Hlas 44 2015 by NVU Hlas ľudu

Hajdušickou zemou pokrstená Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 31. 10. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4671/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Nový rozvoj, nový svet 6 Zakopať tomahavky 7 Boj v UNESCO trvá

8 SLOVENSKO 8 Ako domčeky z karát

10 ĽUDIA A UDALOSTI

31. 10. 2015 | 44 /4671/

Uzávierka čísla: 28. 10. 2015

Pri príležitosti 70. výročia založenia OSN v Paláci Srbska v Novom Belehrade otvorili 22. októbra výstavu fotografií a dokumentov s názvom Srbsko a Spojené národy: Ponaučenia z minulosti a pohľad do budúcnosti. (s. 5) O. Filip

13 Bodaj by nám bolo lepšie 16 Rozvíjajú peknú spoluprácu 18 V pavučine z tenkej drôtenej nite

23 OBZORY 23 Ľudovít Štúr a slovenská národná súčasnosť 26 V službe ducha, národa i reči 28 Divadelná tvár Ľudovíta Štúra 30 Exponáty z doby Štúrovej

Jubilejný 60. medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade prebieha od 25. októbra do 1. novembra. V nedeľu podvečer ho otvoril slávny filmový režisér Emir Kusturica. (str. 35) O. Filip

31 KULTÚRA 31 Pocta osobnosti – pochvala občanom 33 Triumfovala Nina Francistyová 34 Druhé srdce básne tepe v preklade

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Padli aj Laćarčania 48 Aj bod je úspech 51 Babie leto – kaprov jesto

Petrovčanov už dlhé roky trápi kvalita vody z vodovodu. Vidieť, že voda je hnedšia, a mnohí sa sťažujú, že obkladačky a hygienické zariadenia už nemožno vydrhnúť žiadnymi chemickými prostriedkami. (s. 11) J. Čiep

Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Najkrajšie slová sú skutky

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:



Bez pátosu sa to jednoducho nedá: práve kulminujú celoročné oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra (1815 – 1856) a nemalá dávka hrdosti, že nám bolo dané vychutnať si to čaro, hreje aj nás, vojvodinských Slovákov.

echceme sa pýšiť cudzím perím: slová z nášho titulku boli mottom Jozefa Cígera Hronského a v rámci dvojdňovej celonárodnej spomienky na Ľudovíta Štúra pred jeho rodným domom v Uhrovci 24. októbra 2015 ich vyslovil predseda vlády Slovenskej republiky Róbert Fico. Lebo sa vraj nepochybne nimi aj sám veľký Štúr riadil. Vo svojom slávnostnom, výstižnom, a pritom príhovore bez papierov slovenský premiér zdôraznil jeho vlastenectvo skutkov a podčiarkol, že „verejnosť by nemala zabudnúť na to, aký bol učiteľ. Študentom sa venoval s takou obrovskou vášňou, že až prišiel o svoje miesto, pretože možno robil viac, ako to, čo od neho očakávali jeho nadriadení“. A nielenže bol horlivým učiteľom, ale i sám sa celý život vzdelával. Nechodilo, ani nechodí po svete mnoho takých Štúrov. Iste ste sa tohto roku, keď si celá slovenská verejnosť hlavne príležitostnými prednáškami pripomína toto okrúhle výročie, napočúvali či prečítali si mnohé posolstvá späté s jeho bohatým a podnetným životom. Nech vám na zamyslenie poslúžia i tieto slová praprasynovca veľkého Ľudovíta, známeho 82-ročného profesora psychológie Ivana Štúra: „Ak majú byť na niečo užitočné oslavy okrúhlych výročí, tak predovšetkým na to, aby sme sa vážne zamysleli, čo sme dlžní Štúrovi, jeho myšlienkam a cieľom, ktoré presadzoval. Práve mám dvakrát toľko rokov, ako sa on dožil, a v porovnaní s ním čože som dosiahol? Myslím si, že sme mu všetci dlžní ľudskosť, lepší prístup k ľuďom a hlavne vyššiu morálku.“ Hľadajme, nachádzajme v sebe a rozdávajme tieto vlastnosti ľuďom vôkol nás. Nemôžeme, ani nemusíme byť všetci lídrami, ale spomínať môžeme, že „keď mal Štúr 20 rokov, stal sa všeobecne uznávaným vodcom študentov na bratislavskom lýceu, ako 27-ročný sa podujal na odvážny projekt kodifikovania nového spisovného jazyka, v 34 rokoch sa spolu s Hodžom a Hurbanom stal vodcom slovenského národného pohybu a ako predseda Slovenskej národnej rady a vodca slovenského povstania zobral na seba ťažké bremeno v pohnutých revolučných udalostiach v rokoch 1848 a 1849“. A okrem toho, že vykonal tieto priekopnícke činy, bol stále slušný, vo verejnosti vyhľadávaný spolubesedník, rečník, jednoducho Človek s veľkým Č. Najkrajšie slová sú skutky. Áno, vo všetkých časoch, na všetkých meridiánoch. Dobré skutky zostávajú, na ne si prichádzajúce generácie spomínajú. Nemusí sa človek dostať do zoznamu maturitných či fakultných otázok, nemusí na jeho počesť byť vydaná kniha ani postavený pomník či pamätná tabuľa, stačí aj to, že si naňho pri určitých príležitostiach ľudia spomenú. Vďaka jeho skutkom, ktoré v dobrom a správnom smere posunuli istý segment života, práce, spolupráce. Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  44 /4671/ 31. 10. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Údeniny

Od opatrení k systému

Oto Filip

Michal Ďuga

týchto dňoch tlačové agentúry zverejnili poplašnú správu, v ktorej Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje verejnosť, že určité mäsové výrobky sú karcinogénne. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou WHO, totiž dospela k záveru, že údeniny, ako sú šunka, slanina či párky, môžu spôsobovať rakovinu tráviaceho traktu, a tak sa ocitli v rovnakej skupine karcinogénov ako tabak či azbest. Podľa IARC rakovinu pravdepodobne spôsobuje aj nespracované červené mäso, teda hovädzie, jahňacie, bravčové alebo zverina, avšak kvôli neexistencii preukázateľných dôkazov ono zatiaľ figuruje len na zozname „ľahších“ karcinogénov. Spomínaná správa agentúry pritom konkrétne upozorňuje, že konzumácia 50 gramov spracovaného mäsa denne, čo predstavujú napríklad dva plátky slaniny, zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva o 18 percent, teda riziko, že jedinec ochorie kvôli konzumácii spracovaného mäsa, sa predovšetkým zvyšuje množstvom skonzumovaného mäsa. Všeobecné odhady hovoria o tom, že rakovine spôsobenej nadmernou konzumáciou mäsových výrobkov podľahne každoročne asi 34-tisíc ľudí. Karcinómy spôsobené fajčením majú podľa rovnakej metodiky na svedomí úmrtie asi jedného milióna ľudí, alkohol zabije každý rok asi 600-tisíc osôb. IARC pod pojmom „spracované mäso“ nazýva nielen údeniny, ale aj akékoľvek iné mäsové výrobky, v ktorých pôvodná surovina prešla úpravou kvôli zvýrazneniu chuti alebo zvýšeniu trvanlivosti, či už je to údenie, solenie, fermentácia alebo konzervácia. Okrem salám, klobás a párkov ide napríklad tiež o mäsové konzervy či sušené mäso. Netreba však zabúdať ani na to, že je mäso z hľadiska výživovej hodnoty veľmi dôležité pre človeka, a preto mnohí potravinári túto správu ani nepovažujú za alarmujúcu, ale skôr za informatívnu. Veď väčší vplyv na zdravie a vývoj rakoviny majú rôzne stresové faktory. Dokonca podobné údaje boli zverejňované aj skôr, no nie vždy sa ukázali ako pravdivé, a preto treba k nim pristupovať maximálne opatrne.

www.hl.rs

rozpätí necelého mesiaca dve významné medzinárodné udalosti sa konali v znamení čísla sedemnásť. Najprv koncom septembra Samit OSN o udržateľnom rozvoji formálne schválil sedemnásť cieľov, ktoré majú prispieť k zvýšeniu blahobytu a prosperity na planéte do roku 2030, platné pre všetky štáty sveta. Sedemnástimi bodmi sa skončilo i nedeľné a pondelkové rokovanie lídrov európskych krajín postihnutých migráciou. Z agentúrnych správ vyplýva, že je azda základným záverom ten, že doterajší spôsob riešenia migračnej krízy, keď krajiny na tzv. balkánskej migračnej trase utečencov len posielali ďalej cez svoje územie na západ Európy, sa musí skončiť. V podstate ide o spomalenie nekontrolovaného toku ľudí, ktorí lámu rekordy a nezastavila ich ani blížiaca sa zima. A to na základe dohody medzi krajinami EÚ na trase a štátmi, ktoré v EÚ nie sú, ktorej zámerom je dostať pod kontrolu doterajší živelný pohyb desaťtisíce ľudí v oblasti. Jedným zo záverov je, že Slovinsko dostane pomoc v podobe štyristo policajtov, ďalším, že Grécko do konca roka zvýši svoje kapacity na 30 000 miest a že UNHCR s finančnou pomocou zabezpečí 20 000 miest. Aj ten, že by ďalších 50 000 miest malo byť vytvorených priamo na balkánskej trase. Pri vládach jednotlivých štátoch vzniknú kontaktné miesta, aby si krajiny na balkánskej trase mohli veľmi rýchlo



vymieňať informácie. V jednom zo záverov sa uvádza i to, že štáty majú v princípe právo odmietnuť vstup na svoje územie občanom tretích krajín, ktorí si neželajú v príslušnom štáte požiadať o ochranu. Jeden z podstatných trvá na lepšom riadení hraníc. Pod koordináciou európskej agentúry Frontex posilnená by mala byť napríklad grécka hranica s Macedónskom a Albánskom. Utečencov teda bude možné registrovať aj pri odchode z Grécka smerom do iných krajín. Na grécke ostrovy v uplynulých dňoch prichádzalo až 10 000 utečencov denne, viac ako počas leta. Tam sa často dostávajú na člnoch z Turecka, aby väčšinou pokračovali cez Macedónsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko či Maďarsko do Rakúska alebo Nemecka. Zvládnuť situáciu, vniesť do nej poriadok, spravodlivejšie rozvrhnúť záťaž a vytvoriť systém pre tých, čo majú nárok na ochranu v Európe. To všetko, pri príchode na samit vyslovil a zahrnul slovinský premiér Miro Cerar slovami: „Teraz ide o Európu. Ak neurobíme spoločne všetko, čo bude možné, obávam sa, že to bude začiatok konca EÚ...“ Bez konkrétnych opatrení a výsledkov, pri pretrvávaní mračien a tieňa, sa i táto časť sveta a civilizácie môže začať rúcať zvnútra. Ak spolu s nadbytkom bude priamoúmerne rásť úpadok, ak sa sociálne rozdiely budú ďalej prehlbovať a chudobná vrstva, vrátane utečencov, zostane vystavená tlaku širšiemu ako kedykoľvek predtým. Takáto perspektíva nemôže nikoho potešiť.

V súvislosti s nami a migračnou krízou premiér Aleksandar Vučić podotkol, že Srbsko v žiadnom prípade, ani keby sekery z neba padali, nebude budovať hraničné múry. Hodnotiac pol druha roka pôsobenia vlády, v čele ktorej je, vyzdvihol, že Srbsko dokázalo udržať a zachovať stabilitu napriek udalostiam vôkol nás, že je finančne stabilnou a serióznou krajinou, jednou z najviac rešpektovaných v juhovýchodnej Európe. Následne zhodnotil, že sa Srbsko dostalo aj po bod, v ktorom politika viac nemôže ohroziť proces reforiem. Ďalšia povšimnutiahodná udalosť: v prvej polovici týždňa naša delegácia na najvyššej vládnej úrovni pobudla na viacdňovej návšteve Moskvy. V rámci nej premiér Vučić mal stretnutie s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom, premiérom Dmitrim Medvedevom, v utorok sa zúčastnil na otvorení Srbsko-ruského podnikateľského fóra. Celý rad obsažných, konkrétnych a konštruktívnych rozhovorov o politických, hospodárskych a iných témach, o mnohých oblastiach a otázkach bilaterálnej spolupráce, podpísanie viacerých dohôd a odstránenie niektorých dilem, vyjadrenie vďaky za podporu Ruska v Bezpečnostnej rade OSN, UNESCO a iných medzinárodných organizáciách, keď šlo o obranu a zachovanie našej integrity, oprávňujú a opodstatňujú hodnotenie, že šlo o návštevu mimoriadne a mnohorako významnú. Samozrejme, pre obidve zúčastnené strany.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. ZORAN AVRAMOVIĆ, PREDSEDA VÝBORU 60. BELEHRADSKÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU

Kniha je stálicou Oto Filip

– Nazdávate sa, že kniha odolá náporu elektronickej doby? – Práve o tom sa vedú veľké debaty vo vedeckých kruhoch. Na našu dobu tlačia nové technológie, čo je v istom zmysle

Informačno-politický týždenník

slova i veľkým nátlakom na náš celkový život, vrátane kultúrnej tvorby. Som toho názoru, že sa kniha nedá zatlačiť do úzadia, medzitým aj preto, že existuje už pár tisícročí. Pravdou je, že je práve na jednej z veľkých skúšok, no vytlačená

kniha, najmä jej čítanie a pôžitok z toho prežijú i tento nový technologický útok. Jednoducho ten spôsob čítania, tá energia papieru je proste nenahraditeľná. Čitateľské potreby sú čímsi, čo sa mení, no kniha je vždy tu a zostane pri nás: je stálicou, ktorú nemožno nahradiť. • TÝŽDEŇ •

SEDEM DESAŤROČÍ ORGANIZÁCIE SPOJENÝCH NÁRODOV (OSN)

Nový rozvoj, nový svet Oto Filip

ravdou je, že nežijeme v ideálnom svete, no tento by bez Spojených národov bol omnoho horší ako ten dnešný. Mnohé krajiny by sa nezbavili závislosti, chudoby a chorôb, priepasť medzi Severom a Juhom by bola ešte väčšia, zbrojné preteky by nielenže pokračovali, ale sa i zintenzívňovali. Predsa však tie prvé a hlavné ciele, pre ktoré Spojené národy na sklonku októbra 1945 vznikli, ako je pôsobiť v prospech mieru a priateľstva a zredukovať chudobu, sa nenaplnili do bodky. Veď v súčasnosti prebieha viac než päťdesiat vojen a osemdesiat najbohatších ľudí vlastní toľko, koľko aj tri a pol miliardy najchudobnejších. S cieľom odstrániť najnaliehavejšie problémy, členské štáty OSN podpísali koncom septembra tohto roku Ciele udržateľného rozvoja, ktoré treba zdolať do roku 2030. Medzi nimi je ukončenie chudoby všade a v každej forme, umožnenie rovnakého vzdelávania pre všetkých, promovanie stáleho, vrátane udržateľného ekonomického rozvoja, plná zamestnanosť

a slušná práca pre všetkých, zmenšenie nerovnosti medzi štátmi a v rámci nich... Vzhľadom na to, ako sa uskutočnili miléniové ciele, ktoré mali byť naplnené do konca tohto roku, zdá sa, že niektoré aj z tých sedemnásť nových majú skôr povahu pekných prianí, ako čohosi, čo reálne možno zdolať. Do osláv výročia OSN sme sa zapojili aj my. Pri príležitosti ich 70. narodenín prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Srbska Ivica Dačić, predstaviteľka generálneho tajomníka OSN v Srbsku Simona-Mirela Miculescu a stála koordinátorka Spojených národov v Srbsku Irena Vojáčková-Sollorano otvorili 22. októbra v Belehrade výstavu fotografií a dokumentov o vzťahoch Srbska a OSN s názvom Ponaučenia z minulosti a pohľad do budúcnosti. Ide o svedectvo nášho aktívneho príspevku k pôsobeniu Spojených národov, ako aj o prehľad ich aktivít, o podujatie usporiadané v spolupráci s Inštitútom pre medzinárodnú politiku a hospodárstvo. Ivica Dačić podčiarkuje, že si najdôležitejšiu svetovú organizáciu mimoriadne vážime a že

Z belehradských osláv 70. narodenín OSN

úmerne vlastným možnostiam prispievame k zachovaniu medzinárodného mieru a stability. Ukážkou toho je napríklad údaj, že sme vedúcou krajinou v regióne podľa objemu účasti v mierových operáciách Spojených národov. Naše vojsko a polícia účinkujú v tejto chvíli v ôsmich mierových misiách OSN. O snahách urobiť svet lepším miestom na žitie sa zmienila Simona-Mirela Miculescu slovami, že všetko vôkol nás poukazuje na význam tohto univerzálneho telesa ako inštitúcie prispievajúcej k trvalému mieru a prosperite pre všetkých. Irena Vojáčková-Sollora-

no vyzdvihuje, že naša diplomacia aktívne účinkovala v rokovaniach vzťahujúcich sa na Ciele udržateľného rozvoja, významného strategického dokumentu a inštrumentu pre budúcnosť a naše spoločné úsilie. Prostredníctvom výstavy, následne aj medzinárodnej vedeckej konferencie, na ktorej sa predstavitelia vlády a činitelia OSN zmienili o uplynulej spolupráci, stanovené sú nové koordináty pôsobenia, ako i záväzok spojiť úsilie pri realizácii novej agendy OSN, týkajúcej sa udržateľného rozvoja. Tým aj nás všetkých.

IN MEMORIAM

Za Dr. Jozefom Benkom

belehradskej nemocnici v piatok 23. októbra 2015 vo veku 79 rokov zomrel Dr. med. Jozef Benka z Kovačice. Narodil sa v Kovačici 2. februára 1936, kde zakončil základnú školu a progymnázium. Gymnázium navštevoval v Báčskom Petrovci, kde pôsobil aj v literárnom krúžku Sládkovič, a pritom svoje básne uverejňoval i v literárnom časopise Nový život. Aktívny bol aj na divadelnom poli. V Kovačici hral a režíroval divadelnú hru Ženské slzy a roku 1956 napísal i divadelnú hru Kríza, v ktorej sa kriticky zmienil o problémoch mladých ľudí na dedine. Toho istého roku založil v Kovačici Klub študujúcej • TÝŽDEŇ •

mládeže a zároveň bol jeho prvým predsedom. V štúdiách pokračoval na Lekárskej fakulte v Belehrade, kde roku 1963 získal diplom doktora medicíny. Počas štúdií bol aktívny v kultúrnych dianiach klubu českých a slovenských vysokoškolákov v Belehrade. Bol aj predsedom toho klubu a neskoršie aj podpredsedom Združenia Čechov a Slovákov v Belehrade. Predovšetkým bol aktívnym v literárnom krúžku, ktorý organizoval literárne večierky po slovenských dedinách vo Vojvodine. Po ukončení fakulty

vykonával povinnú jednoročnú prax na klinike Dr. Dragišu Mišovića v Belehrade a vo všeobecnej nemocnici v Pančeve. V rokoch 1965 – 1970 pracoval ako praktický lekár v slovinskom mestečku Metlika v Belej Krajine. O štyri roky neskoršie na klinike v meste Slovenj Gradec obhájil skúšku špecializácie a ako odborný lekár pracoval tam na gynekologicko-pôrodnom oddelení nemocnice. V rokoch 1978 – 1986 pracoval a odborne sa zdokonaľoval v Spolkovej republike Nemecko, kde roku 1980 nostrifikoval svoju

skúšku špecializácie. Neskoršie pracoval vo viacerých tamojších nemocniciach a v septembri 1986 sa vrátil do Kovačice a pracoval najprv v Dome zdravia v poradni pre ochranu zdravia žien a roku 1993 otvoril súkromnú lekársku ordináciu. Kvôli narušenému zdraviu v roku 1996 odišiel do predčasného dôchodku. V roku 1990 bol jedným zo zakladateľov obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii a prvým predsedom obnoveného MOMS v Kovačici. V roku 2012 tlačou vyšiel jeho básnický debut, zbierka básní Vďaka za žitia zázrak. Posledná rozlúčka s Dr. Jozefom Benkom sa uskutočnila v nedeľu 25. októbra v Dome smútku na kovačickom cintoríne. Česť jeho pamiatke! A. Ch.

44 /4671/ 31. 10. 2015

Týždeň INICIATÍVA PS PRE MLÁDEŽ A ŠPORT

O sexe už v základnej škole Juraj Bartoš

edným z najdôležitejších záverov nedávneho sympózia, ktoré zorganizoval Pokrajinský sekretariát pre mládež a šport, je, že sexuálne vzdelávanie musí byť zastúpené už v základných školách. Sekretariát v čele s Marinikou Tepićovou sa už niekoľko rokov činí: vlani vydal publikáciu Zdravotnícka výchova o reprodukčnom zdraví, ako i Slovník reprodukčného zdravia. Je známe, že z iniciatívy tohto sekretariátu sa od roku 2012 takmer vo všetkých vojvodinských stredných školách

úspešne realizuje projekt Zdravotnícka výchova o reprodukčnom zdraví. V rámci neho zistili, že žiaci už v základných školách o problematike reprodukčného zdravia a o sexualite majú pozoruhodné znalosti. Ako hovorí Marinika Tepićová, po ukončení aktuálneho školského roku, jej sekretariát mieni podstúpiť návrh na uvedenie predmetu o sexuálnej výchove pred poslancov v Zhromaždení Srbska. Dodáva, že by bolo dobre, keby sa predmet ujal ako záväzný, alebo aspoň ako jeden z voliteľných predmetov, spolu

TRETIA ZOSTAVA NRSNM MÁ ZA SEBOU PRVÝ ROK

Zakopať tomahavky J. Bartoš

retia zostava Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, orgánu kultúrnej autonómie Slovákov v Srbsku, má, hľa, za sebou prvý rok činnosti. Čo sa zmenilo a čo zostalo rovnaké od začiatku pôsobenia aktuálneho mančaftu? Čo terajšie zloženie NRSNM má spoločné s predchádzajúcimi zostavami od založenia roku 2003 podnes? Nie, nenárokujeme si podať na tomto mieste vyčerpávajúce odpovede, tobôž nie na druhú otázku. Chceme len poukázať na isté negatíva, ktorých odstránenie by zrejme vplývalo na hladší chod tak trochu (viac?) haprujúceho „stroja“. V pláne na bežný rok si rada určila: „Činnosť v roku 2015 bude zameraná na zachovávanie a upevňovanie všetkých Ústavou a zákonmi zaručených práv slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a na posilňovanie a rozvoj národného a kultúrneho povedomia príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny.“ Pravdaže, predovšetkým v štyroch oblastiach, v ktorých národnostné rady v Srbsku majú úlohu poradného orgánu štátnych orgánov, teda na pláne vzdelávania, kultúry, verejného informovania a úradného používania

www.hl.rs

jazyka a písma. Kto sa pokúsi získať aspoň rámcovú predstavu o tom, ako sa členom rady (po)darilo splniť slová, ktoré často používajú temer ako mantru („Raz získané práva menšín sa nemôžu zmenšovať.“), dnes už klasickým spôsobom, teda kliknutím na portál NRSNM (rada. org.rs) sotva „zmúdrie“. Nájde tam informácie týkajúce sa prevažne podujatí, akými sú rôzne kultúrne podujatia (ak sa na ich organizácii a, samozrejme, pri otváraní, podieľali členovia rady), záznamy o knižných prezentáciách, výstavách, ako i súbehy... Sú tam síce aj správy zo schôdzí NRSNM a jej výborov, avšak chýba to najpodstatnejšie. Záujemca sa len málo dozvie o konkrétnych postojoch členov rady a jej telies a najmä orgánov k problematike, ktorou sa zaoberajú (alebo by sa mali zaoberať), o ich prínose k „zachovávaniu a upevňovaniu práv...“ Chýbajú podrobnejšie informácie o podniknutých opatreniach na zachovanie získaných práv, prípadne zacielených na ich zveľadenie a finančné ukazovatele. Skrátka, NRSNM nie veľmi dbá o zviditeľňovanie vlastnej činnosti (tobôž jej finančných segmentov). Keď k tomu naše médiá o jej pôsobení informujú povrchove a nekriticky,

Informačno-politický týždenník

s náboženstvom a občianskou výchovou. Na začiatku by sa mu zrejme venovali žiaci šiestych tried ZŠ. Odborníci tvrdia, že nejde o žiadnu neobvyklú vec. Tak Dr. Olga Luberová zo Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá platí za poprednú európsku odborníčku v oblasti sexuálneho vzdelávania, na spomenutom sympóziu podčiarkla, že o sexuálnosti je nevyhnutné hovoriť s deťmi už v rokoch ich najvčasnejšieho detstva. Mimochodom, v Holandsku v rámci tzv. Jarnej horúčky sa venujú sexuálnej výchove s deť-

mi vo veku štyroch a viac rokov. Školy zároveň na tomto pláne vzdelávajú aj rodičov, aby s deťmi bez okolkov vedeli primeraným spôsobom hovoriť o sexe a sexuálnosti.

tak nie div, že občania, ktorých záujmy by rada mala obhajovať, s jej prácou nie sú ani nadostač oboznámení, ani príliš spokojní. Ako olej vyliaty do ohňa pôsobia zvyšujúce sa trenice dvoch síce neformálnych, ale navidomoči vyhranených táborov. Je pravda, že nikdy všetci členovia NRSNM neťahali za ten istý koniec. V prvom zložení oproti sebe, najmä na začiatku stáli: skupina (nie všetkých) členov z listiny vtedajšej Matice slovenskej v Juhoslávii a druhú tvorili členovia z listiny Fóra Slovákov. Nemožno nepovedať, že aj vtedy sa pracovalo verbálnymi valaškami, avšak v porovnaní s aktuálnou situáciou v rade ovzdušie predsa bolo o poznanie priaznivejšie. Pre druhé obdobie bola príznačná výraznejšia politizácia, už aj samým tým, že predsedníčka Anna Tomanová-Makanová sa začala otvorene politicky prejavovať ako členka Demokratickej strany. „Jej“ neformálny tábor v rade zjavne súperil (predsa prevažne „v rukavičkách“) s náprotivným, ktorý utvorili (zase) matičiari. Teraz na schôdzach rady vládne skutočný verbálny tomahavkový šerm. Nikto nehovorí nahlas o tom, čo „vidno aj z lietadla“, že sa vyhrocuje neznášanlivosť dvoch táborov, nikto (a najmenej azda práve aktéri) sa nezamýšľa nad tým, kam to povedie. Vieme, že v čele „staroosadlíckeho“ tábora je predsedníčka NRSNM (tretí raz

za sebou) Anna Tomanová-Makanová, ktorá je (ako vysoko sa kótujúca členka Demokratickej strany) zároveň podpredsedníčkou Zhromaždenia AP Vojvodiny. V ňom sú okrem členov DS už aj členovia Matice slovenskej v Srbsku, Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny a Slovenskej strany, ako i nestraníci. Druhý tábor tvoria členovia novozaloženej politickej strany Slováci vpred! v čele s jej predsedom Pavlom Surovým. Prehlbujúce sa rozkoly medzi nimi sú jednoznačne na škodu predovšetkým celej – drasticky sa zmenšujúcej – slovenskej národnostnej menšiny. Neochota k vzájomnému porozumeniu a uctievaniu, neakceptovanie, t. j. zamietanie návrhov „opozície“ zo strany „vládnucej“ väčšiny v rade, respektíve množiace sa útoky týchto druhých aj mimo pôdy NRSNM, nevedie nikam. Ba vedie! Priamo do záhuby. Slovom, je najvyšší čas odhodiť bojové bubny a zakopať verbálne tomahavky. Uvedomiť si, že verejnosť, tá istá menšina, o ktorej hlas sa pri nasledujúcich voľbách, či riadnych, alebo predčasných, akiste obidve „plemená“ budú uchádzať, si naskutku zasluhuje jednak transparentnejší obraz o (ne)činnosti každého jedného člena jej najvyššieho orgánu či inštitúcie, jednak civilizovanejšie spôsoby správania sa aktérov tohto neutešeného príbehu. Lebo dávno je známe, kde sa dvaja perú, tretí víťazí... • TÝŽDEŇ •

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: IVICA DAČIĆ, PRVÝ PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ SRBSKA

Boj v UNESCO trvá

rade UNESCO. Treba vedieť, že UNESCO je organizáciou, ktorá má svoje pravidlá, ktoré nie sú totožné s pravidlami OSN, hoci je jednou z jej špecializovaných agentúr. Možno skonštatovať, že je zaradenie žiadosti Kosova do rokovacieho programu precedense a že to, že často k tomu dochádza, nie je dobré.

LETMO

Oto Filip

(Ne)šťastie S eneca to dobre povedal: „Najšťastnejší človek je ten, ktorý šťastie nepotrebuje.“ Na vlnách takýchto úvah sú aj slová Čuang-C ‚, že je najväčším šťastím nepoznať žiadne šťastie. Tak či onak, celé dejiny ľudstva sú vlastne poznačené tisícami definícií a názorov na šťastie. Podľa jednej z najnovších štúdií, vypracovanej na úctyhodnom počte respondentov (okolo šesťdesiattisíc), šťastie hlavne závisí od troch elementov: úrovne medziľudských, najmä rodinných vzťahov, kvality hmotného alebo finančného zabezpečenia a vytýčeného cieľa. Toto tretie akosi korešponduje s názorom Carmen Sylvu, že je najväčším šťastím a najväčším nešťastím nič si už neželať. Na konto druhého si treba sprítomniť mienku Žarka Petana, ktorej podstatou je, že sú peniaze polovicou šťastia, kým je druhou polovicou veľa peňazí. Na margo

• TÝŽDEŇ •

prvého zlomku poznania, azda len slová Leva Tolstého: „Šťastný je ten, kto našiel šťastie v rodine.“ Táto doba, ako aj mnohé iné predtým, akosi veľmi nežičí ani šťastiu, ani šťastným. Z prieskumov vyplýva, že sa napríklad síce väčšina súčasnej spoločnosti Západu cíti šťastne, no zároveň silnie i príval depresií a stresu, strachu a úzkosti. Okolo 450 miliónov ľudí vo svete trpí dnes duševnými poruchami. Viac ako štvrtina populácie EÚ trpí niektorou z duševných porúch a depresie sú hlavnou príčinou samovrážd. Ich počet na celom svete vzrástol v posledných dvoch desaťročiach až o 62 percent. Podľa štatistík v Európskej únii zomiera v dôsledku samovrážd približne toľko ľudí, ako na následky dopravných nehôd. Aby tragédia bola väčšia, medzi nimi je mladých ľudí viac ako kedykoľvek predtým. A kde je tu vlastne šťastie?

kostolom, monastierom, freskám, všetkým iným historickým pamätihodnostiam, rozhodnutie bude schválené, bude to znamenať, že predovšetkým ide o politiku. Všetky štáty sú informované o našich postojoch. Chcel by som sa ešte raz zavďačiť všetkým krajinám, ktoré dali svoj hlas proti žiadosti Kosova. My si to veľmi vážime a sme radi, že nás podporujú najväčšie krajiny na svete: Rusko, India, Čína, Mexiko, Brazília, Etiópia... Žije v nich okolo tri miliardy obyvateľov a môžeme byť rád, že máme ich podporu. Na strane druhej, neteší nás, že s našimi západnými partnermi nedokážeme objaviť akýsi bod resetovania vzájomných vzťahov. S tým cieľom, aby sa takéto veci nerobili bez dohovoru s nami. Lebo sa tak devalvuje dialóg v Bruseli, čo je podľa mojej mienky veľmi zle. Srbsko totiž chce byť strategickým partnerom všetkým, a hoci rešpektuje cudzie, musí v prvom rade hájiť vlastné záujmy. V tom budeme pokračovať naďalej.

