27 minute read
Čoskoro intenzívnejšia spolupráca partnerských miest
from Hlas ľudu 35/2021
Týždeň
7 DNÍ
Advertisement
Pripravila:
Olinka Glóziková-Jonášová
Krízový štáb pre ochranu verejného zdravia pred infekčným ochorením COVID-19 prijal plán Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja RS, podľa ktorého existujú tri modely vzdelávacej práce, ktoré je možné uplatniť počas školského roka, oznámil rezortný minister Branko Ružić. Modely však budú závislé od epidemiologickej situácie a sumarizácie údajov o počte očkovaných, počte nakazených, percentuálnom podiele pozitívnych testov a o tom, ako sa preventívne opatrenia uplatňujú v samotných školách.
Vo väčšine škôl sa výučba 1. septembra začne regulárne, s tým, že epidemiologickú situáciu v školách bude monitorovať školský tím, ktorý tvoria zástupcovia Ústavu pre verejné zdravie Milana Jovanovića-Batuta a príslušného ministerstva. Tento tím bude mať za úlohu monitorovať a koordinovať aplikáciu preventívnych opatrení v školách v nasledujúcom období a na týždennej úrovni vzhľadom na situáciu v každej jednotlivej miestnej samospráve rozhodnúť, ktorý model výučby sa môže ďalej uplatňovať.
Na základe jednotlivých kritérií bude uplatnený určitý model alebo kombinácia modelov, kde budú obce zaradené do zelenej, žltej alebo červenej zóny. Zelená zóna predstavuje nízke riziko koronavírusovej infekcie, žltá stredné, zatiaľ čo červená zóna je symbolom vysokého rizika infekcie. *
Branislav Nedimović, podpredseda srbskej vlády a minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva, vyhlásil, že sa v Srbsku organická výroba plodín
Vyučovanie v Srbsku sa začne regulárne 1. septembra
koná na 24 000 hektároch pôdy. „V posledných rokoch sa stále viac poľnohospodárskych výrobcov venuje organickej poľnohospodárskej výrobe, lebo sa aj na malých parcelách môže získať najväčší zárobok, zvlášť nakoľko sa presunie do systému organického spracovania ovocia,“ povedal Nedimović a vysvetlil, že je organická strava tá, ktorá sa spracuje bez užívania chemických prostriedkov a výlučne z prírodných prostriedkov na ochranu. Na záver ohodnotil aj momentálnu poľnohospodársku situáciu, hlavne keď ide o výrobu kukurice, a povedal, že tohtoročné prínosy nebudú až také ako sa na začiatku poľnohospodárskeho roka očakávalo. Pre veľké sucho prínosy kukurice budú nižšie, než sa očakávalo, a podotkol, že je práve preto mimoriadne dôležité to, že štát v posledných rokoch vkladá
PREDSTAVITELIA NOVÉHO SADU NA OSLAVÁCH 800. VÝROČIA NIŽNÉHO NOVGORODU Čoskoro intenzívnejšia spolupráca partnerských miest
Pripravil: Vladimír Sabo : Vladimír Sabo
Primátor Nového Sadu Miloš Vučević pobudol 19. augusta t. r. v Ruskej federácii, v Nižnom Novgorode, kde sa zúčastnil početných podujatí, zorganizovaných pri príležitosti osemstého výročia založenia tohto mesta.
Primátor počas návštevy tohto pozoruhodného mesta povedal: „Dnes som na návšteve milých priateľov v partnerskom meste Nižný Novgorod. Je mi cťou reprezentovať naše krásne mesto Nový Sad, európske hlavné mesto kultúry, tzv. srbské Atény, na slávnostných oslavách, ktorými sa pripomína osem storočí existencie tohto mesta Ruskej federácie. Je nám cťou mať v tomto meste status priateľa, kde nás veľmi dobre prijímajú a kde nás čaká veľa spoločných aktivít.“ ale predovšetkým s dejinami rodu Romanovovcov a spoznaním slávnej minulosti ruského ľudu, ktorá sa po stáročia prelínala s dejinami našej krajiny. „Som rád, že môžem
Deň začali návštevou duchovných stredísk, zoznámením sa s nádhernými kláštormi a kostolmi, zastupovať naše mesto na takomto ceremoniáli, a okrem protokolových aktivít sa pokúsime využiť
do zavlažovacích systémov. Momentálne je rozpracovaných 30 projektov, vďaka ktorým bude systém na zavlažovanie daný do prevádzky na viac ako 100 000 hektároch.
*
V utorok 24. augusta doznela záverečná časť konferencie projektu pod názvom Rozvoj integrovaného systému nacionálnych kvali kácií (Razvoj integrisanog sistema nacionalnih kvali kacija). Európska únia prostredníctvom tohto projektu v posledných dvoch rokoch poskytla podporu na zriadenie Nacionálneho rámca kvali kácií Srbska (Nacionalni okvir kvali kacija Srbije – NOKS), ktorý mal 1 100 účastníkov a ktorý má za výsledok 4 000 nových pracovných kvali kácií.
Projektom je umožnená pevnejšia súvislosť a spojitosť vzdelania a trhu práce, pritom je otvorené množstvo alternatív pre vzdelávanie dospelých a vytvorená väzba vzdelávacieho systému našej krajiny s podobnými štruktúrami iných európskych krajín.
túto návštevu aj na predstavenie nášho mesta v tom najlepšom svetle,“ povedal Vučević.
