Škody v dôsledku sucha sú obrovské

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 18. 9. 2021

Číslo 17/ 2040

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE Najviac sa obchoduje s pšenicou

Škody v dôsledku sucha sú obrovské

Ľubica Sýkorová

Podľa údajov projektu Aqueduct na World Resources Institute najväčšie nebezpečenstvo sucha na globálnej úrovni je v troch európskych krajinách (Moldavsko, Ukrajina) vrátane Srbska, ktoré je dokonca na 5. mieste. Podľa OSN sucho je skrytou globálnou krízou, ktorá by sa mohla stať ďalšou pandémiou, ak krajiny neprijmú naliehavé opatrenia v oblasti vodného a pôdneho manažmentu, ako aj riešenia klimatických núdzových situácií. Táto poveternostná katastrofa je hlavným faktorom degradácie pôdy a klesajúcich výnosov najdôležitejších plodín.

Atoho sme svedkami aj v tomto roku. Podľa domácich odborníkov cov bez dažďa znížili výnosy takmer všetkých ovocných, zeleninových a poľných plodín. hlavným problémom v poľnohospodárskej výrobe neefektívne vyúroda sóje bude nižšia asi o 50 %, kukurice o 30 až 50 % a slnečnice, ktorá najlepšie odolávala vysokým teplotám, o 10 – 15 %. Vzhľadom na sucho poľnohospodárska produkcia v Srbsku v tomto roku nebude mať ani približne minuloročný rast, ktorý sa pohyboval okolo štyroch percent. Škody sa podľa agroanalytika Milana Prostrana odhadujú na najmenej 500 miliónov dolárov. Extrémne teploty okolo 40 °C počas dvoch letných mesiaNašťastie pšenica bola zozbieraná pred obdobím sucha. Z poľných plodín budú najväčšie škody na sóji a kukurici. Podľa expertov musí Srbsko hľadať riešenie poklesu poľnohospodárskej výroby v dôsledku zmeny klímy a sucha v zmene štruktúry sejby a zväčšovaním plôch pod závlahovými systémami, ktoré v súčasnosti predstavujú necelé dve percentá. Okrem nedostatku zrážok spôsobených zmenou klímy je nielen u nás užívanie vodných zdrojov a degradácia pôdy v intenzívnom poľnohospodárstve. Problémom sú aj zlé poľnohospodárske postupy, ako je odlesňovanie, nadmerné používanie hnojív a pesticídov, ale aj nadmerné spásanie a používanie vody. V tomto roku silná vlna horúčav zasiahla Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko, západné Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Srbsko. Je jasné, že aj Európa sa otepľuje, a zasiahnuté sú najmä oblasti, ktoré nie sú zavlažované.

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 6. do 10. 9. boli podpísané prvé zmluvy o sóji z novej úrody, pšenica opäť zdražela, kukurica zlacnela. Tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyšší o 87,72 %, ktorého nančná hodnota bola vyššia o 69,07 %.

Cena sóje bola 70,00 din./kg bez DPH (77,00 din./kg s DPH). Štatisticky, keď porovnáme ceny s rovnakým obdobím minulého roka (40,00 din./kg bez DPH), cena tejto olejniny je vyššia o 75 %.

Cena kukurice sa pohybovala od 25,70 din./kg bez DPH do 25,00 din./kg bez DPH.

Priemerná cena bola 25,57 din./kg bez DPH, čo je pokles o 1,08 %.

Najviac sa obchodovalo s pšenicou.

Zmluvy boli realizované v cenovom rozpätí od 26,00 din./kg do 27,20 din./ kg (bielkoviny min. 14 %, lepok 30) bez DPH. Taký veľký cenový rozsah bol väčšinou ovplyvnený kvalitatívnymi parametrami tejto obilniny. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom jej cena bola vyššia o 4,42 %. Slnečnica si udržala stabilnú cenovú hladinu. Predávala sa za cenu pohybujúcu sa od 56,42 do 57,02 din./kg bez DPH.

Z obsahu

„Pažravce“ zo širokých vodných plôch

s. 2 a 3 Mory – nebezpeční škodcovia začiatkom jesene

s. 4 a 5 Sušenie a odumieranie viničových krov

s. 6

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (38) „Pažravce“ zo širokých vodných plôch

DrSc. Ján Babiak

Väčšina operencov z radu veslonožcov (Steganopodes) patrí do skupiny morských vtákov, ale sú aj také, ktorým kontinentálne prostredie širokých sladkých a poloslaných vôd neprekáža a žijú aj tu. Patrí sem aj čeľaď kormoránovité (Phalacrocoracidae) a pelikánovité (Pelecanidae). Ide o väčšie až veľké vtáky s pomerne tvrdým, odlišne sfarbeným perím, ale v oboch prípadoch jednotlivé druhy podľa pohlavia nie sú dimorfné.

Aj takmer rovnaký spôsob života sa pričinil o to, aby mali podobné morfolo-

KORMORÁN VEĽKÝ (ČIERNY) – PHALACROCORAX CARBO,

majú na pobreží Atlantiku, v oblasti kanála La Manche, ale aj dolného toku Dunaja. Mláďatá pohlavne dozrievajú po treťom roku. Hniezdenie: Pár kormoránov gické vlastnosti. To sú vtáky s dlhým zobákom a krkom, krátkymi nohami s prstami spojenými plávacou blanou. Sú dobrí letci aj plavci a kormorány aj potápači. Stravujú sa výlučne rybami, teda sú ichtyofágne. Preto rybári majú na ne ťažké srdce, keďže sú schopné v značnej miere redukovať rybí svet na každej plošine, kde sa zjavia. Aj fakt, že sú zákonom chránené a že vedia loviť v širokom areáli prostredia, v ktorom žijú, a tak nasýtiť svoj hlad aj inde, a nie tam, kde rybári hádžu svoje udice, trošku otupil tento sebecký postoj človeka vykynožiť ich.

Predstavitelia spomenutých dvoch čeľadí žijú aj hniezdia v kŕdľoch, ale hniezdo si stavajú na stromoch alebo v močiarnom húští (kormorány), kým pelikány hniezdia na zemi. Vo väčšine prípadov nie sú pravé sťahovavce, ale sú prelietavé v širokom rozsahu daného regiónu. Dávne rodisko týchto vtákov boli teplé vodné plošiny s tropickým alebo subtropickým podnebím. Odtiaľ svoj areál postupne šírili na sever. Tak prišli aj do našich krajov, kde začali aj hniezdiť (kormorány), alebo prídu k nám len ako potulné jedince (pelikány), bez nárokov, aby tu odchovali aj svojich potomkov. Z rodu kormoránov na našom priestore možno často vidieť kormorána veľkého a malého, kým pelikána kučeravého a ružového možno vidieť zriedkavo a spravidla je tu iba na potulkách.

