Najviac zdražela pšenica

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 16. 10. 2021

Číslo 19/ 2042

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Perspektívy pestovania drobného ovocia v Srbsku

Najviac zdražela pšenica

Ľ. Sýkorová

Ľubica Sýkorová

Srbsko vďaka svojim klimatickým podmienkam má veľký potenciál na rozvoj intenzívneho pestovania drobného bobuľového ovocia. Aj keď sú v posledných rokoch v tomto odvetví zaznamenané pozitívne výsledky, existuje veľa možností, ako zintenzívniť a stabilizovať domácu produkciu plodov tak zo strany kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej.

Plody drobného ovocia pre svoje mimoriadne priaznivé účinky na ľudský orgaStanojević pri otvorení tohto zhromaždenia poukázal na to, že Srbsko zaznamenáva neustály po drobnom ovocí na svetovom trhu rastie, takže Srbsko nizmus patria medzi najzdravšie druhy ovocia vo svete a ich obľuba u konzumentov neustále stúpa. Aj to je jeden z dôvodov, prečo bolo minulý týždeň v Belehrade zorganizované prvé medzinárodné stretnutie pestovateľov bobuľovitého ovocia Berry Business Forum.

Až 120 domácich a regionálnych pestovateľov, expertov zo Srbska a sveta, distribútorov, výrobcov zariadení a ďalších zástupcov priemyslu drobného ovocia sa zišlo 6. októbra na dvojdňovom podujatí, ktoré organizoval Agro Belehrad za podpory USAID – Projektu pre konkurenčné hospodárstvo, Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva a Veľvyslanectva Holandského kráľovstva.

Štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva Velimir rast výroby a vývozu v sektore ovocia. U nás je z drobného ovocia dominantné pestovanie malín, no aj čučoriedky sú v expanzii a veľký potenciál majú aj jahody. Momentálne máme takmer 40 000 hektárov pod bobuľovinami, ktoré sa v porovnaní s obdobím pred 10 rokmi takmer zdvojnásobili. Za prvých deväť mesiacov tohto roka pri porovnaní s minulým rokom vývoz drobného ovocia je väčší o 30 %. Okrem štandardného ovocia, ako sú maliny a černice, sa v posledných rokoch rozšírili čučoriedkové plantáže, ktoré v súčasnosti pokrývajú 3 000 hektárov. Minulý rok poskytlo ministerstvo 200 miliónov dinárov na stimuly určené na založenie plantáží tohto ovocného druhu, čo stačilo na 150 hektárov nových čučoriedkových plantáží. Ako sme už spomenuli, dopyt musí pracovať na zvyšovaní konkurencieschopnosti, budovaní značky, zavádzaní moderných technológií pestovania ovocia, na zavedení mechanizovaného zberu. Musíme vystupovať pod značkou Srbsko a ponúkať výrobky s chráneným zemepisným pôvodom, ako napríklad Ariljská malina. Štát bude stimulmi pomáhať pestovateľom vysádzať plantáže certi kovaným sadivovým materiálom, a taktiež posilňovať a rozširovať skladovacie kapacity. Účastníci konferencie mali možnosť zoznámiť sa s výrobnými kapacitami a vývozom bobuľovín zo Srbska, ako aj s trendmi na svetovom trhu. Okrem toho hovorili o obstarávaní kvalitného sadivového materiálu, prispôsobení sa klimatickým zmenám a nancovaní výroby,

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 4. do 8. októbra bol zaznamenaný rast cien všetkých primárnych poľnohospodárskych výrobkov a najvýraznejší bol pri pšenici – až o 6,68 %. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol vyšší o 137,18 %, pričom nančná hodnota bola vyššia o 90,1 %.

Pšenica dosiahla v uvedenom období svoje cenové maximum za celý aktuálny hospodársky rok. Predávala sa za 28,50 din./kg bez DPH. Takáto vysoká cena bola naposledy zaznamenaná v auguste 2012. Slabá ponuka pozorovaná za posledné tri týždne viedla k intenzívnejšiemu dopytu po tejto obilnine.

Výraznejší dopyt bol aj po kukurici, ktorej cena sa pohybovala od 25,00 din./kg do 26,20 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 25,85 din./kg bez DPH, čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nárast o 2,19 %. Rastúci trend ceny sóje pokračoval aj v minulom týždni. Kúpne zmluvy boli uzavierané v cenovom rozpätí od 76,00 do 77,00 din./kg bez DPH. Cena slnečnice sa pohybovala od 59,50 din./kg do 59,70 din./kg bez DPH. Citeľné sú slabé ponuky tejto olejniny, čo viedlo k nárastu ceny o 0,22 % v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Rovnako ako u nás ceny primárnych poľnohosktoré podárskych komodít sú kľú- rastú aj na svetočovými té- vých burzác mami ďalšieho rozvoja tohto perspektívneho odvetvia.

Z obsahu

Blíži sa jesenná výsadba stromčekov

s. 2 Biologická ochrana rastlín a jej výhody

s. 5 Spevavec, čo hrá aj na bicie

s. 6

OVOCINÁRSTVO

Blíži sa jesenná výsadba stromčekov

Ľubica Sýkorová

Jeseň je vhodným obdobím výsadby ovocných stromov a kríkov. S touto prácou začíname koncom októbra. Platí všeobecné pravidlo, že jesenná výsadba je vhodnejšia než jarná takmer pre všetky druhy ovocných stromov, okrem broskýň, marhúľ, mandlí a orechov. Z ovocných kríkov vysádzame maliny, ríbezle a egreše.

Podľa všeobecných pravidiel pred samotnou výsadbou necháme koreňový bal potiež vhodne zvolená kombinácia odroda – podpník.

PREDVÝSADBOVÁ PRÍPRAVA

Pred melioračným alebo základným hnojením je potrebné urobiť rozbor (analýzu) pôdy. Základné je v ovocných škôlkach najlepší výber sadivového materiálu. Pri jesennej výsadbe sú menšie nánorený na niekoľko hodín vo vode, aby korene vsiakli dostatok vody. Ak vysádzame stromčeky na neoplotené stanovisko, je potrebné kmeň zabezpečiť pletivom, ktoré zabráni zveri, aby ho poškodila. Ovocné stromčeky vysádzame na takú hĺbku, v akej boli sadenice v škôlke s predchádzajúcou prípravou koreňového systému, skrátením žíl a skrátením sadeníc do požadovanej výšky. Sadenice sa vysádzajú do vopred vykopaných jám, ktorých šírka, výška a hĺbka by mali byť také, aby celý koreňový systém mal dostatok miesta. Na korene sa nahádže vrstva úrodnej pôdy, ktorú dobre utlačíme. Potom ide vrstva najlepšie dobre vyzretého maštaľného hnoja, opäť vrstva zeme a nakoniec dobre zalejeme.

Správny spôsob výsadby patrí medzi činitele, od ktorých závisí úspešnosť pestovania ovocia. Pretože ovocné dreviny pestujeme na trvalom stanovišti dlhý čas, veľkú pozornosť musíme venovať už samotnej predvýsadbovej príprave pôdy. Veľmi dôležitý je aj výber biologického sadivového materiálu vhodného do daných agroekologických podmienok a pri väčšine ovocných druhov

