Štadión Pavla Pálika

NAVRHUJEM KYSÁČANOM A FK TATRA Štadión Pavla Pálika!

Juraj Pucovský

Šesťdesiat rokov. Nie ľudského života, ale športovej činnosti a trochu menej novinárčenia. Vlani presne 25. januára, keď sme Pavlovi Pálikovi svojrázne gratulovali k meninám, dlhší rozhovor s ním sme pomenovali Šport a novinárstvo kolujú v jeho žilách.

Namojveru tak aj bolo. Pravdaže, Kysáčan Pavel Pálik najprv svojej rodine živobytie zabezpečil prácou v TV Nový Sad, odkiaľ odišiel do dôchodku, ale čiastočne aj z roľníčenia na starootcovskej roli. A ostatný čas venoval spoločenskej práci, športu, dopisovateľskej činnosti vo viacerých novinách, rozhlasoch a televízii, ktorá neraz vôbec nebola hradená, alebo sotva dostával ten-ktorý dinár.

Najmenej šesťdesiat rokov Pavel strávil v obľúbenom FK Tatra, ako málokto, alebo nikto v Kysáči. Bol nádejným dorastencom, ale ho zranenie znemožnilo, aby sa zlepšenie celkových podmienok na ihrisku pod dubmi. Svedčia o tom moderné šatne, krásna reštaurácia, trofejná sieň na jej nič nerozhodoval, lebo „jeho“ Tatra si už vybojovala postup do Vojvodinskej ligy.

Nebol len futbal záľubou Pavla

Na štadióne Tatry Pavel Pálik nechal celého seba

poschodí, pekný trávnik... Málo bolo dní za uplynulých 60 rokov, aby on neodišiel „na Tatru“, ako to hádam všetci Kysáčania hovoria až podnes. Nepomáhalo ani varovanie manželky, dcér, vnučiek, aby nešiel na ihrisko hneď po návrate z nemocnice. Nič nepoPálika. Zaujímali ho všetky športy, činnosť klubov, ktorých v Kysáči kedysi bolo mnoho. Zostáva zapísané, že ako predseda mládeže vo svojej dedine bol v roku 1967 medzi zakladateľmi STK Sokol, o rok neskoršie aj HK Sokol. Nebol len iniciátorom zakladania, ale sa v lete roku 1976 ako tajomníci klubov, on kysáčskej Tatry a ja lalitskej Panónie. Môj návrh, aby po rokoch naše dva kluby zohrali priateľské zápasy, hneď s radosťou prijal. Možno to nie je dôležité, ale spomeniem; v Laliti bola lepšia Panónia (4 : 3), kým sa v Kysáči Tatra revanšovala (3 : 2). Odvtedy sa poznám s Pavlom Pálikom, mojím dobrým priateľom a spoľahlivým spolupracovníkom, ktorý nikdy nezameškal poslať príspevok do Hlasu ľudu, v ktorom mu prvý článok zverejnili 4. októbra 1969. Mnohokrát aj o polnoci, zvlášť teraz, keď máme počítače, posielal správu, len aby som ju ráno mal na redakčnom stole. Nikdy mu nebolo nič ťažko, nikdy nič neodmietol, aj za cenu, že v nedeľu neobedoval, alebo nevečeral spolu so svojou rodinou! Dobrácke a šľachetné srdce Pavla Pálika dotĺklo následkom zákernej, nevyliečiteľnej choroby. Mnohí spoluobčania, medzi nimi aj ja sme mu vyslovili veľké ďakujem, položili kyticu kvetov na svieži hrob. Avšak to je málo! Preto navrhujem kysáčskej športovej verejnosti, obyvateľom Kysáča

