Kovačický október oslavujú 70 rokov

SlávnoStné zaSadnutie Rady mieStneho SPoloČenStva v KovaČiCi Kovačický október oslavujú 70 rokov

Anna-Andrea Holíková

Vrámci bohatého programu prvého víkendu Kovačického októbra otváracou udalosťou sobotňajších osláv bolo slávnostné zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Kovačica. Predseda RMS Adam Jonáš na úvod privítal hostí: Marínu Tomanovú,

Na úvod prítomných privítal Adam Jonáš, predseda Rady MS v Kovačici

náčelníčku Juhobanátskeho obvodu, Jaroslava Hrubíka, predsedu Obce Kovačica, a predstaviteľov lokálnej samosprávy, Jaroslava Javorníka, biskupa SEAVC v Srbsku a farára kulpínskeho, Slađana Daniela Srdića, seniora banátskeho a farára jánošíckeho, Martina Bajzu, farára kovačického, a Branislava Kulíka, predsedu MSS a farára novosadského.

Slávnostnej recepcie sa zúčastnili aj delegácie samospráv a cirkevných zborov zo zbrataných miest z Nadlaku (Rumunsko) a Pôtra a Rejdovej (Slovensko), ako i predstavitelia všetkých miestnych spoločenstiev z Kovačickej obce. Predseda Rady MS Kovačica A. Jonáš privítal i všetkých prítomných riaditeľov a riaditeľky vzdelávacích a kultúrnych ustanovizní, ako i predstaviteľov organizácií, združení a podnikov pôsobiacich v Kovačici.

Menovaný vo svojom príhovore uviedol, že je rád, že sa do histórie dediny zapíše ešte jeden Kovačický október. „Aj napriek nepriaznivým podmienkam bude to október bohatý na kultúrne, športové či gastronomické obsahy,“ poznamenal.

Myslím si, že kovačické MS vykonáva túto úlohu dobre, že sú tu poctiví ľudia, ktorí chcú pracovať pre dobro Kovačice a jej obyvateľov.“ Prihovorili sa aj predseda MSS Branislav Kulík, starosta mesta Pôtor Miroslav ČinPríhovor Jaroslava Hrubíka, predsedu Obce Kovačica čura, starostka Rejdovej Slávka Krišťáková a prednosta mesta Nadlak Gros Aleksadnru. Kovačický október slávnostne otvorila Marína Tomanová s

Nevystala ani torta s logom MS Kovačica

odkazom, že je náplň programu dôkazom silnej spolupatričnosti jestvujúcej medzi občanmi, vďaka ktorej sa píšu bohaté kultúrne dejiny a predstavuje Kovačica v okolí, v štáte aj za hranicami. Zasadnutie spevom

Ústredný víkend októbrových osláv slávnostne otvorila Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu

Po ňom sa slova ujal predseda obce Jaroslav Hrubík, ktorý vo svojom príhovore povedal: „Miestne spoločenstvo, ako najbližší štátny orgán k občanom, má za úlohu, aby im bolo vždy k dispozícii, aby sa tak zistilo, aké problémy trápia občanov a ako možno pomôcť a riešiť ich.

Zaspievala Dievčenská spevácka skupina Perla

Prítomní boli početní hostia

spestrila Dievčenská spevácka skupina Perla pod vedením Milinky Čížikovej a za hudobného sprievodu Daniela Cicku. Zasadnutie moderovala Danka Svetlíková.

Foto: z archívu MS Kovačica

OKTÓBER – OBDOBIE KVETU ĽUDOVÝCH TRADÍCIÍ Jarmok ručných prác, tortiáda a varenie bryndzových halušiek

Alexandra Čížiková

Krásne slnečné počasie vyvábilo Kovačičanov, hostí z okolitých dedín, ale aj zo zahraničia pozrieť sa na krásu dedinského sviatku v Kovačici – Kovačický október. Kovačica predstavuje úrodnú pôdu pre kultúrnych dianí, ale nevystali ani gastronomické či športové obsahy. V rámci ústredných osláv Kovačického októbra v sobotu 2. októbra v priebehu celého dňa bol organizovaný program, ktorý ponúkal pestrý obsah. Na nádvorí miestneho spoločenstva bol otvorený Jarmok ručných

Na jarmoku bolo predstavených 21 stánkov Členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka navarili za veľký kotol bryndzových halušiek

umelcov, a preto sa každoročne môže hrdiť zaujímavým programom, ktorý slávnostne prichystá pre záujemcov z okolitých miest, ale aj zo zahraničia. Október nie je iba mesiac najdlhšieho kvetu v našej prírode. Je to obdobie, ktoré krášli láska k ľudovým tradíciám.

Kovačica bola v dňoch 1. až 3. októbra stredobodom pozornosti prác a gastronomických špecialít. Organizátorom tohtoročného podujatia bola Turistická organizácia Obce Kovačica, Miestne spoločenstvo Kovačica a kovačický Ženský spolok.

I keď bol ohlas vystavovateľov slabší než po minulé roky, členky spolkov žien z Kovačice, Crepaje, Padiny, Pančeva a Kačareva sa snažili ponúknuť rôzne ručné

Na programe vystúpila ženská spevácka skupina zoskupená pri kovačickom Ženskom spolku pod vedením Pavla Tomáša st.

práce. Okrem pestrofarebných úžitkových predmetov a výšiviek ponúkali sa aj pochúťky, rôzne druhy medu a občerstvenia. Svoje ručné práce ponúkali aj užívatelia rýchlo vypredalo, keď každá torta bola lákavá aj výzorom, aj chuťou. Počas jarmoku na javisku prebiehal krátky program, ktorý zorganizovali ochotníci svojmu mestu. Príležitostne sa na začiatku prihovorila Dragana Latovljevová, riaditeľka TOOK, a tohtoročný Jarmok ručných prác a gastronomických špecialít slávnostne aj otvorila. Prítomným sa prihovorila aj Anna Stanová, predsedníčka spolku žien, kým program mode-

Strediska pre sociálnu prácu, čiže návštevníci Denného pobytu pre deti s osobitnými potrebami. Osobitný stánok mala aj Obecná humanitárna organizácia Ljubav Kovačica, ktorá sa aj tentoraz snažila zozbierať pomoc pre tých, ktorým je nevyhnutná. Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka sa zapojilo do druhej časti programu, a to varením bryndzových halušiek. Milovníci slovenského tradičného jedla si prišli na svoje. Ochotníci zoskupení okolo spomenutého strediska prichystali veľký kotol tejto dobroty, takže si všetci návštevníci mohli ochutnať toto, v súčasnosti nekaždodenné jedlo.

Ako posledným bodom, ale aj bodom, ktorý najviac zaujal hostí tohto programu, bola tortiáda, ktorá sa uskutočnila po 15-krát. Členky kovačického Spolku žien zároveň oslávili stoprvé narodeniny spolku a na stôl vyložili torty, ktoré vlastnoručne prichystali. Pri tomto stánku sa skutočne zoskupilo najviac návštevníkov, ktorí trpezlivo čakali v rade niekoľko minút. Niet ani divu, že sa všetko rovala Mária Kotvášová-Jonášová. Na javisku sa vystriedali členky speváckej skupiny Ženského spolku v Kovačici a sólistky Anna Ďurišová, Hana Barcová, Luka Stojković pod vedením Pavla Tomáša

Tortiáda je skutočne najobľúbenejšie podujatie v rámci Jarmoku ručných prác a gastronomických špecialít

st. a orchester domu kultúry a Základnej školy Mladých pokolení pod taktovkou Pavla Tomáša ml.

Po tomto podujatí nasledoval celovečerný program Ochotníci svojmu mestu v organizácii Domu kultúry 3. októbra.

KOVAČICKÝ OKTÓBER – NEDEĽA Fazuliáda, Detské popoludnie, jarmok

Stevan Lenhart

Vprvú októbrovú nedeľu program kovačických osláv mal športovú, gastronomickú, detskú a hudobno-zábavnú časť. Usporiadala sa populárna súťaž vo varení fazuľovej polievky a po prvýkrát bolo realizované aj Detské popoludnie.

KAŽDÁ FAZUĽA JE DOBRÁ, ALE JEDNA MUSÍ BYŤ NAJLEPŠIA

Tohtoročná kovačická Fazuliáda prebiehala v nedeľu 3. októbra v priestore Športovo-rekreačného strediska Slávia. Organizátorom podujatia bola športová komisia, ktorá funguje v rámci Miestneho spoločenstva Kovačica. „V tomto roku sa zú-

častnilo 21 súťažných skupín. Všetky boli z Kovačice, ale prítomní boli aj hostia z iných prostredí,“ povedal v mene organizátora Jaroslav Šimon. „Každá skupina dostala pred súťažou kilogram fazule a štyri kilogramy údeného bravčového mäsa. Varilo sa v termíne od 9. do 13. hodiny a potom členovia komisie ochutnávali a posudzovali pripravené jedlá. Každá fazuľa je dobrá, ale jedna musela byť najlepšia,“ uzavrel Šimon.

