Oslava Dní Obce Stará Pazova

DVOJDŇOVÉ PODUJATIE Oslava Dní Obce Stará Pazova

Anna Lešťanová

Miestna oslava svätého Iliju od roku 2018 nadobudla lokálny rámec a iniciátorom tohto podujatia je Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Tohtoročné oslavy Dní Obce Stará Pazova sa konali na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove, a to dva dni – 1. a 2. augusta. Do programu osláv sa zapojila aj Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v Starej

Pazove s dvomi podujatiami. V prvý deň osláv – v nedeľu 1. augusta na Oddelení pre dospelých najprv slávnostne otvorili výstavu kolážových fotografií Starej Pazovy tamojšieho autora Dávida Jovnáša a v pokračovaní bola zahraná

monodráma Bibliotekarka Mirka S. Markovića. Dvojdňovú oslavu na pekne upravenom otvorenom javisku na námestí v nedeľu 1. augusta slávnostne otvoril predseda Đ. Radinović. V príhovore pripomenul, že miestna oslava svätého Iliju je zvolená aj pre obecnú oslavu a okrem turistického má aj veľký význam na hospodárskom pláne, lebo sa oslavy Dní obce Stará Pazova zúčastnili aj viaceré úradné delegácie nielen z našej krajiny, lež aj zo zahraničia. Pre všeobecne dobre známu epidemiologickú s ituáciu táto oslava sa vlani neuskutočnila a podľa slov Radinovića preto aj Dvojdňový program osláv Dní Stará Pazova slávnostne otvoril predseda Đorđe Radinović tohtoročný program osláv bol skromnejší, než to bolo v rokoch 2018 a 2019. Oslava Dní obce Stará Pazova 2021 sa niesla v znamení 60. výročia schválenia zákona, ktorým je zrušený niekdajší okres a formovaná Obec Stará Pazova. Generálny patrón osla-

Orchester Tamburica Pazova s hosťami z Viedne Členky Združenia pazovských žien usilovne pripravovali nadlacke

Výstavné stánky na dvojdňovej oslave Dní Obce Stará Pazova

vy – Obec Stará Pazova s viacerými spoluorganizátormi sa pousilovali, aby veľké pazovské námestie bolo upravené v štýle niekdajšieho korza – miesta, kde sa ľudia hromadne prechá-

Etno skupina Kolevka zo Starej Pazovy

Zorica Grujićová z Vojky predávala klobásy a údeniny Marica Ranitovićová zo Starej Pazovy na stánku mala chutné domáce koláče

dzajú a chodia na promenádu. Takéto korzá v 60. rokoch minulého storočia malo takmer každé mesto a vždy to bolo populárne a hojne navštívené. V súlade s takouto tradíciou aj ústredné miesto tohtoročného dvojdňového programu Dní Obce Stará Pazova – Námestie Dr. Zorana Đinđića bolo vhodné na prechádzku, pobavenie, stretnutie so starými známymi... Z tejto príležitosti vystavených bolo 31 stánkov a na všetkých nich bola ozaj bohatá gastronomická ponuka (domácich koláčov, kysnutých múčnikov, medu, vína a domácej pálenky, údenín, kozieho syru a podobne), ako aj etnologická ponuka v tvare pre toto prostredie typických suvenírov a ručných prác. Hlavne tam vystavovali vystavovatelia z územia Staropazovskej obce, ale nedeľňajšie tropické horúčavy neboli prekážkou, aby sa so svojimi výrobkami občanom oslavnej

Marína Očovajová zo Starej Pazovy so svojimi koláčmi bola ako členka na stánku Združenia Milujem Bánovce

ktorom každý mohol prispieť s dobrovoľnými peňažnými príspevkami na ďalšiu liečbu Stefana Subotića z Belegiša, mladíka, ktorý zápasí so zákernou chorobou, akútnou lymfoblastickou leukémiou.

Počas dvojdňového programu Dní Obce Stará Pazova na otvorenom javisku na námestí vystúpili aj rozmanité spevácko-hudobné skupiny. V nedeľu – v prvý deň osláv vystúpila etno spevácka skupina Kolevka zo Starej Pazovy, orchester Tamburica Pazova s hosťami z Viedne, Laki keš band a Akustična soba, kým

obce predstavili aj výrobcovia a vystavovatelia z Rumy, Sriemskej Mitrovice a Bogatića.

Usilovné členky Združenia pazovských žien, programovej formy pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, na námestí pripravovali aj chýrečné nadlacke, o ktoré vždy na takýchto a podobných podujatiach vládne

Z vystúpenia skupiny Laki keš band Početní návštevníci na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove

veľký záujem návštevníkov. Málokto syrovým, orechovým alebo makovým nadlackám mohol odolať.

Nevystal tu ani stánok, na v druhý deň osláv – v pondelok na dobrú náladu zahrali a zaspievali Akustik trio, vokálny sólista Đorđe Čavić a Apsolutno romantično band.

DEŇ ŽATVY 2021 V KOVAČICI Oslava zeme a úrody

Stevan Lenhart

Kovačický Deň žatvy má dlhú tradíciu a začal sa oslavovať ešte dávnejšie, v niekdajšom Poľnohospodárskom družstve Jednota, kde sa počas leta organizovala menšia slávnosť pre robotníkov a spolupracovníkov. V novšom čase sa súkromní poľnohospodári rozhodli pokračovať s touto tradíciou a usporiadať dedinskú oslavu pre svojich spoluobčanov a hostí. Nadišlo to na dobrý ohlas a Deň žatvy dnes predstavuje jednu z najmasovejších akcií v Kovačici.

Po vlaňajšej nútenej prestávke pre známu epidemiologickú situáciu v tomto roku sa Deň žatvy usporiadal v dňoch 31. júla a 1. augusta a prilákal veľký počet návštevníkov na nádvorie Miestneho spoločenstva. Na letnom javisku prebiehal príležitostný kultúrno-zábavný program s ľudovou veselicou, pokým na stánkoch bolo možné zaobstarať si tradičné jedlá (varenú fazuľu, pampúchy, rybaciu polievku) a občerstvujúce nápoje.