INÝ NÁHĽAD

ýsledok je známy: s 27 hlasmi za a so 14 proti, koľko bolo i zdržaných, Výkonná rada UNESCO prijala odporúčanie, aby sa Kosovo stalo jeho členom. Konečné rozhodnutie má byť schválené v novembri, no to neznamená, že nebolo treba položiť otázku podpredsedovi vlády Ivicovi Dačićovi: – Ako hodnotíte túto situáciu a ktoré sú naše ďalšie opatrenia a kroky? – Na prvom mieste chcem povedať, že generálny tajomník a samotné Spojené národy (SN) neposkytli pozitívnu mienku ohľadom žiadosti Kosova, aby Organizácia Spojených národov odporučila UNESCO jeho prijatie. Odpoveďou SN bolo, že to nie je v rámci pôsobenia misie UNMIK a že nejde o oprávnenie, ktoré by táto mala na základe Rezolúcie č. 1244. Preto je využitý druhý smer. O tejto téme sa totiž, na návrh Albánska, rokovalo na Výkonnej

Ako som už neraz povedal, nejde o koniec nášho boja. Ide len o jednu fázu, o schôdzu Výkonnej rady. Na nej sa schvaľuje odporúčanie. Schválené je vďaka spôsobu hlasovania a spôsobu zváženia toho, čo je väčšina. Ak by sa zobral počet tých, ktorí hlasovali, Kosovo nezískalo pozitívne rozhodnutie. Hlasovalo päťdesiatpäť krajín, predstavitelia troch neboli v sieni. Z 55 hlasujúcich Kosovo teda získalo 27 hlasov. Spôsob rozhodovania na Valnom zhromaždení je inakší. Potrebná je dvojtretinová väčšina. My budeme pokračovať v našich aktivitách. Základným cieľom je, aby sme sa správali racionálne, aby sme všetkým vo svete ukázali, o čo vlastne ide; že tu konkrétne nejde o status Kosova, či o to, či ho niektorý štát uznáva, alebo nie. Ide najmä o naše, srbské kultúrne, náboženské a historické dedičstvo, ktoré pritom má aj status svetového dedičstva chráneného práve UNESCO. Ak napriek všetkému, napriek všetkým zničeným

Ďuro Varga

Oto Filip

44 /4671/ 31. 10. 2015

Slovensko Ako domčeky z karát

NA SLOVENSKU ÚDAJNE HROZÍ KOLAPS AŽ NIEKOĽKÝM DESIATKAM NOVOSTAVIEB

Rastislav Boldocký

s novostavbami, ktorým čelí Slovensko. Bratislavské Apollo dokončené v roku 2005 dokonca v minulosti vyhralo aj viac prestížnych architektonických cien, Dnes sa stalo hotovou pohromou pre svojich nájomníkov. Medzi nimi boli desiatky drobných živnostníkov, niekoľko pobočiek

Za taký krátky čas sme nedokázali nájsť priestory, ktoré by nám vyeď sa v lete 2012 v bratislavskom hovovali. Preto sme sa dohodli na komplexe Trinity zrútila strecha výpovedi,“ vraví majiteľ kaviarne Ján jednej z rozostavaných budov, Blaško. Všetkým zamestnancom sľúodborníci a verejnosť to vnímali ako bil, že ich prijme okamžite, ako nájde ojedinelú nehodu. Áno, spôsobilo to nové priestory. O pochybnej statike veľký rozruch, ale nikto z toho veľkú budovy sa podľa neho šepkalo už múdrosť nerobil. Stadlhšie. Väčšina ďalších la sa chyba, našťastie živnostníkov uvádza, nikto nezahynul a žiže si našli iné priestovot pokračoval. Teraz ry, sťahovanie ich však sa však ukazuje, že až stálo tisícky eur. taká ojedinelá nehoda Podobné traumy by to nemusela byť. Za v týchto dňoch preposledné dva týždne žívajú aj majitelia museli úrady uzavrieť piešťanského polyhneď dve novostavby, funkčného objektu lebo hrozilo, že sa zrúCentroom. Pred asi tia. Čo mali spoločné troma rokmi objas Trinity? Minimálne vili na stenách prvé statika. praskliny. Po sťažnos„Apollo nie je bežtiach a prešetrení sa nou administratívnou Zrútená Trinity: Takto to vyzeralo po kolapse strechy ukázalo, že budova budovou, ale skutoč- budovy v bratislavskom Ružinove (Foto: skyscrapercity.com) je nebezpečná na býnou oázou v rušnej vanie, hrozí jej totiž oblasti Prievozskej ulice,“ hrdí sa bánk, ale aj Národná diaľničná spo- kolaps. Všetci obyvatelia sa preto ešte dnes na svojom webe architek- ločnosť či časť zamestnancov Minis- museli nedávno vysťahovať. „Ako tonická kancelária Jančina architekti, terstva poľnohospodárstva. cudzinec som nedostal od mesta ktorá ho naprojektovala. V súčasnosti Ako píše Sme, malá kaviareň Café žiadne náhradné bývanie a musím prázdne Apollo sa len ťažko dá nazvať Noir, ktorá v poškodenej budove si hradiť hotel na vlastné náklady,“ oázou pokoja, podľa statického po- Apolla fungovala viac ako desať ro- hromžil pre Sme taliansky majiteľ sudku mu hrozí až reťazové zrútenie. kov, mala desať zamestnancov. Všetci jedného z bytov Mauro Tagliaro. Týmito slovami začína denník Sme sú dnes zahlásení ako nezamestnaní Podľa Jána Petržalu, podpredsedu svoju podrobnú analýzu problémov na úrade práce.„Iná možnosť nebola. Slovenskej komory stavebných

inžinierov, to vyzerá tak, že Centroom mohlo byť postavené na takzvaných tekutých pieskoch, teda na nestabilnom podloží. „Ukázalo sa to podľa toho, že sa problémy zhoršili, keď začalo pršať a podložie sa zrejme pod vplyvom vody začalo presúvať,“ vysvetlil pre Sme. Čo sa to teda s novostavbami na Slovensku deje? Prvé, čo pri vyšetrovaní káuz padlo do očí, je to, že tak v prípade Trinity, ako aj Centroomu a Apolla, figuruje meno toho istého statika Jána Tomčániho. Tomu medzičasom odobrali pečiatku a teraz sa zvažuje prešetriť aj ďalšie budovy, na ktorých pracoval. Pôjde o náročnú úlohu. Nebude ľahké ani vypátrať tieto budovy, nieto ich skontrolovať. Ale viacerí odborníci upozorňujú, že všetku vinu nemožno zvaliť len na statika. Napríklad v prípade Apolla a Centroomu nájdeme prepojenie aj v rámci architektov a developérov. A potom je tu aj ďalšia vec. Prezident Stavebnej komory SR Ivan Pauer tvrdí, že nebezpečných budov na Slovensku môžu byť až desiatky a podľa neho tu v žiadnom prípade nejde len o statika. „Je to len vrchol ľadovca v stavebníctve a statik, ktorý to prepočítaval, má smolu, že mu to spadlo,“ uviedol v rozhovore pre denník Nový čas. „Je množstvo problematických stavieb rôzneho stupňa nebezpečenstva a hovorím o stavbách, ktoré sa postavili za predchádzajúcich 20 rokov. Nehovoriac o ostatných piatich – šiestich rokoch. Stavia sa lacno a rýchlo, nedodržiavajú sa technologické postupy.“

POL ROKA PRED PARLAMENTNÝMI VOĽBAMI PRIESKUMY FAVORIZUJÚ ĽAVICU

podľa prieskumu skončila koalícia OĽaNO – NOVA. Ich spoločné preferencie sa pohybujú na úrovni 6,8 percenta, pričom hranica zvoliteľnosti pre koalície je sedem percent. V nasledujúcich mesiacoch je tu by sám zostaviť teda stále dosť Preferencie strán vládu. priestoru na rôzNa druhej ne zvraty. Väčšistrane pone- Smer – SD 38,5 percenta na analytikov sa cháva prieskum Sieť 12,4 percenta však zhoduje, veľa vecí otvo- SNS 8 percent že budúcu vlárených. Liberáldu s najväčšou Most – Híd 7,7 percenta na strana Slobopravdepodob7,6 percenta nosťou zostaví da a Solidarita KDH so 4,7 percenta OĽaNO – NOVA 6,8 percenta Smer – SD. Ak či Strana ma- SaS 4,8 percenta aj nebudú mať ďarskej koalície SMK 4,4 percenta v parlamente s 4,4 percenta absolútnu väčsa nachádzajú na prahu päťpercent- šinu, vždy môžu vytvoriť koalíciu, nej hranice zvoliteľnosti. Podobne napríklad s národne orientovanou tesne pred bránou parlamentu by SNS.

Smer stále najpopulárnejší R. Boldocký

ol roka pred parlamentnými voľbami to na slovenskej politickej scéne nevyzerá na žiadnu zmenu. Aspoň teda podľa októbrového prieskumu verejnej mienky agentúry Polis Slovakia. Hlavným favoritom volieb naďalej zostáva ľavicový Smer – SD súčasného premiéra Roberta Fica. Hádam najväčším prekvapením prieskumu je to, že do parlamentu by sa nedostala pravicová koalícia OľaNo – NOVA Igora Matoviča a Daniela Lipšica.

www.hl.rs

Preferencie Smeru v porovnaní so septembrom stúpli. Vtedy by stranu volilo 37,2 percenta opýtaných, tento mesiac 38,5 percenta. Do Národnej rady SR by sa dostala z druhého miesta pravicová Sieť so ziskom 12,4 percenta. Nasledujú národniari zo SNS, ktorých podporilo osem percent respondentov, Most – Híd so ziskom 7,7 percenta a konzervatívna KDH so 7,6 percenta. Smer by mal v parlamente 78 mandátov, Sieť 25, SNS a Most – Híd po 16 a KDH by obsadilo 15 kresiel. Inými slovami, Smer by mal v 150-člennom parlamente absolútnu väčšinu a mohol

Informačno-politický týždenník

• SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti Sľubný štart MEDZINÁRODNÉ DNI ENERGETIKY A INVESTÍCIÍ V NOVOM SADE

Oto Filip

štátny tajomník Ministerstva baníctva a energetiky, bnovenie podujatia, ktoré sa zmienil o význame zása vlani vo zvyčajnom ok- konov regulujúcich túto tóbrovom termíne nekona- oblasť, ako aj o stratégii lo, v stredu 28. októbra celkom na obdobie rokov 2015 sľubne prebiehalo. Tohtoročné – 2025. Dni energetiky a investícií v V mene hosťujúcej Master stredisku Novosadského krajiny – susedného Maveľtrhu, ktoré usporiadali Novo- ďarska, Peter Skapinysadský veľtrh ako hostiteľ, Stre- ecz, riaditeľ Maďarského doeurópske národného rozvojové fóobchodného rum (CEDEF) domu zaobea Pokrajinský rajúceho sa sekretariát energetikou, pre energepodotkol, že Organizátori a hostia tiku a nerastje veľmi dôUsporiadatelia vynaložili ne- getická bezpečnosť a zákonný né zdroje, zaležité nadviazanie čali sa v strekontaktov medzi malé úsilie, aby uvedené Dni regulatív, diaľkové vykurovadu a skončili zainteresovaný- energetiky a investícií boli obsa- nie, uchádzanie sa lokálnych vo štvrtok mi stranami, čo je hovo skutočne popoludní. prvým predpokla- bohaté. Až triOtvoril ich dom ich ďalšej kon- dsať udalostí sa pokrajinský krétnej spolupráce. konalo v stredu tajomník pre Predseda Dozornej a vo štvrtok, energetiku rady Elektrohos- viac než päťdea nerastné podárstva Srbska siat spoločností zdroje NeBranko Kovačević sa v nich účinkonad Stan- V mene hostiteľa prejav mal zmienil o prestavbe valo, tak vo výković, ktorý Slobodan Cvetković, generálny tejto spoločnosti, stavno-prezenhovoril tak riaditeľ Novosadského veľtrhu taktiež o neblahých tačnej, ako aj v o význame následkoch straty kongresovej tohto odvetvia, ako aj o kon- pozícií nášho priemyslu, v ob- časti prograkrétnych krokoch, ktoré po- lasti ktorého v roku 1990 robi- mov. Hosťujúkrajinský sekretariát podniká lo o milión ľudí viac ako dnes. cou krajinou v oblasti energetickej účinnosti. Osobitne poukázal na význam bolo Maďarsko, Účastníkov konferencií a iných spätosti veľkých systémov ako prítomné so Na vstupe do výstavných priestorov akcií privítal generálny riaditeľ ekonomických ťahúnov, okolo sedemnástimi Novosadského veľtrhu Slobodan ktorých ako satelity majú vznikať spoločnosťami. Veľmi podstatné samospráv o prostriedky, úspoje, že o témach, ako sú ener- ry energie, klimatické zmeny v Cvetković, kým Zoran Predić, malé a stredné firmy. ústrety konferencii v Paríži, nové technológie v energetike, úspory elektrického prúdu v domácnostiach a iné, sa zmienilo viac ako sto odborníkov. Predstavitelia organizátorov a hostí na podujatí hovorili tak o význame energetiky ako odvetvia a významnej zložky udržateľného rozvoja, ako aj o celom rade opatrení, ktoré treba urýchlene zdolať, aby energetický rozvoj šiel ruka v ruke s ekologickým. Dôraz bol najmä na základnom predpoklade každej aktivity – investíciách. Samozrejme, predovšetkým v záujme napredovania Záber z otvorenia hospodárstva.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

44 /4671/ 31. 10. 2015

Ľudia a udalosti KU DŇU OSLOBODENIA NOVÉHO SADU

Úcta zaslúžilým a osloboditeľom Elena Šranková

a slávnosti v Mestskej radnici v Novom Sade za prítomnosti početných hostí v piatok 23. októbra udelili najvyššie mestské uznania. Bolo to z príležitosti Dňa oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne. Októbrovú cenu Nového Sadu na rok 2015 udelili Kolu srpskih sestara Eparhije bačke za humanitárnu prácu počas uplynulých desaťročí, Verejnému komunálnemu podniku Gradsko zelenilo za spoločensky zodpovednú prácu a humanitárnu aktivitu, a Ismetovi Atićovi, kultúrnemu pracovníkovi. Novembrové listiny Nového Sadu na rok 2015 dostali: Stefan Velja, vynálezca, maturant Gymnázia J. J. Zmaja v Novom Sade (odmenu prebral otec Jovan Velja), Dragan Kojić, riaditeľ Mestskej knižnice v Novom Sade, a Goran Crnojević, humanista. Ceny laureátom odovzdali Miloš

Laureáti najvyšších mestských uznaní

Vučević, primátor Nového Sadu, a Jelena Crnogorac, predsedníčka Zhromaždenia Mesta Nový Sad. V mene odmenených sa poďakoval Aleksandar Bogdanović, riaditeľ podniku Gradsko zelenilo. Na počesť laureátov potom odznel primeraný kultúrno-umelecký program. Z príležitosti Dňa oslobodenia

M. Vučević a J. Crnogorac položili vence na Spomienkovom cintoríne a k pamätníku Novosadského partizánskeho oddielu na Čeneji. V delegácii boli i predstavitelia Vojska RS, Mestského výboru ZZBNOV a záložných vojenských veliteľov. V Dome vojska z tejto príležitosti usporiadali slávnostnú akadémiu.

Novosadčania si okrem Dňa oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne, keď 23. októbra 1944 Nový Sad bol oslobodený od fašistických okupantov, pripomenuli 9. november 1918, keď srbské vojsko oslobodilo Nový Sad, a 25. november 1918, keď bolo rozhodnuté o pripojení Vojvodiny Srbsku.

KANCELÁRIA PRE MLADÝCH OBCE BÁČSKY PETROVEC

Sieť koordinátorov pracuje J. Čiep

ostiteľom regionálneho zasadnutia koordinátorov kancelárií pre mladých z územia Vojvodiny v piatok 16. októbra bola Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petrovec. Toto pracovné stretnutie koordinátorov sa uskutočnilo v rámci projektu Asociácia funguje, ktorý realizuje národná Asociácia lokálnych kancelárií pre mladých a financuje Ministerstvo mládeže a športu Republiky Srbsko. Školenie sa uskutočnilo v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. – V rámci projektu Asociácia funguje projektový tím začal s realizáciou prvej časti školenia koordinátorov a koordinátoriek, ktoré sa bude konať v celom Srbsku. Témy, ktorými sa zaoberáme, sú účastníci a prvky politiky mládeže od miestnej až po celonárodnú úroveň.

www.hl.rs

Okrem toho školenie je zamerané na vytváranie sietí koordinátorov, výmenu skúseností, mapovanie problémov v každodennej práci a podobne. V súčasnosti v Srbsku pôsobí 139 KPM a do asociácie, ktorú založili roku 2014, nateraz je združených 63, povedal tajomník Asociácie Vojislav Prkosovački. Koordinátorka Kancelárie pre mladých Obce Báčsky Petrovec Daniela Feketeová s potešením konštatovala, že aj naďalej majú podporu Ministerstva mládeže a športu, ktoré aj v minulých rokoch podporovalo početné mládežnícke aktivity a podujatia. – Tento najnovší projekt pomenovaný Asociácia funguje má trvať sedem mesiacov a v rámci neho sme už mali volebné zhromaždenie asociácie lokálnych KPM. Zvolili sme si čelných ľudí, ktorí budú pracovať v prospech rozvoja mládežníckej politiky. Aj dnešné stretnutie je

Informačno-politický týždenník

Ako čím úspešnejšie implementovať mládežnícku politiku na lokálnej úrovni – to bolo témou regionálneho stretnutia koordinátorov KPM

dôležité z aspektu komunikácie, výmeny názorov a mapovania možných spoločných záujmov jednotlivých kancelárií. Dnes sa ich v Petrovci zhromaždilo z 15 prostredí, – vysvetlila koordiná-

torka Daniela Feketeová. Prvý tréning pre celý vojvodinský región sa konal v Báčskom Petrovci, zatiaľ čo nasledujúci, ale pre belehradský región, plánujú v Obci Palilula. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ČO TRÁPI PETROVČANOV

Keď studňa vysychá Jaroslav Čiep

ž roky Petrovčanov okrem iného trápi a znepokojuje kvalita vody z miestneho vodovodu. Tento civilizačný výdobytok do Petrovca zavítal pred viac ako polstoročím. Keďže sa doteraz doň málo investovalo, teraz vidno následky. Po sprísnení pravidiel o dovolenom množstve prímesí vo vode, roku 2010 v Petrovci pre zvýšenú koncentráciu arzénu po prvýkrát platil zákaz používania vody z miestneho vodovodu na pitie a varenie. Vodu bolo možné používať iba na osobnú hygienu a údržbu domácnosti. Keď sa po čase parametre vody trochu napravili, zákaz zrušili, ale odvtedy a dodnes hodnoty jednotlivých prímesí vo vode balansujú na

Riaditeľ VKP Progres Vladimír Turan

hrane medzi dovoleným a neprípustným množstvom. V roku 2010 prišiel rozkaz súrne rekonštruovať celú budovu, kde sú umiestnené studne petrovského vodovodu, čo sa následne aj vykonalo. Potom zopár rokov bolo ako-tak dobre s vodou, ale teraz zase vidno, že voda je ešte hnedšia ako predtým a mnohí sa sťažujú, že kachličky a hygienické zariadenia žiadnymi chemickými prostriedkami už nemožno vyčistiť, že na nich zostávajú tmavé fľaky. O príčinách takého stavu riaditeľ Verejného komunálneho • ĽUDIA A UDALOSTI •

Budova petrovského vodovodu

Vodovod v číslach Prvá studňa petrovského vodovodu bola vyvŕtaná presne pred 50 rokmi, teda v roku 1965, ďalšie dve v roku 1976 a posledné dve studne boli vyvŕtané v roku 1986. Rúry najhlbšej studne siahajú do hĺbky 403 metrov a najplytšia meria 78 metrov. podniku Progres v Báčskom Petrovci Vladimír Turan hovorí: – Máme päť vrtov a z týchto piatich studní tá prvá – najstaršia a najhlbšia – vždy dávala najviac vody. Dodnes z nej máme najkvalitnejšiu vodu, ibaže sa zrazu zmenšila jej kapacita. Doteraz dávala 500 litrov za minútu, a teraz iba 150. Druhá studňa dáva 150 l/m, ale začala naberať aj piesok, takže sa ju snažíme čím menej používať. Tretia je natrvalo vyradená z používania. Štvrtá a piata studňa v súčasnosti dávajú najviac vody, ale dosť nekvalitnej, a preto je voda taká žltá, – vysvetlil riaditeľ a optimisticky doložil: – Jediná dobrá vec v súvislosti s vodou je tá, že Obec Báčsky Petrovec z pokrajinského rozpočtu zabezpečila peniaze na vŕtanie novej studne v hodnote takmer 13 miliónov dinárov a že je konečne ukončené verejné obstarávanie. Šiesta studňa bude podobne ako tá prvá vyvŕtaná do hĺbky 400 metrov a jej výdatnosť bude 500 l/m. Novú studňu by mali vyvŕtať a napojiť na sieť za 45

dní. Dúfajme, že budeme mať priaznivé počasie, aby to bolo čím skôr.

a ostatné studne pracovali len podľa potreby. Teraz sme systém upravili tak, aby sa chlórovala všetka voda, ktorá vchádza do uličnej vodovodnej siete. Denná spotreba vody v Petrovci v tomto období je okolo 1 000 l/m, no v letných mesiacoch je to omnoho viac. Analýza vody sa koná každý mesiac, voda z vodovodu je pitná a inšpekcia nemá pripomienky. Problém s vodou je predovšetkým v tom, že je v nej veľa amoniaku, tiež železa, avšak všetko to je v tolerovaných hodnotách. Najväčší problém nám spôsobuje prítomnosť arzénu. Kým vodu výdatne dodávala prvá studňa, ktorá dávala viac ako 75 % celkovo čerpanej vody, vtedy sa aj koncentrácia arzénu držala pod kontrolou. V prípade, že budeme nútení viac zapájať ostatné studne, obávam sa, že stúpne aj koncentrácia arzénu. Preto je nevyhnutné čím skôr vyvŕtať novú studňu, – uzavrel riaditeľ Turan. Ako sme sa dozvedeli, nielen tá v strede dediny, ale čoskoro aj druhá ekologická studňa bude

Aj druhá ekologická studňa v Ulici Juhoslovanskej ľudovej armády čoskoro vo funkcii

Keď ide o iné príčiny, ktoré mohli vplývať na zmenu kvality vody, riaditeľ Turan povedal: – Ďalší problém bol v tom, že sa nechlórovali všetky nádrže na vodu. Chlórovali sa jednička a dvojka, ktoré boli vždy zapojené,

po dlhšej prestávke znovu v prevádzke. Už teraz je funkčná, zase ju dezinfikovali, ale čakajú výsledky nasledujúcej analýzy. Až ich dostanú, oboznámia občanov, že vodu z ekostudne môžu používať bez obáv.

44 /4671/ 31. 10. 2015

Ľudia a udalosti RECYKLÁCIA MUSÍ BYŤ STÁLA AKCIA

aby členovia únie recyklovali až 70 percent komunálnych a 80 percent ambalážových odpadov do roku 2030. Ďalším cieľom či plánom je zákaz zahrabávať odpady, ktoré možno recyklovať na skládkach, od roku 2025. Aby sme sa aspoň priblížili zvládnutiu takýchto nárokov, percent. Ak každý náš obyvateľ prie- že ich u nás je, sčasti aj kvôli ich oba- treba obnoviť niektoré inštitúcie, merne vyprodukuje alebo vyhodí vám, že môžu zostať bez práva na napríklad nezmyselne zrušený Fond necelý kilogram odpadu denne, čo sociálnu pomoc... Nemalé percento pre životné prostredie, viac vkladať vraví štatistika, stačí to vynásobiť odpadov sa získa z komerčného do rozvoja infraštruktúry, snažiť sa o výraznejší podiel s miliónmi obyvateľov a s 365 komunálnych na úkor dní v roku. Útechou môže byť iných druhov odpadov, údaj, že ani celkové ľudstvo zabezpečiť podnety alev súčasnosti nie je na tom bo subvencie na vklady omnoho lepšie. Vyprodukuje do vybavení, usmer1,3 miliardy ton odpadov ročniť časť prostriedkov ne a do roku 2025 by to mohol z úhrad na rozvojové byť dvojnásobok. Hlavne ide projekty recyklačného o papier, sklo, kovy, plasty, priemyslu. To všetko je bioodpad z domácností. potrebné tak kvôli vyuSúbor ekologických zákožitiu šancí, ktoré v uvenov prijatý v roku 2009 mnohé denom odvetví reálne u nás začal naprávať, uvedený máme, ako i kvôli rastu je i princíp znečisťovateľ platí, zamestnanosti. Sú názono viaceré problémy pretrvá- Recyklácia: nevyhnutná zložka ekologických ry, že by zber, triedenie vajú. Ešte stále hapruje zber veľtrhov u nás a recyklácia mohli u nás odpadov, aj to, čo sa koncentruje, sa dosť často exportuje, takže úseku, do ktorého patrí priemysel, znamenať pracovnú príležitosť pre osoh z našich surovín skôr majú iní obchod, a nie z komunálneho, čo až dvadsaťtisíc ľudí. Za predpoklaako my. Nepokročili sme veľmi ani je prax v iných štátoch. Vyvinutá du, že budeme nakladať s odpadmi v separácii odpadov. Nie je regulo- Európa svojim členom stanovuje spôsobmi, ktoré sú najviac šetrné vaný ani formálny a právny status ambiciózne ciele, k realizácii ktorých k životnému prostrediu, a oveľa viac okolo tridsaťtisíc zberateľov sekun- my máme veľmi ďaleko. Jedným ich využívať ako cennú druhotnú dárnych surovín, koľko sa odhaduje, z podstatných je trvanie na tom, surovinu.

Diagnostikovať problémy, navrhnúť východiská Oto Filip

ie je to vôbec náhoda, že na otázku, ktorá prístupová kapitola bude patriť k najnáročnejším, väčšina predstaviteľov Európskej únie, Spojených národov a iných medzinárodných organizácií pôsobiacich u nás, do prvého plánu vysúva práve environmentalistiku. Odhady sa rôznia, no niektoré z nich vravia, že budeme potrebovať pár desaťročí a investície presahujúce desať miliárd eur, ak chceme dohoniť európske štáty a uplatňovať potrebné ekologické štandardy. Jedným z veľkých kameňov úrazu je stále odpadové hospodárstvo, jeho stav a možnosti. Napriek tomu, že potenciály recyklačného priemyslu ďaleko prevyšujú možnosti iných priemyselných odvetví, naďalej zápasíme s ozajstným morom smetí, kým fabriky na recykláciu zase zápasia s už chronickým nedostatkom surovín na spracovanie. Domáce suroviny využívajú priemerne len na takých päťdesiat

DEBATA V KYSÁČI

Nebezpečné nakladanie s nebezpečným odpadom Elena Šranková

akladanie s odpadom, a najmä s využitými obalmi chemikálií na ochranu porastov, bolo stredobodom pozornosti debaty, ktorú v Kysáči usporiadalo Združenie Eko smer. Ide o mimovládnu organizáciu, ktorá sa už tri roky snaží zvýšiť povedomie občanov o ochrane životného prostredia. Realizovali viacero projektov v tejto oblasti, hlavne pre najmladších, Aktivistky Združenia Eko smer a tentoraz sa orientovali na poľnohospodárov. I keď Elena nia, zdôraznila, že očakávali väčší Ožvátová, ktorá je v čele združe- záujem o to, čo by všetkých malo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

trápiť, návštevnosť nebola až taká malá. A pozornosť bola viac než zvýšená. Prednáška Mr. Jasny Stepanovovej, mladej odborníčky v oblasti ochrany životného prostredia, bola užitočná a podložená dokladmi a TV nahrávkami o znečisťovaní životného prostredia a ohrozovaní zdravia, ale i o organizovanom zbere nebezpečných obalov. Prítomných informovala aj o tom, čo aktuálny zákonný regulatív hovorí o tejto oblasti znečisťovania vzduchu, vody a pôdy. Ako vyplynulo z údajov, ktoré J.

Stepanovová uviedla, smeti z Kysáča sa odvážajú na mestskú skládku odpadu, nejdú teda na žiadne triedenie. Je to nebezpečné, ak vieme, že mestská skládka nie je určená na odkladanie nebezpečného odpadu. Preto dala i praktické rady a návody, ako nakladať s ambalážou prostriedkov na ochranu rastlín a podniknúť tak niečo v smere zachovania zdravého okolia pre našich potomkov. O tom, či si prítomní uvedomujú dôsledky neadekvátneho nakladania s nebezpečnými odpadmi, nakoniec usporiadali anketu, akú síce v Kysáči už robili, avšak ohlas bol veľmi malý. Z rozhovoru s prítomnými vyplynulo, že niektorí dbajú, kde odkladajú obaly z ochranných poľnohospodárskych prostriedkov, lebo vedia, že ide o nebezpečný odpad. Väčšina sa však ešte stále správa nezodpovedne. V nedeľu 1. novembra o 17.00 hod. Združenie Eko smer uskutoční v priestoroch Futbalového klubu Tatra ďalšiu panelovú diskusiu o biomase ako obnoviteľnom zdroji energie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZÁZNAM ZO ŽIVÝCH NOVÍN V PIVNICI

Bodaj by nám bolo lepšie Jaroslav Čiep

31. 10. – 6. 11. 2015

POČASIE

rámci akcie Hlas ľudu naživo v Pivnici na kultúrno-umeleckom a novinárskom večierku v SKUS Pivnica v polovici septembra v rozhovore pred divákmi sme privítali aj tajomníčku tamojšieho Miestneho spoločenstva Vlastu Šusterovú-Červenú. Pri svojráznom listovaní novín naživo za spolubesedníčku sme si ju zvolili preto, že môže azda najviac povedať o komunálnych, spoločenských, politických a iných témach týkajúcich sa Pivnice a Pivničanov. – Na úvod nám povedzte, aká je to dedina Pivnica a akí sú to ľudia Pivničania? Keď k vám príde nejaká návšteva, ako predstavujete svoju dedinu? – Pivnica je založená roku 1690, keď na toto územie prišli Srbi, o sto rokov neskoršie aj Slováci a odvtedy tu spolunažívame. Dedina zaznamenala najväčší počet obyvateľov roku 1953, až 5 653 ľudí. Odvtedy ich počet iba klesal a podľa posledného sčítania obyvateľstva roku 2011 teraz tu máme 3 337 Pivničanov. Kedysi Pivnica bola známa podľa svojho značkového výrobku – Pivnického syra, tiež podľa poľnohospodárov, ktorí mali svoje družstvo, a to jedno z najznámejších v regióne. – Dobre je známe, že Pivničania sú usilovní poľnohospodári a dobytkári. Je pravda, že si v poslednom čase Pivničania našli obživu aj v drevárskom priemysle? Možno sa ešte zamestnať v okolí alebo aj v samotnej Pivnici? – V samotnej Pivnici zostalo niekoľko podnikateľov, ale najväčší počet mladých ľudí za prácou, žiaľ, cestuje na Slovensko. V Pivnici je naozaj ťažko nájsť si zamestnanie, lebo ani súkromný úsek nie je dostatočne vyvinutý. – Rada Miestneho spoločenstva Pivnica má 11 členov

a zvláštna je tým, že v nej väčšinu tvoria členovia a sympatizanti Slovenskej vojvodinskej strany. Nebudeme však debatovať o politike, skôr ma zaujíma, o čom členovia RMS rokujú na svojich zasadnutiach a ktoré problémy riešia? – Miestne spoločenstvo má čím ďalej, tým menej kompetencií a jednou z najhorúcejších tém sú komunálne činnosti. Ide teda o referendum o komunálnych činnostiach, zanikanie právomocí Verejného podniku Komunal projekt. Odkedy bolo zrušené samozdanenie roku 2008, RMS zostala bez vlastného zdroja príjmov a aj jej právomoci sa obmedzili. Po zániku samozdanenia mnohé naše spolky a združenia zostali bez tej skromnej finančnej podpory, akú predtým dostávali od dedinského zastupiteľstva. V Zhromaždení obce máme troch zástupcov, ale RMS už nemôže sama prostredníctvom projektov žiadať financie, lebo dostaneme iba toľko, koľko nám určí Obec Báčska Palanka, čiže len

na bežné výdavky. – Voda z vodovodu v Kulpíne má farbu oranžády a používa sa len ako technická voda. Ako je to s vodou v Pivnici? – Presne tak je aj u nás. Od roku 2010 údržbu miestneho vodovodu prevzal Komunal projekt a voda je žltá, nekvalitná, potrubie je 40-ročné, celý systém si vyžaduje neustále renovácie, no v posledných rokoch sa na tom nič nerobí, hoci Redaktor Jaroslav Čiep počas sú vítané inovácie. Našťastie rozhovoru s tajomníčkou MS Pivnica Vlastou Šusterovou-Červenou máme aj ekostudňu. – V Petrovci občas mám dojem, že žijeme medzi indiánmi. Z miestnej skládky odpadu je teraz menej odpadu a skládku neustále stúpajú kúdoly dymu sa snažia udržať v akom-takom a dusíme sa v smrade. Počul som, poriadku. Najväčším problémom že ste aj v Pivnici mali podobný je dedinský cintorín, pre ktorý pozemok bol kúpený z príspevkov problém? – Problém so skládkou nie je občanov roku 1980, a teraz nám trvalo riešený, ale dymu už viac ho palanský komunálny podnik nieto. Naši komunálnici občanom chce odňať a zasa nám Pivničanom dali možnosť zbierať plasty do vriec, predávať parcely na hrobky. podobne je to so sklom a s elektronickým odpadom, takže na depónii

(Foto: O. Filip)

SKALA S NAJKRAJŠÍMI PIESŇAMI ZO SVETA HUDBY. V sobotu 24. októbra v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici milovníci ľudových a zábavných piesní, ale aj iných hudobných žánrov si prišli na svoje. Komorný zbor Skala vedený Pavlom Tomášom st., učiteľom hudby, usporiadal svoj štvrtý celovečerný koncert, kde prezentoval piesne zo svojho najnovšieho repertoára. Na programe vystúpili aj hostia, členovia mužskej a ženskej speváckej skupiny Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan vo Vojlovici, ktorí sa za sprievodu vojlovického ľudového orchestra predstavili slovenskými ľudovými piesňami. Dvanásťčlenný komorný zbor Skala sprevádzal orchester zložený z mladých hudobníkov, bývalých členov školského orchestra, ktorí okrem toho, že hrali, k slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispeli aj spevom. V rámci koncertu vystúpila aj mladá speváčka Michaela Marková. Program moderovali A. Ch. Oľa Glóziková-Jonášová, Anička Tomášová a Janko Chrťan.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

3˚ | 12˚

1˚ | 13˚

-1˚ | 14˚

0˚ | 14˚

1˚ | 15˚

1˚ | 12˚

2˚| 15˚

• ĽUDIA A UDALOSTI •

44 /4671/ 31. 10. 2015

Ľudia a udalosti PREMIÉRY NAJNOVŠÍCH PUBLIKÁCIÍ V MESTE INSITY

Literárne rozhovory a monografia Anička Chalupová

predposledný októbrový piatok 23. októbra v Obecnej knižnici v Kovačici bol nevšedný sviatok pre milovníkov literatúry. V rámci osláv Kovačického októbra usporiadali premiéru knihy Rozhovory autorky Dr. Zuzany Čížikovej, v ktorej táto dolnozemská literárna vedkyňa a literárna kritička zverejnila rozhovory s desiatimi našimi poprednými spisovateľmi a literárnymi vedcami. Rozhovory o „virtuálnom posedení“ so spisovateľmi a literárnymi Túto e-mailovú korešpondenciu vedcami zaujali pozornosť každého účastníka tohto literárneho podujatia uverejňovala v uplynulých rokoch (2006 centra, tiež vojvodinskí až 2013) v časopise kritici a spisovatelia Dr. Nový život. V mene Adam Svetlík a Mária Kothostiteľa Mária Ďurivášová-Jonášová. Úryvky šová, riaditeľka knižz knihy Rozhovory čítali nice, na úvod slávprofesorka Katarína Stanostnej prezentácie nová, literátka Zuzana najnovšej publikácie Valentová a mladí herci Dr. Čížikovej privítala Divadla VHV scény v Koa pozdravila všetkých vačici Milinka Čížiková a hostí, medzi ktorými Janko Chrťan. Večierok bol aj Vladimír Valenmajstrovsky moderovala tík, riaditeľ Slovenské- Kovačica iskovana u vremenu je bilingválna kniha, knihovníčka Anna Tomaho vydavateľského vhodná aj pre zahraničných turistov nová.

