Hlas ludu 38/2019

Pešia turistika na Fruškej hore Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 21. 9. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4873/

38



Z obsahu

21. 9. 2019 | 38 /4873/

Uzávierka čísla: 18. 9. 2019

V pondelok 16. septembra Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku, pobudol v Jánošíku a Hajdušici, kde si s tamojšími Slovákmi pohovoril o ich živote, problémoch a potrebách.

V. Hudec

Staropazovský Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja bol hostiteľom a zároveň aj organizátorom zdravotníckeho sympózia na tému Prevenciou k spokojnému užívateľovi. Sympózium sa konalo v dňoch 13. až 15. septembra v hoteli Srbija Lux – v Národnom dome futbalu v Starej Pazove.

A. Lešťanová

Slávnostná akadémia, na ktorej si Padinčania pripomenuli deň založenia a históriu svojej dediny, sa uskutočnila v stredu 11. septembra v sieni Miestneho spoločenstva v Padine. Pri tejto príležitosti odzneli aj príležitostné texty z dejín 213-ročnej dediny. Na snímke: Padinskí literáti Anička Strehovská a Janko Hološ.

A. Chalupová

Vydarený Pivnický víkend v Báčskej Palanke pred týždňom usporiadal tamojší MOMS. Záujemcovia v Slovenskom dome videli dve divadelné predstavenia v predvedení výborných pivnických ochotníkov a pozreli si pekné výstavy umelcov Zuzany a Zvonimíra Pudelkovcov. Na snímke je záber z vernisáže.

J. Bartoš

Spisovateľ Víťazoslav Hronec pred mesiacom oslávil životné jubileum – 75 rokov. Niektoré oblasti jeho obsiahlej literárnej tvorby, redaktorskej a umeleckej činnosti sú témou interview v prílohe Obzory.

S. Lenhart

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Stavanie nových múrov

V

tomto roku svet si pripomenul okrúhle výročia niekoľkých historických udalostí, po ktorých v globálnych rámcoch viac nič nebolo ako predtým.

Prvého septembra v poľskej Varšave bola z príležitosti 80 rokov od vypuknutia druhej svetovej vojny usporiadaná spomienková ceremónia s heslom Pamäť a varovanie, kde lídri európskych a svetových krajín poukázali na význam zjednotenia sa s cieľom, aby sa viac nikdy nezopakovali hrôzy najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva. Ako je však známe, na ceremóniu do Poľska z určitých dôvodov neboli povolaní predstavitelia dvoch krajín, ktoré v druhej svetovej vojne v boji proti fašizmu utrpeli obrovské ľudské a hospodárske straty: Rusko a Srbsko. Čiže tento historický dátum si vo Varšave pripomenuli iba členské štáty EÚ, NATO a Východného partnerstva, čím sa iba zviditeľnila polarizovanosť dnešného sveta. Neprítomnosť Ruska pri spomenutom podujatí vzbudila rôzne polemiky. Niektorí politológovia danú okolnosť odôvodňujú historickou skutočnosťou, že onedlho po nemeckom útoku v septembri 1939 nasledovala aj invázia Sovietskeho zväzu do Poľska a teda nepovolávanie Ruska je v určitom zmysle symbolickým odkazom, že také niečo sa nikdy viac nesmie stať, zároveň vraj týmto gestom boli odsúdené dnešné ruské teritoriálne pretenzie v niektorých častiach sveta.

V tohtoročnej varšavskej ceremónii sa však zúčastnil prezident Nemecka Frank-Walter Steinmeier, ospravedlnil sa Poliakom za to, čo jeho krajina urobila pred 80 rokmi, a práve on povolal na zjednotenie dnešnej

Foto: pixabay

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Európy. Komentujúc takéto pomery, historička Dubravka Stojanovićová hovorí, že podstata je vlastne v tom, že vzťah k minulosti sa určuje súčasným stavom, takže dnešní spojenci sú vítanejší, bez ohľadu na to, čo sa stalo v druhej svetovej vojne. Čoskoro, presnejšie 9. novembra, svet si pripomenie 30 rokov od pádu Berlínskeho múru, čiže symbolu rozdelenia Európy v období tzv. studenej vojny. Múr jestvoval v rokoch 1961 – 1989, rozdeľoval mesto Berlín na východnú a západnú časť, predstavujúc tak hranicu medzi dvomi blokmi: západným kapitalisticko-demokratickým a východným socialistickým. Rozhodnutie vystavať múr určila vláda vtedajšieho Východného Nemecka s cieľom znemožniť odchod profesionálnych a vzdelaných pracovníkov smerom na Západ, avšak jeho postavením bolo tamojšie obyvateľstvo prakticky izolované a vojensky strážené, mnohé rodiny boli rozdelené, pri pokusoch o útek boli mnohí uväznení alebo zahynuli pri múre. Berlínsky múr bol tak zároveň politickým nástrojom a stal sa symbolom komunistickej represie, takže jeho pád označil začiatok nového obdobia s nádejami na lepšiu, demokratickú budúcnosť a slobodnú Európu bez hraníc.

Projekt zjednotenej Európy sa v určitom období sčasti vydaril, avšak ukázalo sa, že hranice nemožno celkom zotrieť. Intenzívne migračné vlny z krajín Blízkeho východu v posledných rokoch u mnohých Európanov vzbudili pocit ohrozenosti, a tak sú hranice EÚ teraz dokonca chránené ostnatým drôtom. Zdá sa, že ideál ľudskej slobody ani dnes nie je celkom uskutočniteľný.

Stevan Lenhart

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 O prekážkach interkultúrneho dialógu 14 Fotoobjektívom do Hlasu ľudu

OBZORY

19 Esejistika je poéziou literárnej vedy a literárnej kritiky

28 Stúpa záujem turistov 43 Víťazná motokára Igora Na titulnej strane: Prírodné potenciály na pešiu turistiku máme, potrebná je iba vôľa, pohodlná obuv a dobrá spoločnosť, akú sme mohli vidieť na Fruškej hore dňa 14. septembra Foto: Jasmina Pániková

38 /4873/ 21. 9. 2019

3

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Nevkusne Platy klusom, košík cvalom Jasmina Pániková

K

to o čom – v našej krajine verejnosť o protestoch. Zrejme sme spoločnosť, ktorá často vychádza na ulice a tam vyjadruje svoju nespokojnosť. Najnovší aktuálny protest sa ale uskutočňuje za zatvorenými dverami. A to univerzitnými. Študenti Univerzity v Belehrade v piatok zablokovali budovu Rektorátu Belehradskej univerzity a žiadajú, aby rektorka na Verejnom servise RTS navrhla odvolanie aktuálneho ministra financií. Prvým dôvodom na to je ministrova sporná dizertačná práca a ďalším Univerziáda, ktorá bude na budúci rok a pre ktorú vraj bude menej skúškových období, semester bude kratší a študenti sa pre rekonštrukciu budú musieť skôr vysťahovať zo študentského domova než obvykle. Premiérka hovorí, že nepristúpi k ultimátam 15 alebo 20 študentov, keďže ide o čistú anarchiu a politické požiadavky, zatiaľ čo študenti mienia, že minister vykonáva priamy nátlak na členov komisie, ktorá rozoberá jeho dizertačnú prácu, keďže je on poverený určením výšky prostriedkov pre univerzitu a platy profesorov. Zrejme sa všetko krúti okolo peňazí, bez ohľadu na to, o čo ide.

Napr. istá spoločnosť v Novom Sade už dlhší čas organizuje takmer všetky podujatia v meste, ktoré sa uskutočňujú na hlavnom námestí.

Občania tohto mesta sotvaže môžu na prsty jednej ruky spočítať, koľko bolo mesiacov v roku, keď sa voľne mohli poprechádzať po námestí, bez žiadneho javiska, stánku... Najnovšia akcia vyvolala revoltu medzi občanmi. Podobala sa viac gýčovej akcii pre vyvolených, ktorí sediac na bielych saténových stoličkách večerali na námestí, než akcii, ktorá má niekomu pomôcť. No, keďže je spomínanej spoločnosti udelené výsostné právo robiť na námestí, čo len chce, dovolené sú aj také nevkusné počiny. Akciou možno aj trochu pomôžu istej organizácii (aj keď je oveľa viac iných, ktoré viac potrebujú pomoc), no oveľa viac si touto večerou namastili svoje vrecká než elita svoje hrdlá.

4

www.hl.rs

B

eztak už hlboké vrásky na čelách sa občanom prehĺbili po tom, čo – vtedy ako predseda vlády – Aleksandar Vučić pred piatimi rokmi oznámil zníženie miezd a platov. Tobôž, keď slovo ihneď dodržal. Už celé štyri mesiace Aleksandar Vučić (teraz z postu prezidenta), premiérka Ana Brnabićová a jednotliví ministri pri verejných vystúpeniach vo veľkom sľubujú značné zvýšenie platov a penzií. Ľudia ako ľudia, nedôverčivo krútia ustarostenými hlavami. Lebo sľuby o tom, že priemerné platy u nás dosiahnu „zázračných“ 500 eur, sme sa od roku 2016 napočúvali až-až. Iba skutky vystali. Lenže teraz už máme na obzore budúce voľby, a tak...

Predsa nie sú všetci príliš spokojní.

Napríklad odborári. Minister financií Siniša Mali vyrukoval s informáciou: „Zvýšenie minimálnej mzdy je najväčšie doteraz“ (ako uvádza štvrtkový Danas), lenže zástupcovia syndikátov v Sociálno-ekonomickej rade požadovali zvýšenie o viac než 24 % – na terajších 27 000 dinárov, koľko vynáša minimálny plat.

Zamestnávatelia ocenili, že stačí zvýšenie o 5 – 6 %, avšak vláda našla „zlatý stred“. Určila, že minimum sa má zvýšiť o „11,1 percenta, čiže od nasledujúceho roku minimálna mzda za úplné pracovné obdobie bude 30 022 din. alebo 256 eur.“ Predseda syndikátu Nezavisnost Zoran Stojiljković tvrdí: „Zvýšenie nie je malé, avšak nepostačí na vyrovnanie minimálneho platu s hodnotou minimálneho košíka ani za tri, štyri...

päť, šesť rokov. A minimálny košík obsahuje iba toľko kalórií, aby človek nezomrel...“ Mimochodom, podľa denníka Danas minimálne platy v Srbsku poberá 15 % pracujúcich (v Chorvátsku je vraj na minime len 2,25 % zamestnancov), čiže: „V Srbsku z 2,16 milióna zamestnaných je na minime úhrnne 350 000, čo je viac než 15 percent.“ Kedyže ten minimálny plat klusom dobehne cválajúci minimálny spotrebný košík? Otázka za milión. Alebo aj celých päť.

O vyššie pozorovanej záležitosti domáce médiá informujú neporovnateľne úspornejšie než povedzme o 75. výročí záchrany 500 spojeneckých amerických pilotov v 2. svetovej vojne (v misii Halyard, v polovici roku 1944). Udalosť, pri ktorej onehdy boli príslušníci (kráľovského) Juhoslovanského vojska v Otčine a Národnooslobodzovacieho vojska Juhoslávie, si pripomenuli v dedinke Pranjani uplynulú nedeľu. Americký veľvyslanec v Srbsku Kyle Scott tam o. i. vyhlásil: „Aj dnešné pripomínanie si 75. výročia je znamením, že americké a srbské spojenectvo trvá o veľa rokov viac než problémy a nepochopenie.“ Prezident Vučić vo svojom prejave podčiarkol: „Predstavte si po takom veľkolepom spojenectve v prvej a druhej svetovej vojne, čo sme všetko urobili a ako sa nám podarilo urobiť, aby sme z Američanov, veľkých priateľov, urobili nepriateľov. Pochybili sme, alebo si dovolíme vždy byť bezhriešni?“ Zároveň nastolil rečnícku otázku, či

totiž aj Američania „kvôli vlastným globálnym konfliktom s niektorými inými veľkými silami obetovali jedného z najväčších a najlojálnejších spojencov...“ Vučić tiež pripomenul, že návrat do niekdajšej koľaje je možný iba prostredníctvom rozhovorov. Jedným z krokov k náprave narušených vzťahov bola aj konferencia, ktorá sa 11. septembra konala v Zhromaždení Srbska, pod názvom Srbsko-americké vzťahy. Na nej o. i. bolo počuť, že americké investície v našej krajine vynášajú 3 miliardy dolárov, pričom americké spoločnosti zamestnávajú 17 000 našich občanov.

Akosi v mediálnom závoze zostali ďalšie dve nepríjemné udalosti.

Počas uplynulého víkendu skupina študentov (zo zoskupenia 1 z 5 miliónov) zablokovala budovu Rektorátu Belehradskej univerzity, dožadujúc sa o. i. zmeny ministra financií Malého. Do budovy vraj vtrhli aj osoby so straníckou príslušnosťou a pokúsili sa ich vyhnať.

Na rozdiel od tejto udalosti (predsa mimo očí verejnosti) oveľa jasnejšie sú následky zjavne zle naplánovanej rekonštrukcie Námestia republiky v Belehrade. Námestník primátora Goran Vesić iba dva týždne po slávnostnom sprevádzkovaní námestia „v novom rúchu“ naložil vykonávateľom použité dlaždice vybrať a znovu ich uložiť... Áno, kocky sú, občas, nenáležite uložené, respektíve hodené... A doplácajú na to najčastejšie radoví občania.

Juraj Bartoš

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SYMPÓZIUM ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV V STAREJ PAZOVE

Prevenciou k spokojnému užívateľovi Anna Lešťanová

S

taropazovský Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja bol hostiteľom a zároveň aj organizátorom zdravotníckeho sympózia na tému Prevenciou k spokojnému užívateľovi. Sympózium sa konalo v dňoch 13. až 15. septembra v hoteli Srbija Lux – v Národnom dome futbalu v Starej Pazove.

Sympózium bolo akreditované zo strany Zdravotníckej rady Srbska a na ňom sa zúčastnili lekári, farmaceuti, biochemici, stomatológovia a všetci zdravotní technici.

V piatok – v prvý deň sympózia v konferenčnej sále v dome futbalu sa uskutočnilo slávnostné otvorenie tohto významného podujatia.

Sympózium otvorila Dr. Snežana Tabakovićová, riaditeľka staropazovského domu zdravia.

V otváracom programe sa zúčastnili aj početní hostia, medzi ktorými boli i Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne SR v Belehrade, a Li-

PhDr. Silvia Pekarčíková, riaditeľka Odboru zdravotníctva Úradu Žilinského samosprávneho kraja

V mene rezortného pokrajinského sekretariátu sa prihovorila Dr. Snežana Bojanićová

buška Lakatošová, predsedníčka NRSNM. Boli tam i predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre zdravotníctvo, Komory zdravotných sestier a technikov Srbska a tamojšej lokálnej samosprávy.

V mene uvedených inštitúcií zdarnú prácu a plodné rokovania na sympóziu zaželali Dr. Snežana Bojanićová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre zdravotníctvo,

Vesna Imbronjevová, predsedníčka Správnej rady Komory zdravotných sestier a technikov Srbska, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova.

Zdravotnícke sympózium v Starej Pazove malo i medzinárodný ráz a na ňom sa zúčastnili aj hostia zo Slovenska, zo Žiliny a z obce Belá, tiež z Kosova a Metóchie.

V rámci piatkového otváracieho programu v mene delegácie zo Slovenska sa prihovoril Milan Laurenčík, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja a poslanec v Národnej rade Slovenskej republiky.

V umeleckej časti programu vystúpili členovia Mestského chóru

Stará Pazova pod vedením Radmily Andrejevićovej a tamburášsky orchester pod vedením Mgr. Ljubinka Lazića.

Pracovnú časť sympózia otvorila PhDr. Silvia Pekarčíková, riaditeľka Odboru zdravotníctva Úradu Žilinského samosprávneho kraja.

Hostka prednášateľka zo Slovenska odprezentovala, ako je v ich regióne riadené zdravotníctvo a akú majú víziu v tejto oblasti.

Počas troch dní sympózia na tému Prevenciou k spokojnému užívateľovi hovorilo až 17 prednášateľov a medzi nimi aj eminentní lekári, akými sú acc. prim. Dr. sci. med. Snežana Medićová z Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny, Lekárska fakulta v Novom Sade (Analýza najčastejších príčin neočkovania detí v AP Vojvodine 1997 – 2016), acc. sci. med. Jelica Bjekićová-Macutová, KNS Bežanijska Bosa, Lekárska fakulta v Belehrade (Diabetes – polyglykémia a variabilita), a prof. Dr. sci. med. Tomica Milosavljević, Lekárska fakulta v Belehrade (Mastné kyseliny, úloha, prevencia a liečba). Sympózium bolo usporiadané so zámerom zlepšiť spoluprácu tak na všetkých úrovniach zdravotníckej ochrany, ako aj s lokálnym spoločenstvom, a zväčšiť počet preventívnych prehliadok obyvateľstva obce.

Zdravotnícki pracovníci na sympóziu

Delegácia zo Slovenska v Starej Pazove pobudla v čele s Milanom Laurenčíkom; tlmočníkom bol Ján Filip (sedí), staropazovský rodák, ktorý vytvára mosty medzi dvomi krajinami • TÝŽDEŇ •

DEŇ PEŠEJ TURISTIKY V SRBSKU. Horolezecký zväz Srbska v sobotu 14. septembra zorganizoval najväčšiu tohtoročnú horolezeckú akciu – Deň pešej turistiky. Bolo to svojrázne pozvanie verejnosti, aby vyšli do prírody, poprechádzali sa a tak prispeli svojmu zdraviu.

Nakoľko je pobyt v prírode účinný, netreba vysvetľovať, to všetci vieme, ibaže nie všetci do prírody aj chodíme. Avšak aj tento druh športu sa čoraz viac rozvíja. A je to chvályhodné.

J. P-á 38 /4873/ 21. 9. 2019

5

Týždeň DISKUSIA V KULTÚRNOM CENTRE LAB V NOVOM SADE

O prekážkach interkultúrneho dialógu Miroslav Pap

I

nterkultúrne procesy sa v súčasnosti javia ako aktuálna téma, ktorej význam málo ľudí rozumie. A práve tí, ktorí by jej mali rozumieť najviac, nechápu jej závažnosť v súčasnom globalizovanom svete, alebo jej dokonca ani nechcú porozumieť a uplatňovať ju v politickom systéme.

Na tému interkultúrneho dialógu sa v utorok 10. septembra konala diskusia pod názvom Ktoré sú prekážky interkultúrnosti v Srbsku.

V Kultúrnom centre LAB túto diskusiu zorganizovalo Centrum pre výskum etnickej identity v spolupráci s Centrom pre interkultúrnu komunikáciu.

V priebehu diskusie zazneli teoretické fakty o multikultúrnej Vojvodine, o interkultúrnej výchove a o potrebe interkultúrnej komunikácie. Na začiatku sa prítomným prihovorili a skrátka predstavili súčasný stav interkultúrnych procesov kulturologička Aleksandra Đurić-Bosnić a riaditeľ Inštitútu spoločenských vied Dr. Goran Bašić. Do diskusie sa následne zapojili poprední odborníci zaoberajúci sa touto témou. Boli to profesori, novinári, vedúce osobnosti kultúrnych a pedagogických inštitúcií a pod.

Celková diskusia hodnotila aktuálny stav interkultúrnych procesov v Srbsku, ale aj bližšie vo Vojvodine. Jednotlivé príspevky, alebo skôr postrehy, sa týkali určitých oblastí, v ktorých sú, alebo by mali byť zastúpené aj interkultúrne vzťahy.

Vojvodina predstavuje priestor multietnický a multikultúrny. Kultúra všeobecne vzniká v interakcii rôznych kultúr. Adekvátnym príkladom je kultúra etnických spoločenstiev vo Vojvodine, ktoré vznikali prostredníctvom miešania určitej kultúry s inými obklopujúcimi.

Spolužitím rôznych národov a národnostných menšín prichádza k pravidelnému kontaktu medzi nimi. Jednotlivé kultúry sú schopné do určitej miery odlíšiť seba od iných. Reflektovanie a pochopenie

6

www.hl.rs

iných kultúr je v súčasnosti príliš komplikované. Odlíšenie rôznych kultúr neznamená kriticky sa na nich pozerať. Porovnávanie vyspelosti národov alebo kultúr tiež nie je celkom správne, lebo každá kultúra je vytváraná v iných podmienkach.

Príčinou narušenia intekultúrnych procesov v Srbsku je nárast nacionalizmu. Rovnaký problém sa nejaví iba v Srbsku, ale aj v krajinách Európskej únie, kde v

aplikovať do celkového systému, ale zdá sa, že je to zatiaľ chybne postavené. Bašić tvrdí, že doposiaľ jediný štát v tomto regióne, ktorý sa snaží uplatňovať interkultúrne procesy vo svojej politike, je Severné Macedónsko. V konečnom dôsledku je potrebné spomenúť aj cirkev, ktorá často akoby aktivovala nacionalizmus a snažila sa zveličiť vlastnú kultúru a dogmu nad druhou. Je to hlavný problém práve v štátnych zriadeniach, kto-

Počas diskusie v Kultúrnom centre LAB: Dragica Bojat-Puljarević, Goran Bašić a Milorad Đurić

poslednom desaťročí v jednotlivých štátoch víťazia nacionalisticky (niekedy až neonacisticky) orientované politické strany (Grécko – Zlatý úsvit, Slovensko – Ľudová strana Naše Slovensko, Francúzsko – Národný front, Dánsko – Dánska ľudová strana, Maďarsko – Jobbik a iné). Dr. Goran Bašić tvrdí, že interkultúrnosť pomerne tolerantne reflektovalo štátne zriadenie bývalej Juhoslávie. Tento štát by sa mohol brať ako príklad multikultúrneho fungovania.

V súčasnosti majú všetky krajiny regiónu chybnú predstavu o interkultúrnych procesoch. Nevenujú tejto téme natoľko priestoru, koľko to ona sama osebe potrebuje.

Taký postoj majú všetky krajiny od začiatku 90. rokov, čiže po zániku niekdajšej Juhoslávie. Srbsko sa snaží interkultúrnu komunikáciu

Informačno-politický týždenník

ré sú multietnické, multikultúrne a multikonfesionálne. Každé multi- je samo osebe problematické.

Nie však keď je štátom spravodlivo koordinované a kontrolované.

Ostatné príspevky diskusie boli orientované na interkultúrne vzdelávanie v základných a stredných školách. Prieskumy poukazujú na to, že mladšia populácia zvýrazňuje rozdiely medzi príslušníkmi iných národností.

Najčastejším rozdielom a odlišnosťou je farba pleti, ktorá v niektorých prípadoch vyčleňuje deti zo spoločenských aktivít. Deti v základných školách majú problém s toleranciou inoetnických detí.

V konečnom dôsledku tento nedostatok netreba brať ako jedinú chybu školstva, ale aj domácej výchovy. Ako bolo zdôraznené, profil človeka prioritne formuje domáce prostredie a neskôr škola

a spoločnosť. Je pravdepodobné, že deti, ktoré sa doma stretajú s nacionalizmom, či až rasizmom, budú si tieto nemravné formy správania zachovávať počas celého života. Preto je potrebné, aby domáca výchova a školský systém boli viac usmernené na interkultúrnu komunikáciu.

Ukazuje sa, že deti a občania, ktorí viac cestujú do zahraničia a stretajú sa s inými kultúrami, sú tolerantnejší a schopnejší na interkultúrnu komunikáciu. Migrácie obyvateľstva a odchody za prácou tiež pozitívne stimulujú chápanie iných kultúr. V najčastejšom prípade študenti a pracovníci v zahraničí si musia zdokonaliť cudzí jazyk, čím prichádzajú do styku s kultúrnymi hodnotami iného etnika.

Na diskusii odznela aj kritika súčasného novinárstva, ktoré sa nepostavuje kriticky proti nacionalizmu a už v žiadnom prípade si nezastane na interkultúrnu stranu. Novinári akoby reprodukujú stavy politikov, no nevedia sa kriticky postaviť voči navonok zamaskovanému nacionalizmu.

Dôraz bol daný aj na problém stupňujúceho sa nacionalizmu v športe. Ako príklad možno uviesť prípad, keď hráči FK Kabel vyšli na terén v tričkách, na ktorých bol znázornený Ratko Mladić.

V rámci diskusie odzneli ďalšie početné príklady ohrozovania interkultúrnej komunikácie medzi obyvateľmi Vojvodiny, ktoré sa stupňujú od 90. rokov.

Kýmkoľvek budú ľudia žiť jedni vedľa druhých a nie jedni s druhými, problém interkultúrnych vzťahov nebude doriešený.

Proces interkultúrnej komunikácie by mal byť zastúpený v domácnostiach, v školách, v médiách a predovšetkým v politike. Kým štát nezmení kultúrnu politiku, budeme sa stretať s čoraz silnejším nacionalizmom. V takom prípade sa národnostné menšiny dostanú do čoraz ťažšej a ohrozenejšej situácie, ktorá sa bude veľmi ťažko a dlho riešiť, ak ju vôbec bude mať kto riešiť.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Nový zahraničný investor Anna Lešťanová

V

poradí 45. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konalo v piatok 13. septembra vo veľkej obecnej zasadačke tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića.

Výborníci prerokovali a schválili úhrnne 6 bodov rokovacieho programu. Na schôdzi sa zúčastnil

aj predseda obce Đorđe Radinović, ktorý počas schvaľovania druhého bodu – návrhu rozhodnutia o zmenách a doplnkoch Plánu dôkladnej regulácie centrálnej pracovnej zóny Obce Stará Pazova – okrem iného povedal, že sa ony vzťahujú na zväčšenie zóny a infraštruktúrne vybavenia pre potreby výstavby prevádzky nemeckej MTU.

Boris Mutić zložil výbornícku prísahu

Viac o novom investorovi hovoril Đorđe Radinović, predseda obce

Predstavitelia tejto továrne v týchto dňoch mali zasadnutia s obecným vedením a, ako pripomenul Radinović, centrálna pracovná zóna je týmto zväčšená o 4 hektáre. Vo svetoznámej továrni na výrobu lietadlových motorov, ktorá sa bude rozprestierať na 25 hektároch, si zamestnanie v prvej fáze nájde niekoľko stovák ľudí.

Za staronového riaditeľa VKP Toplana väčšinou hlasov výborníkov zvolili Zorana Vukašinovića, strojárenského inžiniera zo Starej Pazovy, a na základe správy Mandátovo-administratívnej komisie

STARÁ PAZOVA

Deň chodenia pešo A. Lešťanová

V

organizácii Horolezeckého zväzu Srbska v sobotu 14. septembra sa uskutočnila tohtoročná najväčšia horolezecká akcia pod názvom Deň chodenia pešo 2019 – Srbsko kráča.

Toto športovo-rekreačné podujatie sa konalo za podpory Ministerstva mládeže a športu a spoločne ho realizovali početné horolezecké kluby či spolky v Srbsku s cieľom podporiť zdravé životné zvyky a tým vlastne poukázať na význam pohybu vo zveľadení zdravia a pracovných schopností, socializácie a rozvoja turistických potenciálov

• ĽUDIA A UDALOSTI •

prostredníctvom aj peších dráh v Srbsku.

Okrem v iných početných mestách a obciach v Srbsku deň chodenia pešo sa uskutočnil i v Starej Pazove, a to vďaka Horolezecko-športovému spolku Stará Pazova. V sobotňajšej prechádzke na relácii mestský park – komplex pazovských bazénov sa zúčastnilo viac ako 100 občanov všetkých vekových skupín. Po úspešne zdolanej prechádzke v dĺžke 9 kilometrov nasledovala v parku spoločná družba všetkých účastníkov podujatia, s olovran- Jelica Vrbajcová v staropazovskom mestskom parku

namiesto Blažu Popovića, ktorý podal demisiu pre odchod do zahraničia, novým výborníkom v staropazovskom lokálnom parlamente sa stal Boris Mutić (1982), vyšší športový tréner zo Starej Pazovy, z listiny Demokratickej strany, ktorý na schôdzi zložil aj prísahu.

Výborníci schválili aj rozhodnutie o doplnkoch Štatútu VKP Čistoća a potrebnú zelenú tiež dostala informácia o vykonaných žatevných prácach na území Staropazovskej obce.

tom a osviežujúcimi nápojmi.

Na bezpečnosť účastníkov počas prechádzky dohliadali tamojší príslušníci policajnej stanice.

Podľa štatistických údajov organizátorov podujatie Deň chodenia pešo 2019 – Srbsko kráča sa realizovalo na až 90 lokalitách, na ňom sa zúčastnilo zo 17 300 účastníkov a nápomocnou rukou im bolo 90 horolezeckých spolkov a klubov, ktoré sú aktívne v celom Srbsku. Medzi najstaršími účastníkmi v Starej Pazove bola Jelica Vrbajcová, 78-ročná profesorka telesnej výchovy vo výslužbe. Bola príkladom hodným nasledovania pre mladšie generácie. Ukázala, ako vďaka svojej dobrej kondícii a zdravému spôsobu života i s takmer 80 krížikmi na pleciach každý deň pešo zvládne 5-kilometrovú dráhu.

