Hlas ludu 36/2019 by NVU Hlas ľudu

Hajdušické výročia

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 7. 9. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4871/



Z obsahu

Do repertoáru Slovenského vojvodinského divadla pribudla inscenácia Svæty za dedinou. Vznikla na motívy hry Zoltána Egressyho Portugal, réžiu mal na starosti Dušan Bajin a premiéru mala v sobotu 31. augusta vo veľkej sieni SVD v Petrovci. Je to predstavenie s tematikou aktuálnych migrácií spracovaných vtipnou formou. A. Francistyová Foto: I. Lomenová

Pobočka kovačickej Obecnej knižnice v Padine si aj tohto roku už tradične pripomenula výročie narodenia padinského spisovateľa Michala Babinku (1927 – 1974). Na úvod tohtoročných Babinkových stretnutí usporiadali tvorivú dielňu pre najmladších, ktorí vytvárali ilustrácie podľa rozprávky z Babinkovej zbierky Ako rástol Igorko, tiež podľa vlastnej fantázie modelovali postavičky z papiera a balónov. A. Chalupová

7. 9. 2019 | 36 /4871/

Uzávierka čísla: 4. 9. 2019

V dňoch víkendu v miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove sa konal choreografický seminár v organizácii Výboru pre kultúru NRSNM a za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prednášateľkou bola známa choreografka, učiteľka vo výslužbe Ružena Červenská zo Starej Pazovy. A. Lešťanová

O tom, ako sa prišlo k určeniu lokality budovy, ktorú po otvorení gymnázia v Petrovci začali stavať na starom cintoríne, sa čitatelia môžu dozvedieť v príspevku z pera Viery Benkovej v pravidelnej magazínovej prílohe Mozaika. J. Čiep

V pondelok 2. septembra sa začal nový školský rok, do ktorého nastúpili aj noví prváci. V Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch pre prvákov pripravili uvítací program žiaci nižších ročníkov. M. Pap

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

September volá: Ber!

novu tu máme september a na jeho začiatku tie už známe momenty: trochu nás opantáva pochmúrna nálada, lebo sa aspoň podľa kalendára a počasia končia dva slnečné mesiace, dni oddychu, dovoleniek, prázdnin, ale je tu i radosť v očiach škôlkarov i školákov z nového školského roku. Ten je na začiatku vždy pekný a lákavý, lebo ho sprevádzajú nové školské potreby, nové kúsky v šatníku, radosť na školskom dvore a ešte niet ťažkých úloh, previerok a známkovaní. A je to i prvý mesiac s koncovkou -ber. Zberáme plody svojej práce: aj konkrétne (v poliach, záhradách), aj metaforicky (podujatiami v stánkoch kultúry, vzdelávania). Iste sa nám nepodarí napočítať všetky kultúrne počiny, ktoré si v septembri zaslúžia našu účasť a potlesk, ale skúsiť by sme mohli. Tak už v dňoch tohto víkendu si budeme musieť dobre naplánovať čas a určiť priority. V Pivnici len pár týždňov po úspešnom 10. seminári tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana volajú svoje verné obecenstvo na divadelnú premiéru. Neúnavné členky Spolku pivnických žien pripravili ďalší ročník Literárneho stretnutia, kde otvárajú priestor na literárne prejavy žien zo všetkých spolkov, ktoré zastrešuje Asociácia slovenských spolkov žien. A bolo by pekne nepremeškať v tento víkend i 12. ročník Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli. S pozvaním na tradičný galakoncert dostali sme od Aradáčanov pozvanie i na 12. Oberačku a sprievodnú výstavu. Ako vidno, nie je to len zber hrozna, ale i zber kultúrnych snáh ochotníkov v našich slovenských prostrediach, ktorým záleží na zachovaní tradič-

Foto: J. Čiep

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

ných úkonov. Tie už vyše dvoch storočí na dolnozemskom priestore chránili naši predkovia. Ešte stále sme v tomto víkende a podčiarkujeme ďalšie dôležité udalosti: začiatok osláv 100 rokov petrovského gymnázia. Vyvrcholia 1. októbra, presne v deň otvorenia tejto našej nemerateľne dôležitej výchovno-vzdelávaco-kultúrnej vyhne, ale celý september bude v znamení „zberu“ storočnice: výtvarný tábor, športové súťaže, vedecké sympózium, divadelné predstavenie... A keď už spomíname divadelné predstavenie: Slovenské vojvodinské divadlo nás povoláva na Petrovské dni divadelné! Budú prebiehať od 19. do 24. septembra a tešiť sa môžeme i na inscenácie profesionálov z Martina, Košíc, zo Spiša, z Banskej Bystrice, Rožňavy, Nového Sadu, zo Starej Pazovy/Sriemskej Mitrovice a Subotice. Je tu i výstava Divadelného múzea z Nového Sadu. Dovoľte nám, ako sa spravidla začínajú príhovory pred obecenstvom či návštevníkmi nejakého podujatia, z tohto miesta v Hlase ľudu zablahoželať gymnáziu k jeho krásnej dožitej stovke. Muselo tu byť mnoho nadšenia, chuti a obetavosti pri jeho doterajšom spravovaní. Ináč by sme sa nedočkali tejto septembrovo-októbrovej príležitosti na oslavu takého úctyhodného veku tejto našej inštitúcie. Anna Francistyová

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 K výročiu historickej udalosti 7 Riešiteľno-neriešiteľné problémy

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 24 Tanečné a divadelné hody a rekordy

29 Potleskom odmenili veselohry 43 Neoslnili, ani nesklamali Na titulnej strane: V Hajdušici oslávili 210 rokov od založenia dediny a 10 rokov od posviacky kostola Foto: Vladimír Hudec

36 /4871/ 7. 9. 2019

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Na dvoch Predvolebné tenzie stoličkách a nebezpečný hurikán Jasmina Pániková

prvý septembrový deň sa vo Varšave zišli desiatky svetových lídrov, aby si pripomenuli 80. výročie začiatku druhej svetovej vojny. Na pietnej spomienke sa zúčastnili predstavitelia štátov Európskej únie, NATO a Východného partnerstva a chýbali tam prezidenti dvoch štátov – Ruska a Srbska. Časť verejnosti odsudzuje tento počin, keďže, okrem veľkého počtu obetí, naša krajina bola aj časťou víťaznej koalície, a preto jej patrilo miesto medzi inými krajinami. Rovnako tak, mienia podaktorí, že ústredné miesto našej krajine, čiže prezidentovi, patrilo aj v Paríži na ceremoniáli k stému výročiu ukončenia prvej svetovej vojny. Avšak prezident si sedel medzi menej dôležitými hosťami. Prečo Rusko nebolo pozvané do Varšavy, je viac-menej jasné. Aj sovietska agresia zapríčinila začiatok vojny, rovnako ako nemecká, ibaže Nemci odsúdili totalitarizmus a zločiny v Poľsku, zatiaľ čo Rusko o takom mlčí. Podaktorí mienia, že dôvodom na nepozvanie našej krajiny je práve priateľstvo s Ruskom. Otvorená podpora a spolupráca s Ruskom nie je vítaná v európskych kruhoch. Upozornili na to aj na nedávnom stretnutí ministrov EÚ a Balkánu v Helsinkách, keďže by naša krajina na budúci mesiac mala podpísať zmluvu s Euroázijskou hospodárskou úniou, v čele ktorej je Rusko. „Nemôžete sa súčasne pohybovať v dvoch smeroch,“ odkázal šéf slovenskej diplomacie, na čo šéf našej diplomacie nezostal dlžný a povedal, že vstup do Únie nie je „za rohom“, a preto naša krajina môže samostatne schvaľovať rozhodnutia. Aj keď sú tie v rozpore s pravidlami Únie. Nakoľko sa oplatí robiť niečo naschvál, môže nám Únia veľmi ľahko ukázať, lebo tá môže obstáť bez Srbska, no môže sa napr. Srbsko rozvíjať bez jej fondov? Možno aj môže, ale slimačou rýchlosťou.

www.hl.rs

redstavitelia kosovských vládnych inštitúcií sa rozhodli zakázať vstup na územie Kosova predstaviteľom hociktorého iného štátu, ktorí by sa chceli zúčastniť v predvolebných aktivitách na Kosove. Z kabinetu tamojšieho (ešte stále aktuálneho) ministra zahraničných vecí Behgjeta Pacolliho zdôraznili, že zákaz platí aj pre funkcionárov vlády Srbska, ktorí „majú v úmysle vyvolať zostrenie situácie a zapríčiniť vnútorné tenzie“. Toto rozhodnutie prichádza v období pred mimoriadnymi parlamentnými voľbami do kosovského parlamentu, ktoré by sa mali uskutočniť 6. októbra. Šéf srbskej diplomacie Ivica Dačić spomína ako svojráznu anekdotu, že na svojich cestách do zahraničia často stretáva ľudí, ktorí mu hovoria, že sú bratia Behgjeta Pacolliho. Niektoré médiá to interpretovali ako náznak, že zahraničné služby sledujú, kam a načo Dačić cestuje... Pripomeňme, jedným z cieľov šéfa srbskej diplomacie je, ako on sám hovorí, aby počet krajín členiek Organizácie Spojených

národov, ktoré uznávajú nezávislosť Kosova, klesol spod 97. V tejto chvíli pomer tých, ktorí uznávajú a neuznávajú nezávislé Kosovo, je 97 : 96 a mnohí to porovnávajú s výsledkom basketbalového zápasu. Člen Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Milorad Dodik vyhlásil pre médium Ruski reporter (a túto vyhlášku uverejnili aj viaceré iné médiá), že Bosna a Hercegovina sa nemôže stať členkou NATO bez súhlasu tamojších Srbov. V prípade, že sa niekto pokúsi túto krajinu začleniť do NATO zaobchádzajúc Srbov a Republiku srbskú, mohlo by to zapríčiniť rozpad Bosny a Hercegoviny, vyhlásil Dodik. Povedal tiež, že neverí v koncepciu formovania Bosny a Hercegoviny a v jej budúcnosť a tá krajina vraj raz sama zanikne, či už z dôvodu nesúhlasu ohľadom otázky členstva v NATO, alebo pre niečo podobné... Britský premiér Boris Johnson vyhlásil, že nepožiada Brusel o odloženie dátumu Brexitu, ktorý je naplánovaný na 31. október. Avšak britskí poslanci potom schválili za-

radenie do programu stredajšieho zasadnutia návrh zákona, ktorý by odchod Británie z Európskej únie bez dohody znemožnil. Ako uvádza portál Aktuality, premiér Johnson povedal, že predčasné voľby budú jediným riešením, ako zabrániť „ďalšiemu nezmyselnému odkladu Brexitu“. V Londýne a iných väčších britských mestách sa začali demonštrácie proti rozhodnutiam premiéra Johnsona. Extrémne nebezpečný hurikán Dorian v nedeľu 1. septembra zasiahol severnú časť súostrovia Bahamy s maximálnou rýchlosťou vetra 267 (podľa niektorých zdrojov až 295) kilometrov za hodinu, spôsobil veľké škody na majetku a infraštruktúre a postihnuté oblasti teraz majú problémy so záplavovými vodami. Hurikán postupne zoslabol z piatej kategórie na štvrtú, ale pokračoval k juhovýchodnému pobrežiu USA, takže americké úrady nariadili evakuáciu časti obyvateľstva v štátoch Georgia, Južná Karolína a Florida. Ide o evakuáciu viac ako milión obyvateľov. Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Maliar Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

STARÁ PAZOVA

Podpora na ceste k úspešnému vzdelávaniu Anna Lešťanová

o všetkých základných a stredných školách v Srbsku nový školský rok 2019/2020 sa začal v pondelok 2. septembra. Pri tejto príležitosti v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v prvý pracovný deň nového školského roku pobudli aj hostia Milan Kovačević, zástupca pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, a Libuška

Lakatošová, predsedníčka NRSNM. Najprv na školskom dvore hostia a riaditeľ školy Janko Havran žiakom a ich učiteľom zaželali, aby im nadchádzajúci rok bol úspešný, plný skvelých nových skúseností, kreativity, úsmevov a pekných spomienok. V ZŠ hrdinu Janka Čmelíka je v školskom roku 2019/2020 úhrnne zapísaných 282 žiakov, kým si do školských lavíc po prvý raz sadlo 49 prvákov, rozvrhnutých do troch tried – dvoch slovenských (31 žiakov v čele s učiteľkami Lýdiou

Prváci a ich rodičia v jedálni ZŠ hrdinu Janka Čmelíka

Úspešný nový školský rok žiakom a učiteľom v Starej Pazove zaželali Libuška Lakatošová a Milan Kovačević. Vedľa nich je Janko Havran (sprava).

Gedeľovskou a Emou Machovou-Domoniovou) a jednej srbskej (učiteľka Vlasta Turčanová). Aby sa každé dieťa v novej role školáka dobre cítilo, k ich slávnostnému privítaniu odznel aj kratší program v jedálni školy, ktorý pripravili žiaci piateho ročníka. Podporu na ceste k úspešnému vzdelávaniu okrem uvedeného sekretariátu prostredníctvom rozličných projektov i tohto roku pre žiakov prvých ročníkov poskytli staropazovská lokálna samospráva (komplet učebníc), MSS (školská taška a školské pomôcky pre žiakov slovenských tried) a samotná škola (školská taška a školské pomôcky pre žiakov srbskej triedy). NRSNM má hodne aktivít aj v

oblasti vzdelávania, a preto tohto roku – ako uviedla L. Lakatošová – k začiatku nového školského roku darčeky v tvare školských potrieb pripravili pre piatakov. „Chceme, aby sa toto stalo praxou a týmto vlastne aby sme urobili radosť žiakom a zároveň uľahčili rodičom na samotnom štarte školy keď ide o finančné výdavky.“ V oficiálnej časti programu sa zúčastnili aj zamestnankyne staropazovského Strediska pre sociálnu prácu a zmienili sa o aktuálnom projekte Sociálny pracovník v škole, ktorý podporila tamojšia lokálna samospráva a do ktorého sú zapojené štyri školy, vrátane Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka.

OD NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Darčeky pre piatakov Anna Horvátová

edomí si nepriaznivej finančnej situácie a náročnosti odchodu do školy predstavitelia Národnostnej rady na čele s predsedníčkou Libuškou Lakatošovou sa rozhodli odbremeniť, v rámci svojich možností, rozpočet rodičom a darčeky venovať piatakom vo vojvodinských školách s vyučovacou rečou slovenskou. Darčeky – geografický atlas, štyri písanky, tempery, ceruzky, gumička – členovia NRSNM vo svojich prostrediach odovzdali vo väčšine prípadov v prvý školský deň, teda v pondelok 2. septembra. V Báčskopetrovskej obci do škôl zaniesli Dr. Tatiana • TÝŽDEŇ •

Aj v kulpínskej ZŠ Jána Amosa Komenského odovzdali darčeky

Vujačićová, podpredsedníčka NRSNM a pokrajinská poslankyňa, a Anna Horvátová, predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM, a to do petrovskej ZŠ Jána Čajaka 53 balíkov, kde si na ne počkali aj piataci s riaditeľkou Vlastou Werleovou, do kulpínskej ZŠ Jána Amosa Komenského 14, kde ich privítala riaditeľka Jovanka

Zimová. V hložianskej ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina odovzdali 23 balíkov a privítali ich riaditeľ Miloš Odovzdanie školských pomôcok v hložianKrstovski, pedagogička skej ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina (Foto: Mária Subašićová a býva- Mária Subašićová) lá profesorka slovenčiny Anna Huďanová, úradujúca riadi- veľmi vítané, a tak sa NRSNM vynasnaží, aby si prax zachovala a aby teľka NVU Hlas ľudu. Tie školské pomôcky sú vždy čím viac detí aj na rok potešila. 36 /4871/ 7. 9. 2019

Týždeň SPOLUPRÁCA ARCHÍVU VOJVODINY S MÚZEOM SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA

K výročiu historickej udalosti Katarína Pucovská

lovensko si 29. augusta veľkolepými celoštátnymi oslavami v Banskej Bystrici pripomenulo 75. výročie Slovenského národného povstania (SNP). Pamiatku a odkaz hrdinov najvýznamnejšej udalosti novodobých slovenských dejín si uctila aj ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková. Ona na oslavy pozvala aj predstaviteľov Archívu Vojvodiny z Nového Sadu v čele s riaditeľom ustanovizne Nebojšom Kuzmanovićom. V delegácii bol aj sociálny antropológ a archeológ Kristijan Obšust a fotograf Vladimir Mučibabić. Po ceremoniáli ministerka prijala novosadskú delegáciu, s ktorou rokovala o spolupráci Múzea Slovenského národného povstania a Archívu Vojvodiny. Spolupráca by mala byť zameraná na výskum zločinov páchaných na Slovákoch v 2. svetovej vojne, ale aj na ďalšie spoločné projekty. Pri tej príležitosti

slovenská ministerka sa poďakovala Nebojšovi Kuzmanovićovi za afirmáciu srbsko-slovenského priateľstva a kultúrnych stykov v jeho publi-

jedným z najradostnejších okamihov v mojom úradnom verejnom živote. Svedčí o tom, že si iní predsa všímajú našu prácu. To ma iste podnieti aj ďalej pracovať v tom smere, teda vo zveľaďovaní srbsko-slovenských vzťahov. Tomu sa venujem už viac ako 20 rokov s prvoradým cieľom pomôcť aj jednému a aj druhému národu dozvedieť sa o udalostiach, ktoré boli v dejinách zatemnené,“ povedal Nebojša Kuzmanović. Spoločný výskum slovenských a srbských odborníkov by mal byť zameraný predovšetkým na archívnu dokumentáciu z Fondu F.183 Archívu Ministerka kultúry SR Ľubica Laššá- Vojvodiny, resp. na časť fondu, ktorá ková a riaditeľ Archívu Vojvodiny sa vzťahuje na zločiny okupantov Nebojša Kuzmanović (Foto: Archív a ich prisluhovačov páchaných na Vojvodiny) obyvateľoch slovenskej národnostcistickej a vedeckej práci a udelila nej príslušnosti. Výsledky spolupráce by mali byť mu Pamätnú medailu 75. výročia Slovenského národného povstania. publikované v monografii a zborníku „Udelenie medaily za rozvoj srb- prác prostredníctvom spoločných sko-slovenských vzťahov pri príle- vydaní Archívu Vojvodiny a Múzea žitosti 75 rokov od povstania bolo SNP v Banskej Bystrici. Plánuje sa

tiež spustenie osobitnej internetovej platformy, na ktorej by bola širšej verejnosti sprístupnená digitalizovaná archívna dokumentácia v slovenčine a srbčine. Protokol o spolupráci dvoch inštitúcií by mal byť podpísaný počas oficiálnej návštevy Nového Sadu riaditeľa Múzea Slovenského národného povstania na jeseň tohto roku. Iniciatíva za túto spoluprácu sa zrodila počas februárovej návštevy ministerky Laššákovej Srbska, keď navštívila aj Archív Vojvodiny. Riaditeľ tejto inštitúcie Nebojša Kuzmanović ju vtedy oboznámil so vzácnymi dokumentmi o dolnozemských Slovákoch, ktoré sú tu uschované. Ministerka už vtedy hovorila aj o možnosti spolupráce v digitalizácii takmer 100-ročného vojvodinského archívu. Pozvala preto riaditeľa Archívu Vojvodiny Nebojšu Kuzmanovića na augustové oslavy SNP v Banskej Bystrici. „Múzeum SNP v Banskej Bystrici by mohlo poskytnúť svoje bohaté skúsenosti s digitalizáciou našim krajanom formou výmenných pobytov a školení našich historikov,“ uviedla vtedy ministerka Ľubica Laššáková.

PROGRAM 6. septembra (piatok) – 7. septembra 2019 (sobota) 16.00 – Výtvarný tábor K. M. Lehotského (GJK) 7. septembra (sobota) 19.00 – donorský večierok (Slávnostná sieň GJK) 27. septembra (piatok) 9.00 – športové súťaže žiakov (GJK) 30. septembra (pondelok) 10.00 – vedecké sympózium (Slávnostná sieň GJK) 30. septembra (pondelok) 20.00 – divadelné predstavenie (Slávnostná sieň GJK) – dar Spišského divadla, SR: VHV Boj (svetová premiéra) réžia: Michal Babiak 1. októbra (utorok) 16.00 – premiéra Pamätnice 2015 – 2019 a príležitostnej poštovej známky – otvorenie Historickej izby GJK – odhalenie sochy Jána Kollára – návšteva: Pamätnej izby XIV. VÚSB Galérie K. M. Lehotského ornitologickej výstavy 19.00 – slávnostná akadémia k jubileu Tak plynie čas... (sieň SVD) dramaturgička: Vladislava Feketeová scenár: Annamária Boldocká-Grbićová réžia: Ján Čáni

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Organizačný výbor osláv storočnice

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti NA ZHROMAŽDENÍ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Vtáka poznať po perí a človeka po reči Anna Horvátová

krem prvého školského dňa pre prvý septembrový pondelok (2. 9.) príznačné bolo aj 29. zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. A na ňom, keby nebolo smutné, bolo by smiešne. Práve preto na začiatku ten školský rok, že by si aj niektorí výborníci znovu mohli sadnúť do školských lavíc, aby si zopakovali nielen učivo, ale aj pravidlá slušného správania, aby neobviňovali súčasnú väčšinu v zhromaždení obce za niečo, čo sa udialo počas ich pôsobenia, pred takými štyrmi – piatimi rokmi. K tomu ani dochádzku výborníkov nemožno označiť za príkladnú, keďže mnohí omeškali termín. V škole by žiaci dostali neospravedlnenú, alebo by si zlizli karhanie. Začiatok naznačoval celkom mierny priebeh zasadnutia − ktorému predsedal Dr. Ján Šuľan, podpredsedníčka Anna Huďanová a tajomník Svetoslav Majera, ktorý sa odchodom do penzie práve rozlúčil s tajomníckou funkciou – keď

sa schválila zápisnica z predchádzajúceho. Následne sa pristúpilo k schvaľovaniu bodov 1 až 7. Tie sa týkali posúdenia a schválenia rozhodnutí: o rozpočte Obce Báčsky Petrovec na obdobie január – jún 2019; scudzenia nehnuteľností z verejného vlastníctva Obce Báčsky Petrovec (tajomník Majera informoval o predaji troch bytov); o miestnych spoločenstvách na území obce (o túto problematiku sa potkol vidno urazený člen výborník Ondrej Fekete z Hložian, pričom nezabudol pretiahnuť popod nos nedopatrenia, ktoré sa udiali v Hložanoch, tiež pár rokov dozadu, ako ani nespokojnosť so situáciou, v zmysle, keby som ja to robil, lepšie by som urobil ako títo!); o prenájme poľnohospodárskeho pozemku v štátnom vlastníctve v tejto obci v agroekonomickom roku 2018/2019 (zmienil sa Ondrej Bovdiš z Petrovca); o ročnom programe úpravy a používania poľnohospodárskeho pozemku obce v roku 2019; o správe o uskutočnenom audite v súvislosti s nápravnými opatre-

niami VKP Progres za rok 2017; o polročnej správe o práci Obecnej rady rodičov (zmienila sa predsedníčka tejto rady Viera Krstovská). Keď na rad prišiel ôsmy bod, návšteva premiéra Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, padli masky. Opozičná menšina (P. Marčok, S. Prodanov, O. Fekete, M. Čeman), vyjadrujúca nespokojnosť, prejavila sa v skutkoch. Omieľal sa osud tlačiarne, za ktorý nie je zodpovedná Petrovská obec, tobôž nie terajšie vedenie. Dotkli sa aj nemilého osudu, zatvorenia súdnej jednotky v Petrovci, ktorú práve počas predsedovania tam prítomných jednotlivcov Báčsky Petrovec stratil, a vtedy nikto nič nemohol, lebo sa nedalo, zato ale dnes to inak vyzerá, v duchu toho, vo vlastnom oku brvno nevidíme, ale v cudzom smietku z kilometra zbadáme. Odzneli obvinenia, prečo jednotlivci neboli pozvaní, aby sa porozprávali s premiérom, že to fotografovanie bolo negustiózne, ba „že si prítomní pozvali bratov, sestry, tetky, a keby boli v pohyblivom stave, aj babky a dedkov!“

MIESTNE SPOLOČENSTVO PIVNICA

Riešiteľno-neriešiteľné problémy Miroslav Pap

ivnica najmä v poslednom desaťročí čelí rôznym nedostatkom, ktoré by bolo potrebné čo najskôr vyriešiť. O aktuálnom dianí v Miestnom spoločenstve (ďalej MS) sme sa rozprávali s tajomníčkou Vlastou Šusterovou-Červenou. Pri rozhovore tajomníčka najprv predstavila prácu MS a projekty, ktoré boli zrealizované a ktoré by do konca roka mali byť ukončené. Na budove MS a zároveň aj budove Dobrovoľného požiarnického spolku boli v tomto roku vymenené okná, čaká sa iba na maľovanie vonkajšej časti budovy. Ide vlastne o jediný projekt, ktorý bol tohto roku pridelený Pivnici. V MS akoby sa každý rok opakovali veci. Odpoveď najčastejšie znie: • ĽUDIA A UDALOSTI •

my si pýtame, ale oni nám nedajú. Ako aj po minulé roky, tak aj tohto MS sa uchádzalo s viac ako 5 projektmi. S jednotlivými projektmi sa uchádza už celé desaťročie, ale nejako sa na tieto požiadavky

problém. Všetky požiadavky MS musí schváliť Obec Báčska Palanka, v čom aj je najväčší problém. V minulosti, kým MS písalo najrôznejšie projekty, dovtedy bolo možné zrealizovať početné opravy, výstavby objektov, sponzorovať podujatia a pod. V súčasnosti sa nič nedá robiť bez vedomia Obce Báčska Palanka. Od roku 2008, keď bolo zrušené samozdanenie, akoby všetko prechádzalo veľmi zložitým procesom. Medzi najväčšie neBudova Miestneho spoločenstva v Pivnici dostatky Pivničania v Báčskopalanskej obci nedbá. zaraďujú nekvalitnú pitnú vodu, MS nemá nárok na písanie pro- absenciu kanalizácie a pomerne jektov, čo je v súčasnosti kľúčový zlú cestnú infraštruktúru. Pivnica

a ešte neúrekom obvinení, ako sa nič nerobí, ako by „sme my to inak“. Výborníčka Dragica Pejkovićová, členka SPS, zareagovala, že nie je primerané a kultúrne urážať a vytýkať, ak niekto nebol pozvaný, predsa hostiteľ i pozval, koho mienil. V ďalšom, 9. bode v dôsledku konfliktu záujmov odvolali doterajšiu členku Janu Labátovú-Stankovićovú a na jej miesto do Správnej rady Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec vymenovali Máriu Hricovú. Desiaty bod bol venovaný posúdeniu návrhu a schváleniu rozhodnutia o zániku funkcie tajomníka ZO B. Petrovec Svetoslava Majeru, ktorý odišiel do dôchodku. Na jeho miesto bol zvolený Rastislav Labát z Petrovca. Azda najľudskejšou časťou zasadnutia bolo poďakovanie tajomníka Majeru, už penzistu, a vôbec jeho dojímavý prejav. V poslednom bode nasledovali prestrelky, obvinenia, v ktorých sa prejavovali nespokojní opozičníci. pitnú vodu nemá, alternatívou je ekostudňa v centre dediny. Nastal problém aj v odvodňovaní atmosférických vôd, nakoľko si občania masovo zasýpajú jarky. Odvážanie odpadu z dediny má na starosti báčskopalanský JKP Komunalprojekt. Zadalo by sa, že sa do určitej miery tento problém vyriešil, ale v skutočnosti odpadová skládka v Pivnici zostala nevyriešená a predstavuje zdroj znečistenia a ohrozenia od každoročných ohňov. Medzi prioritné problémy, ktoré sa MS pokúsi v budúcnosti riešiť, je výmena siete vodovodného potrubia, riešenie uličného osvetlenia, adaptácia monitorovacích kamier v centre a vyriešenie odvodňovania atmosférických vôd. Žiadosť o výstavbu regionálnej cesty medzi Pivnicou a Silbašom, ktorú si Pivničania žiadajú už dlhé roky, Obec Báčska Palanka ignoruje. Zostáva iba nádej, že sa aspoň tie prioritné problémy v blízkej budúcnosti vyriešia.