Koľkokrát sa len Pavel Pálik poprechádzal týmto ihriskom? Pavel Pálik pripravil aj výstavu z príležitosti 90. výročia FK Tatra

dokázal aj v prvom tíme. To ho neznechutilo, z klubu neodišiel, ale sledoval takmer všetky zápasy, potom sa dostal do správy, neskoršie bol tajomníkom a predsedom. Tieto dva posty zastával spolu najmenej 30 rokov, pričinil sa, pravdaže, za pomoci ostatných tatrancov o mnohé úspechy tak futbalistov na trávniku, ako aj o mohlo. Pavel „musel“ prejsť cez modrú bránu na vchode, stretnúť sa s kamarátmi, futbalistami, aby si zaspomínali na mladosť, zašlé časy a robili najlepšie plány pre budúcnosť klubu. Nezabudol ani zo zdravotnej zotavovne na polčase zavolať telefónom kamaráta, aby sa opýtal, aký je výsledok zápasu s Jedinstvom z Gospođiniec, ktorý i stolným tenistom, hádzanárom a predsedom. Neskoršie ako hráč mužského HK Tatra strieľal góly vo Vojvodinskej lige, potom ho úspešne trénoval, aby v roku 1977 ako tréner so ženským družstvom tiež postúpil do pokrajinskej ligy. Nemôžem v tejto chvíli, keď Pavla Pálika viac nieto medzi nami, nebyť subjektívny. Zoznámili sme a najmä FK Tatra, aby tamojšie ihrisko pomenovali Štadión Pavla Pálika! Prečo? Preto, lebo to bol jedinečný človek, ktorý dal predovšetkým celého seba kysáčskemu športu, najviac FK Tatra. Bola by to najväčšia, trvalá spomienka na človeka, ktorého športovú a novinársku činnosť nielen v Kysáči sotvaže raz niekto prekoná!

Účastníci priateľského futbalového zápasu

Športovci obohatili oslavy

Miroslav Pap

Do tohtoročných osláv Dňa Selenče sa zapojili aj športovci, ktorí obohatili celkový program. A tak Stolnotenisový klub Selenča zorganizoval turnaj domácich Selenčanov, ktorí sú aktívni v tomto športe. V nedeľu 27. júna si v športovej hale Základnej školy Jána Kollára, ktorá disponuje adekvátnym vybavením na usporiadanie takýchto turnajov, sily zmerali šiesti stolní tenisti. Štyria spomedzi nich sú žiaci základnej školy a dvaja patria do staršej vekovej kategórie. Súťažili tak, že hrali každý s každým, takže deti mali možnosť zmerať si sily so svojimi staršími kolegami, ale aj sledovať ich vzájomné zápasy, a čo-to sa naučiť. Prvé miesto obsadil Rastislav Trusina, na druhom zakotvil Dávid Čapanda a na treťom Marián Sabo. Turnaja sa zúčastnili ešte Kristián Trusina, Jozef Trusina a Štefan Lojdl. Medaily a pohár víťazom udelil Ján Mandáč, najstarší člen STK Selenča. „Pre účinkujúcich hráčov Stolnotenisového klubu turnaj v podstate bol väčší, obsiahlejší tréning. Zvláštnu náplň mu dalo práve to, že bol súťažného charakteru a s odmenami. To preto, lebo práve súťažné aktivity vedia správne nabudiť hráčov. Iba v súťaži hráči prejavia ozajstnú silu, schopnosť a bojovnosť. Tento turnaj sme zorganizovali práve kvôli tomu, aby sme doplnili program Dňa Selenče, ale aj preto, aby sme poukázali na to, že aj my sme aktívni počas celého roku. O nás však hovoria aj naše úspechy, ktoré sme dosiahli na pokrajinskej a republikovej úrovni. Teší ma, že sa hráči zapojili. Aspoň sme sa stretli a zahrali si kvalitný stolný tenis. Veď inakší ani nehráme, iba ten kvalitný. Pevne verím, že sa aj o rok zapojíme do osláv Dňa Selenče možno ešte vo väčšom počte,“ zhodnotil František Čapanda, predseda STK Selenča.

