Hlas ľudu 28/2021 by NVU Hlas ľudu

Jedna z doteraz najväčších investícií v Srbsku Vzdelávanie a budúcnosť nových generácií ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

V sobotu 3. júla v Erdevíku sa uskutočnil 22. ročník tradičnej Sriemskej kuleniády. Údajne v tento deň Erdevík navštívilo takmer 10 000 ľudí. Práve preto kuleniádu v Erdevíku považujú za najväčšie a najvýznamnejšie hospodársko-turistické podujatie v Obci Šíd. Tentoraz ju svojou prítomnosťou poctili i premiérka Srbska Ana Brnabićová, ktorá najlepším výrobcom klobásy odovzdala ocenenia. B. Dierčanová

Selenča tohto roku oslavuje 263. výročie a z tej príležitosti sa tu tradične konali Dni Selenče, ktoré sprevádzal bohatý kultúrno-umelecký, vzdelávací, náboženský a športový program. Prostredníctvom bohatého programu mali všetky spolky a združenia možnosť zúčastniť sa osláv. Viac o Dňoch Selenče sa dočítate na stranách rubriky Ľudia a udalosti. M. Pap

10. 7. 2021 | 28 /4967/

Uzávierka čísla: 7. 7. 2021

Pri príležitosti úctyhodného jubilea – 60 rokov práce ustanovizne kultúry Obce Stará Pazova sa v stredu 30. júna v staropazovskej divadelnej sále konala slávnostná akadémia. Na oslave medzi početnými hosťami bola aj Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami, ktorá terajšiemu Stredisku pre kultúru Stará Pazova k oslave zagratulovala a pripomenula, že tejto verejnej ustanovizni kultúry pokrajinský sekretariát zostáva trvalým a dôsledným partnerom v realizácii mnohých kultúrnych aktivít. A. Lešťanová

K okrúhlemu jubileu prvých slovenských ženských spolkov u nás v povojnovom období minulého storočia, keď nastal mimoriadny ruch Sloveniek v ženskom hnutí, v pravidelnej rubrike Mozaika prinášame príspevok v dvoch pokračovaniach pomenovaný Sto rokov slovenského ženského hnutia vo Vojvodine s podtitulom Aktivistky a ich kultúrna a literárna činnosť z pera Dr. Jarmily Hodoličovej, ktorá sa tejto téme venuje už dlhší čas. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Nový Sad bude Európske hlavné mesto kultúry Anna Francistyová

nie to tak vznešene, hrdo, tak európsky. Lebo tak to aj je. A zaslúžene. Iniciatíva Európske hlavné mesto kultúry bola ustanovená pred viac ako 35 rokmi a stala sa jednou z najvýznamnejších kultúrnych iniciatív na tomto kontinente. Mestá s týmto titulom sa volia na základe ponúknutého kultúrneho programu, ktorý musí mať silnú európsku dimenziu, zabezpečiť aktívnu účasť obyvateľstva, ale aj podporiť dlhoročný rozvoj mesta a regiónu. Nový Sad bol ešte v roku 2016 zvolený za Európske hlavné mesto kultúry, a to na rok 2021. Stal sa tak prvým mestom s týmto titulom mimo Európskej únie, teda v rámci osobitného programu pre krajiny kandidátky na členstvo v Európskej únii a dostal sa medzi 60 európskych miest s týmto titulom. Pre pandemické šírenie ochorenia Covid-19 a z iniciatívz Európskej komisie, ktorú podporil i Európsky parlament, realizácia tohto prestížneho celoročného programu bola však presunutá na rok 2022. Nositeľmi tohto titulu v roku 2022 (a nie v roku 2021) budú okrem Nového Sadu i mestá Esch v Luxemburgu a Kaunas v Litve. Pre toto odročenie niektoré dohovorené akcie v novosadskom projekte sa možno stanú otázne, ak partnerom – zahraničným účastníkom nevyhovuje nový termín, ale predovšetkým to má výhody, lebo sa programy môžu

dopracovať. A tých kultúrnych udalostí v rámci projektu Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry je skutočne veľa: vyše 1 500! Ako bolo nedávno na verejnej prezentácii zdôraznené, celoročný premyslený program je zložený z osem programových celkov: Uvítanie (bude prebiehať od 31. decembra 2021 – 16. januára 2022), Sťahovanie (od 1. februára – 20. marca 2022), Budúcnosť Európy (20. marca – 15. mája), Hrdinky (16. mája – 14. júna), Pevnosť mieru (17. júna – 17. júla), Dunajské more (22. júla – 21. augusta), Kaleidoskop kultúry (1. septembra – 7. októbra) a Druhá Európa (8. októbra – 27. novembra). Slávnostný otvárací ceremoniál naplánovaný je na 13. januára 2022. Takmer denne sme svedkami nových výziev, súbehov, podpisovaní zmlúv o spolupráci. V týchto dňoch dohodu o podnikateľsko-technickej spolupráci so spomenutou nadáciou podpísala i inštitúcia Novosadský veľtrh. Ako bolo pri tej príležitosti povedané, cieľom tejto spolupráce je vlastne decentralizácia kultúry v Novom Sade, lebo táto inštitúcia sa nenachádza v centre mesta. A pritom, čo mnohí možno nevedia, svojho času bola miestom divadelných predstavení, športových súťaží. Možno sa tie obsahy znovu vrátia do lokalít Novosadského veľtrhu. Presvedčíme sa aj v tieto plány, ak na budúci rok budeme ako návštevníci sledovať ponúkané udalosti a tohto roku sa prihlásime do ich náplne ako účastníci či podporovatelia.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

4 Historický deň – príchod nemeckého leteckého gigantu

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Rok miestnych volieb

KULTÚRA

34 S úctou k narodeninám

ŠPORT

50 Štadión Pavla Pálika!

MOZAIKA

23 Sto rokov slovenského ženského hnutia vo Vojvodine Na titulnej strane: V jednej z najperspektívnejších priemyselných zón v Obci Stará Pazova sa v pondelok 5. júla začala realizácia veľmi dôležitej investície – výstavba prevádzky nemeckej leteckej spoločnosti MTU Maintenance Serbia. Ceremónie pri príležitosti začiatku prác na výstavbe prevádzky, ktorá je súčasťou spoločnosti MTU Aero Engines AG v Novej Pazove, sa okrem iných významných hostí zúčastnil aj Aleksandar Vučić, prezident Republiky Srbsko. Foto: predsednik.rs

Belehrad

• •

•

28 /4967/ 10. 7. 2021

Týždeň Historický deň – príchod nemeckého leteckého gigantu CEREMÓNIA PRI PRÍLEŽITOSTI ZAČIATKU PRÁC NA VÝSTAVBE PREVÁDZKY SPOLOČNOSTI MTU MAINTENANCE SERBIA

Anna Lešťanová

jednej z najperspektívnejších priemyselných zón v Obci Stará Pazova, v ktorej už hospodária početné renomované zahraničné spoločnosti, v pondelok 5. júla sa začala realizácia veľmi dôležitej investície – výstavba prevádzky nemeckej leteckej spoločnosti MTU Maintenance Serbia. Ceremónie pri príležitosti začiatku prác na výstavbe prevádzky, ktorá je súčasťou spoločnosti MTU Aero Engines AG, sa medzi významnými hosťami zúčastnil aj

päť percent, sa dodatočne zvýši zamestnanosť a ona bude mať omnoho viac príjmov – prostriedkov na výstavbu ciest a lokálnej a komunálnej infraštruktúry. „MTU je stredisko, ktoré robí rozdiel a ukazuje koľko sme pokroku urobili za uplynulý rok. Keď sa od továrne na výrobu vlnenej nite dopracujete do najvyšších technologických tovární, akým je výroba motorov, to ukazuje na kvalitný rozdiel, ktorý sa nám podarilo vytvoriť,“ vytýčil prezident Srbska na pondelkovej ceremónii v Novej Pazove, a doložil, že rozhovory s predstaviteľmi MTU si

Početní hostia na slávnosti

Aleksandar Vučić, prezident Republiky Srbsko, a odkázal, že táto továreň prinesie veľké zmeny a bude mnoho znamenať nielen pre Pazovu, lež aj pre Belehrad, Sriem a celé Srbsko. „Ide o spoločnosť, ktorá je v čele leteckého priemyslu. Tri roky sme toto plánovali a o tomto dni snívali. Na každých päť dní sme sledovali správy, aby sme zistili, aká je situácia s MTU – čo sme vykonali a čo treba ešte zrýchliť,“ povedal prezident Vučić a doložil, že za príchodom takéhoto investora do Srbska stojí namáhavá práca. Podľa jeho slov v obci, kde je nezamestnanosť spod 4

www.hl.rs

V mene pokrajinskej vlády sa prihovoril premiér Igor Mirović

Informačno-politický týždenník

zasluhujú pozornosť a že je hrdý na vyhlášku nemeckých investorov, že je ich voľbou na podnikanie práve Srbsko, a to pre svoju obetavosť. „Schválili rozhodnutie, aby to bolo Srbsko, preto, lebo sme my bojovali za nich na dennej úrovni. Nám záležalo, aby MTU bol v Srbsku, aby sme zamestnali našich ľudí. Tu platy budú trikrát vyššie od priemerných platov v Srbsku. Zamestnáme tu inžinierov, ale aj schopných Aleksandar Vučić na slávnosti odkázal, že pracovníkov táto továreň prinesie veľké zmeny a bude s technickou mnoho znamenať nielen pre Pazovu, lež aj s t r e d n o u pre Belehrad, Sriem a celé Srbsko školou, ktorí preukázali najlepšie kovému rozvoju. „Dnes máme 70 789 občanov technické schopnosti,“ zdôraznil prezident zamestnaných v nemeckých Vučić a zároveň sa spoločnostiach. Pevne verím, poďakoval nemeckej že sa toto číslo môže rapídne vláde, že poskytovala zvyšovať v budúcnosti. Aj naďalej pozitívne odporúča- budeme bojovať za investície z nia pre vkladania do Nemecka, aj naďalej budeme žiť Srbska a zvlášť mi- pre takéto dni, budeme pracovať nistrovi hospodárstva Petrovi vo dne v noci na prilákaní ešte Altmeierovi za podporu našej takýchto skvelých investorov, krajine. Ako uviedol, žiaci sa v ktorí pre nás v Srbsku niekedy rámci duálneho vzdelávania preukazujú neočakávanú úctu. budú môcť naučiť, ako sa pracuje Nechceme zastať, chceme, aby v jednej z technologicky superiór- Srbsko bolo ešte vyvinutejšie, nych spoločností na lietadlových ešte bližšie k Nemecku. Myslím motoroch a strojoch v leteckom si, že je to i vaším cieľom a prosím vás o podporu i v budúcnosti. priemysle. „Toto je niečo, za čo pracujete, Dnes mám ďalšiu dobrú správu za čo žijete. Toto je veľký dar pre občanov. O pár dní, o týždeň, občanom Srbska od nemeckých očakávame aj oficiálne, ale po priateľov,“ uviedol prezident konečnej predpovedi – v druhom Vučić a prízvukoval, že táto to- kvartáli očakávame rast 15 perváreň prispeje k ďalšiemu roz- cent. Po 1,7 percenta v prvom, to voju brutto domáceho výrobku je 8,35 percenta v polovici roka. a zrýchlenému pokroku Srbska Myslím si, že máloktorá krajina v na jeho európskej ceste a k cel- Európe sa bude môcť prirovnávať • TÝŽDEŇ •

Slávnostný začiatok výstavby továrne

Na tomto mieste má byť vystavaná nová továreň nemeckých investorov

so Srbskom,“ odkázal prezident Vučić vo svojom príhovore a zdôraznil, že je takýto výsledok možný vďaka veľkým vkladaniam a vysokej úrovni zahraničných investícií. V tejto novej prevádzke nemeckej spoločnosti, umiestenej v Štvrtej centrálnej pracovnej, Priemyselnej zóne JUG v Novej Pazove, zamestnanie si nájde okolo 450 ľudí. V mene pokrajinskej vlády sa tam prihovoril pre-

vádzky hovorili aj Rainer Becker, výkonný riaditeľ MTU Maintenance Serbia. Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Thomas Jarzombek, poslanec v Bundestagu, koordinátor zväzovej vlády pre vzducholetectvo a vesmírny program a Michael Schreyögg, člen Výkonného výboru MTU Aero Engines, ktorý prízvukoval, „že spoločnosť tri roky pracovala na príprave pre túto investíciu a že na základe zmapovaných všetkých aspektov a kritérií schvália rozhodnutie,

prenášať našim zamestnancom aj inštitucionálne svoje vedomosti, a tým dodatočne vyvíjať našu krajinu v najsofistikovanejšej

Đorđe Radinović: „Občania si desaťročia budú pamätať na tento deň.“

O výstavbe prevádzky hovoril aj Rainer Becker, výkonný riaditeľ MTU Maintenance Serbia

miér Igor Mirović. Okrem iného povedal: „Toto je významný deň pre našu krajinu a nový začiatok v jej vedecko-technologickom rozvoji. Príchod tejto spoločnosti je významný pre otvorenie nových pracovných miest, ale rovnako toľko aj pre skutočnosť, že do Srbska prišla spoločnosť z leteckého priemyslu, ktorá bude • TÝŽDEŇ •

oblasti, keď je v otázke vedecko-technologický rozvoj.“ Príchod nemeckého investora zhodnotil ako dôležitú podporu pre Starú Pazovu, Vojvodinu a Srbsko. „Toto je signál aj pre nové spoločnosti z týchto činností a presvedčený som, že budú prichádzať ešte vo väčšom počte. Presvedčený som, že sa ukáže, že spoločnosť MTU Maintenance Serbia urobila správne rozhodnutie a že kvalita, vedomosti a profit budú takými, ako boli očakávania na začiatku procesu,“ povedal predseda pokrajinskej vlády Mirović. Na ceremónii pri príležitosti začiatku prác na výstavbe pre-

Podanie ruky na úspešný začiatok

aby to bolo Srbsko s odkazom: „My sme prišli, aby sme tu zostali.“ Celková hodnota investície vynáša okolo 100 miliónov eur. Ukončením prvej fázy prác a otvorením prevádzky v novej továrni zamestnanie si nájde okolo 450 ľudí, kým, ako zahlásili z tejto spoločnosti, v budúcnosti

bude otvorených okolo 1 800 až 2 000 pracovných miest. Predseda Obce Stará Pazova sa netajil spokojnosťou s príchodom ďalšieho významného zahraničného investora na územie Staropazovskej obce a zároveň poďakoval prezidentovi Vučićovi, republikovej vláde a predstaviteľom MTU spoločnosti, že usilovnou prácou prispeli, aby odo dnes jeden z vedúcich svetových výrobcov lietadlových motorov a globálny hráč v leteckom priemysle hospodáril práve v tejto obci. Ako uviedol predseda Radinović, občania si desaťročia budú spomínať na tento deň. Podľa slov výkonného riaditeľa R. Beckera neďaleko Starej Pazovy vystavajú najsúčasnejšiu továreň na výrobu súčiastok pre lietadlové motory a paralelne s výstavbou továrne spoločnosť začala aj s angažovaním kvalifikovaných robotníkov a výcvikom budúcich odborníkov v tejto oblasti. Ďalej uviedol: „Dnes sme slávnostne začali realizáciu projektu, na ktorom pracujeme od roku 2019, keď sme sa rozhodli, aby Srbsko sa stalo jednou z našich domácich krajín, v ktorých chceme hospodáriť. V Srbsku už máme 60 zamestnaných pracovníkov a vďaka všetkým, že ste nás tak srdečne privítali.“ Medzi početnými hosťami slávnosti sa zúčastnili aj veľvyslanec Nemecka v Belehrade Thomas Schieb a ministerka hospodárstva Anđelka Atanackovićová.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Týždeň 22. SRIEMSKA KULENIÁDA

Sviatok na počesť klobásy Blaženka Dierčanová

poradí 22. sriemska kuleniáda v Erdevíku bola usporiadaná v netradičnom termíne, na rozdiel od uplynulých rokov, keď prebiehala v prvú júnovú sobotu. Tentoraz kvôli epidemickej situácii organizáciu podujatia posunuli na 3. júl. Napriek tomu však pod-

a iného. Údajne v tento deň Erdevík navštívilo takmer 10 000 ľudí. Práve preto je považované za najväčšie a najvýznamnejšie hospodársko-turistické podujatie v Šídskej obci. Svojou prítomnosťou toto podujatie poctila premiérka Anna Brnabićová a minister vnútorných vecí Aleksandar Vulin. V každej sriemskej domácnos-

Víťazom blahoželala a uznania odovzdala predsedníčka vlády Srbska Ana Brnabićová

ujatie ocenili ako mimoriadne vydarené a zúčastnilo sa ho asi 100 výrobcov klobás a údených produktov z bravčoviny. V rovnakom počte bolo vystavovateľov domácej pálenky, vín, džemov, medu, koláčov, kvetov

ti hostí, okrem chlebom a soľou, záväzne ponúknu domácim kulenom alebo klobásou. Je to špecialita, ktorou sa v každom gazdovstve hrdia. Štipľavý, červený, z najkvalitnejšieho mäsa spracovaný, správne údený vý-

Kritériá, na ktoré prihliadali pri výbere najlepšieho výrobku, sú vonkajší vzhľad, mozaika – výzor prierezu, konzistencia, chuť a farba

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

robok nesmie chýbať na stole pri akejkoľvek oslave. Úspech je byť majstrom a spracovať chutnú klobásu. Preto je táto gastronomická akcia súťažného charakteru. Právo účasti mali majitelia poľnohospodárskych gazdovstiev a podnikatelia – majitelia mäsového priemyslu. Tohto roku na súťaž bolo prinesených 56 vzoriek klobásy v priro- Príhovor premiérky Any Brnabićovej dzenom a umelom štipľavý výrobok Emílie Jereobale. Odborná porota hodnotila deň pred pod- mićovej z Martiniec. Víťazom ujatím a novinkou bolo to, že blahoželala a uznania odovzdala vzorky ocenila aj trojčlenná predsedníčka vlády Srbska Ana komisia kuchárov zo Sriemskej Brnabićová, ktorá pri tejto príleMitrovice. Každý výrobok bol žitosti povedala: „Blahoželám k prihlásený pod heslom a hod- úspechu a kvalitným výrobkom notil sa vonkajší vzhľad, mozaika z bravčového mäsa, ale aj k – výzor prierezu, konzistencia, úspešnej výrobe dobrých vín. chuť a farba. Absolútnym víťa- Prednedávnom, pri udelení cien zom v kategórii podnikateľov, pre najlepšiu vináreň v Srbsku, čiže majiteľov mäsiarní, je Milan prisľúbila som, že navštívim toto Kabić zo Šídu, ktorý priniesol podujatie. Dnes som v Erdevíku najlepší kulen v umelom obale. a som svoj sľub som s radosťou Jeho produkt najvyššou znám- splnila,“ podotkla premiérka. Víťazom blahoželali aj miniskou ocenila aj porota kuchárov. ter vnútorných záležitostí AlekV kategórii kulenov v prirodzesandar Vulin a predseda Obce nom obale za najlepší vyhlásili

Vzorky klobás • TÝŽDEŇ •

zo Sriemu prítomní boli aj výrobcovia z Báčky, Hložančania a Petrovčania. Na otázku, či je lepší sriemsky kulen alebo petrovská klobása Petrovčan Jaroslav Ruman bezpochyby povedal: „Podľa mňa je lepšia petrovská klobása. Aj tu, v Erdevíku z výrobkov, ktoré sme

dediny hovorí: „Vieme, že je táto časť Sriemu známa podľa výroby dobrých vín, viac je tu erdevíckych vinárov, ako tých, ktorí sa zaoberajú spracovaním výrobkov z bravčoviny. Predsa, takéto podujatie priláka hojnú návštevnosť, tiež má význam pre turistiku, keďže pri našom

Ochutnávka klobás

Šíd Zoran Semenović. „Je chvíľa, keď na 22. kuleniáde v Erdevíku môžeme našu obec predstaviť

dediny, o poctivosti a úspechoch pracovitých ľudí. Toto podujatie má veľký význam pre našu obec,“

Petrovčania na erdevíckom gastro podujatí

priniesli, najvyhľadávanejšou je petrovská klobása. Rozdiel nášho výrobku je v tom, že z príchutí dávame aj rascu. V tom sa rozlišuje náš výrobok a má špecifickú chuť.“ Pravdaže, medzi vystavovateľmi boli aj početní Erdevíčania.

Erdevíku máme krásne jazerá.“ Ponuku na stánkoch spestrili aj združenia žien zo Šídskej obce. V rámci podujatia usporiadaný bol skvelý kultúrno-umelecký program, ktorý vyvrcholil koncertom Lapsus benda a ohňostrojom. Organi-

Záber z kultúrno-umeleckého programu

v tom najlepšom svetle. Mnohí sa dnes presvedčili o bohatej tradícii, kráse tejto sriemskej

poznamenal Semenović. Medzi vystavovateľmi štipľavých špecialít okrem výrobcov

Degustáciu výrobkov vykonala aj premiérka

Na programe vystúpili aj najmladší • TÝŽDEŇ •

Janko Uhlík so synom a nevestou tiež ponúkali výrobky z bravčoviny, ale aj domácu pálenku. Janko nám povedal, že sa pravidelne zúčastňuje tohto podujatia. Klobásy spracúva iba pre svoje potreby a zvyšok je na predaj. O význame erdevíckeho podujatia pre obyvateľov

zátormi 22. sriemskej kuleniády boli Obec Šíd, Regionálna hospodárska komora Sriemskeho obvodu, Miestne spoločenstvo Erdevík, Kultúrno-vzdelávacie stredisko a Turistická organizácia Obce Šíd. Foto: autorka a z archívu Hlasu ľudu

28 /4967/ 10. 7. 2021

Týždeň PREZIDENT VUČIĆ NA CEREMÓNII UKONČENIA PRÁC NA KONŠTRUKCII KULY BELEHRAD

Symbolicky – vyliatím betónu zaznamenali ukončenie prác Pripravil: Vladimír Sabo

o štvrtok 1. júla prezident Republiky Srbsko Aleksandar Vučić svojou prítomnosťou poctil ceremóniu ukončenia prác na konštrukcii posledného poschodia Kuly Belehrad, v rámci projektu Belehrad na vode a vyhlásil, že je veľmi hrdý, že bol jedným zo zriedkavých, ktorí verili v ten projekt a že bol pripravený podporiť ho. „Toto je významný deň! Od veľkých snov prišli sme k niečomu, čo sa stalo realitou, ktorá bude zapísaná do dejín a stane sa každodennosťou Srbska a Belehradu. Niekto sa odvážil snívať, ale aj konať. Keď sme dali slovo nášmu národu, že najzapustenejšia časť nášho hlavného mesta dostane nový vzhľad, mnohí tomu neverili.

Iniciatívu pre toto sme podporovali iba niekoľkí. Neúnavne, odvážne a napriek všetkým kritikám. Preto cítime úprimnú hrdosť. Chce to niekto uznať alebo nie, viem, že nejestvuje krajší výhľad v Belehrade,“ zdôraznil vo svojom príhovore prezident Vučić a dodal, že je táto časť Belehradu dnes na ceste stať sa strediskom ekonomických a kultúrnych dianí. Zhodnotil, že aj pre Belehrad a pre región bude dobrá správa, že tu bude vybudovaný aj hotel z reťazca Marriott, ako i to, že vyše 900 rodín dostalo svoj príbytok. „Dôležité je aj to, že je toto presvedčivo najväčšie stavenisko, okolo 2 200 robotníkov robí na tomto stavenisku, najväčšom v juhovýchodnej Európe. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí tu pracujú, lebo by sme nemohli

Prezident Vučić a riaditeľ kompánie Eagle Hills Mohamed Alabbar vykonali obhliadku staveniska

sami. Učíme sa mnohému. Veľká vďaka všetkým robotníkom z rozličných krajov Srbska, ale i regiónu, ktorí stavali a ktorí budú pokračovať v budovaní. Hrdý som, lebo sme vždy

Prezident Vučić a riaditeľ kompánie Eagle Hills Mohamed Alabbar symbolicky vyliali betón na Kule Belehrad, čím aj úradne zaznamenali zakončenie prác na konštrukcii toho staveniska

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

o tomto snívali. Prvýkrát sme tu a je toto najvyššia budova v tejto časti Európy. Ďakujem vám, že ste budovali dejiny. Som hrdý, že som bol časťou tohto tímu,“ povedal prezident Vučić a zahlásil, že Kula bude v úplnosti funkčná do polovice budúceho roka. Prezident Vučić a riaditeľ kompánie Eagle Hills Mohamed Alabbar symbolicky vyliali betón na Kule Belehrad, čím aj úradne zaznamenali zakončenie prác na konštrukcii toho staveniska. „Toto nie je len vysoká budova, ale hrdosť štátu a hrdosť národa. Pre mňa, ktorý prichádzam z Blízkeho východu, toto je veľmi emotívny moment, veľmi som hrdý. Usudzujem sa snívať a realizovať tie isté sny. Každý človek v Srbsku má snívať, má byť hrdý a odvážny vo svojich skutkoch a má pôsobiť v súlade so svojimi snami, lebo sny sa môžu uskutočniť,“ odkázal Alabbar. Zdroj a foto: internet • TÝŽDEŇ •



7 DNÍ

Spájame región s EÚ novými cestami a železnicami Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

inister stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Tomislav Momirović povedal, že je Srbsko odhodlané venovať sa výstavbe cestnej a železničnej infraštruktúry, preto, že sa chce dodatočne spojiť s partnermi v regióne, ale aj ďal-

šími krajinami – členkami EÚ. Momirović sa zúčastnil ministerského zasadnutia o cezhraničných prepojeniach EÚ a západného Balkánu v Slovinsku, na ktorom hovorili o cezhraničných prepojeniach medzi EÚ a západného Balkánu, vlastne o možných riešeniach, ktoré by mali prispieť k tomu, aby sa znížila kolóna vozidiel na

hraničných priechodoch. Minister sa o tejto veci vyjadril takto: „Prišli sme k spoločnému záveru, že čakanie na hraniciach mimoriadne negatívne vplýva nie iba na dopravu a transport, ale aj na ekonómiu krajín západného Balkánu, na prepojenie a zlepšenie našich vzťahov.“ Spomenutého zasadnutia zúčastnili sa aj ministri transportu

západno-balkánskej šestky, ako aj rezortný ministri krajín – členiek EÚ. Menovaný pozval všetkých prítomných ministrov a predstaviteľov EÚ, aby sa 13. septembra zúčastnili podujatia Western Balkans Rail Summit 2021, keď sa Belehrad stane železničným centrom Európy.

