Vo všeobecný prospech

Z NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Anna Horvátová

Spolupráca národnostných rád sa neodzrkadľuje len cez činnosť Koordinácie národnostných rád, ale aj vzájomnou spoluprácou medzi predstaviteľmi rád, s dôrazom na ten multinárodnostný prvok. Dosvedčilo to aj v sobotu 17. júla bežného roku stretnutie predstaviteľov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny.

Z iniciatívy predstaviteľov Rusínov sa rokovalo o vzájomnej spolupráci, spoločnom vystupovaní, uchádzaní sa o nančné prostriedky, čerpanie zdrojov na základe projektov. V mene predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej a vo svojom mene činnosť samotnej rady prezentoval podpredseda Zlatko Šimák, tiež predstavil prítomných predstaviteľov: Máriu Poptešinovú, tajomníčku a koordinátorku Výboru pre úradné používanie jazyka a písma, Annu Čapeľovú, predsedníčku Výboru pre kultúru, Janka Kolárika, predsedu Výboru pre vzdelávanie, Vladimíra Francistyho, predsedu Výboru pre úradné používanie jazyka menšiny s predsedom Borislavom Sakačom, predsedami výborov – pre kultúru Mikolom štátnou tajomníčkou Olenou Papugovou predostreli činnosť tejto menšiny, problémy, na

V záujme spoločnej prosperity – spoločne predstavitelia NRSNM a NRRNM

a písma, a Annu Horvátovú, predsedníčku Výboru pre informovanie.

Predstavitelia Národnostnej rady rusínskej národnostnej Šantom, pre vzdelávanie Melanijou Rimarovou, pre úradné používanie jazyka a písma Zvonkom Sabom, pre informovanie Jakimom Vinajim, tiež so ktoré narážajú, i keď nie neriešiteľné, a v záujme všeobecného prosperovania dvoch menšín a celospoločenskom uzavreli dohodu o spolupráci.

VEREJNÁ VÝZVA NA DOTÁCIE MESTA NOVÝ SAD Nové pracovné miesta

Pripravila: Miroslava Ožvátová

Mesto Nový Sad 12. júla 2021 vyhlásilo verejnú výzvu, aby zamestnávateľom udelilo dotáciu na otvorenie nových pracovných miest na území mesta Nový Sad na rok 2021.

Dotácia je určená pre zamestnávateľov zo súkromného sektora so sídlom na území mesta Nový Sad a s cieľom zamestnania nezamestnaných osôb z evidencie Národnej služby pre zamestnávanie v Novom Sade. Dotácia na otvorenie nových pracovných miest bude schválená zamestnávateľom v jednorazovej výške 250 000,00 dinárov za jedno pracovné miesto.

Zamestnávateľ je povinný udržiavať osoby v zamestnaní najmenej 12 mesiacov, pre ktoré uplatnil právo na dotáciu a vykonávať činnosť v období realizácie zmluvného záväzku na území mesta a rešpektovať povinnosti založené na daniach a odvody na povinné sociálne poistenie v súlade so zákonom. Zamestnávatelia o účasť na postupe podľa tejto verejnej výzvy predkladajú žiadosť a požadovanú dokumentáciu v dvoch exemplároch poštou alebo osobne Mestskej správe pre hospodárstvo.

Verejná výzva je otvorená do 30. júla 2021 a je dostupná na webovej stránke mesta Nový Sad www.novisad.rs a webovej stránke Mestskej správy pre hospodárstvo www.privredans. com.

Zdroj: novisad.rs

STARÁ PAZOVA Schválené opravné rozpočty verejných ustanovizní a miestnych spoločenstiev

Anna Lešťanová

Po dvojtýždňovej prestávke výborníci staropazovského lokálneho parlamentu opäť rokovali v stredu 14. júla. Rokovací program 11. zasadnutia, ktoré sa konalo vo veľkej obecnej zasadačke tzv. Bielej budovy, bol doplnený o návrhy Obecnej rady a výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti. Schôdze sa zúčastnilo 40 výborníkov (z 53), ktorí kompletný rokovací program pozostávajúci z 39 bodov aj väčšinou hlasov schválili. Potrebnú zelenú dostali návrh rozhodnutia o vypracovaní plánu dôkladnej regulácie južnej komunálnej zóny Obce Stará Pazova, návrh rozhodnutia o schválení výmen a doplnkov plánu generálnej regulácie Stará Pazova, Bánovce (Staré Bánovce, Nové Bánovce, Bánovce-Dunaj), ako aj štatúty všetkých miestnych spoločenstiev na území Staropazovskej obce.

