vtip nebol smiešny podaktorým našim politikom, keďže sú práve ich diplomy často pod drobnohľadom. O spornom doktoráte aktuálneho ministra financií sme už písali. Pripomeňme si, komisia zistila, že minister niektoré časti dizertácie odpísal a neuviedol zdroj, no to odpisovanie bolo podľa nich v rámci dovoleného. Aký odkaz odoslali takým počinom budúcim doktorandom, študentom a žiakom, tentoraz nebudeme komentovať. V týchto dňoch je medzi hlavnými témami minister polície. A to nie po prvýkrát! Aj jeho doktorský titul bol pod veľkým otáznikom, no teraz sa podozrenie premiestnilo aj na jeho diplom základných akademických štúdií. Niekdajší belehradský primátor tvrdí, že sa minister pred 15 rokmi obrátil na istú fakultu so žiadosťou nostrifikovať diplom, ktorý vraj získal podľa britského vzdelávacieho programu. Taká škola podľa bývalého primátora v Anglicku nikdy nebola registrovaná. Aj sám minister hovorí, že sa vzdelával v Srbsku, nie v Londýne, a otázne je, prečo potom potreboval nostrifikáciu diplomu... Táto otázka je zatiaľ otvorená a podľa spomínaného ex primátora ide iba o podvod, a minister vraj ani neukončil základné akademické štúdiá. Vďaka tejto a podobným príhodám s našimi politikmi, ktorých bolo už ozajstne veľa, máme Nušićove komédie naživo. Jeho analýza spoločnosti v 19. a 20. storočí sa bez problémov môže uplatniť aj dnes. Ešte v roku 1936 napísal komédiu Dr., v ktorej otec Života kúpil synovi Miloradovi akademický titul, lebo „titul dnes dvere otvára, a nie rozum“. Na základe tragikomických príkladov v dnešnej spoločnosti môžeme povedať, že to pravidlo platí aj dnes.

www.hl.rs

predchádzajúcu stredu sa prezident Aleksander Vučić prostredníctvom médií prihovoril verejnosti v súvislosti so zatvorením predajní a lekární v štyroch obciach na severe Kosova (na protest proti známemu zvýšeniu colných poplatkov na tovar zo Srbska a znemožnenie dodávok tovaru tamojšiemu srbskému obyvateľstvu). Oznámil, že sa vláda bude vynaliezať ako len vie, aby svojmu národu na severe Kosova doručila potraviny, vodu a lieky. „Aj keby som sa mal stať neslávnym európskym Robinom Hoodom“ dodal v jemu príznačnom štýle. Už o deň neskoršie domácu verejnosť ustarostila informácia, ktorú Jetlir Zyberaj, radca kosovského ministra zahraničných vecí Behgjeta Pacolliho zverejnil prostredníctvom Facebooku: „Ministerstvo zahraničných vecí nepovolí žiadnej úradnej osobe zo Srbska, aby navštívila Kosovo...“ Reagujúc na počínanie Prištiny podpredseda vlády Ivica Dačić podčiarkol: „EÚ a členovia majú príležitosť presvedčiť sa o skutočnej podstate a cieľoch Prištiny, ktorá vedome šliape po všetkých základných európskych hodnotách a znehodnocuje možnosť pokračovania dialógu...“ Už len na základe týchto a takýchto „diskusných príspevkov“ beztak tmavé chmáry nad Kosovom a Metóchiou náhle začali ešte väčšmi hustnúť. Avšak

v piatok sa predsa ukázal svetelný lúč v podobe vyhlášky premiérky Srbska Any Brnabićovej. V poľskej Poznani, kde účinkovala v práci samitu krajín Západného Balkánu oznámila, že kosovský premiér Haradinaj famóznu informáciu Zyberaja označil ako falošnú a dodala: „Prekvapuje ma, že falošné správy v Prištine šíria radcovia tzv. ministra zahraničných vecí, ale som rada, lebo to znižuje veľké napätie v regióne.“ Ohľadne toho, či vôbec niekto v danej chvíli môže „hovoriť s Prištinou“ podčiarkla: „Oni (Priština) robia najhoršie veci pre Albáncov a vlastnú ekonomiku... Lež kto som ja, aby som im povedala čokoľvek, keď to nemôžu (Angela) Merkelová a (Emmanuel) Macron.“ Tak-či onak, len prezident Vučić v nedeľu, po stretnutí s deťmi z Kosova vyhlásil, že medzi Srbov tam žijúcich má namierené v septembri alebo októbri. Ako vždy, keď prehľad týždňa začneme „v Kosove“, ostatné udalosti už spomenieme iba telegraficky. Nedeľňajšie parlamentné voľby v Grécku sa skončili víťazstvom opozičnej konzervatívnej strany Nová demokracia na čele s Kyriakosom Mitsoakisom. Z Iránu prišla ďalšia výstražná správa. Táto krajina hodlá zvážiť možnosť budúceho obohacovania uránia, ak vraj Európa bude pokračovať so zanedbávaním záväzkov vyplývajúcich z jadrovej

zmluvy uzavretej roku 2015. EÚ v tomto kontexte oznámila, že je „mimoriadne ustarostená.“ Konkrétnejšie znie komentár amerického prezidenta Donalda Trumpa: „Pre Irán by bolo najlepšie, aby bol obozretný.“ Nuž veru. Obozretnosti nikdy nie je nadostač. Zdá sa, že ňou „nešetril“ ani Aleksandar Milovančev, aktuálny riaditeľ novosadského prístavu Luka Novi Sad (ktorý v máji kúpila istá spoločnosť zo Spojených arabských emirátov). Ako uvádza utorkový Blic, svoj plat si v máji navýšil na vyše 1,6 milióna dinárov (v januári b. r. to bolo „iba“ 524 265 din.), pričom zvýšil aj platy (pravdaže značne nižšie) ostatných zamestnancov. Nový Sad bol pred týždňom dejiskom už 19. ročníka festivalu Exit. Premlelo sa ním vraj asi 200 000 ľudí a jeden účastník umrel; údajne následne predávkovania opiátmi. Práve v tom období Kaliforniu postihlo zemetrasenie s magnitúdou 7,1 Richterovej stupnice; vypukli početné požiare a bez krovu zostalo približne 2 000 ľudí; obete na životoch vraj neboli. U nás v nedeľu vyčíňal nečas; silná búrka a krúpy zase spôsobili veľké škody predovšetkým poľnohospodárom vo viacerých častiach krajiny. Je zjavné, že viacej obozretnosti a vkladov do protiľadovcovej ochrany by nebolo na zahodenie. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

DEŇ SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

V Bratislave a Banskej Bystrici si uctili zahraničných Slovákov Katarína Mosnáková-Bagľašová

snahe spájať krajanov nielen za hranicami Slovenska, ale aj priamo vo vlasti ich predkov, či v ich niekdajšej domovine, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si každoročne 5. júla pripomína Pamätný deň zahraničných Slovákov. Je to v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky z roku 1993, keď bol Deň sv. Cyrila a Metoda zároveň vyhlásený za Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento sviatok sa v Bratislave už tradične začína položením kvetov pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa. Tak to bolo aj tohto roku. Slávnostné príhovory mali J. E. Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí, a Lukáš Parízek, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý pri tejto príležitosti povedal: „Krajania sú našimi najlepšími diplomatmi, keďže svojou prítomnosťou a tvorivosťou prispievajú k šíreniu dobrého mena Slovenska a rozvoju slovenskej kultúry v zahraničí. Robia to so zápalom a

Momentka z pestrého programu na Hlavnom námestí v Bratislave: Slováci z Austrálie

bez nároku na odmenu.“ Slávnosť spestril Komorný zbor Zvony zo Selenče, sólista Ivan Čapulič a FS Fogáš z Česka. Vo večerných hodinách sa uskutočnil galaprogram na Hlavnom námestí v Bratislave. Živou pozvánkou na podujatie boli insitní umelci z Kovačice, ktorí svojou tvorbou nielen lákali okoloidúcich, ale aj dotvorili pestrosť bratislavského Hlavného námestia. Tak tu nechýbala banátska rovina a bohatý kolorit Jána Žolnaja, idylické kovačické prostredie Pavla Cicku, sovy, slnečnice a rozprávkové postavičky Márie Hlavatej, či pestrofarebné kohúty Pavla

Pri Pamätníku slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa • TÝŽDEŇ •

Hajku. Mnohí si domov odniesli kúsok obrazu na ruke, ktorý im namaľovala Zuzana Vereská. Večerný galakoncert pod názvom Sme jedna rodina pripravili zahraničné folklórne, hudobné a spevácke kolektívy, menovite Komorný zbor Zvony zo Srbska, FS Liptár z Austrálie, DFS Šarišan z USA, FS Naša Fajtra z Ukrajiny, FS Fogáš z Českej republiky, Tanečná skupina Fénix z Čiernej Hory a SKUS Fraňa Strapača z Chorvátska. Scénaristkou bola Katarína Mosnáková-Bagľašová a réžiu mal na starosti Martin Urban. Všetci spoločne ukázali, že zahraniční Slováci, aj keď roz-

trúsení v rôznych kútoch sveta, predsa sú len jedna rodina. Puto, ktoré ich spája, nie je v krvi, ale v spoločnom cieli, spoločných záľubách a pocitoch. V spoločnej vízii pestovať si slovenské piesne, tance, jazyk, umenie aj v nových domovoch, tam niekde za hranicami Slovenska. Tohto roku sa k oslavám Pamätného dňa zahraničných Slovákov pripojila aj Banská Bystrica. Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela pripravilo nevšedný program v Cikkerovej sieni banskobystrickej radnice. Účinkovali deti zo zahraničia – víťazi súťaží v prednese poézie a prózy a čerství absolventi Detskej krajanskej univerzity, ktorá sa tohto roku konala na Donovaloch od 30. júna do 6. júla pod vedením Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Početných hostí, ako aj účinkujúcich v úvode, pozdravila doc. PhDr. Katarína Chovancová, PhD., prorektorka UMB pre medzinárodnú spoluprácu a celoživotné vzdelávanie. Svojou prítomnosťou podujatie poctila aj honorárna konzulka Slovenskej republiky v Kanade Dr. Eva Hadzima. Okrem programu Jazyk – môj, tvoj, váš v predvedení detí zo zahraničia sa predstavil aj DFS Matičiarik z Banskej Bystrice hrami a tancami Slovákov z Vojvodiny. Podujatie pripravila a moderovala Zuzana Drugová. O tom, že na Slovensku existuje snaha o čoraz väčšiu propagáciu života a kultúry krajanov, svedčí aj fakt, že sa na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí na STV 2 premietali dva programy na túto tému: dokumentárny film o Dr. Jankovi Bulíkovi z produkcie slovenskej redakcie Televízie Vojvodina a zostrihy z koncertu Obrazy z Dolnej zeme, ktorý premiérovo odznel vlani na najväčšom folklórnom festivale vo Východnej. Foto: Ľudovít Pomichal a Dominika Kúčerová

28 /4863/ 13. 7. 2019

Týždeň PRIMÁTOR NOVÉHO SADU MILOŠ VUĆEVIĆ NAVŠTÍVIL NÁRODNOSTNÚ RADU SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY, PRIČOM VYZDVIHOL:

Máme vynikajúcu spoluprácu Anna Horvátová

rimátor Nového Sadu Miloš Vučević v sprievode spolupracovníkov v utorok 9. júla

buduje a starostlivo pestuje: „Spoločne môžeme mnoho vykonať, ochrániť a tiež zveľadiť slovenskú kultúru, samým tým aj umožniť príslušníkom

Pamiatka na návštevu vzácnej delegácie v NRSNM

navštívil Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. Je to príležitosť na analyzovanie aktuálnych tém, či rozoberanie problémov, na ktoré narážajú vojvodinskí Slováci, s cieľom zlepšiť postavenie slovenskej národnostnej menšiny v Republike Srbsko. Hostí v NRSNM privítala predsedníčka Libuška Lakatošová, tiež podpredsedovia a pokrajinskí poslanci Tatiana Vujačićová a Pavel Surový, predsedníčka Výboru pre informovanie Anna Horvátová a odborná služba rady. Pán Vučevíć ihneď vyzdvihol, že spolupráca s tunajšími Slovákmi je vynikajúca, čo sa stáročia

slovenskej národnostnej menšiny, aby si zachovali a zdokonalili svoj jazyk, nezabudli na obyčaje a tradíciu. Pred dvoma rokmi sme práve s tým cieľom otvorili triedu v PU Radosno detinjstvo v slovenskom jazyku pre deti, ktorým je slovenčina materinským jazykom. Môžeme sa pochváliť aj vynikajúcou spoluprácou so Slovenskou evanjelickou a. v. cirkvou v Srbsku, tiež s pánom biskupom Samuelom Vrbovským. Snažíme sa podporiť tie najdôležitejšie aktivity tejto Národnostnej rady. My žijeme v interkultúrnom prostredí, a práve tá interkulturalita je prepojená vo

všetkých sférach života v Novom Sade. Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny ročne vyčleňujeme dva milióny dinárov, k tomu ešte pol milióna vydelíme pre úspešnú prácu kultúrno-umeleckých spolkov. Prispeli sme pre potreby Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová Kultúrneho centra v Ky- (v strede) s pokrajinskou poslankyňou a podpredsedníčkou NRSNM Tatianou Vusáči.“ Z historického hľadiska jačićovou pri privítaní primátora Nového pozorované, Slováci sú Sadu Miloša Vučevića neoddeliteľnou súčasťou terajšiu spoluprácu, pričom aj Nového Sadu, čo pán Vučević ozrejmila, aké plány si vytýčili: nezabudol pripomenúť: „Slo- „S podporou mesta Nový Sad váci sú súčasťou Nového Sadu, plánujeme vybudovať jedinečné účastní boli na budovaní toho, centrum Slovákov, kde by boli čo je mesto dnes. Ten odchod na jednom mieste sústredené Slovákov, hľadajúcich si existenč- všetky relevantné slovenské nú istotu väčšinou na Slovensku, inštitúcie – NRSNM, Ústav pre cítime všetci, avšak máme nádej, kultúru vojvodinských Slovákov, že sa tie pomery zmenia. Aby sa týždenník Hlas ľudu, tiež Miestny tak stalo, potrebné sú nám nové odbor Matice slovenskej v Novom investície, nové a lepšie pracovné Sade, cirkevné miestnosti, avšak miesta, aby sme nekvitovali ne- aj ubytovacie kapacity pre sloustály odliv našich ľudí za hranice, venských študentov, ktorí sa aj ale aby tu na svojom zostali. Na napriek zložitej a neblahej situácii nás je, aby sme sa postarali, aby rozhodli študovať doma, a nie platy boli vyššie a aby občania šťastie hľadať vo svete. K tomu neboli nútení opustiť svoje ro- Slováci, ktorí takmer tri storočia disko, ale zostať a pracovať v žijú na týchto priestranstvách, sú Srbsku.“ lojálnymi občanmi našej krajiny, Po dôkladnom ozrejmení si- ktorá je ich jediný domov. Tak tuácie, možností, investičných bolo doteraz a v tomto smere plánov slova sa ujala predsedníč- sa nič nezmenilo, bude tak ešte ka NRSNM Libuška Lakatošová, stáročia.“ ktorá vyjadrila vďaku primátorovi Foto: Svetluša Hlaváčová za návštevu a za výnimočnú do-

FESTIVAL EURÓPSKEHO FILMU V NOVOM SADE

Decentralizácia kultúry Miroslav Gašpar

a Festivale európskeho filmu od 8. do 13. júla v priestore Brod teáter v Novom Sade bolo premietaných šesť filmov z novej európskej produkcie. Podujatie organizovali Delegácia Európskej únie v Srbsku, EÚ Info

www.hl.rs

kancelária a Študentské kultúrne centrum Fabrika Nový Sad. O festivale sa zmienil producent SKC Fabrika Jovan Gvero: „My sme aj dosiaľ premietali filmy a robili sme to v spolupráci s Inštitútom pre francúzsky jazyk, Americkým kútikom, ako aj s našimi priateľmi, s ktorými sme skôr realizovali festi-

Informačno-politický týždenník

val Filmový front. Toto je však pre nás osobitná česť, že sme zapojení do Festivalu európskeho filmu. Zoznámime sa s novými dielami európskeho filmu, ktorý sa neustále vyvíja a každá krajina má vlastnú produkciu“ – uviedol Gvero. Na otvorení festivalu v Novom

Sade bol prítomný aj šéf pre informovanie, komunikáciu a médiá v Delegácii Európskej únie v Srbsku Paul-Henri Presset. „V Novom Sade sme otvorili ôsmy Festival európskeho filmu. Cieľom je decentralizácia kultúry tým spôsobom, že filmy priblížime publiku, predovšetkým v záhradkách, v parkoch, čiže pod holým nebom. Témy týchto filmov sa priamo týkajú Európy, keďže sa zaoberajú problémami, na ktoré Európa v súčasnosti naráža“ – povedal Presset. • TÝŽDEŇ •

Slovensko PRIBÚDAJÚ VAROVNÉ SPRÁVY PRE KĽÚČOVÝ HOSPODÁRSKY SEKTOR NA SLOVENSKU

Kríza automobiliek? Rastislav Boldocký

utomobilový priemysel sa na celkovej výrobe Slovenska podieľa 44 percentami a na vývoze 40 percentami. Odvetvie sa na celkovom hrubom domácom produkte Slovenska podieľa asi 12 percentami a je v ňom viac než jedno z každých desiatich pracovných miest v tejto krajine. Akákoľvek kríza v tomto

sektore by preto bola veľkou ranou pre slovenskú ekonomiku. Hromadia sa pritom varovné správy, že horšie časy sa blížia. Po tom, čo Volkswagen Slovakia, jedna zo štyroch veľkých automobiliek v krajine, nedávno rozhodol o prepustení 3 000 zamestnancov, reportáž z krajiny pod Tatrami priniesla dokonca aj agentúra Reuters. „Na Slovensku, ktoré je najväčším svetovým výrobcom áut

Prepúšťanie: V priebehu posledných mesiacov škrtol Volkswagen až tritisíc miest (Foto: VW)

NOVÝ FILM ÚSPEŠNÉHO REŽISÉRA MARKA ŠKOPA ZABODOVAL NA PRESTÍŽNOM FESTIVALE V KARLOVÝCH VAROCH

Nech je svetlo R. Boldocký

ôležitý film v správnom čase. Takto v titulku hovorí denník Pravda o najnovšej snímke oceňovaného režiséra Marka Škopa Nech je svetlo. Film sa totiž okrem iného venuje problematike polovojenských, krajne pravicových skupín a na nedávno skončenom Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových varoch získal Milan Ondrík cenu za najlepší herecký výkon. Herec známy z divadla, televízie, ale napríklad aj z filmu Únos stvárnil postavu 40-ročného Milana, otca ktorý pracuje v Nemecku a na Vianoce sa vracia domov za svojou rodinou. Malou slovenskou dedinkou otrasie samovražda chlapca podozrievaného z homosexuality a existuje dôvodné podozrenie, že má s celou udalosťou niečo spoločné • SLOVENSKO •

aj Milanov syn Adam. Postupne začína totiž vychádzať na povrch, že chlapec trpel závažnú šikanu od členov domobrany, do ktorej patril aj Adam. Ide o mimoriadne aktuálnu tému. „Inšpiroval som sa tým, že aj na Slovensku máme takéto

v prepočte na obyvateľa, spôsobila takáto správa šok,“ píše Reuters. Zároveň sa snaží pomenovať dôvody, ktoré môžu za takýto vývoj. „Konkurencia lacnejších krajín juhovýchodnej Európy, presun k produkcii elektrických vozidiel a globálne obchodné napätie však patria medzi problémy, ktorým malý stredoeurópsky národ čelí v dobe, keď výrobcovia áut zvažujú, kam v budúcnosti umiestniť svoje výrobné linky,“ píše agentúra. „Samotný Volkswagen uvažuje o výstavbe nového závodu vo východnej Európe. Ako o najpravdepodobnejších miestach sa hovorí o Bulharsku, Srbsku a Turecku.“ Na hrozbu krízy poukazuje vo svojej najnovšej analýze aj spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem. Jej pravidelný Coface barometer prvý raz po dlhšom čase zhoršil hodnotenie rizikovosti Slovenska, pričom za osobitne zraniteľný podobné skupiny. Sú dlhé roky medializované a nacionalisticky orientované. Máme tu mládežníkov, ktorí chodia so zbraňami do lesov a cvičia tam,“ vysvetlil režisér a scenárista filmu Marko Škop pre spravodajský portál aktuality.sk. „Tento spoločensko-politický fenomén som sa snažil reflektovať a komentovať aj v tomto filme, ako veľmi dôležitú paralelnú dejovú líniu.“ Samozrejme, Nech je svetlo nie je len o polovojenských brancoch.

Z natáčania ﬁlmu Nech je svetlo: Marko Škop (v strede) a Milan Ondrík (vpravo) (foto: Igor Vodrážka)

označuje práve automobilový. „Zníženie priemyselnej produkcie, protekcionistické opatrenia, zmena správania spotrebiteľov, prísne emisné regulácie v Európskej únii či obchodná vojna medzi USA a Čínou a USA a EÚ, ale aj štrukturálne zmeny v priemysle spôsobili, že kým v uplynulých hodnoteniach si známku zhoršoval len samotný sektor, teraz naň už doplácajú aj jednotlivé krajiny vrátane Slovenska,“ uvádza sa v správe. Coface pripomína, že v Nemecku už vlani v júni vznikol fond na podporu dodávateľov pre automobilky, ktorí sa v dôsledku rýchlej transformácie ocitli v zložitej situácii. Slovenská ekonomika je pritom na nemeckú mimoriadne naviazaná. Hrozby registruje aj slovenská vláda. „Ak použijeme automobilovú metaforu, vidíme varovnú kontrolku, keď ešte nemusíme ísť s autom na generálnu opravu,“ povedal agentúre Reuters minister hospodárstva Peter Žiga. „V automobilovom sektore pracuje približne 300 000 ľudí. Ak by sa s nimi niečo stalo, bolo by to vážne.“ Zaoberá sa aj otázkami rodiny, výchovy, predsudkov či cirkvi a jej postavenia v spoločnosti. Denník Sme vo svojej recenzii poukazuje práve na tento aspekt. „Ako je zvykom, slogany o tom, že slovenský dokumentarista Marko Škop vo svojom druhom celovečernom hranom filme s biblickým názvom Nech je svetlo rozpráva o chlapcovi, ktorý sa zaplietol s polovojenskou domobranou, sú príliš zjednodušené a nepresné,“ píšu noviny. „Iste, je tu paramilitantná organizácia i dospievajúci Adam, sú však spolu s ďalšími kamienkami rovnocennými časťami Škopovej mozaiky dnešného Slovenska mimo bratislavskej kaviarenskej bubliny.“ Marko Škop (45) zaujal pozornosť odbornej aj laickej verejnosti najmä dokumentárnymi filmami ako Osadné či Slepé lásky, ktoré sa presadili aj na zahraničných festivaloch. Za svoj prvý celovečerný film Eva Nová získal cenu objav roku na filmovom festivale v Toronte. Snímka Nech je svetlo sa do kín dostane v druhej polovici septembra.

