Hlas 30 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4657/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 25. 7. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Aradáčske folklórne hody

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Kvalita pšenice veľmi dobrá

Ostopäť medzi päť!

Z obsahu

25. 7. 2015 | 30 /4657/

Uzávierka čísla: 22. 7. 2015

4 TÝŽDEŇ 6 Normy, reformy a čosi viac 7 Využili NRNM šancu v oblasti informovania? 10 Program SNS 2015

11 ĽUDIA A DIANIA 12 Držia krok s dobou 13 Kostol v novom rúchu 19 Život na dvoch kolesách

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Deti zbožňujú zvieratká

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Zdražela kukurica, sója lacnejšia 26 Škodcovia poškodzujúci kvety sóje 28 Nezabúdajme na pitný režim zvierat

31 KULTÚRA 31 Oblievačky, páračky, zabíjačky... 32 Magický scénický krasopis divadla

V piatok 17. júla v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny prezentovali výsledky prieskumu realizovaných projektov lokálnych samospráv na území Vojvodiny v rokoch 2007 – 2013, ktoré financovala EÚ. (s. 5) J. Pániková Čoraz menej času ľudia trávia spolu. Mladí ľudia nemajú kedy počúvať a čerpať z pamäti a skúseností svojich rodičov a starých rodičov. Nie div, že sa „dejiny opakujú“, že sa vojny vracajú. Započúvali sme sa teda do príbehu Samuela Galádika z Bingule... (s. 15) J. Bartoš

organického mlčania Miroslava Benku 33 Hráme pre spokojnosť diváka

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Šikara a Radnički postúpili, Panóniu vylúčili! 50 Ohňostroj zahlásil finále 51 Terra v znamení jubilea Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

11. Kulpin fest prebiehal v sobotu 18. júla a po prvýkrát na trávnatom plató pred Muzeálnym komplexom v Kulpíne. Mnohopočetní návštevníci sa výborne zabávali pri dobrej hudbe viacerých skupín. Osobitne potešil výstup známeho Kerbera a novozaloženej kulpínskej skupiny Industrijski kombinat (na snímke). (s. 35) K. Gažová

Editoriál

Robotnícka krv ako horúca ortuť

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Foto: J. Pucovský

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková



Aj vtedy, keď slnko hladinu ortuti v teplomere zdvihne nad 36 stupňov Celzia, robotníci v Srbsku pracujú pod holým nebom.

reba uznať, že usilovnosť robotníkov nemá cenu. Veď spolu s tzv. inteligenciou prispievajú k budovaniu krajiny, teda aspoň sa tak píše v definíciách sociálneho (či socialistického?!) štátu. Hádam preto v našej krajine žiadny zákon, ani podzákonný akt neupravuje oblasť ochrany zdravia robotníkov, ktorí pracujú vonku v extrémnych (horúcich) podmienkach, na plus 40 stupňov C. Existuje iba odporúčanie srbskej vlády, ktorým sa zamestnávateľom radí, aby zastavili prácu v najhorúcejšej časti dňa, aby zamestnaným na poľnohospodárskych majetkoch, stavbárom, vodičom autobusov, nákladných áut a iným zabezpečili nadostač vody, častejšie prestávky a pracovné zmeny. Chybujúci zákon, ktorý by bol nápomocnou rukou pri ochrane zdravia našich usilovných manuálnych robotníkov v neprajných poveternostných podmienkach, môže však suplovať zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V ňom sa definujú metódy práce počas extrémnych podmienok, ktoré prináša počasie, ako aj to, že zamestnanci musia naplno užívať právo na ochranu pred škodlivým účinkom atmosférických vplyvov na ich bezpečnosť a zdravie. Kýmkoľvek však odporučenie je len odporučením, a nie obligatórnym záväzkom zakotveným v štátnom predpise, ba dokonca, kýmkoľvek je Srbsko Srbskom, krajina, v ktorej sa zákony takmer ani neuctievajú, máloktorý zamestnávateľ poslúchne radu a prejaví humánnosť voči svojim pracovníkom. Hoci za cenu ich zdravia! No sú aj pozitívne príklady, ktoré sa niekedy nám, pracovníkom, ktorí do práce na ôsmu cestujú (aspoň čiastočne) s úsmevom na tvári, lebo v kancelárii klimatické zariadenie uľahčí prežitie pekelného dňa, javia ako vidina: vyľudnené staveniská nových obytných budov, či opustené stroje na asfaltovanie ciest. Áno, medzi nami sú aj takí zamestnávatelia, ktorým je človekovo zdravie – sväté! Je to jav, ktorý si treba povšimnúť a pochváliť, lebo nie všetci patríme do jedného spoločného vreca. Niektorí sa „opovážili“ byť človeku človekom, a nie vlkom. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  30 /4657/ 25. 7. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Horúčavy Dvere k šanci Michal Ďuga

Oto Filip

epublikový hydrometeorologický ústav nás už začiatkom týždňa upozornil, že na území Srbska bude až do 26. júla veľmi teplé počasie s najvyššími teplotami od 34 do 38 stupňov. Potom sa očakáva krátkodobé osvieženie a znovu horúčavy. Je zrejmé, že také počasie diktuje aj špecifickú životosprávu. Pre vysoké teploty, totiž, VP Putevi Srbije apeluje na všetkých účastníkov v doprave, aby necestovali počas najteplejšej časti dňa, ale včasráno alebo predvečerom. Zároveň sa im radí, aby počas cesty častejšie oddychovali, a pritom konzumovali viac tekutín. S tým cieľom tento verejný podnik podnikol aj dodatočné opatrenia – všetky diaľničné stanice sa zásobili balíčkami prvej pomoci, ako aj pitnou vodou. Vodičov upozorňujú, že počas horúčav sa pomalšie reaguje a klesá aj ich pozornosť, takže musia byť mimoriadne ostražití. Okrem toho, je známe, že horúčavy často spôsobujú aj požiare, ktoré sa ťažko hasia a niekedy, ako aj nedávny v okolí Vršca, trvajú aj niekoľko dní. Je známe, že príčinou mnohých požiarov je predovšetkým ľudská nepozornosť, takže sa apeluje na občanov, aby sa nehrali s ohňom v týchto tropických dňoch, a upozorňujú sa aj poľnohospodári, aby nespaľovali strniská a iné pozostatky rastlinného pôvodu na poliach, lebo je to zákonom zakázané a ako je známe, to sú aj najčastejšie príčiny mnohých požiarov. Horúčavy spôsobujú aj zdravotné problémy ľudí. Pociťuje to predovšetkým zdravotná pohotovostná služba veľkým počtom intervencií. Preto sa radí, predovšetkým rizikovým pacientom, medzi ktorých patria deti, starší pacienti, astmatici a pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ktorí musia byť mimoriadne pozorní a čoraz menej sa vystavovať slnku od 10. do 16. hodiny, konzumovať pritom väčšie množstvo tekutín, zmenšiť svoju aktivitu a pravidelne dodržiavať lekárom predpísanú terapiu. A, samozrejme, nech nezabúdame aj na to, že horúčavy spôsobujú veľkú spotrebu vody, následkom čoho často prichádza k reštrikciám, ktoré obmedzujú využívanie vody, a niekde sa dokonca aj trestá jej neracionálne použitie. Preto v žiadnom prípade netreba podceňovať aktuálne letné horúčavy!

www.hl.rs

ak to už chodí, nie vždy sú rozhodujúce dobré úmysly a budúcnosť, ale chvíľkové záujmy a okolnosti. Viac než dve dekády júla sú už v spomienkach, no tempo dianí nepoľavilo. Žiadne bezstarostné leto, nielen preto, že nás pekný počet dní sužovali tropické horúčavy. V časoch, keď nič nemôže dlho zostať skryté, do pozornosti zainteresovaných sa dostáva i odpoveď na dilemu, kto je skutočným pôvodcom súčasnej deštrukcie v dialógu Prištiny a Belehradu. O viacerých jeho aspektoch sa zrejme rokovalo aj počas nedávnych stretnutí, ktoré predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz mal v Belehrade. Premiér Aleksandar Vučić na ich margo vyhlásil, že vysoký hosť poskytuje pevnú, jasnú a jednoznačnú podporu našej európskej ceste, odkazujúc, že Srbsko bude pokračovať v politike mieru a stability. Pevná podpora eurointegrácie bola tlmočená aj na stretnutí nášho premiéra s námestníčkou štátneho tajomníka USA pre európske a euroázijské otázky Victoriou Nulandovou. Aj v pondelok, v rozhovoroch premiéra Vučića so spravodajcom Európskeho parlamentu pre Srbsko Davidom MacAllisterom. Hosť osob-



ne tlmočil nádej, že prvá kapitola v prístupových rokovaniach bude onedlho otvorená, zhodnotiac, že by kapitoly 35, ako i 23 a 24 mali byť otvorené medzi prvými. Veľa povzbudivých slov, no stále veľa i otáznikov nad tým, či sa a kedy sa väčšmi otvoria dvere k novej šanci napredovať v eurointegrácii. Vlastnú rolu v tom všetkom má i stabilita regionálnych pomerov, vzťahy Belehradu a Sarajeva po dianiach v Srebrenici, vrátane návštevy členov Predsedníctva Bosny a Hercegoviny u nás, otázka referenda, ktorú čoraz častejšie nastoľuje predák Republiky Srbskej Milorad Dodik. Všetko to boli témy, ktoré sa ocitli na pondelkovom pretrase. Je tu i ďalšia, nebezpečne sa rozširujúca stálica, pokračujúca vlna migrantov, ktorých približne tisíc sa každý deň dostáva k nám, čo už značne prevyšuje naše organizačné, ubytovacie, finančné a iné možnosti. A môže migrantov byť aj viac, lebo by po vybudovaní ohrady v Maďarsku mohli dlhšie zostávať u nás v nádeji, že sa ako-tak dostanú cez tento novodobý Berlínsky múr, alebo že objavia nejakú inú alternatívu. Zrejme nie náhodou, práve v uplynulých dňoch minister vnútorných vecí Nebojša Stefanović pocítil potrebu

prízvukovať, že je Srbsko bezpečné a stabilné, že príslušné orgány všetky hrozby najserióznejšie chápu a podnikajú všetky potrebné opatrenia. Prezentujúc údaje na obdobie január – jún poukázal medziiným aj na skutočnosť, že sa počet ľudí tlmočiacich úmysel požiadať o azyl v Srbsku až osemnásobne zvýšil v porovnaní s rovnakým obdobím vlani: zo 4 282 osôb vlani na 37 389 tohto roku. Z toho počtu najviac ich je zo Sýrie (18 370), Afganistanu (10 907) a Iraku (2 796). Aby nevznikol mylný dojem, že jediným veľkým problémom sú migranti, treba povedať, že týchto naša polícia mala dosť aj na domácej pôde. Teší však, že za uplynulý rok dokázala zredukovať kriminalitu o dva a pol percenta. Tento údaj môže byť aj vyšší, najmä od začiatku druhej polovice júla, keď Zhromaždenie Srbska obrovskou väčšinou hlasov schválilo zmeny Zákona o polícii umožňujúce jej pátrať po nezvestných osobách bez odkladu, hneď po prihlásení ich zmiznutia. Návrh na zmenu uvedeného zákona známeho ako Tijanin zákon vznikol po viacerých tragédiách, ktoré otriasli Srbskom a ktorým sa podľa všetkého mohlo predísť, keby zákon bol inakší. Keby sa pružnejšie reagovalo aj na iné keby, asi by sa nám aj v týchto páľavách časových a iných predsa žilo o čosi pokojnejšie a ľahšie ako dnes.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MILOVAN ULIĆEVIĆ, PREDSEDA FOTOGRAFICKÉHO KLUBU VOJVODINA

Od remesla k senzibilite Oto Filip

– Čo potrebuje autor fotografie, aby nezostal v rámcoch priemerov? – Na prvom mieste by fotograf musel zdolať remeslo. Lebo proces fotografovania predsa zahŕňa aj istý mechanický či optický prístroj, vďaka ktorému snímka vzniká. Treba teda zvládnuť tú technicko-remeselnú časť, aby ste sa vôbec

Informačno-politický týždenník

mohli tejto záľube venovať. Po tomto nasleduje zdolanie výtvarnej časti, vlastne jej zložiek, ktoré autorovi nesmú zostať neznámou. Len potom je na vás, či na základe týchto výtvarných elementov vypracujete niektorú tvorivú fotografiu. Či dokážete vlastnou snímkou inému preniesť niektoré

svoje pocity, vlastné výskumy, časť svojich úvah. Ak to dokážete, tak ste urobili dobrú snímku. Ak to však sústavne robíte tým istým, prípadne podobným spôsobom, tak postupne vytvárate čosi, čo možno pomenovať vlastným štýlom. V radoch nášho združenia sú viacerí fotografi, ktorých zábery sú veľmi ľahko rozoznateľné, ktorí inklinujú k akejsi svojej senzibilite. Ich príznačnosťou je teda aj zdolané remeslo, aj tá výtvarná zložka, ale aj vlastná senzibilita. • TÝŽDEŇ •

V NSNV PREZENTOVALI VÝSLEDKY PRIESKUMU

Najmenej projektov v oblasti vzdelávania Jasmina Pániková

cieľom prezentovať verejnosti výsledky a najmä význam projektového financovania obcí a miest z fondov EÚ Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu zrealizoval projekt Prehľad, analýza a prezentovanie realizovaných projektov lokálnych samospráv na území AP Vojvodiny financovaných EÚ v období rokov 2007 – 2013. Zhrnuté výsledky, ktoré zmapovalo viac ako 20 novinárov – výskumníkov, zhrnuli do publikácie Európa vo Vojvodine, ktorú prezentovali v piatok 17. júla v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny. Zsuzsana Szerencsésová, jedna z autoriek, poznamenala, že spomedzi 44 lokálnych samospráv niet ani jednej, ktorá od roku 2007 po 2013

nezrealizovala aspoň jeden projekt, či už ako nositeľ alebo partner. „Samozrejme, sú rozdiely, keď ide o počet projektov. Jedny zrealizovali po jeden projekt, iné zase aj dvadsať. Hodnota tých projektov je viac ako 120 miliónov eur. Je to dobrá správa, avšak menej potešujúce je to, že na základe rozličných údajov možno uzavrieť, že lokálne samosprávy ani zďaleka nevyužili dostupné fondy, čiže rozličné programové možnosti, a prevažne boli orientované na IPA1 a IPA2 predvstupové fondy, ako aj Exchange program. Najviac projektov zrealizovali v oblasti ekonomického rozvoja, pokým najmenej, čo je veľmi prekvapujúce, v oblasti vzdelávania,“ povedala Szerencsésová. Poznamenala, že je evidentný nedostatok ľudských zdrojov, ktoré by pripravovali, respektíve realizovali projekty, a veľkým problémom je aj

LETNÁ NÁSTRAHA

Voda berie životy Juraj Bartoš

„A

k sa utopíš, domov mi nechoď!“ Takto, žartovne, ale s veľkým strachom, vyprevádzal otec fafrnka, ktorý ohromne rád odchádzal k Dunaju, aj predtým, než sa naučil plávať. A naučil sa, rovnako ako sa naučiť ani nemusel. Jedného dňa, keď onehdy Dunaj prišiel k samým Hložanom, pobral sa s kamarátom loviť kapry rukami vo výmoľoch pobrežia. Len odrazu stratil dno pod nohami. Nestratil hlavu, začal hrabať ako pes. Našťastie, nejako sa dostal na povrch, podarilo sa mu dokonca otočiť sa smerom k pevnej pôde a dostať sa na súš. Ten chlapec mal jednoducho šťastie, alebo sa naň pozrel sám Pán Boh. Inak by tieto riadky neboli. Dunaj „pod Hložanami“ aj predtým, aj po• TÝŽDEŇ •

tom zobral veľa životov a podaktoré prípady topenia sa skončili šťastne. Zatiaľ naposledy v nedeľu 12. júla. Do veselého džavotu mládeže a detí na „pláži“ odrazu zapárali výkriky: „Topia sa!“ Istý mladík sa predvádzal neúnosným spôsobom. Hoci ani sám, hovoria, plávať nevie, pokúsil sa stiahnuť do hlbšej vody dievča, taktiež neplavkyňu. Obaja sa naraz strácali vo vlnách rieky... Ešte že tam bolo nadostač ľudí, ktorí sa rýchle spamätali a zachránili ich. Dievča síce zopár dní pobudlo v nemocnici, ale je, dajme tomu, v poriadku. Ani šťastena, ani hviezdy, ani Pán Boh nebývajú vždy naklonení k topiacim sa ľuďom, tobôž deťom. Len za posledný mesiac sa vo vodách Srbska utopilo zo desať osôb. V jazere pri Kule 9. júla prišiel o život utopením 15-ročný chlapec. Dokončil prácu v ovocnom sade,

ohraničený alebo nedostatočný rozpočet na predfinancovanie alebo spolufinancovanie projektov. Ako povedala, predstavitelia obcí tvrdia, že sú občania dobre „Lokálne samosprávy nevyužili všetky a rôznymi spôsobmi možnosti,“ hovorí Zsuzsana Szerencsésová. informovaní o príprave a realizácii EÚ projektov, s cieľom uchádzať sa o projekty, avšak na základe ankety medzi a tým prispieť k rozvoju svojej obce. Aká je situácia v dvoch slovenobčanmi zistili, že je situácia celkom iná. Polovica občanov je mienky, ských obciach, v Báčskom Petrovci že nie sú dostatočne o tom infor- a Kovačici? Počas už spomínaného movaní, ako aj to, že ich lokálne obdobia na území Báčskopetrovskej samosprávy nevyužili dostatočne obce zrealizovali úhrnne päť projektov, ktoré financovala EÚ, a na všetky možnosti. To ale nepotvrdil aj pokrajinský základe ankety vidno, že občania tajomník Branislav Bugarski, podľa obce majú skromné poznatky o reaktorého lokálne samosprávy vyu- lizovaných EÚ projektoch. V Kovačici žili možnosti. Ako povedal, lokálne je situácia serióznejšia. Zrealizovali samosprávy využívali možnosti fon- iba jeden projekt, avšak ani ten dov, spontánne budovali kapacity nebol financovaný z fondov EÚ.

chcel sa osviežiť vo vode a – už ho niet. Predpokladá sa, že mu prišlo zle v dôsledku tepelného šoku; nikto nebol pri ňom... V Tamiši pri Pančeve sa 10. júla utopil 14-ročný chlapec. Vraj jeho a sestru (10) učil plávať otec, inak neplavec. Keď vychádzal s dcérkou von, syna zobral prúd, otec sa vrhol do hlbočiny, ale sám sa začal topiť; zachránil ho istý muž, ktorý sa tam ocitol s člnom. Čiernymi písmenami zostane zapísaná sobota 11. júla. O štvrtej popoludní rieka Tisa vzala odrazu tri mladučké životy. Dievča (15) sa chcelo okúpať, ale ju stiahla voda a bolo po nej. Vzala aj dvoch chlapcov (13 a 12), keď sa pokúsili zachrániť kamarátku. Z takzvanej divokej pláže pri dedine Đala v Obci Novi Kneževac sa zaraz namiesto detského smiechu rozľahol nárek... Takmer niet týždňa, keď médiá v Srbsku neoznámia smrť utopením. Najčastejšími obeťami sú deti. Z dôvodov figurujú predovšetkým únava, kŕče v nohách, strata vedomia, ako i nepozornosť, teda

nemiestne hry, potápanie popod rôzne objekty, skákanie do vody na nebezpečných a neprístupných miestach... Ako teda predísť tragédiám, ku ktorým dochádza v riekach, potokoch, jazerách, mori alebo aj v bazénoch? Predovšetkým rodičia musia zabezpečiť nepretržitý dozor nad deťmi vo vode a pri nej. Najlepšie, keď ich včas naučia plávať a dovolia im kúpačku iba na vyhradených miestach. Keby sme sa predsa ocitli v situácii, že sa niekto topí, najprv sa ho pokúsime zachrániť z nábrežia alebo z dákeho pevného stabilného objektu. Ak iné východisko nie je, len ak sme plavci, pokúsime sa o záchranu priamo vo vode. Najlepšie je dostať sa ku topiacemu spoza chrbta, chytiť ho za vlasy a ťahať von z vody. Nie je od veci poinformovať sa včas a podrobne o spôsoboch poskytnutia prvej pomoci topiacim. Niet hroznejšie od straty života ani krajšieho pocitu od jeho záchrany.

30 /4657/ 25. 7. 2015

Týždeň EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA

Normy, reformy a čosi viac Oto Filip

obyvateľov, že by ten nepriniesol nič dobré. Na druhom mieste sa ocitla kategória menom vydieranie a otrokárstvo, so 17 percent stúpencov. Občanov odrádzajú aj iné príčiny,

 LETMO

Oto Filip

Cestovanie

nohé by bolo aj krajšie, aj ľahšie s kultúrou, napríklad (aj) cestovania. V polovici júla tisíce mladých, najmä návštevníkov festivalu Exit zo zahraničia, chodili do Belehradu a späť vlakmi, no azda ani raz sa nestalo, že by nezaplatili lístok. Zo Starej Pazovy istá pani, údajne profesorka, takmer dennodenne cestuje do Inđije bez toho, aby si vyberala lístok, hoci ten stojí pár desiatok dinárov. Opiera sa azda o to, že ju sprievodca buď nestačí skontrolovať. A ak aj, v najhoršom prípade ju vyhostí na prvej stanici, teda v Inđiji. Ťažkú hlavu zo skutočnosti, že na rovnakú destináciu cestujú občas aj niektorí jej žiaci, si zrejme nerobí. No nie je len ona exemplárny cestovateľský príklad. V strede týždňa sa jeden zo sprievodcov v medzinárodnom vlaku veľmi rozčuľoval

www.hl.rs

pre písomný rozkaz nadriadeného, aby dbal na inventúru vozňov. Lebo v opačnom prípade bude znášať časť nákladov na opravu. Takýto záväzok sa priečil jeho zaužívanému zvyku pozrieť pasažierom lístky, a potom si v pokoji zdriemnuť. A že je na čo dbať, tak je. V novom modernom vlaku Flirt je všade zakázané fajčenie, čo jeden z tuhých mladých milovníkov cigariet považoval za vyslovený nezmysel. Na pokoji si zašiel do WC a zapálil si. Keďže je súprava vybavená i veľmi citlivými senzormi a videodozorom, tie hneď zareagovali a vlak zastal. Pasažier musel buď zaplatiť pokutu, alebo prerušiť cestu. Zvolil si to druhé. No neodpustil si pritom poznámku, ktorú zahundral tak, aby ho počuli tí blízko neho: – Veď uvidia, dokaličím im tie sediská... Cesta za kultúrou asi u nás ešte ten nejaký čas potrvá. Zdá sa, že dlhší.

Informačno-politický týždenník

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

možnosti zamestnať sa (16 percent), možnosť voľne cestovať v rámci EÚ odobne ako v živote, aj v politike (12 percent)... mnohé s mnohým súvisí. Dá sa to Aj keď viac než polovica občanov, zistiť aj z pravidelných, v decemich 55 percent vie, aký je terajší status bri a v júni – už trinásť rokov našej krajiny v prístupových rokova– prebiehajúcich prieskumov niach, na druhej strane znepokojuje verejnej mienky, vzťahujúcich skutočnosť, že až 30 percent ich to sa na viaceré aspekty európskej buď nevie, alebo odmieta poskytnúť orientácie našich občanov. Výodpoveď, kým si približne pätnásť sledky toho posledného, ktorý percent respondentov myslí, že prebiehal v júni a zverejneného je alebo už otvorených viac príKanceláriou pre eurorintegstupových kapitol, prípadne, že je ráciu v prvej polovici júla, sú otvorená prvá z ich tridsaťpäť. potešiteľné najmä pre zastaVeľmi výstižnou ukážkou našich venie rastu euroskepticizmu. spoločenských pomerov je názor V decembri 2014 podporu opýtaných na to, ktoré reformy sú začleneniu do Európskej únie najvýznamnejšie. Reformu súdnicEurointegrácia je nepredstaviteľná bez vyjadrilo totiž len 44 percent hlbokých zmien: z belehradského seminára tva, ako aj boj proti korupcii uvádza našich občanov, kým ich v júni Reformy v Srbsku po ich dvadsať percent, reformu tohto roku bolo o päť percent zdravotnej sústavy trinásť percent, viac, čiže 49 percent. Proti vstupu by ako sú zlé skúsenosti iných členov reformu vzdelávania osem percent. na prípadnom súčasnom referende únie (11 percent), taktiež názor, že Nasledujú reforma poľnohospodárhlasovalo 28 percent respondentov, pôjde o stratu vlastnej identity (10 stva, lepšia ochrana ľudských práv, kým by sa hlasovania nezúčastnilo percent). V prípade názorov zástan- ochrana spotrebiteľov a ochrana žiich 17 percent. Šesť percent občanov cov vstupu tak ide o kategórie už votného prostredia. Až 71 percent v tejto chvíli nevie, ako by sa vyjadrilo. známe z predošlých prieskumov: občanov je toho názoru, že tieto zmeny Keď ide o dôvody proti vstupu, tak lepšia budúcnosť mladých ľudí, čo si treba realizovať v prvom rade kvôli nám je tu na prvom mieste názor štvrtiny myslí 17 percent anketovaných, lepšie samotným, kým len sedem percent si

myslí, že ich treba presadzovať predovšetkým kvôli tomu, že ide o splnenie podmienok vstupu. Oblasťou, na ktorej sa treba oveľa viac než doteraz angažovať, aj to obojstranne, je informovanosť o Európskej únii. Až približne deväť z desiatich občanov nevie, koľko peňazí Srbsko orientačne ročne dostáva z európskych fondov. To, že ide o sumu 150 miliónov eur, si myslí štyri percentá respondentov, kým je tri percentá toho názoru, že mnoho, no všetko odchádza politikom do vreciek, kým národ nemá ani za chlieb. Takmer tri štvrtiny opýtaných (72 percent) ešte nepočulo za niektorý projekt vyfinancovaný Európskom úniou. Z tých 28 percent, ktorí o nich počuli, je približne každému štvrtému (24 percent) známe, že ide o oblasť ochrany životného prostredia. Nasleduje reforma verejnej administratívy (16), poľnohospodárstvo (11), spoločenský rozvoj (10), energia (9), súdnictvo a vnútorné veci (tiež 9), cezhraničná spolupráca (8), preprava (7) a rozvoj súkromného úseku (6 percent). Bližšie a lepšie vedieť, kam spejeme, čo nás na tej púti do budúcnosti čaká, nakladá teda venovať oveľa dôkladnejšiu pozornosť vzájomnej informovanosti. Lebo aj v neznalosti či z nej môžu prameniť mnohé omyly.

• TÝŽDEŇ •

Ilustrácia: Jarmila Takáčová

Týždeň

REDAKČNÁ BESEDA NA TÉMU NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN (5.)

Využili NRNM šancu v oblasti informovania? Vladimíra Dorčová-Valtnerová

édiá majú moc, napadne takmer každému, len čo niekto spomenie (aj menšinové) médiá, ich privatizáciu a v tej súvislosti i národnostné rady národnostných menšín (NRNM). Veď je staré pravidlo, že každá, aj menšinová, vláda sa ťažko zrieka možnosti vplyvu na médiá, ibaže sa k tomu sotva prizná; najčastejšie sa odvoláva na „vyššie ciele“. Podľa viacerých definícií kvalitné informovanie musí byť objektívne, nezávislé a včasné. K včasnému sprostredkovaniu informácií sa mediálni pracovníci vedia dopracovať poľahky. Čo však s nezávislosťou a objektivitou? Veď aj novinár je iba človek, ktorý má vlastné názory. Okrem toho každé médium má svojho financiéra a neraz, voľky-nevoľky, sa musí tancovať podľa hudby poskytovateľa financií vylúdenej donátorom a zákonné mechanizmy a garancie na autonómiu redakčnej politiky spravidla chybujú. Bolo tomu tak – aj v menšinových médiách – aj predtým, než na mediálnu scénu prišli NRNM. Čo dobré a či vôbec niečo dobrého inštitúcie menšinovej kultúrnej samosprávy priniesli v oblasti informovania, opýtali sme sa mediálnej analytičky Zsuzsany Szerencsésovej, členky Správnej rady Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, Márie Habramovej, šéfredaktorky maďarského súkromného týždenníka Családi Kör, a Juraja Bartoša, predsedu Výboru pre informovanie v prvej zostave NRSNM, zároveň niekdajšieho zodpovedného • TÝŽDEŇ •

redaktora týždenníka Hlas ľudu. ŠANCA AKO POZITÍVNY ASPEKT EXISTOVANIA NRNM V OBLASTI MÉDIÍ Podľa Zsuzsany Szerencsésovej pozitívny aspekt existovania NRNM je nepochybne možné spoznať – v šanci, Zsuzsana Szerencsésová ktorú tieto telesá dostali na to, aby mohli významne vplývať V menšinovej informatívnej sfére je na spôsob a kvalitu uplatňovania práv výrazný problém erózie profesionálnych menšinových spo- štandardov, ohrozenej nezávislosti od ločenstiev v oblasti politických vplyvov, deficitu autonómie informovania. – Záredakčnej politiky a pluralizmu názoroveň, aby vo vnútri vlastného menšino- rov a stanovísk, vládnutie autocenzúry a vého spoločenstva opustenej úlohy médií ako kontrolórov určili informatívne schvaľovateľov rozhodnutí. priority, uctievajúc pritom nielen po(Zsuzsana Szerencsésová) treby a priania, ale aj projektovanú udržateľnosť. Aj to, aby významné právomoci v informovamnožstvom spôsobov, ktoré majú k ní, neexistuje žiadna obsiahla vážna dispozícii, najpriamejšie vplývali na analýza, z ktorej by bolo vidno, čo kvalitu informovania v materinskej reči, v podstate dobré a zlé pribudlo v – hovorí naša spolubesedníčka. – To menšinovom informovaní. – Analýza, je veľmi významná šanca a možnosť. ktorá by zohľadnila a zhodnotila, ako Samozrejme, iná je otázka, v akom sú (a či vôbec sú) koncipované reálne strategické priority, ako sa pátralo po rozsahu a na aký spôsob si ju využili. Szerencsésová ako symptomatické najlepších riešeniach, akým spôsobom až frapujúce hodnotí aj skutočnosť, sa menšinové informatívne ovzdušie že ani po viac než jedenástich ro- prispôsobuje novým technológiám koch, odkedy NRNM začali preberať vo svete komunikácií, či sú zlepšené

pracovné modely menšinových médií a podmienky ich podnikania, čo sa urobilo na ich kádrovom posilňovaní, na ich zdokonaľovaní na vypracovanie kvalitných projektov, a predovšetkým, akým spôsobom a v akej miere sa podporuje a sleduje kvalita obsahov v menšinovom informovaní, či je a v akej miere podporovaná rozličnosť a zabezpečená mediálna pluralita v menšinových jazykoch, čo sa podniklo, aby sa zabezpečila a ochránila nezávislosť redakčnej politiky médií? – končiac myšlienku o tom, čo chýba v oblasti menšinových médií, Szerencsésová podčiarkuje: – Myslím si, že takéto vážne bilancovanie je absolútne nevyhnutné pre akékoľvek vážnejšie rozhovory o budúcnosti informovania v jazykoch národnostných menšín. Lebo druhý výraz pre spomínanú šancu je – zodpovednosť. Šéfredaktorka súkromného týždenníka v maďarskej reči Családi Kör Mária Habramová, majúc na zreteli prúdy, ktoré prispeli k rozpadu bývalej Juhoslávie, teda vojnové udalosti 90. rokov, činnosť rôznych politických strán a prúdení, hlasne a verejne vypovedanú alebo v úzadí povšimnutú a pocítenú neznášanlivosť, nedôveru alebo (iba?) nepoznanie etnickej štruktúry tejto časti krajiny, ktoré naznačovali hrozbu pre eventuálne pokusy, aby sa význam prítomnosti národnostných menšín čoraz viac marginalizoval, hovorí, že formovanie inštitúcie NRNM určite treba pozorovať so súhlasom: – Vytvorením právneho rámca a podmienok na prácu NRNM je umožnené, aby národnostné menšiny okrem zachovávania svojej identity na pozitívny spôsob rozhodovali o špecifických, pre ne dôležitých otázkach a zároveň rovnoprávne účinkovali v tvarovaní budúcnosti tejto spoločnosti. V týchto procesoch sa počítalo aj s tým, že oblasť informovania je jedna z významnejších oblastí, ktorej plodnosť vplýva