38 /4873/ 21. 9. 2019

7

Ľudia a udalosti V PADINE

Akadémiou oslávili 213. výročie založenia dediny Anička Chalupová

Prvé ulice Pavla Povolného-Juhása spestrili domáci literáti Janko Hološ a Anička Strehovská, kým v hudobnom okienku vystúpil fujarista Juraj Lavroš a mladí hudobníci Vlastimír Povolný a Daniel Cicka.

Organizáciu slávnostnej akadémie mali na starosti MS Padina a Obecná knižnica Kovačica, pobočka v Padine.

P

ríchod Slovákov zo stredného Slovenska na dnešné územie Padiny, ktorá počas 213 rokov trikrát menila svoje meno, si občania tejto slovenskej juhobanátskej dediny každoročne 11. septembra pripomínajú slávnostnou akadémiou. Tak bolo aj tohto roku.

V slávnostnej sieni Miestneho spoločenstva Padina odzneli príležitostné príhovory, referáty, básne a piesne. Na úvod sa hojnému počtu obecenstva najprv prihovoril Janko Kolárik, predseda organizačného výboru osláv Padiny, ktorý o. i. pripo-

Vlastimír Povolný a Daniel Cicka

Dôležité medzníky v dejinách Padiny pripomenul Janko Kolárik

menul i niektoré významné fakty z dejín Padiny. „Každá doba má svoje charakteristiky, ale táto je zvláštna v tom, že sú tieto migrácie, aké doteraz boli, pre Padinu nevídané, neslýchané… Treba

„Oslavy sú aj na to, aby sme zrekapitulovali svoju prácu,“ vyzdvihol vo svojom príhovore farár Ján Cicka.

viac dávať dôraz na tú duchovnú stránku všetkého, spojiť aj to telesné, aj to duchovné, a tak potom môžeme poslúchnuť ten imperatív rozkazovací: Oslavujme!“ zdôraznil vo svojom príhovore o migračnom trende v dedine farár Ján Cicka.

Slávnostnú akadémiu prednesom básne padinského spisovateľa Michala Babinku a úryvkom z knihy

Maliar a fujarista Juraj Lavroš

V ZŠ MARŠALA TITA V PADINE

Odborné školenie o vyučovaní v IKT prostredí A. Chalupová

zorganizovali Pedagogický ústav Vojvodiny a Národnostná rada sloákladná škola maršala Tita venskej národnostnej menšiny, presv Padine bola vo štvrtok 12. nejšie jej Výbor pre vzdelávanie v čele septembra miestom, ktoré s predsedom Jankom Kolárikom odborným školením prilákalo veľký a koordinátorkou pre vzdelávanie počet slovenských pedagogických Svetlanou Zolňanovou. Zámerom pracovníkov z Banátu a Báčky. tohto odborného seminára, na ktoVyužitie informačných a komuni- rom sa v predchádzajúcom období kačných technológií vo výchovno- zúčastnili aj pedagogickí pracovníci -vzdelávacom procese bolo témou maďarskej, chorvátskej a rumunskej odbornej prednášky, ktorú spoločne národnostnej príslušnosti, je získanie vedomostí a zručností zamestnancov vo vzdelávacích inštitúciách, samostatné uplatnenie získaných poznatkov pri realizácii výučby v IKT prostredí, prezentácia výsledkov výskumu PeKovačické trio profesoriek, ktoré za kreatívnosť a dagogického inštitútu inovatívnosť na hodinách získalo medzinárodné Vojvodiny, ako i organizoocenenie. Zľava stoja: Svetlana Kocićová, Tatiana vanie odborných stretnutí zameraných na zvyšovaBrezinová a Darina Poliaková.

Z

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nie kvality práce vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách prostredníctvom IKT zdrojov. V rámci akcie, na ktorej sa okrem hostiteľov zúčastnili aj pedagogickí pracovníci Pozornosť účastníkov akcie prilákali odborné a dobre pripravené prednášky zo ZŠ v Aradáči, Kovačici, Bielom Blate, O tejto téme sa z pedagogického Jánošíku, Kulpíne a v Pivnici, bolo uhla zmienila aj prof. triednej výnajviac slov o predmetoch, ktoré sa učby Tatiana Naďová. Odbornými vyučujú vo vyšších ročníkoch ZŠ. prednášateľmi na tomto seminári Piati kovačicko-padinskí odborní boli aj predstavitelia PU Vojvodiny profesori: Darina Poliaková, Tatiana Slobodan Bordoški, Silvija Ilićová Brezinová, Svetlana Kocićová, Anna a Čongar Kasa.

Hrková a Vlado Šimek poukázali aj na Jeden zo segmentov tohto podpríklady dobrej praxe cez ukážkové ujatia bola aj prezentácia interaktívhodiny inovatívneho a kreatívneho neho CD šlabikára, ktorý sa čoskoprístupu (používajúc interaktívne ro bude používať vo vyučovacom tabule, smartfóny, tablety, vzdeláva- procese v prvých ročníkoch našich cí softvér, počítače, internet a pod.) slovenských škôl. k výchovno-vzdelávaciemu procesu.

Foto: J. Kolárik • ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝSTAVBA MATIČNÉHO DOMU V BIELOM BLATE

Práce významne pokročili Vladimír Hudec

D

lhoročný sen o vlastnom stánku bieloblatských matičiarov sa začal uskutočňovať. Vlani totiž vybetónovali základy, toho roku pokračovali s murovaním a do nového roku by budova mala byť aj zastrešená.

– Vymurovali sme prízemie, vybetónovali povalu a schody a vymurovali aj steny podkrovia, – informoval nás Miroslav Hromčík, člen VV MOMS, ktorý koordinoval práce na výstavbe. – Robili sme po fázach, ako sme prichádzali po peniaze. Mnoho záviselo aj od majstrov, o ktorých je núdza a často sú angažovaní aj rok dopredu. O tom, aby sme robili dobrovoľne, sme už ani neuvažovali. Je nás čoraz menej a pomerne málo je ľudí, ktorí chcú priložiť ruky. Každý ide za svojimi povinnosťami a je veľmi ťažké všetko to zladiť. Väčšie akcie boli, keď sa robili základy a keď sa betónovala podlaha a povala. Teraz čakáme na majstrov, aby postavili

strechu a vymurovali štíty. Ide ťažko, ale verím, že dotiahneme do konca.

– Doterajšie práce sme vyfinancovali prostriedkami z NRSNM a mesta Zreňanin. K tomu očakávame ďalšie prostriedky z Národnostnej rady na strechu, – hovorí predsedníčka bieloblatského MOMS Jarmila Hromčíková. – Okrem toho Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí nám schválil 5 projektov: na murovanie stien podkrovia, čo sme už zrealizovali, elektrickú inštaláciu, okná, dvere a odkvapové rúry, čo by sme mali zrealizovať do konca roka. Síce tie prostriedky, aspoň keď ide o okná a dvere, nepostačia, a preto plánujeme postaviť vonkajšie okná a dvere v prízemí, aby sa to zatvorilo. Všetko nám robia domáci majstri a pre nich sme sa rozhodli z viacerých dôvodov.

Trochu zavážil lokálpatriotizmus a k tomu sú to naši ľudia, s ktorými sa môžeme dohovoriť, a chceli sme, aby peniaze zostali v dedine. Pritom sme v úplnosti spokojní s kvalitou práce. Okrem toho, keďže robíme po

tak za tri roky.

Hovorí sa, že keď sa dom zastreší, polovica práce je odrobená, po čom nás očakáva tá ťažšia práca: upraviť vnútro budovy. Vlastné prostriedky však nemáme, Miroslav Hromčík: – Nový matičný dom je vymurovaný takže všetko a do konca roka by sme ho mali aj zastrešiť. naďalej bude závisieť od pofázach, podľa toho, ako dostaneme chopenia inštipeniaze, nemôžeme angažovať túcií, ktoré požiadame o prostriedky. podnik, lebo by ani jeden podnik Na poznámku, že aj v Bielom na takú prácu nepristal.

Blate je čoraz menej Slovákov, hoNa otázku, kedy plánujú ukon- vorí: –Nemôžeme žiť od dnes do čenie prác a dávanie domu do zajtra a hľadieť len na seba. Musíme prevádzky, naša spolubesedníčka za sebou niečo zanechať. Keby povedala, že to je ešte veľmi ďaleko: dom bol postavený pred bezmála – V roku, keď je toto vedenie MOMS tridsiatimi rokmi, keď bol MOMS znovu zvolené, vytýčili sme si, že do obnovený, tak by ho aj teraz mal kto konca mandátu ukončíme výstavbu používať. Rovno preto, že nás nie domu. Nie som však úplne spokojná je mnoho, neplánovali sme väčšie s dynamikou. Ide to pomalšie ako miestnosti. Sieň v novom dome sme plánovali. Na druhej strane som bude môcť prijať zo 50 ľudí a akže spokojná, že sa predsa niečo robí. by sme potrebovali väčší priestor, V každom prípade, keď sme začali, k dispozícii vždy bude dom kultúry, tak ho aj dokončíme, ak nie za dva, ako aj doteraz.

ZÁSTUPCA VEĽVYSLANKYNE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU IGOR VENCEL SO SLOVÁKMI V JÁNOŠÍKU A HAJDUŠICI

Dôraz na hospodársku spoluprácu V. Hudec

V

pondelok 16. septembra Igor Vencel, zástupca veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbku, so spolupracovníkmi pobudol na návšteve v Jánošíku a Hajdušici, kde sa stretol s tamojšími Slovákmi. V oboch dedinách vzácnych hostí zo Slovenska informovali o tom, ako žijú, aké majú problémy a potreby, ale sa hovorilo aj o spôsobe, ako prípadné problémy prekonať. Medzi základné problémy v oboch dedinách zaradili nedostatok pracovných príležitostí a v súvislosti s tým aj odchod mladých ľudí za prácou na Slovensko. Hovorilo sa aj o možnostiach ekonomickej spolupráce. Jánošíčania a Hajdušičania od Slovenska očakávajú pomoc v lákaní investorov, ktorí by tuná otvorili výrobné prevádzky a zamestnávali občanov týchto dedín.

V Hajdušici sa napríklad uzhodli, • ĽUDIA A UDALOSTI •

že potenciály pre hospodársku spoluprácu môžu byť v oblasti spracovania sóje, ktorá sa v tejto časti Banátu pestuje na veľkých výmerách, ako aj medu, vzhľadom na to, že v Hajdušici a okolí je včelárstvo príliš zastúpené. V Jánošíku je aktualizovaná otázka výstavby mraziarne na uschovanie ovocia a spomínali sa aj možnosti spracovania višní a iného ovocia.

Hovorilo sa aj o nadviazaní družby týchto dvoch dedín s obcami na Slovensku, z ktorej môže vyústiť spolupráca na rôznych poliach, teda aj tá hospodárska. Hosť zo Slovenska sa informoval aj o práci v školách a o kultúrnom živote v týchto dvoch dedinách a zvlášť vyjadril ustarostenie nad tým, že mladí ľudia v Hajdušici sa medzi sebou rozprávajú po srbsky, i keď vedia rozprávať aj po slovensky.

Vyjadril presvedčenie, že častejšie odchody detí a mladých ľudí na Slovensko by aj tomuto problému

Srdečné stretnutie hostí zo Slovenska so Slovákmi v Hajdušici

mohli čeliť.

– Som veľmi rád, že som mohol byť medzi našimi Slovákmi v Banáte. Nadväzuje to na predchádzajúce stretnutia, ktorých cieľom je navštíviť tie obce, ktoré sú malé, ale pritom tiež veľmi dôležité pre ďalší rozvoj slovenskej identity. Predovšetkým nás zaujíma budúcnosť, spolupráca s mladými ľuďmi, vzdelávanie, aké sú aktivity školského charakteru, ale, samozrejme, aj ten folklór. Hovorili sme taktiež o tom, ako sa môže nadviazať spolupráca so slovenskými mestami a obcami, o čo je veľký záujem. V tom

vidíme veľký priestor spolupráce, ale sme tiež hovorili aj o rôznych možnostiach ekonomického rastu, o problémoch, ktoré sú spoločné pre celú slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku, a to je odchod ľudí, Slovákov, hlavne mladých v reprodukčnom veku, na Slovensko. To sú všetko otázky, na ktorých chceme ďalej pracovať a chceli by sme, aby tieto stretnutia pokračovali a, pravdaže, aby mali nejaký výsledok, – povedal nám za záver návštevy v Hajdušici Igor Vencel.

38 /4873/ 21. 9. 2019

9

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Vzťah k prírode sa najlepšie vštepuje – v prírode Juraj Bartoš

M

edzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy Zeme (16. septembra) uplynulý slnečný pondelok si pripomenuli

nie klímu! a pozostávalo z dvoch častí. Prvú početní účastníci absolvovali o druhej popoludní na terase kaviarne Pod lipami, kde ich pozdravila predsedníčka Ekosu Viera Turčanová. Text o význame

Kriedou na ekologické témy

Čo o krúžkovaní vtákov povie Miroslav Dudok?

Čakajúc na slobodu

ochrany ozónového obalu Zeme predniesla Monika Bažaľová a staršie školáčky prečítali vlastné slohové práce na tému Ozón a ochrana prírody. Počuli ich však iba tí, ktorí stáli pri nich najbližšie, keďže chýbalo ozvučenie a rušivo pôsobila doprava za ohradou. Všetko to neprekážalo iba žiakom nižších tried,

členovia Združenia ekológov Ekos v Hložanoch. V spolupráci so ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina usporiadali tradičný Ekodeň Hložian.

Ako je známe, ozón je plyn pozostávajúci z troch atómov vodíka, ktorý vo výške 20 – 30 kilometrov vytvoril ochrannú vrstvu. Tá odfiltruje väčšinu UVB žiarenia prv než zasiahne Ako sa dostať z hrsti Zem a jej živý a neživý svet.

Ozónový obal našej planéty je už ktorí ako obvykle svojimi kresbami dávnejšie a čoraz vážnejšie ohro- kriedou omaľovali betónovú plochu zený. Preto 16. septembra 1987 na trhovisku. zástupcovia 24 krajín podpísali Druhá časť podujatia sa začala o Montrealskú dohodu. Doteraz ju tretej pri poľovníckej voliére, kam sa ratifikovalo približne 200 krajín, čím väčšina detí presunula pešky. Najprv prijali za záväzok znižovať výrobu lúštili hádanky súvisiace s flórou a a používanie chlorofluorovodíkov, faunou a potom sa pobrali povedľa keďže tieto organické zlúčeniny na kanála na miesto, kde už na nich – s ozónovú vrstvu pôsobia zhubne. jašteričkou v ruke – čakal ich spoTradičné podujatie hložianskych luobčan, študent biológie Miroslav ekológov sa aj tentoraz konalo v Dudok. Zaviedol ich k ornitologickej znamení hesla Meňme svoje zvyky, sieti rozprestretej v húšťave stromov

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hádanky sa najlepšie lúštia v prírode

a krovia. Do nej sa krátko predtým zaplietli dve vtáčence: trsteniarik bahenný a penica čiernohlavá.

Mladý ornitológ na tvári miesta predviedol techniku krúžkovania vtákov a ozrejmil význam úkonu, na základe ktorého vták získava jasnú identitu. To bolo radosti, keď žiaci mohli vtáčence pohladiť a potom,

čo ich Mirko okrúžkoval, aj pustiť na slobodu... Ukázalo sa, že učiť sa o prírode, pestovať k nej správny vzťah sa najlepšie darí práve v jej lone. Zrejme by nebolo od veci nabudúce aj prvú časť programu oslavy zacielenej na ochranu ozónovej vrstvy absolvovať práveže v prírode.

RENOVÁCIA BUDOVY PETROVSKEJ KNIŽNICE. V prvej polovici septembra v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci bolo rušno.

V sobotu 7. septembra sme si všimli majstrov, ktorí pracovali v knižničnej čitárni (na fotografii).

Riaditeľka knižnice Anna Speváková nám prezradila, že bolo nevyhnutné niečo urobiť so stenami v čitárni a vo vstupnej chodbe, lebo sa vlaha neúprosne šplhala po nich.

Peniaze na tieto účely zabezpečili z rozpočtu lokálnej samosprávy a po verejnom obstarávaní práce sa ujal podnik Sýkora.

Zo stien orúbali omietku, na ne následne pripevnili alumíniové latky, na ktoré potom položili gypsové panely. Nakoniec nasledovalo líčenie. Projekt vyhodnotili zhruba na 400-tisíc dinárov a pre tieto práce bolo nevyhnutné, aby aj knižnica od 9. do 18. septembra bola uzavretá pre čitateľov.

J. Čiep • ĽUDIA A UDALOSTI •

POTULKY ZA TITULKAMI: O TRHU PO TRHU

Kríza jarmokov, nedostatok ľudu, tieseň peňazí Ján Špringeľ

T

am, kde sa Zabunovovci z Petrovca zjavia so svojím Poľnohospodárskym informátorom – nadobúda na význame ktorákoľvek hospodárska udalosť.

Punc kvality. Roľníckej na rovine.

Nebolo inak ani na treťom (agrárnom, s hospodárskymi zvieratami aj spotrebnom) veľtrhu v Debeljači. Staré čísla dvojtýždenníka delili, čerstvé predávali.

Mierili viac ako stovku kilometrov na jeden z troch najznámejších výročných trhov, bok po boku s tými v Šabci a Rume.

Tlačenicu v posledný augustový piatok tam aspoň v ranných hodinách nenašli. Aj tretia v poradí a druhá podľa významu burza v priebehu roka v Debeljači prebiehala za nádherného počasia.

Poľnohospodárom známy dvojtýždenník na poprednom výročnom trhu

– piatok. Sviatok – nesviatok, ide o zázrak a vzácnosť, lebo sa zvlášť o prvom jarmoku v banátskom mestečku chyruje ako o daždivom a veternom.

Dalo sa kráčať bežne, bez pomalého drobčenia a nezvyčajného stisku ako po navštívených futbalových zápasoch (inak nejeden domáci športový klub pod spoločným menom Spartak sa sčasti financuje aj zo zárobkov tamojšieho komunálneho podniku, pozn. aut.).

V zajatí cesnaku: väčšia ponuka, menšia cena Kupcov bolo málo, ale ani predajcov nebolo Páľava, horúčava nechýbala veľa. Tak ako na každom jarmoku, počas verejného predaja a nákupu aj na treťom debeljačskom sa tovaru od výmyslu sveta trikrát nielen okukávalo, lež aj ohováralo. zaradom: v posledný marcový, Zahášal sa smäd, uspokojoval prvý júlový a posledný augustový sa hlad.

Nebolo napríklad tých výrobkov, za ktorými sa (ne)trpezlivo čaká v rade: výrobcov grilovaných koláčov, komínových po srbsky (odžak múčnik), kürtőskalács po maďarsky, skalických trdelníkov, či svetovo – ChimTradícia zostala dodnes: symbolom jarmokov v 19. a 20. ney cake. Za nimi storočí bol predaj koní na východnej strane jarmoku • ĽUDIA A UDALOSTI •

také isté: päť štipľavých paprík za 30 dinárov (poprípade tri za 10 alebo jedna väčšia za 10), kilogramy – červenej papriky za 50 dinárov, paradajok od 50 (na debnu) do 80, jabĺk za 60, hrušiek od 80 do 100, červených melónov za 20, žltých dýň za 40, červenej cibule za 50, cesnaku za 150, tekvíc za 30... Desať kilečiek obyčajnej cibule za 350 jednotiek nášho platidla, a tak ďalej a tomu podobne.

Jarmoky v Debeljači sú spojom silnej tradície a jemného biznisu, švíkom pestrého tovaru a domácich hospodárskych zvierat, bystrosťou predajcov či lacnotou aj sladkosťou zašlých dobrôt. Kovačická obec žije a živí sa – aj ich nezabudnuteľnou atmosférou.

Vedia o tom viac-menej početní návštevníci krížom-krážom po

je – keď sa ukážu vyrábatelia na jarmokoch či vianočných trhoch – aj v Debeljači doslova ošiaľ. „Návštevnosti ubúda, zhoršený je stav s jarmokmi takmer na nepoznanie od toho prvého v roku, najmenej tretina obyvateľstva z Debeljače je roky v Nemecku, Rakúsku či Holandsku, nedostatok dinárov a možno aj to, že poľnohospodári chceli posledné opravdivo letné nad tridsaťstupňové dni stráviť na poli, hlavné sú štyri dôvody Veľa košov k prázdnemu hambáru – sýpke menšej návštevnosti od predpokladanej. Prasce sa Srbsku a ešte v blízkej minulosti pre mor ošípaných v štyroch mesi po krajinách Balkánu. A preto tách neďaleko Belehradu tentoraz sa daktorí z nich štyrikrát do roka nesmeli predávať. A na západnej vracajú. Ďalší je v prvý novembročasti jarmoku, kde sa tradične prevý piatok. dávajú, je často najväčší záujem o predaj či kúpu, tvrdí riaditeľ Verejného komunálneho podniku 4. októbra László Jóvér.

Ceny pod stromami storočných morúš boli rôznorodé: buď trochu lacnejšie ako na týždenných trhoch v Kovačici a v Padine, alebo Populárny traktor IMT 539 sa dal kúpiť za 3 500 eur 38 /4873/ 21. 9. 2019

11

Ľudia a udalosti V KOVAČICI

Dielňa o spojení tradičného a súčasného

Anička Chalupová

V

sobotu 14. septembra 2019 v sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax v Kovačici sa uskutočnila dielňa na tému Implementácia tradičnej výšivky a iných techník používaných v práci združení žien v súčasnom textilnom priemysle.

Pod záštitou Obce Kovačica a v organizácii Turistickej organizácie Obce Kovačica sa uplynulú sobotu uskutočnil zraz milovníkov tradičných zručností a ľudových tradícií, ktorí mali príležitosť vy-

počuť si osožné rady a nápady z oblasti súčasného textilného priemyslu. Po úvodných slovách Maríny Tomanovej, moderátorky

Dielňa, ktorá hovorila aj o tom, ako skvalitniť a skomercializovať svoje výrobky, zaujala účastníčky takmer z celého južného Banátu

Folklórne motívy sú jeho inšpiráciou – štylista Filip Maksimović

Suzana Perićová, biznis žena roka a redaktorka časopisu Bazar

podujatia, účastníkom dielne sa v mene hostiteľa prihovoril Milan Garašević, predseda Obce Kovačica, ktorý o. i. vyjadril i potešenie zo skutočnosti, že ženské ruky doslova vedia vykúzliť originálne ručné práce a tak ľudové tradície pretaviť do modernej doby. Dielňu, v ktorej sa zúčastnili predstaviteľky spolkov žien z celého Južného Banátu, viedla Suzana Perićová, módna návrhárka a redaktorka časopisu

Bazar, ktorá sa tentoraz rozhodla inšpirovať bohatou ľudovou kultúrou južného Banátu. Táto módna návrhárka nadšená tradičnými ručnými prácami a starodávnymi receptami gastronomických špecialít podotkla, že všetci by sme mali autentickosť budovať na základe tradície. „Mali by sme používať to, čo je naše niekoľko storočí staré dedičstvo, ako sú výšivky, ľudové kroje a všetko to, čo starostlivo chránia ženy v rôznych združeniach kvalifikovaných predovšetkým pre ručné práce a ochranu tradície,“ podčiarkla Perićová. V rámci tejto dielne o tom, ako sa štylizovať a ako najlepšie

prezentovať a komercializovať svoj výrobok, hovoril nadaný štylista Filip Maksimović, jeden z popredných srbských odborníkov na módne trendy. Súčasťou tohto podujatia bola aj prezentácia výšiviek a iných ručných prác, ako i tradičných koláčov, ktoré vyrábajú príslušníčky spolkov žien v tomto multinacionálnom prostredí, akým je južný Banát.

Po skončení prednášky v areáli Športovo-rekreačného strediska Slávia sa uskutočnilo fotografovanie všetkých účastníkov podujatia a ich výrobkov pre časopis Bazar, ktoré doznelo v spoločnej družbe pri chutnom občerstvení.

BÁČSKY PETROVEC

Deti a ich komunálne snahy Jaroslav Čiep

Ž

e vraj deti v súčasnosti sa nevedia hrať? Že len po celé dni sú na internete a že sa len hrajú na mobiloch a na počítačoch? Možno je tomu aj tak. Ale

predsa sú aj výnimky…

V prvý septembrový týždeň, len čo sa začal nový školský rok, v Báčskom Petrovci sme vystriehli väčšiu hŕbku detí pri Begeji. Najprv sme si všimli množstvo bicyklov na okraji trhoviska vedľa cesty.

Takto možno očistiť celý Begej, akoby odkazovali deti

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Iba potom, keď sme sa lepšie rozhliadli, bolo vidieť, že zo 10 – 15 nie ani celkom malých, ale nie ani dospelejších detí Aj zábradliu mostov treba oprava sa na začiatku Ulice generála Štefánika hrabe aby bolo trvácne. A celkom v úzadí okolo mosta cez Begej a aj v ňom. sa tiež počuli hlasy. Tam chlapci Jedna skupina si urobila svojráznu a dievčatá spoločne majstrovali. „plť“. Takto z vody na nábrežie Keď sme sa ich pýtali, povedali vyberali plastové fľaše a nakopený nám, že sú šiestaci z A triedy a ich odpad, ktorý plával vodou a tŕstie kamaráti a chcú si vystavať domček ho zastavovalo poza most. Druhá na strome. Okoloidúcim dospeskupina detí ho ukladala do vriec. lým sa zrejme páčila ich snaha Tretí sa nazdali, že sa im podarí a častovali ich aj nápojmi. Zrejme zaplátať puknuté zábradlie mostu. dobrým príkladom týmto deťom Za pomoci blata a neostyrénu boli snaživci, ktorí iba prednedávvyplnili pukliny, ale, žiaľ, nemali nom o kúsok ďalej vybudovali nový k dispozícii adekvátny materiál, mostík Zuzky Medveďovej.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SELENČA

Zber plastových fliaš Juraj Berédi-Ďuky

Ú

radujúci farár rímskokatolíckej farnosti Najsvätejšej trojice v Selenči Siniša Tumbas Loketić prišiel na ideu využiť zber plastových fliaš v prospech farského úradu a ochrany životného prostredia Selenče.

Ešte ako študent sa snažil svoj finančný rozpočet nejakým spôsobom zlepšiť. Dozvedel sa o tom, že sa vykupujú plastové fľaše a že za ne môže mať aké-také mimoriadne finančné príjmy. Už vtedy zbieral plastové fľaše a tak si ako študent privyrábal. Po skončení štúdií a po príchode do služby do Selenče znovu ho zaujala táto idea, keďže si všimol, že v Selenči nezažila prax organizovaného zberu plastových fliaš. Najprv vyhľadal podnik. Dohodli sa o možných podmienkach vzájomnej spolupráce súvisiacej s výkupom plastových fliaš. Potom

svoju ideu preniesol cirkevníkom.

Tým sa nepozdávalo, že by sa cirkev mala zaoberať niečím takým, ako je zber plastových fliaš. Farár však od idey neodstúpil a poprosil svojich cirkevníkov, ako aj všetkých Selenčanov, aby zvyšné plastové fľaše z domácnosti prinášali na faru. Využil aj spoločenské siete, aby predstavil svoju ideu, a vyzval občanov na spoluprácu. Pomaly sa zámer rozbiehal a akcia dnes už prebieha naplno. Cirkevníci, ale aj ľudia dobrej vôle prispievajú tak, že plastové fľaše prinášajú na faru.

Tie sem možno priniesť každý deň.

V závislosti od ročného obdobia v jednom turnuse sa podarí nazbierať aj do 750 kg fliaš, čo farnosti prináša finančné prostriedky, z ktorých financujú svoje náklady, prevažne strovenú elektrinu. Keď sa nazbiera dostatočné množstvo fliaš, výkupný podnik ich príde prebrať a finančne uhradí vykúpené množstvo. Takto

Pri zbere plastových fliaš na selenčskej fare

sa dejú dve užitočné veci: finančný zisk sa účelovo využíva v rámci farnosti a po druhé sa chráni životné prostredie, ak máme na zreteli potrebný čas, aby sa jedna plastová fľaša v prírode rozložila. Alebo spaľovaním v domácnostiach, zvlášť v zimnom období, vyslala do vzduchu škodlivé plyny, ktoré sa ťažko zneškodňujú.