V súťaži o najlepšiu kovačickú fazuľovú polievku sa zúčastnili tieto skupiny: Šumadinac, Tomanovci, Krkovci, Baksuzi, Provesplast, SFRJ, MR Duško, Švehly, Cipiripi, Drugari, Dexter, Sinčokovia, Izviđači, Sale i drugari, Tri musketara, Invalidi rada, Invalidi práce, DHS Kovačica, Kohúty a Kukinovci. Uvarené jedlá posudzovala trojčlenná komisia v zložení: Velimir Đorđević, Adam Barca a Juraj Parigros. „Najväčší dôraz sa kladie na výzor, hustotu a chuť pripravenej fazuľovej polievky,“ hovorí Adam Barca. „Bol som členom komisie aj v niektorých minulých rokoch tejto súťaže a môžem povedať, že tentoraz sa polievky naozaj vydarili. Je to asi preto, lebo sa účastníci z roka na rok zdokonaľujú vo varení a príprave tohto druhu jedla.“

Podľa mienky komisie najlepšiu fazuľovú polievku v tomto roku pripravili členovia Dobrovoľného hasičského spolku Kovačica a získali hlavnú odmenu – plynové vybavenie na varenie. Finančné prostriedky získané z tohtoročnej Fazuliády budú venované kovačickej Škole futbalu.

DETSKÉ POPOLUDNIE:

TANEC, HRY, TÁBOR

Úvodom do Detského popoludnia bol Detský jarmok, ktorý sa už roky organizuje na kovačickom trhu v spolupráci

s VKP Elán. Žiaci Základnej školy Mladých pokolení tu ponúkali rôzne sladké a slané kuchynské špeciality, ale aj hračky, kvety, malé zvieratá... Aj tento jarmok bol hojne navštívený a vystavené veci sa rýchlo vypredali. Na letnom javisku na nádvorí miestneho spoločenstva o 16. hodine sa začalo Detské popoludnie vystúpením členiek Tanečnej školy Balerína, ktoré predviedli polhodinový program zložený z niekoľkých bodov. Táto tanečná škola pracuje pod vedením Vladislavy Pipi Vojvodićovej, od ktorej sme sa dozvedeli, že počítajú 50 členov, cvičia dvakrát týždenne a práve sa pripravujú na medzinárodný festival, ktorý by sa v priebehu októbra mal usporiadať v Pančeve. Víťazmi tohtoročnej Fazuliády sú členovia DHS Kovačica Členovia Táborníckeho oddielu Jánošík na nádvorí MS postavili stany a usporiadali malý tábor ako ukážku svojej činnosti. Členov oddielu na javisku predstavila ich náčelníčka Snežana Petríková-Živkovićová, ktorá rozpovedala o aktivitách a plánoch. Rôzne detské hry na nádvorí MS zorganizovala kovačická športová škôlka (vedie ju Alexandra Stamenkovićová) a predstavili sa aj mladí kovačickí džudisti. Vo večerných hodinách bol hudobno-zábavný program so slovenskou ľudovou hudbou.

Vystúpenie Tanečnej školy Balerína Na Detskom jarmoku bola rozmanitá ponuka

Hry s loptami na nádvorí MS

PAZOVSKÉ ŽENY OSLÁVILI STOROČNICU ZALOŽENIA SVOJHO ZDRUŽENIA Pokračovateľky hurbanovskej tradície

Anna Francistyová

Podobne ako niektoré ďalšie ženské spolky v našich prostrediach, aj Združenie pazovských žien si v roku 2021 pripomína 100. výročie založenia. Oslava prebiehala v Klube VHV v sobotu 2. októbra.

V mene SKUS hrdinu Janka Miškovicová. Podčiarkla, že ženské spolky majú stále rovnaké ciele, ale napríklad v súlade s dobou, kým skôr sa viac venovali vzdelávaniu, teraz zachovávaniu slovenskej identity, krojov, zvykov a obyčají.

Predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove Anna Balážová vo svo-

Na začiatku podujatia pozdravné slová predsedníčky Združenia pazovských žien Anny Horvátovej

Čmelíka jubilujúcemu združeniu blahoželala predsedníčka Libuška Lakatošová. Zdôraznila, že ženské spolky boli vždy hybnou silou v našej spoločnosti. Ony sú tie, čo chránia našu kultúru a tradíciu, ktorú samy zdedili od svojich predchodkýň, a prenášajú ju na mladších. Pri tejto príležitosti členkám Združenia pazovských žien zaželala dobré zdravie, hodne inšpirácií a ešte veľa aktivít a podujatí. Zároveň vyjadrila nádej, že aj terajšie združenie bude mať pokračovateľky, vďaka ktorým raz toto združenie oslávi aj 300. výročie založenia. Slávnosť v Klube VHV moderovala predsedníčka Združenia pazovských žien Anna Horvátová. Vo svojom príhovore zdôraznila, že združenie pracuje v rámci SKUS hrdinu Janka Čmelíka a je členom Asociácie slovenských spolkov žien. Pazovčankám gratulovala i predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera

Predstaviteľky ženských spolkov na oslave v Starej Pazove

jom podnetnom gratulačnom príhovore s potešením kvitovala, že oslava tejto storočnice obohatila vlani nerealizovanú oslavu 250. výročia príchodu a konštatovala, že „priekopnícke idey o vzdelávaní zo staropazovskej hurbanovskej fary padali na úrodnú pôdu“.

Veľmi trefne do tohto sústredenia bola zaradená prezentácia knihy Kataríny Verešovej Nezábudky Ľudmily Hurbanovej. Pripomeňme, že práve Ľudmila Hurbanová bola prvou predsedníčkou Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov založeného roku 1921 a zakladateľkou Združenia pazovských žien. Najprv životopis

Nechýbali ani starodávne pazovské piesne

Slovákov do Starej Pazovy. Totiž aj spomenutá oslava prebiehala práve v sobotu 2. októbra. Priam s hrdosťou pripomenula vzácne posolstvo hurbanovskej tradície autorky, kultúrnej pracovníčky a archivárky Kataríny Verešovej prítomným predostrel Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský. Prezentovanú publikáciu, hurbanovskú tradíciu a osobitne zanietenú kultúrnu pracovníčku a humanistku Ľudmilu Hurbanovú predstavila Mária Gašparovská, tajomníčka Asociácie slovenských spolkov žien. Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka solianska, sa upriamila na prezentovanú knihu z cirkevného, resp. duchovného aspektu.

Slávnosť mala aj umeleckú zložku. Úryvok z prezentovanej knihy prečítala recitátorka Jelena Ardalová a jedna z najmladších členiek SKUS hrdinu Janka Čmelíka Hana Rumanová zarecitovala báseň Slovenka. Zaznel i sólo spev predsedníčky jubilujúceho združenia Anny Horvátovej a dve starodávne pazovské piesne v prednese ženskej speváckej skupiny.

Primeranej slávnosti sa zúčastnili predstaviteľky spolkov žien z Kulpína, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Pivnice, Lalite, Hložian, Kysáča, zo Silbaša, Selenče, ako i ženy z Novej Pazovy a Nových Bánoviec. Pre všetky ženské spolky – gratulantky Pazovčanky pripravili ako darček prezentovanú knihu Kataríny Verešovej. Po úradnej časti oslavy nasledovalo pohostenie v modrej sieni SKUS hrdinu Janka Čmelíka a tam i ďalšie gratulácie a rozhovory o ďalších podobných stretnutiach našich ženských spolkov.

NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY FILOZOFICKEJ FAKULTY V NOVOM SADE Nová generácia

Miroslava Ožvátová

Na Filozofickej fakulte v Novom Sade v piatok 1. októbra privítali študentov prvého ročníka. Tohto roku prijatie študentov sa začalo slávnostne – štátnou hymnou.

Na Oddelení slovakistiky, ktoré tohto roku oslavuje 60 rokov svojho pôsobenia, v tomto akademickom roku pribudli tri nové študentky: Kulpínčanky Laura Radosavljevová a Alexandra Kreková a Sára Struhárová zo Silbaša.

Na úvod všetkých prítomných pozdravila vedúca Oddelenia slovakistiky doc. Dr. Jasna Uhláriková. Študentkám sa predstavil pedagogický kolektív slovakistického oddelenia, ktorý im priblížil jednotlivé predmety a študentské povinnosti a poskytol pokyny

na štúdium. Študentkám boli odovzdané aj darčeky, ktoré zabezpečila Filozofická fakulta

Na Oddelení slovakistiky sa začína nový akademický rok

a Oddelenie slovakistiky. Tohto roku na Oddelení slovakistiky budú pôsobiť: riadny profesor Adam Svetlík, riadna profesorka Anna Makišová, mimoriadna profesorka Marína Šimáková-Speváková, docentky Jasna Uhláriková, Zuzana Tyrová, Daniela Marčoková a lektorka zo Slovenska Eleonóra Zvalená. Na oddelenie pribudli aj asistentka Anna-Margaréta Lačoková a demonštrátorka Jana Domoniová. V seminárnej knižnici súčasne pracuje Anda Almažanová.

Akademický rok sa oficiálne začal v pondelok 4. októbra a vyučovanie bude prebiehať podľa kombinovaného modelu.

Na záver sa všetci zhodli na tom, že sa tešia na začiatok vyučovania.

NA NÁDVORÍ ZÁKLADNEJ ŠKOLY V KULPÍNE Učebňa pod slnkom

Katarína Gažová

Viditeľnú novinku majú v kulpínskej základnej škole. Na školskom dvore – oproti novej telocvični na zelenej trávnatej ploche postavili letnú učebňu. Projekt tejto učebne mal na starosti Dušan Petráš, profesor informatiky a techniky v spomenutej škole. „Projekt nazvaný Slovenské nebíčko v Srbsku sme mali spoločne na starosti s kolegyňou, ktorá učí nemčinu. Z potrebných prostriedkov na jeho realizáciu jednu tretinu zabezpečila naša škola a dve tretiny sme získali z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Letnú učebňu sa nám podarilo urobiť spoločnými silami. Jednu časť – plochu na rozloženie stolov a stoličiek

Vonkajšia učebňa na dvore základnej školy v Kulpíne

podľa vzoru ako v priestore učebne behatonom vykladali majstri a drevený letohrádok na nej sme robili spolu so žiakmi technickej sekcie našej školy,“ vysvetlil profesor Petráš.

