35 minute read
Prízvukovaná vzájomná spolupráca
from Hlas ľudu 34/2021
PARTNERSKÉ MESTÁ V PETROVSKEJ LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVE Prízvukovaná vzájomná spolupráca
Jaroslav Čiep
Advertisement
Pozvania na prijatie delegácií partnerských miest u predsedu Obce Báčsky Petrovec pri príležitosti Slovenských národných slávností 2021 aj tohto roku s potešením prijali predstavitelia viacerých partnerských miest z krajiny a zo zahraničia. len hostia z partnerských miest, ale aj predstavitelia NRSNM, MSS, Veľvyslanectva SR v Belehrade, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ďalší. Po oficiálnom privítaní zo strany domácich, v ktorom sa prízvukovala vzájomná spolupráca medzi týmito prostrediami, na prijatí v podobnom tóne sa prihovárali aj primátor mesta Stará Ľubovňa zo
Predstavitelia partnerských miest
Stretnutie sa uskutočnilo v piatok napoludnie 13. augusta vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Pre zdravotné problémy predsedníčky obce Jasny Šprochovej a jej zástupcu Srđana Simića delegácie partnerských miest na domácej pôde prijal predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Jovankovič.
Tohto prijatia sa zúčastnili nieSlovenska Ľuboš Tomko, viceprimátor mesta Martin zo Slovenska Rudolf Kolár, viceprimátor mesta Nadlak z Rumunska Ladislau Vas (tlmočil Juraj Rohárik), poslanec v mestskom zastupiteľstve Nitry zo Slovenska Pavel Varga a predseda Zhromaždenia obce Babušnica zo Srbska Dalibor Jocić.
Prijatie moderovala Anna Speváková, ktorá hosťom prezentovala aj viaceré údaje o samotnom Petrovci a Slovenských národných slávnostiach.
Zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Igor Vencel tiež zhodnotil klady tejto spolupráce medzi partnerskými mestami zo Slovenska a tunajšími obecnými štruktúrami. Pripomenul aj problém ekonomickej migrácie, pri ktorej sa vyľudňujú slovenské prostredia vo Vojvodine.
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip na záver týchto príhovorov tiež prízvukoval, že si neprajú, aby našinci odchádzali na Slovensko, ale aby zostávali tuná, lebo len tak sa zachová dlho utužovaná a citlivo strážená slovenskosť v tomto prostredí súčasného Srbska. Preto úrad podporuje nielen drobnejšie, ale aj kapitálové projekty. Jedným z nich je aj vy-
Odovzdávanie zmluvy pre projekt rekonštrukcie budovy pre MVS
tvorenie podmienok na činnosť Múzea vojvodinských Slovákov a adaptácia budovy starej obce na tieto účely. V apríli sľúbil a pri tejto príležitosti predseda ÚSŽZ
Hostia na prijatí
predsedovi ZO Báčsky Petrovec odovzdal na podpísanie zmluvu v hodnote 200.000 eur na tento projekt, ktorým by sa vytvorili začiatočné podmienky na začatie stavebných prác.
SLÁVNOSŤOVÉ SLUŽBY BOŽIE. K Slovenským národným slávnostiam sa každoročne pripája aj petrovský evanjelický cirkevný zbor, nielen v sobotu otvorenými dverami na chráme Božom, ale aj slávnosťovými službami Božími. V nedeľu 15. augusta z príležitosti najväčšieho sviatku Slovákov poctil petrovský cirkevný zbor dôstojný pán Jaroslav Javorník, biskup SEAVC, s manželkou a synmi, a spoločne s petrovským pánom farárom Jánom Vidom vykonali služby Božie. Bola to zároveň prvá úradná návšteva biskupa Javorníka. Pre kázeň, ktorá vyznela výstižne a podnetne, si zvolil text zo Žalmu 33, 12.
ah
STRETNUTIE SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV Snaha o zachovanie národnostnej identity vo virtuálnom priestore pretrváva
Olinka Glóziková-Jonášová
V podvečer 14. augusta na nádvorí Domu MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci, tradične v rámci Slovenských národných slávností, sa uskutočnilo Stretnutie sloven-
Janko Havran, predseda Osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku, viedol aj tohtoročné Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov
ských dolnozemských učiteľov. Na úvod prítomných privítal Janko Havran, predseda Osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku, ktorá sa podpisuje pod organizáciu tohto stretnutia. Témou tohtoročného stretnutia slovenských dolnozemských pedagógov boli technologické nástroje a ich použitie vo vyučovacom procese. O tejto téme hovorili Tatiana Naďová, externá poradkyňa Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja, ktorá okrem iného povedala: „Digitalizácia na našich školách začala oveľa skôr, ako sme začali zápasiť s covid-krízou. Začala sa uvádzaním informatiky do škôl ako povinného vyučovacieho predmetu, realizáciou programov digitálneho obsahu. Covid-kríza, pravdaže, tento proces len urýchlila a niektorí učitelia okrem toho, že používali už známe platformy, sa dostali o krok ďalej tak, že začali skúmať a používať aj digitálne nástroje, ktoré vlastne slúžia na to, aby vypracovali zaujímavé a lákavé materiály pre svojich žiakov.“
Miloš Krstovski, riaditeľ ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch, hovoril, totiž prezentoval pilotný projekt digitálnej vzdelávacej platformy, pričom upútal pozornosť na pozitívne, ale aj negatívne následky dištančného vzdelávania, ako aj na určité nedostatky pri online vyučovaní, a rovnako tak aj výhody.
Najstarší odmenený učiteľ na tohtoročnom stretnutí Jozef Šifel z Kovačice (zľava)
V rámci stretnutia nevystalo ani porovnanie aktuálnej situácie v národnostnom školstve v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku a zistili sa mnohé zhodné body a hlavne problémy dištančného vzdelávania.
Edita Pečeňová, riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy a kolégia v Békešskej Čabe, vo svojom príhovore nastolila otázku, ako sa dá vo virtuálnom priestore zachovať národnostný charakter. „My sme národnostnou školou, ktorá vychováva deti. Ako sa to dá digitalizovať? Ťažko je odpovedať na túto otázku. Priznajme sa,“ podotkla
O svojich skúsenostiach z dištančného vzdelávania, ale aj o obavách, ktoré ju trápia ohľadom takého vzdelávania, sa zmienila Edita Pečeňová, riaditeľka Slovenského gymnázia, základnej školy a kolégia v Békešskej Čabe
a pokračovala: „Hovorilo sa veľa o digitalizácii. V podstate je to iba zmena paradigmy vo výučbe. Keď sa pozrieme na to, čo sme teraz videli, a porovnáme to s tým, čo sme robili pred dvomi rokmi, tak naozaj koronavírus, zmena paradigmy a zachovanie národnostnej identity počas digitalizovanej výučby sa naraz na nás valili.“ Na záver vyzvala kolegov, aby sa venovali aj iným témam, ako je napríklad projektové vyučovanie, alebo nové metódy, ktoré sa teraz vynorili v spojení s digitálnou výučbou. „Lebo nielen o digitalizácii máme hovoriť, ale predovšetkým aj o tom, ako sa táto nová paradigma môže uplatniť a ďalej rozvíjať v našom vyučovacom procese,“ vyzdvihla Pečeňová.
