Hlas ludu 29/2019 by NVU Hlas ľudu

Hravé leto v Padine Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 20. 7. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4864/



Z obsahu

20. 7. 2019 | 29 /4864/

Vernisáž kresieb Portréty autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, bola vo štvrtok 11. júla v Belehrade. Pre túto výstavu si autor zvolil práce, ktoré vznikli v rôznych obdobiach jeho tvorby, začnúc portrétmi, ktoré vytvoril ešte na akadémii v Novom Sade, až po najnovšie, ktoré vznikli tesne pred samotnou výstavou. E. Šranková

V letných páľavách výborným osviežením je aj pobyt v horách. Jedinečné možnosti na únik od každodenného zhonu, povinností a aj skvelý oddych po namáhavom školskom roku ponúka Letný kemp Betel na neďalekej Fruškej hore. O jeho kvalite azda najlepšie svedčia rok čo rok sa prinavracajúci kempisti. A. Horvátová

Uzávierka čísla: 17. 7. 2019

Na kultúrnych záhonoch v krajine pod Tatrami sa od istého času mimoriadne dobre darí bylinke menom nová slovenská dráma. O tom, ako ju pestujú a zviditeľňujú, bola reč na prezentácii antológie nových divadelných hier pod názvom Nova slovačka drama v rámci tohtoročného Sterijovho pozorja v Novom Sade. Viac o tom – v prílohe Obzory. J. Bartoš Na plató pred staropazovskou divadelnou sálou malým milovníkom Tálie a ich rodičom sa v piatok 12. júla predstavili herci z Belehradu s predstavením Čarodejná studňa žiadostí. Týmto predstavením sa začalo Pazovské detské kultúrne leto 2019 a organizátorom podujatia je Stredisko pre kultúru Stará Pazova. A. Lešťanová

Prvé záznamy o futbalovej hre v Starej Pazove siahajú od polovice roku 1919. Prvým futbalovým klubom v tomto meste na sriemskej rovine bol Zmaj, potom pôsobili Obilić, Zanatlija, Slavija, Nitra, Štefánik, aby začiatkom februára 1946 založili FK Jedinstvo – Jednota, ktorý viac nemenil meno dodnes. Pazovský futbal za 100 rokov vychoval mnohé generácie dobrých futbalistov, trénerov, funkcionárov, medzi nimi aj chýrečného Miloša Šestića. Všetky kluby a zvlášť Jednota mali pekné úspechy, ale aj pády. Okrem hrania v druhej, tretej a vo Vojvodinskej lige Jednota v roku 1951 získala i Pohár Vojvodiny. Na autorovej snímke vidíme mužstvo Jednoty počas vlaňajšieho úspešného hosťovania v slovenskej Dunajskej Lužnej. M. Bzovský

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Supek v skutočnosti sna

plynulo desať rokov od smrti Jaroslava Supeka (1952 – 2009), multimediálneho umelca, ktorý svojou tvorbou a samou prítomnosťou badateľne zošľachtil náš kultúrny priestor, obohacujúc ho o progresívne tvorivé výskumy umenia, vyslobodzujúc ho z rámcov tradičného myslenia a pozbavujúc ho záťaží nezmyselného autoritárstva. Originálnymi umeleckými projektmi, akciami a performanciami si získal úctu aj mimo lokálnych rámcov a (ako jeden zo zriedkavých vojvodinských Slovákov) zapísal sa do dejín niekdajšej juhoslovanskej a neskoršie srbskej, ako aj slovenskej neoavantgardy. Sám seba však nepovažoval za veľkého umelca – hovoril, že svojim umeleckým počinom netreba pripisovať priveľký význam a treba vlastne zničiť svoje umelecké ego; v tom zmysle aj jedna z jeho akcií mala názov Ja nie som umelec – toto nie je umelecké dielo. Vlastnú tvorbu dokonca vždy demystifikoval duchaplným spôsobom a prekvapivými pointami. Tak napr. keď sa ho novinárka na Medzinárodnom festivale performancie v Pančeve opýtala, či je podstata jeho prednášky O tvare v tom, že sa pri tvorbe a v umení všetko nakoniec zvádza na tvar, Supek odpovedal: „Nie, práve naopak. Podstata je v tom, že tvar vôbec ani nejestvuje.“ V jednom inom interview o svojich umeleckých výtvoroch zase poznamenal: „Vlastné diela iba prenášam zo skutočnosti sna do tohto priestoru, v ktorom práve komunikujeme. Keď v sne dosiahnem ten stav, že som si úplne vedomý toho, že všetko vôkol mňa je sen, vtedy odídem do knižnice a čítam vlastné knihy alebo navštívim svoju samostatnú výstavu, a tak spoznávam vlastné diela, ktoré som v skutočnosti ani nevytvoril.“ Bol najvýraznejším mail-artistom a umelcom performancie medzi vojvodinskými Slovákmi, pri tvorbe používal rozmanité techniky a médiá a svoje projekty prezentoval na stov-

Jaroslav Supek: Všetko sa dá (z knihy … a mier)

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

kách spoločných a desiatich samostatných výstavách. V dlhšom období spolupracoval s časopisom Nový život a do tunajšej knižnej produkcie prispel jedinečnými vydaniami, akými sú jeho experimentálny román … a mier (1989), zbierka ready-made prózy Pľuvanec do tváre (2003), zbierka esejí a vizuálnych prác Nutnosť tvaru (2004) a zbierka vizuálnej poézie Vyšinuté slová (2012). V esejach o umení sa mu darilo viesť konštruktívne dialógy s Kazimirom Malevičom, Marcelom Duchampom, Johnom Cageom, G. A. Cavellinim alebo Andym Warholom, ktoré trpezlivého čitateľa podnietia prehodnotiť vlastný vzťah k tvorbe a okolitému svetu. Desiate výročie smrti Jaroslava Supeka si príležitostným textom pripomenuli aj na webovej stránke Múzea súčasného umenia Vojvodiny, v ktorého zbierke sú uschované niektoré umelecké projekty tohto autora. Supek na viacerých iných miestach za sebou zanechal početné univerzálne odkazy, ktoré budú určite predmetom bádania historikov a teoretikov umenia aj v budúcnosti. Stevan Lenhart

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Prečo sú karikatúry pod drobnohľadom politikov?

ĽUDIA A UDALOSTI

16 Liečivá voda a blato

OBZORY

19 Zbierka svetelných veršov

KULTÚRA

31 Kde si, Čeman?

ŠPORT

43 Od Janka Bulíka po Janka Svetlíka Na titulnej strane: Cesta do vysnívanej destinácie nemusí byť jediným spôsobom zrelaxovať sa a dobiť si baterky. Viacerí mladí Padinčania trávia letné dni vo vlastnom prostredí v príjemnom ovzduší detských ihrísk.

Foto: Anička Chalupová 29 /4864/ 20. 7. 2019

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Kolektívna K pekným slovám patria pekné skutky frustrácia

Jasmina Pániková

a prvých sedem mesiacov tohto roku v našej krajine o život prišlo 14 žien. Zavraždené boli zo strany svojich partnerov, súčasných a bývalých. Posledná vražda sa udiala v Pančeve, keď na autobusovej stanici muž dopichal svoju bývalú manželku. Muž mal zakázané komunikovať s manželkou, no to ho nezamedzilo v úmysle zaútočiť na ňu. Pred niekoľkými dňami výsledkom rodinnej hádky boli dve obete – zať a vnuk a dve ťažko zranené osoby. Vždy keď sa dozvieme o takýchto vraždách, postavujeme si otázku, prečo niekto zaútočí na svojich najbližších, alebo čo sa v tej chvíli deje v ich hlave a naženie ich zobrať nôž alebo pušku a zavraždiť. Mnohí takéto počiny spájajú s 90. rokmi a traumami prežitými počas tých rokov, v najhoršom prípade s traumami prežitými priamo na bojisku. Vojnové hrôzy sme si pripomenuli aj 11. júla, keď v Memoriálnom stredisku Srebrenica pochovali ďalšie pozostatky zavraždených a pripomenuli si tisíce obetí, tých už pochovaných a tých, za ktorými sa stále pátra. Každoročne tento dátum rozdelí dva národy z oboch strán rieky Driny. Nezhodní sú obyčajní občania, nezhodní sú politici. Jedna skupina tento zločin z roku 1995 považuje za genocídu, iná zase nie. Medzinárodný súd v Haagu povedal svoje, tisíce ľudí každoročne 11. júla tvrdí svoje. Jedno je však isté – celková atmosféra z 90. rokov ponechala následky a tie sa dostali na povrch. Nedostatok peňazí a bezvýchodiskové situácie často vedú k agresivite, ktorá veľmi často prerastá do psychického ochorenia, a to neraz kulminuje počinmi uvedenými na začiatku textu. Na potlačenie kolektívnej nespokojnosti je potrebná celková zmena, nie rotácia rovnakých počinov v pozmenenom znení a ubezpečovanie, že nám je lepšie než inokedy. Jednotlivcom áno, no väčšine občanov v našej krajine nie.

www.hl.rs

roku, keď sa napĺňa 18 desaťročí nadviazania diplomatických vzťahov medzi Francúzskom a Srbskom, v pondelok a utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron absolvoval priamu oficiálnu návštevu Belehradu. Pred ním tu v rovnakej funkcii (vo vtedajšej Spolkovej republike Juhoslávii) pobudol Jacques Chirac – pred 18 rokmi. Pod lupou dvojdňových rozhovorov prezidenta Srbska Aleksandra Vučića s francúzskym kolegom sa ocitla sada tém v oblasti politickej, ekonomickej, kultúrnej... Prioritu mali predovšetkým rokovania o budúcom členstve Srbska v Európskej únii a otázky týkajúce sa pokračovania uviaznutého dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Vysoký hosť jasne dal najavo, že EÚ v danej chvíli nie je schopná priberať nových členov, keďže potrebuje najprv riešiť vlastné problémy. Podčiarkol i nevyhnutnosť zmien v prístupe (oboch zúčastnených strán) k riešeniu otázky Kosova, do ktorého „by sa nemal miešať nikto mimo Európy“, s čím súhlasil aj jeho hostiteľ, ktorý rovnako uznal, že v tomto kontexte je nevyhnutný kompromis. Podpísaných bolo 22 zmlúv (o. i. s francúzskou spoločnosťou Vinci Airports, ktorá do výstavby infraštruktúry letiska Tesla – od vlani ho aj riadi – vrazí 732 miliónov eur), ako i vyhláška o zámeroch o projekte belehradského metra. V utorok sa obaja štátnici stretli aj so zástupcami Regionálnej kancelárie pre spoluprácu mládeže (RYCO). Obaja prezidenti vo vystúpeniach pred médiami osobitne prízvukovali, že rozhovory boli nanajvýš otvorené. Macron o. i. podčiarkol: „Priateľstvo Srbska a Francúzska treba, aby nám umožnilo prekonať všetky výzvy, o ktorých sme dnes veľmi otvorene hovorili.“ Vučić vyjadril uspokojenie z rozhovorov, tvrdiac, že sa mu zdá, že s nikým tak úprimne nehovoril. Zároveň zdôraznil: „Predostrel som mu všetky naše problémy, v nádeji, že nám silné Francúzsko, pod vedením silného a mocného prezidenta, pomôže, aby sme ich prekonali.“ Podotkol

Informačno-politický týždenník

taktiež, že so svojím hosťom konštatovali, že existujú problémy v doméne vlády práva, ale prezident Macron nám aj tu sľúbil pomoc. Protokol určil i obchôdzku a uloženie kvetín pri Srbskej kostnici a pamätníku obrancom Belehradu. Aj „na vlastné želanie“ vzácneho hosťa sa prezidenti pristavili pri hrobke srbskej bojovníčky Milunky Savićovej, účastníčky prvej svetovej vojny a pri Pamätníku vďaky Francúzsku na Kalemegdane, kde obaja prezidenti položili vence; tu odznel aj kratší kultúrno-umelecký program a pomerne emotívne prejavy hláv dvoch štátov pred niekoľkými tisícami občanov. Ktorých si Macron „kúpil“, keď hovoril aj po srbsky. Oteplenie vzťahov s jednou z krajín, ktoré v EÚ majú význačné postavenie, nesporne povzbudzuje, rovnako ale i zaväzuje Srbsko a jeho lodivodov k nasadeniu, t. j. uplatneniu európskych noriem nielen v oblasti legislatívy, ale aj v rovine praxe. Vrátane spomenutej „domény vlády práva“, ale rovnako aj v mediálnej sfére, ktorá je jednoznačne priškrtená. Ak na jednej strane teší správa, podľa ktorej (konečne, po rokoch) vyšší súd v Belehrade vymeral 12 rokov väzby Dejanovi Puzigaćo-

vi za spoluúčasť pri ťažkej vražde francúzskeho občana a fanúšika v Belehrade, celkom opačne vyznievajú nové vyhrážky Vojislava Šešelja, poslanca v Národnom zhromaždení Republiky Srbska, predáka Srbskej radikálnej strany a odsúdenca Medzinárodného tribunálu v Haagu. Adresoval ich novinárke denníka Danas Snežane Čongradinovej. Reagujúc na jej príspevok „častoval“ ju hnusnými prívlastkami („je veľmi špatná, špatnejšia od Staše Zajovićovej... špatnejšia je od Đilasa, aj od Boška Obradovića, od Vuka Jeremića...“ On by vraj každého takého novinára „poslal na 20 rokov do väzenia“. Navyše sa vyhrážal, že keby nebodaj bol pri moci, „vedel by, ako s nimi zúčtovať. Takto ja nechcem porušovať zákony. Ak niekoho prejdem džípom... to pôjde po ako masle“. Podobné neľudské slová veruže do parlamentu, v ktorom sa, ako aj sám prezident Vučić prízvukuje, riešia problémy, nijako nepatria. Ak, ako doteraz, zostanú bez patričnej ozveny a jediného správneho postupu koalície pri moci, asi že svetlo, ktoré zablikalo pri návšteve francúzskeho prezidenta, celkom zhasne. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

Nikola Petkov

• TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA SPRÁVNEJ RADY NVU HLAS ĽUDU

O zmenách štatútu Elena Šranková

miestnostiach Hlasu ľudu, na piatom poschodí budovy Dnevnik v Novom Sade, bolo v utorok 16. júla tretie zasadnutie Správnej rady Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Stredobodom pozornosti členov správnej rady bola iniciatíva za zmenu Štatútu NVU Hlas ľudu. Ako vyplynulo zo zdôvodnenia predsedu Správnej rady Miloslava Chrťana, iniciatívu za zmenu podávajú správna rada, riaditeľ a syndikátna organizácia. Predstavitelia syndikátnej organizácie sa na schôdzi nezúčastnili a úvodné slová k tomuto bodu

povedal Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu. Medziiným povedal, že by sa organizačné zmeny a zmeny základných aktov ustanovizne mali urobiť v odbornej službe Hlasu ľudu. Od správnej rady sa očakávajú návrhy, v ktorom smere by sa to malo meniť. Povedal tiež, že je štatút prispôsobený zákonom a podľa jeho mienky si nevyžaduje zmeny. Podpredseda NRSNM Pavel Surový na utorkovom zasadnutí SR NVU Hlas ľudu informoval, že národnostná rada na zasadnutí 1. júla schválila rozhodnutie o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o NVU Hlas ľudu, nuž je potrebné, aby sa štatút tejto ustanovizne ako nižší akt zosúladil so spome-

Z NENAPÍSANEJ KNIHY O PAVLOVI POPOVI (1948 – 2019)

Prezidentov klobúk v ateliéri Mihal Ramač

ol jesenný večer roku 1988. Mladý novosadský maliar Pavel Pop prešiel po Varadínskom moste a pred odchodom do ateliéru na Pevnosti stavil sa v dnes už nebohom zosnulom hostinci Mala tvrđava. Tam umelecký svet odchádzal na pohárik inšpirácie a energie. Lebo, vedia ľudia z okolia, smerom dohora vedie 214 schodov. Keďže nevidel nikoho známeho, maliar si sadol k prvému voľnému stolu. Odpil dúšok a ohliadol sa dokola ešte raz. Za stolom pri okne sedel neznámy starší človek. – Starký, čo tam sedíš sám. Poď, vypijeme si spolu. – Poďte vy ku mne. Maliar sa presunul k nemu. Podali si ruky, predstavili sa, štrngli si. Potom ešte raz. Keďže sa blížila záverečná, Pavel navrhol novému známemu, aby šiel s ním do jeho ateliéru. – So mnou sú aj dvaja priatelia – ukázal „starký“ na stôl v kúte. – Môžu ísť s nami. – Nehovoria veľa, ale nebudú nám prekážať. Kamarátenie v ateliéri potrvalo do určitej hodiny. • TÝŽDEŇ •

Na druhý deň predpoludním zazvonil telefón vo vydavateľskom podniku Obzor, kde pracoval Pavel Pop. Tajomníčka len čo neomdlela. Volali z Predsedníctva SFR Juhoslávie. Keďže súdruh Pop ešte na pracovisku nebol, jeho vedúcich poprosili, aby mu odovzdali pozdrav od prezidenta a poďakovali sa mu za príjemné kamarátenie. Prezident sa volal Raif Dizdarević. Pavel Pop to nevedel, keď zistil, že hosť si v jeho ateliéri zabudol klobúk. Dozvedel sa o tom až po príchode na pracovisko. Maliar v štyridsiatke, zamestnaný v štátnom podniku, nepoznal hlavu štátu. Prezident sa pustil do rozhovoru s bradáčom a odišiel k nemu do ateliéru. Toľko o komunizme, jednostrannosti, týraní umelcov a vháňaní do strany. Príbeh v istom období koloval v umeleckých a novinárskych kruhoch. Pavel pri takých príležitostiach hovoril, že môže odísť za hlavou štátu, kedy sa mu len zachce, lebo mu má vrátiť klobúk. Neznámymi vojnovými i mierovými cestami, najpravdepodobnejšie ale kaviarenskými, sa skutočná legenda po rokoch dostala k Miroslavovi Mojžitovi, prvému splnomocnencovi a prvému veľ-

nutým rozhodnutím. Opodstatnenie o doplnení a zmenách štatútu NVU Hlas ľudu prečítal M. Chrťan, predseda SR HĽ. Z jeho slov vyplynulo, že sa zmeny a doplnky štatútu robia, aby sa zveľadili a dopracovali určité elementy právneho postavenia vedenia a organizácie práce ustanovizne. Ako povedal, pri analýze stavu činnosti a organizácie podnikania ustanovizne boli totiž zistené ťažkosti v uplatňovaní jestvujúcich všeobecných aktov, v ktorých neboli regulované elementy vzťahujúce sa na položenie menovaných osôb. V jestvujúcom texte štatútu sú povšimnuté aj určité nejasnosti a nedopovedanosti vzťahujúce sa na podmienky na voľbu funkcionárov, predčasný zánik mandátu a zodpovednosti riaditeľa a zodpovedných redaktorov novín a časopisov, ako i zákonný rámec možnosti vyme-

novania úradujúcich uvedených funkcionárov v NVU Hlas ľudu. To sú dôvody na zlepšenie určitých statí štatútu ustanovizne, ktorými sa zabezpečí lepšie a transparentnejšie spravovanie ustanovizne s cieľom vyhnúť sa potenciálnym rizikom porušovania zákonných noriem v praxi. V rámci bodu rôzne sa členovia SR pýtali na vyplatenie cestovných trov a úhrad, ktoré členom prislúchajú za prítomnosť na zasadnutiach správnej rady. Nastolila sa i otázka verejného obstarávania za tlačenie Hlasu ľudu v roku 2018, ako i osud tlačiarne HL Print v Petrovci. Na obvinenie, že sa dopustil prehrešku voči verejnému obstarávaniu, na ktoré bol upozornený rok predtým, riaditeľ odpovedal, že základný dôvod, prečo sa nerobilo verejné obstarávanie, je nedostatok kádrového potenciálu.

vyslancovi Slovenskej republiky v neuznanej SR Juhoslávii. On bol na tých postoch veľkým ochrancom slovenského spoločenstva v Srbsku a neúnavný budovateľ kultúrnych a hospodárskych vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom. Po pôsobení v Belehrade, kde si naň spomínajú len v dobrom, Mojžita bol vymenovaný za veľvyslanca v Bosne a Hercegovine. Tam sa zoznámil aj s Raifom Dizdarevićom. Spomenúc si na dávny príbeh, usporiadal v Sarajeve výstavu prác vtedy už známeho novosadského umelca Pavla Popa. Predbežne sa z veľvyslanectva dozvedali, u ktorého klobučníka na Baščaršiji si pán Dizdarević objednáva klobúky. Majstra našli, ten však povedal, že efendi naposledy radšej nosieva kasketu a že má miery pre jeho hlavu. Pri otvorení výstavy, zrejme to bolo roku 2006, maliar pozdravil prezidenta penzistu a namiesto dávneho klobúka nechaného v ateliéri na Petrovaradínskej pevnosti mu odovzdal novú čiapku. Príbeh som najprv počul v Novom Sade koncom osemdesiatych. Druhý raz v Belehrade, od pána Mojžitu. Tretí raz v Sarajeve, pri istej večeri, ktorú pre priateľov pripravil Grujica Spasović, vtedajší veľvyslanec Srbska v Bosne a Hercegovine. Pána Dizdarevića som naposledy videl pri udelení ceny Vitez poziva (Rytier povolania) v decembri 2010 v Belehrade. Medzi

laureátmi bol aj Miroslav Mojžita. Ktorý, zhodnú sa tí, ktorí ho poznajú, pre občanov tohto regiónu, práve ako dobrý rytier, pracoval viac než ich politici. Pokúsil som sa niekoľko ráz Dizdarevića opýtať sa na detaily dávneho stretnutia v Malej tvrđave. Lež zakaždým nás prerušil niekto, kto sa chcel pozdraviť a porozprávať s bývalým prezidentom. Pavel odlietol do nebeského ateliéru 4. júla. Bol som vtedy v zahraničí, tak sa lúčim touto spomienkou. Ako sa predseda Predsedníctva SFRJ ocitol v petrovaradínskom hostinci v istý jesenný večer len so sprievodcom a vodičom, vie iba on sám. Vtedy to bolo možné. Keby o jeho pobyte vedel dajaký protokol, pri všetkých stoloch by sedeli príslušníci rôznych služieb. Mladého maliara Pavla Popa by dnu nepustili, takže by nemohol pozvať na pohárik neznámeho starkého. Nebol by ani tento príbeh. Pri každom stretnutí na autobusovej zastávke v Belehradskej ulici oproti Malej tvrđave sme sa s Pavlom dohovárali, že pri prvej najbližšej príležitosti zájdeme na pohárik. Ku mne dolu alebo k nemu hore. Bude to zrejme tam hore, avšak nie v ateliéri, lež nekonečne ďaleko nad Petrovaradínom, tam, odkiaľ sa Pavel pozerá nielen na Dunaj, na polovicu Báčky a polovicu Sriemu, ale aj na celý hriešny a taký krásny svet. Zo srbčiny preložil: J. Bartoš

29 /4864/ 20. 7. 2019

Týždeň POSEDENIE S KARIKATURISTOM DUŠANOM PETRIČIĆOM V NOVOM SADE

Prečo sú karikatúry pod drobnohľadom politikov? Stevan Lenhart

ravidelní návštevníci novosadského Mládežníckeho strediska CK13 si nespomínajú, žeby niekedy predtým v tomto priestore bola taká hojná návštevnosť, aká bola koncom júna na posedení s belehradským karikaturistom a ilustrátorom Dušanom Petričićom. Autor prezentoval svoju najnovšiu zbierku politických karikatúr pod názvom Samo vas gledam (vydanú v podobe grafickej mapy), na nádvorí bola usporiadaná aj výstava jeho prác, ako aj diskusia s hosťami, medzi ktorými boli niekoľkí umelci, intelektuáli a predstavitelia kritického myslenia v Srbsku: filmový režisér Želimir Žilnik, redaktor novín Danas Dragoljub Draža Petrović, novinárka týždenníka NIN Sandra Petrušić, spisovateľ a novinár týždenníka Vreme Teofil Pančić, profesor akademik Dr. Dušan Teodorović a profesor psychológie Mikloš Biro. Dušan Petričić (1946) je jedným z najznámejších srbských ilustrátorov a karikaturistov, ktorého kresby si mnohí zapamätali najmä vďaka úvodnej animácii v kedysi populárnom televíznom vysielaní Poletarac. Jeho karikatúry v minulosti uverejňoval denník Večernje novosti (neskoršie aj Politika, s ktorou medzičasom prerušil spoluprácu) a dnes ich možno pravidelne sledovať v týždenníku NIN (rubrika Kibicfenster). V dlhšom období žil a pracoval v Toronte (Kanada) a roku 2013 sa vrátil do Srbska. Ako povedal na posedení v Novom Sade, nikdy neľutoval, že sa vrátil zo zahraničia, lebo v dnešnom Srbsku má vždy nadostač inšpirácie na tvorenie karikatúr – na druhej strane však uznáva, že by sa rád vzdal tejto práce, keby sa dnešné politické šialenstvo už raz skončilo. Komentujúc veľký záujem obecenstva o prezentáciu a diskusiu, v daný večer Petričić poznamenal, že väčšina návštevníkov vlastne neprišla kvôli nemu, ale kvôli prezidentovi Vučićovi, ktorý je hlavnou inšpiráciou a postavou jeho karikatúr v súčasnosti.

www.hl.rs

Šéfredaktor denníka Danas Dragoljub Petrović hneď na začiatku svojho príhovoru žartovne poznamenal, že on má predsa radšej karikaturistu Coraxa než Petričića

Dušan Petričić so svojou novou zbierkou prác

(lebo Corax uverejňuje v novinách Danas – pozn. aut.) a dotkol sa aj neznášanlivého vzťahu dnešných vládnucich politikov voči karikatúre. Ako šéfredaktor novín Petrović vraj má najviac problémov práve pre uverejňovanie Coraxových karikatúr, ktoré sú často pod drobnohľadom tunajších politikov, takže sa cíti, akoby bol redaktorom v niektorej islamskej krajine… Redaktorka týždenníka NIN Sandra Petrušić povedala, že pre tieto noviny sú Petričićove karikatúry veľmi významné, ale zároveň má veľký význam celková autorova osobnosť, jeho integrita a veľká umelecká a životná skúsenosť. Preto sú vraj v ich týždenníku celkom odhodlaní zotrvať pri uverejňovaní karikatúr tohto autora, napriek tomu, že v našej krajine to predstavuje svojrázne riziko. Režisér Želimir Žilnik povedal, že v tunajšej tradícii jestvuje určitá potreba, aby sme v tých najtemnejších a najťažších časoch siahli po satire a humore. Pripomenul také prípady v srbskej literárnej tradícii a v dielach Branislava Nušića, Jovana Steriju Popovića a Radoja Domanovića, zároveň navrhol karikaturistovi Petričićovi, aby na základe Domanovićových povie-

Informačno-politický týždenník

dok Vođa a Razmišljanje jednog običnog srpskog vola vypracoval dve osobitné knihy, ktoré by boli aktuálne v dnešnom období. Žilnik tiež poukázal na to, že v dnešnej mediálnej tme predsa jestvujú lampáše s veľkou tvorivou silou a medzi nimi sú najmä niektorí esejisti a humoristi... Novinár Teofil Pančić o. i. poznamenal, že hlavnou témou Petričićových karikatúr je Vučić, lebo prezident dnes obsadil celý verejný priestor a inštitúcie v našej krajine. Profesor Mikloš Biro prezradil, že je fanúšikom karikatúry a komiksu a tiež zbožňuje umeleckú tvorbu Dušana Petričića, ale v posledných rokoch ho práce tohto autora znepokojujú, keďže vlastne veľmi reálne znázorňujú našu trápnu súčasnosť a zároveň aj budúcnosť, lebo naša krajina vraj dnes rýchlym krokom pochoduje v smere fašizmu. V súvislosti s danou témou profesor Biro upozornil na nebezpečnú sociálnu kategorizáciu v našej krajine, ktorá sa začala nacionalistickým rozdeľovaním

aby sa človek mohol kvalitne zaoberať svojou profesiou. Otázky a poznámky obecenstva sa vzťahovali hlavne na aktuálnu politickú situáciu v Srbsku a prítomných zaujímali najmä mienky Dušana Petričića o tom, či je dnes vôbec možné urobiť pozitívne zmeny v tunajšej spoločnosti. On mieni, že zmena sa uskutoční, ale bude si to vyžadovať určitý čas. Kým žil dvadsať rokov na Západe, naučil sa, že potrebné je mať vôľu, úpornosť a trpezlivosť a nikdy sa netreba vzdávať niečoho, v čo pevne veríš. Okrem toho z Kanady sa vraj vrátil s omnoho väčšou toleranciou k rozdielnosti, ktorá je predpokladom jestvovania civilizovanej spoločnosti. Avšak podľa Petričićovej mienky naša spoločnosť od 90. rokov urýchlene strácala tolerantnosť, a je to jedným z dôvodov, prečo sa teraz nachádzame tam, kde sme. Ako povedal, Petričić sa zúčastňuje na občianskych protestoch, lebo cíti zodpovednosť a hanbu za to, čo sa dnes deje v našej krajine.