ĎALŠIE SUBVENCIE PRE POĽNOHOSPODÁRSKE ODVETVIA

Súbeh pre subvencie v dobytkárstve v júli, pre roľníkov v septembri Pripravil: Vladimír Sabo

inister poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva Branislav Nedimović zahlásil vo štvrtok 1. júla ešte dva súbehy pre subvencie v poľnohospodárstve, v júli pre dobytkárov a pre roľníkov v septembri. Vo vyhláške pre RTS pripomenul, že je súbeh o prostriedky z IPARD programu otvorený 21. júna a potrvá do 10. septembra, po čom budú formované poradové listiny. V závislosti od odvetvia, vracanie peňazí bude od 60 do 80 percent, povedal Nedimović. Dodal, že peňažné prostriedky možno dostať pre investície minimálne 5 000 eur a maximálne 700.000 a 1.000.000 eur, čo zasa závisí od jednotlivého poľnohospodárskeho odvetvia. „To je na obstarávanie všet• TÝŽDEŇ •

kého potrebného, okrem pre traktory, teda na výstavbu objektov, na pestovanie plodín a zadováženie mechanizácie,“ vysvetlil a dodal, že sa očakáva viac požiadaviek než v predchádzajúcich rokoch. Ďalej uviedol, že je práve uzavretý konkurz pre ovocinárov a zeleninárov, že bolo okolo 2 300 prihlášok, ako i to, že čoskoro zverejnia výsledky súbehu. „Zdá sa, že tento rok bude dobrý, keď hovoríme o poľnohospodárstve a musíme urobiť všetko, aby sme maximálne exploatovali to všetko.“ Keď ide o rakety proti krupobitiu, minister hovorí, že za posledných 27 dní vystrelili viac rakiet než v roku 2015. „Máme 18 000 rakiet, vystrelených je okolo 5 000 a zostalo okolo 13 000. Frušká hora je v úplnosti automatizovaná, už vidno výsledky automatizácie. Tam sú

výsledky omnoho lepšie, než boli vtedy, keď ľudia sami cielili. Musíte si byť vedomí, že sa to musí kombinovať s poistením, preto štát dáva subvencie vo výške 70 percent pre ovocinárske kultúry, ani S-300 nemôže nacieliť 100 percentne.“ Keď ide o tohtoročné výnosy jačmeňa, minister hovorí, že je úroda dobrá, čo sa očakáva aj pri pšenici. Očakáva, že priemerný výnos pšenice po hektári bude aj o vyše 10 percent vyšší vzhľadom na minulý rok, keď bol okolo päť ton po hektáre. Uvádza, že ho zatiaľ znepokojuje kukurica, keďže niet nadostač vlahy, ale hovorí, že meteorológovia zahlasujú dážď. „Keď idete autostrádou, čoraz viac možno vidieť zavlažovacie systémy, a preto dávame subvencie, aby čím viac ľudí mohlo zavlažovať, keď je menej daždivý rok.“

Na návšteve Srbska bol minister poľnohospodárstva Ruska Alexander Tkačov a Nedimović hovorí, že on nenavštevuje viacero krajín, takže je toto veľká česť pre Srbsko: „Budeme sa rozprávať o výmene, 365 miliónov dolárov je srbský vývoz do Ruska, najviac ovocia, čo hovorí, že je zmluva o voľnom obchodovaní s Ruskom dobrá a za každú cenu ju musíme zachovať a znemožniť potenciálne reexporty.“ K tomu Nedimović dodáva, že počas návštevy ruského ministra očakáva dobré správy pre úsek ovocinárstva: „Budeme mať nových vývozcov, budeme sa snažiť znížiť kapacitu tých, ktorí majú chladiarenské sklady, aby mohli vyvážať. Už 10. júla nadobúda platnosť dohoda s Euroázijskou úniou, nové výhody pre ovčí syr, ovocné pálenky. Chceme sa dostať na trh 200 miliónov ľudí, čo je neuveriteľný potenciál.“

28 /4967/ 10. 7. 2021

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Schválené opravné rozpočty obce a verejných podnikov Anna Lešťanová

posledný júnový deň sa v Starej Pazove konalo 10. zasadnutie Zhromaždenia obce. Schôdze vo veľkej obecnej zasadačke sa zúčastnilo 43 výborníkov (z 53), ktorí väčšinou

Potrebnú zelenú dostal návrh rozhodnutia o opravnom rozpočte Obce Stará Pazova na rok 2021, podľa ktorého je celkový rozsah rozpočtu v hodnote tri miliardy a 76 miliónov dinárov približne rovnaký ako doteraz, ale na určitých pozíciách sú iba

Z pracovnej časti 10. zasadnutia ZO v Starej Pazove

hlasov schválili kompletný rokovací program pozostávajúci zo 16 bodov.

urobené zmeny. V pokračovaní boli schválené aj výmeny a doplnky programov hospodárenia

rok 2021, ako aj návrh Programu podpory na uskutočňovanie poľnohospodárskej politiky a politiky rurálneho rozvoja v Obci Stará Pazova na rok 2021. V záverečnej časti zasadnutia, ktorého sa zúčastnil i predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi, namiesto Gorana Jakšića a Dušana Krndiju, ktorí podali demisiu pred vypršaním mandátu, dvaja noví

na bežný rok v niekoľkých verejných podnikoch – VKP Toplana, VP Čistoća, VUP Urbanizam a VP Obecná stavebná agentúra. Výborníci bez rozpravy schválili i vlaňajšie správy o práci (s finančnými správami) dvoch miestnych spoločenstiev Nové Bánovce a Golubince a správu o práci Obecnej správy Obce Stará Pazova za rok 2020. V stredu 30. júna výborníci staropazovského lokálneho parlamentu schválili aj návrhy rozhodnutia o uskutočňovaní verejných súbehov na vymenovanie riaditeľov Noví výborníci Lazo Grabovica (sprava) v podnikoch Čistoća, Vodo- a Zoran Ašćerić zložili prísahu vod a kanalizácia a Obecná stavebná agentúra. Tentoraz na výborníci z Volebnej listiny Alekrokovacom programe bol i návrh sandar Vučić – Pre naše deti Lazo výmeny Kádrového plánu Obec- Grabovica (1970) zo Starej Pazovy nej správy a Služby rozpočtovej a Zoran Ašćerić (1962) zo Starých inšpekcie Obce Stará Pazova na Banoviec zložili prísahu.

MIESTNE SPOLOČENSTVO BÁČSKY PETROVEC

Rok miestnych volieb Jaroslav Čiep

odľa údajov zverejnených 1. júla v Úradnom vestníku Obce Báčsky Petrovec číslo 16/2021, vlastnoručne je predsedom Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Jánom Jovankovičom podpísané aj rozhodnutie o miestnych voľbách v Petrovci. Podľa Uznesenia o miestnych spoločenstvách na území Obce Báčsky Petrovec (Úradný vestník obce Báčsky Petrovec, č. 7/2019) predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec zverejnil Uznesenie o vypísaní volieb na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. Podľa tohto rozhodnutia voľby

www.hl.rs

členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec sa vypisujú na 1. augusta 2021. Lehoty na vykonávanie volebných úkonov plynú odo dňa uplatnenia tohto uznesenia, čiže 1. júla. Voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec uskutočnia volebné orgány na základe ustanovení Uznesenia o miestnych spoločenstvách na území Obce Báčsky Petrovec. Záujemcovia o voľbu na členov si tlačivá môžu vyzdvihnúť u tajomníka volebnej komisie v budove lokálnej samosprávy, treba, aby zoskupili 20 podpisov podporovateľov (voličov v Petrovci) a do 17. júla ich pridali Obecnej volebnej komisii v Obci B. Petrovec. Podpisy pod-

Informačno-politický týždenník

Budova Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec

porovateľov sa neoverujú. Podľa najnovších zmien v Štatúte RMS v nastávajúcich voľbách sa bude voliť 11 miestnych zástupcov občanov. Naposledy sa voľby do Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec konali pred tromi a trištvrte rokmi v nedeľu 19. novembra 2017 a Petrovčania si zvolili ďalšie miestne vedenie – 15 členov RMS, keď sa z potenciálnych 5 810 volieb sa zúčastnilo 1 289 voličov (22, 18 %). K porovna-

niu najmenšia účasť voličov pre miestne voľby v Petrovci bola roku 2013, keď k urnám pristúpilo len 11, 21 % voličov, kým v roku 2009 hlasovalo 23, 23% z volebného telesa v týchto voľbách. Doterajším predsedom, čiže richtárom, bol Dipl. Ing. strojníctva Ondrej Bovdiš, ktorý na posledných voľbách získal aj najviac hlasov svojich spoluobčanov. V minulom zložení RMS Petrovec bola aj jedna tretina žien, čiže 5 žien ku 10 mužom. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STAROPAZOVSKÁ OBEC – NOVÁ PAZOVA

Vidiecka turistika – zákonný regulatív pre kategorizáciu turistických objektov Anna Lešťanová

uristická organizácia Obce Stará Pazova v spolupráci s Hospodárskym spolkom pre konsalting Futurizan v Novom Sade usporiadala vo štvrtok 1. júla výcvik pre všetkých záujemcov – občanov a predstaviteľov miestnych spoločenstiev z územia Staropazovskej obce na tému Kategorizácia ubytovacích kapacít v súkromí. Výcvik sa konal v novootvorenom Garni hoteli Filia v Novej Pazove, ktorý s prácou začal vlani. Príznačné pre hotel je to, že vo výstavbe tohto objektu sa zúčastnili iba lokálni investori, v čom je ďalší veľký príspevok otvorenia tohto objektu počas koronavírusu. Prvoradým cieľom usporiadania tohto výcviku bolo poukázať na význam turistiky, zväčšiť záujem o ňu ako hospodárskeho odvetvia v Obci Stará Pazova, potom utvoriť pozitívny obraz medzi obyvateľmi obce ako potenciálneho zdroja zá-

Dr. Miloš Ćuruvija, riaditeľ podniku Futurizam

robku, ako aj stanoviť štandardy služieb, ktoré sa ponúkajú. Z druhej strany zase rozvoj tohto „mladého“ podnikateľstva zväčšuje životný štandard, štruktúru spájania ponúk služieb v turistike a záujem o združovanie, ako aj vytváranie výrobkov a brandu • ĽUDIA A UDALOSTI •

Účastníci výcviku v Novej Pazove

obce ako turistickej destinácie na prilákanie čím väčšieho počtu turistov. Koronavírus v značnej miere ovplyvnil rozvoj tunajšej turistiky a dôraz je daný na vidiecku turistiku, ubytovanie v súkromí, etno domy... Výcvik mal na starosti Dr. Miloš Ćuruvija, riaditeľ podniku Futurizam, ktorý sa zaoberá písaním strategických dokumentov, vedie projekty a edukuje ľudí v turistike – od vidieckej turistiky po turistických sprievodcov. Na základe nových pravidiel, ako uviedol M . Ćuruvija, najviac sa používa portál E turizam, kde prakticky všetci, ktorí sú zapojení do vidieckej turistiky, tam môžu kategorizovať svoje objekty, prihlasovať hostí, platiť pobytový poplatok... Na položenú otázku, ktorá je základná podmienka, ktorú ľudia musia splniť, aby sa začali zaoberať touto prácu t. j., aby vykonali kategorizáciu ubytovacích kapacít, školiteľ odpovedal: „Prvou podmienkou je mať pevnú vôľu, aby ste sa týmto mohli zaoberať. Kategorizovať sa môže osobitná izba alebo dom, domácnosť na dedine... a každé elementy, ktoré sú v ponuke, majú svoje pravidlá vo vidieckej turistike.“ O tento výcvik bolo dosť

prihlásených záujemcov a po prednáške o zákonnom a právnickom regulatíve nasledovala ďalšia časť, čo sa všetko môže poskytovať a ponúkať v rámci vidieckej turistiky, akým spôsobom to najlepšie urobiť, ako upraviť svoju domácnosť na uvítanie turistov a ako si vytvoriť svojrázny súkromný brand... Následkom pandemickej situácie a koronavírusu mnohí svoje dovolenky využívali v našej krajine, aj vo svojom prostredí, kde žijú a pracujú. Uvedomili si, aký máme bohatý potenciál a čo znamená dovolenkovať v Srbsku. „V posledných rokoch na území Staropazovskej obce vládne veľký záujem o vidiec-

Riaditeľka TO Obce Stará Pazova Dragana Zorićová-Stanojkovićová

ku turistiku a každý upravený priestor sa môže potenciálne stať dodatočným zdrojom zárobku. Príliš mnoho sme hovorili na tému, prečo je vlastne dôležité zaoberať sa dedinskou turistikou, a teraz sme sa dopracovali k tej záverečnej fáze: ako vykonať kategorizáciu ubytovacích kapacít v súkromí. V Staropazovskej obci máme komisiu, ktorá sa zaoberá týmito prácami od roku 2015 a doteraz sme vykonali kategorizáciu vyše 10 objektov – apartmánov, domov, domácností...“ zdôraznila na štvrtom výcviku Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka TO Obce Stará Pazova.

Príkladom dobrej praxe –Miloš Prodanović zo Starých Bánoviec

Príkladom dobrej praxe je Miloš Prodanović zo Starých Bánoviec, ktorý medzi prvými zaregistroval svoje vidiecke turistické gazdovstvo a upravil dom na prenajímanie turistom. „Obec Stará Pazova sa turistiky vyvíja, lebo je na výnimočnej lokalite medzi Belehradom a Novým Sadom. K nám najviac prichádzajú tzv. cykloturisti, lebo sa nachádzame na medzinárodnej cyklistickej rute; sú našimi primárnymi hosťami, avšak záujem vládne aj medzi milovníkmi Dunaja, chytania rýb... a je skutočne mnoho obsahov, ktoré sa môžu využiť na tejto medzinárodnej rieke,“ prízvukoval Prodanović.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Ľudia a udalosti DEŇ SELENČE

Súdržnosť a tolerancia Miroslav Pap

elenča si tohto roku pripomína 263 rokov od príchodu Slovákov do tohto prostredia. Z tejto príležitosti už dlhé roky Selenčania organizujú

ča. Na poschodí Domu kultúry, kde sídli Etno múzeum, 2. júla bol zrealizovaný primeraný program, na ktorom vystúpili žiaci Základnej školy Jána Kollára zo Selenče s hudobnými a literárnymi bodmi. Prítom-

Mám pred domom velmo peknú záhradku

početné podujatia, semináre, dielne, prezentácie, ako aj športové aktivity. Rovnako to bolo aj tohto roku, pričom bol program v porovnaní s minuloročným omnoho bohatší. Azda najbohatší bol 2. júla, keď sa v Selenči konalo niekoľko kultúrno-umeleckých podujatí. DVE DESAŤROČIA ETNO MÚZEA V SELENČI Do programu Dňa Selenče bola zaradená aj významná udalosť, a to oslavy jubilejného dvadsiateho výročia pôsobenia Etno múzea pri MOMS Selen-

ných hostí z NRSNM, Miestneho spoločenstva, Základnej školy Jána Kollára, Matice slovenskej v Srbsku a selenčských spolkov privítala predsedníčka Etno múzea Viera Strehárska, ktorá je hlavnou koordinátorkou tohto muzeálneho a národopisného komplexu už dve desaťročia. Prítomným sa prihovorila aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM: „Blahoželám všetkým členkám Etno múzea k významnému jubileu. Najmä v týchto priestoroch máme nainštalovanú národopisnú výstavu, na

Členkám Etno múzea sa darí už dve desaťročia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorej si návštevníci majú možnosť pozrieť bohatstvo krojov. Práve vďačiac predsedníčke Viere Strehárskej a členkám, ktoré pracujú pri MOMS, si môžeme pozrieť na to, Neobmedzená tvorivosť detí pozrieť bohatú národopisnú výčím sa zaoberali naši predkovia a akým stavu dokumentujúcu tradičnú životom žili. Vďaka ich en- kultúru Slovákov v Selenči. VÝTVARNÝ TÁBOR PRE tuziazmu táto výstava láka DETI veľký počet návštevníkov, čo Spolok svätého Vojtecha MS je, pravdaže, aj cieľom tejto Selenča zorganizoval v kostolnej inštitúcie.“ Členkám Etno múzea záhradke výtvarný tábor pre a predsedníčke motivačné deti. Totiž hlavnými iniciátormi slová vyjadrili ešte Marína a organizátormi bola rodina Vrabčeniaková, predsedníčka Nosálová a predovšetkým Anna

Účastníci detského výtvarného tábora s organizátormi

Rady MS Selenča, Svetlana Zolňanová, členka Osvetovej rady vlády Srbska a členka Výkonnej rady NRSNM, ako aj predstaviteľky lalitského a pazovského spolku žien. Program obohatili texty o etno múzeu, ktoré napísala Viera Strehárska a prečítali Karmena Kováčová a Teodora Šimoniová. Jubilujúcemu etno múzeu báseň venoval Dr. Juraj Súdi, ktorá odznela v rámci podujatia. Návštevníci počas Dňa Selenče si aj tohto roku mali možnosť

Nosálová, ktorá v súčasnosti figuruje ako jedna z najaktívnejších a najtvorivejších umelcov zo Selenče, ktorá sa popri umeleckej práci zaoberá aj vzdelávaním detí vo výtvarnom umení. Jej cieľom je priblížiť krásy výtvarného umenia najmä deťom, ktoré sú nositeľmi identity. Výtvarný tábor pre deti znamenal možnosť vyskúšať sa v rôznych technikách a na ľubovoľné témy. Pozitívom je, že na účastníkov dohliadali starší skúsení maliari a maliarky, ktorí ich usmerňo• ĽUDIA A UDALOSTI •

vali a podali odborné rady, ako pracovať s jednotlivými technikami. Výtvarného táboru sa zúčastnilo 36 detí zo Selenče, Báča, Hložian, Sonty, Kysáča, Somboru a tiež bol jeden účastník z Trnavy. Domáci Nosálovci Štefan a Anna počas táboru privítali prítomných hosti. Prihovoril sa pokrajinský poslanec Pavel Surový, ktorý akcentoval význam práce rodiny Nosálovej v kontexte menšinovej kultúry: „Rodina Nosálová je známa tým, že zviditeľňuje Selenču pros-

raznili význam podujatí tohto druhu, ktoré sú usmernené na výchovu detí. BOHATÝ KULTÚRNOUMELECKÝ PROGRAM Do tretice piatkového programu patril kultúrno-umelecký program, ktorý sa konal v selenčskom Dome kultúry. Bohatý program sa niesol v slávnostnom duchu, v rámci ktorého vystúpili početné spolky, združenia a odzneli slová chvály a povzbudenia. Na začiatku sa slova ujala Marína Vrabčeniaková, predsed-

Evanjelický cirkevný spevokol Ozvena s Komorným zborom Zvony

Zvony, cirkevného spevokolu Ozvena, detskej tanečnej skupiny Pramienok pôsobiacej pri ZŠ Jána Kollára, prípravnej skupiny detí zo škôlky Kolibrík, mužskej a ženskej speváckej skupiny KUS Jána Kollára, potom tanečníkov KUS Jána Kollára, selenčský Orchestrík, hudobnú skupinu Kalapoši, humoresku Poľovníci divadelnej sekcie KUS Jána Kollára a iné recitačné a hudobné body v podaní Selenčanov. Hudobné body mali na starosti Dr.

v Rímskokatolíckom kostole Najsvätejšej Trojice sa konala 27. júna, kým slávnostné bohoslužby v evanjelickom kostole boli 4. júla. Členovia KUS Jána Kollára prichystali pre deti tvorivo-zábavnú dielňu na štadióne FK Kriváň, ktorú podporila NRSNM. Činili sa aj hasiči, ktorí v sobotu 3. júla oslavovali 110. výročie založenia Dobrovoľného hasičského spolku. Do programu osláv boli zara-

Roztancovaný Pramienok

tredníctvom Spolku svätého Vojtecha a Anna je známa tým, že približuje umenie deťom. To najvzácnejšie, čo Selenča má, sú deti.“ Zdôraznil tiež, že pokrajina aj naďalej bude podporovať menšinovú kultúru a tých, ktorí chcú pracovať. Prihovorili sa ešte aj Marína Vrabčeniaková, predsedníčka Rady MS Selenča, ktorá tábor aj slávnostne otvoria, ako aj Marína Balabanová, zástupkyňa predsedu Obce Báč, a Juraj Berédi-Ďuky, selenčský umelec. Spomenutí tiež zdô-

níčka Rady MS Selenča, ktorá program aj otvorila a privítala predstaviteľov NRSNM, Matice slovenskej v Srbsku, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, členov obecnej správy, náboženských predstaviteľov, vedúcich spolkov, predstaviteľov škôl, ako aj prítomné obecenstvo v plnej sále kultúrneho domu. Prihovorili sa ešte predsedníčka NRSNM Lakatošová a zástupkyňa predsedu Obce Báč Balabanová. Diváci mali možnosť odsledovať body Komorného zboru

Zo staršieho repertoára tanečnej skupiny KUS Jána Kollára • ĽUDIA A UDALOSTI •

Oslavy dvadsaťročného Etno múzea v Dome kultúry

Juraj Súdi st., Juraj Súdi ml., Juraj Berédi a Jaroslav Berédi. Počas programu bolo premietané aj video V Hospodina dúfali naši otcovia, venované 100-ročnici osamostatnenia SEAVC v Srbsku. Program moderovali recitátorky Etno múzea MOMS Selenča Karmena Kováčová a Teodora Šimoniová. Záverom programu odznela pieseň Po nábreží, koník beží, ktorú si spolu s účinkujúcimi zaspievalo aj obecenstvo. Oslavy Dňa Selenče sa začali 20. júna. Slávnostná omša

dené aj športové aktivity, ako súťaž športových rybárov, stolnotenisový turnaj, priateľský futbalový zápas a 11. júla sa má konať súťaž v triafaní do hlinených terčov v organizácii Poľovníckeho spolku Jarabica. Selenčania týmito oslavami dokázali svoju súdržnosť a toleranciu. Deň svojej dediny oslávili všetky spolky, s vlastným programom, ktorý domáci Selenčania prijali s potešením. O rok plánujú všetky spolky ešte viac zintenzívniť svoju účasť v rámci Dňa Selenče.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Letmá letná prechádzka Jaroslav Čiep

ž predtým ako sa vojde do Petrovca, z chotára návštevníkov zdravia teraz už vyrastené kukuričia, zelené polia sóje a kde-tu aj žltozlaté klasy žita, ktoré už netrpezlivo čakajú na zber. Pohľad pred novosadským mostom upúta aj odbočka do akvaparku, ktorý, hoci sú horúčosti veľké, ešte stále nie je v prevádzke, lebo tam majstri ešte neukončili práce na zatváraní jednotlivých krytých častí bazénov. Preto Petrovčania, ak sa chcú trochu osviežiť, musia cestovať poza chotár. Samotný

samotnom vchode pútače všetkým cestujúcim oznamujú, že tohto roku Slovenské národné

črepníky s kvetmi. Aby okrášlil okolie (foto 2). Inak Petrovčania si už dlho rokov zvykli separovať

kanál už pomaly začína zarastať a čoskoro jeho koryto, ako to zvyčajne býva každý rok v lete, bude plný vodných rias. Už na

www.hl.rs

slávnosti v Petrovci predsa budú v plnom rozsahu. A to v druhý víkend v auguste. Regionálna cesta cez Petrovec bola ukončená pred takými štyrmi rokmi. V poslednom čase vozovky v Petrovci do starostlivosti zverili VKP Komunalac a jeho pracovníci koncom júna začali aktívnejšie pracovať na náprave tohto problému (foto 1). V zime v strede Petrovca z oboch strán vozovky pri priechode cez Begej svitli neostyrénové slovká napovedajúce, že milujeme Báčsky Petrovec. Teraz v letnom období iba prednedávnom v parku pri soche Mateja Čá4 niho pribudol aj starodávny voz, na ktorý poukladali aj

Informačno-politický týždenník

a papier (foto 3). Eko studňa pri trhovisku nepretržite pracuje od roku 2009. Potom bola vybudovaná aj ďalšia na druhom konci, v Ulici JĽA, ale doteraz stála ako sirota. Totiž nikdy doteraz nebola vo funkcii. Tohto leta aj z jej kohútikov začala tiecť voda, keďže sa získali všetky povolenia na jej prevádzkovanie (foto 4). Na opačnej, južnej strane Petrovca niekdajšie jamy vedľa tzv. špóru odvlani začali kultivovať. Iniciovali to snaživci pôsobiaci pri klube rybárov. Ich prianím bolo, aby bol tento areál zmenený na relaxačný kútik a rybník, resp. upravený priestor

komunálny odpad, ale v poslednom roku z ulíc zmizli kontajnery. Nový komunálny podnik zvážil prianie Petrovčanov a zase na niektoré punkty prinavrátili kontajnery a veľké smetiarske koše pre plastový odpad, sklo

pre športový rybolov. Húštinu v jamách zlikvidovali a bagre tam aj v súčasnosti prehlbujú dno a tvarujú okraje budúcej vodnej nádrže (foto 5). Foto: J. Čiep a z archívu VKP Komunalac

5 • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA MEDZINÁRODNEJ EKOLOGICKEJ SÚŤAŽI

Bratia Simendićovci obsadili prvé miesta Anna Lešťanová

čase, keď všetci pre pandemickú situáciu boli prinútení zmeniť nielen svoj spôsob vzdelávania, ale aj života vôbec, bratia Andrej a Dávid Simendićovci zo Starej Pazovy pokračovali smelo vpred vo svojich dobre známych cestách v získavaní nových vedomostí a v tom ich nič nemohlo znemožniť. Ich túžba po vedomostiach, prosperite a dokazovaní sa v tom

Dávid Simendić

nakrajšom zmysle slova zostali pre nich dominantné ciele. Súrodenci aj napriek kombinovanému spôsobu výučby, ktorý bol príznačný pre školský rok 2020 – 2021, našli si času i na súťaže.