36 /4871/ 7. 9. 2019

Ľudia a udalosti ZAČIATOK ŠKOLSKÉHO ROKU V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V PETROVCI

Žiakov viac – tried menej Jaroslav Čiep

resne tak ako aj v ostatných školách v Srbsku, aj v Báčskom Petrovci vyučovací proces v školskom roku 2019 – 2020 začal v pondelok 2. septembra. Tradične v prvý školský deň pred začiatkom vyučovania v druhej poobedňajšej zmene v petrovskej Základnej škole Jána Čajaka po prvýkrát do školských lavíc zasadli tohtoroční prváčikovia. V ten deň do školy vošli so svojimi rodičmi a spolu s nimi sme sledovali uvítací program. V aule školy nových žiakov príležitostným kultúrno-umeleckým programom privítali žiaci vyšších ročníkov so svojimi učiteľmi. Nechýbala ani divadelná scénka s čajakovským kľúčom, ktorým symbolicky odomkli bránu školy a cez ňu potom prevádzali každého jedného prváčika. Nechýbali ani recitácie, piesne žiackeho chóru a pesničky žiackeho orchestra.

Nových školákov na domácej pôde privítala riaditeľka školy Vlasta Werleová. Triedni učitelia Vlastislava Lekárová a Pavel Bažík v dvoch oddeleniach so slovenskou vyučovacou rečou a Jasna Ožvátová v triede žiakov vyučujúcich sa po srbsky vyzývali žiakov zastať si do radu s ostatnými spolužiakmi, s ktorými potom odišli na svoju prvú školskú hodinu. Po nich do tried vošli aj ich rodičia, aby im triedni učitelia dali základné pokyny a aby si spomedzi seba vybrali predstaviteľa triedy do Rady rodičov. Tak ako aj vlani, aj teraz sú tri triedy prvákov a v nich 48 žiakov, z čoho v slovenských triedach 41 prvákov. Celkovo v novom školskom roku je v škole o 11 žiakov viac ako predtým. Riaditeľka Werleová nám v rozhovore pripomenula, že aj tohto roku majú v škole technologický zvyšok učiteľov, lebo zlučovali triedy terajších piatakov. K tomu,

Žiaci prvého ročníka s triednymi učiteľmi

hoci už dlho rokov bola riaditeľkou hložianskej školy a predtým pôsobila v Petrovci, riešia aj status uvoľnenej Kataríny Zimovej a čakajú na rozhodnutia inšpekcií. O rok v Petrovci tiež zostanú bez jednej triedy. Keď ide o budovu školy, už pol druha roka sa omieľa, že čo nevidieť tuná bude prebiehať kompletná rekonštrukcia. „Naposledy, ale neúradne, sme dostali informáciu, že keď ide o projekty, v Belehrade je už všetko schválené. Potom obec vypíše verejné obstarávanie a až

potom by sa malo začať s prácami. Podľa odhadov mohlo by to byť od začiatku budúceho roka. Sú dve možnosti: buď sa práce budú vykonávať v etapách, alebo sa budeme musieť celkom vysťahovať zo školy, aj nábytok, aj žiakov, a tým by práce mali trvať pol roka. V opačnom prípade práce by mali trvať až celý rok. V prípade vysťahovania treba zvážiť možnosť pracovať v nejakej kombinácii druhej a tretej zmeny v budove petrovského gymnázia. Však to ešte uvidíme...,“ uvažovala riaditeľka Werleová.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA JOZEFA MARČOKA DRAGUTINA V HLOŽANOCH

Slávnostné privítanie prvákov Miroslav Pap

Základnej škole Jozefa Marčoka Dragutina v utorok 2. septembra slávnostne privítali nových prvákov. Na začiatku programu sa prítomným žiakom, prvákom a rodičom prihovoril novozvolený úradujúci riaditeľ Miloš

Krstovski. Prvákom poprial veľa úspechov v školskom roku, ale aj všeobecne v ďalšom vzdelávacom procese v hložianskej základnej škole. Slová riaditeľa boli usmernené na povzbudenie a motiváciu prvákov. Po príhovore nasledoval kultúrno-umelecký program, ktorý prichystali žiaci nižších

Prváci ako hlavné obecenstvo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tried. Celkový program mal uvítací charakter. Každá trieda sa predstavila vlastným umeleckým bodom – tancami, spe- Druháci počas vystúpenia vom, recitáciami či prečítanými slohovými práca- žiakov v nižších ročníkoch sú aj mi. Tanečné a spevácke body na v ostatných triedach. Druhákov harmonike sprevádzal Rastislav je 17, tretiakov 10 a štvrtákov 14. Struhár. Štvrtáci prichystali aj Celkový počet žiakov v základnej krátky program venovaný teraz škole je 115. Rovnako ako aj v osuž bývalej triednej učiteľke. Po tatných slovenských lokalitách, ukončení programu boli všetci migrácia Slovákov do zahraničia spôsobuje pokles žiakov, ale dala žiaci rozčlenení do učení. Do prvého ročníka tohto škol- by sa sem zaradiť aj nižšia natalita. Riaditeľ nám v rozhovore ďalej ského roku nastúpilo 12 prvákov. Je to jedna prvácka trieda, naznačil, že sa v ZŠ Jozefa Markeďže v základnej škole nie je čoka Dragutina v tomto roku formovaná srbská trieda. Tried- chystajú aj projekty na realizáciu nou učiteľkou prvákov je Mária opráv strechy a výmeny dverí Bartošová-Korčoková. Pre nízky a okien, ale aj ďalšie, o ktorých počet prvákov už dlhšie trvá jed- bude verejnosť informovaná notriedny systém. Podobné počty v priebehu roka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V KOVAČICKEJ A PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

V štyroch slovenských triedach 79 prvákov Anička Chalupová

pondelok 2. septembra 2019 sa otvorili školské brány aj v padinskej Základnej škole maršala Tita a v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. V novom školskom roku 2019/2020 si v týchto dvoch školách do školských lavíc sadlo 845 žiakov, totiž 410 v Padine a 435 v Kovačici, čo je o 58 detí menej ako v uplynulom školskom roku. Po prvýkrát v dejinách školstva v Padine je do prvého ročníka ZŠ zapísaných iba 40 žiakov, ktorí sú rozvrhnutí do dvoch slovenských tried. Triednymi učiteľkami v prvých triedach sú Božena Holúbeková a Zuzana Valentová. V prvom ročníku kovačickej ZŠ je zapísaných 53 prvákov, z čoho je 39 žiakov rozdelených do dvoch tried so slovenskou vyučovacou rečou, trinásti žiaci sú v srbskej triede a jeden žiak bude navštevovať špeciálne oddelenie. Tohto roku úlohu triednych učiteliek na seba prebrali Zuzana Svetlíková, Zuzana Petríková a Katarína Pavelová. Kým žiaci prázdninovali, obe tieto slovenské školy využili leto na rekonštrukčné a adaptačné práce. Z finančných prostriedkov v sume 7 300 eur z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a mimo-

škole. Projekt napísala Asociácia pre edukáciu a regionálny rozvoj Padina. Okrem toho novinkou v tejto vzdelávacej ustanovizni je otvorenie upravených miestností na účely predĺženého pobytu, ktoré bude k dispozícii žiakom počas celého školského roku každodenne od 6.30 do 17.00 h. Podobne ako aj všetky základné a stredné školy, tak aj padinská vzdelávacia ustanovizeň je povinná uplatňovať elektronické denníky, ktoré podľa slov riaditeľky školy Márie Galasovej v každom momente môžu podať informáciu o reálnom počte žiakov v škole, o ich každodennej prítomnosti na vyučovacích hodinách a pod. Týmto novým spôsobom známkovania žiakov sa ešte v uplynulom školskom roku zaoberali aj učitelia kovačickej školy. Okrem príprav na nový začiatok vyučovania počas prázdnin sa v škole konali aj rôzne rekonštrukčné a adaptačné práce. Na školskej budove sa konala čiastočná rekonštrukcia strechy, a tak, ako uvažuje riaditeľka kovačickej školy Anička Bírešová, v kabinetoch pre fyziku a chémiu teraz nebude premokať. Podľa jej slov majstri pred začiatkom aktuálneho školského roka ostrúhali parkety a omaľovali steny v štyroch učebniach. Z prostriedkov rozpočtu Obce Kovačica

Dvadsiatka nových prvákov so svojou triednou učiteľkou Zuzanou Valentovou

riadnej dotácie a podpory NRSNM zrealizovali projekt Výmena okien v ZŠ maršala Tita v Padine, ktorý má za cieľ zlepšiť materiálno-technické podmienky na výučbu žiakov a tým prispieť ku skvalitneniu vzdelávacieho procesu v tejto • ĽUDIA A UDALOSTI •

kúpili a v systéme pre ústredné vykurovanie nainštalovali nové čerpadlá. Z financií získaných v spoločensko-zábavnej a charitatívnej akcii na Medzinárodných majstrovstvách vo varení a jedení bryndzových halušiek v Kovačici

Začiatok školského roka bol slávnostný aj v kovačickej základnej škole. Na snímke je časť školského kolektívu s vedúcou Aničkou Bírešovou a rodičia so svojimi ratolesťami.

vymenili okná na miestnostiach, kde sa koná výučba pre deti s osobitnými potrebami. K správnej a nehatenej práci bezpečnostného videodozoru a elektrických inštalácií ruky priložili aj rodičia, ktorí donáciami hradili prácu odborných majstrov. Okrem uvítacích programov, ktoré pre padinských a kovačic-

kých prváčikov pripravili starší žiaci, na nových malých školákov v školských laviciach čakali aj darčeky v podobe školských tašiek, ktoré pre nich zabezpečila Obec Kovačica. Balíkmi s ďalšími školskými potrebami nových slovenských žiakov potešila Matica slovenská v Srbsku.

ČOŽE JE TO PÄŤDESIATKA? V Hložanoch 17. augusta v Oáze oslavovali päťdesiatnici okrúhle narodeniny, ktoré zvyčajne znamenajú predel v živote človeka. Nuž čože je to 50? Je to 35 rokov od ukončenia základnej školy, ale predovšetkým je to teplo domova, šťastná rodina, dobrí priatelia, plné srdce, krása duše, pekné spomienky, úsmev na tvári, usilovné ruky... Je to aj smútok za tými, ktorí nie sú viac medzi nami. Pekne bolo pozerať sa na tú akoby hŕstku sklených guliek, ktoré boli zjednotené myšlienkou: Nikdy nezabudnúť! S nimi „boli“ i tí spolužiaci, ktorých vzdialenosť alebo iné okolnosti znemožnili byť tam, aj tí, ktorí tie vzdialenosti prekonali, lebo rodný kraj je zo všetkých najkrajší. Keď sa písal rok 1969, v Hložanoch sa narodilo 32 detí. Aspoň tak hovorí matrika. A dobre bolo znovu vidieť známe tváre, učiteľku Máriu Miškovicovú, triedneho profesora Jána Krasneca, položiť ruky na ramená dievčat a chlapcov, nešetriť emócie, pozerať sa na fotografie prvých vnúčat... A spievať známe pesničky, hrabať sa v spomienkach a robiť si plány do budúcna. M. Struháriková 36 /4871/ 7. 9. 2019

Ľudia a udalosti ZÁKLADNÁ ŠKOLA 15. OKTÓBRA V PIVNICI

Menej prvákov ako po minulé roky Miroslav Pap

plnej sieni pivnickej základnej školy sa v utorok 2. septembra o 18. hodine začal uvítací program, ktorý prichystali triedne učiteľky Anna Salčáková, Anna Hodoličová a Milena Dragičevićová so svojimi žiakmi. V kultúrno-umeleckom

Vystúpenie tanečníkov

programe vystúpili rovnako slovenské, ako aj srbské triedy. Celkový koncept uvítacieho programu bol usmernený na privítanie nových prvákov a na ich upútanie. Tvorili ho recitácie básní, folklórne body a rytmické tance. Po ukončení programu prítomných žiakov a rodičov privítal riaditeľ základnej školy Patrik Malina. Podobne ako každý riaditeľ, svoj uvítací prejav usmernil na tých najmenších, ktorým nakoniec poprial veľa úspechov, šťastia a množstvo nových vedomostí, ktoré získajú počas osemročného vzdelania v základnej škole, ale

Prváci s triednou učiteľkou Tatianou Kolárovou

ktoré zároveň budú uplatňovať aj v ďalšom vzdelávacom procese v stredných školách. Prítomných privítala aj pedagogička Mirjana Radićová. Všetkým prvákom po vymenovaní udelili malý dar od základnej školy. Nakoniec triedne učiteľky Tatiana Kolárová a Milena Dragičevićová pozvali prvákov do nových tried, kde im udelili ďalšie dary. Počet nových prvákov v Pivnici je 13. Spolu so srbskými žiakmi ich je 24. Je to značne menší počet ako v minulých rokoch. Riaditeľ školy zdôraznil, že sa v

budúcich rokoch očakáva značne vyšší počet prvákov. Celkovo v pivnickej základnej škole je 232 žiakov, čo je o 7 menej ako v školskom roku 2018/2019. V aktuálnom školskom roku 8. ročník tvoria tri triedy (dve slovenské a jedna srbská). Je to posledný trojtriedny ročník, po ktorom budú nasledovať iba dvojtriedne, presnejšie jedna slovenská a jedna srbská trieda. V aktuálnom školskom roku druháci a šiestaci budú vo vzdelávaní pokračovať v novom reformovanom pláne a programe.

SELENČA

Veľa darčekov pre prvákov Juraj Berédi-Ďuky

ákladná škola Jána Kollára v Selenči začiatkom septembra znovu otvorila bránu pre svojich žiakov. Aj pre tých, ktorí vo vzdelávaní pokračujú, ako aj pre prváčikov, ktorí si po prvý raz sadli do školských lavíc. Prváčikov a ich rodičov v škole privítali riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková a triedna učiteľka Tatiana Mandáčová. Starší žiaci – piataci pre nich prichystali primeraný uvítací program, ktorým spestrili prvý školský deň budúcim žiakom tejto školy. Po príhovore riaditeľky školy a predsedu Obce Báč Borislava Antonića rozdelili školské tašky s pomôckami, ktoré spoločne zabezpečili Obecná organizácia Červeného kríža Báč

www.hl.rs

a lokálna samospráva v spolupráci s Mestskou organizáciou Červeného kríža mesta Nový Sad a Pokrajinským sekretariátom pre vysokoškolské vzdelávanie a vedeckovýskumnú prácu. To však nebolo jediné prekvapenie, ktoré na prváčikov čakalo v ten deň. V učebni im učiteľka rozdelila ďalšie darčeky, ktoré pre nich zabezpečila Matica slovenská v Srbsku: tiež tašky so školským príborom. O presnom počte prváčikov zatiaľ nemožno hovoriť. Spresní sa to o niekoľko dní, ale je známe, že v školskom roku 2019/2020 bude v škole iba jedna trieda prvákov. Celkovo školu navštevuje 175 žiakov rozdelených do dvanástich tried. Všetci doterajší zamestnanci zatiaľ zostali v škole aj naďalej pracovať. Aj tohto roku výučba bude prebiehať v dvoch

Informačno-politický týždenník

Prvý školský deň selenčských prvákov

zmenách v slovenskom jazyku. Riaditeľka školy povedala, že sú možné určité zmeny a novinky, ale o tom sa bude môcť hovoriť, až keď sa školský rok naplno rozbehne. Do riešenia niektorých problémov v školách, kde sa vyučuje po slovensky, sa bude musieť naplno zapojiť aj NRSNM. Pálčivým problémom v školách je úpadok počtu žiakov,

čo sa prejavilo aj v základnej škole v Selenči. Rodičia, ktorí odchádzajú za prácou do zahraničia, neraz si berú so sebou aj deti, čo je jedným z dôvodov úpadku počtu žiakov. Ako čeliť tomuto problému, migráciám a úpadku počtu detí, je otázka pre celú spoločnosť a nie iba pre školy, ktorým je takto ohrozená budúcnosť. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Žime pod tou istou strechou Anna Lešťanová

Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova za podpory Pokrajinského sekretariátu pre sociálnu politiku, demografiu a rovnoprávnosť pohlaví realizujú projekt Žime pod tou istou strechou. Venovali ho prezentácii a afirmácii rodinného ubytovania dospelých a starých osôb a osôb s mentálnymi poruchami a invaliditou. V rámci projektu, ktorý sa realizuje v období júl – december 2019, sú naplánované aj početné aktivity (tribúny, dielne s poskytovateľmi a užívateľmi služieb, tematické prednášky z oblasti starostlivosti o zdravie, výživu a alternatívne tvary liečby, výskum o potrebách pre rozvoj záchytnej stanice pre bezdomovcov na území Sriemu, záverečná konferencia...), s cieľom, aby sa už jestvujúce služby rodinného ubytovania afirmovali a zveľadili. V Klube pre dospelé a staré osoby v Starej Pazove sa vo štvrtok 29. augusta uskutočnila verejná tribúna, na ktorej predstavili uvedený projekt, služby rodinného ubytovania pre dospelé a staré osoby v Obci Stará Pazova

a práva a zdroje sociálnej ochrany v lokálnom spoločenstve, ktoré sú dostupné poskytovateľom služieb a ich užívateľom. Tribúnu otvorila Rada Žugićová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova. Pripomenula, že okrem tohto projektu

nia dospelých a starých osôb a osôb s mentálnymi poruchami a invaliditou v Obci Stará Pazova hovorila Dajana Kostićová, sociálna pracovníčka strediska a koordinátorka projektu, kým o právach a zdrojoch sociálnej ochrany v lokálnom spoločen-

v Staropazovskej obci za prvých sedem mesiacov bežného roka používalo 30 osôb, kým 12 ľudí svoj nový domov našlo v záchytnej stanici. Medzi blahobyty rodinného ubytovania dospelých a starých osôb a osôb s mentálnymi poruchami a invaliditou odborníci zo staropazovského strediska zaradili to, že ubytovaním do druhej rodiny užívateľ služieb zostáva vo svojej obci, pestuje a zveľaďuje sociálne kontakty. Rodinné prostredie znamená, že nikto nie je zabudnutý, poskytuje mu istotu, starostlivosť, opateru, lásku, kým z druhej strany odborníci dávajú priamu podporu tak užívateľom, ako aj poskytovateľom služieb.

Projekt predstavili (zľava) Dajana Kostićová a Zlata Bjelićová. Za nimi stoji riaditeľka Rada Žugićová.

v stredisku je aktuálny i projekt Sociálny pracovník v škole, podporený Obcou Stará Pazova. O službách rodinného ubytova-

stve sa zmienila Zlata Bjelićová, právnička strediska. Ako bolo počuť na tribúne, služby rodinného ubytovania

KRÁTKE SPRÁVY

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 7. septembra na nádvorí Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec facebooková skupina Mamy Petrovčanky a združenie Petrovillage privítajú od 14. hodiny všetkých záujemcov na 7. v poradí Mama bazári. Zorganizujú aj charitatívnu zbierku školských potrieb, ktoré odovzdajú Stredisku pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec. J. Čiep

VĎAKA DOBREJ SPOLUPRÁCI LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY MESTA ŠÍD s policajným riaditeľstvom v Sriemskej Mitrovici a Policajnou stanicou Šíd v sobotu 24. augusta sa v sieni Kultúrno-vzdelávacieho strediska konala prezentácia doterajších výsledkov v oblasti bezpečnosti osobného majetku a bezpečnosti dopravy. Veliteľ Policajnej stanice Šíd Radoslav Lakić viac povedal o projekte Ako chrániť svoj majetok a zdôraznil, že sa občania musia aj osobne postarať o bezpečnosť. Radivoj Dabić, vedúci dopravného sektora v PS Šíd, predstavil výsledky týkajúce sa zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky, s osobitným odkazom na cyklistov ako najohrozenejšiu kategóriu. Dejan Kojić, člen lokálnej samosprávy, hovoril o dobrej spolupráci medzi mestom a Policajnou stanicou Šíd. Z vyčlenených prostriedkov, ktoré obec čiastočne odvodzuje z pokút dopravných priestupkov na svojom území, pre potreby Policajnej stanice v Šíde boli kúpené dva automobily, jeden motocykel, ako aj patričná výstroj zameraná na zvýšenie bezpečnosti v doprave. Po zakončenej prezentácii na Námestí kultúry policajti rozdelili bicyklistom ochranné vesty a svetelnú signalizáciu. Pre občanov to bola jedinečná príležitosť, keď sa mohli dozvedieť o bezpečnosti svojho majetku a vidieť vozidlá a stroje, ktoré používajú policajti. Totiž náplňou programu bola aj výstava policajných vozidiel, pri ktorých sa najviac bavili šídske ratolesti. B. Dierčanová • ĽUDIA A UDALOSTI •

36 /4871/ 7. 9. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Odmenili najúspešnejších žiakov a ich učiteľov Anna Lešťanová

ž tradične koncom augusta staropazovská lokálna samospráva odmeňuje najúspešnejších žiakov všetkých základných a stredných škôl z územia obce. V piatok 30. augusta sa v tamojšej divadelnej sále konalo slávnostné prijatie pre najúspešnejších žiakov, ich mentorov, najúspešnejších osvetových pracovníkov, resp. zamestnancov predškolských

ustanovizní v uplynulom školskom roku 2018/19. Vecné a peňažné odmeny žiakom a osvetovým pracovníkom udelili Milan Beara, zástupca predsedu Obce Stará Pazova, ktorý sa aj prihovoril, a Nataša Erorová-Micićová, pomocníčka predsedu Obce Stará Pazova. Odmeny v kategóriách súťaženia podľa pravidiel Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja udelili žiakom generácie, nositeľom Vukových dip-

lomov (úhrnne 69), žiakom, ktorí obsadili prvé tri miesta na medzinárodných, republikových a obvodových súťaženiach (159). Odmeny udelili aj najúspešnejším učiteľom základných a stredných Odmenení žiaci a profesori ZŠ hrdinu Janka Čmelíka škôl. Za najlepšieho riaditeľa tentoraz zvolili Strahinju Blagojevića z novopazovskej ZŠ Rastka Nemanjića – sv. Sávu. Obec na tieto účely vyčlenila značné prostriedky, a tým sa vlastne najúspešnejším žiakov a ich učiteľom chcela poďakovať za ich prácu a vynaložené úsilie, tiež afirmáciu prostredia, z ktorého prichádzajú.