V spomenutej vonkajšej učebni sa môžu vyučovať všetky predmety. Stoly a stoličky sa dajú zložiť tak, aby sa zmestili do vnútra učebne. Počas vyučovania sa vynášajú von a môže sa tu zmestiť do 30 žiakov. Tabuľa je vmontovaná do steny letohrádku. Takýto spôsob vyučovania sa môže uplatňovať, keď je vonku priaznivé pekné suché počasie. Vonkajšia učebňa už bola daná do prevádzky, teda už sa tu niektoré vyučovacie hodiny realizovali. Do budúcna to bude ešte častejšie. Tak vonku na sviežom vzduchu a takpovediac pod holým nebom si užijú vyučovacie hodiny aj žiaci, aj učitelia. Také vyučovanie je nové a zaujímavé v školskej praxi kulpínskej školy.

BáčsKY PETROVEC Pokročili práce na úprave jazierka Špór

Jaroslav Čiep

Na južnej strane Báčskeho Petrovca niekdajšie jamy vedľa tzv. špóru, z ktorých sa kedysi čerpala zem na robenie surových tehál na

stavbu petrovských domov, roky zanedbávané a bez akejkoľvek opatery a úpravy, od vlani začali dostávať kultivovanejšiu podobu. Iniciovali to snaživci pôsobiaci pri miestnom klube športových rybárov. Ich prianím

bolo, aby bol tento areál zmenený na relaxačný kútik a jazierko, resp. upravený priestor pre športový rybolov. Od obecných štruktúr dostali povolenie, aby sa pokúsili niečo urobiť v tej časti Petrovca. Snaživci najprv svojpomocne zlikvidovali húštinu a kláty v jamách a potom tam aj bagre prehlbovali dno a tvarovali okraje budúcej vodnej nádrže. Blato a bahno sa vyčistilo a začalo sa zavážať so zdravou zemou. Prednedávnom sme sa tam zastavili a pohovorili si s iniciátormi tohto počinu – Pavlom Čánim a Jaroslavom Galádikom. „Pred rokom sme začali s prácami na úprave jám, lebo tu boli jamy – hostec, veľa bagážu. Kamarát Pavel ČániJaroslav Galádik (vľavo) a Pavel Čáni -Čombe položil otázku, či Petrovec nemôže mať jazero ako v okolitých dedinách – v Maglići, Kysáči... – a dali sme sa do toho. Keďže prišla pandémia, bolo nám povedané, aby sme robili po troche, zoskupovali sme sa piati – šiesti a s pomocou kamarátov, suse-

Priestor jazera s pohľadom na západ k Begeju a chodníku

dovcov a ochotných ľudí začali sme s úpravami. Jazero má dve časti, aby voda v ňom krúžila. Neprešiel ani rok a už, ako vidno, do jazera sa môže točiť voda. Sú tu urobené aj svahy, aby neohrozovali humná a aby voda nenarobila nejaké problémy. Dostali sme zelenú aj na vŕtanie studne. Plnenie jazera bude iba na rok. Teraz ešte budeme pokračovať s prácami, okolo celého jazera dáme nejaký pás (filc), aby voda nepodmývala svahy,“ prezradil nám Jaroslav Galádik. Na jeho slová nadviazal Pavel Čáni: „Studňu sme vyvŕtali do hĺbky 28 metrov, sito je 5-coľové a v dĺžke 12 metrov. Aby sme mohli spravovať tento priestor, založili sme si aj nové združenie Jazero Špór. Priestor ešte budeme musieť ohradiť a okolie sa dodatočne zalesní, bude aj osvetlené,“ a ukázal, ako studňu obmurovali.

Skultivovaný priestor podľa slov členov nového Združenia športových rybárov Jazero Špór v blízkej budúcnosti dostane aj svoju novú náplň – upravený kútik pre športový rybolov.

NOVÉ AMBULANTNÉ VOZIDLO DO ERDEVÍKA. V utorok 28. septembra ambulancia v Erdevíku dostala nové vozidlo, ktoré bude slúžiť na rýchlu prepravu lekára k pacientom. Dom zdravia Šíd toto vozidlo dostalo vďaka pokrajinskej vláde, Pokrajinskému sekretariátu pre zdravotníctvo a Obci Šíd. Na slávnostnom odovzdávaní kľúčov od nového vozidla boli prítomní predseda Obce Šíd Zoran Semenović a riaditeľ Domu zdravia v Šíde Krsto Kureš. V mene všeobecnej ambulancie kľúče prijala Suzana Brzaková. Semenović pri tejto príležitosti vyhlásil: „Toto je pokračovanie projektu Pokrajinského sekretatiátu pre zdravotníctvo na zlepšenie zdravotnej ochrany. Sme svedkami, že sa nám dostalo jedno hybridné vozidlo, prvé v našej obci, keď ide o verejný sektor.“ Zároveň zahlásil, že očakáva, že začiatkom roka bude pokračovať akcia, aby sa ešte jeden mobilný mamograf dostal do Šídskej obci a že sa budú usilovať, aby sa dostal do Erdevíka.

L. Pavković

Foto: z archívu Obce Šíd

ANKETA V KULPÍNE Ako budete vykurovať príbytky?

Katarína Gažová

Začiatok októbra priniesol príjemné teplé počasie. Tešíme sa na teplé dni a prajeme si, aby potrvali. A to aj z toho dôvodu, aby sme začali s vykurovacou sezónou čím neskoršie a užili si, nakoľko je to možné, teplý október. Aj napriek slnečnému počasiu a vysokým denným teplotám už iste všetci intenzívne rozmýšľame o tom, ako budeme vykurovať svoje domácnosti, teda na ktoré energetické zdroje sa orientujeme, aké máme možnosti. Niektorí z nás uplatňujú kombinovaný spôsob vykurovania, teda s viacerými energetickými zdrojmi, a niektorí sa orientujú iba na jeden najvýhodnejší spôsob vykurovania. Na to, ako nasledujúcej zimy plánujú vykurovať rodinné domy, sme

sa opýtali spolubesedníkov z Kulpína: Branislav Plachtinský: „Ako aj roky predtým plánujeme náš dom vykurovať plynom. S takýmto spôsobom vykurovania máme dobré skúsenosti. A môžem povedať, že vykurovanie plynom je teraz aj ekonomicky najvýhodnejšie. Vykurujeme tak celý dom a všade je rovnomerne teplo. Na mesačnej úrovni ten poplatok nie je taký, aby sa nančne nedal zvládnuť. Tento energetický zdroj je teraz Branislav Plachtinský už výhodnejší ako vykurovanie drevom, uhlím... Takýto spôsob vykurovania sa nám pozdáva, a preto od neho neodstupujeme.“ Radoslav Kolarski: „Keď ide o vykurovanie, u nás plánujeme kombinovať dva spôsoby vykurovania. Prednú časť domu sme aj doteraz vykurovali plynom, a tak bude aj tejto zimy. Druhý spôsob, ktorý tiež uplatňujeme v ďalších priestoroch domu, je vykurovanie pecou na drevo a uhlie. S plynovým vykurovaním som spokojný a nančne nie je také náročné. V chladnejších mesiacoch, ako sú január a február, vynáša takých osem-, najviac desaťtisíc dinárov mesačne. Na vykurovanie tvrdými energetickými zdrojmi som zadovážil drevo a uhlie, ako aj každý rok. Drevo od predajcu z Kulpína a uhlie cez syndikátu školy, kde pracujem. V podstate takto sme si zvykli a zodpovedá nám tieto dva spôsoby vykurovania rodinného domu kombinovať. V rodičovskom dome u mamy zasa máme ústredné vykurova-

nie na pevné energetické zdroje, a tak už nemeníme tento spôsob vykurovania, ktorý je roky zaužívaný.“ Andrej Šimo: „Rodinný dom v posledných rokoch vykurujeme plynom. Tento Radoslav Kolarski spôsob vykurovania je podľa mojej mienky najvýhodnejší. Teplota sa udržiava na zvolenej výške temperatúry a okrem toho je to takpovediac najčistejší a najlepší spôsob vykurovania. Nieto teda čistenie pecí, znášanie kuriva do domu a tomu podobné. Boli roky, keď sme vykurovali ropou, a vtedy nám to najviac zodpovedalo, no teraz je to zasa plyn. To, koľko sa potroví mesačne, závisí, pravdaže, Andrej Šimo od vonkajších teplôt. My v dome máme iba tento spôsob vykurovania, takže je to pre nás jediné a zároveň najvýhodnejšie východisko.“

Tortiáda Laliť 2021

Základná škola Nestora Žučného Sobota 9. októbra

Program:

12.00 – Otvorenie podujatia 12.05 – Prehliadka sprievodných koní a kočov 13.00 – Recepcia koláčov (torty) 15.00 – Hodnotenie koláčov (tort) porotou 16.00 – Výstava a ochutnávka koláčov (tort) 18.00 – Kultúrno-umelecký program 19.00 – Vyhlásenie víťazov a udelenie cien 19.30 – Slávnostná večera v dome kultúry 20.00 – Začiatok koncertu – skupina Maks 21.00 – Koncert – Milena Ćeranić

