Hlas ludu 30/2019

Dožinkové slávnosti vo Vojlovici Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 27. 7. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4865/

30

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Náš inšpirujúci mlčanlivý sused

S

pomenieme si, priatelia, kde sme boli (ak sme sa vtedy už motali po tejto našej krásnej planéte) 21. júla roku 1969? Čo sme v ten deň robili? Utkvel nám v pamäti niečím zvláštnym, jedinečným? Niečím, čo zastavuje dych? Mne veru áno. Prepáčia, prosím, že budem na chvíľku-dve osobný.

Najprv si dovolím malú digresiu. Neviem, ako ostatní žiaci jubilujúceho pomaly storočného mladíka Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, ja ale, kedykoľvek prechádzam popod rozkonárené lipy, ktorými je obklopené, ocitnem sa v husej koži. Lebo si spomeniem na môjho triedneho učiteľa, profesora fyziky Branislava Speváka; nech mu je najnajnajľahšia vojvodinská matička zem v petrovskom cintoríne.

Keď sme onehdy pred 45 rokmi vychutnávali posledné chvíle ako maturanti tejto posvätnej ustanovizne, postrehol človek, že som akýsi skormútený. Že prečo, spýtal sa... Lebo sa rozpŕchneme a ja... neviem, kam mám – počul odpoveď. – Počuj, a vyjdeš ty občas v noci von na dvor? – počujem aj dnes jeho hlas a vzápätí aj moju odpoveď. Pravdaže; a často. A vidíš, koľko je hviezd na oblohe?

Každá si našla svoje miesto, aj každý z vás si nájde...

A teraz poďme tam, kde 14-ročnému chlapcovi len päť rokov pred príbehom z prvého odseku dozaista nebolo miesto. A predsa bol tam. V Megovej krčme situovanej na rohu Ulice Janka Jesenského a Kanálskej, v tom istom Petrovci. V začmudenej miestnosti. Pri fľaške vitasoku, z ktorej upíjal celé hodiny. Napodiv v tichosti, hoci v krčme s chuťou popíjalo a pilo viacero milovníkov kaviarenského života.

Nefrflali, nehádali sa, nehulákali, čo inak

foto: Pixabay

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

bežne robievali. Presvedčil som sa o tom nie raz, prechádzajúc okolo. Všetky oči vtedy spočinuli na čierno-bielej obrazovke televízora. Na ktorej sa odvíjalo temer hviezdne predstavenie. S komentárom nezabudnuteľného znalca vesmírnych udalostí Milivoja Jugina.

Aj dnes mi v ušiach znejú epochálne slová, ktoré pri najprvšom vykročení pozemšťana na Mesiac, povedal astronaut Neil Armstrong oného dávneho (a predsa priam na dotyk blízkeho) prv než jeho čižma na jeho povrchu urobila prvý odtlačok – 21. júla pred rovnými 50 rokmi.

Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. Že aká je súvislosť medzi dvoma spomenutými, z osobného uhla podanými príbehmi?

Azda aspoň tá, že krásne, obsahovo silné chvíle v našom vedomí pretrvávajú podstatne dlhšie než ich opozitá. Kiežby teda tých a takých chvíľ a tých a takých udalostí, akou bolo prvé priame stretnutie ľudí s naším milým inšpirujúcim tichým susedom bolo neúrekom. Aby prehlušili výstrely zbraní a nekontrolovaných akože ľudských vášní. Áno, je to len malé prianie autora veľkého želania. S neodcudziteľným právom na nádej.

Juraj Bartoš

V tomto čísle TÝŽDEŇ

5 Konečne vieme, kto sme a kam spejeme...

ĽUDIA A UDALOSTI

16 Zasaďte si čím viac kvetov

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Ďalšie stimuly pre poľnohospodárskych výrobcov

KULTÚRA

30 Dielne čakajú na staronových účastníkov

ŠPORT

43 Pohár zostal v Aradáči Na titulnej strane: Na tradičných 25. Dožinkových slávnostiach vo Vojlovici ako hrstiarky sa vyskúšali aj: (zľava) Dianna Bileková, folkloristka z Austrálie, a Vojlovičanky Jana Beracková a Jana Mareková.

Foto: Marína Listmajerová 30 /4865/ 27. 7. 2019

3



Z obsahu

Po dvojročnej prestávke 19. a 20. júla prebiehal 13. Kulpin fest v tradičnom rockovo-punkovom štýle. Najzvučnejšími účastníkmi tohtoročného festivalu boli Alen Islamović, Riblja čorba, ako i (na snímke) domáca punková kapela a zároveň bývalí organizátori festivalu Lude krawe.

M. Pap Foto: Pavel Topoľský

V sobotu 20. júla v Aradáči prebiehal 23. Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslankyne SR v Srbsku. Na ňom sa zúčastnilo 15 celkov, čiže zo 150 futbalistov zo všetkých kútov Vojvodiny. Hostitelia obhájili titul od vlani, takže pohár zostal v Aradáči. Aj tento turnaj je jedným zo sprievodných podujatí Slovenských národných slávností, ktoré sa uskutočnia v druhý augustový víkend v Báčskom Petrovci.

V. Hudec

27. 7. 2019 | 30 /4865/

Uzávierka čísla: 24. 7. 2019

Vstupným podujatím trojlístka osláv Kulpína, ktoré sú naplánované na posledný júlový víkend, bol 3. slovenský výtvarný tábor. Usporiadali ho v sobotu 20. júla MOMS Kulpín a Výtvarná skupina KEBY... v parku tamojšieho Muzeálneho komplexu a zúčastnilo sa na ňom 26 výtvarníkov amatérov.

K. Gažová

V roku 1962 na vojenčine vo Valjeve sa stretli Mišo Majorský (1941 –1981) zo Starej Pazovy a Janko Šinko (1941 – 2011) z Lugu. Vtedy zrodené verné kamarátstvo potom preniesli aj na svoje rodiny. Hoci ani jeden z nich už nežije, v krásnej družbe aj naďalej pokračujú ich deti s rodinami.

A. Lešťanová Fotografia: z archívu rodín

V tejto pestovateľskej sezóne sa mnohí pestovatelia sťažovali, že porasty sóje napadli húsenice. Ide o babôčku bodliakovú (srb. stričkov šarenjak), ktorej húsenice sa v prírode vyskytujú koncom jari a v lete, najviac ich je v júni a júli. Ich každoročná migrácia, ktorá sa začína ďaleko na severe, pri okraji Arktídy, a končí sa až v západnej Afrike, je dlhá až 15 000 kilometrov.

Babôčke bodliakovej trvá šesť generácií, kým absolvuje celú cestu tam a späť. Ľ. Sýkorová

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Povolenie na Je tam tých čertov viac než dosť neslušnosť

P

Jasmina Pániková

B

yť učiteľom alebo farárom kedysi znamenalo byť uctievaný vo svojej spoločnosti. O to viac v menšom prostredí, v dedine. Časom sa do skupiny uctievaných povolaní dostali aj novinári. Aj keď ich práca bola vždy pod drobnohľadom, predsa (serióznych) novinárov ľudia vnímali seriózne. A dnes...

Dnes sa takmer každý považuje za kompetentného nielen komentovať prácu novinárov, ale ju aj verejne odsúdiť. Politik, učiteľ, šofér... Ktokoľvek.

Všetci sa stali expertmi a sú „väčšími novinármi“ od samotných novinárov.

Je oveľa horšie, keď takí experti začnú komentovať súkromný život novinára a vysmievať sa z neho. Alebo komentovať aj jeho osobný vzhľad a nazývať ho všelijakými pohŕdavými menami.

Všetko je dovolené! Potvrdilo sa to aj nedávno na zasadnutí národného parlamentu, keď haagsky odsúdenec urážal istú novinárku, jej prácu a osobný vzhľad a ktorú by, ako povedal, spolu s podobnými novinármi uväznil na 20 rokov… Iba preto, že sa ich videnie vojny z 90. rokov a súčasná atmosféra na politickej scéne líšia. Poslanec vynáša salvu urážok, vyhráža sa a predsedajúci mlčí, iba sa nakoniec slušne poďakuje.

Svoje odmlčanie neskoršie ospravedlnil tým, že iba konal „podľa pravidiel rokovacieho poriadku a procedúr, ktoré schválili tí predošlí“. Žeby súčasný rokovací poriadok dovoľoval urážky?

Sotvaže.

Takmer týždeň po tej nemilej scéne ozvala sa aj predsedníčka parlamentu, ktorá pozvala opozíciu, aby prerušila bojkot a aby spoločne vypracovali kódex, ktorým by sa také správanie istým spôsobom trestalo. Podľa všetkého podaktorým poslancom žiadny kódex nepomôže. Arogancia a neslušnosť sú ich životným krédom. Lebo keď máte poslaneckú imunitu – máte všetko a hlavne ste nad zákonom.

4

www.hl.rs

očas týždňa, ktorý sa reze Mayovej, svojim krajanom práve končí, nám veruže sľúbil tri veci: zníženie daní, repočasíčko – aspoň niečo alizáciu uviaznutého Brexitu pekné a príjemné! – bolo, ko- a zjednotenie krajiny. S jeho nečne, naklonené. Na rozdiel nástupom začali na Ostrovoch od krajín západnej Európy, kde pršať demisie; postupne rezigsi ortuť v teplomeroch švihla aj novali ministri, ktorí nesúhlasia na štyridsiatu priečku. Nehovo- s politikou nového premiéra. riac o Spojených štátoch, kde Inak mu vraj ako prvý spoza namerali 45 stupňov Celzia (a hraníc zablahoželal americký podaktoré úrady radili zlodejom, prezident Donald Trump. Ktorý aby neúradovali, lebo vraj už sa pasuje s početnými, zdá sa, len tá kanikula je sama sebou že pribúdajúcimi trampotami. trest!?). U nás sa to točí okolo Doma i na medzinárodnom plácelkom znesiteľnej tridsiatky ne. Napríklad Severná Kórea Celzia. obstaráva nové zbrane, navzdor Uplynulú nedeľu dokon- Spojeným štátom, a národ Veneca v prvej chvíli zarezonovala zuely, zdá sa, predsa upustí od ako osvieženie správa priamo zvrhnutia prezidenta Nicolasa z Kosova. Ramush Haradinaj Madura. Podstatne viac akiste rezignoval z funkcie predsedu obyvateľov Bieleho domu znekosovskej vlády. Keďže dostal pokojuje maľovanie čerta na pozvanie a v utorok aj odlietol stenu v Gibraltárskom zálive, na novú „návštevu“ Medziná- kde došlo k zvýšeniu tenzií po rodného tribunálu v Haagu. Aby tom, čo iránska Revolučná garda vypovedal ako upodozrievaný zajala britskú tankovú cisternovú z vojnových zločinov. Už dvakrát bol – následne nedostatkov dôkazov – z Haagu prepustený. Pričom, uvádzajú viaceré domáce médiá, treba mať na zreteli aj okolnosť, že k tomu došlo i následne drastického ubúdania osôb, ktoré mali svedčiť o tom, čo popáchal. Ľudia vraj proste zmizli, pominuli sa, podľahli guľkám zo strelných zbraní a zraneniam v dopravných nehodách... Nie div, že srbskí štátnici „nemajú žiadne ilúzie o tom, že Haradinaja čoskoro prepustia“. Čo mu dokonca pridá na politické konto pred voľbami, ktoré by na Kosove mali byť už v septembri.

Kosovo teda nemá doterajšieho premiéra, avšak Veľká Británia sa môže pochváliť novým. V utorok, po pondelkovom hlasovaní v parlamente, sa ním stal exprimátor Londýna Boris Johnson. Muž, ktorý Nikola Petkov nastúpi do funkcie po Te-

Informačno-politický týždenník

loď...

V takomto kontexte vnútorné problémy sa akosi menej dostávajú k slovu. Pravdaže, zdanlivo. Radikálska rétorika, presnejšie neľudské vyhrážky poslanca Šešelja v parlamente stále majú zelenú. A potom (síce nie len a len preto) sa čudujeme, keď najmladšia veľvyslankyňa Srbska poverená prezentáciou Istanbulskej konvencie Dejana Stošićová zdôrazňuje, že kľúčovým problémom mladých ľudí je – absencia nádeje. Pri toľkom maľovaní čerta na steny zrejme to už nikoho neprekvapuje.

Utlmuje, žiaľ, veru áno. Aký kontrapunkt s aktuálnym príjemným počasím... Ešte, že nedeľné zemetrasenie s epicentrom v Tuzle zatriaslo aj Vojvodinou, našťastie silou iba 4,5 stupňa Richterovej stupnice.

Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

• TÝŽDEŇ •

K 4. SCHÔDZI SPRÁVNEJ RADY NVU HLAS ĽUDU

Konečne vieme, kto sme a kam spejeme...

Juraj Bartoš

S

právna rada Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu (ďalej SR NVU HĽ) na 4. schôdzi v utorok 23. júla schválila Rozhodnutie o zmenách a doplnkoch Štatútu Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu (ďalej Rozhodnutie).

Za predložené zmeny hlasovalo 6 členov, jedna členka sa hlasovania zdržala, pokým dvaja členovia absentovali (dovolenkovali). Prijaté zmeny a doplnky sa týkajú spôsobu voľby, dĺžky mandátov a spôsobu uvoľnenia z funkcií riaditeľa ustanovizne a zodpovedných redaktorov periodík, ktorých zakladateľom je NVU HĽ, čiže novín Hlas ľudu a časopisov Vzlet a Zornička. Ako naznačil predseda SR NVU HĽ Miloslav Chrťan, na nasledujúcej schôdzi uvoľnia z funkcie aktuálneho riaditeľa NVU HĽ. Aj na tejto schôdzi bol aktívne prítomný pokrajinský poslanec, podpredseda NRSNM, zároveň riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový. Čo naznačila schôdza, ktorá trvala trošku viac ako pol hodiny? Fakticky nič, „iba“ čo potvrdila domnienky, že sa Hlas ľudu, konečne, dostal do správnych rúk. Čo zrejme vyplýva aj z citátov účastníkov krátkej, dynamickej, miestami nie celkom zrozumiteľnej diskusie, ktoré prinášame po tom, čo sa mrkneme na samotné zmeny a doplnky. V nich v podstate ide predovšetkým o to, aby sa o posty volených funkcionárov NVU HĽ (na súbehu) mohli uchádzať nielen osoby so vzdelaním a pracovnými skúsenosťami v oblasti verejného informovania, ale aj tie, ktoré vzdelanie nadobudli a pracovali, respektíve pracujú v oblastiach, ktoré nemusia mať žiadne styčné body s prácou v novinovo-vydavateľskej ustanovizni a/lebo v médiách.

Tak sa v článku 1 Rozhodnutia určuje: „Za riaditeľa môže byť zvolená osoba, ktorá okrem všeobecných podmienok predpísaných zákonom spĺňa aj nasledujúce podmienky: nadobudnuté vysoké vzdelanie na poli spoločensko-humanitných vied, aby mala najmenej 5 rokov pracovných skúseností v odbore, aby aktívne ovládala slovenský jazyk.“ Teda prestáva platiť časť článku 33 Štatútu NVU HĽ (z roku 2015), ktorý hovorí, že za riaditeľa môže byť zvolená osoba, „ktorá okrem zákonom určených podmienok má vysoké odborné vzdelanie VII. 1.

• TÝŽDEŇ •

stupňa, najmenej 5 rokov pracovnej skúsenosti v oblasti verejného informovania alebo v práci riadenia a znalosť slovenského jazyka.“ (preklad zo srbčiny: J. B.) Zmenené sú aj články štatútu, ktoré regulujú podmienky uchádzačov na posty šéfredaktorov Hlasu ľudu, Vzletu a Zorničky. Doteraz si na tieto funkcie mohli nárokovať osoby, ktoré (okrem všeobecných podmienok a vysokého vzdelania totožného s tým u riaditeľa) majú „najmenej tri roky pracovných skúseností v redaktorských alebo novinárskych prácach a znalosť slovenského jazyka“ (z. r. Hlasu ľudu), respektíve „najmenej tri roky... v oblasti verejného informovania alebo v oblasti výchovy a vzdelávania a znalosť slovenského jazyka“ (z. r. Vzletu a Zorničky). Prijaté Rozhodnutie stanovuje, že teraz na výkon týchto funkcií treba o. i. „vysoké vzdelanie na poli spoločensko-humanitných alebo technicko-technologických vied alebo umení...“ Rozhodnutím poskytuje SR NVU HĽ i možnosť predčasnej zmeny riaditeľa, „ak sa zistí, že vykonáva povinnosť v rozpore s ustanoveniami zákona, iných všeobecných aktov a tohto štatútu“ (podrobnejšie sa uvádzajú aj iné prehrešenia), ako i možnosť predčasnej zmeny šéfredaktora novín Hlas ľudu, „keď SR NVU HĽ ocení, že sa neuskutočňuje redakčná politika či plán a program práce novín...“ Predseda SR NVU HĽ Miloslav Chrťan prečítal odôvodnenie, ktoré vraj prečítal aj na predchádzajúcej schôdzi najvyššieho orgánu NVU HĽ, inak napísané v srbčine, „lebo ide o verejný dokument“. V ňom sa o. i. (tu v preklade J. B. do slovenčiny) uvádza: „Zmeny a doplnky Štatútu NVU Hlas ľudu sa robia z dôvodu zveľadenia a dopracovania určitých prvkov právneho postavenia vedenia a organizácie práce ustanovizne.

Totiž v analýze existujúceho stavu v práci a organizácii činnosti NVU Hlas ľudu boli povšimnuté ťažkosti v uplatnení existujúcich všeobecných aktov z dôvodu, že nimi nie sú regulované podstatné prvky, ktoré sa vzťahujú na postavenie vymenovaných osôb. V existujúcom texte štatútu boli zistené určité nejasnosti a nedopovedanosti, ktoré sa vzťahujú na podmienky na voľbu funkcionárov, zánik mandátov pred

vypršaním lehoty a zodpovednosť riaditeľa a zodpovedných redaktorov novín a časopisov, ako i umiestnenie do zákonného rámca možnosť vymenovania vykonávateľov uvedených funkcií v NVU Hlas ľudu...“ Konštatujeme, že ani na 4. schôdzi SR NVU HĽ neodzneli konkrétne „povšimnuté ťažkosti“, či „určité nejasnosti a nedopovedanosti“. V príliš zovšeobecnenom balení bola o nich reč na schôdzi NRSNM. V kratšej rozprave právnička NVU HĽ Anna Kupcová konštatovala, že podala nejaké pripomienky a smernice (nevieme, či na SR alebo na NRSNM), o ktorých sa domnievala, „že by boli užitočné“.

Poznamenala, že sa nezúčastnila vo vypracovaní návrhu na zmeny a doplnky štatútu. Tie vraj pripravil tím v Národnostnej rade. Kupcová ešte pripomenula, že v roku 2015 pri vypracovaní Štatútu NVU Hlas ľudu jeho autori konzultovali aj s Katedrou žurnalistiky, združeniami novinárov a advokátmi, čiže, zdôraznila – „s odborom“. „Teraz v pokrajinskej rade existuje právnický tím,“ doplnil jej krátky výklad Miloslav Chrťan. Aj členka SR, redaktorka Hlasu ľudu Elena Šranková žiadala, „aby sa tam uviedlo“, že ide skúsenosti „v oblasti informovania“. Na jej otázku: Čo vlastne znamenajú „skúsenosti v odbore“, predseda Chrťan odpovedal: „To znamená, že proste (kandidát) má skúsenosť v odbore, ktorý súvisí... aj s informovaním. Toto nie je verejný komunálny podnik so všeobecným významom; toto je verejná ustanovizeň...; To sa tak robí. Tak píše v zákone a môže sa tlmočiť na viac spôsobov.“ ODHAĽOVANIE TEPLEJ VODY Otázku „odboru“ sa zase snažila presadiť Kupcová: „... Aby bolo povedané, na čo sa to vzťahuje, aby nedošlo k širokému tlmočeniu.“ Riaditeľ NVU HĽ Samuel Žiak to videl takto: „Podľa toho na súbeh sa môže prihlásiť aj divadelný režisér.

Ak robil vo svojom odbore, spĺňa podmienky; bez ohľadu na to, že nikdy neviedol nijakú ustanovizeň a nikdy nebol v informovaní.“ Pavel Surový: „My sme schvaľovali teraz v Národnostnej rade aj štatút pre Ustanovizeň pre kultúru vojvodinských Slovákov (ide vlastne o Ústav pre...; pozn. J. B.), ale aj v Kultúrnom centre (KC Kysáč; pozn. J. B.). Toto je formulácia zo zákona: ,Päť rokov pracovnej skúsenosti v odbore‘ – to znamená: ak máte ,získané vyso-

ké vzdelanie na poli humanitných vied‘ (preklad zo srbčiny J. B.), tam môže byť právnik, ekonóm, novinár, režisér...“ Konštatujúc, že Hlas ľudu je vlastne – ajhľa, vydavateľská ustanovizeň!

– Miroslav Brna citoval zo Zákona o verejnom informovaní a uzavrel: „My sme, znamená, vydavateľská ustanovizeň; nad nami je, ako by som povedal..., ten, kto založil toto všetko... Národnostná rada. Moja mienka je, aby sa táto problematika celá dala na vyriešenie Národnostnej rade...“ „Ľaľa, nech prečítam voľačo,“ ozval sa aj Hviezdoslav Čmelík citátom z článku 3 Zákona o verejných službách: „ ,... Pre výkon činnosti či prác určených zákonom, ktoré sa vzťahujú na verejné informovanie v jazykoch národnostných menšín, možno zakladať ustanovizne alebo podniky‘ (preklad zo srbčiny: J. B.); čiže NRSNM ako zakladateľ Hlasu ľudu založila novinovo-vydavateľskú ustanovizeň, a nie podnik... To je rozdiel, to je fakt aj zmysel všetkého. Žeby sme vedeli, kto sme, čo sme, aj kde sme.“ Riaditeľ Žiak: „Národnostná rada má niekoľko pák, ktorými vplýva na ustanovizeň, a základná je tá, že volí členov a predsedov správnej a dozornej rady... Vymenovala vás, aby ste jej záujmy, teda záujmy našej národnosti hájili a zveľaďovali tuná v Hlase ľudu.“ Na slová Jaroslava Stevanova: „V registri médií APR sa vidí, že NVU HĽ nie je podnik...“ tiež zareagoval Žiak: „Aby sme vedeli, o čo ide: NVU je zaregistrovaná v Hospodárskom súde v Novom Sade... My nie sme v registri v APR, vlastne naše vydania sú tam zaregistrované: Hlas ľudu, Vzlet a Zornička.“ V rámci 2. bodu sa členovia zaujímali o spôsob vyplácania cestovných trov; podľa ich mienky terajšie pravidlá „nie sú reálne“ a vraj neboli s nimi ani oboznámení. Na záver riaditeľ Žiak navrhol, aby NRSNM čím skôr na rokovací program zaradila vyjadrenie sa k programu činnosti NVU HĽ a plánom jej vydaní na rok 2019. Surový upozornil, že pán predseda žiadal elektronickú dokumentáciu od tajomníčky ustanovizne, ale zatiaľ ju vraj nedostal.

Majúc na zreteli videné a počuté, nemôžeme zutekať pred dojmom, že čoskoro to v NVU Hlas ľudu a jej vydaniach všetko bude fungovať – jedna radosť. Na uspokojenie širokých čitateľských a ľudových šíkov. Lebo sme, konečne, pochopili, čo sme, kto sme, a už sa len ukáže – kde a kedy sa ocitneme. Akiste na výslní, o akom sa prisnilo 75-ročnému jubilantovi a jeho mladším súrodencom...

30 /4865/ 27. 7. 2019

5

Týždeň LIST

Bude memorandový náramok vystavený počas jubilejných SNS? Stevan Lenhart

P

od názvom Memorandum národa slovenského poznáme politický dokument, ktorý prijalo Slovenské národné zhromaždenie v dňoch 6. a 7. júna 1861, keď sa stretlo viac ako 6 000 národovcov, zástupcov Slovákov pod lipami dvora evanjelického kostola v Turčianskom Svätom Martine a určilo jeho obsah: politické, štátoprávne a kultúrne požiadavky, ktoré tvorili základ boja za národnú emancipáciu a začiatok boja o národnú suverenitu.

PhDr. Michal Eliáš, CSc. (19. 9.

1934 Velčice – 2. 4. 2018 Martin), slovenský literárny historik a pedagóg, sa 7. júna 2006 (145. výročie Memoranda) vyjadril: „Memorandum bolo rozhraničným skutkom pre celú históriu slovenského národa a zaslúži si pozornosť všetkých Slovákov... preto oprávnene Národná rada Slovenskej republiky deň jeho prijatia 7. júl vyhlásila za pamätný deň.“ Národní dejatelia si uvedomovali význam plebiscitu a samotného dokumentu: nielenže určili šiestich zapisovateľov, ale prejavili aj záujem o obrazovú a vecnú dokumentáciu.

V pokračovaní tohto textu sa venujeme memorandovým šperkom, ktoré k 1. výročiu Memorandového zhromaždenia zhotovil Ondrej Uličný (12. 12. 1824 – 24. 2. 1914), najznámejší slovenský zlatník matičného obdobia, účastník prvého valného zhromaždenia Matice slovenskej, správca finančných zbierok pre MS na Liptove a autor zdobených prsteňov a náramkov, strieborných, pozlátených a modroemailovaných mosadzných (mesingových).

Boli tu aj tri druhy kalichov s nadpisom Memorandum slovenského národa a dátumom – z číreho skla, opálového a zdobeného.

Historická hodnota týchto kúskov je nevyčísliteľná a zachovaných je iba niekoľko kusov: jeden náramok je vystavený v Literárnom múzeu v Matici, pán premiér Danko vlani druhý exemplár vystavil

6

www.hl.rs

v parlamente, a SNM – Historické múzeum má vari dva kusy.

V Petrovci máme tiež jeden emailový náramok a majiteľka je ochotná vystaviť ho pri príležitosti odhalenia pamätnej dosky Adele Greisingerovej počas SNS. Tu si autorka tohto príspevku dovolí nutnú digresiu.

Povolenie od Obce Báčsky Petrovec vyvesiť pamätnú dosku Adele

Greisingerovej na jej bývalom dome máme už dva roky – malo to byť k 150. výročiu jej narodenia (6. 12.

2017). Adela sedela v zakladajúcom matičnom výbore – je to jej prvotná a najdôležitejšia úloha, preto autorka tohto príspevku, zároveň iniciátorka postavenia tabule, odniesla predúčty od kamenára a požiadala predsedu Matice slovenskej v Srbsku pána Brtku o financovanie: konečne, keď kandidoval na post predsedu MSS, vyhlasoval, že on vie stvoriť peniaze, že Maticu oživí.

