Hlas 43 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4618/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 25. 10. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Cena Hlasu ľudu Matejovi Bzovskému

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Oneskorená sejba znižuje úrodu ŠPORT

Historická šnúra víťazstiev

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Z obsahu

25. 10. 2014 | 43 /4618/ Uzávierka čísla: 22. 10. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Mapovali slovenskú tlač v Srbsku 6 Historické jubileá slovenskej tlače 8 Dom kultúry podľa vysokých štandardov

11 SLOVENSKO 11 Nehanbím sa za nič, čo som urobil

12 ĽUDIA A DIANIA 14 Slovenské ručníky a ukrajinské uteráky 15 Politika rozvoja obce je politika skutkov 19 Neboj sa, malé stádočko

Pri významných jubileách našej periodickej tlače v piatok 17. októbra 2014 v Štúdiu M Novosadského rozhlasu odznela Medzinárodná vedecko-odborná konferencia 150 rokov slovenskej tlače v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu, v rámci ktorej referáty predniesli početní mediálni pracovníci, vysokoškolskí pedagógovia a publicistickí odborníci zo Srbska a Slovenska. (s. 5) J. Čiep

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Oslavy boli, jubileum trvá

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Cena kukurice stále klesá 24 Boj proti africkému moru ošípaných pokračuje 25 Našiel svoj svet

31 KULTÚRA 31 Malí, ale kvalitou veľkí speváci 33 Darček k osemnástke

Klenotnica slovenskej vojvodinskej hudby je bohatšia o 12 nových piesní, ktoré v nedeľu 19. októbra súťažili na 34. ročníku Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči. (s. 31) J. Pániková

34 Dejiny vojnové, naše a svetové

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Hra mačky s myšou 49 Šokujúci zvrat v Selenči 50 Hlboký je Štrand

Autorka titulnej fotografie: Elena Šranková

Rekonštrukcia, dostavba a nadstavba budovy Domu kultúry v Lugu sa začala v roku 2011. Ukončený objekt veľkosti 640 štvorcových metrov oficiálne otvorili v pondelok 20. októbra. (s. 8) J. Pániková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Oslavná gramatika 1864 – 2014

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Kto? Čo? Hlas ľudu. Oslavoval. Primerane jubileu, svojej sile, dobe. Bez ohľadu na to, že sa na veľkú oslavu vraj viac hodí 75. výročie...

ohtoročná hlasľudovská okrúhla sedemdesiatka umocnila 150. výročie slovenských novín a časopisov vo Vojvodine či v Srbsku. A vďaka ústredným oslavám úspešne boli medializované aj ďalšie výročia slovenských periodík či médií končiace nulou alebo päťkou. Realizované vďaka úspešnej spolupráci našej ustanovizne s Oddelením slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade a RTV Vojvodina. Komu? Čomu? Hlasu ľudu. Gratulovali mu, teda gratulovali nám mnohí. Aj na tlačovke usporiadanej 14. októbra v Zhromaždení APV, aj 17. októbra v Štúdiu M, resp. v priestoroch našej ustanovizne na medzinárodnej konferencii, slávnostnej akadémii, pri otvorení výstav, aj 18. októbra v Petrovci pri odhalení tabuľky na stroji, na ktorom bolo vytlačené prvé číslo Hlasu ľudu, pri krste novej knihy. Pri pokuse napočítať všetkých, ktorí Hlasu ľudu a nám hlasľudovcom blahoželali k jubileu, vždy je tu riziko, že sa na niekoho zabudne. Predsa nám prichodí poďakovať sa všetkým rečníkom a gratulantom na oslavných dianiach, všetkým účastníkom programov, podporovateľom, ktorí nám telefonovali. A spomenúť chceme i Slavišu Grujića, pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie, gratulanta z tlačovej besedy, a tých, čo nám blahoželali písomne. Sú to: vedenie Matice slovenskej na Slovensku, Stanislav Bajaník, Peter Nagy zo Slovenska, Ján Dobrík so skupinou Maks a kolektív Slovan-progresu s riaditeľom Jurajom Bockom zo Selenče, zamestnanci Agentúry ASSIST z Nového Sadu, Spolok petrovských žien, rodina Feldyová z Nového Sadu, Jarmila Hromčíková z Bieleho Blata, Jarmila Dorčová z Kulpína, Ján Guba z Pivnice... O kom? O čom? O Hlase ľudu. Veľa sa o ňom v týchto dňoch hovorilo. Ako o oslávencovi, ktorý figuruje v živote tisícov (nielen) vojvodinských Slovákov a veru nielen Slovákov. Sú to nielen tisíce čerstvých novinových výtlačkov, ktoré na sklonku každého týždňa oslovia svojich verných čitateľov, ale aj 70 rokov v životoch tvorcov Hlasu ľudu. Pri tejto októbrovej zastávke – aj vďaka nášmu slávnostnému číslu – znovu ožili spomienky niekdajších hlasľudovských „novinárov“, teda petrovských žiakov, gymnazistov a internátnikov, ktorí ako naši prví kolportéri ponúkali a predávali Hlas ľudu v domácnostiach, tiež našich bývalých kolegov, penzistov, ale i členov rodín kolegov, ktorí odplávali do spomienok... S kým? S čím? S Hlasom ľudu, pravdaže. Nie s revolučným pátosom „... na večné časy!“, ale s úprimným prianím, aby naše noviny boli ešte dlho hlasom ľudu. S obsahom písaným na mieru vás, ctení čitatelia. A nech si spolu nielen pripomenieme, ale aj oslávime i ďalšie výročia. Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 43 /4618/ 25. 10. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Poďme voliť!

Anna Lazarevićová

inulého týždňa sme boli svedkami osláv jedného veľkého jubilea slovenskej tlače na tomto území. Oslavy boli pracovno-slávnostné a prebiehali v Novom Sade a v Báčskom Petrovci. Dokonca týmto oslavám bola venovaná aj medzinárodná vedecko-odborná konferencia, ale aj napriek ich veľkosti a významu neustále sa všade hovorilo aj o nadchádzajúcich voľbách do národnostných rád v našej krajine. Hovorili o nich tak domáci účastníci osláv, ako aj tí zahraniční, a zároveň zdôrazňovali ich význam a dôležitosť, hoci pritom nezabudli poznamenať, že nebudú novým začiatkom sveta. Ale aj napriek tomu treba vraj k nim pristupovať s úctou a zodpovedne, lebo budú vlastne významným vyjadrením spoločnej vôle nás tunajších Slovákov, ktorí sa, samozrejme, rozhodli ako príslušníci slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku zapísať do Osobitného voličského zoznamu tejto menšiny. Teraz je to Poďme voliť! predo dvermi. Preto neváhajme, ale využime rozhodne svoje volebné právo a zvoľme do Národnostnej rady našej národnostnej menšiny tých najdôveryhodnejších, ktorí nás nebudú viesť kľukatými cestami sľubov, ale tou jedine správnou cestou, ktorá vedie ku zachovávaniu a udržiavaniu národnej kultúry, jazyka a našej identity. Teda v nedeľu 26. októbra príslušníci slovenskej národnostnej menšiny, spolu s ostatnými národnostnými menšinami v Srbsku, budú voliť nové zloženia národnostných rád. Veríme, že všetci zapísaní voliči do osobitných voličských zoznamov pozvania na voľby už dostali, aj napriek tomu, že sa to možno neudialo tak, ako si to oni predstavovali, totiž podľa svojich práv aj želaní. Snažme sa mať jasnú hlavu a dôverovať Republikovej volebnej komisie, ktorá má tohto roku po prvýkrát na starosti všetky aktivity späté aj s týmito voľbami a pravdepodobne aj kvôli tomu sa zjavili i určité nedopatrenia. Keď ide o voľbu členov do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, voliť sa bude priamo a aj to z piatich kandidačných listín, o ktorých už určite všetko viete a netreba vám nič podrobnejšie hovoriť – treba sa len premyslene a zodpovedne rozhodnúť a zakrúžkovať tých správnych.

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Drony a odroni

Michal Ďuga



utbal nielenže je najdôležitejšia vedľajšia vec na svete, ale niekedy je aj vec politická. Alebo vec, ktorá neraz vyvolá politické následky. Najnovší prípad prelínania futbalovej hry s politikou sa udial na kvalifikačnom zápase o postup na európske majstrovstvá 2016 medzi Srbskom a Albánskom v Belehrade. Tesne pred koncom prvého polčasu zápas bol prerušený, keď minihelikoptéra, čiže dron s vlajkou „veľkého Albánska“, letela nad ihriskom Partizanu. Tu sa končí futbalová hra a začína politika. Incident sa udial osem dní pred plánovanou návštevou albánskeho premiéra Ediho Ramu Belehradu, ktorú potom následne odročili na 10. november. Dron sa po čase našiel, ale rôzni odroni sa rozleteli po Vojvodine. Priamym následkom provokácie s vlajkou na zápase v Belehrade sú útoky na pekárne a cukrárne majiteľov Albáncov a Gorancov vo viacerých mestách v celej Vojvodine. Vo väčšine prípadov sa zdôrazňuje, že ide o tretiu či štvrtú generáciu rodín, ktoré už roky žijú vo Vojvodine. V Novom Sade bolo niekoľko útokov, jedna pekáreň bola zapálená, ostatné demolované, výklady rozbité. Po-



dobné incidenty sa udiali v Bečeji, Vršci, Starej Pazove. V Subotici sa neznámi páchatelia pokúsili zapáliť mešitu, avšak susedia to načas zbadali a pozvali hasičov. Znepokojenie a tieseň zaplavila multietnickú, multikonfesionálnu a multikultúrnu Vojvodinu. Občania, ktorí odjakživa žijú spolu, nielen jedni vedľa druhých, a ktorým nikdy nebola najpodstatnejšia národnostná či hocijaká iná príslušnosť, ale duša človeka, neveriacky krútia hlavou. Čo sa deje, čo sa zmenilo? Kto stojí za zbabelými útokmi? Komu zodpovedá destabilizácia Vojvodiny? Odpovede sa, pochopiteľne, očakávajú od štátnych orgánov. Predovšetkým sa od polície očakáva, že odhalí páchateľov a že v blízkej budúcnosti dôraz vo svojej práci dá aj na preventívne pôsobenie, ktoré by malo podobným nevítaným javom predísť. Od súdnych orgánov sa očakáva, že páchateľov primerane potrestajú. Nie za poškodenie cudzieho majetku, pretože v daných prípadoch to iste nebolo o tom, ale za podnecovanie národnostnej, náboženskej a inej neznášanlivosti. Útoky na majetok občanov Vojvodiny odsúdil predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor, primátor mesta Nový

Sad Miloš Vučević, pokrajinský ombudsman. Z pokrajinskej úrovne sľúbili pomoc poškodeným. Direktor polície Milorad Veljović z Nového Sadu vyslal jasný odkaz, že polícia nemieni tolerovať ohrozovanie bezpečnosti občanov, bez ohľadu na ich národnostnú či inú príslušnosť a zdôraznil, že páchateľov útokov treba čím skôr vypátrať a primerane trestať. Liga sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV) upozorňuje, že páchatelia týchto trestných činov musia dostať meno, priezvisko a trest väzenia. Ak polícia nevie, odkiaľ začať v pátraní po páchateľoch týchto hnusných činov, ktorými sa ohrozuje majetok a životy občanov len preto, že sú inej národnosti – uvádza sa ďalej – nech začne od zakázaných a nezakázaných fašistických skupín. Účastníci verejnej debaty Občianska solidarita – občiansky odpor, ktorá sa 19. októbra uskutočnila v Novom Sade a medzi ktorými boli predstavitelia civilného úseku, verejné osobnosti a občania, vyzvali vládu Srbska, aby súrne podnikla patričné opatrenia na ochranu národnostných menšín vo Vojvodine. Zároveň sa okrem iného zhodli, že treba čím skôr zorganizovať občianske akcie na znak protestu proti eskalácii extrémizmu a fašizmu, ako aj akcie občianskej solidarity s ohrozenými Vojvodinčanmi.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PhDr. ZORA HUDÍKOVÁ, PhD., PSYCHOLOGIČKA MÉDIÍ

Páči sa mi tu Oto Filip – My Slováci máme veľa toho spoločného... – Slováci sú charakteristickí srdečnosťou. Majú otvorenú dušu a kdekoľvek sa stretne Slovák so Slovákom, vlastne cíti tú srdeč-

Informačno-politický týždenník

nosť, tú pohostinnosť, tú náklonnosť. Ja veľmi rada chodím do Vojvodiny. Aj keď som tu ešte nikdy nebola, vždy moje srdce bolo prepojené s vojvodinskými Slovákmi. Pretože sa mi tu páči: ide o jazyk, ide o reč.

Vždy ma to s vami spájalo. Keď som sa stretla s ľuďmi z Vojvodiny, akoby som sa stretla s mojimi blízkymi ľuďmi. Takže som šťastná vždy, keď môžem prísť do vojvodinského kraja, do Báčskeho Petrovca, do Nového Sadu a stretnúť ľudí, ktorí sú naši, ktorým rozumiem a zároveň mám s nimi veľmi veľa blízkeho. Nielen v koreňoch, ale aj v tej filozofii a v pohľade na svet. • TÝŽDEŇ •

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA V NOVOM SADE

Mapovali slovenskú tlač v Srbsku Jaroslav Čiep

e tomu presne 150 rokov, ako v Novom Sade tlačou vyšli prvé výtlačky slovenského časopisu pre deti Slávik a zároveň aj časopisu pre mládež Zornička. Pri tomto okrúhlom výročí tunajšej tlače, ako i vlastnom jubileu, sa Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v spolupráci s Filozofickou fakultou v Novom Sade podujali usporiadať vedeckú konferenciu. Zrealizovali ju v piatok 17. októbra 2014 v Novom Sade, presnejšie v sieni Štúdia M Novosadského rozhlasu. Pomenovali ju 150 rokov slovenskej tlače v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu. Na toto podujatie pozvali nielen vysokoškolských profesorov a redaktorov z našej krajiny, ale aj mediálnych pracovníkov, vysokoškolských pedagógov a publicistických odborníkov zo Slovenska.

Pracovné predsedníctvo druhej časti a referujúci Michal Ďuga

ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru Obzory. PhDr. Marcel Lincényi, PhD., komparatívne analyzoval typológie a obsah týždenníkov Hlas ľudu v Srbsku a Ľudové noviny v Maďarsku. PhDr. Mária Macková, PhD., hovorila na tému súčasného novinárstva a o tendenciách v súčasnej spoločnosti, kde sa dotkla tém etiky, morálky a kultúry. Docentka Dr. Anna Makišová si všímala, či sa pri zapisovaní vlastných mien v týždenníku Hlas ľudu dodržiava jazyková norma slovenčiny. Vla-

o rozvojových kapacitách menšinových médií a podala aj vlastný pohľad na to, ako budú vyzerať médiá o päť rokov. Profesor PhDr. Andrej Tušer, Csc., sa zamýšľal nad aspektmi osobnosti novinára v súčasnej informačnej dobe, resp. v akej miere je on informátor alebo manipulátor. Profesor Dr.

Dr. Samuel Brečka a predsedníctvo prvej časti konferencie

Záber zo siene Novosadského rozhlasu pri otvorení konferencie Konferenciu otvoril riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak a namiesto protokolárnych príhovorov hostí profesorka Dr. Dubravka Valićová-Nedeljkovićová z Oddelenia pre médiá UNS hovorila o chápaní detí a mládeže súčasného informovania a vôbec ich praktiky s tým. Potom sa to rozbehlo a za hovorňou na javisku v prvej časti konferencie svoje referáty a postrehy uviedli aj ďalší referenti. Profesor PhDr. Samuel Brečka, PhD., hovoril o význame menšinových médií v čase globalizácie, Nataša Herorová rozpovedala • TÝŽDEŇ •

Samuel Čelovský sa takmer celý profesionálny vek zameriava na výskum dejín slovenskej tlače vo Vojvodine a doteraz publikoval množstvo štúdií a bibliografií z tejto tematiky. Teraz uviedol prehľad závažných monografických prác za posledných tridsať rokov a napomenul, že predpokladom ďalšieho výskumu nielen našej publicistiky, ale aj kultúry vôbec, je začať mapovať a urobiť aspoň základný bibliografický súpis našich novín a časopisov, ktorých počet odhadol na dvesto titulov. Profesorka Dr. Jarmila Hodoli-

čová sa poohliadla na začiatok našich prvých časopisov pre deti a mládež Slávik a Zornička z rokov 1864 a 1865, ale uviedla aj niektoré nepresnosti ohľadom pripomínania si jubileí Zorničky v minulosti a v súčasnosti. Témou príspevku Dr. Maríny Šimákovej-Spevákovej boli slovenské študentské časopisy vo Vojvodine a jadrom jej práce bol prehľad študentských časopisov od 90. rokov minulého storočia až po súčasnosť – TMA, (Obzory), Čar(b) ológ a Traf. Takmer po každom uvedenom príspevku sa rozprúdila aj živá diskusia. Po prestávke za konferenčným pultom súčasná zodpovedná redaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová predstavila Hlas ľudu ako slovenský mediálny archetyp tradície a modernosti, po čom redaktor Michal Ďuga sprítomnil tridsaťročné trvanie prílohy Hlasu

dimír Valentík si spomenul na zrod rodinného magazínu Rovina, ktorý v súčasnosti nepretržite vychádza už dvadsať rokov. Po ňom PhDr. Ján Füle podrobnejšie ozrejmil budúce možnosti samofinancovania menšinovej a komunitnej tlače a na záver PhDr. Zora Hudíková, PhD., v príspevku Printový žurnalista v informačnej spoločnosti sa pokúsila načrtnúť úlohu a pracovnú záťaž súčasného žurnalistu, ale aj charakter konzumentov informácií. V rámci konferencie priamo odznelo 14 referátov a ešte toľko bude obsahovať aj zborník prác, ktorý tiež uzrie svetlo sveta ako trvalé svedectvo z tejto konferencie a významného jubilea pol druha storočia časopiseckej tvorby tunajšej časti slovenského národa a sedemdesiatročného nepretržitého vychádzania nášho týždenníka Hlas ľudu.

43 /4618/ 25. 10. 2014

Týždeň SLÁVNOSTNÁ AKADÉMIA

Historické jubileá Elena Šranková

S Ocenení hlasľudovci: (zľava) Vladimír Hudec, Jasmina Pániková, Miroslav Dobroňovský, Oto Filip, Marína Valentíková, Juraj Bartoš, Ján Šuster

lávnostná akadémia z príležitosti 70. výročia Hlasu ľudu bola v piatok 17. októbra v Štúdiu M Rádia Nový Sad. Vzácnych hostí, ktorí svojou prítomnosťou poctili oslavy jubileí slovenskej tlače a Hlasu ľudu, privítali Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, a Vladimíra Dorčová-Valtnerová, zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu. Medzi hosťami boli predstavitelia štátnej správy a lokálnej samosprávy, vedeckí, kultúrni, politickí činitelia, predsta-

vitelia inštitúcií a organizácií, účastníci vedecko-odbornej konferencie 150 rokov slovenskej tlače v Srbsku a 70. výročia Hlasu ľudu z domova a zo zahraničia, členovia orgánov ustanovizne, penzisti, dopisovatelia, kolportéri. Prihovorili sa: Dr. Ján Varšo, veľvyslanec SR v Srbsku, RNDr. Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Aleksandar Petrović, šéf kabinetu primátora mesta Nový Sad, a Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka vojvodinského parlamentu a predsedníčka NRSNM.

Laureát Ceny ... noviny do každej rodiny! Hlasu ľudu 2014 – Matej R Bzovský UŽ 150 ROKOV...

Monika Necpálová

E. Šranková

atej Bzovský zo Starej Pazovy je piatym laureátom tohto svojrázneho uznania za celoživotné dielo. Po Samuelovi Miklovicovi je druhým tunajším slovenským novinárom s najdlhšou tvorivou pracovnou dobou v našich periodikách. Redakciu Hlasu ľudu, sídliacu vtedy v Petrovci, M. Bzovský navštívil prvýkrát už ako sedemnásťročný. Keďže začiatkom februára tohto roku oslávil životné jubileum – osemdesiatku, výpočet vraví, že je Hlas ľudu jeho stálicou až 63 rokov. S novinami spolupracuje od päťdesiatych rokov, najmä ako korešpondent zo Starej Pazovy, aby sa v nich zamestnal v rokoch sedemdesiatych, kde pracoval ako redaktor športovej rubriky do polovice deväťdesiatych rokov, keď odišiel do dôchodku. V Hlase ľudu je však i dnes prítomný ako športový a miestny dopisovateľ. Za vlastnú prácu získal viaceré významné spoločenské ocenenia, no azda najdôležitejšie zo všetkého mu je dodnes novinárstvo, ktoré chápe ako tvorivý jed, ktorý sa človeku dostane pod kožu a nikdy viac ho nepustí.

www.hl.rs

prípadoch, keď išlo o rukopisné časopisy alebo časopisy, z ktorých sa nezachoval žiaden známy exemplár, predstavili sme redaktorov, ktorí mali tieto časopisy na starosti.“ Výstava je realizovaná s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie,

uka píše, tlačiarenské stroje štrkocú. Noc novinára je nekonečná. Je ako pekár – vo dne bdie, v noci bdie, to všetko pre teba, človeče. S východom slnka a najnovších novín svitá mu ďalší deň. Kolobeh človeka spisuje sám človek. Poznajú ho ako novinára. Každé ráno prináša čitateľovi niečo nové. Na jeho myšlienky sa čaká ako na čerstvý chlieb. A chce ťa učiť! A chce ťa múdro viesť! Túži ti zvestovať... Na vernisáži 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine (1864 – 2014), ktorá sa v 17. ok tóbrové ráno konala vo vstupnej Otvorenie výstavy v novosadskom Štúdiu M hale novosadského Štúdia M, sa prihovoril najprv riaditeľ Hlasu ľudu Národnostnej rady slovenskej národnostnej Samuel Žiak a odovzdal slovo autorovi výstavy, menšiny a uskutočňuje sa v organizácii Múzea riaditeľovi Slovenského vydavateľského centra vojvodinských Slovákov. Ponúka niekoľko fragVladimírovi Valentíkovi. Výstava poskytuje pre- mentov zo zbierkového fondu múzea. „Často sa hľad o vydavateľskej činnosti na území Vojvodiny. stáva, že aj my zabúdame na významné udalosti Približuje aj časopisy Slávik a Zornička, ktoré a naše dolnozemské osobnosti, ktoré boli aktívne začali vychádzať na jeseň 1864 v Novom Sade vo vzťahu k svojej vlastnej dolnozemskej histórii, a ich vydavateľom bol Jozef Podhradský. Výstava aj k Slovensku. Pritom si neuvedomujeme, že mapuje aj vydávanie Dolnozemského Slováka práve cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. či Báčanského chmeliara, uzatvárajú ju lokálne Takí ľudia sú spravidla obyčajní, skromní, a aj tak časopisy a časopisy študentov. „Prvýkrát sa nám dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie podarilo vystaviť aj Torontálskeho priateľa ľudu, a z ich práce čerpá celá spoločnosť,“ vyzýva ktorý vychádzal v Zreňanine (Veľký Bečkerek) od k neustálej tvorbe a prehodnocovaniu riaditeľ roku 1899,“ zdôrazňuje Vladimír Valentík a do- múzea Pavel Čáni. Preto ten hold všetkým, čo dáva: „Časopisy sú skutočne reprodukované. V majú čo napísať...

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

slovenskej tlače Na akadémii udelili tak novinárske ceny, ako aj odmeny za vernosť zamestnancov kolektívu. Tentoraz udelili i Cenu Hlasu ľudu, ktorá sa udeľuje každých päť rokov, a to Matejovi Bzovskému, ktorý v novinárskych vodách pláva už 63 rokov. Prvú novinársku cenu udelili Jurajovi Bartošovi, druhú cenu získal Oto Filip a tretiu Jasmina Pániková. Cenu dopisovateľa Hlasu ľudu získal Ján Šuster z Pivnice. Ročná cena mládežníckeho časopisu Vzlet sa dostala Maríne Valentíkovej z Kulpína. Nositeľmi jubilejných odmien

sú Vladimír Hudec za 25 odpracovaných rokov a Miroslav Dobroňovský za 10 rokov. Okrem udelenia cien a kultúrno-umeleckej zložky novinári a redaktori Hlasu ľudu O. Filip, J. Bartoš, Anna Francistyová, V. Hudec, Anička Chalupová, J. Pániková a penzistka Milina Vrtunská vo forme tzv. živých novín prečítali novinárske príspevky. Prítomní v Štúdiu M, ale aj televízni diváci, sa dozvedeli o 70-ročnej dráhe nášho slovenského informačno-politického týždenníka, ktorý je jedinečný, lebo

OTO FILIP VYSTAVOVAL

Tvárou v tvár M. Necpálová

totisíc redakčných fotografií za 10 rokov. Päťdesiatročná Kolegovia zvečnení oddanosť fotografii. Prvá aj na fotografiách autora Ota Filipa výstava v základnej škole. Tak možno opísať lásku, ku ktorej sa človek veľkou pomocou rýchla digitálna po celý život vracia. Fotografovanie. fotografia. Tváre na fotkách tejto Ota Filipa, novinára redakcie Hlasu výstavy sa usmievajú, veď máme ľudu, často vidia jeho kolegovia ako čo oslavovať,“ hovorí sám fotograf znenazdajky cvaká spúšť a zvečňu- o tom, ako stretáva človeka na ceste je ich tváre zrkadlovkou alebo na každodennej. Okrem klasickej pormalý digitál. Podobný osud stíha aj trétnej fotografie máme možnosť ostatných, ktorých pri svojej práci vidieť aj cyklus fotografií v sépii. Tie stretáva. Mnohí možno vtedy ani ne- zachytávajú človeka v šestnástich ušili, že sa stanú výstavnými kúskami záberoch, ktoré vznikli v priebehu jeho nádherne jednoduchej výstavy jednej sekundy. Na výstave sa prihovoril i Vladimír pod názvom Tváre. Alebo aj Úsmevy. Lebo napriek ťažkostiam novinárskej Valentík: „Ľudská tvár je veľmi zvláštpráce, ľudia sú pre Ota tým, čo jeho na. Na základe tváre viete poznať profesiu ozvláštňuje, skrášľuje – občas jednotlivca. Tvár prezrádza všetko úsmevom plným, občas tým, ktorý o človeku. V obyčajnom živote si nestačíme pozerať do tváre a keď si prezrádzajú len oči. Výstava portrétnej fotografie zdobí už pozeráme, tak je neskoro. Oto Filip 5. poschodie redakcie týždenníka dokáže popri svojej práci uvažovať aj Hlas ľudu a už samotná inštalácia, v tomto smere.“ Slovami výtvarníka Pavla Čániho výber fotiek z tých tisícok, vzbudila u osadenstva – Otových kolegov Oto Filip má v sebe veľa toho novinárkolotoč aktivity a ohlasov. Výstavu skeho – fotí ad hoc. Výstavu otvoril otvorili v piatok podvečer 17. októbra veľvyslanec SR v Srbsku Ján Varšo, pri príležitosti osláv Hlasu ľudu a 150. ktorý ocenil nielen prácu Ota Filipa výročia slovenskej tlače vo Vojvodine. ako akéhosi „dvorného“ fotografa „Digitálna fotografia je múdry ob- veľvyslanectva, ale aj celkovú prácu jav. Z hľadiska vnímania reality má ale žurnalistov, a podnietil tak možno i aj analógová fotografia čo povedať, iných, aby fotografickému kumštu hoci pri novinárskej práci je dnes dávali zo seba čo najviac. • TÝŽDEŇ •

do neho vložilo a dáva seba hodne tvorivých ľudí, často na úkor rodiny a osobného života. Spomienky majstrov novinárskeho remesla alebo ich potomkov a spolupracovníkov siahali do obdobia, keď sa pripravovalo a distribuovalo prvé číslo Hlasu ľudu s dátumom 19. októbra 1944. Vystúpili trio Ondrej Pavčok, Miroslav Hemela a Ivan Galamboš, speváci Jarmila Kolárová, Andrea Hrubíková za hudobného sprievodu Ondreja Maglovského, Samuel Kováč, Sabína Trbarová a skupina Hot Music Band. Moderátormi boli Michaela Kočišová a Miroslav Babiak. Akadémiu pripravili NVU Hlas ľudu a Slovenská redakcia Rádio-televízie Vojvodina. Scenár mala na starosti Annamária Boldocká-Grbićová a réžiu Ján Čáni.

Prívet Vladimíry DorčovejValtnerovej, zodpovednej redaktorky, a Samuela Žiaka, riaditeľa NVU Hlas ľudu

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Zachytiť moderný trend Oto Filip

akmer celý uplynulý víkend prebiehal v znamení osláv úctyhodných jubileí slovenskej tlače v Srbsku. Na medzinárodnej vedecko-odbornej konferencii, slávnostnej akadémii a celom rade iných podujatí povedalo sa skutočne mnoho slov aj o Hlase ľudu, jeho uplynulej púti a súčasnosti. Keďže sa treba pozerať aj dopredu, jedného z popredných hostí zo Slovenska, vysokoškolského pedagóga na bratislavskej Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy, skutočne dobrého znalca mediálnych pomerov v tejto časti Európy, prof. PhDr. Andreja Tušera, CSc., sme sa nemohli neopýtať: – Čo by ste jubilujúcemu Hlasu ľudu popriali do ďalších sedem desaťročí? – Tak to je veľmi pekná otázka, pretože ja som už mal sedemdesiat. Takže by som mohol povedať, že mi je Hlas ľudu možno sčasti aj rovesníkom, aj keď trochu vzdialeným. Ale blízky mi je už tým svojím názvom, lebo Hlas ľudu bol i na Slovensku. Blízky mi je i tým, že mám dobré kontakty s vašou redakciou. Bol som tu pred tromi rokmi na školení mladých novinárov. Veľmi podporujem takúto myš-

lienku – žurškolu pre nich. A pozrel som si i redakciu v tom čase. Nazdávam sa, že zachytila trend, že i noviny zachytili moderný trend, pretože aj doma, na Slovensku, si otvorím ich stránku a prečítam si tie veci, ktoré ma zaujímajú. Tak som dosť v kontakte s tou realitou, ktorá je veľmi vzdialená, no na druhej strane je mi i veľmi blízka. Situácia, samozrejme, nie je jednoduchá ani u nás, ani tu v Srbsku. Mediálny trh je veľmi náročný. Je asi ťažké boriť sa s ním a uspieť, trebárs aj s finančnými nárokmi, ktoré existujú. V tomto kontexte prajem teda Hlasu ľudu, aby sa mu darilo zachytiť moderný trend: aby v časoch, keď sa hovorí, že tlač zaniká, nezanikol. Osobne neverím, že zanikne, nielen Hlas ľudu, ale vôbec tlač, print. Pretože vidíme, že kvalita novín sa udrží napriek tomu, že je tu konkurencia veľmi silná, predovšetkým zo strany elektronických médií, najmä internetu. Ak sa vydarí Hlasu ľudu kontinuálne spojiť online vydanie s vydaním printovým a tým si adresátov nejakým spôsobom udržať a získať, tak nevidím tam nejaký problém. Skôr naopak. Ak sú dobré noviny, tak by nemohli zaniknúť. A ja si myslím, že Hlas ľudu sú dobré noviny.