Obaja výborní žiaci majú rovnaké talenty a záujmové sféry najmä z oblasti ekológie a prednesu krásneho slova. Andrej, ktorý úspešne ukončil druhý ročník strednej Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove v uplynulom školskom roku 2020 – 2021, sa má veru s čím pochváliť: stal sa jedným z odmenených žiakov na pokrajinskom súbehu pre voľbu videonahrávky na tému Multikultúrnosť a etnická rozličnosť vo Vojvodine, svoju veľkú lásku ku krásnemu slovu korunoval obsadením prvého miesta na rozhlasovej súťaži v novembri lanského roku a tento úspech mu bol iba vetrom do plachiet pre ešte intenzívnejšiu prípravu na prehliadku recitátorov Básnik môjho rodu. Aj na tejto súťaži striedal úspechy a zúčastnil sa ako skvelý recitátor až na republikovej súťaži. S dosiahnutými krásnymi výsledkami pochváliť sa môže aj jeho mladší brat Dávid, ktorý od septembra už bude žiakom šiesteho ročníka staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. Na rozhlasovej súťaži obsadil prvé miesto odbornej poroty a prvé miesto obecenstva, na recitačnej súťaži Básnik môjho

rodu sa dostal až na pokrajinskú súťaž. Avšak najväčšími úspechmi bratov Simedićovcov v školskom roku 2020 – 2021, ktorý je už

Andrej Simendić

za nami, je obsadenie prvých miest na medzinárodnej ekologickej súťaži Národná ekologická olympiáda – NEO 2021. Túto súťaž organizuje Stredisko pre rozvoj kreativity Cezar a Regionálne stredisko pre talenty Bor. Po úspešne zdolaných všetkých úrovniach súťaže, kde sa vždy Andrejovi a Dávidovi dostali iba prvé miesta (školské, oblastné, republikové), ako najlepší účastníci republikovej súťaže dostali možnosť súťažiť i na tej najvyššej medzinárodnej súťaži, ktorá sa

konala začiatkom júna. Talentovaní súrodenci z oblasti ekológie aj na tomto vysokom stupni súťaže, ktoré prebiehalo on line, získali prvé miesta. Ináč ekologická súťaž a vynikajúce výsledky nie sú novinkou pre Andreja Simendića, ktorý je krásnym vzorom i pre svojho mladšieho brata Dávida. Už roky dozadu Andrej sa zúčastňuje mnohých ekologických akcií a súťaží. Témy z oblasti udržateľného rozvoja životného prostredia, recyklácia a spravovanie odpadom sú pre neho dobre známe. Hoci sa touto problematikou zaoberá dlhší čas, predsa každý rok nadobudne nové vedomosti a tým sa čoraz viac zdokonaľuje v ekologickej oblasti. Bratia Simendićovci sa aj naďalej chcú zaoberať ekologickými témami a získané vedomosti nesebecky prenášať nielen na svojich rovesníkov, lež prečo nie i na dospelých. Andrej a Dávid sú našimi ekologickými veľvyslancami a pevne veríme, že aj v nadchádzajúcom období budú dôstojne prezentovať nielen svoje školy, ale aj Starú Pazovu, Vojvodinu a Srbsko. (fotografie z rodinného archívu Simendićovcov)

VOJVODINA

Nové kalendáre na školský rok 2021/2022 Jaroslav Čiep

oci ešte nebol ukončený ani aktuálny školský rok v Srbsku, orgán štátnej samosprávy v Autonómnej pokrajine Vojvodina, Pokrajinská vláda 3. júna zverejnila nové školské kalendáre na nasledujúci školský rok 2021/2022. Ako sa uvádza zo sekretariátu pokrajinskej vlády, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre školstvo, predpisy, správu a národnostné menšiny • ĽUDIA A UDALOSTI •

– národné spoločenstvá Zsolt Sakalas zverejnil nariadenia týkajúce sa školského kalendára pre základné a stredné školy v AP Vojvodina na školský rok 2021 / 2022. Prvý polrok pre všetkých žiakov sa začína v stredu 1. septembra 2021 a končí sa vo štvrtok 23. decembra a má 80 vyučovacích dní. Druhý polrok pre žiakov základných škôl sa začína 17. januára 2022 a končí sa 7. júna 2022 – pre žiakov ôsmeho ročníka, zatiaľ čo pre žiakov prvého až siedmeho

ročníka sa druhý polrok končí 21. júna 2022. Po zimných prázdninách sa stredoškoláci v pondelok 10. januára 2022 vrátia do školy. Koniec školského roka závisí od učebných osnov pre základné a stredné školy, takže žiaci stredných škôl štvrtého ročníka gymnázia končia 24. mája, žiaci posledných ročníkov stredných odborných škôl 31. mája a všetci ostatní stredoškoláci budú končiť vyučovanie 21. júna 2022. Inak stredoškoláci budú mať aj

jarné prázdniny a tie budú trvať od 15. do 25. apríla 2022, v ktorých sú zahrnuté aj veľkonočné sviatky, aj podľa gregoriánskeho, aj podľa juliánskeho kalendára. V novom školskom roku žiakov základných a stredných škôl očakáva jedna pracovná sobota, tá je naplánovaná na 2. apríla 2022. Pre žiakov ôsmeho ročníka predčasné skúšky naplánovali na piatok a na sobotu 25. a 26. marca, kým záverečné skúšky budú v dňoch 22. až 24. júna 2022.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Ľudia a udalosti KOVAČICKÝ TÁBORNÍCKY ODDIEL JÁNOŠÍK NA SÚŤAŽI V BELEHRADE

situáciu v určitom období vôbec neboli organizované súťaže. S najmladšími členmi nášho oddielu pracujú úspech obsadením skúsenejší čleôsmeho miesta. novia, tzv. roveri „Bola to súťaž a roverky.“ skupín v piatich Od Jaroslava disciplínach a hrách, Tomana sa tiež v ktorých bolo podozvedáme, že trebné preukázať od 8. do 12. júla zručnosť, šikovnosť v organizácii TO a vynaliezavosť v teJánošík v Kovačiréne, tiež rozpoznať Pohár pre najmladších ci bude prebiehať znaky na ceste“, ho- členov kovačického výtvarnícky tábor vorí Jaroslav Toman, oddielu Paleta 2021, trastarosta kovačického dičné podujatie, TO Jánošík. „Členovia nášho odv ktorom sa zúčastňujú tvoriví dielu predstavovali príjemné mládežníci z rôznych prostredí. prekvapenie a získali aj osobitPotom od 23. júla do 1. augusta nú pochvalu od organizátorov členovia TO Jánošík pobudnú podujatia. V súťaži sa zúčastnili na táborení v Bielej Crkve a za24 oddiely, hlavne zo Srbska, plánované sú aj ďalšie výlety do ale aj z bosnianskeho mesta Ečky, Mramorka a Tomaševca. Brčko. Prvé miesto pre našich Starosta kovačického tábornícnajmladších členov je veľkým keho oddielu hovorí, že od jeseúspechom pre náš oddiel, lebo ne plánujú do aktivít združenia sme po dlhšej prestávke znovu zapojiť aj mladých ľudí z Padiny, prítomní v takýchto akciách. PriDebeljače a Uzdina. pravili sme sa v relatívne krátkom Fotografie: z archívu TO čase, keďže pre epidemiologickú Jánošík v Kovačici

Úspech „včielok“ a „vĺčat“ Stevan Lenhart

innosť Táborníckeho oddielu Jánošík v Kovačici bola v minulom roku osviežená prijatím mladých členov, ktorí sa už zúčastňujú aj v podujatiach Zväzu skautov Srbska a dosahujú pozoruhodné výsledky v súťaženiach. Naj-

mladší členovia TO Jánošík – tzv. „včielky“ a „vĺčatá“ – dňa 4. júla obsadili prvé miesto vo svojej kategórii v súťaži Voždovacký päťboj – Memoriál Vladana Todorovića-Ćopu v Belehrade a priniesli si domov šampiónsky pohár. Okrem nich, v tomto viacboji sa zúčastnili aj kovačické mládežníčky, ktoré tiež dosiahli pekný

Spoločná fotka členov TO Jánošík na súťaži v Belehrade

KYSÁČ

Súťaž vo varení paprikáša Miroslava Ožvátová

Kysáči v nedeľu 4. júla bolo zorganizované gastronomické podujatie. Gurmáni si mohli užiť súťaž vo

varení paprikáša, ktorý na svojom ihrisku zorganizoval FK Tatra. Organizátori ho pomenovali symbolicky ako Paprikáš pod dubmi. Účastnícky poplatok, čiže kotizácia, bola 3 000 dinárov.

Kysáčania si užili paprikáš pod dubmi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Všetky skupiny dostali 3 kg bravčového mäsa určeného na varenie paprikáša, ktorý dochucovali koreninami a inými prísadami, čo zostalo tajomstvom. S prípravami na varenie sa začalo o desiatej zrána. Oheň pod dubmi Predstavitelia jednotlivých skupín s odrozložili 22 skupiny, ktoré menami: (zľava) Michal Marčok, Gordana sa uchádzali o tri miesta. Asodiová a Miroslav Grňa Členovia poroty boli: Ján pina Michala Marčoka, ktorá Ferko, Vladimír Sabo, Ján Madacký a Ján Jurás. Predseda obsadila prvé miesto. Druhé poroty bol Ján Šranka. Porota miesto získala skupina Gordany hodnotila hustotu, chuť, farbu, Asodiovej a tretieho miesta sa čiže všeobecný vzhľad každého dostalo skupine Miroslava Grňu. Rozložené stoly pod dubmi, súťažiaceho paprikáša. Pre každú chladné nápoje, hudba a, sauvedenú kategóriu členovia mozrejme, aj voňavý paprikáš hlasovali známkami 1 až 10. prilákali mnohých Kysáčanov. Víťazom tejto súťaže bola sku• ĽUDIA A UDALOSTI •

Zapálenie plamienka ketechétskej práce s deŤmi

Stretnutie katechétov Banátskeho seniorátu Alena Kulíková

rámci misie pri príležitosti 100 rokov od osamostatnenia SEAVC v Srbsku v sobotu 3. júla v cirkevnom zbore vo Vojlovici zorganizovali jednodňový seminár pre katechétov v Banátskom senioráte. Vyše 20 účastníkov z Jánošíka, Kovačice, Padiny, Bieleho Blata, ako aj domáci, najprv sa zoskupili pri občerstvení na vojlovickej fare. Ranná pobožnosť prebiehala v chráme Božom, o ktorú sa postaral kovačický farár Martin Bajza. Toto stretnutie sa udialo v organizácii seniora banátskeho Slađana Daniela Srdića a predsedu Kňazských konferencií Branislava Kulíka, za pomoci vojlovického cirkevného zboru a podpory mesta Pančevo. Bolo to prvé sústredenie katechétov z Banátu takéhoto rázu pod názvom Ježiš, priateľ detí, na ktoré boli pozvaní aj noví, doposiaľ nezapojení bratia a sestry, ktorí by v budúcnosti mohli byť novou posilou v práci Nedeľnej školy s deťmi. „Po viac ako ročnej epidemiologickej situácie spôsobenej koronavírusom mnohé cirkevné zbory

Účastníci seminára

nepracovali. Práve preto v tomto období storočnice chceme zapáliť aj plamienok katechétskej práce s deťmi a venovať sa deťom.

Prednáška katechétok

Dúfame, že aj týmto spôsobom prilákame nových pracovníkov – katechétov, aby sa zapojili do práce s deťmi v rámci Detskej

besiedky v našom senioráte,“ povedal senior Slađan Daniel Srdić. Ako s deťmi pracujú a ako deti motivovať, aby pravidelne prichádzali na Detskú besiedku, ukázali v prednáške na danú tému vojlovické katechétky Alena Kulíková, Jana Beracková a Jana Mareková. Bola to ukážková hodina s deťmi, do ktorej zapojili aj všetkých prítomných účastníkov. O zaspievané krásne nábožné mládežnícke piesne sa postarala profesorka hudby na strednej škole Mariana Marčeková z Padiny, ktorá tiež predniesla svoje skúsenosti, ale aj návrhy, ako s deťmi nacvičovať piesne. Ako sa stať priateľ deťom hovorila psychologička Martina Hediová-Kirićová z Padiny, ktorá tiež aktívne zapojila cez ukážku účastníkov seminára. Fitnes tréner Boris Durgala sa zmienil o pohybe detí a stravovaní a spoločne s psychologičkou Hediovou-Kirićovou predviedli spôsob, ako deti rozhýbať cez hru, aby boli sústredené pri učení. Organizátori majú nádej, že sa toto stretnutie vydarilo a že účastníci dostali posilu, tiež získali nové vedomosti, ktoré využijú v práci s deťmi, keďže je v dnešnej uponáhľanej dobe ťažko prilákať deti na Detskú besiedku. Účastníci stretnutia pokračovali pri obede v detskom edukačnom stredisku Delfín, ktoré pracuje v rámci cirkevného zboru. Spoločné chvíle ukončili výletom na rieke Tamiš plavbou na loďke Panuka.

LETO NA PAZOVSKÝCH BAZÉNOCH. Záchranu pred letnými páľavami si mnohí občania Staropazovskej obce môžu od 1. júla vyhľadať i v komplexe bazénov medzi Starou a Novou Pazovou. Nová, v poradí 10. kúpacia sezóna odštartovala vo štvrtok, v prvý júlový deň, a medzi prvými návštevníkmi boli hlavne deti a mladí. V uplynulých mesiacoch Pazovské bazény, presnejšie vystavaný objekt v rámci komplexu bol vakcinačným punktom pre občanov obce, ktorí sa tam chodili očkovať proti koronavírusu. Po dôkladnom čistení a dezinfekcii od roku 2012 brány Pazovských bazénov sú opäť otvorené. Bezpečnosť plavcov, kvalita vody (kontrolovaná v Ústave pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici) a úprava komplexu sú priority, ktorými sa riadi aj v novej sezóne vedenie Pazovských bazénov. Cena vstupu na bazény (na fotografii) sa už dlhšiu dobu nemenila a všetci návštevníci si môžu kúpiť buď denný alebo sezónny lístok. Pracovný čas je od 10. do 19. hodiny a osvieženie pred horúčavami poskytuje pre viac ako tisíc ľudí. a. lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

28 /4967/ 10. 7. 2021

HUMANITÁRNY BAZÁR V CENTRE KULPÍNA

Ochota pomôcť nadovšetko Katarína Gažová

edeľa je sviatočný deň. Ale nedeľa je aj deň vhodný na usporadúvanie rôznych podujatí. A ešte keď je to humanitárne podujatie, tak je ten sviatočný deň ešte sviatočnejší, lebo má nádych solidarity, ochoty pomôcť tomu, kto pomoc bezvýhradne potrebuje.

Željana so svojimi kresbami na bazári

Organizátorky humanitárneho bazára v Kulpíne: (sprava) Anna Horvátová, Jasna Podkonjaková a Nataša Zimanová vedľa predajných stánkov

Krásne účesy – dobrý nápad na príspevok k humanite

Tak sa mamy Kulpínčanky aj s deťmi a mládežou vzchopili v nedeľu 4. júla zorganizovať humanitárny bazár pre malého Boška Gugletu z Ratkova a dobrovoľnými príspevkami z bazára aspoň čiastočne pomôcť a priložiť ten-ktorý dinár na jeho liečenie. Organizátorky akcie: Anna Horvátová, Nataša Zimanová,

STAROPAZOVSKÁ OBEC – NOVÉ BANOVCE

Sriem v srdci Anna Lešťanová

uristicko-gastronomické podujatie Sriem v srdci bolo v sobotu 3. júla v Nových Bánovciach a je to jedno z 12 podujatí s osobitným významom pre Staropazovskú obec. Podujatie sa konalo po 5-krát a boli tam prezentované sriemske obyčaje, tradície, jedlá, kroje, piesne a tance. Na tohtoročnom podujatí Sriem v srdci sa zúčastnilo okolo 20 združení hlavne žien a jednotlivcov, tak zo Staropazovskej obce, ako aj z celého Sriemu. V bohatom programe vystúpili členovia kultúrno-umeleckých 18

www.hl.rs

spolkov, spevácke skupiny, sólisti a orchestre. Organizátorom podujatia bolo Občianske združenie

Marína Očovajová s víťazným pohárom na podujatí Sriem v srdci, kde bola so starou mamou Annou

Informačno-politický týždenník

Jasna Podkonjaková, Jasmina Zimová zoskupili okolo seba dievčatá a mladé ženy a ochotne sa dali do práce. Anna Horvátová, jedna z vedúcich bazára, nám povedala: „Darí sa nám dobre, akciu sme naozaj úspešne medializovali, stánky máme tu v centre Kulpína pred starým obecným domom a tovar, ktorý ponúkame, je rôznoEko ban v Nových Bánovciach, za podpory tamojšieho Miestneho spoločenstva a Obce Stará Pazova, kým nápomocnú ruku poskytla i tentoraz Turistická organizácia Obce Stará Pazova. V mene staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka – Združenia pazovských žien tam boli Anna Horvátová, predsedníčka združenia, ktorá vystúpila ako sólistka so slovenskými a srbskými piesňami, a Zdenka Španovićová, ktorá na stánku združenia žien mala bohatú ponuku ručných prác a suvenírov. Osobitný stánok mala aj Marína Očovajová zo Starej Pazovy, ktorá na stánku okrem ručných prác ponúkala i kysnuté pochúťky – známe pazovské kifle a šušťovníke a iné koláče. Na základe rozhodnutia odbornej poroty, ktorá hodnotila až niekoľko súťažiacich kategórií,

rodý a za výhodné ceny. Najviac záujmu je, samozrejme, o koláče, ktoré sme prvé popredali.“ Okrem chutných koláčov v ponuke mali kozmetiku, odev, rôzne úžitkové predmety do domácnosti, hračky a všeličo iné. Profesionálna kaderníčka na tvári miesta robila pletené účesy najmenej za 120 dinárov ako príspevok k akcii. Svoje výkresy na predaj ponúkla i žiačka základnej školy Željana Petejová, žartovala, že je to jej prvá samostatná výstava. Darilo sa jej s predajom a príspevkami pre Boška.

Zdenka Španovićová na stánku Združenia pazovských žien

M. Očovajovej sa dostala prvá cena za tradičné sriemske pečivo – šušťovníka. Odmenu jej odovzdala Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka TO Obce Stará Pazova. (fotografie z archívu účastníčok podujatia) • ĽUDIA A UDALOSTI •

SUKULENT – ODOLNÁ RASTLINA

Pichľavá exotika Miroslav Pap

rod sukulentov, ale ja som si zvolil také, ktoré zvládajú silné etné obdobie, ktoré spre- letá a zimy. Čiže nie také, ktoré vádzajú silné horúčavy, sú bežné v záhradkách, pričom negatívne vplývajú na sú veľmi citlivé. Na začiatku som celkovú flóru. Absencia zrážok pestoval aj palmy, ale potom v lete aj tohto roku spôsobuje som sa dal čisto na sukulenty, ťažkosti s dopestovaním kve- ktoré majú dobrú genetiku. tín, ale predsa existujú aj také Zo začiatku som si kúpil desať rastliny, ktoré si nevyžadujú odrôd Opuntie, a tým to vlastne zavlažovanie a zbožňujú suché začalo.“ Svoju záhradu si doplňoval vymieňaním odnožou a kúpou nových odrôd zo zahraničia. Najmä keď v ponuke v našej a okolitých krajinách už neboli nové sukulenty, rozhodol sa ich zadovážiť z Ameriky, odkiaľ v podstate aj pochádzajú a kde je najväčší výber, nakoľko sa im tam najviac darí. Sukulenty si Janko Hodolič následne sám rozmnožuje, no skutočnosť je taká, že tieto rastliny potrebujú aj niekoľko rokov, aby dosiahli krajší tvar a ďalej sa mohli rozmnožovať. Kvitnutie sukulentov je iba krátko- Hoci je sukulent odolný proti dobé, no veľmi jedinečné suchému obdobiu a silnému slnku, známy je aj tým, že poobdobia a slnečné dni. Sú to trebuje viac času na rast. Päť sukulenty. Ide o rastliny so zduž- rokov potreboval na to, aby natenými stonkami, ktoré sú mohol dopestované rastliny prispôsobené na život v suchom predávať. Zaujímavosťou je, že prostredí. Sukulenty sú schopné práve sukulenty, ktoré pomalšie zadržiavať vodu a živiny v bun- rastú, majú aj vyššiu cenu. kách jej tela. Niektoré odrody sú „Poznám každú rastlinu, schopné prežiť bez vody týždne, ktorú máme doma, proste jej mesiace a tie najodolnejšie aj charakteristiky, čo chce a čo po celý rok. nechce, ako sa starať o ňu, ako V našej krajine zatiaľ iba ju rozmnožovať a pod. Napríniekoľko jednotlivcov pestuje klad Opuntií mám viac ako 80 sukulenty a medzi nich patrí aj druhov, Yuccy mám viac ako 30 Janko Hodolič z Pivnice, ktorý druhov, kaktusy tiež viac ako 30. sa tomuto odvetviu venuje už Každopádne aktuálne máme jedenásť rokov. O začiatkoch si okolo 150 druhov najrôznejších zaspomínal: „Sukulenty som ta- sukulentov. Odvážim sa tvrdiť, kpovediac objavil na internete. že v Srbsku nemá nikto takú Na rôznych srbských, chorvát- ponuku ako my. V Česku majú skych, nemeckých a amerických najväčšiu ponuku semien sukufórach som si o nich čítal. Je to lentov a myslím si, že sú v tom

• ĽUDIA A UDALOSTI •

chádzajú potom v hornej časti, kde bol kvet. Z tých si následne rozmnožuje jednotlivé druhy, ktoré majú silnú genetiku. Dnes sú v záhradkárstve populárne záhony, v ktorých si miesto často nájdu aj sukulenty. No podstatné je vybrať si také, ktoré zvládnu aj tuhé zimy. Práve také vo svojej ponuke má Janko Hodolič, ktorý ostatným pomáha pri stavbe záhonov, a podá jasné inštrukcie. Sukulenty, ako tvrdí, stačí zalievať iba pri presádzaní, a potom sa Kvetinové záhony čoraz populárnejšie už oni starajú o seba. Naja v nich aj sukulenty viac sa im darí v lete, keď najrýchlejšie rastú. Zalievať najsilnejší z celej Európy.“ je potrebné iba odrody, ktoré sú Oporou v práci Jankovi Hodo- vysádzané zo semien. ličovi je aj jeho manželka MilušKrása sukulentov sa čoraz viac ka a deti Hana a Milan, ktorí sú dostáva do popredia, najmä prevždy ochotní priložiť nápomocnú ruku, hlavne počas posledných rokov, keď sa objem práce a záujem zákazníkov zvýšil. Hodoličovci najviac sukulentov predávajú v Srbsku, a potom posielajú do Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Česka, Macedónska, Nemecka a na Slovensko. Svoju krásu sukulenty dosiahnu aj počas kvitnutia, ktoré je najintenzívnejšie v júni. Niektoré druhy, Janko Hodolič pri rozkvitnutej Yucce ako tvrdí, je potrebné ručne opeliť, to, že im je potrebná minimálna lebo na našom území neexistuje starostlivosť a čoraz horúcejšie hmyz, ktorý by to mohol urobiť. letá ich nespália, ale naopak, Semienka po oprášení sa na- zvýraznia ich krásu a pôvab.

28 /4967/ 10. 7. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Leto

ponúka bohatstvo možností

eď už máte školu za sebou, predsa na ňu zostali aj tie pekné spomienky. Štvrtáci zo Selenče si končiac nižšie ročníky citovo zaspomínali aj na prvý školský deň a aj na to, čo im všetko škola za tie roky umožnila a dala. Leto je bohaté na možnosti, ako stráviť prázdniny. Dni sú dlhé a je dosť času na všetko, čo vás baví, na kamarátov, na hry, na letnú zábavu, akou je v prvom rade kúpačka, na letné osvieženia, na cestovanie. Každý využije letné voľno podľa svojich možností a záujmov a my vám prajeme veselé, šťastné a bezstarostné leto. Katuša

Na konci štvrtého ročníka Tento koniec školského roka nebol obyčajný, ako keď sme sa vracali naspäť do lavíc k našej pani učiteľke. Je to koniec jedného pekného obdobia a začiatok niečoho nového, neznámeho. Pamätám sa, keď sme boli malí prváčikovia, mali sme strach z neznámeho. Keď sme prvýkrát vošli do školy, všetko tu bolo veľké a priestranné: veľká škola, veľká chodba, učebňa, lavice, stôl... Pani učiteľka nám povedali, že sme teraz už veľkí a pripravení na školu. Vošli sme do našej triedy a s našou pani učiteľkou sme objavovali nové vedomosti. Naučili sme sa čítať, písať, počítať, spievať, hrať na metalofóne, objavili sme svet vôkol nás, o akom sme ešte nevedeli, že existuje. Mali sme spoločné zážitky z výletov, na ktoré si vždy budem pamätať. Spolu sme zvládli mnohé prekážky, spolu sme trávili pekné, ale aj tie nie najkrajšie chvíle. V treťom ročníku nám bolo povedané, že pre koronavírus budeme mať vyučovanie online. Tak sme získali mnohé vedomosti na diaľku, ktoré sme úspešne zvládli a zdokonalili svoje schopnosti v digitálnom vyučovaní. Zvládli sme to spolu s našou pani učiteľkou. Teraz po štyroch rokoch prišiel čas lúčenia. Ešte sme si nie vedomí, že je to koniec a že sa tento čas späť už nikdy nevráti. Ivana Strehárska, 4. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anna Gašková, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Matija Papuga, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

Una Hornjačeková, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine • DETSKÝ KÚTIK •

Daniela Pavlovová, 8. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysá či

Andrej Nosál, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Môj svet sa skladá z rôznych vecí. Sú to priatelia, rodina, zábava, ale aj škola. Keď som bol šesťročný chlapec, prvýkrát som do nej vkročil a zvedavo ju obdivoval. Ubehli štyri roky, čo navštevujem moju školu. Je kolískou vedomostí, je tiež miesto na stretávanie, priateľstvo, zábavu a krásne chvíle. Spoznal som priateľov a naučil som sa mnoho vecí, ktoré mi budú potrebné v budúcnosti. Učitelia sa usilovali, aby naše správanie bolo lepšie a aby naša známosť bola väčšia. Štyri roky rýchlo ubehli a blíži sa koniec nižších ročníkov. Všetci sme boli ako jedna veľká rodina. Často sme si pomáhali, keď nám učivo bolo ťažšie. Na prestávke my chlapci sme sa radi hrali na chytačku. Dievčence sa niekedy vedeli aj pohádať v učebni, ale o krátku chvíľu sa aj pomerili. Steny v našej učebni nikdy neboli prázdne. Na nich boli rôzne výkresy, ktoré sme kreslili, a v oknách vždy boli krásne kvety. Stalo sa mi aj to, že v zime, keď bolo chladno a mrazivo, som bol znechutený ísť do školy. Ale keď som otvoril školské dvere, vnútri bolo príjemne teplo a priatelia ma čakali pred učebňou. Pomyslel som si : ,,Ako nám je tu dobre.“ Škola je miesto úžasných ľudí, na ktorých si budem vždy spomínať, je to svet, do ktorého som aj ja patril štyri roky, a preto patrí medzi dôležité časti môjho života. Aleks Krížov, 4. b ZŠ Jána Kollára v Selenči

• DETSKÝ KÚTIK •

Anastázia Cechmajstrová, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Sára Ondríková, 3. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

pixabay.com

Na konci štvrtého ročníka

Leontina Stankovićová, štvrtáčka, ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici

28 /4967/ 10. 7. 2021

Ľudia a udalosti Z KOREŠPONDENCIE ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (2)

Listy Terézii Vansovej Miroslava Ožvátová

máji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Základnou myšlienkou je pokračovať v ovzduší ženskej emancipácie a spomenúť si na jej nositeľky v slovenskom prostredí. V tom kontexte uverejníme niektoré listy popredných žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec. Cieľom je pocítiť atmosféru danej doby, položenie a úsilie žien stáť sa viditeľnejším. Turč. Sv. Martin 11. apríla 1886 Priateľka moja drahá! Sotva by si pomyslela, akú dostaneš odpoveď na Tvoj, s takou ochotou a oddanosťou vypracovaný návrh strany toho nášho zamýšľaného podniku kalendárskeho. Vieš, v parlamentárne zriadenom štáte panovník nie mnoho značí, a tak je to i s nami, predsedníčkami Živeny. My dosť málo vplyvu — tým menej rozhodujúceho slova máme v spolku našom. Na tomto vinou nie sú osoby, lež samotné okolnosti. Keď som Tvoj list i so vzorkou kalendárskou dostala, ležala pi. Pivková v posteli, mala tuhé zapálenie hrdla. Išla som teda rovno s ním k p. tajomníkovi Pietrovi[8] (lebo aj ináč pani Pivková úplne jemu ponecháva rozhodovanie nad takýmito vecmi, poneváč on najlepšie zná stav všetkých záležitostí v spolku, a je teda aj najpovolanejší k rozhodovaniu) a predostrela mu všetko. On netrôfa si vydanie takéhoto dielca uvaliť na Živenu, ktorú práve vydanie „Almanachu“ toť veľmi mnoho stálo. „Almanachu“ je ešte hodne na sklade, pri tom všetkom, že sa ho len 700 exemplárov tlačiť dalo. No pomaly sa míňa a škoda už len na žiaden spôsob nebude pri ňom. Hlavný Pietrov dôvod proti nášmu kalendáru je hlavne to, že netrôfa mu odbytu, lebo vraj zná, aká úžasná nezaujatosť medzi ženskými je u nás pri podobných veciach. Keď si ho jedna kúpi, nuž si ho aj desať nasledujúcich od nej vypožičia k prečítaniu a samy si ho nekúpia, i keď by im to hmotné okolnosti dopustili. Peniaze, ktoré by za knihu vydať mali, strovia radšej na nejaký toaletný luxus (v tom tvrdení je, bohužiaľ, mnoho pravdy!). Na Slovensku dielce, ktoré by na samé ženské odberateľstvo odkázané bolo, vraj nemôže mať výhľadu na zdar, i „Almanach“ len samí mužskí kupujú (pravda, nemôže sa vedieť, koľkí kupujú ho vlastne pre svoje ženy a dcéry, nie pre seba) a boli 22

www.hl.rs

by sme vraj špatne s ním pochodili, keby sme len na samé ženy odkázaní boli s jeho odobratím. A s „Kalendárom pre hospodyne“ by sme teda skutočne len na samé ženy odkázaní boli, lebo všeobecných kalendárov máme už i tak od viacerých vydavateľov. A tlač kalendára vraj nepomerne viac stojí než tlač iných jednoduchých kníh, poneváč rubriky a číslice sú najdrahšou sadzbou. Keby sa ho málo dalo tlačiť, by vysoko vyšiel a musel by sa draho predávať, o čo by sa zasa tým menej míňal. A vyše potreby mnoho sa ho zasa nemôže dať tlačiť, bo nieto výhľadu, že by sa ho pri obyčajných lacných kalendároch mnoho minulo. A konečne, že kalendár na budúci rok zostavovať je teraz už i tak pripozde, že by k tomu materiál už teraz mal byť úplne pohotove. Toľko asi dostala som v odvetu. Robila som protinámietky, že však práve preto, že niet chuti k našskému čítaniu u našich žien, máme ju budiť tým, že vydávať budeme ich vkusu a požiadavkám primerané veci. Na to mienil Pietor, že keďby sme vskutku vstave boli zozbierať dobrý potrebný materiál, že by sme mohli snáď inú, akúkoľvek knihu podobného obsahu vydať, nie práve kalendár. Nuž o tom, čo by tu bolo primeranejšie, môžu byť náhľady veľmi rôzne; dosť na tom, ako z tohoto vidíš, tu neprebijeme, poneváč nemôžeme samostatne jednať. Sám jednotlivec reskiruje i nezdar, a popustí sa do toho; ale v mene spolku nik nechce na seba brať zodpovednosť. A tak myslím, že z tohoto nateraz pri Živene nebude nič. Zato ale, prosím Ťa, nedaj sa znechutiť, k čomu človek veru ľahko je náchylný, keď s takou ochotou pracoval i chce pracovať na voľačom užitočnom a potom jedným razom vidí to znemožneným. Ja si Ťa skutočne ctím a obdivujem pre pilnosť, akú vyvinuješ v prospech dobrej veci, ktorá sa tomu, kto ju prevádza, u nás nikdy nevyplatí — a pre oddanosť úprimnú, s akou lneš k nej. Ak môžeš, zbieraj len materiál, keď nie kalendár, nuž skutočne akúsi inú formu si nájdeme,

