Oslávili zlatú svadbu

MANŽELIA RÉNEROVCI ZO STAREJ PAZOVY Oslávili zlatú svadbu

Anna Lešťanová

Výročie zlatej svadby patrí k tým významnejším oslavám, keď si manželia pripomínajú 50 rokov spoločného života. Polstoročie spolužitia aj pre Annu a Martina Rénerovcov zo Starej Pazovy znamenalo oslavu ich lásky, vzájomnej podpory a tolerancie.

Toto významné výročie v živote manželskej dvojice si zaslúži oslavu spolu s rodinou a na oslave zlatej svadby sa spomínajú iba tie najpozoruhodnejšie momenty. Práve za takýchto okolností aj manželia Rénerovci v sobotu 4. septembra oslávili polstoročie spoločného života. Oslava ich zlatej svadby, za prítomnosti najmilších, sa niesla v znamení ich veľkej lásky a víťazstva života, lebo Anna za podpory najmä manžela, syna Viekoslava, nevesty Jasminky a vnúčat Dávi-

života dokázala, že chce byť súčasťou milovanej rodiny, čo sa jej aj podarilo. Po chirurgických zákrokoch bola si vedomá jej ťažkej choroby a hrdinsky s ňou bojovala. Anna, rod. Chlebianová, a Martin Réner sa zosobášili veľmi mladí – 4. septembra 1971, čo

Anna a Martin po vyslovení osudového áno v roku 1971

bolo na vtedajšie časy bežným javom. Ona mala iba 17 rokov a on 23. Začínali spoločný život s holými rukami a svojou usilovnosťou a úpornosťou dokázali prekonať všetky ťažkosti. Po 50 rokoch sú s dosiahnutým spokojní, lebo ich životným heslom je, že najväčším bohatstvom

Na svadbe u Rénerovcov nevystali ani zvyky a obyčaje; Martinovým družbom bol Pavel Holič, známy pazovský herec a režisér

da a Dajany dokázala prekonať aj tie najťažšie chvíle, keď jej zdravie následkom nádorových ochorení bolo veľmi ohrozené a budúcnosť neistá. Za lekárskej pomoci a jej pevnej vôle do je zdravie a vzájomná láska medzi najmilšími, s ktorými nažívajú v harmónii, a nevestu považujú za svoje dieťa, za svoju dcéru. Na položenú otázku, kde sa zoznámili, Anna s úsmevom jednoducho odpovedala, že u susedov, lebo sa ona s rodinou v roku 1965 presťahovala z Petrovićovho sálaša do Starej Pazovy. Ako hovoria, nebola to láska na prvý pohľad, postupne sa však zoznamovali, spoznávali jeden druhého, kým si nezískali vzájomnú priazeň, až do osudového vyslovenia áno. V roku 1973 na svet prišiel ich syn Viekoslav a Anna sa ako aj každá usilovná žena starala o dieťa a domácnosť. Keď syn mal 14 rokov, zamestnala sa u tamojšieho súkromného podnikateľa, odkiaľ odišla i do dôchodku. Martin svoj pracovný vek strávil v niekdajšej veľkej továrni Lifam a po 33 odpracovaných rokoch v roku 1997 odišiel do invalidného dôchodku.

Podľa ich slov 50 rokov spoločného života je dar Boží a nesmierne sa tešia i zo svojich dvoch nadovšetko talentovaných vnúčat a z každého ich dosiahnutého úspechu. Ich syn Viekoslav je i známym tamojším harmonikárom a tieto hudobné vlohy iste zdedil po svojom dedovi Martinovi Rénerovi, bývalom pazovskom huslistovi. Anna a Martin sa tešia z každého nového spoločného dňa. Obaja sú penzistami a okrem údržby domácnosti čas venujú aj koníčkom.