30 /4657/ 25. 7. 2015

>>>

Týždeň >>> na zotrvanie národnostných menšín, – hovorí Habramová a dodáva, že sa v ďalšom zmieňovaní na danú tému bude zameriavať na informovanie v maďarskej reči. – Náš„prípad“: dočasná Národnostná rada maďarskej národnostnej menšiny (ďalej: NRMNM), ustanovená roku 1999, vo svojich výskumoch a konštatáciách hovorí o význame a podpore pre všetky médiá, ktoré prispievajú k verejnému záujmu svojho národnostného spoločenstva bez ohľadu na ich vlastnícku štruktúru. Žiaľ, v rokoch, ktoré nasledovali, sa ukázalo, že v mediálnej sfére NRMNM sa niekomu stala matkou a iným, aspoň keď ide o náš týždenník – macochou, – konštatuje naša spolubesedníčka. Redaktor týždenníka Hlas ľudu Juraj Bartoš hovorí, že vo veci kladov, resp. záporov existencie NRNM má dilemu. – Majúc na zreteli všetko, čo sa dialo (a čo sa zrejme ešte len udeje) v súvislosti s voľbami a fungovaním NRNM, nezbavil som sa kacírskej dilemy: či sú tieto telesá záchranným pásom pre národnostné menšiny alebo kostičkou, okolo ktorej sa príslušníci jednotlivých národnostných menšín (NM), najjemnejšie povedané, poriadne schlpia; veď už po sebe len tak brešú. Kolega Bartoš ihneď aj konkretizuje svoje stanovisko ohľadom činnosti NRNM v oblasti informovania. – Verejné informovanie v jazykoch NM patrí k ich základným právam. Prevažne sa financuje z verejných zdrojov, čiže z rozpočtov Republiky Srbska, Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a lokálnych samospráv. Povinnú ekonomickú pomoc štátu možno pochopiť ako podanú ruku na záchranu. Ak, pravda, nevyúsťuje v politické ovplyvňovanie konzumentov pomoci zo strany jej poskytovateľov prostredníctvom menej či viac subtílnych mechanizmov a metód, čo v praxi taktiež nie je celkom zriedkavé, – zdieľa svoj názor Bartoš a pokračuje: – Čiže, NM majú v rukách nástroj, ktorým teoreticky môžu prispieť k ochrane národnej a kultúrnej identity NM skvalitnením informovania v materinskom jazyku. Azda každá NM má na to adekvátne odborné kapacity. Lenže, pokým sa do práce niektorých NR zapájajú popredné osobnosti z radu príslušníkov jednotlivých NM, v iných títo od začiatku pôsobenia NR bočia. Domnievam sa, že z hygienických dôvodov, čiže v úsilí predísť pokušeniu namočiť si prsty v politike, ktorá má silu živého blata. Bartoš sa pri odpovedi na otázku, či a v čom vidí dobrú stránku fungovania NRNM v uvedenej oblasti, nevyhý-

www.hl.rs

ba kritickému pohľadu. – Prestavba (návrat) socialistickej spoločnosti na kapitalistickú sa zákonite projektuje aj v mediálnej sfére. Pre médiá NM je príznačné, že sa počet ich zamestnancov rapídne znižuje, a že sú hmotne a inak čoraz menej motivovaní a čoraz starší. V niektorých menšinových médiách sa síce venuje sústavná pozornosť prílevu mladých odborných kádrov, vo väčšine sa však o potrebe primeranej kádrovej politiky, predovšetkým o zamestnávaní (aj) v médiách mladých odborných ľudí iba mele, čo sa na kvalite mediálnych produktov neodráža kladne. Je dobre, že sa niektoré NRNM, vrátane slovenskej, podujali na parciálne vzdelávanie novinárov a spolupracovníkov nielen tzv. pokrajinských, ale i lokálnych médií. Žiaľ, prevažne sa zameriavajú na jazykovú úroveň, menej na podstatu: ako prostredníctvom menšinových médií informovať profesionálne (objektívne, kriticky, nezaujato...). MNOHO NEGATÍVNYCH FAKTOROV – Mám pocit, že prázdny priestor pri definovaní zodpovednosti NRNM v tejto oblasti, zvlášť nenormovaných garancií autonómie redakčnej politiky v médiách, v ktorých NRNM majú úlohu zakladateľov, v politických elitách vo vnútri menšinových spoločenstiev sa dožíva ako pole, na ktorom môžu suverénne gazdovať podľa vlastných záujmov, ale zdá sa mi, že určitá časť menšinovej mediálnej spoločnosti možno bola aj zhovievavejšia voči takému vmešovaniu sa ,našich’ – ide k veci Szerencsésová a poukazuje na to, že NRNM suverénne držia monopol nad médiami, v ktorých majú zakladateľské práva, ktoré neraz predstavujú prostriedok informovania menšinových straníckych a politických elít. – Myslím si, že v menšinovej informatívnej sfére je výrazný problém erózie profesionálnych štandardov, ohrozenej nezávislosti od politických vplyvov, deficitu autonómie redakčnej politiky a viditeľného nedostatku pluralizmu názorov a stanovísk, vládnutia autocenzúry, opustenej úlohy médií ako kontrolórov schvaľovateľov rozhodnutí, – hovorí Szerencsésová. Mária Habramová hovorí, že NRMNM, ktorá už aj pre početnosť tejto menšiny musela byť prichystaná na výskyt pluralistických názorov v rôznych médiách, sa neprejavila ako tolerantná v mediálnej sfére. – Takmer od začiatku vystupuje autoritatívne, postavujúc sa na pozíciu, z ktorej odkazovala: kto nie je s nami, ten je proti nám. Príčinou takého poziciovania je to, že NRMNM je pod ingerenciou najsilnejšej maďarskej strany, Zväzu

Informačno-politický týždenník

vojvodinských Maďarov; čiže NRMNM je druhá strana mince ZVM, t. j. jeho„vysunuté oddelenie“, čo určite vplýva aj na zachovanie stranícky orientovaných, ale aj na tzv. nezávislé médiá, akým je Családi Kör, – tvrdí maďarská kolegyňa. – Tým, že NRMNM prostredníctvom zakladateľských alebo spoluzakladateľských práv má vplyv na zachovanie alebo vznik maďarských médií, dostáva sa do pozície, aby (v značnej miere aj finančne) podporila oblasť informovania,

Juraj Bartoš

(Foto: J. Pániková)

Negatívne aspekty v kontexte informovania vidím a najmä pociťujem(e) predovšetkým na pláne okliešťovania alebo aspoň zanedbávania slobody novinárskeho prejavu, tiež jeho kritickosti a analytickosti. (Juraj Bartoš) v ktorej kompetencia zakladateľských práv prislúcha jej. Habramová hore uvedené ilustrovala údajom, že ich týždenníku, nad ktorým NRMNM nemá zakladateľský status (majitelia sú bývalí a súčasní členovia redakcie), tohto roku z pokrajinského rozpočtu prostredníctvom súbehu schválili o niečo viac než milión dinárov, a týždenníku Hét Nap, ktorého je sama zakladateľom – až 29 miliónov dinárov. Aj napriek tomu, že podľa výskumov Családi Kör číta 43,61 % anketovaných, a 7 Nap iba 21,18 % anketovaných. Juraj Bartoš ako zásadný problém NRNM vidí v tom, že fungujú predovšetkým ako poradenské telesá, ktorých mienky, sugescie a návrhy štátne orgány akceptovať môžu, ale nemusia, a túto druhú možnosť vraj často aj využívajú, čo patrí medzi tzv. vonkajšie problémy inštitúcií kultúrnej autonómie. – Vnútorný problém vyplýva z par-

ticipácie členov NRNM v jednotlivých politických stranách, čo vytvára napätie nielen v rámci nich, ale i na relácii NRNM – orgány moci (štátne – pokrajinské – lokálne). Pokým pred voľbami do prvej zostavy, a potom aj na štarte činnosti NRSNM fŕkali iskry medzi (nie všetkými) členmi dvoch kandidačných listín, teraz je na scéne nevraživosť medzi príslušníkmi a/lebo sympatizantmi politických strán, ktoré držia žezlo na republikovej, respektíve na pokrajinskej úrovni, akoby oxeroxovaná z republikového parlamentu, – zmieňuje sa Bartoš konkrétne o NRSNM. – Keď onehdy pred vypršaním prvého štvorročného obdobia členom NRNM štátne orgány úžasne otáľali s prijatím zákona o voľbách NR (v dôsledku čoho ich prvé zostavy namiesto štyroch rokov „odpracovali“ až sedem), NR iba chabo poukázali na neprípustnú skutočnosť. Konkrétny návrh smerujúci k legitímnemu nátlaku na štátne štruktúry – otvoriť verejnú diskusiu o možnosti sebazrušenia NRNM (teda nie ich skutočného zrušenia!) s cieľom donútiť štát, aby včas reguloval svoju povinnosť, koordinátorka práce NRNM proste ignorovala, môžbyť aby si neznepriatelila straníckych kolegov, – končí svoju myšlienku Bartoš, ktorý k hodnoteniu celkovej situácie v menšinových médiách dodáva: – Negatívne aspekty v kontexte informovania vidím a najmä pociťujem(e) predovšetkým na pláne okliešťovania alebo aspoň zanedbávania slobody novinárskeho prejavu, tiež jeho kritickosti a analytickosti. Nemám na ume len občasné priame cenzurovanie jednotlivých príspevkov v médiách, ale najmä tzv. tiché ťahy. Aj laik je schopný vypozorovať, že novinári, ktorí píšu otvorene zo zasadačiek republikových a pokrajinských, najmä ale orgánov lokálnej samosprávy a tobôž samotných NRNM, bývajú z týchto povinností uvoľnení. Ich nadriadení (z vlastnej iniciatívy alebo pod nátlakmi) tam radšej posielajú kolegyne a kolegov menej náchylných na rozčerenie stojatej hladiny. Môžbyť aj v obave z opakovaných hrozieb súdnymi procesmi (predovšetkým lokálnych) mocnárov. O OBSAHU ZÁKONA O NRNM VO VECI INFORMOVANIA Mnohí novinárski pracovníci a odborníci sa uzhodnú na tom, že od začiatku bolo jasné, že NRNM v oblasti informovania získali veľké právomoci, ale bez takmer žiadnej zodpovednosti, zvlášť v zmysle zabezpečenia slobody prejavu. – Následky „nedopovedanosti“ sú zhubné pre kvalitu informovania v menšinových jazykoch, a pre konzu• TÝŽDEŇ •

máciu práv príslušníkov menšinových spoločenstiev v oblasti informovania, lebo právo NM v tejto oblasti neznamená iba právo na informovanie v materinskej reči, ale vôbec právo na úplné, nezaujaté a profesionálne informovanie, – hovorí Szerencsésová. – Túto skutočnosť by bolo nutné bez výhrad mať na zreteli pri vytváraní budúcich zákonných riešení, keďže sa už vyše roka zahlasuje schválenie nového Zákona o NRNM. Zároveň si musím s pesimizmom povšimnúť, že aj nový Zákon o verejnom informovaní a médiách vynechal možnosť, aby zabudoval silnejšie mechanizmy, ktoré garantujú nezávislosť redakčnej politiky médií, ktorých sú NRNM zakladateľmi, – dodáva. Mária Habramová ako jednu z nedopatrení zákona uvádza článok 21 (3), ktorý oprávňuje NRNM, aby dávala návrhy na rozdelenie prostriedkov, ktoré sa udeľujú prostredníctvom verejných súbehov z republikového, pokrajinského alebo lokálneho rozpočtu právnickým a fyzickým osobám, ktoré informujú v rečiach národnostných menšín. – Kto uverí tomu, že NRNM bude nezaujatá pri dávaní návrhu pre všetky médiá? Aj voči tým, ktorým nie je zakladateľkou? Aj pre tie, ktoré stranícky nie sú orientované alebo sú eventuálne orientované pre druhú politickú stranu, ktorej členovia netvoria väčšinu v zložení NRNM? – pýta sa Habramová. – V zásade sa (s mierou) prikláňam k myšlienke, že aj najhorší zákon je lepší než absencia akéhokoľvek zákona. Žiaľ, v praxi veľa závisí od toho, ktorá politická opcia je práve (a na ktorej úrovni) pri moci. Národnostným radám zostala síce ústavná možnosť zakladať médiá, avšak, majúc na zreteli nie celkom jednoznačný právny aspekt NRNM (sú NRNM štátne, alebo občianske inštitúcie, alebo ,niečo pomedzi?’), nie je celkom jasné, ako sa môžu vyjadrovať k financovaniu médií zo štátnych zdrojov bez toho, aby nebola reč o konflikte záujmov, – uvažuje Juraj Bartoš. NÁVRHY NA MECHANIZMY ZABEZPEČUJÚCE AUTONÓMIU REDAKČNEJ POLITIKY Opýtali sme sa našich spolubesedníkov, aké kroky treba podnikať, aby sa zamedzil vplyv a nátlak rôznych stredísk moci na menšinové médiá. – Zamedzovanie vplyvu NRNM na médiá nie je až také komplikované, ani netreba vymýšľať ,teplú vodu’. Ak aj menšinové médiá chápeme ako svojrázne verejné mediálne servisy, čo neraz tvrdia aj príslušníci národnostných menšín, nevidím žiadny dôvod na to, aby sa podobne ako je to v Zákone • TÝŽDEŇ •

o verejných mediálnych servisoch (RTS – V tom období vtedajšia (a terajšia a RTV) aj týmto médiám nepredpísali tiež) predsedníčka istej NRNM ,zamrazáväzky, na aký spôsob musia realizovať zila’ svoje členstvo v DS. Po čase ho ale verejný záujem vo svojich obsahoch: odmrazila, teraz sa už transparentne aby pravdivo, včasne, úplne, nezaujato aktívne, aj ako funkcionárka, podieľa v a profesionálne informovali a pod., – práci NRSNM, Zhromaždenia APV a DS (predtým aj vo vláde APV). Obávam sa, navrhuje Zsuzsana Szerencsésová. – Nevidím dôvod, pre ktorý by sa po- že tomu inak nebude ani v budúcnosti, dobným spôsobom nestanovil verejný a to ani v prípade zmeny straníckej záujem v médiách, ktorých zakladatelia štruktúry nielen v slovenskej, ale ani sú národnostné rady, a zároveň, aby v ktorejkoľvek inej NRNM. Nepomáha tieto normy boli vbudované do zakla- ani dvakrát merať a raz strihať, teda pri dateľských aktov. Nevidím dôvod, ani voľbách do NRNM mať na zreteli, kto je prečo by otázka ochrany nezávislosti a nezaujatosti redakčnej politiky menšinovej mediálnej sféry nemohla byť predmetom samoregulácie, schválenia nejakého druhu kódexu správania vo vzťahu národnostných rád a menšinových redakcií, pričom by novinárske združenia, a zvlášť menšinových spoločenstiev, ktoré majú aj vlastné profesionálne združenia, mohli zohrať významnú rolu, – hovorí oslovená mediálna expertka. Šéfredaktorka nezávislého maďarského týždenníka nemá ilúziu, že depolitizácia a depar- Mária Habramová (Foto: z archívu M. H.) tizácia je možná, aspoň keď ide o predsedu a členov NRNM a jej orgánov. – Ale verím, že Starí, vyčerpaní, naivní, ktorí veria skôr alebo neskôr z radov tej v šťastie, ale aj tí, ktorí zavadzajú, národnostnej menšiny, ktorej stratia ruku, nohu a možno aj hlavu. práca národnostnej rady často nie je v súlade so záujmami Zmiznú. Rozplynú sa. celej spoločnosti, vzíde kritic(Mária Habramová) ká masa, ktorá nájde spôsob, akým stanoví požiadavku, aby sa NRNM pri schvaľovaní rozhodnutí kto, kto sa ako a koľkokrát prezliekol, riadila odbornosťou a nie straníckymi kto obhajuje vlastné záujmy a kto záujmami. Aj v oblasti informovania, záujmy NM, – uzaviera Bartoš. – s optimizmom hovorí Habaramová. Juraj Bartoš pripomína situáciu z PRIVATIZÁCIA roku 2003, keď bolo aktuálne postú- MENŠINOVÝCH MÉDIÍ Príbeh privatizácie médií trvá už penie zakladateľských práv nad menšinovými novinovo-vydavateľskými osem rokov. Aj vtedy, aj teraz predoustanovizňami a periodikami zo strany všetkým menšinové elity úporne odNRNM: – Nie náhodou sme sa rázne po- mietali ideu privatizácie médií s menšistavili proti tomu, aby sa tieto práva zo novými programami, štátne vrchnosti Zhromaždenia AP Vojvodiny postúpili odmietali ich požiadavky na výnimky, na NRNM. Najprv novinovo-vydavateľ- aby na poslednú chvíľu vláda zastavila ské ustanovizne a redakcie Hlas ľudu, proces privatizácie a verejne zahlásila Libertatea a Ruske slovo, potom aj tri potrebu rýchleho zosúladenia systéNRNM (slovenská, rumunská a rusín- mových riešení v tejto oblasti. K čomu ska). Je verejné tajomstvo, že už na za celých osem rokov vôbec neprišlo, štarte cesty jednotlivé NRNM (aspoň tie pripomína Zsuzsana Szerencsésová so sídlom vo Vojvodine) mali – pravda, a pokračuje: – Nebolo počuť ani jeden neformálne – pod dozorom jednotlivé návrh alebo riešenie, ktoré by viedli ku politické strany (DS, LSV, SVM). Pros- kroku ďalej od „suchého“ rozhodnutia tredníctvom svojich členov v NRNM „za“ alebo „proti“ privatizácii týchto predsa nakoniec presadili svoj zámer. médií. Ako sa veci majú teraz? Opäť Zakladateľských práv sa NRNM predsa narastá nervozita a jediné, čo máme, ujali, a potom sa Ústavný súd vyjadril, sú flashbacky v zmysle identických viet, že nie je kompetentný (!?) vyjadriť sa ku ktoré sme počúvali pred ôsmimi rokmi, kolízii jednotlivých zákonov týkajúcich ale ani teraz nepočuť žiaden návrh, sa tejto kauzy, – hovorí redaktor Bartoš. ideu, akciu – čo ak sa tentoraz dôsledne

vytrvá v privatizačnom procese? Mária Habramová privatizáciu médií pozoruje ako kráčanie po mínovom poli. – Starí, vyčerpaní, naivní, ktorí veria v šťastie, ale aj tí, ktorí zavadzajú, stratia ruku, nohu a možno aj hlavu. Zmiznú. Rozplynú sa. Tým, ktorí v nadchádzajúcich mesiacoch pred voľbami ,niekomu’ ,niečo’ budú znamenať, už teraz sa vypracúva ,topografická mapa’ pre bezpečný prechod. ,Kartografi’ do jesene vypracujú mozaiku budúceho mediálneho obrazu, – výstižne metaforami hodnotí celkovú situáciu Habramová. – Zdieľam názor, že privatizácia médií povedie k zániku početných menšinových médií, prevažne lokálnych elektronických. Z hľadiska skutočnosti, že ich pred štartom privatizácie v Srbsku bolo viac než 160 (!), čo je jednoznačne náročné na financovanie, ako i s ohľadom na nedopovedaný právny status a nízku kvalitu produktov časti týchto médií, možno hovoriť o oprávnenom pokuse štátu zredukovať ich počet, – hovorí Juraj Baroš, ale zároveň sa pýta: – Čo bude s ľuďmi, ktorí zostanú bez zamestnania a príjmov? Nehovoriac azda o najzávažnejšom aspekte, totiž o otázke budúcnosti sprivatizovaných médií. Ako sa k nim zachovajú ich budúci majitelia? Obávam sa, že privatizácia bude mať zhubné následky, že médiá, do ktorých celé desaťročia fakticky vkladali občania, sa dostanú do rúk novozbohatlíkom, ktorí prostredníctvom nich budú sledovať vlastné záujmy a, ak sa im tieto nebudú zdať nadostač užitočné, tak ich proste – zlikvidujú. Pritom NRNM (o lokálnych samosprávach nehovoriac) sa proti privatizácii médií nepostavili rázne, ani (až na malé výnimky) neprejavili záujem o zakladateľské práva (ako v prípade pokrajinských tlačených médií). Žeby preto, lebo nedovidia na možnosť ich udržateľnosti? – pýta sa Bartoš. NA ZÁVER Piate a zároveň posledné pokračovanie redakčnej debaty na tému národnostných rád národnostných menšín končíme konštatáciou, že aj táto jej časť poukázala na skutočnosť, že potreba po otvorenom dialógu vo veci národnostných rád národnostných menšín je viac než žiaduca. Teraz je loptička na druhej strane. Podujme sa, trebárs v hodine dvanástej, niektorá inštitúcia, ustanovizeň alebo združenie na organizáciu verejných okrúhlych stolov na podobnú tému s cieľom dopracovať sa k najlepším možným riešeniam a návrhom, ktorým smerom by sa mal uberať rozvoj NRNM a vôbec rozvoj národnostných menšín?

30 /4657/ 25. 7. 2015

Týždeň

PROGRAM 2015

54.

Sobota 1. augusta 10.00 – Šachový turnaj SNS (hala ZŠ Jána Čajaka) Nedeľa 2. augusta 19.00 – Vernisáž Konope, konope... (SPŽ) Streda 5. augusta 19.00 – Vernisáž Petrovské pohľady VII. (ZPVU, priestory TO) 20.00 – Vernisáž Stretnutie minulosti so súčasnosťou (KŠH) Štvrtok 6. augusta 18.00 – Slávnostné zasadnutie NRSNM (Slávnostná sieň GJK) 20.00 – Výstava portrétov slovenských osobností (ÚKVS, Nový Sad) 20.30 – Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže (Slovenský dom, B. Palanka) Piatok 7. augusta 10.00 – Otvorenie 11. medzinárodnej filatelistickej výstavy PETROVEC FILA 2015 (ZŠ Jána Čajaka) 11.00 – Otvorenie výstavy Biblia na cestách (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) 12.00 – Prijatie delegácií partnerských miest u predsedu Obce B. Petrovec 17.00 – Ľudová veselica s baraním paprikášom (Klub poľnohospodárov) 18.00 – Vernisáž Insita kovačickej galérie – 60 rokov (GZM) 20.00 – Petrovec vo svojej jedinečnosti, slávnostné otvorenie SNS a Ajhľa, strom – vstupný program SNS (sieň SVD) 22.00 – Rockton 2015 – 50 rokov v znamení rockovej hudby v Petrovci (Vrbara)

Sobota 8. augusta 9.00 – Futbalový turnaj kohútikov (Vrbara) 9.00 – Vítanie hostí (predsieň SVD) 10.00 – Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia MSS (sieň SVD) 13.00 – Slávnostné otvorenie Jarmoku umenia (Ul. maršala Tita) 13.00 – Súťaž vo varení zajačieho paprikáša (Klub drobnochovateľov) 13.30 – 18.00 Deň otvorených dverí s príležitostným programom (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 15.30 – Prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii ASSŽ (sieň obce) 16.30 – Koncert komorného miešaného zboru Cantica Collegium Musicum z Martina (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 17.30 – Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov (sieň obce) 20.30 – Požehnajme nášmu kraju – galakoncert našich folklórnych súborov (ihriská ZŠ Jána Čajaka) Nedeľa 9. augusta 7.00 – Súťaženie športových rybárov (kanál DTD) 9.00 – Súťaženie stolných tenistov (ZŠ Jána Čajaka) 9.00 – Súťaženie poľovníkov (Poľovnícky dom Lesík) 9.30 – Slávnosťové služby Božie (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 15.00 – Kde bolo, tam bolo... – detské divadelné predstavenie SVD z B. Petrovca (sieň SVD) 16.00 – Stretnutie slovenských novinárov (reštaurácia Aróma) 16.30 – Futbalový zápas veteránov (Vrbara) 17.00 – Organový koncert MgA. Vladimíra Kopáčika (chrám Boží SEAVC v Petrovci) 18.00 – Futbalový zápas (Vrbara) 19.00 – U nás tak milo zvončeky zvonia – galakoncert detských folklórnych súborov (ihriská ZŠ Jána Čajaka) 21.00 – Starý frfloš – divadelné predstavenie Divadla VHV z Kovačice (SVD)

SPRIEVODNÉ PODUJATIA Sobota 25. júla 10.00 – Turnaj v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky JE Jána Varšu (Kulpín)

www.hl.rs

Sobota 25. a nedeľa 26. júla 18. Predslávnosťové dni v Kulpíne Sobota 8. augusta 8.30 – 14.00 – 3. Stretnutie zberateľov s burzou (ZŠ Jána Čajaka)

Informačno-politický týždenník

Expozície MVS prístupné verejnosti počas SNS: Slovenská izba a Detský oblek (Dom MSS Ľudovíta Mišíka) Najstarší dom (Ul. Branislava Mokića 7/9)

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania Investujú do infraštruktúry STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

oho času v Staropazovskej obci realizujú viaceré hodnotné investície, ktoré majú za cieľ skvalitniť život občanov obce. V stredu 15. júla predseda obce Đorđe Radinović spolu s riaditeľmi dvoch verejných podnikov, Nedeljkom Kovačevićom z Direkcie pre výstavbu obce a Milošom Grkovićom z Vodovodu a kanalizácie navštívil novovystavanú ulicu v Starej Pazove. Neskoršie pobudli vo Vojke, kde práve prebieha výstavba vodo- Nová ulica v centre Starej Pazovy vodu, a položili základný kameň novej škôlky v Belegiši, ktorá bude ropazovskej obce v investičných patriť do PU Radost Nové Bánov- kruhoch. Podľa slov predsedu ce. Spolu s čelnými ľuďmi lokálnej Radinovića v každej osade to, samosprávy bol i Igor Mirović, bý- čo bolo občanom sľúbené, je, valý minister hospodárstva, ktorý resp. bude realizované. Medzi mal značný podiel v promócii Sta- kapitálové investície zaradil aj

výstavbu športovej haly v Golubinciach a hovoril o niekoľkých významných projektoch, ktoré sa majú realizovať, ako je dostavba objektov PU Poletarac v Starej Pazove a Novej Pazove.

Nová ulica otvorená v strede Starej Pazovy je kompletne technicky vybavená a spája ulice Cyrila a Metoda a Vladimíra Hurbana, v ktorej sú budovy Domu zdravia a škôlky. Okrem asfaltovej cesty v novej ulici sú pešie dráhy, parkovacie miesta, zelené plochy s vysadenými stromami, moderné osvetlenie LED žiarovkami… Hodnota tejto investície je okolo 17 miliónov dinárov. Nová budova PU Radost v Belegiši podľa projektovej dokumentácie bude rozlohy približne 640 štvorcových metrov s dvorom veľkosti 4,4 áru. Kapacita tejto novej škôlky je 120 detí a investícia je vyčíslená v sume 44,5 milióna dinárov. Po ukončení výstavby prvej a druhej fázy výstavby asi 1 500 domácností vo Vojke bude mať možnosť pripojiť sa na nový vodovod (5,4 kilometra distribučnej siete). Do konca tretej a štvrtej fázy má byť vystavaných ešte 34 kilometrov siete, a tým vlastne celá dedina dostane vodovod. Hodnota investície je 34,5 milióna dinárov.

PLANDIŠTE

Skupina občanov znovu pri moci Vladimír Hudec

j v malej juhobanátskej Obci Plandište došlo k zmene v zložení vládnucej koalície. Na základe novej koaličnej dohody na zasadnutí Zhromaždenia obce 16. júla z funkcie odstavili predsedu zhromaždenia Radeho Klašnju z Demokratickej strany a za nového predsedu zvolili bývalého predsedu obce a lídra skupiny občanov My môžeme, my chceme Zorana Vorkapića. Za oba návrhy hlasovalo 16 výborníkov: zo skupiny občanov 7, SPS – PUPS – JS 3, SNS 4, SVM 1 a 1 nezávislý výborník. Proti boli výborníci DS, ktorí sa po tomto zasadnutí presunuli do opozície. Po zverejnení výsledkov hlasovania práve odstavený predseda zhromaždenia Klašnja sa poďakoval výborníkom za spoluprácu a povedal, že sa počas uplynulých 3,5 roka snažil prácu zhromaždenia pozdvihnúť na vyššiu úroveň, čo sa mu, ako zdôraznil, v značnej miere aj podarilo, a potom opustil zasadnutie. • ĽUDIA A DIANIA •

Novozvolený predseda Zhromaždenia obce Zoran Vorkapić sa najprv novým koaličným partnerom ospravedlnil za niektoré možno trochu neprimerané vyhlásenia, ktoré – ako povedal – boli vyslovené v zápale politického boja. Poďakoval sa výborníkom skupiny občanov My môžeme, my chceme, že aj po odchode do

opozície zostali verní svojim ideám, čo nebolo ani trochu ľahko vzhľadom na to, že predtým boli osem rokov pri moci. – Čas ukáže, či tieto zmeny prispejú k zlepšeniu života občanov tejto obce. Verím, že do budúcna nebudeme mrhať sily na politické hašterenie, ale sa upriamime na zlepšenie života v tejto obci.

Boli to jediné kádrové zmeny v tejto obci, ktorými je vlastne stanovená nová vládnuca väčšina. Predseda a podpredseda obce Milan Selaković a Endre Szabo zostali na svojich funkciách vzhľadom na to, že počas trvania mandátu opustili DS, resp. LSV a pripojili sa Srbskej pokrokovej strane.

POZORUHODNÁ FINANČNÁ PODPORA PRE ZŠ V KULPÍNE. Správa pre kapitálové vklady AP Vojvodiny pre kulpísku školu na základe súbehu vyčlenila prostriedky v sume 4 milióny 990-tisíc dinárov. Ako potvrdila riaditeľka školy Jovanka Zimová, prostriedky použijú na rekonštrukciu strechy novej školskej telocvične. Potrebnú dokumentáciu už schystali a teraz čakajú povolenie na verejné obstarávanie. Práce na rekonštrukcii strechy telocvične (na snímke) začnú čo nevidieť a do jesene majú byť ukončené. Okrem toho z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie tejto škole schválili ďalších 360-tisíc dinárov na vybavenie kabinetov pre fyziku, techniku a informatiku. K. G. 30 /4657/ 25. 7. 2015

Ľudia a diania DIGITALIZÁCIA RTV OK

Držia krok s dobou Anička Chalupová

okrok vo svete elektroniky sa nedá zastaviť. Prechod z analógového signálu na digitálny (číslicový) je čoraz populárnejší. Tento termín bol stanovený medzinárodnou telekomunikačnou úniou (agentúra OSN) na konferencii v Ženeve roku 2006. Za bezmála 70 rokov existencie televízne vysielanie v celom svete zaznamenalo obrovský pokrok. Už niekoľko rokov sa televízny program v Srbsku vysiela cez satelit, digitálne vysielajú aj kábloví operátori (DVB-C) a, samozrejme, aj internetové pripojenie je na sledovanie televízie (IPTV) možné. Súčasne s tým na celom území Srbska prebieha aj trend digitalizácie, keď klasické televízie (stanovený termín bol do

17. júna t. r.) prechádzajú na digitálne terestriálne vysielanie. Odnedávna je aj televíznym divákom lokálnej Rádio-televízie Obce Kovačica k dispozícii prechodný multiplex v rámci digitálneho terestriálneho vysielania (DVB-T). Digitálne vysielanie RTV OK bolo spustené 3. Ján Litavský júla t. r. z digitálnej vysielacej stanice Vršački Breg na kanáli K31, informoval nás Ján Litavský, riaditeľ lokálnej kovačickej RTV OK. − Naša televízia teraz patrí do rodiny digitálne vysielajúcich televíznych staníc, čo pre nás znamená veľký pokrok. Náš program

PADINA

Prípravy na oslavy Elenka Ďurišová

ruhý augustový víkend je tradične vyhradený pre oslavy Padiny. V pondelok 13. júla sa v tejto súvislosti stretli členovia Miestneho spoločenstva a predstavitelia spolkov s cieľom určiť predbežný harmonogram dianí. Tak v piatok 7. augusta sa majú uskutočniť koncerty skupiny Grupa građana, lokálnych rockových skupín a DJ. Na sobotu 8. augusta plánujú otvorenie výstavy Lúče z temného kúta, vystúpenie hosťujúceho divadla zo Slovenska a večerný koncert padinskej skupiny Nebo a hosťujúcej skupiny Zana. V nedeľu 9. augusta sa uskutočnia ranné slávnostné bohoslužby v padinskom evanjelickom kostole. Nasledovať bude tradičné súťaženie o najlepší guláš a tortiáda. Pred celovečernou slovenskou hudobnou veselicou naplánovaný je kultúrno-umelecký program. K hlavnému trojdňovému programu patria aj iné akcie, ktoré sa budú odohrávať približne do polovice septembra, medzi ktoré patrí prehliadka slovenských krojov, výtvarný tábor invalidov práce, Festival slovenských ľudových piesní Padina spieva, premiéra divadelnej hry Čo?, Babinkove stretnutia a iné.

www.hl.rs

teraz môže sledovať viac ako 100 000 obyvateľov Srbska. Vysielanie z vysielacej stanice Vršački Breg nám vyhovuje z mnohých aspektov, ale azda najviac z tej ekonomickej strany. Keďže naša lokálna televízia okrem programu v srbskej reči vysiela aj program v rečiach národnostných menšín (po slovensky, rumunsky a maďarsky), ďalšou výhodou digitalizácie, ktorá nám prináša nielen lepší a kvalitnejší obraz a zvuk, ale aj hodne iných výhod a doplnkových služieb, je to, že naše vysielania v slovenskej reči môžu sledovať aj Slováci napr. v Aradáči, Jánošíku, Hajdušici, Vojlovici a iných prostrediach v Banáte. Určitým horúcim gaštanom v mediálnej reforme je priva-

tizácia médií, ktorej konečný termín bol predĺžený z 30. júna na 31. október? – Musím uznať, že celková situácia okolo privatizácie, nielen lokálnej RTV OK, ale aj iných miestnych televízií a rozhlasových staníc, vôbec nie je ružová. Obec Kovačica schválila rozhodnutie, že lokálnu RTV OK nepredá. Z jednej strany Agentúra pre privatizáciu žiada od lokálnych samospráv, aby sa vyjadrili o tom, či chcú predať svoje médiá, a na druhej strane zasa Zákon o privatizácií hovorí, že privatizácia neplatí pre médiá. Štát teda nemôže predať majetok, ktorý patrí lokálnej samospráve. Nemáme nároky na predaj nášho média, lebo uvažujeme, že RTV OK bezpochyby potrebujeme aj naďalej, predovšetkým kvôli informovaniu našich občanov o lokálnych dianiach, o živote v tejto juhobanátskej obci, – uzavrel riaditeľ RTV OK Ján Litavský. Foto: zo súkromného albumu

Miestne spoločenstvo Stará Pazova Mestská oslava svätého Iliju Program Sobota 1. augusta (hotel Vojvodina) 20.00 – Udelenie odmien žiakom generácie troch staropazovských základných škôl 20.30 – Udelenie plakiet a sošiek Miestneho spoločenstva na rok 2015 21.00 – Slávnostná večera Nedeľa 2. augusta (FK Jednota) 18.00 – Priateľský futbalový zápas FK Jednota Stará Pazova – FK Hamuliakovo, Slovenská republika KTO OTRÁVIL RYBY V BOSUTE? Na problém, že v rieke Bosut niekto permanentne otravuje ryby, Hnutie zelených upozorňuje už viac rokov. Tentoraz sa problém najdrastickejšie prejavil na úseku od dediny Batrovci po diaľnicu Belehrad – Záhreb, kde aktivisti hnutia našli tisíce mŕtvych rýb. Predseda hnutia Dejan Bulatović povedal, že Hnutie zelených od patričných orgánov, v prvom rade sanitárnej inšpekcie, žiada odpoveď na tri otázky: ako prišlo k otráveniu rýb, či sú ryby z Bosutu vhodné na konzumovanie, či je voda vhodná na kúpanie ľudí a statku? Pokým nedostanú odpovede na tieto otázky, členovia hnutia mienia organizovať protesty a blokády ciest. Isté je, že ryby nezdochli bez príčiny, a preto základným cieľom týchto protestov je utvorenie podmienok, aby sa problém riešil a aby sa podobné incidenty už nestávali. St. S.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ARADÁČ