43 /4618/ 25. 10. 2014

Týždeň V LUGU OFICIÁLNE OTVORILI

TLAČOVÁ KONFERENCIA IGORA FURDÍKA V PETROVCI

Jasmina Pániková

Jaroslav Čiep

Dom kultúry podľa vysokých štandardov čo potvrdzuje starostlivosť vlády AP Vojvodiny aj o také malé osady, akou nešný deň sa v histórii našej je Lug. Naša osada je malá a mladá. osady zapíše zlatými slova- Vekový priemer občanov je 36 rokov, mi,“ povedal v úvode prejavu čo nás zaväzuje, aby sme budovali predseda Miestneho spoločenstva túto osadu, obohacovali kultúrnoLug Kristián Urban. Skutočne mal -spoločenský život a tým vytvárali aj pravdu. Na 20. október si Lužania podmienky, aby mladí ľudia zostali určite budú spomínať, keďže v tento bývať vo svojej osade,“ povedal preddeň za prítomnosti predstaviteľov seda MS Kristián Urban. vlády AP Vojvodiny, Obce Beočin, Otvorenie Domu kultúry svojou Národnostnej rady slovenskej národ- prítomnosťou poctil aj predseda nostnej menšiny, Matice slovenskej vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić. Hovoriac o najnovších incidentoch v pokrajine, v ktorých boli poškodené objekty majiteľov albánskej národnosti, predseda vlády zdôraznil, že Vojvodina bola jediným územím bývalej Juhoslávie, ktoré bolo multietnické, a ako povedal, tak – Osada sa skutočne začala rozvíjať, – hovorí musí aj naďalej zostať. „Tento deň predseda MS v Lugu Kristián Urban. a miesto, na ktorom v Srbsku, cirkvi a početných hostí sa nachádzame, je príkladom, ako oficiálne otvorili zrekonštruovaný chápeme spoločný život rozličných a nadstavaný Dom kultúry. Budova národov. Zabezpečiť im podmienky je rozlohy 640 štvorcových metrov na zachovanie svojho jazyka, kultúry a umiestnené sú v nej javisková sála, a umožniť im dôstojné podmienky sála pre svadby, päť kancelárií pre na život. Iba pred niekoľkými rokmi v Miestne spoločenstvo, matrikára tejto osade neexistovala vodovodná a združenia, dve šatne, kuchyňa, a telefónna sieť, asfaltová cesta do pomocné priestory, hygienické za- susedného Suseku a nemali ani Dom riadenia atď. Prostredníctvom Fondu kultúry. Dnes to občania Lugu majú pre kapitálové vklady do realizácie k dispozícii a to, čo nás očakáva do tohto projektu je vložených 30 mi- konca budúceho roku, je zakončenie kanalizačnej siete v osade,“ povedal liónov dinárov. Podľa predsedu MS idea zrekon- predseda vlády. štruovať, dobudovať a nadstavať „Mať taký moderný objekt v malej budovu sa zrodila v roku 2006. O rok osade, akou je Lug, a v takých neneskoršie si začali zabezpečovať blahých rokoch, je úspechom pre dokumenty a hľadať možnosti finan- všetkých, nielen Lužanov,“ podotkla covania projektu. Pozitívnu odpoveď podpredsedníčka Zhromaždenia AP dostali z Fondu pre kapitálové vklady Vojvodiny a predsedníčka NRSNM AP Vojvodiny a s výstavbou začali Anna Tomanová-Makanová. Ako v roku 2011. „Dnes sa nachádzame povedala, je to dôkazom energie v novom Dome kultúry, v modernej a dobrej spolupráce ľudí, ktorí nebudove, a môžem povedať, že sa naša šetria svoje sily a umožňujú všetkým osada rozvíja nielen na ekonomickom občanom podmienky na zveľaďovapoli, ale dostáva aj kultúrne obsahy, nie svojho života.

„D

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Slováci, zvoľte si národných zástupcov!

voju návštevu na početných podujatiach minulý víkend v Srbsku predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík využil aj na to, aby sa verejne vyjadril o novinkách z okruhu práce uvedeného úradu týkajúcich sa predovšetkým zahraničných Slovákov. V sobotu 18. októbra v Štefánikovej sieni Domu Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci na tlačovej konferencii novinárom podrobnejšie rozpovedal o nastávajúcej konferencii Slovenská republika a Slováci v zahraničí, ktorú usporadúvajú pravidelne každý druhý rok a v súčasnosti v dňoch 30. a 31. októbra v Bratislave bude venovaná téme vzdelávania. Druhou novinkou, o ktorej hovoril predseda Furdík, je tá, že práve v týchto dňoch ÚSŽZ zverejnil výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2015. Fond dotácií prevyšuje 800 000 eur a žiadosti sa predkladajú do konca novembra v elektronickej a tlačenej podobe, tak ako to stanovili už v minulom roku. Schválené projekty plánujú financovať už od marca roku 2015.

Na besede sa hovorilo aj o chystanej novelizácii Zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Ňou chcú vyjadriť nové skutočnosti a zmeny, aké sú v slovenskom zahraničí. O nastávajúcich voľbách do menšinových rád v Srbsku sa pán Furdík vyjadril v zmysle, že ony nebudú novým začiatkom sveta a všetky eventuálne zmeny budú vyjadrením vôle Slovákov zapísaných do Osobitného voličského zoznamu, občanov tejto krajiny. Zároveň vyzval všetkých Slovákov, aby využili svoje volebné právo a aby do NRSNM zvolili tých, ktorým najviac dôverujú. Zo strany Slovenskej republiky prisľúbil, že s novozvolenými členmi NRSNM budú aktívne spolupracovať v aktivitách nasmerovaných na zachovávanie a udržiavanie národnej kultúry, jazyka a identity.

VIOLETA JOVANOVOVÁ-PEŠTANCOVÁ, VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ A TIJANA JANKOVIĆOVÁ sú víťazkami súbehu o najlepšie mediálne príspevky o úlohe žien v realizovaní práv národnostných menšín, vypísaného inštitúciou pokrajinského ombudsmana a Misiou OBSE v Srbsku. Ceny im 20. októbra v zasadačke číslo 2 Zhromaždenia APV udelila vedúca Oddelenia pre médiá Misie OBSE u nás Gordana Jankovićová, ako i pokrajinská ombudsmanka Anikó Muskinja Heinrich. Pri tej príležitosti zástupkyňa pokrajinskej ochrankyne občanov Danica Todorovová prezentovala kritériá účasti a správu komisie hodnotiacej práce zaslané na súbeh. Po úradnej časti slávnosti sa viacerí jej účastníci zúčastnili vo voľnej debate o rôznych aspektoch rodovej rovnosti a o tom, čo možno podnikať v záujme jej zveľadenia: v médiách, ale i inde. Na O. F. snímke: Usporiadatelia súbehu s odmenenými novinárkami. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Tézy a antitézy V

Pohľadnice

akedy stačí málo na veľké veci, inokedy zas ani veľké snahy neprinášajú dostatočné výsledky. Uplynulý víkend jeden z hostí zo Slovenska, ináč renomovaný bratislavský univerzitný profesor a vedec, dlho po Petrovci zháňal obyčajné turistické pohľadnice mesta. Bol v tú sobotu v niekoľkých novinových stánkoch, v zopár inštitúcií, rozprával sa s viacerými miestnymi dejateľmi. Dozvedel sa, že pohľadnice síce sú, no najmä filatelistické a historické. Tie klasické, ktoré (vy)tlačili azda pred desaťročím, sa dávno minuli. Našťastie, ďakujúc porozumeniu hostiteľov, predsa sa mu horko-ťažko podarilo získať pohľadnicu, síce skôr tematickú ako turistickú. O turizme, najmä vidieckom, sa rozpráva neustále. Usporadúvajú sa porady, semináre, konferencie, píšu projekty. Sú to dosť veľké snahy, z ktorých občas • TÝŽDEŇ •

Oto Filip vie byť len málo osohu. Na strane druhej, nevyužíva sa zďaleka všetko, čo sa má, je možné a pomerne ľahko sa dá. A ani nestojí bohvieaké peniaze: stačí niekoľko pekných fotozáberov, trochu prípravy, o čosi viac výroby a výsledok je tu. Prečo jednoducho, ak možno zložito? Chápanie, ktoré sa rozšírilo ani huby po daždi, má zelenú nielen tu v Báčke. Príkladov s pohľadnicami, presnejšie s ich nedostatkom, je v dosť miest a mestečiek aj v Srieme alebo Banáte. A človekovi pri takejto konštatácii musí prísť na rozum analógia s obchodom: ak je výklad neúhľadný alebo ho niet, návštevníka a prípadného zákazníka ťažko prilákaš do obchodu, bez ohľadu na to, aký kvalitný tovar v ňom je. Tak je to aj s mestami a ich návštevníkmi. Sú to však záležitosti, nad ktorými by omnoho viac mali uvažovať turistickí pracovníci a organizácie, miestni činitelia, všetci, ktorí v turizme a k nemu majú čo povedať. Ak chcú, aby sa mu vodilo lepšie.

A my sme len malou krajinou, ktorá nemôže vplývať na jej politiku... V tomto kontexte treba vedieť, že je pristúpenie Európskej únii demokratickým procesom. Posledné slovo v tom budú mať občania, ktorí o vstupe rozhodnú na referende. EÚ a jej inštitúcie sú na mieru nielen jednotlivých členských štátov, ale aj všetkých ich občanov. Hlas občanov Srbska sa v únii bude počuť prostredníctvom našich predstaviteľov v jej inštitúciách, vrátane priamo zvolených členov Európskeho parlamentu. A Srbsko a naši občania budú vplývať na schvaľovanie rozhodnutí v Bruseli práve tak, ako to robia i iné členské štáty. (V budúcom čísle: Rozmery pomoci)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

a investičnej politike a sieti pozostávajúcej z viac než 130 delegácií EÚ na planéte. V spolupráci s inými členmi bude môcť stanovovať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a tešiť sa z plodov spolupráce s inými globálnymi aktérmi a strategickými partnermi, ako sú USA, Čína, Japonsko, Brazília, Rusko, India, Kanada, Mexiko, Južná Kórea, Juhoafrická republika... Ešte od začiatku ro- Predrag Koraksić-Corax: Bez slov kov päťdesiatych únia je pôvodcom a najúspešnejším prí- Združenie krajín juhovýchodnej kladom regionálnej integrácie. Mno- Ázie (ASEAN), Severoamerická dohé regionálne skupiny v Afrike, Ázii, hoda o voľnom obchode (NAFTA), v Južnej Amerike počas uplynulých Ekonomické spoločenstvo štátov rokov a desaťročí prijali integračné západnej Afriky (ECOWAS), Africká ciele a inštitucionálne rámce, ktoré únia (AU)... Ďalšou tézou je, že EÚ bude v Brusú aspoň formálne blízke modelu EÚ. Najznámejšími príkladmi je seli rozhodovať o našich životoch.

Ďuro Varga

dobe, v ktorej žijeme, keď ani ráno často nevie, čo nesie deň, jasné je, že je vysvetľovanie a ozrejmovanie významu eurointegrácie nielenže úlohou potrebnou a nutnou, ale i stálou. Do verejnosti sa totiž dostáva mnoho mylných názorov a téz, ktorých úporné opakovanie môže občanov zmýliť. Zjavne je preto potrebné niektoré z nich ozrejmiť, s účelom dostať sa k podstate a pointe. Jednou z najčastejších je mienka, že je pre Srbsko lepšie a výhodnejšie zostať neutrálnym, lebo by vstupom do EÚ údajne prišlo o Kosovo a pristúpilo k NATO. Podstata je však celkom inde. Srbsko už má štyroch susedov v radoch únie: Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko a Rumunsko, kým sú všetci ďalší na ceste vstupu. Začlenením sa do Európskej únie naša krajina by mohla mať osoh z členstva, ktorý už majú členské štáty, ako aj tí susedia, ktorí k tomu intenzívne spejú. Srbsko sa v rámci únie stane vplyvnejším vo svete ďakujúc spoločnej obchodnej

43 /4618/ 25. 10. 2014

Týždeň NA MARGO JEDNÉHO ZÁPASU

„Športom“ na zdravý rozum Juraj Bartoš

eď áno: tento či podobný text mal vzniknúť pred týždňom. Alebo o týždeň. Teraz azda vyznie ako opakovanie známych súvislostí týkajúcich sa udalosti, ktorá zatienila inú udalosť. Na druhej strane, v stredu, keď vznikal, nemohlo byť známe, aké závery a sankcie vo štvrtok 23. októbra vyvodí kompetentný orgán európskej futbalovej asociácie v súvislosti s incidentmi na futbalovom zápase medzi reprezentačnými výbermi Srbska a Albánska v utorok 14. októbra na štadióne FK Partizan v Belehrade. Posvieťme si teda len na niektoré detaily. Hral sa 41. minút prvého polčasu, keď sa nad štadiónom zjavil tzv. dron. Malé lietadlo či skôr minihelikoptéra sa dve-tri minúty voľne vznášala nad ihriskom. Z nej visela, zavesená na povrázkoch, vlajka „veľkého Albánska“, čo vyvolalo salvy protestov z hľadiska. Keď bola nadostač nízko, reprezentant Srbska Stefan Mitrović vlajku schmatol. Bez akéhokoľvek triumfálneho gesta začal ju rolovať, s cieľom dostať dolu aj dron. V tom sa k nemu vyrútili dvaja hráči albánskej reprezentácie. Jeden mu vytrhol vlajku z rúk. Rozbehli sa smerom do kabín. Na ihrisko vtrhli náhradníci oboch celkov, fanúšikovia a osoby poverené starať sa o poriadok na štadióne, najmä na ihrisku. Začali padať údery, vznikol veľký frmol. Po štyroch – piatich minútach albánski futbalisti opustili ihrisko; utŕžiac ešte zopár kopancov od vyprovokovaných zbesilých fanúšikov, ktorých pritom mlátili policajti. Čoskoro sa z trávnika pobrali aj naši hráči, keďže rozhodca zápas prerušil. Po dlhšej prestávke, hoci sa reprezentanti Srbska vrátili na ihrisko, úradný hlásateľ oznámil, že sa zápas hrať nebude. Koniec (tohto) príbehu o tom, ako „šport” spája. ČO SA NASKUTKU STALO? Na otázku vysunutú do medzititulku nijako nemožno odpovedať precízne. Keď sa toto číslo novín dostane do rúk čitateľom, pravde-

www.hl.rs

podobne už budeme vedieť, aký ortieľ vyriekla UEFA, ktorej mnohí spočitujú, že pri žrebovaní účastníkov kvalifikácií na Majstrovstvá Európy nepodbá na to, aby do tých istých skupín neboli zaradené výbery krajín, medzi ktorými sú zjavne narušené vzťahy. Aké sú trebárs

Žeby takáto príprava na odchod na zápas bola čoskoro bežná?

medzi Albánskom a Srbskom, a o ktorých oteplenie sa mali pokúsiť aktuálni premiéri dvoch štátov, len zopár dní po inkriminovanom futbalovom súboji. Pravdaže, z dvoch krajín – Srbska a Albánska, po incidente, zaznievali rozdielne tóny. Vzájomné obvinenia len tak pršali. Nemožno sa ubrániť dvom základným dojmom. Po prvé: skutok, ktorého sa akiste dopustil niekto z hostí (v domácich médiách bol upodozrievaný brat albánskeho premiéra), teda vypustenie vlajky cudzieho (hoci „virtuálneho“), na území iného štátu, je porušenie integrity. Je skôr urážka (čo tvrdil aj premiér Aleksandar Vučić), než žartík fanúšikov (čo bolo počuť z albánskej strany). Po druhé, azda podstatne dôležitejšie: nemožno sa nespýtať, čo je s bezpečnosťou na našich štadiónoch? Vari letún nemohol namiesto vlajky niesť dáky iný, značne nebezpečnejší tovar? Určite šlo takisto o incident, keď v priamom prenose pred kameru (a to dvakrát za krátky čas!) vhupol

Informačno-politický týždenník

istý kvázifanúšik a trúsil urážlivé slová na konto premiéra Vučića. Je vari v poriadku, keď potom minister polície z tohto skutku obviní médiá, t. j. RTV Srbska?! Namiesto toho, aby tí, ktorým velí, znemožnili akýkoľvek incident... Vo verejnosti sa po 14. októbri vytvára(la) mienka, podľa ktorej jednoznačne na incident má doplatiť Albánsko. Teda jej futbalová reprezentácia má prísť o body kontumáciou. Lebo incident zapríčinil dron s vlajkou „veľkého Albánska“. Lebo albánski reprezentanti odmietli dohrať zápas v ten istý večer alebo o niekoľko dní neskoršie, čo vraj navrhovali rozhodca a delegát na zápase. Lenže... Čo hľadali na ihrisku tzv. fanúšikovia našej reprezentácie? Vari nebol medzi nimi aj dobre známy domáci chuligán, ktorý prednedávnom vyvolal prerušenie zápasu v Janove medzi reprezentáciami Talianska a Srbska? Ibaže sa dotyčný násilník v Janove na ihrisko nedostal, lebo tam nezlyhali bezpečnostné opatrenia. Nemožno zanevrieť ani na skutočnosť, že v Belehrade 14. októbra nešlo o prvý incident (s účasťou osôb, ktorým miesto nie je na ihrisku) na našich štadiónoch počas medzinárodných zápasov. Tak isto ale počuť hlasy tých, ktorí „vracajú film“ na Majstrovstvá sveta v plávaní v Holandsku. Miloradovi Čavićovi onehdy zobrali zlatú medailu, keď za zvukov hymny Srbska Bože pravde ukázal tričko s nadpisom Kosovo je Srbija. Hoci nikoho neudrel, ani do plavárne nevtrhli žiadni tiežfanúšikovia, o zaslúžené zlato predsa prišiel. Či svojím skutkom urazil niekoho viac než vlajka tzv. veľkého Albánska? DOZVUKY ALEBO...? Skrátka, pozorovaný incident, ktorý sotva bol len akýmsi pokusom o husársky kúsok jednotlivca s horúcou hlavou, vyznel ako riadny galimatiáš. Zatienil krásny úspech mladej reprezentácie Srbska, ktorá

sa deň predtým v barážovom zápase prebojovala na Majstrovstvá Európy – cez aktuálneho majstra starého kontinentu, reprezentáciu Španielska. Z Európy upierajú ukazovák na naše štadióny, na ktorých obecenstvo píska hymnám iných krajín pred začiatkom zápasov. Nepískali aj Španieli srbskej hymne? Žiaľ, tento „rytiersky“ spôsob drukovania sa ujíma čoraz viac a nielen u nás. Nemožno však neskonštatovať, že drvivá väčšina prítomných na nedokončenom futbalovom zápase 14. októbra v Belehrade na ihrisko nevtrhla, a že aj hráči reprezentácie Srbska sa v mimoriadne zložitej situácii zachovali veľmi taktne a voči súperom korektne. Žiaľ, v dňoch po neželanej udalosti, ktorá sa mohla skončiť tragicky, keby na zápase v Belehrade boli prítomní aj hosťujúci fanúšikovia, sa k slovu dostali chuligáni. Zdemolovali viac pekární v Novom Sade, Sombore, Kanjiži, pričom je zjavné, že majiteľmi poškodených objektov sú príslušníci národnostných menšín či národnostných spoločenstiev. V Subotici dokonca zapálili dvere na mešite... Väčšine previnilcov polícia prišla na stopu a zlapala. Je zarážajúce, že väčšinou ide o mladistvých. Ako sa ukazuje, nevydarený pokus o oteplenie, čiže stretnutie a rozhovory premiérov Albánska a Srbska, napriek či práve natruc tomu, čo sa stalo, sa predsa zrealizujú. Že nebudú jednoduché a ľahké ani pre jednu stranu, je nad slnko jasné. Ako je zrejmé, že žiaden narušený vzťah sa sám sebou neurovná. Ako je isté, že kýmkoľvek na našich štadiónoch bude kraľovať neporiadok a strach z násilia, športu tam bude menej než šafranu. Namiesto vzájomného osočovania (aké deň čo deň sledujeme v médiách) všetci (ne) zodpovední by museli dať hlavy dokopy, pozrieť si zoči-voči do očí a argumentovane, bez výlevov vášní, podujať sa na kvalitnú analýzu stavu a súrne a rázne podniknúť opatrenia, ktorých cieľom bude raz a navždy skoncovať s útokmi „športu“ na zdravý rozum. Múdrosti ani netreba veľa, ale vôle áno. Bude jej? Ak nebude ani vôle, budú aspoň demisie? Nechajme sa prekvapiť, s poznámkou, že po štvrtku za nami sa akiste hovorí predovšetkým o UEFA. Niekto predsa musí byť vinný... • TÝŽDEŇ •

Slovensko Nehanbím sa za nič, čo som urobil SEDEM OTÁZOK PRE MICHALA BABIAKA, VYSOKOŠKOLSKÉHO PEDAGÓGA

Rastislav Boldocký

ulpínčan Michal Babiak (1961) prišiel s manželkou Lydkou do Bratislavy začiatkom pohnutých deväťdesiatych rokov – ako tridsaťročný, teda už v dostatočne zrelom veku. Na Slovensko si tak priniesol aj profesionálne skúsenosti a nadviazal tu na svoje pôsobenie na Katedre slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. „Dnes prednášam na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Akadémii umenia v Banskej Bystrici,“ vysvetľuje. Ale Michalove aktivity sa zďaleka nekončia pri akademickej kariére, za posledné takmer štvrťstoročie sa s veľkým úspechom venuje rozličným oblastiam umeleckého a vedeckého života. Režijne pôsobil vo viacerých profesionálnych divadlách na Slovensku a v zahraničí. Okrem početných inscenácií naštudoval v banskobystrickej Štátnej opere i Verdiho Nabucco. Napísal tiež tri odborné knihy a dve knihy drám. Autorom je niekoľkých stoviek článkov, štúdií a esejí. – Kedy si prišiel, prečo si odišiel, čo si tu robil, čo robíš teraz. – S manželkou Lydkou prišli sme na Slovensko na jeseň roku 1991. Prednášam na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Akadémii umenia v Banskej Bystrici. Pôsobil som v rozličných inštitúciách, ako aj vo

viacerých profesionálnych divadlách na Slovensku a v zahraničí, režírujem aj operu, napísal som tri odborné knihy a dve knihy drám. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Vybavovať každý rok dlhodobý pobyt – a potom ešte: zvyknúť si podávať každý marec daňové priznanie. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Keď sa nám narodili synovia Emil a Daniel. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Samozrejme: chodil som tlmočiť, ale aj na vedecké konferencie a semináre do Belehradu, do Nového Sadu, do Petrovca. A druhá časť

otázky: prizývajú ma ako odborníka posudzovať umelecké preklady do slovenčiny, chodil som aj do komisií pre tlmočníkov a prekladateľov atď. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – V osobnom živote svoju rodinu, svojich dvoch synov, na ktorých sme s manželkou veľmi hrdí; zatiaľ sa im darí na štúdiách a v škole a verím, že tak aj zostane. Emil študuje biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a Daniel v tomto školskom roku bude maturovať. V profesionálnom živote nehanbím sa za nič, čo som urobil – práve naopak – všetko považujem za svoj najväčší úspech. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Mám taký pocit, že každý, kto neodišiel, pozná milión dobrých dôvodov, prečo neodišiel – ale aj opačne. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – V Bratislave zatiaľ máme s manželkou stabilné zamestnania; Lydka pôsobí v štátnej správe, ja sa pracovne nenudím, takže o návrate neuvažujeme. Ale život ma naučil, že nikdy nepovedz nikdy – hocijako to znie banálne. To, či sa vrátime niekam alebo nie je často vec osudu: môj prastarý otec sa vracal z Ameriky – zarobil, koľko si myslel, že stačí, a tešil sa z návratu domov, no – zmeškal loď.

Aby neutrácal zarobené, išiel si nájsť nejakú dočasnú robotu. Nenašiel nič okrem bane – no tam ho po lekárskej prehliadke nechceli vziať, lebo mal slabé srdce. Načierno si vybavil priepustku a išiel do bane; v ten istý deň umrel: srdce to nezvládlo. On mal jasné, že čas sa naplnil, aby sa vrátil domov. Ale nevrátil sa. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Keď ide o šport, prichádza mi pár vecí na rozum: Churchilla sa pýtali, aký má recept na dlhý vek (dožil sa 91 rokov) – odpovedal im: Len žiadny šport. Ako druhé: naposledy som športoval na gymnáziu. A po tretie: o šport som sa naposledy zaujímal, keď ma bývalý srbský veľvyslanec pozval, aby som prišiel k nemu, aby sme fandili: bolo to, aspoň si myslím, na predposledných Majstrovstvách sveta vo futbale, hrali Španieli proti Nemcom. Asi je diplomatické tajomstvo, kto sme za koho fandili, tak to neuvediem, ale spomínam si, že vyhrali Španieli. Mal som podobný pocit ako jeden z hrdinov filmu Woodyho Allena, ktorý keď sa ho pýtajú, či sleduje basketbal, tak odpovie čosi ako: „Prečo by som mal sledovať ako nejakí týpci, ktorí majú evidentné problémy so štítnou žľazou, behajú za loptou?“ Foto: Jaroslav Čiep

MENÁ NAŠICH POETOV VIERY BENKOVEJ A MARTINA PREBUDILU ZAREZONOVALI NA BRATISLAVSKOM SVIATKU LITERATÚRY

Krst a ocenenie R. Boldocký

a festivale Dni slovenskej literatúry v polovici októbra sa v Bratislave skloňovali aj mená vojvodinských autorov. Martin Prebudila predstavil svoju najnovšiu zbierku básní Tri bodky v dvoch vytiach…, zatiaľ čo si Viera Benková prevzala Cenu za životné dielo. „Základnou črtou jeho básnického naturelu je úprimnosť. Martin Prebudila je slobodný duch, ktorý sa spovedá svojmu čitateľovi nielen zo svojich istôt, ale najmä zo svojich pochybností. Vieme však, že práve pochybnosti sú u dobrého básnika zdrojom básnickej sebaistoty,“ píše na obale Prebudilovej • SLOVENSKO •

najnovšej knihy prozaik, básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek. Zbierku Tri bodky v dvoch vytiach… len nedávno vydal Spolok slovenských spisovateľov. Práve Feldek na krste zbierky v bratislavskom Klube spisovateľov prečítal niekoľko ukážok Prebudilových veršov a zároveň k nim poskytol svoj výklad. Súčasťou festivalu Dni Slovenskej literatúry bolo aj odovzdávanie ocenení v rozličných kategóriách. Ani tu vojvodinskí literáti nevyšli naprázdno. Poetka Viera Benková si v Modrom salóne Slovenského národného divadla prevzala Cenu Spolku slovenských spisovateľov za životné dielo. V ďakovnej reči citovala básnika Milana Rúfusa, keď vyprevádzal do života zbierku Paľa

Poetka Viera Benková pri preberaní Ceny Spolku slovenských spisovateľov za životné dielo (foto: Peter Procházka) Bohuša.„Pod Tatrami vytryskol prameň vody, ktorá sa v podobe riečky vybrala na juh a tam vytvorila čistú studienku slovenskej literatúry,“ uviedol vtedy bard slovenskej poézie. Ako zdôraznila Viera Benková, aj jej cena patrí tejto studienke.

Päťdňový festival Dni slovenskej literatúry priniesol takmer stovku rôznych podujatí. Jeho hlavnými organizátormi sú Literárne informačné centrum, Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska a Spolok slovenských spisovateľov.

43 /4618/ 25. 10. 2014

Ľudia a diania Za zvýšenie kvality života občanov V KOVAČICKEJ OBCI

Anička Chalupová

prvý októbrový víkend v Kovačici Bojan Pajtić, predseda vlády AP Vojvodiny, v sprievode Nebojšu Malenkovića, úradujúceho riaditeľa Pokrajinského fondu pre kapitálové investície a predstaviteľov lokálnej samosprávy slávnostne uviedol do prevádzky čističku odpadových vôd a 11 km kanalizačnej siete, ktorá je vybudovaná v súlade so štandardmi Európskej únie. V rámci ústredných osláv Kovačického októbra po slávnostnom zasadnutí Rady MS Kovačica, na ktorom predseda RMS Martin Zloch podal súvahu roka, hostia v čele s Igorom Furdíkom, predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, navštívili stavbu čističky odpadových vôd neďaleko osady. Miestne spoločenstvo Kovačica sa v roku 2008 pustilo do veľkého projektu výstavby čističky a kanalizačnej siete. Rada Miestneho spoločenstva ako investor koncom roka 2010 prvú fázu výstavby kanalizačnej siete v Kovačici zverila podniku Građevinar Petrovič za asistencie firmy DOO Finnet inženjering v Pančeve. V prvej fáze

vedúcich MS, už o mesiac sa 522 domácností má napojiť na kanalizačný systém, takže stred osady bude upravenejší a aj mnohé inštitúcie, ktoré tu sídlia, budú mať riešenú otázku kanalizácie. Keď ide o ochranu životného prostredia, podľa slov Martina Zlocha, predsedu RMS, touto bezpečnou a spoľahlivou prevádzkou verejnej kanalizácie sa značne prispeje k zvýšeniu štandardov. Odpadové vody Predseda vojvodinskej vlády Bojan Pajtić sa budú filtrovať a slávnostne otvoril stavbu modernej čističky spracúvať na čistú vodu a z druhej výstavby kanalizačnú sieť vystavali projekt finančnými prostrany sa zníži úrov samom strede mesta, presnejšie striedkami v sume 171 veň podzemných v uliciach Janka Čmelíka, Hviezdo- miliónov dinárov podvôd a samým tým slavovej, JĽA, Žarka Zrenjanina, poril aj Pokrajinský fond Medzi početnými sa zvýši kvalita žiMaršala Tita, ako aj v časti vedľaj- pre kapitálové vklady. hosťami zo zahraničia votného prostredia, ších ulíc. Čistička odpadových vôd Už po dokončení prvej bol aj Igor Furdík, dosiahnu sa pozitívv Kovačici je vybudovaná už roku fáze výstavby kanalizač- predseda ÚSŽZ ne zmeny v úrovni 2008 (prevažná časť objektov) a nej siete (v dĺžke 11 km, kanalizačné PVC rúry dostali Kova- čo je štvrtina siete a trochu menej zodpovednosti spoločnosti, nielen čičania roku 2009 vďaka podpore ako tretina spotrebiteľov) sa riešia voči tejto osade, ale aj voči obySlovenskej agentúry pre medziná- hlavné pálčivé body, ktoré sú ur- vateľom Padiny a Debeljače, ktorí rodnú rozvojovú pomoc Slovak Aid čitým spôsobom zrkadlom tohto budú neskoršie tiež zapojení do v hodnote 223 846,92 eur. Tento prostredia. Podľa predpokladov tohto projektu.