28 /4863/ 13. 7. 2019

Ľudia a udalosti NA OSLAVÁCH SELENČSKÉHO JUBILEA

Stretnutie hasičských spolkov Juraj Berédi-Ďuky

elenča je od 2. júla staršia o rok, čiže oslávila 261. narodeniny (1758 – 2019). Oslavu narodenín Selenčania však posunuli na víkend, čiže ústredné oslavy prebiehali v sobotu 6. júla. Do osláv sa prvý zapojil domáci dobrovoľný hasičský spolok, ktorý pri tejto príležitosti zorganizoval stretnutie dobrovoľných hasičských spolkov zo slovenských osád: Selenče, Hložian, Kysáča, Pivnice. Na stretnutí bol i hasičský spolok z obce Krasňany zo Slovenska, s ktorým má domáci spolok úspešnú spoluprácu a roky udržiava pria-

spolku Daniela Durandziho. Súťaž prebiehala vo férovej, športovej a nadovšetko priateľskej atmosfére za pekného a teplého počasia. Súťažilo sa v kategórii juniorov a seniorov. Stretnutie uzavreli odovzdaním odmien za dosiahnuté úspechy v súťaži, spúšťaním zástav zo stožiara a sprievodom do priestorov hasičského spolku, kde nasledovalo priatelenie členov spolkov pri hudbe. Oslavy pokračovali o 17. hodine, keď v dome kultúry prváci selenčskej základnej školy predviedli divadelnú hru pod názvom Rozprávka o domčeku na polianke. Deti nacvičili profesorky Anna Koleková

Záber z programu: tanečná skupina základnej školy

umelecké práce, maľované obrazy a omaľované predmety predstavili v rámci výstavy aj Anna Nosálová a Kristína Kaňová. Oslavy vyvrcholili večer na kultúrno-umeleckom programe v sieni domu kultúry. V programe sa zúčastnili vzácni hostia predstavitelia ustanovizní Slovákov v Srbsku, ako aj predstavitelia kultúrneho, politického, náboženského života Selenče a obce Krasňany. V úvode programu predsedníčka rady MS Selenča Katarína Vrabčeniaková privítala prítomných a zároveň zablahoželala Selenčanom ku Dňu Selenče. Aj predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová využila príležitosť zablahoželať Selenčanom. Nasledoval umelecký program, v ktorom vystúpili deti z predškolskej ustanovizne, Spoločná fotka hasičov na záver stretnutia tanečné skupiny základnej školy, teľské styky. a Tereza Žjaková. Po skončení diva- a z Lalite Mária Macková. V zapätí recitátorky Teodora a Isidora ŠiStretnutie hasičov sa začalo delného predstavenia sa diváci, ale odznel kratší otvárací umelecký moniové, Karmena Kováčová, spesprievodom ulicami Selenče na aj ostatní záujemcovia presťahovali program, v ktorom účinkovali deti vácka a tanečná skupina KUS Jána trhovisko, kde stretnutie pokračo- do etnopriestoru v dome kultúry, zo selenčskej predškolskej usta- Kollára, tiež speváčka sólistka Anna valo súťažou spolkov. V sprievode kde nasledovalo otvorenie výstavy novizne, žiačky základnej školy, Berédiová. Magdaléna Kaňová sa účinkovali aj hasičské vozidlá, ktoré pod názvom Košeľa, na ktorú sa ako aj stredoškoláčky. Z obsahu predstavila ako speváčka a prečítala svetelnou a zvukovou signalizáciou podpísali roky. Výstavu pravidelne, propagačného materiálu, ktorý aj aj svoju literárnu prácu. Hostka zo povzbudzovali Selenčanov, aby sa každoročne, k oslaStarej Pazovy Anna Horvátová prišli pozrieť na súťaženie. V sprie- vám Dňa Selenče vo zaspievala pieseň a vystúpili vodu sa zúčastnili aj predseda Obce svojom priestore nai Orchestrík základnej školy a Báč Borislav Antonić, predsedníč- inštalujú neúnavné Komorný zbor Zvony. Program ka rady Miestneho spoločenstva členky etnosekcie so moderovala Malvína Zolňanová. Selenča Katarína Vrabčeniaková, svojou vedúcou. TraSprievodným podujatím osláv starostka obce Krasňany Jana Žá- dične prítomných bude aj tradičná Fazuliáda, ktorú ková a predseda Hasičského zväzu privítala vedúca v sobotu 13. júla zorganizuje Vojvodiny Siniša Šavija. Skôr ako sekcie Viera Strehárfutbalový klub Kriváň zo Selenče hasiči začali súťažiť, niekoľkým ska, ktorá sa zároveň na svojom ihrisku. domácim hasičom udelili uznania zmienila o nainštaZáverom osláv môžeme poHasičského zväzu Vojvodiny, ktoré lovanej expozícii vedať, že sa aj v Selenči cíti, že im osobne odovzdal predseda venovanej tradičveľký počet občanov, zvlášť tohto zväzu. Nasledovalo vztýčenie ným slovenským Predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Anna Čapeľová mladých, opustil osadu a že aj zástav Republiky Srbsko a Sloven- predkavým košeľám, (druhá zľava) sa prihovorila pri otvorení etnovýstavy záujem o oslavy Dňa Selenče a o ska na stožiar. Hymny dvoch štátov aké sa kedysi nosili programy im venované klesol. hrala dychová hudba domáceho v Selenči. Na výpre túto výstavu prichystali Viera Dá sa to uzavrieť z návštevnosti hasičského spolku. Obhliadku ha- zvu vedúcej sekcie nasledovali Strehárska a Juraj Berédi, úryv- jednotlivých programov. Dúfame sičských zborov vykonal predse- príhovory predsedníčky rady MS ky prečítala Malvína Zolňanová. predsa, že sa oslavy budú konať aj da Obce Báč Borislav Antonić za Selenča Kataríny Vrabčeniakovej, Hostkám boli venované primera- do budúcna a že budú možno obsprievodu predsedu selenčského predsedníčky NRSNM Libušky La- né spomienkové darčeky. Svoje sahovo bohatšie a rozmanitejšie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

katošovej, predsedníčky Výboru pre kultúru NRSNM Anny Čapeľovej, predsedníčky MOMS Selenča Svetlany Zolňanovej. Prihovorili sa tiež starostka obce Krasňany zo Slovenska Ing. Jana Žáková, PhD, ako aj predstaviteľky spolkov žien zo Starej Pazovy Anna Horvátová

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Retroaktívna výplata cestovných trov Anna Lešťanová

lenovia Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova na 33. schôdzi, ktorá bola vo štvrtok 4. júla v malej sále tzv. Bielej budovy, prerokovali a schválili sedem bodov rokovacieho programu. V úvodnej časti zasadnutia vykonali verifikáciu mandátov novozvolených členov a ich námestníkov na obdobie štyroch rokov zo strany predstaviteľov lokálnej samosprávy. Novými členmi v tejto rade sú: Nataša Micićová, námestníčka predsedu obce, Suzana Ilićová, náčelníčka oddelenia pre hospodárstvo a Željko Šolaja, náčelník oddelenia pre spoločenské činnosti. Ich námestníkmi sú: Maja Grbićová, Saša Barišić a Ivan Zobnenica. Na rokovacom programe bol aj návrh organizácie a spôsobu usporiadania verejnej tribúny na tému Výsledky boja proti sivej ekonómii a práce na čierno v období rokov 2017 – 2019. Tribúna je naplánovaná

na 26. septembra v komplexe pazovských bazénov v rámci tohtoročného veľtrhu hospodárstva. Prednášateľmi na uvedenej tribúne budú predstavitelia patričných ministerstiev, Únie zamestnávateľov Vojvodiny a Zväzu samostatných syndikátov Vojvodiny. Na štvrtkovej schôdzi hovorili aj o doterajších skúsenostiach predstaviteľov Sociálno-ekonomickej rady, ktorí sa zúčastnili na hospodárskych veľtrhoch v roku 2018. Jednohlasne uzavreli, aby s takouto dobrou praxou navštevovania veľtrhov pokračovali naďalej a spolupracovali s hospodármi z Modriče, Doboja a Prnjavora (z Republiky Srbskej) a Paraćina. V zostave delegácií, ktoré sa tohto roku budú zúčastňovať na veľtrhových podujatiach a nadväzovať spoluprácu s hospodárskymi subjektmi, budú predstavitelia všetkých troch tripartitných partnerov rady – Obecnej správy Obce Stará Pazova, Únie zamestnávateľov a Zväzu samostatných syndikátov Obce

Z pracovnej časti zasadnutia

Stará Pazova. Na iniciatívu predstaviteľov zväzu syndikátov obce v rade, podané boli aj informácie o dynamike retroaktívneho vyplácania cestovných trov zamestnancom, ktorí na to majú právo z obecného rozpočtu. Viac na túto tému hovorila N. Micićová a okrem iného prízvukovala, že na to exituje zákonom predpísaný záväzok a dobrá vôľa lokálnej samosprávy, aby sa všetko dohodnuté za pomoci sprostredkovateľa Republikovej Agentúry pre pokojné riešenie pracovných sporov vyplatilo v čo najkratšej lehote, čo je však späté aj s dynamikou prílevu prostriedkov do obecnej pokladnice.

S. Ilićová informovala členov rady o pokrajinských súbehoch, na ktoré konkurovala aj Staropazovská obec. Počas rozpravy pod bodom rôzne nastolený bol aj problém spätý s ubytovaním bezdomovcov na území obce, avšak na tieto účely niet adekvátnych ubytovacích kapacít. Takéto objekty jestvujú a používajú sa v Belehrade a Novom Sade, ale kapacity sú čo do počtu užívateľov obmedzené. Členovia rady jednohlasne schválili návrh, aby sa podporilo plánovanie výstavby ubytovacích kapacít i pre uvedenú kategóriu sociálne ohrozených ľudí prostredníctvom Stratégie rozvoja Obce Stará Pazova na obdobie rokov 2021 – 2031.

KUCHÁRSKA DIELŇA SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Starodávne herovky Katarína Gažová

ie tak ako zvyčajne, v miestnostiach kulpínskych spolkárok, ale v domácnosti novej členky združenia Anny Kozovej v pondelok 8. júla predvečer bola usporiadaná zaujímavá dielňa. Ženy si ako hostku pozvali Zuzanu Chlipcovú, skúsenú kuchárku, ktorá roky pracovala v kulpínskej škôlke.

Rozhodli sa, že im teta Zuzana ukáže a naučí ich, ako sa pripravujú starodávne herovky. V príjemnej a veselej spoločnosti sa práca dobre darila. Hostiteľka Anna Kozová sa snažila, aby všetkého bolo nadostač, aby ženy mali po ruke všetko, čo na prípravu týchto sladkých pochúťok potrebujú. Zuzana Chlipcová zručne zamiesila cesto na herovky a pritom

Po spoločnej práci aj spoločná fotka na pamiatku: (sprava) Zuzana Chlipcová, Katarína Zorňanová, Mária Skalická, Anna Čániová, Anna Kozová a Anna Šimová • ĽUDIA A UDALOSTI •

Teta Zuzana Chlipcová (prvá zľava) tarajčokom vykrajuje cesto na herovky, spolkárky sa učia, ako sa to správne robí

poúčala ženy, aké a koľko ingrediencií potrebujú na prípravu vydareného cesta na herovky. Keď cesto zamiesené na bochníky trochu odpočinulo, pristúpili k jeho rozvaľkaniu. Krásne tenké lokše rozvaľkali Zuzana Chlipcová a Mária Skalická. Potom tarajčokom vykrajovali pásy z cesta, ktoré natáčali na ruku a tak ich poprepletali. Nasledovalo vyprážanie v pripravenom horúcom oleji na panvici, čo mala na starosti spolkárka Anna Šimová. Herovky sa vydarili na výbornú a potom také zlatožlté posypali práškovým a vanilínovým cukrom. Nakoniec si na

pripravených tradičných lahôdkach pochutili. Ukážková príprava heroviek podľa receptu tety Zuzany Chlipcovej bola zároveň aj generálnou skúškou na schystanie heroviek, ktoré Spolok kulpínskych žien pripravil okrem iných lahôdok na zájazd na Detvu. Domáca hostiteľka pre svoju nekaždodennú návštevu tiež pripravila tradičné šprice – húseničky. A tak si pri plánovaní ďalších aktivít, ktoré spolkárky očakávajú, ženy posedeli v príjemnom družnom rozhovore, výmene skúseností nielen o kuchárstve, ale aj o iných záležitostiach, ktorým sa ženy venujú.

28 /4863/ 13. 7. 2019

Ľudia a udalosti BAJŠA

Kaštieľ prahne po dôkladnej obnove Juraj Bartoš

o Vojvodine je viac než sedemdesiat kaštieľov. Presnejšie niekdajších kaštieľov, ktoré koncom 18. a začiatkom 19. storočia dali postaviť veľkostatkári. Slúžili im na bývanie, oddych a na zábavy. Po 2. svetovej vojne vznikli nové spoločenské pomery. Prepychové stavby čoskoro pozmenili účel a vzhľad; boli zoštátnené a prišli o povestný lesk. Do niektorých sa nasťahovali riaditeľstvá poľnohospodárskych družstiev, v iných boli zriadené školy, kultúr-

pamiatok s veľkým významom; medzi ne patrí aj niekdajší Zakov kaštieľ v Bajši. Presnejšie to, čo z neho zostalo. Cisárovná Mária Terézia roku 1751 rodine Zakovcov pridelila šľachtický titul a darovala im Bajšu – za zásluhy vo vojenskej službe. Rodina si čoskoro postavila kaštieľ ako prízemný rodinný dom s príznačnými nosnými stĺpmi na hlavnej fasáde otočenej smerom k parku, v ktorom kedysi bolo zhruba 80 druhov stromov a iných rastlín. Stavba bola roku 1818 zrenovovaná v štýle nastupujúceho klasicizmu.

muže by vtedy napadlo, že v Hlase ľudu už 14. novembra vyjde text s nadtitulkom Neplánovaná reportáž a s titulkom Kultúra bez

sa z neho valí a veru výdatne. Zhorenú kino- sálu a reštauráciu prekryla bujná burina, ubytovňa je opustená, zamknutá. Aspoň, že práca hádam aj 400 občanov Bajše, ktorí onehdy hasili oheň spolu s miestnymi a hasičmi z Báčskej Topole, Moravice, Panónie, Malého Iđoša, nevyšla nazmar:

Starý dub a niekdajšia ubytovňa prežili požiar

krovu nad hlavou. Aj teraz jeho autor pocíti husiu kožu, len čo si spomenie na telefonát bajšianskeho lekára a predsedu MOMS Bajša Aleksandra Tótišasegiho, ktorý mu 9. októbra zlomeným hlasom priam pošepky zvestoval: „Už nemáme dom kultúry... Zhorel nám

zachránili aspoň knižnicu. A prežili aj okolité stromy. Neďaleko vyrástol nový futbalový štadión, v parku pribudlo basketbalové ihrisko, na obzore je zrenovovaný bazén... Len Zakov kaštieľ prahne po dôkladnom zreštaurovaní. Vítajúc 15. júna účastníkov dedinskej

Pri poslednom programe (16. septembra roku 2000) boli aj deti

ne domy a iné inštitúcie. Z niektorých sa stali turistické destinácie, z iných, následne poctivej práce zubov času a absencie starostlivosti o ich „telo a dušu“, zostali už len ruiny. Podľa údajov Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok v Novom Sade, na území Vojvodiny je 45 kaštieľov figurujúcich ako kultúrne pamiatky. Iba 15 z nich má status kultúrnych

V období socializmu v niekdajšom Zakovom kaštieli zriadili dom kultúry (s kinom), knižnicu, ako aj ubytovňu a reštauráciu. Boli sme pri tom, keď bajšianski Slováci v kultúrnom dome 16. septembra roku 2000 založili Miestny odbor Matice slovenskej v Juhoslávii. Primeraný kultúrno-umelecký program sledovalo viac než 300 ľudí. Nikto ani len netušil, čo sa stane o niekoľko dní neskoršie. KoSmútok predo dvermi zadného vchodu; za nimi ešte väčší

Hlavný vchod t. j. priečelie Zakovho kaštieľa dnes

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

včera...“ Nasledujúci deň sme boli tam. Bol to, ako sa povie, pohľad na zaplakanie. Ničivý požiar zhltol sediská, krov, obločné rámy a okenice, dvere, prahy... strop sa zrútil... zhorenisko odporne zapáchalo a najbližšie stromy, vrátane – ako tvrdia Bajšania – päťstoročného duba, sa zdali viac mŕtve, než živé. Na tvári miesta som sa ocitol toť 15. júna. Rumovisko síce už nepáchne dymom, zato smútok

oslavy, Karol Lackovič predseda Rady Miestneho spoločenstva Bajša hovoril o tom, čo tu naposledy bolo urobené na pláne komunálnej výstavby a spomenul aj niektoré plány. Akiste mnohých zašteklili najmä tieto slová: „Pokiaľ ide o náš Zakov kaštieľ, prebieha projektovanie; nádejame sa aj možnosti jeho rýchlej realizácie.“ Kiežby sa nádeje – po dvoch desaťročiach – splnili. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S ODBORNÍKOM ADAMOM JONÁŠOM Z KOVAČICE

Výnosy budú o 10 percent nižšie ako vlani Anička Chalupová

oci intenzívne búrky so silným nárazovým vetrom a krúpami v predchádzajúcom období mali negatívny vplyv na rastlinné plodiny, nárast teploty a zrážky spôsobili relatívne dobrú úrodu. Teploty nad 30 stupňov v týchto dňoch zodpovedajú zberu v južnom Banáte. Poľnohospodárski výrobcovia z Kovačickej obce začali žatvu už koncom júna – začiatkom júla. O aktuálnom stave porastov diplomovaný agronóm Adam Jonáš z Ko- Diplomovaný agronóm Adam Jonáš vačice povedal: „Posledná júnová búrka s krupobi- rýchlo rásť, poľnohospodári zvládli tím zasiahla aj časť Kovačickej obce. ten moment, že rýchlo reagovali a Pšenicu, ktorá bola pred samotnou ničili buriny. Hlavne, v súčasnosti sa žatvou, takmer nepoškodila, lebo pestovaním poľnohospodárskych plochy pod ňou boli veľmi malé. Na kultúr zaoberajú profesionáli, a nie ostatných porastoch, našťastie, veľké je už situácia ako v minulosti, keď škody neboli. Posledný výdatný dážď bolo tisíc poľnohospodárov v dedine po horúčavách prišiel vhod. Práve- a rovnako toľko aj technológií. Teraz že bol už veľmi potrebný. Kukurici, sa to robí na vyššej úrovni, čo je ktorá je už dlhé roky dominantnou hlavne dobre,“ uvažuje diplomovaný rastlinou na našich roliach, a os- agronóm Jonáš. Aké plochy zaberá tohtoročná tatným jesenným kultúram, dážď pšenica? prišiel v tom pravom momente. Stav „Pšenica je zasiata na trochu menporastov v poli je nie veľmi dobrý, ších plochách ako v uplynulom roku, aby sme mohli povedať, že z aktuálneho stavu porastov budeme ale ešte vždy jej je nadostač pre pomať rekordné výnosy. Ale situácia treby nášho štátu. Uvažujem, že je to nie je ani natoľko zlá, aby sme mu- predsa oveľa menej ako v minulosti. seli horekovať. S ohľadom na to, že Som z generácie, ktorá sa pamätá bola zvláštna situácia, keď pole bolo na časy, keď bola až tretina chotára dlho suché a potom naraz po zráž- obsiata pšenicou, a teraz je to iba kach začali porasty rovno s burinami symbolicky. Žatva je v súčasnosti

Nízka je preto, že pšenice ochoreli. Vlastne, liečba proti chorobám, keď to bolo najpotrebnejšie, zlyhala. Kvôli výdatným dažďom technika nemohla pôsobiť. Potrebný bol postrek pšenice, ale keďže bola pôda veľmi vlhká, nedalo sa s mechanizáciou vyjsť na roľu. Z toho dôvodu kvalita je dosť nižšia od očakávanej. V Kovačickej obci bola situácia trošku lepšia, podarilo sa ju zachrániť. Choroba Fuzárium je v tej východnej časti Banátu omnoho väčšia, čo za následok má Na klasoch chleboviny je doteraz nie menšie mlynárske pararegistrovaná choroba Fuzárium metre kvality. Je to choroba, ktorá spôsobuje škody na z agronomického uhla iba jedna samom klase pšenice. Ale, s ohľadom malá bežná robota, lebo kombajny na to, ako pšenica vyzerala v jeseň, sú teraz také silné, že by sa žatva s výnosom tejto chleboviny môžeme mohla vykonať fakticky v priebehu byť veľmi spokojní. Podmienky na troch dní. Žatva by mohla potrvať rast dostala až v zime a na jar. Podľa aj dlhšie z dôvodu neprajných po- tohto, aká situácia ešte môže byť, veternostných podmienok. V uply- výnosy budú asi o 10 percent niž-

Jeden druh slnečnice je už vo fáze kvitnutia

Plochy pod pšenicou sú v Kovačickej obci iba symbolické • ĽUDIA A UDALOSTI •

nulom roku padal dážď, nedalo sa žať a doteraz to šlo celkom dobre. Charakteristické pre žatvu pšenice je to, že už pravidelne začína v júni. Teda, či je to z dôvodu klimatických podmienok alebo voľby iných nových odrôd tejto chleboviny, podstatné je hlavne, že žatvy začínajú skorej, a nie ako kedysi, v prvej polovici júla“. Akej kvality je chlebovina? „Charakteristické pre južný Banát a hlavne jej východné časti (Hajdušica, Jánošík) je to, že je kvalita nízka.

šie ako v uplynulom roku. O iných kultúrach, ako je napr. kukurica, je ešte privčas hovoriť. Môže byť ešte suché počasie, ktoré ak by potrvalo viacej ako dva týždne, tak by bolo zle. Doteraz v hornej koreňovej sústave je nadostač vlahy, ktorá zabezpečuje rastline normálne podmienky na rast. Keď ide o slnečnicu, ktorá je teraz vo fáze kvitnutia, znesie aj suchšie počasie, ktoré jej už neuškodí v rozvoji,“ podčiarkol na záver diplomovaný agronóm Adam Jonáš z Kovačice.

28 /4863/ 13. 7. 2019

Ľudia a udalosti S DOKTORKOU STOMATOLÓGIE TATIANOU DEMANOVOU-JAVORNÍKOVOU

Žiarivo biely úsmev, či zuby biele ako sneh Anna Horvátová

úžbou mnohých ľudí je žiarivo biely úsmev. Je nepríjemné usmievať sa a ukázať zuby s nežiaducim sfarbením, ešte horšie so zubným kazom, či s farbou po nikotíne. Avšak sú jednotlivci, ktorí sa nemôžu pochváliť so zubmi ako sneh bielymi. Zaúradovala tam buďto genetika, či nesprávna starostlivosť o zuby, alebo nesprávna výživa. Aj keď si možno myslíme, že sa mliečne zuby nemôžu kaziť, ak aj, iba zriedkavo, opak je pravdou. Zubný kaz je choroba tvrdých zubných tkanív, ktorá sa prejavuje rozpadom skloviny a dnes patrí k najrozšírenejším chorobám. Nevyhýba sa ani malým deťom, ba práve naopak. Kazivosť mliečnych zubov je veľmi vysoká. Veď neraz nás zarazí, keď sa zlaté decko usmeje a namiesto, aby sa zabeleli zúbky, vidieť až príšerný obraz. Prečo už malé deti, aj trojročné, majú pokazené zuby, zodpovie doktorka stomatológie Tatiana Demanová-Javorníková, s ktorou sa pacienti stretajú v petrovskom Dome zdravia a v kulpínskej a hložianskej ambulancii: „Kazivosť zubov patrí v dnešnom čase k najrozšírenejším chorobám. Čo na to vplýva, najčastejšie sa kladie otázka. Faktorov je viac. Jedným z nich je genetika. Naše zuby, aj mliečne, aj stále, sa vyvíjajú už predtým, než sa dieťa narodí. Zloženie orgánov s mliečnymi zubmi sa teda vyskytuje veľmi skoro, keď je budúce dieťa ešte v maternici, takže sa dieťa rodí s klíčkami mliečnych a stálych zubov. Ako sa mama v tehotenstve stravovala, to sa odzrkadľuje na kvalitu zubov. Ešte treba doložiť, že v ďalšom vývine dieťaťa a zubov na kvalitu vplýva stravovanie a orálna hygiena, takže je tu prepojená aj genetika, aj vplyv prostredia. Ten zubný kaz, ktorý sa objavuje u malých detí, je špecifický druh, volá sa cirkulárny kaz, ktorý nie je klasický. Javí sa okolo celého zuba a nevytvára sa v jamôčkach, teda na citlivejších a pre zubný kaz vhodných

www.hl.rs

miestach. Príčinou tohto kazu je dlhé stravovanie na fľašku. Vieme, ako deti najčastejšie uspávame, do rúčky im dáme fľašku s mliekom, a tým sme sa vyhli

Baktérie sa živia jednoduchými sacharidmi z našej stravy, ktoré sa následne premieňajú na nebezpečné organické kyseliny. Spoločne s tým vznikajú aj ďalšie

Doktorka stomatológie Tatiana Demanová-Javorníková

únavnému uspávaniu. Ale práve ten cumlík vyvoláva cirkulárny zubný kaz u malých detí. Samozrejme, že bez cumlíka u decka to nepôjde, ale treba dbať na to, aby sme do roka deťom dávali fľašku s cumlíkom. Ročné dieťa už môže, dokonca malo by piť z pohárika. K tomu sa neodporúča žiadne zasladenie ani mlieka, ani čaju.“ To včasné kazenie zubov u malých detí znamená, že aj stále zuby budú také nekvalitné? „Nie, nemusí to znamenať. Ak sa k tomu veľmi dbá na hygienu, na stravovanie, kaz je vylúčený.“ Často sme prinútení aj odvrátiť sa od niekoho pri rozhovore a blízkom kontakte, lebo z úst mu zaráža nepríjemný zápach. Čo spôsobuje nepríjemný zápach z úst? „Nepríjemný zápach z úst je častým nežiaducim javom. Je tu tiež viacero príčin. Zubní odborníci majú v tom jasno – zápach z úst je zvyčajne príznakom zlej alebo nedostatočnej ústnej hygieny. Rozšíreným omylom je, že zápach pochádza iba zo žalúdka, i keď aj to býva. Vzniká však aj ako dôsledok metabolizmu baktérií žijúcich v ústnej dutine.