Kostol v novom rúchu Vladimír Hudec

radáčania na rok oslávia 230 rokov od príchodu Slovákov do tejto osady. V ústrety tomuto jubileu a ďalším významným jubileám v evanjelickom cirkevnom zbore rozhodli dôkladne upraviť kostol. Práce sa začali roku 2007 v súlade s ľudovým porekadlom, že klobúk hlavu chráni – od strechy. – Vtedy sme dôkladne opravili strešnú konštrukciu, staré laty nahradili novými, postavili sme zvláštne fólie na ochranu pred prípadným premokaním strechy a pokryli sme ju novými Juraj Čeman pri organe škridlicami, – hovorí dozorca ardáčskeho cirkevného zboru kostol bol viackrát dostavaný a Juraj Čeman. – Nasledovala tá že sa ,zlíhal‘ v dôsledku vlahy. najdôležitejšia fáza – hydroi- Zároveň nám poradili atmosfézolácia a obíjanie omietky do rickú vodu odviesť čím ďalej od výšky, pokiaľ siahala vlaha. Na- základov kostola, čo sme sčasti sledujúcich štyri – päť rokov sme už aj urobili. Medzičasom sme čakali, až sa steny dobre vysušia. drevené okná a dvere nahradili Medzičasom sme sa s odbor- plastovými a predvlani sme kosníkmi na statiku radili, čo robiť tol konečne omietli a dali novú s puklinami, ktoré sa miestami maľovku, najprv zvonku, potom objavili. Povedali nám, že puk- aj vnútri, pričom sme sa snažili liny vznikli následkom toho, že zachovať ornamentiku a ozdoby,

Zachovali pôvodné ornamenty a ozdoby

ibaže sme zmenili farby. Kostol bol naposledy zvnútra omaľovaný v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Vo všetkých týchto prácach aradáčsky cirkevný zbor sa spoliehal na vlastné finančné sily, takže pred dvomi rokmi zaviedli aj svojrázne ročné samozdanenie v sume 10 eur na dospelého člena cirkvi, s cieľom zabezpečiť prostriedky na líčenie kostola. Okrem toho dostali prostriedky aj z Biskupského úradu a dvakrát aj z mesta Zreňanin. Teraz je kostol dôkladne upravený, takže prioritou je oprava organu. – Je to jeden z mladších organov v Slovenskej evanjelickej cirkvi v Srbsku, ktorý bol nainšta-

ČO ČAKÁ SKONČENÝCH ŠTUDENTOV

Zdĺhavý proces nostrifikácie Elenka Ďurišová

Podala si žiadosť o nostrifianuška Berediová káciu diplomu z Erdevíka vysov Srbsku? koškolský diplom – Urobila som získala na Slovensku, to v apríli bežného na Katedre politológie roku. Vyštudovaa európskych štúdií Fila som európske lozofickej fakulty UKF štúdiá na Katedre v Nitre. Na otázku, prečo politológie a európsa rozhodla vrátiť späť skych štúdií Filozodo Srbska, odpovedala: Danuška Berediová fickej fakulty UKF – Z jednej strany vráv Nitre. U nás som tila som sa kvôli tomu, že tu mám žiadosť o nostrifikáciu podala na priateľa. Ale najväčším dôvodom je Fakulte politických vied v Belehto, že v tom čase som tam nevidela rade, kde je najpodobnejší odbor seba. Spokojná som so školstvom európske integrácie. Zháňanie dona Slovensku, aj so všetkým iným, kumentov si vyžaduje veľa času ale tu som predsa najspokojnejšia. a peňazí a osobitným absurdom je,

• ĽUDIA A DIANIA •

že si musíme oddelene nostrifikovať prvý a druhý študijný stupeň. Pre oba procesy je pritom potrebná tá istá dokumentácia. Kde by si sa po nostrifikácii diplomu chcela zamestnať? – Keďže je Srbsko v procese približovania sa Európskej únii, verím, že budú viac potrebovať mladých ľudí, ktorí vyštudovali práve tieto odbory. Pritom politológia ponúka široké spektrum možností, kde sa zamestnať. Už dva roky si doma, čím si vypĺňaš voľný čas? – Na Slovensku som si zvykla na finančnú nezávislosť a teraz mi to vyzerá hlúpe, že potrebujem pomoc od rodičov. Istá moja známa z Ko-

lovaný a posvätený roku 1931. Pre organ je príznačné to, že bol stavaný pre tento kostol, čiže jeho rozmery sú prispôsobené priestoru a aj zvuk je ladený priestoru, – povedal nám aradáčsky kňaz Vladimír Lovás. Organ už štyri roky nie je vo funkcii a v súčasnosti organár z Temešváru pracuje na jeho reštaurácii. Okrem 230 rokov od príchodu Slovákov a založenia cirkevného zboru Aradáčania si na rok pripomenú aj 190 rokov od výstavby kostola. Kostol v tejto podobe, ibaže bez veže, bol totižto vystavaný a posvätený roku 1826 a dnešnú podobu nadobudol roku 1854, keď vykonali dôkladné opravy a dobudovali vežu. vačice sa zaoberá výrobou mydla z prírodných látok. Zapáčilo sa mi to, vyskúšala som sa v tejto práci a po úspešnom predaji prvej túry zapáčilo sa mi to ešte viac. Sama výroba je zaujímavá a peniaze sú tiež dobrou motiváciou. Najdôležitejšie je, že tieto pestré a voňavé mydlá sú vyrobené úplne z prírodných látok a sú prospešné pre kožu. Okrem toho miesim rezančeky do polievky a pomáham rodičom v obchode. Je to spôsob, na ktorý sa im chcem odvďačiť za pomoc a podporu. Keďže som od malička chodievala na folklór, po viacročnej prestávke teraz sa mu znovu venujem naplno. Chystáš sa niekam na dovolenku? – So Slovenským kultúrno-umeleckým spolkom Erdevík sa chystáme na festival na Slovensku, na Orave. Na tom zájazde plánujeme navštíviť aj Poľsko. Po návrate uvidím, či pôjdem ešte niekde.

30 /4657/ 25. 7. 2015

Ľudia a diania S MILOTKOU ĎUROVKOVOU Z KYSÁČA

Kľúčom úspechu je rodinné podnikanie Elena Šranková

o tom, čo sa vyškolila za vychovávateľku a dočasne robila v kysáčskej škôlke, Milotka Ďurovková sa zamestnala v rodinnej dielni Greksa. Bolo to v jeseň roku 1990. Ako ste sa z vychovávateľky zmenili na kovospracovateľku? – V dielni, ktorú založil môj otec Dušan Greksa roku 1987, ocitla som sa náhodou. Keď som zostala bez zamestnania v škôlke, začala som vypomáhať v dielni, ktorá je u nás Milotka Ďurovková vo dvore. Hneď nato ma otec v nej aj zamestnal. Mali sme zlievareň osvojovali spolu s manželom Vladia najprv sme vyrábali piesty do mírom, ktorý tiež robil najprv v štátmotorov. Na odporúčanie kame- nej firme a v roku 2000 sa rozhodol nárov sa otec vyskúšal vo výrobe prestúpiť do rodinnej dielne. Teraz pohrebného vybavenia z mosadze, nám v dielni už pomáha aj dcéra ktoré vyrábame dodnes. Máme aj Alexandra, ktorá ukončuje štvrtý niektoré iné výrobky, ale menej. ročník Ekonomickej fakulty. Jej Keď sa štát začal zmenšovať, aj úlohou je vybaviť záležitosti v bantrh sa zmenšoval, nuž sme zostali ke a na iných úradoch v Novom hlavne na programe pre cintoríny, Sade. So snúbencom Srđanom sa čo stačí na existenciu našej firmy orientujú na marketing, ale urobia a rodiny. i všetko iné, čo treba. Ako sa vám ako žene podarilo Myslíte, že sa ženy dostatočne uplatniť sa v tejto výrobe? uplatňujú v podnikaní?

ská alebo ženská. Vďaka tomu som sa vyskúšala vo všetkých prácach, robila som aj na sústruhu a bolo to aj preto, aby som i sebe dokázala, že to zvládnem. Zvykli sme si na to, že aj žena sa môže v dielni naplno uplatniť. Dcéra v tom pokračuje, lebo všetci z toho žijeme. Toho času stojíte v čele samostatnej remeselníckej dielne Greksa? – Keď otec pred desiatimi rokmi odišiel do dôchodku, musel firmu na niekoho nechať a keďže som jeho jedinou dcérou, zveril ju mne. Avšak všetci tu rovnako prispievame. Pri komplikovanejších veciach otec ešte stále pomáha, príde do dielne každý deň na pár hodín. Lebo všetci sme sa tomuto

už zatvorené a musíme sa vynachádzať, aby sme nejako vydržali. Vyrábate len na objednávku? – Prevažne na objednávku, lebo požiadavky kupcov sú skutočne veľmi náročné. Keďže je náš výrobný program dosť bohatý, niektoré univerzálne a najvyhľadávanejšie výrobky máme aj v zásobe. Ide totiž o citlivú oblasť a keď zákazník chce mať výrobok k nejakému výročiu, snažíme sa dodržať lehoty a požiadavky. To si vyžaduje naše angažovanie počas celého dňa. Okrem samotnej výroby na nás čaká aj všetko ostatné: obstarávanie reprodukčného materiálu, dodávka tovaru, ktorý neraz pošleme autobusom vo večerných alebo včasných ranných hodinách.

Srđan pri hotových výrobkoch

Vladimír Ďurovka vo výrobnej hale

– Na jednej strane som cítila, že mám predĺžiť rodinnú tradíciu, a na druhej strane okolnosti boli také, že mi to nejako bolo predurčené. Možno som mohla čakať na zamestnanie v odbore, ale dovtedy som musela niekde robiť, takže to šlo nejako spontánne. Robotu sme si

www.hl.rs

– Mienim, že sa ženy málo činia a mali by sa zapájať do podnikania vo väčšom počte a vo väčšej miere. Tak ako muži, aj ženy môžu prispieť a priložiť ruky k výrobe. Sama sa podieľam napríklad aj pri zlievaní. Keď som začínala, otec nemyslel o tom, že je niektorá robota výlučne muž-

Informačno-politický týždenník

remeslu iba priučili, nikomu to nie je profesijný odbor. Zamestnávame aj dvoch robotníkov. Okrem zmenšovania trhu, na aké ešte problémy narážate? – Ten generálny problém okolo platby za tovar neobišiel ani nás. Systém hodnôt sa celkom zmenil a niektorým ľuďom nie je žiadny problém klamať, urobiť iného na blázna. Máme ľudí, s ktorými dobre spolupracujeme, ale aj takých, čo 28 rokov s platbou robia problém. Kadečím sa ľudia slúžia, to je priam neuveriteľné. Kríza v štáte sa odzrkadľuje vo všetkom, aj v zásobovaní reprodukčným materiálom. Firmy, kde sme skôr kupovali suroviny, sú

Zákazníci nám prichádzajú aj v popoludňajších hodinách, v sobotu a nedeľu. Usilujeme sa však organizovať tak, aby vždy niekto bol v dielni a aby sme všetko načas vybavili. Sú veci, ktoré nikto iný neurobí tak ako člen rodiny. Aké máte plány do budúcnosti? – Keďže je situácia čoraz ťažšia, budeme sa snažiť obstáť na trhu aj v budúcnosti. Prichádzajú nové technológie, treba sa im prispôsobovať a čeliť konkurencii. Ak dcéra so svojím partnerom zotrvajú v tomto remesle, budeme im pomáhať. Ak firmu budeme môcť rozšíriť, bude to vítané. • ĽUDIA A DIANIA •

SO SAMUELOM GALÁDIKOM Z BINGULE

Na smutnom výlete do vojnového detstva Juraj Bartoš

vtáčky, zavše zalietli do rokov detstva. Zohyzdeného vojnou a biedou. Postupne ich začal ukladať do pamäte počítača. Aby ich nezhltol plameň nezáujmu a zabúdania...

striedmeho muža Samuela Galádika, sa dostávame k výseku z nie tak dávnej minulosti, zachytenej v počítači. V dokumente pod názvom Naozaj bolo, ale prejšlo!!!!! je reč o žiackych rokoch z obdobia svetového šialenstva. Snažíme sa nazrieť do obsahu obrazov, ktoré ako vyplašená divina defilujú pred očami nášho spolubesedníka i v pamäti počítača. Chceme vidieť a pocítiť, ako tam vtedy „dáke kone bežali ulicou a vliekli mínomety, ako ľudia bežali smerom do Erdevíka“. Ako sa malý Samko „strašne naľakal a bežal schovať sa k sestre na Dolnej ulici“, keď sa pokazené nemecké lietadlo zbavilo bômb a tie vybuchli pri Dudkovom sálaši...

sebe nám povedal, že je klasický sedliak. Binguľčana Samuela Galádika (1937) sme však vyhľadali predovšetkým preto, že, ako nám povedali, „dačo píše“ RODINNÁ I DEDINSKÁ KRONIKA a zaujíma sa o staré dokumenty. Manierom tvrdého komputerisRaz podvečer našli sme ho doma, tu náš hostiteľ si sadá k počítaču. pri rozhovore s manželkou Annou, Klik-klik a na obrazovke je nadpis: rodenou Tancikovou (1939). Prvou Samuel Galádik / Binguľa, 2011 rok / otázkou sme namierili na povestnú Spomienky na detstvo a život... Pod starostlivosť o vzácne doklady, ktoré titulkom elektronických záznamov, nám miznú pred očami. Hneď sme inak prepísaného rukopisu, je fotodostali plastickú odpoveď: grafia a pod ňou text: Môj otec, mať – Keď Stanislav Stupavský písal a sestry: Anna, Erka a Katka. monografiu o Binguli, bol som mu – Moji rodičia sa narodili v Binakousi sponou. Zašli sme aj za pra- guli. Mama boli Alžbeta Dudková, voslávnym farárom, a ten hovorí: otec mali dvoch bratov a dve sestry. Škoda, že ste neprišli o mesiac sko- Predpokladá sa, že naši prišli z Ga- ZBOHOM, ROZUM, ALEBO: rej... Na povale domu Mićka Jelčića lanty alebo jej okolia... Môj apko 2. 11. 1944 boli totiž cirkevné knihy, zápisnice boli mobilizovaný asi roku 1916 Najstrašnejší dátum: 2. novema rôzne doklady... Nový majiteľ všet- a zahynuli niekde pri Skopje. Po nich ber 1944. Keď ráno o deviatej binko dal vyniesť na dvor a – spáliť! Po- zostalo päť detí: môj otec, jeho dvaja guľský bubeník oznámil, že sa do dobný osud mala aj dokumentácia bratia a dve sestry. Mám to všetko šiestej večer všetci Binguľčania v Miestnom spoločenstve. Môjho tu zapísané, ale myslím si, že to nie musia odsťahovať. Kto neodíde, bratrancov syn prechádzal raz tade je pre verejnosť. bude zavraždený. Za-vraž-de-ný! a vidí na hŕbe množstvo Len ak si trúfne zostať pri zápisníc, poľovníckeho rodinnom krbe?! Zbohom, spolku a iných spolkov... rozum, vitaj, bláznovstvo! Ale už horeli... Nechápem, Zlomky zo záznamov sa ako ako ľudia nevedia doceniť črepiny granátov vrývajú hodnotu vzácnych matehlboko do mozgovej kôry: riálov.“ „Čo sa dalo robiť... Mama Bez emocionálnych výhneď plačúci začali baliť levov Samuel Galádik hľaháby, to trochu chudoby, do dá paralely medzi ovzdubatohov... Otec išli z orania, ším po druhej svetovej vojaci Švábi im vypriahli kone vojne a po nie tak dávnej a odviedli dosť oviec, otec „vojne, ktorá nebola“. ich prosili, aby im dovolili – O zle menom vojna aspoň stiahnuť koč koňmo ľudia jednoducho prestali do dvora; nedali. Doviedli im hovoriť. Aj vtedy, aj teraz. S manželkou Annou, rod. Tancikovou, v marci 2015 starého úbohého fuksa, tu Na vojnové roky sa pomáš, ťahaj si koč do dvora.“ zerajú ako na nečas, ktorý narobil Hneď nakúkame do starého zošita, – Otec zložili pluh a začali, s plaškodu, na ktorý je najlepšie čím ktorý písal Samuelov otec Pavel. čom, nakladať pripravené batohy. skôr zabudnúť. Záznamník obsahuje i údaje o založe- Kto čo mohol, zobral sebou. Keď Roku 2009 si, hovorí skromne, kú- ní cirkvi v Binguli. Čítame úchytkom: sme sa po viac než troch týždňoch pil počítač. Má vraj narušené zdravie, „ako prvé rodiny zaznamenané sú vrátili, dom bol vyhorený, ulice ani nesmie von, ani keď je príliš teplo, Adam Diovčoš, Ján Benka, Pavel Hor- vymreté. Zo zbúraných domov ani keď je veľmi chladno, nuž sa niak, Ondrej a Štefan Dudok, Pitlikár zostali trčať trosky a šíril sa odpornezdráhal v pokročilom veku siahnuť Kováč...“ Je tu i údaj, že 31. októbra ný zápach zhoreniska. Stromy na po súčasnom zázraku: – Najmä preto, 1863 si binguľskí Slováci a Nemci za- uliciach boli pováľané, obhorené, aby som si krátil čas. Naučil som sa ložili spoločnú evanjelickú a. v. cirkev, zatarasili cesty. Tie sa podobali hrať šachy, biliard a iné počítačové ktorá roku 1867 dostala „prvého Slova na labyrint, po nich sotva mohol hry, vyhľadávam zaujímavé články Božieho Kazateľa Juraja Jesenského“. prejsť voz, pobehovali po nich a fotografie na internete, aj sám Prvým učiteľom v Binguli, ako sa potkany a tchory... Starý obdretý fotografujem, mobilom, najradšej uvádza, bol N. Straka... kôň, ktorého nám dali okupanti, v prírode... Po chvíli sme opäť v reálnom živo- po troch dňoch skapal. Všetko to Jeho myšlienky, ako sťahovavé te, vzápätí však, na krídlach príbehu tu podrobne opisujem... • ĽUDIA A DIANIA •

„3. novembra 1944 o desiatej hodine mínami bol zbúraný evanjelický kostol... o dve hodiny neskoršie zbúraný bol aj pravoslávny kostol. Domy v dedine sú zbúrané alebo spálené 3. až 8. novembra... Náš dom je zrúcaný 4. novembra 1944... Vrátili sme sa 11. 12. 1944.“

Samuel Galádik roku 1941

Ani vtedy úbohí ľudia nenašli vytúžený pokoj. Lebo sa po troch dňoch v dedine strhol nový poplach. Zase prichodilo brať chudobu pod pazuchy a poď ho... Do Lugu, do Bánoštoru, stadiaľ do Báčky, do Hložian, do Petrovca... Na člne, z ktorého ruský vojak šialene strieľa do divých husí, a len máličko, koľko sa pod necht vmestí, chýbalo, že sa z Binguľčanov nestali utopenci. Dívam sa doma na záznamy statočného človeka Samuela Galádika z Bingule. Okrem holých faktov obsahujú aj osobné postoje. Šľahajú z nich plamene strachu kedysi dávno malej vyľakanej bytosti. Chlapček vyrástol, oženil sa, zodral si ruky po lakte, keď nie po ramená, potomstva sa nedožil, ani odpovede na nevinnú detskú otázku – prečo to všetko bolo práve tak? Keby sa tak binguľskí spolkári, napadá mi vo chvíli, keď už v redakcii čakajú na príspevok, mali k činu a pokúsili sa vydať Galádikove záznamy v tlačenej podobe, zredigované, upravené z binguľskej slovenčiny do spisovnej, keby k tomu pridali dobové fotografie... Zachovali by časť dejín dediny pred zabudnutím.

30 /4657/ 25. 7. 2015

Ľudia a diania NA SLOVÍČKO S BIELOBLATČANOM JÁNOM VRŠKOM

Koňa som kúpil z trucu Vladimír Hudec

apriek súčasnej expanzii mohutných poľnohospodárskych strojov, v Bielom Blate nájdete poľnohospodárov, ktorí dodnes kukuricu a slnečnicu plečkujú koňmo. Nie je ich veľa, možno ich napočítať na prstoch

mnoho a rozhodol som, že kúpim menší traktor, aby som mohol doviezť seno, vyviezť hnoj, zorať. Traktor, aký som chcel, som však nenašiel a keďže som väčší nepotreboval, rozhodol som sa kúpiť koňa, ktorý mi potom viac ako dve desaťročia bol verným pomocníkom. Mnoho mi moja

Zostali iba spomienky: Ján Vrška so svojou kobylou Majou plečkoval porasty kukurice

jednej ruky, ale stačia nám pripomenúť zašlé časy, keď sa nielen plečkovalo, ale aj oralo, kyprila pôda, sialo výlučne za pomoci koní. Donedávna spolu so svojou kobylou Majou kukuricu plečkoval aj Ján Vrška. Už to nerobí, lebo ho jeho verná pomocníčka pred pol rokom navždy opustila. Ján Vrška je penzista, ktorý na pleciach dôstojne nosí ôsmy krížik. Pracovný vek strávil v stavebníctve, ale Vrškovci sa odjakživa po troche zaoberali aj poľnohospodárstvom a dodnes obrábajú 4,5 jutra pôdy. Okrem toho vždy mali aspoň jednu kravu, predávali mlieko, chovali junce, svine, a tak si dopĺňali rodinný rozpočet. Vlastné stroje nikdy nemali a za obrábanie pôdy platili iným. Koňa kúpili v deväťdesiatych rokoch. Vraj len tak z trucu. – Poprosil som príbuzného, aby mi z poľa na traktore doviezol kukuričie pre kravy, a on mi povedal, že ma to bude stáť 20 litrov paliva. Zdalo sa mi to

www.hl.rs

kobyla Maja pomohla, hoci bolo okolo nej aj hodne roboty. Bolo treba pripraviť seno a upratať maštaľ, ale musím uznať... chýba mi. Čokoľvek treba previezť, musíš zaplatiť, ale omnoho horšie je, že vždy treba niekoho prosiť. Ľudia dnes nemajú mnoho času

Informačno-politický týždenník

pre iných. Preto si Ján Vrška znovu chcel kúpiť koňa, ale manželka bola kategorická: – Nič nekupujeme. Veď z toho aj tak žiadnu ,hasnu’ nemáme. Dáme zem do árendy a budeme na pokoji, – vravela. – Mala pravdu, – úprimne vraví náš spolubesedník. – Veď za peniaze, ktoré som doteraz dal, mohol som kúpiť 2 tony kukurice a nemusel by som nerozmýšľať, či kukurica vyjde a či ju treba prihnojiť... Ešte sú však živé spomienky na kobylu Maju: – Maja bola veľmi dobrá, – hovorí. – Kúpil som ju ako 18-mesačné žriebä, nebola ešte ani zapriahnutá. Naučil som ju, aby bez môjho povelu nič nerobila. Keď sme zastali pred bránou, stála tam, kým som jej nepovedal ,hajde’, a potom sama odišla pred maštaľ. Keď sme plečkovali, nemusel ju nikto vodiť. Mal som problém, iba keď som do poľa prvýkrát zobral aj žriebä. Keď som ho pustil, rozbehlo sa po kukurici a kobyla sa znepokojila. Ledva som ju upokojil. Odvtedy sa už nežrebila, nedovolil som. Inak Maja bola veľmi krotká a v žiadnom prípade by nikomu neublížila. Plečkovanie koňmo Ján Vrška nepovažuje za namáhavú prácu: – Kto vie robiť, tomu nie je ťažko. Mal som dobrú plečku,

Ján Vrška

ktorú som mohol držať jednou rukou. Denne sme plečkovali tri jutrá kukurice a zarobili 5 000 dinárov, ale sme sa aj unavili. Pri plečkovaní tých troch jutár som prešiel bezmála 20 km. Plečkovanie koňmo je omnoho kvalitnejšie od plečkovania traktorom. Týmto spôsobom možno burinu ničiť, aj keď sú porasty také vysoké, že by ich traktor polámal. K tomu plečka burinu vysekne pri samej kultúre, čo skôr bolo veľmi dôležité, lebo menej buriny zostalo pre motyku. Dnes však na tom nikomu nezáleží, lebo sa burina ničí prípravkami a plečkuje sa iba kvôli kypreniu pôdy a prihnojovaniu. Veľká výhoda je aj to, že sa pri plečkovaní koňmo pôda neudupe, čo je pre rítsku černozem veľmi dôležité. V dnešnej uponáhľanej dobe o tom už nik nerozmýšľa, takže verím, že sa aj u nás plečkovanie koňmo čo nevidieť presťahuje do dejín. Foto: autor a M. Nedeljkov

KOHÚT REKORDÉR. Podobne ako väčšina rodín na dedine, aj Širokovci v Aradáči chovajú brojlery pre vlastné potreby, aby si zabezpečili kvalitnú kurčacinu. Naposledy si kuriatka zadovážili v decembri minulého roku, ktoré vďaka kvalitnému krmivu navidomoči rástli ako pampúšiky a o dva mesiace vážili 2,5 až 3 kilogramy. Medzi nimi jeden kohútik zvlášť vynikal svojou veľkosťou, nuž Širokovci rozhodli, že ho nezarežú. Chceli vidieť, koľko môže narásť. Za pol roka z malého kuriatka vyrástol opravdivý obor, ktorý pred necelým mesiacom vážil 8,5 kg, ale už ťažko dýchal a ani nohy ho nedržali práve najlepšie. – Nesmeli sme viac čakať, istotne by ho zadusilo, – hovorí Pavel Široký (na fotografii s kohútom obrom). – Nedá sa nič robiť, taký je osud týchto kurčiat. Kohút predsa len mal šťastie, lebo žil dvojnásobne dlhšie od svojich rovesníkov. vlh • ĽUDIA A DIANIA •

STRETNUTIE HLOŽIANSKYCH ŠESŤDESIATNIKOV

Moja generácia Juraj Bartoš

aká mladá a „už“ taká sťahovavá. Moja generácia (a keby len ona). Moje krásne spolužiačky a moji vzácni spolužiaci narodení roku 1955. Že nám bolo krásne v sobotu (pod)večer 18. júla pri rybníku, teda vo výletnom stredisku Oáza MB? Bez toho, aby sme sa „pohli z miesta“, presťahovali sme sa najprv roku 1963 z FĽRJ do SFRJ. Nás to nezaujímalo, my sme rojčili o tom, ako si zariadime život, keď raz budeme veľkí. Na planéte Zem, o ktorej sme sa učili, že je krásna. Na nej, keď sme sa narodili, žilo čosi nad 2,5 miliardy ľudí; teraz sa tu tiesni celých 7 miliárd. Predpovede navrávajú, že ak sa dožijeme stovky (na čo sotva niekto má chuť), bude nás asi štyrikrát viac než onehdy, keď sme prišli na svet. Ktorý, prirodzene, bol najkrajší, keď sme behali bosí. Na ten a taký svet, na naše spoločné dni strávené v škole, aj na pesničku Náš pes, náš pes, zlomil si chvost, aj na tú: Súdruh Tito, my ti prisaháme, že sa z tvojej cesty nevydáme, i na desiatky iných sme si zaspomínali. Aj na naháňačky a kúpačky pri večnom Dunaji, na nespočetné pestvá. Práve tu, kde kedysi bola jedna z našich obľúbených pažití. Kde sme sa hrávali na partizánov a Švábov, na Indiánov a kovbojov...

Spomenuli sme si na našich spolužiakov, ktorí sa odsťahovali, veríme, do dákeho krajšieho, pokojnejšieho, spravodlivejšieho sveta. Vieme, že sa, len nevieme kedy, stretneme, milí naši vrstovníci: Anna Srnková, Ján Jakuš, Anna Rojková, Nada Nikolićová, Samuel Benša, Anna Kunčáková, Pavel Činčurák, Ondrej Čapeľa, Ján Kukučka st., Pavel Chovan a Ján Kukučka ml. Na nich sme si len v peknom spomenuli. Zato nikto ani nemukol – a prečo by aj! – ako sme sa v apríli 1992 ocitli v Spolkovej republike Juhoslávii. Po „vojne,

ktorá nebola“. Odkiaľ sme potom „odcestovali“ do súštátia menom Srbsko a Čierna Hora (2003). Nebola reč ani o tom, ako roku 2006 z tesného i pomerne deravého člnku zoskočila Čierna Hora a my sme sa konečne dostali do pasce, pardon, do štátu menom Republika Srbsko. Kde trpezlivo čakáme na Godota, t. j.

na lepšie časy. Stretnutia s nimi sa dočkáme, „keď pes pójde rickí na jahodu“. Zato na nové posedeníčko pri spoločnej večere, pri vínku, pivku, šťavičke a pri kamarátskom rozhovore sa tešíme veľmi, povedali sme si nahlas pri rozlúčke – trebárs už o rok. Foto: Dušan Malešević

KOŠATÁ HRUŠKA SA ROZPOLTILA. Hruška, akú v rodičovskom dvore majú Šrankovci z Kysáča, bola voľakedy v každom dvore. Podľa poznatkov, ktoré majú, zasadená bola pravdepodobne v roku 1922, keď bol vybudovaný dom. Bola košatá, vysoká, a v jej chládku vždy radi sedávali nielen domáci, ktorí hovoria, že bohato rodila, najmä každý druhý rok, až 500 kg sladkých plodov. Robili z nich kompót, lekvár a šťavu a stále sa zvýšilo aj na pálenku. Avšak v pondelok 13. júla hruška sa jednoducho rozpolila a časť sa ocitla na zemi. Pravdepodobne v dôsledku vody, ktorá sa zdržiavala v strede koruny, strom chorľavel. Ťarcha bohatého rodu iste prispela k tomu, čo sa stalo. Veľké šťastie, že spadnutá časť nenarobila škodu, lebo sa zvalila na dvor, pomedzi pomocné objekty. E. Š.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

znamuje sa tamtým hore, aby podbali na týchtotu dolu! Je pravda pravdivá, že keď je leto, tak je leto, a že má byť tak, ako už v lete býva: má teda pripekať a riadne. Ale nie aj nadmieru. Aby nám páni hrobári, nebodaj, nemuseli zobrať mieru. Alebo aby sa to neskončilo mentálnym kolapsom lodivodov, tak našich, ako aj tých u susedov, ktorí naše lode – a aké lode! – vedú na konečnú alias k Prístavu bezpečnému. Ako uvádzajú tunajšie médiá, prí• ĽUDIA A DIANIA •

slušné orgány Bosny a Hercegoviny zaistili a čoskoro aj prepustili osoby upodozrievané z nedávneho útoku na premiéra Aleksandra Vučića. Zrejme v presvedčení, že sa títo budú kajať a oddajú sa sebatrápeniu svedomia... ak len ešte dáke majú. Práve sme si vydýchli po tom, čo Srbsko schválilo tri mediálne zákony, keď – tu ho máš! Ozval sa istý pán, vedúci Úseku pre európsku integráciu v delegácii Európskej únie v Belehrade a oznámil: Nasleduje uplatnenie

prijatých predpisov. Nemali by tie predpisy predsa len trošku odstáť, ako odstojí cesto na chlieb, prv než ho šupnú do pece? V Srbsku, píše denník Dnes, za posledných 15 rokov sa zo živelných pohrôm najčastejšie vyskytovali záplavy (53 percent) a extrémne teploty (27 %), po nich nasledujú zemetrasenia (13 %) a epidémie (7 %). Čo vyplýva z prezentovanej skutočnosti? Predsa len jedno: že pre záplavy máme u nás najadekvátnejšie podmienky.

Vraj vodič istého kombíka istej (tu) na(j)šej turistickej kancelárie niekoľkokrát zaspal počas jazdy, až ho nakoniec za volantom vystriedal jeden z pasažierov. No vidíte! Ohromný objav! Revolučný! Len aby cestovné kancelárie čím skôr pochopili, že už nemusia zamestnávať šoférov. Nech turistické vozidlá riadia sami turisti. Na oplátku im Naše turistické kancelárie znížia ceny aranžmánov... Bumbumbum!

30 /4657/ 25. 7. 2015

Ľudia a diania NAŠI V NEMECKU (6)

Kým deti nebudú musieť do školy Juraj Bartoš Niektorí odišli s cieľom privyrobiť si a vrátiť sa domov. Iní hneď rátali s tým, že zostanú tam. Všetci mali plány a sny; niektorým sa splnili. Prinášame, hľa, životné príbehy, v kocke, zo stretnutí v Gomaringene s našimi ľuďmi žijúcimi v Nemecku.

az Jánošíčan, navždy Jánošíčan. Úvodná veta sa mi sama ponúkla záverom rozhovoru s Pavlom Zrínim (1943), žijúcim v Leubachu pri Štutgarte. S manželkou Máriou, rodenou Bohušovou, z Petrovca, odišli do Nemecka v najkrajšom veku roku 1968. Doma predtým pracoval ako sústružník, v cudzine tiež zostal verný remeslu. Zrejme ho dobre ovládal, inak by sa nedopracoval k postu vedúceho vo svetoznámej Mercedeske, odkiaľ pred siedmimi rokmi odišiel do výslužby. Opustil vlasť, hoci, ako sám uznáva, vzťah k robote, ale aj k robotníkom vo vtedajšej Juhoslávii bol celkom iný než je teraz v krajine, v ktorej už dávno meškajú a znižujú platy. Do rodného Jánošíka odchádza pravidelne, raz za rok, má tam sestru a – spomienky: „Aj v Petrovci sa rád stretávam so starými kamarátmi, niekdajšími futbalistami. Vraciame sa do čias, keď sme hrali za Mladosť.“ Sústružnícke remeslo v Nemecku, hovorí, bolo vítané a dobre platené. Nemčinu sa naučil v základnej škole, a potom aj na strednej v Belehrade, takže jazykovú bariéru prekonal poľahky. Netušiac, že po chvíli zostanem bez textu, spýtal som sa ho, prečo vlastne odišiel z krajiny, v ktorej sa vtedy žilo životom pomerne dôstojným človeka. „Keď sme prišli sem, povedali sme si, že budeme tu, kým deti nebudú musieť ísť do školy. Dovtedy si postavíme domy a vrátime sa. Lenže... Ja som sa ešte ako osemnásťročný pokúsil z Juhoslávie utiecť; chytili ma na hranici a za trest som nesmel hrávať futbal za Radnički, na ktorý dozerala vtedajšia milícia. Tak som sa vlastne dostal do petrovskej Mladosti. Západ ma proste lákal... V Petrovci som sa zoznámil s budúcou manželkou. Marka má nemecký pôvod, jej mama bola Nemka, takže sme sem prišli k jej rodine.“

www.hl.rs

Pavel a Mária Zríniovci na oslave 20. výročia Slovenského spolku v Gomaringene

CHYTAL V PRVEJ LIGE Oči mu len tak zasvietili pri spomienke na obdobie, keď onehdy v brankárskom tričku nastupoval za belehradský FK Radnički – v I. lige! „Potykal som si s takými chýrečnými hráčmi, ako boli Vidinić, Petaković, Prlinčević, Ognjanovićovci...“ Mladosť – pochabosť. Tak lacno sa vzdať úspechu a slávy... Ako si vôbec predstavoval útek za hranicu? „S istým kamarátom sme sa zaviezli autobusom do Koziny. Až sa zotmelo, pozerali sme sa na svietiaci Terst. Pod plášťom noci sme sa pokúsili prejsť hranicu. Už sme sa dostali na úsek posypaný štrkom, keď sme zočili vojaka so samopalom ako drieme; hádam sme sa zľakli, pobehli, zašuchotali, ani neviem ako, len nás odhalili...“ Čo sa nepodarilo ilegálne, vyšlo mu o sedem rokov neskoršie, vtedy už so životnou družkou. Legálne. „Manželka prišla do Nemecka už s dvojmesačným synčekom. Museli sme sa chytať roboty, voľného času bolo málo... Makali sme a po desiatich rokoch sme si tu kúpili veľký byt. Máme aj záhradu, aby sme sa mali kde rekreovať,“ rozprával Pavel, nestŕhajúc z tváre príjemný úsmev.