Farár Siniša Tumbas Loketić aj naďalej vyzýva ľudí, aby zvyšné plastové fľaše z domácnosti prinášali na faru a tak prispeli hlavne k

ochrane životného prostredia. Treba ho zachovať aj pre dorastajúce generácie, ako aj pre tie, ktoré prídu po nás. Idea zberu plastových fliaš sa zatiaľ výborne osvedčila a ešte vždy sa rozrastá v prospech tak farnosti, ako aj ochrany životného prostredia Selenčanov. Domáci sú povďační farárovi, že takouto ideou nesebecky prispieva k ochrane prostredia. Dúfame, že do budúcna bude ešte kreatívnych ideí o zveľadení prostredia v prospech všetkých Selenčanov.

KYSÁČSKI ŽIACI PIATACI sa vo štvrtok 12. septembra prekvapili a zároveň potešili, keď dostali darčeky v slávnostnej sále ZŠ Ľudovíta Štúra. Člen NRSNM a predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Vladimír Francisty všetkým žiakom piatakom v dvoch slovenských triedach odovzdal balík, v ktorom bol Geografický atlas pre základné a stredné školy – po slovensky, ako i učebné pomôcky, ktoré im poslúžia pri školských povinnostiach. Ako povedal Francisty, doteraz to bývalo iba pre prvákov v spolupráci s MSS a od tohto školského roku MSS udeľuje balíky prvákom a NRSNM všetkým piatakom, ktorí sú v triedach vyučujúcich v slovenčine. Pousilujú sa, aby táto akcia pokračovala aj v nasledujúcich rokoch.

M. Ď.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

N áš pes, náš pes, zlomil si chvost!

Hajde, vážení, zaspievajme si zvesela v týchto Radostných Utešených Veselých Chvíľach, ktoré RUVCh, prežívame vo chvíľach, keď nás už ibalen týždne oddeľujú odo dňa, keď lekári, čvirik-čvirik-čimčarara, dostanú platy o 10 percent vyššie než doteraz. Keď o celých 9 percent viac ako doposiaľ dostanú, čvirik-čvirik čimčarara, učitelia, vojaci, policajti.

Keď, čvirik-čvirik-čimčarara, až o 8 percent väčšie mzdy než kedykoľvek predtým budú mať zamestnanci štátnej správy... No, povedzte, vari to nie • ĽUDIA A UDALOSTI •

sú pre/krásne správy?! Azda vám len vyvábil úsmevy od ucha k uchu Premiérsky Sľub, že totižto po skorom prijatí opravného rozpočtu sa U Nás platy zvýšia o 8 až 15 percent s ohľadom na terajšie. Dozaista sa tešíte aj vy, ctení penzisti, ktorí budete mať dôchodky vyššie síce iba o 5 percent, avšak – už od 1. januára. Vašou úlohou je len sa dožiť príchodu poštára po Novom roku, čo vám na sto percent nepadne ľahko, pardon, ťažko... O to skôr, že už v decembri dostanete jednorazovú pomoc. Celých 5 000 (MMMMM) dinárov! Samozrejme, že to nijakovsky-

-nijako nesúvisí s nadchádzajúcimi voľbami. To iba ak má, ako vlások tenučký súvisok so skutočnosťou, že tieto a takéto radostné udalosti sa, čo nevidieť, udejú zásluhou kvalitnej práce Našich Lodivodov ergo Našej Vlády. Ktorá NV je taká kvalitná, že, ako verejnosť už bola informovaná, čoskoro možno očakávať nahradenie podaktorých jej členov, t. j. ministrov ministrami novými. Z čírej opatrnosti.

Aby si naša spoločnosť nešvihla príliš vysoko a teda aby prípadne nenarazila... Na Neúnosne Vysokú Životnú Úroveň..., ’bo to bolí! Takže, vážení,

tešme sa vospolok na to, čo nás čaká (a neminie). Ako sa napríklad tešíme my pougárikovia. Ktorým Vrchnosť toť zrušila predplatné za podaktoré periodiká. Konkrétne za denník Danas a týždenníky NIN a Vreme. Evidentne len a iba z dôvodov úspor v prospech Národného Hospodárstva. Po realizácii avizovaného zvýšenia platov (a penzií) akiste spomenuté tituly opäť budeme mať k dobru. Keď nie práve tieto, tak taký Informer, Alo a atď a pod.

Aby sme, všakáno, čím objektívnejšie bubnovali. Čvirik-čvirik-čimčara...

Bumbum-bumbum-Bum!

38 /4873/ 21. 9. 2019

13

Ľudia a udalosti SPOMIENKY KOVAČIČANA JOZEFA ŠIFELA ST.

Fotoobjektívom do Hlasu ľudu Anička Chalupová

občanom: Noviny, noviny, kúpte si noviny! Kúpte si, ženy, kúpte si, d čias, keď sa Hlas ľudu tlačil ľudia, noviny! Uličné psy iba tak vo veľkom formáte a fotograza nami štekali. Celú dedinu sme fie sa v ňom zverejňovali iba zbaláchali. Môžete vedieť: v každej v čiernobielej farbe, ani približne ulici po dvaja predavači novín, ktorí v také bohaté a kvalitné ako dnes, tak rovnakej chvíli zvolávali zákazníkov. rýchlo, ako by si obrátil list, uplynulo Bolo veľa hluku, psieho brechotu…

75 rokov. Naspäť sa vrátiť lákajú už Ľudia nás vo dverciach čakali, lebo iba spomienky na roky minulé a na už vopred vedeli, o čo ide. Kupovali zážitky kedysi prežité. O spomiensi aj viac výtlačkov, lebo boli lacné.

A načo si občania kupovali viac výtlačkov?

– V piatok býval v Petrovci trh a strany z novín využívali na dva účely: najprv ich prečítali, a potom ich vzali na trh, aby do nich zabalili tovar (papriku, klobásu a pod.). Prvé kontakty som teda mal ako žiak učiteľskej školy v Petrovci. Neskoršie, keď som sa vrátil do Kovačice, tu Hlas ľudu predával Imro v kiosku. Odvtedy až dodnes som v našom dome neJozef Šifel st. prerušil tradíciu kach na svoje prvé kontakty s noviodoberania Hlasu nami Hlas ľudu nám prednedávnom ľudu. Keď boli oslaprezradil Kovačičan Jozef Šifel st., vy Hlasu ľudu a Živé ktorého mnohí poznajú ako učiteľa noviny v Kovačici, na dôchodku, fotografa, kedysi člena tak som podobné J. Šifel s herečkou Ružicou Sokićovou a belehMSS Rovina, a v súčasnosti ho často perličky z minulosti radským hlásateľom Mićom Orlovićom pri oslave stretnúť na vystúpeniach Komornéprečítal aj tam na výročia hnutia zalesňovateľov v Kovačici ho zboru penzistov Viva la musica. javisku priamo v – Nepísal som celé články programe.

Aké boli nároky čitateľov Hlasu do Hlasu ľudu, lebo som jedVy ste sa v minulosti inten- ľudu voľakedy a dnes? noducho nemal nároky na zívne zaoberali aj fotografiou, – V minulosti sa najviac čítali to. Ja som len vyrozprával ktorými ste neraz spestrili stra- články o poľnohospodárstve, dopríbeh alebo dej udalosti, ny Hlasu ľudu. Ako ste na tom bytkárstve a o všetkom tom, čím sa niekedy som napísal iba záv súčasnosti? ľudia najviac zaoberali. Zaujímalo kladné údaje v dvoch-troch – Áno, neskoršie som sa ako ich to, čo sa stávalo po dedinách, vetách a redaktor namiesto učiteľ v škole začal zaoberať aj čítali humor, o kultúrnych dianiach, mňa neskoršie z toho napísal fotografiou. Fotiť a vyrábať foto- folklórnych programoch a pod. Dnes celý článok. Novinári, s ktografie ma naučil jeden Kysáčan ma napríklad zaujímajú texty o tom, rými som spolupracoval, si Janko, nepamätám si už na jeho čo robí naša Národnostná rada, či to ďalej rozpracovali a uprapriezvisko. Fotografoval som sa nezvadili. Iná politika ma hlavvili. Keďže som sa zaoberal všetky udalosti v dedine. Ešte ne nezaujíma. Rád si prečítam aj o aj fotografiou, tak som sa keď bol Ján Garaj novinárom, oslavách v Petrovci, v Padine a pod. snažil ten môj príspevok aj Záber z konca 50. či začiatku 60. rokov minu- hovoril mi, že keď on ide sledovať V akej miere ste spokojný s lého storočia v rámci školského fotoklubu, nejakú udalosť, nemusí myslieť na obsahom Hlasu ľudu? ilustrovať.

Spomeniete si možno na ktorý viedol J. Šifel st. fotografovanie, lebo vie, že som – Spokojný som. Celkom dobre. svoje naposledy uverejnetam aj ja a že vyfotím, čo treba.

Možno sa trochu s niektorými obsané príspevky?

Vaše fotografie zverejnené v hmi preháňa. Mám rád recepty, rady že jeden išiel jednou stranou ulice – Roku 2010 som v našom sloven- a druhý druhou stranou. Pamätám novinách vám stačili na to, aby ste pre poľnohospodárov, záhradkárov skom týždenníku uverejnil niekoľko sa, že sme noviny roznášali aj po tzv. boli spokojný so svojím výkonom a iné odborné témy. Keby som si bol mojich príbehov na pokračovanie. Psej ulici. Dnes v nej bývajú dvaja ako fotograf? zachoval všetky tie texty a fotky, čo Články pomenované Nestarnúce moji kamaráti Jano Benda a Jožko – Fotografie som začal vykladať som dal Garajovi a Cickovi, bola by z dedinské príbehy, ktoré mi pomohla Maďar. Noviny sme mali uložené pod aj vo fotonovinách v miestnos- toho už hodná kniha! – zdôraznil na napísať bývalá novinárka Alžbeta pazuchou, dedinou sme ich nosili a tiach fotoklubu, ktorý kedysi sídlil záver kovačický učiteľ vo výslužbe Babková, vychádzali pravidelne v predávali dvakrát týždenne, v utorok na poschodí družstevného domu. a náš spolubesedník Jozef Šifel st. posledný týždeň v mesiaci v prílohe a piatok, a pritom sme takto volali Fotoaparát bol všade so mnou, robil

O

14

www.hl.rs

Mozaika. V prvom článku písalo vysvetlenie, o čom sú tie príbehy, kde som sa s nimi stretol, ako som ich spracoval a pod. Ide o príbehy, ktoré mi hruškári na skúškach MSS Rovina vyrozprávali. Ján Zámečník-Švejko, môj kolega v skupine, bol vždycky tým hlavným rozprávačom.

On tie príbehy vyrozprával a ja som si to potom zapamätal a neskoršie zapísal so zámerom, aby sa na to nezabudlo. Neskoršie som zápisy našiel, rozpracoval a z nich vznikli zaujímavé humoresky, ktoré som mal príležitosť prečítať najprv v rámci prvých dvoch nočných programov Na modrej vlne Rádia Kovačica. Tých príbehov zo života bolo mnoho, všeličo viem, pamätám sa, len nemám komu vyrozprávať, – podotkol pán učiteľ Jozef Šifel st.

Kedy a kde ste sa po prvýkrát stretli s Hlasom ľudu?

– Prvé kontakty s Hlasom ľudu som mal ešte ako žiak roku 1950 v petrovskej tlačiarni u Singera, ktorý organizoval distribúciu novín po dedine. Myslím si, že nám za tú robotu aj hradili. Bolo to tak, že prišli ľudia z tlačiarne k nám do školy, v triede sa pýtali, kto chce roznášať a predávať noviny. Hneď sme sa prihlásili niekoľkí, bez ohľadu na to, že sme nepoznali celý Petrovec. Dokonca nebolo nám to ani dôležité. Roznášali sme noviny vo dvojici, a to tak,

mi spoločnosť aj ako vojakovi na vojenčine. Kým vojaci spali, ja som celú noc vyvolával fotky a do rána boli vyhotovené. Boli to skutočné prplačky. Vtedy boli aparáty s dvanástimi snímkami. Moje fotky používali aj novinári v Kovačici, ako napr. Brtka-Brco, Garaj, Cicka a iní.

Reportéri vtedy nemali fotoaparáty, tak sa vo svojej novinárskej práci po dedinách vynachádzali, ako vedeli.

Naši kovačickí novinári mali mňa a keď sa niečo udialo, tak tam na tvári miesta ich ráno už čakali vyhotovené. Prevažne som ich vyrábal v noci a novinári včasráno s nimi už vlakom uháňali do redakcie. Pri stavbe novej budovy základnej školy naplánovali i výstavbu školského fotoklubu. Keď sme začali robiť ako učitelia, začali sme vydávať aj fotonoviny. Všetko to bolo primitívne, zavesené na okne a len neskoršie nám školský majster Márko vyrobili výstavnú tabuľu.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ŽIVOTA SLOVÁKOV V BOSNE A HERCEGOVINE

Sviatok Slovákov v Bijeljine Blaženka Dierčanová

V

nedeľu 8. septembra Slováci v Bijeljine si pripomenuli dva významné dátumy: 10 rokov od posviacky chrámu Božieho a Deň Slovákov v Bosne a Hercegovine. Z tej príležitosti v tento deň sa konali misijné služby Božie, keďže tento zbor

slávnosť a podporiť slovenskú komunitu v tejto osade, ku ktorej sa hlási asi 60 Slovákov. V slovenčine komunikujú iba tí starší, kým sú mladší väčšinou zo zmiešaných manželstiev. Napriek tomu chcú zachovať národnosť a nábožnosť svojich predkov. Kázeň mal farár Igor Feldy. Z úcty k hostiteľom a podľa postulátu, ktorým Božie Farári Anna Petrovićová, Igor Feldy a senior sriemsky Ján Vinkovič

jomník veľvyslanca Slovenskej republiky v Bosne a Hercegovine Marcel Mavrodijev s manželkou, predseda Zväzu pre národnostné menšiny Republiky Srbskej Franjo Rover, pravoslávny farár

zoval stretnutie s primátorom Bijeljiny, pri ktorom predostreli návrh o stavaní nového chrámu.

Po tomto historicky dôležitom stretnutí sledovalo zaregistrovanie slovenského spolku, vyba-

Členovia SKUS Jednota zo Šídu spestrili oslavy bijeljinských Slovákov

patrí k Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku a je fíliou šídskeho cirkevného zboru. Misijné služby Sriemskeho seniorátu prisluhovali: Ján Vinkovič, senior sriemsky, Igor Feldy, farár pazovský, a v mene domácich vzácnych

slovo musí byť veriacim zrozumiteľné, kázeň odznela v srbčine. Zvestovanie Božieho slova a modlitby boli na povzbudenie vo viere predovšetkým bratov a sestier bijeljinského zboru, ale aj delegácií veriacich z Boľoviec,

Vzácni hostia z ÚSŽZ a veľvyslanectva Bosny a Hercegoviny

Dobanoviec, Bingule, Višnjićeva, Erdevíka, zo Slankamenských Vinohradov, Starej Pazovy a zo Šídu. Služby spestril spevokol šídskeho cirkevného zboru. Svojou prítomnosťou túto slávnosť poctili aj vzácni hostia: prvý ta-

Goran Nedić a v mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bijeljinským Slovákom zablahoželala Milina Sklabinská, ktorá pritom pochválila snahy tejto málopočetnej komunity a vyzdvihla, že ÚSŽZ cez projekty podporí aj Slovákov v Bosne a Hercegovine. Pozdravný list k tejto slávnosti poslala aj bývalá farárka šídskeho cirkevného zboru Olina Kolárová a vo svojej gratulácii pozvala Slovákov v Bijeljine, aby vytrvali v zachovávaní svojej nábožnosti. Na roky, keď sa v Bijeljine rozhodli vystavať nový chrám, si zaspomínal aj Branislav Slivka, bývalý predseda Matice slovenskej v Srbsku, ktorý kedysi bol hlavným iniciátorom založenia Slovenského spolku Juraja Jánošíka v tejto osade. Spolu s vtedajším veľvyslancom Slovenskej republiky v Bosne a Hercegovine Miroslavom Mojžitom organi-

Spevokol zo Šídu

hostí privítala farárka administrátorka Anna Petrovićová, ktorá pritom tieto služby poznačila ako historické, keďže sa po prvýkrát konali mimo geografického územia seniorátu, a všetci zo Srbska pricestovali do Bijeljiny poctiť • ĽUDIA A UDALOSTI •

vovanie potrebných dokladov, k čomu sa s veľkou ochotou pridali aj bijeljinské rodiny Šimoniová, Grňová, Gajićová, Štefeková. Keď nadobudli všetky potrebné podmienky, v roku 2006 začali s výstavbou kostola, lebo zatiaľ tam mali iba menšiu modlitebnicu.

Nový chrám Boží bol posvätený 6. septembra 2009.

Misijnú slávnosť bijeljinskí cirkevníci organizovali spoločne so Združením Slovákov Semberije Juraja Jánošíka, ktorého aktuálnym predsedom je Daniel Štefek. Po službách Božích kratší program usporiadali členovia staršej folklórnej a ženskej speváckej skupiny SKUS Jednota Šíd.

Ako sprievodné podujatie týchto osláv v Kultúrnom stredisku Semberija nainštalovali výstavu Slováci v Semberiji.

38 /4873/ 21. 9. 2019

15

Ľudia a udalosti S PESTOVATEĽKOU KVETOV ZUZANOU JAMBRICHOVOU V KYSÁČI

Ako v kráľovskej záhrade Michal Ďurovka

V

Kysáči v Ulici slovenskej, za veľkou ajnfort bránou rodiny Jambrichovej, sa skrýva jedinečná a nádherná kvetinová oáza. Dvor podobajúci sa kráľovským záhradám. Keďže sa to nevidí

Zuzana Jambrichová

z ulice, o to je väčšie prekvapenie a pôžitok kochať sa v takej kráse, ktorú má na starosti gazdiná Zuzana Jambrichová, ktorú sme navštívili a poprosili o rozhovor.

narobila pre záhradky. Svokre sa to nepáčilo, ale svokor sa veľmi potešil, že chcem kvety. Neskoršie som vybrala aj celý rad tehál a pestovala som tam gladioly. Potom som s tým pokračovala, keď sme urobili verandu. Chodila som s taškou do Nového Sadu kupovať petúnky. Svokor hovoril, že na kvety musia byť peniaze.

A veru som v tom aj pokračovala. Aj som povedala, že už teraz, po týchto ťarchách, čo sa mi prihodili, všetko zanechám, ... ale ak to zanechám, všetko zahynie, zostane mi len betón a nič viac. Tak aspoň z kvetín nech mám potešenie, aj z rodiny, čo mi ešte zostala.

Okolo kvetov je veľa práce? Kto vám pomáha?

– Robím sama. Je tu rebrík, len musím dbať na to, lebo mám dosť rokov, koľko som schodíkov prešla, aby som nespadla. Každé ráno zalievam a dichondry sa musia aj dvakrát na deň zaliať. Dávam si dažďovicu do vedier, až päť vedier potrebujem na zalievanie. Roku 1972 som sadila krušpán, ktorý je už veľký. Doteraz bol veľmi pekný, ale tohto roku nie, lebo naň zaútočili húsenice. Krušpán vždy

Veranda plná kvetín

liopy, ťahavé muškáty aj dichondry – vodopády. Ony mi trochu robia chládok, aby nám bolo príjemne sedieť a oddychovať na

terase. Paprade boli tohto roku presádzané. Manžel hovoril, že z toho nebude nič. A teraz ich treba vidieť, aké sú. Ale záväzne

Zuzana so synom Jánom v kvetinovom chládku

Paprade ako v amerických filmoch

Kedy ste začali pestovať kvety?

– Keď som sa vydala. Najprv som povyberala tehly, lebo bol tehlový dvor, a tak som si štvorce

16

www.hl.rs

strihá syn Ján, ktorý sa s ochotou a pôžitkom stará aj o šípové ruže.

Aké máte druhy kvetov vo vašom dvore?

– Muškáty, minimuškáty, ka-

Informačno-politický týždenník

Kašmerínkam sa tu tiež páči

sa musia zaliať a dvakrát do týždňa priživujeme s Fertico. V amerických filmoch som voľakedy videla veľké paprade a vždy som mala želanie také dopestovať. A tohto roku sa mi to podarilo.

Tie prezimujú v kotolni. Cez zimu ich polievam iba 3- – 4-krát. Od jari takto narástli.

A japonské drevo má tiež 40 rokov. Kvitne bielymi kvetmi vo februári. Kašmerínky sú tiež veľmi pekné, kúpené boli na jar.

Aké je vaše odporučenie pre pestovateľov kvetov?

– Treba mať lásku ku kvetom. Je to ako keď varíš bez chuti, tak je aj jedlo bez chuti.

Aj kvety, ak sa pestujú bez chuti, nekvitnú.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (30)

Slávnosti s najvyššími štátnymi činiteľmi DrSc. Ján Babiak

nenia sa potom šlo od dolu nahor. ZSKOS. Popoludnie patrilo hádzanej Na záver bol prejav Mošu Pijadeho, a futbalu. O hádzanej však zápisov roku 1951 v medzinárodnej ktorý preniesol pozdravy súdruha nieto. Aj vo futbale predzápas mali juhoslovanskej politike nič Tita, vyjadril spokojnosť v rozvoji hrať najlepšie mužstvá zo sobotnového. V štáte sa mala oslá- našej národnosti a otvorene odsúdil ňajšieho turnaja, ale neprítomných viť desaťročnica povstania a bolo agresívny imperializmus Sovietskeho Hložančanov v zápase s Kriváňom treba zhrnúť rezultáty päťročného zväzu. Poobede bol telovýchovný zo Selenče vystriedali dorastenci plánu. Čulou výstavbou Bosnu už program. Už sústredenie asi 400 Mladosti. Potom už nasledoval zápárali traťové tepny, na severe štátu cvičencov a práve toľko aj taneční- pas, ktorý všetci netrpezlivo očakávyrástla Diaľnica bratstva-jednoty a kov pri pomníku padlým hlavné mesto sa začalo hrdiť Novým oduševnilo. Cvičenie vo Belehradom. V školstve sa robila Vrbare bolo skvelé, ale transformácia na povinné osemročné oduševnenie po nástupe vzdelávanie, pri gymnáziu vyšla prvá folklóru bolo ešte väčšie. generácia učiteľov a robilo sa plnou Vcelku priam prekvapila parou na učebniciach. početnosť bodov verejO Slávnostiach sa myslelo hneď ného cvičenia, krkolomná po ukončení minuloročných. Trvalo gymnastika a plné ihrisko sa na zapojení všetkých našich kul- tanečníkov z mnohých túrno-osvetových spolkov, načas sa dedín Vojvodiny. Cvičili aj aktivovala programová a zberateľská hasiči, ale plánovaného sekcia, navrhlo sa program spestriť, improvizovaného parti- Za rečníckou tribúnou – Moša Pijade ale skrátiť, aby bolo času aj na poba- zánskeho útoku nebolo, ani nikto vali, lebo Partizan konečne zavítal venie. Aj telovýchovný program si, nevysvetlil, prečo. Večerný program v Petrovci. Aj šesťtisíc divákov sa najmä keď ide o účastníkov, žiadal zarotovaný na oslavu desaťročnice tlačilo okolo zeleného poľa v snahe inovácie. Veď pri oslavách výročia revolúcie vyznel naozaj majestátne, pozrieť si hru najlepšieho juhosloĽudovej revolúcie sa treba ukázať. ako niečo, čo doteraz nebolo, čo vanského mužstva, najmä Bobeka, Preto vedľa príprav šla aj predsláv- sa ešte nevidelo. Prvú časť tvorila Čajkovského, Šoškića... Hra bola zaunosťová besednica, aj tá politická. literárno-hudobná montáž Slováci jímavá, v prvom polčase takmer rovV prvý slávnoprávna (1 : 2), ale konečný výsledok nosťový poldeň (2 : 6) predsa ukázal rozdiel v kvalite. v programe sa Ako dar vedenie Partizana venovalo mnoho toho neslávnosťovému výboru 15 000 din. menilo. Ibaže sa a mužstvu Mladosti novú anglickú prejavili nové futloptu. Aj večer Kysáčania boli skvelí balové mužstvá. v podaní Ostrovského komédie Bez Večer bol pestrý, viny vinní. Bol pravý pôžitok pozrieť po slovensky ladesa na hercov v najlepšom predstavení ný kultúrno-umena tohoročnom súťažení slovenských lecký program. ochotníkov, vlastne umiestnených Vyznel slušne, ale Fotka pre dejiny – hráči Mladosti a Partizana na druhom mieste v konkurencii išlo o priemernajvyspelejších ochotníckych divadiel nú kvalitu, lebo tie najzohratejšie vo FĽRJ v boji a vo výstavbe, ktorú Vojvodiny. programové body boli ponechané zostavil Ivan Majera, a po nej sa speO SLÁVNOSTIACH – pre hlavný kultúrny program v ne- vom a tancom dokazovalo bratstvo PO SLÁVNOSTIACH deľu. Po programe bola vo Vrbare a jednota juhoslovanských národov Už v samej organizácii bolo vidno, ľudová veselica. a národností. že Slávnosti budú úspešné. Ale poliHlavný deň Slávností začal s vítaV tretí deň Slávností programová tický odkaz na nich ešte viac vystúpil ním Mošu Pijadeho. Aj prišiel. Vítali ho schéma bola identická ako po pred- do prvého plánu. To naše slovenské, starí známi z revolúcie a teplé slová chádzajúce roky. Hneď ráno okolo to čisté, nespolitizované, sa cítilo v bežnom rozhovore. Ale program ča- 120 kultúrno-osvetových pracovní- iba v sobotu a len sčasti v nedeľu kal. Potom boli otvorené až dve výsta- kov malo účasť na porade. Téma bola poobede, resp. večer. Málo alebo vy: prvá bola Účasť národov Vojvodiny Miesto intelektuála v kultúrnom živote, nie? Posúďte sami, ale Slávnosti si už v osloboditeľskom boji, tá druhá bola ale sa namiesto referátov podali celkom pred svoje národné postavili venovaná tlačenému slovu Slovákov. iba hlavné tézy a potom sa celková to štátne. Aj pripomienok bolo k neO desiatej hodine Slávnosti otvoril problematika ozrejmovala v dis- farebnému plagátu, potom k šetreniu predseda Slovenského výboru ZKOSV kusii. Bol aj návrh, aby sa Slávnosti vody, lebo na Slávnostiach bolo dosť Juraj Spevák. Pozdravil hostí, najbliž- o rok realizovali v Kovačici, keď si prachu a len poobedňajší prudký ších spolupracovníkov, súdruha Tita dedina pripomenie 150 rokov od lejak, čo trval krátko a neprerušil a ozrejmil význam desiateho výročia založenia, ale návrh bol posunutý do program, to trochu korigoval. Ani tak od začiatku revolúcie. V štafete reč- kompetencie Slovenského výboru ako bývalo podľa tradície v športovej

V

časti o súťažení v malých športoch nebolo informácií, aj pondelkový predzápas bol slabo organizovaný.

Len pre zápas s Partizanom sa to už nemohlo stať. Kritika bola usmernená aj na neprítomnosť niektorých intelektuálov, kultúrno-osvetových pracovníkov a vedúcich spolkov na ich porade, najmä tých, čo na Slávnostiach boli. Aj otázka sa postavila, či ide o bojkot alebo o úmyselnú izoláciu, lebo „zvlášť bol malý počet petrovských intelektuálov na porade...“, niektorých i niekoľkokrát (a pazovskí delegáti nie sú prítomní už dlhšie). Aj uzavrelo sa, že „nechceme sa zaniesť úspechmi, ale chceme vidieť to, čo škripí...“1 Bez ohľadu na pripomienky, program na týchto Slávnostiach bol naozaj skvelý. Aj nahraný bol na celuloidovú pásku v organizácii ZKOS Vojvodiny a realizácii Zväzu kinoamatérov pod vedením E. Klobušického a z otvorenia Slávností bol priamy prenos Rádia Nový Sad – redakcie v slovenskej reči. Prítomnosť hostí z najvyšších politických kruhov bola tiež pozoruhodná, aj tri roky sme nemali našich rodákov z Horniakov a teraz prišiel jeden, hoci ako disident z exilu (minister priemyslu Bohumil Laušman). Aj bola radosť, že Partizan poctil stredisko slovenského drobizgu, aj sa tlieskalo, keď viac ako tristo slovenských kvetov zatancovalo na trávniku, aj keď vtedy ešte ako malé, sympatické dievča M. Lakatošová zaspievala staropazovské piesne.

Tak by aj malo byť, veď to nosí nášho človeka, aj plní mu životné batérie, dáva mu chuť žiť.

O takmer dva mesiace na otázku, ako ďalej, sa povedalo, že Slávnosti sú predsa vyčerpávajúce podujatie a že ich treba skrátiť na dva dni (nedeľa a pondelok). V telovýchovnom nástupe do budúcna treba prihliadať na masovosť a pre výstavy materiál zozbierať načas. Z pokynov vidieť, že by sa mal zmenšiť rozsah, ale nie aj požiadavky, lebo nastolené úlohy sa zdali byť komplikovanejšie, direktívy prísnejšie a záväzky naliehavejšie.