Usporiadané boli okrem iného aj priateľské športové zápasy, kým údajne už v septembri príde podnikateľská delegácia s konkrétnymi plánmi na ďalšiu spoluprácu. „Vždy a všade budeme niekým, kto aktívne zastupuje záujmy Nového Sadu, Vojvodiny a našej vlasti – Srbska,“ podotkol primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević. Spolu s primátorom Banje Luky Draškom Stanivukovićom, ktorý pri tej istej príležitosti navštívil toto ruské mesto, okrem iného navštívil kláštor Pecherski, kde sa stretol s miestnym vikárom kláštora archimandritom Tichonom. Aby zanechali po tejto návšteve stopy, zasadili strom priateľstva, a potom navštívili Srbské centrum Štátnej univerzity v Nižnom Novgorode.
Zdroj a foto: novisad.rs
Pripravil: Vladimír Sabo
Prezident Republiky Srbsko Aleksandar Vučić 19. augusta 2021 navštívil Prokuplje, Blace a Brus, kde sa stretol s občanmi a podnikateľmi. Predseda v rámci tejto návštevy ozrejmil nové projekty v oblasti infraštruktúry a dodatočné investície do nových pracovných miest, ktoré výrazne zvýšia kvalitu života ľudí v tejto časti Srbska.
Vučić zároveň vykonal obchôdzku prác na rekonštrukcii budovy telocvične v Strednej zdravotníckej škole Dr. Aleksu Savića v Prokuplji. Ide o prvú rekonštrukciu tohto zariadenia po 75 rokoch, pričom hodnota prác je vyčíslená na 305 milióďalších dvoch základných školách a jednej materskej. Som veľmi rád, že sme sa rozhodli pre Prokuplje, pretože som videl málo miest, kde ľudia rešpektujú investovanie do škôl a detí tak ako v tejto časti krajiny.“
Po príhovore k občanom prezident oznámil, že sa s rekonštrukciou cesty Merošina – Prokuplje – Kuršumlija začne v septembri a mala by byť dokončená
nov dinárov. Pri tejto príležitosti okrem iného povedal: „Rekonštrukcia sa má realizovať aj na do konca roku 2022. „Ide o rekonštrukciu existujúcej štátnej cesty, ktorá bude rozšírená a pokrytá novým asfaltom,“ povedal prezident a dodal: „S výstavbou prvého úseku diaľnice Niš – Merdare v dĺžke 5,5 kilometra sa začne už na jeseň.“ Prezident vysvetlil, že na ceste bude 85 mostov, ako aj 35 tunelov s celkovou dĺžkou 18 kilometrov. Plynovod sa tiež dostane do Prokuplja, čo bude dôležité pre priemyselnú zónu Hisar. Výstavba plynovodu bude stáť 36 miliónov eur. „Bude to veľká výhoda pre priemysel a privedie sem nových investorov,“ zdôraznil Vučić a dodal, že v Prokuplji bude vybudovaný kanalizačný systém a tri továrne na čistenie odpadových vôd: „Ak urobíme, čo sme povedali, a peniaze na tieto projekty sú už schválené, nebude to rovnaká krajina, rovnaký okres, rovnaká obec. Prokuplje bude oveľa bohatšie a ľudia budú šťastnejší a spokojnejší.“
Počas pobytu navštívil aj súkromnú mliekareň Lazar v meste Blace, ktorá polovicu svojich výrobkov vyváža na trhy v regióne, ako aj do Európskej únie, ale aj do Ruska, Švajčiarska či Jordánska. Mliekareň Lazar bola založená v roku 1998, denne spracuje až 85 000 litrov mlieka a spoločnosť zamestnáva 220 pracovníkov.
Prezident Vučić počas obchôdzky mliekarne vyhlásil: „Som rád, že máme kvalitný tovar, ktorý vyvážame. Fascinuje ma sortiment výrobkov.“ Táto mliekareň by mala ďalej rozširovať výrobu a posilňovať vývoz, aby tak obsadila druhú
Týždeň
2004, a potom aj z roku 2008 tieto strediská neboli zrekonštruované. Vučić povedal, že sa to vynahradí, tiež prisľúbil obnovu týchto zariadení, ktoré sa opäť stanú regionálnym centrom oddychu a rekreácie, ktoré v tejto oblasti udrží veľký počet mladých ľudí, ale zároveň zvýši aj turistickú kapacitu.
Prezident sa prihovoril prítomným občanom a zároveň sa poďakoval za veľkolepé privítanie, zdôrazniac, že zatiaľ sa veľa urobilo, ale ďalšie plány a projekty ešte len prídu. Mnohé vljevićom a zamestnancami. Spoločnosť bola založená roku 2007 a prijala automatizovaný systém na sušenie ovocia systémom osmózy s počítačovým riadením procesu. Spoločnosť zamestnáva 20 ľudí, ale otvára ďalší závod, pretože dopyt na trhu po ich výrobkoch rastie.
Zhodnotil, že technológia použitá v tejto továrni je výnimočná.
Návštevu Brusu ukončil obchôdzkou pálenice AS Group Igroš, ktorá sa zaoberá výrobou ovocných páleniek a ktorá roč-
stranu trhu. „Zvýšime prémie za mlieko. Sľúbil som to a uvidíme sa na odvodoch, pretože to závisí aj od EÚ,“ zdôraznil prezident a následne pokračoval vo svojej návšteve obcí Blace a Barbatovac, kde avizoval otvorenie továrne Yumco. Dokončenie je plánované do dvoch mesiacov, kde si prácu nájde 75 zamestnancov, z čoho väčšina budú ženy. Priemerné platy budú zhruba 38 000 dinárov.
Vučić dodal, že budú postavené dve miestne komunikácie: Barbatovac – Kutlovac a Stubla – Suv Do, ako aj to, že Blace získa plynovú a kanalizačnú sieť. Budú vymenené azbestové potrubia na vodovodnom systéme.
