S úctou k narodeninám

LITERÁRNY VEČIEROK V KULPÍNE VENOVANÝ ŠTYROM JUBILANTOM S úctou k narodeninám

Katarína Gažová

Na nádvorí Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne portál kulpin.net, MOMS v Kulpíne a Spolok kulpínskych žien v pondelok 5. júla podvečer usporiadali literárny večierok nazvaný metaforicky Literárny prípitok. Venovaný bol tohtoročným jubilantom: Danielovi Pixiadesovi (90), Jánovi Kišgecimu (80), Michalovi Ďugovi (70) a Michalovi Babiakovi (60), teda osobnostiam, ktoré buď majú kulpínsky pôvod, alebo dlhšiu dobu pôsobili v Kulpíne a vo verejnom a kultúrnom živote zanechali hlbokú stopu.

Program podujatia koncipovala a moderovala Katarína Pucovská. Dvaja zo spomenutých jubilantov na večierku boli prítomní, a to Ján Kišgeci a Michal Ďuga. Daniel Pixiades a Michal Babiak sa ospravedlnili a zavďačili za úctu, ktorú im Kulpín vzdáva aj takýmto spôsobom pri ich okrúhlom životnom jubileu.

Z večierka v Kulpíne venovaného jubilantom: (sprava) Katarína Pucovská, Vladimír Valentík, Ján Kišgeci, Michal Ďuga a Viera Benková

Okrem spomenutého práve 5. júla má 90. narodeniny Daniel Pixiades, najstarší jubilant večierka, žijúci v Kanade. Pôvodom je z Kysáča a v Kulpíne pracoval ako učiteľ v rokoch 1952 – 1962.

V mene organizátorov podujatia sa prihovorili predsedníčka Spolku kulpínskch žien Katarína Zorňanová a predseda MOMS v Kulpíne Pavel Gaža. Privítali hostí,

Z ovzdušia na nádvorí kulpínskeho múzea

„Večierok sa koná príležitostne práve 5. júla, v Deň Cyrila a Metoda, v Deň pamiatky na slovanských vierozvestcov, v Deň písomnosti a od roku 1993 aj v Deň zahraničných Slovákov. K tomu v roku 1964 práve 5. júla zomrel Milan Michal Harminc, náš najvýznamnejší Kulpínčan, architekta európskeho formátu,“ vysvetlila Katarína Pucovská. blahoželali jubilantom a pozvali prítomných na tohtoročné oslavy Kulpína koncom júla a začiatkom augusta.

O najstaršom jubilantovi Danielovi Pixiadesovi (90) hovorila Katarína Pucovská a prečítala časť z jeho autobiogra ckej knihy memoárov Zápisky bez poradia. Spisovateľka Viera Benková si zaspomínala na kamaráta, kolegu básnika Pixiadesa v príhovore Návrat k podstate tvorby a namiesto kytice kvetov venovala mu báseň z vlastného pera. Báseň Skutočnosť, alebo Daniela Pixiadesa na večierku prečítal Zoran Mitić.

Z knihy Okno do sveta a z ďalšej tvorby Jána Kišgeciho trefné úryvky prečítala Katarína Pucovská. Ako podotkla, vedec prof. Dr. Ján Kišgeci nie je síce spisovateľ, avšak publikoval množstvo kníh nielen odborných, vedeckých, ale aj monogra í o našich maliaroch. Úctu k tradícii Ján Kišgeci prejavil aj pri zakladaní Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. O tom, ako Poľnohospodárske múzeum vzniklo a ako sa rozvíjalo, z monogra e o prof. Kišgecimu prečítala niekdajšia kustódka kulpínskeho múzea Tatiana Mitićová. Úryvok z knihy Chmeliarske tradície,v ktorej sa priam básnicky zmieňuje o pive, predniesol Zoran Mitić.

O ďalšom jubilantovi, sedemdesiatnikovi, pôvodom Kulpínčanovi Michalovi Ďugovi sa najprv jeho veršami prihovorila K. Pucovská a na náhodné stretnutie a zoznámenie sa s Michalom Ďugom, a potom o ďalšej tvorivej profesionálnej spolupráci si zaspomínal Vladimír Valentík, pôvodom tiež Kulpínčan. Báseň Michala Ďugu Pod nechtom popol zo zbierky Krok predniesla Tatiana Mitićová. Básne M. Ďugu inšpirovali ďalšieho sedemdesiatnika Vladimíra Kováča z Báčskej Palanky, aby ich zhudobnil. Tento klavirista a hudobník skomponoval vyše 50 piesní a hlavne to boli texty M. Ďugu. Na večierku pesničku Studnička strieborná ako darček k sedemdesiatinám M. Ďugu a pesničku Tvár jesene aj ďalším jubilantom za hudobného sprievodu V. Kováča zaspievala Elena Demrovská, tiež pôvodom Kulpínčanka.

Michal Babiak, docent na Katedre estetiky v Bratislave, literárny a hudobný kritik, režisér a dramaturg sa narodil v roku 1961 v Kulpíne. Výstižne ho ocharakterizovala K. Pucovská: „Miško náš a svetový.“ Okrem vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje aj divadelnej a opernej réžii, režíroval okolo 100 inscenácií na Slovensku, v Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku. Spomenutá bola jeho esej Orfovo inštrumentárium v Kulpíne, jedinečný autorov duchovný dialóg

Hudobná perlička večierka: (zľava) Iris a Zoran Mitićovci

s prostredím, v ktorom sa narodil a formoval. Za túto svoju úvahu v obrazoch o Martinovi Kmeťovi pred dvomi týždňami získal Cenu Nového života. Esej na večierku prečítala Viera Dorčová-Babiaková. Ľudovú pesničku Páslo dievča pávy zaspievali súrodenci Iris a Zoran Mitićovci.

Záverom večierka sa výstižne a citovo poďakovali za úspešný večierok jubilanti Michal Ďuga a Ján Kišgeci. V ovzduší nádvoria Poľnohospodárskeho múzea po úradnej časti sa hostia a účastníci večierka príjemne cítili a bavili pri prípitku a dobrotách, ktoré ponúkli kulpínske spolkárky.

PODUJATIE LITERA TOUR ONLINE Osemdesiat minút s Víťom Staviarskym

Stevan Lenhart

Podujatie Liter tour sa v tomto roku po druhýkrát usporiadalo online dňa 29. júna, v spoločnej realizácii Literárneho klubu zo Slovenska a lektorátu slovenského jazyka a kultúry na Filologickej fakulte v Belehrade. Hosťom bol známy slovenský prozaik a scenárista Víťo Staviarsky a diskusiu moderovala Marta Součková, literárna kritička a pedagogička na Inštitúte slovakistiky a masmediálnych štúdií Filozo ckej fakulty Univerzity v Prešove. Virtuálnemu obecenstvu, ktoré tvorili prevažne študenti slovakistiky a ich profesori v Srbsku, spisovateľa Víťa Staviarskeho predstavila Juliana Beňová, lektorka slovenského jazyka a kultúry na FF v Belehrade.

Víťo Staviarsky sa narodil roku 1960 v Prešove. Študoval dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte múzických umení v Prahe, pracoval ako kulisár, ošetrovateľ v bohnickej Psychiatrickej liečebni v Prahe a na záchytke, bol výčapníkom, predavačom a scenáristom na voľnej nohe. A hoci prvé poviedky publikoval už koncom 80. rokov minulého storočia, knižne debutoval až v roku 2007 útlou novelou z rómskeho prostredia Kivader (nominovaná na cenu Anasoft litera). Nasledovali zbierka krátkych próz Záchytka (2009, nominácia na Anasoft litera), román Kale topanky (2012, laureát ceny Anasoft litera), zbierka absurdných, čiernych grotesiek Človek príjemný (2014), novela o dobrodružnej púti mladého rómskeho chlapca za rodinným šťastím Rinaldova cesta (2015, nominovaná na cenu Anasoft litera) a Kšeft (nominovaná na cenu Anasoft litera). V roku 2017 spoluzaložil rodinnú produkčnú spoločnosť a vydavateľstvo Staviarsky. Re-

Víťo Staviarsky

(foto: zo súkromneho archívu)

žijne a scenáristicky sa podieľal na lme Loli paradička (2019). Preklady jeho kníh vyšli v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Chorvátsku a Slovinsku.