Slova sa ujal aj Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. „Inovácie a využívanie digitálnej technológie sú vítané, ale myslím si, že aj v súčasnej dobe to klasické vyučovanie a najmä v nižších ročníkoch je kľúčové. Mám nádej, že pandemická situácia nám čoskoro bude opäť dovoľovať uskutočňovať klasické výchovno-vzdelávacie vyučovanie, samozrejme, s využívaním aj týchto informačno-komunikačných technológií,“ povedal Hlásnik.
Stretnutie svojou prítomnosťou poctil aj JE Fedor Rosocha, veľvyslanec SR v Belehrade, a vo svojom príhovore povedal: „S veľkým obdivom som pozeral a počúval, ako sa snažíte všetci kráčať s dobou, ako sa snažíte prispôsobovať k novým veľmi náročným podmienkam.“
Nakoniec sa prihovorila aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM: „Teší ma, že sme ako slovenská menšina sebestační a že sme ukázali, že môžeme držať krok aj s väčšinovým národom. Vďaka vám sme boli príkladom všetkým národnostným radám a práve výučbu v slovenčine brali ako príklad zorganizovania toho vzdelávacieho procesu,“ pochválila Lakatošová pedagogických pracovníkov a poďakovala sa im za doterajšiu spoluprácu.
Aj tohto roku v rámci stretnutia, v slávnostnej časti, nevystali osobitné uznania učiteľom za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií. Uznania udelil Branislav Kulík, predseda MSS, a to Adele Obšustovej z Aradáča, Anne Gálikovej a Jozefovi Šifelovi z Kovačice, Márii Benkovej a Vesne Valihorovej-Filipovićovej z Báčskeho Petrovca.
Slávnostný bod stretnutiu svojím spevom dali členky Komorného zboru Musica viva pod vedením Marieny Krivákovej-Stankovićovej a básňami Andrej Simendić a Elenka Surová.
STRETNUTIE SLOVENSKÝCH NOVINÁROV Pripomenuli si výročia Vzletu a kovačického rádia a televízie
Stevan Lenhart
Stretnutie slovenských novinárov sa udialo dňa 14. augusta v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci a venované bolo výročiam troch našich médií: mládežníckeho časopisu Vzlet (50 rokov), Rádia Kovačica (50 rokov) a Televízie Obce Kovačica (20 rokov).
Podujatie moderovala predsedníčka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Horvátová, ktorá na úvod v mene organizátora privítala prítomných predstaviteľov inštitúcií, mediálnych pracovníkov a hostí. Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová v pozdravnom príhovore ohodnotila prácu novinárov ako nanajvýš významné, zodpovedné, ale aj neľahké poslanie. Zdôraznila tiež, že NRSNM s Výborom pre
Príležitostné texty o našich médiách čítali Miroslava Ožvátová a Andrea Miháľová
informovanie chce podporiť mediálne produkty a niektoré nové obsahy (napr. semináre či školenia) s dôrazom na kultúru reči v mediálnom prejave, a tak
Predstaviteľky jubilujúcich médií: (zľava) Jasmina Pániková, Milana Arňašová-Radićová, Anna Sucháneková a Tatiana Bovdišová s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou (v strede)
dodatočne motivovať slovenských vojvodinských novinárov. Ak sa pritom podarí zapojiť aj odborníkov zo Slovenska, naši novinári získajú nové poznatky, čím sa posunú vpred a budú držať krok s dobou, povedala Lakatošová.
Po hudobnom čísle nasledovala časť programu venovaná okrúhlemu výročiu spoločensko-zábavného časopisu pre mládež Vzlet, ktorý vychádza už celé polstoročie (presnejšie od októbra 1970, keď vyšlo jeho prvé číslo). Text pod názvom 50-ročný, a stále mladý z pera Jasminy Pánikovej, zodpovednej redaktorky Vzletu, prečítali Miroslava Ožvátová a Andrea Miháľová. V danom texte Pániková konštatuje, že Vzlet počas uplynulých piatich desaťročí prechádzal rôznymi premenami, ale vždy spĺňal svoj zámer a poslanie: byť časopisom o mládeži a pre mládež. Na rozdiel od niektorých minulých čias, keď vo Vzlete boli vo väčšej miere prítomné určité politické témy, postupne sa tento časopis dopracoval k modernému mesačníku, ktorý v súčasnej dobe láka pozornosť žiakov vyšších ročníkov základných škôl, ale aj stredoškolákov a študentov. V časti venovanej výročiam kovačického rozhlasu a televízie bol
prečítaný článok Olinky Glózikovej-Jonášovej, ktorá vo svojom texte pozoruje vývin verejného podniku (v minulosti ustanovizne) pre informatívnu činnosť v Kovačici od mája 1971, keď sa začalo s vysielaním programu tunajšieho rádia. Autorka o. i. poznamenáva, že si Kovačický rozhlas v priebehu piatich desaťročí vybudoval renomé spojené s tradíciou, kvalitou služieb a významným postavením; dodnes vysiela každodenne v štyroch jazykoch. Kovačická televízia štartovala s programom v novembri 2001. V pokračovaní boli predstaviteľkám troch jubilujúcich médií slávnostne udelené plakety NRSNM za neúnavnú a nepretržitú činnosť. Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová udelila plakety Milane Arňašovej-Radićovej, riaditeľke Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu (ktorá je vydavateľom časopisu Vzlet), Anne Suchánekovej, zodpovednej redaktorke Rádia Kovačica, a Tatiane Bovdišovej, redaktorke RTV Obce Kovačica. V rámci záverečnej otvorenej diskusie Rastislav Zorňan zo Slovenskej redakcie Novo-
Súčasťou programu bol aj hudobný bod v prednese ženskej speváckej skupiny zo Starej Pazovy
sadského rozhlasu gratuloval kolegom z jubilujúcich redakcií k výročiam. Súčasťou programu boli aj hudobné body, počas ktorých odzneli ľudové piesne v podaní ženskej speváckej skupiny zo Starej Pazovy a Ľudovej skupiny Kalapoši zo Selenče.
Anna Lešťanová
Počas Slovenských národných slávností sa konalo i Stretnutie zdravotníckych pracovníkov. Zdravotníci z viacerých prostredí, a to veru v peknom počte, sa stretli v sobotu 14. augusta vo veľkej sieni obce.