Ochotne sľúbil a ihneď si zapísal do bločku, ktorý mal pred sebou, že s tým ide k predsedovi obce (?!). Asi by mal poslať niekde projekt a tak získať potrebné prostriedky. Po vyše dvoch mesiacoch, po návrate autorky textu zo Slovenska, sa pesnička skrútla: pán Brtka prehlásil, že to nie je jeho záležitosť, predúčty od kamenára dal z ruky do ruky predsedovi obce, ani dve minúty sa vraj tej téme nevenovali: následne predseda obce ma tri razy nechcel prijať – ani keď bol tam a dvere k sekretárke boli otvorené! Všetko mu bolo prednejšie – sekretárka mi dala dva maily

Informačno-politický týždenník

na predsedu Simića, jeden, ktorý otvára ona, druhý, ktorý otvára on – takže po daromnom dožadovaní sa vrátenia predúčtov a márnom žiadaní o termín návštevy ja som rezignovala, Brtkovi a Simićovi som napísala, že sa plaziť za peniazmi nebudem, a keď tú tabuľu nechcú, nemusí to byť.

A všetko to v období, keď sa o rodovej rovnosti mláti slama, len sa tak práši, a my máme výnimočne zaslúžilú národovkyňu, sokolku, organizátorku SNS medzi dvoma vojnami, prvú ženu režisérku, dlhodobú predsedníčku Spolku čsl. žien, ale nie sme v stave prejaviť vďaku a oceniť jej prínos k prosperite národného povedomia tunajších Slovákov.

Nečakane, Brtka aktualizoval tému vo februári t. r., keď som si bola žiadať Stanovy Matice, lebo som ich nenašla na stránke Mati-

ce. Nie ja som sa na tému dosky vrátila, lež Brtka. Zostala som v príjemnom šoku, a písomne som ho informovala, že ak, tak to treba hneď! Kamenári majú v auguste veľa lukratívnejších objednávok, nakoniec na nás nebudú mať čas!

Pán Sľubko nedal na seba dlho čakať: Matica môže zabezpečiť dosku z prochrómu, ak sa zhodujem; žiadal poslať text! Odpoveď bola: ja som iniciátor akcie, ide o občiansku iniciatívu, ale nie je mojou osobnou ani rodinnou záležitosťou rozhodovať o tom, z akého materiálu má doska byť! Oboznámim podpiso-

vateľov iniciatívy a výsledok mu pošlem, spolu s mojím názorom.

Prochrómovú nepodržal nikto, je to materiál, ktorý používajú štátne ustanovizne a inštitúcie, ktoré sa často sťahujú alebo im menia názov.

Nakoniec som bola objednať dosku u kamenára, s tým, že ja zaplatím, ak načas peniaze neschváli Obecná rada: kamenárstvo Bartoš na to reagovalo návrhom, že to bude grant Matici. Treba zdôrazniť, že nie ústrediu, ale MOMS-u Petrovec, ktorý moju myšlienku podporil prvý a po celý čas mojej akcie!

Mala som z toho trápne pocity, cítila som sa u Bartošovcov ako žobrák!

Takže vo fáze chystania príležitostného programu môžeme sa vrátiť k možnosti vystaviť rodinný memorandový náramok v bývalom Greisingerovom dome, kde je aktuálny užívateľ VKP Progres. Direktor VKP Progres Kabić je nedostupný tretí mesiac. V máji mi právnik p.

Bojanić povedal: „Direktor nije tu, negde nešto obavlja.“; koncom júna mi dal direktorov mail, aby som povedala, o čo mi ide: info@jkpprogres.rs a aby som požiadala o presný termín, kedy ma môže prijať. Mail mi vrátil správca stránky s informáciou: nejestvujúca adresa, trvalá chyba!

Tá neexistujúca adresa je zverejnená na oficiálnej stránke VKP Progres!

Preposlala som to právnikovi p.

Bojanićovi, ktorý odmietol volať Kabićovi, lebo je vraj na oddychu, ktovie, či má mobil pri sebe, ale mu odfotil môj vrátený mail, že mu ho pošle, a keď dostane odpoveď, oznámi mi na môj mail. Dosiaľ sa nestalo, prešli ďalšie tri týždne: nechceli by ste aj vy trojmesačnú dovolenku? Pre tých, ktorí majú vlohy na investigatívne novinárstvo, aktuálna téma: zistiť, koľko trvá Kabićova dovolenka?

Dňa 18. júla dostala som pozvanie z kamenárstva Bartoš prísť k domu a určiť spoločne umiestnenie dosky na dome: samozrejme, ako sa patrí, pozvali sme aj domácich, ale vo VKP Progres nebol ani Lj. Kabić, ani právnik Bojanić. Namiesto nich nám pomohli pán Spevák a pani Zimová. Vďaka im.

Spomínaná elektronická korešpondencia je v redakcii Hlasu ľudu.

Mr. Pharm. Darina Greisinger • TÝŽDEŇ •

Z OKRÚHLEHO STOLA SLOVENSKÝ PARLAMENT A SLOVÁCI V ZAHRANIČÍ – AKO ĎALEJ PO VOĽBÁCH 2020

Vyhlásenie Slovákov doma a v zahraničí k Pamätnému dňu Slovenskej republiky Deň zahraničných Slovákov

S

lováci zo Slovenska i zahraničia sa stretli na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, aby prerokovali otázky súvisiace so stavom slovenskej diaspóry a jej odrazom v kontexte štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie po parlamentných voľbách 2020.

Okrúhly stôl pod názvom Slovenský parlament a Slováci v zahraničí – Ako ďalej po voľbách 2020 sa konal pod záštitou Anny Verešovej, predsedníčky Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, v predvečer Pamätného dňa Slovenskej republiky Dňa zahraničných Slovákov (5. júla 2019).

Jeho účastníci prijali odporúčania a požiadavky adresované orgánom Slovenskej republiky. V nich sa uvádza: Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva. (Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky, Bratislava 6. júla 1999) Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. (Ústava Slovenskej republiky, článok 7a) Odporúčania: Odporúčame prezidentke Slovenskej republiky, aby agendu slovenskej diaspóry začlenila do pôsobnosti svojej kancelárie a považovala ju za integrálnu súčasť zahraničnej politiky štátu.

Odporúčame Národnej rade SR, aby kontrolovala vládu SR a žiadala od nej plnenie záväzkov a uznesení vlády, ktoré prijala vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

• TÝŽDEŇ •

Odporúčame vláde SR odstrániť deformácie v štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktoré sú dlhodobo kritizované odborníkmi a krajanskými spolkami a organizáciami vo svete, a rešpektovať špecifické potreby jednotlivých krajanských komunít vo svete.

Odporúčame politickým stranám a hnutiam v Slovenskej republike, aby problematiku slovenskej diaspóry a Slovákov žijúcich v zahraničí prijali do svojich volebných programov a pretavili do Vládneho programu na roky 2020 – 2024.

Odporúčame slovenskej diaspóre vo svete vytvoriť zastupiteľský orgán porovnateľný s orgánmi v štátoch EÚ, v ktorom by boli zástupcovia krajanských komunít z celého sveta.

Požiadavky: Žiadame Národnú radu SR, aby zriadila Stálu komisiu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Žiadame vládu SR, aby pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020 (a na ďalšie roky) rešpektovala vlastné uznesenie č. 625 zo 17. 9. 2008, a to pri vyčlenení finančných prostriedkov na podporu projektov v slovenskom zahraničí (dotácie), ale aj na podporu realizácie Pamätníka slovenského vysťahovalectva – pamätníka migrácie a Múzea slovenského vysťahovalectva. Žiadame vládu SR, aby vypracovala audit štátnej pomoci Slovákom žijúcim v zahraničí za obdobie 1993 – 2019. Žiadame vládu SR, aby zriadila pracovnú expertnú skupinu zloženú z nezávislých odborníkov pre prípravu novej koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k slovenskej diaspóre. Žiadame vládu SR, aby dôsledne kontrolovala výdavky na zahraničné pracovné cesty zástupcov

Slovenskej republiky za Slovákmi žijúcimi v zahraničí, reprezentačné náklady týchto osôb, ako aj dary, ktoré tieto osoby prijímajú v zahraničí od subjektov, ktorým udelili dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu. Žiadame vládu SR, aby prepracovala platnú slovenskú legislatívu, najmä zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, tak, aby zohľadňovala členstvo Slovenska v EÚ, zakotvovala moderný systém udeľovania štátneho občianstva a statusu Slováka žijúceho v zahraničí, a ktorá by umožnila väčšie zapojenie sa Slovákov žijúcich v zahraničí do celoštátnych volieb a ľudových hlasovaní zo zahraničia elektronicky, alebo aspoň prostredníctvom zastupiteľských úradov SR v zahraničí. Žiadame vládu SR, aby štandardizovala finančnú a inú podporu krajanským organizáciám a spolkom s cieľom vyhnúť sa netransparentnosti, kauzám a podozreniam zo subvenčných podvodov. Žiadame vládu SR, aby podnikla všetky dostupné kroky na zastavenie asimilačných procesov týkajúcich sa Slovákov žijúcich v zahraničí a na podporu prihlásenia sa osôb slovenskej národnosti k svojmu pôvodu v blížiacom sa sčítaní obyvateľstva v členských štátoch EÚ v roku 2021, predovšetkým prostredníctvom všetkých nástrojov podpory, ktorými disponuje najmä Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak, aby sa k slovenskému pôvodu prihlásil čo najväčší počet krajanov. Žiadame vládu SR, aby jej politika vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí bola koncepčná, koherentná, odborná, založená na partnerských vzťahoch a zameraná primárne na budúcnosť. Žiadame vládu SR, aby podporovala slovenské školy a vzdelávacie

inštitúcie v zahraničí porovnateľne a recipročne ako menšinové školstvo v SR a reformovala vysielanie učiteľov do zahraničia. Pokiaľ ide o vysielanie učiteľov do zahraničia, aj na základe pozitívnych skúseností zo zahraničia (napr. Česká republika a Maďarsko) odporúčame vláde SR preskúmať využitie modelu, ktorý by nebol založený výlučne na podmienke získania pedagogického vzdelania v prípade vysielaných učiteľov, ale aj na možnosti vysielať osoby s iným ako pedagogickým vzdelaním, ktoré by v slovenskom zahraničí pôsobili v postavení lektorov pre kultúru a jazyk so zameraním na krajanské komunity. Žiadame vládu SR, aby upravila zmluvu č. MK-57/2017/M o zabezpečení služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania na roky 2018 – 2022 (ďalej len „Zmluva“), a to začnúc dodatkom k tejto zmluve na rok 2020, tak, aby zahŕňala programovú službu zameranú na propagáciu a popularizáciu národného kultúrneho dedičstva krajanov žijúcich vo svete, na obrazovkách RTVS. Žiadame Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aby dôsledne prešetril kauzu Slovenského domu v Prahe, štandardizoval dotačné zmluvy týkajúce sa tohto domu, bezodkladne sa zaoberal všetkými podozreniami v súvislosti s týmto projektom a vykonal opatrenia, ktoré požadujú zástupcovia krajanských organizácií a spolkov v podnete adresovanom tomuto úradu dňa 10. 6. 2019. Žiadame Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aby v rámci svojho dotačného systému venoval osobitnú pozornosť vzniku a fungovaniu krajanských médií, ako aj podpore vzdelávacích aktivít a uchovávania materinského jazyka, a v spolupráci s ďalšími partnermi napomáhal ekonomickým investíciám SR do krajín a oblastí v zahraničí, v ktorých žije slovenská komunita.

Bratislavský hrad, 4. júl 2019 Poznámka: Materiály z okrúhleho stola redakcii Hlasu ľudu zaslal PhDr. Claude Baláž, v. r., správca Nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva a predseda Združenia nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov.

30 /4865/ 27. 7. 2019

7

Ľudia a udalosti VZDALI HOLD PŠENICI A OSLÁVILI KONIEC ŽATVY

Dvojdňový bohatý program Alena Kulíková

Ž

atva je skončená. Niektorí sú spokojní, iní vravia, že mohlo byť aj lepšie. Je to tak všade, aj vo Vojlovici.

Napriek spokojnosti či nespokojnosti Vojlovičania, spoločne Slováci, Maďari a Srbi, tohto roku zorganizovali tradičné 25. Dožinkové slávnosti, ktorými sa poďakovali za tohoročnú žatvu a úrodu. Žatevná slávnosť, na ktorú sú Vojlovičania veľmi hrdí, sa začala v piatok 19. júla pred budovou Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici

Kreatívna dielňa v rámci MOMS

tradičnou kreatívnou dielňou pre deti. Deti vyrábali poháriky pre farbičky, kreslili, lepili, hrali sa a súťažili, všetko pod heslom dožinky, žito, slnečnice. Po zakončenej dielni presunuli sa do matičných miestností, kde členovia nainštalovali výstavu výtvarných prác a obrazov troch mladých umelcov, žiakov nižších tried Základnej školy Bratstva a jednoty vo Vojlovici. Deti a autorov výstavy Leontínu Stankovićovú, Andreu Holokovú a Matea Drenkoviča privítala tajomníčka MOMS vo Vojlovici Alena Kulíková, ktorá sa budúcim maliarom poďakovala za účasť, ako i za to, že svojimi prácami spestrili steny matičných priestorov.

V mene všetkých matičiarov im odovzdala darčeky na pamiatku na ich prvú výstavu s nádejou, že budú pokračovať vo vytváraní nových obrazov. Deti si mohli pozrieť pestrofarebnú výstavu pod názvom Kolorit detských pohľadov a v horúcom popoludní ochutnávať zmrzlinu, ktorej sa potešili.

Vo večerných hodinách na nádvorí slovenského spolku Detvan

8

www.hl.rs

prebiehal tradičný kultúrno-umelecký program, ktorý pripravili SKOS Detvan a MKUS Tamásiho Árona.

Najprv sa moderátorky prihovorili v troch jazykoch primeraným textom o význame pšenice a žatvy pre Vojlovičanov. Program otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, ktorá vyjadrila potešenie, že sa program začal Aj hostia z Austrálie skúsili kosiť žito v troch jazykoch.„Je krásne, keď môžeme spoločne oslavovať a poďako- pokračovalo pri slano-sladkom zapletania povriesiel, hrsťovania, vať sa za tohoročnú úrodu aj Slováci, občerstvení v sieni dobrovoľného viazania do snopov. Nechýbali ani aj Maďari, aj Srbi. Je to bohatstvo hasičského spolku. domáce raňajky, slaninka, klobása, nášho národa, je to vlastne bohatV nasledujúci deň o 11. hodine cibuľa, paradajky, domáci syr a pástvo Vojlovice, znovu sa stretli milovníci hudby, lenka. Po ukončení kosenia mnohoPančeva, Vojvo- spevu, tanca, ale aj výšiviek a ruč- početní účastníci v rôznofarebných diny a Srbska. ných prác. Pred Spolkom Tamásiho My tu spoločne Árona na stánkoch boli vyložené nažívame už ručné práce, rôzne výrobky, vína veľa rokov a je a pálenky, ktoré členky rôznych dôležité, aby združení a spolkov s radosťou presme si chránili dávali, ale aj predstavovali návkultúru a tradí- števníkom. Ani toho roku nevystal ciu, aby sme si stánok výšivkárok SKOS Detvan, chránili svoje, ktoré okrem ručných prác predávali ale uctievali aj aj známy koláč vojlovické svadobné cudzie.“ Divá- lopty. Usilovné ženy z Jánošíka kom sa predsta- neohrdili vojlovické Dožinkové vil najprv spevo- slávnosti. Okrem ručných prác tiež kol Zlatna jesen z Pančeva, ktorý ponúkali výrobky z višieň. predviedol srbské ľudové piesne.

Hlavná udalosť prebiehala v poli Z Maďarskej republiky, z mesta Hi- za prítomnosti mladých, ale aj tých das, zatancovala zmiešaná folklórna starších členov, folkloristov, speváskupina. Program spestrili aj členo- kov, poľnohospodárov. Zapojil sa aj Deti na Dožinkových slávnostiach via SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo veľký zástup traktorov s vlečkami, pracovných starodávnych krojoch Starej Pazovy, ktorí zatancovali, ale rôznou mechanizáciou a kombajn. predefilovali ulicami Vojlovice. Na aj zaspievali krásne ľudové piesne. Domáci vyparádili aj kone, ktoré sa každom rohu pozdravovali tancom Touto návštevou a spevom divákov, ktorí netrpezlivo Pazovčania poočakávali tento dožinkový zástup, tvrdili dlhoročktorý sa skončil pri maďarskom nú spoluprácu spolku pri občerstvení. medzi VojloviO hodinku neskôr z dvoru spolku cou a Starou Detvan šírila sa vôňa praženej ciPazovou, na buľky a o pár hodín aj vôňa guláša ktorú sú veľmi z mnohopočetných kotlíkov, čo hrdí. Na potebolo naplánované na večeru na šenie všetkých samotnom bále. divákov predstaDobrá nálada pokračovala aj vo vili sa aj hostia večerných hodinách na dožinkovom z ďalekého Melbále v miestnostiach MKUS Tamásibournu, členo- Tradičné sedliacke raňajky ho Árona a SKOS Detvan. Kamarátili via Slovenského zúčastnili v slávnostnom sprievode. sa, zabávali, tancovali, spievali. V spolku Ľudovíta Štúra a Folklórny Všetci sa zišli s jedným cieľom – za- sieni SKOS Detvan boli rozdelené súbor Liptár z Austrálie, ktorí svojím chovať tradíciu starodávneho kose- aj zaujímavé a bohaté odmeny na tancom a spevom spestrili zvyšok nia žita. Aj tentoraz tak Maďari, ako tombole. O dobrú náladu až do rána dvojhodinového programu. Javisko aj Slováci pripomenuli starodávny sa postarali bratia Struhárovci. okrášlili aj výšivky, ktoré pripravili spôsob ručného kosenia pšenice, Foto: Marína Listmajerová vojlovické výšivkárky. Kamarátenie

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SELENČA

Začiatok nového projektu Juraj Berédi-Ďuky

Ukrajiny, ÖMKi, Research Institute of Organic Agriculture Budapešť EkoAgriCentre v Selenči v z Maďarska a Association of Fruit piatok 12. júla bola prezen- growers of the Republic of Poland tácia – začiatok nového pro- Oddzial Biała Rawska z Poľska. Všejektu, ktorý sa s partnermi realizuje obecným alebo základným cieľom v tomto stredisku. projektu je rozvoj inovatívnych Nositeľom spoločného projektu riešení použiteľných v organicpod názvom: Innovations in Eco kej výrobe s cieľom pozdvihnúť Food Systems for Sustainable Produc- produktivitu a konkurencieschoption and Safety Envinosť členov klastrov ronment (InoEcoMov Srbsku a Chorvátsku. del) bude stredisko Špecifické ciele tohto v Selenči. Partnermi projektu sú: zveľadenie tohto spoločného kvality organickej výroprojektu sú: Streby, zväčšenie surovinodisko pre rozvoj vej základne členov, zaekologickej výroby bezpečenie kontinuity Ivanovci z Chorvátdodávky výrobkov na ska, National Agritrh, zväčšenie konculture and Food Jelena Kovačevićová, ko- kurencieschopnosti, ordinátorka projektu Centre Lužianky zo propagácia dôležitosti Slovenska, M. M. Gryshko National výskumov v organickej výrobe a Botanical Gardens National Acade- zapájanie mladých odborníkov do my of Sciences of Ukraine Kyjev z výskumných procesov. Jednotli-

V

Účastníci konferencie

vé časti projektu budú prebiehať aj v partnerských ustanovizniach v jednotlivých krajinách. Projekt sa realizuje v období 20. júna 2019 až 20. júna 2020. Hodnotu projektu, ktorá vynáša 42 730 eur, v úplnosti financuje Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorého hlavným cieľom je podpora užšej spolupráce medzi krajinami V4 cez spoločné kultúrne, vedecké a vzdelávacie projekty.

Na úvod hostí pozdravila, v mene predsedu Obce Báč, Marína Horvá-

PADINČANIA V AKCII POVEDZ NIE NÁSILIU

Internet: dobrý služobník – zlý pán Ján Špringeľ

„N

a celosvetovej sieti, čiže vo virtuálnom svete sa treba správať tak, ako si počíname v ,bežnom‘, reálnom živote. Usilujme sa dakomu povedať, či skôr napísať pomocou internetu tak, ako by sme mu povedali bezprostredne. Ak sa aj skrývame za falošným profilom, najdôležitejšie je normálne správanie. Každé násilie na nete treba okamžite prihlásiť a páchateľ psychického teroru by mal byť aj primerane potrestaný za taký čin,“ povedala profesorka Darina Poliaková, jedna z účastníčok na prednáške o bezpečnosti na internete (záverečnej v rámci série prednášok pod spoločným názvom Povedz nie násiliu, ktoré prebiehali koncom júna a začiatkom júla v Padine pod záštitou lokálnej samosprávy).

Trinásteho júla v ZŠ maršala Tita v Padine bola tzv. kinosála takmer plná záujemcov, ktorí sa chceli dozvedieť viac o istote na svetovej komunikačnej sieti prepojených • ĽUDIA A UDALOSTI •

počítačov. Okrem Padinčanky Poliakovej prednášala i jej spoluobčianka pedagogička v základnej škole Anna Povolná a z ministerstva

Prednášateľky Darina Poliaková (vľavo) a Anna Povolná

vnútra, z Oddelenia kriminalistickej polície Policajnej stanice v Pančeve Danijel Nedeljković. „Treba si naliať čistého vína. Na sociálnych sieťach sme deň a noc, ale veľké obavy vyplývajú z toho, že sú deti na internete a sociálnych sieťach dlhšie ako rodičia. Nie je dobre, ak kamarátenie vystriedajú online priateľstvom. Deti sú čoraz

viac odcudzené, odkedy k nám zavítali smartfóny. Leto je ideálne na pobyt v prírode, šport, stretanie sa školákov. A všetky aktivity sa môžu diať aj bez múdrych telefónov alebo aspoň ohraničiť deťúrencom hranie sa na internete alebo smartfónoch,“ varuje Poliaková.

Podobne by sme mali podľa deklamátorky a spolubesedníčky vedieť, ako niekoho blokovať na účte, ako si máme súkromie nastaviť, či chceme, aby sa na našom timeline videlo všetko, alebo budeme vplývať na to, čo chceme, aby bolo verejné.

Profesorka Darina Poliaková súhlasí s mienkou odborníkov keď ide o tri generácie: „Takzvaná generácia X, občania narodení v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch si vedia život ako-tak predstaviť bez internetu, sociálnych sietí či smartfónov. Generácia Y, ročníky z posledných dvoch desaťročí minulého storočia, ovláda dobre technické výdobytky, ale si vie voľný čas zorganizovať aj bez počítačov, pokým pre generáciu Z z prvého a druhého decénia 21.

tová. Riaditeľ EkoAgriCentra Selenča Jozef Gašparovský sa krátko zmienil o centre, ktoré má teraz vynovené priestory a nachádza sa na novej lokalite. Stručne projekt predstavila koordinátorka projektu Jelena Kovačevićová. Potom sa o projekte zmienili predstavitelia jednotlivých partnerských ustanovizní, ktoré budú účinkovať v jeho realizácii.

Prezentácia projektu sa skončila vyhlásením pre médiá, ktoré sledovali prezentáciu a začiatok projektu. storočia sú počítače tak bežnou hračkou, ako i nástrojom k nadobudnutiu vedomostí. Sú síce digitálne šikovní, ale to ešte neznamená, že sú digitálne gramotní a nanajvýš digitálne zodpovední. Aj o tom sú prednášky, ktoré máme napríklad na hodinách matematiky so žiakmi vyšších ročníkov základnej školy.“ Danijel Nedeljković zdôraznil, že cieľom projektu ministerstva vnútra Základy bezpečnosti detí je upovedomiť žiakov štvrtého až šiesteho ročníka: „Prednášky, aké boli aj v Padine, majú za cieľ oboznámiť rodičov, ich rodinu alebo susedovcov s tým, ako sa vyhnúť násiliu na internete, ale aj znemožniť, aby sme sa násilníkmi stali my sami. Na sociálnych sieťach si treba dávať pozor: netreba byť dôverčivý a prenáhlený. Musíme odolať úmyselným vyzývavým správaniam a fiktívnym návrhom a nápadom.“ Darina Poliaková zároveň prízvukovala, že keď ide o autorské práva, podľa jej odhadov ich bude čoraz menej: „Krádeží aj takéhoto druhu bolo a bude. Vedomie aj mladších ľudí sa zvyšuje, že netreba napríklad kradnúť filmy a pri preberaní textu či fotografie uviesť meno skutočného autora.“

30 /4865/ 27. 7. 2019

9

Ľudia a udalosti KRÁSNA DRUŽBA STAROPAZOVČANOV A LUŽANOV

Pokračujú tam, kde začali otcovia Anna Lešťanová

D

ávneho roku 1962 na vojenčine vo Valjeve sa stretli Mišo Majorský (1941 – 1981) zo Starej Pazovy a Janko Šinko (1941 – 2011) z Lugu. Vtedy sa medzi nimi zrodilo verné kamarátstvo, ktoré po návrate do rodísk vštepili do svojich rodín.

verní kamaráti sa totiž navzájom navštevovali so svojimi rodinami a na odchody do Lugu či Pazovy najviac sa tešili ich deti. Obaja mali po dve ratolesti – dcéru a syna.

Mišo Majorský do Lugu chodieval s manželkou a deťmi Máriou (dnes Lakatošovou) a Mišom, kým Janko Šinko zasa do Pazovy rád chodil s manželkou a deťmi Máriou (dnes

Na minivýlete v Slankamenských Vinohradoch

najčastejšie do Pazovy chodievali počas hroznových oberačiek a spolu s Majorskovcami odchádzali do neďalekých Slankamenských Vinohradov, kde títo vlastnili vinohradnícku chatku s vinohradom. Členovia oboch rodín intenzívne

Majorská, z postu nevesty a manželky. Vlasta do tejto dediny zavítala na podujatie s členkami Združenia pazovských žien, ktoré sa zúčastnili na uvedenom podujatí. V roku 2018 na tomto podujatí v Lugu bol aj Mišo Majorský, ktorý sa tam po mnohých

Dávneho roku 1962 družbu vo Valjeve začali Mišo Majorský (zľava) a Janko Šinko (sprava)

Hoci už obaja nie sú medzi živými, v krásnej družbe naďalej pokračujú ich deti s rodinami. Na obojstrannú spokojnosť tieto pazovsko-lužské, či lužsko-pazovské vzťahy sa v posledných rokoch opäť zintenzívnili.

