Hlas 42 2015 by NVU Hlas ľudu

Ocenenie v správnych rukách 71 hlasľudovských sviečok ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 17. 10. 2015 | CENA 50 DIN

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4669/

Z obsahu

17. 10. 2015 | 42 /4669/

Uzávierka čísla: 14. 10. 2015

4 TÝŽDEŇ 4 Kopa výkričníkov 5 Len vhodné predpoklady nestačia 6 Prestížne ocenenia bez verejnej prestíže

8 SLOVENSKO 8 Rozhodujú schopnosti, nie pôvod

9 NAŠA TÉMA 10 Za výhodnejšími existenčnými podmienkami 11 Zarobiť na Slovensku, troviť v Srbsku

13 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Sriem má veľký hospodársky potenciál

Každý deň nás obklopujú správy o rozličných druhoch migrácií – politických, ekonomických a iných a práve na túto oblasť sme si sčasti posvietili v rámci októbrovej Našej témy. (s. 9 – 12) J. Čiep

18 Dostali nový nábytok 20 Daniel Kolény a 35-ročný spevokol

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Inšpiratívna pani Jeseň

23 MOZAIKA 23 Dejinám D z Devína 26 Osemstoročná torta 30 Zajačí paprikáš

31 KULTÚRA 31 Späté s Cenou Samuela Tešedíka 32 Dôraz na hudobnú stránku

Občania Kulpína nespokojnosť s ordinovaním iba jedného lekára vo svojej dedine vyjadrili v petícii, ktorú zaslali na Ministerstvo zdravotníctva RS a ihneď o pár dní dostali odpoveď. (s. 15) K. Gažová

34 Trochu analytickosti nezaškodí

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Súmrak nad Dolinou 47 Erdevíčania nevydržali 48 Vo Vrbare znova vrelo... Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Premiéra knihy Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929, historičky Gabriely GubovejČervenej z Pivnice (na snímke) bola na večierku v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 8. októbra. (s. 36) J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

71 hlasľudovských sviečok

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.freeimages.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Sfúknime všetkých 71 sviečok a zaželajme (si) veľa zdravia a síl pre budúce novinárske počiny v našom printovom médiu, ale aj na ceste digitálnej transformácie.

eru nám je to aj potrebné. Vo veľkých množstvách, lebo na vek (pomaly aj na zdravie) našich kolegov sa už ani nesvedčí pýtať, podobne ako sa dámy nepýta na roky. Vek, dostatok kádrov a financií sú nedotknuteľné kategórie v našej redakcii. Najradšej sa na ne nepýtať, lebo vo vzduchu by zostali nezodpovedané otázky, ako soľ na rany, ktorých je čoraz viac v týchto pohnutých spoločensko-politických časoch. Dodajme ešte, že aj v dobe tranzitívnych procesov, nielen keď ide o spoločenské, politické, hospodárske a iné záležitosti, ale aj v procesoch digitálnej transformácie, ktorou musia prejsť všetky médiá. Ak chceme zachovať naše periodikum, musíme mu vdýchnuť aj digitálny život. Lebo naši predovšetkým mladí čitatelia sú na webe! To je situácia, ktorú nik z nás nezmení. Deti, mládež a dokonca aj my starší preferujeme digitálne informovanie. Ešte prednedávnom, pred dvadsiatimi rokmi, keď vo svete novinárstva nebol vo veľkej miere rozšírený internet, v spoločnosti platilo pravidlo, že konzument ide za informáciami a médium mu informácie „servíruje“. V súčasnosti toto vonkoncom neplatí. Médiá musia ísť za čitateľom, ponúkať mu, sugerovať, ťahať ho za rukáv, lebo dnešný človek má k dispozícii veľa zdrojov informovania a ak nebude tým prvým a tým najlepším, obavy z neustáleho znižovania počtu čitateľov sa zdajú byť viac než opodstatnenými. Preto už nestačí vydať noviny alebo urobiť online príspevok. Teraz sa musí vykročiť zo zóny vlastnej novinárskej konformity a vstúpiť do siete digitálnych médií a spoločenských sietí, lebo aj náš čitateľ je už tam. Vo veľkej miere a v značnom počte. My ako zástancovia slobodného novinárstva, rozvojového konára našej celkovej spoločnosti, verní strážcovia verejného záujmu, musíme experimentovať. To sa od nás očakáva, lebo experiment je kľúč rozvoja aj nášho média. Hoci nie vždy si to prajú niektoré vyššie štruktúry. Veď prečo by sme sa rozvíjali, upevňovali novinárske poslanie, posilňovali svoje postavenie na trhu, v konečnom dôsledku pokúšali sa nastoliť udržateľný systém financovania? V takom prípade by sme boli menej závislí, ale komu to ešte treba v dobe, ktorá je živnou pôdou pre kontrolu, manipuláciu a (samo)cenzúru?! Naisto vieme, kto si zaslúžil, aby sme zotrvali v boji. Naši čitatelia a vyše sedemdesiatročná tradícia ako hlavný hnací motor na ceste k digitálnemu prebúdzaniu Hlasu ľudu. Preto z hĺbky pľúc naberieme vzduchu a jedným dychom sfúkneme narodeninové sviečky! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  42 /4669/ 17. 10. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Oto Filip

Michal Ďuga

minulom čísle v tejto rubrike sme načreli do problematiky skupiny lekárok, ktoré protestovali proti tomu, že sa im neumožňuje, aby pracovali rovnako dlho ako chlapi, ale že vraj musia už od 12. októbra tohto roku vo veku 60 rokov a šesť mesiacov odísť do penzie. Zdôrazňovali, že na to, aby nadobudli aj v tejto oblasti rovnosť s chlapmi, je nevyhnutná iba zmena pohlavia, lebo sú ako ženy diskriminované, aj to „iba kvôli pohlavnému orgánu“ a že penzionovať ich podľa tohto zákona znamená páchať nad nimi právne násilenstvo. Jedna z lekárok pritom trvala až na operačnej zmene pohlavia, lebo vraj ten zákrok trvá kratšie ako súdnym postupom dokazovať, že je diskriminovaná, čiže čakať na mienku Ústavného súdu. No oklamala sa, lebo Ústavný súd súrne schválil rozhodnutie, že sa toto zákonné uznesenie dočasne pozastavuje, aj to preto, lebo sa ono vzťahovalo iba na zamestnankyne vo verejnom úseku. Vlastne problém je predovšetkým v tom, že platný Zákon o penzijnom a invalidnom poistení umožňuje všetkým zamestnancom dve možnosti odchodu do penzie, kým v zákone, ktorý určuje odchod do penzie pre pracovníčky vo verejnom úseku, tá možnosť sa zvádza iba na jednu – starobnú. A tým sme sa vlastne dostali na krok ku francúzskej filozofke, spisovateľke a predstaviteľke existencializmu Simone de Beauvoirovej a jej kategórii druhého pohlavia. Totiž teraz je už zrejmé, že vedľa mužského pohlavia sa nenachádza ženské pohlavie, ale tzv. druhé pohlavie. Ide teda o postavenie žien v spoločnosti, kde sú ženy v nerovnoprávnom postavení a ako také diskriminované. Pritom, pravdaže, nič nezmení skutočnosť, že ide o jednu z podmienok, ktorá sa vzťahuje aj na iné ženy, ktoré sú zamestnané aj v iných službách, a pre ktorú sa ženy vo veľkej väčšine aj rozhodujú, ale v tomto prípade ten výber jednoducho neexistuje, ale sa im nanucuje iba tá jedna možnosť. A práve preto, i keď podporujeme štátne orgány v snahe zmenšiť počet zamestnancov vo verejnom úseku s cieľom veľkých úspor, predsa si musíme zastať na stranu žien a podporiť ich, aj napriek tomu, že tá druhá možnosť, o ktorú sa tu ukracujú, ich vlastne núti ešte dlhšie pracovať.

www.hl.rs

168 HODÍN

Kopa výkričníkov

Druhé pohlavie



akmer všetko sa opakuje. Zdá sa, že čas je akousi špirálou, točiacou sa v opakujúcich sa rytmoch a návratoch, kde zažívame déjà vu. Opäť voľby, zase Kosovo, znovu Brusel a, samozrejme, vždy aktuálna ekonomika. Jej súčasnou ukážkou sa stal i nedávny štart druhej vysokej peci v Železiarni Smederevo, ktorá by azda mala finančne (o)hriať nielen toto mesto. Len čo sa začali stupňovať nádeje, že aspoň pár týždňov na Kosmete budú veci plynúť nehatene, na franforce ich rozhádzali skutky, vymykajúce sa z rámcov doterajšej náplne dialógu Belehradu a Prištiny. Kosovské inštitúcie sa mimo zákona rozhodli za expropriáciu Lyžiarskeho strediska Brezovica, nachádzajúceho sa na území AP Kosovo a Metóchia, ale vo vlastníctve Srbska. Vyvolalo to oprávnené rozhorčenie a nespokojnosť našej vlády, nanešťastie nie jedinú. Napriek listom, stretnutiam a prosbám adresovaným členom UNESCO, v ktorých sa poukazovalo na možné následky splnenia žiadosti o prijatie Kosova do členstva tejto organizácie, Výkonná rada UNESCO sa v pondelok priklonila k väčšine a rozhodla čosi iné. Nezastavil to ani nesúhlas Ruska, Kuby, Argentíny, Španielska, Brazílie a Číny, takže návrh odporúčania, týkajúceho sa prijatia Kosova do tejto zložky Spojených národov, bol zaradený



do rokovacieho programu. Má sa o ňom rokovať 21. októbra. Výrazne to obmedzilo náš manévrovací priestor, no kiežby sa tu všetko končilo. Na to všetko komplikované a zlé prišiel i predbežný návrh platformy, pozostávajúcej z tridsiatich šiestich bodov, týkajúcej sa prístupovej kapitoly číslo 35: nevýhodný, nedopovedaný a rozporuplný. Ide o to, že je v ňom celý rad ustanovení upriamených proti štátnym záujmom Srbska. Napríklad naznačovanie výsledkov Bruselského dohovoru už teraz, nanucovanie postoja Prištiny v súvislosti so statusom Kosova. Je tam i žiadosť o stanovenie hranice medzi Srbskom a Kosovom, o odovzdanie elektrárne Gazivode Prištine, o zaradenie Univerzity v severnej Mitrovici do kosovskej školskej sústavy, o zrušenie dočasných inštitúcií, čím by bez roboty zostalo takmer tridsaťtisíc ľudí. Predbežný návrh platformy premiér Aleksandar Vučić zhodnotil ako ešte horší než by bolo formálne uznanie nezávislosti Kosova. Zároveň odkázal, že v prípade nastolenia nemožných podmienok, ktorých splnenie by znamenalo pošliapanie zástavy Srbska, on sám by v tom neúčinkoval a vtedy by nastal čas pre voľby. K týmto sa v uplynulých dňoch vyjadrovali azda všetci naši relevantní politici, na čo predseda vlády zareagoval slovami, že o nich nerozhodne ani prezident, ani podpredseda vlády, ale výlučne on sám,

tak a tým, že – prípadne – podá demisiu. Podľa vedúceho delegácie EÚ v Srbsku Michaela Davenporta predloha platformy nie je o uznaní Kosmetu, ale o spĺňaní prijatých záväzkov. V utorok ráno prišla správa, že Európska komisia a Európska rada pre zahraničné veci doručili Rade ministrov a členským štátom EÚ odporúčanie otvoriť prístupovú kapitolu č. 35, vzťahujúcu sa na Kosovo. To inými slovami znamená, že teraz je na členoch EÚ rozanalyzovať účinok Srbska a rozhodnúť o otvorení novej kapitoly. Všetko toto tvorilo rámce, v ktorých v utorok večer prebiehalo neformálne stretnutie predsedu vlády Srbska Aleksandra Vučića a premiéra Kosova Isu Mustafu, ktorých hostiteľkou bola šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová. Rozhodujúcim činiteľom v mnohom bude práve čas. Ročnú Správu Európskej komisie o pokroku krajín západného Balkánu a Turecka namiesto pôvodne plánovaného 14. októbra zverejnia len v novembri, po ukončení parlamentných volieb v Turecku stanovených na 1. november. Ani táto krajina nežije ľahké dni. Približne sto osôb prišlo o život a okolo dvesto utrpelo zranenia v teroristických bombových útokoch zameraných proti mierovému zhromaždeniu 10. októbra v centre hlavného mesta Ankary. Stupňujúca sa neistota, pokusy o zastrašovanie ako jedna zo základných príznačností týchto októbrových dní v našom regióne. A preto aj tá kopa výkričníkov, z ktorej, žiaľ, stále neubúda.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SONJA STOJANOVIĆOVÁ-GAJIĆOVÁ, RIADITEĽKA BELEHRADSKÉHO STREDISKA PRE BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU

Priestor na dialóg Oto Filip

– Ako hodnotíte uplynulé, piate v poradí Bezpečnostné fórum, pri ktorom ste boli jedným z jeho troch organizátorov? – Môžem kvitovať, že sme spokojní s jeho priebehom a výsledkami. Je to nielen pre fakt, že zoskupilo viac ako šesťsto

Informačno-politický týždenník

účastníkov a približne sto expertov, priamo účinkujúcich v rozpravách. Teší nás i skutočnosť, že sme mali omnoho viac účastníkov z nášho regiónu než predtým, a aj čosi iné. Bolo totiž i omnoho viac ľudí, ktorí si sami zaplatili cestu, lebo chceli byť tu u nás a s nami, na podujatí významnom tak pre oblasť Balkánu, ako aj pre Európu.

Nemožno prehliadnuť, že základná téma bola veľmi aktuálna, spolubesedníci veľmi odborní. Samozrejme, nevystali ani konkrétne návrhy na zlepšenie súčasnej situácie. No úlohou fóra je v prvom rade nastoliť otázky a poskytnúť priestor na dialóg, tak v rámci panelov, ako aj mimo nich. Nie je ale na nás, aby sme riešili medzinárodné problémy alebo kládli bodku za nimi. Je to predovšetkým úlohou politikov. • TÝŽDEŇ •

TURIZMUS NÁŠ SÚČASNÝ

Len vhodné predpoklady nestačia Oto Filip

e to dobre a strategicky rozložené. Koncom februára, ako prvá príprava na nadchádzajúce leto, v Belehrade prebieha Medzinárodný veľtrh turizmu, Veľtrh vín, Medzinárodný veľtrh nautiky, lovu a rybolovu. Nový Sad bol tiež pred niekoľkými dňami dejiskom ďalšieho Medzinárodného veľtrhu turizmu a súboru jesenných podujatí. Lebo je zima čo nevidieť tu a Vojvodina má čo návštevníkom ponúknuť. Mnohé druhy turizmu, predovšetkým: zdravotný, etnoturizmus, gastronomický, poľovnícky turizmus, návštevu viac ako stotridsať chránených prírodných statkov, medzi ktorými aj Národného parku Frušká hora, dvanástich parkov prírody a dvojnásobne toľko prírodných rezervácií. Nemožno, samozrejme, zabúdať ani na osem Ramsarských oblastí, ako sú Obedská bara, Slané Kopovo, Zasavica, Ludošské jazero..., na početné čárdy a sálaše, kúpele, ako ani na stovky podujatí tradičných, miestnych a iných. Všetko to je ale nedostatočne využitý kapitál. Vo Vojvodine, čo

bolo počuť pri otvorení nedávneho Medzinárodného veľtrhu turizmu, dve najväčšie mestá: Nový Sad (36 percent) a Subotica (15 percent) majú viac než polovi-

Veľtrh turizmu otvoril podpredseda vlády Rasim Ljajić

cu všetkých turistických návštev. Všetky iné mestá a destinácie – a je ich mnoho – majú teda menej od polovice. Prihovárajúc sa v mene

krajiny partnera Čiernej Hory, jej veľvyslanec u nás Branislav Mićunović vysoko zhodnotil naše turistické možnosti, uvádzajúc, že nimi môžeme vykompenzovať nedostatok mora. Čo to ale stojí, keď odvetvie nenapreduje ani tak, ani toľko, koľko by mohlo. Počet zahraničných turistov vo Vojvodine v tomto roku stúpol síce o jedenásť percent v porovnaní s vlaňajškom, no je to dosť ďaleko od stavu ideálneho. Absentuje predovšetkým cieľavedomá a ústretová príprava, prekáža živelnosť, je tu i problém infraštruktúry. Ubytovacie zariadenia sú dosť skromné. Tak podľa údajov Republikového štatistického ústavu Sombor mal pred dvoma rokmi 273 ubytovacích miest, čiže lôžok, Kikinda 350, Zreňanin 370... Uvedomujúc si to, vo Vojvodine sa začali projekty rozvoja turistickej infraštruktúry, ktorých je šestnásť v celkovej hodnote necelých 78 miliónov dinárov. Je to sedemnásť percent z celkových prostriedkov na tieto účely, uvádza podpredseda vlády a minister turizmu Rasim Ljajić.

Kým nevznikne oveľa viac predpokladov, známa konštatácia o tom – máme bohatú turistickú ponuku – bude naďalej síce pekne

Veľvyslanec Čiernej Hory v Srbsku Branislav Mićunović

znieť, no nebude celkom opodstatnená výsledkami. Za nimi treba ísť, do nich preventívne vkladať nielen kvôli našim príležitostiam, ale aj kvôli známej skutočnosti. Turizmus totiž aj v období globálnej krízy bol azda jediným ekonomickým odvetvím, ktoré zaznamenalo rast. A to už hovorí mnoho.

NAMIESTO POZNÁMKY

Vajatali hory – zdolali sme Albánsko Juraj Bartoš

e miestne – na tomto mieste hovoriť o futbale? Bol azda zápas medzi futbalovými výbermi Albánska a Srbska v Elbasane až taký významný či zvláštny? S ohľadom na to, čo sa dialo niekoľko dní pred ním, tobôž deň pred jeho začiatkom, respektíve krátko a čosi dlhšie po jeho ukončení, vari túto poznámku predsa udrží aj rubrika, ktorej prioritami sú politika a ekonomika. Titulky v našej tlači pred „historickým“ zápasom povzbudzovali: Viac než hra; Napred, za Srbsko a česť... Ani albánska tlač nezaostávala: Zápas života! Albánsky premiér Edi Rama pozval nášho premiéra • TÝŽDEŇ •

Aleksandra Vučića, aby si spolu pozreli zápas. Ten nakoniec do Elbasanu neodcestoval. Mimochodom, premiér Rama sa za incident ospravedlnil, uznajúc, že to, čo sa stalo, je „hanba pre Albánsko“. Pred a počas zápasu sa nad Elbasanom vznášali vrtuľníky a zo 2 000 policajtov (našťastie) „zostalo bez práce“. Totiž okrem obligátneho „drukovania“ okoreneného nacionalistickými vášňami, všetko bolo relatívne v poriadku. Nikomu, ako sa povie, nechýbal vlas na hlave. Pred rokom, v Belehrade, to vyzeralo trošku inak. Za prítomnosti asi 3 500 policajtov nad ihriskom poletoval dron s vlajkou, ktorej dominovala mapa tzv. veľkého Albánska. Strhla sa ruvačka

medzi hráčmi našej a albánskej reprezentácie a do ihriska vtrhli aj domáci fanúšikovia. Podaktorí albánski hráči utŕžili od nich údery a kopance... V oboch prípadoch nás UEFA drasticky potrestala kontumáciou. Avšak nijako sme sa nepoučili. V reprezentačnom celku sem-tam dôjde k rozbrojom, hráči sa pochlpčia alebo sa správajú tak, že robia hanbu krajine, ktorej česť obhajujú, pri kormidle sa striedajú neodborní lodivodovia... V zápase, v ktorom už našim akože nešlo o nič, predsa zdolali výber Albánska v Elbasane (v pomere 2 : 0). Zato ale v poslednom kole kvalifikácií reprezentanti Albánska zdolali výber Arménska ako hostia (3 : 0) a na ME predsa postúpili.

Práve tak, ako Portugalčania. Hoci ich naše orly, ktorých domáce médiá opäť začali vyzdvihovať po nebesá, v nedeľnom zápase na štadióne Partizana v Belehrade „úplne prevýšili“. Ibaže naše orly znovu a zase zostali bez peria (prehrali 1 : 2). Nič to zato. Aha, na obzore je nový futbalový štadión (za mizerných asi 105 miliónov eur). Reprezentantom Srbska ho prisľúbil premiér Vučić osobne, na prijatí v Starej Pazove, hneď po ich návrate a historickom (udi mi ta!) víťazstve. Žeby práve budúci moderný objekt umožnil, aby naši reprezentanti po dlhočiznej prestávke pripravili o skalp niektorého seriózneho futbalovo vyspelého súpera?

42 /4669/ 17. 10. 2015

Týždeň AKÁ JE CENA NOVINÁRSKYCH A LITERÁRNYCH CIEN SLOVÁKOV V SRBSKU?

Prestížne ocenenia bez verejnej prestíže Vladimíra Dorčová-Valtnerová

literárna, lebo sa rovnoprávne oce- prehodnotiť kritériá na uverejňovanie ňujú aj vedecké texty, rozhovory, veršov v rubrike Rozlety. Možno je lovenský publicista, spisovateľ eseje, – hovorí aktuálna šéfredak- potrebné urobiť niečo viac na zvidia vysokoškolský torka Nového života teľnení tých mladých ľudí, pomôcť pedagóg Martin Zdenka Valentová-Be- im, aby v literatúre zotrvali. Kasarda v septembrolićová. – Jej úlohou je Martin Prebudila je toho názoru, vej prílohe O knihách, podnecovať našich že ide o slušné finančné hodnoty ktorá vychádza raz do autorov, aby písali a cien, i keď pripúšťa, že by sa mohli mesiaca v tlačenom uverejňovali v Novom zvýšiť. – Samozrejme, hodnoty tých vydaní denníka Sme, živote. Vždy sa dbalo na cien by v každom prípade mohli analyzujúc hodnotu vysoké estetické a ve- a mali by byť podstatnejšie vyššie. a význam literárnych decké kritériá, od čoho Cena Nového života je tuším zhruba cien na Slovensku, sa dodnes neustupuje. 200 eur. No, a čo je to...?! Ak vieme, že výstižne napísal, že sa Významnou cenou ide o výročnú cenu, že ju odmenený hodnota literatúry nevo vojvodinskej lite- autor dostane raz a nikdy viac, tak čo meria v peniazoch. Keď rárnej obci je Cena Paľa s tým, môže si za tú cenu kúpiť napr. sa predsa podujmeme Marína Bohuša, ktorú udeľuje auto, byt, alebo chatu pri Dunaji, alena „meranie“ hodnoty Šimáková Speváková slovenbo aspoň malú striešku cien, ako to urobil Kaská seknad hlavou?! Nie, ani vo sarda, prídeme k údajom o výške cia Spolku vojvodinsne... Na druhej strane, svetových a slovenských cien. Napr. ských spisovateľov keď spisovateľovi prínominálna hodnota najprestížnejšej za slovenskú knihu. de do domu majster svetovej literárnej ceny – Nobelovej – Táto cena sa udeľuje opraviť napr. práčku – ceny za literatúru vynáša viac ako za knihu (či vlastne cevymení motor, ešte tam 800-tisíc eur, kým peňažná časť naj- loživotné dielo), čo je niečo ,čačne’ a šups do prestížnejšej slovenskej ceny Anasoft omnoho hodnotnejšie vrecka 100 – 150 eur. Litera je 10-tisíc eur, rovnako ako ako jeden príspevok v No a kde je potom tu srbskej NIN-ovej. Novom živote, no ona autorova cena...?! – pýta Aká je cena literárnych a novinár- sa udeľuje relatívne sa Prebudila a dodáva: skych cien v našom menšinovom krátky čas a ten rozdiel – Okrem spomínaspoločenstve? Odpoveď sme vyhľa- v tradícii udeľovania Zdenka ných ocenení pre našich dali u spisovateľa Martina Prebudi- ceny vo vedomí kul- Valentová-Belićová autorov sú významné aj lu, predsedu Komisie pre literárnu túrnej komunity asi literárne súbehy časopičinnosť pri NRSNM, Anny Jaškovej, zohráva dôležitú úlohu, keďže sa ona su Zornička a Nový život o poviedku a predsedníčky Výboru pre informo- zatiaľ akosi nedostala do nášho po- báseň pre deti, resp. prózu, básnický vanie pri NRSNM a predsedníčky vedomia. To je škoda, lebo myšlienka cyklus a literárnu esej, na ktorých Asociácie slovenských novinárov, na jej založenie bola vcelku dobrá, najlepšie práce získavajú odmeny vo a u Zdenky Valentovej-Belićovej, – ozrejmuje Valentová-Belićová. finančnej hodnote, ktorá sa pohybuje šéfredaktorky Nového života. Na V skupine literárnych cien, ktoré v priemere medzi 50 až 250 eur. filozofické rozjímanie na túto tému zohrávajú významnú rolu v tvaropristali aj naši renomovaní literárni vaní poetickej scény, sa nachádza aj AKÁ JE PEŇAŽNÁ HODNOTA vedci, spisovatelia a novinári – Ma- Cena Rozletov, ktorá sa udeľuje na NOVINÁRSKYCH rína Šimáková Speváková, Katarína Stretnutí pod lipami, ktoré zastrešuje CIEN U NÁS? Hricová-Topoľská, Michal Bíreš, Janko mládežnícky časopis Vzlet. Tá však Slovenskí noviTakáč a Anna Simonovićová. prívlastok peňažná – nemá! nári vo Vojvodine – Táto cena má svoje špecifikum, si zatiaľ „sily môžu AKÁ JE PEŇAŽNÁ HODNOTA keďže sa udeľuje len za najlepšiu zmerať“ v rámci LITERÁRNYCH CIEN U NÁS? báseň uverejnenú v rubrike Rozlety súťaže Asociácie Najprestížnejšie literárne ocenenie v minulom ročníku. Pre mladých slovenských nomedzi vojvodinskými Slovákmi je začínajúcich básnikov, poetky, je vinárov. Aj ich Cena Nového života, ktorá okrem táto cena nemerateľná. To, že sa „hodnota“ drobná „špecifika“ nízkej nominálnej hod- často písanie tých autorov tu práve – v priemere 250 noty, ktorá vynáša asi 200 eur, má končí, a že veľa toho nepodnietila, eur. – ASN od roku Janko Takáč aj svoje špecifické poslanie: – Keď by mohlo byť predmetom diskusie, 2009 hodnotí pubide o literárne ceny u vojvodinských – hovorí Valentová-Belićová. – Určite licistiku emocionálneho typu ako Slovákov, asi najdôležitejšia je Cena nestačí len raz ročne udeliť cenu a najzastúpenejší žáner u slovenských Nového života, hoci nie je vyslovene očakávať poéziu. Možno je potrebné novinárov v troch kategóriách: pro-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

fesionáli nad 35 rokov sa uchádzajú o Cenu Jána Makana, profesionáli mladší ako 35 rokov o Cenu Vladimíra Dorču a začínajúci novinári o Cenu Ondreja Krásnika, – ozrejmuje Anna Jašková. – Súťaž má ozveny v novinárskej verejnosti, a počet novinárov závisí od účinnosti kampane (tohto roku je, žiaľ, nie najšťastnejšie doriešená). Treba pozdraviť aj úsilie redakcií, akými sú Hlas ľudu a Vzlet, ktoré každoročne interne odmenia svojich kolegov za minuloročnú činnosť alebo raz za 5 rokov Cenou Hlasu ľudu ako ocenením za celoživotné dielo. Do tretice tu je aj súbeh Výboru pre informovanie NRSNM o Cenu Anny Nemogovej-Kolárovej, pričom ide o afirmáciu Slovákov a slovenských vojvodinských reálií z pera neslovenských novinárov. Hodnota novinárskych cien je symbolická, podobne ako našich literárnych cien. – Ani z tej strany našich kolegov nevieme motivovať. Vzhľadom však na celkovú materiálnu úhradu, nový počítač či tablet (Asociácia slovenských novinárov), resp. finančná injekcia (súbeh ANK VPI) v hodnote 250 eur potešia našich kolegov. Sláva z tohto spoločenského uznania je však krátkeho veku a vyšumí po návrate do redakcií, – komentuje daný stav Jašková. Anna Simonovićová, predsedníčka Komisie pre novinárske ceny pri NRSNM, je názoru, že peňažná časť ocenení je relatívne nízka. – Ak máme na zreteli, koľko úsilia, hodín, zručnosti je vložených do každého tvorivého činu, aby vzniklo umelecké dielo alebo nejaký novinársky príspevok, tak v nominálnom zmysle cena týchto cien je nízka. Avšak ak zvážime, v akej spoločnosti žijeme, i to, že sa ceny udeľujú každoročne, tak tá nominálna hodnota ani nemôže byť vyššia. METAFYZIKA NAŠICH OCENENÍ Marína Šimáková Speváková, docentka na Oddelení slovakistiky FF UNS, podľa povolania literárna vedkyňa, niekdajšia redaktorka Obzorov a redaktorka študentského časopisu, v ktorom sa podporuje tak publicistická, ako aj literárna tvorba študentov, podáva istú definíciu ceny a potom i novinárskej ceny. – Získanie novinárskej ceny či ocenenia závisí od kritérií hodnotenia. Samotný pojem ceny • TÝŽDEŇ •

má niekoľko základných významov, pokúsili, si nezaslúžili spoločenské krétnej odmeny človek by zápasil s v éteri zostane sa vznášať meno v syntagme novinárska cena po- uznanie, ale pokarhanie. Ten druhý kontraevolúciou, akú prežíva už dlh- autora a že nejaký-ten spisovateľ či tom by mal mať význam odmeny dôvod leží práve v nedostatku pro- šiu dobu slovenská vojvodinská ko- novinár jestvuje... V celoslovenskom za novinársku činnosť. Novinárska fesionálnej a spoločenskej odmeny, munita, – filozofuje Bíreš a pokračuje kontexte literatúry tieto naše ceny činnosť je heterogénny jav – môže a to v tom zmysle, že za v deziluzívnej nálade. – neznamenajú nič. Nikto o nich ani o sa vzťahovať na glosovanie udalostí nadštandardnú prácu sa Mnohí z nás sú sedliac- laureátoch tých cien nebude vedieť i zložité analýzy, no tiež na zveľa- im okrem skromnej mateke deti v menopauze, v (ani nikoho nebude to zaujímať), ďovanie média, v ktorom novinár riálnej odmeny nedostane dobe všeobecnej glo- – hovorí akoby v pesimistickej nápracuje (rozširovanie tém, rubrík, NIČ. Ani kolegiálna úcta, balizácie, ktoré nikdy lade Hricová-Topoľská. – Menšinoví spôsobu informovania a iné). Každá ani lepšie profesionálne nedotkli inú, magickú spisovatelia a novinári sú v dnešnej cena či ocenenie by malo signalizo- podmienky, ani možnosť stranu mince. V duchu dobe u nás vo Vojvodine a najmä v postkomunistického domácom prostredí nie nadostač vať kvalitu novinárskej činnosti tak povýšenia, ani spoločenský vo svete, ako aj vo vojvodinskom rešpekt. A práve z toho dônihilizmu polemizuje- vážení. Pre spoločnosť a kultúru sú prostredí. Ale cena sa môže udeliť vodu sú ceny, a tým podme o niečom takom dôležití, ale sú nedocenení. i za kvantitu, prípadne dôslednosť čiarkujem tie novinárske, v významnom, akým je Pre Marínu Šimákovú Spevákovú novinára v informovaní alebo rozobe- rámci našej spoločenskej a Michal Bíreš momentálny stav duše ocenenie novinára je znakom, že raní tém, smelosť, invenciu a pod., – profesionálnej komunity mladého človeka. Sa- sa jej držiteľ svojou prácou pričinil vysvetľuje naša spolubesedníčka a na nie reálnym meradlom novinárskej mozrejme, že mám poviac ako iní o niečo, čo záver pointuje svoju výpoveď. – Vo kvality a guráže, – hovorí Jašková. zitívny vzťah k udeľoje významné pre širšiu všeobecnejšom zmysle novinárska Poetka Katarína Hricová-Topoľ- vaniu cien všeobecne. čitateľskú verejnosť. – cena poukazuje na poctivú prácu ská otvorene hovorí, že ceny ešte Janko Takáč tvrdí, že Keď ide o postavenie v mediálnej sfére, ktorá má dopad pred niekoľkými rokmi boli mizerné, ceny v našom menšinovinára v spoločna širšiu verejnosť a ktorá je preto nijaké, a to nielen v nominálnom, novom spoločenstve nosti, zdá sa mi, že si povšimnutiahodná. ale aj v prenesenom filozofickom znamenajú veľa, najmálokto uvedomuje Anna Jašková nemôže a nechce zmysle. – Autorov, ktorí už za sebou mä pre tých, ktorí sa riziká, ktoré novinár odignorovať viditeľnú devalváciu majú aké-také renomé, nemotivo- zaoberajú písaním a musí podstúpiť, aby profesionálnych hodnôt, podobne vali nijako a finančne už vôbec nie. umeleckou tvorbou – verejnosti predostrel aj ako sme svedkami úpadku ľudských Možno začiatočníkov, ktorým by pre novinárov, spisodruhú stranu, iný zorný hodnôt. – Toto sa dá odpozorovať znamenalo zjaviť sa v literárnej ve- vateľov, dramatikov, uhol s cieľom objektívna mikropriestore, akým je naša rejnosti, mohli osloviť tieto súbehy, básnikov. – Keď autor Anna Jašková neho informovania. To komunita. V každej oblasti sa radi ale sotva sa úrovňou literárnej výpo- dostane cenu, on kosa podarí iba jednotlitvárime byť ,veľkými hráčmi’, čo za vede z týchto mladých entuziastov nečne môže vidieť, že si niekto predsa vým, najsmelším a analytickým novýsledok má rôzne malomeštiacke mohol niekto dostať k cene. Okrem prečítal to, čo napísal, že niekto tú vinárom. V každom ohľade výsadné deviácie hodnôt. Zabúdame pritom toho mnohokrát sa súbehy riešili aj jeho tvorbu vzal do úvahy, že to postavenie novinár nielenže nemá, na hodnoty, ktoré máme, ktoré vie- tak, že nebola udelená ocenil a že o tom vyjadril a keby sa ho aj dožadoval, respektíve me presadiť na makropriestor našej ani prvá, ani druhá cena, nejakú – viac alebo menej keby mu také postavenie niekto aj pôsobnosti. Trpíme stále komplexom alebo sa druhá a tretia objektívnu – mienku, – navrhol – v malom prostredí by bolo minority a práve z toho dôvodu vý- cena rozdeľovala. Kvalita hovorí Takáč. vopred odsúdené, podľa logiky, že sledky v profesionálnej či umeleckej príspevkov vraj nebola všetko, čo iba trochu vyniká, treba ČO ZNAMENÁ CENA činnosti akceptované vo vlastnom na dostatočnej úrovni, okamžite odsúdiť alebo pričiniť sa kontexte berieme bez adekvátnej aby sa cena udelila, ale PRE JEHO DRŽITEĽA? o to, aby splynulo s davom. Preto by úcty. A práve to je náš najsilnejší záviselo to najčastejšie – Naozaj neviem, čo možno novinárska cena mala pouexportný materiál. Samozrejme, od osobných (vysokých pre držiteľa cena zname- kázať práve na novinársku smelosť. česť výnimkám, – hovorí otvorene či nedosiahnuteľných) ná. Žeby prestíž v našej Šimáková Speváková poukazuje Jašková. kritérií hlavného v komimalej menšinovej literár- aj na to, že novinárska činnosť je – Literárne a novinárske ceny, sii, ktorá cenu udeľovala. Martin Prebudila nej spoločnosti, ďaleko viditeľnejšia ako práca spisovateľov, od väčšinovej „elitnej hor- ktorí sa verejnosti prezentujú prosktoré sú výsledkom výnimočnej Áno, kvalitu treba udržiaprofesionálnej a umeleckej práce, vať. Ale natíska sa otázka, ako potom noslovenskej“ literatúry? – uvažuje tredníctvom svojich kníh. – V dnešnej majú chvíľkovú ozvenu motivovať nové mladé Katarína Hricová-Topoľská. – Ruku masovej kultúre sa veľký dôraz dáva vo verejnosti. Možno talenty, ešte nevycibre- na srdce, literatúra dolnozemských práve na zviditeľňovanie, v tomto týmto krivdím našim ného štýlu a neznáme autorov sa len horko-ťažko zapája zmysle je prítomnosť spisovateľov literátom, ale pokiaľ ide literárnej verejnosti, do celoslovenskej literatúry a vždy prostredníctvom kníh minimálna, o novinárov, viem, že keď ceny nemohli do- bola a ešte stále je marginálna. To čím je aj ich postavenie horšie než zadosťučinenie vyprší stať mnohokrát ani naši však neznamená, že netreba súbehy novinárske. A dobrá literatúra vždy renomovanejší spiso- vypisovať a udeľovať ceny. Práve bola lepším svedkom udalostí než s prvým platovým odstrižkom. Nejde však vatelia. naopak, možno by ich malo byť viac, kronika, respektíve oficiálne dejiny, iba o materiálne odBásnik Michal Bíreš, aby sa aj tí talentovaní a ktorí ešte lebo literatúra zaznamenáva jemné meny, či nedostatok ktorého zaraďujeme do nedosiahli vysokú úroveň týchto záchvevy, odtienky a udalosti, ktoré istých. Viac ma trápi radov najmladšej gene- niekoľkých našich jednoročných oficiálna politika zakazuje a ktoré rácie slovenských voj- súbehov mohli dopracovať a moti- publicistika alebo literatúra faktu skutočnosť, že naši vodinských básnikov, vovať. Žeby cena súbehu mala byť niekedy nemôže zachytiť. Kvalita novinári nepociťu- Katarína jú potrebu prekonať Hricová-Topoľská i keď v skutočnosti po aj vo finančnom zmysle adekvátna existuje nezávisle od nášho vnímania vlastné schopnosti a nich nastúpili mladší a motivujúca, je samozrejmosťou, a mala by sa dostať do povedomia ašpirácie bez ohľadu na to, ktoré poeti, podáva metafyziku našich cien – podporuje udeľovanie cien naša širšej verejnosti, – hovorí Šimákováje ich pole pôsobnosti, – prečo je z hľadiska evolúcie človečenstva. známa poetka. -Speváková, akoby na mieru šila záver tomu tak, sa pýta Jašková a vzápätí – Odmena je neoddeliteľnou čas– V očiach širšej (vojvodinskej) tohto rozboru. odpovedá: – Jeden z dôvodov je, ťou človekovej evolúcie – od nultého verejnosti ceny znamenajú toľko, Fotografie: zo súkromných zdá sa, ten, že tí, čo sa o tento kumšt bodu až po súčasnú dobu. Bez kon- že sa o nich napíše a že tam niekde archívov spolubesedníkov • TÝŽDEŇ •