PÔDY

Predvýsadbová príprava pôdy závisí od toho, akú pôdu máme k dispozícii. Ak ide o pôdu kvalitnú s hlbokou ornicou a priepustnou spodinou, príprava je pomerne jednoduchá. V takomto prípade stačí pozemok hlboko zorať alebo zrýľovať so súčasným zapracovaním organických a priemyselných hnojív. Ak máme menej kvalitnú pôdu s nevhodnou štruktúrou alebo je veľmi zaburinená, prípadne sa na nej nachádzajú staré, zanedbané ovocné stromy, v takomto prípade je predvýsadbová príprava veľmi náročná a vyžaduje rekultiváciu počas 2 – 3 rokov. Pri odstraňovaní starých stromov sa snažíme vykopať a odstrániť čo možno najviac koreňov. Vyčerpané pôdy treba zrigolovať, obohatiť živinami a organickými látkami a upraviť pôdnu reakciu. Rigolujeme do hĺbky 0,6 až 0,7 m. Pri pridávaní priemyselných hnojív a organických látok sa snažíme tieto umiestniť v celom pôdnom pro le. Po ukončení rigolácie povrch pôdy urovnáme a po čiastočnom uľahnutí môžeme napríklad vysiať strukovinovo-obilnú miešanku, ktorú v čase kvitnutia zapracujeme do pôdy. hnojenie sa robí tesne pred výsadbou do pásov, ktoré sme si vytýčili pomocou kolíkov po rozmeraní radov. Vyzretý maštaľný hnoj – polovicu z predpokladaného množstva aplikujeme tesne pred orbou napr. do pásov širokých od 1 do 1,2 metra. Naň sa pridá aj polovica z predpokladaného množstva minerálneho hnojiva a celá plocha sa poorie do hĺbky 35 cm. V prípade výskytu pôdnych škodcov je potrebné pridať aj niektorý pôdny insekticíd. Po orbe nasleduje smykovanie, čím sa urovnáva povrch pôdy. Zároveň sa drobia hrudy a ničia buriny. Smykujú sa predovšetkým pôdy, ktoré majú povrchovú vrstvu relatívne kyprú. Na ťažších zlievavých pôdach, ktoré majú vrchnú vrstvu silnejšie uľahnutú alebo už vyschnutú, sa namiesto smykovania, ktoré by bolo nekvalitné a neefektívne, povrch pôdy kyprí a urovnáva bránením. Tesne pred výsadbou ovocných stromčekov rozhádžeme zvyšný maštaľný hnoj a minerálne hnojivo, ktoré plytko zapracujeme do pôdy.

TERMÍN VÝSADBY

V našich podmienkach sa najviac využíva výsadba na jeseň, keď roky na zavlažovanie, stromčeky do začiatku zimy vytvoria nové korienky a ujatie býva spravidla lepšie. No musíme ich chrániť pred poškodením mrazmi a zverou. Jesenný termín sa odporúča najmä v teplejších oblastiach s dlhšou jeseňou, s menším výskytom skorých jesenných mrazov. Keď budeme vysádzať stromčeky do pôdy dobre pripravenej (hlboko prekyprenej a prevrstvenej, obohatenej o organické látky a živiny), nemusíme kopaniu jám venovať mimoriadnu pozornosť. Stačí ich vyhĺbiť primerane veľké a pri sadení korene zahrnúť ornicou premiešanou s kompostom. Čím je pôda horšej kvality, tým väčšie jamy treba pripraviť. V priemerných podmienkach pripravujeme jamy s rozmermi 0,8 – 1,0 x 0,8 – 1,0 m a hlboké 0,6 – 0,7 m. Pri kopaní jám v záhradách ornicu i spodinu ukladáme zvlášť, dno prerýľujeme, pridáme dobre vyzretý kompost alebo maštaľný hnoj, primiešame fosforečné a draselné hnojivá a v závislosti od pH pôdy tiež mletý vápenec. Jamy kopeme s dostatočným predstihom. Keď vysádzame stromčeky ku kolom, zatlčieme ich do stredu jám asi dva týždne pred vlastnou

výsadbou. Do polovice až dvoch tretín zahrnutá jama je pripravená na vlastnú výsadbu. Tesne pred sadením upravíme stromčekom koreňový systém. Nožom alebo nožnicami odstránime polámané alebo inak poškodené korene. Na ostatných koreňoch hladkým rezom skrátime konce tak, aby vznikli čo najmenšie rany. Ak boli stromčeky dlhší čas vonku nechránené a zaschli im korene, ponoríme ich na niekoľko hodín do vody.

Pri výsadbe postupujeme tak, že stromček umiestnime ku kolu do stredu jamy, pričom dbáme na rovnomerné rozmiestnenie koreňov. Ku koreňom prihŕňame ornicu, pričom stromčekom potriasame, aby pôda vyplnila všetky priestory medzi koreňmi. Zároveň stromček povyťahujeme, aby zostal v správnej hĺbke, to znamená tak, ako rástol v škôlke. Miesto očkovania má byť 5 – 10 cm nad povrchom pôdy. Treba však rátať s tým, že pôda ešte uľahne, a preto ich vysádzame o niečo vyššie. Kry a kmienikové tvary ríbezlí a egrešov sadíme o 10 až 15 cm hlbšie, ako rástli v škôlke. Pôdu ku koreňom pritlačíme a zalejeme vodou – 15 až 20 litrov na jeden stromček. Pri jesennej výsadbe nakoniec pri kmieniku vytvoríme zo zeminy malý kopček (asi 20 cm). Stromčeky vysadené na jeseň striháme až na jar.

Je potrebné poznamenať, že výsadba ovocných stromov a kríkov je možná aj v zime, samozrejme, ak to poveternostné podmienky umožňujú – denná teplota nesmie byť nižšia ako 0 °C.

Niektoré ovocné druhy a odrody sú samoopelivé, zatiaľ čo iné sú cudzoopelivé. Pri cudzoopelivých je potrebné vysadiť niekoľko odrôd, najmenej dve alebo tri, čím zabezpečíme dobré opeľovanie. Odrody opeľovačov by mali kvitnúť v rovnakom alebo približnom čase kvitnutia ako hlavná odroda. Vysadené stromčeky orežeme na jar, skôr ako vegetácia pohne.

VÝŽIVA RASTLÍN Hnojivá zabezpečujú vysoké úrody

Ľ. Sýkorová

Priemyselne vyrábané hnojivá predstavujú zdroj živín dodávaný počas vegetácie k pestovaným plodinám. Peňažné prostriedky vynaložené na nákup priemyselných hnojív preto často predstavujú veľmi významnú položku v rozpočte pri pestovaní každej konkrétnej plodiny. Cieľom hnojenia a výživy rastlín je zabezpečiť dosahovanie dobrej úrody, ale aj udržanie, resp. zvýšenie úrodnosti pôdy. Pre zabezpečenie vysokých úrod bude potrebné priemyselné hnojivá aj pri ich stúpajúcej cene naďalej používať.

Najdôležitejšie je, aby hnojivo obsahovalo všetky potrebné živné látky v nia hnojív do ich obehu a tiež podmienky ich používania a skladovania stanovené príslušmelioračnom – predzásobnom; základnom – vegetačnom (aplikácia celej dávky potrebných vou prostredia. Sú to napríklad rôzne sorbenty zabraňujúce vyplavovaniu živín z pôdy, látky ich optimálnej chemickej forme a požadovaných vzájomných pomeroch; aby prispievalo k dosahovaniu požadovanej reakcie (pH) prostredia; aby pri dodržaní aplikačnej dávky bola zabezpečená požadovaná koncentrácia všetkých živín, a to pri dodržaní optimálnej soľnatosti (EC) prostredia; aby malo vyhovujúce manipulačné a skladovacie vlastnosti; aby bolo bezpečné z pohľadu skladovania, manipulácie a aplikácie; aby nepôsobilo negatívne na ostatné rastlinné a živočíšne spoločenstvá; aby nebolo zdrojom nežiaducich látok, ktoré by mohli spôsobiť kontamináciu pestovaných rastlín alebo prostredia; aby bolo cenovo prístupné.