TRADÍCIA POKRAČUJE

Krátkym príhovorom na javisku podujatie otvoril Ján Hriešik,

predseda Združenia poľnohospodárov Kovačica, ktoré sa podpisuje pod organizáciu celého podujatia. „Toto je vlastne desiaty Deň žatvy odvtedy, čo sme začali počítať ročníky tohto podujatia,“ povedal nám Ján Hriešik. „Zábava trvala dva dni a spokojní sme s celkovým priebehom tohtoročnej akcie. Mali sme dobrú ľudovú hudbu, uvarili sme štyri kotly fazule, vypražených bolo 1 500 pampúchov. V sobotu boli tieto jedlá bezplatné pre všetkých návštevníkov, pokým v nedeľu naši priatelia zo združenia Ribolovac varili rybaciu polievku a tiež ponúkali vyprážané rybky. Tradične sa na tomto poduJán Hriešik, predseda Združenia poľnohospodárov jatí zhromaždí mnoho občanov, a tak bolo aj tentoraz. Vidieť, že našim ľuďom chýbajú takéto zábavy, lebo v poslednom čase nebolo možné organizovať ani svadby, ani iné podobné akcie. Aj mládež je žiadostivá takýchto stretávaní, takže tento víkend dopadol veľmi pekne a s veľkou návštevnosťou. Toto podujatie by nebolo možné realizovať bez podpory Obce

Chór penzistov Viva la musica V sobotu sa varila fazuľa pre všetkých

Kovačičanky pripravili 1 500 pampúchov

Kovačica a Miestneho spoločenstva, mali sme určitú pomoc aj zo strany ďalších sponzorov. Myslím si, že náš Deň žatvy má budúcnosť, lebo tu vidno dosť mladých ľudí. Pritom nie sú všetci z nich poľnohospodári, ale chcú pomôcť a podporiť toto podujatie. Napriek tomu, že sa zmenšuje počet obyvateľstva v dedine, myslím si, že tí, čo tu zostanú, budú svorne spolupracovať a pokračovať v tejto tradícii.“

PROGRAM NA LETNOM JAVISKU

O slovenskú ľudovú hudbu počas obidvoch večerov sa postarala skupina pod vedením Jána Bartoša. Nedeľňajší večer bol programovo bohatší a na javisku vystúpil väčší počet ochotníkov. Prvým bodom programu bolo vystúpenie chóru penzistov Viva la musica pod vedením Alžbety Hriešikovej, nasledovala ženská spevácka skupina, ktorá pôsobí v rámci MOMS Kovačica pod

Ženská spevácka skupina MOMS Kovačica

Z vystúpenia FS V šírom poli hruška

vedením Martina Torňoša.

V pokračovaní mladší Kovačičania predniesli časti z programu populárnej Detskej svadby. Po vlaňajšej prestávke bolo teda znovu možné vidieť defilé detí v slovenských ľudových krojoch v úlohe malých svadobníkov. Na javisku prezentovali zopár piesní a žartovný svadobný vinš ako ukážku zo svojej hry. Detský svadobný konferenciersky prednes mal na starosti Viktor Brngár, pokým svadobný vinš predniesla Natália Nosáľová. „Organizátori Dňa žatvy nás už niekoľko rokov povolávajú, aby sme vystupovali v programe ich podujatia a vždy sa radi zúčastňujeme,“ hovorí Pavel Baláž, ideový tvorca Detskej svadby a v súčasnosti predseda kovačického MOMS. „Po vlaňajšej kovidovej prestávke nedávno sme mali stretnutie s deťmi – účastníkmi a ich rodičmi a všetci súhlasili, aby sme sa v tomto roku znovu dali do organizácie Detskej svadby. Príjemne prekvapuje, že sa deti zúčastnili v slušnom počte, a tiež posmeľuje skutočnosť, že dosť účastníkov je predškolského veku, čo je dobrým ukazovateľom, že toto podujatie má budúcnosť.“ Od Pavla Baláža sa tiež dozvedáme, že 14. ročník Detskej svadby sa uskutoční v nedeľu 29. augusta. Jedným z hlavných bodov programu tohtoročného Dňa žatvy na javisku bolo vystúpenie Folklórneho súboru V šírom

Detskú svadbu konferoval Viktor Brngár

Na ľudovej veselici hrali Bartošovci

poli hruška, ktorý pracuje v rámci kovačického Domu kultúry 3. októbra. Ide o mladú generáciu folkloristov, ktorí v tomto súbore pôsobia už niekoľko rokov pod vedením Želka Sucháneka. Majú za sebou už mnoho vystúpe-

Dievčenský tanec

skú choreografiu Ninto krajšia a poriadnejšia, pokým v tretej časti bola predvedená choreografia pod názvom Otoč sa, kolotoč, obsahujúca aj trochu dynamickejšie, atraktívne pohyby na javisku. Pokúsili sme sa teda v našom vystúpení spojiť staršie, autentické tance s niečím trochu inakším, čo nie je také obvyklé pre tunajšie prostredie, ale je predsa súčasťou slovenskej folklórnej tradície.“

ní, takže ide o skúsený mladý súbor, ktorého vystúpenie vzbudzuje záujem milovníkov folklórneho umenia. Nedeľňajšie vystúpenie tanečníkov bolo odmenené dlhým potleskom domáceho obecenstva.

O samom vystúpení nám rozpovedal Želko Suchánek, vedúci FS V šírom poli hruška: „Predviedli sme tri choreografie. V prvej časti to bol mužský vojenský tanec verbunk z východného Slovenska. Ide teda o určitú novinku v našom programe a bolo vidieť, že obecenstvu sa páčili aj zvláštne kroje bielej a tmavočervenej farby. V druhej časti vystúpenia sme si pripomenuli trochu staršiu dolnozem-

Defilé účastníkov Detskej svadby

Tohtoročný Deň žatvy v Kovačici návštevníkom ponúkol pestrý obsah, umožnil im po dlhšom čase znovu sa stretnúť so známymi a pobaviť sa v spoločnosti pri hudbe a jedle. Ľudová veselica trvala do neskorých nočných hodín.