Na úvod rozhovoru Víťo Staviarsky moderátorke Marte Součkovej rozpovedal o svojich prvotinách, publikovaných ešte roku 1977 v nezávislom študentskom časopise (Otáznik News), ktorý však zanikol podľa príkazu štátnej bezpečnosti. Spisovateľ pripomenul, že bolo to obdobie Charty 77 (šlo o občiansku iniciatívu, ktorá kritizovala vtedajší režim v Československu – pozn. aut.) a politická moc sa preto snažila znemožniť každý možný slobodný prejav, či už vydavateľský alebo autorský... Ako povedal, prvé serióznejšie poviedky uverejnil koncom 80. rokov v časopise Romboid, keď tam bol redaktorom Pavel Vilikovský, ale potom sa ako študent na pražskej FAMU niekoľko rokov venoval hlavne dramatickému písaniu a scenáristike. Na prózu znovu siahol niekedy v 90. rokoch, keď vytvoril množstvo groteskných krátkych poviedok, inšpirovaných – podľa jeho slov – určitým anarchistickým pocitom a Kafkovou tvorbou (tieto Staviarskeho krátke prózy boli publikované až o dvadsať rokov neskoršie v knihe Človek príjemný). V určitom období Staviarskemu vraj zunovalo tvoriť absurdné a groteskné prózy a po dlhšej prestávke sa do jeho písania začali vnárať živelnejšie a pozitívnejšie, sangvinistické motívy. V pokračovaní rozhovoru odpovedal na otázky v súvislosti s rómskou tematikou,

Obálka Staviarskeho knihy Kale topanky

ktorá je prítomná tak v jeho knižnom debute Kivader, ako aj v neskorších knihách Kale topanky, Rinaldova cesta a Kšeft. Ako povedal, o Rómoch sa mu dobre písalo a táto tematika mu umožnila zachytiť ľudskú povahu lepšie než niektoré predchádzajúce témy. Obšírnejšie hovoril o postavách a rozprávačskom princípe, ktorý uplatnil pri písaní spomenutých próz, tiež o ich jazykovej stránke a používaní východniarskych dialektov a rómizmov.

V pokračovaní besedy sa hovorilo o lme Loli paradička, romantickej komédii, ktorá dosiahla pozoruhodný úspech na Slovensku. Víťo Staviarsky bol scenáristom, producentom a režisérom tohto lmu (spolu s Richardom Staviarskym) a porozprával niektoré zaujímavosti v súvislosti s daným dielom. Ako povedal, nebolo ľahko nájsť mladú rómsku herečku, ktorá by mohla zahrať hlavnú lmovú postavu Veronku, takže ju hľadali po dedinách a oznamovali aj v rozhlase. Nakoniec ju zahrala Kamilka Mitrášová, ktorá sa však pôvodne neobjavila na hereckom kastingu, lebo naň zabudla, takže museli odísť pre ňu do Bystrého. Víťo Staviarsky spomenul aj rôzne iné komplikácie, ktoré vznikali pri nakrúcaní lmu Loli paradička, tiež rozpovedal o jeho predchádzajúcom lme Andyho žena.

Prečítaný bol aj študentský srbský preklad úryvku zo Staviarskeho knihy Záchytka. Spisovateľ nakoniec odpovedal na otázky z obecenstva, ktoré sa týkali jeho obľúbených kníh, niekdajšej hudobnej činnosti v undergroundových kapelách a podobne.

Podujatie Litera tour z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Literárne informačné centrum.

PREZENTÁCIA KNIHY V STAREJ PAZOVE V rámci fakultného i pazovského výročia

Anna Lešťanová

O týždeň neskôr, ako v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade usporiadali prezentáciu knihy Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove prof. Dr. Anny Marićovej, s týmto dielom sa mali možnosť spoznať aj Staropazovčania. Táto prezentácia sa konala vo štvrtok 1. júla na tamojšej novej evanjelickej fare.

Ako v úvodnom príhovore povedal Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, táto prezentácia knihy sa konala v súlade s niekdajšími tradičnými nábožensko-národnými či národno-náboženskými večierkami. Medzi prítomnými milovníkmi kníh a ctiteľmi pedagogického a vedeckého diela lingvistky a vysokoškolskej pedagogičky prof. Dr. Anny Marićovej na tomto významnom podujatí pre staropazovských Slovákov bola aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a najbližší príbuzní zosnulej autorky Marićovej.

Knihu Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove zostavil a na vydanie k nedožitej sedemdesiatke Anny Marićovej (21. júla 1951 – 23. júna 2016) pripravil Martin Prebudila, pub-

Na večierku hovorili: (zľava) Martin Prebudila, Anna Makišová, Jasna Uhláriková a Igor Feldy

licista, prekladateľ a redaktor Pazovského kalendára. Okrem neho o celkovej vedeckej činnosti, jazykovednej práci a význame novej knihy profesorky Marićovej sa na večierku v Starej Pazove

Z vystúpenia Zmiešaného speváckeho zboru Tília

zmienili aj jej študentky a potom kolegyne – prof. Dr. Anna Makišová a doc. Dr. Jasna Uhláriková. Ide o náučno-výskumné práce, v ktorých autorka pozornosť venovala pazovskému dialektu a etnológii. Anna Marićová, rod. Vestegová, pôvodom zo Starej Pazovy, celý pracovný vek strávila na Katedre slovenského jazyka Filozo ckej fakulty v Novom Sade. Vzhľadom na to, že si Oddelenie slovakistiky na FF Univerzity v Novom Sade v tomto roku pripomína 60 rokov výučby slovenského jazyka a literatúry na tejto fakulte, vedúca tohto oddelenia doc. Dr. Uhláriková skonštatovala: „Je nám veľmi ľúto, že sa týchto osláv profesorka Marićová nezúčastní aj osobne, ale z druhej strany sa tešíme, že práve v tomto roku, keď máme takéto významné jubileum, vyšla táto kniha a ňou si pripomenieme jej prítomnosť na našej katedre.“

Večierok hudbou spríjemnila Anna Havranová, profesorka gitary, a Zmiešaný spevácky zbor Tília pod vedením Anny Đurđevićovej. Kniha Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove prof. Dr. Anny Marićovej vyšla v rámci jubilea 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy (1770 – 2020).

DETSKÉ PREDSTAVENIE V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE.

V sobotu predvečerom 3. júla na dosky javiska Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci pohostinsky si zastali herci z Nového Sadu. Pre deti nad 3 roky zahrali predstavenie Morsko brodska zavrzlama (Morsko-lodná zápletka), dramaturgiu a réžiu ktorého podpísal Nebojša Savić. Predstavenie vzniklo v koprodukcii Pozorišta mladih v Novom Sade a Zväzu dramatických umelcov Vojvodiny. Hra vychádzala z motívov textu Uplakaná Katarína od Zorana Ćosića. Ústredným prvkom hry je loď, ktorá je súčasťou scénogra e, na ktorej sa odohráva celá akcia. Je to ľúbostný príbeh, ktorý mal, samozrejme, šťastný koniec, pretože upratovač na lodi dostal ruku kapitánovej dcéry, pretože je to čestný a statočný mladý muž. „Prostredníctvom hry učíme deti o skutočných hodnotách v živote, to znamená, že nezáleží na tom, že si bohatý, slávny; čestnosť, láska a odvaha sú dôležité,“ odkazujú protagonisti. Predstavenie je interaktívne. Herci aj bábky komunikujú s deťmi, ktoré majú vôľu zapojiť sa do hry. Od začiatku sa z nich stávajú námorníci na palube a herci ich začínajú sprevádzať týmto príbehom... V tejto bábkohre si zahrali Saša Stojković a Dragan Kojić.

J. Čiep

V PETROVSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE Spomienka na Cyrila, Metoda a Jána Husa

Jaroslav Čiep

Bohoslužby v nedeľu 4. júla predpoludním v petrovskom evanjelickom kostole sa niesli v znamení spomienky na vierozvestov Cyrila a Metoda a predchodcu reformátorskej cirkvi Jána Husa a ich posolstvo.

V minulých rokoch to bývalo v osobitnom programe v popoludňajších hodinách a teraz v rámci bohoslužieb dôstojne zachovávali spomienku na velikánov aj slovenských dejín spoločne slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskom Petrovci a MOMS Petrovec. Už po dvadsiatydruhýkrát.

V podstate celé bohoslužby, aj kázeň farára Jána Vidu, ale aj výber piesní boli ladené ku Dňu Cyrila a Metoda (5. júla) a k Pamiatke upálenia Jána Husa (6. júla). K tomu na solúnskych bratov Cyrila a Metoda, ako aj na majstra Jána Husa, prečítaním príležitostných textov a básní a spevom sa prítomným v kostole prihovorili aj Miluška Anušiaková-Majerová a Hana Tanciková, kantorka Slovenka

Z vystúpenia kantorky Slovenky Benkovej-Martinkovej

Benková-Martinková a predsedníčka petrovských matičiarov Katarína Melegová-Melichová. Jedna z prítomných v kostole Annamária Boldocká-Grbićová vo vlastnom mene a v mene svojej rodiny sa verejne o spo-

Matka a dcéra: Miluška Anušiaková-Majerová a Hana Tanciková Farár Ján Vida odovzdal pamätné medaily Petrovčanom – členom bývalého cirkevného presbyterstva SEAVC. Jedna sa dostala aj Pavlovi Andrášikovi, farárovi na dôchodku a bývalému seniorovi sriemskemu.

mienke vyjadrila takto: „Ctení tvorcovia, účinkujúci, ďakujeme za pookriatie a naplnenie na duchu pri dnešných slávnostných bohoslužbách venovaných pamiatke Cyrila a Metoda a Jána Husa! Celková dramaturgicko-ideová a obsahová zložka, zladené bohoslužobné a umelecké pásma, slovné a piesňové prednesy boli excelentné! Navyše, motivačne pôsobivé – s nasadením života! Najvyššie dosaženia vytvárajú – prví medzi rovnakými!“

Prihovorila sa i Katarína Melegová-Melichová

CHÝRNIK

ARADÁČ. Matica slovenská v Srbsku a Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči usporiadajú premiéru knihy Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli. Zostavovatelia Erka Viliačiková, Ivica Grujić Litavský a Jaroslava Števková ju návštevníkom predstavia na večierku v nedeľu 11. júla o 18. hodine na nádvorí Slovenského domu (Ul. Kukučínova 16). Premiéru knihy spestrí pásmo slova a hudby.

a. f.

SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Blue Öyster Cult

Stevan Lenhart

Američania Blue Öyster Cult patria medzi najdlhšie pôsobiace hardrockové skupiny a ich tvorba bola vždy zahalená určitým rúškom mystickosti, ktorá vyplývala zo záhadnej tematiky piesní a používania nezvyčajných vizuálnych symbolov. Ich najznámejšie skladby (Don’t Fear) the Reaper a Burnin’ for You sú dodnes prítomné na vlnách rockových rozhlasových staníc a inštrumentálna časť piesne Godzilla bola kedysi pravidelnou záverečnou zvučkou populárneho vysielania Vladu Jankovića-

-Džeta Pre váš magnetofón.

Skupina vznikla roku 1967 na Long Islande (štát New York), ale najprv pôsobila pod menom Soft White Underbelly – až do roku 1971, keď sa začína príbeh menom Blue Öyster Cult. Tento názov im vymyslel ich manažér a textár Sandy Pearlman a bol to vlastne názov jeho poémy o skupine mimozemšťanov pod menom Blue Öyster Cult, ktorí sa zhromaždili v tajnosti s cieľom spravovať budúcnosťou Zeme. Charakteristickým znamienkom v názve skupiny je umlaut (pri slove Öyster), ktorý sa neskoršie objavil aj v menách mnohých iných kapiel (napr. Motörhead, Mötley Crüe, Queensrÿche atď.). Od samého začiatku pôsobenia BÖC sa odlišovali od iných

bandov, tak originálnym zvukovým prejavom, ktorý predstavoval kombináciu rôznych hudobných štýlov, ako aj celkovou vizuálnou estetikou, ktorá sa prejavovala najmä na zvláštnych obáloch ich platní. Ilustrácie na obaloch prvých dvoch albumov – Blue Öyster Cult a Tyranny and Mutation – predstavujú geometrické čiernobiele kresby a pozornosť na nich upúta nezvyčajný symbol, ktorý sa stal rozpoznávacou značkou bandu a prítomný je na obaloch všetkých ich vydaní. Ide o symbol prevzatý z gréckej mytológie, znázorňujúci štylizovaný kríž, ktorý patrí Kronosovi, vládcovi sveta a otcovi boha Zeusa. Je to aj alchymický symbol olova, ktoré patrí medzi najťažšie kovy (heavy metals) – a v súvislosti s tým sa ako kuriozita uvádza, že manažér BÖC vlastne prvý použil termín ,heavy metal’ pri opisovaní hudby tohto bandu. Ohľadom spomínanej záhadnosti a zvláštnosti Blue Öyster Cult gitarista a spevák Eric Bloom pre časopis Rock Candy nedávno povedal: „Nejestvoval nijaký veľký plán, aby sme boli mysteriózni alebo nezvyčajní alebo inakší. Jednoducho, náš vývin bol prirodzený a boli sme takí, akí sme boli – práve preto, lebo sme to boli výlučne my. Vždy sme veľa čítali, najmä pôvodní členovia skupiny. Pamätám sa na večer po jednom koncerte, keď sme čakali na fotografa, aby urobil zábery našej skupiny. Keď vošiel do šatne, my sme tam všetci piati sedeli a čítali knihy. Chlap si pomyslel, že sme to zrežírovali, ale vlastne je pravda, že nič nebolo zrežírované. Naozaj sme tak trávili čas po ukončení koncertov. Radi sme čítali!“

Počas 70. rokov minulého storočia BÖC získali veľký úspech a dosiahli kultový status, ich koncerty predstavovali skutočné show so silným laserovým osvetlením a všetky albumy z toho obdobia sa dnes považujú za klasické: okrem spomenutých

prvých dvoch albumov boli to vydania Secret Treaties (1974), Agents of Fortune (1976), Spectres (1977) a Mirrors (1979). Pôvodnými členmi BÖC boli Donald „Buck Dharma“ Roeser (gitara, spev), Eric Bloom (spev, gitara), Allen Lanier (syntetizátor), Joe Bouchard (basgitara, spev) a Albert Bouchard (bubny, spev). V osemdesiatych rokoch však

dochádza k čoraz častejším zmenám v zložení, čo sa odzrkadlilo aj na činnosť skupiny. Osobitne zaujímavým vydaním z toho obdobia je album Imaginos (1988), na ktorom sa pracovalo osem rokov. Ide o konceptuálne dielo inšpirované gotickou a sci-fi literatúrou, ako aj tvorbou hororového spisovateľa H. P. Lovecrafta. Z albumu vynikla pieseň Astronomy, ku ktorej bol nahraný aj videoklip.

Počas 90. rokov členovia skupiny koncertovali, ale menej času trávili v štúdiu. Na vydaní Cult Classic (1994) nahrali nové verzie ich najznámejších starších skladieb a ďalší štúdiový album Heaven Forbid vyšiel až roku 1998. Začiatkom nového milénia nahrali Curse of the Hidden Mirror (2001) a bol to posledný album, v ktorého realizácii sa zúčastnil ich dlhodobý klávesista Allen Lanier (zomrel roku 2013).

Po takmer 20-ročnej diskografickej prestávke Blue Öyster Cult vlani vydali pätnásty album The Symbol Remains (vyšiel v talianskom vydavateľstve Frontiers Records). Dnes patria medzi vážených seniorov hardrockovej hudby a ich vplyv cítiť v tvorbe mnohých mladších bandov, ktorí ich považujú za vzor a inšpiráciu.

IN MEMORIAM

Jozef Chrček

10. marca 1971 – 5. júla 2021

Keď umrie herec, odchádzajú s ním aj stovky postáv, ktoré stvárnil, ale aj stovky postáv, ktoré ešte mohol stvárniť... Slovenské vojvodinské divadelníctvo v pondelok 5. júla predčasne prišlo o jedného neprekonateľného a nenahraditeľného herca. Svoju poslednú rolu zahral Jozef Chrček, narodený v Pivnici a žijúci v Báčskej Palanke. Ale nie iba divadelníctvo prišlo o svojho herca, ale stratili ho ľudia, rodina, kamaráti, Palančania, Pivničania, majstri... Jozef Chrček zanechal hlbokú stopu v slovenskom vojvodinskom divadelníctve. Bol to herec, scénograf a vyskúšal sa aj v réžii. Začínal ako herec v Základnej škole 15. októbra v Pivnici a neskôr bol členom Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici od jeho samotného založenia. Bol aj členom jeho Spravujúceho výboru a v rokoch 1999 – 2003 aj jeho predsedom. V pivnickom divadle Jozef Chrček zohral dvadsať divadelných predstavení, čo predstavuje jednu tretinu celkového repertoáru divadla. Začalo sa to predstavením Nová sociálna ustanovizeň (1994) a už sa nikdy neskončilo. Najviac na publikum zapôsobil v inscenáciách Konopáreň (1996), Hľadanie v oblakoch (1997), Ecce homo! (1997), Zámka škripí (2007), Matka (1999), Ľadové slnko (2000), Nálepky (2019) a v poslednom predstavení Čo si videl, nevidel si (2019), v ktorom z osobného potešenia stvárnil Janka Čemana. Bol humorista s komickými predispozíciami a hereckým detailom, ktorý vedel v správnej chvíli zapôsobiť a zabaviť. Preto ľudia vždy s radosťou prijímali aj humoristické programy, ktoré viedol.

Po presťahovaní do Báčskej Palanky bol aktívny v Slovenskom dome, v ktorom patril medzi hlavných koordinátorov všetkých udalostí a podujatí. Bol ochotník, ktorý sa snažil dostať menšinovú kultúru na vyššiu úroveň nielen v slovenských divadlách v Pivnici a Palanke, ale aj v širšom kontexte. V palanskom divadle účinkoval v štyroch predstaveniach, z ktorých najúspešnejšie boli Zypa Cupák (2012) a Život je čudo (2014). Dve divadelné predstavenia zahral v Národnom ochotníckom divadle v Báčskej Palanke a jedno pre silbašské divadlo. Od roku 2014 sa stal členom Slovenského vojvodinského divadla, v ktorom hral v dvoch predstaveniach: Podozrivá osoba (2014) a Svæty za dedinou (2019). Bol i členom silbašskej skupiny Drahokamy, s ktorou natočili niekoľko humoristických scénok.

