Šport NAVRHUJEM KYSÁČANOM A FK TATRA
Štadión Pavla Pálika!
Juraj Pucovský
Š
esťdesiat rokov. Nie ľudského života, ale športovej činnosti a trochu menej novinárčenia. Vlani presne 25. januára, keď sme Pavlovi Pálikovi svojrázne gratulovali k meninám, dlhší rozhovor s ním sme pomenovali Šport a novinárstvo kolujú v jeho žilách. Namojveru tak aj bolo. Pravdaže, Kysáčan Pavel Pálik najprv svojej rodine živobytie zabezpečil prácou v TV Nový Sad, odkiaľ odišiel do dôchodku, ale čiastočne aj z roľníčenia na starootcovskej roli. A ostatný čas venoval spoločenskej práci, športu, dopisovateľskej činnosti vo viacerých novinách, rozhlasoch a televízii, ktorá neraz vôbec nebola hradená, alebo sotva dostával ten-ktorý dinár. Najmenej šesťdesiat rokov Pavel strávil v obľúbenom FK Tatra, ako málokto, alebo nikto v Kysáči. Bol nádejným dorastencom, ale ho zranenie znemožnilo, aby sa
zlepšenie celkových podmienok na ihrisku pod dubmi. Svedčia o tom moderné šatne, krásna reštaurácia, trofejná sieň na jej
nič nerozhodoval, lebo „jeho“ Tatra si už vybojovala postup do Vojvodinskej ligy. Nebol len futbal záľubou Pavla
Na štadióne Tatry Pavel Pálik nechal celého seba
poschodí, pekný trávnik... Málo bolo dní za uplynulých 60 rokov, aby on neodišiel „na Tatru“, ako to hádam všetci Kysáčania hovoria až podnes. Nepomáhalo ani varovanie manželky, dcér, vnučiek, aby nešiel na ihrisko hneď po návrate z nemocnice. Nič nepo-
Pálika. Zaujímali ho všetky športy, činnosť klubov, ktorých v Kysáči kedysi bolo mnoho. Zostáva zapísané, že ako predseda mládeže vo svojej dedine bol v roku 1967 medzi zakladateľmi STK Sokol, o rok neskoršie aj HK Sokol. Nebol len iniciátorom zakladania, ale
sa v lete roku 1976 ako tajomníci klubov, on kysáčskej Tatry a ja lalitskej Panónie. Môj návrh, aby po rokoch naše dva kluby zohrali priateľské zápasy, hneď s radosťou prijal. Možno to nie je dôležité, ale spomeniem; v Laliti bola lepšia Panónia (4 : 3), kým sa v Kysáči Tatra revanšovala (3 : 2). Odvtedy sa poznám s Pavlom Pálikom, mojím dobrým priateľom a spoľahlivým spolupracovníkom, ktorý nikdy nezameškal poslať príspevok do Hlasu ľudu, v ktorom mu prvý článok zverejnili 4. októbra 1969. Mnohokrát aj o polnoci, zvlášť teraz, keď máme počítače, posielal správu, len aby som ju ráno mal na redakčnom stole. Nikdy mu nebolo nič ťažko, nikdy nič neodmietol, aj za cenu, že v nedeľu neobedoval, alebo nevečeral spolu so svojou rodinou! Dobrácke a šľachetné srdce Pavla Pálika dotĺklo následkom zákernej, nevyliečiteľnej choroby. Mnohí spoluobčania, medzi nimi aj ja sme mu vyslovili veľké ďakujem, položili kyticu kvetov na svieži hrob. Avšak to je málo! Preto navrhujem kysáčskej športovej verejnosti, obyvateľom Kysáča
Koľkokrát sa len Pavel Pálik poprechádzal týmto ihriskom?
Pavel Pálik pripravil aj výstavu z príležitosti 90. výročia FK Tatra
dokázal aj v prvom tíme. To ho neznechutilo, z klubu neodišiel, ale sledoval takmer všetky zápasy, potom sa dostal do správy, neskoršie bol tajomníkom a predsedom. Tieto dva posty zastával spolu najmenej 30 rokov, pričinil sa, pravdaže, za pomoci ostatných tatrancov o mnohé úspechy tak futbalistov na trávniku, ako aj o
i stolným tenistom, hádzanárom a predsedom. Neskoršie ako hráč mužského HK Tatra strieľal góly vo Vojvodinskej lige, potom ho úspešne trénoval, aby v roku 1977 ako tréner so ženským družstvom tiež postúpil do pokrajinskej ligy. Nemôžem v tejto chvíli, keď Pavla Pálika viac nieto medzi nami, nebyť subjektívny. Zoznámili sme
50
www.hl.rs
mohlo. Pavel „musel“ prejsť cez modrú bránu na vchode, stretnúť sa s kamarátmi, futbalistami, aby si zaspomínali na mladosť, zašlé časy a robili najlepšie plány pre budúcnosť klubu. Nezabudol ani zo zdravotnej zotavovne na polčase zavolať telefónom kamaráta, aby sa opýtal, aký je výsledok zápasu s Jedinstvom z Gospođiniec, ktorý
Informačno-politický týždenník
a najmä FK Tatra, aby tamojšie ihrisko pomenovali Štadión Pavla Pálika! Prečo? Preto, lebo to bol jedinečný človek, ktorý dal predovšetkým celého seba kysáčskemu športu, najviac FK Tatra. Bola by to najväčšia, trvalá spomienka na človeka, ktorého športovú a novinársku činnosť nielen v Kysáči sotvaže raz niekto prekoná! • ŠPORT •