Po návrate z vojenčiny domov

Bažaľovou) a Jaroslavom. Počas družobných stretnutí rodiny si navzájom pomáhali pri vykonávaní aktuálnych prác v danom období.

Majorskovci v Lugu Šinkovcom napríklad pomáhali pri zbere černíc a včelárskych prácach. Šinkovci

Vlasta Majorská pri úľoch v Lugu, lebo u Šinkovcov včelárstvo je rodinnou tradíciou

Mária Bažaľová (sprava) s dcérou Vierkou a Vlastou Majorskou

10

www.hl.rs

Lužania a Pazovčania boli spoločne aj pri mori v Grécku

Informačno-politický týždenník

kontaktovali a navzájom sa navštevovali, hlavne kým deti boli malé.

Po predčasnej Mišovej smrti tieto stretnutia boli zriedkavejšie. Predsa rodiny na seba nikdy nezabudli, a tak aj počas svadobných veselíc v Pazove či Lugu medzi vzácnymi hosťami boli Majorskovci, respektíve Šinkovci.

Krásna družba medzi rodinami, ktorá dlhé roky bola prerušená, je v posledných rokoch opäť aktuálna.

Počas podujatia V lipovom chládku a medovom sládku v Lugu opätovné kontakty najprv nadviazala Vlasta

rokoch stretol s Jaroslavom Šinkom.

Bolo to, ako hovoria v oboch rodinách, veľmi dojímavé stretnutie, na ktorom si obaja radi zaspomínali i na svojich otcov a ich niekdajšie veľké kamarátstvo.

Toho času medzi rodinami vládnu intenzívne kontakty a v súlade s možnosťami sa navzájom navštevujú. Z každého stretnutia majú iba príjemné pocity a na počesť ich zosnulých otcov medzi rodinami opäť vládne veľká úcta a nerozlučné kamarátstvo.

Fotografie: z archívu oboch rodín • ĽUDIA A UDALOSTI •

100 rokov Slovenských národných slávností

PROGRAM

Nedeľa 4. augusta 18.00 – Vernisáž Z klenotnice našej ľudovej tvorivosti (SPŽ) 19.00 – Otvorenie výstavy Storočnice, Park Zuzky Medveďovej 20.00 – Výstava umeleckých fotografií Igora Bovdiša Petrovec vo fókuse, foyer SVD Streda 7. augusta 12.00 – Výstava archívnych dokumentov venovaná stému výročiu Slovenských národných slávností, Gymnázia Jána Kollára a tlačiarne v Petrovci, Archív Vojvodiny, Nový Sad 18.00 – Literárny večierok s Máriou Kotvášovou-Jonášovou, KŠH 19.00 – Výstava umeleckých diel Pavla Čániho Portréty, ÚKVS, Nový Sad Štvrtok 8. augusta 10.00 – Medzinárodné sympózium – Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 17.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 19.00 – Vernisáž Petrovské pohľady XI. Združenia petrovských výtvarných umelcov, priestory TO 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, Slovenský dom, B. Palanka Piatok 9. augusta 10.00 – Odhalenie pamätnej tabule Adele Greisingerovej, budova VKP Progres 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu obce, veľká sieň Obce Báčsky Petrovec 17.00 – Otvorenie 15. medzinárodnej filatelistickej výstavy Petrovec fila 2019, ZŠ Jána Čajaka 17.00 – Ľudová veselica, Klub poľnohospodárov 17.00 – Etudy gymnaziálneho kuratória, Slávnostná sieň GJK 18.00 – Vernisáž Život tlačiarne počas sto rokov, KŠH 19.00 – Vítanie hostí u predsedu obce, malá sieň Obce Báčsky Petrovec 20.00 – 100 s národom, v národe, pre národ, vstupný program SNS, sieň SVD 22.00 – Rocktón 2019, koncert slovenských rockových skupín, ihriská ZŠ Sobota 10. augusta 9.00 – Futbalový turnaj mladších pionierov, Vrbara 9.00 – Vítanie hostí, SVD 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS, sieň SVD 11.00 – Ukážkový výcvik dobrovoľných hasičov, pri budove VKP Progres – verejnej studni 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia, Ul. maršala Tita 13.00 – Predajná ochutnávka králičieho paprikáša, Klub drobnochovateľov 13.00 – Varenie svadobnej kapusty, nádvorie SPŽ 14.00 – Stretnutie zdravotníckych pracovníkov, veľká sieň obce 15.00 – Súťaž vo varení králičieho paprikáša Zlatý kotlík, Klub • ĽUDIA A UDALOSTI •

drobnochovateľov 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ, veľká sieň obce 17.00 – Ľudová veselica, Klub poľnohospodárov 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov, veľká sieň obce 17.30 – Promócia bakalárov VŠZ a SP sv. Alžbety v Bratislave, Detašovaného pracoviska Martina Luthera v B. Petrovci, Slávnostná sieň GJK 18.00 – Futbalový zápas veteránov, Vrbara 19.45 – Defilé všetkých účastníkov od Námestia slobody, Ul. XIV. VÚSB po ihriská ZŠ 20.30 – S vďačnosťou voči predkom, galakoncert našich folklórnych súborov, ihriská ZŠ Nedeľa 11. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov, kanál DTD 9.00 – Turnaj SNS v šachu, športová hala ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaženie stolných tenistov, telocvičňa ZŠ Jána Čajaka 9.00 – Súťaženie poľovníkov, Lovecký dom Lesík 9.30 – Príležitostné služby Božie, chrám Boží SEAVC v Petrovci 10.00 – Tenisový turnaj, ihriská SA-HA 15.00 – Futbalový zápas Tuční – Chudí, Vrbara 15.00 – Divadelné predstavenie pre deti, sieň SVD 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov, veľká sieň obce 17.00 – Futbalový zápas FK Mladosť – seniori, Vrbara 18.00 – Cyklistika pre deti, Námestie slobody 19.00 – V ježkovej komôrke, galakoncert detských folklórnych súborov, ihriská ZŠ 21.00 – Divadelné predstavenie pre dospelých, sieň SVD SPRIEVODNÉ PODUJATIA: Sobota 20. júla 10.00 – Slovenský výtvarný tábor, Muzeálny komplex Kulpín Sobota 20. júla 10.00 – Turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslankyne Slovenskej republiky, Aradáč Nedeľa 21. júla 10.00 – Predslávnostný turnaj v kolkoch, Kovačica Sobota 27. – nedeľa 28. júla 21. Predslávnosťové dni v Kulpíne Sobota 10. augusta 8.00 – 12.00 – 11. Stretnutie zberateľov s burzou, ZŠ Jána Čajaka Expozície Múzea vojvodinských Slovákov sprístupnené na SNS: Výstava prác Zuzky Medveďovej, Galéria Zuzky Medveďovej Najstarší dom v Báčskom Petrovci 30 /4865/ 27. 7. 2019

11

Ľudia a udalosti PAZOVSKÍ ŽIACI POBUDLI NA TARE

Najväčší kemp na Balkáne Anna Lešťanová

V

dňoch 11. až 17. júla pazovskí žiaci počas letných prázdnin pobudli na Tare, v Super kempe. I keď im počasie údajne veľmi nežičilo, predsa zábavy, oddychu, edukácie a dobrodružstiev bolo neúrekom.

Na Tare žiaci mali príležitosť počas šiestich dní zúčastniť sa

kým tretia skupina pozostávala z prechádzok a uplatňovania zdravého spôsobu života.

Okrem zábavy a oddychu na tomto kempe nevystala ani tá dôležitá edukačná zložka. Svoje vedomosti získané na Tare vyskúšali na súťažení, ktoré sa organizovalo v posledný deň ich pobytu v kempe, a podľa slov profesorky Libuše Simendićovej, ktorá okrem iných bola ako osvetová pracov-

Pazovskí žiaci najlepší vo vedomostnom kvíze

v mnohých dielňach, rozdelených do troch skupín: šport, rekreácia a avantúra, edukácia a príroda a zdravý spôsob života. Kto si zvolil prvú skupinu, mal na výber: bazény, hry na vode, akvapark, zip line, umelé skaly, karting... V druhej skupine v rámci edukácie na programe boli hlavne vedecké, umelecké a ekologické dielne,

Mnohí sa vyskúšali aj v kartingu

12

www.hl.rs

níčka zo Starej Pazovy v sprievode a dozore žiakov, na tomto súťažení v konkurencii svojich rovesníkov obsadili prvé miesto a dokázali, že sú najlepší vo vedomostnom kvíze. Ďalší hodnotný diplom pazovskí žiaci dostali v tanečnej súťaži a v tejto kategórii obsadili druhé miesto. Profesorka Simendićová je

Pekné chvíle strávili aj v bazénoch

na svojich žiakov hrdá a žiaci tancovali, ako uviedla, ako malí – veľkí profesionáli. Pre všetkých účastníkov tohtoročného kempu na Tare je príznačné, že okrem zábavy a získaných nových skúseností a vedomostí nevystalo ani nadviazanie nových priateľ- Dielňa water zorbing v rámci športu, rekreácie stiev. Mnohí sa už a avantúry nemôžu dočkať, kedy znovu o rok pôjdu na takmer týždňový rekrea č n o - z á b a v ný program na Taru.

Super kemp je najväčší letný a zimný kemp pre deti – žiakov základných škôl na Balkáne. Počas strávených dní v krásnej prírode navzájom si rovesníci Na Tare nevystal ani bubble football z viacerých častí krajiny rozvíjajú kreatívne schop- dôraz dáva i na tímovú prácu. nosti a vynaliezavosť, kde sa veľký Program Super kempu sa realizuje na základe projektu podporeného zo strany Ministerstva osvety, Agentúry pre bezpečnosť dopravy a iných relevantných inštitúcií a ustanovizní. Kemp zo strany odborníkov dostal vysokú známku a považuje sa za veľmi užitočný pre psychofyzický vývoj detí. O účastníkov kempu sa starali učitelia, tréneri, profesionálni animátori a rekreanti, ktorí majú veľkú skúsenosť v práci s deťmi.

Fotografie: z archívu L. Simendićovej

Streľba do terčov a holubov

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DETSKÁ SVADBA DOMA AJ V ZAHRANIČÍ

Z divadielka – značka kvality Ján Špringeľ

„N

echcú súčasní svadobníci spievať nahlas,“ sťažuje sa na najmladších svadobčanov Pavel Baláž, hlavný organizátor podujatia Detská svadba. Kovačičania sa zo dňa na deň v júli pripravovali na ďalšie akcie, vystúpenia v Kulpíne, Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici.

dni v Kulpíne a Svadbu voľakedy a dnes štartuje do areálu kaštieľa viac ako dvadsiatka detí. Ani o týždeň neskoršie, 2. augusta, rozbiehame sa na Slovensko do Banskej Štiavnice viac ako tridsiatka detvákov a desiatka ich rodičov.

Na strednom Slovensku vystúpia aj tanečníci, siedmaci a ôsmaci z Kovačice, ktorých nacvičuje profesor Pavel Urban, a žartovný kus

Hlavný organizátor Pavel Baláž štimuje nielen akostný výkon svojich zverencov na Detskej svadbe: záber z opravy kostolných hodín

Ako cenný tréner, aj Baláž vie presvedčiť o dobrom výkone i neveriacich Tomášov medzi jeho zverencami: „Povzbudzujem ich, hovorím im, že majú byť hlasní, ako keď nadŕžajú svojmu klubu.

Tak aby sa na ihrisku ich spev z východnej počul až na západnú časť tribúny a opačne. Veď aká je to svadba, ak nepočuť spievanie nádherných ľudových ,chorálov’.

Sústrediť sa treba ba ešte aj na texty pesničiek, i tie sa v poslednom čase zabúdajú.“ Na skúškach s deťmi okrem Pavla Baláža sa podieľajú aj predseda Spomienkového strediska Janka Bulíka Ján Dišpiter, ako aj Jaroslav Kováč, Martin Torňoš a Anna-Andrea Holíková, ktorí so svojou dlhoročnou účasťou a skúsenosťou na Detskej svadbe pomáhajú najmladším svadobníkom zvládnuť prvé tanečné kroky a spevácke roly. Prvý medzi rovnými na príprave pouličného pestrofarebného divadielka má už od skôr naplánovaný harmonogram ciest: „Do Kulpína 27. júla na Deň Kulpína, Predslávnosťové • ĽUDIA A UDALOSTI •

predvedie už osvedčená dvojica mladých hercov Benka – Brngár, ktorí s týmto vtipným bodom otvárajú v mestečku insity každý rok Medzinárodné majstrovstvá vo varení a jedení bryndzových halušiek.“ Na trojdňovej návšteve Slovenska – v Bystrici a Štiavnici – ich čaká niekoľko vystúpení. „Prvé bude 3. augusta v Ban-

Plná turistov z celej zemegule: Banská Štiavnica, mesto kultúrneho dedičstva

skej Štiavnici, kde program bude moderovať PhDr. Zuzana Drugová z Metodického centra UMB pre Slovákov v zahraničí. Známa slovenská etnografka sa bude pred zrakmi zvedavých divákov rozprávať s vedúcimi súborov, predtým podá informácie o Slovákoch žijúcich v zahraničí.

Vystupujeme spolu so súbormi Margarétka z Paríža a Matičiarik Súbor Matičiarik z Banskej Bystrice vlani vyz Banskej Bystrice. stupoval pred Detskou svadbou v Kovačici, Ďalšie vystúpenie teraz Kovačičania a Bystričania vystúpia spolu máme v rámci kul- v Štiavnici Na podujatie cestuje výprava túrnej akcie pod názvom NezaSpomienkového strediska Janka budnuteľné remeslá.“ Bohatý program čaká Kovačiča- Bulíka a počas prvého augustového víkendu sa stretne s Dr. Drunov aj v nedeľu 4. augusta. „Navštívime múzeum a hosti- govou, vnučkou Dr. Jána Bulíka, telia nám zabezpečili aj kúpanie prvého predsedu Matice slovenv štiavnickom bazéne. Potom sa skej v Juhoslávii, v predvečer stopresunieme do mesta Priechod ročnice osláv prvých Slovenských pri Banskej Bystrici na tamojšie národných slávností (na SNS 1932 folklórne slávnosti pod názvom bola MSJ aj založená).

Pouličné divadielko sa stalo Čô sa staô v tom Priechode.“ Štiavnica je mesto svetového značkou Kovačice, poznajú to už dedičstva, Kovačica sa o zápis do aj v krajine našich predkov a nezoznamu nehmotného kultúrne- čudo z listu Ing. Rastislava Marho dedičstva UNESCO uchádza ka, vedúceho oddelenia kultúry, prostredníctvom insitného ume- športu a mediálnej komunikácie nia Slovákov zo Srbska. Štiavnica na Mestskom úrade v Banskej je mesto kostolov, Kovačica má Štiavnici, organizátorom, že je Pavla Baláža, jedného zo znalcov Detská svadba z Kovačice vítaná: „Naše podujatie Nezabudnuna opravu kostolných hodín. teľné remeslá 2019 má dlhoročnú tradíciu a snaží sa prispievať k popularizácii folklóru a tradičnej i novšej remeselnej a ľudovo-umeleckej tvorby. Tohto roku prezentujeme činnosť našich krajanov v zahraničí, a to prostredníctvom detských folklórnych skupín či súborov. Vašu účasť na podujatí by sme preto radi ocenili.“ Detská svadba na Slovensku bola prvýkrát v roku 2010, potom ešte trikrát – v rokoch 2015, 2016 a vlani. Štiavnica a Bystrica budú pre detskú svadobnú veselicu 5. zahraničným zájazdom.

Prvého septembra je Detská Pred štiavnickou Kalváriou: nevesta na „opravdivej“ svadbe svadba zase v – „rodnej“ Kovačici.

30 /4865/ 27. 7. 2019

13

Ľudia a udalosti Z DETSKEJ KRAJANSKEJ UNIVERZITY V DONOVALOCH

Jazyk (môj, tvoj, váš) Jaroslava Števková

S

iedmi žiaci zo Srbska, víťazi republikovej súťaže zo slovenského jazyka, sa zúčastnili na Detskej krajanskej univerzite v Donovaloch, na Slovensku. Podujatie prebiehalo v dňoch 30. júna až 6. júla.

Tábor úspešne zvládli siedmaci Peter Bagľaš a Miroslav Zvara z Aradáča, Andrej Trnovský a Michael Kotváš z Padiny a ôsmaci Ema Pudelková z Pivnice, Vladimír Gabriel Lovás a Mariana Mikuľová z Aradáča, ako i učiteľka Jaroslava Števková. Vo svete rozprávok Téma tohtoročnej DetSkupina žiakov zo Srbska okrem skej krajanskej univerzity bola: Jazyk (môj, tvoj, váš). Odbornou toho, že zažila takýto výborný gestorkou bola Mgr. art. Katarína intenzívny kurz, bola aj na výlete Hitzingerová, ArtD. Odborné čin- lanovkou na Novej holi. Žiaci tiež nosti realizovali umelci s bohatou navštívili Dobšinského rozprávkopraxou: Katarína Hitzingerová, vý svet – Habakuky, mesto Banskú Barbora Špániková, Ján Marcinek, Bystricu a sú hrdí, že programom Vladimír Kivader. Na tábore boli i prispeli k oslave Dňa zahraničžiaci z Ukrajiny, Maďarska, Rumun- ných Slovákov. Samozrejme, veľká ska a Chorvátska. Všetci spolu sa vďaka za to patrí odborníkom, venovali slovenskému jazyku v Metodickému centru pre Slovákov rôznych formách. Učili sa riekan- žijúcich v zahraničí, Univerzite ky, porekadlá, hádanky, divadlá a Mateja Bela, Úradu pre Slovákov javiskový pohyb. Všetko, čomu sa žijúcich v zahraničí a Národnostnaučili, bolo prezentované 5. júla v nej rade slovenskej národnostnej Cikkerovej sieni v Banskej Bystrici. menšiny.

IN MEMORIAM

Za Jánom Kolárom-Kocim 1953 – 2019

V

Báčskom Petrovci sa v stredu 17. júla rozniesol chýr, že tuzemskú púť po kratšej, ale ťažkej chorobe opustil spoluobčan Ján Kolár-Koci.

Inžinier strojníctva Ján Kolár pracoval vo svojom odbore. Najprv v podniku Inox, potom sa dal do súkromných podnikateľských vôd a založil si vlastné súkromné podniky.

Bol predovšetkým aktívny človek. Mal rád šport a od mladi sa ním zaoberal. Najviac mu ležal volejbal. Vo Volejbalovom klube Mladosť dlho rokov bol aktívnym hráčom, neskôr trénerom a predsedom klubu. Často sa vo voľných chvíľach bavil s kamarátmi aj na tenisových kurtoch.

Aktívne sa zapájal do spoločenského a politického života. Po uvedení do života viacstraníckej politickej sústavy v krajine takmer nebolo volieb na lokálnej úrovni, v ktorých nekandidoval. Počas viacerých mandátov bol členom Rady Miestneho spoločenstva

Báčsky Petrovec. Bol aj výborníkom obecného zhromaždenia.

Od marca do mája roku 2005 zastával post predsedu Zhromaždenia obce.

Veľmi mu záležalo na environmentalistike. Ján Kolár bol pri zakladaní, a potom viac mandátnych období aj predsedom Ekologického združenia Zelení Petrovec. Pri začiatkoch miestnej kanalizačnej siete bol predsedom Výboru pre výstavbu kanalizácie. Ján Kolár sa zapísal do matičného hnutia a naposledy v MSS bol predsedom Komisie pre vypracovanie projektov a členom Dozornej rady.

Ján Kolár bol pochovaný vo štvrtok 18. júla na petrovskom cintoríne. Pohrebnú službu vykonal kňaz Ján Vida a v mene kamarátov sa s ním rozlúčil Michal Spevák.

Nech odpočíva v pokoji!

J. Č-p

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

D áva sa na známosť všetkým občanom zainteresovaným a súcim poskytnúť prepotrebnú súrnu pomoc! Prineste sem – hneď a razom – protijed na jed. Ako je dobre známe, jed je hnev, respektíve hnev je jed. A odpustenie je ten vzácny, ani šafran zriedkavý protijed. Takže... neváhajte, pomáhajte; pánboh zaplať! Máme tu totižto istuô choruô pacientča. Opantalo ho, úbožiatko, hrozné nepodarené jedisko; ani hadisko okolo krku, obvinulo mu bledé zvyšky duše a chabé záblesky svedomia. Nuž nám celuô-celučičkuô, chúďa maličkuô, srdituô, len tak srší ani sršeň. Nadutuô ako tri

14

www.hl.rs

v jednom: mechúr moriak a žaba!

Proste – zlostnuô ako čert. V zuboch by vás to rozseklo. Namôjveru... ako mäkké h... Mrle ho jedia, zožrať ho už-už idú a ono...? Po starom: dudre ani staré pivo. Ešte, že nie je práve z tých, čo hnev v sebe dusia, ani hasiči oheň, keď prídu neskoro a publikum ich posiela do pi... Nie, nie do pitvora! Ako koho stretne, toto naše maluô besnuô na každého sa vyrúti a vrčí – breše ostošesť. Každému priamo do vlasov letí. Zatiaľ síce iba verbálne. Ale...

Namosúrenuô-rozčertenuô akoby ho ktosi na šidlo postavil, ani čo by sedem čertov doň vliezlo, chodí-behá-uteká-lieta po úrade, po ulici, po dvore,

Informačno-politický týždenník

po dome – ako fúria. Nadŕštené sťa diviak, nahnevané, ako jež; nevie si dať rady so sebou od zlosti. Tá v ňom len tak kypí, že ono, úbohuô, len tak sipí... ako had. Rozpučiť ho chce, čert mu na nose tancuje, zošalieť ide, úbožiatko; ústa sa mu zavše len tak zošpúlia a spenia; vlasy sa zježia... Brrr! Sotva mu pára na tomto svete bielom nájdete.

Takuô zlostnuô a nešťastnuô, že by sa ani na dva-tri vozy nezmestilo. Nie to do vlastnej kože. Zúriace – fučiace, akoby ho z reťaze – aj to hladnuô-smädnuô – pustili. Aj keby ste s ním zaobchodili ako s natlačenými vaj..., pardon... ako s natlčeným vajcom, zase sa len narároší-napaprčí. Nuž

ale... Aj ono, takuô, akuô ho jedna mater mala (keď nie aj dve-tri matere), predsa len je, ľudská bytosť. Pomôžme teda chudáčaťu-jedoščaťu. Sem s tým protijedom a... Žehnajme ho, odpusťme mu; veď sotva vie, čo činí.

I poučme sa na cudzej biede. Vezmime si k srdcu, čo ktosi povedal (a nebol to pán Adolf, ktorý, prirodzene, Záturecký, popísal čo-to z tuná citovaných citácií): Nikdy nespravme niečo, čo bude trvale hlúpe, len preto, že sme dočasne nahnevaní. Áno, a: nesúďme tých, ktorí spravia niečo, čo možno bude dočasne nahnevané..., len preto, že sú trvale hlúpi. Amenmária.

Bumbumbum!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLOK KULPÍNSKYCH ŽIEN NA DETVE

Kroje, svadba a koláče Katarína Gažová

V

Krajanskom dvore na Detve vojvodinských Slovákov reprezentovali tohto roku aj spolkárky z Kulpína. Po náležitých prípravách Spolok kulpínskych žien na Slovensku predstavila delegácia v zložení: Mária Struháriková, Mária Skalická, Anna Čániová, Anna Šimová, Katarína Zorňanová, Vesna Kreková, Ján

Šimo, Ivana Zorňanová, Andrea Koruniaková, Adrián Zima, Denisa Šimová a k nim sa pripojili aj Mária a Ondrej Fabokovci zo Silbaša.

V skrátenom podaní predstavili kulpínske svadobné obyčaje, ukážku parádnych svadobných krojov a piesní a na stánku ponúkali tradičné svadobné koláče a dobošovú tortu.

Foto: Vesna Kreková

Predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová (zľava) predstavila časť svadobných obyčají v Kulpíne a nové party spolku, v svadobnom kroji boli ako mladucha Ivana Zorňanová a ako mladoženích Adrián Zima. Kmotry, ktoré na svadbu priniesli chýrečnú dobošovú tortu z 50 vajec boli Mária Struháriková a Anna Šimová, vedľa stojí družica Andrea Koruniaková, ktorá spievala kulpínske svadobné piesne za hudobného sprievodu Pavla Matúcha.

Kulpínčania a Jánošíčanky spolu so Silbašankami trávili na Detve spoločné nezabudnuteľné chvíle, a tak vznikla aj táto spoločná fotka na pamiatku

Kulpínsky stánok: (sprava) Mária Skalická, Anna Čániová a Ján Šimo.

Na stánku ponúkali dobošovú tortu, svadobný koláč, orechový a makový koláč, herovky a populárne škvarkové pagáčiky.

UŽIŤ SI PRÁZDNINY ALEBO DOVOLENKU

Na veľkolepom komplexe pazovských bazénov Anna Lešťanová

Š

portovo-rekreačný komplex pazovských bazénov brány pre tohtoročnú letnú sezónu otvoril 1. júla. Návštevníci tento veľkolepý komplex majú k dispozícii tri mesiace. Ako sa dozvedáme od Mary Gvozdenac, hovorkyne vo VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova, ktorá má na starosti tieto bazény a objekty, začiatok sezóny meškal pre nepriaznivé poveternostné podmienky.

Na komplexe pazovských bazénov užiť si letnú dovolenku alebo školské prázdniny môže 1 300 návštevníkov. Podľa slov hovorkyne Gvozdenac cena vstupeniek na bazény sa už roky nemenila.

Tradične vstup pre najmladších • ĽUDIA A UDALOSTI •

občanov do 7 rokov je voľný a celodenný lístok pre dospelé osoby vynáša 300 dinárov (po 15. hodine stojí 200 dinárov). Kategória mladých vo veku 7 až 18 rokov vstup na bazény zaplatí iba 150 dinárov, kým po 15. hodine o 50

dinárov menej.

Pred začiatkom novej letnej sezóny na komplexe bazénov medzi Starou a Novou Pazovou sú vykonané všetky technické prípravy.

To, o čo sa zvlášť dbá a čo je azda na bazénoch i najdôležitejšie, je

Pohľad na komplex pazovských bazénov

kvalita vody v nich. Odborníci z podniku Vodovod a kanalizácia kontrolu správnosti vody na kúpanie v bazénoch konajú dvakrát denne, kým raz týždenne túto robotu vykonávajú zamestnanci z Ústavu pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici.

Pre lákavé obsahy v bazénoch (šmykľavky, tučniaky, pečiarky…) tento komplex je zvlášť obľúbeným miestom pre najmladších, ktorí tam radi prichádzajú v sprievode rodičov či starých rodičov.