Na pamiatku spoločná fotografia

STAROPAZOVSKÉ ZDRUŽENIE OBČANOV TATAMATE i tohto roku v ústrety novému školskému roku usporiadalo humanitárnu akciu, ktorá sa uskutočnila v nedeľu 1. septembra na tamojšom Námestí Dr. Zorana Đinđića pred istou kaviarničkou (na fotografii z archívu združenia). V spolupráci s Červeným krížom Stará Pazova usporiadali akciu pod názvom Podrži borbu, pokloni torbu, totiž zbierku školských tašiek a školských pomôcok pre deti zo sociálne ohrozených rodín z územia Staropazovskej obce. Pre všetky deti, ktoré tam zavítali, buď s rodičmi, alebo s príbuznými, organizátori podujatia pripravili malú výtvarnú dielňu na otvorenom. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KLUB PRE DETI NA NOVEJ STAROPAZOVSKEJ FARE. V posledné dva augustové dni – v piatok a sobotu sa na novej evanjelickej fare v Starej Pazove uskutočnil Klub pre deti (na fotografii). Na ňom sa zúčastnili deti do 12 rokov a náplňou stretnutia boli hry, piesne a lekcie z Božieho slova, primerané ich vekovej skupine. Potom s aktivitami pokračovali aj na nedeľnej besiedke (konala sa o 10. hodine v tamojšom chráme Božom) a po požehnaní deti potom šli spolu na faru, kde mali spoločenstvo. Pre tých, ktorí konfirmáciu už majú za sebou, riadne stretnutia mládežníkov (teda šiestaci a starší) sú naplánované každú sobotu o 19. hodine, kde sú tiež na programe rôzne aktivity a štúdium Božieho slova. Vedúcou uvedených aktivít je Dária Hlodová, profesorka matematiky a hudobníčka, a realizuje ich so spolupracovníkmi Lýdiou Dvornickou, Kristínou Čmelíkovou, Borisom Gašparom a Kristiánom Čmelíkom. a. lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V KOVAČICI

Odznel 13. ročník Detskej svadby Anička Chalupová

drevené hračky autora Jána Žolnaja z Kovači nedeľu 1. septembra 2019 ce a výstavu detských v Kovačici sa uskutočnila kresieb, ktoré na súbeh tradičná ľudovo-dramatická Domu umenia pre deti hra na detskú svadbu, v ktorej sa, Bibiana v Bratislave okrem účastníkov vo veku 3 až namaľovali a zasla14 rokov z Kovačice, zúčastnili aj li účastníci Detskej Svadobný sprievod účastníkov Detskej svadby ulicami Kovačice bol parádny malí svadobníci z Padiny, Kulpína, svadby. PríležitostnýKysáča, Nového Sadu a hostia zo mi darčekmi v podobe tabletov príležitosti sa piesňou prihovorila Barináková-Kovarčeková, bývalá Slovenska, členovia DFS Ratolesť organizátor tejto výtvarnej súťaže Nina Macáková z Kysáča, kým účastníčka Detskej svadby, ktoz Detvy. odmenil autorov Natašu Povolnú, príležitostnú báseň predniesla rá zaželala všetkým účastníkom Liliana Chamulová zo Slovenska. skvelý výstup. Neskoršie na javisku V príhovore organizátorov odzneli vystúpil celý svadobný sprievod, krásne pochvalné slová Pavla Bab- ktorý v programe prezentoval ku, Mariana Potroku a Márie Štev- slovenské ľudové zvyky a obyčaje. kovej, šéfredaktorky vydavateľstva Na tohtoročnej svadbe úlohu BUVIK. Neskoršie sa svadobníci a ich hostia presunuli na nádvorie miestneho spoločenstva, kde pokračovali s programom. V o t vá ra co m ceremoniáli 13. ročníka Detskej svadby účastníNielen hra na svadbu, ale aj pekné odmeny, ktoré pripravila Bibiana. kom sa prihovoNa snímke sú odmenení autori kresieb. rili hostia Zlatko Šimák, podpredPrezentácia tradičného sva- Doriana Havela, Ivu Ďuríčekovú, seda NRSNM, Ján dobného odevu, zvykov a obyčají Teu Poliakovú, Andreja Čížika Brtka, predseda Slovákov vo Vojvodine sa začala a najmladšiu účastníčku jedena- Matice slovenskej K detstvu kedysi patrili aj hračky vyrobené z dreva. svadobným sprievodom účastní- polročnú Bianku Stojkovićovú. v Srbsku, a Igor Na snímke je autor výstavy Ján Žolnaj. kov, ktorí v zástupe defilovali od Slávnostným prestrihnutím čer- Vencel, zástupca Ženského spolku a Ulicou mar- venej stuhy výstavu symbolicky veľvyslankyne SR v Belehrade, mladuchy stvárňovala Evka Sešala Tita prišli ku Galérii Babka. otvorili najstarší účastníci hry na ktorý toto podujatie aj slávnostne verínyová a ženíchom bol Janko Tam si pozreli dve nainštalova- detskú svadbu Mária-Magdaléna otvoril. Pred začiatkom progra- Horeš. Okrem tradičných svadobné expozície výstav: vystavené Torňošová a Ivan Benka. Pri tejto mu na javisko vyšla aj Andrea ných zvyklostí nevystal ani tanec s mladou nevestou, v ktorom sa zozbieralo nad 28 000 dinárov a 25 eur. Tieto prostriedky, ktoré majú charitatívny cieľ, budú na svätého Mikuláša odovzdané deťom zo sociálne ohrozených rodín. K tomuto tradičnému podujatiu svojím bohatým kultúrno-umeleckým programom prispeli aj hostia zo Slovenska. Kovačickému obecenstvu sa predstavili členovia DFS Ratolesť z Detvy, ktorí za vedenia Jany Ľálikovej predniesli ľudové piesne a tance Jedni z vinšovníkov boli aj malí svadobníci Svadobné a iné tance zo Slovenska so sebou do Kovačice zo Slovenska.

z Kulpína

• ĽUDIA A UDALOSTI •

priniesli a prezentovali tanečníci DFS Ratolesť z Detvy

36 /4871/ 7. 9. 2019

Ľudia a udalosti 14. DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY

rediová-Stupavská privítala početných hostí a členov Asociácie slovenských spolkov žien, spolky žien z Aradáča, Bajše, Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, DobanoMichal Ďurovka viec, Hložian, Kovačice, Kulpína, Lalite, Padiny, Pivnice, zo Starej opulárne kysáčske poduPazovy, Silbaša, Selenče, ako i zo jatie venované sárme sa zahraničia, z chorvátskeho Iloku. uskutočnilo v nedeľu 1. sepSvojou prítomnosťou podujatie tembra po prvýkrát v priestoroch poctili aj hostia z iných dedín, jubilujúceho 90-ročného FK Tatra. ako i sponzori, ktorí ho podporili. Organizáciu 14. Dňa kysáčskej Nechýbalo ani humoristické vysármy mali na starosti členky Spolstúpenie hercov Milušky Grňovej ku kysáčskych žien v spolupráci a Dušana Francistyho a vinš k so Združením občanov Integra, sárme zavinšovala Soňa Franktoré pomohlo, aby sa sarmiáda cistyová, ktorá bola vyparádená Predali všetko do poslednej hrčky rozšírila a spopularizovala ešte v slávnostnom viac. Podujatie podporilo Mesto ľudovom kroji. Nový Sad, ako i početní sponNajdôležitejzori. Výpomoc poskytli členky ším bodom ceMiestneho odboru starobných Soňa Francistyová a Ľudmila Berelého podujatia penzistov, Umeleckého spolku diová-Stupavská privítali hostí bola konzumácia Michala Geržu a žiaci pomáhali kysáčskej sármy. vysluhovať. Oficiálny program sa vali sa, či jej nebude málo, lebo už Tentoraz spoldoobeda predali polovicu. začal o 18. hodine, avšak sármu kárky, ktorým Predsedníčka SKŽ Ľudmila Bepredávali už od 11. hodiny. Obáochotne po mohli aj mnohí Kysáčania, pripravili 1 570 hrčiek sármy, ktorú potom upiekli v Okrem Kysáčaniek predajný stánok mali i Pazovstarodávnej peci, čanky a do konca podujatia predali všetky hrčky. K sár- podujatí mali svoj predajný stáme, samozrejme, patrili aj chutné nok, výzve vyhoveli iba Pazovčanky. Domáce spolkárky mali stánok slané a sladké pečivá a torty. Na pobavenie a do tanca náv- s ručnými prácami a na druhom števníkom hrali skupiny Kardio predávali 25 druhov sladkých band z Pivnice a Southlanders z špecialít. Nechýbala však ani traPetrovca. I keď Kysáčanky vyzvali dičná tombola a kamarátenie do Prítomných rozveselili herci Dušan Francisty a Miluška Grňová členky aj z iných dedín, aby na neskorých hodín.

Veľký záujem o sármu

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum! D áva sa na známosť občianstvu! V nedeľu 1. septembra nastúpila do školských lavíc Najprvšia Generácia Našich Budúcich Vševedov NGNBV). V záujme zviditeľnenia náročnosti Štúdia na Našej Vysokej Vševedeckej Škole verejne sa zverejňuje Rozvrh Hodín NGNBV. PONDELOK: 1. Ako postupovať pri stúpaní k oblakom; 2. Keď narastiem, budem poslanec; 3. Keď narastiem ešte viac, budem minister; 4. Keď narastiem viac ako ešte viac, budem Ešte viac; 5. Každý Cigán svojho koňa

www.hl.rs

chváli (KCSKCh). UTOROK: 1. Vodu kážem, víno pijem; 2. Čo je tvoje, je i moje, čo je moje – do toho ťa nič; 3. Bližšia košeľa ako kabát; 4. Pravá ruka – ľavý vačok; 5. Cti si šéfa svojho a nie seba!; 6. KCSKCh. STREDA: 1. Ohybnosť – vzácna cnosť; 2. Nemočiť proti vetru (ani za ten svet); 3. Sľuby sa sľubujú...; 4. Vrana vrane oči nevykole; 5. Dobrá zrada nad blato; 6. Prezliekanie kabátov; 7 KCSKCh. ŠTVRTOK: 1. Neklamať, nekradnúť, iba ak; 2. Opakovaná lož je mat-

Informačno-politický týždenník

ka múdrosti; 3. Lepší zajac v hrsti ako holub na streche; 4. U nás taká obyčaj, nevráť, čo si si požičal; 5. Zamestnaj blížneho svojho; 6. KCSKCh. PIATOK: 1. Bontón náš každodenný; 2. Umenie komunikácie v realitnej šou – používanie vyberaných slov, syntagiem a Našich Tradičných Sentencií (Pi.. ti ma...!; Je.. ti ma... Si obyčajné ho...!) 3. Umenie komunikácie v parlamente a vôbec pred tévé-kamerami (Sikter! Marš!; Banda opozičná, zlodejská, tajkunská...!); 4. Útok je najlepšia obrana; 5. Hlasnejší má pravdu; 6. KCSKCh.

SOBOTA: 1. Umenie získania voličov v predvolebnej kampani; 2. Narábanie so špáradlami a bejzbalovými pálkami; 3. Jazda na maketotanku T 55, na obrnenom transportéri; 4. Plávanie v mútnej vode; 5. Doktorát – na tri kliky!; 6. KCSKCh. NEDEĽA: 1. Nácvik úsmevu pre Svojho Koňa (SK); 2. Chválenie SK; 3. Tlieskanie SK-ovi; 4. Ovácie pre SK; 5. Prevzatie diplomu; 6. Stúpanie v oblakoch so SK; 7. Odchod na zaslúžené prázdniny (návrat 1. septembra). Bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

DVOJDŇOVÉ VYDARENÉ PODUJATIE V STAREJ PAZOVE

Sriem moderným spôsobom Anna Lešťanová

a staropazovskom Námestí Dr. Zorana Đinđića v piatok 30. a sobotu 31. augusta prebiehal v poradí 4. Gastro Sriem pod názvom Sriem moderným spôsobom. Gastro Sriem je jedinečným podujatím na tomto priestore, ktorý cez bohatú gastronomickú, kultúrnu a turistickú ponuku spája minulosť a súčasnosť. Podujatie

Stará Pazova a Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, kým výbornými spoluorganizátormi boli Turistická organizácia Obce Stará Pazova, Stredisko pre kultúru Stará Pazova, Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova, Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova a Ľudová knižnica Dositeja Obradovića. Gastro Sriem 2019 slávnostne otvoril pokrajinský tajomník pre poľnohos-

Z otváracieho programu Gastro Sriemu 2019

sofistikovaným spôsobom, prostredníctvom najrozmanitejších sriemskych špecialít a potravinových výrobkov, predstavuje kultúrne a historické dedičstvo Sriemu. Toto turisticko-gastronomické a kultúrne podujatie tentoraz zhromaždilo viac ako 70 vystavovateľov. Podujatie podporili Obec

podárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Vuk Radojević a početným účastníkom a návštevníkom sa prihovoril aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. V rámci dvojdňového podujatia sa konala i súťaž v chystaní ajvaru v rámci karavány Izađi mi na teglu. Návštevníci na pazovskom námestí mohli ochutnať a zá-

Členky Združenia pazovských žien i tentoraz mali plné ruky práce • ĽUDIA A UDALOSTI •

roveň kúpiť rozličné výrobky a ani tohto roku nevystal bohatý kultúrno-zábavný program. Medzi vysta- Socha zo slamy na pazovskom námestí vovateľmi sa konala i súťaž o najupravenejší mali aj aktivisti tamojšieho SKUS stánok a voľba najchutnejšej hrdinu Janka Čmelíka. Členky Združenia pazovských žien na slanej a sladkej dobrôtky.

Medzi 10 tímami v chystaní ajvaru sa zúčastnili aj Boľovčania z tamojšieho združenia Perla

V miestnostiach knižnice a z príležitosti usporiadania Gastro Sriemu je do polovice mesiaca nainštalovaná výstava Najstaršie kuchárske knihy Európy a v rámci nej aj najmenšia tlačená kuchárka Bečka kuvarica z roku 1900 (dimenzie 2 x 2 cm). Aktívnu účasť na Gastro Srieme

svojom stánku chystali chutné nadlacke a zúčastnili sa i v časti prípravy sriemskych špecialít na otvorenom pod názvom Open kitchen show. V kultúrno-umeleckej časti programu vystúpil aj FS Klasy. Pre najmladších návštevníkov organizátori podujatia usporiadali dielňu Slama Land.

Z vystúpenia FS Klasy (foto: TO Obce St. Pazova) 36 /4871/ 7. 9. 2019

Ľudia a udalosti VNÚTROMISIJNÉ SLUŽBY BOŽIE BANÁTSKEHO SENIORÁTU V HAJDUŠICI

V znamení dvoch jubileí Vladimír Hudec

Podnetnými slovami sa prihovoril aj vznešený nútromisijné služby Božie pán senior banátsky Pavel Banátskeho seniorátu SESklenár a slávnostné chvíle AVC, ktoré sa konali v Hajobohatili aj spevom dva dušici v nedeľu 1. septembra, boli cirkevné spevokoly, najprv v znamení dvoch významných hajdušický a potom aj spejubileí tejto banátskej dedinky vokol Elpis z Bieleho Blata. Farár Jaroslav Javorník si z kazateľnice – 210. výročia založenia dediny Liturgovali všetci prítomní zaspomínal na výstavbu kostola a príchodu Slovákov, ako aj desiakňazi a spev na službách na nový kostol, tiež presťahovaním teho výročia posvätenia nového organe sprevádzal kantor, známy zvonov a končiac posviackou. kostola. organista Janko Siroma, ktorý z Autorom fotografií je autor týchto tejto príležitosti aj opravil chrá- riadkov, ktorý perom a objektívom mový organ v Hajdušici. sledoval realizáciu tohto jedinečInak hajdušický kostol je identický so starým, ibaže je dimenziami trochu väčší. Výstavba trvala 5 rokov. Posvätený je pred desiatimi rokmi, čiže na 200-ročnicu založenia dediny a príchodu Slovákov. Prostriedky na výstavbu poskytli Svetový luteránsky zväz, ale aj lokálna samospráva, AP Vojvodina a Republika Srbsko, ako aj Slovenská republika. Vlastnou prácou však prispeli aj Misijné bohoslužby v hajdušickom chráme Božom mnohí občania, a tak ušetrili Hajdušičania sa pri tejto príle- nikto. Posledný, tuším, bol vysta- významné prostriedky. O žitosti tešili aj hosťom, predstavi- vaný veľký chrám vo Vojlovici. A výstavbe nového a rozobeteľom cirkevných zborov z Jáno- to predovšetkým vďaka tomu, že raní, čiže rozlúčke so starým šíka, Vojlovice, Kovačice, Padiny, Hajdušičania vždy boli zvláštny kostolom jestvuje bohatá Aradáča, Bieleho Blata a Kulpína národ, zvláštna dedina. Dlhoroč- fotodokumentácia. Cirkev- Obraz, ktorý sa vyskytuje raz za sto rokov v čele so svojimi kňazmi Slađanom ný kňaz Emil Koléni strávil tu 40 ný zbor pri tejto príležitosti – rekonštruovanú vežu za pomoci žeriava postavili na nový kostol Danielom Srdićom, Branislavom rokov ako kňaz a najlepšie poznal pripravil zaujímavú výstavu Kulíkom, Pavlom Sklenárom, se- Hajdušičanov a on povedal, že fotografií, ktorou je chronologic- ného projektu od začiatku do niorom Banátskeho seniorátu, Hajdušičania, to sú akoby ľudia ky znázornená výstavba kostola, konca a o tom informoval čitateľov Martinom Bajzom, Jánom Cickom, z ocele, − povedal okrem iného začnúc kopaním a betónovaním Hlasu ľudu. Vladimírom Lovásom a Jaroslavom farár Javorník a zaspomínal si základov, murovaním, rozoberaVýstavou starých fotografií z Javorníkom. Svojou prítomnosťou aj na niektoré momenty, ktoré ním starého kostola, postavením minulosti Hajdušice pod názvom veriacich poctili aj predstavitelia predchádzali výstavbe. rekonštruovanej starej veže na Paberky z 210-ročného života Slolokálnej a miestnej samosprávy a vákov v Hajdušici, ktorú v kostole základnej školy. z tejto príležitosti pripravil hajPrítomných veriacich a hostí dušický MOMS, si pripomenuli aj najprv pozdravil hostiteľ Slađan jubileum 210 rokov od založenia Daniel Srdić, administrátor hajdediny a príchodu Slovákov. dušického cirkevného zboru, a Povedzme na záver i to, že sa z kazateľnice nového kostola sa hajdušickí veriaci postarali o to, prihovoril farár kulpínsky Jaroslav aby kostol svoje desiate narodeJavorník, bývalý kňaz hajdušický, niny dočkal v čistom bielom rúchu ktorý má veľké zásluhy na tom, že tak, že vylíčili vonkajšie steny kossa tomuto malému zboru podarilo tola a ofarbili vežu. Okrem toho vystavať nový kostol. opravili schody na vchode do − Obyčajou je pri spomienkach kostola a vystavali aj prístup, ktorý na pamiatku posvätenia každého umožní invalidom, ale aj starým chrámu spomínať slávnych predľuďom ľahší vstup do kostola. kov, ktorí obetovali svoje životy, Časť prostriedkov na tieto účely čas, peniaze, aby vystavali chrám. Pozornosť veriacich upútali aj dve zaujímavé výstavy zabezpečila lokálna samospráva Dnes však vy Hajdušičania do tejto v Plandišti.

www.hl.rs

šablóny nezapadáte preto, že dnes máme tuná živú generáciu, ktorá tento chrám vystavala. Dnes je 10 rokov od posviacky, ale aj 15 rokov od začiatku výstavby tohto diela. Za posledných 20 rokov sme mali v našej cirkvi mnohé prístavby, dostavby vystavané. Každý sa snaží niečo vo svojom zbore vybudovať, ale to, čo ste vy Hajdušičania ako malý cirkevný zbor dokázali za posledných sto rokov, nedokázal

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (28)

sa zviedol na rozumnú mieru. Zato pondelková porada kultúrno-osvetových pracovníkov bola vykonaná dôsledne, s kompletnou kompetentnou prezentáciou a numerickým osadách, nešla ako načim a syste- bombardovaním patričnými výdomatické spracovanie materiálov si bytkami. Vyzdvihovaný bol aj kultúrvyžadovalo dlhšie obdobie, a tak no-umelecký program v nedeľu, ale už v štarte tá naša prezentácia his- programovo to bola juhoslovanské tórie bola okyptená. Najboľavejší a nie slovenské podujatie, alebo bol pre organizátorov bol fakt, že sa tu to možno interkultúrny program, nezriadilo niečo z najbližšieho, teda v ktorom už Slováci nemali ani domirevolučného obdobia. nanciu. To, čo najviac Potom už nasledovalo prekážalo, bol fakt, že slávnostné otvorenie v kultúrnych prograSlávností, na ktorom moch Petrovčanov sa podal obraz o „prabolo najmenej. Aj divej“ a pravej skutočvadlo vyznelo ako renosti. Poobede bol prezentácia slovenskej zraz a program cvičenintelektuálnej mládecov. Otváracím bodom že, keďže hru podali programu bola slovenžiaci gymnázia. Bude ská beseda v podaní to okolnosť, na ktorú viac ako 200 tanečsa bude musieť zvykať níkov, a potom už na aj naša metropola? Aj rad prišli zástancovia prizná to ona, že nienajzdravšieho pohybu. kedy aj „malá“ účasť Oduševnili gymnasti Plagát SNS ’49 z okolia môže prerásť z Nového Sadu, ale aj ich megalomanské, mládež z predvojenského výcviku. lokálpatriotistické chcenia? Aj ich Večer nasledoval program brat- prioritnú pozíciu na Slávnostiach? stva a jednoty. V prvej časti domi- Asi už prišiel čas na to, aj budú si na novali spevácke výstupy a potom to musieť zvykať. dominoval folklór. Taký národný Boli tu aj nedopatrenia (improa národnostný rozsah účastníkov vizovaná prezentácia exponátov na Slávnostiach ešte nebol, ale po- v múzeu, okyptená účasť v kultúrzornému divákovi neuniklo, že to no-umeleckom programe a nedozaplánované bolo ešte pestrejšie končené divadlo), ale toto sa všetko a že niektorých súborov v Petrovci šikovne zamaskovalo, alebo sa o tom nebolo. nehovorilo. Tak potom celkový doV pondelok sa začalo s ostrou jem o Slávnostiach vypadol skvelý. spolkovou súvahou, ale na nej nebo- Aj taký obraz, nahraný na filmovú la zaevidovaná prítomnosť všetkých pásku, odišiel do sveta ako dôkaz delegátov kultúrno-osvetových podujatia, čo ukazovalo na možspolkov. Aj po analýze a diskusii nosti pôsobenia menšinových entít Juraj Spevák podal závery, ktoré v novom zriadení. Vskutku veľkokoncentroval do sedem záväzkov. leposti Slávnostiam sa nemôže ani Poobede sa dokázala subotická zazlievať, lebo oni aj boli také, ale športová presila, lebo aj vo volejbale, boli viac interkultúrne ako národné, aj vo futbale Spartak zo Subotice v znamení bratstva a jednoty a nie zaznamenal výhru. Večer bolo poda- v znamení slovenskej súdržnosti, né divadelné predstavenie Jánošík už v úplnosti spolitizované a nie (bez štvrtého dejstva) a ozvena po národne orientované, teda Slávnosti predstavení šla v smere: stará téma celkom inakšie od tých voľakedy. – nová doba. Stratia tým Slovenské národné slávnosti svoj zmysel? Koľko sa v nich CELKOVÉ VYHODNOTENIE – stratí slovenskosť, aj národnosť už V SUPERLATÍVOCH v ich názve definovaná, a konečHneď po Slávnostiach sa konšta- ne, vydrží ten malý zlomok našej toval doteraz najväčší počet náv- entity v podkladaní svojho chrbta števníkov (ponad 20 000), aj prí- na dokazovanie vymožeností všettomnosť filmového podniku Avala kých národov a národností v novej z Belehradu na nich. Aj rečnenia Juhoslávii? bolo menej, a tak centrálny míting Ťažko povedať!