Informačno-politický týždenník

odpadové látky a toxíny, napríklad páchnuce zlúčeniny síry. Ale aj hormonálne poruchy spôsobujú tento jav. Predmenštruačný syndróm okrem podráždenia, bolesti prsníkov a kŕčov, búšenia srdca, sprevádza aj tento zápach u jednotlivkýň. Aj v tehotenstve sa s ním ženy stretajú. Ďalšou príčinou je nedostatočný pitný režim v priebehu dňa. Je tu ešte aj baktéria helicobakter pylori, ide o ochorenie žalúdka, pri ktorom sa javí horkosť v ústach, tiež sú vysušené ústa, ale sa javí aj nepríjemný pach. Dokonca aj ochorenie nosa, zápal sínusov môže vyvolať ten odporný jav. Sú aj prípady, keď sú zuby a ďasná priam dokonale zdravé, ale zápach je, čomu na príčine je jeden z uvedených javov. V praxi zaznamenávame dosť tých prípadov. Čo sa tohto problému týka, práve mladí najviac kvôli nemu navštevujú lekára, hľadajúc si rady proti tomu niekedy až neznesiteľnému javu, im to asi najviac prekáža, alebo sú si najviac toho vedomí.“ Je paradentóza postrachom ústnej dutiny? „Čo sa týka paradentózy alebo paradontopatii, príznačná je pre staršiu populáciu ľudí. Aj keď veda

dokázala, že jestvuje aj juvenilná paradontopatia, keď sa javí vo veku 14 rokov, i keď, našťastie, sú to zriedkavé prípady. Tu úlohu hrá dedičný faktor. Často počujeme, že sa pacienti sťažujú, že im zdravé zuby vypadnú. Tak keby boli zdravé, určite by nevypadli. Toto ochorenie vyvolávajú baktérie. Určite vieme, že sú naše ústa rajom pre baktérie. Zapálené ďasná sú bakteriálneho pôvodu zo zubného plaku, ktorý nebol správne a pravidelne odstraňovaný. Ďasná následne začnú ustupovať, obnažujú sa zubné kŕčky a dochádza k úbytku kosti, ktorá nám drží zuby v správnej pozícii. Zubný plak je zubný mikrobiálny biofilm, ktorý sa tvorí na povrchu zubov, zubných výplní, náhrad aj implantátov. Pozostáva z baktérií, ich produktov, zvyškov potravy a zložiek slín. Práve baktérie, tvoriace sa nepretržite v ústnej dutine, sú príčinou vzniku dvoch najčastejších ochorení ľudského organizmu – zubného kazu a zápalových ochorení parodontu. Tie postihujú viac ako polovicu ľudskej populácie a stretávame sa s nimi počas celého života, pričom predchádzať im nie je vôbec zložité. Treba si iba pravidelne umývať zuby a vypierať ústa ústnymi vodami, ktoré znemožňujú nalepenie plaku, lebo na hladkých povrchoch zubov sa nezachytávajú nečistoty. V opačnom prípade ten plak stvrdne a z neho sa vytvára zubný kameň.“ Ako vysvetlíte citlivosť pri koreni zubov? „V letnom období sa určitá skupina pacientov sťažuje na bolesť pri koreni zubov. Totiž keď popijú alebo zjedia niečo studené, pri koreni pocítia ostrú bolesť. Z vizuálnej stránky ten zub vyzerá úplne zdravý, ale tvrdé zubné kefky a nepravidelná technika umývania zubov pri samom ďasne vyvolávajú také výklenky. Sú to mikropoškodenia, ktoré pacientovi vyvolávajú bolesť. Treba ešte zdôrazniť, že sa toto mechanické ochorenie pri ľavákoch javí na pravej strane a pri pravákoch na ľavej, proste ide tu o tú nesprávnu techniku umývania a mecha• ĽUDIA A UDALOSTI •

Stomatologička v ordinácii

nickú techniku poškodenia zubov, spôsobenú silným tlačením ďasien a nesprávnym umývaním zubov.“ Naši starí rodičia nedbali o starostlivosť zubov, a mali ich zdravé, biele. „Možno to vysvetliť zdravým životným štýlom, nevnášali toľko cukrov do organizmu.“ Zubná kefka má byť tvrdá? „Omyl. Zubná kefka má byť soft, mäkká. Nie je pravda, že mäkké vlákna sa rozstrapkajú rýchlejšie ako vlákna stredné

či tvrdé. Ak máme z kefky po dvoch týždňoch používania vec, ktorá nám pripomína ježka, nie je chyba v kefke, ale v nadmernom tlaku, ktorým si zuby čistíme. Je jednoduchšie vymeniť viac mäkkých kefiek, kým si osvojíme pocit optimálneho tlaku, ako naprávať škody, ktoré spôsobí nadmerný tlak na zuboch a ďasnách. Nie sú vhodné kefky s rôzne prekríženými riedkymi vláknami a také, ktoré majú medzi vláknami vsadené gumové lamely. V takom prípade nie je kefka hustá a odstraňovanie povlaku je neúčinné. Zubná kefka, ktorá dokonale dokáže odstrániť zubný povlak z prístupných povrchov, by mala mať malú čistiacu hlavičku s husto osadenými štetinami z umelých vlákien so zaoblenými koncami. Zaoblené konce vlákien sa nestrapkajú a sú šetrnejšie k ďasnám. Malá preto, aby sme čisteniu každej plôšky venovali dostatočnú pozornosť a vedeli lepšie kontrolovať tlak, ktorým kefkou pôsobíme na zuby

V KNIŽNICI V KOVAČICI A PADINE

Letné tvorivé dielne pre deti Anička Chalupová

nové zážitky a nezabudnuteľné okamihy pre deti v Kovačici a Padine nebude núdza ani v tomto roku. Obecná knižnica v Kovačici a jej pobočka v Padine už tradične organizujú tvorivé dielne pre deti vo veku 5 až 15 rokov. Tohtoročný projekt sa začal 2. júla, keď v Kovačici tvorivú dielňu Rozprávam Ti rozprávku viedla vychovávateľka Elena Siantová a v Padine v rovnakom termíne sa uskutočnila dielňa Hudobná abe-

ceda, vedená hudobníčkou Anitou Petrákovou. Dva dni neskoršie sa deti so svojou prednášateľkou Martinou Valentovou venovali divadlu. Účinkovali v scénkach Slniečko je naše a bodka! Dňa 9. júla sa organizátor znovu postaral, aby si malí účastníci domov odniesli najkrajšie spomienky z dielní. V Kovačici uvažovali o sladkej téme. Dielňu Moja sladkosť viedla učiteľka Tatiana Šipická, kým sa o kamarátoch na literárny spôsob s profesorkou Želimírou Kolárikovou bavili deti v Padine. Okrem psychológie a pe-

dagogiky organizátori ponúkajú deťom aj dielne z oblasti úžitkového umenia, chémie, športu a pod. V realizácii dielní sú, okrem

a ďasná.“ Ústna dutina je len o zuboch? „Pravdaže nie. Denná hygiena ústnej dutiny, ku ktorej okrem správneho čistenia zubov patrí aj používanie ďalších pomôcok, ako zubná niť alebo roztoky na vyplachovanie úst, je dôležitým predpokladom na uchovanie zdravých zubov. Aj medzizubné priestory je dôležité vyčistiť a z jazyka odstrániť nános baktérií. Dokážeme to mäkkou zubnou kefkou, medzizubnými kefkami pre stoličky a vedľajšie zuby, zubnou niťou na predné zuby a škrabkou na jazyk.“ Je bielenie zubov používané v kozmetickej stomatológii prospešné zubom? „ Bielením zubov sa dosahuje bledšia až žiarivá farba zubov. Ale má to aj svoje negatíva, čiže týmto zákrokom sa narúša zubná sklovina. Preto treba opatrne pristúpiť aj k tejto estetickej korekcii.“ Foto: z archívu spolubesedníčky dra Stamenkovićová, študentka, Martina Chrťanová-Lukáčová, mikrobiologička, Jarmila Hajková, pedagogička, Lýdia Bartošová a Dagmar Husáriková, mladučké prednášateľky. Letné tvorivé dielne v Obecnej knižnici Kovačica a v jej pobočke v Padine sa skončia koncom au-

Letné dielne v Padine sú ozajstným občerstvením aj pre milovníkov divadla

O Červenej čiapočke sa bavili účastníci tvorivej dielne v Kovačici • ĽUDIA A UDALOSTI •

zamestnankýň knižníc v Padine a v Kovačici v čele s riaditeľom Slobodanom Stevanovským, zapojení aj študenti, mladí nezamestnaní ľudia a tí, ktorí majú radi prácu s deťmi. Tohto roku sú to Martina Hediová a Gabriela Masáryková, psychologičky, Elenka Ďurišová, pedagogička, Zdenka Obšustová, knihovníčka, Alexan-

gusta t. r. Informácie o letných tvorivých dielňach a ich rozvrhu ponúka knižnica na svojej webovej stránke www.biblioteka-kovacica.org.rs a na sociálnej sieti facebook: Opštinska biblioteka Kovačica a Padina biblioteka. Fotky: Obecná knižnica v Kovačici a pobočka knižnice v Padine

28 /4863/ 13. 7. 2019

Ľudia a udalosti SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Na jubilejných Jánskych dňoch v Málinci

Jaroslav Čiep

sa vybrala deväťčlenná delegácia spolkárok, vrátane jedného muža. Spolku petrovských žien niet Už po dvadsiaty raz ožil Málinec mesiaca v roku, keď u nich Jánskymi dňami. Dve desaťročia nie je rušno. Vždy si nájdu sa v Málinci koná podujatie venoniečo, aby sa vlastnou aktivitou vané oslavám letného slnovratu, ktoré pripadajú na Jána. Napriek vrtochom počasia sa podujatie vydarilo a prinieslo dobrú náladu. Zábava sa rozprúdila v tamojšom športovom areáli. Úlohy moderátora sa zhostil známy zabávač a imitátor Martin Kopor. Pestrý program nalákal do športového areálu mnoho miestnych i cezpoľných. Najvzácnejšou návštevou Delegácia Petrovčaniek pri stánku v Málinci bola skupina rodákov z Báčs domácimi (foto: archív SPŽ) skeho Petrovca. prejavili na rôznych poliach. Keďže V sobotu 22. júna sa postupne je tých aktivít neúrekom, petrovské predstavili folkloristi zo súboru ženy si ich rozdelia. Formujú si Málinčok, speváčky Vrbiniakové z skupiny, ktoré sa potom podieľajú Lovinobane aj humoristická skuuž či tu, alebo tam. Okrem usku- pina Drišľak. Nechýbal ani ľudotočnených návštev vo viacerých vý rezbár Martin Kalman, rodáci prostrediach a spolkoch vo Voj- z Báčskeho Petrovca, historická vodine a v Srbsku, petrovské ženy kuchyňa AMIS s ochutnávkami prednedávnom pobudli aj v Málin- jedla, ukážky dobrovoľných hasici na Slovensku, odkiaľ sa traduje, čov, Červeného kríža či motorkári, že prišli prví osadníci Petrovca. sokoliari a ľudový rezbár Martin V čele s predsedníčkou spolku Kalman. Príjemným spestrením Máriou Gašparovskou do Málinca dňa bola poľovnícka výstava a

tanečná zábava. Nedeľa 23. júna sa niesla v znamení futbalu. Turnaj žiakov bol predpoludním, veteráni zabojovali poobede. Návštevníci si mohli pochutnať na guláši, držkách, hranolkách, langošoch a srbských špecialitách. „V dňoch 21. až 23. júna na pozvanie domácich sme pobudli v Málinci. Naša družba pretrváva už 20 rokov,“ povedala nám na úvod predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská. „My sme tam vlastne robili tri veci: účinkovali sme v kultúrno-umeleckom programe s piesňami a ozrejmením charakteristík Petrovca v súčasnos-

ti, zapojili sme sa aj do gastronómie – varili sme sarmu, ktorá bola dobrá a chutná. Do tretice sme robili aj stánok a prezentovali sme tam naše výšivky a suveníry, aby návštevníci mali možnosť vidieť našu činnosť. Nadovšetko bolo to, že sme sa kamarátili, chodili na prechádzky, spoznávali sme sa a navzájom upevňovali známosti. Ako aj všetci iní účinkujúci, rovnoprávne sme účinkovali pri kotloch, varilo sa. Hoci nás nebolo ani tak veľa, všetko sme vystačili,“ v dúšku nám vyrozprávala predsedníčka. Teraz už Petrovčanky čakajú spätnú návštevu Málinčanov.

ČEREŠŇA NA FOTOGRAFII je len jedným zo stromov, ktoré v Hložanoch zlomil víchor búrky v nedeľu pred týždňom, keď v tamojšom cintoríne zlomené haluze platana poškodili náhrobné pamätníky. S prudkým dažďom sa takmer štvrťhodinu, večer okolo pol šiestej, sypal aj ľadovec veľkosti lieskovca, sem-tam i väčšie kusy. Nečas zanechal na roliach a v záhradách smršť. Veľké škody kvitovali aj poľnohospodári, zeleninári a ovocinári v Báčskej Palanke, Čelareve a okolí. Ukázalo sa, že nie veľmi boli účinné vystrelené protiľadovcové rakety. J. Bartoš

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum! Č ujte a počujte, ctení počúvni počúvatelia! Čoraz Rýchlejšie Lepšie a Silnejšie sa blížime k Víťaznému Koncu, pardon, k Najúchvatnejšiemu Začiatku Nového Lepšieho Života v Novších a Starších Dejinách, ktorý NZNLŽvNaSD sa, prirodzene, začína, pardon, končí, naskutku prepáčte – začína rozkazom Vietedobrekoho, Tu a Teraz, hneď a razom. Keby ste chceli, ako hádam určite i chcete aj osobne prispieť k Enormnému Rastu Zamestnanosti Tu a Teraz, čiže, ak sa hodláte zamestnať Teraz Ihneď a Tuná, nie je vylúčené, že už nebudete musieť zhá-

www.hl.rs

ňať vysokoškolský diplom, alebo, keď aj, tak namiesto toho, aby ste zložili zopár – beztak zbytočných – skúšok, môžbyť bude stačiť, aby ste zložili zopár stovák či tisícok – taktiež temer zbytočných – euríkov. Ak ale predsa len získate akademické vzdelanie (alebo ste ho už, nebodaj, nadobudli), nezúfajte, neodhadzujte flintu do žita! Vysnívaná Nová Doba Vás – s Otvoreným Náručím – vrele víta! Zamestnať sa zamestnáte, dozaista. Veď ste, hádam, ako každý Súčasný Pokrokove Zmýšľajúci Občan, včas vstúpili, a´bo okamžite vstúpite... Tam, Kde Treba. Ďalej sa vám už po-

Informačno-politický týždenník

tom všetko povie samosebou. Takže vám, napríklad, diplom profesora/ ky matematiky, umožní pokojne sa uvelebiť v kresle dajakej kultúrnej inštitúcie s osobitným významom. O to skorej, ak ste o kultúru ani len nezavadili. S diplomom znalca/kyne materinského jazyka môžete trebárs už zajtra-pozajtre riadiť napríklad pougársku firmu; tobôž ak ste doteraz s ňou nemali nič spoločné a najmä ak ste, ako naslovovzatý/tá neomylný/ ná ľudomil/ka dobromyseľne radili pospolitému svetu, aby ani za ten svet nenačúval aktuálnym bubnonovi..., pardon, bubnovaninám, lebo tieto,

všakáno, ohrozujú naše zdravie nad zlato. Slovom, všetko vy to, vážené/ ní, zvládnete nadovšetko úspešne. Aby ste to urobili rýchlejšie, lepšie a silnejšie – hajde, hajde, Vpred – stojaci! – zásadne pripomeňte vypisovateľom súbehov (aj keby ste mali pripomínať sami sebe), žeby k všeobecným a osobitným podmienkam, ktoré kandátky/ti na ten-ktorý post majú spĺňať, do rámika so súbehom povinne pridali aj foto víťazného kandidáta; ´bo istota je guľomet – nech žije Náš Nový Nadovšetko Cnostný Svet! Bubububu-bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

V LIPOVOM CHLÁDKU A MEDOVOM SLÁDKU V MALEBNOM LUGU

Už po piatykrát Anna Horvátová

príjemnom ovzduší v chládku pod rozkošatenými lipami v sobotu 6. júla prebiehal 5. ročník podujatia V lipovom chládku a medovom sládku v sriemskej dedinke Lug na úpätí Fruškej hory. Tak ako aj roky minulé, aj tento ročník zorganizovali Kultúrno-umelecký spolok Mladosť a Slovenský spolok žien Usilovné včielky v Lugu pod záštitou Obce Beočín a Miestneho spoločenstva Lug.

Lakatošovej, ako aj v mene predsedu Matice slovenskej v Srbsku Jána Brtku. Podnetné slová na podporu Lužanom odovzdal aj predseda Zhromaždenia obce Beočín Zoran Stokuća. V pokračovaní moderátor Miroslav Gašpar avizoval výstup malých Lužanov, škôlkarov beočínskej Predškolskej ustanovizne Ljubu Stankovića, oddelenia Včielka v Lugu. Za nimi vystúpili deti Matice slovenskej z Iloka a lužské speváčky. Prvá časť programu sa skončila sprievodom všetkých účastníkov okolo stán-

Lužským včeličkám slnko neprekážalo

V oficiálnej časti podujatia prítomných privítala a hostí pozdravila tajomníčka miestneho spoločenstva a predsedníčka Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť Anna Čelovská. Pozdravný prejav mala Anna Horvátová, predsedníčka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, a pozdravy odovzdala aj v mene predsedníčky NRSNM Libušky

a spevom početných prítomných rozptýlili ženská spevácka skupina KUS Jednota Šíd a mužská spevácka skupina V pivnickom poli z Pivnice. Po programe na dobrú náladu hrala petrovská skupina Trio Mio.

Organizátorom tohto jedinečného a ušľachtilého podujatia prajeme pevnú výdrž, aby im sily a dobrej vôle neubúdalo, keďže týmto podujatím oslávili malé jubileum – päťročnicu. Kebyže tých päťročníc bolo ešte hodne!

Pivnickí speváci oduševnili obecenstvo

kov, na ktorých svoje práce vystavovali ženské spolky, s ktorými sa Lužanky priatelia, a výrobcovia medu a včelích produktov. Pod lipami sa predstavili včelári a na ihrisku tanečníci a speváci. V druhej časti kultúrneho programu, aj napriek neznesiteľným tropickým júlovým páľavám sa zvŕtali v tanci domáci KUS Hájiček, tanečníci KC Kysáč, veteráni SKC Pavla Jozefa Šafárika

V rezkom tanci sa vyzvŕtali tanečníci kysáčskeho Vretena • ĽUDIA A UDALOSTI •

Aj novosadskí šafárikovci veteráni

DEŇ DUNAJA PRE VŠETKÝCH. Prednedávnom aj v Staropazovskej obci si pripomenuli Medzinárodný deň Dunaja, ktorý každoročne pripadá na 29. júna. V tento deň a pred začiatkom letnej sezóny obyvatelia Podunajských dedín, patriacich do Staropazovskej obce, v spolupráci so staropazovskou lokálnou samosprávou a VKP Čistoća usporiadali pracovnú akciu čistenia brehov tejto druhej najväčšej rieky v Európe (na fotografii z archívu obce). Akcia sa niesla v znamení dobrej organizácie a pod heslom Dunaj je moje more. Po dôkladnom čistení brehov letné aktivity – oddych pri vode, chytanie rýb, kúpanie .... môžu začať. a. lš. 28 /4863/ 13. 7. 2019

Ľudia a udalosti FAZULIÁDA V KYSÁČI

Súťažilo jedenásť celkov Elena Šranková

astronomické podujatia sú obľúbené, ľudia ich majú radi a výnimkou nie sú ani Kysáčania. Dokázali to aj v nedeľu 7. júla, keď sa v peknom počte zhromaždili na súťažení vo varení kotlíkovej fazule.

mužstvo pricestovalo aj z Hložian. Je pravda, že súťažiacich skupín bolo menej než minulý raz, ale ako hovorí predseda Mojžiš, začala sa sezóna dovoleniek a mnohí už odcestovali k moru. Pri každom kotlíku sa zišla spoločnosť pozostávajúca z členov spolku, klubu, firmy alebo priatelia, prí-

Kuchári mali plné ruky práce

Kým čakali na fazuľu, členovia Klubu poľnohospodárov si krátili chvíle pri kartách

Organizátormi podujatia boli členovia Loveckého spolku Bažant v čele s predsedom spolku Jaroslavom Mojžišom. Na súťaž sa prihlásilo jedenásť celkov, medzi

buzní a známi, ktorí dávali rady hlavnému kuchárovi, skúšali, či je fazuľa uvarená a pravdaže aj to, či ešte treba dodať nejakú špéciu, aby fazuľa bola čím chutnejšia

pobaviť pri živej hudbe, skupine Zdá sa, že nikto neoľutoval, že v nedeľu prišiel na kysáčsku Max zo Selenče. Súťažiace fazule hodnotila fazuliádu. Naopak, na tomto podpäťčlenná komisia v zložení Marián Martiš, Pavel Kováč, Miroslav Vozár, Boban Nerančić a Anna Jambrichová. Prvú cenu získali členovia Klubu poľnohospodárov, druhú autoservis Detro a tretiu podnik AlzMetall. Prvá cena bol poplatok za účasť na súťažení vo varení jelenieho paprikáša, ktorá bude 18. augusta. Druhá cena bol poplatok za účasť na súťažení vo varení fazule, ktorá bude o rok. Tretia cena bola debnička piva. Predseda loveckého spolku ináč informuje, že sa na súťažení vo varení jelenieho paprikáša očakáva vyše 30 mužstiev. Tiež hovorí, že známy kysáčsky kuchár Pavel Kováč varil fazuľu v kotle pre ich spolok Tretia cena pre AlzMetall (žlté tričko) a táto fazuľa sa predávala za 300 dinárov. Bez ohľadu, že ujatí, ktorým sa inak podnecuje bola nedeľa, o fazuľu bol pekný stretanie a kamarátenie ľudí, sa všetci dobre cítili a zabávali. záujem.

Hložianske mužstvo pri svojom kotlíku

ktorými boli členovia kysáčskych spolkov a klubov, ale aj zamestnanci v súkromných firmách a dokonca i jednotlivci. Jedno

www.hl.rs

a možno aj zvíťazila pri oceňovaní. Na fazuliádu prišli aj tí, čo jednoducho chceli trošku inak stráviť nedeľné popoludnie, alebo sa

Informačno-politický týždenník

Oceňovanie fazule sa začalo • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (20)

Novinka za novinkou DrSc. Ján Babiak

sa dá mienke odborníkov, alebo aspoň bude kompromis medzi masou a odborom. V celkovom ovzduší aj prvý (pol) deň Slávností bol pestrejší. V sobotu poobede sa začalo futbalom. Hral SŠK Petrovec so Štefánikom zo Starej Pazovy. V dažďom prerušovanom zápase zvíťazili hostia 3:4 (2:1). Potom sa už pozornosť usmernila na matič-

tičnom poriadku bola v nedeľu. Sokolské cvičenie bolo v znaku zachmúreného počasia, ale aj napriek tomu všetko spiechalo za dedinu. V bohatom sokolskom programe, čo nahral aj K. Plicka z Turč. Sv. Martina, čakalo sa už len na novinku Slávností – Sokolskú jazdu. Otec tu prišiel vidieť svojho syna, aj prvý výstup jazdy z Petrovca a Pašićeva. Večer bolo divadlo, keď študenti zahrali predlohu V. Wernera Ľudia na kre, ale tento umelecky cenný kus nevedel zaujať obecenstvo. Ono sa snáď rozptýlilo na zábave s tancom na cvičisku, ale aj v hostinci Báďonského. V pondelok sa začalo s poradou odborov MSJ. Aj keď matičné snemovanie bolo ešte v plnom prúde, na Sokolskom cvičisku začala sa súťaž v plávaní a v skokoch do vody. Po oddychu na voľnejšom a srdečnejšom spoločnom obede fanúšikom najhlavnejšej vedľajšej veci na svete, aj keď počasie nežičilo, zostalo celé poobedie. V hre v blate a vo vode SŠK Petrovec II bol lepší od Jánošíka z Pivnice (4:1). V hlavnom zápase, pre problémy prechodu cez hranicu Čabiansky Törekves vystriedal SAND zo Subotice. Aj domáce mužstvo

ok 1937 bude rozhodujúci v tichých prípravách na ďalšie politické diania vo svete. Ani Juhoslávia sa tomu nevyhne a spolupráca s Československom priam kvitne. Aj E. Beneš navštívi Juhosláviu, čo využijú aj tunajší Slováci. Vtedy Dr. M. Hodža daroval MSJ 100 000 din. a pri návšteve Beneša budú do Belehradu pozvaní aj Štarke a Čajak. Konfrontácia medzi Slovákmi a Čechmi u nás spľasne a v Slavónsku sa objavia nové entity Slovákov (v okolí Našíc). Petrovec sa zomkne okolo Matice, pri gymnáziu sa formuje krúžok Sládkovič a aktivitu zveličuje aj Roľnícke združenie a Priemyselný spolok. Zo súťaženia na petrovskom bazéne V takej orientácii Slávnosti boli aj med, aj liek. nú predporadu, valné zhromaždenie Konštatuje sa potreba zvýšenia akademikov a národopisnú výstavu. kultúrnej úrovne, lebo nesmieme PROGRAMOVÉ ZMENY skromne priznať, že sme nie tam, V NEDEĽU A PREPLNENÝ kde sme mali byť, ale máme mnoPONDELOK ho pracovať, najmä s ľudom a pre Ani fakt, že si na čelo Matice zaľud. Aj rozvinie sa tu čulá diskusia, stal biskup S. Štarke, nepomohol aj konfrontácia okolo našej úlok tomu, aby bohoslužhy v národnom živote. Ale nech, by vošli do prograveď konfrontácia ideí, akokoľvek mu Slávností. Nie je to chápeme, len speje k pokroku. celkom jasné prečo. Aj v ten istý čas sa konštatuje, že Jeho zaujatosť v kosnaša menšina má zvláštne záujmy, tole dopomohla, aby potreby a starosti..., preto aj my máme sa to úderné matičné zvýšenú pozornosť venovať našim rozvodnilo, zviedlo na veciam..., k jednému cieľu: zabezpečiť zasadnutie školského všetko to, čo naši otcovia vydobili našej výboru MSJ a pobočmenšine na poli národnom, kultúrné aktivity. Tak školská nom, hospodárskom a sociálnom. problematika vošla do Kategorický imperatív pre nás znie: prvého plánu a pravé všetko za našu národnú existenciu, matičné snemovanie 1 za našu budúcnosť. Problémy nášho sa začalo len po spopokroku nútia na ďalšie transformáločnom obede, ktorý Kysáčski ochotníci vo VHV-ho dráme Zem cie a namiesto slávnosťového výboru bol na sokolskom cvifunkciu organizácie tejto manifestáčisku. Nedeľné poobedie potom bolo sa revanšovalo za prehru vlani, keď cie preberá Matica. Formovaný bol nabité a náš človek bol v dileme, vyhrali rezultátom 4:0 (1:0). technický výbor Slávností, poprela sa kam skôr, na valné zhromaždenie Večer bola znovu novinka – finále reštrikcia programu a navrhlo nové Matice, alebo na sokolský program. divadelného súťaženia. Do finále programové rozšírenie. Ale aj dilemy Zato prednáška J. Ursíniho, ktorá sa sa kvalifikovali ochotníci z Kysáča, budú, čo je, keď ide o Slávnosti, vzťahovala na hospodárske pomery Kovačice a Starej Pazovy. Prvá cena dôležitejšie, hodnotenie zo strany a družstevníctvo na Slovensku, bola bola „dosúdená“ Kovačičanom širokých más alebo odborníkov, celkom blízka nášmu pospolitému a druhú si rovnoprávne podelili páčivosť programu alebo utilita ľudu. Aj pracovná verzia matičného Kysáčania a Pazovčania. Program pre prácu na roli národa dedičnej. snemovania v uponáhľanom ma- súťaženia bol nesmierne náročný, Aj zastane sa za stav, že prednosť

predstavenia trvali do pol druhej ráno a výsledok súťaženia bol zverejnený, keď už zore svitali. V očakávaní výsledkov, aj potom, obecenstvo sa zabávalo, veď bol to posledný deň Slávností, a to treba využiť. AJ FILMOVANIE SLÁVNOSTÍ Aj po skončení Slávností emócie boli na najvyššom stupni. Aj v tlači sa uvádzalo, že „ani najväčší optimisti..., neverili, že tohoročné Slávnosti budú tak pekne (možno povedať: rekordne!) navštívené... Presvedčili sme sa, že Slovenské národné slávnosti sú už nezbytnou zložkou nášho života. Že bez nich už nemôžeme... Nieto miesta pesimizmu, žiadnym pochybnostiam... Program Slávností sa z roka na rok rozširuje a prehlbuje a Slávnosti tým získavajú po stránke národnej, ako i umeleckej... Nie sú to prázdne, bezduché radovánky. Veď za tou lesklou, peknou formou skrýva sa obdobie ťažkých náporov, námah, radostí a sklamaní. Úspech po každej stránke i materiálnej, i morálnej, bol veľký... Hostia prichádzali už v sobotu a hlavne v nedeľu, keď boli naše ulice plné vravy a smiechu... Bola to impozantná, nepriehľadná masa ľudu, najmä dievčat v krásnych krojoch, ktorá plnila hlavnejšie ulice. Všetko to poskytovalo báječnú látku pre znalecké oko filmového pracovníka Karla Plicku. Môžeme sa teda tešiť, že terajšie naše Slávnosti boli zachytené i na filme a že si budeme môcť niektoré scény pozdejšie i sprítomniť.“2 Bol to dôkaz, že „My stojíme stále pevne“! Aj na týchto priestoroch, aj napriek vzdialenosti od pôvodnej vlasti. Aj Slávnosti pre národné udržanie na týchto, v zmysle národnej istoty klamlivých priestoroch, v tom dosť pomôžu. Veď také im je to aj poslanie. Teda hýbe sa to. V posledných rokoch pred druhou svetovou vojnou aj všeobecné vyhodnotenie všetkého slovenského sa dáva pod lupu. Aj Slávnosti. Je tomu aj čas. Veď túto našu skoro dvadsaťročnú manifestáciu, čo vyplnila túžby Slovákov v celom medzivojnovom období, našinci museli transformovať na ešte krajšiu, výstižnejšiu a pre nás Slovákov reprezentatívnejšiu. Najmä keď v čase svojho jestvovania, aj potvrdzovania svojej činnosti a vlastnej schopnosti samostatne žiť a pôsobiť na týchto priestoroch, bolo nevyhnutné slovenské rady ešte viacej zomknúť. Aj nová doba bude na to nútiť.