Počas pracovného času bazénov (od 10. do 19. hodiny) o bezpečnosť každého plavca sa starajú záchranári a najväčšia hĺbka v bazénoch vynáša 1,6 metra. V rámci komplexu pazovských bazénov sú i minipohostinské objekty.

30 /4865/ 27. 7. 2019

15

Ľudia a udalosti S MILOVNÍČKOU KVETOV Z PIVNICE

Zasaďte si čím viac kvetov Anna Čásarová

M

ária Činčuráková na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci učila angličtinu. Bola prísnou profesorkou, ale žiakom to osožilo, lebo angličtinu dobre zvládli, čo prispelo k tomu, aby nemali problém s používaním tohto jazyka.

Profesorkou je už viac ako 20 rokov. Toho času žije v Pivnici a učí v Základnej škole 15. októbra.

Avšak dôvodom nášho stretnutia tentoraz nebola angličtina. V prí-

jemnej atmosfére pod altánkom a pri šálke kávy mi rozprávala o jej záľube ku kvetom, ktorá sa datuje ešte z detstva. Pamätá

16

www.hl.rs

sa na obdobie, keď bola malá a rodičia rúcali starý dom a stavali nový. Bola tam žltá rozrastená ťahavá ruža, ktorú rodičia museli vybrať kvôli priestoru, a Mária, ako hovorí, vtedy smútila. Mala iba sedem rokov. Veľmi sa jej páčili kaktusy, ani sama nevie, prečo.

Jeden príbeh z jej primárnej rodiny Kopčokovej je ten, že ju brat posadil do kaktusu, ale to sa rodičom nesmelo prezradiť, iba obrátili črepník naopak.

Milovníčky kvetov sú aj Máriina mama a sestra.

Hocikam Mária cestuje, prinesie si domov i kvety.

Veľa chodí do Segedína, tiež ich má zo Slovenska, z rôznych výletov, darujú jej žiaci, susedia, kolegovia, blízki ľudia a vlastne všetci tí, ktorí vedia, že má kvety rada. Priniesla si semiačka aj zo Spojených štátov amerických, keď bola na výmene profesorov a na výučbe lídrov. Keď sa vydala, jej manžel mal plné ruky práce. Nespočetné množstvo kvetov previezol na vlečke, aby si Mária ozdobila dvor, ktorý všetci obdivujú. Čo sa týka druhu kvetov, má ich skutočne všelijaké. Keď ide o dvor, Mária

však najradšej má trvalky. Ľahšie ich je udržiavať, neustále niečo kvitne, investícia tiež nie je veľká. K tomu sa samy rozmnožujú, nuž ich

Informačno-politický týždenník

Mária iba dosádza a skrášli letnými kvetmi. Základom v jej záhrade sú najvytrvalejšie druhy, ako sú levanduľa, ktorá vydrží teplotu, rudbejky, rozchodníky, ozdobná artičoka, oleander. Také, čo majú, ako hovorí – nohy vo vode a hlavy

potrebné zalievať ich. Vôkol kvetov Mária má trávu, o ktorú sa stará jej manžel. Ako hovorí, ich dom si nevie predstaviť bez kníh a kvetov.

Nemá rada umelé rastliny. Odporúča tiež prispôsobiť sa rastline a nie trvať na tom, aby sa ona pri-

na slnku. Z izbových má tiež rôzne druhy. V posledných rokoch, možno aj pod vplyvom kolegyne, profesorky biológie Lenky, Mária sadí kvety, ktoré priťahujú včely.

Má dojem, že odvtedy majú lepšiu úrodu aj v záhrade. Nemá rada vždyzelené rastliny, ktoré nechcú našu klímu. Ako hovorí, je pekné mať aj klasické druhy, ale nie sú vhodné pre naše prostredie. Čo sa týka toho, koľko času je potrebné venovať sa tejto záľube, Mária hovorí, že sú jar a jeseň kritické.

Najmä jeseň, keď sa musí všetko zniesť dnu, a na jar vedieť určiť čas, kedy je potrebné vyniesť ich, presadiť a pod. Každodenne je

spôsobila nám, čiže dať ju na také miesto, ktoré jej vyhovuje, a nie kde by sa nám páčilo, aby mala miesto. Čo sa týka edukácie, Mária si predplatila slovenský časopis Záhradkár, v ktorom sú užitočné informácie, a to jej veľa pomôže.

Hovorí nám tiež, že sa netreba báť narábať s kvetmi, presadiť ich, ak je potrebné, odstrihnúť... Odkaz pre milovníkov kvetov je ten, že by si ich čím viac zasadili, lebo v lete znižujú teplotu a spríjemňujú priestor. Potrebné je prispôsobiť sa klíme, a nie kupovať hocičo.

Na záver Mária hovorí: ,,Predstavte si dom s kvetmi, a bez nich.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (22)

bude len vtedy, keď slovanská (hádam aj slovenská? – pozn. aut.) vzájomnosť sa stane skutočnosťou...

Svedkami sme toho, že nevyvinutá slovanská vzájomnosť zapríčiňuje, udalostí, ktoré sa odohrali v našej že i dnes musíme bojovať o svoj starej vlasti. Všetci sme si vedomí holý život, že musíme krvácať... My toho, že nemáme čo oslavovať a ne- však nechceme umrieť, my chceme máme sa čomu radovať. Ťažké mraky žiť v tej pevnej nádeji, že i nášmu návisia nad Európou a naša stará vlasť rodu svitnú lepšie časy a že víťazstvo krváca a hynie. A keď sa predsa schá- slovanskej myšlienky bude znamenať dzame do Petrovca na naše tradičné slobodu pre národ český a slovenský. oslavy, robíme to preto, aby sme Keď všetkých nás prenikne toto presvedčenie a odhodlanie, nebude na i v týchto tragických svete tej sily, čo nás rozdvojí dňoch dokumentoa zničí. Aj prednáška Ristu vali svoju vernosť Kovijanića o slovenskostarým našim ide-srbskej vzájomnosti bola álom, vzájomnosti ako stvorená na tieto časy. československo-juPovedal pekné slová, aj hoslovanskej...2 príjemne ich bolo počúBEZ HOSTÍ vať, najmä keď vám to ZO SLOVENSKA povie príslušník iného V prvý slávnosťonároda. vý (pol)deň aj nebo Poobede Spolok žien akoby smútilo nad mal poradu a potom celou situáciou. Od domáci sokoli a hosrána bolo oblačno tia z Borova, Palanky a hrozilo dažďom.

A hoci boli snahy Jediná zo Slovenska: a Petrovaradína prezentovali svoj program. Večer začať naše najväč- Margita Figuli na javisku Daruvarčania šie podujatie vesepodali scénický mix spälo, nevychádzalo to. Nepomohli ani dve vystavané slávobrány, ani tý so situáciou v Československu, hudba, čo hrala od rána, a potom kým Kulpínčania prišli na Slávnosti ani dve porady matičiarov, nevy- s Nušićovou Nádchou.

V posledný slávnosťový deň, hnutné poradiť sa, ako ďalej v týchto v pondelok, pokračovalo sa s valpohnutých časoch, ani zhromažde-

Z posledných síl DrSc. Ján Babiak

R

ok 1939 bol vo všetkom svojrázny. Aj v meteorologickom zmysle nepriaznivý.

Na spoločenskom poli to bolo ešte komplikovanejšie. Na Ďalekom východe zúrila vojna a v Európe, tu diabli tancovali ešte intenzívnejšie, ba začali už aj kolo vodiť. Generál Franco v Španielsku vošiel víťazne do Madridu a Nemecko sa začalo cítiť pánom v strednej Európe. Ako odpoveď na to – robilo sa na antifašistickom združovaní.

Nemecko už dávno zavrhlo versaillské usporiadanie Európy a na Slovensku Dr. Tiso, pod vplyvom neústupčivého Mníchovského diktátu, postavil na rokovací program právo Slovákov na politickú autonómiu. Aj paralelne s okupáciou Čiech a Moravy Hitler už predtým zmrzačenému Slovensku ponechal neutrálnosť. Vskutku tu išlo o prvý satelitný štát Nemecka.

Ešte predtým ozvena na všetko bola aj u nás a Matica vyzvala všetkých dať hlavy dokopy, lebo pravda je na našej strane, a nie u novovekých barbarov. Aj slovensko-slovenská prestrelka bola na rade a po nej aj naše prehlásenie: Vzhľadom na dnešné pomery v Československu vyhlasujeme: kde sme stáli, zotrváme! Chceme ďalej spolupracovať pre dobro tunajšej našej menšiny, lebo sme presvedčení, že jedine v spolupráci a v jednote kynie nám lepšia národná budúcnosť, lebo je to životný záujem nášho národa tu v zahraničí i tam doma. Nesmiernou boľasťou naplňuje nás porážka a rozkol nášho národa...1 Ako odpoveď na všetko vyznie zákaz dodávky časopisu Národná jednota na Slovensko aj následky, lebo bratia sa navzájom odsotili.

Teda roztrhali sa putá slovenské, čo spájali pravlasť s ešte stále zelenou ratolesťou, lebo z dvoch strán sa inak pozeralo na istú vec. A keď sa dve odlišné stanoviská nemohli spojiť, aj konfrontácia bola na rade.

Vo vzájomnom presviedčaní aj leto sa začalo a Slávnosti boli pred dverami. V smutnom začiatku aj v úvodníku Národnej jednoty sa písalo: Na tohoročné naše Slávnosti schádzame sa pod dojmom smutných

nie akademikov.

Len už tradičná národopisná výstava a premietanie filmu z nášho života učiteľa Klobušického dali nádej, že aj takýchto záberov do budúcna bude viac.

H l a v ný d e ň Slávností otvorilo valné matičné zhromaždenie.

Konalo sa v sláv- Náhoda alebo symbolika? – všetci pod jednou nostnej sieni gym- strechou názia, osobitne dekorovanej fotografiami kráľa Petra II., Masaryka, Beneša a Hodžu. Už ným zhromaždením a na ňom uvítali z toho bolo vidno, aký postoj má aj známu slovenskú spisovateľku zlomok tohto národa k otázke na Margitu Figuli. Poobede boli až tri Slovensku. Aj v úvodných slovách futbalové zápasy. Prvý bol derby začalo sa od vzrastu Matice, ale lokálnych klubov. Kupecká mlárýchle sa prešlo na to, čo teraz bolo dež hladko porazila Sláviu 3 : 1. najpotrebnejšie. Aj povedalo sa: V druhom zápase SŠK Petrovec vidíme svojho blízkeho brata – pod- presvedčivo vyhral nad pivnicľa krvi a podľa reči. Život malých kým Jánošíkom 9 : 1. Všetci však slovanských národov zabezpečený očakávali hlavný zápas, keď SŠK

hral s klubom Jedinstvo Belehrad.

Rezultát bol 2 : 9 (1 : 3).

Večer si na svoje prišli petrovskí herci. Podali predlohu J. Palárika Inkognito a prezentovali sa vrcholným hereckým výkonom. Aj verejná vďaka potom bola na rade a aj ľutovanie organizátorov, že toto divadelné predstavenie nebolo v nedeľu večer.

ZA ZVLÁŠTNYCH OKOLNOSTÍ Celková mienka o SNS, formovaná ešte v ich realizácii, vyznela, že toto budú prvé Slávnosti bez Slovákov z Horniakov. Bola to okolnosť, ktorá priam párala hruď, lebo bolo vidno, že sa zrútila stavba slovenskej vzájomnosti, ako veža z karát, zmizla ako pena na vode.

Bolo to horké jablko, čo vraštilo tvár a nedalo sa prehltnúť. Aj ako ohryzok stálo v hrdle a dusilo. A stalo sa to práve vtedy, keď nám vzájomná spoločnosť všetkých nás bola prepotrebná.

Tak tragické udalosti, čo sa stali neskoro v jeseň minulého roku a potom na jar, ako aj abstinencia bratov zo Slovenska na Slávnostiach, v značnej miere vplývali na náladu na nich. Cítenie už bolo trpké, trpkejšie ako nedozreté trnky, a tak potom sláv Slávnosti tak zo srdca.

Babku drevenú sa ti to podarí. A tak sa hralo divadlo – vysadil sa úsmev na tvár a tvárilo sa, akoby sa nič nestalo. Len tam niekde v hĺbke tlela nádej, že Slovák tam na severe, aj tento juhoslovanský nezaprie svoju minulosť, nezradí svojich velikánov, nezriekne sa ich myšlienky a diela a zostane verný svojmu slovenskému a slovanskému presvedčeniu.3 V tom smere znelo aj prehlásenie, že juhoslovanskí Slováci, zhromaždení na SNS, verní odkazu našich veľkých predkov a vodcov..., prehlasujeme, že na tejto línii národného nášho snaženia zotrváme... V tom duchu, napriek nešťastiu, ktoré doľahlo na náš národ a našu starú vlasť, chceme ísť a pôjdeme ďalej ako verní občania juhoslovanskej našej vlasti.

Ako dobrí Slováci rozhodne odmietame a odsudzujeme všetko to, čo sa stalo, a ostávame verní myšlienke československej, tak ako nám to hlásali vodcovia a osloboditelia národa Masaryk a Štefánik. Prehlasujeme, že myšlienku túto nezradíme a podľa možností v našich pomeroch budeme pracovať k jej konečnému víťazstvu.4 Už vtedy sa nad Európou nadvili mračná a bolo potrebné len vydržať!

Aj v týchto ťažkých časoch.

1 Československý zväz v Juhoslávii: prehlásenie. Národná jednota, Petrovec 1939, roč. 20, č. 217, s. 1 2 N. N.: Naše Slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1939, roč. 20, č. 33, s. 1.

3 N. N.: Priebeh XXI. národných slávností. Národná jednota, Petrovec 1939, roč. 20, č. 34, s. 1.

4 N. N.: Prehlásenie. Národná jednota, Petrovec 1939, roč. 20, č. 34, s. 2.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

30 /4865/ 27. 7. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Tita, Mateja Zorić, 1. 2, ZŠ maršala Padina

Tea Trnovská, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

la Tita, Padina á, 2. 3, ZŠ marša Aneta Holíkov

Kreslenie na pobavenie

Hľa, blíži sa koniec júla a teda aj polovica letných prázdnin pomaly vyprchá. No ešte stále máte pred sebou dosť voľna na to, aby ste sa pobavili. Práce o detských hrách a kamarátení nám počas školského roka zaslali aj kamaráti z Padiny a Kulpína. Aj počas leta niektoré deti trávia čas kreslením, ak majú v tom záľubu. Môžu sa sústrediť na rôzne témy. Najčastejšie však deti kreslia deti. A to pri rôznych aktivitách, pri spoločnej hre s kamarátmi najčastejšie vonku v prírode. Potom ku deťom pridajú slniečko, vodu, stromy, kvety, trávu a už je pestrofarebná ilustrácia vytvorená. Inšpirujú ich aj zvieratká a všetko to, čo vidia vôkol seba. Neváhajte, kamaráti, keď máte čas, kreslite, a my sa potešíme, ak nám svoje výtvory aj ponúknete na túto stranu vyhradenú pre vaše práce.

Katuša

Dário Peťkovský, 3. a, ZŠ Ján a Amosa Komenského, Kulpín

Anička Holmanová, dru háčka, Orechová Potôň, Sloven sko

Sára Ondríková, 1. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Taňa Medovarská, 2. a, ZŠ Jána Amosa Komensk ého, Kulpín • DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 27. júla 2019 Číslo 14/1990

Z PRODUKČNEJ BURZY

Záujem o sóju z novej úrody

Ďalšie stimuly pre N poľnohospodárskych výrobcov

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 15. 7. do 19. 7. sa začalo obchodovať so sójou z tohtoročnej úrody. Bola podpísaná prvá kúpnopredajná zmluva na 300 ton sóje s prevzatím v období od 1. 9. do 15. 10. 2019.

Platba bude uskutočnená po prevzatí a cena tejto sóje je 310 eur za tonu v protihodnote RSD podľa strednéĽubica Sýkorová ho kurzu NBS v deň platby. Cena je o niečo vyššia pri porovnaní s cenou Ministerstvo pôdohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva – Úrad pre sóje z minuloročnej úrody. správu agrárnych platieb vyhlásilo verejnú výzvu na podávanie žiadostí o uplatPri porovnaní s predchádzajúcim nenie práva na stimuly na investície do zariadení na výrobu mlieka, mäsa, ovocia, týždňom finančný obrat bol väčší zeleniny a na výrobu vína, piva a alkoholických nápojov na rok 2019. o 105,01 % a tovarový o 67,39 %.

Pšenica z novej úrody sa predátimuly zahŕňajú inves- majú žiadatelia, ktorí okrem sťaženými pracovvala od 18,40 do 18,50 din./kg bez tičný program na spra- iného v plnej miere realizovali nými podmienkami DPH. Cena pšenice nižšej kvality covanie poľnohospo- investíciu od januára tohto v poľnohospodárstve. bola 18,00 din./kg bez DPH. dárskych a potravinárskych roku a najneskôr do dátumu Najvyššia celková výšNa rozdiel od kukurice a sóje výrobkov pre oblasť mlieka, podania žiadosti o uplatnenie ka stimulov, ktorú môže o pšenicu majú záujem prevažne mäsa, vína, piva a alkoho- práva na nenávratné finančné žiadateľ získať v jednom domáci spracovatelia. lických nápojov, ako aj pre prostriedky. kalendárnom roku, je V uvedenom období sa oblasť ovocia a zeleniny, a to Proces uplatnenia práva na 5 000 000 dinárov. kukurica predávala po 15,90 prostredníctvom investícií do stimuly sa začína podaním Nové stimuly sú pripravedin./kg bez DPH. Na novosadskej burze vybavenia v spracovateľských žiadosti o uplatnenie práva né aj pre chovateľov dobytka bola v ponuke aj sója zariadeniach. na stimuly v období od 15. na nákup nových strojov a zaz minuloročnej úrody Nárok na získanie týchto júla do 15. novembra 2019 riadení na zlepšenie primárnej po cene 36,30 din./kg stimulov majú osoby, ktoré na Ministerstve pôdohospo- poľnohospodárskej výroby v tá. bez DPH, no nikto sú zapísané v Registri poľno- dárstva, lesníctva a vodného živočíšnej výrobe na rok 2019.

Stio ňu neprejavil hospodárskych gazdovstiev a hospodárstva – Správe pre Stimulujú sa investície na muly záujem. ○ sú v aktívnom stave: podni- poľnohospodárske platby. kúpu nových strojov a zariasú určekateľ; hospodárske družstvo; V súlade s osobitným pred- dení na prípravu, distribúciu a né aj pre poľnohospodárske družstvo, pisom upravujúcim rozdeľo- skladovanie koncentrovaného hydinárov na ktoré má najmenej päť členov vanie stimulov pre poľnohos- a objemného krmiva, strojov výrobu konzumdružstva zapísaných v registri podárstvo a rozvoj vidieka a zariadení na manipuláciu a ných vajec, pre včeako nositeľov alebo členov peňažné stimuly možno získať distribúciu pevného, polotelárov a iných. Žiadosť piatich rôznych komerčných až do výšky 50 % investičnej kutého a tekutého hnoja, ako o udelenie práva na tieto rodinných poľnohospodár- hodnoty zmenšenej o sumu aj na obstaranie zariadení, stimuly treba podať do 30. skych gazdovstiev v aktívnom na DPH alebo vo výške 65 % ktorými sa zabezpečujú dobré augusta tohto roku.○ stave. Nárok na tieto stimuly tejto hodnoty pre oblasti so životné podmienky pre zviera-

S

Z obsahu Bakteriálna nádorovitosť viniča rozšírená po celom svete

Str. 2

Babôčka bodliaková – premnožený škodca sóje

str.4

Prečo pestovať saturejku?

str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VINOHRADNÍCTVO

Bakteriálna nádorovitosť viniča rozšírená po celom svete Ľubica Sýkorová

Fytopatológovia rozdeľujú choroby dreva viniča podľa druhu pôvodcu, ktorý ich spôsobuje na virózy, bakteriózy a mykózy. Medzi ne patrí aj po celom svete rozšírená bakteriálna nádorovitosť viniča Agrobacterium tumefaciens (srb. rak korena vinove loze).

Ch

oroby dreva viniča majú na napadnutých kroch rôzne prejavy príznakov: – degenerované a chradnúce kry, ktoré sú výrazne oslabené v raste a vo vývoji, častý je výskyt bez charakteristických príznakov na listoch či iných nadzemných častiach. Tento stav oslabenia (chradnutia) môže zotrvať aj niekoľko rokov či desaťročí. Prejavuje sa najmä pri Petriho chorobe viniča – esca syndróm a bakteriálnej nádorovitosti. Obe tieto choroby nespôsobujú masové hynutie krov; – predčasne hynúce kry, ktoré náhle hynú často až niekoľko rokov po prvotnej infekcii.

Môžu sa vyskytovať aj bez charakteristických príznakov na nadzemných častiach kra.

Prejavuje sa pri vráskovitosti dreva, fuzarióze, eutypióze, koreňokazných hubách a syndróme esca. Tieto choroby môžu spôsobovať masový úhyn krov vo vinohrade.

BAKTERIÁLNA NÁDOROVITOSŤ – PRÍZNAKY OCHORENIA Pri výskyte bakteriálnej nádorovitosti viniča ide väčšinou o ojedinelé alebo ohniskové nevyliečiteľné ochorenie krov.

Charakteristickým znakom je vytváranie nádorov na hlave kra, koreňovom kmeni, na kmeni, ramene, prípadne aj na jednoročnom výhonku. Nádory sa vytvárajú po infekcii baktériami na mechanicky alebo mrazom poškodených miestach kôry.

Zo začiatku je povrch nádorov hladký, svetložltý, šťavnatý a hubovito mäkký. Neskôr je povrch nerovnomerný a hrboľatý.

Nádory hnednú, na ich povrchu

20

sa vytvára korkovité pletivo, ktoré tvrdne. Listy napadnutého viniča sú bledšie, žltnú (chloróza), najmä pri mladom viniči. Pri modrých odrodách sa listy sfarbujú do jasnočervena.

Charakteristickým znakom na listoch je ich zvláštne vytočenie rubom smerom k slnku, pričom

stopka listu s hlavnou žilkou zviera ostrý uhol.

Na jeseň nádory zaschýnajú, v zime odumierajú a rozpadávajú sa. V nasledujúcom roku sa tvoria nádory na okrajoch nádorov z predchádzajúceho roka. Najnáchylnejšie sú mladé korene od 1 do 5 rokov.

Napadnutý vinič má chorobný vzhľad a obmedzený rast.

Výška úrody a jej kvalita klesjú, drevo zle vyzrieva. Baktérie sa cez poranené miesto dostávajú

II

do pletív, kde sa aktivizujú a potom cez cievne zväzky prenikajú do celej rastliny.

Hovoríme o systémovej infekcii.

Výsledkom je ďalšie vytváranie nádorov a postupné odumieranie krov. Šírenie nákazy podporuje aj infikované náradie, ako sú nožnice, pílka, rýľ a podobne, a to najmä za vlhkého počasia.

Infekcia sa môže prenášať aj z pôdy pri jej obrábaní a poranení podzemnej alebo nadzemnej časti viniča. Pretože sa choroba prenáša aj množiteľským materiálom, neodporúča sa kupovať štepy viniča od neregistrovaných množiteľov.

S nádorovitosťou sa častejšie stretávame v rokoch nasledujúcich po zime so silnými a dlhotrvajúcimi mrazmi. Ak baktérie preniknú do cievnych zväzkov rastlín, spôsobia systémovú nákazu, ktorá zvyčajne končí uhynutím napadnutých krov. Nebezpečnosť a zákernosť ochorenia spočíva aj v tom, že sa môže šíriť aj pomocou chorého, ale bezpríznakového množiteľského materiálu.

OCHRANA – Používať iba zdravý rozmnožovací materiál; – pri obrábaní musíme dbať, aby sa kry neporanili; – chrániť vinič pred poškodeniami mrazom;

– udržiavať vinič v dobrom kondičnom stave; – odstrániť všetky kry podozrivé z nákazy; – z napadnutých parciel nebrať množiteľský materiál.

Keďže bakteriálna nádorovitosť viniča patrí medzi závažné ochorenia, ktoré prakticky nemožno vyliečiť, najdôležitejšími zostávajú preventívne agrotechnické opatrenia na zamedzenie šírenia tejto choroby vo výsadbách viniča. Dôležitá je najmä výroba zdravého množiteľského materiálu z neinfikovaných materských rastlín, čomu by mal predchádzať ich dôkladný výber a testovanie.

Pri mladých výsadbách je najlepšie napadnuté kry vykopať a spáliť. V starších výsadbách môžeme choré jedince zlikvidovať alebo dočasne ponechať vzhľadom na ešte dobrú úrodnosť pri dodržiavaní sanitárnych opatrení.

Bakteriálna nádorovitosť sa vyskytuje aj na ostatných ovocných druhoch, no najväčšie škody spôsobuje na viniči, slivkách, jabloniach, hruškách a marhuliach.

BIELA HNILOBA VINIČA MÁ VEĽMI PODOBNÉ PRÍZNAKY Veľmi podobné príznaky ako pri nádorovitosti na dreve viniča spôsobuje aj biela hniloba viniča – Metasphaeria diplodiella. Kôra sa v dôsledku infekcie pozdĺžne trhá a odlupuje v pásoch. Na týchto miestach sa vytvárajú nádorčeky. Poškodenie dreva je len lokálne a nedochádza k systémovému napadnutiu rastlín. To umožňuje odstránenie napadnutých častí kra a jeho regeneráciu. Huba najviac poškodzuje bobule, hrozno pred hnitím dostáva belavé zafarbenie, pri modrých odrodách hnedé.

Bobule mäknú, scvrkávajú sa a hnijú. Táto huba pretrváva aj v pôde. Najlepšie podmienky na jej šírenie sú od júla až do dňa zberu, najmä po krupobití, keď dochádza k poškodeniu viniča.

K infekcii však nedochádza každý rok. Ihneď po krupobití môžeme použiť napr. Folpan 50 WP alebo Captan 50 WP. 

30 /4865/ 27. 7. 2019

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Počas letných horúčav sa treba starať aj o pôdu Ľ. Sýkorová

Mnoho zeleninových druhov pestovaných v našich podmienkach potrebuje oveľa viac vody, ako získava z dažďových zrážok v rokoch s normálnymi poveternostnými podmienkami. Medzi zeleniny náročnejšie na vodu patria hlúboviny, plodová zelenina, šaláty, koreňoviny – najmä zeler.

Cibuľoviny a strukoviny dopestujeme väčšinou aj bez závlah.

