Päťdesiat rokov Ceny za autentickosť v Pivnici

REPORTÉRI

Ján Čérný

Stretnutie v pivnickom poli – stretnutie spevákov slovenských ľudových piesní – je podujatie podnecujúce organizované pestovanie pôvodných slovenských ľudových piesní. Zároveň je dôkazom, že sa na tomto poli v našich prostrediach predsa pracuje a že máme aj výsledky.

Cieľom pivnického festivalu je okrem vyhľadávania starých piesní aj objavovanie nových nádejných spevákov. Na festivale vystupujú aj perspektívni speváci, ale sú tu aj neznáme pesničky. Zasadzovali sme sa za to, aby si speváci vyberali aj také piesne, ktoré sa nespievajú často a ktoré sme pomaly aj zabudli, teda piesne našich rodičov a starých rodičov, lebo len tak si môžeme obohacovať fond slovenských ľudových piesní.

Roky bežali, striedali sa speváci, organizátori, spoluorganizátori, realizátori, avšak vždy sa prihliadalo na kvalitu piesní a interpretácie, a tým si tento festival pomaly, ale iste razil cestu k obecenstvu, ktoré s veľkou ochotou prijímalo nové a nové pesničky. Mnohé z nich aj dodnes pretrvávajú v pamäti milovníkov ľudových piesní, a to nielen v samej Pivnici, ale aj širšie. Speváci sa snažili do Pivnice priniesť zo svojho prostredia to najkrajšie z ľudovej tvorby predkov a prinášajú aj

kus folklórneho bohatstva svojej dediny. Je pravda, že sme neboli vždy spokojní s výberom piesní a ich prednesom, ale je pravda i to, že každé nové Stretnutie umožňovalo prehĺbenejšie poznanie tých opravdivých hodnôt, a že celkove prispievalo k zveľadeniu speváckeho prednesu a k

Hodoličová, Macáková a Glóziková, 1969

odhaľovaniu nových spevákov. Toto naše podujatie by sa číselne mohlo predstaviť ako bohatá zbierka ľudových piesní, ako dlhý zoznam účastníkov z radu spevákov, zberateľov, hudobníkov a iných entuziastov a podporovateľov, vedomých si toho, že len tvrdá a svedomitá práca na každom poli prináša tie pravé a sladké plody. Na Stretnutí v pivnickom poli speváci súťažia o Ceny za prednes, ale bez povšimnutia nezostávajú ani najstaršie, najautentickejšie starodávne pesničky a ich zberatelia. Odborná porota na festivale v Pivnici už 50 rokov udeľuje Cenu za autentickosť piesne. Na začiatku to bola Cena za najľudovejší – najpôvodnejší text. Táto cena bola prvýkrát udelená v roku 1969 (na štvrtom ročníku Stretnutia). Túto cenu získali piesne:

1. Roku 1969

1. Hromy bijú, zbúrali sa nebesá... (Juliana Hodoličová – Pivnica) 2. Na rováš, mamička, na rováš... (Zuzana Macáková – Kysáč) 3. Hrešila ma moja mať... (Anna Glóziková – Kovačica)

2. Roku 1970

4. V richtárovej studni... (Vladimír Mega – Báč. Petrovec, DK) 5. Pomaly sa blíži ku jeseni... (Katarína Gašparovská – Selenča) 6. Popri našej záhradôčke tečie potoček... (Anna Sľúková – Ilok)

3. Roku 1971

7. Tam, skade ja chodím... (Judka Dingová – Pivnica) 8. Už sa tá lavička... (Zuzana Pagáčová – Hložany)

4. Roku 1972

9. Ťažko je to hore vŕškom chodievať... (Michal Slávik – Pivnica) 10. Petrovská dedina (Vladimír Mega – Báč. Petrovec, DK)

5. Roku 1973

11. Zaletel sokolík... (Michal Slávik – Pivnica) 12. Pod orieškom, pod zeleným... (Zuzana Varecová – Stará Pazova) 13. Chcel ma včera jeden šuhaj... (Mária Súdiová – Kysáč)

6. Roku 1974

14. Videla som si milého... (Miluška Papová – Pivnica) 15. Zaleť, sokolík... (Zuzana Varecová – Stará Pazova)

7. Roku 1975

Cena nebola udelená.