Program vzbudil veľký záujem Novosadčanov

na Srbov a Nesrbov a pokračovala deľbou medzi samými Srbmi podľa princípu „my“ a „oni“, pričom „my“ sú najlepší a najmúdrejší, pokým „oni“ sa označujú ako zlodeji a háveď. Takým deľbám by sa naša spoločnosť musela vzoprieť... Akademik Dušan Teodorović konštatoval, že dve významné Petričićove vlastnosti sú smelosť a mravnosť a tieto vlastnosti sú predpokladom,

Rozhovor s karikaturistom Petričićom a hosťami v Novom Sade viedol novinár a spisovateľ Nedim Sejdinović. Podujatie zorganizovali redakcie novín NIN a Danas, združenie Novi optimizam a Mládežnícke stredisko CK13. Pred novosadskou prezentáciou zbierka Petričićových karikatúr bola predstavená v Belehrade a neskoršie aj vo Valjeve, v Kikinde a Subotici. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti Z 26. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Na rokovacom programe prvý doplňujúci rozpočet Anička Chalupová

stredu 10. júla sa v budove obecnej správy v Kovačici uskutočnila 26. schôdza lokálneho parlamentu, na ktorej výborníci rokovali o siedmich bodoch rokovacieho programu. Na zasadnutí sa okrem predsedu obce Milana Garaševića a predstaviteľov obecnej správy zúčastnilo 24 výborníkov, kým ďalší členovia parlamentu (pätnásti, z ktorých sa dvaja ospravedlnili) na schôdzu neprišli. Po doplnení rozhodnutia o rozpočte Obce Kovačica na rok 2019 (prvý doplňujúci rozpočet) a výmene a doplnení kádrového plánu Obce Kovačica na aktuálny rok s pozitívnym záverom Rady pre financie a rozpočet Zhromaždenia obce Kovačica výborníci schválili aj rozhodnutie o výmenách a doplnkoch plánu detailnej regulácie pre veterný park Kovačica. V treťom bode zelenú dali rozhodnutiu o určení lekára

pre odborné potvrdenie času a príčiny úmrtia zosnulých mimo zdravotnej ustanovizne na území Kovačickej obce. Na schôdzi, kto-

obchodovania Verejného podniku Naš stan Kovačica na rok 2019, ako i tri rozhodnutia: prvé sa týkalo založenia komisie pre

Bez prestávky a za štvrtinu hodiny výborníci schválili 7 bodov

rá trvala iba 15 minút, prítomní výborníci ZO Kovačica bez žiadnej diskusie schválili aj program

plány Obce Kovačica, v druhom schválili komisiu pre uskutočňovanie volieb členov rád miestnych

ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Dominovali infraštruktúrne projekty Anna Lešťanová

o desaťdňovej prestávke znovu zasadali výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova. Na 42. schôdzi, ktorá sa konala v piatok 12. júla, lokálny parlament väčšinou hlasov schválil všetky štyri body rokovacieho programu. Na tomto druhom júlovom zasadnutí dominovali infraštruktúrne a komunálne projekty späté s úpravou Staropazovskej obce. Zelenú dostal návrh rozhodnutia o vypracovaní plánu dôkladnej regulácie infraštruktúrneho koridoru Obce Stará Pazova. Týmto koridorom bude spojená štátna cesta od mimoúrovňovej križovatky Nová Pazova po mimoúrovňovú križovatku Šimanovce a pred• ĽUDIA A UDALOSTI •

stavovať bude obchôdzku okolo Vojky. Plán dôkladnej regulácie infraštruktúrneho koridoru Obce Stará Pazova patrí medzi najdôle-

žitejšie dopravné a infraštruktúrne rozvojové smery v obci. Väčšinou hlasov a bez rozpravy výborníci ZO schválili aj návrh rozhodnutia

Z druhého júlového zasadnutia ZO Stará Pazova

spoločenstiev. V nej sú: Dušanka Aleksićová z Kovačice, predsedníčka, Neda Buljiková-Stelová z Uzdinu, zástupkyňa predsedníčky, Ján Petráš z Padiny, člen, Slađana Kapuncová z Idvora, zástupkyňa člena, Slađana Bekićová z Kovačice, členka, Zorana Kecová-Živanovová z Uzdinu, zástupkyňa členky, Alexandra Patakyová z Debeljače, členka, Goran Jovanov zo Samoša, zástupca členky, Miroslav Kotváš z Kovačice, člen, Gordana Kalinová-Đurovićová z Debeljače, zástupkyňa člena, Jadranka Tekijašská z Crepaje, členka, Branka Prelićová z Crepaje, zástupkyňa členky, Alžbeta Marková z Kovačice, členka, Jelena Kalinová z Idvora, zástupkyňa členky, Zdenko Sokol z Kovačice, tajomník, a Tanja Bubesková, zástupkyňa tajomníka. Zhromaždenie na záver schválilo i rozhodnutie o vymenovaní komisie druhého stupňa pre uskutočnenie volieb členov rád miestnych spoločenstiev, ktorú tvoria: Robert Mitevski z Kovačice, predseda, Ilija Matejić z Crepaje, člen, Tatiana Bešková z Padiny, členka, Lučiano Uce Viorel z Uzdinu, člen, Nikoleta Šimáková z Padiny, členka, a Jožef Krivači z Debeljače, tajomník.

o vypracovaní zmien a doplnkov plánu dôkladnej regulácie centrálnej pracovnej zóny Obce Stará Pazova a návrh rozhodnutia o vypracovaní zmien a doplnkov plánu generálnej regulácie dediny Surduk. Prostriedky na vypracovanie uvedených plánov budú zabezpečené z Obce Stará Pazova. Na tejto schôdzi výborníci tiež schválili rozhodnutie o výmenách a doplnkoch utvorenia komisie pre plány obce. Namiesto doterajšej predsedníčky komisie Milice Jelenićovej zo Starých Bánoviec, ktorá bola medzičasom vymenovaná za úradujúcu riaditeľku VUP Urbanizam Stará Pazova, predsedom sa stal Srđan Vujasinović, tiež zo Starých Bánoviec, doterajší zástupca predsedníčky. Za jeho zástupcu vymenovali Milorada Simeunovića zo Starej Pazovy. Ani tentoraz nevystali výbornícke otázky a odpovede. Schôdza trvala bezmála pol hodiny.

29 /4864/ 20. 7. 2019

Ľudia a udalosti Deň Kulpína Predslávnosťové dni v Kulpíne Svadba voľakedy a dnes 25. – 28. júla 2019 Štvrtok 25. júla 20.30 – Hudobno-literárny večierok básnikov KNS zo Slovenska túryLITERAtúry II, nádvorie reštaurácie Lipa Kulpín Piatok 26. júla 20.00 – Otvorenie výstavy fotografií Stavby Michala Milana Harminca, vo Veľkom kaštieli Sobota 27. júla 7.00 – 12.00 – Súťaž pionierov v športovom rybolove, rybárska chata ZŠR Smuđ 16.00 – 19.00 – Stánky spolkov žien na tému svadby, areál muzeálneho komplexu 16.30 – 18.00 – Svadba voľakedy a dnes, Detská svadba MOMS Kovačica a KUS Zvolen Kulpín, areál muzeálneho komplexu Výstava Výbava mladuchy, priestory Spolku kulpínskych žien Тоrtiáda, areál muzeálneho komplexu 17.00 – 19.00 – Zveľadenie, rozvoj a propagácia cyklistiky, centrum Kulpína 18.00 – Otvorenie výstavy obrazov namaľovaných počas Slovenského výtvarného tábora a obrazov výtvarníkov skupiny КЕBY…, vo Veľkom kaštieli

18.30 – 20.00 – Slávnostná akadémia venovaná architektovi Michalovi Milanovi Harmincovi: – 150 rokov od narodenia a 55 rokov od úmrtia (1869 – 1964) – prezentácia dvoch kníh venovaných M. M. Harmincovi – projekcia dokumentárneho filmu o M. M. Harmincovi, slávnostná sieň Veľkého kaštieľa 20.00 – Galakoncert, areál muzeálneho komplexu – FS Petrovčan, Báčsky Petrovec – KUS Zvolen, Kulpín – KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića, Kulpín Mužská spevácka skupina Lidovec zo Slovenska 21.30 – 2.30 – Koncert – žúr hudobných skupín, areál muzeálneho komplexu – Trio Mio (Hemela, Galamboš a Pavčok) – Ex Yu bend a Marko Žigmanović, Subotica Nedeľa 28. júla 9.30 – 16.00 – Obecný šachový turnaj, rybárska chata ZŠR Smuđ

10.00 – Prezentácia traktorov a poľnohospodárskych prístrojov Agropanonka, pri Poľovníckom dome v Kulpíne 10.00 – Príležitostné služby Božie,evanjelický chrám Boží v Kulpíne 10.00 – 17.00 – Súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša; na dobrú náladu hrajú Andrášik a Zelenák a zaspieva i mužská spevácka skupina Lidovec, Poľovnícky dom v Kulpíne 18.00 – 19.00 – Medzinárodný futbalový zápas mužstiev Riečka Slovensko – Kulpín Srbsko, ihrisko FK Kulpín 19.00 – 23.00 – Ľudová veselica, na dobrú náladu hrá L&M BEND, miestnosti FK Kulpín 20.00 – 21.00 – Fire kick – Sparing zápasy, športová sieň / stará telocvičňa ZŠ Navštívte i park v strede Kulpína, v ktorom je aleja s bustami zaslúžilých Kulpínčanov a významných osobností, ktoré v minulosti pôsobili v našej dedine. Ideu inicioval a realizoval Klub Kulpínčanov.

V LETNOM SRBSKO-SLOVENSKOM BIBLICKOM KEMPE NA SLOVENSKU

Účinkovala aj tridsiatka detí z Kovačickej obce

Anička Chalupová

Počas tohtoročného letného biblického kempu, ktorý sa uskutočnil tredisko pre sociálnu prá- ôsmykrát, deti z Kovačice, Debeljacu v Kovačici v spolupráci s če, Idvora a Padiny a 29 mladučkých Evanjelickou cirkvou v Pod- účastníkov zo Slovenska účinkovalužanoch na Slovensku už bezmála lo v rôznych tvorivých edukačnodesaťročie organizuje letný srbsko- -zábavných dielňach, športových -slovenský biblický kemp. Tak bolo aktivitách, spoločenských hrách a aj tohto roku, keď tridsiatka detí užilo si nezabudnuteľné chvíle na z náhradných a sociálne ohroze- jednodňových výletoch. Navštívili ných rodín v Kovačickej obci v mesto Bojnice, v ktorom sa popredňoch 30. júna až 6. júla pobudla chádzali tamojšou zoologickou v kempe v meste Vršatské Podhra- záhradou, Bojnickým zámkom, die. užili si plavbu riekou Váh, v Tarzanii si vyskúšali svoje fyzické schopnosti a kamarátili sa s vojakmi, policajtmi a motorkármi. Počas kempu sa učili nové piesne a nadobúdali vedomosti z oblasti histórie a z Biblie. Základným cieľom Príjemný a nezabudnuteľný zážitok z plavby tohto projektu je riekou Váh zažili aj mladučkí účastníci kempu z predovšetkým Kovačickej obce

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na záver akcie vznikla spoločná fotografia všetkých účastníkov kempu

kamarátenie a budovanie kvalitnejších medzietnických vzťahov cez spoločné aktivity účastníkov kempu. Okrem toho v rámci spoznávania sa s tradíciami dvoch blízkych národov deti z Kovačickej obce na tzv. Srbský deň schystali a ponúkli jedlá a špeciality zo svojho prostredia. Organizátormi tohtoročného letného srbsko-slovenského biblického kempu boli Evanjelická cirkev a. v. v Podlužanoch v Slo-

venskej republike v čele s Jozefom Havrilom − námestným farárom, ktorý s pomocou domácich donátorov zabezpečil pre deti zo Srbska ubytovanie a pobyt na Slovensku, a Stredisko pre sociálnu prácu Kovačica, v čele s riaditeľkou Dušankou Petrákovou, ktorá zrealizovala ďalšiu časť projektu vďaka podpore lokálnej samosprávy, príspevkom domácich donátorov a mimovládnej organizácie Modrý anjel. Fotky: SSP Kovačica • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PETROVSKÉHO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU

rodiny, základ spoločnosti, rozpadávajú. S cieľom znemožniť tento súčasný trend, ale aj úspešnejšie riešiť konflikt, sociálna služba je ochotná pomôcť. Pomoc môžu vyhľadať osoby, ktoré zažili stratu najbližšieho člena rodiny, alebo majú člena s psychickými poruchami, rodiny s deťmi, ktoré majú poruchy v rozvoji, problémy v partnerských vzťahoch, rôzne manželské krízy, rodiny pred rozvodom, zažívajúce krízy, alebo v porozvodovom období, keď sa pritom vyskytuje aj problém stretávania sa s deťmi. Poradňa Rodinka poskytuje svoje služby zdarma. V práci s klientmi sa zhovárame, spoločne plánujeme aktivity, úlohy a čo je veľmi dôležité, každý preberá zodpovednosť za svoju účasť.“

Rodinka Anna Horvátová

eďže súčasná doba nie je iba o vysokej úrovni životného štýlu, ale nesie so sebou nejedny problémy a neraz sa stáva, že platíme cech prírode, moderná spoločnosť so sebou prináša mnohé výzvy a pokušenia. Uvedomujúc si zložitosť moderného spôsobu života a problémov, ktoré možno vykoreniť včasným odhaľovaním, pracovníčky Strediska pre sociálnu prácu v Báčskom Petrovci 15. júla v malej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec zorganizovali tlačovku pre médiá, aby poukázali na zložitosť nášho moderného spôsobu života a na problémy, ktoré

neraz pod koberec zmetáme, a práve tie vedia spôsobiť najsilnejší kontraefekt. Na tlačovke hovorili Biljana Drakulićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Báčskom Petrovci, Milka Grbićová, spolupracovníčka, a Ján Brna, zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec. Drakulićová zdôraznila, že jedným z najzávažnejších problémov dnes je zachovanie rodiny a podnietení týmto problémom založili poradňu Rodinka: „Čoraz viac sa

AKTUÁLNE PRÁCE V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Konajú prípravy na asfaltovanie ulíc Anna Lešťanová

ohto času je v Slankamenských Vinohradoch, najmenšej dedine patriacej do Inđijskej obce, ozaj rušno. Realizácia dlho očakávanej investície – asfaltovania ulíc sa uskutoční už v blízkej budúcnosti. Ako sa dozvedáme od Janka Alexu, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Slankamenské Vinohrady, do dediny zavítali robotníci podniku Srem put Ruma a intenzívne

konajú prípravy na asfaltovanie piatich ulíc. Pripravujú teda terén na asfaltovanie ulíc a niektorých častí dediny. Plán asfaltovania ulíc sa datuje ešte z roku 2016. Realizácia tejto kapitálovej investície sa iba z roka na rok odkladala, no tentoraz sa tento plán MS uskutoční. V spolupráci s Obcou Inđija a vyššími republikovými orgánmi nový asfaltový koberec dostanú ulice a časti dediny, ktoré sú významné nielen pre život a prácu tamojších

Medzi plány MS i tohto roku zaradili augustovú dedinskú oslavu • ĽUDIA A UDALOSTI •

občanov, lež aj majiteľov vinohradníckych chatiek a výletníkov z okolitých miest. Po skončení prípravných prác bude nasledovať asfaltovanie piatich ulíc a niektorých častí dediny – Ulica Jánošíkova, Košovec – úšust k Dunaju, Ulica Masarykova a vedľajšia slepá ulička, ako aj Ulica Janka Čmelíka. Občania Brehov sa na realizáciu tejto hodnotnej investície tešia, lebo je významná pre skvalitnenie ich života a vykonávanie každodenných prác. Ináč, podľa slov

Broskyne a slivky dopestované v populárnych Brehoch

spolubesedníka, so žatevnými prácami tamojší poľnohospodári, ktorí sú aj usilovnými a dobrými pestovateľmi ovocia, skončili. Tohtoročné výnosy pšenice sú priemerné a vynášajú 25 až 30 kubických metrov po jutre. Toho času je na svahoch Fruškej hory aktuálny zber broskýň a sliviek a dopestované kvalitné ovocie občania Slankamenských Vinohradov predávajú tak vo veľkom do chladiarenských vagónov, ako aj na zelených trhoch v okolitých dedinách a mestách. 29 /4864/ 20. 7. 2019

Ľudia a udalosti LETO 2019 V PADINE

Ako Padinčania strávia letné dni? Anička Chalupová

eto je konečne tu a s ním aj dovolenky, školské prázdniny, čas oddychu, ničnerobenia a zábavy. Na otázku, ako využívajú letné dni a ako sa chystajú stráviť zvyšok leta, najmladší Padinčania, ale rovnako aj tí starší obyvatelia tejto najslovenskejšej juhobanátskej dediny dali rôzne odpovede.

šili sa spoločnému kamaráteniu. Čo tam robili? Jedni sa šmýkali na šmýkačke, iní zasa zábavu vyhľadali na hojdačkách. So svojimi kamarátmi a v spoločnosti domácich miláčikov šantili, hrali sa rôzne hry a pod. Zo zákulisia ich jedným okom strážili maminky, ktoré si na chvíľku prišli do parku oddýchnuť od každodenných prác. Povedali nám, že niektorí

V družbe je vždy veselo a zaujímavo. Na snímke je Katarína Šuľová v spoločnosti priateliek Zuzany Ďurišovej a Anny Ondríkovej

letných tvorivých dielní, ktoré pre nich usporadúva Obecná knižnica v Kovačici, pobočka v Padine. Knihovníčka Zdenka Obšustová spolu s mladými prednášateľkami prichystala počas leta zhruba šesť zaujímavých tvorivých dielní na rôzne témy. Okrem toho pre tých, ktorí radi čítajú, ponúkla nové

aj nejaké krátke výlety s členmi Organizácie invalidov práce v Padine. Možno sa nám potom aj v septembri ukáže nejaká príležitosť ísť niekde do kúpeľov na kratší oddych,“ pouvažovala Padinčanka Katarína Šuľová. I keď niektorí Padinčania, zvlášť poľnohospodári, ktorí končia

Na snímke v detskom parku sú najmladší Padinčania

Prvých Padinčanov (najmladších) sme stretli v detskom parku (postavený v roku 2013) v Ulici Andreja Sládkoviča. Malé zvedavé očká vábili svojím pohľadom nových návštevníkov do parku a te-

tohto leta zostanú doma a iní sa zasa chystajú k moru, do hôr, do zahraničia… Tí o rok, o dva a viac rokov starší Padinčania sa rozhodli počas školských prázdnin zapojiť do

Niektorí padinskí poľnohospodári pomaly končia práce v poli a chystajú sa na kratšiu dovolenku

Účastníci letných tvorivých dielní knižnice v Padine sa spolu so svojou prednášateľkou Elenkou Ďurišovou rozbehli do parku, kde si vyhľadávali prírodné materiály pre budúce ručné práce

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

titulky zaujímavých kníh. Ani členky Spolku žien v Padine sa tohto leta nenudia. Katarínu Šuľovú mnohí poznajú nielen ako usilovnú spolkárku, ale aj ako všestranne nadanú dušu. Prezradila nám, že toto leto spolu s manželom Michalom strávi doma. „Typujem ísť na nejaký kratší výlet so spolkom žien a s manželom plánujeme užiť si

žatvu chleboviny, musia ešte „chvíľku“ pracovať, tvrdia, že napriek nevyhnutným roľníckym prácam leto má byť obdobím, ktoré by sme všetci mali stráviť hlavne s priateľmi a rodinou. Jeden padinský poľnohospodár pri tejto príležitosti povedal, že leto je nielen robota, ale aj obdobie, keď oddychujeme a chodíme na dovolenky. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŽIACI ZÁKLADNÝCH ŠKÔL Z PADINY A JÁNOŠÍKA NA SLOVENSKU

V škole v prírode Katarína Mosnáková-Bagľašová kola v prírode je jeden z najúspešnejších vzdelávacích programov Metodického centra pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Každoročne sa realizuje v letných mesiacoch v troch turnusoch pre žiakov slovenských škôl z tzv. tradičných krajín zahraničných Slovákov: z Chorvátska, Poľska, Maďarska, zo Srbska, z Rumunska a Ukrajiny. Škola v prírode sa koná v gescii

voľnočasové športové aktivity. Tohto roku sa škola v prírode konala v obci Mýto pod Ďumbierom. Prvý turnus školy v prírode prebiehal od 21. do 30. júna a na ňom sa zúčastnili deti z Poľska a Chorvátska, pokým sa na druhý turnus v termíne 5. – 14. júla tešili Slováci z Maďarska a zo Srbska. Zo Srbska tohto roku v škole v prírode bolo 40 detí z Padiny a Jánošíka a ich cestu na Slovensko zabezpečila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny ako oficiálny partner projektu pre Srbsko.

Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Základom jej pedagogickej koncepcie je využitie alternatívnych prvkov vo vyučovaní žiakov 1. a 2. stupňa, podnecovanie interakcie medzi deťmi z rôznych prostredí a rôznych vekových skupín a podpora využívania slovenského jazyka v prirodzenom komunikovaní.

Počas 10 dní školy v prírode sa deti interaktívnymi hrami a vzdelávacími aktivitami zdokonaľovali v komunikácii v slovenskom jazyku. Osvojovali si hlavné poznatky o kultúre a reáliách Slovenska, ale aj v súlade s hlavnou témou, ktorou tohto roku bola ekológia a environmentalistika, sa učili o ochrane životného prostredia, separovaní

So žiakmi pracujú pedagógovia, doktorandi a študenti Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Súčasťou vzdelávacieho programu sú aj zaujímavé poznávacie výlety po Slovensku, tvorivé dielne a početné • ĽUDIA A UDALOSTI •

odpadu, o ekologickom myslení našich predkov a pod. Odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia a Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici deťom priblížili význam lesov a včiel v prírode a

tiež im hovorili, ktoré divé zvery žijú v slovenských lesoch. Externí pedagógovia z UMB sa zasa zamerali na základy gramatiky slovenského jazyka, ako aj na praktické rady pre

na Ľupčianskom hrade a vrcholil návštevou plavárne a hlavného námestia v Banskej Bystrici. Súčasťou programu bola aj túra smerom na Štefánikovu chatu v krásnom

učiteľov zo zahraničia. V rámci tvorivých dielní si mladí zahraniční Slováci mali možnosť vyrobiť maskota, mydlá, zo starých tričiek si vyrábali nákupné tašky a spoločne zhotovili aj hmyzí hotel. Nechýbali však ani hudba a tanec, ktoré spestrili program školy v prírode. Z poznávacích výletov sa tohto roku realizovala návšteva Čierneho Balogu a jazda Čiernohronskou železničkou do Vydrovskej doliny, kde deti absolvovali kratšiu túru po prírode. Druhý výlet sa začínal v Bystrianskej jaskyni, pokračoval

prostredí prírodného parku Nízkych Tatier. Takto koncipovaný a zrealizovaný projekt sa snažil umožniť deťom podporovať aktívny prístup k ochrane životného prostredia, budovať vzťah k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu, ktorý si odnesú do svojich domovských krajín. Zároveň im škola v prírode umožnila rozvíjať komunikáciu v slovenskom jazyku, prehĺbiť vzťah k Slovensku a slovenskej kultúre a podnietiť vzájomné spoznávanie sa so slovenskými deťmi z iných krajín sveta.

NA NÁVŠTEVE V BÁČSKOM PETROVCI. Rodisko svojich rodičov a starých rodičov v rámci návštevy vojvodinských prostredí v utorok 16. júla navštívili mládežníci z Austrálie, z Melbournu. V Petrovci navštívili Miestne spoločenstvo, kde ich privítali predseda Rady MS Ondrej Bovdiš a tajomník MS Šťastko Durgala. Sprievodcom im bol Pavel Pavlíni. V každom prostredí, ktoré navštívia, prezentujú aj svoju folklórnu činnosť, a tak aj v Petrovci. ah 29 /4864/ 20. 7. 2019

Ľudia a udalosti AKO STRÁVIŤ PRÍJEMNÉ DNI LETNÝCH PRÁZDNIN POČAS TROPICKÝCH PÁĽAV?

