Rok miestnych volieb

STARÁ PAZOVA Schválené opravné rozpočty obce a verejných podnikov

Anna Lešťanová

Vposledný júnový deň sa v Starej Pazove konalo 10. zasadnutie Zhromaždenia obce. Schôdze vo veľkej obecnej zasadačke sa zúčastnilo 43 výborníkov (z 53), ktorí väčšinou

Potrebnú zelenú dostal návrh rozhodnutia o opravnom rozpočte Obce Stará Pazova na rok 2021, podľa ktorého je celkový rozsah rozpočtu v hodnote tri miliardy a 76 miliónov dinárov približne rovnaký ako doteraz, ale na určitých pozíciách sú iba

Z pracovnej časti 10. zasadnutia ZO v Starej Pazove

hlasov schválili kompletný rokovací program pozostávajúci zo 16 bodov. urobené zmeny. V pokračovaní boli schválené aj výmeny a doplnky programov hospodárenia na bežný rok v niekoľkých verejných podnikoch – VKP Toplana, VP Čistoća, VUP Urbanizam a VP Obecná stavebná agentúra. Výborníci bez rozpravy schválili i vlaňajšie správy o práci (s finančnými správami) dvoch miestnych spoločenstiev Nové Bánovce a Golubince a správu o práci Obecnej správy Obce Stará Pazova za rok 2020.

V stredu 30. júna výborníci staropazovského lokálneho parlamentu schválili aj návrhy rozhodnutia o uskutočňovaní verejných súbehov na vymenovanie riaditeľov v podnikoch Čistoća, Vodovod a kanalizácia a Obecná stavebná agentúra. Tentoraz na rokovacom programe bol i návrh výmeny Kádrového plánu Obecnej správy a Služby rozpočtovej inšpekcie Obce Stará Pazova na

rok 2021, ako aj návrh Programu podpory na uskutočňovanie poľnohospodárskej politiky a politiky rurálneho rozvoja v Obci Stará Pazova na rok 2021. V záverečnej časti zasadnutia, ktorého sa zúčastnil i predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi, namiesto Gorana Jakšića a Dušana Krndiju, ktorí podali demisiu pred vypršaním mandátu, dvaja noví

Noví výborníci Lazo Grabovica (sprava) a Zoran Ašćerić zložili prísahu

výborníci z Volebnej listiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti Lazo Grabovica (1970) zo Starej Pazovy a Zoran Ašćerić (1962) zo Starých Banoviec zložili prísahu.

MIESTNE SPOLOČENSTVO BÁČSKY PETROVEC Rok miestnych volieb

Jaroslav Čiep

Podľa údajov zverejnených 1. júla v Úradnom vestníku Obce Báčsky Petrovec číslo 16/2021, vlastnoručne je predsedom Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Jánom Jovankovičom podpísané aj rozhodnutie o miestnych voľbách v Petrovci. Podľa Uznesenia o miestnych spoločenstvách na území Obce Báčsky Petrovec (Úradný vestník obce Báčsky Petrovec, č. 7/2019) predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec zverejnil Uznesenie o vypísaní volieb na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec.

Podľa tohto rozhodnutia voľby členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec sa vypisujú na 1. augusta 2021. Lehoty na vykonávanie volebných úkonov plynú odo dňa uplatnenia tohto uznesenia, čiže 1. júla. Voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec uskutočnia volebné orgány na základe ustanovení Uznesenia o miestnych spoločenstvách na území Obce Báčsky Petrovec. Záujemcovia o voľbu na členov si tlačivá môžu vyzdvihnúť u tajomníka volebnej komisie v budove lokálnej samosprávy, treba, aby zoskupili 20 podpisov podporovateľov (voličov v Petrovci) a do 17. júla ich pridali Obecnej volebnej komisii v Obci B. Petrovec. Podpisy pod-

Budova Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec

porovateľov sa neoverujú. Podľa najnovších zmien v Štatúte RMS v nastávajúcich voľbách sa bude voliť 11 miestnych zástupcov občanov.

Naposledy sa voľby do Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec konali pred tromi a trištvrte rokmi v nedeľu 19. novembra 2017 a Petrovčania si zvolili ďalšie miestne vedenie – 15 členov RMS, keď sa z potenciálnych 5 810 volieb sa zúčastnilo 1 289 voličov (22, 18 %). K porovnaniu najmenšia účasť voličov pre miestne voľby v Petrovci bola roku 2013, keď k urnám pristúpilo len 11, 21 % voličov, kým v roku 2009 hlasovalo 23, 23% z volebného telesa v týchto voľbách.

Doterajším predsedom, čiže richtárom, bol Dipl. Ing. strojníctva Ondrej Bovdiš, ktorý na posledných voľbách získal aj najviac hlasov svojich spoluobčanov. V minulom zložení RMS Petrovec bola aj jedna tretina žien, čiže 5 žien ku 10 mužom.

STAROPAZOVSKÁ OBEC – NOVÁ PAZOVA Vidiecka turistika – zákonný regulatív pre kategorizáciu turistických objektov

Anna Lešťanová

Turistická organizácia Obce Stará Pazova v spolupráci s Hospodárskym spolkom pre konsalting Futurizan v Novom Sade usporiadala vo štvrtok 1. júla výcvik pre všetkých záujemcov – občanov a predstaviteľov miestnych spoločenstiev z územia Staropazovskej obce na tému Kategorizácia ubytovacích kapacít v súkromí.

Výcvik sa konal v novootvorenom Garni hoteli Filia v Novej Pazove, ktorý s prácou začal vlani. Príznačné pre hotel je to, že vo výstavbe tohto objektu sa zúčastnili iba lokálni investori, v čom je ďalší veľký príspevok otvorenia tohto objektu počas koronavírusu. Prvoradým cieľom usporiadania tohto výcviku bolo poukázať na význam turistiky, zväčšiť záujem o ňu ako hospodárskeho odvetvia v Obci Stará Pazova, potom utvoriť pozitívny obraz medzi obyvateľmi obce ako potenciálneho zdroja zá-

Dr. Miloš Ćuruvija, riaditeľ podniku Futurizam

robku, ako aj stanoviť štandardy služieb, ktoré sa ponúkajú. Z druhej strany zase rozvoj tohto „mladého“ podnikateľstva zväčšuje životný štandard, štruktúru spájania ponúk služieb v turistike a záujem o združovanie, ako aj vytváranie výrobkov a brandu

Účastníci výcviku v Novej Pazove

obce ako turistickej destinácie na prilákanie čím väčšieho počtu turistov. Koronavírus v značnej miere ovplyvnil rozvoj tunajšej turistiky a dôraz je daný na vidiecku turistiku, ubytovanie v súkromí, etno domy...

Výcvik mal na starosti Dr. Miloš Ćuruvija, riaditeľ podniku Futurizam, ktorý sa zaoberá písaním strategických dokumentov, vedie projekty a edukuje ľudí v turistike – od vidieckej turistiky po turistických sprievodcov.