Informačno-politický týždenník

Zríniovci majú dve deti. Tie sa veru nijako, žartujem, narážajúc na pôvodný plán ich rodičov, do školy nechystajú; inak by sa Pavel a Anna už azda vrátili domov, hm, domov... Vrátia sa, tak hútam, keď sa vráti krajina, z ktorej odišli, Juhoslávia. Žart nabok, život je zázrak, ktorý plodí zázraky. „Náš syn žije v Guatemale, je ženatý, má tiež dve deti...“ Opäť tá vatra v očiach, ktoré sa smejú... „... a dcéra pracuje vo Švajčiarsku, v dobrej firme. Cestuje po svete, práve je v Grécku, odišla, len čo sa vrátila z Dominikánskej republiky...“ Len reku, či v tom svete deti nezabudli po slovensky...? „Dcéra hovorí šesť jazykov, vrátane slovenského, ktorý ovláda perfektne.“ Veď sa aj mala od koho naučiť, klikne mi. Nemusela ani na slovenčinu chodiť pri rodičoch, ktorí aj dnes – takmer po polstoročí života v Nemecku – hovoria materinskou rečou lepšie než mnohí naši „veľkí Slováci“ u nás vo Vojvodine. „Syn... ani nie; on sa tam rozpráva po španielsky, takže... Ale keď musí, tak vie aj po slovensky. Jazyk je... Keď vnúčence prídu sem, za tri mesiace sa naučia po nemecky, ale potom

tam zase zabudnú. Mám nemecké občianstvo, ale sa cítim ako Slovák a čím som starší, tým viac.“ NAJPRV DO CINTORÍNA S jazykom je to asi rovnako ako s ľuďmi, uvažujem len tak pre seba: niekto(rý) zomrie skôr, iný neskoršie. Čo ale návrat domov, trebárs na miesto posledného odpočinku? Pavla Zríniho neprekvapí ani neodpudí na prvý pohľad bizarná, predsa zároveň prirodzená otázka. „Kým som bol mladý, odchádzal som raz, poťažne dvakrát za rok, na zopár dní. Teraz tam zostávam šesť – sedem týždňov, ba aj celé dva mesiace... Čím som starší, viac ma ťahá rodný kraj. Keď prídem do Jánošíka, prvé, čo urobím – odídem do cintorína. Tam vidím aj svojich príbuzných, aj moju generáciu.“ Pravdaže. Veď tam sa, občas alebo aj často, ľudia cítia lepšie než tam, kde žijú či živoria. V tých tichých dedinách, cintorínoch, najmä v pokročilom veku, majú viac rodiny a kamarátov než medzi živými. Kebyže sa mu v rodnom kraji páčilo viac než v jeho terajšej vlasti, dozaista by sa vrátil, keď nie skôr, tak po tom, čo si začal uhrýzať z dôchodcovského chlebíka. Čo teda oceňuje v krajine, v ktorej, tak sa ukazuje, ľudia sme smrteľní, raz zloží kosti? „Vieš, čo je pozitívne? Čím je človek starší, tým viac má zdravotných problémov. Zdravotníctvo je v Nemecku na vysokej úrovni. Tu nám nepovedia, že už sme starí a teda ,odpísaní‘. Starajú sa o nás rovnako ako o mladých ľudí. Nehovoriac o tom, že životná úroveň je tu tiež podstatne vyššia, že sa tu dá dobre žiť. A potom čo: v podniku si ma vždy vážili, hoci som bol cudzinec. S mojím vedúcim sme boli osobní priatelia, chodievali sme spolu na dovolenku... Nezaujímalo ho, kto je odkiaľ, ale – vážil si u človeka charakter a odbornosť.“ Kráti sa čas, priestoru tiež ubúda, spýtam sa teda, Pavla, ktorého neopúšťa športový duch ani športová postava, komu drží palce, keď hrajú výbery Nemecka a Srbska, alebo športové kolektívy z týchto krajín? „Vieš čo: niečo ma samé ťahá fandiť Srbsku.“ • ĽUDIA A DIANIA •

MOTO WEEKEND V KYSÁČI

Život na dvoch kolesách Elena Šranková

Chorvátska, ako aj z rôznych krajov Srbska. Bol tu aj účastník z USA, ktorý je toho času na návšteve v Srbsku. Predseda klubu Ján Demrovský-Demro povedal, že ich bolo vyše 150 a s návštevníkmi z Kysáča, ktorí si už obľúbili toto podujatie, ich bolo omnoho viac. V sobotu bolo motodefilé takmer všetkými

zrušujúca jazda na silnej motorke, to je životný štýl mnohých. A práve kvôli nim Motoklub M. C. Kisach crows v Kysáči usporiadal víkendové stretnutie majiteľov a milovníkov motocyklov, čiže Piaty m. c. crows moto weekend. Motozjazd, ktorý čoraz väčšmi nadobúda medzinárodný charakter, prebiehal v dňoch 17. až 19. júla, čiže od piatka do nedele na tradičnom mieste pri bazéne a v klubových priestoroch. Motorkári zo Slovenska aj tohto roku prejazdili stovky kilometrov, Pred sobotňajším defilé aby sa na ňom zúčastnili, a okrem nich účastníkmi kysáčskymi ulicami a organizátomotozjazdu v Kysáči boli aj moto- ri sa patrične postarali o motorristi z Česka, Bosny a Hercegoviny, károv a hostí. Tak kuchár Wocky

DENNÝ TÁBOR ZDRUŽENIA YMCA

v piatok pre všetkých navaril 120 litrov chutnej fazule a v sobotu pripravil 1 400 hrčiek kysáčskej

vystúpili skupiny Prljavi Romeo z Apatinu a Godfather Rok Bend z Crvenky. Na tomto podujatí ani na chvíľu nevládla nuda. Všetci sa dobre bavili napriek teplote, ktorá bola blízko 40 stupňov. V parku bol motokemping so stanmi pre tých,

Keď motorky oddychujú

sármy. Pravdaže, za pomoci žien motorkárov. Každý návštevník, ktorý kúpou lístku podporil toto podujatie, dostal spomenuté špeciality. Vo večerných hodinách odzneli rockové koncerty. V piatok hrali skupiny Bitange z Apatinu a Zemetrasenie z Aradáča. V sobotu

čo prišli zo vzdialenejších krajov. Mnohí navštívili aj iné, hlavne pohostinské lokality v Kysáči, nuž je tu stále otázka, či by sa návšteva motorkárov nemohla využiť aj na prezentáciu dediny a ktoré by asi obsahy zaujímali ľudí, čo žijú týmto štýlom života.

divadle, Galérii Zuzky Medveďovej, v najstaršom dome, v Rádiu a Televízii Petrovec, ale aj v Spolku petrovských žien. Venovali sa im aj zástupcovia Obce Báčsky Petrovec. Deti sa v petrovskom mlyne učili, ako sa vyrába múka, navštívili aj podnik na výrobu dekoratívnych obkladačiek z polystyrénu. Dokonca si podebatovali aj s papagájmi a ich majiteľom, spoznali rastlinky v kvetinárstve. Zaujímavá bola aj dielňa maľovania na látkové tašky, dobrodružstvo na kanáli DTD i overenie povrazolezeckých skúseností v adrenalínovom parku. Na rozdiel od minulých ročníkov podujatie sa presúvalo do mládežníckej klubovne vo Vrbare, pretože malí hladoši potrebovali viac miesta, aby sa aj stolovanie stalo zážitkom. Aj takejto kultúre Prieskumníci na bicykloch štartujú z Vrbary na kanál sa treba učiť. Mimochodom, o doo dobrovoľnícku prácu aj vďaka sme spraviť i tri turnusy po 12 až 14 mácu stravu sa starajú sami „ymcári“. určitej motivácii rastie. „Volontérom detí, ale problém je vo financiách. Kým sú volontéri s deťmi v teréne, môže byť každý mladý zodpovedný Treba nájsť fond, ktorý by takúto zatiaľ niekto iný varí. Svojpomoc a ochota robiť niečo zmysluplné človek,“ ozrejmuje riaditeľka združe- aktivitu podporil.“ nia YMCA Hana Tanciková a dodáva: Deti na bicykloch už v pondelok pre druhých je hlavným pilierom „Koncepcia Letného pobavenia je vyštartovali najprv na návštevu k činnosti mládežníckej organizácie. podobná ako v minulých rokoch, ale policajtom, odtiaľ k hasičom, zasta- Pri takom osobnostnom nastavení navštívime aj nové miesta. Vedeli by vili sa v Slovenskom vojvodinskom každá robota ide ľahšie.

Prieskumníci na dvojkolesových tátošoch Monika Necpálová

urá na bicykle! Zvolali nadšene šestnásti malí prieskumníci a vybrali sa spoznávať najdôležitejšie miesta v Báčskom Petrovci a okolí. Dva turnusy Letného pobavenia a detí čoraz viac! Aj to svedčí o rastúcom záujme školákov a rodičov o tento druh denného letného tábora, ktorý už niekoľko rokov organizuje združenie YMCA Srbsko so sídlom v Báčskom Petrovci. Počas dvoch týždňov, 6. – 10. júla a 13. – 17. júla, sa dve skupiny žiakov 2. – 4. ročníka každé ráno stretávali pred Vrbarou. Tu na nich čakala trojica volontérov, ktorá s deťmi šla na jednotlivé miesta. Potešujúce je, že sa mladí ľudia približne od 17 do 25 rokov prihlásili sami od seba, čo znamená, že záujem • ĽUDIA A DIANIA •

30 /4657/ 25. 7. 2015

Ľudia a diania STRETNUTIE EVANJELICKEJ MLÁDEŽE NA FRUŠKEJ HORE

Bohatá duchovná a zábavná náplň Vladimír Hudec

ním báčskopalanskej mládeže, a potom sa prítomným prihovoril vznešený pán Vladimír Valent, senior báčsky. Nasledovali služby Božie s Večerou Pánovou v prírode, čiže v amfiteátri na Letenke. Služby vykonal Vladislav Ivičiak, farár petrovský, a pri podávaní darov Večere Pánovej pomohli farári

radičné Stretnutie cirkevnej mládeže Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku tohto roku zorganizovali trochu iným, pre mladých akiste atraktívnejším a lákavejším spôsobom. Tak vo štvrtok 25. júna mládež z Báčskeho a Banátskeho seniorátu pobudla na jednodňovom výlete na výletnom mieste Letenka vo Fruškej hore. Zúčastnilo sa okolo 200 mládežníkov, ale aj tých trochu starších, z takmer všetkých banátskych a báčskych slovenských dedín. Improvizovaný oltár Témou stretnutia bolo: Istota v Bohu a za motto Jasmina Kotasová-Medveďová, si zvolili biblický citát z Evanjelia Martin Bajza, Slađan Daniel Srdić podľa Jána 14,6: Ježiš riekol: Ja som a Ján Zahorec. cesta i pravda i život. Po tejto nábožnej časti nasleStretnutie sa začalo vystúpe- dovala prestávka na obed, ktorý

Príjemný pobyt v prírode

si vo vlastnej réžii zariadil každý cirkevný zbor, takže nie je ťažko uhádnuť, že Fruškou horou rozvoniavalo grilované mäso a iné špeciality. Popoludnie bolo vyhradené na voľné zábavné a športové aktivity – od biblických hier po spev a hranie na hudobných nástrojoch. Niektorí si zasa zvolili prechádzku chodníčkami Fruškej hory a nechybovali ani športové

hry – preťahovanie lanom, preteky vo vreciach, preskakovanie povrazu... Niektorí sa rozhodli pre futbal, iní zasa hrali basketbal... Žiaľ, tento pekný pobyt v prírode prerušil dážď, avšak pri návrate domov mládežníci z Banátskeho seniorátu využili príležitosť a navštívili Petrovaradínsku pevnosť. Foto: účastníci stretnutia

Z KULPÍNA DO AMERIKY

Božie cesty vedú do Chicaga Monika Necpálová

prvého letu lietadlom uplynulo len niekoľko dní, program ko a kam ma je však plný. Predovšetpovedieš? kým ide o návštevu – opýtal sa zborov Evanjelickej luVladimír Zima v duchu teránskej cirkvi v USA. a razom mu Slovenská Pod jej patronátom evanjelická cirkev v Srbsa každoročne uskusku predurčila začiatok točňuje stretnutie pre leta za Atlantickým mladých ľudí z celého oceánom. Severoamesveta. „Navštevujeme rický kontinent nie je aj jednotlivé zbory a na skok, preto aj cesta vidíme, ako funguje bola dlhá. Dňa 28. júna Vladimír Zima pred zborový život v Ameodlet z Belehradu do cestou do Ameriky rike. Máme možnosť Amsterdamu, odtiaľ vidieť jednu novú kulsmer Chicago. Cieľová destinácia túru, spoznávame novú architekčakala na dvoch mladých vyslancov túru, prírodu, nových ľudí,“ opisuje zo Srbska. Okrem Kulpínčana Vladka Vladko priamo z Ameriky. vybral Biskupský úrad na dvadsaťAlbum z Chicaga sa pomaly, ale dňový pobyt v Spojených štátoch iste doplní aj zážitkami z Detroitu. amerických aj Timeu Kopčokovú Práve tam sa mladí ľudia naučia z Hložian. hodnotám komunitného života a Od ich príchodu a Vladkovho v rámci spoločných aktivít sa im

–A

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

naskytne príležitosť skamarátiť sa. Hry, tanec, hudba… to všetko a ešte oveľa viac ponúka niekoľkodňové spolužitie evenjelickej mládeže v Detroite. Keď sme sa s ním rozprávali pred odletom, dozvedeli sme sa, čo očakáva: „Harmoniku so sebou neberiem, ale určite bude príležitosť, aby som si zahral. Iste sa veľa naučím. Dúfam, že keď sa vrátim, budem lepšie ovládať anglický jazyk. Mám aj obavy z komunikácie. Angličtinu by som mohol ovládať aj lepšie. Neviem, či to bude dostatočné, aby som sa mohol dorozumieť s ľuďmi v Amerike.“ Svetového stretnutia evanjelickej mládeže sa však zúčastňujú aj hostia z Tanzánie, či zo Slovenska. Pestrosť národov a národností a ochota spoznávať nové je zárukou, že pobyt našich šikovných mládežníkov bude plný oduševnenia a porozumenia.



KRÁTKE SPRÁVY

Taliansko

Nemčekovej tvorba na EXPO Milano 2015. Na Svetovej výstave EXPO Milano 2015, ktorá trvá od začiatku mája do konca októbra bežného roka, v dňoch 11. až 14. júna prebiehalo podujatie Dni Vojvodiny, ktoré malo za cieľ predstaviť návštevníkom našu kuchyňu, bohatú kultúru a tradíciu. Predstavené sú turistické potenciály, lovný turizmus, kúpele, chránené prírodné zdroje, gastro ponuka, tradičné remeslá a pod. Na tomto prestížnom svetovom veľtrhu sa zúčastnila aj Kovačičanka Eva Nemčeková, ktorá milovníkom remesiel prezentovala rôzne techniky zdobenia kraslíc. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Prvé roky práce v Slovenskom evanjelickom sirotinci Katarína Verešová

odičovský dom nik nemôže nahradiť, žiadne ustanovizne, žiadne pestúnske rodiny. Deti sa, žiaľ, bez vlastnej viny ocitnú v situácii, že zostanú bez rodičovskej opatery a stanú sa sirotami. Pri analýze sociálneho postavenia evanjelických detí v minulosti možno zistiť, že aj slovenské deti narodené na priestore dnešnej Vojvodiny neraz zostávali sirotami. O ne sa zvyčajne starali starí rodičia a ak ani tých nemali, žili u krstných rodičov alebo odchádzali do sirotincov. V rámci ekumény pôsobili evanjelické sirotince na Slovensku (Modra, Stará Turá – v rámci organizácie Modrý kríž) a o tom, že až tam posielali tunajšie siroty, svedčia archívne doklady. Po utvorení Kráľovstva SChS a Československej republiky ako osobitných štátov bolo treba založiť nový slovenský sirotinec. Nad tým sa ako prvá začala zamýšľať humánna farárska rodina Čaplovičovcov (senior banátsky a kovačicky farár Ján Čaplovič s manželkou Máriou), a potom aj iní humánni ľudia z Kovačice, zvlášť advokát Dr. Ján Petrikovich, Dr. Ján Čaplovič a podnikateľ Juraj Mikuš, ktorý sa potom stal prvým správcom tohto ústavu. Prípravy na otvorenie sirotinca trvali až päť rokov, kým presbyteri, konvent a obec nenašli spôsob, ako a kde rodičmi opustené deti ubytovať. Evanjelický sirotinec najprv používal priestory Sedliackej banky a obec Kovačica venovala 3-jutrový pozemok ako začiatočný kapitál a k tomu sa zaviazala, že každoročne z obecného rozpočtu vyčlení slušnú sumu na základné fungovanie tejto humanitárnej ustanovizne. Keď do útulku prišlo prvých päť sirôt, o ne sa najprv starala sestra Anna Švehláková, ktorej pomáhala ovdovelá farárová Mária Čaplovičová. Sirotinec bol otvorený 19. apríla 1925. Skúmajúc Zápisnicu sirotinca, Kovačica 29. 5. 1925 – 18. 9. 1945 a Knihu prijímov a výdavkov Slovenského evanjelického sirotinca v Kovačici • ĽUDIA A DIANIA •

1926 – 1935, našli sme množstvo výživu nemali, iba ak na zemiaky, zaujímavých údajov z prvých ro- ktoré súmerne rozhodnutiu správy kov pôsobenia tejto ekumenickej z 9. 3. 1928 výnimočne dokúpili ustanovizne. s poznámkou: „Menšie krumple sa Krátko po otvorení do sirotinca majú nechať pre sadenie. Zem je prišli aj ďalšie deti: jeden chlapec daná do árendy s tým, že horný kus z Petrovca, brat a sestra z Kysáča, brat načim nechať pre potreby sirotinca.“ a sestra zo Starej Pazovy a jedno diev- O tom, že sa väčšie deti zaoberali aj ča z Boľoviec. Z toho dôvodu správa zeleninárstvom, svedčí ďalší doklad, sirotinca musela kúpiť 4 veľké a 2 malé postieľky, hojdačku a lavičky pre Nedeľnú školu. Do postelí kúpili slamenice, obliečky na periny a posteľné prikrývadlá. K tomu zabezpečili koryto na miesenie chleba so stojanom pod koryto. V roku 1925 sa rozhodlo, že v sirotinci budú vykurovať na drevo a na šúľky, takže objednali murovanie kachľovej pece. Keď pribudla ďalšia sirota, tentoraz z Kovačice, farár Dr. Deti pred sirotincom roku 1925 Ján Čaplovič objednal detské časopisy. Pretože sa sestra že boli objednané: motyka, rýľ, malá Anna Švehláková plánovala presťa- motyčka, hrabličky a kanva na pohovať, správa sirotinca napísala list lievanie. Staršie deti zvykali aj žehliť, – pozvanie, aby do Kovačice prišla lebo kúpili dosku na „bigľovanie“. sestra Erka Čiepová zo Starej Turej. V sirotinci mali osobitnú kuchyňu

Výťah zo zápisnice svedčiacej o práci sirotinca

Do práce nastúpila 1. septembra 1925. O „jedlopis“ sa starala farárová Mária Čaplovičová. Keď ide o stravovanie detí, v knihe príjmov vidno, že najprv od kovačického mäsiara začali kupovať mäso a neskôr od pekára chlieb. Iných výdavkov na

a osobitnú jedáleň. O tom svedčí rozhodnutie, že ich slúžka sirotinca má vápnom vybieliť. Okrem toho, že s každým príchodom nových detí (a požiadaviek bolo vyše možností), kupovali hrnčeky, taniere, misy, ako aj hračky z dreva, deti šatili letným

a zimným odevom a obuvou. Pod vianočný stromček dostávali do daru biele košele a krpce („štrimfle“) a deťom, ktoré šli na konfirmáciu, kupovali sviatočné biele šaty a spevník Tranoscius. Pokonfirmačná mládež bola schopná pracovať. Preto ich do práce brali majstri za učňov, alebo gazdiné za slúžky, pričom ich prácu kontrolovalo vedenie kovačického sirotinca. O tom v zápisnici píše: „Betka sa šla učiť štrikovať pani Matuľkovej... Betku Matuľka si zase vzala do Belehradu. Viac nazad nepríde, iba ak sa ju Matuľka zriekne.“ Napriek finančným problémom (písali listy do iných cirkevných zborov a postupne sa rozšírila sieť súkromných darcov, ako aj zvyk zbierať ofery v kostoloch) do slovenského evanjelického sirotinca neustále pribúdali siroty z rozličných slovenských osád. Deti bez oboch rodičov vždy bývali prijaté bez akýchkoľvek podmienok. Iné boli pravidlá, keď šlo o polosiroty. Zaujímavým sa zdá fakt, ako sa pred príchodom polosirôt správali rodičia. Kým matka jednej polosiroty sľúbila, že okrem ročného príplatku v hodnote 200 dinárov (toľko stálo 80 kg zemiakov) na dcéru obetuje jednu perinu a bude jej donášať šatstvo, otec dvoch detí zo Starej Pazovy nedokázal obetovať 1 000 dinárov ročného príplatku a 200 kíl pšenice! Z toho dôvodu tie deti do sirotinca neboli prijaté. Hádam dostali macochu. Treba mať na zreteli aj to, že v tých rokoch pokonfirmačné deti (aj tie, ktoré žili doma s vlastnými rodičmi) naplno pracovali v poli a v záhrade a že boli schopné pliesť, vyšívať a starať sa o gazdovstvo. Slovenský evanjelický sirotinec sídliaci v Kovačici sa dôstojne staral o zdravie detí, ich výchovu a vzdelávanie s jediným cieľom: vychovať pracovitých a čestných ľudí. Po príchode Žofie Valašekovej roku 1927 sa začalo vážne uvažovať o kúpe domu pre sirotinec, čo sa aj stalo roku 1928.

30 /4657/ 25. 7. 2015

Marína Mikul ášová ZŠ maršala Ti ta v Padine

vić, PU Vč Luka Gosto

ž an o c h

ielka v Hlo

Deti zbožňujú zvieratká

Kamaráti, iste aj vy máte svojho miláčika. Veď každé dieťa má buďto svoju obľúbenú hračku, buďto svoje obľúbené zvieratko, či už je to psíček, mačička, zajačik alebo iné zvieratko, ktoré vidíte v prírode, ako motýľ, včelička. Vaše práce nasvedčujú, že nielenže zvieratká milujete, ale o nich aj píšete a často ich aj namaľujete na papier. O zvieratkách vymýšľate aj rôzne zaujímavé príhody. Aj priatelia z Lalite, Padiny, Hložian, Kysáča nám zaslali práce o zvieratkách. Pozrite si ich a možno vás inšpirujú, aby ste sa aj vy pokúsili niečo na tému svojho miláčika vytvoriť. Aj tak sa možno pekne zabaviť počas letného voľna.

ović Milan Jok Štúra v Kysáči a ít v o d u ZŠ Ľ

Nataša Petrovičová ZŠ maršala Tita v Padine

íčková Alexandra Ďur v Padine ta Ti la ša ar ZŠ m

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ovca a vlk Bol krásny jarný deň. Na lúke sa pásli ovce. Vtáčiky lietali okolo a vyspevovali. No neďaleko jeden vlk pozorne číhal na jednu veľkú chutnú ovcu zo stáda. – Béééé. Je krááásne počasie. Bééé, – povedala ovca Anka. Bola to veľká a ťažká ovca. – Ááááááno, krásny deň, – odpovedala jej kamarátka Vierka. Práve Vierka bola tá ovca, na ktorú vlk Vlčo čakal. – Veľmi krásny. Aciúúúúú. Len mi bude lepší, keď budem mať chutný obed, – povedal Vlčo. Všetky ovce sa rozbehali. Jedine zostali Vierka a Anka a pokojne sa pásli. – Počkaj, Vlčo! – vykríkla Vierka, – zješ ma lééén pod jednou podmienkou! Budeš súťažiť so mnou v behu! Vlk sa začudoval, lebo si myslel, keď je ona ťažká ovca, nebude veru môcť rýchlo bežať. – Áno, chcem to, – odpovedal jej vlk. – Budeme bežať k veľkému dubu! Na druhý deň sa ovca Vierka rozprávala s Ankou. A pritom sa dohodli, že keď príde vlk, jedna bude stáť vedľa duba a druhá na samom štarte. A tak oklamú vlka. Keď vlk prišiel, jedna ovca už bola na štarte. – Prichystala si sa na súťaž? – opýtal sa vlk. – Ááááno, pripravená som, – odpovedala Vierka. – Napočítam do troch, a potom štartujeme, – povedal vlk. – Jeden, dva, tri... Keď začali bežať, ovca iba stála na jednom mieste, čiže na samom štarte. Keď vlk prišiel na štart, začal sa oblizovať. A odrazu počuje: – Béé, prehral si, ja som dobehla k dubu skôr ako ty! – povedala ovca, ale bola to Anka, a nie Vierka. Keď ju vlk zbadal, zahanbil sa, že taká ťažká ovca dobehla rýchlejšie ako on. A preto vlk odišiel zahanbený. Kamarátky ovce sa tešili a šli spolu šťastné ku svojmu stádu. Andriana Lamošová, 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 27. júl 2015 Číslo

15 /1897/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Zdražela kukurica, sója lacnejšia Ľ. Sýkorová

Kvalita pšenice veľmi dobrá Ľubica Sýkorová

ohtoročné priemerné výnosy pšenice sa podľa doterajších výsledkov pohybujú okolo 4,5 t/ha. Celková úroda by mala byť okolo 2,3 milióna ton a kvalita zrna je oveľa lepšia ako v minulom roku. S predajom sa netreba ponáhľať najmenej do septembra, keď sa očakáva, že bude drahšia. Viac ako 40 % z celkovej úrody sa bude môcť aj vyviezť, pretože pre domáce potreby bude potrebných okolo 1,3 milióna ton. Podľa slov prof. Dr. Miladina Ševarlića reálna cena pšenice je 21 din./kg, a štát by už mal konečne zverejniť, aké množstvá plánuje vykúpiť pre tovarové zásoby.

Na cenu pšenice v Srbsku, samozrejme, vplývajú aj ceny na medzinárodných trhoch. V predchádzajúcich troch rokoch ponuka nielen u nás, ale aj vo svete bola relatívne dobrá, čo sa odzrkadlilo aj na jej cenu, ktorá bola nižšia. Veľa poľnohospodárskych výrobcov chce svoju pšenicu uskladniť v silách, predáva iba ten, kto musí. Únia poľnohospodárov začala iniciatívu s cieľom kompenzovať náklady na skladovanie z agrárneho rozpočtu. ... Srbsko je jediná krajina v Európe, kde sa v celom reťazci výroby a spracovania používa výlučne sója,

yzerá to tak, že tropické počasie spomalilo aj Produkčnú burzu v Novom Sade. V dňoch od 13. do 17. júla 2015 bol tovarový obrat v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší až o 75,86 % (predstavoval iba 993 ton). Finančný obrat bol nižší o 71,12 %. So pšenicou z tohtoročnej úrody sa obchodovalo iba jeden deň, jej cena bola 19,91 din./kg (18,10 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 0,41 %. V uvedenom období sa obchodovalo s kukuricou, ktorej cena sa pohybovala od 17,00 do 17,30 din./kg (cena bez DPH). Jej priemerná cena bola 18,94 din./kg (17,22 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola drahšia o 2,58 %. V budúcom období bude veľmi zaujímavé pozorovať, v akom smere sa bude posúvať jej cena. Z jednej strany nízka hladina Dunaja ktorá nie je geneticky vo veľkej miere ohrozuje vývoz kukurice, z modifikovaná. Táto dlhá druhej strany nebezpečne vysoké teploty a úspešná tradícia môže ohrozujú zase sľubné tohtoročné výnosy. byť ohrozená nízkymi Po dvojtýždňovom raste cena sóje cenami tejto rastlinnej opäť bola nižšia. V porovnaní s predplodiny, ale aj odporúchádzajúcim týždňom bola lacnejšia čaniami Európskej únie a až o 4,51 %. Jej priemerná cena bola Svetovej obchodnej organi43,07 din./kg (39,15 bez DPH). zácie (WTO), aby sa platný Sójové výlisky so 44-perzákon o GMO zosúladil s centným obsahom bielregulatívmi Európskej únie. kovín sa predávali po Srbsko je najväčší európsky 55,72 din./kg (46,44 bez výrobca a jediný štát, ktorý DPH), slnečnicové je vo výrobe sóje sebestačný výlisky po 28,92 (okrem toho ročne vyvezie din./kg (24,10 sóju v hodnote 82 miliónov bez DPH). ○

dolárov). V minulých rokoch cena sóje bola vysoká, čo sa odzrkadlilo na skutočnosti, že v tomto roku bola v Srbsku posiata na rekordných 200 000 hektároch. Z asociácie

Dunav soja upozorňujú, že Srbsko musí nájsť najadekvátnejšiu odpoveď na mnohé výzvy, aby aj naďalej zostalo európskym lídrom vo výrobe sóje. ○

Z obsahu Navštívili sme Deň polí ľanu a konopy v Šumperku Str. 2

Na tom Zlatibore...