Linné 1758

Kormorány sú vodní operenci tmavého sfarbenia. Ako dobrých letcov často ich vidieť pri love rýb aj na značnej vzdialenosti od hniezdiska. Za korisťou sa vedia aj ponárať, ale vtedy im voda vyženie vzdušný obal medzi perím, a tak po lovení koristi tieto vtáky často vidieť, ako na vyvýšenom mieste alebo aj na holých konároch stromov rozšírenými krídlami sušia svoje perie. Tento slnečný kúpeľ príde im vhod, aby svoju telesnú teplotu vrátili čím skôr na normálnu úroveň a perie k jeho pravej funkcii. Rozšírenie: Kormorán veľký je vtákom s celoročným pobytom okolo rovníka až po obratníky a na južnej časti pologule ešte južnejšie. V Európe stály pobyt V ostatnej časti severnej pologule zaznačený je len letný areál, aj to okrem prímoria len ostrovčekového typu. V zime z drsných oblastí v Európe je sťahovavý, ale prelieta len kratšie dráhy, vlastne zimuje v severozápadných častiach kontinentu. Vo Vojvodine sa zjavil v 70. rokoch minulého storočia a odvtedy obýva okolie Dunaja a Tisy, zriedkavejšie aj Sávy a Tamiša. Naša populácia nie je sťahovavá a nízkej teplote sa vyhýba preletom na priestory južného Balkánu alebo na pobrežie Čierneho mora. Biotop: Preferuje na ryby bohaté pobrežia jazier, riek a väčších vodných nádrží s vysokým lesným porastom, zarastené riečne ostrovy, ale aj rybníky s umelo vysadeným lesom. Rozlíšenie: Je to veľký štíhly vták tmavej farby. Len oblasť v širšom okolí bázy zobáka a veľká škvrna na oboch slabinách sú biele. Vo svadobnom šate biela farba je prítomná aj v širšej zóne hlavy. Operenie po tele je černasté, na chrbte s modravou a hrdzavohnedou mozaikou, kým na hrudi čierna farba má modro alový a na chvoste zelený lesk. Zobák s ostrým hákovitým nechtom na vrchnej čeľusti je sivej farby, v koreni žltý. Nohy má čierne. Sfarbením peria je pohlavie ťažko rozlíšiť. Mláďatá sú v páperčeku černasté, po operení tmavohnedé s bielym bruškom. Len po treťom pŕchnutí sa podobajú na rodičov v letnom šate. žije monogamicky. Už v polovici marca samec začína s tokaním a rituálmi dvorenia a po kopulácii ďalšia starosť je hniezdo. V prímorí hniezdi v skalných útesoch, kým v kontinentálnej časti si stavia hniezdo v korunách stromov, ale aj v trsťovom poraste. Ide o pomerne veľké hniezdo vypletené z konárikov a vystlané trávou a lístím. Samica v ňom znesie 3 – 4 (zriedka do 7) podlhovastých bielo-žltavých vajec s nerovným povrchom. Znáška je raz v roku v období apríl – máj. Inkubácia trvá 23 – 30 dní a hniezdna starostlivosť ďalších 6 – 7 týždňov. Od stavania hniezda až po odchovanie mláďat obaja rodičia si jednako delia tieto záväzky. Pár kormoránov používa rovnaké hniezdo obyčajne niekoľko rokov a hniezdenie je spravidla v kolóniách, občas aj s volavkami.

Kormorán veľký Kormorán malý

Potrava: Konzumuje hlavne ryby a dodatočne aj mäkkýše, hmyz a obojživelníky.

Hlas: Kormorán veľký je najčastejšie tichý, len pri párení samček sa ozýva hrdelným „gorr“ a po párení „chro“, „chro“. Pri sedení z hniezda počuť hlásenie hrubým škrečavo-gágavým tónom a pri chovaní mláďat hlboké „gro-gro-gro“ alebo „gä-gä-gä“.

KORMORÁN MALÝ (ČIER-

NOZOBÝ) – MICROCARBO (PHALACROCORAX) PYG-

MAEUS, Pallas 1773

Má rozhádzaný nekompaktný areál od juhovýchodného Jadranu až po Strednú Áziu. Celoročne obýva len oblasti dolného toku Dunaja, na vodných plošinách južnej časti Balkánu, v Turecku, Mezopotámii a na juhu Kaspického mora. Východne od týchto oblastí, v Ázii až po Čínu, hniezdi aj v letnom období tiež diskontinuitne. V tých oblastiach je sťahovavý a zimuje v jednotlivých primeraných biotopoch od severného Jadranu až po Perzský záliv. V našich krajoch sa začal šíriť v 80. rokoch minulého storočia, aj hniezdiť podobne ako jeho väčší rodák. Odtiaľto v zime iba preletuje na juh, na prajnejšie lokality. Preferuje biotop pri vode s vysokými drevinami, ale aj nízkym močiarnym porastom, ako i bariny s trstinou.

Ide o vtáka o polovicu menšieho od kormorána veľkého. Hlavu a krk má hnedú, ostatok tela je čierny so zeleným leskom. Okraje letiek na krídlach majú sivý nádych. Zobák a nohy sú čierne. Mláďatá po operení majú chrbát matnejší, ale hrvoľ a bruško sú hrdzavej alebo až tmavohnedej farby a podobné odlišnosti sa javia aj neskoršie. Len v treťom roku života získajú sfarbenie rodičov. Hniezdi v kolónii na stromoch s hustou korunou alebo v močiarnom húští, zriedkavejšie aj v trstine. Počet vajec v hniezde je 4 – 7, znáška je raz v roku. Stravuje sa prevažne rybkami. Jeho hlásenie mimo hniezda je zriedkavé, ale v hniezdnej kolónii počuť jeho

Pelikán kučeravý

úsečné čkavé a škrekotavé hlásenie, ktoré by sa v abecednej transkripcii mohlo vyznačiť ako „ček-ček-ček... “, „č-krek...“, „krek, čk-čk...“.