Na základe nových pravidiel, ako uviedol M . Ćuruvija, najviac sa používa portál E turizam, kde prakticky všetci, ktorí sú zapojení do vidieckej turistiky, tam môžu kategorizovať svoje objekty, prihlasovať hostí, platiť pobytový poplatok... Na položenú otázku, ktorá je základná podmienka, ktorú ľudia musia splniť, aby sa začali zaoberať touto prácu t. j., aby vykonali kategorizáciu ubytovacích kapacít, školiteľ odpovedal: „Prvou podmienkou je mať pevnú vôľu, aby ste sa týmto mohli zaoberať. Kategorizovať sa môže osobitná izba alebo dom, domácnosť na dedine... a každé elementy, ktoré sú v ponuke, majú svoje pravidlá vo vidieckej turistike.“

O tento výcvik bolo dosť prihlásených záujemcov a po prednáške o zákonnom a právnickom regulatíve nasledovala ďalšia časť, čo sa všetko môže poskytovať a ponúkať v rámci vidieckej turistiky, akým spôsobom to najlepšie urobiť, ako upraviť svoju domácnosť na uvítanie turistov a ako si vytvoriť svojrázny súkromný brand...

Následkom pandemickej situácie a koronavírusu mnohí svoje dovolenky využívali v našej krajine, aj vo svojom prostredí, kde žijú a pracujú. Uvedomili si, aký máme bohatý potenciál a čo znamená dovolenkovať v Srbsku. „V posledných rokoch na území Staropazovskej obce vládne veľký záujem o vidiec-

Riaditeľka TO Obce Stará Pazova Dragana Zorićová-Stanojkovićová

ku turistiku a každý upravený priestor sa môže potenciálne stať dodatočným zdrojom zárobku. Príliš mnoho sme hovorili na tému, prečo je vlastne dôležité zaoberať sa dedinskou turistikou, a teraz sme sa dopracovali k tej záverečnej fáze: ako vykonať kategorizáciu ubytovacích kapacít v súkromí. V Staropazovskej obci máme komisiu, ktorá sa zaoberá týmito prácami od roku 2015 a doteraz sme vykonali kategorizáciu vyše 10 objektov – apartmánov, domov, domácností...“ zdôraznila na štvrtom výcviku Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka TO Obce Stará Pazova.

Príkladom dobrej praxe –Miloš Prodanović zo Starých Bánoviec

Príkladom dobrej praxe je Miloš Prodanović zo Starých Bánoviec, ktorý medzi prvými zaregistroval svoje vidiecke turistické gazdovstvo a upravil dom na prenajímanie turistom. „Obec Stará Pazova sa turistiky vyvíja, lebo je na výnimočnej lokalite medzi Belehradom a Novým Sadom. K nám najviac prichádzajú tzv. cykloturisti, lebo sa nachádzame na medzinárodnej cyklistickej rute; sú našimi primárnymi hosťami, avšak záujem vládne aj medzi milovníkmi Dunaja, chytania rýb... a je skutočne mnoho obsahov, ktoré sa môžu využiť na tejto medzinárodnej rieke,“ prízvukoval Prodanović.

DEŇ SELENČE Súdržnosť a tolerancia

Miroslav Pap

Selenča si tohto roku pripomína 263 rokov od príchodu Slovákov do tohto prostredia. Z tejto príležitosti už dlhé roky Selenčania organizujú ča. Na poschodí Domu kultúry, kde sídli Etno múzeum, 2. júla bol zrealizovaný primeraný program, na ktorom vystúpili žiaci Základnej školy Jána Kollára zo Selenče s hudobnými a literárnymi bodmi. Prítom-

Mám pred domom velmo peknú záhradku

ktorej si návštevníci majú možnosť pozrieť bohatstvo krojov. Práve vďačiac predsedníčke Viere Strehárskej a členkám, ktoré pracujú pri MOMS, si môžeme pozrieť na to, čím sa zaoberali naši predkovia a akým životom žili. Vďaka ich entuziazmu táto výstava láka veľký počet návštevníkov, čo je, pravdaže, aj cieľom tejto inštitúcie.“

Členkám Etno múzea a predsedníčke motivačné slová vyjadrili ešte Marína

Vrabčeniaková, predsedníčka

Neobmedzená tvorivosť detí

pozrieť bohatú národopisnú výstavu dokumentujúcu tradičnú kultúru Slovákov v Selenči.

VÝTVARNÝ TÁBOR PRE DETI

Spolok svätého Vojtecha MS Selenča zorganizoval v kostolnej záhradke výtvarný tábor pre deti. Totiž hlavnými iniciátormi a organizátormi bola rodina Nosálová a predovšetkým Anna

početné podujatia, semináre, dielne, prezentácie, ako aj športové aktivity. Rovnako to bolo aj tohto roku, pričom bol program v porovnaní s minuloročným omnoho bohatší. Azda najbohatší bol 2. júla, keď sa v Selenči konalo niekoľko kultúrno-umeleckých podujatí.

DVE DESAŤROČIA ETNO MÚZEA V SELENČI

Do programu Dňa Selenče bola zaradená aj významná udalosť, a to oslavy jubilejného dvadsiateho výročia pôsobenia Etno múzea pri MOMS Selenných hostí z NRSNM, Miestneho spoločenstva, Základnej školy Jána Kollára, Matice slovenskej v Srbsku a selenčských spolkov privítala predsedníčka Etno múzea Viera Strehárska, ktorá je hlavnou koordinátorkou tohto muzeálneho a národopisného komplexu už dve desaťročia. Prítomným sa prihovorila aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM: „Blahoželám všetkým členkám Etno múzea k významnému jubileu. Najmä v týchto priestoroch máme nainštalovanú národopisnú výstavu, na

Členkám Etno múzea sa darí už dve desaťročia Účastníci detského výtvarného tábora s organizátormi

Rady MS Selenča, Svetlana Zolňanová, členka Osvetovej rady vlády Srbska a členka Výkonnej rady NRSNM, ako aj predstaviteľky lalitského a pazovského spolku žien. Program obohatili texty o etno múzeu, ktoré napísala Viera Strehárska a prečítali Karmena Kováčová a Teodora Šimoniová. Jubilujúcemu etno múzeu báseň venoval Dr. Juraj Súdi, ktorá odznela v rámci podujatia.

Návštevníci počas Dňa Selenče si aj tohto roku mali možnosť Nosálová, ktorá v súčasnosti figuruje ako jedna z najaktívnejších a najtvorivejších umelcov zo Selenče, ktorá sa popri umeleckej práci zaoberá aj vzdelávaním detí vo výtvarnom umení. Jej cieľom je priblížiť krásy výtvarného umenia najmä deťom, ktoré sú nositeľmi identity. Výtvarný tábor pre deti znamenal možnosť vyskúšať sa v rôznych technikách a na ľubovoľné témy. Pozitívom je, že na účastníkov dohliadali starší skúsení maliari a maliarky, ktorí ich usmerňo-

vali a podali odborné rady, ako pracovať s jednotlivými technikami. Výtvarného táboru sa zúčastnilo 36 detí zo Selenče, Báča, Hložian, Sonty, Kysáča, Somboru a tiež bol jeden účastník z Trnavy. Domáci Nosálovci Štefan a Anna počas táboru privítali prítomných hosti. Prihovoril sa pokrajinský poslanec Pavel Surový, ktorý akcentoval význam práce rodiny Nosálovej v kontexte menšinovej kultúry: „Rodina Nosálová je známa tým, že zviditeľňuje Selenču prosraznili význam podujatí tohto druhu, ktoré sú usmernené na výchovu detí.