Prezident nakoniec navštívil aj Obec Brus a detské strediská vo vlastníctve mesta Belehrad. Zhodnotil, že napriek mnohým oznámeniam a prísľubom z roku
projekty sú už schválené na realizáciu, čo bude mať výnimočný význam pre občanov Brusu a celého regiónu.
Vučić taktiež oznámil, že na území Obce Brus bude vybudovaná plynovodná sieť, čo je projekt v hodnote 10 – 12 miliónov eur, a že budú postavené dve nové trafostanice, čo by bol tiež dodatočný stimul pre investorov. Aj na miestne komunikácie v Obci Brus bude vyčlenených pol milióna eur.
V rámci návštevy Obce Brus prezident navštívil aj rodinný podnik na spracovanie ovocia a zeleniny Voni M, kde hovoril s majiteľom Vojkanom Milosane spracuje 1 000 ton ovocia, z ktorých dostane 100 000 fliaš pálenky, ktorú následne vyváža na trhovisko EÚ a SAD. „Som šťastný, že som tu v Igroši pri Bruse. Je tu pekný pohľad na Kruševac, Brus a Blace. Upomínajú ma na najlepšie obrazy z Talianska a Francúzska,“ poznamenal Vučić.
Prezident na záver odkázal, že rodinné podniky, ktoré úspešne pracujú aj po niekoľko generácií, vždy môžu mať podporu štátu na zvýšenie vývozu.
Zdroj: predsednik.rs Foto: z archívu predsedníctva / Dimitrije Goll
PREZIDENT VUČIĆ V GOLUBCI A DONJOM MILANOVCI Obchôdzka prác na obnove štátnej cesty I. B triedy číslo 34
Pripravil: Vladimír Sabo
Prezident Srbska Aleksandar Vučić 21. augusta 2021 vykonal obchôdzku prác na rekonštrukcii cesty Golubac – Donji Milanovac dĺžky 55,5 kilometra a povedal, že celá dunajská diaľnica bude obnovená do konca júna nasledujúceho roku. „Cieľom je, aby bola celá cesta z Golubca, cez Veliko Gradište, Donji Milanovac až po Kladovo, úplne nová,“ zdôraznil prezident a zopakoval, že cesty v Srbsku, najmä na východe, neboli obnovené najmenej 50 rokov. „Cesta Donji Milanovac – Kladovo bude dokončená do konca roka, po čom zostáva do júna spracovať ešte 35 kilometrov, aby bolo všetko prepojené. Po tomto vznikne fantastická dunajská diaľnica. Následne zabezpečíme aj ďalšiu infraštruktúru a zariadenia, prístav, cyklistický chodník a podobné,“ povedal Vučić.
V turizme by určite veľa prispelo na mieste, kde je Dunaj najužší, v Kazani, vo výške ale aj pevnosť Golubac sú zrekonštruované a pracuje sa na pevnosti Fetislam, vyznelo tiež v príhovore.
Prezident Srbska Aleksandar Vučić vykonal obchôdzku prác na rekonštrukcii cesty Golubac – Donji Milanovac
310 metrov postaviť sklenený most, ktorý by spájal srbské a rumunské pobrežie. Pevnosť Ram je úžasné miesto, tam je Dunaj najširší. Pevnosť Baran,
„Preto sem často chodím. Pretože dokážeme veľa,“ povedal prezident Vučić a uviedol, že rekonštrukcia cesty vo východnom Srbsku stojí celkovo asi 45 miliónov eur. „Robíme veľa, tvoríme. Toto je perla Európy, nielen Srbska. O tom sa môže presvedčiť každý, kto sem príde,“ prízvukoval.
Existuje aj možnosť opätovnej plavby lode z Belehradu do Kladova na budúci rok. Nakoľko bude takej iniciatívy, štát je prichystaný pomôcť a podporiť tento projekt. Okrem iného oznámili tiež, že kúpele Timok pri Bore budú otvorené už čoskoro, koncom septembra alebo začiatkom októbra.
Prezident Vučić navštívil aj kláštor Tumane a poukázal na to, že povinnosťou predstaviteľov štátu je zabezpečiť lepšie cesty, komunálnu infraštruktúru a uľahčiť tak príchod našich ľudí zo všetkých častí
Srbska, ale aj Čiernej Hory a Republiky Srbskej do tejto svätyne.
Zdroj: predsednik.rs Foto: predsedništvo/ Dimitrije Goll
Celá dunajská diaľnica bude obnovená do konca júna nasledujúceho roku Prezident Vučić navštívil aj kláštor Tumane
Týždeň
PREZIDENT VUČIĆ V NOVOM SADE Spojená trať medzi Starou Pazovou a Novým Sadom
Danuška Berediová-Banovićová
Za prítomnosti prezidenta Srbska Aleksandra Vučića a ministra stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Tomislava Momirovića v utorok 24. augusta bola spojená železničná koľaj cestného úseku Stará Pazova – Nový Sad, na viadukte na splavnej časti Dunaja. Tým boli slávnostne ukončené stavebné práce na tom cestnom úseku.
Viadukt a tunel sú časťou prvej rýchlej trate Belehrad – Budapešť, na ktorých ruská spoločnosť RZD International zakončila stavebné práce o viac ako pol roka pred plánovanými termínmi. Práce na výstavbe viaduktu sa začali 1. novembra 2017, jeho dĺžka vynáša 3 kilometre a výška niektorých stĺpov okolo 26 metrov.