Predsa na Beteli – v prekrásnej scenérii na Fruškej hore Anna Horvátová

ázou pokoja, oddychu, užitočne využitého voľného času a spoločenskej zábavy je už roky jedinečný Letný kemp Betel. Niekoľko dní vo fruškohorskom lone tam trávia školáci na zdravom vzduchu, o ktorých sa stará celý tím, sú pod dozorom vychovávateľov, lekára, pomocníkov, a k tomu sa tam ponúkajú chutné domáce jedlá. Dni majú maximálne vyplnené. O týždňovom pobyte na Beteli máme informácie od skôr, že sa organizuje. Veď keď je niečo dobré, reklamu nepotrebuje. Najlepšími vyslancami sú deti, ktoré sa rok čo rok vracajú do tejto oázy skvelej zábavy, ale ako vlastne vznikol Betel, o tom rozpovedal jeden zo

1987 aj kúpili. Ihneď sme si vytýčili cieľ tohto podnikania, založiť tu kemp. To sa nám aj splnilo, a tak už roku 1988 sa konal prvý kemp. Je to teda už tridsať rokov, čo sa tu kamarátime s deťmi a mládežníkmi takmer nepretržite. Prečo takmer nepretržite? Tak počas bombardovania roku 1999, keď boli zbúrané mosty, nedalo sa na druhú stranu Dunaja a veru bolo aj nebezpečné.“ Je to jasné, veď niečo zorganizovať bolo riziko v tom čase a dokonca aj toľko osôb mať na svedomí! Ale už rok po tom sa to opäť roztočilo. Ba z roka na rok aj zveľaďovalo, čo nám pán Šuľan dokladuje údajmi: „Prvá väčšia investícia bola roku 1995, keď bola pristavaná jedáleň so sálou na poschodí, čím sa získali ubytovacie kapacity a lôžka

Škola pisárov

zakladateľov, toho času vedúci a riaditeľ Samuel Šuľan z Báčskeho Petrovca: „Idea vzniku kempu sa zrodila v roku 1981/‘82. Prvotné plány boli také, aby sa na Jadranskom prímorí kúpil pozemok. To sa nevydarilo a ako sa ukázalo, aj lepšie, lebo by sme určite prišli oň. Na to nám ponúkli pozemok na Glavici na Fruškej hore rozlohy 1 200 štvorcových metrov s chatkou, aby sme ho už roku

www.hl.rs

pre dvadsiatich piatich kempistov. V sále sa konali prednášky. Ďalšia investícia bola v roku 2004, keď bol dokúpený ďalší pozemok veľkosti 1 200 štvorcových metrov. No a terajší pozemok Betelu je 3 200 štvorcových metrov. V tom istom roku boli vystavané aj 4 baraky či chaty. V každej chate sú dve izby so 6 posteľami, pričom každá izba má osobitnú kúpeľňu a toaletu. Okrem tohto bola pristavaná aj kuchyňa a byt pre

Informačno-politický týždenník

Zodpovedný personál

kev bratov v Báčskom Petrovci.“ Tridsať rokov činnosti nie je málo, pozrime sa, ako je to v tomto roku na kempe v prvej polovici júla, o čom bližšie povie Dr. Ján Šuľan z Petrovca: „V tejto skupine máme 39 detí vekovej skupiny ukončená tretia a štvrtá trieda plus dve mladšie, i keď kapacity máme na 48, ale niektoré deti museli zrušiť pobyt na kempe zo zdravotných dôvodov. Sme tu od 7. do 13. júla. Za nami nasleduje ďalšia skupina starších detí. V tomto roku máme 4 zmeny, inak býva päť. Zatiaľ je tá piata ešte otázna.“ Ak by sa niečo stalo účastníkom kempu, nejaké úrazy alebo horúčka či letný vírus, máte zodpovedajúci personál vždy tuná? „Samozrejme, s deťmi je vždy lekár. Ale aj samy deti si so sebou od pediatra prinesú potvrdenie, akže trpia nejakými poruchami, alebo sú alergické na niektoré jedlá, aby sme proste vedeli, ako adekvátne postupovať, ak nedajbože nastane problém. Také bežné úrazy či ochorenia liečime sami, vysokú teplotu, hnačku

domáceho, ktorý tu býva a stará sa o chod kempu. Po ukončení stavebných prác roku 2005 je kapacita 48 postelí. V jednej zmene máme teda 40 detí plus sprievodný personál osem osôb. Vtedy bolo dokonca aj ihrisko rozmerov 15 x 30 metrov pre futbal a volejbal vyasfaltované. Bolo to cielene urobené, aby sa deti aj po daždi mohli vonku hrať. Od roku 2007/ 08 kemp funguje v takomto priestore, aký je. Samozrejme, že sa malé investície konali, veď opravy sú nevyhnutné.“ O takýto pozemok, chaty a chod celého kempu sa treba primerane starať a aj čistotu udržiavať, kto to má na starosti alebo kto je majiteľom? „Majiteľom kempu a pozemku je združenie občanov Betel v Báčskom Petrovci. V posledných rokoch organizáciu prebral zbor, či Kristova cir- Trochu oddychu v chládku neuškodí

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ludnie je vyhradené pre hry. Tak ako ste mohli vidieť, dnes sme sa hrali na kupcov a predavačov. Nasleduje siesta, po ktorej máme také workshopy. Na dnes sme si vytýčili hry na pisárov a lekárov v starom Egypte. No a po chutnej večeri také dve hodiny trávime spolu pri pozeraní filmu alebo pri spoločenských hrách. Včera (nedeľa) bol prvý večer s hrou zoznamovania. Ako možno uzavrieť, aktivity a vôbec deň je presne naplánovaný a vládne aj disciplína. V stanovených hodinách je aj odchod na spanie, o desiatej večer. My ako organizátori sme veľmi radi, že sa nám deti prinavracajú. Dokonca aj rodičom vyjadrujeme vďaku, že nám dali dôveru a deti zverili do našej opatery. Je veľmi podstatné, že sú všetky aktivity

Škola lekárov

tiež, pokiaľ to nenadobudne na intenzite. Ak sa však zdravotný stav skomplikuje, vtedy, samozrejme, ideme na pohotovosť.“ Keďže sa deti rady sem vracajú, určite máte aj adekvátny program, ktorý im ponúkate. Ako vám je vyplnený deň? „Každý deň na kempe je vopred naplánovaný a maximálne vyplnený, až natoľko, že deti majú len dve hodiny poobede takú prestávku. Presne je určená hodina, kedy sa vstáva, nasleduje rozcvička, stíšenie, kde rozoberáme určitú tému z Biblie, samozrejme, pre nich vhodným spôsobom. Každý deň si vlastne vytypujeme tému. Dnes (v čase našej návštevy v pondelok 8. júla) to bola

žiarlivosť. Po raňajkách trávime spoločne čas, a je to taká zábavná dielňa, kde si zaspievame, učíme sa nové pesničky, preberáme biblický príbeh. Napríklad dnes to bol príbeh o Jozefovi zo Starého zákona z Biblie. Potom sa podelíme na skupiny, v ktorých kempisti buď spracúvajú veršík, alebo sa venujú ručnej práci, a tak sa priblíži aj čas Práve pripravovali panceroty obedu. Popo-

v slovenskom jazyku, teda aj tá výchovná a národnostná zložka je v plnej miere zastúpená. A máme, pravdaže, aj deti zo zmiešaných manželstiev.“ Sú tu mladí ľudia, ako sú oni angažovaní? „V tejto skupine sme deviati dospelí. Tak sme si to určili, aby v každej izbe bolo päť detí a jeden dospelý, či vedúci, ktorý s deťmi aj spí.“ Odkiaľ je najväčšie jadro detí? „Najviac je z Petrovca, ale sú tu aj deti z Kulpína, Hložian, Pivnice, Padiny, Kysáča, Silbaša.“ Už dávno je známe, že sa tu podávajú chutné jedlá. „Všetko sa pripravuje ešte na jar, aj tímy – učitelia a pomocníci, ktorí budú s deťmi pracovať, či vlastne detskí animátori, aj kuchárky. Na jedálny lístok sa dáva osobitný dôraz, a veľký dôraz sa dáva na to, aby cez deň boli aj sladkosti, aj ovocie, adekvátna zelenina, no a, samozrejme, raňajky, obed, večera, tie sú bohaté a kvalitné. V tomto týždni tie jedlá pripravujú Nada Dudášová, Tatiana Majdlenová a Anna Dragojlovová. Takým technickým pracovníkom v tomto týždni je Ján Dudáš. Starosť o deti majú pomocníci Tabita Pavelová, Petra Omastová, Dávid Fiala, Vladimír Zima, Dávid Fic a zodpovednosť znášajú okrem mňa aj Želka Šuľanová a Tina Šusterová.“

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť cteným milovníkom vysokých cieľov! Niekdajším, terajším a budúcim. Teda furt tým istým! Keď raz, vážení, vysadnete na okrídleného tátoša a pocítite omamný vietor moci vo vlasoch cválajúc cvalom cval za vysnívanými hviezdami, nech vám je pán Machiavelli na pomoci; vo dne i o polnoci. Ak sa vám zacnelo nazhŕňať hviezdneho prachu, koľko len vládzete uniesť, konajte zásadne v duchu príslovia: Účel svätí prostriedky. Do toho! Napred! Stojaci! Cvalom cval; čím vyššie a vyššie! Prosím pekne. Nič vám nepadne z neba. Chce to držať

• ĽUDIA A UDALOSTI •

veci – a najmä ľudí – absolútne pod kontrolou! Prichodí, prirodzene, všade Kde Treba, nasadiť ľudí správnych. Svojich. Lojálnych. Koľkých treba. Takých, ktorí vám dôverujú viac než vy veríte im. A komuže veríte viac než vlastnej manželke? Či vlastným rodičom? A vlastným súrodencom; ak ich nemáte nadostač, azda len máte, našťastie, vlastných kmotrovcov. A vlastných susedovcov. I najvernejších kamarátov; tobôž ak fúkate do spoločného straníckeho ergo koaličného vreca... mmm, nádhera! Ignorujte tých, ktorí varujú: Pozoooor, veď to zaváňa nepotizmom!

Nejde tu o žiadny nešportizmus! Tu je predsa reč o čisto praktických, priam pragmatických veciach! Vykašlite sa na ošúchané príslovie Kto vysoko lieta... nízko padá! Áno, Ikarus bachol, ale len a len preto, že si to poriadne nedomyslel a nemal na čom stavať. Na rozdiel od vás, ktorí ste prakticky základy a zopár etáží budúcej stavby démonkra..., pardon, demokracie zdedili po tých, ktorí sedeli v tom istom sedle a uháňali k hviezdam na tom istom okrídlencovi, na ktorom sa, čo nevidieť, budete valiť, ak sa už aj nevalíte vy sami. Lebo tamtí, nemotorní a najmä nenásytní, akí

už raz boli, popadali – urobili bác! A tak ste teraz a tu Vy. Jednoznačne Lepší, Šikovnejší, Rýchlejší, Zbehlejší než tamtí. Aby ste definitívne zbúra..., pardon – dostavali úchvatnú stavbu. Menom Idemtita. Ruka v ruke s krajšími polovičkami. A s rodičmi i deťúrencami, s kmotrami a, samozrejme, so susedovcami. S Novými – odbornými biografiami žiariacimi – čo predsedami, čo zástupcami, čo členmi Orgánov. Čohokoľvek. Lebo: nikomu nie je lepšie než je nám, pardon, vám; aj keby to mal byť len optický klam!

29 /4864/ 20. 7. 2019

Bumbum!

Ľudia a udalosti POTULKY ZA TITULKAMI: ŠPORTOVÝ FENOMÉN V IDVORE

Futbalové Pupinovo Ján Špringeľ

„P

olet si zasluhuje úctu fanúšikov z Kovačickej obce už len z toho dôvodu, že neberú hráčov z okolia, ale sa orientujú na bližšie väčšie

bratia Stojancovci či neskoršie Vukosavljevovci, súperili v majstrovstvách v tričkách iných družstiev. „V roku 2012 sa aj napriek čoraz menšiemu záujmu o šport a stále zmenšenému počtu obyvateľstva našla takmer dvadsiatka

Postúpili do Prvej juhobanátskej ligy: majstri v sezóne 2018/19 FK Polet Idvor s trénerom Petrovićom a hŕstkou z početnej klubovej správy

pal na činnosť klubu od sľubného vlaňajšieho augusta, keď získali aj Pohár FZO Kovačica – Opovo, až po víťazný jún a vytúžený postup z Druhej do Prvej juhobanátskej ligy. Prvý zdroj príjmov bol z lokálnej samosprávy, druhý zo spomínanej belehradskej firmy a na Záber z výstavby tribúny v roku 2013, na ktorú tretiu kopu peňazí finančne prispela pokrajina. Rok predtým Kov šampiónskej se- vačická obec poskytla peniaze na novú ohradu zóne sa zmohli sami -off. Tohto roku sme sa prvýkrát vidiečania. „Na prvú staronovú sezónu stali finalistami a zároveň aj po2012/13 sme prihlásili mužstvo stupujúcimi,“ dopĺňa prvý medzi v hodine dvanástej a zakotvili sme rovnými v Polete Kosta Banovac. Polet mal najmenej dvakrát po poslednom kole na šiestom mieste zo sedemnástich klubov. hviezdy prestupových období na O rok neskoršie sme boli na stu- území južného Banátu: bývalého pienku vyššie, ale v tej sezóne už brankára Doliny a superligových krátenej lige s menším počtom klubov Danila Pustinjakovića pred súperov. Potom dvakrát druhí niekoľkými rokmi a v tejto sezóne útočníka Vladimíra Tintora, aktív-

prostredia, ktoré majú dostatok – kvantity a kvality. Vojvodina Crepaja v Prvej juhobanátskej lige prednedávnom prestala súťažiť, lebo si z jej prvej jedenástky tretina futbalistov oblieka tričko Unirey Uzdin, ďalších zlanárili do Spartaku Debeljača, dvaja z nich sú zase v Slávii Kovačica a tomu podobne,“ podčiarkuje drobné

sedemnásť- až devätnásťročných, ktorí vyjadrili želanie hrať futbal. Vyhoveli sme ich žiadostiam,“ začína rozprávať ságu o futbalovom Pupinove Kosta Banovac, predseda FK Polet Idvor. Novú ohradu im už v roku 2012 zabezpečila lokálna samospráva, o rok neskoršie z pokrajiny dostali peniaze na výstavbu tribúny. Idvor má dnes ba ešte i najlepšiu trávu na ihrisku v okolí, renovované sú i šatne. Pomáhať začal aj BCM Trade – podnik so sídlom v Belehrade a silom v Idvore. Tunajší farmári okrem toho, že sú známi ako pestovatelia kvalitnej zeleniny, chutných Bengálske ohne a dymovnice: radosť šampiónov červených melósprávy a dobré strany postupu nov či sladkých dýň, si radi vo klubu z Idvora do vyššej súťaže voľnom čase vychutnajú dobrý Kovačičan Ján Cicka-Pejo, tajom- futbal. ník FZO Kovačica – Opovo. A pred začiatkom šampionátu, Rodné mesto Mihajla Pupina v ktorom sa stali majstrami, poľmá v súčasnosti asi 950 obyvate- nohospodári a ďalší dedinčania, ľov. Idvorčania sú už takmer de- v popredí ktorých bol Jovica Kalin, saťročie znovu nakazení futbalom. zozbierali 3 000 eur na fungovanie Viac ako desaťročie predtým sa modro-bielych. hra hier súťažne nehrala. Kvalitní Idvor mal už na štarte majstrovfutbalisti, akými boli napríklad stiev tri pokladnice, z ktorých čer-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Preplnená tribúna v Idvore bola na každom štvrťfinálovom, semifinálovom meraní síl a tohto roku aj na finálovom skrížení zbraní

a dvojito tretí. V predchádzajúcich rokoch boli lepší od nás súperi vo štvrťfinále či semifinále play-

neho veterána FK Crvena zvezda. „Veľa pre vzpruhu futbalovému Idvoru znamenal aj jednodňový

Brankár Poletu Mrčić pred úspešným zákrokom na majstrovskom zápase v Kovačici so Sláviou • ĽUDIA A UDALOSTI •

pobyt starých pánov zo Zvezdy, ako aj víťazstvo v medzinárodnom zápase počas meloniády, keď bol porazený AS FC Spartak Gottlob z Rumunska. Sme druhým klubom v obci, po Doline, ktorý zimné prípravy zorganizoval v Belehrade, prvým s kompletnou zostavou,“ pokračuje v argumentoch alfa a omega idvorského kolektívu. Banovac prízvukuje, že pracovitosť, túžba, vôľa a dlhodobé investície do klubu sa viac než oplatili. Brankár Mrčić, stredopoliar Srđan Stojković, či líder na pažiti Nikola Skokna, ich 23 spoluhráčov a tréner Slobodan Petrović-Pirke boli hybnou silou Pred dvoma rokmi prvý tím Poletu zohral na domácom trávniku priateľský duel s veteránmi Crvenej zvezdy majority triumfov. Väčšina chce predseda modro-bielych. semifinálových zápasoch v playzostať aj v ďalšej sezóne vo vyššej Predsedove slová umocňuje aj -off v minulých sezónach sme sa súťaži v Idvore. Jovica Kalin, zeleninár z Idvora, rozhodli zosilniť „tretiu“ poklad„V Idvore bol nátlak na hrá- ktorý pestuje melóny a vo voľ- nicu. Zozbierali sme od Idvorčačov domáceho klubu zvíťaziť nom čase je nápomocnou rukou nov väčšie množstvo peňazí ako takmer za každú cenu. Vo vyš- hráčom a vedeniu Poleta: systémom predtým. Aj zimné šej súťaži si musíme prípravy sme absolvovali zvyknúť aj na prehry seriózne, a to v sídelnom na vlastnom trávnimeste, odkiaľ je tak tréku. Podľa pravidiel ner, ako i väčšina hráčov, Prvej juhobanátskej vo Flamingu v mestskej ligy sa musia v úvode časti Krnjača, kde sú pre zápasu objaviť dvafutbalistov a ambiciózne ja mladší futbalisti. kluby výborné podmienMáme takéto dva taky na prácu: posilňovňa, lenty práve z Idvora. bazén, ubytovanie a krytý Preto v sezóne pred terén s umelou trávou.“ nami bude klub zoTajomník Futbalového stavený sčasti z Bezväzu obcí Kovačica – Dvaja slávni Banátčania: slávny lehradu či Pančeva Nechýbali ani speváci a hudobníci: 5. júla prebiehali Opovo Ján Cicka usudzua čiastočne z Idvora. v sklenej sieni Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvore je v epilógu o športovom futbalista Zvezdy Zdravko Borovnica z Kikindy, finalista Pohára Novým cieľom je byť oslavy postupu Poletu do vyššej súťaže úspechu rodného mes- UEFA zo sezóny 1978/79, pred medzi najlepšími v tečka Mihajla Pupina, že olejomaľbou znázorňujúcou Milige, ale sme rovnako tak triezvi, „V minulosti sme na podporu dnešný dedinský hodnotný futbal hajla Pupina, chýrečného vedca na Vojvodinskú ligu jednoducho klubu organizovali večere darcov. spočíva v dobrej organizácii sa- z Idvora nemáme,“ konštatuje na záver Po prehrách na štvrťfinálových a motných občanov: „Spartak a Polet sú v súčasnej dobe v Kovačickej obci najúspešnejšie kluby keď ide o klubovú organizáciu, lebo Debeljačania a Idvorčania sa o futbal starajú teraz tak, ako to robila prednedávnom Padina alebo predtým aj Kovačica či Crepaja. Majú chtivých ľudí, ktorí sú ochotní venovať Predseda klubu Kosta Banovac (v strede) s funk- čas, ale aj peniaze cionármi FZO Kovačica – Opovo – predsedom najobľúbenejšej Jovica Kalin a ďalší členovia Zduženia Zeleninár z Idvora sa z meloniády Predragom Perovićom (vpravo) a tajomníkom hre.“ posúvajú na – futbal: poľnohospodári výrazne a významne prispeli k stabilnej finančnej situácii v Polete takzvanou treťou pokladnicou

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Jánom Cickom

29 /4864/ 20. 7. 2019

Ľudia a udalosti V KÚPEĽOCH VRUJCI

Liečivá voda a blato Anna Simonovićová

k vás počas letnej dovolenky cesta zavedie do kúpeľov Vrujci, dozviete sa všeličo o liečivej vode a blate, čím sú kúpele známe. Určite by stopäťdesiatročný vodný mlyn mohol vyrozprávať veľa rozprávok o tom, koľko vody pretieklo cez koleso, ktoré otáča

Nové obsahy pre zábavu

kamene na mletie múky. Možno by sa náhodný cestujúci dozvedel aj o osudoch ľudí, o legendách, o tom, aké sú voda a blato liečivé. Avšak okrem príjemného hučania vody nedozvedel by sa nikto nič,

keby nebolo ľudí, ktorí v mlyne pracujú. Pri vodnom mlyne môžete stretnúť sedemdesiatštyriročného starkého Miroslava Miletića, ktorý je dočasným mlynárom. Na úvod poznamenal, že je mlyn takmer stopäťdesiatročný a momentálne jediný z piatich, ktoré sa voľakedy používali. Prvý bol vystavaný neďaleko hotela Vrujci a teraz je tam etnoreštaurácia. Starký Miletić zdedil mlyn od otca a keďže je na dôchodku a žije v Belehrade iba jednu tretinu roka je v rodnej dedine, v kúpeľoch Vrujci. V mlyne pokračuje v zachovaní tohto starého remesla. „Legenda hovorí, že počas Kolubarského boja vojaci si v rieke Horná Toplica liečili rany a rýchlo sa zotavovali,“ začína rozprávku starec Miroslav. „Jedna z takých je aj legenda o Milanovi Toplicovi, ktorý sa veľmi rýchlo zotavil po bojoch s Turkmi. Dokonca sa aj pomenoval Toplica podľa rieky Horná Toplica, ktorá tu tečie a ktorá ani počas zimy nemrzne.“ „Voda a blato v kúpeľoch boli odjakživa známe ako liečivé,“ pokračuje v rozprávaní po návrate z mlyna starký Miroslav, ktorý bol preveriť, či je vrece s múkou plné, lebo vraj jeden deň je potrebný, aby sa naplnilo. Iná legenda hovorí,

Jeden z niekoľkých bazénov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

že počas poslednej ,,rakúskej vojny“, keď nepriateľské vojsko opúšťalo toto územie, odviedli všetky kone, okrem jedného. Ten bol taký slabý, že nemohol chodiť, tak zostal ležať v blate v blízkosti termálneho prameňa. Ležal niekoľko dní v blate a pil vodu z prameňa a o niekoľko dní sa uzdravil a vrátil svojmu gazdovi. Keď ide o kúpele, od Miroslava Miletića sa dozvedáme, že prvé kúpeľne vybudovali poľnohospodári na majetku, na ktorom boli minerálne pramene. Na mieste, kde bol zámok Milana Toplicu, vybudované sú v roku 1935 národné kúpele. V roku 1938 vystavané boli Kúpele vojvodu Mišića, ktoré mali dva Vodný mlyn bazény, jeden pre mužov a druhý pacitou okolo 3 000 ležadiel vôkol pre ženy. V tom istom roku kúpele bazénov, ktoré počas horúcich Vrujci dostali aj sezónneho lekára. júnových a júlových víkendov boli Sú to začiatky kúpeľov Vrujci, kto- vyplnené do posledného miesta.