ŠÍD

Zásobovanie pitnou vodou Stanislav Stupavský

vyvŕtať nadostač artézskych studní pre asi 12 problémom zásobo000 vtedajších občanov vania pitnou vodou mesta Šíd. V priebehu naobčania Šídskej obce sledujúcich piatich rokov zápasia od roku 1980, keď z prostriedkov miestneho sa vypojili zo siete regionálsamozdanenia bolo vyneho vodovodu zo Sriemskej vŕtaných 14 artézskych Mitrovice a napojili sa na studní, ktoré dávali 6 až vlastný lokálny vodovod, kto10 litrov pitnej vody za rý vodu čerpá z prameniska sekundu. To vtedy stapri Batrovciach. Už v prvom čilo pre potreby celého roku zistili, že je ústredné mesta. Tieto studne vodovodné potrubie vybufungovali do chvíle, keď dované veľmi nekvalitne v meste bol vybudovaný a s ešte nekvalitnejšími rú- Smutné pozostatky artézskej studne v slovenskom vodovod a keď občania rami, takže sa havárie stávali kraji v Ulici sv. Sávu pomaly začali na ne zatakmer každodenne a obbúdať. Na staré studne čania často zostávali bez vody. Roky ústredné potrubie od prameniska si však spomenuli vždy vtedy, keď plynuli, ale problémy s vodovodom v Batrovciach po Šíd. vodovod nefungoval. V záujme zabezpečenia kvalitnej neprestali a nie sú doriešené dodnes, V rokoch 1980 až 1982 Rada Miestpretože je potrebné buď dôkladne pitnej vody Rada Miestneho spo- neho spoločenstva znovu rozhodla rekonštruovať alebo vybudovať nové ločenstva Šíd roku 1970 rozhodla vložiť finančné prostriedky do re-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

konštrukcie studní, aby občania mali kvalitnú pitnú vodu aj vtedy, keď vodovod nefunguje. Namontovali nové pumpy a upravili priestor okolo studní, avšak práve vtedy občanov a vedenie Miestneho spoločenstva čakalo prekvapenie. Sanitárny inšpektor vydal zákaz používania vody z týchto studní a prikázal pumpy demontovať. Nepomohli ani presviedčania, že sú to subartézske studne, z ktorých občania už roky pijú vodu a že ich používajú iba vtedy, keď vodovod nefunguje. Inšpektor neustúpil, a tak 14 subartézskych studní v Šíde odišlo do dejín. Situácia s vodovodom sa dodnes veľmi nezlepšila, často sa stávajú havárie a občania zostávajú bez pitnej vody. Teraz si však vodu prinášajú zo studní v dedinách Gibarac, Bačinci a Kukujevci, alebo používajú vodu zo starých studní v domácnostiach. S určitou snahou a s relatívne malými finančnými prostriedkami artézske studne v Šíde by sa znovu mohli uviesť do funkcie, stačila by štipka porozumenia a trochu dobrej vôle. A dovtedy Šíďania po pitnú vodu budú chodiť do susedných dedín. • ĽUDIA A DIANIA •

KOMUNÁLNE PROBLÉMY HAJDUŠIČANOV

Čističku (ne)má kto udržiavať Vladimír Hudec

ajdušica patrí medzi komunálne upravené osady a ako máloktorá dedina sa okrem iného môže pochváliť aj modernou čističkou na prečisťovanie odpadových vôd, ktorá je donáciou vlády SR, ako aj kanalizačnou sieťou, na ktorú je napojených zo 200 domácností. Čistička bola uvedená do prevádzky krátko pred lokálnymi voľbami roku 2012 bez predbežne zabezpečeného povolenia na používanie, v dôsledku čoho obecný komunálny podnik Polet v Plandišti dodnes odmieta prebrať riadenie kanalizácie. Z toho dôvodu kanalizácia funguje tak, že obec platí príliš vysoké účty za strovený elektrický prúd, ako aj za prípadnú opravu zariadení. Určitý čas, čiže pol druha roka lokálna samospráva z prostriedkov, ktoré v obecnom rozpočte boli určené na miestne spoločenstvá, platila aj určitú úhradu robotníkovi, ktorý prihliadal na prácu čističky a odstraňoval menšie poruchy. Už sedem mesiacov však tento robotník robí úplne zdarma, lebo v obci odmietajú zaplatiť mu úhradu so zdôvodnením, že nejestvuje spôsob na legálnu výplatu?! Svojráznym absurdom je, že lokálna samospráva už dva a pol roka odročila legalizáciu čističky so zdôvodnením, že nemá na to prostriedky. Pri tom zanedbávajú fakt, že by bolo omnoho racionálnejšie vyčleniť určité prostriedky na zabezpečenie povolenia na používanie, ako platiť drahú elektrinu. Veď doteraz za strovený elektrický prúd istotne zaplatili omnoho viac, než stojí legalizácia. Nuž a legalizovaný objekt by sa potom dostal do kompetencií oprávneného a uschopneného podniku, ktorý by istotne začal aj vyberať úhradu za prečisťovanie vody, čo by ho podnietilo, aby sa o tento objekt primerane staral. Podobný problém hajdušické MS má aj s údržbou trhoviska, autobusových zastávok a verejných plôch v osade. Skôr tieto práce vykonával komunálny pracovník, ktorý rovnako ako aj pracovník na kanalizácii dostával z obce mesačnú úhradu. Už viac ako pol • ĽUDIA A DIANIA •

roka nemá kto pozbierať odpad na trhovisku, pozametať autobusové zastávky, vyprázdniť odpadový kôš v strede osady, lebo to nemá kto zaplatiť a zdarma tieto práce nikto nechce robiť. Z tých dôvodov sa občas pred Domom kultúry, v susedstve ktorého sa nachádza trhovisko, nahromadí odpad, ktorý pôsobí veľmi nepekne. Taká kopa odpadu zavadzala aj jednému susedovi, ktorý v deň stanovený na odvoz komunálneho odpadu z domácností aj tento odpad z trhoviska vyniesol k ceste, odkiaľ ho komunálnici naložili do kamióna a odviezli. On to však urobil raz a bola to jeho dobrá vôľa. Druhýkrát to istotne neurobí. Medzičasom sa však tejto práce ujal jeden z členov Rady MS a nateraz to robí úplne zdarma, čo je tiež iba dočasné riešenie, takže problém treba riešiť tam, kde vznikol – v MS, resp. v obci. O tomto rokovali aj členovia Rady MS na zasadnutí začiatkom októbra, keď uzavreli, že obec úplne zanedbala komunálne potreby osád a svojím nerozumným rozhodnutím neplatiť za vykonané komunálne práce zviazala ruky aj

Dozor na prácu čističky ako dobrovoľnícka práca

Miestnemu spoločenstvu v jeho snahách udržiavať poriadok v osade a zlepšovať podmienky života. Bolo však počuť aj mienky, že je neprípustné, aby záležitosti, ako je údržba čističky odpadových vôd a údržba čistoty na verejných plochách, boli úplne ponechané na dobrú vôľu ľudí ochotných tie práce vykonávať zdarma. Pri tom vonkoncom neobstojí výhovorka,

že nejestvuje legálny spôsob na výplatu úhrady komunálnym robotníkom, keďže mnohé miestne spoločenstvá v iných obciach tiež angažujú robotníkov na podobných prácach a za to im platia úhradu. Rovno preto sa členovia RMS dohovorili, že si na zasadnutie zavolajú predsedu obce a v rozhovore s ním sa pokúsia riešiť tento problém.

SPOMAĽOVACIE PRAHY V STREDE JÁNOŠÍKA. Spomaľovacie prahy, či ležiaci policajti alebo retardéry sú na to, aby spomalili premávku. To sa im hlavne aj darí, hoci je pravda, že mnohých vodičov znervózňujú. V strede Jánošíka v blízkosti školy komunálny podnik Univerzal tiež postavil dva spomaľovacie prahy, no urobil to dosť neodborne. Jánošícki ležiaci policajti nielenže spomaľujú jazdu, ale aj ohrozujú vozidlá, ktoré tadiaľ jazdia. Rýchlosť jazdy je síce obmedzená na 20 km, ale osobne sme sa presvedčili, že je najlepšie zastaviť, a potom prekážku zdolať celkom pomaly. V opačnom vodiči, najmä tých nižších áut, riskujú, že si poškodia auto. Vodiči, ktorí tadiaľ denne jazdia, si na prekážku zvykli a naučili sa jej prispôsobiť, avšak pocestní, ktorí nevedia, čo ich na ceste čaká, môžu pri náraze na prekážku mať problém. Rovno preto by v MS Jánošík mali pouvažovať o tom, že asfaltovú prekážku nahradia montážnou gumenou, ktorá je rovnako účinná, ale omnoho bezpečnejšia od asfaltovej. Vlh 43 /4618/ 25. 10. 2014

Ľudia a diania STARÁ PAZOVA

Slovenské ručníky a ukrajinské uteráky Anna Lešťanová

rodného domu inštalovali výstavu slovenských ručníkov ako neodlenky Združenia pazovských žien, ktoré deliteľnej súčasti staropazovského pracujú pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, si ženského ľudového kroja. prednedávnom pripomenuli 93. výročie Výstavu v piatok 10. októbra založenia spolku žien v tomto meste. Pri tejto otvorila Anna Horvátová, predpríležitosti v miestnostiach Slovenského ná- sedníčka Združenia pazovských žien, týmito slovami: „Zachovávame si našu tradíciu, slovenský jazyk a vytrvávame v početných aktivitách“. Súčasťou výstavy tentoraz boli aj Marina Ivkovićová pri ukrajinských uterákoch krásne ukrajinské uteráky, o inštalovanie ktorých pazovských žien a spevácka skupina ukrasa postarala Marina Ivkovićo- jinského KUS Kalina. Výstava slovenských vá z ukrajinského KUS Kalina ručníkov a ukrajinských uterákov zaujala pozornosť návštevníkov a medzi nimi boli z Inđije. Slávnostné otvorenie výstavy i členovia speváckeho zboru mesta Brezna zo malo i kultúrno-umeleckú zlož- Slovenskej republiky, ktorí sa v Starej Pazove ku, kde sa piesňami predstavila zúčastnili na výročnom koncertu tamojšieho spevácka skupina Združenia speváckeho zboru Tília. Výstava ručníkov sa vyznačovala rozmanitými exponátmi

VO SVETLE ŠTATISTÍK: RODOVÁ ROVNOSŤ V SRBSKU (4)

Postavenie žien v podnikateľskom úseku Oto Filip

mnohých spoločenských segmentoch možno uplatniť tézu alebo názor, že reči sa vravia, ale chlieb sa je. Zabezpečiť existenčné potreby je dnes náročnou a nákladnou úlohou, o ktorej vedia svoje tak ženy, ako i muži. Treba však skonštatovať, že je hospodárske posilnenie žien kľúčovým činiteľom realizovania rodovej rovnosti. Je i veľmi dôležitým činiteľom ekonomického rozvoja a rastu, ako aj zveľaďovania oblasti ľudských práv, zvlášť v transformujúcich sa štátoch, v ktorých je ich postavenie dodatočne sťažené. Hospodárske, politické a mediálne posilnenie žien je trojlístkom základných priorít Národnej stratégie na zlepšenie ich postavenia a zveľaďovanie rodovej rovnosti. A v tejto oblasti sa skutočne možno a treba angažovať. Ženy

www.hl.rs

zaberajú len štvrtinu najvyšších pozícií rozhodovania (generálny riaditeľ alebo predseda Správnej rady) v spoločnostiach. V podnikateľskom úseku ich je menej než tretina – 31,7 percenta. V čele hospodárskych spoločností je len necelých dvadsať percent žien, kým je mužov štvornásobne viac. Rodovú priepasť si možno všimnúť aj pri pohľade na odvetvovú štruktúru podnikateľstva. Podnikateľky sa viac upriamujú na obchod. Až štyridsať percent ich je v čele podnikov tohto druhu, kým je podnikateľov v takomto postavení len 29,3 percenta. Z aspektu ekonomického zamerania podnikatelia sa skôr upriamujú na úsek dopravy, prípadne stavebníctva, podnikateľky skôr uprednostňujú úsek služieb. Vo väčšine prípadov podnikateľky samy založili svoje firmy, zväčša po určitej predchádzajú-

Informačno-politický týždenník

cej pracovnej skúsenosti, ktorú získali u iného zamestnávateľa. Značná časť má nielen pracovné skúsenosti v danom odvetví, ale aj skúsenosti v riadení. Prechod na podnikateľstvo bol síce motivovaný potrebou zabezpečiť zamestnanie, no nemožno si nevšimnúť skutočnosť, že veľkú rolu pri štartovaní vlastného biznisu malo i prianie byť samostatnou, tiež potreba môcť realizovať vlastné podnikateľské idey. Finančné prostriedky na to sú zväčša súkromného rázu. Predovšetkým ide o rodinné alebo osobné úspory. Možnosti a potenciály podnikateľstva žien sa prejavujú cez ich rázne tlmočenie priania, aby boli samostatné v práci a presadzovali vlastné podnikateľské úmysly. Až 64 percent podnikateliek toto označilo za najdôležitejšie príčiny vyštartovať so súkromným biznisom. Podľa jednej z konšta-

Dr. Marija Babovićová

tácií z tematickej štúdie expertky na túto problematiku Dr. Marije Babovićovej, ktorú nedávno zverejnilo Ministerstvo práce a zamestnávania, jedným z hlavných nedostatkov, ktorí sa pritom javí, je dosť častý nástup na samostatnú dráhu pre nátlak čírej ekonomickej nutnosti a bez dostatočne rozpracovaných podnikateľských nápadov. Do zoznamu ťažkostí možno zaradiť aj nedostatok zdrojov a finančného kapitálu, veľkú konkurenciu, problémy s vyberaním pohľadávok... (V budúcom čísle: Niektoré porovnávacie perspektívy) • ĽUDIA A DIANIA •

OSLÁVILI DEŇ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Politika rozvoja obce je politika skutkov Katarína Gažová

hodné športové výsledky v práci volejbalových mužstiev v prostrediach obce, dlhoročnú ochotnícku prácu vo volejbalových kluboch na území obce, v rozvoji rekreačného športu a za odborné vedenie športovo-rekreačných aktivít v prostrediach obce. Športové uznanie skupinové a pre jednotlivcov v tvare plakiet a diplomov, ako aj finančné odmeny určené na kúpu športového vybavenia nositeľov, odovzdal predseda obce. Zdôvodnenia o cenách a odmenených prečítal tajomník ZO Svetoslav Majera. Z odmenených

radičným kladením vencov k pomníku padlých bojovníkov v druhej svetovej vojne na Námestí slobody v Báčskom Petrovci v stredu 15. októbra začali príležitostné oslavy Dňa obce. Vence k pomníku položila delegácia obce. Oficiálna časť osláv prebiehala vo veľkej sieni Zhromaždenia obce, kde predseda ZO Rajko Perić privítal vzácnych hostí z republikovej a pokrajinskej úrovne, delegácie viacerých obcí a všetkých prítomných. Obecná delegácia pred pomníkom v strede Petrovca Nasledoval rozsiahlejší príhovor predsedu Báčskopetrovskej 2014 dostala Katarína Melegováobce Pavla Marčoka, ktorý hovoril -Melichová z Báčskeho Petrovca, o súčasnej situácii v obci, o práci novinárka, publicistka a kultúrna lokálnej samosprávy a o plánoch pracovníčka, za jej dlhoročnú do budúcna. Medziiným pripo- a plodnú prácu na zachovávaní menul, že politika rozvoja obce a zveľaďovaní kultúrno-osvetovej je politika skutkov. a umeleckej tvorivosti slovenskej Po slovách hostiteľov sa pri- národnostnej menšiny v Republihovoril Rastislav Kostelník, prvý ke Srbsko a mimo jej hraníc. Cena tajomník Veľvyslanectva Sloven- pozostáva z plakety, diplomu skej republiky v Belehrade, ktorý a peňažnej časti a tohtoročnej hostiteľom blahoželal k oslave nositeľke ju odovzdal predseda a poprial obci prosperitu vo obce Pavel Marčok. všetkých oblastiach pôsobenia. Osobitné verejné uznania Obce Nasledoval príhovor podpredsed- B. Petrovec za rok 2014 boli udeníčky Zhromaždenia AP Vojvodiny lené Viere Turčanovej z Hložian a predsedníčky NRSNM Anny za dlhoročnú prácu v oblasti V programe Poklona sviatku zaspieval aj miestny Komorný zbor Musica viva Tomanovej-Makanovej. ekológie, zachovávania životnéPríležitostne ku Dňu obce boli ho prostredia a pozdvihovania elovi Nongrádimu z Kulpína za sa najprv dojímavo poďakovala udelené obecné ceny a uznania. povedomia o potrebe ochrany jeho dlhoročnú humanitárno- nositeľka Ceny obce Katarína Cenu Obce Báčsky Petrovec za rok životného prostredia, a Samu- -dobrovoľnícku prácu – 120-krát Melegová-Melichová, a potom aj bol dobrovoľným darcom krvi. Dušan Turčan (v mene nositeľky Uznanie – plaketu a diplom pre osobitného uznania obce Viery neprítomnosť Viery Turčanovej Turčanovej) a na záver Samuel prebral jej manžel Dušan Turčan Nongrádi, nositeľ osobitného a Samuel Nongrádi si prebral obecného uznania. osobne. Slávnostné zasadnutie ZO BáčOsobitné športové uznanie sky Petrovec uzavrel program ku Obce Báčsky Petrovec za rok 2013 Dňu obce pomenovaný Poklona získal Klub Herkul z Báčskeho sviatku podľa scenára Kataríny Petrovca za vrcholné výsledky Melegovej-Melichovej. Spevom dosiahnuté nielen v roku 2013, sa obecenstvu poklonili Komorný ale aj od založenia dodnes, na zbor Musica Viva s dirigentkami republikovej a medzinárodnej Marienou Stankovićovou-Kriváúrovni a za prácu s rekreantmi kovou a Annou Medveďovou, a úspešnú spoluprácu so športo- a potom aj hudobníci Rastislav vými klubmi na území obce, AP Struhár a Samuel Kováč. Hrou Vojvodiny a Republiky Srbsko. Zo na husliach sa predstavila Marína športovcov jednotlivcov osobit- Cerovská. Páčivé prozaické texty né športové uznanie dostal Ján a verše predniesli Viera DorčoLačok, profesor telesnej výchovy vá-Babiaková, Saška Radujková Na oslavách Dňa obce sa zúčastnili početní hostia z Kulpína, za dosiahnuté pozoru- a Rastislav Labáth. • ĽUDIA A DIANIA •

43 /4618/ 25. 10. 2014

Ľudia a diania STANISLAV DIERČAN ZO ŠÍDU

Kováč, ktorý sa vie dočkať na nohy Juraj Bartoš

šený dovoz zo zahraničia, hlavne z Turecka, ako i strmhlavý pokles životnej úrovne u nás. Počas embarga som obstarával železo v Česku; odtiaľ mi ho posielali na Slovensko a stadiaľ som si ho sám dovážal. Po zrušení sankcií vláčil som aj 150 ton železa každý rok a teraz... sotva miniem päť ton za rok. Počas vojny štvorcový meter kovovej ohrady stál 450 – 500 vtedajších nemeckých mariek; teraz nemôžem dostať ani 70 eur.

ZR enter bravarija Djerčan? V Šíde vás poľahky nasmerujú k majiteľovi tejto zámočníckej dielne Stanislavovi Dierčanovi, ktorý 19. októbra dovŕšil presne päť životných krížikov. Za strojného zámočníka sa vyučil v Strednej škole 9. mája v Báčskej Palanke a remeslo si vybrúsil u spoluobčana, znamenitého kováča Jozefa Kolára Joju. Predtým sa zapísal (istota je guľomet!) naraz až do troch stredných škôl: „na elektriku“ v Sriemskej Mitrovici, na poľnohospodárstvo v Šíde, tiež v Báčskej Palanke na strojníctvo. – Prvé dva školské dni som strávil v poľnohospodárskej. Keď mi oznámili, že ma prijali aj do ďalších dvoch škôl, švagor, kušniar Maglovský z Palanky, ma presvedčil, aby som šiel na strojníctvo; neoľutoval som. Mimochodom Stanov otec sa kedysi najprv vyučil za obuvníka, ale do dôchodku odišiel ako maliar v šídskej firme Ukras. Ako to, že sa syn tiež nechytil štetky? – Mňa to remeslo nikdy nelákalo,

hoci mi talent nechýbal. Naučil som sa natierať, chodiť pomocou rebríka, aj padnúť z neho som vedel, dopredu i dozadu, t. j. dočkať sa na nohy tak, aby rebrík nepadol. K prvému zamestnaniu sa Stanislav Dierčan dostal v známej šídskej továrni na výrobu farieb a lakov Hempro ako údržbár. Predtým však tiež zaúradovali palanskí Maglovskovci... – Moji, žiaľ, už nebohí, bratranci,

www.hl.rs

Mirko a Števko, boli v Taliansku a odtiaľ mi priniesli stroj na výrobu kľúčov. Vraj – tu máš, môžeš začať... Otec mi kúpil vŕtačku – brúsačku, vraj – tu máš; môžeš robiť... Čo iné ostalo mládencovi, než vysúkať rukávy, zaliezť do pivnice, kde namiesto súdov vína v budúcom míheli čakala naň tvrdá práca. Nezľakol sa jej, nezdupkal. Schmatol drinu priamo za pačesy a čoskoro vlastnými rukami vykoval prvú bránu – na vchode do strýkovho dvora. – Až keď som sa zamestnal v Hempre, založil som aj vlastnú dielňu. Pravdaže, robil som najprv len na

polovičný úväzok. Roku 1990 som z Hempra odišiel do novozaloženého spomienkového strediska Sriemskeho frontu. Mnohí mi povedali – ty nie si normálny; nechať takú dobrú robotu...!?

Informačno-politický týždenník

Mýlili sa. Stanova lyžica bachla priamo do kanvy s medom. Ako hlavný majster údržbár, netají sa, na novom pracovisku mal plat trikrát väčší od vtedajšej predsedníčky Šídskej obce! – Roboty som doma, o krátky čas, mal neúrekom, voľného času málo, takže som po dvoch rokoch zo Sriemskeho frontu vypadol a začal doma súkromníčiť na plné obrátky. Robil som predovšetkým kované ohrady a kovové okrasy do kaviarní. Stanislav Dierčan nepatrí k tým, ktorí nedovidia ďalej od nosa. Odchádzal na veľtrhy nielen doma, ale aj do Nemecka, s cieľom vidieť novinky, ale aj obnoviť vlastný kováčsky arzenál. Keď onehdy v Kolíne zomrel istý majster, pošťastilo sa mu kúpiť kompletnú dielňu. Peňazí síce nemal, mal však priateľov. Skutoční kamaráti si navzájom nespočitovali krvné zrnká ani vtedy, keď vojnový hurikán na sklonku 20. storočia naberal na intenzite. Jeden Chorvát, druhý Moslim, tretí Slovák? No, a čo. Nemáš, Stano, prachy? My máme, požičiame. Vrátiš, až budeš mať. Ani sa nemusel unúvať do Nemecka, kamaráti mu sami poslali dielňu priamo do Šídu. Odvtedy sa zmenili časy, zmenilo sa i kováčske náradie, pribudli výrobky z tvrdej ocele, pribudol aj ťažký kováčsky mlat ajax; vraj má silu úderu ako kladivo vážiace 1 700 kg. Boli veru roky, keď firma Dierčan zamestnávala dvanásť ľudí, ibaže... – Za posledných štyri – päť rokov je roboty čoraz menej. Na zníženie objemu roboty vplýval najmä zvý-

Nie je to jediná mrzutosť, s ktorou líha a vstáva majster Stanislav Dierčan. Akiste si trvale bude spomínať na udalosť z 15. mája 2014, keď mu ťažký ajaxov mlat zlomil nohu. Na barly si, hovorí, zvykol rýchle, bez nich chodiť, potom, čo ich odhodil, ešte rýchlejšie, ibaže... Čoskoro mladšiemu synovi kúpil motorku. Chcel ju aj sám vyskúšať, nuž zaviezol sa raz v nedeľu pred spolok a uvažuje: zájdem dnu – nezájdem...? – Zájdem. Lenže... namiesto na zdravú, opriem sa na zranenú nohu, na prsty... Ani čo by ma dakto pichol šrobovákom a už bola noha podo mnou a motorka na mne... Ďalšie dva týždne som zase chodil o barlách. Ale už je všetko dobre; len čo ma kĺb pobolieva, keď prší. Toto vám Stanislav Dierčan povie pokojne – pokojnúčko, ako keď niekomu poviete – dobre, – odpovedajúc na otázku: Ako sa máš? Ani sa neurazí, keď mu poviete, že namiesto pádu z rebríka mal trénovať pád s motorkou... Tvrdá je kováčska nátura. • ĽUDIA A DIANIA •

ZO ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI

Projekt k rozvoju cestovného ruchu Anička Chalupová

enský spolok v Kovačici v čoraz väčšej miere nachádza pole svojho pôsobenia na národa roli dedičnej. V súčasnosti sa ich aktivity hlavne zameriavajú na usporadúvanie výstav či písanie projektov, ktorými mladým generáciám do povedomia vštepujú bohatstvo a krásu našej minulosti, s veľkou ochotou prikladajú ruky k rôznym podujatiam, kde reprezentujú nielen svoj spolok, ale celé prostredie, v ktorom žijú a pôsobia. V posledných rokoch Ženský spolok tesne spolupracuje s Turistickou organizáciou Obce Kovačica, a tak spolu s lokálnou samosprávou účinkuje v rozvoji cestovného ruchu. V turistickej ponuke Kovačice sa nachádza aj návšteva stálej výstavy v miestnostiach Ženského spolku, kde si turisti, domáci a zahraniční návštevníci môžu pozrieť tradičné slovenské

výšivky, rôzne ručné práce, kroje a iné časti výbavy tunajších Slovákov. Na sklonku augusta bežného roku na základe verejného súbehu na financovanie projektov v oblasti zvýšenia turistického potenciálu dedinských organizácií žien pod názvom Spoznajme Vojvodinu Ústav pre rodovú rovnosť rozdelil prostriedky v sume milión dinárov. Cieľom projektu je podporiť a zviditeľniť aktivity vidieckych žien prostredníctvom vzájomnej spolupráce, výmeny skúseností Medzi tradičné aktivity Ženského spolku patrí predajná výstava tort – a vytvárania siete ženských záber z tohtoročného Dolnozemského jarmoku v Kovačici dedinských organizácií z rozličných prostredí vo Vojvodine, a to po 85-tisíc dinárov. Projekt níčka Ženského spolku, a Snežana tiež podnietiť spoluprácu medzi kovačických žien spoločne napísali Milićová z komisie pre rodovú ženskými združeniami a lokálnymi Katarína Lenhartová, podpredsed- rovnosť Obce Kovačica. inštitúciami. Prostriedky získalo trinásť združení žien z Vojvodiny, medzi ktoPOUGÁR Juraj Bartoš rými je aj Ženský spolok Kovačica,

Bum-bum-bum!

„Z

VÝSTAVA DOMÁCICH MILÁČIKOV. Z iniciatívy žiackeho parlamentu v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka zorganizovali výstavu domácich miláčikov. O dobrú organizáciu výstavy sa postarali žiačky ôsmeho ročníka Jana Rumanová, Anna Lakatošová a Anabela Stošićová spolu s profesorkou zemepisu Libušou Simendićovou. Zvieratká do školy tentoraz priniesli iba žiaci vyšších ročníkov, spolu s nimi sa poprechádzali po školskom dvore a predstavili ich ostatným. Zvieratká hodnotila porota, ktorá vyhlásila víťazov v rôznych kategóriách, ako napr. najtlstejší, najfarebnejší, najlenivejší, najzvedavejší, najmenší domáci miláčik. O odmeny súťažili psy, papagáje, žabky, chrobáky, mačky... A. Lš. Foto: z archívu školy • ĽUDIA A DIANIA •

drávstvujte, uvažájemyje tavárišči @ (čítať ako i) druzjá.“ Akože – ako a prečo? Kak éta – kak i pačemú? Vy zabýli, v čom déla? Vy si už ozaj nespomínate, že sme si pred dvoma týždňami povedali, že sa budeme učiť po rusky? Nepovšimli ste si, že aj náš pán premiér, aj náš pán prezident hovoria po rusky, keď si prisadnú k vzácnemu hosťovi Vladimírovi Vladimírovičovi (čítať: Vlaďimírovi Vlaďimírovičovi, nie tvrdo, ako v našich slobodných médiách)? Charašó – ten prvý gavaríl trošku nimnóška paskromnéje. No a? Vám sa azda nestalo, že ruskému priateľovi poviete U vás óčeň krásnyj živót, namiesto U vás sámaja krasívaja žízň? Že kamarátovi, takrečeno bratovi z bratského Ruska pochválite červené brucho namiesto krásneho života? Pravdaže sa vám stalo. Preto si ale treba dať poradiť. Treba mať niekoho, kto sa v ruštine vyzná lepšie, prečo nie perfektne, niekoho, koho privoláte trebárs ukazovákom a on vám, v

pravej chvíli povie, kak skážetsja što-nibúď, respektíve čevó-nibúď, čokoľvek treba v danej chvíli. Patrí sa dať si poradiť, nepatrí sa klok..., pardon, koktať ako na skúške, od ktorej závisí, či vytúžený, napríklad vysokoškolský diplom získame alebo nie. Tak veru. Treba mať poruke priateľov. Odborných ľudí. Ktorí nás naučia po rusky. Aj po arabsky. I po čínsky. Po nemecky, samozrejme, predovšetkým. O koľko jazykov viac ovládame, o toľko sme bohatší. Každý jazyk je mostom. Odtiaľto do sveta. Sveta Blahobytu? – šepcete? Chcete, vážení, povedať, že u nás ten zázrak, blahobyt, nemáme? Akože nemáme?! Len sa mrknite ďalej od nosa. No? Čo vidíte? Ľudí usmiatych, úspešných, pekne oblečených, v nádherných autách či džipoch. Dali si poradiť. Dajte si, teda, dajme si poradiť. Ó, áno: váš pougár pred týždňom nebubnoval. Vari ste zabudli, že pougársky podnik sa chystal na oslavy? Bum-bum!

43 /4618/ 25. 10. 2014

Ľudia a diania MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERSKÝCH A RODINNÝCH CENTIER

Popoluškine zlaté oriešky Monika Necpálová

košíčkom plným zlatých orieškov stála pred vstupom do rozprávkového sveta Popoluška. Oranžové šaty princeznej žiarili ako hviezdy v nadchádzajúcom večeri. Do rozprávky sa totiž vstupovalo 9. októbra, v predvečer Medzinárodného dňa materských a rodinných centier. Podujatie realizovali Rodinné centrum Srdce a Predškolská ustanovizeň Včielka v Báčskom Petrovci. Škôlkari z Hložian i Kulpína tak spolu s rodičmi navštívili kamarátov v škôlke v Petrovci. Spoločnými silami podujatie pripravovali pani učiteľky, aby tak inšpirovali rodičov k tvorivému tráveniu času so svojimi deťmi. Veď rodič je vzorom pre svoje dieťa. Ak ho vidí tvoriť, pracovať, zapájať sa do práce s inými, komunikovať s ľuďmi, môže sa naučiť to najlepšie. „Samotná účasť na podujatí je dôkazom toho, že spolupráca tunajších inštitúcií s materskými

 Pri medovníkovom domčeku sa čítali a hrali rozprávky

centrami na Slovensku pretrváva. Slovensko je navyše v tomto roku hlavným nositeľom aktivít materských a rodinných centier vo svete,“ vysvetľuje vychovávateľka v petrovskej škôlke Božena Levárska. Podujatie sa v Predškolskej ustanovizni Včielka konalo v rámci Detského týždňa

a dokonale zapadlo do hravého programu. Už od piatej sa v ten štvrtok v škôlke stretlo nespočetné množstvo rodičov a detí, aby spoločne absolvovali niekoľko stanovíšť. Pomáhali Popoluške triediť zrnká, hrali sa s inovatívnymi didaktickými hrami. V krea-

V EVANJELICKOM CIRKEVNOM ZBORE V SILBAŠI

Hostia z Martina Jasmina Kotasová-Medveďová

nedeľu 12. októbra v evanjelickom chráme Božom v Silbaši vítali hostí zo Slovenska. Hostia – RNDr. Adrián Kacián, PhD., ThDr. Jana Bosáková, Mgr. Tomáš Gulán a piati žiaci evanjelického gymnázia v Martine, Mgr. Tatiana Beňuchová, kaplánka martinského cirkevného zboru, ktorá tiež bola súčasťou výpravy a pobudla na aj bohoslužbách v Báčskom Petrovci – pricestovali z mesta Martin, z tamojšieho evanjelického gymnázia, Biblickej školy a evanjelického cirkevného zboru. Z bohoslužieb v silbašskom kostole Slovom Božím na hlavných službách v Silbaši poslúžil hosťujúci hosťujúci farári A. Kacián a J. Be- Tomáša Gulána za liturgického kazateľ Adrián Kacian, ktorý si za ňúchová, ako i domáca farárka sprievodu nového silbašského základ svojej kázne zvolil slová J. Kotasová-Medveďová. Pies- kantora Vladimíra Zimu. Písma z Evanjelia podľa Lukáša z ne sprevádzala školská kapela Foto: A. Medveď 9. kapitoly. V liturgii sa podieľali z Martina pod vedením farára

www.hl.rs

tívnych dielňach vyrábali bábiky z ponožiek i kráľovské korunky. V telocvični si obliekali kostýmy a v krajinke, kde sa rozprávky čítali, si spoločne porozprávali príbeh Medovníkový domček. Nuž, ten vám bol veru sladší ako med. Lebo už samotné vystrihovanie srdiečok a zdobenie skutočnej miniatúrnej drevenej chalúpky zanechalo v srdiečkach detí sladký pocit. Vstupenkou do rozprávky bol starý papier. Nazbieralo sa ho veru niekoľko desiatok kilogramov. Na druhý deň ho potom deti s vychovávateľkami odniesli do zberného kontajnera. Nuž, aj takto sa dá učiť, ako aj v skutočnom živote možno žiť ako v rozprávke.