Výborníci bez rozpravy schválili i opravné finančné plány na rok 2021 viacerých verejných ustanovizní a inštitúcií – Strediska pre kultúru Stará Pazova, Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, Červeného kríža Stará Pazova, Turistickej organizácie Obce Stará Pazova a predškolských ustanovizní Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce, ako aj opravné finančné plány miestnych spoločenstiev na rok 2021.

Na stredajšom zasadnutí schválené je i rozhodnutie o utvorení rady pre miestne spoločenstvá, ktorú tvoria, s cieľom lepšej vzájomnej koordinácie, predsedovia všetkých 10 miestnych spoločenstiev z územia Staropazovskej obce. Výborníci schválili aj návrh rozhodnutia o uvoľnení a vymenovaní člena Dozornej rady VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova. Namiesto Vladimira Kikovića zo Starej Pazovy za nového člena tejto rady vymenovali Aleksandra Barišića zo Starých Bánoviec.

Na návrh výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti vykonané sú zmeny pokiaľ ide o členov Rady pre spoločenskú činnosť a Rady pre komunálnu činnosť a ochranu životného prostredia. Na zasadnutí sa zúčastnil aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović.

SKADARLIJSKÁ PROMENÁDA S klobúkom na skadarlijskej promenáde

Miroslava Ožvátová

Vsobotu 10. júla v bohémskej časti Belehradu, povestnej Skadarliji, sa uskutočnila Skadarlijská promenáda. Podujatie organizovala Spoločnosť milovníkov Skadarlije a Turistická organizácia Belehradu. Okolo sochy Đuru Jakšića sa tak v sobotu popoludní zoskupili umelci, ktorí divákom a okoloidúcim predviedli poéziu, spev, hudbu a usporiadali prezentáciu dámskych klobúkov a slovenských ľudových krojov. Tieto sa do Belehradu dostali na pozvanie herečky Vjery Mujovićovej, ktorú oslovil projekt Kultúrneho centra Kysáč a etno art výstava fotografií pod názvom Corona. Program otvoril výstup Marka Milovanovića hrou na gitare, potom striedavo vystupovali sólistky, primadony opery Jadranka Jovanovićová a Marijana Šovranová, herci Miki

Účastníci promenády z Kysáča

Damjanović a Ljiljana Jakšićová, ako i básnik Marko Milošević. Modelky módnej spoločnosti Miss Ju predviedli ručne vyrobené klobúky dizajnérky Mirjany Žegarac a módneho štúdia Rade. Diváci mali príležitosť vypočuť si Lazara Šećerovića, ktorý hovoril o etikete a pravidlách nosenia klobúkov, a prihovorila sa i riaditeľka Múzea mesta Belehrad Jelena Medakovićová.

Čerešničkou na torte a na veľké oduševnenie divákov bola účasť slovenských ľudových krojov, do ktorých sa obliekli Miljan Pavel Surový, ako svadobný družba (zváč na svadbu), potom poslanec, riaditeľ KC Kysáč a autor fotoprojektu Corona Pavel Surový, ako mladý zať, a svadobný kroj nevesty v parte predviedla súčasná Miss cestovného ruchu Srbska Anastasija Murićová, do ktorého ju obliekli Anna Čúsová a Milina Chrťanová.