PADINA Ako letí šarkan

Olinka Glóziková-Jonášová

V nedeľu 3. októbra v Padine prebiehala nekaždodenná udalosť v organizácii Ekologického hnutia Padiny menom Padinská šarkaniáda. Zúčastnili sa jej členovia

a podporovatelia EKOP, ale aj deti, ktoré azda mali aj najväčšiu radosť z tejto akcie. Deti súťažili v púšťaní šarkanov. Súťažili v troch kategóriách: najkrajší šarkan, najvyššie lietajúci šarkan a najvytrvalejší šarkan na nebi. V každej kategórii účastníci mohli osvojiť jedno z troch prvých miest a organizátori pre najlepších prichystali aj symbolické medaily vyrobené z prírodných materiálov. Podstata podujatia však okrem toho zábavného niesla aj iný odkaz. „Cieľom je upútať pozornosť ľudí a najmä mladých na význam vetra, intenzitu vetra a aký má vietor vplyv na kvalitu vzduchu v Padine,“ povedal JaPadinské územie akoby vymyslené roslav Pokorácky, na púšťanie šarkanov predseda EKOP,

Padinská šarkaniáda zoskupila početných milovníkov prírody

Aj medaily v duchu ekológie, vyrobené z prírodných materiálov

a dodal: „Čoskoro sa začne s realizáciou výsadby zeleného ochranného pásma okolo celej dediny. Projekt bude trvať aj niekoľko rokov. Toto je však zatiaľ iba prvým krokom k realizácii spomenutého projektu a upútanie pozornosti na význam vetra.“ Podujatie sa podľa slov

Prítomní mohli dať aj peňažný príspevok na výsadbu zeleného ochranného pásma

Pokoráckeho uskutočnilo už druhýkrát a zdá sa, že zoskupilo početných milovníkov prírody. Prítomní mohli priložiť aj peňažný príspevok na výsadbu zeleného ochranného pásma. Foto: z archívu EKOP

VENCE AJ PADINSKÝM PADLÝM BOJOV-

NÍKOM. V piatok 1. októbra aj Padinčania vzdali hold svojim spoluobčanom padlým v Národno-oslobodzovacom boji. Vedenie Miestneho spoločenstva v Padine a ZŠ maršala Tita si uvedomuje, že na históriu nesmieme zabúdať a musíme ju vštepovať mladým generáciám. Vence k pomníku padlých bojovníkov, ktorý sa nachádza pred budovou základnej školy, položili žiaci. Primeraným programom si prítomní pripomenuli deň, keď bola Padina oslobodená spod fašistickej nadvlády. Prítomným sa najprv prihovoril Janko Kolárik, predseda Rady Miestneho spoločenstva Padina, a Miroslav Jurica, profesor dejepisu. Hrou na harmonike tento deň poctil Vladimír Halaj, profesor hudby. Okrem spomenutých a žiakov prítomná bola aj Mária Galasová, riaditeľka ZŠ, Ján Povolný, riaditeľ Verejno-komunálneho podniku Padina, a Martin Ďuriš, predseda Obecnej organizácie invalidov práce v Padine.

ogj

Foto: z archívu J. Kolárika

Z MEDICÍNY

Tehotenstvo po štyridsiatke

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Vnašom prostredí je stále viac tehotných žien, ktoré majú 40 a viac rokov. V súvislosti s tým sledujeme predovšetkým svetové trendy, ktoré naznačujú, že sa počet tehotných žien vo veku 40 a viac rokov v porovnaní so 70. rokmi minulého storočia zdvojnásobil. Určite k tomu prispel aj rozvoj technológií asistovanej reprodukcie.

Výhody tehotenstva v neskorších rokoch sú predovšetkým v sociálno-psychologickej oblasti. Určité výhody prinášajú roky života a odrážajú sa v: 1. získaných životných skúsenostiach a možnostiach múdrejšieho rozhodovania, 2. kariérnom úspechu, 3. lepšom poznávaní partnerov v rôznych životných okolnostiach, 4. solídnej nančnej situácii.

Odkladanie rodičovstva však prináša aj určité problémy, akými sú: ťažšie otehotnenie v neskoršom veku (pokles zásob vajíčok a zvýšenie účasti chromozómovo defektných vajíčok) a veľmi často aj komplikovanejší priebeh tehotenstva.

Tehotenstvo je často zaťažené tehotenstvom vyvolanou hypertenziou, gestačným diabetom, zaznamenané je vyššie percento potratov a predčasných pôrodov, bábätiek s nízkou telesnou hmotnosťou, problémov s placentou, ako aj komplikovanejších pôrodov.

Isté výskumy naznačujú, že u detí starších matiek sa javí o niečo vyššie riziko vzniku cukrovky 1. typu a zvýšeného krvného tlaku.

Počet tehotných žien vo veku 40 a viac rokov v porovnaní so 70. rokmi minulého storočia

sa zdvojnásobil (foto: www.boldsky.com)

U priemernej ženy vo veku 40 rokov šanca na otehotnenie je 25 %, pričom drastický pokles je zaznamenaný po 42. roku života, takže vo veku 43 rokov je toto percento iba 10 % a vo veku 44 rokov pod 2 %.

Určitý vplyv aj na tehotenstvo, aj na neskorší život detí má i vyšší vek partnera, pretože kvalita spermií je narušená, takže vyšší vek muža v úlohe otca môže byť spojený s neskoršími problémami u detí, akými sú napríklad určité psychologické problémy zo širokého spektra autizmu, ale aj väčšie riziko vývoja schizofrénie.

Najvýznamnejším problémom súvisiacim s tehotenstvom starších matiek sú chromozómové problémy (ako napríklad Downov syndróm) a z týchto dôvodov je potrebné dať osobitný dôraz na kontrolu takýchto tehotenstiev prostredníctvom sériových, podrobných ultrazvukových vyšetrení na možné štrukturálne defekty alebo markery, ktoré môžu poukázať na takýto stav, testovanie krvi matky (určovanie hladín voľného beta-hCG a PAPP-A), priame testovanie fetálnej DNK z fetálnej frakcie v matkinej krvi, ale aj použitie invazívnych testovacích metód, ako je biopsia choriových klkov, včasná amniocentéza a kordocentéza.

V prípade poradenstva pre páry, kde je žena staršia ako 43 rokov a ktoré majú túžbu zapojiť sa do procesu mimotelesného oplodnenia, potrebné je jasne predložiť reálne šance, ktoré tento proces poskytuje, a poukázať na to, že jestvuje možnosť darovania vajíčok.

Etické dilemy ohľadom tehotenstva a uplatnenia umelého oplodnenia u žien vo veku 40 a viac rokov sa vzťahujú na uvedené zdravotné riziká pre matku a plod, ale predovšetkým vyplývajú z potenciálnych problémov, ktoré rodičovstvo v neskoršom veku prináša. Túto skutočnosť často zanedbávajú tak pacienti, ako aj lekári, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.

PIVNICA Vynovené detské ihrisko

Miroslav Pap

Scieľom zlepšiť infraštruktúru pre deti v piatok 1. októbra v Pivnici bolo otvorené vynovené ihrisko, ktoré tu dlho absentovalo. Iniciatívu na obnovenie ihriska v areáli Domu kultúry prejavilo predovšetkým

združenie Čepom do osmeha, potom Obec Báčska Palanka a Miestne spoločenstvo Pivnica. Medzi hlavných darcov patrila aj nemecká spoločnosť Palm-Stiftun. Predsedníčka združenia Čepom do osmeha Vanja Petkovićová v Radosť detí je prvoradá rámci otváracieho programu zdô- raznila: „Moja rodina je pôvodom z Pivnice, ale aj naše združenie má tu akoby korene, lebo sme ako prvému pomohli Dávidovi Merníkovi a od roku 2007 sa to celé rozbehlo. Dodnes sme zabezpečili až 59 pomôcok pre zdravotne postihnuté deti. Spočiatku to nebolo celkom jednoduché nazbierať toľko vrchnákov, a dnes sa nám mesačne podarí zozbierať od 10 do 20 ton vrchnákov na celorepublikovej úrovni.“ Nakoľko sa spomínané združenie snaží o inklúziu detí, toto ihrisko má aj časti, ktoré budú môcť využívať aj deti so zdra-Anna Čásarová, Branislav Šušnica a Vanja Petkovićová v rámci otváracieho programu votným postihnutím.

V otváracom programe sa zúčastnil ešte Branislav Šušnica, predseda Obce Báčska Palanka, ktorý zdôraznil význam implementácie detských ihrísk ako súčasť nevyhnutnej infraštruktúry v každom prostredí, tiež akcentoval význam ekologického myslenia, ktoré prezentuje aj združenie Čepom do osmeha. Prítomná bola aj Anna Čásarová, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Pivnica, ako aj ostatní predstavitelia lokálnej samosprávy. Prítomným žiakom nižších ročníkov Základnej školy 15. októbra boli udelené primerané darčeky.