V úvodnom príhovore Dr. Tatiana Vujačićová, špecialistka pediatrie v báčskopetrovskom Dome zdravia a jedna z organizátoriek tohto stretnutia, povedala: „Vlaňajší rok poznačený prvými vlnami koronavírusu nedovolil nám stretnúť sa a po dvoch rokoch sme sa zoskupili na našich Slávnostiach a mám z toho radosť.“ Podľa slov Dr. Vujačićovej téma tohtoročného stretnutia zdravotníckych pracovníkov sa proste „ponúkla“
sama, a to je Covid-19 a celosvetová pandémia. „Všetci zdravotnícki pracovníci sú veľmi dobre zoznámení s ňou, aj v práci, a niektorí z nás ju, žiaľ, pocítili i na svojej koži,“ povedala Vujačićová.
Zdravotnícki pracovníci na stretnutí počas tohtoročných SNS
Na 24. Stretnutí zdravotníckych pracovníkov odzneli tri nadovšetko osožné prednášky pre zdravotníkov, ktorí pracujú najmä v domoch zdravia, teda v primárnych zdravotníckych ustanovizniach. Prednášateľom – špičkovým lekárom Slovákom sa Dr. Vujačićová aj verejne poďakovala, že boli ochotní podeliť sa na stretnutí o svoje vedomosti a skúsenosti. Prednášky boli dobre pripravené a bohato ilustrované videoprojekciami na ľahšie sledovanie. Najprv o tomto vírusovom ochorení, s dôrazom na diagnostiku, hovoril Dr. Ján Šuľan, špecialista biochémie v DZ Báčsky Petrovec. O liečbe pacientov na jednotke intenzívnej starostlivosti Covid-19 sa zmienila prof. Dr. sc. med. Anna Uramová-Benková, špecialistka anestéziológie a reanimatológie s užšou špecializáciou pediatrickej anestéziológie z Lekárskej fakulty v Novom Sade. O rehabilitácii po Covid-19 hovorila
V SPOLKU PETROVSKÝCH žIEN Rozvoniavala svadobná kapusta
Jaroslav Čiep
Aj tohto roku sa iba potvrdilo, že sa Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci nemôžu obísť bez varenia svadobnej kapusty. A to nielen jeden, ale až štyri kotly svadobnej kapusty varili kuchárky a kuchári Spolku petrovských žien.
V sobotu 14. augusta predpoludním v ústrety Jarmoku umenia v strede Petrovca rozvoniavala varená kapusta. Vôňa prichádzala z viacerých strán. Jedna skupina kuchárok sa na nádvorí SPŽ zvŕtala okolo dvoch kotlov, ktoré boli prichystané na odpredaj. Zhovorčivé spolkárky nám prezradili, že kým kapustu dovarili, všetky porcie už vopred boli rozpredané. Druhá skupina aktivistiek bola na dvore Domu penzistov z druhej strany Begeja. Tie tiež mali na starosti dva kotly, z ktorých si pochutnali delegáti všetkých MOMS a vedenie MSS po ukončení zoskupenia na slávnostnom matičnom zhromaždení. K tomu petrovské ženy pre Slávnosti prichystali aj torty. Tie predávali už v piatok poobede. Aj drobné koláče a ručné práce, ktoré ponúkali okoloidúcim na stánku na jarmoku. K tomu sa návštevníci zastavili
Dr. Tatiana Vujačićová pozdravila prítomných v mene organizátora podujatia
doc. Dr. Rastislava Krásniková, špecialistka fyzikálnej medicíny a rehabilitácie z Lekárskej fakulty v Novom Sade.
Lekári pri tejto príležitosti poukázali aj na veľký význam očkovania a v súvislosti s týmto Dr. Dejan Dimitrov z báčskopetrovského DZ podal štatistické údaje späté s týmto ochorením a informoval prítomných o aktivitách tejto zdravotníckej ustanovizne na zamedzení šírenia tohto vírusu.
aj v ich miestnostiach obzrieť si novú expozíciu etnograficko-dokumentárnej výstavy, ktorej otvorenie bolo pred dvoma týždňami. Na našich fotografiách sú oba tímy spolkových kuchárok.
SNS 2021: POŽIARNICI Spolu sme silnejší
Jaroslav Čiep
Ukážkový výcvik dobrovoľných hasičov pomenovaný Spolu sme silnejší spoločnými silami zorganizovali požiarnici Báčskopetrovskej obce z Hložian, Petrovca a Maglića v sobotu predpoludním 14. augusta vedľa trhoviska, resp. pri ekostudni. Na ich zručnosť sa prišli pozrieť aj domáci, občania Petrovca, ako aj návštevníci Slávností.
Ako nám sami prezradili, najviac ich potešilo, že do spoloč-
nosti prišli mladšie deti, ako aj tínedžeri, lebo je potrebné vzbudiť záujem spoločnosti o túto prospešnú prácu, ktorú požiarnici vykonávajú aj v našich prostrediach. Svoju zručnosť a nácvik vykonať ukážkové úlohy s hasičským výstrojom s vodou a na sucho na SNS prezentovali nielen dospelé celky požiarnikov, ale aj dorastenci z Hložian, kde je nateraz najväčší záujem mladistvých o túto prácu. Vlastimír Báďonský, tamojší predseda DHS, nám prezradil, že už druhýkrát organizujú výcvik v Petrovci počas SNS. „Tohto roku je to lepšie, vo väčšom počte sme sa zúčastnili tuná, prišli aj diváci, takže sme celkom spokojní. Posledných niekoľko rokov Obec Báčsky Petrovec vyčleňuje prostriedky na dobrovoľných hasičov, čiže Sektor pre mimoriadne situácie podľa štátneho zákona a je potrebné, aby sme to mali v našej obci. Aby sme sa združili, aby nás bolo viac. Po prvýkrát sa k nám pripojil aj DHS Maglić a tešíme sa, že sa aj Petrovčania trochu zobudili a začali aktívnejšie pôsobiť,“ napomenul Báďonský. Predseda dobrovoľných hasičov v Petrovci Jaroslav Spevák s potešením konštatoval, že sa
Pred ukážkovým výcvikom sme všetkých účinkujúcich požiarnikov zoskupili pred náš objektív
im podarilo kompletizovať jednotku, dostali aj obleky a záujem o požiarnictvo, ktoré si v Petrovci pripomína 130-ročnú tradíciu, narastá.