Informačno-politický týždenník

až sa budeme cítiť dosť silnými. Keby človek, po prvé, bol slobodný od všetkých domácich povinností, žeby sa úplne literárnemu účinkovaniu oddať mohol — a po druhé, keby bolo akéhosi kapitálika, nuž by sme sa my dve i mimo Živeny odvážiť mohli na vlastnú päsť vydávať niečo takého našim ženám po chuti, lebo kým to takto ospalo pôjde, zatiaľ veru neprídeme napred. Čo vydáva Živena, to všetko musí pasírovať cenzúra,[9] a my ženy rady máme i také pletôčky, ktoré na umeleckú dokonalosť ani nárokov nemajú. Vôbec od malého a nepatrného máme počínať, keď od veľkého nemôžeme. Pri zdare i to malé narastie na veľké. Nuž, ale keď človek nikdy nemôže tak, ako by chcel. Ja k. p. k lete ani len k čítaniu neprídem, nie to ešte k písaniu. Neviem povedať, čo robím — a predsa nestačím. Veď Ty vieš, ako je to. Koľko by človek potreboval čítať, aby si len najpotrebnejších známostí nadobudol, ktorých nevedomosť prekáža každému kroku, keď sa s voľačím má pred verejnosť predstúpiť — a nemôže ani len to. Akože ešte potom iných poúčať, keď sa sama slabou cítiš. No, ale so žalobami nič nevykonáme. So Socháňom je veru tesno, žije vraj na úver, neviem, neviem, čo bude s ním. Veru takým bedárom, ako sme my, ozaj neprichodí chápať sa na voľačo vyššieho. [8] p. tajomníkovi Pietrovi — Živena v týchto časoch mávala stále za tajomníkov mužov, ktorí boli rozhodujúcimi činiteľmi v Živene, spolku slovenských žien. Tak po Ambrovi Pietrovi (1843 — 1906), vtedy šéfredaktorovi „Národných novín“, stal sa tajomníkom Svetozár Hurban Vajanský. [9] Čo vydáva Živena, to všetko musí pasírovať cenzúra — tu sa myslí na mužskú cenzúru národných vodcov (v prvom rade Pietra ako tajomníka Živeny). Zdroj: Zlatý fond denníka SME Foto: Wikipedia

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 10. júla 2021 ČÍSLO 262

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Z obsahu

K JUBILEU

Sto rokov slovenského ženského hnutia vo Vojvodine

(Aktivistky a ich kultúrna a literárna činnosť) Dr. Jarmila Hodoličová

o rozpade Rakúsko-Uhorska v novoutvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov sa v slovenskom vojvodinskom prostredí začala slovenská menšina mimoriadne aktívne prejavovať na kultúrnom poli. Už roku 1919 bola

Obálka stanov

založená Kníhtlačiareň účastinnej spoločnosti, začal vychádzať týždenník Národná jednota, založené

bolo Slovenské reálne gymnázium 19 paragrafov, zostavil ich Dr. Ján v Petrovci, Československá beseda Petrikovich a 4. septembra 1920 boli Šafárik v Novom Sade, od roku 1921 podané na schválenie Ministerstvu pôsobil aj Československý zväz so sídlom v Novom Sade a potom v Belehrade, ktorý mal za úlohu zastupovať a obhajovať práva Slovákov a Čechov pred nadriadenými orgánmi. Pozornosť si zasluhujú aj iné dátumy: Národný kalendár začal vychádzať v Báčskom Petrovci roku 1920, potom bol založený prvý ženský spolok, najprv roku 1920 v Novom Sade a v Kovačici. Na poli sociálnej starostlivosti bol roku 1920 založený Slovenský sirotinec v Kovačici. V povojnovom období nastal mimoriadny ruch Sloveniek v ženskom hnutí. Prvé ženské spolky boli založené v Novom Sade a v Kovačici, presnejšie 24. mája 1920 Spolok slovenských žien v Novom Sade s predsedníčkou Prvá strana stanov Oľgou Krnovou a 4. júla 1920 v Kovačici s predsedníčkou Elenou vnútorných vecí, ktoré ich aj 27. júla Petrikovichovou. Na tomto valnom 1922 pod číslom 9939/922 schvázhromaždení pani E. Petrikovichová lilo. V roku 1920 sa predsedníčky pred veľkým auditóriom poukázala týchto dvoch spolkov zúčastnili na na ľudovýchovnú úlohu spolku, Kongrese zväzu ženských spolkov aby aj Slovenky mohli sa postaviť do zo všetkých krajov štátu. Ženský radu vzdelaných európskych žien. spolok v Novom Sade však už o dva Prečítané a schválené boli výstiž- roky (1922) s prácou skončil, pretože né a krátke stanovy spolku. Mali sa aktivistky nevedeli dohodnúť

s. 23

Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (3)

s. 26

Na Slovensku je 60 unikátnych drevených kostolíkov

s. 28

Mozaika na niektorých organizačných rodná jednota 2, 1921, č. 21). dočasné Nový Sad, stále určí záležitostiach. Predsedníčka Štefánia Mičát- prvé riadne shromaždenie. O založenie ústredného spol- ková prečítala stanovy spolku, §2 ku sa pričinili iniciatívne Sloven- ktoré majú sedem paragrafov. Cieľ: organizovať súčinnosť ky, a to hlavne manželky a sestry Na tomto zasadnutí boli prijaté všetkých Češiek a Sloveniek v vedúcich osobností kultúrneho a podpísané predsedníčkou života u nás, akými boli Štefánia Štefániou Mičátkovou ako Mičátková, manželka advoká- predsedníčkou ad hoc, Zlata Ľudovíta Mičátka z Nového tou Jesenskou ako zapisoSadu, Ľudmila Hurbanová, dcéra vateľkou ad hoc a zápisnicu evanjelického farára Vladimíra overili Marína Maliaková a Hurbana a sestra dramatika VHV Adela Greisingerová. Tieto zo Starej Pazovy, Eržika Mičát- stanovy schválili aj nadriadeková, sestra Ľudovíta Mičátka a né orgány. Na s. 7 sa uvádza: Vladimíra Mičátka z Kysáča, tiež „Ministarstvo unutrašnjih dela Zlata Porubská-Jesenská z Kysá- Kraljevine Srba, Hrvata i Sloča, Marína Maliaková, manželka venaca. Br. 7230/921 Beograd. Jozefa Maliaka z Iloku, Elena Kar- Odelenje za Banat, Bačku i Balovská a Elena Petrikovichová z ranju. Vidio i odobrio Ministar Kovačice, Adela Greisingerová a Unutrašnjih Dela, Beograd, Milka Kvačalová z Petrovca. Ná- 8. juni 1921. god. Po naredbi vrh, výzvu a pozvanie rozposlali Ministra Unutrašnjih dela insdo všetkých slovenských dedín pektor“ (podpis nečitateľný). vo Vojvodine, pričom uviedli presný dátum a miesto, kde sa Stanovy ústredného spolpredstaviteľky každej slovenskej ku československých žien v Eržika Mičátková dediny majú stretnúť. Kráľ. SHS. Tlačou kníhtlačiarne Zakladajúce valné zhromaž- úč. spol. v Petrovci 1921. denie sa podľa prvej zápisnice Kráľ. SHS na poli národnej osvekonalo 11. mája 1921 v Novom §1 ty a napomáhanie slavianskej Sade, kde sa uvádza, že sa účast„Ústredný spolok Česko-Slo- vzájomnosti. Podporovať dobníci zišli s cieľom „utvoriť jed- venských žien v Kráľ. SHS.“ Sídlo: ročinné a výchovné účely na notný, jednotne vedený poli sociálneho života. a spravovaný ústredný §3 spolok, ktorý by previedol Členovia sú: riadni, zakladacieľavedomú organizáciu júci a čestní. našského ženského sveta: a/ Riadnym členom môže byť mali by sme založiť taký každá, na území Kráľovstva SHS spolok, ako je Živena, s odžijúca Češka a Slovenka, ktorú bočkami po jednotlivých miestny výbor na základe príhmiestach, ktoré by v súlalasu prijme a ktorá sa zaviaže de dľa jednotného plánu k plneniu členovských povinna povzdvihnutí nášho ností. Poplatok riadneho člena je 6 dinárov na rok a zápisné spoločenského osvetového organizačného hnutia 1 dinár. b/ Podporujúcim členom pracovali, aby sme si my ženy v Kráľovstve SHS môže byť každý, koho miestny zaplnili tú úlohu, ktorá výbor za takého príjme a ktorý je našou mravnou posa zaviaže ciele spolku napovinnosťou oproti nášmu môcť; platí 3 dináre ročne. c/ Zakladajúcim členom môže ľudu a vlasti. Sily jednotné, rozdrobené zjednotiť k byť, ktorý raz na vždy zaplatí uskutočneniu národného 100 din. d/ Čestný člen, ktorého na cieľa, na poli sociálnom pomáhať, podporiť a dľa odporúčanie niektorej odbočky, za rodoľubé zásluhy valné možnosti k uľaveniu neĽudmila Hurbanová dostatkov prispieť“ (Náshromaždenie (ústredný výbor)

vyvolí. §4 Právo hlasu majú riadni členovia a zo zakladajúcich členkine. Všetci členovia sú povinní mravné dobro a ciele spolku napomáhať, svoje zaviazanosti ako aj právoplatné uzavretia plniť. II. Ústrojstvo a/ V mieste, kde je aspoň 12 členov, utvorí sa miestna odbočka, ktorá si volí predsedníčku (námestníčku), jednateľa, pokladníčku a členstvu primeraný výbor pozostávajúci od 3 do 12 členov, rozhoduje nad bežnými vecami, ustaľuje svoj budžet, prevádza uzavretia vyšších orgánov: zasedá dvojmesačne aspoň raz. Volí na 25 riadnych členov (okrem predsedníčky) jednoho delegáta do ústredného výboru. Ročne raz vydržiava valná shromaždenie a utvorí si domáci poriadok. Z ročných príspevkov a iných dôchodkov polovicu odvádza každého polroka ústrednému spolku. b/ Ústredná správa pozostáva z predsedníčky a piatich podpredsedníčiek, jednateľa (námestníka), pokladníka a 2 kontrolórov. Rozhoduje nad bežnými vecami, dozerá na pôsobenie odbočiek, sostavuje budžet a referáty. c/ Ústredný výbor, jeho členmi sú členovia ústrednej správy, delegáty odbočiek a mimo toho valným shromaždením vyvolených 12 riadnych a 4 náhradné výborníčky. Vedie a riadi celé zavedovanie spolku, dozerá na pôsobnosť odbočiek, sostavuje budžet a ročné účty a vybavuje všetky záležitosti, ktoré patria do pôsobnosti valného shromaždenia. Predsedníčka (námestník) s dvoma členmi výboru v páde potreby rozhoduje nad 1/10 riadnych poplatkov. d/ Ústredné valné shromaždenie rozhoduje nad celým spolkovým majetkom v celku i v odbočkách, ustaľuje poplatky, volí na dobu štyroch rokov

HLAS ĽUDU | 10. 7. 2021 • 28 /4967/

čestných členov, mení stanovy, Stanovy určili aj prácu v miestSlovenské ženy vedené týmto ustáli sídlo spolku, ako i budžet. nych odbočkách, a to tak, že „v spolkom si začali zakladať poKaždý rok raz sa zijde, alebo: mieste, kde je aspoň 12 členov, bočky vo svojich dedinách. Tak jestli to žiada 1/10 odbočiek, utvorí sa miestna odbočka, ktorá prvá pobočka bola založená v alebo správa za nutné uzná. si volí predsedníčku (námest- Petrovci roku 1921 (predsedníčka níčku), jednateľa, pokladníčku Adela Greisingerová, tajomníčka §5 Členstvo prestáva vystúpe- a členstvu primeraný výbor“. Ľudmila Kvačalová, pokladníčka ním, vytvorením; posledné na Stanovy presne definovali aj Emília Jesenská, zapisovateľka návrh členov spolku prevádza sa materiálne veci týkajúce sa Mária Kubányová) a mala 70 tajným hlasovaním, keď niekto spolku a pravdepodobne ich členov. V tom istom roku bola zhreší proti mravným zásadám pre spolok vypracoval manžel založená odbočka v Kysáči, ktorá spolku. Jestli by niektorá miest- Štefánie Mičátkovej, advokát mala 105 členov (predsedníčka na odbočka zanikla, jej aktívny Ľudovít Mičátek. Zvolené bolo Eržika Mičátková, tajomníčka majetok pripadne Ústrednému spolku. §6 Právo hlasovania deje sa v miestnych odbočkám osobne, pri voľbách, ak to 1/10 prítomných členov žiada, tajným hlasovaním, pri ústrednom výbore tak isto, alebo aj skrz plnomocníčku, no 1 výborníčka len dve výborníčky zastupovať môže. Pri valných shromaždeniach tiež skrz plnomocníčku môže sa dať zastúpiť no 1 delegátka len 3 zo svojho kraja môže zastupovať. §7 Každý výbor, valné shromaždenie sú uzavretia schopné, Korešpondenčný lístok zo Starej Pazovy do Kysáča od Ľ. Hurbanovej E. Mičátkovej zo dňa 15. 9. 1924 keď je prítomných aspoň 1/6 členov, alebo výborníkov. Pri ustálení rozpustenia odbočky, alebo spolku musí byť aj dočasné predsedníctvo. Pred- Zlata Porubská-Jesenská). Roku aspoň 1/2 členov prítomná a sedníčkou sa stala Ľudmila Hur- 1923 bola obnovená činnosť v tento predmet musí byť písom- banová zo Starej Pazovy, pod- Kovačici (93 členov), v Padine (45 ne sdelený osobitne každému predsedníčkou Betty Nováková členov) a v Aradáči. Roku 1925 riadnemu členovi. z Nového Vrbasa, tajomníkom došlo k obnoveniu činnosti v NoMajetok pripadne, v páde Vojta Režný a Mojmír Bodický a vom Sade a táto odbočka mala zaniknutia spolku, jestvujúcej pokladníčkou sa stala Ema Ku- 110 členov. V Starej Pazove bola organizácii zväzov žien Srbiek, bányová z Petrovca. V novembri pobočka založená až roku 1931 Hrvatiek a Sloviniek. bol výbor doplnený novými (30 členov), v Palanke 2. mája Tieto stanovy boli na zriaďu- členkami. 1931 (67 členov), v Hložanoch júcom valnom shromaždení v O tri roky neskôr, 11. augus- 6. mája 1931, tiež v Kulpíne. V Novom Sade 11. mája 1921 ta 1924, funkciu predsedníč- Laliti a v Pivnici boli pobočky prijaté. ky prevzala Eržika Mičátková založené roku 1933. Zlata Jesenský v. r. zapisova- a tajomníčkou sa stala Zlata Založenie tohto spolku privítali teľka ad. hoc. Štefánia Mičátková Porubská-Jesenská, obe z Ky- aj na valnom zhromaždení Živev. r. predsedníčka ad. hoc. sáča. Takáto zmena funkcií bola ny 3. augusta 1921 a bol oň živý Uhodnoverňujú: M. Maliaková vykonaná z praktických dôvo- záujem. Vtedy sa začína plodná v. r., A. Greisingerová v. r. dov, lebo Kysáč bol najbližšie k spolupráca medzi spolkom a Novému Sadu, a tak sa vlastne združeniami žien na Slovensku, Sídlo spolku malo byť v No- ústredie, aj keď figurovalo podľa ktoré trvá do konca tridsiatych vom Sade a členovia mohli miesta v Novom Sade, presídlilo rokov. byť riadni, zakladajúci a čestní. do Kysáča. Predsedníčka spolku Eržika

Mičátková koordinovala a riadila so závideniahodnou energiou prácu týchto odbočiek. Ich práca spočívala v organizačnej činnosti, cieľom ktorej bolo prilákať do spolku ženy z roľníckeho stavu. Na kultúrnom poli sledoval spolok založenie Slovenského reálneho gymnázia v Báčskom Petrovci a organizoval divadelné predstavenia. Osvetová činnosť spočívala najmä v usporadúvaní výstav a prednášok. Prednášky sa konali v rámci mesačných schôdzok alebo tzv. besiedok a dopĺňali ich vhodné recitácie, zábavné čítanie a spev. Tak napr. v roku 1925 organizoval spolok prednášku pri príležitosti životného jubilea 70 rokov E. M. Šoltésovej, 75. narodenín prezidenta Tomáša G. Masaryka, v roku 1927 pri sedemdesiatke Terézie Vansovej, roku 1931 pri desiatom výročí smrti Hviezdoslava. Praktické prednášky sa týkali záhradníctva, gazdovania a hospodárenia, postavenia žien v spoločnosti. Organizovali sa národopisné prednášky a výstavy, akou bola 10. a 11. februára 1924 výstava výšiviek v Kovačici, potom roku 1928 v Novom Sade a v Petrovci počas Slovenských národných slávností. Nemalú aktivitu prejavil spolok pri zbieraní národopisného materiálu pre Národný odbor Matice slovenskej v Juhoslávii, čo malo byť základom pre Národopisné múzeum. Miestne odbočky organizovali aj praktické kurzy varenia, vyšívania a háčkovania pre roľnícke ženy. Na poli sociálnej činnosti ústredie vykonalo veľkú prácu pri zbieraní darov pre Slovenský sirotinec založený roku 1920 v Kovačici, pomáhalo nemajetným študentom, zúčastnilo sa pri zariaďovaní detskej nemocnice v Belehrade. (dokončenie nabudúce)

III

Mozaika INÍ PÍŠU

Z DEJÍN NAŠEJ KINEMATOGRAFIE

Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940 (3) Štefan Vraštiak V marci roku 1993 som ukončil ako čiastkovú tému pre Dejiny slovenskej kinematografie, ktoré vyšli v decembri roku 1997, vedeckú štúdiu Filmové podnikanie Matice slovenskej v Juhoslávii 1938 – 1940. Práca obsahuje časti: 1 – korešpondencia, 2 – správa o služobnej ceste v Juhoslávii v dňoch 10. – 17. 12. 1970, 3 – rozhovor s Jánom Čajakom ml., 4 – rozhovor s Emilom Klobušickým, 5 – filmy MS v Juhoslávii, 6 – Bibliografia článkov – Nový život (Náš život – pozn. J. Č.) a Národná jednota 1938 – 1950, 7 – citácie. V časti 5 – je aj obsahové spracovanie zachovaných filmov od Sylvie Lackovej, 14 strán textu. Vybral som najzaujímavejšie a najdôležitejšie časti práce, ktoré boli pre FR iba technicky upravené. Štefan Vraštiak, apríl 1998 ROZHOVOR S JÁNOM ČAJAKOM ML. Otec, syn a vnuk. To je trojlístok rodiny Čajakovcov, ktorí sa zapísali do histórie slovenskej literatúry – otec Ján Čajak (5. 1. 1830 – 4. 2. 1867), syn Ján Čajak (19. 12. 1863 – 29. 5. 1944), vnuk Ján Čajak (18. 7. 1897 – 3. 7. 1982). Ján Čajak ml. sa zapísal aj do

Ján Čajak ml.

dejín slovenskej kinematografie, keď sa podieľal na tvorbe filmov MS v Juhoslávii v rokoch 1938 – 1940. Od r. 1919 – 1921 vyučuje na petrovskom gymnáziu v Juhoslávii, zároveň je zapísaný aj ako študent Karlovej univerzity v Prahe. V r. 1938 opäť nastupuje na Slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci v Juhoslávii. Počas vojny žije v ilegalite, v r. 1949 je redaktorom Odborára pri SOR v Bratislave. Z knižných

vydaní diel Jána Čajaka ml. pripomíname – Zuzka Turanová (1943), Dumný briežok (1943), Zypa Cupák (1943), Po stopách generála Viesta (1947), Inokedy (1965), V zajatí na Holičskom hrade (1968), niektoré z kníh vyšli v nových vydaniach. V roku 1939 udelili Jánovi Čajakovi ml. Bieleho leva s perami za kultúrnu spoluprácu medzi Československou republikou a Juhosláviou, v roku 1941 juhoslovanské vyznamenanie za kultúrnu prácu svätého Sávu. Matica slovenská v Juhoslávii vznikla v roku 1932 v centre juhoslovanských Slovákov v Báčskom Petrovci. Mohli by ste nám povedať, aké si vytýčila ciele? – Prv než by som na túto otázku odpovedal, domnievam sa, že bude únosné začrieť trochu do dávnejšej minulosti. Snaha o založenie osvetovej ustanovizne bola intenzívna už koncom devätnásteho storočia, keď sa inteligencia, najmä kňazi a učitelia, spolu s remeselníkmi a obchodníkmi a za pomoci národnostne uvedomelých roľníkov usilovali založiť takú osvetovú ustanovizeň, ktorá by povzniesla kultúrnu úroveň tej vetvy nášho národa, čo sa v polovici 18. storočia, a potom neskoršie vysťahovala zo svojho etnického prostredia a zaľudnila časť južného Uhorska, najmä v Báčke, Banáte a Srieme. Žiaľ, všetky snahy stroskotali na nevraživosti maďarských úradov, ktoré si vytýčili pomaďarčiť

národnosti Uhorska, a tak vytvoriť smery: jedna časť Slovákov chcela jeden iluzórny jednotný maďarský mať Maticu ako samostatnú a národ. Na začiatku dvadsiateho nezávislú slovenskú ustanovizeň, storočia apponyiovské zákony druhá časť sa zasadzovala za zriasvojou tvrdosťou mali iba zabez- denie osvetového odboru pri už pečiť konečnú fázu odnárodnenia existujúcom Československom Slovákov, Srbov, Rumunov a iných zväze v Belehrade. Napokon sa národností bývalého Uhorska. vzájomnou dohodou všetci členoNašťastie nestalo sa tak. Prišla prvá via výboru priklonili k stanovisku svetová vojna a s ňou i porážka nezávislosti Matice. Rakúsko-uhorskej monarchie, Na valnom zhromaždení zaklakeď sa na základe sebaurčenia dania Matice slovenskej predseda národov vytvorila Československá prípravného výboru Dr. Ján Bulík republika a na juhu Kráľovstvo zdôraznil, že juhoslovanskí Slováci Srbov, Chorvátov a Slovincov si utvárajú takú osvetovú usta– Juhoslávia, ktorej novizeň, ktorá chce súčasťou sa stali aj zoskupiť a nadchčiastočne Slováknúť pre pracú nielen mi obývané bývalé jednotlivcov, nielen uhorské župy – Báčľudí jedného polika, Banát a Sriem. tického smeru, ale Títo Slováci sa všetkých Slovákov, rozhodli hneď po i tých, čo doteraz oslobodení kultúrne zostávali stranou. žiť. Už roku 1919 si Zároveň zdôraznil, založili gymnázium, že keby politické hneď na to tlačiareň, boje, ktoré možno začali vydávať noviočakávať, rozdelili ny a na augustových Slovákov na polislávnostiach roku Ján Čajak ml. z čias matič- tické strany a viac 1920 prišla na rad nej aktivity v Juhoslávii táborov, aby sa na aj otázka Matice sloMaticu pozeralo ako venskej a múzea. Zvolený bol na matku všetkých slovenských aj výbor. Žiaľ, v tomto období v dcér a synov a pri jej osvetovej Juhoslávii zúrili prudké politické práci sa každý venoval kultúrboje, ktoré roztrieštili aj niekdajšiu nemu povzneseniu a blahobytu jednotu Slovákov, a založenie nášho národa. jednotnej kultúrnej ustanovizne Po tomto historickom prehľade sa oddialilo až do roku 1932, keď už aj odpovedám na vašu otázku: sa pomery v Juhoslávii a aj medzi Aké si Matica slovenská v JuhosláSlovákmi skonsolidovali. vii vytýčila ciele? Citujem z reči Dr. Pri zakladaní MS sa vynorili dva Jána Bulíka: ,Matica chce vychovať