Tohtoročný Deň žatvy mal stovky návštevníkov

Voľby do Rady Miestneho spoločenstVa báčsky petRoVec doteraz 15 a odteraz len 11 členov rady

Jaroslav Čiep

Komisia pre uskutočnenie volieb členov rád miestnych spoločenstiev Obce Báčsky Petrovec na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 22. júla, schválila rozhodnutie o ustálení súhrnnej volebnej listiny kandidátov na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, za ktorých občania z územia Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec mali možnosť hlasovať na voľbách vypísaných na 1. augusta 2021. Prihlásených kandidátov podľa tohto rozhodnutia bolo 14.

Záujemcom o voľbu členov bolo treba, aby zozbierali 20 podpisov podporovateľov (voličov v Petrovci) a do 17. júla ich pridali Obecnej volebnej komisii v Obci Báčsky Petrovec. Podľa najnovších zmien v Štatúte Rady Miestneho spoločenstva B. Petrovec v tohtoročných miestnych voľbách sa volilo 11 miestnych zástupcov občanov.

Kandidáti na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec podľa poradia na hlasovacom lístku boli: Pavel Severíni (master právnik, 1988), Rastislav Denďúr (podnikateľ, 1965), Ján Pavlis (profesor športu a telesnej výchovy, 1985), Vladimír Oros (čašník, 1969), Ondrej Bovdiš (Dipl. Ing. strojníctva, 1977), Tatiana Nosáľová (podnikateľka, 1991), Pavel Ožvát (master športový manažér, 1987), Maja Speváková (Sklenárová; administratívna pracovníčka, 1984), Saša Peťkovský (podnikateľ, 1988), Daniel Spevák (podnikateľ, 1963), Ján Lačok (hostinský, 1969), Mária Bovdišová (domáca, 1967), Igor Abrahám (strojný zámočník, 1978) a Marián Triaška (Dipl. Ing. poľnohospodárstva, 1983).

Celý Petrovec volil iba na jednom volebnom mieste, presnejšie v jednej z učební v budove Základnej školy Jána Čajaka, kde mali podľa rozhodnutia o ustálení konečného počtu voličov pre Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec možnosť voliť Petrovčania zapísaní do volebného zoznamu. Ich úhrnný počet tohto roku komisia ustálila na 5 734 voličov (v predchádzajúcich miestnych voľbách 19. novembra 2017 v zozname bolo 5 810 Petrovčanov). Takéto rozhodnutie prispelo k tomu, že samotný proces volenia nebol plynulý a na nádvorí školy sa vytváral rad, v ktorom postávalo aj zo 30 až 50 Petrovčanov, a aby sa dostali k volebnej urne, neraz to potrvalo dlhší čas. Inak doteraz bývali aspoň dve volebné miesta, a tak bol volebný proces predtým plynulejší.

Napokon podľa predbežných údajov z volieb tohto roku účasť Petrovčanov bola 20,23 %, keďže bolo použitých 1 160 lístkov, z čoho platných 1 007 a neplat-

Dlhý rad voličov – v nedeľu napoludnie trpezlivo čakali, kým dostanú šancu voliť V základnej škole pri hlasovaní za miestnych poslancov

Členovia volebného výboru mali plné ruky práce, lebo bolo zriadené iba jedno hlasovacie miesto

ných 153 (až 13,18 % z použitých hlasovacích lístkov).

Inak roku 2017 účasť na voľbách bola 22,18 %, roku 2013 len 11,21 % voličov a roku 2009 hlasovalo 23,23 % z volebného telesa. Už je skôr pravidlom, že záujem o miestne voľby prejavuje iba zo štvrtina občanov Petrovca, kým tri štvrtiny sa na nich nezúčastňuje.

Jedenásti zvolení členovia RMS Báčsky Petrovec na nasledujúce štvorročné obdobie sú: Pavel Ožvát (získal 839 hlasov), Rastislav Denďúr (834), Pavel Severíni (833), Ján Pavlis (822), Vladimír Oros (810), Ján Lačok (798), Maja Speváková (Sklenárová; 791), Ondrej Bovdiš (769), Daniel Spevák (762), Saša Peťkovský (760) a Tatiana Nosáľová (750), kým Igor Abrahám získal 348, Marián Triaška 298 a Mária Bovdišová 252 hlasov podpory, ale zostali pod čiarou.

Z 11 zvolených členov RMS Báčsky Petrovec až 9 je mužov a iba 2 sú ženy, čo je sotva 18 %, kým doteraz ich bolo dupľom viac, čiže ženy tvorili jednu tretinu v RMS. Inak traja členovia zo zvolených boli aj doteraz členmi Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, dokonca aj vo viacerých mandátnych obdobiach za sebou. Na strane druhej je aj viacero nováčikov.

Najstarší z nových členov petrovskej rady má 58 a najmladšia 30 rokov. Značná časť nových členov RMS sú alebo boli politickí aktivisti a aj doteraz účinkovali v lokálnych voľbách pod vlajkami viacerých politických strán.