K tradičnej bohémskej atmosfére prispeli staromestské a ľudové piesne v predvedení vokálnych sólistiek RTS a Rádia Belehrad Vesny Ilićovej a Biljany Petkovićovej. Program moderovala mladá herečka Andrea Ržaničaninová. Pri tejto príležitosti v dome Đuru Jakšića bola nainštalovaná výstava obrazov a klobúkov Múzea mesta Belehrad. Multikultúrnosť Vojvodiny bola zviditeľnená už od 15. hodiny na stánkoch združení žien zo Sriemu, Báčky a Banátu, ktoré ako ochrancovia tradície predstavili svoje ručné práce a gastronomické výrobky. Vstup na Skadarlijskú promenádu bol voľný, jedinou podmienkou organizátorov bolo nasadiť si na hlavu klobúk. Foto: Nikola Stanković

DELEGÁCIA OBCE STARÁ PAZOVA POBUDLA V OBCI ZVEČAN NA KOSOVE A METÓCHII Petrovdanská charta aj pre bratskú obec

Anna Lešťanová

Pri príležitosti pripomínania si 30. výročia založenia Obce Zvečan delegácia Obce Stará Pazova v čele s predsedom obce Đorđom Radinovićom, pobudla v dňoch víkendu – 10. a 11. júla na návšteve tejto bratskej obce na Kosove a Metóchii (KaM).

V prvý deň pobytu predseda Radinović udelil humanitárnu pomoc dvom sociálne ohrozeným viacčlenným rodinám zo severu KaM. V komplexe Rajska Banja v Banjskej, neďaleko mesta Zvečan, peňažnú pomoc dostali rodiny Vukovićová a Ignjatovićová. Rodina Vukovićová má desať detí a ako interne vysťahovaná žila v malom byte v Kosovskej Mitrovici. Za pomoci Obce Zvečan a Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu vlády RS vystavaný im je dom na majetku, ktorý si kúpili v dedine ŽitTodosijević, predseda dočasného orgánu obce, prejavil údajne veľkú radosť z toho, že sa na oslave tohto výročia zúčastnili aj ich veľkí priatelia z Obce Stará Pazova, a poďakoval sa za pekné gesto bratskej obce – peňažnú pomoc ohrozeným občanom na KaM. Medzi obcami Zvečan a Stará Pazova sa pestuje silné priateľstvo, a podľa slov Đ. Radinovića, donácia v tvare peňažnej pomoci je iba skromným darom, ale pre uvedené rodiny však veľmi významnou finančnou podporou, lebo sa usilujú obstáť a normálne tam žiť.

Na veľký kresťanský sviatok – Petrovdan, ktorý je slavou domáceho patróna Obce Zvečan, na slávnostnej akadémii boli udelené aj petrovdanské charty. V mene Staropazovskej obce chartu, ktorou sa potvrdzuje vzájomná spolupráca medzi dvomi lokálnymi samosprávami, udelili predsedovi

V mene Staropazovskej obce Petrovdanskú chartu prijal predseda Đorđe Radinović

čićovi, Klinicko-nemocničnému stredisku Kosovská Mitrovica a akademikovi prof. Dr. Zoranovi Krivokapićovi.

Prezident Srbska Aleksandar Vučić je vyhlásený za čestného Petković, riaditeľ Kancelárie pre KaM, ktorý aj prečítal prezidentov podnetný list. Doteraz túto hodnosť dostali: Novak Đoković, Vladimir Putin, akademik Zoran Krivokapić, ako aj Jugoslav

Z udelenia humanitárnej peňažnej pomoci rodinám na Kosove a Metóchii

kovac. Aj rodina Ignjatovićová je viacčlenná, niektorí členovia sú aj ťažko chorí, ale predsa sú vytrvalí, aby obstáli a zostali na KaM žiť a pracovať. V mene hostiteľskej Obce Zvečan Ivan Radinovićovi.