Otvorenie slovenského múzea DrSc. Ján Babiak

juhoslovanských Slovákov s ostatnými národmi FĽRJ..., majú byť odzrkadlením internacionalistického vyriešenia nacionálnej otázky..., v odzrkadlení našich úsilí o uskutočnenie úloh..., v prvom rade pre uskutočnenie Päťročného plánu“.1 Bombastickejšie sa to už nedalo povedať a ako vidieť, Slávnosti už mimo politiky ani nemohli byť. Program bol s prekvapujúcou precíznosťou stanovený dva mesiace pred ich začiatkom. Aj o mesiac neskoršie na zasadnutí slávnosťového výboru bolo konštatované, že sa vykonal hodný kus práce, a keďže potom bolo viac voľnosti – politizovalo sa. To sa potom odzrkadlilo aj v stave, že to naše národné, už nebude ani v prvom pláne, vlastne áno, ale len ak bude v zhode s celkovou partajne riadenou politikou. Tak tým bolo už všetko povedané a socialistické Slávnosti sa mohli začať.

roku 1949 aj štvanice v konflikte známom pod názvom Informbyro rástli, aj čistky boli na rade. V nich našinec, bez ohľadu na to, kde sa nachádzal, našiel sa medzi dvomi ohňami. Ak nedajbože zastával stanoviská Slovenska, už bol na ruskej strane a čakala ho basa. Ak bol na Slovensku, kde vládli ruské zákony, už bol Titov špión. Koľko nevinných Slovákov si vtedy nepotrebne odpykalo trest, aj tŕplo, že pre vlastizradu odvisne na konopnom povrázku... V Juhoslávii opieranie na vlastné sily bolo jediné logické riešenie. Aj ono sa konalo v smere adaptácií na novú situáciu, v organizácii politického života, v priemyselnej decentralizácii a horúčkových prípravách na to najhoršie – vojnové zrážky. Vtedy sa v platnej prvej Päťročenke dodatočne vypracoval náročný polročný plán, lebo keď iní urážajú našu krajinu klebetami, tak my na poli plánovania musíme dokázať, ako sa u nás vie budovať socializmus. Aj v slovenskom prostredí sa spelo v tom smere. Mládež a frontovci vtedy mali účasť na počet- Na čele zástupu ných pracoviskách. Aj v slovenskej dedine bolo cítiť V sobotu sa prejavila naša športopremenu a počet sedliackych pra- vo-kultúrna reprezentácia. Poobede covných družstiev rástol. Na poli sa podľa pohárového princípu hrali kultúrno-osvetových spolkov za zápasy štyroch najlepších futbalojeden rok vznikol SKOS v každej vých mužstiev. Víťazom turnaja bola slovenskej dedine a bolo ich 32. petrovská Mladosť. Večer kultúrnoK podujatiam kultúrneho typu sa -umelecký program mal ráz ľudovej vtedy pristupovalo s osobitnou po- veselice a podali ho ochotníci zo zornosťou, k tým najväčším ešte viac. šiestich slovenských osád. Na záver Pri Slovenských národných sláv- nastúpil orchester Juhoslovanskej nostiach, už aj preto, že mali byť armády. piate v poradí, v čase, keď päťročnice V nedeľu ráno, už o 9. hodine, boli v móde, prihliadalo sa na to, na prvom poschodí Grúnikovho aby aj prípravy boli organizovanej- domu, stála k dispozícii hosťom šie, aby ZSKOS ako ich organizátor Slávností nová kultúrna ustanovinezopakoval vlaňajšie „pôrodné“ zeň – Slovenské múzeum.2 Týmto chyby a aby zotrval na socialistickej sa malo systematickejšie pristúpiť koncepcii ich realizácie. Tentoraz k našej historickej, kultúrnej, hosmali vyznieť „v znamení kultúrnej podárskej a národopisnej minulosti, a ľudovej manifestácie juhoslovan- ale hneď v začiatkoch bolo jasné, skej Slovače..., úplnej rovnoprávnosti že zberateľská činnosť, najmä po

1 N. N.: Tohoročné Slovenské národné slávnosti budú v dňoch 6., 7. a 8. augusta. Hlas ľudu, Petrovec, roč. 6, č. 45, s. 1. 2 Tvrdenie niektorých našich „zachraňovateľov“ slovenských dejín, že múzeum založila Matica, nestojí. Veď v roku 1949 s Maticou sa socialistická spoločnosť už vyrovnala. Čiastočné zhrnutie historického materiálu na Slávnostiach bolo prítomné aj skôr, ba čo viac aj pred založením Matice, najmä pri usporiadaní výstav, keď sa aj anticipovalo, že vystavané exponáty môžu byť základ pre nádejné slovenské múzeum. Ale o tom inokedy.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

36 /4871/ 7. 9. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Zvítanie v škole Prvé zvítania s učiteľmi, Prvé školské dni už máte za sebou. zo mi školy. Čerství, s načerpanou so spolužiakmi a s ďalšími kamarát ch školských úloh. Aj po škole novou energiou, sa dávate do prvý m septembrovom počasí. Keď ste predsa je ešte času na hru v pekno pravdepodobne ste si upratovali sa pripravovali na nový školský rok, tať do školy. Kamaráti z Kysáča, i svoju izbu, v ktorej sa budete chys vás v tomto Kútiku potešia Jánošíka, Pivnice, Kulpína a Padiny e témy. rôzn ilustráciami na ých laviciach a aby sa vám olsk Prajeme vám úspešné začiatky v šk e nám to zaslať do Kútika. ôžet darilo aj niečo nakresliť, napísať, a m Katuša

Darinka Supeková, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Alexander Gaško, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Hana Pintírová, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Taška Moja taška je veľmi ťažká a je veľmi veľká. Ja ju mám príliš rada, je vecí mojich ohrada, rozkošná modelka. Kráča so mnou stále, aj v rukách, aj v hlave. Nikomu ju nedám a za nič nepredám.

Jana Dišpiterová, ZŠ maršala Tita, Padina

Dário Farkaš, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Beatris Lenartová, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Debora Ušiaková, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín • DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXI 7. septembra 2019 ČÍSLO

240

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

PETROVČANIA TO DOKÁZALI SPOLOČNÝMI SILAMI

Z obsahu

Ďalší mostík Zuzky Medveďovej Jaroslav Čiep

ňom zanechával stopy. Najprv v sobotu 20. a potom aj ú v Petrovci mnohé mosty v nasledujúcu sobotu 27. júla bola a mostíky cez Begej – aj dre- v Petrovci zorganizovaná dobrovoľvené, aj murované, aj železné. ná akcia rozoberania dovtedajšieho Ale iba jeden jediný mostík v Petrovci mostíka a úprava terénu pre stavbu od začiatkov dodnes má aj ozna- nového. Aj úpravu jeho okolia. Teda čenie a meno – je to mostík Zuzky oboch nábreží Begeja, ako i samotMedveďovej. ného koryta tejto riečky tiahnucej pozdĺž Petrovca. Potom v týždni na pomedzí júla a augusta sa denne dobrovoľníci schádzali v Ulici generála Štefánika s cieľom vystavať nový mostík. A bolo ich zo dňa na deň viac. Spoločnými silami a koordinovanou prácou Z čias druhej polovice minulého storočia – deti z ulice na sa im podarilo Desať rokov po výstavbe mostíka Z. Medmostíku, ktorý bol predchodcom toho vystavaného roku k tohtoročným veďovej z neho už zostali len trosky. Tie ešte ďalších 15 rokov chátrali. 1992 (foto: z archívu D. Chorváta) Slávnostiam V predchádzajúcom čísle prílohy prácu aj dokončiť. Okolie mostíšencom sa podarilo urobiť Petrovec Mozaika sme čitateľov informovali ka zošľachtili lavičkami a príchod čo len trochu krajším, a tak udržať o tom, že sa začali práce na rekon- k nemu sa sprístupnil aj pevným rozpoznateľnú lokalitu a útulný kúštrukcii tohto mostíka. Keďže mostík chodníkom z oboch strán. tik aj pre ostatných návštevníkov bol drevený a tento prírodný materiál Novým mostíkom sa teraz môže Petrovca. chátra, zub času po štvrťstoročí na hrdiť Petrovec, aj Petrovčania. Nad-

Ako určili umiestnenie Slovenského gymnázia v Petrovci Str. 20

Hviezda Partizana: svetový drahokam

Str. 22

Tanečné a divadelné hody a rekordy

Str. 24

Nový mostík Zuzky Medveďovej je vybudovaný k tohtoročným Doska na slávobráne aj s vročením Slovenským národným slávnostiam

Mozaika INÍ PÍŠU

K STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Ako určili umiestnenie Slovenského gymnázia v Petrovci Viera Benková

udova bývalej štátnej školy v Petrovci, v ktorej v jeseni 1919 začalo s prácou reálne gymnázium, bola primalá na to, aby v nej mohla prebiehať výučba viactriednej školy. Len čo začala táto škola pôsobiť, počítalo sa s tým, že jej umiestnenie v tejto budove je dočasné riešenie, že bude potrebná väčšia budova. A tak sa už v prvom školskom roku 1919/20 plánovalo vystavať novú, potrebám školy zodpovedajúcu budovu. Naskytla sa otázka umiestnenia (kde postaviť túto školu). Nájsť primerané miesto nebolo ľahko, malo byť

Samuel Štarke

konvente. Konventu predsedali Samuel Štarke, farár, a Ján Chorvát, cirkevný dozorca. Boli

Kladenie základného kameňa gymnaziálnej budovy

rozsiahlejšie a podľa možností v strede osady. A tu akoby sa samy núkali tzv. Staré hroby. Kuratórium Slovenského reálneho gymnázia sa preto obrátilo s prosbou, aby zborový petrovský evanjelický cirkevný konvent odhlasoval, že dovolí na tomto pozemku stavať gymnázium. Túto vec mohol riešiť a riešil ju aj celocirkevný konvent 25. januára 1920. O vážnosti a naliehavosti tejto veci svedčí už aj tá skutočnosť, že zvolali mimoriadny všeobecný konvent, a to 3 týždne po riadnom výročnom

tam prítomní i všetci presbyteri zvolení na predošlom konvente, ako aj početní členovia (údovia) zboru. „Duchovný predseda už pri otváraní konventu upozornil prítomných na vážnosť predmetov konventu. Prosí preto, aby „každý prítomný vážne a dôstojne sa zachoval, a svoju mienku určite s odôvodnením predniesol“. Prvým bodom, a iste aj hlavným z navrhnutých 8 bodov konventu, bolo práve pojednávanie o spomenutej žiadosti.

Plán budovy gymnázia architekta Michala Plavca

Žiadosť predniesol S. Štarke, farár, ktorý bol súčasne aj predsedom kuratória. Ako predseda kuratória podporil túto žiadosť, a to – ako zapisovateľ poznačil – „predovšetkým z toho dôvodu, že spomenutý pozemok svojou polohou a rozsiahlosťou najlepšie zodpovedá budove, o ktorej chceme, aby bola nielen majetkom a chlúbou všetkých nás Slovákov, ale aby bola pomerne v stredisku našej obce“. Na druhej strane však ako farár tohto zboru musel brať do ohľadu tú skutočnosť, že išlo a voľakedajší cintorín. Aká to bude ozvena u veriacich, či nebudú urazené ich city? Preto v ďalšej svojej

reči – ako zapisovateľ uvádza – povedal: „Spomenutý pozemok skrýva v sebe kosti našich otcov a matiek, ktoré sotva dospeli k úplnému porušeniu. Pilne treba zvážiť tú otázku, či by stavanie gymnázia na tom mieste neurážala city pozostalých.“ Ako vidieť zo zápisnice, v tejto veci sa vyvinula živšia debata. Okrem už uvedeného návrhu na umiestnenie gymnázia padli tu ešte dva návrhy. Jeden návrh totiž podal Tomáš Kováč, vtedajší richtár obce. Spomenutý odporúčal pozemok zvaný Staré jarmočisko. Svoj návrh odôvodnil tým, že ten pozemok „svojou priestrannosťou a polohou pri

Neujatý plán budovy gymnázia architekta Šalanského

HLAS ĽUDU | 7. 9. 2019 • 36 /4871/

Dokončenie výstavby prvej časti budovy

Dostavba druhej časti budovy

na výstavbu. Ešte toho istého dňa, keď prosba bola doručená, bolo zvolané generálne zhromaždenie izraelskej náboženskej obce, ktoré žiadosti kuratória vyhovelo, ale s jednou výhradou. Kuratórium sa má písomne zaviazať, že na tom pozemku nesmú byť kopané základy, respektíve, že ten kúsok pozemku bude na také ciele použitý, kde sa nebude musieť hlboko kopať, lebo ako je zdôraznené, ich zákony zakazujú vykopávať zo zeme telesné pozostatky. (Prípis izraelskej náboženskej obce zo dňa 3. novembra 1921.) V darovacej zmluve, ktorá bola podpísaná (13. marca 1922) zo strany Prvá strana zápisnice z kuratória 1919 Pohľadnica ukončenej stavby spomenutej cirkvi, ako aj zo strany predstaviteľov kuraspomenutý odporúča postaviť miesta odpočinku tých, ktorí v tória, v 4. bode bola v tom zmysle túto budovu nad Begejom, a to páde potreby na živom tele by vynesená klauzula v znení, „že na priestore medzi štátnou ško- boli hotoví budovu túto držať.“ sa na tomto darovanom území lou a domom Michala Labátha. Mienky teda boli rozdielne. Vec nesmie hlbšie kopať od tridsať Proti týmto dvom návrhom dali na hlasovanie. Pri hlasovaní centimetrov“, a že sa „na ňom zaujal stanovisko Július Kubáni. návrh O. Snidu nevzali do úvahy. nesmie postaviť nijaká budova“. Podľa neho návrh Ondreja Snidu Hlasovalo sa teda len o dvoch „Takto sa otázka umiestneneobstojí už aj z toho dôvodu, že návrhoch: a) o návrhu kuratória nia petrovského slovenského toto miesto je jedno z najnižších – postaviť tento kultúrny stánok gymnázia prajne vyriešila. Už 5. miest v našej obci, nuž „stavba na Starom jarmočisku alebo b) júna 1922 mohli byť slávnostne na ňom by bola obtiažna, ná- na Starých hroboch. položené základy tejto budovy s kladná a nezdravá“. Návrh pána Výsledok hlasovania bol ten, tým želaním a snahou, aby táto richtára Kováča je podľa neho že konvent veľkou väčšinou odstredná škola čím skôr pracovala zase neprijateľný preto, „lebo hlasoval, aby sa gymnázium povo vlastnej budove…“ gymnázium má stáť na mieste, stavilo na pozemku Staré hroby. ... Takto si zaspomínal z údajov ktoré je dľa možnosti z každej Avšak popri evanjelických Stauložených na evanjelickej fare v strany jednako prístupné“. K veci rých hroboch tunajšia izraelská Július Kubáni – prvý správca gymPetrovci farár Pavel Škantík. prehovoril i Pavel Mandáč, člen náboženská obec vlastnila kúsok názia Foto: z archívu J. Čiepa kuratória a priateľ pána farára (155 štvorcových siah) starého Samuela Štarkeho. On iste pod židovského cintorína. Kuratórium premávkovej ceste sa ku stavbe gymnázia akoby sám odporúčal“. Ten druhý návrh predniesol konventuál Ondrej Snida. Odvolávajúc sa na mienku miestneho staviteľa Michala Plavca,

vplyvom spomenutého berie vec z hľadiska národno-citového a zasadzuje sa za Staré hroby. Povedal doslovne tieto veľmi závažné slová: „Budova národnej slovenskej osvety nemôže urážať

sa preto obrátilo (1. novembra 1921) s prosbou na majiteľa, aby nasledoval príklad miestnej evanjelickej cirkvi a daroval tento svoj „kúsok zeme – pôvodného židovského cintorína“

III

Mozaika POTULKY ZA TITULKAMI: BELEHRADČANKA NINA PEŠIĆOVÁ – TENISOVÝ SUPERTALENT

REPORTÉRI

Hviezda Partizana: svetový drahokam Ján Špringeľ

„R

ada trénujem tenis, keďže viem, že cvičením budem zdravá a silná. A pretože sa chcem jedného dňa stať svetovou šampiónkou a mienim získavať najväčšie tenisové turnaje,“ sebavedome, výrečne a múdro rozpráva na každú otázku šarmantná Nina Pešićová. Zamáva svetom o niekoľko rokov ani šesťročná modrooká tenisová hviezda Partizana? Zatiaľ má na to všetky predpoklady. Na tréningu sa hrá, na zápasoch sa pohráva so súpermi. Ale vážne. Na cvičisku a bojisku je trpezlivá pred každým podaním súpera, sústredená na každý bod, dôkladná a nanajvýš (vy)trvalá vo všetkých fázach hry. Istá, že vyhrá, porazí súpera z opačnej strany siete. K tomu zanietená do tenisového športu, nezávislá v rozmýšľaní, usilovná a zodpovedná na každom tréningu, so silnou vôľou – ostošesť dostať sa na tenisový Olymp.

S obľúbeným koníkom Dafni

lež i umeleckým nadaním. „Z mužov mám rada Đokovića, lebo je on najlepší na svete. Z tenisiek zbožňujem Šarapovovú, lebo je šampiónkou a najkrajšou na svete. Keď narastiem, chcem byť šampiónkou ako Šarapovová,“ jasne a hlasne odpovedá o svojich modlách a predsavzatiach po meči Čiernohorka, po praslici Ruska a dušou a srdcom mladá Belehradčanka. A ako sa to všetko začalo? „Keď som mala štyri roky, otec mi k narodeninám kúpil raketu. Cvičila som s ním vo dvore a potom ma odviedol do TK Partizan k tete Zage, najlepšej trénerke na svete,“ rozpráva Pred budovou v Novom Sade, kde vyrastala Nina o svojom prvom stretnutí so Zagorkou Monika Selešová Aleksandrićovou. Známa juhoslovanská a srbMimo tenisových kurtov je vďačná spolubesedníčka, dob- ská trénerka najmladších v šíkoch rosrdečná ako nejedno dieťa, ve- čierno-bielych vyškolila nejednu selé a temperamentné dievča, tenisovú hviezdu a má značný krásavica nielen so športovým, podiel na tenisovom (vz)raste aj

Novaka Đokovića. Keď začal hrať tenis, Novak mal štyri roky, obdobne aj Nina ako štvorročná začala s prvými tenisovými údermi. Štyri desaťročia skôr Monika Selešová sa chopila rakety v šiestom roku života. Nina má jasno, ktorý turnaj by chcela získať a prečo práve ten? „Wimbledon, lebo je to najväčší turnaj na svete.“ Útočí z oboch strán, forhendovej a bekhen-

rusky. Teraz sa učím anglický a francúzsky jazyk.“ Je mnohonásobne talentovaná. Spája synkretizmus, športový a umelecký. „Trénujem i plávanie a jazdu na koni. Zabávam sa tam veľmi. Obľúbeným koníkom mi je Dafni. Spievam aj v cirkevnom zbore Rastko. V nedeľu spievame pri liturgiách v Chráme svätého Sávu, ako aj počas rôznych podujatí.“ Najradšej si zaspieva ruskú národnú pesničku Koloklni zvon, srbskú Ovo je Srbija a na liturgiách Mi smo deca neba. Dejan Pašić vraví, ako nasmeroval svoju dcéru práve na tenis: „Moja manželka Ira a ja sme chceli pri športových aktivitách vštepiť Nine detské pracovné návyky, ktoré jej v živote pomôžu, pričom sa bude baviť a zároveň i stretávať sa s inými deťmi pri dovej: tréningu.“ „Mám rada tak forhend, ako aj Od útleho detstva sa ju snažili bekhend. S nimi ľahko zdolávam nasmerovať na činnosti, ktoré súperov. Tak napríklad v jednom podporujú fyzický a duševný tenisovom kempe som zdolávala rozvoj: chlapcov i dievčence, ktorí majú „Vo veku dvoch rokov začala osem i deväť rokov. Aj nad otcom atletiku pre najmenších, neskôr už vyhrávam.“ pokračovala v karate, tanci, plávaní, šachu, rôznych tvorivých dielňach pre deti a veľmi sa jej to páčilo, ale od chvíle, keď vzala raketu do rúk, sa zdalo, že najviac vyhovuje jej charakteru.“ Neskôr Nine vysvetlili, že je značne ťažké zaoberať sa viacerými športovými odvetviami: „Musela sa rozhodnúť pre jednu, povedala, že ju najviac baví hrať tenis, ale že by So Zagou Aleksandrićovou, trénerkou TK Partizan chcela aj plávať a jazdiť na koni, Belehrad takže sa snažíme Budúca svetobežníčka vie už splniť jej želanie, aj keď to nie je dva jazyky. Ďalšie dva sa učí: ľahké, fyzicky a peňažne.“ „Rozprávam po srbsky a po Ako sa dostala do TK Partizan?

HLAS ĽUDU | 7. 9. 2019 • 36 /4871/ „Šiel som do rôznych tenisových klubov a sledoval som, ako ich tréneri pracujú s deťmi, ale keď som videl robotu pani Zagorky Aleksandrićovej s deťmi, naozaj sa mi jej práca páčila, takže som jej priniesol Ninu. Najprv mi povedala, že Nina je príliš mladá, ale keď si všimla jej cit pre loptu, okamžite ju zobrala pod jej dirigentskú paličku. Koniec koncov TK Partizan vie, ako vytvoriť špičkových tenistov, a ich výsledky ukazujú, že je 19-násobný majster v mužskej a 12-násobný šampión krajiny v súťaži žien a, samozrejme, množstva individuálnych titulov.“ Pešić prízvukuje, že cez tenisovú školu v Humskej prešli Prečo nie: raz i v tenisovej encyknajlepší srbskí tenisti, akými lopédii tenisový expert, ale pozorne načúsú Novak Đoković, Ana Ivanovam trénerov a sledujem spôsob, vićová, Janko Tipsarević, Nenad ako pracujú s deťmi, a usilujem sa Zimonjić, Bojana Jovanovská, Ilija ho sprostredkovať Nine.“ Panajotović, Jelena Genčićová, Ilija Dejan a Irena vynakladajú veľké Rodina Pešićová: Nina s matkou Irenou, otcom Dejanom a bratom SerBozoljac, Dušan Vemić, Dušan úsilie na to, aby Nina trénovala aj gejom Njegošom Lajović, Ana Jovanovićová, ale aj doma vo dvore na Voždovci. Hlava rodiny mieni, že hlavným dieťa, ktoré bude vždy hovoriť „Tenisová hodina dôvodom jej energie a neúnavnosti nie čokoláde, ale zato nikdy neodje dosť drahá, využímietne jablko, a som si istý, že to vame ju iba na výuč- je v jej životospráve: „Usmerňujeme ju, ale nenútije dôvod, prečo má toľko energie.“ bu tenisových techme, čo musí a čo nesmie jesť, ale Ľavačka Monika Selešová zaník a tých vecí, ktoré nejako si aj sama vyberie všetky čínala svoju úspešnú tenisovú sa dajú robiť iba na tenisových kurtoch dobré veci, zdravú výživu. Nikdy vo kariéru na Limane v Novom Sade. a pod dohľadom svojom živote nejedla cestoviny, Pravačka Nina Pešićová rozbieha tenisových odbor- párky, salámu... Jednoducho nemá svoj zatiaľ veľmi vydarený vzostup níkov. Uvidíme, ako rada také veci, ani rôzne sladkosti, na tenisový Mount Everest z bedlho to bude trvať, tyčinky, chrumky a tomu podobne. lehradského Voždovca. Monika je narodená druhého ale najviac záleží na Miluje však ovocie, zeleninu, liesdvanásteho, Nina tresamotnej Nine a na tieho desiateho, štyri tom, ako veľmi bude desaťročia neskoršie. postupovať a miloNaša malá Mo už ako vať tenis.“ veľká vyhrala svojho Ako často Nina času na ôsmich z predtrénuje a je pre ňu chádzajúcich deviatich cvičenie záťažou? grandslamových tur„Trénuje asi päťnajov. Našej malej Nine krát týždenne. Zatiaľ rodičia neradia za každú nemáme žiadne veľcenu v mladom veku byť ké problémy, pretosvetobežníčkou s rakeže sa jej naozaj páči tou. Lebo festina lente, Na tréningu odpáli desiatky, stovky, ba aj tisícku lôpt byť na tenisovom pomaly ďalej zájde. kurte, a hoci je veľmi Zo srbských Atén malá, teraz dozrieva Jelena Dokićová z Austrálie a Anvznikla prvá najmladšia a hovorí si, že ak chce byť úspešná, drea Petkovićová z Nemecka atď. tenistka na prvej pozícii musí vyskúšať, aj keď je to ťažAko finančne náročné je dnes svetového rebríčka. Zrodí ké. To platí nielen pre tenis, ale aj podporovať talent v bývalom sa zo srbského New Yorpre všetko ostatné v živote. Inak bielom športe? ku posledná najmladšia? má prirodzene veľa energie, stále „Skutočne to nie je ľahké. Tenis Ukáže čas. Držíme palnedokážem pochopiť, ako má po Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku je drahý šport na celom svete a ce, Nina. veľmi náročnom tréningu stále silu keďže patríme medzi chudobnejšie Fotografie: autor a z arudržať v behu a hrať veľmi aktívne krajiny, je to pre nás ešte drahšie. hry so svojím mladším bratom kové a vlašské orechy, pohánky, chívu rodiny Pešićovej Ale snažíme sa ušporiť kdekoľvek ovsené vločky, kukuričný chlieb Sergejom Njegošom doma.“ a kedykoľvek môžeme. Nie som a ďalšie zdravé potraviny. Je to