N

iektorí pestovatelia sa snažia odstrániť nedostatok vlahy každodenným kropením – polievaním pestovanej zeleniny, často bez ohľadu na pestovaný druh a jeho vegetačné štádium, ako aj bez ohľadu na pôdne podmienky. Kropenie pôdy v suchom lete nedostatočným množstvom vody bez následných agrotechnických opatrení je neúčinné.

Väčšina vody sa rýchlo vyparí, povrch pôdy a rastliny sa len zbytočne schladia, spomaľuje sa rast aj vývin a nakoniec aj tak trpia suchom. Ak treba zavlažovať, potom zavlažujeme dostatočnou závlahovou dávkou dvadsať až tridsať litrov vody na jeden štvorcový meter. Po vsiaknutí vody a čiastočnom obschnutí pôdu prekypríme a hriadku necháme sedem až desať dní prehriať.

Nároky zeleninových druhov na vodu sú rozdielne. Všetky druhy sú náročné na dostatok vlahy pri klíčení a po výsadbe sadeníc, plodové zeleniny aj v čase nástupu rodivosti, hlúboviny hlavne v období intenzívnej tvorby konzumných častí, koreňová zelenina v druhej polovici vegetácie. Z nich mimoriadne náročný je už spomenutý zeler.

Cibuľoviny a strukoviny sú náročné na vlahu v prvej polovici vegetácie.

DÔLEŽITÁ JE AJ ZÁVLAHA Ľahšie pôdy zavlažujeme menšími dávkami a častejšie, inak z nich voda rýchlo odteká do spodných vrstiev a rastliny ju nestačia využiť. Na ťažších, menej priepustných pôdach

môžeme zavlažovať väčšími dávkami pri menšej intenzite postreku, aby voda stačila vsakovať. Závlahová voda musí byť čistá, zdravotne bezchybná, bez škodlivých mikroorganizmov a cudzorodých látok. Ideálny čas na zavlažovanie je v ranných hodinách, keď sú ešte rastliny

a pôda chladnejšie. Teplota závlahovej vody by nemala byť nižšia ako teplota pôdy o viac než 5 °C. Po každej závlahe by sme mali povrch prekypriť, čím zamedzíme vytváranie pôdneho prísušku a zníženie vyparovania vody z pôdy.

KYPRENIE JE NENAHRADITEĽNÝ AGROTECHNICKÝ ÚKON Pre zachovanie pôdnej štruktúry, vlahy, mikrobiálneho života a aj v boji proti burinám (i trvácim) význam má aj pravidelné kyprenie povrchu pôdy.

Niekedy nedosahuje taký efekt ako nastielanie, no niekedy ho až prevyšuje. Využívame ho prakticky pri všetkých druhoch zeleniny. Kypríme povrch pôdy medzi riadkami a okolo rastlín, aby sme odstránili uľahnutosť pôdy a pôdny prísušok. Do-

siahneme tým prevzdušnenie pôdy a prerušenie pôdnych kapilár, čím obmedzíme výpar pôdnej vlahy.

Kyprením rozrušujeme štruktúru povrchu pôdy a posúvame aktívny mikrobiálny život do nižších vrstiev. Toto agrotechnické opatrenie je potrebné najmä pri zeleninách p e s t ova nýc h v širokom spone alebo pri zeleninách s jemnými a drobnými listami, ktoré ťažko znášajú zaburinenie.

Mimoriadne dôležité je pri zeleninách s pomalým rastom (koreňová a niektorá plodová zelenina). Osobitný význam má v záhradách na zlievaných pôdach, kde by bez prevzdušnenia pôdy zelenina nenarástla.

PREČO PÔDU TREBA NASTIELAŤ – MULČOVAŤ?

Každá pôda, na ktorej sa rastlinám vôbec môže dariť, býva či už nakrátko, alebo dlhšie pokrytá živou pokrývkou.

V záhrade sa toto napodobňuje tzv. nastielaním. Pri ňom sa nezakrytá pôda na zeleninových alebo kvetinových záhonoch, ako aj okolo kmeňov ovocných drevín zakrývajú rozličným materiálom.

Trvalé zakrytie pôdy spĺňa viac funkcií. Dlhšie udržuje vlhkosť pôdy, čo je veľmi dôležité, lebo z nezakrytej pôdy vystavenej slnku a vetru by sa vlhkosť rýchlo vyparila. Pod pokrývkou sa udržuje o niekoľko stupňov

III

vyššia teplota; výnimkou je jarné slnko, ktoré nezakrytú pôdu rýchlejšie prehreje ako pôdu s nástielkou. Zakrytie pôdy vyrovnáva extrémne kolísanie teplôt, teda aj pôdne organizmy môžu byť aktívne aj v najvrchnejších vrstvách. Nezakrytá pôda pri silných zrážkach ľahko podlieha erózii – odplavovaniu vzácnej humusovej vrstvy na svahovitom teréne. Na ľahkých piesočnatých pôdach má vrstva nástielky dôležitejšiu úlohu ako na ťažších pôdach, pretože sa tu vlhkosť rýchlejšie stráca. Preto môže byť táto vrstva na ľahkých pôdach hrubšia, najmä počas dlhších období sucha.

Pre hospodárenie s vlahou má nastielanie mimoriadny význam.

Využíva sa hlavne pri pestovaní plodovej zeleniny, hlúbovín, niektorých druhov listovej zeleniny a trvácich zelenín, ako je rebarbora alebo špargľa. Pod nastielaním rozumieme pokrytie pôdy asi päťcentimetrovou vrstvou kyprého, priepustného, ale nepriesvitného materiálu.

Môže to byť vrstva kompostu, rašeliny, sekanej slamy alebo sena, pokosená tráva, plevy, drvená stromová kôra alebo aj tmavá nastielacia fólia. Nastielacie fólie sú tmavé a pre svetlo úplne nepriepustné, takže ich účinok na potláčanie rastu burín je stopercentný.

Tmavá farba okrem toho udržuje pôdny povrch teplý. Preto sa nastielacie fólie hodia najmä pre teplomilné kultúry, ako sú uhorky alebo paprika.

VÝHODY MULČOVANIA – Ochrana pôdy pred vodnou aj veternou eróziou, – spomalenie vyparovania vody z pôdy – netreba tak často zalievať, – ochrana pôdy pred vytvorením pôdneho prísušku, ktorý zabraňuje prúdeniu vzduchu a vody v pôde – netreba okopávať, – ochrana pred rastom neželaných rastlín medzi hriadkami – výrazné zníženie rastu burín, – hnojenie pôdy, podpora rozmnožovania dážďoviek, ktoré prevzdušňujú pôdu a upravujú pH pôdy. ○

21

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Babôčka bodliaková – premnožený škodca sóje Ing. Ján Tancik, PhD.

Tohto roku na rôznych lokalitách v krajinách strednej Európy bol zaznamenaný silný výskyt lariev motýľa babôčky bodliakovej na porastoch rôznych rastlín, ale najmä na sóji.

OPIS Babôčka bodliaková (srb. stričkov šarenjak) – Vanessa cardui je najčastejšie sa vyskytujúci škodca sóje v strednej

okrem v Austrálii a na Antarktíde. Motýľ má telo dlhé 20 mm, v rozpätí krídel meria 50 – 60 mm. Krídla sú pestro sfarbené, základné sfarbenie je ryšavé s bielymi a čiernymi škvrnami. Vajíčka sú bledozelenej farby dĺžky 0,6 mm. Húsenice dorastú do dĺžky 40 mm, sú rôznej farby. Mladé larvy sú čierne, kým staršie sivohnedé.

Na chrbte majú čierny alebo hnedý pás a na bočnej strane dva žlté pásy. Na chrbte majú chĺpky, ktoré sa vetvia. Kukla je dlhá 20 mm, strieborno-bielej farby, lesklá. Nachádza sa na poškodených listoch pripevnená zadnou časťou tela, visí na listoch hlavou dolu.

V strednej Európe tento druh má 2 – 3 generácie do roka.

Motýle sa vyskytujú skoro na

a juhovýchodnej Európe. Občas sa vyskytuje masovo a vtedy môže zapríčiniť významné škody. Je to druh, ktorý migruje (migratórny druh). Do strednej Európy prilieta z Mediteránu a zo severnej Afriky, kde prezimuje. Kalamitný výskyt je veľmi nepravidelný. Migrácie sa uskutočňujú každý rok a sú rôznej intenzity. Roky masového výskytu tohto škodcu v Európe boli: 1879, 1890, 1906, 1913, 1952, 1966, 1980, 1982.

Babôčka bodliaková je kosmopolitný druh, vyskytuje sa na všetkých kontinentoch

22

IV

jar. Do strednej Európy motýle dolietavajú v apríli – máji. Po párení samičky kladú vajíčka na rastliny, jedna samička nakladie okolo 500 vajíčok. Húsenice sa v prírode vyskytujú koncom jari a v lete, najviac ich je v júni – júli. Živia sa na listoch rôznych rastlín a po dokončení vývoja sa zakuklia na listoch. V jeseň sa motýle vracajú na juh, kde prezimujú.

ŠKODLIVOSŤ Húsenice sú veľmi polyfágne, uprednostňujú buriny (pichliač roľný, rôzne druhy bodliakov, podbeľ, lopúch, žihľava) a z nich prechádzajú na pestované rastliny. Z pestovaných rastlín napáda sóju, fazuľu, slnečnicu, tabak, rajčiny, melóny, šalát, vinič a iné.

Vyliahnuté larvy najprv selektujú listy, neskôr vyhrýzajú dierky na listoch nepravidelného tvaru a pri premnožení zapríčiňujú holožer. Poškodené listy opriadajú pavučinkou a vytvárajú tak hniezda, pavučinkou môžu prekryť aj celú rastlinu. Jedna larva počas života skonzumuje 1,8 g listov, čo zodpovedá hmotnosti jedného trojlista. Prítomnosť 1. – 2. instaru húsenice na rastline nemôže zapríčiniť významné škody, najmä ak sú rastliny napadnuté vo fáze konca kvit-

nutia, keď má rastlina najviac listov. Poškodené rastliny sú v ohniskách, nie celoplošne.

30 /4865/ 27. 7. 2019

OCHRANA Z agrotechnických opatrení najvýznamnejšia je hlboká orba, ktorou sa ničí okolo 80 % prezimujúcich kukiel. Vý-

znamným opatrením je ničenie burín, najmä pichliača roľného, rôznych druhov bodliakov, podbeľu, lopúcha a žihľavy, lebo porasty, v ktorých sa nachádzajú tieto buriny, sú najviac napadnuté týmto škodcom.

Niektorí odborníci radia nerobiť priamu ochranu, lebo larvy sa najprv živia na burinách a zničia buriny.

Ale odporúčajú dôsledne kontrolovať porasty sóje, ktoré sú zaburinené, a buriny napadnuté týmto škodcom. Ak začnú po-

škodzovať aj porast sóje, vtedy treba vykonať postrek.

Z biologických metód sa môže použiť vajíčkový parazitoid Trichogramma sp. a prípravky

OKRASNÁ ZÁHRADA

V auguste rozmnožujeme ihličnany z odrezkov Ľubica Sýkorová

Vhodným obdobím na rozmnožovanie ihličnanov pomocou odrezkov je práve august. Môžeme použiť vrcholové výhonky tují, cypruštekov a borievok, ktoré nie sú mäkké, ale ani drevité. Výhonky nestriháme, ale odtrhneme. Tak nám na konci odrezku zostane malý jazyk kôry, na ktorom sa tvorí najviac koreňov.

P

ripravené odrezky ošetríme najprv práškovým stimulátorom a neskôr ich pozapichávame do pieskovo-rašelinového substrátu v debničke, ktorú zakryjeme fóliou. Debničku s odrezkami pravidelne vetráme a zavlažujeme. Odrezky ihličnanov o niekoľko týždňov vytvoria korene a v nasledujúcom roku na jar ich môžeme vysadiť do záhrady.

V okrasnej záhrade nesmieme v auguste zabudnúť na pravidelné zavlažovanie, najmä vo večerných hodinách. Koncom mesiaca môžeme začať vysádzať ihličnany, trvalky a vždyzelené listnáče s koreňovými balmi. Dôležité je aj

prevzdušňovanie a prihnojenie trávnika. Okrasné rastliny ochraňujeme proti hubovým chorobám (múčnatke, čiernej škvrnitosti listov, botrytíde, hrdzi) a zisteným škodcom. V okrasných záhonoch začíname s rezom kvetov na sušenie.

Skalku ošetríme a priebežne odstraňujeme odkvitnuté kvety letničiek, ktoré prihnojíme slabým roztokom hnojív.

Odstraňujeme odkvitnuté kvety trvaliek. Kosatce a pivonky možno teraz presádzať delením podzemkov. Pivonky rady zostávajú veľa rokov na pôvodnom mieste. Oddelené časti treba vysadiť rovnako hlboko, ako boli predtým. Vysievame letničky, ktoré budú

kvitnúť na jar a začiatkom leta.

Koncom augusta začíname rezať ihličnany, živé ploty z tuje a smreka. Ak striháme živé ploty teraz alebo v septembri, mladé výhonky nie sú zdrevnatené, strihanie je jednoduchšie. Nanovo vyženú v máji budúceho roku. Strihať ich možno aj na nasledujúcu jar. Striháme vždy len zelené časti.

V posledných augustových dňoch taktiež môžeme začať s vysádzaním alebo presádzaním ihličnanov. Koreňové baly zavlažíme, rastliny vykopeme (neporušíme korene) a na hrubej fólii ich presunieme na nové miesto.

Jamu, ktorú máme pripravenú vopred, vyplníme namiesto rašeliny kôrovým humusom

V

na báze baktérie Bacillus thurigiensis spp. Kurstaki.

Chemická ochrana sa vykonáva, keď sa vyskytnú tri a viac lariev na jednej rastline. V Chorvátsku ako kritický počet uvádzajú dve larvy na jednej rastline. Aplikácia insekticídov sa môže vykonať aj iba v ohniskách. Problém pri aplikácii insekticídov môže nastať kvôli vytváraniu hniezd larvami, ktoré sú prekryté pavučinou, ktorá znemožňuje rovnomerné prekrytie rastliny postrekovou kvapalinou. Vo Francúzsku dobré výsledky dosiahli použitím prípravku na báze deltamethrinu.  a polozotletým kompostom.

Rastlinu výdatne zalejeme a dobre zakotvíme v zemi.

V auguste treba pravidelne kosiť trávnik, výška kosenia by mala byť v horúcich dňoch nastavená vyššie, zavlažovať ho a dopriať mu výživu. Hnojenie treba zakončiť koncom mesiaca. Vyväzujeme dlhé výhony popínavých rastlín k opore.

Ak chceme, aby boli hustejšie, môžeme ich v tomto období zastrihnúť.

August je tiež posledným mesiacom na zakoreňovanie polovyzretých odrezkov niektorých okrasných kríkov, ako hlohyňa, zlatovka, bršlen, krušpán. Odrezky odoberáme zo zdravých rastlín, približne 20 cm dlhé.

Odstránime z nich väčšinu listov, ponecháme len 4 – 5 vrcholových lístkov a pozapichujeme do zmesi záhradnej zeminy a piesku. Prikryjeme igelitom a dáme na svetlé miesto, kde nesvieti priame slnko. Odrezky sa zakorenia po asi 2 mesiacoch. Po tomto čase im začnú rásť nové lístky.

Zakorenené odrezky môžeme opatrne presadiť priamo na miesto, kde chceme tieto okrasné rastliny trvalo pestovať.

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY V NAŠEJ ZÁHRADE

Prečo pestovať saturejku? Ľubica Sýkorová

Saturejka záhradná (lat. Satureja hortensis, srb. čubar) je jednou z najstarších byliniek a korenín. Vyznačuje sa charakteristickou chuťou a vôňou. Môžu ju konzumovať aj ľudia, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu jesť čierne korenie.

S

aturejka je nielen chutné korenie, ale aj výborná liečivka. Jej pestovanie je veľmi jednoduché, či už na záhone v záhrade, alebo aj v kvetináči na balkóne, kde krásne rozvoniava.

Poznáme aj saturejku horskú (lat. Satureja montana, srb. planinski čubar), ktorá je prakticky totožná so saturejkou záhradnou. Líši sa len tým, že je trvalka. Ľudia saturejku poznali už v staroveku. Rimania ju používali ako koreninu a pridávali ju do bylinkových octov alebo do omáčok. Do oblastí strednej Európy ju priniesli v priebehu 9. storočia mnísi.

Neskôr je saturejka spomínaná ako liečivá rastlina a korenina v bylinárskych knihách pochádzajúcich zo 16. storočia takto: „Saturejka dáva pokrmom príjemnú a chutnú ostrosť, posilňuje zažívanie, odstraňuje nadúvanie a ponúka bujnosť tela.“ PESTOVANIE Saturejka záhradná je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 15 – 30 cm. Je nápadne podobná tymianu a yzopu. Patrí do čeľade hluchavkovité (lat.

Lamiaceae). Obľubuje slnečné chránené stanovištia a humusovú priepustnú pôdu. Má rozkonárenú kríčkovitú stonku, ktorá časom zdrevnatie.

Z nej vyrastajú drobné úzko kopijovité čiarkovité lístky. Saturejka kvitne drobnými bielymi kvietkami so svetloružovým nádychom v priebehu júla až septembra.

Môže sa pestovať zo semien, ktoré sadíme do pareniska v priebehu marca – apríla. Semená sadíme plytko, do hĺbky 2 – 3 cm a prekryjeme ich len tenučkou vrstvou pôdy.

Vyklíčia na dennom svetle asi

24

o 2 týždne. U nás môžeme vysádzať semená aj priamo na záhon v priebehu apríla – júla na vzdialenosť 25 – 35 cm. Saturejku horskú môžeme rozmnožovať odrezkami alebo rozdelením starých koreňov na jar alebo na jeseň. Rastlinke neprekáža nedostatok vlahy, je pre ňu dôležité teplo a svetlo.

Počas vegetačného obdobia udržiavame záhon bez buriny.

ZBER Saturejku striháme asi 3 až 5 cm od zeme, tesne pred kvitnutím alebo kvitnúcu.

Prvý zber uskutočňujeme v júli, druhý v auguste alebo podľa potreby. Pozbieranú zmes sušíme rýchlo bez obra- Saturejka horská cania pri teplote maximálne 35 °C. Rastlinka po zostrihaní známeho a veľmi obľúbeného opäť rýchlo pohne. Musí sa provensálskeho korenia. Jej sušiť veľmi opatrne v ten- najcennejší účinok je schopkých vrstvách alebo menších nosť zabraňovať nadúvaniu. zväzkoch, lebo sa veľmi drobí Práve preto sa používa do

Saturejka záhradná

a opadáva. Skladujeme ju najlepšie v dobre uzatvorenej tmavej nádobe, inak vyprcháva liečivá silica.

POUŽITIE Čerstvá vňať saturejky sa používa ako korenina, ochucujeme ňou mäso, je to výborná prísada do gulášov. Je súčasťou

VI

jedál zo strukovín a hlúbovín (fazuľa, hrach, kapusta), čo je zvlášť vhodné pre deti. Do jedla ju pridávame na konci varenia, najvhodnejšie sú celé lístky, nedrobené, inak saturejka chutí horko. Môžeme ju kombinovať s červenou paprikou, koriandrom a horčicovým

semenom. Pri jej používaní musíme dať pozor na to, aby sme jej nepridali do jedla veľa, inak bude horké.

LIEČIVÉ ÚČINKY Vňať saturejky je liečivá, má mierne antiseptické vlastnosti.

Je veľmi osožná pri hnačkách, nadúvaní, proti črevným parazitom, proti kŕčom v žalúdku a črevách, ale aj celkove na posilnenie pri nechutenstve a poruchách tráviaceho ústroja.

Podáva sa ako zápar.

Jej účinky môžeme využiť aj pri liečbe rán, pri rôznych kožných ochoreniach, ako i pri aftách a plesniach (napr.

Candida albicans). Na miesta uštipnutia hmyzom prikladáme roztlačené čerstvé lístky.

Rastlinku podávame samostatne alebo aj s inými bylinami. Na liečbu vysokého tlaku pripravíme zmes saturejky, kvetu hlohu a vňate medovky.

Neodporúča sa jej užívanie tehotným a dojčiacim ženám.

DENNÁ DÁVKA PRI ŽALÚDOČNÝCH PROBLÉMOCH Tri čajové lyžičky sušenej saturejky dáme do ½ l studenej vody, nevaríme, iba privedieme do varu a necháme 15 minút odstáť.

Denná dávka sa pije na 3-krát, ráno po uvarení vlažná, na obed a večer studená. Neprihrievame, nesladíme, ani nevaríme do zásoby!

Tento odvar treba užívať najmenej deväť dní, pretože aj keď sa ťažkosti stratia skôr, odvar posilňuje a upravuje trávenie.

VEDELI STE? Kvitnúcu vňať saturejky môžeme podobne ako levanduľu použiť na výrobu voňavých vrecúšok, ktoré umiestňujeme do skríň na odpudenie hmyzu, hlavne molí, ale aj bĺch.

Saturejka pôsobí ako afrodiziakum, čím prospieva zbaveniu sa frigidity žien a impotencie mužov. Podobných byliniek je málo, preto sa saturejka stála základnou zložkou tzv. nápoja lásky, používaného v minulosti.

Pri zmrazovaní zelenej fazuľky k nej do vrecka pridávame práve saturejku, aby mala fazuľka lahodnejšiu chuť.

30 /4865/ 27. 7. 2019

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Spálená koža?

P

ri spálenej koži vám pomôžu zázraky zo špajze. Použite jogurt, kamilkový čaj či biely ocot.

Jogurt Odporúčame zmiešať 100 gramov bieleho jogurtu s 25 gramami gélu z aloy vera a 15 kvapkami levanduľového esenciálneho oleja a natrieť na pokožku.

Kamilkový čaj Použité vychladené čajové vrecká upokojujú podráždenú kožu a zmierňujú pálenie. Na väčšie oblasti použite chladený silný odvar, ktorý s pomocou hubky jemne nanášajte na spálené miesta.

Biely ocot Zbohom, acylpyrín, vitaj, ocot! Používali ho už naše praprababičky. Obsahuje kyselinu octovú, súčasť liekov ako acylpyrín.

Pomáha znížiť svrbenie, zápal a bolesť.

Naplňte si sprej klasickým bielym octom a ľahko oroste postihnuté oblasti. Môžete ho zriediť trochou studenej vody.

MÓDA A KRÁSA

Je pravda, že holením chĺpky na nohách hustnú?

N

ZDRAVIE A MY

Varovné signály svojho tela neprehliadajte (2.)

K

ĺby, hlava, psychika: toto všetko vás môže trápiť, ak ste citlivá na zmeny počasia. Dobrá správa však je, že viacerých problémov a bolestí, ktoré s tým súvisia, sa dá ľahko zbaviť.

7 NAJČASTEJŠÍCH PROBLÉMOV A AKO NA NE 1. Bolesti kĺbov Pomôžu tvarohové zábaly. Recept: 150 g nízkotučného hladkého tvarohu zmiešajte s trochou olivového oleja a vo väčšom množstve naneste na postihnutý kĺb. Zakryte čistou utierkou. Tvaroh a olivový olej vytiahnu teplo z kĺbu a tak stlmia bolesť.

Keď už bude zábal teplý, v prípade potreby ho vymeňte.

2. Pichanie v jazvách Zahojené tkanivo je citlivejšie ako to, čo nikdy nebolo poškodené. Zmeny počasia môžu vyvolať pichanie v jazvách alebo ich svrbenie. Na postihnuté miesto si dajte vlhký studený obklad (nie však ľad) alebo špeciálny gél na jazvy z lekárne.

3. Slabosť krvného obehu Špeciálna príprava zeleného čaju vám dodá silu a jemne zvýši krvný tlak. 1 ČL sypaných lístkov zeleného čaju (lekáreň) zalejte horúcou vodou (nie vriacou) a nechajte vylúhovať 60 – 90 sekúnd (nie dlhšie) a rovno čaj vypite. Opakujte 2- až 3-krát denne.

4. Zmeny nálad Pri depresívnych náladách dobre pôsobí čaj z medovky. Tá má pozitívny vplyv na

nervový systém. Pripravte si čaj takto: Na jednu šálku zalejte 1 ČL čajových lístkov z lekárne 150 ml vody. Prikryté nechajte vylúhovať, potom sceďte. Pite dve až tri šálky v priebehu dňa.

5. Bolesti hlavy Predovšetkým neustále zmeny teplôt hore-dole a kolísanie tlaku vzduchu výrazne menia prekrvenie nášho mozgu. Experti radia: Skôr ako siahnete po tabletke, skúste prírodné prostriedky. Bolesti často prekryje chladivý mätový olej. Dajte si 2 kvapky na čelo a spánky. Podľa potreby zopakujte po 15 minútach.

6. Únava Studenými kúpeľmi rúk sa môžete opäť naštartovať. Opakujte 2- až 3-krát denne.

Naplňte si umývadlo alebo lavór studenou vodou. Ponorte do nej ruky niečo povyše lakťa na 15 až 30 sekúnd. Nesušte si ruky uterákom, zvyšnú vodu si utrite rukami.

Ešte účinnejšie bude, keď si ruky vysušíte kmitaním a mávaním.

7. Závraty Prvá pomoc: Posaďte sa. Dávajte pozor, aby ste nedýchali hekticky alebo aby ste nezadržiavali dych. Pomaly sa zhlboka nadýchnite. Skúste sa nosom nadychovať celé 4 sekundy a ústami vydychovať 8 sekúnd.

Toto opakujte zopár minút. Na podporu si môžete ruky položiť na brucho a priamo cítiť jeho dvíhanie a klesanie..

ie a opäť nie. Po holení chĺpok vychádza z pokožky von nezaobleným koncom. Holením ho odrežete v mieste, kde je najhrubší, preto sa môžu chĺpky zdať hustejšie.

Keď ste zástankyňou metódy „urob si sám“, stavte na vosky, prúžky a depilačné krémy na domáce použitie. Chemikálie v krémoch zabezpečia zmäknutie chĺpka.

Ostré strnisko nehrozí. Vosky a prúžky ho vytiahnu von z pokožky.

Niektorým citlivejším vyrastanie nových chĺpkov na nohách vytvára efekt husej kože. To sa, paradoxne, stáva tým ženám, ktoré majú chĺpky slabšie a svetlejšie.

Tmavé a silné sa cez pokožku dostanú bez tejto komplikácie.

Istotou je trvalé odstránenie chĺpkov laserom. 4 – 6 týždňov pred týmto zákrokom a po ňom je slnko pre vás tabu. Žiletky, epilátor alebo depilačné krémy? Vyskúšajte depiláciu.