Toto významné uznanie udelili aj Eparchii raško-prizrenskej, Kancelárii pre Kosovo a Metóchiu vlády RS, podpredsedovi Srbskej listiny Milanovi Radojiobčana tejto obce a všetkým hosťom a hostiteľom sa písomne prihovoril prostredníctvom listu v tamojšom Dome kultúry Trepča. Kľúč mesta v mene prezidenta Vučića prijal Petar Kostić, niekdajší vysoký spoločensko-politický pracovník zo Starej Pazovy, ktorý je ináč zvečanským rodákom. Foto: z archívu kabinetu predsedu obce

Deň Kulpína 2021 Predslávnosťové dni v Kulpíne 2021 Svadba voľakedy a dnes 2021 31. 7. – 1. 8. 2021

PROGRAM 2021

Sobota 31. јúla

7.00 – 12.00 Súťaž pionierov v športovom rybolove (Rybárska chata ZŠR Smuđ) 9.30 – 16.00 Obecný šachový turnaj (Hostinec Dane) 16.30 Hudobná veselica, hrá skupina MAKS (Areál Poľovníckeho domu Fazan) 17.00 – 20.00 Stánky spolkov žien na tému svadby (Areál Poľovníckeho domu Fazan) 17.30 – 18.30 Svadba voľakedy a dnes (Areál Poľovníckeho domu Fazan) 18.00 Тоrtiáda (Areál Poľovníckeho domu Fazan) 18.30 Оtvorenie výstavy obrazov namaľovaných počas Slovenského výtvarného tábora v Kulpíne a obrazov Výtvarnej skupiny КЕBY… (Interiér Poľovníckeho domu Fazan) 19.30 Galakoncert (Areál Poľovníckeho domu Fazan): – Musica viva, Báčsky Petrovec – vokálny sólista Jozef Mak, Riečka – FS Petrovčan, Báčsky Petrovec – KUS mitropolitu Stefana Stratimirovića, Kulpín – KUS Zvolen, Kulpín 21.30 – 3.00 Koncert – žúr (Areál Poľovníckeho domu Fazan) – Hudobná skupina MAKS zo Selenče – Marko Žigmanović a band zo Subotice

Nedeľa 1. augusta

10.00 Príležitostné služby Božie (Evanjelický chrám Boží v Kulpíne) 10.00 – 18.00 Súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša (Areál Poľovníckeho domu Fazan) Na dobrú náladu hrajú Andrášik a Zelenák

18.00 – 19.00 Futbalový zápas mužstiev Tuční – Chudí (Ihrisko FK Kulpín) 19.00 – 24.00 Ľudová veselica, na dobrú náladu hrajú Lego Duo & Nina (Miestnosti FK Kulpín)

Navštívte i park v strede našej osady, v ktorom je aleja s bustami zaslúžilých Kulpínčanov a významných osobností, ktoré v minulosti pôsobili v našej osade. Ideu inicioval a realizoval Klub Kulpínčanov.

NOVÉ BYTY PRE UTEČENCOV V KULPÍNE Možnosť na nový začiatok

Katarína Gažová

Za prítomnosti predstaviteľov Obce Báčsky Petrovec, delegácie Európskej únie v Srbsku, predstaviteľov UNHCR, OBSE v Srbsku a predstaviteľov Komisariátu pre utečencov a migrácie, v utorok 20. júla v Kulpíne v Ul. triglavskej b. č. realizované bolo sviatočné odovzdávanie kľúčov 6 bytov rodinám utečencov z Bosny a Hercegoviny a Republiky Chorvátsko, ôsmeho podprojektu v rámci Regionálneho stavebného programu v Republike Srbsko.

Regionálny stavebný program je spoločný viacročný program Republiky Srbsko, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Republiky Chorvátsko, cieľom ktorého je zabezpečiť trvalé bytové riešenia pre najohrozenejšie utečenecké rodiny v regióne. Realizuje sa za podpory OBSE, UNHCR a Banky pre rozvoj Rady Európy a financovaný je prostriedkami Európskej únie, ktorá je najväčším donátorom, tiež USA a týchto krajín: Nemecka, Nórska, Talianska, Švajčiarska, Dánska, Turecka, Luxemburgu, Španielska, Cypru, Česka, Maďarska, Rumunska a Slovenska; fond RSP spravuje Banka pre rozvoj Rady Európy. V Kulpíne sa na slávnosti odovzdané kľúče utečeneckým rodinám na trvalé zabezpečenie ich bývania. Týmto číslom šiestich nových bytov (predtým to boli tri) sa zaokrúhľuje číslo zabezpečenia bývania pre 45 utečeneckých rodín, ktoré Obec