PELIKÁN KUČERAVÝ (CHOCHLATÝ) – PELECANUS

CRISPUS, Bruch 1832

Pelikány sú veľké vtáky s obrovským zobákom, ktorého kapacitu zväčšuje ešte vreckovitá koža prirastená za dolnú sánku, ako dobré skladisko na väčšie množstvo rýb. Pre svoju mohutnosť sú predsa dobrí letci, keďže majú duté kosti aj podkožnú časť tela. To im umožňuje ľahký až znamenitý let a vďaka mohutným krídlam môžu letieť ďaleko, aj vysoko sa vznášať na vzdušných prúdoch. Ale pneumatickosť kostí a podkožia ich znemožňuje ponárať sa do hĺbky pri love na vode, a preto ryby chytajú iba na povrchu. Robia to tak, že sa skupinovo organizujú, a udierajú krídlami o povrch vody a ženú korisť do plytčiny, kde si so svojou pochúťkou už ľahko poradia.

Pelikán kučeravý je hlavne ázijským vtákom. Má celkom malé ostrovčekové areály celoročného pobytu na pobreží mora v juhovýchodnej Európe a na Strednom východe. Jeho plynulý areál hniezdenia v letnom období siaha oblasťou veľkých jazier od Kaspického po Bajkalské, kým v Európe ide o ostrovné regióny od Kaspického po Čierne more. Európska populácia sa z oblastí letného pobytu sťahuje na juhozápad do teplých oblastí jadranského, iónskeho a egejského prímoria, alebo širšej oblasti delty Nílu. Nám najbližšia lokalita jeho hromadného hniezdenia je delta Dunaja, odkiaľ si údolím tejto rieky jednotlivo, ale nie tak často zaletí aj do Vojvodiny, až po jazerá a močariny v strednom Banáte a dolnom toku Tisy, Begeja a Tamiša. U nás nehniezdi a všetky prípady na spomenutom priestore sú zaznačené ako observácie jedincov tohto druhu. Biotop tohto pelikána sú veľké, vegetáciou porastené stojaté a lenivo tečúce vody, ale aj morské pobrežia.

V európskych rozmeroch je najväčší pelikán. Má striebristo-biele sfarbenie peria a len okraje krídel sú čiernej farby. Zobák mu je dlhý a je sivej farby so žltým hákovým nechtom na vrchnej čeľusti. V dolnej časti zobáka je kožný vak žltej farby. Nohy má krátke, sivej farby. V období párenia má zvýraznený a rozcuchraný chochol, vak sa stane červený, aj perie na krku je kučeravé. Okolo očí má malú žltú holinu, kým dúhovku oka má svetlú (jasnej farby). Konzumuje hlavne ryby na povrchu vodnej hladiny. Hlási sa zriedka, a vtedy vydáva dosť neartikulované zvuky, hlavne vrčivé hučanie a tlmené mumlanie (napr.: „k-hu; k(a)k-hu...“, múú-múúu...“ atď.).

PELIKÁN RUŽOVÝ (OBYČAJNÝ) – PELECANUS ONOCROTALUS, Linné 1758

Celoročne hniezdi vôkol vodných plôch v Afrike a Indii. V pásme od Jadranu až po Čínu má ostrovné letné areály, ale v Európe sú evidované len tri lokality jeho hniezdenia (delta Dunaja, Neretvy, ako i pobrežie Ohridského a Prespanského jazera). Z nich najpočetnejšia kolónia je v delte Dunaja, odkiaľ niekedy prelieta aj k nám (na vodné plošiny v severnej Báčke a stredného a južného Banátu (pozorovaný je v okolí Apatína, na Ludošskom jazere, na strednom toku Tamiša a na rybníkoch pri Vršci). Jeho biotop

Pelikán ružový

sú priestranné, nie hlboké vody a táto okolnosť dopomohla aj k nesúvislosti jeho areálu, vlastne ostrovčekovosti jeho rozšírenia.

Pelikán ružový je trochu menší od svojho rodáka. Perie má biele, ktoré prerastá do ružova, len okraje krídel sú čierne. Hrebeň zobáka je modrofialový s červeným pásom a hákovým nechtom. Kožný vak je žltý. Dúhovka v oku je tmavá a okolo oka má ružovú záplatu. Aj nohy má ružovkasté. V období párenia sa ináč splývajúca chocholka zvýrazní.

Na jedálnom lístku dominuje ryba. V kolónii alebo pri sedení sa hlási tichým vŕzgavým tónom, ale aj „khu-khu“, „ko-kok...“ a hlasnejším hlbokým „kre, kre...“

Foto: z internetu

OCHRANA RASTLÍN Mory – nebezpeční škodcovia začiatkom jesene

Ing. Ján Tancik, PhD.

Koncom leta – začiatkom jesene porasty cukrovej repy a kapustovín ohrozuje niekoľko významných škodcov. Medzi najvýznamnejšie patria larvy motýľov z čeľade morovité: mora gama Autographa gamma, mora kapustová Mamestra brassicae, mora kelová Lacanobia oleracea (Lepidoptera: Noctuidae). Sú to škodcovia, ktorí sa neobjavujú každý rok vo väčšej miere. No v niektorých rokoch sa vedia premnožiť a prekvapiť pestovateľa vysokými škodami, preto ich treba neustále sledovať.

Škodcov z radu motýľov najjednoduchšie sledujeme pomocou feromónových tívna vlhkosť vzduchu 90 – 100 % a teplota 20 – 30 °C. Žiadne vývojové štádium nepodlieha ďatelinu, lucernu, konope, ľan, kapustu, špenát, cibuľu, liečivé rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, ochrany je 14 dní po zistení samičiek schopných klásť vajíčka pri teplom a slnečnom počasí. Ak lapačov, ktoré kontrolujeme najmenej raz do týždňa. Ak zistíme zvýšený nálet motýľov vo feromónových lapačoch, treba sledovať v porastoch liahnutie húseníc a aplikáciu insekticídov vykonať v čase masového liahnutia lariev.

MORA GAMA

Mora gama je typická tým, že motýle tohto škodcu doletujú k nám z južnej Európy. Motýle sa liahnu s nevyvinutými pohlavnými žľazami a k ich vývinu potrebujú vitamín E, ktorý čerpajú z nektáru. Preto sú migrácie späté s hľadaním kvitnúcich rastlín. Motýle mory gama môžu preletieť veľmi veľké vzdialenosti, aj niekoľko tisíc kilometrov, z Mediteránu až do Škandinávie. Pre túto moru sú charakteristické masové výskyty v trvaní jedného až dvoch rokov, po ktorých nastáva silné zníženie populácie na dlhšie obdobie.

