Hlas 45 2015 by NVU Hlas ľudu

Novembrový ruch v kysáčskom chotári Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 7. 11. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4672/

Z obsahu

7. 11. 2015 | 45 /4672/

Uzávierka čísla: 4. 11. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Svedectvo dokumentov 7 Kopa problémov a následkov 8 Celonárodná spomienka na Ľudovíta Štúra

9 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Po pätnástich rokoch zmenili obecné vedenie 19 Život je neustály boj 20 Najšťastnejší sú, keď sú spolu

Medija Market alebo 1. Podnikateľský veľtrh informovania, komunikácií a marketingu prebiehal od 28. októbra do 1. novembra v hale č. 3 Belehradského veľtrhu. (s. 5) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zdravie v jesenných plodoch

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Je panika na mieste? 25 Vinárstvo ako vášeň 26 Jesenné agrotechnické opatrenia

31 KULTÚRA 32 V stovke aj slovenské romány 33 Hrejivé tóny Jesenných listov

Podnetný seminár Médiá novej generácie – prvé kolo kurzu pre budúcich videonovinárov zorganizovali minulý víkend v Báčskom Petrovci. Zúčastnilo sa na ňom 15 frekventantov a od svojich školiteľov sa mali čo naučiť. (s. 11) J. Čiep

34 Súlad hudby, zručnosti a dobrej energie

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Úspešná taktika Stanivuka 48 Dobre to dopadlo 50 Každý bod príde vhod Autorka titulnej fotografie: Elena Šranková

V nedeľu 1. novembra v Padine odznel jubilejný 20. ročník Banátskeho festivalu slovenských ľudových piesní V padinskej doline 2015, na ktorom okrem hostiteľov svoje prostredia zastupovali aj mladí speváci z Aradáča, Vojlovice, Jánošíka a zo susednej Kovačice. Ivana Ivaničová z Vojlovice (na našej fotografii) si vyspievala 2. cenu odbornej poroty. (s. 31) A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Na plné obrátky

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Dizajn: A. Merníková

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



Život plynie vo svojej ustálenej a presne vymedzenej časovej dimenzii, ale nám ľuďom sa niekedy tých 24 hodín zdá málo. Mali by sme čím naplniť deň, aj keby trval dlhšie. Napríklad v jeseň.

znajte, už sme boli na pokraji zúfalstva, keď októbrové dažde neustávali a jesenný zber plodín bol vážne ohrozený. Nech ani nespomíname, že meteorológovia predpovedali pekný mesiac s babím letom... Hrozivé výhľady, že sa jeseň 2015 dostane do odstrašujúcej štatistiky, sa predsa nenaplnili: daždivý maratón sa konečne pominul a polia sa naplnili ruchom poľnohospodárskych strojov. Na cestu do sýpok, košov či do spracovateľských prevádzok čakala nielen kukurica, cukrová repa, sója, ale aj priemyselná paprika, na balíkovanie čakala sójová slama... A v takejto situácii, keď treba využiť každú peknú minútu, lebo v novembri už prichádzajú aj mrazy, sneh, ten deň by mohol mať aj viac ako 24 hodín a všetky by boli správne využité. Našim poľnohospodárom doprajeme dosť slnečných dní (aj tej hmly by mohlo byť menej), aby na pokoji vyprázdnili chotár a aj orbou ho pripravili na zimný oddych. Ale ďaleko od oddychu majú v týchto dňoch naši kultúrni pracovníci. Hovorí sa tomu, že akoby sa vysypalo vrece s kultúrnymi podujatiami. Či sa nám podarí všetky aj napočítať... Už vo štvrtok 5. novembra štartoval v Kysáči 12. festival Zuzany Kardelisovej, ktorý do nedele 8. novembra ponúkne šesť tematických predstavení zobrazujúcich postavenie a poslanie ženy v spoločnosti. V piatok 6. novembra sa v Starej Pazove zdvihla opona na 46. Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín 2015. Do 15. novembra vo svojom repertoári divákom a milovníkom scénického umenia pripravila až jedenásť inscenácií a kopu literárnych, filmových, hudobných, výtvarných a etno sprievodných podujatí. Mnohým hercom i na týchto dvoch scénických sústredeniach boli odrazovým mostíkom recitačné súťaže. A tá s najdlhšou tradíciou – Rozhlasová súťaž mladých recitátorov svoj 42 ročník zahlásila rovno na túto sobotu 7. novembra. A práve v tento víkend kulminujú i oslavy 95. výročia spolkovej činnosti novosadských Slovákov. Primerane ich na sobotu 7. a nedeľu 8. novembra pripravilo Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade. Je to jeden z najstarších spolkov vo Vojvodine a jubileu je vyhradený celý tento rok. Korunou osláv budú slávnostná akadémia, výstava, galakoncert, ľudová veselica a slávnostné bohoslužby. Oprášia sa spomienky na rok 1920, keď v Novom Sade bola založená Československá beseda Šafárik, aj na národného buditeľa, historika a jazykovedca Pavla Jozefa Šafárika, ktorý 14 rokov pôsobil v Novom Sade (1819 – 1833)... Tak teda hrozivá štatistika o neprajnej jeseni spomínaná na začiatku tohto textu sa našťastie nebude konať. A ako sa zorientovať v divadelnom maratóne, ktorý nám na tie isté dni pripravili organizátori dvoch festivalov? Napríklad aj tak, že pozorne preštudujete ich repertoáre v tomto čísle nášho týždenníka. Niektoré inscenácie budú hrané aj v Kysáči, aj v Starej Pazove. Načas si zabezpečte miesto v hľadisku. O umelecký zážitok máte postarané.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  45 /4672/ 7. 11. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA Michal Ďuga

Oto Filip

ž minulý mesiac veľký počet konzumentov vierohodné informácie hľadal predovšetkým na portáli Tlačovej agentúry Tanjug a v týchto dňoch odrazu informácia o tom, že republiková vláda schválila rozhodnutie o zániku tejto tlačovej agentúry. Čo to vlastne znamená a kde sa pri tom všetkom skrýva samotná pravda? Veď len nedávno na otázku zaslanú mediálnemu trhu čiže médiám, ktoré používali servis správ, fotografií a videových ukážok tejto nacionálnej agentúry, ale taktiež štátnym orgánom, verejnosti Srbska a informačnej scéne v Srbsku a v regióne, či je Tanjug potrebný, prichádzali len pozitívne odpovede a reakcie. Prítomnosť tejto nacionálnej agentúry na mediálnom trhu a preberanie jej správ bola totiž nepopierateľná a veľmi badateľná, pričom dementi správ boli veľmi zriedkavé a čo je ešte dôležitejšie, veľká väčšina konzumentov sa opierala o túto tlačovú agentúru ako o spoľahlivý prameň informácií v tom najlepšom zmysle. Tanjug si teda počas svojho jestvovania dotvoril pevné mediálne miesto, a pritom si bol toho všetkého aj plne vedomý. Veď profesionáli, ktorí boli v tejto agentúre angažovaní, mali tak osobnú, ako aj profesionálnu úctu, ktorú pritom s veľkou pozornosťou pestovali. A potom odrazu riaditeľka tejto tlačovej agentúry oboznámila členov kolégia a predstaviteľov syndikátov tejto ustanovizne, že Tanjug, založený 5. novembra 1943, od 31. októbra 2015 oficiálne neexistuje a škrtá sa v registri Agentúry pre hospodárske registre, kým zamestnanci získajú odškodné za minulú prácu. Podľa neoficiálnych informácií, agentúra bude pracovať iba do konca tohto mesiaca. A potom? Potom tých 180 zamestnancov tejto agentúry bude odkázaných hľadať východisko na úrade práce. Možno i preto začali kolovať správy o tom, že agentúra zaniká iba preto, aby pri republikovej vláde vznikla nová s omnoho menším počtom zamestnaných. Alebo sú možno v otázke aj niektoré iné dôvody, ako napríklad tie kvôli odstráneniu konkurencie? Veľa toho je nateraz neznáme. Dokonca pre zánik platnosti Zákona o tejto agentúre posledným dňom októbra, ona odrazu prestala existovať a tým činom zamestnancom neumožnili ani len získať bezplatné akcie, na čo majú právo zamestnanci všetkých iných štátnych médií.

www.hl.rs

168 HODÍN

Čo je v zrkadle?

Tanjug



noho je tých, ktorí ťahajú za nitky v súčasnom pochmúrnom medzinárodnom a domácom labyrinte zrkadiel. V nich sa síce zriedkavo môžu odrážať aj dobré úmysly, no východom z neho je často len vlastný záujem alebo neobmedzená noc. O tom, ako chutí moc, písal Ladislav Mňačko, o noci, ktorá má svoju moc, sa môže zmieniť každý z nás. V živote bežnom a inom. Veď sa všetky tie naliehavé a aktuálne medzinárodné a tunajšie politické problémy premietajú hlavne cez nás, postihujúc nás raz viac, inokedy menej. Kosovo sa ako problém nezaprelo ani v týždni za nami. S jedlom rastie chuť a keďže Priština, síce nie ako štát, ale v podstate ako právnická osoba, podpísala Stabilizačnú a asociačnú dohodu s Európskou úniou, nebolo treba dlho čakať na jej ďalší krok spomaľujúci normalizáciu vzťahov s Belehradom. Uplatnenie Bruselskej dohody je zmrazené do konca roka, keďže prezidentka Kosova Atifete Jahjagová koncom októbra i formálne požiadala tamojší Ústavný súd zhodnotiť ústavné aspekty Dohody o vzniku spoločenstva srbských



obcí. Slovom, ide o negatívny a zlý odkaz pre všetkých Srbov žijúcich na Kosmete. Keďže Európska únia na takéto počínanie reagovala dosť zdržanlivo, hlavne konštatovaním, že sa od oboch strán očakáva, aby plnili prebraté záväzky v rámci dialógu a realizovali ich na základe vlastných vnútorných procedúr, nevylučuje sa možnosť, že Brusel nebol celkom úprimný k obom zúčastneným stranám. Veď Štatút spoločenstva srbských obcí, ktoré tvorí až 40 percent Bruselskej dohody, mal pôvodne byť ukončený do 25. decembra. Dovtedy sa azda ani len nezačne rokovať o ňom. Tým skôr, že v Prištine riadne vrie i na relácii vedenie – opozícia, že na rokovacom stole vo vzťahu k Belehradu sú i mnohé iné, majetkové problémy napríklad. Je tu i otázka pokračovania začatých prác na hlavnom mestskom moste cez rieku Ibar, rozdeľujúcu severnú, srbskú a južnú, albánsku časť Kosovskej Mitrovice, ktoré budú pokračovať len na jar, po konzultáciách o bezpečnostnej a politickej situácii. Vzhľadom na všetko, čo sa deje, takmer polovica našich občanov – 43 percent – zastáva názor, že výsledkom rokovaní medzi Belehradom a Prištinou bude to, že Kosovo síce neuznáme, no budeme musieť normalizovať vzťahy s ním.

Zvlášť ak chceme rýchlejším tempom napredovať v eurointegrácii. Dni za nami sme nežili len v znamení toho, čo sa deje na juhu. Poznačené boli i príchodom a viacdňovými rokovaniami misie Medzinárodného menového fondu s našimi poprednými vládnymi a inými činiteľmi, týkajúcimi sa tretej revízie aktuálneho stand by aranžmánu z opatrnosti, v sume 1,2 miliardy eur, uzavretého vo februári tohto roku. Témy staronové: stav verejných podnikov a úseku, racionalizácia, privatizácia a reformy podnikov v štátnom vlastníctve, zmenšenie administratívy, stabilizovanie verejného dlhu, možné zvýšenie platov a penzií, ale i rozpočet na rok 2016. Náznaky skromné. Porozumenie misie pre odvetvia, v ktorých sú príjmy najnižšie, ako je vzdelávanie a zdravotníctvo, nie aj pre (možných) užívateľov iných. Na záver jedna z málopočetných pozitívnych správ. Na zozname krajín Svetovej banky týkajúcom sa podmienok podnikania napredovali sme z 91. na 59. miesto. A predsa sa točí, povedal by Giordano Bruno. Konečne je v tom našom ekonomickom zrkadle viac jasu a o čosi menej tieňov. Aby aspoň ten záver roka bol o niečo lepší ako mesiace za nami.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DIMITRIJE TADIĆ, PORADCA, MINISTERSTVO KULTÚRY A INFORMOVANIA

Dôvody na spokojnosť Oto Filip – Aké sú naše skúsenosti s programom Kreatívna Európa, ktorý sa začal vlani a potrvá do roku 2020? – My z desku Kreatívna Európa, pôsobiacom pri Ministerstve kultúry, pomáhame všetkým zainteresovaným organizáciám, aby sa čím účinnejšie, lepšie a úspešnejšie uchádzali o prostriedky. Keď ide o špecializovaný súbeh na literárne preklady, máme mnoho príčin byť spokojní. Srbsko totiž delí tretiu

Informačno-politický týždenník

pozíciu podľa úspechu aplikantov, prichádzajúcich stadiaľto. To je istým spôsobom už tradíciou, lebo sme podobné výsledky dosahovali aj v rámci predošlého európskeho programu pre kultúru. V rámci toho súčasného sledujeme i štatistiky, z ktorých vyplýva, že sa nám darí tak na uvedenom, ako aj pri iných súbehoch programu Kreatívna Európa. Ak by som čosi mal hlbšie ozrejmiť, tak uvediem, že jedna aplikácia obsahuje viac prekladov. V roku 2014

sedem projektov, sedem našich vydavateľstiev bolo úspešných, v tomto roku je ich šesť, čo je tiež úspech. To, čo nás zvlášť teší, je mnohorakosť: ide o preklady diel veľkého počtu autorov z rozličných štátov. Jedným z prvých cieľov programu sú preklady autorov píšucich v tzv. malých jazykoch do tých veľkých, svetových. Žiaľ, realita je iná. Takmer všetci z menších krajín sa skôr orientujú na preklady z tzv. veľkých literatúr. • TÝŽDEŇ •

PRVÝ MEDIA MARKET, ČIŽE VEĽTRH INFORMOVANIA, KOMUNIKÁCIÍ A MARKETINGU

Pulzovanie mediálneho dneška Oto Filip

iet tu žiadneho tajomstva. Hoci sa zvyčajne vraví, že jedna lastovička nerobí jar, tá mediálna získava predpoklady na dlhší let. Potvrdil to aj v poradí prvý Medija market, Podnikateľský veľtrh informovania, komunikácií a marketingu, prebiehajúci na rozhraní októbra a novembra v Čo je za leskom vydaní? hale číslo 3 Belehradského veľtrhu. V jeho názve sa nie náhodou tiky Borivoj Erdeljan, kým veľtrh objavilo i to podnikateľský. Celkom úradne otvoril prodekan Fakulty zhodne a úmerne dobe, v ktorej trh politických vied prof. Dr. Veselin čoraz viac diktuje nielen postavenie, Kljajić. Obaja skonštatovali veľký ale i základné existenčné otázky význam vzdelávania a vedomosa pomery masovokomunikačných tí, ktoré, podľa slov prof. Kljajića, určujú množstvo alebo rozsah prostriedkov. O prvých úlohách nezávislej istoty novinárov. Okrem vzdelátlače, stanovených ešte v prvom vania profesionálne novinárstvo si úvodníku denníka Politika v roku vyžaduje aj nemalé dávky vášne a 1904, v rámci otvorenia sa zmienila remeselníckej zručnosti, podčiarkol veľká osobnosť tunajšej žurnalis- B. Erdeljan.

Ak by sa súdilo len podľa výkladnej skrinky, čiže stánkov našich popredných médií a významných vydavateľov, ako sú Blic, Danas, Tanjug, Kurir, ilustrované magazíny, marketingové a PR agentúry, webové stránky, špecializované tituly a vydania, tak by nezaujatý pozorovateľ ľahko mohol získať mylný dojem, že je na našej mediálnej scéne všetko tak, ako má byť. No zaškrabnutie pod povrch počas vyše desať rozpráv, okrúhlych stolov a debát naznačuje čosi celkom iné. Dlho proklamovaná privatizácia médií je ešte stále v prípade niektorých možno i v nedohľadne. Skúsenosti s projektovým financovaním sú rôzne, často závislé od dávky pochopenia lokálnych činiteľov alebo členov príslušných komisií. V situácii, keď viaceré médiá vyšli s vlastnou kožou na trh, privítalo ich tam nepochopenie, dilemy a celkom čudné spôsoby

hodnotenia kapitálu. Technika sa ukázala podstatnejšia ako tradícia, kultové vysielania ako čosi, čo síce pekne znie, no veľkú praktickú hodnotu nemá. Nehovorilo sa, samozrejme, len o privatizácii alebo o peniazoch, ale aj o javoch širších, ako je rešpektovanie zákonov a novinárskeho kódexu, o potrebe liberalizovať Zákon o oznamovaní. O jazyku v médiách tiež, v podstate neodmysliteľnom od tejto doby, ktorá sa výdatnými dávkami podieľa na jeho tvarovaní. Dve médiá oslávili aj jubileá: denník Sport sedem desaťročí a týždenník Vreme štvrťstoročie existencie. Za klad podujatia, okrem výstavnej zložky a záverov a odkazov debát, možno označiť aj novinky: návštevníci veľtrhu mali možnosť obzrieť si prvé exponáty budúceho Múzea novinárstva Srbska, ale aj ukážky z tvorby našich štyroch popredných karikaturistov. Ako štartovací základ a na začiatok – celkom dosť.

VÝSTAVA K 70. VÝROČIU ZALOŽENIA OSN

Svedectvo dokumentov O. Filip

šte od čias vzniku Spojených národov v októbri 1945 dodnes, celých sedem desaťročí, Juhoslávia, následne i Srbsko, aktívne prispievajú k naplneniu nimi stanovených predsavzatí. Od zachovania mieru, bezpečnosti a stability, cez pôsobenie v mierových operáciách, po súčasnú a budúcu realizáciu

Z čias začiatkov • TÝŽDEŇ •

nedávno stanovených cieľov udržateľného rozvoja, ktorých je dokopy sedemnásť. To naše dlhoročné a úspešné pôsobenie znázornila i októbrová výstava fotografií a publikácií menom Srbsko a Spojené národy: ponaučenia z minulosti a pohľad do budúcnosti, prebiehajúca v Paláci Srbska v Novom Belehrade. Stovky knižných titulov, pohľad na prvé roky činnosti univerzál-

nej svetovej organizácie, ktorej spoluzakladateľkou bola i Juhoslávia, zábery z rôznych svetových rovnobežiek, kde i naše mod- Jedna z našich modrých prilieb ré prilby chránili mier, snímky z pravidelných ročných septembrových snemovaní Valného zhromaždenia OSN, momentky zo stretnutí našich popredných činiteľov s prvými osobnosťami Spojených národov... To všetko obsahovala výstava, náplňou síce príležitostná, Tesne po otvorení podujatia no mimoriadne dokumentárne a seriózne prichysta- prínosu k nim pričinil i Inštitút ná. Výrazne sa o to znázornenie pre medzinárodnú politiku a hosaktivít OSN a prehľadu nášho podárstvo. 45 /4672/ 7. 11. 2015

Týždeň NA SLOVÍČKO S PhDr. MARCELOM LINCÉNYIM, ODBORNÝM ASISTENTOM TRENČIANSKEJ UNIVERZITY ALEXANDRA DUBČEKA

Písať na mieru čitateľov Jasmina Pániková

dnešnej dobe všetky tlačené periodiká majú rovnaký zámer – zachovať si čitateľov, získať nových a udržať si miesto na trhu. Samozrejme, nie je to vôbec jednoduché. S týmto problémom zápasia všetky tlačené médiá a takmer všetky aj hľadajú východisko. Avšak vždy je dobre vypočuť si aj niekoho zvonku, kto pozná vašu, ale aj prácu iných médií. Tentoraz náš týždenník a možné riešenia spomalenia zníženia nákladu skomentoval Marcel Lincényi, odborný asistent Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. – Pokles nákladu novín je v našom prípade, ale aj všeobecne v našom štáte evidentný. Ako je situácia v iných krajinách? – V celej Európe klesá počet nákladu, nie iba vo vašej krajine. V škandinávskych krajinách, kde je tlač veľmi čítaná, taktiež

zaznamenávajú zníženie počtu a tým vytvárate budúcnosť pre nákladu. O nič lepšie nie je ani na svoje médium a získavate čiSlovensku. Celoslovenské den- tateľov. níky rapíd– Keďne padajú. že sme sa Napr. najčíkonkrétne tanejší buldotkli Hlasu várny denník ľudu, ako by klesol za poste ohodnosledných 10 tili náš týžrokov z viac denník? ako 200-tisíc – V minuvýtlačkov na lom roku na spod 100-tikonferencii síc. venovanej – V čom 150. výročiu slovenskej vidíte záchranu tlatlače vo Vojčených pevodine a 70. riodík? výročiu Hla– Akceptu- PhDr. Marcel Lincényi su ľudu som júc to alebo sa venoval nie tlačené periodiká raz zanik- analýze týždenníka, kde som nú. Tí, ktorí nechcú zaniknúť, sa konštatoval jeho vysokú kvalitu, pomaly budú musieť presúvať aj keď ide o jazykovú a grafickú na internet a tam ponúkať svoje stránku, ale aj o obsahovú. Skuobsahy. Teší ma, že sa aj Hlas ľudu točne si myslím, že si čitateľ tu pomaly presúva na internet, že nájde všetko, čo potrebuje. Vtedy máte aj elektronické vydanie som navrhol, aby bolo viac fareb-