udeľovania kľúčov nových bytov rodinám utečencov najprv prihovoril zástupca predsedu Báčskopetrovskej obce Srđan Simić. Poukázal na skutočnosť, že po roku sa zasa nachádzame na tom istom mieste v Triglavskej ulici v Kulpíne, kde budú Báčsky Petrovec v spolupráci so spomenutými inštitúciami doriešila tromi spôsobmi: pomoc v tvare stavebného materiálu, kúpa domu a nové byty, a to v období od roku 2016 dodnes. Zároveň zagratuloval všetkým utečeneckým rodinám, ktoré

odo dnešného dňa majú svoju strechu nad hlavou. V mene Európskej únie na slávnosti hovorila Brigitte Kuchar, programová manažérka v delegácii EÚ v Srbsku. Podľa jej slov najviac radosti z projektov, ktoré podporuje EÚ, prinášajú práve tie, ktoré sa vzťahujú na ľudské práva, dôstojnosť a šťastie. Slova sa ujal aj Richard Koli, šéf švajčiarskej kancelárie pre spoluprácu v Srbsku, a v mene jednotky pre spravovanie projektov vo verejnom sektore hovoril šéf kabinetu riaditeľa JUP Zoran Lazarov. V mene rodín, ktoré dostali kľúče od nových bytov, sa prihovorila a poďakovala Báčskopetrovskej obci, štátu a donátorom Milana Radišićová. Na záver hovoril Vladimir Cucić, komisár Spoločná fotografia účastníkov slávnosti udeľovania kľúčov nových bytov pre utečencov a migrácie v Kulpíne Republiky Srbsko, a potom šiestim rodinám boli odovzdané kľúče od nových bytov v Kulpíne, kde niektorí aj po viac ako 25 rokoch utečeneckého života dostali strechu nad hlavou a možnosť na lepší život. Slávnosť sa skončila obchôdzkou jedného z nových bytov.

OBEC BÁČSKY PETROVEC Škody po búrke

Jaroslav Čiep

Azda všetci sú si vedomí toho, že po letných páľavách neraz príde aj nečas. Tak sa stalo aj tohto leta. Po týždňoch neznesiteľných horúčav, keď neraz teplota v teplomeroch prevyšovala aj 40 stupňov Celzia a tá iba o 5 stupňov menej bola bežná takmer každý deň.

Po dlhom suchom období v sobotu 17. júla konečne aj v Báčskom Petrovci prvýkrát poriadnejšie pršalo. Nielen ako tomu hovoria – pár kvapiek. Petrovčania nadŕžali dažďu, ktorému nohy trčali ešte v stredu predvečerom, ale márne. Iba zopár kvapiek. V sobotu sa spŕške potešili všetky rastliny a plodiny. Veď už bolo vidno, že bez vody vädnú a prínos by bol zrejme malý. Sobotný dážď rastliny osviežil, bol intenzívny, ale pomerne mierny. O deň neskoršie, v nedeľu, počasie bolo sparné. Predvečerom pred šiestou hodinou sa valili mraky od východu, zo smeru Nového Sadu. Čierňava rýchlo dorazila a s ňou aj silný vietor a silný dážď. Petrovským územím sa mraky prevalili asi za pol hodiny a z oblakov vytriasli zo 30 litrov po štvorcovom metri. Pôda nestačila vsať také veľké množstvo vody za ten krátky čas, takže jarky sa veľmi rýchlo zaplnili a nižšie časti osídlení čoskoro plávali vo vode.