42 /4669/ 17. 10. 2015

Slovensko SEDEM OTÁZOK PRE IGORA KOPČOKA, INŽINIERA ELEKTROTECHNIKY

Rozhodujú schopnosti, nie pôvod Rastislav Boldocký

etrovčan Igor Kopčok (1973) prišiel do Bratislavy v septembri 1992 študovať elektrotechniku. „Prečo som odišiel? Mal som podobný motív ako väčšina z nás, čo sme v tom čase odchádzali,“ spomína. „Politická situácia v bývalej Juhoslávii bola zložitá, v regióne zúril vojnový konflikt. Nemal som vôbec chuť nastúpiť na základnú vojenskú službu a vďaka štúdiu v zahraničí som si ju mohol odložiť.“ Po dokončení štúdia Igor absolvoval doktorandské štúdium, a potom niekoľko rokov podnikal. Momentálne pracuje v strednom manažmente stavebnej spoločnosti. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Aklimatizovať sa, prispôsobiť

sa veľkej životnej zmene. Doma som zakončil srbskú strednú školu, o to ťažšie som si zvykal na jazykové odlišnosti aj odbornú terminológiu. Potom sú tu aj kultúrne rozdiely. Nie síce veľké, ale predsa sú to rozdiely. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Keď som dokončil doktorandské štúdium. Za tých osem – deväť rokov som si zvykol na život na

Slovensku a vyhovovalo mi to tu. Cítil som, že pri presťahovaní späť do Srbska by som zažil podobný šok, ako keď som prichádzal sem. Okrem toho v prospech Slovenska hovorila aj ekonomická situácia. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Pokiaľ ide o spoluprácu s bývalou Juhosláviou, tú som mal a beriem to ako užitočnú životnú skúsenosť. Pôvod moju kariéru neovplyvnil žiadnym spôsobom. Podľa mňa o tom, či sa presadíte, nerozhoduje pôvod, ale konkrétne schopnosti, zručnosti či vedomosti. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Asi nebudem veľmi originálny, keď poviem, že rodinu. Nejaké-tie

základné životné ciele sa mi podarilo splniť – zakončil som fakultu, mám dobrú prácu, ktorá ma baví, žijem v relatívnej finančnej istote, no a hlavne sú tu dcéra, syn a manželka. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Nie. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Vzhľadom na to, že tu mám už vybudované osobné aj pracovné zázemie, tento scenár je málo pravdepodobný. Možno na dôchodku.... – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Nefandím nikomu, vôbec nie som športový fanúšik a ani nesledujem šport. Neviem, kedy hrá Slovensko, neviem, kedy hrá Srbsko, už vôbec neviem, kedy hrajú spolu a v ktorom športe. Čo sa mňa týka, nech vyhrá, kto je lepší.

VÝSKUM BOZKÁVANIA PRINIESOL VEDCOM Z UNIVERZITY KOMENSKÉHO PRESTÍŽNE OCENENIE

Satirická nobelovka pre Slovákov R. Boldocký

ž viac ako 25 rokov môžu svetoví vedci okrem tých skutočných Nobelových cien získať aj parodické ocenenia – takzvané Ig Nobelove ceny. Porota oceňuje vtipné výskumy, ktoré ale zároveň nútia ľudí zamyslieť sa. Cieľom zakladateľa cien Marca Abrahamsa v žiadnom prípade nebolo touto cestou niekoho zosmiešniť. Naopak podľa organizátorov ide o oslavu toho, čo je neobyčajné, o poctu ľudskej vynaliezavosti. Aj preto sa Ig Nobelove ceny tešia čoraz väčšej popularite a tento rok sa medzi laureátmi ocitli aj Slováci. Vedecký tím z bratislavskej Univerzity Komenského na čele s Natáliou Kamodyovou získal cenu spolu s japonskými vedcami za experimenty pri skúmaní biomedicínskych benefitov alebo dôsledkov intenzívneho bozká-

www.hl.rs

vania a iných intímli podstatu svojich štúdií. V nych, medziľudských obecenstve nechýbali ani aktivít. Konkrétne Slolaureáti skutočných Nobeváci urobili štúdiu, v lových cien. „Samozrejme, rámci ktorej sledovali viac by sme sa potešili prítomnosť mužskej ozajstnej Nobelovej cene, DNA po bozkávaní. každopádne však aj toto bola veľká česť,“ hovorí „Mužská DNA bola prítomná vo vzorkách molekulárny biológ. „Keď slín aj hodinu po bozje človek na Harvarde a kávaní. To znamená, že má pred preplnenou sámôže ísť o významný lou prednášku na MIT, už zdroj kontaminácie aj to je neuveriteľné. Nielen v iných štúdiách, kto- Cena ho potešila: Molekulárny biológ Peter Celec (Foto: pre mňa, ale určite aj pre ré využívali DNA zo Norbert Grosz) celý tím je to motivácia slín,“ vysvetlili vedci pokračovať ďalej.“ prednášky laureátov, tak som si médiám. Určite za zmienku stojí aj nieOcenenie na pôde Harvardskej uvedomil, že ich výskumy spĺňajú koľko ďalších tohtoročných oceuniverzity prevzali za celý tím presne tieto kritériá. Človek sa nených výskumov. Tím americkej genetička Jaroslava Durdiaková naozaj najprv zasmeje a povie výskumníčky Patricie Yangovej a molekulárny biológ Peter Celec. si, že je to hlúposť. Potom mu získal Ig Nobelovu cenu za vý„Jasné, že nás to potešilo,“ pove- to zapne a uvedomí si, že je to skum rýchlosti vyprázdnenia dal nám docent Celec. „Už v motte vlastne super výskum.“ močového mechúra u cicavOcenení vedci totiž po prevzatí cov. Američania Michael Smith Ig Nobelovej ceny sa uvádza, že ide o výskumy, nad ktorými sa cien mali prednášku na prestíž- a Justin Schmidt zasa zisťovali ľudia zasmejú, ale potom sa nad nom Massachusetts Institute of a hodnotili bolesť pri pichnutí nimi zamyslia. Keď som si vypočul Technology (MIT), kde vysvetľova- žihadlom.

Informačno-politický týždenník

• SLOVENSKO •

Naša téma 

Migrácie Jaroslav Čiep

d nepamäti sveta po všetkých končinách sa ľudia sťahovali. Kresťanom je v povedomí biblický únik Židov z Egypta do zasľúbenej zeme. Aj neskôr dejiny evidujú migrácie epických rozmerov. V súčasnosti si azda v plnej miere ani neuvedomuje, že aj naši susedia Maďari kedysi unikali pred návalom mongolských plemien z Ázie a usídlili sa medzi Slovanmi. V neskorších storočiach sa osídľovali i starému svetu menej známe svetadiely.

Pred troma storočiami sa začalo aj sťahovanie Slovákov a susedných národov zo severu na juh, aj do našich končín. Ešte neskoršie aj presun národov, medzi nimi aj Slovákov z Vojvodiny, za prácou do zámoria. Migrácie v podstate boli vždy vynútené: buď to boli ekonomické presuny alebo útek pred hrôzou vojny a záchrana vlastného života, či života vlastnej rodiny, keď sa u človeka prebudí pud sebazáchrany a pokúša sa uniknúť do bezpečia pred cvendžaním zbraní alebo v súčasnosti i rachotu bômb.

Aj súčasným generáciám sú od narodenia známe dôsledky migrácií. Pamätáme si, ako viacerí z našich rodín, známi a priatelia odchádzali za zárobkami do krajín západnej Európy. Nešťastné deväťdesiate roky priniesli vojnu aj k nám. Zažili sme kolóny utečencov, ale aj roztrúsenie blízkych z rozštvrtenej krajiny do celého sveta. Jedni odbehli zachrániť si vlastný život, iní s bázňou a prežiť, lebo znivočené hospodárstvo v Srbsku, ako vidno, ani po dvoch desaťročiach si nezastalo na vlastné nohy. I dnes mnohí v nemožnosti zabezpečiť si v rodisku dôstojný život alebo aj krajec chleba, v núdzi sa rozhodnú odísť za zárobkami do sveta, predovšetkým do krajín Európskej únie, resp. na Sloven-

POHĽAD Z INEJ STRANY: ANDREJ MATIŠÁK, REDAKTOR ZAHRANIČNÉHO SPRAVODAJSTVA BRATISLAVSKEJ PRAVDY

Správajme sa ako ľudia Oto Filip

tečenecká kríza – jednoznačne téma, ktorou sa zaoberajú všetci. Názory na ňu sú síce rôzne, no už teraz je jasné, že sa európsky jav číslo jeden neskončí ani rýchlo, ani bezbolestne. S cieľom mať viac pohľadov naň, bolo teda treba osloviť aj iných. Medzi nimi redaktora Pravdy Andreja Matišáka, ktorý sa aktívne zúčastnil na uplynulom Bezpečnostnom fóre v Belehrade... Už na úvod podčiarkuje, že je dobre, že sa Balkán zase dostáva do širšej medzinárodnej pozornosti, našťastie nie takej, aká sa mu venovala napríklad pred dvoma desaťročiami. – Utečenecká kríza začala veľmi vplývať na naše životy. Je to problém i globálny, i ekonomický, i sociálny, i vojnový... – Je to veľmi správne pomenovanie. Myslím si, že najľahšie riešenie bude, keď sa budeme snažiť riešiť to spolu. Musíme sa pozrieť na to, čo robí Srbsko, jedna z krajín v prvej línii, keďže zachytáva početných utečencov. A tieto krajiny na juhu často ani nemajú také kapacity, aké napríklad majú iné, medzi nimi aj Slovensko. Čiže musíme sa rozprávať aj so Srb• NAŠA TÉMA •

skom, aj s Macedónskom o tom, aké sú ich predstavy o urovnaní krízy. Čo táto znamená pre krajiny, ktoré zatiaľ v EÚ nie sú, a preto ani nemajú slovo pri stole, kde sa rozhoduje. A podľa mňa musia byť súčasťou toho riešenia, lebo majú s utečeneckou krízou veľký problém. – Aký je váš osobný názor: solidarita sa v takýchto súvislostiach prejavuje, alebo zlyháva? – Pravdou je tak jedno, ako i druhé. Vidíme pozitívne, a vidíme aj negatívne prípady, čo azda pri krízach tohto druhu patrí do histórie ľudstva. Keď sa včera bývalý nórsky minister zahraničných vecí Thorvald Stoltenberg stal čestným občanom Belehradu, bolo veľmi zaujímavé sledovať jeho slová. Povedal, že ako malý chlapec, spolu s ďalšími ľuďmi pomáhal srbským zajatcom v Nórsku, nosil im stravu. Chápali ako čosi potrebné pomôcť ľuďom, ktorých vôbec nepoznajú, s ktorými sa nikdy viac v živote nestretli. Myslím si, že to je ten ľudský prístup, že si túto krízu v prvom rade musíme vnímať ako humanitárny problém. Ide o to, aby sme sa správali ako ľudia. – Vlastnú úlohu v tom majú nielen jednotlivci alebo vlády

navrhujúce riešenia a východiská, ale aj mimovládne organizácie... – Tie organizácie majú isté skúsenosti s humanitárnou pomocou. Vedia do istej miery ponúknuť aj to know how, čiže ako to riešiť. Je to, samozrejme, veľmi dôležité, no vidíme aj veci, ktoré sa diali spontánne. Že obyčajní ľudia, ktorí nie sú ani politici, ani to nie je ich poslaním, sa rozhodli a pomáhajú. A robia to úprimne, zo srdca. Je dobre, že to vidíme práve v regióne, ktorý za sebou má ťažkú minulosť, ktorý, žiaľ, ešte nezabudol na to, čo sa stávalo. Možno, že takýto prístup sčasti vyplýva aj z poznatku, že vieme, čo sú utečenci, zažili sme to a vieme, že asi treba robiť niečo, aby sme im pomohli. – Nesúvisí to síce s terajšími utečencami, ale migrácie sú neoddeliteľnou súčasťou tunajších dejín. Slováci kedysi prichádzali na Dolnú zem, veľa ich dnes zase smerujú späť na Slovensko... Čím je to podľa vás podmienené? – Je to do istej miery dané aj ekonomickými možnosťami. Kedysi Slováci mohli nájsť uplatnenie tu, lebo šli za lepším životom,

sko. Mladiství nám odchádzajú študovať a práceschopní zarobiť si na živobytie pre seba, ako i svoje rodiny. Globálne záujmy svetových veľmocí už dlhé roky poohrievajú nepokoje na Blízkom východe a sme svedkami, že v poslednom roku vojny na územiach „výbušných“ moslimských štátov pohli lavínu utečencov, kde sa množstvo ľudí z Ázie a Afriky snaží dostať do Európy. A aby sa tam dostali, musia precestovať aj cez našu krajinu... Pokúsili sme sa aj my zmapovať túto problematiku a na nasledujúcich stranách prinášame príspevky na témy ekonomických migrácií, emigrácií, utečencov a iných druhov presunu ľudí za lepším životom. za pozemkami. Dnes Slovensko nie je síce na tom hospodársky úžasne, ale má ekonomický rast. A ako krajina ponúka väčšie príležitosti, už tým, že sme v EÚ, že možno ísť ešte ďalej. Asi je to všetko relatívne prirodzený jav. Tak ako som sa ja kvôli pracovným príležitostiam z východného Slovenska posunul do Bratislavy. – A sú tu i niektoré iné okolnosti... – Áno, ľahšie je cestovať, ľudia poznajú jazyk, dve krajiny nie sú veľmi od seba vzdialené. Neviem síce, aký dopad tie odchody majú na pomery u vás, či je to spoločensko-ekonomický problém? Obávam sa, že aj takéto veci sa môžu objaviť. Ale dnes je ťažko ľudí udržať na jednom mieste, keď je všetko oveľa otvorenejšie než bolo pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Ľudia hľadajú príležitosti uplatniť sa. A možno niektorí, keď čosi dosiahnu vo svete, sa vrátia, niečo odovzdajú svojmu regiónu. Bolo by dobre, aby sa takéto iniciatívy nejakým spôsobom podporovali, aby ľudia po odchode von nestratili príslušnosť k svojej vlasti, regiónu. Z jednej strany je to veľká vec, že ľudia odchádzajú. Z tej druhej sa i sám niekedy zamyslím nad tými spoločenskými a ekonomickými dôsledkami, ktoré odchody a príchody prinášajú. Aj pre vás, aj pre nás.

42 /4669/ 17. 10. 2015

Naša téma AJ Z JÁNOŠÍKA ĽUDIA ODCHÁDZAJÚ

Do sveta za istejším životom Vladimír Hudec

ánošík, malá dedinka v južnom Banáte obývaná Slovákmi, svoj hospodársky rozkvet dožila po druhej svetovej vojne, keď v tejto časti Banátu odhalili náleziská ropy. Mnohí Jánošíčania si zamestnanie našli, ako oni tomu hovoria, na nafte, iní pracovali v poľnohospodárskom podniku a v továrňach v Plandišti a v Alibunári. Dedina sa zmáhala a žilo sa naplno. S transformáciou však prišli aj problémy. Väčšina podnikov zanikla a nové sa neotvárali. Naftový priemysel síce nezanikol, ale noví majitelia viac nepotrebujú toľko robotníkov ako skôr, práve tak ako aj majitelia poľnohospodárskeho podniku. Priamy následok toho je veľká nezamestnanosť. Nuž a keď Slovenská republika umožnila krajanom vo svete za zvýhodnených podmienok zamestnávať sa na Slovensku, mnohí Jánošíčania sa rozhodli využiť to. Úradnej evidencie o tom, koľko Jánošíčanov sa v tejto chvíli nachá-

dza na Slovensku, nieto. Jánošík je však malá osada, v ktorej sa všetko vie, a tak aj tunajšia matrikárka Veronka Chrťanová, listujúc vo voličskom zozname, napočítala, že toho času na Slovensku je 48 Jánošíčanov, čo je viac ako 5 percent celkového počtu obyvateľov osady, ktorá podľa posledného sčítania mala menej ako 1 000 obyvateľov. Medzi odídencami je osem rodín, čiže 16 dospelých osôb a sedem mladistvých detí. Okrem toho za zárobkami sa na Slovensko vybralo aj 15 dospelých jednotlivcov. Tento počet však nie je konečný, lebo si údajne aj ďalší pripravujú potrebné doklady na osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí s úmyslom presťahovať sa na Slovensko. Aké to má následky na školu, opýtali sme sa riaditeľky jánošíckej základnej školy Zuzany Halabrínovej. – Podľa mojich údajov buď odišlo, alebo sa chystá odísť 6 detí školského či predškolského veku, čo je viac ako 10 percent z celko-

vého počtu žiakov v škole. Keďže odchádzajú mladí ľudia, z ktorých mnohí nemajú ambície vrátiť sa, reálne je očakávať, že si tam založia rodinu a ich deti budú chodiť do školy na Slovensku. To zasa znamená, že do budúcna môžeme očakávať iba úpadok počtu detí, čo sa v konečnom odzrkadľuje na počte tried. V dôsledku zmenšeného počtu detí už v tomto roku máme o jednu triedu menej ako vlani, takže v nižších ročníkoch máme dve kombinované triedy. So zrušením jednej triedy sa nám automaticky zjavil aj nadbytok normy jedného učiteľa. O to, že škola zanikne, sa však netreba obávať. Naša škola je menšinová, a je osobitného významu, čo nás ubezpečuje, že kýmkoľvek bude žiakov, aj škola bude pôsobiť, ibaže so zmenšeným počtom zamestnaných. Málo detí a vôbec mladých ľudí už cítiť najmä v spoločenskom živote osady. Keď bolo viac detí, v škole mali mnohopočetnú folklórnu skupinu, ktorá dosahovala

pekné úspechy. Tu deti získali základy a odchádzali do SKOS Jánošík, ktorý tiež patrí medzi špičkové slovenské vojvodinské súbory. Doterajšia generácia tanečníkov sa však rozbehala za školou a prácou (niektorí aj na Slovensko) a mladých je čoraz menej, takže už aj súbor zápasí s tanečníkmi a noví buď neprichádzajú, alebo ich je veľmi málo. Malú početnosť cítiť aj keď ide o športové aktivity. V škole napríklad už teraz nemôžu utvoriť školský futbalový, basketbalový ani volejbalový tím, následky čoho sa odzrkadľujú na tunajšom futbalovom klube. Tak alebo onak, dedina neúprosne starne, čo so sebou prináša ďalšie problémy a základným vinníkom sú hospodárska kríza, nezamestnanosť a neistota, čo bude zajtra, pre ktorú sa mladé manželské páry neosmeľujú mať viac ako jedno, prípadne dve deti. A tu sa kolo zatvára a otvorí ho iba podstatné napravenie celkovej hospodárskej situácie, keď sa aj v tejto krajine z práce bude môcť normálne žiť. Zatiaľ, žiaľ, môžeme iba konštatovať, že nám mladí ľudia odchádzajú a že nás je čoraz menej. Nie iba Slovákov, ale celkove občanov Srbska.

MIGRÁCIE SLOVÁKOV V PADINE A KOVAČICI

Za výhodnejšími existenčnými podmienkami Anička Chalupová

a začiatku školského roka 2015/2016 vedúci základných škôl v Kovačici a Padine nám podali údaje aj o tom, ako je z roka na rok menej žiakov v školách. Jedným z dôvodov je aj migrácia tunajšieho obyvateľstva. Tohto roku sa z padinskej a kovačickej školy vypísalo 12 žiakov nižších a vyšších ročníkov, ktorí v školení pokračujú na Slovensku. O nič lepšie nie je ani v kovačickom gymnáziu. Keď ide o celkový počet osôb, ktoré opustili svoje trvalé bydlisko a odišli do zahraničia, matrikárka v Kovačici Lýdia Špringeľová-Karkušová povedala:

www.hl.rs

– V uplynulom roku sme 237 občanom a do dnešného dňa v bežnom roku 363 občanom z Kovačice a Padiny vydali výpisy z matriky narodených, sobášených a zosnulých. Doklady potrebovali na podanie žiadosti o získanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Musím poznamenať, že nie všetci občania, ktorí podali žiadosť o vydanie úradného dokladu preukazujúceho národné povedomie, aj odišli do zahraničia. Napríklad, ja a moja rodina sme si tiež vybavili osvedčenie zahraničného Slováka, ale sme zostali doma, neodišli sme do zahraničia. Zdá sa mi, že je to teraz nejaký súčasný trend: ľudia si chcú zabezpečiť lepšiu budúc-

Informačno-politický týždenník

nosť. Uvedené údaje nie sú celkom vierohodné, lebo deti do 14 rokov získaju doklady na meno jedného z rodičov. Ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia, sme podelili do troch skupín: V prvej skupine sú predškolské a školopovinné deti, stredoškoláci, ktorým zahraničné školy ponúkajú vzdelávanie za omnoho lepších podmienok ako v domovskej krajine. Do druhej kategórie patria študenti, ktorí už dlhé roky odchádzajú študovať, najprv na Slovensko a neskoršie sa zdokonaľujú v ďalších európskych krajinách. Do tretice patria mladí a ľudia stredného veku, ktorí idú za prácou, za lepšími ekonomickými podmienkami. Mnohí Kovačičania

Padinčania sa vo väčšej miere zaujímajú o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí (na snímke: kovačická matrikárka Lýdia Špringeľová-Karkušová)

a Padinčania sú zamestnaní v automobilovom priemysle na Slovensku, kde majú omnoho väčšie platy, ako sú tuná. Napríklad sú aj takí ľudia, ktorí sa vrátili domov zo Slovenska z toho dôvodu, že sa im nepodarilo zamestnať tam, kde plánovali, – na záver dopovedala matrikárka Lýdia Špringeľová-Karkušová. • NAŠA TÉMA •

NA MARGO SŤAHOVANIA SA ZA PRÁCOU

Zarobiť na Slovensku, troviť v Srbsku Jaroslav Čiep

„S

lovensko nie je vysnívanou krajinou. Viac ľudí sa chce odsťahovať, ako prísť sem žiť,“ aj tieto titulky možno zachytiť v slovenských médiách. Pre občanov Srbska to asi neplatí, lebo sa v posledných rokoch húfne snažia dostať na Slovensko a ako-tak si zabezpečiť existenciu. Keďže obyvatelia Slovenska v rámci Európskej únie majú možnosť voľne pohybovať sa, prácu si mnohí hľadajú na území celej EÚ. Tento odchod občanov Slovenska za lepšie platenými pracovnými príležitosťami je šanca aj pre tunajších krajanov, ale aj ostatných občanov Srbska, získať aspoň dočasnú pracovnú príležitosť vo veľkých továrňach na Slovensku. Pre nedostatok pracovných príležitostí u nás postrehli sme, že každý týždeň z Petrovca niekoľko autobusov odchádza v smere Slovenskej republiky. Cestujú ľudia chtiví pracovať, resp. obživiť sa. Aj v prvú októbrovú sobotu sa pred miestnou základnou školou pristavili štyri autobusy, do ktorých nastúpilo viac ako 200 pracovníkov a všetci odcestovali na Slovensko za prácou. Ohľadom ekonomických migrácií sme o rozhovor po ich odchode požiadali Branislava Merníka, riaditeľa pobočky personálnej agentúry Largo v Srbsku, ktorá nie je jedinou tohto druhu v našej krajine. – Prevažne sprostredkúvame práce v oblasti elektrotechniky, v automobilovom či potravinárskom priemysle. Ide o veľké továrne na území celého Slovenska. Záujemcom o prácu v týchto podnikoch zdarma zabezpečujeme prepravu na Slovensko, ubytovanie a presun na pracovisko. Záujemcovia tam podpisujú pracovnú zmluvu, majú aj svojich koordinátorov a keďže vlastnia iba srbský pas, v továrni môžu pracovať najviac tri mesiace. Vytrvalejší v práci zostávajú celý ten čas, ale sú prípady, že sa niektorí po určitom čase aj vrátia domov. Prevažne sa nám hlásia mladí ľudia. Služby poskytujeme celý rok a doteraz sme sprostredkovali prácu pre viac ako 2 000 osôb. Záujemcovia • NAŠA TÉMA •

Sú tieto dohodnuté práce podľa predpisov? – Keď hovoríme o zamestnávaní, naším cieľom je, aby sa nepracovalo na čierno, ale aby zamestnanci mali zmluvy a boli vyplácaní na účet a aby im zamestnávatelia zaplatili odvody. – Aký význam, okrem dočasných zárobkov, majú tieto práce, ktoré vyhľadávate pre našich občanov? – Dlhodobejším cieľom nám je zaučiť tunajších robotníkov pracoNabalené kufre a stisk v Petrovci pri odchode za prácou na Slovensko vať na pásoch vo veľkých továrňach, ktoré zatiaľ nie časté sú v Srbsku. Ako krajina s lacnou pracovnou silou o prácu na Slovensku potrebujú iba – Hľadáte pracovné príležitosti a vysokou stopou nezamestnanosti máme šancu podobné továrne pas, poistenie a lekárske zdravotné len na Slovensku, alebo...? vysvedčenie. Zárobky našich pra– Cieľom našej agentúry nie je prilákať aj k nám. Každý investor sa covníkov na Slovensku sú slušné. zamestnávať ľudí iba na Slovensku, najprv obzrie, či je tu kvalifikovaná My dohodnuté práce máme riešené ale pracovníkom, ktorí sa vrátia pracovná sila, a ich prvou otázkou zmluvou priamo so zamestnáva- z trojmesačnej práce na Sloven- zvyčajne býva, či tu ľudia vedia teľmi a pracovníci našej agentúre sku, zabezpečiť neskôr prácu aj robiť a či sú pripravení robiť tento v Srbsku, a tak to točiť dokola aj druh práce. Pracovníci, ktorých neplatia nič. – Podľa poznávacích značiek v nasledujúcom roku. V Srbsku odvádzame za prácou na Slovensko, vidno, že do autobusov nastupo- máme podpísanú zmluvu s viac sa to naučia a neskoršie, ak bude vali pracovníci z celého územia ako 50 podnikmi, ktorým dodáva- príležitosť, ľahšie sa v budúcnosti Srbska, najmenej tu bolo vidieť me pracovníkov. Zabezpečujeme zamestnajú v podobných továrňach u nás. Petrovčanov, Slovákov... – Tak teda na Sloven– Každého, kto sa nám Skúsenosti tých, ktorí odchádzajú sku si našinci zarobia, prihlási, my prijmeme pracovať na Slovensko: tuná tie peniažky troa dáme mu šancu. Hlásia Ivan (23), Parage: – Mám zakončenú strednú dovia... sa nám občania od Subopravnú školu a som bez zamestnania. Prihlásil som sa – Práve tak, tam si zarotice až po Valjevo. Sú to pracovať na Slovensko a teraz cestujeme za prácou bia, sem prinesú peniaze ľudia, ktorí hovoria aj po do veľkej továrne na tri mesiace. Sľubujú nám mzdu a trovia, plnia tunajší rozsrbsky, aj po maďarsky, v hodnote 2,2 eura za odpracovanú hodinu. počet. Máme poznatky po rusínsky, po slovenIlija (21), Báč: – Zakončil som strednú školu, ale napr., že báčskopetrovský sky... Najviac sa nám hlásom bez zamestnania. Prvýkrát odchádzam pracovať rozpočet na základe odsia z obcí Kikinda, Vrbas, na Slovensko, uvidíme však, či to bude Nitra, či Trnava. vodov pracovníkov, ktoKula. Neviem, či preto, že Denne sa pracuje osem hodín a máme zabezpečené rých sme zamestnávali je tam najťažšie nájsť si aj ubytovanie. Jeden kamarát je tam už dva mesiace cez študentskú alebo našu prácu, alebo že núkame a on ma už oboznámil s podmienkami práce. agentúru, sa naplnil o pol výhodné podmienky. Predrag (22), Ruský Kerestúr: – Som kuchár, ale milióna dinárov navyše. V niektorých prípadoch v odbore sa ťažko zamestnať. Doma mi núkajú prácu Tie peniaze sa v dohovore odchádzajú aj manželské za 15 000 dinárov, čo sa mi neoplatí. Cez Facebook s lokálnou samosprávou páry, ale najčastejšie sú to som získal informácie o možnosti pracovať na Slosnažíme usmerniť na mláchlapi, hoci občas aj ženy. vensku. Jedna známa, ktorá je tam už po druhýkrát, dežnícke aktivity v našej Našincov Slovákov, ktorí si mi preniesla svoje pozitívne dojmy, a preto som sa obci a aj týmto spôsobom vybavili krajanský preukaz rozhodol aj ja skúsiť šťastie. Práve som sa dozvedel, uzavierame kruh. Zamesta prechodný pobyt, máme že ideme do Trnavy do Samsungovej továrne, tam, náme teda mladých, a pomenej, lebo oni nemajú kde sa vyrábajú súčiastky, resp. ich spájajú do celkov. tom aj peniaze získané dôvod ísť za prácou cez z týchto úkonov sa ďalej našu agentúru. Zbalia sa a sami odídu priamo na Slovensko napríklad niektoré turistické kom- usmerňujú na mladú populáciu. a tam si hľadajú zodpovedajúcu prá- plexy, továrne štiav, minerálnej Nie nám je cieľom, aby ľudia odcu. Nepotrebujú žiadnu agentúru vody, poľnohospodárske práce tiaľto odchádzali, ale predsa každý potrebuje pracovať a zarobiť sa na ako sprostredkovateľa, ale sami si a podobne. – U nás je to s prácou všelijako. živobytie. vybavujú prepravu a ubytovanie. 42 /4669/ 17. 10. 2015

Naša téma NAŠA ANKETA V STAREJ PAZOVE

O migračnej kríze a utečencoch z Blízkeho východu Anna Lešťanová ANNA FILIPOVÁ: – O aktuálnej situácii s utečencami z Blízkeho východu sa informujem, samozrejme, koľko mi to čas dovolí, prostredníctvom rozhlasového a televízneho programu. Keďže

Anna Filipová

som zaneprázdnená početnými povinnosťami v tunajších združeniach či sekciách žien, informatívny program nesledujem pravidelne, no predsa som zasvätená do tejto problematiky a s veľkým poľutovaním sa pozerám na tie húfy ľudí, ktorí opustili svoj domov, idú do neznáma a nové šťastie, pokoj si hľadajú ďaleko od svojej krajiny. V prípade, že by sa i väčší počet utečencov zastavil u nás v Pazove, verím, že nás je mnoho takých, ktorí by sme im v ich núdzi pomohli, predovšetkým potravou a odevom. MÁRIA KOVÁROVÁ: – Je mi veľmi ľúto utečencov a neraz sa i sama postavím do ich pozície. Často uvažujem o tom, ako by mne bolo, resp. všetkým nám, opustiť domov a vybrať sa

Mária Kovárová

s prázdnymi rukami do cudziny. Určite, že tým ľuďom treba pomôcť, lebo nikto neuteká od dobrého. Táto migračná kríza nás v myšlienkach vracia aj do 90. rokov minulého storočia, keď sme aj u nás v Starej Pazove mali početných utečencov po rozpade bývalej Juhoslávie. Chcem veriť v pozitívne riešenie i tejto krízy a odsudzujem neľudské správanie sa niektorých subjektov, najmä voči deťom.