Kedysi voľný čas obaja najrad-

Manželia Rénerovci po oslave zlatej svadby

šej trávili v prírode, na kempovaní a v chytaní rýb pri Dunaji, no tejto svojej záľuby sa pre choroby museli vzdať. Anna trá-

Spolu s najmilšími – synom Viekoslavom, nevestou Jasminkou a vnúčatami Dávidom a Dajanou

vi hodne času aj pri čítaní kníh a časopisov a zo zdravotných dôvodov jej dobrým zvykom sú i prechádzky na čerstvom vzduchu. Foto: z archívu rodiny Rénerovej

KYSÁČ Súťaž vo varení rybacej polievky

Miroslava Ožvátová

V nedeľu 12. septembra v strede Kysáča, na nádvorí Športovo-rekreačného spolku Smuđ Kysáč, bola zorganizovaná súťaž vo varení rybacej polievky. Účastnícky poplatok pre súťažiacich bol 3 000 dinárov a záujemcovia sa mohli prihlásiť do 9. septembra. Súťaženie vo varení rybacej polievky sa začalo o 9. hodine ráno.

Súťažilo 13 tímov. Komisia v zložení: Ján Hric, Slavko Marčok a Vladimír Madacký hodnotila všeobecný vzhľad, chuť a farbu každej polievky.

Prvé miesto obsadila skupina

Odmeny pre najlepších

Čerevićka skela z Futogu, druhé skupina Ivana Ožváta a Ivana Krajčíka a tretie skupina Alz metal.

Po 11. hodine si všetci mohli kúpiť rybaciu polievku alebo praženú rybu, ktorú pripravili usilovní kuchári ŠRS Smuđ Kysáč. Ako nám povedali, všetko, čo prichystali – aj rozpredali. Porcia praženej ryby sa predávala za 450 a polievka za 300 dinárov.

Na dobrú náladu hral Domino band zo Selenče a Kysáčania sa mohli zabaviť do neskorých hodín.

Foto: z archívu Ivana Madackého

V NOVOSADSKOM LIMANSKOM PARKU Chute Vojvodiny

M. Ožvátová

Ak niekto chcel stráviť pekný víkend v prírode s dobrým, tradičným vojvodinským jedlom, programom pre deti a hudbou, mohol navštíviť Chute Vojvodiny. Toto podujatie bolo zorganizované po piatykrát na starej lokalite – v Limanskom parku a prebiehalo v sobotu 11. a v nedeľu 12. septembra od 12.00 do 20.00 h. Gastronomická ponuka bola bohatá a prilákala návštevníkov a vystavovateľov zo všetkých strán. Vystavovatelia prišli z Báčky, Banátu a zo Sriemu. V ponuke boli: bravčový paprikáš a rebrá, rezance, svadobná kapusta, rôzne druhy gulášov, ryby, klobásy, langoše, kolá-

Karol Horvát sa pravidelne zúčastňuje na tomto podujatí Chute Vojvodiny po piatykrát v Limanskom parku

če, gomboce, rôzne druhy syrov, lekvárov, cestovín, ako aj iné tradičné výrobky a jedlá vo Vojvodine.

Boli usporiadané aj dielne a prezentácie na rôzne témy.

Na tému Tradičné mäsové jedlá v sobotu 11. augusta sa návštevníkom predstavili výrobcovia klobás Damir Vidaković z dediny Svetozar Miletić a Karol Horvát z Báčskeho Petrovca, ktorý sa na tomto podujatí zúčastňuje každý rok.

Vstup pre všetkých návštevníkov, ako aj účasť v dielňach boli voľné. K celkovej nálade prispel aj ozdobený priestor, ktorý mal za úlohu priblížiť vojvodinské prostredie.