BOHATÝ KULTÚRNO-

UMELECKÝ PROGRAM

Do tretice piatkového programu patril kultúrno-umelecký program, ktorý sa konal v selenčskom Dome kultúry. Bohatý program sa niesol v slávnostnom duchu, v rámci ktorého vystúpili početné spolky, združenia a odzneli slová chvály a povzbudenia. Na začiatku sa slova ujala Marína Vrabčeniaková, predsed-

Roztancovaný Pramienok

tredníctvom Spolku svätého Vojtecha a Anna je známa tým, že približuje umenie deťom. To najvzácnejšie, čo Selenča má, sú deti.“ Zdôraznil tiež, že pokrajina aj naďalej bude podporovať menšinovú kultúru a tých, ktorí chcú pracovať. Prihovorili sa ešte aj Marína Vrabčeniaková, predsedníčka Rady MS Selenča, ktorá tábor aj slávnostne otvoria, ako aj Marína Balabanová, zástupkyňa predsedu Obce Báč, a Juraj Berédi-Ďuky, selenčský umelec. Spomenutí tiež zdôníčka Rady MS Selenča, ktorá program aj otvorila a privítala predstaviteľov NRSNM, Matice slovenskej v Srbsku, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, členov obecnej správy, náboženských predstaviteľov, vedúcich spolkov, predstaviteľov škôl, ako aj prítomné obecenstvo v plnej sále kultúrneho domu. Prihovorili sa ešte predsedníčka NRSNM Lakatošová a zástupkyňa predsedu Obce Báč Balabanová.

Diváci mali možnosť odsledovať body Komorného zboru

Zo staršieho repertoára tanečnej skupiny KUS Jána Kollára Evanjelický cirkevný spevokol Ozvena s Komorným zborom Zvony

Zvony, cirkevného spevokolu Ozvena, detskej tanečnej skupiny Pramienok pôsobiacej pri ZŠ Jána Kollára, prípravnej skupiny detí zo škôlky Kolibrík, mužskej a ženskej speváckej skupiny KUS Jána Kollára, potom tanečníkov KUS Jána Kollára, selenčský Orchestrík, hudobnú skupinu Kalapoši, humoresku Poľovníci divadelnej sekcie KUS Jána Kollára a iné recitačné a hudobné body v podaní Selenčanov. Hudobné body mali na starosti Dr. v Rímskokatolíckom kostole Najsvätejšej Trojice sa konala 27. júna, kým slávnostné bohoslužby v evanjelickom kostole boli 4. júla. Členovia KUS Jána Kollára prichystali pre deti tvorivo-zábavnú dielňu na štadióne FK Kriváň, ktorú podporila NRSNM. Činili sa aj hasiči, ktorí v sobotu 3. júla oslavovali 110. výročie založenia Dobrovoľného hasičského spolku. Do programu osláv boli zara-

Oslavy dvadsaťročného Etno múzea v Dome kultúry

Juraj Súdi st., Juraj Súdi ml., Juraj Berédi a Jaroslav Berédi.

Počas programu bolo premietané aj video V Hospodina dúfali naši otcovia, venované 100-ročnici osamostatnenia SEAVC v Srbsku. Program moderovali recitátorky Etno múzea MOMS Selenča Karmena Kováčová a Teodora Šimoniová. Záverom programu odznela pieseň Po nábreží, koník beží, ktorú si spolu s účinkujúcimi zaspievalo aj obecenstvo.

Oslavy Dňa Selenče sa začali 20. júna. Slávnostná omša dené aj športové aktivity, ako súťaž športových rybárov, stolnotenisový turnaj, priateľský futbalový zápas a 11. júla sa má konať súťaž v triafaní do hlinených terčov v organizácii Poľovníckeho spolku Jarabica.

Selenčania týmito oslavami dokázali svoju súdržnosť a toleranciu. Deň svojej dediny oslávili všetky spolky, s vlastným programom, ktorý domáci Selenčania prijali s potešením. O rok plánujú všetky spolky ešte viac zintenzívniť svoju účasť v rámci Dňa Selenče.

BÁČSKY PETROVEC Letmá letná prechádzka

Jaroslav Čiep

Už predtým ako sa vojde do Petrovca, z chotára návštevníkov zdravia teraz už vyrastené kukuričia, zelené polia sóje a kde-tu aj žltozlaté klasy žita, ktoré už netrpezlivo čakajú na zber. Pohľad pred novosadským mostom upúta aj odbočka do akvaparku, ktorý, hoci sú horúčosti veľké, ešte stále nie je v prevádzke, lebo tam majstri ešte neukončili práce na zatváraní jednotlivých krytých častí bazénov. Preto Petrovčania, ak sa chcú trochu osviežiť, musia cestovať poza chotár. Samotný samotnom vchode pútače všetkým cestujúcim oznamujú, že tohto roku Slovenské národné

2

črepníky s kvetmi. Aby okrášlil okolie (foto 2). Inak Petrovčania si už dlho rokov zvykli separovať a papier (foto 3). Eko studňa pri trhovisku nepretržite pracuje od roku 2009. Potom bola vybudovaná aj ďalšia na druhom konci, v Ulici JĽA, ale doteraz stála ako sirota. Totiž nikdy doteraz nebola vo funkcii. Tohto leta aj z jej kohútikov začala tiecť voda, keďže sa získali všetky povolenia na jej prevádzkovanie (foto 4). Na opačnej, južnej strane Petrovca niekdajšie jamy vedľa tzv. špóru odvlani začali kultivovať. Iniciovali to snaživci pôsobiaci pri klube rybárov. Ich prianím bolo, aby bol tento areál zmenený na relaxačný kútik a rybník, resp. upravený priestor

1

kanál už pomaly začína zarastať a čoskoro jeho koryto, ako to zvyčajne býva každý rok v lete, bude plný vodných rias. Už na

4

slávnosti v Petrovci predsa budú v plnom rozsahu. A to v druhý víkend v auguste. Regionálna cesta cez Petrovec bola ukončená pred takými štyrmi rokmi. V poslednom čase vozovky v Petrovci do starostlivosti zverili VKP Komunalac a jeho pracovníci koncom júna začali aktívnejšie pracovať na náprave tohto problému (foto 1). V zime v strede Petrovca z oboch strán vozovky pri priechode cez Begej svitli neostyrénové slovká napovedajúce, že milujeme Báčsky Petrovec. Teraz v letnom období iba prednedávnom v parku pri soche Mateja Čániho pribudol aj starodávny voz, na ktorý poukladali aj komunálny odpad, ale v poslednom roku z ulíc zmizli kontajnery. Nový komunálny podnik zvážil prianie Petrovčanov a zase na niektoré punkty prinavrátili kontajnery a veľké smetiarske koše pre plastový odpad, sklo pre športový rybolov. Húštinu v jamách zlikvidovali a bagre tam aj v súčasnosti prehlbujú dno a tvarujú okraje budúcej vodnej nádrže (foto 5). Foto: J. Čiep a z archívu VKP Komunalac

NA MEDZINÁRODNEJ EKOLOGICKEJ SÚŤAŽI Bratia Simendićovci obsadili prvé miesta

Anna Lešťanová

V čase, keď všetci pre pandemickú situáciu boli prinútení zmeniť nielen svoj spôsob vzdelávania, ale aj života vôbec, bratia Andrej a Dávid Simendićovci zo Starej Pazovy pokračovali smelo vpred vo svojich dobre známych cestách v získavaní nových vedomostí a v tom ich nič nemohlo znemožniť. Ich túžba po vedomostiach, prosperite a dokazovaní sa v tom

Dávid Simendić

nakrajšom zmysle slova zostali pre nich dominantné ciele. Súrodenci aj napriek kombinovanému spôsobu výučby, ktorý bol príznačný pre školský rok 2020 – 2021, našli si času i na súťaže. Obaja výborní žiaci majú rovnaké talenty a záujmové sféry najmä z oblasti ekológie a prednesu krásneho slova.