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Stratégia udržateľného rozvoja Obce Báčsky Petrovec 2014 – 2020, ktorej príprava začala v októbri 2013, je dokončená prednedávnom. Cieľom tohto dokumentu je zladiť lokálne stratégie s prioritami definovanými v Stratégii Európa 2020, a tak umožniť tejto obci používanie prostriedkov z nových IPA predprístupových komponentov EÚ. Utvorené sú akčné plány podľa viacerých prioritných oblastí a verejnú rozpravu o týchto plánoch zvolali na utorok 14. októbra, ale občania prejavili slabý záujem. Stratégiu v nasledujúcom období má schváliť Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec. xxx Zasadnutie. Ako nás informoval administratívny pracovník MS Šťastko Durgala, na zasadnutí vo štvrtok 16. októbra členovia Rady MS prerokovali a schválili zmeny stanov MS, mali prezentáciu návrhu na výstavbu bazéna vo Vrbare, prijali rozhodnutia o výstavbe núdzového východu z pivničných miestností a o oprave dvorovej časti budovy, ktorú používa Spolok petrovských žien. J. Č-p • ĽUDIA A DIANIA •

BOĽOVCE

Neboj sa, malé stádočko... Anna Petrovićová

nedeľu 12. októbra boľovský cirkevný zbor otvoril brány svojho kostola nielen domácim viery, ale aj všetkým významným a drahým hosťom z príležitosti 167 rokov založe-

Z bohoslužieb v boľovskom kostole (Foto: J. Vinkovič)

Ján Vinkovič (Foto: Š. Tisovský)

nia cirkevného zboru, 11 rokov posvätenia chrámu Božieho a 30 rokov pôsobenia farára – seniora Mgr. Jána Vinkoviča v tomto prostredí. Pri tejto príležitosti Pavel Kukučka bol uvedený do úradu

synodálneho presbytera SEAVC. Domáci vítali hostí zo všetkých cirkevných zborov a fílií Sriemskeho seniorátu vo veľkej sieni na fare, kde bola usporiadaná výstava dobových fotografií a ručných prác členiek OKŽ, nainštalovaná za pomoci pani seniorovej, etnologičky Vlasty Vinkovičovej. Úvodom slávnostných bohoslužieb domáci farár Mgr. Ján Vinkovič pozdravil všetkých prítomných a menovite dôstojného

pána biskupa SEAVC Samuela Vrbovského a kňazov: Jána Vidu, Olinu Kolárovú s manželom, Svetlanu Vojnićovú-Feldiovú, Annu Petrákovú-Petrovićovú s manželom, ako aj miestneho pravoslávneho farára, protojereja Dragana Gvozdenovića s manželkou. Zvlášť boli vítané delegácie cirkevných zborov a fílií, predseda KUS Sládkovič Dejan Rýchlik, predsedníčka MOMS Boľovce Viera Tomanová a predstavitelia Obce Surčín.

Slávnostnú kázeň slova Božieho mal erdevícky farár Ján Vida. Biskup Samuel Vrbovský sa prihovoril jubilantovi a podal jeho krátky životopis. Domáci farár – senior sa poďakoval za krásne slová a s vďakou za Božiu pomoc, vedenie a požehnanie si zaspomínal na svoju tridsaťročnú službu v Boľovciach. Svoju správu Ján Vinkovič ukončil slovami Pána Ježiša Krista z Evanjelia podľa Lukáša 12,32: Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. Zborový dozorca Martin Gaško a predstaviteľky OKŽ sa v mene všetkých veriacich v Boľovciach poďakovali seniorovi Jánovi Vinkovičovi a jeho manželke Vlaste Vinkovičovej za ich doterajšiu službu v tomto zbore a vyjadrili svoje želanie spolupracovať s nimi ešte veľa rokov do budúcna. Prednesom duchovných piesní bohoslužby spestril domáci cirkevný spevokol.

Z AKTIVÍT CIRKEVNÉHO ZBORU V PIVNICI

Privítali návštevu zo Slovenska Elena Hložanová

družený spevokol dvoch evanjelických a. v. cirkevných zborov, z Podlužian (pri Trenčíne) a Kukovej (východné Slovensko), hosťoval v Pivnici od štvrtka 9. októbra do nedele 12. októbra. Treba poznamenať, že to nebol ich prvý zájazd do Srbska. V rovnakej zostave s pánmi farármi Jozefom Havrilom a Ľubošom Činčurákom na čele a v spolupráci s pivnickým zborovým farárom Jánom Zahorcom, do Pivnice prišli po druhýkrát. Majú tu už svojich priateľov cirkevníkov, keďže Pivničania tiež dvakrát pobudli na Slovensku. Členovia cirkevných zborov sa • ĽUDIA A DIANIA •

v piatok vybrali na výlet do Nového Sadu, v Báčskom Petrovci navštívili gymnázium, ochutnali srbskú špecialitu – sármu a večer vystúpili v pivnickom kostole. V sobotu hostia pobudli v Iloku, kde navštívili evanjelický chrám a oboznámili sa s dejinami ilockého cirkevného zboru. Zašli aj do slávnych ilockých pivníc pod kaštieľom, zúčastnili sa na ochutnávke vína, navštívili múzeum bývalého kaštieľa a pevnosť. Cirkevníci zo Slovenska navštívili aj Báčsku Palanku, kde vystúpili v Slovenskom dome. V nedeľu opäť v Pivnici vystúpili na predpoludňajších bohoslužbách a popoludní na prehliadke spevokolov Báčskeho seniorátu.

Spevokol zo Slovenska v Pivnici 43 /4618/ 25. 10. 2014

Ľudia a diania PAVEL MUČAJI (1929 – 2014)

Dobojovalo srdce básnikovo Jaroslav Čiep

nedeľu 12. októbra sa Petrovcom rozniesol smutný chýr. Hoci sme si užívali z pekných jesenných dní, v tú nedeľu už slniečko nesvietilo tak veselo, ani nik nezapískal na vŕbovej píšťalke, aj deti prestali preskakovať povrázok. Ba i pavúčik prestal byť hrdinom a zaliezol niekam do škáry. V tú nedeľu sme zostali bez Básnika s veľkým B, človeka majúceho blízko k človeku, ešte bližšie k deťom. Jednoducho a potichučky, iba deň po oslave svojich osemdesiatych piatych narodenín, do večnosti odišiel profesor a spisovateľ Pavel Mučaji. V utorok 14. októbra v rade podobizní bývalých riaditeľov na stene v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára chýbal jeden obraz. S čiernou stuhou pretiahnutý stál na klavíri. Na ňom Pavel Mučaji, ktorý celý svoj pracovný vek venoval zošľachteniu mládeže a detí. Jeho kolegovia, bývalí žiaci a terajší profesori v to utorkové poludnie usporiadali pietnu rozlúčku s profesorom. Z audiozáznamu sme si úvodom vypo-

čuli literárne a životné posolstvo toho jemnocitného človeka Pavla Mučajiho. Úvodné slová rozlúčky podala profesorka Annamária Boldocká-Grbićová. Poslednú

rozlúčil terajší riaditeľ Pavel Belička. Biografickú črtu profesora, spolupracovníka a literáta podala profesorka Anna Medveďová. Miroslav Babiak zarecitoval ďal-

Z pietnej rozlúčky s profesorom a spisovateľom Pavlom Mučajim

báseň na rozlúčku s kamarátom z pera Viery Benkovej potom prečítala žiačka Elena Vršková. Po pesničke zhudobnenej podľa básnikovho textu sa so zosnulým

šiu príležitostnú báseň a s dlhoročným kolegom sa rozlúčila aj profesorka na dôchodku Anna Hansmanová. Záverom komemorácie sa mnohí z veľkého počtu

ANDREJ ČELOVSKÝ (87) bol pochovaný na cintoríne v Báčskom Petrovci vo štvrtok popoludní 16. októbra. Niekdajšieho riaditeľa Novinového podniku Hlas ľudu a šéfredaktora novín Hlas ľudu (1953, 1966 - 1972) a časopisu Rozhľady (1953), predovšetkým ale dobrého rozhľadeného ústretového tichého Človeka, na poslednú cestu okrem ovdovelej manželky Zuzany a dcér Jarmily a Ruženy, vyprevadili príbuzní, priatelia a známi. Pohrebnú počestnosť vykonal petrovský farár Vladislav Ivičiak. V mene redakcie nášho týždenníka a Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu sa so zosnulým rozlúčil riaditeľ Samuel Žiak. Andrej Čelovský sa narodil v Kulpíne 16. septembra 1927, žil v Novom Sade a zomrel v nemocnici v Sriemskej Kamenici 13. októbra 2014. Akoby už za mladi, kým ešte aj básnil, tušil, že naň striehne tvrdý životný údel, napísal o. i. báseň Jeseň v kaštieľoch. V nej sú i tieto verše: Prázdnota spieva pohrebnú pieseň / Kaštiele žijú poslednú jeseň (...) Pred zimou chladnou zhasína plameň / Srdca už nemajú, ostal len kameň (...). Za všetko dobré, čo vykonal, Andrejovi Čelovskému patrí naša veľká vďaka. Nech mu je ľahká milovaná vojvodinská zem. J. B.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

prítomných zapísali do kondolenčnej knihy. Pohreb Pavla Mučajiho sa konal v utorok popoludní a odbavoval ho miestny kňaz Vladislav Ivičiak spolu s kantorom Pavlom Očovejim. Na poslednú cestu zo slnečného prístrešia sa s Pavlom Mučajim rozlúčili nielen blízka rodina, ale aj mnohí spolupracovníci, žiaci, kamaráti, susedia, ctitelia básnikovej tvorby. Na stretnutie s tichom nášho baťka vyprevadil aj cirkevný spevokol a žiacky chór, v mene gymnázia od profesora sa odobral Pavel Belička a v mene bývalých žiakov Michal Spevák. Pavel Mučaji odišiel do svojej Itaky. Básnik predsa zostal trvať. Vzdušnou čiarou cez visuté záhrady nám poslal slovo. Aby sme si belasé sonety v pohode prečitovali v deň sviatočný – v nedeľu.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec K sviatku. Členky Spolku petrovských žien pri príležitosti Dňa oslobodenia Báčskeho Petrovca v nedeľu 12. októbra zorganizovali posedenie pri čaji, na ktoré pozvali aj predstaviteľov miestnej a lokálnej samosprávy, spolky a jednotlivcov. xxx Program pre penzistov. V piatok 19. októbra v petrovskom Dome penzistov odznel príležitostný program žiakov Základnej školy Jána Čajaka. V programe venovanom starším spoluobčanom nechýbali recitácie, slohové práce, hudobné čísla a spev. J. Č-p • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ktoré sú najstaršie slovenské noviny? Katarína Verešová

svou dosti by zastávala. Čím tedy ona vznešenejší býti musí, kdy ona až po mnohých krajinách se rozléva. Projdi zajistě kde jen chceš, všetky té krajiny, ktoré od moře poledního až k moři půlnočnímu leží, nenalezneš-li v nich všudy Slováků (=Slovanů)´“. Už vtedy Doležal vedel, že Slovania, vrátene Slovákov žijú roztrúsení po celej Európe. Ján Hrdlička v týchto novinách otvorene pozýval: „Nu tedy, milí Slováci, pozdvihnětež hláv svých,“ a v inom článku otvorene bolo napísané, že Slováci tvoria najmä dištrikty prešporský, bansko-bystrický a kočický, ale aj to, že nieto „ani jediného kúta země Uherské, v ktorémžto by se Slováci osazení nenalezali“.

ohto roku, keď si dôstojne pripomíname 150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu, vhodné by bolo uviesť niekoľko zaujímavých statí a názorov z prvých slovenských novín vôbec. Údaje o tom boli zahrnuté aj v Národnom kalendári na obyčajný rok 1933, ktorý zostavil Andrej Labáth (Kníhtlačiareň Účastinárska spoločnosť v Petrovci). „Ku koncu 18. stoletia, keď duchovný život národov Európy začal sa prebúdzať, začali sa zakladať i noviny, aby sa mohlo rozhlasovať a spomínať, čo sa deje vo svete. Pravda, veľmi výmluvné ony, tie noviny, ešte neboli. Akoby i papieru bolo bývalo ešte málo, noviny také neveľké boli v prvé časy a mali len knižný formát,“ napísal Dr. Jozef Škultéty (1853 – 1948), slovenský literárny kritik, historik, jazykovedec, publicista a prekladateľ v úvode článku Prvé slovenské noviny v spomenutom Národnom kalendári. V pokračovaní uviedol aj to, o ktoré prvé slovenské noviny šlo: „V júli 1783-ho roku v dnešnej Bratislave začali vychádzať Prešpurské Noviny, v Banskej Bystrici v máji 1785-ho Staré Noviny. Meno tieto bystrické mali čudné („Staré“), ale ducha boli slovensky čulého. Redigoval ich, hoci na číslach neudáva sa nikde, Ondrej Plachy, znamenitý farár turčiansko-sv.-martinský. Písali do nich takí Slováci, ako boli Ján Hrdlička, Jur Ribay, Štefan Leška, August Doležal; mávali články, pri ktorých išlo o to, aby sa budilo slovenské cítenie, slovenské národné povedomie. Titulná strana Starých Novín V článku Vznešenosť řeči české neb vůbec slovenské Ján Hrdlička Aj v dobe Jozefa II. cenzúra spomínal samé také veci, ktorý- bola prísna. Prejavovala sa však mi myslel povzbudiť Slovákov. na dnešné pomery v neobyčajnej Vedľa starobylosti slovenskej reči podobe. Zistil to Dr. Jozef Škultúty vyzdvihol jej rozšírenosť. ´Byt- a do svojho článku v NK prepísal by ona jedné toliko krajině byla z pôvodnej správy: „Pekné články vlastní, jako francouzska Franco- Starých Novín pozatierali, zauzské, vlaská Vlaské, španielská machľovali sa v iných článkoch, Španielské a uherská Uherské poznámkach takýmito osvedzemi, však již proto vznešenosť čeniami: ´Literatura slovanská • ĽUDIA A DIANIA •

Hlavička Prešpurských novín

(=slovenská) neomylně sloužiti musí k rozšíření známosti řeči německé, a tak s najmoudrejšími cíly našeho nejmilostivejšího Krále, kterížto chce, aby jeho mateřinská reč i soudne stolice jeho krajin opanovala, nejdokonaleji srovnáva... Kdo jednou při potůčku slovanské literatury, slovanského umění žížniti začne, ten sa bude usilovati, aby se ze samé studnice podle německé řeči obživoval´.“ Preto v poslednom ročníku (roku 1785) vydania Starých Novín sa uviedlo, že sa každý Slovák musí učiť písať a hovoriť po nemecky. Inými slovami prví novinári hlásajúci slovenské povedomie a šíriaci slovenskú reč nemohli slobodne písať, iba prekladať z nemeckej tlače. Prešpurské noviny trvali dlhšie, od 1. júla 1683 do 30. júna 1787, lebo boli asi opatrnejšie. „Účinkovať na slovenský cit, na slovenskú myseľ neusilovali sa tak, ako bystrické, a preto nepotrebovali zatierať a vykladať, že slúžia germanizácii,“ uviedol v článku Škultéty. Vzhľadom na to, ktorí to vlastne boli prví slovenskí novinári, ktorí otvorene hlásali slovenskosť v druhej polovici 18. storočia, spomenúť treba nasledujúce

fakty. Do Starých Novín prispievali aj dvaja muži – evanjelickí farári, ktorí neskôr pôsobili na Dolnej zemi – Ribay a Leška. Jur Ribay (Juraj Ribay, 1754 – 1812) posledných trinásť rokov žil a pôsobil ako evanjelický farár v Torži, v dnešnom Savinom Sele. Pri príležitosti 200 rokov od jeho úmrtia Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Katedra slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade a Katedra slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade usporiadali v Novom Sade medzinárodnú konferenciu a 23. februára 2013 v Savinom Sele odhalili pamätnú tabuľu. Štefan Leška (1757 – 1818), inak prvý redaktor Prešpurských novín (1783/84) so sídlom v Bratislave neskôr ako farár istý čas pôsobil v Čechách, kde sa aj stal superintendentom českých ev. a. v. cirkevných zborov. Od roku 1798 pôsobil v Dunaegyháze pri Pešti, a potom v Kiškereši, kde aj umrel. Jeho syn Štefan Leška (1794 – 1849), taktiež evanjelický farár, od roku 1826 do roku 1849 pôsobil v Starej Pazove, kde aj umrel. Foto: z archívu SNK v Martine

43 /4618/ 25. 10. 2014

á, 7. 2 Vlčekov Tamara a v Kysáči r ZŠ Ľ. Štú

á, 6. 2 Mila Privizerov či sá Ky ZŠ Ľ. Štúra v

Oslavy boli, jubileum trvá

eď to iste viete, kamaráti, ako si sviatok užiť čím dlhšie: jednoducho neponáhľať sa s rozbaľovaním darčekov. Kým ešte jesto zabalené darčeky, trvá tichá radosť z ďalších pekných prekvapení. Je aj dôvod na slávnostnú náladu. Tak si aj my vychutnávame vaše narodeninové zásielky k 70. výročiu Hlasu ľudu – aj keď tie veľké a ústredné oslavy máme za sebou – a pomaly otvárame ďalšie a ďalšie. Ďakujeme ešte raz za všetok čas, ktorý ste nám venovali: kým ste lapali inšpiráciu, a aj potom, keď ste ju literárne či výtvarne prenášali na papier.

ová, 6 Ďurovk a ín r a t Hana Ka a v Kysáči r ZŠ Ľ. Štú

Novinárstvo

ôj starý otec bol novinárom a rozprával mi, aké je to pekné povolanie. Chcel som vidieť, ako je to byť novinárom. Jedného rána starý otec prišiel po mňa a povedal mi: „My dvaja budeme dnes novinári.” Keď sme prišli do kancelárie, zobrali sme veľkú tašku, do nej sme položili fotoaparát, papiere, mikrofón, kameru, pero a vyrazili sme do Belehradu. Tam sme odišli na tréning srbských basketbalistov. Môj starý otec zobral papier, pero a fotoaparát, mojou úlohou bolo držať mikrofón a nahrávať rozhovor. Starý otec basketbalistom položil zopár otázok a šli sme späť do Kovačice. Tam starý otec zobral tie papiere, kde zapisoval otázky a odpovede, dal ich na stôl, a potom v počítači napísal text o našom hráčovi Raduljicovi, priložil aj zopár fotografií, ktoré sme nafotili na tréningu. Potom sme to vytlačili a príspevok bol hotový. Mne sa tento deň veľmi páčil, páčila sa mi táto robota a myslím si, že sa aj ja jedného dňa stanem novinárom. Dávid Svetlík, 8. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Marián Privizer, 5. 2 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 25. októbra 2014 ČÍslo

21 /1879/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena kukurice stále klesá

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade sa od 13. do 17. októbra 2014 najviac obchodovalo s kukuricou, ktorá predstavovala až 80 % tovarového obratu. V tomto týždni boli zaznamenané najnižšie ceny poľnohospodárskych komodít za posledných dvanásť mesiacov, dokonca kukurica mala najnižšiu cenu za posledných päť rokov. V uvedenom období bol tovarový obrat na novosadskej burze v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 46,57 % väčší. Finančná hodnota obratu bola vyššia o 8,81 %. Vysoká ponuka kukurice znižuje jej cenu, ktorá bola v uvedenom období 12,00 din./kg bez DPH. To je najnižšia cena kukurice od roku 2009. Priemerná cena bola 13,51 din./kg (12,28 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 5,03 % menej. následným zaorávaním Pšenica sa predávala po 19,51 din./ do hĺbky 0,20 až 0,25 m. kg (17,74 bez DPH), čo je v porovnaní s Pšenicu netreba siať predchádzajúcim týždňom o 4,36 % hlboko, pretože nevytvára vyššia cena. hlboký koreňový systém, Cena sóje sa stabilizovala na úrovni ale pôda musí byť kyprá. od 37,00 do 40,00 din./kg (bez DPH). Pri veľmi plytkej sejbe je zase Priemerná cena bola v uvedenom ohrozené dobré prezimovanie období 42,46 din./kg (38,60 bez pšenice, nakoľko plytko uložeDPH). ný odnožovací uzol pri nízkych Na novosadskej burze v teplotách bez snehovej pokrývky ponuke bolo aj minerálne sa môže poškodiť a rastlina z pohnojivo NP 11:52 (známe rastu vypadne. Rovnako škodlivá ako MAP), ktoré sa premôže byť aj hlboká sejba pre dávalo po 57,12 din./ pomalé vzchádzanie a zoslabenie kg, čo je v porovnaní porastov, ktoré sú potom náchyl- z a m e š s predchádzajúnejšie na napadnutie rôznymi kania sejcim týždňom o chorobami. K ďalším zásadám by. Na území 2,19 % nižšia pre kvalitné založenie porastu Srbska sa každý cena. ○ patrí dodržanie jeho organizácie rok z rôznych príčin a počtu jedincov na jednotku na 30 až 50 % parciel plochy, termínu sejby s ohľadom vykonáva oneskorená sejna odrodu, stav pôdy a poveter- ba (v novembri, dokonca až nostné podmienky. Oneskorená v decembri), takže vtedy by sa sejba môže znížiť výnosy o 5 až mali siať odrody tolerantné k 20 % v závislosti od počtu dní neskoršiemu termínu sejby. ○

Oneskorená sejba znižuje úrodu

Ľubica Sýkorová

obre založený a zapojený porast pšenice ozimnej so silnými odnožami je vynikajúcim základom pre dosahovanie vysokých úrod. Kvalita zakladania porastov je podmienená viacerými faktormi, ktoré sú človekom úplne alebo čiastočne ovládateľné, a faktormi, na ktoré nemôžeme vplývať. K nim predovšetkým patrí priebeh poveternostných podmienok, ktoré významnou mierou ovplyvňujú výšku a kvalitu úrody. Čiastočnú elimináciu negatívneho dopadu poveternostných podmienok môže pestovateľ dosiahnuť dodržaním zásad pestovateľskej technológie, ku ktorým patrí aj správne zakladanie porastov pšenice. V Srbsku by sa podľa slov odborníkov malo tejto jesene posiať najmenej 500 000 ha

pšenice, z toho vo Vojvodine od 250 000 do 300 000 hektárov. V žiadnom prípade by poľnohospodári nemali siať osivo „z povaly”, pretože tým sa nielen znižujú hektárové výnosy, ale sa aj prenášajú choroby ohrozujúce zdravie ľudí a zvierat. Nepriaznivé poveternostné podmienky oddialili sejbu ozimných obilnín. Kvôli častým dažďom zber kukurice, ktorá je najčastejšou predplodinou pre ozimné obilniny, ešte stále nie je ukončený. Pred sejbou ozimín sa odporúča urobiť chemická analýza pôdy a na základe výsledkov aplikovať hnojivá. Aby pšenica kompletne vzišla, prvou zásadou je, že musí byť zasiata do dobre pripravenej a uľahnutej pôdy. Zásadou dobre pripravenej pôdy po kukurici a slnečnici je rozdrvenie pozberových zvyškov opakovaným tanierovaním ťažkým tanierovým náradím a ich

Z obsahu Jesenní škodcovia obilnín (3) Str. 4

Vhodné miesto pre kompostovisko Str. 5

Antibiotiká z prírody Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EURÓPSKE POĽNOHOSPODÁRSTVO

Boj proti africkému moru ošípaných pokračuje pripravila: Ľubica Sýkorová

red viac ako rokom, presnejšie koncom septembra 2013 Rada EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli rozhodla vyčleniť 2,5 milióna eur na boj proti rozšíreniu afrického moru ošípaných (AMO) na územie Európskej únie. Rada ministrov schválila spomenutú sumu na riešenie tejto problematiky, hlavne na prevenciu a informovanosť, aby sa choroba nedostala na pôdu EÚ. Po roku sa európski ministri počas dvojdňového zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Luxemburgu zhodli na tom, že únii sa nedarí účinne bojovať proti tejto chorobe. Európanom sa spomenutú epidémiu nedarí zastaviť, pričom v krajinách EÚ vznikajú nové ohniská nákazy. Africký mor ošípaných je vírusové ochorenie, ktoré neohrozuje zdravie ľudí, ale pre ošípané a diviaky je smrteľné. Momentálne nie je k dispozícii žiadna vakcína ani liečba. Evidovaných je už viac ako 111 prípadov výskytu moru. Na zasadnutí Rady EÚ diskusie ministrov smerovali k úvahám, že doterajší mechanizmus nápravy, monitorovania a likvidácie ohnísk s výskytom afrického moru ošípaných nie je dostatočne účinný. Za jednu z príčin tohto stavu ministri považujú vysoký pomer spolufinancovania zo strany členských štátov, a preto chcú, aby EÚ zvýšila svoj podiel financovania nákladov na monitorovanie, ochranu či likvidáciu moru. Bola snaha, aby sa spolufinancovanie zvýšilo na 100 %, bohužiaľ, to nie je možné. Komisia tvrdí, že len v prípade priameho ohrozenia života je možné 100-percentné spolufinancovanie. Momentálne platí dohoda, že Európska komisia pripraví návrh, v ktorom bude spolufinancovanie na monito-

rovanie a likvidáciu afrického moru na úrovni 75 %. Africký mor ošípaných má oproti klasickému moru ošípaných výraznejšie príznaky. Infekcia sa šíri priamym kontaktom zvierat alebo kontaminovaným krmivom, vodou a prostredím. Vektorom vírusu môžu byť aj kliešte. Ochorenie na AMO má akútnejší priebeh a spravidla sa končí úhynom zvieraťa. Často sa objavuje krvavá hnačka. Začiatok choroby sa prejavuje rýchlym zvýšením teploty viac ako na 42,2 °C, ktorá pretrváva približne štyri dni, potom nastáva postupný pokles. Ostatné klinické príznaky sa prejavujú v ďalších dvoch až troch dňoch vo forme depresie, celkovej slabosti, cyanózy, kašľa, krvavých hnačiek a zvracania, ospalosti, ochrnutia a približne na siedmy deň nastáva úhyn. Liečba ochorenia nie je známa. Pitvou sa zisťujú rozsiahle krvácania vnútorných orgánov. Na rozdiel od klasického moru ošípaných, kde slezina býva normálnej

veľkosti, pri africkom more ošípaných môže byť zväčšená trojnásobne, je tmavej až čiernej farby a drobivej štruktúry. Prameňom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Vážnym problémom je, že choroba sa okrem priameho kontaktu chorého zvieraťa so zdravým môže prenášať aj sprostredkovane (napr. infikovaným krmivom), ale aj vektorom – krv cicajúcim hmyzom (kliešte rodu Ornithodorus). Vírus AMO

je schopný cirkulácie v krvi nakazeného zvieraťa až 60 dní a v surovom bravčovom mäse si zachová infekčnosť až 15 týždňov, v tepelne nespracovaných výrobkoch z bravčového mäsa až 3 – 6 mesiacov. Inkubačná doba sa pohybuje v rozpätí 4 (akútna forma) až 15 dní. Africký mor ošípaných je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ, ako aj Svetovej organizácii pre zdravie zvierat so sídlom v Paríži (OIE). ○

ROVNAKÁ MOŽNOSŤ PRE VŠETKÝCH

Garančný fond pre mladých farmárov P redstavitelia Európskej rady mladých farmárov (CEJA) veria, že vďaka zriadeniu spoločného fondu v Európskej investičnej banke (EIB) poľnohospodári zo všetkých krajín EÚ by mohli mať rovnaké štartovacie podmienky. Podľa slov predsedu organizácie CEJA Mattea Bartoliniho mladí farmári nechcú zmeniť alebo nahradiť existujúce štátne nástroje, no chcú zaistiť, aby mal každý

mladý farmár v Európe rovnakú možnosť získať úver. A to bez ohľadu na členský štát, v ktorom podniká alebo na finančné zázemie, z ktorého pochádza. Reformovaná Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP/ CAP) má priniesť viacero nástrojov na príliv inovácií a na generačnú výmenu v sektore. Podľa zástupcov mladých farmárov to bude možné len vďaka zabezpečenému prístupu

k úverom od národných bánk, ideálne za nižšie úrokové sadzby. Malo by sa tak diať zásluhou novovzniknutého Európskeho garančného fondu v Európskej investičnej banke. Mladí podnikatelia do štyridsať rokov by návratný finančný príspevok získali po splnení určitých kritérií a po predložení dôveryhodného plánu. ○ (zdroj: Euractiv)

25. 10. 2014 • 43 /4618/

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (1)

Našiel svoj svet Oto Filip

dovstiev podobného druhu v Slovinsku je príbehom osebe. Je v nich nezanedbateľný pohľad na súčasnosť i zajtrajšok, ale i prameň siahajúci do minulosti. – Takto žili moji prastarí a starí rodičia. Je to ich nábytok zo začiatku alebo polovice minulého storočia. Každý kus vám čosi povie. Tieto kvalitne vyrobené stoly boli gazdovské, tieto celé doškriabané sú z čias

o najkrajšie či najlepšie v živote prichádza najčastejšie na konci. Potvrdil to i záver trojdňového pobytu vojvodinských novinárov v Slovinsku, poskytujúci možnosť presvedčiť sa na tvári miesta, ako sa (aj) vidiek môže stať zlatou baňou. Keď sa robí, investuje do správnych vecí a celé roky riadi svojím cieľom. Treba však ísť radom. A začať stredou na sklonku leta, keď sa viac než hodinové pristavenie na farme Roberta Pungračiča v Drenovci pri Zavrči stalo azda najzaujímavejšou etapou spätnej cesty na relácii Murska Sobota – Nový Sad.