Ale to, čo spôsobil silný vietor, ktorý pritom lomcoval, bolo vidieť aj na nasledujúci deň. Inak už počas búrky časť Petrovca a celý Kulpín zostali bez elektrického prúdu a televízneho a internetového signálu. Na vchode do Kulpína zavalený strom na elektrické vedenie sa opravárom podarilo zneškodniť a prúd zapli v noci po desiatej hodine. Aj cestou do Kulpína na Viničkách bolo vidieť škody po búrke, poškodené kandelábre a zlámané stromy. Po nečase aj v Petrovci zostalo množstvo polámaných konárov, ale aj viacero vyvalených, či celkom zlámaných stromov vo viacerých uliciach a najmä v parku vedľa Begeja v Ulici ľudovej revolúcie. Aj veľké duté stromy podľahli nárazom a v pondelok od rána sa tam hemžili pracovníci komunálneho podniku, tímov elektrikárov a káblovkárov, s cieľom upraviť škody.

V Kulpíne, zdá sa, víchrica bola ešte silnejšia. Viacerí hlásili, že im vietor zdevastoval šopy, sýpky a tiež rozhádzal škridlice, ktorými boli prekryté domy. Veľkú škodu búrka urobila aj na kostole Srbskej pravoslávnej cirkvi v strede dediny. Tam vietor zbúral a zhodil kríž z veže kostola. Inak, podľa slov Kulpínčanov, kríž s podstavcom (jablkom) bol na pravoslávnom kostole vymenený za nový pred štvrťstoročím.

TRINÁSTA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI Žatva úsmevov a dobrej nálady

Juraj Pucovský

Tuctovú šnúru krojových zábav, ktoré od roku 2008 organizuje Združenie žien Matkino srdce v Laliti, vlani prerušil mimoriadny stav v dôsledku

Predovšetkým ženy, staré mamy a mamy vo viacerých našich dedinách znova sa poprehŕňali v starých skriniach, vybrali sukne, oplecká, mužské tkané košele a deväťpolové gate... Chlapi zasa namastili bačkory,

Nušićovci v tanci

pandémie koronavírusu. A tak po ročnej prestávke v najmenšej dedine Odžackej obce v nedeľu popoludní 18. júla 2021, na nádvorí Domu kultúry opäť sa stretli milovníci krojov našich nakuli kosy, pripevnili na nich takarovy (ohnuté prúty ukladajúce skosené radky na ešte stojacu pšenicu), aby ženy –hrstiarky kosákmi mohli ľahšie hrsťovať zbožie a ukladať pekné snopy.

Anna Čapeľová

nedeľu na betónovom nádvorí lalitského Domu kultúry. Možno práve preto do Lalite prišlo aj menej predstaviteliek ženských spolkov, menej bolo aj divákov, z ktorých väčšina hrdinsky sedela takmer dve hodiny na horúčave, akú máme iba v kanikule, kým si len menší počet ľudí našiel aký-taký úkryt povedľa múrika, v chládku niekoľkých stromov zo susednej záhrady.

Chceme poznamenať, že všet-

Štefánikovci: tanec na počesť pšenice

predkov, všelijakých starožitností, takpovediac ochrancovia zvykov a obyčají predovšetkým Slovákov, ale aj Srbov a ostatných národov žijúcich na tejto našej žírnej rovine. Uhádli ste, témou tohtoročnej 13. Krojovej zábavy bola žatva v minulosti, keď sa všetko robilo ručne. Bola to veľká namáhavá lopota, zaprášená, únavná práca vo veľkom úpeku, aký bol aj minulú

Dejana Salajiová

ky spolky a združenia v rámci Asociácie slovenských spolkov žien vážne pochopili tému, do Lalite prišli dobre prichystané a vystrojené do žatvy, akú už najčastejšie môžeme vidieť iba na dobových fotografiách.