Aj mládežníci cvičili, ale s hadicami s menším objemom
V KLUBE DROBNOCHOVATEĽOV
KRÁLIČÍ PAPRIKÁŠ. V sobotu 14. augusta počas Slovenských národných slávností 2021 v Klube drobnochovateľov sa zoskupili členovia klubu, sympatizanti, ale aj ďalší návštevníci, milovníci králičieho paprikáša. Na dvore v tieni oploteného viniča si posedeli, podebatovali, občerstvili sa a mali možnosť ochutnať aj z uvareného králičieho paprikáša, ktorý uvarili pre záujemcov v jednom veľkom kotle. Aj tohto roku mali v úmysle zorganizovať ďalšiu súťaž vo varení zajačieho paprikáša, ale pre nedostatočný záujem od toho ustúpili. Aj napriek tomu v klube bolo veselo ako vždy a pred náš objektív si zastal kuchár Jaroslav Záborský, ktorý na nádvorí klubu obsluhoval návštevníkov.
jč
SLÁVNOSŤOVÉ ĽUDOVÉ VESELICE. Slávnosti sú príležitosťou nielen prezentovať kultúrne, spoločenské a športové dosahy tunajších Slovákov, ale aj príležitosť stretnúť sa so známymi z iných prostredí, ba i svetadielov. Azda preto, že v poslednom období spoločenské stretávanie a kontakty znemožnili protivírusové opatrenia v celom svete, aj tunajším Slovákom a návštevníkom Slávností sa zacnelo trochu sa uvoľniť a zabaviť. Okrem početných o ciálnych programov, v rámci ktorých boli aj folklórne a hudobné obsahy, návštevníci SNS 2021 mali v druhý augustový víkend v Báčskom Petrovci aj hodne príležitostí pobaviť sa, prisadnúť si a zabaviť sa vo voľnejšej nálade na tzv. ľudových veseliciach, pri hudbe naživo s osvedčenými hudobníkmi. Cez víkendové dni tento druh pobavenia s viacerými gastronomickými špecialitami bol organizovaný na nádvorí Miestneho spoločenstva a Klubu poľnohospodárov, ako aj vo viacerých pohostinských podnikoch. Rybári pravidelne v nedeľu pri odpredaji pražených rýb a rybacej polievky pri kanáli zorganizujú pobavenie s hudobníkmi pre návštevníkov. Aj na námestí bolo javisko a z neho i v piatok, ale predovšetkým v sobotu bolo počuť živú hudbu. V sobotu tuná koncertoval aj známy spevák zábavnej hudby Sergej Ćetković a toto pobavenie bolo azda i nančne najnákladnejší program celých Slávností. Na fotogra i: Zábava pri slovenskej hudbe v sobotu v Klube poľnohospodárov.
J. Čiep
INICIATÍVA NA ÚPRAVU DETSKÉHO IHRISKA V KOVAČICI Aby hôrka bola ešte krajším miestom
Stevan Lenhart
Hôrka vo východnej časti Kovačice je obľúbeným miestom prvomájových výletníkov, tiež je vhodná na príjemnú prechádzku a jestvuje tu aj menšie detské ihrisko, ktoré však nie je celkom upravené. Niekoľkí občania preto začali iniciatívu na získanie prostriedkov, vďaka ktorým by sa mali vykonať práce na zlepšení priestoru tunajšieho ihriska. S tým cieľom bol dňa 11. augusta v hôrke usporiadaný predaj pečív, sladkostí a občerstvujúcich nápojov, ktoré sa rýchlo vypredali, a tak sú zabezpečené začiatočné financie na realizáciu zaplánovaného projektu.
Iniciátorkou úpravy tohto detského ihriska je Stefani Husárová, mladá profesorka z Kovačice. „Pred niekoľkými rokmi dve tunajšie susedy začali spoločne upratovať časť hôrky a udržiavať čistotu tohto priestoru. Postupne sa k nim pripojili ďalší susedovci, pribudlo zopár hojdačiek a iných rekvizít a celý priestor začal nadobúdať výzor detského ihriska,“ hovorí Husárová a pokračuje: „V tomto roku sme sa rozhodli celú akciu pozdvihnúť na trochu vyššiu úroveň. Chceme zaobstarať nové rekvizity, upraviť priestor s pieskom, postaviť domčeky pre vtáčiky a ohradu vôkol detského ihriska... Vyzvali sme susedky, aby nám pomohli s prípravou pečív a sladkostí, ktoré sme predávali na improvizovaných stánkoch. Azda najlepšie v celej tej akcii bola skutočnosť, že sa na jednom mieste zhromaždili občania všetkých generácií v pozitívnej nálade a so spoločným cieľom urobiť toto miesto krajším priestorom pre život. Významnú podporu v celej veci nám poskytujú Obecná humanitárna organizácia Kovačica, Ekologické hnutie Obce Kovačica, Motoklub Nameless Riders, kovačický cukrovar, poľnohospodárska domácnosť Bolerác, VKP Elán a Miestne spoločenstvo.“
Podľa slov Stefani Husárovej čoskoro sa plánujú ďalšie podobné akcie, lebo občania prejavujú veľký záujem a chcú podporiť iniciatívu na zlepšenie svojho okolia.
Fotografie: z archívu S. Husárovej
Kovačičanky podporili akciu prípravou pečív a sladkostí Na improvizovaných stánkoch bola ponuka rôznych pochúťok
STARÁ PAZOVA Preventívne prehliadky v dome zdravia
Anna Lešťanová
Lekári vždy a všade vo všetkých zdravotníckych ustanovizniach apelujú, že sa zdravie chráni zdravým životným štýlom (jesť výživné jedlá a starať sa o pitný režim, viac sa hýbať a cvičiť, tráviť čas v prírode a na čerstvom vzduchu, nefajčiť, nepiť alkohol, spať pravidelne minimum 7 hodín atď.) a pravidelným odchodom na lekárske prehliadky.
Mnohí z nás to vážne ani neberú a neuvedomujú si, že si zdravie chránime, kým ho máme. Častou výhovorkou je, že sú v domoch zdravia všetky termíny objednané a že je ťažké dostať sa k lekárom špecialistom, zvlášť za posledný rok a pol pre vírusové ochorenie Covid-19.
S cieľom, aby občania mali dobrý zvyk odchodu k lekárom na prehliadky, nie iba vtedy, keď im je zle a potrebujú odbornú pomoc, v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v uplynulých dvoch augustových víkendoch zorganizovali preventívne špecialistické prehliadky.
V prvý víkend – 7. a 8. augusta občania mali možnosť skontrolovať si zdravie u internistu (v Stredisku pre prevenciu domu zdravia), potom vykonať ultrazvukové prehliadky (na Oddelení rádiológie) a odísť k oftalmológovi na preventívne meranie očného tlaku. V druhý víkend – 14. a 15. augusta od 8. do 14. hodiny špecialista otorinolaryngológie vykonával u občanov preventívne prehliadky hlasiviek v tamojšej ORL ambulancii. Uvedené prehliadky si občania nemuseli skôr dohodnúť a nebol potrebný ani žiaden zdravotný dokument od zvoleného lekára. Preventívne lekárske prehliadky sú v staropazovskej zdravotníckej ustanovizni dobrou zaužívanou praxou.