Robert Pungračič Blúdili sme síce dosť a riadne, po cestách takých a onakých, kým sa kolesá autobusu nedostali na gazdovstvo sídliace na upätiach jednej z hôr. – Pohľad na pohľadanie... – konštatujeme viacerí hneď po otvorení dverí autobusu. Nedozerné vinice, briežky, stromy, ruža pri každom rade viničov, vlastne pri krajnom alebo prvom kole vinohradu...Vyzerajú nádherne: – Je to kvôli estetike? – vyzvedáme sa u gazdu. – Dalo by sa povedať áno, no nielen preto. Tie sú tu vlastne ako svojrázny test kvality pôdy,

Pohľad na pohľadanie odolnosti rastlín, – podčiarkuje majiteľ Turisticko-vinohradníckeho gazdovstva Robert Pungračič. Aby sa takéto čosi dosiahlo, nedá sa bez toho známeho: vinica nepotrebuje pána, ale sluhu. O pive sa zvykne hovoriť, že je tekutý chlieb. A čo víno? Ktosi o ňom dávno skonštatoval, že patrí k ľudstvu rovnako ako chlieb, ale má ešte čosi navyše: tajomnosť nového poznania a očakávania lásky. Veď koľko sa len veršov zložilo na počesť lahodného moku, ktorého každá kvapka v sebe ukrýva mozole vinohradníkov, koľko len piesní ho ospevuje a oslavuje, koľko významných dohôd ním bolo spečatených, koľko sporov sa urovnalo pri poháre dobrého vína... Viac než tisícročnú históriu má tamojší najšpecializovanejší odbor poľnohospodárstva. A súčasnosť zistenú na tvári miesta: niet výsledkov bez lopoty. Všetko v duchu pravdivého ľudového príslovia: Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad. Tým je spravidla a dodnes celoročná drina, začínajúca sa prípravou pôdy a vysádzaním viniča, pokračujúca jeho štepením, hnojením, okopávaním. Vinohrad – to znamená

neleniť. Ako aj opravovať vinohradnícke náčinie, pripravovať nové koly a húžvy na viazanie, rezať vinič zohnutým nožom alebo nožnicami. To znamená aj neľahkú jarnú kopačku, zatĺkanie kolov, pletenie, olamovanie zbytočných letorastov viniča, odstraňovanie buriny, kyprenie pôdy... Predpokladom vzniku vína je aj oberačka, aj spracovanie hrozna, aj všetky procesy vedúce k mladému vínu, Vinič a ruže aj koštovka. Penicilín lieči ľudí, víno ich obšťastňuje – povedal svojho času už Fleming. Po všetkých týchto úvahách zostáva presvedčenie, že vo víne je nielen pravda, ale aj čosi omnoho širšie. Ukážka, že sa oplatí investovať do tajomných vínnych pivníc, že vinohradníctvo môže byť ruka v ruke s vidieckym turizmom. Vlastne väčšina gaz-

III

chudoby... – vraví Robert už v prvej miestnosti rozľahlého domu, ktorý má všetko, čo sa patrí: od strechy po pivnice. O dvore a jeho okolí ani nehovoriac... Bývať na takejto farme a ranči sa mu zrejme páči. ○ (V budúcom čísle: Hranica cez pozemok)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jesenní škodcovia obilnín – podmi Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra MUCHY V jesennom období na obilninách môže zapríčiňovať významné škody niekoľko druhov múch (podrad Brachicera, Diptera). Väčšina z nich škodí aj v jeseň, aj na jar, teda na mladých rastlinách. Niektoré majú viac generácií a škodia aj neskoršie počas vegetácie, a to najmä na klase. Sú to škodcovia, ktorí sa nevyskytujú často vo väčšom množstve, ale v prípade prem-

Imágo zunčavky jačmennej noženia môžu zapríčiniť výrazné škody. V strednej Európe sa najviac uvádzajú tieto dva druhy: zunčavka jačmenná – Oscinella frit a zelenuška žltopása – Chlorops pumilionis (Chloropidae, Diptera). ZUNČAVKA JAČMENNÁ Dospelé jedince zunčavky jačmennej sú malé mušky. Telo majú dlhé len 2 mm, čierne, lesklé. Larvy sú beznohé a bezhlavé, po vyliahnutí sú dlhé 1 – 1,5 mm, dospelé larvy merajú 5 mm, sú bielej farby, lesklé. Hostiteľskými rastlinami zunčavky jačmennej sú všetky druhy obilnín a kukurica, ako aj mnohé druhy pestovaných a divorastúcich tráv. Larvy prvej a tretej generácie škodia na mladých rastlinách v jeseň, respektíve na jar. Samič-

ky kladú vajíčka na rastliny vo fáze 1. – 3. listu. Vyliahnuté larvy sa vžierajú hlavným výhonkom smerom dolu. Na poškodených rastlinách odumierajú centrálne listy a dajú sa ľahko vytiahnuť. Na báze listov sú viditeľné hniloby a čiastočne aj larvy. Rastliny bez odnoží hynú a odnožené rastliny tvoria mnoho postranných výhonkov, ktoré len zriedka tvoria steblá. Zunčavka škodí najmä na skoro vysiatych oziminách a neskoro vysiatych jarných obilninách. Väčšie škody spôsobuje v rokoch, keď kvôli dlhej zime príprava pôdy a sejba meškajú, a potom nastúpi teplé počasie, čo sa často v posledných rokoch stáva. Zunčavke tiež vyhovuje dlhá teplá jeseň. Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín. Na lokalitách, kde sa tento škodca pravidelne vyskytuje, sa odporúča zakladať hustejšie porasty. Tiež sa odporúča podporiť rýchly vývoj obilnín v skorých fázach, aby rastliny čím skôr prekonali kritické štádium pri napadnutí (2 – 4 listy). Problém pri priamej ochrane je dlhá doba kladenia vajíčok a skrytý spôsob života lariev. Letovú aktivitu môžeme monitorovať pomocou modrých lepových dosiek alebo modrých vodných misiek. Chemická ochrana proti 1. a 3. generácii škodcu sa vykonáva po vzídení do fázy 2 – 3 listov a proti 2. generácii sedem dní po vyklasení hlavného stebla. Ošetrenie je vhodné zopakovať po 8 – 10 dňoch. Termín ošetrenia treba spresniť podľa výskytu dospelcov na modrých optických lapačoch. Najviac sú napádané okraje ozimného

jačmeňa zo strany lúk a plôch, kde bol ovos. Optimálny termín ochrany proti samičkám 1. a 3. generácie pred nakladením vajíčok je vo fáze dvoch listov. ZELENUŠKA ŽLTOPÁSA Zelenuška žltopása sa vyskytu- Imágo zelenušky žltopásej je v celej Európe. Prvá generácia lariev škodí na ošetrovať vzchádzajúce porasty jar na jarnej a ozimnej pšenici v jeseň proti náletom imág. Na a na jarnom jačmeni. Druhá jar treba kontrolovať porasty generácia lariev škodí na mla- v druhej polovici mája a ak sa dých oziminách, ale aj na pýre na desiatich odnožiach zistí viac a kŕmnych trávach. V prípade ako jedno vajíčko alebo ak sa zvýšeného výskytu spôsobuje na sto stebiel zistí desať vajízníženie úrody o 10 – 20 %. čok, vtedy treba robiť ochranu. Škodlivé výskyty sú len lokálne. Využívajú sa insekticídy, ktoré Prvá generácia lariev škodí vy- sa používajú proti zunčavke hrýzaním ryhy na steble od klasu jačmennej, čiže pyrethroidy. smerom dole až k najbližšiemu kolienku, čo spôsobuje zastave- HRABOŠ POĽNÝ Rozmnožovanie hraboša – nie rastu rastliny, klas zostáva úplne alebo čiastočne v listovej Microtus arvalis veľmi ovplyvpošve. Klas na napadnutej ňujú poveternostné podmienky. rastline je buď prázdny alebo Vyhovuje mu teplá suchá jar, obsahuje zle vyvinuté zrná. Na dlhá teplá jeseň a suchá, nie príprvom internódiu larvy žerom liš chladná zima s dlhotrvajúcou vytvárajú ryhu od klasového snehovou pokrývkou. Chladné zimy bez snehu im nevyhovujú. vretena až po prvé kolienko. Druhá generácia lariev po- Typické pre hraboše je periodškodzuje mladé rastliny v je- ické premnoženie, ku ktorému seň prenikaním do rastových dochádza približne každých vrcholov, čo spôsobuje zdure- päť rokov po miernych zimách nie listov a následne odnože a suchých letách. Hrabošovi vyhovujú plodiny, zakrpatievajú. Na jar prichádza k zahnívaniu a zasychaniu na- ktoré poskytujú úkryt a potravu padnutých odnoží. Napadnuté po celý rok, a kde nie sú jeho rastliny vytvárajú nové odnože. nory poškodzované hlbokou orbou. V minulosti boli pre neho vyhovujúce viacročné krmoviny. OCHRANA Z agrotechnických opatrení sa Teraz mu vyhovujú obilniny pesodporúča neskorá sejba ozimín tované v monokultúre a repka. a skorá sejba jarín a podporiť Ak po obilnine nasleduje repka rýchly vývoj rastlín v jarnom a príprava pôdy je minimalizačobdobí. Vyrovnané hnojenie ná, môže sa hraboš v repke silne fosforom a draslíkom zvyšuje premnožiť. Na hraboše priaznivo vplýva odolnosť rastlín proti napadnutiu zelenuškou. Tiež sa odporúča aj zaburinenosť porastov a zaničiť pýr plazivý a výdrv ozimín. vlažovanie, neskorý zber a keď V niektorých rokoch treba polia zostanú nezorané dlhšiu

25. 10. 2014 • 43 /4618/

enky na premnoženie a ochrana (3) dobu po zbere, a najmä minimalizačné spracovanie pôdy. Hraboše majú veľa prírodných nepriateľov. Významné sú denné a nočné vtáky: sovy, sokoly atď. Líška denne skonzumuje až 30 – 40 jedincov. Populáciu hraboša môžeme výrazne znížiť agrotechnickými opatreniami. Významné sú nasledujúce opatrenia: načas vykonaná žatva či zber obilnín, kukurice, slnečnice a sóje s čo najmenšími stratami. Po zbere je potrebné z pozemku odstrá-

Vhodné miesto pre kompostovisko

25. – 31. 10. 2014

POČASIE

tom, ako zakladať kompostovisko, sme už viackrát písali. No mnohí doteraz nevedia, čo patrí do kompostu a čo do odpadu. Bežný kompost je potrebné zakladať v polotieni pod stromami či kríkmi a v závetrí. Tu bude chránený pred vysušujúcim vetrom i pred spaľujúcim slnkom. Stromy navyše ochránia tlejúci materiál za dažďa pred premáčaním. Kompost potom môže mať podobu otvoreného kompostu z bežne dostupných drevených či plastových prefabrikátov (ohrádka), prípadne možno zvoliť priemyselne vyrábanú nádobu z plastu – termokompostér. Plastový kompostér môžeme postaviť kamkoľvek, kde nebude rušiť okolie. Proces výroby kompostu v

Oraním možno zničiť až 85 – 90 % populácie hraboša. Správna príprava pôdy pred sejbou ozimín tiež negatívne vplýva na rozmnožovanie hraboša. Treba sa vyhýbať siatiu ozimín po sóji, slnečnici a cukrovej repe. Ak neboli vykonané tieto opatrenia, treba zvýšiť pozornosť a na jar sledovať ohrozené porasty a v prípade zvýšeného výskytu načas zasahovať. ○

Okrem záhradníckeho odpadu môžeme použiť aj odpadky z kuchyne (zvyšky po čistení zeleniny, ovocia, vaječné škrupiny, drevený popol,...). Túto hmotu vrstvíme so zeminou. Do kompostu, samozrejme, nepatrí všetko. Organická hmota, ktorá sa ťažko rozkladá alebo sa nerozkladá vôbec, do kompostu nepatrí. Napr. hrubšie konáre či drevité korene sa odporúča využiť v biopareniskách, na dlhodobé rozkladanie. Do kompostu nepatria ani žiadne obaly, či už papierové, plastické, rôzne plechovky a fľaše a už vôbec nie uhynuté zvieratá. Nedávame doň ani zvyšky mäsa a varených jedál. Nemajú sa kompostovať ani rastliny nakazené chorobami a škodcami, trváce buriny, ako je pýr, pupenec, púpava, odkvitnuté buriny a buriny so semenami. Čím viac organickej hmoty kompost obsahuje, tým je hodnotnejší. Ak získame biologický materiál, napr. maštaľný hnoj

alebo trus domácich zvierat (hydiny, holubov, králikov), použijeme ho ako očkovací materiál. Výkaly ošípaných alebo fekálie možno tiež použiť ako očkovací materiál, sú však menej vhodné. Aby sa urýchlilo zrenie, hromadu niekoľkokrát do roka poprehadzujeme. Kompost sa tak prevzdušní a urýchli sa rozklad organickej

Hraboš poľný

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Ľubica Sýkorová

niť pozberové zvyšky – slamu, listy z repy alebo vňať zo zemiakov. Ďalej podmietať hneď po žatve a včas urobiť hlbokú orbu. Najúčinnejšie opatrenie je načas vykonaná hlboká orba, ktorá zapríčiňuje búranie chodieb a mechanické ničenie mnohých jedincov.

klasickom či v termokompostéri je takmer zhodný. Predovšetkým je nutné dodržať zásadu postupného striedania jednotlivých materiálov v tenších vrstvách. Dôležité je i občasné premiešanie celého obsahu, čo zaistí rovnomerné rozvrstvenie všetkých zložiek a zároveň ich prevzdušnenie. V prípade klasického kompostu je potrebné kontrolovať jeho vlhkosť. V horúcom letnom období je nutné jeho občasné preliatie vodou. Dobre vyrobený kompost zlepšuje úrodnosť pôdy, dodáva jej humus, ľahko prijateľné živiny a užitočné mikroorganizmy. Do kompostu dávame odpadovú rastlinnú hmotu zo záhrady. Môžu to byť i tenšie konáriky po reze, pokosená tráva, pozberové zvyšky zelenín, buriny a pod.

(Koniec) (foto: z internetu)

hmoty. Prvýkrát kompost prekopeme asi po ôsmich týždňoch. Ďalšie prehadzovanie urobíme raz alebo dvakrát zhruba v 6- až 8-týždňových intervaloch. Na obohatenie kompostovej hmoty sú vhodné priemyselné hnojivá v dávke 3 až 10 kg na m3 kompostovanej hmoty. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 12˚

4˚ | 11˚

2˚ | 11˚

2˚ | 12˚

5˚ | 15˚

5˚ | 16˚

8˚ | 17˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Antibiotiká z prírody

Dr. Vladimir Filipović Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića, Belehrad preklad: Ľubica Sýkorová

o výskume a praxi bolo dokázané, že mnohé odpariteľné rastlinné zložky ničia patogénne mikroorganizmy alebo zamedzujú ich rozvoj. Preto sa takéto rastliny nazývajú fytoncídne rastliny alebo prírodné antibiotiká. Najviac sa ich nachádza v skupine liečivých, aromatických a koreninových rastlín. Používanie liečivých rastlín pre potreby liečenia ľudí bolo známe už v dávnej minulosti. Kvôli pozitívnym vplyvom na ľudské zdravie bylinkári a neskôr aj priemysel využívajú veľký počet liečivých, aromatických a koreninových pestovaných, ale aj divorastúcich rastlinných druhov. Stáročia rastliny, aby sa ochránili a zabezpečili nové generácie, vytvárali rôzne bioaktívne látky. Najčastejšie priamimi konkurentmi pre prežitie rastliny boli iné rastliny z rovnakej čelade alebo rodu, alebo z iných čeladí a rodov. Vzájomné vzťahy medzi rastlinnými druhmi sú stanovené prostredníctvom špecifických chemických látok, ktoré rastliny syntetizujú a vylučujú do okolia. Tento jav nazývaný „alelopatia” sa najčastejšie vyskytuje medzi rôznymi druhmi „divorastúcich” a „pestovaných” rastlín, ale existuje aj vo vzťahu k mikroorganizmom. Alelopatické látky môžu byť vo forme pary, plynov a vodorozpustných komponentov vylučovaných z koreňov a nadzemných častí rastlín. Pôsobia nielen na rastliny a mirkoorganizmy, ale aj na zvieratá a ľudí. Je známe, že napr. orech vylučuje juglón, ktorý inhibuje rast lucerky, rajčín a zemiakov, v koreni ovosu sa syntetizuje skopoletín, inhibítor fotosyntézy slnečnice, tabaku a iných rastlín. Pri chryzantémach bolo zistené vylučovanie látok, ktoré v pôde zamedzujú rast

rovnakého rastlinného druhu. Klasifikácia chemických látok, ktoré sa zúčastňujú pri alelopatických vzťahoch: 1. antibiotiká – inhibítory medzidruhových vzťahov mikroorganizmov, 2. fytoncídy – výlučky vyšších rastlín, ktoré pôsobia na mikroorganizmy, 3. marazmíny – oddeľujú ich mikroorganizmy a pôsobia na vyššie rastliny, 4. cholíny – chemické inhibítory vyšších rastlín, ktoré pôsobia na vyššie rastliny. Z uvedených chemických látok v nasledujúcom texte viac pozornosti budeme venovať fytoncídom, látkam, ktoré svojím antiseptickým a antibiotickým zložením znižujú početnosť škodlivých mikroorganizmov, stimulujú rast a rozvoj rastlín, pozitívne vplývajú na zdravie pestovaných rastlín a úrodnosť pôdy. Fytoncídy sú v pravom zmysle slova rastlinné alebo prírodné antibiotiká. Obsahuje ich veľký počet rastlín, najviac z nich patrí do skupiny liečivých, aromatických a koreninových rastlín. Každodenným používaním liečivých byliniek z vlastnej produkcie, ktoré obsahujú veľa éterických olejov, minerálov, vitamínov a horčín, si človek môže významne pomôcť pri udržaní dobrého zdravia, posilnení organizmu a liečení ľahších ochorení. Okrem obrovských možností využitia jednotlivých fytoncíd-

nych rastlín v prevencii a liečení chorôb ľudí úspešne sa môžu využívať aj v rastlinnej výrobe ako rastliny medziplodiny, rastliny „pasce”, rastliny „repelenty”, predsejbové rastliny, na vysádzanie ekopásov a pod. Z nich sa hlavne na malých farmách pripravujú rôzne prípravky a v priemysle priemyselné prípravky, ktoré sa vyrábajú ako jednotlivé alebo miešané rastlinné oleje a koncentráty získané z liečivých, aromatických a koreninových rastlín. Najčastejšie sa tieto prípravky využívajú v organickej a biodynamickej výrobe s cieľom zachovania zdravia rastlín, zamedzenia rastu alebo rozmnožovania jednotlivých mikroorganizmov. Najznámejšie fytoncídne rastliny sú rebríček obyčajný (srb. hajdučka trava), tymián, materina dúška, bazalka (srb. bosiljak), saturejka záhradná (srb. čubar), skorocel (srb. bokvica), podbeľ, repík (srb. petrovac), nechtík (srb. neven), aksamietnica (srb. kadifica), kapucínka (srb. dragoljub), cibuľa, cesnak, brestova kôra, breza, orech atď. Najznámejší prírodný antibiotik je určite cesnak (Allium sativum), ako aj breza (Betula pendula), ktorá sa kvôli vysokému obsahu fytoncídov, ktoré vypúšťa do okolia, často vysádza okolo zdravotných zariadení. V druhej polovici 20. storočia sa intenzívnejšie začalo s vedeckým skúmaním cesnaku a skorocelu, keď bola zistená

ich významná antibakteriálna sila vďaka obsahu fytoncídov. Výbornou predplodinou je nechtík, aksamietnica (malá ruža), biela horčica, kapucínka alebo kompost z niektorých tropických rastlín, napr. nimba neem (Azadirachta indica), ktoré svojimi chemickými výlučkami znižujú počet nematód. Vigna sinensis (srb. vignja) a raž ako predplodiny sú rezistentné na nematódy a na niektoré iné mikroorganizmy a znižujú ich početnosť. Bazalka môže okrem antiseptických účinkov na škodlivé organizmy vplývať aj na početnosť jednotlivých škodlivých insektov (pásavka zemiaková, srb. krompirova zlatica, na ktorú majú taktiež značný vplyv chren a cesnak), ale aj na niektoré vyššie rastliny, napr. na ambróziu. Z cibule sa môže pripraviť prípravok na ničenie múčnatky a spály, z rebríčka proti plesniam a hrdzi. Éterické oleje saturejky, materinej dúšky, mäty a rasce majú taktiež fungicídne vlastnosti. Kamilka – rumanček, cesnak, chren a žihľava sa zase používajú na dezinfekciu osiva. Pridávaním týchto rastlín do kompostu sa znižuje vplyv a účinok škodlivých a zvyšuje účinok mikrobiologických procesov užitočných mikroorganizmov. K tomu sa používajú špeciálne pripravené priemyselné čaje, ktoré obsahujú veľký počet spomenutých liečivých, aromatických a koreninových rastlín. ○

25. 10. 2014 • 43 /4618/

VŠETKO O JABLKÁCH

RADY A NÁPADY

Pomôžu proti Pár jesenných zápalom aj tipov pre zdravie rakovine, ale túto N chybu pri nich nerobte!

edno jablko denne nie je len prázdna fráza našich babičiek. Je to mimoriadne cenný zdroj vitamínov a zdraviu prospešných látok. Určite si jedno hneď dajte! Tento šťavnatý plod však v sebe skrýva možnosti, ktoré sa stále rozširujú a ponúkajú riešenie na mnohé otázky týkajúce sa nášho zdravia. Známe fakty o jablku sú napríklad tie, ktoré hovoria o jeho schopnosti znižovať činnosť zápalových faktorov v tele, či o obsahu vlákniny pektín a polyfenolov, ktoré posilňujú imunitu a zlepšujú metabolizmus. Mnoho ľudí robí chybu v tom, že z jabĺk pred konzumáciou odstraňujú šupku. V nej sa totiž ukrýva rozsiahle množstvo látok, ktoré pôsobia na prevenciu, ale aj liečbu niektorých ochorení. Chemicky neošetrená (prípadne dobre umytá) šupka z jedného jablka pokryje až 75 percent dennej potreby vlákniny u človeka. Okrem toho bola

vedecky preukázaná jej spojitosť s prevenciou rakoviny. Vedci izolovali z jablčnej šupky skupinu triterpenoidov – látok, ktoré majú významné antikarcinogénne, protizápalové a antivírusové účinky. Nachádza sa v nich voda, vláknina, bielkoviny, sacharidy, železo, vápnik, horčík, fosfor, draslík, sodík, fluorid, luteín, mangán, betakarotén, omega-3, omega-6 mastné kyseliny, vitamíny A, B, C, E, K, kyselina listová a kyselina pantoténová. 

Nie je tuk ako tuk! Sú aj tuky, ktoré potrebujeme Napriek nie veľmi dobrej povesti sú niektoré z tukov nielen prospešné, ale dokonca aj nenahraditeľné pre náš organizmus. Ako môžu pomôcť nášmu telu? Organizmus ich potrebuje na presun v tukoch rozpustných vitamínov, na ochranu viacerých vnútorných orgánov a na vytváranie niektorých substancií podobných hormónom. Aj napriek odlišnostiam v samotnom obsahu sú vo všetkých tukoch zastúpené rôzne typy mastných kyselín. Pre lepšie a

pevnejšie zdravie sa odporúča nahradiť niektoré takzvané zlé nasýtené tuky tými dobrými, ktoré obsahujú mononenasýtené, polynenasýtené a omega-3 mastné kyseliny. Mononenasýtené tuky môžu podporovať znižovanie hladiny zlého LDL cholesterolu a naopak zvyšovanie dobrého HDL cholesterolu. Najviac mononenasýtených tukov obsahuje práve populárny olivový olej. Polynenasýtené tuky, ktoré

a potlačenie príznakov obyčajného prechladnutia existuje veľa domácich receptov, ktoré nemajú žiadne neželané vedľajšie účinky. Začať treba s obyčajným horúcim kúpeľom, pretože, ako je všeobecne známe, proti prechladnutiu najlepšie zaberá potenie. Po kúpeli by sme sa nemali zachladiť, ale opačne, obliecť si minimálne teplé oblečenie, pokiaľ si nemôžeme dovoliť skočiť rovno do postele. Na ďalšie potenie stačí piť dostatok poriadne teplého čaju, najlepšie z lipového alebo bazového kvetu. DEKORUJTE S DEŤMI. Vyberte sa na prechádzku s vašimi ratolesťami a na zimu si pripravte zásobu šišiek, orieškov, gaštanov, vetvičiek, kvetov a tráv vhodných na sušenie a machu. Potom s nimi budete mať čo robiť počas dlhých zimných večerov a vo vašom byte sa vždy objaví nová, originálna dekorácia. Rybí zápach. Ak sa chcete zbaviť rybieho zápachu, pridajte k rybe pri pečení polovicu jablka. Dodá jemnú chuť a navyše pohltí pach. Zápach z cibule a cesnaku. Alliín – látka, ktorú obsahuje

cibuľovina a pri varení, krájaní a konzumácii sa premieňa na éterický olej, ktorý intenzívne zapácha aj 12 hodín každým telesným otvorom. Z úst odstránime tým, že ich zapijeme dúškom mlieka alebo rozžujeme niekoľko listov zeleného petržlenu. Pri cesnaku pomáha, keď cesnak zjete s lyžičkou medu. Z rúk ho odstráni petržlenová vňať, ktorú niekoľkokrát v dlani premasírujte. Rovnako pomôže plátok surového zeleru. Tiež môžeme opláchnuť v octovej vode. Z noža odstránime, keď ním prejdeme surovou mrkvou alebo ho potrieme trochou navlhčenej soli. Z panvice zmizne, ak v nej povaríme trochu octovej vody, opláchneme a do sucha vytrieme. Cesnak nebude zapáchať tak ostro v jedle, ak ho predtým ponoríme na chvíľu do osolenej vody. Zápach z úst. Spôsobuje ho fajčenie, alkohol, zlá ústna hygiena, kazy, nedostatok slín, zápaly žalúdka, mandlí, porucha látkovej výmeny, pikantné a aromatické jedlá, rôzne diéty. Ničí ho pravidelné čistenie a ošetrenie zubov, vyvážená strava, dostatočný pitný režim, vyliečenie zápalov, chlorofylové dražé. 

môžu takisto znižovať hladinu cholesterolu, sú najviac zastúpené v slnečnicovom, sójovom alebo aj sezamovom oleji. Omega-3 mastné kyseliny,

predovšetkým srdcovo-cievneho systému. Navyše pomáhajú potláčať problematické zápalové procesy v organizme, čo sa následne môže prejaviť menej výraznými príznakmi svalových bolestí a bolestí kĺbov po intenzívnej fyzickej námahe. Veľmi dobrými zdrojmi sú ryby žijúce v chladných vodách, ako losos, tuniak, makrela, treska, sardinky a podobne. Významnými zdrojmi sú aj rôzne druhy orechov, ľanový olej, ľanové semienko, arašidové maslo alebo avokádo. Dôležité je prijať približne dve dávky omega-3 mastných kyselín denne. 

ako jeden zo špeciálnych typov vysoko nenasýtených tukov, priaznivo pôsobia na zdravie

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pivné buchty

Syrové chuťovky

Suroviny: 300 g hladkej múky, 300 g hrubej múky, 250 ml svetlého piva, 1,5 lyžičky soli, 1/2 kocky droždia, 100 ml vody, 1/2 lyžičky cukru. Takto sa to podarí: V mise zmiešame múku, do stredu urobíme jamku, do ktorej dáme rozdrobené droždie. Posypeme cukrom, zalejeme vodou a necháme 10 minút postáť. Pridáme pivo izbovej teploty, soľ a vypracujeme polotuhé nelepivé cesto. Poprášime múkou a necháme vykysnúť. Vykysnuté cesto premiesime a rozdelíme na 8 častí. Každú časť ešte raz premiesime a naukladáme do vymastenej, napríklad kruhovej formy. Necháme kysnúť, poprášime múkou a dáme piecť na 180 °C asi 20 – 30 minút.

Suroviny: 500 g múky, 250 g roztopeného masla, 250 g údeného syra, 2 dl sladkej smotany, 2 lyžice vegety, 1 lyžica rasce, 1 lyžica sódy bikarbóny, semienka na posypanie, 1 vajce na potretie. Takto sa to podarí: Z múky, rozpusteného masla, nastrúhaného údeného syra, sladkej smotany, vegety, rasce a sódy bikarbóny vymiesime cesto. Cesto rozvaľkáme na hrúbku 1 centimetra, povykrajujeme rôzne tvary, potrieme vajíčkom, posypeme sezamom, makom, slnečnicou a pečieme v rúre 10 minút pri 180 stupňoch Celzia. Z uvedenej dávky vyjde asi 120 chuťoviek – 4 plechy.

Čokoládová roláda Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 3 lyžice múky, 4 lyžice mletých lieskovcov, 2 lyžice kakaa, na vrch noža kypriaceho prášku. Na plnku: 250 g masla, 200 g cukru, 100 g čokolády, 4 vajcia. Poleva: 100 g čokolády na varenie, 3 lyžice oleja. Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky, pridáme cukor a postupne pridáme žĺtky. Na konci pridáme múku a kakao a zľahka vymiešame. Na plech položíme papier na pečenie a roztrieme cesto. Upečené cesto preložíme na vlhkú utierku a zvinieme do rolády. Plnka: Vymieša-

Čokoládová torta

Syrové tyčinky

Suroviny: Na cesto: 200 g kryštálového cukru, 150 g polohrubej múky, 20 g kakaa, 6 vajec, trochu kypriacieho prášku do perníka; Na plnku: 400 ml šľahačky, 400 g horkej čokolády, 1 pohár marhuľového džemu, 3 banány, 1 balíček piškót; Na polevu: 250 ml šľahačky, 120 g horkej čokolády, 1,5 lyžice práškového cukru, 1 lyžica kakaa, 1 lyžička rumu. Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme na tuhý sneh, postupne pridávame cukor, žĺtky, múku s kypriacim práškom a kakao. Vylejeme do vymastenej a vysypanej formy a pečieme na 160 °C asi 40 minút. Plnka: Šľahačku s čokoládou uvaríme za stáleho miešania na slabom ohni, necháme vychladnúť (najlepšie na noc) a vyšľaháme. Cesto prerežeme na 3 pláty. Každý z nich potrieme džemom. Na prvý uložíme piškóty namočené v káve, potrieme polovicou plnky.

Suroviny: Na cesto: 500 g polohrubej múky, 200 g bravčovej masti, 200 g najemno nastrúhaného syra, 2 dl mlieka, 1 vajce, 1 bielok, 2 lyžičky soli, 5 lyžičiek cukru; Na posypanie a potretie: sezamové semienka, 1 žĺtok. Takto sa to podarí: Z uvedených surovín si v miske vypracujeme hustejšie cesto. Ak by bolo tuhšie, dolejeme trochu mlieka. Väčšiu polovicu syra dáme do cesta a druhú polovicu

Dáme ďalší plát, naň poukladáme kolieska banánu, znova plnku a zakryjeme posledným plátom. Celú tortu potrieme tenkou vrstvou krému a dáme vychladiť. Poleva: 100 ml šľahačky dáme prevariť, preložíme nad paru, aby neprihorela. Pridáme čokoládu, práškový cukor, kakao a rum. Premiešame, roztopíme a necháme vychladnúť. Zvyšnú šľahačku (150 ml) vyšľaháme a spojíme s vychladnutou čokoládou. Dáme do chladničky a po vychladení vylejeme na tortu a ľubovoľne ozdobíme. Foto: z internetu

me vajcia s cukrom a varíme nad parou. Do vychladeného pridáme rozpustenú čokoládu a maslo a dobre vymiešame. Poleva: Roztopíme a dobre vymiešame čokoládu s olejom. Roládu potrieme plnkou, zvinieme a vrch potrieme čokoládovou polevou. Foto: J. Pániková

necháme na posypanie na vrch. Cesto po vypracovaní zabalíme do mikroténu a necháme v chlade postáť 1 hod. Potom vyvaľkáme na 1 cm, potrieme žĺtkom a pokrájame na tyčinky. Vrch posypeme zvyškom syra a semienkami. Tyčinky poukladáme na pomastený plech a necháme aspoň 15 min. postáť. Rúru vyhrejeme na 200 °C a pri vkladaní plechu do rúry teplotu zmenšíme na 170 °C. Pečieme dozlatista.