Aj pri depilácii dochádza k odstráneniu chĺpkov len povrchovo rovnako ako pri holení. Krém nanesiete na depilované partie, počkáte 3 až 5 minút, zotriete pomocou priloženej škrabky a zvyšky umyjete vlažnou vodou. K odstráneniu chĺpkov dochádza na základe chemickej reakcie. Krémy obsahujú zložky, ktoré rozpúšťajú vlasový keratín. Ich výhodou je jednoduchá aplikácia a pomerne krátke obdobie pôsobenia. Chĺpky dorastajú neskôr ako po holení – budete mať pokoj 4 až 5 dní. Navyše budú o niečo mäkšie a jemnejšie. Moderné produkty majú peknú vôňu a obsahujú množstvo ošetrujúcich látok. Nevýhodou depilačných krémov sú však chemické zložky, ktoré narúšajú aj kyslý ochranný plášť pokožky, ktorá zostane na niekoľko hodín nechránená.

Citlivá pokožka môže zareagovať pálením a začervenaním. Ak máte hrubšie a odolnejšie chĺpky, nemusia sa odstrániť dokonale.

VII

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Ovocný koláč

Ovocná zmrzlina

Suroviny: 2 vajcia, 5 šálok cukru, 2 šálky oleja, 1 jogurt (2 dl), kypriaci prášok, vanilínový cukor, 7 šálok múky, ovocie (maliny, višne). Použijeme šálku 1 dl.

Takto sa to podarí: Vajcia vyšľaháme s cukrom a pridáme všetky ostatné suroviny.

Vylejeme do vymasteného a múkou vysypaného plechu a navrch nakladieme ovocie.

Pečieme na miernej teplote a po upečení posypeme práškovým cukrom.

Rýchly slivkový koláč Suroviny: 4 vajcia, 4 šálky cukru, 2 šálky oleja, 3 šálky

Suroviny: melón a nanukové (zmrzlinové) paličky Takto sa to podarí: Melón nakrájame na asi 2 cm hrubé trojuholníky, štvorce či obdĺž-

mlieka, 8 šálok múky, kypriaci prášok, 300 g sliviek, práškový cukor na posypanie. Použijeme šálku 1 dl.

Takto sa to podarí: Vyšľaháme vajcia s cukrom, olejom a mliekom a nakoniec pridáme múku zmiešanú s kypriacim práškom. Všetky suroviny dobre zmiešame a vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Navrch naskladáme vykôstkované polovice sliviek.

Pečieme na 200 °C asi pol hodiny. Po upečení posypeme práškovým cukrom a môžeme podávať aj so zmrzlinou.

Slivkový závin Suroviny: ½ kg štrúdľového cesta (tenké kôry), olej, 4 lyžice omrvín, 1 kg sliviek, 4 lyžice cukru, škorica, vanilínový cukor, práškový cukor Takto sa to podarí: Štrúdľové cesto pofŕkame olejom (alebo roztopeným margarínom) a položíme naň druhé cesto.

Aj to pofŕkame olejom. Na jeden koniec cesta nakladieme vykôstkované polovice sliviek, posypeme ich omrvinami, škoricou a cukrom. Zvinieme

ako každý závin. Závin položíme do vymasteného plechu a postup zopakujeme, kým neminieme všetky suroviny. Záviny pofŕkame vodou alebo minerálkou a pečieme v mierne vyhriatej rúre asi pol hodiny. Po upečení, keď záviny trochu vychladnú, nakrájame na kúsky a posypeme práškovým a vanilínovým cukrom.

Recepty nám zaslala Paulína Sabová z Báčskeho Petrovca

Cuketový koláč Suroviny: 400 g strúhanej cukety, 400 g kryštálového cukru, 400 g polohrubej múky, kypriaci prášok, lyžička sódy bikarbóny, lyžička mletej škorice, 4 vajcia, 100 g sekaných orechov, vanilínový cukor, ríbezľový džem, strúhaná čokoláda Takto sa to podarí: Rúru vyhrejeme na 180 °C. Všetky

suroviny okrem džemu a čokolády zmiešame, dáme na vymastený a múkou vysypaný plech a upečieme vo vyhriatej rúre. Špáradlom vyskúšame, či je koláč upečený. Po upečení teplý koláč potrieme džemom a posypeme čokoládou.

Zdroj: Nový čas pre ženy

niky. Zaujímavé tvary dosiahneme pomocou formičiek. Do každého tvaru zapichneme nanukovú paličku a takto pripravené ovocie vložíme na 3 – 4 hodiny do mrazničky.

Kto nechce mať melón zmrazený úplne, môže ho z mrazničky vybrať aj skôr. Keďže červený melón pozostáva z veľkej časti hlavne z vody a celkovo obsahuje málo kalórií, môžete si s čistým svedomím dopriať aj viac porcií tejto melónovej zmrzliny.

Malinové osvieženie Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 200 g cukru, 10 lyžíc múky; Na prvú plnku: 2 kyslé smotany, 200 g cukru a 1 vanilínový cukor; Na druhú plnku: 6 dl vody, 2 vanilínové pudingy, 1 (alebo aj 2) malinové stepy a 6 lyžíc cukru; Na potretie: 2 šľahačky, 1 kremfix, 2 dl minerálnej vody, cukru podľa chuti Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme mixérom bielky dopenista a postupne pridávame cukor.

Keď získame tuhý sneh, pridáme žĺtky, nakoniec i múku.

Dobre premiešame.

Kypriaci prášok nepridávame. Zmes vylejeme na pomastený a pomúčený plech alebo na plech vystlaný papierom veľkosti 25 x 35 cm.

Pečieme asi 30 minút na 180 ºC. Prvá plnka: Vymiešame smotanu s cukrom a vanilínovým cukrom a natrieme na horúce cesto. Druhá plnka:

Vymiešame pudingové prášky s cukrom a so stepom. Zo 6 dl vody odlejeme trochu do pudingových práškov a dobre premiešame. Zvyšnú vodu dáme na sporák prevrieť a do vriacej zavaríme pudingové prášky s cukrom a so stepom.

Ešte horúcou zmesou potierame koláč, pretože rýchlo stuhne. Na potieranie: Mixérom vyšľaháme práškovú šľahačku s minerálkou a kremfixom a pridáme cukru podľa chuti. Šľahačku navrstvíme na koláč a ľubovoľne vyzdobíme.

Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 490| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

26

VIII

Kultúra NA ÚVOD PREDSLÁVNOSŤOVÝCH DNÍ V KULPÍNE

Do tretice aj výtvarný tábor

Katarína Gažová

V

Palanky a zo Selenče. Súhrnne v tábore účinkovalo 26 výtvarníkov. Účastníkom z Kulpína sa ako vlani pripojila aj mládež zo združenia Objatie (Zagrljaj) a starší členo-

boli: Zuzana Ferková, Zuzana Madacká a Pavel Vozár z Kysáča, Juraj Berédi a Anna Nosálová zo Selenče, Branislav Galamboš a Martin Semartonský z Hložian,

ústrety trojitým oslavám Kulpína, ktoré budú tohto roku od štvrtka 25. do nedele 28. júla, v sobotu 20. júla v prírodnom scenériu Muzeálneho komplexu v Kulpíne usporiadali 3. slovenský výtvarný tábor.

Organizáciu akcie mali na starosti MOMS Kulpín a Výtvarná skupina KEBY...

Výtvarníkov amatérov v Kulpíne privítal predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža a predseda kulpínskych výtvarníkov združených v skupine KEBY... Vladimír Grňa, farár v Báčskej Palanke.

Pri tejto príležitosti si minútkou ticha uctili pamiatku na svojho zosnulého člena Vlasti- Účastníci a hostitelia 3. slovenského výtvarného tábora v Kulpíne slava Cesnaka z Kulpína, jedného z prvých a najaktívnej- via tohto aktívneho združenia. Vladimír Grňa z Báčskej Palanky, ších členov Výtvarnej skupiny Organizátori pre účastníkov za- Mária Struhárová, Samuel Legíň, KEBY... Na tohtoročnom tábore bezpečili materiál, s ktorým počas Anna Struhárová, Katarína Lesa zúčastnili domáci výtvarníci, tábora pracovali, a nevystalo ani gíňová, Katarína Beruningová a ale aj ich hostia z Báčskeho Pet- občerstvenie.

Miloslav Zaťko z Petrovca, Michal rovca, Hložian, Kysáča, Báčskej Účastníci tohtoročného tábora Hasik (Kulpín / Petrovec) a účast-

níci z Kulpína: Anna Babiaková, Ján Vrbovský, Michal Virág, Ján Maglovský (Kulpín / Boľovce), Vladislav Medovarský, Zoja Medovarská (Kulpín / Slovensko), Blanka Gažová, Daniel Zelenák, Vlasta Zelenáková, Michaela Plachtinská a Dejan Šuľan. S výtvarnými amatérmi počas tábora pobudli i odborníci výtvarníctva Pavel Čáni a Vladimír Valentík.

Počas tretieho tábora vzniklo viac ako 30 výtvarných diel vypracovaných rôznymi technikami a s rôznymi motívmi. Vytvorené obrazy výtvarníci venovali hostiteľom – organizátorom.

V sobotu 27. júla počas PDvK budú tieto práce zaradené do výstavy v miestnostiach veľkého kaštieľa, ktorú otvoria o 18. hodine.

Aj počasie podujatiu žičilo a celodenná práca v prírode sa darila. Zároveň stretnutie v Kulpíne bolo peknou príležitosťou na kamarátenie výtvarníkov z viacerých prostredí a na vzájomnú výmenu skúseností. Z roka na rok sa počet účastníkov tábora zväčšuje, čo je pekným dôkazom rozrastania sa tohto jedinečného výtvarného podujatia v Kulpíne. Výtvarný tábor aj tentoraz podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Kultúrne leto 2019

Anna Lešťanová

P

re všetkých milovníkov dobrej hudby počas júla a augusta na území Staropazovskej obce budú usporiadané bezplatné koncerty na otvorenom priestore.

Okrem bohatého kultúrno-umeleckého programu a radu koncertov hudby rozličných žánrov pre všetkých občanov Staropazovskej obce a pri príležitosti nadchádzajúceho Dňa obce (od 31. júla do 2. augusta) vo viacerých dedinách tejto sriemskej obce sa konajú aj koncerty populárnej či ľudovej hudby.

Prvý z naplánovaných koncertov, ktoré organizuje Obec Stará • KULTÚRA •

Pazova v rámci Kultúrneho leta 2019, sa uskutočnil v stredu 17. júla v Novej Pazove. Na plató oproti tamojšej ambulancii vystúpil známy estrádny spevák Milan Topalović-Topalko.

Koncert pre milovníkov dobrého akustického zvuku s motívmi Vojvodiny a Sriemu usporiadali v sobotu 20. júla vo Vojke.

Vo dvore Základnej školy Milana Hadžića vystúpil Bane Krstić so skupinou Z celovečerného koncertu skupiny Garavi sokak vo Vojke (foto: Anđelka Maliová) Garavi sokak. Koncert ny avizovali i na štvrtok 25. júla v Starej Pazove. Počas trojdňových odznel pri príležitosti dedinskej v podunajskej dedine Belegiš. osláv Dňa obce na programe oslavy – tradičných Vojčianskych Vyvrcholením podujatia Kul- sú koncerty lokálnych skupín, partizánskych ohňov. Vystúpenie túrne leto 2019 budú koncerty skupiny Van Gogh a vystúpenie tejto známej novosadskej skupi- na Námestí Dr. Zorana Đinđića Sanju Ilića a skupiny Balkanika.

30 /4865/ 27. 7. 2019

27

Kultúra 13. KULPIN FEST

Jedinečný svojho druhu Miroslav Pap

ďalších organizátorov. V roku 2018, žiaľ, Kulpin fest mal jednoročnú ulpin fest by sa dal charak- pauzu pre absenciu organizačného terizovať ako najväčší malý personálu, po čom sa organizácie rockovo-punkový festival vo ujalo Kultúrno-umelecké stredisko Vojvodine, ale dokonca aj v celom Zvolen, s nenahraditeľnou podpoštáte a je priam jedinečným svojho rou členov skupiny Lude krawe. druhu. Pôvodným cieľom festivalu Zmenou organizátora sa do určitej bola prezentácia punkovej a v men- miery zmenila aj koncepcia festivalu.

Tohtoročný Kulpin fest prebiehal 19. a 20. júla na futbalovom ihrisku v Kulpíne. Do koncepcie festivalu pribudli rockové skupiny, presnejšie hudobný štýl známy ako starý domáci rock. Najzvučnejšími menami piatkového večera boli skupiny Riblja čorba a Alen Islamović. Účelom vystúpení týchto takpovediac starších rockových skupín bolo prilákať aj staršiu cieľovú skupinu. Organizátori sa aj do budúcna budú snažiť pokračovať s novou koncepciou, čiže jeden večer bude venovaný viacej rockovej hudbe a druhý večer sa bude niesť v tradičnom punkovom duchu, ktorý predstavuje základ tohto festivalu.

Medzi ďalšie skupiny piatkového Alen Islamović (foto: Pavel Topoľský) večera patrili kapely Industrijski šej miere rockovej hudby. Toto podu- kombinat a Southlanders z Báčskejatie umožňovalo, ale aj v súčasnosti ho Petrovca. Zapojenie obecných umožňuje, interpretovať hudbu aj hudobných skupín sa osvedčilo ako menej známym hudobným zosku- pozitívum festivalu, z toho dôvodu, peniam. Prvé ročníky predstavovali že majú možnosť prezentovať svoju základ budovania jeho mena a kva- tvorbu pred domácim publikom, ale lity, čo sa organizátorom podarilo vo aj z dôvodu interpretácie v slovenveľmi krátkej dobe. Zakladateľom skom jazyku, čo pri výstupe ostat-

K

Publikum v sobotu večer

Kulpin festu je punková kapela Lude krawe z Báčskeho Petrovca, ktorá nepretržite 11 rokov organizovala toto podujatie a vytvorila základ pre

28

www.hl.rs

ných účastníkov nebolo zastúpené.

Druhý večer festivalu vystúpili hudobné zoskupenia: 5 minuta slave z Nového Sadu, dve skupiny z Kragu-

Informačno-politický týždenník

Hudobná kapela Epilog z Kragujevca

jevca a to Epilog a Čovek bez sluha.

Na záver sa divákom predstavila najžiadanejšia hudobná skupina Lude krawe a zároveň bývalí organizátori festivalu. V sobotňajší večer viac dominoval punkový hudobný štýl na rozdiel od piatkového. Podľa slov

bola pre členov kempu, ale aj pre všetkých záujemcov zorganizovaná tzv. after party.

Počas celého festivalu v areáli futbalového ihriska boli pre návštevníkov prichystané gastronomické stánky, kde si mohli vychutnať

Festivalový kemp

vystupujúcich bola na javisku nainštalovaná kvalitná zvuková technika, čo im umožnilo lepšiu a kvalitnejšiu interpretáciu vlastného repertoáru a publiku čistejší zvuk.

Pre záujemcov spomínaného hudobného štýlu bol prichystaný aj kemp. Účastníci kempu boli prevažne návštevníci zo vzdialených lokalít, ale aj nadšenci, ktorí využívali bohatú ponuku festivalu a majú v záľube stanovanie. Počas celej existencie festivalu bol to tretí kemp, ale zároveň najnavštívenejší a programom najbohatší. Dôvodom toho bola dobrá organizácia, aktuálne formy zábavy a výhodná lokalita. Pre účastníkov kempu bolo zabezpečené stravovanie, vyhradené priestory v prírodnom prostredí a hygienické zariadenia. V kempovom areáli bolo tohto roku do 20 stanov. Každý večer po ukončení koncertných blokov

okrem bežných aj lokálne tradičné jedlá.

Do budúcna majú organizátori festivalu v pláne povolať aj rockové alebo punkové kapely zo Slovenska, totiž počas doterajších 13 ročníkov hosťovala iba jedna slovenská kapela. Obecenstvo si slovenské kapely priam žiada, no pre nedostatok finančných prostriedkov je toto želanie nereálne. V prípade kvalitných hudobných skupín zo zahraničia by organizátori museli zabezpečiť dvojnásobné sumy pre účinkujúcich na rozdiel od skupín zo Srbska.

Aj pri zmenenej koncepcii festivalu návštevnosť nenaplnila očakávania organizátorov, ktorí sa aj do budúcna budú snažiť usporiadať čím kvalitnejší festival pre konzumentov tohto hudobného štýlu.

• KULTÚRA •

15. MLÁDEŽNÍCKY FOLKLÓRNY ČERPOTOK

Novosadčania a Petrovčania v Rumunsku Danica Vŕbová

J

ubilejný 15. ročník Folklórneho festivalu slovenskej mládeže v rumunskom Čerpotoku odznel počas uplynulého víkendu – 20. a 21. júla. Viac ako 450 účastníkov predviedlo krojovú prehliadku, ale aj folklórne pásma z rôznych krajov Slovenska a zo zahraničia. Zahraničné súbory každoročne tu predstavujú svoj repertoár a tohto roku na festival zavítali súbory z Poľska, Chorvátska, Česka, zo Slovenska, Maďarska, Ukrajiny, pravdaže, z hostiteľského Rumunska, a nechýbali ani

hostia zo Srbska: Folklórny súbor Petrovčan Mládežníckeho združenia YMCA z Báčskeho Petrovca a Mládežnícky folklórny súbor Šafárik Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu.

Témou tohtoročnej edície festivalu bol príchod Slovákov – ako naši predkovia kolonizovali územie dnešného Rumunska. Organizátori pripravili účinkujúcim súborom bohatý sprievodný program, návštevy okolitých miest, ľudové veselice, školu tancov z Čerpotoku, ohňostroj, bohoslužby v rímskokatolíckom kostole... Programová Šafárikovci to pekne roztočili (foto: z archívu súboru)

FS Petrovčan po prvýkrát v Rumunsku (foto: z archívu súboru)

časť bola rozdelená na sobotňajší a nedeľný koncert tanečných súborov, sólistov a speváckych skupín. Program otvorili slovenské súbory z Rumunska a po nich vystúpili hosťujúce súbory. Petrovčania sa predstavili sólovým spevom Martiny Agarskej a dvomi choreografiami z nášho prostredia autora a umeleckého vedúceho Pavla Pavlíniho. Šafárikovci vo svojom prvom bode zatancovali choreografiu Priadky autora Jána Slávika a choreografiu Ivana Slávika znázorňujúcu vojvodinský trojlístok A keď prišli naši k vašim.

Po úspešne zdolanom otváracom dni festivalu a sprievode dedinou, ktorý neprerušila ani nečakaná sil-

ná búrka, nasledoval tiež vydarený záverečný deň. Petrovčania mali svoj prejav v trochu pozmenenom programovom pásme, kým sa šafárikovci predstavili regrútskou choreografiou Keď som sa ja z nášho kraja... a pastierskou choreografiou Pri košiari, pod ktoré sa podpisuje Ján Slávik. Umeleckou vedúcou súboru je Tatiana Kriváková-Amidžićová.

Na záver si predstavitelia súborov s organizátorom podujatia, predsedom Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Adriánom Merkom vymenili darčeky a pozdravné slová s nádejou na stretnutie na budúcich festivalových ročníkoch.

ZÁPIS PRVÁKOV DO GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Vysťahovalectvo a menší počet žiakov Katarína Gažová

Z

ápis do 1. ročníka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci na školský rok 2019/2020 sa konal v dvoch termínoch: prvý termín bol 8. a 9. júla a druhý 11. júla. Riaditeľka gymnázia Anna Medveďová nám potvrdila, že sa do tejto strednej školy zapísalo súhrnne 81 žiakov.

Keď ide o všeobecný odbor gymnázia v slovenskom vyučo• KULTÚRA •

vacom jazyku v ponuke bolo 60 miest a zapísalo sa 27 žiakov. Bude to teda jedna slovenská trieda.

Pre všeobecný odbor v srbskom vyučovacom jazyku mali k dispozícii 30 voľných miest a tu majú zapísaných 28 žiakov, taktiež bude otvorená jedna trieda. O trojročný odbor kuchár v slovenskom vyučovacom jazyku záujem prejavilo 26 žiakov z 30 ponúknutých voľných miest.

Zo spomenutého počtu 81 zapísaných prvákov do GJK sú

žiaci z až 20 prostredí: Pivnice, Boľoviec, zo Šídu, Starej Pazovy, Sriemskej Kamenice,z Krčedina, Padiny, Aradáča, Nového Sadu, Patrovaradína, Rumenky, Kysáča, Báčskej Palanky, Despotova, zo Selenče, Silbaša, z Maglića, Hložian, Kulpína a Báčskeho Petrovca.

V žiackom domove má toto gymnázium k dispozícii 82 lôžok.

Na prvý súbeh v júli sa prihlásilo 80 žiakov. Nasledujúci súbeh bude 15. augusta.

Riaditeľka Anna Medveďová

vysvetlila, že je zapísaných menej žiakov ako bolo plánované, lebo aj o odbor pre žiakov gymnázia s osobitnými schopnosťami pre výpočtovú techniku a informatiku nebol záujem. S ľútosťou poznamenala, že závažnou príčinou menšieho počtu žiakov prvákov v tejto strednej škole je výrazné vysťahovalectvo našich občanov, predovšetkým na Slovensko, kde odchádzajú zvyčajne celé rodiny, keď im deti skončia základnú školu.

30 /4865/ 27. 7. 2019

29

Kultúra V ÚSTRETY JUBILEJNÉMU 10. SEMINÁRU PÍŠEŠ? PÍŠEM!

Dielne čakajú na staronových účastníkov Miroslav Pap

V

roku 2019 Seminár tvorivého dramatického písania Píšeš?

Píšem! oslavuje desať rokov úspešnej existencie. Tohto roku bude prebiehať od 18. do 25. augusta v priestoroch Ochotníckeho divadla Janka Čemana a domu

tvom tvorivých dielní naučiť sa novým poznatkom. Primárnym výstupom seminára pritom nie sú iba novovzniknuté inscenácie, autorská hudba, filmy, fotografie, scény, či kostýmy, ale v prvom rade získané vedomosti od odborných lektorov, ktoré následne účastníci budú môcť uplatniť v lokalitách,

Spoločná fotka z minulého ročníka (foto: z archívu OD Janka Čemana)

kultúry v Pivnici.

Seminár pre vojvodinských Slovákov opäť prináša možnosť stretnutia s profesionálnymi a ochotníckymi umelcami zo Slovenska s cieľom tvoriť, prezentovať umenie pred domácim a zahraničným publikom a prostredníc-

v školách a vo všetkých kultúrnych organizáciách, z ktorých prichádzajú. Záujemcovia majú možnosť získať vedomosti od zrodu textu, cez oživenie diela, až po samotnú prezentáciu pred publikom. Ďalším predpokladom projektu je prepájanie slovenských vojvodinských

lokalít a minoritných kultúrnych organizácií, s cieľom nadobudnutia kontaktov, ktoré by viedli k aktívnej spolupráci. V posledných ročníkoch na seminár prichádzajú účastníci z početných, ale pritom rovnakých lokalít, pričom absentujú aj väčšie lokality, v ktorých je divadelná činnosť pomerne čulá. Počet záujemcov o účasť na seminári k aždoročne stúpa, predovšetkým detí, ktoré predstavujú základ pre existenciu a fungovanie minoritných kultúrnych inštitúcií. Účinkujúci budú mať možnosť aj tohto roku zdokonaliť svoju kreativitu a talent v umení dramatiky, dramatizácie, filmového umenia, hudby, folklóru, respektíve sledovať, ako prebieha práca lektorov s účastníkmi vytvoreným materiálom.

Jubilejný seminár bude tvoriť 8 umeleckých dielní, ktorých lekto-

STARÁ PAZOVA

V spoločnom programe s Austrálčanmi Anna Lešťanová

S

poločný koncert pod názvom Rodáci rodákom v stredu 17. júla v Starej Pazove obecenstvu podali členovia hosťujúceho Folklórneho súboru Liptár z Austrálie a hostitelia – FS Klasy, detská tanečná skupina a speváci SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Európsku cestu hostia z ďalekej Austrálie začali na Slovensku, na Detve, a pokračovali v nej medzi rodákmi vo Vojvodine. Prvé vystúpenie mali v Báčskom Petrovci, potom sa predstavili publiku v Starej Pazove.

Tretie vystúpenie mali na Dožinkových slávnostiach vo Vojlovici, kde sa zúčastnil aj staropazovský FS Klasy.

Folkloristi z Austrálie sa rodákom

30

www.hl.rs

v Starej Pazove predstavili tromi choreografiami a vyvrcholením bola svadobná choreografia, ktorá oduševnila obecenstvo. Do svojho programu zaradili aj niekoľko piesní. Folklórny súbor Liptár pracuje pri Slovenskom spolku Ľudovíta

Štúra, ktorý bol založený roku 1966 na podnet slovenských imigrantov zo slovenských prostredí z Vojvodiny. Cieľom bolo zachovanie materinskej reči a bohatých tradícií. Neskoršie, koncom roka 1981, bol vystavaný Slovenský

Po koncerte vznikla táto spoločná fotografia na pamiatku

Informačno-politický týždenník

ri sú prevažne zo zahraničia, ale aj domáci osvedčení odborníci.

Inováciou na tohtoročnom seminári je dielňa divadlo – folklór, ktorej členovia budú mať možnosť prepojiť herectvo s tradičným slovenským tanečným repertoárom zo Slovenska a z Vojvodiny. Dielne Detské divadlo a Divadlo poézie svoju činnosť usmernia na postavenie inscenácie podľa textu Elenky Hložanovej, ktorá následne bude predvedená v jej rodnom dome.

Vo filmovej dielni sa natočia dva krátke filmy a účastníci sa zoznámia s prácou multimediálnej platformy Storyteller. Počas seminára na pivnickom javisku vystúpia aj dve hosťujúce predstavenia. Celkový desiaty ročník seminára Píšeš?

Píšem! sa bude niesť v spomienkovom duchu, nakoľko kontinuita pôsobenia seminára priniesla aj množstvo inscenácií, zážitkov, ale aj vedomostí, ktoré účastníci uplatňovali vo svojich prostrediach.

Záujemcovia o divadelné, tanečné, hudobné, fotografické alebo filmové umenie sa môžu prihlásiť do 11. augusta formou elektronickej prihlášky, ktorú nájdu na facebookovej stránke seminára Píšeš? Píšem! alebo na mailovú adresu jceman94@gmail.com. dom, v ktorom sa tradične organizujú rôzne zábavy tamojších Slovákov a hosťujúcich folklórnych súborov. Rok skôr začala s prácou tanečná skupina, ktorá dnes počíta 20 členov vo veku 18 až 42 rokov.