8. Roku 1976

16. Červená ruža v oreší... (Anna Filipová – Stará Pazova) 17. Nechcel som v Pazove vojakom byť... (Pavel Holič – Stará Pazova)

9. Roku 1977

18. Dievčence, dievčence... (Anna Petrášová – Nový Sad) 19. Zasvietila hviezdička... (Anna Filipová – Stará Pazova)

10. Roku 1978

20. Mamo moja... (Božena Hodoličová – Nový Sad)

11. Roku 1979

21. Na dvore hnoj... (Valentín Grňa – Pivnica) 22. Široký jarček, bystrá vodička... (Pavel Beňuš –Aradáč)

Anna Sľúková, Ilok 1970

12. Roku 1980

23. Konope, konope... (Anna Fábriová – Stará Pazova) 24. Z nízka, Bože, z nízka... (Anna Fejdiová – Báč. Petrovec, DK)

13. Roku 1981

25. Letí sivý sokol... (Zlatko Chňupa – Stará Pazova) 26. Čo to tam za hory... (Juliana Rumanová – Pivnica)

14. Roku 1982

27. Vedne tráva... (Miroslav Galamboš – Hložany) 28. Pod oblôčkom záhradenka... (Olinka Séčová – Pivnica)

15. Roku 1983

29. Idem, idem, lebo misím... (Michal Ľavroš – Padina) 30. Vyriasla ružička... (Mária Srnková – Kysáč)

16. Roku 1984

31. Ani tak nezvonia sedemdesiat zvonov... (Pavel Báďonský – Hložany) 32. Široko-ďaleko to táča letelo... (Mária Rumanová – Stará Pazova)

Michal Slávik, Pivnica 1973

17. Roku 1985

33. Za našima humny... (Zuzana Báďonská – Ilok) 34. Pod tú horu borovú... (Jarmila Horňáková – Pivnica) 35. Naprostred Šimandre... (Pavel Báďonský – Hložany)

18. Roku 1986

36. Keď ja idem k vám... (Viera Hrubíková – Biele Blato) 37. Jaj, andika, anjel moj... (Jarmila Horňáková – Pivnica)

19. Roku 1987

38. Bože moj, oče moj, prečo ma tak tresceš... (Zdenka Tárnociová – Pivnica)

Vladimír Mega, B. Petrovec 1970

39. Poďme, chlapci, tatam... (Ján Greksa – Šíd)

20. Roku 1988

40. Žal, žal, veliký žal, prečo si ma zanehal... (Zdenka Tárnociová – Pivnica) 41. Po ulici idem, do zemi nepozriem... (Zuzana Špringeľová – Jánošík)

21. Roku 1989

42. Sobášne perečko... (Ľudmila Hrubíková – Lug) 43. Počúvaj, počúvaj, dífčatko u dverí... (Jarmila Babiaková – Báč. Palanka)

22. Roku 1990

44. Pred Vianoce ten týždeň... (Ľudmila Hrubíková – Lug)

23. Roku 1991

45. Ej, lehoce, lehoce... (Viera

Týrová – Pivnica) 46. Milý moj, milý moj... (Anna Stojanovová – Padina, DK)

24. Roku 1992

47. Tá silbašská pekná hradská... (Daniela Čelovská – Silbaš) 48. Tri bandy nám hrali... (Rastislav Struhár – Hložany)

25. Roku 1993

49. Na cimbalách hrajú... (Boris Babík – Stará Pazova) 50. Javorík, javorík... (Zdenko Košút – Boľovce)

26. Roku 1994

51. Lietala mi lastovienka... (Anna Domoniová – Stará Pazova) 52. Už cedule roznášajú... (Zvonimír Pudelka – Nový Sad)

27. Roku 1995

53. Masar, masar... (Jarmila

Klúčiková (Horňáková) – Pivnica) 54. Hej duby, duby... (Mária

Turanská – Selenča)