Arašidové sušienky Suroviny: 250 g slaných arašidov (kikiriki), 100 g práškového cukru, 50 ml oleja, 1 vajce na potretie. Takto sa to podarí: Arašidy rozmixujeme na pastu a preložíme z mixéra do misy. Postupne (nie naraz) prisýpame cukor, múku, olej a rukami spájame suroviny. Vypracujeme polotuhé cesto, dáme do vrecka a na 15 – 20 mi-

nút do chladničky. Po schladení položíme na papier na pečenie a cez fóliu alebo mikroténové vrecko rozvaľkáme na hrúbku 1 cm. Pomocou formičky vykrojíme sušienky, dáme na plech aj s papierom na pečenie. Zvyšné okraje znova spracujeme na cesto a vykrajujeme, pokiaľ neminieme všetko cesto, potrieme rozšľahaným vajíčkom a dáme piecť.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 379 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Pestrosť, hravosť, mladosť... ZLATÝ KĽÚČ 2014

Jasmina Pániková

latý kľúč – festival, ktorý občas menil názov, na našich priestoroch pretrváva už 34

lebo len tak sa môžeme vhĺbiť a prežívať spojenia slova a hudby“. Konštatovanie predsedu Furdíka, že je na Slovensku čoraz menej festivalov, istotne povzbudila organizátorov festivalu a Selenčanov, aby každoročne pracovali na vyššej úrovni tohto festivalu. Spevákov sprevádzal orchester v zložení Ivan Galamboš, Vlastimír Struhár, Róbert Šimon, Ján Lomen, Ondrej Pavčok pod vedeAnička Dudková-Pecníková a Mirko Cerović

Anita Petráková

rokov. Aj v tomto roku vyprodukoval nové piesne, z ktorých si aspoň polovica určite nájde cestu k poslucháčom. V nedeľu 19. októbra sa sieňou Domu kultúry v Selenči nieslo 12 piesní, ktoré, ako obvykle, hodnotila odborná porota, obecenstvo v sieni a diváci a poslucháči, ktorí hlasovali prostredníctvom esemesiek. Tohtoročný festival prebiehal v organizácii Združenia pre zachovanie kultúry, tradície a umenia Selenča a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a otvoril ho predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Ako povedal, otvoril ho „s nádejou a vierou, že ďalšia séria skladieb bude úspešná, bude napĺňať ľudí veselosťou, dávať príležitosť zamyslieť sa nad niektorými vecami v živote, La Gioia • KULTÚRA •

Kristián Hekeľ

ním Samuela Kováča, ktorý sa aj v tomto roku podpisuje pod úpravu skladieb. Porota, ktorá pôsobila v zložení Tanja Banjaninová, Slovenka Benková-Martinková a Milina Sklabinská, za najlepšiu skladbu tohtoročného festivalu vyhlásila pieseň Prečo láska odchádza, skladateľa Jána Petráša. Text napísal Žan Petrák a interpretovala ju Anita Petráková. Druhou cenou sa ovenčila skladba Neskorá láska, autora Miroslava Zvaru, textárky Kataríny Mosnákovej a v prednese Kristiána Hekeľa,

kým tretia cena sa dostala do rúk Ferovi Prokopcovi za skladbu So srdcom na dlani, textárky Anety Lomenovej a v prednese Aničky Dudkovej-Pecníkovej a Mirka Cerovića. Táto pieseň zároveň získala Cenu za text, ako aj najviac esemesiek. Cenu za interpretáciu si vyspievala Anita Petráková a na obecenstvo v sieni Domu kultúry najviac zapôsobila pieseň Červené hviezdy, autora a textára Jána Dobríka a v prednese skupiny Maks, Anny Berédiovej a Ľudmily Ragovej. Aj v tomto roku revuálna časť spestrila festival. Tentoraz vďaka skupine La Gioia zo Slovenska, ktorá spája populárnu hudbu a operu. Vynikajúca trojka, pripomínajúca svetoznámu štvorku Il Divo, svojimi mohutnými hlasmi očarila všetkých prítomných. Dúfajme, že nám aj 35. festival Zlatý kľúč prinesie také hudobné veličiny. A celkový dojem o festivale? Možno skonštatovať, že sa odlišuje od minuloročného, predminuloročného a... Pútavé skladby, vysoká organizačná úroveň, možnosť vypočuť si známych spevákov a početných mladých spevákov, nové mená, s ktorými sa, veríme, budeme častejšie stretávať.

43 /4618/ 25. 10. 2014

Kultúra ODZNEL FESTIVAL ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2014

Malí, ale kvalitou veľkí speváci Anička Chalupová

a tohtoročnom finále 22. vojvodinského festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2014, ktorý prebiehal 19. októbra, na kirvajovú nedeľu, v Kovačici, svoje hlasové možnosti si vyskúšalo 18 malých a trochu väčších speváckych talentov (15 dievčat a 3 chlapci) zo slovenských osád vo Vojvodine.

Víťazka festivalu Mária Bzovská zo Starej Pazovy

Na festivale sa zúčastnili predstavitelia týchto banátskych osád: Aradáč, Vojlovica, Biele Blato, Padina, Zreňanin, Kovačica. Z Báčky prišli mladučkí speváci z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Hložian, Selenče a Pivnice. Sriem mal predstaviteľov zo Starej Pazovy. Po pozdravnom príhovore predstaviteľky obecnej správy Lýdie Špringeľovej-Karkušovej a slávnostnom otvorení v sieni Domu kultúry 3. októbra sa naplno rozbehli Rozspievané klenoty a svojou pozitívnou energiou pookriali dušu nejedného diváka, zbožňovateľa slovenských ľudových piesní. Mladých spevákov sledovali a ohodnotili členovia odbornej poroty: Ing. Ivan Babka z Kovačice, profesorka Anna Legíňová z Kysáča a hudobný pedagóg Mgr. Pavel Tomáš ml. z Kovačice (predseda).

www.hl.rs

V správe posudzovacej komisie zdôraznili, že všetci účastníci spievali výborne a dodali, že mladí speváci predniesli piesne kvalitne a na vysokej úrovni, takže odborná porota nemala ľahkú úlohu zvoliť tých najlepších interpretov. Mária Bzovská zo Starej Pazovy získala sympatie obecenstva a rozhodnutím hudobných odborníkov bezpochyby zaslúžene triumfovala. Kovačičanka Ivana Čížiková a Padinčanka Jana Galasová získali 2. cenu odbornej poroty. Gabriela Feketeová z Kovačice a Da- Javisko hýrilo krásnymi krojmi, slávičím spevom a tradičnou ľudovou hudbou (Spievajže si, spievaj… hymnická pieseň festivalu v prednese niela Žihlavská z Pivnice si tohtoročných účastníkov) vyspievali tretiu cenu. Najmladšími účastníkmi na festivale Jana Trusinová zo Selenče, Anna kultúry 3. októbra, ale aj početným boli Andrej Krištofík z Vojlovice a Torďanská zo Zreňaninu a Silvia podporovateľom festivalu, ako sú Marína Šmitová z Kysáča, žiaci tre- Ferková z Hložian. Za technickej Úrad pre Slovákov žijúcich v zatieho ročníka tamojších základných podpory Želka Sucháneka spevákov hraničí SR, Pokrajinský sekretariát škôl. Osobitná komisia, ktorú tvorili na festivale sprevádzal slovenský pre vzdelávanie, správu a národčlenky Ženského spolku v Kovačici ľudový orchester Rosička v zostave: nostné spoločenstvá, Pokrajinský Anna Gagesová, Zuzana Zámeční- Emil Nemček st. a Ján Marko (prvé sekretariát pre kultúru a verejné ková a Anna Babincová, rozhodla, husle), Michaela Marková (druhé informovanie, Národnostná rada že najautentickejší mužský ľudový husle), Terézia Jonášová (flauta), slovenskej národnostnej menšiny, kroj mal Martin Parkáni z Báčskeho Emil Nemček ml. (harmonika), Že- Ústav pre kultúru vojvodinských Petrovca a v najautentickejšom limír Bartoš (viola) a Ján Petrovič Slovákov, Galéria insitného umenia ženskom ľudovom kroji vystúpila (kontrabas). Krásne, zaujímavé a od so svojimi maliarmi a ďalší, ktorí Tatiana Jonášová z Aradáča. Na fes- zabudnutia oprášené pesničky na sa snažia využiť rady a vedomosti tivale vystúpili a svoju osadu pred- festivale poukazujú na to, že ide o odborníkov z tejto oblasti. O úpravu javiska sa, ako aj stavili Anabela Stošićová zo Starej podujatie, ktoré z roka na rok doPazovy, Rebeka Straková z Bieleho stáva na kvalite a kvantite a stáva doteraz, pričinil Ženský spolok Blata, Aňa Kardelisová z Kysáča, Ines sa jedným z najvýznamnejších v Kovačici a program úspešne Juricová z Padiny, Milina Milcová dolnozemských festivalov. Za to moderovali Andrea Lukáčová z Pivnice, Dávid Beška z Vojlovice, vďaka patrí predovšetkým Domu a Tatiana Poliaková.

Z NOVOSADSKÉHO ŠAFÁRIKA

K jubileu slávnostne Jaroslav Feldy

SKC Pavla Jozefa Šafárika v sobotu 18. októbra bol deň nevšedný. Ženský spevokol Zornička, ktorý v poslednom čase okrem v spolku pôsobí aj v zbore SEAVC a vystupuje na mesačných podujatiach novosadských matičiarov, slávnostne oslávil pätnáste výročie založenia. Zakladateľskú iniciatívu, ktorá padla na úrodnú pôdu, podnietil vtedy vedúci Umeleckej rady

Informačno-politický týždenník

spolku Ján Brtka. Ako bolo počuť, spevokol sa rozrastal tak, že sa mu pripojili muži, tvoriac tak zmiešaný spevokol, a po rokoch vznikli aj ženská mládežnícka spevácka skupina Agapé a mužská mládežnícka skupina. Koordinátorka spevokolu Juliana Brtková okrem vyberaných slov vďaky dlhodobým vedúcim a dirigentom spevokolu Jankovi Zorjanovi a Anne Crveniovej darovala kyticu kvetov, ako aj umeleckej vedúcej a dirigentke hosťujúceho Komor-

ného zboru Musica viva Mariene Krivákovej-Stankovićovej, s ktorým novosadskí šafárikovci majú dlhodobú spoluprácu. Početní návštevníci mali príležitosť kochať sa v kráse olejomalieb z detského výtvarného tábora usporiadaného v organizácii Občianskeho združenia Kultúra na dlani z Nového Sadu. Za program, v ktorom vystúpili uvedené spevácke skupiny a úspešne ho moderovala Aneta Lomenová, Novosadčania sa odvďačili potleskom. • KULTÚRA •

MOMS V ČELAREVE

Darček k osemnástke Juraj Bartoš

hruba sedemdesiat ľudí, domácich i hostí, dospelých a detí, vzdalo hold plnoletosti Miestneho odboru Matice slovenskej v Čelareve. V nedeľu večer 19. októbra v Dome mládeže ich privítal podpredseda MOMS Ondrej Šinka. Profesorka slovenského jazyka a literatúry, učiteľka Mária Supeková sa prihovorila básňou V modlitbe je sila, Čelarevskí (na snímke) a hložianski žiaci darovali 18-ročnému MOMS pekný zároveň pripomenula, že program základným posolstvom Matice je prvkami národnej kultúry ako chvíľa a hry Tlčiem, tlčiem mak, zachovanie jazyka a písma, kultúry výberový predmet. Väčšina je uvili peknú kytičku k 18. výročiu zo zmiešaných manželstiev, ba založenia MOMS. Kvietkami, teda a tradícií. V krátkom páčivom kultúrno- niektorých obaja rodičia sú Srbi. prednesmi básničiek a pesničkou -umeleckom programe sa pred- Z básničiek Klopi-klop, Bolo leto, ju skrášlili žiaci ZŠ Jozefa Marčoka stavili čelarevské žiačky a žiaci, Abeceda, Slovenčina, ako aj iných, Dragutina z Hložian. Ich učiteľka, ktorí sa učia slovenský jazyk s potom z pesničky Do rána je malá profesorka slovenského jazyka

45. prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín 2014 Kovačica 24. októbra – 2. novembra 2014

Štvrtok 30. októbra

20.00 Dragan Karlečík: I na U Združenie občanov kreatívnych amatérov, Kovačica Réžia: Danka Svetlíková a Dragan Karlečík

Piatok 31. októbra

PROGRAM Piatok 24. októbra

19.30 Slávnostné otvorenie 45. Divadelného vavrína (veľká sieň Domu kultúry 3. októbra) Carlo Goldoni: Starý frfloš Divadlo VHV, scéna v Kovačici pri Dome kultúry, Kovačica Réžia: Ján Makan

Sobota 25. októbra

18.00 Milo Urban: Živý bič Slovenské divadlo VHV, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Réžia: Anička Balážová 21.00 Samuel Beckett: Čakanie na Godota Dom kultúry Michala Babinku, Padina Réžia: Martin Labát

Nedeľa 26. októbra

17.00 Ústav pre nemanželské deti Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica • KULTÚRA •

Prezentácia zborníka Nová slovenská vojvodinská dráma II s divadelnou scénkou 18.00 Ján Čajak ml.: Zypa Cupák SKC P. J. Šafárika, Nový Sad Réžia: Rastislav Zorňan

18.30 Benght Ahlfors: Divadelná komédia Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen, Kulpín Réžia: Ján Chalupka 21.00 Branislav Nušić: Trúchliaci pozostalí SKOS Detvan, Vojlovica-Pančevo Réžia: Vladana Cvijanovićová

Sobota 1. novembra

21.00 Ferko Urbánek: Diabol v raji manželskom Ochotnícke divadlo Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik, Laliť Réžia: Duško Hrnčiar a Marína Párnická

Utorok 28. októbra

20.00 Svetlana Gašková a Branislav Čeman: Klietka Ochotnícke divadlo pri KIS Kysáč Réžia: Branislav Čeman

Streda 29. októbra

a literatúry Anna Huďanová povzbudila čelarevských matičiarov takto: – Chcem vás pochváliť za to, že spolupracujete s vašou pani učiteľkou. Tešilo by ma, keby ste s ňou aj naďalej spolupracovali, aby ste bojovali o každé dieťa, o každú triedu, lebo vedieť jeden jazyk je bohatstvo, vedieť dva jazyky je ešte väčšie bohatstvo, a keď k tomu pridáme cudzí jazyk, vaše deti určite vyjdú zo základnej školy veľmi bohaté. V mene predsedníčky a predsedníctva MSS k jubileu čelarevským matičiarom zablahoželal Juraj Červenák. Prihovárajúc sa prítomným, čestný predseda Matice slovenskej v Srbsku Rastislav Surový podpredsedovi čelarevského MOMS Šinkovi odovzdal zborník prác o Kysáči a jeho manželka, učiteľka vo výslužbe Elena Surová zarecitovala dve básne Milana Rúfusa. Po programe sa účastníci oslavného večierka pobavili v družnom rozhovore.

20.00 Viliam Klimáček: Nízkotučný život Ochotnícke divadlo Nová scéna, Padina Réžia: Jarmila Gerbocová

18.00 Ján Hrubík: Láska alebo niečo tomu podobné Kultúrne centrum Aradáč, Divadelná odbočka Branislava Vierga, Aradáč Réžia: Ján Zvara a Ján Hrubík 21.00 Od zajtra nepijeme Divadlo VHV, Báčsky Petrovec Réžia: Peter Serge Butko

Nedeľa 2. novembra

19.30 Udeľovanie cien a slávnostné zatvorenie prehliadky 20.00 Branislav Nušić: Podozrivá osoba Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec Réžia: Alexander Bako

43 /4618/ 25. 10. 2014

Kultúra V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Prezentácia knihy Zuzany Čížikovej Anička Chalupová

rámci tradičného podujatia Kovačický október v sobotu 18. októbra v Obecnej knižnici v Kovačici usporiadali prezentáciu doktorskej dizertačnej práce Zuzany Čížikovej, profesorky na Oddelení slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade, pod názvom Literárna tvorba Jána Labátha. Za prítomnosti veľkého počtu milovníkov literatúry, po uvítacom príhovore riaditeľky Obecnej knižnice Márie Ďurišovej, zazneli úryvky z literárnej tvorby Jána Labátha v podaní Alžbety Babkovej, Danky Hriešikovej a Andreja Vereského. Aktuálna publikácia Čížikovej vyšla v roku 2013 v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci v edícii Doktorské dizertácie s finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V mene spoluvydavateľov Ústavu pre

kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenského vydavateľského centra sa prihovoril Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, ktorý sa skrátka zmienil o literárnom diele Jána Labátha, jedného z najvýznamnejších autorov vojvodinskej slovenskej literatúry. Svoj postoj k našej literárnej vede podal i redaktor slovenského literárneho mesačníka Nový život Dr. Adam Svetlík. O dizertačnej práci Čížikovej, zvlášť o nej ako spisovateľke a ich vzájomnej spolupráci hovorila profesorka slovenského jazyka a literatúry, ako aj spisovateľka pre deti Mária Kotvášová-Jonášová, ktorá zároveň prečítala kritické zhodnotenie Kataríny Maruzsovej-Šebovej, vysokoškolskej profesorky Segedínskej univerzity. Podľa Maruzsovej-Šebovej cieľom doktorandky Čížikovej bolo „dotváranie profilu spisovateľa Jána Labátha, hoci si uvedomila, že spisovateľove texty sa nepoddávajú zovšeobecňujúcim záverom, a to z tej príčiny, že ich väčšinu charakterizuje otvorenosť,

Prezentácia sa niesla v príjemnom ovzduší kovačickej knižnice. Na snímke: (zľava) Mária Kotvášová-Jonášová, Adam Svetlík a autorka Zuzana Čížiková.

čo ponúka interpretovi hracie pole pri dešifrovaní významov. V tejto súvislosti treba brať do ohľadu aj permanentný vývoj literárnej vedy, čo generuje vznik nových interpretačných stratégií, nových aspektov, pohľadov pri posudzovaní literárneho diela”. Na záver tohto literárneho večierka sa početnému

ENCYKLOPÉDIA DO KAŽDEJ KNIŽNICE

Dejiny vojnové, naše a svetové Oto Filip

e zaiste pravdou, že rôzne slovníky a encyklopédie, manuály a príručky majú dnes omnoho nižšiu frekvenciu používania ako pred niekoľkými desaťročiami. Všadeprítomný internet sa plnou silou presadil aj v oblasti poznatkov, no predsa nedokáže všetko. Rôzne knižné vydania mu úporne odolávajú, ak pre nič iné, tak pre zaužívanú ľudskú potrebu, skôr zvyk mať knihu v ruke a kochať sa v jej obsahu. Jedným z titulov, ku ktorému sa nielen možno, ako i treba pravidelne vracať, je i Encyklopédia prvej svetovej vojny 1914 – 1918 autora Nebojšu Jovanovića. Zväzok, ktorý príde vhod každej knižnici, či už rodinnej alebo inej, vydal novosadský Platoneum

www.hl.rs

a vytlačil ho náš Hl print v Báčskom Petrovci v náklade dvetisíc exemplárov. Priam ukážkovo: od tvrdej väzby, po vyše 620 strán obsahu. Rozčlenený je na predslov, úvod zahrňujúci všeobecný pohľad na spoločenské podmienky pred storočím, príčiny vypuknutia vojny, rozbor situácie na frontoch s akcentom na balkánske, skúsenosti a následky vojny, straty, mierové zmluvy, mapy Európy po vojne. Samozrejme, najdôležitejšia je lexikografická časť (str. 31 až 611). Po nej nasledujú pramene a literatúra, údaje o použitých ilustráciách a historické mapy. Kladom vydania je paradoxne najprv to, že vôbec uzrelo svetlo sveta. Netreba zabúdať, že si doposiaľ nikto netrúfol autorsky podpísať sa pod Veľkú encyklo-

Informačno-politický týždenník

Titulná strana najnovšej encyklopédie o 1. svetovej vojne

pédiu 1. svetovej vojny. Ťažko si ju totiž aj predstaviť, nieto ešte zostaviť. Musela by obsahovať údaje o miliónoch obetí veľkej historickej katastrofy, o bitkách, pomeroch, osobnostiach, následkoch... Je to dôvod, prečo azda všetky doterajšie vydania s uvedenou tematikou majú pomenovanie malé, stručné alebo jednoducho len encyklopédie, prípadne lexikóny Veľkej vojny.

auditóriu prihovorila autorka knihy Dr. Z. Čížiková, ktorá sa poďakovala účastníkom a všetkým tým, ktorí sa zúčastnili na prezentácii, a pričinili sa o to, aby kniha uzrela svetlo sveta. Prezentáciu tohto knižného vydania moderovala profesorka Anna Tomanová, knihovníčka Obecnej knižnice v Kovačici. Vedomý si všetkých úskalí a ťažkostí komplexného spracovania historických období, najmä vojnových, autor Jovanović sa logicky upriamil na naše a balkánske pomery, navzájom mimoriadne prepojené. Za klad jeho diela treba považovať aj lexikografické jednotky o mnohých pohyboch, ktoré v pohnutých časoch pred storočím otriasali starým kontinentom. Všíma si ich nielen vo vojnovom, ale aj v iných kontextoch: od osobností, po dianie spoločenské, dokonca i vedecké či kultúrne: napríklad nemeckého fyzika a zakladateľa kvantovej teórie Planka, nadrealizmus, tvorbu Picassa... Väčšina zásadných pojmov je vybavená snímkami, čo titulu len pridáva na hodnovernosti. Slovom, encyklopédia zostavená a vyrobená ako sa patrí. Treba ju preto mať, hlavne doma. Aj ako cenný zdroj poznatkov, aj ako ponaučenie, čo znamenalo postaviť sa zlu. Tu na Balkáne, ktorý neporovnateľne častejšie bol sudom pušného prachu, než akousi oázou mieru. • KULTÚRA •

KONCERTNÉ POTULKY ZVONOV

V Srbsku, Česku a na Slovensku Juraj Súdi

oniec septembra a začiatok októbra boli pre Komorný zbor Zvony poznačené bohatou nácvikovou, organizačnou a koncertnou aktivitou, ktorá mala výsledky v troch štátoch: v Srbsku, na Slovensku a v Česku. V sobotu 27. septembra v Báči bolo tradičné podujatie Dni európskeho dedičstva, v rámci ktorého sa v kostole františkánskeho kláštora konal koncert – festival chrámovej hudby s účasťou zborov, orchestrov a komorných zoskupení. Na tohtoročnom koncerte sa okrem organizátora – Mestského zboru Neven z Báča, zúčastnil domáci spevokol rímskokatolíckeho františkánskeho kláštora Santa Maria, Komorný zbor Zvony zo Selenče, orchester Zvonivá cimbalovka a na veľké potešenie prítomných i Sláčikové kvarteto belehradskej filharmónie. Kvalitný koncert sa zakončil spoločným vystúpením Zvonov, Nevenu, Zvonivej cimbalovky a Sláčikového kvarteta belehradskej filharmónie pod vedením Mr. Juraja Súdiho.

Už o týždeň sa Zvony zúčastnili na 10. jubilejnom festivale zborového spevu v Senici, na Slovensku, kde sa dostali na pozvanie domáceho speváckeho zboru Cantiléna, s ktorým roky úspešne spolupracujú. Na festivale sa zúčastnilo 7 speváckych zborov z Talianska, Chorvátska, Maďarska, Česka, Poľska, zo Srbska a zo Slovenska. V ten deň

bolo i sviatočné prijatie predstaviteľov zborov u zástupcu primátora mesta Senica. V nedeľu Zvony spolu s orchestrom vystupovali v rámci bohoslužieb v evanjelickom a. v. kostole v Senici, kde ich srdečne privítal domáci pán farár Juraj Šefčík, selenčský rodák, ktorý je aktívnym účastníkom a iniciátorom spolupráce dvoch orchestrov.

NA FESTIVALE Smederevská básnická jeseň (Smederevska pesnička jesen), ktorý toho roku prebiehal od 14. do 16. októbra, bola predstavená aj slovenská poézia. Za neprítomnosti slovenských básnikov zo Slovenska, na literárnom večierku Stretnutia básnikov v smederevskom Centre pre kultúru 14. októbra slovenskú poéziu predstavovali dvaja vojvodinskí autori Víťazoslav Hronec a Michal Bíreš. Na začiatku posedenia o slovenskej poézii z Horniakov hovoril Hronec a v pokračovaní večierka vystupovali slovanskí básnici z Bulharska, Čiech, Čiernej Hory, Macedónska, Nemecka (Lužický Srb), Slovinska a Ruska, tiež niekoľkí básnici zo Smedereva. Naši básnici o deň neskôr čítali svoje verše aj na otvorení výstavy obrazov slovinskej insity v Smederevskom múzeu. (Na tomto festivale roku 1991 slovenský básnik Milan Rúfus dostal Medzinárodnú cenu za poéziu Zlatý kľúč Smedereva, pričom mu tam vtedy vyšla aj dvojjazyková slovensko-srbská kniha Snímanie z kríža – Skidanje s krsta.) Na snímke Milorada Popovića: Michal Bíreš číta svoje verše na večierku Stretnutia básnikov na festivale Smederevská básnická jeseň. V úzadí sedia (sprava) Víťazoslav Hronec, riaditeľ festivalu Goran Đorđević a moderátorka večierka. V. L. • KULTÚRA •

V ten istý deň sa v Skalici, v jezuitskom kostole konal 5. medzinárodný festival sakrálnej zborovej tvorby, kde účasť mal aj KZ Zvony so svojím orchestrom. Tentoraz sa obecenstvu a spoluúčinkujúcim šiestim zborom predstavil koncertným obsahom z oblasti vážnej a sakrálnej hudby ekumenicky zameraný. Ich úspešné vystúpenie ocenili i prítomní nielen štedrými a dlhotrvajúcim potleskom, ale i pozvaním na koncertnú výmennú spoluprácu s mužským speváckym zborom z Talianska a zmiešaným speváckym zborom z Česka. Po vydarenom koncerte nasledoval odchod do Česka, do mestečka Tvarožná, kde na Zvony netrpezlivo čakali domáci, členovia rímskokatolíckeho speváckeho zboru so svojimi vedúcimi Alenou Kalužovou a Ing. Jánom Sárazom. V pondelok absolvovali poznávací výlet v prekrásnom kráľovskom meste Znojmo, v ktorom spontánne zakoncertovali v podzemí Louckeho kláštera a boli na nekaždodennej ochutnávke vynikajúcich vín toho kraja. Vo večerných hodinách predviedli veľmi pestrý koncert. Po koncerte nasledovala zábava a chvíle, keď si po piatich koncertných vystúpeniach Selenčania, ale i domáci, mohli zaspievať a zahrať na vlastné potešenie.

43 /4618/ 25. 10. 2014

Kultúra ZASADAL VÝBOR PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Realizácia projektov do konca roka Jasmina Pániková

ýbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorý pracuje v technickom zložení, zasadal v pondelok 20. októbra. Zasadnutie bolo tentoraz otvoreného typu. Na ňom sa zúčastnili aj tí, ktorí nie sú členovia výboru. Vzhľadom na to, že voľba riaditeľa ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči bola zopakovaná, školský výbor tentoraz poslal predbežný návrh na riaditeľa školy, v ktorom na miesto riaditeľa navrhujú Danielu Marčokovú, profesorku triednej výučby. Členovia výboru skonštatovali, že ide o predbežný návrh, a preto podporili návrh školského výboru. Národnostná rada pokračuje so zabehanou praxou udelenia štipendií študentom, ktorí študujú na vysokých školách. Z prihlásených 11 kandidátov ôsmim kandidátom schválili štipendium. Jeden kandidát neodovzdal žiadanú dokumentáciu, odbor druhého kandidáta nepatrí do oblastí, ktoré NRSNM finančne podporuje, kým je tretí kandidát študentom prvého ročníka a o štipendium sa môžu uchádzať iba študenti od druhého po štvrtý, resp. piaty ročník. Nepodporia iba študentov, ale aj učiteľov. Keďže Ministerstvo školstva nepodporuje fakultatívne vyučovanie slovenského jazyka v stredných školách, a to v gymnáziu v Šíde, troch školách v Báčskej Palanke a základnej škole v Boľovciach, výbor schválil žiadosti o financovanie učiteľov uvedených škôl. V novembri by sa mal realizovať aj ďalší projekt. Ide o projekt Aj my sa učíme po slovensky, ktorý schválil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Do projektu

www.hl.rs

budú zapojení žiaci, ktorí sa učia slovenčinu s prvkami národnej kultúry. Realizácia projektu je naplánovaná na 8. novembra a vtedy by žiaci z Vojlovice, Čelareva, Šídu, Begeča, Futogu a Nového Sadu mali navštíviť Kovačicu, kde by po obchôdzke Jonášovho domu, Galérie insitného umenia a základnej školy mali usporiadať spoločný program, na ktorom sa deti predstavia jedni druhým. Ďalší projekt, ktorý by mal byť realizovaný do konca tohto školského roka, nesie názov Divadelná postprodukcia, v rámci ktorého bude realizovaná svojrázna výmenná návšteva škôl, ktoré mali účasť na divadelnej prehliadke 3 x Ď. Tretím projektom je kvíz Poznaj svoju minulosť, ktorý bude pozostávať z početných otázok vo forme známeho kvízu Milionár. Členovia výboru sa uzhodli, že oslovia všetky školy a podľa toho, koľko škôl bude mať záujem, budú súťažiť medzi sebou školy alebo zmiešané skupiny.



V KOVAČICKOM GYMNÁZIU

Oslávili Deň školy

Na kovačickom gymnáziu úspešne pracuje školský spevácky zbor pod taktovkou profesora Pavla Tomáša ml. Na snímke je záber z programu v Idvore.

Anička Chalupová

o osláv Kovačického októbra je tradične zaradená oslava Dňa školy na Gymnáziu Mihajla Pupina. Tohto roku žiaci a kolektív tamojšej školy primeraným programom oslávili deň ustanovizne, ako i veľké jubileum – 160. výročie narodenia velikána, ktorého meno nesie táto stredná škola

CHÝRNIK

Stará Pazova. V nedeľu 19. októbra v staropazovskej divadelnej sále hosťovalo Slovenské vojvodinské divadlo s veselohrou Branislava Nušića Podozrivá osoba v réžii Alexandra Baka. Takmer v plnej divadelnej sále okrem vojvodinských renomovaných hercov v tomto divadelnom súbore hrajú aj Pazovčania Igor Piskla, Zdenko Kožík i Radica Števanovová a v nedeľu sa im na javisku pripojil i samotný režisér, tiež Staropazovčan, ktorý tentoraz vystriedal Miroslava Fábryho, herca SND z Nového Sadu. a. lš. KYSÁČ. V stredu 22. októbra v KIS Kysáč hosťovalo Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice s detským divadelným

Informačno-politický týždenník

predstavením Pes Jeana Labadieho v réžii Petra Hudáka. Asistentky predstavenia sú profesorky Vesna Kámaňová a Jarmila Čobrdová. Rozprávka je naštudovaná s deťmi z Pivnice, ale i z Kysáča v rámci piateho ročníka dramatického seminára Píšeš? Píšem! 2014. Divadlo Janka Čemana má vo svojich plánoch cestovať s týmto predstavením po našich slovenských prostrediach a účinkovať na detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď. V. K. NOVÝ SAD. Finále 41. ročníka Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov bude v sobotu 25. októbra o 10. hodine v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. E. Š.

v Kovačici. Pri tejto príležitosti Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny udelila desiatim žiakom z Kovačice a Padiny štipendiá vo výške 20-tisíc dinárov a gymnáziu darovala interaktívnu tabuľu. V rámci Dňa školy udelili odmeny profesorke Tatiane Brtkovej za desaťročnú prácu v škole a Eve Ďuricovej za dvadsaťročnú činnosť v tejto vzdelávacej ustanovizni. Pri tejto príležitosti Pavel Rohárik, riaditeľ kovačického gymnázia, pochválil žiakov, ktorí na rozličných súťažiach dosiahli výnimočné výsledky a predstavujú gymnázium v najkrajšom svetle. Žiaci a kolektív Gymnázia Mihajla Pupina sa zúčastnili na tradičnom októbrovom stretnutí v Idvore, v rodisku vedca Mihajla Pupina. Vystúpili s príležitostným programom na slávnostnej akadémii, v rámci ktorej udelili uznania najlepším bádateľom v roku 2014. Predstavitelia kovačického gymnázia, spolu s početnými občanmi tejto malebnej dedinky, hosťami zo srbskej akadémie vied a umenia, svojím kultúrnym a duchovným príspevkom vzdali hold tomuto vedcovi medzinárodného významu. • KULTÚRA •

PIVNICA

Narodeniny knižnice Kvetoslava Imreková -Šusterová

utorok 14. októbra v Knižnici 13. októbra v Pivnici oslavovali prvé narodeniny pomenovania knižnice. Vlani dedinskú knižnicu pomenovali podľa toho, že 13. októbra roku 1964 bola v inventárnej knihe zapísaná prvá kniha. Tak na jej narodeniny prišli žiaci Základ-

nej školy 15. októbra, ktorí pre túto príležitosť prichystali krátky program. Prítomných privítala knihovníčka Zorica Vučenovová, ktorá predovšetkým pozdravila žiakov, najvernejších a najdôle- Účastníci oslavy v pivnickej knižnici žitejších čitateľov, ale aj všetkých hostí, ktorí prišli. Prihovorila sa Ko- Spolku žien. Tento deň je zvláštny aj podľa toho, viljka Dobrićová, riaditeľka Knižnice Veljka Petrovića v Báčskej Palanke, že knižnica dostala originálny darček a Anna Valášeková, predsedníčka od jej občanov. Ide o tabuľu, ktorá

si svoje miesto našla pri vchode do knižnice. Zhotovil ju miestny kamenár a Spolok žien z Pivnice financoval materiál.