Miroslav Miletić pri vodnom mlyne

ré od sedliackych kúpeľov vyrástli dnes do moderného športovo-rekreačného spa a wellness centra. Kúpele Vrujci sa inak nachádzajú v severozápadnej časti Srbska v Kolubarskom regióne, medzi Mionicou a Ljigom v doline rieky Toplica. Je to krásny horský kraj na svahoch Divčibare a Rajca s nadmorskou výškou 180 metrov. Okrem hotela Vrujci s jedným vnútorným a tromi vonkajšími bazénmi s termálnou, 26- až 28-stupňovou vodou, hostia majú k dispozícii aj nový komplex bazénov – prvé nové kúpele s ka-

V kúpeľoch sú najčastejšie penzisti a hodne ich je z Vojvodiny. Aj orchester, ktorého príjemná hudba sa rozlieha vo večerných hodinách, je z Nového Sadu. Sú to iba tie prvé momentky z kúpeľov Vrujci, čia liečivá voda a blato najčastejšie liečia choroby kostí, močových, obličkových, žalúdočných, gynekologických ochorení. Na záver ešte slovko-dve o mlyne, ktorý mnohých návštevníkov vracia do minulosti a v ktorom starec Miroslav melie kukuričnú, ale aj ražnú, ovsenú a pšeničnú múku. Pre kukuričnú je vraj najlepšia biela kukurica – osmak a okrem občanov z tohto mesta a okolia aj návštevníci kúpeľov si môžu kúpiť múku na chutný chlieb či kukuričnú kašu. Aby všetko dobre chutilo, mnohí hostia si domov odnášajú aj vodu z prameňa, kde je vybudovaná studňa. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (21)

uvítanie vzácnych hostí aj cvičenie zastalo. Keď vysokí hostia zaujali svoje miesta, aj deti v národných krojoch zopakovali svoj bod za a vždy pôsobili magneticky na nás: keď nám bolo zle, prišli sme, aby sme sprievodu národných piesní a v odsa požalovali, aby sme sa zadumali stupe pozdravili mávaním šatiek nad našimi nezdarmi, a keď nám bolo slovami: „Nech žije pán minister!“ dobre, prišli sme, aby sme sa veselili, Potom už nasledovali v bezchybnej tešili a radovali“.2 So vzrastom obáv kontinuite ďalšie body programu aj Slávnosti boli ako stvorené na až po záver – vystúpenie Roľníckej ďalšie zbíjanie radov aj na horniac- jazdy. Večer ochotníci z Aradáča na ko-dolniackej úrovni. Sokolskom cvičisku podali Záveje PREDSA AMBICIÓZNE Už v sobotu poobede v oča- VHV. Pointu drámy, bolo to vidno aj v publiku, podarilo sa kávaní vzácnych im vyčariť len čiastočne, hostí, našich braa tak bol to nový dôvod tov zo Slovenska, na to, aby sa rozmýšz Banskej Bystrice, ľalo o revidovaní divazačali dvadsiate delného programu na Slávnosti žiť svoj Slávnostiach. život v ozaj veseAj v pondelok sa lej nálade. Najprv meškalo s pracovným sa na preplnenej matičným snemovaním, Hlavnej ulici, pri aj pomerne krátko trvauvítacej slávoblo toto zasadnutie. Tak ráne, za hudby bolo času na voľné rozhasičskej kapely hovory pred spoločným a volania na slávu obedom na Sokolskom a rečnenia vítali Banskobystričania. Hosť SNS – vyslanec J. Lipka cvičisku. Športové poobedie Už vtedy sa mohlo pozrieť aj na národopisnú výstavu, bolo venované futbalu. Začalo aby na záver dňa bola predporada sa predzápasom SŠK II – Slávia Petrovec (3 : 2) a potom na ihrisko užšieho výboru MSJ. V chmúrny a daždivý hlavný vyšli hráči Banskej Bystrice. Hostia

Aj oslava, aj obava DrSc. Ján Babiak

ok 1938 bol prvým rokom zjavnej manifestácie fašisticky orientovaných síl a tak aj anschlus Rakúska a českých Sudetov bol na rade. Veľké Nemecko vyrazilo priamo na hranice Juhoslávie a potom spojenectvo Nemecka s Talianskom a fašistická orientácia Rumunska a Bulharska presiakla Balkán. Aj knieža Pavle vystriedal vládu Stojadinovića vládou Dragišu Cvetkovića. V slovenských radoch ešte otriasala smrť T. G. Masaryka, ale oslávili sa aj narodeniny Dr. M. Hodžu. U nás Matica zapúšťala ešte hlbšie korene a v radoch intelektuálov pribudli nové sily. A naše Slávnosti? Tie by sa mali realizovať v jubilejnom roku. Aj pre to jubileum Slovač mala široké plány, Matica tiež. Všetko sa prejavovalo v stmeľovaní slovenských radov, lebo „ako menšina, a to nepatrná, len tak sa udržíme v cudzom mori, keď dvojnásobne budeme si chrániť to, čo je naše. Ak budeme pasívni, tok času nás odnesie a stratíme sa ako piesok v mori... Na každom kroku cítime asimilačný vplyv prostredia a ak sa rázne nepostavíme proti, budeme sa pomaly tratiť, hynúť a umierať... Ten, komu je ľahostajná slovenská kniha, kto s opovržením hovorí o našich novinách, kto nedbá na čistotu a krásu svojej reči, kto neposiela... svoje dieťa do slovenskej školy..., kto nie je členom Matice a nepodporuje naše národné a kultúrne podniky – ten pracuje... ruka v ruke s tými činiteľmi, ktoré nás postupne, nebadateľne preformujú, pozbavujú svojho rázu a zvláštnych znakov našej národnej existencie. V krátkosti, kto sa pasívne díva na toto naše pomalé tratenie sa, má tiež na svedomí náš osud“.1 Bol to prvý znak, že pred nadchádzajúcou pohromou netreba strčiť hlavu do piesku, ale ešte viac zomknúť rady, veď spolu, v zhode, budeme silnejší. Aj podpora bude nevyhnutná, lebo aj so Slávnosťami sa niečo deje, akoby viazli. A tak akoby sa z dejín zbierali sily a spomenú sa aj ich začiatky, lebo prešlo už takmer 20 rokov, ale „Slávnosti nestrácali na svojej príťažlivosti

deň Slávností začali plenárne zasadnutie naši učitelia. Nebolo ich veľa a bez preparandistov by sotva mohli snemovať. Aj valné matičné zhromaždenie začalo s prácou v polovici dňa a po ceremoniálnej časti mal prednášku o družstevníctve S. Plic. Potom sa Roľnícka jazda na SNS ’38 už šlo do telocvične na slávnosťový obed. Potom poobede naše oslavy využil Zväz úspešne vzdorovali len v prvom československých hospodárskych polčase, kým v druhom ich domáci družstiev z Nového Sadu na valné zatlačili do obrany. Vidno to bolo aj z konečného rezultátu – 3 : 1 (1 : 1). zhromaždenie. Večer bodku na Slávnosti dali Keď neskoro poobede, skoro načas, dážď prestal, cvičenie začali ochotníci z Banskej Bystrice. Aj boli tí najmladší. Ale nervozita vedenia, skvelí. Podali najprv Tajovského aj obecenstva sa cítila od začiat- Matku a herecky sa ukázali v plkov, lebo hlavní hostia na program nom svetle. Po tragédii bola na meškali až hodinu. Asi o pol šiestej rade vtipná veselohra A. P. Čechova zazneli výbuchy z mažiarov a pre Pytačky a aj tu v prednese zakódo-

vali vysoko. A tak vyznel i doplnok programu so slovenskými piesňami. Aj krásna, rýdza slovenčina akoby vzbudila odhodlanie brániť a chrániť si ju, zachovať jej čistotu a krásu. Aj hádam u všetkých tento dojem spel k váženiu si toho, čo nás robí Slovákmi. Ale Banskobystričania neprišli k nám iba na Slávnosti. Alebo presnejšie, našim rodákom sa tu tak páčilo, že sa so svojím programom rozbehli aj do slovenského bližšieho a ďalšieho okolia. Aj celý týždeň po Slávnostiach táto slovensko-slovenská družba trvala. To akože Slávnosti po Slávnostiach, nejaké malé Slávnosti, resp. poslávnosťové hody v slovenských dolnozemských osadách. Aj lúčenie potom ťažko padlo, aj akoby nejaké tušenie viselo vo vzduchu, akoby sa predpokladalo, že sa využívajú posledné šance na stretanie. PLÁN POMPÉZNY – A REALIZÁCIA? Už z letmej programovej analýzy vidno, že Slávnosti boli plánované pompéznejšie, ale nevypadlo to celkom tak. A bez hostí zo Slovenska by to bolo ešte horšie. Ani tlač nebola bez ozveny. Tej našej neušlo, že S. Starkemu bolo na fare odovzdané československé vyznamenanie Rad bieleho leva. Tá slovenská z Pohronia chválila našu dolniacku organizovanosť, kde názvy čítaš v slovenskom jazyku a „vôkol seba počuješ iba svoju sladkú materinskú reč“ a velebila schopnosti Petrovca brániť ideu slobody slovenského národa. Ale ešte viac sa oduševnili aj vítaním v iných osadách, aj epiteton najzelenšej vetvičky mimo Slovenska sme vtedy dostali. Národnej jednote znovu neušiel moment nevraživého pokusu hitlerovskej mládeže z Buľkesu, keď zakázala nemeckému krčmárovi Slovákom vypožičať čapovací prístroj a keď krčmár, uctievajúc dovtedajšie priateľstvo, zamietol tieto rasistické a šovinistické princípy a ochotne prístroj vypožičal. Aj odpoveď našincov na to bola: „Na našich Slávnostiach i my sme dokázali, že vieme manifestovať, vieme sa oduševňovať a milovať svoj národ. Ale nerobíme to z nenávisti k druhým.“3 Tak dve spomenuté krajnosti akoby označili tieto Slávnosti a nás dolnozemských Slovákov začala trápiť ešte jedna otázka: Vydržia Slávnosti na vlnách svojho presvedčenia aj v týchto komplikovaných časoch?

1 N. N.: Naše povinnosti. Národná jednota, Petrovec 1938, roč. 19, č. 24, s. 1. 2 N. N.: Naše Slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1938, roč. 19, č. 32, s. 1. 3 G + M.: Maličkosť, ale charakteristická. Národná jednota, Petrovec 1938, roč. 19, č. 34, s. 3.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

29 /4864/ 20. 7. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Stevan Berđan, siedmak, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Anna Gašková, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Prečo sa nám páči leto?

Je toľko toho, čo nás počas leta teší a robí nám radosť! Kamaráti z Pivnice, Kysáča, Aradáča, Bieleho Blata a Jánošíka ilustráciami vyjadrili svoje pocity k letu. Na výkresoch zobrazili, z čoho majú počas leta príjemný pocit a čo podľa nich symbolizuje leto ako ročné obdobie prázdninové, dovolenkové, oddychové. Niekto sa najviacej teší zmrzline, niekto sa teší cestovaniu, iní zasa kúpaniu. Ten kto cestuje k moru, má radosť z podmorských živočíchov a rastlín, ich jedinečných tvarov, pestrosti, zaujímavého vzhľadu. Každému niečo z tohto prináša osobitnú radosť a je to jeho asociácia najteplejšieho ročného obdobia v roku. Katuša

Darinka Supeková, piatačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Emil Melich, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Lucia Kámaňová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kasim Elkaz, 3. 2, ZŠ Bratstvo, Aradáč

, 4. 2, Peter Činčurák Blato e el Bi y, ot dn ZŠ Bratstva a je • DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Nová slovenská dráma

str. 2 – 3

Planéta z hliny

str. 4 – 5

Ako riešiť bajšiansky dejinný nedorobok str. 6 – 8

Nový Sad 20. 7. 2019 Ročník XXXVI Číslo 7/418

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KNIHY / POÉZIA

Zbierka svetelných veršov (Ana Dudaš: Svetlosti sabranja. Izbor iz poezije slovačkih i srpske pesnikinje. Petrovac na Mlavi (Srbsko) : Majdan. Edícia: Klub milovníkov knihy, 2019) Zlata Matláková

komornej antológii Svetlosti sabranija je v srbskom jazyku sústredená tvorba šiestich slovensky píšucich autoriek zo Srbska a Slovenska (z toho štyri sú členky SC PEN). Prekladateľka Anna Dudášová

v spolupráci s Vierou Benkovou a Katarínou Pucovskou pripravili výber, biograﬁcké, literárne informácie a zjednotili rozsah prezentovanej poetickej tvorby. Autorky Viera Benková, Hana Košková, Zlata Matláková, Ivica Ruttkayová a Etela Farkašová sa tak v priebehu niekoľkých mesiacov stretli už v tretej antológii (Korene/Kořeny, Sursum – 2018; Básnici 2018, Spolok slovenských spisova-

teľov, 2018). Verše prekladateľky Anny Dudášovej vo významnej miere tiež obohatili najnovšiu antológiu. Autorka spolu s Vierou Benkovou žije a tvorí v Srbsku, zvyšná štvorica poetiek na Slovensku. Publikáciu možno vnímať vo viacerých vrstvách. Prvou z nich je určenie identity, ďalšími geograﬁcké zbližovanie a nepochybne aj vytváranie ciest a symbolických umeleckých komunikácií. Podľa Zdenky Valentovej-Belićovej, prekladateľky a šéfredaktorky literárneho časopisu Nový život, v ktorom takmer všetky spomenuté poetky svoju tvorbu publikovali, sa hranice kultúry a kultúrneho priestoru v súčasnosti nekryjú s pomedzím etnického a jazykového priestoru, preto, keď hovoríme identita, nemyslíme tým len na národnú, myslíme aj na jazykovú, kultúrnu, profesionálnu, osobnú a každú inú. Autorkou rozsiahleho doslovu s hodnotením tvorby jednotlivých poetiek je Slavica Jovanovičová. Výtvarník Slavoľub Miloševič-Caki stvárnil na obálke prírodnú scenériu mlavsko-chomolovskej oblasti. Autorom ústredného motta v antológii je Ivo Andrić.

ANNA DUDÁŠOVÁ

Žena trs Dnes som krehká sťa trs trávy Pod ťarchou slov sa prehýnam. Klamom zraňujú Moje trávnaté telo A nikoho niet, Aby zaklopal Na moje zemné dvere, Tak ľudsky, Tak priateľsky Do očí sa mi pozrel. Nikto do mojej kože nechce, A toľko pijavíc nasáva moju krv. Nikto ani len smrť. Keď v zrkadle zory Uvidia svoju tvár, Na rozdiel odo mňa tráva Sa nevzpriami...

Na pravej ceste S clivotou Okutého tela, Prázdnych rúk, Vchádzam do básne. Vábim svetlom Z Diogenovho lampáša, Aby moju cestu Osvietilo zmyslom. Hľadám. Diaľky prizývam. Kde som? Mĺkvosť sa ťažobou Ozýva. Rozpitvávam ju V semene pravdy Klíči báseň. Až som konečne Na pravej ceste; Prahy dvier bozkávam na Chráme...

Rozviata necesta Z oltára srdca sny okrídlené s ohňom zlietajú na púť človeka. Prvá iskra ožiari zrak, rozveje obmedzené rozpaky, vo vodopáde svetla klíči vďakotvorba. Všade mlk vlní opojné ticho, pokoj rozkvitá, rozvlní a rozmnoží sny. V ich návnutí niet obmedzenia, Iba zrod, ktorý láskou plesá vo vrkoči zorodňa. Výber zo srbskej zbierky básní Anny Dudášovej Svetliny (Nova reč plus, Požarevac 2016) prebásnila Viera Benková.

KONTAKTY

20. 7. 2019 • 29 /4864/

NOVÁ SLOVENSKÁ DRÁMA

Stúpa míľovými krokmi Juraj Bartoš

20/II 20/II

red necelými dvoma mesiacmi v Novom Sade padla opona za 64. ročníkom divadelného festivalu 64. Sterijovo pozorje. Medzi početné sprievodné podujatia organizátori zaradili aj premiéru prvej antológie zahraničných drám pod názvom Nova slovačka drama (Nová slovenská dráma), ktorá vyšla vlani ako 2. zväzok knižnice Antologije vo vydaní Sterijovho pozorja. Redaktorka vydania Vladislava Fekete zaradila do nej 9 dramatických textov, pod ktoré sa podpísalo úhrnne 10 súčasných autorov: Jana Juráňová, Viliam Klimáček, Peter Lomnický, Dodo Gombár, Vladislava Fekete, Valéria Šulcová a Roman Olekšák, Peter Pavlac, Peter Sherhaufer, Samuel Chovanec. Texty preložila Zdenka Valentová-Belićová. Večierok, na ktorom bola reč o jednoznačne významnej publikácii, ale i o tom, čo sa aktuálne deje v oblasti novej slovenskej drámy, moderoval správca a riaditeľ Srbského národného divadla v Novom Sade Aleksandar Milosavljević. Poukázal na skutočnosť, že „súčasná moderná slovenská dráma ešte ako korešponduje s traumatickou dobou, v ktorej žijeme“. Vysoko ocenil kvalitu výberu textov i preklady a o. i. podčiarkol: „Vladislava patrí aj tomu, aj tomuto prostrediu a spája nás rôznymi spôsobmi. Je veľmi dôležité, aby sme zistili aj širší kontext, ktorý je veľmi dôležitý obzvlášť v dramatickej tvorbe...“ Redaktorka publikácie Nova slovačka drama, zároveň riaditeľka Divadelného ústavu v Bratislave a festivalu Nová dráma / New Drama Vladislava Fekete pripomenula, že roku 2007 Ústav vydal antológiu Súčasná srbská dráma, a vyjadrila nádej, že sa niektoré z nových textov aktuálnej antológie ujmú aj v srbských divadlách, keďže „situácia z hľadiska tematického rámca je podobná ako na Slovensku“. Vypočítala

niektoré aktivity, ktorými Ústav podporuje mladých autorov, predovšetkým projekt Nová dráma / New drama s množstvom podprojektov. V rámci knižnej edície Ústav každý rok vydá zo desať kníh a začal postupne vydávať i antológie slovenských súčasných spisovateľov.

Vladislava Fekete IDÚ NA TO PREMYSLENE „Zároveň sme pochopili,“ povedala Feketová, „že ako malý štát musíme prekladať slovenskú drámu do svetových jazykov, a tak vznikol projekt Slovak Drama in Translation. Potom sme urobili súbeh o najlepší originálny text v slovenskom a neskôr i v českom jazyku (Dráma) a paralelne i projekt pre mladých dramatických spisovateľov do 18 rokov (Dramaticky mladí), zároveň usporadúvame dielne kreatívneho písania pre deti, ktoré majú rady divadlo. Všetko vyvrcholilo festivalom Nová dráma, ktorý sme 4. – 9. mája usporiadali už pätnásty raz. Každý rok uhostíme 60 – 70 hostí zo zahraničia; prostredníctvom viacerých formátov chceme so súčasnou slovenskou drámou oboznámiť zahraničných kritikov, teoretikov, dramatikov, organizátorov festivalov... S tým cieľom prekladáme do cudzích jazykov: do nemčiny, ruštiny, francúzštiny, kórejčiny, teraz rokujeme s istým vydavateľstvom v Španielsku – chceme tam tiež vydať takúto antológiu. Snažíme sa prezentovať našu drámu prostredníctvom bazárov v európskych štátoch, ale aj mimo Európy. Zatiaľ sme mali prezentácie v Belgicku, Izraeli, Nemecku, Slovinsku, Poľsku, Spojených štátoch, Indii,

Japonsku. Okrem spomenutých dôležitých formálnych vecí pre nás je dôležité vyhľadávať témy. Preto každé tri roky pripravujeme projekty pre spisovateľov; vyzývame ich, aby písali v rámci určených tém a na základe spolupráce s dramaturgmi vznikajú fantastické texty, ktoré potom ponúkame na všetkých festivaloch a bazároch, na ktorých sa zúčastňujeme. Začínali sme pred siedmimi rokmi projektom pod názvom Ódy a frašky – Európska únia očami drámy (dramatici spracovali obdobie, keď Slovensko vstúpilo do EÚ), mali sme tiež cyklus zacielený na obdobie po rozpade Československa a posledný sme naštartovali koncom uplynulého roku pod názvom Green drama / Zelená dráma; do projektu sa prihlásilo zo 20 slovenských autorov.“ DVE TRETINY PRODUKCIE TVORIA NOVÉ HRY Feketeová tiež uviedla, ako stúpol záujem o novú dramatickú tvorbu: „Všetko to robíme preto, lebo sme pocítili prázdnotu po revolúcii. Keď všetci očakávali, že sa všetci začnú hrnúť do divadla, že sa zjavia dajaké nové témy, udialo sa niečo úplne opačné – divadlá zostali prázdne. Preto sme začali postupne vracať obecenstvo do divadla, nie však prostredníctvom Molièra a Shakespearea, lež prostredníctvom Pavlaca, Lomnického, Juráňovej... Odvtedy, čo sme pred 15 rokmi začali realizovať projekt, na Slovensku máme každý rok priemerne 200 premiér v slovenských divadlách, z čoho na začiatku asi 40 % tvorili nové drámy a teraz máme približne 70 % autorských projektov novej drámy. Presvedčili sme aj režisérov, aj dramaturgov, že súčasná dráma nie je žiadny strašiak; vždy vyhľadávame nové modely a verím, že to bude ešte lepšie.“ Zuzana Uličianska, predsedníčka Asociácie kritikov, v súvislosti s novou slovenskou drámou kvitovala jej experimentálny ráz, podotýkajúc, že veľmi veľa čerpá aj z literatúry, ﬁlmov a iných žán-

rov. Podľa nej „najvýraznejšou črtou produkcií založených na nových textoch je multimedialita alebo dokonca viacdruhovosť, kde sa spája povedzme súčasný tanec so súčasnou drámou“. Poukázala aj na ďalšiu črtu súčasnej slovenskej dramatickej tvorby: „Máme autorov, ktorí vyslovene tvoria komediálne produkcie a venujú sa ľahkej dráme, akými sú Stanislav Štepka, ktorý celé roky vedie Radošínske naivné divadlo, zo staršej generácie taktiež autor a herec Milan Lasica; z mladších je to Viliam Klimáček, ktorý od roku 1985 vedie svoje divadlo GunaGU – premiéruje niekoľko hier ročne a so svojimi hercami vystupuje aj v televízii. Z hľadiska kritického ohlasu dvaja naši hostia Peter Pavlac a Peter Lomnický patria k intelektuálnym autorom; sú to reprezentanti nových línií

Zuzana Uličianska našej drámy, ktorí jednak majú mnoho spoločného, jednak sa v mnohom líšia. Obaja sú mužmi slova, teda nie sú režiséri, a nie sú herci, a obaja majú zmysel pre humor, ktorý je jeden zo závažných aspektov slovenskej drámy. (...) Čo na Slovensku chýba – je tradícia dobre napísanej realistickej drámy v štýle anglosaxonských autorov, ktorú, ako sa mi zdá, nevieme ani dobre hrať, ak siahneme po cudzích textoch.“ FRAGMENTARIZÁCIA DRÁMY Vladislava Fekete podotkla, že pri prezentáciách sa ich často hostitelia pýtajú, aká je vlastne slovenská dráma, čím sa líši od iných druhov európskej drámy: „Odpoveď je, pravdaže, zložitá a moja osobná mienka je, že pre novú slovenskú drámu je príznačná výrazná intimita medzi spoločenskými pohybmi a štruktúrou dramatického textu, isté rozčlenenie, fragmentarizácia

KONTAKTY

HLAS ĽUDU • OBZORY slovenskej drámy. Aj Pavlac, aj Lomnický využívajú fragmentarizáciu, ktorú podmieňuje doba, v ktorej, žiaľ, žijeme aj tu v Srbsku, aj na Slovensku. Keď sme volili texty, uvažovali sme o tom, aké témy sú významné a ktoré korelácie existujú medzi srbskou a slovenskou drámou, aby sa tieto slovenské drámy tu aj hrali. Takže sme na jednej strane volili texty, ktoré sú veľmi kvalitné, na základe štruktúry drámy a v druhom pláne sme chceli predstaviť našich dramatikov: Viliam Klimáček je zakladateľ divadla, Jana Juráňová je jednou zo zakladateliek feministického hnutia na Slovensku, profesor Peter Pavlac vyučuje dramaturgiu na fakulte,

Peter Lomnický

energia tých konkrétnych ľudí namotať. V tomto prípade to bol moment v roku 1933, keď Einstein poslednýkrát navštívil Milevu Marićovú predtým, než odišiel do Spojených štátov amerických, preto, že v tom čase sa k moci dostal Hitler a začali sa páliť knihy; mnohé

Peter Pavlac z nich boli aj Einsteinove. Ten bod som objavil medzi dvoma listami, ktorý adresoval Einstein Mileve a neskôr Mileva Einsteinovi. On v tom období s ňou už bol rozvedený a mal veľmi komplikovaný vzťah so svojimi synmi. Z tej korešpondencie bolo zrejmé, že v ten deň návštevy sa stalo niečo veľmi dramatické, čo zmenilo jeho názor a jeho vzťah so synmi a s rodinou sa upravil, a to bol kľúč pre vytvorenie toho príbehu. Kontaktoval som historičku Barbaru Wolﬀ; po dlhšej komunikácii mi prepustila niekoľko listov, ktoré neboli nikdy vôbec dovtedy zverejnené, kde sa ukázala ako pravdivá moja domnienka, že jednoznačne prišlo k veľmi zvláštnej situácii, kde si veľmi veľa vecí povedali osobne, a kde sa ten vzťah naozaj reálne upravil. Bolo to zvláštne dobrodružstvo aj s touto historičkou, ktorá mi zo začiatku nechcela tieto listy dať, lebo aj sama písala biograﬁu o jednom z týchto synov. Napokon mi ich poslala a tie listy sa stali kľúčovým zdrojom pre vznik toho textu. Toto je jeden druh dobrodružstva a katarzie, pre ktoré mňa nesmierne baví pracovať a písať texty s historickým pozadím.“ SLANG ÁNO, ALE OBOZRETNE Zdenka Valentová-Belićová ohľadne prezentovanej publikácie zdôraznila, že pred jej vznikom museli byť splnené početné predbežné podmienky: „Ako prvé – musela existovať

nová slovenská dráma, a nie vždy existovala; predovšetkým zásluhou Vladislavy a usilovného tímu v Divadelnom ústave je možné hovoriť o pokroku, o expanzii slovenskej drámy. Po druhé bol potrebný zostavovateľ takejto publikácie, ktorý nielen pozná slovenskú drámu, ale rovnako dobre pozná aj srbský kontext. Aj, hoci znie neskromne, ale nehovorím o sebe, lež všeobecne o prekladateľstve, bol potrebný aj prekladateľ, ako aktívny spolutvorca, ktorý spolupracuje na projekte od samotného začiatku až po koniec. Konečne, potrebný je vydavateľ. (...) Ešte pred takými 25 rokmi slovenskú drámu ani nebolo možné prezentovať; neexistoval o ňu záujem. Pravdaže, veľmi významný je redaktor, ktorý naskutku má zmysel pre slovanské literatúry, aj sám prekladá z poľštiny – je to Dr. Zoran Đerić, ktorý prijal tento projekt.“

Zdenka Valentová-Belićová Pokiaľ ide o samotný preklad, najmä o slangové výrazy, na čo sa pýtal moderátor, prekladateľka o. i. povedala: „Vladislava pri zostavovaní tejto antológie mala na zreteli srbského recipienta. Samým tým jazyk, ktorým sú napísané drámy, o ktorých je reč, je vskutku príbuzný s tým, ktorý poznáme zo srbských scén, takže to nebola príliš ťažká práca. Keď ide o slang, mienim, že s ním treba pracovať veľmi obozretne. Lebo má značne kratšiu lehotu trvanlivosti než nocionálna lexika. Treba mať na zreteli, že dráma, na rozdiel od inscenácie, ktorá hovorí obecenstvu teraz, v tejto chvíli, musí rátať s vlastnou existenciou v čase o desať, dvadsať alebo i viac rokov. Takže žargón ako pomôcka pri charakterizácii postáv áno, ale veľmi obozretne...“

21/III

Peter Lomnický je vynikajúci prekladateľ zo starogréckeho, nemeckého a anglického jazyka, teda to sú ľudia, ktorí nielen tvoria drámu, ale aj celkový kultúrny kontext.“ Feketová tiež zdôraznila, že charakteristikou slovenskej drámy po roku 1980 je nedramatický pôdorys a podčiarkujúc, že Peter Lomnický je majster svojho remesla, dodala: „Predstavenia, ktoré vznikajú podľa jeho textov – to je predovšetkým filozofia; jeho kontext je slovo, hra slov, hra so slovami.“ Vyzvaný, aby ozrejmil, ako sa mu darí zhrnúť filozofickú štruktúru do dramatického textu, Lomnický sa vyjadril stručne: „Hry vždy píšem pre nejaký súbor alebo pre nejaké obsadenie, takže sa snažím vytvoriť ju vždy ,na telo‘ toho súboru alebo divadla. Snažím sa o to, aby tam nebol len divadelný text, ale aj konkrétne obrazy, ktoré by mohli využiť. Je pravda, že často vychádzam z istej filozofickej tézy, a je to len taká hra; nie je to, čo by som naskutku chcel povedať, je to

len niečo, z čoho vychádzam. Aj v hre Kapitál mi nešlo o to, aby som robil dajakú ľavicovú agitáciu, i keď by sa to v samej inscenácii dalo aj tak zariadiť. V hre sú tri časti: sú tam dva ženské monológy a medzitým sú štyria muži alebo chlapci, ktorí tam narobia strašný bordel. Obecenstvo v Bratislave sa často s tými ľuďmi stotožňuje; tá časť sa volá Ruiny súčasnosti, často sú to také fragmenty z rôznej literatúry... Vo svojich hrách, okrem toho, že sa snažím, aby mali istú jazykovú kvalitu, sa tiež snažím, aby každá hra bola iná. Ono to nemá klasickú dramatickú štruktúru, lež staviam na základe nejakých obrazov, ktoré vychádzajú z témy, ktorú sa snažím spracovať. Preto aj je na konci hry Kapitál zomierajúca veľryba ako súčasný obraz, zviera, ktoré spácha samovraždu.“ KĽÚČ K EINSTEINOVEJ ŽENE Dramatik Peter Pavlac vo svojich drámach často siaha po historických témach a významných osobnostiach, avšak historický rámec mu slúži len na to, aby sa dostal k podstate budúcich dramatických postáv, ktoré potom necháva hovoriť ako obyčajných ľudí o obyčajných situáciách. Tak je tomu aj s Einsteinom a Milevou Marićovou v hre Einsteinova žena. Objasňujúc, ako sa cítil, keď sa ocitol pred domom Milevy Marićovej (počas krátkeho májového pobytu v Novom Sade), vyrozprával zaujímavý príbeh: „Pravdaže mi pred piatimi rokmi ani len nenapadlo, že raz budem stáť pri dome, kde táto dvojica mojich postáv istý čas žila. Pravdaže, samotný vznik toho textu predpokladal obrovské množstvo štúdia historického materiálu, biograﬁí... Cez ne som sa dostal ku korešpondencii, ktorá je spravovaná v Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a cez ňu som sa v podstate dostal do vnútra tejto hry. Metóda je pre mňa jednoduchá, lebo vždy postupujem rovnakým spôsobom: snažím sa zo získaného materiálu objaviť nejaký bod v čase, ktorý sa stane kľúčom k vyrozprávaniu oveľa širšieho príbehu, čiže nejde mi o chronológiu života, ani o predstavenie životného príbehu, lež o dramatický bod v čase, okolo ktorého sa dá sila a životná