15. MEDZINÁRODNÝ MOTOZRAZ V PIVNICI Kus dobrej motorkárskej atmosféry
Miroslav Pap
Už tradične sa v auguste v Pivnici organizuje motozraz, ktorý však naberal na kvantite, a dokonca sa stal medzinárodným. Organizátorom tohto podujatia je Motoklub Mugger Riders, ktorému sa tohto roku podarilo zrealizovať už 15. ročník motozrazu od 13. do 15. augusta na pivnickom jarmočisku, ktoré členovia klubu adekvátne časom prispôsobili motorkárskemu podujatiu.
Podľa slov organizátorov motozraz navštívilo viac ako 2 000 návštevníkov. Pandemická situácia neodradila ani motorkárov zo zahraničia. Na pivnický motozraz
Pivnická skupina Gamma Ray
prišli zo Slovinska, z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska, Česka a zo Slovenska.
V piatok na pódiu vystúpili kapely – Zbogom Brus Li, Drugi format a Nostradamus. V sobotu bol program podujatia omnoho bohatší. Najzaujímavejšie a vždy očakávané bolo motodefilé, ktoré smerovalo po hlavných uliciach. Zorganizovali aj motorkárske hry na jarmočisku, a to silové ťahanie povrazu, súťaž v spomalenej jazde, rýchlostné vypíjanie piva, ako aj súťaž v hádzaní motorkárskych gúm do diaľky. Vo večerných hodinách program pokračoval vystúpeniami rockových kapiel Nešto između, Rock lavirint, Gamma Ray a Bitange.
Atraktívne motorkárske hry
Počas troch dní mali prítomní hostia možnosť využiť priestor na kempovanie. V prvý večer kempovalo 70 a v sobotu 250 ľudí. Všetci motorkári, ako aj po minulé roky mali vstup zabezpečený zdarma. O všetkých sa dobre postarali domáci organizátori, ktorí im zabezpečili pravidelné stravovanie a dobrú zábavu. Foto: z archívu MK Mugger Riders
VEREJNÝ SÚBEH NA PODPORU KÚPY BICYKLA Zvýšiť počet bicyklistov na uliciach Nového Sadu
Danuška Berediová-Banovićová
Druhé kolo programovej aktivity podpory na kúpu bicykla ako ekologicky prijateľného transportu na území Mesta Nový Sad na rok 2021 sa začalo vo štvrtok 12. augusta v Novom Sade. Prihlasovanie však prebiehalo od 20. augusta od 12. hodiny a trvalo do 23. augusta.
Po prvom úspešnom kole tohto súbehu Mestská správa pre ochranu životného prostredia a Novosadské ekologické stredisko (NEC) sa rozhodli ho zopakovať. Na tieto účely bolo
Vo štvrtok 12. augusta v Kultúrnej stanici Egység sa konala tlačovka, ktorou organizátori zahlásili druhé kolo verejného súbehu na podporu kúpy bicykla v Novom Sade
vyčlenených ďalších 9 miliónov dinárov. Cieľom tohto projektu je zvýšiť počet bicyklistov na uliciach Nového Sadu, zlepšiť kvalitu vzduchu a zmenšiť znečistenie životného prostredia. Územie Mesta Nový Sad zahŕňa osídlené mestá a dediny Mestskej obce Nový Sad (Nový Sad, Futog, Veternik, Begeč, Kysáč, Rumenka, Stepanovićevo, Kać, Čenej, Budisava a Kovilj) a Mestskej obce Petrovaradín (Petrovaradín, Sriemska Kamenica, Bukovac, Ledinci a Stari Ledinci). Právo na účasť mali všetky fyzické osoby, ktoré mali platný osobný preukaz s miestom bydliska na území Mesta Nový Sad. Záujemcovia sa prihlasovali prostredníctvom aplikácie na webových stránkach: www.environovisad.rs a www.vozibicikl.rs. Individuálna suma prostriedkov, ktorá sa udeľovala na tomto súbehu, bola 10-tisíc dinárov.
Z ČLÁNKOV ELENY M. ŠOLTÉSOVEJ (3) Elena Petrovská
Miroslava Ožvátová
Vmáji sme si pripomenuli sté výročie založenia Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. V tom kontexte sme uverejnili niektoré listy popredných žien slovenskej spoločnosti a kultúry vôbec, ktoré vplývali na vznik slovenského ženského hnutia vo Vojvodine. Pokračujeme s článkami Eleny Maróthy-Šoltésovej.
Uvádzame článok, ktorý bol uverejnený v Živene v roku 1927 a vznikol po úmrtí Eleny Petrovskej. Elena Petrovská (1890 Martin – 1927 Zvolen), vlastným menom Božena Okrucká, bola sestra Petra Kompiša ml., slovenského básnika, prozaika, dramatika a publicistu. Zostala známa ako autorka čŕt a krátkych próz, ako sú: Prievozné, Slávnostný obed, Zkúsenosť, Pokútnica, V máji, Vohľady a iné.
Okrem životopisných údajov v článku Elena M. Šoltésová píše aj o tvorbe E. Petrovskej, ktorá prispievala do Živeny. Uverejňovala krátke poviedky, pričom sa orientovala na spracovanie tematiky dedinského života. Knižne debutovala v roku 1918 knihou próz Slovenské rozprávky spolu s bratom Petrom Kompišom. V tom istom roku s poviedkou Anka vyhrala literárny súbeh Živeny, o čom sa Šoltésová v tomto článku zmienila.
9. novembra t. r. nečakane došla nám zo Zvolena žiaľna zvesť, že po dlhej, ťažkej chorobe umrela Božena Okrucká, nášmu čitateľstvu pod menom Elena Petrovská známa a veľmi cenená naša spisovateľka.
Umrela mladá, v tridsiatom siedmom roku života. Tým väčší žiaľ za ňou i v rodine, i v našej spisovateľskej obci, i u nášho čitateľstva. Bola dcérou Petra Kompiša st. a jeho ženy Bohumily, rod. Hodžovej, a manželkou inž. Jura Okruckého. Sirotou po nej ostal jej malý synček Janko.
Ako spisovateľka – a to hneď mnohosľubná, temer hotová – zjavila sa nám po prvý raz v knižke „Slovenské rozprávky“, vyšlej blízko pred prevratom [23] nákladom tlačiarskej a vydavateľskej spoločnosti v Přerove. Knižka obsahovala popri deviatich kratších prácach Petra Kompiša ml. šesť tiež kratších prác Eleny Petrovskej, nám vtedy ešte celkom neznámej, a my potešili sme sa tejto sľubnej, novej pracovnici v očakávaní nových jej prác, lebo sa nám hneď zapáčila obratnosť jej pera, bystré pozorovanie ľudí a ich konania, i zriedkavá schopnosť podávať napozorované s porozumením a s istou prostorekou úprimnosťou.