Prezident Vučić vyhlásil, že sa končí veľká práca na najkrajšej časti trate od Belehradu po hranicu s Maďarskom a že sa o 6 mesiacov občania budú môcť prepravovať kompletne novou rýchlou traťou z Belehradu do Nového Sadu. Vučić tiež povedal, že nielenže je príroda pekná, ako aj veľkolepý výhľad, ale veľkolepé sú všetky objekty – galéria, viadukt a tunel a vyzdvihol, že je prešťastný, že ľudia o menej ako 6 mesiacov touto traťou budú mať na výber prepraviť sa 200 alebo 120 kilometrov za hodinu.
Poukázal na to, že Srbsko od čias kráľa Milana, od roku 1878, keď sa bezprostredne začalo s výstavbou trate, mnoho stratilo a že je na čase urobiť veci, ktoré nás spoja s Európou a moderným svetom. Podľa jeho slov nasleduje veľká práca dosiahnuť dohodu o výstavbe trate Valjevo – Priboj – Vrbnica – hranica s Čiernou Horou, čo je veľmi dôležité pre západné Srbsko.
Zdroj: srbija.gov.rs Foto: Tanjug
O 6 mesiacov občania sa budú môcť prepravovať kompletne novou rýchlou traťou z Belehradu do Nového Sadu
VAKCINAČNÁ KAMPAŇ V JAZYKOCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN
PODUNAJSKÁ CESTA MEDZI INĐIJSKOU A STAROPAZOVSKOU OBCOU Kompletná rekonštrukcia cesty Nový Slankamen – Surduk
Anna Lešťanová
Časť cesty medzi Novým Slankamenom a Surdukom za niekoľko týždňov bude celkom zrekonštruovaná. Toho času prebiehajú práce na postavovaní tzv. tampónov, po ktorých nasleduje ďalšia fáza – asfaltovanie.
Dĺžka kompletnej rekonštrukcie dôležitej podunajskej cesty medzi dvomi sriemskymi obcami – Inđijskou a Staropazovskou vynáša 5,5 kilometra. Cestu najviac používajú tamojší ovocinári, ktorí vedľa nej majú zasadené rozličné druhy ovocia v ovocných sadoch, tiež tam majú chladiarenské vagóny, a tá predstavuje i najbližšiu cestnú komunikáciu medzi Staropazovskou obcou a Špeciálnou nemocnicou Dr. Borivoja Gnjatića v Starom Slankamene.
Agentúra pre akreditáciu zdravotníckych ustanovizní v Srbsku vydala Špeciálnej nemocnici pre neurologické ochorenia a posttraumatické stavy rozhodnutie o akreditácii na obdobie piatich rokov – od 24. mája 2021 do 24. mája 2026, a to z oblastí: fyzikálna medicína a rehabilitácia, rádiologická a laboratórna diagnostika, farmaceutická zdravotnícka činnosť, životné prostredie, ľudské zdroje, spravovanie informácií a štandardy spravovania.
Asfaltovaním tejto cesty sa skončí viacdesaťročný problém, lebo cesta bola vo veľmi zlom stave.
Foto: z archívu Obce Inđija
Rekonštrukcia cesty
FOTO OKO
LUTERÁK A KAŠMERÍNKA. Ľudia a cirkevníci našej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi dobre vedia, že naši farári a farárky všetky úkony: služby Božie, krstiny, prisluhovanie Večere Pánovej, sobáše, pohreby... vykonávajú v čiernej uniforme – luteráku. V slávnostné dni a vo významné sviatky si farári na luteráky obliekajú kamže.
Toho roku na Turíce po hojne navštívených službách Božích v lalitskom kostole tamojšia kaplánka – administrátorka Zuzana Poničanová z vlastnej žiadosti sa objavila v kroji. Cirkevníčky jej namiesto luteráku obliekli lalitskú kašmerínku, oplecko, na hlavu položili kytku... Mnohým starším i mladým Laliťanom sa to veľmi páčilo, a tak vznikli tieto fotografie, ako i ostatné, kde sa s kaplánkou vyfotili nielen veriaci, členovia spevokolov, deti, ktoré učí náboženstvu, ale aj celé rodiny.
jp
ŠIESTYKRÁT V LUGU Cestou medu do lipového chládku
Miroslava Ožvátová
Lužania a obyvatelia okolitých prostredí v sobotu 21. augusta sa mohli potešiť, že sa tohto roku uskutočnilo už tradičné podujatie pod názvom V lipovom chládku a medovom sládku. Ako je to už zvykom, vlastné tradičné podujatie po šiestykrát zorganizovali KultúrČelovská, predsedníčka Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť a hybná sila tohto podujatia. „Podujatie V lipovom chládku a medovom sládku neponúka iba možnosť stretnúť a pobaviť sa s ľuďmi, ale aj možnosť utvoriť podmienky na ekonomický a kultúrny rozvoj,“ povedala Anna Čelovská. V prospech toho hovorí aj to, že sa na jednotli-
Stánok Spolku žien Usilovné včielky z Lugu
no-umelecký spolok Mladosť a Slovenský spolok žien Usilovné včielky v Lugu. Podujatie podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Obec Beočín. Prispeli aj sponzori, ako aj jednotlivci, zdôraznila Anna vých stánkoch mohli nájsť výrobky tak z Lugu, ako aj z iných dedín: med, medové výrobky, včelárske vybavenie, výšivky, obrazy, ozdoby a iné výrobky znázorňujúce buď etno alebo iné motívy. Na jarmoku sa
Medové stánky Tohtoročná ponuka na jednotlivých stánkoch
Aljona Nikuličevá do Lugu priniesla aj kus Ruska
Zaspievala aj Nina Kukučková
Anna Čelovská, predsedníčka Kultúrno-umeleckého spolku Mladosť Ponuka medu a medových výrobkov
zúčastnili združenia, podniky a jednotlivci z Báčskeho Petrovca, Hložian, Banoštoru, Iloku, zo Selenče, Suseku, Sriemskej Mitrovice a, samozrejme, aj domáci z Lugu.