Patril medzi našich najodmeňovanejších hercov tak doma, ako aj v zahraničí. Získal početné, často najvyššie ocenenia na festivale DIDA, na Divadelnom vavríne, ako aj na pokrajinských, republikových a zahraničných prehliadkach.

Ľudia si Jozefa Chrčeka budú pamätať ako človeka s veselou povahou. Publikum reflektovalo Jožka ako herca svetového kalibra a predsa nášho človeka. Popri herectve bol úspešný keramikár. Jeho umelecké, majstrovské diela dnes zdobia početné obytné domy, ako aj inštitúcie. Vyrábal aj sošky, ocenenia pre víťazov na festivale DIDA, ako aj iné dekoratívne predmety. Bol to jedným slovom umelec.

Dňa 6. júla sa opona spustila a svetlá zhasli na báčskopalanskom cintoríne... Odchod Jozefa Chrčeka predstavuje nenahraditeľnú stratu pre slovenskú vojvodinskú scénu v najširšom zmysle.

Česť jeho pamiatke.

M. Pap

VýKLAd NOVých KNíh

Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020 (ISBN 978-86-89009-35-4)

J. Čiep

Ďalšia publikácia z mapovania slovenského športového života a zároveň aj matičnej myšlienky zoskupovať na jedno miesto športovcov zo slovenských prostredí v Srbsku vyšla tlačou tohto roku. Ide o knihu Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020, ktorú zostavil teraz už nebohý športový aktivista z Kysáča Pavel Pálik (1947 – 2021), inak dlhoročný kronikár športových udalostí v Kysáči a v ostatných slovenských dedinách, ako i početných matičných turnajov v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade. V roku 1997 z iniciatívy vtedajšieho predsedu MSJ Rastislava Surového a veľvyslanca SR v Belehrade Miroslava Mojžitu Správna rada MSJ schválila ustanovenie Matičného turnaja v malom futbale Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Na strane druhej sa Veľvyslanectvo SR v Belehrade zaviazalo, že pre víťaza zabezpečí putovný pohár. Podľa dohody sa stretnutia matičných tímov mali konať týždeň pred Slovenskými národnými slávnosťami. V tejto knihe fotografickými zábermi a publikovanými textami Pavla Pálika, Juraja Pucovského, Vladimíra Hudeca, Juraja Bartoša, Pavla Hansmana, Mateja Bzovského, Jána Bokora, Anny Lešťanovej, Evy Poliakovej-Hrkovej a Stanislava Stupavského v Hlase ľudu sú zdokumentované všetky doterajšie matičné turnaje v malom futbale, ako aj celky, ktoré sa ich zúčastňovali. Podľa prezentovaných údajov matičné turnaje sa doteraz organizovali osemkrát v Kysáči, po dvakrát v Báčskom Petrovci, Kovačici, Starej Pazove a Padine a raz v Šíde, Laliti, Selenči, Kulpíne, Hložanoch, Vojlovici, Pivnici a v Aradáči. Titul šampióna najčastejšie získavali Aradáčania a Kysáčania – po päťkrát a Petrovčania – štyrikrát. Monografickú publikáciu Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020 vydala Matica slovenská v Srbsku, Miestny odbor Matice slovenskej Kysáč (MOMS) v Kysáči. Knihu rozsahu 188 strán na kriedovom papieri zviazanom do mäkkej väzby s dimenziami 25 x 17 cm v náklade 500 výtlačkov a s vročením 2020 vytlačila tlačiareň Graf office v Kysáči.

NA NEDEĽNÉ ČÍTANIE Škoda teba, Lomen...

Anna Lomenová Ferková

V Petrovci na Širokej ulici, smerom ku kanálu, štvrtý dom od uhla, na ľavej strane býval Pavel Lomen. Bol to ozruta človek. Pôvabný, vysoký, mocný muž, tancoš a spevák. Dievky ho ospievali: „Škoda teba, Lomen, že za barou bývaš, mútna voda tečie, ty k nám nechodievaš.“ Chodieval predsa k jednej a s ňou sa aj oženil.

Mal tvrdý život a mozoľnaté dlane, čo časom zhrubli ako koža na bačkorách. Pavel mal veľa pôdy, až šesťdesiat jutár, ale pomoci málo. Deti sa mu rodili, ale samé dievčatá, a tak sa mu pomoci nedostávalo. Keď sa narodilo prvé dievča, to bolo prijateľné. Aj druhé, keď sa narodilo, ešte bol úsmev na tvári, ale keď sa narodilo tretie, úsmev sa stratil. Úbohá žena, čo mala robiť? Túlila si k sebe krásne dievčatká, a keďže bola zdravá a silná, žila v nádeji, že nasledujúce dieťa bude chlapec. Nebolo však tak. Aj štvrté dieťa bolo dievča, aj piate. Paľo Lomen bol zúfalý. Bol taká chlapina, a tak ponížený. „Čo je – tu je, z tejto kože ani na krok,“ hovorieval si, zatínal zuby, keď ho opanovali ťažké myšlienky, a silno zvieral pluh tlačiac ho do zeme. Hlboko oral, aj kone krásne mal.

Prišiel deň, keď mu žena aj v strachu, aj s radosťou oznámila, že zase bude mať dieťa. Nasledovali dlhé mesiace vyčkávania, či sa nebo zmiluje a dopraje mu syna. Bolo už na brieždení, keď žena zastonala, pokrčila sa a Paľo už vedel, že prišla chvíľa. Dve najstaršie dievčatá vyskočili z postele, rýchlo sa obliekli a bežali po pomoc. Jedna išla po mamičku, druhá po tetu. Zbehli sa ženy, prišla aj baba a dali sa pomáhať. Sluha už očistil stajňu, aj chlievy, nachoval, napojil svine. Paľo si opatril kone a kravy. Suseda, čo chodievala žene pomáhať, podojila, dievčatá neskoršie pozbierali vajcia a opatrili hydinu. Paľo zapriahal kone, kým sa nádenníci usádzali do koča. Sluha ešte niesol od studne dva krčahy s vodou, položil ich do slamy, vysadol na koč, vzal do rúk obodze a bič, pošvihal kone a zamieril do poľa. Tentoraz Paľo zostal doma, lebo si myslel, že možno, predsa len...

Zajedol si z kukuričnej kaše, čo bola na stole, napil sa mlieka z kečaga, poutieral si bajúzy a išiel do druhého dvora dokončiť predvčerajšiu robotu. Ženine pôrody bývali ľahké, netrvali dlho. Tento bol však inakší. Po čase zastal, zdvihol hlavu a prižmúriac oči, preratúval si roky. Bol rok 1861. Odfúkol si, utrel si spotené čelo a uvedomil si, ako nikdy predtým, že zostarel. Na kostole bolo už odbilo, aj odzvonilo poludnie, keď z domu vyšla ženina sestra, kráčala k nemu a za ruku viedla najmladšie dievča. Usmiala sa na malú, bozkala ju na červené líčko a povedala Pavlovi to, čo nechcel počuť: „Naroďilo sa ďjouča.“

Bolo aj „do paroma“, aj „zránike“ mali robotu, aj slza sa objavila v oku. Uspokojovala ho: „Nehreš, budz rád, že ťi žena aj ďjeťa žije.“

Čo sa ale odohrávalo v izbe, Paľo nevedel. Áno, narodilo sa najprv dievčatko, ale potom žena začala zase stonať a zvíjať sa v pôrodných bolestiach a narodil sa aj chlapček. Bol taký malinký, hádam polovica z dievčatka, bledý, napolo mŕtvy. Dýchal, ale ani neplakal, nereagoval, nechcel cicať, a tak sa ženy báli Paľovi vôbec aj povedať o synovi. Rozhodli sa, že dieťa utaja pred otcom. Zakrútili ho do vankúša, položili do korýtka, v ktorom sa miesil chlieb, a schovali ho pod posteľ.

Večer, keď už bol poumývaný, navečeraný vošiel Paľo do prednej izby. Na slamenici pozdĺž ženinej postele s najstaršou sestrou spali dve najmladšie dievčatá. Dve staršie spali na slamenici pozdĺž otcovej postele. Aj ženina sestra zostala v tú noc u Lomenov, sedela pri bevčove, ktorý bol pred stolom a hojdala maličkú. Paľo sa prihovoril, pristúpil k žene a spýtal sa jej, ako sa má. Keď odpovedala, že dobre, prišiel ku bevčovu, pozrel sa do tváre narodeného dievčatka a povedal: „Dobre je. Ako je – tak je, naše je.“

Obišiel okolo bevčova a stola, sadol si na druhý bok lavičky, čo bola pod oknami. Načiahol ruku na stôl, nalial si vody, napil sa, vyzul sa a ľahol si do postele. Kahanec na stole zostal tlieť a na stenách tancovali tiene. Keď Paľo zaspal a začal chrápať, ženina sestra vytiahla korýtko spod postele, vybrala z neho drobnučkého chlapčeka a dala ho matke. Matka si ho pritúlila, bozkávala, hladila prstom líčka a položila na prsia. Ak začne sať, bude žiť, ak nie, zomrie.