Väčšina sú študenti na univerzitách v Melbourne. Členovia pazovského Folklórneho súboru Klasy predviedli dve choreografie a najstaršia detská tanečná skupina jednu, s ktorou na festivale v Báčskej Topole získala strieborný diplom. Piesňami večierok spríjemnili speváčky Alexandra Filková, Alena Machová, Jana Verešová a harmonikár Pavel Kadlečík. Tanečné skupiny pazovských ochotníkov sprevádzal orchester spolku, ktorý sa tiež predstavil jedným hudobným bodom.

Hostia z ďalekej Austrálie sa pravidelne zúčastňujú na festivaloch v Melbourne, Sydney, v Tasmánii, v slovenskej ambasáde v Canberre a mnohých iných.

• KULTÚRA •

FOLKLORISTI Z HLOŽIAN NA ZÁJAZDE

Absolvovali dva festivaly Michal Hataľa

P

o tom, čo si v nedeľu 14. júla pripomenuli deň spolku, členovia folklórneho súboru Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian podnikli v dňoch 18. až 21. júla zájazd do dediny Braväcovo v Slovenskej republike.

Tentoraz na zájazd odcestoval štyridsaťčlenný súbor, ktorý tvorili členovia mladšej a staršej tanečnej skupiny, dievčenskej speváckej skupiny, ľudového orchestra a speváci sólisti.

Počas štvordňovej návštevy spomenutému priateľskému horehronskému prostrediu hložianski ochotníci absolvovali viac vystúpení. Obecenstvu sa najprv predstavili na 18. ročníku Folklórneho festivalu na Bielych Handľoch v

Braväcove. V piatok 19. júla v hlavnom programe festivalu usporiadali celovečerný koncert zložený zo spevov, hudby a tancov.

Mnohopočetné obecenstvo vo vyplnenom amfiteátri veľkým potleskom odmenilo skvelé vystúpenia hložianskych ochotníkov. V sobotu Z vystúpenia mladšej tanečnej skupiny v Braväcove v poobedňajších hodinách po zemskú slovenskú choreografiu. skončení krojovaného sprievodu V ten istý deň, v sobotu 20. júla, dedinou v amfiteátri v Braväcove sa hložiansky súbor presunul do na výbornú odtancovali dolno- neďalekej dedinky Telgárt, kde vystúpil na 25. ročníku festivalu Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou.

Svojím vystúpením výborne zapôsobili v koncepcii festivalu.

Autorom programov na oboch festivaloch bol umelecký vedúci a choreograf v hložianskom s p o l k u J a ro s l av Kriška. Tanečníkov a spevákov sprevádzal orchester pod taktovkou Ondreja Maglovského.

Starší folkloristi v rezkom tanci v Telgárte

Vo voľnom programe hložianski spolkári sa kochali v prekrásnej horehronskej prírode, v okolí Kráľovej hole a Čertovice, a v nedeľu, na záver zájazdu, mali veselú družbu s členmi domáceho súboru Bukovinka. Zájazd sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obce Báčsky Petrovec.

Aj táto účasť členov Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian na uvedených festivaloch je ďalším ohnivkom silnej, bohatej a pestrej reťaze, ktorou je prezentácia, zachovávanie a zveľadenie slovenského dolnozemského folklóru, kultúrneho dedičstva a identity.

Foto: z archívu KOS Jednota Hložany

V STAREJ PAZOVE PO JÚLOVOM ZÁPISE DO STREDNÝCH ŠKÔL

Dosť voľných miest v Technickej škole Anna Lešťanová

D

o staropazovského Gymnázia Branka Radičevića v školskom roku 2019/2020 plánovali zapísať 120 žiakov. Po druhom zápisnom kole do tried so všeobecným zameraním sa zapísalo 114 žiakov, čo znamená, že pre augustovú zápisnú lehotu zostalo voľných ešte 6 miest.

• KULTÚRA •

V Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića sú vyplnené všetky kapacity. Voľných miest niet ani v trojročných vzdelávacích odboroch – odbor obchodník (úhrnne zapísali 24 žiakov), ani vo všetkých štvorročných odboroch – podnikateľský administrátor, ekonomický technik, finančný administrátor a právnicko-pod-

nikateľský technik. Do každého z uvedených odborov zapísali plánovaný počet žiakov – po 30. V Technickej škole je najviac voľných miest. V troch vzdelávacích odboroch – strojárenský technik pre počítačové konštruovanie, technik pre počítačové spravovanie a technik cestnej dopravy – už nie, lebo je zapísaných po 30 žiakov. Ale

pre augustovú zápisnú lehotu zostali voľné miesta v týchto odboroch: technik pre tepelnú a chladiacu techniku (2 miesta z plánovaných 30 žiakov), technik motorových vozidiel (ešte 13 z plánovaných 30 žiakov), technik grafickej prípravy (ešte 4 voľné miesta z plánovaných tiež 30 žiakov).

30 /4865/ 27. 7. 2019

31

Kultúra Z KULTÚRNEHO LETA V BRATISLAVE

Čaro zviditeľnenia Ján Špringeľ

V

eľvyslanectvo Maďarska v Bratislave a Maďarský inštitút v Bratislave v sídelnom meste Slovenska zorganizovali vo výstavnej sále inštitútu 11. júna vernisáž Zväzu maďarských výtvarníkov a návrhárov úžitkového umenia pod názvom Kúzlo zviditeľnenia.

Na slávnostnom otvorení kolektívnej výstavy o súčasnom maďarskom výtvarnom umení rozprávala Márta Simonffy, Dielo Cesta k moru Ilony Deák predsedníčka Zväzu maďarských výtvarníkov a návrhárov jeho podstata sa interpretuje na základe štýlových znakov. Umelúžitkového umenia (MKISZ): „Kúzlo zviditeľnenia je inte- ca spoznávame vďaka záverom, lektuálna sila, ktorá nás zapája prostredníctvom ktorých sa dielo do procesu prežívania a porozumenia. Spúšťa v nás schopnosť vnímania a identifikácie. Umenie na nás vplýva, poskytuje nám zážitok. Núti nás zamyslieť sa, zdieľať a zároveň vyvoláva emócie. Núti nás prežívať, zamýšľať sa.

Napokon cieľom diela je zdieľanie intelektuálneho obsahu a odhalenie podstaty, čoho súčasťou je emocionálne, aj racionálne.“ Predsedníčka Zväzu maďarských výtvarníkov a návrhárov úžitkového umenia (MKISZ) v pokračovaní na vernisáži rozprávala, že výtvarné umenie dokáže zviditeľniť duševné procesy: „Komunikuje bez slov, nadvä- Talentovaný Levente Rácz, zuje s nami emocionálny vzťah, študent posledného ročníka Konzervatória v Bratislave podnecuje fantáziu, ponúka reálny zážitok a umožňuje vhĺbenie sa do diela.

Forma, povrchová úprava, vrstevnatosť, systém, používanie, zvýrazňovanie, rytmus a dynamika farieb pomáhajú odhaliť obsah, podstatu.“ Simonffy zdôraznila, že význam umenia spočíva v kladení otázok a nachádzaní Maľba Skoré popoludnie 2 Magdy Vágó odpovedí: „Tvorba je intelektuálny proces, stáva definitívnym, zrealizovaným v ktorom umelec materializuje dôsledkom.“ V hudobnom programe hral na štýl a postoj pre neho príznačný. viole talentovaný Levente Rácz, Sumarizačná schopnosť diela sa prejavuje v tvorivej činnosti au- poslucháč posledného ročníka tora, do ktorej je dielo zasadené, Konzervatória v Bratislave. Výsta-

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Záber z vernisáže: v strede Imre Molnár, riaditeľ Maďarského inštitútu v Bratislave

va na Štefánikovej 1 v sídelnom meste bola prístupná verejnosti do 27. júna a realizovaná s podporou Národného kultúrneho fondu Maďarska. Slávnostné otvorenie prebiehalo v rámci 6. ročníka Dní maďarskej kultúry v Bratislave od 3. do 27. júna pod spoločným názvom podujatí Viac ako sused. Tieto kultúrne akcie a mestské atrakcie sa začali vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici otváracím koncertom Speváckeho zboru Purcell a orchestra Orfeo pod vedením dirigenta Györgya Vashegyiho.

Cieľom všetkých podujatí je priblížiť Maďarsko k Slovensku, lebo ako zdôrazňujú organizátori, tisícročné maďarsko-slovenské spolunažívanie vytvorilo medzi týmito národmi množstvo spoločných bodov v oblasti kultúry

a tradícií, ktoré ich aj napriek jazykovým rozdielom spájajú i v 21. storočí a určujú spoločnú stredoeurópsku identitu.

Éva Tóth (vľavo) z Maďarského inštitútu v Bratislave v družnom rozhovore s predsedníčkou výtvarných umelcov Mártou Simonffy

Na slávnostnom otvorení nechýbali ani výtvarníci • KULTÚRA •

SCÉNA

„Upoznaľi ste sa?“ Anna Horvátová

Bowie sa inšpiroval letom do vesmíru. Pred päťdesiatimi rokmi David Bowie (1947 – 2016) nahral pieseň Space Oddity, ktorá trochu neskoršie otvorila jeho druhý album z roku 1969.

Inšpirovaná bola cestou do vesmíru a filmom 2001: Vesmírna odysea. O túto tematiku bol vtedy vo svete mimoriadne veľký záujem, okrem iného aj preto, lebo práve vtedy sa očakával historický let Apollo 11, ktorého posádka o niekoľko dní pristála na Mesiaci. Spomenutá pieseň hovorí o fiktívnom kozmonautovi menom Major Tom a k tejto postave sa Bowie neskoršie vracal ešte v niekoľkých svojich skladbách. K okrúhlemu výročiu 50 rokov daného singlu v týchto dňoch vyšlo luxusné vydanie (box set) obsahujúce dve gramofónové 7-inčové platne s originálnou verziou piesne Space Oddity, ako aj špeciálnym mixom v podaní Bowieho dlhoročného spolupracovníka, producenta Tonyho Viscontiho, tiež dvomi verziami skladby Wild Eyed Boy from Freecloud, ktorá bola aj pôvodne na druhej strane platne (B-side). Vydavateľstvo Parlophone prezentuje toto vydanie zaujímavým spôsobom na webovej stránke spaceoddity50.com.

V

o vojvodinskej slovenčine máme hodne „novotvarov“, ktoré vznikli buďto preto, že príslušníci nášho slovenského jazykového spoločenstva nevedeli nájsť vhodné slovo na pomenovanie vecí, činností..., alebo – či najčastejšie – z nedostatočného ovládania materinského jazyka. Ako je to pri slovese „upoznať (sa)“?! Je vytvorené zo slovesa spoznať (sa)? Aj keď je pravdepodobnosť najväčšia, je to omyl.

Neslovenské sloveso „upoznať (sa)“ sa do slovenského jazyka dostalo z blízkeho srbského, poslovenčením slova upoznati (se).

A celkom vytlačilo z používania správne, významovo rovnoznačné a zvukovo takmer totožné sloveso spoznať (sa).

K 45. VÝROČIU SMRTI BÁSNIKA

Spomienka na dielo Michala Babinku

M

Nový singel S.A.R.S. Počas trinástich rokov existencie Belehradčania S.A.R.S. vydali šesť albumov a stali sa jednou z najpopulárnejších poprockových skupín v tomto regióne. Práve im vyšiel singel pod názvom Veruj mi, pieseň s ľúbostnou tematikou, ktorá hovorí o vzájomnej dôvere medzi zamilovanými. Singel predchádza ich očakávanému albumu Glava.

V letnom období S.A.R.S. budú koncertovať v Srbsku, Chorvátsku a v Bulharsku, koncom septembra majú hosťovať v Česku a vo Švajčiarsku. Hrajú v sedemčlennom zložení pod vedením speváka Žarka Kovačevića.

KONCERTY 27. júla, Brod Teatar v Novom Sade: Instant Karma 27. júla, Dom mládeže v Belehrade: Keni Nije Mrtav 31. júla, Brod Teatar v Novom Sade: Joke (rokenrol/ska/reggae/hiphop z Francúzska) Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

Je akože samozrejmé, keď povieme: „Upoznaľi ste sa?“; „Nie som upoznatý so situáciou!“; „Ňeupoznaľi nás!“; „Upoznala som veľa nových ľudí.“, i keď nie aj správne.

V slovenčine na to existuje viacero termínov: spoznať (sa) a zoznámiť (sa), oboznámiť (sa), i keď sa ich použitie predsa líši. „Upoznať sa“ s niekým v slovenčine vystriedame slovesami: spoznať sa, zoznámiť (sa), poznať sa: spoznali sa na zábave, zoznámili sa pri mori, zoznámili sa pred tromi rokmi, poznali sa dávnejšie, zoznámila priateľa s rodičmi.

Tieto slovesá, ale bez zvratného slovesa „sa“, teda spoznať, poznať, použijeme aj v prípadoch: spoznali nových ľudí, spoznávajú svet.

Aj sloveso oboznámiť sa môžeme použiť v prípadoch získavania nových známostí, objavovania nových udalostí: oboznámili sa so situáciou, oboznámili sa s programom.

ichal Babinka (25. 8. 1927 Padina – 4. 7. 1974 Sriemska Kamenica), v rokoch 1938 – 1942 študoval na gymnáziách v Báčskom Petrovci a v Pančeve, 1942 – 1948 na pedagogickej škole vo Vršci, 1952 – 1954 srbochorvátčinu a ruštinu na Vysokej pedagogickej škole v Novom Sade.

Po štúdiách bol učiteľom vo viacerých prostrediach (Ostojićevo, Padina, Ilovec, Kysáč), medzitým pôsobil ako redaktor a novinár v periodikách Dnevnik, Hlas ľudu, od r. 1963 v časopise Nový život v Novom Sade. Často sa pod texty podpisoval pseudonymom Stráňsky.

Bol popredný reprezentant literatúry vojvodinských Slovákov. Je autorom básnických zbierok, medziiným aj Bezbožné letá (1960), Priestory (1961), Rozkoš nenávratov (1964), Pod krokom prsť (1967), Kôrnatenie navrelín (1970), Príchodzí sa nevracajú (1972), z ktorých na Slovensku vyšli výbery Bezbožné letá (1966) a Sviatok jazier (1999). Básne publikoval aj v srbských, rumunských a juhoslovanských antológiách. Autor je veršovaných knižiek pre deti Na šarkanovom chvoste (1958), Abeceda skáče (1961), Sto úsmevov a jedna slza (1962), Cengáčik na dobré ráno (1968), Sladký výpredaj

(1976), prózy Ako rástol Igorko (1970), Už aj letíme (1981) a i. Literárnokritické príspevky sústredil v knihe O literatúre (1979). Prekladal do srbčiny.

List V šuchote teplom tlmenom hľadal som ozveny známe Možno ten orech starý čo stoná v chóre jesenných kvílieb A možno literu prvú v slovníku lásky k poľu Alebo proste teba hrdinu rozprávky nepísanej V šuchote teplom tlmenom hľadal som ozveny známe Možno len veselé praskanie biča na rozkvete dňa Alebo tichosť mesačnú s vodami tajne zasnúbenú A možno kúsok neba usnutý v očiach pre mňa Prečo som prečo zasnil nad listom zažltlým malým...

30 /4865/ 27. 7. 2019

Pripravil: Jaroslav Čiep

33

y y e z

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 30

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľky a dramatičky, autorky literatúry pre deti a mládež (1914 – 2004).

ý o .

ý o h .

a o m

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre vzdelávanie Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2700 – klapka 323

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre vzdelávanie Mesta Nový Sad

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29 – VODOROVNE: aliancia, lepra, VD, op, A, uor, Bovdiš, E, asy, gips, lačno, Ra, Vierka, rast, ISO, O, Ita, Kr, batoh, Ag, Oli, osla, tel, Joan TAJNIČKA: IGOR BOVDIŠ

34

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu zo 6. júla 2019 bolo: ŠTEFAN MORAVČÍK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA VRŠKOVÁ, Ul. republiková č. 39, 21 412 Hložany.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pracovné miesto: šéf Oddelenia pre investičné práce, ktoré je roztriedené v hodnosť samostatný poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas; Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

hlasludu.info www.hl.rs

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA· OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manžela, otca a starkého

s otcom

JÁNA LAČOKA

1945 – 1993 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najbližší

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu dedovi

MIROSLAVOM POTRANOM 1952 – 2019 z Hložian

MIROSLAVOVI POTRANOVI

S úctou a láskou si na Teba budú spomínať

1952 – 2019 z Hložian

dcéra Ljupka a syn Martin s manželkou Navždy zostaneš v našich srdciach.

S Tebou sa lúčia:

SMUTNÁ SPOMIENKA Igi, Taňa, Aki, Segi a Lara

na

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

ŠTEFANA ČINČURÁKA

16. 12. 1954 – 27. 7. 2004 – 2019 z Pivnice

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

• OZNAMY •

Roky plynú, my spomíname.

Tvoji najmilší 30 /4865/ 27. 7. 2019

35

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Po ťažkej a zákernej chorobe navždy nás opustil náš milovaný syn, otec, manžel a brat

POZDRAV A VĎAKA

JAROSLAV DUBOVSKÝ 1. 6. 1972 – 17. 7. 2019 z Báčskeho Petrovca

Zarmútení rodičia Ľudmila a Samuel, syn Jaroslav, manželka Anna, brat Samuel s deťmi a brat Vladimír s Jasminkou

KOCIMU SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul už rok, čo nás navždy opustila

Mgr. JARMILA ČEMANOVÁ 1953 – 2018 – 2019 z Nového Sadu rodom z Vojlovice

za odohrané body, gemy, sety a prípitky.

Petrovskí, palanskí a maglićskí tenisti – veteráni

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou a starou mamou Aj po roku nám veľmi chýbaš, babijove.

Tvoji najbližší a vnúčatá Nela, Lea a Marek

SMUTNÁ ROZLÚČKA s drahou sestrou a tetkou

JULIANOU BORČELEROVOU rod. Hyžovou 30. 11. 1932 – 16. 7. 2019 z Kysáča

hlasludu.info www.hl.rs

JULIANOU BORČELEROVOU rod. Hyžovou 30. 11. 1932 – 16. 7. 2019 z Kysáča

Na Tvoju dobrotu, lásku a nezištnú pomoc budeme vždy spomínať a pamiatku na Teba zachovávať.

Brat Michal Hyža s rodinou z Nového Sadu

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Bola si a vždy budeš pre nás nesmiernym požehnaním, všeobjímajúcou láskou, vzorom živej viery, pokory a obetavosti.

S láskou a hlbokou úctou dcéra Anna Závišová s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo dvadsať a desať smutných rokov, čo žijete iba v našich srdciach a spomienkach

SPOMIENKA

SPOMIENKA

na nášho milovaného

JÁNA MAJORSKÉHO JÁN KOVÁČ ZUZANA KOVÁČOVÁ 1918 – 1999 – 2019

rod. Balcová 1929 – 2009 – 2019

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú a nikdy na Vás nezabudnú: dcéra Mária, zať Ondrej, vnučka Milotka a vnuk Miloslav s rodinami

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s drahým a milovaným manželom

JÁNOM MOLNÁROM

9. 11. 1935 - 4. 7.

2019 zo Starej Pazovy

Veľmi ťažko je rozlúčiť sa navždy.

Toľko rokov sme boli spolu a teraz som zostala sama.

Odpočívaj u nášho Pána.

Zarmútená manželka Katarína

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milou tetkou

JOZEF RUMAN 1926 – 2002 – 2019

1942 – 1999 – 2019 zo Starej Pazovy

KATARÍNA RUMANOVÁ

1929 – 2009 – 2019 z Pivnice Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú

V spomienkach sme pri Tebe každučký deň.

Vaši: syn Jozef a dcéra Katarína s rodinami

Manželka Mária a dcéra Anna, zať Miroslav a vnuk Darko Lešťanovci

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s drahým a nenahraditeľným otcom a dedom

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným a nenahraditeľným otcom a dedom

JÁNOM MOLNÁROM

JÁNOM MOLNÁROM

9. 11. 1935 - 4. 7.

2019 zo Starej Pazovy

9. 11. 1935 – 4. 7.

2019 zo Starej Pazovy

Keď si bol s nami, mali sme všetko.

Teraz, keď si nás navždy opustil, mnoho sme stratili.

Dcéra Mária Fabianová s deťmi

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným a drahým bratom a ujom

Odišla naša pomoc, odišla naša rada, ale v našich srdciach zostaneš navždy.

Dcéra Anna Čapová s rodinou

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným a drahým bratom a ujom

JÁNOM MOLNÁROM

JULIANOU BORČELEROVOU rod. Hyžovou 30. 11. 1932 – 16. 7. 2019 z Kysáča

S úctou a láskou na Teba, na Tvoju dobrotu a ochotu vždy pomôcť trvalo si bude spomínať synovec Janko Hyža s manželkou Snežanou z Nového Sadu • OZNAMY •

JÁNOM MOLNÁROM

9. 11. 1935 – 4. 7.

2019 zo Starej Pazovy

Minul sa život, zostávajú už len spomienky.

Sestra Zuzana Turanová s manželom a deťmi

9. 11. 1935 – 4. 7.

2019 zo Starej Pazovy Zostala rana v srdci, že si nás opustil.

Ale s láskou si budeme spomínať na každú chvíľu, ktorú sme s Tebou prežili.

Sestra Anna Slamajová s manželom a deťmi 30 /4865/ 27. 7. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. júla 19.30 Zostrih z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2015 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 28. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 30. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom kolážovom bloku okrem iného budú príspevky o festivale Kulpin fest a o 3. slovenskom výtvarnom tábore, ktorý tiež prebiehal počas uplynulého víkendu v Kulpíne, ale na inej lokalite – v prekrásnom areáli Muzeálneho komplexu. V pokračovaní nasleduje Pulz mladých, venovaný najlepšiemu festivalu v Európe a u nás – Exitu.

Mladí novinári menšinových redakcií predstavia početné sprievodné podujatia v rámci festivalu, sprítomnia atmosféru z kempu, z party na pevnosti a nebudú chýbať ani dojmy exitovcov.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 26. júla – Alinin sen Sobota 27. júla – Vášeň Darklyho Noona Pondelok 29. júla – Kruh Utorok 30. júla – Rýchle prachy Streda 31. júla – Smrť na pokračovanie Štvrtok 1. augusta – Úderom polnoci

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 28. júla Film: Medveď Yogi Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Hľadá sa opatrovateľka Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Boh náš je láska. Druhá polhodinka nedeľňajšieho vysielania bude venovaná konfirmačnej slávnosti Každú sobotu v Lugu a celocirkevnému stretnutiu 18.15 Výber z programu evanjelickej mládeže v Padine. Bude TV Pančevo tu i príspevok z Vojlovice – z koncertu hudobníkov zo Spojených štátov amerických, ako i záznam z biblického kempu.

RÁDIO PETROVEC

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 28. júla 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 31. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 28. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Poľnohospodári o tohtoročnej žatve pšenice Letné aktivity kovačickej Galérie insitného umenia Utorok 30. júla 16.00 Karate v Padine má veľkú obľubu u detí Rozhovor s maestrom Jánom Nemčekom Dôchodcovia z Kovačickej obce sú aktívni aj počas letných mesiacov

Piatok 2. augusta 16.00 Film: Pipi Dlhá Pančucha Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport PORTRÉT NEPODDAJNÉHO BEŽCA

Michal Šuľa najlepší aj na Slovensku Ján Špringeľ

N

a dráhach je atlétom so žulovou vierou. Neoblomný. Zaťatý a hlavatý. Neúprosný a neľútostný.

Zarytý. Mimo atletickej trate opravdivý opak. Dobrácky. Vľúdny, láskavý, prívetivý. Prajný.

Michal Šuľa (1974) už päť a pol roka beží. Zo začiatku od cigaretového dymu, dnes na svoj prospech, aj reprezentačnému tímu. Najprv len nastupoval na dráhy, zúčastňoval sa v pretekoch. Michal má za sebou 34 ultramaratónov, 33 maratónov, polmaratóny ani nepočíta, ale ich na svojom konte má viac ako štyridsať. Jadrne: každý druhý týždeň jeden beh. K tomu nikdy nebežal od roboty a lopoty: tu ako keramik, tam v automobilke.

Za najväčší úspech považuje rekord Srbska na 24 hodín, pred dvoma rokmi na Palići zdolal neuveriteľných 227 kilometrov a 900 metrov. Mladší by zhíkli: Wou!, starší by na poklonu zložili kalap z hlavy.

Ale aj iné rekordy Kovačičana s padinskými koreňmi sú na obdiv. Sú výstavnou skriňou AK Maratónko,

klubu ktorého je zakladateľom. Napríklad ten na 5 kilometrov vo Vršci v roku 2016: 17 minút 5 sekúnd. Veď nejednému amatérovi sa za toľko

Úspešný aj na Slovensku kilometrov, ako je vzdialená Kovačica od Debeljače, nepodarí dostať sa ani na bicykli!

Zo sídelného srbského mesta najvyššie výkony má na 6 a 12 hodín. V roku 2016 zabehol za šesť hodín až 75 km a 700 m, kým za dupľom viac hodín mu bolo potrebné v Belehrade v roku 2018 ešte menej: 128 km a 400 m. Ďalšie tri vlastné rekordy dosiahol už v krajine našich predkov: nový rekord na 10 km docielil na Devíne v roku 2018: 35 minút 40 sekúnd.

Pre rekord v polmaratóne cestoval do slovenského Ríma takisto vlani: v Trnave zaznamenal po 21 km a 100 m výsledok: 1 : 19,42. Ten najznámejší na Slovensku, Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, zabehol vo vlastnom rekordnom čase 2 : 50,15.

Reprezentant Srbska vo vytrvalostných behoch behá najčastejšie ultramaratóny, najviac tie na 200 km. Rozmenené na drobné – ide vlastne o päť maratónov. Ale v štatistike sa jeden ultramaratón počíta ako jeden – maratón. V opačnom prípade a príklade by už dávno bol v prestížnom klube 100 maratónov.

V Srbsku je takých bežcov orientačne iba pätnásť. Za necelých šesť rokov ich Michal má 67. Ďalší vytrvalostní atléti z klubu 100 maratónov bežia pätnásť a viac rokov. A k tomu bol starší z bežeckej rodiny Šuľovcov (syn Damián je úspešným bežcom na stredné trate) koncom minulého a začiatkom tohto roku zranený viac ako polroka (šľacha), za ktorých by

STAROPAZOVČANIA POKRAČUJÚ SO SKÚŠOBNÝMI STRETNUTIAMI

Posily sa osvedčili

Matej Bzovský

L

etné obdobie vždy prinášalo početné prestupy v staropazovskej Jednote. Pravda, vo vedení mužstva tvrdia, že ich v tomto prestupovom termíne, ktorý potrvá až do konca augusta, bude menej.