Čo sadíme do tieňa? Str. 3

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZABUDNUTÉ KONOPE – NÁVRAT K TRADÍCII (1)

Navštívili sme Deň polí ľanu a konopy v Šumperku Ľubica Sýkorová

onopa siata je jednou z najstarších a zároveň najpopulárnejších pestovaných rastlín na svete. V poslednom čase sa o nej veľmi veľa píše a diskutuje takmer v každej krajine – najmä v súvislosti s liečbou rôznych chorôb. Vedeckých publikácií na túto tému je enormné množstvo a o ďalších možnostiach využitia sa dozvedáme denne z rôznych prostriedkov informovania. A vždy je o nej možné napísať niečo nové, zaujímavé a inšpirujúce. O chemickom zložení tejto vzácnej rastliny sa vie už všetko, doteraz bolo v nej potvrdených 972 látok, z toho 122 je pre konopu typických. V skúmaní nových smerov liečby a priemyselného využitia sa stále pokračuje, takže môžeme povedať, že konopa je nielen rastlinou minulosti, ale aj budúcnosti. Náš seriál o tejto výnimočnej rastline začíname v Česku, v malebnom mestečku Šumperk, ktoré sa rozprestiera na úpätí pohoria Jeseníky v Olomouckom kraji. Na pozvanie výskumnej spoločnosti Agritec sme sa zúčastnili na Dňoch polí ľanu a konopy, ktoré každoročne navštevujú nadšenci, pestovatelia a spracovatelia ľanu a konopy. Spoločnosť Agritec, výskum, šľachtenie a služby, s. r. o., v roku 2014 oslávila dvadsať rokov svojho úspešného pôsobenia. Po privatizácii Výskumného ústavu technických plodín a strukovín v

roku 1994 sa začala firma Agritec zaoberať aplikovaným a základným výskumom pre poľnohospodárstvo, životné prostredie a potravinárstvo; šľachtením rastlín, semenárstvom, predajom osív, chemických prípravkov na ochranu rastlín, substrátov, krmív; poskytuje služby z oblasti biochémie, chemické rozbory, laboratórne a poľné testovanie prípravkov a odrôd. Samozrejme, že poskytujú aj konzultačné a poradenské služby. Po privítaní a krátkej prezentácii spoločnosti Agritec vedúci Oddelenia pre ochranu rastlín Ing. Prokop Šmirous, CSc., odštarto-

val prezentačnú časť. V nej boli zahrnuté výsledky najnovších výskumov a aktuálny stav v oblasti pestovania ľanu a konopy v Česku a v Európe. Ďalšie prednášky boli venované odrodám ľanu olejového, výhrevnosti stoniek ľanu olejového, energetickému využitiu biomasy. Účastníci z Poľska prezentovali, aká je situácia s ľanom a konopou v ich krajine. O pestovaní konopy v Srbsku rozprával Dr. Vladimír Sýkora z novosadského Inštitútu pre rastlinnú

výrobu a zeleninárstvo. Po odbornej časti sa účastníci presunuli na pokusné políčka, kde si mohli pozrieť odrodové, registračné pokusy s ľanom priadnym a olejným a konopou siatou. Ľanom olejným bolo v Česku v minulom roku obsiatych 1 813 hektárov, v tomto roku od 1 100 do 1 200 hektárov. Ľan priadny sa pestuje iba na troch hektároch (pestuje ho iba firma Agritec). Pravidelné priebežné publikovanie výsledkov hodnotenia odrôd ľanu siateho umožňuje pestovateľom vybrať si tie najvhodnejšie do svojich pestovateľských oblastí a rýchlo sa orientovať v odrodovej skladbe, ktorá sa mení z roka na rok. Na pokusné políčka sú zaraďované nové odrody, takže pestovatelia priamo na mieste získavajú najnovšie informácie od odborníkov. Podľa slov Ing. Márie Bjelkovej, PhD., ktorá nás sprevádzala po pokusných políčkach, vstupom Českej republiky do EÚ nadobudol pre Česko platnosť aj Spoločný katalóg odrôd druhov poľnohospodárskych plodín, ktorý značne rozšíril sortiment odrôd. Pre poľnohospodárske podniky a pestovateľov sa otvorila široká ponuka nových odrôd plodín, medzi ktoré patrí aj ľan olejný. Klimatické podmienky v Česku umožňujú veľkú variabilitu v dosahovaní výnosov z jednotky plochy, ktorá môže byť veľmi nízka (0,3 t/ha), až po 3 t/ha. Ľanové semeno obsahuje v priemere 36 – 41 % tuku. Ľan olejný sa pestuje

pre produkciu semien a oleja nielen pre potravinársky priemysel, ale aj pre priemyselné výrobky. Spoločnosť Agritec vyšľachtila odrodu Amon (2007) a Raciol (2011). Z pokusných políčiek ľanu sme sa presunuli na konopné políčka. Tu spozorneli všetci účastníci exkurzie a pozorne počúvali sprievodný výklad Ing. M. Bjelkovej. Spoločnosť Agritec sa zúčastňuje na európskom medzinárodnom programe MULTIHEMP, ktorú tvorí 22 poľnohospodárskych spoločností, univerzít a výskumných ústavov. Ide o rozsiahly projekt financovaný EÚ so zameraním na využitie najmodernejších postupov v oblasti šľachtenia odrôd konopy siatej – technickej konopy, ktorá má obsah psychoaktívneho THC do 0,3 %, pre dosiahnutie optimálnych výnosov a kvality konečného produktu. Na pokusných políčkach v roku 2013 (keďže tohtoročné výsledky ešte nie sú k dispozícii, lebo konopa bola v plnej vegetácii) pestovali 14 odrôd konopy siatej. Priemerný výnos semena po hektári zo všetkých 14 odrôd bol 0,988 tony. Najvyšší výnos mala poľská odroda Bialobrzeskie (1,62 t/ha), ktorá dorastá do výšky 2 metre. Priemerný výnos suchých stoniek zo všetkých odrôd bol 14 365 t/ha, najvýnosnejšia bola francúzska odroda Félina (19,1 t/ ha). Veľmi obľúbenou odrodou v Česku je talianska Carmagnola, ktorá môže dorásť do štvormetrovej výšky, má veľmi kvalitné vlákno a vyšší obsah (viac ako 3 %) vzácneho nepsychoaktívneho kanabinoidu CBD. ○ (Pokračovanie nabudúce)

25. 7. 2015 • 30 /4657/

ĎALŠÍ SÚBEH NA UDELENIE PROSTRIEDKOV NA KÚPU DEDINSKÝCH DOMOV

V prospech vidieka Oto Filip

e to celoštátny jav: dedín je čoraz menej, tak isto obyvateľov v nich. Nielen v iných oblastiach Srbska, ale aj vo Vojvodine sú dedinky, v ktorých sú dokonca takmer celé ulice ľudoprázdne. Mnoho rokov pretrvávajúce masové odchody, spôsobené nástrahami života na vidieku, sa nezmenili na opak, ani keď sa ukázalo, že pomery v mestách nie sú o nič lepšie. Stále je približne každý tretí dedinský dom prázdny, každý rok Vojvodina prichádza o viac ako desaťtisíc obyvateľov. V snahe meniť veci, z iniciatívy Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Pokrajinský ústav pre rodovú rovnosť ako formálno-právny nositeľ aktivít vypísal vlani v novembri súbeh na pridelenie subvencovaných

nenávratných prostriedkov man- vestibule pokrajinskej vlády v želským párom z územia APV na Novom Sade, poznačené sľubom nákup dedinských domov so pokrajinskej administratívy, že záhradami. jedinečná akcia Stačilo ľady onedlho bude popohnúť a už na kračovať. obzore boli výStalo sa. Nový sledky, mnohoprínos k oživeniu násobne prevyšudedinských projúce očakávania. stredí má umožniť Medziiným aj aj druhý, v ponvyvracajúce tvrdelok 13. júla zvedenia, že o žitie rejnený a do 10. na dedinách nie septembra trvajúje záujem. Len ci súbeh na kúpu stručne: záujem ďalších domov na o domy prejavilo Pokrajinský tajomník dedinách. Prezenpočas prvého sú- Miroslav Vasin tujúc možnosti na behu okolo tisíc kúpu približne serodín, na ňom sa zúčastnilo demdesiat dedinských domov, 344, v užšom výbere sa ocitlo na čo je stanovených 68 miliónov deväťdesiat. Prostriedky v sume dinárov, podpredseda pokrajinpribližne 40 miliónov dinárov skej vlády a pokrajinský tajomník získalo 41 rodín. Šľahačkou na pre hospodárstvo, zamestnátorte bolo slávnostné udelenie vanie a rodovú rovnosť Mirozmlúv, prebiehajúce 15. júna vo slav Vasin podčiarkol, že nejde

RODINNÉ PODNIKY VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA (7)

Na tom Zlatibore... O. Filip

ž celé roky spoločnosť Zlatiborac prezentuje rozmanité výrobky na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade. Menej známe je však, že ide o podnik rodiny Stojanovićovcov, založený v roku 1992, zaoberajúci sa výrobou údenín, ktorého výrobné prevádzky sú v dedine Mačkat. Stojanovićovci sa na Zlatibore, tomto turistickom a vidieckom srdci Srbska, zaoberajú touto oblasťou potravinárstva celých päť generácií, ešte od roku 1885. Najprv, samozrejme, pre vlastné potreby. Rodinné skúsenosti sa následne prehlbovali, prenášali a zveľaďovali, z generácie na generáciu dodnes. Výsledkom sú mnohé špičkové výrobky, v špecifickom balení, ktoré možno objaviť

Predstaviteľky Zlatiborca na veľtrhu v Novom Sade v stovkách samoobslúh, predajní, veľkoobchodov... Známy rodinný podnik je opráv-

nene považovaný za lídra vo svojej oblasti tak u nás, ako aj v Čiernej Hore, Macedónsku, Bosne a Hercegovine... Môže za to v prvom rade vďačiť tradícii, snúbiacej sa so súčasnosťou. Toho času je Zlatiborac moderne organizovaný rodinný podnik, zamestnávajúci viac ako tristopäťdesiat, hlavne mladých a vzdelaných odborníkov. Výrobné kapacity sú mu rozložené na viac ako tridsaťtisíc štvorcových metrov, vybavených podľa najvyšších európskych a svetových štandardov. Výroba pozostáva zo siedmich, vzájomne spätých fáz a dokladom jej kvality sú štandardy, ako sú HACCP, Halal, iné. Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že Nemecká poľnohospodárska spoločnosť vyhlásila práve Zlatiborac za svojho čestného člena na základe výsledkov, ktoré celé roky dosahuje v podnikaní. Uvedená

III

o sociálne, ale o ekonomické opatrenie. Vlastne o podnet k lepšiemu využívaniu potenciálov dediny a opustených domov, čo je i svojráznou rozvojovou šancou pre vidiek. V záujme toho sa aj stimuluje odchod manželských a nemanželských párov z miest do dedín, prípadne ich zotrvanie v dedinách. Má to byť prínos k rozvoju rurálnych prostredí, k oživeniu a podmladeniu dedín, k zlepšeniu demografickej štruktúry obyvateľov na vidieku... Vychádzajúc zo zistených skúseností, prihlášky sa budú rozoberať rýchlejšie než doteraz, na základe zmenených pravidiel, účelom ktorého bolo lepšie vyhodnotiť stupeň získaného odborného vzdelania záujemcov. Keďže spravidla ide o domy so záhradami, pokrajinský tajomník Vasin uvádza, že tí, čo získali domy na základe prvého súbehu, zároveň získali i možnosť vhĺbiť sa do tajov organickej výroby. Lebo zďaleka nie všetci majitelia a záujemcovia majú zabezpečenú existenciu. Preto každá rada, opierajúca sa o reálne príležitosti a možnosti, príde vhod. ○ spoločnosť každý rok v Nemecku testuje až tridsaťtisíc potravinárskych produktov z celého sveta, na základe ktorého naša firma od roku 2009 do 2015 získala približne štyridsať medailí za kvalitu mäsových údených výrobkov. Vlani Zlatiborac, ako prvú spoločnosť na Balkáne, ocenila aj osobitnou cenou za viacročné úspechy dosiahnuté v testoch kvality. Produkty Zlatiborca z rozmanitého programu obsahujúceho dvadsaťpäť výrobkov možno objaviť nielen u nás, ale aj na trhoch Ruskej federácie, Bieloruska, Azerbajdžanu, Kazachstanu... Okrem všetkého už existujúceho, jedným z oporných bodov, tromfov pre budúcnosť je špeciálny výber najkvalitnejších kúskov mäsa prichystaný podľa tradičných receptov, ktorý uzrel svetlo sveta začiatkom roka. Je to tak isto i najmilšie uznanie, získané tejto jari s názvom Moja voľba, ktorou spotrebitelia ocenili Zlatiborac v kategórii mäsa a údenín. Zlatiborac sa vlani stal aj partnerom nášho Olympijského tímu. Aj jeho cesty budú teda viesť do Ria de Janeiro v roku 2016. Jasné je, prečo. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

vety sóje poškodzujú bzdochy (srb. stenice) a strapky (srb. tripsi). Bzdochy (rad Heteroptera) patria medzi významných škodcov sóje, na ktorej sa vyskytuje okolo 30 druhov bzdôch, najmä z čeľadí Miridae a Pentatomidae. Hospodársky najvýznamnejšie druhy sú: bzdôška obyčajná (srb. poljska stenica) – Lygus rugulipennis, bzdôška červenkastá (srb. šarena lucerkina stenica) – Lygus pratensis a bzdôška lucernová (srb. lucerkina stenica) – Adelphocoris lineolatus. Z radu strapiek sa na sóji vyskytuje viac druhov, najvýznamnejšia v strednej Európe je strapka tabaková (srb. duvanov trips) – Thrips tabaci. BZDÔŠKA OBYČAJNÁ Telo imága je oválneho tvaru, bledozelenej, sivej alebo zelenohnedej farby, dlhé 5 – 6 mm, husto pokryté sivými chĺpkami. Larvy sú dlhé 1,2 – 4 mm a majú zelenkasto-žltú farbu. Je bez krídel, začiatky krídel sa zjavujú vo 4. instare. Prezimuje v štádiu imága pod zvyškami rastlín na po-

liach alebo v ich blízkosti. Miesta prezimovania opúšťa, keď je teplota 10 – 16 °C (v apríli) a už v máji sú na hostiteľských rastlinách. Najprv sa živia na burinách, až neskoršie migruje na pestované rastliny. Do porastov sóje doletujú imága prvej generácie začiatkom júna. Maximálny výskyt imág prvej generácie je koncom júna – začiatkom júla a druhej generácie v auguste. Samičky po oplodnení kladú vajíčka do kvetných pukov, stopiek listov alebo do stoniek. Embryonálny vývoj trvá 10 – 15 dní, liahnutie lariev začína začiatkom júla a maximálny výskyt lariev v poraste je začiatkom augusta. Vývoj lariev trvá 20 – 30 dní. Larvy sa živia najmä na generatívnych častiach rastlín. Koncom augusta, začiatkom septembra postupne imága migrujú z porastov sóje, živia sa na burinách a vyhľadávajú miesta prezimovania. Imága sú dobrými letcami a schopné sú preletieť v priebehu niekoľkých dní 1 – 2 km. Škodca má 1 – 2 generácie do roka. Bzdôške obyčajnej vyhovuje teplé a suché počasie najmä v období kladenia vajíčok. Nevyhovuje im daždivé a chladné počasie, vtedy počet bzdôch klesá. Larvy aj imága sú najaktívnejšie pri teplotách nad 22

Sója (Foto: Ľ. S.)

Škodcovia poškodzujúci kvety sóje °C. Nevyhovuje im aj veterné počasie, pri vetre rýchlosti 12 m/s sa bzdochy nepohybujú. Živí sa na okolo 100 kultúrnych a divorastúcich druhoch. Škodí najmä na slnečnici, repke olejnej, sóji, lucerne, chmeli, tabaku, hrachu a zemiakoch. BZDÔŠKA LUCERNOVÁ Telo imága je dlhé 7,5 – 9,5 mm, je sivohnedej alebo sivozelenej farby, podlhovasté, jemne ochlpené. Povrch tela je jemne vráskavý. Na štítku sú dve hnedé čiary. Larva je žltozelená alebo zelenohnedá. Dĺžka tela vyliahnutej larvy je 1,5 mm a dospelej larvy 5 mm. Prezimuje v štádiu vajíčka vo vnútri stoniek hostiteľských rastlín. Na jar začiatkom mája sa liahnu bezkrídle larvy a ich vývoj trvá až do polovice júna, keď sa objavujú prvé imága. Tie sú v porastoch prítomné až do konca vegetácie. Vajíčka začínajú klásť už od polovice júla. Škodca má 1 generáciu do roka. Podobne ako bzdôške obyčajnej, aj bzdôške lucernovej vyhovuje teplé a suché počasie a nevyhovujú daždivé a chladné dni. Zvýšenému výskytu vyhovuje prítomnosť veľkých plôch obsiatych viacročnými krmovinami a ich postupné kosenie.

Je to polyfágny druh, živí sa na rôznych kultúrnych a divorastúcich druhoch. Imága sa môžu živiť na viac ako 140 druhoch, kým larvy sa môžu živiť na oveľa menšom počte hostiteľských druhov. Škodí najmä na viacročných krmovinách: lucerne, ďateline, ale aj na iných plodinách: slnečnici, cukrovej repe, sóji, repke olejnej, chmeli, maku, hrachu, zemiakoch a iných druhoch. ŠKODLIVOSŤ BZDÔCH NA SÓJI Škodlivým štádiom je larva aj imágo, ktoré vyciciavajú šťavy zo všetkých nadzemných častí sóje, ale najmä z listových a kvetných pukov, kvetov, strukov a semien. Spôsobujú tým výrazné zníženie počtu strukov na rastline a zníženie počtu semien v struku. Poškodené semená sú scvrknuté, menšie a majú zníženú klíčivosť a tiež znížený obsah oleja a fenolov. Následne majú aj zníženú aktivitu inhibítora tripsínu, pokým celkový obsah bielkovín a vláknin je zvýšený. Intenzita poškodenia semien závisí od populačnej hustoty škodcu a fázy rastliny, v ktorej bolo poškodenie zapríčinené. Pri výskyte 5 imág na 1 rastlinu v pozorovaniach v Rusku zistili zníženie úrody o 33 %, kým pri výskyte 30 imág / na rastlinu

25. 7. 2015 • 30 /4657/ zníženie úrody bolo až o 71 %. Významnejšie škody sú vtedy, keď sú poškodenia zapríčinené v mladších štádiách vývoja semena. Najviac sú poškodené semená na vrchnej časti rastliny. Výška škôd závisí od spektra bzdôch, ktoré sa v poraste vyskytujú, od ich populačnej hustoty, dĺžky obdobia príjmu potravy, poveternostných podmienok, vzdialenosti porastov lucerny od porastov sóje, vplyvu prirodzených nepriateľov. Porasty sóje v blízkosti porastov lucerny sú viac ohrozované bzdochami, pretože na lucerne žijú rôzne druhy bzdôch a odtiaľ migrujú na susedné polia (najmä po kosbe lucerny). Na zvýšenie populácie bzdôch v poraste sóje výrazne vplýva susediaca plodina, hustota porastu, zaburinenosť porastu a iné.

25. – 31. 7. 2015

POČASIE

OCHRANA Na reguláciu bzdôch v porastoch sóje je nutné použiť kombináciu agrotechnických, mechanických, biologických a chemických opatrení. Veľký význam majú najmä agrotechnické opatrenia, a to priestorová izolácia, hlboká orba, ničenie burín a nízke kosenie lucerny. Priestorová izolácia je významná najmä medzi poľami sóje a porastmi lucerny a ďateliny alebo poľami, na ktorých bola v minulom roku sója a odkiaľ migrujú bzdochy. Najväčšia koncentrácia bzdôch na jar je na burinách, preto je dôležité ničiť buriny nielen na poliach, ale aj v ich blízkosti. Na zaburinených poliach je 2- až 3-krát viac bzdôch ako na nezaburinených. Hlbokou orbou sa ničia jedince, ktoré prezimujú pod zvyškami rastlín. Nízke kosenie porastov lucerny (4 – 6 cm) ničí aj do 90 % vajíčok bzdochy lucernovej. Biologická ochrana spočíva v podpore prírodných nepriateľov tým, že ich neničíme

postrekmi širokospektrálnymi insekticídmi. Chemická ochrana sa robí v prípade premnoženia. Podľa údajov z literatúry z Maďarska, chemickú aplikáciu treba vykonať, ak pri 10 smykoch chytíme 15 až 20 jedincov z rodu Lygus alebo 8 až 10 jedincov bzdôšky lucernovej. V období tvorby strukov až plnej zrelosti zŕn kritické čísla sú nižšie, 10 – 15 jedincov z rodu Lygus a 4 – 6 jedincov bzdôšky lucernovej. Bulharskí autori uvádzajú ako kritický počet 3 – 4 jedince/m2. Na Slovensku nie je zaregistrovaný žiaden insekticíd proti bzdochám v sóji. Vysokú účinnosť v ochrane obilnín alebo zeleniny dosiahli prípravky na báze daltametrinu, fenitrotionu, fentionu, chlorpirifosu, malationu, trihlorfonu.

30 dní v závislosti od teploty. Pri teplote nad 30 °C sa vývoj skracuje a trvá len 10 – 11 dní. Imága môžu byť aktívne aj počas zimy – ak je zima mierna, žijú na burinách. Strapka tabaková má viac generácií počas roka. Je výrazný polyfág, škodí na viac ako 200 rôznych rastlinách na otvorenom poli, ako aj v zatvorených priestoroch. Najviac škodí na cibuľovinách, potom na kapuste, rajčinách, uhorkách a šaláte. Na poľných plodinách najviac škodí na tabaku a bavlnovníku, ale aj strukovinách (fazuľa, sója, ďatelina), na obilninách, najmä

týchto častí preniká vzduch a vytvárajú sa tu striebristé škvrny. Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby, znižuje sa fotosyntéza a zvyšuje sa vyparovanie vody a cez poranené časti tiež prenikajú patogény. V porastoch sóje sa strapka nachádza od začiatku alebo polovice júna až do konca augusta alebo polovice septembra. Maximálny výskyt je v júli a prvej polovici augusta. Početnosť strapiek je vysoký v čase kvitnutia sóje. Strapka tabaková je teplomilný a suchomilný druh. Vyhovuje jej teplá kontinentálna klíma. Zníženie populácie tejto strapky môžeme dosiahnuť dodržiavaním osevného postupu, ničením pozberových zvyškov, pravidelným obrábaním pôdy a pravidelným a dôsledným ničením burín. Dážď spôsobuje najvýrazSTRAPKA nejšie zníženie popuTABAKOVÁ lácie strapiek, pretože Strapka tabakoich zmýva z povrchu vá – Thrips tabaci rastlín. Z tých dôvoje najčastejšie sa dov v teplých letách vyskytujúca strap- Bzdôška na slnečnici (Foto: Ing. Veronika Žovinová) bez zrážok prichádza ka a tiež najškodk premnoženiam stralivejší druh na otvorenom poli. na pšenici, jačmeni a kukurici, piek. Môžeme využívať aj zavlaPochádza z východného Stredo- potom na olejninách: na slneč- žovanie postrekom. moria a dnes je už rozšírená po nici a repke olejnej. Nálet imág do porastov sa celom svete. Škodlivým štádiom je imágo zisťuje pomocou modrých leTelo dospelej samičky je dlhé a larva, ktoré vyciciavajú šťavu pových dosiek. Žlté lepové dosky asi 1 mm, svetložltej farby. Sam- na listoch a kvetoch, čo spôso- sa tiež využívajú, ale sú menej ček je trochu menší, štíhlejší buje striebristé škvrny na týchto efektívne. Aplikáciu insekticídov a svetlejší ako samička. Tykadlá častiach. Na miestach, kde boli treba vykonať na začiatku výskymajú pretiahnuté, žlté. Larvy sú vyciciavané šťavy z listov, sa ob- tu imág v poraste. V Európe sa bezkrídle, belaso-žlté. javujú žltkasté škvrny. Ak bolo využívajú aj prípravky zo skupiny V poľných podmienkach prezi- poškodených viac buniek, do pyrethroidov.  muje imágo vo vrchných vrstvách pôdy, vo zvyškoch rastlín. Na jar po aktivácii imága najprv žijú na OSPRAVEDLNENIE burinách a neskôr migrujú na V HLASE ĽUDU v čísle 28, ktoré vyšlo s dátumom 11. 7. 2015, pestované rastliny. Vývoju tejto v texte Ochrana rastlín – Škodcovia choroby a sóje (5) chýba strapky vyhovuje teplota 25 – 27 podpis autora: Ing. Ján Tancik, PhD., SPU Nitra. Autorovi aj °C a relatívna vlhkosť vzduchu čitateľom sa týmto ospravedlňujeme. 65 %. Vývojový cyklus trvá 14 – Redakcia HĽ

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

19˚ | 35˚

20˚ | 35˚

20˚ | 31˚

18˚ | 31˚

17˚ | 31˚

18˚ | 32˚

19 | 33˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ŽIVOČÍŠNA VÝROBA

Nezabúdajme na pitný režim zvierat Ľubica Sýkorová

a vysoké letné teploty reaguje nielen ľudský, ale aj zvierací organizmus. Tak ako človek musí dodržiavať pitný režim, aby nedehydroval, aj naše zvieratá – či už psy, mačky, hydina alebo hospodárske zvieratá potrebujú dostatok tekutín. Aj oni môžu dostať úpal, môžu kolabovať alebo dehydrovať. Nezabúdajme im počas vysokých teplôt aj niekoľkokrát za deň vymeniť vodu, misky dobre poumývať, pretože teplo zvyšuje riziko premnoženia baktérií. Najčastejšími prejavmi dehydratácie sú malátnosť a zrýchlené dýchanie. Vtedy musíme okamžite zviera presunúť na chladnejšie miesto, zabezpečiť mu tekutiny a čo najskôr vyhľadať veterinárnu pomoc. V nebezpečenstve sú aj zvieratá, ktoré sú pripútané k reťazi a

sú bez tieňa alebo prístrešku, kde sa môžu schovať. Ľudia by si mali uvedomiť, že nechať zvieratá na rozpálenom slnku

nica vypije denne 100 až 180 litrov vody, dospelý dobytok okolo 40 litrov, ošípaná 25 litrov a ovca približne 20 litrov vody.

znamená odsúdiť ich na smrť. V letných mesiacoch nesmieme zabúdať ani na pitný režim hospodárskych zvierat. Podľa dostupných údajov jedna doj-

Počas horúcich dní majitelia musia myslieť aj na chladenie a vetranie. Ak majú stajne a haly, mali by mať zabezpečenú ventiláciu a rezervné zdroje

energie v prípade výpadku elektrického prúdu. Chovatelia by mali teplotu priebežne kontrolovať a nespoliehať sa iba na automatické vetracie zariadenia v chovateľských priestoroch. Potrebné je stále sledovať aj predpoveď počasia a uvedomiť si, že aj náhla zmena teploty môže spôsobiť zdravotné problémy zvierat. Hovädzí dobytok a ošípané je vhodné chladiť sprchovaním, dobytok na pasienkoch musí mať zase vybudovaný prístrešok alebo inak zabezpečený tieň. Oveľa citlivejšie na úpal sú mláďatá, či už prasiatka, teliatka, kozliatka… Prvé príznaky sú zrýchlený tep a dýchanie, zvýšená telesná teplota, nechutenstvo a neochota pohybovať sa, nadmerné potenie. Aj v tomto prípade musíme zvieratá presunúť do chládku, chladiť vlažnou vodou a podávať tekutinu, ak je zviera pri vedomí. 

OKRASNÁ ZÁHRADA

Čo sadíme do tieňa? Ľ. Sýkorová

ri plánovaní výsadby našej okrasnej záhrady musíme myslieť aj na svetelné podmienky a požiadavky jednotlivých rastlín, kríkov či stromov na slnko. Je rozdiel, či je záhrada z väčšej časti po celý deň v tieni, alebo máme záhradu, ktorá je zaliata slnečnými lúčmi. Slnečným podmienkam je potrebné prispôsobiť aj výber rastlín. Mnohí si myslia, že pod stromami a v tieni sa nedá vybudovať zaujímavá rozkvitnutá záhrada. No nie je to tak. Množstvo okrasných rastlín dáva prednosť polotieňu a tieňu – na takýchto miestach nádherne kvitnú alebo bujne tvoria zaujímavé listy. A ak sa vzájomne skombinujú, môže vzniknúť skutočne nádherná záhrada. Medzi rastlinami sú zastúpené najmä tie, ktoré dlho kvitnú, vhodné sú do tieňa a dokážu sa

Rodgersia – trvalka vhodná do tieňa (foto: z internetu) samy pomerne rýchlo rozmnožovať. Vhodné je zamerať sa napr. na rastliny, vďaka ktorým záhrada pripomína les – rôzne druhy náprstníkov, pakosty, papraďorasty, kosatce a ďalšie. Často ide o druhy,

ktoré sa pomerne rýchlo rozširujú samovýsevom či podzemkami, takže nehrozí, že by časom zo záhrady vymizli. Vhodné sú rastliny s výrazne farebnými alebo bielymi kvetmi, ktoré presvetľujú tieň,

prípadne s listami, ktoré vzájomne kontrastujú odlišnými tvarmi (trávovité, štítovité, dlaňovité, podlhovasté a pod.). Nemali by chýbať ani tvarované vždyzelené krušpány (Buxus), vďaka ktorým je záhrada zaujímavá aj počas zimy. Ak rastliny vysadíme na husto (z každého druhu viac kusov), medzi nimi takmer nebude rásť burina a v pôde sa dlhšie udrží aj vlaha. Určite v takejto záhrade nesmú chýbať funkie (Hosta), kyslomilné rododendrony (Rhododendron), azalky (Azalea), pierisy (Pieris jap.), hortenzie (Hydrangea). Okraje záhonov môžu spestriť andromedky (Andromeda), vresovce s vresmi (Calluna a Erica), alchemilky (Alchemilla) či zimozelene (Vinca minor). 

25. 7. 2015 • 30 /4657/

BYŤ TROCHU NENORMÁLNYM JE NORMÁLNE

Najčastejšie ženské „diagnózy“ Topánková. Vždy sa nájde dobrý dôvod, prečo si kúpiť topánky. Mali sme zlý deň a chceme sa potešiť, alebo sme mali, naopak, super deň a chceme sa odmeniť. Geniálne na topánkach je, že pasujú aj vtedy, keď sme trochu pribraté. Ako to vidí psychologička? Kým nám náš rozpočet tento rozmar dovolí a my máme stále radosť z nových topánok, žiadny problém. Ak máme nové topánky v škatuli zabalené aj niekoľko týždňov, to už môže byť znamenie, že ich kupujeme len preto, aby sme sa odpútali od problémov. Možno náš život nie je naplnený a chýbajú nám koníčky, nejaké ciele, výzvy... Potom je nakupovanie topánok len náhradným riešením, a to sa môže stať až závislosťou. Poriadková. Obraz, ktorý visí nakrivo, musia okamžite napraviť, posteľnú bielizeň ráno 10-krát vyhladzujú, potraviny v kuchyni sú zoradené podľa abecedy a keď partner nenaplní umývač-

ku riadu podľa ich princípu, tak riad v nej celý ešte raz preložia podľa svojich predstáv. Ako to vidí psychologička? Niekedy je to iba tým, ako nás to naučili, často sa za tým však skrýva aj potreba po vnútornom poriadku. Myslíme si, že keď porazíme vonkajší chaos a neporiadok, potom si „upraceme“ aj všetko ostatné v našom vnútri. To je v poriadku, avšak iba dovtedy, dokiaľ toto nutkanie upratovať neovplyvňuje náš všedný deň. Kontrolujúca. Vypla som žehličku? Zamkla som byt? Takéto otázky si každá z nás sem-tam položí. Niekedy sa aj vrátime, aby sme sa presvedčili, že sme tak urobili. Ako to vidí psychologička? Za takýmito overovacími manévrami

DOMÁCNOSŤ

Dodávať telu v lete teplé tekutiny?

olievka sa pomaly, ale iste z našich jedálničkov vytráca. Ľudia však často zabúdajú, že nemusí byť len „prvým chodom“ pred hlavným jedlom –práve naopak, samotná polievka môže nielen úplne nasýtiť, ale aj zahriať alebo vyliečiť. Polievka ako hlavné jedlo. Nechce sa vám cez týždeň vyvárať aj polievku, aj hlavné jedlo? Zabudnite na praženicu a párky a stavte na polievku. Hustá zeleninová alebo gulášová polievka vás zasýtia a budú vo vašom jedálničku príjemnou zmenou.

Strukoviny. Polievka môže byť skvelým pomocníkom pri vyváženej strave, jej prostredníctvom môžete chutnou cestou telu dodávať potrebné živiny zo zeleniny a najmä strukovín – dobrá šošovicová alebo fazuľová polievka chutí a zasýti. Chudnete? V tom prípade sa vyhnite zahusťovaným a smotanovým polievkam. Chutia síce výborne, ale kilá s nimi neubudnú. Vyskúšajte však tukožrútsku polievku – to ja tá pravá pre diétujúcich. Je zložená najmä zo zeleniny, ako sú paradajky alebo papriky. 

stojí základná potreba cítiť istotu. Je to normálne, pretože naša pamäť takéto rutinné konania neukladá, takže si na to nevieme spomenúť. Avšak ten, kto sa musí

sa, čo idete robiť? Vraj iba starí ľudia tým trpia? To teda určite nie. Niekedy jednoducho rozmýšľame nahlas. Je to normálne, dokonca podľa psychológov aj zdravé. Ako to vidí psychologička? Kto sa rozpráva sám so sebou, aby sa motivoval alebo triedil svoje myšlienky, si tým vlastne robí dobre a odbúrava stres. Najmä ľudia, ktorí sú veľmi komunikatívni, sa radi rozprávajú aj sami so sebou. Dokiaľ to nik nepočuje, tak to ani nie je žiadny problém. Talizmanová. Pri pohovore do práce nesmie chýbať vaša „šťastná podprsenka“, nájomnú zmluvu nepodpíšete iným ako svojím „šťastným perom“. Ako to vidí psychologička? Nemusí ísť o nekritickú poverčivosť, ale potrebu urobiť neprehľadné situácie istejšími. Takéto talizmany nás upokojujú, utešia a pomôžu veriť, že všetko bude dobré. 

každú polhodinu pozrieť, či je sporák naozaj vypnutý, alebo sa 5 ráz vráti skontrolovať dvere od bytu, by sa mal nad sebou zamyslieť. To už hraničí s chorobným nutkaním, ktoré treba riešiť odborne. Samorozprávacia. Neustále sa samej sebe prihovárate, komentujete, čo robíte, uisťujete

TIPY A TRIKY PRE RODINU

Ako začať správne šetriť? Štyri základné pravidlá šetrenia:

Najdôležitejšie je, aby ste presne vedeli, na čo šetríte. Ak sa v mysli budete tešiť na vysnívanú dovolenku alebo nový gauč, ochotnejšie sa vzdáte svojich bežných potrieb. Zásadne nekupujte nič, čo nepotrebujete. Ak si nie ste istí a plná peňaženka vo vrecku vás neodolateľne dráždi, radšej sa na to ešte raz vyspite! Zaveďte si zoznam svojich výdavkov! Možno sa vám táto rada zdá banálna, denník s rozpisom výdavkov je však jedným z najlepších spôsobov, ako okresať zbytočné nákupy. Neodkladajte si peniaze až na konci mesiaca! Uložte si určitú

VII

sumu nabok hneď po výplate a snažte sa vyžiť z toho, čo vám zostane. PRVÁ POMOC V ŠETRENÍ Veci, ktoré už nepotrebujete, predajte. Nikdy nenakupujte s prázdnym žalúdkom. Ak si zostavíte šatník z ľahko kombinovateľných kúskov, budete potrebovať menej oblečenia. Ignorujte výpredaje sezónnych výstrelkov, uprednostnite nadčasové kúsky a kvalitný materiál. Ak už svetlo nepotrebujete, zhasnite lampu. V obchodoch si všímajte akcie aj zľavy, ale nekupujte si za každú cenu najlacnejšie potraviny. Na zdraví sa šetriť naozaj neoplatí. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Syrové mafiny

Višňový závin

Suroviny : 175 g strúhaného tvrdého syra, 125 g polohrubej múky, 1 lyžička kypriaceho prášku, soľ, 1 vajce, 125 ml mlieka, 30 g roztopeného masla Takto sa to podarí: Nastrúhame syr, pridáme preosiatu múku zmiešanú s kypriacim práškom, soľ (so soľou opatrne, lebo aj syr je slaný), vajce, mlieko, roztopené vychladené maslo a všetko dobre vymie-

Suroviny: ½ kg štrúdľového cesta (kôr); 1 kg odkôstkovaných višní, 5 lyžíc cukru, 5 – 6 lyžíc omrvín; Na plnku: 2 vajcia, 1 šálka smotany, 1 šálka cukru, ½ šálky oleja, 1 šálka krupice Takto sa to podarí: Plnka: Vyšľaháme vajcia, pridáme i ostatné suroviny na plnku a dobre vymiešame. Odkôstkované višne posypeme cukrom, dáme na plech a na 10 minút ich vložíme do rúry vyhriatej na 200 ºC. Keď vyberieme z rúry, pridáme omrviny a zmiešame s višňami a cukrom. Na dve kôry natrieme plnku (asi 2 lyžice). Trochu plnky necháme na po-

šame. Dostaneme dosť husté cesto. Pomocou dvoch lyžíc naplníme cestom papierové košíčky. Pečieme v rozohriatej rúre pri teplote 180 °C asi 20 minút. Necháme vychladnúť (foto: E. Š.) na mriežke. 