Detský folklórny súbor Vienok z Kysáča
Nechýbal ani kultúrny program. Na nádvorí Domu kultúry na javisku sa striedali hudba a tanec. Za hudobného sprievodu Orchestríka ZŠ Jána Kollára zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho st. odzneli nielen slovenské, ale aj ruské a srbské piesne. Okrem členov Orchestríka zaspievali aj Lužanky Nina Kukučková a Ivana Kolárová. Vo svojom kroji zaspievala aj hostka Aljona Nikuličevá, Ruska bývajúca na Slovensku. Na repertoári mala aj pieseň Po nábreží. Zatancovali aj folkloristi. Do Lugu prišli folklórne súbory z Kysáča a Hložian so svojimi mladšími a staršími tanečnými skupinami. Spev odznel aj v podaní hložianskeho ochotníka. Celovečerný program moderoval Miroslav Gašpar.
Ozdoby a ručné práce
Svojou prítomnosťou toto podujatie poctili: predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Horvátová, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty, predsedníčka Obce Beočín Mirjana Maleševićová-Milkićová so svojimi spolupracovníkmi, náčelník obecnej správy Sekula Petrović, zástupca predsedníčky obce Boro Predragović a predseda Miestneho spoločenstva Lug Kristián Urban. Do neskorých hodín bola ľudová veselica, na ktorej sa pri hudbe Domino bandu prítomní zabavili a pobavili.
Lužanka Ivana Kolárová v sprievode Orchestríka zo Selenče KOS Jednota Hložany
Olinka Glóziková-Jonášová
V piatok 20. augusta sa začali oslavy Padiny, ktorými si pripomenuli 215. výročie príchodu prvých osadníkov do tejto dediny. Miestna organizácia penzistov v Padine sa do osláv Dňa Padiny zapojila umeleckou výstavou, v rámci ktorej predstavili tvorbu maliarov, členov MOP Jána Bačúra, Michala Povolného, Pavla Povolného-Juhása, Anny Kotvášovej, Anny Tótovej, Martina Markuša a Slađany Šuľovej. Výstava je nainštalovaná v priestoroch MOP a slávnostne ju v piatok otvoril Ján Koreň, predseda Obecného združenia penzistov, ktorý vyjadril potešenie z toho, že sú penzisti aktívni a že konajú toto podujatie a podobné podujatia. „Prvou asociáciou penzistov je starý človek, ktorý sedí doma a nevenuje sa žiadnym aktivitám. Poviem vám, že nie je celkom tak. My máme členov chtivých, aktívnych, ktorí maľujú, píšu, venujú sa spevu a športovým aktivitám, cestujú a majú všelijaké koníčky. Obecné vedenie s nimi a konkrétne teda aj s padinskou Miestnou organizáciou penzistov veľmi pekne spolupracuje a podporuje všetky ich aktivity,“ poznamenal Koreň. Predtým o sa-
motnej Miestnej organizácii penzistov v Padine, ktorá pôsobí od decembra roku 2015, hovoril predseda Ján Šuľa: „Toto je naša prvá, ale snáď nie aj posledná
Spoločná fotografia umelcov a vzácnych hostí: (stoja zľava) Ján Šuľa, Anna Tótová, Anna Kotvášová, Pavel Povolný-Juhás, Slađana Šuľová a Martin Markuš; (sedia zľava) Janko Kolárik, Marijana Melišová a Petar Višnjički
výstava obrazov insitných maliarov, našich členov. Veľmi sa z nej tešíme a ďakujeme všetkým, ktorí sa pričinili o jej organizáciu,“ povedal Šuľa a podotkol, že insitný maliar Pavel Povolný-Juhás pri tej príležitosti tejto organizácii daroval obraz.
Na výstave je sprístupnená desiatka obrazov a svojou prítomnosťou ju poctil aj Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica, Mariana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, a Janko Kolárik, predseda Miestneho spoločenstva v Padine.
V slávnostnom bode výstavy účinkovali mladí nádejní hudobníci Dušan Ďuriš a Žan Hlavatý, kým slávnostnú vernisáž moderoval Janko Hološ.
SPOLOK ŽIEN V PADINE Zachráňme pred zabudnutím omaľované taniere
O. Glóziková-Jonášová
V rámci osláv Dňa Padiny sa v piatkový podvečer 20. augusta uskutočnilo slávnostné otvorenie tematickej výstavy Zachovajme od zabudnutia omaľované taniere. Pod organizáciu sa podpisuje Spolok žien v Padine.
Najprv sa v etnodome slova ujala Elenka Haníková, predsedníčka Spolku žien v Padine a skrátka predstavila výstavu, ako aj tradíciu omaľovávania tanierov, ktoré nie je príznačné iba pre slovenskú menšinu. Na úvod privítala vzácnych hostí – Marínu Tomanovú, náčelníčku Juhobanátskeho obvodu, Petra Višnjičkého, zástupcu
Spolok žien v Padine so vzácnymi hosťami výstavy
predsedu Obce Kovačica, Marijanu Melišovú, asistentku predsedu Obce Kovačica, Zlatka Šimáka, obecného ombudsmana a podpredsedu NRSNM, Janka Kolárika, predsedu Miestneho spoločenstva v Padine, a Draganu Latovljevovú, riaditeľku Turistickej organizácie Obce Kovačica.