ANKETA Povedali nám o Gitariáde Vojvodiny

Miroslava Ožvátová

V sobotu 4. septembra na pomocných ihriskách FK Tatra v Kysáči prebiehala siedma Gitariáda Vojvodiny. Ako i v minulých rokoch, do Kysáča prišli návštevníci z rôznych prostredí. Mnohí prišli s mladšími členmi rodiny, čo svedčí o tom, že dobrá hudba spája nielen ľudí, ale aj prekonáva generačné hranice. O tom, či sú pravidelní návštevníci tohto podujatia a čo ich najviac prilákalo tohto roku na gitariádu, nám povedali:

Pavel Pálik z Kysáča: – Na Gitariádu Vojvodiny chodievam takmer pravidelne. Som fanúšik rockovej hudby. Vždy ma priláka to, že prichádzajú bandy mojej generácie. Tohto roku som

Milorad Milić z Temerína

Pavel Pálik z Kysáča

prišiel s vnukom Dávidom. Chcel by som mu vštepovať lásku k dobrej hudbe. Určite mu zostane aj pekná pamiatka, že so starkým chodieval na gitariádu.

Milorad Milić z Temerína: – Do Kysáča chodím každý rok na Gitariádu Vojvodiny, aj keď sa nedostanem ľahko do Kysáča. Som spokojný s organizáciou podujatia. Musím povedať, že organizátori sú vždy k dispozícii, aby odpovedali na otázky. Páči sa mi, že na ich facebookovej stránke možno navrhnúť band, ktorý vystupuje v revuálnej časti. Konkrétne tohto roku ma osobne potešilo, že vystúpi Griva. Prišiel som s kamarátkou, ktorá má rada Najdu & Smakovanje. Pre každého sa nájde niečo na tomto festivale.

Andrea Kardelisová z

Kysáča: – Ako Kysáčanka sa snažím, aby som sledovala udalosti v dedine. Na gitariádu nechodím pravidelne, ale ma každý rok poteší skutočnosť, že Kysáč púta pozornosť ľudí z iných dedín. Je pekne, že Kysáč má niečo svoje a že sa Kysáčania každý rok môžu potešiť z takéhoto podujatia. Zároveň je to i pekná príležitosť pre mladé bandy, aby sa afirmovali a predstavili svoju hudbu aj širšej verejnosti.

Vesna Galetin zo Zmajeva: – Na gitariádu prichádzam pravidelne každý rok a vždy vystúpia dobré bandy. Tohto roku ma osobne prilákal Najda & Smakovanje, ktorého manžel aj ja radi počúvame. Je to jeden z našich obľúbených bandov a spomíname si na časy, keď Smak mal jeden z prvých koncertov s Najdom. Keď ide o mladé bandy, musím povedať, že je každý originálny na nejaký spôsob, a v každom prípade ma veľmi teší, keď sa mladí ľudia zaoberajú hudbou. Myslím si, že je decentralizácia kultúry veľmi dôležitá pre malé prostredia, ako je Kysáč, a je pekne, že mesto Nový Sad podporuje takéto podujatia.

Zoran Stojanović z Petrovaradína: – S veľkou netrpezlivosťou som čakal tohtoročnú gitariádu. Prišiel som priamo

Andrea Kardelisová z Kysáča

z práce a nerobilo mi to problém. Pravidelne prichádzam na gitariádu a tu som spoznal aj mnoho ľudí, s ktorými sa môžem

Vesna Galetin zo Zmajeva Zoran Stojanović z Petrovaradína

porozprávať na tému rockovej hudby. Som veľký fanúšik rockovej hudby a favoritom mi je band Divlje jagode. Navrhol som organizátorom, aby na niektorú z budúcich gitariád prišli aj Rock Apoteka.

Vlado Benčík z Aradáča: – Prišiel som na gitariádu do Kysáča po prvýkrát. Som tu dnes so svojím otcom Jaroslavom. Obidvaja máme

Vlado Benčík z Aradáča

radi rockovú hudbu a sme veľkí fanúšikovia Grivy, ktorých členov aj poznáme. Môj otec pravidelne prichádzal do Kysáča so svojím bandom Žana a hrali na rôznych oslavách. I sám som členom Tiriri bandu, hrám na bubnoch a mám rád takéto podujatia.