Zemiaky so slaninkou Suroviny: 4 väč šie zemiak y, soľ, asi 100 g tvrdého syra, plátky slaniny, olej na vyprážanie Takto sa to podarí: Zemiaky ošúpeme a uvaríme zemiakové pyré. Dochutíme soľou. Keď vychladne, robíme guľôčky, do ktorých dávame tvrdý syr, nakrájaný na kocky. Zemiakové

guľky obalíme plátkami slaninky, pripevníme špáradlom a vyprážame na rozpálenom oleji (najlepšie vo fritéze).  (foto: E. Š.)

tretie závinov. Na plnku, ktorú sme natreli na kôry, naukladáme višňovú zmes. Prikryjeme ďalšou kôrou a zavinieme do závinu. Záviny ukladáme na jemne vymastený plech a pred pečením ich natrieme tenkou vrstvou plnky. Pečieme v rúre do zlatista, 15 minút na 200 ºC.  (foto: z internetu)

Biela torta Suroviny: 1 l mlieka, 2 vrecúška želatíny, 8 lyžíc cukru, 4 vrecúška vanilínového šľahačkového krému, 250 g napolitánok, 10 čokoládových banánikov, 3 vrecúška šľahačky. Takto sa to podarí: Mlieko s cukrom varíme na miernej teplote. Želatínu roztopíme v trochu chladnej vody a keď napučí, pridáme do vriaceho mlieka a varíme 5 minút. Necháme vychladnúť. Do vychladnutého mlieka pridáme šľahačkový krém a šľaháme, kým nezhustne. Plnku rozdelíme na dve časti. Do jednej pridáme nakrájané napolitánky

a do druhej nakrájané banániky. Do mokrej formy nalejeme najprv zmes s napolitánkami, a potom na ňu natrieme zmes s banánikmi. Tortu necháme v mrazničke 3 hodiny. Nakoniec potrieme šľahačkou, ktorú si pripravíme podľa vlastného návodu alebo podľa návodu  na vrecúšku. (foto: z internetu)

Malinový nákyp Suroviny: 1 šálka ryže (3 dl), 1 l mlieka, 4 vajcia, 4 + 8 lyžíc cukru, lyžica kakaa, 500 g malín. Takto sa to podarí: Umyjeme ryžu, pridáme ju do studeného mlieka a na miernej teplote varíme, kým nezhustne, za občasného miešania. Vyšľaháme 4 žĺtky so 4 lyžicami cukru a pridáme k ryži. Pridáme aj jednu zarovnanú lyžicu kakaa.

Po pridaní cukru a žĺtkov ryžová zmes trochu zredne. Necháme vychladnúť. Mrazené maliny necháme odkvapkať v sitku. Mixérom vyšľaháme 4 bielky s 8 lyžicami cukru. Vysypeme ryžu na plech, poukladáme maliny a povrch ozdobíme bielkami. Pečieme vo vyhriatej rúre na 200 °C asi 10 min.

(foto: E. Š.)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 397 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Oblievačky, páračky, zabíjačky... NA JAVISKU ÔSMEHO FESTIVALU ZVYKOV A OBYČAJÍ V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

Vladimír Hudec

ho Spolku žien Ruža a nevystala ani bohatá remeselnícka a gastronomická ponuka na nádvorí MS. Konečne medzi sprievodnými podujatiami bol aj tanečný dvor, na ktorom Igor Hraško učil deti prvkom pôvodných tancov zo Slovenska.

eď prebieha podujatie na otvorenom, jedným zo základných želaní každého organizátora je, aby nepršalo. To si priali aj organizátori ôsmeho ročníka Festivalu zvykov a obyčají V aradáčskom šírom poli, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 18. a 19. júla. Pritom akiste mali na rozume vlaňajšiu prietrž mračien, ktorá prerušila koncert prvého dňa festivalu. Želania sa im splnili, i keď všetci, tak organizátori, ako aj účastníci a početní návštevníci, boli jednohlasní v mienke, že nemuselo byť až tak teplo. Veď 19. júl bol najteplejší deň v roku. Ortuť v teplomeroch ukazovala 40 °C v chládku a aspoň 5 – 6 stupňov viac na slnku. To však nepokazilo plány organizátorov Jánošícke dievky vyprevadili mládencov tohto vydareného pod- na vojnu ujatia a všetko bežalo plánovanou dynamikou. Začalo sa v sobotu spoločným koncertom domáceho FS Mladosť a FS Sálašan z Nadlaku, po čom pri hudbe skupiny Bell Ami z Bieleho Blata ľudová veselica trvala do rána. V nedeľu festival pokračoval v priestoroch základnej školy, kde otvorili dve zaujímavé výstavy – 150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine a 60 rokov Galérie insitného Šíďania so spevom a tancom zvalili máj umenia v Kovačici. Trochu neskoršie v priestoroch MiestneTak ako to už tradícia naklaho spoločenstva otvorili výstavu dá, festival otvorili aradáčske starých fotografií znázorňujúcich meškárky svojráznou hymnou obyčaje, ale aj rôzne životné prí- festivalu V aradáckom šírom poli, behy z minulosti Aradáčanov, podľa ktorej aj dostal pomenovaktorú pripravil Spolok žien Ruža. nie. Po nich aradáčsky folklórny Návštevníci si mohli pozrieť aj dorast DFS Govličky potvrdil, že drevoryty Jána Maglovského sa v tejto osade o budúcnosť a obrazy nádejnej maliarky folklóru nemusia obávať. PodAnky Zvarovej. Pravdaže, bez netnými slovami sa prihovorili etno výstavy to prejsť nemohlo. Katarína Melegová-Melichová, Toho roku v sieni MS vystavovali predsedníčka MSS, Miroslav členky ASSŽ z Padiny, Hajdušice, Vasin, podpredseda pokrajinPivnice, Dobanoviec a domáce- skej vlády, Ivan Bošnjak, štátny • KULTÚRA •

Aradáčske Govličky zatancovali tanec Z múčneho vreca

tajomník v Ministerstve štátnej správy a lokálnej samosprávy, a Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka pokrajinského Zhromaždenia a predsedníčka NRSNM, ktorá úradne otvorila festival. Medzi hosťami boli aj poslanec v Národnej rade Slovenskej republiky Igor Hraško, poslanec v Zhromaždení APV Predrag Matejin a predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová. Po oficiálnej časti sa to už roztočilo. Moderátorská dvojica Adela Obšustová a Ivica Grujić-Litavský na javisko najprv pozvali ochotníkov SKUS Šafárik a MOMS z Dobanoviec, ktorí zatancovali štylizovaný tanec. Po nich členky Podobenky z Vajnor neďaleko Bratislavy predstavili rituál čepčenia mladuchy, FS bieloblatského MOMS predstavil bieloblatské čardáše a členovia KUS GIK

Banat Pionir zo Zreňaninu zatancovali tance z Hornej Resavy, Boľovčania ukázali, čo sa všetko robilo a ako sa zabávalo Od šklbačky po páračku. Domáci ochotníci tancovali Logováš, Šíďania Vyberali máj, Kysáčania boli na Oblievačke a Nadlačania na Zabíjačke na Bihore. Jánošícki chlapci si Kufre pakuvali a dievky ich na vojnu vyprevádzali, pokým novosadskí šafárikovci na záver ukázali cestu Od konopí po rubáč. Sprievodné slovo podľa scenára profesorky Jaroslavy Števkovej bolo popretkávané ľudovými múdrosťami, zvratmi a napomenutiami, a tak sa početní diváci mohli dozvedieť aj to, že To pole dobre rodí, po ktorom gazda chodí, Za kus chleba robiť treba, Z cudzieho nezbohatneš, Ťažko tomu domu, kde rozkezuje krava volu, Aké prasa, taký kvik, aký človek, taký zvyk, Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel, Aká práca, taká pláca, Čo môžeš urobiť, dnes neodkladaj na zajtra...

Veselo na oblievačke v Kysáči 30 /4657/ 25. 7. 2015

Kultúra JUBILEÁ – 35 ROKOV DIVADELNÉHO SKÚMANIA

Magický scénický krasopis divadla organického mlčania Miroslava Benku Branko Rakočević

predstavením Básnik a žena Jána Smreka v produkcii Slovenského divadla VHV zo Starej Pazovy, v ktorom bol autorom scénografie a vystúpil aj v hlavnej role, Miroslav Benka (Ašaňa 1956) pred tridsiatimi piatimi rokmi (v roku 1980) začal svoju úspešnú kariéru ako spisovateľ, režisér, scénograf a total dizajnér vo viac ako 70 scénických projektoch rozoznateľných podľa svojho magického scénického krasopisu, ktorý sa prevažne javí v divadle organického mlčania. Elegantný štýl prednesu a dominujúca gracióznosť skrášľujú všetky Benkove scénické sny – od jeho debutu v predlohe Básnik a žena až po hru Bez názvu alebo B&B (Beograd – Berlin) via Leipzig v inscenácii poviedky Lazu K. Lazarevića Švabica na sklonku lanského roka. Skončil strednú školu pre dizajn a Akadémiu umení, oddelenie herectva v Novom Sade a réžiu na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Jeho inscenácie boli predstavené na významných divadelných festivaloch a fórach u nás a vo svete a prinášali mu uznania a odmeny: na BITEF-e (Belehrad), na Sterijovom pozorji (Nový Sad), MESS-e (Sarajevo), EX PONTO (Ľubľana), na Divadelnej Nitre (Slovensko), na Medzinárodnom divadelnom festivale Fadjr v Teheráne, kde získal Gran prix za najlepšie dosahy spomedzi 300 divadelných súborov, na Medzinárodnom festivale experimentálneho divadla v Káhire, kde bol ocenený za najlepšiu scénografiu a nominovaný za najlepšie predstavenie a za réžiu, na Festivale inscenácií slovenských predstavení v Prešove a Nitre (Slovensko), na Juhoslovanskom divadelnom festivale v Užici, Vršackej divadelnej jeseni, Kotor arte, Hercegfeste atď.

www.hl.rs

Súbory s predstaveniami hranými podľa Benkových scenárov, v jeho réžii a v total dizajne, hosťovali na javiskách v Rakúsku, Chorvátsku,

Maďarsku, Rumunsku, Nórsku a Fínsku. Vo svojom rôznorodom režijnom opuse oživoval diela srbských spisovateľov (Steriju, Lazu K. Lazarevića, Radoja Domanovića, Branislava Nušića), svetových klasikov (Antona Čechova, Slavomíra Mrožeka), scénicky prehodnotil a súčasnému divákovi priblížil bohaté literárne dedičstvo najplodnejšieho slovenského dramatika, staropazovského evanjelického farára Vladimíra Hurbana Vladimírova – VHV (Zem, Záveje, Keď vejú jarné víchre). PREDSTAVENIA MLČANIA Renomé divadelného inovátora magického scénického krasopisu získal ako autor vlastného projektu nonverbálneho teátra. Sú to choreodráma S.O.S. a cyklus s piatimi tzv. pohybovými drámami pod spoločným názvom Chlieb a hry (Panem et Circenses), ako aj dve predstavenia predvedené na Slovensku (Lux in tenebris na Bojnickom zámku a Mäkké sny v Žiline). Práve v choreoprednesoch, ktoré sa hrali podľa požiadaviek špičkového tanečného divadla, Miroslav Benka založil a upevnil svoj scénický ideál ako podobu, ikonu, podľa vlastného videnia Tvorcových predstáv scénického ideálu. Dôsledne a vytrvalo stvár-

Informačno-politický týždenník

ňujúc tzv. predstavenia mlčania, odhaľoval a skúmal silu reči tela a duše v total dizajne, ktorý sám dotvoril a s plnou podporou jedinej zvukovej „supersily“ utkanej v hlbinách emócií – hudby. S.O.S. – ZAČIATOK NOVEJ TEATRÁLNEJ POETIKY MIROSLAVA BENKU Choreohra S.O.S. bola prvotina novej divadelnej poetiky Miroslava Benku, jeho najoriginálnejšie vymyslené, najdôslednejšie zrealizované a najúspešnejšie stvárnené scénické dielo z jeho umeleckej skúsenosti. Toto predstavenie v Slovenskom divadle VHV v Starej Pazove pripravovali osem mesiacov, so súborom, ktorý dovtedy nemal žiadne skúsenosti. V ňom dominoval obdivuhodný Zdenko Kožík, ktorý sa po tom angažmáne stal hlavnou Benkovou

lepší experiment v súčasnom teátri, predviedli aj na fórach v Nórsku, Fínsku a na Slovensku. PÄŤ CHOREODRÁM V CYKLE CHLIEB A HRY V PRODUKCII VLASTNÉHO ART STREDISKA Opierajúc sa o herecko-tanečný súbor Slovenského divadla VHV, Benka v produkcii vlastného Art strediska, založeného roku 2007, zrealizoval v období rokov 2004 až 2011 výskum neverbálneho divadla, do ktorého patrí aj trilógia pod názvom Panónia medzi nebom a zemou s choreodrámami Chlieb a hry (2004), Maľované inovaťou (Divadlo snov v dvanástich obrazoch, spoločná produkcia s divadlom Madlenianum v Zemune, 2008) a Obrazy môjho sveta (2009). Po skončení trilógie, už na nasledujúci rok, Benka pokračuje v neverbálnom cykle s dvomi ďalšími pred-

Predstavenie S.O.S. – začiatok novej teatrálnej poetiky oporou vo všetkých projektoch. „Hrala sa a dopracúvala dva roky, hoci som od začiatku mal precíznu ideu,“ spomína si dnes režisér pri príležitosti vlastného jubilea. Predstavenie S.O.S. dostalo pozvanie na 11 festivalov u nás a v zahraničí a okrem účasti na 25. BITEF-e (1991) a 31. MESS-e, ktoré mu v roku 1991 prinieslo dve odmeny, a to za najlepšieho mladého režiséra Cenu Juroslava Korenića a za naj-

staveniami Na krídlach snov (2010) a Bydlisko (2011). PÔSOBENIE NA SLOVENSKU Miroslav Benka často spolupracuje s divadlami v Slovenskej republike. V tom zmysle zvlášť bol úspešný rok 1994, keď s vlastnými scenármi urobil dva autorské projekty. Multimediálny projekt Lux in tenebris, o ktorý domáca • KULTÚRA •

S JANOU SUCHOU, HEREČKOU Z TREBIŠOVA

Hráme pre spokojnosť diváka nájsť tú osobu z hry, snažiť sa pochopiť ju, a potom stvárniť. Nevidím rozdiel medzi hraním drámy a veselohry. Saa divadelných doskách lalitského mozrejme, každý herec by chcel hrať Domu kultúry sa za trinásť rokov v komédii a vidieť úsmevy na tvárach podujatia Dni Michala Benku-Uču ľudí. Samotný život je dosť vážny, treba vystriedali stovky hercov a herečiek vedieť, ako si ho humorom trochu obz našich súborov, ale i zo Slovenska. ľahčiť. Na druhej strane, keď človek vidí Medzi nimi bola aj Jana Suchá, učiteľka tie tváre spokojné a dojaté pri pozeraní v Základnej škole v Trebišove a členka drámy, je to tiež veľmi silný pocit.“ Divadla G, ktorá silne zapôsobila na Budete aj ďalej hrať v obecenstvo v role vdovy oboch divadlách? Kataríny Pohlodkovej. Ide o „Závisí to od dvoch pánov, drámu Cesta, autora Karola režisérov Júliusa Galgana z Horáka, ktorú pod taktovkou Divadla G a Jozefa Nováka z režiséra Jozefa Nováka na 12. DS Janka Borodáča. Vzájomne DMBU v Laliti zahrali ochotsa navštevujeme na predstaníci Divadelného súboru veniach, ktoré nacvičia, dobre Janka Borodáča z Plechotíc. sa poznáme. Robíme to ako Dej drámy Cesta sa odoochotníci, robíme zdarma.“ hráva v krušných časoch Boli ste už u nás? poznačených vojnou, hla„Prvýkrát som tu v Laliti a v dom, chudobou… Chlapi Srbsku vôbec. Som nadšená sú na fronte, ženy musia a dojatá. Je to úžasný pocit zabezpečiť živobytie pre precestovať toľké kilometre seba a svoje deti až za najChamtivý obchodník Jozef Lendacký bezcitne a počuť ľudí, keď vám otvoria krajnejších ústupkov. Žena zahrmel: „Kata, vynes to vrece na najvyšší kopec dvere, ako tak pekne rozprása dáva chlapovi, aj keď je a múka bude tvoja!“ vajú mojím materinským jato hriech, len aby dostala za vrece múky. Chamtivý obchodník Divadla Janka Borodáča, čo bola pre zykom. Klobúk dolu pred vami, že ste (herec Milan Pálfi) vdove Kataríne mňa veľmi zaujímavá ponuka a výzva. dokázali toľké roky zachovať si tradíciu Pohlodkovej (bravúrne ju zahrala Jana Bolo to moje prvé predstavenie s tý- a materinský jazyk.“ Mali ste predstavu o tom, kam Suchá), ponúka za vrece múky. Dáva mito hercami, mám radosť, že som jej však podmienku, že to vrece musí spoznala nových ľudí. V dráme Cesta idete? „Nijaké predstavy som si nerobila. vyniesť na najvyšší vrch, ale bez jedi- režisér Jozef Novák si predstavil, že by ného oddýchnutia… Ostatné ženy z hlavná hrdinka mala vyzerať ako ja. Som človek, ktorý sa teší na všetko, čo dediny Katu znenávidia, pretože ony Splnila som jeho vizuálne predstavy, ho niekde čaká v pozitívnom zmysle nedostali nič! Hlavná dejová línia je už skôr videl kvalitu mojej práce v slova, takže verila som svojmu srdcu, cesta Kataríny do kopca pod drobno- Divadle G, najmä sa spoliehal na to, že tu stretnem dobrých ľudí, a nesklahľadom tovariša Rajcupa (hrá ho Jozef že to spoločne a úspešne zvládneme.“ mala som sa.“ Aj ste zvládli. Máme dojem, že radHerečke Janke Suchej ďakujeme Džugan), ktorému obchodník „sľúbil všetok svoj majetok, keď jeho tu viac šej hráte v dráme ako vo veselohre? za pekné slová, vynikajúcu rolu vdo„Vážim si každú postavu, každú úlo- vy Katy a prajeme ešte veľa takých nebude”. Unavená Kata dáva všetkým nahliadnuť do vreca… Zrazu zistia, hu. Zaujímavé je mať možnosť v sebe úspešných divadelných úloh. Juraj Pucovský

a zahraničná kultúrna verejnosť prejavila veľký záujem, zrealizoval vo výnimočnom ovzduší zámku Bojnice. „Senzácia, ktorá spojila dramatické dejiny zámku so všetkými jeho bájami a legendami, vzostupmi a pádmi, postavená bola v priestore druhého nádvoria. Pri písaní scenára mi pomohol Ján Papco, riaditeľ zámku, ináč historik umenia, a ako spolupracovníkov som angažoval aj Miodraga Tabačkého a Angelinu Atlagićovú z Belehradu. Koľko toto predstavenie, ktoré úhrnne trvalo 60 minút, zaujalo pozornosť publika, možno zistiť podľa počtu kamier z tridsať popredných svetových TV sietí, medzi ktorými boli aj RTL, CNN, Reuters, BBC...“ spomína si Benka. Na scénu Mestského divadla v Žiline postavil toho istého roku podľa vlastného scenára choreodrámu Mäkké sny (Soft Dreams), za ktorú získal Cenu Združenia divadelných umelcov Slovenskej republiky za réžiu a autorstvo. SILA REČI ĽUDSKÉHO TELA V DIVADLE ORGANICKÉHO MLČANIA Vo svojom tanečnom teátri Benka usmernil scénickú hru tela do takého duševného stavu, ktorým sa ono stáva scénickým stelesnením duchovného a emotívneho potenciálu človeka. Hra tým prestáva byť holé blúdenie tela. Ten vyjadrovací nástroj s vlastnou scénickou ikonografiou a hudbou ako treťou dimenziou duchovnosti a emócií Benka vo svojich choreopredlohách využíva na skúmanie, ako sa iba telom, tým mlčiacim jazykom duše, scénickým tajopisom univerza, môže mnoho povedať, od toho najprízemnejšieho po najduchovnejšie, o potlačených inštinktoch, ako aj o zložitom vnútornom svete súčasného človeka. Taká sila ľudskej reči v Benkovom divadle organického mlčania sa javí ako spôsob jeho filozofického tvarovania sveta, ako sústredený výraz rytmu človekovej hry tela. • KULTÚRA •

že vo vreci nie je múka, ale piesok! Prichádza k zlomu, všetci sa postavili proti obchodníkovi, ktorého Rajcup v záchvate ošiaľa zastrelí. Záver pred všetkými patrí Kataríne. Bola to jej cesta, jej vrece, ktoré by v takých smutných časoch mohol niesť každý z nás!? Odkiaľ Trebišovčanka v plechotickom divadle? „Mala som tú česť byť pozvaná do

ZÁPIS DO GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Tri triedy prvákov Katarína Gažová

a nasledujúci školský rok je pre prvákov na gymnáziu v Petrovci naplánovaných 90 miest. Ako informuje riaditeľ Pavel Belička, po druhej zápisnej lehote majú zapísaných 74 žiakov. Predsa je to väčší počet stredoškolákov, ako zapísali vlani, keď ich bolo súhrnne 57. Na zápis na GJK tentoraz žiaci mali mať minimálny počet bodov 44,51 pre slovenské triedy a 74,11 pre srbskú triedu.

V školskom roku 2015/2016 bude mať Gymnázium Jána Kollára tri triedy prvákov. Dve triedy budú so slovenskou vyučovacou rečou a s počtom 23 a 24 žiakov, teda súhrnne majú zapísaných 47 budúcich stredoškolákov, pokým do triedy so srbskou vyučovacou rečou je zapísaných 27 žiakov. Keď ide o slovenské triedy, do nich sa zapísali žiaci z B. Petrovca, Kovačice, Kysáča, Hložian, Kulpína, Erdevíka, Nového Sadu, Gajdobry, zo Selenče, Šídu a Starej Pazovy. Samozrejme, najviac je

Petrovčanov (21), potom podľa počtu nasledujú Kysáčania (6) a Selenčania (5), kým z iných prostredí je to menší počet. Do triedy v srbskej vyučovacej reči budú chodiť žiaci z Nového Sadu, Paragov, Báčskej Palanky, Despotova, Maglića, Kulpína, Rumenky, Pivnice, zo Stepanovićeva a Silbaša. Najviac je Novosadčanov (11), ale, ako riaditeľ pripomenul, z Rumenky je to v porovnaní s minulými rokmi viac žiakov, a je ich spolu šesť. V nasledujúcom školskom roku petrovské gymnázium bude navštevovať súhrnne 12 tried žiakov od 1. po 4. ročník. V žiackom domove pri gymnáziu je 75 miest a už majú prihlásených na pobyt v internáte 74 žiakov.

30 /4657/ 25. 7. 2015

Kultúra V STREDNEJ ZDRAVOTNÍCKEJ ŠKOLE V NOVOM SADE

vzdelávanie a Pedagogickým ústavom doriešili sme aj ten problém. Určitú časť učebníc máme aj zo Slovenska, čiže z Fakulty zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, ktoré sú, naalebo u nás. šťastie, vo veľkej miere Pripome- „Finalizujeme rozvrhy, zosúladené s naším nula, že sa a potom aj my budeme mať plánom a programom každoročne prázdniny,“ hovorí riaditeľka zjavovali urči- Aleksandra Berová-Božićová. vyučovania. Žiaľ, tých učebníc je málo a funté problémy, ktoré sa im do 1. septembra vždy gujeme tak, že si žiaci knihy vypopodarilo riešiť, a preto aj môže žičajú a po ukončení ročníka ich skonštatovať, že vyučovanie v slo- vrátia do knižnice,“ povedala. Zaujímalo nás, nakoľko je spokojvenskom jazyku v tejto škole veľmi dobre funguje. „Dobre fungujeme ná so žiakmi. „Žiakov v slovenských aj vďaka Národnostnej rade slo- triedach môžem iba pochváliť,“ venskej národnostnej menšiny, hovorí. „Sú to usilovné deti, pevne ktorá nám vo veľkej miere pomáha rozhodnuté vzdelávať sa v tomto keď ide o zabezpečenie učebníc odbore, a zatiaľ sme žiadne probléa samotných kádrov. Rovnako my s nimi nemali. Som veľmi rada, tak je chvályhodná spolupráca že sa aj slovenské triedy zviditeľnili s petrovským gymnáziom, ako aj v našej škole. Prvý školský rok akoDomom zdravia v Petrovci. Zapísala by boli mimo všetkých udalostí, sa štvrtá generácia žiakov, takže zjavovali sa iba okrajovo, avšak už možno povedať, že sa vyučovanie v nasledujúcom roku sa spevom, v slovenčine už naplno rozbehalo. tancom, recitáciami zúčastnili na Samozrejme, na začiatku nebolo oslave Dňa školy, ako aj na iných všetko ružové. Najťažšie bolo za- podujatiach, a preto som rada, že bezpečiť učebnice, avšak v spo- sú rovnako tak ako žiaci v srbských lupráci s Národnostnou radou, triedach zapojení do všetkých udaPokrajinským sekretariátom pre lostí,“ uzaviera Berová-Božićová.

Od jesene so štvrtou slovenskou generáciou Jasmina Pániková

erstvo zapísaní žiaci prvých ročníkov majú za sebou aspoň jednu vec, ktorá ich trápila v priebehu minulých mesiacov. Zapísali sa do želaných škôl, do septembra sú na prázdninách, avšak v školách je rušno, aspoň v kabinetoch riaditeľov, ktorí majú zostaviť zoznamy učiteľov, rozvrhy hodín a početné ďalšie drobnosti, vďaka ktorým by sa vyučovanie bez problémov malo začať 1. septembra. Rušno bolo aj v kabinete riaditeľky Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade Aleksandry Berovej-Božićovej, ktorá, ako nám povedala, finalizuje rozvrhy hodín predtým, než ich zašle do Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja. Spomedzi 1 701 žiakov, ktorí sú rozdelení do 52 tried, samozrejme, väčšina žiakov sleduje vyučovanie v srbčine, určitá časť v maďarčine a od školského roku 2012/2013 aj v slovenčine.

Do populárne pomenovanej „slovenskej triedy“ v odbore zdravotná sestra – technik, sa aj v tomto roku zapísalo 30 žiakov. „Žiadali sme si, aby sa aj v tomto školskom roku do prvého ročníka s vyučovacím slovenským jazykom mohlo zapísať 30 žiakov, ministerstvo nám to schválilo, a tak ako aj minule, aj teraz sa zapísal maximálne povolený počet žiakov,“ hovorí riaditeľka školy Berová-Božićová. „Žiaci budú mať vyučovanie všetkých predmetov v slovenskom jazyku, okrem latinčiny. Vo štvrtom ročníku musia určité predmety učiť lekári – špecialisti, ktorých sme už vo veľkej miere angažovali. Zatiaľ nemáme doriešené vyučovanie pediatrie a gynekológie...“ túto vetu prerušil telefonát, po ktorom riaditeľka spokojne skonštatovala, že sú už všetky kádrové problémy doriešené. Ako povedala, mnohé predmety prednášajú bývalí žiaci tejto školy, ktorí zakončili zdravotnícku fakultu buď na Slovensku

ZÁPIS ŽIAKOV DO KOVAČICKÉHO GYMNÁZIA

Očakávajú turbulentné obdobie Anička Chalupová

základoch Strednej ekonomickej a Gymnáziu Miškoly. V školskom hajla Pupina v roku 1969/1970 Kovačici budúcim sa gymnázium stredoškolákom bolo presťahovalo k dispozícii 60 miest v do novej budosrbských triedach a 30 vy so súčasným a miest v slovenskej. Po kvalitným vybadruhej zápisnej lehovením. Od roku te do tried so srbskou 1990 je Gymvyučovacou rečou je názium Mihajla zapísaných 26 žiakov, Pupina strednou teda záujemcovia sú Pavel Rohárik školou všeobecnateraz rozvrhnutí iba ného vzdelania do jednej triedy. Do jednej triedy s a výučba sa koná v srbskom a vyučovacím jazykom slovenským slovenskom jazyku. Aktuálny je zapísaných maximálny počet riaditeľ Gymnázia Mihajla Pupina 30 žiakov. v Kovačici Pavel Rohárik nie je Dnešné Gymnázium Mihajla spokojný tohtoročným záujPupina vzniklo v roku 1967 na mom o gymnázium a následne

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aj s nedostatočným počtom zapísaných žiakov. Ako zdôraznil, ako je on riaditeľom ešte si nepamätá na taký nízky počet zapísaných žiakov ako v tomto roku. Vzhľadom na minulé roky, ako podotkol profesor Rohárik, ktorý je riaditeľom viac ako 13 rokov, najviac zapísaných žiakov, súhrnne 350, bolo v školskom roku 2002/ 2003. Vlani v prvom ročníku bolo zapísaných viac o 34 žiakov. Ak sa v blízkej budúcnosti nepodniknú pozitívne riešenia, gymnázium očakáva turbulentné obdobie v zmysle zmenšenia počtu zamestnaných profesorov, tiež nepedagogických pracovníkov a podobne, doložil Rohárik, ktorý však nie je spokojný ani so štruktúrou

nových gymnazistov. Vzhľadom na to, koľko bolo ôsmakov v padinskej ZŠ maršala Tita, málo ich prejavilo záujem o kovačické gymnázium. Pre Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici sa v školskom roku 2015/2016 rozhodli žiaci z dedín Kovačickej obce (Kovačica, Padina a Debeljača), ako i Opovskej, Alibunárskej (Vladimirovac), Kovinskej a Bečejskej (Bačko Gradište). Do slovenskej triedy sa už tradične zapísali iba žiaci z Kovačice a Padiny. Ako sa to v praxi stáva, do začiatku nového školského roka sa žiaci ešte môžu vypísať z iných škôl, a potom sa na gymnáziu obyčajne obsadí niekoľko voľných miest. • KULTÚRA •

11. KULPIN FEST

Hudobná senzácia Katarína Gažová

ýborná zábava bola v sobotu 18. júla v Kulpíne vo večerných a nočných hodinách. Známe hudobné podujatie 11. Kulpin fest prvýkrát bol na

návštevníkov malo možnosť počúvať a zabaviť sa pri dobrej, hlavne rockovej hudbe. Fest v Kulpíne začal výstupom novosadskej skupiny 5 minuta slave. Svojráznu prezentáciu v Kulpíne pred obecenstvom

Prednesom populárnych piesní členovia skupín KERBER a SMAK vyvolali explóziu oduševnenia v obecenstve Kulpin festu

trávnatom plató pred kaštieľom Dunđerskovcov. Viac ako tisíc

z mnohých prostredí a rôznych vekových skupín mala kulpínsko-

-petrovská skupina Kazna za sluh – K.Z.S. Explóziu oduševnenia a vynikajúcej nálady vytvorila výstupom novozaložená skupina Industrijski kombinat v čele so známym kulpínskym hudobní-

vokál spievala Slovenka Benková-Martinková. Obecenstvo ováciami pozdravilo každú pieseň v predvedení Zareho a jeho novozaloženého bandu, ktorý tvoria aj hudobníci z Petrovca. Po nich na javisku Kulpin festu dobrú náladu pre návštevníkov vytvorila novosadská skupina JOSIP A LISAC. Tvrdý rockový zvuk na všeobecné oduševnenie prítomných zahrali členovia populárnych hudobných skupín KERBER a SMAK, ktor ých výstup Kulpínsky hudobník a spevák Zare v Kulpíne štartoval Govorčin (zľava) – hybná sila tohtoročného známou skladbou Kulpin festu KERBERA Ratne igre. kom Zarem Govorčinom a vtedy Záverom tohtoročného veľmi sa to na javisku a v hľadisku úspešného Kulpin festu zahrala Kulpin festu naplno roztočilo. zreňaninská skupina Oružjem Na rockový spôsob zahrali a za- protivu otmičara. Zábava na spievali piesne bývalej YU-rock Kulpin feste potrvala do ranných scény, ale aj niektoré slovenské hodín a po nej zostali spomienky a anglické skladby. V skupine na nezabudnuteľné hudobné Industrijski kombinát ženský dojmy a zážitky.

FS ŠAFÁRIK NA 50. FSP NA DETVE

Vzťah a úcta k rodnej krajine Aneta Lomenová

yť laureátom Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch znamená byť najúspešnejším slovenským vojvodinským súborom, ale aj získať možnosť zúčastniť sa na Podpolianskych slávnostiach na Detve, čo víťazom umožňuje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Pozoruhodné je, že Vystúpenie na Detve sa zahraničným Slovákom na slávnostiach na Detve mladí i starí, zblízka i zďaleka. venuje osobitná pozornosť. Dol- Program v rámci 42. Krajanskej nozemskí Slováci na tzv. Krajan- nedele niesol názov Keď sa Slovák skej nedeli tradičným spevom na Dolnú zem poberal a prebiehal a tancom vyjadrujú svoj blízky 12. júla na amfiteátri na Detve. vzťah a úctu k rodnej krajine. Na Vojvodinských Slovákov tam Detvu na 50. ročník Folklórnych prezentoval novosadský Folslávností pod Poľanou zavítali klórny súbor Šafárik, ako víťaz • KULTÚRA •

44. FF Tancuj, tancuj... 2014 v Hložanoch. Zúčastnili sa aj ďalšie dolnozemské súbory: z Chorvátska, Maďarska a Rumunska. Zvuky vojvodinských piesní zazneli aj v sobotňajšom galakoncerte na amfiteátri na Detve v prednese Ivana Slávika za har-

monikového sprievodu Ondreja Maglovského. Na Krajanskom dvore vedľa detvianskeho amfiteátra nechýbali gurmánske špeciality a remeselné výrobky, artefakty ľudovej umeleckej tvorivosti dolnozemských Slovákov. Na Jarmočnej scéne v Krajanskom dvore v sobotu 11. júla vystúpili aj šafárikovci, kde sa s ďalšími zahraničnými Slovákmi zúčastnili Školy dolnozemského tanca. Tanečné prvky z Vojvodiny učil Ivan Slávik. Na zatvorení 2. ročníka Krajanského dvora vystúpili fujaristi Ivan Slávik a Ivan Bagľaš a Katarína Mosnáková-Bagľašová spievala slovenské vojvodinské piesne. Na rozlúčku si krajania zaspievali hymnu podujatia Slovensko, krásna zem. Bola to chvíľa, ktorá zjednotila ľudí z rôznych štátov Európy, ale predsa ľudí rovnakého pôvodu. 42. Krajanskú nedeľu v rámci 50. Folklórnych slávností pod Poľanou na Detve podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zrealizovalo Folklórne združenie Púčik z Brna (Česká republika).