Tak sa ona hneď právoplatne uviedla do našej spisby a bola vyhľadávaná so žiadosťami o príspevky do časopisov a iných vydaní, ktorým, pravda, málokedy mohla vyhovieť, keďže jej domácnosť a dieťa nenechávali času a pokoja na písanie. I pre časopis „Živena“ pilno sme sa uchádzali o príspevky od nej, a keď mohla, vyhovela našej žiadosti. Vcelku „Živena“ vykazuje osem jej príspevkov – a všetky sú cenné. Prvá, v „Živene“ roku 1918 pod nadpisom „Anka“ uverejnená, bola na literárnom súbehu odmenou vyznačená.[24] Opisuje skutočné udalosti z novohradskej slovenskej dediny slovami dvoch v nich zúčastnených otcov – otca muža a otca
Elena Petrovská, autorka čŕt a krátkych próz
ženy, z prisilenia sa vydavšej a po krátkom manželstve umrevšej peknej Anky. Téma k citu hovoriaca, ale pravá ľudovosť v nej je zrejmá. A zrejmé je tiež z tejto poviestky, že dedinský ľud s dôverou prichádzal k jej autorke, osvedčenej Slovenke, v tuho zmaďarčenom Lučenci. „V žatve“ (1919): Z času vojny ukáže sa nám obrázok v podrobnej vernosti, ako sa v „óvode“ opatrovali biedne, hladujúce deti. Dvanásť detí pod dozorom siedmich dobrovoľných dozorkýň, z ktorých každá doma mala svoje vlastné starosti i svoje hladné deti. Pri čítaní toho sprítomní sa nám všetka otupná, ťažká nálada tých nešťastných časov. „Kamaráti“ v tom samom ročníku „Živeny“. Tu už spomína sa príchod Čechov do Lučenca a nepriateľské prijatie ich, ale udalosti ukazujú sa nám len z hľadiska detí, milo, po detsky, lenže s vážnym úzadím. V ďalšom priebehu zaľahne nám na dušu akýsi boľavý tieň – potlačená, nevyslovená žalosť materského srdca samej autorky. Uhádneme s hlbokým súcitom, že vtedy, keď jasal oslobodený národ, jej odniesla smrť to najmilšie na svete: jediného synka… Ale i s takým rozboleným srdcom zmohla sa milo opísať, ako všeobecným nevražením proti Čechom nastrojený maďarský chlapček (slovenského, spotvorene písaného priezviska) obľúbil si v škole rozumného a k pomoci ochotného českého druha, proti ktorému sa dotiaľ choval príkro nepriateľsky.
Črta „Maliarova žena“ je cenná, vo svojej krátkosti obsahujúca kus tvrdej životnej pravdy, do ktorej sa ženské srdce ťažko vpravuje. „Macocha“: So stiesneným srdcom prečíta si človek túto prostú rozprávku o malom Ferkovi, ktorého nikdy ani za chvíľu neohrialo teplo materinskej lásky, hoci mal nažive i vlastnú mať, i macochu, práčku Mariku. Nechápeme jej slepú nenávisť k dobrému, pokornému, vždy odstrkovanému chlapcovi, ktorého
na jeho nešťastie nezákonite dali na svet jeho rodičia. Keď sa mu stane posledné nešťastie, že odsotený macochinou rukou, ktorú chcel pobozkať, spadne do vriaceho lúhu a trpí potom strašné bolesti, kým ho smrť z nich nevyslobodí, nemôže nás s ňou zmieriť ani jej zúfalý kajúci žiaľ, len horúca ľútosť nás ovláda nad nevinným dieťaťom, trýzneným pre hriechy rodičov. A pečať pravdivosti je na tejto smutnej rozprávke – stopy tejto pravdivosti sú závažnejšie, ako bývajú vychytené výmysly spisovateľov, chcejúcich nárokom budiť súcit s odstrkovanými. Pravda je, že premnoho takej tragiky odohráva sa najmä v nížinách ľudského života, kým sa raz vyskytne taký prípad horúcej kajúcnosti, ktorá by preporodila i takú zlobnú prírodu, ako sa to stalo s macochou Marikou po Ferkovej smrti. Petrovská mala zvláštne čutie pre tieto málo všímané zjavy, ale i zvláštny talent vyviesť ich na svetlo s hlbokým, nevysloveným, ale priamo v čitateľovi vzbudeným súcitom. „Spoločnosť“ („Živena,“ 1923): Obratne prevedená naša vyššia spoločnosť poprevratová. Slováci, Česi i noví Slováci okolo stola v reštaurácii po ukončení programu nejakých zábavných večierkov; voľno besedujú páni, panie i slečny, závodiac vo vtipkovaní, popíjaní a fajčení. Rozumie sa, že dámy tak ako páni. Vnove tvoriaca sa slovenská „demokratická“ aristokracia v ničom nechce zaostávať za svojou starou, z práva vyzdvihnutou predchodkyňou. Páni veľmi sa usilujú pritiahnuť do svojho popíjania i mladého idealistu – abstinenta, ale on sa nedá. Pripojí sa im na pomoc i roztomilá krásavica spoločnosti a všemožne ho animuje k poháriku, trnieme, že ho už prevládze, no on odoláva pokušeniu a nájde radostné porozumenie v belasých očiach inej, od boku ho pozorujúcej – a už i spolčia sa k spevu slovenských piesní a privedú spoločnosť do povznesenej nálady. Bohdaj by sa vždy tak dialo! „Konkurencia“ („Živena“, 1924) – krátka, ale náramne tklivo účinkujúca scéna, odohravšia sa v kúte dvora, kde sa pílilo dreva na pálenie. Ne-
vdojak osvetlila jedno pásemko sociálnej otázky, ktoré v naše dni otriasa svet. Rubač a jeho žena prišli sa ponúknuť píliť a štiepať drevo do domu, kde ich do tej roboty riadne potrebúvali. Včera videla z ulice, že je drevo už dovezené, prišli teda pohotove, a doniesli si, ako obyčajne, hneď i pílku, sekeru a iste i krosienka so sebou – a tu našli stroj na pílenie a kálanie už v plnej, ohlušujúcej, zázračne rýchlo postupujúcej robote. Dívajú sa a dívajú v ustrnutí, v duši zaťažie akási beznádejná skleslosť, prechádzajúca do tichého zúfania, keď vidia, ako tá čierna obluda poľahky pracuje, rozpíli a rozseká na malé polienka Peter Kompiš, slovenský básnik, prozaik, novinár i najtvrdšiu hrubú hrču. Darmo im, užasnutým, preblesla nádeja, keď stroj na chvíľu s hurtom zastal, že azda dokáže sa nespoľahlivým; strojník si ho hneď napravil a robota išla riadne ďalej. Rubačove napäté svaly na tvári povolili (keď ho totižto sklamala nádeja v nezdar stroja), celé telo ovislo, akoby sa zhrbilo. Tvár ostarela, brunátna farba na nej zmenila sa na popolavo-žltú. Nedíva sa on už, ako ľahko rozťala i sekera hrčovitý klátik. „Poďme, Mara,“ vraví zlomeným hlasom, obrátený k žene, a rozhodným posunkom potiahne ju za rukáv. „Vyžijeme nejako i bez toho!“ zvolá ona hrdo, ale hlas sa jej trasie žiaľom a hnevom. – Rýchle odchádza za mužom zo dvora. Keby ich bol vytisol len niektorý iný rubač, boli by sa s ním nebodaj povadili a boli by išli hľadať si inde robotu, ale tu stretli sa s konkurentom osudným, ktorý mnohých pripravuje o chlieb a dáva ho málokomu. „História zo života“ (1924): Pekný, teplý, nie však sentimentálny súcit k ožobráčenému dedinskému chlapcovi v tejto historke – a páči sa i nám tento prostorozumný, sympatický jej hrdina, malý „planetár“, – ale i sama autorka zaberá si miesta v našom srdci. No ona nie preto nám to napísala, aby si našu sympatiu získala, lež preto, že i v tejto historke zopakovala sa stará skúsenosť, že človek je šťastný, kým, hoci s veľkou námahou, usiluje sa dosiahnuť žiadaného cieľa, ale keď sa mu podarí dosiahnuť ho, nastúpi sklamanie. Čo sa nám zďaleka zdalo šťastím, zblízka je čímsi všedným, neuspokojuje nás.