V takej podstatnej premene malo by platiť heslo: Skôr demokratizácia a masovosť v kultúre a hoci aj menšieho rozsahu, ako mamutí program, čo ho pripraví malá hŕstka nadšencov!

Splnia Slávnosti aj túto premenu?

1 T. König: Niekoľko kritických slov po Slávnostiach. Hlas ľudu, Petrovec 1951, roč. 8, č. 62, s. 3.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

38 /4873/ 21. 9. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Čas na záľuby Daniel Jović, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

úra, Kysáč ZŠ Ľudovíta Št Vaňa Ožvátová,

Č

ochvíľa už ubehne prvý mesiac nového školského roka.

Teplé septembrové počasie predsa láka pohrať sa vonku. Iste si po škole nájdete času venovať sa aj priateľstvám a hrám, ktoré máte radi. Pomaly si zvykáte na školské dni a na učenie. Ak máte záľubu v kreslení ako žiaci Klaudia Kunč áková, ZŠ 15. z Kysáča, Jánošíka a Pivnice, októbra, liť, hvá poc tiku v Kú sa ete môž Pivnica ako sa vám darí. Ponúkame vám čerpať námety na pekné ilustrácie, z ktorých môžete ý čas, venujte sa svojim voľn e vaše výtvarné práce. Keď mát od všetkých povinností, i útal záľubám, aby ste sa trošku odp ých prázdninách. letn po iac ktoré vám priniesol prvý mes Katuša

Emil Urban, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

saryka, Jánošík Martin Pap, ZŠ T. G. Ma

Noe Kľúčik, ZŠ 15. októbra, Pivnica

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ica 15. októbra, Pivn Martin Milec, ZŠ • DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Na Struge po 39 rokoch

Nový Sad 21. 9. 2019 Ročník XXXVI Číslo 9/420

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 4

Kto dostal po hube v našom slávnom Klube str. 5 Vrcholná literatúra v zlatom veku televízie str. 6

INTERVIEW

VÍŤAZOSLAV HRONEC, SPISOVATEĽ

Esejistika je poéziou literárnej vedy a literárnej kritiky Stevan Lenhart

D

va mesiace starší od Hlasu ľudu (v ktorom kedysi pôsobil aj ako novinár), spisovateľ Víťazoslav Hronec sa dňa 7. augusta dožil 75 rokov. Básnik, prozaik, literárny kritik, esejista, redaktor knižných vydaní a prekladateľ, okrem iného zostavil niekoľko antológií slovenskej poézie, pracoval ako šéfredaktor časopisu Nový život a za svoju činnosť získal viac významných cien.

V rozhovore s jubilantom sme sa dotkli len niektorých oblastí jeho obsiahlej literárnej tvorby a zaujímala nás aj jeho mienka o niektorých veciach univerzálnych.

Ako sa pozeráte na súvislosti medzi vaším štúdiom medicíny a vašou literárnou tvorbou? Niekto by povedal, že vo vašich literárnych (a najmä literárnokritických) textoch je prítomná precíznosť, disciplína a snaha o prieniky do podstaty vecí, ale aj chladnokrvnosť, ktorá je príznačná pre oblasť medicíny…

– V prvom rade ide o tie prieniky do podstaty vecí.

Každá veda totiž obsahuje práveže dosť metafyzických zákutí, bez ktorých poézia jednoducho nedokáže jestvovať. Napríklad (keď ide o biológiu) ako je možné, že po dešifrovaní celkového genómu človeka biológovia neobjavili ani jeden jediný

gén, ktorý by bol zodpovedný za to, čím sa rozlišujeme od zvierat: že totiž vieme, že žijeme a že celkom určite raz zomrieme? Nenavodzuje to na myšlienku, že naše vedomie

Hronec v septembri 2019

vôbec nie je výtvorom nášho tela, ale že je kýmsi alebo čímsi už tristotisíc rokov plánovite umiestňované do ľudských organizmov? Ak to nie je čistá metafyzika, tak skutočne neviem, čo by to mohlo byť. Alebo (keď ide o fyziku): odkiaľ prichádza Higgsov bozón v okamihu, keď z akýchsi nateraz ešte neidentifikovaných jednotiek časopriestoru vyskočí maličká

loptička energie, ktorej ten bozón už v nasledujúcom okamihu odovzdá hmotnosť a tým utvorí napríklad protón? A deje sa to hneď po Veľkom tresku, keď v celkovom vesmíre nejestvuje ani jedna jediná elementárna častica.

Nenavodzuje to na myšlienku, že ktosi alebo čosi týmto svojím iniciačným zásahom odjakživa utvára hmotu vo vesmíre? Aj to je rýdza metafyzika. Takže ja som medicínu študoval s veľkým záujmom, stále vyhľadávajúc tie jej metafyzické zákutia, pričom som ich občas transponoval aj do básní, pravdaže, vždy v konfrontácii s ľudským osudom.

A dialo sa to až do roku 1969, keď som zložil poslednú skúšku na medicíne a keď som si začal uvedomovať, že píšem svoje najlepšie verše.

Vtedy som pochopil, že si neželám byť lekárom, nech to už bude mať akékoľvek následky.

Ako spisovateľ a literárny kritik ste doteraz najviac tvorili v oblasti poézie, pričom predmetom vášho zá-

ujmu bola najmä slovenská poézia. Ako hodnotíte slovenskú poéziu v porovnaní s poéziou iných európskych národov? Sledujete aj súčasné prúdenia v slovenskej poézii?

– Slovenská poézia je poéziou jedného malého národa a teda v európskom kontexte neznamená vonkoncom nič okrem jedného jediného básnika – Jána Ondruša.

To som zistil až roku 1985, keď som prečítal doslova všetko, čo slovenskí básnici napísali v 20. storočí, a potom aj roku 2015, keď som prečítal aj všetko ostatné, čo utvorili od 9. storočia až po súčasnosť. Po prvom čítaní vznikla Antológia slovenskej poézie 20. storočia (1986), po druhom Antológia slovenskej poézie (2016). Odvtedy sa slovenskou poéziou len veľmi selektívne zaoberám.

Roku 1984 ste vypracovali Manifest umenia vody, ktorý ste doplnili performanciou načierania vody z Dunaja do viacerých fľašiek. Túto umeleckú akciu ste venovali talianskemu umelcovi Pinovi Pascalimu a ňou ste zároveň vlastne prejavili záujem o neoavantgardnú umeleckú prax. Uskutočnili ste možno ešte niektoré performancie takéhoto druhu? Povedali by ste trochu viac o vašom záujme o takéto druhy umenia?

– Spomínam si, že už v šesťdesiatych rokoch som v Belehrade s veľkým záuj-

20/II 20/II

INTERVIEW mom sledoval najmä kon- okatejšie. Čo iné je, ak nie Na konci zbierky vašich ceptualisticky orientovaných konceptualistická akcia čaro- denníkových záznamov Zresrbských výtvarníkov, čo zna- vanie s kamienkami, ktoré v ničkou Perzefony je výrok mená, že som priam dychtivo kapitole Rašpľa so zlomenou Jeana-Paula Sartra a jeho navštevoval ich výstavy. A rukoväťou v mojom románe interpretáciu uvádzate priakeď som roku 1970 prišiel Plný ponor uplatňujú deti mo do súvislosti so svojou do Nového Sadu, znova som Mino a Mariša Pálikovci. Moje prózou. V tom zmysle, že začal uprednostňovať práveže konceptualistov, ktorí v priebehu celého desaťročia v Katolíckej porte robili naskrze zázračné veci. Ale to, čo mnou najviac otriaslo, bola retrospektívna výstava amerického sochára a landartistu Roberta Smithsona (1938 – 1973) kedysi v septembri 1983 v Múzeu súčasného umenia v Belehrade. Všetko, čo sa vo mne po malých dávkach celé roky hromadilo (a bolo predsa len odvarom toho, čo sa dialo vo svete), vyvrcholilo V druhej polovici 80. rokov tou vzrušujúcou výstavou, Hronec v novembri 1967 (Foto: Michal Kiráľ) ktorú som vnímal ako vrchol toho, čo vôbec možno konceptuálnym umením dosiah- umenie vody je tiež rýdzi niekto (čiže nejaká postanuť. Dovtedy som mal len konceptualizmus a vôbec nie va) je vplyvný aj napriek jednu jedinú fľašu s vodou zo je odkukané od talianskeho tomu, že nikto si neuvedoStredozemného mora (Water umelca Pina Pascaliho, ktorý muje jeho vplyv práveže za Art Objekt № 1), prinesenú vodu iba používal vo svojich jeho neprítomnosti. Takáto ešte v auguste 1976 z Palma umeleckých dielach. Ja vodu filozofická myšlienka je de Mallorca, lenže nemal vôbec nepoužívam, ja jej ude- vari jedným z podstatných som nijaký teoretický text o ľujem status umeleckého univerzálnych princípov, na umení vody. Až po Smithsonovej výstave sa mi v hlave začalo brieždiť (aj keď si on vodu iba rámcovo všímal), takže v novembri 1983 som priniesol druhú fľašu (Water Art Objekt № 2), tentoraz z rie2 ky Moskvy a o rok neskôr, v októbri 1984, som napísal Manifest umenia vody.. (Tých fliaš je dohromady šesť, ale je aj jeden téglik: Water Art Objekt № 1: Rain in Novi Sad, 1984, 26th July, ďalej Hronec načiera vodu z Temže v Londýne 10. augusta 1987 poštová známka z (Foto: Predrag Novakov) vody, akcia pre My Heart-Beat, vyššie spomenuté predmetu (podobne ako to ktorých bola založená celá vodné hodiny a hádam ešte v USA robila Carla Lissová). postmoderná próza. A teda dačo, doložené iba fotografia- Je možné, že moje umenie aj vaše dielo Pán vzduchu mi.) Všetko toto sa zákonite vody prežije všetko ostatné, a kráľov syn. Ako sa dnes prejavilo nielen v mojej poézii čo som v živote ako spisovateľ pozeráte na túto vašu kniz osemdesiatych rokov, ale aj vôbec vykonal. hu? A vôbec na to obdobie v mojej próze z rokov deväťoznačené ako postmoderné? desiatych, tam dokonca oveľa – V mojich prózach sa sku-

21. 9. 2019 • 38 /4873/ točne často stáva, že dačo sa deje za priamej účasti niekoho, kto vôbec nie je prítomný, alebo ak prítomný je, vôbec sa nezdá, že čokoľvek spôsobuje. Preto sú moje prózy pre obyčajného smrteľníka nekomunikatívne a vyžadujú si ďalší text k vlastnému rozriešeniu. To sú tie moje „ponorné riečky“ modernizmu, ktoré v mojich „postmoderných“ textoch identifikoval jedine slovenský literárny kritik Viliam Marčok.

Lenže ja sa kvôli tomu nehanbím, práve naopak, lebo postmodernizmus v umení bol iba atraktívnou šľahačkou na torte, ktorú sme ináč nazývali aj modernizmom. Vec je však v tom, že aj dnes kvôli tej šľahačke (najmä v politike a ekonómii) nedovidíme na tortu. Úlohou nového svetového umenia v 21. storočí bude znázorniť dôsledky postmodernej filozofie na jednotvárnu každodennosť, ktorá nás denne zasahuje a kántri. Presne tak, ako to robil Sartre, keď ide o existencializmus. Povedzme, v rozsiahlom románe znázorniť, aké dôsledky malo celé to eklektické obdobie z konca 20. storočia, ktoré nás doslova bombardovalo stovkami a stovkami nezmyselných informácií, ale takmer nič nepodniklo, aby sa človek dozvedel dačo podstatné o sebe a o svete, v ktorom mu je prisúdené žiť. Ani by ste neverili, ako málo básní bolo (rovnako v rámcoch slovenskej, ale veruže aj svetovej poézie) napísaných k znázorneniu života súčasného človeka. Keď som pred dvoma rokmi písal interpretácie básní na pozadí Plotinovej filozofie, z celkového korpusu svetovej poézie 20. storočia som takmer nemal čo vybrať. V dnešnej dobe na zemeguli nežije ani jeden jediný geniálny básnik Danteho alebo Shakespe-

INTERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY arovho typu. A žiadny taký nežil ani v 20. storočí.

Keď však ide o moju zbierku poviedok Pán vzduchu a kráľov syn, tá je len taká, aká vôbec mohla byť napísaná v 80. rokoch: až po tú poslednú bodku postmoderná a ludistická. Deväťdesiate roky (a teda aj môj román Plný ponor) sú už v znamení vyzliekania z postmoderny.

Boli sme skutočne v tejto krajine zaťažení až po onú čiaru plného ponoru, akú vidno na každej lodi. A po tom všetkom bude pravdepodobne nasledovať len akýsi nový post-postrealizmus.

Boli vaše diela v socialistickom období cenzurované?

Mali ste ako redaktor knižných vydaní a literárneho časopisu Nový život voľakedy skúsenosti s nátlakmi,

šéfredaktor časopisu uverejniť v Novom živote (lebo bol nacionalista). Ale už po osemdesiatych rokoch bolo cítiť, že sa dačo deje. Keď som vtedy raz k akémusi Titovmu výročiu odmietol uverejniť ako úvodník v Novom živote prejav Staneho Dolanca, nestalo sa vonkoncom nič, čo bolo v sedemdesiatych rokoch nemysliteľné.

Dalo by sa povedať, že pre celú vašu literárnu tvorbu je príznačná určitá multikontextovosť, lebo okrem jej prirodzenej jazykovej trojkontextovosti (slovenský vojvodinský, celoslovenský a srbský literárny

slovenskú poéziu som systematicky začal čítať až roku 1975, keď som kľúčové diela súčasnej svetovej poézie a prózy mal už prečítané.

Spomínam si, ako sme sa my niekoľkí, ktorí sme často kontaktovali so slovenskými spisovateľmi z Horniakov, rehúňali nad ich neuveriteľnou neinformovanosťou, keď ide o svetovú literatúru. Ani sami nevedeli, čo nepoznajú.

Takže mnou od polovice 70. rokov neprestajne lomcovala určitá obozretnosť k priestorom (ako by to povedal Apollinaire), ktoré ma bezprostredne obklopovali, určitá podozrievavosť. Dokázal som sa povzniesť aj nad situácie, keď sa rôzne kontexty pokúšali zrieknuť sa ma tým spôsobom, že si ma podávali z ruky do ruky ako horúci zemiak.

Nemusí moja maličkosť patriť nikam. Nejde tu o provinčné pohŕdanie, ale o vyslovenú ľahostajnosť.

A čitateľ mojich básní a poviedok nech si spokojne v nich odmyslí všetky ich lokálne kontexty pred kontextom svetovým. Aj lokálne som neprestajne prehodnocoval na pozadí svetového.

Už viac rokov ste na dôchodku. Ako dôchodHroncove exponáty umenia vody na výstave v základ- kové obdobie vplýva na nej škole v Petrovci v novembri 2004. Zľava: Hronec, vašu tvorivú činnosť?

Ivan Križan s manželkou Annou a Katarína Brňová Čas sa vo vašom vnímaní (Foto: Anna Ďurovková-Maleševićová) spomalil, zrýchlil, aletreba zaradiť (teda nikto mi kontext) ide aj o to, že vaše bo nadobudol nejakú inú nebránil, aby som to urobil, diela zhodou historických kvalitu? ale malo by určité násled- okolností fakticky vznikali – Čas sa ani nezrýchlil, ky: celkový náklad knihy by vo viacerých štátoch, zatiaľ ani nespomalil, iba čo mám bol napríklad zošrotovaný čo počas celého života ste viac pohodlia pre viacero a ja by som dostal výpoveď vlastne pracovali a tvorili vlastných vnútorných časov. v podniku). Alebo raz sa mi v tom istom geografickom Nie síce preto, aby som písal tiež hrozilo výpoveďou, lebo priestore. Pociťujete túto básne (verše totiž netreba som verejne vyhlásil, že jeden skutočnosť ako svojrázny súkať v starobe, lebo na ne náš mladý spisovateľ z politic- paradox? A dokonca: mal je treba mať aj mladícku citokých dôvodov vo vydavateľ- tento „kontext viacerých vosť), ale preto, že tie vyššie stve nesmie uverejňovať (čo kontextov“ na vašu tvorbu spomenuté metafyzické zábola pravda, ale začali práve nejaký priamejší vplyv? kutia možno vyhľadávať aj vo mňa obviňovať, že ja som bol – Možno to niekto pochopí vysokom veku. Preto píšem ten, kto jeho texty držal pod ako chvastanie, ale moja ma- zväčša eseje, lebo (ako som kľúčom, čo bola vyslovená ličkosť popri niekoľkých lokál- to už dakde povedal) eseničomnosť). Ďalej, raz v 80. nych kontextoch, do ktorých jistika je poéziou literárnej rokoch sa prihodilo, že verše ju zaraďovali, neprestajne vo kritiky a literárnej vedy. A v maďarského vojvodinského svojich básňach a poviedkach nej mladícka citovosť môže básnika Otta Tolnaia som uprednostňovala v prvom spokojne aj absentovať. celý jeden rok nesmel ako rade kontext svetový. Veď

21/III

Ako redaktor a literárny kritik ste v minulosti boli účastníkom rôznych polemík na literárne a kultúrne témy a jedným z vašich nedávnych titulov je kniha Na lôžku so súdružkou Polemikou. O aké polemiky ide v tejto knihe a prečo sa na jej vydanie čakalo tak dlho, teda celých 25 rokov?

– Jednoducho som čakal, kým všetci moji oponenti nezostúpia zo životnej scény.

Riadil som sa podľa onoho indiánskeho porekadla: Ak nadostač dlho budeš sedieť na brehu rieky, čoskoro uvidíš mŕtvolu tvojho nepriateľa ako pláva dolu prúdom. Sú to polemiky z čias komunizmu, keď na každé moje gesto neprestajne striehlo zo desať – pätnásť nešťastníkov, neschopných (za absencie talentu a kreatívnosti) čokoľvek v živote dosiahnuť, a preto sa neprestajne pokúšali vystupovať po politickom rebríku len skrze cudzie chyby.

Teraz tie polemiky už nikoho nezaujímajú, najmä nie mladých, ktorí vyrastali v úplne inakšom politickom zriadení.

Ja som však tú knihu musel vydať, aby zostalo svedectvo, cez čo všetko som sa musel prehrýzať, aby som zostal na povrchu.

aby sa určitý obsah neuverejňoval z politických dôvodov?

– Aj keď cenzúra v krajine nejestvovala, jednako sa neprestajne vedelo, čo sa smie a čo sa nesmie uverejniť. Niektoré mená sme nesmeli ani len spomenúť, iba ak v bibliografiách. Pár ráz sa stalo, že celé odseky z mojich textov boli vyraďované. Spomínam si, ako pred vydaním knihy Poézia vojvodinských Slovákov, kedysi v roku 1974 či 1975, prišiel za mnou jeden policajt do vydavateľstva Obzor, aby ma presvedčil, že jedného slovenského vojvodinského informbyrovca do knihy ne-

PODUJATIA / POÉZIA

21. 9. 2019 • 38 /4873/

58. STRUŽSKÉ VEČERY POÉZIE

životné dielo cenu Las líneas de su mano 12.

Okrem Blandiany na tohtoročných SVP sa zúčastnili: Arian Leka (Albánsko), Faruk Šehić (BaH), Karin Dée (flámska časť Belgicka), Anton (od tlačoviek, prezentáBaev (Bulharsko), Mocií kníh, spomienkových nika Herceg a Damir akcií na počesť jubiluŠodan (Chorvátsko), júcich, ale aj básnikov, Ania Kampman a Miktorí zomreli medzi dvochael Hofmann (Nemi SVP – až po početné mecko), Georgious čítania pre obecenstvo, Giannopoulos (Grécale aj v užších kruhoch). ko), István Kemény Mladým autorom boli (Maďarsko), Satchid venované početné akcie, Anandan (India), Azita spravidla až po polnoci, Ghahreman (Iránka pomenované Noc bez žijúca vo Švédsku), interpunkcie.

Hava Pinhas-Cohen Najväčšia pozornosť sa, (Izrael), Ana Santoako aj každoročne venoliquido a Mia Lecomte vala laureátovi, teda lau(Taliansko), Monika reátke (iba štvrtej poetke Ana Blandiana v spoločnosti Miroslava Bielika Dabishveci (z Kosova), v doterajších dejinách a Miroslava Demáka Gansetseg TserenSVP), rumunskej poetke damba (Mongolsko), Ane Blandiane. Jedine ona Ana Blandiana sa narodila 25.

Ren Powel (Nórsko), vystupovala aj v otváracom, aj marca 1942 v Temešvári a bola Asmaa Azaizedh (Palestína), v záverečnom programe, mala pokrstená ako Otilia Valeria Grzegor Kwiatkowski (Poľsko), svoju osobitnú tlačovku, tradičný Coman. Meno Ana Blandiana Nenad Šaponja a Zvonko Karasamostatný literárny večierok je teda pseudonym, ktorý si nović (Srbsko), Miroslav Bielik v starobylom Chráme svätej autorka vybrala podľa rumunskej a Miroslav Demák (Slovensko), Sofie v Ochride a mala mož- povesti, v ktorej dievčinu tohto Alenka Jovanovska (Slovinsko), nosť zasadiť svoj strom (javor) mena vmurovali do základov Rafael Solera Carmen Camacho hradu, aby zlé sily v noci (Španielsko), Sanna Harthor neničili to, čo počas dňa (Švédsko), Jacob Polley (AnglicANA BLANDIANA postavia. V srbskej ľu- ko) a Christopher Merril (USA).

Zaspávam, zaspávaš dovej poézii je rovnaký Najpočetnejšia bola skupina motív použitý v Stavaní domácich básnikov, teda z dnes Zaspávam, zaspávaš, Skadra (Zidanje Skadra). už Severného Macedónska: Po ležiačky so zavretými očami Pseudonym Any Blan- Vlada Urošević, Gordana MiVyzeráme ako dvaja rovnakí diany však nebol zvo- hailova Bašnakovska, Radovan Mladí mŕtvi. lený bez inej, vážnej Pavlovski, Zoran Ančevski, Ivica Počuješ, ako v suchých travinách príčiny. Autorka bola Džeparoski, Jovica Ivanovski Ospalo šuchoce slnko, totiž neustále sledova- (nositeľ tohtoročnej Ceny bratov Nebo je hebké a na prsty nám osieva ná a šikanovaná tajnou Miladinovovcov za najlepšiu Akýsi peľ. políciou počas vlády Ni- knihu poézie Človek), ako aj po Po tvárach nám prelietajú colae Causesca. Po jeho albánsky píšuci Luizim Haziri Tiene vtáčích kŕdľov, páde sa autorka mohla a Lindita Ahmeti.

Preniká nás vôňa hrozna. naplno prejaviť tak pubNa záver ešte jeden údaj, ktoZaspi, likovaním svojej poézie, rý môže zaujať čitateľov Hlasu Nezľakni sa, ako aj občianskou anga- ľudu. Zo všetkých slovenských Naše vlasy popri sebe žovanosťou – bola spo- básnikov jedine Milan Rúfus bol Rozložené na tráve luzakladateľkou a prvou nominovaný na Zlatý veniec Začali zapúšťať korene, predsedníčkou Občian- (2001). Akademik Mateja MaČoskoro nás listy zahalia skej aliancie. Obnovila tevski prišiel osobne povedať Do zlatistého snehu. činnosť rumunského Rúfusovi, že mu cenu udelia, ale Nikdy sme sa sebe viac nepodobali, PEN Centra a stala sa aj bude musieť osobne prísť do Krídla sa ti zaborili do prsti jeho prvou postkomu- Ochridu a do Strugy. Zdravotný A už ich ani nevidieť. nistickou predsedníč- stav to však už slovenskému v aleji doterajších nositeľov kou. Je nositeľkou početných básnikovi nedovoľoval, a tak Zlatého venca SVP. Vôbec prvý medzinárodných literárnych Zlatý veniec SVP dostal jeho Zlatý veniec udelili roku 1966 cien. Už dnes vieme, že Zlatý náhradník. Ten sa iste veľmi ruskému básnikovi Robertovi veniec SVP nebude jediným tešil, ale nám je to predsa veľmi Roždestvenskému, ktorého uznaním v tomto roku, lebo jej ľúto. javor je už mohutným stromom. v septembri v Bogote udelia za

Na Struge po 39 rokoch Miroslav Demák

22/IV

J

eden z najstarších a najvýznamnejších svetových festivalov – Stružské večery poézie – každoročne priláka desiatky básnikov zo všetkých končín sveta. Pre nás, vojvodinských spisovateľov, to bola dobrá príležitosť stretnúť sa nielen s kolegami z celej bývalej Juhoslávie, ale aj významnými predstaviteľmi svetovej poézie, vrátane laureátov prestížneho ocenenia – Zlatého venca SVP. Pred rozpadom Juhoslávie, do Strugy a Ochridu bolo pravidelne každý rok pozývaných aspoň päť básnikov rôznych národov a národností Vojvodiny, takže aj slovenskí vojvodinskí básnici mali relatívne veľkú šancu dostať sa na tento festival. V posledných rokoch však organizátori pozývajú iba jedného, maximálne dvoch básnikov z jednej krajiny. Z celého Srbska bývajú pozvaní tiež iba dvaja, takže dostať sa tam je už nepomerne ťažšie. Podpisovateľ týchto riadkov bol v Struge v roku 1980 ako člen vojvodinskej zostavy, kým v tomto roku sa tam dostal ako jeden z dvojice básnikov zo Slovenska.

Tohtoročné, v poradí už 58.

Stružské večery poézie prebiehali od 21. do 26. augusta v Struge, Ochride, v kláštoroch Kalište a Sv. Naum a v mestách Kavadarci, Prilep a Skopje. Práve v tomto roku sa organizácie SVP chytil nový tím ľudí v čele s Todorčem Tasevskim, ktorý sa svojej úlohy zhostil na veľmi slušnej úrovni. V priamom televíznom prenose prebiehalo slávnostné otvorenie pred Domom poézie a záverečné podujatie (tradičné Mosty), ktoré sa koná priamo na moste cez Drim, ktorý vyteká z Ochridského jazera. Básnici tam svoje verše čítali v origináloch a herci v prekladoch do macedónčiny, albánčiny, angličtiny a do francúzštiny.

Okrem týchto dvoch veľkých akcií účastníci mali každý deň až desať rôznych programov

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Kto dostal po hube v našom slávnom Klube

(Jaroslav Rezník – Milan Stano: Spisovatelia v anekdotách – Literárne klebetárium. Vydavateľstvo Štúdio humoru, satiry atď. : Bratislava 2019) Martin Prebudila

P

ri nedávnej návšteve v Bratislave v polovici júla po dlhšom čase som sa stretol aj s básnikom a publicistom, čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov Jaroslavom Rezníkom starším (1942) (ten mladší je aktuálnym generálnym riaditeľom RTVS), s ktorým sme si už v prvý večer odskočili na

Básnik zostal pokojný Básnik Ján Smrek sa dožil požehnaného veku – 84 rokov. Po osemdesiatke si však bol zopár ráz oddýchnuť a nabrať síl v špeciálnych zdravotníckych zariadeniach pre vyššie stranícke kádre a národných aj zaslúžilých umelcov všetkých žánrov i pre generálov. Dnes by sme mohli povedať, že pre celebrity, ale nedá sa, lebo väčšina z nich neprejavuje nijakú tvorivosť, iba ak stranícku príslušnosť.

No a v takýchto zariadeniach bola a iste aj je pacientom poskytovaná mimoriadna starostlivosť. Majú jednolôžkovú izbu so všetkým televíznym komfortom a personál, skladajúci sa z výnimočne pekných sestier, im každú chvíľu príde niečo lahodné ponúknuť pod zub alebo aj na hlt.

V jeden utorok takáto sestra priniesla básnikovi Jánovi Smrekovi pohár dobre vychladeného plzenského piva. Ako áno, ako nie, náš národný umelec sa troška pozornejšie zahľadel do jej výstrihu pod plášťom, pričom si spomenul na svoje mladšie roky. Ruka sa mu pritom tak zatriasla, že z podnosu zhodil plný pohár piva, len sa tak rozpleštil po podlahe. Sestra zhíkla, no dokázala zaratovať už len prázdny strieborný podnos. Po treťom výdychu sa majstra spýtala: – Majstre, čo teraz spravíme…? Básnik Smrek sa pousmial a na rozdiel od svojich nepokojných ľúbostných básničiek pokojne odpovedal: – Čo by sme…? Dáme si víno, nie…?