Ráno, keď prvé kohúty zaspievali, Paľo precitol zo sna a spamätúval sa, čo sa včera stalo. Počul tichý šepot sestier a spokojne stonkať bábätko. Obrátil sa od múra, aby videl, čo sa deje v izbe. Kahanec už dohorel a odstretým oknom prenikalo len nepatrné svetlo brieždiaceho sa rána. Ženina sestra stála pri posteli na druhej strane izby a na rukách držala vankúš s dieťaťom. Zrak mu skĺzol na ženu. Sedela v posteli a aj ona držala v rukách vankúš. Nerozumel. Zažmúril oči, pretrel si ich palcami, pozrel a zase videl to isté. Vytiahol si nohy spod duchny, sadol si na posteľ a prižmurujúc vyostroval si zrak. Obe ženy obrátili tváre ku nemu. Ženina sestra sa nahla a žena jej do náruče položila aj druhý vankúš. Obišla okolo stola a bevčova, sadla si na kraj lavičky pri Paľovej posteli a ukázala mu dva vankúše.

Kukňi, ticho mu povedala, ukazujúc hlavou na vankúš, kde bolo dievčatko. „Toto je ďjouča a toto je chlapec.“

Z druhej strany izby ozvala sa aj žena: „Paľo, máťe aj syna! Ňechceľi zme vám vraveť za chlapca, aby sťe sa velmo nezaraduvaľi, ľebo chlapec je velmo maľinký a ňechcev aňi cicať, vyzeralo, že ňeprežije.“

Paľo nemohol veriť svojim očiam. Zahľadel sa na drobulinkú zvraštenú synovu tváričku. Potrvalo mu, kým prišiel na to, že nie jedno, ale dve deti sa narodili, a jedno z nich je syn.

Ráno, keď ženy vyšli na ulicu zametať, dokrikujúc si z jednej strany Širokej ulice na druhú, a tak celou ulicou a celým Petrovcom niesla sa správa, že sa Paľovi Lomenovi narodili dvojčatá, a jedno z nich je chlapec.

Syn prežil, rástol, ale nevyrástol na oca. Zostal malý a slabý. Za ním dievčatá nepozerali a nespievali tak, ako za jeho otcom: „Škoda teba, Lomen...“ Paľove dcéry sa povydávali: jedna do Turdeľov, druhá do Čívrov, tretia do Medveďov... a s každou odchádzali aj jutrá zeme. Paľo mal veľa vnukov a vnučiek. Nikdy som sa však nedozvedela, aký vzťah mal otec so synom, ako sa starý Paľo pozeral na svojho nie tak vyrasteného syna. Viem len to, že mladý Paľo sa oženil s bezdetných Myjavcovou chovanicou a mal jednu dcéru a štyroch silných, vyrastených synov: Pavla, Ondreja, Jána a Martina. Najmladší bol môj starý otec Martin Lomen (1901 – 1977), kolportér Biblií a slovenskej literatúry v slovenských prostrediach vo Vojvodine.

Aká škoda, ten dom „prepaduje“!

Anna Horvátová

Ak nejde človek na dom, dom ide na človeka! Ešte jedna ľudová múdrosť je odzrkadlením skutočnosti, ktorej sme neustále svedkami. Na každom kroku vidieť staré domy, svedkov minulosti, ktoré zabudnuté stoja a zdieľajú svoj neblahý osud. Na tých stavbách sa odzrkadľuje minulosť, kultúrne hodnoty a vôbec spôsob života v tom-ktorom období. A my na tú smutnú slutočnosť zvykneme povedať, že dom „prepaduje“!

Posvietime si tentoraz na význam slovesa prepadnúť, a znovu zistíme, že ide o významovú odlišnosť. Sloveso prepadnúť je dokonavé, tvar „prepadovať“ neexistuje! Preto je nesprávne povedať, že dom „prepaduje“. Prepadnúť je: − padnúť cez niečo: zrno prepadlo cez riečicu; − aj náhle, nenazdajky zaútočiť alebo nečakane navštíviť: prepadol ho ešte v posteli; alebo prepadli ministra otázkami; − náhle postihnúť, zasiahnuť: prepadol ma kašeľ, deti prepadla choroba, mamu prepadlo zúfalstvo; − dostať sa do moci niečoho, podľahnúť či prepadnúť panike, strachu; − stratiť platnosť: lístky do divadla prepadli; majetok prepadol v prospech štátu; − utrpieť neúspech: koncert u divákov prepadol; − neprospieť v škole: žiak prepadol z chémie, zo slovenčiny; žiak prepadol. Zvratným prepadnúť sa vystihujeme situáciu klesnúť nižšie, pod istú úroveň: hrob sa prepadol; strecha sa prepadla. Aj zmiznúť, stratiť: Akoby sa bol do zeme prepadol! Div sa neprepadol od hanby (veľmi sa hanbil)! Nech sa na mieste prepadnem (zakliatie sa)! Prepadnutý môže byť aj človek, alebo mať veľmi prepadnuté, vpadnuté oči, tvár. A čo použiť, keď „dom ide na človeka“? Dom chátra?! Krátky slovník slovenského jazyka na vyjadrenie stávať sa pustým, opusteným, odporúča namiesto sloveso chátrať vhodnejšie rozpadávať sa, pustnúť: domy sa rozpadávajú, drevenica sa rozpadla, gazdovstvo sa rozpadáva, historické pamiatky pustnú, byty sú opustené; štát sa rozpadol; po porážke sa armáda rozpadla; mestá a dediny pustnú, hospodárstvo pustne; neradi vidíme pustnúce polia. Sú tu i podstatné mená rozklad, rozpad: silná impéria Rímska ríša tiež zažila rozpad, rozklad. Žiaľ, čoraz častejší je aj rozpad rodiny. Aj smutných prípadov, keď morálne čoraz viac upadáme.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-500

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

– Pracovné miesta: komunálny milicionár v Oddelení komunálnej milície – západ, ktorý je roztriedený v hodnosť vyšší referent – 3 vykonávatelia na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4

Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova číslo 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. júla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-313/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. narodnog fronta číslo 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. augusta 2017.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. augusta 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2389_02 NS_Novi_Sad_Slana_bara

Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2389_02 NS_Novi_Sad_Slana_bara, Ul. Jovana Soldatovića 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2214/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. júla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-312/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 28

V tajničke je názov prvej opery vojvodinských Slovákov.

autor: JÁN BAŽÍK pozornosť Homérov epos speváčka Lukićová ženské meno osobné zámeno Taliansko štvrťhárok

výmena názorov

obleky

1. časť tajničky

druh hmyzu

rénium

HLAS ĽUDU

sever

technécium záporne nabitý ión úbytok Holandsko Nový Sad

drevnatá rastlina 2. časť tajničky

kiloampér Kotor

horná končatina farský úrad niť (zdrob.)

otec

ukazovacie zámeno skala

ár mesačná mzda baud (skr.) vodný živočích rastlinstvo V N

rádium

tremolo

nobélium

epický

klamstvo

opytovacie zámeno predložka

člen akadémie alt

hádzali hlavné mesto Turecka

menší vodný tok

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 – VODOROVNE: Ladislav, et, snemy, Tom, spad, mlel, ara, O, tie, el, kladina, planina, Re, akt, ť, eso, teta, malá, raž, Elena, NK, Tajovský

TAJNIČKA: LADISLAV ŤAŽKÝ

Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu z 3. júla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA HOLOŠOVÁ, Ul. Jána Kollára č. 5, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

MILOVNÍCI KNÍH

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Oznamy

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 26. júna 2021 nás nenávratne opustil milovaný manžel, otec a dedo

JÁN VEREŠ

17. 4. 1955 – 26. 6. 2021 zo Starej Pazovy

Hoci bôľ za milovaným a statočným človekom nehasne, chceme sa aj pri tejto príležitosti poďakovať všetkým tým, ktorí nám vyjadrili hlbokú sústrasť, alebo ktorí osobne v húfnom počte prišli na posedenie alebo na pohreb 28. júna. Zvlášť sa chceme poďakovať seniorovi sriemskemu a farárovi staropazovskému Igorovi Feldymu za dojímavé slová poslednej rozlúčky, jeho manželke a solianskej farárke Svetlane Vojnićovej-Feldyovej za slová útechy a seniorovi sriemskemu a bývalému pazovskému kňazovi Pavlovi Andrášikovi. V bolestnej chvíli vďačíme aj za pomoc vedeniu pazovského cirkevného zboru, kantorovi Pavlovi Kadlečíkovi za výber pesničiek, Oltárnemu krúžku žien, vedeniu SKUS h. J. Čmelíka a divadelníkom, Obecnému zväzu amatérov, jeho a našim kolegom, príbuzným, kmotrovcom a susedovcom.