KULPÍN Jesenné práce v ovocných sadoch

Katarína Gažová

K aktuálnym jesenným prácam, pravdaže, patrí aj zber ovocia v ovocných sadoch. V jablkových ovocných sadoch v Kulpíne je v plnom prúde aj oberačka jabĺk. Oberači sa s chuťou už počas septembra dali do práce, aby krásne zrelé plody pozbierali. Oberali pekné nepoškodené plody a tie, čo už zo stromov opadali, zbierali osobitne. Zdravé plody sa pripravujú na predaj a tie menšie budú do jablkovej pálenky. Oberačka sa aj v ten príjemný septembrový deň, keď sme urobili zábery, dobre

V oberačke jabĺk sa zúčastnila aj mládež, aj starší účastníci Na konci radu sú už aj vrecia s jablkami schystané na nakladanie na vlečku

darila. K tomu, aby sa oberačka nehatene konala, prispelo aj pekné suché počasie a usilovní oberači, ktorým v dobrej nálade práca odbúdala.

Jeseň

Janík behá, nohy bosé, po sviežej, rannej rose. Anča hľadá svetrík, lebo zafúkal vetrík. Lístie opúšťa strom, ježko si robí dom. Vtáky sa schádzajú, na cestu smerujú. Odletujú lastovičky, pozdravujú ich detičky.

Sára Chrčeková, 4. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Školská taška

Školská taška, moja verná kamarátka, v kúte ticho stojí. Teší sa? A či sa bojí? Tíško sa iba usmieva, knižky v sebe ukrýva. Perečník si smutne vzdychá, štetec ho tam nechtiac pichá. Ceruzky sa hlasno smejú. Zošity si rozvrh pletú. U nás je vždycky veselo, nikdy smutno nebolo. Každý deň sa kamarátime, žiakom radosť robíme.

Boris Kubica, 4. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Školské radosti

Ajhľa, uplynul už mesiac, čo ste sa vrátili do školských lavíc. Škola je pre vás nielen povinnosťou, ale aj radosťou. V nej sa okrem učenia aj kamarátite, hráte, šantíte, a preto vám prináša aj radostné chvíle. O tom nám šikovne vo veršoch napísali kamaráti z Pivnice a Bieleho Blata. Pochváľte sa nám aj vy, čo pre vás znamená vaša škola a ako sa v nej cítite. Katuša

Marína Smišeková, 1. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Denník

Vždy, keď píšeš o sebe, kamarátom denník je, no však druhá vlastnosť –mať v ňom množstvo známok.

Lepší je však ten, kde sú pekné veci len. Všetko mu môžeš povedať, bude ťa verne počúvať.

Môžeš mu odhaliť svoje tajomstvá, len pre seba si to nechá. Ako kamarát najlepší počúva ťa a mlčí.

Je dôležité, aby sme ho mali, aby tu naše myšlienky zostali. Pekný je denník ten, lebo ma poslúcha každý deň!

Milica Superová, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

ŠKOLA

irena Adrian Šimo, 2. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Ján Sklabinský, 1. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Viktória Sabová, 1. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

STARÁ PAZOVA Udelené drony školám

Anna Lešťanová

Pokračujúc v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy a technologického rozvoja a na základe podpí-

Zorica Jestrovićová

saného memoranda Pre krajšiu školu, Rotary cluby Srbska v týchto dňoch realizujú akciu

Spoločná fotografia na pamiatku

udeľovania dronov pre všetky základné školy v krajine. Akcia má za cieľ, aby žiaci čím lepšie zvládli programové jazyky, akými sú scratch a python, ktoré sa vyučujú v 5. a 6. ročníku na hodinách informatiky. Nositeľom tohto global grantu je Rotary club Sriemska Mitrovica.

Predsedníčka Rotary clubu Stará Pazova Helena Ivkovićová v stredu 29. septembra udelila deväť dronov riaditeľom všetkých základných škôl z územia Staropazovskej obce. V minislávnosti v malej sále tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića sa zúčastnili aj Zorica Jestrovićová, guvernérka Districtu 2483 pre Srbsko

Drony pre základné školy

a Čiernu Hru, a v mene lokálnej samosprávy Radoje Blagojević, člen Obecnej rady Obce Stará Pazova. Z. Jestrovićová hovorila o význame uplatnenia dronov vo všetkých oblastiach života a práce a prízvukovala, že sa pred udelením dronov profesori informatiky a technického vzdelávania zúčastnili v edukačnom seminári, aby získané vedomosti čím lepšie preniesli na svojich žiakov. V tejto akcii je zabezpečených 670 dronov pre základné školy v Srbsku a ich hodnota vynáša 117 200 dolárov. V snahe skvalitniť modernizáciu výučby v pláne sú i ďalšie projekty. V mene staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sa za vecnú donáciu poďakoval riaditeľ Janko Havran, ktorý pripomenul, že vďaka dobrej spolupráci Rotary clubov Košice zo Slovenska a Starej Pazovy ich škola bola v uplynulom

Helena Ivkovićová

období vybavená novým školským nábytkom a interaktívnymi tabuľami.

DARCOVSTVO kRVI V kOVAčICI A PADINE sa konalo 22. septembra ako tretia pravidelná akcia dobrovoľného darcovstva krvi. Akcia prebiehala ako minule v priestoroch miestnych spoločenstiev v Kovačici a Padine, v organizácii Červeného kríža Kovačica a Ústavu pre transfúziu krvi Vojvodiny. Zúčastnilo sa 56 osôb, z ktorých 48 po lekárskom vyšetrení aj darovalo túto vzácnu tekutinu. Z toho počtu bolo 13 žiakov kovačického Gymnázia Mihajla Pupina. Septembrová akcia dobrovoľného darcovstva krvi bola úspešná, hovorí Milinka Zahorcová, tajomníčka Červeného kríža v Kovačici: „S ohľadom na celkovú, aj naďalej pretrvávajúcu pandemickú situáciu, a zvlášť v našej obci, kde každodenne počet infikovaných vzrastá, akcia bola úspešná,“ tiež zdôrazniac: „Chvályhodné je to, že sa v akcii zúčastnili mladí ľudia – gymnazisti, a tým preukázali humánne gesto. Skutočne nás príjemne prekvapili, stojí to za pochválenie, s ohľadom na to, že aj v samotnej škole sú chorí žiaci.“

ogj

Foto: z archívu Gymnázia Mihajla Pupina

Mozaika

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

ROČNÍK XXIII 9. októbra 2021 ČÍSLO 265

VČERA, DNES, ZAJTRA...

K JUBILEU Spolok a časopis Živena v aktivitách dolnozemských Sloveniek 1910 – 1924

(dokončenie)

Dr. Jarmila Hodoličová

Vo štvrtom liste informovala E. Mičátková čitateľky Živeny o III. Kongrese Národného ženského zväzu v Sarajeve, ktorý prebiehal od 1. do 3. júna 1924. Bilancovala sa na ňom práca žien v Juhoslávii od roku 1921. Prvým bodom programu zväzu bola práca na národnom zjednotení a jeho propagácia, ďalej sociálna práca v prospech matiek a detí, boj za rovnoprávnosť s mužmi v politickom a občianskom živote. Autorka opisuje program a pozdravy vzácnych hostí. Zvlášť zaujímavý je opis návštevy cintorína, kde ženy ovenčili hrob Gavrila Principa a jeho druha Čubrilovića, postáv známych zo sarajevského atentátu v roku 1914, ale aj iných obetí svetovej vojny. V júnovom termíne kongresu si svet pripomínal desiate výročie vypuknutia vojny, takže podujatie malo i politický rozmer. A to, že na ňom o ciálne prehovorila aj E. Mičátková, dokonca v slovenčine, nie je bezvýznamné. Na druhý deň kongresu sa účastníčky dohodli, že ženské združenia budú pracovať jednotne na úrovni štátu a zvolili si za predsedníčku Delfu Ivanovićovú. Autorka listu len krátko odbočila od opisu činnosti zväzu a spomenula výlet, krásy prírody, vodopád, lesy, jazerá, pstruhy na Vrelo Bosne blízko Sarajeva. Pri každom takomto manifestačnom výlete či slávnosti prejavovala E. Mičátková svoje všeslovanské cítenie. Podobne to bolo i na spomínanom výlete, kde si Slovenky zaspievali pieseň

Eržika Mičátková

Všetci sme Slovania. Počas pobytu v Sarajeve Mičátková povzbudzovala miestne Češky, aby si tam založili odbočku; v liste opisuje krsnu slavu Kola srbských sestier, návštevu pravoslávneho Kostola Cyrila a Metoda a návštevu džamije (školy a strediska pre moslimské ženy). Na adresu moslimiek sa vyjadrila v tom duchu, že ich ľutuje, lebo musia chodiť zahalené; podľa nej je „barbarstvo kukliť ich“.

Aj v piatom liste pokračuje informačne o bankete, ktorý pripravilo mesto Sarajevo na počesť ženského kongresu. Pozdravil ich vladyka, zástupca pravoslávnej cirkvi aj zástupcovia mohamedánov. Autorka listu spomína, že aj na záverečnom bankete vládla veselá nálada, ako to bolo na novinárskom kongrese v Belehrade, keď ju baťko Vajanský vyzval do tanca. Na budúci rok sa ženy majú stretnúť v Skopje; zjednotené sa lúčili medzi sebou a na nasledujúci deň slečna Karla Modec, slečna Šafáriková, pani Davidovićová, pani Marinkovićová a autorka odcestovali k moru do Dubrovníka.