Autor Jaroslav Rezník sa tiež priznáva, že: „Zásluhou vytrvalého vyhľadávača dobrých, vtipných, úsmevných, spomienkových i historicky objavných kníh, ktorým je už vyše štvrť storočia Štúdio humoru a satiry rovnomenného vydavateľstva maliara Milana Stana, táto zbierka vtipných príhod zo života slovenských literátov dostala teraz knižnú podobu i troška pozmenený názov – Literárne klebetárium.. To preto, lebo v priebehu posledných rokov som zistil, že niektoré príbehy a udalôstky sa začali šíriť už ako klebety. No a keďže klebety sú nesmrteľné, márne je proti nim bojovať. Najlepšie sa spacifikujú tak, keď sa im aj oficiálne prikývne, čo týmto robím.“ Foto: TASR / Pavol Zachar

23/V

čašu piva do populárnej pivárne Luvra v Dúbravke, kde sme neraz spolu sedeli aj s kamarátmi Vladimírom Valentíkom a Ondrejom Melegom. Práve v tejto reštaurácii každú stredu od piatej popoludní do neurčita majú úradné hodiny tam žijúci literáti, prípadne iní pokušitelia umenia. Žiaľ, bol utorok, takže som prepásol možnosť stretnúť sa s celou tou zaujímavou a stále vtipnou spisovateľskou spoločnosťou. Domov sa rozchádzajú, až keď dajú do poriadku nielen Slovensko, ale i celý svet.

Okrem piva, samozrejme, s Jarkom Rezníkom sme hovorili aj o knihách, keď v istej chvíli starodávny kamarát vybral z tašky jeho čerstvo vytlačenú knihu Spisovatelia v anekdotách, ktorá necelé dva týždne predtým (10. júla) mala svoju svetovú prezentáciu v ďalšej známej bratislavskej reštaurácii Pohoda.

Po návrate domov som si menovanú knihu netrpezlivo a hneď zobral do rúk a na „dva dúšky“ proste prehltol tam nachádzajúcich sa až 302 anekdot, ktoré veľmi trefne a vtipne sprevádza

až 239 karikatúr známeho sloven- autor Jaroslav Rezník pri prezenského výtvarníka Milana Stana tácii tejto jeho najnovšej knihy.

(1949). Kniha ponúka autorove Keď ide o obsah knihy, tak Rezspomienky na Maticu slovenskú, ník zozbieraný materiál rozdelil plejádu martinských kultúrnych do štyroch tematických častí – S osobností spätých s kultúrou a klasikmi na posiedke alebo Sláva Spisovateľ Jaroslav Rezník st. počas príležitosti uvedenia literatúrou, príhody z Domo- krátkej poviedke, Kto dostal po knižného titulu Spisovatelia va slovenských spisovateľov v hube v našom slávnom Klube v anekdotách Budmericiach, legendárneho alebo aj inde, Literárny erotikon bratislavského Klubu slovenských o ľuďoch a pre ľudí, eros predsa a združuje nielen spisovateľov, spisovateľov či desiatok náhod- od pradávna nikdy ľudí nenudí a ale aj skladateľov, diplomatov, ných stretnutí, cielených návštev fejtóny Ako vznikla naša abece- vedcov, hudobníkov či bývalých aj vášnivých besied. politikov. Medzi nimi sa, „Začal som to písať okrem iných, nachádzajú kedysi pred 15 rokmi do známi slovenskí spisoSlovenských pohľadov. vatelia Anton Hykisch, Inšpiroval ma nebohý Ľuboš Jurík, básnici Jozef Karol Rosenbaum, ktorý Leikert a Erik Ondrejička, rozprával vtipné historky ako aj bývalý prezident vo vlaku v kupé. Kolegovia Rudolf Schuster a náš mu hovorili, aby to dal rodák Miroslav Demák, na papier. Rosenbaum ktorý je tiež v tejto knihe odpovedal, že to už skúšal zastúpený s niekoľkými asi štyrikrát, ale nie je to anekdotami (na stranách ono. Po jednom posedení 195 – 196), jednu z nich v klube vznikla rubrika si dovolím aj odcitovať: Literárne vtipárium. Toto Na snímke spisovateľ Jaroslav Rezník starší Živý básnik (druhý zľava), jeho dcéra Mária (vľavo), ilusú tie historky, nie sú to Na besiedke v jednej strátor Milan Stano (tretí zľava) a spisovateľ anekdoty, ako by si nie- Anton Blaha (vpravo) počas slávnostného krstu škole v Srbsku sa malá kto myslel, to sa naozaj v rámci príležitosti uvedenia knižného titulu tretiačka opýtala Mira stalo a ten bonmot naozaj Demáka: odznel. Ja som to trocha – A vy ste živý slovenský básnik? učesal, dal som tomu literárnu da. Poslednú kapitolu dopĺňajú Vojvodinský básnik Miro Demák podobu. Literárne vtipárium trvalo Anekdoty o členoch pezinského PI ju vzal do náručia a ona ho uštipla, tri ročníky, malo to úspech. Potom klubu, ktoré o svojich kamarátoch až zjojkol. Dievčatko sa obrátilo prišiel Milan Stano s tým, že by zozbieral Stano. Tento netra- k ostatným a oznámilo. to chcelo vydať knižne,“ vyhlásil dičný klub vznikol v roku 2006 – Je naozaj živý!

KNIHY

21. 9. 2019 • 38 /4873/

Vrcholná literatúra v zlatom veku televízie (Svetlana Alexijevičová: Černobiljska molitva. Laguna, 2016; Limeni dečaci. Laguna, 2017) Janko Takáč

24/VI

K

ončí sa druhá dekáda 21. storočia a už dlhší čas sa hovorí o tom, že žijeme v tzv. zlatom veku televízie. Ide o obdobie, v ktorom sa kvalita z filmovej produkcie a z kín presťahovala do televíznych seriálov a na televízne obrazovky. Pokým v minulom storočí sa filmová produkcia takmer celkom zamerala na superhrdinov a komiksové adaptácie (ktoré sotvaže zaujmú dospelých návštevníkov kín), televízne seriály sa stali v každom ohľade ambicióznejšie a snaživejšie.

Producenti a scenáristi televíznych seriálov sú dnes pracovitejší a horlivejší a výsledkom je masívna a kvalitná produkcia, ktorú súčasné obecenstvo proste pohlcuje – v súčasnosti prebiehajú stovky špičkových televíznych seriálov, o nich sa rozpráva, polemizuje a debatuje práve tak ako sa niekedy rozprávalo o filmoch. S objavom káblovej televízie a rôznych streamingových služieb možnosti sledovania sa stali takmer nevyčerpateľnými a v porovnaní s odchodom do kina rozhodnutie zostať pred obrazovkou v pohodlí vlastného domu je pre nové generácie celkom logické.

Bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevičová (1948) vzdelávania dlho pracovala ako novinár. Prvú knihu, román Vojna nemá ženskú tvár uverejnila roku 1985 a po nej nasledovali romány Zinkoví chlapci (1991), Očarení smrťou (1993), Černobyľská modlitba (1997), Poslední svedkovia (2004) a Časy zo second-handu: Koniec červeného človeka (2013).

Táto spisovateľka bola laureátkou Nobelovej ceny pre literatúru roku 2015. Alexijevičová vydala román Černobyľská modlitba ešte roku 1997, ale bolo potrebné, aby prešlo viac ako 20 rokov, aby sa v zlatom veku televízie toto dielo – a zároveň aj celkové dielo tejto spisovateľky – stalo svetovým fenoménom. Tohto roku sme si totiž v produkcii HBO mohli pozrieť vynikajúci televízny seriál Chernobyl, ktorý bol nahraný podľa jej knihy.

Dva Alexijevičovej romány, ktoré sú nám osobitne zaujímavé, sú Zinkoví chlapci, kniha venovaná

vojne v Afganistane, a Černobyľská afganistanskej vojne nahraných modlitba, dokumentárny román o veľmi málo filmov, najznámejší je černobyľskej katastrofe. Zaujíma- film Fedora Bondarčuka The 9th vé sú preto, lebo hovoria o tom, Company (9 Рота z roku 2005). čo vlastne viedlo k Avšak Alexijevizániku kedysi veľčová ako skúsená kého, monolitného novinárka urobila a silného Sovietpočetné rozhovory skeho zväzu. Ide so stovkami vojnoo dve udalosti, o vých veteránov a ktorých sa mnoho s členmi rodín zahynutých, aby hovorí aj dnes. Hav knihe Zinkoví várie na jadrových elektrárňach sa chlapci (v srbskom stávajú aj naďalej preklade: Limeni (posledná bola v dečaci) uverejniroku 2011 v jad- Svetlana Alexijevičová la ich svedectvá rovej elektrárni (foto: wikimedia) o tom, čo dožili v Fukušima 1 v JaAfganistane alebo ponsku) a neoddeliteľnou sú po návrate z vojny. Ide o veľmi témou v súčasných diskusiách o ťažký, smutný a bezútešný román. ekologických problémoch. Jasné Sledujeme osudy ľudí, ktorým sú je, že po nevyhnutnom opúšťaní životy zničené celkom márne. Na fosílneho paliva práve jadrová samom začiatku konfliktu mladí energia je najčistejším zdrojom elektriny pre masové potreby a že alternatívne zdroje (vietor, slnko) ešte stále nemôžu zabezpečiť nadostač energie pre ohromné potreby dnešnej svetovej populácie (7,53 miliardy ľudí). A vojna v Afganistane – do ktorej sa bývalý Sovietsky zväz zapojil pred štyridsiatimi rokmi – nejakým muži a mladé ženy do Afganistaspôsobom trvá dodnes. Po od- nu odchádzali plní ideálov a so chode Rusov tam bola občianska žiadosťou pomôcť. Neskoršie, vojna, potom tam dlho panovali keď už vojna bola v plnom prúde, mudžahídi a Talibanci a nakoniec mnohí museli odísť do vojny v sa do konfliktu roku 2001 zapojili tajnosti, takže ani nevedeli, že aj USA, ktoré sú tam ešte stále idú do Afganistanu, a keď písali prítomné. Sám ľud v tomto chu- domov, nesmeli spomínať, že sú dobnom ázijskom štáte ešte žije tam. Veľmi rýchlo bol zničený akoby v stredoveku… mýtus o slávnej sovietskej armáde, Najprv teda bola sovietska in- ktorá porazila veľké hitlerovské vázia do Afganistanu, ozbrojená nacistické Nemecko. Život mladých intervencia Sovietskeho zväzu ako vojakov a zdravotných sestier v pomoc komunistickej Ľudovo-de- drsnom ázijskom podnebí bol mokratickej strane Afganistanu v veľmi ťažký – takmer každodenne boji proti mudžahídom. Prebiehala niekoľkí zahynuli alebo boli zranev období 1979 – 1989, keď soviet- ní. Okrem krvavej vojny kriminalita ske vojsko po neúspechoch v boji a korupcia boli všadeprítomné, proti mudžahídom odišlo z tejto čierny trh, pašovanie tovaru a krajiny. Podobne ako vietnamská nezákonný obchod so zbraňou vojna pre USA, ani afganistanská alebo drogami sa stali ich kažvojna nemala žiadny pozitívny dodennosťou. Nakoniec nikto výsledok pre Sovietsky zväz. Tisíce viac nechcel ísť do žiadnej vojny vojakov stratilo životy, tisíce sa a do Afganistanu šli len tí, ktorí z vojny vrátili ako invalidi a po museli (najmä profesionálni vojaci jej ukončení nikto v SSSR – a ani a členovia komunistickej strany). pozdejšie v Rusku – nemienil, že Z Afganistanu sa nikto nevrátil to bola vojna, ktorú bolo hodné ako hrdina, akýkoľvek heroizmus alebo potrebné viesť. Na rozdiel tam preukázal, akokoľvek bol od vietnamskej vojny dodnes je o zranený, ochromený alebo zmr-

začený. Dokonca z Afganistanu sa mnohí vrátili do republík, ktoré sa onedlho potom stali nezávislými štátmi…

Alexijevičovej knihy sa označujú aj ako „romány hlasov“. Ide o dokumentárne romány, v ktorých spisovateľka vytvára naratív na základe svedectiev a spovedí, ktoré ona – ako skúsená novinárka – nahrávala diktafónom. Pred nami sú monológy účastníkov vojny (najmä vojakov, oficierov, lekárov, zdravotných sestier a iných odborníkov) a členov ich rodín. Keď bol uverejnený, román Zinkoví chlapci vyvolal početné spory a polemiky. Niektorí spolubesedníci – napriek tomu, že v románoch boli uvedení pod inými, fiktívnymi menami – popierali časti vlastných svedectiev a tvrdili, že ich autorka zneužila s cieľom, aby napísala antipatriotické dielo.

Autorka však mala zachované audionahrávky a mohla na súde dokázať, že príbehy podávala tak, ako jej bolo rozprávané a súdny proces sa pre ňu ukončil dobre.

Dňa 26. apríla 1986 sa stala černobyľská havária v jadrovej elektrárni v Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v dejinách jadrovej energetiky. Alexijevičová sa zase dokumentaristicky dôkladne zaoberala touto témou – najmä preto, lebo najviac utrpeli práve dve krajiny, v ktorých sa narodila, resp. žila väčšiu časť života – Ukrajina a Bielorusko. Aj tu ide o ťažkú, smutnú a bezútešnú literatúru. Sledujeme, ako jeden veľký a monolitný komunistický štát – v podstate v tom období šlo o jednu starú, nemotornú a veľmi tupú veľmoc – zápasí s katastrofou planetárnych rozmerov. Stovky tisíc tzv. likvidátorov zo všetkých strán Sovietskeho zväzu – išlo o obyčajných ľudí, vojakov a robotníkov – boli zaslané do oblasti, v ktorej sa stala havária, aby sa zaoberali dôsledkami katastrofy.

Išlo o ťažkú drinu a hrdlačenie, počas ktorého likvidátori boli vystavení žiareniu a radiácii takej intenzity, že desiatky tisíc tých ľudí onedlho umrelo na jej následky, umierali spravidla na rakovinu desivo, dlho a pomaly. Podobne ako to bol prípad s románom Zinkoví chlapci, aj počas čítania románu Černobyľská modlitba (v srbskom preklade: Černobiljska molitva) čitateľ skutočne cíti zimomriavky na tele. Ide o román, ktorý čitateľa poriadne vydesí a naplní strachom.

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Prechádzka dobrou stranou sveta

(Zdenka Valentová-Belićová: Pamätník rodiny Perlenschlipovej. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum 2019) Samuel Koruniak

D

povedať, že kniha je poznačená poučnými príbehmi, kde každý krátky text nesie so sebou životné krédo, vetu, výrok osožný pre mladého čitateľa či recipienta knihy, čiže príbehy poukazujú na zdravú psychologickú reakciu na rôzne životné situácie.

Ako autorka v úvode hovorí (prihovára sa aj rodičom), netreba v knihe očakávať žiadne nadprirodzené bytosti alebo klasických rozprávkových hrdinov, ktorí zápasia proti zlu, či bytosti, ktoré sa pohrávajú s mágiou, ani zámky, hrady alebo nejaké vzdialené miesta, ktoré sú často zasadené do neznámych kútov sveta... Jediné, čo je v knihe mimo reality, je schopnosť zvierat rozprávať, komunikovať aj s manželským párom, ale to vždy s cieľom a so zámerom, aby povedali hlavnú myšlienku, ponaučenie, alebo sa cez situáciu v príbehu k nej dopracovali. Pritom zvieratá nezískavajú žiadne nadľudské schopnosti, ale sa správajú podľa charakteristík, ktoré im prináležia. Okrem iného zámerom (autorka to v prológu knihy rovnako deklaruje) tejto publikácie je deťom skôr priblížiť svet kníh a ich príbehov, čiže nie klasický svet rozprávok, na ktorý sú deti v tomto veku zvyknuté, prípadne sa k nim ľahko dostanú.

Jazykovo-štylisticky ide o knihu, ktorá je primeraná veku čitateľa, kde sa autorka hrá so slovami, slovnými spojeniami, vetami, ale využíva aj deminutíva, synonymá kladie vedľa seba (rehúňať, chichúňať, chechtať), čo prispieva k prehĺbeniu ich slovnej zásoby.

Titulok knihy je pre deti nie veľmi jednoducho a ortoepicky zvládnuteľný, čím si aj túto jazykovú schopnosť (v tomto prípade vyslovovanie priezviska rodiny) deti precvičujú. V podstate je to aj primárna úloha a zámer detských kníh, aby si vedľa svojich vlastných príbehov deti umocňovali, ale aj rozvíjali slovnú zásobu metódou

25/VII

etská literatúra na našom území si azda zvykla, že sa jej každoročne dostáva potešiteľný počet titulov, s ktorými si najmladší čitatelia, prípadne recipienti detských kníh, môžu doplniť svoju domácu (malú) knižnicu. Známa a všestranná osobnosť nášho kultúrno-spoločenského života v súčasnom storočí svoju profesionálnu púť a energiu preto venovala aj deťom, keďže jej prednedávnom v Slovenskom vydavateľskom centre v Petrovci vyšla detská prvotina, ktorá sa ako čerstvý titul dostal do edície Včielka, ktorá je určená najmladším čitateľom. Ide o veľmi plodnú edíciu, pretože v rámci nej v priebehu súčasnej dekády vyšiel nemalý počet titulov (viac ako 20 kníh), pričom si treba všimnúť, že sú to diela mladých a nových autorov a (predovšetkým) autoriek.

V poslednom desaťročí sa medzi už známych spisovateľov (Pavel Mučaji, Daniel Pixiades, Zoroslav Jesenský, Mária Kotvášová-Jonášová, Andrej Čipkár) detskej literatúry zaraďujú aj Katarína Mosnáková-Bagľašová, Mária Vršková, Aneta Lomenová, Miroslav Gašpar a v súčasnosti a po novom aj Zdenka Valentová-Belićová.

Všetci spomenutí autori prispeli a prispievajú k obohacovaniu detskej literatúry a najmladšej čitateľskej populácii otvárajú bránu k písanému slovu.

Valentová-Belićová vstupuje so svojou knihou (Pamätník rodiny Perlenschlipovej) do detského literárneho sveta, pričom krátkymi príbehmi odhaľuje svet jednej rodiny, manželského páru, ktorý je namiesto svojich vlastných detí v kruhu domácich zvierat – psy, mačka, kocúr, rybka, ovca, koza, tri husi a sliepka. V knihe nejde o cieľavedomé či zámerné odhaľovanie celého spôsobu ich (súkromného) života, vlastností či rozpoloženia (napr. dozvedáme sa iba to, že koza Líza chce byť vždy upravená a pekná, niekedy chce byť sama, keď je smutná, rada cestuje, pritom cestovanie vôbec nemá rada; kocúr Frodo vraj má

šiesty zmysel, ktorým odhaľuje, čo sa stane; ovca Bela je niekedy smutná, že ničím nevyniká; húsky krásne spievajú...). Do rúk sa nám nedostáva ani klasický pamätník, denník, či rodinná bibliografia, deskripcia jedného dňa alebo životná etapa príslušníka rodiny. Z príbehov sa postupne iba dozvedáme, že všetci radi oddychujú, majú radi prírodu, spoločne vykonávajú rôzne aktivity – púšťanie šarkanov (zvieratá sa pri tejto situácii chytajú medzi sebou za chvost), bicyklovanie, radi žartujú, chodia na rybačku, alebo si spoločne robia piknik... Rodina Perlenschlipová je iba obyčajnou rodinou, ktorá žije v domčeku, za ktorým je lúka, kde existuje ich vlastný svet, a je otázka uhlu pohľadu, či je lúka za domom, alebo je dom pred lúkou. Sú to však osoby a bytosti, ktoré cez svoje príbehy poučujú a predstavujú dobrú a ľudskú stranu tohto sveta.

Deväť krátkych príbehov (ktoré chronologicky na seba nenadväzujú, čiže nie sú medzi sebou priamo prepojené) je prerušených dvomi úvahami alebo skôr zoznamom citácií o mlčaní, ktoré nám prezentuje rybka Krištof, a potom je tu aj mačkino Pajdino a kocúrovo Frodovo desatoro o láske, kde sú niektoré výroky prispôsobené práve týmto zvieratám, ktoré nám tieto výroky hovoria (napr. Peknú mačku možno vymeniť krajšou, ale milovaná mačka je nenahraditeľná.). Samotné názvy príbehov nám už odhaľujú ich hlavnú myšlienku: ako prekonať, čiže zahnať strach do úzadia (Maxov (psíkov) strach), či šťastie rastie pod nosom, alebo ako držať myšlienku za chvost a snažiť sa ju nepustiť...

Cez príbehy sa autorka dostáva k hlavnej myšlienke – k výroku, ktorým poučuje najmladších čitateľov (myšlienky sa priamo môžu dotýkať aj nás dospelých), čo vlastne predstavuje epilóg každého krátkeho textu. Môžeme

percepcie, počúvaním a postupne samostatným čítaním aj ortoepickú stránku jazyka.

Pútavé, zaujímavé a výstižné ilustrácie, ktoré vždy rozdeľujú dané príbehy v knihe, mal na starosti výtvarník Rado Van Ladomerský (v súčasnosti žije v Šamoríne), čím sa publikácii dostal jedinečný charakter a vzhľad, keďže je to často aj podstata detských kníh mať perfektne textovo zladené ilustrácie, ktoré by pomohli deťom pri vytváraní si vlastných príbehov či prostredia, kde sa dej uskutočňuje. Nie menej dôležitý tím tvorili: Vladimír Sudický, ktorý v knihe zasa riešil grafickú úpravu a úpravu obálky, kým jazykovú úpravu textov mala na starosti Zuzana Medveďová-Koruniaková.

Kniha Pamätník rodiny Perlenschlipovej právom vstupuje do mozaiky a klenotnice našej – slovenskej vojvodinskej detskej literatúry. A ako si to detská tvorba aj vyžaduje, ide o harmonicky zosúladenú atmosféru v príbehoch. Keď je aj zlé počasie alebo fúka vietor, postavy si vždy nájdu aktivitu, ktorou si vyplnia deň, prípadne, keď sú unavení spoločnosťou, snažia sa vyťažiť aj z toho pozitívnu myšlienku, pričom to rovnako robia, aj keď majú smutné chvíle, kde sa dozvedáme o niektorých spoločných chvíľach protagonistov a členov rodiny, ale s pocitom ponaučenia nielen o živote, ale aj o láske, mlčaní, či o tom, že ak chceš niečo nájsť, musíš za tým ísť, aj keď to možno tam priamo nenájdeš, ale vyhľadáš to na inom mieste, alebo že treba robiť aj niečo podľa seba, či treba vycítiť, alebo priam sa naučiť, kto je dobrý, spravodlivý, a že je často najlepší smiech zo seba samého...

Avšak toto všetko sa učí nielen životnými situáciami, ale práve knihami, pretože knihy s nami komunikujú, poučujú, naučia, vytvárajú nám vlastný obraz a hrajú sa s našou predstavivosťou. A to je práve aj jeden z cieľov novej detskej knihy.

Veríme, že si týchto 11 krátkych poučných textov (+ predslov) nájdu verných čitateľov a že oslovia najmä najmladších percipientov, ktorí vstupujú do sveta príbehov, rozprávok, denníkov, čiže všetkého toho, čo prináša najrozšírenejší komunikačný kanál – kniha. Zdenka Valentová-Belićová sa nakoniec ukázala nielen ako excelentná prekladateľka, poetka, esejistka, redaktorka Nového života a literárna kritička, ale v novom rúchu aj ako autorka kníh pre deti.

PUB LIK ÁC IE

21. 9. 2019 • 38 /4873/

Významné svedectvo kontinuity slovenskej tlače (Agáta Jendžejčíková, Milica Majeriková-Molitoris (eds.): Mediálne dimenzie slovenského života v zahraničí – Zborník z medzinárodnej konferencie / Medialne aspekty słowackiego życia za granicą – Materiały z Międzynarodowej Konferencji. Nová Belá – Nowa Biała 2018) Juraj Bartoš

26/VIII

K

onferenciu pod názvom Mediálne dimenzie slovenského života v zahraničí usporiadalo Centrum slovenskej kultúry v dedine Nová Belá (Poľsko) 20. a 21. októbra 2018.

Venovaná bola 60. výročiu vychádzania slovenského spoločensko-kultúrneho časopisu Život v Poľsku. Následne vyšiel rovnomenný zborník prác 23 autorov z Poľska, Slovenska, Srbska, Česka, Chorvátska, Rakúska, Rumunska a Švédska.

O konferencii sme informovali v príspevkoch Časopis Život – zrkadlo života Slovákov v Poľsku (Hlas ľudu č. 45, príloha Obzory č. 410, 10. novembra 2018) a Informujú a pestujú slovenčinu (HĽ č. 49, Obzory č. 411, 8. decembra 2018). Na tomto mieste sa pozrieme na obsah publikácie, ktorá má 256 strán (21 x 15 cm) a vyšla v náklade 500 exemplárov, s finančným prispením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Nadácie PZU, Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Varšave, Spolku Slovákov v Poľsku a Slovenského inštitútu vo Varšave. Úvod (v slovenskej a poľskej reči) napísala šéfredaktorka časopisu Život Agáta Jendžejčíková. Predtým je umiestnený Obsah a potom nasledujú príhovory veľvyslanca Slovenskej republiky v Poľsku Mgr. Dušana Krištofíka a profesora zw. Dr. hab. Jozefa Čongvu, predsedu Spolku Slovákov v Poľsku. Príspevky účastníkov konferencie sú zaradené do troch tematických oblastí. Prvá časť konferencie bola venovaná jubilujúcemu periodiku, a tak aj vstupnú časť publikácie vypĺňajú príspevky na tému Život s krajanmi, krajania so Životom – 60 rokov rokov. Šéfredaktorka Jendžejčíková vo vstupnom príspevku Život s krajanmi, krajania so Životom sprítomňuje vznik

a vývin tohto periodika, všímajúc si aj jeho obsahovú a žánrovú rôznorodosť. Diplomat a jazykovedec zo Slovenska Marián Servátka je zastúpený textom Moje stretnutia s krajanmi a so Životom. Nasleduje krátky článok O Živote trochu súkromne

Nade Vokušovej, šéfredaktorky časopisu Slovenské dotyky (pre Slovákov v Česku). Hybnou silou kultúrneho a spoločenského života Slovákov v Poľsku v súčasnosti je Ľudomír Molitoris, generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku. V príspevku Časopis Život a iné vydavateľské aktivity Spolku Slovákov v Poľsku hovorí o početných vydaniach strešnej organizácie poľských Slovákov, zároveň prezentuje celý rad súvislostí, z ktorých vidno, že to zakladatelia časopisu Život nemali jednoduché.

Odborná asistentka Inštitútu slovanských filológií Jagelovskej univerzity v Krakove Vlasta Juchniewiczová sa podpísala pod Impresie redaktorky. Kvitujeme aj jediný príspevok v poľštine: „Život“ czytany przes osobę zainteresovaną, ale niezaangażowaną; jeho autorkou je poľská slovakistka a jazykovedkyňa Maria Papierz. Prvú časť uzaviera štúdia

historičky a redaktorky Života Milice Majerikovej-Molitorisovej Význam krajanského časopisu Život pre slovenskú komunitu v Poľsku. Autorka prízvukuje váhu pestovania a kultivovania slovenského jazyka prostredníctvom Života. Podčiarkuje tiež jeho nenahraditeľný podiel pri vytváraní hodnotového systému čitateľov a vôbec na budovanie súdržnosti a kreovania tamojšej slovenskej komunity prostredníctvom časopisu.

Názov druhého tematického okruhu znie Slovenské krajanské médiá v Európe. Najprv je tu článok o nám menej známom periodiku z pera jeho šéfredaktora Dušana Daučíka: Svensk Slovak Info – slovenské slovo vo Švédsku. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík podáva prehľad pod názvom Súčasná slovenská periodická tlač v Srbsku. Redaktor týždenníka Hlas ľudu Juraj Bartoš je autorom textu K 75. výročiu vychádzania slovenského vojvodinského týždenníka Hlas ľudu.

Pohľad na Pohľady – časopis vychádzajúci v Rakúsku – vrhla jeho šéfredaktorka Ingrid Žalneva.

Učiteľka, lingvistka, spisovateľka a prekladateľka Dagmar Maria Anoca je autorkou príspevku Periodiká Slovákov v Rumunsku (kratučký prehľad). Riaditeľka Slovenského kultúrneho centra Našice v Chorvátsku Sandra Kraljová-Vukšićová sa venovala téme Časopis Prameň – roky práce na uchovávaní slovenskej identity prostredníctvom printového média Slovákov v Chorvátsku.

Redaktor rozhlasovej relácie Prameň Peter Luha je autorom príspevku Rozhlasové vysielanie pre Slovákov žijúcich v Malopoľsku – relácia Prameň.