AKO POČASIE VPLÝVA NA POĽNOHOSPODÁRSKE KULTÚRY NA BANÁTSKYCH POLIACH Čas ukáže rozmery škody

Vladimír Hudec

Počasie toho roku vonkoncom nežičí poľnohospodárskej výrobe. Naopak. Najprv zjari v optimálnych lehotách na sejbu jarných plodín bolo teplo, ale sucho. Niekto sial do suchej pôdy, iní zasa čakali dážď. Tak alebo onak sejba kukurice bola vykonaná s určitým oneskorením a sejba sóje sa „roztiahla“ až do druhej polovice mája. Skúsenosť však sedliakom hovorí, že za normálnych poveternostných podmienok aj v takej sejbe zo sóje možno očakávať slušnú úrodu. Ibaže počasie v období po sejbe najmenej bolo normálne pre to ročné obdobie. Najprv totiž prišlo chladné počasie, dokonca aj prízemné mrazy, takže sa na vzchádzanie rastlín čakalo pomerne dlho. Tie porasty, ktoré vzišli, zaostávali v raste. Neskoršie prišli dlhotrvajúce tropické páľavy, ktoré tiež zastavili rast porastov. Okrem toho spôsobili aj opadávanie prvých kvetov sóje a vplývali na oprašovanie kukurice a formovanie šúľkov. Ako čas plynul, sója začala vädnúť a kukurica si, ako tomu sedliaci hovoria, začala gate obliekať, resp. začali sa jej sušiť spodné listy. Sedliaci vedia, že v tom prípade je posledná chvíľa, aby začalo pršať, lebo ak sa listy osušia po šúľok – z úrody nebude nič.

Našťastie, v polovici júla začalo pršať a za asi desať dní napršalo 50 až 100 litrov vody na štvorcový meter, čo podstatne napravilo situáciu. Žiaľ, neprešlo to ani bez škody, keďže silné prehánky s krupobitím a silným vetrom miestami spôsobili dodatočné škody a miestami úplne zničili všetky nádeje, že by sa mohlo čo-to urodiť. Predsa tam, kde iba výdatne pršalo, sója sa na mnohých miestach začala zotavovať a formovať struky. Miestami však zostala zakrpatená s celkom maličkými strukmi, čo pravdepodobne závisí od toho, nakoľko sú dané odrody odolné na sucho a tropické teploty.

Aj kukurica formovala šúľky, ale aj zrnká. Sú však omnoho menšie než by mali byť a je na nich aj mnoho prázdneho priestoru bez formovaného zrna. Slnečnicové „kalapy“ tiež zostali malé a nesľubujú hojnú úrodu. Aby zlo bolo ešte väčšie, prišli nové tropické páľavy s teplotami aj do 40 °C. V pôde je síce dostatok vlahy, ale sa nastoľuje otázka: Dokedy? Banátska rítska černozem, pravda, má tú vlastnosť, že zaveľa uschováva rezervy vody, ale nie donekonečna. Už takmer desať dní máme nezvyčajne vysoké teploty a meteorológovia okrem trochu nižších teplôt nehlásia nové spŕšky až do polovice augusta. Porasty síce potrebujú teplo, aby naliali zrno, ale potre-

Tejto kukurici v okolí Aradáča už niet pomoci, nuž ju majiteľ začal sekať a kŕmiť dobytok

bujú aj vodu, a za týchto teplôt sa tie skromné zásoby v zemi rýchlo minú.

Situácia v poľnohospodárstve teda vôbec nie je ružová a v tejto chvíli je veľmi nepovďačné predpokladať, aká bude tohtoročná úroda. Rekordná určite nebude. Možno priemerná, na mnohých miestach aj pod priemerom, ale na mnohých výmerách straty budú aj stopercentné. Mnohým porastom už žiadne dažde nepomôžu – predovšetkým kukurici – a preto ich niektorí poľnohospodári už aj zaorali, aby vraj aspoň zelenú hmotu využili ako hnojivo. Iní zasa sekajú stonky kukurice a chovajú dobytok. Tí, ktorým porasty prežili, žijú v nádeji, že sa im predsa čo-to urodí a že aspoň uhradia náklady tohtoročnej výroby. Čas ukáže.

Celkový dojem síce trochu napravila pšenica, ktorá toho roku slušne urodila – 5 až 7 ton z jutra a aj cena tejto chleboviny je trochu slušnejšia ako v minulých rokoch, ale to je predsa málo na to, aby poľnohospodárom obsiahlo všetky výrobné náklady a zabezpečilo peniaze na nový výrobný cyklus. Dokonca potrebné sú prostriedky aj na každodenný život, a tých asi bude veľmi málo.

KONFIRMÁCIA V JÁNOŠÍKU. V trochu neobvyklom termíne podmienenom pandémiou koronavírusu v nedeľu 1. augusta v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Jánošíku bolo slávnostnejšie než obvykle – ako vždy, keď sa potvrdením krstnej zmluvy, čiže konfirmáciou do radov dospelých členov cirkvi prijímajú noví členovia. Na konfirmačnej slávnosti bolo konfirmovaných 8 detí; sú to: Helena Šterbová, Višnja Fabianová, Ena Bojinovićová, Dajana Oravcová, Jaroslava Urbanová, Matej Listmajer, Vaňa Kroček a Filip Oravec, ktorí pred rodičmi, starými a krstnými rodičmi, príbuznými, ako aj početnými veriacimi, odpovedajúc na otázky potvrdili svoje vedomosti o kresťanskej viere. Zaujímavé je, že svoju krstnú zmluvu v Jánošíku potvrdili aj dve deti z Hajdušice, brat a sestra Oravcovci, ktorých matka je jánošícka rodáčka. Všetkých pripravil a konfirmoval senior banátsky a farár jánošícky Slađan Daniel Srdić, ktorý sa veriacim prihovoril aj primeranou kázňou.

vlh

Foto: z archívu evanjelického CZ v Jánošíku

NA SLOVO S PESTOVATEĽOM TABAKU MIROSLAVOM ČÁSAROM Z ERDEVÍKA Zisk je dobrý, ale vyžaduje si aj viac práce

Danuška Berediová-Banovićová

Rodina Čásarová bola jednou z prvých rodín, ktorá sa pustila do pestovania tabaku v Erdevíku. A Miroslav Čásar mladší je predstaviteľom už druhej generácie v rodine, ktorá sa zaoberá pestovaním tejto rastliny. Rozpovedal nám o svojich skúsenostiach s tabakom, ale aj o tom, prečo sa rozhodol pokračovať v stopách svojich rodičov a zostať na dedine.

Kedy ste sa rozhodli, že budete pokračovať v rodinnom biznise a teda že budete pestovať tabak?