Tak ani jedna jej práca nie je napísaná zo zábavy, púho pre zábavu, v každej je tam závažné, záživné jadro. Keď som si ich po jednej prečitúvala, ako bývali v „Živene“ uverejňované, za každou som si zažiadala: keby len zas čím skôr niečo poslala! – Lebo vedela povolanou rukou začierať do prameňov a pramienkov okolo seba, ktorých nevšímajú si chodiaci popri nich, ona však pohotove vyvažovala z nich záživu pre duše. A príťažlivé boli jej práce už i tým, že boli písané tak prosto pravdive, bez okrášľovania, bez akýchkoľvek pretenzií, a že bola v nich vždy ušľachtilá intencia. Vždy sa nám ich videlo byť primálo, ale vedeli sme od nej samej, že pre zaujatosť v domácnosti, v rodine nemá času na písanie. Prvému synčekovi venovala sa za roky, bol, tuším, už žiačikom, keď jej ho vyrvala smrť – a žalosť zabrala jej dušu. Keď pozdejšie prišla náhrada za uleteného – druhý synček – zas tomu venovala všetku svoju pečlivosť. A teraz, keď už dosiahol asi veku nebožkého bračeka: maminka odišla za tým… To je žalosť v rodine.
Ale i my v „Živene“ žialime, že od našej Petrovskej nikdy viac príspevkov nedostaneme.
Ďakujeme Ti, drahá, za to, čo si nám dala – odpusť, že až teraz, keď si nám uletela ta, odkiaľ niet návratu.
Boh ťa žehnaj a osláv!
[23] blízko pred prevratom – ide o rok 1918 [24] „Anka“… bola na literárnom súbehu odmenou vyznačená – ide o súbeh vypísaný na prozaické práce v „Živene“ IX, 1918, str. 12. Výsledok oznámili v tom istom ročníku na str. 110 a odmenené práce zároveň odtlačili. „Anka“ vyšla na str. 113 – 114, 136 – 138.
Zdroj a foto: zlatyfond.sme
V tomto čísle vám chceme prezentovať práce najmladšieho účastníka 6. bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov v Galérii SND v Kysáči –
Alexandra Pálika. Už teraz vidno, že bude umelec. Prezentujeme vám aj ďalšie práce kulpínskych, možno tiež budúcich umelcov.
Užite si poslednú časť prázdnin a my sa tešíme na vaše nové práce.
Naša stránka na Facebooku – Detský kútik – Hlas ľudu – je aj ďalej aktívna, kde stále môžete posielať všetky vaše práce.
Danuška
Budúci umelci
Alexander Pálik, štvrták, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč
Martin Babiak, štvrták, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín Taňa Medovarská, štvrtáčka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín
Kristián Chalupka, štvrták, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín
Marián Mučaji, štvrták, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín Maja Smišeková, štvrtáčka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín
Nakreslite vaše umelecké dielo
Marcel Vida, štvrták, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín
Vladimír Sabo
Vnedeľu 15. augusta v Poľovníckom spolku Bažant v Kysáči prebiehala súťaž jeden z najteplejších augustových dní, súdiac podľa počtu súťažiacich, ale i návštevníkov, páľavy nikomu neprekážali ani vo varení, ani v dobrej nálade
Predseda Loveckého spolku Jaroslav Mojžiš (prvý sprava) odmeneným odovzdal sošky jeleňa
vo varení jelenieho paprikáša. Napriek tomu, že si na organizovanie tohto podujatia zvolili a pobavení. Zo slov predsedu Poľovníckeho spolku Bažant Jaroslava Mojžiša sme sa dozve-
POHOTOVÍ HASIČI v sobotu 7. augusta od obyvateľov Kysáča dostali informáciu o rozliatom oleji na Gombárovej ulici, známej ako Široká ulica. Vždy pripravení na pohotovosť rýchlo sa pustili do umývania cesty. Istá stavebná firma im pomohla, aby po umytí cesty v dôsledku bezpečnosti premávky porozsýpali kamenistú frakciu po ceste. Keďže už boli pracovne naladení, cestou sa zastavili aj na detskom ihrisku v centre Kysáča, ktoré upratali a umyli.
mo
Foto: z archívu M. M. Urbana deli, že táto súťaž je tretia v poradí, pretože ju vlani v dôsledku koronavírusu neusporiadali. Informoval tiež, že sa na túto súťaž prihlásilo 20 skupín tak z Kysáča, ako i z iných dedín, nuž posudzovacia komisia mala mnoho práce. Hodnotili všeobecný vzhľad, rozvarenosť mäsa, chuť, farbu a hustotu. Členmi komisie boli: Dragan Božić z Maglića, Vladimír Dudáš z Báčskeho Petrovca, Miroslav Pavčok z Hložian, Vladimír Sabo z Kysáča a Štefan Durgala z Pivnice.