Výstavu ručne omaľovaných tanierov otvorila Marína Tomanová, ktorá vo svojom príhovore podotkla, že táto výstava, ale aj celková práca padinských žien je dôkazom, že sa slovenská kultúra a tradícia v Padine chráni. Podľa slov Tomanovej tradícia predstavuje ten správny a pevný základ na vytváranie nových hodnôt a novej kvality spoločnosti.
Haníková okrem iného povedala, že členky spolku každoročne organizujú podobné tematické výstavy a podľa jej mienky omaľované taniere sú súčasťou slovenskej tradície a údajne každý dom v Padine ich s hrdosťou chráni pred zabudnutím. Dnes je to však raritou. Výstava bola popretkávaná
Niektoré taniere sú ozajstné umelecké diela
hudobnými bodmi v prednese speváčky Alenky Kotvášovej a harmonikára Vladimíra Halaja a recitáciou Ivety Galasovej, za moderovania Ivany Čapovej-Povolnej. Výstava je realizovaná za pomoci Obce Kovačica, TOOK a Miestneho spoločenstva Padina.
z osláv v Padine výtvarný tábor a štyri výstavy
O. Glóziková-Jonášová
V sobotu 21. augusta v priestoroch ZŠ maršala Tita v Padine prebiehal jedenásty výtvarný tábor invalidov práce z Banátu, ktorý dávno prerástol hranice banátskych organizácií, ako bol pôvodne zamyslený. Svojou kvalitou a organizáciou lákal účastníkov z celej krajiny, a neraz i zo zahraničia. Na tohtoročný jednodňový výtvarný tábor do Padiny, ktorý roky úspešne zastrešuje Obecná organizácia invalidov práce Kovačica, prišlo 50 maliarov zo všetkých obecných organizácií
Autorky výstavy ručných prác s obdivovateľkou výšiviek: (zľava) Anna Markušová, Katarína Šuľová a Zuzana Ďurišová
invalidov práce v Banáte, ale aj hostia zo Sriemskych Karloviec, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca a Obrenovca.
Účastníci tábora sa sem dostali prostredníctvom prihlasovania a jedinou podmienkou účasti bolo darovať jeden obraz, najčastejšie práve ten, ktorý vznikne na tábore, organizátorovi. Pre účastníkov boli zabezpečené plátna, príbor na maľovanie, teda farby a štetce, občerstvenie, obed a predovšet-
kým dobrá nálada a príjemné tvorivé ovzdušie. Vzniknuté diela na tohtoročnom tábore budú verejnosti predstavené na dvanástom ročníku. Súčasťou tábora boli až štyri výstavy, ktoré hneď zrána po príchode účastníkov aj otvorili. Prvá bola výstava obrazov, ktoré vznikli na desiatom tábore, Tábor svojou účasťou každoročne podporujú čiže na tábore, aj padinskí insitní umelci; na snímke sú insitné maliarky z Padiny: (zľava) Vesna Kucháriková a Anna Kotvášová ktorý sa konal v roku 2019, keďže sa vlani tábor pre pandemickú situáciu nekonal. Na výstave bolo prezentovaných vyše 60 obrazov rôznych techník,
Vyšívaná padinská kacabajka na ažúrku
žánrov a motívov. Všetky diela zostávajú v zbierke Obecného združenia invalidov práce. Ďalej si prítomní mohli pozrieť výstavu ručných prác predovšetkým výšiviek sestier Anny Markušovej a Zuzany Ďurišovej. Najväčšiu pozornosť na tejto výstave vyvolalo vyšívanie tzv. technikou na ažúrku. Zručnosti vyšívania touto technikou už sotvakto pozná a toto bola mimoriadna príležitosť pozrieť si tento druh výšivky.
Vedľa tejto výstavy sprístupnená bola aj výstava ručne vyrobených šachových figurín autora Pavla Povolného-Bida. „Každá jedna figurína je unikátom. Na vypra-
covanie všetkých šachových figurín a šachovej tabule potrebujem aj celý rok. Je to postupná práca, ktorá si vyžaduje prejsť niekoľkými fázami, takže ak do roka, vedľa mojej práce, vypracujem jeden set, som veľmi rád. Zatiaľ je to iba mojím koníčkom,“ prezradil skrátka autor výstavy. V rámci výtvarného tábora bola otvorená aj prvá samostatná výstava obrazov maliarky Anny Tótovej. Úvodné slovo na otváracom programe tábora a výstav patrilo Martinovi Ďurišovi, predsedovi Obecnej organizácie invalidov práce. Prítomných pozdravila aj Mariana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica, kým o maliarskej ceste Anny Tótovej úryvok z katalógu z pera Vladimíra Valentíka, výtvarného kritika, prečítala jej vnučka: „Hoci Anna Tótová začala maľovať
Pavel Povolný-Bido pri svojich unikátnych exponátoch
a vystavovať relatívne neskoro a nemaľuje iba na plátno, ale aj na tekvice a úžitkové predmety, jej tvorbu charakterizuje úprimný, opravdivý insitný prejav a zaslúži si pozornosť širokej verejnosti. Samostatná výstava je jeden zo spôsobov, ako to dosiahnuť.“ Výtvarný tábor v Padine sa konal za finančnej pomoci Ministerstva pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, Obce Kovačica, početných sponzorov a dobrovoľnej práce dvadsiatich členov spomenutej organizácie, Prvá samostatná výstava je spôsob, ako sa predstaviť širšej verejnosti (na snímke: autorka výstavy Anna Tótová) povedal na záver organizátor Martin Ďuriš.