28. Roku 1996

55. Zajdom za brdom... (Miluška Brnová – Pivnica, MOMS) 56. Mať moja chudobná... (Jana

Kubečková – Stará Pazova)

29. Roku 1997

57. Pod varošom... (Ján Ravza – Kysáč) 58. Ty, tichý vetríčku... (Daniela

Piktorová – Jánošík)

30. Roku 1998

59. Zelenaj sa, zelenaj... (Ján

Ravza – Kysáč) 60. Žalo diovča, žalo ľam... (Vlasta Jovnášová – Boľovce)

31. Roku 1999

61. Studená rosička tej noci padala... (Marína Sláviková – Nový Sad) 62. V susedovem novem sade... (Jarmila Pudelková – Pivnica)

32. Roku 2000

63. Vyzváňali zvony... (Zdenko Uheli – Stará Pazova) 64. Čerešenka tenká, vetor ju kolíše... (Jarmila Žabaljcová – Pivnica)

Zdenko Košút, Boľovce 1993

33. Roku 2001

65. Janík, Janík... (Jaroslav Toman – Kulpín) 66. Zaspalo diovča hore pupkom... (Jaroslav Pecník – Selenča)

34. Roku 2002

67. Ani mi je jeseň... (Vesna Murtínová – Hložany) 68. Ej, na doline na tej strane... (Veljko Vidić – Nový Sad)

35. Roku 2003

69. Keď si ja zaspievam... (Katarína Mosnáková – Jánošík) 70. Okolo Hložanoch vodička vyviera... (Jana Uramová – Hložany)

Božena Hodoličová, Nový Sad 1978

36. Roku 2004

7l. Jaj, Bože moj... (Katarína Mosnáková – Jánošík) 72. Vyletela húska... (Miluška Bolehradská – Aradáč)

37. Roku 2005

73. Žiadna mamka nevie... (Jaroslava Kukučková – Boľovce) 74. Mamko moja milá... (Tamara Pucovská – Ilok)

38. Roku 2006

75. Anička má, čakaj že ma... (Ján Šago – Stará Pazova) 76. Taká som ja opustená... (Elena Krošláková – Báč. Palanka)

39. Roku 2007

77. Zavčas rána stála... (Anita Rybárová – Nový Sad) 78. Ty si sokol... (Ivan Slávik – Nový Sad)

40. Roku 2008

79. Slniečko sa níži... (Andrea Hrubíková – Báč. Petrovec, KUS) 80. Kedy je otcovi najväčší žiaľ... (Silvester Kolár – Lug). (pokračovanie nabudúce)

RADY A NÁPADY

IBA PRE LABUŽNÍKOV Kuracie stehná na jablkách a cibuli

Jednoducho, rýchlo a chutne.

Príprava: 15 min. Úprava: 45 min. Porcie: 4

Suroviny: 8 kuracích stehien (dolné), 2 PL oleja, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, rozmarín, 2 veľké jablká, 2 veľké cibule, 1 dl bieleho vína (nemusí byť), 2 dl kuracieho vývaru, kôra z 1/2 pomaranča

Takto sa to podarí:

1. Stehná nasolíme, okoreníme a pridáme aj štipku sušeného rozmarínu pre výraznejšiu vôňu. 2. Potom ich z každej strany opečieme na oleji priamo v pekáči alebo na panvici (neskôr presunieme do pekáča či zapekacej misky). 3. Na dno pekáča poukladáme mesiačiky jabĺk a väčšie kúsky cibule. Na ne poukladáme opečené stehienka, podlejeme vínom, vývarom a pridáme pomarančovú kôru. 4. Zakryté vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na zhruba 35 minút, neskôr pekáč otvoríme a dopekáme ešte 10 až 15 minút do zlatohneda. 5. Podávame s varenou ryžou alebo so zemiakmi. Zdroj: recepty.aktuality.sk

Kakaovo-banánová roláda

Nadýchaná roláda so sladkým zrelým banánom a sviežou tvarohovou plnkou.