V šiestom liste opísala E. Mičátková samotnú cestu do Dubrovníka cez Bosnu – „zemou utrpenia a biedy“. Na viacerých miestach spomínala Vajanského básne. Premkol ju smútok, lebo pôvodne sem mala prísť s bratom Vladom. Spoločnú návštevu týchto miest už neuskutočnili, pretože brat zomrel. Obdivovala cyprusy, ale nevymenila by za ne tatranské jedle. Aj tu v nej prehovorilo slovanstvo: „Mne ako Slovenke Tatry s vôňou jedlí sú drahé – zato ako Slavianke more bájne, šumiace, akoby hovoriace,

Z obsahu

Spolok a časopis Živena v aktivitách dolnozemských Sloveniek 1910 – 1924 (dokončenie)

s. 23

Filmová tvorba Slovákov vo Vojvodine (2)

s. 26

Päťdesiat rokov Ceny za autentickosť v Pivnici s. 28

áno, my potrebujeme more, také široké, nekonečné, mäkké... podobá sa širokej slovanskej mäkkej, krásnej, čistej duši!“ Poklonili sa pomníku spisovateľa Ivana Gundulića (1589 – 1638), ktorý veštil Slovanom krajšiu budúcnosť. V Dubrovníku obdivovala krásu Diokleciánovho paláca, v ktorom býval kráľ s kráľovnou a nachádzalo sa v ňom aj divadlo. Čitateľkám Živeny sprostredkovala opisy ostrova Lokrum pri Dubrovníku vrátane vlastných lyrických úvah.

Dokumentárne cestopisy E. Mičátkovej pokračovali o tri roky neskôr (1927). Tentoraz pomenovala krátke články spoločným názvom Listy z Juhoslávie, písala ich zo Solúna a venovala ich Ľudmile Podjavorinskej. Ďalší list písala priateľke Oľge Janoškovej-Albíny z kongresu Národného ženského zväzu, ktorý sa konal na Blede 26. októbra 1926. V pokračovaní opísala dojmy z Ľubľany. Spomínala aj na návštevu divadla a Záhrebu. Pod názvom Momentky z ciest Ľudke a Aničke Hurbanovým opísala cestu do Daruvaru na národopisnú výstavu a divadelné predstavenie Jánošík. Vtedy s ňou cestovala jej sestra Milka. Zastavili sa v Lipiku, kde každý deň navštevovali Martina Kukučína. Spolu s ním spomínali na Slovensko, nachádzali podobu medzi slovenským a slavónskym krajom. Dodala, že sa tešia na stretnutie na Šafárikových oslavách v Novom Sade.

Cestopisy E. Mičátkovej majú naratívny charakter. Informujú čitateľov na Slovensku o exotických miestach v Juhoslávii, poskytujú dôkladné a vierohodné informácie o činnosti ÚSČŽ v

Kráľovstve SHS. V každom liste sa až príliš kladie do popredia všeslovanská myšlienka. Takým postojom sa Mičátková pričinila o rozvoj juhoslovansko-sloven-

Titulná strana časopisu Živena z roku 1917

skej spolupráce v medzivojnovom období. Výlety k Jadranskému moru dali aj cestovateľkám zo Slovenska podnet, aby opísali dojmy z ciest, a tak sa v Živene uverejňovali aj príspevky slovenských autoriek, ktoré precestovali cez Juhosláviu a s oduševnením písali o tamojších krajoch.1 Ďalšou významnou aktivistkou medzi dolnozemskými Slovenkami bola Štefánia Mičátková, rod. Michalcová (1887 – 1980), švagriná E. Mičátkovej. Narodila sa v Trenčíne v rodine Karola Michaleca, bratranca Ľudovíta Štúra z matkinej strany, obchodníka a župného úradníka. Základnú a meštiansku školu navštevovala v Trenčíne a v štúdiu pokračovala na učiteľskej prípravke v Bratislave. Po ukončení školy v roku 1905 prišla ako osemnásťročná na Dolnú zem do Starej Pazovy, kde pracovala ako učiteľka v rokoch 1905 až 1912. Bývala na evanjelickej fare v rodine farára Vladimíra Hurbana, za ktorého bola vydatá jej sesternica Augusta Štúrová. V roku 1912 sa vydala za Ľudovíta Mičátka, advokáta a spoluzakladateľa časopisu Dolnozemský Slovák. Spolu sa presťahovali do Nového Sadu. V roku 1916 zavítali spolu so švagrinou E. Mičátkovou na Slovensko a navštívili Ľ. Podjavorinskú. Odvtedy sa datujú jej aktivity v prospech rozvoja slovensko-juhoslovanskej spolupráce a blízke osobné kontakty medzi dolnozemskými Slovenkami a aktívnymi živeniarkami. Ovzdušie hurbanovskej fary na ňu vplývalo mimoriadne povzbudzujúco, pokiaľ išlo o jej kultúrnu a literárnu činnosť. Už v Starej Pazove začala prispievať do slovenských novín a časopisov. Po presťahovaní sa do Nového Sadu sa dostala do centra kultúrneho života dolnozemských Slovákov a k rodine Mičátkovej, ktorej všetci členovia boli kultúrne angažovaní. Prispievala článkami a prekladmi do časopisov Dolnozemský Slovák, Domácnosť

Štefánia Mičátková

a škola, Slovenské pohľady a do juhoslovanských periodík. Venovala sa ženskému hnutiu na Dolnej zemi, pedagogickým otázkam, písala biogra cké portréty. Po manželovej smrti sa v roku 1928 presťahovala so siedmimi deťmi do Trenčína. Aj tam zostala aktívna, organizovala ochotnícke divadlo, čo si vyskúšala ešte v Starej Pazove, výstavy výšiviek a charitatívnu pomoc.

Príspevky Š. Mičátkovej publikované v Živene možno rozdeliť do troch skupín. Prinášala informácie o činnosti ÚSČŽ, portréty významných slovanských žien a dojmy a spomienky z ciest. Písala pod pseudonymami Jeden z tridsiatich, Jedna z mnohých , Mária Hýlová, Štefánia a M. Roku 1918 informovala o výstave slovenských výšiviek v Petrovaradíne.2 V ďalších príspevkoch informovala O porade ÚSČŽ počas slovenských národných slávností 5. septembra 1921, o pestovaní slovanskej vzájomnosti, o Orientálnom trhu v Bratislave, kde boli vystavené srbské a chorvátske výšivky. Na podujatí bola prítomná aj chorvátska aktivistka Ženka Frangešová, manželka známeho chorvátskeho sochára, ktorá prichystala výstavu chorvátskeho Spolku žien Udruga. O nej napísala neskôr Š. Mičátková biogra cký portrét.3 Po drobných správach priniesla v rokoch 1923 a 1924 na stránky Živeny dlhšie články, portréty troch významných slovanských žien z rodiny Svetozara Miletića – Zorky Lazićovej a Milice Tomićovej, ktoré pracovali na národnom a kultúrnom všeslovanskom poli a dlhodobo udržiavali kontakty s rodinami slovenských dejateľov Hurbana, Hodžu a Štúra, ktorého žiakom bol S. Miletić počas štúdia v Bratislave.4 Autorka sa stretla s pani Tomićovou a do detailov opisuje rozhovor, ktorý viedli, s opismi života od samého det-

stva, o žalároch vo Vacove, v Segedíne a Pešti, v ktorých bol podobne ako Jozef Miloslav Hurban a jeho syn Svetozár Hurban Vajanský uväznený aj S. Miletić. M. Tomićová, rod. Miletićová, sa vydala za národného vodcu Jašu Tomića. Založila spolok Posestrima, ktorého bola predsedníčkou; pracovala na vzdelaní srbských roľníckych žien, organizovala praktické prednášky, starala sa o chudobných. Po vypuknutí balkánskej vojny roku 1912 zbierali členky spolku peniaze, plátno, bielizeň pre srbský Červený kríž. Pracovali rovnako ako ÚSČŽ pod vedením E. Mičátkovej.

Š. Mičátková sa spolu s manželom pohybovala vo vyšších novosadských kruhoch, preto ľahko nadviazala kontakt aj s takou významnou ženou, ako bola M. Tomićová. Tretí portrét venovala chorvátskej aktivistke Ž. Frangešovej, ktorá má zásluhy na zachovaní chorvátskeho ľudovo umeleckého priemyslu.5 Š. Mičátková sa so Ž. Frangešovou zoznámila na bratislavskom veľtrhu v roku 1921 a cítila sa oduševnená jej energiou pri zachovávaní národných tradícií a prebúdzaní národného povedomia.