S DEJANOM DRAGIĆOM Z KYSÁČA

Splynuli s prostredím Elena Šranková

keď o tom nie sú úradné údaje, z Nového Sadu do Kysáča sa ročne prisťahuje asi 10 rodín. Príčiny migrácie z mesta do dediny sú rozličné. Od spolubesedníka Dejana Dragića sa dozvedáme, ako to bolo v prípade jeho štvorčlennej rodiny. – Kedy ste sa prisťahovali do Kysáča a ako vás prijalo prostredie? – Prisťahovali sme sa pred desiatimi rokmi a keby sme si mali vyberať, takýchto susedovcov by sme si Rodina Dragićová istotne nenašli. Navzájom si pomáhame vždy, keď je to potrebné, bez akýchkoľvek predsudkov na ná- nou rodinou. V dome nás už bolo rodnostnom podklade. Akoby sme primnoho, ako vo filme Tesna koža. tu žili odjakživa. Kedykoľvek sme Preto som ako najstarší, v duchu išli na dovolenku, zverili sme dom porekadla, vzal nohy na plecia. Odsusedovi a on sa postaral o naše predali sme zem a nazbierali trozvieratká akoby mi bol vlastný brat. chu peňazí. Zhodou okolností sme – Z ktorých dôvodov ste si zvo- poznali majiteľov domu, v ktorom lili práve Kysáč? bývame, a ktorí odišli do Kanady. – Predtým sme žili v Novom Sade Dom sa nám na prvý pohľad zapáčil, na Salajke s tetkou a jej štvorčlen- kúpili sme ho a stali sa Kysáčanmi.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

MÁRIA CHLEBIANOVÁ: – Azda niet človeka, ktorý nesleduje túto migračnú krízu a ich pohyby a prechody cez hranice. Väčšiemu počtu populácie ich je veľmi ľúto a poskytujú im pomoc v súlade s možnosťami, no sú i takí, ktorí celkovú situáciu s utečencami

– Našli ste si v Kysáči možno aj pracovnú príležitosť? – Nie, som medicínskym technikom v operačnej sále v Klinickom stredisku v Novom Sade a manželka Branka robí v súkromnej krajčírskej dielni v Rumenke. Dievčatá Ivana a Bojana chodia do prvej a druhej triedy v tunajšej škole. Predtým chodili do predškolskej ustanovizne,

Mária Chlebianová

z Blízkeho východu zneužívajú a z ich nešťastia chcú mať riadny osoh. Keby bolo v mojej moci, určite by som im pomohla, ale takto sa na nich pozerám iba s veľkým súcitom. Ich najlepšie azda rozumejú „naši“ utečenci, lebo oni to prežili na vlastnej koži. Hľadieť na biedu a nepomôcť je najťažšie. a to do slovenských skupín. Trval som na tom, i keď vtedy to bolo neobvyklé. Chcel som, aby moje deti okrem materinského jazyka vedeli ešte jeden jazyk. V škole sa vyučujú v srbčine, ale chodia aj na hodiny slovenčiny. Počujem, že dokonca majú aj prízvuk slovenský, na čo som hrdý. Susedovcom stále vravím, aby sa s dievčatami rozprávali po slovensky, aby ju čím lepšie zvládli. Najlepšie je, keď sa deti naučia jazyk v útlom veku, lebo sám napríklad v úplnosti rozumiem slovenskému jazyku, ale ním nehovorím, obávam sa, že sa mi budú posmievať. – Pri dome máte aj záhradu. Čo pestujete? – Dopestujeme si všetko pre naše potreby, dokonca zeleninou a ovocím zásobujeme aj obe mamy, tetku a manželkinu sestru v meste. Pritom sa maximálne vyhýbame chemickým prostriedkom, najmä kvôli deťom. Máme aj hydinu, takže vajcia nekupujeme. – Čo podľa vašej mienky chybuje Kysáču, aby sa v ňom žilo ešte kvalitnejšie? – Dve veci chybujú: kanalizácia a market, ktorý by robil 24 hodín. • NAŠA TÉMA •

Ľudia a udalosti Sriem má veľký hospodársky potenciál DEVIATY REGIONÁLNY VEĽTRH HOSPODÁRSTVA V NOVEJ PAZOVE

Anna Lešťanová

ľov a návštevníkov a zdôraznil, že čoraz viac vystavovateľov prejavuje záujem o účasť na veľtrhu. O veľkom význame veľtrhu sa zmienili aj Đorđe Božić, predseda Sriemskej hospodárskej komory, a Aleksandar Kemiveš z Hospodárskej komory Srbska. V roku 2015 Sriemska hospoVeľtrh otvoril Michael Müller (zľava) dárska komora, ktorá si

komplexe Športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove vo štvrtok 8. októbra slávnostne otvorili deviaty Regionálny veľtrh hospodárstva, ktorý zhromaždil viac ako 100 vystavovateľov z našej krajiny a zo zahraničia. Toto dvojdňové podujatie otvoril Michael Müller, zakladateľ a majiteľ rakúskej spoločnosti Eyemaxx, ktorá úspešne hospodári aj na území Staropazovskej obce. Müller sa okrem iného poďakoval lokálnej samospráve za rýchlu realizáciu prvej fázy výstavby Log strediska (otvoreného vo februári bežného roka) a zároveň oznámil výstavbu druhej fázy v hodnote okolo 200 miliónov eur. V mene Obce Stará Pazova sa Početní hostia na slávnostnom otvorení veľtrhu prihovoril Goran Savić, námestník predsedu obce pripomína 40. výročie založepre ekonomický rozvoj a strate- nia, spolu s Obcou Stará Pazogický marketing, ktorý privítal va a za podpory Pokrajinského početných hostí, vystavovate- sekretariátu pre hospodárstvo

je organizátorom tohto podujatia. Ako Božić akcentoval, takmer všetky sriemske obce majú upravené priemyselné zóny, a preto nie náhodou práve v Srieme je najviac investícií. – Do Sriemu okrem domácich investorov prišlo aj 160 zahraničných investorov z 25 krajín sveta, ktorí tu vložili viac ako miliardu eur a vo svojich podnikoch zamestnali viac ako 10-tisíc osôb, – zdôraznil Đ. Božić a doložil, že Sriem má veľký hospodársky potenciál,

keďže na tomto území pôsobí okolo 10-tisíc súkromných podnikov a 3 000 hospodárskych družstiev, v ktorých si zamestnanie našlo okolo 60-tisíc ľudí. Žiada sa však viac investovať do poľnohospodárstva, najmä do spracovateľských kapacít. V umeleckej časti programu slávnostného otvorenia vystúpila spevácka skupina pazovského KUS Branka Radičevića a zaujímavý monológ o hospodárskom rozvoji Starej Pazovy mal Milivoj Kovačević, známy milovník starožitností. Po spoločnej návšteve výstavných stánkov Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Fritz Blasnek, primátor mesta Leopoldsdorf, z Rakúska podpísali zmluvu o spolupráci v oblasti kultúry, športu a hospodárstva. Počas dvoch dní na Regionálnom veľtrhu hospodárstva prebiehali aj početné sprievodné podujatia, prezentácie a prednášky. Azda najväčší záujem bol o veľtrh zamestnávania, ktorý usporiadala Národná služba pre zamestnávanie – Filiálka Sriemska Mitrovica, kde 21 zamestnávateľov ponúklo viac ako 260 pracovných miest.

PREDBEŽNÉ VÝSLEDKY DOPLNKOVÝCH VOLIEB V KYSÁČI

Dôvera k členom SNS Elena Šranková

oplnkové voľby na dvoch členov Rady Miestneho spoločenstva a dvoch členov Dozornej rady MS Kysáč sa uskutočnili v nedeľu 11. októbra. Hlasovalo sa na dvoch volebných miestach: v Kultúrnom stredisku Kysáč a v Základnej škole Ľudovíta Štúra. Podľa predbežných výsledkov vo voľbách sa zúčastnilo 1 172 občanov a jednotliví kandidáti na členov RMS dostali nasledujúci počet hlasov: Zuzana Ďurovková • ĽUDIA A UDALOSTI •

Stred Kysáča

– 161, Ján Pálik – 556, Ján Privizer – 384, Dr. Ján Súdi – 371, Vladimír Francisty – 513 a Elena Fulmeková – 121. Kandidáti na členov Dozornej rady získali nasledujúci počet hlasov: Sava Vunić – 534, Zuzana Kardelisová – 137, Juraj Koza – 539, Taňa Privizerová – 413, Vladimír Sabo – 333 a Elena Čiefová – 155. Keďže sa volili po dvaja členovia, podľa neoficiálnych výsledkov novými členmi RMS budú Ján Pálik a Vladimír Francisty a členmi Dozornej rady Sava Vunić a Juraj Koza, všetci členovia SNS. 42 /4669/ 17. 10. 2015

Ľudia a udalosti NOVINKA V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Lokálny akčný plán v oblasti informovania Jaroslav Čiep

eň po zverejnení správy, že Rádio Petrovec kúpil hložiansky podnik Agroplod, spoločnosť s ručením obmedzeným, majiteľky Jarmily Bohušovej, vedenie Obce Báčsky Petrovec v utorok 29. septembra zvolalo prvé zasadnutie o vypracovaní Lokálneho akčného plánu v oblasti informovania. V Agentúre pre privatizáciu v druhom kole Informačné centrum Báčsky Petrovec, v rámci ktorého prevádzkuje Rádio Petrovec, dostalo teda nového majiteľa. Toto médium bolo predané za začiatočnú cenu 4 336 eur, čo je 50 % z odhadovanej hodnoty kapitálu Petrovského rozhlasu. Rádio Petrovec informuje predovšetkým v slovenskom jazyku, má päť zamestnancov a nikto z nich sa nerozhodol za odstupné. Doterajším zakladateľom tohto elektronického média bola Báčskopetrovská obec. Podľa platného zákona o privatizácii médií v štátnom vlastníctve

obec sa musela „zbaviť“ jediného informačného prostriedku, v ktorom mala priamu pôsobnosť, a Zhromaždenie obce vymenúvalo jeho manažment a priamo z rozpočtu sa zabezpečoval denný chod podniku. Teraz tu vzniklo určité vákuum. Z tohto dôvodu sa rozhodli vypracovať Lokálny akčný plán v oblasti informovania, na základe ktorého lokálna samospráva sa chce stať partnerom na projekte, ktorý realizuje Nezávislé združenie novinárov Vojvodiny. Cieľom projektu, podľa slov predsedu Výkonnej rady tohto združenia Nedima Sejdinovića, je zabezpečiť odbornú pomoc v implementácii nových mediálnych zákonných predpisov cez spoluprácu s médiami a organizáciami civilného sektoru. Výsledkom projektu – ako to predstaviteľom petrovskej lokálnej samosprávy odborne vysvetlila Zsuzsanna Szerencsésová – je návrh Lokálneho akčného plánu na rozvoj informovania v období rokov 2016 – 2017. Ide o dokument zosúladený s novými zákonmi a vypracovaný

na základe spoločnej práce predstaviteľov lokálnej samosprávy, Na ceste k vypracovaniu Lokálneho akčného lokálneho mimovlád- plánu v oblasti informovania Obce Báčsky neho sektoru a sa- Petrovec v spolupráci s Nezávislým združením mých novinárov. novinárov Vojvodiny Zdá sa, že po tejto zmene obecné Oddelenie pre úrovne informovania občanov sa všeobecnú správu, spoločenské žiada vypracovať nielen novú straslužby a všeobecné spoločné úko- tégiu, ale založiť aj nové odborné ny, ktoré doteraz malo dozor nad telesá. Či už komisie, alebo nejaké informačnou sférou, si nie celkom iné hodnotiace inštitúcie s úlohou uvedomuje, že po privatizácii Rádia dopodrobna vypracovať poradie Petrovec pre lokálnu samosprávu krokov a vôbec „pravidlá hry“ v krenastanú trochu komplikovanejšie ovaní politiky informovania, tiež vzťahy a že treba vynaložiť hodne zabezpečiť kvalitný výber podstatúsilia, aby sa zabezpečil verejný ných obsahov informatívneho rázu. záujem občanov. Doteraz si lokálna Odteraz sa cestou projektov médiá samospráva vymenovaním riaditeľa v súkromnom vlastníctve budú a orgánov správy: Správnej a Do- v tuhom boji uchádzať o prostriedzornej rady Petrovského rozhlasu, ky z lokálneho rozpočtu. Netreba ako i vyčleňovaním mesačného však zabudnúť ani na zachovanie finančného prídelu, viac-menej národnostných práv v oblasti informovania občanov Báčskopetrovskej plnila svoju úlohu zakladateľa. Keďže teraz už priamo nespravuje obce a žiaduce by bolo, aby sa žiadne informačné médium, pri plá- na informovanie občanov tejto novaní rozpočtových prostriedkov obce vyčleňovali aspoň 2 percentá v záujme zabezpečenia dosiahnutej z obecného rozpočtu.

JESENNÉ VEĽTRHY

Lákavá výkladná skriňa Oto Filip

ruhá polovica druhého októbrového týždňa prebiehala v znamení tradičného ruchu na novosadských veľtrhových výstaviskách. Na svoje si mohli prísť milovníci športu, lovu a rybolovu (Veľtrh LORIST), ekológie (Eko-svet), záhradníctva, lesníctva a tých krásnych zvierat – koní. Množstvo ponúk a tovaru takmer od výmyslu sveta zase naznačilo, že výrobcovia a obchodníci vedia prilákať zákazníkov ozaj rozmanitými spôsobmi. Aj to, že je súbor októbrových veľtrhov pre väčšinu vystavovateľov jedinečnou príležitosťou prezentovať sa širokej spotrebiteľskej verejnosti. No jesenné veľtrhy nie sú len tým. Na nich sa konajú i početné

www.hl.rs

sprievodné programy a výstavy, prezentujú plány a publikácie. Tak sa pri stánku novosadskej Prírodovedno-matematickej fakulty pristavovali mnohí návštevníci pozrieť si významné poľovnícke trofeje, iných zase upútali staré zbrane zo súkromných zbierok na stánku Národnej asociácie pre zbrane. Veľký, rozľahlý priestor mala i Mestská správa pre ochranu životného prostredia, ktorá ekologickú budúcnosť pokrajinskej metropoly opiera o dva dlhodobé strategické dokumenty. Prvým je Stratégia rozvoja zelených priestorov mesta Nový Sad v rokoch 2015 – 2030, druhým Program ochrany životného prostredia mesta Nový Sad na obdobie rokov 2015 – 2024. Príroda je len jedna a nedeli-

Informačno-politický týždenník

teľná a len spolu ju môžeme ochrániť, aby sme ju mohli využívať, odkázal pokrajinský tajomník pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu život- Výstava poľovníckych trofejí bola stále navštívená ného prostredia Dr. Slobodan Puzović z piatkového v nedeľu, sa rušná sezóna nekončí. podujatia Spolu za prírodu prebie- Už o necelé tri týždne, 28. a 29. hajúceho v rámci Medzinárodného októbra, sa má konať ďalšie poveľtrhu Eko-svet. Nemožno ne- pulárne podujatie: Medzinárodné spomenúť ani dve veľmi pútavé dni energetiky a investícií. Uspovýstavy, jednu venovanú koňom, riadateľsko-hostiteľský trojlístok je druhú na tému všetkých farieb známy: Novosadský veľtrh, Stredoeurópske rozvojové fórum CEDEF, Fruškej hory. Niekoľkými veľtrhmi, ktoré sa ako i Pokrajinský sekretariát pre skončili uplynulú sobotu, prípadne energetiku a minerálne suroviny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

KULPÍNČANIA SA DOŽADUJÚ EŠTE JEDNÉHO LEKÁRA VŠEOBECNEJ PRAXE

Meč s dvojitým ostrím Katarína Gažová

d roku 2014 v ambulancii v Kulpíne, ktorá patrí do Zdravotníckej ustanovizne Dom zdravia Báčsky Petrovec, ordinuje iba jeden lekár. Keďže Kulpín má viac ako 2 800 obyvateľov, občania tejto dediny mienia, že jeden lekár je málo a že by tu mali pracovať dvaja lekári všeobecnej praxe. Práve preto sa pred dvomi mesiacmi podujali napísať petíciu, ktorú zaslali na Ministerstvo zdravotníctva RS a o pár dní nato dostali odpoveď. O tejto pre Kulpín pálčivej téme sme sa rozprávali s iniciátorkou a podávateľkou petície Teodorou Petej-Vlaov. Oslovili sme aj úradujúceho riaditeľa Domu zdravia Báčsky Petrovec Dr. Jána Ryboviča a niektorých Kulpínčanov. Z akého podnetu ste sa rozhodli napísať petíciu? – Predovšetkým to bola nespokojnosť a pocit nespravodlivosti, keď ide o zdravotnú ochranu občanov Kulpína. Mnohí ľudia sa sťažovali na prácu ambulancie a môžem to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Moja matka si náhodou rozbila hlavu. S krvácajúcou ranou odišla do ambulancie, aby ju ošetrili. Bolo jej povedané, že nie je objednaná a nemôžu ju prijať, lebo na ten deň majú mnoho pacientov. Strašne sa nahnevala a povedala, že to oznámi médiám. Vtedy vyšla lekárka a vzala ju na ošetrenie. Takýchto prípadov bolo viac, ale nerozumiem, prečo ľudia u nás v Kulpíne iba čušia a trpia. Mňa osobne veľmi dotkla tá nespravodlivosť. Mali sme v Kulpíne dve lekárky. Od minulého roka máme iba jednu stálu lekárku, ktorá pracuje v jednej zmene, a to je málo. Cez víkend ambulancia nepracuje vôbec. Práve preto som sa podujala spolu s občanmi napísať petíciu, že v Kulpíne chceme mať ešte jedného lekára všeobecnej praxe. Petíciu podpísalo vyše 400 občanov, pričom každý z nich v kolónke pripomienky opísal vlastné negatívne skúsenosti v súvislosti s prácou ambulancie a lekárne, kde občania často nemôžu dostať potrebné lieky. Samozrejme, že takýmto konaním nechceme uškodiť pracovníkom ambulancie, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ale len chceme poukázať na chyby v systéme práce a vo vzťahu k pacientom. Aký bol nasledujúci krok? – Ako obyčajní občania sme pripravili petíciu. Žiadame, aby tu boli dvaja stále zamestnaní lekári, teda aby sa každý deň v týždni pracovalo v dvoch zmenách, lebo jeden lekár nestačí. Od z amestnancov v zdravotníctve sa očakáva v prvom rade humánnosť a prívetivý vzťah k pacientom, lebo nik nejde k lekárovi iba tak bez potreby. S petíciou som sa potom vybrala k predsedovi obce, aby sme dostali potvrdenie, že sme sa ako občania podujali napísať petíciu, ale ani po troch pokusoch sa mi nepodarilo dostať sa k nemu. Nakoniec som sa rozhodla vo svojom osobnom mene ako súkromná osoba a v mene občanov Kulpína poslať petíciu s potvrdzujúcim listom poštou na Ministerstvo zdravotníctva RS.

Teodora Petej-Vlaov s listom z Ministerstva zdravotníctva

Akú odpoveď ste dostali z ministerstva? – Naozaj som sa prekvapila, že odpoveď z Ministerstva zdravotníctva prišla v lehote štyroch dní. Potešilo ma ich rýchle reagovanie, aj obsah listu. Z celostranového listu uvediem to najpodstatnejšie. V závere listu sa píše: „Ministerstvo zdravotníctva nie je kompetentné, keď ide o rozhodnutia riaditeľa, ktoré sa vzťahujú na organizáciu procesu práce, organizáciu a systematizáciu prác na pracovných miestach a rozvrhovanie zamestnaných na jednotlivé pracovné miesta, takisto keď ide o práva zamestnaných v oblasti práce a pra-

covných vzťahov vzhľadom na to, že v súlade so zákonom to patrí do kompetencie riaditeľa zdravotníckej ustanovizne. Radíme Vám, Rozvrh lekárskych služieb z minulého týždňa na aby ste sa obrá- oznamovacej tabuli v kulpínskej ambulancii tili na riaditeľa zdravotníckej ustanovizne s cieľom služby. Konkrétne v Kulpíne je to preskúmať a úspešne riešiť daný Dr. Goran Milinkov, ktorý je zamestproblém, ako aj na zakladateľa zdra- naný na určitú dobu dvoch rokov votníckej ustanovizne, teda orgány namiesto Dr. Daniely Pašićovej, ktorá lokálnej samosprávy v Báčskom odišla do zahraničia. V Kulpíne každý deň pracuje jeden lekár a dva alebo Petrovci.“ List podpísala námestníčka mi- tri dni v týždni budú pracovať dvaja. Zákony v tejto oblasti zdravotníctva nistra Dr. Svetlana Miltenovićová. – Z listu teda vyplýva, že Minister- sa stále menia a uvidíme, čo sa do stvo zdravotníctva nemá nič proti budúcna bude môcť podniknúť tomu, aby sme v Kulpíne mali dvoch pre Kulpín. lekárov, čo je v kompetencii iba riaditeľa DZ B. Petrovec. My ako občania v súlade s právnymi aktmi budeme žiadať, aby sa naša požiadavka na dvoch lekárov realizovala. SLOVO ÚRADUJÚCEHO RIADITEĽA DOMU ZDRAVIA Oslovili sme aj úradujúceho riaditeľa DZ B. Petrovec Dr. Jána Ryboviča. Aká je možnosť, že v Kulpíne budú dvaja lekári? – Počet lekárov určuje Ministerstvo zdravotníctva podľa počtu obyvateľov obce. My sme malá obec a malá ustanovizeň, takže nám prislúcha málo zamestnaných, no predsa sa nám v poslednom čase podarilo dostať dvoch mladých lekárov. Súhrnne v DZ máme 17 lekárov, včítane špecialistov a pediatrov. To je však maximum, ktoré môžeme dostať. Tak podľa počtu občanov do Hložian patrí jeden lekár, do Maglića a Kulpína jeden a pol, a v Petrovci máme troch lekárov všeobecnej praxe. Máme aj lekárov zamestnaných v pohotovostnej službe. Keby sme tú službu nemali, a tá je predsa nevyhnutná, bolo by viac možností pre dediny. Čo to znamená, že na Kulpín pripadá jeden a pol lekára? – To znamená, že je tu jeden stály lekár, to je Dr. Zorana Ponjevićová, a dva – tri dni v týždni tu vypomáhajú ďalší lekári z pohotovostnej

Dr. Ján Rybovič, úradujúci riaditeľ DZ B. Petrovec

ČO NA TO HOVORIA OBČANIA Jasna Tomićová: – Našťastie, služby lekára nevyužívam často, ale pre tých, ktorí musia chodiť k lekárovi, predsa by bolo výhodnejšie, keby sme mali dvoch lekárov. Vzhľadom na počet obyvateľov je nevyhnutné, aby každodenne pracovali v dvoch zmenách. Elenka Micićová: – Nedávno som bola u lekára, aby mi ošetril nohu. Bola som spokojná s prácou a ochotou pracovníkov ambulancie. Keď lekár robí iba v jednej zmene, vždy je tu viac pacientov a bez ohľadu na objednaný termín, musí sa koľko-toľko čakať. Stevan Tomić: – Zhodujem sa s iniciatívou, aby v našej dedine pracovali dvaja lekári. Zamestnaní ľudia, ktorí nemôžu predpoludním ísť k lekárovi, mohli by si tak zdravotné vyšetrenie vybaviť popoludní.

42 /4669/ 17. 10. 2015

Ľudia a udalosti OBRÁZKY Z HLOŽIAN

Dedinka ty milá... Juraj Bartoš

najbližšiu nedeľu v Hložanoch bude októbrový jarmok. Kým píšeme tieto riadky, nevedno, či obloha mieni slziť, alebo sa dedina okúpe v slnečnom jase. Taký nám je tento október... Striedajú sa pekné chvíle s menej peknými. Práve také sú aj obrázky, ktoré ponúkame. Akiste ich echo odznie aj na nadchádzajúcom jarmoku. Prepáčia nám šetrenie pri sprostredkovaní informácií... Ani ich majitelia v tomto zmysle nie sú príliš štedrí; zabúdajú (alebo ide o niečo iné?) totiž oboznámiť médiá, kedy a kde a prečo sa dačo (ne)deje.

Obrázok patrí nie tak dávnej minulosti. Začiatkom septembra betónovú tribúnu a časť ohrady pri futbalovom ihrisku zbúrali, staré lipy vyklčovali. Koncom augusta totiž v Báčskom Petrovci podpísali zmluvu o výstavbe športovej haly s tribúnou, ktorá má byť práve na tomto mieste.

Infotabuľa pri vchode na stavenisko hovorí jasne: výstavbu športovej haly vyﬁnancuje Správa pre kapitálové vklady AP Vojvodiny, investor je Obec Báčsky Petrovec, práce vykonáva DOO Dijagonala Nový Sad, začiatok prác bol stanovený na september 2015 a lehota na ich vykonávanie je 150 dní Občania Hložian si všimli, že práce na stavenisku, ktoré vidno na našom zábere zo 4. októbra, po začiatočnom ruchu, uviazli. V uplynulú stredu sme v obci nedostali odpoveď na otázku prečo. Cirkevníci začiatkom októbra začali vyfarbovať ohradu okolo evanjelického kostola (Snímka: J. ČinčurákováGalambošová)

Baptisti v júni zbúrali starý múr a postavili novú ohradu pred modlitebnicou, na ktorej pribudli aj nové dvere

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V OBCI PLANDIŠTE PRE NEDOSTATOK LEKÁROV

Dedinské ambulancie dočasne zatvorené Vladimír Hudec

roblémy s nedostatkom lekárov všeobecnej medicíny v Obci Plandište trvajú už dlhší čas. Základným dôvodom je prísne dodržiavanie normy predpísanej ministerstvom, podľa ktorej na 1 600 obyvateľov prislúcha jeden lekár. – Situácia s lekármi v našej ustanovizni je katastrofálna, – povedala nám koncom septembra úradujúca riaditeľka Dr. Marija Markovićová. – My sa síce do noriem z hľadiska počtu zamestnaných úplne vtesnávame, ibaže tí, čo tie normy určili, neprihliadali na to, že občania sú tuná starí, že je mnoho nehybných, a čo je najdôležitejšie, nežijú všetci v Plandišti, ale v dvanástich dedinách. Máme dediny, v ktorých žije 200 – 300 hlavne starých ľudí, ktoré sú od Plandišta vzdialené 20 kilometrov. Tí ľudia potrebujú mať lekára pri sebe a nie chodiť za lekárom do Plandišta. Ministerstvo nám síce povolilo zamestnať ešte jedného lekára na účet veľkého počtu starých ľudí, ale ani to nestačí vzhľadom na situáciu, akú teraz máme. V tejto chvíli až piati

lekári sa nachádzajú na špecializácii, čo inými slovami znamená, že ich máme na zozname, ale nie aj v ordinácii. Keďže ministerstvo vyčleňuje peniaze aj na ich platy, nedovolí na ich miesto zamestnať nových lekárov, takže v tejto chvíli máme k dispozícii šiestich lekárov. Z toho jeden je na dovolenke, jeden chorý, a ordinujú iba štyria lekári. Dodatočný problém je ten, že Dom zdravia v súlade so spomínanými normami nemá právo ani na pohotovostnú službu, ale

s predpísaným počtom lekárov je povinný zabezpečiť 24-hodinovú službu v Dome zdravia. Keďže to štyria lekári fyzicky nemôžu zvládnuť, Dr. Markovićová nám už vtedy vyjadrila obavy, že bude musieť dočasne zatvoriť všetky dedinské ambulancie. Jej obavy sa, žiaľ, veľmi rýchlo slnili, keďže od 1. októbra lekári ordinujú iba v Plandišti. – Ja chápem pacientov, ale musia aj oni pochopiť, že šiesti lekári, ktorými v tejto chvíli disponujeme, fyzicky nemôžu stihnúť všade.

Podľa nejakých noriem lekár počas pracovného času má prijať 35 pacientov, a naši lekári prijmú až 60, takže sa právom nastoľuje otázka kvality ich práce. Lekár jednoducho nemá času venovať sa pacientovi tak ako by to bolo potrebné. K tomu aj lekári sú predsa len ľudia, ktorí majú svoje rodiny a osobné problémy. Podľa slov našej spolubesedníčky Dom zdravia je bezmocný a vynakladá maximálne úsilie, aby s jestvujúcimi kapacitami vyhovel potrebám všetkých pacientov. Problém sa však pokúsia riešiť v spolupráci s obcou, ktorá je ochotná vyčleniť prostriedky na zamestnanie lekárov z iných domov zdravia na zmluvu, ale to iste nebude na dlhé dráhy a závisí predovšetkým od možností obce, ktoré nie sú veľké. – Jediné východisko z takejto situácie je, aby ministerstvo povolilo zamestnanie na dočasnú dobu po návrat lekárov zo špecializácie aspoň troch lekárov. Myslím si však, že šance na to sú minimálne. Neverím, že je ministerstvo pripravené urobiť ústupok iba jednej obci vo chvíli, keď podobné problémy majú aj mnohé iné obce v Srbsku, ktoré by potom tiež žiadali ústupok, – konštatovala na záver Dr. Marija Markovićová a prezradila nám, že pre vzniknutú situáciu uvažuje o tom, že podá demisiu na funkciu riaditeľky.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

repáčte, vážení, troška som sa omeškal. Viete ako... Povinnosti. Dnes ráno som najprv musel bubnovať hentam v Slepej uličke. Lebo slávnostne otvorili dolnú časť múrika na konci uličky. Bubnoval som tam aj popoludní, keď slávnostne odhalili aj hornú časť múrika na konci uličky. Ako sme sa dočítali, vláda priateľského Uzbekistanu naložila tamojším lokálnym hudobným a filmovým hviezdam zapojiť sa do zberu bavlny; inak ich vraj, úbožia• ĽUDIA A UDALOSTI •

kov, zavesia na čiernu listinu. U nás si estrádne hviezdy privyrábajú tak, že makajú na Farme, aj to v Pároch a u Veľkého brata. Nezberajú bavlnu; oberajú široké ľudové masy o zvyšok sivej hmoty. Mimochodom, obyvateľ Farmy v osade Lisovići, Pán Kristijan G. vraj v polícii poprel to, čo tvrdil pred kamerami a očami verejnosti na Farme, že totiž popáchal hŕbu trestných činov. No a? Nie je predsa jediný, kto pred políciou vyspevuje jednu a pred pre tévé-publikom celkom inú pieseň.

Vraj nášmu starému známemu, Pánovi Šešeljovi priateľská návšteva osadenstvu Farmy zvýšila rating. Aký skvelý recept pre účastníkov nasledujúceho predvolebného peletónu: pred spustením predvolebnej kampane všetkých načim pustiť na Farmu, aby si tam ruka v ruke, v Pároch, popraco..., podebatovali, prirodzene, pod dozorom Veľkého Brata. „Môj život je reality,“ vyhlásila vraj Národná Mama, t. j. Naša Mega Hviezda Pani Ceca. Ako dobre, že

nie sme sami, a že nie je sama... Ani my, ani Naša Národná Mama. Ešte stále je totiž otázne, či je realitná show to, čo sa deje na TV obrazovke alebo pred ňou... Jednotlivé speváčky, ktoré – zatiaľ – nezaangažovali do reality show, vraj prišli na to, že je lacnejšie kúpiť rozhlas, prípadne televíziu a prostredníctvom nich vysielať vlastné piesne, než sa umárať nahrávaním na nosiče zvuku a až potom ich sprístupniť verejnosti. Bumbum!

42 /4669/ 17. 10. 2015

Ľudia a udalosti V ZÁKLADNEJ ŠKOLE T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU V NOVOM ŠKOLSKOM ROKU

Dostali nový nábytok Vladimír Hudec

udovu jánošíckej Základnej školy T. G. Masaryka v posledných rokoch značne vynovili, čo znamená, že najprv vymenili strechu, potom zhranené drevené okná a dvere nahradili plastovými, a tak prispeli k energetickej účinnosti budovy. Vymenili aj inštalácie v hygienických zariadeniach v tzv. novej časti budovy, kde sa nachádza škôlka, telocvičňa, kabinet pre technickú výchovu a školská kuchyňa. Počas uplynulých prázdnin, tak ako je to zvykom, lakovali parkety a vylíčili miestnosti, do ktorých potom vniesli nový nábytok a tabule. Prostriedky na tieto účely na základe projektu dostali z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny.

Žiaci so záujmom sledovali prezentáciu práce s interaktívnou tabuľou

Od riaditeľky jánošíckej školy Zuzany Halabrínovej sa ďalej dozvedáme, že aj naďalej nie je doriešený problém škodlivých azbestových

platní, ktoré sú súčasťou fasády novej časti školy. Podobný problém majú ešte tri školy na území Obce Alibunár, takže obec prevzala na

SEMINÁR PRE ŽENY V PETROVCI

Zníženie rizika katastrofy Jaroslav Čiep

národov z roku 2009 každoročne pripomína 13. októbra. Tento deň je venovaný boju za zníženie rizika prírodných katastrof a iných úkazov, ktoré vznikajú pôsobením prírodných síl.

jektu Zasieťovaním k zníženiu rizika katastrofy. „Cieľom tohto projektu, sociáciu podnikavých žien – PAŽ ktorého súčasťou je i seminár, je lokálzaložili roku 2000 v Novom Sade nu samosprávu a spoločnosť naučiť s misiou zlepšiť postavenie žien pracovať preventívne, aby vedeli v spoločnosti, podporovať úspech včasne reagovať a tým zabrániť nepodnikavých žien gatívnym následkom a ženské líderstvo v prípade katastrofy, vo všetkých oblasrešpektujúc potreby tiach. Jej základa kapacity žien a muným cieľom takisžov,“ povedala na to je podporovať úvod Čovićová. ženský podnikavý „Na tomto projekte duch a ženský bizpracujeme za podponis, rozširovať kulry UNDP (United Natúru podnikania a tions Development etiku, propagovať Programme) a za fia zavádzať modernančnej podpory vláný manažment dy Japonska. V Obci a marketing v Báčsky Petrovec spospoločnosti. Vzá- Bezpečnosť, bezpečnostné riziko a potreby žien a mužov lupracujeme s Radou jomnou podporou odborne zhodnotila Danica Todorovová pre rodovú rovnosť, pri plnení úloh a miestnymi spoločenV ústrety tomuto dňu v stredu 7. stvami Kulpín a Báčsky Petrovec a so výmenou informácií sa usilujú o vytvorenie pozitívnej klímy pre eko- októbra sme v zasadacej sieni Zhro- spolkami žien z územia obce,“ vysvetnomické posilňovanie a podnikanie maždenia obce Báčsky Petrovec oslo- lila manažérka Čovićová a pokračovavili projektovú manažérku Viktoriju la: „Projekt obsahuje tri časti. Doteraz žien v danom prostredí. Medzinárodný deň zníženia rizika Čovićovú z PAŽ, ktorá nám predstavila sme vypracovali analýzu aktuálneho katastrofy sa na základe rezolúcie aktivity tohto združenia. Práve vtedy stavu v uvedených miestnych spoValného zhromaždenia Spojených v Petrovci realizovali druhú časť pro- ločenstvách. Výskum ozrejmil, ako

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

seba záväzok nahradiť ich neškodlivým materiálom na všetkých štyroch školách. Doteraz sa však na tom pláne nič nepodniklo ani v jednej škole. Okrem toho sa žiada dôkladne renovovať aj tú budovu, vbudovať plastové okná a dvere, a tak budovu zatepliť. V miestnostiach treba montovať buď parkety, alebo nejaký iný druh podlahy. Tie práce však počkajú nejaký nový súbeh a dotácie, lebo škola vlastné prostriedky nemá. Zuzana Halabrínová nás ďalej informuje, že na škole pokračujú aj so zavádzaním moderných technológií do výučby, a tak v novom školskom roku profesorom a žiakom je k dispozícii nová mobilná interaktívna tabuľa. Túto interaktívnu tabuľu získali prostredníctvom projektu z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka spolu s profesormi sa s tabuľou zoznámili na prezentácii, ktorú v rámci Detského týždňa pripravil profesor triednej výučby Ivan Listmajer. Foto: z archívu školy ženy v Báčskopetrovskej obci vidia spôsoby riešenia problémov v prípade vzniku mimoriadneho stavu alebo nejakej krízovej situácie, ako hodnotia postavenie žien v takých situáciách, či sú v dostatočnej miere zapojené do ich prekonávania. Druhá časť projektu zahrnuje celodenný seminár pre našu cieľovú skupinu žien, kde sa ony spoločne pokúsia zoznámiť s nárastom počtu žien v orgánoch rozhodovania, s ich úlohou v takých prípadoch a so spôsobom, akým ženy paralelne s mužmi môžu vplývať na odstránenie rizika a následkov mimoriadneho stavu a katastrofy, ktorá sa rovnako týka aj mužov, aj žien. V tretej časti projektu plánujeme zorganizovať jedno podujatie v Petrovci, ktoré frekventanti seminára sami navrhnú a prichystajú a my ho finančne podporíme.“ O tom, kto sú školiteľky a ktoré prostredia ešte mienia navštíviť, Viktorija Čovićová hovorí:„Gordana Francuská, Danica Todorovová a Andrijana Čovićová sú odborníčky v oblasti rodovej rovnosti a spravovania mimoriadneho stavu. V podstate sú to profesionálky, lebo sa v tomto odbore aj živia. Prednášky sú teda z oblasti práva, sociológie... Týmto projektom sme obsiahli tri obce: začíname v Petrovci a budeme pokračovať v Šíde a v Žitišti. Cieľavedome sme rovnomerne obsiahli celé územie Vojvodiny.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Krásy z konopných nití Anna Lešťanová

miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka v nedeľu 11. októbra slávnostne otvorili výstavu Združenia pazovských žien pod názvom Krásy z konopných nití. Usporiadali ju k 245. výročiu príchodu Slovákov do Starej Pazovy a zároveň si pripomenuli 9. október 1921, keď bol založený vtedajší spolok

Hostky si so záujmom obzreli vystavené exponáty

žien, ktorého prvou predsedníčkou bola Ľudmila Hurbanová. Výstavu odevných častí ľudového kroja, uterákov, obrusov a iných exponátov utkaných z konôp otvorila Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien. Pochválila veľmi čulú činnosť členiek Združenia pazovských žien a Výstavu otvorila Viera Miškovicová gratulovala im, že zotrvávajú na ceste zachová- nia pazovských žien. Anna Balávania kultúry a tradície nielen žová, predsedníčka MOMS Stará svojho prostredia, ale vôbec. Pazova, o výstave o. i. povedala: Na vernisáži sa zúčastnili aj – Touto výstavou si pripomíname predstaviteľky spolkov žien z prvú výstavu spolku, ktorá bola Hložian, Báčskeho Petrovca, v roku 1921. Vtedy Pazovčanky Báčskej Palanky a Pivnice. Prí- vystavovali práve práce z konôp. tomných pozdravili Libuška Všade vôkol Pazovy boli močiaLakatošová, národná poslan- re a lúky na močenie konôp a kyňa, Anna Lepšanovićová, bielenie plátna. Z konopných predsedníčka SKUS hrdinu nití sa vyrábali najrozličnejšie Janka Čmelíka, a Viera Šipická, druhy tkanín, ale výroba plátna čestná predsedníčka Združe- znamenala veľmi dlhý proces, ktorý si vyžadoval mnoho ťažkej a namáhavej práce. Naše staré mamy nám zachovali tieto tka-

ZA NIMI BOHATÁ SEDEMDESIATKA. V sedemdesiatke malá a veľká matúra plus zemeguľa životných skúseností už v dlhších nohaviciach… Pred nimi pokojnejšie obdobie, v ktorom sa dvadsať sedemdesiatničiek a sedemdesiatnikov z Petrovca rozhodlo spoločne osláviť narodeniny. A tak dvadsiateho šiesteho septembra t. r. v reštaurácii Jela namiesto kratšieho stíšenia zdvihli pohár pokoja a zdravia pre svojich vrstovníkov v nebi a na zemi. Nasledovala improvizovaná triednická hodina, keď veľmi stručne povedali, kde všetko od Metodových časov boli, čo robili a čo robia teraz najradšej. Ako aj to, čo sa im už veľmi nedarí alebo nechce. Nechýbali piesne s rozličným obsahom, pomalšie tance a o pol noci návrh, aby sa stretli ešte raz. P. H. • ĽUDIA A UDALOSTI •

niny, aby sme sa všetci mohli kochať v kráse ich ručných prác. Preto sme sa práve v tento deň rozhodli inštalovať výstavu pod názvom Krásy z konopných nití. Pri tejto príležitosti členky Združenia pazovských žien pripravili aj kratší umelecký program.