Mozaika ÚLOMKY Z KULTÚRNEHO, UMELECKÉHO, OSVETOVÉHO A ZÁBAVNÉHO ŽIVOTA SLOVÁKOV V LALITI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Tanečné a divadelné hody a rekordy Juraj Pucovský

ochotníckych divadiel (dnes je to Prehliadka slovenskej d toho 25. februára 1906, ochotníckej divadelnej keď podľa písomného tvr- tvordby v Srbsku Divadelný denia literárneho historika vavrín) v roku 1997. a profesora Michala Filipa, že lalitNajprv si zaspievajme skí Slováci zahrali prvú divadelnú a chyťme sa do tanca. Juhru Kačena, ktorú režíroval učiteľ bilujúca dvestoročná Laliť Samuel Kubica, v tejto dedine v dňoch 29. a 30. mája 1982 zorganizovala 13. festival, na ktorom sa zúčastnilo asi 1 100 tanečníkov a spevákov z viac ako dvadsiatich dedín a miest z celej Vojvodiny. Toto podujatie, ktoré jediné v dejinách prebiehalo dva dni, prinieslo celoročné výsledky folklórnej, hudobnej a speváckej žatvy našich spolkov a domov Festival v Laliti otvoril spoločensko-politický pracovník Ján Pintír-Synko. V úzadí Odžackej obce usporiadali stov- kultúry. Festival zapadol aj je miešaný zbor lalitskej evanjelickej a. v. cirkvi a KUS Štefánik. ky, ba tisíce divadiel, programov, do rámca osláv 200. výročia tanečných zábav, prednášok... prisťahovania Slovákov do Lalite, susedovcov Kerestúrčanov, ktoré silnelo národnostnú rovnoprávVšetko to s cieľom zveľadenia 90. výročia narodenia súdruha niekoľko dní montovali na vydláž- nosť, ďalší rozvoj socialistického kultúrneho, umeleckého, osveto- Tita a 40. výročia 1. zasadania denom nádvorí Základnej školy samosprávneho spolunažívania, Nestora Žučného. Úzadie skrášlili prispelo k utužovaniu bratstva vého a zábavného života tamojších AVNOJ-a. Slovákov. Celá Laliť sa horúčkovite pri- zvláštnymi podobizňami taneč- a jednoty, k ďalšiemu zveľaďoPredsa dve podujatia, ktoré pravovala na tento dvojdňový nice a tanečsa udiali v ich dedine, všetkým sviatok tanca, hudby a spevu. níka v rezkom Laliťanom zostanú navždy v pa- Rukávy vysúkali nielen členovia tanci a rovnaký mäti. Je to 13. Festival hudobnej KUS Štefánik, ale aj všetkých spo- odznak dostal každý účastník festivalu. V sobotu popoludní 29. mája po slávnostnom sprievode tanečníkov, hudobníkov a spevákov hlavými dedinskými ulicami Členovia redakcie 13. FHTFTV sa niekoľkým stovkám divákov z priestranné- vaniu a pestovaniu kultúrnej ho javiska vybaveného aj reflek- tvorivosti pre blahobyt pracutormi najprv prihovoril predseda júcich a občanov...“ Vtedy slová festivalového výboru Miroslav podnetné a primerané pre celú Šarkézy. Česť otvoriť festival sa Juhosláviu, v posledných dvochdostala spoločensko-politickému troch desaťročiach na výsmech pracovníkovi v PV ZKV Jánovi Pin- a krvavú drámu?! Začiatok slávnostného sprievodu 13. Festivalu hudobnej a tanečno-fol- tírovi-Synkovi: „Som nesmierne Dva dni sa zo školského náklórnej tvorby Vojvodiny 29. mája 1982 v Laliti šťastný, že táto prehliadka pre- dvoria ozývali hudba a spev, pobieha práve v Laliti, kde bratsky prepletané rázovitými tancami a tanečno-folklórnej tvorby SAP ločensko-politických, kultúrnych spolunažívajú Slováci a Srbi... mladých z Lalite (KUS Štefánik), Vojvodiny (dnešný Folklórny a športových organizácií, ktoré Ďakujem za preukázanú dôveru, Starej Pazovy, Jánošíka, Báčskej festival Tancuj, tancuj...) v roku vtedy pôsobili v dedine. Mobilné aby som ju otvoril. Vyslovujem Palanky, Padiny, Markovca Na1982 a 28. Prehliadka slovenských javisko si Laliťania vypožičali od svoje želanie, aby aj toto podujatie šického, Pivnice, Kulpína, Vojlo-

HLAS ĽUDU | 7. 9. 2019 • 36 /4871/ vice, znova Lalite (KUS Branislava Nušića), Odžakov (srbský spolok) a Ruského Kerestúra. V nedeľu 30. mája od 16. hodiny vystúpili ochotníci z Hložian, Boľoviec, zo Silbaša, Selenče, z Aradáča, Bieleho Blata, Nového Sadu, Iloka, Báčskeho Petrovca a ako hostia členovia maďarského KUS Jánosa Arányiho z Bogojeva a zo srbského KUS Abrašević z Pančeva. Priebeh festivalu sledovala a hodnotila odborná porota v zložení: Ružena Červenská, Mária Miškovicová, Kvetoslava Benková, Dobrivoje Putnik a Martin Kmeť. Všetkých a najviac Laliťanov prekvapila a rozčarovala skutočnosť, že ich v tom čase ozaj kvalitný súbor nedostal vízum zúčastniť sa na Podpolianskych slávnostiach na Detve! Vtedy sa povrávalo, že v tom prsty mali práve niektorí Novosadčania s lalitskými koreňmi. Laliťania, nie náhodou, dostali najvyššie známky a pochvaly za organizáciu festivalu, za prívetivosť a pohostinnosť, lebo nikto neodišiel ani hladný, ani smädný. Po prvýkrát v dejinách tanečných festivalov vydali dve čísla bulletinu v náklade 300 výtlačkov.

resne o pätnásť rokov neskoršie v Laliti znova kultúrny sviatok – 28. Prehliadka slovenských ochotníckych divadiel Vojvodiny, ktorá prebiehala rovno mesiac, od 11. apríla do 11. mája 1997. S ročným oneskorením aj takto oslávili 90 rokov divadelníctva lalitských Slovákov. Počas príprav tohto nášho najväčšieho divadelného podujatia sa pošepkávalo, dokonca aj verejne hovorilo, že Laliťania to nezvládnu, lebo nemajú zodpovedajúcu sieň DK (stará slovenská škola vybudovaná roku 1843 – pozn. autora), malé javisko, technické podmienky, organizačnú skúsenosť a bohvie, ešteže čo... Tí, čo Laliťanom zverili

viac v našej krajine ani nebudeme mať. O tom, v akej atmosfére prebiehala lalitská prehliadka, hovoria aj slová redaktorky Anny Francistyovej v Hlase ľudu, číslo 21, zo 17. mája 1997, ktorá na str. 24 napísala: „Vďaka generálnemu sponzorovi, Výkonnej rade Vojvodiny, potom republikovým a obecným orgánom správy, Miestnemu spoločenstvu v Laliti, aktivistom KUS Štefánik, početným sponzorom, ale aj všetkým tým, ktorí priložili ruky k organizácii prehliadky, podarilo sa urobiť div – tento náš divadelný Tanečníci KUS Štefánik zatancovali tanec Džubuňa, ktorý nacvičil Ján Tancik starší maratón udržali na takej organizačnej úrovni, že organizáciu prehliadky, dobre veNa 28. PSOD sa obecenstvu sa môžu vyrovnať aj skúseným deli o všetkom tom, ale sa nedali predstavilo 279 hercov, z toho hostiteľom. Vždy vystretá pravica presvedčiť, zostali neoblomní: 61 debutantov. Lalitský divadelný na zvítanie, teplé slová, usmiate Prehliadka bude v Laliti! chrám počas prehliadky bol vždy tváre, pohostenie, občerstvenie, Aj teraz po toľkých rokoch mô- plný, preplnený. Stará sieň mala žeme s hrdosťou povedať, že to bol skutočne divadelný maratón. Najlepšie nám to sprítomnia nasledujúce údaje: v súťažnej časti 28. PSOD sa zúčastnilo šestnásť divadelných súborov z pätnástich dedín s dvadsiatimi dvoma predstaveniami! Počas štyroch víkendov vystúpili divadelníci z Iloku, Lugu, zo Selenče, z Kysáča, Erdevíka, Bieleho Blata, Boľoviec, zo Starej Pazovy, Silbaša, z Padiny, Pivnice, Vojlovice, Kovačice, Kulpína a Lalite. Ďalších šesť predlôh mimo konkurencie zahrali dva súbory zo Slovenska, Badido a Divosud z Rimavskej Soboty, potom profesionálny súbor Alexandra Duchnoviča z Prešova, Dohovor v redakcii Hlasu ľudu o sledovaní 28. PSOD našich redaktorov k tomu sa predstavili aj divadelníci a členov organizačného výboru z Ruského Kerestúra, Crvenky návštevy, press center s písacím a Kuly. Tak sa splnilo heslo or- kapacitu 150 sedísk, ale priemerne strojom, telefónom, telefaxom, ganizátorov: 28. Prehliadka – 28 každé predstavenie sledovalo 185 organizovaná preprava pre popredstavení! Plány im prekazil len platiacich divákov! Keď k tomu sudzovaciu komisiu a novinárov, veľký záujem obecenstva o Ťapá- pripočítame hostí, novinárov, šesť čísel bulletinu, hrejivé slová kovcov z Rimavskej Soboty, ktoré hercov, režisérov a technické pri rozlúčke... Sú to len niektoré Slováci reprízovali, takže to bolo osoby v obecenstve, tak divadlá kamienky z mozaiky priebehu 29. predstavenie. Organizátori, po- v priemere sledovalo viac ako 200 lalitskej prehliadky.“ sudzovacia komisia (predsedníčka ľudí! Úhrnne 29 hier videlo viac S podobným pocitom a vyjadMilina Florianová, Jaromír Grňa ako 5 800 divákov, čiže vtedajšie renou vďakou odchádzal z Lalite a Ján Tancik starší) a ostatné sú- tri Lalite, a podľa počtu žijúcich každý divadelný súbor, herec, režibory s poľutovaním konštatovali, v dedine vari až päťkrát viac, koľko sér, novinár a hosť. Na záver nám že jedine petrovskému OD VHV dnes dedina má stálych obyvatedochodí len smutne zavzdychať: javisko bolo „úzke, nízke, malé“, ľov?! Rekordy nad rekordmi podľa „Boli časy, boli, ale...“ takže neprišli ani s jedným z dvoch všetkých ukazovateľov, ktoré sme Snímky: J. Pap a autor zahlásených hier, pričom jedna nemali dovtedy a ani odvtedy až bola práve Ťapákovci. dodnes. Ktohovie, možno nikdy (Koniec seriálu)

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

KARMA JE ZDARMA

Suroviny: 2 vajcia, 4 kúsky ražných hrianok (tost), avokádo, soľ, čierne korenie, ¼ šálky gréckeho jogurtu alebo kyslého mlieka Takto sa to podarí: Hrianky opečieme v hriankovači a potrieme gréckym jogurtom. Nakrájame avokádo a nakladieme na hrianky. Podľa chuti osolíme. K dvom

arma nás učí, že každá akcia má svoju reakciu a to, čo dáme, nám bude vrátené. Nasledujúcich 10 karmických zákonov vás presvedčí, že psychika má obrovský vplyv na to, aký život žijete. Skúste sa nimi riadiť a príjemné zmeny pocítite nielen vy, ale aj vaše okolie. Pokoj v duši je na nezaplatenie.

všetkého trápenia aj vonkajšieho boja. Prevezmite zodpovednosť za svoje pocity. Naučte sa ich smerovať pozitívne. Spojenie. Vaša životná cesta sa sama a prirodzene odvíja. Všetko, čo ste sa naučili z minulých skúseností, má dosah na to, čo a ako prežívate teraz. Nič sa nedeje bez príčiny.

Veľký zákon. Toto je prvý zákon karmy, ktorý to všetko zhŕňa. Je to zákon príčiny a následku, čiže v preklade – všetko, čo dáte, sa vám vráti. Tvorenie. Druhý zákon vysvetľuje, že všetko – to dobré aj zlé, má svoj pôvod, svoj zdroj. Ten zdroj ste vy sami. Zamyslite sa, čoho vytvárate viac. Miernosť. Tento karmický zákon nás učí prijatiu. V živote budete prechádzať rôznymi skúškami a búrkami, ale dôležité je poučiť sa z týchto lekcií, neprahnúť po pomste, neživiť v sebe zlosť a zášť, aj keď vám bolo ublížené. Neprebývajte v „búrke“ príliš dlho, aby ste si so sebou všade neniesli negatívnu energiu. Rast. Dôležité je pochopiť, že aj keď nemôžete na 100 % ovplyvniť to, čo sa deje, môžete ovplyvniť to, ako sa k tomu postavíte. Jediné, čo môžete kontrolovať, je vaša vlastná reakcia na to, čo k vám prichádza. Pochopenie tohto zákona prináša skutočný mier do duše. Zodpovednosť. Vnútorný konflikt býva najčastejšie príčinou

Zameranie. Netrieštite svoju pozornosť na milión vecí naraz. Ak sa niečomu práve venujete, venujte sa len tej jednej veci. Nikam sa neponáhľajte. Ak máte hlavu „rozlietanú“ kade-tade, pozývate do svojho života negativitu. Tu a teraz. Buďte prítomní. Nevŕtajte sa stále v chybách, ktoré ste spravili v minulosti. Upierajte pohľad vpred. To je jediná cesta ako môžete rásť a zlepšovať sa. Vnímajte a vychutnávajte si život v prítomnom okamihu. To je jediné, čo skutočne vlastníte. Opakovanie. História sa opakuje a vám sa niektoré životné lekcie vracajú znova a znova, pokým ich úspešne neuzavriete. To je presne ten pocit: „Prečo dokola musím riešiť toto?“ Asi musíte, lebo ste to ešte nevyriešili. Keď vyriešite, váš život sa posunie novým smerom. Trpezlivosť a odmena. Bez práce nie sú koláče! To platí aj v zákonoch karmy. Všetko dobré, čo sa vám deje, ste si museli zaslúžiť. Začnite už teraz pracovať na tom, aby sa vám toho dobrého dialo ešte viac.

Hrianky s vajcom a avokádom

Naozaj sa každému vráti, čo si zaslúži?

hriankam pridáme upražené vajce a posypeme čiernym korením. Foto: E. Šranková

SUPER TIPY PRI KUCHYNSKÝCH NEHODÁCH

Objavili sa vám v omáčke hrudky?

ú dni, keď sa nám počas varenia akosi nedarí. To však nie je žiadny dôvod na smútok. Väčšina nehôd sa dá napraviť šikovnými trikmi. Bylinky sú zvädnuté Často stačí, keď bylinky narežete a dáte pod studenú vodu. Keď to nepomôže, dá sa z nich ešte stále spraviť chutné pesto: bylinky nasekajte, zmiešajte s olivovým olejom, píniovými jadierkami a parmezánom a spolu z toho všetkého spravte pyré. Dochuťte soľou a korením. Pyré je príliš tekuté Spravili ste si zemiakové pyré a nechtiac ste použili priveľa mlieka. Teraz je veľmi riedke. Nič to: nechajte pyré povariť na strednom ohni za stáleho miešania. Korpus sa roztrhol Z toho už nespravíte žiadnu tortu, zato však dezert: korpus nakrájajte na kocky, potom navrstvite do misky a pridajte dohladka vymiešané ríbezľové želé s čerstvým vanilínovým pudingom. Ozdobte šľahačkou. Lahodné!

Omáčka má hrudky Prelejte omáčku cez sitko. Hrudky sa na ňom zachytia. Alebo môžete celú omáčku popretláčať

s lisom na zemiaky. Pizza nie je chrumkavá Zvýšte teplotu v rúre na 250 stupňov a dajte pizzu na najspodnejšiu mriežku na pár minút. Aby nebola príliš tmavá, prikryte ju papierom na pečenie. .

Mozaiku číslo 240 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

Kultúra Keď lákajú svety za dedinou PREMIÉRA V SVD

Anna Francistyová

red plným hľadiskom v sieni SVD v sobotu 31. augusta prebiehala premiéra ďalšieho predstavenia Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci. V divadelnej sezóne 2019/2020 do repertoáru SVD pribudla inscenácia Svæty za dedinou. Toto scénické dielo v podstate s dvojitým názvom Svätý / svety za dedinou

situácii, ktorá trvá už desaťročia, sa buď tvárime, že sa nič nedeje, a pritom sa deje a nie sme schopní konať, alebo naopak ľudia niečo konajú a odchádzajú odtiaľto: za tými svetmi za dedinou. To je tá smutná realita, ktorá nás obklopuje, že čoraz viac a nielen mladých ľudí hľadá šťastie v Bratislave a inde na Slovensku. A chceli sme k tomu niečo povedať takouto vtipnou formou.“

Jeden nesplnený sen a jeden neočakávaný darček

vzniklo na motívy hry Zoltána Je toto tretia spolupráca režiEgressyho Portugal. Réžiu mal na séra Bajina so Slovenským vojvostarosti Dušan Bajin, ktorý podpísal dinským divadlom a spomenutú i dramatizáciu, scénografiu, výber predlohu teraz inscenoval prvýkostýmov a hudby, dokonca na krát. Ako nám povedal, tento text premiére si i zaje už pomaly hral jednu rolu. dvadsaťročný „Zvolili sme a to o ňom dosť si predlohu, vypovedá: že sa ktorá bude v podstate nič m a ť s t yč n é za tých 20 robody aj s týmkov nezmenilo, to prostredím, že je aktuálny aj s vecami, ktoré dnes. nás obklopujú, Tematika ods ktorými sa chodu mladých musíme denne na štúdium na vyrovnať, a preSlovensko, odto sme aj zvolili kiaľ sa nevracataký dvojnázov: jú späť, i túžba Svätý za dediďalších spolunou alebo Sveobčanov dostať ty za dedinou,“ sa do zahraničia povedal nám Verbálny duel medzi Bratislavčankou je lokalizovaná režisér a vzá- a dedinským bývalým policajtom do jednej depätí to aj vysvetlil: „V slovenskom dinskej krčmy a divákovi priblíponímaní ten svätý za dedinou je žená cez prizmu životných situácií taký, ktorý sa nezaujíma, ktorý sa jej majiteľov, stálych návštevnínestará, ktorý necháva, aby veci kov a dvoch nových pocestných. okolo neho plávali. No v dnešnej Krčma je zveličenie, metafora, • KULTÚRA •

Ich svet a sny o krajšej budúcnosti

mikrokozmos, v ktorom sa rôzne typy ľudí stretávajú, priznávajú si i zveličujú svoje nedostatky. Teda vážna téma podaná je vtipnou formou, ale je to predovšetkým nastavené zrkadlo spoločnosti a súčasnosti, v ktorej žijeme. V predstavení vystúpili: Katarína Kalmárová (Stužka), Ivan Sabolčki (Repa), Andrej Matúš (krčmár), Jozef Chrček (Pišta), Anna Chrťanová-Leskovac (žena), Branislav Čeman (Kvetko), Alena Čelovská (manželka), Dušan Bajin (namiesto zahláseného Jána Jambricha ako farár) a Ondrej Brna (Satanáš). Sú tu i ďalší tvorcovia nového predstavenia SVD: majster zvuku Jaroslav Zima, majster svetla Peter Čáni, šepkárka (a zároveň i vedie predstavenie) Miroslava Blažićová, rekvizitár Marek Legíň, majstri scé-

zívnych skúšok, režisér je spokojný so spoluprácou s hercami, medzi ktorými sú hlavne tí, s ktorými zatiaľ nepracoval. Prichvaľujeme angažovanie protagonistov z viacerých prostredí: z Vojlovice, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Kysáča, Petrovaradínu, Báčskej Palanky. Novú inscenáciu obohatilo i priame titulkovanie po srbsky na proscéniu, ktoré sa nám však zdalo dosť vulgárne. Režisér má na to svoju mienku: „Sám text je dosť vulgárny, snažili sme sa ho poškrtať, koľko sa len dalo, a nejako to zjemniť. Ale verím, že v srbskom kontexte to absolútne neprekáža, lebo väčšina nadávok sú vlastne citoslovcia, alebo tak sa to poníma v srbčine. Myslím si, že srbský divák nebude mať s tým žiadny problém.“

Prvý spoločný úklon pred divákmi (foto: autorka)

ny Ondrej Mištec (ktorý je i vedúci výroby a javiskovej techniky) a Ján Mega, fotografka Irena Lomenová, autor maľby Igor Bovdiš, autor grafického dizajnu Zvonimír Pudelka (ktorý s Natáliou Bajin-Litvinovou podpisuje i výtvarnú spoluprácu). Predstavenie vzniklo počas dvoch letných mesiacov inten-

Najnovšie predstavenie SVD trvá hodinu a pol a už týždeň po premiére zahlásili aj jeho prvú reprízu. Realizáciu inscenácie podporili: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami APV a Obec Báčsky Petrovec. Foto: Irena Lomenová

36 /4871/ 7. 9. 2019

Kultúra OSLAVY DŇA PADINY 2019

Vzdali hold dvom významným výročiam Obšustovou, odznela aj prezentácia najnovšej literárnej tvorby rámci tohtoročných osláv pre deti autorky Zdenky ValenDňa Padiny sa v nedeľu 1. tovej-Belićovej. Knihu Pamätník septembra 2019 uskutočnil rodiny Pelenschlipovej, ktorá vyšla 44. ročník tradičných Babinkových vo Vydavateľstve SVC v Báčskom stretnutí, literárne posedenie ve- Petrovci, ilustroval slovenský výnované dielu a osobnosti popred- tvarník Rado Van Ladomerský, kým ného dolnozemského básnika, jej redaktorom je Tomáš Čelovský, spisovateľa a novinára Michala ktorý bol hosťom tohto literárneho Babinku (25. 8. 1927 – 4. 7. 1974). podujatia v Padine. Okrem VladiTentoraz si pripomenuli, že uply- míra Valentíka, riaditeľa SVC, na 44. Babinkových stretnutiach v Padinulo 45 rokov od jeho smrti. ne sa obecenstvu v aule Základnej školy maršala Tita svojou tvorbou prihovoril padinský autor Ján Valenta. V mene podporovateľa tohto podujatia slova sa ujal aj Pavel Surový, podpredseda NRSNM. Sprievodnou akciou prograVzdali hold padinskému básnikovi k 45. výročiu mu bola predajná smrti výstava kníh SVC. V UNDERGROUNDE V prvej časti podujatia odznel príležitostný program, v ktorom SA ZAČALA OSLAVA DIVADLA Do programu osláv 213 rokov od sa s úryvkami z básnikovej rozprávky Podivný zverinec predsta- príchodu Slovákov do Padiny, ktovili žiaci padinskej ZŠ a padinskí rý je stanovený do polovice sepliteráti: Anička Strehovská, Anna tembra aktuálneho roku, okrem Slivková, Elenka Ďurišová, Martina rôznych kultúrno-spoločenských Valentová, Ivana Čapová-Povol- a športových podujatí zaradená ná a Andrea Lomenová-Sabová je aj oslava storočnice divadelnej predviedli výber z jeho poézie. V ochotníckej činnosti. Početné aktejto časti nechýbal ani hudobný tivity k veľkému jubileu pripravili prednes skladby na flaute v po- členovia občianskeho združenia daní osvedčenej flautistky Tijany Underground Rock Music Club. Už v prvý septembrový podveNemogovej a príležitostné slová Anička Chalupová

Padinskí literáti sú vždy tam, kde treba kultúrne prispieť

mladých moderátorov podujatia Andreja Trnovského a Ivany Megovej. V rámci programu, ktorý organizovala Obecná knižnica v Kovačici – pobočka v Padine v čele s knihovníčkou Zdenkou

www.hl.rs

čer na malej scéne tohto padinského združenia vystúpili kovačickí herci s inscenáciou Emigranti autora Slawomira Mrožeka. Toto divadelné predstavenie Divadla VHV scény pri dome kultúry v

Informačno-politický týždenník

Momentka zo slávnostného odovzdávania prvého výtlačku knihy autorke Zdenke Valentovej-Belićovej

Kovačici režírovala Danka (Hriešiková) Tomanová a úlohy stvárnili Ján Chrťan a Ivan Cicka. Producentom projektu je Goran Bobić a o technické záležitosti sa postarali Igor Barca a Pavel Toman. Milovníkom divadla sa po predstavení, vo „formálno-neformálnom“ (ako to oni nazvali) otváracom programe prihovorili Milinka Čížiková a Paľo Sampor, „Bohužiaľ, kultúra vždy zdieľa osud spoločnosti, v ktorej žije,“ povedali moderátori podujatia a zároveň aj členovia združenia padinsko-kovačickí kultúrni dejatelia. Undreground. Fotografiami a výstižným textom sa po- tejto príležitosti si spomenuli aj na kúsili aspoň na chvíľku sprítomniť úspešných režisérov, padinských dejiny padinského ochotníckeho divadelníkov, podporovateľov a divadla, ktoré sa svojej expanzie ctiteľov divadelného umenia v tomto dolnozemskom slovenskom prostredí, kriticky sa zmienili o úpadku divadelníctva v posledných rokoch. Na záver vyzvali Padinčanov, aby sa zobudili z kultúrnej temnoty a program skončili Goetheovým výrokom: „Národ, ktorý nemá divadlo, nemôže sa volať náPre nové životné plány táto úspešná herecká rodom!“ Prvý večierok oslavy dvojica v predstavení Emigranti vystúpila 100 rokov ochotníckeposlednýkrát ho divadla v Padine sa (v kvalitatívnom zmysle) dožilo skončil pri skromnom občerstvení, začiatkom 80. rokov 20. storočia, ktoré hostiteľ Underground prikeď sa už divadlá hrávali v novej chystal pre všetkých návštevníkov budove DK Michala Babinku. Pri tohto podujatia. • KULTÚRA •