PRIATEĽSKÝ FUTBALOVÝ ZÁPAS

Futbalový klub Kriváň sa tiež zapojil do osláv Dňa Selenče. V nedeľu 4. júla usporiadali priateľský futbalový zápas s Futbalovým klubom Radnički 1918 zo susedného Ratkova. Okrem toho, že zapadol do osláv, tento zápas mal aj humanitárny ráz. Totižto cieľom domácich Selenčanov bolo zozbierať nančnú pomoc pre zdravotne postihnutého Boška Gugletu z Ratkova. Zápas dvoch rivalov prebiehal v priateľskom duchu a skončil sa nerozhodným výsledkom 3 : 3. Omnoho dôležitejšie je, že sa pre malého Boška nazbieralo 21 000 dinárov.

Týmto zápasom domáci sa nielen zúčastnili na oslavách, a tým obohatili program, ale urobili aj humánny gest, ktorý podporili všetci prítomní. Návštevníci mali možnosť pozrieť si kvalitný zápas, a pritom aj podporiť to, čo je najcennejšie – zdravie.

LETNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ

Mládežnícka organizácia Let´s Play aj tohto roku zorganizovala nočný turnaj v malom futbale, ktorý na školskom ihrisku prebieha od 2. júla. Jeho ukončenie je naplánované na 18. júla. Turnaja sa zúčastňujú tri kategórie – seniori – 15 skupín, Selenčania (Selenčaplay) – 6 skupín a pionieri – 4 skupiny.

Foto: z archívu STK Selenča a FK Kriváň

Účastníci turnaja Hrajú kvalitný stolný tenis

Miestny odbor Matice slovenskej v Zreňanine

Vierka Hrubíková, tajomníčka

MOMS Zreňanin bol založený 14. decembra 2002. Nateraz nie je zistený žiadny údaj, že miestny matičný odbor tu pôsobil aj v minulosti.

Slováci sa do Zreňaninu (vtedy Veľký Bečkerek) prisťahovali v druhej polovici 18. storočia. Podľa istého originálneho dokumentu z 10. apríla 1795, ktorý sa aj dnes nachádza v zreňaninskej evanjelickej fare, s istotou vieme, že v roku 1795 vo Veľkom Bečkereku žilo 14 slovenských rodín, čiže 49 Slovákov. V 19. storočí počet Slovákov stúpal, založili si základnú, potom aj „gramatikálnu“ školu, v roku 1837 vystavali evanjelický kostol, ktorý sa zachoval dodnes. V medzivojnovom období si tunajší Slováci založili kultúrno-osvetový spolok, Československú besedu Štefánik a knižnicu. Po ukončení druhej svetovej vojny založili si Kultúrno-osvetový spolok Jánošík, v rámci ktorého pracovalo niekoľko sekcií: spevokol, tanečná, hudobná, divadelná, ale spolok v polovici 50. rokov 20. storočia zanikol.

Až v rokoch 1998/1999 Slováci v Zreňanine sa znovu zoskupili a s veľkým entuziazmom plánovali založiť MOMS. Žiaľ, bombardovanie prerušilo tieto aktivity, a tak si ho založili o tri roky neskoršie – 14. decembra 2002. Zakladajúce zhromaždenie sa konalo v slávnostnej barokovej sieni mestskej správy za prítomnosti vyše šesťdesiat zreňaninských Slovákov a vzácnych hostí: predsedu MSJ Rastislava Surového, predstaviteľov Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, banátskych MOMS-ov a tunajšieho politického a kultúrneho života.

Zvolené bolo prvé vedenie zreňaninského MOMS-u v zložení: predseda Správnej rady Adam Markuš, podpredseda Michal Polaček, tajomníčka Vierka Hrubíková, pokladníčka Mara Godová a členovia Ondrej Goda, Mária Harmatová, Ján Hronec, Anka Sušaková a Erka Luburićová. Na miesto posledných dvoch členiek v roku 2007 boli zvolení Katarína Hucková a Janko Laco. V tom istom zložení (až na predsedu, ktorý nedávno umrel) vedenie MOMS Zreňanin funguje až dodnes.