POZNÁMKA

Temer „motivujúce“ tresty Juraj Bartoš

ásilie sa (aj) u nás stalo súčasťou každodennosti. Dnes už skôr má váhu správy informácia, že pes uhryzol človeka, než to, že človek človeka (najmä muž ženu, svoju alebo tú a takú, ktorú by za svoju chcel mať) zbil alebo rovno zavraždil. Čierne kroniky sú plné čiernych správ. Po každej bitke, z ktorej niekto vyjde ponížený a dobitý, tobôž po prípadoch so smrteľnými výsledkami, najmä ak sú ich obeťami mladí ľudia, ktorí ešte (temer) neskúsili život, zostáva blen. Pociťujú ho predovšetkým najbližší obetí neľudského obchádzania. Keď súdy páchateľom trestných činov vymerajú

www.hl.rs

neadekvátne tresty, pohoršuje sa aj širšia verejnosť. Ako uviedli denníky, v ktorých sa prípadom zo súdnych siení dostáva viac priestoru, koncom októbra súd v Belehrade odsúdil, iba na 4,5 (štyri a pol) roka väzby Marka Milićeva (má 34 rokov). Preto, že viac než pred rokom na belehradskom Brankovom moste autom, ktoré sám riadil, zavraždil Luku Jovanovića (21). Nezostal na mieste nehody, zdupkal a nepokúsil sa pomôcť nešťastnému mladíkovi. Žalobca ho upodozrieval i z toho, že spolu so svojím kmotrom Bratislavom Vesovićom (namerali mu jeden rok trestu v cele) skryli kľúčový dôkaz (auto minicountryman), v ktorom sa Milićev viezol s veselou spoloč-

Informačno-politický týždenník

nosťou. Kto si nespomína na selfie s tromi dámami a mladíkom, ktorí sa na zadných sedadlách auta, tesne pred nehodou smejú a fotia... Páchateľ, keď v tlači videl vlastnú fotografiu, ubzikol – do Číny. Tam ho ale zlapali a vydali príslušným srbským orgánom. Ako uviedol Damir Okanović z Komitétu pre bezpečnosť dopravy a preniesol denník Blic, za vraždu je predpísaný trest od 5 do 15 rokov. Žalobca žiadal potrestať Milićeva odňatím slobody na dobu 10 rokov, takže vyrieknutý trest za oba trestné skutky (za ťažký čin proti bezpečnosti dopravy a za neposkytnutie pomoci zranenému) vyznieva ako neskutočne nízky. Verejnosť sa pobúrila, pritom obhajcovia odsúdených

ných strán, čo by prispelo k tej vizuálnej stránke, no Hlas ľudu má teraz všetky stany farebné, čo ma nesmierne teší. – Istotne jestvuje niečo, čo by sa mohlo ešte zmeniť... – Ešte raz zdôrazním, že čitateľ si v týždenníku Hlas ľudu nájde nadostač informácií, ale takisto zdôrazním, že by sa aktuality z tlačeného vydania mali presúvať na online vydanie a týždenník preformátovať na skutočný týždenník, ktorý by obsahoval viac publicistiky a menej správ. Musíme mať na mysli, že si čitateľ aktuálnu informáciu chce prečítať v aktuálnej chvíli a urobí to na internete, ale práve tie dopĺňajúce informácie s fotografiami, anketami, komentármi atď. by mali byť v týždenníku. V súčasnosti sa tlač špecializuje a o to by sa v určitej miere mohol pokúsiť aj Hlas ľudu, zistiť, čo najviac zaujíma vojvodinských Slovákov, a tým by sa možno mohol spomaliť aj pokles nákladu. avizujú, že podajú sťažnosť. Podľa ich mienky žalobcovia nedokázali, že ich klienti spáchali skutky opísané v obžalobe. Právny obhajca Marko Kastratović povedal, že trest je hanebne nízky a teda neadekvátny, keďže ide o jazdu pod vplyvom alkoholu a spupné správanie. Na spoločenských sieťach sa hemží komentármi, ktorých autori sa, prirodzene, hrozia jednak nad vyrieknutými trestami, jednak nad skutočnosťou, že doteraz nebolo nájdené auto, ktoré akiste usmrtilo Luku Jovanovića. Jeho otec vyhlásil, že mu je ľúto predovšetkým preto, že vrah nezostal na mieste nehody a pýta sa, či by prípad vôbec mal súdny epilóg, keby sa celého prípadu nechytili médiá. Nevyznieva vyrubený trest temer ako „podnetný“ pre budúce dopravné nehody, ktoré si vyžiadajú obete, ak „kati“ na vozovkách vyviaznu s neprimerane nízkymi trestami? • TÝŽDEŇ •

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: ZORAN VELIČKOVIĆ, RIADITEĽ REGIONÁLNEJ RTV VRANJE

Kopa problémov a následkov

LETMO

Obchodníci Z

prešpekulovanej reklamy sa veľmi ľahko stáva antireklama. Jeden z našich najväčších vydavateľov ešte pred pár týždňami všade zvestoval, že milovníci kníh platiaci kartami najrenomovanejšej tunajšej banky môžu počítať s dvadsaťpercentnou zľavou na všetky jeho vydania. Potešiteľný nápad, celkom v duchu mesiaca kníh. Tým skôr, že sa najvýznamnejšie knižné podujatie v tejto časti Európy spravidla koná v posledný októbrový týždeň, mimoriadne dlhý. Poznáte to, tie dni sú dlhé ani týždeň pred výplatou. Slová sa sľubovali, mnohí sa radovali, no však márne. Veľtrhová akciová cena kníh bola približná tej, ktorá bola zmenšená o dvadsať percent. Na otázku, či zľava, bezvýhradne sľúbená pre všetky vydania, platí aj na veľtrhu, odznelo jednoznačne – nie. Aj to vo forme: – No, kde by sme sa dostali, keby sme knihy predávali takmer zdarma? Pritom sa diela tých istých autorov, ktorí

• TÝŽDEŇ •

Oto Filip sú mimoriadne populárni, ako je napríklad Jo Nesbo, Lee Child, David Baldacci, Jussi Adler-Olsen... na neďalekom stánku jedného zo záhrebských vydavateľov predávali za tretinu našej ceny. Za 250, 350 a 450 dinárov, namiesto tých našich 1 000 až 1 500 dinárov. Pritom je známe, aká je životná úroveň tu a aká je tam. Pre veľkú tlačenicu v ten štvrtkový, školský deň, predavačka odporučila možnosť zobrať jeden z trhákov Nelsona DeMille v ich predajni v rámci obchodného domu na Novom Belehrade. Jeho najnovšia kniha s názvom Lev putovala do nákupného košíka, no bol to len úvod do ďalšieho sklamania. – Zľavy dávame len na úverové karty, nie na tie bežné... – vravela predavačka. Z kúpy teda nebolo nič. Jednak preto, že heslo kartičky zostalo kdesi doma, jednak je hlúpe kvôli mesačnej splátke 160 dinárov chodiť pol roka do banky, každý mesiac pred tým desiatym dňom v ňom a neraz čakať v rade, aby sa tých šesť splátok osobne zaplatilo. No čo už. Šťastie, že sú aj iné knihy a najmä – iní vydavatelia.

založením orgánov novej hospodárskej spoločnosti, jej registrovaním v hospodárskom registri. Jasné je, že v prípade mnohých médií, o ktoré bol záujem, ten proces nie je ukončený do 31. októbra. Je tu aj nebezpečenstvo, že jednotliví kupujúci nezobrali médiá kvôli ich ďalšiemu pôsobeniu, ale kvôli odstráneniu konkurencie. Možno nastoliť aj istú hypotetickú otázku.

Napríklad tú, že agentúra v súlade so zákonom schváli rozhodnutie, že je v tých médiách ukončený proces privatizácie. To znamená, že ich zamestnanci nebudú mať právo získať bezplatné akcie, ktoré by im podľa zákona inak patrili. Potom sa hypoteticky môže stať, že sa noví majitelia v prvých dňoch novembra vzdajú kúpy, a tým privatizácia nebude ukončená. Od prvého novembra teda zamestnanci nemajú právo na akcie zdarma, mali by ho získať, no zákon im to neuznáva. Tieto média sa automaticky môžu ocitnúť v procese likvidácie, bez toho, že sa ich pracovníkom umožnilo uchádzať sa o bezplatné akcie, tým si prebrať vlastný osud do vlastných rúk. Ďalším problémom sú zákonné lehoty. Tie sú v ideálnych pomeroch šesťdesiatpäť dní, plus takých tridsať dní na založenie novej spoločnosti a jeho preregistráciu v Agentúre pre hospodárske registre. A to sa už rozprávame o prvých mesiacoch roku 2016, keď uvedená privatizácia môže byť skutočne ukončená.

INÝ NÁHĽAD

eň D z aspektu privatizácie médií bol 31. október. Rôzne prostriedky hromadného informovania získali v uplynulých mesiacoch aj rozličné skúsenosti. Niektorým privatizačný proces priniesol čosi nové, mnohým ale spôsobil vrásky, taktiež viaceré otázniky nad budúcim osudom. Riaditeľ RTV Vranje Zoran Veličković patrí do tejto druhej kategórie. Preto i otázka: – Čo podľa vás v mesiacoch za nami najviac brzdilo privatizačný proces a ktoré problémy boli najvypuklejšie? – Bolo toho viac. Hlavným problémom je, že Agentúra pre privatizácia na žiaden náš dotaz, týkajúci sa sporných otázok v privatizačnom procese, neposkytla písomnú odpoveď. Znamená to, že tlmočenia, ktoré sme dostávali, boli hlavne neformálneho rázu. Druhý problém vznikol v súvislosti s prenosom kapitálu zamestnancom bez

úhrady. Vo verejnej rozprave o mediálnych zákonoch sa vždy rozprávalo, že ide o sto percent kapitálu, ale príslušná agentúra, odvolávajúc sa na Zákon o privatizácii, hovorila alebo nakladala so sumou 200 eur za rok stáže. Pritom aj tu narušila vlastný zákon, lebo podľa Zákona o privatizácii maximálne možno rozdeliť do 30 percent kapitálu prostredníctvom akcií. Nám konkrétne rozdelili 33,4 percenta, čo znamená, že ani vlastný zákon nerešpektovali. Keď ide o problémy, ktoré osobne očakávam od začiatku novembra a nie sú späté s TV Vranje, ale s inými médiami v postupe privatizácie, spôsobené sú tým, že zákonom nie je definované, čo sa chápe ako jej ukončenie. Na základe tlmočení Hospodárskej komory definuje sa, že je privatizácia ukončená uzavretím a podpísaním zmluvy, poskytovaním záruky, vyplatením dohovorenej sumy,

Ďuro Varga

Oto Filip

45 /4672/ 7. 11. 2015

Týždeň DELEGÁCIA MSS NA ŠTÚROVSKÝCH OSLAVÁCH

Celonárodná spomienka na Ľudovíta Štúra Viera Dorčová-Babiaková

štúrovských osláv Mladá matica zorganizovala trojdňový v poradí siedmy Národný zraz Mladej matice, ktorého

Uhrovci na Slovensku v dňoch 24. a 25. októbra prebiehala Celonárodná spomienka na Ľudovíta Štúra pri príležitosti dvojstého výročia narodenia pod záštitou predsedu vlády Slovenskej republiky a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Na pozvanie Mladej matice, ktorá je súčasťou Matice slovenskej na Slovensku, sa tejto slávnostnej a veľkolepej udalosti zúčastnila aj delegácia Matice slovenskej v Srbsku v zložení: novinári a matičiari Viera Dorčová-Babiaková z Kulpína a Michal Ďurovka z Kysáča, študentka Martina Delegácia z MSS v Uhrovci pri pomníku Ľudovíta Štúra Bartošová z Hložian a šoférka Miluša Hendlová. témou bolo práve Štúrovo výročie. Mladá matica ako súčasť Matice Odzneli prednášky a rozhovory, ako slovenskej na Slovensku je vo svojej aj stretnutie s predsedom MS na činnosti verná duchovnému a ná- Slovensku Mariánom Tkáčom. rodnému odkazu svojich predchodÚstredné oslavy 200. výročia na-

Členovia Mladej matice pred rodným domom Ľ. Štúra v Uhrovci

cov. Jedným z cieľov Mladej matice je vedieť prekonávať spoločenské, názorové a náboženské odlišnosti a nadväzovať na historickú štúrovskú myšlienku bratstva medzi všetkými slovanskými národmi. Počas štátnych

www.hl.rs

rodenia Ľudovíta Štúra sa začali v sobotu 24. októbra ráno turistickým výstupom na vrch Rokoš a odhalením pamätnej tabule venovanej Ľudovítovi Štúrovi. Na námestí v Uhrovci bolo postavené javisko, na ktorom celé

Informačno-politický týždenník

predpoludnie prebiehal kultúrny program, v ktorom účinkovali ľudové hudby a folklór- Delegácia MSS s matičiarmi zo Slovenska ne skupiny, ako sú napríklad speváčka a heligonkár- nachádza veľký národovec Ľudovít ka Vlasta Mudríková a bratislavský Štúr. Potom sa vysokí hostia a ctitelia SĽUK. V rámci týchto osláv Matica Štúrovho diela presunuli do rodného slovenská zorganizovala aj literárnu domu Ľudovíta Štúra, ktorý je zároveň súťaž pre študentov pod názvom aj rodným domom bývalého českoŠtúrova esej 2015 a odmeny víťazom slovenského prezidenta Alexandra na uhrovskom námestí udelil pred- Dubčeka. Odznel tam príležitostný seda Matice Marián Tkáč. Svojráznou program a otvorená bola novozriaudalosťou bol aj historický sprievod dená expozícia veľkého slovenského po Uhrovci, ktorý bol kostýmový národovca. V pokračovaní bola sláva dobre zorganizovaný a zúčastnila sa nostná akadémia 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, v rámci ktorej odznela aj divadelná inscenácia Orol Tatranský v réžii Juraja Sarvaša a v podaní hercov z Divadla Jozefa Gregora Tajovského zo Zvolena. Nedeľňajšie oslavy sa Prezident SR Andrej Kiska začali pietnou spomienkou na ho aj delegácia zo Srbska. cintoríne a evanjelickými službami BoÚstredným bodom Celoná- žími, ktoré prebiehali v evanjelickom rodnej spomienky na Ľudo- chráme Božom v Uhrovci. Početných víta Štúra bolo slávnostné hostí a veriacich privítal zborový farár zhromaždenie pri pomníku cirkevného zboru v Uhrovci Mgr. Ľudovíta Štúra za prítom- Martin Šipka a kázeň slova Božieho nosti najvyšších štátnych mal na starosti generálny biskup predstaviteľov Slovenska. evanjelickej cirkvi na Slovensku doc. Tak vence k pomníku polo- PhDr. Miloš Klátik, PhD. Prihovorili sa aj žili prezident Andrej Kiska, predstavitelia rímskokatolíckej a prapredseda Národnej rady Pe- voslávnej cirkvi. Týchto slávnostných ter Pellegrini, premiér Ro- bohoslužieb sa zúčastnili aj študent bert Fico, bývalý slovenský teológie a trubkár Miroslav Poničan prezident Ivan Gašparovič, z Kysáča a organista Stanislav Tichý, predseda Matice sloven- ktorí tieto oslavy svojou hudbou skej na Slovensku Marián zveličili. Delegácia MSS nadviazala kontakTkáč, veľvyslanci Srbska a Chorvátska a ďalší. Pokračovalo to slávnostnými ty s Mladou maticou na Slovensku, príhovormi na javisku v centre Uhrov- hlavne s predsedom JUDr. Mariánom ca, prezentáciou pamätnej známky, Gešperom, ktorý je zároveň aj druhým striebornej zberateľskej mince a obe- podpredsedom MS na Slovensku. Foto: M. Ďurovka a Mladá matica hovej pamätnej mince, na ktorých sa • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti Po pätnástich rokoch zmenili obecné vedenie V Z 29. A 30. ZASADNUTIA ZO KOVAČICA

Anička Chalupová

o štvrtok 29. októbra 2015 výborníci Zhromaždenia obce Kovačica za necelých osem hodín absolvovali dve zasadnutia (29. a 30.), počas ktorých rokovali o niekoľkých historický dôležitých otázkach. Novoutvorená výbornícka väčšina zoskupená okolo Srbskej pokrokovej strany (Zväz vojvodinských Maďarov, Skupina občanov Zelené jablko, dvaja členovia Demokratickej strany, Slovenská strana a Liberálno-demokratická strana) na 29. zasadnutí ZO Kovačica odvolala Jána Puškára z funkcie predsedu Zhromaždenia obce a neskoršie, po necelej dvojhodinovej prestávke, na 30. zasadnutí ZO odvolala Miroslava Krišana z postu predsedu obce. Z celkového počtu 39

Nové obecné vedenie sľubuje občanom Kovačickej obce krajšiu budúcnosť: za rečníckou tribúnou Ján Husárik, predseda obce, a v úzadí sedia: Dušanka Aleksićová, tajomníčka ZO, Zoran Savanov, predseda ZO, a Lazar Ružić, zástupca predsedu ZO

výborníkov za nového predsedu Zhromaždenia obce, ktorým sa stal Zoran Savanov (Srbská pokroková strana), hlasovalo 21 výborníkov. Zástupcom predsedu Zhromaždenia sa stal Lazar Ružić (Liberálno-demokratická strana).