NEDEĽNÉ OSLAVY DŇA PADINY 2021 Za tajomstvom dobrého guláša
Stevan Lenhart
Rôznorodosť programu tohtoročných padinských osláv vrcholila v nedeľu 22. augusta, keď sa do Športového strediska Dolina už od ranných hodín, a potom aj v priebehu celého dňa zhŕňal veľký počet domácich a hostí. Každý v ten deň prišiel za niečím do Padiny, ale väčšina sa sústreďovala okolo populárnej
V tomto roku na Gulašiáde súťažilo 38 kotlíkov, ktorých obsah hodnotila trojčlenná kuchárska komisia v zložení: Pavel Vereský (predseda), Ján Pavela a Pavel Petráš. Všímali si najmä chuť, farbu, hustotu, vôňu a celkový výzor pripravených jedál, aby nakoniec rozhodli, že najlepší guláš v tomto roku uvarila skupina združených miestnych spoločenstiev Idvor – Kovačica – Padina, ktorých predstaviteľom
Poháre a medaily pre tvorcov najlepších gulášov
Gulašiády, tradičnej súťaže vo varení kotlíkového guláša, ktorá oficiálne štartovala o 10. hodine. „Tajomstvo dobrého guláša je v samom kamarátení, a preto sa tu každoročne stretávame so svojimi priateľmi, spolu varíme a jednoducho trávime príjemné chvíle,“ povedal nám Ondrej Tomeček, ktorý sa na Gulašiáde zúčastňuje už mnoho rokov ako predstaviteľ ekipy Mala Kina. „Toto meno sme si vybrali preto, lebo sa k nám postupne pripájajú aj naše deti, a tak nás je v skupine čoraz viac, takmer ako Číňanov... Každý rok si na účasť na Gulašiáde vytlačíme aj tričká s nadpisom našej ekipy. V minulosti sme občas získali aj nejakú cenu za uvarený guláš, ale cieľom je predovšetkým byť v dobrej spoločnosti.“
Ondrej Tomeček hovorí, že hlavným cieľom je kamarátenie
sa teda do rúk dostala prvá cena, pokým druhú cenu získala ekipa Kedy srećković a tretiu INK Chalupa. Poháre a medaily najlepším v mene hlavného organizátora Gulašiády (a ním bol Futbalový klub Dolina) odovzdal Ján týchto hračiek vznikla v spolupráci s mojím vnukom, a preto som ich pomenoval Dé-Vé, čo je skratkou pre Dedo a vnuk,“
Anna Valentová a Zuzana Dugová na Jarmoku umenia
Povolný, člen organizačného výboru osláv.
*
Do programu bol zaradený aj Jarmok umenia, na ktorom svoje práce návštevníkom predstavili výrobcovia všelijakých ručných prác, výšivkárky a remeselníci. Medzi nimi boli aj dve staršie Padinčanky, Zuzana Dugová a Anna Valentová, ktoré zdieľali spoločný stánok. „Na tieto veci používam farebný pamuk podľa vlastného výberu, ktorý si zaobstarávam v predajniach v Belehrade,“ hovorí teta Dugová, kým ochotne ukazuje svoje vyšívané výrobky. Jej spoluobčianka Valentová vystavila kacabajky, oplecká, gecele, slovenské košele a podobne. Obidve priniesli tieto veci po prvýkrát na Jarmok umenia a prišli sa presvedčiť, aký je záujem ľudí. Mladí ľudia vraj tieto vyšívané a tradičné šaty už vôbec nenosievajú, iba ak na folklór...
Na Jarmoku umenia sa zúčastnil aj Ján Žolnaj starší z Kovačice, ktorý na svojom stánku vystavil unikátne drevené hračky zo súkromnej dielne. „Výroba vysvetľuje pán Žolnaj. „Okrem rôznych figúrok vyrábam aj drevený abakus, čiže počítaciu tabuľku, tiež mám všelijaké paličky a okrasné predmety, ako aj abstraktné hračky nekaždodenného tvaru. A pre túto oslavnú príležitosť som vytvoril aj prí-
Komisia si všímala najmä chuť a farbu
vesky s nadpisom Padina. Rád hovorievam, že môj stánok je venovaný všetkým generáciám od 9 do 999 mesiacov.“
Pri kotlíku mládežníckej skupiny Squad
* Od roku 2006 v rámci osláv Dní Padiny pravidelne býva aj Tortiáda v realizácii členiek domáceho Spolku žien. „Toto je už 15. Tortiáda a naše členky tentoraz pripravili dvanásť tort,“ povedala nám Elenka Haníková, predsedníčka Spolku žien. „Ide o rôzne druhy tort: najväčší zá-
Medzi účastníkmi boli aj členovia ekipy Binguľa
ujem je vždy o dobošku, a preto ich tentoraz boli tri, ale tiež sa ponúkali aj plazmová, malinová, nesquiková, reforma, figová, študentská, jaffa torta, lieskovcová... Obvykle sa táto naša akcia usporadúva v nedeľu popoludní ako záverečná časť Gulašiády, a tak bolo aj tentoraz. V tomto roku však Tortiáda nebola súťažného rázu, ale záujem návštevníkov bol aj tentoraz veľmi veľký.“
Okrem prípravy tort členky padinského Spolku žien tiež súťažili o najlepší kotlíkový guláš a na svojom jarmočnom stánku ponúkali herovky a varené buchty.