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica, Padina Bazár zdravia. V rámci projektu Vojvodinský dom zdravia v pondelok 12. októbra v Kovačici a Padine usporiadali Bazár zdravia. Akciu, ktorú spoločne realizovali vláda AP Vojvodiny a Obec Kovačica v spolupráci s Domom zdravia Dr. Milorada Miku Pavlovića z Inđije, navštívilo viac ako sto občanov v každej z uvedených slovenských dedín. Zdravotní pracovníci záujemcom bezplatne merali hladinu cukru, výšku krvného tlaku a pod. Zámerom tohto podujatia je zlepšenie, propagácia a skríning verejného zdravia, prevencia a včasné odhaľovanie chorôb, zlepšenie životných podmienok a kvality zdravotníckych služieb. A. Ch.

SRDCE AKO DAR. Už 12 rokov za sebou v dňoch 28. a 29. septembra (na Michala) v Michalovciach usporadúvajú podujatie Srdce ako dar. Tohto roku sa na ňom zúčastnili aj členky Ženského spolku Kovačica. Na javisku sa predstavili spevom, tancom, literárnou prácou a vo vestibule Mestského kultúrneho strediska inštalovali výstavu svojich ručných prác a chutných koláčikov. K. L.-P. 42 /4669/ 17. 10. 2015

Ľudia a udalosti V CIRKEVNOM ZBORE V KULPÍNE SI PRIPOMENULI VÝROČIA

Daniel Kolény a 35-ročný spevokol Anna Francistyová

zácii. V týchto dňoch (3. októbra) uplynulo 215 rokov od jeho naulpínčania nezabúdajú na rodenia a (17. októbra) 140 rokov významné osobnosti svojich od jeho smrti. Pri obnovenom dejín, a tak si v rámci služieb náhrobnom pomníku D. Kolényho Božích v nedeľu 11. októbra pri- na miestnom cintoríne sa uplynulú meraným spôsobom pripome- nedeľu mala konať i pietna sponuli pôsobenie svojho tretieho mienka, ale prekazilo ju daždivé farára Daniela Kolényho (1800 počasie. O pôsobení národovca D. – 1875). V Kulpíne pôsobil v búr- Kolényho, ale i ďalších významných livých a prelomových rokoch 19. osobností v Kulpíne v nedeľnej kázni hovoril senior Juraj Šefčík zo Senice, rodák zo Selenče a jeden z bývalých kulpínskych farárov. Pri tejto príležitosti preniesol pozdravy Kulpínčanom od Branislava Kolényho, niekdajšieho skalického farára . Práve počas pôsobenia farára Šefčíka v Kulpíne (1979 – 1997), dokonca z jeho iniciatívy, založený bol zborový cirkevný spevokol. SpoNa významných predchodcov netreba menuté nedeľné bohozabúdať: (zľava) Juraj Šefčík a Jaroslav služby v evanjelickom Javorník kostole boli venované storočia (1832 – 1875) a aj vďaka i 35. výročiu tohto speváckeho jeho neústupčivosti a bojovnému kolektívu. Cirkevníci a hostia si duchu sa úspešne čelilo maďari- vypočuli niektoré údaje o jeho

JESENNÝ BAZÁR V KYSÁČI

Jubilujúci kulpínsky cirkevný spevokol

pôsobení a pod vedením terajšej vedúcej – kantorky kulpínskeho cirkevného zboru – Miloslavy Petrášovej spevokol zaspieval päť piesní. Medzi nimi i prvú pesničku, ktorú v roku 1980 nacvičil s vtedajším kantorom Samuelom Červenákom, tiež prvú nacvičenú s aktuálnou kantorkou, ktorá ho vedie od roku 2008. Tento spevácky zbor počas svojho pôsobenia nacvičil i trojhlasné a štvorhlasné prednesy, toho času je v ňom 35 členov a na začiatku pôsobenia v roku 1980 bolo v ňom až 54 spevákov.

Pri novom table jubilujúceho cirkevného spevokolu a v družnom stretnutí jeho terajších a bývalých členov vo farskej sieni odzneli i ďalšie duchovné piesne. Títo horliví cirkevníci sa poďakovali za podporu i aktuálnemu farárovi Jaroslavovi Javorníkovi a celej cirkevnej správe, pripomenuli si, kto z nich je v spevokole od samotného začiatku, a minútkou ticha vzdali úctu zosnulým členom. Aj na tomto stretnutí farár Šefčík v primeranej prednáške oprášil pamätné stránky kulpínskych dejín.

skeho odevu, ako i to, že ľudia doniesli prevažne letný tovar, ktorý sa toho času už nenosí. Ďalej informuje, že v pláne majú, tak ako i minulý rok, zorganizovať ich v akcii podvianočný bazár. Avšak tohto porili a prispeli roku trochu iným, vynoveodevom a inýným spôsobom a od prvej mi vecami, sú po štvrtú adventnú nedeľu. spokojní. ZískaDo konca roka mienia zorné prostriedky ganizovať ešte jeden liteusmernia na zarárny večierok a, pravdaže, platenie účtovnapísať projekty na finanníckych služieb. covanie činnosti, hlavne do Spokojní boli Na prvom jesennom bazári v KUS Vladimíra Mičátka Úradu pre Slovákov žijúcich aj s ohlasom v zahraničí. kupujúcich, až nad očakávanie. vyčlenil na zlepšenie finančného V prípade KUS Vladimíra MičátCeny boli akciové a primera- postavenia spolku. Ako hovorí náš spolubesedník, ka sa potvrdilo, že niekedy musíte né vrecku a dnešnej neblahej hmotnej situácii. Bazár sa konal bazár pravdepodobne zopakujú, vziať osud do vlastných rúk. Najv miestnostiach Slovenského posmelení záujmom spoluobča- mä dnes, keď je finančná situánárodného domu, kde sídli aj KUS nov, ktorým sa zapáčila možnosť cia viac než neblahá a keď je to V. Mičátka. Časť zarobených pro- zásobiť sa zlacnenými vecami. osožné tak pre spolok, ako i pre striedkov každý z predávajúcich Všimli si však nedostatok pán- členov a spoluobčanov.

Osožná akcia Elena Šranková

ultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v piatok 9. a sobotu 10. októbra usporiadal veľký jesenný bazár (secondhand), kde sa predávali detské, dámske a pánske odevy, hračky, knihy, bižutéria, domáce potreby, kvety a iné. Ako hovorí predseda spolku Michal Francisty, k takej akcii ich podnietila neblahá finančná situácia. O peniaze na činnosť spolku sa uchádzali prostredníctvom projektov, ale ich nezískali, takže sa zrodila idea zarobiť si takýmto spôsobom. S ohlasom svojich členov, ale aj iných občanov, ktorí

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

I. B. Štefánik: „Materčina je oblek ducha ľudského.“ Katarína Verešová

dobe, keď sa pýtame, koľko je súčasné novinárstvo u nás a vo svete objektívne a nezaujaté, niektoré komentáre našich niekdajších dolnozemských intelektuálov oduševňujú svojimi názormi o tom, ako pre dobro národa prospešne konať. Priekopníkom v tomto ohľade bol Igor Branislav Štefánik (1873 – 1940), evanjelický kňaz na Myjave, v Báčskej Palanke, Nadlaku, Novom Sade a Binguli, žurnalista a slovenský národný politik a brat generála Dr. Milana Rastislava Štefánika. Medzi jeho výborné komentáre patrí aj článok Ako ďaleko siahajú práva materčiny v cirkvi? (uverejnený v Cirkevných listoch, roč. XIV., február – apríl 1900, č. 2 – 4, s. 51, 52, 78, 79, 80, 119, 120 a 121), v ktorom vyjadril aj krásne myšlienky o materinskom jazyku a tvarovaní verejnej mienky. Napísal ho po skončení štúdií, keď ako kaplán pôsobil v Sarvaši a keď Biblia, spevníky a modlitebníky ešte vždy neboli preložené do slovenčiny. „Netrpí pochybností, že práva materčiny, našej slovenčiny, ako aj inej, neznajú hraníc a medzí, cez ktoré by sa nevystreli, cez ktoré by nesiahali až do nekonečnosti. Lebo materčina je nie viac forma a len prostriedok, ako sa kedysi nazdávali, ale je oblek ducha ľudského, v ňomž sa on zjavuje. Keď ho zoblečieme, takýto nahý duch nepatrí viacej na zem a medzi ľudí; a keď ho preoblečieme do cudzích hábov, stane sa fašiangovou maškarou, alebo priam mátohou. A takýto posmech z našej materčiny v cirkvi nechcú si tropiť ani jej nepriatelia a protivníci, ba čo viac, sami hája jej dôstojnosť po istú mieru, keď dovolia a píšu: ,Nikomu nezišlo na um, aby obmedzil reč bohoslužby: Slovák môže sa modliť a kázať po slovensky...’ [Ev. Egyh. és Isk. č. 45. r. 1899]. A čo my na to? My navzdor • ĽUDIA A UDALOSTI •

zásadám protestantizmu, navzdor s chatrnou praxou, skúsil, a to na vlastnému hlbokému presvedče- tých najkritickejších vidiekoch niu, navzdor protivnému utláčaniu, jazykových (Spiš, Šariš, Dolnia áno i navzdor tomuto spomenu- zem), že s najväčším účinkom tému uznaniu nepriateľskému kázal v rýdzej slovenčine, kde sa nedáme našej materčine ani len mu dostalo od viacej sto ľudí toho toľko miesta v cirkvi, koľko jej povzbudenia, že by len i na ďalej prirknú tam v tom druhom tábore. kázal takou rečou, v ktorej kázeň My hájime jej práva ústami v sú- ,dokonale’ rozumejú,“ ozrejmil kromných, dakedy i vo verejných Štefánik vlastné skúsenosti. debattách, rozpisujeme sa o nej v domácich i cudzozemských časopisoch, ,rty svými’ ctíme si ju, prízvukujeme jej zásadu plným hrdlom, ale doma, v cirkvi a tam, kde by sme čo mohli, ničoho nekonáme v prospech. Kážeme zväčša, píšeme najviac a modlíme sa všetci nie po slovensky, lež po ...česky,“ zapísal I. B. Štefánik v úvode uvedeného článku. Štefánikovi zavadzala skutočnosť, že sa nik nespamätal Bibliu, spevníky a nábožné príručky pre konfirmandov a mládež Titulná strana Tranovského kancionálu, preložiť do slovenči- jediného juhoslovanského vydania ny, napriek tomu, že pol storočia ubehlo od kodifikácie V pokračovaní priamo kritizoval spisovnej slovenčiny. Komentoval: chabosť cirkevných hodnostárov „Oprávnená je uštipačná poznám- na prelome dvoch storočí a ich ka nepriateľská, že ,slovenský farár argumenty, že si národ zvykol na v inej reči číta Bibliu, inou rečou bibličtinu: „Na ľud nech sa len nik píše, a zas inú reč vraví’. A pravdu nevyhovára. Ľud v týchto veciach má. Iba doplniť bolo treba, že nerozhoduje, ale rozhodujú tí, i káže inou rečou. Bibliu číta v starej ktorí sú k tomu povolaní.... Ľud je češtine, píše literárne (už ako kto- iba pôda, do ktorej sa sejú dobré, rý!?), vraví nárečím svojho vidieku životaschopné idey. Ona ale sama (temer každý!)...“ Potom ozrejmil od seba nikdy sa nezaseje. Ľud problémy s gramatikou mŕtvej možno reformovať, on sám ale bibličtiny na štúdiách a v praxi, nereformuje.“ Štefánik v článku uviedol príklady nesprávneho tvrdí, že podporovaním a tvrpochopenia staročeských výrazov došijným zastávaním bibličtiny u pospolitého ľudu a ospanlivosť mlčky sa vyhlasuje nedôvera spiveriacich počas vykladania kázní. „I sovnej slovenčine a že práve tapodpísaný, ktorý je mladý kazateľ káto nečinnosť na Dolnej zemi

umožnila prechod slovenského evanjelického ľudu k Maďarom, kalvínom, nazarénom a baptistom. K tomuto tvrdeniu uviedol konkrétne príklady dobrovoľného odnárodňovania sa v jednotlivých uhorských oblastiach. Z druhej strany poukázal na celý rad prekladateľskej a lektorskej činnosti nábožných kníh iných národov. Tento Štefánikov článok je o to vzácnejší, že zvestoval činnosť na prekladaní Biblie na Slovensku. Prvý vytlačený preklad do súčasnej spisovnej slovenčiny v rokoch 1913 až 1926 pripravili najprv katolícki hodnostári: Andrej Hlinka, Ján Vojtaššák, Ján Donoval, Martin Kollár a iní. Z pôvodných jazykov, hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny Bibliu preložil prof. Jozef Roháček roku 1936, keď bola aj uvedená do použitia. Ináč Jozef Roháček istý čas pôsobil aj v Kysáči ako misijný evanjelista. Prvý cirkevný spevník v slovenskej reči, najprv zvaný Sionský spevník, autoriek sestier Royových, vyšiel roku 1906 a so súčasným názvom Piesne Sionské vyšiel až roku 1930 a používajú ho evanjelici metodisti a niektoré evanjelické zbory. Jednotný katolícky spevník prvýkrát vyšiel roku 1937 z iniciatívy Mons. Jána Pöstényho, správcu Spolku svätého Vojtecha. Za celý ten čas evanjelický spevník – Tranovského kancionál (Cithara sanctorum) vychádzal v bibličtine. Výnimkou boli Prídavky nových piesní duchovných ku Tranovskému kancionálu, ktoré pre vojvodinských evanjelikov nachádzame aj k prvému vydaniu juhoslovanskému z roku 1956. Evanjelický spevník, I. vydanie, vyšiel roku 1992. Pripravila ho Spevníková komisia Slov. evanj. cirkvi a. v. v SR. Vydala ho SECAV v Tranosciu, a. s., Liptovský Mikuláš s pomocou evanjelicko-luteránskych cirkví v zahraničí a toto prvé vydanie bolo vytlačené v Biblia-Druck GmbH in Stuttgart.

42 /4669/ 17. 10. 2015

3, pcová, 1. Tamara Ku Tita ZŠ maršala v Padine

Jesenný štetec maľuje les Nedávno nám zavítala jeseň. Ani som nevedel, lež keď som prišiel do školy, priatelia mi to povedali. Ona má štetec, ktorým omaľuje všetky stromy do oranžova a do žlta. V lese je najviac opadavých stromov. Nuž preto je aj veľa listov na zemi. Z nich si zvieratá robia lôžka a úkryty. Ponáhľajú sa tiež zozbierať všetky plody. Ježko si robí úkryt v prázdnej dutine stromu. Tu už má hŕbu jabĺk. Medveď, ten len stále niečo vyjedáva, čo najviac môže, aby bol prichystaný na zimu. On si našiel jaskyňu, v ktorej prespí zimu. Pomaly sa ukladá a hádam si už aj ľahol spať. Prefíkaná líška vyhnala zajaca z brlôžteka a ona sa tu ubytovala. Sova v noci loví myši, červíky a menšie hady. V lese je aj chladnejšie ako v dedine, a preto všetky zvieratá majú dlhšiu srsť či hustejšie perie. Aj ľudia sa naobliekajú a prichádzajú si po ohrev. Tam pília tie stromy, plné hmyzu, ktoré ďateľ nedokázal vyliečiť. Na niektorých stromoch sú hniezda, no vtáka iba kde-tu vidieť. Cestou domov ľudia stretajú usilovných občanov lesa ako sa náhlia do svojich domčekov s plnými batožinami potravy. Pestrosť listov pomaly mizne. Už sú všetky plody zozbierané. Príde biely štetec. Vtedy celý les utíchne a všetci lesní obyvatelia budú sniť.

Ivanka K ZŠ mar otvášová, 2 .1 šala Tit a v Pad , ine

Tatiana Filipovićová, 2. ročník ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

Martin Spevák, 4. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Simon Delić, 1.

www.hl.rs

3, ZŠ maršala Ti

ta v Padine

Informačno-politický týždenník

Inšpiratívna pani Jeseň

eseň je obdobím roka, keď si príroda oblieka rôznofarebné šaty. To bohatstvo farieb je také lákavé a inšpiratívne. V tomto ročnom období sú aktívni ľudia, ktorí pracujú v poli pri zbere jesenných plodov. A usilovné sú aj zvieratká, lebo si pripravujú zásoby na chladné zimné dni. Jeseň prírodu zázračným štetcom vyfarbí do zlatista a inšpiruje umelcov. Ale môže tiež inšpirovať aj vás, milé deti, aby ste nám napísali o tej jesennej kráse alebo ju namaľovali, ako ju vidíte vlastnými očkami. Ako príklad literárneho výtvoru vám môže poslúžiť aj krásna slohová práca a ilustrácie v tomto kútiku.

a v Padine

maršala Tit Ivona Širková, 1. 3, ZŠ

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 17. októbra 2015 ČÍSLO

195

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

GENIUS LOCI NAD SÚTOKOM DVOCH RIEK

Dejinám D z Devína Monika Necpálová

de zelená podáva ruku modrej, tam sa prihovárajú aj dve matky: slovenská a česká. Kedysi česko-slovenská, československá, rakúsko-uhorská, veľkomoravská... Akoby si slovanské dejiny požičali písmeno D od hradu Devín. Dejiny také veľké, dominantné ako samo sídlo! Na tomto mieste, kde sa valia zelená Morava i Straussov modrý Dunaj, stretali sa odjakživa dve vravy. Napokon si dejepis

na národnej strane slovenských euromincí. Hrad Devín mal demonštrovať slovanskú spolupatričnosť i minulosť. Za čias Veľkej Moravy to bol najdôležitejší pohraničný hrad. Napokon Banková rada Národnej banky Slovenska po prerokovaní výsledkov súťaže rozhodla, že na eurominciach použije tri návrhy, ktoré dostali vo verejnej ankete najviac hlasov: Dvojkríž, Bratislavský hrad a Kriváň. „Nad týmito múrmi preletela slávna história slovanská. Tu začali požehnané dielo apoštolovia Slovanstva sv. Cyril a Metod – tu budoval mocnú slovanskú rí šu veľ komoravskú Mojmír, Rastislav a Svätopluk. Slávne časy ospieval Jan Hollý a oživil Ľudovít Štúr v idei spolupatričnosti slovanských národov a v národnom obrodení slovenskom, ktoré vzkrslo v Štúrovi, keď na t ýchto miestach prvý raz dňa 24. IV. 1836 so svojou družinou zahľadel sa na šíre kraje slovenské a na valný tok Dunaja. Z tohoto vzišla národná tradícia sloven-

NA CESTÁCH mládež, združená v Štúrovom jubilárnom výbore, 24. apríla 1936 pamätnú tabuľu s uvedeným textom. V ten deň sa naplnilo sto rokov od historického výstupu Ľudovíta Štúra a jeho priateľov

Str. 2

Osemstoročná torta Str. 4 Vežička na Devíne sa ocitla aj na slovenskej minci nominálnej hodnoty 50 h.

na hrad. Výlet bol pripravovaný v najväčšej tajnosti. Účastníci sa vydávali na cestu len v malých skupinkách. Na poznačil toto miesto do svojich kníh aj hrade sa diskutovalo, rečnilo, prednášali kvôli stretnutiu generácie štúrovcov, sa oslavné príhovory a spievali národné ktorí osvetou, duchom a mysľou brojili piesne. Na Ľudovítovu výzvu pribrali tu za reč slovenskú. k svojmu krstnému menu Hrad Devín kedysi doštúrovci ako vlastenci minoval za čias slovenskej i meno slovanské. koruny aj minci v hodnoĽudovít Velislav Štúr má te 50 halierov. Na jej rube nasledovníkov stále dosť. skvela sa renesančná veža Inak to nie je ani dvesto s cimburím, azda najznárokov po jeho narodení, mejšia súčasť hradu Devín. keď sa pri tabuli symboVežička, ktorá sa objavuje licky na znak úcty pristavili vo všetkých prospektoch i slovenskí krajanskí novia je popri Kriváni, Spišnári zo Srbska, Nemecka, skom hrade či Bojnickom Chorvátska a Rumunska zámku symbolom Slov auguste tohto roku. Stačí venska. však toto krátke pristavePanenská vežička hradu Mestská štvrť Bratislava – Devín: Kontrast nového a starobylého nie a spomienka na Štúra bola aj jedným zo 17 vyako kodifikátora spisovnej braných návrhov, ktoré sa uchádzali ská a naše oslobodenie...“ V bratislavskej slovenčiny na udržanie a rozvoj nášho do 21. januára 2005 o možnosť byť mestskej časti Devín osadila slovenská jazyka?

Slovenská krajanská novinárka Monica Fatura z Rumunska

Balkán ma nesmierne inšpiruje

Po sezóne náradie potrebuje údržbu Str. 8

Mozaika PORTRÉTY: Dr. PAVOL DEMEŠ, VEDEC A POLITIK, OBČIANSKY AKTIVISTA A POLITICKÝ ANALYTIK, PUBLICISTA A FOTOGRAF

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Balkán ma nesmierne inšpiruje Oto Filip

ž celé roky sa stretávame na medzinárodných podujatiach v Belehrade. Pavol Demeš, dlhoročný priateľ Srbska, nevšedne všestranný a nadaný človek, osobnosť, ktorá vždy má a vie čo povedať. Len pár údajov z jeho biografie. Narodil sa vo Vrábľoch v roku 1956, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, v roku 1980 absolvoval Karlovu univerzitu v Prahe, kde

Pavol Demeš: foťák ako stály spoločník

získal i doktorát. Následne sa celé desaťročie venoval biomedicínskemu výskumu na Univerzite Komenského v Bratislave. Zastával celý rad mimoriadne zodpovedných funkcií. Len niektoré z nich – bol ministrom medzinárodných vzťahov SR (1991 a 1992), riaditeľom odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR (1993 –1996), členom Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, riaditeľom The German Marshall Fund of the U. S. pre strednú a východnú Európu, v ktorom pôsobí aj v súčasnosti ako analytik. Je mnohé roky aktívny slovom a záberom. Je autorom publikácií, ako Občianska advokácia (2010), Priateľ, partner, spojenec: príbeh slovensko-amerických vzťahov od

nežnej revolúcie dodnes (2010), počas diskusie v prvom paneli. Kolektívny portrét (2012). Mal viac – Fórum vlastne pozostáva ako tridsať fotografických výstav z približne dvadsať oblastí, sesií. po celom svete, od Bratislavy po Ktoré sú osobne najzaujímavejšie Rím, od Budapešti po Tokio... alebo kde možno čakať účasť Najnovšie stretnutie s ním sa v nich? konalo na rozhraní septembra a októbra počas Belehradského bezpečnostného fóra (BBF) v hoteli Hyatt v Novom Belehrade. Aktívne účinkoval v ňom, v prestávkach sa rozprával s desiatkami tunajších priateľov a stačil odísť aj na cintorín, vzdať poctu svojmu veľmi blízkemu priateľovi Miljenkovi Deretovi a zároveň odfotiť jeho hrob. Netají sa tým, že sa u nás cíti ako doma. No nebolo len to námetom rozhovoru, nárokujúceho si niektoré veci lepšie vysvetliť, ozrejmiť. – Ústrednou témou tohto fóra je dilema, či Európa dokáže opäť definovať seba... – Myslím si, že Európa sa ocitá na križovatke, z vnútorných a vonkajších dôvodov. Tie vnútorné súvisia s témami, ako je Grécko, alebo budúcoročné referendum vo Prejav počas plenárky o Rusku Veľkej Británii ohľadne zotrvania v Európskej únii. Vonkajšou témou, – Tá otváracia téma OBSE bola ktorá sa už stáva vnútornou, je mimoriadne dôležitá. Bol to akýsi utečenecká kríza. Táto testuje úvodný akord do celej tejto melókompletne celú Európu, Európsku úniu, ale aj okolité krajiny, vrátane Srbska, celú oblasť Balkánu. Konferencia v Belehrade sa koná vo veľmi aktuálnom čase. Je dobre, že hneď na začiatku organizátori dali tú výzvu, apel ohľadne utečencov a toho, ako sa k tejto téme postaviť. Zároveň je dobre, že i ten otvárací panel bol venovaný OBSE, Medzi mediálnymi partnermi bol aj Hlas ľudu kde Srbsko má v súčasnosti predsedníctvo. Otázky die, ak by som mohol túto metastability, bezpečnosti, mieru sa foru použiť. Ide o také nastavenie stávajú akútne, čo zaznelo aj reálneho zrkadla. Ja budem mať

vystúpenie v paneli o Rusku, ktoré sa stáva veľkou výzvou pre celú Európu. Ide o to, do akej miery si EÚ a jej organizácie dokážu vytvoriť vzťah k Rusku alebo zastaviť narastajúce napätie medzi Ruskom a Európou. Samozrejme, tu je i veľa formálnych a neformálnych stretnutí. Stretávam množstvo výborných odborníkov, politikov, s ktorými aj mimo rámca toho bohatého programu preberáme veľmi dôležité témy, ktoré sa týkajú našich životov. – Srbsko vám nie je neznámou pôdou? – Srbsko mi je akoby druhým domovom, mám k nemu úplne špeciálny vzť ah. Chodievam sem veľmi rád. Som tiež rád, že v Belehrade sa koná takéto významné fórum, už piate v poradí. Znamená to, že to nie je nejaká epizodická konferencia, ale konferencia so zapustenými koreňmi, s tradíciou. Preto sem radi prichádzajú nielen politici a odborníci, ale aj akademici a študenti. Toto fórum jednoducho ukazuje, ako je dôležité, aby ľudia o pálčivých témach otvorene hovorili. Mimoriadne ma zaujal včerajší panel o srbsko-kosovských vzťahoch. Ten teda mal úplne takú, balkánsku šťavu, pretože na ňom vystupovali aj politici, aj experti z oboch strán. Hoci téma, dialóg medzi Kosovom a Srbskom je stále plná otáznikov, formát, ako je vytvorený, že ľudia môžu voľne hovoriť, že médiá môžu byť pritom prítomné, poskytol pre nás, ktorí sme prišli na konferenciu, veľmi dobrý pohľad na to, kde je asi ten dialóg. Aj akú teplotu má, alebo

HLAS ĽUDU | 17. 10. 2015 • 42 /4669/ aké napätie je v tom, či aké ná- našu konferenciu, hľadali, alebo nie, školstvo, vysielanie mladých deje sú v ňom. Takže platforma, sa proste učili niektoré-tie formy, ľudí do zahraničia pomôžeme Sloktorú fórum nastavilo, je presne ako sa stretávať, takéto podujatia vensku k zmene. Potom som sa to, o čom by dnes v Európe dialóg organizovať. A obidve tieto sub- stal ministrom, neskôr poradcom mal byť: otvorene hovoriť o zlo- jekty: Slovenská atlantická komisia prezidenta... Ale ja som celý čas žitostiach, kultivovaným a civi- a miestni organizátori vytvorili potom pôsobil v mimovládnom lizovaným spôsobom. – Má naša konferencia i nejaké-tie špecifiká, ktoré vás upútali? – Zaujímavosťou je, a s tým som sa nestretol na žiadnej inej konferencii, že sú organizátormi tohto podujatia tri mimovládne organizácie, ktoré vedú tri ženy: Soňa Lichtová, Maja Bobićová a Soňa Stojanovićová-Gajićová. Čiže ten aspekt, ten ženský princíp, ktorý treba vniesť do dialógu, myslím si, že tieto tri dámy napĺňajú. Jednak sú to múdre ženy, no sú zároveň aj akčné a šarmantné. To z Belehradského bezpečnostného fóra robí Mnoho tém na (s)úvahu čosi unikátne. – Zaujímavé je i to, že BBF is- veľmi účinnú spoluprácu, vďaka sektore. Mojím hlavným poslaním tým spôsobom pramení v Brati- ktorej sa táto konferencia hneď je prispievať k porozumeniu, k rozslavskom procese... katapultovala medzi významné voju medzinárodných vzťahov. – Áno. Samozrejme, tým, že európske podujatia, kde sa dumá Neriešim, alebo nie je pre mňa som Slovák, mám hlboké spo- nielen o regionálnych, ale aj o šir- dôležité, či je to štátna funkcia, mienky na Bratislavský proces, ších problémoch. alebo mimovládna. Snažím sa k t o r ý in i c i ov a la to robiť najlepšie, Soňa Lichtová spoako viem. lu s nami vtedy. Aj – Okrem aktívs Eduardom Kukanej účasti na mnonom, aj s Vazilom hých podujatiach jednou z príznačHudákom, k tor ý je teraz ministrom ností je aj fotoahospodárstva na parát, bez ktoréSlovensku. Mal som ho vás zriedkavo možnosť byť súčasmožno vidieť. Ako ťou tejto komunity. vlastne vznikla Napokon akési výtáto záľuba? chodiská našej hlbo– Začal som kej spolupráce medzi fotografovať tak Slovenskou repubtrochu náhodou, likou a Srbskom sa keď som bol poOrganizačný trojlístok: Soňa Stojanovićová-Gajićová, rodili, zveľaďovali radcom pre zaMaja Bobićová a Soňa Lichtová a boli tradične nesehraničnú politiku né hlavne vojvodinskými Slovákmi, – Viaceré zodpovedné funkcie prvého slovenského prezidenta touto komunitou, ktorá nás veľmi a poslania za vami, veľmi bohatá Michala Kováča. Chodievali sme zbližuje historicky, ale aj emočne, osobná biografia... na množstvo zahraničných podči inak. Dôležité je, že táto vaša – Ja som pôvodne bol vedec, ujatí, kde veľakrát nebol fotokonferencia čerpala inšpiráciu čiže do Nežnej revolúcie som pra- graf. Ja som začal dokumentoz našej bezpečnostnej konferencie coval v biomedicínskom výskume. vať cesty prezidenta Kováča, tie Globsec, ktorá tento rok mala už Po revolúcii som najprv začal robiť stretnutia. Nejako ma to celkom desiate výročie. Soňa Lichtová a jej na Ministerstve školstva, lebo som chytilo. Posmelil ma náš známy kolegovia chodili pravidelne na veľmi veril tomu, že cez vzdeláva- maestro, významný slovenský

III

fotograf Karol Kállay, ktorý sa na tie fotky pozrel a povedal, že stálo by za to, aby som pokračoval, vyvíjal sa v tom. Bol mi tak trochu mentorom. Potom som mal prvú výstavu s názvom Svet ľudských tvárí (1995). Šlo o rôznych lídrov, o prezidentov, o kráľovné, o pápeža, slovom o ľudí, ktorých som stretával, ale som ich fotil, keď som mal prístup do oblastí a miest, kde väčšina fotografov prístup nemajú. Ja som nerobil fotky typu takých stretnutí, podávania si rúk, také, čo sú štandardné. Skôr som sa snažil zachytiť politikov a lídrov tohto sveta v takom ľudskom prevedení. No a potom tá výstava bola vo viacerých krajinách: v Japonsku, v USA. – To bol vstup do fotografovania. Zrejme nasledovalo serióznejšie venovanie sa tomu? – Mal som v ýst av y o Balkáne a robil som dva veľké cykly Po stopách Pavla z Tarzu (2012) alebo Apoštola Pavla od narodenia po smrť. Prešiel som tú cestu. Predvlani som mal veľkú výstavu Po stopách sv. Cyrila a Metoda (2013), ktorá bola asi v desiatich štátoch, takže niektoré veci robím dlhodobo – cykly. No a Balkán je moja trvalá téma. Mám jeden cyklus, ktorý sa volá I Love the Balkans, čiže Milujem Balkán. Tu som mal vo viacerých mestách výstavy, v Sarajeve, v Mostare... – Nemožno prehliadnuť spoluprácu s veľvyslancom Miroslavom Mojžitom... – Keď napísal knihu o Belehrade, Belehrad, Poznámky 1995 – 2001, tam použil moje fotografie. Alebo knihu Sarajevo, Čakanie na lastovičky, som kompletne ilustroval fotografiami z Bosny a Hercegoviny. Balkán je priestor, ktorý ma fotograficky a ľudsky nesmierne inšpiruje už pomaly dvadsať rokov. Znamená to, že moje fotografovanie je i súčasťou mojej práce. Väčšinou fotografujem, keď som v krajinách, kde som služobne. Veľakrát si nájdem času, aby som niekam šiel, fotil všetko to, čo ma zaujme...