Na hustotu populácie mory gama vplývajú poveternostné podmienky, prirodzené regulátory a migrácie motýľov. Táto mora je hygro lná a termo lná. Nevyhovujú jej suché regióny a v takýchto regiónoch sa koncentruje v zavlažovaných porastoch. Pre masové rozmnožovanie jej vyhovuje prezimovanie v štádiu kukly pri dlhotrvajúcej snehovej pokrývke a teplote počas júna a júla vyššej o 1 – 2 °C od viacročného priemeru. Pre motýľov optimálna teplota je 20 – 25 °C. Zníženie teploty na 17 °C výrazne znižuje aktivitu imág a znemožňuje vývin pohlavných ústrojov a ovipozíciu. Húseniciam tiež vyhovuje vysoká reladiapauze, a preto prezimovať môže v ktoromkoľvek štádiu. V strednej Európe má dve až tri generácie do roka. Najčastejšie prezimujú húsenice a zriedka vajíčka, kukly a imága. Motýle prvej generácie sa vyskytujú v máji a júni a v prípade prezimovania už v apríli. Plodnosť samičiek závisí od meteorologických podmienok a kvality a kvantity potravy. Nepriaznivé podmienky môžu spôsobiť úplnú neplodnosť, čo sa často stáva samičkám druhej a tretej generácie. Motýle druhej generácie sa liahnu koncom júna až začiatkom júla. Vývoj tejto generácie končí v auguste, keď sa objavujú motýle tretej generácie. Motýle tejto generácie sa vyskytujú v niektorých rokoch až do novembra. Húsenice mory gama sú výrazne polyfágne. Napádajú okolo 220 druhov rastlín z 50 čeľadí. Z kultúrnych rastlín poškodzuje: cukrovú repu, slnečnicu, kukuricu, mak, chmeľ, tabak, zemiaky, chryzantémy a iné. Húsenice poškodzujú listy. Larvy 1. a 2. instaru „okienkujú“ listy, vyhrýzajú listy z dolnej strany a protiľahlá pokožka zostáva nepoškodená. Staršie larvy vyhrýzajú menšie alebo väčšie dierky na listoch, často zapríčiňujú aj holožer, skonzumujú celú plochu lista okrem hlavných nervov. Najväčšie škody zapríčiňujú larvy 4. a 5. instaru. Pri holožere cukrovej repy dochádza k zníženiu úrody o 25 až 50 % a k výraznému zníženiu cukornatosti.

OCHRANA

K regulácii mory gama z agrotechnických opatrení prispieva: ničenie burín, medziriadková kultivácia a jesenná hlboká orba. Chemická ochrana na cukrovej repe sa vykonáva, keď dominujú larvy 2. a 3. instaru a na jednej rastline sa nachádza v priemere viac ako 1 húsenica, alebo ak bol zistený výskyt 8 a viac húseníc v priemere na 1 m2, alebo pri poškodení 15 % rastlín. Letovú aktivitu motýľov môžeme monitorovať feromónovými lapačmi. Vyššia letová aktivita signalizuje možné riziká škôd a na základe nej sa dá určiť termín kontroly výskytu vajíčok a lariev v poraste. Najvhodnejší termín chemickej je počasie zamračené a chladné, ošetrenie treba vykonať po 15 až 20 dňoch.

MORA KAPUSTOVÁ

Mora kapustová je najnebezpečnejší druh z čeľade morovité škodiaci na cukrovej repe. Polyfágne larvy tohto druhu spôsobujú najväčšie škody v letnom období na kapustovej zelenine, repe cukrovej a prípadne tabaku. Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás 2 generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla. Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra. Na rozmnožovanie mory kapustovej majú veľký vplyv abiotické a biotické faktory. Z abiotických faktorov má najväčší význam vlhkosť. Mora kapustová je hygrofilný druh. Vyskytuje sa hlavne v porastoch so zvýšenou vlhkosťou (prípadne intenzívnou závlahou). Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zapríčiňuje zvýšenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9 – 31 °C, optimálna je 20 – 26 °C. Pri teplote -10 °C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice. Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie. Keďže mora

Feromónový lapač na mory Larva mory gama

kapustová je polyfág, vyhovujú jej zaburinenejšie porasty poskytujúce dostatok alternatívnej a doplňujúcej potravy. Pri pestovaní cukrovej repy sa vyskytuje hojnejšie najmä na lokalitách, kde sa pestuje hrach umožňujúci optimálny úživný žer imág prvej generácie. Človek svojou aktivitou tiež vplýva na jej premnoženie. Najväčšiu početnosť môže škodca dosiahnuť v hustých a kompletne zapojených porastoch, kde je vlhkosť v poraste vysoká aj v suchom lete. K premnoženiam mory kapustovej dochádza iba občas a trvá 1 až 1,5 roka.

ŠKODLIVOSŤ

Larvy mory kapustovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 80 rastlinných druhoch z 30 čeľadí. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na kapuste, karfiole, repe cukrovej a hrachu. Z času na čas spôsobuje škody aj na kukurici, slnečnici, chmeli, tabaku, paprike, rajčiaku, maku, šaláte, mrkve, cibuli a melónoch. Môže sa dokonca vyvíjať aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, broskyniach a viniči. Vyvíja sa aj na mnohých divorastúcich rastlinách.

Druhá generácia je oveľa početnejšia a tým aj nebezpečnejšia ako prvá. Larvy druhej generácie vyžierajú chodby do hlávok kapusty. V jednej hlávke môže byť 5 – 6 lariev. Takáto hlávka býva úplne zničená. Larvy žerú podvečer a v noci, najintenzívnejšie pri teplom počasí. Jasným signálom prítomnosti lariev, či už v porastoch kapustovitých rastlín, alebo repy, je prítomnosť trusu čiernej alebo tmavej farby. Trus často vedie k nepredajnosti produktov a tiež k rozvoju sekundárnych patogénov. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu, alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja lista. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostáva nepoškodená len listová stonka a hlavné žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti. Mora kapustová spôsobuje kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrody pestovaných plodín. Prvá generácia lariev spôsobuje škody v máji a druhá v auguste a septembri.

Kukurica, slnečnica, no i vinič či iné plodiny neumožňujú larvám ukončiť vývoj výlučne na nich. Na všetky plodiny/rastliny s výnimkou kapusty a repy migrujú až v posledných instaroch, no aj tak môžu spôsobiť významné škody. K takejto situácii dochádza iba vtedy, ak sú uvedené plodiny zaburinené, a hlavne, ak v burinnom spektre dominuje pupenec roľný.