Ďalším príspevkom pod pseudonymom Štefánia je text venovaný Oľge Textorisovej,6 sestre známej botaničky Izabely Textorisovej. Oľga bola učiteľkou v Turčianskej Blatnici a neskôr v Starej Pazove, kde učila spolu so Š. Mičátkovou. Jej spomienky sú teda autentické. Spomína na spoločné večierky, keď ju a Blanku Fábry (dcéru J. Maliaka) učila slovenský pravopis. Z listu vanie aj nostalgia za rodným krajom, no autorka chce predovšetkým opísať aktivity na Dolnej zemi, a tak vyratúva divadelné predstavenia, ktoré sa hrali v slovenských dedinách, píše o príprave osláv stého výročia narodenia Jozefa Podhradského, o vianočnom darčeku pre Dr. Alicu Masarykovú, o výprave delegácie juhoslovanských žien do Československa, o prednáškach o Slovákoch, ktoré chystá pani Lazarevićová, o kultúrnych inštitúciách. Na záver spomína, ako zamladi išli do Mošoviec, aby sa poklonili miestu, kde sa narodil Ján Kollár. Spomína si aj na nápis nad vchodom domu „Slávme slávne slávu Slávov slávnych“. Slovanskú vzájomnosť, spolužitie Slovákov a Srbov a ich vzájomnú úctu ilustruje príkladom kysáčskeho farára Jovu Vučerića, ktorý preložil do srbčiny Vajanského román Suchá ratolesť. Vučerić napísal aj článok do I. zväzku Letopisu Matice srbskej o všenárodnej práci V. Mičátka a o živote J. Podhradského. Píše o tých Slovákoch, ktorí pracovali na zblížení sa Slovákov so Srbmi. Pod značkou M. opísala Š. Mičátková, vtedy mladá učiteľka v Starej Pazove, svoje dojmy zo srbskej národnej zábavy na sviatok Tri Jerarha roku 1906 v novosadskom hoteli Grand, ktorú zažila krátko po príchode na Dolnú zem. Na zábave sa zúčastnilo 6 000 ľudí – roľníkov, remeselníkov, ale aj inteligencie. Autorka vzbudzovala spolu s dievčatami zo Sriemu, odetými v slovenských krojoch, obdiv. Krátkou úvahou o nezmyselnom ženskom vyhadzovaní peňazí na módu odbočila od opisu uda-

losti; vyzdvihuje ľudový kroj nad drahé toalety, keď konštatuje, že „najdrahocennejšia parížska toaleta nemôže byť elegantnejšia ako na príhodnom mieste náš prostý národný kroj“.7 Poznávacím znakom i nepodpísaných príspevkov Š. Mičátkovej je jej zaujatosť pre rozvoj aktivít ženských spolkov, do ktorých činnosti sa nadšene zapájala a v ktorých nachádzala a preferovala spoločné slovanské cítenie. Väčšina prispievateľov časopisu Živena z dolnozemského prostredia, muži či ženy, nepísala výlučne o ženských spolkoch. Obľúbenou a módnou témou boli v prvej polovici 20. storočia cestopisy viažuce sa k Jadranskému moru, opisy prírody, dojmov a pocitu spolupatričnosti s južnými Slovanmi. Príspevky dolnozemJuhoslovanskí Slováci na návšteve u Kukučína. V prvom rade v strede Kukučín s paňou. ských autoriek pôvoŽivena, 1928, č. 11, s. 253. dom zo Slovenska i autoriek narodených v prvej či druhej generácii už v tomto prostredí dokumentovali ich vôľu byť súčasťou hnutia slovenských žien, hoci po roku 1918 žili na území iných štátov. Hlásili sa k spolku Živena i k rovnomennému časopisu, ktorý rozširovali a prispievali doň. Prostredníctvom časopisu udržiavali kontakt so Slovenskom a slovenským jazykom. (Štúdia uverejnená v zborníku Živena – 150 rokov Spolku slovenských žien) Foto: z archívu J. Čiepa

1 KARDOŠOVÁ, Drahotína: Cesta do Juhoslávie. In Živena, 1924, roč. 14, č. 4, s, 88 – 94. 2 MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Výstavka slovenských výšiviek v Petrovaradíne od 25. do 27. mája 1918. In Živena, 1918, roč. 8, č. 7, s. 110 – 111. 3 MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Dopis z Juhoslávie. In Živena, 1921, roč. 11, č. 10, s. 198. 4 MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Zorka S. Lazićová. In Živena, 1923, roč. 13, č. 9, s. 166 – 168; Slovanské ženy. Milica Tomićová. In Živena, 1924, roč. 14, č. 4, s. 128 – 133. 5 MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Slovanské ženy. Ženka Frangešová. In Živena, 1923, roč. 13, č. 11 – 12, s. 227. 6 MIČÁTKOVÁ, Štefánia. Zo života Slovákov v Juhoslávii (Venované sl. T., učiteľke v B.). In Živena, 1923, roč. 13, č. 11 – 12, s. 231 – 232. 7 M. Rozpomienky. In Živena, 1918, roč. 8, č. 8, s. 163 - 166.

Z DEJÍN NAŠEJ KINEMATOGRAFIE

INÍ PÍŠU

Filmová tvorba Slovákov vo Vojvodine (2)

Jozef Maďar

Roku 1970 Pivničan Ján Čobrda sa ako člen pokrajinskej odbočky zúčastnil na zväzovej súťaži v Ochride, kde nakrúcal mesto, jeho architektúru a geogra u a získal prvé miesto. Vo fotokinokrúžku vynikali ešte Ján Kubinec, Jozef Maďar, Miroslav Čérný a iní. Vo lmoch spracovali: dedinu, oslavy v škole, výlety, jarmok, programy v škole, výstavy, uvedenie do prevádzky vodovodu a pod. V tom čase boli vyhotovené aj hrané lmy: Detské hračky, Žiacka láska a Bratia Daltonovci. Súkromne ešte v Pivnici pracoval Jaroslav Čobrda st., ktorý nakrúcal asfaltovanie ulíc, mláťačku a iné príbehy v dedine.

Od roku 1970 sa postupne formuje krúžok pri SKUS Pivnica a roku 1974 vzniká Foto-kinoklub Pivnica ako nové a úspešné lmové stredisko v rámci Foto-kinozväzu Vojvodiny. Nahráva najprv super 8 mm lmy a zároveň 16 mm pre potreby SKUS, neskôr (lenže s novšou kamerou) aj pre festivaly. Medzi prvé z nich patrí Snehu viacej niet a rad dokumentárnych lmov, ako sú Jarmok, Žatva, Oblievačky, V máji atď., z čoho vznikol celovečerný program, čiže revue lmov.

Pre administratívne ťažkosti vo nancovaní klub sa osamostatnil a pracoval v rámci Ľudovej technicky, ako to bolo organizované aj v iných prostrediach. Organizoval veri kované kurzy fototechniky a kinotechniky. V tom období záujem vzrástol natoľko, že sa pracovalo každý deň a večer. Viac ako 30 členov úspešne zdolalo teoretické a praktické vedomosti na 60-hodinovom fotokurze a 26 členov absolvovalo kinokurz. V tom období pracovalo 5 kamier.

V roku 1979 skúsení členovia tohto klubu nahrali dokumentárny 16-milimetrový televízny lm o mliekarni pod názvom Tradícia dlhá pol storočia, ktorý bol premietaný v slovenskom vysielaní Novosadskej televízie. Je to čiernobiely 15-minútový lm. Mliekareň inšpirovala predtým aj Jána Kubinca, ktorý roku 1970 nahral lm Mlieko, pot, syr. Po organizovaní troch výstav fotogra í svojich autorov v Pivnici prebiehal 6. až 8. februára 1981 aj festival lmov. Členovia na trojdňovej prehliadke premie-

Z nakrúcania amatérskeho lmu, 1978

tali vlastné lmy a zmienili sa o skúsenostiach získaných na dovtedajších festivaloch amatérskeho lmu. Kinosála družstevného domu bola obsadená do posledného miesta a vstupenky sa vopred vypredali (o čom mal televízny príspevok Ján Makan). Od roku 1975 členovia klubu sa zúčastňovali najmä na festivaloch v Novom Sade, Futogu, v Omoljici, potom v Kovine, v Báčskej Topole, Sombore a od roku 1980 na všetkých festivaloch v Juhoslávii (v Prevalji v Slovinsku, Skopje, Pule, Splite atď.). Už o rok (roku 1981) predstavujú svojimi prácami vrchol celkovej lmovej tvorby v Juhoslávii a odišli aj na dva medzinárodné festivaly: v Siófoku (v Maďarsku) a na Rychnovskú osmičku v Rychnově nad Kněžnou v Čechách. V snahe rozprúdiť a a rmovať lmovú tvorbu aj v iných našich prostrediach Fotokinoklub Pivnica s Fotokinozväzom Vojvodiny konal akciu premietania svojich lmov, a to roku 1978 a 1979 v Petrovci, v Kulpíne, v Hložanoch a Maglići. Dňa 5. 12. 1980 bola projekcia týchto lmov na gymnáziu v Kovačici. V týchto prostrediach sa viedli aj rozhovory o možnosti organizovania a zakladania fotokinoklubov. Roku 1982 a 1983 klub mával raz týždenne projekcie 16 mm hraných lmov v termínoch júl – august. Premietanie bolo organizované ako letné kino. Ten istý lm technicky uschopnený tím premietal aj v Laliti, Silbaši, Kulpíne a v Novej Gajdobre. Tieto lmy boli z najnovšej juhoslovanskej a svetovej kinematogra e a klub ich vypožičal z lmoték v Belehrade a Osijeku, ktoré záujemcom poskytovali svoje katalógy. Klub zhromaždil viac ako 60 členov. Význam nakrúcania lmu z hľadiska tohto prostredia bol viacnásobný. Filmovaním sa zachovali pred zabudnutím pekné staré ľudové zvyky a venovala sa pozornosť aj významným udalostiam a pracovným organizáciám. Odchodom do iných prostredí sa tamojší diváci oboznamovali s našou kultúrou a sami členovia sa technicky vzdelávali. Autori tieto lmy sami nancovali, ako aj svoj pobyt a cestovné na festivaly.

Zo súpisu nakrútených a premietaných lmov, ktorý uvádzame, vidieť, že išlo viac o národopisné, čiže dokumentárne lmy, v ktorých boli spracované témy zo života na dedine, hlavne ľudové zvyky a obyčaje, kroje, remeslá a pod. Boli to farebné lmy so zlepšeným úzkym formátom Super 8; hudba k lmu s vhodným komentárom sa nahrávala na osobitný magnetofónový pás. Všetky komentáre k lmom boli nahrávané po slovensky. Niektoré lmy mali osobitný pás v srbčine. Keď lmový a magnetofónový pás spolu štartovali, bolo pôžitkom pozerať tieto lmy, najmä v slovenských prostrediach. Projekcia týchto lmov mala priaznivú ozvenu aj u divákov v Novom Sade (KUS P. J. Šafárika) roku 1983.