V tretej, záverečnej stati publikácie pomenovanej Potenciál krajanských médií v súčasnosti

kvitujeme šesť príspevkov. Člen Rady pre vysielanie a transmisiu Pavol Holeštiak (Slovensko) si posvietil na tému Časopis Život v kontexte súčasných krajanských periodík. Riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej (na Slovensku) Zuzana Pavelcová sa sústreďuje na Krajanskú problematiku v mediálnom svete Matice slovenskej. Autorskú dvojicu Norberta Vrabca a Mariju Hekeljovú (vedúceho a doktorandku Katedry mediálnej výchovy Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave) zaujali Periodiká Slovákov žijúcich v zahraničí a komparácia ich distribúcií. Lektor slovenského jazyka a kultúry Inštitútu slovanských filológií Jagelovskej univerzity v Krakove Miloš Horváth sa venúva téme Súčasná situácia v štylistike – je štylistika vedou alebo umením?

Kultúrno-osvetový pracovník, publicista a básnik zo Slovenska Miroslav Žabenský je autorom textu Súradnice spolupráce Oravského kultúrneho strediska a Spolku Slovákov v kontexte výmeny kultúrnych posolstiev. Posledný príspevok v publikácii je pomenovaný: Tlačené slovo v krajanskom priestore má príbeh, ktorý sa nekončí. Elektronizácia médií ho núti premýšľať o modifikácii, aby zaujalo a jeho autorom je žurnalista a publicista zo Slovenska Ľudovít Pomichal. Publikáciu Mediálne dimenzie slovenského života v zahraničí uzavierajú Gratulácie k 60. výročiu časopisu Život. Väčšina príspevkov je ilustrovaná skanmi periodík, o ktorých je reč, a jej dodatkom je DVD Prameň – Rozhlasové vysielanie pre Slovákov žijúcich v Malopoľskom regióne.

Pozorovaný titul možno označiť nielen ako vzácne svedectvo o podiele vlani jubilujúceho mesačníka Život na udržiavaní slovenského národného povedomia príslušníkov slovenskej komunity v Poľsku. Zároveň je i ďalším dokladom o dôležitom poslaní, respektíve význame slovenských médií, ktoré tvoria a prostredníctvom ktorých sa Slováci mimo materskej krajiny informujú, vzdelávajú a zachovávajú si slovenskú reč a identitu.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Pomaly sa blíži ku jeseni B V SPOLOČNOM PROGRAME SELENČA A STARÁ PAZOVA

Juraj Berédi-Ďuky

lížiacu sa jeseň Selenčanom pripomenul umelecký program, ktorý v sobotu 14. septembra odznel v tamojšom dome kultúry pod názvom Pomaly sa blíži ku jeseni. Program mal názov podľa známej ľudovej piesne a jeho organizátormi a realizátormi boli: KUS Jána Kollára a Komorný zbor Zvony zo Selenče a SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.

V úvode programu moderátorka Malvína Zolňanová, ktorá je zároveň aj predsedníčkou do-

členku Osvetovej rady pri vláde Srbska a predsedníčku MOMS v Selenči, Katarínu Vrabčeniakovú, predsedníčku Rady MS Selenča a riaditeľku selenčskej základnej školy, ako aj ďalších hostí zo Starej Pazovy, všetkých účastníkov a divákov. V príhovore Libuška Lakatošová obecenstvu pripomenula, že Stará Pazova v roku 2020 bude oslavovať 250 rokov od príchodu Slovákov do tohto mesta. Pozvala Selenčanov, aby sa zúčastnili v oslavách, keďže sa podľa historických údajov jedna časť Slovákov do Pazovy prisťahovala práve zo Selenče.

Temperamentné pazovské tance pred selenčským obecenstvom

máceho spolku, privítala hostí: Libušku Lakatošovú, predsedníčku NRSNM a predsedníčku hosťujúceho spolku, Dr. Svetlanu Zolňanovú,

Celovečerný program tvorili vystúpenia tanečných skupín, spevy sólistov a speváckych skupín oboch umeleckých spolkov. Se-

Na záver ešte úsmev pre prvú spoločnú fotografiu • KULTÚRA •

Ako sólista vystúpil i Jaroslav Berédi zo Selenče

lenčských spevákov sprevádzal Orchestrík pod vedením Dr. Juraja Súdiho a ako sólisti sa obecenstvu predstavili Jaroslav Berédi a Kristína Krajčíková. Hostiteľský spolok zmesou ľudových piesní predstavila aj ženská spevácka skupina a tanečníci zatancovali tri choreografie. Komorný zbor Zvony si tiež pripravil venček slovenských ľudových piesní.

Folklórny súbor Klasy zo Starej Pazovy sa selenčskému obecenstvu predstavil choreografiami Zlatka a Hany Rumanovcov. Vystúpenia Pazovčanov sprevádzal ich vlastný orchester pod vedením Vladislava Forgáča.

Obecenstvu sa predstavili aj spe-

váci sólisti a spevácka skupina, ale diváci zostali ukrátení o mená spevákov. Všetky vystúpenia obecenstvo štedro odmenilo potleskom.

Koncepciu a réžiu selenčskej časti programu mal na starosti Jaroslav Berédi. Piesne pre spevácku skupinu vybrali Malvína Zolňanová a Anna Berédiová, orchester pri spolku mal na starosti Juraj Súdi ml. Javisko pre program upravili Bernard Govda a Michal Zolárek, propagačný materiál vypracoval Jaroslav Berédi, kým celkovú prípravu a organizáciu programu mala na starosti predsedníčka spolku Malvína Zolňanová.

Na záver programu predsedníčka NRSNM riaditeľke selenčskej školy odovzdala darčeky, ktoré tohto roku NRSNM prichystala pre piatakov, ktorí sa vyučujú po slovensky. Riaditeľka školy sa srdečne poďakovala a pozvala predsedníčku NRSNM na blížiaci sa deň školy. Pred záverečnou piesňou Pomaly sa blíži ku jeseni v prednese všetkých účastníkov na javisku domáci a hostia sa obdarovali spomienkovými darčekmi. Pritom si sľúbili, že týmto programom začatá spolupráca dvoch spolkov bude pokračovať.

Presný dátum ďalšieho spoločného programu v Starej Pazove si čím skôr spresnia.

Je to chvályhodná ukážka úspešnej spolupráce dvoch slovenských spolkov. Dúfame, že príklad zo Selenče budú nasledovať aj ďalšie súbory v prospech zachovania jazyka, krojov, slovenskej kultúry, zvykov a obyčají.

38 /4873/ 21. 9. 2019

27

Kultúra KOVAČICA AKO KULTÚRNY CESTOVNÝ POTENCIÁL

Stúpa záujem turistov Anička Chalupová

P

aj v uplynulých rokoch mapujeme najviac žiackych exkurzií z celého Srbska. Usilujeme sa ich okrem prednáškami o insitnom umení animovať aj videoprezentáciou a umeleckými dielňami. Úspešne spolupracujeme s 26 turistickými agentúrami, prostredníctvom ktorých k nám prichádzajú združenia dôchodcov, horolezcov, umelcov a umeleckých nadšencov. Máme, pravdaže, aj individuálne návštevy tak zo Srbska, ako aj zo zahraničia, a to najčastejšie počas víkendov.“ O aké obsahy galérie sa turisti najviac zaujímajú? „Počas prechádzok cez výstavné siene galérie návštevníkov najviac zaujíma fenomén insitného maliarstva, totiž história kovačickej insity. Hlavne to, či si ju Slováci priniesli z Hornej zeme, zo Slovenska. Pýtajú sa tiež, ako je možné, že na takom malom priestore je toľko umeleckých duší, či autori majú skončenú nejakú umeleckú školu... Želajú si, aby sme im na obrazoch vysvetlili jednotlivé motívy a hlavne tie, na ktorých sú znázornené folklórne zvyky a obyčaje Slovákov. Zaujíma ich tiež, koľko máme maliarov, aké sú ceny obrazov a pod. V Pamätnom dome Martina Jonáša sú zasa návštevníci príjemne prekvapení, až ,vydesení’

ostupný rast kultúrneho cestovného ruchu na úrovni Obce Kovačica prináša so sebou väčší počet turistov so záujmom o dejiny a zachovanie kultúrneho dedičstva, čo môže pozitívne prispieť k tvorbe nových pracovných miest, k posilneniu lokálnej ekonomiky, zachovaniu zvykov a tradícií, ako i k zvýšeniu povedomia o mieste dovolenky. Turisti, ktorých zámerom je návšteva historických pamiatok, múzeí a galérií, uprednostňujú kratšie a častejšie výlety najmä v menších mestách. Kovačica je mestečko, ktoré už dlhé roky úspešne rozvíja svoj kultúrny cestovný potenciál. Okrem Turistickej organizácie Obce Kovačica veľkú úlohu v zachovávaní, zveľaďovaní a prezentovaní cestovného ruchu tohto slovenského prostredia na Dolnej zemi má aj Galéria insitného umenia v čele s Annou Žolnajovou-Barcovou. O tom, aká je tohtoročná návštevnosť zahraničných a domácich turistov v známej kovačickej obrazárni, riaditeľka hovorí: „V porovnaní s minulým rokom v aktuálnom období Galéria insitného umenia, ako aj Pamätný dom Martina Jonáša, ktorý je verejnosti sprístupnený v roku 2014, zaznamenali o tridsať percent väčšiu návštevnosť zahraničných milovníkov insity. Prevažne sú to turisti, ktorí loďami cestujú do Belehradu a po obchôdzke Anna Žolnajová-Barcová (v strede) na výtvarnom kultúrnych pa- podujatí vo Veľvyslanectve Malajzie v Belehrade miatok tohto veľkomesta prídu do Kovačice, kde z toho, čo tam vidia. Divia sa bohatsa prostredníctvom odborného stvu, ktoré tu maestro Jonáš nechal vedenia zoznamujú s históriou tak v obrazoch, ako aj v náradí, v tohto mestečka, s fenoménom numizmatickej zbierke, knižnej insitného umenia, so súčasnou zbierke, v zbierke omaľovaných tvorbou členov galérie a so ži- tanierov a vôbec prekvapuje ich votom a dielom svetoznámeho jeho štýl života a jeho všestranná umelca Martina Jonáša. Keď ide o osobnosť. Na všetky otázky sa domácich turistov, podobne ako usilujeme čím odbornejšie odpo-

28

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vedať, aby návštevníci mali úplný umelecký zážitok a aby nás znovu navštívili. To sa často aj stáva, lebo expozície obrazov meníme každý mesiac. Pre stálych návštevníkov a študentov máme knižnú zbierku s umeleckou literatúrou. Tu si teda môžu pokojne sadnúť a čítať v spoločnosti obrazov velikánov kovačického maliarstva. Aby zážitok bol úplný, galériou odznieva jemná ambientná hudba. Môžeme

obrazárne, kým vo výstavnej sieni na poschodí bude sprístupnená výstava obrazov členov Združenia maliarov a sochárov Dragačeva. V sobotu 26. októbra sa uskutoční výstava a zaujímavá performancia na tému zábavno-vzdelávacieho TV seriálu pre deti Čaroslovník, v rámci ktorého odznie prezentácia knihy Čaroslovník a výstava kresieb autora Ďulu Šantu. Verím, že týmto programom prilákame

V polovici augusta Kovačicu navštívili turisti zo Slovenska, ktorí okrem súkromných výtvarných ateliérov, galérií a Pamätného domu Martina Jonáša navštívili aj slovenský evanjelický kostol. Na fotke je päťdesiatka hostí z rôznych častí stredného Slovenska v spoločnosti kovačického kňaza Martina Bajzu a sprievodcu Pavla Baláža.

skonštatovať, že návšteva galérie pre mnohých záujemcov má aj terapeutické vlastnosti – uvoľňuje od každodenného stresu.“ Aké kultúrne podujatia plánujete v nadchádzajúcom období? „Október je pre Galériu insitného umenia už rad rokov najbohatším a najrušnejším mesiacom. V prvú októbrovú sobotu, presnejšie 5. októbra o 12. hodine slávnostne otvoríme 68. Kovačický október.

Je to výstava najnovších obrazov súčasných členov našej galérie.

Prvé podujatie Kovačický október sa uskutočnilo v dávnom roku 1952 a odvtedy práve v októbri maliari venujú GIU jeden svoj obraz. Takýmto spôsobom sa fond obrazov v našej obrazárni z roka na rok obohacuje a návštevníci, ako i my zamestnanci môžeme sledovať vývoj maliarskej tvorivosti našich členov maliarov. Tohto roku v októbri GIU bude bohatšia o 27 originálnych umeleckých diel.

Výstavu bude sprevádzať bohato ilustrovaný katalóg, ktorý graficky upravil kustód a grafický dizajnér MSc. Želislav Poliak. Výstava 68.

Kovačický október bude nainštalovaná v ústredných miestnostiach

deti, ale aj tých v duši mladých. V októbri je naplánovaná aj výstava obrazov pod názvom Karavána insity cez Srbsko. Je to putovná výstava obrazov členov galérie, ktorá ,navštevuje’ kultúrne strediská v celom Srbsku. Cieľom výstavy ako aj obvykle bude zoznámiť milovníkov umenia, ktorí nemajú voľný čas alebo peňažné prostriedky na návštevu Galérie insitného umenia, s jej bohatou kovačickou výtvarnou tvorbou. Ďalšou perličkou v našom kalendári je výstava olejomalieb Noelle Kosanic, maliarky pôvodom z Francúzska, ktorá v súčasnosti žije a tvorí v Belehrade,“ povedala A. Žolnajová-Barcová, ktorá na záver rozhovoru na návštevu Galérie insitného umenia pozvala aj čitateľov Hlasu ľudu. Tam si návštevníci okrem tematických výstav každodenne (okrem pondelka) od 8. do 16. hodiny a v dňoch víkendu od 10. do 16. hodiny môžu pozrieť aj stále zaujímavé expozície. Do rôznorodej a bohatej turistickej ponuky Obce Kovačica je zaradená aj návšteva Pamätného domu Martina Jonáša, ktorý je návštevníkom k dispozícii od utorka do nedele od 10. do 15. hodiny.

• KULTÚRA •

ĎALŠIA VÝSTAVA MICHALA ĎUROVKU V KYSÁČI

Programovanie farebných pocitov Anna Asodiová

V

nedeľu 15. septembra v Galérii Slovenského národného domu v Kysáči otvorili 31. samostatnú výstavu akademického maliara Michala Ďurovku pod názvom Programovanie farebných pocitov. Je to expozícia abstraktných malieb, ktoré sú svojráznym podpisom tohto nášho akademického maliara, a začal ich tvoriť ešte v roku 1997.

Prítomných privítal vedúci galérie SND Michal Madacký a hrou na husliach sa obecenstvu predstavila mladá huslistka Lucia Stajićová. O samotnej výstave a diele akademického maliara Michala Ďurovku hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. Podotkol, že je toto svojrázna premiéra Ďurovkových abstrakcií v Kysáči, pretože samostatne ich na domá-

pocitov, Sen jazier či Vlastné bludisko. Tým vlastne svoje maliarske výtvory vníma ako materializáciu vlastných pocitov a vnútorných zážitkov, ktoré sa inak ani zvecniť nemôžu, iba ako abstraktný obraz. Abstraktné tvary, ktoré sa na obrazoch vyskytujú, sú vlastne najčastejšie nepravidelné farebné plochy definované predovšetkým ich farebnými hodnotami. Základom je teda farba, ktorá je nositeľom auNa nedeľňajšej vernisáži: (zľava) Michal Madacký, torových emóhuslistka Lucia Stajićová, autor Michal Ďurovka cií, nálad a daa Vladimír Valentík (foto: Anna Vozárová) nej emočnej cej pôde nevystavoval ako celok, ale iba ojedinele na kolektívnych výstavách. Naznačil, že aj keď ide o abstrakcie, autor im predsa dáva názvy, ako sú Programovanie

situácie, keď tvorí daný obraz.

O Michalovi Ďurovkovi a o jeho začiatkoch v umení porozprávala Mária Sláviková, členka Umeleckého spolku Michala Geržu z Kysáča.

Na záver sa prítomným prihovoril aj samotný autor a všetkým sa srdečne poďakoval za to, že si našli čas a prišli na vernisáž. Poďakoval sa aj Vladimírovi Valentíkovi, ktorý už 3 roky otvára jeho výstavy a podporuje ho svojím spôsobom, tiež Michalovi Madackému, ktorý podľa autora vynikajúco zrealizoval katalógy pre výstavy a vyhovel mu vo všetkých požiadavkách. Katalóg pre výstavu vyšiel s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Výstavu otvoril vedúci Galérie SND v Kysáči Michal Madacký a vernisáž sa skončila v príjemnej večernej nálade pri kamarátení a rozhovoroch o umení.

Výstava akademického maliara Michala Ďurovku Programovanie farebných pocitov je v Galérii SND v Kysáči k dispozícii návštevníkom do 7. októbra.

V JÁNOŠÍKU

Prvý matičný výtvarný tábor Vladimír Hudec

V

nedeľu 15. septembra Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku zorganizoval prvý výtvarný tábor. Pozvaniu na účasť vyhoveli maliari Juraj Lavroš a Vesna Kucháriková z Padiny, Miroslav Hraško a Sanja Brezičaninová z Hajdušice, Vierka Hrie-

Michal Nemec a Anna Urbanová. Všetkých na úvod pozdravil predseda jánošíckeho MOMS Jozef Omasta, ktorý zahlásil, že jánošícky MOMS je ochotný toto podujatie organizovať pravidelne, aby sa stalo tradičným, ak o to bude pochopenie v inštitúciách, ktoré by na tie účely zabezpečili prostriedky. Podnetnými slovami

Účastníci so svojimi obrazmi

šiková z Bieleho Blata, jánošícka rodáčka žijúca v Pančeve Anka Jankovićová, ako aj domáci maliari Anna Šterbová, Anna Omastová, • KULTÚRA •

sa prihovorila aj podpredsedníčka MSS pre Banát Jarmila Hromčíková a chvíľu otvorenia tábora hrou na fujare spestril Juraj Lavroš.

V Jánošíku sa stretli maliari zo záľuby, insitní, ale aj vyškolení, čiže akademickí maliari s poslaním popularizovať tento druh umePracovná atmosféra na nádvorí školy nia. Témou maľovania bol Jánošík. Niekto prišiel ho podporiť aj námestníčka jus takmer ukončenými prácami, hobanátskeho regiónu Daniela počas tábora ich dokončil. Iní zasa Lončarová a predseda Obce Alidokázali za 4 hodiny namaľovať bunar Dušan Dakić, ktorí prisľúbili, celý obraz. Niekoho inšpiroval že organizátori do budúcna budú kostol, iných stred dediny so stud- môcť počítať aj s finančnou podňou a starobylým válovom na porou lokálnej samosprávy. Zárovarenie sanitry, tretí jednoducho veň sugerovali, aby do tábora boli maľovali krajinku... Tak alebo onak zapojení aj aktívni maliari z úzeza niekoľko hodín práce vznikli mia celej obce, a tak sa navzájom pekné obrazy, ktoré do budúcna spoznali, vymenili si skúsenosti, budú zdobiť sieň domu kultúry prípadne nadviazali spolupráv Jánošíku. Túto kolekciu svojimi cu. V príjemnej nálade účastníci grafikami obohatil aj známy ko- tábora – maliari, predstavitelia vačický insitný maliar Pavel Hajko, jednotlivých banátskych MOMS ktorý sa k účastníkom pripojil a hostitelia – vyjadrili uspokojenie neskoršie a tak podporil podujatie, z toho, ako prvý jánošícky tábor a pribudol i obraz zreňaninského dopadol. Zaželali Jánošíčanom, maliara Janka Laca, ktorý neprišiel aby sa ich plány o budúcnosti tábora splnili, a prisľúbili, že do z rodinných dôvodov.

Podujatie si prišli pozrieť a tak Jánošíka prídu aj na budúci rok.

38 /4873/ 21. 9. 2019

29

Kultúra STARÁ PAZOVA

Nový cyklus literárnych večierkov Anna Lešťanová

V

organizácii Mestskej knižnice Atanasija Stojkovića v Rume a za podpory Obce Ruma a Ľudovej knižnice Srbska sa v dňoch 9. až 13. septembra konal 3. literárny tábor Ruma 2019.

Týždeň v Rume pobudli a tvorili významní srbskí spisovatelia,

Hostia a početní návštevníci

ktorí potom spoločne usporiadali aj literárne večierky takmer vo všetkých obciach Sriemu, vrátane aj Starej Pazovy.

Nový cyklus literárnych večierkov v staropazov- Účastníci rumského literárneho tábora v Starej Pazove skej Ľudovej knižnici DoModerátorom hodinového litesiteja Obradovića odštartoval teda stvu sa predstavili práve účastníci v utorok 10. septembra a obecen- 3. literárneho tábora Ruma 2019. rárneho večierka bol Vasa Pavković, Ôsmich významných spisovateľov spisovateľ a literárny kritik, ktorý modernej srbskej literatúry (Jelenu okrem iného povedal, že moderná Lengold, Bratislava Milanovića, srbská literatúra má budúcnosť a že Vasu Pavkovića, Dejana Aleksića, účastníci tohtoročného rumského Stevana Tontića, Aleksandra Balj- literárneho tábora doteraz pubka, Božidara Peševa a Slobodana likovali viac ako 200 diel. Mnohí Zubanovića) v priestoroch pazov- z nich sú i nositeľmi prestížnych skej knižnice pozdravila a privíta- ocenení. Každého autora na tomla riaditeľka Dragana Milašová. to literárnom večierku stručne Hosťami literárneho večierka boli predstavil a predstavený autor Laslo Blašković, správca Ľudovej potom na ukážku čítal úryvky zo knižnice Srbska, a Željko Stojanović, svojich diel. Po ukončení tábora aj riaditeľ Mestskej knižnice Atanasija tentoraz vyjde tlačou zborník prác Stojkovića v Rume. jeho účastníkov.

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Aromatický literárny záhon Viery Benkovej Jaroslav Čiep

Č

lenka Spolku spisovateľov Srbska, Vojvodiny, Spolku slovenských spisovateľov a slovenského PEN klubu Viera Benková (1939) z Báčskeho Petrovca píše poéziu, prózu, literatúru pre deti, eseje, publicistiku, prekladá zo srbčiny do slovenčiny, zostavuje antológie. Tohto roku sa dožila okrúhleho jubilea. Svoje osemdesiatiny v apríli aj verejne oslávila v sieni petrovského gymnázia, ktorého je odchovankyňou. Večierok jej usporiadali petrovskí matičiari v spolupráci s inými inštitúciami.

Na dôvažok MOMS Petrovec Viere Benkovej k osemdesiatym narodeninám prednedávnom vydal aj ďalšiu knihu. Tentoraz ide o knihu esejí, ktoré Benková už dávnejšie napísala a už v rokoch 2014 a 2015 uverejnila v Hlase ľudu. Žiaľ, tento rukopis dlhší čas zostal v zásuvke.

Teraz konečne uzrel svetlo sveta aj knižne.

30

www.hl.rs

Literárna kritika vníma vojvodinskú a dolnozemskú slovenskú autorku Vieru Benkovú predovšetkým ako autorku rozpamätávania, ktorá v prozaickej i poetickej tvorbe často načiera do „studničky pa-

mäte“, rekonštruuje zapamätané, interpretuje ho v nových situáciách i kontextoch. Fenomén pamäte je jednou z jej konštantných tém, vracia sa k nej z rôznych uhlov pohľadu, v rozmanitých súvislostiach, najčastejšie v súvislosti s históriou a súčasnosťou slovenskej vojvodin-

Informačno-politický týždenník

skej enklávy, s otázkami jej identity, kultúry – a aj perspektívy.

Ako prezrádzajú mnohé jej prozaické i poetické knihy, ktorých je dohromady takmer tridsať, a medzi nimi aj dve novšie spomienkové knihy – romány Päť ročných období a Tri ženy, dvaja muži a ja – ale i najnovší výber z jej poetickej tvorby Herbár zeme (2016), ide o konštantu pretrvávajúcu v dielach našej významnej spisovateľky. Aj v takomto už pomerne vysokom veku sa Benková činí, je tvorivá, čo dosvedčuje aj nová kniha Z aromatického literárneho záhonu. V nej autorka dokazuje vrúcny vzťah k rodisku, nielen ako k geograficky vymedzenému priestoru, ale najmä k priestoru duchovného prepojenia človeka a prírody. Je známe, že V. Benková holduje poézii, má za sebou vydaných na desiatky básnických zbierok, a tak aj najnovšia kniha, ktorú tvorí poprepletaných 13 esejí a 3 básne, je v znamení poetického videnia človeka roviny

a jeho spolunažívania s prírodou, v tomto prípade s aromatickými a liečivými rastlinami ako sprievodcami človeka. Literárny kritik by povedal, že v tomto rukopise sa autorka znova navracia do svojej mladosti, ktorú vyšperkovala obľúbenými záhradnými bylinami, s človekom pragmatických a etických hodnôt... To jej azda už od detstva bol a vštepoval vlastný otec – ľudový liečiteľ Pavel Benka.

Kniha Z aromatického literárneho záhonu je zlepená do mäkkej väzby rozmerov 15 x 15 cm. Obsahuje 72 strán. Vyšla ako 1. zväzok Edície Z literárnych záhonov. Jazykovo ju upravila Jarmila Stojimirovićová a technicky Olja Tordayová. Umelecké fotografie v knihe uverejnila Alena Jelenkovićová. Slovo na úvod v nej napísala Katarína Melegová-Melichová. Knihu s vročením 2019 vydal MOMS Petrovec a v náklade 400 kusov ju vytlačila tlačiareň Alfa Graf z Nového Sadu.

• KULTÚRA •

24. PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ

Báčsky Petrovec 19. – 24. septembra 2019

Program

Štvrtok 19. septembra 20.15 Otvorenie festivalu 20.30 Srbské národné divadlo a Národné divadlo Sombor Tartuffe Podľa motívov Molièrovej pôvodnej hry Tartuffe Autor a režisér: Igor Vuk Torbica Piatok 20. septembra 12.00 Detské divadlo Subotica Prepáč mama 4+ Autorka: Sofia Prokofievová Dramatizácia a réžia: Todor Valov 20.00 Slovenské komorné divadlo Martin Kumšt Autorka: Yasmina Rezová Réžia: Peter Mankovecký

Sobota 21. septembra 20.30 Štátne divadlo Košice Všetko o mužoch Autor: Miro Gavran Réžia: Dušan Bajin Pre mládež do 18 rokov nevhodné Nedeľa 22. septembra 20.00 Spišské divadlo Spišská Nová Ves Hrdinovia Autor: Božena Slančíková Timrava / Michal Babiak Réžia: Michal Babiak Pondelok 23. septembra 20.00 Akadémia umenia Banská Bystrica Opití Autor: Ivan Vyrypaev Réžia: Ľuboslav Majera

Utorok 24. septembra 12.00 Mestské divadlo ACTORES Rožňava Ďurošík alebo Na zbojnícku nôtu Scenár a réžia: Tatiana Masníková 20.00 Divadlo Dobricu Milutinovića Sriemska Mitrovica a Slovenské divadlo VHV Stará Pazova Tamo daleko…

Podľa predlohy VHV Milica Nikoličová Autor: Vladimír Hurban Vladimírov Réžia a adaptácia: Miroslav Benka Sprievodné podujatie Štvrtok 19. septembra 20.00 Vernisáž Divadelného múzea Vojvodiny Divadelné svetlopisy Autor: Nenad Bogdanović

4. Festival slovenských ľudových krojov Slovákov vo Vojvodine

Sobota 21. septembra 2019 Kultúrne centrum Kysáč (Ul. slovenská 22, Kysáč)

Program 14.00 – Príchod účastníkov 14.00 – 15.00 – Priestorová skúška 15.00 – 16.00 – Obliekanie do krojov 16.30 – Prekvapenie pred budovou KC Kysáč 17.00 – Fotografovanie a nahrávanie účastníkov festivalu

17.30 – Otvorenie Galérie Dr. Ľudovíta Miloša Mičátka, vernisáž Slovenská svadba 18.00 – Galaprogram: – Slovenský etnomuzikál Anička a Janíčko, réžia Alisa Oravcová – Módna prehliadka návrhárky Jaroslavy Wurll Kocanovej zo Slovenska – Prehliadka starých slovenských krojov

– Premiéra fotomonografie o kysáčskych krojoch 70 sukieň mala…

– Udelenie cien: kráska festivalu a autentické kroje – Zábava so skupinou Maks zo Selenče a súťaž spevákov

SEPTEMBROVÉ ČÍSLO VZLETU. Po letnej prestávke vyšlo septembrové číslo mládežníckeho časopisu Vzlet, v ktorom ponúkame aj tieto príspevky: rozhovor s padinským talentovaným hudobníkom žijúcim v Bratislave Alenom Petrášom, ako aj s úspešnou silbašskou žiačkou Tamarou Hložanovou, riport z medzinárodného basketbalového turnaja v Kysáči, úvahu o cestovaní.