MORA KELOVÁ

Táto mora sa tiež občas premnoží a zapríčiňuje vážne škody. Najviac škodí na zelenine, preto v niektorých jazykoch v jej názve je zelenina alebo niektorý druh zeleniny. Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie mory kelovej. Keď sa húsenice živia na rastlinách z čeľadí Composite a Chemopodiacae, najrýchlejšie sa vyvíjajú a samičky nakladú najviac vajíčok. Mora kelová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Do roka v strednej Európe má 2 generácie. Motýle sa vyskytujú od apríla do konca júna a v auguste. Húsenice sa vyskytujú v júni – júli a v septembri – októbri.

ŠKODLIVOSŤ

Larvy mory kelovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 420 rastlinných druhoch. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na zelenine: kapuste, reďkovke, rajčiaku, uhorkách, cibuli, mrkve, šaláte

a zemiakoch. Škodí aj na poľných plodinách: cukrovej repe, slnečnici, kukurici, maku, tabaku a iných. Z času na čas spôsobuje škody aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, tiež

Listy kapusty poškodené larvami môr

na viniči, malinách, ríbezliach, rôznych okrasných a liečivých rastlinách. Húsenice sa živia na listoch vo večerných hodinách a v noci, kým cez deň sa skrývajú na spodnej strane listov, zriedka v pôde. Húsenice poškodzujú rastliny rovnakým spôsobom ako húsenice mory kapustovej, pri premnožení môžu zapríčiniť holožery.

OCHRANA PROTI MORÁM

Regulácia početnosti mory kapustovej a kelovej by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná

Mora kelová

alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel. Nálet motýľov sa sleduje pomocou svetelného alebo feromónového lapača. Svetelné lapače sú účinnejšie. Týždeň po začiatku náletu prvej vlny motýľov sa začína sledovať výskyt vajíčok a lariev v poraste. So sledovaním sa pokračuje raz týždenne až do konca náletu motýľov. Skontrolovať treba najmenej 100 rastlín (5 x 20 alebo 10 x10). Hodnotí sa percento napadnutých rastlín (vajíčkami alebo húsenicami), alebo počet lariev na 1 rastlinu.

Prahy škodlivosti na základe percenta napadnutých rastlín závisia od vývojovej fázy rastliny. Vo fáze kotiledónnych listov prah škodlivosti je 10 % napadnutých rastlín, vo fáze pred vytvorením hlávky 15 %, vo fáze formovania hlávky 10 %. Na základe počtu lariev prah škodlivosti je 1 larva na rastlinu.

CHEMICKÁ REGULÁCIA

Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. Postreky na repe cukrovej sa môžu vykonávať spolu so zásahmi proti iným škodcom. Regulácia prvej generácie je jednoduchšia, pretože nálet motýľov nie je taký roztiahnutý ako nálet druhej generácie. Regulácia sa však v praxi najčastejšie robí iba proti druhej generácii, a to v najbujnejších, kompletných a zavlažovaných porastoch cukrovej repy. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú. Postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev (1. – 3. instar).

Používajú sa registrované prípravky. Uprednostniť treba selektívne prípravky. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú. Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma, ktoré sa aplikujú od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár, a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70 – 80 %. Využiť sa môžu i prípravky na báze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki.

VINOHRADNÍCTVO Sušenie a odumieranie viničových krov

Ľubica Sýkorová

V našich vinohradoch pestovatelia viniča v poslednom období vo veľkej miere pozorovali sušenie, odumieranie a uhynutie viničných krov, ktoré najčastejšie zapríčiňuje choroba pod názvom esca syndróm viniča. Postihuje cievne zväzky viniča a spôsobuje predčasné odumieranie kmienkov viniča, spojené so znižovaním množstva a kvality úrody. Patrí medzi takzvané choroby kmienkov viniča, je spôsobená skupinou húb, ktoré infikujú vinič a kolonizujú cievne a priľahlé drevné pletivá.

Podľa odborníkov esca je dnes svetový problém, pretože celosvetovo je namenšie prázdne miesta. Hoci sušenie môžu zapríčiniť mnohé abiotické činitele, ako je napríklad ocremonium a Stereum hirsutom charakteristický pre apoplexiu. Najčastejším príznakom je susa používajú prevažne široko pôsobiace fungicídy (DMI fungicídy, ditiokarbamáty, ftalimidy, strobipadnutých okolo 20 % výsadieb. Ešte stále neexistuje stopercentne účinná látka, ktorá by si s ňou poradila. Klasické zákroky proti výskytu ochorenia esca, keď sa zreže vinič až na hlavu, pokiaľ nie je infikovaný aj podpník, začínajú zlyhávať. Šírenie tohto nebezpečného ochorenia viniča celkom nepochybne súvisí s otepľovaním. Klíma sa mení a s ňou aj rozšírenie chorôb. Pestovatelia sa obávajú, že za určitých okolností by esca mohla vyvolať pohromu podobnú fyloxére, ktorá zlikvidovala európske vinice v 19. storočí.

PRÍZNAKY OCHORENIA

Pokiaľ ide o prejav ochorenia, sú rozhodujúce situačné, resp. stresové situácie. Bol preukázaný zvýšený výskyt vo viniciach na extrémne suchých stanovištiach s nedostatočnou výživou. Príznaky napadnutia na listoch a strapcoch sa prejavia až niekoľko rokov po infekcii. K hynutiu napadnutých kríkov dochádza spravidla v období teplých suchých letných mesiacov.

Sušenie sa najčastejšie zjavuje na jednotlivých viničových kroch, neskoršie sa rozširuje aj na susedné. Vo vinohradoch potom zostávajú väčšie alebo nevhodná pôda, nízke teploty, vymŕzanie, nezodpovedajúca výsadba, mechanické poškodenia počas rezu, poškodenie ľadovcom, škodcami, pesticídmi a pod., najčastejšou príčinou sú mikroorganizmy: vírusy, baktérie a huby. Spomedzi týchto mikroorganizmov sušenie viničných krov najčastejšie zapríčiňujú práve huby a z hubových chorôb apoplexia a esca. Príznaky choroby sa zjavujú na všetkých častiach viniča, a to v dvoch podobách: v podobe chronickej, ktorá sa prejavuje oneskoreným a slabým rastom výhonkov, sušením a opadávaním listov, a v podobe akútnej, ktorá sa prejavuje náhlym sušením celého kra. Omnoho nebezpečnejšia je akútna forma – akútny esca syndróm, pri ktorom z nakazených krov možno izolovať viac druhov húb z rodov Phaeomoniella, Phellinus, Cephalosporium, Phaešenie a opadávanie listov, ktoré sa objavuje po odkvitnutí viniča, v lete a začiatkom jesene. Začína na spodnej časti výhonku, neskôr sa šíri nahor a zasahuje všetky listy. Odrody bieleho hrozna majú žltkasté škvrny, zatiaľ čo čierne hrozno má červenkasté (tigrie vzory). Nekrotické škvrny sa šíria a vytvárajú veľké nekrotické zóny, list schne a opadáva. Bobule, ktoré sú napadnuté, nevyvíjajú sa správne a nedozrievajú načas.