„Keď som skončil strednú stolársku školu, začal som uvažovať o tom, čím sa budem zaoberať. Na pestovanie tabaku boli totiž potrebné značné prostriedky. Na druhej strane moji rodičia začali pestovať tabak ešte v roku 1999. V tom období, keď som skončil strednú školu, oni v tom už boli urobili základ a nič mi nebolo neznáme. Bolo potrebné, aby prešlo ešte niekoľko rokov, aby som zvážnel a chytil sa roboty. Aj ďalej si myslím, že ešte stále nie som celkom samostatný a mám veľkú pomoc rodičov. Nejde o finančné prostriedky, ale o logistiku. Samostatne pôsobím už asi 7 rokov, ale blízko bývame, takže väčšinu prác robíme spolu. Ale jedna časť vždy zostane, ktorú samostatne robia otec s mamou, a samostatne ja.“

Ako vyzerá proces pestovania tabaku?

„Od firmy na výrobu cigariet, s ktorou spolupracujeme, dostávame semená, takže si priesadu potom pestujeme sami, v skleníkoch. Sejeme ju v marci, aby už v máji narástla, aby sa mohla presádzať. V skleníkoch sa medzičasom koná aj kosenie, aby sa zastavili rastliny, ktoré sú pokrokovejšie, a aby ich tie slabšie dohonili. Po presádzaní v poli nasleduje ,špartanie’, okopávanie, a keď rastlina trochu vyrastie, tak sa koná ohŕňanie, a potom sa blížia prvé oberačky. Keď sa začne s oberaním, tabak už začína kvitnúť, a vtedy je potrebné odstrániť kvet, aby rastlina používala energiu iba z listov. Tým sa získava kvalita, lebo je kvet nepotrebný. Jeden cyklus sušenia, teda množstvo tabaku

Rodina Čásarová pestuje tabak na asi 30 ha

z jednej oberačky, v sušiarni trvá 7 dní. Sušiarne fungujú na plyn a pelet, čo je ekonomickejšie, lebo sa stroví menej energie. Pelet sa vyrába z obnoviteľných zdrojov energie, pokým cena plynu je nepredvídateľná.“

Čo sú prednosti a čo nedostatky pri pestovaní tabaku?

Tabak sa v sušiarni suší 7 dní

„Z pestovania tabaku sa na dedine môže pekne žiť, akže ten, kto pestuje tabak, to robí, ako sa patrí. Nesmie sa nič vynechať, alebo prácu ponechať na zajtra. Taká je rastlina. Keď príde čas na napr. striekanie, to sa musí urobiť hneď, lebo iba tak sa dosiahne kvalita. A keď rastlina má kvalitu, tak je aj zisk väčší... To všetko som videl od otca a možno som zo začiatku mal pripomienky, ale po rokoch som uvidel aj sám, že je najlepšie urobiť všetko včas a pedantne. My robíme asi 30 ha tabaku, čo je naozaj veľa práce, ale s dobrou organizáciou sa to zvládne. Pestovanie tabaku sa nemôže porovnať s pestovaním kukurice alebo pšenice, lebo je tu oveľa viac operácií. Preto práca nie je monotónna, ale si vyžaduje obetovanie. Jeden z problémov je aj nedostatok pracovnej sily, aj keď nájomné nie je ani také nízke. Tabak sa oberá v množstve, Sušiarne fungujú na plyn a pelet, čo je ekonomickejšie ktoré sa vmestí do jed-

dvoch, ktorí skladajú tabak do rámov.“

nej sušiarne. Také množstvo sa naoberá za 5 hodín. Keď sa to vypočíta, robotníci dostávajú okolo 450 dinárov na hodinu, čo vôbec nie je málo. Ale nikto nechce robiť, takže chodím po pracovníčky do Ľuby, ktorá je od Erdevíka vzdialená 8 km, a tiež do Bingule, ktorá je vzdialená 3 km. Na jednu oberačku je potrebné mať ôsmich ľudí, ktorí budú oberať (sú to najčastejšie ženy), štyroch chlapov, ktorí prenášajú tabak na vlečku, a ešte

Prečo ste sa rozhodli zostať na dedine?

„Ako som už povedal, keď rodičia začali pestovať tabak, mal som 9 rokov, takže keď som skončil strednú školu, tá robota bola už rozrobená. Mechanizácia, ktorá sa kupoMiroslav so synom Balšom pri skleníkoch, kde pestujú priesadu tabaku vala, prispôsobovala sa pestovaniu tabaku. Bol potrebný iba čas, aby som si uvedomil, že mi je tu miesto. Založil som si rodinu a pomaly sa aj manželka, aj syn zapájajú do tejto práce. Myslím si, že je zisk väčší než pri pestovaní iných kultúr, ale vyžaduje si aj viac práce. Pravdaže, stáva sa, že sú aj zlé roky, ale keď je dobrý rok a dobrá úroda, dá sa celkom pekne žiť. Čo sa týka mladých ľudí, keby len chceli (ale väčšina z nich sa nechce obetovať a žiť na dedine), mohli by z takejto práce žiť solídne. Za posledných niekoľko rokov štát alebo Európska únia financuje rôzne projekty. Keď sa niekto rozhodne začať svoj biznis, môže oveľa lacnejšie začať, lebo dostane nenávratné prostriedky, ktoré ani nie sú také zanedbateľné. Ja som sa tiež uchádzal s jedným takým projektom. Ale vidím, že dnes veľa mladých odchádza do miest. Väčšina z nich pracuje za malý plat. Nie je to síce vždy ani taký malý plat, ale keď sa odpočítajú všetky trovy, nezostáva im veľa. Ale nemajú ani zodpovednosť. Podľa mňa to je kľúčové, prečo mladí odchádzajú. Bočia od zodpovedností a záväzkov. Samozrejme, nie všetci, ale veľká väčšina.“