1 Sy: O našich národných a kultúrnych veciach. Národná jednota, Petrovec 1937, roč. 18, č. 2, s. 1. 2 N. N.: Rekordná návšteva hostí a širokých vrstiev ľudových. Národná jednota, Petrovec 1937, roč. 18, č. 33, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

28 /4863/ 13. 7. 2019

DETSKÝ KÚTIK

a Kristína Morgenšteinová, 3. Kulpín ZŠ Jána Amosa Komenského,

Ivana Ľavrošová, 2. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

Zábava s kamarátmi

Letné prázdniny možno tráviť aj vo svojom prostredí. Vtedy vy, deti, vyhľadávate spoločnosť svojich kamarátov a spoločne trávite aspoň jednu väčšiu časť dňa. Pekné počasie je vhodné na to, aby ste sa hrali vonku. Svoje práce nám do Kútika zaslali deti z Padiny a Kulpína. Na nich vidno, ako sa deti bavia. Dievčatá preskakujú povrázok, hrajú bedminton, zbierajú lúčne kvety, chlapci skejtbordujú, naháňajú sa. Často na ilustráciách vidno, ako trávia čas v prírode, kde hrajú rôzne hry. Pravdaže v lete je veľmi zaujímavé tráviť čas s kamarátmi na kúpaliskách, a tak sa veselo zabávať a osviežiť v letných páľavách. Do Kútika sme dostali aj práce kamarátky Aničky zo Slovenska. Tešíme sa tomu, ako aj na vás a vaše práce, ktoré nám zasielate. Katuša

Anička Holmanová, druháčka, Orechová, Potôň, Slovensko

Nina Mikulášová, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Nikolína Hučková, 2. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nina Maglovská, 3. a, ZŠ Jána Amosa Komensk ého, Kulpín

la Tita, á, 1. 2, ZŠ marša dina Sára Ondríkov Pa

Annamária Andrášiková , 3.a, ZŠ Jána Amosa Komensk ého, Kulpín

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Nové stimuly pre poľnohospodárske gazdovstvá

Ročník XLVII 13. júla 2019 Číslo 13/1989

Z PRODUKČNEJ BURZY

Začalo sa obchodovať so pšenicou z novej úrody Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 1. 7. do 5. 7. 2019 bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat nižší o 4,8 %, no finančný obrat bol vyšší o 20,93 %. Na základe rozhodnutia vlády nakúpi Republiková direkcia pre tovarové zásoby merkantilnú pšenicu z úrody 2019 prostredníctvom Ľubica Sýkorová Produkčnej burzy v Novom Sade po cene 20,00 din / kg s DPH, v celkovom Poľnohospodári, podnikatelia, spoločnosti, družstvá a školy, ktorí sú zaregistromnožstve do 25 000 ton. vaní v Registri poľnohospodárskych gazdovstiev, môžu do 30. augusta požiadať o V uvedenom období boli podpístimuly na nákup nových strojov a zariadení na zlepšenie prvovýroby rastlinných sané prvé kúpnopredajné zmluvy plodín. Peňažné stimuly možno získať až do výšky 50 % investičnej hodnoty zmenna pšenicu z tohtoročnej úrody šenej o sumu na DPH, alebo vo výške 65 % tejto hodnoty pre oblasti so sťaženými na sumu 17,30 din/kg bez DPH pracovnými podmienkami v poľnohospodárstve. (19,03 s DPH), čo bola zároveň aj jej priemerná cena. Cena pšenice árok na tieto stimuly zber a prepravu primárnych Vrátenie peňazí zo z minuloročnej úrody sa pohymajú tí, ktorí okrem poľnohospodárskych produk- štátnej pokladnice bovala od 21,75 do 21,80 din/kg. iného v plnej miere tov, ako aj na zavlažovanie možno získať, napríklad Nikto neprejavil záujem o realizovali investíciu od ja- rastlinných plodín. za konštrukcie fóliovkukuricu, ktorá sa predávala nuára tohto roka a najneskôr O tieto podporné finanč- níkov (hliníkové, pozinod 15,50 do 15,90 din/kg bez do dátumu podania žiadosti né prostriedky môžu žiadať kované oceľové, oceľové DPH. o uplatnenie práva na nená- gazdovstvá, ktoré majú: do a plastové), za viacročné, Obchodovalo sa aj so vratné finančné prostriedky. 0,5 hektára zeleniny, ovocia viacvrstvové fólie na pokrytie sójou, ktorá bola v ponuke Peniaze sa môžu použiť na alebo kvetov v chránenom fóliovníkov, za fólie a siete po 37,20 din/kg bez DPH (40,92 din/kg s DPH). kúpu strojov a zariadení pre priestore; do 2 hektárov bo- na tienenie a na zamedzenie Pri porovnaní s predprimárnu výrobu rastlinných buľového ovocia alebo do 5 úniku tepla, sejačky, mulčochádzajúcim týžplodín v chránených priesto- hektárov iného ovocia; od 0,2 vanie v chránených priesto- kuldňom bola iba roch (skleníkoch, fóliovní- do 100 hektárov viníc, ktoré sú roch, za vetracie, chladiace t ú r nepatrne lackoch), pre primárnu produkciu zapísané vo vinohradníckom alebo vykurovacie zariadenia, u r č e nejšia – o a zber ovocia a hrozna, pre registri v súlade so zákonom zavlažovacie systémy s mož- ných na 0,27 %. pestovanie a zber zeleniny, upravujúcim víno; do 3 hektá- nosťou hnojenia a zvlhčovania o c h r a n u ○ kvetov, aromatických a lieči- rov zeleniny (otvorené pole); priestoru mikropostrekom,… pred mrazom, vých rastlín, pre prvovýrobu od 0,1 do 50 hektárov kvetov Štát taktiež spolufinancuje agrotextílií, rôznej obilnín, priemyselných plo- (na otvorenom poli), do 50 aj obstarávanie protiľadovco- mechanizácie na drdín a krmovín, na obrábanie hektárov aromatických a lie- vých sietí, drôtených oplotení venie, zber a briketovanie pôdy, na ochranu rastlín pred čivých bylín a do 50 hektárov pre ovocné sady a vinohrady, rastlinných zvyškov…○ chorobami, škodcami, na obilnín, priemyselných plodín ochranných sietí na zakrytie prihnojovanie a hnojenie, na a krmovín. ovocných a vinohradníckych

Z obsahu Dve úrody z jednej hriadky

Str. 2

Vysoké teploty a vlhko podporuje výskyt helmintosporiózy

str.3

Echinacea ako farebná margaréta:

str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NAJDÔLEŽITEJŠIE ZÁSADY APLIKÁCIE PESTICÍDOV

Bezpečná ochrana Ľubica Sýkorová

Všetky ochranné postreky nerobíme počas vysokých letných poludňajších teplôt, ale skoro ráno až do dopoludňajších hodín, alebo v predvečer, prípadne keď je zamračené. Na postrekovanie je najvhodnejšia teplota medzi 12 až 25 °C. Postrekujeme len za bezvetria alebo slabého vánku.

mer postreku má byť zhodný so smerom vetra, aby sa postreková zmes dostala v plnej miere na porast. Zamračené a bezveterné počasie je najvhodnejšie preto, lebo stúpa relatívna vlhkosť vzduchu a klesá odpar vody z aplikovaného postreku z listov. Čím je postrek dlhšie na listoch vo forme tekutej, tým sa predlžuje doba pôsobenia účinných látok. HLAVNÉ ZÁSADY SPRÁVNEHO POUŽÍVANIA Pri aplikácii akéhokoľvek pesticídu musíme mať na zreteli tieto hlavné zásady správneho používania: - výber vhodného prípravku a správneho termínu aplikácie podľa signalizácie;

- pred aplikáciou prípravkov sa treba oboznámiť s charakteristikou pesticídu dôkladným preštudovaním návodu na používanie, ktorý je uvedený na etiketách; - použiť iba kvalitný prípravok s neprekročenou dobou použiteľnosti za predpokladu správneho skladovania; - postrekovú kvapalinu pripravovať vždy tesne pred použitím a spotrebovať ju v deň prípravy; - vyššia cena kvalitného postrekovača (príp. rosiča) sa viacnásobne oplatí tak, že je nižšia spotreba pesticídov, pritom ich účinnosť je vyššia, a tým sú nižšie škody spôsobené chorobami a škodcami plodín; - pri ošetrovaní rastlín s hydro-

fóbnym voskovým povrchom listov alebo hladkými listami (cibuľoviny, hlúboviny, pór, mak, a pod.) na zlepšenie zmáčateľnosti, priľnavosti a zníženie zmytia postrekových kvapalín treba do postrekovej tekutiny pridať zmáčadlo (napr.Citowett); - dodržať odporúčanú (povolenú) koncentráciu a množstvo aplikovaného prípravku. Správna dávka zaistí požadovanú biologickú účinnosť a minimalizuje nepriaznivé pôsobenie pesticídov. Nižšie koncentrácie a množstvá majú nielen slabý účinok prípravku, ale podporujú aj vznik rezistencie chorôb a škodcov proti chemickým prípravkom, vyššie koncentrácie a dávky môžu rastliny poškodiť;

VYSIEVANIE A VYSÁDZANIE V JÚLI

Dve úrody z jednej hriadky Ľ. Sýkorová

V júli nám už väčšina skorých druhov zelenín uvoľnila hriadky, a bola by škoda, aby sme ich nechali do príchodu zimy nevyužité. Je ešte dosť druhov zeleniny, ktoré môžeme v tomto čase vysievať a vysádzať. Možností je viacej.

ôžeme vysiať šalát na „baby leaf“ čiže na odrezávanie mladých listov. Zatiaľ, čo vypestovanie hlávok šalátu trvá 80 – 110 dní od výsevu, baby leaf šalát môžeme zberať už 30 – 45 dní po vysiatí. Navyše má ďalšie nezanedbateľné prednosti – nemusíme predpestovať sadbu, vysieva sa priamo na záhon. Konzumujú sa mladé a krehké listy, ktoré sú veľmi chutné, v nutričných hodnotách nezaostáva za ostatnými šalátmi. Vysievať ho môžeme od marca do konca augusta – nehrozí nebezpečenstvo vybehnutia do kvetu, pretože rastliny zberáme v mladom štádiu. Odporúča sa vysiať 100 až 200 semien na bežný meter riadku, na malých plochách je výhodný výsev naširoko. V júli je rovnako ešte čas na

červenú repu, cviklu, karotku. Skoré odrody môžeme pozberať na mladé listy, karotka vysiata takto neskoro sa dá dokonca krátkodobo skladovať. Začiatkom júla je čas na výsev pekinskej kapusty, brokolice, japonských reďkoviek. Do konca augusta môžeme ešte vysádzať kaleráb, zimnú kapustu a kučeravý kel. Semená letného šalátu pre jesenný zber vysievame na chránený či voľný záhon do konca júla. Výsev musí byť riedky, pretože sadenice nepresádzame, ale sadíme priamo na trvalé stanovište do riadkov vzdialených 30 cm a do

hĺbky 2 cm. Po sejbe pôdu ľahko utlačíme. Po vzídení a vytvorení klíčnych listov povrch pôdy skypríme. Ne-

skôr, po vytvorení 3 – 5 pravých listov opäť kypríme. Rastliny jednotíme na vzdialenosť 20 až 25 cm v riadkoch. Ľadový šalát je odolný proti teplu a vybiehaniu do kvetu. Dáva dobré úrody veľkých kreh-

- množstvo postrekovej tekutiny závisí od vývojovej fázy ošetrovaných plodín, čiže od veľkosti listovej plochy. Taktiež množstvo závisí od toho, či sa aplikuje pesticíd s kontaktným alebo systémovým účinkom; - počas celého vegetačného obdobia treba dbať, aby plodiny, ovocné stromy a kry mali dosť vzduchu okolo seba, aby postreková zmes (najmä kontaktných fungicídov) zasiahla listy aj z vrchnej, aj zo spodnej strany a strapce viniča a iné plody zo všetkých strán; - zohľadniť poveternostné podmienky pri vysokých teplotách a silnom slnečnom svite môžu niektoré prípravky pôsobiť fytotoxicky, vrátane sírnatých a meďnatých fungicídov. Pri nízkych teplotách účinnosť sírnatých prípravkov klesá; - meďnaté prípravky za dlhodobo vlhkého a chladného počasia môžu pôsobiť fytotoxicky. Kontaktné prípravky neaplikovať tesne pred dažďom, pretože by sa zmyli. 

kých hlávok. Na rozdiel od bežného hlávkového šalátu má listy s pílkovitým okrajom. Pestujeme ho zo sadeníc aj z priamej sejby. Predpestované sadenice vysádzame do sponu 40 x 30 cm od začiatku júla do polovice augusta. Ak pestujeme ľadový šalát z priamej sejby, sejeme od júna do konca júla. Špenát siaty je v čerstvom stave jednou z prvých jarných zelenín a je k dispozícii až do neskorej jesene. Pestujeme ho ako predplodinu alebo ako následnú plodinu koncom leta a v jeseni. Skromné nároky na teplo a mrazuvzdornosť nám umožňujú i neskoršie výsevy na prezimovanie. Pre jesenný zber ho vysievame v júli a koncom augusta a v septembri sejeme špenát určený na prezimovanie. Jeho úspešné pestovanie je podmienené dostatočne výživnou pôdou, ochranou proti burine (podľa možnosti bez herbicídov) a dobrou závlahou, ktorá urýchli zber, zlepší kvalitu a množstvo úrody. V suchom období špenát predčasne vybieha do kvetu, vtedy je potrebná závlaha najmenej 20 litrov na m2 týždenne. 

28 /4863/ 13. 7. 2019

RASTLINNÁ VÝROBA

Vysoké teploty a vlhko podporuje výskyt helmintosporiózy Ľubica Sýkorová

Fytopatogénne huby – pôvodcovia chorôb listov kukurice, spôsobujú pri silnom napadnutí predčasné odumieranie rastlín, v dôsledku čoho dochádza k zníženiu výnosov. Infekcia sa vyskytuje predovšetkým v oblastiach bohatých na zrážky. Výskyt je podporovaný dlhotrvajúcimi dusnými búrkovými obdobiami.

ozšíreniu listových chorôb napomáhajú relatívne vlhké a teplotne priaznivé klimatické podmienky v júli až septembri, pri ktorých sú listy kukurice dlhodobo zvlhčené. Škodlivosť listových chorôb spočíva v poškodení asimilačného aparátu kukurice, ktorý môže viesť až k odumretiu rastliny. Pôvodcami listových chorôb kukurice (spála kukurice - helmintospóriová škvrnitosť listov Helminthosporium spp.) sú najmä Helminthosporium turcicum (srb. siva pegavost lista), Helminthosporium carbonum, Helminthosporium myadis a Kabatuella zeae. Tieto patogény sa väčšinou vyskytujú spoločne. Ich presné určenie v poľných podmienkach je obtiažne, pretože jednotlivé symptómy na listoch splývajú. Najčastejšie sa vyskytujú šedohnedé pozdĺžne škvrny, často s tmavým okrajom

alebo drobné okrúhle žlté škvrny s hnedým stredom. Pozdĺžne škvrny sa za priaznivých podmienok rýchlo zväčšujú a v priebehu niekoľkých dní sa môžu zliať do veľkých plôch, až nakoniec odumrie celý list. V strednej Európe sa stretávame predovšetkým s tromi druhmi rodu Helminthosporium: Helminthosporium turcicum, H. carbonum a H. maydis. Rozšírenie helmintosporióz spôsobuje infikované osivo a pozberové rastlinné zvyšky, v ktorých pôvodca chorôb prezimuje. Prvá infekcia začína zjari prostredníctvom dažďových zrážok, ktorými sa spóry dostávajú pôdou do bezprostrednej blízkosti klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín kukurice. Odtiaľ sa huba dostáva do celej rastliny. H. turcinum spôsobuje najskôr malé hnedozelené, podlhovasté,

vodnato priesvitné škvrny, ktoré sa rozširujú, spoločne splývajú a môžu dosiahnuť plochu až 5 x 10 cm. Tieto plochy sú svetlosivé a sú sčasti ohraničené tmavohnedým lemom. Veľká časť listu môže odumrieť, zriedka aj celý list. Rovnaké škvrny sa môžu nájsť taktiež na stonke. H. carbonum tvorí mnoho malých, guľatých, najskôr žltozelených a neskôr tmavých škvŕn, ktoré neprekračujú dĺžku 3 cm. Taktiež tu sú škvrny ohraničené hnedočerveným lemom. H. maydis spôsobuje len pomerne malé, žltohnedé až červenohnedé, tmavo lemované škvrny o veľkosti od 2 do 4 cm, ohraničené listovou žilnatinou. Tieto škvrny vzájomne nesplývajú. H. carbonum a H. maydis sú si veľmi podobné. OCHRANA Starostlivé a hlboké zaoranie

ZELENINÁRSTVO

Dôležitá je druhá polovica vegetácie Ľ. Sýkorová

Zeler zaraďujeme medzi koreňovú zeleninu. Z hľadiska použitia poznáme zeler pestovaný pre buľvy, stopkový zeler pestovaný pre dužinaté vybielené stopky a listový zeler, pestovaný pre jemné voňavé listy. Stopkový a listový zeler netvorí buľvy. Všetkým druhom zeleru vyhovuje teplé počasie, výživná a vlhká pôda.

dostatok vlahy by sme mali dbať počas celej vegetácie, pretože rastlina neznáša vysušenie, hlavne za horúcich letných dní. V prvej polovici vegetácie nie je zeler mimoriadne náročný na vlahu, potrebuje jej toľko, aby vytvoril

mohutnú listovú ružicu, ktorá je základom neskoršie vytvorenej buľvy. Preto nikdy z rastlín určených na dopestovanie buliev na zimné uskladnenie listy neodlamujeme! Znižujeme tým asimilačnú plochu a tým aj úrodu. Pre dobrý vývin buľvy

je z agrotechnického hľadiska veľmi dôležitá druhá polovica vegetácie. Je to obdobie, keď rastliny musia mať optimálne podmienky. Dôležitá je výdatná a pravidelná závlaha porastu s častým opatrným kyprením povrchu hriadky medzi

III

rastlinných zvyškov predstavuje dôležité tlmiace opatrenie. Významné môže byť taktiež morenie osiva a aplikácia fungicídov. Medzi hybridmi existujú značné rozdiely v náchylnosti k listovým chorobám. Medzi stresové faktory zvyšujúce náchylnosť porastov k spomenutým chorobám možno zaradiť zlý fyzikálny stav pôdy (pôda so zlým vodným režimom, zhutnená pôda, pôda bez vzduchu), prehustený alebo nerovnomerný výsev, nevyrovnanú výživu (hlavne prehnojenie dusíkom), zaburinenie prosovitými burinami a tiež napadnutie porastov na susedných pozemkoch. Treba sa orientovať na nepriamé a preventívne metódy ochrany: zaorávanie pozberových zvyškov do pôdy, udržanie dobrej štruktúry pôdy, obmedzenie a predchádzanie stresovým faktorom, výber odolnejších hybridov. V prípade potreby porasty možno ošetriť fungicídmi zo skupiny strobilurínov a triazolov, v čase, keď sa objavia prvé príznaky na listoch. ○

rastlinami. Najdôležitejším faktorom je však optimálny vodný režim. Porast v tomto období nesmie prekonať sucho – šok zo sucha ihneď zastavuje rast a trvá pomerne dlho, kým sa obnoví, a to často za cenu deformácie a praskania buliev. Aby sme dopestovali pekné, hladké buľvy, odborníci odporúčajú začiatkom septembra opatrne odhrnúť od rastlín pôdu asi do polovice buľvy, odokrytú časť očistiť mäkkou handrou od jemných korienkov a pôdu k rastlinám opäť prihrnúť. Toto opatrenie nezvyšuje úrodu, ale buľvy sú kvalitnejšie. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Vlnačka krvavá a iné vošky na jabloniach – biologická ochrana Ing. Ján Tancik, PhD

V tomto roku sme znovu svedkami silného výskytu vošiek na ovocných stromoch, ale aj na iných rastlinách. Dopomohlo tomu najprv daždivé počasie a neskôr vysoké teploty. Na jabloniach najškodovejším druhom je vlnačka krvavá – Eriosoma lanigera (Pemphigidae, Sternorrhyncha). Ďalší druh je voška skorocelová – Dysaphis plantaginea, ktorá je významne škodlivejšia než tretí druh, a to je voška jabloňová – Aphis pomi, (Aphididae, Sternorrhyncha). V článku uverejňujeme charakteristiku vošiek na jadrovinách a nechemické spôsoby ochrany.

najmä mladé stromy. Bezkrídla samička je dlhá 1,7 – 1,9 mm, variabilnej farby: hrdzavohnedá, fialovočervená, tmavo zelená. Tvar tela je vajcovitý. Telo je pokryté modrobielymi voskovými vláknami. Okrídlená samička meria 1,6 – 2,2 mm, je žltohnedej farby. Telo majú pokryté kratšími voskovými vláknami. Mladé larvy nemajú voskové vlákna. Prezimujú n a j č a ste j š i e larvy prvého a druhého instaru na koreňoch a kmeKolónia vlnačky krvavej prekrytá voskovými ňoch jabloní, vláknami na jar migrujú podobajú na vlnu – preto ná- do koruny a cicajú na konároch. zov vlnačka. Vlákna prekrývajú Nymfy sa vyvinú v dospelé kolónie týchto vošiek, a tak neokrídlené samičky, ktoré ich chránia proti prírodným rodia živé larvy. Jedna samička nepriateľom, ale aj pred in- narodí 100 – 150 lariev. Kolónie sekticídnymi postrekmi, a tým sa tvoria najmä na mladých komplikujú ochranu. Keď roz- vetvičkách v blízkosti pukov. tlačíme vošku medzi prstami, Najvyššia početnosť je v máji zostane nám na nich červená a júni, potom sa početnosť hmota pripomínajúca krv, preto znižuje, ale v septembri znov názve krvavá. Hmota sa lepí vu stúpa. V júni sa objavujú okrídlené formy samičiek, ktoré na oblečenie a ťažko sa čistí. Vlnačka krvavá neškodí na preletujú na susediace stromy. listoch, ale škodí vyciciavaním Takto sa počas roka vyvinie štiav na konároch a spôsobuje 10 – 15 generácii. Vlnačka krvavá má veľa prívznik kambiálnych nádorov. Konáre na napadnutých miestach rodných nepriateľov, ktorí sú sa deformujú a vytvárajú sa schopní udržať ju pod hladina nich nádory, ktoré praska- nou škodlivosti. Na jar majú jú a je to vstupná brána pre najväčší význam predátory: mnohé patogény. Silne napad- ucholaky, rôzne druhy lienok nuté stromy zaostávajú v raste (Coleoptera: Coccinelidae), lara môžu aj uhynúť. Ohrozené sú vy pestríc (Diptera: Sirphidae), VLNAČKA KRVAVÁ Vlnačka krvavá (srb. krvava vaš) – Eriosoma lanigera (Pemphigidae, Sternorrhyncha) je voška, ktorej bezkrídle samičky sú pokryté dlhými bielymi voskovými vláknami, čo sa

treba robiť s insekticídmi, ktoré sú netoxické pre prirodzených nepriateľov. Treba vytvárať v sadoch podmienky na prežitie prírodných nepriateľov ponechaním vegetácie, alebo vysievaním kvitnúcich rastlín, ktoré produkujú peľ a nektár, čo sú zdroje potravy tohto užitočného hmyzu. Treba sledovať vývoj a migrácie afidofágov a naučiť sa vedieť prognózovať ich uplatnenie v regulácii vošiek. OCHRANA Znížiť napadnutie vlnačkou sa dá správnym výberom odrôd a podpníka. Bujné odrody

imága a nymfy dravých bzdôch (Heteroptera: Anthocoridae). Neskoršie v lete má veľký význam parazitoid Aphelinus mali. Tento parazitoid bol do Európy dovezený v 20tych rokoch minulého storočia. Do roka má 5 – 8 generácií, takže sa môže rýchlo rozmnožiť. Viac sa vyskytuje v sadoch, kde sa nepoužíva- Lienka v kolónii vošiek jú insekticídy. Podpora týchto užitočných (Jonagold, Idared, Melrose organizmov je dôležitou zložkou a iné) sú citlivé na tohto škodcu. Podpníky A2, M111, M106 ochrany ovocných sadov. AKO MÔŽEME PODPORIŤ VÝ- a M9 sú atraktívnejšie pre SKYT PRÍRODNÝCH NEPRIATE- tohto škodcu. Napadnutiu sa ĽOV VOŠIEK (AFIDOFÁGOV) A môžeme vyhnúť aj správnym výberom stanovišťa, správnym INÝCH ŠKODCOV V SADOCH? V prvom rade priamu ochra- sponom rastlín a znížením nu treba robiť len v prípadoch, poškodení na stromoch. Väčší keď je nevyhnutná, keď hrozí výskyt tohto škodcu je na silne znečistenie plodov medovicou, orezaných stromoch. Z nepriamych opatrení veľký ktorú vylučujú vošky. Postreky význam má ošetrenie rán po reze stromov. Tiež môžeme napadnuté konáre odrezať a spáliť. Priama ochrana sa môže robiť v rôznych termínoch. Proti škodcovi sú účinné predjarné postreky a tiež sa môžu robiť postreky pred kvitnutím. V lete sa zásahy robia pri výskyte viac ako 10 kolónií na 100 letorastoch. V ochrane proti vlnačListy poškodené voškami

28 /4863/ 13. 7. 2019 ke krvavej sa používajú rovnaké prípravky ako proti iným voškám. Postrek treba urobiť pod vyšším tlakom a s väčším množstvom vody, aby sa dostal pod voskovú ochrannú vrstvu. Pri ochrane ekologických porastov proti tomuto škodcovi sa odporúča najprv použiť prípravok, ktorý obsahuje mazľavé draselné mydlo (Cocana, Floravita Coco), čo pomáha pri zmytí voskových vlákien. Aplikuje sa pri vyššom tlaku a väčším množstvom vody. Dávka je 50 – 60 ml/ 10 l vody. Po obschnutí, najviac do 24 hodín treba použiť biologický prípravok proti voškám (Rock Effect – 300 ml/ 10 l vody). VOŠKA JABLOŇOVÁ Voška jabloňová (srb. zelena lisna vaš jabuke) prezimuje v štádiu vajíčka a nymfy sa liahnu v apríli. O dva týždne sa z nich vyvinú bezkrídle samičky zakladateľky. Už v druhej generácii sa objavujú okrídlené samičky, ktoré preletujú na iné stromy. Počas roka má aj 10 – 17 generácií. Je to monocyklický druh, nemigruje medzi zimným a letným hostiteľom, po celú vegetáciu je na jabloni. V auguste a septembri sa rodia larvy, ktoré sa vyvinú na okrídlené samičky (sexupare). Tieto samičky rodia generáciu (sexuales), v ktorej sú aj samičky, aj samčeky. Po oplodnení samičky kladú vajíčka, ktoré prezimujú. Voška jabloňová okrem na jabloni škodí aj na hruškách, hlohu, mišpuli a jarabine. Napáda listy a letorasty. Vyciciava šťavy zo spodnej strany listov a mladých výhonkov a vytvára na nich husté kolónie. Napadnuté listy a výhonky sú zdeformované, ale zostávajú zelené. Pri väčšom napadnutí deformované listy predčasne zaschýnajú a výhonky nedostatočne vyzrievajú a zakrpatievajú.