Je to hádam najčastejšia otázka na začiatku nového školského roka. Avšak aj nás zaujíma, ako Ako ste strávili prázd n i ste strávili leto. Napíšte nám alebo n nakreslite vaše zážitky a radi ich zverejníme vo vašom Kútiku. Danuška y ?

Anna Poničanová, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Melánia Kolárová, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Mia Čemanová, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Sára Chalupková, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Marián Mučaji, piatak, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Martina Sklabinská, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Pospájaj bodky podľa čísel a zisti, čo je na obrázku.

6

5

4

3

2 7

28

27 8

26

1 25 24

23 9 10

11

21

20

22 12

19 13

18 14 15

17

16 Maja Smišeková, piatačka, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

KULPÍN: STAV POĽNOHOSPODÁRSKYCH KULTÚR Problém bude s kukuricou

Katarína Gažová

Kulpínsky chotár 18. júla zachvátila búrka s prudkým lejakom a silným vetrom. Takého nečasu sa najviac zľakli poľnohospodári, obávajúc sa o svoje poľnohospodárske kultúry. A tá obava nebola bezdôvodná. Silný vietor na mnohých parcelách v kulpínskom chotári uškodil predovšetkým kukurici. poľnohospodárov Kulpína: „O stave kukurice a sóje našich pestovateľov – poľnohospodárov môžem povedať, že je lepšia situácia so sójou. Táto kultúra je dosť zastúpená u nás a celkom dobre vyzerá. Už sa začal pomaly aj zber včasných odrôd sóje, ako sú valjevka a apolo. Prvé tohtoročné skúsenosti s výnosmi sóje sú celkom solídne, poľnohospodári nakosili od 12 metrov

Pekné bohaté šúľky s plnými zrnami kukurice na byliach, ktoré nezvalil vietor

Tam kukuričné steblá pováľal a niekde aj polámal. Našťastie sója, ktorá je okrem kukurice najviac zastúpená v chotári okolo Kulpína, je v dobrom stave. O situácii s týmito kultúrami nám povedal Milan Popovicki, predseda Klubu do 2 ton z jutra, teda môžu byť spokojní. Kvalita sójového zrna je všeobecne dobrá. Aj neskoršie odrody vďaka peknému slnečnému počasiu teraz v septembri pekne dozrievajú a myslím si, že sa o taký týždeň bude konať

Parcela zrelej sóje, ktorá už čaká na zber Parcela, kde je vnútorná časť pod pováľanou kukuricou

zber sóje aj na týchto parcelách. Cena sóje je pomerne solídna, nateraz je to orientačne 60 – 70 dinárov. Akontačne sa bude pravdepodobne najprv vyplácať za 60 dinárov.“ zrievaní zvalených býľ kukurice, teda ich plodov. Pravdepodobne také šúľky kukurice budú hniť a klíčiť a ich kvalita čoraz viac upádať. Najväčší problém však bude so zberom takých pováľaných

Táto sója ešte musí zrieť

V porovnaní so sójou stav kukuričných polí je omnoho horší. Spolubesedník nám vysvetlil, o čo ide: „Ako bolo spomenuté, ten júlový nečas so silným vetrom nám narobil veľké problémy s kukuricou. Na mnohých parcelách je kukurica pováľaná, ak nie na celej ploche, tak na niektorých jej častiach. Tu budú ťažkosti pri doplôch. Preto, žiaľ, pri kukurici v našom chotári ani nemožno očakávať veľké výnosy. Tento rok je taký neprajný a dúfajme, že do budúcna to bude lepšie.“ Kukurica sa v chotároch okolo Kulpína ešte nezberá, ale so sójou sa už pracuje. Každý poľnohospodár sa snaží využiť pekné slnečné počasie na zber sóje na svojich roliach, ak je už zrelá.