30 /4657/ 25. 7. 2015

Kultúra LETNÉ DIELNE PRE DETI V PADINE

Zoznámili sme sa s vokáňom a z Kovačickej obce. Prednášatelia sú študenti z oblastí, ktoré sú témami dielní. Najzastúpenejšie témy sú literatúra, hudba, biológia,

Elenka Ďurišová

jú z teoretickej a praktickej časti. Na konci každej dielne sa robí výstava. V tomto roku je zaplánovaných pätnásť dielní, z toho jedna je

becná knižnica Kovačica, pobočka v Padine, aj tohto roku pripravila pre najmladších letnú edukačnú zábavu. Letné dielne pre deti od 5 do 14 rokov bývajú počas júla štyrikrát do týždňa. Počet detí často presahuje číslicu štyridsať. Z grantov, ktoré vypracovala Obecná knižnica, prostriedky na realizáciu dielní dostali z troch zdrojov: z Ministerstva pre kultúru a informo- Už sme sa spoznali s vokáňom – spoločná fotka žiakov a učiteľky Anny Širkovej vanie Republiky Srbsko, z Úradu pre Slovákov žijúcich psychológia, informatika, divadlo venovaná bezpečnému správaniu v zahraničí (Slovenská republika) a experimenty. Dielne pozostáva- sa na sociálnej sieti Facebook. Na

danú dielňu sa povolávajú aj rodičia, aby sa spoločne s deťmi naučili závažným metódam zachovania si identity a etického správania sa vo virtuálnom svete. Zaplánovaná je aj dodatočná špeciálna dielňa Ekologického hnutia Obce Kovačica pod vedením Maríny Benkovej. V pondelok 13. júla sme navštívili dielňu učiteľky triednej výučby Anny Širkovej pod názvom Vokáň. Deti tu mali možnosť naučiť sa správnej výslovnosti písmenka ô a naučiť sa slovíčka, v ktorých sa vyskytuje. Podkladom tohto cvičenia bola rozprávka Vokáň z knihy Jozefa Pavloviča Výlety tety Ety. Použitím rôznych didaktických pomôcok, labyrintov, rébusov, doplňovačiek, Anna deťom poukázala na to, že aj gramatika môže byť zábavná, a tým spôsobom ich zaujala, aby sa učili a dávali si pozor pri písaní slov, v ktorých sa vyskytuje písmenko ô. Foto: z archívu dielne Vokáň

 RECENZIA

Fidlikant na streche

(Fidlikant na streche, Srbské národné divadlo, Novosadské divadlo, premiéra 23. mája 2015) Ján Čáni

ravdepodobne niet toho, kto si nepospevoval známu pieseň Byť tak boháč. Zriedka kto z nás nepozná muzikál Fidlikant na streche (libreto: Joseph Stein, hudba: Jerry Bock, texty piesní: Sheldon Harnick). Príbeh plný ľudskosti, humoru, optimizmu, nádeje a životodarnej sily. Výjav o viere v skutočné hodnoty a v človeka, ktorého možno zdeptať, nie však zničiť. Možno je preto historka, prevzatá z poviedok spisovateľa Sholema Aleichema o mliekarovi Tovjemu v dedinke Anatevka, aj po rokoch tak pútavá. Stále dokáže rozosmievať, dojímať i rozplakať. Muzikál Fidlikant na streche je kozmopolitný. Židovské reálie sú iba kulisou. Tento mimoriadne humánny príbeh o otcovi a jeho dcérach sa môže odohrávať v akejkoľvek komunite či spoločnosti. Kto je v skutočnosti fidlikant na streche? Traduje sa, že tento dostal svoj metaforický názov podľa obrazu židovského maliara Marca Chagalla. Jeho slávny nadrealistický obraz zelenotváreho huslistu

www.hl.rs

balansujúceho na strechách dvoch dedinských domov odhaľuje krehkú rovnováhu opozitných svetov; hmotný – duchovný, súčasný – tradičný. Všetko sa tu spája. Talith katan (malý modlitebný šál), módne kárované nohavice... Prečo nie? A hudba, tanec, husle? To oni dokážu každého, aj toho najpodradnejšieho, zduchovnieť. Každý huslista sa poľahky priblíži k božskej prozreteľnosti. Husle sú totiž neodmysliteľnou súčasťou každej synagógy, radostná asociácia a nádej o vykúpenie a návrat do Svätej zeme. Možno detinská infantilná úprimnosť. Preto zelený – ešte zrejúci huslista! Alebo bolesť a smrť. Aj jedno, aj druhé – aj starý, aj mladý, aj koniec, aj začiatok, neustále prestavovaný či obnovovaný, aj večný, ako národ, z ktorého pochádza. Aj v prípade novosadského naštudovania (zvlášť na začiatku druhej časti) znie nádherná hudba,

Informačno-politický týždenník

inšpirovaná židovským folklórom, ukrajinskými melódiami a charakteristickými intonáciami americkej pop music. Interpretovali ju ozajstní židovskí muzikanti – klezmeri. Hostia z Budapešti pod taktovkou Jávori Ferenca. Ozaj tu bolo cítiť šmrnc pouličnej, potulnej hudob-

nej asimilácie pôvodných starovekých melódií židovských modlitieb a religióznych piesní s klasickou európskou hudbou. Dokonale sa prepojilo osobné, židovské a nežidovské, univerzálne. Jedinečný zážitok. Plnosť emócií. V rovnakom čase radosť a smútok, nádej a žiaľ.

Režijno-herecky to bol tiež koncert. Budapeštianskemu režisérovi Attilovi Béresovi bol poruke ostrieľaný herecký súbor: Áron Balázs, Gordana Jošić-Gajin, Emina Elor, Agota Ferenc, Jovana Balašević... Pripomeňme i to, že pomocnú ruku v zbore pridala aj Slovenka, operná speváčka SNP, Jaroslava Benková-Vlčeková. O hereckých partoch možno tvrdiť, že sa svižne pohybovali na ostrí noža. Nedali sa zmiasť nikým a ničím. Početný súbor dokonale ovládal tak spev, ako aj tanec. Viac než poctivo odpracované! Idylická dedinka, geto, láger, koncentrák... Takéto stvárnenie dedinky Anatevka navrhli výtvarníci scény Horesnyi Balázs a Saša Senković a kostymérka Mirjana Stojanović-Maurič. Osud Židov predurčených žiť medzi dvomi svetmi, medzi diaspórou a zasnúbenou zemou, tohto teraz a toho, krajšieho, lepšieho, hĺbavejšieho, niekde v budúcnosti... po zhliadnutí muzikálu a odznení úvodného songu Tradícia núti, aj nás, vyrovnať sa s obyčajami a zvyklosťami báťu zaboreného po kolená v našom bahne (blate, možno aj Blatne) pod nie vždy vďačným nebom. Tovjemu sa to podarilo. A nám?! • KULTÚRA •

S VIEROU BENKOVOU

Dišputa o čerstvom atramente Monika Necpálová

kúseným spisovateľom je ten, kto píše a hľadá vo vlastnej tvorbe stále niečo nové. Vek je devízou len v tom prípade, ak tvorca neustane. Nezmôže ho únava od neustáleho pretriasania problémov ľudstva i jednotlivca. Veď občas treba mať v tejto činnosti naozaj výdrž. A dostatok vlastnej motivácie. Lebo nie vždy sa k autorovi dostane ohlas. Apelujem dostatočne? pýta sa autor. Čitateľ je v dnešnej dobe nemý. Neodpovedá, nereaguje, nedáva spätnú väzbu. Veľa ráz chýba reflexia. Hoci čitateľ existuje; ale skôr pri texte oddychuje, ako uvažuje. A ak sa aj nejaká kritika dostane k spisovateľom, nemusí byť hneď pozitívna. Nech je aspoň konštruktívna. Ak sa niekto chytá pera prvý raz a skúša, môže očakávať rôzne náhľady. Sedeli sme takto nedávno pod lipami s Vierou Benkovou a viedli

dialóg o mladých spisovateľoch. i kradne; je studený!“ Riešenie? Alebo presnejšie možno o bu- Hľadám a ktosi mi o niekoľko dúcich spisovateľoch. O tých, týždňov neskôr šepká: Aký je to z ktorých ktoviečo môže vyrásť, pekný pocit, keď mi niekto číta! ak dostanú šancu. Aj pre mňa bol Verejné čítania pod holým nebom, rozhovor so spisovateľkou veľmi diskusie so spisovateľmi, dotyky podnetný. Miestami sa so skutočnou živou linaša debata ponášala teratúrou... to je cesta, na vedeckú dišputu. ako donútiť čitateľa Kúsok zo „záverov“, ktouvažovať a možno ré určite závermi v tez očí do očí aspoň órii literatúry mladých raz za čas dostať od nie sú, mi zostalo v dlaneho odpoveď. Aké ni. Držím ich a chráje vzácne, keď dnes nim si ich ako perličky mladý začínajúci aumotivácie a impulzy tor dostane ohlas na k uvažovaniu: svoju báseň či prózu! „Mení sa spôsob „Na rôznych súbehoch treba tiež dať čítania. A čítanie je spôsob komunikácie,“ Viera Benková príležitosť tým, ktorí poznamenáva Viera podnecuje mladých začínajú písať, aby Benková a rozhovorí autorov k tvorbe prejavili svoj talent,“ sa, „človek je tvorivý poznamenáva spisotvor a počítač nás učí pohodlnosti. vateľka a prikladá návod na tvorPapier je sprostredkovateľom me- bu: „Aj začínajúca tvorba má svoje dzi autorom a textom, a počítač pasce: Na jednej strane citom tretúto dôvernosť nielen stráca, ale ba dovoliť prechádzať, na druhej

strane netreba dať priechod nariekaniu. Musíme byť k vlastnej tvorbe kritickejší.“ A čo kritika čitateľskej verejnosti? nadhodím. „Drsná kritika je veľmi potrebná. Ona je ten očistec, ktorý ti hovorí, že máš na sebe tvrdo robiť,“ s nadhľadom hovorí rokmi overená skúsenosť Viery Benkovej, pokračujúc: „Každý deň som si našla čas, aby som si aspoň niečo zapísala. Ráno od siedmej do deviatej som sa venovala domácnosti, od deviatej do dvanástej som písala. Stalo sa, že na druhý deň, keď som si text pozrela, zistila som, že to nie je dobre. Ale nie je vždy cieľom zverejniť veci.“ Slnko sa pomaly skláňa k lipovým listom, aby ich naposledy pobozkalo. Ešte to stihne, kým ho sila zeme stiahne za horizont. Tak ako mladý spisovateľ za svetla každého dňa môže stihnúť pobozkať listy knihy atramentovými bozkami...

Z ČINNOSTI SKUS VINOHRADY V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Intenzívne prípravy na Budárske dni tejto príležitosti chystáme novú choreografiu,“ povedal Janko Ma aktuálnej situácii v SKUS cho a dodal, že ich prvoradým Vinohrady v Slankamenských cieľom je aj v oblasti kultúry zaVinohradoch rozprávali sme chovávať slovenské zvyky, piesne a tance, typické pre sa s Jankom Matamojšie prostredie. chom, predsedom „Najväčším probléspolku, ktorý je zámom v Slankamenroveň predsedom ských Vinohradoch o rg a n i z a č n é h o sú mladí ľudia, ktorí výboru 12. Budárnám jednoducho chyskych dní, ktoré sa bujú a nemáme ich nauskutočnia 23. audostač v jednotlivých gusta v Slankamenvekových skupinách. ských Vinohradoch. Pri zakladaní spolku V týchto dňoch sa Vinohrady (2007/2008) intenzívne začínajú mali sme päť detských prípravy na dedintanečných párov. Deti skú oslavu v popu- Janko Macho odvtedy vyrástli a telárnych Brehoch aj medzi aktivistami tamojšieho raz sú žiakmi stredných škôl, resp. slovenského spolku, a to za pod- študentmi. Samozrejme, v programe na Budárskych dňoch 2015 pory Obce Inđija. „V rámci kultúrno-umeleckého vystúpia i tí najmladší a veríme, programu sa osobitným bodom že za pomoci Ruženy Červenskej, predstavia i naši ochotníci a z skúsenej pazovskej choreografAnna Lešťanová

• KULTÚRA •

Členovia SKUS Vinohrady na Budárskych dňoch v roku 2013

ky, podáme autentický a páčivý program, s ktorým možno vystúpime ako hostia i na niektorých oslavách v okolitých dedinách,“ prízvukoval Macho. Organizátormi Budárskych dní sú tamojšie MS a SKUS Vinohrady. Ako uviedol náš spolubesedník, na dedinskej oslave očakávajú i hostí

a početných účastníkov kultúrno-umeleckého programu. „Budárske dni sú vyhlásené za podujatie osobitného významu na území Inđijskej obce a angažovaním mnohých ľudí a subjektov obstáli a zachovali si svoju autentickú náplň, “ prízvukoval o. i. predseda Macho.

30 /4657/ 25. 7. 2015

Kultúra

Zase pozdíš, všetko viac mi to vadí! Anna Horvátová

k vás náhodou niekto takto skritizuje, dá vám proste najavo, že mu lezie na nervy vaše neustále meškanie, nerobte si z toho ťažkú hlavu. Naskutku ho zaskočte otázkami, čo mu to vlastne znamená, a ako to hovorí, keďže ani jedno, ani druhé, ani tretie spojenie nie je veľmi vhodné na použitie. A tak bez ostychu mu dajte slovník slovenského jazyka, určite sa vám nájde ten-ktorý poruke, aby sa presvedčil v nepresnosť tvrdenia.

A my tu začneme od prvého termínu: slovesa pozdiť, ktoré je zastarané a nachádzame ho len vo výkladovom Slovníku slovenského jazyka, III. diel, z roku 1968. Jeho správnymi náhradami sú tieto slovesá: meškať s plnením plánu, omeškávať sa do školy, oneskorovať sa, oneskorievať sa, vlaky sa oneskorujú. „Všetko viac“ je doslovný preklad srbského spojenia sve više, čo definitívne nie je známe spisovnej slovenčine. Slovko všetko použijeme, keď vyjadrujeme celok, úplnosť niečoho, napr.:

povedať všetko, tešiť sa všetkému; alebo ako výraz odhodlania: urobím všetko; pri označovaní mnoho rozličných vecí: všetko možné, všeličo; namiesto asi, pravdepodobne: podľa všetkého; bez všetkého: keď niet námietok; (ne)bolo mi to ľahostajné: (ne) bolo mi všetko jedno... Treba spomenúť, že aj výrazy viac, viacej sú mnohovýznamné. Keď chceme vyjadriť stupňovanie v zmysle „všetko viac“, siahnime po týchto spisovných spojeniach: čoraz viac, stále viac a viac, čím ďalej, tým viac. A čo s tým – „vadí mi to“?! Vy-

hnime sa aj slovku „vadiť“, a to preto, že je čechizmus. V slovníkoch nájdeme na použitie vhodnejšie slová, v závislosti od kontextu; buď prekážať: stolička mi tu prekáža, dnes mi všetko prekáža, buď zavadzať, byť v ceste, napr.: deti mi pri práci zavadzali; iba tu zavadziaš. Správne znenie vety z titulku je: „Zase meškáš, čoraz viac mi to prekáža.“ Čoraz viac teda dbajte na to, aby ste sa neomeškávali do školy / do práce alebo neprekážali / neboli v ceste.

Deň Kulpína 2015 18. Predslávnosťové dni v Kulpíne 25. a 26. júla 2015

PROGRAM Sobota 25. júla 10.00 – Turnaj v malom futbale o Putovný pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade (ihrisko FK Kulpín) 11.00 – Prezentácia poľnohospodárskych strojov (park pred muzeálnym komplexom) 14.00 – Zveľadenie, rozvoj a prezentácia cyklistiky v organizácii Asociácie bicyklistov Vihor MG Maglić a Komisie pre bezpečnosť v doprave Obce B. Petrovec (bývalá benzínová pumpa) 17.00 – Otvorenie výstavy Výtvarnej skupiny KEBY (galéria Domu kultúry) 17.30 – Otvorenie výstavy Spolku kulpínskych žien a výstavy makiet Jána Maglovského (areál Poľnohospodárskeho múzea) 18.00 – Vyhlásenie víťaza turnaja v malom futbale o Putovný pohár Jeho Excelencie veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade (ihrisko FK Kulpín) 18.45 – Otvorenie výstavy 150 rokov slovenského tlačeného slova vo Vojvodine (salón Poľnohospodárskeho múzea) 19.00 – Slávnostné zasadnutie Rady MS Kulpín a prezentácia knihy Klubu Kulpínčanov Významní Slováci v Kulpíne (salón Poľnohospodárskeho múzea)

www.hl.rs

19.45 – Tortiáda (areál Poľnohospodárskeho múzea) 20.00 – Galakoncert kulpínskych spolkov a združení a ich hostí (areál Poľnohospodárskeho múzea) 22.00 – Ľudová veselica – hrá skupina Big Foot (areál Poľnohospodárskeho múzea) Nedeľa 26. júla 8.00 – Súťaž pionierov v športovom rybolove (chata ZŠR Zubáč) 10.00 – Súťaž poľovníkov v streľbe do hlinených terčov a súťaž vo varení poľovníckeho paprikáša, ľudová veselica (Poľovnícky dom) 10.00 – Príležitostné bohoslužby (evanjelický chrám Boží) 17.00 – Revuálny volejbalový zápas (ihrisko FK Kulpín) 17.30 – Demonštrácia karate, kickboxu a ŠK Fire Kick (ihrisko FK Kulpín) 18.00 – Futbalový zápas tučných a chudých (ihrisko FK Kulpín) 20.00 – Divadelné predstavenie OD KIS Kysáč Sladká päťdesiatka v réžii Jána Privizera, autora Jána Chalupku (Dom kultúry)

Informačno-politický týždenník

CHÝRNIK

SELENČA. Tohtoročný hudobný festival Selfest bude prebiehať od 24. do 27. júla na nádvorí ZŠ Jána Kollára v Selenči. Organizátor festivalu – mládežnícke združenie Play aj tentoraz pripravilo zaujímavý program. Prvý večer sa bude niesť v znamení rock ‚n‘ roll hudby a vystúpia: Brkovi, Orthodox Celts, RevoltX, RHCP Tribute Band, Raskid 13, Punkenstein. Druhý večer avizovali ako Commercial/electro/funke/house night, na ktorom vystúpia Perpetuum Mobile a DJ dvojica z Rádia AS FM Morning Indian a DJ Conte. V posledný večer vystúpia Miroslav Ilić, Avangardia a Leopold Band. BOJČINSKÝ LES. Folkloristi SKOS Šafárika z Dobanoviec vystúpia v sobotu 25. júla v rámci podujatia Bojčinské kultúrne leto 2015 na veľkej letnej scéne v Bojčinskom lese. Začiatok koncertu je o 20. hodine a vstup je voľný. e. š. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Výzva na Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci SNS 2015

 LISTY ČITATEĽOV

Beseda aj má význam, aj je významná

epovažujem seba za verného čitateľa nášho jediného Vox populi v slovenčine, ale keď niečo čítam, potom čítam veľmi náročne. Nesúhlasím preto s pánom Melichom a jeho rodiozývame všetkých slovenských študentov, aby nou, ktorý vo svojom liste znehodnocuje význam sa zúčastnili na Stretnutí slovenskej študujúcej besedy o NRNM, i keď je titulok redakčný. Súčasne mládeže, ktoré sa uskutoční v rámci tohtoročných vyjadrujem osobnú úctu a obdiv zodpovednej Slovenských národných slávností vo štvrtok 6. augusta redaktorke, že mala odvahu (a verím i dôveru celej 2015 o 20.30 h v Slovenskom dome v Báčskej Palanke. redakcie) nastoliť veľmi pálčivú otázku týkajúcu sa Študenti sa majú prihlásiť do Matice slovenskej zachovania národnej svojbytnosti, čo i vo forme v Srbsku na e-mailovú adresu: msjbp@stcable.net alebo besedy, ktorá nemôže mať úradný ráz, ako to samé na tel. č.: 021/780-248. Študenti s ukončeným štúdiom slovo hovorí. Som presvedčený, že táto beseda má význam (Ing., Mgr. a PhDr.) v školskom roku 2014/15 majú zaslať na uvedenú e-mailovú adresu meno, priezvisko, predovšetkým preto, že sa zodpovednej redakzískaný titul, osobnú fotku a prezentáciu diplomovej torke podarilo slovenskej verejnosti sprítomniť názorovú pluralitu ako jeden z najsilnejších prvkov práce v PowerPointe. demokratickej spoločnosti, čo sa v novších dejinách Povinná je prihláška do 2. augusta 2015. našich médií dosiaľ nestalo. Významná je preto, že MOMS Báčska Palanka napr. Vladislava Feketeová, bez ohľadu na to, kde a Osvetová komisia MSS a koľko rokov žije, vyslovila i tvrdenie, že sa vďaka

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia späté s projektom základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara, Ul. Dr. Svetislava Kasapinovića č. 23, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6199/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom zopakovanom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. júla 2015 schválila rozhodnutie, ktorým sa zamieta právoplatné rozhodnutie tejto správy číslo VI-501-695/13, z 11. septembra 2013, a ktorým je stanovené, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara, Ul. Dr. Svetislava Kasapinovića č. 23, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6199/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a zamieta sa žiadosť nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara, Ul. Dr. Svetislava Kasapinovića č. 23, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6199/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, ako neúplná. Rozhodnutie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, alebo na webovej stránke správy www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

NRNM slovenská menšina významne zviditeľnila ako životaschopný celok; že napr. Milina Sklabinská, bez ohľadu na jej kariéru, správne označila NRNM ako svojrázny menšinový parlament; že napr. Zoroslav Spevák a Ružena Šimoniová-Černáková veľmi stručne a bezpochyby neodvolateľne oblasť vzdelávania označili ako najzávažnejšiu v činnosti NRNM, že napr. etc., etc... nech neporuším nepísané novinárske pravidlá, že sa list čitateľa má vmestiť do jednej „šlajfny“, i keď o tom mám vlastný názor. Nemienim polemizovať na túto tému, ale by som bol veľmi rád, keby som si, či na stranách, či online, prečítal aj inakšie názory. V takom prípade „vo mne nebudú narastať obavy zo smeru, ktorým sa uberajú médiá“, zvlášť naše, bez ohľadu na všetky nátlaky a vplyvy na redakčnú politiku. Keď sa náš jediný informačno-politický týždenník vskutku stane servisom všetkých slovenských občanov Srbska, bude to nie len soľ na chlieb, ale SOĽ NAD ZLATO! Ján Salčák

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 10. 7. 2015 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu Objekty skladovania a manipulácie, ako aj objekty na prijímanie a spracovanie odpadových vôd v Rafinérii nafty Nový Sad, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Spracovanie, Narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 9. 7. 2015 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu Objekty na miešanie olejov a Energetiky v Rafinérii nafty Nový Sad, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Spracovanie, Narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

30 /4657/ 25. 7. 2015

Oznamy

Нови Сад у Библиотеци на Штранду LA UMBRA COPACILOR DE PE ŠTRAND

ПОД КОРУНАМИ НА ШТРАНДУ

POD KORUNAMI STROMOV NA ŠTRANDE

A STRANDON A LOMBKORONA ALATT

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1233/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. júla 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-672/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1233/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1233/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1233/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy s komponentmi: dve antény typu Kathrein K80010486 (pre GSM 900 a LTE, úseky 1 a 3), jedna anténa Kathrein K80010485 (pre GSM 900 a LTE, úsek 2), tri antény APX186515 (po jednej pre každý úsek pre GSM 1800), jedna anténa Kathrein K80010504 (pre UMTS, úsek 1), dve antény Kathrein 742215 (pre UMTS, úseky 2 a 3). Pre sústavy GSM 900 a LTE azimuty sú 25 °, 140 ° a 280 °, a pre GSM 1800 a UMTS azimuty sú 30 °, 140 ° a 270 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre GSM 1800 je 4 + 4 +4 , pre sústavu UMTS 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prvej vojvodinskej brigády. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14),

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o používaní strešného priestoru podnikateľského objektu EPS-JP ELEKTROVOJVODINA, Nový Sad, uzavretú medzi EPS-JP ELEKTROVOJVODINA, Nový Sad, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, anex zmluvy o používaní strešného priestoru podnikateľského objektu EPS-JP ELEKTROVOJVODINA, Nový Sad, uzavretú medzi EPS-JP ELEKTROVOJVODINA, Nový Sad, Bulvár oslobodenia č. 100, v Novom Sade, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, rozhodnutie, ktorým sa vydáva povolenie pre výstavbu vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, a Odborné hodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA, ktorú vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS24/NSX24/NSU24/NSL24 NS – ELEKTROVOJVODINA má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 250 W pre všetky tri úseky pre sústavy (GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SPOMIENKA na

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou a mamou

so sestrou

BOŽENOU POTRANOVOU

rod. Madackou 1952 – 2015 z Hložian

ZUZANU SNIDOVÚ 1962 – 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Tvoji najbližší

Ďakujeme Ti, že si bola s nami.

Ďakujeme Ti za lásku. Manžel Miroslav a deti Martin a Ľubka

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na svoju kolegyňu

ANNU HLAVÁČOVÚ

na manžela, otca a starkého

rod. Krajčiovú 24. 7. 1948 – 4. 3. 2015 profesorku z Báčskeho Petrovca Pripomíname si Tvoje nedožité narodeniny a meniny, ako i pekné chvíle nášho spolužitia, chvíle mladosti, radosti a nádejí... S láskou a úctou kolegyne – dôchodkyne Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom

Vlaha v stenách?

Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

1947 – 2012 – 2015 z Petrovca Spomienka na Teba nie je v slovách, ani v slzách, ale vždy zostane v našich srdciach.

Tvoji najmilší

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

hlasludu.info www.hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića č. 1, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia cirkulárneho zariadenia s nevyhnutnou rekonštrukciou, dostavbou horizontálneho a vertikálneho rozmeru objektu na TO ISTOK, Ul. Marka Miljanova b. č., na katastrálnej parcele číslo 9313/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

JÁNA GAZDÍKA

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce.

Sestra s manželom, deťmi a vnúčatami

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 14. 7. 2015 schválil rozhodnutie o vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Spaľovanie mäsovej kostnej múčky v kotolnom zariadení Hipol Odžaci, na k. p. č. 6069/56, k. o. Odžaci, ZO Odžaci, nositeľa projektu Hipol, a. s., Odžaci, z Odžakov, Ulica gračački put b. č. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS59, NSX59, NSU59, NSL59 NS – NIS 2, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

30 /4657/ 25. 7. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 22. júla 2015 uplynulo šesť rokov, čo nie je s nami

TICHÁ SPOMIENKA na nášho starkého

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

PAVEL JURÁS

1961 – 2009 – 2015 z Kysáča

JÁNA LAČOKA

10. 3. 1945 – 26. 7. 1993 – 2015 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 22. júla 2015 uplynulo šesť rokov, čo nie je s nami

JOZEFA BOLDOCKÉHO 2001 – 2015 z Nového Sadu

Tvoju lásku a šľachetnosť si chránime v našich spomienkach a srdciach. Tvoji najmilší

PAVEL JURÁS

1961 – 2009 – 2015 z Kysáča

SPOMIENKA

Uplynulo šestnásť rokov, čo nie je medzi nami

ZLATKO KOVÁČ

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva brat Ján so snúbenkou Radou

8. 6. 1975 – 21. 7. 1999 – 2015 z Kovačice

Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoja neprítomnosť je nenahraditeľná. Manželka, dcéra s rodinou a syn s deťmi

SPOMIENKA

na nášho milovaného

JÁNA SÚDIHO

1938 – 2013 – 2015 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 22. júla 2015 uplynulo šesť rokov, čo nie je s nami

PAVEL JURÁS

1961 – 2009 – 2015 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú brat Samuel a sestra Mária s rodinami

Tak veľmi si chcel žiť a s nami ešte dlho byť. No osud nám nedoprial, z našich rúk Ťa vzal, ale zo sŕdc nikdy. Kým naše srdcia budú biť, zatiaľ Ty budeš žiť. Rodičia a sestra Marína

POSLEDNÝ POZDRAV matke a starej matke

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRII KUKAVSKEJ

s tetou

rod. Krnáčovej 27. 7. 1936 – 15. 7. 2015 z Báčskeho Petrovca

MÁRIOU KUKAVSKOU

rod. Krnáčovou 27. 7. 1936 – 15. 7. 2015 z Báčskeho Petrovca Ten večný pokoj Ti prajeme a pamiatku na Teba si zachováme.

S láskou a úctou si na Teba navždy budú spomínať

Rodiny Ďurovková a Mučajiová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

syn Ján a syn Ondrej s rodinou

Aj po dvoch rokoch odznieva nám Tvoj hlas a počujeme Tvoje kroky. Veľmi nám chýbaš. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. júla 2015 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a starký

MICHAL PONIGER

1940 – 2005 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba zostáva trvalá. S láskou si na Teba spomínajú manželka Mária a synovia Michal a Vladimír s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho milovaného

MICHALOM HUSÁRIKOM 19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 z Padiny

Život bez Teba je smutný. Zostali mi iba spomienky na naše manželské spolunažívanie. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pocíti, čo je bolesť a žiaľ. Zarmútená manželka Mária

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným otcom a starým otcom

MICHALOM HUSÁRIKOM

TOMÁŠA BARCU 1940 – 1995 – 2015 z Kovačice

Uplynulo 20 smutných a boľavých rokov, čo si nás opustil. Na Teba si s láskou a úctou spomínajú: manželka, syn, dcéra a vnúčatá s rodinami

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 z Padiny

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie žiť. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudneme a trvalú spomienku si na Teba zachováme. Dcéra Mária Tenerová, zať Francin a vnuk Aleksa s priateľkou Tinou

MICHALOM HUSÁRIKOM 19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 z Padiny

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným otcom a starým otcom Tvoj odchod nás zarmútil. Navždy zostaneš v našich srdciach. Trvalú spomienku si na Teba zachovajú

MICHALOM HUSÁRIKOM

rodiny Strehovská a Dubovská s deťmi a vnúčatami

19. 4. 1944 – 6. 6. 2015 z Padiny

hlasludu.info | www.hl.rs Osud bol krutý. Vyhasol život Tvoj. Zostali sme bez Tvojej lásky a dobroty, na ktoré si budeme stále spomínať. Zarmútený syn Michal Husárik s manželkou Katarínou a synom Markusom

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826- 92-05 a 021/782-278. 30 /4657/ 25. 7. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. júla 19.30 Zostrih tohtoročnej 22. Zlatej brány v Kysáči, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 26. júla 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Utorok 28. júla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po Popoludňajší program srbsky na prvom programe 15.00 Správy TVV Rádiošport (pondelok) Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 25. júla 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 31. júla 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Sobota 1. augusta 5.30 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky z festivalu zvykov a obyčají v Aradáči, o tom, ako sa Padinčania pripravujú na Dni kultúry, o reakciách Kysáčanov na nové termíny trhových dní, o aktuálnych poľnohospodárskych témach a o tohtoročnej úrode zemiakov. Dúhovka – z bohatého archívu 40-ročnej redakcie odvysielané budú príspevky o prevádzke trikotáže Slovan v Kysáči, o prehliadke recitátorov v Selenči, o otvorení knižnice v Lugu, o činnosti foto-kino sekcie v Pivnici a iné príspevky.

www.hl.rs

Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 24. júla – Lovci gangstrov Sobota 25. júla – McCinseyho ostrov Pondelok 27. júla – Hanna Utorok 28. júla – Pokušenie Streda 29. júla – Nekecaj a pádluj! Štvrtok 30. júla – Miesto dopadu – Berlín 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 26. júla 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Total Recall 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Lomen sa zmienil o tohtoročnej úrode pšenice na parcelách Sústavy Petrovec

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. júla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Voda z padinského vodovodu je dobrej kvality Utorok 28. júla 16.00 Podujatie Dni Padiny klope na dvere Ján Nemček z Kovačice laureátovi festivalu Carevčevi dani daroval husle Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 31. júla 16.00 Slovenský film: Zvony pre bosých Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 30 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko architekta (1879 – 1944), ktorý projektoval veľkolepú budovu gymnázia v B. Petrovci, tiež viaceré evanjelické chrámy, ako i rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety v Novom Sade. autorka: prvé ANNA štát v pohorie v citoslovce samolepiaca 2. časť Leskovac Jadranské nálepka more BIČIAtajn. písmeno Ázii Dalmácii ROVÁ

odspala

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. 1. časť

Eduard (skr.)

tajničky

veľryba (srb.)

olejnatá rastlina

vpíšte ÁN

polomer

speváčka Novaković

bedákal

nachytali roleta AS (zdrob.) HL DU ĽU zavolal

TELEVÍZIA PANČEVO

jeden prst

Nedeľa 26. júla 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

nula

Streda 29. júla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

astát hmyz väčší ako mucha

autonómna pokrajina

Oliver metla (zast.)

dookola metál

predložka s lokálom

Celzius prútená ohrada

rímskym 55

vpíšte NEŤ

prekabátil TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

raj

poľovačka

aktínium Adriana Lima meter

hliník

selén volt

silne triasť

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 29 VODOROVNE: volejbal, alebo, da, Reneta, C, aj, napon, D, P, opi, áš, ŠP, LE, číslovať, srieň, N, kompas, P, omo, toto, m, noi, yl, zabehli TAJNIČKA: V ARADÁČSKOM ŠÍROM POLI

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 27 z čísla 27 Hlasu ľudu zo 4. júla 2015 bolo: OSKÁR ČEPAN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ĽUDMILA PÁNIKOVÁ, Námestie XII. VB č. 8, 26 000 PANČEVO-VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

30 /4657/ 25. 7. 2015

Šport Šikara a Radnički postúpili, Panóniu vylúčili! SÚVAHA SEZÓNY 2014/15 V MEDZIOBECNEJ LIGE SOMBOR

Juraj Pucovský

udné boli uplynulé majstrovstvá v tejto lige. Boje o body malo rozbehnúť dvanásť tímov, ale už pred začiatkom súťaže sa vzdal novozaložený KFK Kula. Zostalo jedenásť mužstiev a po prvej etape najviac úspechu mal Radnički z Ratkova. Toto mužstvo dlhej tradície, založené v dávnom roku 1918, získalo 25 bodov, o štyri viac od druhej Šikary, tímu zo známeho výletníckeho miesta v predmestí Sombora. Jar bola ešte okyptenejšia, lebo sa počet mužstiev zmenšil na desať. Po druhom jarnom kole zo súťaže vylúčili lalitskú

Futbalisti Šikary presvedčivo získali titul majstra a po rokoch postúpili do Somborskej oblastnej ligy

sladšej juhoslovanskej dediny mali úspešnú jar, keďže osvojili dvojnásobne viac bodov (9 – 18, spolu 27), ako v prvej časti súťaže. No to nestačilo na postup z najnižšej súťaže, čo Crvenčanov iste veľmi škrie. Mužstvo Dinama zo Sonty hádam s najmladším celkom v lige zo 4. miesta v jeseň kleslo na 6. priečku, ale to veľmi nerozčarovalo milovníkov futbalu v tejto dedine. Lebo mladí zverenci trénera Đanića majú peknú perspektívu. Jedinstvu 1947 z Kolutu stačilo deväť jarných bodov, aby zostalo na 7. mieste v tabuľke. Somborský Metalac sa zo 6. miesta v jeseň posunul na 8., lebo v odvete zoskupil iba šesť bodov. Jedinstvo z Ribareva vyhralo iba raz (v Rastine 3 : 1), získalo bod doma

zohraných desiatich zápasoch, z ktorých dva vyhrala, ani raz nehrala nerozhodne a osem prehrala, s gólovým pomerom 9 : 40.