Po ich dôkladnom hodnotení výsledky sú nasledujúce: z možných 300 bodov najviac získala a prvé miesto s 276 bodmi obsadila skupina pod značkou Noj z Kulpína. Druhé miesto s 261 bodmi obsadila skupina pod značkou Jarebica z Hložian. Tretie miesto s 259 bodmi obsa-
dila skupina pod značkou Zajac z Pivnice. Predseda loveckého spolku Jaroslav Mojžiš odmeneným odovzdal sošky jeleňa a primerané darčeky. Lovecký jelení paprikáš, ktorý navaril známy kuchár Pavel
Členovia komisie hodnotili podľa presne určených kritérií
Kováč st., sa aj predával. Aj tí, čo nesúťažili, mohli si pochutnať na jeleňom guláši, ktorý sa mohol zjesť na tvári miesta, alebo odniesť domov ako nedeľný obed. Na dobrú náladu prítomných hrala živá hudba, nuž na podujatí nechýbala ani dobrá nálada.
AKTIVITY KYSÁČSKYCH PENZISTOV. Z iniciatívy FK Tatra v sobotu 7. augusta bolo zorganizované líčenie a upratovanie tribúny na futbalovom ihrisku FK Tatra v Kysáči. V tejto akcii účasť malo desať usilovných členov Miestnej organizácie starobných penzistov. Ako posila im prišli aj tí najmladší, a predsa aj najmilší. Po pracovnej akcii nasledovala prestávka, na ktorej sa mohli rozpracovať detaily o výlete naplánovanom na nedeľu. V nedeľu sa penzisti z Kysáča spolu s penzistami zo Starej Pazovy vybrali na výlet do Titelu. Plavba Dunajom smerovala od Slankamenu po Titel.
mo
Foto: z archívu M. Madackej
ROČNÍK 78 21. augusta 2021 | 34 /4973/ HLAS ĽUDU OSOBITNÁ PRÍLOHA
I/23
Jaroslav Čiep
Po tom, čo vo štvrtok 12. augusta v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec nainštalovali expozíciu kolektívnej výstavy Čaro štetca 10 a na nádvorí Kultúrneho centra Báčsky Petrovec zorganizovali program jej vernisáže, vedenie a aktívni členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov zorganizonorodá. Rozdelili si úlohy a vo svojich miestnostiach nielenže mali dozornú službu, aby vyšli záujemcom v ústrety a vysvetľovali, koho čo zaujímalo, ale sa aj spoločne bavili. Priniesli si hudobné nástroje a pri veselej nálade, ktorú si vytvorili, spoločne si aj zaspievali a zatancovali. V sobotu 13. augusta vedľa trhoviska v Parku Zuzky Medveďovej umelci si rozložili stojany a svoje maliarske náčinie
Návštevníci si so záujmom pozreli, ako umelci maľujú
vali ďalší celodenný výtvarný tábor. Naposledy sme ich pri takejto príležitosti boli navštíviť v októbri minulého roku. Aj tohto roku sa pousilovali, aby ich náplň práce počas Slovenských národných slávností bola rôza na ďalšom výtvarnom tábore sa spoločne bavili pri tvorení nových umeleckých diel, obrazov. Návštevníkom ponúkali aj suveníry so slovenskou ľudovou ornamentikou na plátne, textílii a na dreve, ktoré vopred prichystali, a výťažok z predaja venujú združeniu detí s osobitnými potrebami.
Do Petrovca si na družbu a spoločne aktívne stráviť čas pri maľovaní domáci prizvali aj svojich kamarátov výtvarníkov, ktorí sú členmi Združenia petrovských výtvarných umelcov a ktorí s potešením prichádzajú medzi svojich kamarátov do Petrovca. Tak ani tentoraz na tábore nechýbali umelci aj z okolitých dedín a miest: z Kulpína, Maglića, Hložian, zo Selenče, z Kysáča, Nového Sadu, Futogu...
Predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária Struhárová nám dosvedčila, že s organizovaním táborov začali roku 2014 a toto im bol už šiesty
Podpredseda Sava Spremo je vždy vtipný
výtvarný tábor pre dospelých. Takto, keď maľovali na tvári miesta, aj návštevníci SNS mali možnosť pozrieť si, ako vzni-
Predsedníčka Mária Struhárová pri chystaní stánku pre návštevníkov SNS
kajú obrazy. Možno sa niekto v bližšej budúcnosti odhodlá tvoriť a tiež sa zapojí do tohto aktívneho združenia.
Anna Legíňová a suveníry Obraz sa dá maľovať aj ležmo, podľa toho maliarovi zodpovedá ťahať štetec Príjemné chvíle pri spoločnom maľovaní
24/II
MALÉ JUBILEUM Desiatykrát Čaro štetca
Miroslava Ožvátová
Združenie petrovských výtvarných umelcov svojou už tradičnou výstavou Čaro štetca desiatykrát zoskupilo výtvarníkov (tentoraz až 30), a to: z Kulpína, zo Selenče, z Hložian, Maglića, Nového Sadu, Kysáča, Pivnice, Kovačice a domáceho na nádvorí Turistickej organizácie. Na úvod predsedníčka ZPVU Mária Struhárová privítala predstaviteľov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a iných ctených hostí a návštevníkov. Slova sa ujal i podpredseda tohto združeže je technika Mira Horváta, ktorý spracoval portrét Salvadora Dalího na bublinkovej fólii, viac kumšt ako umenie. Medzi tie neobvyklé podľa Valentíka patria
Na vernisáži i členovia mužskej speváckej skupiny KUS Petrovská družina
NRSNM Libuška Lakatošová. Povedala, že podujatia, ktoré organizuje toto združenie, okrášľujú Slovenské národné slávnosti, ale aj Báčsky Petrovec vôbec.
Výstavu otvorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová
Báčskeho Petrovca, a svojimi obrazmi obohatilo program Slovenských národných slávností. Autori sa predstavili jedným alebo dvomi obrazmi.
Program k otvoreniu výstavy sa konal vo štvrtok 12. augusta nia Sava Spremo. O výstave sa zmienil aj literárny kritik Vladimír Valentík: „U každého autora, ak ho sledujete sústavne, môžete sledovať aj jeho vnútorné dilemy a posuny vo výtvarnom prejave.“ Valentík skonštatoval,
Čaro štetca tentoraz zoskupilo 30 umelcov Zárobok z predaja lopárikov, tašiek a miniatúr je venovaný deťom s osobitnými potrebami
aj obrazy Jána Makana, ktoré autor spracoval z kúskov dreva. Výstavu otvorila predsedníčka
Program obohatila vlastnou básňou Alexandra Muchová
Predsedníčka NRSNM gratulovala k jubileu, ktoré toto združenie oslavuje tohto roku, a zaželala veľa úspešných podujatí a táborov do budúcna. Program obohatila autorská báseň Alexandry Muchovej, žiačky štvrtého ročníka Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Členovia mužskej speváckej skupiny Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina za hudobného sprievodu Ondreja Maglovského zanôtili piesne Petrovská dedina a Petrovská.
Výstava bude k dispozícii do 12. septembra. Je zaujímavé, že si návštevníci môžu kúpiť tašky, lopáriky alebo miniatúry, a zárobok z tohto predaja je venovaný deťom s osobitnými potrebami.