V záujme dodržania kvality vyrábaných a distribuovaných hnojív sú podmienky uvádzanými zákonmi. Na udržanie trvalej úrodnosti pôdy je potrebné dopĺňať živiny hnojením. Podľa času aplikácie rastlinných živín rozlišujeme tieto druhy hnojenia: melioračné – je to jednorazové opatrenie s dlhodobým účinkom, obvykle sa robí pri príprave pozemku pre výsadbu; predzásobné – hnojenie živinou na niekoľko rokov dopredu, pričom v ďalších rokoch sa touto živinou spravidla nehnojí; pri príprave pôdy – spravidla sa aplikuje celá dávka fosforečného a draselného hnojiva, prípadne niektoré sekundárne živiny a mikroelementy (v prípade dusíka sa však aplikuje len jeho časť); na list – hnojenie počas celého vegetačného obdobia. Podľa aplikovaného množstva rastlinných živín hovoríme o hnojení: živín pred začiatkom vegetačného obdobia); doplnkovom. Podľa spôsobu aplikácie rastlinných živín poznáme hnojivá: pôdne (hnojivo sa zapraví do pôdy a rastliny prijímajú živiny z pôdy výlučne koreňmi); mimokoreňové – listové (foliárne); závlahou; špeciálne (výživné látky sa aplikujú tak, aby sa zohľadňovali špeci cké požiadavky pestovania rastlín). Podľa spôsobu účinku hnojivá sa rozdeľujú na hnojivá priame a hnojivá nepriame. Priame hnojivá sú látky, ktoré obsahujú jednu alebo viac rastlinných živín v minerálnej alebo organickej forme. Rastlinám poskytujú priamo prvky potrebné pre ich život. Nepriame hnojivá v podstate nedodávajú rastlinám živiny, ale pôsobia na zlepšenie podmienok výživy rastlín úpraovplyvňujúce pôdnu štruktúru, rôzne bakteriálne prípravky, ktoré sprostredkujú výživu rastlín (rhizobium – využitie atmosférického dusíka) a iné. Podľa pôvodu sa hnojivá rozdeľujú na organické a priemyselné (minerálne). Podľa skupenskej formy sa rozdeľujú na tuhé a kvapalné. Priemyselné hnojivá môžu byť jedno- alebo viaczložkové, pričom viaczložkové hnojivá sa ďalej delia na kombinované a zmiešané. Priemyselné hnojivá obvykle okrem hlavnej – účinnej zložky obsahujú i vedľajšie zložky, ktoré môžu byť pre rastliny užitočné, alebo priaznivo pôsobia na úrodnosť pôdy. Treba myslieť aj na to, že väčšina pôd má nízky obsah organickej hmoty, a preto je potrebné popri minerálnych hnojivách využívať aj hnojivá organické.

16. 10. – 22. 10. 2021

sobota nedeľa

14˚ | 3˚ 14˚ | 4˚

pondelok

15˚| 4˚

utorok

17˚ | 6˚

streda

18˚ | 7˚

štvrtok

18˚ | 6˚

piatok

18˚ | 7˚

OCHRANA RASTLÍN Skočka repková

– najnebezpečnejší škodca repky v jeseni

Ing. Ján Tancik, PhD., Ing. Marek Seidenglanz, Msc. María Muñoz, Ing. Jaroslav Šafář, PhD.

SKÚSENOSTI V OCHRANE REPKY PROTI SKOČKE REPKOVEJ NA SLOVENSKU A V ČESKU

V pestovateľskom roku 2020 – 2021 jedným z významných problémov v ochrane repky proti škodcom bol vysoký výskyt skočky repkovej. Práve zničené porasty repky na jar, ktoré museli byť preorané, mal na svedomí tento škodca. Je dosť možné, že škodlivá aktivita tohto škodcu bude pokračovať aj v nastávajúcej sezóne. V texte uvádzame skúsenosti s ochranou repky proti skočke repkovej v Česku a na Slovensku.

SKOČKA REPKOVÁ

Skočka repková – Psylliodes chrysocephala je významný škodca v regiónoch, v ktorých je jeseň dlhá a teplá a zimy sú mierne, ako je Británia, Nemecko, Francúzsko... V posledných rokoch aj u nás máme také počasie, v októbri, novembri a decembri sú relatívne vysoké teploty, čo umožňuje samičkám škodcu dlho klásť vajíčka a larvám nepretržitý vývoj. Skočka repková je omnoho nebezpečnejší škodca ako skočky z rodu Phyllotreta. Na realizáciu efektívnej ochrany je potrebné vedieť dôkladne bionómiu tohto škodcu. Má jednu generáciu do roka. Na vzchádzajúce porasty repky imága migrujú koncom prvej dekády septembra. Od začiatku októbra samičky začínajú klásť vajíčka, kladú ich na pôdu v blízkosti rastlín repky. Vyliahnuté larvy sa šplhajú na rastlinu a vžierajú sa do listovej stonky a tu sa živia až dovtedy, kým listy nie sú zničené. Larvy sú prítomné v poraste až do mája. Keď dokončia vývoj, kuklia sa v pôde a v júni – júli sa liahnu imága. V auguste sú zalezené v úkrytoch a začiatkom septembra migrujú na mladé porasty repky.

ŠKODLIVOSŤ SKOČKY REPKOVEJ

Skočka repková škodí dvakrát, najprv ako dospelý jedinec, potom ako larva. V skutočnosti je presnejšie povedané, že počas podstatnej časti jesene, ak je teplá, škodia oba vývojové štádiá súčasne. V štádiu imága škodí vyhrýzaním drobných požerkov na listoch vzchádzajúcich rastlín, podobne ako imága skočiek z rodu Phyllotreta. Rozdiel je v tom, že imága skočky repkovej môžu poškodzovať rastliny aj pod povrchom pôdy, a môže sa stať, že rastliny zničia skôr ako vzídu. Nebezpečenstvu, ktoré predstavujú dospelci, sa dá do istej miery vyhnúť. Ide o to, že dospelé skočky repkové spravidla po celý august nie sú aktívne, zachovávajú „letný spánok“ (aestivacia). Prebudia sa a začínajú migrovať do novozaložených porastov repky až na začiatku septembra – väčšinou na konci prvého týždňa. Ak sa podarí, že v tomto čase porasty plne vzišli a sú vyrovnané, najcitlivejšiu fázu rastu (BBCH 09 –10) už prekonali a neublíži im ani veľký výskyt dospelcov. Dobre sa vyvíjajúci porast od fázy BBCH 13 – 14 je schopný kompenzovať stratu asimilačnej plochy spôsobenú žerom imág i na úrovni 50 % bez akýchkoľvek zásahov. Mladšie porasty sú, samozrejme, na poškodenie a jeho dosahy citlivejšie: porasty vo fáze BBCH 11 – 12 sú schopné bez insekticídneho zásahu kompenzovať stratu okolo 25 % asimilačnej plochy. A porasty vo fáze klíčnych listov, porasty neplne vzídené (navyše vzchádzajúce pomaly vďaka suchu, hrudám atď.) sú v kritickom stave, ak dôjde práve v tomto období k migrácii chrobákov. V tomto prípade sa nemá cenu sústrediť na nejaké čísla relatívnych strát. Ak je z prehliadok porastu zrejmé, že je rast rastlín pomalší ako rast poškodených (keď nie sú rastliny schopné poškodenia kompenzovať), je nutné porasty ošetriť.

OCHRANA

Najúčinnejšou voľbou sú po-

streky pyretroidmi. Najmä v situácii, keď sa dopredu vie, že sa nepodarí pripraviť sejbu včas (tak, aby porast vzišiel pred príletom skočky repkovej). Minimálne pre jeseň 2021 je dôvod premýšľať o nákupe insekticídne moreného osiva (cyantraniliprole, upyradifurone). Aplikácie do vzchádzajúcich porastov smerované proti imágam problém s larvami nevyrieši. Po prvé preto, že časť dospelcov postreky urobené na začiatku septembra prežije, a po druhé preto, že časť dospelcov prilietla až neskôr (migrácia je dlhšia). Larvy sa prevažne nachádzajú v stonkách listov. Na jeseň nemajú tendenciu liezť do stonky takmer vôbec. Problém môže nastať pri skorých otepleniach na konci zimy a skoro na jar. Stonky listov, v ktorých larvy prezimovali, môžu zahnívať a larvy sa z nich snažia uniknúť – menia listy za Mladé rastliny repky mladšie, majú ale tiež tendenciu poškodené dospelcami liezť do stonky. K tomu môže dôjsť v období, keď rastliny ešte nežačali predlžovací rast (larvy sú už aktívne, nadzemné časti repky sa ale nepredlžujú). Za tejto situácie je väčšie nebezpečenstvo, obzvlášť pri väčšom počte lariev v jednej rastline, že pohybujúce sa larvy tlačiace sa do stoniek poškodia meristematické pletivá na vrchole rastliny – čím zásadným spôsobom ovplyvnia diferenciáciu buniek v týchto pletivách a následne ďalší vývoj rastliny . Možností, ako znížiť dopad lariev na porast, veľa nie je. Možno uvažovať o týchto: miesta v poraste s hustotou 90 a viac, alebo

Porast repky poškodený skočkou repkovou Poškodenie repky larvami skočky repkovej

naopak 30 a menej rastlín na 1 m2, sú v nevýhode. Hustejšie miesta priťahujú samičky, ktoré kladú vajíčka. V príliš riedkych miestach stúpa počet lariev na rastlinu. Použitie odrôd (najmä hybridov) schopných tvoriť vitálne porasty už čoskoro po vzídení (viac veľkých listov, dlhšie silné listové stopky) je dobrý nástroj

Skočka repková

na zníženie dôsledku napadnutia larvami: larva vystrieda menej listov, sú nižšie tendencie preliezať do stoniek, celkove nižší vplyv škodcu na vitalitu rastliny. Z rovnakého dôvodu má pozitívny význam použitie rastových regulátorov a všeobecne udržovanie vyrovnaného výživného stavu v pôde a napr. neprehnojovanie

BIOLOGICKÉ ZÁHRADNÍCTVO Biologická ochrana rastlín a jej výhody

Ľubica Sýkorová

Zdravá a bezpečná zelenina a ovocie, ako aj ochrana životného prostredia sú základom pre rozvoj ekologických – trvalo udržateľných systémov pre poľnohospodárstvo, ktoré zahŕňa aj biologické záhradníctvo. V biologickej záhrade sa aplikáciou biologických, organických opatrení a metód postupne vytvára prirodzená rovnováha a koordinovaný rast a vývoj vybraných druhov a odrôd zeleniny.