Väčšina výborníkov rozhodla, že žezlo predsedu obce dá do rúk Jána Husárika (Skupina občanov Zelené jablko) a za jeho zástupcu zvolila Jána Paula (Slovenská strana). K radikálnym zmenám prišlo

aj v Obecnej rade, kde za nových členov zvolili Emanuela Lupulescua, Sašu Radovića, Šandora Matanovića, Branislava Atanackovića, Predraga Petrovića, Ljubu Miloševića, Nenada Manića, Jána Mikuša, Irenu Hlebecovú, Milenu Bugarskú a Dušana Babinca. Na muške výborníkov teraz už koalície pri moci bola aj Dozorná rada VP RTV Obce Kovačica, v ktorej sa tiež udiali zmeny. Okrem Želimíra Barcu, ktorý naďalej zostal vo funkcii člena tohto orgánu, doterajších dvoch členov nahradili Jaroslav Hrubík a Miroslav Mlynárček. Voľbou výborníkov (z 18 výborníkov DS na 30. zasadnutí boli prítomní iba traja, ktorí vôbec neúčinkovali v hlasovaní) zmenení sú aj členovia Obecnej volebnej komisie a Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy, spoločenské uznania a vyznamenania, tiež zvolili jedného nového člena Komisie pre mandátno-imunitné otázky. Na 30. zasadnutí Snežana Chalupová (Skupina občanov Zelené jablko) a Pavel Benka (Slovenská strana) zložili prísahu a stali sa novými výborníkmi Zhromaždenia obce Kovačica.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ŠÍD

Iniciatíva k úprave cestného priechodu Stanislav Stupavský

142 348 nákladných vozidiel a asi trikrát toľko ostatných voziridsiate tretie zasadnutie diel, čo znamená, že počas roka Zhromaždenia obce tuná prejde viac Šíd, ktoré sa uskuako pol milióna točnilo 28. októbra, prevozidiel. Dôvod biehalo v znamení rozje ten, že to je boru iniciatívy k úprave najkratšie spocestného priechodu cez jenie Vojvodiny železničnú trať. S týms diaľnicou Beto problémom Šíďania lehrad – Záhreb už roky zápasia, i keď a so susednou z času na čas niekto preBosnou a Hercechod čiastočne upraví, govinou. Dodaale to trvá iba niekoľko točné problémy mesiacov, a potom zase Nataša Cvjetkovićová, v letných mesiapredsedníčka ZO Šíd všetko po starom. coch spôsobujú Ide o prechod na poľnohospodármieste, kde sa krížia medziná- ske vozidlá, predovšetkým trakrodná cesta a medzinárodná tory, ktoré prevážajú pšenicu, železničná trať na jednej úrovni kukuricu, slnečnicu do síl továrne a premávku regulujú závory. To- na výrobu oleja a biodieselu. uto cestou v priebehu roku 2014 V poslednom čase touto cestou – podľa verejných údajov – prešlo chodia aj autobusy prepravujúce

• ĽUDIA A UDALOSTI •

azylantov a nezriedka sa im práve tu stane nejaký defekt. Navrhujúc túto iniciatívu predsedníčka Zhromaždenia obce Nataša Cvjetkovićová povedala, že v poslednom čase sa objavilo viac prípadov, že občania od lokálnej samosprávy žiadali úhradu, pretože im na tomto prechode bolo poškodené vozidlo. Problém bol presunutý do dvoru podnikov Putevi Srbije a Železnice Srbije, ktorých majetkom tento priechod je a ktoré majú kompetencie na jeho úpravu. Záber z cestného priechodu Dopravný inšpektor informoval, že v priebehu minulých dvoch do riešenia. V nadchádzajúcom rokov v súvislosti s touto prob- zimnom období hrozí nebezpelematikou podal sťažnosť priamo čenstvo, že sa tu vôbec nebude kompetentným orgánom a že dať premávať. Ako sa veci ďalej oboznámil aj svojich nadriade- budú rozvíjať, teraz však závisí ných, ale to doteraz nevyústilo do od vôle podnikov Putevi Srbije žiadnej iniciatívy a už vôbec nie a Železnice Srbije. 45 /4672/ 7. 11. 2015

Ľudia a udalosti SPOMIENKA NA 28. OKTÓBER V PETROVCI

Uplynulo 74 rokov Jaroslav Čiep

nebojácne, nebáli sa, ani keď šli na šibenice a volali na slávu a na slobodu..., – so smútkom si tento starček spomenul na posledné chvíle svojich kamarátov.

red 74 rokmi na nádvorí vtedajšieho obecného domu v Petrovci na znak krutej odvety maďarskí okuPietna spomienka na popravených mladíkov panti popravili na nádvorí SVD ôsmich protifašistických aktivistov z Petrovpetrovských škôl sa Viaceré organizácie a združenia ca a okolia. Na v utorok 28. októbra potom k symbolickému pomníku výzvu Komuo desiatej hodine na nádvorí SVD položili vence. nistickej strany aj tohto roku zhroZástup sa potom presunul na petrovská mlámaždili na nádvorí tzv. partizánske hroby na cindež sa zapojila Slovenského vojvo- toríne, kde po skončení druhej do synchronidinského divadla. svetovej vojny vystavali spoločnú zovanej akcie Po primeraných hrobku pre umučených prvopálenia konopy piesňach v poda- bojovníkov. Tu im slová vďaky v južnej Báčke. ní žiackeho chóru venoval predseda Rady MS Báčsky V Petrovci 10. pod vedením pro- Petrovec Ján Rybovič a učiteľka októbra 1941 fesorky Marieny Miluška Anušiaková-Majerová p l a m e ň o m Spoločná hrobka petrovských prvobojovníkov Stankovićovej-Kri- predniesla veľavravné verše Paľa vzbĺkli tri kono- a úcta spoluobčanov vákovej a recitácii Bohuša. Žiaci a iní ctitelia k topárne. Okupanti žiačky gymnázia muto dňu hrobku martýrov na aktérov, žiaľ, veľmi rýchlo odhalili Predstavitelia lokálnej samo- Ivety Glasovej, v príležitostnom petrovskom cintoríne primerane a už 28. októbra predpoludním správy, spoločenských organi- programe o martýroch slobody ho- upravili a ozdobili kyticami kveôsmich z nich aj popravili. Vtedy zácií a združení, učitelia a žiaci voril predseda obce Pavel Marčok. tov. o život prišli Pavel Ďuga, Ján Labáth, Martin Hrubík, Ján Marčok, BEH S NEMALÝMI PREKÁŽKAMI Rudo Hrubík, Branislav Mokić, pripomína stavanie nového Žeželvšetci z Petrovca, Jovan Žeravljovho mosta v Novom Sade. Raz sú jev z Nového Sadu a Ljubomir problémom prostriedky, inokedy Doroslovački z Bečeja. krátke spoje medzi realizátormi a inO udalostiach spred 74 rokov vestormi, tretíkrát nedostatok odborjeden z najstarších Petrovčanov, níkov alebo majstrov... Po viacerých deväťdesiatjedenročný Pavel mesiacoch, keď veľké stavenisko na Kaňa hovorí: – Jeden z nich, Ďuga, oboch brehoch Dunaja hlavne zívalo bol mojím kamarátom a Hrubík prázdnotou, koncom júna nastala mi bol susedom. Mohol som aj ja zmena. Nainštalované a ofarbené byť medzi nimi, lebo ma nadávali sú všetky časti malého, 180 metrov zapojiť sa, v noci som lepil plagáty dlhého a 34 metrov vysokého oblúka s nimi, ale keď sa pálili konope, na sriemskej strane. V uplynulých v poslednej chvíli som zaváhal... týždňoch pozornosť staviteľov bola V deň, keď ich obesili, chcel som aj upriamená na ten druhý, väčší, 220 ja byť na nádvorí, ale mi „džandár“ metrov dlhý a 42 metrov vysoký hlavu zacvikal do brány. Ten dnu oblúk na novosadskej strane. Jeho púšťal iba rodičov, aby sa posledkompletizovanie možno očakávať o pár týždňov. Do konca roku by mali byť ukončené oba oblúky, ako nýkrát rozlúčili so synmi. Keďže aj značná časť nosného stĺpa v strede Dunaja. Ak nebude dochádzať k neplánovaným prerušeniam som vedel po maďarsky, lebo prác, most by mal byť hotový do 19. novembra 2016. Má mať dva jazdné pruhy pre cestnú premávku, som sa narodil v Sabatke, predsa dve železničné koľajnice a po dve cyklotrasy a trasy pre chodcov. Celková šírka mosta je 31,6 metra. som nejako vošiel. Naši chlapci V kategórii mostov s dvoma koľajnicami nový Žeželj bude mať rekordné rozpätie oblúkov vo svete. mali zviazané ruky, ale dodnes Na snímke: Z prác na báčskej strane Dunaja. sa pamätám, ako mi Paľo kývol O. F. rukou, keď ma videl. To bolo srdce

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SEMINÁR SÚČASNÉHO VIDEONOVINÁRSTVA V PETROVCI

Médiá novej generácie J. Čiep

čúvali prednášky, ale aj prakticky pracovali v teréne a výsledkom ich práce boli nakrútené a zostrihané videopríspevky, ktoré prezentovali v areáli Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom, ktoré bolo ich hostiteľom. Okrem lektorky zo Slovenska, doktorandky na Katedre žurnalis-

rvé kolo kurzu pre budúcich videonovinárov Médiá novej generácie prebiehalo od piatka 30. októbra do nedele 1. novembra v Báčskom Petrovci v organizácii Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Ide o podnetný seminár, ktorého autorkou a koordinátorkou je Svetlana Surová, redaktorka Rádio-televízie Vojvodina a predsedníčka Komisie pre web Výboru pre informovanie NRSNM. Na seminár sa prihlásilo sedemnásť záujemcov o tento druh dynamického novinárstva, ktoré sa urýchlene stáva súčasťou nášho každodenného Dohovor o ďalších aktivitách informovania. Naučiť sa pre frekventantov seminára niečo nové prišli nielen stredoškoláci, študenti i skončení tiky Filozofickej fakulty Univerzity vysokoškoláci zo všetkých regió- Komenského v Bratislave Jany nov Vojvodiny, ale aj absolventi Pazderovej na seminári predmediálnych štúdií na Slovensku. nášali profesorka a televízna Počas troch pracovných dní redaktorka Annamária Boldocúčastníci seminára nielenže po- ká-Grbićová, kameraman Jozef

VÝMENA KRYTINY NA TELOCVIČNI V KULPÍNE

Po rokoch sa to predsa podarilo Katarína Gažová

ová telocvičňa pri kulpínskej Základnej škole J. A. Komenského bola postavená pred rokmi, ale dodnes nemala povolenie na použitie. Na príčine bola nevhodná strecha tejto priestrannej budovy umiestnenej na nádvorí školy. O tom sa zmienila riaditeľka školy Jovanka Zimová: • ĽUDIA A UDALOSTI •

– Keďže republiková inšpekcia prikázala, že musíme vymeniť krytinu na streche novej telocvične, lebo nezodpovedá platným protipožiarnym normám a predpisom, prihlásili sme sa s projektom na súbeh Správy pre kapitálové vklady. Podarilo sa nám tak získať prostriedky v hodnote takmer 5 miliónov dinárov, na koľko inžinieri vyčíslili predbežné výdavky na výmenu

Maďar a strihač Boris Havran. Záver seminára v nedeľu napoludnie patril slávnostnému udeľovaniu certifikátov frekventantom. Knižný dar a doklad o úspešnom absolvovaní seminára v reštaurácii Aróma poslucháčom odovzdala predsedníčka VPI NRSNM Anna Jašková. Predtým si ešte raz spoločne pozreli nakrútené príspevky. Frekventantom sa prihovoril sa aj zodpovedný redaktor Slovenskej redakcie RTV Vojvodina Ján Čeman. O samom seminári nám jeho autorka Svetlana Surová povedala: „Cieľom kurzu je zvýšiť mediálnu gramotnosť mladých generácií v našom prostredí. Ponúknuť im takisto šancu, aby sa zaúčali novinárskemu remeslu, písali texty, nahrávali videá, reportáže, poznali tunajšie médiá v slovenskej reči, rozdelili sa s nami o vlastné idey a prípadne spolupracovali s mládežníckym vysie-

O masmediálnej gramotnosti hovorila doktorandka Jana Pazderová zo Slovenska

laním RTV Hore-dolu. Každý, kto sa rozhodne pre žurnalistiku ako profesiu, musí si dobre rozumieť aj s fotoaparátom a kamerou, musí byť schopný zostrihať video a všetko to chápať ako súčasť svojej práce. Navyše musí si byť vedomý toho, že jeho práca bude skôr dvojsmerný dialóg, ihneď vystavená feedbacku konzumentov, prístupná divákom v ich intímnom priestore, kde si ju pokojne môžu komentovať. V období Facebooku, Instagramu, Twitteru, Blogu a smartphonov každý jeden užívateľ sa nejakým spôsobom správa ako novinár. Vytvára obsah, ktorý sa zverejňuje a prenáša určitý sociálny odkaz.“

krytiny. Papierová procedúra bola zakončená, zmluvy podpísané a v polovici minulého týždňa majstri z Nového Sadu začali s prácou. Dúfame, že nám počasie bude žičiť vzhľadom na to, že sa s prácami, ktoré sa vykonávajú na otvorenom, začalo iba koncom októbra. Najviac by sme si v prvých novembrových dňoch priali suché počasie, aby sa práce Majstri na streche školskej telocvične mohli dokončiť a budova znovu dostala strechu, ale teraz tú správ- aj povolenie na používanie tenu. Potom budeme môcť žiadať locvične. 45 /4672/ 7. 11. 2015

Ľudia a udalosti V HASIČSKOM DOME V PADINE

Oslávili 200 rokov od narodenia Štúra Juraj Bartoš

ydareným slávnostným večierkom Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc zapadajúcich slov práve v deň, keď uplynulo 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra, Padinčania si 28. októbra pripomenuli azda najvzácnejšiu postavu v dejinách Slovákov. Význam Štúra i tohto podujatia v príhovore ocenila veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, ktorá práve po prvý raz navštívila Padinu. Prihovorila sa i predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Organizátorka podujatia, ktoré sa začalo hymnami Slovenska a Srbska, Daniela Ďurašová (Asociácia pre vzdelávanie a regionálny rozvoj – AERD) prečítala pozdravné listy nedávneho slovenského veľvyslanca Jána Varšu a starostu obce Hlboké na Slovensku Miloša Čobrdu. Jeden potlesk stíhal druhý, keď sa do roboty pustili ochotníci. Taneč-

Na spoločnej snímke: účastníci a vzácni hostia osláv 200-ročnice narodenia Ľudovíta Štúra v Padine níci a speváci Detského folklórneho súboru Holubička, rozšantení víťazi tohtoročnej Zlatej brány predviedli choreografiu Anky Halajovej Na hajšovkách, pričom im na harmonike hral Pavel Petrovič. Ženská spevácka skupina z Padiny sa predstavila páčivou zmesou slovenských piesní. Viedla ju sólistka Katarína Petrášová, ktorá program i moderovala, a na harmonike ich sprevádzal

Vladimír Hudec. Prítomní o. i. boli zástupcovia MOMS z Bieleho Blata a Padiny, tiež hostia z Kovačice a z iných prostredí. Mohli si pozrieť aj obrazy insitného maliara Pavla Povolného-Juhása. Večierok sa konal pod záštitou Veľvyslanectva SR v Belehrade a je súčasťou tohtoročného projektu Odkaz hrdej generácie štúrovcov. Doň sa aktívne zapojilo 165 detí so

svojimi rodičmi, dvaja insitní maliari a 50 dospelých ochotníkov. V rámci projektu sa AERD (v čele s riaditeľom Martinom Markušom) v júni podieľala na organizácii Letnej školy Ľudovíta Štúra na Detve s tamojším DFS Popoľanček, a potom aj v auguste v Padine. Koncom septembra AERD, ako i Slnečnica, účinkovali na krásnych celoslovenských oslavách Roka Ľudovíta Štúra v Hlbokom.

Z ČINNOSTI KANCELÁRIE PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

Privítali vzácnu zahraničnú návštevu Anna Lešťanová

„P

rednedávnom sme mali veľkú česť byť hostiteľmi zahraničnej delegácie z Portugalska. Navštívili nás predstavitelia Inštitútu pre šport a mládež Republiky Portugalsko a predstavitelia Ministerstva mládeže a športu Republiky Srbsko. Cieľom návštevy bolo silnenie bilaterálnej spolupráce v oblasti mládeže a športu medzi dvomi krajinami, – povedala Nadežda Hadríková, koordinátorka Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova.

Staropazovskú obec hostia navštívili s cieľom získať informácie o práci tejto kancelárie, o stratégii pre mladých na lokálnej úrovni a o súčasnom stave v športe. Delegáciu portugalského inštitútu tvorili Carlos Periera, člen výkonného výboru, Jorge Orlando Queirós, riaditeľ pre medzinárodné vzťahy, Eduarda Marques, regionálna riaditeľka, Jorge

www.hl.rs

Carvalho, riaditeľ úseku pre mladých, kým z nášho rezortného ministerstva boli Aleksandra Kneževićová, vedúca skupiny pre medzinárodnú spoluprácu, a Milica Škiljevićová, členka tímu pre podporu. „Počas tejto pracovnej návštevy vymenili sme si skúsenosti a idey o potenciálnej spolupráci na obojstrannú spokojnosť,“ podotkla naša spolubesedníčka, ktorá hosťom prezentovala činnosť tejto lokálnej kancelárie. Ďalej dodala, že hostí v Obci Stará Pazova privítali Radoje Blagojević, predseda Zhromaždenia obce, Velibor Katić, náčelník Oddelenia pre šport a mládež, Dragana Stevićová, koordinátorka Ženskej výborníckej siete a predstavitelia kancelárie Hadríková a Milan Bajić. V Národnom dome futbalu rokovali o spôsobe výmeny vedomostí a skúseností v oblasti športovej medicíny, ako aj o príprave športovcov na dosiahnutie vrcholných výsledkov. Takisto sa zmienili o športovej infraštruktúre a delegácia z Portugalska

Informačno-politický týždenník

Delegácia z Portugalska a hostia z rezortného ministerstva navštívili staropazovský dom futbalu (Foto: z archívu Kancelárie pre mladých) pozvala svojich hostiteľov na návštevu národného tréningového strediska Žamor. „Okrem tejto návštevy máme aj iné novinky. Upravili sme a vylíčili miestnosti a pribudol aj nový nábytok. Zostalo nám upraviť ešte sklenenú časť kancelárie s pohľadom na námestie a plánujeme aj osvieženie webovej stranky,“ poznamenala Hadríková.

Toho času začali pracovať na príprave nového lokálneho akčného plánu pre mladých na obdobie rokov 2016 – 2020. Dvere Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova sú inak vždy otvorené, keď ide o poskytovanie pomoci a podpory všetkým mladým, kreatívnym ľuďom, najmä v súvislosti s rozličnými súbehmi. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEŇ KYSÁČSKEJ ŠKOLY A JUBILEÁ

Podujatia poctili zahraniční a domáci hostia Elena Šranková

dôrazom na dve jubileá učitelia, žiaci a penzisti kysáčskej Základnej školy Ľudovíta Štúra vo štvrtok 29. októbra oslávili Deň školy. Podujatia, ktoré z tej príležitosti prebiehali, svojou prítomnosťou poctili početní vzácni hostia z domova zo zahraničia. V kysáčskej škole, ktorá nesie meno Ľudovíta Štúra, si totiž pripomenuli 200 rokov od narodenia tejto fundamentálnej osobnosti národného pohybu Slovákov a jej prínos v európskom, najmä slovanskom kontexte v zahraničí. Nezabudli ani na ďalšie jubileum, 230 rokov od založenia prvej slovenskej školy v Kysáči. Kysáčania totiž začiatkom roku 1785 doručili prosbu patričným orgánom, že chcú mať svojho učiteľa, čo im aj schválili cisárskym intimátom z 21. marca 1785 pod číslom 6696. Prvým kysáčskym učiteľom bol Jozef Valentíni, ktorý sa roku 1786 stal notárom v Hložanoch, a jeho nástupcom bol Štefan Záborský (Chovan) (1785 – 1789).

Príhovor Daniely Marčokovej na slávnostnom programe

neho múzea Slovenskej národnej knižnice v Martine. Ide o obnovený medzinárodný výstavný projekt tejto knižnice, venovaný Roku Ľudovíta Štúra 2015 – 2016. Tento široko koncipovaný projekt venovaný aj štúrovskej generácii prezentuje výber autentických archívnych a múzejných pamiatok uschovávaných v múzeách SR. V Slávnostnej sieni školy bolo Stretnutie so spisovateľom Augustínom Maťovčíkom, na ktorom boli i študentky a profesorky

pedagógov. Daniela Marčoková, riaditeľka školy, privítala hostí, medzi ktorými boli i predstavitelia NRSNM Zuzana Lenhartová, Vladimír Valentík a Ján Slávik, tiež Margaréta Kovárová, lektorka múzea Ľ. Štúra v Modre.

ktorá je momentálne vo veľkom rozvoji. Jej súčasťou je spracovanie životopisov slovenských dejateľov rozličnou formou. Pravdaže, hovoril aj o živote a diele Ľ. Štúra, ktoré ho dávnejšie zaujalo, a preto hľadal spôsoby, ako ho priblížiť ľuďom. Hostia zo Slovenska priniesli do Kysáča aj vzácne publikácie a dary, ktoré venovali škole, a im sa tiež dostali dary. Okrem spisovateľa Maťovčíka prítomným sa prihovoril i riaditeľ Slovenského vydavateľského centra V. Valentík a riaditeľka Odboru štátneho jazyka Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Elena Kačalová. Hovorili o najdôležitejších podujatiach a akciách uskutočnených u nás a na Slovensku z príležitosti jubilea Ľ. Štúra. Prítomní si pozreli i videozáznam o tejto osobnosti. V Kultúrnom stredisku prebiehal slávnostný program, kde pozornosť prítomných upútali zlomky zo Štúrovho života a diela predvedené žiakmi pod taktovkou Ľudmily Berediovej-Stupavskej. V druhej časti programu venovanej jubileu školy boli zaujímavé míľniky z rokov 1900, 1950, 1968, ktoré ilustrovali vývin nielen kysáčskej školy, ale aj

Výstavu si pozreli aj hostia z iných škôl

Na literárnom posedení: Augustín Maťovčík a Elena Kačalová

Z príležitosti významných jubileí v priestoroch školy najprv otvorili výstavu Jar slovenského národa, o ktorej hovoril Pavol Máťuš, odborný pracovník Literár• ĽUDIA A UDALOSTI •

Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade a predstavitelia niekoľkých škôl. Bol to totiž spoločný projekt NRSNM a Asociácie slovenských

Augustín Maťovčík, ktorý sa venuje literatúre faktu, spracovaniu životopisov slovenských národných dejateľov formou knižných publikácií a biografickému výskumu, predstavil Slovenskú národnú knižnicu v Martine. Je to podľa jeho slov moderná, vedecká, kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, o ktorej sa zmienil s osobitným dôrazom na činnosť jednotlivých jej odborov. Medziiným hovoril o slovenských spisovateľoch a literárnom živote na Slovensku a, samozrejme, o literatúre faktu,

vzdelávania. Mnoho toho z minulosti školy sa prítomní dozvedeli aj z prečítaného úryvku listu niekdajšieho učiteľa v Kysáči Alexandra Krajca z roku 1968. Pravdaže, nechybovala ani kultúrno-umelecká zložka programu. Na záver celodenných osláv bolo posedenie, kde sa kolektív školy rozlúčil s Miloslavom Struhárikom a Jánom Ďurovkom, ktorí odišli do penzie, kým jubilejná odmena sa dostala Anne Alexandre Folkmanovej za 10 a Jaroslavovi Fabianovi za 30 odpracovaných rokov.