Andrej, ktorý úspešne ukončil druhý ročník strednej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove v uplynulom školskom roku 2020 – 2021, sa má veru s čím pochváliť: stal sa jedným z odmenených žiakov na pokrajinskom súbehu pre voľbu videonahrávky na tému Multikultúrnosť a etnická rozličnosť vo Vojvodine, svoju veľkú lásku ku krásnemu slovu korunoval obsadením prvého miesta na rozhlasovej súťaži v novembri lanského roku a tento úspech mu bol iba vetrom do plachiet pre ešte intenzívnejšiu prípravu na prehliadku recitátorov Básnik môjho rodu. Aj na tejto súťaži striedal úspechy a zúčastnil sa ako skvelý recitátor až na republikovej súťaži. S dosiahnutými krásnymi výsledkami pochváliť sa môže aj jeho mladší brat Dávid, ktorý od septembra už bude žiakom šiesteho ročníka staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. Na rozhlasovej súťaži obsadil prvé miesto odbornej poroty a prvé miesto obecenstva, na recitačnej súťaži Básnik môjho rodu sa dostal až na pokrajinskú súťaž.

Avšak najväčšími úspechmi bratov Simedićovcov v školskom roku 2020 – 2021, ktorý je už

Andrej Simendić

za nami, je obsadenie prvých miest na medzinárodnej ekologickej súťaži Národná ekologická olympiáda – NEO 2021. Túto súťaž organizuje Stredisko pre rozvoj kreativity Cezar a Regionálne stredisko pre talenty Bor. Po úspešne zdolaných všetkých úrovniach súťaže, kde sa vždy Andrejovi a Dávidovi dostali iba prvé miesta (školské, oblastné, republikové), ako najlepší účastníci republikovej súťaže dostali možnosť súťažiť i na tej najvyššej medzinárodnej súťaži, ktorá sa konala začiatkom júna. Talentovaní súrodenci z oblasti ekológie aj na tomto vysokom stupni súťaže, ktoré prebiehalo on line, získali prvé miesta.

Ináč ekologická súťaž a vynikajúce výsledky nie sú novinkou pre Andreja Simendića, ktorý je krásnym vzorom i pre svojho mladšieho brata Dávida. Už roky dozadu Andrej sa zúčastňuje mnohých ekologických akcií a súťaží. Témy z oblasti udržateľného rozvoja životného prostredia, recyklácia a spravovanie odpadom sú pre neho dobre známe. Hoci sa touto problematikou zaoberá dlhší čas, predsa každý rok nadobudne nové vedomosti a tým sa čoraz viac zdokonaľuje v ekologickej oblasti.

Bratia Simendićovci sa aj naďalej chcú zaoberať ekologickými témami a získané vedomosti nesebecky prenášať nielen na svojich rovesníkov, lež prečo nie i na dospelých. Andrej a Dávid sú našimi ekologickými veľvyslancami a pevne veríme, že aj v nadchádzajúcom období budú dôstojne prezentovať nielen svoje školy, ale aj Starú Pazovu, Vojvodinu a Srbsko. (fotografie z rodinného archívu Simendićovcov)

VOJVODINA Nové kalendáre na školský rok 2021/2022

Jaroslav Čiep

Hoci ešte nebol ukončený ani aktuálny školský rok v Srbsku, orgán štátnej samosprávy v Autonómnej pokrajine Vojvodina, Pokrajinská vláda 3. júna zverejnila nové školské kalendáre na nasledujúci školský rok 2021/2022.

Ako sa uvádza zo sekretariátu pokrajinskej vlády, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre školstvo, predpisy, správu a národnostné menšiny – národné spoločenstvá Zsolt Sakalas zverejnil nariadenia týkajúce sa školského kalendára pre základné a stredné školy v AP Vojvodina na školský rok 2021 / 2022.

Prvý polrok pre všetkých žiakov sa začína v stredu 1. septembra 2021 a končí sa vo štvrtok 23. decembra a má 80 vyučovacích dní.

Druhý polrok pre žiakov základných škôl sa začína 17. januára 2022 a končí sa 7. júna 2022 – pre žiakov ôsmeho ročníka, zatiaľ čo pre žiakov prvého až siedmeho ročníka sa druhý polrok končí 21. júna 2022.

Po zimných prázdninách sa stredoškoláci v pondelok 10. januára 2022 vrátia do školy. Koniec školského roka závisí od učebných osnov pre základné a stredné školy, takže žiaci stredných škôl štvrtého ročníka gymnázia končia 24. mája, žiaci posledných ročníkov stredných odborných škôl 31. mája a všetci ostatní stredoškoláci budú končiť vyučovanie 21. júna 2022.

Inak stredoškoláci budú mať aj jarné prázdniny a tie budú trvať od 15. do 25. apríla 2022, v ktorých sú zahrnuté aj veľkonočné sviatky, aj podľa gregoriánskeho, aj podľa juliánskeho kalendára.

V novom školskom roku žiakov základných a stredných škôl očakáva jedna pracovná sobota, tá je naplánovaná na 2. apríla 2022.

Pre žiakov ôsmeho ročníka predčasné skúšky naplánovali na piatok a na sobotu 25. a 26. marca, kým záverečné skúšky budú v dňoch 22. až 24. júna 2022.

KOVAČICKÝ TÁBORNÍCKY ODDIEL JÁNOŠÍK NA SÚŤAŽI V BELEHRADE Úspech „včielok“ a „vĺčat“

Stevan Lenhart

Činnosť Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici bola v minulom roku osviežená prijatím mladých členov, ktorí sa už zúčastňujú aj v podujatiach Zväzu skautov Srbska a dosahujú pozoruhodné výsledky v súťaženiach. Najmladší členovia TO Jánošík – tzv. „včielky“ a „vĺčatá“ – dňa 4. júla obsadili prvé miesto vo svojej kategórii v súťaži Voždovacký päťboj – Memoriál Vladana Todorovića-Ćopu v Belehrade a priniesli si domov šampiónsky pohár. Okrem nich, v tomto viacboji sa zúčastnili aj kovačické mládežníčky, ktoré tiež dosiahli pekný