ŠÍD Fóliovníky pre sociálne ohrozených

Blaženka Dierčanová

Jedenásť užívateľov z Obce Šíd dostane nové fóliovníky s rozlohou asi 100 štvorcových metrov, a to vďaka daru Ministerstva zahraničných vecí Nemecka, Humanitárnej organizácie ASB (Arbeiter-Samariter-Bund) ako sprostredkovateľa a Obce Šíd. Cieľom je poskytnúť pomoc a zlepšiť postavenie sociálne ohrozenej kategórie obyvateľstva z územia Obce Šíd. Nemecká Humanitárna organizácia Arbeiter-SamariterBund je v tejto oblasti prítomná od roku 1999 a doteraz prostredníctvom donácií poskytla pomoc pre asi 57 000 obyvateľov z celého Srbska. Okrem v Obci Šíd tento projekt – pod názvom Priama sociálno-ekonomická pomoc zraniteľným rodinám a poskytovateľom sociálnych služieb – je implementovaný v ďalších šiestich miestnych komunitách: v Arilji, Leskovci, Kruševci, Lučanoch, Vladičinom

V rámci tohto projektu sociálno-ekonomickú pomoc získalo 11 rodín z Obce Šíd

Hane a Dimitrovgrade a celková hodnota pomoci je 180 000 eur. Obec Šíd podporila tento projekt s 20 percentami finančných prostriedkov z celkovej hodnoty pomoci pre túto obec, povedal zástupca predsedu obce Nebojša Ilić. Oznámil tiež, že s vynikajúcou spoluprácou s nemeckou Humanitárnou organizáciou ASB budú pokračovať aj v budúcnosti.

Súčasťou tohto projektu bude prednáška s poradenstvom o produkcii v skleníkoch a fóliovníkoch, ktorú budú viesť odborníci. Na súbeh sa ohlásilo úhrnne šestnásť rodín a obecná komisia rozhodla, že podporí žiadosti tých sociálne ohrozených rodín, ktoré majú 3 buď 4 alebo viac detí.

ČERVENÝ KRÍŽ STARÁ PAZOVA Početné aktivity aj počas horúcich dní

Anna Lešťanová

Pravidelná akcia dobrovoľného darcovstva krvi sa uskutočnila vo štvrtok 29. augusta v Starej Pazove. Zamestnanci Červeného kríža Stará Pazova spolu s volontérmi usilovne pracovali pri transfúziologickom vozidle a s tímom z Ústavu pre transfúziu krvi v Novom Sade, ktoré sa nachádzalo na parkovisku pred tamojšou budovou Zhromaždenia obce. Vzhľadom na extrémne vysoké horúčavy Červený kríž Stará Pazova v dohovore s týmto vojvodinským ústavom pre transfúziu krvi rozhodol, že akcia nebude trvať od 8. do 14. hodiny, lež o dve hodiny kratšie, t. j. do 12. hodiny. Aj napriek

Dvomi programami si pripomenuli Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi

tropickým horúčavám a skrátenému rozvrhu hodín i táto akcia dobrovoľného darcovstva krvi bola úspešná. V letnom období sú často menšie zásoby tejto drahocennej tekutiny, no predsa i tentoraz Staropazovčania svojimi skutkami dokázali, že sú ozaj humánni ľudia. Záujem darovať krv prejavilo 50 občanov mesta a po lekárskom vyšetrení mohlo ju dať 39 ľudí a z toho počtu až 16 ju darovalo po prvýkrát, čo veľmi potešilo organizátorov akcie.

Deň neskôr – 30. júla si v tejto staropazovskej organizácii pripomenuli aj Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi, a to až dvomi programami. Najprv v miestnostiach Červeného kríža Stará Pazova na túto tému usporiadali prednášku, a potom volontéri ČK navštívili komplex Pazovských bazénov, kde občanom rozdávali edukačné materiály, z ktorých sa ľudia o. i. dozvedeli aj o možnostiach ochrany. Tento Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi bol ustanovený v roku 2013 rezolúciou generálneho zhromaždenia Spojených národov a je to príležitosť apelovať na globálnu verejnosť, aby sa k trestným činom obchodovania s ľuďmi pristupovalo s osobitnou pozornosťou, ktorú si situácia vyžaduje.

Foto: z archívu ČK Stará Pazova

Z ČINNOSTI EKUMENICKEJ HUMANITÁRNEJ ORGANIZÁCIE V KYSÁČI O význame zdravotnej prevencie

Anna Legíňová

Dňa 27. júla t. r. bola v Slovenskom národnom dome v Kysáči prednáška na tému Prevenciou k včasnému odhaleniu zhubných ochorení u žien v rurálnych oblastiach Vojvodiny. Na starosti ju mala Dr. Zita Belićová. Akcia sa realizovala v rámci projektu Ekumenickej humanitárnej organizácie, v ktorej pracuje Kysáčanka, psychologička Mária Párnická. Už 10 rokov úspešne spolupracujú s ELCA – Evanjelickou luteránskou cirkvou v USA, ktorá tento projekt financuje.

Dr. Zita Belićová a Mária Párnická

Cieľom je poukázať na prevenciu a včasné odhalenie zhubných nádorov a podnietiť ženy na dedine, aby dbali na svoje zdravie, aby si všímali zmeny na prsníkoch a aby si ich kontrolovali, tiež aby si všímali každé nepravidelné krvácanie z maternice a iné varovné signály, ktoré poukazujú na to, že sa v tele dejú zmeny, ktoré môžu byť nebezpečné. Preto treba chodiť aj na prehliadky – od 45 rokov na mamografiu, a potom ročne striedavo raz na mamografiu a raz na ultrazvuk prsníkov.

Ani muži by nemali zanedbávať zdravotné otázky

Záujem o prednášku na zdravotnícke témy

a bolo by potrebné, aby sa v štyridsiatke vyšetrili PSA testom. Doktorka tiež poznamenala, že je čoraz viac prípadov ročne odhalených zhubných nádorov na črevách. Dielňa bola zaujímavá, ženy sa aktívne zapájali do diskusie a vyjadrili žiadosť, aby sa takéto dielne častejšie organizovali v Kysáči.