ART

20. 7. 2019 • 29 /4864/

38. TERRA 2019 V KIKINDE

Planéta z hliny Miroslav Benka

počas nasledujúceho mesiaca mali príležitosť pozrieť si práce našich významných výtvarných umelcov. Na výstave sa zúčastnili aj: Oľga Jevrićová, Duško Otašević, Mária Mira Brtková,

vlastnila tehlárne nielen v Kikinde, ale aj v Novom Bečeji (Srbsko), v Jimbolii (Rumunsko), Békešskej Čábe a v Budapešti (Maďarsko) a v mestečku Vinkovci (Chorvátsko). Toto tehlárske „kráľovstvo“ rodiny Bohnovej bolo najväčšie vo vtedajMúzem TERRA v Kikinde (foto: z archívu Múzea Terra) šom Uhorsku a v Kráľovstve 24. TERRA 2005 A MIRA Juhoslávia – trhovým lídrom BRTKOVÁ Mrđan Bajić, Vladimir Veličvo výrobe stavebného mateV Múzeu TERRA, na tomto ković, Milan Blanuša, Jerko riálu a tehál bolo až po prvú svetoznámom 24. Sympóziu Denegri, Mileta Prodanović, polovicu 20. storočia, keď TERRA v roku 2005 sa zúčast- Zvonimir Santrač, Hiroko Kono ho nacionalizáciou prevzala nila a darovala svoje sochy (Japonsko), Yaﬀa Saga (Izravtedajšia FNR Juhoslávia a aj naša Mária Mira Brtková. el) a jeden z najvplyvnejších počas socializmu ﬁrma Toza TERRA vo svojej zbierke dnes sochárov v Srbsku, účastník Marković. Je za- vlastní viac ako 1 000 sôch, bienále v Benátkach Mrđan ujímavé, že po medzi ktorými sú teda aj práce Bajić, ako aj ďalší autori a výpáde socializmu našej Miry Brtkovej. V piatok tvarní kritici. potomkovia ro- 11. apríla v Galérii TERRA 2005 PLANÉTA Z HLINY diny Bohnovej bola otvorená výstava laureVšetci umelci sú pozvaní s nikdy nepožia- átov prestížnej ceny Savu Šu- úmyslom, aby tu pobudli 30 dali o vrátenie manovića. Návštevníci galérie dní, vytvorili tri sochy (jed-

22/IV

melecká dielňa sochárov, Medzinárodné sympózium sochárskej tvorby 38. TERRA 2019 zhromaždilo výtvarníkov z celého sveta, ktorí tvoria v terakote. Tvorivú dielňu založil prof. Slobodan Kojić, riaditeľ tejto inšitúcie, v roku 1982 v Kikinde. Medzi umelcami na tomto svetoznámom XXIV. Sympóziu TERRA sa v roku 2005 zúčastnila naša akademická maliarka, sochárka a ﬁlmárka Mária Mira BRTKOVÁ, ktorá múzeu darovala svoje sochy. KRÁĽOVSTVO „MB” Dielňa sa až do dnešných dní pravidelne organizuje v bývalej tehlárni, ktorú v 19. storočí založil Nemec Michal (Michael) Bohn, rodák pochádzajúci zo Slovenska (dodnes sa dajú na území Vojvodiny nájsť tehly s vyhĺbenými iniciálkami „MB”, ktorými boli dláždené gazdovské dvory). Rodina Bohn

ich bývalého bohatstva, keď tieto dielne, sklady a galériu postupne prevzala Umelecko-priemyselná inštitúcia – Centrum výtvarných umení a úžitkového umenia TERRA.

Miroslav Benka a sochár Muziwandile Gigaba (Juhoafrická republika)

Miroslav Benka s prof. Slobodanom Kojićom, zakladateľom a riaditeľom Múzea TERRA

ART

HLAS ĽUDU • OBZORY nu veľkú a dve galérijného formátu) a ponechali ich v tunajšej zbierke. Vďaka tomu je fundus TERRA dnes najväčšou zbierkou súčasného umenia sôch v terakote na svete. Vo svojej zbierke vlastní viac ako 1 000 sôch. V Múzeu TERRA vystavili cca 300 sôch (expozícia sa často mení kvôli zapožičavaniu sôch domácim a zahraničným galériám a múzeám) a má dielo každého umelca, ktorý tu pôsobil. Na pozvanie domácich pri posedení, v rozhovore s riaditeľom prof. Slobodanom Kojićom po dôkladej obhliadke týchto priestorov (Tvorivých ateliérov, Múzea TERRA a Galérie) a umeleckých prác

Američana Richarda Serraho – hádam dnes najznámejšie meno sochárskeho sveta. Chcem veriť, že by vtedy zavítali aj najvýznamnejšie médiá a zviditeľnili toto jedinečné podujatie vo svetových rámcoch. TERRA si to svojou jedinečnosťou bezpochyby zaslúži. 38. SYMPÓZIUM TERRA 2019 V tomto roku 38. Sympózium TERRA ako centrum výtvarného a úžitkového umenia

Sochárska práca Hiroko Kono (Japonsko)

zhromaždilo siedmich umelcov: Rosemarie Lukaserovú (Rakúsko), Arman Charmanbudzyan (Arménsko), Muziwandile Sibongisemi Gigaba (Juhoafrická republika), Delia Iliescuovú Prvačkiovú (Singapur), Velimira Vukićevića, Maju Rakočevićovú Cvijanovovú a Milu Ramajiovú (Srbsko). Títo umelci majú do konca júla vypracovať tri sochy, jednu veľkého formátu a dve galériového, ktoré tiež darujú

Múzeu TERRA a za svoju prácu budú ﬁnančne odmenení. Nálada v ateliéroch v krásny júlový deň bola vynikajúca a tažko sa mi lúčilo s umelcami a týmto jedinečným ovzduším. Dodnes na Sympóziu TERRA tvorili umelci zo Srbska, juhovýchodného regiónu Európy, Talianska, Španielska, Portugalska, Francúzska, Mexica, Peru, Holandska, Dánska, Nórska, Veľkej Británie, Nemecka, Rakúska, Česka, Poľska,

Turecka, Izraela, Egypta, Iránu, Indie, Bangladéša, Južnej Kórey, Thajska, Ruska, Ukrajiny, Číny, USA, Juhoafrickej republiky, Singapuru a Japonska a ponechali tu obrovské umelecké bohatstvo. Okrem výstavných aktivít organizuje Centrum výtvarných umení a úžitkového umenia TERRA aj medzinárodné sympózium veľkého formátu sochárstva v terakotovej technike, jedinečné umelecké podujatie svojho druhu. Centrum TERRA sa môže pochváliť nepretržitou tradíciou organizovania sympózia sochárstva pod rovnakým názvom takmer štyridsať rokov.

23/V

navrhol som na pozvanie významnú manželskú dvojicu – architektku, multimediálnu umelkyňu a sochárku Adu (Valentkovú) Weberovú a Mariána Webera (Slovensko/ Švajčiarsko), ktorí od roku 1969 žijú a pôsobia vo švajčiarskom Zürichu, tiež multimediálneho umelca, ﬁlmára a animátora Jána Švankmajera (Česko), architekta, sochára a spoločenského aktivistu, ktorý naposledy zožal svetový úspech svojou výstavou v Tate Modern v Londýne – Ai Weiweiho (Čína), (známy ako architekt chýrečného olympijského štadióna “Vtáčie hniezdo” v Pekingu) a najmä

Pohľad na hlavné námestie v Kikinde

Sochárske dielo Márie Miry Brtkovej

ŠTÚ D IE

20. 7. 2019 • 29 /4864/

PO STOPÁCH PRVÝCH SLOVÁKOV V BÁČ-BODROŽSKEJ STOLICI (9)

Ako riešiť bajšiansky dejinný nedorobok DrSc. Ján Babiak

24/VI

ríchod Slovákov do Báč-bodrožskej stolice je z historického aspektu spracovaný s početnými nedopatreniami. To preto, že do tejto oblasti, vzhľadom na niektoré susedné najjužnejšie časti Dolnej zeme, našinci prichádzali najskôr, a do okolia dnešnej Subotice ešte počas Turkov (J. M. Korabinský, 1786). Keď Turci z týchto krajov boli vyhostení, príchod Slovákov bol už častejší. Ale systematické spracovanie tohto príchodu pre nedostatok vierohodných dát, ako to tvrdili historici z druhej polovice minulého storočia (nie aj tí pred nimi), ani nemohlo byť. Pre chybný prístup vo výskume, pre len parciálne pátranie v archívnej dokumentácii a žiadne konzultácie katolíckych matrík (kde sa evidovali aj nekatolíci) sa pravdivé dáta ani nemohli dostať a opieranie sa o pramene evanjelickej cirkvi v tom čase sa aj dnes zdá byť absurdné, keďže vtedy tejto cirkvi ešte nebolo. Konečne aj po patente Jozefa II., keď evanjelická cirkev bola povolená, v jej kronikách dáta o Slovákoch pred rokom 1780 farári písali najčastejšie na základe pamätania svojich cirkevníkov (a to nie je najdôveryhodnejšia metodológia získavania historických informácií). Aj keď to nebolo, najčastejšie sa konštatovalo, že dáta nejestvujú, a keď niet dát, tak neboli ani Slováci. V takej orientácii najhoršie pochodili kolonisti-priekopníci, vlastne migračná avantgarda. V nedostatku záznamov o nich a v nedopovedanom výskume historikov, formované biele škvrny sa strkali pod koberec s konštatáciou, že Slovákov netreba hľadať tam, kde ich

ani nebolo. Tí, ktorí na juh stolice prišli neskoršie, boli v prvom pláne a alternatívna verzia dejín o prvých Slovákoch bola hotová. Taký osud zastihol aj bajšanských Slovákov s tvrdením, že do tejto osady našinci prišli až v roku 1752. Vraj, osady predtým nebolo (čo je absurdné) a Slováci potom ani sem nemohli prísť. Len niekoľko argumen-

sily postačili, šlo o prírodné neprerušené predĺženie (prelom) slovenského živlu (konal sa v Novohradskej a severnej časti Peštianskej stolice). Potom už v južnejších pozíciách polostrovnú koncepciu vystriedali ostrovne formované oblasti slovenských osád (Malý a Veľký ostrov v Peštianskej stolici). Južnejšie od Veľkého (Kerepešského) ostrova sa

osada Békešská Čaba v juhovýchodnej časti dnešného Maďarska a takmer v strede Bač-bodrožskej stolice osada Bajša. V okolí týchto dvoch osád vznikli potom ďalšie osady, do ktorých už nehatene prichádzali aj Slováci. Problém formovania týchto dvoch aktérov rozloženia slovenského živlu je skoro identický a rozdiel v týchto dvoch smeroch osídlenia je iba v tom, že je jeden transparentný a formovanie osád v bežnej literatúre známy, kým v tom druhom je dosť toho zamlčané a osídľovanie až preskočené. Tak bola Békešská Čaba Slovákmi nasťahovaná v roku 1717 (aj skôr) a potom bol osídlený Sarvaš (1722), Poľný Berinčok (1723), Endröd (1731), Sv. Andrej (1940), Orošháza (1742-44) a Slov. Komlóš (1746). V Báč-bodrožskej stolici Slovákmi bola najprv osídlená Bajša (intenzívnejšie od roku 1718) a potom nasledovali Baja, Batmonoštor a Meľkút (1728), Almáš, Jankovac a Mateovce (1731) a Baračka (1743) na území dnešného Maďarska a v Srbsku Báč. Novo Selo (1737), Bezdan (1742), Kulpín (1743), Selenča, Senta a Petrovec (1745), Topola (1750) a ďalšie (Kupusina, Ada, DorosloOsady Bač-bodrožskej stolici, v ktorých bolo Slovákov (do roku 1780) vo, Nemeš Miletić, Stanišić, Gornji Breg, Veprovac, tov na vyvrátenie takého táto mohutná migračná vlna Bogojevo...), z ktorých sa slotvrdenia, lebo pravda bola štiepala na juhovýchodnú venský živel časom vytratil. celkom iná. (cez Szolnok a Gyomu) do V takej konštelácii príchod Békešskej stolice a južnú Slovákov do Petrovca nebol LOGICKÁ INTERPOLÁCIA (cez Kečkemet a Kiškereš) prvý ani s ohľadom na tretiu SYSTEMATICKÉHO POSÚdo Báč-bodrožskej stolice. etapu kolonizácie Slovákov VANIA SLOVÁKOV NA JUH V Kiškereši sa táto južná tra- na Dolnú zem a niežeby prvý Je známe, že systematické sa znovu vetvila na smer v začiatkoch príchodu Slováposúvanie Slovákov na juh cez Kiškunhalas do okolia kov aj do tejto najjužnejšej sa najčastejšie konalo stredSubotice a na smer cez osady časti Alföldu. nou migračnou trasou, teda Miške a Baju do Sombora Nastoľuje sa len otázka: podunajským a kombinovaa ďalej. Na taký spôsob sa Kam potom zmizli boldom ným preddunajsko-potiským skoro paralelne formovali vyznačené osady dnes v Srbsmerom. Kým populačné

ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY sku a Maďarsku šíriacej sa Báč-bodrožskej stolice? Aj prečo sú tieto fakty zamlčané, keď ich možno nájsť v bežných súpisoch, alebo keď v súpisoch spomenutých osád spolu s inými osadníkmi Slovákov uvádzajú nemeckí, maďarskí a srbskí historici? Všetci, len nie slovenskí!

pre excerpciu dát bol súpis slovenských priezvisk v Juhoslávii (D. Dudok, 1999), ktorého sa autor dôsledne držal. Ale nedostatok použitého abecedne zriadeného matrikového záznamu bol ten, že obsahoval len

excerpovaných dát s prvými súpismi bajšanských obyvateľov v rokoch 1774 a 1786, keď sa dostal konečný vzorec slovenskej populácie pre túto osadu. V nedostatku iných dôkazov, zaujalo sa stanovisko, že familiárna

25/VII

formované aj vzorce výskumu. Na histograme je naznačený aj počet týchto eko-rodín (graf 1). Ten počet nových slovenských rodín po rokoch (šrafovaná časť) progresívne stúpa od roku 1697 a stabilizuje sa v rokoch 1721 – 1751. Pre začiatok slovenskej Bajše je dôležitá výraznejšia akumulácia rodín v rokoch VÝSKUM AKO DÔ1718 a ďalej, čo možno poKAZ O PRVÝCH SLOvažovať za roky formovania VÁKOCH V BAJŠI slovenskej osady. Ale príJe pravda, že priamych chodom Š. Zaka ako zemearchívnych dát o prítompána, počet slovenských nosti nielen Slovákov, rodín značne klesá (tmavé ale aj osídlencov iných označenie) a potom do roku národností v Bajši a jej 1780 sa charakterizuje desblízkych osád je málo, cendentným trendom. Tiečo neznamená, že obyto dáta v žiadnom prípade vateľov tu nebolo. Aj nenaznačujú prínos rodiny keď táto oblasť prežiZakovej v kolonizácii nových la bitku pri Sente a po Slovákov do tejto osady, nej vyčíňanie kurucov, ako sa to doteraz vedelo Bajša sa, hoci s menej tradovať, a tak názor o hroosadníkmi, zachovala. madnej kolonizácii z doby Hovoria o tom aj výmery 1754 – 1755 neobstojí. Aj vojenskej dane, ale aj totál slovenských rodín po matrikový súpis katorokoch (sumár, kumulácia) líckej cirkvi Sv. Terézia Graf 1: Histogram distribúcie nových rodín v dobe Š. Zaka a sumár ukazuje na väčší prírastok do rodín po rokoch v Subotici. Práve tento roku 1750, čo znamená, že dokument, vlastne kniväčšina slovenských rodín do ha narodených, použiBajše prišla ešte predtým, tá je na potvrdzovanie ako Zako dostal Bajšu. existencie Slovákov na Uvedená krivka nových priestoroch subotického slovenských prisťahovalregiónu. cov po rokoch ukazuje, Pri zbieraní dát použe maximálne hodnoty sa žité boli zápisy z rokov získali v rokoch 1721 – ’28 1687 – 1780 (prvá knia 1741 – ’51 a že aj táto ha). Podľa už zabehanej bimodálna distribúcia sa metodológie, platnej od dá vysvetliť, ale väčší húf nanometrických až po nových Slovákov v dobe, kozmologické výskumy, keď Zako získal bajšanský toto zhrnutie dát bolo majetok tam darmo budeidentifikované ako unite hľadať. Aj kumulatívne verzum priezvisk, v ktohodnoty týchto dát dávajú rom sa hľadal slovenský podmienky na formovanie singulár. Determináciou pravidelnej vzostupnej časti Slovák-Neslovák bola Gaussovej krivky, ale norriešená hrubá národmálne rozloženie týchto nostná stratifikácia respravdepodobností, ako aj pondentov. Ale hneď krivka evidentného poklesu v prvej selekcii bolo vid- Graf 2: Distribúcia rodín podľa archívnej dokumentácie a autorovho počtu nových kolonistov no, že do výrazu prišiel aj výskumu nedáva žiadny predpoklad ďalší infinitív, lebo sa vo hromadnej kolonizácie po vzorci Slovákov nachádzali aj dáta o subjekte (o rodine determinita by mohla byť roku 1750. priezviská, ktoré boli obvyklé a novorodeniatku), dátum definovaná ako eko-rodina Výsledky, ktoré v tomto výna Slovensku, nie však aj vo (narodenia) a číselnú matri- (neskoršie veľkorodina) a jej skume získal autor (červené Vojvodine (asi boli tu a odišli, kovú signatúru, bez miestnej konkretizácia menom v cir- stĺpce v grafe 2) dôsledne nezapustili tu korene) a tak stratifikácie, čo bol ďalší kevnej matrike (najčastejšie vyplnili zónu „bielych škvŕn“ sú aj tie priezviská vyrade- problém vo výbere vzorca. otca rodiny) ako bio-rodina. a čo je ešte významnejšie sa né. Vierohodné kritérium Tento sa riešil komparáciou Na taký spôsob boli potom podľa matematických záko-

ŠTÚ D IE

26/VIII

nitostí vtesnali do vzostupnej časti Gaussovej krivky. Tak na valídny spôsob doplnili archívne dáta a ukázali na kontinuitu slovenskej existencie v Bajši, ba čo viac dali podnet, aby sa potom mohlo aproximatívne uzavrieť aj keď ide o intenzitu, trend transformácií veľkorodín na biorodiny po zrušení Vojenskej hranice (A). Konečne tento histogram poukazuje, ako sa osada „skrčila“ v dobe kurucov, ale nezanikla a potom po nich sa vzmáhala.

20. 7. 2019 • 29 /4864/ parametrov môžu dať cenné informácie o interpretácii daností v tej dobe, o veľkosti rodín, počte členov alebo biorodín v nich v dobe pred zrušením Vojenskej hranice a po nej, o tendencii približovania alebo až zlučovania, vlastne aj o difúzii parametrov medzi sebou, o progresii dát alebo ich stabilizácii atď. A všetko sa to vzťahuje na

daňových poplatkov štátu, aj zemepánovi. Ale v takej orientácii, keďže nové rodiny nemali dosť pracovnej sily, boli im udelené menšie komplexy a zvyšok pozemkov (chotárnu časť Duboka) si zemepán nechal pre seba. Tá kombinácia je potom maskovaná vyumelkovanou kalkuláciou, alebo možno len plánovanou demograﬁckou

ná komisia vyšla do chotára v smere časti Duboka, našla tam spolu 31 takých sálašov, z čoho bolo 13 slovenských.1 Aj ako vysvetlenie disproporcie medzi normálnou krivkou s jednotlivými parametrami sa dá vtesnať už evidentný odchod rodín z Bajše pre nezriadené pomery medzi dvoma zemepánmi, resp. pre nespravodlivosti späté s privilegovaním kolonistov jednej národnosti na úkor druhej. Aj koľko toho ešte, mimo spomenutého! V takom všestrannom prístupe k problematike MATEMATICKÉ PREbajšanských Slovákov, VEROVANIE DEMOGRAvyhliadnutím všetkých FICKEJ PRAVDY prístupných archívnych a Ale pravá hodnota mamatričných dokumentov tematizácie tohto fenoa previerkou získaných dát ménu sa dá vidieť v ďalšej radom štatisticko-mateaplikácii štatisticko-mamatických súborov, môže tematických postupov. sa dokázať pravý koncept To preto, že vzájomná historického diania. Je však komparácia použitých príznačné, že dáta, ktoré demografických parapodal J. Sirácky boli získané metrov v ich prírodnom iba na základe často nepretvare je v značnej miere vereného kompilačného sťažená, ale po štandarprístupu k tejto problematidizácii a unifikácii týchto ke. Dnes je epicko-historicmerných veličín dosť toho ký prístup (aký sa používal sa dá zistiť. Aj to, čo sa v skorej minulosti) skôr dištancuje od normálnej bájoslovie než vedecky krivky a podľa poznatuznávaná metodológia. kov z tej doby dáva možPreto aj spôsob objavenia nosť podať vysvetlenie, lapsus-informácie v bajšanresp. aj možnosť preveriť Graf 3: Štandardizácia a unifikácia demografických parametrov pre Bajšu skej cirkevnej kronike, čo pravdivosť výroku alebo v rokoch 1687 – 1790 potom vyústilo do povrchevidovaného výsledku nej, na celkom nelogický hociktorého z parametrov. dobu, o ktorej sa tvrdilo, že situáciou pre túto osadu. spôsob, založenej novej tézy Treba pripomenúť, že na gra- dáta nie sú! Aj ďalšia disproporcia pre- o prvom príchode Slovákov do fiku dáta vyznačené červenou Konečne, zdá sa, že sa tu zentovaných demografic- našej metropoly, neobstojí. a modrou farbou sa vzťahujú dá vysvetliť aj ten moment, kých dát s normálnou krivkou Ako nesprávny, aj dodatočne na vzorec slovenských res- keď Š. Zako namiesto aby v rokoch 1771 – 1790 sa dá argumentmi nepodložený, pondentov, kým v prípade priviedol do osady nových ko- vysvetliť ďalším zanikaním potrebné je ho zrušiť. Treba počtu domov a obyvateľstva lonistov, jednoducho prispel veľkorodín, ale aj akciou epiku vystriedať metódami, sa tento aspekt prezento- k štiepaniu veľkorodín na spoločnosti z podnetu ze- ktoré majú vedecký ráz, čo vania len slovenského živlu menšie rodinné zväzky (pozri mepánov likvidovať všet- garantujú výsledky, ktoré nedal vykonať. parametre v pomedzí 1751 ky domácnosti v chotárnej sú bližšie k pravde. Aby deV takej prezentácii výsled- – 1754) a tak získal viacej časti (po sálašoch), ktoré jiny boli naozaj dejiny, a nie kov toto matematické poda- domácností, ktorým povolil si na svoju ruku privlastni- len možná alternatívna (ne) nie bajšanskej demografie je stavať nové domy, ale s povin- li majetok a tak sa vymkli pravda v doteraz skresleveľavravné. Už absolútne a re- nosťou platenia novej dane, urbariálnym povinnostiam. ných začiatkoch Slovákov latívne hodnoty hociktorých čím prispel aj na zvýšenie Tak keď v apríli 1779 stolič- v Báč-bodrožskej stolici. 1 Pozri o tom G. Ulmer: Posed Bajša, spahije i kmetovi 1751 – 1849. FF, Institut za istoriju, Novi Sad 1986, s. 186-187.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra STARÁ PAZOVA

ANDREJ SIMENDIĆ ZO STAREJ PAZOVY

Bohaté programy pre deti Zaslúžene s titulom žiak generácie

Anna Lešťanová

naplánované na 26. júla (Marko v krajine hračiek) a 9. a 23. augusta (Čarodejná dolina a Zázračný les). Detské filmy na námestí v Starej Pazove organizátori tohto podujatia, za podpory Obce Stará Pazova, začali premietať v sobotu 13. júla a ďalšie sú na programe 26. júla, 10. a 24. augusta. Filmy sú prispôsobené detskému veku a prvoradým cieľom ich premietania je, aby ich počas letných

ohtoročné Detské kultúrne leto sa začalo vo štvrtok 11. júla v Nových Bánovciach, kým v Starej Pazove deň neskôr. Na plató pred staropazovskou divadelnou sálou malým milovníkom Tálie a ich rodičom sa predstavili herci z Belehradu s predstavením Čarodejná studňa žiadostí. O rg a n i z á to ro m podujatia je tamojšie Stredisko pre kultúru Stará Pazova a okrem detských predstavení, ktoré sú na programe počas júla a augusta takmer vo všetkých dedinách obce (okrem Belegiša, kde sa koná rekonštrukcia základnej školy), pre malých Pazovčanov sú pripravené i zaujímavé detské filmy, ktoré sa premietajú vo večerných hodinách na Námestí Dr. Zorana Đinđića, a to na veľkom plátne. Počas týchto dvoch mesiacov na programe sú štyri divadel- Predstavenie Čarodejná studňa žiadostí né predstavenia a oduševnilo malých Pazovčanov belehradskí herci z Divadla Sanjalište ich zahrajú až večerí na otvorenom priestore 16-krát v Staropazovskej obci. V pobavili. Na takýchto programoch rámci Detského kultúrneho leta, sa najmladší obyvatelia obce aj ktoré stredisko organizuje už vzájomne kamarátia so svojimi celé desaťročie, ďalšie divadelné rovesníkmi a o to sú ich zážitky predstavenia v Starej Pazove sú z týchto vychádzok bohatšie.