45 /4672/ 7. 11. 2015

Ľudia a udalosti ZOPÁR TELEVÍZNYCH OBRÁZKOV S JÁNOM STRUHÁROM

Raz hlásateľ – navždy novinár Juraj Bartoš

napodobňujúc výborného hlásateľa Imra Fábryho.“ Hlas je azda Bohom daný dar, ale narábať ním znalecky, to veru chce pracovať a pracovať... Roku 1969 ho

z Európy na tvári miesta v Maďarsku, keď občania maďarskej národnosti z Rumunska, kde zúrila revolúcia, húfne utekali do Maďarska. Vďačíme za to Jankovi Fuzikovi a spolupráci s televíznym štúdiom v Segedíne. Spolu sme urobili dokumentárny film Kde je, vlastne, moja vlasť. My sme zase umožnili im, aby u nás nahrali hodinový dokument o vojvodinských Slovákoch Živá ratolesť.“

nohí hovoria, že pred mikrofónom hovorí najkrajším a najčistejším hlasom nielen v kruhu vojvodinských Slovákov, ale aj na širšom pláne. Cenu Svetozara Markovića predsa získal (a dvakrát!) za novinársku, nemožno nedodať, že dôkladnú a precíznu prácu. Za príspevky odvysielané v rámci Dúhovky, obľúbeného vysielania Slovenskej redakcie ROKY ŠÉFREDAKTOROVANIA niekdajšej Televízie Nový Sad. „Šéfredaktorom Redakcie inPrvý raz túto cenu Jánovi Struformatívno-politického vysielania hárovi (narodenému v Erdevíku (IPP) v slovenskej reči Televízie roku 1934) udelili za realizáciu Nový Sad som bol dva razy. Prvý okrúhleho stola o natalite vo Ján Struhár s manželkou Jarmilou raz necelé dva roky (1989 – 1990); Vojvodine (touto pálčivou na Stretnutí novinárov počas jedného dňa som dostal rozhodtémou sa vtedy nezaoberali tohtoročných SNS nutie, na ktorom sa uvádzalo: ani väčšie redakcie) a druhý Odo dnes nie si viac šéfredaktor. raz za televíznu reportáž Život na ako hlásateľa vyslali do Bratislavy. Bodka. Bez zdôvodnenia. To bolo čenejských salašoch. Hoci je roky „Pamätám sa, že v Bratislavskom po tzv. jogurtovej revolúcii, keď nás vo výslužbe, stále sa činí: ako ma- rozhlase boli ohromení, keď som z funkcie odstavili všetkých.“ tičiar, ako slovakista, ako novinár... začal čítať do vysielania pre dedinu, Spolubesedník vyťahuje zo záOdporoval, keď sme ho poprosili ktoré sa nahrávalo, najmä tým, ako suvky vo svojej pracovni zoznam. o rozhovor pri príležitosti 40. výročia zmäkčujem ď, ť, ľ, ň. Zaradili ma do Na ňom sú mená všetkých ľudí, ktorí založenia Slovenskej redakcie TVNS, živého vysielania, kde som čítal troj- pracovali v Slovenskej redakcii TV v ktorej bol dvakrát šéfredaktorom. minútové spráNakoniec asi zavážila kolegiálnosť, vy. Pozorne som no a tak predkladáme zopár akože počúval všetky televíznych obrázkov z obsiahleho vysielania, robil októbrového rozhovoru v jeho byte som si značky, na novosadskom Limane. čítal tlač... Niečo som sa za tie dva MEDIÁLNE ZAČIATKY mesiace hádam Základnú školu skončil v rodis- aj naučil.“ ku, nižšie gymnázium v Petrovci a strednú technickú školu v Novom Z ROZHLASU Sade. Potom externe pracoval ako DO TELEVÍZIE hlásateľ v rozhlase a vyštudoval na „Roku 1975 Vyššej správnej škole v Novom Sade. sme v rozhlase V rozhlase zastupoval Štefana Čá- začali chystať niho, ktorý preň, vraví, bol a zostal a j t e l e v í z ny legendou, a dodáva: „Po mesiaci program, ako som sa zamestnal na riaditeľstve spoločná re pôšt v Novom Sade, na technickom dakcia, a roku oddelení som robil ako technický 1981 sme prešli V štúdiu TV NS s naším azda najväčším cestovateľom, kreslič. Roku 1963 Rozhlas Nový Sad do TV redakcie, zosnulým Andrejom Čipkárom robil audíciu pre hlásateľov. Komisia do novej budovy bola veľmi prísna, konkurencia veľká na Mišeluku, v Sriemskej Kamenici. NS. Zvýši tón, o necelý poltón: „Vieš, a prijali mňa. Musel som sa strašne Okrem hlásateľstva pribudli mi aj Juraj, že nie je žiadna úradná dokuusilovať. Na redakčných schôdzach novinárske roboty. Sledoval som mentácia? Tento papier som našiel boli podrobné analýzy; ľudia na ne prevažne udalosti týkajúce sa vnú- náhodou, je to vzácny dokument. šli so strachom. Ak bolo niečo dobré, tornej politiky a postupne som sa Keď sa redakcia presťahovala do ani sa nespomenulo, ale ak bolo zlé, orientoval na dokumentárne veci. novej budovy (povedľa starej na vedúci mali ostré poznámky. Obstaral Akosi ma aj dnes bolí, že sa degra- Mišeluku, obe zbúrali bomby NATO som si štvorkanálový magnetofón duje národno-oslobodzovací boj, roku 1999), skriňa s košieľkami zoTesla (mám ho dodnes) a nahrával že sa mu nepridáva žiaden význam. stala v niekdajšej našej miestnosti a som vysielania Bratislavského rozhla- Mimochodom, boli sme prvá televízia študenti, ktorí boli pri presťahovaní, su. Potom som to prepisoval a čítal, nielen z vtedajšej Juhoslávie, ale aj všetko vyhádzali...“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OHROMNÁ ŠKODA „Obdobie jogurtovej, čiže tzv. antibyrokratickej revolúcie, keď bujneli nacionalizmy, zúrila hyperinflácia, keď v štátnych médiách stále vymenúvali nové kádre, naznačovalo rozklad Juhoslávie, za ktorou ja... banujem. Na menšinové redakcie síce neboli zjavné formálne nátlaky, ale autocenzúra robila svoje. Predtým tiež; nemohli sme povedzme počas komunizmu vo vysielaniach pripustiť viacstranícku rozpravu. Vedeli sme, čo smieme a čo nesmieme... Viac sme sa hrabali v kultúrnom dedičstve a školstve, venovali sa životu na dedine. Všetci sme však robili z celého srdca, všetci pracovníci. Zo začiatku sme robili s filmom a počas ekonomického embarga sme nemohli zo zahraničia obstarať pásy, tak sme vymazali celé vysielania. To bola ohromná škoda...“ NAJHORŠIE „Kedy som sa v koži šéfredaktora cítil najhoršie? Vždy, keď som bol bezmocný. Keď som písal generálnemu riaditeľovi TV NS, aby riešil bytovú otázku kolegovi Jánovi Filipovi, ktorý každý deň dochádzal zo Starej Pazovy. Koľkí, ako sa hovorí, skade ruka, skade noha, byt dostali, ale kolega Fillip – nie. Hoci mu rodina bola ohrozená... Bezmocný som bol, aj keď bola vojna a Martin Prebudila (tiež zo Starej Pazovy, pozn. J. B.) už mal dve deti. Raz prišiel a z ničoho nič vraví: Strunko, ja o pár dní musím do uniformy. Tak ma to dojalo... Chodil som za referentom na úrad celonárodnej obrany a ochrany, prosil, aby mu to odročili, vysvetľoval, že je prepotrebný aj kvôli programu, aj v rodine; nič som nezmohol. Odišiel, šťastne sa vrátil, žije dodnes; ale mohlo byť aj inak...“ NOVINKY Druhý raz Ján Struhár bol pri kormidle Slovenskej redakcie v období 1993 – 1996. Televízia je živý organizmus. Ako taký musí nielen sledovať zmeny na všetkých úrovniach, byť na ich prameni, ale aj sama sa musí meniť. Nie vždy to ide hladko... „Uviedli sme veľké, hodinové priame vysielanie (štyrikrát v roku) Križovatky. V rámci neho sme usporiadali televíznu debatu Život cirkví. Predtým sme farárov vo vysielaní nemávali • ĽUDIA A UDALOSTI •

ani my, ani iné redakcie. Pozval som do štúdia zástupcov viacerých cirkví a cirkevných spoločenstiev. Boli síce isté námietky voči tomu, avšak obhájil som to tvrdením, že ide o našich divákov. Na krytie sme urobili zábery z kostolov a modlitebníc; bolo to veľmi zaujímavé a po vysielaní už nikto nemal žiadne námietky.“ JAZYKOVÁ KULTÚRA Rád si spomenie aj na sympózium hlásateľov Juhoslávie. Hneď má poruke i fotku, na ktorej ho vidíme v spoločnosti s Duškom Vidakom, Branislavom Surutkom a ďalšími doyenmi hlásateľského remesla. „Bol som na troch takýchto sympóziách. V rámci nich sme sa stretli nielen s odborníkmi z Filologickej fakulty, ale aj s lekármi: hovorili nám o ošetrení hrdla. Vtedy každá rozhlasová stanica veľmi dbala na kultúru prejavu, na kultúru slova; dnes sa to zanedbáva. Nielen u Slovákov, ale vôbec.“ CESTOU ZARÚBANOU Po chvíli máme v rukách scenár na nahrávanie dokumentárneho filmu Slovenské národné slávnosti 1919 – 1953. Napísal ho Ján Struhár roku 1999 ako dôchodca a člen Správnej rady Matice slovenskej v Juhoslávii. Ibaže od scenára po film – cesta zarúbaná. Desiatky ba stovky hodín strávené nad stránka-

mi Národnej jednoty a povojnového Hlasu ľudu v archíve Matice srbskej a v redakcii HĽ. Osobitný príbeh sa pletie okolo filmu na krytie príbehu, ktorého autorom je náš prvý filmár Emil Klobušický. „Roku 1968 tu bola istá delegácia zo Slovenska a Emil Klobušický, nevediac, čo má robiť s kotúčmi filmu (nahral sokolské cvičenia, matičný výbor, svadbu v Selenči...), dal ich členom slovenskej delegácie. Tak som musel ísť na Slovensko, aby mi to tam prehrali... Väčšie peripetie boli v súvise so strihaním. Televízna budova bola počas bombardovania roku 1999 zbúraná, výrobné kapacity zúžené, televízni vedúci nechceli ani počuť o strihaní dákych tam dokumentárnych filmov. Predseda Báčskopetrovskej obce Juraj Červenák a predseda MSJ Rastislav Surový podpísali zmluvu, na základe ktorej nám Televízia BAP v Báčskej Palanke umožnila strihať materiál. Pravdaže, u nich a len po polnoci. Tak sme strihávali do rána... Nakoniec film na SNS premietali, keď už ľudia v sále boli unavení a ponáhľali sa na obed. Priznám sa: robil som to s nadľudským vypätím síl.“ PAMÄTNÍK V roku jubilejnom Slovenská redakcia (vlastne teraz už len Slovenská rubrika TVV) vysiela o. i. aj staré veci. Boli by dozaista zostali

zabudnuté, priam stratené, keby sa Ján Struhár po odchode do zaslúženého dôchodku nepozviechal. Veľký štvorčekový zošit, celý prehľadne popísaný, vraví veľa. „Keď som odišiel do výslužby, mňa to trápilo... Tri roky som sa prehŕňal vo Vojvodinskom múzeu v Novom Sade, kde je uložená filmová dokumentácia TV NS. Pozapisoval som si relevantné údaje: názvy vysielaní, dátumy, kedy boli odvysielané premiérovo, ich obsahy, trvanie, témy, mená autorov a spolubesedníkov...“ Docení niekedy niekto význam jeho mravčej práce, ktorou vlastne ZACHRÁNIL (pred zabudnutím a môžbyť aj fyzickým zahubením) veľkú časť mozaiky kultúrnych a všeobecných dejín vojvodinských Slovákov? „Najvzácnejšie, čo som našiel, pre mňa je Dúhovka, ktorú režíroval Andrej Privratský – Žatva na Pálenkášovom sálaši. Ako dobre to urobil...! Ale vzácne sú aj menšie príspevky. Napríklad výstavba cukrovaru v Kovačici, 10. výročie časopisu Vzlet... Začal som to robiť z vlastnej iniciatívy, bez akejkoľvek zmluvy. Neskoršie terajší šéfredaktor Slovenskej redakcie TVV Ján Čeman odišiel za generálnym riaditeľom TVV, ozrejmil, že ide o vzácnu robotu, takže podpísali so mnou zmluvu a pokračoval som v robote už za skromnú finančnú úhradu.“

V ILOKU AJ PETROVSKÉ SPEVOKOLY

„Tu stojím, ináč nemôžem...“ Anna Horvátová

„T

u stojím, ináč nemôžem, tak mi Pán Boh pomáhaj,“ neraz odznelo v ilockom chráme Božom v sobotu 31. októbra, v deň, keď si protestantskí veriaci každoročne spomínajú na reformátora evanjelickej a. v. cirkvi Martina Luthera, na jeho odhodlanosť a jedinečný revolučný skutok. Martin Luther totiž 31. októbra 1517 na dvere wittenberského chrámu pribil k uverejneniu 95 téz určených na akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax udeľovania odpustkov. Lutherov spor o odpustky sa stal predmetom širokého záujmu, aby potom tento horlivec skončil život upálením. Pamiatku na Luthera si minulú sobotu uctili aj na bohoslužbách v chráme Božom v Iloku, kde na po• ĽUDIA A UDALOSTI •

Farár ilocký Dušan Saják a generálny biskup na Slovensku Martin Klátik zvanie pána farára ilockého Dušana Sajáka pricestovali aj petrovskí

členovia spevokolov a cirkevníci so svojím duchovným pastierom

A nie je to ani zďaleka všetko prospešné, čo tento (viem, že ma kedy-tedy šibne prísnym pohľadom a povie: Prehnal si!) živý pamätník vykonal. Napríklad, keď počas šéfredaktorovania odišiel do Zastava filmu v Belehrade a kúpil všetky filmové noviny, na ktorých boli Slovenské národné slávnosti alebo iné príspevky o Slovákoch. UZNANIA Ohľadne súčasného stavu našich (slovenských) médií vraví: „Bude stále ťažšie, ale treba zachovať dosiahnutú úroveň. Lenže trieštime sily a nestretávame sa ako kedysi, hoci o to dávno orodujem.“ Podáva kúsok papiera s dátumom svojho odchodu do dôchodku (19. 2. 1996), na ktorom mu Martin Prebudila napísal: Hlásatelia zle čítajú správy. Nie: hlásatelia čítajú dobre zlé správy. Lúčime sa s úsmevom, vedomí si skutočnosti, že Ján Struhár nielen dobre čítal, ale, ako hlásateľ a najmä ako novinár a šéfredaktor urobil kvantá vzácnej roboty. Vyoral hlbokú brázdu. Kto sa na svet pozerá s otvorenými očami, vidí, docení; komu slúži pamäť, ten si aj pamätá. Ako toť dve Pazovčanky, ktoré sa na tohtoročných SNS v Petrovci pri ňom pristavili so slovami: „Pán Struhár, to boli programy, keď ste vy robili...“ Veru: niet nad uznanie divákov, poslucháčov, čitateľov... Jánom Vidom. O vznešenosti chvíle svedčila prítomnosť generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika a jeho manželky, evanj. farárky Olinky Klátikovej, ako aj kazateľov slova Božieho: Svetlany Vojnićovej-Feldyovej, farárky solianskej a zástupkyne biskupa Chorvátskej evanj. cirkvi Branka Berića, Vladimíra Grňu, farára báčskopalanského, Jána Vidu, farára petrovského, a domácich duchovných vodcov – Boženky Sajákovej a Dušana Sajáka, ktorí mali na starosti celkový priebeh bohoslužieb, ako i umelecký program početných detí. Petrovské spevokoly pod taktovkou kantora Pavla Očovejiho zaspievali po jednej pesničky. Služby Božie prebiehali aj v slovenskom, aj v chorvátskom jazyku. Po bohatom telesnom potúžení, o ktoré sa postarali pohostinní Iločania, Petrovčania si urobili výlet na nádherný Ilocký hrad, ktorý ich očaril tak svojím výzorom, ako i bohatstvom veľmi starých exponátov. Foto: J. Lačok

45 /4672/ 7. 11. 2015

Ľudia a udalosti NAVŠTÍVILI SME GAZDOVSTVO HAJDUŠICKÉHO POĽNOHOSPODÁRA MILKA VŔBU

Bol to bláznivý výrobný rok Vladimír Hudec

a gazdovstve Milka Vŕbu v Hajdušici je rušno už o siedmej ráno. Mladší Milkov syn Igor sa chystá ukončiť sejbu pšenice, starší syn Andrej odchádza zberačom lámať kukuricu a zamestnanec Miroslav Cesnak, ktorý má v tejto chvíli na zodpovednosti prepravu sóje, spolu s hlavou rodiny pripravuje kombajn na zber zvyšnej sóje. – Bol to definitívne bláznivý rok, – kvituje Milko. – V marci, keď sme už mali začať prípravy na sejbu, vypúšťali sme vodu z polí a vysúšali pôdu. Hoci sejba trochu meškala, na porastoch sa to neodzrkadlilo. Dokonca ešte koncom júna a začiatkom júla polia pekne vyzerali, porasty kukurice a sóje bujneli. Očakávali sme hojnú úrodu... No a potom prišli tie dlhotrvajúce páľavy, ktoré úplne zmarili naše úsilie. Následkom letných páľav podľa slov našich spolubesedníkov je viac než skromná úroda sóje. Priemerne sa vraj v hajdušickom chotári z jutra urodilo 1 000 kg tejto olejniny, ale neboli zriedkavé ani parcely, z ktorých namlátili iba 400 či 500 kilogramov.

slušne. U nás napríklad najlepšie urodila sója, ktorú sme zasiali začiatkom júna – 1,4 tony z jutra. Extrémne teploty a sucho vplývali aj na úrodu kukurice. Priemerne sa urodili skromné 2 tony z jutra. Naši spolubesedníci však upozorňujú, že na úrodu tejto obilniny na mnohých parcelách vplývalo aj nezodpovedné správanie sa sedliakov pri postrekovaní susednej sóje. Sója sa totiž postrekuje prípravkami, ktoré ničia úzkolisté rastliny, ku ktorým patrí aj kukurica. Moderné stroje, ako je táto – Ľudia si neuvedomujú, komputerizovaná sejačka, významne že sa drobné kvapôčky, čiže pomáhajú, aby pôda bola ľahšie, kvalitne a načas obrobená drobná hmla, ktorú vytvárajú striekačky, povetrím prenesie na susednú kukuricu, aj keď – Mali sme 100 hektárov a namlátili sme 1 000 kg z hektára, čo je úplne ticho, bez vetra, – hovorí je veľmi málo, keďže sója za nor- Igor. – To kukuricu síce nezničí úplne, málnych podmienok môže urodiť ale predsa len spomalí jej rast, čo sa až 3,5 tony z hektára, – hovorí ďalej v konečnom odzrkadlí aj na úrode. Aj Milko. – Toho roku však podmienky nám sused spravidla zničí kukuricu, neboli normálne a úroda závisela keď postrekuje svoju sóju. Márne predovšetkým od obdobia sejby. sme ho upozorňovali, on si robí po Sója zasiata v optimálnych leho- svojom, takže sme jednoducho pritách urodila veľmi málo, pokým nútení na tej parcele siať to, čo seje tá neskoro zasiata urodila celkom on. Tomu problému možno predísť

tak, že sa na striekačky namontujú trysky, ktoré nerobia hmlu, ale kvapky herbicídu striekajú priamo na zem, ale väčšina si nechce robiť dodatočné trovy. Ceny poľnohospodárskych výrobkov sú večným kameňom úrazu medzi výrobcami a výkupcami poľnohospodárskych výrobkov. Aj naši spolubesedníci mienia, že cena sóje a kukurice je neprípustne nízka. Podľa ich mienky na tieto ceny nevplýva trh, ale veľkí výkupcovia, ktorí majú monopol. Najlepším príkladom toho je sója, ktorá tohto roku málo urodila, čo znamená, že ponuka je slabá, ale napriek tomu jej cena je omnoho nižšia ako v predchádzajúcich rokoch. Najhoršie to však je s kukuricou, ktorej cena spravidla býva úplne destimulujúca, bez ohľadu na úrodu. Z toho dôvodu Vŕbovci tohto roku kukuricu pestovali iba na 10 jutrách, a tak tomu bude aj do budúcna. Okrem pšenice v osevnej štruktúre na poliach tohto popredného gazdovstva bude ešte len sója a slnečnica a kukuricou zasejú znovu zanedbateľné výmery, fakticky iba pre vlastné potreby. Uvažujú však aj o tom, že zmenia technológiu výroby a že prípravu pôdy a sejbu trochu posunú, lebo si všimli, že sa prajné poveternostné podmienky posunuli takmer o mesiac dopredu, práve tak ako aj toto babie leto, ktoré tentoraz prišlo dva týždne neskôr ako zvyčajne.