HLAS ĽUDU | 10. 7. 2021 • 28 /4967/ pevné slovenské charaktery, ľudí Výbor ho prijal. Teraz už išlo len o vena, pohostenie. To bol prvý s pevnou chrbtovou kosťou, a realizáciu. Zabezpečenie finančdeň svadby. Potom nasledoval pritom pracovitých a skromných ných prostriedkov na filmovanie. deň svadby a dni po svadbe, lebo ľudí, ktorí by s týmito peknými Načrtnutie plánu činnosti. To bol v našich krajoch svadba sa preduševnými vlastnosťami každé- začiatok. tiahla na celý týždeň. Pravda, na mu imponovali. Udržíme sa, ak Hovorili ste o finančnom film prišlo len to najtypickejšie. budeme pracovať, ak sa pozdvih- zabezpečení. Kto vám ho zaA tak to bolo aj s inými filmami. neme na úroveň najkultúrnejších bezpečil? Úspech filmu závisel najmä od národov. My nemôžeme zavážiť – Samozrejme, že Matica. Mala toho, či bol pekný slnečný deň. číselne, iba kvalitou ducha a prá- dosť peňazí, a potom aj požiadavAk nebol, so snímaním sa muselo ce!’ Na dosiahnutie týchto cieľov ky boli skromné. Zakúpenie filmočakať na inú príležitosť. boli ustanovené odbory: ľudo- vého aparátu, filmov, vybavenie To znamená, že sa pracovalo výchovný, národohospodársky, tmavej komory a premietacieho bez kulís a bez umelého osvetleliterárny, divadelný, hudobný, aparátu nepredstavovali bohvienia a na skutočných objektoch. historicko-muzeálny, školský aké náklady. – Áno. Emil Klobušický sa po a národopisný. Aký filmovací prístroj ste krátkom čase natoľko vyvinul, že Keď ste sa stali vedúcim ná- zakúpili? okrem rady nepotreboval nijakú rodopisného odboru Matice – Veru sa už nepamätám. Jedno pomoc. A tu mi prichodí na um, slovenskej v Juhoslávii, aký viem, že to bol aparát pre úzky 16 že o náš ľud sa začali zaujímať aj plán ste vypracovali pre ústre- mm film. O laboratóriu by vedel Srbi. A tak som v roku 1939 dostal die a sekcie MS? hovoriť filmár Klobušický, ktorý od MS nasledujúci list. Citujem: – Už pred založením MS ako od snímania až po vypracovanie ,V prílohe zasielame odklep redaktor časopisu SVIT rozprúdil a premietanie filmov všetko mal obsahového návrhu na film, som zberateľskú činnosť ľudových na starosti a robil to z idealizmu a ktorý chce o nás a našom živote piesní a neskoršie aj obyčají. Ako zdarma, tak ako všetci funkcionári vypracovať spoločnosť Jugoton vidíte, svoju činnosť som zameral MS. Chcel by som zdôrazniť, že z Belehradu. Prosíme Vás potom, na duchovnú kultúru. Zozbieral všetko to, čo sme na filmovom aby ste čím skôr vypracovali i som vtedy asi tisíc textov ľu- úseku robili, bol len rozbeh k Správa v časopise Náš život, č. 1, podrobné scény, pripravili návrh dových piesní, ďalšej, dokonalejšej 1939, s. 63 textov (rozhovory) k jednotlivým z nich mnohé s práci a nemožno sa obrazom atď. Potrebujeme veľmi, – Ak myslíte na scenár v lebo bez toho nemožno pristúpiť notami. Piesne na túto prácu pozesom roztriedil na: rať z dnešného zorného dnešnom zmysle slova, nuž, k filmovaniu. zo starej vlasti uhla, keď filmové ume- veru, o tom sa nedá hovoriť. Prosíme preto, keby ste si patprinesené, na Pečiatka Jána Čajaka ml. nie je vari v kulminácii. Poznal som tému, ktorá sa mala ričné návrhy pripravili najďalej do ich varianty Predstavte si dedinu v nakrútiť. Povedzme, keď išlo o budúceho týždňa, keď by sme pod vplyvmi nového prostredia plnom rozvoji národnostného svadbu. Emil Klobušický dostal chceli zvolať znovu poradu kotvorené a na v novom prostredí sebarealizovania sa. Všetko je vo zopár papierikov, na ktorých boli misie k poslednému spracovaniu vytvorené. Obyčaje vyžadovali svojom začiatku. Odbor filmový návrhu.’ osobitný prieskum a nájsť také pozostáva z dvoch amatérov, Vidíte sami, aký to staršie ženy a mužov, čo ich nie- ktorí len filmy videli, ale filmobol šibeničný termín. len poznali, ale vedeli aj plynne vé ateliéry nie, a kdeby zložitú No urobil som, čo sa rozprávať, respektíve ich popísať organizovanú prácu. Intuícia a dalo, a po mesiacoch a ozrejmiť. invencia boli hlavnými pákami Jugoton sa rozhodol Čo vás priviedlo k tomu, že a ešte láska k ľudu. filmovať Slovenské ste zaradili k vášmu odboru aj A predsa ste veľa vykonali, augustové slávnosti v filmovanie? ako o tom hovorí časopis Matice Petrovci podľa predlo– To by som ako zásluhu nemo- slovenskej Náš život, kde Emil hy. Na svadbu neprišiel hol pripísať len sebe. Iniciátorom Klobušický roku 1940 podárad. Ťažko bolo koordifilmárstva bol kulpínsky učiteľ, va správu, že nakrútil žatvu v novať termín svadby a fotoamatér Emil Klobušický, ktorý Kulpíne, Maticu a jej podniky, Záber z filmu, ktorý nakrúcali matičiari príchod filmárov z Bema pri jednom rozhovore upo- gymnázium, Národné slávnosti lehradu, ale nepriali zornil na to, že pomaly zaniká v Petrovci, životné prostredie ani politické udalosti. pôvodný kroj, strácajú sa obyča- ľudu v Kysáči a Pivnici, chme- najtypickejšie scény načrtnuté. Československo okupovali Nemci je, a či by sa toľká krása nemala ľovú oberačku v Petrovci, ne- Napríklad: znášanie darov, kohú- a keďže i sama Juhoslávia bola nejako zachovať nielen v múzeu, skoršie svadbu v Selenči. Vy- tov od kmotrov a susedov, budo- ohrozená, boli iné starosti. ale pokiaľ je vlastníctvom živého niká najmä kolorovaný film, v vanie ohniska a veľkého šiatra na ľudu, aj na filme. Iniciatíve som sa ktorom zachytil ľudové kroje. dvore, opáčenie pivnice, radostné (Filmová revue 2/1998, potešil a na najbližšom zasadaní Zaujímalo by ma, keby ste nám odvážanie duchien a vena mlas. 47 – 55) výboru MS som návrh predostrel. povedali, ako ste robili scenár? duchinho do domu ženíchovho, Foto: z archívu J. Čiepa a ÚKVS vítanie starejšieho a preberanie

Mozaika NA CESTÁCH...

ZAUJÍMAVOSTI

Na Slovensku je 60 unikátnych drevených kostolíkov (dokončenie) Pripravil: Jaroslav Čiep

Každá časť Slovenska ukrýva v sebe kultúrne bohatstvo, ktoré je charakteristické pre danú oblasť. Popri čičmianskych dreveniciach alebo skanzenoch máme na Slovensku aj ďalší skvost ľudovej architektúry, ktorý si všimla dokonca aj medzinárodná komisia pre historické a kultúrne pamiatky UNESCO. Sú to drevené chrámy. Väčšinu z nich nájdete na východnom a severnom Slovensku, na úpätí Karpát. Drevené chrámy za svoj špecifický vzhľad vďačia jedinečnej stavebnej technológii, pri ktorej majstri remeselníci používali ako stavebný materiál výlučne drevo. KOSTOL, KTORÝ TRIKRÁT ZMENIL DEDINU Niekedy treba v záujme uchovania pamiatok zasiahnuť naozaj netradične. Možno ste si na mape všimli, že niekoľko drevených kostolíkov bolo presťahovaných z ich pôvodnej lokality do vzdialených skanzenov a múzeí. Pri tomto procese sa celá

stavba rozmontuje a jednotlivé trámy a súčasti sa starostlivo očíslujú, aby mohli byť premiestnené a na novom mieste opäť zmontované. Sťahovanie chrámov však nie vždy súviselo iba so snahou o ich záchranu. V minulosti nebolo ojedinelé, že sa drevené stavby postupne nahradzovali odolnej-

šími murovanými chrámami. Možnosť premiestňovania tak v minulosti umožňovala dokonca aj ich predaj do susedstva. Drevený chrám sa jednoducho predal do inej obce, ktorá si nemohla dovoliť postaviť nový, murovaný chrám. „Rekordérom v počte predajov a premiestňovaní je drevený

Šemetkovce

Miroľa

Ruská Bystrá

Lukov-Venécia

chrám zo Zemplína, ktorý bol predaný dokopy trikrát. Najprv ho kúpili z jednej dediny v poľskej obci Halič do Habury. Tí ho predali do Malej Poľany a odtiaľ putoval do Čiech – do Hradca Králové,“ dodáva Miroslav Buraľ, prírodovedec a odborník na históriu severného Zemplína. Miestni si v roku 2011 svojpo-

HLAS ĽUDU | 10. 7. 2021 • 28 /4967/

Ladomirová

Krajné Čierno

mocne postavili vernú kópiu Niektoré chrámy nie sú zachopôvodného chrámu, ktorý stál vanými originálmi, ale presnými v obci pred 250 rokmi. Tento replikami stavieb, ktoré zanikli. chrám je tak najmladším dre- V skanzene Múzea ukrajinskej veným kostolíkom na Slovensku. Počas prvej Československej republiky boli takto premiestnené tri drevené chrámy – v roku 1926 z Mikulášovej do Bardejovských Kúpeľov, v roku 1927 z Kožuchoviec do Košíc a v roku 1929 z Malej Poľany do Hradca Králové. Podobný osud postihol po druhej svetovej Mapka drevených kostolíkov na Slovensku vojne aj drevené chrámy z obcí Zboj, Nová Sedlica a Matysová. V Ša- kultúry vo Svidníku nájdete verrišskom múzeu v Bardejovských nú repliku dreveného chrámu z Kúpeľoch nájdete dva kostolí- obce Nová Polianka. V Habure ky, ktoré boli pôvodne v Zboji zostala iba replika dreveného a Mikulášovej. chrámu, ktorý bol prenesený do

Hradca Králové. V Ľutine od roku 2015 stojí replika pôvodného chrámu iba vďaka dobre zachovaným kresbám od pamiatkara a maliara, bardejovského rodáka Viktora Myszkovského.

Krivé

Cyklistický chodník ikon na Zemplíne Na Zemplíne je všetkých deväť drevených chrámov prepojených Cyklistickým chodníkom ikon a v rámci iniciatívy Obnova drevených chrámov podporenej z grantov EHP sa v posledných rokoch podarilo zabezpečiť obnovu štyroch drevených chrámov, z toho dvoch v havarijnom stave. Ak sa do tohto kúta Slovenska vyberiete na výlet, neobíďte neobyčajnú výstavu o ikonografii Zemplína v drevenom chráme v Šmigovci. Aby chrám po obnove neostal prázdny, rozhodli sa

využiť ho zatiaľ ako netradičný výstavný priestor. Začiatok výstavy je naplánovaný na máj 2016. Ak nemáte čas navštíviť všetky stavby, v Miniskanzene drevených chrámov v Ľutine nájdete v areáli pútnického miesta vedľa seba množstvo zmenšenín drevených chrámov v mierke 1 : 10 pokope. A práve vďaka neúnavnej snahe historikov, regionálnych organizácií, múzeí a skanzenov, ale aj dobrovoľníkov sa postupne pracuje na obnove schátralých chrámov a propagácii týchto cenných národných kultúrnych pamiatok. Viac o histórii a iné zaujímavosti o drevenej architektúre nájdete na stránkach gotocarpathia.sk, muzeum.sk a drevenechramy.sk. Zdroj: https://soda.o2.sk/ tema/ludia-a-miesta/ na-slovensku-mame-60unikatnychdrevenychkostolikov/

V roku 1926 premiestnili chrám z Mikulášovej do skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch

VII

Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Krúpové rizoto so šampiňónmi

izoto z jačmenných krúp vás prekvapí svojou delikátnosťou. Príprava: 10 min. Úprava: 50 min. Porcie: 3. Suroviny: Na hubový vývar: 1 PL oleja, 1 cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 1 mrkva, za hrsť sušených

húb, trochu soli; Na krupoto: 1 PL olivového oleja, 2 PL masla, 1 menší pór, 250 g hnedých šampiňónov, 200 g krúpy, podľa chuti soľ, tymian, rozmarín, trochu masla, trochu parmezánu Takto sa to podarí: 1. Vývar: v hrnci zahrejeme olej a pridáme nasekanú cibuľu a cesnak. Minútku restujeme

Strúhaný tvarohový koláč

a prisypeme na kocky pokrájanú mrkvu a sušené huby. 2. Zeleninu posolíme a všetko zalejeme zhruba 2 litrami vody. Privedieme k varu, povaríme asi 30 minút, scedíme a opäť zahrejeme na použitie do rizota. 3. Krupoto: v hlbokej panvici zahrejeme maslo, olej a pridáme na tenké kolieska nasekaný pór. 4. Pór restujeme zhruba dve minúty, potom pridáme na plátky pokrájané šampiňóny, zľahka ich posolíme a prevoniame sušeným tymianom a troškou rozmarínu. 5. Huby restujeme, kým nezhnednú, a prisypeme krúpy. Postupne (po naberačkách) prilievame hubový vývar a za občasného miešania pridáme vždy ďalšiu naberačku vývaru po tom, čo krúpy vstrebajú predchádzajúci. 6. Pred dokončením primiešame lyžicu masla a parmezán. Zdroj: recepty.aktuality.sk

bsolútna klasika, ktorú pozná snáď každý. A ten, kto tento jednoduchý vrstvený koláčik nedajbože ešte neochutnal, nech to okamžite napraví. Príprava: 20 min. Úprava: 30 min. Porcie: 16. Suroviny: Na cesto: 400 g hladkej múky, 100 g práškového cukru, 3 PL kakaa, 1 KL kypriaceho prášku, 250 g masla, 1 žĺtok; Na tvarohovú plnku: 750 g plnotučného tvarohu, 100 g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 4 žĺtky, 5 bielkov, 1 PL citrónovej kôry Takto sa to podarí: 1. Na cesto zmiešame vo väčšej miske múku, cukor, preosiate kakao a kypriaci prášok. 2. Pridáme na kocky pokrájané studené maslo a prstami vypracujeme drobeničku, do ktorej nakoniec zapracujeme žĺtok (bielok odložíme do plnky) a vypracujeme celistvé cesto. 3. Cesto zabalíme do fólie

a uložíme do chladničky, kým si pripravíme plnku. 4. Na plnku spolu vyšľaháme tvaroh, cukor, vanilkový cukor, strúhanú citrónovú kôru a postupne (po jednom) pridáme aj žĺtky. Nakoniec do plnky zľahka zapracujeme sneh z bielkov. 5. Na vymastený plech potom postrúhame polovicu schladeného cesta, na cesto navrstvíme tvarohovú plnku a tú zasypeme hoblinkami z druhej polovice cesta. 6. Koláčik pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 30 minút. Zdroj: recepty.aktuality.sk

RADY DO DOMÁCNOSTI

Zápach

ápach cigaretového dymu v miestnosti odstránime, ak v izbe umiestnime misku s octom. Zápach z dosky na krájanie potravín odstránime tak, že ju vydrhneme polovicou citróna a následne umyjeme vodou. Zápach z tenisiek odstránime oreganovým olejom, rozpusteným v alkohole – použiť ako

kvapky či sprej. Zápach potu z oblečenia – pred praním namočíme do vody s octom (1 lyžica na 1 liter vody). Podobne postupujeme pri textile z čínskych obchodov, ktorý zapácha sám osebe. Zápach alebo zlý

Mozaiku číslo 262 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

vzduch v miestnosti odstránime zapálením jedného či dvoch bobkových listov v popolníku. Potuchnutý vzduch v skrini odstránime zrnkami kávy alebo kúskom pomaranča s napichanými klinčekmi. Zápach v chladničke – zabránime mu, ak do nej umiestnime otvorenú nádobku s mletou kávou.

Kultúra V SKC PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V NOVOM SADE

Prezentácia knihy, cédečka a žatva všetkých sekcií Danica Vŕbová

ultúrny kolotoč sa v posledných týždňoch konečne znova roztočil. Tomu sa veľmi potešili aj členovia SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu, lebo to znamenalo nový začiatok kultúrnych podujatí aj v tomto stredisku novosadských Slovákov. Šafárikovci si vlani pripo-

Prihovorila sa aj zodpovedná redaktorka knihy Katarína Melegová-Melichová (foto: Ondrej Benka)

nulosť dneška III. Grafickú úpravu knihy a cédečka mal na starosti Samo Valent, grafický inžinier a dlhoročný šafárikovec. Premiéra týchto noviniek prebiehala v nedeľu 4. júla vo veľkej sieni SKC P. J. Šafárika a veľký počet návštevníkov svedčil tomu, že každá forma kultúrnych dianí je veľmi vítaná. Večierok otvoril miešaný spevácky zbor SKC P. J. Šafárika a novosadského evanjelického a. v. cirkevného zboru pod taktovkou Anny Crveniovej hymnou SKC P. J. Šafárika Božská iskra, ktorú zhudobnil Martin Kmeť podľa textu Pavla Jozefa Šafárika. Nasledovali pozdravné slová predsedníčky SKC P. J. Šafárika Vierky Marčokovej-Cerovskej, po čom sa slova ujala zodpovedná redaktorka knihy Minulosť dneška III Katarína Melegová-Melichová, zároveň aj autorka scenára prezentácie. Vo svojom príhovore sa zmienila o práci na knihe, ale aj o spolupráci s autormi príspevkov, ktorí s veľkou ochotou pridali svoje perá ku vzniku tejto monografie. Prezentácia sa ďalej niesla interaktívnym spôsobom, kde sa dané úryvky z knihy ilustrovali výstupom sekcie, o ktorej sa v úryvku píše. V ten istý večer odznela aj premiéra nového cédečka ženskej speváckej skupiny

menuli vzácne výročie – 100 rokov organizovanej kultúrnej činnosti novosadských Slovákov, teda storočnicu SKC P. J. Šafárika. Aj keď obmedzene, kvôli vtedy platným epidemickým opatreniam, šafárikovci vynaložili úsilie toto jubileum dôkladne si pripomenúť, v rámci čoho svetlo sveta uzrel nový CD nosič ženskej speváckej skupiny a ľudového orchestra pod názvom Na dunajskom moste, Trvalé svedectvo osláv 100. výročia kultúrnej ako aj monografic- činnosti novosadských Slovákov ký zborník prác Mi- (foto: Janko Merník) • KULTÚRA •

Všetci účastníci si na záver prezentácie spolu zaspievali (foto: Ondrej Benka)

a ľudového orchestra, o ktorom sme v tomto týždenníku už písali, a ktoré si v nedeľný podvečer získalo veľkú priazeň

konci večierka každému autorovi, ktorý prispel do knihy, darovaný bol jej výtlačok, a všetci prítomní spolu zaspievali tra-

Ženská spevácka skupina pri prednese slovenských ľudových piesní z nového CD nosiča (foto: Janko Merník)

obecenstva. Ľudový orchester pod taktovkou Zlatka Klinovského predniesol jednu zmes piesní z cédečka, ženská spevácka skupina pod vedením Tatiany Jaškovej zaspievala tri zmesi slovenských ľudových piesní z vojvodinských dedín. Vystúpili aj divadelná sekcia v réžii Rastislava Zorňana, detský folklórny súbor Šafáriček, ktorý pripravili Vierka Marčoková-Cerovská a Ivana Privizerová, veteránsky folklórny súbor pod vedením Tatiany Krivákovej-Amidžićovej a mládežnícky folklórny súbor, ktorý vedie Janko Cerovský. Na

dičnú šafárikovskú nôtu A tam hore, v Novom Sade. Podujatie svojou prítomnosťou poctili aj podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a podpredseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Pavel Hlásnik, ako aj predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík s manželkou. Tento vydarený večierok novosadských šafárikovcov podporil aj novosadský cirkevný zbor. Prítomných sprievodným slovom sprevádzali moderátorky Anna Asodiová, Danica Vŕbová a Anna Zorňanová.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Kultúra OSLAVA V STAREJ PAZOVE

Šesťdesiat rokov s obecenstvom Anna Lešťanová

ri príležitosti úctyhodného jubilea – 60 rokov práce ustanovizne kultúry Obce Stará Pazova sa v stredu 30. júna v staropazovskej divadelnej sále konala slávnostná akadémia. Stredisko pre kultúru Stará Pazova je verejná ustanovizeň kultúry a pod týmto menom bola zaregistrovaná 30. júna 1994. Organizovanie kultúrneho života v Staropazovskej obci sa však nezačalo týmto dátumom, ale oveľa skôr – založením Robotníckej univerzity Borisa Kidriča. Prvá ustanovizeň kultúry bola zapísaná do registra 26. decembra 1960. Spomenuté okrúhle oslavy sa mali konať vlani, ale pre pandemickú situáciu boli odročené, kým sa nevytvorili priaznivé epidemiologické podmienky.

Tamburášsky orchester so sólistkou Dubravkou Ćaćićovou

inštitucionalizovaného kultúrneho života v obci. Od založenia obecná ustanovizeň kultúry pre svojich občanov pripravuje rozmanité programy, ktoré sa postupne iba skvalitňovali tak kádrovo, ako aj vďaka technickým vybavenostiam a permanentnej údržbe objektov. Celé desaťročia pre verné publikum sa usporiadajú koncerty, stretnutia s hudobníkmi, divadelné predstavenia a prehliadky, programy pre deti, výstavy a najnovšie sa môžu pochváliť aj vydavateľskou činnosťou. Práve k tomuto jubileu vydali aj brožúru s textom o dejinách ustanovizVýstava fotografií a plagátov v aule divadelnej ne a početnými sály fotografiami z programov, Ústredná oslava sa konala teda v ktoré svedčia o rozmanitej Deň ustanovizne a Stredisko pre kultúrnej aktivite. Takmer niet kultúru Stará Pazova k jubileu významného mena v oblasti pre svoje publikum pripravilo kultúry, ktorého tvorba nebola i darčeky v podobe voľného predstavená v Starej Pazove bez vstupu na všetky divadelné ohľadu na druh umenia. Mnohí predstavenia a programy počas mladí ľudia, dnes výnimoční hermája a júna. ci, producenti, hudobníci svoje Program sa začal premietaním prvé kroky v oblasti umenia dokumentárneho filmu k 60. realizovali práve vďaka Stredisku výročiu ustanovizne kultúry, pre kultúru Stará Pazova. Mnohé ktorý realizovali v spolupráci ochotnícke divadelné predstas RTV Stará Pazova a v ktorom venia vytvárané samostatne boli sprítomnené bohaté dejiny alebo v spoluprodukcii so staro32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pazovskými združeniami a kultúrno-umeleckými spolkami získali početné odmeny a uznania na festivaloch a prehliadkach v celom Srbsku a kedysi aj na prestížnych podujatiach bývalej Juhoslávie. V rokoch 1960 až 2020 riaditeľmi Robotníckej univerzity Stará Pazova (Radnički univerzitet), Kultúrno-vzdelávacieho strediska (Kulturno- obrazovni centar – KOC) a Verejnej ustanovizne Strediska pre kultúru Stará Pazova boli: Svetislav Petrović, Milorad Borojević, Mirjana Mikluševová, Lazar Pješivac, Mirko Tatalović-Ćira, Milan Pjevac, Milan Dudić, Goran Jović, Milena Severovićová-Gašparovićová, Alexander Bako a Vladimir Kerkez, ktorý je v súčasnosti v čele tejto ustanovizne. Práve on mal slávnostný príhovor. Na oslave

medzi početnými hosťami boli i Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami, Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM. Za dlhoročnú podporu a na znak vďaky za spoluprácu jednotlivcom a ustanovizniam udelené boli plakety Strediska pre kultúru Stará Pazova. V. Kerkez plakety

Boris Babík zaspieval známu pieseň Okolo Pazova

udelil: posthumne Zoranovi Milićovi, redaktorovi a majiteľovi

Početní hostia na slávnostnej akadémii • KULTÚRA •

Úryvok z divadelného predstavenia

Odmenení Plaketou Strediska pre kultúru Stará Pazova

mesačníka Pazovačko ogledalo (plaketu prebrala dcéra Ena), Anđelke Maliovej, dlhoročnej kultúrnej dejateľke a autorke Kultúrnej dimenzie, RTV Stará Pazova (plaketu prebral riaditeľ Miloš Lazić), Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova (plaketu prebral tajomník Petar Nerandžić). V mene Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami a Obce Stará Pazova k významnému jubileu zagratulovali Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka, a Đorđe Radinović, predseda obce, ktorým tiež boli udelené plakety k 60. výročiu pôsobenia. D. Miloševićová vyzdvihla, že v uplynulých 60 rokoch Stredisko pre kultúru Stará Pazova realizovalo a prezentovalo početné kultúrne podujatia tak profesionálneho, ako aj ochotníckeho rázu, a tým sa stalo kultúrnym drahokamom našej krajiny.

zortná pokrajinská tajomníčka a prízvukovala, že aj naďalej tento pokrajinský sekretariát

Hudobný bod Ljubinka Lazića • KULTÚRA •

„Početné výstavy, koncerty, premiéry kníh, divadelné predstavenia promovali aktivi-

Bývalí riaditelia: (zľava) Alexander Bako, Milan Dudić, Milena Severovićová-Gašparovićová, Milan Pjevac, Goran Jović a terajší riaditeľ Vladimir Kerkez (sprava) s predsedom Đorđom Radinovićom (v strede) pri narodeninovej torte

ty kultúrneho strediska, a tým dali za úlohu zamestnancom pokračovať v dobre vyšliapaných stopách,“ akcentovala re-

bude jeho trvalým a dôsledným partnerom v realizácii mnohých kultúrnych aktivít. Nápomocnou rukou Stredisku

pre kultúru Stará Pazova bola vždy tamojšia obec, pred ktorou je veľká úloha, aby nesebecky pokračovala s vkladaniami do kultúry. Ako uviedol predseda Radinović, vďaka veľkému úsiliu zamestnancov strediska Stará Pazova zaujala popredné miesto i na kultúrnej mape, a to nielen v našej krajine, lež aj širšie. V programe osláv 60. výročia nepretržitej práce ustanovizne kultúry v Staropazovskej obci vystúpili: Mr. Ljubinko Lazić hrou na kontrabase, tamburášsky orchester so sólistkou Dubravkou Ćaćićovou, Boris Babík, operný spevák, a zahrané boli i kratšie úryvky z divadelného predstavenia Mira Gavrana Všetko o ženách v podaní novopazovského Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića-Ćiru a v réžii Alexandra Baka. V aule divadelnej sály sprievodným podujatím bola výstava plagátov a fotografií.

Kolektív Strediska pre kultúru Stará Pazova v roku 2021 28 /4967/ 10. 7. 2021

Kultúra LITERÁRNY VEČIEROK V KULPÍNE VENOVANÝ ŠTYROM JUBILANTOM

S úctou k narodeninám

Katarína Gažová

a nádvorí Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne portál kulpin.net, MOMS v Kulpíne a Spolok kulpínskych žien v pondelok 5. júla podvečer usporiadali literárny večierok nazvaný metaforicky Literárny prípitok. Venovaný bol tohtoročným jubilantom: Danielovi Pixiadesovi (90), Jánovi Kišgecimu (80), Michalovi Ďugovi (70) a Michalovi Babiakovi (60), teda osobnostiam, ktoré buď majú kulpínsky pôvod, alebo dlhšiu dobu pôsobili v Kulpíne a vo verejnom a kultúrnom živote zanechali hlbokú stopu. Program podujatia koncipovala a moderovala Katarína Pucovská. Dvaja zo spomenutých jubilantov na večierku boli prítomní, a to Ján Kišgeci a Michal Ďuga. Daniel Pixiades a Michal Babiak sa ospravedlnili a zavďačili za úctu, ktorú im Kulpín vzdáva aj takýmto spôsobom pri ich okrúhlom životnom jubileu.