DVE DIVADLÁ V LALITI

Potleskom odmenili veselohry Vo voľbe predlohy pri Rozprávke z parku Jane pomohol internet, no tentoraz to nebolo tak. Našla hry, pre ktoré nemohla zabezpečiť nadostač hercov, alebo naopak, mala viac hercov ako úloh, a všetci chceli hrať! Nezostalo jej nič iné, len sadnúť si k počítaču a pokúsiť sa napísať niečo. Podarilo sa. Vznikla predloha pod názvom Navždy susedy. Dej sa odohráva v meste,

s ktorou sa zoznámil v obchode álo je takých dní v roku, a pomohol jej keď Laliťania majú možpriniesť nanosť sledovať bohatý kulkúpený tovar túrno-umelecký program. Tance, predo dvere. spevy, divadelné predstavenia či Neskoršie sa literárne večierky. A predsa pomedzi týmito sledný augustový večer (31. 9. mladými ľuď2019) v tamojšom dome kultúry mi zrodila lásprebiehal v znamení divadla, lebo ka, odišli spolu aj do kina. Vyvrcholenie „Paľo, nájdem ti ženu s takým veľkým srdcom.“ hry bolo vo Vierinom byte, kde jej dcéra Tina lo odchodu Krta (Jozef Džugan) na povedala, že pôjde so Števkom jarmok, kde predával určitý tovar, žiť na dedinu. „Dojiť kravy a kozy,“ a od Šmálka sa zaujímal o kúpu japovedala a názorne ukázala suse- lovice. Naposledy sa zjednal s Trnda Mara, ktorá, hoci debutantka, kom (Milan Pálfi) a kúpil hoviadko. oduševnila obecenstvo. Réžiu, Ako je to zvykom, Krt a Trnka odišli scénu a kostýmy tejto veselohry do krčmy na oldomáš, kde sa príliš podpisuje kolektív. Svetlo a hudbu dlho zdržali, nuž Trnkova manželka mal na starosti Róbert Kristián (Kristína Hrubovská) odviazala jalovicu a odviedla ju domov! Keď Pucovský. Krt a Trnka výdatne zapili dobrú RYSAVÁ JALOVICA Laliťania sa s členmi Divadelné- robotu, zistili, že jalovice tam, kde ho súboru Janka Borodáča z obce ju uviazali, nieto, požiadali o poPlechotice zoznámili počas hos- moc aj richtára (Ján Spišák) a mešťovania na Celoštátnom festivale tianku (Oľga Bartovičová). Zúfalý Herci v predstavení Navždy susedy. Autorka textu Jana Burčiarová divadelných hier s dedinskou te- bol zvlášť Krt, že minul peniaze stojí druhá sprava. matikou v Trebišove. Tá známosť a jalovicu nepriviedol domov, krásne chvíle milovníkom Tálie kde v jednom byte od skôr žije priniesla už tretie hosťovanie takže sa obával, ako jeho dobrá z javiska rozdávali dva súbory. namyslená vdova a dáma Viera Plechotičanov v Laliti. Prvýkrát manželka (Patrícia Džuganová) to Najprv členovia OD Michala Ben- (Marína Valentová), so synom boli s drámou Karola Horáka Ces- všetko znesie. Pravdaže, ohromilo ku-Uču zahrali komédiu Navždy Tonym (Kristián Šimek), dcérou ta (2014), potom zahrali Záveje ju to, veľmi sa nahnevala a vyhnala susedy autorky Jany Burčiarovej. Tinou (Petra Hrnčiarová) a slúžkou VHV-a (2016) a teraz sa lalitskému manžela z domu. Šťastný koniec Po nich sa už tretíkrát lalitskému Klárou (Adriána Lamošová). Druhý obecenstvu predstavili známou ve- prišiel vtedy, keď Trnková povedala, že ona jalovicu spred obecenstvu predstavili milí hostia, byt vedľa obsadili prišelci krčmy priviedla domov, ochotníci Divadelného súboru z dediny: Marka (Danieldo maštale. Veľavravné Janka Borodáča zo slovenskej ka Valentová), jej manžel boli slová Krta na záver, obce Plechotice. Zahrali známu Mišo (Tomislav Tamaši), keď sa vrátil domov: „Eva, hru Martina Kukučína Rysavá ja- syn Števko (Igor Šimek), tu máš peniaze, čo som a k nim prišiel aj Mišov lovica. vtedy zatajil. Tu sú dve brat Paľo, aby sa oženil. SUSEDY NAVŽDY zlatky, v píle som ich vyMarka sa s Vierou zoV prípade lalitských ochotníkov robil. Od týchto čias nikdy môžeme povedať, že divadlo je známila tak, že odišla nik neuvidí ma piť. Vy veľkou vášňou, podobne aj ako k nej vypožičať si kávu, budete svedkovia.“ viaceré spoločenské a iné činnosti, kým sa z obchodu nevráČi sa tak aj stalo, nektoré lákajú ľudí venovať sa im ti syn Števko. Donedávna vieme. Videli sme len to, na celý život, najmä vo voľnom dedinčanka Mara (vždy že sa obe divadlá páčili čase. Veríme, že aj mladým štefá- oblečená v širokých suknikovcom veľkým podnetom bolo niach) sa domov vrátila Krt a Trnka (sedia) pijú oldomáš a na husliach im vy- takmer plnému hľadisku, o čom hovorili usmiate detské predstavenie Rozprávka pod vplyvom iných, že hráva Karol Kisty tváre a úprimné potlesky. z parku. Podnietilo to mladú zaje Viera sova, neskoršie čínajúcu režisérku Janu Burčiaro- si namyslela, že je aj striga, lebo selohrou Martina Kukučína Rysavá Škoda len, že sme tam nevideli vú, aby sa vyskúšala aj v práci so zo zdravotných dôvodov z bytu jalovica. Všetky tri predstavenia viac tvárí ľudí v stredných rokoch. staršími hercami, hoci nie sme si vychádzala len večer na zmrákaní. nacvičil dlhoročný plechotický Žeby ich divadlo nezaujímalo, alebo v sobotu večer mali toľko istí, či aspoň jeden z nich mal nad Preto aj synovi Števkovi zakázala režisér Jozef Novák. vídať sa so „strídžaťom“ Tinou, Pravdaže, celý dej sa pletie oko- neodkladných robôt? tridsať rokov. Juraj Pucovský

• KULTÚRA •

36 /4871/ 7. 9. 2019

Kultúra DVOJDŇOVÝ SEMINÁR V STAREJ PAZOVE

Máme kvalitný choreografický káder Anna Lešťanová

dňoch uplynulého víkendu v miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove prebiehal choreografický seminár v organizácii Výboru pre kultúru NRSNM a za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V prvý deň školy choreografie slovenských ľudových tancov v Srbsku sa v sobotu 31. augusta v Klube VHV konalo najprv slávnostné otvorenie tohto dvojdňového podujatia. Tu sa prihovorili a účastníkom zdarnú prácu popriali Na otvorení dvojdňového podujatia Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM (zároveň aj predsedníčka cich seminárov, v rámci ktorých Hostiteľom im bol teda pazovský spolku), a Zdenko Uheli, výkonný sa pripravujú naši choreografi a slovenský spolok, kde sú prajné riaditeľ spolku. Prednášateľkou umeleckí vedúci súborov zo slo- podmienky tak na priebeh tebola známa choreografka – uči- venských prostredí vo Vojvodine. oretickej časti (Klub VHV), ako teľka vo výslužbe Ruženka Červenská zo Starej Pazovy. Za svoju prácu získala početné uznania a odmeny a je aktuálnou choreografkou detských tanečných skupín v pazovskom spolku. Seminár pozostával z teoretickej a praktickej časti a na ňom sa zúčastnilo až 24 účastníkov z viacerých prostredí: z Kysáča, Bingule, Erdevíka, Nového Sadu, Lugu, Kovačice, Kulpína, Báčskeho Petrovca, Aradáča, Boľoviec, Padiny, Pivnice, zo Šídu a Starej Pazovy. Táto škola bola pokračovaním predchádzajú- Zo spoločného fotografovania pred budovou SND

Z praktickej časti seminára

www.hl.rs

aj praktickej (aula Slovenského národného domu). Seminár má putovný ráz a prebieha tam, kde sú vhodné podmienky na jeho realizáciu. Predtým bol seminár napríklad v Báčskom Petrovci, Malom Iđoši... Tentoraz seminár odznel pod názvom Slovenské tance z nášho prostredia a ich použitie v súčasnosti a, ako uviedla R. Červenská, spracovali až 14 tanečných celkov s rôznymi ozdobami pôvodných slovenských tancov z tunajších prostredí. „S celkovou realizáciou tejto školy som mimoriadne spokojná. Práve tento seminár poukázal na jestvujúci káder kvalitných pokračovateľov v oblasti choreografie,“ zdôraznila tiež prednášateľka Červenská. Na seminári o krojoch hovoril Marjan Pavlov, etnológ z Báčskeho Petrovca, kým Ján Merník poukázal na špecifickosť pivnických tancov. Počas dvojdňovej školy choreografie slovenských ľudových tancov účastníkov v praktickej výučbe sprevádzal mládežnícky ľudový orchester SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Po spracovaní choreografických miničísel v nedeľu 1. septembra nasledovala záverečná časť seminára, v rámci ktorej Libuška Lakatošová udelila účastníkom ďakovné listiny.

S priebehom tejto školy choreografie slovenských ľudových tancov v Starej Pazove boli všetci spokojní Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KULPÍNSKI DIVADELNÍCI NA SCÉNICKEJ ŽATVE

mimo festivalu, a to v Žiline... Počas tohtoročného pobytu na Scénickej žatve súbor zo Srbska sprevádzal Peter Vrlík, predstaviteľ Matice slovenskej poverený divadlom. Vystúpenie Kulpínčanov s Konečnou stanicou na 97. Scénickej žatve bolo veľmi úspešné, o čom svedčí aj skutočnosť, že herci po predstavení trikrát vychádzali na javisko úklonom sa zavďačiť divákom za potlesk. Toto prestížne podujatie na Slovensku obsahovalo okrem hlavného programu aj bohatý sprievodný program, v ktorom boli prednášky, diskusie o predstaveniach, počúvanie rozhlasovej hry s rozhovorom s režisérom, filmové ponuky, koncerty, tvorivé dielne. A jeho súčasťou tohto roku (30. a 31. augusta) bol i 22. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky autorskej piesňovej tvorby Strunobranie 2019, s vystúpením jednotCelá kulpínska divadelná výprava po vystúpení v Martine (foto: Michal Lašut) livcov, dvojíc a hudobných skupín z viacerých regiónov Slovenska.

Konečná stanica bola v Martine Anna Francistyová

dňoch od 28. augusta do 1. septembra 2019 v Martine, na Slovensku, prebiehal 97. ročník súťaží slovenských divadelných súborov a prehliadka s medzinárodnou účasťou Scénická žatva. Ide o najstarší festival neprofesionálneho divadla v Európe. Podľa pravidiel aj tentoraz v hlavnom programe vystúpili víťazi piatich celoštátnych postupových súťaží a prehliadok: Hviezdoslavov Kubín 2019, Zlatá priadka 2019, Divadlo a deti 2019, Belopotockého Mikuláš 2019 a FEDIM 2019. Už z týchto názvov vidno, že v hlavnom programe majú svoje miesto divadelné súbory a recitátori. V divadelnej časti si diváci a členovia poroty pozreli predstavenia 18 divadelných súborov. Z toho 15 boli zo Slovenska, z už spomenutých celoštátnych súťaží, a 3 hosťujúce zo zahraničia. Ako divadelní hostia vystúpili dva súbory z Česka a jedno zo Srbska. Z Vojvodiny, teda zo Srbska, ako aj obvykle, na Scénickú žatvu pricestoval súbor, ktorý zvíťazil na najnovšom ročníku Prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín. Tentoraz

to boli Kulpínčania. Ochotníci Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen so svojou Konečnou stanicou autora Stanislava Štepku a v réžii Alexandra Baka vystúpili v Národnom dome v Martine v nedeľu 1. septembra celkom na záver hlavného programu pred slávnostným ukončením festivalu. V Martine zvolenovci pobudli od 30. augusta do 1. septembra. Na prepravu prostriedky získali z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ubytovanie a príspevok na stravovanie im ako účastníkom hlavného programu zabezpečil orga-

12. Festival zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli a 12. Oberačka Aradáč 7. septembra 2019 Program 11.00 Oberačka (priestory Harmónie) 15.00 Príchod účastníkov festivalu (základná škola) 16.00 Priestorové skúšky na javisku (miestne spoločenstvo) 17.00 Otvorenie výstavy Matičný turnaj v malom futbale autora Ivana Pančića (miestne spoločenstvo) 18.00 Sprievod dedinou (zo základnej školy do miestneho spoločenstva) 19.00 Galakoncert V aradáčskom šírom poli (nádvorie DHS) 22.00 Ľudová veselica, hrá skupina Dúha (nádvorie DHS)

• KULTÚRA •

nizátor festivalu – Národné osvetové centrum v Bratislave. Tešili sa, že sa dostali na také prestížne kultúrne podujatie, ale vďaka tomu, že boli ubytovaní na okraji mesta, málo si užili z jeho bohatého obsahu. Podarilo sa im pozrieť si iba jedno predstavenie a sledovať niekoľko sprievodných podujatí. Viacerí členovia tejto zvolenovskej výpravy si ešte spomínajú i na to, že keď sa sem dostali minule (bolo to v roku 2005, keď vojvodinských Slovákov reprezentovali predstavením Plešivá speváčka v réžii Fedora Popova), mali zabezpečené aj jedno vystúpenie

CHÝRNIK

SELENČA. V nedeľu 8. septembra o 20. hodine v dome kultúry v Selenči odznie koncert Festivalové spomienky – retrospektívny koncert lyrických skladieb festivalu Zlatý kľúč. Predvedených bude dvadsať skladieb, ktoré zaspievajú tak domáci speváci, ako aj hostia. Vstup na koncert je voľný a organizátorom podujatia je Združenie pre zachovanie kultúry, tradície a umenia Selenča. J. B.-Ď.

Výzva na banátsky výtvarný tábor

Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku v nedeľu 15. septembra usporiada prvý výtvarný matičný tábor slovenských banátskych dedín. Témou tábora budú motívy z Jánošíka alebo o Jánošíku podľa vlastných námetov umelcov, ktorých MOMS prihlási ako účastníkov. Každý účastník dostane prichystané plátno na maľovanie 30 x 40, ako aj akrylové farby. Harmonogram stretnutia: 8.00 – 9.00 príchod účastníkov (sieň domu kultúry) 9.00 raňajky (DK) 10.00 pracovná časť výtvarného tábora (park základnej školy) 14.00 prestávka na obed, potom pokračovanie s tvorbou 16.00 evalvácia dňa a prezentácia prác pri spoločnom pobavení

36 /4871/ 7. 9. 2019

Kultúra V KOVAČICKEJ OBCI

Uznania pre najúspešnejších kultúrnych dejateľov Anička Chalupová

lávnosť udelenia uznaní kolektívom a jednotlivcom za osobitný prínos do kultúry na území Obce Kovačica sa uskutočnila v sobotu 31. augusta v miestnostiach Galérie insitného umenia. Posudzovacia komisia pre kultúru Obce Kovačica v zložení Branislav Atanacković (predseda), Slobodan Stevanovski, Anna Žolnajová-Barcová, Marijana Melišová a Nevena Gligorijevićová-Bugarčićová (členovia) rozhodli, že si v konkurencii jednotlivcov zlatú plaketu za výnimočné výsledky v oblasti výtvarného umenia zaslúžil Juraj Lavroš z Padiny. Zlatou plaketou sú odmenené aj osobnosti, ktoré svojou tvorbou či prácou výrazným spôsobom prispeli k rozvoju kultúry v Kovačickej obci. Sú to Adam Onču z Uzdinu, literát Ján Valenta a profesorka triednej výučby Anna Halajová

V mene GIU uznanie prevzala Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka tejto kultúrnej inštitúcie z Padiny. V konkurencii jednotlivcov striebornou plaketou je odmenená kultúrna dejateľka Čila Kováčová z Debeljače. V rámci tejto slávnosti predseda Obce Kovačica Milan Garašević odovzdal zlatú plaketu aj

jednotlivcom, ktorí osobitne prispeli v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva. Medzi nich patria: Slovenské etnomúzeum Petráš v Padine majiteľa Pavla Petráša, Eržebet Tatarová a Jolanka Sečeniová z Debeljače, Alžbeta

Hriešiková a Alžbeta Čížiková z Kovačice a posthumne ju udelili Dušanovi Balanovi z Crepaje. V konkurencii kolektívov zlatou plaketou je odmenená Galéria insitného umenia v Kovačici, ktorej sa toto uznanie dostalo za celkovú prezentáciu Obce Kovačica, insitného umenia a umelcov. Rovnaké uznanie je udelené aj Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvore, kým si striebornú plaketu zaslúžil Kultúrno-umelecký spolok svätého Sávu v Crepaji a Združenie žien Bakice v Idvore. Uznanie v podobe zlatej plakety sa dostalo aj najúspešnejšie realizovaným projektom: Vedec, profesor, vynálezca a patriot Mihajlo Idvorski Pupin autorov Dragoljuba Cucića a Dragoljuba Martinovića, Kemp pre mladé talenty v Idvore realizovaný Regionálnym centrom pre mladé talenty v Pančeve a Detská svadba a Bryndzové halušky združenia Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka. Projekt Ovejani Srbin (zostavený rukopis Vladimira Fijata) autora Milovana Lukića je odmenený striebornou plaketou. Program slávnostného udelenia uznaní moderovala Nevena Gligorijevićová-Bugarčićová.

Z PRVÉHO MEDZINÁRODNÉHO VÝTVARNÉHO TÁBORA V HAJDUŠICI

Začiatok peknej tradície Vladimír Hudec

ultúrne stredisko Vuka Karadžića v Plandišti pod patronátom Obce Plandište od 28. do 31. augusta v Hajdušici zorganizovalo prvý medzinárodný výtvarný tábor. Zúčastnili sa na ňom štyria akademickí maliari z Rumunska, traja z Moldavska, dvaja z Izraelu, ôsmi maliari z hostiteľskej Obce Plandište (medzi nimi aj mladá hajdušická maliarka

Sanja Brezičaninová), tiež maliari z obcí Vršac, Bela Crkva a Kovin. Tábor zapadol do programu osláv slavy Plandišta sv. Rafailo Banátsky a Hajdušica ako lokalita, na ktorej bude prebiehať, je zvolená z viacerých dôvodov. „Po prvé, Hajdušica má dobré ubytovacie kapacity v objekte Červeného kríža, ktorému sme povďační, že nám poskytol tieto miestnosti,“ povedal nám vedúci tejto výtvarnej akcie Ion

Spoločná fotografia ako spomienka na prvý ročník medzinárodného výtvarného tábora v Hajdušici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Stefan, akademický maliar z Vršca. „Okrem toho je tu aj prekrásny park s kaštieľom historického významu. Vcelku park, kaštieľ, dedina, ale Goran Donevski (vpredu) a Miroslav Petrović si tiež aj ľudia na umel- pozreli obrazy z tejto výtvarnej akcie cov, ktorí tu boli po prvýkrát, zanechali veľmi pekný pozdravili zástupca predsedu Obce dojem. Zvlášť sú povďační Miestnemu Plandište Goran Donevski a riaditeľ odboru Matice slovenskej, ktorý im KS Vuka Karadžića Miroslav Petrović. „Tieto práce zostanú vo vlastníctve zorganizoval návštevu matičného Obce Plandište a budú časťou zbierky etnodomu, kde sa mohli spoznať so slovenskou kultúrou a tradíciou.“ výtvarných prác nášho kultúrneho Toto nám potvrdil aj Stefan Popa, strediska, ktorú ustanovizeň doteraz akademický maliar z Moldavska, nemala, a budeme ich príležitostne ktorý sa tu vraj cítil veľmi pekne. Skôr vystavovať v našej obci. Výstavu prác než začal maľovať, poprechádzal sa z tohto prvého výtvarného tábora dedinou a všímal si okolie. Najviac plánujeme usporiadať aj v niektonaňho zapôsobil kaštieľ a keď našiel aj rých iných obciach. Tábor by mal byť plody„adamovho jablka“, čiže divého tradičný a už na budúci rok všetci pomaranča, rozkrojil ho a na obraze dostanete pozvanie na druhý tábor. kombinoval so zeleným okolím parku Budeme sa snažiť nadviazať kontakty aj s niektorými inými krajinami, aby a s kaštieľom. V posledný deň tábora bola výstava vyslali svojich výtvarníkov, aby tento obrazov, ktoré vznikli na tomto podu- náš tábor bol ešte masovejší,“ povedal jatí. Prítomných podnetnými slovami Miroslav Petrović. • KULTÚRA •

Z PREMIÉRY KNIHY BLISKE DALJINE (BLÍZKE VZDIALENOSTI)

Sám život píše romány Anna Horvátová

eď nás životné drámy privedú na okraj priepasti, že nie sme schopní fungovať, či keď sa ocitneme na rozhraní, či sa ďalej boriť so životom, alebo sa vzdať, a dotkneme sa dna, vtedy sa vo väčšine ľudí zjaví nejaká zvláštna sila, ktorá ženie vpred. Takú nepríjemnú rodinnú situáciu zažila pred niekoľkými rokmi aj Petrovčanka Miroslava Kováč-Vargová, keď sa musela vyrovnať so stratou svojho manžela a byť silná pre svoje dve maličké deti – polročného syna a o niečo staršiu dcérku. Život ju proste posúval dopredu, aby sme v piatok 30. augusta boli svedkami premiéry jej prvotiny, románu Bliske daljine (Blízke vzdialenosti).

Ide o autobiografické dielo, v ktorom autorka na papier ukladá cítenia, lebo, ako sa priznáva, keby mala komu povedať, nemusela by to napísať. Z toho ťažkého života, ktorý autorka prežila, vznikol dojímavý, pútavý román, ktorý je už obľúbený medzi čitateľmi. Večierok svojou prítomnosťou poctili aj Igor Jurić, zakladateľ Nadácie Tijany Jurić, ktorého dcéra prišla o život brutálnym, násilníckym spôsobom, a petrovský farár Ján Vida, ktorí sa na večierku aj prihovorili. Texty z knihy čítali a jednotlivé body uvádzali Martina Benková a Katarína Arňašová. Umelecky večierok spríjemnili piesňami Komorný zbor Musica viva s dirigentkou

Na premiére knihy Bliske daljine

Marienou Stankovićovou-Krivákovou a hrou na flaute Marta Milašinovićová. Už z počtu návštevníkov mož-

no usúdiť, že román oslovil čitateľov. K tomu odzneli prísľuby, že čoskoro svetlo sveta uzrie aj slovenská verzia.

PETROVEC CEZ OBJEKTÍV IGORA BOVDIŠA

Minulosť zachovaná pre budúcnosť (Igor Bovdiš: Fókus na Báčsky Petrovec, Fokus na Bački Petrovac, Združenie Media Portal, 2019) A. Horvátová

ko pekný darček Petrovcu koncom júla, v ústrety Slávnostiam svetlo sveta uzrela veľkolepá fotomonografia Igora Bovdiša Fókus na Báčsky Petrovec, Fokus na Bački Petrovac, v ktorej cez objektív fotograf Bovdiš zachytáva svoje rodisko, ako i okolité dediny Obce Báčsky Petrovec. Realizáciu projektu Fókus na Báčsky Petrovec, Fokus na Bački Petrovac podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Ako sám titulok hovorí, kniha je prispôsobená našej jazykovej kultúre, keďže sa výrobný tím vynasnažil, aby bola v duchu nášho prostredia a teda aby texty boli uvádzané nielen v slovenčine, ale aj v srbčine. Vydavateľom je Združenie Media Portal, ktoré ocenilo nielen snahu mladého fotografa, petrovského rodáka, ale aj kvalitu, ktorú podáva, čoho výsledkom je kvalitné fotomonografické dielo. Sprievodné texty podpisuje Anna • KULTÚRA •

Horvátová, ktorá mala na starosti aj jazykovú úpravu. Igor Bovdiš sa digitálnou fotografiou začal zaoberať roku 2005. Absolvoval Vysokú technickú školu v Novom Sade, odbor úžitková fotografia.

Zábery vo fotomonografii u milovníkov dedinského ovzdušia určite vzbudia silné emócie, navrátiac ich k poľným prácam, niektorým už aj zabudnutým, na jedinečné festivaly, aj do minulosti. Tak povedzme, ako je pre Petrovčanov cenný údaj 25. máj 1747, keď zmluvu o osídlení v mene Slovákov podpísali Matej

Čáni a v mene Srbov richtár Veselin Sekulić, a dodnes sa zachovala jej maďarská kópia, pričom sa tento dátum oslavuje ako narodeniny Petrovca – Deň Petrovca, aj tieto fotografie určite budú cennou pečaťou jedného obdobia. Zapisuje sa tým do bohatých dejín svojho rodiska, a ktovie, možno to o ďalších dvesto, tristo rokov bude takým cenným materiálom, ako pre nás sú doklady o prisťahovaní, matričné knihy, jednoducho dejiny Petrovca a petrovského cirkevného zboru, ale aj už novšie o storočnici prvých Slovenských národných slávností, petrovského gymnázia a petrovskej tlačiarne. Veď dejiny Báčskeho Petrovca od príchodu prvých osadníkov na tunajšie priestory nachádzame zaznamenané.