Spôsob činnosti a obsah aktivít zreňaninského MOMS-u podstatne sa líšia od činností iných MOMS-ov. V Zreňanine dnes žije 357 Slovákov, menej ako dní v roku. Činnosť MOMS-u nie je však obmedzená len počtom členov, ale aj vekovou štruktúrou, lebo sú prevažne vo vyššom životnom veku. Aktivity MOMS-u predovšetkým sú zamerané na činnosť jednotlivcov, ktorí prezentujúc vlastnú tvorivú prácu predstavujú zreňaninský MOMS na mnohých podujatiach: na Slovenských národných slávnostiach, na festivaloch Stretnutie v pivnickom poli, V aradáčskom šírom poli, banátskom festivale ľudových piesní, na literárnych večierkoch, výstavách, na podujatiach iných MOMS-ov, predovšetkým banátskych (Aradáč, Biele Blato, Kovačica, Vojlovica). A MOMS Zreňanin predstavujú aj vďaka spolupráci s kultúrnymi inštitúciami a spolkami v tomto meste.

Sú to predovšetkým títo členovia MOMS-u: Jano Hrubík, dramatik a režisér, autor 11 drám v slovenskom jazyku, inscenovaných a knižne uverejnených, za svoje drámy bol odmeňovaný na divadelných festivaloch; Janko Laco, umelecký maliar, akvarelista, mal vyše 30 samostatných výstav a bol účastníkom vyše 100 výtvarných táborov v Srbsku a v zahraničí; Mária Harmatová, spisovateľka, poetka, prekladateľka, ktorá tvorí v srbčine, angličtine a v slovenčine, má vydané 4 knihy básní a poviedok; Vierka Hrubíková, tajomníčka MOMS-u, predstaviteľka slovenskej národnostnej menšiny v Mestskej rade pre medzinárodné vzťahy mesta Zreňanin, prekladateľka, autorka viacerých textov z dejín zreňaninských Slovákov prevažne

uverejnených v zreňaninskom časopise Zavičajac v slovenskom jazyku; Ondrej Goda, kurátor a kantor v evanjelickom cirkevnom zbore v Zreňanine, spevák slovenských ľudových piesní, predstavoval MOMS na viacerých festivaloch slovenskej ľudovej hudby. MOMS tesne spolupracuje s tunajším evanjelickým a. v. cirkevným zborom, s ktorým spolu v tamojšom evanjelickom kostole organizuje koncerty klasickej a populárnej hudby a spevu. V miestnostiach evanjelickej fary sa organizujú aj iné podujatia a zasadnutia MOMS-u, lebo Slováci v Zreňanine nemajú iné miestnosti k dispozícii. Na zasadnutí 10. apríla 2005 Zhromaždenie MOMS Zreňanin vyhlásilo 10. apríl za Deň zreňaninských Slovákov podľa už spomenutého najstaršieho písaného dokumentu. V miestnostiach evanjelickej fary 10. apríla 2006 MOMS založil, či skôr obnovil slovenskú knižnicu vďaka dotáciám svojich členov, MSS, ďalších MOMS-ov, Úradu pre Zo založenia miestneho matičného odboru v Zreňanine (14. decembra 2002) Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky. Žiaľ, knihy z knižnice, založenej s láskou a veľkým snažením sa členov, už takmer nemá kto čítať... MOMS Zreňanin ešte nezanikol. Nám tunajším Slovákom je dôležitý, aby sme sa aspoň stretli a po slovensky sa porozprávali.

Oslava Dňa zreňaninských Slovákov (10. apríla 2005 v barokovej sieni ZO Zreňanin)

Aktivity MOMS-u prebiehajú periodicky: v rámci výročných zasadnutí, pri pripomínaní si dôležitých výročí a pod. Predovšetkým však vďaka dobrej vôli a úsiliu troch – štyroch členov, entuziastov. Žiaľ, jeden z nich, predseda MOMS Zreňanin Dipl. Ing. Adam Markuš, nenávratne nás opustil a následkov jeho neprítomnosti my tunajší Slováci ešte si nie sme naplno ani vedomí.