Mozaika TÝŽDEŇ NA OSTROVE RAB (2)

Osemstoročná torta Miroslav Demák

slaninu a iné trvalé potraviny. Pri mori ich nebolo kde kúpiť. Na vlastnej koži to skúsil aj Berto Pahljin, ktorý živil manželku a štyri deti a zamestnanie nemal. Rodina trela ťažkú biedu. Pomocnú ruku im podal Juraj Topoľský. Zamestnal Bertiho v Starej Pazove ako sprievodcu v autobuse dopravného podniku,

REPORTÉRI

dodnes. Napriek tomu, že uplynulo známejšou destináciou na Jadrane. 60 rokov, Žarko si rád pochutná na Bohaté rímske rodiny si na Rabe Venované kamarátovi Vladovi klobáske z Pazovy a stále hovorí: budovali svoje letné sídla. V prvých Dorčovi, autorovi knihy Torta „Nebyť Pazovy, klobás a slaniny zo storočiach nášho letopočtu Rimania s jedným vajcom Sriemu, ja by som v detstve neustále kruto prenasledovali kresťanov. trpel hlad.“ Jeden z nich, neskôr vyhlásený za latko Topoľský a ja sme sa ... svätca, pred nimi ušiel z Rabu. Volal narodili v pazovskom KurHlavná nákupná ulica v meste Rab sa Marin a pochádzal z mestečka Lotašore. Ich dom je na druhej sa populárne nazýva Šarengrad. par. Cez Jadranské more sa preplavil strane ulice, len asi Nájdete tam všetko. na Apeninský polostrov, kde založil o 50 metrov ďalej. Od Zlatka som po- nové mesto. Dnes ho poznáme ako V Bratislave nás delí čul, že aj burek tam štát San Marino. V rámci hradieb, len malá roklinka. majú najlepší. Veľ- ktoré obkolesujú starú časť mesta Domy sú síce každý mi ľahko som našiel Rab, je malý park a v ňom socha v inej ulici, ale vzdiapekáreň a obchod svätého Marina. V San Marine som lenosť medzi našimi s menom majite- bol trikrát, takže som využil prílebytmi nie je väčšia ľa – Ljekaj. Majiteľ žitosť, aby som sa vyfotil pri soche ako sto metrov. vraj určitú dobu žil jeho zakladateľa. Z významných Rozdiel je však v v Prahe a vie celkom Rabčanov by som spomenul ešte tom, že ja som až slušne po česky. Bu- jezuitu Markantuna de Dominisa, v tomto roku bol reku som neodolal filozofa, matematika a fyzika, ktorý prvýkrát na dovoa neodolal som ani získal doktorát v Cambridgi a ktorého lenke na ostrove tomu, aby som sa zásluhy spomínal aj Isaac Newton. Rab, kým Zlatko tam opýtal na majiteľa. ... chodí už 60 rokov. Pán, už so šedinaObyvatelia Rabu, ktorí žijú z vnúMal len tri roky, keď Zlatko Topoľský a Žarko Pahljin cestou na pláž v roku 1958 mi, práve vynášal tornej strany starých hradieb, si ho rodičia zobrali na prepravku s chle- veľmi potrpia na to, že iba oni sú Rab. Zlatkov otec Juraj Topoľský ktorý sa vtedy ešte volal Zvezda. bom a kým ju nakladal do dodávky, skutočnými Rabčanmi. Na počesť bol v Pazove známy ako najlepší Bolo to dávno, takže sa na Bertiho opýtal som sa ho, či je príbuzný Sebu starej slávy usporadúvajú každý rok právnik bez diplomu Právnickej už sotva niekto pamätá. V Pazove Ljekaja. Seba rofakulty. Ako vojnový invalid Juraj však bol veľmi známy, nosil totiž bil výborný burek Topoľský dostal v roku 1956 po- veľmi dlhé, výrazne čierne a kučeravé v Starej Pazove. ukaz na pobyt pri mori. Určili mu, vlasy, ktoré mu viali na vetre, keď si Piekol a predával že má ísť na ostrov Rab, do domu v lete vystrčil hlavu z okna autobusu. ho v dome nášho Bertiho Pahljina. Vtedy „beatlesáci“ ešte chodili do kolegu z Hlasu Oblasti vedľa Jadranského mora prvých ročníkov základnej školy a iste ľudu Mateja Bzovboli vtedy asi najchudobnejšou nevedeli, že oni a celé generácie budú ského. Samozrejčasťou bývalej Juhoslávie. Z Pa- neskôr kopírovať účes autobusového me, že o Sebovi zovy sme ako žiaci boli roku 1957 sprievodcu Bertiho Pahljina. vedel, žiaľ, nič v Grljevci pri Splite a v roku 1958 v Bertiho mladší syn Žarko a syn Ju- dobré. Seba už neRovinji. Bola tam taká chudoba, že raja Topoľského Zlatko sú kamarátmi žije. Jeho synovia organizátori týchto zájazdov mu- ešte z tej doby, čo dosvedčí aj dobová sú každý v inom seli zobrať z Pazovy múku, masť, fotografia. Ich kamarátstvo trvá m e s t e , j e d e n v meste Rabac, druhý v Šibeniku. Pri pomníku sv. Marina Nebolo viac času na rozhovor, ale pán Ljekaj ma po- Rabsku fjeru. Prvú usporiadali na Dagnja (runjava) slávka jedlá žiadal, aby som si pri ďalšej návšteve počesť kráľa Ľudovíta Veľkého ešte Jakovska kapica hrebeňovka jakubská Rabu našiel čas na poriadne dlhú roku 1364. Voľakedy fjera trvala až Jastozi kávu. Pri nej mi chce porozprávať viac dva týždne, v dnešnej dobe sú to Običan jastog homár obyčajný o časoch, keď burek a pečivá robil tri dni – od 25. do 27. júla. Rab sa Bodljikavi jastog langusta obyčajná v Sombore, a mal hodne kamarátov vtedy mení na stredoveké mesto. Kapice hrebenatky a známych aj v Odžakoch a v Báči. „Rytieri“ bojujú na turnajoch, rabská Kozice (garnele) morské krevety Bolo zrejmé, že sa mu za nimi ešte družina strelcov z kuší predvádza Lignja kalmár obyčajný stále cnie. svoje zručnosti, remeselníci vystaOstriga ustrica ... vujú svoj tovar, umelci otvárajú svoje Periska stehnovka krehká Ostrov Rab bol v dobe starého ateliéry. Mesto sa vtedy podobá Prstac zátuľník Ríma popri Splite a Brionoch naj- Benátkam počas karnevalu. V do-

Malý slovník iných plodov mora

HLAS ĽUDU | 17. 10. 2015 • 42 /4669/ bových kostýmoch dominujú práve ... s dcérou Ľudmilou a jej kolegyňou vaní sa k životnému prostrediu: Vnuci odevy a róby z čias, keď Rab patril do Medzi prvými, ktorí si uvedomili, Ivou, v predajni bol majiteľ firmy Du- často musia znovu objavovať to, čo ich Benátskej republiky. Počas fjery sa v čom spočíva budúcnosť Rabu, je šan s manželkou Marijou. Dušan žil dedovia dávno vedeli, ale ich otcom sa nekonajú iba početné podujatia na aj rodina Kaštelanová. Len dvadsať v Rijeke a pracoval s informačnými to podarilo zabudnúť. ... námestiach, ale v nich vás mešťania metrov ďalej od búdky s turistickou technológiami. Vyrastal však u stavítajú aj vo vlastných domoch. Brány agentúrou v Barbate sa nachádza rých rodičov (je jedným z desiatich Práve svitalo, keď sme sa po týždna domoch sú počas fiery otvorené vkusne zariadená predajňa Na- súrodencov, takže sa o niektorých ni z trajektu dostali na pevninu. V Stia každý návštevník môže vojsť do tura, hneď za ňou dom, výrobné museli starať babka a dedko), ktorí nici sme zabočili doľava a zamierili domu, do ktorého chce. pestovali olivy a figy a robili k Sinju, mestu známych uskokov Všade vás srdečne vítajú, liečivé prípravky z byliniek a nemenej známych úderov bury, veta veru aj pohostia. Vtedy rastúcich na Rabe. ra, ktorý strpčuje plavbu Podvelebitmáte možnosť ochutnať – Aj dnes robím len to, čo ským prieplavom. V Sinji sú vraj takí aj pravú rabskú tortu, ktosom sa naučil od nich, a tak zvyknutí na tento vietor z pevniny, že rej recept je starý viac než ako to robili oni, – hovorí ak dva dni nefúka – ochorejú. Cesta 800 rokov. Márne by ste Dušan. pomaly stúpa trochu vyššie a pred si však ten recept pýtaRozdiel je iba v tom, že nami, ako na dlani, v rannom slnku li. Nedostanú ho nielen oni to robili v konobe na sa blyštia biele kamene Goliho otoku. turisti, ale nedostane ho stole a my dnes máme veľ- Na um mi prichádza kniha Branani žena, ktorá sa na Rab kovýrobu. Vďaka tomu, čo ka Hofmana Noć do jutra. Hofman vydala. Recept sa dedí po som sa od starých rodičov vedel, o čom písať, pretože tento praslici, takže pôvodný Porcia slávok, ktoré pripravila Anka Rabčanka naučil, a čo som zasa ja na- tábor vyskúšal na vlastnej koži. Ja recept poznajú iba rodeučil svojich synov Matiju som Goli otok navštívil roku 2002, né Rabčanky. Ostatné ženy sa ho priestory ich rodinnej firmy a po- a Pavaa, vieme si v rabskej prírode počas jednej výletnej plavby loďou iba pokúšajú napodobniť. A turisti zemky so sadmi fíg, olív, levanduľové nazbierať všetko, čo z byliniek po- na relácii – ostrov Krk – ostrov Sv. najčastejšie ani nevedia, že je v tom polia a úle s včelami. Do predajne trebujeme. Grgur – mesto Rab – ostrov Goli. nejaký rozdiel. Ale verte mi, ten som prvýkrát vstúpil z čistej zveAby to mohli robiť, opustili Rijeku Na tomto poslednom som zobral rozdiel tam skutočne je. Kto však davosti. Prezeral som si naklada- a vrátili sa na starootcovský grunt niekoľko skaliek. Boli také ostré, že vie, či by som ho poznal, keby ma né olivy, olivový olej s rozličnými v Barbate. Postupne vysadili nové som si porezal prst už pri ich zbieraní. na to vopred neupozornili... prísadami, med, rôzne bylinkové figovníky, oriadili staré a vysadili Pár tých skaliek z Goliho otoku mám ... čaje, marmelády z citrónov a fíg, nové olivy. A do tej výrobne sa oplatí stále doma. Rozvoj turistiky v druhej po- pálenky s bylinkami, figový likér, pozrieť. Všetko je čisté „ako v apaPo návrate som navštívil dvoch lovici dvadsiateho storočia Rabu levanduľové a iné mydlá, mastičky tieke“. Veď do toho Kaštelanovci bývalých väzňov z bývalého tábora. veľmi prospel. Popri vychytených a oleje. Všetko vo veľmi vkusných vložili, čo z vlastných, čo z fondov Zhodou okolností, obaja boli profesodestináciách, akými sú Dubrov- baleniach, s výrazným označením, že EÚ viac než 600-tisíc eur. Ale stále ri, jeden Čiernohorec z Pazovy, druhý ník a Opatija, Rab lákal bohatšiu ide o bio výrobok. Európske certifiká- všetci pracujú. Aj keď bol v predajni Slovák z Petrovca. Slušne som ich klientelu. Na prvom mieste to boli ty s rakúskym ručením upozornil, že sa ich nebohatí Taliani, Rakúšania a Nemci. (Austria bio garantie) chcem dotknúť, ale že O najlepších rokoch Rabu hovoria dosvedčujú, že v kažak chcú skalku z Goliho fotografie mesta, v ktorom boli dom výrobku nájdete otoku, môžem im ju dať. desiatky exkluzívnych predaj- len zložky zozbierané Obaja ich zobrali a ešte ní známych svetových značiek. z prírody a bez akýchmi ďakovali, lebo je to V deväťdesiatych rokoch sa však koľvek chemických alebo jediná spomienka, ktorú všetko výrazne zmenilo. Po rokoch iných umelých prísad. budú mať na tie roky. juhoslovanskej bratovražednej voj- Vôbec som sa nedivil, Pri odchode z tábora si ny, keď v tunajších hoteloch bývali keď som sa dozvedel, že totiž nemohli zobrať ani utečenci (a väčšinou ich poriadne ich podnik – ináč jeden ten najmenší kamienok. devastovali), na Rabe sa nedoká- z najväčších výrobcov My sme si z Rabu zali dostatočne rýchlo spamätať. bio produktov na Jadmohli priviesť, čo sme Nedokázali znova prilákať turistov rane – vyváža svoje len chceli (a na čo sme s hlbším vreckom. Aj slovenskí tu- výrobky do desiatky mali peniaze). Niesli sme risti, ktorí sa na Rab vrátili po vojne, európskych krajín. si viaceré výrobky z bio na vlastné oči videli, ako sa obchody Matija, mladý študent Dušan a Marija Kaštelanovci v predajni produktov Natury produkcie rodiny Kašteso značkovým tovarom, jeden po ekologického poľnohoslanovej, Ane a Dane nám druhom postupne zavierajú. Ich podárstva, syn majiteľa firmy, bol s manželkou a vedel, že jedna zo na cestu pribalili dve škatule plné tovar už medzi dnešnými turistami veľmi rád, že som nepotreboval jeho zákazníčok je moja dcéra, hneď začal čerstvých fíg a spomienky na nádnenachádza kupcov. Obchodníkom pomoc, lebo v obchode mal tri skupi- kurizovať. Robil to však s južanským herný týždeň na tomto ostrove. z Rabu to iste nie je príjemné, ale ny zákazníkov. Plynulo pritom s nimi šarmom, takže to bolo sympatické, Pri pohľade na Goli otok som si bežným turistom to neprekáža ani komunikoval v angličtine, taliančine a bolo jasné, že je to prístup perfekt- ale pomyslel, ako veľmi sa naše najmenej. Na Rabe hľadajú celkom a v slovinčine. Kúpil som si od neho ného obchodníka. Najlepší zákazník spomienky budú líšiť od spomienok iné atrakcie a nie drahé svetové ľubovníkový olej, lebo som si o mušľu je spokojný zákazník. A jeho metóda niekdajších odsúdených väzňov na značky. A na Rabe si to začínajú poranil chodidlo a prisľúbil som, že sa aj tentoraz osvedčila. V Nature ňom. Bolo mi jasné, že aj intenziuvedomovať tiež. Keď už nie znač- sa ešte zastavím. Ako pozornosť sme nechali peknú hŕbku eur. Za to ta týchto spomienok je úplne iná kový tovar, tak bezpečné čisté more podniku som dostal pohárik sladkého sme nezískali iba kvalitné a zdravé a vôbec som nepochyboval o tom, a panenskú prírodu svojho ostrova likéru zo suchých fíg. výrobky, ale ja som si odtiaľ odniesol že ich spomienky majú úplne inú iste budú vedieť dobre speňažiť. Keď som tam o pár dní prišiel aj pekné ponaučenie o našom sprá- trvanlivosť od tých našich.

Mozaika PODĽA MILINY ČILIAKOVEJ

Choreografia v grafe Monika Necpálová

INÍ PÍŠU

recitovať. Napokon mala by to pre Náš rozhovor sa krúti ako na ne byť zábava.“ Deti sa rady hrajú a parkete. V jednej chvíli sa však dotočka, hop doprava, hop doľakolektív im prináša nové možnosti. zvedám, že život tejto študentky va a kolo. Predstavy Miliny Či„Tanec treba milovať. Preto sa sna- nie je len o tanci, ale aj o ozdobách. liakovej majú podobu včelieho žíme rozvíjať u detí lásku k tancu a V poslednom čase o tých, ktoré tanca. Zrejme sa počas príprav novej spevu,“ opisuje nám Milina. vyrába z filcu. Dá sa pri tom dobre choreografie utiahne do prírody, aleZvedavo sa pýtame, ako sa dá oddýchnuť. „Najkrajšie kombinácie bo do svojho útulného kútika v byte čisto spievať, aj tancovať zároveň. sú sivá a krémová, alebo čierna – a hlavou jej lietajú základné postoje „Niekedy dokonca pomáha spev zlatá – strieborná. Venujem sa aj a rytmy. Z úst sa jej rinú popevky, k tomu, aby sa ktoré sa neskôr stanú základom malí t anečníci hudobnej zložky. Ak sa jej dostane viac uvoľnili, a tak do rúk zbierka detských hier alebo tancovali lepšie. riekaniek, poľahky z nich povyberá Najvhodnejšie je také, čo by zapadli do tanečného ale zaradiť spiepríbehu. vané časti na úvod Príbeh. Tak vidí tanec mladá chochoreografie, kde reografka z Kulpína. Milina Čiliaková je pomalšia meštuduje v 4. ročníku slovenský jazyk lódia,“ približuje a literatúru na Filozofickej fakul- Mladá choreografka vedúca folklórnej te na Univerzite v Novom Sade, sekcie. Ako hodokrem toho sa však od detstva dá zamerať aj na tú detskú, ktorá je notí, zvlášť chlapvenuje folklóru. Spoločne s Micha- plná užitočných riekaniek. A tie sú ci dobre spievajú. Potrebujete módny opasok? elou Čiliakovou vedie už druhý rok pre detské choreografie rovnako Problém je len v detský súbor Bažalička v KUS Zvolen. dôležité ako pohyb a spev. tom, že sa hanbia. Našťastie, v ko- výrobe opaskov, ozdôb do vlasov a „Až keď vymyslím tému lektíve je atmosféra uvoľnenejšia, viazaniek pre chlapcov. Teraz dochoreografie, prichádzam a preto sa darí spievať prakticky konca vymýšľam aj kolekcie ozdôb pred deti. Väčšinou za hu- každému. pre mamy a dcéry,“ rozrozpráva sa a dobného sprievodu skúHoci by si mnohí choreografi že- dodáva: „Na kravaty vyšívam autíčka, šame kolektívne pasáže,“ lali mať na javisku čo najviac párov, na opasky prišívam perličky.“ ozrejmuje postup práce. lebo to dobre vyzerá, u detských Milina Čiliaková s filcom pracuje asi Milina počíta s tým, že deti súborov to až také podstatné nie je. rok. Väčšinou si nakupuje materiál za ten čas už majú zvlád- Naopak, tu chcú dievčatá tancovať cez internet, ale niečo sa dá kúpiť aj nuté základné tance – čar- len s dievčatami. Približne tridsiat- priamo v Novom Sade. Keď začína dáš, jednokročku, robiť novú ozdootočky, striedabu, niekedy nevie, vý aj ukľakovaný ako napokon bude krok, chlapci vevypadať. „Vždy sa dia robiť čapáše, snažím, aby vyzeVýrobky z filcu môžu vytvoriť aj sadu a každý vie ukonral tak, aby som si čiť tanečný krok tú ozdobu chcela Mladšia skupina tanečníkov sú tí správne. Vyzvedáme sa od dať na seba. Podo 9 rokov. Staršiu skupinu tvoria Miliny ďalej: „Väčšinou sa tom sa bude páčiť zväčšia tretiaci až ôsmaci. Všetko na troch 60-minútových aj druhým,“ ozrejvšak závisí nielen od veku, ale aj od skúškach podarí choreomuje. Niekedy práca výšky a schopností. grafiu postaviť. Ak však na jednom výrobku „S Bažaličkou som pripravila cho- príde niekto nový, ako sa trvá aj tri hodiny, ale reografiu Vareškový tanec. Zúčastnili to môže stať teraz v jesečím viac skúsenossme sa s ňou na jar na obecnej pre- ni, keď začína školský rok, tí, tým menej času. hliadke. Avšak väčšinou sa choreo- musíme sa doučiť kroky. Je S Bažaličkou Dnes to zvládne za grafie pripravujú na Štefanský večie- vzácne, ak prídu nováčikopolovičný čas. rok, a potom sa už len prepracúvajú,“ via skôr, aby sme mohli natrénovať ke detí v Kulpíne tanec prináša do Jej ambície aj v tomto kreatívnom opisuje Milina Čiliaková, ktorá sama to, čo im chýba. Samozrejme, každá detstva radosť, ale učí aj disciplíne a úžitkovom odvetví sú vysoké. Butancovala aj v Krajane, aj vo Zvolene skúška by sa mala začať rozcvičkou.“ zodpovednosti. V mnohých tancoch dúcnosť jej možno veští aj prácu na a ľudovú hudbu vždy obdivovala. Už Mladá choreografka sa zamýšľa sa objavujú aj rekvizity a moderné bytových či svadobných doplnkoch. teraz jej pôsobenie môžeme chápať nad tým, čo dáva folklórny tanec prvky. Ak sa k tradičnému ľudovému Už teraz sa však môže pochváliť ako učiteľskú prax. Vidno, že mla- deťom: „Jednak ide o aktívne vyu- tancu voľačo pridruží, znamená to tým, že jej výtvory mali ohlas aj za dú slečnu práca s deťmi baví. A na žitie času, jednak o oboznamovanie len toľko, že vzniká niečo nové, a ďalekým oceánom v Kanade. Foto: z archívu M. Čiliakovej dôvažok v rámci štúdia literatúry sa so zvykmi. Deti sa učia aj spievať a to je vývoj.

HLAS ĽUDU | 17. 10. 2015 • 42 /4669/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek – Nechápem, ako je možné, – rozčuľuje sa Janova manželka, – že dokážeš v tej krčme presedieť večer čo večer. – Nechápeš, – mrmle si Jano, – ale aj tak sa do toho miešaš. Vojde dedo do drogérie: – Dajte mi papier na zadok! – Tomu vravíme toaletný papier, – poúča ho predavačka. – Ešte niečo si želáte?

Posmešník (dvoj)týždňa

Ondrej Nagaj

Poslanci sa dobre majú: aj keď driemu, zarábajú.

Dva epigramy

Jozef Bily

O vyrovnávaní Najťažšie je pre dámy vyrovnať sa s vráskami.

Aforizmy

Peter Gossányi

. Ešte nikto nehlásil stratu rozumu. . Niektorým ľuďom nikdy nie je do reči, len do rečnenia. . Nebál sa zodpovednosti, ktorú vyžadoval od iných. . Tragikomédia je hra, smiešna až na zaplakanie. . Sťažnosti sa dajú riešiť aj sťažnosťami na sťažujúcich.

Láska k moci Okrem nej sú všetky vplyvné kruhy známe láskou k slabosti tých druhých.

(Podľa Literárneho týždenníka, dvojčíslo 7 – 8, 25. 2. 2015)

– Mydlo. – Toaletné? – Nie, na ruky! Režisér prikazuje mladej herečke, aby sa zavesila na lano. – A čo keď sa pretrhne? – zdesí sa herečka. – Jéj, to je skvelý nápad... – Nejeden pes, – povedala Nováková, – býva múdrejší ako jeho pán. Sami máme takého.

17. – 23. 10. 2015

POČASIE

Novomanžel sa po svadbe vypytuje svojej vyvolenej: – Drahá, koľko mužov si milovala predo mnou? Keďže novomanželka dlho mlčí, muž sa po chvíli opäť opýta: – Azda si sa nenahnevala? – Nie, drahý, iba rátam...

Šli čuchom za duchom

Nedeljko Radlović

Veľký telom a malý čelom. Naplnili sme múzeá kolesami revolúcie. Ona bokom – a on skokom. Je to múdry človek, keď sa toľko hlúpych spolčilo proti nemu. Vynachádzavý človek: mŕtvych cituje a živých imituje. Podkovy prinášajú šťastie len koňom. Súčasná civilizácia nás čoraz viac upriamuje na individuálny život a kolektívnu smrť. Z vysokej pozície sa treba vedieť smiať. Politiky je čoraz viac, politikov čoraz menej. Seriózne pracoval na svojich vybraných jedlách. Každá revolúcia necháva za sebou svojich revolucionárov. Ťažko hlbokým myšlienkam v plytkom rozume. Netrestajte básnikov. Beztak ich slabo platíme. V politických vodách je oveľa viac ponoriek než riek.

Povedali o neúspechu Nie je hanbou čestný neúspech, ale strach z neúspechu. H. Ford Rozvážni ľudia dokážu, pokiaľ sa to len trochu dá, zmeniť aj nešťastie vo svoj prospech. Héliodoros Trvalé nešťastie má tú jedinú výhodu, že tých, ktorých trápi, nakoniec zocelí. Seneca Útechou nešťastných je mať spolutrpiacich. B. Spinoza Mnoho ľudí si skazí celý život, predstavovaním si nešťastia, ktoré im hrozí. Maurois Karikatúry: Ranko Guzina

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

12˚ | 19˚

10˚ | 17˚

8˚ | 17˚

7˚ | 15˚

5˚ | 12˚

5˚ | 13˚

5˚| 12˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

RADÍME SI NAVZÁJOM

Zajačí paprikáš Suroviny: 600 g zajačieho mäsa, voda, 1 cibuľa, 100 g bravčovej masti, 150 g cibule, soľ, mletá červená paprika, voda, 2 dl kyslej smotany, 15 g hladkej múky, podľa chuti mletá štipľavá paprika Takto sa to podarí: Zajačie mäso dobre umyjeme, rozporciujeme na kúsky a hodinu pred varením namočíme do vody s jednou pokrájanou cibuľou. Medzitým na masti upražíme

ďalšiu pokrájanú cibuľu, osolíme, pridáme mletú červenú papriku, zajačie mäso, podlejeme vodou a pod pokrievkou opatrne dusíme – podľa chuti môžeme pridať aj trochu štipľavej papriky. Keď je mäso mäkké, šťavu zahustíme kyslou smotanou, v ktorej sme dôkladne rozmiešali múku tak, aby z nej neboli hrudky. Za občasného miešania ešte chvíľu povaríme, podľa chuti osolíme a odstavíme z ohňa.

Šišky Suroviny: 3 – 4 uvarené zemiaky, droždie, cukor, soľ, múka, 3 vajcia, vanilínový cukor; Na obaľovanie: práškový cukor, škorica a vanilka Takto sa to podarí: Uvarené zemiaky nastrúhame, pridáme kvások z droždia, cukru a soli. Pridáme múku, žĺtky, ušľahaný sneh z bielok a vanilí-

nový cukor. Všetko dobre vymiesime na polotuhé cesto, ktoré necháme vykysnúť. Potom cesto vyvaľkáme asi na hrúbku 1 cm a kovovými formičkami z neho vykrajujeme rôzne tvary, ktoré vysmážame v horúcom tuku. Vysmažené obaľujeme v práškovom cukre, škorici a vanilke.

ZDRAVIE

Chôdza je najlepšie cvičenie

iete, že aj krátka prechádzka prospieva nášmu zdraviu? Chôdza je tým najlepším a najprirodzenejším spôsobom, ako sa udržať v dobrej kondícii, zbaviť sa stresu a vyzerať dobre, šťastne a zdravo. Čo dokáže chôdza? • Zlepšuje celkovú ohybnosť a koordináciu – ľudia, ktorí pravidelne chodia, majú menšiu náchylnosť na úrazy a zranenia, a to vďaka silnejším kostiam, lepšej koordinácii pohybov a svalov. • Bojuje proti tukom – chôdza podporuje metabolizmus tak, že telo spaľuje tuky namiesto cukrov. Pomáha nám chudnúť bez toho, že by sme museli obmedziť svoj príjem energie.

• Posilňuje kosti – pravidelná chôdza zvyšuje hustotu kostného tkaniva, čo pomáha pri osteoporóze a bráni vzniku osteoartritídy. • Chôdza produkuje hormóny, ktoré ovplyvňujú náladu: dopamín, betaendorfín, adrenalín a sérotonín. Desať minút chôdze teda stačí na to, aby ste sa uvoľnili, nabili energiou a pozitívne sa naladili. • Pôsobí proti stresu a depresii. • Zlepšuje činnosť mozgu – chôdza omladzuje tým, že okysličuje a prekrvuje mozog, čo zvyšuje našu pozornosť a mentálnu čulosť. Zlepšuje aj pamäť. • Znižuje pravdepodobnosť srdcových ochorení – chôdza znižuje krvný tlak, upravuje hladinu cholesterolu a je prevenciou proti infarktu.

Po sezóne náradie potrebuje údržbu

ajlepšie tipy, ako sa po sezóne postarať o rýle, motyky či hrable.

Drevené časti: Majú násady praskliny alebo nejaké drsné či opotrebované miesta, kde by ste si mohli zadrieť triesku? Ak áno, použite brúsny papier na vyhladenie, a potom ošetrite drevo ľanovým olejom. Železné časti: Po prvé ich treba očistiť od hliny a hrdze. Potom rýle, krompáče nabrúste a naneste konzervačný olej. Náradie v ovocnej záhrade: Nožnice, pílky, štepárske nože očistite, nabrúste a nakonzervujte.

VIII

Postrekovače a rozprašovače: Preskúšajte ich a poškodené opravte. Nesmiete zabudnúť ani na mechanizáciu, ktorú prezrite a vyskúšajte. Možno bude potrebná oprava, prípadne bude treba nakúpiť náhradné dielce.

FINANCIE

10 trikov, ako nestratiť rozum v obchode

hcete skočiť iba narýchlo kúpiť mlieko, a potom domov donesiete aj zo dve plné tašky? Vďaka týmto trikom ušetríte čas, nervy aj peniaze. 1. Nakupujte sama: Keď máte tú možnosť, nechajte deti doma. Potom vám v nákupnom vozíku neskončia veci, ktoré nepotrebujete.  2. Porovnávanie cien: Keď máte čas, nakúpte na viacerých miestach, niekde bude lacnejšie mlieko, inde zase mäso.  3. Žiadne kupovanie igelitiek: Vezmite si vlastné nákupné tašky. Najlepšie látkové. Okrem šetrenia životného prostredia nenakúpite viac, ako ste naplánovali.   4. Nakupujte ráno: Nechoďte do obchodov v tých najvyťaženejších hodinách. Nebudete tak čakať v rade pri pokladniciach, pri ktorých si zvyknete ešte podokladať kopu zbytočných vecí.  5. Nenechajte sa nalákať: Nekupujte nejaký produkt preto, že je zlacnený. Spýtajte sa najprv sami

Mozaiku číslo 195 pripravil Oto Filip

Kovové časti natrite olejom alebo olejovou farbou.

seba, či ho naozaj potrebujete. 6. Keď to treba rýchlo: Niektoré mrazené potraviny sú omnoho lepšie ako ich povesť. Čerstvo naoberané ovocie a zelenina sa očistia a rýchlo zmrazia, aby podiel vitamínov a minerálov bol stále vysoký.  7. Platenie v hotovosti: Zoberte si so sebou iba toľko peňazí, koľko chcete skutočne minúť. Keď budete platiť kartou, miniete viac. 8. Sezónne nakupovanie: Uprednostnite regionálnu zeleninu. Je to lacnejšie, lepšie a šetríte tým aj prostredie, pretože zelenina nemusela prejsť dlhými cestami.  9. Zjednávanie: Keď nakupujete na trhu, príďte tesne pred koncom a neváhajte zjednávať. Predavači sa zväčša chcú všetkého zbaviť.   10. Košík miesto vozíka: Čím väčší nákupný vozík, tým viac nakupujete. Čo takto vziať si radšej košík? Keď všetko vláčite v ruke, určite si rozmyslíte, či tam ešte vložíte niečo navyše.

Kultúra Späté s Cenou Samuela Tešedíka STRETNUTIE SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

Jaroslav Čiep

krem tradičného Stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov, ktoré sa v rámci Slovenských národných slávností realizuje v Petrovci, každoročne sa uskutoční ešte jedno stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov, ktoré je putovného rázu v rámci krajín Dolnej zeme a späté je aj s udeľovaním Ceny Samuela Tešedíka. Toto stretnutie je pracovné a ide o odborný seminár, ktorý všetkým účastníkom prináša nové poznatky. V piatok 9. a sobotu 10. októbra sa učitelia zo štyroch dolnozemských krajín opäť stretli v Báčskom Petrovci na 6. stretnutí.

Laureáti Ceny Samuela Tešedíka 2015

i klaviristka Ivana Nováková a huslistka Marína Cerovská. Cenu, ktorá zahŕňa medailu, diplom a finančnú čiastku, po uvedení laudatia

do rúk Jánošíčana Martina Listmajera zo Srbska, Anny Karolíny Dováľovej z Rumunska a Andreja Kurica z Chorvátska. Oceneným pedagógom sa krásnymi slovami a darčekmi zavďačili aj zástupcovia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Katarína Čamborová, Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí Vla-

moderovala koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. V sobotu od rána v aule Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci prebiehal celodenný učiteľský seminár. Na týchto stretnutiach sa pravidelne prezentujú príspevky zo desať predstaviteľov slovenských učiteľov z Maďarska, Rumunska a zo Srbska. V tomto roku sa organizátori stretnutie rozhodli rozšíriť aj o účasť troch pedagógov z Chorvátska a odborné prednášky pre našich učiteľov boli tentoraz aj akreditované. Prítomných na domácej pôde privítal riaditeľ školy Ján Brna. Po príhovoroch organizátorov a hostí odzneli i úvodné prednášky na tému Stav slovenčiny od Štúra až dodnes; predniesli ich: doc. PhDr. Michal Babiak, PhD., z Univerzity Komenského v Bratislave, a doc. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD., z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Potom sa k slovu dostali aj účastníci z jednotlivých krajín. Pedagógovia si

Príhovor hostí na 6. Stretnutí slovenských dolnozemských učiteľov v Petrovci

Už štyri roky za sebou pri tejto príležitosti organizátori popredným slovenským učiteľom v zahraničí udeľujú prestížne medzinárodné učiteľské ocenenie – Cenu Samuela Tešedíka. Zriaďovateľmi ceny sú Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, Asociácia slovenských pedagógov v B. Petrovci a Čabianska organizácia Slovákov v Békešskej Čabe. Cena sa udeľuje za celoživotné dielo trvalej hodnoty a za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského školstva v zahraničí. Tohtoročným laureátom Cenu Samuela Tešedíka slávnostne odovzdali v piatok večer na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom. K slávnostnej náplni programu kvalitnými hudobnými číslami prispeli • KULTÚRA •

na ich prácu získali nasledujúci učitelia: Kulpínčan Ján Kopčok zo Srbska, Judita Kaszálová-Szabadová z Maďarska a Anna Kapusniaková z Rumunska. Tohto roku po prvýkrát udelili aj tri Pamätné listy Samuela Tešedíka. Tie sa dostali

Prítomní si pozorne vypočuli aj o prínose S. Tešedíka, osvieteneckého pedagóga európskeho formátu

dimír Skalský, MSS Katarína Melegová-Melichová a NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Program

Tri medaily prichystané pre zaslúžilých učiteľov

otvorene pohovorili o problémoch, na ktoré pri zachovávaní slovenčiny vo svojich materských krajinách narážajú, a navzájom sa informovali i o kladných príkladoch z praxe. Podnetne vyzneli aj jednotlivé odborné príspevky, ako inovovať hodiny slovenčiny a ako pri prednáškach zaujať svojich žiakov. V rámci pobytu v Petrovci učitelia zo susedných krajín navštívili tunajšie gymnázium, základnú školu, najstarší dom, Galériu Zuzky Medveďovej a pozreli si aj divadelné predstavenie podľa repertoáru Slovenského vojvodinského divadla Kde bolo, tam bolo.