Príprava: 30 min. Úprava: 10 min. Porcie: 10

Suroviny: Na kakaovú roládu: 3 vajcia, 3 PL kryštálového cukru, 2 PL oleja, 1 PL vlažnej vody, 5 PL hladkej múky, 1 PL kakaa, 1 KL kypriaceho prášku, štipka soli; Na plnku: 250 g jemného tvarohu, 100 g masla, 4 PL práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 2 zrelé banány

Takto sa to podarí:

1. Celé vajíčka vyšľaháme s cukrom do peny, prilejeme a zamiešame olej a vodu. Do tekutej zmesi preosejeme múku, kakao, kypriaci prášok a soľ. 2. Vymiešame hladké cesto, ktoré vylejeme na menší plech vystlaný papierom na pečenie a upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 12 minút.

3. Piškótový plát vyklopíme na utierku, ktorú sme posypali práškovým cukrom, a spolu s utierkou zrolujeme a necháme úplne vychladnúť. 4. Z tvarohu, zmäknutého masla, cukru a vanilky vyšľaháme plnku, ktorú rozotrieme na korpus, na kraj uložíme banány a zrolujeme do rolády. 5. Roládu uložíme do chladu na cca hodinu, neskôr krájame na plátky a podávame so šálkou kávy.

Zdroj: recepty.aktuality.sk

RADY DO DOMÁCNOSTI Absolútny likvidátor mastnoty bez drhnutia

Štyri minúty a rúra sa leskne ako nová – hubku sme ani nezobrali do ruky! Pre mnosledok hovorí sám za seba, a čo je najlepšie, nepotrebujete na to žiadnu hubku ani drôtenku – len hých jednoznačne nápad s wau efektom. Sklo ako nové a žiadna extra práca, ani špinavé hubky či handričky.

Je to skutočne tak, že tie najlacnejšie a najjednoduchšie riešenia sú najlepšie, keď vám je rúra čistá hrôza, a to nehovoríme o vnútri, ale o dvierkach. Keď cez sklo už takmer nevidno, predpokladáme, že sa tam muselo niečo rozliať. Tak sa do toho pustite podľa tohto jednoduchého návodu. Je to lacné, jednoduché a účinné. Vý3 veci a máte pokoj. Od začiatku čistenia to zaberie len 4 minúty.

ZáZrak Zvaný alobal

Netreba sa báť, že alobal dvierka poškriabe. Uvidíte sami pri prvých pohyboch. Na dvierka treba naliať asi 1/2 šálky horúcej vody a celé zasypať sódou. 30 sekúnd nechať pôsobiť a potom si z alobalu spraviť guľku akurát do ruky, ktorou potom začať čistiť. Žiadne tlačenie na povrch – len veľmi jemne začať kruhovými pohybmi prechádzať po skle. Uvidíte sami, ako všetky nečistoty schádzajú a doslova miznú z povrchu dvierok. Ak máte dvierka špinavé naozaj veľmi, potom postup zopakujte ešte raz, ale malo by to stačiť aj prvýkrát. Zvyšky sódy zotrieme papierovými utierkami a trochou vody. To je všetko, je to lacné a prírodné!

ako vyČiSTiť dvierka

SPoráka vo vnúTri

Našli sme tento zaujímavý patent a možno mnohí ani nevedia, že ho na rúre majú. Ak nemáte takýto typ sporáka, potom musíte dvierka klasicky odšraubovať.

ako čistiť vnútro rúry?

Nepoužívame čpavok ani iné smradľavé chémie, stačí vám obyčajný prášok do pečiva. Potrebujeme: 150 ml studenej vody, 2 – 3 balíčky prášku do pečiva, keramickú misu na pečenie a trochu octu (od oka).

Postup:

Všetko zmiešame v mise a jednoducho dáme do rúry pri teplote 100 stupňov (ideálne dať hneď po pečení, rúra nevychladne). Nechať asi 30 – 45 minút, a potom len ľahko zotrieť steny – zmes krásne všetko zmäkčí a ide to jedna radosť – bez drhnutia.