VÝROČNÁ SCHÔDZA KYSÁČSKYCH HASIČOV Plány na reorganizáciu a reformy

Miroslava Ožvátová

Vsobotu 31. júla v priestoroch Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč sa konalo výročné zhromaždenie kysáčskych hasičov. Zamerali sa na analýzu vlaňajšej činnosti, ale i na plány na tento rok.

Prítomných privítal predseda DHS Kysáč Ľubo Čeman. V čele pracovného predsedníctva bol podpredseda Dušan Francisty, ktorý predniesol rokovací program. Zápisnice z riadneho a mimoriadneho zasadnutia z tohto roku prečítala tajomníčka Daniela Zorjanová. Finančnú správu podal Vladimír Križan.

O vlaňajšej činnosti a tohtoročných plánoch pod heslom pomôcť každému v núdzi sa zmienil veliteľ DHS Kysáč Michal-Milan Urban. Dôkladne podal správu za rok 2020, ako i plán práce na rok 2021. Urban uviedol, že nové vedenie DHS Kysáč začalo s prácou 13. júna minulého roku. Novým predsedom sa stal Ľubo Čeman. V roku 2020, ktorý bol poznačený pandémiou, všetky plánované požiarnické aktivimuseli intervenovať. V tomto roku hasiči mali jednu väčšiu intervenciu a zachránili 80 ha pšenice.

Pracovné predsedníctvo DHS Kysáč; na fotke: (zľava) Michal-Milan Urban, Siniša Šavija, Ľubo Čeman, Jana Ivana Chovancová, Dušan Francisty, Daniela Zorjanová a Miroslav Jambrich

ty boli odročené. Aj napriek tomu boli vždy pripravení na pohotovosť a pomáhať Kysáčanom. V roku 2020 sedemkrát

Skupinka odmenených s predsedom Hasičského spolku mesta Nový Sad Sinišom Šavijom

Vďaka spolupráci s Hasičským spolkom mesta Nový Sad DHS Kysáč dostal nové hasiace prístroje, vybavenie a pracovné uniformy. Ako veľmi významné Urban uviedol aj nové vozidlo, ktoré sa pripravuje na registráciu a tiež je výsledkom spolupráce s Hasičským spolkom mesta Nový Sad. Zdôraznil, že je oprava vozidiel jedna z najdôležitejších aktuálnych vecí.

Snemovania sa zúčastnil aj predseda Hasičského spolku mesta Nový Sad a vyšší hasičský oficier Siniša Šavija, ktorý podal správu o terajšom stave hasičstva v Novom Sade. Hovoril o problémoch a zmenách,

Pri varení paprikáša v miestnostiach spolku

ktoré sa udiali, a plánoch na reorganizáciu, ako aj o nových reformách v hasičstve. Tie dal do súvisu s DHS Kysáč a podotkol, že sú nevyhnutné zmeny v tomto spolku. Podľa nového zákona bude zavedená kategorizácia, ktorá sa bude vzťahovať aj na tento spolok, povedal Šavija. Uviedol, že je DHS Kysáč jeden z aktívnejších spolkov v mestskom hasičskom spolku.

Na zhromaždení kysáčski hasiči udelili nové hasičské odznaky a plakety. Nasledovalo kamarátenie pri večeri.

Leto sa rozhostilo vôkol nás. Hrejú nás horúce lúče slnka a pod ich vplyvom všetko rýchlo rastie. Zelená tráva sa rozprestiera ako koberec. Je bujná, mäkká a voňavá. Koruny stromov sú košaté a plné zelených listov. Aj ostatné rastliny majú bujné listy a všetko v prírode je plné listov, kvetov, plodov. Zelená farba leta je očarujúca. Prevláda v prírode a my sa tešíme z tej nádhernej farby leta.

Katuša

Taňa Medovarská, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Martina Sklabinská, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Motýľ

Mamka mi čítala peknú knihu o motýľoch. Naučil som sa všeličo. Motýľ sa vyliahne z malého vajka, ale nie ako motýľ, ale ako húsenica. Rada jedáva listy. Jedného dňa si húsenica urobí kuklu a v nej spí. Keď sa zobudí, už je motýľom s jedným dlhým pyskom, dvomi anténami, šiestimi nohami a štyrmi krídlami. Krídla sú im pekné, lebo sú farbisté. Motýle majú rady kvety, z ktorých pijú nektár. Môžu preletieť sto kilometrov. Okrem toho, že okrášľujú svet, motýle sú nám užitočné ako včely, lebo opeľujú rastliny.

Najväčší motýľ má tridsaťcentimetrové krídla. Ony môžu žiť od jedného dňa až do dvanásť mesiacov. Život motýľa závisí od jeho veľkosti.

Stefan Strehovský, 1. 1, ZŠ maršala Tita v Padine Anela Lakatošová, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne v Kulpíne

Ivan Mištec, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Anna Poničanová, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne Marián Mučaji, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Kristína Chalupková, 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Z ČLÁNKOV ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (1) Načo sú tie ženské časopisy?

Miroslava Ožvátová

Vmáji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. V tom kontexte boli uverejnené niektoré listy popredných žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec.

Na šírenie osvety a vzdelania medzi slovenskými ženami slúžili Almanach Živeny (od 1872), prvý ženský časopis Dennica (od 1898) a Letopisy Živeny (od 1896).

Dennica, v ktorej vyšiel Šoltésovej úvodník, bol prvý slovenský ženský časopis, oficiálnymi predstaviteľmi národného života prijatý nepriaznivo. V roku 1907 sa premenila na rodinný časopis. Vznikala pod vedením Terézie Vansovej v rokoch 1898 – 1914 v nepriaznivých spoločenských podmienkach. Text, ktorý sa v pokračovaní uvádza, vyšiel v druhom čísle časopisu Dennica. V ňom je predložená problematika ženskej emancipácie, ako aj nedostatok slovenských ženských časopisov.

Túto otázku iste nejeden si predloží, ktorý o takých veciach premýšľa. I nám v tomto zvlášte pre ženy určenom časopise prichodí to urobiť.