SÚPIS NAKRÚTENÝCH A PREMIETANÝCH FILMOV

1. Film o fotokinoklube 10 min. 2. Nedeľa v mojej osade 7 min.

3. Žatva 10 min.

4. V máji

7 min. 5. Zlet 7 min. 6. Útek a návrat 10 min. 7. Hej, haj, brigády 5 min. 8. Aby dievča bolo pekné 7min. 9. Jarmok 10 min. 10. Prišívačky 7 min. 11. Snehu viacej niet 7 min. 12. Predsvadobný deň 7 min. 13. Preparovanie 7 min. 14. Tkanie 10 min. 15. Nedeľné odpoludnie 7 min. 16. Sánkovačka 12 min. 17. Po stopách starého remesla 10 min.

18. Lov 19. Futbal

20 min. 13 min. 20. Holuby 4 min. 21. Vienok môj zelený 10 min. 22. Tradícia dlhá pol storočia 12 min.

23. Deň bojovníka a Deň oslobodenia 10 min. 24. Na návšteve 10 min. 25. Vedomosti – bohatstvo 8 min. 26. 15 rokov SKUS na festivale 20 min. 27. 10. Stretnutie v pivnickom poli 20 min.

Počas svojej bohatej činnosti tento klub sa zúčastnil na viac

ako 100 festivaloch a výstavách umeleckých fotografií a na iných podujatiach, kde získal aj približne toľko verejných uznaní. Tak napr. na medzinárodnom festivale roku 1981 v Rychnově nad Kněžnou osobitné uznanie a cenu získal Jozef Maďar, roku 1984 na Marcovej osmičke v Novom Sade Ján Durgala 1. cenu za celkovú aktivitu, roku 1983 klubu udelili Októbrovú cenu Báčskopalanskej obce a roku 1984 klub získal zo Zväzu organizácií technickej kultúry Juhoslávie Bronzovú plaketu Borisa Kidriča za celkový rozvoj fotografickej a filmovej tvorby.

Profesionálna tvorba, filmy o slovákoch a slováci vo filme

Z profesionálnej kinematografie uvádzame ako prvú Petrovskú svadbu, nakrútenú ešte pred druhou svetovou vojnou, a už spomenutý projekt MS a Jugotonu. Po vojne prvé filmové styky s juhoslovanskými Slovákmi mali Filmske novosti z Belehradu, keď nahrávali Slovenské národné slávnosti.

Prvý film pod názvom Proslava slovačkog narodnog praznika na 35 mm čiernobiely film natočil roku 1946 kameraman M. Ivanjikov. V kinožurnáloch sa na plátne objavil široký záber petrovského futbalového ihriska plného tanečníkov. Prvé hlásateľove slová boli: „Slovaci u Jugoslaviji svečano proslavljaju svoj narodni praznik u Bačkom Petrovcu.“ Oslavy ocharakterizoval ako prejav bratstva slovanských národov, čo vidno aj zo záberov. Prítomné boli kroje všetkých národov. Tento krátky záber trval minútu 20 sekúnd.

O rok neskôr Filmske novosti nakrúcali film pod názvom Na Slovačkim narodnim svečanostima, v ktorom vystupujú dievčatá v kyjovskom kroji, počuje sa slovenská hudba a vidíme aj cvičenia na náradí. Film trval minútu 45 sekúnd.

Roku 1950 na filmovom zábere trvajúcom minútu 17 sekúnd je panoráma Petrovca a účastníci. Roku 1951 kinožurnál venuje slávnostiam necelú minútku (príspevok nazvaný Slovački praznik). Počuť dychovku, spomína sa 10-tisíc Slovákov – účastníkov a vyzdvihuje sa bohatstvo folklóru. Roku 1952 v polminútovej reportáži počuť slovenský spev. Roku 1953 minútka reportáže sa začína slávnostným defilé.

Roku 1965 TV Bratislava nahrala štyri filmy o juhoslovanských Slovákoch. Prvý z nich bol o rodine Lešťanovej (svadba v Starej Pazove). Scenár zostavil vtedajší šéfredaktor mládežníckeho vysielania v Bratislavskom rozhlase Július Beňo za pomoci Jána Makana st.

Ako nasledujúci z profesionálnej kinematografie iste významné miesto zaberá aj film Posejem, pa se smejem, ktorý si objednala Hospodárska komora Juhoslávie a režíroval Branko Milošević. Bol to 35 mm čiernobiely dokumentárny 20-minútový film o živote Pivničanov a o ich výnimočných úspechoch v poľnohospodárskej výrobe prostredníctvom kooperácie. Môžeme spomenúť od toho istého režiséra aj film Taj čovek do mene, kde sa Slováci spomínajú v kontexte viacnárodnostnej Vojvodiny a spracúva sa téma rozdielnych a spoločných záujmov.

Neoplanta film nakrútila film Zdravi ljudi za razonodu, v ktorom poukazuje na rôznorodosť vojvodinských národností. Z produkcie tohto filmového podniku si zasluhuje zmienka film Balada o hmelju, ktorý režíroval Branko Milošević. Je to 35 mm dokumentárny farebný film o vytrvalosti chmeliarov z Petrovca a Kulpína a ich pripútanosti k chmeľu.

Roku 1970 aj Televízia Belehrad nakrútila pod názvom Slovaci u Jugoslaviji, film podľa scenára Miry Brtkovej a Anny Makanovej. Film bol realizovaný pri príležitosti dvojstého výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy a zaradili doň aj ústredné

oslavy. Film hovorí o dejinách a o súčasnom živote Slovákov v Juhoslávii (presnejšie v Starej Pazove, Petrovci a Kovačici). Televízia Belehrad nakrútila aj aradáčsku svadbu a v riadnych programoch boli bežné zábery z Jánošíka, zo Starej Pazovy a z Kovačice. Pre televíziu nahrávali v období jej začiatkov učiteľ Juraj Bovdiš z Báčskeho Petrovca a Ján Lomen z Kysáča, ktorí zasielali svoje príspevky a kratšie reportáže zo svojho prostredia. Z filmografie sa dozvedáme, že v Juhoslávii pracoval aj kameraman Aleksandar-Ján Koščialik, ale do slovenských dedín nechodieval. Spracúval hlavne v Belehrade témy, ktoré sa netýkali Slovákov, a sám nehovoril po slovensky. V krátkom 15-minútovom farebnom dokumentárno-turisticko-propagačnom filme Severna Šara v produkcii Dunav-filmu z

spracovanie konopy, Pivnica 1980

Belehradu sa uvádza ako jeden z kameramanov Ján Matúch, ale s týmto menom sa viac nestretáme. Titul: Prvá dáma vojvodinského filmu si zaslúžila Želmíra Žujovićová, neskôr Břizová, rodená Pavlovová (narodená roku 1911), ktorá obsadila ženské úlohy až v piatich hraných filmoch. V prvom hranom vojvodinskom filme s hranou postavou Anny autora Miroslava Antića prvýkrát vystupovala a zaslúžila si titul prvej dámy vojvodinského filmu. Druhýkrát sa vyskúšala ako herečka vo filme Včasné práce (Rani radovi) v roku 1969 u režiséra Želimira Žilnika a následne dostala dvakrát po sebe úlohu u režiséra Batu Čengića vo filmoch Úloha mojej rodiny vo svetovej revolúcii a Obrazy zo života úderníka v rokoch 1971/72. Neskôr ju Želimir Žilnik znovu pozval hrať vo filme Kam pláva naša loď.

Herecké vlohy v profesionálnej kinematografii dokázali herečka Vera Zima (Viera Zimová), pôvodom z Kulpína, ktorú sme videli vo filmoch Mećava (r. 1977) a Novinár (r. 1979) v produkcii Jadran-filmu. Obidva boli farebné celovečerné hrané filmy.

S menom Ivana (Jána) Jonáša z Kovačice sa stretávame, keď ide o vedľajšie úlohy.

Dušan Hudec hrá vo filme Društvena igra (1972), kde zo 7 000 listov divákov bolo vybraných 30, podľa ktorých boli napísané scenáre a tieto námety potom boli aj sfilmované.

Naše výrobné štáby dosť pracovali v koprodukcii s československými, kde sa objavujú slovenskí pracovníci rôznych odborov, ale viac-menej nie sú z nášho prostredia. Môžeme spomenúť film Siedmy kontinent, ktorý spolu nakrútili Jadran-film Záhreb a Koliba Bratislava, kde bol kameramanom Karol Krška. Ide o hraný farebný 35 mm film nakrútený v roku 1966 o deťoch a pre deti. Štúdio Barandov a ČAF z Prahy spolupracovali s našimi filmovými podnikmi, keď ide o témy z prímoria (napr. film Maškare od mora), ale aj z iných častí Juhoslávie (Atentát v Sarajeve). Robili sa aj bábkové, dokumentárne a celovečerné filmy (napr. Hviezda ide na juh).

Hudbu pre film písal Mirko Šouc. Ako hudobného skladateľa ho stretáme v dokumentárnych filmoch Na kavi u Maglaju (1963), Zlatna kapija, Nema više šegrta a v hraných filmoch Na mesto, građanine Pokorni.

V tomto príspevku nie je zahrnutá bohatá produkcia televíznych filmov. Táto problematika by si však vyžiadala osobitný výskum.