NA OBDIV ŠESŤDESIAT VÝTVARNÝCH DIEL. V sobotu 17. októbra v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica slávnostne otvorili výstavu obrazov, ktorých autori sú účastníci vlaňajšieho výtvarného tábora v Padine. Na výstave je na obdiv milovníkom výtvarníctva ponúknutých 60 exponátov maliarov a sochárov z Báčky, Banátu a Sriemu. Pod organizáciu spomínanej akcie sa už po 6-krát podpísala Obecná organizácia invalidov práce v čele s Martinom Ďurišom. Na vernisáži boli členovia tejto organizácie, ako aj penzisti z Kovačice a Padiny. V druhej časti tohto podujatia bola zábava so slovenskou ľudovou hudbou, o ktorú sa postaral padinský hudobník Vladimír Hudec-Maďo. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Deň neskoršie, sobotu 24. októbra, v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici bola premiéra prvej monografie o Kovačickej obci Kovačica iskovana u vremenu. Vydavateľom monografie, ktorá hovorí o dejinách osád v tejto obci, o živote a obyčajach ich obyvateľov, o kultúrnych pamiatkach, významných osobnostiach a podobne, je Obec Kovačica a zodpovedným redaktorom publikácie je Mišo Vujović. V úvodnom prejave na slávnostnej premiére monografie redaktor Vujović povedal, že táto publikácia si vyžadovala dôkladné zisťovanie a prieskum mnohých dokladov a archívnych materiálov. O význame monografie, ktorá nedávno na Medzinárodnom festivale publikácií v Kruševci získala už aj 1. cenu a plaketu Zlatý kufor v kategórii monografií miest a obcí, hovoril aj Miroslav Krišan, predseda Obce Kovačica. Na slávnostnom podujatí sa zúčastnil aj Dr. Bojan Pajtić, predseda pokrajinskej vlády, ktorý vyjadril potešenie z vydania tejto významnej publikácie o Kovačickej obci.

MINIVÝSTAVA ZORICE OPAVSKEJ. Počas októbra si v Starej Pazove milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť minivýstavu obrazov Staropazovčanky Zorice Opavskej. Inštalovaná je v Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou (v budove v mestskom parku) a je sprievodným podujatím Októbrových dní solidarity – Starým s láskou. V utorok 20. októbra sa návštevníkom predstavili spisovatelia a hudobníci z Brčka (Bosna a Hercegovina) a o svojej výstave pozostávajúcej z 20 prác sa zmienila i autorka Zorica Opavská (na snímke), ktorá je predsedníčkou Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy. Tieto diela vznikli za uplynulých šesť – sedem rokov a ako povedala, obrazy maľuje „na dúšok“. „Maliarstvo vyplnilo môj život, ktorý je s ním oveľa krajší a bohatší,“ podotkla táto úspešná pazovská umelkyňa. a. lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠTUDIJNO-POZNÁVACÍ POBYT V NOVÝCH ZÁMKOCH

Nová móda do škôlky? Monika Necpálová

k sa aj nepraktizuje prílišné vzájomné učenie sa jedni od druhých v iných odvetviach, kde je často všetko „tajomstvom šéfkuchára“ alebo „súkromným vlastníctvom“ či „pod ochrannou známkou“, vo vzdelávaní skrývať nič netreba. Naopak, návštevy medzi školami, a či už návštevy detí alebo pedagógov môžu byť len prínosom. Ich všeobecný prospech jasne vidieť v preberaní systémov výučby, v zakomponovávaní nových prvkov do učebných programov či prostej inšpirácii v tom, čo sa dá s deťmi a pre deti v školstve robiť, aj keď všetko spadá pod určitú reguláciu. Dôkazom takejto spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom bol aj študijno-poznávací pobyt v materských školách na Slovensku, v Nových Zámkoch. Záver septembra priniesol dva dni intenzívne stráveného času v dvoch materských školách. Pozorovanie a rozhovory – asi tak by sme mohli označiť dve metódy, ktoré vystihujú aj takýto

spôsob vzdelávania slovenských Levárska a dodáva: „Nadobudnuté vojvodinských pedagógov. Ako poznatky sa stanú súčasťou analýzy sa hovorí, lepšie raz vidieť, ako a porovnávania pedagogických stokrát o niečom počuť. Na to sta- činností pri práci s predškolskývilo aj Združenie vychovávateľov, osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny. Pre pedagógov pripravilo tento zaujímavý projekt, ktorý bol financovaný Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. „Cieľom návštevy bolo prispieť k zveľadeniu predškolského vzde- Medzi Srbskom a Slovenskom spolupráca pedagógov lávania a rozvoju profesionálnych kompetencií pe- mi deťmi v podmienkach oboch dagogických zamestnancov v ob- krajín.“ lasti bilingválnej výučby, environVedúca PU Lienka v Kysáči Mimentálnej výchovy a v spôsobe luška Grňová, pedagogička Jasna použitia digitálnych interaktívnych Subotinová, koordinátorka Výboru pomôcok v práci s deťmi,“ vyzdvi- pre vzdelávanie NRSNM Svetlahuje riaditeľka združenia Božena na Zolňanová i Božena Levárska

STARÁ PAZOVA

Výročný koncert detských tanečných skupín Anna Lešťanová

staropazovskej divadelnej sále sa v sobotu 24. októbra uskutočnil výročný koncert detských tanečných skupín tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Početnému obecenstvu sa predstavili mladšia, stredná a staršia detská A teraz všetci spolu pred fotoobjektív tanečná skupina s choreografiami Ruženy Červen- šovej, s ktorými získali pozoruhodné skej a nacvičovateľky Kataríny Ša- úspechy na pokrajinských súťažiach • ĽUDIA A UDALOSTI •

a festivaloch. S najzložitejšími choreografiami vystúpila staršia detská

hodnotia pobyt len kladne. Spoznali prostredie, v akom pracujú ich kolegovia na Slovensku, a to, ako vyzerá samotná prevádzka materských škôl. Pekne ich privítali v Materskej škole Óvoda na Cyrilometodskej ulici i v škôlke Slniečko na Bitunkovej ulici. Spresňuje Božena Levárska: „Videli sme, ako sa zaraďujú do programu jednotlivé vzdelávacie činnosti, aké oblasti a formy realizácie týchto vzdelávacích činností sú zastúpené.“ Za dôležité možno považovať aj to, že sa učiteľky oboznámili rámcovo s legislatívou materských škôl a mali možnosť postrehnúť aj to, ako škôlky komunikujú s rodinami detí a spoločnosťou vôbec. Foto: z archívu združenia skupina, ktorá je už dobre pripravená na nadchádzajúce Jarné stretnutia. Malí tanečníci – od škôlkarov po žiakov vyšších ročníkov základnej školy sa na celovečernom koncerte predstavili v najkrajšom svetle. Vystúpili i nádejní speváci: Mária Bzovská, Anabela Stošićová, Andrea Opavská a Andrej Filka za sprievodu detskej hudobnej skupiny a slovenského ľudového orchestra, ktorý pracuje pri spolku. Hosťami koncertu boli tanečníci KUS Mladost z Novej Pazovy a SKUS Jednota zo Šídu. V záverečnej časti programu Anna Lepšanovićová, predsedníčka spolku, a Zdenko Uheli, výkonný riaditeľ, odovzdali ďakovné listiny spevákom a tanečníkom, ktorí sú už stredoškoláci a so svojou ochotníckou činnosťou budú pokračovať v iných programových formách tohto slovenského spolku. Osobitne sa poďakovali R. Červenskej a K. Šašovej za ich neúnavnú prácu s detskými skupinami. Búrlivým potleskom ich snahu odmenilo aj publikum a výročný koncert sa ukončil spoločnou piesňou všetkých účastníkov na javisku.

44 /4671/ 31. 10. 2015

Ľudia a udalosti ČLENKY ZDRUŽENIA PAZOVSKÝCH ŽIEN NA SLOVENSKU

Rozvíjajú peknú spoluprácu Anna Lešťanová

druhej polovici mesiaca členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka pobudli v Miloslavove, v Podunajskom regióne na Slovensku, kde navštívili združenie žien a penzistov. Počas trojdňového pobytu Staropazovčanky mali príležitosť obzrieť si aj pamätihodnosti Bratislavy a jej okolia. V Miloslavove sa zúčastnili na slávnostnom otvorení Domu penzistov a na príležitostnej výstave ručných prác. Členky tohto pazovského združenia pre svojich hostiteľov pripravili i poeticko-hudobný večierok, na ktorom sa zúčastnili aj predstavitelia Združenia Staropazovčanov žijúcich nielen na

Slovensku, ale i v Rakúsku. – Hostia z Miloslavova, s ktorými máme výnimočne dobrú spoluprácu, prichádzajú k nám do Pa-

zovy zjari a my k nim odchádzame z jesene. Z tohto zájazdu sme si

Pazovčanky pri soche sv. Juraja v bratislavskej radnici

V poeticko-hudobnom programe s farárkou evanjelického cirkevného zboru v Dunajskej Lužnej Mgr. Elenou Ružekovou (piata zľava)

PRVÝ RAZ NA NAŠEJ VANSOVEJ LOMNIČKE

Recitovanie s citom pod Ľubovnianskym hradom Andrej Meleg

sociácia slovenských spolkov žien z Vojvodiny už dlhé roky na jar organizuje súťaž recitátoriek v umeleckom prednese poézie a prózy. Tak bolo aj tohto roku, keď sa v Matici slovenskej v Srbsku v Petrovci stretli výherkyne lokálnych súťaží z Báčky a Banátu. Staršie víťazky celovojvodinského kola sa potom koncom apríla zúčastnili na 48. ročníku dobre známej Vansovej Lomničky v Banskej Bystrici. Existuje však ešte jedna Vansovej Lomnička, na ktorej boli v polovici októbra mladučké recitátorky Monika Bažaľová z Hložian a Iveta Galasová z Padiny, dve najúspešnejšie účastníčky recitátorskej súťaže u nás v mladšej kategórii. Štyridsiaty ôsmy ročník po-

www.hl.rs

dobného podujatia s názvom Naša Vansovej Lomnička sa uskutočnil v rodisku Terézie Vansovej v Starej Ľubovni 16. a 17. októbra. V prekrásnom kraji východného Slovenska sa tu stretli recitátorky zo Monika Bažaľová a Iveta Galasová všetkých kútov v Starej Ľubovni (zľava) Slovenskej republiky, ale aj hostky z Poľska a zo Ministerstvo kultúry Slovenskej Srbska. Mladé víťazky zo Srbska republiky a účastníčky oslovil sem priviedli predsedníčka ASSŽ aj primátor Starej Ľubovne ĽuViera Miškovicová a predsedníčka boš Tomko, ktorý im ponúkol Spolku kulpínskych žien Katarína obchádzku mesta, skanzenu a Zorňanová. Medzi organizátormi Ľubovnianskeho hradu. Zaujímatohtoročného podujatia bolo i vú nočnú prehliadku hradu nad

Informačno-politický týždenník

priniesli krásne spomienky a naši hostitelia z Miloslavova, v čele s Jasnou Nasárykovou, riaditeľkou tamojšej predškolskej ustanovizne, ináč pazovskou rodáčkou, sa pousilovali, aby nám pobyt čím lepšie zorganizovali, za čo sme im veľmi vďačné, – povedala Anna Balážová, členka Združenia pazovských žien a predsedníčka MOMS Stará Pazova. (Foto: Z. Ikerová) Ľubovňou sprístupnil riaditeľ múzea na hrade Dalibor Mikulík. Tu sa uskutočnil aj večerný koncert francúzskeho šansónu a prednes básní niekoľkých účastníčok Našej Vansovej Lomničky. Recitátorky zo Srbska M. Bažaľová a I. Galasová predviedli vynikajúce prednesy jednej básne a jednej prózy a do rúk sa im dostali pekné odmeny od predstaviteľov mesta Stará Ľubovňa. Odbornú porotu očarila mäkučká slovenčina a kvalita prednesu recitátoriek z Vojvodiny. Organizátori zas dostali pekné darčeky, ktoré pripravili usilovné ruky členiek slovenských spolkov žien v Srbsku. Na tomto prekrásnom podujatí sa zúčastnili predstaviteľky zo Srbska po prvý raz, ale, ako sľúbili, iste nie naposledy. Teraz len zostáva všetkým milovníčkam pekného slova vo Vojvodine pripraviť si čo najlepší prednes básne alebo prózy a prihlásiť sa na súťaž recitátoriek vo svojom prostredí. Šance dostať sa na prestížnu súťaž v Starej Ľubovni alebo Banskej Bystrici tým nepochybne narastú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S BILJANOU PETROVIĆOVOU, NEVIDIACOU FYZIOTERAPEUTKOU V STAROPAZOVSKOM DOME ZDRAVIA

Normálny ľudský vzťah Anna Lešťanová

a Oddelení fyzikálnej medicíny v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja pracuje Biljana Petrovićová z Novej Pazovy. Hoci je od narodenia nevidiacou osobou, svoje pracovné povinnosti – manuálnu masáž vykonáva nanajvýš profesionálne. Táto fyzioterapeutka, ktorá stále pozerá do tmy, je silnou bojovníčkou bez akýchkoľvek komplexov. Biljana (1982) je najstaršia zo štyroch sestier. Po vydaji dvoch sestier býva u rodičov ešte s jednou sestričkou. O svojom telesnom postihnutí sa vôbec nezdráha hovoriť, ba naopak, prezradila nám, čo všetko vie a dokáže urobiť. Nanajvýš je samostatná, mnohé veci späté s každodenným životom či už v domácnosti, v banke, alebo v obchode si vybavuje sama, tiež rada cestuje... A k 15. októbru – Svetovému dňu bielej palice Biljana uviedla, že túto pomôcku najčastejšie používa, keď kráča po ulici, lebo biela palica v rukách hendikepovaných na priechode pre chodcov je znamením, že vodič musí zastaviť vozidlo. Základnú osemročnú školu Veljka Ramadanovića – Ústav pre deti s poškodeným zrakom Biljana vychodila v Zemune. Tam zvládla

i Braillovu abecedu a medzi spolužiakmi sa ako prvá naučila čítať, neskoršie získala titul žiačky generácie. Strednú zdravotnícku školu – odbor fyzioterapeut zrakovo postihnutých osôb absolvovala v Belehrade. Biljana Petrovićová získala početné ceny tak republikové, ako aj pokrajinské, na súťažiach v čítaní Braillovej abecedy pre slepé a zrakovo postihnuté osoby. V staropazovskom Dome zdravia pracuje už niekoľko rokov a so svojou prácou je nesmierne spokojná. „S kolegami mám výnimočnú

spoluprácu, lebo ma od začiatku pekne prijali medzi seba, takže nemám žiadne pripomienky,“ poznamenala naša spolubesedníčka, ktorá o sebe ho- Biljana Petrovićová má výnimočne vyvinutý vorí, že sa veľmi sluchový a hmatový zmysel, čo jej pri plnení rýchlo dokáže profesionálnych úloh veľmi pomáha adaptovať v každom prostredí. Normálny ľudský dostatok, lebo sa v priestore veľmi vzťah prejavuje i k pacientom, ktorí dobre pohybuje a svoju prácu vysi vraj hneď ani nevšimnú jej ne- konáva nanajvýš profesionálne.

RENOVUJÚ ŠPORTOVÉ TERÉNY NA NÁDVORÍ KULPÍNSKEJ ŠKOLY. V rámci obecného projektu renovovania športových terénov na území Báčskopetrovskej obce v pondelok 26. októbra sa začali práce v Kulpíne. Na nádvorí Základnej školy Jána Amosa Komenského sú dva terény: pre basketbal a pre malý futbal a oba sa majú renovovať. Pôvodne asfaltový terén pre basketbal dostane novú ochrannú vrstvu z recyklovaného materiálu. V postupe ďalšej rekonštrukcie postavia nové koše, a potom nasleduje rekonštrukcia vedľajšieho terénu pre malý futbal. K. G.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Tak vidíte, priatelia, o koľko sme my u nás vpredu s ohľadom na Čiernohorcov. My u nás pracujeme na maximálnom zvýšení vykurovacích kapacít s použitím priemyselného plynu a Čiernohorci ešte len vstupujú do fázy účelového používania slzotvorného plynu. Ruský veľvyslanec v Srbsku pán Aleksandar Čepurin vyhlásil, že Rusko od návštevy nášho pána premiéra Aleksandra Vučića veru očakáva veľa. Prirodzene. Poriadny hosť predsa nechodí na návštevu s prázdnou rukou. Však • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa už len ukáže, čo náš pán premiér do Ruska odniesol a čo priniesol. Údajne prejavil záujem o nákup ruských vojenských lietadiel. Srbsko vraj Rusku môže pomôcť pri remonte ruských vrtuľníkov; naši odborníci helikoptéry ovládajú ako vlastné vrecko. To, že tieto vzducholode u nás sem-tam havarujú je, všakáno, číra náhoda. Predsedníčka NRSNM sa neozvala pri príležitosti prvého výročia pôsobenia tretej zostavy nášho par-Lamentu. Azda to urobí po vypršaní pol druha roka, ako náš pán premiér, ktorý sa

verejnosti obrátil ohľadne 1,5 roka pôsobenia vlády Srbska. Keď vraj o. i. povedal, že veru niet času na jej rekonštrukciu. Prirodzene. Čas je predsa peniaz a peňazí nikdy nadostač. Navyše, či úspechy aktuálnej vlády (a veruže i Našej občas bezradnej Rady) neslúžia príkladom na všetkých poliach? Na ich základe stavajú aj naši futbaloví reprezentanti. Naše futbalové orly na výbornú zvládli najmä lekciu o šetrení. V záujme šetrenia nepocestujú ani na najbližšie futbalové Majstrovstvá Európy.

V Kragujevci si pripomenuli 60 rokov od sprevádzkovania továrne na výrobu áut značky Zastava 750. Kým sa tu jazdilo pomalým, ale obľúbeným „fićkom“, vo vtedajšej Juhoslávii sa veru žilo jedna radosť. Nie darmo sa hovorí: Pomaly ďalej zájdeš. Dnes tu hrmia rýchle(jšie) autiaky, no a tak... Štyridsať kilogramov kávy prednedávnom odňali colníci istému nášmu vodičovi autobusu na hraničnom prechode Batrovci. Ktorý ju tam mal len z čírej predvídavosti. Aby nezaspal, keď opäť uzavrú hranice...

44 /4671/ 31. 10. 2015

Ľudia a udalosti AKO SA ANĐELKA ĎUNĎOVÁ Z OSIJEKU DOSTALA K SLOVENSKÉMU REMESLU

V pavučine z tenkej drôtenej nite Juraj Bartoš

opočulo sa nám, že pani Anđelka Ďunďová robí netradičné veci. Poďme teda na ňu s otázkou: „Ako je možné, že sa Chorvátka rozhodla naučiť a venovať náročnému slovenskému remeslu?“ „Ja nie som Chorvátka! Ja som Slovenka! Moji rodičia sú Slováci, z Josipovca Punitovského.“ Bác! Pani Anđelka sa právom srdečne pousmeje nad naším prekvapením a rezkým švitorivým hlasom dodá: „Ponechala som si aj dievocké priezvisko. Lebo sa mi páči: je slovenské a neobyčajné...“ Po chvíli zvieme, že nie celkom obvyklý je aj spôsob, akým sa táto nanajvýš príjemná a priama žena, inak hlavná účtovníčka v súde v Osijeku, v meste, v ktorom vyrastala, dostala k drotárskemu remeslu. „Pred rokmi som získala osobitné štipendium ako tajomníčka tunajšej Matice slovenskej a šla som do Bratislavy učiť sa slovenský jazyk. Doteraz som za to povďačná, žiaľ, už zosnulej, pani Ľubici Bartalskej. Najprv sme sa tam učili po slovensky spievať, spisovne hovoriť, tancovať a robiť kraslice. Potom k nám prišla istá pani, ktorá nás, účastníkov z 23 krajín, učila drotárskemu kumštu. Mne to padlo ako dar z nebies. Naučila som sa opletať drôtom vajíčka, a tak sa mi to zapáčilo, že po návrate som hneď začala na internete vyhľadávať informácie týkajúce sa drotárstva. Roku 2010 som sa dostala na Slovensko zase, a to na týždňový kurz drotárstva do Banskej Bystrice, kde som sa už oboznámila s veľmi zaujímavými detailmi, urobila som si aj strojček na nakrúcanie drôtu, nuž sa mi teraz robí ľahšie a rýchlejšie.“ „Počujte, pani Anđelka, vy ste sa, na vlastné uši počujeme, po slovensky naučili celkom...“ nemôžeme nepoznamenať, keď spolu-

www.hl.rs

besedníčka na chvíľku z chorvátčiny prepojí na rodnú slovenčinu. Hoci potom predsa len pokračuje v nematerinskej reči. „Možno... Lenže v Josipovci sa nehovorí spisovnou slovenčinou. Jazyk tamojších ľudí je archaický, takže mojím problémom je slovná zásoba, chýbajú mi slová, nuž sa hanbím... Ale zato viem veľa slovenských piesní; už 20 rokov spievam v matičnej skupine. Pred operáciou chodidiel som aj tancovala.“ DRÔT AKO LIEK Tenulinká drôtená nitka si teda postupne do svojej pavučinky opantávala pani Anđelku, až sa táto nakoniec – na vlastnú radosť – do nej celkom zaplietla. Už dávno predtým zručne háčkovala, plietla, štrikovala, vyšívala, vyrábala gobelíny... Len čo však začala prenikať do tajov tradičného slovenského remesla, ohriala ju akási nová, neznáma energia. Drotárstvo jej úplne zaliezlo pod kožu. Doteraz vyrobila stovky drôtových predmetov, ale jej trvalou láskou sa stalo opletanie vajíčok. Hoci je práca s nimi ťažšia než so samým drôtom; stačí malá chybička, škrupinka praskne ako bublinka a poď ho, všetko od začiatku... „Práca v súde je moje zamestnanie a drotárstvo je moja láska,

Informačno-politický týždenník

môj koníček.“ Tak sa vyznáva pani Anđelka a dodá, že rada by sa venovala len drotárstvu, je si však vedomá, že samo remeslo ju neuživí. Okrem toho, zdôverí sa, pribudla jej nová, ešte väčšia láska: k usporadúvaniu dielní a zaúčaniu detí a dospelých práci s drôtom. Aby sa, tak ako v jej rukách, aj pod prstami jej ,učňov’ tenučké prútiky z mede, hliníka či ocele pozmenili na tenulinké struny, ktoré sa rozochvejú a ich

krásna melódia sa premení na anjeliky, motýliky, zajačiky, srdiečka, figúrky ľudí, kríže... Na čistú zhmotnenú lásku. „Rozhodla som sa, že nebudem sledovať televízne seriály. Keďže žijeme neďaleko domova pre osoby s psychickými poruchami, každý týždeň odchádzam medzi

nich a už celé štyri roky robíme tam spolu krásne veci. Mnohým z nich sa zlepšil zdravotný stav: sú trpezlivejší, presnejší; teraz už viacerí veľmi zručne narábajú s drôtom a inými materiálmi.“ Pravdaže ju, vraví pani Ďunďová, potešila Cena mesta Osijek, ktorú za angažmán na tomto pláne dostala roku 2011. Verejnosť si zrejme povšimla aj jej prácu s deťmi v nemocnici pre pacientov s psychickými poruchami, ako i dielne, ktoré sústavne usporadúva so žiakmi v osijeckých školách. Všetko robí bez úhrady, iba čo jej lokálna samospráva zaplatí za potrebný materiál. Najväčšou odmenou pre ňu je, sama sa priznáva, radosť malých a dospelých majstrov, keď sa im podarí vyrobiť prvé predmety z drôtu. Kedy to táto žena stihne, pri chorej matke, predtým aj pri starostlivosti o chorú babičku a otca...? „Pri dobrej organizácii na všetko mám nadostač času. Lebo môj manžel ma vo všetkom úplne podporuje. Zaobstará potrebné veci, zavezie ma, keď treba, aj uvarí (a veru perfektne; verte nám na slovo – pozn. aut.). Viete, najväčším bohatstvom sú deti... Rada s nimi pracujem, s dospelými tiež, len škoda, že mnohí, ktorí ovládli drotárske remeslo, tiež neprenášajú svoje vedomosti iným.“ „NIE SOM EŠTE NA TEJ ÚROVNI...“ Ako azda každá umelecká duša, aj pani Ďunďová sa len s ťažkým srdcom lúči so svojimi deťmi alias výrobkami. Nuž ale... Pred každými veľkonočnými sviatkami predsa len predá celé debničky drôtom opletených vajíčok. Mnohé z nich už obdivujú v Indonézii, Austrálii, Kanade, Spojených štátoch... Vraj zvyčajne sa ozvú domáci zákazníci, kúpia ich a pošlú alebo zanesú svojim príbuzným a priateľom do zahraničia... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Jej výrobky proste „prejdú na ruvačku“. Akoby nie, keď okrášlené vajíčka z dielne pani Anđelky pôsobia mäkkosťou anjelských krídel... Aj keby ich autorka nestála

pri pulte, ľudia jej výrobky poznajú zďaleka. O to viac je divné, že zatiaľ nemala samostatnú výstavu. Sama sa nad touto okolnosťou nerozhorčuje, naopak, je priam sebakritická:

„Nie som ešte na tej úrovni ako majstri na Slovensku. Potrebovala by som tam byť častejšie, dlhšie, aby som sa viac naučila. Je toho ešte veľa, čo neviem, a chcela by som sa naučiť. Keby ste videli, aké dokonalé vajíčka robí môj mladší brat Tihomir, inak elektrikár! S drôtom takým tenučkým, že ho takmer ani nevidím.“ Keď sme sa onehdy rozprávali, v obehu bola idea napísať projekt, na základe ktorého Anđelka Ďunďová chcela usporiadať dielne vo všetkých maticiach slovenských v Chorvátsku. „Aby sa to šírilo, aby ľudia vedeli, že drotárstvo je slovenské remeslo,“ podčiarkla. A s akým zanietením... Ani sa nečudujeme.

Trebárs si sotva dokážeme predstaviť, akou energiou ju napĺňa skutočnosť, že počas jediného roka naučí základom drotárskeho remesla 200 – 300 detí... My sme tu, hľa, preniesli útržky rozhovoru, slová, vety... Nie aj nadšenie, priam fantastickú vôľu a ohromnú lásku, s akou hovorí a najmä robí a tvorí Anđelka Ďunďová. Jedno je totiž prečítať si a celkom iné počuť zvukovú podobu jej slov. Napríklad, keď povie, kým sa jej oči len tak lesknú: „Mám rada drotárstvo. Niežeby som ja to musela, nemusím. Ja to mám rada. Keď to raz skúsite, proste vás vlečie stále dopredu: ešte skúsim toto, ešte sa pokúsim takto...“

HLOŽIANSKE ŽENY SA ČINIA

Pri zemiakovej hostine J. Bartoš

kokoľvek si ľudia na účet podaktorých zemiakových jedál robia žarty, sotva ubehne týždeň, aby sme ich nejedli. Aj preto Spolok žien Slovenka z Hložian tejto zelenine rovnako ako vlani vzdal hold, keď sa rozhodol zorganizovať úspešné podujatie Zemiakové hody. Okrem hostiteliek výborné slané a sladké zemiakové jedlá pripravili a v kaviarni Pod lipami si v sobotu 24. októbra na nich spoločne pochutnali aj hostky, predstaviteľky spolkov žien z Báčskeho Maglića, Báčskeho Petrovca, Dobanoviec, Kulpína, Lalite a Lugu. Stolovanie sa začalo po doznení kratšieho programu, v ktorom vystúpili členky SŽS, hneď po prívete predsedníčky Viery Miškovicovej.

Kto by im odolal... • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zaujímavý prínia; tunajší obyvateľ za rok zje priemerne 90 kg zemiaspevok pripravila Jasminka Činčukov: varených, pečených, ráková-Galambogrilovaných, dusených... Najzdravší je pripravený šová. Okrem iného spomenula, že zena pare, a potom uvarený miaky pochádzajú v šupke. Používa sa i na výz juhoamerických robu liehovín a hložianske Ánd a že ich roku deti vo veku do desať rokov 1565 do Európy (prv než sa začal program priniesli španielski Zemiakových hodov) pod moreplavci, ale až vedením Tatiany Imrekovej v 18. storočí si prez Pivnice vyrobili zemiakové razili cestu k po„razítka“ a usporiadali výstaZemiakové jedlá veru chutili spolitému ľudu. vu opečiatkovaných listov Srbský reformátor papiera. Dositej Obradović zemiaky do Spevácka skustredného Srbska priniesol až pina SŽ Slovenka Tohtoročné Zemiakové hody mali na „jedálnom zaspievala niekoľv 19. storočí. V súčasnosti sa u nás za rok dopestuje 800- – 900-tisíc lístku“ novinku. Predstaviteľky spolkov žien súťažili ko piesní a básne v šúpaní zemiakov. Bodovali sa dĺžky zemiakových o z e m i a k o c h šupiek získaných jediným rezom. Víťazkami sa predniesli Miriam stali členky domáceho Spolku žien Slovenka, 2. Murtínová (po slomiesto obsadil Spolok petrovských žien a ako 3. vensky) a Jelena sa umiestnil Spolok žien Matkino Srdce z Lalite. Červenáková (po Najdlhšiu šupku namerali Márii Šrankovej (SŽS). srbsky). Po úradnej časti programu ton tejto plodiny. Zemiak je, po ryži ženy a zopár mužov sa pobavili čo a pšenici, tretia najpoužívanejšia v debate, čo v tanci pri slovenskej potravina na svete. Živí sa ním viac hudbe. Mnohí z nich si domov odnež miliarda ľudí a celková jeho niesli zaváraniny, čerstvú zeleninu, produkcia je 300 miliónov ton za či kvetiny, teda výhry z bohatej rok. Najviac ho používajú Európa- tomboly.