Terajší počet nováčikov sa zvýši a keď ide o odchody, tu sa asi položila bodka. Odišli tí, ktorí boli v minulom zložení mužstva najužitočnejší a budú dosť chýbať. Ide o stredopoliarov Živanovića a Mihajlovića, ako i o spoľahlivého útočníka Bojića.

Všetci traja si zvolili cestu do Rumy, kde značne posilnia nového člena Srbskej ligy – Vojvodina, mužstvo Prvého mája. Bude ťažšie zabezpečiť adekvátnych náhradníkov, lebo je málo kvalitných hráčov, ktorí sú ochotní pokračovať v kariére v lige štvrtého stupňa.

Vedenie Jednoty však nesedí so založenými rukami, pátra po zodpovedajúcich posilách, predovšetkým • ŠPORT •

na poste stopéra, dvoch stredopoliarov a stredného útočníka. Či sa to podarí za skromné prostriedky, treba počkať, i keď tréneri Livaja a Ogrizović žiadajú, aby sa táto robota zrýchlila pre súhru mužstva v prípravných zápasoch. Bez ohľadu na to, čo sa ešte stane do konca budúceho mesiaca, keď sa končí prestupový termín, zatiaľ je jasné, kto si v budúcich majstrovstvách oblečie modro-biely dres. Sú to bratia útočníci Željko a Milan Mitrovićovci, a stredopoliar Slavko Gavrilović, ktorí prišli z Hajduka Beška. Vážne sa počíta s talentovaným pravým obrancom, bonusovým hráčom Milovanom Cvijovićom, ktorý sa presťahoval zo susedného Sremca Vojka. Solídnou posilou môže byť aj David Panjak z Inđije, predtým hrával v belehradskom Brodarci a kulskom Hajduku. Veľkou neznámou je mladý Aleksandar Bogdanović, ktorý prišiel z čiernohorskej Budvy. Tentoraz sa vážne počíta s vlastnými odchovan-

Vzácna posila: osemnásťročný Milovan Cvijović, nový hráč Jednoty

cami Lukom Bulatom a Zoranom Popovićom, kým si Jovan Lukač vďaka svojej kvalite už skôr zaslúžil miesto v prvej jedenástke.

Pre kompletné prípravy Jednota využíva domáce prostredie, na skúšobných zápasoch s kvalitnými a menej kvalitnými súpermi vedenie

bežal najmenej päť maratónov či ultramaratónov. Drago Boroja z Nového Sadu ako jediný bežal v Srbsku viac ako 200 maratónov. Šuľa však mieni, že tie najlepšie výkony v najvytrvalostnejších behoch (maratón a ultramaratón) má ešte len pred sebou: „Niekedy sa mi nechce veriť, čo v atletike dokážem dosiahnuť. Milujem súťažiť, neskutočne ma to baví a napĺňa. Onedlho budem mať 45 rokov, hoci som z roku na rok rýchlejší, zákony fyziky sa zdolať nedajú.

Ale behať budem asi naveky, pokým budem môcť. Lebo asi nedokážem byť na súťaži a – nesúťažiť!“ Ani posledné dve správy od slovenského Zátopeka neboli iné ako pamätné. Prvá zo začiatku júna znela: „V Banskej Bystrici som utekal po viac ako šesťmesačnom pôste Nočný maratón, skončil som na siedmom mieste, vo veľmi teplom a veternom počasí som v konkurencii nad 40 rokov bol tretí.“ Druhá z konca júna bola ešte krajšia: „V Šamoríne som na šampionáte Slovenska zvíťazil v behu na 12 hodín.

Bolo veľmi teplo a dusno, bežal som 125 km a 690 m a vicešampióna majstrovstiev som nechal 8 km za mnou.“ Tešíme sa aj na ďalšie úspechy.

Tu i tam, medzi Slovákmi či Slovanmi. Nové začiatky a svieže výsledky.

Miško: do toho!

preverí možnosti nováčikov. Po prvom úvodnom zápase so slabším mužstvom Dunava z Nového Slankamenu (výhra 5 : 0) minulú nedeľu si Jednota zmerala sily s Lokomotivou, členom Srbskej ligy – skupina Belehrad. Zápas zohrali v športovom stredisku v Železniku.

Hostia v prvom polčase, ktorý sa skončil bezgólovým výsledkom, úspešne odolávali, v pokračovaní zápasu náhradníci inkasovali dva góly, jeden vlastný z nohy mladého Bogdanovića. Výsledok (0 : 2) predsa nepriniesol veľkú starosť pre trénerov, chýbala súhra, ale preto húževnatosť bola za nepriaznivého počasia veľmi dobrá.

JEDNOTA: Jovišić, Cvijanović, Subotić, Denić, Ž. Mitrović, M. Mitrović, Gavrilović, Đuran, Tošić, Delić, Cvetanović; striedali: Verenčevič, Lukač, Bulat, Vujčić, Popović, Panjak, Bogdanović, Prodanović, Igrač V stredu bola ďalšia skúška so susedmi z Novej Pazovy, kým v sobotu Pazovčania odcestujú do Rumy, kde sa stretnú s domácim Prvým májom.

Foto: z archívu M. C.

30 /4865/ 27. 7. 2019

39

Šport HLOŽANČANOM SA NEVYDARIL POSTUP

Bukovčanov mali v hrsti...

V Juraj Pucovský

eľmi zaujímavá bola majstrovská sezóna 2018/19 v Obecnej lige Báčska Palanka. Trojka posilnených mužstiev – Maglić, silbašská Naša hviezda

v poslednom kole v Maglići – 0 : 2.

Na konci majstrovstiev sa zistilo, že sme iba spolovice správne odhadli umiestnenie. Maglić získal titul majstra (55 bodov) a postúpil do Somborskej oblastnej ligy. Na druhom mieste skončila hložianska

Rozhodcovia a kapitáni v Bukovci: Bojan Laluja, Nemanja Mijić, Dušan Pančić, Štefan Horvát, Bojan Ivanišević (zľava)

a selenčský Kriváň začala boj o titul a jesennú časť skončila práve týmto poradím, keď Maglićania a Silbašania získali rovnaký počet bodov – po 28, kým Selenčania mali 26. Hložianska Budúcnosť po vystúpení z Vojvodinskej ligy – severnej skupiny s vlastným kádrom zakotvila na 4. mieste s 21 bodmi.

Analýzu prvej časti tejto ligy v našich novinách sme skončili slovami: Na jar sa očakáva zaujímavý boj o titul majstra. Podľa jesenných výsledkov víťaza súťaže treba hľadať medzi prvou trojkou – Maglić, Naša hviezda a Kriváň. Ťažko, že ich môže ohroziť hložianska Budúcnosť, hoci nebude prekvapením, ak niekoho zaskočí, ako sa to stalo

Budúcnosť (52), ktorá za sebou zanechala Kriváň o jeden bod a Našu hviezdu o dva kroky.

Tento úspech Hložančanov je celkom zaslúžený, lebo ho vybojovali s domácimi hráčmi posilnení štyrmi cezpoľnými, troma z Futogu a jedným Palančanom. Budúcnosť bola v jarnej časti presvedčivo najúspešnejším mužstvom ligy, keďže 10 zápasov vyhrala, jeden remizovala (v Despotove 1 : 1) a žiaden neprehrala; z možných 33 bodov získala 31, s gólovým pomerom 30 : 6?! Treba zdôrazniť, že zverenci trénera Vladimira Tankosića na lopatky položili všetkých troch najväčších súperov, Maglić a Našu hviezdu prekonali doma

Šanca Dejana Obradovića, ale rozhodca Bojan Laluja zodvihol vlajku – ofsajd

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rovnakým výsledkom 2 : 1, kým v Selenči sa Kriváňovi revanšovali 3 : 1 za jesenný domáci debakel – 1 : 4.

Druhé miesto umožnilo Hložančanom hrať kvalifikáciu o postup s vicemajstrom MOL Sombor – prvej triedy, Omladincom z Bukovca. V prvom zápase 12. júna v dedine neďaleko Somboru, ktorá má iba jednu ulicu, ale v peknej prírode, Hložančania si vybojovali sľubnú remízu 1 : 1 (0 : 0). Strelcom za domácich bol Rakić v 50. min. a vyrovnal Huďan v 65. min. Pred 104 divákmi (toľkých sme spočítali vôkol ihriska), zápas objektívne viedol Dušan Pančić z Karavukova.

Delegát Slavko Zobenica po zápase do zápisnice neuviedol, že domáci hráč číslo 6 (Nikola Mijić) dostal žltú kartu. Náhoda alebo úmysel?

Brankár Omladinca Mladen Vuković sa po 1 : 2 pohral s loptou

ktorého Pančić vylúčil z hry v 88. min, lebo vbehol do ihriska ako vystriedaný hráč, a predtým už mal žltú kartu!

Odveta bola o štyri dni, 16. júna v Hložanoch. Futbalisti Budúcnosti mali všetko akoby na dlani. Na tribúne takmer 300 divákov, krásne pripravený trávnik a keď Katiak v 25. min. dal prvý gól, vari nikto nemohol očakávať, čo sa stane

Lopta v sieti Vuka Vučenovića – 1 : 0 za Omladinac

Mijićovi to možno bola párna karta a nemohol by hrať v odvete, ako aj nedisciplinovaný Dragan Delija,

do konca. No v druhom polčase akoby na ihrisko vybehli celkom iné mužstvá. To sa vzťahuje najmä

Napodiv brankára Mladena Vukovića a obrancov Vladimir Huďan rozvlnil sieť – 1 : 1 • ŠPORT •

Emil Čipkár (leží) zameškal iba okamih, aby loptu dorazil do siete, čo uznal aj brankár Mladen Vuković

ľahko vie loptu upratať do siete.

Pokiaľ sa domácim nič nedarilo, hostia boli čoraz nebezpečnejší, brankár Vučenović vybránil, čo sa dalo, ale vo finiši, v 80. min., Mijić druhýkrát trafil a najlepší hráč hostí Pavin v 90. min. iba potvrdil nečakané, ale zaslúžené víťazstvo – 1 : 3. Hráči Budúcnosti športove blahoželali súperovi, so zvesenými hlavami opustili trávnik a Bukovčania s hŕstkou svojich fanúšikov hlučne oslavovali úspech, ktorý hádam ani sami nečakali. Bola to prvá prehra Budúcnosti takmer Bukovčanovi vošli kŕče do nôh alebo len po ôsmich mesiacoch, ale otáľal s časom? v najhoršej chvíli, keďže Hložančanov predtým poa Nemanja Mijić v 50. min. vyrovnal. slednýkrát prekonala Naša hviezda Zmeny hráčov a rošády v tíme v Silbaši 28. októbra 2018 výsledtrénera domácich sa neosvedčili, kom 4 : 0. niektorí futbalisti nehrali na svojich Hložančania mali Bukovčanov miestach, najlepší strelec Čipkár v hrsti, ale sa im títo vyšmykli. bol často osamelý v útoku a nemal Prečo? Na túto otázku hádam nikdy nadostač prihrávok, z ktorých on nikto nezodpovie!

Piati proti piatim v Hložanoch

na hráčov Budúcnosti, ktorí sa stiahli do obrany (nevieme, či im to sugeroval tréner Tankosić), len je pravda, že Bukovčania prebrali hru

MINULÝ VÍKEND ČLENOVIA ŠÍDSKEHO CK JEDNOTA sa z Majstrovstiev Srbska v Nišskej Banji vrátili s hŕbou medailí. Tri tituly získali juniorka Mária Tanciková, mladšia dorastenka Dunja Čobanovićová a pionier Uroš Matusijević (na snímke). Tromi striebornými medailami sa ovenčili juniorka Emilija Đačaninová, mladší dorastenec Miloš Živković a mladšia dorastenka Anja Stojšićová.

Tretia bola juniorka Jovana Radovanovićová, štvrtý Marko Samardžić a piaty Miloš Nikolić. V konkurencii družstiev najlepšie boli juniorky a mladšie dorastenky, mladší dorastenci zakotvili na druhom mieste a veteráni boli tretí.

L. P. • ŠPORT •

Provokácia: Strážca siete Bukovčanov dostal žltú kartu od rozhodcu Tomislava Mudrinića

Bukovčania sa aj takto radovali

PÄŤDESIAT ROKOV DRUŽBY MOŠOVIEC A LALITE oslávili v dňoch minulého víkendu, 19. až 21. júla 2019, keď do Kollárovho rodiska zavítala zo štyridsaťčlenná výprava z Vojvodiny. Medzi nimi boli aj niekoľkí, čo pred polstoročím buď ako futbalisti, alebo tanečníci prvýkrát hosťovali v Mošovciach. Vtedy ich zblížil tanec a hudba KUS Štefánik a domácich ochotníkov, futbalistov domácej TJ Tatran (dnes TJ Drienok) a FK Panónia zasa futbalová lopta. Mošovčania a Laliťania (na snímke) si zahrali futbal aj pred týždňom.

Nehrali, pravdaže, tí, ktorí za loptou behali pred polstoročím, lebo už majú sedemdesiat, ba i viac rokov, a niekoľkí sa už aj pominuli.

Zápas sa skončil nerozhodne 2 : 2 (1 : 2). Oba góly za hostí dal syn Aleksandar-Saša niekdajšieho brankára Nestora Popovića, ktorý bol v Mošovciach roku 1969 náhradníkom Radomira Leskovca, a vôkol ihriska pobehával ich syn a vnuk Milan.

J. P. Foto: Peter Lúdik 30 /4865/ 27. 7. 2019

41

Šport NA MATIČNOM TURNAJI O POHÁR VEĽVYSLANKYNE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ARADÁČI

Kvalitný futbal Vladimír Hudec

N

a tradičnom, 23. Matičnom turnaji v malom futbale o Pohár veľvyslankyne SR v Belehrade, ktorý po prvýkrát prebiehal v Aradáči, sa zúčastnilo 15 takmer stálych účastníkov.

Nováčikmi boli iba Hajdušičania.

Mužstvá boli rozdelené do štyroch skupín a dosiahli tieto výsledky: A skupina: Čelarevo – Šíd 1 : 1 (na penalty 1 : 3), Pivnica – Laliť 0 : 0, Šíd – Laliť 2 : 2, Čelarevo – Pivnica 2 : 0, Pivnica – Šíd 0 : 3, Laliť – Čelarevo 0 : 0.

1. Šíd 3 1 2 0 2. Čelarevo 3 1 2 0 3. Laliť 3 0 3 0 4. Pivnica 3 0 1 2

4 4 3 1

V rozhodujúcom zápase medzi Čelarevom a Šídom víťaza rozhodli penalty. Presnejšiu mušku mali Šíďania a vyhrali 3 : 1.

B skupina: Padina – Kulpín 1 : 2, Aradáč II – Kysáč 2 : 1, Kulpín Kysáč 0 : 1, Padina – Aradáč II 0 : 1, Aradáč II – Kulpín 3 : 0, Kysáč – Padina 2 : 0.

1. Aradáč II 2. Kysáč 3. Kulpín 4. Padina

3 2 3 3

3 2 1 0

0 0 0 0

0 1 2 3

6 4 2 0

C skupina: Aradáč I – Stará Pazova 4 : 0, Báčsky Petrovec – Hložany 2 : 0, Aradáč I – Hložany 4 : 0, Báčsky Petrovec – Stará Pazova 2 : 0, Báčsky Petrovec – Aradáč I 0 : 0 (na penalty 1 : 3), Hložany – Stará Pazova 1 : 1.

1. Aradáč I 2. B. Petrovec 3. Hložany 4. Stará Pazova

42

3 3 3 3

www.hl.rs

2 2 0 0

1 1 1 1

0 0 2 2

5 5 1 1

Víťaza skupiny rozhodli penalty, keď presnejší od Petrovčanov boli Aradáčania.

D skupina: Selenča – Biele Blato 2 : 0, Hajdušica – Selenča 1 : 5, Biele Blato – Hajdušica 2 : 1.

1. Selenča 2 2 0 0 2. Biele Blato 2 1 0 1 3. Hajdušica 2 0 0 2

triumf je už druhý za sebou, takže o rok budú mať šancu aj druhý pohár natrvalo presťahovať do svojich vitrín. Povedzme ešte i to, že v mužstve Aradáča všetkých päť titulov dosiahli dvaja hráči, veterán Vladimír Gál a Vladimír Ďuríček.

V tej istej chvíli na druhom ihrisku súperili celky MOMS Aradáč II a Selenča, v ktorom sa skúsenejší Selenčania nedali prekvapiť a vyhrali minimálnym výsledkom 1 : 0 a tak obsadili tretie miesto.

4 2 0

V semifinálových zápasoch mužstvá podali skvelý futbal. Na ihrisku si sily zmerali starí známi, Selenčania a Aradáč I. Domáci tentoraz boli úspešnejší a výsledkom 1 : 0 postúpili do finále. V druhom semifinálovom zápase mladšie mužstvo Aradáč II bolo na krok od finále. Malo dvojgólový náskok, avšak Šíďanom sa podarilo vyrovnať, a potom v penaltovom rozstrele aj vyhrali výsledkom 7 : 6, a tak Aradáčanom zmrhali príležitosť na to, aby sa vo finále stretli dve hostiteľské mužstvá.

Vo finálovom zápase Aradáčania dominovali a boli nebezpečnejší.

Hostia zo Šídu sa však šikovne bránili. Ich občasné pokusy prekonať brankára Eötvösa nedali výsledky, takže sa zápas skončil nerozhodne 0 : 0. Pri kopaní penált lepší boli Aradáčania, keďže Eötvös zneškodnil

Debutanti Hajdušičania (v žltých dresoch) nemohli vážnejšie čeliť skúseným Selenčanom

Treba povedať, že tohtoročný turnaj priniesol dobrý futbal. Všetky mužstvá vynaložili maximálne úsilie. Niektoré mali aj trochu viac šťastia, iné zasa menej. Niekto domov odišiel spokojný s presvedčením, že je predsa najdôležitejšie účinkovať a kamarátiť sa, iní zasa boli nespokojní, lebo očakávali lepší výsledok. Boli však aj takí, ktorí za slabé výsledky obvinili rozhodcov, avšak až na výnimku, keď jeden hráč verbálne zaútočil na rozhodcu, turnaj prebiehal vo férovej a korektnej

Strela Petrovčana Pavla Severíniho na bránu Hložančana Jána Zahorca

strelu futbalistu zo Šídu a zápas sa skončil výsledkom 3 : 2. Tak sa Aradáčania stali najúspešnejším mužstvom turnaja. Toho roku pohár zdvihli nad hlavy už piaty raz.

Z toho jeden pohár už natrvalo je v ich miestnostiach, keďže vyhrali trikrát zaradom. Aj tohtoročný

Informačno-politický týždenník

sledovali celý priebeh turnaja.

ARADÁČ I: V. Gál, Matejin, Ďuríček, V. Zakić, Mijić, Striško, S. Zakić, K. Gál, Eötvös STARÁ PAZOVA: Turan, Živić, Vereš, Medveď, A. Brtka, Potran, B. Brtka, Podlavický, Čáni, Vranješ BÁČSKY PETROVEC: Leňa, Fábry, Jakuš, Rybársky, Babiak, Pavela, Pavlis, Severíni, Ožvát, Kaňa HAJDUŠICA: Radović, Pilip,

nálade bez incidentov. Rozhodcovská štvorka zo Žitišta – Milan Runić, Dejan a Srđan Mijatovićovci a Zdravko Miljević – dobre vykonala svoju prácu, práve tak ako aj organizátori – aradáčsky MOMS a Futbalový klub AŠK. Nechýbali ani diváci, ktorí v slušnom počte

Orgován, Miksád, Matijević, N. Ružić, A. Ružić, Ćulum HLOŽANY: J. Zahorec, Dudok, I. Zahorec, S. Žembery, S. Žembery ml., Šepši, Supek KYSÁČ: Ivković, Krajčík, Ožvát, Kulík, Bagoňa, Kecman, Mucha ŠÍD: E. Chrček, S. Chrček, Dumitrović, Đorđević, Janković, Popović, Vrzić, Ćosić ČELAREVO: Ćukić, Fábry, Majstorović, Šević, Đumić, Ogrizović, Petržľan, Supek, Štajfer, Augustinov LALIŤ: Hrnčiar, Turčan, Valent, Lamoš, Ďurčiansky, Z. Dobrić, M. Stojanović KULPÍN: Levársky, Morávek, Burger, Šproch, M. Lačok, S. Lačok, Ďuga, Spevák, Hendl PADINA: Holík, Ugrenović, Zemen, Čížik, Mega, S. Mamojka, M. Mamojka, Brezník ARADÁČ II: M. Števko, Čeman, A. Števko, Labát, Zahorec, Malo, Pleva, Bredšnajder, Nenin, Vesin PIVNICA: Dávid Šuster, Čobrda, Badinský, Denis Šuster, Vladimír Kuchta, Grňa, Vlastislav Kuchta, Pintír BIELE BLATO: Nosáľ, Kalapiš, Šuľa, Kurunci, Đurić, Žižić, Gibarov SELENČA: Kutenič, D. Pavlov, Kočonda, A. Stehársky, Naď, Alexy, Malina, Salijević, Karačoni • ŠPORT •

V ARADÁČI MINULÚ SOBOTU PREBIEHAL MATIČNÝ TURNAJ V MALOM FUTBALE

Pohár veľvyslankyne ešte rok bude zdobiť miestnosti víťazného mužstva MOMS Aradáč I

Finálový zápas priniesol skvelý futbal a mnoho duelov

Pohár zostal v Aradáči Vladimír Hudec

V

sobotu 20. júla 2019 všetky futbalové cesty zo slovenských vojvodinských prostredí viedli do Aradáča. Na 23.

Matičnom turnaji o Pohár Jej Excelencie, veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovej si prišli sily zmerať mužstvá miestnych odborov Matice slovenskej z Báčskeho Petrovca, Hložian, Lalite, Kulpína, Pivnice, zo Selenče, Starej Pazovy, Šídu, z Čelareva, Kysáča, Padiny, Bieleho Blata a po prvýkrát aj z Hajdušice. Hostitelia súťažili s dvoma mužstvami, spolu teda 15 tímov a takmer 150 účastníkov.

V mene organizátorov hostí, ale aj domácich fanúšikov privítala predsedníčka aradáčskeho MOMS Suzana Kokavská a potom vykonali žreb. Mužstvá rozdelili do štyroch skupín a do semifinále postúpili najlepší z každej skupiny. Hralo sa na prírodnej tráve rovnobežne na dvoch ihriskách, čo umožnilo, aby turnaj netrval dlho, ako by sa to,

Najlepší hráč turnaja Daniel Kutenič diplom a pohár prijal od Suzany Kokavskej

vzhľadom na počet mužstiev, mohlo očakávať. Po zohraní kvalifikačných zápasov do semifinále postúpili mužstvá MOMS Šíd, MOMS Aradáč II, MOMS Aradáč I a MOMS Selenča.

V semifinálových zápasoch mužstvá prejavili skvelý futbal. Do finále postúpili Aradáčania, ktorí výsledkom 1 : 0 porazili Selenčanov a tak sa im „vypomstili“ za presvedčivú prehru vo finále pred dvoma rokmi vo Vojlovici. Na druhom ihrisku po penaltovom rozstrele s Aradáčom II do finále postúpilo mužstvo MOMS Šíd.

Finálový zápas bol príliš neurčitý a skončil sa nerozhodným výsledkom. Aradáčania však v strieľaní pokutových kopov mali presnejšiu mušku, respektíve lepšieho brankára Eötvösa, ktorý jednu strelu súpera kryl, a tak hostitelia vyhrali výsledkom 3 : 2.

V boji o tretie miesto mladšie mužstvo Aradáča silne čelilo favorizovaným Selenčanom, ale nedokázalo aj vyhrať. Prehralo 0 : 1, a tak tretie miesto obsadili Selenčania a na

Podpredseda MSS Vladimír Fekete gratuloval vicemajstrom turnaja, futbalistom zo Šídu...

Putovný pohár a diplom kapitánovi mužstva Aradáč I Vladimírovi Gálovi odovzdal Michal Hrušík, tretí tajomník Veľvyslanectva SR v Belehrade

štvrtej priečke zakotvili mladší Aradáčania.

Najlepším hráčom turnaja podľa ocenenia komisie bol Selenčan Daniel Kutenič. Aj najlepším strelcom bol tiež Selenčan Darko Pavlov, kým najlepší brankár bol strážca siete víťazného mužstva Dejan Eötvös.

Pavel Turan, predseda športovej komisie MSS, zablahoželal Selenčanom, ktorí skončili na treťom mieste

Najlepší strelec Darko Pavlov (vľavo) sošku prijal od predsedu AŠK Dejana Striška

POHĽADNICA

Letný kolorit

Jednu časť už pokosili

Fruškohorské Provensálsko Jasmina Pániková

K

ochať sa pohľadom na krásu fialových kvetov levandule väčšina z nás nemala možnosť zažiť naživo. Pravdaže, ani opíjať sa jej omamnou vôňou, podľa ktorej je levanduľa rozpoznateľná. Príznačnú najmä pre francúzsku oblasť Provensálsko, túto rastlinu pred niekoľkými rokmi začali pestovať aj v našej krajine, prevažne na horských svahoch, aj našej Fruškej hory.

Kukurično-pšeničný kolorit obklopený

Fialové kvety sú príťažlivé pre motýle...

Vôňu čerstvej levandule nemožno opísať

fruškohorskými vrchmi spestruje fialová farba levandule, ktorá vytvára krásny obraz, nezvyčajný pre naše vojvodinské podnebie.

Každého návštevníka tak zavedie do Stredomoria a ten na chvíľu zabudne, že sa nachádza v dedine Bukovac, v sriemskej časti Fruškej hory a iba zopár kilometrov od Nového Sadu.

Dozvedeli sme sa, že bukovská levanduľa obsahuje isté analgetikum a jej pestovateľ ju využíva na výrobu oleja, mydiel a liečivých doplnkov. Má v tom skúsenosť, keďže sa už niekoľko rokov zaoberá aj výrobou liečivých

... a včely

doplnkov z rôznych byliniek a medu.

Samozrejme, kvalita levandule závisí od poveternostných podmienok, čiže slnka. Viac slnečných dní – kvalitnejší olej a pestrejšia farba. Tohto roku počasie veľmi nežičilo. Daždivé dni zapríčinili, aby aj výnosy boli menšie.

Počasie občas nežičí ani novinárom a fotografom, ktorí si ju prídu fotiť. Slnko prekryjú sivé oblaky, zrazu začne dážď a zostáva iba zbaliť výbavu a skúsiť opäť v iný deň. A stojí to za to. Ticho, krásna príroda, krásne fialové drobné kvety a vôňa. Opravdivý relax.

Obklopená fruškohorskými vrchmi

Dlho čakaný západ slnka