Zaznamenávame už vtedy aj prvé znaky interkulturality. Totiž prví Slováci sa do Petrovca prisťahovali roku 1745 na vtedajšie futocké panstvo, ktoré vlastnili od roku 1744 Čarnojevićovci a do ktorého patrili mestečko Futog a osady Petrovec, Hložany, Kysáč, Rumenka, Begeč. Roku 1745 na príkaz Mihajla Čarnojevića, majiteľa málo obývaného futockého panstva, priviedol sem Matej Čáni, slobodník z Málinca, asi dvetisíc Slovákov, ktorí sa usadili v osade Petrovec, kde vtedy podľa údajov starých matrík žilo devätnásť srbských rodín. Staré zažltnuté fotografie sú mlčiacimi svedkami istej doby, istého národa. Svedkom doby je aj história, je aj dňom pravdy, či životom pamiatky a majstrom života. Vzácnymi dobovými svedkami sú aj fotografie Igora Bovdiša (1986) z Báčskeho Petrovca, znázornené vo fotomonografii Fókus na Báčsky Petrovec, na ktorých svojím hľadáčikom zachytáva svet vôkol seba, zaznamenávajúc tak kamienky do mozaiky minulosti pre budúcnosť.

36 /4871/ 7. 9. 2019

Kultúra STOOSEMDESIATROČNÉ SELFIE (1839 – 2019)

SCÉNA

Nielen autoportrét, ale i zberateľská vášeň Ján Špringeľ

Pozdrav z Kalifornie: Lana Del Rey. Americká speváčka, predstaviteľka snivej pop hudby Lana Del Rey, vydala šiesty album pod názvom Norman Fucking Rockwell (vydavateľstvo Polydor/ Interscope). Celkový zvuk z vydania hudobná kritika opisuje ako zmiešaninu psychedelického pop-rocku a klavírnych balád s prvkami štýlov trip-hop, folk a desert rock. Vydaniu predchádzali viaceré singly – ten prvý Mariners Apartment Complex bol uverejnený ešte v septembri 2018 a jeden z ďalších singlov Doin’ Time predstavuje spracovanú verziu rovnomennej piesne americkej skupiny Sublime, ktorá tú pieseň pôvodne nahrala inšpirovaná kusom Summertime Georgea Gershwina. Fotografia na obale nového vydania znázorňuje populárnu speváčku na plachetnici a v spoločnosti Dukea Nicholsona, vnuka známeho herca Jacka Nicholsona. V rámci koncertného turné Lana Del Rey vo februári a marci 2020 vystúpi aj v niekoľkých európskych mestách.

Festival Panonia Dry Sea v Novom Sade. V súlade s čoraz väčším záujmom obecenstva o stoner rock a sludge v novosadskom priestore MKC Šandora Petefiho sa 8. novembra usporiada prvý festival venovaný týmto druhom alternatívnej hudby. Hlavným menom festivalu je grécka skupina Nightstalker, ktorá pôsobí už 30 rokov a na tohtoročnom turné bude prezentovať nový album pod názvom Great Hallucinations. V programe sa zúčastnia aj štyri domáce skupiny: Hill (sludge/psychedelic stoner z Belehradu), Madvro (doom/stoner zo Smedereva), Northern Revival (stoner rock z Nového Sadu) a Tentacle Wizard (stoner/sludge z Nového Sadu). KONCERTY 6. septembra, Kvaka 22 v Belehrade: Denis Katanec (kantautor z Chorvátska) 7. septembra, Námestie slobody v Novom Sade: Fabrizio Grecchi (klavirista z Talianska) – Beatles Piano Solo 14. septembra, Knap Club v Belehrade: E-Play Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

„N

akreslite seba sa,“ lámanou slovenčinou, úsmevne a spevavo, s plnou vášňou k maliarstvu sa nám na hodinách výtvarnej výchovy koncom sedemdesiatych rokov v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici prihovárala profesorka, ktorá nás cibrila aj v kreslení autoportrétov. Učiteľka a žiaci v mestečku umenia ani netušili, že na vlastnú podobizeň ani tri a pol desaťročia neskoršie bude miesto štetca a farieb stačiť – múdry telefón. Hoci prvý fotografický autoportrét zhotovil najstaršou fotografiou samého seba Robert Cornelius (roku 1839), opravdivé zemetrasenie v písaní svetlom urobili dokonalé digitálne fotoaparáty a priam nevyhnutné sociálne siete. V časoch, keď sa v oxfordovom slovníku slovom roka stalo selfie (koncom roku 2013), v štvorrečovej redakcii RTV Obce Kovačica bola priekopníčkou tvorby selfíčok kolegyňa Silvia. Potom sa k dnešnej Viedenčanke pridali ďalšie spolupracovníčky. Netrvalo dlho, kým sa na Jánošíkovej ulici v sídle banátskych Slovákov nezjavila aj – selfie palica. V polovici tohto desaťročia už aj prí-

S Vladanom Milojevićom

tomných na mnohých štadiónoch zemegule preplavil ošiaľ kliknúť selfie, na ktorom sú kotol s fanúšikmi v úzadí, či s výsledkovou tabuľou oznamujúcou zväčša víťazné skóre dôležitého zápasu.

Informačno-politický týždenník

Milan Pavkov a Janko Svetlík

Tak ako v blízkej či vzdialenejšej minulosti bolo zberateľským zvykom či túžbou mať vlastnoručný podpis známej osobnosti, v súčasnosti sa novým odvetvím stalo zhromažďovanie (do smartfónov, poprípade do fotografického archívu) snímok cez dvojitý portrét so slávnymi, úspešnými, populárnymi osobnosťami: hercami, hudobníkmi, športovcami, celebritami, dokonca aj politikmi. Predchodcovia kovačického štvorstovkára Janka Svetlíka, ktorý pôsobí už tri roky v AK Crvena zvezda, to mali ťažšie. Zbierali samolepky povestných a popredných športovcov, najčastejšie futbalistov. Jankovým koníčkom je vôkol atletickej dráhy v Ulici Ljuticu Bogdana fotografovať smarfónom. Zbierať do múdreho telefónu fotografie s futbalistami, ktorí tretiu sezónu zaradom budú hrať európsku jeseň. Martina Skúpa písala do týždenníka Plus 7 dní, že fotograf musí byť rýchly, pohotový a drzý. Ako vidno zo selfie so známymi futbalistami či trénermi, Svetlík je rezký, šikovný a – dotieravý. Inak by nevznikli početné snímky. Ani tá, ktorá mu najviac prirástla k srdcu. Janko Svetlík sa s dnes ospevovaným a oslavovaným útočníkom Milanom Pavkovom, Slovákom po praslici, zdravil ešte pred jeho dvomi povestnými gólmi Liverpoolu na Marakane. Foto: Janko Svetlík • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 36

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej spisovateľky, prozaičky a prekladateľky (1914 – 1995).

„Prišlo do zmien“ Anna Horvátová

pojenia „prišlo do zmien“; „prišli do záveru“; „prišli do výrazu“; „prísť do zmene výsledkov“; „prišlo do spájania tried“ v slovenčine neobstoja. Akokoľvek sa snažíme vyjadrovať sa po slovensky, alebo aspoň občas máme také sklony, či tvárime sa, nie celkom sme v tom našom materinskom jazyku doma. Zápasíme s pádmi, s predložkami, a to nielen v tu uvedených príkladoch. Uvedené spojenia sú doslovnými prekladmi srbských spojení: došlo je / dolazi do promena; došli su do zaključka; doći do izražaja; došlo je do promene rezultata; došlo je do spajanja razreda; ktoré sú v srbskom jazyku v poriadku.

Vo všetkých uvedených spojeniach je problém predložka „do“, okrem v spojení „prísť do výrazu“, ktoré má v slovenčine inú formu. Ide teda o význam, že sa nemôže stať viditeľným, pozorovateľným, a v tomto prípade sa hodia slovesá prejaviť sa, preukázať sa. Predložka „do“ a datív sa nespájajú. S datívom sa viaže predložka „k“, takže v spisovnej slovenčine to vyznie: prišlo k zmenám; prišli k záveru; prišlo k zmene výsledkov; alebo prišli k výsledkom; prišlo k spájaniu tried. Podobné týmto spojeniam majú znieť takto i ďalšie: prísť / prišli k presvedčeniu; prísť / prišli k poznaniu. Sloveso prísť možno vystriedať aj synonymickým slovesom dôjsť: došlo k zmenám; došli k výsledkom; došli k záveru...

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU181/ NSO181 Donji Kovilj

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 35 – VODOROVNE: postavil, otvorené, gram, rog, notár, kA, IK, šata, A, mikádo, vlak, beh, i, k, Mo, r, LS, sárma, ak, riad, zmočil, I, lopta, Al TAJNIČKA: SAMO TOMÁŠIK

• KULTÚRA· OZNAMY •

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 33 z čísla 33 Hlasu ľudu zo 17. augusta 2019 bolo: JÁN HLAVÁČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA CHALUPOVÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 22, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU181/NSO181 Donji Kovilj, Ul. Laze Kostića číslo 16, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. septembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-309/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS-Drage Spasić – NSU257, NSL257, v Novom Sade, v Ul. Drage Spasić 10, na katastrálnej parcele číslo 3720/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 1. októbra 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 2. októbra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

36 /4871/ 7. 9. 2019

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 27. 8. 2019 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku z ložiska Mužljanska kolonija pri Zreňanine, na k. p. číslo 18850/2, 18850/1, 18854 a 18855, k. o. Zreňanin I, nositeľa projektu EkoGradnja, s. s r. o., zo Zreňaninu, Ul. VII. vojvođanske brigade č. 16. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

CHÝRNIK

PIVNICA. Premiéra divadelného predstavenia Nálepky autorky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej, v réžii Jána Kmeťka a v predvedení členov Ochotníckeho divadla Janka Čemana, bude v sobotu 7. septembra o 21. hodine v divadelnej sieni v Pivnici. PIVNICA. Tradičné Literárne

stretnutie usporiada Spolok pivnických žien v nedeľu 8. septembra v miestnostiach SKUS Pivnica. Po zvítaní sa s účastníčkami pri inštalovanej výstave (od 14. do 15. hodiny) bude nasledovať čítanie literárnych textov s krátkym programom hostiteliek. A. F.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, z Belehradu, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rýchlej štátnej cesty I. B triedy č. 21, Nový Sad – Ruma, Partia 1 – Úsek 1, mimoúrovňová križovatka Diaľnica E-75 – Paragovo, s plánovanou dráhou štátnej cesty II. A triedy č. 100 od Žeželjovho mostu po mimoúrovňovú križovatku Diaľnice E-75. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2477_02 NS_Kovilj_Sad_centar, v Ul. Laze Kostića 16, v Kovilji, na katastrálnej parcele číslo 2513, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 30. septembra 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 1. októbra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie – NSU268/NSL268 NS – TC Promenada Podnik Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU268/NSL268 NS – TC Promenada, v Novom Sade, na Bulvári oslobodenia 119, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. septembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-494/119, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynulo 26 rokov, čo nás opustil syn a brat

dva mesiace odvtedy, čo nie je s nami manžel a otec

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2193_02 NS_Futog_3, v Ul. carice Milice 5, vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 6018, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 30. septembra 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 1. októbra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.30 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JANKO SVETLÍK

JÁN SVETLÍK

4. 12. 1969 – 6. 9. 1993 – 2019 20. 9. 1945 – 7. 7. 2019 z Kovačice Len ten, kto stratil toho, koho mal rád, pochopí,čo je bolesť a žiaľ. Tichú a trvalú spomienku Vám venujú: matka a manželka Katarína a brat a syn Martin s manželkou Vierkou a deťmi Vieroslavkou, Martinkom a Isidorkou • OZNAMY •

VLADKA PENDIĆA

PAVLA BRŇU

1924 – 1999 – 2019 z Pivnice

VLADKA PENDIĆA

1975 – 2013 – 2019 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

na manžela, otca, starého otca a dedka

na môjho bračeka

na nášho synčeka

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí? Kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany,čo bolia a pečú?

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

1975 – 2013 – 2019 z Kovačice Trvalú a tichú spomienku si na neho zachovávajú manželka a dcéry s rodinami

Uplynulo už šesť rokov... Nezabúdame, spomíname. Človek si spomína, niť sa odvíja a srdce znovu prežíva.

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Tvoja sestrička s rodinou

zarmútení rodičia

ANDREU FEKETEOVÚ

Súrne potrebujeme predavača novín Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kulpíne. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762947 (služba predaja). Hlas ľudu

SMUTNÁ SPOMIENKA Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

JÁN MAĎAR

10. 1. 1928 – 8. 9. 1999 odborný učiteľ vo výslužbe z Pivnice

1979 – 1999 – 2019 z Báčskej Palanky

Uplynulo už 20 rokov... ale trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

Anna a Vladimír

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 5. septembra 2019 uplynulo trinásť ťažkých a boľavých rokov, čo nás predčasne opustil náš drahý a nenahraditeľný syn a brat

Uplynulo 20 rokov, čo sme zostali bez Teba. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: manželka Vierka a dcéry Vierka a Mirka s rodinami

JÁN LABÁT

14. 4. 1966 – 5. 9. 2006 z Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Ony nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. Kto Ťa mal rád, ani po toľkých rokoch nemôže na Teba zabudnúť... Tvoja navždy zarmútená mama, otec a sestra s rodinou

• OZNAMY •

36 /4871/ 7. 9. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. septembra 19.30 Zostrih Detského folklórneho festivalu Zlatá brána z roku 2018, 6. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 8. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 10. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom kolážovom bloku okrem iného odznejú príspevky zo začiatku nového školského roku v kulpínskej základnej škole, tiež z Babinkových stretnutí v Padine a z osláv úctyhodného jubilea tamojšieho divadla. V pokračovaní nasleduje Spektrum. V ňom sa bude hovoriť o nadchádzajúcom divadelnom festivale profesionálnych divadiel Srbska a Slovenska Petrovské dni divadelné. Odvysielaný bude i zostrih z vlaňajšieho ročníka. Dúhovka. V prvej polhodinke bude odvysielaný dokument 100 rokov divadla v Pivnici, ktorý bol nakrútený v roku 2009. Druhá polhodinka nedeľného vysielania pod názvom Agrosféra odznie v znamení dobytkárstva a poľnohospodárskych strojov.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 8. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 11. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 6. septembra – Agent bez minulosti Sobota 7. septembra – Láske v pätách Pondelok 9. septembra – Inerstellar Utorok 10. septembra – Smaragdovo zelená Streda 11. septembra – Uväznení v raji Štvrtok 12. septembra – Skryté čísla

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 8. septembra Film: Psy vo vesmíre Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Moja tučná grécka svadba 2 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

Na modrej vlne – každý pracovný deň Utorok – piatok 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium Sobota 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Nedeľa 8. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Aj na tohtoročnej Detskej svadbe boli prezentované starodávne svadobné zvyky V Kovačici udelili ceny za prínos v oblasti kultúry za rok 2018 Utorok 10. septembra 16.00 Odštartovala realizácia projektu Sto rokov divadla v Padine Výstava hračiek a detských kresieb v Galérii Babka oslovila mnohých Divadelné predstavenie: Dve vône ruže Piatok 13. septembra 16.00 Film: Pipi Dlhá Pančucha Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Trojka vedie tabuľku Juraj Pucovský

ožno nikto nečakal, že sa po dvoch kolách na prvom mieste ocitne mužstvo Bački hajduk z dediny Bačko Novo Selo. Tento tím zaznamenal dve víťazstvá, síce obe na domácom trávniku, nad Proleterom z Karađorđeva 5 : 0, v nedeľu B. hajduk bol lepší aj od Neštína 3 : 2, a tak so šiestimi bodmi a najlepším skóre 8 : 2 zasadol na prvej priečke. Druhá je silbašská Naša hviezda, ktorá má tiež dve výhry a už teraz pravdepodobne dala najavo, že bude bojovať o postup, ktorý sa jej v minulej sezóne nevydaril. Na rozdiel od B. hajduka Silbašania dvakrát hosťovali. Najprv v Despotove prekonali domácu Bačku 1 : 0, kým v druhom kole v Karađorđeve deklasovali domáci Proleter až 6 : 1.

Tretí tím s maximálnym počtom bodov je selenčský Kriváň, ktorý najprv doma prekonal Mladost zo susednej dediny Malý Báč 3 : 1. Kapitán Naď a spoluhráči si v nedeľu priniesli tri body vďaka víťazstvu nad mužstvom

Mužstvu Kriváňa sa v nedeľu naskytuje príležitosť vyhrať aj tretí zápas zaradom

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Výprask hostí AŠK – MLADOSŤ (BB) 6 : 0 (2 : 0) Vladimír Gál

erby v Aradáči sa hralo za veľmi horúceho počasia a na tvrdom ihrisku. V prvých dvadsiatich minútach prvého polčasu útočníci oboch mužstiev zahodili po dve výhľadné príležitosti. Prvý gól padol v polovici polčasu po chybe obrany hostí, ktorá sa pokúsila pripraviť ofsajd, avšak Gál prenikol, vybehol sám pred brankára, nesebecky prihral Striškovi a tento loptu zaslal do prázdnej siete. Pri konci polčasu domáci zdvojnásobili náskok, keď Mijić centroval do šestnástky, kde sa vytvorila veľká skrumáž, v ktorej sa najlepšie vynašiel Miletić a zaslal loptu do siete. V druhom polčase domáci úplne dominovali na ihrisku a v 55. min. Striško dal svoj druhý gól na zápase. O desať minút neskoršie Gál unikol po strane, • ŠPORT •

Soko v Novej Gajdobre 2 : 0. Tu sa končí zoznam mužstiev, ktoré boli najúspešnejšie v prvých dvoch kolách. K nim by sa pravdepodobne bola pripojila aj hložianska Budúcnosť, ktorá v nedeľu bola voľná, lebo Slavija z dediny Bođani ani nezačala novú majstrovskú sezónu. Novozaložený FK Orlovi z Báčskej Palanky z dvoch zápasov získal štyri body, čo mu prinieslo

asistoval Birmancovi a bolo 4 : 0. V 80. min. Mijić pekne loboval brankára pre 5 : 0 a bodku za výsledkom zápasu položil znovu Mijić, ktorý po peknej prihrávke Striška zostal sám pred brankárom a rutinovane ho prekonal. AŠK: Kurtešan, V. Gál (Nenin), Vesin (Čeman), Janković, Ďuríček, V. Zakić, Števko, Mijić, Kujundžiċ, Miletić (Birmanac), Striško MLADOSŤ: Perišić, M. Paraljov, Necsov, Karacsonyi, Đurić, Šofranko, Szabó (Žižić), Goda (D. Paraľov), Gibarov (Šuľa), Poničan, Kalapiš Ostatné výsledky 2. kola: OFK Gradnulica – Zadrugar 3 : 2, Bilećanin – Naftagas 1 : 2, Jedinstvo 2014 – OFK Stajićevo 2 : 2, Zlatica – MSK 0 : 4. V nedeľu Aradáčanov očakáva ťažké hosťovanie v Mihajlove a Bieloblatčania sú voľní.

rovnaké miesto v majstrovskom rebríku. Piata je hložianska Budúcnosť s troma bodmi, ale aj zápasom menej a už v nedeľu bude mať príležitosť zvrhnúť Bački hajduk z prvého miesta a umožniť Silbašanom, možno i Selenčanom (v prípade vysokého víťazstva), aby sa dostali na najvyššiu priečku. Bez bodov sú zatiaľ Neštín (je to najväčším prekvapením dosiaľ), obnovený Soko a Proleter Karađorđevo, kým Mladost potrestali, takže má mínus jeden bod! Výsledky 2. kola: Proleter – Naša hviezda 1 : 6, Mladost – Bačka (D) 0 : 1, Soko – Kriváň 0 : 2, Sloga – Orlovi 0 : 0, Bačka 45 – Borac 4 : 1, Bački hajduk – Neštín 3 : 2; voľná bola Budúcnosť. Program 3. kola, 8. septembra o 16. hodine: Neštín – Proleter, Budúcnosť – Bački hajduk, Orlovi – Bačka 45, Kriváň – Sloga, Bačka (D) – Soko, Naša hviezda – Mladost; voľný je Borac.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Bod do Erdevíka Lazar Pavković

a ihrisku Ćirin rit OFK BAČINCI – ERDEVÍK 2017 0 : 0. Futbalisti Erdevíka mali viac streleckých príležitostí, ktoré sa im nepodarilo premeniť, a preto sa na štarte novej sezóny museli uspokojiť iba s bodom. Zápas v Bačinciach sledovalo 100 divákov a rozhodca Aleksandar Vladić zo Šídu žltými kartami potrestal domácich hráčov Milinkovića a Tubića. ERDEVÍK 2017: Mergl, Gerik, Vukadinović, M. Bosanac, Jelčić, Bojanić (Farkaš), Štrbac, Toman (Vezirović), D. Bosanac (Marinković), Zablaćanski, Cvetković (Radanović) GRANIČAR JAMENA – JEDNOTA ĽUBA 3 : 1 (2 : 1). Zápas v Jamene sa začal s 25-minútovým oneskorením, lebo hostia z Ľuby zameškali. Jednota na prvom hosťovaní v novej sezóne utŕžila prehru vo veľmi korektnom zápase. Rozhodca Aleksandar Stojecki

zo Šídu pred 100 divákmi žltými kartami potrestal jedného domáceho hráča a až piatich hostí. Jediný za Jednotu trafil Považan, keď v 30. min. vyrovnal na 1 : 1. JEDNOTA: Mrkonjić, Teležar (Tadić), Radivojević, Manojlović, Punoš, Ramić, Ruman, Ž. Sremčić, Považan, Ganić, Širadović OFK BINGUĽA – JEDINSTVO MOROVIĆ 1 : 2 (1 : 0). Mimoriadne efektným gólom takmer zo stredovej čiary ihriska Branko Radičević, „básnik v kopačkách“, v 35. min. priviedol k vedeniu domácich. Hostia vyrovnali prostredníctvom Đuraškovića v 55. min. a víťazstvo im v 89. min. zabezpečil Nišević. Jedinú žltú kartu rozhodca Đorđe Miladinović zo Šídu ukázal domácemu Samardžićovi. Zápas na ihrisku Morjan sledovalo 100 divákov. OFK BINGUĽA: Volić, Dierčan, Džever, Lovás, Alimanović, Stanković, Radičević, Pavlović, Samardžić, Raić, Francuski

36 /4871/ 7. 9. 2019

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Len šesť gólov! Juraj Pucovský

Pozorujúc výsledky 1. kola mohli by sme uzavrieť, že majstrovská sezóna 2019/2020 bude súťažou príliš rovnocenných mužstiev. Na štyroch zápasoch padlo iba šesť gólov, pričom dve domáce mužstvá, Dinamo 1923 a Sport vyhrali minimálnymi výsledkami 1 : 0, novozaložené Bratstvo 2019 z Prigrevice bolo lepšie od Graničara z Riđice 2 : 0 a v Telečke sa súperi rozišli s remízou 1 : 1. Žiaľ, piaty zápas sa nehral, lebo somborský Metalac vystúpil zo súťaže, takže obnovená Rastina 1918 bola voľná. Výsledky 1. kola: Sport Bezdan – Jedinstvo Lemeš Svetozar Miletić 1 : 0, Telečka – Dinamo Sonta 1 : 1, Dinamo 1923 Báčsky Breg – Panónia Laliť 1 : 0, Bratstvo 2019 Prigrevica – Graničar Riđica 2 : 0. Program 2. kola: Jedinstvo Lemeš – Graničar, Rastina 1918 – Bratstvo 2019, Dinamo (S) – Dinamo 1923, Sport – Telečka; voľná je Panónia.

DINAMO 1923 – PANÓNIA 1 : 0 (0 : 0)

alitská Panónia, najslabšie mužstvo vlaňajších majstrovstiev, odcestovala na ihrisko vzdialené iba takých 200 metrov od srbsko-maďarských hraníc so štyrmi nováčikmi a novým trénerom Zoranom Malivukom. Očakával sa lepší výkon ako vlani, čo lalitské mužstvo čiastočne aj dokázalo, ale predsa prehralo minimálnym

výsledkom. Hlavne nebola to katastrofa ako pred rokom, keď domáci vyhrali až 8 : 1. Po bezgólovom prvom polčase, keď šancí pred oboma bránami takmer ani nebolo, rozhodujúci gól padol v 68. min. Nováčik Fedek celkom nepotrebne urobil faul blízko rohu šestnástky. Loptu zobral Željko Martinčević a ponad

Kriváňovi na dvoch zápasoch hráči Panónie (v bielych dresoch) dali sedem gólov a v Báčskom Bregu ani jeden

múr, v ktorom boli iba traja hráči Panónie, presne trafil sieť blízko pravej žrde. Veľmi dobrý Valent túto strelu nemohol zastaviť. Hostia možno mohli vyrovnať, keby náhradník A. Obradov bol šikovnejší a pohotovejší pred bránou tímu z Báčskeho Bregu. Laliťanom chýbali niekoľkí hráči: M. Obradov, Šinkarčuk, Stolić, Z. Dobrić, Ďurčiansky, ako aj nováčikovia Benedek a Veselinović, ale to nemôže byť ospravedlnením za

PIONIERSKY TURNAJ V SELENČI

Očakávajú sto stolných tenistov Juraj Berédi-Ďuky

tolnotenisový klub Selenča sa rozhodol prvý raz zorganizovať turnaj v stolnom tenise pre pionierov s medzinárodnou účasťou. Vďaka trénerke Nade Banjcovej, ktorá nezištne a sústavne pracuje s najmladšími stolnými tenistami zo Selenče už dlhší čas, pionieri zaznamenávajú pozoruhodné úspechy na rôznych turnajoch. Práve preto sa v STK Selenča rozhodli využiť získané známosti z rôznych turnajov a zorganizovať turnaj v Selenči. Ako povedal predseda klubu František Čapanda, turnaj bude v športovej hale v Selenči v nedeľu 8. septembra 2019 o 9.30 hod. Na turnaj poz vali hostí z Chorvátska a Maďarska, ako aj kluby zo Srbska, ktoré majú pionierske sekcie. Vstup na turnaj je voľný a všetci milovníci tohto

www.hl.rs

športu sú v nedeľu v Selenči vítaní. Organizátori odhadujú, že sa na turnaji zúčastní viac ako 100 mladých stolných tenistov. Na tomto športovom podujatí sa bude hrať podľa vekovch kategórií.