Lalitskí fanúšikovia teraz môžu iba snívať o takýchto momentoch na ihrisku Panónie. Nevedno dokiaľ!

z prvej časti Ratkovčanov na jar zanechali celých sedem bodov. Šikara získala presne 21 bodov ako v jeseň, keď prehrala len jeden zápas, v Sonte s domácim Ratkovčania (v bielych dresoch) napriek slabej jari postúpili Dinamom 3 : 1. Radnički získal z druhej priečky iba desať bodov, lebo až štyri Panóniu. Laliťania tak 90. zápasy prehral (Partizan 2 : výročie pôsobenia „oslá0, Šikara 4 : 0, Crvenka 2 : 1, vili“ zánikom činnosti seAleksa Šantić 5 : 0 a v Sombore niorského mužstva. Nikto s Metalcom iba remizoval 0 : 0). z klubu to úradne a veMužstvo Aleksa Šantić rejne nezdôvodnil, nikto z rovnomennej dediny si zanezložil účty za viac ako chovalo tretiu pozíciu, aj keď päťročnú činnosť a nikmalo omnoho väčšie nároky, to, okrem jednotlivcov pravdaže, postup. Šantićana ulici, pred obchodom nom sa to nepodarilo najviac alebo v krčme, ani len nepreto, že k dvadsiatim jesennastoľuje otázku opätov- Hráči Dunava z Báčskeho Monoštora (žlté ným bodom na jar pridali len ného obnovenia činnos- dresy) po roku sa vrátili do Medziobecnej skromných trinásť. ligy Sombor ti!? Žeby Laliť a Laliťania Na štvrtom mieste zakotvil Majstrovská odveta priniesla Partizan z Kupusiny, ktorý získal viac nechceli mať FK Panónia? Vo futbalových dejinách zostáva zaujímavý boj o titul, ktorý zvá- 32 bodov. Piatu priečku osvojil zapísané, že lalitská Panónia pre- dzali práve Radnički a Šikara. iste najznámejší a najslávnejší rušila riadnu, deväťdesiatročnú Viac úspechu mali Somborčania, klub v tejto spoločnosti – Crčinnosť v jeseň roku 2014 po ktorí po štvorbodovom manku venka. Futbalisti z niekdajšej naj-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

s Dinamom 0 : 0, a tak predbehlo poslednú Rastinu 1918, kedysi silného člena Srbskej ligy – skupina Vojvodina.

1. Šikara 2. Radnički 1918 3. Aleksa Šantić 4. Partizan 5. Crvenka (-1) 6. Dinamo 7. Jedinstvo (K) 8. Metalac 9. Jedinstvo (R) 10. Rastina 1918

18 18 18 18 18 18 18 18 18 18

13 11 10 10 8 6 8 6 2 2

3 2 52 : 15 2 5 47 : 26 3 5 42 : 23 2 6 38 : 28 4 6 33 : 25 6 6 19 : 28 0 10 35 : 52 3 9 23 : 30 3 13 12 : 43 2 14 25 : 56

42 35 33 32 27 24 24 21 9 8

Do Somborskej oblastnej ligy postúpili Šikara a Radnički. Zostúpili mužstvá Graničar Riđica a Dunav Bački Monoštor, ktoré iba jednu sezónu hrali v Somborskej oblastnej lige, do ktorej po sezóne 2013/14 ako piate, resp. šieste mužstvo v tabuľke postúpili. • ŠPORT •

ŠTART KOVAČICKÝCH FUTBALISTOV

Ostopäť medzi päť! Ján Špringeľ

chánekom zahlasujú od polovice augusta útočnú krídelnú hru s krytím súperových hráčov v každej časti trávnika, čo by za výsledok malo priniesť sprchu gólov v sieti rivalov. „Neverím veľmi štatistickým údajom vo futbale. Jedno mužstvo môže dvadsaťkrát streliť na bránu počas takmer sto

lávisti začali s prípravami na štart v Banátskej lige v sezóne 2015/16. Na začiatku príprav 16. júla 2015 mal tréner Kovačičanov Dejan Žarkov k dispozícii 17 futbalistov. Dvaja (S. Dudáš a brankár Krstić) sa pripojili v nasledujúcich dňoch. Vrátane hráčov, ktorí prestúpia z dorastu k seniorom, a tých, ktorí v týchto dňoch podpíšu prvýkrát zmluvu s belasými, Slávia by mala mať pre jesennú časť 22 až 24 futbalistov. Nový lodivod Slávie má vojlovické slovenské korene. V minulej sezóne získal Dejan Žarkov s Dinamom 1945 Pančevo presvedčivé prvé miesto v Druhej juhobanátskej lige západ – juh a postúpil do vyššej súťaže. Predtým trénoval vojvodinského ligistu Borac Sakule. Je odchovancom pančevského Dinama. V sezóne 2002/03 bol najlepším strelcom PSK Hľadajú mu náhradníka: Nemanja Pančevo, ale pre zrane- Vulišić sa vrátil do Unirey

Nový tréner Slávie: Pančevčan Dejan Žarkov

nie musel predčasne ukončiť kariéru futbalistu. Žarkov spolu s predsedom Stanislavom Su• ŠPORT •

minút zápasu a nedať gól, kým ďalšie zase iba raz a skončí sa skríženie zbraní v jeho prospech. My sa ich vďaka rýchlej krídelnej hre budeme snažiť dávať čo najviac,“ prízvukuje Žarkov. Tréner Slávie zdôrazňuje ašpirácie Kovačičanov v novej sezóne: „Ambície Slávie sú zakončiť jesennú časť medzi päť najlepších tímov. Kostru mužstva nebudem meniť: obrana zostáva takmer nezmenená. Ak sa nám podarí, aby skvelý útočník Gigović zostal v šíkoch Slávie, Kovačičania budú hľadať náhradníkov iba pre dvoch stredopoliarov, Petkovića

Naplno aj v horúčavách: záber z prvého tréningu Slávie

a Vulišića, ktorí prestúpili do iných klubov. Miesto troch hráčov Slávie, ktorí vo futbalovej kariére pokračujú na Slovensku, prichádzajú mladší futbalisti, ale už s dvojročnou stážou v seniorskom futbale.“ Predseda Suchánek prezradil rozvrh priateľských zápasov: „Futbalisti z osady insity zohrajú priateľské zápasy s kvalitnými klubmi z Prvej juhobanátskej ligy: Vojvodinou Crepaja a Mladostou Omoljica. Druhého

augusta je na programe priateľské derby Dolina – Slávia, pravdepodobne v Padine. Prvýkrát v dejinách týchto dvoch klubov si zmerajú sily srbský ligista Dolina a vojvodinský ligista Slávia. Keďže sme pokročili do vyššej ligy, pohárovú súťaž na úrovni FZO Kovačica – Opovo nezohráme. Hľadáme ešte súperov, s ktorými by sme mali hrať priateľské stretnutia v stredu.“ Prvé kolo Banátskej ligy sa zohrá 15. a 16. augusta 2015.

ŠTYRIDSAŤ ROKOV STOLNOTENISOVEJ ČINNOSTI MIROSLAVA LOMENA. Spolu so svojimi spoluhráčmi a priateľmi v sobotu 18. júla 2015 vo svojej vinohradníckej chatke na petrovských Kvadrátoch Miroslav Lomen (stojí tretí sprava) oslávil svoju športovú štyridsiatku. Stretli sa tam jeho najbližší spoluhráči, priatelia a vo veselom kamarátení a pohostení zaspomínali si na svoje začiatky a prejdenú cestu s raketou v ruke pri stolnotenisovom stole petrovského STK Mladosť. S. M. 30 /4657/ 25. 7. 2015

Šport SO ZORANOM RODIĆOM, TRÉNEROM STARŠÍCH ŽIAKOV HLOŽIANSKEJ BUDÚCNOSTI

Krášli ich nielen bojovnosť Juraj Bartoš

uplynulých majstrovstvách družstvo starších žiakov Futbalového klubu Budúcnosť Hložany (hráči narodení roku 2001 a mladší) obstálo nad očakávanie. V silne obsadenej Mestskej lige Nového Sadu sa rozdelili o 3. a 4. miesto s celkom Krila Krajine z Báčskej Palanky. Majstrom sa stala novosadská Vojvodina a celok Vrbasu sa umiestnil na 2. mieste. Žiaci Budúcnosti získali 45 bodov: 15 zápasov vyhrali, 7 prehrali, dali 64 gólov, inkasovali 37. Ich tréner Zoran Rodić (1971) hovorí, že je škoda, že sa počas letných prázdnin nič nedeje: „Futbalový zväz mohol usporiadať záverečný turnaj, na ktorom by si zahralo po niekoľko najúspešnejších celkov mestských líg. Lebo zápas je lepší od akéhokoľvek kondičného tréningu. Zápasy sú základom rozvoja futbalistov. Tréningy slúžia na odstránenie nedostatkov a na učenie techniky.“ Nemôžeme neskonštatovať: je proste radosť pozerať sa na zápasy žiackeho celku FK Budúcnosť. Lebo

šarvancov krášli nesmierny bojovný duch, futbalová disciplína a vôľa po víťazstve. Aj vtedy, keď prehrávajú. Je zjavný ich pokrok i na technickom a taktickom pláne. Nie div, že tréner Rodić s netajeným zadosťučinením hovorí:

Zoran Rodić: „Zápasy sú základom rozvoja futbalistov.“ „Je to mužstvo so silným charakterom. Zbožňujem prácu s týmito chlapcami. Nadchýna ma ich vzťah k hre, k zápasom, ich túžba po víťazstve, ich kamarátstvo...“ Skromnosť mu nedovolí povedať,

no my nezamlčíme: sám v tom má prsty po lakte. Veď ich učí nielen vydať zo seba vždy maximum, ale im zároveň prikazuje hrať férovo, ostro, ale nie zákerne a – nikdy nediskutovať s rozhodcami. Malý usilovný kolektív, ktorý mu tak priľnul k srdcu, tvorili: brankári Viktor Dubovský a Miloš Medić, libero Luka Kovačević, stopéri Igor Toma a Ján Šepši, obrancovia Miroslav Mravík, Miroslav Jakuš, Saša Karakaš, stredopoliari Viktor Zahorec, Filip Katiak, Vladimír Miškovic, Filip Kráľovský a útočníci: Miloš Rodić, Darko Lokić, Lazar Ralević, Vanja Saračević. Žiaľ, niektorí chlapci (Krasnec, Páleš, Bažaľa...) sa predčasne zriekli. Tréner podčiarkuje, že na úspechu majú podiel všetci a na naše naliehanie dodáva: „Najvýraznejší pokrok urobil terajší kapitán Mravík, ktorý, podčiarkujem, ako pravý obranca, dal 6 gólov a 9 priamo pripravil. Chlapec je behúň a pracant na pohľadanie, neuveriteľné, čo všetko stihne. Čo je najdôležitejšie, je dobrý žiak, zároveň i vážny, poctivý, otvorený, slovom skutočný kapitán, ktorého krášli pekné správanie. Ne-

malý prínos dal aj Miškovic (15 gólov a 4 gólové prihrávky), ako i Luka Rodić (vsietil 24 gólov a 16 pripravil spoluhráčom). Osobitne ma teší, že do reprezentácie na obecnej úrovni sa dostali Miškovic, Rodić a Mravík a do výberu na úrovni obvodu bol pozvaný Rodić, náhradne aj Toma a Mravík.“ Jeseň prichádza, duly zrejú... Clivé tóny Balaševićovej pesničky privolávajú otázku: Aká je budúcnosť žiackeho družstva hložianskej Budúcnosti? Z beztak malého kolektívu zostalo sotva 11 hráčov. Budúcnosť totiž opustili chlapci z Čelareva: Kovačević, Ralević, Saračević, Karakaš a Medić, pokým Šepši a Zahorec sú už starší. Okrem toho, tréner kvituje: „Jeden z problémov je aj v tom, že viacerí chlapci do základnej školy začali chodiť skôr, takže teraz namiesto toho, aby v septembri šli do ôsmej triedy, budú chodiť do strednej školy; niektorí predpoludním, iní popoludní, ťažko bude zosúladiť termíny tréningov.“ Pravdaže, kádrová otázka nesmie zostať len záležitosťou trénera. Možnosťou doplnenia celku hráčmi zvonku, či prípadnou fúziou, sa musí zaoberať vedenie klubu. O to skôr, že, podľa slov trénera „o dva roky dvaja – traja z týchto chlapcov zaklopú na dvere prvého mužstva, v ktorom nehrá ani jeden hráč z Hložian“.

NA ZAČIATKU PRÍPRAV PAZOVSKÉHO FK JEDNOTA

Vôbec nie lichotivé, ani priaznivé nádeje! Matej Bzovský

red novou majstrovskou sezónou v Novosadsko-sriemskej lige začne sa 14. a 15. augusta 2015 staronové očakávanie futbalových labužníkov v Starej Pazove. Samozrejme, aj nádej, že noví ľudia vo vedení Jednoty v čele s predsedom Miljanom Stojakovićom-Mićom prinesú väčšiu stabilitu klubu. Očakáva sa oveľa lepšia organizácia práce na všetkých úrovniach, od vážnejšej práce s najmladšími, kde veľa škrípalo s piatimi trénermi (!), až po prvú jedenástku. Väčšie investičné vklady sa nemôžu očakávať. V realizácii projektu na montovaní reflektorov na ihrisku, ako to už dávnejšie urobili v Nových a Starých Bánovciach, Belegiši, Novej Pazove, čoskoro možno aj vo Vojke, sa neurobilo takmer nič. Zostali len sľuby. Prostriedky z obecného rozpočtu v sume 1,2 milióna dinárov odišli údajne do rúk vykonávateľa

www.hl.rs

prác, podnikateľa v Belegiši, ktorý už dlho očakáva dodávku materiálu pre stĺpy, žiarovky a iné. Zdá sa, že reflektory na štadióne Jednoty aspoň v dohľadnom čase nezasvietia. Keď ide o investície, Stará Pazova ako sídlo obce je na poslednom mieste. Veď šatne na okraji ihriska mali už dávno byť zbúrané. Prečo je tomu tak, koho za to obviňovať, uprieť prstom, a aj tak sa nezíska pravá odpoveď, zostávajú iba dávnejšie predvolebné sľuby. Bude to tak asi aj v budúcnosti. Ani na futbalovej ploche situácia nie je práve priaznivá. Na prvých tréningoch bolo 32 hráčov, ktorí trénovali pod vedením doterajších trénerov. Málokto vie, odkiaľ prišli. Viacerí z nich ponúkajú svoje podozrivé služby; ide vlastne o nekvalitných hráčov, akých Jednota už mala vo svojich radoch. Ak sa chce splniť sľub z okyptenej schôdze zhromaždenia Jednoty a vymyslenom sneme, klub potrebuje aspoň 4 – 5 kvalitných hráčov, ktorí by

Informačno-politický týždenník

boli príkladom pre domáce sily, ako to bolo v dávnejších časoch. Možno sa do konca prestupového termínu (31. augusta) niečo v tomto smere uskutoční, lebo terajšia situácia s posilami vôbec neuspokojuje a málo sľubuje, keď ide o nádej bojovať o vysoké umiestnenie v tabuľke. Na prvom prípravnom zápase s Radničkim z Novej Pazovy (2 : 1, góly dali Vranić a Milaković) tréner Milan Vujasin a jeho asistenti mali k dispozícii dve kompletné mužstvá a ešte niekoľkí hráči sedeli na tribúne. Už v nasledujúcej skúške v súboji s ďalšími susedmi, v niekdajšom obecnom derby s mužstvom Dunava zo Starých Bánoviec, niektorí hráči sa nezjavili! Prečo, nevieme, takže tréner mal starosti o to, kto bude sedieť na lavici pre náhradníkov. Rozhodol sa vyhľadať ich v dorasteneckom mužstve a medzi trénermi. Tak sa v druhej časti v mužstve ocitol aj Dragan Ogrizović, ktorý dlho nehral!

V takom zložení sa v stretnutí s organizovanejším a kvalitnejším mužstvom z republikovej úrovne súťaže musela zažiť presvedčivá prehra – 1 : 4. Pravda, v prvej časti vo veľkej horúčave domáci po vedení hostí vyrovnali gólom Andreatu (prišiel z Ljukova), mali aj vyložené šance ohroziť bránu svojho bývalého brankára Lazara Jovišića, ale sa im v útoku nedarilo, kým v obrane bolo veľa chýb. V druhom polčase hostia hrali s novým zložením, domáci striedali to, čo mali k dispozícii, a tak sa výsledok z prvého polčasu (1 : 2) zmenil na zaslúžených 1 : 4 v prospech Dunava. Všeobecný je dojem, že Jednota bude musieť vykonať omnoho viac zmien, zaangažovať kvalitné posily, aby budúca sezóna bola oveľa úspešnejšia a kvalitnejšia ako minulá. JEDNOTA: Travica, Kolarov, Jelović, Jagodić, Ninić, Denić, Andreata, Milaković, J. Filipović, A. Filipović, Marković. • ŠPORT •

ŠACHOVÝ TURNAJ V KULPÍNE

Domáci excelovali Katarína Gažová

v tejto dedine. Výnimočne tohto roku turnaj realizovali týždeň chládku rybárskej chatky predtým ako v Kulpíne usporiadajú vedľa kanála DTD v Kulpíne, aj spolu PDvK a oslavu Dňa Kulpína napriek veľkej horúčave, bolo (25. a 26. júla 2015). príjemne. Na tomto mieste v nedeV jednotliveckej kategórii junioľu 19. júla 2015 prebiehal obecný rov súťažilo desať mladých šachistov, žiakov základných škôl z Hložian, Maglića a Kulpína. Najúspešnejší bol Maksim Teslić z Kulpína. Na druhom mieste súťaž skončil Ivan Kriška z Hložian a tretie miesto ob- Na pamiatku: úspešní šachisti a organizátori turnaja v Kulpíne sadil Ignjatije Igndruhí boli Petrovčania a tretie jatović z Maglića. a štvrté miesto patrilo Magliću V kategórii mládeža Hložanom. Súťažili aj desiati níkov jednotlivcov šachisti – jednotlivci a zvíťazil boli iba dvaja súťaMilan Radosavljev, na druhom žiaci: Rastislav Širmieste bol Petar Radosavljev, ka z Kulpína a Ján obaja z Kulpína, kým tretie Baláž z Hložian; vímiesto obsadil Branko Grbić ťazom bol domáci z Maglića. Odmeny – poháre hráč. a medaily im odovzdal predV skupinovej súVíťazovi Milanovi Radosavljevovi seda MOMS Kulpín Pavel Gaža. ťaži dospelých sú(vľavo) pohár odovzal predseda Celodenné nedeľné kamaťažili šachisti všetMOMS Kulpín Pavel Gaža rátenie v chládku na nábreží kých štyroch dedín kanála pri šachovniciach bolo šachový turnaj, ktorý tradične ŠK Báčskopetrovskej obce. prospešné pre všetkých účinKulpín a MOMS Kulpín organizujú Prvé miesto obsadili dokujúcich milovníkov šachu v rámci Predslávnosťových dní máci šachisti ŠK Kulpín, Zo súťaže šachistov v seniorskej konkurencii Báčskopetrovskej obce.

ODŠTARTOVALI AJ PETROVČANIA

PRVÝKRÁT OD ROKU 1972 V KOVAČICI nezorganizovali koncom júna a v prvej polovici júla turnaj v malom futbale. Pribudla ale nová súťaž v plážovom volejbale (na snímke) na piesku športovo-rekreačného strediska. Usporiadateľ turnaja bol Volejbalový klub Slávia. Súperilo desať mužstiev, ženských a zmiešaných družstiev z dvoch obcí: z Opova, Putnikova, Smokum a Bohati – oba celky z Padiny, ako i domáce kolektívy Šminkeri, Amatéri, Mi se samo igramo, Pipike, Mŕtva vrana a Kanál 6. Turnaj sa začal 16. júla, skončil sa 24. júla 2015. Zápasy sa hrali v predvečerných a vo večerných hodinách pod reflektormi. Zbrane si skrížili po traja volejbalisti z každého družstva a každý celok mohol mať po niekoľkých náhradníkov. Prvé dva sety sa hrali do 21 bodov. V prípade nerozhodného výsledku tajbrejk sa hral do 15 bodov. Stovka divákov a turistov na Relaxe si počas horúčav každý večer mohla vychutnávať skvelé smeče, výskoky, bloky, podania tohto vo svete čoraz populárnejšieho športu.

utorok 21. júla o 19. hodine v petrovskej Vrbare na ihrisko vybehli futbalisti Mladosti pod vedením trénera Jovanovića. Vo Vrbare sa neočakávajú veľké zmeny Ako nám po- v hráčskych kádroch vedal predseda klubu Janko Pavlis, všetci hráči, čo hrali na jar, zostávajú v klube. Vedenie koná dohovory s niektorými futbalistami, ktorí by mohli byť eventuálnymi posilami Petrovčanov v nasledujúcej sezóne. Naplánované sú i priateľské zápasy s novosadskými celkami Index a Kabel, Omladincom zo Stepanovićeva, tiež účasť na turnaji v Kulpíne 1. a 2. augusta, kde budú hrať všetky štyri futbalové celky z obce.

J. Šp.

Foto: J. Pucovský

• ŠPORT •

Nikto neodišiel S. Medveď

30 /4657/ 25. 7. 2015

Šport TURNAJ V SELENČI SLEDOVALA CELÁ DEDINA

Ohňostroj zahlásil finále Juraj Berédi

Pajserov výsledkom 7 : 1 a obsadili prvé miesto. nedeľu 19. júla 2015 vo veOkrem toho, že získali černých hodinách v Selenči diplom, organizátori ich sa skončil nočný turnaj v odvedú aj do akvaparku malom futbale, ktorý organizáPetroland do Petrovca. Najlepší brankár na turnaji Pavel Naď tori pomenovali Let‘s play 2015. Na záver sa na ihrisku v spoločnosti Vlastislava Ďurčianskeho Turnaj sa s prestávkou organizuje rozbehli seniori. V zápase a Jána Molnára (zľava) v Selenči od roku 2004. Súťaž o tretie miesto selenčský čivo prekonať súpera futbalistov na malom, hádzavýsledkom 10 : 6. V nárskom ihrisku zorganizovala zápase o prvé miesto Mládežnícka asociácia Play zo sa stretli Agropelet Selenče spolu s partnermi; seJanović z B. N. Sela lenčskou Základnou školou Jána a VPD Livade z TovaKollára a selenčským Futbalovým riševa. Tím Agropelt klubom Kriváň. Organizáciu turJanović až po drunaja podporilo viac ako štyridsať hom päťminútovom sponzorov. Hlavné predlžení zápasu zvíbremeno organizácie ťazil výsledkom 2 : 1, však na svojich plea tak získal víťazný ciach niesli členovia pohár organizátotejto asociácie, ktorí rov, ako aj peňažnú sa každodenne snažili Vyhrali nad chlapcami a získali sympatie: odmenu. pionierky DPS Selenča všetko udržať v poZa najlepšieho riadku, za čo získali aj brankára na turnaji vyhlásili Pavuznanie účastníkov, tím Ćiribu Ćiriba porazil celok la Naďa zo Selenče. Najlepším ktorí mali iba slová Deronje. Selenčanom sa až po chvály o priebehu druhom päťminútovom predĺ- hráčom turnaja sa stal Dušan turnaja. žení zápasu podarilo presved- Novaković z víťazného tímu Agropelet Janović. Zápasy prebieTurnaj sa začal 5. hali v priateľskom a férovom Najlepší hráč turnaja júla a skončil sa po ovzduší, za čo určite zásluha štrnástich dňoch fi- Dušan Novaković (zľava) patrí okrem organizátorov aj rozhodcom na turnaji, Slobodanovi Danilovićovi, Srđanovi Vučkovićovi a Milošovi Kisinovi, ktorí sa snažili korektne viesť každý zápas. Organizátori sú vcelku spokojní a podľa údajov, ktoré zverejnili, turnaj si pozrelo viac ako tritisíc divákov. Hádam toľko, koľko Selenča má obyvateľov. Pre divákov organizovali rôzne súťaže, návštevníci si tam mohli kúpiť Selenčskí Kriváňoši vo finále rozdrvili Víťaz v seniorskej konkurencii: mužstvo Agropelet aj všelijaké pochúťky a osviePajserov 7 : 1 Janović žujúce nápoje. Pred finálovým zápasom usporiadali ohňostroj, nálovými zápasmi. Hrali dve kaktorý zahlásil to najdôležitejšie tegórie hráčov, pionieri a seniori. – posledný, rozhodujúci zápas Spolu účinkovalo 22 tímov, šesť na turnaji. v pionierskej a šestnásť v seniorDúfame, že ani o rok neubudne skej konkurencii. Za dva týždne energie organizátorom a že sa na ihrisku zohrali 51 zápasov. stretneme na ďalšom nočnom Najprv sa hralo v skupinách, z turnaji Let‘s Play 2016, ktorý je ktorých tí najlepší postúpili do opravdivou letnou pochúťkou ďalšej súťaže. Do finále sa donie iba pre Selenčanov, ale aj stali skutočne tí najlepší, ktorí občanov z okolitých dedín. to dokázali aj na ihrisku. Každý večer tribúna bola plná divákov

www.hl.rs

Pred záverom turnaja sa v revuálnom zápase stretli pionierky, členky DPS Selenča s tímom chlapcov. Dievčatá zaslúžene získali sympatie obecenstva už aj preto, že zvíťazili. Treba pochváliť chlapcov, že v tomto zápase boli opravdiví gavalieri. Po tomto zápase sa na ihrisku základnej školy začali súboje o prvé tri miesta na turnaji. Najprv hrali pionieri. V zápase o tretie miesto na turnaji zápasili pionieri Made in China a Snagatori. Snagatori boli úspešnejší, zvíťazili a obsadili 3. miesto. Vo finálovom zápase Kriváňoši porazili tím

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

V semifinále si sily zmerali kulpínske mužstvá DEM a Panagra

Zaujímavosťou turnaja bol revuálny zápas dievčat z Hložian a Kulpína

5. TURNAJ V MALOM FUTBALE KULPÍNSKEJ MLÁDEŽE

Terra v znamení jubilea Katarína Gažová

tvordňové futbalové hody na ihrisku FK Kulpín aj napriek tropickej horúčave, ktorá spôsobovala únavu hráčov a zvýšené vypätie síl, sa organizátorom vcelku vydarili. Mládežnícke združenie Terra tradičný turnaj v malom futbale usporiadalo po piatykrát. Na turnaji bolo prihlásených dvanásť mužstiev dospelých. Počas štvordňového letného turnaja, ktorý trval od štvrtka 16. júla do nedele 19. júla, FK Kulpín taktiež usporiadal detský futbalový turnaj. Terra obohatila program 5. výročia turnaja. Slávnostne ho otvorili Samuel Zima, jeden z najstarších trénerov FK Kulpín, a Miroslav Stupavský, ktorý ešte ako pionier trénoval futbal. V spolupráci s FK Kulpín, Spolkom kulpínskych žien a združením osôb s invaliditou Zagrljaj v Kulpíne zorganizovali počas turnaja revuálne zápasy. Hrali ich deti, potom dievčatá z Hložian a Kulpína, ako aj invalidi z kulpínskeho združenia Zagrljaj a združenia Haritas z Kucury, ktoré hralo pod menom Naši anđeli. V nedeľu 19. júla 2015 po skončení turnaja peňažné odmeny a poháre trom najlepším mužstvám odovzdala predsedníčka Terry Jasmina Kuštrová.

Putovný pohár prijali pionieri FK Kulpín, najlepšou hráčkou turnaja bola Tatiana Stupavská z Kulpína, ktorá na turnaji hráva už niekoľko rokov. Odmeny, ktoré prichystal Spolok kulpínskych žien, dostali hráčky ženského družstva Kulpína Tatiana Stupavská a Anastázia Govorčinová a darček obecnej Turistickej organizácie, lístky do akvaparku Petroland v Petrovci dostala Ivana Zorňanová. Účastníkov revuálneho zápasu Zagrljaj a Haritas za účasť na turnaji tiež odmenili pohárom. Odmenu za najlepšieho brankára dostal Marko Todorović. Najúspešnejším strelcom tohto roku bol Stojan Pilipović, ktorého zároveň vyhlásili aj za najlepšieho hráča turnaja. Tretie miesto obsadilo mužstvo DEM, na druhom mieste je Agromima a víťazom turnaja sa stalo mužstvo Panagra. Trom prvoumiestneným poháre a finančné odmeny odovzdala predsedníčka Terry Jasmina Kuštrová, ako aj všetky spomenuté odmeny turnaja. Sprievodné podujatia turnaja boli zbieranie elektronického odpadu, skla a vrchnákov. Tohtoročný turnaj podporili viaceré inštitúcie a súkromníci. Osobitná vďaka patrí aj mladým volontérom Terry, ktorí nezištne pracovali počas celého trvania turnaja.

Víťazný pohár v rukách dorastu mužstva Panagry

Pionieri FK Kulpín prijali putovný pohár

Napínavý finálový zápas medzi Panagrou (modré tričká) a Agromimou (zelené tričká)

O tretie miesto bojovali mužstvá Marjanović (biele tričká) z Maglića a DEM Kulpín, ktorý napokon zvíťazil

Najlepší hráč turnaja Stevan Pilipović (zľava) v akcii vo finálovom zápase

• ŠPORT •

30 /4657/ 25. 7. 2015 Pred revuálnym zápasom: združenie Zagrljaj Kulpín a Haritas Kucura

Mladý výber ŽFKB (29. 12. 2014) hral len priateľské zápasy

Ich prvá spoločná fotografia (23. 6. 2012): ŽFK Budúcnosť Hložany

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Ženský futbalový klub Budúcnosť Hložany Roku 2012 niekdajšieho brankára a vtedy aj predsedu hložianskeho FK Budúcnosť Jána Hrubíka oslovila skupina mladých dievčeniec, že chcú trénovať futbal. Čoskoro ich na tréningy prichádzalo aj zo dvadsať. V tom istom roku a v prvej polovici 2013 dievčatá zohrali viac priateľských zápasov. V Hložanoch debutovali 6. mája 2012: zdolali celok ŽFK Mladost z Kruščića v pomere 7 : 1. V júli 2013 sa konalo zakladajúce zhromaždenie, na ktorom aj formálne založili Ženský futbalový klub Budúcnosť Hložany. Jeho predsedníčkou sa stala Jarmila Bohušová. Trénera naďalej robil Ján Hrubík, neskoršie aj Samuel Hodolič. V sezóne 2013/2014 sa ŽFKB zapojil do majstrovstiev Druhej ligy Srbska – severnej skupiny. V prvom kole, na domácej pôde dievčence remizovali 1 : 1 s celkom ŽFK Žabalj. Budúcnosť nakoniec vyhrala 6 zápasov, prehrala 7, remizovala 1, dala 36 gólov a prijala 30. Oporami boli najmä hráčky, ktoré predtým nastupovali pre žiacky výber (chlapcov) FK Budúcnosť: Teodora Hrubíková, Marta Gažová, Veronika Balážová, Daniela Murtinová, Mária Čipkárová... Do majstrovstiev 2014/2015 ŽFK Budúcnosť nenastúpil. Hráčok z Hložian už bolo málo a tým zvonku nemal kto platiť cestovné trovy, nuž jeho činnosť zhasla.

Vydarená kľučka

Pevná v súbojoch: Gažová (vľavo)

Výborná stredopoliarka Teodora Hrubíková sa osvedčila aj ako strážkyňa siete

Aj Gažová najprv hrala s chlapcami

Juraj Bartoš Snímky: autor, V. Hudec, z archívu M. Gažovej a T. Hrubíkovej Na turnaji v Hajdušici sa im darilo

V prvom zápase doma Hložančanky (tmavé tričká) zdolali súperky z Kruščića 7 : 1

Hložianske futbalistky krášlili úsmevy

Pred zápasom vedeli vytvoriť priaznivé ovzdušie v šatni

S trénermi Jánom Hrubíkom (prvý zľava) a Samuelom Hodoličom

Začiatok (na rozdiel od konca) bol pekný