Súťaž v šúpaní

44 /4671/ 31. 10. 2015

Ľudia a udalosti OBECNÝ CIRKEVNÝ SPEVOKOL Z BÁČSKEHO PETROVCA VYSTÚPIL V MAĎARSKU

 KRÁTKE SPRÁVY

Spievajú srdcom

Lug

Anna Medveďová

eloštátna slovenská samospráva v Maďarsku v spolupráci s Ústavom kultúry Slovákov zo Slovenského Komlóša, samosprávou obce, Slovenskou národnostnou samosprávou, Spolkom pre zachovávanie slovenských tradícií a evanjelickým cirkevným zborom vo Veľkom Banhedeši, ako aj Slovenskou samosprávou Békešskej župy, už roky organizuje ekumenické stretnutie Z prvého zahraničného vystúpenia na ekumenickom stretnutí slovenských slovenských speváckych speváckych zborov vo Veľkom Bánhedeši zborov a koncert chrámovej hudby. Činnosť slovenských starosti mladý hudobník a kantor voval 19. septembra t. r. na ekucirkevných spevokolov zo Srb- v Silbaši Vladimír Zima z Kulpína. menickom stretnutí slovenských ska na tohtoročnom 13. stretnutí Zbor počíta 30 členov, sú to na- speváckych zborov vo Veľkom predstavil obecný cirkevný zmie- daní speváci, ochotní venovať Bánhedeši v Maďarsku, kde vyšaný spevácky zbor SEAVC z Obce sa zborovému spevu, a tak zbor stupovali aj cirkevné spevácke za krátky čas pôsobenia kvituje zbory z Budapešti, Békešskej Čaby Báčsky Petrovec. a domáce zbory. BáčskopetrovObecný cirkevný spevokol vzni- značný počet vystúpení. Repertoár zboru je rozmanitý, ský obecný cirkevný spevokol kol vo februári tohto roku z iniciatívy kantorov z Hložian, Kulpína spracujú sa štvorhlasné cirkevné zaspieval piesne M. Luthera, Jaa Báčskeho Petrovca, a to z členov piesne a zborové skladby od rene- mesa E. Moora, F. Mendelssohnamladších cirkevných spevokolov. sancie po súčasnú dobu, tak príle- -Bartholdyho a neznámeho autora Vedúcou a dirigentkou zboru je žitostné, ako i umelecké zborové a o kvalite ich prednesu svedčil srdečný potlesk, ktorý dlho odprofesorka hudby na gymnáziu skladby s cirkevnou tematikou. Prvé zahraničné vystúpenie znieval evanjelickým kostolom Anna Medveďová. Organový sprievod v jednotlivých piesňach má na obecný cirkevný spevokol absol- vo Veľkom Bánhedeši. KIRVAJ V KULPÍNE. Príjemný slnečný a na koniec októbra teplý deň v nedeľu 25. októbra bol dňom dedinského cirkevného sviatku v Kulpíne. Na príležitostných bohoslužbách veriaci si pripomenuli pamiatku posvätenia evanjelického chrámu. Tradičným sprievodným podujatím tejto udalosti je kirvaj v centre dediny, ktorý spravidla býva pozoruhodne navštívený. Z množstva ponúkaného tovaru na pouličných stánkoch najlákavejšie boli cukrárenské výrobky, ktoré občania aj najviac kupovali. V nedeľu si na svoje prišli aj kulpínske ratolesti, ktoré sa zabávali pri kolotočoch a všelijakých zábavných hrách. Tradičná dedinská slávnosť bola vhodná na nedeľnú prechádzku rodín s deťmi v peknom jesennom počasí. K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Škola v prírode. Žiaci šiesteho a siedmeho ročníka z Lugu spolu s učiteľkou slovenského jazyka od 4. do 10. októbra pobudli na Slovensku. Škola v prírode sa konala pod heslom Poznaj svoje korene v mestečku Hronec pri Brezne na úpätí Nízkych Tatier. Žiaci boli ubytovaní v rekreačnom zariadení Poniklec. Výučba sa konala v predpoludňajších hodinách s učiteľmi zo Slovenska, kde žiaci získali vedomosti z rôznych oblastí, mali možnosť komunikovať a zároveň si zdokonaliť vyjadrovanie a správnu výslovnosť. Vo večerných hodinách pod vedením animátoriek žiaci sa učili folklórne a moderné tance. Škola v prírode sa konala v spolupráci s Úniou Slovákov v Maďarsku s cieľom zdokonaliť vedomosti zo slovenského jazyka, dejín Slovenska a hlavne správnej výslovnosti v priamej komunikácii v prostredí, z ktorého pochádzajú naši predkovia. R. K.

Báčsky Petrovec Ženy líderky. V sobotu 24. a nedeľu 25. októbra v Podnikateľskom a inovačnom centre uzavreli prvú z troch častí školenia z podnikateľstva pre 15 žien z piatich vojvodinských obcí a miest, príslušníčok rozličných národných spoločenstiev. Ženy z Báčskeho Petrovca, Kikindy, Pančeva, Šídu a Žitišta, medzi ktorými boli aj príslušníčky etnických spoločenstiev – Maďarky, Slovenky, Rusínky, Rumunky a Chorvátky, mali príležitosť zdokonaliť si svoj líderský potenciál a vlastné kapacity. Toto školenie organizuje Akadémia ženského podnikateľstva v rámci projektu Ženy v politike pre ženy v biznise. Školenie bude pokračovať 31. októbra, 1., 7., a 8. novembra v PIC v Báčskom Petrovci. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Keď učitelia žiakov nahovárali, aby na výučbu náboženstva nechodili Katarína Verešová

nes, keď väčšina cirkevných zborov SEAVC v Srbsku ešte bojuje za reštitúciu štátom odňatého cirkevného majetku v roku 1946, bolo by namieste nahliadnuť aj do doby, keď komunizmus porušoval nielen majetkové, ale aj ľudské práva dospelých a detí na slobodu vierovyznania. Po vytúženom oslobodení od nemeckých a iných okupantov, pod heslom majetkovej rovnosti, komunistická moc novoutvoreného štátu Národnej republiky Juhoslávie v roku 1945 schválila Zákon o agrárnej reforme a kolonizácii, v rámci ktorej sa všetkým cirkvám odňali všetky zvyšné pozemky nad 10 hektárov. Túto prácu Národnooslobodzovacie výbory obcí prebrali v roku 1946. Zároveň sa vtedy začala konať široká agitácia proti duchovnému životu veriacich, a najmä v školách, kde hodiny náboženstva prestali byť povinným predmetom. Z toho dôvodu sa v roku 1946 v školách zamestnaní katechéti ocitli v novej situácii. O tom, ako hodiny náboženstva prebiehali v báčskych slovenských osadách, v ktorých žijú evanjelici, najpresnejšie ozrejmuje správa Karola Chalupku (1911 – 1980), vtedajšieho konseniora Báčskeho seniorátu SEAVC a farára bajšianskeho, podaná na zasadnutí Báčskeho seniorátu v Selenči 17. júna 1947. Tento rukopisný doklad je spolu so správami všetkých ostatných báčskych evanjelických farárov uložená v bajšianskej archívnej pozostalosti. „Nové pomery zastihli nás úplne nepripravených, neprichystaných na rýchle a správne vyriešenie niektorých problémov, ktoré sa pred nás postavujú a medzi ktoré patrí i vyučovanie náboženstva v školách. Otázka výučby náboženstva je jedna z najvážnejších otázok pre našu cirkev, ktorú riešiť sa nám tak ľahko nepodarí z rozličných príčin. Keď v úvahu vezmeme náš najväč• ĽUDIA A UDALOSTI •

ší cirkevný zbor, Petrovec a keď z doposlatej mi správy dozvedáme sa, že tam tohoto roku nebola konaná výučba náboženstva čiste preto, že ju nemal kto konať, tak sa presviedčame, že jedna z príčin, pre ktorú náboženská výučba našich školských dietok nie je všade zabezpečená, je nedostatok

a Báčskom Petrovci. Po dlhších rokovaniach so správcami škôl výučba náboženstva oneskorene prebiehala v Pivnici a Selenči. Pivnický farár Vladimír Gustáv Babylon (1909 – 1990) vo svojej správe zo 7. 6. 1947 uviedol, že všeobecné biblické hodiny v škole bývali v nedeľu večer v škole, a to

Žiaci so svojím učiteľom (Foto: Zo zbierky Dr. Alexandra Tótišasegiho)

kvalifikovaných ľudí pre túto prácu. Zabezpečiť výučbu náboženstva v Petrovci bez riadneho katechétu nie je možné, poneváč jeden farár v tak veľkom cirkevnom zbore takmer nestačí na vykonávanie ostatnej práce v zbore. Príčina iného druhu je napríklad, že farár si musí zaopatriť vezdejší chlieb prácou mimo cirkevného zboru, a preto nemôže vyučovať náboženstvo,“ uviedol vo svojej správe farár Karol Chalupka. Na základe jednotlivých správ báčskych evanjelických farárov, vtedajší báčsky konsenior Karol Chalupka sumoval situáciu v jednotlivých osadách. Kým sa hodiny náboženstva v školskom roku 1946/47 riadne konali v Hložanoch, Kysáči, Kulpíne (síce s ťažkosťami), Laliti, Báčskej Palanke (dokonca aj na gymnáziu) a v Silbaši, o hodiny náboženstva boli ukrátené deti v Bajši, Novom Sade

od Veľkej noci 1946 do Veľkej noci 1947. Priemerná návštevnosť bola 100 – 200 prítomných: „Náboženstvo v školách začal som pre mnohé prekážky vyučovať až po novom roku. Dochádzka dietok na hodiny je vo väčšine tried podpriemerná, ba v niektorých až mizerne slabá. Príčina toho je tá, že niektorí učitelia – snáď preto, aby získali pochválenie vyššej vrchnosti – nahovárajú dietky, aby na náboženstvo a do kostola nechodili a farárovi sa nepozdravovali. Okrem toho, robia mi stále prekážky pre biblické hodiny dietok a mládeže: žalujú a udávajú ma u vrchností, takže som v tej veci bol niekoľkokrát interpelovaný a posledne školským inštruktorom vyšetrovaný, nahováraný a zastrašovaný, aby som od tejto práce odstúpil. Keď som s tým nechcel súhlasiť a ohradil som sa proti takémuto miešaniu sa do našich vnútorných cirkevných

vecí, povedal mi, že o tom bude referovať vyššie vrchnosti.“ O tom, ako výučba náboženstva vtedy prebiehala v Selenči medzi evanjelickými žiakmi, v správe napísal vtedajší selenčský farár Vladimír Vereš (1911 – 1973): „Miestnemu kňazovi bolo hneď na počiatku školského roku zakázané vyučovať náboženstvo do toho času, kým nebude mať k tomu riadne povolenie. Povolenie dostal až 22. V. 1947. Medzi tým správca školy, pán Lopold Vaněk v každom ohľade vychádzal v ústrety miestnemu kňazovi vo výučbe. Kvitujeme to tým radostnejšie, keďže spomínaný je Čech – katolík. Nedostatočné vyučovanie v škole kňaz nahradil detskými bohoslužbami v nedeľu od 8 – 9 h. predpoludním.“ Samuel Širka (1890 – 1959), hložiansky evanjelický kňaz informoval, že v školskom roku 1946/47 deti s radosťou počúvali jeho prednášky v školách. A bolo ich spolu 448, 243 chlapcov a 205 dievčat. V Hložanoch vyučoval 325 žiakov, v Číbe 73 a v Begeči 50 detí: „V Begeči každú stredu som vyučoval v poludňajších hodinách. Fília posielala koč, ktorým som v čase i nečase vyše 1 hod. šiel vykonať prácu najpotrebnejšiu – vyučovať dietky. Vo fílii číbskej vyučoval som v utorok cez poludňajšie hodiny. Cesta kočom nebola vždy príjemná.“ Farári sa tiež sťažovali, že k učebnici Biblické histórie sa nemohli už dostať, pretože sa v petrovskej kníhtlačiarni už viac netlačila. Skúmanie Biblie na školách bolo vo vtedajšej FNR Juhoslávii úradne zakázané v roku 1952. Odvtedy na biblické hodiny evanjelické deti chodili s rodičovským súhlasom výlučne na fary, najčastejšie počas prípravy na konfirmáciu. Náboženstvo sa do škôl v Srbsku vrátilo v roku 2001 ako voliteľný predmet spolu s občianskou výchovou.

44 /4671/ 31. 10. 2015

, 3. 1 rej Pazove a Čmelík Dávid Čmelíka v St . ZŠ h. J

Iveta Gu be ZŠ h. J. Č čková, 3. 2 melíka v Starej Pa zove

Najbližší príbuzní ako vzor

ilí kamaráti Detského kútika, pred vami je už teraz neúrekom školských povinností. Aj napriek tomu nezabúdate na svet vôkol seba. A nezabúdate ani na svojich najbližších, ktorých neraz pekne opisujete v slohových prácach. Často si svojich najbližších berieme ako samozrejmosť a nevšímame si to, koľko nám v živote znamenajú. Kamaráti zo Suseka a Pivnice písali o svojej rodine, čiže o jej členoch, ktorí im slúžia ako vzor v živote a v správaní voči iným ľuďom. Porozmýšľajte nad tým, kto je vaším vzorom v rodine, a prečo. Veľa zdaru v učení. Nezabúdajte ani na spoluprácu s nami!

Marína Šmitová, 4. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Človek, od ktorého sa mám stále čo učiť

Saňa Triašková, prváčka ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

Moja stará mama Už má viac ako sedemdesiat rokov a jej hlavu zakryli šediny, ale mladistvý duch ju neopúšťa. To je moja stará mama. Volá sa Zuzka, je útlučká, nosí krojové dedinské šaty tmavomodrej farby. Na zvráskavenej tvári má okuliare, keď číta Bibliu. Na nej sa mi páčia jej modré oči a milý úsmev, keď sa na mňa pozrie. Už vlani som ju výškou prerástla, takže sa na ňu dívam zvysoka, no, pravda, žartujem. Keď prídem k nej, vždy jej pomôžem upratovať a aj pri varení a umývaní riadov. A ona sa mi odvďačí vreckovým, za ktoré si kúpim čokoládovú zmrzlinu. Stará mama nebýva namrzená, ale keď ju niekto nahnevá, niekedy aj kričí. To ju, pravda, rýchlo prejde. Na nej sa mi páči aj to, že má rada deti, a to práve mňa. A preto ju tak veľmi zbožňujem a nevymenila by som si ju za nikoho na svete. Silvia Kukučková, 7. ročník ZŠ Jovana Popovića v Suseku

Všade vôkol nás sa stretáme s rôznymi osobami. Či v televízii alebo v skutočnom živote. Môj obdiv si zaslúži môj otec. Otec je vyššej a štíhlej postavy. Vlasy má krátke a čierne ako uhoľ. Oči má hnedé a unavené. Má čiernu pleť, podľa ktorej dostal prímeno. Nie je športový typ, ale preto sa vyzná v akejkoľvek práci. Už od detstva bol vynaliezavý a vedel všeličo opraviť. I keď zakončil zdravotnícku školu, jeho záujmom sú autá, traktory a rôzne elektrické prístroje. Aj keď má veľa práce, snaží sa zostať pokojný. Zriedkavo sa rozzúri. U nás je stále rušno. Toľko ľudí sa príde poradiť alebo jednoducho prídu, aby im otec niečo opravil. Každého vypočuje, každému pomôže alebo poradí. Pre všetko má nejaké riešenie. Preto ho mám rada a vždy sa ho pýtam, odkiaľ toho toľko vie. Pomohol mi zdolať mobilný telefón, fotoaparát, počítač a tie ťažšie úlohy z matematiky. Vraví mi, že treba iba čítať, veď je všetko napísané. Voľný čas trávi pri varení. Má svoje špeciality, ktoré len on pripravuje. Ibaže málo času trávi s nami. Rada by som bola ako on. Pomáhať a radiť ostatným nie je až také zlé. Anna Milcová, 7. ročník, ZŠ 15. októbra v Pivnici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Suzana Hučková, tretiačka ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Púčik na vetve alebo vetva na strome?

str. 2

V službe ducha, národa i reči

str. 4

Divadelná tvár Ľudovita Štúra

str. 6

Nový Sad 31. 10. 2015 Ročník XXXII Číslo 10/377

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

VÝROČIA SYMBOL SLOVENSKEJ NÁRODNEJ SÚČASNOSTI

Ľudovít Štúr a slovenská národná súčasnosť Anna Horvátová

povedomí širokej slovenskej verejnosti patrí Ľudovít Štúr k najväčším synom národa. A to už aj preto, že mladé generácie všetkých čias priťahuje dielo živé, akým je aj dielo Štúrovo, lebo mladý človek sa najviac potrebuje nadýchať sa dychom hrdinov. Nebyť kodifikátora spisovnej slovenčiny, politika, estetika, pedagóga, básnika a publicistu, ktovie, ktorým smerom by sa uberala naša slovenská komunita a ako by sa formovala slovenská národná súčasnosť. Preto je meno Ľudovíta Štúra – ústrednej osobnosti slovenského kultúrno-politického života polovice 19. storočia, ktorá mala jasne definovaný realistický a vierohodný obraz o jazykovej kultúre a všeobecne o spisovnom jazyku, priam filozofický – symbolom slovenskej národnej súčasnosti. Nebyť kodifikátora, tvorcu spisovnej slovenčiny, sotva by sa spisovný slovenský jazyk podobal dnešnému. Štúrovo pôsobenie bolo dokonca všestranné; vo svojom vrcholnom mysliteľskom a politicky angažovanom období (1843 – 1848) sa pokúsil teoreticky zdôvodniť osobitnosť

Slovákov ako národa. Zastával mienku, že každý kmeň národa, ktorý má niečo osobitné v duchovnej sfére, čo sa prejavuje aj v špeciﬁckých znakoch jeho jazyka, pričom prišiel k povedomiu svojej osobitosti, má právo počítať sa za osobitný kmeň a používať a kultivovať svoj jazyk. Ale azda najdôležitejšou črtou je materinský jazyk. Už v 19. storočí Štúr mal jasné predstavy, že najdôležitejším znakom jedného národa je materinský jazyk, i keď ani všeslovanskú ideu nezaznával, čo takto opodstatňoval: „Náš život slovenský musí byť súčasne slovanský, musí slúžiť životu slovanskému, inakšie sa od svojej pravdy a podstaty odtrhne.“ Aj napriek tomu, že vychádza z Kollárovho chápania národa a jeho rozčlenenia na kmene, odmieta však Kollárovu obavu z ďalšieho drobenia slovenských kmeňov. Podotýka, že ani emancipácia Slovákov neohrozuje slovanskú jednotu, ale svojou špeciﬁckosťou dopĺňa rozmanitosť slovanstva. Slováci majú teda všetky znaky osobitného kmeňa (t. j. národa v našom chápaní) a predpoklady na rozvinutie národnej osobitnosti, pretože sú charakterizovaní

určitou etnickou jednotou, vlastným jazykom a kultúrnou a duchovnou tvárnosťou. Štúr mal predpoklady vypracovať sa na originálnu mysliteľskú osobnosť, veď k dispozícii mal vynikajúce jazykovedné, estetické, filozofické aj metodologické poznatky, avšak pestovanie teoretickej filozofie uňho nebolo hlavným cieľom. A tie filozofické problémy, ktoré súviseli s aktuálnymi problémami slovenskej spoločnosti a národa, sa v Štúrovom diele dajú iba zrekonštruovať na základe všestrannej analýzy jeho diela, čo je pre slovenský národ prospešné, lebo sa venoval iným oblastiam, pre

svoj národ užitočnejším, než to bola oblasť ﬁlozoﬁe. Pre Štúra sa duch stáva iniciátorom k pozdvihnutiu človeka a národa k slobode. Koncentruje sa na otázku zjednotenia roztrieštených zložiek národa a na jeho potrebu osobitného národného jazyka a kultúry a aj zlepšenia jeho životných podmienok. Príslušníci slovenského jazykového spoločenstva, pestovatelia slovenskej kultúry, tradícií, slovenskej identity, resp. slovenského kmeňa, majú vďačiť priekopníckym ideám a skutkom Ľudovíta Štúra, ktorého dielo a duch pretrvávajú aj v súčasnosti, neprevalcovala ich doba, ba čo viac sú to moderné idey, myšlienky, jednoducho moderné ponímanie života. Povedané slovami Alexandra Matušku: „Nebude sa môcť povedať, že sme mali ľudí, ktorí však nemali nás; potom nebudeme tráva, prach a rozbitý sklený pohár. Potom budeme národ.“

Víťazoslav Hronec

NASTALI DAŽDE (2) Po daždi vo mne hrdzavie smútok. Vajatá jeseň... Preto sa utiekam k srdcu a uvoľňujem slová. Na poliach miznú svrčky. Obloha nad hlavou je sen. Dozreli kukurice, oberačky a pieseň októbrová. Som polnoc na príkrom scestí. V súznení s priestranstvami letím na východ času. Bezuzdné vetry ma ženú. Keď zhasnú všetky kvety zo svahov medzi nami, priradím ďalší rozmer k hviezdnemu tvojmu menu. Chcel by som vysloviť Všetko. Sviatočný deň ma spieva. Pomaly plynú letá a tichá mladosť. Bez zbrane. Bútľavie orech na daždi. Od západu sa stmieva. Mám svoje šíravy, nebo a nekonečné dlane. Len raz som povedal pravdu, raz som sa pohol k moru. Slová sú jediná nádej pre mňa a mŕtvych vo mne. Roky a roky hľadám jedinú metaforu. Oporu hľadám v básni, v nej žijú hviezdy skromné. Z cesty ma nevolaj viacej. Nepokoj hrdzavie vo mne. (1965, 2015)

I NT E R K ULT Ú RN Y D I ALÓ G ( 2 )

31. 10. 2015 • 44 /4671/

BUNJEVSKÁ A CHORVÁTSKA NÁRODNOSTNÁ MENŠINA V SRBSKU

Púčik na vetve alebo vetva na strome? Vladimír Lenhart

ejiny hovoria, že sa Bunjevci zo svojej matičnej oblasti z okolia Mostaru a rieky Buny (dnešná Hercegovina) sťahovali ešte v 16. storočí na územie dnešnej Dalmácie a Liky a v 17. storočí na územie dnešnej Báčky a južného Maďarska (trojuholník Sombor – Subotica – Baja)1. S týmto sa zhodujú takmer všetci, ktorí sa zaoberajú touto témou, tak historici, ako aj obyčajný ľud. To, s čím sa nezhodujú, je odpoveď na otázku, kto sú dnešní Bunjevci – podskupina chorvátskeho národa, katolícki Srbi alebo osobitný autochtónny národ. Jazyk, ktorým hovoria, nie je ani spisovná chorvátčina, ani spisovná srbčina. Je

Dlhá tradícia bunjevskej tlače

24/II

zaujímavé počuť, že bunjevská reč (ako sa úradne volá v Srbsku), ktorú používa starenka Kata Nedeljkovićová (1929) z rurálneho prostredia v Báčke (mestečko Đurđin) a chorvátske štokavsko-ikavské nárečie (ako sa úradne volá v Chorvátsku), ktoré používa hip-hopová skupina Postolar Tripper zo Zadru, sú takmer úplne rovnaké. Verím, že by si perfektne rozumeli a zadivánili, keby sa niekedy stretli. BUNJEVSKÝ NÁHĽAD Bunjevskú reč, známu aj ako lálošské nárečie, vieme, že vo Vojvodine používajú mnohí – Bunjevci, Chorváti, Srbi atď. Náš spolubesedník Mirko Bajić (1950) zo Subotice vraví, že „keď chorvátska národnostná menšina v Srbsku úradne akceptovala spisovnú chorvátčinu ako svoj jazyk a písmo, Národnostná rada bunjevskej národnostnej menšiny sa

Mirko Bajić

začala zasadzovať za štandardizáciu bunjevskej reči. Bunjevská reč s prvkami národnostnej kultúry vyučuje sa na dvoch školách, a to vzbudilo veľký verejný záujem, vzhľadom na to, že sa Národnostná rada chorvátskej národnostnej menšiny nezhoduje s tým, aby sa nárečie, ktoré používa aj chorvátsky národ, stalo úradným jazykom. To je úradný postoj aj vlády Chorvátskej republiky. Republika Srbsko, v súlade s jej Ústavou a zákonmi, uznáva bunjevskú národnostnú menšinu a podľa posledného sčítania obyvateľstva nás je 16 706.“ Mirko Bajić je predseda Výkonnej rady Národnostnej rady bunjevskej národnostnej menšiny, riaditeľ Bunjevského informačného centra a podpredseda Zhromaždenia mesta Subotica. V roku 2010 založil menšinovú politickú stranu Zväz báčskych Bunjevcov a aktívne sa zasadzuje za ochranu a zveľaďovanie práv bunjevskej národnostnej menšiny a ich identity. Vraví, že asimilácia Bunjevcov do Chorvátov má dlhé dejiny a trvá aj dnes: „My nie sme zvláštny púčik na chorvátskej vetve, ako mienia Chorváti, ale osobitná vetva na strome Slovanov! Naša matičná krajina je Srbsko.“ Socialistická federatívna republika Juhoslávia neuznávala Bunjevcov ako

národnosť. V roku 1945 Hlavný národno-osloboditeľský výbor Vojvodiny vydal dekrét, v ktorom sa uvádza: „Stáva sa to, že sa mnohí Chorváti na zozname predstavujú ako Bunjevci a Šokci v stĺpci, kde sa uvádza národnosť, a nie ako Chorváti, ako je to uvedené v osobnom preukaze (...) Preto, lebo Bunjevci a Šokci nejestvujú, nakladá sa, aby ste všetkých Bunjevcov a Šokcov považovali za Chorvátov, bez ohľadu na ich vyjadrenie. Úradné doklady, v ktorých sú vyznačení ako Bunjevci alebo Šokci, treba zničiť a vystaviť im nové doklady bez poplatkov.“2 Týmto spôsobom bol urobený pokus udusenia bunjevskej etnokultúrnej identity, ktorý trval takmer do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Bunjevci, ktorých predtým Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov uznávalo ako etnikum, neprotestovali hlasno proti tomuto rozhodnutiu, a ak by sa niekto aj ohlásil, vravia, že mu za trest vykrúcali fúzy. INŠTITÚCIE Dnes je situácia iná a ako sme povedali, Bunjevci sú dnes v Srbsku legitímne uznané autochtónne etnikum. To bolo odporučené zo strany Srbskej akadémie

vied a umenia a vláda Republiky Srbsko akceptovala túto mienky. Maďarská akadémia vied a umenia mieni, že sú Bunjevci časťou chorvátskeho národa a ich

HLAS ĽUDU • OBZORY žiadosť, aby boli uznaní ako menšina, bola odmietnutá zo strany maďarskej vlády. V Srbsku Bunjevci žijú hlavne v Subotici a v okolitých dedinách Bikovo, Đurđin, Tavankut atď. Majú založenú národnostnú radu a informujú na bunjevskom jazyku3. Ústav pre kultúru zatiaľ nemajú a jazyk nie je v úradnom použití, lebo nie je kodiﬁkovaný. CHORVÁTSKY NÁHĽAD Dejiny chorvátskeho národa na území dnešnej Vojvodiny pochádzajú ešte zo stredoveku. Nasťahovali sa najprv na územie dnešného Sriemu a neskoršie aj severnejšie a východnejšie od rieky Dunaj. Migrácia Chorvátov na územie Belehradu a centrálneho Srbska je príznačná hlavne pre obdobie SFR Juhoslávie (migrácia

INTER K ULTÚR NY DIALÓG ( 2 ) Chorvát, ale osobne si myslím, že je tá otázka v Srbsku spolitizovaná.“ NRCHNM Národnostná rada chorvátskej národnostnej menšiny je založená v roku 2002 v Subotici, keď aj väčšina ostatných rád na území AP Vojvodiny. Chorvátsky jazyk je jeden zo šesť jazykov, ktorý sa dnes úradne používa vo Vojvodine. Rada dokázala založiť školenie a informovanie na chorvátskom jazyku, Ústav pre kultúru vojvodinských Chorvátov a nechýbajú ani kultúrno-umelecké spolky na území Vojvodiny. Zatiaľ nemajú chorvátsku katedru na vysokej škole, ale rada robí na jej založení v rámci Filozoﬁckej fakulty v Novom Sade. Aktívne spolupracuje aj s matičným Chorvátskom, ktoré morálne a aj ﬁnančne (možno nie nadostač) podporuje činnosť v každej oblasti. Napriek tomu, ako aj faktu, že v Srbsku žije až 57 900 Chorvátov, voľby do NRCHNM sa ešte stále konajú elektorským spôsobom, a to kvôli tomu, že sa táto národnostná menšina nerada zapisuje do osobitných voličských zoznamov. Jedna

Ivan Ušumović

1 2 3 4

Chorvátska tlač v Srbsku

zo štatistík hovorí, že sú Chorváti hneď vedľa rómskej menšiny, ktorú obyvateľstvo Srbska najviac nenávidí. Dôvod na to je určite občianska vojna deväťdesiatych rokov minulého storočia a s týmto problémom a pečaťou chorvátska menšina žije aj dnes. „Keď vláda Chorvátskej republiky urobí niečo, čo sa srbskej vláde nepáči, my Chorváti, ktorí žijeme v Srbsku, sme hneď prví, ktorým naši spoluobčania nadávajú,“ hovorí Ušumović.

Cyklus príspevkov pod názvom Interkultúrny dialóg je výsledkom projektu Asociácie slovenských novinárov, ktorý ﬁnančne podporilo Ministerstvo kultúry a verejného informovania Republiky Srbsko.

Chorvátska, srbská a anglická Wikipedia, www.wikipedia.com. Faksimile dekrétu NHOVV, číslo 1040/1945, Nový Sad, zdroj: http://bunjevci.com/site/dokumenta/dekret-o-hrvatstvu-bunjevaca/. Bunjevské informačné stredisko vydáva Bunjevačke novine a Tandrčak (pre deti), a tiež pripravuje rozhlasový a televízny program. Cro-info je zároveň rovnomenný registrovaný informatívny portál www.croinfo.rs.

25/III

rôznych odborníkov, univerzitných profesorov, učiteľov, bankárov, právnikov...), hoci je zaznamenaná aj od skôr. Ivan Ušumović (1988) zo Subotice je predseda Výboru pre informovanie Národnostnej rady chorvátskej národnostnej menšiny a predseda Združenia chorvátskych novinárov Cro-info4. Odmalička sa cíti ako Bunjevac (bunjevský Chorvát), ale vie, že mu je matičný štát Chorvátsko, a on sa cíti a hovorí tak, ako mu hovoril a cítil sa aj starý otec. Jeho predkovia do Subotice prišli z prímorského mesta Sinj v dnešnom Chorvátsku. Po starom otcovi zdedil aj tradičný bunjevský kroj, ktorý sa nelíši od toho bunjevského vo Vojvodine. V kroji zdedenom po starom otcovi, ktorý rád nosí, sa cíti hrdo. „Okrem bunjevských Chorvátov vo Vojvodine žijú aj iné chorvátske podskupiny, ako sú Šokci v Báčke a Dalmatínci v Banáte. Všetci oni sa cítia ako Chorváti, podobne ako sa Šumadinci alebo Mačvania cítia ako Srbi. Naša národnostná rada rešpektuje ústavné právo každého jednotlivca a nezachádza do toho, ak sa niekto vyjadruje ako autochtónny Bunjevac a nie

DUŽIJANCA Následkom dualizmu Bunjevci / Chorváti je to, že sa v Subotici dvakrát oslavuje sviatok, ktorý sa volá Dužijanca. Ide o starú tradičnú bunjevskú obyčaj poďakovania za úrodu na konci žatvy, ktorá sa dodržala dodnes a predstavuje jeden z najdôležitejších bunjevských národných sviatkov. Tento poľnohospodársky sviatok sa oslavuje tradičnou hudbou a tancom a na konci sa starostovi mesta Subotica odovzdáva chlieb upečený z mladého žita. Skôr ho v Subotici oslavovali všetci Bunjevci naraz a dnes ho oslavujú najprv bunjevskí Chorváti, a potom ho oslavujú Bunjevci (ako Deň Dužijance), keďže ho aj jedna, aj druhá národnostná rada vyhlásila za sviatok osobitného významu. Je ťažko povedať, kto má väčšie právo na tento festival, keď obidve menšiny majú rovnaký vzťah voči nemu. Zdá sa, že aj Chorváti, aj Bunjevci majú toleranciu a rešpekt jedni voči druhým a mesto Subotica im neprekáža, aby sa oslavoval dvakrát. Môžeme iba predpokladať, že by ten vzťah bol ešte lepší, keby tento sviatok a všetky iné spoločné sviatky združene organizovali obidva národy.