VOŠKA SKOROCELOVÁ Voška skorocelová (srb. pepeljasta vaš jabuke) prezimuje v štádiu vajíčka na kôre v blízkosti kvetných a listových

Voška skorocelová

púčikov. V apríli sa liahnu larvy, z ktorých sa po štyroch zvliekaniach vyvinú bezkrídle samičky zakladateľky. Druhá generácia sa objavuje dva týždne po kvitnutí a tretia v druhej a tretej dekáde júna. Kolónie sú najprv na spodnej strane listov jednoročných letorastov, neskôr aj na kvetoch a mladých plodoch. Masový výskyt je koncom kvitnutia. V druhej generácii je prítomný menší počet okrídlených samičiek, kým v tretej generácii ich počet narastá. V prvej polovici júla migrujú na sekundárneho hostiteľa. Počas leta sa na sekundárnych hostiteľoch vyvinie aj 6. generácií bezkrídlych samičiek. V jeseň sa vyvinú okrídlené samičky, ktoré prelietavajú na jablone a tu znášajú vajíčka, z ktorých sa vyvinú samičky a samčeky. V októbri po oplodnení samičky kladú vajíčka do štrbín v kôre a na bázu púčikov, ktoré prezimujú. Voška skorocelová je dicyklická voška, primárnym hostiteľom je jabloň, výnimočne aj

jarabina a oskoruša, v teplejších oblastiach aj hruška. Sekundárnym hostiteľom sú rôzne druhy skorocelov, Plantago spp. Cicaním na listoch spôsobuje výrazné skrúcanie listov, farba je zmenená na žltú, často aj červenú. Napadnuté listy sa sušia. Letorasty zaostávajú v raste a sú deformované, v ďalšom roku na nich je menej kvetných púčikov. Plody sú tiež zakrpatené, nevyfarbené a nevýraznej chuti. Sú prakticky nepredajné. Preto je táto voška výrazne škodlivejšia ako voška jabloňová. Tiež škodí aj vylučovaním medovice a prenosom vírusových ochorení. OCHRANA PROTI VOŠKÁM Z nepriamych opatrení proti voškám významné je odstránenie vetvičiek zo sadu po reze, podpora prirodzených nepriateľov a obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromov. Na obmedzenie prístupu mravcov do koruny stromu sa používajú obojstranné lepiace pásy, ktoré

Vošky produkujú medovicu (cukry), ktorou sa zase živia mravce. O úspechu ochrany proti voškám rozhoduje dostatočná populačná hustota prírodných nepriateľov. Úspešnými regulátormi populácie vošiek sú dravce (predátory), ako sú: larvy a imága lienok, larvy zlatoočiek a pestríc, ucholaky, dravé bzdochy a parazitoidy, akými sú voškáry, lumky a iné. Bez účasti týchto užitočných živočíchov sa nedá úspešne potlačiť populácia vošiek. Preto je dôležité neničiť týchto našich pomocníkov chemickými postrekmi, ale používať biologické insekticídy, ktoré sú šetrné k prírodným nepriateľom a životnému prostrediu. Priame opatrenia proti voške jabloňovej a skorocelovej v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov, ak zistíme 25 vajíčok na 1 m dĺžky konárov. Výskyt vajíčok kontrolujeme počas zimy alebo v predjarnom období na 20 náhodne odobratých dvoj a trojročných konárikoch dlhých 20 cm. Výsledok sa prepočíta na 1 m. Neskoršie vo fáze zeleného a ružového púčika ošetrenia proti voške jabloňovej vykonávame v prípade, ak zistíme 10 vošiek na 100 kvetných ružíc a v období po odkvitnutí pri zistení 10 kolónii na 100 letorastov. Prah škodlivosti Plod poškodený voškou skorocelovou vošky skorocelovej sa pripevnia na kmene stromov. v tomto období je takmer nula, Slúžia na vytváranie bariéry pre už pri výskyte 1 a viac vošiek lezúci škodlivý hmyz z pôdy na na 100 púčikov treba urobiť kmene stromov. Na lepiacom ošetrenie. Z biologických prípáse sa zachytávajú mravce, pravkov proti voškám sa môžu ktoré vynášajú vošky do koruny použiť dva botanické insektistromov. Mravce chránia kolónie cídy: NeemAzal T/S (15ml/10 l vošiek tým, že z kolónií vošiek vody) a Rock Effect (100 – 300 vynášajú vajíčka ich predátorov. ml/10 l vody).

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Echinacea ako farebná margaréta Ľubica Sýkorová

Echinacea purpurová (lat. Echinacea purpurea), známa aj ako rudbekia, sa dnes radí medzi najdekoratívnejšie rastliny našich záhrad. V minulosti bola tradičnou liečivou rastlinou severoamerických Indiánov. Pri akýchkoľvek bolestiach žuli jej koreň, listy prikladali na rany a šťavou liečili miesto po uštipnutí hadom.

e to nenáročná, dlho kvitnúca rastlina. Už dlhšiu dobu je vyhľadávaným prostriedkom, resp. liekom v období chrípkových ochorení, pretože posilňuje celkovú imunitu organizmu, zabíja vírusy a baktérie a zároveň redukuje alergie. Je často využívanou bylinou v homeopatickej liečbe. Výskumami sa zistilo, že Indiáni ju používali úplne správne. Jej mimoriadne vlastnosti, zvlášť to, že podporuje dnes tak potrebnú imunitu, ju radí medzi vzácne byliny. Výskumy a klinické skúšky stále prebiehajú, overuje sa aj možnosť jej uplatnenia pri liečbe novodobých chorôb, ako sú AIDS a vtáčia chrípka. Vo voľnej prírode nezdomácnela, pestuje sa len v záhradách a parkoch. Pochádza zo Severnej Ameriky, a ako sme už spomenuli, jej účinky poznali už staré indiánske kmene. Využívali jej korienky na ošetrovanie nehojivých, často hnisavých rán, ako aj na rany spôsobené uštipnutím hadom. Zároveň ňou liečili kašeľ, bolesti v krku a zubov. V Európe sa rozšírila až v priebehu 20. storočia a ľudia ju poznajú ako liek zvyšujúci obranyschopnosť organizmu. Má viacero ľudových názvov, ako napríklad divoký kvet prérie, indiánska šiška alebo rudbekia. Latinský názov echinacey je odvodený od slova ehinos, čo v preklade znamená jež, pretože je pre ňu charakteristický šiškovitý tvar kvetu, ktorý obsahuje pichliače. PESTOVANIE Echinacea je trvalka, ktorá dorastá do výšky 1 – 1,2 m. Je medonosnou aj okrasnou rastlinou, ktorá patrí do čeľade astrovité (lat. Asteraceae).

Pestujeme ju zo semien, ktoré sadíme plytko do pareniska v priebehu marca – apríla. Semienka klíčia aj 6 týždňov. Malé rastlinky echinacey presádzame na záhon v polovici mája do vlhkej na humus bohatej pôdy obohatenej vápnikom, do sponu 45 x 20 cm. Semená môžeme vysievať aj priamo na záhon koncom apríla. Vyhovuje jej polotienisté alebo slnečné miesto. Z koreňa rastliny vyrastá prízemná ružica listov, z ktorej neskôr vyrastá stonka. Rastlinka echinacey má drsné, protistojné, striedavé, oválne kopijovité listy. Na konci stonky vyrastá tmavoružový kvet, ktorý kvitne od júna do októbra. Z okrasných kvetín je práve echinacea jedna z mála dlho kvitnúcich rastlín. Samotný kvet pripomína svojimi pichliačmi ježka, odtiaľ je odvodený jej názov. Hnedočierne semená sa tvoria na pichľavom kvetnom lôžku. Počas vegetačného obdobia môžeme rastlinu prihnojiť dobre vyzretým humusom. Nemá rada mráz, v chladnejších oblastiach je potrebné rastlinu na zimu prikryť čečinou. Celkom je popísaných deväť druhov tejto rastliny, ale v našich podmienkach je najrozšírenejšia Echinacea purpurea. U nás môžeme bez problémov pestovať všetky druhy. Rastliny delíme na jar alebo na jeseň, keď sa zbierajú aj korene. Tie treba poriadne preprať vo vode, rozrezať a vysušiť v tieni pri teplote do 40 °C. Koreň zbierame z troj až štvor ročných rastlín. Z rastliny echinacey zbierame aj listy, celé kvitnúce stonky a okvetné lístky.

LIEČIVÉ ÚČINKY Echinacea je výborným obranným prostriedkom počas vlhkých a studených dní pred rôznymi vírusovými a chrípkovými ochoreniami. Podporuje liečbu ochorení dýchacích ciest, zápalov hrdla a hrtana, angíny; liečivo pôsobí pri chronických chorobách vylučovacej sústavy a pohlavných orgánov. Napomáha pri liečbe žalúdočných vredov, gastritídy, hemoroidov, vredov, kŕčových žíl a všetkých rán, ktoré majú tendenciu zapáliť sa a hnisať. Výskumom bolo zistené, že izolácia jednotlivých liečivých látok echinacey a ich následné samostatné užívanie nemá želaný efekt ako užívanie celej rastlinky echinacey a produktov z nej pripravených. Z echinacey najčastejšie pripravujeme čaj. Na jeho prípravu použijeme 1 kávovú lyžičku vysušenej echinaceovej zmesi, ktorú zalejeme 250 ml vriacej vody. Zmes necháme lúhovať asi 10 minút a potom scedíme.

Čaj pijeme pravidelne 1 – 3x denne, počas 3 týždňov. Efekt sa dostaví až po 2 týždňoch pravidelného užívania. Neodporúča sa dlhodobé užívanie echinaceového čaju, je vhodné urobiť po pravidelnom užívaní aj pravidelnú prestávku. Pri ochoreniach spojených so zápalom kĺbov je vhodné pripraviť tinktúru zo zmesi echinacey. Tinktúru pripravíme tak, že zmes rastliny naložíme do liehu v pomere 1 polievková lyžica zmesi na 1dl liehu. Takto pripravenú tinktúru necháme lúhovať v dobre uzavretej nádobe zhruba mesiac. Po odstáti tinktúru scedíme, najlepšie cez plátno. Pomocou pripravenej tinktúry si môžeme pripraviť aj ďalší produkt – masť. Do 90 g nesolenej bravčovej masti alebo lanolínu pridáme 10 g tinktúry a takto získame masť na rany, pooperačné jazvy, ekzémy, psoriázu, omrzliny alebo preležaniny. Natierame ňou postihnuté miesto niekoľkokrát denne v tenkej vrstve. Ak pripravíme z čerstvých kvetov echinacey šťavu, spôsobí v našom tele zvýšenú zrážanlivosť krvi. Pri prechladnutí sa echinacea najčastejšie podáva vo forme tinktúry (100 g čerstvého koreňa sa maceruje 7 dní v 500 ml 60 % etanolu), niekedy aj vo forme odvaru, čo sa ale javí ako menej účinné, pretože sušením sa účinnosť drogy znižuje. V prevencii sa užíva jedna čajová lyžička tinktúry denne, v čase nákazy možno dávku zvýšiť až na jednu čajovú lyžičku každé 3 hodiny. Na vonkajšie použitie sa echinacea vo forme tinktúry môže s úspechom použiť na ekzémy, lišaje, kŕčové žily, preležaniny, popáleniny alebo lupienku. Echinacea je výborná a mnohoúčelová bylina, ale dávkujeme ju opatrne, pretože pôsobí dosť intenzívne. Nemali by ju užívať tehotné a dojčiace ženy. 

28 /4863/ 13. 7. 2019

ZDRAVIE A MY

RADY A NÁPADY

Varovné signály svojho tela Otravujú vás neprehliadajte (1.) doma mravce?

ĺby, hlava, psychika: toto všetko vás môže trápiť, ak ste citlivá na zmeny počasia. Dobrá správa však je, že viacerých problémov a bolestí, ktoré s tým súvisia, sa dá ľahko zbaviť. Všetci to dobre poznáme: včera ešte bolo tropické teplo, dnes už vyťahujeme zimný svetrík. Počasie ako na hojdačke s extrémnymi výkyvmi teplôt je v posledných rokoch čoraz častejšie. Spôsobuje to aj čoraz vyššiu citlivosť ľudí na tieto výkyvy, ktorá stále stúpa, pričom ženy trpia viac ako muži.

NAJLEPŠÍ TRÉNING Čím odvážnejšie idete pri akomkoľvek nečase von, o to viac bude organizmus trénovaný a zvyknutý na horúčavy, teplo, kolísanie tlaku, vietor, bezvetrie alebo studenú vlhkosť. Najlepšie sú pravidelné prechádzky (najmenej 30-minútové) alebo ľahký vytrvalostný šport ako bicyklovanie či rýchlochôdza. Okrem priaznivých účinkov na meteosenzitivitu sa vám takýto tréning postará o psychickú pohodu. Podobný pozitívny efekt majú aj striedavé sprchy a návšteva sauny

eniálny tip, ako ich šikovne využiť: Takto zistíte, či je váš med naozaj pravý. Ak už tie mravce máte, skúste ich využiť na otestovanie pravosti medu.

Mravce sa vyhýbajú prírodnému, včelami vyrobenému medu. Dajte trochu medu do nádoby a ponúknite im ho. Ak ich priláka, určite nebude prírodný. Aj vám sa med večne lepí na lyžičku? SKÚSTE TENTO TRIK: Pri používaní medu pri varení alebo pečení sa ťažko dávkuje presné množstvo. Predsa len časť zostane vždy nalepená na lyžici alebo odmerke. Čo s tým? Dokážete si s tým tak ľahko pomôcť! Lyžičku pred použitím namočte do horúcej vody alebo ponorte do neutrálneho oleja. Na meranie väčšieho objemu vytrite odmernú misku alebo odmerku tenkou vrstvou oleja. 

DOBRÉ RADY VYVOLÁVAJÚ ZMENY POČASIA AJ VO VÁS TAKÉTO ŤAŽKOSTI? Nie ste jediné. Citlivosť na zmeny počasia je v Európe veľký problém. Ťažkosti sa začínajú od ľahkých bolestí hlavy cez problémy s tlakom, reumatické záchvaty až po neschopnosť čokoľvek robiť. NAJVIAC DRÁŽDI NÍZKY TLAK Nie sme náhodou až príliš precitlivené? Podľa nemeckého biometeorológa profesora Matzarakisa približne 50 % ľudí v našej oblasti, možno aj trochu viac, pociťuje zmeny počasia a deje sa to najmä vtedy, keď je nízky tlak vzduchu. Vtedy totiž prebiehajú najväčšie zmeny teploty alebo vlhkosti vzduchu. TELO SI VIE ČLOVEK VYTRÉNOVAŤ Podľa odborníkov sa dá citlivosť na počasie riešiť tak, že sa jej budete snažiť predchádzať a začnete posilňovať schopnosť tela prispôsobiť sa. Telo totiž vieme naučiť, aby aj pri zmene počasia zostalo uvoľnené.

čo i len raz týždenne, keď sa pri tom poriadne zapotíte. Dôležité však je, aby ste sa po takejto saune osprchovali studenou vodou. ČO NÁM HROZÍ Z HORÚČAV? Keď teploty stúpajú k tridsiatke a vyššie, podstupuje náš organizmus veľkú záťaž. Čo robiť, aby sme zostali aj v takýchto podmienkach fit? Medzi najčastejšie a najnebezpečnejšie zdravotné problémy z horúčav patrí zlyhanie orgánov, narušenie mozgových funkcií a dokonca smrť. Horúčavy môžu vyvolať šok z tepla. Ten je veľmi nebezpečný, pretože váš organizmus stráca schopnosť samoochladzovania a telesná teplota nebezpečne stúpne. Rizikom je aj úpal a dehydratácia organizmu, ktorá má tiež nedozerné následky. Najohrozenejšie sú deti a starší ľudia a pacienti s chronickými ochoreniami. No ak trávite veľa času na otvorenom slnku, tiež patríte medzi ohrozených.

Je naozaj nad zlato?

euveríte , a ké zázraky dokáže obyčajná soľ! Každý z nás má doma minimálne jednu soľničku. Viete však, akým skvelým pomocníkom sa môže stať jej obsah? 1. Napríklad jedlý olej (slnečnicový aj repkový) ostane priezračný a riedky, keď do fľaše pridáme štipku soli a dobre pretrepeme. 2. Načatá horčica tak rýchlo nevyschne, keď do nej pridáme trochu soli a dobre premiešame. Chuť horčice tým nijako neutrpí. 3. Ak máme doma priveľmi tvrdú vodu, pomôže pár zrniečok soli. Napríklad do rýchlovarnej kanvice pridáme štipku soli a vodu uvaríme. Zlepší sa tak kvalita čaju alebo kávy a v kanvici sa nebude usádzať vodný kameň. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Cukety vyprážané v rúre Suroviny: cukety (množstvo podľa potreby), múka, vajcia, omrviny, asi ½ dl oleja, soľ podľa chuti. Takto sa to podarí: Cuketu pripravíme ako pre obvyklé vyprážanie. Ošúpeme, nakrájame na tenké plátky, osolíme a necháme, aby pustili vodu. Scedíme, obalíme v múke, vajci a omrvinách. Skladáme ne plech, ktorý sme potreli olejom. Na každú cuketu kvapneme 2 – 3 kvapky oleja, dáme do rúry a pečieme vo vyhriatej rúre

na 170 °C. Prevraciame len keď sú zospodu upečené a po prevrátení necháme dopiecť aj z druhej strany.  Zdroj: saznajemo.club

Zemiaky s mletým mäsom Suroviny: 1 a ½ kg ošúpaných zemiakov, ½ kg mletého mäsa, trochu vody na podlievanie, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 20 g masla, 250 g hrachu (z konzervy), 2 kyslé jablká, 1 rovná lyžička soli, ½ lyžičky čierneho korenia, 1 rovná lyžička červenej papriky a 200 ml smotany na varenie. Takto sa to podarí: Maslo roztopíme a pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu. Trochu dusíme a pridáme nadrobno nakrájaný cesnak a mleté mäso. Podlejeme s ½ dl vody a dusíme. Vodu pridávame, ak je to potrebné. Ošúpeme zemiaky a nakrájame na menšie kúsky. Očistíme i jablká a tiež nakrájame na plátky (môžeme jablká aj vynechať). Hrach scedíme. K udusenému mäsu pridáme soľ, červenú

papriku, korenie a zmiešame. Pridáme aj zemiaky, hrášok a jablká a zmiešame. Plech potrieme olejom alebo masťou a vysypeme naň pripravenú zemiakovo-mäsovú zmes. Polejeme smotanou na varenie. Prikryjeme fóliou a pečieme na 200 °C asi 45 minút. Počas pečenia môžeme raz, dva razy premiešať. Nakoniec plech odkryjeme a zemiaky zapečieme.  Zdroj: balkantime.com

Pizzové korunky Suroviny: cesto na pizzu, paradajkový pretlak, oregano, syr mozzarella, šampiňóny, šunka. Takto sa to podarí: Cesto na pizzu pokrájame a dávame do plechu na pečenie mafinov. Cesto potierame paradajkovým pretlakom, posypeme oreganom a kladieme na kocky nakrájanú mozzarellu, nakrájané šampiňóny a tenké plátky šunky nakrájané na kúsky.

Pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C orientačne 12 minút.  Zdroj: casprezeny.azet.sk

Jogurtina Suroviny: Na Cesto: 150 g masla, 250 g cukru, 250 g múky, 250 g jogurtu, 4 vajcia; Na plnku: 500 g jogurtu, 4 žĺtky, 40 g gustinu (škrobovej múčky, 100 g cukru. Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme a pridáme štipku soli, aby boli pevnejšie. Maslo vyšľaháme s cukrom, pridáme jogurt, žĺtky, múku a nakoniec i bielkový sneh. Dobre vareškou zmiešame. Rúru vyhrejeme na 180 °C. Okrúhlu tortovú formu priemeru 22 cm vymastíme. Vylejeme cesto a pečieme asi 30 až 40 minút. Rúru počas pečenia neotvárame. Plnka: Jogurt zmiešame s gustinom. Pridáme vyšľahané žĺtky s cuk-

rom a varíme, kým plnka nezhustne. Plnku podávame s vychladnutou jogurtinou a môžeme pridať i trochu ovocia.