*
Tohtoročnou novinkou v oslavnom programe boli Hry bez hraníc, ktoré prebiehali na futbalovom ihrisku FK Dolina. „S ohľadom na to, že účastníkmi Gulašiády sú zväčša chlapi, rozhodli sme sa tentoraz usporiadať aj nejakú dodatočnú zábavnú
Dvanásť tort na 15. Tortiáde
akciu pre deti a pre ženy,“ poznamenala Zuzana Kotvášová z organizačného výboru osláv Dňa Padiny. „Organizáciu Hier bez hraníc pre deti sme zverili našej športovkyni Andrijane Trnovskej. Zúčastnilo sa 25 detí a boli to rôzne hry s vodou. Všetci dostali diplomy za účasť a tešili sa z toho. O rok budú pravdepodobne aj nejaké iné odmeny. Druhú časť tejto akcie – Hry bez *
Počas nedeľných padinských osláv z letného javiska v Športovom stredisku Dolina sa po celý čas reprodukovala slovenská hudba, ktorá od 18. hodiny mala aj osobitné pásmo Na ľudovú nôtu.
O 21. hodine sa začala Ľudová
Zuzana Kotvášová a Boris Durgala hovoria, že Hry bez hraníc mali dobrý ohlas
hraníc pre ženy – mal na starosti športovec Boris Durgala a on si v príprave niektorých hier veselica a do tanca hral padinský harmonikár Vladimír Halaj spolu s vokálno-inštrumentálnou skupi-
Padinsko-hložianska hudobná spolupráca: Vladimír Halaj a Struhárovci
na pomoc povolal aj kuchára Daniela Farkaša. V týchto hrách bolo dvanásť účastníčok, ktoré súťažili v behu a rýchlom krájaní zeleniny. Napriek tomu, že prvé Hry bez hraníc nemali reklamu a boli ohlásené len na plagátoch osláv, celá akcia dopadla dobre a spokojní sme s ohlasom,“ uzavrela Zuzana Kotvášová. nou Struhárovci z Hložian. Táto ich hudobná spolupráca mala v daný večer vlastne premiéru a zahrali široký repertoár slovenskej ľudovej hudby, vrátane niektorých piesní Kandráčovcov a Kollárovcov.
Ako to obvykle býva, oslavy sa končili pri hudbe a neskoro v noci...
STARÁ PAZOVA Odmena najúspešnejším žiakom – odchod na Korfu
Anna Lešťanová
Najúspešnejší žiaci zo základných škôl Staropazovskej obce v nedeľu 22. augusta odcestovali na grécky ostrov Korfu v rámci projektu
Po stopách našich predkov, ktorý realizuje Patriaršia Srbskej pravoslávnej cirkvi za podpory Obce Stará Pazova. Po vlaňajšej pauze spôsobenej koronavírusom najúspešnejší žiaci odcestovali na dvojtýždňovú výchovno-praktickú exkurziu.
Príležitosť, aby sa v projekte zúčastnili aj žiaci z Obce Stará Pazova, je výsledkom viacročnej spolupráce tejto sriemskej obce s patriaršiou, presnejšie s pravoslávnym časopisom pre deti Svetosavsko zvonce. Projekt sa realizuje od roku 2012. Ide o jedinečnú akciu, prostredníctvom ktorej sa žiaci edukačným a praktickým spôsobom zoznamujú s dejinami prvej svetovej vojny, tradíciou, jazykom, vierovyznaním, s osobitným dôrazom na uvedené historické
obdobie pobytu srbského vojska na ostrove Korfu v rokoch 1916 – 1918. Pri tejto príležitosti prednedávnom v budove ZO Stará Pazova bola tlačovka, na ktorej o úspešnom pokračovaní projektu hovorili Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Dimitrije Stikić, predstaviteľ SPC. Žiaci, ktorí na Korfu odcestovali tohto roku, a ich rodičia mali príležitosť dozvedieť sa viac o tomto medzinárodnom letnom kempe. Tohto roku vo všeobecnej konkurencii pre cestovanie na Korfu sú zvolení najlepšie umiestnení žiaci na súbehoch časopisu Svetosavsko zvonce, najúspešnejší žiaci náboženstva z Republiky Srbskej, Federácie BaH a Čiernej Dimitrije Stikić (zľava) a Đorđe Radinović Hory, ako aj žiaci generácií základných škôl z územia Staropazovskej obce a belehradskej Obce Palilula. Ako to býva tradíciou, tentoraz na Korfu odcestovalo niekoľko desiatok žiakov. Predseda Radinović uviedol,
Pred odchodom z Belehradu Stretnutie v budove ZO Stará Pazova pred odchodom na Korfu
že sú v obci veľmi hrdí na tento projekt, ktorý si o rok pripomenie už desiate výročie úspešnej realizácie. Prízvukoval tiež: „Obec Stará Pazova vždy finančne podporí tento projekt a je to jedna krásna spolupráca medzi lokálnou samosprávou, cirkvou a štátom.“ Predseda Radinović od Srbskej pravoslávnej cirkvi dostal aj najvyššie uznanie – Medailu svätého Sávu. Podľa slov predsedu obce od najúspešnejších sa najviac i očakáva a rozvojom hospodárstva v našej obci máme čoraz väčšiu potrebu zamestnať odborníkov v nových a súčasných povolaniach, a preto počítame s vami.
D. Stikić sa verejne poďakoval Đ. Radinovićovi za doterajšiu výnimočnú spoluprácu a povedal, že úspech tejto spolupráce sa vidí cez to, čo najlepšie Pazova dáva – mladých a úspešných ľudí, ktorí jedného dňa preberú dôležité miesta a zodpovednosti v našej spoločnosti.
Tohto roku 22. augusta na Korfu odcestovali najlepší žiaci z dvoch generácií, predminulého a minulého školského roka. Doteraz prostredníctvom projektu Po stopách našich predkov na gréckom ostrove zo Staropazovskej obce pobudlo 70 najúspešnejších žiakov. Pred odchodom z Belehradu pre všetkých cestujúcich usporiadali kratšiu modlitbu v tamojšom kapitulnom kostole. Foto: z archívu Obce Stará Pazova a SPC