Mozaiku číslo 265 pripravil Jaroslav Čiep

Kultúra

70. OKTÓBROVÝ SALÓN GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI Jubileum a prezentácia novej tvorby

Olinka Glóziková-Jonášová

Výstava pod názvom Októbrový salón v organizácii Galérie insitného umenia sa stala synonymom októbrových osláv v Kovačici a v tomto roku do dejín zapísala 70. ročník.

Otvorenie výstavy sa uskutočnilo tradične na plató pred Galériou insitného umenia, kde prítomných najprv privítala riaditeľka Anna Žolnajová-Barcová. Menovaná vo svojom prejave povedala: „Keď zakladatelia tejto galérie a ideoví tvorcovia Októbrového salóna po prvýkrát

verejne predstavili svoje obrazy, skromne a nevedomky začali vytvárať významnú časť dejín Kovačice. Netušiac, že ich mená a diela sa raz budú nachádzať v encyklopédiách a monografiách o insitnom umení a že sa o ich tvorbe bude prednášať turistickým skupinám a žiackym exkurziám.“

Možno povedať, že rovnako ako pred sedemdesiatimi rokmi, aj toto významné jubileum súčasní maliari kovačickej galérie oslávili skromne, ale každý maliar sa snažil priniesť a predstaviť svoju najnovšiu tvorbu. Predsa o tom októbrový salón je – prezentovať verejnosti každého jednotlivca tým, čo po celý rok vytváral. Svoju najnovšiu tvorbu na tohtoročnej výstave predstavilo 25 súčasných členov kovačickej galérie: Katarína Karlečíková, Ján Bačúr, Michal Povolný, Eva Husáriková, Pavel Hajko, Pavel Cicka, Zuzana Vereská, Ján Glózik, Desa Morarová-Petrovová, Drago Terzić, Jozef Haviar, Štefan Varga, Anna Kňazovicová, Jano Žolnaj, Anna Lenhartová, Nada Koreňová, Juraj Lavroš, Anna Kotvášová, Pavel Povolný-Juhás, Martin Pap, Mária Vargová, Mária Hlavatá, Marína Petríková a Nataša Kňazovicová. Poslednýkrát svoju tvorbu predstavila Alžbeta Čížiková, inak prvá dáma kovačickej insitnej školy, ktorá len pred niekoľkými dňami opustila tuzemskú púť. Insitní maliari – jej kolegovia, ale aj všetci prítomní minútkou ticha vzdali hold jej dlhoročnej maliarskej ceste, ale aj prínosom v prezentovaní insitného umenia doma a vo svete, ktorým bezpochyby prispela. Jej obrazy budú od nasledujúceho

Októbrového salóna patriť do stálej expozície umeleckých diel GIU, v ktorej sú aj diela priekopníkov insitného umenia v Kovačici.

Na 70. jubilejnom Októbrovom salóne po prvýkrát bol predstavený reštaurovaný obraz Kovačický proces autora

Martina Jonáša z roku 1957. „Obraz bol pre poškodenia roky uložený v sklade galérie. Začiatkom aktuálneho roku obraz bol postúpený na rekonštrukciu a konečne

Maliari spoločne oslávili 70. výročie Októbrového salóna

si milovníci insitnej tvorby môžu pozrieť aj túto olejomaľbu, ktorá znázorňuje významný medzník v kovačických dejinách,“ vysvetlila Žolnajová-Barcová.

Nevystala ani stála expozícia umeleckých diel priekopníkov insitného umenia v Kovačici

Ukážka tohtoročnej tvorby súčasných maliarov

Výstavu slávnostne otvoril Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica. Gratuloval všetkým prítomným maliarom a poprial jubilujúcej ustanovizni ešte veľa zdarných rokov pôsobenia a aby aj naďalej Kovačicu predstavovala v tom najkrajšom svetle, lebo vďaka práve maliarom a ich umeniu sa Kovačica zapísala do svetovej umeleckej mapy. Slávnostný tón otvoreniu výObraz Kovačický proces autora Martina Jonáša z roku 1957 po prvýkrát prezentovaný verejnosti stavy udali Valentína Chalupová spevom a Ivan Cicka hrou na harmonike.