42 /4669/ 17. 10. 2015

Kultúra V ÚSTRETY 35. FESTIVALU ZLATÝ KĽÚČ V SELENČI

Dôraz na hudobnú stránku Anna Francistyová

me už pred verejným koncertom 35. Festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč (prebiehať bude v nedeľu 18. októbra o 20.15 v Dome kultúry v Selenči), a preto sme si posvietili na niektoré úseky jeho príprav. Urobili sme to v rozhovore s umeleckou riaditeľkou festivalu Slovenkou Benkovou-Martinkovou. – Tohto roku sme začali s prípravami trochu neskoršie. Na súbeh sa prihlásilo 19 autorov a výberová komisia na verejné predvedenie vybrala 12 súťažných skladieb. Hneď nasledovali potrebné úpravy hudby, textov, práca so spevákmi, potom nahrávanie vokálov do hudobných podkladov, príprava cédečka, ktoré bude k dispozícii hneď po koncerte, – povedala nám spolubesedníčka. – Na tohtoročný Zlatý kľúč sa prihlásili známi autori, ale sú tu aj nové mená a piesne sú štýlovo odlišné. Úpravy a nahrávanie skladieb mal na starosti osvedčený tím v zložení Samuel Kováč a Ondrej Pavčok, moja úloha umeleckej riaditeľky bola v tom,

že som tie hudobné segmenty speváci na javisku prejavia a nakoordinovala a bola prítomná pri koľko presvedčivo tej novej piesni pomôžu zapôsobiť u poslucháčov. nahrávaní všetkých vokalistov. Súdiac podľa Porota, orchester, prihláseného revuálna časť... – V porote sú materiálu, aký odborníci z nášho ročník je pred nami? prostredia, ktorí – Nechcela poznajú tento náš by som vopred festival. Istotne na javisku budeme mať kvalifikovať, či orchester, ale nebuide o priemer, de hrať naživo, lebo nadpriemer či podpriemer, ale všetky skladby majú niektoré skladby pripravené hudobsi vyžadovali troné podklady. Speváchu viac práce, ci však budú spievať naživo. V revuálnej vylepšovania, Slovenka Benkovániektoré boli také Martinková: – Neverili by časti vystúpi Jarmila odovzdané, že sa ste, ako bolo ťažko nájsť Bohušová a predstaví s nimi takmer nič spevákov... svoje nové cédečko nemuselo robiť. Maska. Aj speváci sú tu aj skúsení, aj deČo financie? Bolo ich dosť, butanti. Dať to všetko do takého málo? – Tohto roku je to dosť skrombalíka, aby to vyznelo ako celok, bolo trošku náročnejšie, ale si pred- nejšie ako v uplynulých rokoch. sa myslím, že sa nám to podarilo. Dokonca ani tie prostriedky, ktoré Tým skôr, že to robia ľudia, ktorí sú boli určitým spôsobom zaistené v tejto organizácii už dlho a majú podpísanou zmluvou, nemáme... vzácne skúsenosti. V konečnom Veľmi to narušilo plánovanú kondôsledku uvidíme, ako sa sami cepciu. Plánovali sme hlavne v tej-

to umeleckej stránke niektoré veci vylepšiť, napríklad do produkcie zapojiť profesionálnych hudobníkov z nášho prostredia, scénická výbava chcela byť bohatšia, aj propagácia... Nuž čo, uskromnili sme sa, ale sme si povedali, že nechceme robiť na úkor hudobnej stránky: skladby musia byť kvalitne odrobené, ostatné možno ani nie je také podstatné a tam sa možno tá skromnosť prejaví. Ale ja predsa verím, že v konečnom dôsledku to všetko dopadne dobre, že festival bude taký, ako v uplynulých rokoch, iba niektoré technické vymoženosti možno vystanú. Mali ste v organizácii nejaké špeciﬁcké problémy? – Problém, ktorý sme si uvedomili v príprave tohto nášho festivalu, sú speváci. Ani by ste neverili, ako bolo ťažko nájsť spevákov, a pritom nám hovoria, že by tu mali spievať iba naši renomovaní speváci. Ale kde sú a kto sú naši renomovaní speváci? Tí, ktorých poznáme, odmietajú spievať, vyhovárajú sa, vraj nájdite si niekoho mladšieho!, tí mladší alebo nie sú tu, alebo ich tiež treba prosiť... Máme skvelých spevákov, aj tých, čo vypestovalo Stretnutie v pivnickom poli, ale bolo by treba viac sledovať situáciu v prichádzajúcich generáciách a pestovať si spevácke kádre.

FESTIVAL ROZSPIEVANÉ KLENOTY: KVALIFIKAČNÁ ČASŤ

Najpresvedčivejšie Ivana a Gabriela Anička Chalupová

rámci osláv Kovačického októbra 2015 v nedeľu 11. októbra prebiehala kvalifikačná časť Festivalu slovenských ľudových piesní pre deti Rozspievané klenoty 2015. Za takmer dve hodiny slovenský ľudový orchester Rosička sprevádzal 17 mladučkých spevákov, žiakov ZŠ Mladých pokolení, ktorí svojimi hlasmi bojovali o postup do finálovej súťaže FSĽP Rozspievané klenoty 2015. Po dve slovenské ľudové piesne tentoraz zaspievali: Gabriela Nosáľová, Jana Vereská, Viktória Kolčíková, Anna Stanová, Darinka Veňarská, Sára Lenhartová, Maja Bajúzová, Ivona Husárová, Ivona Jonášová, Darko Svetlík, Ivona

www.hl.rs

Pekný záujem mladučkých priaznivcov slovenských ľudových piesní o tradičný festival

Benková, Martina Tomanová, Pavla Paulína Cicková, Gabriela Svetlíková, Michaela Cesnaková, Ivana Čížiková a Valentína Chalupová. Po skončení prvej a druhej

Informačno-politický týždenník

súťažnej časti festivalu odborná porota, ktorú tvorili: Pavel Tomáš st. (predseda), Jaroslav Nemček a Ján Dišpiter, rozhodla, že v tohtoročnej finálovej časti festivalu

Rozspievané klenoty 2015, ktorá bude 25. októbra, Kovačicu budú reprezentovať ôsmačka Ivana Čížiková (obsadila prvé miesto) a siedmačka Gabriela Svetlíková (druhé miesto). Podľa mienky odbornej poroty o nuansu mali menšie šance získať niektoré z prvých dvoch miest M. Cesnaková a V. Chalupová. Účastníkov festivalu sprevádzali rosičkári: Ján Petrovič (kontrabas), Emil Nemček ml. (harmonika), Emil Nemček st., Ján Marko a Michaela Marková (husle), Tereza Jonášová a Dušana Babincová (flauta). Program moderovali Gabriela Glóziková a Juraj Jonáš. Organizáciu tohto hudobného podujatia mali na starosti Dom kultúry 3. októbra a ZŠ Mladých pokolení. • KULTÚRA •

V BANSKEJ BYSTRICI

Súdiová, selenčská rodáčka, súčasná študentka pedagogiky na Katedre hudobnej kultúry Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jej kolegovia Michal Výbošťok a Robert Uhrín na viole a kontrabase. Spolupráca medzi Štátnou vedeckou knižnicou a Slovenským vydavateľským centrom, Múzeom vojvodinských Slovákov a inými ustanovizňami a spolkami z uskutočnila výstava venovaná Vojvodiny je miJánovi Čajakovi pod názvom moriadne dobrá. Korene na Slovensku a srdcom Štátna vedecká vo Vojvodine. Dlhé roky s touto knižnica dáva kultúrno-vzdelávacou inštitúveľký dôraz na ciou úspešne spolupracuje i prezentáciu Asociácia slovenských spolkultúrneho dekov žien vo Vojvodine, ktorá dičstva a súčassem na Vansovej Lomničku nej kultúrnej vysiela víťazky oblastných kôl tvorby krajanov v recitácii. z Dolnej zeme Píše sa október 2015 a dolnozemskí Slováci sú zasa Vladimír Valentík, Oľga Lauková a Pavel Čáni otvárajú výstavu na Slovensku. O vysokej úrovni na pôde Štátnej vedeckej ganizáciu tejto výstavy a vydanie spolupráce knižnice so SVC svedčia knižnice v Banskej Bystrici. Výstava katalógu. Na vernisáži 6. októbra podpisy na novej spoločnej zmluve 150 rokov slovenských novín a časosa prihovorila riaditeľka knižnice s trojročnou platnosťou. Vďaka zmluve pisov vo Vojvodine pozostáva z 18 Oľga Lauková i riaditeľ Slovenského vydavateľstvo môže sprostredkúvať panelov veľkosti 100 x 70 cm a je vydavateľského centra v Báčskom spoluprácu knižnice aj s inými slov podstate zväčšeným katalógom, Petrovci a autor výstavy Vladimír venskými inštitúciami, spolkami i ktorý pri príležitosti výstavy vydalo Valentík. Peknou piesňou a hrou na významnými spisovateľmi a výtvarMúzeum vojvodinských Slovákov. husliach prítomných oslovila Leonóra níkmi vo Vojvodine. Múzeum sa podpisuje aj pod or-

Zapísaný kúsok histórie dolnozemských Slovákov Andrej Meleg

ýstava 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici sa stala jednou z dominánt jesene na strednom Slovensku. Dôležitosť inštitúcie, akou banskobystrická knižnica nepochybne v rámci krajiny je, pridáva punc výstave, ktorá v posledných mesiacoch koluje aj po okolitých štátoch. Dolnozemskí Slováci akoby si tým pripomínali nielen putovného ducha, ale i priateľstvo cez mnohé hranice. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici už dlhé roky spolupracuje so Slovákmi žijúcimi v Srbsku. V roku 2013 sa pod spoluprácu podpisoval Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov s prezentáciou monografie Slováci v Srbsku. O rok neskôr sa v knižnici

PEDAGOGICKÁ KONFERENCIA VO VRDNIKU

Návrat rozprávok je darom pre osobnosť dieťaťa väčší... Konferenciu otvorila riaditeľka združenia Druhý ozprávková konfekrok Spomenka Direncia? Veľký krok vljanová. Podujatie vpred! Stačí ponávštevou poctila vedať názov: Prečo sú aj Vesna Radulorozprávky dôležité pre vićová, pedagodeti. A to všetko vďaka gická poradkyňa Centru pre neformálzo Školskej správy ne vzdelávanie Druhý Nový Sad. Z množkrok z Novej Pazovy. stva zaujímavostí Stretnutie pedagógov, spomeňme, že vychovávateľov či psypodľa profesora chológov, ale aj iných Slovenské vychovávateľky na dopoludňajších prednáškach Jovana Ljuštanoľudí, ktorí kladú dôraz Aký je teda význam rozprávok v po- vića od rozprávania k divadelnému na kreatívny, emocionálny, intelektuálny a kultivovaný rozvoj detí, sa zdvihovaní detského rozvoja? Napre- predstaveniu je aj v predškolských uskutočnilo v organizácii centra v so- dujú deti vďaka čítaniu či počúvaniu ustanovizniach len krok. V ďalších botu 10. októbra vo Vrdniku. Ako sa rozprávok? Neverili by ste, ale niečo prednáškach sa dozvedáme, čo všetko na Rozprávkovo patrí, Frušká hora také jednoduché ako„rozprávka“ a číta- môže rozprávka priniesť. Dokonca si vítala 140 hostí z 25 predškolských nie či rozprávanie príbehov, čo je v pod- účastníci naživo mali možnosť pozrieť ustanovizní z rôznych kútov krajiny state zadarmo, má taký veľký vplyv aj čítanie rozprávky s použitím malých tajomne: rozprávkovou hmlou a hus- ako akékoľvek formálne vzdelávanie. bábok v podaní zástankyne WaldorfBa dokonca v niektorých ohľadoch skej školy Ranky Marinkovićovej. tým dažďom. Monika Necpálová

• KULTÚRA •

Netradične konferencia poňala aj prácu v skupinách. Sekcia Rozprávka ako podnet pre jazykový a rečový rozvoj detí predškolského veku sa niesla v slovenčine a moderovala ju Andrijana Ćerićová, pedagogička Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci. S príspevkami či podnetmi tu vstúpilo do diskusie 12 našich vychovávateľov z predškolských ustanovizní Včielka v Báčskom Petrovci, Poletarac v Odžakoch, Poletarac v Starej Pazove a Ljubu Stankovića v Beočíne. Slovenské vychovávateľky, no aj ich spolupracovníčky poukázali na systematické aktivity spojené s rozprávkou počas Detského týždňa, ale priniesli i úspešnú dramatizáciu rozprávky Soľ nad zlato, s ktorou malí Pazovčania žnú skvelé ohlasy. V ostatných skupinách sa diskutovalo o rozprávke ako vzdelávacom prostriedku pri práci s deťmi, no poukázalo sa i na dôležitosť rozprávania príbehov v rodinách. Na rozprávkovej konferencii nemohla chýbať ukážka divadielka, v ktorom okrem detí hrajú aj rodičia, a to za pomoci pedagógov. S radosťou môžeme povedať, že veľký návrat rozprávok klope na dvere. Slovenskí pedagógovia ich už pootvárajú. Rozprávky predsa rozvíjajú celú osobnosť dieťaťa, jeho pravú tvorivosť, učia ho morálnym hodnotám i flexibilite pre život plný prekážok. Našťastie, rozprávky vždy končia šťastne.

42 /4669/ 17. 10. 2015

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: MIROSLAV GAŠPAR, NOVINÁR RÁDIA NOVÝ SAD

Trochu analytickosti nezaškodí Jasmina Pániková

yť novinárom v dnešnej dobe nie je ľahko. Otázka novinárskej (ne)slobody v našej krajine, neistá budúcnosť jednotlivých redakcií a finančná stránka často odpútajú ľudí od tohto remesla. Samozrejme, sú aj takí, ktorí aj napriek tomu roky pretrvávajú v novinárstve, a takí, ktorí sa rozhodnú študovať žurnalistiku a neskoršie získané vedomosti uplatňovať v praxi. Miroslav Gašpar z Lugu patrí do skupiny našich mladých novinárov. Jeho hlas je možné počuť už päť rokov z vĺn Rádia Nový Sad, pravdaže, Slovenskej redakcie. @ Mirko, si vyštudovaný novinár alebo sa zaoberáš novinárstvom? Miroslav: Áno, vyštudoval som žurnalistiku na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Na štúdium som sa zapísal v roku 2008 a už o dva roky, keď som zakončil rozhlasovú prax, začal som sa serióznejšie venúvať novinárčeniu. Zaujímavé je to, že som zakončil fakultu po srbsky a teraz pracujem v Slovenskej redakcii. @ Znamená to, že si zo začiatku mal aj určité ťažkosti so slovenčinou? Miroslav: Keďže je slovenčina mojím materinským jazykom, nemohol by som povedať, že to boli ťažkosti. Potreboval som iba trochu času, aby som sa prispôsobil a začal správne používať slovenské výrazy, spojenia a pod. @ Ktorým témam sa venúvaš? Miroslav: Som redaktorom mládežníckeho vysielania In teen, ktoré je na programe každú stredu. Ide o reláciu, v ktorej sledujem témy zaujímavé pre mládežníkov, presnejšie, témy, ktoré by podľa mňa mali zaujímať mladých... Okrem toho som redaktorom aj Vysielania pre deti, v ktorom, ako aj sám názov hovorí, spracúvam detské témy. Tieto témy sú skutočne nevyčerpateľnou inšpiráciou. Musím uznať, že ma táto relácia veľmi napĺňa. @ Sú také témy, na ktorých pracuješ s osobitným pôžitkom? Miroslav: Najbližšie mám k športu, tomu profesionálnemu, ale aj nášmu

www.hl.rs

lokálnemu. Veľmi milujem športové novinárstvo. Mám tiež blízko k sociológii všeobecne, takže ma bavia aj spoločenské témy, demografické, politicko-spoločensko-hospodárske a pod. @ Skutočne ťa zaujíma široký okruh tém. Niektoré máme aj spoločné, avšak zaujíma ma, či

všetkých troch médiách. Neviem, či by som vedel porovnať. Myslím si, že bez ohľadu na to, že sú späté, každé novinárstvo, či už tlač, rozhlas alebo televízia majú niečo svoje a ku každému je potrebné inak pristupovať. Mňa zaujíma, či by si sa ty vedela vynájsť v rozhlasovom alebo televíznom novinárstve po skúsenosti s tlačou?

máme spoločné aj pracovné výhody a nevýhody. Známa mi je práca printového novinára, avšak ako je to v rozhlasovom novinárstve? Čo je najnáročnejšie? Miroslav: Myslím si, že najdôležitejšie je prekonať strach z toho, že zo štúdia hovoríme priamo do éteru a počuje nás takmer celá Vojvodina. Ja som nemal také problémy, lebo

@ Zaujímavá otázka... Určite by som sa vynašla, hoci by to možno bolo trochu náročnejšie, ale človek sa učí celý život.  Pokým ešte porovnávame, zaujíma ma, či by si mohol porovnať postavenie novinára v srbskej a v menšinovej redakcii? Kto je, podľa teba, vo výhodnejšej pozícii? Miroslav: Pravdaže, novinár, ktorý

som si od malička zvykol na verejné vystupovania. Niekedy vie byť náročné zohnať spolubesedníka, ale v tom je čaro tohto povolania.  @ Počas štúdia si mal prax aj v rozhlase, televízii a tlači. Mohol by si porovnať tieto tri druhy médií? Miroslav: Áno, mal som prax vo

pracuje v srbskej redakcii, si ľahšie nájde spolubesedníka. Chce hovoriť o plastickej chirurgii – môže si vyhľadať chirurga, ktorý vie po srbsky. Keď ide o menšinové médiá, ťažšie je nájsť si spolubesedníka, odborníka z určitej oblasti, keďže nás je tuná, Slovákov, iba okolo 50-tisíc. V tlači je to trochu

Informačno-politický týždenník

uľahčené, lebo si rozhovor môžete preložiť, ale v rozhlase potrebujeme živú reč, a preto je o to ťažšie. @ Zostal ti v pamäti nejaký rozhovor, ktorý sa odlišuje od iných a na ktorý si rád zaspomínaš? Miroslav: Áno, jeden rozhovor mi určite navždy zostane v pamäti. Robil som rozhovor s najstarším občanom Lugu, ktorý už teraz nie je medzi nami, a vtedy mal 95 rokov. Dedko mi tak krásne rozprával o svojom detstve, živote, o živote v Lugu v tých zašlých časoch... Vyvolalo to vo mne pocit, akoby som ja zažil tie dobrodružstvá. @ Novinárska práca vie byť pekná, ale aj taká, že občas zažívame aj určité nepríjemnosti. Máš také skúsenosti? Miroslav: Nemal som nepríjemnosti. Veľmi milujem túto prácu, takže tie menej pekné udalosti nepovažujem za nepríjemnosti. @ Myslíš si, že v našej krajine jestvuje sloboda médií alebo nie? Miroslav: Áno, jestvuje sloboda médií. Čo si ty myslíš? @ Súhlasím tiež, že jestvuje, hoci si myslím, že určitá sloboda prináša aj určité problémy. Konkrétne mám na mysli novinárov, ktorí odrazu prestali pracovať vo svojej oblasti alebo musia žiť pod 24-hodinovou ochranou. Avšak cenzúra jestvuje. Čo je horšie – cenzúra či autocenzúra? Miroslav: Potrebné je, aby novinári slobodne pracovali a aj sami cítili, že majú slobodu vyjadriť svoje myšlienky. Keď to pocítia aj v realite, vtedy nebudeme musieť hovoriť ani o cenzúre, ani o autocenzúre. Je to veľmi zložitá otázka. @ Na záver ma zaujíma, ako by si ocharakterizoval naše slovenské médiá? Čo nám chýba? Čo máme navyše? Miroslav: Nechcem byť veľmi kritický, ale v každom médiu potrebujeme viac analytických, zložitejších a komplexnejších príspevkov. Slovenskú komunitu vo Vojvodine nereprezentujú iba festivaly, kroje, klobásky, metly, konope... Áno, treba si všetko to vážiť a byť na svoju identitu hrdý, ale v dnešnej dobe máme aj problémy, nie iba hody. • KULTÚRA •

KONIEC PADINSKÝCH OSLÁV

Čo??? Elenka Ďurišová

remiérou predstavenia s nezvyčajným názvom Čo??? sa v nedeľu 27. septembra skončili tohtoročné oslavy Padiny. Veselohru režíroval, predlohu napísal a v predstavení hral krčmára Pavel Brezník. Hra sleduje príbehy rodiny, kde manželia Snežana a Ján Garafiátovci boli aj divadelní manželia, ich dcéru hrala Blažena Valentová, jej kamarátku Saňa Šimáková, syna Saša Šimák, potenciálneho zaťa stvárnil Jaroslav Babuchna a jeho kamaráta Vladimír Šimák. Divadelná zápletka sa začína, keď dcéra povie rodičom, že je tehotná. Nahnevaní rodičia chcú spoznať toho, čo zneužil ich dcéru a pri spoločnej večeri ho prinútiť na ženbu. Potenciálny ženích chce z tejto situácie vycúvať a s kamará-

tom krčmárom vymyslia plán, ako uniknúť pred ženbou. Na návšteve sa správa nekultúrne, kým jeho kamarát si zahrá elegantne oblečeného riaditeľa banky. Otec, ako sa tomu zvykne povedať „typický Padinčan“, všetko prepočíta na „lánce“ a viac sa mu zapáči bankár ako budúci otec dcérinho dieťaťa. V tejto situácii plánuje na svadbe ušetriť, ale manželka plánuje bohatú svadbu, aby sa nehanbila v autobuse, keď pôjde s ostatnými Padinčankami do Belehradu pracovať. V rozuzlení sa zistí, že dcéra nie je tehotná, vyvolený je šťastný, že sa nemusí ženiť, správa poteší aj potenciálnu svadobnú matku, no otec nesúhlasí: Svadba musí byť! Predsa už objednal barana a capa... Krásny a veselý záver Padinských slávností s divadlom s typickou padinskou tematikou, lebo ako to

Keď je veselo na javisku, veselo je aj v hľadisku v Padine a v okolí hovoria: „Padinčania len o láncoch sa vedia rozprávať, tí by zorali aj kameň.“ K výnimočnosti divadla patrí aj záverečný príhovor režiséra Pavla Brezníka: „... Pred asi tromi týždňami v tejto istej sieni bol krásny program pod názvom Ochotníci svojej osade. Na mňa najsilnejší dojem nezanechali ani krásne slovenské piesne, ani tance, ani kroje, ale úsmevy na tvárach rodičov, ktoré prejavovali lásku a hrdosť. Bez ohľadu na to, koľko rokov máme, kým máme

KNIŽNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Na svoje sa nezabúda Anna Lešťanová

JÁN LABÁTH

Strom

vania a dlhej životnosti, poznamenala Balážová, ktorá bola i moderátor Klube VHV SKUS hrkou večierka. dinu Janka Čmelíka Na premiére knihy M. v nedeľu 11. októbra Záborskej bolo mnoho bola premiéra knihy Na záujemcov, zúčastnili sa svoje sa nezabúda autorky jej aj hostky z Petrovca, Márie Záborskej. VydavaBáčskej Palanky, Pivnice a teľom tejto jej prvotiny je Hložian – predstaviteľky MOMS Stará Pazova a na tamojších spolkov žien, premiére okrem autorky ktoré jej popriali veľa hovorili a svoje impresie tvorivých síl do budúcna. preniesli Anna Balážová, M. Záborská píše poépredsedníčka pazovskéziu, prózu, modlitby. Jej ho miestneho matičného Mária Záborská (stojí) netajila radosť starý otec sa narodil na odboru, a Igor Feldy, fa- z publikovania svojej prvej knihy; vedľa nej Slovensku a nie náhodou rár staropazovský, ktorý sedia Igor Feldy a Anna Balážová v tejto zbierke hovorí o povedal o. i., že je tvorba svojich predkoch, o preM. Záborskej zaujímavá z rôznych aspektov a jej žitých emóciách ako ženy a matky. Rada píše písanie má mnohorakú úlohu. o rodisku, teda o svojej Starej Pazove, a tieto „Mária Záborská sa chytila pera v zrelých prozaické texty sú zverejnené v nárečí. Jazykovú rokoch, aby vyrozprávala pazovské príbehy, opí- úpravu mala na starosti Dr. Anna Marićová. sala obyčaje a zvečnila pazovské nárečie. Takto Ukážku z autorkinej básnickej tvorby čítali zobrazila voľakedajší pazovský spôsob života. členky Združenia pazovských žien. Niektoré texty Vyrozprávala ich srdcom, tak ako to cítila, a tak, sú zhudobnené a interpretované na Festivale noako to môže vyrozprávať ten, ktorý to dožil a vi- vých slovenských lyrických piesní v Kulpíne. Práve del. Básne tiež venuje rodisku, tak svojmu, ako aj jednu z nich na potešenie obecenstva zaspieval rodisku svojich predkov. V nich sú láska, rodina, Zdenko Jašo, známy staropazovský spevák, za úrodná pôda a nábožnosť základné prvky jestvo- sprievodu harmonikára Mária Mitnavera.

• KULTÚRA •

živých rodičov, sme niečie deti. Jediná osoba, ktorá podporovala moje divadlo, bola moja mama. Keby mohla, iste by sa spýtala: Bude smiešno? Mám nádej, že mi odpustí, že som sa tak krátko po jej smrti vrátil divadlu, a verím, že by dnes aj na jej tvári žiaril úsmev. A preto toto divadlo venujem jej.“ Môžeme na záver iba potvrdiť, že sa režisérovi Brezníkovi podarilo dojať obecenstvo tak novou veselohrou, ako i úprimnosťou svojho príhovoru.

Zahľadený do nestálosti oblakov smeje sa rozmarom dúhy, vpletá silu do náručia vetra a sníva o miznúcich karavánach a smúti nad pŕchnucimi letami a priatelí sa s hviezdami, dokrikuje ránu, zapúšťa zvedavosť do tvrdých ňadier zeme. Belasé neprítomné nebo. Hlboká popolavá zem. Pohrúžený do svojej samoty od marca do októbra, usiluje sa rozkošatiť jedinú neústupčivú vetu: – Som strom! (Namiesto gratulácie k 89. narodeninám, ktoré autor oslávil v utorok 13. októbra)

42 /4669/ 17. 10. 2015

Kultúra V ÚKVS PREDSTAVILI NOVÚ KNIHU

Kto sa z nej poučí? Juraj Bartoš

nižné vydanie doktorskej dizertácie profesorky dejín Gabriely Gubovej-Červenej pod názvom Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929 malo premiérové stretnutie s verejnosťou v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade 8. októbra. O vzácnej prvotine zamestnankyne pivnickej základnej školy hovoril riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík, a potom aj samotná autorka. Spolupracovníčka ÚKVS Anna Margaréta Valentová prečítala zopár úryvkov z čerstvej publikácie. Slováci žijúci v Srbsku, poznamenal Vladimír Valentík, nemajú napísané skutočné vlastné dejiny.

Niektorí autori sa síce zaoberali sťahovaním Slovákov na Dolnú zem, avšak nikto sa, podčiarkol Valentík, v období jednostraníckej politickej sústavy v niekdajšej Juhoslávii (1945 – 1990), nezaoberal politickým organizovaním slovenskej menšiny vo Vojvodine alebo v Srbsku. Ako povedal, prezentovaná kniha ozrejmuje významné obdobie, v ktorom sa časť slovenského národa ocitla v nových podmienkach, a uzavrel: „Každý, kto chce rozmýšľať o nás v politických reláciách, odporúčam mu, aby si túto knižku prečítal.“ Ako povedala Gubová-Červená, v knihe sa zaoberá osudom Slovenskej národnej strany a ďalších politických strán, v rámci ktorých pôsobili Slováci žijúci na území niekdajšieho Kráľovstva SChS. Po-

Z večierka v ÚKVS 8. 10. 2015: (zľava) Katarína MosnákováBagľašová, Gabriela Gubová-Červená, Vladimír Valentík a Anna Margaréta Valentová

znamenala tiež, že v nej hovorí chronologicky o tom, ako sa politická situácia vyvíjala, ako sme zakaždým dopadli. „Vždy sme sa nakoniec sklamali a môžem skonštatovať, že dejiny sa opakujú, a my sme nepoučiteľní dodnes...” Autorské výtlačky Gubovej-Červenej odovzdala úradujúca riaditeľka ÚKVS Katarína Mosnáková-Bagľašo-

vá. Privítala tiež prítomných, medzi ktorými boli aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová. Skladba Panis Angelicus (Chlieb anjelský) Césara Francka v predvedení študentov Emilije Kovačevovej (klavír) a Juraja Súdiho ml. (husle) podčiarkla ovzdušie súčasnej chvíle.

 RECENZIA NOVÁ ODBORNÁ KNIHA NA KNIŽNOM TRHU

Medzivojnové dejiny tunajších Slovákov

(Gabriela Gubová-Červená: Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929. SVC, Báčsky Petrovec / ÚKVS, Nový Sad 2015) Jaroslav Čiep

edávno v Novom Sade oficiálne predstavili nové knižné vydanie zo spoločnej produkcie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade: knihu Gabriely Gubovej-Červenej Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929. Ešte na začiatku roku sme v rámci plánu a programu práce ÚKVS postrehli, že sa v edícii Doktorské dizertácie plánuje vydať i kniha G. Gubovej-Červenej. V pláne sa píše, že na túto knihu je naplánovaných 10 tlačových hárkov a vyjde ako 3. zväzok v tejto edícii. Teraz, keď ju máme vytlačenú, vidno, že je dvakrát hrubšia: obsahuje 320 číslovaných a 8 nečíslovaných strán. Autorka PaedDr. Gabriela Gubová-Červená (1976), PhD., profesorka dejepisu a slovenského jazyka a literatúry, je toho času profesorkou v Základnej škole 15. októbra v Pivnici a jej kniha

www.hl.rs

je teda tretí titul publikovaných dizertačných prác v rovnomennej edícii. Všetky tri knihy sú práce našich mladých vedkýň a vychádzali pravidelne každé dva roky. Najprv v roku 2011 vyšla tlačou dizertačná práca Emílie Čelovskej pod názvom Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike, potom v roku 2013 publikácia Literárna tvorba Jána Labátha – doktorská dizertácia Zuzany Čížikovej. Na rozdiel od prvých dvoch publikácií, kde šlo o literárne, resp. literárno-kritické, či literárno-teoretické dizertácie, tretia, ktorá teraz vyšla tlačou, je z oblasti politických dejín Slovákov vo Vojvodine. Dr. Gubová-Červená vo svojej doktorskej dizertácii po kratšom úvode hovorí o vzniku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, o Slovákoch

Informačno-politický týždenník

a pripojení Vojvodiny k novému štátnemu útvaru južných Slovanov. Potom svoju bádateľskú pozornosť upriamuje na Slovenskú národnú stranu a jej činnosť, konflikty jej čelných osobností a politické pôsobenie. Záverom prvej kapitoly Gubová-Červená sa pokúsila zmapovať postavenie a práva Slovákov v prvých rokoch Kráľovstva SCHS. Druhá k apitola v knihe je zameraná na parlamentné voľby a účasť Slovákov v nich. Do tohto obdobia zapadajú voľby v rokoch 1920, 1923 a 1925 a v knihe sú spracované všetky (nesplnené) sľuby srbských strán voči slovenskému politickému etniku, kortešovačky a všetky rozporuplné politické vravy. Tretia záverečná kapitola uvedenej knihy sa týka politických zmien v ži-

vote slovenskej menšiny a zohľadňuje reorganizáciu SNS v roku 1927 a jej kongres, voľby v tom istom roku, ako i obecné voľby a končí sa politickou dohrou Slovákov. Je tu aj súhrn dokumentárnych príloh rozdelených podľa kapitol do troch celkov. Uvedená kniha zachytáva samostatnú politickú činnosť Slovákov ako menšiny od obdobia, keď sa ocitli v novom štáte, až po šiestojanouárovú diktatúru kráľa Aleksandra I. Karađorđevića, keď roku 1929 rozpustil Národné zhromaždenie a politickým stranám v krajine zakázal činnosť. Keďže ide o jednu z mála kníh, v ktorých je spracovaná časť obdobia politických dejín Slovákov v niekdajšom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, veríme, že si nájde miesto na policiach nielen verejných knižníc, ale aj osobných zbierok historikov a milovníkov dejín. Zároveň je vydanie knihy v tomto období roka i pekným darčekom k tohtoročnému knižnému veľtrhu v Belehrade. • KULTÚRA •

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Výstava ako hold maliarovi Anička Chalupová

mal Michal Povolný, jeden z najstarších padinských insitných maliarov. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispel hudobník Emil Nemček ml., ktorý hrou na akordeóne pookrial na duchu nejedného návštevníka tejto akcie. Ku vznešenosti podujatia prispel tiež list Nataše Kňazovicovej zo Slovenska, vnučky J. Kňazovica, ktorá sa takto prihovorila prítomným na výstave. Expozícia obrazov Jána Kňazovica, nainštalovaná vo výstavných priestoroch v podkroví GIU, potrvá do konca októbra.

rámci osláv Kovačického októbra 2015 v sobotu 10. októbra vo výstavných priestoroch známej Galérie insitného umenia v Kovačici bolo slávnostné otvorenie výstavy obrazov Deväťdesiat rokov od narodenia Jána Kňazovica (1925 – 1985). Expozícia venovaná nedožitým 90. narodeninám autora zmapovala časť ce- Výstava ako spätný pohľad na tvorbu uctievaného maliara loživotnej maliarskej tvor- a jedného zo zakladateľov kovačickej insity by uctievaného umelca Jána Kňazovica a ponúkla návštev- tódka Múzea insitného a marginál- bývalý dlhoročný rianíkom na obdiv 47 olejomalieb z neho umenia (MIMU) v Jagodine, diteľ Domu kultúry fondu GIU, MIMU, Obce Kovačica a medziiným povedala, že Ján Kňa- v Kovačici, sa zmiezo súkromných zbierok. V úvodnej zovic bol tvorcom výnimočného nil o jeho tvorbe, a časti podujatia po uvítacích slovách výtvarného štýlu, ktorý na svojich pritom si spomenul Márie Raspírovej, riaditeľky GIU v obrazoch znázornil dejiny jedného na vzácne iskričky z Ultramarínová farba bola rozpoznateľným Kovačici, odznel kratší príhovor národa, jednej epochy, času, ktorý Kňazovicovej tvorby. prvkom Kňazovicovej tvorby hostí. Nina Ľubomirovićová, kus- vládol na tomto území. Ján Čech, Česť otvoriť výstavu

UMELCI: ĐORĐE KOVAČEV, ČURUG

umelcom, alebo ním nie je. To však neznamená, že nemôže mať talent alebo talenty na čosi iné. Ja som aj v hudbe, ako aj pri maľovaní, prechádzal Oto Filip lebo je život sám osebe rôznymi fázami, mal som prázdny. Už v prvých viaceré skupiny, učaril mi olo tak krásnym zážitkom, ako vetách rozhovoru, po rock... Dostal som sa i do aj veľkým šťastím, ocitnúť sa ukončení úradnej časti skupiny Siluete, s ktov polovici septembra v galérii akcie Európa v mojich rými som ako gitarista Đorđa Kovačeva v Čurugu. Umelca myšlienkach, úprimne vystupoval v Nemecku, mnohorakého, o ktorom náš Pavel vraví, že tých tvorivých Đorđe Kovačev hrali sme v amerických Pop vraví, že mu je miesto v Európe, parkiet mal a má viac. vojenských základniach. no keď sa on tam nechce vydať, – Okrem mnohých iných zá- Hudba ma láka i dnes, no iný jej nezostalo iné, ako Európu dostať ujmov, povolaní a poslaní, dá druh, džez... do Čurugu. Tvorivá výkladná skriňa sa povedať, že ste v prvom rade – Vaše maľby sú akoby vulkáprác umelca, ktorý diplom získal na maliarom, ale aj hudobníkom. nom pestrosti, farieb, vyznačujú odbore maľby belehradskej Aka- Vplýva jedno na druhé? sa precíznou kresbou... Možno to démie výtvarných umení v roku chápať ako následok bohatého 1972, žije nespočetnými farbaa viacstranného umeleckého mi, naznačujúcimi, že sa i svet života? dá spratať do jednej izby: od – Ide o to, ale aj o skúsenosti. motívov Aborigénov po americNetreba zabúdať, že je za mnou kých Indiánov. Rozpätie záujmov viac ako štyridsať rokov práce. Kovačeva je ale neporovnateľne Maľoval som už ako chlapec, keď širšie. Je i hudobníkom, kedysi mi kupovali prvé farby. Neskoršie hral v skupine Siluete, pôsobil som si sám robil farby olejové. Hoci aj ako archeológ, konzervátor, neraz vravím, že dnes len hlúpy inšpiruje ho antropológia... Nad človek môže byť optimistom, ja všetkým sa – ako akýsi nepria- Bohatý kolorit sebou predsa nesiem nejaký-ten my odkaz či smernica v tvorbe vrodený optimizmus. Prejavuje sa – vznáša Goetheho myšlienka, – Vždy porovnávam hudbu to i prostredníctvom hudby, i cez ktorou sa veľkými písmenami za- a maľbu. Myslím si, že je nemož- ľudské kontakty. Vždy sa k ľuďom čína jeden z jeho najnovších ka- né, aby sa človek zaoberal výlučne staviam a správam ako k rovnocentalógov: Podstatou života je túžba, jedným druhom umenia. Alebo je ným. Nikdy nemám ani stratégiu,

Čaro provincie

• KULTÚRA •

ani taktiku, aby som čokoľvek zobral. Najspokojnejší som teda, keď dokážem ľuďom čosi poskytnúť, niečo, čo ich naladí, zlepší im deň. Koniec koncov, ak sme z neba získali talent do vena, tak máme povinnosť postúpiť ho ďalej, darovať ľuďom. – Čurug má sedemnásť akademických maliarov. Čím to je? – Viem len to, že som prvým z nich. Otvoril som teda tie cesty vlastným odchodom na akadémiu do Belehradu. Keďže som vtedy bol rockerom, mal dlhé vlasy a obliekal sa extravagantne, vizuálne zaujímavo, hádam i to vplývalo na niektorých mladých ľudí, aby ma nasledovali, vybrali sa podobnou púťou. Samozrejme, tými prvými a rozhodujúcimi dôvodmi, ktoré ich lákali k umeniu, boli ich prianie a nadanie. Slovom talent, bez ktorého sa nedá...



CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 18. októbra o 20. hodine Divadelná sekcia KUS Branka Radičevića zo Starej Pazovy vystúpi v Slovenskom vojvodinskom divadle s komédiou hranou po srbsky Večera budala Francisa Vebera v réžii Alexandra Baka. J. Č-p

42 /4669/ 17. 10. 2015

Kultúra • Oznamy OKTÓBROVÝ VZLET prináša reportáže z belehradského Salónu komiksu a kysáčskej Gitariády Vojvodiny, ako aj články o zážitkoch mladých Padinčanov v USA, o petrovskom Letnom kempe, aktivitách žiakov pivnickej školy a členov Združenia občanov Vrana z Kysáča. Sledujú sa aktuality v oblastiach informačných technológií (Bezpečnosť operačného systému Android) a počítačových videohier (Kerbal Space Program). Osobitné strany sú venované milovníkom filmového umenia (Self/less, V hlave – Inside Out, Volajte Saulovi) a fanúšikom súčasnej hudby (Iron Maiden, Meghan Trainor, Jamie xx). Je tu rubrika Úrovne občianskej spoločnosti, Móda, dva komiksy a rôzne iné zaujímavosti. Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje verše a umelecké fotografie našich mladých autorov, ako aj literárnu recenziu (román Moriarty A. Horowitza), výber zo súčasnej slovenskej poézie (Karol Chmel) a príspevok o komikse v Česku a na Slovensku. Na titulnej strane je Simona Triašková, modelka z Báčskeho Petrovca. S. L. Čítajte Vzlet!

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica

Výtvarný tábor Etno kult 2015 prebiehal v Kovačici od 17. do 21. septembra v organizácii Mládežníckej rady Obce Kovačica. Na jeho 20. ročníku sa zúčastnilo 12 akademických maliarov z Belehradu, Aradáča, Nového Sadu, Idvoru, zo Zreňaninu, ako i maliari z Padiny. Účastníci tvorili na tému Ako ja vidím insitné umenie, navštívili Galériu insitného umenia, kovačický kostol, v Ženskom spolku vyjadrili želanie obliecť sa do slovenského kovačického kroja a u pána majstra Nemčeka si pozreli výrobu huslí. Takto inšpirovaní maliari namaľovali 32 obrazov. Podujatie sa vydarilo aj podľa slov účastníkov, ktorí vyjadrili želanie zúčastniť sa na tomto podujatí i na budúci rok.

„Izbeglice“, „migranti“, „úprchlíci“ Anna Horvátová

tečenecká kríza poriadne otriasa nielen Európou, ale celým svetom, narúšajúc či ohrozujúc stabilitu a bezpečnosť ľudstva a prehlbujúc globálne problémy. Ani jazyk nezostal mimo v tejto povážlivej, ba trápnej situácii. Keď sa do našej krajiny valia na tisíce ľudí z Blízkeho východu, hľadajúc záchranu pred bombami, túžiacich po pokoji a mieri, ako tých ľudí pomenovať? Po srbsky sú to izbeglice. Ktorý ekvivalent prislúcha týmto ľuďom v slovenčine?! Najvhodnejšou pomôckou na najjednoduchšie vysvetlenie aj tentoraz bude Krátky slovník SJ. Najprv spomeňme, že v ňom neexistuje ani slovo „úprchlík“, ani „migrant“; takéto podoby nie sú ani v slovnom fonde spisovnej slovenčiny. Osoby, ktoré utiekli odniekiaľ, obyčajne z politických príčin, pred nepriateľským vojskom, z väzenia, sú utečenci (v množnom čísle);

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

www.hl.rs

v jednotnom čísle utečenec (podstatné meno mužského rodu) a utečenka (pod. m. ženského rodu); prídavné meno je utečenecký. Vhodné na použitie sú aj slová imigrant (mužský rod), imigrantka (ženský rod) a imigranti (množné číslo); prídavné meno je imigrantský. Opak týmto slovám sú slová emigrant, emigrantka a emigranti či vysťahovalec, vysťahovalci – sú to osoby, ktoré sa vysťahovali z vlasti. Vysťahovalectvo (stredného rodu) je sťahovanie príslušníkov nejakého štátu na územie iného štátu, obyčajne s cieľom trvalo sa tam usadiť. Prídavné meno je vysťahovalecký: vysťahovalecká kolóna, vysťahovalecká obec, vysťahovalecká štvrť... Centrá, v ktorých sa registrujú utečenci, kde utečencom poskytujú lekársku pomoc, ubytovacie kapacity, wi-fi... nie sú „zberné strediská“ (nenáležitý preklad srbského spojenia prihvatni centar) – sú to záchytné tábory pre utečencov a žiadateľov o azyl, resp. tranzitné centrá.

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať!

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Stará Pazova

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Informačno-politický týždenník

K. L. P.

Monograﬁa k výročiu výtvarného tábora. Jubilejný 25. výtvarný tábor Cosmic art – Ljubiša Marić (prebiehal v septembri vo Vojke) a monografiu vydanú k jeho jubileu zostavovateľky Tanje Uroševićovej z Vojky, novinárky v redakcii Blic, predstavili počas októbrových dní solidarity so starými ľuďmi v Starej Pazove pod heslom Starým s láskou v utorok 6. októbra. Na 150 stranách tejto hodnotnej publikácie zostavovateľka priestor venovala viac ako 500 umelcom, účastníkom tábora, a kniha je bohato ilustrovaná fotografiami. Autorom titulnej strany je Vladimír Čáni. Ako povedala zostavovateľka monografie, na zbieraní údajov aktívne pracovala asi štyri roky. A. L-š.

Nový Sad

Novosadskí matičiari sa pripojili k oslavám 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra na večierku, ktorý bol v stredu 7. októbra. Po hymnickej piesni Po nábreží, ktorú zaspieval zmiešaný spevácky zbor SKC P. J. Šafárika, o živote a diele Ľ. Štúra hovoril profesor vo výslužbe Veno Nechvátal. Prítomní pozorne sledovali prednášku, lebo Nechvátal hovoril pútavým spôsobom a dobre zmapoval situáciu a položenie slovenského národa v Uhorsku v 1. polovici 19. storočia. Auditóriu sa prihovoril čestný predseda MSS Rastislav Surový, predstavil projekt MOMS v Kysáči na počesť jubilea Ľudovíta Štúra a matičným odborom v Novom Sade a v Starej Pazove odovzdal jeho vytlačený portrét a brožúrky. Básňou sa prihovorila aj Elena Surová a šafárikovci najkrajším spôsobom – spevom uzavreli tento večierok. Škoda len, že sa na ňom nezúčastnili mladšie generácie poslucháčov. J. S. • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa stanovuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a ktorým je určený rozsah a obsah Štúdie pre projekt Výrobný komplex na výrobu zdravotných prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu výšky prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, nositeľa projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej Nositeľ projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotných prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu výšky prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, Ul. privrednikova, na katastrálnej parcele číslo 2260/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-798/15, že je pre predmetový projekt potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a zároveň je určený rozsah a obsah štúdie vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotných prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu výšky prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt Výrobný komplex na výrobu zdravotných prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu výšky prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, Ul. privrednikova, na katastrálnej parcele číslo 2260/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76, potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu vzhľadom na rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby ochrana a zachovanie kvality vzduchu boli v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 10/2013) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10 a 93/2012) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nakladanie s odpadovými látkami bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby ochrana od hluku a úroveň hluku boli v súlade so Zákonom o ochrane od hluku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/2010) a inými pozitívnymi predpismi, ktoré spravujú túto oblasť – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa nakladanie s nebezpečnými látkami konalo pod podmienkami a spôsobom, ktorým sa zabezpečuje zníženie rizika z ich nebezpečných vlastností pre životné prostredie a zdravie ľudí (článok 29 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, číslo 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US); – opatrenia ochrany od prípadných úrazov, ako aj opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade úrazových situácií; – organizačno-technické opatrenia na odstránenie alebo zmenšenie rizika na najnižší stupeň; – opatrenia ochrany počas nakladania a vykladania tovaru, manipulácie, pretáčania a miešania chemikálií a nebezpečných látok; – opatrenia pre detekciu vytekania a upozornenie o prekročení povolenej koncentrácie chemikálií a nebezpečných látok v okolí; – návod na prácu a pracovné operácie vo výrobnom komplexe a všetky sprievodné operácie; – opatrenia a postupy v prípade akcidentu s chemikáliami a nebezpečnými látkami; – kumulatívny vplyv s existujúcimi objektmi a technologickými procesmi na mikrolokalite; – opatrenia ochrany životného prostredia počas prípravných prác na lokalite; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu; – opatrenia, ktorými sa zabezpečuje splnenie podmienok stanovených zo

• OZNAMY •

strany iných kompetentných orgánov a organizácií; – program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotných prostriedkov, dezinfekčných prostriedkov a prostriedkov na domácu chémiu výšky prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, Ul. privrednikova, na katastrálnej parcele číslo 2260/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokalitné povolenie, číslo V-353-814/14 z 5. decembra 2014, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Predmetovým projektom je plánovaná výstavba budovy správy, výrobného objektu (miešiareň, balenie, sklad surovín a hotových výrobkov, technické a iné sprievodné miestnosti), plniareň pozostávajúca zo šiestich nadzemných nádrží na tekutiny, určených na proces výroby, objemu 15 m3 a klietkového skladu pre nepodarky a priestorom na sudy s nebezpečnými látkami. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a priloženej dokumentácie konštatované je, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 5 Skladovanie zápalných tekutín a plynov, zemného plynu, fosílnych palív, nafty a naftových derivátov a chemikálií, podbod 2), 3), 7) a 10), ako aj pod bodom 8 Chemický priemysel podbod 1) a 2), Listiny II Rozhodnutia o stanovení Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, č. 114/08). Berúc do ohľadu, že sa predmetový projekt vo viacerých bodoch nachádza na Listine II tohto rozhodnutia, ako aj uvedené kapacity a druhy chemikálií a nebezpečných látok, ktoré sa používajú ako suroviny v procese výroby, tento orgán schválil rozhodnutie, že je potrebný odhad vplyvu projektu na životné prostredie a v súlade s článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie určil aj rozsah, aj obsah štúdie, berúc do ohľadu záväzok vypracovania Štúdie o odhade vplyvov, špecifickosti projektu a lokality. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrenia, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní povinných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou prevencie a ostražitosti a keďže ide o výrobný komplex, ktorý v procese výrobe a skladovania používa chemikálie a nebezpečné látky, z toho dôvodu je potrebné štúdiou dokázať, že sa pre predmetový projekt prostredníctvom projektovania a práce budú používať všetky potrebné preventívne a ochranné opatrenia ohľadom škodlivého toxického vplyvu, ochrany životného prostredia a nebezpečenstva od chemických úrazov. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, Ul. novosadski put č. 88, na katastrálnych parcelách čísla 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

42 /4669/ 17. 10. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 7. októbra 2015 nás opustil náš drahý a milovaný

PAVLA KOPČOKA

JOZEF KIŠ

1925 – 2015 zo Starej Pazovy

1944 – 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Navždy budeš žiť v našich srdciach.

Za všetko Ti ďakujeme. Brat Ján s rodinou

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. októbra 2015 uplynie päť rokov, čo nie je s nami náš otec

ONDREJ KRIŽAN

1953 – 2010 – 2015

Tichú spomienku si na Teba zachovávajú syn Zdenko a dcéra Olina s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

– opatrenia, ktorými sa zabezpečuje splnenie podmienok stanovených zo strany iných kompetentných orgánov a organizácií; – program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu chlóru výšky P v Kovilji, lokálna cesta Budisava – Kovilj Nositeľ projektu VKP VODOVOD A KANALIZÁCIA, Ul. Masarykova č. 17, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu chlóru výšky P v Kovilji, lokálna cesta Budisava – Kovilj. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-36/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VKP VODOVOD A KANALIZÁCIA, Ul. Masarykova č. 17, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu chlóru výšky P v Kovilji, lokálna cesta Budisava – Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 3734, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt Výstavba skladu chlóru výšky P v Kovilji, lokálna cesta Budisava – Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 3734, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP VODOVOD A KANALIZÁCIA, Ul. Masarykova č. 17, Nový Sad, potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu chlóru výšky P v Kovilji, lokálna cesta Budisava – Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 3734, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa nakladanie s nebezpečnými látkami konalo za podmienok a spôsobom, ktorým sa zabezpečuje zníženie rizika od ich škodlivých vlastností pre životné prostredie a zdravie ľudí (článok 29 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutia US); – opatrenia ochrany od prípadných úrazov a opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade úrazových situácií; – organizačno-technické opatrenia na odstránenie alebo zmenšenie rizika na najnižší stupeň; – opatrenia ochrany počas nakladania a vykladania tovaru, manipulácie, premiestnenia nádob s tekutým chlórom; – opatrenia pre detekciu vytekania a upozornenie o prekročení dovolenej koncentrácie chlóru v okolí; – návod na prácu a pracovné operácie vo výrobnom komplexe a všetky sprievodné operácie; – opatrenia, ktorými sa zabezpečuje nerušená práca systému pre neutralizáciu; – opatrenia pre bezpečné uskladnenie prázdnych fliaš a izolácia poškodených nádob; – zabezpečí predpísané vetranie objektov a opatrenia osobnej ochrany; – opatrenia a postupy v prípade akcidentu s chlórom; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nakladanie s odpadovými látkami bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 88/10); – kumulatívny vplyv s existujúcimi objektmi na rovnakej lokalite; – opatrenia ochrany životného prostredia počas prípravných prác na lokalite; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu;

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu VKP VODOVOD A KANALIZÁCIA, Ul. Masarykova č. 17, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba skladu chlóru výšky P v Kovilji, lokálna cesta Budisava – Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 3734, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokalitné povolenie, číslo V-353-1127/13 z 8. septembra 2014, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Kovilj. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a priloženej dokumentácie konštatované je, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 5 podbod 3) Skladovanie chlóru, Listiny II Rozhodnutia o stanovení Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08). Uskladnený chlór sa bude používať v záverečnej fáze výroby pitnej vody – na dezinfekciu vody, čím sa zabezpečuje mikrobiologická čistota neškodnosti vody a znemožňuje možnosť dodatočného mikrobiologického znečistenia vody v distribučnom systéme. Konštatované je, že je chlór chemický prvok, ktorý sa nachádza na listine nebezpečných látok podľa Pravidiel o listine nebezpečných látok a ich množstve a kritériách pre určovanie druhu dokumentácie, ktorú vypracúva operátor seveso zariadenia, čiže komplexu (Úradný vestník RS, 41/10). Berúc do ohľadu údaje o predmetovej lokalite a blízkosti osídleného mesta, projektovaná kapacita skladu 20 kontajnerov + 8 fliaš (20,4 tony chlóru) a chemické charakteristiky chlóru (toxický plyn, zapáchajúci, reaktívny, veľmi korozívny a zvlášť v prítomnosti vlahy, možnosť vyvolania požiaru a vytekania chlórových nádob – fliaš), skladovanie tekutého chlóru možné je vykonávať výlučne, nakoľko sa zistí, že sú splnené podmienky v zmysle technickej vybavenosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia a zmenšeného rizika na najmenšiu možnú mieru, takže tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie rozhodol, že je potrebné vypracovať odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je odhad vplyvov na životné prostredie projektu potrebný, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody na určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu sú zisťovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a jej okolí, ako aj zisťovanie a návrh opatrení, ktorými možné vplyvy v priebehu práce objektu možno znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní povinných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou prevencie a ostražitosti, keďže ide o látku, ktorá je svojimi fyzicko-chemickými, toxickými alebo ekotoxickými vlastnosťami zaradená do skupiny nebezpečných látok, preto je z toho dôvodu potrebné štúdiou dokázať, že pre predmetový projekt prostredníctvom projektovania a práce budú použité všetky prevenčné a ochranné opatrenia v zmysle škodlivého toxického účinku, ochrany životného prostredia a nebezpečenstva od chemického úrazu. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SPOMIENKA

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

na svojho brata

JÁNA MAKOVNÍKA

2. 10. 1956 – 18. 10. 2010 – 18. 10. 2015 z Petrovca

Tichú spomienku venuje

sestra Anna s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia 102, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-923/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia č. 102, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia č. 102, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – odhad polí na všetkých úrovniach, na ktorých sa môže nájsť človek v kruhu polomeru 150 m predmetovej základnej stanice so zakreslenou presnou pozíciou objektov a hodnotami poľa, ktorá je spätá s tým objektom, a v súlade so získanými hodnotami vykonať analýzu výsledkov odhadu. – kumulatívny účinok so všetkými prameňmi v kruhu polomeru 150 m. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, Bulvár oslobodenia č. 102, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/16, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre uskutočňovanie UMTS sústavy (NSU102) pre outdoor krytie a jednoúsekovej základnej stanice NSM15 pre indoor krytie. Anténová sústava pre outdoor krytie pozostáva z jednej antény typu K80010505, s azimutmi 60 °, 150 ° a 230 °. Anténová GSM 900 indoor sústava je jednoúseková a pozostáva z dvoch antén typu K738445, po jedna anténa na úrovni – 1 a úrovni prízemia. Na úrovni prvého poschodia anténová sústava pozostáva z jednej antény typu K751647 a K80010248 a dvoch antén typu K80010249 a na úrovni druhého poschodia z troch antén typu K80010249. Konfigurácia vysielača pre UMTS pre oudoor krytie je 3 + 3 +3 a pre GSM 900 indoor krytie je 4. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman III.

• OZNAMY •

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Hipol, a. s., Odžaci, z Odžakov, Ulica gračački put b. č., podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Spaľovanie mäsovej kostnej múčky v kotolnom zariadení Hipol, a. s., Odžaci, na katastrálnej parcele č. 6069/56, k. o. Odžaci, ZO Odžaci. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Obecnej správy Odžaci, Ul. maršala Tita 24, do 9. 11. 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písanej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej Štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia sa bude konať 10. 11. 2015 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Mercator-S, Nový Sad, Ul. temerinski put č. 50, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad a NSM15 NS Merkator, číslo 5268, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Konsing z Belehradu. Základná stanica mobilnej telefónie NSU102 NS Merkator UMTS Nový Sad má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu od 250 W pre všetky tri úseky pre rozsah UMTS a základná stanica mobilnej telefónie NSM15 NS Merkator má celkovú efektívnu vyžiarenú silu menšiu ako 250 W a nepovažuje sa za vysokofrekvenčný prameň elektromagnetickej emisie (podľa Pravidiel neionizujúceho žiarenia osobitného významu, Úradný vestník č. 104/09 článok 5 bod 3), takže podľa toho nie je predmetom výskumu. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

42 /4669/ 17. 10. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2 Telenor Common Operation, Pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po oprávnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-966/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Telenor Common Operation, Pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po oprávnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2, Ul. šumadijska 16a, na katastrálnej parcele číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS sa budú používať tri antény (pre každý úsek po jedna) typu ATR451715. Azimuty antén sú 90 ° (úsek 1), 200 ° (úsek 2) a 310 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 3 + 3 + 2 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Dunav. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/201102 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: informáciu o lokalite pre parcelu číslo 9328/2, k. o. Nový Sad I, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-646/15 z 8. 9. 2015, Zmluvu o prenájme medzi obytnou budovou z Nového Sadu, Ul. šumadijska 16a, a TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Podbara 2, číslo 0605/15-50 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Podbara 2 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 639 W (pre prvý a druhý úsek) a 426 W (pre tretí úsek), pre systém GSM 900 a pre systém UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 3366 W (pre všetky tri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DROBNÉ OZNAMY ACTA PRO účtovnícka a poradenská kancelária ponúka nové služby ZAKLADANIE A LIKVIDÁCIA FIRIEM, pomoc a poradenstvo pri zakladaní a rozbiehaní Vašej novej firmy, pomoc a poradenstvo pri zatváraní firiem, výroba pečiatok; tel.: 021/781-321, mobil: 069/30-757-29, Masarykova 4a, Báčsky Petrovec, e-mail: porezi.acta@ gmail.com KREKA WESO, ALFA VRANJE SERVIS koná: všetky opravy a predaj opravených pecí; tel.: 021/20-645-12, 064/11734-55.

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ONDREJA KRIŽANA

1953 – 2010 – 2015 z Báčskeho Petrovca Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Smrťou sa život nekončí, iba zabudnutie znamená koniec života. S láskou Tvoja Katka

SPOMIENKA na spolužiakov

ANNU HORVÁTOVÚ DUŠANA SABU ONDREJA SPEVÁKA MIROSLAVA ANKIĆA Pri príležitosti stretnutia generácie 1965 spomíname si na spolužiakov, ktorí už nie sú medzi nami. Generácia žiakov 1965 ZŠ Jána Čajaka Báčsky Petrovec

DROBNÝ OZNAM PRENAJÍMAM jednoizbový byt v Novom Belehrade, vedľa budovy Obce Nový Belehrad; tel: 063/1669301.

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, z pevného materiálu, staré a nové obytné stavby s pomocnými objektmi veľkosti 26 árov. Predám i obrábateľnú pôdu, 1 jutro a 4 kvadráty a druhú parcelu 14 kvadrátov, obidve pri dedine; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241.

SPOMIENKA

na manžela, otca, svokra a starého otca

MICHALA ŽILAJIHO

8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 – 2015 z Pivnice Osud Ti nedoprial s nami ďalšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Manželka Alžbeta, dcéra Vierka, zať Gunter a vnučky Katharina, Theresa a Franziska z Nemecka • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 16. októbra 2010 nečakane bez rozlúčky nás opustila

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA PINTÍROVÁ DUŠAN GREKSA

26. 9. 1953 – 4. 10. 2015 z Báčskeho Petrovca

MÁRIA PINTÍROVÁ

rod. Franková 22. 9. 1982 – 16. 10. 2010 – 16. 10. 2015 z Pivnice rodom z Lugu

rod. Franková 1982 – 2010 – 2015

Zavrela si oči, srdce prestalo biť, i keď sme ešte chceli spolu žiť. Osud ten krutý – žiaľ ešte väčší, čo naše srdcia nikdy nevylieči.

S láskou a úctou manželka, deti a vnúčatá

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

Tvoji najmilší: synček Robert a manžel Miroslav Pintírovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom, otcom a apkom

SPOMIENKA

na svoju mamu k nedožitej osemdesiatke

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím synom a naším bratom

JURAJOM SRNKOM

6. 2. 1956 – 4. 10. 2015 z Kysáča

1953 – 2015 z Báčskeho Petrovca

brat Ondrej s rodinou

Kmotor Rastislav s priateľkou Danielou

JURAJOM SRNKOM

DUŠANOM GREKSOM

Trvalú spomienku si na Teba zachová

Odišla si tíško z nášho života, ale krásne spomienky zostávajú, pretože ten, kto žije v našich srdciach, nezomiera.

6. 2. 1956 – 4. 10. 2015 z Kysáča

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba zostane trvalá. S láskou si spomienku na Teba zachovajú: manželka Marka, dcéra Marka s manželom a synom Ivankom a dcéra Anna s manželom a dcérou Lenou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S láskou si na Teba budú spomínať: otec Juraj a sestry Anna Marčoková a Zuzana Demrovská s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším

Náhle a nečakane nás opustil náš sused

JURAJOM SRNKOM 6. 2. 1956 – 4. 10. 2015 z Kysáča

ZUZANU MEDVEĎOVÚ 14. 10. 1935 – 25. 7. 2015 z Petrovca

Syn Samuel

• OZNAMY •

JURAJ SRNKA 6. 2. 1956 – 4. 10. 2015 z Kysáča

Každá rozlúčka je smutná, ale spomienka na Teba zostane večná: Tvoji bratranci Srnkovci a sesternice Lončárová, Kyseľová a Mária Srnková s rodinami

S úctou si na neho budú spomínať susedovci z Ul. vojvodinskej a Ul. J. Jesenského

42 /4669/ 17. 10. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. októbra 19.30 Festival Zlatý kľúč v Selenči z roku 2013 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Spektrum Nedeľa 18. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 20.30 Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči Utorok 20. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 17. októbra 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 23. októbra 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 24. októbra 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Vysielanie pre dedinu prinesie netradičné príspevky z Nového Sadu: dedinčania zavítali do mesta, Turistické organizácie z Báčky boli na veľtrhu Lorist, Aradáčania navštívili novosadský cirkevný zbor, Padinčania a Pivničania bežali na tradičnom maratóne. Keď ide o témy zo záhradníctva, bude sa hovoriť o japonskom jablku. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči – v zaužívanom termíne v tretiu októbrovú nedeľu bude priamy prenos 35. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči. Po súťažnej časti bude nasledovať revuálna časť, v ktorej divákov svojimi piesňami z nového CD pobaví Jarmila Bohušová.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 16. októbra – Sniper 2 Sobota 17. októbra – Krstný otec 1 Pondelok 19. októbra – Krstný otec 3 Utorok 20. októbra – Karanténa Streda 21. októbra – Anakonda – Honba za krvavou orchideou Štvrtok 22. októbra – Umenie boja – Odplata 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 18. októbra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Krstný otec 2 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Učiteľka Anna Lovásová sa zmienila o Detskom jarmoku v Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 18. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Padina spieva Alter fókus: projekt Kovačica KOKRAM Utorok 20. októbra 16.00 Kirvaj v Kovačici Humánni ľudia ešte nevymreli Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 23. októbra 16.00 Slovenský film: Skalní v ofsajde Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 42 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je oslava dňa nášho týždenníka.

autorka: bez kyprilo ANNA použitia orgán BIČIAzraku tajnička pôdu zraku ROVÁ

Bor

romb

koniec teba modlitby

podchytiť otec mazúrium (srb.)

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. hnedá farba Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

ž. meno

zaoberá sa estetikou

ponímanie, chápanie

predovšetkým

alt

ž. meno (Ivana)

síra

ž. meno

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 18. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 21. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ž. meno bohyňa úrody argón

vpíšte ÄVA

spojka

m. meno

autonómna pokrajina

Taliansko AS HL DU ĽU

vpíšte OĽ

vpíšte URA dravý vták

vpíšte KPP

plocha ohraničená kružnicou

oslovenie ženy reformátor Ján

energo test aromatická rastlina

vpíšte NAČ číslo kelvin

naučí

liter zlá (srb.)

opačne mínus

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 41 VODOROVNE: ujazdila, šál, Avon, In, skape, abonent, krv, D, At, a, typ, O, nov, rok, Mičátek, uskromní, šlo, Teov, KA, ton, e, Avar, air TAJNIČKA: JÁN BRANISLAV MIČÁTEK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 26. septembra 2015 bolo: SAMUEL DUBOVSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: VERONA PETRÁKOVÁ, Ul. mieru č. 133, 11 275 BOĽOVCE. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

42 /4669/ 17. 10. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Súmrak nad Dolinou

Ján Bokor

Aj tentoraz hostia nepríjemne prekvapili hostiteľov. Strelci neboli naladení a na všetkých zápasoch víťaza rozhodol jeden gól. Odžačania sa po výhre nad Omladincom v Nových Bánovciach upevnili v čele tabuľky. V sriemskom derby menovcov triumfovali Sriemskomitrovčania. Juhobanátske derby vo Vršci sa skončilo prvou výhrou zreňaninského Banatu. Borac zo Sakule v Pančeve prekvapil domáci Železničar. Padinčania po sérii neúspechov klesli na 14. priečku v tabuľke. Výsledky 9. kola: Dolina – Radnički (NP) 0 : 1, Senta – Cement 0 : 0, TSC – Sloga 0 : 1, Omladinac – Odžaci 0 : 1, Bačka 1901 – Dunav 2 : 1, Vršac – Banat 0 : 1, Radnički (SM) – Radnički (Š) 2 : 1, Železničar – Borac 1 : 2. Tabuľka: 1. Odžaci 20 bodov, 2. Radnički (SM) 16, 3. Dunav 15 ... 10. TSC 13 ... 14. Dolina 8 ... 16. Vršac 3 body. DOLINA – RADNIČKI (NP) 0 : 1 (0 : 0)

Padine znova pršalo a okolo 100 fanúšikov Doliny zažilo nové rozčarovanie. Hráči chceli, ale nevedeli vyhrať. Dolina opakuje rovnaké chyby a prehráva.

Tréner Novopazovčanov Vladimir Madžarević dobre prichystal svojich zverencov, ktorí si vďaka múdrej taktike odniesli cenné body z Padiny.

BANÁTSKA LIGA

Bezzubé útoky domácich hráčov nepriniesli ani výhodu domáceho trávnika. Brankár Radničkého Trifunović nemal veľa Nevedia, ako vyhrať: Labović, Atanasković, roboty, lebo do- Mačužić opúšťajú ihrisko so sklonenými hlavami máci strelci akoby nemali odvahu kopať na jeho bránu. keď bol strelcom veľmi dobrý Đurić. Hráči oboch mužstiev hrali koNa druhej strane Đurić, Žeželj a Čeprnja sa rýchlo dostávali pred bránu rektne a dojem zo zápasu kazil slabý domácich. Brvno a dobré zákroky rozhodca Danilo Kalafat z Nového Trivunovića znemožnili hostí, aby Sadu. Nové vedenie Doliny musí už v prvom polčase získali náskok. podniknúť ráznejšie kroky, aby zaPo prestávke náhradník Brkić stavilo voz, ktorý sa začal rútiť dolu rozohral svojich útočníkov, ktorí kopcom. DOLINA: Trivunović, Subašić, napriek tomu nevedeli nájsť cestu k bráne súpera. Vystali aj strely spoza Labović, Radosavljević (Veljkošestnástky, aj keď klzké ihrisko bolo vić), Čišić (Vasović), Pajković, Masna to výhodná príležitosť. Pokus Ma- tilo (Brkić), Atanasković, Mačužić, čužića Trifunović zlikvidoval a Brkić Radivojević, Stanimirović V nedeľu Dolina znova bude hrať netrafil ani na bránu. Hostia v 70. min. z protiútoku vsietili jediný gól, doma, tentoraz so Sentou.

(Z) – Radnički (K) 2 : 0, Jedinstvo (BK) – Slávia 4 : 1, Polet – Budućnost (SC) 2 : 2, Radnički (S) – Kozara 1 : 0. Po 9. kole je Slávia na šiestom mieste v tabuľke s 15 bodmi. Favorit o jesenný dujú kvalitný vojvodinský futbal titul Radnički Zreňanin má už piatu sezónu zaradom. Dve znovu tri body prednosti sezóny končilo Jedinstvo v dolnej nad Kozarou. Kluby z Banátčasti tabuľky a v dvoch bolo na skeho Karlovca a Ruského konci a v strede. Po výhre nad Sela strácajú nádej na lepšie zverencami Dejana Žarkova sa umiestnenie od nelichotiocitli na štvrtom mieste. vých posledných miest po SLÁVIA: Trbojević, Sachter, prvej časti súťaže. Stanković, Vojnović, Bajić, Kovačičania sa na nedeľu Rašković, D. Čížik, Anđelović Talentovaný stredopoliar stretnú so starým rivalom (Vladul), Stojanović, Ćirić, Šće- Slávie Aleksandar Anđelović z Izbišta. Do Banátskej ligy panović (Popović) Výsledky 9. kola: Sloboda – ŽAK 3 : 0, Sloga postúpil v lete Polet z druhej priečky Prvej – Jedinstvo (NB) 3 : 1, Mladost – Proleter 2 juhobanátskej ligy. Zápas Slávia – Polet zohrajú : 0, C. zvezda – Vršac United 4 : 0, Radnički na nedeľu 18. októbra o 15. hodine.