ĎALŠIA DEBATA V KYSÁČI

Užitočnými nápadmi k šetreniu Elena Šranková

alšou témou, na ktorú si posvietili členky Združenia Eko smer v Kysáči v nedeľu 1. novembra, bola Biomasa ako obnoviteľný zdroj energie. Stretnutie aj tentoraz bolo v priestoroch Futbalového klubu Tatra. Tatiana Marčoková hovorila o užitočných nápadoch na využitie biomasy, ktoré môžu prispieť k šetreniu v domácom rozpočte, kým Elena Ožvátová pritom upozornila aj na ochranu životného prostredia. Spomenula, že je využitie biomasy späté s dedinskými domácnosťami. Ukázalo sa to aj v osobnom prípade Miroslava Pavloviča, ktorý prítomným rozprával o svojich skúsenos-

www.hl.rs

tiach s biomeilerom, čiže využitím kompostu na zahrievanie vody. V pokračovaní Marčoková hovorila o využití sójovej slamy, ktorej využitie v Srbsku dosahuje iba 3 percentá. Po každom zbere úrody zostane 12,5 milióna ton žatevných pozostatkov. Keby sa však využilo všetko, mohlo by sa usporiť až 1,5 milióna ton nafty. Prednosťami využitia sójovej slamy sú úspory a popol, ktorý možno využiť ako hnojivo. Nedostatky sú náročný skladovací priestor a nerovnomerná teplota, čo sa však môže riešiť rezervoármi. O využití dreva, presnejšie paulownie (rýchlorastúceho energetického stromu pochádzajúceho z Číny) hovorila E. Ožvátová.

Informačno-politický týždenník

Zmienila sa najmä o ekonomickej opodstatnenosti pestovania paulownie, o čom svedčí údaj, že jedna sadenica za štyri roky vyprodukuje 0,3 kubického metra a po ôsmich rokoch neuveriteľný kubický meter drevenej hmoty. Hovorila i o jednoduchom pestovaní tohto stromu a informovala, že sa sadenice môžu zabezpečiť aj v Kysáči. Ako ďalšie zdroje energie Marčoková spomínala kôstky z višní a čerešní, tiež bioplyn, ktorý je príznačný pre priemyselné sústavy, i keď existujú aj domáce systémy. Mnohé z týchto nápadov prítomní mohli vidieť aj prostredníctvom krátkych videopríspevkov, napríklad aj ten, ako získať bionaftu pre automobily. Na záver prakticky

Jednoduchým spôsobom k briketám z papiera a kartónu

ukázala, ako jednoduchým spôsobom možno spracovať a využiť aj papierový a kartónový odpad. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S TORTÁRKOU LÝDIOU BRTKOVOU Z KOVAČICE

Kreátorka neopakovateľných chutí a tvarov Bol ten začiatok ťažký alebo sa všetko tudovala síce iný odbor, no láska vydarilo na výbornú? – Sladká pochúťka v k výtvarnému umeniu, neskoršie k pečeniu a ozdobovaniu podobe dinosaura sa tort si ju predsa našla. Dnes Lýdia vydarila. Nielen nadBrtková svojou šikovnosťou a krea- šenie môjho syna, ale i tivitou očarila nie iba Kovačičanov, priateliek a rodiny ma lež aj zákazníkov spoza chotára. O povzbudilo, aby som v svojom sladkom kráľovstve Lýdia tom pokračovala, skúšala stále niečo nové a hovorí: – Od útleho veku som rada kreslila zdokonaľovala sa. Preto a maľovala, preto som vždy túžila som si ihneď zadovážila niekde si vyskúšať a realizovať svoje pomôcky a vyskúšané Lýdia so synom Viktorom a manželom Paľkom umelecké sklony. Snívala som o tom, recepty mamy Brtkovej že budem tvoriť kreslené filmy pre a za pomoci internetu Disneyland. Asi pred piatimi rokmi som ich ozvláštňovala vždy novou neho, aj keď vždy mám nápady ako niečo pridať alebo upraviť inak. No som začala piecť a predovšetkým výzdobou. priznám sa, som rada, zdobiť torty podľa vlastnej keď dostanem voľnú fantázie a predstavivosti. ruku, čo býva pomerTento netradičný koníček ne často. Naposledy som mi doslova učaril a prípraza úlohu dostala utvoriť va týchto sladkých diel je tortu – rybu, čo sa mi aj pre mňa ozaj príjemnou podarilo a zákazníčka relaxáciou. bola s výsledkom spoMladá tortárka sa dokojná. Teší ma, že svojimi stala k pečeniu cukrovicukrárskymi výtvormi niek ako nevesta, ktorá môžem prispieť k pohoobdivovala šikovné ruky de a príjemnému ovzdusvojej svokry tortárky. Ako šiu rôznych slávnostných nám prezradila, jej záľuba Fantázia a trpezlivosť je najdôležitejšia prísada, chvíľ. sa zrodila počas prípravy šikovné ruky to potom poľahky zhotovia Koľko času potrebunarodeninovej torty v poVašou špecialitou sú torty nie- ješ na prípravu jednej torty? dobe dinosaura pre trojročného syn– Ťažko povedať, závisí od prípadu čeka Viktora. Tak sa z jednorazovej len pre deti, ale i pre dospelých? – Ak má zákazník predstavu, čo do prípadu, dakedy mi treba aj pár záležitosti stala záľuba, ktorej dnes chce, tak sa snažím tvoriť podľa dní, niektoré ozdoby treba pripravenuje stále viac času. Anička Chalupová

viť vopred, a závisí aj od veľkosti a zložitosti torty a jej výzdoby. V práci mi pomáhajú aj moji domáci, sestra Elena a zvlášť syn Viktor, ktorý sa veľmi usiluje formičkami vyrezávať kvety a lístky, pripraviť na tortu rôzne detaily. On je mojím veľkým pomocníkom, ale zároveň aj vďačným kritikom. Na tvojich tortách vysedávajú rôzne postavičky z kreslených filmov? – Pri vytváraní sladkého umenia je dôležitá nielen chuť a fantázia, ale aj veľká dávka trpezlivosti, bez ktorej by to nešlo. Ozdoby na torty vyrábam z cukrárskej hmoty – fondánu, najčastejšie sú to figúrky zvierat, postavičky z kreslených filmov, pretože sú milé a obľúbené. Aký je súčasný trend v tortárskom umení? Čo ty máš najradšej? – Želania sú rôzne. Najvyhľadávanejšie sú predsa klasické torty: čokoládová, orechová, tiež tzv. reforma, alebo esterházy, ale aj ovocné a pod. Často si zákazníci sami prinesú aj recept, podľa ktorého im potom zhotovím tortu. Akú budúcnosť predpovedáš tejto tvojej sladkej záľube? – Mojou túžbou je zdokonaliť sa v cukrárskom dizajne a potešiť každé srdce. V budúcnosti plánujem otvoriť vlastnú cukráreň, vlastne dielňu na výrobu tort. Máš recept na úspešnú tortárku? – Základné prísady mojej záľuby sú: cit, láska, fantázia, harmónia farieb a chutí, mnoho trpezlivosti… Tieto prísady zmenia obyčajné sladké diela na neobyčajné a zvláštne, akoby z rozprávkového sveta. (Foto: autorka a z rodinného albumu)

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Vraj sa nastoľuje filozofická otázka, z ktorej vyplýva tak isto filozofická odpoveď. Otázka znie: Ak sú všetci majitelia portálov a(lebo) blogov novinári, sú aj všetci majitelia tlakomerov kardiológovia? Odpoveď: Ak títo druhí, rovnako ako prví, zverejňujú svoje údaje akýmkoľvek spôsobom (predovšetkým prostredníctvom všemožného internetu), tak zrejme sú (aj) novinári. Nemajú ďaleko od filozofie ani slová, ktoré denník Blesk pripisuje • ĽUDIA A UDALOSTI •

aktuálnemu primátorovi hlavného mesta: „Opozícia mi vyťahuje niečo spred piatich, desiatich a pätnástich rokov, a všetko, čo som robil vtedy, robil som, kým pri moci bola DS.“ Z čoho možno o. i. usúdiť, že by déesovci teraz mali naplno robiť to, čo im, až sa raz koleso vôle voličov opäť otočí, pokrokári budú vyčítať. Blesk nijako nemôže bez citácií našich popredných štátnikov a politikov. Vraj pán Vulin vyhlásil, že pána Vučića bude obhajovať – po sám koniec.

Nevedno, či to povedal preto, že na ten koniec (už) dovidí, alebo z iných dôvodov, nie je ale vylúčené, že by ho mienil brániť, kým pán premiér (podobne ako vo vtipe otec synovi) nepovie: Ďakujem synak, stačilo, už som celý obhájený... Zase ten Blesk... Podľa neho pani predsedníčka Zhromaždenia Srbska na telefonovanie minula 330 000 dinárov. Dajsamisvete. Nejde predsa o eurá... Ako v prípade riaditeľky istej školy v Novom Sade, ktorá vraj na

cestovanie svetom strovila 10 000 eur, ak je pravda, zo školského rozpočtu. Čo tiež nie je nič na počudovanie, veď vraj necestovala sama, ani, nebodaj, s milencom, ale, aspoň tak uvádza Blesk, s vlastným manželom. Záverom počujme echo z belehradského knižného veľtrhu. Vraj frontman skupiny Van Gog Zvonimir Đukić Đule vyhlásil, že kniha je lepšia od bensedínu. Tobôž ak je slabá, trúfame si dodať, lebo vtedy nad ňou skôr zaspíme.

45 /4672/ 7. 11. 2015

Ľudia a udalosti REPORTÉR BORA OTIĆ A JEHO ZBIERKA ŠOROM, SREDOM

Príbehy nezabudnuteľné Oto Filip

i kadečo iné. I tie fotografie sú súčasťou svedectva jednej doby, v ktorej sme žili a žijeme a do ktorej nám predkovia čosi ponechali, aby sme to zachovali. Ak nebude takýchto textov a záberov, generácie, ktoré prichádzajú, ťažko sa budú môcť dozvedieť, len prostredníctvom ústnej komunikácie alebo internetu, ako sme vlastne žili. – Na tej ceste neustálej sú i úvahy o pokračovaní v uvedenej tvorbe? – Bol by som rád, keby na základe tejto knihy v perspektí-

nej zbierky rodiny – Jej obsah je vlastne oslavou Čániovej. Prezen- Vojvodiny, istou metaforou iektorí ľudia mitácia Otićovho diela tunajšieho žitia... lujú túto dobu poznačila tak piatok – Práve o to ide. Chcel som a jej technolopred veľtrhom, ako urobiť knihu, ktorá bude suvenígické vymoženosti, iní i prvé dni na stán- rom, pretrvávajúcim v písomnej zase prírodu, tretí sú ku nakladateľstva podobe. Ide o spomienky na opantaní minulosťou, Prometej počas 60. minulosť, o zachovanie nášho štvrtí budúcnosťou. medzinárodného dedičstva, vrátane zvykov, spôknižného veľtrhu sobu života, jazyka. Preto je kniha Publicista, televízny reportér Bora Otić má v Belehrade. nesmierne rád ľudí. – Ozaj, čo je ťažBežných smrteľníkov v nezvy- šie: túlať sa s kamerou po Vojčajných časoch, alebo aj naopak. vodine alebo chrániť tunajších To priam vanie z jeho vysielaní ľudí, ich zvyky, osudy a plány Petkazanje, najnovšie aj z jedi- pred zabudnutím? nečnej zbierky poviedok, cesto– Podobá sa to na dilemu: je pisov a reportáží menom Šorom, ťažší kilogram železa, alebo kisredom... Názov podľa známej logram peria? Ide vlastne len piesne, forma pútavá ďakujúc o masu, množstvo. V tejto chvíli tak autorovým textom, ale aj pre mňa je zaujímavejšie a krajšie, možno i ľahšie, písať. Všetko, čo som napísal, vznikalo tak, že som disciplinovane písal každú sobotu predPred jedným zo svojich záberov na knižnom veľtrhu poludním. Bolo to prvé, čo som robil, po osobnej hygiene. Môj priateľ Sima ve vznikli tri srca junačka. Čiže Matić zastáva názor, že osobitné monografie o Báčke, písanie je čosi podobBanáte, Srieme. Mám nadostač né športovému tréningu. materiálu a prichystaný som, ak Keď máš dobrú kondičku, všetko zapadne na svoje miesto, tak veľmi pekne a ľahko aby ďalšia publikácia uzrela svetpokračuje. lo sveta už na knižnom veľtrhu – Koľko času ste pov roku 2016. Keď ide o spôsob trebovali na vznik tých podania obsahu, uzavriem tým, takmer štyridsať jediže ide aj o cestopisy, aj o svojráznečných príbehov? ne denníkové záznamy, aj o rePrebal s motívom petrovskej svadby – Keby sme sa nerozportáže. A sú i poviedky, ktoré z roku 1924 hodli urobiť akúsi deliatreba vnímať ako súčasť mojich úvah, s osobami neskutočnými. cu čiaru a knihu vydať majstrovským fotografickým zá- k veľtrhu, tak by som ju azda No všetko, čo o nich píšem, sa na berom, obsah ktorému dominujú ešte stále chystal. Nemá to niečo podobá, akoby ste už o tom krása a trpkosť žitia. A prvá osob- konca-kraja. Zoran Kolundžičítali, zoznámili sa s nimi. Jasné nosť novosadského vydavateľstva ja a ja sme sa neraz rozpráje, prečo. Lebo ide o opisy duPrometej Zoran Kolundžija, vďaka vali o tom, ako má vyzerať. Dom v Kulpíne: kedysi ho bolo, cha, mentality, zvykov. Slovom, ktorému kniha uzrela svetlo sveta, Chceli sme, aby bola takmer už ho nieto o tento priestor, ktorý všetci my, nezabúda pripomenúť dve veci. dokonalá a nazdávam sa, že ktorí tu žijeme, vnímame ako čosi Po prvé, že je jedna polovica ná- sa nám to i podarilo. Je lákavá plná archaizmov. Ilustroval som osobné. Jedine som nenapísal, že kladu vytlačená latinkou a druhá už na prvý pohľad a ja verím tú našu rovinnú dušu niekoľkými pri uvedených poviedkach akácyrilikou, po druhé, že na preba- v lásku na prvý pohľad. Dúfam, fotografiami. Ide o krajiny, tváre, koľvek podobnosť so skutočne le je záber z petrovskej svadby že ju všetci, čo ju zoberú do rúk, portréty, detaily... Je tam i zá- existujúcimi ľuďmi a udalosťami z roku 1924, prebratý zo súkrom- len tak ľahko nepustia. clona, i prach, i Dunaj, i rovina, je čisto náhodná.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

RODINA ŠIROKÁ V ARADÁČI

Život je neustály boj Vladimír Hudec

im pomáha aj to, že majú viac ako nosiť, ale, našťastie, tu je bicykel, a 20 árov vlastného lesa, z ktorého aj manžel jej pomôže, keď treba. avel a Anna Širokovci z Ara- sa zásobia drevom na vykurovanie Keď sme ju prednedávnom stretli na trhu, našu pozornosť upútali dáča odjakživa žili skromne. a trochu majú aj na predaj. Keďže ani všetko uvedené ne- kapce z domácej vlny a spletené Pavel bol zamestnaný v niekdajšom veľkoobchode Tekstil v stačí na normálny život, Pavel husacie pierka na natieranie peZreňanine, Anna je domáca. Ako zdroj zárobku našiel v staroby- čiva. To táto usilovná žena sama každá rodina na dedine obrába- lom remesle, ktorému sa dávno vyrobí a na trhu speňaží. Vraj poli niekoľko jutár pôdy, ktorá im venuje – výrobe metiel. Metlíňa chádza zo sedliackej rodiny, kde umožnila dopestovať potraviny, pestujú v záhrade, sadia ho do sa od starej mamy naučila vlnu čiže zeleninu a mäso pre vlastné riadkov, podobne ako kukuricu umývať, česať, priasť, a potom potreby a zvyšky predávali. Pavlov alebo slnečnicu, medzi riadkami kapce pliesť. Týchto zručností sa plat im poskytoval pocit istoty, plečkujú a v rade okopávajú, do- nevzdala ani vo vlastnej rodine. Skôr choval niekoľko oviec, a ale bol aj zdrojom na financova- konca aj riedia. Takto vraj túto, v nie poľnohospodárskej výroby. podstate burinu, kultivujú, a tak tak sa zásobovali vlnou. Dnes už Slovom rodina, akých na našich dosiahnu kvalitu, aká je potrebná ovce nechovajú, no vlnu väčšidedinách počas socializmu bolo na výrobu kvalitnej metly. Počas nou dostanú od ovčiarov, ktorí ju mnoho. Nuž, a potom prišli krí- roka Pavel vyrobí zo 500 metiel, nemôžu predať. Teta Anna vlnu zové deväťdesiate roky. Pavlov buď z vlastnej suroviny, podnik skončil v konkurze a on alebo napoly z metlíňa, spolu s ostatnými zamestnanca- ktoré mu prinesú spolumi na trhu práce. V tej chvíli mal občania. Okrem metiel trochu viac ako 50 rokov, čiže vie vyrábať aj predmety primálo na odchod do dôchodku, z pleteného vŕbového ale predsa priveľa na hľadanie no- prútia, predovšetkým vého zamestnania, keďže dnešní koše na kukuricu, ale podnikatelia radšej zamestnávajú tie robí už len pre seba, výnimočne na objedmladých ľudí. návku. V prvom rade preto, že na výrobu kvalitného a trvanlivého koša prútie sa musí adekvátne pripraviť, čo je príliš Anna Široká návštevníčky aradáčskeho zdĺhavá a náročná festivalu naučila, ako si z husacieho peria práca, na ktorú cena upliesť štetec na potieranie pečiva koša nestačí. Aradáčania dopestovaný sama umyje, ale ju už nečeše, tovar tradične predávajú na lebo dnes túto fázu prípravy vlny zreňaninskom trhu, ako aj na robia na stroji. Potom ju sama na trhu v Aradáči. Nie div teda, že kolovrate vypradie, skrúti ju do Anna Široká takmer celý svoj klbka, z klbka ju znova na kolovrate život strávila na trhu. Keď bola nakrúti na vreteno, a zasa späť do mladšia a kým chovali kravy, klbka. Vraj iba tak vlna, a potom aj pravidelne trikrát do týždňa na kapce budú mäkké. bicykli odchádzala do mesta, Na našu otázku, či si starobylé kde predávala mlieko a mliečne kapce niekto kúpi, Pavel odpovedá: výrobky, zeleninu a ovocie. Mala – Pravdaže si kúpi. Čoraz viac Kolovrat u rodiny Širokej nie je iba aj stálych zákazníkov, ktorým ľudí sa časom vracia k prírodným ozdobou, ale často používaným mlieko nosila domov. Dnes už materiálom. Mladé gazdinky dnes nástrojom do Zreňaninu nechodí, ale pre- používajú plastové štetce (maslodaja na aradáčskom trhovisku vačky) na potieranie pečiva, ale ak Hoci zostali bez stálych príjmov, sa nechce vzdať napriek tomu, vyskúšajú tieto z peria, tie plastové pomoc od štátu nikdy nepýtali, že na chrbte nosí 73 krížikov. V jednoducho zahodia. Staršie gazale sa snažili vyžiť z vlastnej práce. záhrade spolu s manželom pestujú dinky si kupujú výlučne štetce z Medzičasom si z dedičstva kúpili šalát, cesnak, fazuľu, mak, pukan- peria. Tak je to aj s kapcami. – Nové vlnené kapce v Aradáči malý traktor, neskoršie aj iné stroje, covú kukuricu, bielu kukuricu na takže z tých 5 jutár, koľko obrábajú, varenie... a to všetko vynášajú na pravdepodobne pletiem len ja, získajú trochu viac ako skôr. Veľmi trh. Pešo by síce tovar nedokázala – hovorí Anna. – Ženy síce vedia

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Pavel Široký do rodinného rozpočtu prispieva aj výrobou metiel

pliesť a často to robia z vlny, ktorú dostali páraním starých pletených vecí, ale z novej priadze nerobia. Vraj nevedia priasť. Nejedna prišla za mnou, aby som jej vlnu upriadla. Pavel sa po rokoch konečne dostal do dôchodku, čo pre manželov Širokých znamená určitú istotu. Roboty sa však nevzdávajú. – Život je neustály boj, treba sa boriť. Koľkokrát sme si povedali, že tým, čo dostávajú pomoc od štátu, je ľahšie, no my sme nikdy ani dinár pomoci nedostali, ale sme si veru ani nepýtali. Všetko sme si vlastnými rukami zarobili, – hovorí Anna a Pavel dokladá: – Neraz sme si povedali, že sa nám ťažko žije, ale to neznamená, že máme iba sedieť a stonať, že nemáme. Treba sa snažiť zarobiť si, ale veľmi je dôležité aj to trochu, čo zarobíš, správne rozvrhnúť. Svedkami sme, že ľudia, ktorí tiež majú skromné príjmy ako my, často kupujú aj veci, ktoré v danej chvíli nepotrebujú, iba preto, že ich cena je znížená. Ak túto šálku nepotrebujem, ja si ju nekúpim, hoci by stála len jeden dinár. Okrem toho mladí dnes nebudú robiť, ak im nezodpovedá cena práce, hoci aj nežijú prepychovo. Ani nám cena práce nie vždy zodpovedala, ale radšej niečo robiť, hoci aj za menej peňazí, ako sedieť so založenými rukami. Tak sme sa správali počas celého života. Nebolo vždy ľahko, ale sme prežili.