V selenčskom klube sú prípravy v plnom prúde. Nápomocnú ruku k organizácii turnaja priložil aj Selenčan Zlatko Kesler, ktorý štedro podporuje prácu klubu v Selenči a stále sa snaží kvalitu stolného

Trénerka Nada Banjcová (prvá zľava), predseda klubu František Čapanda a skupina pionierov, ktorých Nada pred časom trénovala

Informačno-politický týždenník

prehru. Viditeľné bolo v radoch hostí, že im chýba kondičná pripravenosť a lepšia súhra. Ustarostila aj skutočnosť, že až piati hráči Panónie od rozhodcu Rodića z Apatinu dostali žlté karty: Terek, Šipka, Stoisavljević, Dobrić, I. Hrnčiar. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, Fedek, Šipka (Stoisavljević), Lazić, Cvetičanin, Terek (A. Obradov), Cetenji, Turčan, I. Hrnčiar, Lamoš

tenisu v tejto dedine pozdvihnúť na vyššiu priečku, za čo sú mu Selenčania nesmierne povďační. Organizáciu turnaja podporia aj viacerí sponzori, ako aj ľudia dobrej vôle, ktorí sú ochotní pomôcť. Predseda klubu František Čapanda nám prezradil, že aj na poslednom turnaji, na ktorom sa zúčastnili Selenčania, v Čoke pionieri zaznamenali pozoruhodný úspech. V kategórii mladších dorastencov Kristián Trusina získal striebornú medailu a Dávid Čapanda bronzovú. Okrem nich Selenčanov na turnaji predstavovali aj Marián Sabo, Pavel Pažitnaji a Slađana Kneževićová. Za dosiahnuté úspechy vďačia svojej trénerke N. Banjcovej. Podľa všetkého stolný tenis napriek všetkým ťažkostiam, ktoré sa prejavujú v poslednom čase v športových kluboch pre nedostatočný záujem o šport, predsa má skvelú budúcnosť. Mnohé športové kluby v Selenči už zanikli alebo sú veľmi blízko k tomu. Situácia v športových kluboch aj na úrovni celej Obce Báč je príliš povážlivá. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Hostia dominovali Ján Bokor

Na šiestich zápasoch hostia sa tešili plnému zisku, na jednom si body rozdelili a domáci zaznamenali len jedno víťazstvo. Tretiu výhru zaradom zaznamenali Vlajkovčania a Potporanj. Bez prehry sú aj Ivanovo a Kovin. Nováčik Polet z Idvoru získal body v Pavliši a nahradil stratené na svojom ihrisku. Zápas v Alibunari mal neslávny a predčasný koniec, lebo domáci hráč udrel rozhodcu, ktorý odpískal penaltu za hosťujúcu Slogu. Bez bodov sú posledná Hajdušica a predposledný Partizan z Uljmy. Výsledky 3. kola: Partizan (U) – Dolina 0 : 2, Jugoslavija – Jedinstvo (V) 1 : 5, BAK – Potporanj 0 : 4, Crvena zvezda – Polet 0 : 1, Partizan (G) – Spartak 1911 4 : 2, Radnički (B) – Strela 3 : 3, Budućnost A – Sloga, zápas prerušili na škodu domácich, Hajdušica – Radnički (K) 0 : 2.

PARTIZAN (U) – DOLINA 0 : 2 (0 : 0)

onedávna dominantní Uljmania zapadli do veľkej krízy. Klub zostal bez vedenia a hrozil mu zánik. No opravdiví milovníci futbalu to nedovolili, zozbierali nové sily, aby sa v dlhoročnej tradícii futbalu v tejto dedine pokračovalo. Mladé, ale nezohraté mužstvo nemohlo úspešne čeliť lepšiemu

tímu z Padiny. Padinčania i na tomto zápase nemali všetkých hráčov. V prvom polčase sa nehralo naplno a gólových šancí bolo málo. Najlepšiu mali domáci, ale Bujaković zachránil sieť a nedovolil nepríjemné prekvapenie, takže diváci v prvom polčase góly nevideli. Po prestávke skúsenejší a lepší

Aj ďalej bez bodov HAJDUŠICA – RADNIČKI 0 : 2 (0 : 2) Vladimír Hudec

ajdušičania očakávali, že v stretnutí s mužstvom z Kovinu môžu získať prvé body. To tým skôr, že takmer polovica mužstva FK Kolonija, ktorú vyradili v baráži o postup, prestúpila do FK Radnički. Predsa sa ukázalo, že sú hostia z Kovinu tvrdší oriešok než

to domáci očakávali. Prvú príležitosť mal Nikola Ružić v 7. min., keď unikol po ľavej strane, ale strieľal vedľa. Nuž a potom iniciatívu prevzali hostia a už v 10. min., a potom aj v 20. min. gólmi Vulićevića získali dvojgólový náskok. Po tomto góle domáci sa akoby zobudili a začali ohrozovať brankára Radničkého Avramovića. V prvom polčase si

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Prvá výhra Kysáčanov OFK FUTOG – TATRA 3 : 5 (1 : 0) Pavel Pálik

utbalisti Tatry potešili svojich fanúšikov, lebo si z Futogu priniesli tri body. Známe je, že tatranci zle štartovali v nových majstrovstvách, keď prehrali prvé dva zápasy, a to doma: s Jedinstvom z Rumenky 0 : 7 a temerinským TSK 1 : 3, čo prinieslo veľké rozčarovanie. • ŠPORT •

Preto môžeme povedať, že nečakane vyhrali v 3. kole na hosťovaní vo Futogu, kde dali až päť gólov. Bol to zaujímavý, výsledkovo napínavý, ale nie veľmi kvalitný zápas. Domáci získali náskok v 15. min. a bol to jediný gól v prvom polčase. Vyrovnal Grlica v 61. min., ale čoskoro Sirar z Futogu dal druhý gól. V 65. min. Jašović druhýkrát

hráči Doliny mali viac z hry a vytvárali si gólové šance. Vďaka gólom najlepšieho strelca Miljana Radivojeva Dolina si zabezpečila zaslúžené víťazstvo. Prvý gól Radivojev dal v 62. min. a druhý raz sieť domáceho brankára Ilića zavlnil v 85. min. Výhra hostí mohla byť aj presvedčivejšia. V 90. min. Radivojev nepremenil penaltu, lebo kopol nad bránu a nevyužil príležitosť zaznamenať hetrik. V korektnej hre nebolo sporných momentov a rozhodca Veljko Miljan Radivojev, strelec za Dolinu Gvozdenov nemal ťažkú úlohu. na každom zápase DOLINA: Bujaković, Jovanov, Mitkovski, Kolak, Radenko- V prvom polčase sa ujali vedenia v vić, Hlavča, Radivojev, Tošić, Ilić, 31. min. presnou strelou Ilića. Po prestávke sa obraz hry veľS. Dudáš, D. Svetlík mi nezmenil. Dolina bola lepšia a V nasledujúcom 4. kole v Padine bude derby, lebo prichádza Radnič- gólom pohotového strelca Radivojeva v 52. min. viedla 2 : 0. Zápas ki z Kovinu. však nebol rozhodnutý, lebo neistý DOLINA – POLET 2 : 1 (1 : 0) rozhodca Aleksandar Janković z V pohárovom zápase na území Pančeva prísne odpískal až dve FZO Kovačica – Opovo domáca Do- jedenástky za hostí. Prvú strelu z lina v zaujímavom zápase porazila bieleho bodu brankár Bujaković Polet z rodnej dedinky M. Pupina. zastavil. Z druhej jedenástky v 62. Domáci hráči viac útočili, boli lepší. min. Vukov skorigoval výsledok. však vytvorili iba niekoľko šancí, ale bez výsledku, takže sa na prestávku odišlo s dvojgólovým náskokom hostí. V druhom polčase domáci úplne dominovali ihriskom, ibaže sieť za chrbtom Avramovića akoby bola začarovaná. Mali Hajdušičania niekoľko stopercentných príležitostí, ale v závere útoku neboli dostatočne koncentrovaní a šance odchádzali nenávratne. A. Ružić sa ocitol zoči-voči s brankárom, ale strieľal vedľa, N. Ružić tiež zmrhal výhľadnú

príležitosť, Darko Pavlovic pri konci zápasu z nepatrnej blízkosti strieľal nad... Pokúšali sa Hajdušičania aj z diaľky, ale výsledok zostal nezmenený, a tak aj po treťom kole nováčikovia v lige zostali bez bodov. HAJDUŠICA: Stojanovski, Drakulić, Pejčić (Petrović), Mršić, Folťan (Brezičanin), Pavlovic, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić, Ćulum (Dimitrijević), Radović Hajdušica teraz pocestuje do dediny Banatsko Novo Selo, kde ju uvíta domáca Sloga.

vyrovnal na 2 : 2. Kedža v 68. min. celkom obrátil výsledok v prospech Tatry, no Milovac bol strelcom vyrovnávajúceho gólu v 86. min. Vučković dal štvrtý gól za Tatru v 88. min. a Klaić v 90. min. stanovil výsledok 5 : 3. Zápas vo Futogu pred 100 divákmi viedol Grahovac z Nového Sadu, ktorý žltými kartami potrestal Jašovića a Bobota z Tatry. TATRA: Plemić, Jašović, Budík (Đekić), Batinić, Bobot, Berić, Stojšić (Kedža), Kuzmanović, Zbućnović (Vučković), Grlica, Klaić Výsledky 3. kola: Index –

Omladinac 0 : 0, Petrovaradin – Sirig 3 : 2, Jedinstvo – Bačka 1923 (Đ) 3 : 0, TSK – Bačka (B) 4 : 1, OFK Futog – Tatra 3 : 5, Fruškogorac – Veternik 1 : 2, RFK Nový Sad – ŽSK 6 : 0, Hajduk – Fruškogorski partizan 4 : 4, Slavija – Šajkaš 0 : 0. Program 4. kola, 7. a 8. septembra o 16. hodine a 30. minúte: Omladinac – Šajkaš, Fr. partizan – Slavija, ŽSK – Hajduk, Veternik – RFK Nový Sad, Tatra – Fruškogorac, Bačka (B) – OFK Futog, Bačka 1923 (Đ) – TSK, Sirig – Jedinstvo, Index – Petrovaradin.

36 /4871/ 7. 9. 2019

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Poltucet gólov po prestávke SLÁVIA – BUDUĆNOST (M) 5 : 1 (0 : 0)

mimo brány. V 13. min. pohrozili dobre strelil, no brankár hostí Mladenovčania, ale strela Bošn- nedovolil žiadne prekvapenie. ďalšom majstrovskom zá- jaka odišla nad bránu. V 32. min. V 65. min. Kuchta dostal loptu v pase mužstvo pivnickej sa strela Kuchtu odrazila od žrde. trestnom území, zbavil sa svojho Slávie na svojom ihrisku V 44. min. voľný kop z pravej stra- strážcu a zboku z desiatich metrov loptu poslal do po omnoho lepšom výkone za- ny zahral Petroopačného rohu, takslúžene prekonalo Budućnost z vić, no brankár že brankár tentoraz Mladenova až 5 : 1 (0 : 0). Dobré hostí sa dobre bol bezmocný – 3 : výkony, ktoré mužstvo podáva postavil a loptu 0. V 69. min. po dueli tejto jesene, konečne priniesli aj skrotil. V 45. min. brankára domácich vysoké víťazstvo nad súperom. v gólovej šanci a útočníka hostí Okolo 200 divákov na tomto zá- sa našiel znovu Velemira rozhodca pase pozeralo dobrý futbal, kde Kuchta, no ani ukázal na značku každé mužstvo hľadalo čím lepší tentoraz branpokutového kopu, výsledok. Hostia, ktorí zostúpili kár hostí sa nedal z ktorej menovaný z Vojvodinskej ligy – severnej prekvapiť. V druhom polskorigoval výsledok. skupiny, dobre čelili iba v prvom čase domáci aj V 82. min. voľný kop polčase. z ľavej strany zahral Prvá časť sa podobala rovna- naďalej útočili. Jušković, odcentrokým výkonom z predchádzajúcich Hneď v 47. min. zápasov. Domáci mali prevahu, rýchly útok z ľa- Strelecky naladený: Vlastislav val pred bránu súpera, kde najvyššie vytvárali si šance, ktoré zostali vej strany Muši- Kuchta (Slávia Pivnica) vyskočil Trivunović nevyužité vďaka nerozvážnosti kića, ktorý dobre a loptu poslal do útočníkov, ako aj dobrým zákro- odcentroval, na kom brankára hostí Bojanića. správnom mieste bol Kuchta a pravého horného rohu brány Začalo sa to už v 3. min., keď zblízka loptu dorazil do siete – 1 Budućnosti – 4 : 1. Kuchta mal Petrović z ľavej strany dobre strelil, : 0. V 54. min. kombinácia Kuchta v tejto časti zápasu ešte jednu ale lopta odletela vedľa brány. V 7. – Babić a tento druhý poslal loptu šancu, no jeho strela sa odrazila min. Mušikić prebehol pravou za chrbát brankára hostí. V 60. od ľavej žrde. Konečne v posledstranou, no aj jeho strela odišla min. po strele z rohu Šmit zblízka nej minúte stretnutia Kuchta Ján Šuster

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Padol aj Šajkaš BORAC – JEDNOTA 0 : 1 (0 : 0) Matej Bzovský

taropazovskej Jednote sa v nových majstrovstvách zatiaľ darí. Hoci v klube na prvom hosťovaní v Novom Sade neboli spokojní s bodom získaným s domácou C. zvezdou (3 : 3), ďalšie dva zápasy im priniesli plný zisk. Body v Pazove nechal Sremac z Vojky (2 : 0) a v nedeľu Jednota hosťovala v dedine Šajkaš, kde ju uvítal veľmi posilnený Borac, ktorý aj tohto roku má ambície vybojovať si miesto v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Hostitelia pred 200 fanúšikmi zaútočili od začiatku, ale pred

www.hl.rs

sieťou hostí bol naladený brankár Lazar Jovišić. Tréner Pazovčanov Vladimir Livaja sa rozhodol pre taktiku zosilnenej obrany, kým útočníci vyrážali do nebezpečných protiútokov. Jeden z nich sa im vydaril, keď muž zápasu Danilo Živanović v 75. min. unikol domácej obrane a zboku z pravej strany prekonal domáceho brankára Buzadžiju – 0 : 1. Iba o minútku neskoršie došlo k stretu hlavami dvoch domácich hráčov, Stanojeva a Kragovića. Tento druhý pokračoval v hre do konca zápasu s obväzom na hlave, kým Stanojev musel opustiť trávnik. Po cennej výhre mužstvo

Informačno-politický týždenník

silným úderom z desaťmetrovej diaľky uzavrel skóre zápasu, a tak dosiahol hetrik. Zápas v Pivnici viedol rozhodca Jovica Jerilović z Apatinu. Žlté karty dostali: Ľ. Brňa, Benka, Babić, Mušikić (Slávia), Mišković a Racić (Budućnost). SLÁVIA: Ľ. Brňa, Grňa, Benka (Záskalický), Jušković, Ćorda, Šmit, Vlastislav Kuchta, Petrović (Kotiv), Babić (Budić), Trivunović, Mušikić Výsledky 3. kola: Radnički – BSK 1 : 1, Omladinac – Vojvodina 0 : 5, Kordun – Hercegovac 0 : 1, Rusín – Polet 7 : 2, Maglić – Budućnost (P) 2 : 2, ŽAK – Borac 2 : 7, Tvrđava – Kulpín 7 : 0, Slávia – Budućnost (M) 5 : 1. V budúcom 4. kole sa stretnú: Budućnost (M) – Kulpín, Borac – Tvrđava, Budućnost (P) – ŽAK, Polet – Maglić, Hercegovac – Rusín, Vojvodina – Kordun, BSK – Omladinac, Slávia – Radnički. Zápasy sa začínajú o 16. hodine a 30. minúte. Tabuľku vedie Borac 46 z Obrovca s maximálnymi deviatimi bodmi, na druhom mieste je Vojvodina (7 bodov), pivnická Slávia je ôsma (4 body), Kulpín je desiaty (3 body), kým na poslednom mieste je somborský ŽAK bez bodov.

Jednoty je na treťom mieste so siedmimi bodmi. Prvá erdevícka Sloga má maximálnych 9 bodov a výborný gólový pomer 7 : 1. JEDNOTA: Jovišić, Subotić, Delić, Cvijanović (Cvetanović), Ljubević (Panjak), Ž. Mitrović, Gavrilović, M. Mitrović, Živanović (Igrač), Milanović, Kačar Výsledky 3. kola: Sloga (E) – Jugović 3 : 1, Jadran – Hajduk 1 : 2, Crvena zvezda – Sloga (T) 2 : 1, Sremac – Radnički 3 : 2, Borac – Jednota 0 : 1, Mladost (BJ) – Podrinje 3 : 2, Podunavac – Sloboda 3 : 0, Cement – Mladost (NS) 1 : 1. Program 4. kola: Jugović – Mladost (NS), Sloboda – Cement, Podrinje – Podunavac, Jednota – Mladost (BJ), Radnički – Borac, Sloga (T) – Sremac, Hajduk – Crvena zvezda, Sloga Akoby mal sto rúk: Lazar Jovišić (E) – Jadran. Zápasy sa začínajú o 16. hodine a 30. minúte. (Jednota St. Pazova) • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Znova ten Šicar! TISA – MLADOSŤ 2 : 1 (1 : 1) Samuel Medveď

ladosť znovu stratila body s tvrdým súperom v Adorjane. Mužstvo Tisy tak ako aj v minulých dvoch súťažných ročníkoch v Petrovci a doma na ihrisku pri nábreží rieky Tisy zvíťazilo nad tímom modrých z Vrbary. Ako nám povedali hráči po príchode z ďalekého Adorjanu, tento zápas aj napriek horúčave prebiehal v dobrom tempe, šancí bolo na oboch stranách. A znovu sa vyznamenal najnebezpečnejší domáci útočník Dragan Šicar, ktorý bol strelcom oboch gólov za domácich. Prvý gól tento hráč vsietil v 20. min. Mladosť v 39. min. zahrávala rohový kop, na odrazenú loptu nabehol Fábry a lopta sa ocitla za chrbtom brankára Tasića – 1 : 1. V druhom polčase znovu zaúradoval rozhodca. V 64. min. Ivan Čapko z Ruského Kerestúru príliš prísne nariadil za domácich pokutový kop z jedenástich metrov. Šicar znovu dobre mieril

lekára Martin Čiep (16 rokov). MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Ivetić, Valentík, Šproch, Beronja, Zagorčić, Đaković, Plavšić (Čiep), Ožvát, Jakuš V nedeľu doobeda sa vo Vrbare hral futbal. Starší pionieri, zverenci trénera Jána Jakuša, zdolali FŠ Orlovi z Báčskej Palanky 3 : 0 (0 : 0). Góly dali Lekaj 2 a Igić 1. Výsledky 3. kola: Mladost (A) – Bačka 1 : 0, Tisa – Mladosť (P) 2 : 1, ČSK Pivara Pomohol Tise?: Kerestúrčan Ivan Čapko (hlavný rozhodca – Vrbas 1 : 1, Mladost (T) – Vojvodina 0 : 2, Tavankut v strede) – Sloga, Bajša – Radnički 5 a bolo konečných 2 : 1. Tak kerestúrsky arbiter : 0, Krila Krajine – Crvenka 3 : 0, Tekstilac – sa znovu prejavil. Ivan Čapko robil chyby aj Stari grad 1 : 3. v Petrovci pred dvoma týždňami, keď viedol Program 4. kola: Bačka – Stari grad, Crzápas s Pačirom. Tento rozhodca v minulých venka – Tekstilac, Radnički – Krila Krajine, majstrovstvách pískal hlavne dobre. Nevieme, Sloga – Bajša, Vojvodina – Tavankut, Vrbas či odniekiaľ dostal rozkaz, že má pískať proti Mladosti?! Modrí boli aj v minulom ročníku – Mladost (T), Mladosť (P) – ČSK Pivara, poškodení v Adorjane, keď prehrali 2 : 3. Na Mladost (A) – Tisa. Zápasy sa začnú o 16. tomto zápase v majstrovskom zápase v drese hodine a 30. minúte. Foto: : J. Pucovský Mladosti debutoval so špeciálnym povolením

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVERNÁ SKUPINA

Neoslnili, ani nesklamali

mieril do žrde a od nej sa zavlnila aj sieť gólmana Slávie. O päť minút neskôr Holík obránil strelu Mitrevského. V 25. min. skóre SLÁVIA – MUNDIAL 0 : 2 (0 : 2) zápasu stanovil Advigov, keď bol najvyšší v šestnástke hostiteľov po Ján Špringeľ Letné prestupové obdobie je zarohovom kope. končené a dres kovačického klubu Do konca zápasu každý chvíľu dejinách kovačického futbalu sa nestalo, si v jesennej časti bude obliekať ťahal pílu. Domácim fanúšikom aby na súpiske hráčov domácich pred maj- sedemnásť hráčov. sa nepáčilo, keď po zákroku nad strovským zápasom bolo viac Padinčanov Z mestečka umenia do iných kluUgrenovićom v polovici druhého ako Kovačičanov. Za Sláviu od sezóny 2019/20 bov prestúpilo cez uhorkovú sezónu polčasu rozhodca Janković z Panhrá sedem bývalých futbalistov Doliny: Denis osem hráčov: Dušan Králik (brankár), čeva nepískal, podľa ich mienky, Holík (brankár), Mário Matuľa, Boris Ugrenović, Dávid Svetlík, Stanislav Dudáš, Ján Miroslav Plvan, Ján Babuchna, Ján Patrik Paul Čerňoš, Zlatko Bakoš, Aleksandar Zo známej rodiny pa- zjavnú penaltu. Vzhľadom na to, že v tom istom a Željko Zemen. Na súpiske trénera Zlatka Mr- Buzadžija a už spomínaný Nikola dinských futbalistov: čase prebiehala v Kovačici aj Detská šulova sú iba traja Kovačičania: Rastislav Jaško, Bursać. Mário Matuľa v drese svadba, na tribúne a mimo nej sa Aleksandar Strakúšek a Denis Čech. Počíta sa aj Keď sa k nim pridajú aj futbalisti, Slávie zhromaždilo hodne fanúšikov. V jes brankárom Bogoljubom Kandićom z Lukićeva, ktorí sa vyjadrili, že končia kariéru kým sa Crepajčan Nikola Bursać vrátil do tamojšej aktívneho hráča (V. Dudáš, M. Tomáš, D. Cicka a P. dinom priateľskom zápase pred šampionátom Jonáš), až tucet fut- Glogonj na ich ihrisku vyhral nad Sláviou 2 : 1. Keby Kovačičania začali s prípravami skôr, balistov, čo sa objavýsledok duelu s Mundialom by bol určite lepší. vovalo na tréningoch ešte koncom júna, Domáci boli len kondične slabším rivalom. SLÁVIA: Holík, Jaško, Pešić, Matuľa, Bogneprišlo na štadión danov, Stamenković, Ugrenović, Strakúšek, Slávie o dva mesiace Plvan, Janjić, Ostojić; striedali: Babuchna, Šćepović, Čech neskôr. Výsledky 1. kola: Slávia Kovačica – Mundial Začiatočné minúty úvodného kola Pančevo 0 : 2, Unirea Uzdin – Tempo Sefkerin Druhej juhobanát- 6 : 0, Glogonj – Omladinac 1927 Opovo 2 : 0, skej ligy patrili hos- Vojvodina Crepaja – Jedinstvo Stević Kačarevo ťom. V prvých sekun- 2 : 4, Vojlovica 2018 – Pobeda Samoš 4 : 0. Konečné skóre: gól po rohovom kope vsietil Vladimir Advigov V nedeľu 8. septembra do Kovačice prichádza dách hry si vybojovali Unirea. Uzdinčania v úvodnom kole porazili Vojvodiny. Zo Starého Tamiša prestúpili Slobodan dva rohové kopy. Prvú príležitosť z diaľky mal Bogdanov a Miroslav Janjić, z Pančeva je Miroslav Ostojić, onedlho mal z druhej strany šancu Tempo zo Sefkerina 6 : 0 a nachádzajú sa v čele ligového peletónu. Meranie síl dvoch obecných Pešić a čerstvý hrotový útočník Lazar Šćeković, Janković. kým zo Sefkerinu je Miloš Stamenković. Od miV 13. min. bolo 0 : 1. Druhý pokus Jankovića klubov na štadióne Slávie sa začne o 16. hodine nulej sezóny je z Barandy v Slávii Ognjen Ostojić. nevyšiel nazmar: z hranice pokutového územia 30. minúte.

Mužstvo MOMS Aradáč I – víťaz 23. Matičného turnaja v Aradáči 2019

MOMS ARADÁČ I: Srđan Zakić, Dejan Striško, Vladimir Zakić, Vladimír Ďuríček (stoja zľava); Vladimír Gál, Kristián Gál, Miloš Mijić, Dejan Etveš (v drepe zľava)

Foto: Vladmír Hudec