Pestovanie zeleniny bez použitia chémie nie je ľahké a prvý pokus môže skončiť bude narušená aj ich prirodzená obranyschopnosť. Rastliny môžeme oslabiť aj zálievkou v mieste v ďalšom roku alebo aj viac rokov po sebe. Je to najmä cesnak, kapustová zelenina, mrkva, cibuľa, neúspechom. Pestovanie biozeleniny a bioovocia má svoje pravidlá prevencie a agrotechniky. Biopestovanie je pestovanie bez použitia chemických prípravkov. Početné štúdie dokazujú, že takto dopestované ovocie a zelenina má vyšší obsah minerálnych látok, antioxidantov, vlákniny i vitamínov. Čo je však najdôležitejšie, neobsahuje žiadne rezíduá pesticídov. Pesticídy sú v konvenčne pestovanej produkcii vždy prítomné. Zo zákona síce nesmie presahovať limity, ale stopové množstvá sú prítomné takmer vždy.

Práca s pesticídmi a ich používanie nesie ďalšie riziká. Tieto jedovaté látky si pestovatelia často pripravujú zbytočne vo veľkom množstve, zvyšky potom vylievajú a dochádza tým ku kontaminácii životného prostredia a vôd. Veľa účinných látok z týchto prípravkov je veľmi jedovatých. Existuje aj riziko otrávenia domácich zvierat.

Každá rastlina musí mať podmienky, ktoré jej vyhovujú. Základom úspechu je predovšetkým prevencia. Vhodné podmienky výrazne zvýšia jej kondíciu a vitalitu. Rastliny, ktoré majú rady svetlo, nebudú dobre rásť v tieni a naopak. Na nevhodnom stanovišti nevhodnom čase, dlhodobým premokrením či suchom. Dôležitá je rozmanitosť a vyváženosť rastlín, ktorá poskytne útočisko prirodzeným nepriateľom, podporí prítomnosť užitočných dážďoviek či lienky sedembodkovej, ktorá sa živí voškami. Jedna larva lienky skonzumuje počas svojho vývoja viac ako 600 vošiek.

ZÁSADY BIOPESTOVANIA

Monokultúry (tvorené jednou plodinou) jednostranne vyčerpávajú pôdu a poskytujú ideálne prostredie pre choroby a škodcov. Musíme zvoliť vhodné kombinácie plodín podľa vzájomných vzťahov a nárokov na živiny. Väčšina plodín zle znáša pestovanie na rovnakom paradajky a zemiaky.

ŽIVINY

Každá zelenina čerpá pri raste z pôdy živiny. Rastliny vďaka procesu fotosyntézy vedia živiny vytvoriť zo svetla, vody a pôdnych minerálnych prvkov. Pre pôdu a rastliny sú veľmi dôležité už spomínané dážďovky. Kypria ju, recyklujú bioodpad, vyrábajú kvalitné hnojivo, a to všetko úplne bezplatne. Živiny môžeme do pôdy dodať aj kvalitným kompostom. Ten má najvyváženejšie zloženie organických látok a živín, navyše ekologicky spracovávame pozberové zvyšky. V každej biozáhrade nemôže dobre udržiavaný kompost chýbať. Ďalším dusíkom (N). Treba sa snažiť sa o šetrný prístup k prirodzeným nepriateľom skočky repkovej, ktorí môžu do vývoja (a teda aj do populačnej dynamiky – početnosť novej generácie) dosť podstatne zasiahnuť.

foto: M. Seidenglanz a J. Tancik

variantom sú organické hnojivá ako hnoj, ale pozor, nikdy nesmie byť čerstvý, došlo by k popáleniu rastlín. Dobrý je aj vykvasený slepačí kompost zriedený s vodou v pomere 1 : 10.

Pomerne málo využívanou, ale užitočnou metódou je zelené hnojenie. Vhodné sú mladé strukoviny napr. hrach, vika, fazuľa. Hrčkotvorné alebo hľuzotvorné baktérie na ich koreňoch vedia xovať dusík, priamo zo vzduchu ho ukladajú do pôdy. Ďalšou možnosťou sú organické hnojivá. Tie, ktoré sú v súčasnej dobe na trhu, obsahujú celý rad látok a výťažkov a prispievajú k zvýšeniu zdravia rastlín.

AKO BOJOVAŤ PROTI BURINE?

Vieme, že semená burín si zachovávajú klíčivosť aj niekoľko rokov. Najdôležitejšou ochranou proti burinám je ich mechanické odstránenie. Často pomáha aj kyprenie, pri ktorom narušíme korene burín a zabraňujeme v ich raste.

Rozšírenie burinných rastlín významne obmedzíme mulčovacou netkanou textíliou. Možné je tiež použiť mulčovanie kôrou, odrezkami z vetiev z domáceho mulčovača alebo mulčovanie pokosenou trávou. Mulčujeme až vtedy, keď sú rastliny už väčšie, pri mladých rastlinách stačí pletie burín.

Dostatočná hustota porastu je ďalší významný prvok pomáhajúci obmedziť rast burín. Nechajme voľné miesta porásť nízkymi rastlinami, napríklad bylinkami. Zvyšujeme tak druhovú pestrosť a tým podporujeme výskyt žiaducich užitočných organizmov.

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (40) Spevavec, ktorý hrá aj na bicích

DrSc. Ján Babiak

V najrozsiahlejšom rade vtákov, v rade spevavcov (Passeriformes), je aj čeľaď škorcovité (Sturnidae). Je to morfologicky pomerne homogénna čeľaď, v ktorej sa jednotlivé druhy sotva líšia veľkosťou tela, viac farbou a odbleskom jednotlivých častí peria. V ďalších vlastnostiach sú to operence s krátkymi silnými nohami a špicatým zobákom.

Často sa zdržiavajú vo väčších až veľkých kŕdľoch a v honbe za potravou, hmyzu, aby nasýtil vždy hladné krky. Preto je celkom nesprávny stav vinohradníkov, že je škorec lesov (najmä dubových), lúky, trávnaté priestory s menšou skupinou stromov, riečny vyaj v kolóniách. Dosť neporiadne hniezdo stavajú obaja rodičia, ale viac samička. Materiál sú ako všežravce, vedia prelietať veľké priestranstvá. Žijú v obhospodárených priestoroch, v stepných oblastiach, ale aj na skalách, a hniezdia v dutinách. Len v období rozmnožovania vidieť ich v páre, inokedy sú stále v hlučnej, veselej družbe, cez deň šantia okolím a len pred nocou sa uchýlia do hustých porastov, najmä trstiny, na pokojný oddych.

Z troch druhov, ktoré žijú v Európe, u nás je najčastejší škorec obyčajný a z východu nepravidelne k nám zalieta aj škorec ružový.

ŠKOREC OBYČAJNÝ (LESKLÝ) – STURNUS

VULGARIS, Linné 1758

Každý z nás sa v slnečný predvečer už klusajúcej jesene vie nadchnúť hustým zhlukom vtáčikov, čo je raz v nahustenom šíku, a hneď potom sa v perfektne koordinovaných vzdušných manévroch rozptýli do nových podôb. To dynamické predstavenie na oblohe, pred tichý večer s červeňou zdobenými kulisami zapadajúceho slnka, akoby virtuálne naznačoval boj čierneho oblaku s búrkou, a vskutku je to skúška leteckých schopností len jedných operencov – škorcov.