Z večierka v Kulpíne venovaného jubilantom: (sprava) Katarína Pucovská, Vladimír Valentík, Ján Kišgeci, Michal Ďuga a Viera Benková

Okrem spomenutého práve 5. júla má 90. narodeniny Daniel Pixiades, najstarší jubilant večierka, žijúci v Kanade. Pôvodom je z Kysáča a v Kulpíne pracoval ako učiteľ v rokoch 1952 – 1962. V mene organizátorov podujatia sa prihovorili predsedníčka Spolku kulpínskch žien Katarína Zorňanová a predseda MOMS v Kulpíne Pavel Gaža. Privítali hostí,

Z ovzdušia na nádvorí kulpínskeho múzea

„Večierok sa koná príležitostne práve 5. júla, v Deň Cyrila a Metoda, v Deň pamiatky na slovanských vierozvestcov, v Deň písomnosti a od roku 1993 aj v Deň zahraničných Slovákov. K tomu v roku 1964 práve 5. júla zomrel Milan Michal Harminc, náš najvýznamnejší Kulpínčan, architekta európskeho formátu,“ vysvetlila Katarína Pucovská.

www.hl.rs

blahoželali jubilantom a pozvali prítomných na tohtoročné oslavy Kulpína koncom júla a začiatkom augusta. O najstaršom jubilantovi Danielovi Pixiadesovi (90) hovorila Katarína Pucovská a prečítala časť z jeho autobiografickej knihy memoárov Zápisky bez poradia. Spisovateľka Viera Benková si zaspomínala na kamaráta, kolegu

Informačno-politický týždenník

básnika Pixiadesa v príhovore Návrat k podstate tvorby a namiesto kytice kvetov venovala mu báseň z vlastného pera. Báseň Skutočnosť, alebo Daniela Pixiadesa na večierku prečítal Zoran Mitić. Z knihy Okno do sveta a z ďalšej tvorby Jána Kišgeciho trefné úryvky prečítala Katarína Pucovská. Ako podotkla, vedec prof. Dr. Ján Kišgeci nie je síce spisovateľ, avšak publikoval množstvo kníh nielen odborných, vedeckých, ale aj monografií o našich maliaroch. Úctu k tradícii Ján Kišgeci prejavil aj pri zakladaní Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. O tom, ako Poľnohospodárske múzeum vzniklo a ako sa rozvíjalo, z monografie o prof. Kišgecimu prečítala niekdajšia kustódka kulpínskeho múzea Tatiana Mitićová. Úryvok z knihy Chmeliarske tradície, v ktorej sa priam básnicky zmieňuje o pive, predniesol Zoran Mitić. O ďalšom jubilantovi, sedemdesiatnikovi, pôvodom Kulpínčanovi Michalovi Ďugovi sa najprv jeho veršami prihovorila K. Pucovská a na náhodné stretnutie a zoznámenie sa s Michalom Ďugom, a potom o ďalšej tvorivej profesionálnej spolupráci si zaspomínal Vladimír Valentík, pôvodom tiež Kulpínčan. Báseň Michala Ďugu Pod nechtom popol zo zbierky Krok predniesla Tatiana Mitićová. Básne M. Ďugu inšpirovali ďalšieho sedemdesiatnika Vladimíra Kováča z Báčskej Palanky, aby

ich zhudobnil. Tento klavirista a hudobník skomponoval vyše 50 piesní a hlavne to boli texty M. Ďugu. Na večierku pesničku Studnička strieborná ako darček k sedemdesiatinám M. Ďugu a pesničku Tvár jesene aj ďalším jubilantom za hudobného sprievodu V. Kováča zaspievala Elena Demrovská, tiež pôvodom Kulpínčanka. Michal Babiak, docent na Katedre estetiky v Bratislave, literárny a hudobný kritik, režisér a dramaturg sa narodil v roku 1961 v Kulpíne. Výstižne ho ocharakterizovala K. Pucovská: „Miško náš a svetový.“ Okrem vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje aj divadelnej a opernej réžii, režíroval okolo 100 inscenácií na Slovensku, v Srbsku, Chorvátsku, Rumunsku. Spomenutá bola jeho esej Orfovo inštrumentárium v Kulpíne, jedinečný autorov duchovný dialóg

Hudobná perlička večierka: (zľava) Iris a Zoran Mitićovci

s prostredím, v ktorom sa narodil a formoval. Za túto svoju úvahu v obrazoch o Martinovi Kmeťovi pred dvomi týždňami získal Cenu Nového života. Esej na večierku prečítala Viera Dorčová-Babiaková. Ľudovú pesničku Páslo dievča pávy zaspievali súrodenci Iris a Zoran Mitićovci. Záverom večierka sa výstižne a citovo poďakovali za úspešný večierok jubilanti Michal Ďuga a Ján Kišgeci. V ovzduší nádvoria Poľnohospodárskeho múzea po úradnej časti sa hostia a účastníci večierka príjemne cítili a bavili pri prípitku a dobrotách, ktoré ponúkli kulpínske spolkárky. • KULTÚRA •

PODUJATIE LITERA TOUR ONLINE

Osemdesiat minút s Víťom Staviarskym Stevan Lenhart

odujatie Liter tour sa v tomto roku po druhýkrát usporiadalo online dňa 29. júna, v spoločnej realizácii Literárneho klubu zo Slovenska a lektorátu slovenského jazyka a kultúry na Filologickej fakulte v Belehrade. Hosťom bol známy slovenský prozaik a scenárista Víťo Staviarsky a diskusiu moderovala Marta Součková, literárna kritička a pedagogička na Inštitúte slovakistiky a masmediálnych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity v Prešove. Virtuálnemu obecenstvu, ktoré tvorili prevažne študenti slovakistiky a ich profesori v Srbsku, spisovateľa Víťa Staviarskeho predstavila Juliana Beňová, lektorka slovenského jazyka a kultúry na FF v Belehrade. Víťo Staviarsky sa narodil roku 1960 v Prešove. Študoval dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte múzických umení v Prahe, pracoval ako kulisár, ošetrovateľ v bohnickej Psychiatrickej liečebni v Prahe a na záchytke, bol výčapníkom, predavačom a scenáristom na voľnej nohe. A hoci prvé poviedky publikoval už koncom 80. rokov minulého storočia, knižne debutoval až v roku 2007 útlou novelou z rómskeho prostredia Kivader (nominovaná na cenu Anasoft litera). Nasledovali zbierka krátkych próz Záchytka (2009, nominácia na Anasoft litera), román Kale topanky (2012, laureát ceny Anasoft litera), zbierka absurdných, čiernych grotesiek Človek príjemný (2014), novela o dobrodružnej púti mladého rómskeho chlapca za rodinným šťastím Rinaldova cesta (2015, nominovaná na cenu Anasoft litera) a Kšeft

• KULTÚRA •

(nominovaná na cenu Anasoft litera). V roku 2017 spoluzaložil rodinnú produkčnú spoločnosť a vydavateľstvo Staviarsky. Re-

Víťo Staviarsky (foto: zo súkromneho archívu)

žijne a scenáristicky sa podieľal na filme Loli paradička (2019). Preklady jeho kníh vyšli v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Chorvátsku a Slovinsku. Na úvod rozhovoru Víťo Staviarsky moderátorke Marte Součkovej rozpovedal o svojich prvotinách, publikovaných ešte roku 1977 v nezávislom študentskom časopise (Otáznik News), ktorý však zanikol podľa príkazu štátnej bezpečnosti. Spisovateľ pripomenul, že bolo to obdobie Charty 77 (šlo o občiansku iniciatívu, ktorá kritizovala vtedajší režim v Československu – pozn. aut.) a politická moc sa preto snažila znemožniť každý možný slobodný prejav, či už vydavateľský alebo autorský... Ako povedal, prvé serióznejšie poviedky uverejnil koncom 80. rokov v

časopise Romboid, keď tam bol redaktorom Pavel Vilikovský, ale potom sa ako študent na pražskej FAMU niekoľko rokov venoval hlavne dramatickému písaniu a scenáristike. Na prózu znovu siahol niekedy v 90. rokoch, keď vytvoril množstvo groteskných krátkych poviedok, inšpirovaných – podľa jeho slov – určitým anarchistickým pocitom a Kafkovou tvorbou (tieto Staviarskeho krátke prózy boli publikované až o dvadsať rokov neskoršie v knihe Človek príjemný). V určitom období Staviarskemu vraj zunovalo tvoriť absurdné a groteskné prózy a po dlhšej prestávke sa do jeho písania začali vnárať živelnejšie a pozitívnejšie, sangvinistické motívy. V pokračovaní rozhovoru odpovedal na otázky v súvislosti s rómskou tematikou,

Obálka Staviarskeho knihy Kale topanky

ktorá je prítomná tak v jeho knižnom debute Kivader, ako aj v neskorších knihách Kale

topanky, Rinaldova cesta a Kšeft. Ako povedal, o Rómoch sa mu dobre písalo a táto tematika mu umožnila zachytiť ľudskú povahu lepšie než niektoré predchádzajúce témy. Obšírnejšie hovoril o postavách a rozprávačskom princípe, ktorý uplatnil pri písaní spomenutých próz, tiež o ich jazykovej stránke a používaní východniarskych dialektov a rómizmov. V pokračovaní besedy sa hovorilo o filme Loli paradička, romantickej komédii, ktorá dosiahla pozoruhodný úspech na Slovensku. Víťo Staviarsky bol scenáristom, producentom a režisérom tohto filmu (spolu s Richardom Staviarskym) a porozprával niektoré zaujímavosti v súvislosti s daným dielom. Ako povedal, nebolo ľahko nájsť mladú rómsku herečku, ktorá by mohla zahrať hlavnú filmovú postavu Veronku, takže ju hľadali po dedinách a oznamovali aj v rozhlase. Nakoniec ju zahrala Kamilka Mitrášová, ktorá sa však pôvodne neobjavila na hereckom kastingu, lebo naň zabudla, takže museli odísť pre ňu do Bystrého. Víťo Staviarsky spomenul aj rôzne iné komplikácie, ktoré vznikali pri nakrúcaní filmu Loli paradička, tiež rozpovedal o jeho predchádzajúcom filme Andyho žena. Prečítaný bol aj študentský srbský preklad úryvku zo Staviarskeho knihy Záchytka. Spisovateľ nakoniec odpovedal na otázky z obecenstva, ktoré sa týkali jeho obľúbených kníh, niekdajšej hudobnej činnosti v undergroundových kapelách a podobne. Podujatie Litera tour z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Literárne informačné centrum.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Kultúra PREZENTÁCIA KNIHY V STAREJ PAZOVE

V rámci fakultného i pazovského výročia Anna Lešťanová

týždeň neskôr, ako v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade usporiadali prezentáciu knihy Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove prof. Dr. Anny Marićovej, s týmto dielom sa mali možnosť spoznať aj Staropazovčania. Táto prezentácia sa konala vo štvrtok 1. júla na tamojšej novej evanjelickej fare. Ako v úvodnom príhovore povedal Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, táto prezentácia knihy sa konala v súlade s niekdajšími tradičnými nábožensko-národnými či národno-náboženskými večierkami. Medzi prítomnými milovníkmi kníh a ctiteľmi pedagogického a vedeckého diela lingvistky a vysokoškolskej pedagogičky prof. Dr. Anny Marićovej na tomto významnom podujatí pre staropazovských Slovákov bola aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a najbližší príbuzní zosnulej autorky Marićovej. Knihu Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove zostavil a na vydanie k nedožitej sedemdesiatke Anny Marićovej (21. júla 1951 – 23. júna 2016) pripravil Martin Prebudila, pub-

Na večierku hovorili: (zľava) Martin Prebudila, Anna Makišová, Jasna Uhláriková a Igor Feldy

licista, prekladateľ a redaktor Pazovského kalendára. Okrem neho o celkovej vedeckej činnosti,

jazykovednej práci a význame novej knihy profesorky Marićovej sa na večierku v Starej Pazove

Z vystúpenia Zmiešaného speváckeho zboru Tília

zmienili aj jej študentky a potom kolegyne – prof. Dr. Anna Makišová a doc. Dr. Jasna Uhláriková. Ide o náučno-výskumné práce, v ktorých autorka pozornosť venovala pazovskému dialektu a etnológii. Anna Marićová, rod. Vestegová, pôvodom zo Starej Pazovy, celý pracovný vek strávila na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty v Novom Sade. Vzhľadom na to, že si Oddelenie slovakistiky na FF Univerzity v Novom Sade v tomto roku pripomína 60 rokov výučby slovenského jazyka a literatúry na tejto fakulte, vedúca tohto oddelenia doc. Dr. Uhláriková skonštatovala: „Je nám veľmi ľúto, že sa týchto osláv profesorka Marićová nezúčastní aj osobne, ale z druhej strany sa tešíme, že práve v tomto roku, keď máme takéto významné jubileum, vyšla táto kniha a ňou si pripomenieme jej prítomnosť na našej katedre.“ Večierok hudbou spríjemnila Anna Havranová, profesorka gitary, a Zmiešaný spevácky zbor Tília pod vedením Anny Đurđevićovej. Kniha Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove prof. Dr. Anny Marićovej vyšla v rámci jubilea 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy (1770 – 2020).

DETSKÉ PREDSTAVENIE V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE. V sobotu predvečerom 3. júla na dosky javiska Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci pohostinsky si zastali herci z Nového Sadu. Pre deti nad 3 roky zahrali predstavenie Morsko brodska zavrzlama (Morsko-lodná zápletka), dramaturgiu a réžiu ktorého podpísal Nebojša Savić. Predstavenie vzniklo v koprodukcii Pozorišta mladih v Novom Sade a Zväzu dramatických umelcov Vojvodiny. Hra vychádzala z motívov textu Uplakaná Katarína od Zorana Ćosića. Ústredným prvkom hry je loď, ktorá je súčasťou scénografie, na ktorej sa odohráva celá akcia. Je to ľúbostný príbeh, ktorý mal, samozrejme, šťastný koniec, pretože upratovač na lodi dostal ruku kapitánovej dcéry, pretože je to čestný a statočný mladý muž. „Prostredníctvom hry učíme deti o skutočných hodnotách v živote, to znamená, že nezáleží na tom, že si bohatý, slávny; čestnosť, láska a odvaha sú dôležité,“ odkazujú protagonisti. Predstavenie je interaktívne. Herci aj bábky komunikujú s deťmi, ktoré majú vôľu zapojiť sa do hry. Od začiatku sa z nich stávajú námorníci na palube a herci ich začínajú sprevádzať týmto príbehom... V tejto bábkohre si zahrali Saša Stojković a Dragan Kojić. J. Čiep 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V PETROVSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE

Spomienka na Cyrila, Metoda a Jána Husa Jaroslav Čiep

v kostole prihovorili aj Miluška Anušiaková-Majerová a Hana Tanciková, kantorka Slovenka

ohoslužby v nedeľu 4. júla predpoludním v petrovskom evanjelickom kostole sa niesli v znamení spomienky na vierozvestov Cyrila a Metoda a predchodcu reformátorskej cirkvi Jána Husa a ich posolstvo. V minulých rokoch to bývalo v osobitnom programe v popoludňajších hodinách a teraz v rámci bohoslužieb dôstojne zachovávali spomienku na velikánov aj slovenských dejín spoločne slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskom Petrovci a MOMS Petrovec. Už po dvadsiatydruhýkrát. V podstate celé bohoslužby, Z vystúpenia kantorky Slovenky aj kázeň farára Jána Vidu, ale Benkovej-Martinkovej aj výber piesní boli ladené ku Dňu Cyrila a Metoda (5. júla) a k Benková-Martinková a predsedPamiatke upálenia Jána Husa níčka petrovských matičiarov (6. júla). K tomu na solúnskych Katarína Melegová-Melichová. bratov Cyrila a Metoda, ako aj Jedna z prítomných v kostole na majstra Jána Husa, prečí- Annamária Boldocká-Grbićová taním príležitostných textov vo vlastnom mene a v mene a básní a spevom sa prítomným svojej rodiny sa verejne o spo-

Farár Ján Vida odovzdal pamätné medaily Petrovčanom – členom bývalého cirkevného presbyterstva SEAVC. Jedna sa dostala aj Pavlovi Andrášikovi, farárovi na dôchodku a bývalému seniorovi sriemskemu.

mienke vyjadrila takto: „Ctení tvorcovia, účinkujúci, ďakujeme za pookriatie a naplnenie na duchu pri dnešných slávnostných bohoslužbách venovaných pamiatke Cyrila a Metoda a Jána Husa! Celková dramaturgicko-ideová a obsahová zložka, zladené bohoslužobné a umelecké pásma, slovné a piesňové prednesy boli excelentné! Navyše, motivačne pôsobivé – s nasadením života! Najvyššie dosaženia vytvárajú – prví medzi rovnakými!“

Matka a dcéra: Miluška Anušiaková-Majerová a Hana Tanciková

• KULTÚRA •

Prihovorila sa i Katarína Melegová-Melichová

CHÝRNIK

ARADÁČ. Matica slovenská v Srbsku a Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči usporiadajú premiéru knihy Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli. Zostavovatelia Erka Viliačiková, Ivica Grujić

Litavský a Jaroslava Števková ju návštevníkom predstavia na večierku v nedeľu 11. júla o 18. hodine na nádvorí Slovenského domu (Ul. Kukučínova 16). Premiéru knihy spestrí pásmo slova a hudby. a. f.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Kultúra SCÉNA

Menej známe dejiny hardrocku: Blue Öyster Cult Stevan Lenhart

meričania Blue Öyster Cult patria medzi najdlhšie pôsobiace hardrockové skupiny a ich tvorba bola vždy zahalená určitým rúškom mystickosti, ktorá vyplývala zo záhadnej tematiky piesní a používania nezvyčajných vizuálnych symbolov. Ich najznámejšie skladby (Don’t Fear) the Reaper a Burnin’ for You sú dodnes prítomné na vlnách rockových rozhlasových staníc a inštrumentálna časť piesne Godzilla bola kedysi pravidelnou záverečnou zvučkou populárneho vysielania Vladu Jankovića-

-Džeta Pre váš magnetofón. Skupina vznikla roku 1967 na Long Islande (štát New York), ale najprv pôsobila pod menom Soft White Underbelly – až do roku 1971, keď sa začína príbeh menom Blue Öyster Cult. Tento názov im vymyslel ich manažér a textár Sandy Pearlman a bol to vlastne názov jeho poémy o skupine mimozemšťanov pod menom Blue Öyster Cult, ktorí sa zhromaždili v tajnosti s cieľom spravovať budúcnosťou Zeme. Charakteristickým znamienkom v názve skupiny je umlaut (pri slove Öyster), ktorý sa neskoršie objavil aj v menách mnohých 38

www.hl.rs

iných kapiel (napr. Motörhead, Mötley Crüe, Queensrÿche atď.). Od samého začiatku pôsobenia BÖC sa odlišovali od iných

bandov, tak originálnym zvukovým prejavom, ktorý predstavoval kombináciu rôznych hudobných štýlov, ako aj celkovou vizuálnou estetikou, ktorá sa prejavovala najmä na zvláštnych obáloch ich platní. Ilustrácie na obaloch prvých dvoch albumov – Blue Öyster Cult a Tyranny and Mutation – predstavujú geometrické čiernobiele kresby a pozornosť na nich upúta nezvyčajný symbol, ktorý sa stal rozpoznávacou značkou bandu a prítomný je na obaloch všetkých ich vydaní. Ide o symbol prevzatý z gréckej mytológie, znázorňujúci štylizovaný kríž, ktorý patrí Kronosovi, vládcovi sveta a otcovi boha Zeusa. Je to aj alchymický symbol olova, ktoré patrí medzi najťažšie kovy (heavy metals) – a v súvislosti s tým sa ako kuriozita uvádza, že manažér BÖC vlastne prvý použil termín ,heavy metal’ pri opisovaní hudby tohto bandu. Ohľadom spomínanej záhadnosti a zvláštnosti Blue Öyster Cult gitarista a spevák Eric Bloom

Informačno-politický týždenník

pre časopis Rock Candy nedávno povedal: „Nejestvoval nijaký veľký plán, aby sme boli mysteriózni alebo nezvyčajní alebo inakší. Jednoducho, náš vývin bol prirodzený a boli sme takí, akí sme boli – práve preto, lebo sme to boli výlučne my. Vždy sme veľa čítali, najmä pôvodní členovia skupiny. Pamätám sa na večer po jednom koncerte, keď sme čakali na fotografa, aby urobil zábery našej skupiny. Keď vošiel do šatne, my sme tam všetci piati sedeli a čítali knihy. Chlap si pomyslel, že sme to zrežírovali, ale vlastne je pravda, že nič nebolo zrežírované. Naozaj sme tak trávili čas po ukončení koncertov. Radi sme čítali!“ Počas 70. rokov minulého storočia BÖC získali veľký úspech a dosiahli kultový status, ich koncerty predstavovali skutočné show so silným laserovým osvetlením a všetky albumy z toho obdobia sa dnes považujú za klasické: okrem spomenutých

prvých dvoch albumov boli to vydania Secret Treaties (1974), Agents of Fortune (1976), Spectres (1977) a Mirrors (1979). Pôvodnými členmi BÖC boli Donald „Buck Dharma“ Roeser (gitara, spev), Eric Bloom (spev, gitara),

Allen Lanier (syntetizátor), Joe Bouchard (basgitara, spev) a Albert Bouchard (bubny, spev). V osemdesiatych rokoch však

dochádza k čoraz častejším zmenám v zložení, čo sa odzrkadlilo aj na činnosť skupiny. Osobitne zaujímavým vydaním z toho obdobia je album Imaginos (1988), na ktorom sa pracovalo osem rokov. Ide o konceptuálne dielo inšpirované gotickou a sci-fi literatúrou, ako aj tvorbou hororového spisovateľa H. P. Lovecrafta. Z albumu vynikla pieseň Astronomy, ku ktorej bol nahraný aj videoklip. Počas 90. rokov členovia skupiny koncertovali, ale menej času trávili v štúdiu. Na vydaní Cult Classic (1994) nahrali nové verzie ich najznámejších starších skladieb a ďalší štúdiový album Heaven Forbid vyšiel až roku 1998. Začiatkom nového milénia nahrali Curse of the Hidden Mirror (2001) a bol to posledný album, v ktorého realizácii sa zúčastnil ich dlhodobý klávesista Allen Lanier (zomrel roku 2013). Po takmer 20-ročnej diskografickej prestávke Blue Öyster Cult vlani vydali pätnásty album The Symbol Remains (vyšiel v talianskom vydavateľstve Frontiers Records). Dnes patria medzi vážených seniorov hardrockovej hudby a ich vplyv cítiť v tvorbe mnohých mladších bandov, ktorí ich považujú za vzor a inšpiráciu. • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Jozef Chrček 10. marca 1971 – 5. júla 2021

eď umrie herec, odchádzajú s ním aj stovky postáv, ktoré stvárnil, ale aj stovky postáv, ktoré ešte mohol stvárniť... Slovenské vojvodinské divadelníctvo v pondelok 5. júla predčasne prišlo o jedného neprekonateľného a nenahraditeľného herca. Svoju poslednú rolu zahral Jozef Chrček, narodený v Pivnici a žijúci v Báčskej Palanke. Ale nie iba divadelníctvo prišlo o svojho herca, ale stratili ho ľudia, rodina, kamaráti, Palančania, Pivničania, majstri... Jozef Chrček zanechal hlbokú stopu v slovenskom vojvodinskom divadelníctve. Bol to herec, scénograf a vyskúšal sa aj v réžii. Začínal ako herec v Základnej škole 15. októbra v Pivnici a neskôr bol členom Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici od jeho samotného založenia. Bol aj členom jeho Spravujúceho výboru a v rokoch 1999 – 2003 aj jeho predsedom. V pivnickom diva-

dle Jozef Chrček zohral dvadsať divadelných predstavení, čo predstavuje jednu tretinu celkového repertoáru divadla. Začalo sa to predstavením Nová sociálna ustanovizeň (1994) a už sa nikdy neskončilo. Najviac na publikum zapôsobil v inscenáciách Konopáreň (1996), Hľadanie v oblakoch (1997), Ecce homo! (1997), Zámka škripí (2007), Matka (1999), Ľadové slnko (2000), Nálepky (2019) a v poslednom predstavení Čo si videl, nevidel si (2019), v ktorom z osobného potešenia stvárnil Janka Čemana. Bol humorista s komickými predispozíciami a hereckým detailom, ktorý vedel v správnej chvíli zapôsobiť a zabaviť. Preto

ľudia vždy s radosťou prijímali aj humoristické programy, ktoré viedol. Po presťahovaní do Báčskej Palanky bol aktívny v Slovenskom dome, v ktorom patril medzi hlavných koordinátorov všetkých udalostí a podujatí. Bol ochotník, ktorý sa snažil dostať menšinovú kultúru na vyššiu úroveň nielen v slovenských divadlách v Pivnici a Palanke, ale aj v širšom kontexte. V palanskom divadle účinkoval v štyroch predstaveniach, z ktorých najúspešnejšie boli Zypa Cupák (2012) a Život je čudo (2014). Dve divadelné predstavenia zahral v Národnom ochotníckom divadle v Báčskej Palanke a jedno pre silbašské divadlo. Od roku 2014 sa stal členom Slovenského vojvodinského divadla, v ktorom hral v dvoch predstaveniach: Podozrivá osoba (2014) a Svæty za dedinou (2019). Bol i členom

silbašskej skupiny Drahokamy, s ktorou natočili niekoľko humoristických scénok. Patril medzi našich najodmeňovanejších hercov tak doma, ako aj v zahraničí. Získal početné, často najvyššie ocenenia na festivale DIDA, na Divadelnom vavríne, ako aj na pokrajinských, republikových a zahraničných prehliadkach. Ľudia si Jozefa Chrčeka budú pamätať ako človeka s veselou povahou. Publikum reflektovalo Jožka ako herca svetového kalibra a predsa nášho človeka. Popri herectve bol úspešný keramikár. Jeho umelecké, majstrovské diela dnes zdobia početné obytné domy, ako aj inštitúcie. Vyrábal aj sošky, ocenenia pre víťazov na festivale DIDA, ako aj iné dekoratívne predmety. Bol to jedným slovom umelec. Dňa 6. júla sa opona spustila a svetlá zhasli na báčskopalanskom cintoríne... Odchod Jozefa Chrčeka predstavuje nenahraditeľnú stratu pre slovenskú vojvodinskú scénu v najširšom zmysle. Česť jeho pamiatke. M. Pap

Výklad nových kníh Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár SR v Belehrade zaviazalo, že pre víťaza zabezpečí putovný pohár. Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020 Podľa dohody sa stretnutia ma(ISBN 978-86-89009-35-4) J. Čiep

alšia publikácia z mapovania slovenského športového života a zároveň aj matičnej myšlienky zoskupovať na jedno miesto športovcov zo slovenských prostredí v Srbsku vyšla tlačou tohto roku. Ide o knihu Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020, ktorú zostavil teraz už nebohý športový aktivista z Kysáča Pavel Pálik (1947 – 2021), inak dlhoročný kronikár športových udalostí v Kysáči a v ostatných slovenských • KULTÚRA •

dedinách, ako i početných matičných turnajov v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade. V roku 1997 z iniciatívy vtedajšieho predsedu MSJ Rastislava Surového a veľvyslanca SR v Belehrade Miroslava Mojžitu Správna rada MSJ schválila ustanovenie Matičného turnaja v malom futbale Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Na strane druhej sa Veľvyslanectvo

tičných tímov mali konať týždeň pred Slovenskými národnými slávnosťami. V tejto knihe fotografickými zábermi a publikovanými textami Pavla Pálika, Juraja Pucovského, Vladimíra Hudeca, Juraja Bartoša, Pavla Hansmana, Mateja Bzovského, Jána Bokora, Anny Lešťanovej, Evy Poliakovej-Hrkovej a Stanislava Stupavského v Hlase ľudu sú zdokumentované všetky doterajšie matičné turnaje v malom futbale, ako aj celky, ktoré sa ich zúčastňovali. Podľa prezentovaných údajov matičné turnaje sa

doteraz organizovali osemkrát v Kysáči, po dvakrát v Báčskom Petrovci, Kovačici, Starej Pazove a Padine a raz v Šíde, Laliti, Selenči, Kulpíne, Hložanoch, Vojlovici, Pivnici a v Aradáči. Titul šampióna najčastejšie získavali Aradáčania a Kysáčania – po päťkrát a Petrovčania – štyrikrát. Monografickú publikáciu Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020 vydala Matica slovenská v Srbsku, Miestny odbor Matice slovenskej Kysáč (MOMS) v Kysáči. Knihu rozsahu 188 strán na kriedovom papieri zviazanom do mäkkej väzby s dimenziami 25 x 17 cm v náklade 500 výtlačkov a s vročením 2020 vytlačila tlačiareň Graf office v Kysáči.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Kultúra NA NEDEĽNÉ ČÍTANIE