Zarmútení: manželka Katarína, syn Alexander s manželkou Miroslavou a vnučky Lara a Tamara

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2021 po kratšej chorobe nás opustil náš manžel, otec a dedo

PAVEL POKORACKÝ

1. 6. 1932 – 6. 6. 2021 profesor matematiky vo výslužbe zo Starej Pazovy

Tichú spomienku si na neho zachovajú:

manželka Marta, syn Branislav s manželkou Vlastou, vnuk Ivor, vnučka Jana Jovnášová s manželom Dávidom a vnučka Anna Prebudilová

hlasludu.info www.hl.rs

Oznamujte

v Hlase ľudu 

021/ 47-20-840

a 021/47-20-844

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA ŠIMONOVÁ

7. 1. 1930 – 16. 5. 2018 – 2021 z Pivnice

S úctou

syn Ján a dcéra Katarína s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA PAVEL

7. 7. 1944 – 13. 12. 2011

15. 10. 1942 – 7. 1. 2021 DURGALOVCI

z Padiny Zostanete navždy v našich srdciach. S láskou si na Vás spomíname. Dcéry Mária a Anna s rodinami SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 6. júna 2021 nás navždy opustila naša milovaná

ZUZANA ČOBRDOVÁ

1934 – 2021 z Pivnice

Na pekné časy prežité s Tebou si budeme spomínať.

Tvoji najmilší SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov, ktorí odpočívajú spolu v tichosti večného pokoja

ANNU MIŠA

19. 7. 1942 – 8. 7. 2020 – 2021 a

9. 9. 1935 – 20. 5. 2000 – 2021 LEŠŤANOVCOV

zo Starej Pazovy Čas ubieha a nevráti, čo vzal. Len láska, úcta a spomienky v srdciach zostávajú. Vaši najmilší: syn Miroslav s manželkou Annou a vnuk Darko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou strynkou

MÁRIOU KORUNIAKOVOU

rod. Čelovskou 17. 10. 1957 – 23. 6. 2021 z Kulpína

Cestou života mala si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

S láskou sa s Tebou lúčia a nikdy na Teba nezabudnú:

strynka Mária Koruniaková s dcérami Aničkou a Natašou s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. júla 2021 uplynuli tri roky, čo nie je s nami naša milovaná

MILUŠKA ČOBRDOVÁ

rod. Šusterová 15. 6. 1972 – 4. 7. 2018 – 2021 z Nového Sadu rodom z Pivnice

Kto stratí matkinu lásku, nikdy viac takú nespozná.

Zarmútení Tvoji najmilší

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom a otcom

JAROSLAVOM SUCHÁNEKOM

9. 9. 1965 – 21. 6. 2021 z Kovačice

Ťažko je nespomenúť, keď v očiach slza stojí. Nemožno zabudnúť, keď srdce stále bolí. Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa miloval, nikdy nezabudne.

Tvoji najmilší: manželka Viera a synovia Zlatko a Jaroslav

POSLEDNÉ ZBOHOM

JAROSLAVOVI SUCHÁNEKOVI

1965 – 2021 z Kovačice

Odišiel si bez pozdravu, ale na naše priateľstvo nikdy nezabudneme a peknú spomienku na Teba si v srdciach zachováme.

Tvoji priatelia z generácie ’65 s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

PAVEL HRIC

2018 – 2021 OLINKA HRICOVÁ

rod. Škuráňová 2020 – 2021

z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Vás spomína

syn Pavel, mama Mária a mama Anna SMUTNÁ ROZLÚČKA

so švagrom a krstným otcom

JAROSLAVOM SUCHÁNEKOM

1965 – 2021 z Kovačice

Oči sú plné sĺz a srdce sa chveje.

Nech ti je ľahká kovačická zem.

Rodina Barcová

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

S veľkým zármutkom oznamujeme, že 24. júna 2021 usnul v 92. roku života

Prof. Dr. OSKAR HRUBÍK

21. 10. 1929 – 24. 6. 2021 z Nového Sadu

Miloval svoju rodinu, tiež svoje povolanie profesora fyziológie na Lekárskej fakulte v Novom Sade. Vždy robil iba dobre, a tak sa mu neraz aj vrátilo, zvlášť od priateľov a kolegov, z ktorých mnohí boli jeho študentmi. Navždy zostane v našich srdciach. Zarmútení: manželka Ljiljana, dcéra Tatiana, zať Relja Vulanović, vnukovia Ivan a Milan s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA SÝKOROVÁ

rod. Zajacová 19. 1. 1945 – 10. 8. 2003 – 2021 PAVEL SÝKORA

27. 3. 1944 – 9. 7. 2011 – 2021

z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na nich spomínajú:

syn Pavel, nevesta Taňa, vnučka Lýdia s manželom Pavlom a vnuk Pavel

RTV Panoráma

TELEVÍZIA VOJVODINA 2

Piatok 9. júla

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 11. júla

10.30 Zostrih z detského koncertu Selenčské sláviky z roku 2020, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 13. júla

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota

18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie kolážovej relácie prináša okrem iných príspevkov i záznamy z osláv Dňa Selenče a z Kuleniády v Erdevíku. Dúhovka: Selenča v spomienkach. Keďže si v týchto letných dňoch Selenčania pripomínajú založenie svojej dediny, do júlových televíznych spomienok zaradené sú príspevky z televízneho archívu sledujúce diania v tejto dedine. Diváci sa dozvedia o začiatkoch práce podniku Slovan, o stave dedinskej knižnice, o ukončení prvého polroka školského roku 1976/1977, o výstavbe Domu kultúry a festivale novokomponovaných piesní Selenča ’77. Agrosféra. Júlové vysielanie bude venované predovšetkým aktuálnej žatve pšenice, ale i tomu, ako počasie žičí ostatným obilninám. Nevystane zmienka o dyniach a melónoch, o spôsobe pestovania hokaido tekvíc a vysielanie spestrí aj príspevok o chove kôz.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň

18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO

Nedeľa 11. júla

19.30 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 14. júla

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV PETROVEC

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:

Piatok 9. júla

– Kúzelná opatrovateľka

Sobota 10. júla

– Lov na exmanželku

Pondelok 12. júla

– Muž proti mužovi

Utorok 13. júla

– Mobit

Streda 14. júla

– Láska na inzerát

Štvrtok 15. júla

– Zorro: Tajomná tvár

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 11. júla

17.00 Film: Princezná a škriatok 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Osobný strážca 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok

20.00 Hudobný mix

Každý piatok

18.15 Výber z programu TV Kovačica

Každú sobotu

18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok

17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok

18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota

15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa

7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia

Sobota

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému

Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne

– každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TV OBCE KOVAČICA

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 11. júla

16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačičanky oslávili 101. výročie činnosti Ženského spolku Začal sa turnaj v malom futbale v Padine

Utorok 13. júla

16.00 Divadelné predstavenie: Satiry I. (réžia Fedor Popov) Kreslený lm: Dávid a Goliáš

Piatok 16. júla

Film: Tango s komármi Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota

8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa

8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Šport

ARADÁČ Memoriál Vladimira Vujina

Adam Števko

VAradáči v týchto dňoch prebieha tradičný, 9. v poradí memoriál v malom futbale Vladimira Vujina, venovaný mladému Vujinovi, ktorý tragicky utratil svoj život v dopravnej nehode. Prvé turnaje prebiehali v organizácii Vladových kamarátov, futbalistov AŠK, avšak toho roku organizáciu turnaja na seba prevzali aradáčski mládežníci zoskupení v novozaloženom kultúrnom mládežníckom združení Aradáčsky dub, ktoré v uplynulom období má za sebou zopár spoločenských akcií v oblasti ekológie, vzdelávania, kultúry a športu.

Turnaj sa začal 2. júla so zdvojnásobnenou energiou, vzhľadom na to, že vlani kvôli známym pandemickým okolnostiam nebolo možné zorganizovať turnaj. Svoju účasť prihlásilo 12 tímov, z čoho 4

Početní diváci dennodenne sledujú zaujímavé futbalové zápasy

sú z Aradáča a ostatné sú zo Zreňanina a okolia. Mužstvá sú rozdelené do dvoch skupín, v ktorých najprv hrajú každý s každým. Semifinálové a finálový zápas sú naplánované na nedeľu 18. júla, keď budú vyhlásení víťazi a udelené odmeny. Celkový výherný fond je vyše 100 000 dinárov. Na upravenom betónovom ihrisku dennodenne možno sledovať kvalitný futbal, keďže do Aradáča dochádzajú hrať mnohí špičkoví futbalisti tohto kraja. Ako aj každého roku turnaj finančne podporila matka Vladimíra Vujina Slavica, ale finančne prispeli aj viacerí sponzori z Aradáča a zo Zreňaninu.