Z ČINNOSTI ZÁKLADNEJ ŠKOLY V PADINE

Aktivity uzavreli Detským jarmokom A. Chalupová

četnejší a zožali pozoruhodné úspechy. Zo súťaže si priniesli iaci Základnej školy maršapoháre a medaily a zaradili sa la Tita v Padine sa aj tohto aj medzi kandidátov na získanie roku začiatkom októbra hlavnej odmeny – bicykla, o zúčastnili v rozličných aktivičom má rozhodnúť Rada pre tách na spestrenie každodenbezpečnosť v doprave Obce ného života v škole, potvrdila Kovačica. Okrem toho padinprofesorka Lýdia Funtíková. skí žiaci sa zapojili do aktivít v V rámci školských Majstrovrámci Detského týždňa, ktorý stiev Vojvodiny v cyklistike sa uskutočnil v prvý októbrový Azda najzaujímavejším podujatím v rámci začiatkom októbra na asfaltýždeň. Cieľom bolo poukázať Detského týždňa bol maškarný ples, na ktorom tovej dráhe Novosadského na detské práva. V Detskom sa zabávali žiaci aj profesori výstaviska prebiehala súťaž týždni v ZŠ zorganizovali pespre žiakov základných škôl, na ktorej čickej obce. Tak ako v minulom roku, tré dni s rôznymi náplňami, kde sa žiaci sa zúčastnili aj mladí cyklisti z Kova- aj tentoraz padinskí žiaci boli najpo- oboznámili s prostredím, inštitúciami,



prezentovali svoju tvorbu. Usporiadali výstavu jesenných plodov, predajnú výstavu na Detskom jarmoku. Navštívili etno dom, súťažili o naj-účes, maľovali po chodníkoch okolo budovy školy, v rámci športových aktivít si vyskúšali zručnosť jazdy na roleroch, v školskej akcii zozbierali 9 ton starého papiera a pod. Detský týždeň v padinskej základnej škole uzavreli tradičným Detským jarmokom na trhu v strede osady. Žiaci za pomoci svojich mám a starých mám na predaj prichystali rôzne koláče, sladkosti a maškrty, ako aj ovocie, kvetiny, domáce zvieratká a iné.

KRÁTKE SPRÁVY

Selenča Deň školy. 17. október je pre obyvateľov Selenče významným dátumom. V ten deň si pripomínajú Deň oslobodenia svojej osady, zároveň aj Deň školy. Program osláv sa začal o 10. hodine pietnou pamiatkou pri pomníku padlých bojovníkov v centre osady. Oslavy pokračovali v budove Základnej školy Jána Kollára. Prítomných hostí, riaditeľov škôl z Obce Báč, ako aj predstaviteľov obecnej správy, kolegov vo výslužbe, niekdajších zamestnancov tejto školy, a najmä všetkých žiakov a zamestnancov školy privítala riaditeľka • KULTÚRA •

Katarína Vrabčeniaková. V rámci osláv Dňa školy si pripomenuli Deň zdravej výživy, o čo sa postarali členovia Ekologického krúžku. Pre všetkých žiakov a ostatných hostí pripravili zdravé občerstvenie – ovocný šalát. V. H.

Šíd V Základnej škole pre hudobné vzdelávanie Filipa Višnjića. V piatok

10. októbra v sieni Kultúrno-vzdelávacieho strediska v Šíde Základná škola pre hudobné vzdelávanie Filipa Višnjića v Šíde usporiadala krásne podujatie, na

ktorom sa zúčastnili žiaci a rodičia tejto školy. Každý žiak, účastník programu, spolu so svojím rodičom pripravil jedno hudobné číslo, v rámci ktorého spoločne hrali alebo spievali. Záujem bol veľký a na scéne sa predstavili terajší žiaci so svojimi rodičmi, ktorí kedysi boli tiež žiakmi tejto školy. St. S.

Dobanovce V znamení jubileí. V októbri členovia SKOS Šafárik vystupovali na početných podujatiach. Všetky boli v znamení dvoch jubileí: 85. výročia

slovenskej čitárne a 80. výročia založenia Slovenského národného domu a spolku. Tento spolok nielenže je multietnický, ale aj multikonfesionálny. Tak sa v sobotu 11. októbra zúčastnili na slávnostných službách Božích v dobanovskej kresťansko-adventistickej cirkvi, ktorá si tiež pripomenula 80. výročie založenia. Na udalosti z minulosti si pri tejto príležitosti zaspomínala kazateľka Marijana Vasiljevićová, ktorá prostredníctvom fotografií prezentovala početné aktivity od roku 1934 doteraz. Slávnosť zveľadili ženský, zmiešaný a detský spevácky zbor zo Zemunu a Nového Belehradu. A. S.

43 /4618/ 25. 10. 2014

Kultúra PARALELNÉ SVETY

Hľadanie spriaznených duší Oto Filip

špecifických prostrediach, nachádzajúcich sa v rôzarebná foto nych končinách grafia má kopu Balkánu. Purgera kladov, no idezaujal Áthos, Boálna nie je. Preto jovića zase otrasné viacerí fotografi na podmienky, v ktovystihnutie charakrých žije hŕstka Srterových vlastností bov na Kosmete. osobností, prostreIde o dve enklávy, dí, rôznych pováh, v ktorých zvyčajdokonca i pocitu ný spôsob života samoty, používajú neplatí. Preto sa čiernobiele snímky, vlastne stávajú neraz pôsobiace akousi paradigv tejto uponáhľamou odcudzenej dobe ako výjav nosti, či už tá je z iného sveta. Siahli Đorđe Bojović a jeho videnie krokov do (ne)známa duchovná alebo po nich aj Zoran Purger, fotograf na voľnej nohe strediska Belehradu od konca historická, dobrovoľná alebo z Paraćinu, ako i belehradský septembra do uplynulej nedele. pomermi a nie tak dávnymi Každý z nich dvadsiatimi vojnovými rokmi nanútená. dokumentárny fotograf Đorđe Bojović, ktorých snímky zdo- zábermi dokumentoval žitie No podstatné je, že sú aj v nich bili galériu Artget Kultúrneho v dvoch izolovaných, tým aj spriaznené duše dvoch autorov,

KREATÍVNE A POUČNÉ DIELNE V KULPÍNSKOM MÚZEU. Pedagogické oddelenie Muzeálneho komplexu v Kulpíne v spolupráci zo Základnou školou Jána Amosa Komenského od 15. do 17. októbra realizovali kreatívno-edukačné obsahy pre deti na tému Múdro recyklujme. Základným cieľom tohto programu, ako opodstatnila Milica Marčeta, vedúca Muzeálneho komplexu v Kulpíne, je aktívna účasť žiakov v kreatívno-edukačných programoch, prostredníctvom ktorých sa bližšie oboznámili s významom recyklovania a ekológie pre našu planétu. Výstava prác účastníkov muzeálnych dielní bola otvorená v piatok 17. októbra v miestnostiach Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Na snímkach: Záber z kreatívnej dielne a z otvorenia výstavy žiackych prác na tému recyklovania. K. G. Foto: z archívu múzea

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktoré treba nájsť, možno im i takýmto spôsobom pomôcť. Purger (1954), ktorý účinkoval na približne dvesto výstavách doma a v cudzine a je nositeľom približne sto cien a odmien, je už známy svojou orientáciou na tematikou monastierov, dokonca aj na archeologickú fotografiu, Bojović (1983) zase svojimi sklonmi dokumentovať neľahkú každodennosť srbských obyvateľov na Kosove, ktoré riadne navštevuje ako člen humanitárnej organizácie Srbi pre Srbov. Po návšteve ich výstavy a zahĺbení sa do ich prác pozorovateľovi akosi zákonite prichádza na rozum dilema, či ozaj žijeme v najlepšom z možných svetov. A dokedy nás súčasnosť bude názorne presviedčať, že aj od zlého vždy môže byť čosi ešte horšie?

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE členov staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa uskutočnilo v pondelok 20. októbra v Klube VHV. Minuloročnú správu a správu na bežný rok, ktorá sa v značnej miere realizovala, podala Anna Lepšanovićová, predsedníčka spolku. Uviedla, že všetky programové formy spolku v roku za nami mali čulú činnosť a dosiahli skvelé výsledky na početných súťaženiach, prehliadkach a festivaloch tak doma, ako aj v zahraničí. Podľa slov Anny Oravcovej, členky Dozornej rady, aj finančná dokumentácia v tomto slovenskom spolku za rok 2013 je v poriadku. Všetky body rokovacieho programu boli jednohlasne schválené. Na fotografii: Pracovné predsedníctvo zhromaždenia a predsedníčka spolku počas podávania správ. A. Lš. • KULTÚRA •

PROJEKCIA KRÁTKYCH FILMOV ZO SLOVENSKA

Zaznamenávame do záznamníka – výročia si pripomíname alebo oslavujeme Anna Horvátová

apísať, zaznačiť, poznačiť: zaznamenať (si) potrebné údaje, zaznamenať si niečo do zošita, na margo; – technickými prostriedkami zachytiť: zaznamenať udalosť v tlači, zvukový prejav zaznamenaný na páse; – v publicistike dosiahnuť: zaznamenať zlepšený výkon, zaznamenať úspechy, víťazstvo... – v týchto a podobných prípadoch ide o správne použitie slovesa zaznamenať a nedokonavého tvaru zaznamenávať. Avšak medzi nami vojvodinskými Slovákmi sa nadmieru rozmohli podoby tohto slovesa, a to až do tej miery, že sme sa dostali do situácie, že všetko zaznamenávame. Aj to, čo treba, aj to, čo protirečí logike: zaznamenávame výročia tlače, nedávno aj Hlasu ľudu, životné jubileá, výročia narodenín, úmrtia, príchodu Slovákov na Dolnú zem, historické októbrové udalosti – dni oslobodenia atď.,

atď. Je pravda, že sa v srbčine výročia obeležavaju, čo však neznamená, že je v slovenskom jazyku preklad „zaznamenať“ správny ekvivalent. Práveže nie. V slovenčine na oslavy rodinné, oslavy narodenín, oslávenie, oslavovanie mladosti, plnoletosti je tu sloveso – osláviť, resp. nedokonavé oslavovať, význam ktorého určite všetci poznáme – a ak nie, odporúčam nazrieť aspoň do Krátkeho slovníka slovenského jazyka – a je to: – uctiť slávnosťou, urobiť oslavu: osláviť svoju päťdesiatku, osláviť víťazstvo; osláviť príchod vierozvestov; – prejaviť vrcholné uznanie, zahrnúť slávou: v diele oslávil hrdinstvo, vlasť. Spisovný jazyk ponúka ešte jednu možnosť na vyjadrenie toho našského „zaznamenať / zaznamenávať“; ide o sloveso pripomenúť (si): oživiť v pamäti, pripamätať: pripomenúť (si) výročie príchodu vierozvestov; pripomenula mu príhodu z detstva.

Slovak Short Cinema Jaroslav Čiep

o Českej republike, Poľsku a Rakúsku podujatie pod názvom Slovak Short Cinema, ktorého cieľom je propagovať slovenské krátke filmy a ich autorov v zahraničí, zavítalo do Srbska. V dňoch 15. až 18. októbra sa predstavilo v najväčších mestách a na záver v Báčskom Petrovci. V rámci projekcie slovenských krátkych filmov diváci mali možnosť vidieť päť najlepších krátkych filmov zo Slovenska za posledných niekoľko rokov. Ide o tituly, ktoré zaujali na prestížnych zahraničných festivaloch, ale zároveň dokázali upútať aj divákov. Prichystaný program priniesol mix hraných, dokumentárnych a animovaných filmov – komédiu Výstava (35 min., 2013) Andreja Kolenčíka a Petra Begányiho, animované filmy Dust and Glitter (11 min., 2012) Michaely Čopíkovej a Posledný autobus (16 min., 2010) Martina Snopka a Ivany Laučíkovej, zrejme najúspešnejším slovenským krátkym filmom vôbec.

Režisér Marek Janičík

Diváci si pozreli aj dokumentárne filmy Homo Ciris (23 min., 2013) Jany Minárikovej a Kino Svet (28 min., 2012) Mareka Janičíka. V mene organizátora podujatia režisér Marek Janičík potvrdil, že po Niši, Belehrade a Novom Sade, kde tiež premietali slovenské krátke filmy, s radosťou prišli do Báčskeho Petrovca. Tento projekt premietania úspešných slovenských filmov v Srbsku zorganizovalo občianske združenie Publikum.sk a finančne ho podporil Slovenský audiovizuálny fond.

Na ujasnenie

V minulom čísle Hlasu ľudu na str. 48 v texte Čierno-biela výstava Radovana Jandrića sa uvádza, že sa umelec a vysokoškolský pedagóg v minulosti pravidelne zúčastňoval na tábore Makovička. Autorovi a organizátorom Makovičky sa ospravedlňujeme za neúmyselnú chybu. Red.

ČLENKY ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN V MILOSLAVOVE. V rámci spolupráce Obce Stará Pazova a mikroregiónu Podunajsko zo Slovenska predstavitelia obce Miloslavov pobudli v máji v Starej Pazove. Hostiteľkami speváckeho zboru Radosť z Miloslavova boli členky Združenia pazovských žien. V rámci spiatočnej návštevy Staropazovčanky v dňoch 2. až 5. októbra pobudli v Miloslavove (na fotografii z archívu združenia). Podľa slov Anny Horvátovej, predsedníčky združenia a vedúcej zájazdu, ich pobyt v Miloslavove ešte viac upevnil spoluprácu z oblasti kultúry medzi dvomi obcami. Členky združenia sa predstavili osobitným programom, ktorý si pozrela i Vera Ostojićová, konzulka Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave. Absolvovali spoločné nezabudnuteľné výlety, A. Lš. navštívili kostol v Dunajskej Lužnej a továreň na výrobu čokolády vo Viedni, v Rakúsku. • KULTÚRA •

43 /4618/ 25. 10. 2014

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Ján Kováč 1927 – 2014

otva sa nájdu takí dobrotiví ľudia, akým bol Ján Kováč, odborný učiteľ, ktorý z časnosti do večnosti odišiel 14. októbra 2014 v 88. roku života. Napriek perfektnej biografii a celoživotnej úspešnej pracovnej skúsenosti, Ján Kováč bol a zostal skromným, jednoduchým a milým človekom. Keď sa ho novinári spýtali, kedy sa rozhneval a zvýšil hlas, odpovedal: „Bolo to raz. Aj to som oľutoval.“

Ján Kováč sa narodil 19. februára 1927 v Starej Pazove. V rodisku vychodil ľudovú školu, v Zemune meštianku a po vojne v Petrovci gymnázium. Odborným učiteľom biológie a chémie sa stal po absolvovaní Vyššej pedagogickej školy v Novom Sade. Bol účastníkom NOB (nakoniec aj v XIV. slovenskej brigáde). Po oslobodení zastával početné spoločenské funkcie a bol učiteľom v Základnej škole hrdinu J. Čmelíka. Bol aj správcom, najprv v ZŠ 15. mája, a potom v zjednotenej ZŠ

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu ALKEMIKA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188/a, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ul. Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

hrdinu Janka Čmelíka. Neskôr pôsobil ako tajomník SZS pre sociálnu ochranu Obce Stará Pazova, odkiaľ odišiel do dôchodku. Súdruh Kováč alebo báči Janko Kováč bol prítomný všade tam, kde bolo treba vážne robiť. Ako futbalista v medzivojnovom období hral vo FK Štefánik a po druhej svetovej vojne bol jeden zo zakladateľov FK Jednota. Aktívne pracoval v MOMS a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, zvlášť keď bolo treba obnoviť alebo vyvinúť spolkársku čin-

nosť. Jeho najväčšou zásluhou bola modernizácia základného vzdelávania pazovských detí, ako aj rozvíjanie siete sociálnej ochrany. Všetko robil zmiernene a s láskou. Aj vtedy, keď napísal knihy Priezviská Slovákov v Starej Pazove a Keď prach voňal, nepovažoval za potrebné do knihy vsunúť vlastnú biografiu. „Načo? Mne stačí, keď si ľudia prečítajú to, čo som napísal.“ Túžobne čakal november tohto roku, keď mal na veľkolepej memoriálnej slávnosti dostať Chartu za chrabrosť v Národnooslobodzovacom boji pri Batine. Avšak nedočkal sa jej... K. V.

Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. novembra 2014. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia bude 18. novembra 2014 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sade, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

DOBRE PLATENÁ PRÁCA PRE KAŽDÉHO zahraničného Slováka V automobilovom a elektrotechnickom priemysle

Miesto výkonu práce:

Bratislava, Trnava, Lozorno, Senec

– Bezplatné právne poradenstvo – Po odpracovaní 6 mesiacov bezúročné pôžičky do 1000,-€ – Vo vlastnom tréningovom centre vyškolíme vodičov VZV a iné pracovné pozície

– Ubytovanie zabezpečené – Doprava do práce zabezpečená – Stravné lístky – Zálohy Ponúkame prácu - operátor výroby, montážny pracovník, šičky, vodič VZV, zvárači, upratovanie a ďalšie Volajte +421 0948 002 048 alebo píšte nabor@e-personal.eu 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÉ ZBOHOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANDREJOVI ČELOVSKÉMU

IVANOM PONIGEROM

redaktorovi na dôchodku 1927 – 2014 z Nového Sadu

S vďakou a úctou si trvalú pamiatku na neho zachová kolektív Hlasu ľudu

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ v Kulpíne: – starý dom v Ul. fruškohorskej č. 96, 4 kvadráty, cena 8 000 eur; – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-1634.

Oznamujte v Hlase ľudu

SPOMIENKA

na môjho manžela a nášho otca

s bratom, ujom a švagrom

11. 5. 1962 – 18. 10. 2014 z Nového Sadu

Slová vďaky za všetko. V našich spomienkach zostávaš navždy. Sestra Elena, synovec Ján a švagor Ján

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným synom

JÁNA LEPORISA 1937 – 2007 – 2014 z Nového Sadu

Roky prechádzajú, ale pekné spomienky na Teba zostávajú. Manželka a Tvoji najmilší

IVANOM PONIGEROM 11. 5. 1962 – 18. 10. 2014 z Nového Sadu

021/ 47-20-840 a

Tvoja dobrota, srdečnosť a láska sú nenahraditeľné.

021/47-20-844

Mama Anna

inzercia@hl.rs • OZNAMY •

43 /4618/

25. 10. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným otcom

s milovaným otcom a dedom

PAVLOM MUČAJIM

JÁNOM KOVÁČOM

11. 10. 1929 – 12. 10. 2014 z Báčskeho Petrovca

19. 2. 1927 – 14. 10. 2104 odborným učiteľom na dôchodku zo Starej Pazovy

S hlbokým smútkom oznamujeme otcových kamarátov a kolegov, že nás po kratšej chorobe nenávratne navždy opustil.

Na Tvoju dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudne dcéra s rodinou

Zarmútení: syn Vlastislav s manželkou Svetlanou, vnuk Dušan, vnučka Nina a syn Rastislav s manželkou Jasminou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na syna

na brata

JÁNA JURICU

1955 – 2009 – 2014 z Padiny

10. 5. 1955 – 23. 10. 2009 – 2014 z Padiny

Dňa 23. októbra 2014 uplynulo päť najťažších rokov v našich životoch. Čas plynie, ale slzy v našich očiach, rana v našich srdciach a spomienky na Teba večne zostávajú. Navždy zarmútení

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetou

ANKOU NESTOROVOVOU

21. 7. 1930 – 10. 10. 2014 z Kulpína žila v Nemecku

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Dcéra Olga, zať Dragoljub, vnuk Branislav s manželkou Mirou a synom Lukom www.hl.rs

Sestra Anna Segedinská s manželom Savom a dcérami Saňou a Ivanou

Tvoji rodičia

Dňa 15. októbra 2014 sme sa na kulpínskom cintoríne navždy rozlúčili s

Tichu a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú.

1930 – 2014 z Kulpína žila v Nemecku

na manžela a otca

MARTINA ĎURICU

2. 9. 1947 – 21. 10. 2014 z Padiny

Vždy si bol našou oporou, dobrým poradcom a útočištem. Za všetko Ti ďakujeme.

S láskou a úctou

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

rodiny Kataríny Brňovej a Jána Peťkovského

Manželka Zuzana a syn Martin a dcéra Anička s rodinami

• OZNAMY •

SPOMIENKA

ANNA MACHÁČOVÁ

2. 10. 1963 – 25. 10. 2002 – 25. 10. 2014 zo Starej Pazovy

Medzi láskou na prvý a posledný pohľad celý jeden život rozkvitol, kvitol a zvädol...

Spomienky šepocú a svietia, ako kvapôčky rosy z prameňa živej vody, jasnosť zraku mi dávajú.

Už ťa dávno niet, no láska žije a trvá, aby mi pripomínala, aby mi silu dávala.

Čas plynie, nosí všetko: keď bude vôľa Pánova, stretneme sa znovu zjednotení vo večnosti.

Miroslav

• OZNAMY •

43 /4618/

25. 10. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. októbra 19.30 Vysielanie Divoká Vojvodina, synchronizované po slovensky 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 26. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Spravodajstvo venované voľbám do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny 11.35 Náboženské vysielanie 21.20 Správy venované voľbám do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Utorok 28. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 24. októbra – Vtedy v Mexiku Sobota 25. októbra – Kráľovná Alžbeta, 1. časť Pondelok 27. októbra – Hľadá sa ideálny muž Utorok 28. októbra – Tvrdé účtovanie Streda 29. októbra – Do poslednej kvapky krvi Štvrtok 30. októbra – Neverná 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Spektrum bude venovaný Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov, ktorá bude prebiehať 25. októbra v Štúdiu M. Vo vysielaní odznejú aj prednesy odmenených recitátorov na minuloročnej súťaži. Dúhovka – odvysielaný bude dokumentárny záznam pod názvom Jej Výsosť sedliacka pec.

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. októbra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelný vavrín v Kovačici Utorok 28. októbra 16.00 Rozspievané klenoty, 2. časť Anita Petráková, laureátka festivalu Zlatý kľúč v Selenči Piatok 31. októbra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Organ Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 26. októbra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Kráľovná Alžbeta, 2. časť 24.00 Záver vysielania

Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Pavel Pálik, nositeľ Ceny MS Kysáč

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 43 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je názov festivalu slovenskej populárnej hudby, ktorý sa usporadúva v Selenči. autorka: ANNA 1. časť BIČIA- renovoval tajničky ROVÁ

šek chudák amerícium (srb.)

nečinný

hluk

alt

zaznačila odkiaľ

rasa Kemal Monteno vpíšte MARODÉR

ostrov v Jadrane najmenšia častica (srb.)

romb

dinár

strana sveta

predložka

vyrastený útvar prenájom

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 29. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 2. novembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

kyslík

odborník v ekonomike

Nemecko

starý

prikúr vpíšte DE stade

spojka

Zenica vpíšte IAĽ

hra so žrebom TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

AS HL UDU Ľ

orgány zraku opyt. zám. kiloampér

granátové jablko (srb.) vpíšte KZ

2. časť tajn.

systém jazykových znakov

dusík Rijeka

premena

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 VODOROVNE: Deň, Hlasu, obklopil, de, aport, anóda, ér, t, sitina, OZ, Nana, Kata, a, O, ka, okov, ľadík, bi, upevnila, Da, eo, OL, ular, oko TAJNIČKA: DEŇ HLASU ĽUDU

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu zo 4. októbra 2014 bolo: SAMO CHALUPKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: BRANISLAV PLACHTINSKÝ, Ul. Janka Čmelíka č. 34, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. právne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

43 /4618/ 25. 10. 2014

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Keď je vlhký strelný prach... Ján Bokor Správy zo zápasov hovoria, že sa tvrdo bojovalo o body. Strelci mali vlhký strelný prach, lebo na ôsmich zápasoch strelili úhrnne desať gólov. Sieť sa najviac vlnila v Odžakoch, kde domáci Tekstilac utrpel ďalšiu prehru, tentoraz s Vršcom. Dvojgólovú výhru dosiahla len Senta. Čelarevčania, podobne ako Dinamo a Cement vsietili po jednom góle a získali tri body. Tri zápasy sa skončili nerozhodne. V Sombore menovci vsietili po jednom góle, kým sa v Padine a Sriemskej Mitrovici siete nevlnili. Výsledky 10. kola: Dinamo – Sloga 1 : 0, ČSK Pivara – Banat 1 : 0, Dunav – Cement 0 : 1, Radnički (SM) – Radnički (Š) 0 : 0, Dolina – Bačka 1901 0 : 0, Radnički (S) – Radnički (NP) 1 : 1, Senta – Prigrevica 2 : 0, Tekstilac – Vršac 1 : 2. Program 11. kola: Vršac – Dinamo, Prigrevica – Tekstilac, Radnički (NP) – Senta, Bačka 1901 – Radnički (S), Radnički (Š) – Dolina, Cement – Radnički (SM), Banat – Dunav, Sloga – ČSK Pivara.

od prehry. Výborný hrotový útočník Subotičanov Marko Matijašević bol veľkým nebezpečenstvom pre domácu obranu. Najzrelšiu šancu za hostí mal Nemanja Bačić, ale jeho strelu brankár Trivunović vyrazil na roh.

o body. Fanúšikovia Doliny vyskočili na nohy, keď Sarajlin prihral na druhú stranu šestnástky a Pavić hlavou spred vybiehajúceho brankára namiesto siete trafil žrď. Náhradník Spaskovski potom zblízka strelil nad brvno. Potom sa znova vyznamenal aj brankár Trivunović. V nervóznom závere hostia sa uspokojili s jedným bodom, čo nebolo po vôli domácim. Rozhodca Vladimir Blažon z Rumy robil chyby, ktoré nevplývali na správnu deľbu bodov. DOLINA: Trivunović, Pavić, Ne-

DOLINA – BAČKA 1901 0 : 0

lánovaná výhra by Dolinu priviedla bližšie k vedúcim mužstvám a poskytla jej šance bojovať o primát. Bezgólová remíza Padinčanov síce priviedla na tretiu priečku, ale dve vedúce mužstvá bodový rozdiel ešte len zvýšili. Mužstvo najstaršieho klubu vo Vojvodine prišlo do Padiny pod

taktovkou skúseného trénera Slobodana Kustudića dobre pripravené a s cieľom neprehrať. Počas celého zápasu sa viedol tvrdý a vyrovnaný boj. Oba celky mali niekoľko šancí, ale gól nevsietili. Znemožnili ich v tom brankári Bojan Trivunović a Danijel Gorjanac, ktorí v kritických chvíľach zachránili svoje mužstvo

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Prví bez prehry JEDNOTA 1950 – BUDUĆNOST 2 : 2 (0 : 2)

Ján Murtin

poslednom jesennom kole mladí Hložanci uvítali skúsené mužstvo z dediny Parage, ktoré prišlo zvíťaziť. Zosilnená obrana hostí, ktorou „doktorsky“ riadil skúsený Silbašan Ján Fabók, prvých 45 minút nedovolila ohroziť svojho chorého brankára Abadžića, ktorému pre nevoľnosť dvakrát poskytovali lekársku pomoc. Hostia v protiútokoch hrozili mladému Pagáčovi hlavne prostredníctvom legionárov, Hložanca Huďana a Kulpínčana Burgera. Tento druhý v 25. min. využil chybu domácej obrany a efektne skóroval – 0 : 1. Predtým Pagáč bravúrne kryl strelu Fabóka z 18 metrov. V poslednej min.

www.hl.rs

Z tejto skrumáže domáci trafili len žrď

Dolina dlho nemohla zorganizovať nebezpečný útok a jednotlivé pokusy Šušnjara, Sarajlina a Čigoju nepriniesli želaný výsledok. Po prestávke sa obraz hry nezmenil. Obaja súperi húževnato bojovali

dučić, Vasić (Đorđević), Stojanov, Čigoja, Vukotić, Advigov, Šarenac (Đoković), Šušnjar, Sarajlin (Spaskovski). Foto: P. Rohárik V nadstavenom čase hosť Alimpić zaútočil na rozhodcu Palića a dostal červenú kartu. Kapitán hostí kartu Palićovi vytrhol z ruky, ale zostal bez trestných sankcií. Remíza 2 : 2 stačila mladšiemu hložianskemu klubu, aby získal titul jesenného majstra. JEDNOTA 1950: Pagáč, Supek (Knežević), Benko (Ľ. Hataľa), M. Hataľa, Ljubičić (Đumić), Šoven, Ralević, Bučík, Čipkár, Horvát, Molnár. Výsledky 6. kola: Borac – Naša hviezda 3 : 4, Slavija – Sloga 3 : 0 kontumačne, Jednota 1950 – Budućnost 2 : 2. Foto: J. Pucovský

prvej časti po odrazení lopty Pagáčom, domáci sa iba dívali, ako skúsený Tankosić priniesol šokujúcich 0 : 2. V druhom polčase chorého Abadžića v bráne vy- Hráč Jednoty Molnár v posledných chvíľach striedal brilantný Fabók. zápasu v Hložanoch prekonal Fabóka – 2 : 2 Domáci zmenili taktiku, začali hrať do šírky, čo im prinieslo Pagáčom. Po skrumáži v 75. min. množstvo vzrušujúcich chvíľ pred v trestnom území hostí do potýčky bránou. V 55. min. Čipkár po centri sa dostali domáci Knežević a hosť M. Hataľu hlavou trafil ľavý roh brány Huďan, ktorých rozhodca poslal 1. Jednota pod sprchy. 2. N. hviezda Fabóka – 1 : 2. Do konca zápasu množstvo od- 3. Budućnost Hostia potom skúsene simulovali zranenia, viac vylihovali ako hrali centrovaných lôpt z oboch strán 4. Proleter futbal. V 73. min. sa z protiútoku Fabók pozorne zlikvidoval. Predsa 5. Borac zrodila obrovská šanca pre mužstvo v 90. min. Molnár zo 17 metrov Budućnosti, ale útočník ju nevyužil, z voľného kopu prudkou strelou 6. Slavija 7. Sloga hoci sa ocitol zoči-voči s brankárom vyrovnal výsledok – 2 : 2.

Informačno-politický týždenník

6 6 6 6 5 5 6

5 5 4 2 1 1 1

1 0 1 0 0 0 0

0 18 : 5 16 1 15 : 7 15 1 20 : 10 13 4 6 : 12 6 4 9 : 17 3 4 7 : 15 3 5 5 : 14 3 • ŠPORT •

Zápas vo Futogu sledovalo zo 50 divákov, viedol ho Miodragić z Veternika a jedinú žltú kartu dostal hosť Budík.