Spoločná fotka členov TO Jánošík na súťaži v Belehrade

úspech obsadením ôsmeho miesta. „Bola to súťaž skupín v piatich disciplínach a hrách, v ktorých bolo potrebné preukázať zručnosť, šikovnosť a vynaliezavosť v teréne, tiež rozpoznať znaky na ceste“, hovorí Jaroslav Toman, starosta kovačického TO Jánošík. „Členovia nášho oddielu predstavovali príjemné prekvapenie a získali aj osobitnú pochvalu od organizátorov podujatia. V súťaži sa zúčastnili 24 oddiely, hlavne zo Srbska, ale aj z bosnianskeho mesta Brčko. Prvé miesto pre našich najmladších členov je veľkým úspechom pre náš oddiel, lebo sme po dlhšej prestávke znovu prítomní v takýchto akciách. Pripravili sme sa v relatívne krátkom čase, keďže pre epidemiologickú

situáciu v určitom období vôbec neboli organizované súťaže. S najmladšími členmi nášho oddielu pracujú skúsenejší členovia, tzv. roveri a roverky.“ Od Jaroslava Tomana sa tiež dozvedáme, že od 8. do 12. júla v organizácii TO Jánošík v KovačiPohár pre najmladších ci bude prebiehať členov kovačického výtvarnícky tábor oddielu Paleta 2021, tradičné podujatie, v ktorom sa zúčastňujú tvoriví mládežníci z rôznych prostredí. Potom od 23. júla do 1. augusta členovia TO Jánošík pobudnú na táborení v Bielej Crkve a zaplánované sú aj ďalšie výlety do Ečky, Mramorka a Tomaševca. Starosta kovačického táborníckeho oddielu hovorí, že od jesene plánujú do aktivít združenia zapojiť aj mladých ľudí z Padiny, Debeljače a Uzdina. Fotografie: z archívu TO Jánošík v Kovačici

KYSÁČ Súťaž vo varení paprikáša

Miroslava Ožvátová

V Kysáči v nedeľu 4. júla bolo zorganizované gastronomické podujatie. Gurmáni si mohli užiť súťaž vo varení paprikáša, ktorý na svojom ihrisku zorganizoval FK Tatra. Organizátori ho pomenovali symbolicky ako Paprikáš pod dubmi. Účastnícky poplatok, čiže kotizácia, bola 3 000 dinárov.

Kysáčania si užili paprikáš pod dubmi

Všetky skupiny dostali 3 kg bravčového mäsa určeného na varenie paprikáša, ktorý dochucovali koreninami a inými prísadami, čo zostalo tajomstvom.

S prípravami na varenie sa začalo o desiatej zrána. Oheň pod dubmi rozložili 22 skupiny, ktoré sa uchádzali o tri miesta. Členovia poroty boli: Ján Ferko, Vladimír Sabo, Ján Madacký a Ján Jurás. Predseda poroty bol Ján Šranka. Porota hodnotila hustotu, chuť, farbu, čiže všeobecný vzhľad každého súťažiaceho paprikáša. Pre každú uvedenú kategóriu členovia hlasovali známkami 1 až 10.

Víťazom tejto súťaže bola sku-

Predstavitelia jednotlivých skupín s odmenami: (zľava) Michal Marčok, Gordana Asodiová a Miroslav Grňa

pina Michala Marčoka, ktorá obsadila prvé miesto. Druhé miesto získala skupina Gordany Asodiovej a tretieho miesta sa dostalo skupine Miroslava Grňu. Rozložené stoly pod dubmi, chladné nápoje, hudba a, samozrejme, aj voňavý paprikáš prilákali mnohých Kysáčanov.

Zapálenie plamienka ketechétskej práce s deŤmi stretnutie katechétov Banátskeho seniorátu

Alena Kulíková

V rámci misie pri príležitosti 100 rokov od osamostatnenia SEAVC v Srbsku v sobotu 3. júla v cirkevnom zbore vo Vojlovici zorganizovali jednodňový seminár pre katechétov v Banátskom senioráte. Vyše 20 účastníkov z Jánošíka, Kovačice, Padiny, Bieleho Blata, ako aj domáci, najprv sa zoskupili pri občerstvení na vojlovickej fare. Ranná pobožnosť prebiehala v chráme Božom, o ktorú sa postaral kovačický farár Martin Bajza. Toto stretnutie sa udialo v organizácii seniora banátskeho Slađana Daniela Srdića a predsedu Kňazských konferencií Branislava Kulíka, za pomoci vojlovického cirkevného zboru a podpory mesta Pančevo. Bolo to prvé sústredenie katechétov z Banátu takéhoto rázu pod názvom Ježiš, priateľ detí, na ktoré boli pozvaní aj noví, doposiaľ nezapojení bratia a sestry, ktorí by v budúcnosti mohli byť novou posilou v práci Nedeľnej školy s deťmi. „Po viac ako ročnej epidemiologickej situácie spôsobenej koronavírusom mnohé cirkevné zbory

Účastníci seminára

nepracovali. Práve preto v tomto období storočnice chceme zapáliť aj plamienok katechétskej práce s deťmi a venovať sa deťom. Dúfame, že aj týmto spôsobom prilákame nových pracovníkov – katechétov, aby sa zapojili do práce s deťmi v rámci Detskej

Prednáška katechétok

besiedky v našom senioráte,“ povedal senior Slađan Daniel Srdić.

Ako s deťmi pracujú a ako deti motivovať, aby pravidelne prichádzali na Detskú besiedku, ukázali v prednáške na danú tému vojlovické katechétky Alena Kulíková, Jana Beracková a Jana Mareková. Bola to ukážková hodina s deťmi, do ktorej zapojili aj všetkých prítomných účastníkov. O zaspievané krásne nábožné mládežnícke piesne sa postarala profesorka hudby na strednej škole Mariana Marčeková z Padiny, ktorá tiež predniesla svoje skúsenosti, ale aj návrhy, ako s deťmi nacvičovať piesne. Ako sa stať priateľ deťom hovorila psychologička Martina Hediová-Kirićová z Padiny, ktorá tiež aktívne zapojila cez ukážku účastníkov seminára. Fitnes tréner Boris Durgala sa zmienil o pohybe detí a stravovaní a spoločne s psychologičkou Hediovou-Kirićovou predviedli spôsob, ako deti rozhýbať cez hru, aby boli sústredené pri učení. Organizátori majú nádej, že sa toto stretnutie vydarilo a že účastníci dostali posilu, tiež získali nové vedomosti, ktoré využijú v práci s deťmi, keďže je v dnešnej uponáhľanej dobe ťažko prilákať deti na Detskú besiedku. Účastníci stretnutia pokračovali pri obede v detskom edukačnom stredisku Delfín, ktoré pracuje v rámci cirkevného zboru. Spoločné chvíle ukončili výletom na rieke Tamiš plavbou na loďke Panuka.