A. Lešťanová

ž sa stalo tradíciou, že sa na konci každého školského roku podľa úsilia, účasti na súťaženiach a prejavu vedomostí volia žiaci generácií v základných a stredných školách. V školskom roku 2018/2019 žiakom generácie v staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sa stal Andrej Simendić. Je to žiak, ktorý dosiahol najviac uznaní na súťaženiach. Z republikových súťaží si domov priniesol až 12 diplomov a v jeho hodnotnej zbierke sú aj diplomy z 8 pokrajinských, 2 regionálnych a 3 medzinárodných previerok vedomostí a talentu. Andreja všetci poznajú ako výborného recitátora, výnimočného športovca – karatistu, ktorý sa zúčastňoval i na súťaženiach z ekológie, biológie, zemepisu, slovenského jazyka a literatúry, výtvarnej kultúry. Počas osemročného vzdelávania v základnej škole bol aj členom divadelnej sekcie a úspešne si zahral tak v divadelných predstaveniach zahraných v slovenskom, ako aj v srbskom jazyku. Aktívny bol i v redakčnom tíme školského časopisu Oáza. I keď Andrej má za sebou mnoho súťaží, ktoré si vyžiadali mnoho času i na prípravy, predsa nezabudol na svojich kamarátov a vždy si našiel času aj na kamarátenie s nimi. Pritom sa vždy snažil každému pomôcť

a všetci sa mohli spoľahnúť na neho ako na vzorného žiaka a dobrého kamaráta. A práve také vlastnosti žiak generácie má mať: byť dobrým kamarátom, dosahovať výnimočné úspechy a

Andrej Simendić, žiak generácie ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (foto: z rodinného albumu)

s úsmevom prekonávať prekážky. Vo vzdelávaní Andrej Simendić od septembra bude pokračovať v tamojšej Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića. Zvolil si nový, reformovaný smer pre budúcich právnicko-podnikateľských technikov. Chceme veriť, že sa mu bude dariť i v tejto štvorročnej strednej škole, aby si vybudoval takú budúcnosť, akú si praje.

PUBLIKÁCIA VYSOKOŠKOLÁCI Z KOVAČICE V BRATISLAVE. Pri príležitosti Pamätného dňa Slovákov v zahraničí 8. júla 2019 sa v Komunitnom centre Kalab v Bratislave uskutočnila prezentácia publikácie Vysokoškoláci z Kovačice autora Dipl. Ing. agronómie Adama Jonáša. Ide o publikáciu, ktorá uzrela svetlo sveta na sklonku uplynulého roku a obsahuje 627 krátkych životopisov kovačických vysokoškolákov z obdobia od založenia Kovačice až po súčasnosť. O knihe sa zmienili hostia: Peter Prochácka, podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Miroslav Demák, básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ, novinár a vydavateľ, a Pavel Baláž, v mene vydavateľa spomenutej publikácie – Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Na podujatí sa okrem autora a jeho rodiny zúčastnili aj predstavitelia Bibiany, Národnej banky Slovenska, Slovenskej akadémie vied, Srbskej akadémie vied, kovačickí vysokoškoláci, ktorí žijú a pôsobia na Slovensku (iba v Bratislave žijú a pôsobia šesťdesiati dvaja) a ďalší záujemcovia. Program moderovala kovačická nevesta Pavlina Jonášová. Záštitu nad podujatím prevzala Zuzana Aufrichtová, starostka Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. A. Ch. Foto: z archívu A. Jonáša • KULTÚRA •

29 /4864/ 20. 7. 2019

Kultúra NA DŇOCH UZDINU VYSTAVOVALI KOVAČIČANIA

Banátska rapsódia Ján Špringeľ

asile Barbu, alfa a omega Literárno-umeleckého spolku Tibiscus, je neúnavný pracovník na národa roli dedičnej, a to tej rumunskej, v Uzdine. Od vzniku spolku (roku 1990) vydal 267 publikácií, zväčša v rumunskej reči. Trinásť či štrnásť kníh ročne, viac ako jedna mesačne. Skrátka, obdivuhodne. Tibiscus je roky na poli vydavateľstva a literatúry vlajkovou loďou Uzdinu a výrazne prispieva i k zachovaniu rumunského jazyka v Srbsku. Tak ako v tomto mestečku v Kovačickej obci s ani dvetisíc obyvateľmi ochranu pôvodného kroja má na starosti Združenie penzistiek Bunicuță (po slovensky Babičky), hudby, folklóru či divadla základná škola s kultúrnym domom, pôvodné témy vo výtvarníctve popredné maliarky a maliari a šport zasa chýrna stolnotenisová liaheň Unirey. Mimo prác vo vydavateľstve v Tibiscu pripravujú cez rok rozličné kultúrne a športové podujatia, sympóziá so

zreteľným ohlasom aj Rumunov z tamojšej (východnej) časti Banátu, letnú kultúrnu akciu Dni Uzdinu, premiéry kníh, literárne večierky, vernisáže obrazov alebo fotografií. V rámci uzdinského literárneho a umeleckého spolku už tri roky pôsobí aj Fotografický klub Constantina Șoșdeana. Medzi sedemnástimi členmi medzi najaktívnejších patria Mária a Jaroslav Králikovci, manželia a fotografi z Kovačice. Okrem iných tém Králikovcov fascinuje Uzdin, jeho staré domy, príroda vôkol tohto banátskeho mestečka, husi, kravy. S ďalšími členmi spolku zúčastňujú sa na fotosafari či fotografických plenéroch v Rumunsku, fotografujú banátske – tamojšie a tunajšie – kúty a zákutia. Manželia Králikovci na Dňoch Uzdinu v Rumunskom etnografickom dome od 13. júla vystavujú po šestnásť svojich prác. Mária fotografuje viac dokumentaristicky, Jaroslav skôr poeticky. Jin a Jang s podobnou tematikou: dedinou a prírodou. Obrátené a k tomu doplňujúce sa

energie. Známy banátsky zubár a srbský fotograf Dr. Jaroslav Králik získal už niekoľko významných cien na fotosúbehoch a za kolekciu snímok bol odmenený 3. cenou na 46. ŽISEL v Omoljici (2016). V najprestížnejšom srbskom fotografickom časopise ReFoto (ktorý už, žiaľ, ako časopis vychádza iba elektronicky) mal titulku v 98. čísle s názvom snímky Nový bicykel a v jubilejnom 100. čísle bola znovu zverejnená so všetkými titulkami na poslednej strane časopisu. Mária sa postupne, ale iste naučila fotografovať po boku manžela. Na Dňoch Uzdinu ju odmenili čerstvým uznaním fotoklubu za súbor snímok Uzdinu a zvlášť za jej fascinujúcu momentku Západ slnka v Uzdine. Na vernisáži snímok sa kladne o autorskej dvojici a o ich príťažlivých snímkach zmienili Vasile Barbu, predseda spolku TiZáber zo slávnostného otvorenia: (zľava) Mária a Jaroslav Králikovci, biscus, Mgr. Daniel Susa, profesor výtvarného umenia v ZŠ svätého Vasile Barbu, Daniel Susa a Štefan Varga

Umelecké fotografie Jaroslava Králika

Georgija v Uzdine, a Štefan Varga, insitný maliar z Kovačice, ktorý expozíciu slávnostne otvoril. Salón fotografií Márie a Jaroslava Králikovcov potrvá do konca júla.

Farebné momentky Márie Králikovej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

VERNISÁŽ PORTRÉTOV MICHALA ĎUROVKU V BELEHRADE

Výtvarno-výstavná ofenzíva Elena Šranková

lávnostné otvorenie samostatnej výstavy Portréty autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, bolo vo štvrtok 11. júla v Belehrade,

trétoch, ktoré kysáčsky akademický maliar predstavil v Belehrade, Valentík ešte povedal: „Výkresy sú svojráznou výzvou, pretože nie je jednoducho na papieri, ktorý má iba dve dimenzie, preniknúť do niečej jedinečnej duše. Lebo

lené iba obrysovou základnou čiarou, iné lavírovaným tušom, až po portréty, ktoré vznikli za pomoci početných drobných čiar. Autor si pravdepodobne od osoby, do duše ktorej chce preniknúť a ktorú chce zvečniť výkresom, volí techniku, ktorá najviac zodpovedá charakteru osoby, ktorú sa rozhodol predstaviť. Pri niektorých osobnostiach stačí iba obrys, základná čiara, a pri niektorých dokonca aj vyliať tuš, aby sa preniklo do ich podstaty,“ posvietil V. Valentík zo svojho uhla pohľadu na expozíciu Portréty, ktorá budú

a dobrá kamarátka, okrem iného spomenula, že Michal už na prvom ročníku akadémie preukázal výnimočný talent a bol jedným z najtalentovanejších mladých umelcov. Ako povedala, výstava svedčí o tom, čo preukázal na začiatku štúdií: osobitný cit pre problém, pre finesy a hlboké precítenie pri maľovaní. Ako osobnosť bol nenápadný a diskrétny a takým zostal dodnes vo svojich prácach, ktoré hovoria o veľkej umeleckej kvalite. Po týchto pochvalných slovách M. Vergotová výstavu otvorila. Samotný autor výstavy vítajúc hostí povedal, že mu je cťou vystavovať svoje Portréty v historickom priestore, akým je Stambol kapija na Belehradskej pevnosti. Na vý-

Momentka z vernisáže

v Galérii Belehradskej pevnosti vo vnútornej Stambol kapiji. Na tejto výstave výkresov Michala Ďurovku kreslených perom, uhlím alebo kombináciou techník stretáme početné jedinečné osobnosti. Niektoré sú predstavené len obrysmi a iné pomocou navrstvených čiar. Povedal to medziiným na vernisáži Vladimír Valentík, výtvarný kritik, ktorý tiež poznamenal, že autor Ďurovka tohto leta vystavuje v európskych metropolách. Pred dvoma týždňami totiž v Ženeve, vo Švajčiarsku, otvorili výstavu jeho cyklu obrazov Lesy a roviny. O por-

portrét je predovšetkým prienik do duše jednotlivca, a to môže jedine umenie.“ Inak Michal Ďurovka má nakreslených mnoho portrétov a je viac možností výberu prác pre jednotlivé výstavy. Pre belehradskú výstavu si autor zvolil výkresy, ktoré sa z výtvarného hľadiska rozlišujú a vznikli v rôznych obdobiach jeho tvorby, začnúc portrétmi, ktoré nakreslil ešte na akadémii v Novom Sade, až po najnovšie, ktoré vznikli tesne pred touto výstavou. „Michal Ďurovka portréty kreslí rozličnými spôsobmi. Niektoré sú nakres-

Časť expozície

v Belehrade vystavená do 30. júla. Pri tejto príležitosti poznamenal, že Michal Ďurovka vkročil do výtvarno-výstavnej ofenzívy. Známa belehradská multimediálna umelkyňa Milica Vergotová, ináč Ďurovkova kolegyňa z fakulty

stave sa zúčastnil pekný počet tak Belehradčanov, ako i obyvateľov z okolitých prostredí a početných návštevníkov pevnosti, ktorí sa pristavili v tejto galérii a výstavu si dôkladne a so záujmom pozreli.

TÝŽDEŇ PRED OSLAVAMI V KULPÍNE

Tretí Slovenský výtvarný tábor Katarína Gažová

ak ako aj vlani v parku Muzeálneho komplexu v Kulpíne Výtvarná skupina KEBY... a MOMS Kulpín organizujú umelecké tvorivé stretnutie pomenované Slovenský výtvarný tábor. Znovu bude trvať jeden deň, bude to sobota 20. júla, a zúčastnia sa v ňom členovia Výtvarnej skupiny KEBY... a ich hostia – výtvarníci amatéri zo susedných prostredí (z Petrovca, Hložian, Kysáča, Báč• KULTÚRA •

skej Palanky, zo Selenče). Znovu to bude týždeň pred trojitými oslavami v Kulpíne –Deň Kulpína, PDvK a Svadba voľakedy a dnes. Vlaňajší tábor bol vydarený a tvorivý, takže organizátori majú nádej, že aj tohto roku sa v začatej tradícii bude pokračovať. Účastníci tábora budú môcť spracovať tému: motívy Kulpína alebo aj ľubovoľnú tému a aj tohto roku MOMS Kulpín pre všetkých zabezpečí maliarske plátna, materiál na prácu rôznymi výtvarnými technikami a osvie-

ženie. Aj tentoraz práce, ktoré vzniknú počas tábora, výtvarníci darujú hostiteľom. Tie obrazy budú vystavené počas t o h t o r o č ný c h PDvK vo veľkom Ján Vrbovský, jeden z najstarších a najaktívnejších kaštieli. Otvorenie členov Výtvarnej skupiny KEBY..., na minuloročtejto výstavy obra- nom tábore zov, ktoré vzniknú počas 3. Slovenského výtvarného z Výtvarnej skupiny KEBY... bude tábora, ako aj ďalších prác autorov v sobotu 27. júla o 18. hodine. 29 /4864/ 20. 7. 2019

Kultúra NA KUS REČI S PADINSKOU INSITNOU MALIARKOU BISERKOU PETRÁŠOVOU

Výtvarníctvo ako relax a láska Anička Chalupová

adina je známa nielen podľa hlbokých studní, ktoré natrvalo poznačili dejiny tejto najslovenskejšej dedinky na Dolnej zemi, ale aj podľa insitných maliarov, ktorí podnes zveľaďujú a svo-

jou tvorbou rozširujú dobré meno padinskej insity po celom svete. Do mladšej generácie úspešných insitných umelcov bezpochyby patrí aj Biserka Petrášová, ktorá má za sebou trinásťročnú výtvarnú skúsenosť. O svojich maliarskych začiatkoch nám povedala:

Biserka Petrášová

Olejomaľby tejto padinskej výtvarníčky krášlia aj steny rodinného domu

www.hl.rs

Osobne sa mi nepáčili, lebo som na nich videla chyby, ktorým som sa už potom snažila vyhnúť.“ Kto sú tvoji najčastejší kritici? „Moje deti, dcéry Jarmila, Ľudmila a Daniela a Jana (dvojičky) sú moje verné kritičky. Obyčajne ma ohodnotia so slovami: ,Bože, mama, načo sa ti to podobá?’ alebo ,Jeeee, to je to! Pekné je to. Oni mi najčastejšie pomáhajú vyrábať aj rôzne šperky, náramky, náušničky, magnetky a pod.“ Čo ťa v súčasnosti inšpiruje, čo najčastejšie maľuješ? „Na začiatku ma inšpirovali deti, neskoršie som začala viac maľovať zvieratká, kvety, dedinku, krajinky… Ani jeden môj obraz sa nepodobá predošlému, všetky sú rozličné. Na mojich obrazoch veľa znázorňujem vrabce, slnečníky, vtáky, kohúty… To ma najviac inšpiruje.“ Aké si mala doteraz úspechy? „Okrem účasti na početných kolektívnych výstavách doma, mimo padinského chotára a v zahraničí mala som doteraz dve samostatné výstavy. Prvá, ktorá bola podmienkou pre moje členstvo v Združení výtvarných umelcov Smäd, sa uskutočnila v novembri 2011 v Padine. Ďalšia bola v roku 2017 v Galérii Art Kult v Kovačici. Okrem chvályhod-

„Ako každé dieťa, aj ja som rada kreslila už v útlom veku, no neskoršie ma ako žiačku základnej školy začalo výtvarníctvo baviť trošku viac. Doma som na stenách farbami znázorňovala zvieratká, moja izba sa podobala džungli. Neskoršie, keď som ako dospelá pracovala v obchode, náhodou som sa začala maliarstvu venovať vážnejšie. Totiž v prestávka’ch, keď zákazníkov nebolo v obchode, skúšala som na papier kresliť so suchými pastelkami. Tie moje práce videli a zhodnotili naši padinskí insitní maliari Anna Kotvášová a Martin Pap a tak som z ich iniciatívy začala maľovať farbami na plátne. Martin mi daroval farby, manžel Ján mi kúpil maliarske plátna a vtedy som sa výtvarníctvu venovala vážnejšie.“ Pamätáš sa na svoju prvú olejomaľbu, ktorá určitým spôsobom poznačila tvoje maliarske Slnečnice a vrabce ako motív začiatky? „Na moje prvé maliarske plátno som namaľovala najprv húsky, ktoré ných slov od milovníkov výtvarného boli mojou inšpiráciou z nejakej umenia moja výtvarná tvorba bola pohľadnice. Neskoršie som na- prednedávnom ocenená plaketou maľovala koníka, ktorého som po na 2. ročníku oblastnej prehliadky mnohých opravách – darovala. výtvarných dejateľov Vojvodiny,

Informačno-politický týždenník

Inšpirovaná vtákmi prenáša svoje city aj na obrazy

ktorá prebiehala v organizácii Kultúrno-vzdelávacieho strediska Vuka Karadžića v Plandišti.“ Čo pre teba znamená výtvarne sa vyjadriť? „Keď nemaľujem, tak mi to chýba. Maľovanie ma upokojuje, rozptýli, nerozmýšľam o problémoch…“

Červená čiapočka súčasným spôsobom okom a štetcom maliarky Petrášovej

Máš svoj vzor, podľa ktorého maľuješ alebo si maľovala? „Všetci padinskí maliari mi na nejaký spôsob pomohli, ale najviac som vďačná maliarovi Jurajovi Lavrošovi, ktorý mi vždy poradil, keď som radu potrebovala. S ním najviac spolupracujem.“ Aké sú tvoje plány? „Okrem účasti na výtvarnom tábore v Dolnom Kubíne na Slovensku do konca roku plánujem prezentovať moju tvorbu v rámci niekoľkých kolektívnych výstav. Pritom k oslave Dňa Padiny spolu s ďalšími padinskými výtvarníkmi plánujeme pre svoju dedinu namaľovať veľkoobraz. Keď ide o moju tvorbu, predovšetkým mi je dôležité, aby som v tom svojom cieli vytrvala. Nárokujem si aj naďalej a i viac maľovať, zdokonaľovať sa a dokonca pokúsiť sa uživiť z tejto mojej výtvarnej práce.“ • KULTÚRA •

S HERCOM JOZEFOM CHRČEKOM

Jožko, verejnosť ťa už dlho pozná ako vynikajúceho herca, ktorý si zaslúžene z pivnického divadelného festivalu, ale i z Prehliadky ochotníckych Anna Francistyová prezývkam, pribudlo aj: ,Kde si, divadelných súborov či z vyšČeman?’ Teší ma to a som hrdý, že ších súťaží prinášal a prináša ozhovor so skvelým hercom som mal príležitosť stvárniť postaherecké ocenenia. Aké úlohy Jozefom Chrčekom, Pivniča- vu Janka Čemana. Nemôžem byť máš najradšej, tým skôr, že si nom, teraz žijúcim v Báčskej ja Čeman, ale keď som na scéne, sa vyskúšal aj v monodráme? Palanke, sme začali v apríli, a to usilujem sa to prežívať, cítiť sa „V monodráme som sa prvýkrát príležitostnými otázkami. Vtedy ako on, a preniesť to divákom.“ vyskúšal v predstavení To, čo sa vo spolu s mladučkým Marekom Ako si sa pripravoval na túto mne o mňa chvie autora a režiséra Valentíkom získali prvú cenu za úlohu? Asi to bolo tentoraz troJána Salčáka. Čo sa týka úloh, herecký výkon na práve skon- chu iné. najradšej hrám drámy, ale dobre čenom jubilejnom 25. festivale „Čo sa týka mojej úlohy, áno, sa cítim aj v ostatných žánroch.“ DIDA. V pivnickom predstavení Čo ťažko bolo takého človeka stvárniť Nerozmýšľal si o tom, aby si sa vyskúšal aj ako režisér? „Som herec a veľmi ma to baví. No ale život je nepredvídavý... Možno raz bude zo mňa aj režisér.“ Na záver niečo spomienkové. Na blížiacom sa 10. seminári dramatického písania Píšeš? Píšem! účastníci si pripomenú i pravidelnú účastníčku, žiaľ, už zosnulú dramatičku a režisérku Elenku Hložanovú. Ako si spomínaš na jej prácu a spoluprácu s ňou, tým skôr, že vy dvaja pivnickí divadelní nadšenci ste zakotvili v Báčskej Palanke? Pri plagáte jubilejného 25. festivalu DIDA (apríl 2019) „Poznám ju aj z Pivnice, začala režírovať a písať texty už 80. rosi videl, nevidel si! v réžii Kataríny na javisku. Bol tak trochu asocikoch, keď som bol tínedžerom. Mišíkovej-Hitzingerovej si obaja álny, nezjavoval sa veľmi v spoTu v Báčskej Palanke sme sa stali zahrali Janka Čemana: Jozef tohto ločnosti, žil na sálaši. Ja som ho dobrými kamarátmi s jej rodinou. pivnického dramatika ako dospe- vlastne ani nepoznal, tak akosi Každé meniny a iné rodinné oslavy lého, Marek ho stvárnil v detskom v hmle sa mi len vynása vždy končili rozhovorom o veku. Jožko nám vtedy v krátkom ra. Zomrel v roku 1987, divadle. Bolo tu aj komických rozhovore povedal: ja som mal vtedy 16 zážitkov, aj trochu rozdiel„Dojmy sú silné. Som veľmi rokov... No ale – vynych náhľadov, ale všetko prekvapený, že som dostal cenu, darilo sa. Režisérka mi sme riešili na skúškach. Elendokonca prvú. Vôbec som ju ne- povedala, aby som si kinu prácu na poli kultúry čakal. Ale cena ,chutí’, veľa mi čítal jeho diela. Nenemožno krátko opísať, lebo znamená. Aj preto, že je tu to číslo mohol som, pravdaže, 30 rokov pôsobenia nie je 25, že je za nami 25 festivalových všetky prečítať, ale tie malá vec. Je tu veľa napía divadelných rokov, že som tu najhlavnejšie, ako je saných básní, divadelných od prvého dňa, že som bol me- Krútňava, Kde sa podeli hier pre deti, lyrických textov dzi zakladateľmi Ochotníckeho moje kone, som prečípre spevákov, réžií. Milovala divadla Janka Čemana, bol som tal a pomohlo mi to, aj maliarstvo, folklór a vôbec aj jeho predsedom, aj predsedom to dosť.“ všetko, čo sa týka slovenskej organizačného výboru festivalu Celý tento prokultúry a kultúry iných. My DIDA. Cením si hodnotenie členov jekt si iste vyžiadal dvaja sme v podstate dobre poroty, ale reakcia divákov je pre náležitú prípravu: spolupracovali, preto by herca niečo nemerateľné...“ spracovať celé dielo V monodráme Jána Salčáka na 16. festivale DIDA som chcel jej životnú a kulA ako sa prejavila? Čo o tomto Janka Čemana a po- (apríl 2010) túrnu púť raz zahrnúť do predstavení a o tvojom výkone staviť ho na javisko. príležitostného podujatia. Ako va staršia dcéra. Ináč som veľmi hovoria Pivničania a zvlášť tí, „Veľmi ma teší, že sa nám popovďačný režisérke, že mi dala nadšenkyňa nášho kultúrneho čo tohto vášho spoluobčana aj darilo takéto niečo príležitostné túto úlohu. Počas skúšok pred života a podporovateľka kultúrnoosobne poznali? urobiť a verejnosti prezentovať premiérou, aj teraz, keď idem -osvetových podujatí, na ktorých „Hovoria mi: „Janko Čeman!“ práve k tomuto jubileu, k štvrťdo Pivnice, pri jeho sálaši vždy sa aj sama zúčastňovala, si to Dokonca aj tak krátko: ,Kde si, storočiu festivalu. Verím, že sa aj zatrúbim na pozdrav.“ zaslúžila.“ Čeman?’ A tak mi k tým niekoľkým divákom páčilo. Ja som spokojný.

Kde si, Čeman?

• KULTÚRA •

A chcel by som sa všetkým aj takto poďakovať, celému súboru, aj všetkým, čo sa podieľali pri vzniku tohto diela, že sme toto dotiahli do konca, pritom za takých 18 – 20 skúšok.“ Čitateľom pripomenieme, že na spomenutom jubilejnom festivale DIDA Cenu Janka Čemana za autentické podanie života tunajších Slovákov, v tomto prípade obrazov zo života dramatika Janka Čemana, získal pivnický divadelný súbor práve za predvedenie hry Čo si videl, nevidel si! autorky a režisérky Mgr. art. Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej, ArtD. A tento divadelný projekt získal i cenu za najúspešnejšie predstavenie. Pred pár dňami s naším spolubesedníkom sme si posvietili aj na ďalší „život“ tohto aktuálneho pivnického divadla. „Mali sme reprízu v Pivnici, vystupovali sme aj v Aradáči. Máme naplánované hosťovania a zájazdy, tak v našom prostredí, ako aj na Slovensku, je tu odchod na festival Palárikova Raková v Čadci. No ale asi tie zájazdy budú po dovolenkách. Organizátorka, čiže vedúca predstavenia Olja Ćosićova to iste dobre zorganizuje. Plánujeme predovšetkým čím skôr vystúpiť v Báčskej Palanke. Aj preto, aby tunajší ľudia spoznali život a prácu Janka Čemana, čiže Michala Kámaňa, aj preto, že tu bývam ja a aj Jankova Čemano-

29 /4864/ 20. 7. 2019

Kultúra 54. FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI POD POĽANOU A KRAJANSKÁ NEDEĽA NA DETVE

Čaro pastierov doplnili aj Vojlovičania a Šíďania Danica Vŕbová

ruhý júlový víkend je už tradične rezervovaný pre Folklórne slávnosti pod Poľanou na Detve, ktoré tentoraz prebiehali od 12.

Nádeje z Paríža (Francúzsko), Liptár z ďalekého Melbournu (Austrália) a nechýbali ani predstavitelia Slovákov zo Srbska: SKOS Detvan z Vojlovice, ako minuloročný víťaz FF Tancuj, tancuj..., a SKUS Jednota zo Šídu.