Škorec obyčajný je u nás častý. Ide o aktívneho, hlučného a hašterivého vtáčika. Na prvý pohľad čierny a v skutočnosti často mení svoje rúcho. Je v neustálom pohybe za potravou a aj v oddychovom posede neprestajne spieva. Len v reprodukčnom období ho nepočuť, lebo párik musí zohnať množstvo škodlivý, lebo stačí sledovať iba hniezdo párika, vlastne všimnúť si, koľkokrát každý jeden z rodičov doletí k mláďatám, a potom vypočítať, aké množstvo živočíšnej stravy mlaď skonzumuje až po obdobie, kým hrozno ešte ani len bobule nemá. Rozšírenie: Náš škorec pôvodne bol eurázijský vták, odkiaľ je introdukovaný aj do Severnej Ameriky, južnej Afriky, Austrálie a Polynézie. V Európe je stály hniezdič okrem Pyrenejského a južnej časti Balkánskeho polostrova. V Ázii má celoročný pobyt na priestoroch Blízkeho a v severnej časti Stredného východu. V lete odtiaľ prelietne na severovýchod, do pásma od Škandinávie po Mongolsko. U nás je súvisle nasťahovaný v celej Vojvodine, je častý, občas až bežný. Je sťahovavý, prichádza začiatkom marca a je u nás do októbra. Naše jedince zimujú v Grécku a Turecku. Biotop: Preferuje rovinné poľnohospodárske oblasti, okraje soký porast, háje, ale aj parky, ovocné sady a záhrady. Vyhýba sa hustým lesom a väčšej nadmorskej výške. Rozlíšenie: Samička je trochu menšia od samčeka, ale podľa farby peria sa pohlavie ťažko rozlišuje. Perie na celom tele je čierne, v období párenia s kovovým leskom do zelena na hlave, prsiach a na chrbte. Na krku a bokoch ten lesk má purpurový nádych. Po párení kovový lesk mizne a po odchovaní mláďat dostávajú na perí biele bodky, ktoré sa do ďalšieho pŕchnutia vytratia (pri samičke je ten proces pomalší). Zobák je bledožltý, nohy červenožlté. Mláďatá sú v páperčeku hnedosivé, potom špinavo-hnedé a až po dospelosť zadržia tú farbu s jasnejším bruškom. Len neskôr pŕchnutím postupne získavajú farbu dospelých, ale bez kovového lesku. Hniezdenie: Hneď po príchode samce posedávajú na najvyšších miestach a spevom sa snažia prilákať samičky. Ide o široký repertoár hrdelných, praskavých a škrípavých tónov a pomedzi každý trepoce krídlami a hýbe chvostom. To akoby spievajúc hral aj na bicích. Keď sa zjaví ich vyvolená, je to už nová scéna – každý neúnavne letí za ňou s ešte hlasnejším spevom. Keďže je to obdobie rozpadu života v kŕdľoch, aj boj o lokalitu hniezda je na rade. Párik hniezdi v dutinách stromov, v štrbinách na streche domov, výklenkoch na stavbe alebo v skalnatých puklinách. Keď je dosť podmienok na hniezdenie, robí hniezda suché stebielka, listy a perie. Do hniezda samička znesie 5 – 6 (7) belasých alebo tyrkysovo-zelených vajíčok. Pri sedení sa zúčastňujú obaja a inkubácia trvá 12 – 14 dní. Hniezdna starostlivosť trvá ďalšie tri týždne. Frekvencia hniezdenia je raz až dvakrát v roku (apríl a jún – júl). Po vyletení sa mláďatá dlho držia pospolu, ba už vtedy začne družné spájanie, čo je len začiŠkorec obyčajný atok tých mohutných zhlukov v podjeseň. Potrava: Je omnivor (všežravec). Stravu si hľadá po lúkach, pasienkoch, na poliach, kde na jar hľadá hmyz a jeho larvy, červy a ulitníky. Vtedy ho vidieť ako manierom zememerača sem-tam prekutáva pôdu a zapichnutím zobáka do puklín zeme hľadá svoju korisť. Cez leto konzumuje aj drobné plody (čerešne, moruše) a v jeseni aj hrozno, a keď to všetko minie, uspokojí sa aj so zrnitou potravou. Spev: Často ho vidieť v posede na vŕškoch stromov, odkiaľ dá o sebe vedieť sériou škrípa-

Škorec ružový

vých tónov („čirrr“), zmiešaných zmesou melodického mäkkého hvízdania („tsui- üii“), klepavých, cvakavých a zurčavých („rreh“) a rapotavých tónov sprevádzaných trepotaním krídel, ale aj dosť zdarnou imitáciou celého radu spevavcov (vlhy, stehlíka, vrabca, straky, vrany...). Občas do tej kombinácie vpadne aj sfalšovaný tón. Varovné volanie z hniezda je ťahavé „stýh“ a upozornenie na predátora „špett-špett“, alebo ostré „kjett!“.

PASTIER (ŠKOREC) RUŽOVÝ – PASTOR (STURNUS) ROSEUS, Linné 1758

Je eurázijský vták. Jeho letný areál je južná časť východnej Európy a Strednej Ázie východne od Kaspického až po okolie Balchašského jazera. V Európe západne od Čierneho mora má len ostrovcovité areály južnejšie od Dunaja. U nás sa zriedkavo invazívne zjavuje vo východnom Banáte, ale nie je zaznačené aj jeho hniezdenie. Je sťahovavý a zimuje v teplejších krajoch Ázie. Jeho biotop je step a široké poľnohospodárske oblasti.

Je veľkosti svojho početnejšieho rodáka. Má čiernu lesklú hlavu, konce krídel a chvost. Samička má na konci krídel a na chvoste aj hnedavú farbu. Chrbtová a brušná časť tela oboch je jemne ružová. Samce v období párenia majú dlhšie perá na hlave, ktoré môžu aj vztýčiť.

V strave dominuje hmyz, najmä kobylky, a u nás sa najčastejšie nájde v čase invázie tohto hmyzu do týchto oblastí. Po dozretí konzumuje aj bobuľové ovocie.

Spieva krátko, ale hlučne. Pritom aj trepoce krídlami, a to tak, akoby na sprievod dodal aj bicie. Inak v speve je blízky škorcovi obyčajnému. Najčastejšie sa hlási s „cik-cik“, „čk, čk“, aj neartikulovanými dodatkami a menej zdarnou imitáciou iných vtákov.

Foto: z internetu

OKRASNÁ ZÁHRADA Jeseň v okrasnej záhrade

Ľubica Sýkorová

Jeseň je ideálnym časom na veľké upratovanie záhrady pred zimným odpočinkom. Musíme pozberať úrodu, prestrihať kríky a živé ploty, postarať sa o trávnik, pohrabať opadané lístie, presadiť nové rastliny, či vysadiť cibuľoviny. Ak chceme mať na jar pestrú rozkvitnutú záhradu, jeseň je ideálny čas na vysadenie cibuľovín. Aj ruže vysadené na jeseň sa lepšie prijmú ako tie, ktoré sa vysadia na jar. Nemali by sme zabudnúť ani na odstránenie odkvitnutých letničiek a trvaliek.