45 /4672/ 7. 11. 2015

Ľudia a udalosti ZO ZDRUŽENIA ZAGRLJAJ (OBJATIE) V KULPÍNE

Najšťastnejší sú, keď sú spolu Katarína Gažová

rvého decembra 2014 v Kulpíne založili združenie osôb s osobitnými potrebami. Pomenovali ho Zagrljaj (Objatie) a predsedníčkou sa stala Jarmila Zelenáková, ktorá nám porozprávala o práci a plánoch združenia. Koľko máte členov a kde sa stretávate? – V našom združení sú nateraz štyri deti s osobitnými potrebami a, pravdaže, ich rodičia. Sú to Plachtinskovci, Šuľanovci, Radosavljevovci a Zelenákovci. Očakávame, že sa počet členov čoskoro zväčší, lebo máme ďalších záujemcov. Stretávame sa trikrát do týždňa: v pondelok, stredu a piatok. Deti chodia cvičiť do posilňovne a my rodičia ideme tam spolu s nimi. Po cvičení sa kamarátime u našich členov doma, kde sa pri kávičke dohovárame o aktivitách a pomáhame si navzájom vo všetkom, čo potrebujeme. Aké sú výhľady na zabezpečenie miestností pre združenie? – Podali sme žiadosť do Miestneho spoločenstva o priestory na použitie. Dostali sme miestnosti v rámci Muzeálneho komplexu v Kulpíne, kde skôr pôsobil Spolok žien, a minulý týždeň sme ich začali zriaďovať. Dohodli sme sa, že prinesieme aj nábytok, každý niečo z vlastného domu, a tak si vytvoríme kútik, kde sa budeme stretávať a pracovať. Keď budeme mať miesto na stretnutia, pripoja sa nám aj ďalší záujemcovia o členstvo, s ktorými sme už mali rozhovory.

Na letnom turnaji v malom futbale kulpínske združenie (zelené tričká) privítalo hostí z Kucury

Členovia združenia Zagrljaj vedľa svojho stánku počas PDvK

Jarmila Zelenáková s manželom Jánom

Aké aktivity organizujete a plánujete? – Keď začneme pôsobiť v spomenutých miestnostiach, plánujeme zorganizovať rôzne dielne, kde deti za pomoci rodičov vyhotovia rôzne predmety, ktoré by sme ponúkli na predaj, najbližšie na Vianočných trhoch v Petrovci. Ako združenie sme boli pozvaní do mládežníckeho združenia E.Y.B.L. v Petrovci a na tom prvom stretnutí deti trávili čas pri

www.hl.rs

spoločenských hrách, ktoré ich pobavili a zaujali. Aj sami plánujeme pozvať mládež z tohto združenia k nám na návštevu, len čo budeme mať zariadené miestnosti. Počas tohto leta sme sa aktívne zapojili aj do podujatia Turnaj v malom futbale, ktoré zorganizovalo kulpínske mládežnícke združenie Terra. Naši členovia hrali revuálny zápas s hosťujúcim združením z Kucury, bolo to naozaj zábavné. Zorganizovali sme aj jednodenný pobyt našich členov v akvaparku v Petrovci. Počas Predslávnosťových dní v Kulpíne sme mali predajný stánok, kde sme ponúkali rôzne predmety, ktoré sme spoločne vyhotovili. Zúčastnili sme sa aj na tradičnom podujatí Svadba voľakedy a dnes, kde sme mali hostí zo združenia Ber-Art z Nového Sadu, s ktorými sme sa kamarátili aj na rybárskej chatke pri kanáli pri rošte. Plánujeme odvetnú návštevu združeniu z Kucury a tiež chceme ísť na diva-

Informačno-politický týždenník

delné predstavenie spomenutého združenia z Nového Sadu. Čo je v združení najpodstatnejšie? – Najpodstatnejšie je, že tam sú všetci spolu a vtedy sú najšťastnejší. Ide o staršie deti, vlastne mládežníkov, ktorých teší, keď sa môžu kamarátiť pri hudbe, kávičke, rozhovore. Venujeme sa aktivitám, ktoré ich bavia, ako je kreslenie, maľovanie, vyskúšali sme sa aj v dekupáži a podobne. Pozvaní sme zapojiť sa aj do práce dielní, ktoré sa majú usporiadať v kulpínskom múzeu. Snažíme sa, aby naše aktivity boli pestré a rôznorodé a pre našich členov zaujímavé. My vlastne sledujeme ich priania a želania a podľa toho plánujeme prácu združenia. Všetkými možnými spôsobmi chceme poukázať na to, že aj naše deti sú schopní a chtiví občania. V našich plánoch iste nebude chybovať ani spolupráca s inými združeniami podobného zamerania. (Foto: autorka a z albumu J. Zelenákovej)



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Batôžková zábava. Spolok petrovských žien v nedeľu 8. novembra o 16. hodine v petrovskej Vrbare usporiada Batôžkovú zábavu s programom a hudbou do tanca. Ako nás informovala predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská, pozvali spolkárky aj z iných osád, tešia sa na stretnutie s nimi a očakávajú, že prídu s batôžkom v ruke a prihovoria sa vtipom, básňou a piesňou. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

VHV a hrdina Janko Čmelík Katarína Verešová

kého zajatia. Vplyv Janka Čmelíka a KSJ na ovorí sa, že víťazi píšu dejiny. spoluobčanov v boji proti fašizmu To platí aj pre komunistickú už v prvých rokoch nacistickej dobu, keď skutky a činy fará- a ustašovskej okupácie krajiny rov znehodnocovali historici píšu- vyvolával neprajné vzťahy aj meci biografie významných osob- dzi slovenskými evanjelickými ností národno-oslobodzovacieho farármi v Srieme. Tak sa v liste boja proti fašizmu. Tak sa stalo, sriemskeho seniora Ladislava že v biografii národného hrdinu Zgútha z 29. 1. 1942 adresovanom Janka Čmelíka (ktorú prebrala aj na farský úrad v Iloku uvádza: „V Wikipedia) píše, že Staropazovčan súvise s našou cestou do Záhrebu Janko Čmelík, člen Komunistickej a podaním memoranda, prosím strany Juhoslávie od roku 1935, Vás, ráčte vsunúť, že naše zbory okresný stranícky tajomník a člen zápasia už i preto s ťažkosťami, Obvodného komitétu SKJ pre lebo naši cirkevníci sú skoro všetci Sriem, tesne po okupácii v roku povolaní k vojsku. Pazovský prí1941 utiekol zo zajatia v Nemecku. pad s uväznením istýchsi tam sa Lenže keby sa pred strážou nacis- generalizuje. Možno viete, na čo tického vojska dalo ľahko ujsť, tak myslím. Potom i sami naši ľudia by nebolo toľko koncentračných v nevedomosti nám škodia.“ Pre záplavu prípadov uväznetáborov! Spoľahlivé údaje o tomto úseku života národného hrdinu ných intelektuálov a komunistov Janka Čmelíka uverejnil Janko pazovský farár Vladimír KonštanŠago, právnik z povolania, vo svo- tín Hurban v rokoch 1941 a 1942 napísal početné listy jej knihe Národný o nutnosti oslobohrdina Janko Čmediť zajatých z Pazolík. S podtitulkom vy a Báčky, ako aj Aprílový zlom a zapazovského učiteľa jatie (str. 122 – 133) Andreja Litavsképresne opisuje, ako ho, tiež o nútenom došlo k zajatiu ľudí presunutí učiteliek podľa národnostnej z Iloka do Bijeljiny, o príslušnosti v Neoslobodení slovenmecku, ako aj ich ských učiteľov od prepustenie: „Zhoda mobilizácie počas okolností chcela, že školského roku... Janko bol v skupine To, na čo senior 10 staropazovských Hrdina Janko Čmelík Zgúth narážal v liste a 14 báčskych SlováIvanovi Verešovi, sa kov... Počiatkom júla väčšina Maďarov bola prepustená vzťahovalo na uväznenie Janka domov, potom Chorváti, takže na Čmelíka 16. novembra 1941. Na rad prišli aj Slováci. Prvá skupina rozdiel od svojho seniora, farár Staropazovčanov, a medzi nimi aj Vladimír Konštantín Hurban sa skupina, v ktorej bol Janko, prišla zachoval ako duchovný pastier. do Starej Pazovy 22. júla 1941.“ Nielenže pomohol Čmelíkovej Janko Šago vo svojej monografii matke napísať list za vyslobodenie opísal aj prejav Dr. Jozefa Ciekera, syna, ale aj sám napísal advokávtedajšieho veľvyslanca Tisovej tovi Dr. Ľudovítovi Konopkovi zo Slovenskej republiky v Záhrebe, Záhrebu prosbu: „V sobotu večer v Slovenskej čitárni, ktorý sa za prijal som Váš telegram, ktorý na oslobodenie zajatých osobne Pazovu zapôsobil ako liek na ranu. pričinil. Medzi prítomnými bol aj A neuveriteľne: hneď v pondelok farár Vladimír Konštantín Hurban, ráno zjavil sa prvý oslobodený ktorý sa práve na tohto slovenské- a prepustený. Bol to mladý Šipicho veľvyslanca obrátil s prosbou o ký-Šágy. Za ním prišla uplakaná vyslobodenie Slovákov z nemec- manželka Jána Čmelíka so synom

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Jánom a poďakovala za zákroky. Potom prišla skupina ostatných štyroch oslobodených, a to dvaja H lodovci a dvaja Ďurčíkovci, ktorí sa tiež vám poďakovali za pomoc v ich ťažkom súžení. Vám, obhajobcom môžeme gratulovať, že ste prekonali ten veľmi nešikovný a môžem povedať aj nebezpečný krok, že obhajujete týchto našich – a aj Vašich bratov od hrozného obvinenia. Vďaka Bohu, podarilo sa Vám. Príjmite aj odo mňa srdečnú vďaku! Pán Doktor, akže je možné pod- V. K. Hurban a učiteľ Andrej Litavský ujať kroky, zistite kde sa nachádza Jano Čmelík, ktorý mienku s úmyslom, aby mu slúžila bol v nemocnici a kvôli tomu ako obľahčujúca okolnosť, lebo ja neprišiel pred súd a aby ste ho môžem ako jeho farár potvrdiť, že bránili – o toto ma poprosili jeho Janka Čmelíka nemožno považomanželka a syn (Kata Čmelíková, vať za anarchistickú osobu, ale že rod. Potranová, a Jano Čmelík ml.) je on mierumilovným občanom, prosím Vás, aby ste sa o to pričinili. Slovákom a príslušníkom našej Aby bol ochránený od smrtelného evanjelickej cirkvi.“ Predtým sa trestu, hoc by dostal – ak je vinný o Jankovo oslobodenie z nemocaj dlhoročné uväznenie – len aby nice pokúšali jeho spolubojovnínebol zastrelený! Ako som počul ci. Darmo. Janko Čmelík bol po od jednej dôverenej osoby, trest ukrutnom týraní popravený 12. smrti ešte nebol uskutočnený mája 1942 v Sriemskej Mitrovici. nad dvomi obžalovanými (Bakom Za národného hrdinu bol vyhláa Feldym) – a ak je tak, vďačme sený 25. októbra 1943. Po oslobodení krajiny sa rozniePánu za to!“ Keďže Hurban dostal infor- sol chýr, že syn národného hrdinu máciu, kde sa Janko Čmelík po Janka Čmelíka farára Hurbana ukrutnom ustašovskom trýznení ťahal za bradu. V roku 1988, počas nachádzal, 23. 2. 1942 písomne prípravy monografie Stará Pazoprosil Dr. Kovačevića, správcu va počas II. svetovej vojny, Janko nemocnice Milosrdných sestier Čmelík ml. prišiel do redakcie Ráv Zemune: „Vo Vašej nemocnici sa dia Stará Pazova s úmyslom, aby minulý mesiac liečil tunajší občan autorke tohto textu verejne do Jano Čmelík, ktorý je obvinený mikrofónu povedal, že on nemal kvôli komunistickej akcii a má byť dôvod Hurbana ťahať za bradu súdený vo Vukovare. Prosím Vás, p. už aj preto, že jeho otec s Hurdoktor, pošlite mi Váš lekársky ná- banom v Slovenskom národnom lez a Vašu mienku o nemocnom, dome pekne spolupracoval a že o jeho správaní sa v bolesti. To mi sa Hurban, napriek nebezpečentreba, aby som Súdu, ktorý mu stvu zasadzoval za oslobodenie bude súdiť, predostrel túto Vašu jeho otca. 45 /4672/ 7. 11. 2015

Žiaci fotograﬁckej sekcie ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Ivana Šmitová, 6. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Ky sáč

Jana Molnáro vá ZŠ hrdinu J. Čm , 3. 2 elíka v Starej Pazove

Jesenný deň Skončilo sa leto a do nášho kraja zavítala jeseň. Noci sú už chladné, rána vedia byť hmlisté, dni i slnečné. Hovorí sa, že je jeseň bohatá, lebo nám prináša všelijaké plody. Z poľa ľudia zvážajú obilie, ovocie a zeleniny pozbierajú zo záhrad a pripravujú sa na zimu. Práve preto sa v jesennom období vykonávajú mnohé práce. Uskladňuje sa kukurica, nakladá sa zelenina a ovocie, varí lekvár, pokope sa záhrada a poorú polia... Opadajú aj listy zo stromov. A vtáky sa sťahujú do teplejších krajov, lebo vedia, že tu už nebude teplo, ale napadá sneh a nebude pre nich potravy. A tak sa počas jesene všetko chystá na zimu. A v zime sa nám bude dymiť z komínov a budeme sa ohrievať pri teplej peci.

Zdravie v jesenných plodoch

Hrozno

o správnej výživy, milé deti, patrí aj konzumovanie rôznorodých jesenných plodov. Tie vás neraz inšpirujú, aby ste o nich niečo napísali a aby ste ich krásne namaľovali. Bohatstvo jesennej zeleniny a ovocia inšpirovalo i žiačku Ivanu Šmitovú, šiestačku z Kysáča. Namaľovala krásnu prácu a za pomoci učiteľa výtvarnej kultúry Michala Ďurovku, ktorý ju pripravoval a motivoval, prácu zaslali na konkurz Správna výživa – od poľa po tanier v rámci kampane Október, mesiac správnej výživy 2015. V kategórii vyšších ročníkov základnej školy prvú cenu získala práve Ivana Šmitová, žiačka ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči a cenu si prevzala v sieni Mestského domu v Novom Sade. Ponúkame vám úspešnú Ivaninu prácu a práce kamarátov na podobnú tému.

Hrozno, hrozníčko, máš červené líčko. Či červené, či zelené, a či čierne, a či biele? Ochutnám si z každého toho hrozna sladkého! Gabriela Baková, 2. 1 ZŠ h. J. Čmelíka v Starej Pazove

Naďa Valentová, 4. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

áčka ová, druh Emília Tesl gutina v Hložanoch ra ZŠ J. M. D

www.hl.rs

Jana Havelová, 1. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

Informačno-politický týždenník

Viktor Mitnáver, 3. 2 ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

rozhľady

Ročník XLV 7. november 2015 Číslo

22 /1904/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nulový obrat na novosadskej burze Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade bol v dňoch od 26. do 30. októbra 2015 zaznamenaný veľmi nezvyčajný jav – obchodovanie s poľnohospodárskymi komoditami bolo úplne zastavené. Finančný aj tovarový obrat bol nulový! Slnečné počasie umožnilo pokračovať v zbere kukurice. Na domácom trhu v uvedenom období sa jej cena pohybovala od 16,30 do 16,50 din./ kg (bez DPH). Stabilná cena pšenice je dôvodom, prečo sa stali jesť spracované s ňou neobchoduje. Pád hodnoty eura a vyššie mäso, ale dáva najavo, ceny v Rusku po dlhšej dobe spôsobili, že že obmedzenie jeho európska pšenice je konkurenčnejšia na konzumácie môže znížiť svetovom trhu. riziko rakoviny tráviaceObchodovanie na domácej burze môže ho traktu. Diskutovaná znovu ožiť len vtedy, keď jedna strana správa vraj len potvrdila ustúpi – či to budú výrobcovia alebo výživové odporúčania WHO nákupcovia, to sa uvidí veľmi rýchlo. z roku 2002, podľa ktorých by Na svetových burzách cena potraľudia mali znížiť konzumáciu vinárskej pšenice koncom októbra mierne stúpla. Na európskych mäsových výrobkov, aby znížili trhoch sa pohybovala od 145 riziko rakoviny. Proti výsledkom eur/t do 180 eur/t. správy sa ostro ohradili predoCena kukurice v Európe všetkým výrobcovia mäsových začína mierne stúpať a dovýrobkov, ale aj viacerí svetoví sahuje úroveň od 139,87 politici. eura/t (Rumunsko) do Podľa viacerých odborníkov 192 eur/t (Nemecko). pre výživu a zdravie ľudí vyradiť Cena kukurice na zo svojho jedálneho lístka úplburze v Chicane všetky údeniny kvôli tomu, gu je 122,80 že ich WHO zaradila medzi eura/t. ○

Je panika na mieste? Ľubica Sýkorová

oncom októbra špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre výskum rakoviny (IARC) vyhlásila, že existuje vzťah medzi konzumáciou červeného mäsa a vznikom kolorektálneho karcinómu (rakovinou hrubého čreva a konečníka). Červené mäso sú všetky druhy svalového mäsa z cicavcov, ako hovädzie, teľacie, bravčové, jahňacie, baranie, konské alebo kozie mäso. IARC na základe uskutočnených štúdií vyhlásila, že pre spracované červené mäso je dostatok dôkazov, aby bolo klasifikované ako ľudský karcinogén. Pod spracovaním sa rozumie napríklad konzervovanie, údenie, fermentácia, nadmerné solenie. Rozsiahle štúdie dokazujú, že už 50 g spracovaného mäsa denne môže zvýšiť vznik rakoviny o takmer 20 %. Svetová zdravotnícka or-

ganizácia zaradila konzumáciu spracovaného mäsa do jednej kategórie s fajčením cigariet a alkoholom. Zdôrazňuje však, že riziká nie sú rovnaké. Pre jedinca je šanca, že v dôsledku konzumácie ochorie kolorektálnym karcinómom, naďalej veľmi malá. Riziko sa však so skonzumovaným množstvom zvyšuje. Kvôli tomuto zaradeniu údenín a spracovaného mäsa na zoznam karcinogénov WHO čelí obrovskej vlne kritiky. Táto správa vyvolala zdesenie aj pobúrenie takmer po celom svete najmä kvôli tomu, že zaradila obľúbené údeniny, ako šunka, slanina či párky na zoznam preukázaných karcinogénov, kde sa nachádza napr. aj tabak, azbest či plutónium. WHO sa teraz snaží utíšiť emócie vyvolané správou. Podľa nej varovanie neznamená, že by ľudia mali prestať jesť mäso úplne. Najnovšia správa IARC nevyzýva ľudí, aby pre-

preukázané karcinogény, nie je nutné. Pokiaľ odporúčanie WHO povedie k tomu, že ľudia začnú viac premýšľať o tom, koľko údenín a akého druhu za deň skonzumujú, bude to len dobre. A ak aj výrobcovia po

tomto odporúčaní WHO prestanú vyrábať údeniny nízkej kvality, s nízkym podielom mäsa, vysokým podielom soli a tuku, tak ○ to bude mať zmysel.