OCHRANA

Preventívne opatrenia sú jedinou zbraňou v boji proti tomuto patogénu. Prvým preventívnym opatrením je výsadba certifikovaných odrezkov viniča. Ak je výsadba nových viníc plánovaná na vyčistených plochách, kde boli lesy, staré sady alebo vinice, je potrebné, aby pozemok 2 – 3 roky odpočíval. Okrem iných preventívnych opatrení sa odporúča: pri reze treba dbať, aby na viniči zostali čím menšie rany. Nakazené časti krov treba orezať a spáliť, pracovné náčinie dezinfikovať a rany natrieť niektorým širokospektrálnym fungicídom. Úplne vysušené kry treba čím skôr vykopať a spáliť. V súčasnosti nie sú registrované žiadne prípravky (fungicídy), ktoré by dokázali úspešne zabrániť výskytu alebo šíreniu tejto choroby. Proti hubovým chorobám viniča luríny), ktoré súčasne obmedzujú i pôvodcu sušenia a odumieranie viniča. V laboratórnych aj poľných skúškach vykázali dobrú účinnosť proti pôvodcom escy DMI fungicídy (Tebuconazol, flusilazol). V niektorých krajinách sa po zimnom reze a pred pučaním viniča používajú na ošetrenie fungicídy Vintec a Tessior. Vintec sa aplikuje na ostrihané vinohrady po zime, keď je vinič v štádiu 01 BBCH (začiatok nalievania púčikov: očká vnútri púčikov sa začínajú zväčšovať). Aplikáciu treba vykonať čo najskôr po reze, denné teploty musia dosahovať 10 °C počas aspoň 5 hodín a relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť nad 70 %. Nasledujúcich 48 hodín by malo byť bez dažďa. Prípravok dosahuje priemernú účinnosť, ktorá môže kolísať. Tessior sa aplikuje bodovo zo vzdialenosti asi 5 cm na rany po reze viniča. Množstvo jednej dávky aplikovaného prípravku je možné regulovať podľa veľkosti reznej plochy. Aplikácia by mala byť vykonávaná na suché rezné plochy predtým, než nastanú vhodné podmienky pre infekciu (vlhko, teploty nad 10 °C a noci bez mrazov) a čo najskôr po reze viniča (0 – 5 dní). Prípravok je možné aplikovať pri teplote od -5 °C a vyššej. Prípravok dosahuje priemernú účinnosť.

Príznaky ochorenia esca na listoch viniča

POČASIE

18. 9. – 24. 9. 2021

sobota nedeľa

22˚ | 17˚ 27˚ | 14˚

pondelok utorok

25˚| 14˚ 23˚ | 13˚

streda

25˚ | 14˚

štvrtok piatok

22˚ | 12˚ 23˚ | 12˚

RASTLINNÁ VÝROBA Blíži sa termín sejby pšenice ozimnej

Ľubica Sýkorová

Určiť správny termín sejby pšenice ozimnej je kľúčovým rozhodnutím pestovateľa. Avšak v súčasnej dobe poznačenej dosahmi klimatických zmien, ako aj obmedzovaním osevných postupov, sa termíny menia a určiť ten správny nie je až také jednoduché.

Optimálny termín sejby v našich podmienkach sa začína od 1. októbra, potenciálu pre výnos odrôd všetkých obilnín. Ako už bolo spomenuté, rozpredplodinami sú neskoro zberaná cukrová repa, neskoré hybridy kukurice a pod. Od predplodiny, pôdy. V takýchto podmienkach rastliny sú oveľa citlivejšie na sucho, choroby, stres vyvolaný aj keď v niektorých sezónach to môže byť už od 25. septembra.

Konkrétny termín sejby závisí od pestovateľskej výrobnej oblasti. V skutočnosti veľké výmery osievajú poľnohospodári po agrotechnickom termíne najmä preto, že klimatické zmeny priniesli v posledných rokoch dlhšiu a teplejšiu jeseň. Vytvorili sa tak podmienky, keď aj neskôr založené porasty stihnú do zimy narásť do potrebnej fázy a kondície.

AKO ZABEZPEČIŤ DOBRÚ ÚRODU?

Dosiahnutie dobrých úrod môže len preverená technológia pestovania kvalitných odrôd strniskových obilnín. Použitá agrotechnika, resp. technológia výroby má zabezpečiť maximálne využitie genetického potenciálu odrody v určitých agroekologických podmienkach. Pre všetky odrody strniskových obilnín, ktoré sú v komerčnej výrobe, stanovený je optimálny termín sejby, hustota výsevku, obdobie aplikácie minerálnych hnojív. Výrazná pozornosť je venovaná dusíku, ktorý je nositeľom výnosov. Výrobcovia taktiež nesmú prehliadnuť zabezpečenie pôdy fosforom. Tento makroelement sa musí aplikovať vtedy, keď 100 gramov pôdy obsahuje okolo 10 miligramov fosforu, čo je málo, pretože bez neho nebude prebiehať efektívny príjem dusíka. Obsah draslíka (kálium) je viac-menej postačujúci na väčšine pestovateľských plôch. Pomer a vyrovnanosť jednotlivých zložiek je dôležitá podmienka na získanie vysokých a stabilných výnosov. Počet rastlín na jednotku plochy a neskôr počet klasov na štvorcovom metri sú dva najdôležitejšie faktory pre využitie genetického hodujúcim faktorom výnosov je termín sejby najmä v rokoch, v ktorých prevláda suchá jar. Deficit zrážok a vysoké teploty na jar sa opakujú už viac rokov po sebe. Načas vykonaná sejba zabezpečuje rastlinám dlhšie obdobie na odnožovanie, lepšie zakorenenie, hlbšie prenikanie koreňového systému, čo umožňuje normálnu dĺžku vegetácie každého genotypu vo vegetačnej fáze rozvoja rastliny. Tieto faktory sú podmienkou lepšieho prezimovania rastlín. Rastliny, ktoré sa rozvíjajú po sejbe v optimálnom termíne, dobre využívajú vodu a výživné látky aj v hlbších vrstvách pôdy. Sejba v optimálnom termíne vplýva na počet klasov na jednotku plochy, čo je základnou podmienkou dobrých výnosov. Pri skorom termíne sejby je potrebné obrátiť pozornosť na výskyt listových vošiek a ostatných škodcov. Za koniec optimálneho termínu sejby sa pokladá koniec októbra. Ak sa na výrobné prostredie pozerá z hľadiska geografického, vtedy sa tento termín sejby predlžuje o 5 až 10 dní v smere na juh, čiže smerom k centrálnemu Srbsku.