LETO NA PAZOVSKÝCH BAZÉNOCH. Záchranu pred letnými páľavami si mnohí občania Staropazovskej obce môžu od 1. júla vyhľadať i v komplexe bazénov medzi Starou a Novou Pazovou. Nová, v poradí 10. kúpacia sezóna odštartovala vo štvrtok, v prvý júlový deň, a medzi prvými návštevníkmi boli hlavne deti a mladí. V uplynulých mesiacoch Pazovské bazény, presnejšie vystavaný objekt v rámci komplexu bol vakcinačným punktom pre občanov obce, ktorí sa tam chodili očkovať proti koronavírusu. Po dôkladnom čistení a dezinfekcii od roku 2012 brány Pazovských bazénov sú opäť otvorené. Bezpečnosť plavcov, kvalita vody (kontrolovaná v Ústave pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici) a úprava komplexu sú priority, ktorými sa riadi aj v novej sezóne vedenie Pazovských bazénov. Cena vstupu na bazény (na fotografii) sa už dlhšiu dobu nemenila a všetci návštevníci si môžu kúpiť buď denný alebo sezónny lístok. Pracovný čas je od 10. do 19. hodiny a osvieženie pred horúčavami poskytuje pre viac ako tisíc ľudí.

a. lš.

HUMANITÁRNY BAZÁR V CENTRE KULPÍNA Ochota pomôcť nadovšetko

Katarína Gažová

Nedeľa je sviatočný deň. Ale nedeľa je aj deň vhodný na usporadúvanie rôznych podujatí. A ešte keď je to humanitárne podujatie, tak je ten sviatočný deň ešte sviatočnejší, lebo má nádych solidarity, ochoty pomôcť tomu, kto pomoc bezvýhradne potrebuje.

Krásne účesy – dobrý nápad na príspevok k humanite Organizátorky humanitárneho bazára v Kulpíne: (sprava) Anna Horvátová, Jasna Podkonjaková a Nataša Zimanová vedľa predajných stánkov

Tak sa mamy Kulpínčanky aj s deťmi a mládežou vzchopili v nedeľu 4. júla zorganizovať humanitárny bazár pre malého Boška Gugletu z Ratkova a dobrovoľnými príspevkami z bazára aspoň čiastočne pomôcť a priložiť ten-ktorý dinár na jeho liečenie.

Organizátorky akcie: Anna Horvátová, Nataša Zimanová, Jasna Podkonjaková, Jasmina Zimová zoskupili okolo seba dievčatá a mladé ženy a ochotne sa dali do práce.

Anna Horvátová, jedna z vedúcich bazára, nám povedala: „Darí sa nám dobre, akciu sme naozaj úspešne medializovali, stánky máme tu v centre Kulpína pred starým obecným domom a tovar, ktorý ponúkame, je rôzno-

Željana so svojimi kresbami na bazári

rodý a za výhodné ceny. Najviac záujmu je, samozrejme, o koláče, ktoré sme prvé popredali.“

Okrem chutných koláčov v ponuke mali kozmetiku, odev, rôzne úžitkové predmety do domácnosti, hračky a všeličo iné. Profesionálna kaderníčka na tvári miesta robila pletené účesy najmenej za 120 dinárov ako príspevok k akcii. Svoje výkresy na predaj ponúkla i žiačka základnej školy Željana Petejová, žartovala, že je to jej prvá samostatná výstava. Darilo sa jej s predajom a príspevkami pre Boška.

STAROPAZOVSKÁ OBEC – NOVÉ BANOVCE Sriem v srdci

Anna Lešťanová

Turisticko-gastronomické podujatie Sriem v srdci bolo v sobotu 3. júla v Nových Bánovciach a je to jedno z 12 podujatí s osobitným významom pre Staropazovskú obec. Podujatie sa konalo po 5-krát a boli tam prezentované sriemske obyčaje, tradície, jedlá, kroje, piesne a tance.

Na tohtoročnom podujatí Sriem v srdci sa zúčastnilo okolo 20 združení hlavne žien a jednotlivcov, tak zo Staropazovskej obce, ako aj z celého Sriemu. V bohatom programe vystúpili členovia kultúrno-umeleckých spolkov, spevácke skupiny, sólisti a orchestre. Organizátorom podujatia bolo Občianske združenie

Marína Očovajová s víťazným pohárom na podujatí Sriem v srdci, kde bola so starou mamou Annou

Eko ban v Nových Bánovciach, za podpory tamojšieho Miestneho spoločenstva a Obce Stará Pazova, kým nápomocnú ruku poskytla i tentoraz Turistická organizácia Obce Stará Pazova. V mene staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka – Združenia pazovských žien tam boli Anna Horvátová, predsedníčka združenia, ktorá vystúpila ako sólistka so slovenskými a srbskými piesňami, a Zdenka Španovićová, ktorá na stánku združenia žien mala bohatú ponuku ručných prác a suvenírov. Osobitný stánok mala aj Marína Očovajová zo Starej Pazovy, ktorá na stánku okrem ručných prác ponúkala i kysnuté pochúťky – známe pazovské kifle a šušťovníke a iné koláče. Na základe rozhodnutia odbornej poroty, ktorá hodnotila až niekoľko súťažiacich kategórií,

Zdenka Španovićová na stánku Združenia pazovských žien

M. Očovajovej sa dostala prvá cena za tradičné sriemske pečivo – šušťovníka. Odmenu jej odovzdala Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka TO Obce Stará Pazova. (fotografie z archívu účastníčok podujatia)

SUKULENT – ODOLNÁ RASTLINA Pichľavá exotika

Miroslav Pap

Letné obdobie, ktoré sprevádzajú silné horúčavy, negatívne vplývajú na celkovú flóru. Absencia zrážok v lete aj tohto roku spôsobuje ťažkosti s dopestovaním kvetín, ale predsa existujú aj také rastliny, ktoré si nevyžadujú zavlažovanie a zbožňujú suché

obdobia a slnečné dni. Sú to sukulenty. Ide o rastliny so zdužnatenými stonkami, ktoré sú prispôsobené na život v suchom prostredí. Sukulenty sú schopné zadržiavať vodu a živiny v bunkách jej tela. Niektoré odrody sú schopné prežiť bez vody týždne, mesiace a tie najodolnejšie aj po celý rok.

V našej krajine zatiaľ iba niekoľko jednotlivcov pestuje sukulenty a medzi nich patrí aj Janko Hodolič z Pivnice, ktorý sa tomuto odvetviu venuje už jedenásť rokov. O začiatkoch si zaspomínal: „Sukulenty som takpovediac objavil na internete. Na rôznych srbských, chorvátskych, nemeckých a amerických fórach som si o nich čítal. Je to

rod sukulentov, ale ja som si zvolil také, ktoré zvládajú silné letá a zimy. Čiže nie také, ktoré sú bežné v záhradkách, pričom sú veľmi citlivé. Na začiatku som pestoval aj palmy, ale potom som sa dal čisto na sukulenty, ktoré majú dobrú genetiku. Zo začiatku som si kúpil desať odrôd Opuntie, a tým to vlastne začalo.“ Svoju záhradu si doplňoval vymieňaním odnožou a kúpou nových odrôd zo zahraničia. Najmä keď v ponuke v našej a okolitých krajinách už neboli nové sukulenty, rozhodol sa ich zadovážiť z Ameriky, odkiaľ v podstate aj pochádzajú a kde je najväčší výber, nakoľko sa im tam najviac darí. Sukulenty si Janko Hodolič následne sám rozmnožuje, no skutočnosť je taká, že tieto rastliny potrebujú aj niekoľko rokov, aby dosiahli krajší tvar a ďalej sa mohli rozmnožovať. Kvitnutie sukulentov je iba krátko- Hoci je sukulent odolný proti dobé, no veľmi jedinečné suchému obdobiu a silnému slnku, známy je aj tým, že potrebuje viac času na rast. Päť rokov potreboval na to, aby mohol dopestované rastliny predávať. Zaujímavosťou je, že práve sukulenty, ktoré pomalšie rastú, majú aj vyššiu cenu. „Poznám každú rastlinu, ktorú máme doma, proste jej charakteristiky, čo chce a čo nechce, ako sa starať o ňu, ako ju rozmnožovať a pod. Napríklad Opuntií mám viac ako 80 druhov, Yuccy mám viac ako 30 druhov, kaktusy tiež viac ako 30. Každopádne aktuálne máme okolo 150 druhov najrôznejších sukulentov. Odvážim sa tvrdiť, že v Srbsku nemá nikto takú ponuku ako my. V Česku majú najväčšiu ponuku semien sukulentov a myslím si, že sú v tom najsilnejší z celej Európy.“