Šíďania vo víre tanca (foto: z archívu SKUS Jednota Šíd)

do 14. júla. Neoddeliteľnou súčasťou tohto tradičného podujatia býva aj Krajanská nedeľa. Na nej sa predstavujú Slováci žijúci v rôznych končinách sveta, predvádzajúc program inšpirovaný jednou témou príznačnou pre slovenský ľud. Tohto roku témou Krajanskej nedele bola pastierska kultúra, ktorá zabodovala v nedeľnom koncerte krajanských súborov pod názvom Čaro pastierov. Režisér Krajanskej nedele Vlastimil Fabišík si tohto roku zvolil účasť týchto súborov: Púčik z Brna (Česká republika), Sálašan z Nadlaku (Rumunsko), Podhale z Jurgówa (Poľsko), Tešedíka zo Sarvaša a Zornice z Jače (Maďarsko),

www.hl.rs

Vojlovičanky pásli pávy (foto: Milan Alberti)

Vojlovičania v plnom zložení (foto: z archívu SKOS Detvan Vojlovica)

Krajanský dvor aj tohto roku obohatili zvuky, vône, výšivky, jedlá, umelecké diela zahraničných Slovákov. Kúsok zo svojich výrobkov, ale

Šíďania zavítali na Detvu po 32 rokoch (foto: z archívu SKUS Jednota Šíd)

aj chutné špeciality príznačné pre mesto, odkiaľ pochádzajú, ponúkali účastníci Krajanského dvoru z Čiernej Hory, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Ameriky a, samozrejme, zo Srbska.

Informačno-politický týždenník

a kysnuté koláče, Spolku kulpínskych žien, ktoré ponúkali svadobné koláče a torty, predstavili kulpínsky mladomanželský pár v tradičnom svadobnom kroji a bolo počuť aj svadobné piesne z Kulpína v prednese Andrey Koruniakovej. Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci sa predstavil výšivkami, domácim makovým rejtešom, praženou petrovskou klobásou a kotlíkovou fazuľou s údeným kolienkom. Nechýbal ani Spolok žien Jánošíčanka z Jánošíka, ktorý ponúkal višňové koláče podľa receptúr svojich

Vojvodinských Slovákov v Krajanskom dvore reprezentovali stánky Spolku kysáčskych žien, ktoré ponúkali kysáčsku sármu a starodávne domáce

predkov, pampúchy s čerstvo uvareným višňovým džemom a ďalšie višňové špeciality. Spoločnosť a dobrú náladu im robil harmonikár Miroslav Bruk. Tematickú výstavu Život pastierov v humne Krajanského dvora mala na starosti riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Királyová. Výstavou boli zachytené aspekty pastierskeho života na Dolnej zemi, od odevu, pracovných pomôcok, až po autentické rekvizity v podobe zvonov, rohov a bičov. Ďalšia výstava pod názvom Kovačická insita bola nainštalovaná v Detvianskom kultúrnom centre Andreja Sládkoviča. Prejav na

Vojlovický orchester na Krajanskej nedeli (foto: Milan Alberti) • KULTÚRA •

V Krajanskom dvore nechýbal ani stánok Jánošíčaniek

Záujem bol i o ponuku na stánku Kysáčaniek

Padina a Kovačica si boli aj na Detve blízko

javisku Krajanského dvora mali aj Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča a Katarína Mosnáková-Bagľašová z Jánošíka, žijúca v Očovej. Krajanský dvor uzavreli Milina Sklabinská a Ján Varšo v mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí po udelení ďakovných listín všetkým účinkujúcim vystavovateľom. Keď ide o samotný galakoncert

krajanských súborov, na ktorom nás hrdo reprezentovali Šíďania a Vojlovičania a ktorý už tradične moderoval Martin Kopor, možno konštatovať, že ho sledoval plný amfiteáter. Šídski folkloristi ukázali, ako sa u nich zabávali kanási, pastieri svíň, kým folkloristky znázornili pasenie husí. Choreografické riešenie mal na starosti Ján Slávik. Vojlovičania

napodobnili obyčaje pri pasení kráv, oviec a pávov v choreografii Vladimíra Kolárika a zabodovali aj sólovým spevom. Namáhavé prípravy na koncert súbory mali v domovských krajinách, ale tie pokračovali aj po príchode do Zvolena, kde strávili takmer dve desiatky hodín v nacvičovaní galaprogramu. Ich úsilie sa evidentne oplatilo, keďže sa program

s pastierskou tematikou vydaril na výbornú. Po programe bol tradičný koktail, na ktorom účastníkov oslovil programový režisér Vlastimil Fabišík a predseda ÚSŽZ Ján Varšo. Po udelení pamätných listín a knižných darčekov nasledovala bohatá večera a potom rozlúčka a odchod súborov do domovských krajín, s nádejou na stretnutie o rok.

CELOVEČERNÝ FOLKLÓRNY PROGRAM V PETROVCI

Hostia z Austrálie spolu s hostiteľmi Katarína Gažová

red plnou sieňou SVD v utorok 16. júla odznel kultúrno-umelecký program pomenovaný Rodáci rodákom, ktorého zameraním bolo privítať krajanov z ďalekej Austrálie, ale aj propagovať folklór a ľudové umenie. Okrem Folklórneho súboru Liptár z Austrálie sa obecenstvu tancom a spevom predstavili aj Petrovčania a Kulpínčania. Na javisku SVD to najprv roztočil najmladší súbor vo vojvodinských krá-

žoch FS Petrovčan. Zmes slovenských ľudových piesní Cez Petrovec zaspievala dievčenská spevácka skupina z Petrovca. Potom už javisko patrilo hosťujúcim folkloristom z Austrálie, keď sa domácemu obecenstvu tanečnými a speváckymi výstupmi predstavil súbor Liptár z Melbournu. Po nich vystúpili tanečníci KUS Zvolen Kulpín a sólo zaspievala Andrea Koruniaková. V ďalšej časti programu najprv Maja Levárska zaspievala pesničku Ruža som ja, ruža a FS Petrovčan zatancoval

Záver programu patril spoločnému tancu a spevu všetkých účastníkov programu • KULTÚRA •

Folklórny súbor Liptár z Austrálie okrem iných tancov predviedol aj slovenskú svadbu po selenčsky

choreografiu Keď pojdeš poľa nás. Nasledoval výstup petrovských rodákov, bratov Peškovcov, hostí z Austrálie, ktorí zaspievali a zahrali zmes petrovských pesničiek, a folkloristi KUS Zvolen vystúpili s choreografiou Dobrý večer, frajerôčka moja. Krajania z Melbournu si uctili pamiatku na vojvodinskú svadbu, čiže spracovali vo svojom vydarenom folklórnom výstupe selenčské svadobné obyčaje. Po nich zaspievala Petrovčanka Andrea Lačoková. V konferencierskom prednese programu bolo medziiným pripomenuté, že sú hostia z Austrálie zo súboru Liptár už treťou generáciou Slovákov narodených v Austrálii a že tamojší

krajania aj napriek odlúčeniu od materskej krajiny nesú v sebe vedomie svojej slovenskosti. V záverečnej časti programu si obecenstvo vychutnalo spoločný tanec všetkých účastníkov kultúrneho večierka a odmenilo ich zaslúženým potleskom. Folklórny program autorky Anny Horvátovej moderovali Andrea Lačoková a Marína Horvátová. Pod organizáciu večierka sa podpisuje FS Petrovčan. Folkloristov a spevákov hudobne sprevádzal orchester pod vedením Zdenka Makovníka. Podujatie podporili Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo B. Petrovec, Turistická organizácia Obce B. Petrovec a súkromní podnikatelia.

29 /4864/ 20. 7. 2019

Kultúra RECENZIA

Ľúby debut ľúbej Ľubany

SCÉNA

(Ľubana Holeštiaková: Dračie pestvá a iné čarodejstvá. Čadca 2018, 104 strán) Juraj Bartoš

Michael Hutchence – album a film. Od smrti austrálskeho speváka zo skupiny INXS a herca Michaela Hutchencea (1960 – 1997) ubehlo 21 rokov, jeho osobnosť a tvorba sú znovu stredobodom pozornosti vďaka novému hudobnému vydaniu a filmu. Album má názov Mystify: A Musical Journey with Michael Hutchence (vydavateľstvo Petrol / Universal Music), obsahuje 21 piesní a predstavuje kolekciu rôznych predtým neuverejnených štúdiových a koncertných verzií skladieb INXS (napr. Devil Inside, Baby Don’t Cry, Need You Tonight, Burn for You alebo Kiss the Dirt (Falling Down the Mountain)), ako aj niektoré covers. Prvým singlom z vydania bola Hutchenceova verzia piesne Spill the Wine, ktorú pôvodne hral Eric Burdon (The Animals) so svojou skupinou War. Dokumentárny film Mystify: Michael Hutchence hovorí o spevákovom živote, obsahuje množstvo zriedkavých videonahrávok a komentáre Hutchenceových priateľov, partneriek, kolegov hudobníkov a členov rodiny. Film režíroval Austrálčan Richard Lowenstein, ktorý v minulosti vytvoril väčšinu videoklipov INXS.

Sabaton na témy 1. svetovej vojny. Švédska metalová formácia Sabaton oslavuje 20 rokov činnosti a na svojom najnovšom albume The Great War (vydavateľstvo Nuclear Blast) sa zaoberá témami prvej svetovej vojny. Na tomto vydaní hrá nový gitarista Tommy Johansson. Skupina potešila fanúšikov aj spustením internetovej stránky Sabaton History Channel, hovoriacej o témach piesní Sabatonu, čiže o rôznych historických udalostiach, vojnách a hrdinoch.

KONCERTY 19. júla, Brod Teatar v Novom Sade: S.T.R.A.H. (pub/garage rock z Belehradu) 19. júla, Kultúrne centrum LAB v Novom Sade: Kezz (ženský one-man band z Kikindy) 20. júla, Dom b-612 v Novom Sade: Klotljudi / Neprijatno mi je 24. júla, Firchie Think Tank Studio v Novom Sade: Shilpa Ray (USA) Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

lečinka, o ktorej je tu reč, sa v utorok 23. júla dožije prvých 15 mesiačikov t.j. mesiacov. Už má aj zúbky. Ba zubále. Veľké – biele, modré, zelené, fialové, červené, čierne... Od narodenia len tak šteboce. A chrlí oheň. Namojveru – plameň dlhý ako dračí chvostisko! Prepáčia mi... Čo vám poviem; sedím si tu celučičký celý zaskočený, vystrašený, udivený a pipipi-píšem... Totižto: mamička tejto pätnásťmesačnej slečinky, temer bábätka, mala iba deväť rokov a sedem mesiacov, keď mala túto ani nie celkom malú. Knižku. Keď sa jej táto, ako cukrík sladká najprvšia prvá jej kniha, o ktorej knihe je tu reč – narodila... Toto krásne rozkreslené a rozveršované dielko má aj krásny názov. Také, celkom ľúbe: Dračie pestvá a iné čarodejstvá. Prirodzene. Veď aj jej mladučká mamička, čiže autorka má ľúbe meno. Volá sa Ľubana Holeštiaková a 24. novembra 2019 (spolu so svojou sestričkou dvojčaťom Ninkou) dostane ako táto knihulienka sladký darček. Narodeninovú tortu s jedenástimi ľúbymi sviečkami. Pootvorme teda knižnú prvotinu Ľubany H. Pozorne. Lebo to tam len tak syčí, vrieska, kričí, vrčí, dračí, straší, haraší... Normálne. Keď je táto kniha o drakoch a ich huncútstvach, fígľoch a iných výhutníckych výčinoch a temer bosoráckych trikoch a zázrakoch. Plná dynamických kreslených obrázkov i rozšantených myšlienok zabalených do veršov. S krásnym venovaním mladučkej sympa autorky, ktorá sa s farbičkami – čarbičkami kamaráti od troch rokov: „Venované všetkým deťom na svete, / aby boli šťastné. / Nech im v sníčkoch / lietajú len dobrí draci.“ Tak takéto venovanie namojveru môže zostaviť len dobrý človiečik. So srdiečkom čistým ako ranná rosička. Ktorý

Informačno-politický týždenník

sa zároveň priznáva: „Maľovanie je môj svet. Zaujíma ma všetko tajuplné, nadprirodzené aj strašidelné.“ Keby vás zaujímalo prečo, prosím: prečítajte si básne o drakoch, pokochajte sa v kráse ich hier. Veď sa táto plnofarebná kniha drakmi len tak hmýri. Je tu Drak trojhlavý, a ľadový, a lesný, a vodný dvojhlavý, a dyňový, a farebný, dráčik – štrkáčik a: a tak ďalej a ešte ďalej... Ako sa k nim dostanete? To vám iste radi povedia na adrese: cadcania@ gmail.com. Môžbyť aj samé / samy / sami dostanete chuť zobrať pastelky, ceruzky a perá do rúk a vydáte sa do čarovného sveta tvorivej fantázie. Ako Ľubana Holeštiaková, autorka páčivých ilustrácií a námetu básní v knihe Dračie pestvá a iné čarodejstvá. Na príprave ktorej spolupracovali (čítame v imprese): Pavol Holeštiak, Nina Holeštiaková a Janko. Kniha vyšla v privátnej edícii vo vydavateľstve Vzlet v Čadci roku 2018, tlačou P + M Turany. Na Slovensku, na Svetový deň knihy. S prípisom v knihe slovenských rekordov, že Ľubana Holeštiaková je najmladšia knižná výtvarníčka a najmladšia autorka knihy. Od majiteľov rekordov sa právom očakávajú nové rekordy, tak teda: do toho, Ľubana!

Veľký tresk Vyletel von dráčik Malý sedmospáčik Zobudil ho veľký tresk Jasný ako z neba blesk Pozor dávaj, dráčik Môže v tom byť háčik Keď si nedáš pozor Stratíš sa za obzor

• KULTÚRA •

Kultúra·Oznamy

„Česťítam na úspechu“ Anna Horvátová

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• KULTÚRA·OZNAMY •

ri zvláštnych chvíľach – skončení školského roku, získaní diplomu, postúpení v práci na vyššiu pozíciu, pri oslave životných jubileí, aj menín, s oslávencami zdieľame radosť, prihovárajúc sa im: „Čestítame na diplome.“; „Česťítame narodeniny.“; „Česťítam na novom pracovnom mieste.“; „Poslali sme česťítku za narodeniny.“ Slová čestitati a čestitka sú srbské a aj vety: „Čestitam Novu godinu.“; „Čestitam na uspehu.“; „Čestitam na pobedi.“; „Čestitam Ti rođendan.“ sú spisovné. Vo vojvodinskej slovenčine sa ujali tieto slová ako našské, k tomu ešte aj zmäkčíme, aby to vyznelo v slovenskom duchu, a tak buď „čestítame“, s tvrdým „t“, alebo „česťítame“, s mäkkým „ť“. Aj „čestítka“ alebo „česťítka“ sa zvykla

posielať k sviatkom. Náhrady týmto slovám v slovenčine, keď vyslovujeme želanie všetkého dobrého, sú blahoželať, blahopriať, alebo cudzie slovo gratulovať. K tomu v srbčine sa slovo čestitati spája s predložkou „na“, na rozdiel od slovenčiny, kde je preložka „k“. Nie sú správne ani spojenia: „Blahoželám na úspechu.“; „Gratulujem na víťazstve.“, keďže k nim neprislúcha predložka „na“. V slovenčine gratulujeme k výročiu, k sviatku mame, Anne, Márii, Ľubici, Jánovi, Pavlovi... – podstatné meno je vždy v datíve. V srbčine je aj tu rozdiel, podstatné meno je v akuzatíve. Srbskému čestitka v slovenčine prislúcha podstatné meno pohľadnica. Pri výročiach a sviatkoch sa posielali buď pohľadnice alebo príležitostné karty – vianočné, novoročné blahoželania, blahopriania, gratulácie alebo len blahoželania, blahopriania, gratulácie.

IN MEMORIAM

Ondrej Veňarský 12. 7. 1930 – 15. 7. 2019

Kovačici 15. júla 2019 vo veku 89 rokov umrel Ondrej Veňarský, najstarší insitný maliar a jeden z najznámejších predstaviteľov typickej kovačickej insity. Absolvoval šesť tried základnej školy a trojročný poľnohospodársky kurz. Zaoberal sa poľnohospodárstvom a maľovať začal roku 1959. Diela vystavoval od roku 1960 a prvú samostatnú výstavu spolu s bratom Jánom mal v roku 1964. Svoju tvorbu dokopy vystavoval viac ako 200krát, okrem v ďalších veľkomestách aj v Bratislave, Ríme, Londýne, Štokholme. Slavko Vojinović v publikácii Naiva u Srbiji hodnotí Ondreja Veňarského ako usilovného a talentovaného človeka, ktorý si roky vytváral svoj vlastný umelecký štýl. Maľoval život Slovákov, ich obyčaje, ale poľnohospodárstvo maľoval najradšej

a zo srdca. Inšpirovala ho žatva, orba, atmosféra kovačických ulíc s tradičnou architektúrou spolu s barokovou vežou kostola, ale aj nenahraditeľné biele voly so statickými figúrami. Maľoval s obrovskou trpezlivosťou a pozornosťou s výrazným citom ku koloritu a k nežným farbám na obrazoch. Podľa Vojinovića nikdy nechcel byť v centre pozornosti, lebo mu to narušovalo inšpiráciu a tvorbu. V diele Naiva u Jugoslaviji Kosta Dimitrijević píše o Ondrejovi Veňarskom ako o citlivom koloristovi, ktorý vo svojej tvorbe najviac používa žltú farbu žita, zelenú farbu prírody a bielu, keď maľuje obľúbené voly. Podľa tohto autora Ondrej detailne poukazoval na krásy detstva a trval na tom, že voly majú niečo ušľachtilé v sebe. Maľoval v zime, a to najčastejšie jarné a letné motívy. Pohreb Ondreja Veňarského bol 16. júla na cintoríne v Kovačici. Česť jeho pamiatke. J. Špringeľ

29 /4864/ 20. 7. 2019

Kultúra·Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 29

V tajničke je meno a priezvisko umeleckého fotografa, člena petrovských výtvarných umelcov, s ktorými vystavuje svoje fotografie (1986).

CHÝRNIK

KYSÁČ. V rámci Kultúrneho leta, ktoré organizuje KUS Vladimíra Mičátka, bolo v nedeľu 14. júla v Slovenskom národnom dome divadelné predstavenie. Hosťovali divadelníci SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu s divadelnou hrou WC story v réžii Rastislava Zorňana, ktorý stvárnil aj jednu z dvoch postáv v tejto hre a je zároveň koordinátorom divadelnej sekcie SKC P. J. Šafárika. Hlavnú postavu hrala mladá herečka Martina Benková. Početné obecenstvo v sieni Slovenského národného domu so záujmom sledovalo toto divadlo a potleskom zaslúžene odmenilo hercov. I keď hrali v malom priestore, predstavenie

dobre dopadlo a zapôsobilo na divákov. Toto je ináč prvá spolupráca členov KUS Vladimíra Mičátka z Kysáča s členmi SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu. Divadelné predstavenie WC story bolo druhým podujatím, ktoré sa konalo v rámci Kultúrneho leta. Ďalším, ktoré tiež upúta pozornosť, bude prvá samostatná výstava carving umenia Master Chef Carvingu Pavla Chrťana. Otvorenie výstavy bude 3. augusta a špeciálnymi hosťami budú známy kuchár Saša Mišić (Paklena kuhinja) a novinár Bora Otić (5kazanje). E. Š.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

hlasludu.info www.hl.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 28 – VODOROVNE: sediment, Leonardo, á, ž, to, ľ, vtip, tok, nanosilo, oska, KE, sto, Sajo, t, von, NR, iné, onak, O, opitá, atak, ván, samota, y TAJNIČKA: DOŽINKOVÉ SLÁVNOSTI

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 29. júna 2019 bolo: ZLATÁ BRÁNA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA VALENTÍKOVÁ, Ul. Čmelíkova č. 1, 21 469 Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, v zopakovanom postupe Nositeľ projektu MIVAKA, s. s r. o., Belehrad, Ratka Mitrovića 75 đ, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na výrobu organického hnojiva (spracovanie hnoja), na katastrálnej parcele číslo 208, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. júla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-465/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie v zopakovanom postupe. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA·OZNAMY •

SPOMIENKA na

BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynulo dvadsať rokov, čo nie je medzi nami náš milovaný

ZLATKO KOVÁČ

MIROSLAVA BABKU

8. 6. 1975 – 21. 7. 1999 – 2019 z Kovačice

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2019

Otec, mama a sestra Marína so snúbencom Dušanom

na nášho starkého

JOZEFA BOLDOCKÉHO

30. 9. 1942 – 10. 7. 2019 z Báčskej Palanky silbašským rodákom

2001 – 2019 z Nového Sadu

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach.

sestra Katarína Čermáková so synom Dankom

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku, matku a starkú

ANNU PETRÁŠOVÚ

rod. Brezníkovú 31. 10. 1954 – 18. 1. 2018 – 18. 7. 2019 z Padiny

Uplynul smutný rok a pol odvtedy, čo si tíško usnula, ale v našich srdciach budeš navždy žiť. Vo svojom živote si bola skromná a láskavá,vo svojej dobrote veľká. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší • OZNAMY •

z Kovačice

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Vojvođanska –NSU256/NSL256

TICHÁ SPOMIENKA

MICHALOM RUMANOM

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová

MICHALAMIROSLAVA BABKU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

s bratom

10. 10. 1941 – 16. 3. 2015 – 2019

7. 11. 1941 – 19. 1. 2018 – 2019 Spod nebeskej klenby sálajú hviezdy Vašu lásku, úprimnosť, starostlivosť... Ivka a Ivan

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí? Kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

SMUTNÁ ROZLÚČKA

EVU BABKOVÚ

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANU SNIDOVÚ

10. 3. 1962 – 17. 7. 2014 – 2019 z Báčskeho Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva sestra s rodinou

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Vojvođanska – NSU256/NSL256, v Ul. vojvođanska číslo 1, na katastrálnej parcele číslo 1237, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. júla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-282/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS1482_01 NS_Novi_Sad_Promenada_Rooftop, Bulvár oslobodenia 119, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. júla 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-325/19, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

29 /4864/ 20. 7. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. júla 19.30 Zostrih z Festivalu nových slovenských lyrických piesní z kulpínskeho kaštieľa z roku 2006, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 21. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 23. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V prvej časti relácie odznejú príspevky z Medzinárodnej konferencie o ekologickej výrobe v Selenči a z podujatia Kultúrne leto v Kysáči, ktoré potrvá celé leto a prinesie za priehrštie zaujímavých akcií. V pokračovaní pre divákov je pripravená Kumštáreň.

Dúhovka. Prvá polhodinka nedeľňajšieho vysielania bude upriamená na osobnosť maliarky Zuzky Medveďovej, podľa ktorej nesie meno aj galéria v Báčskom Petrovci. O neľahkých začiatkoch tejto galérie a o 30-ročnej činnosti sa zmienia zakladatelia, členovia aktuálneho vedenia, ako i slovenskí vojvodinskí akademickí umelci, ktorí v nej pravidelne vystavujú. Druhá nedeľná polhodinka je vyhradená pre Vysielanie pre dedinu. Tentoraz pozornosť bude upriamená na protiľadovcovú ochranu, je tu i príspevok o kaktusoch, ktoré v letnom období ukazujú všetku svoju krásu, o lužskom lipovom mede, ktorý je ohodnotený ako najkvalitnejší v Európe. Nebude chýbať ani záznam o našej ľudovej tradícii.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 21. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 19. júla – Piaty element Sobota 20. júla – Úskalia lásky Pondelok 22. júla – Vrah žien Utorok 23. júla – Gotti Streda 24. júla – Diabolská pasca Štvrtok 25. júla – Otec na plný úväzok

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 21. júla 17.00 Film: Tom a Jerry – Dobrodružstvo s obrom 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Neverná 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

16.00 – 18.00 Nedeľa 21. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Výstava fotografií Jaroslava a Márie Králikovcov Športové pobavenie účastníkov letných dielní Utorok 23. júla

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok)

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.00 Inkluzívne džudo v praxe Prípravy na kovačické Dni žatvy v plnom prúde Piatok 26. júla 16.00 Tretie haluškové majstrovstvá v Kovačici Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport ZAČALI PRÍPRAVY FUTBALISTOV MLADOSTI

STAROPAZOVSKÍ FUTBALISTI TRÉNUJÚ A HRAJÚ

Samuel Medveď

Matej Bzovský

Karakaš nový tréner Nová veľká skúška

nedeľu 7. júla 2019 s prípravami na nový ročník súťaže vo Vojvodinskej futbalovej lige – severnej skupine začali aj futbalisti petrovskej Mladosti, ktorí majú nového trénera. Namiesto Svetozara Mijina kormidelníkom

potom Berić, Darko Babiak ide na štúdiá na Slovensko, obranca Štefek sa presťahoval do Rumenky, Kaňa pôjde za prácou do Nemecka, Kobilarov s rovnakým zámerom odišiel ešte v júni do Ruska, Gluvić je novým členom mužstva Stari grad z Báčskej Palanky, náhradný brankár Petej si

Kto z nich zostane v Mladosti?

bude Vladimir Karakaš, ktorý pred pár rokmi pol sezóny trénoval mužstvo Mladosti a v polovici deväťdesiatych rokov istý čas bol aj hráčom modrých. Výpustky z klubu dostali Dokić a Poznanović. Na prvých tréningoch bolo aj niekoľko nových, mladých hráčov. Medzičasom sa dozvedáme, že v hráčskom kádri klubu z Vrbary príde k veľkým zmenám. Odchádzajú Milan a Stevan Adámekovci (prvý údajne do novosadského Kabela),

za nové pôsobisko zvolil silbašskú Našu hviezdu. Napokon kapitán mužstva a dovtedajší predseda klubu Ján Pavlis zavesil kopačky na klinec a o tom uvažuje i Pavel Severíni. Teda pred trénerom Karakašom sú nemalé úlohy utvoriť mužstvo z nových hráčov, ktorí prišli a pravdepodobne ešte aj prídu, aby Mladosť mohla od jesene hrať úspešne v novej sezóne 2019/2020. Foto: J. Pucovský

TRADIČNÝ NOČNÝ TURNAJ v malom futbale aj tohto roku organizuje FK Slávia na nádvorí ZŠ 15. októbra. Je to jeden zo spôsobov, aby si pivnický klub zabezpečil časť prostriedkov na riadnu činnosť počas roka. Na turnaji hrá 15 mužstiev, a to z Báčskej Palanky, Karavukova, Despotova, Tovariševa, Vrbasu, zo Selenče, z Ratkova, z dedín Deronje a Savino Selo (dve) a z Pivnice (päť). Každý večer sa od 21. hodiny hrajú po tri zápasy, ktoré sleduje až do 250 divákov. Na snímke je pivnické mužstvo Boračosi. J. Š. • ŠPORT •

inulé majstrovstvá vo Vojvodinskej lige – južnej skupine boli pre staropazovskú Jednotu veľmi horúce, lebo sa vyhla zostupu po zlepšení výkonov a výsledkov iba v jarnej časti majstrovstiev. Negatívna skutočnosť je aj nezáujem divákov, návšteva zápasov už dávno klesla a opätovná dôvera fanúšikov sa môže získať len vďaka lepším výsledkom v porovnaní s minulými sezónami. Je jasné, že Staropazovčanov znovu čaká náročná sezóna, ktorá je určitým spôsobom spätá aj so storočnicou hrania futbalu na týchto sriemskych priestoroch. Podľa prvých tréningov sme uzavreli, že je Jednota znova vo fáze vytvárania nového tímu. Aj v tomto letnom prestupovom termíne príde veľa hráčov, známych a menej známych, z bližšieho a ďalšieho okolia. V tejto chvíli vyzerá, že je mužstvo skôr slabšie ako silnejšie. Odišli Mihajlović, Bojić, Živanović, predtým aj Pet-

PO ZOSTUPE ŠÍĎANOV Z VOJVODINSKEJ LIGY

Cieľ je titul! Lazar Pavković

utbalistom šídskeho Radničkého sa nepodarilo zostať vo Vojvodinskej lige – južnej skupine, a preto od jesene budú hrať v Sriemskej oblastnej lige. Na prvom tréningu sa trénerovi Gora-

rović, ktorí budú asi veľmi chýbať. Kto pribudne do kabíny na štadióne Jednoty? Medzičasom sme sa dozvedeli, že Pazovčania získali prvé posily. Zo susednej Bešky prišli útočníci, bratia Milan a Živan Mitrovićovci, tiež stredopoliar Gavrilović a veľmi talentovaný Cvijanović zo susedného FK Sremac Vojka. Mali by sa zjaviť ďalšie nové mená, ale v klube sú obozretní, lebo rátajú iba s kvalitnými posilami, proste nechcú viac hromadiť všelijakých hráčov ako v minulosti. Fanúšikovia sa dožadujú, aby sa na ihrisko do prvého mužstva dostali aj vlastní odchovanci, hoci ich je málo! Jednota zohrá dosť kontrolných zápasov, na ktorých tréneri Livaja a Ogrizović vyskúšajú možnosti každého jednotlivca. Prvý skúšobný zápas pazovský tím zohral pred týždňom, keď doma porazil Dunav z Nového Slankamenu 5 : 0 (2 : 0). Góly dali Vujčić 2, M. Mitrović, Cvetanović a Tošić. Ďalšia skúška Jednoty bude v belehradskom sídlisku Makiš s domácou Lokomotivou. novi Vukmirovi podarilo zoskupiť dvadsiatich hráčov. Cieľom a ambíciami Šíďanov je získať prvé miesto. Najväčší počet doterajších hráčov zostal v klube. Posilou bude niekdajší hráč Radničkého Nemanja Drča, ktorý sa vrátil domov z radov FK Dunav zo Starých Bánoviec. V klube plánujú priviesť ešte niekoľko posíl, dobre sa pripraviť a zohrať na viacerých kontrolných zápasoch, aby štart v Sriemskej lige mužstvo dočkalo v dobrej forme.