V ÝRO ČIA

31. 10. 2015 • 44 /4671/

ŠTÚROVO DIELO SA STALO DEDIČSTVOM SLOVANSKÝCH DEJÍN

V službe ducha, národa i reči Ma. Jasna Uhláriková

26/IV

ič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje. Týmito slovami sa svojmu národu horlivo prihováral Ľudovít Štúr, ktorého rozmanité a rozsiahle, slovom impozantné dielo potvrdzuje úvodom uvedený výrok, dielo, ktoré tradične hodnotíme s najväčšou mierou uznania a neskrývaného obdivu. Koncom 30. a na začiatku 40. rokov 19. storočia spoločensko-poli-

tické postavenie slovenského etnika v Uhorsku bolo také, že sa jeho priam posvätným cieľom stalo ustanovenie moderného celonárodne prijateľného spisovného jazyka a zápas o jeho demokratický spoločenský status. Ľudovít Štúr si uvedomil nevyhnutnosť písania v slovenskom „nárečí“ a vzhľadom na to, že v tomto období bola v uhorskom štáte jazyková situácia zložitá – okrem češtiny a bernolákovčiny, tradične sa tu ešte používala latinčina, ale aj nemčina a maďarčina – rozpoznal potrebu nahradiť všetky jazykové útvary jednou, vlastnou spisovnou rečou. Ako píše Ľ. Kralčák (2014), Ľ. Štúr bol tou „pravou osobnosťou“

na splnenie tejto požiadavky, ktorá mala viesť k zjednoteniu a spolužitiu konfesionálne a jazykovo rozdeleného slovenského etnika a jeho kultúrnemu pozdvihnutiu. Bola to mimoriadna výzva – vytvoriť koncepciu slovenského spisovného jazyka – a Štúr, vďaka svojmu tvorivému duchu a modernému filologickéĽudovít Štúr mu vzdelaniu, túto úlohu dokázal splniť. Moderné jazyka pre Čechov a Slovákov, lingvistické vzdelanie vrátane ktorý síce bude vychádzať z češzáujmu o indoeurópske a špe- tiny, ale bude absorbovať aj cificky slovanské jazyky, ale aj slovenské jazykové špecifiká, širšie orientované vedomosti život však predsa priniesol iné z oblasti histórie, filozofie a es- riešenie. Aj napriek tomu, že na tetiky získal v Nemecku. Jeho začiatku 40. rokov bola dostuptexty z oblasti lingvistiky sa ná bernolákovská kodifikácia zaraďujú do okruhov všeobecná spisovnej slovenčiny, konfejazykoveda, teória spisovného sionálne rozdelená slovenská jazyka, slovenská gramatika, spoločnosť bola nejednotná, jazyková kritika, slavistická keďže bernolákovská koncepcia jazykoveda, jazyk a spoločnosť neoslovila celý národ bez roza vznikali v bezprostrednom dielu vierovyznania a nárečovej kontakte s výdobytkami ne- príslušnosti. Evanjelická časť meckej lingvistiky a filozofie. slovenskej kultúrnej verejnosti Štúrovo jazykovedné dielo bolo sa aj ďalej pridržiavala češtiny, priamo ovplyvnené viacerými zatiaľ čo bernolákovčina bola používaná na juhozápadnom Slovensku katolíckou inteligenciou. Mladá štúrovská generácia pokladala češtinu za svoj národný jazyka. M. M. Hodža vyzýval svojich generačných druhov, aby sa pridržiavali češtiny, avšak čeština používaná na Slovensku už dávno nebola takou češtinou, aká sa používala v Čechách. Mladí vzdelanci zápasili so slovenskými slovami, tvarmi a zvratmi, objavovali sa aj problémy s porozumením niektorých českých slov na Slovensku. Západoslovenský nárečový základ sa od začiatku 18. storočia v porovnaní so strednou slovenčinou pomaly nemeckými filozofmi, ako sú dostával do úzadia, keďže toto A. F. Pott, F. Bopp, J, Grimm, obdobie poznačil rast populácie A. W. Schlegel a najmä W. von v severných a južných stredoslovenských stoliciach. Nová Humboldt. Na začiatku 40. rokov Štúr koncepcia spisovnej slovenčiny ešte veril v možnosť utvorenia sa objavuje v polovici 40. rokov. Obdobie štúrovskej kodispoločného československého

fikácie spisovnej slovenčiny možno vymedziť rokmi 1844, keď bola štúrovská spisovná slovenčina oficiálne uznaná, a rokom 1852, keď vyšla príručka s novou kodifikáciou pravopisu Krátka mluvnica slovenská, ktorú vypracoval M. Hattala. Tomuto však predchádzali dôležité stretnutia mladých štúrovcov. Prvé stretnutie, ktoré malo zásadný význam, sa uskutočnilo v Bratislave 14. februára 1843. Táto udalosť bola dôležitým krokom v Štúrovej snahe vydávať slovenské noviny a prebiehala tesne predtým, ako Štúr poslal do Budína žiadosť (21. februára) o vydávanie novín pod názvom Slovenskje národňje novini s prílohou Orol Tatránski. Táto schôdza prispela k definitívnemu rozhodnutiu o zavedení novej slovenčiny a dohodám o jej budúcich formách. Ďalšie stretnutie Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a M.

Ján Fancisci

M. Hodžu bolo v polovici júla 1843 a následné s J. Hollým na Dobrej Vode. Podoba spisovnej slovenčiny kodiﬁkovaná Ľ. Štúrom na základe stredoslovenského nárečia bola verejne vyhlásená za spisovný jazyk na treťom stretnutí, na zasadnutí Tatrína 26. – 28. augusta 1844 v Liptovskom Mikuláši. Prvé diela, ktoré vyšli v novej kodiﬁkovanej slovenčine, boli báseň J. Fancisciho Svojim vrstovníkom na pamiatku a II. ročník almanachu Nitra, ktorý prepísal J. M. Hurban. Ideovú osnovu novej spisovnej normy podal Ľ. Štúr

V Ý ROČ I A

HLAS ĽUDU • OBZORY

talovská jazyková reforma priviedla k zjednoteniu štúrovcov a bernolákovcov a k formovaniu základov tzv. opravenej slovenčiny, ktorá bola výsledkom neľahkých teoretických a spoločensko-politických zápasov, sporov a kompromisov, ale sa v konečnom dôsledku stala východiskom dnešnej podoby spisovnej slovenčiny. Štúr sa po celý svoj život suverénne venoval a zasadzoval

sa za presadenie slovenčiny, jej živé uplatnenie a pevné postavenie, nielen v uhorskom štáte, ale aj v povedomí vlastného národa. Systému slovenského jazyka a jeho osobitostiam sa venoval v mnohých jazykovedných prácach (napr. Ústrojnosť a organism reči slovenskej, Hlas oproťi Hlasom a i.). Jeho dielo i osobnosť sa stali dedičstvom nielen slovenských, ale vo veľkej miere slovanských

ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815 – 1856)

NEPOZNANÝ Kto to po brehoch Váhu blúdieva, kto tam blúdieva po noci? – Každému tajno, preč’ on tam chodieva a čej tam hľadá pomoci. Jako víchrica temná prichádza, mizne jak oblak za horu – či dobré, či zlé sem ho privádza, skryté v tajomstva oboru. Na vŕšku zavše pred jeho zjavením, kde rumy stoja Trenčína, ohník jakoby príchodu znamením tri razy blčať začína. Tri razy zblkne a šedivé švihne hradby Trenčína smutného, a v tom muž v hradbách šedivých sa zdvihne a kráča z miesta tajného. Dolu sa spustlým zámkom poberá, na okraji vrchu zastaví, ovesí oči, do dolín pozerá, stojí jak temné mrákavy. Vo výške vetry s hukom sa zháňajú, k nim na vôd v hĺbke šum pojí – a muža hudby tešiť tie sa zdajú – on ich počúva v pokoji. K hudbe sa tejto nad zemou hučiacej druhá spod zeme ozýva, lebo stiaď brinkot zbroje rachotiacej a dupot koní zaznieva. Temno zaznieva a noc pretrhuje, čo v tichu drieme Považia, a muža hudba táto pohybuje, z ťažkých ho myslí vyráža. Po brehu Váhu zvoľna sa prechádza, hudba mu temná zahráva; zdá sa, čo hľadá, že tam nenachádza, lebo vše zrazu zastáva.

a bezpochyby aj európskych kultúrnych dejín. PRAMENE KRALČÁK, Ľ. a kol.: Ľudovít Štúr. Jazykovedné dielo. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa 2014, 584 s. MISTRÍK, J. a kol.: Encyklopédia jazykovedy. Bratislava : Obzor 1993, 514 s. www.stur.sk

A keď postojí, k zámku sa obráti, celý ho okom zmeriava, zdá sa, že žiaľ ho nad rumy zachváti, z ktorých neveje zástava. Hľadí len, hľadí a nohou dupotá, jakby im dával rozkazy, lež rumy, dávno už prázdne života, nepočúvajú príkazy. Veža sa predsa, čo rumy vartuje a hrad nadlho prežila, tri ráz do výšky vypne a skloňuje, jakby sa pánu klonila. Zdá sa, že čas ten minulosti dávnej pred jeho zraky vstupuje, lebo zrak padá z tej výšavy slávnej a zas sa na ňu zdvihuje. Hoj, či sa z prachu – zdá sa, že hovorí – dlhých liet, mesto, vykúpiš? Či ešte v lesku dávnej lisklej zory hore jak zrak môj vystúpiš? Zrak z neho strhne, na breh Váhu pravý voľným sa krokom podáva, hrkot podzemný a hukot zdĺhavý, kadiaľ silnejšie zahráva. A čo sa nesie hukot ten silnejšie, zrak sa pošmúrny zažína a kráča porád a kráča čerstvejšie na pole vôkol Trenčína. Nič tam nevidiac z opustlého poľa, obzerá vôkol roviny, aj tam len ticho, šum Váhu dokola kolimbá vo snách dediny. Nie je to preňho ten pokoj, pustota – zas okom divo zazerá, zabrinkne mečom a nohou zdupotá, naspäť sa k zámku poberá. Za ním zo zeme ohníčok vyšľahne, tri ráz sa zažne, zhasína; a on jak oblak za horu sa nahne a mizne v rumoch Trenčína. Výber V. Hronec

27/V

v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846), v ktorom podal náčrt novodobej teórie spisovného jazyka a rozvíjanie teoretických základov kodifikačných zásad, ktoré boli položené predchádzajúcou bernolákovskou kodifikáciou. Štúrova koncepcia mala stanovené kodifikačné ciele, zdroje a kritériá. Kodifikačné ciele vychádzali z idey zjednotenia slovenského národa a jeho kultúrneho prebudenia, prežitia a pozdvihnutia. Zdroje a základňu spisovnej normy hľadal v reálnom živote a nie náhodou si tu zvolil živý severostredoslovenský interdialek, ktorý v tomto období vyčnieval nad ostatnými. Štúrove kodifikačné kritériá sa týkali najmä historickej pôvodnosti slovenského jazyka, ústrojnosti a reprezentatívnosti. V tomto zmysle rozvíjal romantické myšlienky, ba idealizoval slovenčinu ako jazyk vyskytujúci sa v strede slovanského sveta, ktorým sa hovorí medzi Dunajom a Tatrami. Cez kritérium ústrojnosti možno sledovať Štúrovo chápanie jazyka ako „stroja“, čo napovedá, že už vtedy jazyk videl ako systém, čo bolo na jeho dobu veľmi moderné chápanie. V rámci jazykovej reprezentatívnosti rozpracoval jazykovo-estetické hodnotenie slovenčiny. V tom istom roku (1846) vyšla aj jeho druhá knižka Nauka reči slovenskej, ktorá bola po verejnom vyhlásení slovenčiny za spisovný jazyk v Liptovskom Mikuláši nevyhnutnou spoločenskou požiadavkou. Táto dobovo moderná gramatika podáva vedecký opis štruktúrnych vlastností slovenčiny a zachytáva hláskoslovie, slovotvorbu, ortoepiu a ortografiu, opis slovnodruhových kategórií, kompletnú flexiu a syntax. Námietky na štúrovskú slovenčinu mali J. Kollár, českí kultúrni činitelia, M. M. Hodža, bernolákovci a M. Hattala. Od tejto doby sa začína reforma štúrovskej slovenčiny. Až hodžovsko-hat-

V ÝRO ČIA

31. 10. 2015 • 44 /4671/

FENOMÉN DIVADLA V ŠTÚROVOM ODKAZE

Divadelná tvár Ľudovíta Štúra Juliana Beňová, Divadelný ústav

28/VI

ie je tajomstvom, že väčšina Slovákov považuje práve Ľudovíta Štúra za jednu z najvýznamnejších postáv slovenskej histórie. Velebia ho pomníky, pomenovali po ňom ulice, námestia či inštitúcie, stal sa maturitnou otázkou, vystupuje ako ﬁlmový hrdina, jeho tvár sa na nás usmieva z obchodnej značky. Štúrov vzťah k umeniu je všeobecne známy, poznáme jeho literárne dielo i estetické názory, ale fenomén divadla v Štúrovom odkaze zostával až donedávna ukrytý v múzeách a archívoch. Veď len málokto vie, že Ľudovít Štúr osobne podporoval študentov prešporského lýcea v divadelnej činnosti a pomáhal im s realizáciou predstavení. A okrem toho, akosi nenápadne, sa o stopäťdesiat rokov neskôr stala zo Štúra divadelná „superstar“, vystupujúca na doskách slovenských divadiel. Na scéne slovenských profesionálnych divadiel sa začal objavovať postupne, skôr výnimočne. Neskôr však jeho popularita medzi divadelníkmi narastala, a tak na javisku vystupoval častejšie, vo viacerých pozoruhodných variáciách. Štúr ako rockový spevák, ako vodca revolúcie, ako zamilovaný mladík, ako dirigent malej spevohry, ako rozhnevaný búrlivák. Slovenskí divadelníci zhmotnili svoje predstavy o Štúrovi do fascinujúcich obrazov a ponúkli ich divákom. Ľudovít Štúr sa stal „hlavným hrdinom“ slovenskej drámy – jeho pohnuté životné osudy spracovali do dramatickej podoby hneď viacerí dramatici a niektoré z drám preniesli inscenátori na javisko. ĽUDOVÍT ŠTÚR – DOMINANTNÝ HRDINA DRÁM Už v prvej polovici 20. storočia nachádzame v slovenskej dramatickej spisbe texty zobrazujúce životné osudy Ľudovíta Štúra, ako aj osudy známych predstavi-

teľov národného hnutia. Medzi prvé opusy tohto druhu patrí hra Ľudovít Štúr, autorom ktorej je vojvodinský rodák, evanjelický kňaz v Starej Pazove, dramatik Vladimír Hurban Vladimírov, známy pod skratkou VHV. Prvenstvo v drámach s hlavným hrdinom Štúrom patrilo teda Štúrovmu pokrvnému príbuznému. Drámu po názvom Ľudovít Štúr koncipoval VHV pôvodne ako „dramatický úryvok zo života veľkého Slováka“, neskôr v roku 1926 vyšla ako historická hra v troch dejstvách a šiestich obrazoch. Životný príbeh Ľudovíta Štúra bol autorovi dobre známy z domáceho prostredia, odkiaľ čerpal podstatné informácie a získaval dokumenty na spracovanie tejto historickej témy. Pri písaní hry sledoval hlavný cieľ – zachytiť v dráme špecifiká osobnosti Ľudovíta Štúra a priblížiť ho súčasníkom. Z hľadiska kompozície a dramatického napätia ide (v kontexte tvorby VHV) o menej vydarenú hru, pretože autor sa tu sústredil viac na podporu vlasteneckých, osvetových a národných snažení, než na skutočný konflikt a rozvíjanie vzťahov medzi postavami. Hra je tiež plná faktografických nepresností, čo u biologického potomka Štúra i Hurbana vyvoláva mnohé otázky. Voľné narábanie s faktami a adorovanie Štúrovej osobnosti malo zjavne jediný zámer – osvetliť vtedajšiemu divákovi (čitateľovi) životné osudy Štúra ako romantického hrdinu a upozorniť na jeho dôležité postavenie v národnom hnutí. Historickú drámu Ľudovít Štúr na slovenskom profesionálnom javisku nikdy neuviedli. Úryvok z nej však vysielali v rozhlase 20. novembra 1932 z vysielača v Turčianskom Svätom Martine, v podaní členov Slovenského spevokolu. Na javisku sa ale ukázala v Srbsku, dokonca ešte pred publikovaním. Z rukopisu ju naštudovali ochotníci zo Starej Pazovy a 19. marca 1925 ju pre české publikum hrali v Belehrade. Predstavenie Ľudovít Štúr bolo tiež súčasťou Národných slávností v Petrovci, ktoré sa

konali 9. augusta 1926. A napokon, prvý obraz I. dejstva hry uviedli opäť Staropazovčania, 2. februára 1928 v rámci osláv 25. výročia ochotníckeho divadla v Starej Pazove, ktoré založili a organizovali práve Hurbanovci. Je zrejmé, že dráme Ľudovít Štúr pripisovala rodina Hurbanovcov veľký význam, preto ju zaradili do programu divadelných osláv. Na Slovensku sa hra objavila iba na ochotníckom javisku – v roku 1929 ju uviedol divadelný súbor Sokol z Trenčína a v roku 1936 sa jej zhostilo Združenie evanjelickej mládeže z Banskej Štiavnice. Prvenstvo v zaradení Štúra k hlavným postavám dramatickej literatúry patrí síce VHV, avšak najpodrobnejšie sa mu vo svojom diele venoval dramatik Karol Horák. Životné peripetie národného hrdinu opisuje vo viacerých drámach. Postavu Štúra ako hlavného hrdinu nájdeme v jeho drámach „... príď kráľovstvo Tvoje...“ (1996) a v hre pod názvom Prorok Štúr a jeho tiene (2015) napísanej pre potreby Činohry Slovenského národného divadla. Dramatik Horák využíva viaceré archívne a bibliograﬁcké pramene, z ktorých vytvára text s atypickou dramatickou štruktúrou. V drámach polemizuje s oﬁciálnym či často proklamovaným pohľadom na život a dielo Ľudovíta Štúra a prehodnocuje ho na základe vlastných zistení. Postava Ľudovíta Štúra sa často objavovala aj v textoch vydávaných pri príležitosti rôznych jubileí vytvorených pre „všeobecné využitie“ na oslavách spojených s osobnosťou Štúra či štúrovcov. K takým patrí napríklad text Ohlasy búrnych dní (1971) so žánrovým zaradením „pásmo o živote Ľudovíta Štúra“ určený najmä amatérskym a školským súborom. Žáner dramatického pásma využil vo svojom diele aj Juraj Sarvaš, ktorý Štúrov osud zasadil do svojskej dramatickej kompozície, a to hneď dvakrát. Prvú predstavil v roku 2003 pod názvom Vyslanec zvolenský a v jubilejnom roku 2015 vytvoril kompozíciu Orol

tatranský, v ktorej sleduje najmä Štúrovo súkromie od študentských čias až do jeho posledných dní. Životný príbeh Ľudovíta Štúra stvárnili veľmi zaujímavou formou divadelníci Kamil Žiška a Miro Dacho, ktorí vytvorili spevohru v jednom dejstve pod názvom ... Tvoj Ludevít (2012). Postava Ľudovíta Štúra stojí v strede pozornosti aj v ďalších dramatických textoch – k tým pozoruhodným (ale aj polemickým) patrí hra Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné (1997) a hra Štúrovci (koncert zrušený) z roku 2006, napísaná pre Slovenské komorné divadlo v Martine. Autori predlohy Dodo Gombár a Róbert Mankovecký v nej zhudobnili básnickú tvorbu štúrovcov a hľadali paralely medzi osudmi štúrovcov a súčasníkmi. Divadelné texty, dramatické kompozície či scénické performancie, v ktorých ako jeden z hrdinov vystupoval Ľudovít Štúr, boli na javiskách slovenských divadiel uvádzané pomerne pravidelne. Väčšinou šlo o inscenácie, ktoré pripomínali revolučné udalosti rokov 1848/1849 alebo zobrazovali činnosť štúrovskej generácie. Hrdinu s menom Ľudovít Štúr nájdeme napríklad medzi revolucionármi v projekte Dúchanie do pahrieb (Skalica 1998), stretáva ho hlavná postava v hre Stanislava Štepku Ako sme sa hľadali (Divadlo pre deti a mládež v Trnave, 1983, a Radošinské naivné divadlo, 2003) a ﬁguruje aj v hre Jána Pavlíka Zamatový mat (1998) či v hre Vladimíra Baleka Bielikovci (Divadlo GunaGu, 1990). „ŠTÚROVSKÉ“ INSCENÁCIE NA JAVISKÁCH SLOVENSKÝCH PROFESIONÁLNYCH DIVADIEL Ľudovít Štúr sa na javisku slovenských divadiel ocitol niekedy v pozícii hlavného protagonistu, inokedy ako doplňujúca či sprievodná postava. Niektoré inscenácie s hrdinom Štúrom zapadli v prachu divadelných dejín, iné zas boli výnimočné,

V Ý ROČ I A

HLAS ĽUDU • OBZORY štúrovskej téme vznikala programovo ako „dôstojná divadelná vstupná brána“ do pripomínania si jubilea v roku 2015, pričom ambíciou divadla bolo kultivovaným divadelným prejavom zaplniť prázdny priestor medzi nekritickou chválou a hanou Štúrovej osobnosti. V roku 2006 sa Ľudovít Štúr ako javiskový hrdina vrátil opäť do Martina, keď sa objavil v Slovenskom komornom divadle (SKD) v inscenácii pod názvom Štúrovci (koncert zrušený). Martinčanov zaujal najmä štúrovský mýtus, a tak sa tvorbu hrdinov

provokujúcou optikou nazerá na život Štúra, štúrovcov a najmä ich životných partneriek. V réžii Aleny Lelkovej uviedli hru v Štúdiu 12 v Bratislave (marec 2015), čo v istom zmysle znamenalo divadelnú senzáciu, pretože dlhé roky bola vnímaná ako okrajový jav našej javiskovej kultúry. Zatiaľ poslednou hrou uvedenou v slovenskom profesionálnom divadle s tematikou Ľudovíta Štúra bola inscenácia Činohry Slovenského národného divadla (premiéra 8. júna 2015) pod názvom Prorok Štúr a jeho tiene v réžii Romana Poláka.

Dodo Gombár – Róbert Mankovecký: Štúrovci (koncert zrušený); Slovenské komorné divadlo Martin 2006; foto: Braňo Konečný

národného hnutia a klasikov slovenskej literatúry rozhodli interpretovať svojsky, bez piety a pátosu. K tomuto zámeru pridali aj novú inscenačnú formu – vytvorili hudobnú inscenáciu (živý koncert). Osobitý autorský koncept režiséra Doda Gombára a dramaturga Róberta Mankoveckého nadviazal na koncertný projekt uvedený počas festivalu Dotyky a spojenia 2006 v Martine. V netypickej divadelnej forme sa Ľudovít Štúr ocitol na doskách bratislavského Divadla LUDUS, kde ho v roku 2012 vo forme hudobného oratória uviedli Kamil Žiška (scenár a réžia) a Miro Dacho (scenár a dramaturgia) pod názvom ... Tvoj Ludevít so žánrovým určením „spevohra v jednom dejstve o Ľudovítovi Štúrovi“. V jubilejnom roku Ľudovíta Štúra sa diváci aj na profesionálnom javisku dočkali uvedenia hry Jany Juráňovej Misky strieborné, nádoby výborné, v ktorej autorka

Hru do repertoáru Činohry Slovenského národného divadla nasadili z dvoch dôvodov – jedným z nich boli nepochybne oslavy 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra a tým druhým, oveľa podstatnejším, naplnenie leitmotívu činohernej sezóny 2014/2015, ktorým bolo uvádzanie slovenských hier. Autor predlohy, renomovaný dramatik Karol Horák, len pokračoval v cykle hier o osudoch slovenských romantikov, v ktorých pozoruhodným spôsobom odkrýva národné dejiny a ponúka nové čítanie „životopisov“ romantických hrdinov. PODOBA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA NA SLOVENSKÝCH JAVISKÁCH Ľudovít Štúr dostal na javiskách slovenských divadiel rozmanité podoby. Bol mladíkom s upraveným jemným strniskom a prenikavým pohľadom, zrelým mužom v civilnom oblečení, mladým chlapcom s bohatou

bradou, odetým do dobového šatu a s cylindrom na hlave, ale aj strapatým búrlivákom v dokonale ušitom smokingu alebo len hlasom znejúcim medzi divákmi. Raz mu inscenátori pripísali charakter nadšeného, horlivého mladíka, inokedy zas utrápeného a sklamaného muža. Bojoval perom i mečom, zvádzal hneď niekoľko žien naraz, rozdával rady priateľom i nepriateľom, dirigoval malý orchester. V slovenskom divadle často ožíval nielen príbeh Ľudovíta Štúra, ale aj jeho generačných druhov. Veď zaujímavé a najmä rozporuplné postavy národných dejín doslova lákali umelcov, aby ich vo svojich dielach spracovali. Najmä dramatici a divadelníci priam vyhľadávali historické osobnosti s pozoruhodnými životnými osudmi, ktoré neskôr stvárnili na javisku. Pre divadelníkov to boli príťažlivé témy, pretože dramatický konflikt nemuseli „ťažkopádne budovať“, on tvoril podstatnú súčasť života opisovaných osobností. A tak sa aj Ľudovít Štúr stal „hlavným hrdinom“ slovenských drám – jeho pohnuté životné osudy spracovali do dramatickej podoby viacerí dramatici a niektoré z drám preniesli divadelní umelci na slovenské javiská. Ako výrazný javiskový hrdina ﬁguruje Ľudovít Štúr v hrách „... príď kráľovstvo Tvoje...“, Misky strieborné, nádoby výborné, ... Tvoj Ludevít, Orol tatranský, Prorok Štúr a jeho tiene, ale aj v mnohých ďalších. Na profesionálnej scéne ožíval nielen osud Ľudovíta Štúra, ale aj ďalších protagonistov štúrovského hnutia a jednej generácie, pričom divadelní tvorcovia na historické postavy nazerali viacerými spôsobmi – od tradičnej vizualizácie osobnosti, cez akcentovanie tajuplných životných momentov až po reinterpretáciu a demystiﬁkáciu slovenských romantikov. Viaceré inscenácie nabúrali ustálené kultúrne kódy a mýty a v provokujúcich interpretáciách snímali národných dejateľov z piedestálu hrdinov. Inscenátori ponúkli divákom inú podobu národných hrdinov, iný obraz Ľudovíta Štúra, než na aký boli zvyknutí. Jedinečným umeleckým zobrazením prispeli k vytvoreniu novej, divadelnej tváre Ľudovíta Štúra.

29/VII

špeciﬁcké a zaujali nielen divákov, ale rozprúdili polemiku aj v radoch kritikov. Všetky inscenácie boli uvedené v slovenských profesionálnych divadlách a majú spoločného menovateľa – Ľudovíta Štúra. Teraz vám ich podrobnejšie priblížime: Prvou známou inscenáciou, v ktorej ožili osudy Ľudovíta Štúra na javisku, je hra významného slovenského dramatika Karola Horáka (1943) pod názvom „... príď kráľovstvo Tvoje...“ z roku 1996, ktorú v rovnakom roku uviedlo Divadlo Slovenského národného povstania v Martine v réžii Romana Poláka s podtitulom Život, skutky a smrť proroka Ľudovíta (Štúra). Vybrané kapitoly zo života Ľudovíta Štúra sa objavili na javisku aj o niekoľko rokov neskôr v podobe dramatickej kompozície o vyslancovi kráľovského mesta Zvolen na uhorský snem, ktorú pod názvom Vyslanec zvolenský uviedli v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene v roku 2003. V spomínanom roku mesto Zvolen oslavovalo hneď niekoľko výročí (760. výročie udelenia mestských práv; 150. výročie úmrtia Adely Ostrolúckej a 155. výročie zvolenia Štúra za poslanca, ktorý na uhorskom sneme zastupoval mesto Zvolen), a preto sa vedenie divadla rozhodlo pripomenúť si tieto udalosti a ich hlavných protagonistov v podobe dramatického pásma. Pod text, dramaturgiu i réžiu sa podpísal hosťujúci Juraj Sarvaš (1931), ktorý sa v hre a v jej javiskovom stvárnení zameral na významné medzníky histórie mesta a výrazné osobnosti. Tentoraz však nešlo o polemický pohľad na Ľudovíta Štúra, ale o oslavné literárno-hudobné pásmo, v ktorom inscenátori prezentovali známe historické fakty, umeleckú tvorbu štúrovcov a snemové reči Štúra zhmotnené do dramatickej kompozície so silne prítomnou edukatívnou funkciou. Niektoré z faktov a súvislostí, ktoré boli hlavnou témou v poeticko-dramatickej kompozícii Vyslanec zvolenský, sa ukázali aj v inscenácii Orol tatranský, dramatickej kompozícii zo života Ľudovíta Štúra, z pera rovnakého autora Juraja Sarvaša (aj tentoraz sa zhostil réžie a jednej z postáv). Produkcia Divadla Jozefa Gregora Tajovského venovaná

VÝSTAV Y

31. 10. 2015 • 44 /4671/

UKÁŽKOVÁ VÝSTAVA V SLOVENSKEJ NÁRODNEJ GALÉRII (SNG) V BRATISLAVE: BIEDERMEIER

Exponáty z doby Štúrovej Oto Filip

ačala sa na štarte leta, končí zajtra, prvého novembra. Výstava Biedermeier, ukážková a unikátna. Tak pre početné exponáty, ako aj pre skutočnosť, že ide o jeden z prvých pokusov pozrieť sa na toto obdobie cez prizmu terénneho výskumu zrealizovaného múzeami a v galériách, hlavne na Slovensku a v Maďarsku. Diela teda pochádzajúce hlavne zo slovenských galerijných a muzeálnych zbierok, zároveň tie, ktoré sú teritoriálne lokalizované do vtedajšieho Horného Uhorska a bola možnosť si ich zapožičať. Len na ilustráciu údaj, že sa v prípravách nevšedného podujatia angažovalo takmer štyridsať kultúrnych inštitúcií. Jeho hlavná kurátorka Katarína Beňová (SNG) uvádza, že je tematicky zamerané na nosné oblasti, ako je každodennosť, záujem o citový svet a prírodu, rozvoj portrétneho žánru v rôznych médiách, na oscilácie

30/VIII

Jedna z prvých fotiek

medzi vysokou kvalitou a ručnou výrobou a zároveň nárastom sériového spracovania. Jednotlivé okruhy s názvami Medzi empírom a biedermeierom, Každodenný život v období biedermeiera, Citový svet, Od Viedenského kongresu k revolúcii, Pozri sa na mňa, Živá a neživá príroda a Cesty modernizácie sú posta-

Kult rodiny a domáceho prostredia

režim zabraňoval šíreniu osvieteneckých ideí a demokratické snaženia tvrdo potlačoval, tie sa predsa naďalej kultivovali spolu s obrodeneckými myšlienkami v privátnej sfére. V šľachtických a meštianskych obydliach sa koncentrovalo spoločenské dianie – na stretnutiach rodiny a priateľov sa diskutovalo, konali sa komorné koncerty. Zaujímavé je, že prvá polovica 19. storočia bola poznačená i modernizáciou. František I. presne pred dvoma storočiami založil Polytechnický inštitút vo Viedni (1815), v roku 1836 sa rozhodlo o vybudovaní prvej konskej železnice medzi Prešporkom a Trnavou a v roku 1848 prvý parný vlak prepravil cestujú-

vené na výtvarnom umení, no zentácie a štylizácie jednotlivých jeho horizont rozširuje do veľkej spoločenských vrstiev. V temamiery umenie úžitkové, ako tických okruhoch sa reflektuje prejav mierového obdobia aj nábytkový dizajn. v strednej EuróTematicky pe po Viedenskom kongrese, zameraná na ale i súdobá centzv. obdobie zúra a centralizpokoja – biemus Viedne. Dosť dermeier – výstava popokojné podnúkla divákomienky života, vi pohľad na i keď sprevádzaslovenský výné Metternichotvarný mavou cenzúrou, teriál, na boli narušené Pohár na päťke obľúbené v historickom (1830) Niekdajší nábytok žánre, ako roku 1848. Vtesú portrét, krajinomaľba, dy sa naplno prejavilo národné cich z Viedne do Prešporka. Dozátišie, taktiež na žánrové uvedomenie, na uhorskej strane prava sa rýchlo stala obľúbeným obrázky hlavne z prvej polo- na čele s Lajosom Kossuthom námetom na módnych suvenívice devätnásteho storočia, a na území Slovenska najmä rových predmetoch. V polovici konkrétne z rokov 1815/20 – z iniciatív Ľudovíta Štúra a jeho predminulého storočia veľkou 1848/60, doplnené o drobné stúpencov. Hoci centralistický novinkou v rámci výtvarného umenia bol objav fotografie. úžitkové predmety Obrazy, nábytok, úžitkové (napríklad košík na predmety, suveníry, fotograšijacie potreby) a náfie... Mnohoraké exponáty a bytok. prostriedky, ktorými sa návštevOs, okolo ktorej níkom úspešne a plne priblížila sa všetko točí, a ústreddoba niekdajšia. V nej sa umeným fenoménom biedernie nielenže hýbalo v duchu a v meiera, bolo súkromie, tempe vtedajších spoločenských domáci život rodiny, ale pomerov, ale pritom zároveň aj aj vytvorenie platformy lavírovalo medzi domácou idylou pre moderné zmýšľanie a rozmáhajúcim sa priemyslom. s dôrazom na praktickosť No podstatné je, že zanechalo a komfort, nielen pri zriatoľko krásnych stôp o sebe a po ďovaní interiérov. Výrazne sebe. prítomná je téma reprePortrét troch súrodencov (1824)