Oporou v práci Jankovi Hodoličovi je aj jeho manželka Miluška a deti Hana a Milan, ktorí sú vždy ochotní priložiť nápomocnú ruku, hlavne počas posledných rokov, keď sa objem práce a záujem zákazníkov zvýšil. Hodoličovci najviac sukulentov predávajú v Srbsku, a potom posielajú do Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Česka, Macedónska, Nemecka a na Slovensko.

Svoju krásu sukulenty dosiahnu aj počas kvitnutia, ktoré je najintenzívnejšie v júni. Niektoré druhy, ako tvrdí, je potrebné ručne opeliť, lebo na našom území neexistuje hmyz, ktorý by to mohol urobiť. Semienka po oprášení sa na-

chádzajú potom v hornej časti, kde bol kvet. Z tých si následne rozmnožuje jednotlivé druhy, ktoré majú silnú genetiku. Dnes sú v záhradkárstve populárne záhony, v ktorých si miesto často nájdu aj sukulenty. No podstatné je vybrať si také, ktoré zvládnu aj tuhé zimy. Práve také vo svojej ponuke má Janko Hodolič, ktorý ostatným pomáha pri stavbe záhonov, a podá jasné inštrukcie. Sukulenty, ako tvrdí, stačí zalievať iba Kvetinové záhony čoraz populárnejšie a v nich aj sukulenty pri presádzaní, a potom sa už oni starajú o seba. Najviac sa im darí v lete, keď najrýchlejšie rastú. Zalievať je potrebné iba odrody, ktoré sú vysádzané zo semien. Krása sukulentov sa čoraz viac dostáva do popredia, najmä pre-

Janko Hodolič pri rozkvitnutej Yucce

to, že im je potrebná minimálna starostlivosť a čoraz horúcejšie letá ich nespália, ale naopak, zvýraznia ich krásu a pôvab.

Leto

ponúka bohatstvo možností

Keď už máte školu za sebou, predsa na ňu zostali aj tie pekné spomienky. Štvrtáci zo Selenče si končiac nižšie ročníky citovo zaspomínali aj na prvý školský deň a aj na to, čo im všetko škola za tie roky umožnila a dala. Leto je bohaté na možnosti, ako stráviť prázdniny. Dni sú dlhé a je dosť času na všetko, čo vás baví, na kamarátov, na hry, na letnú zábavu, akou je v prvom rade kúpačka, na letné osvieženia, na cestovanie. Každý využije letné voľno podľa svojich možností a záujmov a my vám prajeme veselé, šťastné a bezstarostné leto.

Katuša

Na konci štvrtého ročníka

Tento koniec školského roka nebol obyčajný, ako keď sme sa vracali naspäť do lavíc k našej pani učiteľke. Je to koniec jedného pekného obdobia a začiatok niečoho nového, neznámeho.

Pamätám sa, keď sme boli malí prváčikovia, mali sme strach z neznámeho. Keď sme prvýkrát vošli do školy, všetko tu bolo veľké a priestranné: veľká škola, veľká chodba, učebňa, lavice, stôl... Pani učiteľka nám povedali, že sme teraz už veľkí a pripravení na školu. Vošli sme do našej triedy a s našou pani učiteľkou sme objavovali nové vedomosti. Naučili sme sa čítať, písať, počítať, spievať, hrať na metalofóne, objavili sme svet vôkol nás, o akom sme ešte nevedeli, že existuje. Mali sme spoločné zážitky z výletov, na ktoré si vždy budem pamätať. Spolu sme zvládli mnohé prekážky, spolu sme trávili pekné, ale aj tie nie najkrajšie chvíle. V treťom ročníku nám bolo povedané, že pre koronavírus budeme mať vyučovanie online. Tak sme získali mnohé vedomosti na diaľku, ktoré sme úspešne zvládli a zdokonalili svoje schopnosti v digitálnom vyučovaní. Zvládli sme to spolu s našou pani učiteľkou.

Teraz po štyroch rokoch prišiel čas lúčenia. Ešte sme si nie vedomí, že je to koniec a že sa tento čas späť už nikdy nevráti.

Ivana Strehárska, 4. b ZŠ Jána Kollára v Selenči Anna Gašková, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Matija Papuga, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Una Hornjačeková, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Daniela Pavlovová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Na konci štvrtého ročníka

Môj svet sa skladá z rôznych vecí. Sú to priatelia, rodina, zábava, ale aj škola. Keď som bol šesťročný chlapec, prvýkrát som do nej vkročil a zvedavo ju obdivoval. Ubehli štyri roky, čo navštevujem moju školu. Je kolískou vedomostí, je tiež miesto na stretávanie, priateľstvo, zábavu a krásne chvíle. Spoznal som priateľov a naučil som sa mnoho vecí, ktoré mi budú potrebné v budúcnosti. Učitelia sa usilovali, aby naše správanie bolo lepšie a aby naša známosť bola väčšia. Štyri roky rýchlo ubehli a blíži sa koniec nižších ročníkov. Všetci sme boli ako jedna veľká rodina. Často sme si pomáhali, keď nám učivo bolo ťažšie. Na prestávke my chlapci sme sa radi hrali na chytačku. Dievčence sa niekedy vedeli aj pohádať v učebni, ale o krátku chvíľu sa aj pomerili. Steny v našej učebni nikdy neboli prázdne. Na nich boli rôzne výkresy, ktoré sme kreslili, a v oknách vždy boli krásne kvety. Stalo sa mi aj to, že v zime, keď bolo chladno a mrazivo, som bol znechutený ísť do školy. Ale keď som otvoril školské dvere, vnútri bolo príjemne teplo a priatelia ma čakali pred učebňou. Pomyslel som si : ,,Ako nám je tu dobre.“

Škola je miesto úžasných ľudí, na ktorých si budem vždy spomínať, je to svet, do ktorého som aj ja patril štyri roky, a preto patrí medzi dôležité časti môjho života.

Aleks Krížov, 4. b ZŠ Jána Kollára v Selenči Andrej Nosál, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Anastázia Cechmajstrová, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

pixabay.com

Sára Ondríková, 3. 1, ZŠ maršala Tita v Padine ZŠ maršala Tita v Padine Leontina Stankovićová, štvrtáčka, ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici

Z KOREŠPONDENCIE ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (2) Listy Terézii Vansovej

Miroslav a Ožvátová

Vmáji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Základnou myšlienkou je pokračovať v ovzduší ženskej emancipácie a spomenúť si na jej nositeľky v slovenskom prostredí. V tom kontexte uverejníme niektoré listy popredných žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec. Cieľom je pocítiť atmosféru danej doby, položenie a úsilie žien stáť sa viditeľnejším.