Niekoľko minút po pätnástej hodine sa začal program po príhovore moderátora Rastislava Zorňana, redaktora Novosadského rozhlasu, a prívete predsedníčky Združenia žien Matkino srdce Márie Mackovej. Slovo na úvod patrilo domácim, z ktorého sme sa dozvedeli, ako v lalitskom chotári voľakedy žali pšenicu, mlátili, mleli, piekli chlieb, ale aj to, ako v dedine pospevovali, či recitovali: Tancikova mašina (mláťačka) po ulici prášila, zaprášila firange (záclony na oknách), vy

Katarína Zorňanová

ste chlapci bitange (najjemnejšie povedané nezbedníci)... Potom sa členovia lalitského KUS Branislava Nušića predstavili tancom z Báčky a Banátu Ajd na rogalj, momče, ktorý nacvičil Radoslav Radojčić. Trojica z Petrovca vyrozprávala o žatve z ich chotára a diváci obdivovali, aký roh s oslou na ostrenie kosy pripevnený okolo pása a slamený klobúk mal kosec a žena hlinený džbán na vodu. Podobne hovorili aj členky etnosekcie zo Selenče, pričom usilovné dievčatká ukázali, ako sa po žatve na strnisku zbierali klasy. Do roboty chtivé Pazovčanky neodolali zaspievať tú známu: Keď sa v Brehách žito tlačilo..., a vieme aj prečo. Pivničanky veľmi verne predstavili žatevný oblek, ale aj „kosca – ženu“, hrsťárku a provislárku, ktorá prestierala povriesla. Keď svokra zo Silbaša rozkázala svojej neveste z obroč-

nej kapsy vyberať jedlo, mnohým v obecenstve sa v ústach začali zbiehať slinky, hoci im bez fľašky

a potom si obe ešte glgli z fľašky dobrej domácej morušovice... Kto tomu, najmä u nás vo Vojvodine, môže odolať! V mene domácich členovia KUS Štefánik zatancovali choreografiu Anny Turčanovej Žitečko, zaspievali mladučké sólistky Michaela Šimeková a Adriana Lamošová. Členky Združenia Zlatne niti z Deronjov sa V Laliti sa hovorilo Tancikova mašina... pochválili, že je ich dedina najznámejšia vďaka chutným pampúchom, a pritom majú najlepších tamburášov. Názov Združenie žien

Pazovčanky si zaspievali Keď sa v Brehách...

vody boli veľmi suché. Boli tam slaninka, klobása, peceň horúceho chleba, paradajky, cibuľa, Bačko Vranje samo osebe hovorí, že jeho členky pestujú zvyky a obyčaje z rodného kraja známej

Selenčské dievčatá zbierajú klasy po žatve

krásavice Koštany.

Účastníci a diváci 13. Krojovej zábavy si mohli obzrieť výstavu Laliťana Miroslava Farkaša, ktorý zhotovil verné makety všetkých evanjelických kostolov v našej krajine, ale aj niekoľko katolíckych a pravoslávnych sakrálnych objektov. Osobitnou atrakciou bolo neustále premietanie filmu na javiskovej stene Krajcom chleba vonia, ktorý nakrútili v roku 1979 za účasti členov lalitského KUS Štefánik. Zábava s tancom, spevom, veče-

Silbašanky si pripomenuli, že aj Milan Rúfus píše: Chlieb náš každodenný

Gračca (nezúčastnili sa v programe), prebiehala v dobrej nálade a ovzduší, ktoré vie vytvoriť selenčská skupina Maks a jej šéf Ján Dobrík.

HOSTIA V LALITI

Na 13. Krojovej zábave v obecenstve boli aj predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Anna Čapeľová, zástupkyňa predsedu Obce Odžaci Dejana Salajiová, evanjelickí kapláni – administrátori v Laliti a Selenči manželia Zuzana a Miroslav Poničanovci, predstaviteľka Asociácie slovenských spolkov žien Katarína Zorňanová, Petrovský kosec v slamenom klobúku, s oslou v rohu za pásom predseda lalitského MOMS Jaroslav Múdry a predstavitelia vzdelávacích, spoločenských, kultúrnych a iných štruktúr v Laliti. Vo svojich príhovoroch vyjadrili

Obecenstvo na opravdivom úpeku

rou a tombolou pre účastníkov spomenutých spolkov, po jednej Hložančanke a Kulpínčanke, ako i členiek združení z Odžakov, Karavukova – Koštana a Báčskeho obdiv lalitským ženám, popriali im ďalšie úspechy a sľúbili podporu, aby sa toto pekné podujatie rozvíjalo a nezaniklo.