Škoda teba, Lomen... Anna Lomenová Ferková

Petrovci na Širokej ulici, smerom ku kanálu, štvrtý dom od uhla, na ľavej strane býval Pavel Lomen. Bol to ozruta človek. Pôvabný, vysoký, mocný muž, tancoš a spevák. Dievky ho ospievali: „Škoda teba, Lomen, že za barou bývaš, mútna voda tečie, ty k nám nechodievaš.“ Chodieval predsa k jednej a s ňou sa aj oženil. Mal tvrdý život a mozoľnaté dlane, čo časom zhrubli ako koža na bačkorách. Pavel mal veľa pôdy, až šesťdesiat jutár, ale pomoci málo. Deti sa mu rodili, ale samé dievčatá, a tak sa mu pomoci nedostávalo. Keď sa narodilo prvé dievča, to bolo prijateľné. Aj druhé, keď sa narodilo, ešte bol úsmev na tvári, ale keď sa narodilo tretie, úsmev sa stratil. Úbohá žena, čo mala robiť? Túlila si k sebe krásne dievčatká, a keďže bola zdravá a silná, žila v nádeji, že nasledujúce dieťa bude chlapec. Nebolo však tak. Aj štvrté dieťa bolo dievča, aj piate. Paľo Lomen bol zúfalý. Bol taká chlapina, a tak ponížený. „Čo je – tu je, z tejto kože ani na krok,“ hovorieval si, zatínal zuby, keď ho opanovali ťažké myšlienky, a silno zvieral pluh tlačiac ho do zeme. Hlboko oral, aj kone krásne mal. Prišiel deň, keď mu žena aj v strachu, aj s radosťou oznámila, že zase bude mať dieťa. Nasledovali dlhé mesiace vyčkávania, či sa nebo zmiluje a dopraje mu syna. Bolo už na brieždení, keď žena zastonala, pokrčila sa a Paľo už vedel, že prišla chvíľa. Dve najstaršie dievčatá vyskočili z postele, rýchlo sa obliekli a bežali po pomoc. Jedna išla po mamičku, druhá po tetu. Zbehli sa ženy, prišla aj baba a dali sa pomáhať. Sluha už očistil stajňu, aj chlievy, nachoval, napojil svine. Paľo si opatril kone a kra40

www.hl.rs

vy. Suseda, čo chodievala žene pomáhať, podojila, dievčatá neskoršie pozbierali vajcia a opatrili hydinu. Paľo zapriahal kone, kým sa nádenníci usádzali do koča. Sluha ešte niesol od studne dva krčahy s vodou, položil ich do slamy, vysadol na koč, vzal do rúk obodze a bič, pošvihal kone a zamieril do poľa. Tentoraz Paľo zostal doma, lebo si myslel, že možno, predsa len... Zajedol si z kukuričnej kaše, čo bola na stole, napil sa mlieka z kečaga, poutieral si bajúzy a išiel do druhého dvora dokončiť predvčerajšiu robotu. Ženine pôrody bývali ľahké, netrvali dlho. Tento bol však inakší. Po čase zastal, zdvihol hlavu a prižmúriac oči, preratúval si roky. Bol rok 1861. Odfúkol si, utrel si spotené čelo a uvedomil si, ako nikdy predtým, že zostarel. Na kostole bolo už odbilo, aj odzvonilo poludnie, keď z domu vyšla ženina sestra, kráčala k nemu a za ruku viedla najmladšie dievča. Usmiala sa na malú, bozkala ju na červené líčko a povedala Pavlovi to, čo nechcel počuť: „Naroďilo sa ďjouča.“ Bolo aj „do paroma“, aj „zránike“ mali robotu, aj slza sa objavila v oku. Uspokojovala ho: „Nehreš, budz rád, že ťi žena aj ďjeťa žije.“ Čo sa ale odohrávalo v izbe, Paľo nevedel. Áno, narodilo sa najprv dievčatko, ale potom žena začala zase stonať a zvíjať sa v pôrodných bolestiach a narodil sa aj chlapček. Bol taký malinký, hádam polovica z dievčatka, bledý, napolo mŕtvy. Dýchal, ale ani neplakal, nereagoval, nechcel cicať, a tak sa ženy báli Paľovi vôbec aj povedať o synovi. Rozhodli sa, že dieťa utaja pred otcom. Zakrútili ho do vankúša, položili do korýtka, v ktorom sa miesil chlieb, a schovali ho pod posteľ.

Informačno-politický týždenník

Večer, keď už bol poumývaný, navečeraný vošiel Paľo do prednej izby. Na slamenici pozdĺž ženinej postele s najstaršou sestrou spali dve najmladšie dievčatá. Dve staršie spali na slamenici pozdĺž otcovej postele. Aj ženina sestra zostala v tú noc u Lomenov, sedela pri bevčove, ktorý bol pred stolom a hojdala maličkú. Paľo sa prihovoril, pristúpil k žene a spýtal sa jej, ako sa má. Keď odpovedala, že dobre, prišiel ku bevčovu, pozrel sa do tváre narodeného dievčatka a povedal: „Dobre je. Ako je – tak je, naše je.“ Obišiel okolo bevčova a stola, sadol si na druhý bok lavičky, čo bola pod oknami. Načiahol ruku na stôl, nalial si vody, napil sa, vyzul sa a ľahol si do postele. Kahanec na stole zostal tlieť a na stenách tancovali tiene. Keď Paľo zaspal a začal chrápať, ženina sestra vytiahla korýtko spod postele, vybrala z neho drobnučkého chlapčeka a dala ho matke. Matka si ho pritúlila, bozkávala, hladila prstom líčka a položila na prsia. Ak začne sať, bude žiť, ak nie, zomrie. Ráno, keď prvé kohúty zaspievali, Paľo precitol zo sna a spamätúval sa, čo sa včera stalo. Počul tichý šepot sestier a spokojne stonkať bábätko. Obrátil sa od múra, aby videl, čo sa deje v izbe. Kahanec už dohorel a odstretým oknom prenikalo len nepatrné svetlo brieždiaceho sa rána. Ženina sestra stála pri posteli na druhej strane izby a na rukách držala vankúš s dieťaťom. Zrak mu skĺzol na ženu. Sedela v posteli a aj ona držala v rukách vankúš. Nerozumel. Zažmúril oči, pretrel si ich palcami, pozrel a zase videl to isté. Vytiahol si nohy spod duchny, sadol si na posteľ a prižmurujúc vyostroval si zrak. Obe ženy obrátili tváre ku nemu. Ženina sestra sa nahla

a žena jej do náruče položila aj druhý vankúš. Obišla okolo stola a bevčova, sadla si na kraj lavičky pri Paľovej posteli a ukázala mu dva vankúše. Kukňi, ticho mu povedala, ukazujúc hlavou na vankúš, kde bolo dievčatko. „Toto je ďjouča a toto je chlapec.“ Z druhej strany izby ozvala sa aj žena: „Paľo, máťe aj syna! Ňechceľi zme vám vraveť za chlapca, aby sťe sa velmo nezaraduvaľi, ľebo chlapec je velmo maľinký a ňechcev aňi cicať, vyzeralo, že ňeprežije.“ Paľo nemohol veriť svojim očiam. Zahľadel sa na drobulinkú zvraštenú synovu tváričku. Potrvalo mu, kým prišiel na to, že nie jedno, ale dve deti sa narodili, a jedno z nich je syn. Ráno, keď ženy vyšli na ulicu zametať, dokrikujúc si z jednej strany Širokej ulice na druhú, a tak celou ulicou a celým Petrovcom niesla sa správa, že sa Paľovi Lomenovi narodili dvojčatá, a jedno z nich je chlapec. Syn prežil, rástol, ale nevyrástol na oca. Zostal malý a slabý. Za ním dievčatá nepozerali a nespievali tak, ako za jeho otcom: „Škoda teba, Lomen...“ Paľove dcéry sa povydávali: jedna do Turdeľov, druhá do Čívrov, tretia do Medveďov... a s každou odchádzali aj jutrá zeme. Paľo mal veľa vnukov a vnučiek. Nikdy som sa však nedozvedela, aký vzťah mal otec so synom, ako sa starý Paľo pozeral na svojho nie tak vyrasteného syna. Viem len to, že mladý Paľo sa oženil s bezdetných Myjavcovou chovanicou a mal jednu dcéru a štyroch silných, vyrastených synov: Pavla, Ondreja, Jána a Martina. Najmladší bol môj starý otec Martin Lomen (1901 – 1977), kolportér Biblií a slovenskej literatúry v slovenských prostrediach vo Vojvodine. • KULTÚRA •

Aká škoda, ten dom „prepaduje“! Anna Horvátová

k nejde človek na dom, dom ide na človeka! Ešte jedna ľudová múdrosť je odzrkadlením skutočnosti, ktorej sme neustále svedkami. Na každom kroku vidieť staré domy, svedkov minulosti, ktoré zabudnuté stoja a zdieľajú svoj neblahý osud. Na tých stavbách sa odzrkadľuje minulosť, kultúrne hodnoty a vôbec spôsob života v tom-ktorom období. A my na tú smutnú slutočnosť zvykneme povedať, že dom „prepaduje“! Posvietime si tentoraz na význam slovesa prepadnúť,

a znovu zistíme, že ide o významovú odlišnosť. Sloveso prepadnúť je dokonavé, tvar „prepadovať“ neexistuje! Preto je nesprávne povedať, že dom „prepaduje“. Prepadnúť je: − padnúť cez niečo: zrno prepadlo cez riečicu; − aj náhle, nenazdajky zaútočiť alebo nečakane navštíviť: prepadol ho ešte v posteli; alebo prepadli ministra otázkami; − náhle postihnúť, zasiahnuť: prepadol ma kašeľ, deti prepadla choroba, mamu prepadlo zúfalstvo; − dostať sa do moci niečoho, podľahnúť či prepadnúť panike, strachu; − stratiť platnosť: lístky do divadla prepadli; majetok prepadol v prospech štátu;

− utrpieť neúspech: koncert u divákov prepadol; − neprospieť v škole: žiak prepadol z chémie, zo slovenčiny; žiak prepadol. Zvratným prepadnúť sa vystihujeme situáciu klesnúť nižšie, pod istú úroveň: hrob sa prepadol; strecha sa prepadla. Aj zmiznúť, stratiť: Akoby sa bol do zeme prepadol! Div sa neprepadol od hanby (veľmi sa hanbil)! Nech sa na mieste prepadnem (zakliatie sa)! Prepadnutý môže byť aj človek, alebo mať veľmi prepadnuté, vpadnuté oči, tvár. A čo použiť, keď „dom ide na človeka“? Dom chátra?! Krátky slovník slovenského jazyka na vyjadrenie stávať sa

pustým, opusteným, odporúča namiesto sloveso chátrať vhodnejšie rozpadávať sa, pustnúť: domy sa rozpadávajú, drevenica sa rozpadla, gazdovstvo sa rozpadáva, historické pamiatky pustnú, byty sú opustené; štát sa rozpadol; po porážke sa armáda rozpadla; mestá a dediny pustnú, hospodárstvo pustne; neradi vidíme pustnúce polia. Sú tu i podstatné mená rozklad, rozpad: silná impéria Rímska ríša tiež zažila rozpad, rozklad. Žiaľ, čoraz častejší je aj rozpad rodiny. Aj smutných prípadov, keď morálne čoraz viac upadáme.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre inšpekčné práce Ul. Dimitrija Tucovića č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4872-500

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Mestská správa pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. narodnog fronta číslo 12, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. augusta 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 9. augusta 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Pracovné miesta: komunálny milicionár v Oddelení komunálnej milície – západ, ktorý je roztriedený v hodnosť vyšší referent – 3 vykonávatelia na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4 Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2077_01 NS_Novi_Sad_Liman_4, Ul. Balzakova číslo 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. júla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-313/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• KULTÚRA· OZNAMY •

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2389_02 NS_Novi_Sad_Slana_bara Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2389_02 NS_Novi_Sad_Slana_bara, Ul. Jovana Soldatovića 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2214/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. júla 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-312/21, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 28 V tajničke je názov prvej opery vojvodinských Slovákov.

autor: JÁN BAŽÍK

pozornosť

Homérov speváčka Lukićová epos

ženské meno

osobné zámeno

Taliansko

štvrťhárok

hlavné mesto Turecka

výmena názorov VN

obleky

rádium

1. časť tajničky farský úrad niť (zdrob.)

druh hmyzu

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu:

Holandsko

tremolo

Nový Sad

nobélium

rénium

H ĽU LAS DU

vodný živočích rastlinstvo

záporne nabitý ión

alt

úbytok

hádzali

sever

technécium

drevnatá rastlina 2. časť tajničky

menší vodný tok kiloampér

epický

Kotor

klamstvo

horná končatina mesačná mzda baud (skr.)

otec ukazovacie zámeno

opytovacie zámeno predložka

skala ár

člen akadémie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 27 – VODOROVNE: Ladislav, et, snemy, Tom, spad, mlel, ara, O, tie, el, kladina, planina, Re, akt, ť, eso, teta, malá, raž, Elena, NK, Tajovský TAJNIČKA: LADISLAV ŤAŽKÝ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu z 3. júla 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA HOLOŠOVÁ, Ul. Jána Kollára č. 5, 26 215 Padina. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• OZNAMY •

28 /4967/ 10. 7. 2021

Oznamy SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na rodičov a starých rodičov, ktorí odpočívajú spolu v tichosti večného pokoja

Dňa 26. júna 2021 nás nenávratne opustil milovaný manžel, otec a dedo

hlasludu.info www.hl.rs

ANNU

JÁN VEREŠ

Oznamujte

17. 4. 1955 – 26. 6. 2021 zo Starej Pazovy

v Hlase ľudu 

Hoci bôľ za milovaným a statočným človekom nehasne, chceme sa aj pri tejto príležitosti poďakovať všetkým tým, ktorí nám vyjadrili hlbokú sústrasť, alebo ktorí osobne v húfnom počte prišli na posedenie alebo na pohreb 28. júna. Zvlášť sa chceme poďakovať seniorovi sriemskemu a farárovi staropazovskému Igorovi Feldymu za dojímavé slová poslednej rozlúčky, jeho manželke a solianskej farárke Svetlane Vojnićovej-Feldyovej za slová útechy a seniorovi sriemskemu a bývalému pazovskému kňazovi Pavlovi Andrášikovi. V bolestnej chvíli vďačíme aj za pomoc vedeniu pazovského cirkevného zboru, kantorovi Pavlovi Kadlečíkovi za výber pesničiek, Oltárnemu krúžku žien, vedeniu SKUS h. J. Čmelíka a divadelníkom, Obecnému zväzu amatérov, jeho a našim kolegom, príbuzným, kmotrovcom a susedovcom.

Zarmútení: manželka Katarína, syn Alexander s manželkou Miroslavou a vnučky Lara a Tamara

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

manželka Marta, syn Branislav s manželkou Vlastou, vnuk Ivor, vnučka Jana Jovnášová s manželom Dávidom a vnučka Anna Prebudilová

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA ŠIMONOVÁ

7. 1. 1930 – 16. 5. 2018 – 2021 z Pivnice

syn Ján a dcéra Katarína s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 6. júna 2021 nás navždy opustila naša milovaná

ZUZANA ČOBRDOVÁ MÁRIA

1934 – 2021 z Pivnice

PAVEL

7. 7. 1944 – 13. 12. 2011 15. 10. 1942 – 7. 1. 2021

DURGALOVCI

z Padiny Zostanete navždy v našich srdciach. S láskou si na Vás spomíname. Dcéry Mária a Anna s rodinami

www.hl.rs

LEŠŤANOVCOV

zo Starej Pazovy Čas ubieha a nevráti, čo vzal. Len láska, úcta a spomienky v srdciach zostávajú. Vaši najmilší: syn Miroslav s manželkou Annou a vnuk Darko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MÁRIOU KORUNIAKOVOU rod. Čelovskou 17. 10. 1957 – 23. 6. 2021 z Kulpína

Cestou života mala si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou sa s Tebou lúčia a nikdy na Teba nezabudnú: strynka Mária Koruniaková s dcérami Aničkou a Natašou s rodinami

S úctou

Tichú spomienku si na neho zachovajú:

SMUTNÁ SPOMIENKA

MIŠA

9. 9. 1935 – 20. 5. 2000 – 2021

inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

1. 6. 1932 – 6. 6. 2021 profesor matematiky vo výslužbe zo Starej Pazovy

s milovanou strynkou

Dňa 6. júna 2021 po kratšej chorobe nás opustil náš manžel, otec a dedo

PAVEL POKORACKÝ

19. 7. 1942 – 8. 7. 2020 – 2021

Na pekné časy prežité s Tebou si budeme spomínať. Tvoji najmilší

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. júla 2021 uplynuli tri roky, čo nie je s nami naša milovaná

MILUŠKA ČOBRDOVÁ

rod. Šusterová 15. 6. 1972 – 4. 7. 2018 – 2021 z Nového Sadu rodom z Pivnice

Kto stratí matkinu lásku, nikdy viac takú nespozná. Zarmútení Tvoji najmilší • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom a otcom

so švagrom a krstným otcom

JAROSLAVOM SUCHÁNEKOM 9. 9. 1965 – 21. 6. 2021 z Kovačice

Ťažko je nespomenúť, keď v očiach slza stojí. Nemožno zabudnúť, keď srdce stále bolí. Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa miloval, nikdy nezabudne.

JAROSLAVOM SUCHÁNEKOM 1965 – 2021 z Kovačice

Oči sú plné sĺz a srdce sa chveje. Nech ti je ľahká kovačická zem.

Tvoji najmilší: manželka Viera a synovia Zlatko a Jaroslav

POSLEDNÉ ZBOHOM

JAROSLAVOVI SUCHÁNEKOVI

Rodina Barcová

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

S veľkým zármutkom oznamujeme, že 24. júna 2021 usnul v 92. roku života

Prof. Dr. OSKAR HRUBÍK 21. 10. 1929 – 24. 6. 2021 z Nového Sadu

1965 – 2021 z Kovačice

Miloval svoju rodinu, tiež svoje povolanie profesora fyziológie na Lekárskej fakulte v Novom Sade. Vždy robil iba dobre, a tak sa mu neraz aj vrátilo, zvlášť od priateľov a kolegov, z ktorých mnohí boli jeho študentmi.

Odišiel si bez pozdravu, ale na naše priateľstvo nikdy nezabudneme a peknú spomienku na Teba si v srdciach zachováme.

Navždy zostane v našich srdciach.

Tvoji priatelia z generácie ’65 s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

PAVEL HRIC

OLINKA HRICOVÁ

2018 – 2021

rod. Škuráňová 2020 – 2021

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomína syn Pavel, mama Mária a mama Anna • OZNAMY •

Zarmútení: manželka Ljiljana, dcéra Tatiana, zať Relja Vulanović, vnukovia Ivan a Milan s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA SÝKOROVÁ

PAVEL SÝKORA

rod. Zajacová 27. 3. 1944 – 9. 7. 2011 – 2021 19. 1. 1945 – 10. 8. 2003 – 2021 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na nich spomínajú: syn Pavel, nevesta Taňa, vnučka Lýdia s manželom Pavlom a vnuk Pavel 28 /4967/ 10. 7. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. júla 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 11. júla 10.30 Zostrih z detského koncertu Selenčské sláviky z roku 2020, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 13. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie kolážovej relácie prináša okrem iných príspevkov i záznamy z osláv Dňa Selenče a z Kuleniády v Erdevíku. Dúhovka: Selenča v spomienkach. Keďže si v týchto letných dňoch Selenčania pripomínajú založenie svojej dediny, do júlových televíznych spomienok zaradené sú príspevky z televízneho archívu sledujúce diania v tejto dedine. Diváci sa dozvedia o začiatkoch práce podniku Slovan, o stave dedinskej knižnice, o ukončení prvého polroka školského roku 1976/1977, o výstavbe Domu kultúry a festivale novokomponovaných piesní Selenča ’77. Agrosféra. Júlové vysielanie bude venované predovšetkým aktuálnej žatve pšenice, ale i tomu, ako počasie žičí ostatným obilninám. Nevystane zmienka o dyniach a melónoch, o spôsobe pestovania hokaido tekvíc a vysielanie spestrí aj príspevok o chove kôz.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 9. júla – Kúzelná opatrovateľka Sobota 10. júla – Lov na exmanželku Pondelok 12. júla – Muž proti mužovi Utorok 13. júla – Mobit Streda 14. júla – Láska na inzerát Štvrtok 15. júla – Zorro: Tajomná tvár

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 11. júla Film: Princezná a škriatok Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Osobný strážca Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 14. júla

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 11. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačičanky oslávili 101. výročie činnosti Ženského spolku Začal sa turnaj v malom futbale v Padine Utorok 13. júla 16.00 Divadelné predstavenie: Satiry I. (réžia Fedor Popov) Kreslený film: Dávid a Goliáš Piatok 16. júla Film: Tango s komármi Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport ARADÁČ

Memoriál Vladimira Vujina Adam Števko

Aradáči v týchto dňoch prebieha tradičný, 9. v poradí memoriál v malom futbale Vladimira Vujina, venovaný mladému Vujinovi, ktorý tragicky utratil svoj život v dopravnej nehode. Prvé turnaje prebiehali v organizácii Vladových kamarátov, futbalistov AŠK, avšak toho roku organizáciu turnaja na seba prevzali aradáčski mládežníci zoskupení v novozaloženom kultúrnom mládežníckom združení Aradáčsky dub, ktoré v uplynulom období má za sebou zopár spoločenských akcií v oblasti ekológie, vzdelávania,

kultúry a športu. Turnaj sa začal 2. júla so zdvojnásobnenou energiou, vzhľadom na to, že vlani kvôli

známym pandemickým okolnostiam nebolo možné zorganizovať turnaj. Svoju účasť prihlásilo 12 tímov, z čoho 4

Početní diváci dennodenne sledujú zaujímavé futbalové zápasy

sú z Aradáča a ostatné sú zo Zreňanina a okolia. Mužstvá sú rozdelené do dvoch skupín, v ktorých najprv hrajú každý s každým. Semifinálové a finálový zápas sú naplánované na nedeľu 18. júla, keď budú vyhlásení víťazi a udelené odmeny. Celkový výherný fond je vyše 100 000 dinárov. Na upravenom betónovom ihrisku dennodenne možno sledovať kvalitný futbal, keďže do Aradáča dochádzajú hrať mnohí špičkoví futbalisti tohto kraja. Ako aj každého roku turnaj finančne podporila matka Vladimíra Vujina Slavica, ale finančne prispeli aj viacerí sponzori z Aradáča a zo Zreňaninu.

IN MEMORIAM

Vujica Popović 10. 1. 1951 – 23. 6. 2021

osledná rozlúčka je koniec každej lásky, každého priateľstva. Tak treba pochopiť aj odchod bez návratu Vujicu Popovića, niekdajšieho hráča lalitskej Panónie. Narodil sa 10. januára 1951 v Laliti, kde vychodil základnú školu, gymnázium absolvoval v Odžakoch a právnickú fakultu v Novom Sade. Zložil štátnu súdnu skúšku, aby sa potom niekoľko rokov s kolegom a priateľom Jaroslavom Tancikom v Odžakoch zaoberali advokátstvom. Nemal ešte ani 17 rokov, keď v priateľskom zápase ako náhradník debutoval v súboji s Rusínom z Ruského Kerestúra a dvoma gólmi sa pričinil k víťazstvu 5 : 3. V ročníku 1967/68 zohral svoju prvú majstrovskú sezónu

• ŠPORT •

v seniorskom mužstve Panónie. Hral pravého stredopoliara, vyznačoval sa dobrou technikou, presnými prihrávkami, ktoré akoby „mali oči“, ale dával aj góly, najčastejšie strelami z diaľky. Potvrdil to už v sezóne 1968/69, keď bol druhým strelcom mužstva s trinástimi gólmi. Spoluhráči Budimir Leskovac a Michal Hmirák nespočetnekrát prekonali brankárov práve po prihrávkach a centroch spoluhráča Vujicu. Na zápase Panónia – PPK Aleksa Šantić, keď 30. mája 1971 Laliťania zdrvili neskoršieho majstra 4 : 1, Vujicu si všimli vedúci súpera, nuž si v nasledujúcej se-

zóne obliekol dres klubu z dediny pomenovanej podľa známeho básnika. Po jednej sezóne sa vrátil domov, roku 1981 si založil rodinu a skončil úspešnú seniorskú kariéru. Vujica Popović bol s mužstvom Panónie dvakrát účastníkom kvalifikácie o postup do vyššej súťaže; najprv keď Laliťania rovnakým výsledkom 2 : 1 prekonali OFK Sombor, tak v Laliti, ako aj na Mestskom štadióne v Sombore. V odvete po rýchlom vedúcom góle Somborčanov z penalty Vujica dal dva krásne góly. Dva zápasy s mužstvom BSK z B. Brestovca v auguste 1973 neboli také úspešné. Na hosťovaní Laliťania podľahli domácim za čudných okolností 4 : 1, doma vyhrali 2 :

0, takže do Somborskej oblastnej ligy postúpil BSK. Vujica predsa hral v tej spoločnosti, keďže sa tam Panónia dostala v sezóne 1977/78. S FK Panónia Vujica Popović bol trikrát na Slovensku, roku 1969 v Mošovciach, o desať rokov neskoršie v Turčianskych Tepliciach na turnaji a roku 2003 znova v Mošovciach, pravdaže, už ako veterán. Napriek tomu, že žil v Báčskej Palanke, v mužstve starých pánov Panónie hral Ligu veteránov Anteho Bačića. Umrel v Sriemskej Kamenici 23. júna 2021, pochovaný je v Báčskej Palanke vedľa manželky Very, ktorá ho predišla v roku 2008. Za ním smútia dcéra Danica, syn Dušan, vnuk Luka, vnučka Vera, ako i mladší brat Vladislav z Lalite s rodinou, s ktorým spolu roky písali pekné dejiny lalitského futbalu. J. Pucovský

28 /4967/ 10. 7. 2021

Šport SKICA PRE PORTRÉT HORLIVÉHO ŠPORTOVÉHO PRACOVNÍKA JÁNA CICKU-PEJU Z KOVAČICE

Život poznačený športom Vladimír Hudec

eď v Kovačici, Padine, ale aj v širšom okolí, dokonca na území celého južného Banátu poviete Pejo, milovníci športu, predovšetkým futbalu, budú vedieť, že ide o dlhoročného, bývalého futbalistu kovačickej Slávie a neúnavného športového pracovníka Jána Cicku-Peju z Kovačice. S loptou sa kamaráti od malých nôh. „Keď som bol v základnej škole, učitelia mnoho propagovali šport,“ spomína si na svoje futbalové začiatky. „Mojím učiteľom v tretej triede bol známy futbalista Pavel Gálik, ktorý mi vštepil lásku k futbalu. Keď bol pekný čas, najmenej trikrát v týždni sme hrali futbal. Dievčence hrali hru medzi štyrmi ohňami a chlapci súperili vo futbale trieda proti triede. Bolo nás však mnoho a nemohli všetci hrať, takže tí, ktorí nehrali, zboku fandili za svoju triedu. Futbal sme hrávali aj mimo školy. Na každej ulici bol vhodný priestor, na ktorom chlapci behali za loptou. Neskoršie sa v Kovačici hral aj turnaj ulica proti ulici. Roku 1973, keď bol zorganizovaný prvý turnaj, bolo 6 mužstiev a v osemdesiatych rokoch bolo až 20 tímov. V posledných rokoch sa však ten turnaj neorganizoval. Nieto viac toho entuziazmu, a aj záujem o športovanie akoby klesol.“ Ján Cicka si tričko Slávie prvýkrát obliekol roku 1974. Bol členom pionierskeho mužstva, ktoré súťažilo v pionierskej lige Obce Kovačica. Rok neskoršie postúpil do dorastu a roku 1976 prvýkrát vystúpil v prvom mužstve Slávie. Častejšie však sedával na striedačke ako hral, čo sa mu nepozdávalo, nuž v dohovore s trénerom aj ďalej hrával za dorast a podľa potreby vystupoval v prvom mužstve. O rok neskoršie sa stal štandardným členom prvého mužstva, v ktorom na mieste záložníka vystupoval ďalších 10 rokov, až kým sa nezranil. Po operácii kolena skúsil vrátiť sa na trávnik, ale si uvedomil, že ho koleno neposlúcha,

www.hl.rs

nuž rozhodol kopačky zakvačiť o klin. S futbalom sa však rozlúčil iba nakrátko. Roku 1988 sa vrátil do klubu, v ktorom potom mnoho