IN MEMORIAM

Vujica Popović 10. 1. 1951 – 23. 6. 2021

Posledná rozlúčka je koniec každej lásky, každého priateľstva. Tak treba pochopiť aj odchod bez návratu Vujicu Popovića, niekdajšieho hráča lalitskej Panónie. Narodil sa 10. januára 1951 v Laliti, kde vychodil základnú školu, gymnázium absolvoval v Odžakoch a právnickú fakultu v Novom Sade. Zložil štátnu súdnu skúšku, aby sa potom niekoľko rokov s kolegom a priateľom Jaroslavom Tancikom v Odžakoch zaoberali advokátstvom.

Nemal ešte ani 17 rokov, keď v priateľskom zápase ako náhradník debutoval v súboji s Rusínom z Ruského Kerestúra a dvoma gólmi sa pričinil k víťazstvu 5 : 3. V ročníku 1967/68 zohral svoju prvú majstrovskú sezónu v seniorskom mužstve Panónie. Hral pravého stredopoliara, vyznačoval sa dobrou technikou, presnými prihrávkami, ktoré akoby „mali oči“, ale dával aj góly, najčastejšie strelami z diaľky. Potvrdil to už v sezóne 1968/69, keď bol druhým strelcom mužstva s trinástimi gólmi. Spoluhráči Budimir Leskovac a Michal Hmirák nespočetnekrát prekonali brankárov práve po prihrávkach a centroch spoluhráča Vujicu.

Na zápase Panónia – PPK Aleksa Šantić, keď 30. mája 1971 Laliťania zdrvili neskoršieho majstra 4 : 1, Vujicu si všimli vedúci súpera, nuž si v nasledujúcej sezóne obliekol dres klubu z dediny pomenovanej podľa známeho básnika. Po jednej sezóne sa vrátil domov, roku 1981 si založil rodinu a skončil úspešnú seniorskú kariéru.

Vujica Popović bol s mužstvom Panónie dvakrát účastníkom kvalifikácie o postup do vyššej súťaže; najprv keď Laliťania rovnakým výsledkom 2 : 1 prekonali OFK Sombor, tak v Laliti, ako aj na Mestskom štadióne v Sombore. V odvete po rýchlom vedúcom góle Somborčanov z penalty Vujica dal dva krásne góly. Dva zápasy s mužstvom BSK z B. Brestovca v auguste 1973 neboli také úspešné. Na hosťovaní Laliťania podľahli domácim za čudných okolností 4 : 1, doma vyhrali 2 : 0, takže do Somborskej oblastnej ligy postúpil BSK. Vujica predsa hral v tej spoločnosti, keďže sa tam Panónia dostala v sezóne 1977/78.

S FK Panónia Vujica Popović bol trikrát na Slovensku, roku 1969 v Mošovciach, o desať rokov neskoršie v Turčianskych Tepliciach na turnaji a roku 2003 znova v Mošovciach, pravdaže, už ako veterán. Napriek tomu, že žil v Báčskej Palanke, v mužstve starých pánov Panónie hral Ligu veteránov Anteho Bačića. Umrel v Sriemskej Kamenici 23. júna 2021, pochovaný je v Báčskej Palanke vedľa manželky Very, ktorá ho predišla v roku 2008. Za ním smútia dcéra Danica, syn Dušan, vnuk Luka, vnučka Vera, ako i mladší brat Vladislav z Lalite s rodinou, s ktorým spolu roky písali pekné dejiny lalitského futbalu.

J. Pucovský

SKICA PRE PORTRÉT HORLIVÉHO ŠPORTOVÉHO PRACOVNÍKA JÁNA CICKU-PEJU Z KOVAČICE Život poznačený športom

Vladimír Hudec

Keď v Kovačici, Padine, ale aj v širšom okolí, dokonca na území celého južného Banátu poviete Pejo, milovníci športu, predovšetkým futbalu, budú vedieť, že ide o dlhoročného, bývalého futbalistu kovačickej Slávie a neúnavného športového pracovníka Jána Cicku-Peju z Kovačice.

S loptou sa kamaráti od malých nôh. „Keď som bol v základnej škole, učitelia mnoho propagovali šport,“ spomína si na svoje futbalové začiatky. „Mojím učiteľom v tretej triede bol známy futbalista Pavel Gálik, ktorý mi vštepil lásku k futbalu. Keď bol pekný čas, najmenej trikrát v týždni sme hrali futbal. Dievčence hrali hru medzi štyrmi ohňami a chlapci súperili vo futbale trieda proti triede. Bolo nás však mnoho a nemohli všetci hrať, takže tí, ktorí nehrali, zboku fandili za svoju triedu. Futbal sme hrávali aj mimo školy. Na každej ulici bol vhodný priestor, na ktorom chlapci behali za loptou. Neskoršie sa v Kovačici hral aj turnaj ulica proti ulici. Roku 1973, keď bol zorganizovaný prvý turnaj, bolo 6 mužstiev a v osemdesiatych rokoch bolo až 20 tímov. V posledných rokoch sa však ten turnaj neorganizoval. Nieto viac toho entuziazmu, a aj záujem o športovanie akoby klesol.“

Ján Cicka si tričko Slávie prvýkrát obliekol roku 1974. Bol členom pionierskeho mužstva, ktoré súťažilo v pionierskej lige Obce Kovačica. Rok neskoršie postúpil do dorastu a roku 1976 prvýkrát vystúpil v prvom mužstve Slávie. Častejšie však sedával na striedačke ako hral, čo sa mu nepozdávalo, nuž v dohovore s trénerom aj ďalej hrával za dorast a podľa potreby vystupoval v prvom mužstve. O rok neskoršie sa stal štandardným členom prvého mužstva, v ktorom na mieste záložníka vystupoval ďalších 10 rokov, až kým sa nezranil. Po operácii kolena skúsil vrátiť sa na trávnik, ale si uvedomil, že ho koleno neposlúcha, nuž rozhodol kopačky zakvačiť o klin. S futbalom sa však rozlúčil iba nakrátko. Roku 1988 sa vrátil do klubu, v ktorom potom mnoho

Usilovný športový pracovník Ján Cicka vždy bojoval o spravodlivosť

rokov vykonával funkciu tajomníka a v jednom mandátovom období bol aj jeho predsedom. Robil však všetko, čo bolo potrebné – kosil trávu, označoval ihrisko, písal zápisnice zo zápasov, vybavoval administračné záležitosti... „Kým môj otec bol živý, nemal som toľko záväzkov doma a všetok voľný čas po práci som venoval futbalu. Vlani som však na ihrisku bol iba dvakrát počas celého roka. Síce Slávia vlani nehrala majstrovstvá, avšak aj skôr, či hrala, či bola prestávka, ja som najmenej tri- – štyrikrát v týždni odchádzal na štadión, buď na tréning, alebo inou záležitosťou.“

A tak sme sa v rozhovore dostali na príliš pálčivú pôdu v tejto chvíli – krízu v Slávii, ktorá v posledných rokoch súťažila v najnižšej súťaži. Na začiatku sezóny 2020/21 však vystúpila zo súťaže, a pravdepodobne prvýkrát v dejinách nesúťažila. „V Kovačici vždy hrávali aj cezpoľní hráči, ale iba dvaja, traja. Väčšinu mužstva vždy tvorili Kovačičania. Dokonca v sezóne 1984/85, ktorá pre mňa bola posledná v tričku Slávie, hrali všetci Kovačičania a všetci boli Slováci. Síce medzi nami boli aj dvaja Padinčania, ale aj tí žili v Kovačici, tak sme ich považovali za Kovačičanov. Bolo to výnimočne mladé mužstvo v ktorom som ja ako 25-ročný bol najstarší. Teraz sa to úplne zmenilo. V Slávii posledné roky hrali takmer výlučne cezpoľní hráči a Kovačičania hrali a dodnes hrajú v iných kluboch. Okrem toho aj viacerí mladí chlapci – dorastenci futbal trénujú v iných kluboch najmä v Pančeve, aj keď tam napríklad často nie sú ani náhradníci. Neviem, prečo nechcú hrať doma. Napríklad istý chlapec prišiel z pančevského Železničara do Padiny, bol štandardný v prvej zostave, ale predsa znovu odišiel do Železničara, a pritom rodičia musia financovať cestu a iné náklady. Všetkých by bolo potrebné vrátiť domov, ale neviem, kto to urobí. Aby sa dosiahol úspech, treba splniť viac predpokladov. Najprv musíš mať dobré vedenie a trénera a tretí predpoklad je mužstvo, v ktorom hráči žijú jedni pre druhých. My sme iba prídu odrobiť úhradu, ktorú dostávajú, ale im klub nie je pri srdci. V takých podmienkach nemožno očakávať úspech. Treba sa opierať o vlastných hráčov, ktorí budú žiť pre tento klub, ako sme my žili.“