Zaspomínali sme si, ako sa v Novom Sade oslávil Medzinárodný deň mládeže, ktorému sme venovali aj titulnú stranu, ako aj na hudobný festival Exit. Rubriky PC hry a Info svet už obvykle prinášajú novinky z tejto oblasti, zatiaľ čo je rubrika šport tentoraz venovaná basketbalu. Strany Vašej tvorby spestruje tvorba padinských a kysáčskych žiakov, zatiaľ čo v prílohe Rozlety uverejňujeme básne laureátky Ceny Rozletov Jany Domoniovej z Kysáča, ako aj fotografie Zuzany Tomášikovej z Padiny a Martiny Agarskej z Kysáča. Ponúkame pestrý obsah, no takisto pozývame čitateľov, aby nám posielali svoje príspevky, prípadne navrhli nové témy. Čítajte Vzlet a píšte nám na adresu office@vzlet.rs alebo na našu stránku na Facebooku.

J. P-á

• KULTÚRA •

38 /4873/ 21. 9. 2019

31

Kultúra 5. VÝTVARNÝ TÁBOR V KYSÁČI

SCÉNA

a Anna Nosálová zo Selenče.

Z domácich maliarov tu boli: Zuzana Ferková, Zuzana Grňová, Zuzana Petrušková, Zuzana Madacká, Mária Páliková, Mária Sláviková, Ján Vozár, Pavel Vozár a žiak Saša Pálik.

Predsedníčka Zuzana Ferková Michal Ďurovka si spomenula, že prvýkrát tábor organizovali iaty výtvarný tábor v organizácii Ume- v dome penzistov, druhý na Starej fare, tretí leckého spolku Michala Geržu v sobotu na Hlaváčovom salaši a štvrtý a piaty v Slo14. septembra zhromaždil 15 maliarov venskom národnom dome. Zistili, že im je tu samoukov. Tentoraz do Kysáča zavítali a najlepšie a najpraktickejšie, takže ho aj do maľovali na voľné témy Mária Struhárová a budúcna plánujú organizovať v týchto priestoroch. Podujatie podporili z AP Vojvodiny, presnejšie z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Všetci účastníci dostali plátno a materiál na maľovanie.

Pracovalo sa húževnate a maliari na záver odovzdali jeden obraz organizátorom. Predsedníčka hosťom na pamiatku udelila ďakovné listiny. Nechýbali ani občerstvenie, chutné pečivá, zapekaná sárma a sladkosti. Účastníci tábora vždy vytvoria príjemné a tvorivé ovzdušie Keďže je ich úlohou zaúčať aj nové mladé sily, o týždeň si zapláMiloslav Zaťko z Báčskeho Petrovca, Branislav novali i prvý žiacky výtvarný tábor. Realizujú Galamboš z Hložian, Sava Spremo z Maglića, ho v sobotu 21. septembra tiež v priestoroch Michal Hasík z Kulpína, Zuzana Gašparovská Slovenského národného domu.

Tvorivá atmosféra a dobrá nálada

Pixies sa nevzdávajú. Američania Pixies zabodovali vo svete alternatívnej rockovej hudby ešte pred tridsiatimi rokmi debutovým albumom Surfer Rosa, ktorého zvuk sčasti vplýval na neskoršie formovanie štýlu grunge a najmä na skupinu Nirvana.

Po dlhšej prestávke v rokoch 1993 – 2004 (keď členovia Pixies pokračovali hrať v projektoch Frank Black a The Breeders), skupina sa znovu dala dokopy a funguje dodnes.

Vo vydavateľstve BMG/ Infectious práve vydali siedmy album Beneath the Eyrie (čiže: Pod orlím hniezdom) – názov bol vraj inšpirovaný obrovským hniezdom, na ktoré členovia bandu nadišli v starej kostolnej budove, kde nahrávali nové skladby.

Tematicky sa piesne vcelku nesú v temnejšom, melancholickom ovzduší, na čo vplývalo gotické prostredie, v ktorom skupina nahrávala, ako aj niektoré životné okolnosti. Novému albumu predchádzali dva singly: On Graveyard Hill a Catfish Kate.

P

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Kartagina Diogena Babuca Anička Chalupová

Ratos de Porão znovu v Novom Sade. Brazílska HC/punk/thrashmetalová skupina Ratos De Porão bude koncertovať 23. septembra v novosadskom Kultúrnom stredisku Sándora Petőfiho. Bude to druhé hosťovanie tejto formácie v našej krajine po ich úspešnom vystúpení na festivale Exit pred dvomi rokmi. Ratos De Porão hrajú od dávneho roku 1981 a vplývali na mnohých mladších hudobníkov, vrátane skupiny Sepultura, ktorej členovia ako inšpiráciu často uvádzali práve RDP. Vydali 15 albumov – zatiaľ posledný vyšiel roku 2014 pod názvom Século Sinistro. Program novosadského koncertu doplní vystúpenie čilského thrashmetalového bandu Nuclear.

KONCERTY 20. septembra, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Josip A Lisac 21. septembra, Knap Club v Belehrade: Hornsman Coyote Soundsystem 27. septembra, KST v Belehrade: Rambo Amadeus Pripravuje: S. Lenhart

32

www.hl.rs

ništa jer podleže postojanju. Skončil hudobnú školu, komponuje a hrá na klavíri. Jeho literárna retí septembrový pondelok v Kovačici prvotina Kartagina vznikala tri roky a svetlo bol pre milovníkov literatúry trochu iný. dňa uzrela v októbri minulého roku. RozdeTotiž 16. septembra v Obecnej knižnici lená je do troch častí: na poéziu, novelistické presne napoludnie bola prezentovaná kniha a prozaické pokusy a na filozofické otázky.

Kartagina autora Diogena Babuca.

O knihe sa odborne zmienil aj Ljubomir Literárne stretnutie s týmto Koraćević, literárny kritik, ktorý mladým básnikom a spisovateokrem iného zdôraznil, že mlaľom z Uzdina otvoril Slobodan dý spisovateľ Babuc má okrem Stevanovski, riaditeľ knižnice, vlastných literárnych schopností ktorý na úvod povedal niekoľko aj zdedené literárne vlohy. slov o akcii. O tom, akým bol „Nie div, veď patrí do štvrtej kedysi stredoškolákom Diogen generácie rodiny Babucovcov, Babuc, hovorila Tatiana Brtkov ktorej básnici a spisovatelia vá, riaditeľka Gymnázia Mihajla tvoria v troch jazykoch: v srbPupina, a pritom evokovala sposkom, rumunskom a anglicmienky na minulé školské roky. kom.“ Diogen Babuc (1999) študuje Za hojného počtu návštevmatematiku a informatiku na Záníkov, medzi ktorými boli aj padnej univerzite v Temešvári. kovačickí gymnazisti a bývalí Doteraz uverejňoval svoje básne autorovi spolužiaci, básne z knia krátke rozprávky v literárnych hy Kartagina čítala a zároveň časopisoch Kovine a Mladi dani, celý program moderovala Anelia získal ocenenie za esej Biće je Diogen Babuc, autor knihy Babucová.

T

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

JÁN BAČÚR – BARD SLOVENSKÉHO INSITNÉHO UMENIA V SRBSKU

PIVNICKÝ VÍKEND V BÁČSKEJ PALANKE

Kronikár Výstava obrazov a rozprávkar Padiny a dve divadelné hry Ján Špringeľ

„M

úzeum Vojvodiny v Novom Sade vyhlásili prednedávnom za stredisko pre nemateriálne kultúrne dedičstvo pokrajiny. Aj preto, a nielen preto 65. samostatná výstava 82 olejomalieb Jána Bačúra k jeho 82. narodeninám v tejto historickej a kultúrnej inštitúcii našla najprajnejšiu a najúrodnejšiu pôdu na prezentáciu majstra štetca banátskej oráčiny,“ prízvukuje Pavel Babka,

Kronikár Padiny

spoluorganizátor Bačúrovej expozície v srbských Aténach.

Zakladateľ a jeden z majiteľov známej kovačickej obrazárne argumentuje bohatý a obsiahly opus maestra z Padiny: „Namaľoval viac ako 2 800 obrazov. Kreslí, farbí, líči, opisuje obrazom nepretržite štyri desaťročia, čo znamená, že týždenne vyfarbil viac ako jeden obraz, pričom sú jeho diela poväčšine väčších formátov.“ Babka zdôrazňuje, že Bačúr zachoval vo svojom dome viac ako 250 obrazov a obrovský počet digitalizovaných filmov týkajúcich sa predovšetkým maliarstva a kroniky rodnej dediny: „V pospomínanom je možno najdôležitejšie, že neúnavný výtvarný umelec rukou napísal a vycifroval a vlastnoručne vylimbačkoval, skrášlil 41 kníh o samostatných a kolektívnych výstavách a o činnosti maliarov – členov Galérie insitného umenia v Kovačici či príslušníkov Smädu v Padine. Slovom, na tisíce strán vzácneho dokumentačného materiálu. Robil to spôsobom im• KULTÚRA •

pozantným, obdivuhodným, hlavne trpezlivo a pedantne roky rokúce.“ Kurátor Babka podčiarkuje, že namaľované, napísané, odfotografované či nakrútené Bačúrovo dielo o kultúre Slovákov v Srbsku má už v súčasnosti vzácnu hodnotu.

A časom bude podľa neho ešte významnejšie: „Zo začiatku som mienil, že je nedoceniteľný materiál najpotrebnejší na spracovanie historikom umenia. Časom som si uvedomil, že ešte väčší osoh majú okrem Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny aj národopisci, antropológovia, sociológovia, ba i jazykovedci.“ Doyen insitného umenia a oslávenec Ján Bačúr odpovedá na otázku, čo by poradil budúcim a čo radí súčasným kolegom: „Odporúčam, aby maľovali, ako vedia a ako cítia, aby vyjadrili vnútorný pocit a ten vzlet pre maľovanie, iba potom dosiahnu svoj vlastný štýl a začnú budovať vlastný umelecký opus.“ Čo by maestro Bačúr vo výtvarnom umení zmenil? „U mňa nič, tak som začal v polovici minulého storočia a svoj štýl desaťročia nemením. Tak rozprávku, ako aj priestor, ako i obyčaje mojej rodnej Padiny, ktorú maľujem. Budem i naďalej pokračovať v tej istej téme a v tej istej tvorbe.“ A čo je najdôležitejšie, aby sa uspelo vo výtvarníctve? „Jééj, je hodne toho, ale najpodstatnejšie v maliarstve je byť úprimným umelcom. Aby maliar ,preniesol’ na plátno to, čo vie a chce povyprávať vlastnému národu, ktorý bude obdivovať tie diela, čo aj chcel vo svojom živote dokázať.“ Ak zavítate v týchto dňoch do Nového Sadu, nenechajte si ujsť reprezentačnú výstavu padinského kronikára, matrikára, rozprávkara, slovnikára a vo voľnom čase i harmonikára Jána Bačúra v Múzeu Vojvodiny v Ulici dunajskej číslo 35.

Juraj Bartoš

M

iestny odbor Matice slovenskej v Báčskej Palanke pred týždňom v Slovenskom dome usporiadal podujatie Pivnický víkend. Početní záujemcovia si pozreli dve kvalitné divadelné predstavenia Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice. V sobotu 14. septembra

liara, pedagóga, multimediálneho umelca Zvonimíra Pudelku.

Prítomných na vernisáži privítala agilná predsedníčka MOMS Báčska Palanka Drahoslava Čiefová.

Obaja umelci sa prezentovali zredukovaným výberom vlastnej tvorby, olejomaľbami, ktoré vznikli počas posledných dvoch desaťročí. Na „záberoch“ Zuzany Pudelkovej majú prevahu zátišia

Druhý raz vystavovali spolu: Zvonimír a Zuzana Pudelkovci

ochotníci uviedli hru Čo si videl, nevidel si (autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej) a v nedeľu 15. septembra zahrali

s kvetinami a dedinské motívy, pokým obrazy Zvonimíra Pudelku inklinujú k plagátu znázorňujúcemu buď figurálne alebo abstraktné kompozície, ktorým dominujú hlavne dve farby – červená a čierna. Pudelka sa, vyzvaný, prihovoril aj osobne. Konštatoval, že sa okrem maľovaniu venuje aj divadelníctvu, populárnej kultúre, médiám, reklame a multimediálnej Zvonimír Pudelka: (olej bez názvu) tvorbe. Je zaujímavé, že obaja v SloNálepky (podľa predlohy K. Miší- venskom dome v Báčskej Palanke kovej-Hitzingerovej režíroval Ján vystavovali roku 2001: najprv Kmeťko). Vstupným segmentom Zvonimír, potom Zuzana. Zároveň Pivnického víkendu bola výstava pred 18 rokmi vystavovali – dodvoch pivnických umelcov, matky teraz jediný raz spoločne – aj v a syna, insitnej maliarky Zuzany Pivnici.

Pudelkovej a akademického ma38 /4873/ 21. 9. 2019

33

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 38

V tajničke je meno a priezvisko akademického maliara (1930 – 2013). Spolupracoval ako výtvarník s múzeami a za muzeálnu tvorbu dostal Pamätnú medailu Ľudovíta Štúra v Modre.

Súbeh na udelenie stredoškolských štipendií Na návrh Výboru pre vzdelávanie a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2019 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vypisuje súbeh na udelenie stredoškolských štipendií / finančnej podpory žiakom stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Srbsku.

Podmienky na udelenie finančnej podpory: 1. musí byť žiakom 2., 3., alebo 4. ročníka, 2. musí byť príslušníkom slovenskej národnosti, 3. musí navštevovať triedu s vyučovacím jazykom slovenským, 4. musí mať priemerný prospech najmenej 4,00, 5. štipendium získavajú žiaci podľa prospechu a aktivity v škole, ktorými sa zveľaďuje a zachováva slovenská národnostná identita, 6. ak dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú vyššie ročníky.

Na súbeh sa kandidáti prihlasujú len prihláškou a kópiami vysvedčení z minulých ročníkov a diplomami.

Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Štipendium rozdelí komisia úmerne na školy s vyučovacím jazykom slovenským. Rozhodnutia o udelení štipendií schvaľuje komisia. Rozhodnutia komisie sú konečné. Prihlášky na tlačive zverejnenom na webovej stránke NRSNM a potrebné vysvedčenia a diplomy treba zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulvár Mihajla Pupina 1/4 21 000 Nový Sad Súbeh je otvorený od 15. 9. do 23. 9. 2019.

Prihlášky je potrebné odoslať najneskôr do 23. septembra 2019 alebo priniesť osobne.

Dodatočné informácie na tel. čísle: 021/422 989.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 – VODOROVNE: pošepkal, O, t, repa, stúpal, D, Karol, hi, ab, šakal, kult, RS, ornament, vec, osem, At, MCL, a, L, KE, ID, paralia, namáhavá TAJNIČKA: KAROL ŠTÚR

34

www.hl.rs

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 35 z čísla 35 Hlasu ľudu z 31. augusta 2019 bolo: SAMO TOMÁŠIK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA CECHMAJSTROVÁ, Ul. Leninova č. 47, 21 470 Báčsky Petrovec.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2373_02 NS_Novi_Sad_ Futoška_2, v Ul. futoška 37, na katastrálnej parcele číslo 3447, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. októbra 2019.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. októbra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.30 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Kodar Energomontaža, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2334_02 NS_Veternik_3, v Ul. kráľa Petra I 25, na katastrálnej parcele číslo 387, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA· OZNAMY •

Oznamy

• OZNAMY •

38 /4873/ 21. 9. 2019

35

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

MICHAL LEKÁR

19. 9. 1942 – 13. 9.

2019 cukrár zo Silbaša

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Po ťažkom životnom boji odpočívaj v pokoji.

Tvoji najmilší Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU258/NSL258 NS-Futoška, v Ul. futoška číslo 37, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3447, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. októbra 2019.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. októbra 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

ANNOU KOTASOVOU rod. Senohradskou 22. 10. 1951 – 5. 9. 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať synovia Samuel a Daniel s rodinami a syn Ján

36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie palivom Nový Sad 16 so sprievodnými objektmi (malopredajný objekt, strieška s lampou, pomocný objekt, transformátorové stanice a podstanice a rezervoár na ropu a plyn) Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Narodnog fronta číslo 12, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie palivom Nový Sad 16 so sprievodnými objektmi (malopredajný objekt, strieška s lampou, pomocný objekt, transformátorové stanice a podstanice a rezervoár na ropu a plyn), na katastrálnej parcele číslo 5479, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. septembra 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-569/19, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 35 rokov, čo sme zostali bez nášho milovaného manžela, otca, apka a starého apka

JÁNA POTRANA 1939 – 1984 – 2019 zo Starej Pazovy

S úctou a láskou si na Teba vždy spomínajú Tvoji najmilší: manželka Zuzana, dcéra Katarína a syn Miro s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného manžela a otca

na manžela, otca, starkého a prastarkého

JANKA CHALUPU

ONDREJA SABADOŠA

23. 1. 1974 – 19. 9. 2009 – 2019 z Kovačice

7. 7. 1937 – 16. 9. 2018 – 16. 9. 2019 z Kysáča

Aj slnko zapadá ústupom do noci, kto raz púť dokonal, viac sa nevráti. Bez slnka chlad vanie z hviezdnatej oblohy, človek je krehký tvor, zranený, úbohý. Do tmy si zapáli kahanec nádeje, do duše boľavej spomienky naleje…

Hrdí sme, že sme Ťa mali.

Spomienky na Teba a na chvíle prežité s Tebou zostávajú navždy v našich srdciach.

Anička, Annamária a Marek

Manželka Mária a syn Ondrej s rodinou

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo už celé desaťročie, čo bez rozlúčky od nás odišiel náš

Uplynulo tridsať smutných rokov, čo nás predčasne opustil náš milovaný synovec

JANKO CHALUPA

28. 1. 1974 – 19. 9.

2009 – 2019 z Kovačice

Kto umrel, neodišiel, zostal s tými, ktorí ho mali radi.

S úctou a láskou si naňho spomínajú: otec Ján, brat Želko s rodinou a sestra Vierka s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNU ANDRES

JÁN ČÚS

S láskou a úctou si na Teba spomína a vo svojich srdciach si Ťa uchováva

Spomienka na Teba bude navždy žiť v našich srdciach.

Na Teba si spomína

teta Triašková s rodinou

brat Ondrej s rodinou

SPOMIENKA

na rodičov

JÁN VALENTÍK

Pri príležitosti 55. výročia skončenia základnej školy v Kovačici generácia žiakov narodených roku 1949 si spomína na zosnulých učiteľov a spolužiakov.

1949 – 2009 – 2019 z Kulpína

ZUZANU BALÁŽOVÚ

rod. Balcovú 5. 6. 1944 – 24. 9.

2018 – 2019 rodom z Báčskeho Petrovca žila v Nemecku

13. 11. 1964 – 10. 9.

1989 z Báčskeho Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na sestru a tetu

JÁNA BALÁŽA

1930 – 2000 – 2019

1932 – 2009 – 2019

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

z Báčskeho Petrovca

S úctou si spomíname a nezabúdame.

Generácia ,49

S úctou si na Vás spomína

• OZNAMY •

syn Daniel

manželka Zuzana a synovia s rodinami 38 /4873/ 21. 9. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. septembra 19.30 Zostrih Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2006, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina 21.00 Kumštáreň

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia

Nedeľa 22. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Svadba vo Vojlovici

19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:

Utorok 24. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti

Piatok 20. septembra

Pondelok – sobota 18.00 Denník

– Spravodlivosť

– Farba víťazstva

Dúhovka pod názvom Spomienky v rámoch, natočená a odvysielaná k 70. narodeninám Jána Čecha, bývalého riaditeľa kovačického domu kultúry, kolekcionára a majiteľa súkromnej galérie, odvysielaná bude v ústrety otvoreniu rovnomennej výstavy dokumentov. Touto výstavou v poslednú sobotu v septembri si Ján Čech pripomenie polstoročie s kultúrou.

Svadba vo Vojlovici. Polhodinový dokument nezávislej slovenskej produkcie MS-i Box sprítomní atmosféru svadobnej veselice vo Vojlovici, ktorú usporiadali pri príležitosti sobáša Slovenky spod Tatier a dolnozemského Slováka – Vojlovičana.

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

– Praskáč

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Pondelok 23. septembra

– Tvoj snúbenec, môj milenec Dobrý večer, Vojvodina.

Streda 25. septembra V pravidelnom kolážovom bloku okrem Čaroslovníka a Dobroduchárne – Moja neviditeľná sestra odvysielané budú príspevky z našich Štvrtok 26. septembra prostredí. Okrem iných i záznamy z kultúrno-umeleckého programu – Kým prišla búrka Pomaly sa blíži ku jeseni v Selenči, z 5. výtvarného tábora v organizácii 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Umeleckého spolku Michala Geržu Reklamy, Zvon v Kysáči a zo súťaže o najlepšiu rybaciu polievku Zlatý kotlík v Kysáči. 23.00 Záver vysielania Nedeľa 22. septembra 17.00 Film: Na vlásku 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Silverado 24.00 Záver vysielania Každý pondelok

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 22. septembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 25. septembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

38

www.hl.rs

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

20.00 Hudobný mix

15.05 15.30 16.00 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 16.20 Sobota 16.25 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 relácia na aktuálnu tému 17.00 Nedeľa 17.15 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.30 týždňa 18.00 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.10 18.15

9.00 – 13.00

Správy na každú hodinu

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.20 Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

18.40

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Sobota 21. septembra

Utorok 24. septembra

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 22. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Padine sa konal seminár o vyučovaní pomocou IKT Kovačickí rybári usporiadali rybárske preteky Dubinka 2019 Utorok 24. septembra 16.00 Slávnostnou akadémiou si pripomenuli 213. výročie osídlenia Padiny Plánované výstavné aktivity Galérie Babka Divadelné predstavenie: Pozdrav niekoho Piatok 27. septembra 16.00 Film: Soľ nad zlato Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport SÚŤAŽ O ZLATÝ KOTLÍK V KYSÁČI

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVERNÁ SKUPINA

Chlípali rybaciu polievku Hostia dvakrát do brvna

Michal Ďurovka

S

úťaž pod názvom Zlatý kotlík v organizácii kysáčskeho ŠRS Smuđ v nedeľu 15. septembra 2019 zoskupil dvadsať tímov, ktoré sa snažili navariť najchutnejšiu rybaciu polievku.

Porota nemala ľahkú úlohu

spolok aj sídli. Už na obed všetci záujemcovia mohli ochutnať rybaciu polievku alebo smaženú rybu, ktorú pripravili domáci kuchári. Kysáčski rybári sú spokojní s predajom, lebo vládol veľký záujem občanov o rybie špeciality. Po celý čas nechýbala ani veselá nálada, lebo hrala kapela Vladimíra Kekéza a kamarátov.

Súťaž podporili početní sponzori. Kiežby sa takéto úspešné podujatie zopakovalo aj o rok.

Porota, ktorá hodnotila rybacie polievky, pracovala v zložení: predseda Ján Hric a čle-

GLOGONJ – SLÁVIA 3 : 0 (1 : 0) Ján Špringeľ

„P

rvý gól Slávia dostala z postavenia mimo hry.

Rozdeľovač pravdy ale ofsajd nepískal,“ boli úvodné slová Zlatka Mršulova, trénera Slávie po zápase v Glogonji. Kovačičania mali šancu vyrovnať päť minút pred prestávkou: Stamenković strelil do brvna a vzápätí Ugrenović ďalšiu príležitosť nevyužil.

Hostitelia v druhom polčase strelili dva góly po chybách obrany hostí. Prvý gól v druhom polčase dal Kovačičan Bakoš. Slávisti aj v druhej časti hry trafili raz do brvna, znovu mieril do hrady Stamenković.

Pod taktovkou trénera Zorana Madževského počas uhorkovej sezóny si Glogonjčania zaumienili stoj čo stoj v novej sezóne pokúsiť sa prebojovať do vyššej súťaže.

Trénujú ostopäť trikrát do týždňa.

Okrem prvého favorita o návrat – FK Jedinstvo Stević Kačarevo – Glogonjčania jediní majú z troch zápasov maximálny počet bodov.

Papierovým favoritom vedľa spomínaných klubov – Unirei a Vojlovici

2018 sa zatiaľ nedarí tak, ako projektovali prvé kolá. Ani piaty Uzdin, ani šiesta Vojlovica sa nenachádzajú medzi štyrmi najlepšími, ktoré zabezpečujú play-off, ale sezóna iba začala a oba kluby môžu dohoniť zameškané.

Podľa predpokladov, keďže začali s prípravami iba tesne pred začiatkom šampionátu, na posledných priečkach sú doposiaľ kluby z Kovačickej obce: ôsma Slávia s jedným bodom, deviata Vojvodina Crepaja a desiata Pobeda Samoš bez bodu.

SLÁVIA: Holík, Plvan, Babuchna, Pešić, Stamenković, Janjić, Bogdanov, Ostojić, Čech, Ugrenović, Zemen; striedali: Šćepović, Paul Výsledky 3. kola: Unirea – Mundial 0 : 1, Glogonj – Slávia 3 : 0, Vojvodina (C) – Tempo 0 : 1, Vojlovica 2018 – Omladinac 1927 0 : 2, Pobeda – Jedinstvo Stević 1 : 4.

Slávisti zohrajú ďalšie obecné derby na vlastnom trávniku už v nedeľu 22. septembra o 16. hodine. Súperom im bude Vojvodina Crepaja.

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Odmeny získali len kuchári z Kysáča

Ako povedal Ivan Ravza, predseda ŠRS Smuđ, tentoraz okrem domácich Kysáčanov zavítali k nim aj kuchári z Aradáča a Futogu. Súťažili rôzne firmy, spolky, ale aj celé rodiny. Súťaž sa začala o deviatej hodine ráno v strede dediny, kde

novia Ján Ferko st., Ján Čeman a Vladimír Sabo. Tretie miesto (62 bodov) obsadil tím Čikov, druhé miesto (67 bodov) tím Bandár a zvíťazil (68 bodov) tím Jesetra, všetci z Kysáča.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Dobre začali, ale...

STK TIKVARA – STK MLADOSŤ 4 : 3 Samuel Medveď

V

pr vom majstrovskom kole nového ročníka súťaže petrovskí stolní tenisti hrali s mužstvom Tikvara v Báčskej Palanke, kde dobre zápas začali, lebo viedli 2 : 0.

Výsledky: Nikolić – Lomen 2 : 3, Đuran – Turan 1 : 3, Dembic• ŠPORT •

ki – Bažík 3 : 0; štvorhra: Đuran / Nikolić – Lomen / Turan 3 : 0, Nikolić – Turan 0 : 3, Dembicki – Lomen 3 : 1, Đuran – Bažík 3 : 2.

Pred dvoma týždňami v chorvátskych Vinkovciach prebiehal turnaj veteránov. Medzi viac ako 200 hráčmi bol aj Petrovčan Pavel Turan, ktorý v kategórii vo veku 50 až 52 rokov obsadil tretie miesto.

Ľubania nepoľavujú Lazar Pavković JEDNOTA ĽUBA – BORAC ILINCI 5 : 1 (2 : 1). Futbalisti Jednoty pokračujú vo víťaznej šnúre. Po výhre v Morovići 8 : 1, Ľubania presvedčivo prekonali aj mužstvo z Iliniec.

Pred 100 divákmi strelci boli: Panić (vlastný gól v 2. min.), Širadović v 30. min., D. Považan v 51. min., Cigankov v 70. min., Ganić v 90. min. za domácich a Sarapa v 6. min. za Borac.

JEDNOTA: Mrkonjić, Radivojević, Teležar, Punoš, Ž. Sremčić, P. Sremčić (Ruman), Ganić, Širadović, Ćalić, D. Považan, Manojlović OMLADINAC BATROVCI – ERDEVÍK 2017 0 : 0. Zápas sa skončil najnepopulárnejším výsledkom.

Podľa výkonu hostia z Erdevíka boli bližšie k víťazstvu. Treba zdôrazniť, že mužstvo Erdevíka poškodil

rozhodca Predrag Stević zo Šídu v 79. min., keď robustný brankár Omladinca Manojlović zrazil hráča hostí v šestnástke. Rozhodcova píšťala sa ale neozvala!

ERDEVÍK 2017: Mergl, Gerik, Vukadinović, M. Bosanac, Jelkić, Toman (Vezirović), Štrbac, Farkaš (Bojanić), D. Bosanac (Radanović), Zablaćanski, Cvetković SINĐELIĆ GIBARAC – OFK BINGUĽA 2 : 0 (0 : 0). Binguľčania prehrali na hosťovaní v dedine Gibarac s domácim mužstvom, ktoré malo aj viac šťastia. Môžeme uzavrieť, že hosťom chýbala aj neúčasť skúseného hráča a kanoniera Branka Radičevića.