Usilovný športový pracovník Ján Cicka vždy bojoval o spravodlivosť

rokov vykonával funkciu tajomníka a v jednom mandátovom období bol aj jeho predsedom. Robil však všetko, čo bolo potrebné – kosil trávu, označoval ihrisko, písal zápisnice zo zápasov, vybavoval administračné záležitosti... „Kým môj otec bol živý, nemal som toľko záväzkov doma a všetok voľný čas po práci som venoval futbalu. Vlani som však na ihrisku bol iba dvakrát počas celého roka. Síce Slávia vlani nehrala majstrovstvá, avšak aj skôr, či hrala, či bola prestávka, ja som najmenej tri- – štyrikrát v týždni odchádzal na štadión, buď na tréning, alebo inou záležitosťou.“ A tak sme sa v rozhovore dostali na príliš pálčivú pôdu v tejto chvíli – krízu v Slávii, ktorá v posledných rokoch súťažila v najnižšej súťaži. Na začiatku sezóny 2020/21 však vystúpila zo súťaže, a pravdepodobne prvýkrát v dejinách nesúťažila. „V Kovačici vždy hrávali aj cezpoľní hráči, ale iba dvaja, traja. Väčšinu mužstva vždy tvorili Kovačičania. Dokonca v sezóne 1984/85, ktorá pre mňa bola posledná v tričku Slávie, hrali všetci Kovačičania a všetci boli Slováci. Síce medzi nami boli aj dvaja Padinčania, ale aj tí žili v Kovačici, tak sme ich považovali za Kovačičanov. Bolo to výnimočne

Informačno-politický týždenník

mladé mužstvo v ktorom som ja ako 25-ročný bol najstarší. Teraz sa to úplne zmenilo. V Slávii posledné roky hrali takmer výlučne cezpoľní hráči a Kovačičania hrali a dodnes hrajú v iných kluboch. Okrem toho aj viacerí mladí chlapci – dorastenci futbal trénujú v iných kluboch najmä v Pančeve, aj keď tam napríklad často nie sú ani náhradníci. Neviem, prečo nechcú hrať doma. Napríklad istý chlapec prišiel z pančevského Železničara do Padiny, bol štandardný v prvej zostave, ale predsa znovu odišiel do Železničara, a pritom rodičia musia financovať cestu a iné náklady. Všetkých by bolo potrebné vrátiť domov, ale neviem, kto to urobí. Aby sa dosiahol úspech, treba splniť viac predpokladov. Najprv musíš mať dobré vedenie a trénera a tretí predpoklad je mužstvo, v ktorom hráči žijú jedni pre druhých. My sme

iba prídu odrobiť úhradu, ktorú dostávajú, ale im klub nie je pri srdci. V takých podmienkach nemožno očakávať úspech. Treba sa opierať o vlastných hráčov, ktorí budú žiť pre tento klub, ako sme my žili.“ Jedným z prvých, ale možno aj jedným z najväčších úspechov v kariére Jána Cicku bola účasť na prestížnom turnaji v Belehrade v mužstve Dečaci (Chlapci) roku 1974, na ktorom vo veľmi silnej konkurencii mužstiev z celej vtedajšej veľkej Juhoslávie vyhrali a víťazný pohár dostali z rúk jedného z najlepších futbalistov na svete všetkých čias, kráľa futbalu Pelého. „Hrali sme v hale Pionir pred bezmála 2 000 divákmi, čo už samo osebe bol zážitok. Vo finále sme vyhrali nad zemunským mužstvom Galenika, v ktorom okrem iných hral aj neskoršie známy internacionál Zvonko Živković. Avšak svojráznou odmenou pre mňa a mojich spoluhráčov bolo, že sme si podali pravice s kráľom futbalu. Za odmenu sme dostali cestu na majstrovstvá sveta do Nemecka, kde sme pozerali

Kráľ futbalu Pelé mu osobne gratuloval k víťazstvu na turnaji

sa navzájom veľmi kamarátili a to kamarátstvo je korunované aj viacerými kmotrovstvami. Slovom boli sme nielen spoluhráči, ale aj priatelia v živote a zostali sme priatelia dodnes. Pravidelne sme trénovali, trikrát týždenne a vždy sme na tréningoch boli najmenej pätnásti. Po tréningu sme si, pravdaže, záväzne posedeli v krčme pri kamarátení. Aj večer sme vychádzali spolu. Teraz mám dojem, že je tomu celkom inak, tým skôr, že hrajú chlapci z okolitých dedín, ale aj z Pančeva a Belehradu, ktorí si, mám dojem

zápas Nemecko – Brazília. Bolo to fakticky najviac, čo som od futbalu dostal, pravdaže, okrem toho, že som sa vďaka futbalu zamestnal. Vtedy boli také časy, že hospodárstvo podporovalo šport a športovcov. Pravidelne som mohol z práce odchádzať na tréningy a odchod na zápas v nedeľu nikdy nebol otázny.“ Rovnobežne s činnosťou v klube už začiatkom deväťdesiatych rokov Pejo sa aktivoval sa aj ako delegát na zápasoch, najprv v 2., a potom aj v 1. juhobanátskej lige. Mohol postúpiť aj do Vojvodinskej ligy, • ŠPORT •

Spoločná fotka kovačických chlapcov s kráľom futbalu

Pionierske mužstvo Slávie, v ktorom Ján Cicka (v drepe štvrtý zľava) začal svoju futbalovú kariéru

ibaže to odmietol. Dodnes je na zozname delegátov 1. juhobanátskej ligy. K tomu 8 rokov vykonával aj funkciu komisára 2. juhobanátskej ligy – západná skupina. Vždy sa zasadzoval o to, aby zápas prebiehal v súlade s pravidlami a z funkcie delegáta dodnes často vyjadruje mienku o tom, ako rozhodcovia vykonali prácu. „Skôr delegát nekomentoval rozhodovanie, ale ja som sa vždy snažil aspoň ho ústne upozorniť na prípadné nedopatrenia a chyby. Niečo som prihlásil aj v zápisnici. Posledné dva roky delegáti v 1. juhobanátskej lige sú aj svojráznymi kontrolórmi rozhodcov, keďže komisárovi po zápase zasielajú svoju mienku o tom, ako rozhodcovská trojica vykonala prácu. V tých správach sa snažím byť maximálne objektívny a často aj pred písaním správy rozhodcovi poviem, čo urobil dobre a kde chybil. Nuž a v prípade negatívnej mienky komisár pre delegovanie rozhodcov potrestá rozhodcu tak, že ho nedeleguje na určitý počet zápasov, čo má predovšetkým finančný efekt, lebo rozhodca zostane bez úhrady, ktorá mu patrí po zápase. Podľa mojej mienky to je dobre, ibaže sa takto pravdepodobne nesprávajú všetci delegáti.“ Predsa koľkokoľvek je poctivý a svedomite si vykonáva prácu delegát je úplne bezmocný na niečo, čo sa udomácnilo v srbskom futbale od tých najnižších po najvyššiu ligu – korupcia a dohováranie výsledkov zápasov. Je totiž verejným tajomstvom, že sa kluby navzájom dohovárajú, kto

na polčase zavolal a keď som mu povedal, aký je výsledok, krátko povedal: ,Hostia vyhrajú 4 : 5?!’ Ale netáraj, odpovedal som. Ak sa už dohovorili, prečo dávali tri góly? Mal pravdu, zápas sa skončil 4 : 5 za hostí, ktorí sa tak zachránili od zostupu z ligy. Bol som svedkom aj zápasu, na ktorom vôbec nebolo faulov a voľných kopov a najmenej sa podobali majstrovským zápasom. Na jednom som nemohol zamlčať, čo sa dialo na ihrisku a v zápisnici som napísal: Bol to zápas, na ktorý opravdiví milovníci futbalu musia čím skôr zabudnúť. Prvý faul sa udial v 67. minúte, keď sa domáci hráč nemohol zastaviť a náhodou udrel hosťujúceho útočníka?! Predstavte si, 67 minút sa hralo bez voľných kopov. Bolo skutočne všelijakých celkom absurdných situácií, keď tréner mužstva, ktoré malo prehrať, urobil zostavu, ktorá v žiadnom prípade nemohla vyhrať, lebo napríklad štandardný brankár hral

• ŠPORT •

vyhrá, a tak priamo vplývajú na to, kto bude majster a kto zostúpi. Bohaté kluby s veľkými ambíciami v prípade, že sa nemôžu priamo dohovoriť s klubom, dohovárajú sa s rozhodcami, ktorí tiež prijímajú úplatky, aby zabezpečili výhru. Nuž a výsledkom toho sú príliš divné výsledky zvlášť vo finiši majstrovstiev, ktorým sme boli svedkami aj na konci práve skončených majstrovstiev vo všetkých ligách. Poctivé kluby právom nastoľujú otázku, či za takých okolností vôbec súťažiť. Všetci o tom vedia a všetci mlčia. „Je skutočne mnoho prípadov dohovárania výsledkov zápasov a pri tom sa to robí očividne, tak, že by aj malému dieťaťu bolo podozrivé,“ hovorí Ján Cicka.„Spomínam si napríklad na jeden zápas, na ktorom domáci na polčase viedli 3 : 0. Reálne teda bolo, že domáci presvedčivo vyhrajú. Istý kamarát, ktorý dobre pozná pomery vo futbale v južnom Banáte, ma však

Mužstvo Slávie z roku 1983 v lokálnom derby vyhralo nad padinskou Dolinou 5 : 2; stoja zľava: tréner Zukić, Bíreš, J. Cicka-Landek, J. Cicka-Pejo, Suchánek, Veňarský, P. Cicka; v drepe: Zloch, Hajko, Chrťan, Dudáš a Košutić

útočníka, obranca stredopoliara a do brány si zastal stredopoliar, keď v situáciách zoči-voči s brankárom útočníci očividne úmyselne strieľali vedľa brány, keď rozhodca prvý polčas skrátil a musel som mu prihroziť, aby to nerobil aj na konci atď. Aj v Slávii bolo všelijakých situácií. Ja som však dohovoril iba jeden zápas a vždy som sa cítil veľmi nepríjemne, keď som o tom vedel a nemohol som znemožniť. Ako hráč som voči nespravodlivosti rozhodcov bojoval tak, že som poznamenával zlé rozsudky, za čo som často dostával žlté, ale aj červené karty. Musím však povedať, že delegát, a aj futbalové fóra sú vo všetkom v podstate bezmocné. Delegát môže iba napísať vetu, z ktorej možno vycítiť, že bolo dohovoru, ale priamo obviniť nemôže, lebo sa všetko koná bez písaných dôkazov. Úmyselné chyby rozhodcov však možno trestať negatívnou známkou a nedelegovaním, aj keď mám dojem, že to na nich veľmi nevplýva. Takejto praxe do cesty môže zastať iba polícia, resp. štát, ráznymi opatreniami, tak, ako to pred viacerými rokmi urobili v Poľsku, keď začali zatýkať aktérov podozrivých zápasov. Stačilo, keď spomedzi zatknutých iba jeden uznal, že zápas je dohodnutý. Kým sa niečo podobné neurobí aj u nás, na všetkých úrovniach futbal v Srbsku bude živoriť a budú prosperovať kluby, ktoré majú peniaze, a nie kluby, v ktorých sa húževnato pracuje, pestujú sa vlastné kádre, pracuje sa s pioniermi,“ povedal nám na záver tento športový nadšenec.

28 /4967/ 10. 7. 2021

Šport NAVRHUJEM KYSÁČANOM A FK TATRA

Štadión Pavla Pálika!

Juraj Pucovský

esťdesiat rokov. Nie ľudského života, ale športovej činnosti a trochu menej novinárčenia. Vlani presne 25. januára, keď sme Pavlovi Pálikovi svojrázne gratulovali k meninám, dlhší rozhovor s ním sme pomenovali Šport a novinárstvo kolujú v jeho žilách. Namojveru tak aj bolo. Pravdaže, Kysáčan Pavel Pálik najprv svojej rodine živobytie zabezpečil prácou v TV Nový Sad, odkiaľ odišiel do dôchodku, ale čiastočne aj z roľníčenia na starootcovskej roli. A ostatný čas venoval spoločenskej práci, športu, dopisovateľskej činnosti vo viacerých novinách, rozhlasoch a televízii, ktorá neraz vôbec nebola hradená, alebo sotva dostával ten-ktorý dinár. Najmenej šesťdesiat rokov Pavel strávil v obľúbenom FK Tatra, ako málokto, alebo nikto v Kysáči. Bol nádejným dorastencom, ale ho zranenie znemožnilo, aby sa

zlepšenie celkových podmienok na ihrisku pod dubmi. Svedčia o tom moderné šatne, krásna reštaurácia, trofejná sieň na jej

nič nerozhodoval, lebo „jeho“ Tatra si už vybojovala postup do Vojvodinskej ligy. Nebol len futbal záľubou Pavla

Na štadióne Tatry Pavel Pálik nechal celého seba

poschodí, pekný trávnik... Málo bolo dní za uplynulých 60 rokov, aby on neodišiel „na Tatru“, ako to hádam všetci Kysáčania hovoria až podnes. Nepomáhalo ani varovanie manželky, dcér, vnučiek, aby nešiel na ihrisko hneď po návrate z nemocnice. Nič nepo-

Pálika. Zaujímali ho všetky športy, činnosť klubov, ktorých v Kysáči kedysi bolo mnoho. Zostáva zapísané, že ako predseda mládeže vo svojej dedine bol v roku 1967 medzi zakladateľmi STK Sokol, o rok neskoršie aj HK Sokol. Nebol len iniciátorom zakladania, ale

sa v lete roku 1976 ako tajomníci klubov, on kysáčskej Tatry a ja lalitskej Panónie. Môj návrh, aby po rokoch naše dva kluby zohrali priateľské zápasy, hneď s radosťou prijal. Možno to nie je dôležité, ale spomeniem; v Laliti bola lepšia Panónia (4 : 3), kým sa v Kysáči Tatra revanšovala (3 : 2). Odvtedy sa poznám s Pavlom Pálikom, mojím dobrým priateľom a spoľahlivým spolupracovníkom, ktorý nikdy nezameškal poslať príspevok do Hlasu ľudu, v ktorom mu prvý článok zverejnili 4. októbra 1969. Mnohokrát aj o polnoci, zvlášť teraz, keď máme počítače, posielal správu, len aby som ju ráno mal na redakčnom stole. Nikdy mu nebolo nič ťažko, nikdy nič neodmietol, aj za cenu, že v nedeľu neobedoval, alebo nevečeral spolu so svojou rodinou! Dobrácke a šľachetné srdce Pavla Pálika dotĺklo následkom zákernej, nevyliečiteľnej choroby. Mnohí spoluobčania, medzi nimi aj ja sme mu vyslovili veľké ďakujem, položili kyticu kvetov na svieži hrob. Avšak to je málo! Preto navrhujem kysáčskej športovej verejnosti, obyvateľom Kysáča

Koľkokrát sa len Pavel Pálik poprechádzal týmto ihriskom?

Pavel Pálik pripravil aj výstavu z príležitosti 90. výročia FK Tatra

dokázal aj v prvom tíme. To ho neznechutilo, z klubu neodišiel, ale sledoval takmer všetky zápasy, potom sa dostal do správy, neskoršie bol tajomníkom a predsedom. Tieto dva posty zastával spolu najmenej 30 rokov, pričinil sa, pravdaže, za pomoci ostatných tatrancov o mnohé úspechy tak futbalistov na trávniku, ako aj o

i stolným tenistom, hádzanárom a predsedom. Neskoršie ako hráč mužského HK Tatra strieľal góly vo Vojvodinskej lige, potom ho úspešne trénoval, aby v roku 1977 ako tréner so ženským družstvom tiež postúpil do pokrajinskej ligy. Nemôžem v tejto chvíli, keď Pavla Pálika viac nieto medzi nami, nebyť subjektívny. Zoznámili sme

www.hl.rs

mohlo. Pavel „musel“ prejsť cez modrú bránu na vchode, stretnúť sa s kamarátmi, futbalistami, aby si zaspomínali na mladosť, zašlé časy a robili najlepšie plány pre budúcnosť klubu. Nezabudol ani zo zdravotnej zotavovne na polčase zavolať telefónom kamaráta, aby sa opýtal, aký je výsledok zápasu s Jedinstvom z Gospođiniec, ktorý

Informačno-politický týždenník

a najmä FK Tatra, aby tamojšie ihrisko pomenovali Štadión Pavla Pálika! Prečo? Preto, lebo to bol jedinečný človek, ktorý dal predovšetkým celého seba kysáčskemu športu, najviac FK Tatra. Bola by to najväčšia, trvalá spomienka na človeka, ktorého športovú a novinársku činnosť nielen v Kysáči sotvaže raz niekto prekoná! • ŠPORT •

ŠPORTOVÉ UDALOSTI KU DŇU SELENČE

Účastníci priateľského futbalového zápasu

Športovci obohatili oslavy Miroslav Pap

o tohtoročných osláv Dňa Selenče sa zapojili aj športovci, ktorí obohatili celkový program. A tak Stolnotenisový klub Selenča zorganizoval turnaj domácich Selenčanov, ktorí sú aktívni v tomto športe. V nedeľu 27. júna si v športovej hale Základnej školy Jána Kollára, ktorá disponuje adekvátnym vybavením na usporiadanie takýchto turnajov, sily zmerali šiesti stolní tenisti. Štyria spomedzi nich sú žiaci základnej školy a dvaja patria do staršej vekovej kategórie. Súťažili tak, že hrali každý s každým, takže deti mali možnosť zmerať si sily so svojimi staršími kolegami, ale aj sledovať ich vzájomné zápasy, a čo-to sa naučiť. Prvé miesto obsadil Rastislav Trusina, na druhom zakotvil Dávid Čapanda a na treťom Marián Sabo. Turnaja sa zúčastnili ešte Kristián Trusina, Jozef Trusina a Štefan Lojdl. Medaily a pohár víťazom udelil Ján Mandáč, najstarší člen STK Selenča. „Pre účinkujúcich hráčov Stolnoteniso-

Účastníci turnaja

vého klubu turnaj v podstate bol väčší, obsiahlejší tréning. Zvláštnu náplň mu dalo práve to, že bol súťažného charakteru a s odmenami. To preto, lebo práve súťažné aktivity vedia správne nabudiť hráčov. Iba v súťaži hráči prejavia ozajstnú silu, schopnosť a bojovnosť. Tento turnaj sme zorganizovali práve kvôli tomu, aby sme doplnili program Dňa Selenče, ale aj preto, aby sme poukázali na to, že aj my sme aktívni počas celého roku. O nás však hovoria aj naše úspechy, ktoré sme dosiahli na pokrajinskej a republikovej úrovni. Teší ma, že sa hráči zapojili. Aspoň sme sa stretli a zahrali si kvalitný stolný tenis. Veď inakší ani nehráme, iba ten kvalitný. Pevne verím, že sa aj o rok zapojíme do osláv Dňa Selenče možno ešte vo väčšom počte,“ zhodnotil František Čapanda, predseda STK Selenča. PRIATEĽSKÝ FUTBALOVÝ ZÁPAS Futbalový klub Kriváň sa tiež zapojil do osláv Dňa Selenče. V nedeľu 4. júla usporiadali priateľský futbalový zápas s Futbalovým klubom Radnički 1918 zo susedného

Ratkova. Okrem toho, že zapadol do osláv, tento zápas mal aj humanitárny ráz. Totižto cieľom domácich Selenčanov bolo zozbierať finančnú pomoc pre zdravotne postihnutého Boška Gugletu z Ratkova. Zápas dvoch rivalov prebiehal v priateľskom duchu a skončil sa nerozhodným výsledkom 3 : 3. Omnoho dôležitejšie je, že sa pre malého Boška nazbieralo 21 000 dinárov. Týmto zápasom domáci sa nielen zúčastnili na oslavách, a tým obohatili program, ale urobili aj humánny gest, ktorý podporili všetci prítomní. Návštevníci mali možnosť pozrieť si kvalitný zápas, a pritom aj podporiť to, čo je najcennejšie – zdravie. LETNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ Mládežnícka organizácia Let´s Play aj tohto roku zorganizovala nočný turnaj v malom futbale, ktorý na školskom ihrisku prebieha od 2. júla. Jeho ukončenie je naplánované na 18. júla. Turnaja sa zúčastňujú tri kategórie – seniori – 15 skupín, Selenčania (Selenčaplay) – 6 skupín a pionieri – 4 skupiny. Foto: z archívu STK Selenča a FK Kriváň

Hrajú kvalitný stolný tenis

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Zreňanine Vierka Hrubíková, tajomníčka

ského MOMS-u podstatne sa líšia od činností iných MOMS-ov. V Zreňanine dnes žije 357 Slovákov, menej ako dní v roku. Činnosť MOMS-u nie je však obmedzená len počtom členov, ale aj vekovou štruktúrou, lebo sú prevažne vo vyššom životnom veku. Aktivity MOMS-u predovšetkým sú zamerané na činnosť jednotlivcov, ktorí prezentujúc vlastnú tvorivú prácu predstavujú zreňaninský MOMS na mnohých podujatiach: na Sloven-

uverejnených v zreňaninskom časopise Zavičajac v slovenskom jazyku; Ondrej Goda, kurátor a kantor v evanjelickom cirkevnom zbore v Zreňanine, spevák slovenských ľudových piesní, predstavoval MOMS na viacerých festivaloch slovenskej ľudovej hudby. MOMS tesne spolupracuje s tunajším evanjelickým a. v. cirkevným zborom, s ktorým spolu v tamojšom evanjelickom kostole organizuje koncerty klasickej a populárnej hudby a spevu. V miestnostiach evanjelickej fary sa organizujú aj iné podujatia a zasadnutia MOMS-u, lebo Slováci v Zreňanine nemajú iné miestnosti k dispozícii. Na zasadnutí 10. apríla 2005 Zhromaždenie MOMS Zreňanin vyhlásilo 10. apríl za Deň zreňaninských Slovákov podľa už spomenutého najstaršieho písaného dokumentu. V miestnostiach evanjelickej fary 10. apríla 2006 MOMS založil, či skôr obnovil slovenskú knižnicu vďaka dotáciám svojich členov, MSS, ďalších MOMS-ov, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky. Žiaľ, knihy z knižnice, založenej s láskou a veľkým snažením sa členov, už takmer nemá kto čítať... MOMS Zreňanin ešte nezanikol. Nám tunajším Slovákom je dôležitý, aby sme sa aspoň stretli a po slovensky sa porozprávali.

OMS Zreňanin bol založený 14. decembra 2002. Nateraz nie je zistený žiadny údaj, že miestny matičný odbor tu pôsobil aj v minulosti. Slováci sa do Zreňaninu (vtedy Veľký Bečkerek) prisťahovali v druhej polovici 18. storočia. Podľa istého originálneho dokumentu z 10. apríla 1795, ktorý sa aj dnes nachádza v zreňaninskej evanjelickej fare, s istotou vieme, že v roku 1795 vo Veľkom Bečkereku žilo 14 slovenských rodín, čiže 49 Slovákov. V 19. storočí počet Slovákov stúpal, založili si základnú, potom aj „gramatikálnu“ školu, v roku 1837 vystavali evanjelický kostol, ktorý sa zachoval dodnes. V medzivojnovom období si tunajší Slováci založili kultúrno-osvetový spolok, Československú besedu ŠteZo založenia miestneho matičného odboru v Zreňanine fánik a knižnicu. Po ukončení (14. decembra 2002) druhej svetovej vojny založili si Kultúrno-osvetový spolok Jánošík, v rámci ských národných slávnostiach, na festivaloch ktorého pracovalo niekoľko sekcií: spevokol, Stretnutie v pivnickom poli, V aradáčskom tanečná, hudobná, divadelná, ale spolok v šírom poli, banátskom festivale ľudových polovici 50. rokov 20. storočia zanikol. piesní, na literárnych večierkoch, výstavách, Až v rokoch 1998/1999 Slováci v Zreňanine na podujatiach iných MOMS-ov, sa znovu zoskupili a s veľkým entuziazmom predovšetkým banátskych (Aradáč, plánovali založiť MOMS. Žiaľ, bombardovanie Biele Blato, Kovačica, Vojlovica). A prerušilo tieto aktivity, a tak si ho založili MOMS Zreňanin predstavujú aj o tri roky neskoršie – 14. decembra 2002. vďaka spolupráci s kultúrnymi inštiZakladajúce zhromaždenie sa konalo v sláv- túciami a spolkami v tomto meste. nostnej barokovej sieni mestskej správy za Sú to predovšetkým títo členovia prítomnosti vyše šesťdesiat zreňaninských MOMS-u: Jano Hrubík, dramatik a Slovákov a vzácnych hostí: predsedu MSJ režisér, autor 11 drám v slovenskom Rastislava Surového, predstaviteľov Veľvy- jazyku, inscenovaných a knižne slanectva Slovenskej republiky v Belehrade, uverejnených, za svoje drámy bol banátskych MOMS-ov a tunajšieho politic- odmeňovaný na divadelných feského a kultúrneho života. tivaloch; Janko Laco, umelecký Zvolené bolo prvé vedenie zreňaninského maliar, akvarelista, mal vyše 30 MOMS-u v zložení: predseda Správnej rady samostatných výstav a bol účast- Oslava Dňa zreňaninských Slovákov (10. apríla Adam Markuš, podpredseda Michal Polaček, níkom vyše 100 výtvarných tábo- 2005 v barokovej sieni ZO Zreňanin) tajomníčka Vierka Hrubíková, pokladníčka rov v Srbsku a v zahraničí; Mária Mara Godová a členovia Ondrej Goda, Mária Harmatová, spisovateľka, poetka, prekla- Aktivity MOMS-u prebiehajú periodicky: v Harmatová, Ján Hronec, Anka Sušaková dateľka, ktorá tvorí v srbčine, angličtine rámci výročných zasadnutí, pri pripomínaní a Erka Luburićová. Na miesto posledných a v slovenčine, má vydané 4 knihy básní si dôležitých výročí a pod. Predovšetkým dvoch členiek v roku 2007 boli zvolení Ka- a poviedok; Vierka Hrubíková, tajomníčka však vďaka dobrej vôli a úsiliu troch – štytarína Hucková a Janko Laco. V tom istom MOMS-u, predstaviteľka slovenskej ná- roch členov, entuziastov. Žiaľ, jeden z nich, zložení (až na predsedu, ktorý nedávno rodnostnej menšiny v Mestskej rade pre predseda MOMS Zreňanin Dipl. Ing. Adam umrel) vedenie MOMS Zreňanin funguje medzinárodné vzťahy mesta Zreňanin, Markuš, nenávratne nás opustil a následkov až dodnes. prekladateľka, autorka viacerých textov jeho neprítomnosti my tunajší Slováci ešte Spôsob činnosti a obsah aktivít zreňanin- z dejín zreňaninských Slovákov prevažne si nie sme naplno ani vedomí.

Hlas ľudu 28/2021

Articles inside

S úctou k narodeninám

Rok miestnych volieb

Štadión Pavla Pálika

Historický deň – príchod nemeckého leteckého gigantu