Dobrý tip: Jogurtinu možno spraviť i s ovocným jogurtom. Tiež sa môže podávať s lekvárom alebo nutellou. Do cesta možno pridať ½ kypriaceho prášku alebo za hrsť sušených brusníc.  Zdroj: coolinarka.com

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 489| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra

19. ROČNÍK FESTIVALU EXIT

Festivalové šialenstvo na Petrovaradínskej pevnosti Danica Vŕbová

neukončil svoj koncert na Mts Dance Aréne v ranných hodinách. Druhý festivalový večer poznačila aj smrť účastníka Exitu, istého občana Grécka, ktorý podľa zatiaľ neoficiálnych údajov zomrel na predávkovanie. Sobotňajší program poznačil výstup mladej americkej skupiny Greta Van Fleet. Ich autentický rockový zvuk niesol sa hlavným javiskom a oduševnil návštevníkov.

evätnásty ročník festivalu Exit, najväčšieho hudobného festivalu v tejto časti Európy, sa konal od 4. – 7. júla. Petrovaradínska pevnosť ponúkla 40 javísk a hudobných zón a organizátori zverejnili rekordnú návštevu v prvý festivalový deň – viac ako 56-tisíc ľudí! Taký záujem obecenstva určite „si vypýtal“ koncert známej kapely The Cure, na ktorej koncert fanúšikovia začali prichádzať hneď po otvorení Exitových brán. Nečakaný štvrtkový dážď nepokazil festivalovú náladu – ba naopak. Otvárací ceremoniál bol ukončený tradičným ohňostrojom, ktorého témou bola ochrana životného prostredia a planéty. Obecenstvo oslovili aj početní spoločenskí aktivisti, členovia severoamerického kmeňa Standing rock vyzvali návštevníkov na rozširovanie mieru a lásky a ohlásili začiatok revolúcie vedomia. Po nich na hlavné javisko nastúpili známi youtuberi, ale aj Marko Louis a Genadi The Cure predviedli historický koncert Tkachenko. Po nich sa striedali ruské dueto Filatov & Karas a Festivalovému ovzdušiu prispel belgická skupina Two Pauz. aj fantastický Tom Walker, ktorý Veľký záujem milovníkov hudby počas svojho koncertu oslovil prejavil sa aj v druhý festivalo- obecenstvo, aby žili „čisto a bez vý večer. Počas 13-hodinového drogy“, čo žiaľ na festivaloch neprogramu festivalom predefilovalo býva tak, o čom svedčí aj prípad viac ako 49-tisíc návštevníkov z spomenutého Gréka, ale aj fakt, že viac ako 90 krajín sveta. Hlavné počas týchto dní polícia zhabala 22 javisko patrilo najmä popredným kg drog a zatkla 96 osôb. Hlavné súčasným hviezdam: The Chains- javisko patrilo aj indie hudbe, o mokers, britskému Chase & Status, čo sa postarali Buč Kesidi a Dub ale aj známemu frontmanovi sku- FX, ktorých na javisku vystriedal piny Pantera Philovi Anselmovi, hitmaker Mahmut Orhan. V sobotu ktorý vystúpil so svojou novou usporiadali aj prezentáciu novej skupinou The Illegals. Po nich národnej humanitárnej kampane hlavné javisko patrilo domácemu Aby aj pre mňa bolo miesta – vybubandu Partibrejkersi. Slovinská dujme škôlky spolu, v organizácii skupina Elvis Jackson vystúpila Nadácie Novaka Đokovića a Nadána Addiko Fusion javisku a po nej cie Exit s podporou Rádio-televízie v plnom zložení zaspieval novo- Srbska. Spoluprácu predostreli sadský Atheist Rap, ktorý oslavuje Jelena Đokovićová, globálna ria30 rokov pôsobenia. Festivalový diteľka Nadácie Novaka Đokovića, program trval až kým Boris Brejcha a zakladateľ festivalu Exit Dušan • KULTÚRA •

Kovačević. Pritom vyzvali verejnosť na odosielanie SMS na číslo 2205, ktoré symbolicky predstavuje dátum Novakových narodenín. Cena esemesky je 100 dinárov. Devätnásty ročník Exitu oficiálne sa ukončil v pondelok 8. júla v ranných hodinách a podľa mienky obecenstva a početných umelcov, možno bol doteraz najúspešnejším festivalovým ročníkom. Náv- Britská raperka IMDDB oduševnila števnosť počas štyroch dní publikum dosiahla číslo 200-tisíc. príhovore na hlavnom javisku Búrka, ktorá vyčíňala v Novom odkázal, že všetko po čom túžime Sade v nedeľu, posunula v ten deň a čo hľadáme, je v nás samých, a otvorenie exitovských brán, kým v tom prípade nepotrebujeme sa odstráni zapríčinená škoda a žiadne drogy. Okrem kampane umožní pohybovanie po pevnosti. proti droge Stay clean, ktorá odPo 21. hodine sa brány otvorili a štartovala pred festivalom a bola návštevníkov vítal trochu pozme- propagovaná počas všetkých nený harmonogram, ale i krásna dní, organizátori predstavili aj dúha nad pevnosťou. Sympatický ekologickú kampaň Vráť prírode – a originálny Vojko V mal koncert na pridaj sa a zasaď strom, ako akciu hlavnom javisku. Jeho vystriedali sadenia stromov na niekoľkých rapperka IAMDDB, britská grime lokalitách Vojvodiny, ktorú počas hviezda Skepta, ako aj Desiigner jesene zorganizuje Delegácia Euz ďalekého Brooklynu. DJ dueto rópskej únie v Srbsku s podporou Dimitri Vegas & Like MIKE sa po- Exitu a OPENS. starali o repertoár plný špičkových Podľa údajov Verejného kopesničiek. Česť uzavrieť Mts Dance munálneho podniku Čistoća Arénu, ale aj tohtoročný festival, počas štyroch dní festivalu zomala technohviezda Amelie Lens. zbierali vyše 50 ton odpadkov. Addiko Fusion javiskom ozýval Pre potreby udržovania čistoty

Atheist Rap oslávili 30-ročnú kariéru

sa spev legendárneho Zvonka Bogdana, ale aj krásny soprán bývalej speváčky skupiny Nightwish Tarje Turunen. Motivátor Henry Ammar poukázal na dôležitosť mentálneho zdravia. Vo svojom

na Exite bolo zapojených úhrnne 150 osôb. Festivalové šialenstvo sa ukončilo. Tešíme sa na 20. jubilejný ročník Exit-u! Foto: J. Pániková

28 /4863/ 13. 7. 2019

Kultúra ŠTVRŤSTOROČNÁ DRUŽBA SO ŠTETCOM A FARBAMI

Etnokult projekt prilákal aj účastníkov zo zahraničia Anička Chalupová

dielami a ich autormi v súkromných ateliéroch a využívali horúce chvíle pri bazénoch Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici. V sobotu 6. júla na nádvorí a v budove Miestneho spoločenstva Kovačica prebiehalo kamarátenie účastníkov akcie s táborníkmi a účastníkmi minulých ročníkov výtvarného tábora, kým nedeľa bola vyhradená pre výstavu výtvarných prác, ktoré vznikli počas tohto podujatia. Výtvarný tábor sa skončil v pondelok 8. júla,

dňoch 4. až 8. júla sa v organizácii Mládežníckej rady Obce Kovačica uskutočnil 26. ročník výtvarného tábora Etnokult projekt. Ako pred štvrťstoročím v termíne, keď Tábornícky oddiel Jánošík usporiadal prvé výtvarné stretnutie táborníkov maliarov v Športovo-rekreačnom stredisku Slávia, aj tohto roku sa zhromaždili mladí výtvarníci, ktorí sa kamarátili a pritom vytvárali krásne umelecké diela. Tohtoročnými účastníkmi výtvarného tábora v Kovačici boli nielen mladí ľudia z domácej pôdy a zo susednej Padiny, ale aj z Pančeva, Belehradu, Zreňanína, Nového Sadu, Kragujevca, Šabca, Nakučanov, ako aj zahraniční výtvarníci z Bosny a Hercegoviny. Tohto roku v rámci akcie svoje umelecké vlohy verejnosti prezentovali títo výtvarníci: Emilija Vasićová, Dragana Grujičićová, Milica Alimpićová-Ilićová,

Aj na obraze tejto mladej výtvarníčky vzniká maľba s tematikou tolerancie a multikultúrnosti

Elenka Ďurišová, Ema Dišpiterová, Jelena Kŕčová, Matea Lukovićová, Marína Jonášová, Darko Kozlovački, Dragan Barlov, Nenad Stojkov, Srđan Simić, Filip Nikolić, Adam Pavlović a Slavoljub Lukin. Témou tábora, ktorý sa v tejto podobe organizuje od roku 2008, bola Tolerancia a multikultúrnosť.

Mladý výtvarník Nenad Stojkov z Belehradu sa inšpiroval slovenskou tradíciou

v budúcnosti lákať čoraz väčší počet mladých ľudí a stavať akciu na vyššej úrovni. Toto podujatie, ktoré v kontinuite prebieha už štvrťstoročie, získalo medzinárodný charakter v roku 2005, keď sa stalo prvým mládežnícko-umeleckým kempom v Srbsku takéhoto druhu. Vyše desaťročia ho finančne podMama Zuzana má podnes čarovnú moc a láka k sebe porovalo minisďalších nových zbožňovateľov jej diela a osobnosti terstvo mládeže a značne pomákým niektorí účastníci sa zapojili aj hal aj Zväz táborníkov Juhoslávie do tvorivých umeleckých dielní na a Zväz táborníkov Srbska. Ruky tému Multikultúrnosť, ktoré v rámci k tejto štvrťstoročnej výtvarnej traprojektu MROK potrvajú do 15. dícii prikladali aj početné európske

Do akcie boli zapojené aj už známe mladé kovačické a padinské mená: (zľava) Elenka Ďurišová, Jelena Kŕčová, Marína Jonášová a Ema Dišpiterová

Počas trvania Etnokult projektu vedúci organizátor podujatia Jaroslav Toman, v mene hostiteľa obohatil pobyt účastníkov tak, že ich zaviedol do známej kovačickej obrazárne, navštívili Pamätný dom Martina Po príchode do Kovačice sa mladí maliari hneď Jonáša, spoznali sa s umeleckými chytali štetca, farieb a maliarskeho plátna

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na záver výtvarnej akcie sa na pamiatku účastníci vyfotili

augusta. Produktom akcie je aj multimediálny katalóg v elektronickej podobe, ktorý bude sprístupnený verejnosti po ukončení tohtoročného projektu. Podľa slov Jaroslava Tomana zámerom Etno kult projektu bude aj

a svetové skautové hnutia. Tohtoročnými podporovateľmi Etnokult projektu sú Pokrajinský sekretariát pre národnostné menšiny, Obec Kovačica a početní lokálni donátori. • KULTÚRA •

KRČEDÍN

Na tábore vyše 60 umelcov Anna Lešťanová

ohtoročný Medzinárodný umelecký tábor v Krčedíne prebiehal v dňoch 4. až 7. júla v areáli a v dome rodiny Jakšićovej. Slávnostné otvorenie 12. ročníka tohto významného kultúrneho

kladateľ a zodpovedný redaktor tábora v Krčedíne, a Vladimir Gak, predseda Obce Inđija. Česť otvoriť tohtoročný tábor sa dostalo Brunovi Langerovi, rockovej legende a frontmanovi populárnej skupiny Atomsko sklonište z Puly. Manželia Ljubica a Zoran

Portrét Nikolu Teslu v rukách mladého autora Sinišu Matijevića a zakladateľa tábora Miodraga Jakšića

podujatia bolo na tamojšej scéne Boru Đorđevića. Početným hosťom a návštevníkom tábora sa najprv prihovorili Miodrag Jakšić, za-

Jakšićovci aj tohto roku udelili tradičné tituly Ja, Krčedinac. Okrem B. Langerovi tituly udelili aj Snežane Savićovej, herečke a speváčke, Mi-

lojovi Popovićovi-Kavajovi, spisovateľovi a publicistovi, autorovi textu piesne Marš na Drinu, a Vicovi Dardićovi, recitátorovi, ktorý si tohto roku pripomína polstoročie úspešnej kariéry. V bohatom umeleckom programe tábora sa zúčastnili početní spisovatelia, hudobníci, herci a maliari z našej krajiny a zo zahraničia. V prvý deň tábora zahrané boli i segmenty z divadelného predstavenia Mira Gavrana Tábor v Krčedíne otvoril Bruno Langer Sve o ženama v réžii Alexan- (sprava) dra Baka a v podaní herečiek kresliarskymi schopnosťami v KrOchotníckeho divadla Mirka Tata- čedíne na účastníkov a návštevnílovića Ćiru z Novej Pazovy. kov zapôsobil talentovaný mladík Počas viacdňového trvania Siniša Matijević (z Kordúna), ktorý tábora na svahoch Fruškej hory so zatvorenými očami a pred obev pokojnom vidieckom prostre- censtvom za pár minút nakreslil dí nové diela tvorili až 64 maliari Nikolu Teslu a prácu odovzdal do a sochári. Ináč účastníci tohto tamojšej galérie. významného básnicko-výtvarnéGenerálnym patrónom tábora ho a hudobného podujatia boli z je Obec Inđija a organizátormi viacerých krajín. Medzi účastníkmi Združenie Moj Srem v Krčedíne boli aj poprední pazovskí maliari: a Umelecká skupina Arte v BeJán Agarský, Zorica Opavská, Mi- lehrade. lenko Hadžić… Svojimi veľkými

TV FOLKLORIKA V STAREJ PAZOVE

Kadlečíka, potom pobudli u speváčky Anny Horvátovej a osobitným zážitkom bolo nakrúcanie v starodávIde o projekt, ktorého nom, autentickom cieľom je zistiť, koľko sa z pazovskom dome domovskej krajiny zachovau Čániovcov, kde lo mimo hraníc Slovenska, zahrali a zaspievali teda aj medzi dolnozemPazovskí kacúri. Poskými Slovákmi. Nápomockračovanie spevu a nou rukou v príprave protancovačky bolo, jektu je Milina Sklabinská, ako sme už spomektorá tiež zavítala do Pazonuli, na nádvorí Slovy. Naplánované je pripraviť venského národ25 častí vo viacerých prosného domu. Aby trediach vo Vojvodine, kde sa všetkým dobre žijú Slováci. Povedal nám to darilo, členky Zdrurežisér Braňo Špaček a tiež ženia žien pripravili aj to, že v Srbsku bol ako nadlacky. Bodkou mladík, že má rád tunajšie za týmto zájazdom pop skupiny a filmy Emira je ocenenie režiséKusturicu. Preto nediví, že Hudba a spev v autentickom pazovskom dome ra Špačeka, že je televízna výprava do Patam spieva). jeden deň málo na návštevu Pazovy pricestovala autobusom V Starej Pazove sa výrobný zovy a že medzi Pazovčanmi zažil podobným tomu vo filme Ko to štáb najprv zastavil u farára Igo- niečo nevysvetliteľne dobré. tamo peva (po slovensky Kto to ra Feldyho a u kantora Pavla

Tanec ako kedysi Anna Simonovićová

ačiatok posledného júnového týždňa pre Staropazovčanov bol neobyčajný, lebo si pripomenuli niekdajšie tance. Totiž v utorok 25. júna vo večerných hodinách na nádvorí Slovenského národného domu, v tzv. Hurbanovej záhradke, do tanca hrali Pazovskí kacúri a hudobníci zo Slovenska. Vo víre čardášov sa tu zvŕtali nielen tanečníci FS Klasy a členovia speváckej skupiny Združenia žien, ale aj viacerí spoluobčania, ktorí prišli pozrieť, čo sa to tu deje. A príčinou pondelkového tanca bolo nakrúcanie pilotného vysielania zo seriálu Ide banda Vojvodinou TV Folkloriky zo Slovenskej republiky. • KULTÚRA •

28 /4863/ 13. 7. 2019

Kultúra DVE DESAŤROČIA TVORBY ANNY MAJORSKEJ

„Vďaka maľovaniu som sa naučila dýchať!“ Ján Špringeľ

ísal sa začiatok roku 1999. Koniec marca natrvalo (z) menil osudy obyvateľov hrdej, pyšnej, nepoddajnej, ale – čoraz menšej krajiny. A životy tých, ktorí zostali nažive. Jeden okamih otriasol aj rodinou Martina Majorského zo Starej Pazovy. Iba pár týždňov pred útokom bombami na Juhosláviu Pavel a Martin Majorskovci, synovia Anny a Martina st., rozhodli sa žiť v kraji ich

Dunaj stanice po Bežanijsku kosu. Rinčali zbrane, mlčali múzy. Ale nie aj v dome vtedy 52-ročnej Anny Majorskej. Vlny náletov lietadiel pokračovali zo dňa na deň, ustavične bolo cítiť „zemetrasenie“ a počuť chvenie či praskot skiel na oknách. Jasne sa to videlo, nedobre sa to počúvalo. Anna od útokov, strachu a šoku strácala dych. Cenné rady, ako správne dýchať pri strese jej zo začiatku dala lekárka. Snažila sa však napätie

Autorka Anna Majorská

predkov. Tu žili, tam žiť túžili. Na stredu 24. marca 1999 a správu v ústrednom TV denníku sotva niekto z Balkánu zabudne. Severoatlantická aliancia začala bombardovať vojenské ciele. Medzi nimi ale aj kopu civilných, po zásahu na ktoré potom boli – v NATO nazvané skôr posmešne než vážne – „vedľajšie škody.“ Pre občanov ZR Juhoslávie začala dennodenná nočná mora. Trvajúca sedemdesiatsedem dní a sedemdesiatsedem bezsenných nocí. Vnímali sme iba bombardéri, všímali si len a len sirény. „Víly“ ohlasujúce začiatok a koniec nespočetných poplachov. Nebolo inak ani v spomínanej Pazove. Tá sa otriasala v základoch. Veď akoby aj nie, keď nespočetným počtom bômb bolo bombardované vojenské letisko Batajnica. Vzdialenosť malá, sťaby v Belehrade len od

www.hl.rs

odbúrať aj inými spôsobmi. Začala písať synom, zhasla však elektrika. Počas prebdených nocí bez elektrického prúdu začala kresliť, črtať, opisovať obrázkom. Najprv iba vázičky,

neskôr svoje detstvo: „Vykresľovala som svoje spomienky na bezstarostné detské roky. Nemali sme vtedy všetko, ako detváky na rozhraní 20. a 21. storočia, ale nebáli sme sa. Rozmýšľala som: my dospelí sa bojíme a ako sa len cítia deťúrence. Maľovaním počas nájazdov „eroplánov“ som sa – naučila dýchať.“ Počas ďalších dvoch desaťročí Anna Majorská si postupne zdokonaľovala výtvarnú techniku, vycibrila sa na úroveň najuznávanejších insitných maliarov Slovákov zo Srbska. Vykresľovala a kreslí náboženské a iné dedinské zvyky počas štyroch ročných období, tiež sánkovačky, priadky, svadobné obyčaje, pazovské kroje. Mieni, že presadiť sa maliarom bolo ľahšie v „maliarskej“ Kovačici ako v „krajčírskej“ Pazove. „Kroje dnes už možno vidieť len u starších obyvateliek, na svadbách alebo počas folklórnych vystúpení. Mojim potomkom ich aspoň sprítomním na maľbách. Aby vedeli, z ktorého mestečka pochádzajú,“ hovorí naša spolubesedníčka, v mladosti šička ručných kobercov. Za dvadsať rokov výtvarnej (tv)orby, ani jeden obraz nepredala. Alebo ich darovala, alebo

ich má stále vo svojom dome. Doteraz mala jednu samostatnú výstavu. V tomto roku (od 1. júna po 2. december) by mali byť až štyri: prvá bola v Galérii Babka v Kovačici počas Medzinárodných majstrovstiev vo varení bryndzových halušiek, druhá bola otvorená v piatok 5. júla v obrazárni Kalab v Bratislave pri príležitosti Sviatku svätého Cyrila a Metoda, začiatkom novembra je naplánovaná v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici a mesiac neskoršie znovu v sídelnom meste Slovenska – v Dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Kurátor Pavel Babka sa na vernisáži malieb Anny Majorskej v jeho obrazárni v Kovačici o jej tvorbe zmienil kladne. Hovoril o nej ako o pedantnej žene a o namaľovaných obrazoch presnej umelkyne: „Kovačické maliarky Zuzana Chalupová a Katarína Ďurišová začali maľovať, podobne ako aj Anna Majorská, v zrelom veku. Na všetkých olejomaľbách troch autoriek vidno ich úprimnosť a dokonalú znalosť zvykov a tradícií svojich obcí. Často sa nám na Slovensku v posledných rokoch vyčíta gýčovosť či opakovanie tém, možno aj túžba za zárobkom z predaja diel. Kovačičan Ondrej Lenhart, ktorý žil vo Vojlovici, a Pazovčanka Anna Majorská sú prípadmi a príkladmi, že aj opak je pravdou.“ Pavel Babka so spolupracovníkmi z Kovačice, Kovačickej obce, zo Srbska a Slovenska úspešne presádza mienku v Európe a vo svete, aby sa výtvarné umenie Slovákov zo Srbska zaradilo do Listiny nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Anna Majorská je medzi 63 výtvarnými umelcami zo zoznamu majstrov štetcov, ktorí najprv na úrodnej rovine robili a lopotili a neskôr tvorili a stvárňovali na obrazoch život všedný alebo sviatočný, menej bežný.

Výstavu v Kovačici v mene NRSNM slávnostne otvorila Tatiana Brtková

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V PETROVSKOM CHRÁME BOŽOM SI UŽ 20 ROKOV UCTIEVAJÚ PAMIATKU NA VIEROZVETCOV CYRILA A METODA

Poznali jazyk, boli vhodní na misijné poslanie Anna Horvátová

iateho júla si vo viacerých krajinách štátnym sviatkom pripomínajú príchod svätého Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Pamiatku na slovanských vierozvestcov, mníchov, spolupatrónov Európy, svätého Cyrila a Metoda si pripomínajú aj v petrovskom cirkevnom zbore, keď spolu s miestnym matičným odborom 5. júla na Deň sv. Cyri-

la a Metoda pripravia príhodný program. V tomto roku to bolo okrúhle 20. výročie spomienkových večierkov na zakladateľov slovanskej písomnej kultúry v spoluorganizácii cirkevného zboru a MOMS Petrovec. Cyrilo-metodský večierok podľa koncepcie predsedníčky petrovského matičného miestneho odboru Kataríny Melegovej-Melichovej sa niesol v znamení spomienok, k čomu prispeli texty o solún-

Na Cyrilo-metodskom večierku spieval aj starší cirkevný spevokol

skych bratoch, ako i vhodne ladené piesne a na začiatok vystúpenie zborového dychového orchestra. Domáci spevokol – starší zaspieval a po ňom sa prihovorila predsedníčka Melegová-Melichová. Znovu nasledovala pieseň a po nej príležitostné slovo k sviatku Cyrila a Metoda v podaní petrovského farára Jána Vidu. K sviatku solúnskych bratov, ktorí šírili kresťanské vzdelanie a písomníctvo, state o živote a diele čítali Anna Hans-

Petrovský farár Ján Vida

GALERIJA 73 V BELEHRADE

Zveľaďuje kultúrne styky Juraj Bartoš

ultúrna ustanovizeň Galerija 73 v belehradskej obci Čukarica na Banovom Brde sa dostala do povedomia širšej slovenskej verejnosti vlani v máji. Vtedy v nej prvý raz usporiadali podujatie pod názvom Dni slovenskej kultúry, čiže výstavu troch kovačických umelcov Jána Kňazovica, Anny a Nataše Kňazovicových a Jána Krličku z Bratislavy. V máji tohto roku spomenuté podujatie úspešne kvitovalo aj druhý ročník. Začiatkom mája v zaujímavom asymetrickom priestore Galérie 73 (po slovensky) odprezentovali obrazy akademického maliara a grafika Pavla Čániho a koncom mája sa konalo srbsko-slovenské literárne stretnutie, na ktorom svoje básne o. i. predniesli Matija Bećković, Adam Puslojić, Martin Prebudila a iní. Riaditeľka Galérie 73 Mirela Pudarová ozrejmuje, ako vlastne vzniklo • KULTÚRA •

Mirela Pudarová

Záber z májovej vernisáže Pavla Čániho

podujatie Dni slovenskej kultúry: „Výstavu rodiny Kňazovicovcov sme vlani usporiadali s cieľom prezentácie slovenskej kultúry. Mali sme šťastie, že onedlho potom Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade

manová, Miroslav Babiak a Viera Dorčová-Babiaková. K večierku hudobným pásmom prispeli aj mladší spevokol petrovského cirkevného zboru, ktorý, ako i starší vedie petrovská kantorka Slovenka Benková-Martinková, obecný spevokol Credimus s Annou Medveďovou a Komorný zbor Musica viva pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Záverečnou piesňou Hrad prepevný bol ukončený aj tento 20. spomienkový večierok.

v spolupráci s nami zorganizovalo výstavu známeho slovenského maliara Miroslava Dvoráka, ktorá predtým hosťovala vo všetkých veľkých mestách Srbska. Tak sme pootvorili dvere podujatiu, ktoré sa stalo tradičným. Záleží nám na zveľadení kultúrnych stykov medzi dvoma priateľskými národmi.“ Spolupráca, ktorá má za cieľ približovanie kultúr priateľských národov, je od začiatku dvojsmerná ulica. Vlani v decembri Galéria 73 predstavila diela 30 srbských umelcov v Pistoriho paláci v Bratislave. Tam na sklonku tohto roka, hovorí riaditeľka Pudaro-

vá, mienia otvoriť výstavu obrazov rodiny Kňazovicovej; zároveň pripomína, že Ján Kňazovic mal svoju prvú výstavu v Belehrade práve v Galérii 73. Z vkusného katalógu, v ktorom zhrnuli vlaňajšie podujatia, sa dozvedáme, že ustanovizeň okrem výstav akademických a insitných umelcov a literárnych posedení, organizuje aj tribúny zamerané na kultúrne a iné témy, hudobné večierky, kreatívne dielne pre deti, žiacke koncerty, divadelné programy... Podobne ako prehlbuje kultúrne styky so Slovenskom, sprostredkúva aj výmenu kultúrnych obsahov s inými krajinami: Gréckom, Macedónskom, Ruskom... Roku 2000 ustanovizeň získala najvýznamnejšie uznanie obce Čukarica Matija Ban. Okrem riaditeľky jej malý ale pracovitý a úspešný odborný tím činia: Marica Veselinovićová, Aleksandra Sredojevićová, Tijana Vučetićová a Slobodan Rogošić.

28 /4863/ 13. 7. 2019

Kultúra NÁVŠTEVA GYMNAZISTOV Z BANSKEJ BYSTRICE

Začiatok partnerskej spolupráce Blaženka Dierčanová

lenovia speváckeho zboru Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici 17. a 18. júna pobudli v Šíde. Návšteva slovenských študentov uskutočnila sa ako začiatok partnerskej spolupráce šídskeho Gymnázia Savu Šumanovića a spomenutého gymnázia zo Slovenska. Idea spolupráce týchto dvoch gymnázií sa zrodila na začiatku tohto roku, keď profesori zo Šídu navštívili teraz už partnerské gymnázium v Banskej Bystrici. Do Šídu tentoraz pricestovali študenti – členovia speváckeho zboru v čele s riaditeľom PaedDr. Slavomírom Hanuskom a prvým podpredsedom Matice slovenskej na Slovensku

okrem iného povedal: „Evanjelické školstvo v Banskej Bystrici vzniklo po reformácii, v 16. storočí. Po krátkej prestávke počas socialistického režimu činnosť gymnázia bola obnovená v roku 1992. V tejto škole študujú študenti evanjelického, ale aj iných vierovyznaní. Vyučovanie sa koná v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku. V súčasnosti má škola 320 žiakov a 30 pedagógov. Ako jej prednosti spomenul by som rodinnú atmosféru, tradičnú kresťanskú výchovu a vyučovanie v dvoch cudzích jazykoch.“ Keď ide o partnerskú spoluprácu, gymnázium v Šíde je štvrtou partnerskou školou banskobystrického gymnázia. Spolupracujú už so školami v Nemecku, Rakúsku

Koncert odznel aj v evanjelickom kostole

sa Slovákov do tohto prostredia hovoril šídsky kronikár Stanislav Stupavský. Skvelý 24-členný spevácky zbor banskobystrického Evanjelického gymnázia v tomto vystúpení mal hlavne duchovné piesne, ktoré si domáci s nadšením vypočuli a pri niektorých piesňach sa aj pripojili v speve. Profesor hudby Peter Bibza je vedúcim speváckeho zboru posledné dva roky a takto sa zmienil o tomto speváckom telese: „V posledných rokoch sa nám podarilo vykreovať zbor do takejto podoby a pevne veríme a dúfame, že sa nám to podarí ešte zveľadiť. Evanjelická cirkev je známa tým, že je spevavá cirkev a týmto spôsobom by sme chceli podporiť tento segment výučby. Počas školského roku chodievame aj do iných štátov – dvakrát sa nám podarilo odísť do Rakúska, kde máme partnerskú ško-

lu. Nacvičovanie trvá počas celého školského roku a vyžaduje si čas, aby sme dosiahli takýto výsledok.“ Za návštevu a výnimočný koncert v mene SKUS Jednota sa hosťom poďakovala Blaženka Dierčanová, vyzdvihujúc, že si šídski Slováci mimoriadne vážia rozhodnutie vedúcich evanjelického gymnázia nadviazať spoluprácu s gymnáziom v Šíde. Po stretnutí s predstaviteľmi slovenskej komunity vedúci výpravy zo Slovenska si pozreli aj miestnosti SKUS-u Jednota a knižnicu. Dohodnuté bolo, že už pri nasledujúcej návšteve študenti z Banskej Bystrice usporiadajú koncert aj v spolku Jednota. Pred pobytom v Šíde členovia speváckeho zboru Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici navštívili Čiernu Horu, kde boli hosťami na Slovenskej ambasáde v Podgorici.