ZMENY V RADOCH KYSÁČANOV

Koruniak v Tatre Pavel Pálik

utbalisti kysáčskej Tatry v sobotu 13. júla na svojom ihrisku odštartovali prípravy na jesennú časť majstrovstiev Novosadskej oblastnej ligy v sezóne 2019/2020. Novým trénerom je Michal Koruniak, ktorý na prvom tréningu mal trinástich hráčov.

Predseda FK Tatra Nermin Feleć hovorí, že v mužstve bude 22 hráčov, a keďže s niektorými ešte nie je všetko dohodnuté, nechodia na tréningy. Nový predseda sa nazdáva, že o taký týždeň bude všetko v poriadku. Tréner Koruniak povedal, že Tatra zatiaľ nehrala prípravné zápasy, lebo nemohla zoskupiť mužstvo.

29 /4864/ 20. 7. 2019

Šport STAROPAZOVČANIA SI S ÚCTOU A OBDIVOM SPOMÍNAJÚ NA VEĽKÉ JUBILEUM – STOROČNICU FUTBALU

S vášňou a čistým svedomím O Matej Bzovský

d nepamäti bola futbalová guľatá veľkou záľubou mnohých, ktorí milovali pohyb, ruch a vzrušenie, lebo tento šport medzi dvoma sieťami poskytuje veľa nádherných možností na hru a súťaž. Z jednoduchého pouličného naháňania koženej v starej Číne, neskôr v Anglicku, ako kolíske futbalu, tento šport ovládal masy obecenstva, aby čím viac zaplnili ihriská, spočiatku improvizované, neskoršie stále modernejšie. Aj v Starej Pazove futbal existoval vo všetkých etapách, spočiatku sa hral v kluboch s rôznymi názvami. Za futbalom sa nechodilo, prišiel spontánne sám, pricupkal k dieťaťu, vyrastal vedno s mladými pokoleniami, zakotvil v živote mužov a dnes aj v živote žien. Vo viacerých obdobiach futbaloví predchodcovia stáli pred neľahkou úlohou. V premenách času vydržali a odolávali s veľkou chuťou a tvrdou prácou prekonávali rôzne ťažkosti. Tak sa im podarilo túto obľúbenú hru zachovať dodnes, vychovať množstvo skvelých hráčov, z ktorých viacerí našli uplatnenie v iných veľkých a kvalitných kluboch. Dnes, keď skromne zisťujeme začiatky vzniku tohto lákavého športu v Pazove, musíme sa vrátiť do ďalekej minulosti. Záznamy, kto-

Rozlúčka úspešnej generácie v roku 2014. Stoja zľava: Đurđević, Baláž, M. Menďan, N. Jovišić, Vasović, V. Menďan, Potran, tréner Rankov. V drepe zľava: Dragin, Sokolov, Z. Popović, M. Domoni, Lepherc, Lepšanović

ré sa zachovali, siahajú do polovice roku 1919. V tom čase priekopníci tunajšieho futbalu boli študenti a žiaci. Možno je nepochopiteľné, že aj v ťažkých hospodárskych časoch si futbal vedel nájsť svoje nie bezvýznamné miesto. Popularita futbalu neustále stúpala, hoci klub vo svojej bohatej histórii zaznamenával vzostupy a pády. Futbal sa stal fenoménom spájania ľudí, národov rôznych náboženstiev i rás. V modro-bielom tričku hrávali spolu roľníci, remeselníci, študenti, podnikatelia, učitelia, profesori... Nie je ľahko podrobne sprítomniť všetky diania z nevšedných dejín. Podľa autentického záznamu Gavru Ostojića a zachovaných zápisníc Karyho Kerstinga prvú futbalovú loptu do tohto prostredia priniesli vnukovia vzorného

občana Nikolu Petrovića – Stevo a Lazar Popovovci zo Švajčiarska, kde pobudli na štúdiách. A prvými významnými futbalistami boli Boško a Gavro Ostojićovci, ktorí hrávali v Zemune. Spolu s kamarátmi upravili miniatúrne ihrisko na pažiti s drevenými bránami, ale bez sietí. Čoskoro založili prvý futbalový

Ozren Ivković, známy obchodník, a tajomníkom bol Janko Ruman. Po viacero zohraných priateľských zápasoch klub zaradili do II. triedy, aby si neskoršie vybojoval miesto vo vyššej I. triede. Za Slaviju vtedy hrali: Obradović, Rapajić, Milenko a Vlado Petrovićovci, Čortan, Piperski, Vučićević, Ján Švehlák,

Výborný dorast Jednoty: stoja zľava: tréner Bazo, Potran, Ivančević, Predojević, R. Balčak, Valent, Gubečka, Hloda. V drepe zľava: Hric, Šestić, Denić, Mladenović, Jovanović

Čoraz menšia čata: účastníci osláv 90 rokov futbalu, ktoré usporiadali vo vlastnej réžii

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

klub Zmaj a predsedom sa stal Ján Litavský, vzorný poľnohospodár. Neskoršie založili Obilić, v ktorom hrali hlavne žiaci, no boli aj učni a ďalší mládežníci. Vznikol aj FK Zanatlija, ale predsa tieto kluby zanikali jeden za druhým. Dostávame sa do historického obdobia vývinu futbalu, keď v Rapajićovej krčme založili FK Slavija, ktorého predsedom sa stal

Ivančević, M. Fabjan, Klátik, Šmelc a ďalší. V roku 1933 položili základy nového klubu a iniciátormi boli mladí aktivisti, členovia Slovenskej pospolitej čitárne. Klub spočiatku dostal meno Nitra a 13. apríla roku 1933 ho premenovali na FK Štefánik. Predsedom bol Juraj Havran, tajomníkom Michal Dolinaj a osvetárom Ferdo Klátik. Najväčší úspech • ŠPORT •

Miroslav Červenský bol výborným hráčom a úspešným trénerom, najviac v zahraničí

klub dosiahol v sezóne 1939/40, keď ho hráčsky a trénersky posilnil internacionál Ján Podhradský, známy hráč belehradského BSK, ktorý hral za juhoslovanskú a československú reprezentáciu, lebo to vtedajšie predpisy dovoľovali. Za klub hrali Juraj Feldy, Haník, Mihal Ďurčík-Miky, Šago, Folťan, Fitoš, Varga, O. Menďan, P. Očovaj, Hudec, neskoršie pribudli aj iní hráči. Potom prišlo smutné, tragické obdobie – nástup fašizmu. Spolu so Slavijou úplne zanikla aj činnosť FK Štefánik. Po obmedzení činnosti a neúspešnom zakladaní PSK prišla nútená prestávka, o futbale sa takmer nerozmýšľalo. Pokus o organizovanie nejakej činnosti sa nevydaril. Bol pripravený zápas, na ktorom sa žiadalo, aby málopočetné nefutbalové obecenstvo, futbalisti Slavije a Štefánika pozdravili hitlerovským pozdravom – zdvíhaním pravíc?! Jasné, že toto všetci odmietli, ihrisko opustili, a tak bola definitívne prerušená futbalová a celková športová činnosť v Pazove. Po obmedzení činnosti počas celého vojnového obdobia, začiatkom februára 1946, založili športový spolok, v rámci ktorého pôsobil i FK Jedinstvo – Jednota,

ktorý bol vysnívaným zjednotiteľom všetkých futbalistov mesta, bez rozdielu na národnostnú, náboženskú a sociálnu príslušnosť. Bolo to nové obdobie úmornej a poctivej práce mnohých funkcionárov, domácich hráčov a všetkých tých, ktorí mali radi tento šport, vynaložili úsilie a schopnosti pre jeho rozmach. V tejto liahni začali Ján Potran-Matejka, Ján a Juraj Kováčovci, Pavel Očovaj-Šuška, Pavel Kabas, Boža Petrović, Đorđe Sontić, Martin Bahis, Kary Kersting, Miško Ruman, Pavel Guska, Miroslav Trkulja-Drmalo, Pavel Litavský, Michal Ďurčík-Miky, Milenko Jurišić-Jurke, Pavel Očovaj, Nestor Barjaktarević, Milić Hadžić, Đorđe Knežević-Frle... Vo vedení mužstva v čele s prvým predsedom Svetozarom Mirosavljevićom-Cvetkom boli Janko Hudec, Nikica Đurđević, Branislav Čortan, Štefan Macho, Ondriš Hudec-Činkela, Ivančević, Michal Kováč, Perica Petrović, Pavel Klinko, Juraj Kováč, Ďurica, Mirko Libek a Juraj Opavský. Prvý verejný zápas Jednota zohrala 17. februára 1946 a jej súperom bol belehradský Kosmaj (4 : 4), kým v prvom majstrovskom zápase 9. júna 1946 súperom boli susedia, FK Sremac z Vojky. Jednota vyhrala až 8 : 2. Pokračovalo sa od II. triedy, cez Sriemsku ligu, Novosadsko-sriemsku, aby až 11 rokov Jednota hrala v silnej Vojvodinskej lige. Najväčší úspech bol postup do Srbskej ligy – severnej skupiny, potom až do III. zóny, ktorá bola v rangu druhej ligy. Veľkým úspechom bolo získanie Pohára Vojvodiny roku 1951 po výhre nad vtedy silným Srbobranom (1 : 0), za prítomnosti asi 400 pazovských fanúšikov na ihrisku Vojvodiny v Novom Sade. O dva roky neskoršie na turnaji v Rume pri oslavách 10. výročia založenia Vojvodinskej brigády za účasti šty-

roch najlepších mužstiev Sriemu, zo Sriemskej Mitrovice, Rumy a Inđije, Jednota vo finále porazila Srem 3 : 0, a tak znovu do vitrín klubu prišiel obrovský pohár. Jednota mala vždy vynikajúcich hráčov, hlavne vlastných odchovancov, ale i veľmi kvalitných zo

Martin Menďan-Mecke pochádza zo známej pazovskej futbalovej rodiny

strany, ktorí mohli hrať v hociktorom prvoligovom mužstve. Viedli ju tiež známi tréneri: Branislav Sekulić, Boško Ralić-Tatek, Žarko Mihajlović, Vojin Lazarević, Ratko Čolić, Miroslav Červenský, Zoran Prljinčević, Timotije Dača Davidović, Tomče Stamevski, Tihomir Jelisavčić a ďalší. Na novej ploche, ktorú dobrovoľnou prácou presťahovali z blízkosti železničnej stanice do stredu mesta, Jednota zohrala mnohé medzinárodné zápasy s mužstvami z Československa, neskoršie Slovenska, Grécka, Poľska, Francúzska, Belgicka, Rakúska... Najzaujímavejšie boli dlhoročné stretnutia s päťnásobným majstrom ČSSR, trnavským Spartakom. Pazovčania privítali aj reprezentačné mladé mužstvá Juhoslávie a Československa za prítomnosti viac ako 3 000 divákov, keď naši chlapci vyhrali až 5 : 0. V análoch klubu zapísané sú mnohé ďalšie mená vynikajúcich futbalistov. Boli to predovšetkým Juraj Ar-

Súčasná futbalová rodina FK Jednota od tých najmladších po seniorov • ŠPORT •

nold, Tomče a Petko Stamevskovci, Jozef Jašo, Pavel Menďan-Palík, Krsto Vrbica, Nestor Barjaktarević, Leco Damjanović, Franc Podvalej, Dragan Đilas, Michal Baláž, Milenko Jurišić-Jurke, Miloš Šestić, Duško Uzelac, Branimir Bukurecki, Martin Menďan -Mecke, Stevica Petrović, Slobodan Radovanović- Mustafa, Michal Dvornický, Ján Malko, Peter Števák, Ján Kováč- Žan, Pavel Očovaj, Michal Ďurčík-Miky, Kary Kersting, Đorđe Sontić, Frle Knežević, Milić Hadžić, Milan Muidža, Petar Stefanović, Zlatko Gubečka, Pavel Ďurčík, Michal Hric, Nikola Radičević... Neskoršie sa k tejto súpiske pripojila široká paleta mladších hráčov. Aj založenie RFK Lifam na peknej hracej ploche, ktorú nedbalosťou obecných funkcionárov zničili v roku 1981, prispelo k afirmácii pazovského futbalu. Tento vzorný klub pôsobil 13 rokov, neskoršie prišlo k fúzii s Jednotou, ktorá však krátko potrvala. V roku osláv, ktoré asi vystanú

Dve legendy: novinár Matej Bzovský a brankár Michal Baláž (zľava), 27. novembra 2016 (Foto: M. Prebudila)

v takom rozsahu ako si to tunajší futbal zaslúžil, spomíname a píšeme znova, aby nám v prívale rokov nezmizlo veľa pekného, zaujímavého a aspoň skrátka podstatného z bohatej futbalovej minulosti. Zastavili sme sa na chvíľku v pokore pred majestátom večnosti, aby sme si pripomenuli na tých, ktorí kládli základy futbalu v Starej Pazove. Po stagnácii, krízovom období a pádoch veríme, že noví entuziasti, i keď ich je stále menej v budúcnosti, zachovajú líniu rozvoja tohto tradičného športu a vrátia ho na miesto, ktoré mu patrí, a zvlášť bohatá minulosť na to priam zaväzuje. Snímky: z archívu autora

29 /4864/ 20. 7. 2019

Šport SKONČILI FUTBALOVÝ TURNAJ V KULPÍNE

Zvíťazila Agro mima Katarína Gažová

terijer – Agro mima 0 : 1 a Scenario / Panagra – Vin farm 1: 0. O tretie roste je neuveriteľné, že aj miesto hrali: Alfa / Enterijer – Vin tohtoročný turnaj v malom farm 0 : 3. Do finále postúpili Agro futbale v Kulpíne prekazilo mima a Scenario / Panagra. Zvíťazil zlé počasie. Tak ako aj vlani počas tím Agro mima výsledkom 1: 0 semifinálového zápasu záverečné- a oslavoval titul majstra turnaja. ho dňa turnaja, ktorý trval od 4. do Odmeny odovzdal vedúci organizátor turnaja Andrej Ďuga. Víťaz turnaja Agro mima bol odmenený víťazným pohárom a peňažnou odmenou hodnoty 40-tisíc dinárov. Na dôvažok hráči získali aj 10 lístkov do akvaparku v Petrovci. Druhé mužstvo seniorov SceAndrej Ďuga (vľavo) odovzdal odmenu najlepšiemu nario / Panagra strelcovi turnaja Ognjenovi Štefekovi okrem pohára 7. júla 2019, prišla búrka s lejakom dostalo peňažnú odmenu 26-tisíc a hrmavicou a turnaj, žiaľ, museli dinárov. Na treťom mieste skončilo prerušiť. Organizátori turnaja – mužstvo Vin farm a odmenené skupina futbalových nadšencov bolo tiež pohárom a peňažnou Kumovi v čele s Andrejom Ďugom odmenou v sume 6-tisíc dinárov. a Tatianou Stupavskou – sa však Štvrté miesto získal Alfa / Enterinevzdali. Už v pondelok 8. júla jer, ktorého organizátori odmenili počasie bolo pekné, slnečné, a tak kartónom piva. turnaj pokračoval v podvečerných Poháre dostali aj najlepší hráč turhodinách. naja: Stojan Pilipović (Agro mima), Na tohtoročnom turnaji sa zú- najlepší strelec Ognjen Štefek (Scečastnilo 12 seniorských mužstiev. nario / Panagra) a najlepší brankár Záverečný deň turnaja pokračoval turnaja Samuel Jurík (Vin farm). semifinálovými zápasmi: Alfa / EnNovinkou turnaja v Kulpíne, ktorú

pre svojich verných fanúšikov a všetkých návštevníkov pripravili organizátori za podpory početných sponzorov, bola bohatá tombola. Organizátor Andrej Ďuga sa zmienil aj o tejto sprievodnej časti futbalového podujatia: „Na tombole sme odovzdali až 100 odmien. Prvú odmenu získal Andrej Zelenák – sezónny lístok do akvaparku v Petrovci, druhú odmenu – celodennú rybačku s večerou v komplexe Oáza v Hložanoch dostal Miroslav Kolár, tretia odmena – nákupný lístok (vaučer) predajne

Josipović z Petrovca v hodnote 3-tisíc dinárov sa dostala do rúk Borisa Čemana. My organizátori sme predsa spokojní s úspešným zakončením turnaja, mali sme naozaj pozoruhodnú návštevnosť zápasov, mužstvá hrali pekný futbal a najlepší dostali zaslúžené odmeny. Turnaj detí tiež prebiehal úspešne. Tohto roku nás podporila Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Kulpín, MOMS Kulpín, FK Kulpín a početní súkromníci.“ Foto: Daniela Šimová

VEĽKÝ ÚSPECH KAJAKÁROV Z VIŠNJIĆEVA. Na medzinárodných kajakárskych pretekoch minulého víkendu v Zemune kajakári KK Filipa Višnjića (na snímke) dosiahli ešte jeden veľký úspech. Podarilo sa im získať sedemnásť medailí: jedenásť zlatých, tri strieborné a tri bronzové. L. P.

ODIŠLI AJ ŠTYRIA LEGIONÁRI

Hrubík v Hložanoch Ján Murtín

Hložanoch sa už pravdepodobne uspokojili so skutočnosťou, že Budúcnosť v kvalifikácii s Omladincom nepostúpila do Somborskej oblastnej ligy (v Bukovci bolo 1 : 1 a v Hložanoch 1 : 3). Prípravy na nové majstrovstvá Obecnej ligy Báčska Palanka mužstvo Budúcnosti začalo v nedeľu 7. júla pod vedením Zlatka Hrubíka (vystriedal Vladimira Tankosića), ktorý z Hložian odišiel bez pozdravu! Na prvom tréningu boli dvadsiati hráči, ktorí hrali aj v minulých majstrov-

www.hl.rs

stvách a barážových zápasoch. Na tréningy nechodia Obradović, Škrbić a Đurikin z Futogu, ako aj Familić z Báčskej Palanky. Budúcnosť v sobotu 20. júla zohrá prvý prípravný zápas s mužstvom Fruškogorca v Iloku, kým o deň neskoršie v Hložanoch uvíta novozaložený FK Orlovi z Báčskej Palanky. Foto: J. Pucovský Baráž je už minulosťou: táto strela Emila Čipkára skončila nad bránou Omladinca

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

STOROČNICA KOVAČICKÉHO ŠPRINTU

Významným výstrojom sú primerané tretry

Od Janka Bulíka po Janka Svetlíka Ján Špringeľ

odný dom Janka Bulíka je od domu Janka Svetlíka vzdialený ani dvesto metrov. Najlepší kovačický šprintér na 100 a 200 metrov býval na tzv. Tretej ulici, dnes číslo domu 67. Ihneď za rohom terajšej Ulice Dr. Janka Bulíka, na Žarka Zrenjanina 25, býva najtalentovanejší kovačický šprintér na 400 m. K tomu súčasný štvorstovkár Svetlík exceloval v ZŠ Mladých pokolení práve na Spomienkovom behu Jána Bulíka. Tak Bulík, ako i Svetlík vynikali v behu od útleho detstva či prvých školských krokov. Prvému to pomohlo, aby zažiaril aj ako diaľkar, druhému postaviť sa na bežeckú dráhu dopomohla znalosť futbalu. „Matka upratuje byt keď ide o šport vplyvnej rodiny neďaleko belehradskej Marakany. Pred tromi rokmi sa jej opýtali, že v čom som zdatný. Odpovedala, že trénujem futbal. Ihneď ma ako siedmaka za ich pomoci vyskúšali v mojom obľúbenom klube – FK Crvena zvezda. Tamojší odborníci hlasne a jasne povedali: „Tento chalan je pre – tartan!“ spomína si na začiatky

Najdlhší atletický šprint: beh na 400 m

v AK Crvena zvezda Janko Svetlík, onedlho žiak druhej triedy kovačického gymnázia. Šprint ho v červeno-bielom klube trénoval legendárny Ismail Mačev. Bol jedným z chýrečnej štvorice atlétov, najrýchlejšej „bielej“ štafety v behu 4 x 400 m z MS v Tokiu roku 1991 (Juhoslávia, štvrté miesto výsledkom 2 : 59,95). Dva roky predtým získal Mačev s Crvenou zvezdou na vlastnom tartane Pohár európskych šampiónov: rozhodla práve štafeta, kde Mačev ako tretí, ktorý prebral štafetu, fujazdil neskutočnou bojovnosťou k prvej pozícii červeno-bielej štafety. Po predčasnej smrti Ismaila začiatkom tohto roku trénerský štafetový kolík vo Zvezde zobrala jeho dcéra Dejana Mačevová. „Janko je talentovaný, pracovitý, má výborný bežecký krok, sústredený je na atletiku, trénuje usilovne už tri roky. Nechýba na tréningoch, ktoré sú trikrát v týždni na Marakane. K tomu keď nie je v sídelnom meste, ale v Kovačici, tak trénuje na základe mojich pokynov v ŠRS Slávia,“ chváli kovačického atléta Dejana. O tom, o aký talent ide, svedčí aj údaj, že neplatí v klube mesačný členský poplatok.

Ostošesť medzi päť: na tréningu s kvintetom kolegýň

S trénerkou Dejanou Mačevovou

K tomu mu klub vychádza v ústrety, keďže pre povinnosti v škole môže na poobedňajší tréning pricestovať neskoršie, zostáva s ním cvičiteľka hodinu neskoršie. „Prvé preteky mal Janko Svetlík na dráhe Vojenskej akadémie 11. mája tohto roku na súťaži Trofej Belehradu. Zvládol ho pre mladšieho juniora, ktorý prvý raz preteká v sľubnom čase: 58,61. Za jeden rok kvalitnej práce môže zlepšiť výsledok o štyri sekundy. Štvorstovku je najlepšie začať ako šestnásťročný a on už trénuje tri roky,“ prízvukuje Dejana Mačevová. Sebavedomý a cieľavedomý Janko Svetlík úsmevom potvrdzuje, že ten výsledok o rok aj dosiahne. Vo voľnom čase v Ljutice Bogdana 1 má najobľúbenejší koníček. Zbiera selfie s futbalistami Zvezdy, ktorí za posledné dva roky mali skvelé výsledky v európskych pohárových súťažiach. Janko a Dejana ale pevne veria, že Štadión Rajka Mitića aj napriek prebiehajúcim rekonštrukciám nezostane bez tartanu. Veď atléti C. zvezdy sa dva roky skôr od futbalistov stali majstrami Európy. Na vlastnej dráhe atlétky boli v tom roku vicešampiónkami starého kontinentu v Zürichu.

Futbal vystriedal atletikou: pred pomníkom Rajkovi Mitićovi

Medailista na tohtoročnom Kovačickom polmaratóne

Fotoreportáž zo slovenska

Ešte kúsok a sme hore

Ruiny Liptovského hradu z 13. storočia

Pohľad na priehradu Liptovská Mara

Bešeňovský travertín

Obrázky z Liptova Juraj Bartoš

iptov je vraj aktuálne turisticky najnavštevovanejší región na Slovensku. Penzióny, wellness, akcie... Predovšetkým ale úchvatná príroda. Osobitný cveng má, pravda, Demänovská jaskyňa. Ale aj množstvo kultúrnych a historických pamiatok. Na tomto mieste ponúkame hŕbku záberov, ktoré vznikli raz v júni. Keď traja milovníci prírody podnikli výstup na najvyššie umiestnený Liptovský hrad (1 000 metrov

nad morom). Z dedinky Liptovská Teplá, umiestnenej na nive pri pravom brehu rieky Váh vo výške okolo 510 metrov nad morom, iba desať kilometrov východne od Ružomberka... Stúpajúc dohora sýtili sme sa vôňou tráv a lesa, kým sa oči popásali pri pohľade na skvostné krajinky s vysokými štítmi v úzadí a krásnymi kvetinkami priamo na dosah ruky. Na známych bešeňovských travertínoch i na lúkach, ktoré kedysi boli oráčinami, a v lese, z ktorého raz môžbyť tiež budú lúky, lebo ich úžasne ohrozujú kôrovce...

Na lúke pod blankytovou oblohou