Či takýto, zvlášte pre ženy určený časopis poskytne týmto skutočne príjemnejšiu zábavu alebo užitočnejšie poučenie než iné, pre všeobecnosť určené časopisy?

Či ženy aj radšej ho čítajú? Jestli áno, je to dobre? Je žiadúcne, aby tak bolo?

Čo týka sa prvej otázky, ani zábavná, ani poučná látka v ženských časopisoch nie je cennejšia než v iných, všeobecných, ale poslednejšia (poučná) má, alebo snaží sa mať, tú prednosť pre ženy, že je prispôsobená k ich ponímaniu, že im je ľahšie prístupná.

A toto je hneď odpoveďou aj na druhú otázku. Ženské vôbec rozhodne najradšej majú časopisy beletristické, kde je čím viac zábavnej látky. Lenže poučné, suchšie články v týchto nečítajú, ale obchodia ich s myšlienkami: „To je nie pre mňa, to sa mňa netýka“ – a to je nie dobre. Tým ženy zaostávajú duchovne, vytvárajú sa zo všetkých vážnejších záujmov, o ktorých čítaním mali by sa poučiť. A takéto v špeciálne ženskom časopise podané už prečítajú so zaujatosťou, ak by tejto celkom nebolo, nuž aspoň z povinnosti, lebo tu už majú povedomie, že sa to všetko ich týka. Tým i vyhovené je ženám vrodenej, pri všetkom viac-menej sa javiacej žiadosti, mať niečo osobitného pre seba.

Či je dobré, že je tak, či a nakoľko treba tomu nadŕžať, na to ja úprimne odpovedám, že mne bolo by najmilšie, keby okrem módnych časopisov, ktoré zastupujú i ženské ručné práce, a kuchárskych i domáco-hospodárskych kníh, – z druhej strany okrem vedecky alebo prakticky odborných kníh a časopisov, – všetka ostatná spisba bola, nakoľko len možno, spoločná pre obidvoje pohlavie, i aby obidvoje s rovnakým záujmom a porozumením malo sa k nej a nerozchodilo sa v osobitných časopisoch. Ale toto znamená žiadať stav tak pokročilý, aký žiadať ešte nemáme práva a aký môže nastúpiť až potom, keď obidvojím bude sa dostávať pomerne rovnakej výučby, rovnakého umového vzdelávania, až vynájde a ustáli sa pravý, prirodzenú duševnú rozdielnosť do povahy berúci a ju vždy šetriaci spôsob k tomu. Dotiaľ, kým to nenastúpi, daromné je žiadať od nás, žien, v celku (výnimky boli, sú a budú), aby sme sa vážne zaujímali o veci, ktoré sú vyše našich domácich povinností, vyše rodinných záležitostí našich i cudzích, vôbec vyše našej sféry. Nemôže to ani inak byť. Ako naše povolanie bolo nám vždy jednostranne na najobmedzenejší priestor prísne vymerané, tak i náš duševný obzor tesne a jednostranne sa ohraničil. Pokusy vyšinúť sa ponadeň boli považované za pošetilosť, za bláznivý, jestli nie za zvrhlý rozmar. A tak napriek svojmu chápavému duchu zaostávali sme rozumom a navykli i obľúbili sme si nedejstvovať ním, ponechávajúc to výlučne mužským. A títo, spokojní so svojou, pomerne lacno nadobudnutou rozumovou prevahou, radi robili a robia si posmešky z dlhých vlasov a krátkeho rozumu žien.

Ženské poučné, alebo pre lepšiu prijatnosť, zábavno-poučné časopisy teda, odhliadnuc od toho, že podávajú i mnohé veci, ktorým inde nepopraje sa miesta, ktoré avšak pre ženy sú i dôležité, i zaujímavé, majú zmysel a oprávnenosť hlavne ako prostriedok k ľahšiemu dosiahnutiu tej úrovne vzdelanostnej, na ktorej ženy už s porozumením môžu sa rozhliadnuť i po veciach mimo a vyše obyčajného obzoru, ktoré bez ponúknutia v ženskom časopise nevzbudili by ich záujem. Tak ženské časopisy sú a majú byť buditeľmi žien k duchovnému životu, ale nie že by ony, tie časopisy, osobovali si tvoriť všetok obsah, vrchol toho duchovného života. Čo také majú zmyslu i oprávnenosti a zasluhujú mravného podporovania ako ktorékoľvek iné, dobrého námeru časopisy. Iba v tom páde, keby sledovali zlý, mravne záhubný smer, bolo by ich treba potlačiť.

Že je v nich mnoho zdravého, ženy k mravnej a duchovnej samostatnosti i k praktickej súčasti povzbudzujúceho obsahu, to nemožno im odoprieť, a za toto, prinajmenej rečeno, nezasluhujú si od mužov takého nepriateľstva, akého sa im od nich, menovite od tých úzkostlivo konzervatívnych, dostáva. Duševne prebudilou, mravne a duchovne dospelou a samostatnou mala by byť každá žena, to bolo by nielen jej samej, ale i mužovi na osoh. Čo v mnohých ženských časopisoch ešte k tomu sa vymáha pre ženu, tá všemožná i občianska samostatnosť a uspôsobilosť k mužským povolaniam, to je vec náhľadu a slobodnej vôle, to nik nemusí prijať. Ináč z presvedčenia hovorím, že pre ženy užitočné sú ženské časopisy z hore uvedených príčin – len to by som si priala, aby ženské skutky, ženská práca i akékoľvek zásluhy neboli tam prílišne zvelebované, lebo to príkro účinkuje a je mravne nezdravé. Ženy majú pracovať a svoje schopnosti vynakladať k dobru veci, ktorej chcú sa venovať, a jestli sú vskutku povolané k tej úlohe, nuž nebudú za to zvláštnu pochvalu očakávať. Uznanie má byť, to obživuje a odmeňuje, tak ako zneuznanie zráňa, ale okázalé zvelebovanie je i nezdravé, i nedôstojné. (1898) Zdroj: zlatyfond.sme Foto: wikipédia