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Pocta osobnosti – pochvala občanom V HAJDUŠICI SI UCTILI SPOMIENKU NA EMILA KOLÉNIHO

Jasmina Pániková

a významné osobnosti z našich dejín sa snažíme nezabudnúť. Na významnú osobnosť, ktorá 40 rokov pôsobila v ich cirkvi, nezabúdajú ani Hajdušičania, a tak si v nedeľu 25. októbra pripomenuli 100. výročie úmrtia a 180. výročie narodenia Emila Koléniho – evanjelického farára, publicistu, kronikára, národovca. Skutočne veľa dôvodov, aby sa mu odvďačili primeranou slávnosťou. Nedeľná slávnosť sa začala položením kvetov k jeho hrobke na miestnom cintoríne, kde

že pracoval iba v Hajdušici, ako aj jeho pevné rozhodnutie zapájať do práce mladých ľudí a tým spôsobom pestovať si pokračovateľov. Tých mladých ľudí opisoval aj vo svojich príspevkoch, ktoré roky uverejňoval v Dolnozemskom Slovákovi, Národnom hlásniku, Slovenských pohľadoch, Obzore a v iných časopisoch. Časť jeho publikovaných rukopisov sa ocitla aj v knihe Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi, ktorú zostavil Vladimír Hudec a vydali Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a Miestny odbor Ma-

Hajdušický cirkevný spevokol pri odhalenej pamätnej tabuli

bol pochovaný v roku 1915. Pokračovala spomienkovými bohoslužbami v evanjelickom kostole, ktorú mali na starosti velebný pán farár Slađan Daniel Srdić a študent teológie Ivica Grujić-Litavský. V hajdušickom evanjelickom kostole aj napriek vtedajším neblahým podmienkam Koléni svoju prácu poctivo vykonával až 40 rokov. Práve z toho dôvodu, ako aj zachovania spomienky naňho, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov venoval pamätnú tabuľu, ktorá odteraz bude stáť pripevnená na vchode do kostola. Tabuľu odhalila úradujúca riaditeľka ÚKVS Katarína Mosnáková-Bagľašová, ktorá zdôraznila Koléniho celomenšinovú rozhľadenosť, aj napriek tomu, • KULTÚRA •

tice slovenskej Hajdušica. Zostavovateľ publikácie V. Hudec poznamenal, že prvý Koléniho text o Hajdušici ho podnietil pátrať po jeho ďalších textoch. Pátranie sa začalo v petrovskej

Hajdušičania a ich hostia

Pri hrobke Emila Koléniho

knižnici, kde v Dolnozemskom Slovákovi našiel pozoruhodný materiál. Po takmer desiatich rokoch zase začal uvažovať o knihe, ktorá by priblížila minulosť Hajdušice. Zozbierané texty obohatil ďalšími, ktoré poskytla Slovenská národná knižnica v Martine, a tým spôsobom 14 textov Emila Koléniho sa ocitlo aj v knižnej podobe. Ako zostavovateľ knihy poznamenal, že to ale nie sú všetky texty. V martinskej knižnici sú aj ďalšie texty, ktoré z objektívnych dôvodov nemohli poskytnúť. „Osobitne som rád, že sú v knihe aj texty z Dolnozemského Slováka, keďže zatiaľ do bibliografie Emila Koléniho tie texty neboli zaradené. Týmto spôsobom sa o jeho tvorbe dozvedia aj na Slovensku,“ povedal Hudec. Ho-

voriac o knihe, riaditeľ SVC Vladimír Valentík zdôraznil, že Koléni ako dejateľ, ktorý pracoval nezištne, zanechal hlboké stopy v tomto prostredí. „Práve táto kniha a dnešná oslava je veľkým zadosťučinením pre všetkých tých, ktorí sa nezištne činili na národnom poli v minulosti, ale aj v súčasnosti,“ poznamenal. Redakčný posudok napísala K. Mosnáková-Bagľašová, ktorá okrem iného povedala, že vydanie tejto publikácie prispelo nielen k lepšiemu poznaniu jednej takmer zabudnutej osobnosti z minulosti vojvodinských Slovákov, ale aj k dotvoreniu mozaiky dejín Slovákov žijúcich v Hajdušici a na Dolnej zemi. Večierok uzavrel krst knihy, ktorý pri tejto príležitosti vykonal velebný pán farár Slađan Daniel Srdić. Položením kvetov na hrobku, spomienkovými bohoslužbami, odhalením tabule, premiérou knihy a výstavou obrazov mladého maliara Miroslava Hraška svojim hosťom – predstaviteľom MSS, MOMS-ov a iným prítomným, medzi ktorými bol aj potomok E. Koléniho Jaroslav Boboš s rodinou, hŕstka hajdušických Slovákov dala na vedomie, že nezabúda na svoju minulosť a ľudí, ktorí sa pričinili o rozvoj jej dediny. Ba naopak, je na ňu hrdá a odhodlaná zachovávať spomienky aj naďalej.

44 /4671/ 31. 10. 2015

Kultúra ÚSPEŠNÁ HUDOBNO-FOLKLÓRNA ČINNOSŤ BIELOBLATSKÝCH MATIČIAROV

Túžia po vlastných miestnostiach Vladimír Hudec

o zániku spoločného Kultúrno-umeleckého spolku Jednota národnostné spoločenstvá v Bielom Blate si vytvorili samostatné spolky, ktoré pokračujú v pestovaní vlastnej kultúry a tradícií. Keďže vtedy tu už pôsobil Miestny odbor Matice slovenskej, Slováci si osobitný slovenský spolok nezakladali. Riadili sa okrem iného aj tým, že keď už nejestvuje spolok s dlhšou tradíciou, netreba trieštiť beztak skromné sily na spolkovú a matičnú činnosť, a rozhodli sa, že MOMS bude hybnou silou kultúrneho života bieloblatských Slovákov. V súlade s tým MOMS okrem iného pôsobí aj na hudobno-folklórnom poli a aj tohtoročná činnosť bola rovno v znamení folklóru. – Podstatne sme omladili našu tanečnú skupinu, s ktorou sme už na začiatku jari začali usilovne nacvičovať novú choreografiu. V lete sme s týmto tancom spolu s maďarským spolkom Cárska bara a bulharským Trandafer vystúpili na medzinárodnej prehliadke folklóru v Drmne, neďaleko Požarevca. Vystúpili sme pod štátnymi vlajkami našich krajín a dôstoj-

Bieloblatčania na zájazde v Priechode na Slovensku ne sme reprezentovali ľudové piesne a tance svojho rodiska, – povedala nám predsedníčka bieloblatského MOMS Jarmila Hromčíková. – Okrem toho, bez nás ani tohto roku neprešiel festival V aradáčskom šírom poli. Boli sme aj na Slovensku, v Priechode, neďaleko Banskej Bystrice, na tamojšom medzinárodnom folklórnom podujatí. Predstavili sme sa pestrým programom ľudových piesní, tancov a ľudovou rétorikou a získali sme sympatie obecenstva. S našimi novými priateľmi Priechodčanmi sme sa vtedy dohovorili, že v septembri navštívia Biele Blato, avšak pre neistú situáciu na srbsko-maďarskej hranici

vyvolanej imigrantskou krízou od tejto cesty upustili. Napokon sme v Melenciach spolu s domácim spolkom Kolo usporiadali koncert pre návštevníkov známych kúpeľov Rusanda. Okrem toho, že podstatne omladili tanečnú skupinu, z jej členov utvorili aj spevácku skupinu. V tomto roku sa im podarilo zaobstarať si aj 6 kompletov nových ženských oblekov a toľko i vyšívaných mužských košieľ. Je to už druhý komplet krojov za 7 rokov, avšak v súvislosti s tým sa nastoľuje aj svojrázny problém, ktorý nemôžu riešiť už bezmála 25 rokov – potreba vlastných miestností.

– Môžeme síce bez problémov používať miestnosti Domu kultúry, – hovorí naša spolubesedníčka, – teda môžeme tam mať zasadnutia, organizovať skúšky a všetky naše podujatia, v zime robíme v telocvični základnej školy, lebo v kultúrnom dome nie je vykurovanie, ale za uplynulých takmer 25 rokov sa nazbieralo mnoho archívneho materiálu. Ten sa nachádza v súkromnom dome u tajomníka Adama Jonáša. Bolo by normálne, aby bol v matičných miestnostiach. Okrem toho kroje sú roztrúsené po domoch tanečníkov, a chceli by sme ich uschovávať na jednom mieste, a tak predísť tomu, aby sa prípadne stratili. Preto by sme chceli mať vlastné miestnosti, v ktorých by sme všetko to uschovali, prípadne tam organizovali aj niektoré iné aktivity. Sú však určité náznaky, že v spolupráci s mestom Zreňanin a Miestnym spoločenstvom Biele Blato tento problém riešime, – povedala nám na záver predsedníčka jedného z najstarších obnovených MOMS v Srbsku Jarmila Hromčíková. Foto: z archívu MOMS

NA KUS REČI S MILUŠKOU MACKOVOU Z PIVNICE

Všestranne aktívna ochotníčka Anna Lešťanová

redsedníčkou a aktívnou členkou Komorného zboru Nádeje v Pivnici, ktorý pôsobí od roku 2004, je Miluška Macková. Hovorí, že od malička rada spieva a spoluobčania ju vraj poznajú ako veselú osobu. Spieva hlavne na svadbách, lebo vie spievať a pozná aj hodne textov. V zbore pôsobí zo 20 členiek a, podľa slov Mackovej, navzájom si veľmi dobre všetky rozumejú a vychádzajú v ústrety pri každej práci. Jej úlohou ako predsedníčky zboru je organizovať vystúpenia,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zájazdy, viesť administračné záležitosti. Komorný zbor Nádeje v Pivnici má svoje priestory, kde mávajú aj pravidelné skúšky. Naša spolubesedníčka spieva i v tamojšom cirkevnom spevokole a voľný čas venúva tiež tejto svojej srdcovej záležitosti. Zbor a spevokol tiež dobre spolupracujú a v čele oboch pôsobí nacvičovateľka Anna Stojnevová. Macková má blízko aj k divadlu a zatiaľ si zahrala v dvoch divadelných predstaveniach v podaní tamojšieho Ochotníckeho divadla Janka Čemana. Skúsila, že vie v divadle aj hrať, hoci je práca v divadle veľmi dôležitá aj v záku-

lisí, kde sa ona najviac uplatňuje. Miluška Macková je domácou a ako každá usilovná žena vždy má doma hodne povinností. Na otázku, čo si myslí o našom týždenníku, odpovedala: – Keďže doma aktívne používame internet, online vydanie Hlasu ľudu si všetci radi prečítame. Moji rodičia Anna a Michal Šusterovci sú pravidelnými odberateľmi týždenníka a keďže máme taký rodinný zvyk, že sa u nich stretávame každú nedeľu, sestra a ja s rodinami si tam s pôžitkom obzrieme aj printové vydanie našich novín. • KULTÚRA •

23. VOJVODINSKÝ FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ V PREDNESE DETÍ ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2015

Triumfovala Nina Francistyová Anička Chalupová

hodiny pozorne sledovala a hodnotila poslednú októbrovú nedeľu intonáciu, dikciu, 25. októbra v sieni Domu prednes všetkých sókultúry 3. októbra v Kovačici listov, tiež kompletpiesňou Spievajže si, spievaj… ný umelecký dojem. doznel 23. ročník Vojvodinského „Zvíťazila pieseň a festivalu slovenských ľudových všetci speváci!“ zdôpiesní v prednese detí Rozspieraznil Pavel Tomáš vané klenoty 2015. st. v správe odborPo uvítacom príhovore Marnej poroty, a dodal, tina Zlocha, predsedu Rady MS že všetci speváci si Kovačica a poslanca v Zhromažzaslúžili byť víťazmi. dení AP Vojvodiny, na javisku sa Keďže úlohou poroty vystriedalo 19 mladých spevácbolo zvoliť tých najlepších, rozhodla, že laureátkou festivalu sa stáva Nina Francistyová z Kysáča. Druhú cenu udelili Zlatkovi Klinovskému zo Selenče a Gabriele Svetlíkovej z Kovačice, ktorá získala aj najväčšie sympatie obecenstva, a tretiu cenu Blanke Valentovej z Padiny a Daniele Žihlavskej z Pivnice. Víťazka festivalu Nina Francistyová Najmladšou účast- z Kysáča níčkou podujatia Posudzovacia komisia: (zľava) Jaroslav Nemček, Vladislav bola Andrea Opavská zo Starej v Kovačici: Zuzana ZámečníkoForgáč, Vladimír Kolárik, Ján Dišpiter a Pavel Tomáš st. Pazovy. Osobitná komisia, ktorú vá, Katarína Mravíková a Anna – predseda tvorili členky Ženského spolku Gagesová, rozhodla, že Cenu za najautentickejší slovenský ľudový kroj si zaslúžila Kovačičanka Gabriela Svetlíková. Program na text profesorky Márie Kotvášovej-Jonášovej úspešne moderovali Glória Glóziková a Juraj Jonáš. Všetkých spevákov na festivale, medzi ktorých patril aj Veljko Ranković, hosť z Obrenovca, sprevádzal sedemčlenný slovenský ľudový orchester Rosička v zložení: Emil Nemček st., Ján Marko a Michaela Marková (husle), Tereza Jonášová (flauta), Emil Nemček ml. (harmonika), Pavel Tomáš ml. (viola) a Ján Petrovič (kontrabas). Pod organizáciu i tohtoročného podujatia sa podpísal Dom kultúry 3. októbra, ale hlboká poklona patrí aj početným podporovateľom festivalu, ktorí pochopili K vysokej úrovni podujatia prispeli aj krásne a pestré slovenské ľudové kroje, jeho hodnotu a vždy sa snažia ktoré prezentovali účastníci pomôcť túto oblasť kultúry.

• KULTÚRA •

kych talentov, ktorí zaspievali po dve slovenské ľudové piesne. O titul „najrozspievanejší klenot“ sa uchádzali deti vo veku od 7 do 14 rokov z Jánošíka, Kysáča, Starej Pazovy, Padiny, Vojlovice, Zreňaninu, Nového Sadu, Kovačice, Aradáča, Báčskeho Petrovca, Pivnice a Selenče. Odborná porota, v ktorej boli hudobní odborníci z viacerých prostredí (Vladislav Forgáč, Vladimír Kolárik, Jaroslav Nemček, Ján Dišpiter a Pavel Tomáš st.), to nemala ľahké: viac ako dve

44 /4671/ 31. 10. 2015

Kultúra SLOVENSKÁ SMEDEREVSKÁ JESEŇ

Druhé srdce básne tepe v preklade Monika Necpálová

adekvátny preklad. Naopak, aj podľa samej autorky, nájdu sa vo výbere, ktorý pripravil z dvoch Daniných kníh Víťazoslav Hronec, také verše, ktoré sa dobre cítia v srbčine,“ hovorí o svojej prekladateľskej práci Martin Prebudila a dodáva: „To je najlepším predpokladom k tomu, že sa tak dobre budú cítiť aj vo svetových jazykoch.“ Ľahkosť srbských veršov potvrdzuje aj sama utorka. „Martin mi preklady básní posielal. No ja som nie vždy mohla posúdiť, či je to tak dobre. Spoľahla som sa jednoducho naňho,“ spomína si Podracká a pokračuje: „Moje básne sú apolitické. Hoci celá naša generácia sa vyrovnáva s určitým problémom. Poukazujeme na zmenu režimu. Nájdu sa ale

átali sme listy na topoľoch. Bolo ich 46. A rátali sme korene. Bolo ich toľko, čo krajín na zemi. Čo metafor na tých listoch! No buďme teraz konkrétni. Aspoň natoľko, ako každá báseň, čo má svojich majiteľov: autora – prekladateľa – čitateľa – ba i poslucháča. Na medzinárodnom festivale poézie Smederevská básnická jeseň 13. – 15. októbra sme spoznali, ako tepe poézia vo Francúzsku, Mexiku, Moldavsku, Bulharsku, Taliansku, Českej republike, Grécku, Autori z celého sveta verše čítali aj vo vile Obrenović Čiernej Hore a Srbsko spoznalo ako a srbský spisovateľ Rajko Đurić, Đoko význam a metafora na myšlienku tepe poézia autorov zo Slovenska. Stojičić z Republiky Srbskej, Bosna bližšiu, ako by sa cudzincovi na Priložte si napríklad k uchu knihu a Hercegovina, Phillipe Tancelin prvý pohľad mohlo zdať. Zážitok Dany Podrackej, skromnej a výniz Paríža, Jasminka Nadaškićová- si iste aj naši autori odnesú i vďaka močnej spisovateľky. Počujete? Ťuk -Đorđevićová, pochádzajúca veršovaniu vo vile Obrenović, či po slovensky – ťuk po srbsky. zo Smedereva. slávnostnému odovzdávaniu svoTep bilingválnej knihy. Tep Neoceniteľný prínos k festiva- jich diel na otváraní výstav poézie Danin, aj jej najnovšej knihy. lu dokumentuje zborník. Obsa- v smederevskej knižnici. Krstili ju menom Autoportrét huje od každého zúčastneného Na výsosť festivalu poukazuje s Prokrustovým lôžkom. Zhodli autora niekoľko preložených niekoľko cien. Tú najvýznamnejšiu sa na tom dvaja: Dana ako básní. Do zbierky Básnické me- medzinárodnú, Zlatý kľúč Smedeautorka a Martin Prebudila ridiány Smedereva sa tak dostali reva, udelili na večernej slávnosti ako prekladateľ jej diela do aj verše ďalšieho Slováka Erika slova 14. októbra v Centre kultúry srbského jazyka. Ondrejičku. Podobne ako všetci autorovi knihy Zrkadlo Matijovi Práve kniha Dany Podrackej ostatní autori, aj on si mohol Bećkovićovi, narodenému roku sa stala základným kameňom vychutnať priazeň širokého 1939 v Sente. Zlatú strunu, ďalšiu prvého naplneného oficiálfestivalového publika. Zavrite festivalovú cenu, k svojej poézii neho pozvania na 46. ročník oči a skúste si predstaviť, ako pripla Milica Kralj. Za preklad poézie Smederevskej básnickej jesek vám doliehajú verše Doko- sa udeľuje Cena Zlatka Krasného ne. Podujatie vítalo naposledy nalosti z básne Modlitba, ktorú Radivojovi Konstantinovićovi. Cena autorov zo Slovenska pred 25 mu preložil Miroslav Demák. Zlatý Orfeus sa udeľuje smederevrokmi. Vtedy najvýznamnejšiu „Srbská poézia je zvukovo or- ským básnikom, ktorí zasielali svoje cenu festivalu Zlatý kľúč za ganizovaná, pripomína ľudové básne do vypísanej literárnej súťaže. svoje básnické dielo získal básne a piesne,“ uvažuje Erik Získal ju Milan Todorović. Spoločvelikán svetového mena Milan Ondrejička, dodávajúc: „Na ne s ním sme sa mohli stretnúť aj Rúfus. „V tom čase prišla na Martin Prebudila, Dana Podracká, srbskej pôde si uvedomujem, na smederevskom gymnáziu, kde festival výprava zo Slovenska, Erik Ondrejička a Miroslav Demák ako akou obrovskou inšpiráciou všetci autori recitovali študentom. hoci sám autor nebol. Po ob- zástupcovia slovenskej poézie odovzdali pre literatúru sú dva motívy: „Organizátori festivalu sú poctení dobí prázdna prišlo na Sloven- svoje knihy v knižnici v Smedereve láska a smrť. Obe ako začiatok návštevou slovenských autorov. sko oficiálne pozvanie aj vlani, Srbský a slovenský jazyk sú si naale, žiaľ, k jeho naplneniu neprišlo. aj autori, ktorí sa s tým nedokázali i koniec zároveň.“ Výnimočnosť festivalu spočíva toľko blízke, že hoci nerozumieme Tento ročník je teda výnimočný,“ vyrovnať a písať prosto prestali.“ hovorí jeden z členov výpravy, ktorá Spoločne s autorkou uvažujeme pri v množstve príležitostí na recitá- presne všetko, určite cítime rovnapricestovala v pondelok 12. sep- šálke kávy nad oboma literatúrami. ciu básní pred širokým publikom, ko,“ hovorí za hostiteľov festivalu tembra z Bratislavy do Smedereva, „Srbská literatúra je plná bolesti bo- a to v niekoľkých jazykoch. Kto Aleksandra Đokovićová. Vynikajúca Miroslav Demák. Známy slovenský jov. Slovenská nemá takú skúsenosť, nerozumie slovu, počúva hudbu organizácia môže byť inšpiráciou pre spisovateľ pochádzajúci zo Starej Pa- ale dotýka sa jej zmena ideológie.“ verša. A veru, je čo počúvať! Rytmiku mnohých, ktorí túžia napĺňať poslazovy udržiava dlhoročné priateľstvo Kniha Dany Podrackej bola prelo- španielčiny, údernosť talianskych nie krokmi poézie. Veď či už básnik s organizátormi medzinárodného žená a vydaná bilingválne v rámci slabík, šarm francúzskej výslovnosti, sám, prekladateľ jeho diel, človek literárneho podujatia a preložil nie- festivalovej edície Meridiány, ktorá melodiku bulharčiny, taliansky dô- držiaci na ramenách manažment koľko diel riaditeľa festivalu Gorana vysoko oceňuje prekladovú literatú- raz a... potom príde na rad Slovenka. knižných vydaní, ale aj organizátor Đorđevića. ru. Okrem jej knihy i ďalší štyria au- Tá dáma – Poézia, čo sa z rýmov okrídlených festivalov, každý jeden „S niektorými básňami sa prekla- tori majú tú česť, že im organizátori i bez rýmu rodí pod Poľanou a pije prikladá kamienok do mozaiky medateľ ťažšie vyrovná. Ťažko dosiahne vydali knihu aj v preklade: rómsky z vôd Hrona... Jej hlas sa mení na nom Svetová poézia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

BELEHRAD V KNIHÁCH

Veľtrh slovenských písmen Monika Necpálová

upujte litery! Kúpte si noviny a zadarmo dostanete knihu! Aj takto pochvalne vítali 26. októbra ráno už pred hlavným vstupom do hál návštevníkov Belehradského knižného veľtrhu. Kniha ako produkt. Nielen v zmysle komodity na veľtrhu, ale hlavne ako produkt ľudského myslenia, fantázie, odhodlania. Tak ju predstavuje počas jedného týždňa na desiatkach prezentácií jedno z najhodnotnejších podujatí svojho druhu. Kniha ako odkaz! Tak by sme mohli hovoriť aj o slovenskej knihe, ktorá hneď v prvý deň pracovného týždňa zaznamenala na veľtrhu veľký ohlas. BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA Svoj 25. ročník na veľtrhu oslávilo aj podujatie celosvetového významu Bienále ilustrácií Bratislava. „Bienále šíria dobré meno Slovenska a Bratislavy po celom svete,“ prihovoril sa na prednáške 50 rokov BIB Peter Tvrdoň, riaditeľ BIBIANY, ktorá drží nad podujatím patronát, pokračujúc: „Zakaždým, keď sa jeden ročník skončí, nás čaká veľká práca: prezentovať bienále vo svete.“ Prevažne študentom slovakistiky z Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade najprv organizátori tohto sviatočného okamihu premietli film, ktorý vznikol pri príležitosti tohtoročných bienále. Tie sa práve túto nedeľu 25. októbra v Bratislave skončili. Za 50 rokov predstavili 9 000 výtvarníkov, 60 000 originálov ilustrácií, 9 000 kníh zo 105 štátov sveta. „Tak ako aj pán Tvrdoň, i ja sa prikláňam k tomu, že ešte viac ako práce ocenené cenami profesionálnej poroty zaujali ma práce, ktoré ocenila detská porota,“ predniesla veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková počas otvorenia výstavy ocenených prác BIB 2015 na veľtrhu, a dodala: „Práca s detskou knihou je vždy náročná, lebo musí osloviť dušu dieťaťa.“ O to sa pokúša aj kovačická Nadácia Babka, ktorá spoločne s BIBIANOU a Memoriálnym strediskom Dr. Janka Bulíka v Kovačici vypísala práve počas tejto prezentácie výtvarnú súťaž pod • KULTÚRA •

názvom Bola raz jedna BIBIANA pre žiakov základných škôl, ktoré BIBIANA navštívila v tomto roku. A čo kresliť? Do konca školského roku 2015/2016 čokoľvek, čo o Slovensku viete. A ešte jedna potešujúca správa: V utorok večer odmenili aj desať najlepších detských kníh v slovanských jazykoch, medzi ktorými je aj slovenský titul Malá princezná od Jána Uličianskeho s ilustráciami Miloša Koptáka. NOVÉ TITULY SVC NA VEĽTRHU Štart veľtrhu patril v pondelok aj prezentácii najnovších titulov Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. Slovo v básni Jaroslava Rezníka sprevádzalo početné osadenstvo nielen v slovenčine, ale aj v srbčine. Len pred pár dňami totiž vyšla v SVC v spolupráci so Združením spisovateľov Srbska z Belehradu jeho kniha Múdrosť jesenného lístia. „V roku 1986, keď som bol na veľtrhu ako pracovník slovenského združenia LITA, ani by mi nenapadlo, že raz tu budem prezentovať svoju vlastnú knihu,“ spomenul Jaroslav Rezník a predniesol svoje dve básne

Na prezentácii Múdrosti jesenného lístia: (zľava) Martin Prebudila, Vladimír Valentík, Radomir Andrić, Jaroslav Rezník

Slovenské vydavateľské centrum tu figuruje ako akýsi prostredník, vďaka ktorému sa okrem vydávania slovenských kníh v srbčine možno čo nevidieť budú srbské knihy vydávať v prekladoch na Slovensku. „Najnovšiu knihu Jaroslava Rezníka sme vydali ako desiaty zväzok v edícii Bratislava v preklade Martina Prebudilu v ústrety tomuto veľtrhu. V rámci tejto edície vydávame knihy slovenských autorov zo Slovenska v srbčine. Naposledy tu vyšli preklady diel Etely Farkašovej, Milana Richtera či Miroslava Bielika,“ ozrejmil riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Prezentácia SVC mala však ešte jeden slávnostný tón. Autorské výtlačky najnovšej publikácie pod názvom Premeny literárnej kritiky vojvodinských Slovákov odovzdali Adamovi Svetlíkovi. „Ide o svojrázne dejiny, lebo takýto sústavný výskum Dagmar Repčeková (uprostred) a Peter Tvrdoň literárnej kritiky otvárajú výstavu BIB v Belehrade vojvodinských Slovákov sme dosiaľ Čo je láska a Úsmev. Na podujatí sa nemali a zhrnuté v jednej knihe prihovoril aj sám predseda Zdru- doteraz dejiny nevyšli,“ približuje ženia spisovateľov Srbska Radomir aj sám autor a pokračuje: „Kniha je Andrić: „Dohody o spolupráci medzi svojrázna aj v tom, že poodhaľuje Spolkom slovenských spisovateľov môj osobný pohľad na literárnu a naším združením sa vďaka tejto kni- kritiku, ale aj na literatúru vojvohe dočkali aj skutočného naplnenia.“ dinských Slovákov.“

RANKOVOV EURÓPSKY ROMÁN V SRBČINE Medzi výraznými knižnými titulmi, ktoré sa objavili na veľtrhu v utorok 27. októbra, figuruje aj historický román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). Pavol Rankov z Popradu zaň v roku 2010 dostal prestížnu Európsku cenu za literatúru a v roku 2014 Literárnu cenu Strednej Európy Angelus. Práve renomé knihy stalo sa predpokladom srbského prekladu. Podeň sa podpisuje Zdenka Valentová-Belićová. „Príbeh o priateľstve Čecha, Maďara a Žida a láske k jednej Slovenke je svojím spôsobom paralelou života v mnohonárodnostnej Vojvodine,“ hovorí prekladateľka, pokračujúc: „Všetky postavy hovoria svojimi jazykmi. Objavuje sa tu i angličtina, nemčina, hebrejčina,... Viaceré časti som ponechala nepreložené, pretože aj my si dnes rozumieme bez ohľadu na jazyk.“ Fakty o knihe Pavla Rankova doložila na prezentácii aj literárna kritička Marta Součková z Prešovskej univerzity: „Rankov vo svojich knihách rehabilituje príbeh ako taký a rozprávačské umenie. V tejto knihe približuje cez životy postáv roky 1938 – 1968.“ Početnému publiku ozrejmil výnimočnosť prekladu Dimitrije Tadić, poradca na Ministerstve kultúry a informovania:„V rámci programu Kreatívna Európa sa podarilo úspešne vydať túto slovenskú knihu vydavateľstvu Sezam Book, čím sa len potvrdzuje, že dnešná kultúra funguje na princípoch veľkých projektov.“ A nielen veľkých projektov, ale snáď veľkých kníh, za ktorými by mali stáť ich ochrancovia – ľudia.

44 /4671/ 31. 10. 2015

Kultúra PO 35. FESTIVALE POPULÁRNEJ HUDBY ZLATÝ KĽÚČ

Väčšina piesní na vysokej úrovni Anna Francistyová

ým čakáme na cédečko s nahrávkami skladieb z najnovšieho festivalu Zlatý kľúč, ktorý v Selenči prebiehal v nedeľu 18. októbra, pozreli sme sa naň v spätnom zrkadle a posvietili sme si na jeho organizačnú a odbornú stránku. – S tým, čo odznelo na javisku a čo sa videlo v televízii, som spokojný, – povedal nám koordinátor festivalu Jozef Gašparovský. – V príprave sme však mali nemalé problémy aj organizačné, aj finančné. Našťastie, vo finále sa to nevidelo, ale my vieme, koľko nás to stálo námahy, síl, vynaliezavosti. Hlavný dôvod bol v tom, že sa s prípravami začalo neskoršie ako doteraz a aj peňazí bolo omnoho menej

Odmenená skladateľka Ivana Ilićová (zľava) a šťastná speváčka Andrea Lačoková

– Najprv chcem pochváliť úpravy piesní. Bolo predsa málo času, ale upravovatelia Piki a Samo (Ondrej Pavčok a Samuel Kováč, pozn. a.) ma príjemne prekvapili. Chýbali sprievodné vokály, ale na to už naozaj nebolo času... Väčšina piesní bola na vysokej úrovni, mne osobne V revuálnej časti festivalu vystúpila Jarmila sa však napríklad Bohušová tri piesne vôbec nepáčili. Verejný než obvykle. V novej koncepcii koncert bol v poriadku, iba udes viacerými spoluorganizátormi lenie cien bolo trochu chaotické. nefungovali sme ako Speváci odspievali zohraný tím. Stále si skladby korektne. myslím, že je lepšie, Nebolo počuť zlý keď sa festival robí prednes. Áno, cítilo z jedného miesta. sa, že niektorí mali V mene Združenia na začiatku trému, pre ochranu kultúry, ale potom to už bolo tradície a umenia Selepšie... lenča som tu už jedeZaujímalo nás, násť rokov a viem, že ako sa porota dofestival sa má robiť stala k rozhodnutiu s láskou. o prvej cene pre deHudobnú strán- Ervín Malina butantku Teodoru ku festivalu pre náš Šimonovú. týždenník zhodnotil člen odbornej – Tú cenu jej vyspievala Ančica poroty Ervín Malina. Stručne, jasne, (Anna Berédiová, pozn. a.). Piepresne: priam telegraficky. seň nebola taká náročná, boli i

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

náročnejšie skladby od tejto, ale celkový dojem a rozhodnutie poroty ovplyvnil prednes a charizma speváčky. Inak povedané – pieseň akoby bola písaná pre ňu... Keď ide o ďalšie mladé spevácke sily, odporúčam im, nech sa snažia aj ďalej, nech ich netrápi, že nezískali cenu za interpretáciu. Sú víťazi už samým tým, že sa dostali na tento festival, pred televíznych

malo, ako porota spracuje celý festival za necelú polhodinku, kým diváci vysledujú revuálnu časť... – Odborná porota dostala nahrávky tri dni pred festivalom. Treba sa zoznámiť so skladbami: niektoré piesne neznejú na prvé počutie, ale časom sa odhalí to niečo, čo tá pieseň má. Počas týchto pár dní sme si každý robili poznámky, každý získal svojich favoritov, či už to bol štýl, žáner pesničky, alebo prednes, potom to bola len súvaha, spresňovanie. A ešte nás zaujímala mienka odborníka, do akej miery je tento náš festival súčasnej populárnej hudby iba „slovenský“, alebo by sme niektoré skladby mohli „predať“ aj konzumentom, ktorý po slovensky nerozumejú. – Pár piesní by sa dalo ,predať’, – hovorí skúsený hudobník E. Malina. – Dokonca, keby sa preložili do druhého jazyka, tak by sa dala spopularizovať väčšina piesní: súčasný trend veľmi súvisí s hudobnou produkciou, teda réžiou. Príkladom sú nám mnohé evergríny, ktoré počujeme každodenne. Stačí iba spraviť remix a už je hit.