Príprava okrasnej záhrady na zimu je dôležitejšia než príprava v úžitkovej časti. Dôležité je aj jeho upevnenie, aby ho prudký vietor z dreviny neodfúkol. Na rozdiel od trávninezrezávame, ale trsy ponechávame voľné alebo listy zviažeme v hornej časti tak, aby sme vytvorili V tomto čase kvitnú posledné jesenné kvety letničiek a rôznych trvaliek, astry a chryzantémy len zvýrazňujú túto krásu. Pred príchodom zimy je dôležité vyhrabať opadnuté lístie z celej trávnikovej plochy. Keby sme túto prácu zanedbali a nechali lístie ležať na trávniku, ten by sa miestami poškodil a následne by vyhnili celé časti. V prípade, že nám ešte rastie tráva, môžeme pokračovať v kosení, ale nie tak často. Ihličnaté stromy a kríky a vždyzelené dreviny treba pripraviť na zimné obdobie výdatnou zálievkou v októbri a podľa počasia aj začiatkom novembra. Je veľmi dôležité, aby do zimy prichádzali s dobre prevlhčeným koreňovým balom. Nové výsadby chránime pred nebezpečným zimným slnkom ochrannými obalmi z trstinovej rohože, bielej netkanej textílie, jutovej tkaniny alebo čečiny. Obal má byť vzdušný, z materiálu nepodliehajúcemu rýchlemu hnitiu, ktorý zároveň poskytuje tieň a čiastočne i ochranu pred mrazmi. ka je opadané lístie pre kríkové záhony veľmi vhodné, preto ho z nich nevyhrabávame. Lístie tu bráni klíčeniu a rastu burín a po jeho rozložení vzniká humus. Príprava trvaliek na zimu spočíva v odrezaní ich nadzemných častí (okrem tráv), ktoré dáme do kompostu. Citlivejšie druhy môžeme prihrnúť zeminou alebo prikryť lístím či slamou. Trávy snop. Tým zabránime prenikaniu snehu dovnútra trsu, ktorý by mohol spôsobiť počas vlhkých zím vyhnitie rastliny v strede. Odstránime odkvitnuté ruže a zostrihneme stonky, na ktorých boli kvety asi na 5 cm od hlavného konára. Zvyšok údržby ružových kríkov vykonáme v predjarnom období. Citlivé ruže môžeme chrániť pred mrazom ochranným

Hosta má rada tmavé kúty záhrady

obalom napr. bielou geotextíliou. Rovnako chránime aj popínavé ruže, hlavne na veterných miestach. Kmienky naštepených stromčekových ruží chránime jutovinou, koruny ovinieme bielou geotextíliou.

Pomaly dokončujeme výsadbu ihličnanov a stálezelených drevín. Ku koncu októbra príde čas tiež na opadavé dreviny, predovšetkým zjari kvitnúce kríky. V tomto období môžeme s úspechom sadiť stromčekové a kríkové ruže.

Pretože chladných dní pribúda, je najvyšší čas vybrať zo zeme cibule georgín, hľúzky mečíkov, begónií a kán, ale aj ďalších chúlostivejších cibuľových alebo hľuznatých rastlín. Necháme ich dôkladne vyschnúť a uložíme v suchej nevykurovanej miestnosti. Ak dovnútra prichádza denné svetlo, zabalíme ich ešte do novinového papiera.

Teraz je vhodný čas na založenie nových záhonov a skalky. Vysadené rastliny v novovytvorených kompozíciách majú do nástupu zimy čas zakoreniť a prispôsobiť sa novému miestu. Ak vieme, že na vybranom mieste celý deň svieti slnko, nebudeme do výsadby plánovať tieňomilné rastliny a opačne. Nemenej dôležité sú vlhkostné pomery stanovišťa, ale aj jeho oslnenie, a to aj v zimných mesiacoch. Pri jesennom zakladaní záhona je možné vysadiť takmer všetky druhy trvaliek vrátane prezimujúcich cibuľovín, ako šafrány, tulipány, bledule, narcisy a kosatce.

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Anglický jablkový koláč – Apple pie

Suroviny: 900 – 1 200 g jabĺk, 300 g hladkej špaldovej (môže byť aj obyčajná) múky, 80 g trstinového práškového cukru, 1 ČL kypriaceho prášku, štipka soli, 200 gramov masla (alebo 150 g masla a 50 g margarínu), 1 vajce, 2 PL mlieka, 2 PL citrónovej šťavy, mletá škorica

Takto sa to podarí: V jednej väčšej miske zmiešame múku, práškový cukor, kypriaci prášok a štipku soli. Pridáme na kocky nakrájané polorozpustené alebo úplne rozpustené maslo. Cesto premiešame a následne doň pridáme ešte vajce, približne 2 PL mlieka, a opäť rukami vymiešame z hmoty cesto. Ak použijete obyčajnú hladkú múku, možno jej budeme musieť ešte trochu prisypať. Po dobrom vymiesení cesto vyformujeme do tvaru valca a zabalíme do potravinárskej fólie. Takto pripravené ho dáme približne na hodinu do chladničky. Kým odpočíva v chladničke, pripravíme si jablká. Nastrúha-

me ich, pokvapkáme šťavou z citróna a zmiešame s trochou mletej škorice. Ak sa nám zdajú byť jablká kyslejšie, môžeme pridať aj škoricový či práškový cukor. Okrúhlu formu na pečenie dobre vytrieme maslom alebo margarínom. Cesto vyberieme z chladničky, prekrojíme ho na polovicu a obe časti vyvaľkáme. Prvou polovicou vystelieme spodok a kraje formy na pečenie. Naň následne dávame nastrúhané jablká, pričom ich povytláčame zo šťavy. Z druhej polovice cesta urobíme pásiky, ktorými prikryjeme jablká. Pečieme asi 45 minút vo vyhriatej rúre na 180 °C. Koláčik môžeme poprášiť práškovým cukrom. Výborne sa k nemu hodí kopček vanilkovej zmrzliny.

Výborný tekvicový džem s pomarančom

Jeseni kraľuje tekvica. Väčšina z nás z nej varí prívarok, alebo ju spracováva na kompót. Rovnako výborný je však aj džem.

Suroviny: 1 kg očistenej a pokrájanej tekvice hokkaido, 300 ml šťavy z pomarančov (asi 2 kusy), šťava z 1 – 2 citrónov, 250 g hnedého cukru

Takto sa to podarí: Tekvicu ošúpeme, prepolíme, vydlabeme semienka a pokrájame na malé kocky. Zalejeme šťavou z pomarančov a citrónov – množstvo citrónov závisí od sladkosti tekvice. Nakoniec pridáme aj cukor a dáme variť. Počas varenia premiešavame, aby nám tekvica neprihorela. Varíme dovtedy, kým tekvica nezmäkne alebo sa nerozvarí – ak v džeme chceme mať aj kocky, bude stačiť 15 – 20 minút, ak chceme džem bez celých kúskov, musíme variť dlhšie. Nakoniec prelejeme do vysterilizovaných pohárov, zaviečkujeme, obrátime hore dnom a pod dekou necháme vychladnúť.

Zdravý tekvicový koláčik

Jednoduchý recept na prípravu tekvicového múčnika. Chutí podobne ako bábovka, je vláčny a výborne sa hodí ku rannej káve či čaju v premenlivom jesennom počasí.

Suroviny: 450 g tekvice hokkaido, 150 g nesolených orechov (napr. mandle), 250 g hladkej múky, 1 balíček prášku do pečiva, 100 g práškového cukru, 100 g kryštálového cukru, 1 vanilkový cukor, 3 vajíčka, 150 g zmäknutého masla

Takto sa to podarí: Tekvicu ošúpeme a nastrúhame. Mix orechov (alebo len mandle) nasekáme na jemné kúsky. Zmäknuté maslo, vanilkový cukor a kryštálový cukor vymiešame ponorným mixérom. Zoberieme si dve misky. Do jednej vložíme bielky, do druhej žĺtky a práškový cukor. Bielky vyšľaháme na tuhý sneh, cukor zmixujeme so žĺtkami a napokon sneh zľahka primiešame do žĺtkov. Zoberieme väčšiu misku, v ktorej zmiešame preosiatu múku s práškom do pečiva a primiešame do nej nastrúhanú tekvicu a nasekané oriešky. Do múky pridáme zvyšok cesta a môžeme vyliať do formy vystlanej papierom na pečenie. Pečieme asi 40 – 50 minút na 180 °C.

Ťahaný slivkový koláč

Suroviny: 400 g polohrubej múky, 1 vajce, 50 ml rastlinného oleja, 300 ml mlieka, 1 lyžička cukru, 1 kocka droždia (40 – 42 g), 1 – 1,5 kg sliviek; Na posýpku: 100 g masla + 100 g hrubej múky + 100 g kryštálového cukru

Takto sa to podarí: Mlieko v hrnčeku zohrejeme na vlažnú teplotu, pridáme lyžičku cukru a rozrobíme do mlieka droždie. Premiešame a necháme droždie niekoľko minút podkysnúť. Do veľkej misy nasypeme múku, pridáme vajíčko, olej a vlejeme mlieko s droždím. Dôkladne varechou vymiešame, prikryjeme čistou utierkou a necháme na teplom mieste podkysnúť aspoň 40 minút. Plech potrieme olejom a preklopíme naň vykysnuté cesto. Na celú plochu plechu ho roztiahneme buď prstami (zľahka cesto posúvame), alebo si pomôžeme silikónovou špachtličkou. Umyté, prepolené slivky poukladáme rovnomerne „klobúčikom” nadol na cesto. Prsty použijeme aj na prípravu posýpky. Múku vymiešame s cukrom a zapracujeme maslo. Vznikne posýpka, alebo ak chcete – mrvenička. Mrveničkou posypeme povrch sliviek. Pre výraznejšiu arómu môžete do posýpky pridať aj škoricový cukor. Pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C približne 30 minút.