TATRA: Ljubičić, Červený, Kulík, Daneček (Vozár), Srnka, Martinko, Račko, Budík, Bojan Trojanović, Jambrich (Milunović), Kohút. Dorastenci Tatry porazili v Sirigu svojich rovesníkov 3 : 2. Góly za Tatru dali M. Funtík, Mucha a Jurás. Pionieri Tatry prehrali v Sr. Kamenici 6 : 0. Výsledky 11. kola: Šajkaš – Susek 1 : 0, Futog – Veternik 2 : 3, Proleter – Vinogradar 3 : 0, Dinamo – Mladost 2 : 1, Jedinstvo – Sirig 1 : 1, Petrovaradín – Fr. partizan 4 : 1, Sofeks – Tatra 4 : 0, Slavija – TSK 3 : 0. Program 12. kola: Fr. partizan – Sofeks, Mladost – Jedinstvo, Veternik – Proleter, Šajkaš – Futog, Susek – TSK, Tatra – Slavija, Sirig – Petrovaradín, Vinogradar – Dinamo.

denia klubu a tých divákov, čo zápas v Ravnom Sele sledovali, pričinením sa obranných radov a v značnej miere nevyspytateľného bránkara Leňu, ktorému klub ešte na jar vyjadril dôveru, „modrí“ rýchlo inkasovali tri góly. V druhom polčase bolo treba výsledok doháňať. Šancí bolo neúrekom. Len Pavle Torbica mal tri kolosálne príležitosti. V 84. min. Haška a v 90. + 2. min. Torbica výsledok zjemnili na koľko-toľko prajných 3 : 2. MLADOSŤ: Leňa, Očoveji, Jakuš, Babiak, Pavlis, Trišić, Severíni, Torbica, Jovanić (Haška),

Miličević (Vuković), Mijin. Dorastenci hostí v predzápase vyhrali 2 : 0. Výsledky 10. kola: Maglić – Bečej 1 : 8, Tvrđava – Obilić 2 : 0, Borac – Kulpín 4 : 1, Stari grad – Titel 1 : 3, Budućnost – Krila Krajine 1 : 1, Mladost radost – Vojvodina 3 : 1, Proleter – Mladost 3 : 2, Hajduk – Sutjeska 3 : 1. Program 11. kola: Sutjeska – Maglić, Mladosť – Hajduk, Vojvodina – Proleter, Krila Krajine – Mladost radost, Titel – Budućnost, Kulpín – Stari grad, Obilić – Borac, Bečej – Tvrđava.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Kysáčania ani raz netrafili SOFEKS – TATRA 4 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

mladený celok Tatry bez niekoľkých stálych hráčov prvej jedenástky dlho dobre čelil silnému domácemu mužstvu vo Futogu. Sofeks sa ujal vedenia gólom Sofranina v 22. min. po rýchlom protiútoku. Gólmi Savića v 49. min. a znova Sofranina v 51. min. o víťazovi tohto zápasu bolo rozhodnuté. Potom sa do konca zápasu hralo hlavne v strede ihriska. Domáci si z protiútokov pripravili niekoľko šancí a jednu i premenili, kým sa

Vo Futogu sa sieť Tatry vlnila štyrikrát

hráči Tatry do streleckej príležitosti dostali len raz. Výsledok je celkom reálny a víťazstvo domácich zaslúžené.

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Už piata prehra PROLETER – MLADOSŤ 3 : 2 (3 : 0)

Samuel Medveď

etrovských „modrých“ ani v tomto zápase súper neprevýšil, aj keď výsledok prvého polčasu na to ukazuje. Očividne však, že po piatej prehre tejto jesene v petrovskom celku niečo nie je v poriadku. Na začiatku súťaže sa hovorilo o spoliehaní sa na

vlastné kádre. Nebolo by to vôbec zlé, ba čo viac i veľmi prajné, keby si niektorí „naši chlapci“ nezačali namýšľať, na tréningy chodiť len vtedy, keď sa im zachce, tiež sa hrať na veľké hviezdy?! Na takmer všetkých minulých zápasoch v Petrovci sme videli, že mužstvo Mladosti v druhom polčase klesalo. Podľa slov ve-

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Dvakrát trafil Tadić Prvá výhra Panónie! PROLETER 2006 – AŠK 2 : 0 (1 : 0)

Suzana Kokavská

a nerovnom trávniku Proletera v Zreňanine mužstvá zohrali nie veľmi dynamický zápas. Hráči AŠK hrali dobre v prvej dvadsaťminútovke, keď si vytvorili aj niekoľko šancí, ale ich Gál, Korać, Birmanac a Apostolović nevyužili. V 24. min. domáci hráč Marko Tadić zahral z voľného kopu, v skrumáži pred bránou Kurtešana najrýchlejšie zareagoval Ružić a bolo 1 : 0. Do polčasu mohlo byť aj 2 : 0, ale loptu takmer z brány, ktorú opustil Kurtešan, ďaleko do poľa vykopol Apostolović. Proleter v druhom polčase ne• ŠPORT •

ustále útočil a Tadić v 80. min. strelil aj druhý gól. Aradáčania sa v tejto časti zápasu zamerali na protiútoky, Ďuríček raz silne kopol, ale ponad brvno. AŠK: Kurtešan, Prodanović, Striško, Birmanac, Ďuríček, Bredšnajder (Matejin), Mijić, Vesin (Ćupurdija), Korać, Gál, Apostolović. V nedeľu na aradáčske Kopovo zavíta Omladinac z Botoša. Výsledky 8. kola: Omladinac – ŽFK Banat Bagljaš 2 : 1, OFK Klek – OFK Gradnulica 4 : 0, Banat – Rusanda 3 : 0, Lehel – Potisje 1 : 0, Borac – Naftagas 1 : 1, Proleter 2006 – AŠK 2 : 0.

Juraj Pucovský

nedeľnom kole oveľa viac úspechu mali hostia. Výhodu domáceho trávnika využilo len Jedinstvo v Kolute, ktoré porazilo Rastinu. Hostia sa tešili až trikrát. Partizan z Kupusiny si odniesol tri body z „najsladšej“ dediny. Aleksa Šantić v Sombore porazil domáci Metalac a prebojoval sa na druhé miesto s rovnakým počtom bodov – 16, koľko má aj vedúci Radnički z Ratkova. Lalitská Panónia až v siedmom zápase dosiahla prvú výhru v nových majstrovstvách, keďže bola lepšia

od Jedinstva v Ribareve. Jediný zápas s nerozhodným výsledkom videli diváci v Ratkove, kde domáci mali veľké pripomienky na pískanie rozhodcu Marka Kekovića z Crvenky. Výsledky 8. kola: Crvenka – Partizan 0 : 2, Jedinstvo (K) – Rastina 5 : 2, Metalac – A. Šantić 0 : 2, Jedinstvo (R) – Panónia 2 : 4, Radnički – Dinamo 1 : 1. Voľná bola Šikara. Program 9. kola: Dinamo – Crvenka, Panónia – Radnički, A. Šantić – Jedinstvo (R), Rastina – Metalac, Partizan – Šikara. Voľné je Jedinstvo (R).

43 /4618/ 25. 10. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Historická šnúra víťazstiev SLÁVIA – BUDUĆNOST 9 : 0 (4 : 0)

Ján Špringeľ

o svojich viac ako storočných dejinách futbalu Kovačičania hrali ligu vyššie ako v súčasnosti: silný tím zostavený zväčša z domácich hráčov koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov vo futbalovo-veľkej Juhoslávii súťažil v Banátskej zóne. Pred šiestimi sezónami sa Stĺp obrany a občasný strelec: Pavel Čížik slávisti dokonca stali (v žltom drese) majstrami suverénne – bez prehry a iba s dvoma tých (5) a najlepšie skóre – pomer remízami. Ale v súťaži nižšie, v počtu strelených a prijatých gólov Druhej juhobanátskej lige – sku- (+ 37). Osem bodov viac od druhého tímu Radnički Baranda, deväť pina západ. Tohtoročná šnúra výhier v Prvej od tretej vojlovickej Mladosti, juhobanátskej lige nemá obdobu: desať od štvrtej Vojvodiny z Crepavšetkých desať výhier, maximálny je... Na posledných troch dueloch počet bodov (30), najviac vsiete- doma Slávia vyhrávala vodnopóloných gólov (42), najmenej prija- vými výsledkami: 10 : 1 Omladinac

Deliblato, 8 : 0 Jugoslavija Jabuka a 9 : 0 Budućnost Albunar. Hoci sú oporami kolektívu a najčastejšími kanoniermi hráči, ktorí nie sú z osady insity, odchovanci Slávie a niekdajšej Futbalovej školy Kovačica ´94 sú čoraz viac neodmysliteľnou súčasťou trestnej výpravy (na meraní síl s Alibunárom zo sedemnástich futbalistov bolo deväť Kovačičanov, k tomu zo siedmich tzv. bonusových hráčov traja z vlastného dorastu). Aj na zápase proti Budućnosti hrali slávisti vzletne, prihrávky im boli presné ako švajčiarske hodinky, nebyť ďalších štyroch nepremenených šancí výsledok v prospech zverencov Zlatka Mršulova mohol byť aj vyšší. Slávia nastúpila s inou zostavou, ako na predchádzajúcich skríženiach zbraní. Chýbal vykartova-

ný Radenković, najlepší strelec Gigović, univerzálny Labudić bol na lavičke náhradníkov, druhý polčas bránil náhradný brankár Pejčinović. Napriek spomínaným faktom zónová obrana slávistov bola i proti Alibunáru východiskom tímového triumfu. Výborná kondícia stredných hráčov Slávie a podpora útoku presnými prihrávkami a skvelou orientáciou nezaostáva za mužstvami súťažiacimi v Banátskej lige. Na treťom súboji radom v roli hostiteľa aj útočníci kovačického mužstva premieňajú viac šancí ako ich zahadzujú. Úhrnne fanúšikovia sa majú na čo tešiť a jasať tejto jesenne. Góly s tímom Budućnost vsietili: Jovanović tri (11., 22. a 80. min.), Petković dva (47. a 73. min.), Vukajlović (7. min.), Vulišić (24. min.), Sachter (54. min.) a Strakúšek (82. min.). SLÁVIA: Krstić (Pejčinović), Strakúšek, P. Čížik, Ján Čerňoš, Poljak, Petković, Vulišić, Antić (Sachter), Jovanović, D. Čížik, Vukajlović (Jaroslav Čerňoš). V nedeľu slávisti odcestujú do Omoljice, kde zohrajú zápas s ôsmou v tabuľke, domácou Mladostou.

Hra mačky s myšou POLET – HAJDUŠICA 4 : 0 (0 : 0)

Vladimír Hudec

prvom polčase zápasu v Izbišti Hajdušičania dobre čelili domácemu súperovi. Hralo sa hlavne na strede ihriska, hostia sa šikovne bránili a všetky útoky zneškodňovali na okraji šestnástky. Prvú vážnejšiu príležitosť mal kapitán domáceho celku Ranimirov v 20. min., ktorý silnou strelou z voľného kopu poriadne nastrelil brvno brány Melicha. Na druhej strane, po jednom vydarenom protiútoku v 40. min., Radović sa ocitol zoči-voči s brankárom Poleta, strieľal vedľa neho, ale aj nepatrne mimo brány. Nuž a v poslednej min. prvej časti zápasu domáci útočník sa poriadne zahanbil, keď z blízkosti strieľal nad Melichovu bránu. Po zmene strán domáci zahrali omnoho rýchlejšie a nebezpečnejšie, čo obrancov Hajdušice úplne

www.hl.rs

zmýlilo. Za prvých sedem min. domáci mali až tri príležitosti, ktoré nepremenili iba vďaka dobrým zákrokom brankára Melicha. V 53. min. však aj on bol bezmocný. Po centrovanej lopte z rohu, v šestnástke najvyššie vyskočil domáci útočník Karaklić a loptu zaslal do nechránenej siete. Bol to vlastne začiatok opravdivej agónie mužstva Hajdušice, lebo iba o minútku neskoršie Ranimirov silne strieľal, Melich strelu krátko odrazil Karaklićovi, ktorý loptu rutinovane zaslal do siete. Hajdušičania potom už pôsobili úplne bezmocne. Útočníci Poleta sa s nimi zahrávali ako mačka s myšou, voľne kombinovali, obliehali bránu hostí, vytvárali si príležitosti... Svoju presilu korunovali gólom Ranimirova v 61. min. Po tomto góle útoky domácich futbalistov akoby trochu chabli, ale aj ďalej

Informačno-politický týždenník

Brankár Hajdušice Miroslav Melich zachránil svoje mužstvo pred opravdivou katastrofou... sa hralo pred bránou hostí, ktorí sa snažili z protiútokov prípadne ohroziť domáceho brankára, ale sa im to vonkoncom nedarilo. Konečne v 72. min. už bolo 4 : 0. Potom tempo úplne kleslo a obe mužstvá ledva čakali, aby sa zápas skončil. HAJDUŠICA: Melich, Radulović, A. Petrović, Pomorišac, G. Stojkovski, Milan Mršić, D. Petrović, Anđelovski, Đaković (Zambo), Radović, Ružić.

Výsledky 10. kola: Jugoslavija – Vulturul 2 : 1, Vojvodina – Jedinstvo Stević 2 : 2, BAK – Partizan 3 : 2, Sloga – Crvena zvezda 3 : 2, Polet – Hajdušica 4 : 0, Omladinac – Radnički 1 : 2, Mladosť (V) – Mladost (O) 3 : 2, Slávia – Budućnost 9 : 0. Kovačická Slávia je aj ďalej bez prehry na prvom mieste, vojlovická Mladosť je tretia (21 bodov), pokým Hajdušičania klesli na 12. miesto a majú 10 bodov. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Mohlo byť aj viac gólov... SLÁVIA – SOKO 6 : 1 (2 : 1)

Ján Šuster

ivnická Slávia v stretnutí s mužstvom z Novej Gajdobry podala najlepší výkon tejto jesene, takže okolo 150 divákov spokojných odišlo domov. Už po prvom nebezpečnom útoku v 6. min. J. Žigmund z pravej strany ideálne uvoľnil Benku, ktorý poslal loptu za chrbát brankára Đ. Rodića – 1 : 0. Jednotliví hráči hostí často nedovolene zastavovali naladených Pivničanov. Najostrejší bol obranca Dragović, ktorý dostal žlté karty v 20., resp. 32. min. a musel predčasne pod sprchy. V 41. min. Vladimír Kuchta chybil v šestnástke, čo využil Ćuk a zboku ostrou strelou

prekonal Čobrdu. Hostia sa krátko tešili, lebo v 43. min. J. Žigmund po prihrávke Bulatovića znovu priviedol domácich k vedeniu. Domáci aj v druhom polčase útočili. V 58. min. Benka zvýšil na 3 : 1, keď trafil pravý dolný roh. V 72. min. rozhodca Bojanić ukázal druhú žltú kartu Vladimírovi Kuchtovi pre nedovolený zákrok nad hráčom súpera a odvtedy obe mužstvá mali rovnaký počet hráčov na trávniku. V 78. min. náhradník hostí B. Rodić fauloval J. Žigmunda a penaltu Bulatović efektne premenil. Veľmi dobrý J. Žigmund sa ešte raz zapísal medzi strelcov v 80. min., keď ostrou strelou prekonal Đ. Rodića. Koneč-

ný výsledok uzavrel Bulatović v 83. min. SLÁVIA: Čobrda, Vladimír Kuchta, Vlastislav Kuchta (Vachula), Milec (M. Žigmund), Vig, Baláž, J. Žigmund, Kotiv (Cibula), Benka, Bulatović, Grňa. Výsledky 8. kola: Dobre triafal: stredopoliar Slávie Nikola Hercegovac – Bačka Bulatović (modré tričko) 5 : 1, Vajska – Mladost 2 : 1, Borac – Neštín 3 : – Borac, Bačka – Vajska. Pionieri Slávie prehrali v Báčskej 2, Kriváň – Bački hajduk 1 : 2, Palanke s rovesníkmi mužstva Krila Slávia – Soko 6 : 1. Program posledného 9. kola: Krajine 2 : 0. Soko – Hercegovac, B. hajduk – Foto: J. Pucovský Slávia, Neštín – Kriváň, Mladost

Šokujúci zvrat v Selenči! KRIVÁŇ – BAČKI HAJDUK 1 : 2 (1 : 0)

Juraj Pucovský

o minútku neskoršie rýchly Jurčević prebeápas v Selenči obe hol sprava, prízemne mužstvá začali prihral, lopta sa cez naplno. Útočník trestné územie voľne Kriváňa Pavlov v 2., 4. odkotúľala celkom na a 6. min. dobre pálil, ľavú stranu, odkiaľ Driale brankár Njenjić sa nić razantnou strelou nedal prekvapiť. Veľmi prekonal spoľahlivédobre zareagoval aj ho Naďa – 1 : 2. Bol to Naď, keď vyrazil neveľký, nečakaný šok bezpečnú strelu Jurpre domácich hráčov čevića v 5. min. a obecenstvo. KriváDomáci hráči v 22. ňovci po dlhšom čase min. priniesli radosť prehrali majstrovský zásvojim fanúšikom. pas na domácej pôde. Jovović vhodil loptu Vypomstilo sa im to, že z autu pred bránu, V ďalšom okamihu Darko Pavlov (štvrtý zľava) loptu upravil do siete B. hajduka nevyužili niekoľko ozaj ktorú nikto nevyko- a bolo 1 : 0 veľkých šancí, najmä na pol, následne na ňu začiatku zápasu, ale aj nabehol Darko Pavlov a trafil brány. V 62. min. na provokáciu sila to, čo sa čoskoro stalo. V 73. nepozornosť v obrane, predosieť – 1 : 0. Hádam nikto z asi 150 hráča z Báčskeho Nového Sela min. domáci strážca siete znova všetkým vtedy, keď zostali s hrádivákov v hľadisku vtedy ani len nešportovo zareagoval stopér odrazil centrovanú loptu zľava čom menej. Okrem vylúčeného netušil, že to bude jediný gól do- Kriváňa Alen Strehársky a roz- rovno na nohu náhradníka Šušu, Strehárskeho jedinú žltú kartu mácich. V 31. min. Spasić z dobrej hodca Vučković mu ukázal čer- ktorému nebolo ťažko skórovať dostal hosť V. Sokolović, a to už venú kartu! – 1 : 1. Potom sme zaznamenali v 87. min. streleckej pozície netrafil sieť. V tom, že získali číselnú preva- ďalšie pokusy Pavlova a Malinu, Ani v druhom polčase sa doKRIVÁŇ: Naď, Kocić (D. Mumáci nestiahli do obrany, lenže sa hu, na trávniku futbalisti B. haj- ktoré domácim nepriniesli oča- čaji), Jovović, Deljanin, Streťažko dostávali do šancí a keby aj, duka videli svoju šancu smelšie kávaný víťazný gól. Nuž ale zato hársky, Ignjatović, Kočonda tak strelci, hlavne Spasić, Pavlov, zaútočiť. Dvojnásobná bravúra na druhej strane Naď sa v 88. (Sklabinský), Kutenič, Pavlov, Kočonda a Malina, kopali mimo brankára Naďa v 66. min. zahlá- min. ešte raz vyznamenal. Len Spasić, Malina.

• ŠPORT •

43 /4618/ 25. 10. 2014

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Odišli body aj z Hložian BUDÚCNOSŤ – BORAC 0 : 2 (0 : 2) Ján Murtin

red asi 300 divákmi na ihrisku vedľa Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina renomovaný hosť z Nového Sadu nedal domácim žiadnu šancu na úspech. Od prvého hvizdu rozhodcu Džombića zo Starej Pazovy, ktorý nepotrebne nadŕžal kvalitnejšiemu mužstvu Borca, hostia prebrali hru. Po chybách brankára Popina, stopérov Alića a Bjelajca už

v 5. min. odcentrovanú loptu z rohu 43-ročný Drakulić hlavou z 2 – 3 metrov nasmeroval do siete – 0 : 1. Domáci ešte nezaložili žiadnu akciu a v 15. min. na loptu, ktorá sa dostala na 5 – 6 metrov od brány nikto z domácich nezareagoval, takže Drakulić ľahko hlavou loboval zmeraveného Popina – 0 : 2. Do polčasu „modro-bieli“ iba raz ohrozili Bogunovića, kým hráči Borca spokojní s výsledkom múdre kombinovali a otáľali s časom.

Nestále výkony Pazovčanov LJUKOVO – JEDNOTA 1 : 0 (1 : 0) Matej Bzovský

utbalisti staropazovskej Jednoty nezopakovali dobrý výkon z predchádzajúceho zápasu s Jugovićom, keď oslávili presvedčivé víťazstvo. Keď sa pozorne pozrieme na ich výkony, prídeme k záveru, že hrajú akoby podľa tohto vrtošivého jesenného počasia – v štýle teplo-chladné. V takej nálade azda aj fanúšikovia sledujú ich zápasy, a ani len netušia, akými výkonmi ich hráči prekvapia. V stretnutí s nie práve kvalitným mužstvom v Ljukove Staropazovčania len chvíľami naznačili, že sa môžu domov vrátiť aspoň s jedným bodom. Ljukovo od začiatku zahralo agresívne, jeho hráči mali viac loptu vo svojich nohách a snažili sa vyhrať, lebo sú im body prepotrebné. V prvom polčase vyložených šancí takmer

ani nebolo. Domácim sa predsa jeden zo zriedkavých pokusov vydaril tesne pred odchodom na prestávku. Brankár Jednoty Mijatović v 42. min. neskoro zakročil a šikovne upravená strela Vidakovića z voľného kopu sa ocitla v slabo chránenej sieti. V druhom polčase sa hostia snažili o rýchle vyrovnanie, útočili hlavne prostredníctvom Strahinju Furtulu. Tento veľmi dobrý útočník nemohol sám prekonať domácu obranu a veľmi dobrého brankára Miloševića. Hosťom znova chýbala presná muška, útočná hra vo finiši im priniesla dve príležitosti, nastrelili aj žrď, ale body zostali domácim. JEDNOTA: Mijatović, Ljuboja, Marković, N. Bojić, Stegnjajić, Šuša, Jelović (Šestović), Dimić (Mačak), Furtula, Ivančević, Igrač (Maksimović).

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský JEDNOTA ŠÍD – OMLADINAC MOLOVIN 2 : 0. Strelci Jovičilić a Jovanović sa postarali o to, aby Jednota získala tri body. OFK BINGUĽA – BORAC ILINCI 0 : 4. V 10. kole Binguľčania zažili ôsmu prehru, takže sú s jednou výhrou a jednou remízou pri dne majstrovského rebríka. Domáci s veľkým optimizmom očakávali súboj s Ilinčanmi, ale znova sklamali svojich fanúšikov.

www.hl.rs

SINĐELIĆ GIBARAC – JEDNOTA ĽUBA 7 : 4. Ľubania sa snažili dobre zahrať, získať body, ale im to domáci nedovolili. Výsledok o tom najlepšie hovorí. Góly Teležara 2, Čalića a Rumana nestačili Jednote na to, aby sa vyhli neúspechu. HAJDUK VIŠNJIĆEVO – OFK BIKIĆ 2 : 3. Futbalisti Hajduka svojim fanúšikom znova pripravili smutný zápas. Góly pre domácich dosiahli Jurošević a Vejnović.

Informačno-politický týždenník

V druhom polčase súperi hrali rovnocennejšie, zvlášť po vykročení na trávnik domáceho Trivunovića. Hostia hrozili len z prerušení hry, ale zopár voľných kopov neskončilo za chrbtom teraz pozorného Popina. Na opačnej strane Bogunović si ľahko poradil s pokusmi Uroša Joksimovića, Leđanca a Sivčevića. Rozhodca dvakrát nepískal fauly nad Matićom na hranici trestného územia. Hráči oboch celkov videli po dve

žlté karty – v radoch domácich Bjelajac a Uroš Joksimović pre protesty za verdikty slabého rozhodcu. BUDÚCNOSŤ: Popin, Đekić, Panić, Obradović (Uroš Joksimović), Alić, Bjelajac, N. Kobilarov (Leđanac), M. Kobilarov, Matić, Jelić (Trivunović), Sivčević. Výsledky 10. kola: Budúcnosť – Borac 0 : 2, LSK – Index 1 : 0, Jugović – Hajduk 3 : 3, Ljukovo – Jednota 1 : 0, Omladinac – ŽSK 3 : 0, Mladost – Kupinovo 3 : 0, Kabel – Sloga 3 : 1, Graničar Sremac – Crvena zvezda 1 : 1. Program 11. kola: C. zvezda – Budúcnosť, Sloga – Graničar Sremac, Kupinovo – Kabel, ŽSK – Mladost, Jednota – Omladinac, Hajduk – Ljukovo, Index – Jugović, Borac – LSK.

Hlboký je Štrand KABEL – SLOGA 3 : 1 (1 : 1) Károly Vig

utbalisti erdevíckej Slogy sa v prvej časti zápasu na ihrisku vedľa novosadského Štrandu dobre vynachádzali. Už v 14. min. Matić sa zmocnil lopty a trafil sieť – 0 : 1. Pred koncom polčasu, v 42. min., kabelovcom sa prostredníctvom Kalinova podarilo vyrovnať. V prvom polčase sa vyznamenal brankár hostí Tojagić a má najväčšie zásluhy, že výsledok zostal nerozhodný.

V pokračovaní sa všetko obrátilo v prospech Kabela. Jeho futbalisti pekne kombinovali, vytvárali si šance... Posledných dvadsať minút hosťom sily takmer celkom ubudli, nuž si hostitelia vďaka gólom Sekulića a Kalinova zabezpečili presvedčivú výhru. SLOGA: Tojagić, Vlaisavljević, Matić, Bojanić, Jelčić, Raičević, Šarić, Cvetičanin (Arežina), Grković, Simeunović, Cvijić.

PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – SKUPINA ZÁPAD

Dobre je, že sa vzchopili... VK KULPÍN – VK VOJVODINA 3 3 : 1 Katarína Gažová

olejbalový klub Kulpín v majstrovskej sezóne 2014/15 súťaží v Prvej vojvodinskej lige – skupina západ. V sobotu 18. októbra 2014 zverenci trénera Jána Lačoka zohrali prvý zápas na domácich parketách s mužstvom Kulpínčania na štarte úspešne Vojvodina 3 z Nového Sadu. s Novosadčanmi Už v prvom sete sa cítila prevaha Kulpínčanov. Predsa domáci hráči, Na radosť početného obecenstva VK ako potvrdil predseda kulpínskeho Kulpín vyhral aj štvrtý set v pomere klubu Todor Radanov, nevážne skon- 25 : 22, a tak aj zápas výsledkom čili túto časť zápasu s presvedčením, 3 : 1. Tréner Lačok do hry uviedol že súpera porazia poľahky a tak prvý všetkých hráčov. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, set prehrali výsledkom 24 : 26. Kritika trénera na nich zapôsobila, vzchopili Stančul, Ćirić, Dudáš, Zima, Govorsa a nasledujúce dva sety presvedčivo čin, Zanfirović, Lekár, Stojanović, vyhrali výsledkami 25 : 13 a 25 : 16. Očenáš, Hasík. • ŠPORT •

Obnovená tabuľka na počesť sedemdesiatky

Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak pri historickom tlačiarenskom stroji

OSLAVY JUBILEÍ SLOVENSKEJ PUBLICISTIKY V PETROVCI

Tabuľka, lipka a nová kniha Katarína Gažová

pokračovaní osláv jubileí dolnozemskej slovenskej publicistiky v sobotu 18. októbra v Báčskom Petrovci najprv bola pred budovou tlačiarne HL Print odhalená obnovená pamätná tabuľka na tlačiarenskom stroji, na ktorom bolo 19. októbra 1944 v Báčskom Petrovci vytlačené prvé číslo Hlasu ľudu. Úryvky z neho prečítal Miroslav Babiak, končiac citátom: Po prečítaní daj ďalej! Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak pripomenul, že 95-ročná tradícia tlačiarne v Petrovci pokračuje a že NVU Hlas ľudu kúpila túto tlačiareň. V mene zakladateľa ustanovizne pamätnú tabuľku, postavenú pri príležitosti 70. výročia Hlasu ľudu, odhalila predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová. Pri tejto slávnostnej príležitosti zdôraznila, že NVU Hlas ľudu za podpory NRSNM vytrvala v tomto predsavzatí a dnes môžeme byť hrdí na to, že tlačiareň v Petrovci znovu patrí všetkým Slovákom. Slávnosť odhalenia hrou na husliach spestrila Marína Cerovská.

Druhou slávnostnou udalosťou toho dňa bolo sadenie lipky na počesť 150. výročia slovenskej detskej dolnozemskej tlače, teda vydania prvého čísla Slávika a Zorničky. V krátkom programe básne zo Zorničky prečítali Andrej Dudáš a Jana Kozová z Kysáča. Zodpovedný redaktor dnešnej Zorničky Pavel Matúch vysvetlil, že ho k sadeniu lipky časopisu Zornička inšpirovala lipa, ktorá tiež rastie pred tlačiarňou a zasadili ju v roku 1961, keď otvorili novú budovu tlačiarne. Lipku donesenú spod Tatier spoločnými silami zasadili JE veľvyslanec SR v Belehrade Ján Varšo a zodpovedný redaktor Zorničky Pavel Matúch. Záver sobotňajších oslavných udalostí patril krstinám knihy Hodnota tvorcu autorky Zory Hudíkovej zo Slovenska, ktorá vyšla vo vydavateľstve Hlasu ľudu a vytlačená bola v tlačiarni HL Print v Petrovci. Kniha je venovaná tvorbe Milana Ferka a pokrstil ju veľvyslanec Ján Varšo. Riaditeľ Hlasu ľudu Samuel Žiak zároveň odovzdal autorke prvé výtlačky knihy. Foto: J. Čiep a J. Pucovský

Primeraný hlasľudovský program pri muzeálnom stroji

Zorničkinu lipku zasadili veľvyslanec Ján Varšo a zodpovedný redaktor Zorničky Pavel Matúch

Z programu venovaného Zorničke

Krstiny knihy Dr. Zory Hudíkovej vytlačenej v tlačiarni HL Print vykonal veľvyslanec Ján Varšo

Laliťania, 2009

Čelarevčania, 2013

Laliťania, 2011

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Krojová zábava v Laliti

Kulpínčanky, 2013

Posledných sedem rokov najvýznamnejšie, najmasovejšie a najkrajšie podujatie Združenia žien Matkino srdce je Krojová zábava, ktorú prvýkrát usporiadali 12. apríla 2008 v Laliti. Cieľom zoskupovania sa členiek spolkov žien nie je len zábava a tancovačka, ale predovšetkým prehliadka krojov, ktoré sú národné špecifikum. Veď každý národ, ktorý odkiaľkoľvek prišiel do našej žírnej Vojvodiny, priniesol si zvyky, obyčaje a vlastný, autentický odev. Pracovný na každý deň a slávnostný pre odchod do kostola, na svadbu, oblečenie vo sviatočné dni... Osobitnú hodnotu má to, že sme za sedem rokov na krojových zábavách v Laliti videli nielen najpočetnejšie slovenské kroje vo viacerých obmenách takmer zo všetkých našich dedín v Báčke, Banáte a Srieme, ale i srbské báčske a banátske obleky, potom tie z okolia Leskovca, Vranja, Niša, Pirota, Prokuplja, Sombora, iných krajov Srbska, Bosenskej krajiny, Liky, vlašské z Negotinskej a Timockej krajiny, rusínske, maďarské, bulharské, rómske... Každý ten odevný predmet, hoci je starý päťdesiat, sto alebo aj viac rokov, má svoju hodnotu a vyvoláva obdiv ľudského oka. Preto si tých niekoľko stovák žien, detí, mládeže, ale i desiatky mužov, ktorí sa za sedem rokov zúčastnili na krojových zábavách v Laliti, zasluhujú veľkú úctu. Predovšetkým preto, lebo starostlivo zachovávajú a hrdo nosia obleky, ktoré zdedili od svojich starých mám a otcov. Môže nás len tešiť, že sa krojovaná rodina v Laliti každý rok rozrastá. Juraj Pucovský

Petrovčanky, 2014

Aradáčanky, 2010

Silbašanky, 2013

Selenčanky, 2009

Kysáčan(ka), 2012

Pazovčanky, 2013

Pivničanky, 2013