Odmenená interpretka Renata Lovásová (zľava) so skvelým autorským tímom pesničky Luna Zarem Govorčinom a Slovenkou BenkovouMartinkovou

divákov. To nemôže každý... Cenu za interpretáciu sme dali Renate Lovásovej a veľmi blízko pri nej bola ešte jedna speváčka... Náš spolubesedník E. Malina nám prezradil aj zopár momentov zo zákulisia, lebo nás zaují-

Ďakujeme spolubesedníkom za ich mienky a skúsenosti, novým pesničkám prajeme čím kratšiu cestu k poslucháčom a festivalu ľahšiu cestu k verejnému koncertu ďalšieho ročníka, teda – dosť času na prípravu a peňazí na realizáciu. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy OZNÁMENIE Z NRSNM

„Stále som ja krivá!“ Anna Horvátová

ez jazykových spojení „krivá som za všetko“, „mňa krívia za každú chybu“ sa „baš“ nevieme obísť. Ani bez takejto konštatácie: „Ozaj len, čo som ti skrívila, že sa na mňa tak veľmi hneváš!“ Okrem toho, že sa jedinečného slovka „baš“ ani tí lepší jazykoví odborníci nevedia zbaviť, my Slováci sa nevieme zbaviť veru ani nenáležitého používania slova krivý, skriviť... Kvôli stručnému vysvetleniu nesprávnosti týchto spojení zmienime sa tu preto o významoch prídavného mena krivý, ako uvádza Krátky slovník slovenského jazyka: – je to (nepravidelne) odklonený od priameho smeru, nerovný, ohnutý, poprehýbaný a opak je rovný: krivá čiara, doska, krivé nohy, krivý konár; – krívajúci, chromý: krivý na jednu nohu; – nepravdivý, falošný: krivé obvinenie, krivé svedectvo; nepovedať krivé slovo – nepravdivé, zlé, nevľúdne. Slovesom skriviť (sa) sa vyjadruje význam ohnúť: skriviť blatník, klinec, plech. Tu môžeme použiť aj ten prenesený význam: skriviť ústa – pri citovej pohnútke

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 31. októbra o 20. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle budú hosťovať študenti Akadémie umenia v Novom

urobiť grimasu. Skriviť sa môže klinec, ale dá sa povedať aj takto: ani vlas, vlások na hlave sa mu neskrivil. Slová kriv a skriviti sú srbské; sú len nášmu jazyku prispôsobené, v slovenčine na tie hrozné pocity máme tieto: vina, previnenie, vinný, previniť, zaviniť... A tak možno byť za všetko na vine, vinný (nárečovo aj vinovatý), previniť sa, prehrešiť sa voči priateľke. Priama príčina nenáležitého správania, konania, zlého, nepríjemného je teda vina, a takto sa to má povedať: to je tvoja vina, trpieť vlastnou vinou, (ne) mať na tom vinu, zvaliť vinu na druhého. Možno sa dopustiť aj veľkej viny alebo aj zvaliť vinu na niekoho. Aj previnenie – prehrešenie: priznať, odpykať si vinu, mať pocit viny. Na vyjadrenie príčiny so záporným hodnotením sa môže použiť aj vinou: k nehode došlo vinou chodcov. Vinný (v príslovke i knižne vinen) je ten, ktorý sa previnil, vinovatý, opak je nevinný: vinný človek, (ne) cítiť sa vinným, uznali ho za vinného. Dopustiť sa viny, prehrešiť sa je previniť sa, previňovať sa: previniť sa voči rodičom.

Sade s predstavením Černodrinski se vraća kući v réžii Ľuboslava Majeru. Ide o najlepšiu inscenáciu na Medzinárodnom festivale vysokých umeleckých škôl Artoria 2015, ktorý zorganizovala Akadémia umení v Banskej Bystrici. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 1.

novembra o 20. hodine sa predstavia herci Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice v Divadelnom klube VHV hrou Dokonalá analýza v podaní papagája podľa predlohy Tennessee Williamsa v réžii Jána Kmeťka. Vstup je voľný. J. Č-p

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie – NS Telep 2 Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-239/15, ktorým schvaľuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Predĺženie súbehov Nového života, Zorničky a súťaže Čo dokáže pekné slovo

Hlase ľudu č. 35 z 29. augusta 2015, na s. 38, sme zverejnili tri literárne súbehy, resp. súťaže: Literárny súbeh Nového života na najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej, Literárnu súťaž Zorničky o poviedku a báseň pre deti a Literárnu súťaž žiakov základných a stredných škôl Čo dokáže pekné slovo. Vypísali ich Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM, Slovenské vydavateľské centrum a redakcie časopisu pre literatúru a kultúru Nový život a časopisu Zornička. V súbehoch sa uvádza, že sú otvorené do 1. novembra 2015, avšak podľa oznámenia z NRSNM lehota súbehov je predĺžená a otvorené sú do 15. novembra 2015.

Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava operátora TELENOR, s. s r. o., ktorá vysiela v dvoch rozsahoch, a to GSM 900 a UMTS. Pre GSM 900 sú postavené antény K739634 a pre UMTS rozsah antény K742213, ktoré sú roztriedené po azimutoch 90 ° (úsek 1), 210 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3). RBS je typu BTS3900A, pre GSM 900 konfigurácia vysielača je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 3 + 3 + 3, resp. po úseku. V rámci Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2 je tiež spracované aj kumulatívne pôsobenie so základnou stanicou operátora Telekom Srbija, a. s., ktorého základná stanica je postavená na rovnakom stĺpe. Pritom sú pre výpočty používané nasledujúce údaje, ktoré patria základnej stanici operátora Telekom Srbija, a. s.: Anténová sústava je trojúseková s anténami typu Kathrein 742241 (prvý, druhý a tretí úsek) pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Antény pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS sú rozvrhnuté po azimutoch 0,1 °, 112, 3 ° a 221,6 °, resp. po úsekoch. Typ BS pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS je Ericsson 6102. Konfigurácia kanála je 4 + 4 + 4 pre GSM900, 4 + 4 + 4 pre GSM1800 a 2 + 2 + 2 pre UMTS. Celková vyžiarená sila z antén (ERP) pre GSM 900 je 1538,5 W po úseku, GSM 1800 je 1086,58 W po úseku a pre UMTS je 415, 91 W po úseku. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, takže s podanou žiadosťou je oboznámená Vesna Kurteš, verejnosť je oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov oboznámené je MS Bratstvo – Telep. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 10. augusta 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 11. augusta 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-239/15 z 11. augusta 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-239/15, z 20. júla 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-239/15 z 14. októbra 2015 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-8/11 zo 7. mája 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

44 /4671/ 31. 10. 2015

Oznamy GRATULÁCIA

MIROSLAVE DUDÁŠOVEJ z Báčskeho Petrovca, ktorá na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Fakulte prírodných vied – študijný odbor environmentalistika, ukončila štúdium a získala titul Mgr., k úspechu blahoželajú a veľa zdaru a šťastia prajú starká Dudášová a teta Bohušová s rodinou.

Chcete sa zoznámiť? Sympatický vysokoškolák, päťdesiatnik, 180/86, hľadá partnerku, ktorá hovorí po slovensky. SMS: +421 948 940 123, e-mail: 1960vlado@azet.sk, P.O. Box 1, 922 08 Veselé, Slovensko. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS NIS Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. národného frontu č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-991/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS NIS, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. národného frontu č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. národného frontu č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS NIS, Ul. národného frontu č. 12, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie antén na streche budovy NIS a antén vo vnútri budovy. Plánované vonkajšie antény sú takéto: pre sústavu GSM 900 plánované je postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch antén (pre každý úsek po jedna) typu A79451700, pre sústavu GSM 1800 po jedna anténa po úseku typu A19451811 pre prvý a tretí úsek, jedna anténa typu ATP451714 pre štvrtý úsek. Pre sústavu UMTS plánované je postavenie po jednej antény po úseku typu ADU451819 pre prvý a tretí úsek a jednej antény typu ATR451714 pre štvrtý úsek. Pre druhý úsek pre krytie rozsahu GSM 1800 a UMTS plánované je postavenie jednej antény typu HBX4519DSVTM pre obe sústavy. Azimuty vonkajších antén sú: pre sústavu GSM 900: 110 ° (úsek 1), 230 ° (úsek 2) a 320 ° (úsek 3), pre sústavu GSM 1800 a UMTS: 70 ° (úsek 1), 140 ° (úsek 2), 230 ° (úsek 3) a 310 ° (úsek 4) . Azimuty vnútorných antén sú: pre úroveň suterénu omnidirekčné a pre prvú a druhú úroveň podzemnej garáže sú 135 °/235 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavy GSM 900 je 3 + 3 + 3, pre GSM 1800 je 3 + 3 + 3 +3 a pre UMTS je 3 + 3 + 3 +3. Pre vnútorné krytie plánované je postavenie v suteréne dvoch omni antén K80010249, ktoré kryjú sústavy GSM 900 a UMTS, kým pre prvú a druhú úroveň podzemnej garáže je plánované postavenie jednej antény typu K738445, ktoré kryjú sústavy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Liman III.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

GRATULÁCIA IGOR HUČOK z Aradáča na Pedagogickej fakulte v Sombore úspešné obhájil master prácu a získal akademický titul master dipl. učiteľ triednej výučby. Pri tejto príležitosti mu gratulujú a mnoho úspechov v budúcej kariére prajú: rodičia, brat Jaroslav, stará mama Hučoková, starí rodičia a ujo Kokavskovci.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil nasledujúce: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi spoločnosťou pre výskum, výrobu, spracovanie, distribúciu a obrat ropy a ropných derivátov a výskum a výrobu prírodného plynu Naftový priemysel Srbska, a. s., Nový Sad, so sídlom v Novom Sade, Ul. národného frontu 12, a TELENOR, s. s r. o., Belehrad, Ul. Omladinskih brigada 90, pre lokalitu NS NIS, Informáciu o lokalite pre parcelu číslo 3922/2, k. o. Nový Sad II, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-694/15 z 2. septembra 2015, Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS NIS, číslo správy: 1707/15-50 NĆ, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS NIS má celkovú efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W po úseku na všetkých úsekoch pre všetky sústavy, pre výstroj postavený na streche budovy, kým pre vnútorné antény vyžiarená sila vynáša 12 – 26 W pre všetky úseky. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah Štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia na znemožňovanie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi. 33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

• OZNAMY •

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ starší dom v Báčskom Pe t r o v c i , U l i c a partizánska č. 8.; kontaktný telefón: 021/781-748, mobil: 063/727-40-42. NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, z pevného materiálu, staré a nové obytné stavby s pomocnými objektmi veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, 1 jutro a 4 kvadráty a druhá parcela 14 kvadrátov, obidve pri dedine; tel.: 021/6041-241; 065/60-41241.

PONUKA PRÁCE NA SLOVENSKU ponúkame vám prácu v automobilovom priemysle v Bratislave – závod VW – Nástup je IHNEĎ – Základná mzda 702 eur (možnosť zvýšenia triedy po odpracovaní ½ roka) – Osobné ohodnotenie – Skupinové ohodnotenie (po odpracovaní 3 celých mesiacov) – Zmenové príplatky: * Poobedná 0,30 eura / hodina * Nočná 0,62 eura / hodina * Nepretržitá prevádzka 0,44 eura / hodina (zamestnanec pracuje aj cez víkendy, t. j. striedanie pracovných zmien ranná, poobedná a nočná) – ubytovanie zabezpečené – možnosť vlastného ubytovania s príspevkom od zamestnávateľa – závodné stravovanie KONTAKT: +421 905 281 763, www.ic-aumont.sk

44 /4671/ 31. 10. 2015

Oznamy POSLEDNÉ ZBOHOM

SPOMIENKA

KATARÍNA MELEGOVÁ

rod. Očovejiová 6. 4. 1938 – 7. 10. 2015 z Báčskeho Petrovca Spomienku na ňu si zachová rodina Očovejiová po zosnulom bratovi Samuelovi

JÁN DIŠPITER

1962 – 2005 – 2015 z Padiny

Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám znamenal mnoho. Roky odchádzajú, ale spomienky na Teba zostávajú. Dcéra Anna s manželom Mirkom Petrášovci

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

kmotre

JÁN DIŠPITER

KATARÍNE MELEGOVEJ

1962 – 2005 – 2015 z Padiny

1938 – 2015 z Báčskeho Petrovca Čas plynie a nevráti to, čo vzal, zostali iba spomienky a žiaľ.

Odpočívaj v pokoji. Kmotrovci Turčanovci a krstné deti z Begeča

S úctou a láskou si na Teba spomínajú matka Zuzana a báči Martin Ďuriš

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, Bulvár oslobodenia č. 115, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-943/15, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, Bulvár oslobodenia číslo 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

IN MEMORIAM

Dňa 30. októbra 2015 uplynulo sedemnásť rokov, čo nás opustila naša milovaná matka a manželka

ANNA LAČOKOVÁ – VITÉZOVÁ

1952 – 1998 – 2015 z Báčskeho Petrovca Tvoju lásku nemožno nahradiť, ani ľútosť za Tebou premôcť. Tvoji najbližší: Anička, Martinka a Miroslav

SPOMIENKA

Dňa 28. októbra 2015 uplynulo desať rokov, čo nás opustila naša milovaná matka a starká

MÁRIA CHORVÁTOVÁ

1955 – 2005 – 2015 z Kysáča Žiaľ za Tebou nemožno premôcť, ani bôľ zjemniť... Tvoja dcéra Miloslava s rodinou

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, Bulvár oslobodenia č. 115, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie štvorúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy UMTS a LTE. Na anténových nosičoch sa postavia štyri dual-band antény Kathrein K80010150, po jednej pre každý úsek. Azimuty antén pre obe sústavy sú 0 ° (pre prvý úsek), 90 ° (pre druhý úsek), 215 ° (pre tretí úsek) a 280 ° (pre štvrtý úsek). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1 +1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 12. októbra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 13. októbra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-943/15 z 13. októbra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NSU191, NSL191, NS-Bulevar oslobođenja IV, Bulvár oslobodenia číslo 115, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-943/15, z 24. septembra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-943/15 z 20. októbra 2015 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI501-229/15 z 8. apríla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

SPOMÍNAME SI

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. novembra 2015 uplynie smutný rok, čo nás opustil a zármutok v srdci zanechal milovaný manžel, starostlivý otec a dobrý deduško

ZLATKO MENĎAN

27. 12. 1934 – 3. 11. 2014 – 3. 11. 2015 zo Starej Pazovy

SVETLANA TRABAKOVÁ

rod. Nátoňová 1968 – 2005 – 2015 z Petrovca Ani po desiatich rokoch spomienky na Teba neblednú. Alexandra, Marína, Anna a Karol

SVETLANA TRABAKOVÁ 1968 – 2005 – 2015

S láskou si na Teba spomíname. Tvoji najmilší

Očiam si odišiel, viac nie si medzi nami. V srdciach nám zostali iba krásne spomienky na nezabudnuteľné spolu prežité chvíle. S láskou a úctou na Teba si dennodenne spomíname. Zarmútení: manželka Gudrun, syn Saša so snúbenicou Paulinou, dcéra Marína, vnučka Jelena a ostatná rodina

SMUTNÁ ROZLÚČKA

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., z Alibunáru, Ul. Žarka Zrenjanina č. 10, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba transformačnej stanice 220/35 kV Alibunár 1 s veliteľsko-prevádzkovou budovou, na k. p. č. 2474/5, k. o. Novi Kozjak, ZO Alibunár. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe ažúrovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. národného frontu, č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k ažúrovanej Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Výstavba amínového zariadenia na oddeľovanie CO2 z prírodného plynu na katastrálnej parcele č. 3026/1, k. o. Elemir, ZO Zreňanin – doplnenie so zariadením na spracovanie odpadových vôd vzniknutých z amínovej jednotky. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 h do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Mesta Zreňanin, Námestie slobody 10, do 27. 11. 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej ažúrovanej Štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 30. 11. 2015 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., z Alibunáru, Ul. Žarka Zrenjanina č. 10, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na

• OZNAMY •

Dr. JOZEF BENKA

2. 2. 1936 – 23. 10. 2015 z Kovačice

Na Teba nikdy nezabudne

rodina Kaňová z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. októbra 2015 uplynul rok, čo nás opustil môj manžel, náš otec a starký

JÁN TANCIK

1930 – 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú: manželka, syn a dcéra s rodinami

životné prostredie projektu Výstavba transformačnej stanice 35/220 kV Alibunár 2 veliteľsko-prevádzkovou budovou, na k. p. 2474/4, k. o. Novi Kozjak, ZO Alibunár. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

44 /4671/ 31. 10. 2015

Oznamy SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil náš syn a otec

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s kmotrom a krstným otcom

ANNA SABOVÁ

JAROSLAV DIJÁK

DUŠANOM GREKSOM

1952 – 2014 – 2015 z Kysáča

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: ocko, mama a syn Jaroslav s manželkou Alžbetou a dcérou Tatianou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 28. októbra 2015 uplynul rok, čo ma navždy opustil môj manžel

26. 9. 1953 – 4. 10. 2015 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou kmotrovci Bendovci a krstné deti Ján a Vladimír s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s andikou

ZUZANOU PARKÁNIOVOU rod. Kukučkovou 3. 10. 1932 – 14. 10. 2015 z Hložian

1952 – 2014 – 2015 z Kysáča

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš otec, starký a svat

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, ktorých si rada mala. Za všetky trápenia, bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Rodina Chovanová

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho otca

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 18. októbra 2015 nás navždy opustila naša drahá matka a starká

ANNA VIRÁGOVÁ

rod. Funtíková 29. 9. 1933 – 18. 10. 2015 Na krídlach anjela vzlietla som v diaľ, necítim bolesť, už necítim žiaľ. Necítim života bolestné muky, tam v diaľke ma objali Pánove ruky. S láskou si na ňu budú spomínať synovia Jaroslav a Miloslav s rodinami

SPOMIENKA

3. 11. 2012 – 3. 11. 2015 zo Silbaša

1952 – 2014 – 2015 z Kysáča

dcéra Anna s manželom Jurajom, sesternica Elenka Pavlovićová a vnučka Milinka s manželom Viktorom Ušjakovci

PAVLA GALICKÉHO

JAROSLAV DIJÁK

Osud čo vezme – nevráti, srdce neustále narieka za tým, koho stratí. Oči viac nevidia, ruky nedotknú, ale spomienky, pokým sme my živí, zostanú. Tie nikdy nevyblednú. Dcéra Zlatka, zať Ján, vnučky Magda a Elena a svatovci Pixiadesovci so synom Vladimírom

1923 – 2013 – 2015 z Báčskeho Petrovca rodom z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

JAROSLAV DIJÁK

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie. V srdci bolesť zostala a tiché spomínanie. Spomienky na prežité chvíle s Tebou si navždy zachovávam. Manželka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nie je s nami naša milovaná mama a starká

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame. Spomienku venujú:

Informačno-politický týždenník

manželka, synovia a dcéry s rodinami

Dr. MIROSLAV ŠUSTER 1937 – 2012 – 2015 z Petrovca

Tvoji najmilší

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starým otcom

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že otec čestne život dožil. Nech jeho telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude pamiatka jeho stále živá.

Dr. JOZEFOM BENKOM 2. 2. 1936 – 23. 10. 2015 z Kovačice

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Manželka Božena, dcéry Malvína a Diana s manželmi a vnúčence

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dr. JOZEF BENKA 2. 2. 1936 – 23. 10. 2015 z Kovačice

Ďakujem za možnosť spokojne vyrastať, za lásku, obetavosť, ochranu a podporu. Budeš mi veľmi chýbať. Tvoja vnučka Adelina s manželom Zoranom

• OZNAMY •

44 /4671/ 31. 10. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. októbra 19.30 INFOCESTA 2011, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Hore-dolu Nedeľa 1. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 3. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Repríza Náboženského vysielania Sobota 9.50 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.30 Repríza Palety Utorok 17.00 Repríza Dúhovky 16.10 Repríza Palety TV Týždeň prinesie príspevky o novinkách v Miestnom spoločenstve Kulpín, o odhalení spomienkovej tabule Emilovi Kolénimu v Hajdušici, o prezentácii novej publikácie Zuzany Čížikovej a z návštevy Knižného veľtrhu. Dúhovka – v prvej polhodine nedeľného televízneho bloku bude odvysielaný portrét kulpínskeho učiteľa Jána Kopčoka pod názvom Ani deň životu neobrátil chrbát, laureáta prestížneho medzinárodného učiteľského uznania – Ceny Samuela Tešedíka.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 30. októbra – Sniper 4 Sobota 31. októbra – Bozk smrti Pondelok 2. novembra – Proti temnote Utorok 3. novembra – Z nuly hrdinom Streda 4. novembra – Mission Impossible Štvrtok 5. novembra – Rambo 3 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 1. novembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami – výber z festivalu Zlatý kľúč 22.00 Film: Smrtiaca epidémia 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Miroslav Čeman, predseda Rady MS, sa zmienil o investíciách MS Kulpín

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 1. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň BIBIANA na 60. Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade Utorok 3. novembra 16.00 Tri letušky v Paríži Sviatok všetkých svätých Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 6. novembra 16.00 Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 44 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pomenovanie tradičného festivalu evergrínov lyrických piesní v Hložanoch. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

výkrik 2. časť zjesť toreádora north tajn. nadšene ž. meno

druhé erbium

stred dňa národná republika

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. listnatý Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. strom

národná knižnica

na olej

1. časť tajničky

zničil

elektrón

tlačenie

síra

dve samohl. dedo

Nedeľa 1. novembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. novembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ozýval sa Venezuela osvojenie záhrebská časť po čase

teba

TELEVÍZIA PANČEVO

Nemecko

súčiastka

dalo za AS peniaze HL DU bolo v ĽU spánku

pracoval so skenerom lepením pospájalo

alt

dlhá samohl.

rovnaké spoluhlásky

foneticky S

Slovensko posiala

Leskovac

Taliansko

bodavý hmyz

hliník

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43 VODOROVNE: odvarok, zlatý, ľa, data, kút, oba, koče, ba, moc, N, O, ak, kat, voj, taká, Avala, RT, LO, emko, ocot, ona, Irma, yn, panoráma TAJNIČKA: ZLATÝ KĽÚČ

volt solm. slabika

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 41 z čísla 41 Hlasu ľudu z 10. októbra 2015 bolo: JÁN BRANISLAV MIČÁTEK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA HUČOKOVÁ-KLINKOVÁ, Ul. maršala Tita č. 23, 23 207 ARADÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

44 /4671/ 31. 10. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Nevedia dať gól!

Ján Bokor

val Nastić, ktorý krásnou strelou zmietol pavučinu Domáce mužstvá vyhrali na šiestich zápasoch. Vedúci z horného rohu brány Odžačania ľahko porazili posledný Vršac. Po výhre v Sente bezmocného Trivunovića. sa Novopazovčania prebojovali na druhé miesto. PanTesne pred odchodom na čevský Železničar porazil Banat a teraz je najúspešnejší prestávku domáci využili banátsky klub. Bodovú zásobu si zlepšil aj Borac Sakule nepozornosť Čišića, ktopo víťazstve nad šídskym Radničkim. Padinská Dolina rému Radović odňal loptu klesá čoraz nižšie. Výsledky 11. kola: Senta – Radnički (NP) 0 : 1, TSC – Doa umožnil spoluhráčovi lina 2 : 0, Omladinac – Cement 2 : 1, Bačka 1901 – Sloga Đokićovi vsietiť druhý gól. 3 : 2, Vršac – Odžaci 0 : 3, Radnički (SM) – Dunav 3 : 2, Po prestávke domáci Železničar – Banat 2 : 0, Borac – Radnički (Š) 2 : 1. hráč Šicar trafil žrď. Potom Program 12. kola: Radnički (NP) – Radnički (Š), Banat tréner Drašković vykonal Ako nájsť cestu – Borac, Dunav – Železničar, Odžaci – Radnički (SM), zmeny a svojim hráčom lopty do siete: Sloga – Vršac, Cement – Bačka 1901, Dolina – Omladinac, Aleksandar Čišić rozkázal útočiť. Dolina Senta – TSC. zahrala odvážnejšie, mala (Dolina Padina) šance zmeniť nepriaznivý TSC – DOLINA 2 : 0 (2 : 0) výsledok. Brkić kopol nad brvno a Vasović z piatich metrov netrafil a pekne upravenom štadióne zápase nevedeli dať gól. Už v 2. min. ani bránu. Obliehanie brány Popina v Báčskej Topole Dolina za- Labović zblízka netrafil do prázdnej hráčom Doliny neprinieslo žiadhrala lepšie, ale body zostali brány. Domáci boli účinnejší a v pr- ny výsledok. Po najnovšej prehre skúsenejšiemu a vynaliezavejšiemu vom polčase získali dvojgólový vedenie Padinčanov by sa malo mužstvu domácich. Hostia znova náskok. Sieť Doliny sa prvý raz konečne zobudiť a začať podnikať zaplatili daň neskúsenosti svojich vlnila v 25. min. Obranca Subašić kroky k náprave situácie. Zatiaľ to mladých hráčov, ktorí ani na tomto fauloval Milića. Voľný kop realizo- nerobí... Len aby nebolo neskoro!

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – B SKUPINA

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

OFK STAJIĆEVO – MLADOSŤ 2 : 1 (2 : 1)

Pavel Pálik

DOLINA: Trivunović, Mrđa (Stanimirović), Subašić, Kiš, Labović (Vasović), Brkić, Radosavljević, Čišić (Mačužić), Pajković, Atanasković, Radivojević

1. Odžaci 2. Radnički (SM) 3. Radnički (NP) 4. Bačka 1901 5. TSC 6. Omladinac 7. Dunav 8. Radnički (Š) 9. Cement 10. Senta 11. Sloga 12. Železničar 13. Borac (S) 14. Dolina 15. Banat 16. Vršac

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

7 5 6 5 6 4 4 4 4 3 3 3 3 2 1 0

3 5 2 4 1 6 4 4 3 5 4 3 2 3 3 4

1 18 : 6 1 16 : 12 3 12 : 11 2 15 : 10 4 9: 7 1 12 : 7 3 14 : 10 3 10 : 9 4 15 : 13 3 10 : 10 4 14 : 16 5 13 : 15 6 14 : 14 6 7 : 14 7 6 : 16 7 5 : 20

24 20 20 19 19 18 16 16 15 14 13 12 11 9 6 4

Na rozlúčku – prehra V Čerevići 0 : 17! Darko Sládeček

ieloblatčania jesennú polosezónu uzavreli prehrou v susednom Stajićeve. Všetko bolo rozhodnuté za prvých desať minút zápasu, keď diváci mali príležitosť vidieť tri pekné góly; dva v sieti Mladosti a jeden v bráne domáceho celku. Vedenia sa ujali domáci už v 3. min., keď Nemanja Erić v protiútoku prekonal mladého Nagyho. Bieloblatčanov to však nezmýlilo, ale zaútočili, čo veľmi rýchlo dalo výsledok, keďže Rác v 8. min. po asistencii Molnára vybehol pred brankára Nenada Erića a skóroval. Radosť Bieloblatčanov však krátko trvala, prakticky iba po ďalší útok domácich futbalistov. V 10. min. Palanački z okraja šestnástky strieľal takmer po zemi a trafil pravý dolný roh Nagyho brány – 2 : 1. Neskoršie sa ukázalo, že už vtedy stanovil konečný výsledok zápasu. Nuž a potom do konca polčasu nastúpila miernejšia časť zápasu, keď

www.hl.rs

sa hralo hlavne na strede ihriska, bez vyložených šancí na oboch stranách. V druhom polčase domáci mali pod kontrolou situáciu na ihrisku, kým sa hostia hlavne bránili, ale siete sa viac do konca nevlnili. MLADOSŤ: Nagy, P. Kalapiš, Ladvanský, Marjanović, Karacsonyi, Goda, Paraľov (Ď. Kalapiš), Poliak, Rác, Molnár, Žižić Ostatné výsledky 9. kola: Tisa 1933 – KSK Konak 1926 2 : 4, Sloga Zlatica 1 : 6, Tamiš – ZŠF Petlić 0 : 2.

1. ZŠF Petlić 2. Zlatica 3. OFK Stajićevo 4. Borac 5. Mladosť 6. Tamiš 7. KSK Konak 1926 8. Tisa 1933 9. Sloga

8 8 8 8 8 8 8 8 8

8 6 6 4 3 3 3 1 0

0 1 0 2 1 0 0 0 0

0 1 2 2 4 5 5 7 2

29 : 1 26 : 6 40 : 7 21 : 14 22 : 15 17 : 11 14 : 23 8 : 66 2 : 36

Informačno-politický týždenník

24 19 18 14 10 9 9 3 0

utbalové majstrovstvá Mestskej ligy Nový Sad sa hrajú trojmo. Prvá časť sa skončila, tejto jesene mužstvá zohrajú aj polovicu druhého kola, kým sú všetky ostatné zápasy na programe na jar 2016.

Výsledky 9. kola: Centar – Báčka 1 : 3, Borac – Čenej 1 : 2, Sremac – Nový Sad 0 : 17, Fruškogorac – Kabel Štrand 2 : 1; voľná bola Tatra. Pionieri Tatry porazili Sirig 2 : 1 (oba góly dal Surový), kým dorastenci boli lepší od novosadského tímu Mladost 3 : 2; strelci Martinko 2 a Chrťan.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský Sremac Berkasovo – OFK Binguľa 0 : 4. Binguľčania nesklamali svojich fanúšikov, lebo na tomto hosťovaní presvedčivo vyhrali vďaka gólom Kramára, Lovása, Radičevića a Pajića. Jednota Ľuba – Borac Ilinci 1 : 1. Ľubanom sa tejto jesene ozaj nedarí. Gól Rumana im stačil iba na bod doma.

Jednota Šíd – Omladinac Batrovci 2 : 2. Aj keď Šíďania očakávali tri body, podarilo sa im získať len jeden. Strelci za domácich boli Ćalina a Đorđević. Hajduk Višnjićevo – OFK Bikić 2 : 2. Vďaka tejto remíze si mužstvo Hajduka zachovalo dobré šance na obsadenie najvyššieho miesta v tabuľke. Za Hajduk vsietili Jurošević a Ramić. • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Padli aj Laćarčania BUDÚCNOSŤ – LSK 3 : 1 (2 : 0)

Ján Murtin

ložančania uvítali nepríjemného súpera z Laćarka, nad ktorým dosiaľ nikdy nevyhrali. Okolo 100 divákov sledovalo zaujímavú hru, pričom sa hostia v úvode predstavili v krajšom svetle. Nedovolili hráčom Budúcnosti, aby sa rozohrali a bez problémov zastavovali všetky ich útoky. Trvalo to tak do 19. min., keď brankár Aleksić vybehol zo šestnástky, aby loptu hlavou odrazil.

Urobil to tak, že jednoducho prihral domácemu hráčovi Joksimovićovi, ktorý ho z 25 metrov úspešne loboval – 1 : 0. Už o dve min. neskoršie po akcii N. Kobilarova a Nedića lopty sa zmocnil v šestnástke Krstić, ktorého hrubo zrazil zadák Laćarčanov. Rozhodca Aleksandar Lekić z Vrdnika odpískal penaltu, ktorú Nedić rutinovane premenil – 2 : 0. Do polčasu Budúcnosť zmarila ešte 2 – 3 príležitosti. Hostia mali niekoľko voľných kopov, ale pozorný N. Mitrović sa nedal prekvapiť.