OFK BINGUĽA: Volić, A. Alimanović, Francuski, Džever, Rajić, Lovás, Šumaruna, Horvat (Samardžić), D. Alimanović, Marčok, Stanković (Pajić)

38 /4873/ 21. 9. 2019

39

Šport SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

V Bukovci úspešne OMLADINAC – SLÁVIA 1 : 3 (0 : 1) Ján Šuster

P

rvé hosťovanie Pivničanov v Bukovci bolo úspešné, lebo v majstrovskom zápase zaznamenali víťazstvo. Stretnutie prinieslo dosť dobrý futbal, o čo sa postarali hráči oboch mužstiev.

Od začiatku zápasu mužstvo Slávie diktovalo tempo a najviac sa hralo na polovici ihriska domácich.

Hráči Omladinca sa iba ojedinelými útokmi pokúsili niečo urobiť, no obrancovia hostí ich zastavovali pred svojím trestným územím, a tak odstraňovali možné nebezpečenstvo pre brankára Brňu. Na druhej strane si hostia vypracovali aj niekoľko šancí, ktoré útočníci Kuchta, Petrović a Trivunović nevedeli

využiť možno i preto, že brankár Milošević niekoľkokrát výborne zachránil svoju sieť.

Konečne v 43. min. akcia hostí z pravej strany priniesla plody.

Grňa odcentroval pred šestnástku domácich, loptu dostal Trivunović, zbavil sa dvoch obrancov a zblízka rozvlnil sieť – 0 : 1.

V druhom polčase sa obraz hry nezmenil. Hostia útočili a Bukovčania sa bránili. V 51. min. znovu radosť Pivničanov. Mušikića po sólovom úniku v šestnástke domácich nedovolene zastavili, rozhodca Bosnić bol blízko a ukázal na biely bod. Jedenástku úspešne premenil Petrović – 0 : 2. Hostia potom ešte zvýšili tlak a v 68. min. sa aj tretíkrát vlnila sieť nováčika v

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Presný z penalty: Boris Petrović (Slávia Pivnica)

lige. Dlhú prihrávku využil Mušikić, bol rýchlejší od strážcov a lopta sa znova ocitla v sieti brány Miloševića.

Konečný výsledok tohto zápasu v 78. min. stanovil domáci útočník Jajić, keď prekabátil niekoľkých

obrancov Slávie a dorazil loptu do siete vybiehajúceho brankára Brňu.

SLÁVIA: Brňa, Záskalický, Budić, Jušković, Ćorda, Šmit, Kuchta (Mušikić), Petrović, Trivunović (Babić), Marojević, Grňa (Séč) Zápas viedol rozhodca Milan Bosnić z Báčskej Palanky; žlté karty dostali domáci hráči Mijić a Delija, kým ten prvý po druhej žltej dostal aj červenú kartu.

Výsledky 5. kola: Radnički 1918 – Budućnost (M) 3 : 2, Omladinac – Slávia 1 : 3, Kordun – BSK 3 : 1, Rusín – Vojvodina 4 : 0, Maglić – Hercegovac 1 : 3, ŽAK – Polet 1 : 4, Tvrđava – Budućnost (P) 4 : 0, Kulpín – Borac 46 1 : 5.

V 6. kole sa stretnú: Budućnost (M) – Borac 46, Budućnost (P) – Kulpín, Polet – Tvrđava, Hercegovac – ŽAK, Vojvodina – Maglić, BSK – Rusín, Slávia – Kordun, Radnički 1918 – Omladinac; zápasy sa začnú o 16. hodine.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Znovu poltucet v Aradáči Panónia po starom!

AŠK – OFK STAJIĆEVO 6 : 1 (3 : 1) Vladimír Gál

A

radáčania druhý raz zaradom na vlastnom ihrisku súperovi nastrieľali šesť gólov. Od samého začiatku domáci mali viac loptu na nohách, vytvárali si, ale aj využívali šance. Už prvú príležitosť premenili, keď V. Gál prihral Miletićovi a tento z piatich metrov rutinovane prekonal brankára Stajićeva. Na druhý gól sa nečakalo zaveľa. Striško z dvadsiatich metrov trafil do rohu, kde sa spájajú žrď a brvno. Po chybe domácej obrany hostia v 25. min. dali gól, a tak sa začali nádejať, že môžu získať priaznivý výsledok. Tá nádej však krátko trvala, lebo už v 33. min. V. Zakić z voľného kopu dal tretí gól za AŠK. V 40. min. V. Gál unikol po ľavej strane, prihral Mijićovi, ktorého faulovali v šestnástke, rozhodca ukázal na biely bod, ale V. Zakić nebol presný.

Po zmene strán hostia odolávali po 60. min, keď kombinovali V. Gál, Birmanac a Miletić, ktorý dal svoj druhý gól na zápase. Po tomto góle tréner S. Zakić vymenil dvoch útočníkov, na ihrisko vybehli K. Gál a Nenin. Tento druhý najlepším spôsobom ospravedlnil dôveru trénera. Najprv v 70.

40

www.hl.rs

Na štyroch zápasoch strelci dali trinásť gólov. Najpresvedčivejší bol novozaložený tím Bratstvo 2019, ktorý v Prigrevici prekonal lalitskú Panóniu. Jedinstvo Lemeš si prinieslo bod z Telečky, Sport zažil prvú prehru v Báčskom Bregu a Rastina 1918 nepríjemne prekvapila Graničar v Riđici.

Výsledky 3. kola: Telečka – Jedinstvo Lemeš 1 : 1, Dinamo 1923 – Sport 2 : 1, Bratstvo 2019 – Panónia 5 : 0, Graničar – Rastina 1918 1 : 2.

BRATSTVO 2019 – PANÓNIA 5 : 0 (2 : 0) Juraj Pucovský Krásny gól: Dejan Striško (AŠK Aradáč)

min. najlepšie zareagoval na center Miletića z rohu a hlavičkoval pre 5 : 1, a potom v 80. min. po sólovej akcii položil bodku za výsledkom tohto zápasu. Do konca sa vyznamenal aj druhý náhradník – K. Gál, ktorý dvakrát pekne strieľal z diaľky, ale jeho strely skončili tesne vedľa brány.

AŠK: Kurtešan, Ďuríček, V. Gál (Čeman), Janković, Matejin, V. Zakić, Števko, Mijić, Miletić, Striško (K. Gál), Birmanac (Nenin) Výsledky 4. kola: Bilećanin – Tisa 1933 6 : 3, Jedinstvo 2014 – Zadrugar 2 : 3, Zlatica – Naftagas 1 : 3, Mladosť – MSK 1 : 2.

V nasledujúcom kole Aradáčania budú hosťovať v Boke a Bieloblatčania v Stajićeve.

Informačno-politický týždenník

N

a druhé hosťovanie v novej sezóne Panónia odcestovala bez niekoľkých hráčov, trénera Zorana Malivuka (je na dovolenke) a predsedu Marka Obradova, ktorý pracoval.

V Prigrevici sa body vždy ťažko získavali a domáci často nevyberali prostriedky, aby vyhrali. Tentoraz to nebolo tak, lebo Laliťania pokračujú po starom, keď minulú sezónu skončili na poslednom mieste. Máme dojem, že aj do nových majstrovstiev vykročili nepripravení, hoci počas leta zaangažovali trénera (vlani ho nemali) a šiestich nových hráčov.

Skóre nedeľňajšieho zápasu otvoril Vladetić v 17. min. a Borić v 43. min. zvýšil na 2 : 0. A potom sa stalo to, čo so športom nemá žiaden súvis.

V 63. min. si navrátilec z Rusína Igor Hrnčiar zranil prst a keďže mu nikto z úradných osôb neposkytol po-

moc, do somborskej nemocnice ho svojím autom prepravil spoluhráč Ďurčiansky?! Tak Laliťania zostali na trávniku deviati, lebo na striedačke mali ešte len brankára Štefana Hrnčiara. To domácim obľahčilo robotu a oslabenému mužstvu hostí strelili do konca ešte tri góly: Mandić v 64. min., Čule v 81. min. a Vladetić v 88. min. Výhra domácich je čistá, ale nastoľujeme otázku, či sú góly dôležitejšie od zdravia hociktorého hráča, tentoraz Laliťana Hrnčiara?

O tom, ako sa na tomto zápase správali rozhodcovia, delegát a domáci Prigrevičania, nepochybne môžeme konštatovať, že im chýba nielen fair play, ale predovšetkým ľudskosť!!!

PANÓNIA: Valent, Fedek, Jovanović, I. Hrnčiar, Cetenji (Ďurčiansky), Terek, Turčan, Šinkarčuk, Z. Dobrić, Lamoš, Cvetićanin (Majera) V nedeľu v Laliti bude hosťovať Graničar z Riđice, ktorý rovnako ako Panónia ešte nemá ani bod.

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Opravná skúška v Jabuke

Domáce a hosťujúce mužstvá štyrikrát vyhrali a nerozhodných výsledkov nebolo. Radnički z Kovinu potvrdil dobrú formu a zaznamenal najpresvedčivejšiu výhru nad Slogou. Debeljčania utrpeli nečakane vysokú prehru v Alibunari. Z prvej výhry sa tešili Uljmania v Belej Crkve. Vlajkovčania v Pavliši piaty raz zaradom oslavovali a vedú v tabuľke. Napínavo bolo v Gaji, kde Potporanj utrpel prvú prehru.

Padinčania vyhrali v Jabuke ľahšie než sa očakávalo. Hajdušičania sú aj ďalej bez bodov.

Výsledky 5. kola: Jugoslavija – Dolina 2 : 4, BAK – Partizan (U) 0 : 1, Crvena zvezda – Jedinstvo 1 : 4, Partizan (G) – Potporanj 3 : 2, Radnički (B) – Polet 4 : 2, Budućnost – Spartak 1911 5 : 1, Hajdušica – Strela 1 : 2, Radnički (K) – Sloga 7 : 1.

JUGOSLAVIJA – DOLINA 2 : 4 (1 : 2) Ján Bokor

P

o neúspechu na domácej pôde Dolina mala opravnú skúšku v neďalekej Jabuke. Na veľmi nerovnom ihrisku Jugoslavije sa body ťažko získavajú, no Padinčania

teraz oslnili. Tréner Kovačević mal širší výber skúsených hráčov, ktorí viac ukázali od svojho hostiteľa.

Už v 2. min. vedúci gól vsietil M. Radivojev. Navrátilec do radov Doliny Stajić zaujal svoje miesto obrancu, Jovanov dostal úlohu stredopoliara,

čo mu viac vyhovuje, a bol hybnou silou mužstva. Dobre asistoval svojim útočníkom, ale aj vlnil sieť domácich.

Prihrávku Jovanova využil Tošić a zvýšil na 0 : 2. Domáci skorigovali výsledok polčasu na 1 : 2 z voľného kopu.

Po prestávke hráči Doliny držali opraty vo svojich rukách. Výhra nebola otázna a mohla byť oveľa presvedčivejšia. Najviac šancí premrhal Kelečević, ktorý bol dlho trestaný a ešte sa nemôže dostať do voľakedajšej streleckej formy. Najlepší jednotlivec zápasu Marko Jovanov dvoma prudkými strelami prekonal domáceho brankára Simjanovića a tak riešil víťaza. Domácim druhý gól z voľného kopu priniesol len čestnú prehru. O hladký priebeh stretnutia sa postarali i rozhodcovia na čele s Nikolom Rakovićom z Vršca.

DOLINA: Bujaković, Jovanov, Stajić, Kolak, Hlavča, Tošić (Mitkovski), Radivojev, Kelečević, Vasić, Svetlík (Ćirić), Radenković V nasledujúcom kole Dolina doma uvíta Slogu.

Marko Jovanov bol najlepší v Jabuke

OMLADINAC – DOLINA 1 : 2 V Opove zohrali finále pohárovej súťaže na území FZO Kovačica –Opovo. V priemernej hre Dolina viac ukázala, zaslúžene vyhrala nad domácim Omladincom a postúpila do ďalšieho kola najmasovejšej súťaže. Strelci za hostí boli Tošić a Kelečević. Pohár organizátor odovzdá náhradne, lebo ho po zápase nebolo!

DOLINA: Bujaković, Hlavča, Radenković, Kolak, Jovanov, Stajić, Svetlík, Tošić, Ćirić, Radivojev, Kelečević

Treba aj trochu šťastia... Mohli aj dvojciferne NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

HAJDUŠICA – STRELA 1 : 2 (1 : 1) Vladimír Hudec

TATRA – HAJDUK 7 : 1 (2 : 1)

A

Pavel Pálik

siete. Hajdušičania sa však nevzdávali. Úplne prebrali iniciatívu, čoraz nebezni v 5. kole sa Hajdušičanom pečnejšie ohrozovali brankára hostí. nepodarilo získať prvé body To sa im oplatilo v 30. min. Najprv sa v novej spoločnosti. Tentoraz A. Lipták ocitol sám pred brankárom, lepší od nich boli hostia z Ivanova, ktorí ale trochu zmeškal. Potom už v natejto jesene ešte neprehrali. Predsa sa sledujúcom útoku A. Ružić kľučkoval Hajdušičania na momenty zaskveli, ale a z okraja šestnástky z pravej strany nevyužili svoje šance. Od začiatku sa pekne pasoval loptu zabudnutému A. hralo bojovne a rýchle. Prví pohrozili Liptákovi, ktorý ju rutinovane usmernil domáci v 12. min., keď A. Ružić pekne do siete – 1 : 1.

V 77. min. útočník hostí z voľného unikol, ale z nepatrnej blízkosti strelil vedľa. Trochu neskoršie sa pekne kopu z veľkej vzdialenosti trafil do brvuvoľnil aj A. Lipták, ale aj on z okraja na. Trochu neskoršie na druhej strane šestnástky netrafil do brány. Iba o pár Hajdušičania obliehali bránu hostí a po minút neskoršie hostia využili svoju jednom rohovom kope hostia sa zaprvú lepšiu príležitosť. Karanfilovski chránili, zorganizovali rýchly protiútok strieľal, Melich jeho strelu krátko odra- a z troch ťahov matovali Melicha – 1 zil, ale Savanović predsa zaslal loptu do : 2. Treba povedať, že Hajdušičania, aj keď prehrali, podali skvelejší výkon ako na predchádzajúcich zápasoch, ukázali, že môžu čeliť aj tým najsilnejším mužstvám.

HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Pavlovic, Maliar, Mršić, Folťan, Pejčić (Georgijevski), Radović, A. Ružić, A. Lipták, Hajdušičania (v žltých dresoch) niekoľkokrát Petrović (Ćulum) nebezpečne pohrozili • ŠPORT •

K

(Đ) 1 : 3, Fruškogorac – Bačka (B) 6 : 2, RFK Nový Sad 1921 – Tatra 6 : 0, Hajduk – Veternik 0 : 11, Slavija – ŽSK 1 : 0, Šajkaš 1908 – Fruškogorski partizan 6 : 0.

Výsledky 6. kola: Omladinac – Fr. partizan 3 : 1, ŽSK – Šajkaš 1 : 2, Veternik – Slavija 1 : 0, Tatra – Hajduk 7 : 1, Bačka (B) – RFK N. Sad 0 : 3, Bačka (Đ) – Fruškogorac 0 : 2, Sirig – Futog 3 : 2, Index – TSK 1 : 0, Petrovaradín – Jedinstvo 0 : 2.

V 7. kole Tatra bude hosťovať na novosadskej Salajke, kde sa o 16. hodine stretne s domácim FK Slavija.

ysáčania po katastrofe na novosadskej Detelinare – 0 : 6 zápas s Čuružanmi začali naplno a už v 9. min. gólmi Kedžu viedli 2 : 0.

Hostia však prostredníctvom Lazića skorigovali v 38. min. na 2 : 1.

Po prestávke domáci úplne prebrali hru a do konca vsietili ešte päť efektných gólov. Strelci boli Bobot v 50. min. a 55. min., Kuzmanović v 75. min. a Grlica v 89. min. Pri lepšej streleckej pohotovosti domácich útočníkov výsledok mohol byť aj dvojciferný.

Zápas v Kysáči sledovalo 200 divákov a rozhodkyňa Tamara Lazarevská z Nového Sadu žltou kartou potrestala iba Markovića (Hajduk).

TATRA: Munjas, Batinić, Berić, Jašović, Bobot, Kuzmanović, Kedža, Bulatović (Ivković), Klaić (Grlica), Stojčić (Vučković), Medić Výsledky 5. kola: Petrovaradín – Omladinac 4 : 1, Vyrovnali mínus z Detelinary: (zľava) Branko Jedinstvo – Index 3 : 0, TSK Batinić (Tatra), rozhodkyňa Tamara Lazarev– Sirig 1 : 3, Futog – Bačka ská a Zdravko Srećkov (Hajduk) 38 /4873/ 21. 9. 2019

41

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

tiútokov niečo urobiť. Nakoniec zostal rezultát z prvého polčasu a body odcestovali do Petrovca.

MLADOSŤ: Leňa, Valentík (Severíni), Ivetić, Fábry, Šproch, Beronja, Ožvát (Stanić), Đaković, Malidžan, Lešsa dostala kov, Plavšić (Čiep) na opačnú Výsledky 5. kola: Tisa – Bačstranu, kde ka 2 : 2, ČSK Pivara – Mladost Plavšić pri(A) 2 : 1, Mladost (T) – Mladosť hral Beron(P) 0 : 2, Tavankut – Vrbas 2 : 0, jovi, a bolo Bajša – Vojvodina 2 : 2, Krila konečných 0 : 2. V 36. Robil starosti Turijčanom: Krajine – Sloga 0 : 4, Tekstilac – Radnički 4 : 0, Stari grad – min. Plavšić Igor Plavšić (Mladosť) Crvenka 6 : 0. z voľného Program 5. kola: Bačka – Crkopu strieľal nad brvno, aj domáci neskoršie kopali nad Leňovu bránu. venka, Radnički – Stari grad, SloV 41. min. hostiteľská Mladost mala ga – Tekstilac, Vojvodina – Krila najlepšiu príležitosť, keď zblízka Krajine, Vrbas – Bajša, Mladosť (P) jeden hráč hlavičkoval vedľa žrde. – Tavankut, Mladost (A) – Mladost V druhom polčase Turija viac (T), Tisa – ČSK Pivara.

Foto: J. Pucovský útočila. Mladosť sa pokúsila z pro-

Dobrá taktika a bojovnosť...

MLADOST (T) – MLADOSŤ (P) 0 : 2 (0 : 2) Samuel Medveď

Z

ápas v Turiji dvoch menovkýň, ktoré nevykročili dobre v nových majstrovstvách, nepriniesol veľmi kvalitný futbal.

Turijčania už viac rokov hrajú takmer s tým istým mužstvom v čele s kapitánom a stredopoliarom Srdanovom. V nedeľu hrali dosť konfúzne, neorganizovane, nie tak ako sme ich mali možnosť pozerať niekoľko rokov skôr.

Petrovská Mladosť na tomto zápase podala slušný výkon, hrala takticky vyspelo a bojovne. Zvlášť obranné rady fungovali bezchybne.

Najlepší hráč domácich Srdanov bol dobre strážený. Petrovčania sa dobre presadzovali do útokov, Leškov, Ožvát a Đaković držali opraty vo svojich rukách. V útoku rýchly Plavšić robil veľké starosti domácim.

Začiatok zápasu priniesol mierne tempo oboch mužstiev. Akoby i jedni, i druhí skúšali sily súpera. V 17. min. Mladosť zaútočila z ľavej strany, Plavšić prihral Malidžanovi, ktorý v trestnom území videl nabiehajúceho Leškova, a tento zblízka prízemnou strelou vsietil – 0 : 1. Druhý gól Mladosť dala v 22. min. takmer identickým spôsobom. Z pravej strany hostia zahrali z rohu, lopta

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Obaja spokojní

PODUNAVAC – JEDNOTA 1 : 1 (1 : 0) Matej Bzovský

O

becní rivali produkovali na ihrisku neďaleko brehu Dunaja v dedine Belegiš slušný futbal, predovšetkým obetavý a trochu menej kvalitný. Za horúceho počasia nechýbalo dobré nasadenie a vôľa tak u domácich, ako i u hosťujúcich hráčov. Hra mala od začiatku dobré tempo, nastolili ho v prvom polčase domáci Belegišania, ktorí po iniciatíve mali tri gólové príle-

žitosti. Jednu premenili v 29. min., keď Đurić využil chybu a zaváhanie obrany Staropazovčanov, ktorá predtým dobre fungovala, a z asi desiatich metrov prekonal tentoraz bezmocného Lazara Jovišića, ktorý predtým a neskoršie znova úspešne zachraňoval svoju sieť.

V druhom polčase za dusného počasia hostia vďaka obetavosti robili väčší tlak, vyžmýkali zo seba takmer všetko... V snahe čím rýchlejšie vyrovnať kopali dlhé a občas

nepresné prihrávky, kým im v strede poľa chýbala presnosť. V 64. min.

Jednota bola poškodená, keď sa po rýchlom útoku Srđan Cvetanović ocitol sám pred brankárom, ale jeho presnú strelu nesprávne anuloval nepozorný postranný rozhodca pre údajný ofsajd. Hosťom sa predsa po presilovke podarilo vyrovnať až v 90. min., keď náhradník Nikola Igrač zamotal hlavu svojmu strážcovi, pekne odcentrovanú loptu na opačnú stranu šikovne spracoval Danilo Živanović, uvoľnil dobiehajúceho Milana Mitrovića, ktorý bol neúprosný – 1 : 1. A tak sa toto zaujímavé lokálne derby predsa skončilo spravodlivou deľbou bodov.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

Hetrik Čipkára NEŠTÍN – BUDÚCNOSŤ 0 : 5 (0 : 2) Ján Murtín Hložianski futbalisti deklasovali ďalšieho súpera. V dedinke Neštín pred asi 100 divákmi priam futbalovo ponížili domácich. Výborná taktika trénera Zlatka Hrubíka so zosilnenou stredopoliarskou formáciou, v ktorej suverénne panovali Kolár, Tomić a Molnár, sa osvedčila, lebo domáci ani len raz neohrozili bránu Pagáča.

Aj tie ojedinelé strelecké pokusy z diaľky blokovali pozorní stopéri Horvát a Popović.

V 13. min. Horvát svoj „výlet“ na

42

www.hl.rs

polovicu súpera zakončil centrom pred bránu, vďaka ktorému Čipkár hlavou prvýkrát matoval Ćulibrka – 0 : 1. Peknú akciu Molnára a Huďana do šírky v 22. min. presnou strelou zo srdca šestnástky korunoval Čipkár – 0 : 2. Do konca polčasu Tomić a Čipkár spálili ešte dve tutovky.

V pokračovaní, už v 50. min. naladený Čipkár znova hlavou rozvlnil sieť – 0 : 3. Krídelní útočníci Budúcnosti privádzali domácich do zúfalstva pripravujúc svojim strelcom kopu šancí, ktoré títo nerozvážne zahadzovali. Keď im to už zunovalo,

Informačno-politický týždenník

Triafa nohou a hlavou: Emil Čipkár (Budúcnosť)

Mravík prízemnou strelou z viac ako dvadsiatich metrov trafil do dolného rohu brány Ćulibrka. Možno najlepší hráč zápasu Huďan v 89. min. taktiež prízemnou strelou trafil do rohu

JEDNOTA: Jovišić, Subotić, Delić, Cvijanović (Igrač), Ljubević, Ž.

Mitrović, Živanović, Gavrilović, Milanović (Panjak), Kačar (Cvetanović), M. Mitrović Výsledky 5. kola: Jadran – Jugović 1 : 1, Crvena zvezda – Sloga (E) 0 : 0, Sremac – Hajduk (D) 0 : 1, Borac – Sloga (T) 0 : 0, Mladost (BJ) – Radnički 1 : 0, Podunavac – Jednota 1 : 1, Cement – Podrinje 0 : 3, Mladost (NS) – Sloboda 4 : 1.

Program 6. kola: Jugović – Sloboda, Podrinje – Mladost (NS), Jednota – Cement, Radnički – Podunavac, Sloga (T) – Mladost (BJ), Hajduk (D) – Borac, Sloga (E) – Sremac, Jadran – Crvena zvezda. brány – 0 : 5.

Rozhodca Mudrinić z Báčskej Palanky vo férovom zápase jedinou žltou kartou potrestal domáceho Obradova pre zbytočný a hrubý zákrok.

BUDÚCNOSŤ: Pagáč, Đumić, Fábry (Jakuš), Kolár, Horvát (Zahorec), Popović, Huďan, Molnár (Mravík), Čipkár (Blatnický), Tomić, Carić (Katiak) Výsledky 4. kola: Proleter – Mladost 2 : 1, Soko – Naša hviezda 0 : 0, Sloga – Bačka (D) 0 : 2, Bačka 1945 – Kriváň 2 : 1, Bački hajduk – Borac 0 : 0, Neštín – Budúcnosť 0 : 5.

Program 5. kola: Budúcnosť – Proleter, Borac – Neštín, Orlovi – Bački hajduk, Bačka (D) – Bačka 1945, Naša hviezda – Sloga, Mladost – Soko; voľný je Kriváň.

• ŠPORT •

LIETAJÚCI „PADINČAN“ – STARONOVÝ MAJSTER SRBSKA

Skvelé jazdy za volantom

Najhorlivejší fanúšikovia: sestra – dvojča Ivana a matka Tatiana z Vršca a dedo Milorad Stanin zo Samoša

Starý otec Milorad je hrdý na svojho malého – veľkého šampióna

Víťazná motokára Igora Ján Špringeľ gor Tešević z Vršca (KSK Jagodina) dve kolá pred koncom šampionátu Srbska v roku 2019 získal druhý titul majstra zaradom viac než presvedčivo: na všetkých ôsmich pretekoch tento pilot najmenšej formuly nenašiel premožiteľa. Má nedosiahnuteľný bodový náskok (208 bodov) nad rivalmi a kamarátmi Lazarom Jocovićom a Aleksom Momčilovom v 2. triede (tzv. mini). Obhájil tak v rovnakej kategórii vlaňajšie prvenstvo, keď súťažil pre Lion kart factory team.

Ruky hore v plnej rýchlosti – typický je pozdrav šampióna Formuly K, Banátčana, sčasti so slovenskými koreňmi (stará matka Katarína Žolnajová sa narodila v Padine).

V roku 2015 sa do kartingu zamiloval v zlomku sekundy. Pritom sa na dráhach krížom-krážom po Balkáne postaral o mimoriadne napínavé divadlá, keď predbehol favoritov v posledných kolách a tešil sa najčastejšie na stupienku víťazov. A, pravdaže: dosiahol titul vicemajstra Srbska v najmladšej kategórii motokáristov (1. trieda, tzv. bambini).

Piatu sezónu zaradom prvotriednou taktikou bezchybne a bleskovo jazdí a zasluhuje si búrlivé potlesky znalcov a fanúšikov motokár za manévre, zákruty a jazdu naplno. Jeho kariéra je aj naďalej vzostupná, s obrovským tempom.

Napochytre sa v úvodných jazdách pred piatimi sezónami v menej kvalitných a lacnejších vozidlách z posledných miest dostával k čelu peletónu. Dnes už druhý rok drží pozíciu lídra. Suverénny na dráhach, doma a v zahraničí, detronizoval už nejedného kolegu. Cieľavedomý Tešević ide stoj čo stoj za víťazstvom, tak ako to robil a robí aj jeho obľúbenec Lewis Hamilton.

Igorov sen je jedného dňa stať sa jazdcom Formuly 1. Rezkými jazdami zažiariť aj pred tónmi motorov, tisíckami fanúšikov, stovkami bleskov fotoaparátov a pocítiť „buke“ benzínu Formuly 1. Veď Hakkinen, Räikkönen, Alonso, Montoya, Schumacher, Senna, Vettel a Prost začínali jagať rovno kartingom.

Zatiaľ je Banátčan fyzicky statný, psychicky zdatný, má rýchle reflexy, je krajne vytrvalý, celkom odvážny, pred a počas pretekov ma-

ximálne sústredený. Pozná tréningové trate, v mysli si pred štartom zmapuje dráhu, ovláda taktiku a techniku súťaže a má neuveriteľnú koordináciu pohybov už piatu sezónu.

Fotografie: z archívu rodiny Teševićovej

Dvaja majstri zo západného Banátu: náš najlepší automobilista Dušan Borković s najmladším Igorom Teševićom

Karting je tímovým športom: pomoc trénerov a zručnosť mechanikov je neraz kľúčová k víťaznej koncovke

Igorove prvé motokáry boli s číslom dvoch jednotiek (11). Na tejto snímke pred súťažou je s číslom dvoch pätiek (55).

I

Najvyšší stupienok víťazov vyhradený druhý rok pre Igora

Mužstvo MOMS Selenča – 3. miesto na 23. Matičnom turnaji v Aradáči 2019

MOMS Selenča: Daniel Kutenič, Darko Pavlov, Daniel Kočonda, Alen Strehársky, Pavel Naď (stoja zľava); Dominik Alexy, Mário Malina, Miša Salijević, Kristijan Karačonji (v drepe zľava)

Foto: Vladimír Hudec