Z obsahu Rastlina pevnejšia od ocele Str. 2

Sústavný prieskum – záruka úspechu

Cyklámen neznáša teplo

Str. 5

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZABUDNUTÉ KONOPE – NÁVRAT K TRADÍCII (8)

Rastlina pevnejšia od ocele Ľubica Sýkorová PREČO RASTLINA, KTORÁ MÁ TOĽKO MOŽNOSTÍ VYUŽITIA, UPADLA DO ZABUDNUTIA? Konope siate, konopa siata alebo Cannabis sativa. Táto rastlina sa v poslednom období stala predmetom mnohých otázok a diskusií. Mediálny „boom” zažíva po celom svete. Dlhé roky sa konopa v bývalej Juhoslávii pestovala úplne bežne, no z našich polí postupne vymizla. V období najintenzívnejšieho pestovania svetové plochy pod konopou predstavovali takmer milión hektárov. Juhoslávia vtedy patrila medzi najvýznamnejších výrobcov tejto priemyselnej rastliny. Podľa údajov FAO v roku 1948 bola najväčším výrobcom v Európe (bez Ruska). Pestovala sa hlavne pre vlákno, ktoré je pevné a značne odolné proti hnilobe. Aj dnes sa z neho zhotovujú povrazy, plachty, rybárske siete, vrecia, kordy do pneumatík, tkaniny na výrobu odevov, čalunícky materiál… Z plodov sa získava olej, ktorý sa používa pri výrobe lakov, fermeží, mydla a v potravinárstve. Výlisky sú dobrým jadrovým krmivom. Semeno konopy siatej sa používa aj na výrobu liečiv, pazderie pri výrobe stavebných izolačných dosiek, celulózy atď. Jednou z hlavných príčin jej „zmiznutia” z polí po celom svete sú ekonomické dôvody. Pred viac ako storočím začal význam konopy klesať vzhľadom na rozšírenie dovozu bavlny a neskôr výroby umelých vlákien. Pestovanie a

spracovávanie konopy bolo náročnejšie než dovážanie bavlny z Číny. Konopa pri technickej revolúcii v porovnaní s inými plodinami zameškala vývoj v technickom spracovaní. Rozvoj petrochemického priemyslu sa odrazil nielen v USA, ale aj v ostatných krajinách a konopa bola potlačovaná do úzadia. Postupne vo väčšine západných krajín bolo jej pestovanie

zakázané. Jedným z dôvodov bol aj ten, že niektoré odrody konopy siatej obsahovali THC, aj keď to bol len veľmi malý obsah. AKÁ JE SITUÁCIA DNES? Pri pestovaní bavlny sa používa veľké množstvo pesticídov, ktoré znečisťujú životné prostredie. Pestovanie konopy sa zaobíde bez pesticídov a pri jej spracovaní nevzniká prakticky žiadny odpad.

V súčasnosti, keď rastie vo svete uvedomenie si potreby ochrany životného prostredia na ďalšie prežitie ľudstva a hľadajú sa ekonomické alternatívy, narastá aj záujem o pestovanie a spracovanie konopy. Konope sú všestranne použiteľné a zaručujú kompatibilitu so životným prostredím. Ekonomika jej pestovania sa zvyšuje prostredníctvom účinných spracovateľských technológií a vývojom nových produktov s využitím odrôd s nízkym obsahom THC. V posledných rokoch spomenuté skutočnosti viedli k nárastu pestovateľských plôch najmä v Európskej únii, kde sa veľmi rýchlo rozširuje trh s konopnými produktmi. Konopa tak nastupuje dlhú cestu návratu. Už Henry Ford tvrdil, že načo ničiť lesy, ktoré rástli storočia, a bane, ktorým trvalo veky než vzniknú, keď môžeme rovnaké objemy drevitých a minerálnych látok získať z ročnej úrody našich polí. Vezmime si napríklad taký papier. Ak sa vyrobí z konopy, v priebehu ďalšieho roka konopa narastie znovu a môže sa vyrobiť nový papier. A navyše aj starý konopný papier je recyklovateľný. A strom rastie oveľa dlhšie… Aj keď má konopa dlhú históriu, stala sa akousi poľnohospodárskou Šípkovou Ruženkou, ktorá sa po dlhoročnom spánku opäť prebúdza. Dnes je pre spracovateľov a výrobcov novým zdrojom suroviny. Tak ako každý nový zdroj, aj konopa bude potrebovať inovatívne spracovateľské technológie, ktoré vy-

víjajú európske a americké firmy. Konopa siata je cenná rastlina, ktorá sa môže pestovať vo väčšine klimatických pásiem. Navyše je to zdatná rastlina, ktorej rýchly rast a odolnosť proti chorobám značne znižuje používanie drahých pesticídov a herbicídov. Kvalitnejšie dlhé konopné vlákna sú vhodné na textílie a stredné na výrobu papiera a iných netkaných produktov, akými sú napríklad detské plienky. Zvyšné krátke vlákna z vnútra stebla sa môžu rozomlieť a použiť v tisíckach výrobkov, nevynímajúc stavebné dielce, obaly a podobne. Konopné semeno sa môže spracovať na mnoho výživných pokrmov. Olej z konopných semien sa používa v kozmetike, výžive, tlačiarenských farbách a priemyselných náteroch. Zvyšné rozdrvené semená sa môžu ďalej použiť ako potrava pre ľudí a ako krmivo pre zvieratá. Z pohľadu spracovania a marketingu poskytuje konopné semeno a olej menším pestovateľom ekonomicky výhodnejšiu cestu ako vlákno, ktoré je najmä technologicky dosť náročné. Konopné produkty sú trvanlivé, recyklovateľné, v prírode rozložiteľné. Konopu je možné produkovať a spracovávať bez odpadu a iných negatívnych dopadov na prírodu. Existuje možnosť, aby sme sa opäť vrátili medzi najväčších svetových výrobcov a vývozcov priemyselnej konopy? Záujem zo strany pestovateľov o túto výnimočnú rastlinu je, takže aj jej návrat „vo veľkom štýle” na domáce polia je určite aktuálny. ○

7. 11. 2015 • 45 /4672/

U MEGOVCOV V DEDINE MLETEJ VODY

Vinárstvo ako vášeň Anička Chalupová

7. 11. – 13. 11. 2015

POČASIE

oci pestovanie viniča v Padine pôsobí tak trošku exoticky, pribúda pestovateľov, ktorí sa do tejto zodpovednej práce s neistými výsledkami púšťajú čoraz viac a obnovujú tradíciu. Okrem Čapovej, Povolnej a iných rodín, ktoré sa zaoberajú pestovaním viniča, Megovci sa tejto ne- Prvú oberačku hrozna Megovci organizovali v roku 2001 ľahkej práci venujú už viac ako 17 rokov. No de- To, čo treba ručne robiť, vy- stretnú a pomôžu nám poobejiny vinohradníctva začali pí- konám sám, ale pomôžu mi rať a pripraviť hrozno na ďalšie sať ešte rodičia najstaršieho aj moji domáci, vnúčence, syn spracovanie. Pri takých prílečlena rodiny Miša Megu, ktorí Michal… Skôr neoddeliteľnou žitostiach nechýba ani štipka ako priekopníci vo svojej dobe ,pravou rukou’ bola moja man- žartu, smiechu, spomienky na vyrábali víno. Nový vinohrad želka Zuzana a teraz, ako jej je zašlé časy, zážitky z minulých na ploche 14 árov si Megovci narušené zdravie, najviac mi oberačiek hrozna a pod. založili na vlastnom pozem- pomáha nevesta Marka. Ako hodnotíte tohtoročný Keď príde jeseň, hrozno tre- pestovateľský rok? ku neďaleko od dediny v roku 1999. O ňom nám gazda Mišo ba pooberať... – Tohtoročné počasie žičiprezradil toto: lo viniču, a preto „Vo vinici je víno veľmi kvamáme posadelitné. Ak sa vinič ný rizling rýnpravidelne strieka, sky, smedeodburiňuje, ošetrevku (vhodruje, tak sa môže né odrody pre očakávať aj kvavýrobu bieleho lita. Tohtoročné vína), vranac, hrozno malo vymuškát hamsoký obsah cukru, burg, frankovvyrobili sme 800 ku (pre červelitrov vína. Musím né víno) a iné uznať, že sa nám odrody vysonikdy doteraz nekokvalitného Výsledkom húževnatej práce je lahodný mok, po ktorom stalo, aj keď bolo v domáceho vi- je dobre na tele i na duši (zľava: Zuzana, Mišo a v drepe uplynulých rokoch niča. Najviac nevesta Mária Megovci s vnučkou Lenkou) veľmi nepriaznivé roboty vo vipočasie na pesto– Našou azda najväčšou ra- vanie viniča, aby sme vyrobinohrade je na jar, keď treba strihať a viazať vinič. Vinohrad dosťou je oberačka, ktorú kaž- li menej ako 400 litrov tohto je založený tak, že sa môže ob- doročne chystáme koncom lahodného moku. Každoročrábať traktorom a inými po- septembra, na Michala. Vte- ne vyrábame biele a červené trebnými prívesnými strojmi. dy sa naša rodina a priatelia a odnedávna aj ružové, tzv.

rosé víno, ktoré je hodné náročného zákazníka. Kto je vo vašej domácnosti tým odborným vincúrom, ktorý vie majstrovsky dotvoriť najkvalitnejšie a najchutnejšie víno? – Viete tú srbskú ľudovú pieseň Vino točim a vino ne pijem? Podobne aj ja, zriedkakedy konzumujem víno, ale preto už rad rokov dbám na to, aby bolo vysokej kvality. Keď treba okoštovať, posúdiť, tak sa predsa len vína napijem. Kto sú vaši zákazníci? – Môžeme sa tešiť z toho, že po 15 – 16 rokoch vytrvalej práce naše víno si okrem Padinčanov žiadajú aj zákazníci

Vincúri Megovci veria len tradičnej technológii spracovania hrozna

z Kovačice, Samoša, Belehradu a iných prostredí. Naše produkty vďaka svojej chuti a kvalite už niekoľkokrát získali na súťaži Víno, hudba, klobásy v Padine vysoké ocenenie, čo nám ešte viac pridalo chuti a vôle na zachovanie a ďalšie zdokonalenie tohto láskyplného rodinného koníčka. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

2˚ | 13˚

3˚ | 17˚

7˚ | 15˚

5˚ | 14˚

5˚ | 16˚

4˚| 15˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jesenné agrotechnické opatrenia (3) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra OBRÁBANIE PÔDY Orbou meníme pre škodcov ekologické podmienky v pôde. Zaorávaním škodcov do hlbších vrstiev sa zhoršujú existenčné podmienky a zvyšuje sa ich mortalita. Zaorávaním rastlinných zvyškov zase mnohé druhy škodcov strácajú potravu a aj úkryty na prezimovanie. Dokonalým zaoraním zvyškov rastlín do hlbších vrstiev pôdy sa urýchli ich rozklad a patogén stráca zdroj potravy a energie. Na povrchu pôdy rozklad rastlinného materiálu trvá dlhší čas a aj patogénne organizmy v nezaoraných rastlinných zvyškoch prežívajú dlhšie. Preto nedokonalé zaoranie pozberových zvyškov, keď ostáva veľké množstvo rastlinného materiálu na povrchu pôdy, nezaručuje redukciu patogénov. Klasická jesenná orba je oveľa efektívnejšia ako orba prevedená na jar, lebo zvyšky rastlín sa môžu rozkladať dlhšie obdobie pred ďalším pestovaním rastlín v ďalšom vegetačnom roku. Vplyv orby na vysoký výskyt patogénov v nasledujúcom roku výrazne závisí od predplodiny. Napríklad nezaorané rastlinné zvyšky pšenice, obsahujúce veľké množstvo patogénnych organizmov, sú nebezpečné najmä vtedy, ak pestujeme pšenicu aj v nasledujúcom roku. Vtedy môžeme očakávať vysoký stupeň napadnutia rastlín pšenice. Na druhej strane rastlinné zvyšky strukovín obsahujú veľmi málo patogénov, ktoré môžu infikovať aj pšenicu. Preto nezaoranie

rastlinných zvyškov po strukovinách predstavuje menšie riziko na následne pestovanú pšenicu. AKO VPLÝVA ORBA NA ŠKODCOV A PATOGÉNOV PO ZBERE NIEKTORÝCH PLODÍN? OBILNINY Včas urobená podmietka hneď po žatve a následná hlboká orba nepriaznivo ovplyvňuje vývoj nasledujúcich škodcov: hrbáča obilného, medvedíka obyčajného, strapky pšeničnej, kováčikov, kohútikov, siatic, kvetárok, vošiek, zelenušky žltopásej, niektorých háďatok a hlodavcov. V prípade strapky pšeničnej podmietka vykonaná hneď po zbere zničí až 90 % lariev tohto škodcu. Zničenie vošiek je dôležité aj z hľadiska prenosu niektorých vírusov obilnín, napríklad žltej zakrpatenosti jačmeňa. Najvýznamnejšie opatrenia proti rôznym druhom polyfágnych hlodavcov sú tiež načas vykonaná podmietka a následná orba. Zvlášť je významné načas vykonať hlbokú orbu, ktorou sa ničia nory hlodavcov a tiež pri tomto opatrení sú mnohí jedinci mechanicky zničení. Orbou sa zničí až do 90 % populácie hraboša poľného. Z patogénnych organizmov infikujúcich obilniny sú najviac orbou ovplyvňované Pyrenophora tritici-repentis, ktorý spôsobuje helmintospóriovú škvrnitosť pšenice, Gaeumannomyces graminis spôsobujúci černenie bázy stebla, Tapesia yallundae spôsobujúci steblolam a niektoré druhy z rodu Fusarium spp. spôsobujúce fuzariózy kore-

ňov a spodnej časti stebla. KUKURICA SIATA Kvalitne vykonaná orba po zbere kukurice, keď na povrchu pôdy ostáva len malé množstvo kukuričných zvyškov, redukuje počet prezimujúcich lariev vijačky kukuričnej až o 90 %. Obrábanie pôdy po zbere kukurice má veľký význam aj v ochrane proti siaticiam, morám a iným škodcom z radu motýľov. Hlboká orba reguluje množstvo mory bavlníkovej a siatice oziminovej v pôde. Orbou je možné zničiť až 90 % vykladených vajíčok siatice oziminovej a 85 % kukiel mory bavlníkovej. Orbou sa môže výrazne znížiť výskyt populácií patogénov listových chorôb kukurice (helmintospóriové škvrnitosti, sivá škvrnitosť listov, škvrnitosť listov spôsobená hubou Kabatiella zeae, antraknóza) i klasov (fuzáriového napadnutia šúľkov a sneti kukuričnej). CUKROVÁ REPA Orba po zbere cukrovej repy výrazne obmedzuje výskyt mory kapustovej a psoty repovej. Hlboká orba zničí okolo 80 % kukiel mory kapustovej a predstavuje základné opatrenie v regulácii tohto škodcu. Kukly zaorané hlbšie ako 15 cm takmer všetky uhynú. Zaorávanie už dorastených húseníc nemá vplyv na ich úmrtnosť, pretože sa tieto vrátia k povrchu, kde sa zakuklia. Hlbokou orbou s predplúžkom sa kukly psoty repovej dostávajú hlbšie ako 10 cm do pôdy, odkiaľ sa vyliahnuté motýle už nedostanú na povrch. Orbu je potrebné uskutočniť do desiatich dní po odvoze repy z repniska.

Z významných patogénnych organizmov spôsobujúcich listové choroby cukrovej repy je možné hlbokou orbou znížiť početnosť inokula húb Cercospora beticola a Ramularia beticola. Zaoraním infikovaných zvyškov repy sa urýchli ich rozklad, a tým aj odumieranie uvedených patogénov. SLNEČNICA ROĽNÁ Po zbere slnečnice sa odporúča rozdrvenie stoniek a ich hlboké zaoranie. Hlboká orba je dôležitým preventívnym ochranným opatrením, ktorým sa môže výrazne znížiť riziko výskytu sivej škvrnitosti slnečnice (Diaporthe helianthi) v ďalších rokoch. Zdrojom infekcie sú nerozložené zvyšky rastlín, ktoré ostávajú nezaorané na povrchu pôdy. Na nich sa na jar a začiatkom leta vytvárajú plodničky patogéna uvoľňujúce spóry infikujúce rastliny slnečnice. Zapravenie rastlinných zvyškov len 5 cm hlboko výrazne znižuje riziko výskytu choroby v ďalšom roku. SÓJA Hlboká orba hneď po zbere sóje výrazne vplýva na redukciu prezimujúcich lariev polyfágnych škodcov z radu motýľov, ako sú siatice a mory, ale aj špecializovaných druhov, ako sú larvy vijačky sójovej. Ak sa toto opatrenie vykoná neskoršie, nemá takmer žiaden negatívny vplyv na larvy. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek roztoča chmeľového. Je tiež dôležité, aby orba bola urobená kvalitne a aby boli pozberové zvyšky dobre zaorané. ○ (Koniec)

7. 11. 2015 • 45 /4672/

53. AGRA, GORNJA RADGONA (2)

Sústavný prieskum – záruka úspechu Juraj Bartoš

liekareň Celeia na okraji slovinského mesta Celje je jedinečná najmä tým, že 74 % jej nehnuteľností vlastnia kooperanti, približne 1 200 sedliakov, ktorí sa primárne zaoberajú výrobou mlieka. Je známe, že na neúprosnom kapitalistickom trhu jednoznačne prím hrá honba za ziskom. Mliekareň Celeia je (aj) v tomto ohľade atypická. Vsádza predovšetkým na štyri základné segmenty, pričom je profit až na štvrtom mieste, hovorí vedúca marketingových služieb Darja Teržanová, a podčiarkuje: „U nás je na prvom mieste povinný výkup všetkého mlieka, ktoré farmári prinesú, bez ohľadu na rozbúrené trhové parametre v európskych rámcoch. Potom dbáme na včasné platby kooperantom zakotvené v pevných zmluvách. Na treťom mieste je cieľom rozvoj mliekarne a až na štvrtom – zisk.” Ochranná značka výrobkov mliekarne Celeia už celých 28 rokov má názov Zelena dolina. Predovšetkým z toho dôvodu, že závod je umiestnený v nádhernej Savinskej doline, jednej z najväčších dolín úchvatných slovinských hôr, kde dominuje zelená farba čo trávy, čo stromoradia, čo chmeľu. Ňou sa nadchla aj hŕstka novinárov z Vojvodiny, pred ktorými sa naša spolubesedníčka pochválila, že paralelne so zvýšeným objemom prísunu mlieka sa rozrastá aj sortiment výrobkov ich mliekarne: „Máme dva úseky výroby. Prvý zahŕňa sadu jogurtov v pohárikoch, potom je tu čerstvé a trvanlivé mlieko, maslo, smotana, skuta, t. j. špecifický čerstvý neslaný syr a iné druhy syrov, najmä polotvrdých. V kooperácii s nišskou mliekarňou vyrábame biely syr. Z celkove 280 000 litrov mlieka, koľko spracujeme každý deň, až 160 000 litrov sa využije

na výrobu syrov. Najznámejší náš produkt je Vianočný jogurt. Začíname ho vyrábať vždy už koncom októbra a v predaji je od začiatku