Turč. Sv. Martin 11. apríla 1886

Priateľka moja drahá!

Sotva by si pomyslela, akú dostaneš odpoveď na Tvoj, s takou ochotou a oddanosťou vypracovaný návrh strany toho nášho zamýšľaného podniku kalendárskeho. Vieš, v parlamentárne zriadenom štáte panovník nie mnoho značí, a tak je to i s nami, predsedníčkami Živeny. My dosť málo vplyvu — tým menej rozhodujúceho slova máme v spolku našom. Na tomto vinou nie sú osoby, lež samotné okolnosti.

Keď som Tvoj list i so vzorkou kalendárskou dostala, ležala pi. Pivková v posteli, mala tuhé zapálenie hrdla.

Išla som teda rovno s ním k p. tajomníkovi Pietrovi[8] (lebo aj ináč pani Pivková úplne jemu ponecháva rozhodovanie nad takýmito vecmi, poneváč on najlepšie zná stav všetkých záležitostí v spolku, a je teda aj najpovolanejší k rozhodovaniu) a predostrela mu všetko. On netrôfa si vydanie takéhoto dielca uvaliť na Živenu, ktorú práve vydanie „Almanachu“ toť veľmi mnoho stálo. „Almanachu“ je ešte hodne na sklade, pri tom všetkom, že sa ho len 700 exemplárov tlačiť dalo. No pomaly sa míňa a škoda už len na žiaden spôsob nebude pri ňom.

Hlavný Pietrov dôvod proti nášmu kalendáru je hlavne to, že netrôfa mu odbytu, lebo vraj zná, aká úžasná nezaujatosť medzi ženskými je u nás pri podobných veciach. Keď si ho jedna kúpi, nuž si ho aj desať nasledujúcich od nej vypožičia k prečítaniu a samy si ho nekúpia, i keď by im to hmotné okolnosti dopustili. Peniaze, ktoré by za knihu vydať mali, strovia radšej na nejaký toaletný luxus (v tom tvrdení je, bohužiaľ, mnoho pravdy!). Na Slovensku dielce, ktoré by na samé ženské odberateľstvo odkázané bolo, vraj nemôže mať výhľadu na zdar, i „Almanach“ len samí mužskí kupujú (pravda, nemôže sa vedieť, koľkí kupujú ho vlastne pre svoje ženy a dcéry, nie pre seba) a boli by sme vraj špatne s ním pochodili, keby sme len na samé ženy odkázaní boli s jeho odobratím. A s „Kalendárom pre hospodyne“ by sme teda skutočne len na samé ženy odkázaní boli, lebo všeobecných kalendárov máme už i tak od viacerých vydavateľov. A tlač kalendára vraj nepomerne viac stojí než tlač iných jednoduchých kníh, poneváč rubriky a číslice sú najdrahšou sadzbou. Keby sa ho málo dalo tlačiť, by vysoko vyšiel a musel by sa draho predávať, o čo by sa zasa tým menej míňal. A vyše potreby mnoho sa ho zasa nemôže dať tlačiť, bo nieto výhľadu, že by sa ho pri obyčajných lacných kalendároch mnoho minulo. A konečne, že kalendár na budúci rok zostavovať je teraz už i tak pripozde, že by k tomu materiál už teraz mal byť úplne pohotove. Toľko asi dostala som v odvetu. Robila som protinámietky, že však práve preto, že niet chuti k našskému čítaniu u našich žien, máme ju budiť tým, že vydávať budeme ich vkusu a požiadavkám primerané veci. Na to mienil Pietor, že keďby sme vskutku vstave boli zozbierať dobrý potrebný materiál, že by sme mohli snáď inú, akúkoľvek knihu podobného obsahu vydať, nie práve kalendár. Nuž o tom, čo by tu bolo primeranejšie, môžu byť náhľady veľmi rôzne; dosť na tom, ako z tohoto vidíš, tu neprebijeme, poneváč nemôžeme samostatne jednať. Sám jednotlivec reskiruje i nezdar, a popustí sa do toho; ale v mene spolku nik nechce na seba brať zodpovednosť. A tak myslím, že z tohoto nateraz pri Živene nebude nič. Zato ale, prosím Ťa, nedaj sa znechutiť, k čomu človek veru ľahko je náchylný, keď s takou ochotou pracoval i chce pracovať na voľačom užitočnom a potom jedným razom vidí to znemožneným. Ja si Ťa skutočne ctím a obdivujem pre pilnosť, akú vyvinuješ v prospech dobrej veci, ktorá sa tomu, kto ju prevádza, u nás nikdy nevyplatí — a pre oddanosť úprimnú, s akou lneš k nej. Ak môžeš, zbieraj len materiál, keď nie kalendár, nuž skutočne akúsi inú formu si nájdeme, až sa budeme cítiť dosť silnými.

Keby človek, po prvé, bol slobodný od všetkých domácich povinností, žeby sa úplne literárnemu účinkovaniu oddať mohol — a po druhé, keby bolo akéhosi kapitálika, nuž by sme sa my dve i mimo Živeny odvážiť mohli na vlastnú päsť vydávať niečo takého našim ženám po chuti, lebo kým to takto ospalo pôjde, zatiaľ veru neprídeme napred.

Čo vydáva Živena, to všetko musí pasírovať cenzúra,[9] a my ženy rady máme i také pletôčky, ktoré na umeleckú dokonalosť ani nárokov nemajú. Vôbec od malého a nepatrného máme počínať, keď od veľkého nemôžeme. Pri zdare i to malé narastie na veľké. Nuž, ale keď človek nikdy nemôže tak, ako by chcel. Ja k. p. k lete ani len k čítaniu neprídem, nie to ešte k písaniu. Neviem povedať, čo robím — a predsa nestačím. Veď Ty vieš, ako je to. Koľko by človek potreboval čítať, aby si len najpotrebnejších známostí nadobudol, ktorých nevedomosť prekáža každému kroku, keď sa s voľačím má pred verejnosť predstúpiť — a nemôže ani len to. Akože ešte potom iných poúčať, keď sa sama slabou cítiš. No, ale so žalobami nič nevykonáme.

So Socháňom je veru tesno, žije vraj na úver, neviem, neviem, čo bude s ním. Veru takým bedárom, ako sme my, ozaj neprichodí chápať sa na voľačo vyššieho. [8] p. tajomníkovi Pietrovi — Živena v týchto časoch mávala stále za tajomníkov mužov, ktorí boli rozhodujúcimi činiteľmi v Živene, spolku slovenských žien. Tak po Ambrovi Pietrovi (1843 — 1906), vtedy šéfredaktorovi „Národných novín“, stal sa tajomníkom Svetozár Hurban Vajanský. [9] Čo vydáva Živena, to všetko musí pasírovať cenzúra — tu sa myslí na mužskú cenzúru národných vodcov (v prvom rade Pietra ako tajomníka Živeny).

Zdroj: Zlatý fond denníka SME Foto: Wikipedia