Jedným z prvých, ale možno aj jedným z najväčších úspechov v kariére Jána Cicku bola účasť na prestížnom turnaji v Belehrade v mužstve Dečaci (Chlapci) roku 1974, na ktorom vo veľmi silnej konkurencii mužstiev z celej vtedajšej veľkej Juhoslávie vyhrali a víťazný pohár dostali z rúk jedného z najlepších futbalistov na svete všetkých čias, kráľa futbalu Pelého. „Hrali sme v hale Pionir pred bezmála 2 000 divákmi, čo už samo osebe bol zážitok. Vo finále sme vyhrali nad zemunským mužstvom Galenika, v ktorom okrem iných hral aj neskoršie známy internacionál Zvonko Živković. Avšak svojráznou odmenou pre mňa a mojich spoluhráčov bolo, že sme si podali pravice s kráľom futbalu. Za odmenu sme dostali cestu na majstrovstvá sveta do Nemecka, kde sme pozerali

Kráľ futbalu Pelé mu osobne gratuloval k víťazstvu na turnaji

sa navzájom veľmi kamarátili a to kamarátstvo je korunované aj viacerými kmotrovstvami. Slovom boli sme nielen spoluhráči, ale aj priatelia v živote a zostali sme priatelia dodnes. Pravidelne sme trénovali, trikrát týždenne a vždy sme na tréningoch boli najmenej pätnásti. Po tréningu sme si, pravdaže, záväzne posedeli v krčme pri kamarátení. Aj večer sme vychádzali spolu. Teraz mám dojem, že je tomu celkom inak, tým skôr, že hrajú chlapci z okolitých dedín, ale aj z Pančeva a Belehradu, ktorí si, mám dojem zápas Nemecko – Brazília. Bolo to fakticky najviac, čo som od futbalu dostal, pravdaže, okrem toho, že som sa vďaka futbalu zamestnal. Vtedy boli také časy, že hospodárstvo podporovalo šport a športovcov. Pravidelne som mohol z práce odchádzať na tréningy a odchod na zápas v nedeľu nikdy nebol otázny.“ Rovnobežne s činnosťou v klube už začiatkom deväťdesiatych rokov Pejo sa aktivoval sa aj ako delegát na zápasoch, najprv v 2., a potom aj v 1. juhobanátskej lige. Mohol postúpiť aj do Vojvodinskej ligy,

Spoločná fotka kovačických chlapcov s kráľom futbalu Pionierske mužstvo Slávie, v ktorom Ján Cicka (v drepe štvrtý zľava) začal svoju futbalovú kariéru

Mužstvo Slávie z roku 1983 v lokálnom derby vyhralo nad padinskou Dolinou 5 : 2; stoja zľava: tréner Zukić, Bíreš, J. Cicka-Landek, J. Cicka-Pejo, Suchánek, Veňarský, P. Cicka; v drepe: Zloch, Hajko, Chrťan, Dudáš a Košutić

ibaže to odmietol. Dodnes je na zozname delegátov 1. juhobanátskej ligy. K tomu 8 rokov vykonával aj funkciu komisára 2. juhobanátskej ligy – západná skupina. Vždy sa zasadzoval o to, aby zápas prebiehal v súlade s pravidlami a z funkcie delegáta dodnes často vyjadruje mienku o tom, ako rozhodcovia vykonali prácu. „Skôr delegát nekomentoval rozhodovanie, ale ja som sa vždy snažil aspoň ho ústne upozorniť na prípadné nedopatrenia a chyby. Niečo som prihlásil aj v zápisnici. Posledné dva roky delegáti v 1. juhobanátskej lige sú aj svojráznymi kontrolórmi rozhodcov, keďže komisárovi po zápase zasielajú svoju mienku o tom, ako rozhodcovská trojica vykonala prácu. V tých správach sa snažím byť maximálne objektívny a často aj pred písaním správy rozhodcovi poviem, čo urobil dobre a kde chybil. Nuž a v prípade negatívnej mienky komisár pre delegovanie rozhodcov potrestá rozhodcu tak, že ho nedeleguje na určitý počet zápasov, čo má predovšetkým finančný efekt, lebo rozhodca zostane bez úhrady, ktorá mu patrí po zápase. Podľa mojej mienky to je dobre, ibaže sa takto pravdepodobne nesprávajú všetci delegáti.“ Predsa koľkokoľvek je poctivý a svedomite si vykonáva prácu delegát je úplne bezmocný na niečo, čo sa udomácnilo v srbskom futbale od tých najnižších po najvyššiu ligu – korupcia a dohováranie výsledkov zápasov. Je totiž verejným tajomstvom, že sa kluby navzájom dohovárajú, kto vyhrá, a tak priamo vplývajú na to, kto bude majster a kto zostúpi. Bohaté kluby s veľkými ambíciami v prípade, že sa nemôžu priamo dohovoriť s klubom, dohovárajú sa s rozhodcami, ktorí tiež prijímajú úplatky, aby zabezpečili výhru. Nuž a výsledkom toho sú príliš divné výsledky zvlášť vo finiši majstrovstiev, ktorým sme boli svedkami aj na konci práve skončených majstrovstiev vo všetkých ligách. Poctivé kluby právom nastoľujú otázku, či za takých okolností vôbec súťažiť. Všetci o tom vedia a všetci mlčia. „Je skutočne mnoho prípadov dohovárania výsledkov zápasov a pri tom sa to robí očividne, tak, že by aj malému dieťaťu bolo podozrivé,“ hovorí Ján Cicka. „Spomínam si napríklad na jeden zápas, na ktorom domáci na polčase viedli 3 : 0. Reálne teda bolo, že domáci presvedčivo vyhrajú. Istý kamarát, ktorý dobre pozná pomery vo futbale v južnom Banáte, ma však na polčase zavolal a keď som mu povedal, aký je výsledok, krátko povedal: ,Hostia vyhrajú 4 : 5?!’ Ale netáraj, odpovedal som. Ak sa už dohovorili, prečo dávali tri góly? Mal pravdu, zápas sa skončil 4 : 5 za hostí, ktorí sa tak zachránili od zostupu z ligy. Bol som svedkom aj zápasu, na ktorom vôbec nebolo faulov a voľných kopov a najmenej sa podobali majstrovským zápasom. Na jednom som nemohol zamlčať, čo sa dialo na ihrisku a v zápisnici som napísal: Bol to zápas, na ktorý opravdiví milovníci futbalu musia čím skôr zabudnúť. Prvý faul sa udial v 67. minúte, keď sa domáci hráč nemohol zastaviť a náhodou udrel hosťujúceho útočníka?! Predstavte si, 67 minút sa hralo bez voľných kopov. Bolo skutočne všelijakých celkom absurdných situácií, keď tréner mužstva, ktoré malo prehrať, urobil zostavu, ktorá v žiadnom prípade nemohla vyhrať, lebo napríklad štandardný brankár hral útočníka, obranca stredopoliara a do brány si zastal stredopoliar, keď v situáciách zoči-voči s brankárom útočníci očividne úmyselne strieľali vedľa brány, keď rozhodca prvý polčas skrátil a musel som mu prihroziť, aby to nerobil aj na konci atď. Aj v Slávii bolo všelijakých situácií. Ja som však dohovoril iba jeden zápas a vždy som sa cítil veľmi nepríjemne, keď som o tom vedel a nemohol som znemožniť. Ako hráč som voči nespravodlivosti rozhodcov bojoval tak, že som poznamenával zlé rozsudky, za čo som často dostával žlté, ale aj červené karty. Musím však povedať, že delegát, a aj futbalové fóra sú vo všetkom v podstate bezmocné. Delegát môže iba napísať vetu, z ktorej možno vycítiť, že bolo dohovoru, ale priamo obviniť nemôže, lebo sa všetko koná bez písaných dôkazov. Úmyselné chyby rozhodcov však možno trestať negatívnou známkou a nedelegovaním, aj keď mám dojem, že to na nich veľmi nevplýva. Takejto praxe do cesty môže zastať iba polícia, resp. štát, ráznymi opatreniami, tak, ako to pred viacerými rokmi urobili v Poľsku, keď začali zatýkať aktérov podozrivých zápasov. Stačilo, keď spomedzi zatknutých iba jeden uznal, že zápas je dohodnutý. Kým sa niečo podobné neurobí aj u nás, na všetkých úrovniach futbal v Srbsku bude živoriť a budú prosperovať kluby, ktoré majú peniaze, a nie kluby, v ktorých sa húževnato pracuje, pestujú sa vlastné kádre, pracuje sa s pioniermi,“ povedal nám na záver tento športový nadšenec.