Bez tímu – bez príjmu

JEDINSTVO (BK) – SLÁVIA 4 : 1 (3 : 1) Ján Špringeľ

o Banátskeho Karađorđeva neodcestovali vykartovaní a zranení slávisti z prvej jedenástky: Pavel Čížik, Čerňoš, Ivanišević, Matić a Smailagić. Vladul sa na trávnik dostal v druhom polčase. Ešte stále nie celkom fyzicky fit Radenković bol síce na lavičke náhradníkov, ale nenastúpil. Posledných osem minút miesto Šćepanovića hral náhradný brankár Popović. V najlepšej zostave boli štyria bonusoví hráči (Sachter, Vojnović, Rašković a Stojanović). Studenú sprchu po beztak chladnom a daždivom počasí zažili Kovačičania už v 2. min.: Slobodan Grbić prekonal Trbojevića – 1 : 0. Luka Stojanović vyrovnal skóre v 23. min. po ráznej strele k žrdi Medića z hranice pokutového územia – 1 : 1. O deväť minút neskoršie stredopoliar Aleksandar Mitrović strelil druhý gól pre hostiteľov – 2 : 1. V posledných sekundách pred prestávkou sa do listiny strelcov zapísal aj ďalší stredopoliar Saša Ðurić – 3 : 1. V prvom polčase boli domáci bojovnejší, kým sa v druhej časti hry hral rovnocennejší futbal. Aj napriek tomu sa nebezpečnému útočníkovi Dušanovi Marčetićovi podarilo vsietiť v 56. min. ešte jeden gól za Jedinstvo – 4 : 1. Fanúšikovia z Banátskeho Karađorđeva sle-

www.hl.rs

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

Hajduk Višnjićevo – Graničar Jamena 7 : 1. Hajduk presvedčivo stúpa cestou k postupu do vyššieho stupňa súťaže. Na svojom ihrisku Višnjićevčania vysoko porazili hostí z Jameny až 7 : 1. Strelci za domácich boli: Vejnović 2, Jurošević, Antunović, Zarić, Janković a Chrček. Jednota Ľuba – Sinđelić Gibarac 0 : 2. Ľubania

Informačno-politický týždenník

znovu na svojom ihrisku zažili neúspech. Tentoraz lepším a silnejším mužstvom boli hostia z Gibarca. Jednota Šíd – OFK Binguľa 5 : 1. Tak ako sa majstrovstvá blížia ku koncu, futbalisti šídskej Jednoty hrajú lepšie a postupujú v tabuľke. Binguľčania iste podcenili mladý šídsky tím, a preto katastrofálne prehrali. Binguľčanom česť zachoval Pap a pre Jednotu strelci boli Đurđević 3, Chrček a Radosavljević.

• ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

vić (Manojlović), Bojanić, Krajinović, Grković, Simeunović, Cvijić Výsledky 9. kola: Hajduk – Veternik 1 : 2, Slavija – LSK 1 : 1, Jednota – Sloga 5 : 1, Budúcnosť a zaslúženú pre(H) – Kupinovo 2 : 1, Juhru hostí. Sloga gović – Budućnost (SN) v prvej časti dlho Priniesol obrat: Aco 0 : 0, Kabel – Sremac 3 : odolávala PazovLukić (Jednota St. 2, ŽSK – Crvena zvezda 3 čanom, mala aj Pazova) : 0, Mladost – Borac 3 : 4. gólový náskok, Tabuľka: 1. ŽSK 23 bodov, ale nevydržala 2. Jednota 21, 3. Borac 18, do konca. 4. Kupinovo 18, 5. Sloga 15 ... 9. JEDNOTA: Travica, Rebić, Ninić, Petrović, Stegnjajić, Igrač Budúcnosť (H) 12 ... 12. Kabel 7 ... (Lukić), Bajić (Krivokuća), Mila- 16. Jugović 5 bodov. Jednota sa v ďalšom kole v ković, Andreata, Vemić (Krunić), Laćarku stretne s domácim tímom Marković SLOGA: Savić, Kovačević, LSK, kým v sobotu v Erdevíku SloMirčetić, Vlaisavljević (Tešić), ga uvíta hložiansku Budúcnosť. Foto: J. Pucovský Považan (Bosanac), Glumče-

Erdevíčania nevydržali JEDNOTA – SLOGA 5 : 1 (0 : 1)

Matej Bzovský

o neprajnom výsledku v prvom polčase, keď sa obetavo hrajúci erdevícki „vinári“ ujali vedenia gólom Aleksandra Grkovića v 45. min, v ďalšom priebehu zápasu za daždivého počasia a pred malým počtom divákov domáci sa zobudili. Jednota aj pred odchodom na prestávku zmarila niekoľko pekných gólových šancí... Radosť hostí z dobrého výsledku v druhej časti netrvala dlho. Brankár Dejan Savić v 51. min. musel loptu vybrať z vlastnej siete

po veľmi dobrom zákroku Uroša Vemića. O päť min. neskoršie veľmi dobrý náhradník Aco Lukić sa prvýkrát zapísal do listiny strelcov. Ani na ďalší gól sa nečakalo dlho. V 64. min. na 3 : 1 zvýšil Predrag Milaković. Potom opätovný výborný pokus Lukića, najlepšieho jednotlivca na zápase, ktorý peknou strelou prinútil brankára z Erdevíka na štvrtú kapituláciu. Po viacerých nevyužitých príležitostiach na rozmoknutom ihrisku, v závere zápasu sme videli rýchly útok z pravej strany Stefana Andreatu, ktorý uzavrel vysokú

Bratia Štefekovci priniesli radosť BUDÚCNOSŤ – KUPINOVO 2 : 1 (1 : 0)

Ján Murtin

a chladného a daždivého počasia na ideálnom trávniku Hložančania porazili veľmi dobrý tím z Kupinova. Už v 4. min. sa vynaliezavý Krstić zmocnil lopty na ľavej strane, prekabátil dvoch strážcov a z rohu šestnástky trafil opačný roh brány brankára Ćeska – 1 : 0. Ten istý hráč sa v 13. min. našiel zoči-voči s Ćeskom, oklamal ho, ale strelil vedľa ľavej žrde.

Aj hostia viackrát pohrozili, no vďaka obetavosti domácej obrany lopta ani raz neletela na bránu N. Mitrovića. Krstić v 37. min. a Malidžan v 41. min. nevyužili perfektné prihrávky naladeného N. Kobilarova. Hostia v 44. min. a 45. min. mali výhody voľných ko-

pov z 18 – 20 metrov, ale neboli presní. V druhom polčase obe mužstvá útočili, no šance domácich boli lepšie. V 60. min. po akcii brata Ognjena Štefeka mladší David využil situáciu, že sa na klzkom trávniku pošmykol brankár Ćesko – 2 : 0. Strelec druhého gólu o tri min. neskoršie nevyužil dobrú prihrávku M. Kobilarova a z piatich metrov netrafil ani bránu. M. Kobilarov v 67. Brat prihral bratovi: Ognjen min. nastrelil brvŠtefek (Budúcnosť Hložany) no. Už v 68. min.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

strelu Važića brankár Mitrović bravúrne vyrazil na roh, po ktorom Svilar zblízka upravil loptu do siete – 2 : 1. V posledných dvadsiatich minútach sa Kupinovčania snažili vyrovnať. Najbližšie k tomu boli v 82. min., keď Oljača z piatich metrov trafil hlavou brvno. V nadstavenom čase rozhodca Miloš Dašić z Čerevića pre údajný faul nad brankárom Mitrovićom anuloval gól hosťa Rudića. Žlté karty dostali Malidžan, Krstić, Joksimović (Budúcnosť), Važić a Rudić (Kupinovo). BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Todorović, Zečević (D. Štefek), Joksimović, Alić, M. Kobilarov, N. Kobilarov (Živojinov), Krstić, Malidžan (Obradović), Ćetković, O. Štefek Foto: J. Pucovský

min. Domáci svoj druhý gól vsietili v 83. min., keď po rohovom kope hlavou strieľal Arsenac. MLADOSŤ: Antman, P. Kalapiš (Šuľa), Ladvanski, Goda, Karačoni, Paraľov latčania svoju (Marijanović), J. Poničan, domináciu koMolnár, Rác, Poliak, B. Žižić runovali ešte Ostatné výsledky 7. šiestimi gólmi. Denis Rác strelil päť kola: Borac – KSK Konak Naladený bol gólov 1926 3 : 0, OFK Stajićevo predovšetkým – ZŠK Petlić 0 : 1, Sloga – Denis Rác, keď domáceho strážcu Tamiš 0 : 1. siete matoval ešte štyrikrát, v 58., Bieloblatčania sa po tomto kole 64., 81. a 85. min. Okrem neho nachádzajú na 5. mieste a majú do listiny strelcov sa zapísali: raz 10 bodov. Na budúcu nedeľu sú B. Žižić v 76. min. a B. Goda v 89. voľní.

Jeden chýbal do tucta TISA 1933 – MLADOSŤ 2 : 11 (1 : 5)

Darko Sládeček

pravdivý gólostroj Bieloblatčanov videli diváci v Elemire, kde Tisa 1933 z Taraša hrala zápasy ako hostiteľ. Od začiatku bolo jasné, že domáci sú omnoho slabší súper. Potvrdili to aj svojimi početnými chybami a umožnili Bieloblatčanom, aby prichádzali k ich bráne a strieľali góly. Žižić • ŠPORT •

v 17. min. prvýkrát skóroval. Na 2 : 0 v 25. min. z voľného kopu zvýšil Poliak. Ihneď potom domáci skorigovali náskok hostí. V súboji Grujić bol lepší od brankára Mladosti Antmana. Hostia pokračovali s útokmi do konca polčasu; Žižić, Rác a Poničan ešte trikrát matovali domáceho brankára. Po zmene strán sa hralo iba na polovici domácich. Bielob-

42 /4669/ 17. 10. 2015

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Vo Vrbare znova vrelo... MLADOSŤ – HERCEGOVAC 2 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

ápasy Mladosti a Hercegovca z Gajdobry vždy bývali bojovné a dynamické. Gajdobrančania s pevným nasadením prichádzajú do Petrovca silne odhodlaní ukázať, čo vedia, takže to na ihrisku, ale i v hľadisku vrie ako v kotle. Mladosť s Hercegovcom nemá pozitívne skóre. Autor tohto článku nakukol do štatistických údajov, aby zistil, že od roku 1973 až dodnes títo súperi zohrali 34 majstrovských zápasov. Mladosť vyhrala 8 zápasov, rovnaký počet sa skončil nerozhodne a Gajdobrančania zvíťazili až osemnásťkrát. Nedeľňajší zápas mal tiež zvláštnu príchuť, keďže hostia hrali na momenty brutálne a terčom boli nohy domácich hráčov. Vyvrcholilo to v 50. min., keď Milenkovića hráč z Gajdobry proste „priklincoval k ohrade ihriska“. Reagovali domáci, tiež hľadisko. V jednej chvíli stratený rozhodca Luka Latinović akoby ukázal, že zápas prerušil, hostia sa, pravda, potešili a už sa hnali do šatne. Nastal zmätok, reagoval aj delegát, nakoniec a napodiv všetkých zápas pokračoval. Rozhodca nikoho ani ne-

vylúčil!? Po zápase sme sa dozvedeli, že v zápisnici rozhodca uviedol, že „jeden divák spoza ohrady mal kontakt s ním, ale ho neudrel!?“ Mladosť na tomto zápase hrala dobre. Strely Pavlisa, Mijina, Kaňu, Vlaisavljevića končili v náručí brankára Hercegovca. Hostia mali dve – tri dobré príležitosti. V 43. min. prenikli po ľavej strane, zahrali do malého vápna, domáci sa dostali do matu, ale žrď zachránila sieť Mladosti. V druhom polčase sa dobrými zákrokmi vyznamenal aj Leňa. Góly padli až v nadstavenom čase, lebo Latinović predĺžil zápas o takých 5 – 6 minút. V 91. min. Trojanović z ľavej strany centroval, na opačnej žrdi vkĺzol na loptu Torbica a táto bola v sieti – 1 : 0. Pred samým koncom rozhodca trochu i prísne odpískal jedenástku v prospech Mladosti, ktorú Pavle Torbica realizoval, častoval seba, spoluhráčov v modrých dresoch a fanúšikov peknou výhrou – 2 : 0. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, Pavlis, Babiak (Trojanović), Rupar (Torbica), Milenković, Severíni (Kajtez), Mijin, Vlaisavljević, Kaňa

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Výhra nebola otázna TATRA – ČENEJ 6 : 1 (3 : 1) Pavel Pálik

erby susedov sa zaslúžene stalo korisťou Kysáčanov. Domáci vo všetkých elementoch futbalovej hry boli lepší a víťaz tohto zápasu v žiadnej chvíli nebol otázny. Susedovci z Čeneja sa usilovali, ale nemohli úspešne čeliť naladeným hostiteľom. Pri lepšej streleckej pohotovosti futbalistov Tatry výsledok mohol byť dvojciferný. Zvlášť potešil dobrý výkon mladých hráčov Tatry: Budíka, Martinka, Ábelovského, Ožváta, Červeného a Jambricha. O góly sa rozdelili: 9. min. Zorzić 1 : 0, 20. min. Rašiovan 2 : 0, 40. min. Grijak 3 : 0, 45. min. Vilotijević 3 : 1, 54. min. Rašiovan 4 : 1, 60. min. Martinko 5 : 1, 70. min. Osmajić 6 : 1. TATRA: Privizer, Budík, Babić, Savić, Ábelovský (Červený), Ožvát, Martinko, Žugić, Grijak (Osmajić), Rašiovan (Jambrich), Zorzić RFK Nový Sad podal sťažnosť na

www.hl.rs

domáci zápas 6. kola s Tatrou (1 : 1) preto, že mladý brankár Kysáčanov v ten istý deň hral aj v dorasteneckom mužstve, čo pravidlá nedovoľujú. Tatra tento zápas prehrá pravdepodobne kontumačne 3 : 0 a môže sa stať, že jej odoberú aj 1 – 9 bodov!? Toto nedopatrenie a nezodpovednosť môže Kysáčanov stáť prvého miesta. Výsledky 7. kola: Tatra – Čenej 6 : 1, Centar – RFK Nový Sad 1 : 1, Borac – Kabel Štrand 1 : 3, Sremac – Fruškogorac 3 : 9, voľná bola Báčka. Tabuľka: 1. Tatra 16 bodov, 2. Báčka 16, 3. Nový Sad 11 ... 9. Sremac bez bodov. V nedeľu Tatra bude hosťovať v Begeči, kde sa stretne s Báčkou. Dorastenci Tatry remizovali s Bačkou z Ďurdeva 5 : 5. Góly za domácich dali Križan 4 a Kurešević. Pionieri získali bod s Dinamom z Budisavy po remíze 4 : 4. Dva góly za Tatru dal Chrťan, raz trafili Ogi a Kurešević.

Informačno-politický týždenník

Domáci dorastenci v predzápase prehrali 0 : 3. Výsledky 9. kola: Mladosť – Hercegovac 2 : 0, Sutjeska – Tvrđava 3 : 0, Hajduk – Titel 2 : 1, Budućnost – Stari grad 3 : 1, Borac – Jedinstvo 3 : 1, Krila Krajine – Vojvodina 6 : 1, Kulpín – Napredak 11 : 0, Miletić – Proleter 2 : 2. Pavle Torbica druhý gól dal z penalty – 2 : 0 Tabuľka: 1. Hajduk 25 V 10. kole Mladosť uvíta Sutjesku bodov, 2. Titel 24, 3. Krila Krajine 21 (23 : 8), 4. Mladosť 21 (21 : 7), 5. Sutjeska 21 B. D. Polje a Kulpín bude hosťovať (15 : 8) ... 12. Hercegovac 5, 15. Kulpín v Tovariševe. Foto: J. Pucovský 3, 16. Napredak 1 bod.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Lepšie sa vynašli HAJDUŠICA – DUNAV 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

aždivé počasie a rozmočený trávnik prekážali futbalistom, aby zahrali kvalitnejší futbal. Predsa v takých podmienkach domáci futbalisti sa lepšie vynašli a zaslúžene vyhrali. Počas celého zápasu futbalisti Hajdušice útočili, hostia sa bránili a iba občas sa pokúsili niečo urobiť aj v útoku. Zároveň vo svojom robili sústavne tlak na rozhodcov a obviňovali ich, že nadŕžajú domácemu mužstvu. Hajdušičania sa vedenia ujali už v 10. minúte. Maliar pekne prihral Radovićovi, ktorý z okraja šestnástky trafil do pravého horného rohu brány brankára hostí. Ten istý hráč už v 15. min. mal ešte jednu príležitosť, ibaže brankár v súboji jeden proti jednému bol úspešnejší. Do konca polčasu aj Ružić mal niekoľko príležitostí, avšak na prestávku sa odišlo s minimálnym náskokom domácich.

Aj po zmene strán sa hralo iba na jednu bránu, tú, ktorú strážili hostia. Svoju prevahu domáci futbalisti Hajdušice korunovali gólom v 68. minúte. Na centrovanú loptu z voľného kopu v šestnástke Dunava najvyššie vyskočil Maliar, jeho strelu hlavou brankár odrazil a Folťan loptu zaslal do siete, čo bol aj konečný výsledok tohto príliš nezaujímavého zápasu. HAJDUŠICA: Đukić, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Stojkovski (A. Liták), Folťan, Đaković, Anđelovski, Radović (Miksád), Ružić, Pomorišac Ostatné výsledky 8. kola: Ševac – Ratar 2 : 1, Borac (VG) – Banat 8 : 2, Jedinstvo – Borac (VS) 3 : 1, Partizan – Karaš (K) 2 : 2, Potporanj – Vojvodina (CC) 0 : 2, Karaš (J) – Vojvodina (S) 1 : 0. Hajdušičania po tejto výhre majú 12 bodov a dostali sa na 5. miesto v tabuľke.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Na konci poľavili SLAVIJA – JEDNOTA 1 : 0 (0 : 0) J. Murtin

ažko zoskupený tím trénera Michala Koruniaka dlho odolával hrubo hrajúcim futbalistom domácej Slavije v dedine Bođani, ktorým rozhodca Kisin z Báča toleroval také správanie sa. Keď sa už zazdalo, že zostane 0 : 0, domáci hráč Duspara v 88. min. využil nedorozumenie v obrane Jednoty 1950 a strelil jediný gól na zápase, ktorý

Slaviji priniesol tri body. JEDNOTA: Zahorec, Supek, D. Lončar, M. Hataľa, Benko, Huďan, Zarić, Fábry, Čipkár, Ľ. Hataľa, Molnár Výsledky 5. kola: Sloga – Proleter 0 : 5, Budućnost – Mladost 6 : 1, Slavija – Jednota 1 : 0. Tabuľka: 1. Proleter 12 bodov, 2. Budućnost 12, 3. Jednota 12, 4. Slavija 6, 5. Mladost 6, 6. Sloga 3, 7. Borac 3 body.

• ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Gól už v 1. minúte!

Radosť v Srieme NEŠTÍN – SLÁVIA 1 : 2 (0 : 1) Ján Šuster

neváhal a novou prudkou strelou ostia zo Sezvýšil náskok na lenče hádam 0 : 2. ani nečakali, Selenčania ani že tak ľahko zvív druhom polťazia v Maglići čase nepoľavili, nad domácim prostredníctvom rov n o m e n ný m Kuteniča a Spasića mohli zvýšiť výmužstvom, ktorého sieť sa vlnisledok. To, čo sa la už v 1. minúte nepodarilo týmto zápasu. Zaslúžil sa dvom futbalistom, o to strelec Daniel dokázal Ignjatović Kutenič presnou v 80. min.; zmocstrelou z ľavej stranil sa lopty, zbany z takmer tridsia- Delovky mu sadli: Daniel vil troch súperov tich metrov. Dalo Kutenič (Kriváň Selenča) a brankár Radišić to nové vzpruhy potom už nemal hráčom zo Selenče, ktorí získali žiadnu šancu na záchranu svojej prevahu, vytvárali si šance... V 30. siete – 0 : 3. min. však mali šťastie, lebo domáci KRIVÁŇ: Naď, Lučar, Kočonda, trafili brvno brány Naďa. Avšak Deljanin, A. Strehársky, Ignjapotom v 40. min. Alexy zahral ro- tović (Mučaji), Alexy, Kutenič, hový kop, lopta preletela všetkých Medić (Sklabinský), Spasić, hráčov oboch mužstiev, padla Nikić rovno na kopačku Kuteniča, ktorý Foto: J. Pucovský

min. Radomirović loptu, ktorá doletela z pravej strany, upravil do siete hladné počasie, silný vietor, dážď výborného Brňu. Neštínčanom sa do a klzký trávnik v Neštíne prekážali konca zápasu nepodarilo ani vyrovnať. futbalistom, aby okrem bojovnosti SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Vlaukázali viac futbalového kumštu. dimír Kuchta (Kovačević), Milec, V takých podmienObradović, Nímet, Milić kach sa lepšie vynašli (Vlastislav Kuchta), Tošić, hostia z Pivnice a zaGagović, Mirković, Kalko slúžene si vybojovali (Benka) víťazstvo. Rozhodca Palić z KaPredtým, ako sa rađorđeva žltými kartami v 37. min. prvýkrát potrestal Stanimirovića a radovali hostia, kažBakoša (Neštín), Vladimíra dé mužstvo nevyuKuchtu a Nímeta (Slávia). žilo po jednu šancu, Výsledky 7. kola: Maglić – Savić za domácich, Kriváň 0 : 3, Neštín – Slávia Gagović za Sláviu. Body zo Sriemu: 1 : 2, Bačka – Naša hviezda Strelec gólu Gagović Slobodan Tošić 2 : 4, Bački hajduk – Soko z tridsiatich metrov (Slávia Pivnica) 2 : 1, Vajska – Borac 3 : 0. vypálil na bránu NeštíTabuľka: 1. Kriváň 18 bona, lopta trafila jedného hráča súpera, dov, 2. Slávia 17, 3. Neštín 12, 4. N. oklamala brankára Ćulibrka – 0 : 1. hviezda 12, 5. Soko 10, 6. Bačka 9, 7. V 60. min. Mirković strelil z voľného Maglić 7, 8. Borac 6, 9. B. hajduk 6, 10. kopu, brankár loptu odrazil a Kalko ju Vajska 6 bodov. ľahko vrátil do siete – 0 : 2. Milić v 65. Program 8. kola o 14.30 hodine: min. mohol riešiť zápas, no hlavou Kriváň – Borac, Soko – Vajska, Naša mieril vedľa brány. Strelu Bakoša v 71. hviezda – Bački hajduk, Slávia – min. Brňa kryl. Po rýchlej akcii v 86. Bačka, Maglić – Neštín.

V DEBELJAČSKEJ ŠPORTOVEJ HALE

SPOMIENKOVÝ TURNAJ JURAJA GUČU 2015 V PETROVCI

MAGLIĆ – KRIVÁŇ 0 : 3 (0 : 2) Michal Poliak

Priateľské stretnutie Bol to vynikajúci veteránov volejbalista

Anička Chalupová

ejiny basketbalu v Kovačici sa začali písať ešte v dávnom roku 1967. Naposledy založený Basketbalový klub Presing (2014) zoskupil hŕstku športových nadšencov, ktorí v uplynulom roku hrali v Letnej rozvojovej lige basketbalového regiónu Pančevo a sú- Členovia kovačického BK Presing časne sa tomuto športu balisti – veteráni z Belej Crkvy a venujú iba rekreačne. Peknú, dynamickú, premys- Pančeva. Farby BK Presing hájili: Marinko lenú hru, majstrovské prihrávky fanúšikovia videli v sobotu 26. Čobanin, Vladimír Jonáš, Marinseptembra 2015 v športovej hale ko Miladinović, Kristijan Vinka, v Debeljači, kde si sily zmerali tri Sandro Žiak, Dobromil Kotváš a tímy: domáci Presing a basket- Jaroslav Jonáš. • ŠPORT •

Jaroslav Čiep

etrovský VK Mladosť Petrovec už sedem rokov zaradom organizuje Spomienkový turnaj Juraja Guču, ako trvalú spomienku na svojho niekdajšieho vynikajúceho hráča. Sobota 10. októbra 2015 Spomienkový turnaj Juraja Guču prispieva sa niesla v znamení vo- k popularizácii volejbalu medzi mladšími lejbalu. V športovej hale hráčkami a hráčmi pri Základnej škole Jána Čajaka bolo celodenné sústredenie pionierky z klubov Merkur a Panonija, volejbalistov. Jeden z trénerov petrov- tiež dorastenky Merkuru a Partizana ských volejbalistiek Daniel Stojanović z Báča. Neskoršie priateľský zápas nás informoval, že v rámci tohtoroč- zohrali aj pionieri petrovskej Mladosti ného turnaja najprv súťažili dievčatá s rovesníkmi z Bečeja. Z úcty k niekv pionierskej a dorasteneckej konku- dajšiemu výnimočnému petrovskému rencii, a potom aj chlapci – pionieri. volejbalistovi organizátori turnaja na Okrem domácich volejbalistov do hrobku Juraja Guču položili kyticu Petrovca pricestovali báčskopalanské kvetov. 42 /4669/ 17. 10. 2015

Šport NAPRIEK DAŽĎU VYDARENÝ CUP SILBAŠA

Pre rybárov neplatí tečie – pečie... Juraj Pucovský

Odmenení v Silbaši

športových rybároch zvykneme povedať, že sú to ľudia svojho druhu. Keď sa rozhodnú odísť na rybačku, nemôže im prekaziť ani dážď, ktorý leje ako z krhly, ani páľava ako v Sahare. O tom sme sa presvedčili aj v nedeľu 11. októbra 2015, keď Združenie športových rybárov Báčsky karas na svojom Báčskom rybníku usporiadalo Cup Silbaša. Bola to súťaž v chytaní rýb udicou na plavák za účasti sedem rybárskych združení. Všetky ryby po súťaži vrátili V noci na nedeľu výdatne pr- do vody šalo, dúchal silný a chladný vietor, ale to neodradilo po troch rybárov petrovského Karasu, čelarevského Šarana, hložianskeho Šarana, kulpínskeho Smuđa, dvoch združení z Beočína – Jaza a Karaša, ako aj hostiteľského Báčskeho karasa, aby sa už o siedmej ráno začali zosku- Traja najlepší v druhom úseku: Milan Miškov, povať v Silbaši. Na- Nikola Lazić a Vladimir Milovanović (zľava) sledovalo ustálené poradie pri takýchto príležitostiach: hlavami 21 rybárov pri vode, akoby pohárik tuhého, raňajky, žreb na sa chceli splynúť so zemou. Chystalo určenie rybárskych miest, rozbaľo- sa na dážď, ktorý okolo jedenástej aj vanie náčinia a prípravy na preteky. začal. Najprv slabý, potom silnejší, A potom presne o deviatej domáci a tak až do konca súťaže, ktorú na rozhodca Milovan Pejak prenikavým žiadosť pretekárov predĺžili o hozvukom špeciálnej trúbky označil dinu! Rybárom neprekážali chladné kvapky dažďa, čo ich neustále začiatok súťaže. Ťažké chmáry sa sťahovali nad kropili, lebo sa im rybačka darila.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Zvonia na poplach! AŠK – JEDINSTVO 2 : 6 (1 : 2)

Vladimír Gál

radáčania prehrali aj druhý zápas na vlastnej pôde. Už v 5. min. útočník hostí po veľkej chybe domáceho brankára Plevu z voľného kopu z diaľky 30 metrov dal prvý gól za hostí. Domáci potom

www.hl.rs

mali dve pekné príležitosti, ale ich nevyužili a v polovici polčasu prišiel druhý gól do siete Plevu. V poslednej minúte prvého polčasu Mijić z voľného kopu prekonal brankára hostí a vrátil nádej spoluhráčom a obecenstvu, že je možný zvrat. Nádej však trvala veľmi krátko,

Informačno-politický týždenník

Na Cupe Silbaša zvíťazila trojica ZŠR Šaran z Čelareva: Predrag Dugajlić (9 730 g), Nikola Lazić (9 950 g), Zoran Dugajlić (4 790 g). Druhý bol Jaz Beočín: Igor Bočković (4 950 g), Slobodan Mravík (5 220 g), Spomenko Teteši (2 530). Bronzovú sošku rybky si odniesli rybári hložianskeho Šaranu: Samuel Macko (3 060 g), Ondrej Huďan (4 220 g) a Martin Macko (4 420 g). Štvrté miesto obsadilo ZŠR Smuđ Kulpín, piate bolo ZŠR Karas z Petrovca, na predposlednom mieste zakotvil ZŠR Karaš Beočín a poslednú priečku, tak sa na hostiteľa aj patrí, zaujalo ZŠR Báčsky karas zo Silbaša. Traja najlepší rybári na dráhe boli: 1. Nikola Lazić (9 950 g), 2. Predrag Dugajlić (9 730), 3. Milan Miškov ZŠR Báčsky karas Silbaš (7 220 g). Prvý úsek: 1. Predrag Dugajlić (9 730 g), 2. Miloslav Meleg ZŠR Karas Petrovec (5 390 g), 3. Igor Bočković (4 950 g). Druhý úsek: 1. Nikola Lazić (9 950 g), 2. Milan Miškov (7 220 g), 3. Vladimir Milovanović ZŠR Smuđ Kulpín (6 230 g). Tretí úsek: 1. Zoran Dugajlić (4 790 g), 2. Martin Macko ZŠR Šaran Hložany (4 420 g), 3. Bogdan Purković ZŠR Karaš Beočín (3 430 g). žičilo. Najbohatší úlovok mal pretekár ZŠR Šaran z Čelareva, ináč Odžačan Nikola Lazić, v ktorého kapse bolo 9 950 g kaprov rozličnej hmotnosti. Nespokojnosť neprejavil ani predseda domáceho ZŠR Báčsky karas Viac ako polovicu času súťaže rybárov v Silbaši Miroslav Belička, najslabší na súťaži pršalo (1 220 g). Naopak, Videlo sa to už po prvých švihoch bol šťastný, že sa Cup Silbaša rybárskych prútov nad vodou Báč- vydaril, že rybári po chutnom skeho rybníka. Všetci z vody šikovne obede – plnenej paprike, odišli vyťahovali veľké, stredné a celkom domov šťastní a predsedovi tí, malé kapry. Nepočuli sme na kon- čo o tom vedeli, zagratulovali ci, že niekto nebol spokojný so k narodeninám, ktoré v ten deň súťažou, aj keď počasie nie veľmi oslávil! lebo po chybe celej obrany AŠK hostia zvýšili náskok na 1 : 3. V polovici druhého polčasu znovu voľný kop, znovu chyba brankára Plevu – 1 : 4. Na nešťastie domácich Nenin dostal červenú kartu, lebo sa vyhrážal rozhodcovi. Po jednom útoku hostia vo vlastnej šestnástke nedovolene zastavili Mijića, rozhodca odpískal penaltu a Ďuríček bol presný. V posledných piatich minútach zápasu obrana AŠK ešte dvakrát kapitulovala pre katastrofálnych 2 : 6. Tak sa Aradáčania ocitli na predposled-

nom mieste, keďže majú iba 6 bodov. V pokračovaní ich očakáva húževnatý boj o každý bod. Či sú na to pripravení, ukáže už zápas v Mužlji, kde sa stretnú s tamojším Lehelom. AŠK: Pleva, A. Števko (Hrubík), Novaković, Ďuríček, Striško, Korać, Birmanac, Rajčević, Nenin, M. Števko, Mijić Ostatné výsledky 7. kola: MSK – Proleter 1 : 0, OFK Gradnulica – OFK Klek 2 : 1, Naftagas – Lehel 3 : 1, Rusanda – ŽFK Banat 2 : 2, Potisje – Omladinac 0 : 0. • ŠPORT •

Hrali v Kulpíne

(Matičný turnaj o Pohár veľvyslanca SR v Belehrade 25. júla 2015)

MOMS Biele Blato – 9. miesto

MOMS Čelarevo – 10. miesto

MOMS Hložany – 11. miesto

MOMS Stará Pazova – 12. miesto

MOMS Báčsky Petrovec – 13. miesto

MOMS Laliť – 14. miesto

• ŠPORT •

Snímky: Juraj Pucovský

Súťaž pionierov v rámci PDvK (2015)

Odmenení mladí rybári (2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Smuđ Kulpín Rybársky spolok Smuđ Kulpín založili 9. decembra roku 1970. Spolok teda pracuje nepretržite 45 rokov a dnes patrí medzi najmasovejšie združenia v Kulpíne. Na začiatku pôsobenia členovia spolku sa stretávali na inej lokalite ako dnes. Kedysi to bolo vedľa tzv. agencie (vlastníctvo podniku Vody Vojvodiny), ktorá sa nachádza oproti terajšej rybárskej chatke. V prvých rokoch pôsobenia združenie malo takmer 300 členov a dodnes sú v ňom aktívni dvaja rybári, ktorí boli aj pri zakladaní: Ján Vrbovský a Pavel Chlipec. Dnes Smuđ má o polovicu menej členstva, čiže do 150 rybárov. Ako vysvetlil predseda ZŠR Smuđ Michal Koruniak, dôvody sú predovšetkým ochudobnený rybí fond, znečistené vody, čo je zvlášť príznačné v tomto roku. Z ekologického hľadiska má spolok problémy hlavne s hosťujúcimi rybármi, ktorí za sebou zanechávajú neporiadok. K tomu ani majiteľ kanála D-T-D – podnik Vody Vojvodiny si v tomto ohľade nerobí svoju robotu. V roku 2002 kulpínski rybári sa podujali stavať rybársku chatku. Plány na výstavbu tohto objektu mali ešte roku 1999, keď predsedom združenia bol Samuel Zima. Postupne chatku dostavali. Urobili tam pivnicu, letnú terasu, nové hygienické zariadenie, a to všetko za finančnej podpory MS Kulpín, Obce B. Petrovec, prostriedkov z pokrajiny a peňazí samotného ZŠR Smuđ. Posledných päť rokov kulpínski Kulpínčan Denis Kolár rybári usporadúvajú úspešnú súťaž vo varení rybacieho paprikáša Zlatý kotlík, kde v kuchárskom remesle vždy medzi najlepšími súťažia hlavne skupiny podnikov z Kulpína a dedín Obce Báčsky Petrovec. Posledne v konkurencii býva až 30 (2015) kotlíkov a podujatie navštevuje aj do 500 ľudí. Počas roka spolok organizuje najmenej dve súťaže a v rámci PDvK aj preteky pionierov v love rýb. Členovia Smuđu tiež odchádzajú na súťaže mimo osady a pravidelne sa zúčastňujú na SNS v love rýb udicou a vo varení rybacej polievky. Okrem bežnej aktivity spolok počas roka usporiada zopár pracovných akcií na úprave okolia rybárskej chatky, súťažnej dráhy... Začiatkom tohto roku ZŠR Smuđ mal výročné a volebné zhromaždenie. Predsedom spolku zostal Michal Koruniak, tajomníkom Michal Plachtinský a pokladníkom je od založenia až dodnes Ján Vrbovský. Predsedom súťažiacej komisie je Ján Jagoš. V združení sústavne pracujú s dorastom. Plánujú tiež vystavať parkovisko pri chatke, urobiť chodník od mosta po chatku a, pravdaže, pracovať na pozdvihovaní ekologického povedomia svojho členstva a občanov. Dvaja Jánovia Chalupkovci Katarína Gažová pri kotlíku (2011) (Snímky: autorka, J. Pucovský a z archívu ZŠR Smuđ)

Manželia Podkonjakovci varili na SNS (2008)

Pavel Čáni a Ján Velko (zľava) pri hodnotení paprikášov (2011)

Ján Jagoš (zľava), predseda Súťažiacej komisie (2013) Kapitáni najlepších tímov na pohárovej súťaži v Kulpíne (2008)

Dostavba rybárskej chatky (2004)

Z výročnej konferencie ZŠR Smuđ (2013)

Prednáška o rybolove v Kulpíne (2014)

Na Zlatom kotlíku sa zoskupí aj do 500 ľudí (2011)