Zdroj: plnielanu.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 542 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

BÁČSKY PETROVEC Siedmy výtvarný tábor detí

Jaroslav Čiep

Svojho predsavzatia po prvýkrát zrealizovaného pred ôsmimi rokmi sa vedenie Združenia petrovských výtvarných umelcov aj napriek neprajnej zdravotnej situácii nevzdáva. Tak aj tohto roku vyzvalo deti a žiakov zúčastniť sa 8. detského výtvarného tábora, ktorý si naplánovaZnak ZPVU li na sobotu 9. októbra a v rámci osláv Detského týždňa.

Tábor si naplánovali umiestniť do Parku Zuzky Medveďovej a na nádvorie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, ale daždivé počasie tieto ich plány pozmenilo. Preto, podľa slov v miestnosti obecnej Turistickej organizácie, skupina petrovských školákov v upravenej pivničnej miestnosti pod budovou Miestneho spoločenstva, kým ostatní žiaci z Kulpína, Hložian, Maglića a Kysáča, spolu s petrovskými gymnazistami (Belehrad, Padina, Kysáč, Hložany,

Maglić a Báčsky Petrovec) maľovali v sieni KUS Petrovská družina. Všetky skupiny mali svojich pedagógov, vychovávateľky, učiteľky a profesorky, ktorým nápomocnými bolo aj zo dvadsať aktivistov – členov Združenia petrovských výtvarných umelcov. Mária Struhárová nám prezradila, že pre účastníkov tábora

lenie doma. Finančné zabezpečenie tábora dosiahli prostredníctvom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ako aj báčskopetrovskej samosprávy. Téma na kreslenie bola voľná a práce, ktoré vznikli v rámci Ďalšia skupina tvorila v pivničnej miestnosti tohto tábora, pred- budovy Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec

Skupina žiakov základných škôl a gymnázia

Spoločná fotografia účastníkov z petrovskej škôlky

predsedníčky združenia Márie Struhárovej, prenajali okolité siene, a tak účastníkov, ktorých bolo prihlásených 67, rozdelili do troch skupín a do troch miestností.

Najmladší – škôlkari tvorili zabezpečili nielen kresliace náčinie, bloky, tempery, vodové farby, voskové a drevené ceruzky, pastelky, olovrant a občerstvenie, ale i ďalšie pochúťky, ktoré im poskytli sponzori. Pribudli aj primerané darčeky na kresstavitelia ZPVU plánujú, ako to zvyčajne robievajú, sprístupniť aj širšej verejnosti, pravdepodobne začiatkom nasledujúceho roka, asi pri príležitosti ich výročného zhromaždenia. Potom tieto žiacke práce vrátia autorom. Hoci neboli priamymi účastníkmi tábora, vedenie ZPVU kresliace potreby zabezpečilo a doručilo aj pre združenia detí s osobitnými potrebami v Kulpíne a Petrovci, ktorí v rámci svojich pobytov v združeniach tiež prispejú svojou tvorivosťou.

Detský výtvarný tábor spravidla býval počas osláv Dňa Petrovca v máji. Prvýkrát takýmto spôsobom členovia ZPVU zoskupili najmladších výtvarných snaživcov roku 2013 a toto podujatie z roka na rok získavalo na masovosti. Tohto roku ho presunuli na Detský týždeň, ale uvažujú, že ho vrátia do jarného obdobia, aby pri neprajnom počasí nemuseli uvažovať, kam sa uchýlia. Tvoriť v prírode je predsa inšpiratívnejšie, ako v nejakom uzavretom priestore.

Žiacke výtvory

STRETNUTIE POD LIPAMI Vzlet ako mostík

Miroslava Ožvátová

V sobotu 9. októbra v slávnostnej sieni Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči sa uskutočnilo už tradičné mládežnícke podujatie Stretnutie pod lipami. Je to 49. stretnutie a po druhýkrát hostiteľom tohto podujatia bol Kysáč. aj zodpovedná redaktorka časopisu Vzlet Jasmina Pániková, ktorá rozletovcov inšpirovala slovami: „Ste nadaní mladí ľudia a treba vás čím viac zviditeľniť a dať šancu, aby verejnosť vedela o vás. Vyzývam vás, aby ste tvorili a aby ste na Vzlet pozerali ako na mostík, ktorý vám pomôže, lebo nikdy neviete, kto si vaše

Mladí začínajúci autori svoju tvorbu zverejňujú v prílohe Rozlety

Riaditeľka ZŠ Ľudovíta Štúra Mária Ožvátová a moderátorka Andrea Miháľová

Stretnutie pod lipami sa realizuje obvykle v júni a každý rok v inom prostredí. Minulý rok sa pre pandemickú situáciu stretnutie neuskutočnilo a tento rok sa posunulo na október. Ako i doteraz zoskupilo autorov, ktorí prispievajú do rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet. Stretnutie sa organizuje, aby sa mladí autori a umelci prejavili, ale aj sa zoznámili a istým spôsobom inšpirovali. Počas dvoch školských rokov v Rozletoch svoju tvorbu zverejnilo pätnásť autorov.

V mene hostiteľov sa prihovorila riaditeľka školy Mária Ožvátová, ktorá všetkých srdečne privítala a vyjadrila potešenie, že sa tohtoročné stretnutie uskutočňuje v ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči.

V netradičnom októbrovom termíne prítomných privítala práce pozrie a ako na niekoho zapôsobí vaša tvorba.“

Literárno-výtvarná príloha Rozlety časopisu Vzlet v každom čísle obsahuje aj početné maľby či fotogra e. Kysáčsku výstavu otvorila akademická maliarka Daniela Marková.

Mladí začínajúci autori svoju tvorbu zverejňujú v prílohe Rozlety. Väčšina z nich z rôznych dôvodov nebola prítomná, ale to neznamená, že chýbalo pekného slova alebo umeleckých prejavov. Dali sa počuť básne a úryvky z prozaických textov Dajany Jany Brnovej, Ireny Miriam Nôtovej a Alexandry Muhovej, žiačok petrovského gymnázia. Samozrejme, že Rozlety spestrili početné maľby, kresby a fotogra e. Prítomní si mohli pozrieť práce mladých výtvarníkov, ale sa aj s nimi bližšie zoznámiť. O sebe a svojej práci sa zmienili: Martina Agarská a Simona Červená z Kysáča, Lucia Babiaková z Kulpína, Kristián Baďura a Sandra Činčuráková z Pivnice, Michael Kotváš z Padiny a Mária Supeková z Jánošíka.

S výtvarníkmi sa rozprávala Andrea Miháľová, ktorá aj moderovala sobotňajší program.

Po zoznámení sa s rozletovskými autorkami pekného slova a výtvarníkmi prišiel čas, aby odborná porota zhodnotila práce rozletovcov a ocenila tých najlepších.