VÍKENDOVÝ KULPINFEST

V šídskom gymnáziu hostí privítala riaditeľka Nada Hromišová-Aničićová

Marekom Hanuskom. V sieni šídskeho gymnázia hostí privítala riaditeľka Nada Hromišová-Aničićová. Pri tej príležitosti vyjadrila potešenie z toho, že sa spolupráca dvoch gymnázií zveľaďuje. Hostia zo Slovenska pre domácich v sieni šídskeho gymnázia pripravili kratší koncert s pestrým repertoárom: odzneli duchovné a ľudové piesne, populárne svetové hity a na záver piesne Aká si mi krásna a Tamo daleko. Profesori a žiaci sa speváckemu zboru za skvelý koncert odvďačili silným potleskom. V mene hostiteľov sa poďakovala profesorka Miluška Pršićová, jedna z iniciátoriek tohto stretnutia, ktorá zároveň mala úlohu tlmočníčky. Riaditeľ Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici Slavomír Hanuska predstavujúc túto ustanovizeň,

www.hl.rs

a v Maďarsku. Osobitne ich teší, že v Šíde sú i krajania, teda budú môcť komunikovať i v slovenskej reči. Spolupráca by naďalej mala spočívať vo výmene študentov. Počas dvojdňového pobytu v tomto sriemskom mestečku študenti z Banskej Bystrice navštívili i Galériu obrazov a rodný dom Savu Šumanovića a mali príležitosť pozrieť si divadelné predstavenie pod názvom Bal vampira, s ktorým sa členovia Ochotníckeho divadelného spolku Branislava Nušića zo Šídu zúčastnili na republikovej súťaži ochotníckych divadiel. Hostia zo Slovenska usporiadali koncert aj v evanjelickom kostole, kde ich privítali členovia cirkevného zboru na čele s dozorkyňou Zuzanou Stupavskou a predsedníčkou MOMS v Šíde Natašou Kolárovou. O prisťahovaní

Informačno-politický týždenník

Mládežnícky punkrockový festival Katarína Gažová

ajväčší malý festival vo Vojvodine Kulpinfest 013 usporiadajú v piatok 19. a v sobotu 20. júla na štadióne Futbalového klubu Kulpín v Kulpíne.

Tohto roku na festivale vystúpia afirmované a menej afirmované skupiny. Tak návštevníci Kulpinfestu 013 si budú môcť užiť hudbu skupín: Southlanders, Industrijski kombinat, Alen Islamović Et his live band, Riblja Čorba, 5 minuta slave, Epilog, Čovek bez sluha a po niekoľkoročnej prestávke vystúpi aj skupina Lude krawe. Neďaleko miesta diania festivalu bude otvorený kemp už od štvrtka 18. júla od 18. hodiny. Na denných a afteržúroch budú hrať Massivity a LegoDuo. Vstupenky sú v predaji na niekoľkých punktoch v Kulpíne, Petrovci, Novom Sade, Báčskej Palanke, Sombore, Selenči, možno si ich zabezpečiť aj online a jednodňové aj na samotnom vchode na festival. • KULTÚRA •

LÚČENIE S PAVLOM POPOM

Umením budoval krajší svet Juraj Bartoš

opredný vojvodinský výtvarný umelec, akademický grafik a maliar Pavel Pop (70) zomrel 4. júla 2019, dlho odolávajúc ťažkému ochoreniu. Jeho dielo zostáva ako nepopierateľný hmotný dôkaz svedčiaci o nevšednej sile umeleckého talentu, mravčej úpornosti a ľudskosti. Ktoré ho prevažne menej schodným chodníkom, ako umelca na voľnej nohe, odviedli k vysokým métam na výtvarníckom nebi nekonečna. Slová hlbokej úcty a uznania sálali z prejavov, ktoré krátko predpoludním odzneli pri spomienkovej

Výtvarný kritik Sava Stepanov vysoko ocenil Popov umelecký opus, zároveň podčiarkol aj inú jeho dimenziu: „Pavel bol skromný človek. Človek so širokou ľudskou dušou...“ Spisovateľ Martin Prebudila prečítal úryvok zo svojho románu v srbčine Ma, daj, nasmeši se... (No tak, usmej sa...). „Ľudia v boji s pominuteľnosťou najlepšie zápasia umením; Pavel bol umelec svojou tvorbou i životom“ povedal o. i. výtvarný kritik Vladimír Valentík. Zároveň preniesol slová sústrasti Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Výtvarný umelec a spisovateľ Jozef Klátik podčiarkol: „Viem, že často

Odobierka v novosadskom dome smútku

slávnosti v sobotu 6. júla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Následne i v dome smútku na Mestskom cintoríne v Novom Sade, kde boli spopolnené jeho telesné pozostatky. Urnu s popolom zosnulého po 40 dňoch uložia do rodinnej hrobky na cintoríne v Starej Pazove. Zarmútenej rodine a smútočnému zhromaždeniu sa v ÚKVS najprv prihovoril pracovník ústavu Ladislav Čáni, ktorý o. i. podčiarkol: „Pavel podľahol ťažkej chorobe a vybral sa obsadiť svoje dávno zaslúžené miesto v pomyselnom Panteóne po boku veľkých majstrov svetového umenia, s ktorými sa prostredníctvom svojej tvorby kamarátil, s ktorými polemizoval a zdieľal rovnaké nadšenie a vieru, že práve umením možno budovať lepší a krajší svet.“ • KULTÚRA •

nebol pochopený, avšak predsa bol veľmi vytrvalý.“ V dome smútku na novosadskom Mestskom cintoríne spomienkový prejav a modlitbu predniesol Igor Feldy, kňaz zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Starej Pazove. Hovoril aj Sava Stepanov. Kvety o. i. priniesol a prihovoril sa Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovej. Prejav mal i Miodrag Petrović, herec činohry Srbského národného divadla v Novom Sade, a posledné slová rozlúčky povedala ovdovelá umelcova manželka Nataša Milenovićová; prítomná bola aj ich dcéra Ana Leda. V hlbokom smútku ich môže tešiť fakt, že Pavel Pop čo len o vlások, naskutku urobil tento svet šľachetnejším.

Spomienková slávnosť v ÚKVS

IN MEMORIAM

Pavel Pop 1. 12. 1948 – 4. 7. 2019

olestná zvesť sa rýchlo rozniesla vo štvrtok 4. júla, že v raňajších hodinách vo veku 70 rokov po ťažkej chorobe v Novom Sade skonal Pavel Pop, popredný akademický maliar a grafik, rodák zo Starej Pazovy. Pavel Pop sa narodil 1. decembra 1948 v Starej Pazove. Vo svojej výtvarnej tvorbe vyvíjal koncept, ktorý odborná kritika pomenovala imaginatívnym realizmom. Vyštudoval grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave roku 1975. Členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny (ULUV) sa stal roku 1977. Ako bratislavský žiak vynikajúcich umelcov Albína Brunovského a Vincenta Hložníka vypracoval si výtvarnú poetiku, ktorá má prevahu aj v súčasnej grafickej tvorbe na Slovensku. Popredný výtvarný umelec Pavel Pop nevystavoval často, ale každá z jeho výstav bola široko povšimnutá nielen doma, ale aj za hranicami. Naposledy vystavoval 13. marca t. r. na Bratislavskom hrade, keď sa predstavil 22 veľkoplošnými obrazmi inšpirovanými dielami svetových maliarov a grafikov v období druhej polovice minulého tisícročia. Žiaľ, pre už vážne podlomené zdravie vernisáž bola

bez jeho fyzickej prítomnosti. Súčasťou bratislavskej vernisáže bola aj prezentácia trojjazyčnej monografie Pop, ktorú k jeho sedemdesiatinám na sklonku minulého roku vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v rámci edície SlovArt. A jeho úplne posledná výstava, pomenovaná Pocta majstra majstrom, bola prakticky prenesená koncom marca z Bratislavy do Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, tiež venovaná majstrovým sedemdesiatinám. V rokoch 2011 – 2018 Pavel Pop pre Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov namaľoval 12 portrétov historicky významných osobností vojvodinských Slovákov, ktoré tvoria stálu expozíciu ústavu. Pripomíname i tri vzácne portréty staropazovských kultúrno-osvetových osobností: Vladimíra Hurbana Vladimírova, Ferda Klátika a profesora Michala Filipa, ktoré aj dnes zdobia miestnosti tamojšieho Slovenského národného domu. Poslednýkrát svoju rodnú Starú Pazovu navštívil vlani 13. decembra, keď sa zúčastnil na premiére ročenky Pazovský kalendár 2019 v miestnostiach starej hurbanovskej fary. Vtedy farárovi Igorovi Feldymu a pazovskému cirkevnému zboru odovzdal olejomaľbu podľa Rembrandta Návrat márnotratného syna dobrému otcovi. Česť jeho pamiatke! m. prebudila

28 /4863/ 13. 7. 2019

Kultúra NA MARGO 49. FFTT

Treba si zachovať folklórnu originalitu Danica Vŕbová

„T

anec je tajná reč tela. Môžete tam nájsť každú ľudskú emóciu a dá sa ním vyjadriť aj čosi navyše“, povedal o ľudovom tanci folklórny maestro Štefan Nosáľ. Nuž, je po Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... a dojmy z festivalu sa nám nadostač vykryštalizovali, aby sme sa mohli „vyjadriť aj o čomsi tom navyše“. Štyridsiaty deviaty ročník nášho najväčšieho celomenšinového folklórneho festivalu odznel už tradične v Hložanoch, tentoraz 15. júna. Zaujímalo nás, ako sa o jeho priebehu, organizácii a samotných výkonoch zmieňujú umeleckí vedúci a predstavitelia súborov, a čo je to, čo sa im na festivale páčilo, alebo čo by prípadne zmenili.

Zlatko Ruman, FS Klasy, Stará Pazova: „Na prvý pohľad v Hložanoch to vyzeralo veľmi pekne: amfiteáter, okolie a dedina krásne upravené, ale bolo vidno málo ľudí zapojených do organizácie. Chcel by som skonštatovať, že posledné dva-tri roky na priestorových skúškach nieto koordinátora, o zvukovej skúške nechcem ani hovoriť – alebo nikoho nieto, alebo sa počas skúšok rozťahujú káble. Hu-

www.hl.rs

dobníci nevedia, kde majú stáť. Zvukár nevie, koľko ľudí má ozvučiť. Tanečníci nevedia, pred ktorý mikrofón si majú zastať. Odborná porota nemá definované stanovisko, čo známkuje. Ak sa v nej ocitne odborník zo Slovenska, tak už sa nám diktuje, čo máme nabudúce nacvičovať, lebo je to podmienka odchodu na Detvu: majú totiž programové pásma stanovené po rok 2025. Napríklad tohto roku tri, štyri súbory mali pastierske zvyky. Na rok budú všetci, povedzme, svadobníci či vojaci. Museli by sme si zachovať akú-takú našu autonómiu a originalitu. Po programe by mala byť zábava s našou hudbou: neprípustné je, aby sa na slovenskom folklórnom festivale ozývala srbská folk hudba. Navrhujem, aby sa na miesto pri škole znovu vrátila slovenská hudba. Okrem skupiny Maks, by tam mohli hrať aj orchestre zúčastnených súborov.“

Vladimír Hudec, KUS Bratstvo, Hajdušica: „Festival vskutku bol omnoho chudobnejší ako v predchádzajúcich rokoch. Chýbali tam Jánošíčania, Lužania, tradične neprišli Bieloblatčania, Dobanovčania, Erdevíčania, z neprípustných dôvodov aj Pivničania.

Informačno-politický týždenník

Je to následok toho, že sa v spolkoch čoraz ťažšie pracuje, že je málo ľudí, ešte menej peňazí, a ubúda aj entuziazmus. Myslím si, že súťažný charakter festivalu nestimuluje jednotlivé spolky, aby sa na ňom zúčastnili. Tomu prispieva často aj odborná porota, ktorá neprihliada na podmienky, v akých spolok pracuje. Vďaka podmienkam, v ktorých spolky pracujú, od nich nemožno očakávať vrcholné výsledky, a za veľký úspech treba považovať aj skutočnosť, že vôbec obstanú, a že na tom festivale vystúpili. Preto sa zasadzujem o to, aby festival prerástol v prehliadku slovenského vojvodinského folklóru, a nech si selektor zo Slovenska alebo tunajší volí účastníkov podujatí na Slovensku. S tým, že by na Slovensko nemuseli odchádzať vždy najlepšie, ale aj tie trochu slabšie súbory, ktorým by to bola odmena a podnet do ďalšej práce. To, čo zazlievam organizátorom, je, že sa úplne odcudzili od súborov. Skôr festival mal zhromaždenie. Tvorili ho predstavitelia všetkých spolkov, ktorí sa stretli aspoň tri-štyrikrát v roku. Slovom, navzájom sme sa poznali. Dnes organizátor so súbormi komunikuje výlučne mailami, čo nie je dobré. Pravidelné stretnutia organizátorov so súbormi by sa museli ustanoviť. Nie však na festivale, lebo tam na to nie je času, ale po festivale. Konečne, možno by bolo dobre pouvažovať aj o tom, aby sa festival znovu začal sťahovať z dediny do dediny, tak ako bolo skôr. Okrem toho, že organizácia takého podujatia v tej-ktorej dedine zmobilizuje všetky sily, bola by to jedinečná príležitosť, aby sa na organizáciu získali významné prostriedky, aby čo-to po festivale zostalo aj spolkom.“

Janko Merník, SKUS Pivnica, Pivnica: „Zdá sa mi, že klesla kvalita festivalu. Čo sa organizácie týka, všimol som si, že zlyhala technika, najmä to ozvučenie, tak na tanečných koncertoch, ale aj na koncerte speváckych skupín a orchestrov. Musel by som sa sťažovať aj na organizáciu stravovania: naša mužská spevácka skupina vystúpila prvá, teda o 13. hodine, a obed sme dostali o 18. hodine. Dopočulo sa mi, že rovnaký problém mali ešte niektoré súbory. Dalo by sa to inak zorganizovať, prípadne účastníkom rozdeliť stravovacie balíky. Ďalšia vec je, že odjakživa festival býval v posledný májový víkend a všetci sme sa podľa toho orientovali. Vždy sme prosili našich členov, aby si na ten víkend neplánovali záväzky, aby sa mohli naplno venovať festivalu. Tohto roku termín festivalu posunuli o dva týždne. Pivnický súbor sa nemohol zúčastniť len pre ten júnový dátum, lebo takmer celý súbor v ten deň šiel na svadbu. Nikto nepočítal s tým, že príde k zmene dátumu, a na festival sme sa chystali. Pre takýto festival viac vyhovuje májový termín. Môžem si iba predstaviť, ako bolo tanečníkom tancovať v sprievode dedinou na horúčosti vyše 40 stupňov, ťažko je obliekať sa do kompletného kroja, tancovať a kráčať po slnku. Ak by sa festival konal predsa v júni, v tom prípade by sprievod dedinou ani nemusel byť. Tiež by som bol rád, keby sa dátum nasledujúceho festivalu vedel trochu skôr, aby sme sa všetci mohli lepšie zorganizovať.“ Foto: z archívu spolubesedníkov • KULTÚRA •

SCÉNA

„Vyostávali“ veľa z prednášok Anna Horvátová

Bruce Springsteen na americké témy. Známy newjerseyský spevák a gitarista Bruce Springsteen pred mesiacom vydal 19. album Western Stars (vydavateľstvo Columbia Records), ktorý vraj bol inšpirovaný kalifornskou pop hudbou z konca 60. a začiatku 70. rokov a interpretmi, akými sú Glenn Campbell, Jimmy Webb alebo Burt Bacharach. Vydanie predstavuje svojrázny Springsteenov návrat k jeho autorskej tvorbe a charakteristickým orchestrálnym aranžmánom, pokým piesne tematicky spracúvajú rôzne americké témy, napr. priestory tamojších diaľníc a púští, človekovu osamelosť a miesto v spoločnosti, stálosť domu a nádeje. V nahrávaní albumu sa zúčastnilo vyše 20 hudobníkov, vrátane členov Springsteenovej skupiny E Street Band. Vydanie obsahuje 13 piesní a nateraz sú vybrané štyri singly: Hello Sunshine, There Goes My Miracle, Tucson Train a Western Stars. Tomuto novému albumu predchádzala kolekcia Springsteenových koncertných nahrávok z obdobia 1975 – 2016, uverejnená v troch častiach pod názvom The Live Series.

lovesá „vyostáť“, „vyostáty“ nepatria do slovného fondu spisovnej slovenčiny. My sme si ich prisvojili vo vojvodinskej slovenčine ako slovenské, avšak ide tu iba o nesprávny preklad, a ako také by sme ich nemali používať. Správne ekvivalenty slovesa „vyostáť“ v spisovnej slovenčine sú vystať, chýbať. K tomu možno použiť aj spojenia nebyť prítomný a nezúčastniť sa na / v niečom, ako i sloveso vymeškať. Vystať možno z práce, zo školy, aj z hry: „ Jeden musí vystať z hry.“; „V oberačke nemôže vystať z domu na dlhší čas.“ Zvykneme povedať aj takto: „Hádam nevyostaneš zo stretnutia?!“ čím chceme vyjadriť, že sa na stretnutí osoba zúčastní, bude prítomná. Z praxe vieme, že sú tie „vyostáte“

hodiny z vyučovania, aj neospravedlnene „vyostáte“ dni z práce, veľkým kameňom úrazu, a neprajeme si, aby boli zaevidované. „Vyostávajú“ aj zo skúšok, či divadelných, či tanečných... V srbčine sú to izostanci, čomu v slovenčine zodpovedá spojenie vymeškané hodiny z vyučovania, z prednášok, zo skúšok a vymeškané dni z práce. Keď chceme zdôrazniť, že sa vôbec nevymeškalo, možno povedať, že ani jeden deň nechýbali z práce, ani jednu hodinu nechýbal v škole. Pozor však, ako sloveso chýbať použijeme, keďže máme aj tvar „chýbeť“, ktorý nie je spisovný. Namiesto: „Tak veľmi mi chýbete.“ má znieť: „Tak veľmi mi chýbate.“ Sú prípady, keď sa akcie či už úpravy dediny, športové podujatia, kultúrne programy nemôžu uskutočniť pre nepriaznivé počasie, a aj vtedy nesprávne povieme, že „vyostáli“. Treba povedať, že sa nerealizovali, alebo že vystali.

SÚRNE POTREBUJEME PREDAVAČA NOVÍN Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Silbaši. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

Velvet Underground a 50-ročné nahrávky. Koncertné nahrávky legendárnej art-rockovej skupiny Velvet Underground zaznamenané počas jej dvoch vystúpení v klube Matrix v San Franciscu roku 1969, sú práve uverejnené v podobe luxusného balíka The Matrix Tapes obsahujúceho 8 gramofónových platní. Ide o viaceré verzie známych a menej známych skladieb tejto skupiny, ktorú v druhej polovici 60. rokov minulého storočia viedol gitarista a spevák Lou Reed (1942 – 2013). Majitelia kompletu budú mať zážitok z rôznych koncertných nahrávok piesní I’m Waiting For the Man, Heroin, White Light/White Heat, Sweet Jane, Sister Ray a iných.

KONCERTY 13. júla, Dom mládeže v Belehrade: Hunting Souls (rockabilly) Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

Predĺžená výzva na tvorbu nových skladieb pre festival Zlatý kľúč 2019 Organizačno-správna rada 39. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorá sa uskutočnila v Selenči 25. júna 2019, rozhodla sa predĺžiť lehotu na zasielanie nových skladieb v žánri populárnej hudby do 15. júla 2019. O podmienkach súbehu viac na webových stránkach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (www.rada. org.rs) a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (www.slovackizavod.org.rs). OS NRSNM

CHÝRNIK

KYSÁČ. Z KUS Vladimíra Mičátka z Kysáča informujú, že v rámci Kultúrneho leta v SND 2019 bude divadelné predstavenie WC story autora Vladimíra Moresa v podaní divadelníkov SKC Pavla Jozefa

Šafárika z Nového Sadu a v réžii Rastislava Zorňana. Predstavenie bude v nedeľu 14. júla o 20.00 v sále Slovenského národného domu (Ul. Slovenská 47). E. Š.

28 /4863/ 13. 7. 2019

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 28

BLAHOŽELANIE Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre BRANISLAV RUMAN z Pivnice získal hodnosť magistra anglického jazyka a kultúry. Mladému magistrovi všetko najlepšie v práci a v živote prajú starí rodičia Kuchtovci.

V tajničke je názov podujatia, ktoré sa každoročne usporadúva na počesť skončenia žatvy. VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

hlasludu.info www.hl.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBECNÁ SPRÁVA NÁČELNÍK číslo: 101-10-3/19-14 dňa: 6. 7. 2019 Kovačica Na základe čl. 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016), článku 3 a článku 11 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016) Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 – VODOROVNE: maškrtil, optovala, Rien, N, K, A, fotil, via, očka, č, neska, íu, tane, kmate, in, epárne, Anel, a, A, milionár, ae, avans TAJNIČKA: ŠTEFAN MORAVČÍK

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 25 z čísla 25 Hlasu ľudu z 22. júna 2019 bolo: MATEJ AMBRÓZY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MATEA LEKÁROVÁ, Ul. Kukučínova č. 23, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Práce na rozvoji poľnohospodárstva, v Oddelení pre Investície a lokálny ekonomický rozvoj, hodnosť poradca, pod radovým číslom 57 Pravidiel o vnútornom zariadení a systematizácii Obecnej správy Obce Kovačica – 1 vykonávateľ, na neurčitý čas. Lehota podávania prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť od nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke: http:// www.kovacica.org/dokumenti/konkursi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica.

Republika Srbsko Obec Stará Pazova OBECNÁ SPRÁVA Číslo: 111-29/2019-III Dátum: 3. júl 2019 Stará Pazova, Svätosavská 11 Tel.: 022/310-170 Podľa článku 102 odsek 2 Zákona o zamestnancoch v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS č. 21/2016, 113/2017, 113/2017 iný zákon a 95/2018) Obecná správa obce Stará Pazova, zverejňuje toto OZNÁMENIE Zverejňuje sa Verejný súbeh na obsadenie výkonných pracovných miest v Obecnej správe obce Stará Pazova. Tento verejný súbeh sa zverejňuje na webovej stránke obce Stará Pazova www.starapazova.rs.

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 11. júla 2019 uplynulo 15 smutných rokov, čo do náručia Božej večnosti odišiel náš drahý, vrele milovaný, starostlivý a nenahraditeľný manžel, otec a starý otec

MARTIN LENHART

13. 12. 1940 – 11. 7. 2004 z Kovačice

ZUZANU ZÁTROCHOVÚ

rod. Menďanovú 13. 11. 1956 – 13. 7. 2018 – 2019 Čas plynie, smútok zostáva a tá strata v srdci bolieť neprestáva.

Tvoja dcéra Alenka s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

MÁRIOU MAGLOVSKOU rod. Cerovskou 6. 9. 1938 – 28. 6. 2019 z Kulpína

Navždy zostaneš v našich srdciach. Dcéry Mária Tomićová a Anna Šimonová s rodinami

SPOMIENKA

na mamu a brata

Tešili nás so slovami, že plynutie času rany na duši vylieči… Nestalo sa tak, ale Tvoja dobrotivosť sťa klenot vzácny zostala v našich srdciach a ona lieči naše rany na duši. S nehynúcou láskou, úctou a modlitbou o potešenie, ako aj nádejou na opätovné stretnutie si na Teba dennodenne spomíname. Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

susede

na manželku, matku a starkú

MÁRII MAGLOVSKEJ

MÁRIU PAVLOVOVÚ

rod. Cerovskej 6. 9. 1938 – 28. 6. 2019 z Kulpína

rod. Demrovskú 1951 – 2014 – 2019 z Petrovca

Žiješ s nami v našich myšlienkach a v našich srdciach.

Na dobrú susedu si budú spomínať

susedovci z Ulice Iva Lolu Ribara

SPOMIENKA

Samuel a Marína s rodinou

SPOMIENKA

na mamu a starkú

MÁRIU MEGOVÚ

MÁRIA MEGOVÁ

rod. Hučkovú 27. 7. 1947 – 10. 7. 2018 – 2019 z Padiny

rod. Hučková 27. 7. 1947 – 10. 7. 2018 – 2019 z Padiny

ZUZANU LEŇOVÚ

2012 – 2019 z Kysáča

JAROSLAVA LEŇU

1970 – 2019 z Kulpína Zostalo mi len spomínať na spoločne prežité chvíle. Syn a brat Rastislav Leňa • OZNAMY •

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva žiť s tými, ktorí ho majú radi. Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžem dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať.

Rok bez Teba smutný uplynul a za Tebou smútok neminul. To, že sa nevrátiš, dobre vieme, predsa Ťa v srdci naveky nosiť budeme.

Manžel Martin

Syn Martin a dcéra Mária s rodinami

28 /4863/ 13. 7. 2019

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JURAJOM VALIHOROM

s otcom a starým otcom

s bratom a strýkom

4. 3. 1949 – 1. 7. 2019 z Pivnice

Syn Vladimír a dcéra Anna s deťmi Filipom a Alexandrom SPOMIENKA

KATARÍNA MELICHOVÁ

PAVEL MELICH

Vaši najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JÁNA SÉČA

17. 9. 1955 – 7. 7. 2018 – 2019 z Pivnice

V poslednom prístave Tvoja loď ka zakotvila, bolesť Ťa opustila a láska obklopila... S láskou a úctou si na Teba spomínajú dcéra Vesna s manželom Miroslavom a vnúčatá Dajana a Miroslav

www.hl.rs

Brat Jozef s manželkou Miluškou, syn Jozef a vnuk Dávid

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie

1922 – 1989 – 2019 1920 – 2005 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Roky plynú, my spomíname...