RADY ODBORNÍKOV

Podľa našich odborníkov medzi najlepšie predplodiny pšenice patria tie, ktoré skoro uvoľňujú plochy, aby bolo dostatok času na prípravu pôdy. Tu patrí sója, hrach, fazuľa, zemiaky, osivová kukurica a slnečnica. Nevhodnými množstva žatevných zvyškov a vlhkosti pôdy závisí spôsob a hĺbka základného spracovania pôdy. Príprava musí byť kvalitná a pôda nad osivom vo vrstve 5 – 8 cm musí mať drobnozrnitú štruktúru. Hrudy sú nežiaduce. Sejba a jej kvalita sú dôležité faktory každej úspešnej výroby. Kvalita sejby závisí od viacerých elementov. Vtedy je úspešná, keď je 80 % osiva posiateho do hĺbky 4 – 5 cm. Keď je pôda suchá, treba siať o niečo hlbšie (5 – 5,5 cm). Jeden z dôležitých faktorov je aj rýchlosť sejačky, ktorá sa pohybuje v závislosti od typu sejačky a traktora. Množstvo osiva na jednotku plochy závisí od odrody, veľkosti zrna, hmotnosti 1 000 zŕn, klíčivosti a čistoty semena. Väčšie množstvá treba použiť vtedy, ak je príprava pôdy nekvalitná a osivo zostáva na povrchu, ak je väčšia zaburinenosť parcely, menej dusíkatých hnojív. Bez ohľadu na kvalitu prípravy a spracovania pôdy a sejbu, bez minerálnych hnojív sú vysoké a stabilné výnosy nemožné. Veľmi často sa stáva, že sa nepoužíva fosfor ani draslík, ale iba dusík, čím sa značne znižuje úrodnosť vysokými teplotami. Fosfor a draslík sa do pôdy aplikujú výlučne pri základnom spracovaní pôdy, pretože ich pohyblivosť je veľmi slabá. Na jeseň by bolo potrebné vniesť do pôdy asi 30 – 40 kg fosforu/ha a o niečo menej draslíka. Jedna časť dusíka (40 – 60 kg/ha) sa vnáša na jeseň. To má veľký význam, najmä ak na parcele zostalo veľa žatevných zvyškov. Ostatok dusíka sa aplikuje pri prihnojovaní. Treba spomenúť, že ak bola predplodina slnečnica, treba dať o 15 až 20 % viac dusíka. Pri neskorej sejbe by sa pestovatelia mali držať niekoľkých odporúčaní. Predovšetkým treba použiť certifikované osivo odrôd vhodných na neskorý výsev. Pri veľmi neskorých sejbách je podiel certifikovaného osiva na úrode až 54 %. Ďalším krokom je zvýšiť výsevok. Neskôr založené porasty nestihnú do zimy vytvoriť taký počet odnoží, ako sejba v optimálnom termíne. Zvýšením výsevku sa dokáže tento nedostatok vyriešiť, čím sa zabezpečí nielen úroda, ale aj vyššia istota prezimovania porastov. A o koľko ho zvýšiť? Odborníci odporúčajú o 50 – 60 %. Tu treba upozorniť, že ak pestovateľ zvýši výsevok na dvojnásobok normálnej dávky, jeho úroda nebude dvojnásobná. Porasty budú prehustené, budú si konkurovať a nakoniec dôjde k poklesu úrody. S posunom termínu sejby sa mení aj jej hĺbka. Odporúča sa, aby pestovatelia siali hlbšie, než majú vo zvyku. Pri neskorej sejbe sejba do hĺbky 6 cm zabezpečí lepšie prezimovanie porastov.

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Zapekané papriky plnené mletým mäsom a ryžou

Suroviny: 6 hrubostenných paprík, 1 PL oleja, 500 g mletého hovädzieho mäsa, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 200 g varenej ryže, 1 konzerva lúpaných paradajok, 1/2 konzervy sladkej kukurice, 150 g tvrdého syra na strúhanie, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, tymian

Takto sa to podarí: Z paprík odrežeme vrchnú časť a vydlabeme jadrovník a všetky zrniečka. Na panvici zahrejeme olej, pridáme mäso, cibuľu a spoločne opekáme, kým nebude mäsko opečené. Nemusí byť úplne prepečené, nakoľko budeme v tepelnej úprave pokračovať ešte v rúre. Potom pridáme pretlačený cesnak, opekáme ešte minútku a odstavíme. Prípadnú uvoľnenú masť zlejeme

a k opečenému mäsu primiešame ryžu, kukuricu, paradajky a zhruba 2/3 postrúhaného syra. Všetko dochutíme soľou, korením a sušeným tymianom. Zmesou naplníme pripravené papriky, poukladáme ich do zapekacej misky a vrch posypeme zvyšným syrom. Plnené papriky pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 30 minút. Podávame so zeleninovým šalátom a domácim cesnakovým dresingom.

Pečené buchty so slivkovým lekvárom

Suroviny: Na cesto: 250 ml vlažného mlieka, 2 PL kryštálového cukru, 1/2 kocky čerstvého droždia (alebo 1 balíček sušeného), 500 g polohrubej múky, 1 balíček vanilkového cukru, 1/2 KL soli, 1 vajce, 50 g masla; Ešte potrebujeme: za pohár slivkového lekváru, 1 žĺtok na potretie, trochu práškového cukru

Takto sa to podarí: Vo vlažnom mlieku rozmiešame cukor, rozdrobíme kvasnice, premiešame a necháme vzísť kvások – zhruba 15 minút. V miske premiešame múku, vanilkový cukor, soľ a v strede urobíme jamku a prilejeme kvások a rozklepneme vajce. Začneme spracovávať cesto a postupne pridávame roztopené maslo. Hladké cesto prekryjeme utierkou a necháme na teplom mieste vykysnúť zhruba hodinu. Neskôr cesto ešte jemne spracujeme naolejovanými rukami a rozdelíme ho na 12 rovnakých častí, z ktorých tvarujeme guľky. Tie potom prstami roztlačíme do kruhu, do stredu navrstvíme lekvár a tvarujeme malé žemličky, ktoré v dostatočných rozstupoch rozložíme medzi dva plechy vystlané papierom na pečenie a necháme zakryté podkysnúť ešte 20 minút. Rúru rozohrejeme na 200 °C, buchtičky potrieme žĺtkom a pečieme asi 30 minút do zlatohneda. Buchty necháme vychladnúť a neskôr servírujeme posypané práškovým cukrom.