Cenu Rozletov za najlepšiu literárnu prácu získala Ire-

na Miriam Nôtová z Báčskeho Petrovca a Cenu Rozletov za najlepšiu výtvarnú prácu získal Michael Kotváš z Padiny. Komi-

Laureátka Irena Miriam Nôtová a Jasmina Pániková, zodpovedná redaktorka časopisu Vzlet

sia pre literárnu časť pracovala v zložení: Anna Speváková, Vesna Valihorová-Filipovićová a Želmíra Koláriková. Komisiu pre výtvarnú časť tvorili: Daniela Marková, Irena Lomenová a Vladan Nikolić. Želmíra Koláriková, členka literárnej komisie, pre neprítomnosť predsedníčky komisie Anny Spevákovej podala správu a zdôvodnenie komisie: „Práce sú malým svetielkom a iskričkou, že pekné slovo žije. Každá práca je svojím spôsobom jedinečná.“ Predsedníčka výtvarnej komisie Daniela Marková povedala, že Cenu Rozletov za najlepšiu výtvarnú hodnotenie bolo veľkou výzvou: prácu získal Michael Kotváš „Oceňovali sa dva ročníky tvorby

výnimočných mladých autorov s rozličnými výtvarnými prejavmi. Práce boli triedené do troch kategórií: kresba, maľba a fotogra a. Niektorí autori sa predstavili viacerými kategóriami.“

V rámci programu odzneli aj

Predsedníčka komisie pre výtvarnú časť Daniela Marková

hudobné body. Program spestrili Michael Kotváš z Padiny a Michaela Poliaková z Kovačice za sprievodu Andreja Husárika z Padiny, ktorý zahral na gitare. Najprv sa predstavili svojráznou úvahou o osamelosti, ktorá bola

Členka komisie pre literárnu časť Želmíra Koláriková podala správu komisie Tohtoročným hostiteľom bol Kysáč

žiackym projektom na kovačickom gymnáziu. V pokračovaní sa predstavili piesňami Nekako s proleća, 9000 metara a na konci programu primeranou piesňou Neki novi klinci.

V pokračovaní nasledovalo občerstvenie a kamarátenie rozletovcov. Podujatie organizovali mládežnícky časopis Vzlet a Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu za nančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Odmeny pre ocenených zabezpečila NVU Hlas ľudu a kvetinárstvo Orchidea z Báčskeho Petrovca.

ZŠ 15. OKTÓBRA V PIVNICI Uspokojujúci počet žiakov

Miroslav Pap

Nový školský rok prináša každoročne bilancovanie a uvažovanie o počte detí v základných školách, a hlavne čo sa týka prvákov. V pivnickej škole tie čísla nie sú veľmi alarmujúce. V školskom roku 2021/2022 je zapísaných 30 prvákov, ktorí sú rozdelení do dvoch tried – do slovenskej, kde je 15 žiakov, a do srbskej, kde je druhá polovica nových žiakov. Vzhľadom na vlaňajších prvákov ide o vyššie číslo, čo je predsa pozitívne. V celkovej škole je dnes 235 žiakov.

Základná škola 15. októbra v Pivnici sa každoročne snaží zabezpečiť čím lepšie podmienky pre žiakov a proces vyučovania, preto do svojich cieľov zaradila aj pravidelné prihlasovanie sa na súbehy ohľadom projektov na zlepšenie infraštruktúry či zvýšenie úrovne vyučovania. O tejto oblasti sa vyjadril Patrik Malina, riaditeľ základnej školy, takto: „Projekty sa každoročne realizujú, hoci je už druhý rok poznačený pandémiou. Uchádzame sa tak na republikovej, ako aj na pokrajinskej úrovni. Už dlhé roky škola má podporu aj zo Slovenska – z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Aktuálne prebieha projekt týkajúci sa zatepľovania budovy, na čo škola dostala aj potrebné povolenie. Nejde tu iba o zateplenie, ale aj o početné ďalšie práce týkajúce sa zlepšenia celkovej budovy a jej areálu.“

Aktuálne sa škola nachádza v zelenej pandemickej zóne, čiže proces vyučovania sa realizuje bez obmedzení. No škola

Prváci v slovenskej triede s triednou učiteľkou Annou Salčákovou

je povinná nahlásiť prípadné ochorenia detí alebo vyučujúcich na covid. Základná škola 15. októbra bola tohto roku ocenená v projekte Pre čistejšie a zelenšie školy vo Vojvodine. Totiž 3. septembra boli udelené primerané odmeny pre všetkých 49 prihlásených vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa zapojili do tohto projektu, na čom sa zhodlo šesť pokrajinských sekretariátov, mesto Nový Na výlete na Bajskom kanáli pri Bezdane Sad a verejný podnik Vojvodinašume. Päť detí z každej triedy, ale aj členovia ekologickej sekcie ako odmenu absolvovali výlet do Bezdanu, ktorý disponuje bohatou faunou a órou. Nositeľka projektu Lenka Víziová absolvuje aj jednodenný seminár orientovaný práve na spomínanú tému. Škola sa snaží o ďalšie ekologické akcie, ako sú kompostovanie, zber papiera, plastov, plastových vrchnákov, skla a pod. Do akcie odstraňovania zvyškov stavebného materiálu sa zapojili aj členovia Klubu poľnohospodárov z Pivnice. Foto: z archívu školy

DARČEKY PRE VŠETKÝCH ŽIAKOV ZŠ V KOVAČICI Vymaľuj si Bibliu

Olinka Glóziková-Jonášová

Vo štvrtok 7. októbra Základnú školu Mladých pokolení v Kovačici navštívila nekaždodenná delegácia – zborová správa SEAVC v Kova-

čici v čele so zborovým farárom Martinom Bajzom, ktorú privítali Anička Bírešová, riaditeľka školy, a Anna Srdićová, profesorka náboženstva.

sriemskemu, a jeho angažovaniu, mali sme možnosť našim deťom rozdeliť tieto darčeky. Je to publikácia, ktorá vznikla vďaka nančnej podpore kresťanov z celého sveta a je darom neziskovej organizácie Eastern European Mission. Kovačický zbor dostal úhrnne 800 maľovaniek a darovali sme ich všetkým žiakom v škole, teda aj nižším, aj vyšším ročníkom, a bez ohľadu na to, či žiaci chodia na hodiny náboženstva, alebo nie. Maľovanky budú rozdelené následne aj deťom, ktoré naŽiaci dostali po dve maľovanky – vštevujú detskú besiedku, ale Starú a Novú zmluvu aj deťom Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici,“ povedal zborový farár Martin Bajza, a dodal: „Na ideu, aby sme tieto knihy rozdelili v rámci Detského týždňa, prišiel Slađan Daniel Srdić,

Maľovanky priniesla cirkevná správa v čele s farárom Martinom Bajzom

Dôvod návštevy bol viac ako prijateľný a potešujúci: najmä zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kovačici daroval všetkým žiakom maľovanky Vymaľuj si Bibliu. V maľovankách sú spracované biblické motívy zo Starej a Novej zmluvy. „Maľovanky sme dostali zo Starej Pazovy, teda z tamojšieho cirkevného zboru, a vďaka Igorovi Feldymu, seniorovi senior banátsky a farár jánošícky, takže sme v tomto roku po prvýkrát žiakom darovali spomenuté maľovanky, a dúfame, že ich aj do budúcna v rámci Detského týždňa potešíme podobnými darčekmi – v podobe kníh, maľovaniek či brožúrok na námety z Biblie.“

Ináč toto nie je prvýkrát, že je realizovaný takýto projekt, ale po prvýkrát boli maľovanky

Deti sa potešili darčekom

rozdelené všetkým žiakom. „Deti boli z darčekov nadšené. Tí maličkí sa ihneď poberali do vyfarbovania, ale aj tí starší sa im potešili. Veď sú to predsa deti a každé sa darčeku skutočne poteší,“ uzavrel M. Bajza.

Doteraz podobné knihy Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku darovala deťom pri krste, do vianočných balíčkov a podobne, vysvetlila profesorka náboženstva Anna Srdićová, a pokračovala: „Cirkevná nezisková organizácia všetkých veriacich na svete už niekoľko rokov realizuje tento projekt a daruje darčeky hlavne v podobe kníh. Tento rok sú to teda maľovanky, ktoré

si deti môžu vyfarbiť, a sú tam citáty z Biblie. Žiaci dostali po dve maľovanky, Starú a Novú zmluvu, kým sú citáty v slovenskom a srbskom jazyku.“ Vlani podľa slov Srdićovej podobné darčeky dostali iba žiaci, ktorí chodia na hodiny náboženstva. „Vlani žiaci nižších ročníkov dostali Bibliu malého čitateľa, kým žiaci vyšších ročníkov dostali knihu Božia správa pre Teba,“ uzavrela Srdićová. To, čo je mimoriadne chvályhodné, keď ide o tieto darčeky, je skutočnosť, že sú biblické motívy Tí maličkí sa hneď pustili do vyfarbovania prispôsobené detskému či tínedžerskému veku.

Maľovanky darovali všetkým žiakom a bez ohľadu na to, či chodia na hodiny náboženstva, alebo nie