4. 3. 1949 – 1. 7. 2019 z Pivnice

Informačno-politický týždenník

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 3. 7. 2019 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prevádzka na tepelné spracovanie nebezpečného a bezpečného odpadu, na k. p. č. 15365/99, k. o. Zreňanín I – pracovnej zóny, nositeľa projektu Remondis Medison, s. s r. o., Ul. Dr. Đorđa Radića č. 1, zo Zreňanína. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako aj nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako aj zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU258NSL258 NS-Futoška Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu požiadavku na odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU258NSL258 NS-Futoška, v Ul. futoška čislo 37, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3447 k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. júla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-109/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www. environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. júla 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní z kulpínskeho kaštieľa, z roku 2006 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 14. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 16. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V prvej časti relácie odznejú príspevky o výstave medových výrobkov a ručných prác v Lugu a Cyrilo-metodskom večierku v petrovskom evanjelickom kostole. Keďže k letu nesporne patria aj letné festivaly, nevystanú príspevky z tohtoročného Exitu v Novom Sade a o príprave Kulpín festu. V pokračovaní nasleduje Spektrum a v ňom reportáž z vlaňajšieho Dňa zahraničných Slovákov na Slovensku.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 12. júla – Križovatka smrti Sobota 13. júla – Bleskový muž Pondelok 15. júla – Elixír lásky číslo 9 Utorok 16. júla – Intermission Streda 17. júla – Korzický prípad Štvrtok 18. júla – Smrť jej pristane

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 14. júla Film: Tučniaky z Madagaskaru Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Štyri svadby a jeden pohreb Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Dúhovka. Keďže z objektívnych dôvodov Každý piatok minulú nedeľu nebol odvysielaný dokumentárny film o majstrovi 18.15 Výber z programu architektúry Milanovi Michalovi TV Kovačica Harmincovi pri príležitosti 55 výročia jeho úmrtia, bude to v tejto Každú sobotu prvej polhodinke nedeľňajšieho vysielania. Druhá nedeľná polhodinka 18.15 Výber z programu TV Pančevo je vyhradená pre Agrosféru – poľnohospodárske vysielanie a v nej pre aktuálne príspevky z poľa: o konci žatvy, dozretej zelenine a o tom, aké následky spôsobilo neprajné počasie. RÁDIO PETROVEC Na záver sa bude hovoriť o chove dobytka, ktorého je čoraz menej.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 14. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

• RTV PANORÁMA •

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Nedeľa 14. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Maliarsky tábor Etnokult aj v tomto roku v Kovačici Deti zo sociálne ohrozených rodín pobudli na misijnom tábore na Slovensku Utorok 16. júla 16.00 V Padine odzneli ďalšie dve kampane Povedz nie násiliu! Letné tvorivé dielne pokračujú aj v Kovačici, aj v Padine Divadelné predstavenie: Diablov čardáš Piatok 19. júla 16.00 Film: Pipi Dlhá Pančucha Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

28 /4863/ 13. 7. 2019

Šport MLADOSŤ ZOSTALA VO VOJVODINSKEJ LIGE – SEVERNEJ SKUPINE

Záchrana v poslednom kole Samuel Medveď

utbalisti petrovskej Mladosti si len v poslednom kole vybojovali záchranu vo Vojvodinskej lige – severnej skupine, v ktorej hrali už druhý rok. V predchádzajúcom majstrovskom ročníku 2017/18 to dopadlo oveľa lepšie. Mladosť ako

Odišli najlepší strelec Strahinja Ilić, tiež tak aj neúnavný stredopoliar Sebastian Kuntić, potom dobrí bonusoví hráči Nešković a Zeljković. Do uplynulej sezóny Mladosť vykročila oslabená. Niektorí hráči boli pri mori a akoby nevážne pochopili význam príprav. Aj zhovievavý tréner Slobodan

mužstvo opustil tréner Slobodan Sladojević a dočasne ho viedol do konca jesene Zlatko Ćorović. Modrí v jeseň prehrali niekoľko zápasov aj doma. Tekstilac z Odžakov ich prekonal vďaka strednému útočníkovi Dariovi Božičićovi až 3 : 0, ktorý bol strelcom všetkých Zo zápasu Mladosť – Bajša 2 : 0 aj niekoľkí noví hráči – Hložanec Milan Adámek a Ognjen Štefek, ktorý hral v Budúcnosti, keď bola vo Vojvodinskej lige – severnej skupine, Veterničan Berić, Dokić z B. Gradišta, čo hral v menovkyni z B. Jarku, Gluvić z Báčskej Palanky, Škrbić zo Sriemskej Kamenice, ako aj Celin z Nového Sadu. V prípravnom období Mladosť hrala s mužstvami ČSK Pivara, RFK Nový Sad, Maglić, Tekstilac Odžaci a Umka z Belehradu. Štart v jarnej časti súťaže bol dobrý. V Bačkom Brestovci Petrovčania porazili nepríjemné mužstvo BSK. Na tomto zápase rozhodca

Mužstvo Mladosti pred zápasom s mužstvom Vrbasu

nováčik v jesennej časti získala primát. Druhý bol Srbobran, ktorý na jar zahral na výbornú, obehol Mladosť a dostal sa do Srbskej ligy – skupina Vojvodina, kde nezotrval. Po prvej časti z ligy vystúpil?! Mladosť po premiérovej sezóne v pokrajinskej súťaži zostala bez niekoľkých veľmi dobrých hráčov.

Sladojević vari stratil autoritu. Do klubu prišli Stevan Adámek, Poznanović, Plavšić, Srdanović, Novak... Štart bol dobrý. Mladosť na začiatku vyhrala nad BSK z Báčskeho Brestovca. No neskoršie mnohé zápasy za chotárom prehrala (v Sombore , Crvenke, Vrbase, Apatíne...). Po zápase v Bajši

Jediný, rozhodujúci gól Marka Beronju na zápase s tímom Budućnost Mladenovo – 1 : 0

Milan Adámek je spolu s Igorom Kaňom najlepším strelcom jari – obaja dali po päť gólov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

troch gólov. Body si odniesli aj Sloga z Čonoplje, majster Radnički 1912, hoci na tomto zápase Mladosť nehrala podradnú úlohu, a Tisa z Adorjanu . V zimnom prestupovom období klub opustili Đokić a Plavšić. Pre študijné a pracovné povinnosti na jar málo hrali Babiak a Pavlis. Za nového trénera prišiel bývalý hráč, profesor telesnej výchovy Svetozar Mijin. Tiež tak

ŠESŤ – TRI – ŠESŤ Mladosť v jarnej časti 6 zápasov vyhrala, 3 remizovala a 6 prehrala, vsietila 21gólov a inkasovala 23. Strelcami boli: Kaňa a M. Adámek po 5 gólov, dva góly dali Ožvát a S. Adámek, kým jedenkrát strelcami boli Celin, Gluvić, Leňa, Štefek, Beronja, Jakuš, a na zápase s OFK Vrbas hosťujúci obranca Martin Jovanović trafil sieť vlastnej brány. • ŠPORT •

Táto strela Igora Kaňu neskončila v hornom rohu brány Bajše

domácim udelil až tri červené karty, kým predčasne ihrisko musel opustiť aj hráč Mladosti Poznanović. Aj druhom jarnom

veľmi lacno utratila body, hoci Tekstilac nebol taký silný, aj keď po dlhšom čase nastúpil trestaný Božičić. Druhý jarný zápas doma Mladosť s Crvenkou remizovala. Vzácny bod si priniesla z Čonoplje. Potom prišlo neprijemné prekvapenie s Tavankutom. Vo finiši domáci obrancovia nepotrebne urobili penaltu a hostia z okolia Subotice si odniesli z Petrovca tri body. Takisto, len opačne bolo aj v jeseň v Tavankute, odkiaľ si modrí odniesli víťazstvo. Najbližšie k výhre mali Pozdrav kapitánov: zľava Pavel Ožvát zverenci S. Mijina v Pačire (Mladosť) a Sándor Mihalecz (Bajša); v strede somborský rozhodca Petar Vračar , kde presvedčivo viedli 2 : 0, kým sa domácej Bačkole Mladosť získala tri body, keď ke podarilo za päť minút vyrovdoma zvíťazila nad Radničkim nať?! Na tomto zápase brankár zo Sombora. Potom v Odžakoch Leňa robil zázraky, ale predsa

Podpora spoluhráčom: Darko Babiak (v civile)

HRALI DVE MUŽSTVÁ Za Mladosť na jar hrali: Leňa a M. Adámek (15 zápasov), Šproch , Škrbić, Ožvát, Kaňa, Gluvić (14), Jakuš (13), Severíni, Kobilarov (12), Dokić, Beronja, Štefek (11), S. Adámek (10), Celin, Poznanović ( 8), Fábry (4), Berić (3), Pavlis, Babiak ( 2), Petej, Necić a Srdanović si raz obliekli modré alebo biele tričko. v 91. min. inkasoval aj druhý gól a na konci bolo 2 : 2. Predsa Mladosť samotný finiš musela dočkať s obavami o status v tejto lige. Na hosťovaní hrala s priamymi konkurentmi o zostup. Petrovský tím najprv prehral v Turiji, potom v Karavukove, kde akoby flintu vopred hodil do žita. Na zápase s domácim Poletom mužstvo nastúpilo v okyptenom, veľmi čudnom zložení, keď brankár Leňa hral

na poste stredného útočníka a mnohí hrači sa chránili pre súboj s Mladenovčanmi, ktorý sa doma musel vyhrať a nakoniec sa to aj horko-ťažko splnilo. V predposlednom kole v Adorjane veľký podiel na prehre 2 : 3 majú

Rozlúčil sa Janko Pavlis naozaj so seniorským dresom Mladosti? Alebo si ešte rozmyslí...

i rozhodcovia. Domáca Tisa sa pomerne ľahko ujala vedenia 3 : 0. Mladosť mala dobré šance, Kaňa a M. Adámek, ale ich rozhodcovia znemožňovali, keď neoprávnene pískali postavenia mimo hry. Hostia gólmi M. Adámeka rýchlo skorigovali výsledok, boli blízko k vyrovnaniu. Na konci v poslednom kole Petrovčanom sa podarilo zaznamenať presvedčivú výhru s menovkyňou z Apatína a tak zostali v lige. Potlesk fanúšikov hráčom Mladosti bez ohľadu na to, či vyhrali alebo prehrali zápas • ŠPORT •

28 /4863/ 13. 7. 2019

Snímky: J. Pucovský

Šport 50 ROKOV DRUŽBY: KYSÁČ A HONTIANSKE NEMCE

Zápas k polstoročnici priateľstva Pavel Pálik

minulý víkend Kysáčania a Nemčania sa znovu stretli v Hontianskych Nemciach na Slovensku a spoločne oslávili zriedkavé jubileum: polstoročie vzájomného priateľstva. Ako v príhovore povedal Jozef Nemec, starosta obce Hontianske Nemce, takéto jubileum sa na Slovensku ešte nestalo a mohlo by vraj byť zapísané aj do Guinnessovej knihy rekordov. Hostitelia pripravili bohatý program. V piatok 5. júla po privítaní hostí boli spoločné raňajky a popoludní bol priateľský medzinárodný futbalový zápas veteránov z Kysáča a Nemiec. Počiatok patril hosťom z Kysáča. Gólmi Petkovského a Danečeka v 18. min. a Kohúta v 23. min. hostia sa ujali vedenia 0 : 3. Domáci gólom Pavkovića znížili vedenie na 1 : 3 a bol to výsledok prvej časti zápasu. Po zmene strán domáci nečakane

premenili výsledok vo svoj prospech a do konca ešte gólmi Poliaka, Frčku, Viktora Kohúta a Jozefa Nemca si zabezpečili zaslúžené vysoké víťazstvo v pomere 9 : 4. KYSÁČ: Vl. Tordaj, Pavel Vozár, Ján Bagoňa, Ján Ožvát, Ján Čeman, Denis Daneček, Milan Dragoljević, Vladimír Kohút, Mateja Petkovski, Ján Marčok. Veľmi dobre pískal Peter Štrba

Hráči domáceho a hosťujúceho tímu spolu

ZÁVER FUTBALOVÉHO TURNAJA V KULPÍNE PRERUŠILA BÚRKA

Vcelku vydarené športové podujatie Katarína Gažová

etný turnaj v malom futbale v Kulpíne sa začal vo štvrtok 4. júla na ihrisku Futbalového klubu Kulpín a prerušený bol v nedeľu 7. júla, keď silný lejak popoludní zasiahol Kulpín a prekazil toto tradičné a pekné športové podujatie, ktoré zhromažďuje veľký počet mladých futbalistov a ich fanúšikov. Organizátori – športoví nadšenci menom Kumovi pod vedením Andreja Ďugu a Tatiany Stupavskej sa naozaj maximálne snažili, aby turnaj dopadol čo najlepšie, ale počasie sa zahralo na svoj spôsob. Organizátor turnaja, futbalista An-

drej Ďuga po nečakanom prerušení turnaja sa zmienil o podujatí takto: „Proste sa mi nedá veriť, že sa zopakovala situácia od vlani, keď tiež práve počas semifinálového zápasu prišla búrka so silným lejakom a prerušila nám turnaj. Tento scenár sa zopakoval aj tohto roku. Tak ako aj vlani hral sa práve semifinálový zápas. Odohrali prvý polčas zápasu a začali druhý, keď nás dážď znemožnil pokračovať. Hosťom nášho futbalového podujatia mal byť aj známy futbalista Miloš Krasić, ale žiaľ, pre zlé počasie sme museli toto pozvanie zrušiť. Od začiatku turnaja sa hral na ihrisku FK Kulpín pekný futbal. Mali sme dokopy prihlásených 12 muž-

Zo zápasu medzi Kulpínom a Kysáčom počas detského turnaja

www.hl.rs

z Nemiec. Po zápase bol guláš pre hostí a hostiteľov a spoločne posedenie. V sobotu 6. júla o 14. hodine sa začal program na ihrisku. Najprv rockový súbor Dora Teatro hral krásne ľudové piesne v rockovej podobe, potom vystúpil folklórny súbor z Nitry. V múzeu v Turčanovom mlyne hostia si mohli pozrieť, aké náčinie starí

Nemčania používali v domácnostiach. O 18. hodine otvorili výstavu obrazov kysáčskych insitných maliarok. V sobotu večer v dome kultúry bolo spoločné posedenie, folklórny súbor z Nemiec predniesol tance a piesne a predstavitelia obce Hontianske Nemce udelili ocenenia jednotlivcom, ktorí prispeli k tomu, aby táto družba potrvala už 50 rokov. Kysáčanom Pavlovi Pálikovi a Michalovi Čorbovi udelili čestné občianstvo a siedmim ďalším jednotlivcom a FK Tatra ďakovné listiny.

Informačno-politický týždenník

stiev. Do štvrťfinále sa dostalo osem mužstiev. A do semifinále postúpili: Alf -Enterijer, Agro-mima a Scenário Vin-farm (zápas bol prerušený). Mali sme veľa fanúšikov v piatok a v sobotu ich bolo až po takých 500 každý deň, takže sme naozaj spokojní s návštevnosťou. Vo večerných hodinách sme zorganizovali aj hudobné veselice, takže zábava bola pozoruhodná “ V nedeľu 7. júla v rámci spomenutého turnaja bol aj detský turnaj. Zúčastnili sa na ňom mladučkí futbalisti z Kysáča, Pivnice, Hložian a Kulpína. Spolu sa na turnaji zúčastnilo 60 detí.

Víťazom detského turnaja bola Pivnica, druhé miesto obsadil Kysáč, tretie Hložany a štvrté domáci Kulpín. Najlepším sa dostal víťazný pohár a lístky do Akvaparku v Báčskom Petrovci, vicešampióni dostali lístky do Oázy v Hložanoch a na tretie obsadené miesto odmeny boli tiež lístky do Akvaparku v Petrovci. Odmenení boli aj nalepší strelec, brankár a hráč detského turnaja v Kulpíne. O záverečnej časti turnaja a odmenách najúspešnejším mužstvám a jednotlivcom sa zmienime v nasledujúcom čísle v tejto rubrike.

VÝZVA na účasť na turnaji v malom futbale o Putovný pohár Jej Excelencie veľvyslankyne Slovenskej republiky. Turnaj sa už tradične uskutoční v rámci Slovenských národných slávností 2019. Organizátorom tohtoročného turnaja je Športová komisia Matice slovenskej v Srbsku v spolupráci s FK AŠK Aradáč. Turnaj sa uskutoční v sobotu 20. júla 2019 o 10.00 h na ihriskách FK AŠK Aradáč, Námestie bratstva č. 21, na prírodnej trávnatej ploche. Poplatok vynáša 2.500,00 din. pre mužstvo MOMS, ktoré je od miesta konania turnaja vzdialené do 100 km, a 2.000,00 dinárov pre mužstvo MOMS, ktoré je vzdialené viac ako 100 km. Poplatok treba zaplatiť na účet Matice slovenskej v Srbsku, číslo účtu 160-410006-18. Mužstvo tvoria: vedúci a hráči (desiati dospelí). Prihlášky na turnaj môžete doručiť najneskôr do 15. júla 2019 písomne alebo telefonicky na adresu: – Dejan Striško, predseda FK AŠK Aradáč, tel.: 065/9901-211 – Pavel Turan, predseda Športovej komisie MSS, tel.: 064/3526-206 – Ústredie MSS, tel.: 021/780-248, e-mail: msjbp@stcable.net Predseda Športovej komisie MSS Pavel Turan, v. r. • ŠPORT •

FK MAGLIĆ

Onedlho si celok FK Maglić zahrá vo vyššej súťaži (tréner Dragan Ilić 1. sprava v hornom rade)

Postup vybojovali domáci hráči Juraj Bartoš

utbalový klub Maglić obsadil 1. miesto v Obecnej futbalovej lige Báčska Palanka, a tak si čoskoro zahrá v Oblastnej lige Sombor. Aj napriek tomu, že v poslednom kole ich miláčkovia v Hložanoch podľahli celku Budúcnosti, zo sto fanúšikov z Maglića prehra nemrzela. Práveže naopak: keď sa v rukách ich miláčkov zajagal víťazný pohár, potlesku nebolo konca. Prehlušili ho pokrikmi: „Uprava napolje!“ (Správa preč!). Samozrejme, že to bol len vtip. Veď správa na čele s predsedom Duškom Serdarom má tiež prsty na vydarenom „úteku“ z najnižšej súťaže... Potvrdil nám to aj tréner Dragan Ilić: „Pred takými dvoma rokmi sme sa, spolu s vedením klubu uzhodli, že sa pokúsime o niečo vážnejšie. Vlani sa nám podarilo zhromaždiť 24 hráčov z našej osady. Poznamenám len toľko, keďže futbalisti klubov v okolí za svoju vernosť dostávajú peniaze, že všetci naši hráči hrajú dobrovoľne, nikto nepoberá žiadne peňažné úhrady. Takže toto, čo sa nám podarilo, nadobúda ešte väčší význam.“ Všimli sme si, že maglićský futbalový kolektív tvoria hráči rôznych generácií, pričom sú všetci technicky veľmi dobre „podkovaní“ a zrejme

medzi nimi prúdi fluidum nevyhnutné na to, aby všetko klapalo ako treba. „Pokiaľ ide o samotný celok, vekový rozdiel medzi najstarším a najmladším hráčom je vyše desať rokov. Snažíme sa čím viac príležitostí poskytnúť mladým hráčom. Máme aj futbalistov, ktorí si zahrali vo vyšších súťažiach; ich skúsenosti sú vzácne a máme aj úplných „začiatočníkov“. Tí ale majú za sebou viacej rokov školenia a hrania v mladších vekových skupinách.“ Ozrejmujúc „tajomstvo“ postupu tréner podčiarkuje, že na rozdiel od súperov, jeho zverenci neplytvali bodmi na tzv. menších zápasoch a zvíťazili bez problémov nad objektívne slabšími súpermi. Spomeňme len najvyššiu výhru v pomere 12 : 0 nad Slavijou Bođani! Konečne, mal viacej úspechu aj vo väčšine súbojov s priamymi uchádzačmi o primát. Zároveň podčiarkuje: „Naša správa vytvorila veľmi dobré podmienky pre prácu. Klub má pomerne nové prezliekarne a kvalitný terén, ako aj tribúnu. Tá v poslednom období býva plná, keďže nič nechutí tak, ako úspech. Náš posledný zápas na domácej pôde sledovalo až 600 divákov; toľko ich nebolo nikdy predtým. Určite nielen preto, že vstup na zápasy v Maglići je voľný. Takže, pokiaľ ide o vedenie, klobúk dolu pred nimi. O to skorej,

Víťazný pohár v rukách kapitána Milana Krajinovića

že aj oni robia všetko ako dobrovoľníci, venujúc svoj voľný čas pre úspech klubu.“ Pokiaľ ide o financie, klub vraj funguje vďaka finančným prostriedkom z rozpočtu obce Báčsky Petrovec a v rámci možností pomáha aj zopár sponzorov. S ohľadom na to, že FK Maglić teraz očakáva zápolenie vo vyššej, kvalitnejšej súťaži, jednoznačne bude potrebovať aj viacej peňazí, keďže sa navýšia výlohy... „Uvidíme... Čoskoro bude nasledovať analýza a príprava plánu na novú sezónu. Pokiaľ ide o hráčsky káder, niekoľkí hráči oznámili, že chcú ukončiť aktívnu kariéru, ale je tu i zopár hráčov mladého mužstva, ktorí sa môžu pripojiť k najlepšiemu celku. Úprimne sa nádejám, že sa nám podarí zostaviť tím, ktorý možno nedosiahne nejaké vysoké méty, ale ktorému sa podarí zakotviť v strede tabuľky. V každom prípade sa naďalej mienime orientovať na vlastných hráčov.“ Dodajme, že pod prístreším FK Maglić okrem áčka sú aj tri vekové skupiny detí, mladších a starších „kohútikov“ a pionierov, respektíve kadetov, čiže, celkove sa v Maglići futbalove školí približne 50 futbalistov. Je to kapitál pre áčko, ktoré pred rokom v najnižšej súťaži obsadilo 4. miesto, predtým dva razy po sebe, dokonca iba 7. a v sezóne 2014 – 2015 vypadlo z Oblastnej futbalovej ligy Nový Sad, kde hralo len jeden rok. S ohľadom na to, ako že sa cieľavedome pracuje posledné dva roky, futbalisti Maglića iste majú na to, aby vo vyššej súťaži „netancovali“ iba jednu sezónu.

• ŠPORT 50Palanka /4833/ 15. 12. 2018 Mužstvo• a vedenie FK Maglić v Hložanoch, pred zápasom posledného kola OFL Báčska

POTULKY ZA TITULKAMI: DVE DESAŤROČIA BRATISLAVSKÉHO MÚZEA

Parádny lákadlový Ford

Medzi Šancovou, Štefánikovou a Pražskou ulicou: súčasný tranzit v Bratislave

Zákazy a výstrahy zôkol-vôkol železnice

Kolesová preprava z úschovy dopravy Ján Špringeľ

astva nielen pre oči. Pre milovníkov pachu benzínu je Múzeum dopravy v Bratislave tým ideálnym miestom. Lákadlom, ktoré nemá obdobu. Alebo aj ak nie ste fanúšikom histórie kolesovej prepravy. Napríklad čakáte na Hlavnej stanici sídelného mesta Slovenska na prepravu do Srbska. A tá zo zväčša z objektívnych dô-

Bicykel zo začiatku minulého storočia

vodov mešká. Potom je budova na Šancovej 1/a, kde sú „od výmyslu sveta“ (alebo aspoň vzniku Československa) zhromaždené kočíky, kočiare, bicykle, trojkolky, motorky, autá, kamióny, vozne, rušne, cestovné kufre, staré zväčšené fotografie, nové videodokumenty a iné zbierky – príjemne stráveným časom

Obdivované automodely

v krytom priestore Múzeum dopravy bolo prvýplnom zaujímavostí. krát sprístupnené verejnosti pred Už dvadsať rokov dvadsiatimi rokmi, 24. júna 1999. okrem pondelka, od Voľakedy na tom mieste boli skla10. do 17. hodiny. dy a koľajiská prvej bratislavskej Vstupné je štyri eur, železničnej parnej stanice. jestvuje aj rodinná Štefan Holčík do Bratislavských vstupenka, zľavnenovín písal pred viac ako desaťroné vstupné, kultúrčím, že ak chcel niekto cestovať z ne poukazy, celoViedne do Trnavy, doviezol sa do ročné permanentky vtedajšieho Prešporku neďaleko do všetkých múzeí dnešného múzea, odtiaľ zase iným a detašovaných pradopravným prostriedkom (aj fiacovísk Slovenského Logo pred múzeom krom) na roh Krížnej a Legionárskej technického múzea (bývalá stanica konskej železnice), v Košiciach. Za lektorský výklad sa dopláca a stadiaľ iným vlakom do slovenského Ríma. a bezplatné vstupné je každú prvú nedeľu Ak sa ocitnete v Bratislave, nenechajte v mesiaci. si ujsť návštevu toto múzea. V jubilejnom Ročne múzeum navštívi viac ako dvad- roku do konca augusta návštevníkov čaká saťtisíc zvedavcov, podobne ako napríklad, čo má dnes obec Kovačica obyvateľov. Najviac je ich z roku na rok v Noci múzeí. Jednoducho, v Múzeu dopravy v Bratislave je z každého rožka troška. Plochu a železničné vystave- Vstup na železničnú stanicu né predmety uštedrili Železnice SR, cestné exponáty zadovážil Ve- aj ďalšie prekvapenie: výstava 100 rokov terán klub Bratislava, činnosť výstavy zabez- lodiarstva v Československu a storočnica pečilo Slovenské technické múzeum Košice. stavby lodí na Slovensku.

Veterán z roku 1937: Praga Golden

Lampáreň