Poctivá jablková štrúdľa

Suroviny: Na cesto: 400 g hladkej múky, štipka soli, 3 PL slnečnicového oleja, 1 vajce, 150 ml vody; Na plnku: trochu hrozienok namočených v rume, 800 g jabĺk, 1/2 citróna (šťava), 1/2 KL mletej škorice, 120 g kryštálového cukru, 50 g strúhanky, 50 g masla na opraženie strúhanky, 50 g masla na potretie štrúdle

Takto sa to podarí: Najskôr si namočíme hrsť hrozienok do rumu. Rum možno nahradiť aj trochou jablkového džúsu, alebo hrozienka úplne vynechať. Všetky ingrediencie na cesto spracujeme do hladkého, elastického cesta. Cesto treba spracovávať rukami aspoň 15 minút, aby sme dosiahli potrebnú konzistenciu. Uhnetené cesto vložíme do misky, ktorú sme vymastili olejom, poobraciame, aby sa celé obalilo v oleji, zakryjeme fóliou a uložíme do chladničky na 30 minút. Jablká ošúpeme, pokrájame na malé kocky, v miske ich premiešame s citrónovou šťavou, pridáme cukor, škoricu,

premiešame a odstavíme bokom. Na panvici opražíme strúhanku na rozpustenom masle. Vychladené cesto rozvaľkáme na tenký plát na obruse, ktorý sme vysypali múkou, a potom ešte ťaháme zo všetkých strán, aby bol plát čo najtenší. Na štrúdľové cesto rozsypeme opraženú strúhanku (okrem okrajov), škoricové jablká a namočené hrozienka. Pomocou obrusu zrolujeme cesto do štrúdle, ktorú uložíme na papierom vystlaný plech a potrieme roztopeným maslom. Jablkovú štrúdľu pečieme v rúre vyhriatej na 190 °C zhruba 20 až 25 minút. Vychladnutú štrúdľu posypeme práškovým cukrom, pokrájame na hrubšie kúsky a servírujeme.

Rýchle tvarohové guľky plnené slivkami

Suroviny: Na cesto: 500 g mäkkého hrudkovitého tvarohu, 300 g hrubej múky, 1 vajce, 1 žĺtok, štipka soli; Ešte potrebujeme: 20 sliviek (menších); Na posýpku: strúhanka, práškový cukor, maslo

Takto sa to podarí: Z tvarohu, múky, soli, vajíčka a žĺtka vypracujeme hladké cesto. To vyvaľkáme na hrubší valček a pokrájame na hrubšie krajce (zhruba 20 kusov). Krajce cesta v dlani roztlačíme a zabalíme do nich čiastočne prepolené, vykôstkované slivky a vytvarujeme guľky. Ak sú slivky väčšie, zabalíme do guliek len polovice. Tie potom vložíme do vriacej, osolenej vody, a keď vyplávajú na povrch, povaríme ich ešte zhruba 5 minút. Na suchej panvici opražíme strúhanku do zlatohneda, odstavíme, primiešame cukor a zmesou posypeme uvarené guľky. Všetko prelejeme maslom a môžeme servírovať. Hotové guľky môžeme, samozrejme, podávať aj s mletým makom alebo orechmi..

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 540 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

BINGUĽA Oslávili 100. výročie

Danuška Berediová-Banovićová

Prvým spolkom binguľských Slovákov bol Slovenský spolok Beseda, založený v novembri roku 1920. Jeho prvým predsedom bol slovenský evanjelický farár v Binguli Fedor Ormis. Slovenský kultúrno-umelecký spolok Milana Rastislava Štefánika dnes má už 101 rokov a v sobotu 11. septembra si v Binguli pripomenuli jeho 100. výročie, ktoré sa vlani v dôsledku pandémie koronavírusu neoslávilo. V programe pod názvom Zachovajme kultúrne dedičstvo našich predkov, ktorý sa konal na nádvorí Základnej školy Savu Šumanovića, si zrekapitulovali činnosť tejto kultúrnej inštitúcie.

Program moderovali Tijana Farkašová a Darko Bábeľa. Na začiatku privítali hostí: Vladimíra Francistyho, riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Branislava Kulíka, predsedu Matice slovenskej v Srbsku, Natašu Kolárovú, podpredsedníčku MSS pre Sriem, a Branka Radičevića, predsedu Rady Miestneho spoločenstva v Binguli.

Branislav Kulík vo svojom príhovore poznamenal, že naše počtovo omnoho väčšie spoločenstvá Slovákov vo Vojvodine sa nemôžu pochváliť takýmto pekným jubileom nepretržitej spolkovej činnosti. „Táto dnešná oslava, toto pripomínanie si 100. výročia je záväzok pre vás domácich, ale aj pre všetkých nás, aby sme sa pousilovali a urobili všetko, čo môžeme, aby slovenský folklór, slovenský spev, slovenský jazyk a všeobecne slovenská kultúra

Na husliach hral 11-ročný Damir Sucháni Viktória Dubovská bola debutantkou na tohtoročnom detskom festivale v Šíde Štvrtáčka Lea Častvenová krásne spievala

pretrvávala aj v Binguli, aj v tejto časti Sriemu a v celom našom štáte, tak ako bolo aj doteraz,“ povedal predseda B. Kulík.

V programe účinkovali Detský folklórny súbor Čerešničky, sólové speváčky Viktória Dubovská a Lea Častvenová, spevácka skupina žien z Bingule a zo Šídu, huslista Damir Sucháni, ako aj členovia Kultúrno-umeleckého spolku z Bosutu.

Program nančne podporila NRSNM.

Čerešničky netrpezlivo čakajú na svoje vystúpenie

Binguľčanky a Šíďanky spievajú spolu