Presné prihrávky: Nenad Kobilarov (Budúcnosť Hložany)

V druhom polčase domáci zatlačili hostí na ich územie, vytvárali si šance, ale ich Krstić, D. Mitrović a N. Kobilarov nevyužili. Do 70. min. výsledok bol 2 : 0, aby potom po ideálne odcentrovanej lopte N. Kobilarova z desiatich metrov

Dlho sa trápili JEDNOTA – HAJDUK 2 : 0 (0 : 0)

Matej Bzovský

iváci, futbalisti, rozhodcovia a úradné osoby pred zápasom minútkou ticha vzdali poctu zosnulému dlhoročnému domovníkovi FK Jednota Michalovi Lazárovi. Po nezaujímavom a dosť nervóznom prvom polčase fanúšikovia Jednoty boli ozaj smutní. Hráči domáceho mužstva, ktoré

zhodou okolností (žlté karty) muselo hrať bez Milakovića, Vemića a Stegnjajića, sa ťažko prerážali cez zhustenú obranu obetavého súpera z Bešky. V pokračovaní zápasu v radoch domácich všetko ožilo, prišiel rozruch pred bránou Hajduka, malo sa čo vidieť na trávniku. Domáci sa snažili premôcť súpera, a preto tréner Milan Vujasin vykonal aj zmeny v mužstve.

Obrana bezchybne: Milutin Jelović (Jednota St. Pazova)

Jednota sa ujala vedenia v 77. min., keď Krunić presne trafil

Nervózni Erdevíčania

rdevíčania mali hodne starostí pri zostavovaní mužstva, lebo tréner Vlatko Raičević ťažko zoskupil hráčov pre hosťovanie v Kaći. Pre žlté karty a zranenia chýbali niektorí kľúčoví hráči, predovšetkým Považan, Simeunović, Grković a Cvijić. Súboj sa začal príliš obozretne z oboch strán. Prví pohrozili domáci futbalisti. Výborný Srdić v 21. min. z voľného kopu z asi dvadsiatich metrov dosiahol prvý gól, ktorý Savić nemohol znemožniť. Radosť domácich akoby • ŠPORT •

ešte viac posmelila futbalistov Jugovića a už v 26. min. Miličević zdvojnásobil výsledok – 2 : 0. Vtedy už bolo ťažko hosťom z Erdevíka doháňať výsledok. V pokračovaní veľmi rýchlo padol aj tretí gól, už v 49. min. Tentoraz brankára Savića prekonal Žepina. Nervózni hostia viac akoby nemali motív hrať, takže už v 66. min. Čičak uzavrel skóre zápasu. Erdevíčania mali málo úspešných pokusov. Predposledný v tabuľke Jugović bol lepší, vedel využiť svoje šance a zaslúžene získal cenné body.

sieť. Výsledok uzavrel Danilo Marković po rýchlom úniku z ľavej strany a presnej strele do samého rohu brány Hajduka. Priaznivci modro-bielych po poslednom hvizde slabej rozhodkyne Zorice Ilićovej z Futogu neodišli z ihriska smutní, lebo Jednota zaznamenala tretiu výhru zaradom. JEDNOTA: Travica, Rebić, Jelović, Ninić, Petrović, Lukić (Filipović), Andreata, Igrač, Krunić, Bajić (Krivokuća), Marković (Šestović) Foto: J. Pucovský

LSK – Jugović, Hajduk – Budúcnosť (H), Slavija – Jednota.

JUGOVIĆ – SLOGA 4 : 0 (2 : 0)

Károly Vig

O. Štefek hlavou trafil bližší roh brány LSK – 3 : 0. Napodiv, hostia v pokračovaní prebrali opraty do svojich rúk, mali aj niekoľko šancí, no radovali sa až v 87. min., keď pravý obranca Radulović trafil z voľného kopu roh brány N. Mitrovića. Času na zmenu výsledku viac nebolo. BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, M. Kobilarov, O. Štefek, Joksimović, Alić, Ardalić, N. Kobilarov, Nedić, Krstić (Latinović), Ćetković, D. Mitrović (D. Štefek) Pionieri Budúcnosti v Obrovci deklasovali domáci Borac 10 : 0. Tri góly dal Rodić, dvakrát trafili Lokić, Zahorec, Miškovic a raz Mravík rozvlnil sieť. Foto: J. Pucovský

SLOGA: Savić, Kovačević, Mirčetić, Čobanović, Vlaisavljević, Glumčević (Tešić), Vuković, Bojanić, Krajinović (Bosanac), Matić, Lacković (Babić) Výsledky 11. kola: Slavija – Veternik 1 : 0, Jednota – Hajduk 2 : 0, Budúcnosť (H) – LSK 3 : 1, Jugović – Sloga 4 : 0, Kabel – Kupinovo 2 : 1, ŽSK – Budućnost (SN) 5 : 1, Mladost – Sremac 1 : 0, Borac – Crvena zvezda 0 : 1. Program 12. kola: Veternik – C. zvezda, Sremac – Borac, Budućnost (SN) – Mladost, Kupinovo – ŽSK, Sloga – Kabel,

1. ŽSK 2. Jednota 3. Kupinovo 4. C. zvezda 5. Borac 6. Veternik 7. Budúcnosť (H) 8. Sloga 9. Hajduk 10. Sremac 11. Mladost 12. Kabel 13. Slavija 14. Budućn. (SN) 15. Jugović 16. LSK

44 /4671/ 31. 10. 2015

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

8 9 7 6 5 5 4 5 4 4 3 3 3 2 2 1

3 0 0 1 3 2 4 1 3 2 4 1 1 3 2 3

0 3 4 4 3 4 3 5 4 5 4 7 7 6 7 7

25 : 7 28 : 11 21 : 11 18 : 16 23 : 16 22 : 13 16 : 15 20 : 24 16 : 19 18 : 17 12 : 19 13 : 20 8 : 15 13 : 22 12 : 23 12 : 23

27 27 21 19 18 17 16 16 15 14 13 10 10 9 8 6 47

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Proleter, Jedinstvo – Miletić, Stari grad – Kulpín, Titel – Krila Krajine, Tvrđava – Borac, Mladosť – Budućnost, Sutjeska – Hajduk.

Aj bod je úspech HAJDUK – MLADOSŤ 0 : 0

Samuel Medveď

ažko je niečo viac napísať o futbalovom zápase, na ktorom diváci nevidia ani jeden gól. Do Čurugu Petrovčania vždy chodili s obavami, lebo celkove tamojšie ovzdušie na trávniku a okolo neho im neraz nežičilo. V nedeľu sa tam hralo derby. Obidva celky sa nachádzajú v hornej časti tabuľky. Hoci je bod zo strany pre Mladosť predsa len úspech, s bezgólovou remízou môžu byť spokojnejší domáci, lebo po prehre Titelu sa dostali na prvé miesto. Hra prebiehala hlavne medzi dvoma šestnástkami. Mladosť bola trochu lepšia. Pokusy modrých kopať na bránu boli. No

predsa najlepšiu šancu skórovať mal náhradník Milenković, keď v poslednej minúte vyrazil sám pred brankára Hajduka. O chvíľu na to dobrý rozhodca Gajdobrančan Ilić odpískal koniec zápasu. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, Rupar, Trojanović, Vlaisavljević, Kajtez, Pavlis (Milićević), Torbica (Milenković), Mijin, Kaňa Dorastenci z Petrovca prehrali 3 : 0. Výsledky 11. kola: Sutjeska – Hercegovac 2 : 2, Hajduk – Mladosť 0 : 0, Budućnost – Tvrđava 1 : 0, Borac – Titel 2 : 0, Krila Krajine – Stari grad 0 : 0, Kulpín – Jedinstvo 2 : 3, Miletić – Vojvodina 0 : 4, Pro-

Foto: J. Pucovský

Čisté konto v Čurugu: Nemanja Kajtez (Mladosť Petrovec)

leter – Napredak 3 : 0. Program 12. kola: Hercegovac – Napredak, Vojvodina –

BANÁTSKA LIGA

RADNIČKI (S) – SLÁVIA 3 : 2 (1 : 1)

Ján Špringeľ

www.hl.rs

Vladul zo Slávie (najvyšší vo výskoku) hlavičkuje do brány

Päť minút po prestávke strelil gól Ognjenović po nedopatrení Radenkovića – 2 : 1. Vujadinović zvýšil skóre v 66. min., keď diaľkovou prízemnou strelou do kúta Trbojevića využil tlačenicu vo veľkom štvorci futbalistov z osady insity – 3 : 1. Vladul sa druhýkrát zaskvel na meraní síl, keď vbehol

Informačno-politický týždenník

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

8 9 8 8 6 7 5 5 4 3 3 3 1 1 1 0

3 0 29 : 7 0 2 22 : 7 1 2 34 : 15 1 2 24 : 8 4 1 24 : 10 1 3 18 : 13 3 3 22 : 18 3 3 13 : 10 2 5 20 : 17 3 5 16 : 20 3 5 15 : 25 1 7 18 : 26 4 6 15 : 26 2 8 5 : 24 0 10 21 : 34 1 10 6 : 42

27 27 25 25 25 22 18 18 14 12 12 10 7 5 3 1

(Matić), Ćirić (Rašković), Anđelović (Sachter), Vladul Výsledky 11. kola: Sloga – ŽAK 0 : 1, Mladost – Sloboda 3 : 0, C. zvezda – Jedinstvo (NB) 1 : 0, Radnički (Z) – Proleter 8 : 0, Jedinstvo (BK) – Vršac United 4 : 0, Polet – Radnički (K) 2 : 0, Radnički (S) – Slávia 3 : 2, Kozara – Budućnost 1 : 0. Derby 12. kola Slávia – Kozara sa zohrá v prvú novembrovú nedeľu o 13.30 hod.

Vládol (aj) Vladul red majstrovským duelom v Sutjeske zohrali slávisti štvrťfinále pohára Futbalového zväzu oblasti Pančevo v Sakule. Kovačičania produkovali proti domácemu Borcovi najlepší výkon jesene. V strede poľa fungovali ako švajčiarske hodinky, prihrávky im boli presné a bezchybné, k tomu kondične pripravení na výbornú. Po 90. minútach bolo nerozhodne 1 : 1, na penalty zvíťazil hostiteľ 4 : 2. Na skrížení zbraní v Sutjeske už bolo vidno, že si slávisti nezvykli za dva týždne hrať štyri dôležité stretnutia. K tomu hrali v Sakule bez výborného Smajlagića a zranených Čerňoša a P. Čížika. Úvodný gól strelil Vladul hlavou po centrovanej lopte z pravej strany už v 4. min. – 0 : 1. Výsledok polčasu stanovil Ratković po chybe Bajića v pokutovom území Kovačičanov – 1 : 1. Radnički mieril v prvej časti dvakrát do brvna.

1. Hajduk 2. Titel 3. Borac 4. Mladosť 5. K. Krajine 6. Sutjeska 7. Proleter 8. Budućnost 9. Jedinstvo 10. Tvrđava 11. Miletić 12. Vojvodina 13. Hercegovac 14. Stari grad 15. Kulpín 16. Napredak

z boku do šestnástky a cielil do siete Stamenkovića. Okrem Vladula, ktorý bol na meraní síl v Sutjeske najlepším hráčom, usiloval sa presadiť kvalitnými akciami aj Luka Stojanović. SLÁVIA: Trbojević, Vojnović, Stanković, Radenković, Bajić, Šćepanović, Stojanović, D. Čížik

1. Radnički (Z) 2. Kozara 3. Jedinstvo (BK) 4. Budućnost 5. Jedinstvo (NB) 6. Slávia 7. Sloboda 8. Radnički (S) 9. ŽAK 10. Sloga 11. Polet 12. Mladost 13. Vršac United 14. Radnički (K) 15. Proleter 16. C. zvezda

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

10 8 7 7 6 6 6 5 4 4 4 4 3 3 2 2

0 1 1 1 1 0 0 1 2 1 1 0 1 1 3 0

1 35 : 8 2 22 : 6 3 28 : 15 3 20 : 14 4 18 : 14 5 30 : 19 5 25 : 20 5 15 : 17 5 13 : 14 6 15 : 16 6 15 : 32 7 16 : 27 7 15 : 25 7 8 : 21 6 8 : 25 9 9 : 19

30 25 22 22 19 18 18 16 14 13 13 12 10 10 9 6

• ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Jesenný titul v Pivnici BAČKI HAJDUK – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 1)

Ján Šuster

poslednom majstrovskom zápase tejto jesene pivnickí futbalisti podali veľmi dobrý výkon v dedine Bačko Novo Selo a zaslúžene porazili domáce mužstvo. Víťazstvo je tým cennejšie, lebo si Slávia vďaka prehre selenčského Kriváňa v Neštíne vybojovala titul jesenného majstra. Od začiatku zápasu sa videlo, že sú hostia naladení na hru. Po prihrávke Žigmunda v 3. min. Gagović nevyužil prvú šancu. V 6. min. sa však hostia radovali. Žig-

mund na strede ihriska prerušil útok domácich, prihral Kalkovi, tento uvoľnil Gagovića, ktorý trafil sieť – 0 : 1. Rýchle vedenie Slávie celkom zmýlilo domácich, pokúšali sa niečo urobiť, často nevyberali prostriedky, ale rozhodca Mudrinić im dal na vedomie, že nedovolí takú hru. Do konca polčasu domáci brankár Redžić kryl niekoľko striel, kým na druhej strane neúspešne pohrozil Brňovi domáci hráč Jarić. V 58. min. Mirković pripravil šancu Žigmundovi, ale jeho strela odletela nad bránu. Už v nasledujúcom útoku sa znova radovali

hostia. Po akcii Žigm u n d – Bez prehry: Dalibor Milić – Ga- Milec (Slávia Pivnica) gović tento posledný aj druhý raz trafil sieť domácich. Zápas sledoval malý počet divákov, viedol ho Mudrinić z B. Palanky, pomáhali mu Vučković z Báča a Žerajić z B. Palanky. Žlté karty dostali Janović a Drinić, resp. bratia Kuchtovci. SLÁVIA: Brňa, Vlastislav Kuchta, Vladimír Kuchta, Milec, Mirković, Petrović (Vachula),

Milić (Benka), Tošić, Gagović, Žigmund, Kalko (Kovačević) Výsledky posledného 9. kola: Neštín – Kriváň 2 : 1, Bačka – Maglić 4 : 2, Bački hajduk – Slávia 0 : 2, Vajska – Naša hviezda 5 : 3, Borac – Soko 5 : 1.

1. Slávia 2. Kriváň 3. Neštín 4. Naša hviezda 5. Soko 6. Bačka 7. Borac 8. Maglić 9. Vajska (-3) 10. Bački hajduk

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

7 7 6 5 4 4 3 2 3 2

2 0 0 0 1 0 0 1 0 0

0 23 : 5 2 24 : 8 3 22 : 14 4 17 : 14 4 16 : 18 5 19 : 21 6 15 : 21 6 10 : 21 6 12 : 23 7 8 : 22

23 21 18 15 13 12 9 7 6 6

Korektne, bez kariet NEŠTÍN – KRIVÁŇ 2 : 1 (1 : 0)

Michal Poliak

a zápas do Neštína selenčský Kriváň odcestoval bez niekoľkých hráčov, ktorí z oprávnených dôvodov nemohli odcestovať. V Srieme sa hralo ináč na príliš nerovnom, hrboľatom trávniku. Striedali sa útoky oboch mužstiev, boli aj šance, ale sa v prvom pol-

čase sieť vlnila iba raz. Tá na bráne Selenčanov. Stalo sa to v 15. min., keď Vujasinović unikol z ľavej strany a prekonal Kocića. Podobne sa hralo aj v pokračovaní zápasu. Domáci v 70. min. prostredníctvom Bakoša vsietili ozaj krásny gól a výhra sa im usmievala... Gól mladého hráča Selenčanov Sklabinského v 85. min. prebudil

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Hajdušičania úplne dominovali ihriskom, obliehali bránu hostí, vytvárali si šance, ibaže im chýbalo trochu viac koncentrácie v závere útokov, takže sa na gól čakalo až po 82. min. Centrovanú loptu z rohového kopu tentoraz do siete Ševca usmernil Folťan a priniesol radosť svojim spoluhráčom. Iba o pár minút neskoršie Radović svoju dobrú hru korunoval pekným gólom, keď prekľučkoval niekoľkých hráčov hostí a loptu vedľa brankára zaslal do siete. Spoľahliví v obrane, nebezpeční v útoku – HAJDUŠICA: Mestredopoliari Hajdušice Ivan Maliar a Nenad Folťan (druhý a tretí sprava) lich, Z. Lipták, M. Mršić, Maliar, Đukić, Po zmene strán na ihrisko vybehol Folťan, Đaković, A. Lipták, Mikskúsený Radović, ktorý vniesol živosť sád (Radović), Ružić (I. Mršić), do mužstva Hajdušice. Od tej chvíle Pomorišac

Tvrdo do konca HAJDUŠICA – ŠEVAC 3 : 1 (1 : 1)

Vladimír Hudec

ak ako sa mohlo aj očakávať, meranie síl dvoch tímov zo stredu tabuľky, ktoré k tomu pred týmto zápasom mali aj rovnaký počet bodov – 15, prinieslo rovnocenný, tvrdý a bojovný futbal. Rovno preto sa hralo hlavne na strede ihriska a ani jedno mužstvo nemalo šance na gól. Predsa v 19. min. po rohovom kope v šestnástke Ševca najvyššie vyskočil Maliar a loptu zaslal do siete za chrbtom hosťujúceho brankára – 1 : 0. Vo finiši polčasu však útočník hostí Živković strelou z okraja šestnástky vyrovnal. • ŠPORT •

nádej, že sa hostia možno vyhnú prehre. V záverečných minútach peknú príležitosť zmaril Mučaji, a tak Kriváň na záver súťaže utŕžil druhú jesennú prehru. V Neštíne sa hralo korektne, takže rozhodca nepotrestal žiadneho hráča kartou. KRIVÁŇ: Kocić, Gašparovský, Kočonda, Lučar, A. Strehársky, Mučaji, Alexy, Kutenič, Medić (Bu-

Vystriedal Naďa: Nemanja Kocić (Kriváň Selenča)

ják), Spasić (Faďoš), Sklabinský Foto: J. Pucovský Ostatné výsledky 10. kola: Borac – Dunav 1 : 0, Jedinstvo – Ratar 3 : 0, Partizan – Banat 1 : 0, Potporanj – Borac (VS) 0 : 2, Karaš (J) – Karaš (K) 2 : 3, Vojvodina (S) – Vojvodina (CC) 2 : 1. Foto: Vladimír Maliar

1. Jedinstvo 2. Vojvodina (CC) 3. Karaš (K) 4. Vojvodina (S) 5. Borac (VS) 6. Hajdušica 7. Borac (VG) 8. Ševac 9. Karaš (J) 10. Partizan (K) 11. Potporanj 12. Banat (I) 13. Ratar 14. Dunav

44 /4671/ 31. 10. 2015

10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10

8 7 5 6 6 6 4 5 3 3 3 3 2 1

0 0 4 1 0 0 3 0 2 2 1 1 0 2

2 27 : 10 3 19 : 5 1 24 : 13 3 24 : 14 4 26 : 15 4 24 : 13 3 19 : 16 5 12 : 13 5 11 : 18 5 11 : 23 6 9 : 19 6 14 : 29 8 9 : 29 7 10 : 22

24 21 19 19 18 18 15 15 11 11 10 10 6 5 49

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

VK SREM – VK KULPÍN 3 : 0

AŠK – OFK KLEK 1 : 1 (0 : 0) Vladimír Hudec

Snažili sa, ale… Katarína Gažová

olejbalisti Kulpína v nedeľu 18. októbra 2015 v Sriemskej Mitrovici zohrali prvý zápas v Druhej volejbalovej lige Srbska – severná skupina. Žiaľ, zápas s mužstvom Srem kulpínski volejbalisti prehrali 3 : 0. Hráči Kulpína aj napriek dobrému výkonu neskoršie stratili motiváciu pre niektoré, Dohovor hráčov Kulpína s trénerom podľa nich, nesprávne verJánom Lačokom a predsedom Todorom dikty rozhodcov. Výsledky Radanovým jednotlivých setov: 25 : 22, hrali s rešpektom a so strachom. V 26 : 24, 26 : 24. VK KULPÍN: Relota, Stančul, Ćirić, Petrušić, Babić, Zima, Zanfirović, Hasík, Zavaroš, Lekár, Očenáš, Benka

VK HERCEGOVINA – VK KULPÍN 3:0 Na horúcom banátskom ihrisku v Ravnom Topolovci, kde obecenstvo a aj rozhodcovia, podľa slov predsedu VK Kulpín Todora Radanova, konali veľký tlak na hosťujúce mužstvo, hráči VK Kulpín s Hercegovcom

každom sete mali náskok niekoľko bodov, aby nakoniec predsa každú z troch častí zápasu vyhralo domáce mužstvo. Kulpínčania na hosťovanie odcestovali bez niekoľkých zranených a chorých hráčov. Výsledky: 25 : 21, 25 : 22, 25 : 23. VK KULPÍN: Relota, Stančul, Petrušić, Babić, Ćirić, Govorčin, Dudáš, Hasík, Lekár, Benka Nasledujúcich niekoľko zápasov volejbalisti Kulpína budú hrať tiež mimo svojej dediny.

ZÁPAS STOLNÝCH TENISTOV DOLINY A SLÁVIE 96

Spravodlivá remíza zápasu, všetci očakávali, že Aradáčania konečne nedostatku branzískajú tri body, ale to sa károv medzi žrde nestalo. Iba niekoľko mibrány AŠK si zastal nút pred koncom hostia z zadák Prodanović. To sa voľného kopu vyrovnali. však neodzrkadlilo na výAŠK: Prodanović, kone domácich. V prvom Striško, Birmanac (Šťastpolčase obrany oboch ný), Ďuríček, Rajčević (A. celkov dobre fungova- Núdzový brankár: Števko), Mijić, Novakoli, takže sa na prestávku Dušan Prodanović vić, Korać, Maksimović, odišlo bez gólov. Čeman, Apostolović (AŠK Aradáč) Po zmene strán fanúOstatné výsledky 9. šikovia AŠK, ktorí v hojnom počte kola: OFK Gradnulica – Proleter 3 prišli podporiť svojich futbalistov, : 2, Naftagas – MSK 1 : 0, Rusanda videli omnoho lepšiu, dynamickej- – Lehel 1 : 1, Potisje – Jedinstvo 1 šiu hru a dva pekné góly. Núdzový : 1, Omladinac – ŽFK Banat 0 : 1. brankár Prodanović niekoľkokrát Aradáčania sú na predposlednom, peknými zákrokmi zachránil vlastnú 11. mieste so siedmimi bodmi. Predsesieť. Niekoľko príležitostí mali domáci da klubu Mišo Kurjakov nám povedal, futbalisti, ale sa na gól čakalo až po že slabé výkony sú následkom nedo78. min. Striško od vlastnej brány statočných príprav počas leta. Preto ďaleko vykopol loptu, ktorej sa zmoc- zimnú prestávku plánujú využiť na nil Novaković, prekľučkoval dvoch to, aby významne posilnili mužstvo a hosťujúcich hráčov a ľahko prekonal omnoho lepšie sa pripravili na jarný brankára Kleku. Ako sa blížil koniec boj o záchranu v lige.

NA ZAČIATKU VOLEJBALOVEJ SEZÓNY

Úspechy Mladosti Jaroslav Čiep

V Rivalita pokračuje Ján Bokor

o viacročnej prestávke v Kovačici obnovili činnosť stolných tenistov Slávia 96. Tak sa pri stolnotenisovom stole v Padine stretli starí rivali a zmerali si sily v rámci Banátskej zóny mužov. Skúsenejší Padinčania boli lepší a presvedčivo porazili hostí zo su-

sednej Kovačice, o čom najlepšie svedčí výsledok 4 : 0. Výsledky: Alexander Boboš – Viktor Brtka 3 : 2, Ivica Josimović – Vlastimír Kaštiak 3 : 0, Michal Slivka – Jaroslav Vestek 3 : 0, Josimović / Slivka – Brtka / Vestek 3 : 0. Rozhodca na zápase bol tréner STK Dolina Vasile Stoja.

Stolní tenisti Doliny a Slávie sa po niekoľkých rokoch opäť stretli

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

olejbalový klub Mladosť, ako nás informoval predseda Ján Brna, úspešne vykročil do novej sezóny 2015/2016. Svoje prvé zápasy zohrali pionieri, pionierky a seniorky. Pionieri súťažia v Mestskej lige Nový Sad a v rámci Pionierskych majstrovstiev Vojvodiny. V prvom zápase hosťovali

v Novom Sade, kde v rámci Mestskej ligy Nový Sad presvedčivo porazili VK Voša 2 3 : 0. Pionierky Mladosti v rámci Pionierskej ligy Vojvodiny na hosťovaní v Karavukove zvíťazili nad VK Volfland v pomere 3 : 2. Seniorky v prvom zápase na domácej palubovke v rámci Druhej vojvodinskej ligy presvedčivo zvíťazili nad družstvom VK Bum volley z Prigrevice 3 : 0.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Tri výhry a prehra Samuel Medveď

tolní tenisti z Petrovca úspešne začali nový súťažný ročník. STK Mladosť v prvom zápase s nováčikom – novopazovskou menovkyňou sa na hosťovaní dosť natrápil možno i preto, že mu chýbal Miroslav Lomen. Po priam dvojhodinovom súboji hostia z Petrovca vyhrali 4 : 3. V druhom zápase so STK Srem – spin to šlo ľahšie, lebo bolo 4 : 0. Výsledok zápasu v Šíde STK Partizan – STK Mladosť bol 1 : 4; tretia výhra Petrovčanov.

Prvý ťažší súper prišiel do Petrovca minulú nedeľu z Nového Sadu. STK Vojvodina 2011 je favoritom v tejto lige. Domáci boli značne oslabení. Turan je zranený, Lomen a Záborský mali pracovné povinnosti. Zápas vyhrali, samozrejme, Novosadčania. Na konci bolo 1 : 4. Jediný bod získal Pavel Bažík, keď v prvom zápase porazil Šitačića 3 : 0. Hrali ešte Kaňa a Šramka. STK Mladosť má pred sebou ďalšie dva ťažké zápasy; doma s Kanjižou a s Gusarom v Stapare. • ŠPORT •

Zručnosť a šťastie: víťaz Carp cupu Nikola Lazić

Ondrej Hrubík s jedným z menších kaprov

CARP CUP V SILBAŠI

Babie leto – kaprov jesto Juraj Pucovský

znova zachutila... A tak celých päť hodín, keď prišiel silbašskom Združení čas na váženie úlovkov. športových rybárov BáčVíťazom Carp cupu v Silsky karas sa dožili, aby po baši sa stal Nikola Lazić dvoch rokoch znova uspoz Odžakov, ktorý ulovil 13 riadali Carp cup na svojom 050 gramov kaprov. Druhý vynovenom Báčskom rybníku. bol Petrovčan Ján Krajčík Súťaž v love kaprov udicou na (10 040 g) a na treťom miesplavák uskutočnili v nedeľu 25. te skončil Čelarevčan Zoran októbra 2015. Organizátori sa Dugajlić (8 940 g). Títo traja na rozdiel od Cupu Silbaša, úspešní rybári dostali pektorý na tom istom mieste ňažné odmeny. Kuriozitou prebiehal 11. októbra v dažje, že Nikola Lazić zvíťazil aj divom a chladnom dni, potešili Rozhodca Milovan na Cupe Silbaša, keď za tri ozaj krásnemu počasiu na toto Pejak trúbkou označil hodiny chytil 9 950 g rýb. koniec súťaže obdobie roka. Babie leto poPoradie ostatných šiesletovalo nad vodou, slniečko tich na súťaži je takéto: 4. pekne svietilo, hrialo, takže okolo poludnia Igor Abrahám z Petrovca (8 260 g), 5. Vlateplota prevýšila aj 15 stupňov Celzia... dimír Poniger z Petrovca (8 150 g), 6. Pavel Po ustálených aktivitách na takýchto súťa- Čapeľa zo Selenča (6 850 g), 7. Miroslav žiach: raňajky, zaplatenie poplatku za účasť, Meleg z Petrovca (6 810 g), 8. Damir Grbić zo žreb na určenie rybárskych miest, vnadenie Silbaša (5 900 g), 9. Ondrej Hrubík (5 380 g). rýb, chystanie rybárskeho náčinia, rybačka Všetkých 73 380 gramov ulovených kaprov sa o desiatej začala. Deviati nadšenci lovu vrátili do vody. kaprov udicou na plavák začali zápas s najBez ohľadu na úlovok pretekári sa po súťaži obľúbenejšou sladkovodnou rybou u nás. Od pekne kamarátili pri ovčom paprikáši, ktorý zručnosti každého pretekára záviselo, akou uvaril predseda ZŠR Báčsky karas Miroslav rýchlosťou sa plnili kapsy veľkými i malými Belička. Rybári boli šťastní, že majú za sebou šupináčmi. Keď sa plavák dlhší čas neponáral ešte jednu peknú súťaž a družbu, keďže sa do vody, rybári menili nástrahu, aby kaprom medzi sebou veľmi dobre poznajú.

Tento pekný šupináč pomohol Jánovi Krajčíkovi, aby získal druhú cenu

Igorovi Abrahámovi chýbal aspoň jeden takýto kapor, aby bol tretí...

Zoran Dugajlić s úlovkom

Tento kaprí drobizg Damir Grbić pustil do menšieho rybníka

Ondrej Hrubík (vpravo) gratuloval Pavlovi Čapeľovi, že tentoraz bol lepší

Traja odmenení: Ján Krajčík, Nikola Lazić, Zoran Dugajlić (zľava)

V rybačke súťažia aj ženy

Pokus o zarybnenie jám za dedinou

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Keder Hajdušica Deťom na súťažiach vštepujú lásku ku športovému rybolovu

Milko Vŕba so svojím najťažším úlovkom – sumcom vážiacim 14 kilogramov

V Hajdušici je mnoho športových rybárov, ktorí si roku 1988 založili združenie, ktoré pomenovali Keder. Činnosť novozaloženého spolku sa však ešte poriadne ani nerozbehla, prišli neblahé deväťdesiate roky, keď všeličo v krajine prestalo fungovať, a tak ani tento športový kolektív neobstál. Tunajší športoví rybári však rybárčiť neprestali a roku 2003 sa znovu zoskupili, aby obnovili činnosť združenia. Odvtedy až dodnes zorganizovali početné súťaže v rámci združenia. Zúčastňovali sa aj iných rybárskych podujatí, predovšetkým Dní rybárov Jánošík – Jermenovci. Niekoľko rokov spolu s ostatnými združeniami z obcí Alibunár a Plandište boli spoluorganizátormi tohto rybárskeho podujatia. Prvoradým cieľom združenia je pestovať lásku k prírode a športovému rybolovu medzi mládežou, ale i tými trochu staršími ľuďmi, zároveň čeliť pytliačeniu a znečisťovaniu životného prostredia, predovšetkým rybárskych vôd. S tým cieľom pravidelne organizujú súťaž v chytaní rýb udicou na plavák pionierov, seniorov a žien. Niekoľko rokov úspešne organizovali aj súťaž v chytaní sumcov. Keďže sa členovia tohto združenia radi kamarátia, občas prichystajú aj vydarené rybárske večierky a súťaže vo varení rybacej polievky. Svojráznym nedostatkom ZŠR Keder je, že nemá upravenú rybársku dráhu. Nábrežie najbližšej rybárskej vody kanála DTD, ktorý je od dediny vzdialený pol druha kilometra, je obrastený hustou trstinou a vonkoncom tam nie je vhodné organizovať súťaže. Z tých dôvodov vzdali sa organizácie súťaže v chytaní sumcov a ostatné preteky úspešne organizujú v jazierku na okraji storočného parku, niekdajšom bazéne. Už niekoľko rokov sa snažia jamy za dedinou pozmeniť na rybársku vodu, aby si tak vytvorili možnosti na početné aktivity. To sa im pre nedostatok peňazí nateraz nedarí, takže sú tieto jamy obrastené hustou trstinou.

Starý otec Ján Govda na rybačke s vnúčatami

Vladimír Hudec

V očakávaní sumca

Namiesto rybárskeho raja – hustá trstina a rybačka je priam nemožná

Na jednom z početných kamarátení pri kotlíku s rybacou polievkou

Práca na úprave nábrežia kanála DTD bola márnou snahou; príroda bola silnejšia

Na jazierku pri parku súťažili a kamarátili sa aj seniori

Na Dňoch rybárov Jánošík – Jermenovci 2006