Darja Teržanová

novembra. Druhú skupinu výrobkov tvoria mliečne nátierky, ktoré vyrábame v posledných troch rokoch.“ KEĎ KOOPERANTI UPOZORNIA... Kríza, ktorá pred siedmimi rokmi zasiahla aj spoločnosť Celeia, zažala červené svetielko. Ukázalo sa, že väčšinoví majitelia nie sú vlastníkmi len „na papieri“. Pani Darja ihneď, bez okolkov objasní, ako ich kooperanti donútili konať: „Majitelia nám povedali jasne, aby sme alebo sami zmenili smer rozvoja, alebo to urobí – niekto iný! A tak sme vypracovali prvú dlhodobú stratégiu mliekarne a teraz už pripravujeme stratégiu rozvoja do roku 2023. Naštartovali sme veľký projekt prezentácie našich syrov, ktoré získali certifikát vysokej kvality: vyznačujú sa tým, že neobsahujú žiadne konzervansy, pričom je známe, že asi 90 % syrov na trhu konzervansy obsahujú. Prezentácia sa osvedčila: predaj sme zvýšili o 15 % a naším cieľom je zvýšenie o ďalších päť percent.“ V prvej dlhodobej stratégii, ktorú po dôkladnom výskume a premýšľaní prijali roku 2009, vedenie mliekarne Celeia o. i. zakotvilo, že celkový zisk v ob-

dobí 2010 – 2015 uložia do rozvoja. Uvedomili si, že dovtedy dizajn a tovarová značka ich výrobkov nenasledovala tempo zmien technológie. Predtým na ochrannej značke výrobkov mliekarne Celeia boli znázornení pani a pán, Savinčania vo veku nad 60 rokov; predstavovali lokálnych či regionálnych spotrebiteľov. Teraz je na nej súčasná mladá žena – Slovinka vo veku asi 25 rokov... Z výkladu Teržanovej vyplýva, že nelámali na kolene, lež trikrát merali pred každým strihom, takže až v marci 2012 vyrukovali so sadou nových výrobkov, opatrených novým dizajnom. Cenu výrobkov nezvýšili, hoci sa náklady farmárov súvisiace s novým

predovšetkým antiprezentácia výrobkov tzv. nelojálnej konkurencie, avšak: „Nevieme, ako sa veci budú vyvíjať, naším mottom predsa zostáva: Napred v ústrety prírode. Napred preto, že nemienime prešľapovať na mieste ani vracať sa späť, a k prírode smerujeme s cieľom držať sa toho, čo kedysi dávno bolo dobré. Trváme na kombinácii moderných trendov s tradíciou.“ Spoločnosť Celeia sa nenecháva učičíkať vzácnym uznaním, značkou vysokej kvality, čiže certifikátom slovinského Ministerstva poľnohospodárstva a lesov. Každý rok investuje dva až tri milióny eur na nové technológie a modernizáciu existujúcej. Na otázku, či sú spokojní s dosiahnutým, Darja Teržanová zvykne odpovedať: „Kto je spokojný, zrejme má problém. Vždy je možné niečo urobiť lepšie, preto nepretržite skúmame. Mienim, že sme na správnej ceste, keď sme sa

Jedna z novších prevádzok mliekarne Celeia

spôsobom výkrmu dojníc zvýšili o 2 %. A je tu ďalšia vzácna informácia: „Naši kooperanti už vôbec nekŕmia kravy sójou; chovajú ich výlučne trávou, ďatelinou a pod. Naše kravy sa tak starajú o údržbu prírody a zároveň zabezpečujú vysokú akosť mlieka.“ SPÁJAJÚ SÚČASNÉ S TRADÍCIOU Mliekarom nerobí problém výroba, lež klesajúca spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v celom regióne. Vedúca marketingu firmy Celeia tvrdí, že zásluhu na tom naposledy má

podujali na realizáciu projektu Mliečna cesta. Na nej nám je veľmi dôležité, ako pospájať našich farmárov. Zároveň otvárame srdce aj pred našimi spotrebiteľmi. Vypracovali sme internetovú aplikáciu, ktorá im umožňuje získať všetky informácie o našich výrobkoch. Môžu sa taktiež dozvedieť, nielen z ktorej farmy je mlieko, respektíve výrobok, ktorý práve konzumujú, ale aj údaje o farme a o rodine, ktorá mlieko dodáva. Nasledujúcou našou zastávkou na Mliečnej ceste je budúca nová syráreň.“ ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

KVETINÁRSTVO

Cyklámen neznáša teplo Ľubica Sýkorová

yklámen je obľúbenou kvetinou v jesenných a zimných mesiacoch. V lete ich môžeme nechať vonku v záhrade, koncom leta po prenesení do miestnosti začínajú opäť kvitnúť. Patrí medzi najkrajšie rastliny, ktoré kvitnú v zimnom období. Cyclamen persicum pochádza z Malej Ázie, kde bol objavený na začiatku 18. storočia. Pôvodný druh má malé kvety, listy sú celé zelené. Moderné variety existujú v širokej farebnej škále od čistobielych cez odtiene ružovej, ružovofialovej, lososovej až po tmavočervené. Okrem kvetov jednofarebných sú aj dvojfarebné s tmavším očkom. Vzácnejšie sú kvety melírované alebo s kučeravým okrajom. Listy sú nádherne strieborné, mramorované s rozličnými kresbami. Moderné variety je často ľahšie pestovať v interiéri ako staršie tipy. Boli vyšľachtené starostlivým výberom a krížením rastlín s vhodnými vlastnosťami. Tajomstvo úspechu pestovania cyklámenu spočíva v zabezpečení vhodných pestovateľských podmienok. Vyžaduje nízke teploty a vyššiu vzdušnú vlhkosť, ktorú zabezpečíme tak, že črepník postavíme do misky s vlhkým pieskom alebo ho obalíme vlhkou rašelinou. Pri dobrej starostlivosti prežije cyklámen zimu v miestnosti. Vlhko, ale nie mokro a chladno je to, čo rastlina potrebuje, aby zostal zdravý a dlho kvitol. Viac mu škodí zamokrenie ako mierne sucho. Potrebuje dostatok svetla a ochranu pred teplom z vykurovacích telies. Najlepšie sa mu darí v chladných miestnostiach. Cyklámeny ako izbové rastliny existujú v troch rôznych veľkostiach – normálnej, midi a mini. Najväčší je normál, rastlina je mohutnejšia s veľkými kvetmi. Midi cyklámeny sú menšie, bohato kvitnú a príjemne voňajú.

Kvety sú pomerne odolné, preto sa odporúčajú aj na pestovanie vonku, na balkónoch a terasách. Pred slabšími mrazíkmi ich chránime zakrytím. Nie sú však také odolné ako pôvodné, nešľachtené druhy. Minicyk-

tom nepoškodili vyrastajúce nové puky. Po odkvitnutí prenesieme rastlinu do chladnej miestnosti a v polovici mája ju vynesieme von, na chránené, zatienené miesto. V septembri presadíme cyklámen do novej

lámeny sú najmenšie, ale nie sú chúlostivé, preto sú taktiež vhodné aj na pestovanie vonku. Cyklámen vytvorí nové kvety, pokiaľ zamedzíme tvorbu semien. Po dokvitnutí odstraňujeme vždy celý kvet aj so stopkou tesne pri hľuze pootočením a krátkym trhnutím. Musíme dávať pozor, aby sme pri-

zeminy a prenesieme späť do miestnosti. Dobre ošetrovaná rastlina je v druhom roku silná, odolná a bohato kvitne. Cyklámenu vyhovuje dostatok svetla, ale musíme ho chrániť pred priamym slnečným žiarením. Ideálne je umiestnenie na okne orientovanom na východ. Ideálna teplota je cez deň od 7

do 15 °C, v noci by nemala klesnúť pod 5 °C. V lete ho môžeme vysadiť von. Zemina by sa mala udržiavať vlhká, ale rastlina nikdy nesmie stáť vo vode. Zalievame do misky, aby sa nenamočila hľuza. Keď rastlina rastie a kvitne, zalievame dvakrát do týždňa. Keď kvety odkvitnú, necháme rastlinu odpočívať v chlade, ale nie v mraze. Zalievame zriedkavejšie (stačí raz do týždňa), ale zeminu nenecháme úplne vyschnúť. Keď začnú pučať nové listy, opäť začneme zalievať častejšie. V období rastu a kvitnutia pridávame každých 14 dní do vody kvapalné hnojivo. Ak sú listy zaprášené, na čistenie použijeme jemný štetec. Nikdy nepoužívame lesk na listy. Cyklámeny musíme chrániť pred prievanom. Po odkvitnutí rastlinu presadíme vtedy, keď staré listy odumreli a začínajú sa objavovať nové. Opatrne odstraňujeme odumreté kvety a listy. Lepšie kvitne vtedy, ak ho mierne obmedzuje črepník, preto ho nepresádzame do veľmi veľkých črepníkov. Vo vhodných podmienkach nám vydrží niekoľko rokov. ○

OVOCINÁRSTVO

Začíname s mechanickou ochranou Ľ. Sýkorová

echanické ošetrenie ovocných stromov je dôležitou súčasťou boja proti chorobám a škodcom. Má sa robiť po celý rok, najmä na jeseň po opadnutí listov, keď je možné dobre vidieť do korún stromov. Metódy mechanickej ochrany sú jednoduché, nenáročné, no veľmi účinné. Rez a prierez koruny ovocných stromov a krov je dôležitým agrotechnickým opatrením pri vypestovaní správneho tvaru v začiatočnom vývoji stromu v rámci výchovného rezu alebo v období rodivosti v rámci udržovacieho

rezu. Starú odumretú kôru (borku) z kmeňov a konárov stromov môžeme zoškrabať v hociktorom ročnom období, najlepšie po daždi, keď je borka rozmočená a dá sa škrabkou alebo oceľovou kefou odstrániť. Odstraňujeme mumifikované plody, zhrabujeme opadané listy, ktoré môžu byť zdrojom chorôb a škodcov. Proti poškodeniu ovocných stromov zimnými mrazmi chránime kmene stromov a silnejšie konáre natieraním vápnom, najmä marhule, broskyne, ale aj citlivé odrody jabloní. Toto vykonávame po jesennom postreku v novembri až decembri za suchého bezmrazého počasia. ○

7. 11. 2015 • 45 /4672/

TIPY A TRIKY

ZDRAVIE A MY

Krájanie cibule bez pálenia očí

ri varení sa bez cibule zvyčajne nezaobídeme. Každý, kto ju niekedy krájal, vie, že nás táto zelenina dokáže poriadne potrápiť. V cibuli sú obsiahnuté prchavé zlúčeniny síry, ktoré sa na vzduchu menia na štipľavé látky. Preto sa jej príprava nezaobíde bez pálenia očí. Odteraz to však už tak byť nemusí. POUŽITE OCOT Pred krájaním si potrite lopárik octom. Výhodou je, že tým zabránite nielen slzeniu, ale zároveň doštičku aj zbavíte baktérií, ktoré sú vo všetkých jej zárezoch. Kyselina octová je tým najlepším prírodným dezinfekčným prostriedkom. Vedeli ste, že priemerná kuchynská doštička na sebe má o 200 percent viac fekálnych baktérií než tá záchodová? Nájdete na nej salmonelu, E. coli aj listériu. Všetky tieto baktérie vám môžu pekne znepríjemniť život, pretože spôsobujú hnačkové a infekčné ochorenia.

DAJTE JU DO MRAZNIČKY Ďalšou možnosťou je vložiť cibuľu, ktorú chcete nakrájať, na desať až pätnásť minút do mrazničky. Množstvo prchavej látky uvoľnenej pri krájaní do vzduchu sa výrazne zníži. Zmeny chuti sa nemusíte báť. PREKROJTE CITRÓN Tretím osvedčeným trikom skúsených gazdiniek je citrónová šťava. Rozkrojte citrón napoly, jednu

polovicu odložte do chladničky a tou druhou počas krájania priebežne potierajte čepeľ noža. Vzniknutá chemická reakcia zabráni zelenine uvoľňovať prchavé látky do vzduchu. NAPUSTITE SI STUDENÚ VODU Slzám pri krájaní cibule sa môžete ubrániť aj tak, že olúpanú cibuľu asi na päť minút namočíte

do misky s ľadovou vodou. Ideálne je, keď do nej pridáte aj pár kociek ľadu. Pri krájaní potom do vody namáčajte aj nôž. KÚPTE SI KVALITNÝ NÔŽ Profesionálni kuchári tvrdia, že najúčinnejšie je pri krájaní cibule používať čo najostrejší a najväčší nôž. Rozhodne nie malý, a navyše tupý nožík, ktorý síce dobre pasuje do ruky, ale pri krájaní cibule dobrú službu neurobí. Cieľom totiž je poškodiť pri krájaní čo najmenej buniek, z nich tým pádom uniká podstatne menej nepríjemných silíc. 

Prechladli ste?

ázračný cibuľový recept vás postaví na nohy. Jednu vec ale určite nerobte! Liečivé účinky cibule sú známe hlavne pri nachladení. Zázračný recept od našich starých mám je rýchly a účinný. Vedci skúmali silice cibule a prišli na to, že po jej rozkrojení našli zmerateľné stopy i za 10 cm tehlovou stenou. Hovorí to jasne o jej agresivite, ale aj o jej celkovej sile a účinkoch prenikať naozaj hocičím. Recept našich starých mám funguje rýchlo a bezpečne. Je jednoduchý, lacný a kedykoľvek či kdekoľvek dostupný. ZÁZRAČNÝ CIBUĽOVÝ RECEPT Má príjemnú chuť a žiadny zápach. Úžasne rýchlo účinkuje na chytené nosné sliznice a priedušky, zmierni nádchu a zlepší dýchanie. Urýchli však aj vyliečenie prípadného zápalu hlasiviek. 1. Do hrnčeka na kávu dáte jednu väčšiu na polovičky prekrojenú cibuľu a zalejete ju čistou vriacou vodou. 2. Po asi 15 minútach ju môžete vybrať a keď výluh trochu vychladne, môžete ho po dúškoch pomaly a bezpečne popíjať (napr. aj 2 až 3 hodiny v kuse). Ale pozor! Žiadny med, cukor, či ďalšie ohrievanie alebo varenie. Tento nápoj pite vždy iba vlažný, čerstvý, teda práve ochladený výluh. 

MÝTY V KUCHYNI

Mýty, ktorým stále veríme

abudnite na tieto nezmysly, pravda je celkom iná. Mnoho kuchynských múdrostí sa medzi gazdinkami odovzdáva z generácie na generáciu. Ako to je ale naozaj? Cestoviny sa pri varení nezlepia, keď k nim do hrnca prilejeme olej. Keď olej nalejete do vody k cestovinám, môžete pozorovať, ako sa na hladine robia mastné oká, s rezancami či špagetami samotnými sa však olej nijako nespojí. Ako by teda olej na hladine

mohol cestovinám ponoreným vo vode zabrániť v zlepovaní? Nijako. Tlakové hrnce môžu explodovať. Toto strašidelné tvrdenie sa ešte stále traduje. Tlakové hrnce sú vybavené bezpečnostným ventilom. Ak je prísun tepla príliš vysoký, tlakový ventil sa automaticky otvorí a nebezpečne vysoký tlak zníži unikajúca para, teda žiadna explózia nehrozí. Keď cestoviny prepláchneme studenou vodou, nezlepia sa. Rovnaká rozprávka ako o oleji.

Nepreplachujte ich ani teplou, ani studenou vodou. Len ak chcete pripraviť studený cestovinový šalát, pokojne ich vodou schlaďte. Aby sa vám cestoviny nezlepili, stačí, ak ich vložíte do skutočne vriacej vody, krátko zamiešate a počas varenia potom ešte občas premiešate, aby sa neprichytili ku dnu. Alobal musí byť pri pečení otočený matnou stranou von. Lesklá strana alobalu skutočne dokáže odrážať teplo lepšie, ale deje sa

VII

tak až pri teplotách okolo 500 ° C. Hnedý cukor je zdravší ako biely. Hnedý cukor má rovnaký obsah výživových látok ako biely. Rovnaké množstvo kalórií a rovnako kazí zuby. Prečo? Pretože hnedý cukor sa vyrába z cukru bieleho. Po ukončení rafinácie sa biely cukor jednoducho posype karamelizovaným cukrom, a tým sa zafarbí. Ak chcete o niečo zdravší variant, hľadajte ten vyrobený z cukrovej trstiny (obsahuje melasu). 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Chrumkavé stehná čínskym spôsobom

Syrové dolky Suroviny: 180 g hladkej múky, 80 g tvrdého syra, 2 vajcia, 250 ml kyslej smotany, 1 kypriaci prášok, rasca, soľ, petržlenová vňať, olej Takto sa to podarí: V kyslej smotane rozšľaháme žĺtky, pridáme múku premiešanú s kypriacim práškom, so štipkou soli a rasce, s lyžicou nasekanej petržlenovej vňate, a

vymiešame polotekuté cesto, ktoré nadľahčíme s vyšľahaným snehom z bielkov. Cesto lejeme na vymastenú panvicu na lievance a upečieme dolky. Hotové preložíme na plech vystlaný papierom na pečenie, posypeme strúhaným syrom a  v rúre zapečieme. Zdroj: www.oblubenerecepty.sk

Salámové ružičky

Suroviny: ryža (môže byť aj vo vrecúšku), olej, 4 kuracie stehná, 1 batát (indický alebo sladký zemiak), 2 zemiaky, strúčik cesnaku, 1 mrkva, kúsok zázvoru; Na vývar: ½ bujónu, sójová omáčka, lyžica medu. Takto sa to podarí: Ryžu uvaríme. Na horúcom oleji opražíme kuracie stehná (asi 10 min. z každej strany). Dáme ich do zapekacej misy a pridáme na rezance nakrájaný batát, zemiaky, mrkvu a zázvor. Pridáme i nadrobno nakrájaný cesnak. Vývarom, ktorý si

pripravíme z uvedených surovín, zalejeme mäso a zeleninu, ale nie celkom, aby koža na stehnách zostala chrumkavá. Varíme asi 10 minút a keď začne vrieť, vložíme do rúry a pečieme na 200 C ̊ domäkka. Neprevraciame, aby koža ostala chrumkavá. Na tanier servírujeme ryžu, zeleninu, odkostené a nakrájané mäsko. Polejeme vývarom a nakoniec na vrch servírujeme na rezance nakrájanú chrumkavú kožu.  Foto: E. Šranková

Kurča na jablku a voňavom korení Suroviny: 2 kuracie štvrtky, 2 stredne veľké jablká, 1 cibuľa, 5 strúčikov cesnaku, maslo, 5 cm dlhá škorica, 6 klinčekov, 1 lyžička mletého sušeného zázvoru, 150 ml brusnicovej šťavy, 80 ml smotany na šľahanie, soľ Takto sa to podarí: Kuracie mäso opláchneme, osušíme, posypeme soľou a zázvorom. Do každého kusu vsunieme pod kožu plátok masla. Tri plátky masla dáme do pekáča, pridáme

nakrájaný cesnak, cibuľu, očistené a na mesiačiky nakrájané jablká. Posypeme rozdrvenými klinčekmi, pridáme škoricu, položíme štvrtky a podlejeme brusnicovou šťavou. Pečieme pri teplote 200 C̊ za občasného polievania šťavou domäkka. Mäso vyberieme a udržiavame v teple. Šťavu prepasírujeme cez sitko. Pridáme smotanu a približne  dve minúty povaríme. Zdroj: www.toprecepty.cz

Suroviny: ľubovoľná saláma, lístkové cesto Takto sa to podarí: Cesto roz vaľ káme natenko a nakrájame pásiky široké 2 – 2,5 cm. Na každý pásik položíme vedľa seba 4 polovičky salámy a zvinieme. Konce jemne navlhčíme vodou a pritlačíme. Pečieme

pri teplote 190 – 200 C̊ asi 15 minút.  Zdroj: www.mimibazar.cz Foto: www.oblubenerecepty.sk

Ranná rosa Suroviny: Na cesto (na malý plech): 200 g margarínu alebo masla, 150 g cukru, 3 vajcia, 2 šálky polohrubej múky (300 g), 250 ml kyslej smotany, 3 lyžice mlieka, 2 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok; Na loptičky: 200 g tvarohu, 3 lyžice cukru, 1 žĺtok, 5 – 6 polievkových lyžíc kokosovej múčky; Na plnku: 2 šálky mlieka, 1 vajce, 150 g cukru, 3 lyžice hladkej múky, 1 vanilkový cukor Takto sa to podarí: Loptičky do cesta: Zmiešame tvaroh, cukor, žĺtok a kokosovú múčku a tvarujeme maličké loptičky veľkosti vlašského orecha. Odložíme ich do mrazničky na 30 minút. Cesto: Vymiešame margarín s cukrom. Pridáme vajcia

aj zostávajúci bielok, smotanu, mlieko, múku a kypriaci prášok. Dôkladne premiešame. Do vymastenej formy nalejeme polovicu cesta. Do zvyšného cesta pridáme kakao a premiešame. Vylejeme na vrch jasného cesta. Primrazené loptičky vtláčame do cesta. Pečieme v rúre asi 40 – 45 minút pri 180 °C. Plnka: Uvaríme puding z mlieka, žĺtka, múky, cukru a vanilkového cukru. Vychladnutú plnku navrstvíme na koláč a posypeme nastrúhanou čokoládou alebo kakaom.  Zdroj: www.mnamkyrecepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 404 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra V PADINSKEJ DOLINE 2015

Katarína Kalmárová – laureátka 20. Banátskeho festivalu Anička Chalupová

udové piesne sa podnes zachovávajú prostredníctvom rôznych kultúrnych podujatí, medzi ktoré patrí aj Banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline, ktorý už 20 rokov plní svoje poslanie, snaží sa zachovať a prezentovať slovenské ľudové piesne typické pre slovenské prostredia v Banáte na Dolnej zemi. V kirvajovú nedeľu 1. novembra v Padine na tomto tradičnom festivale, okrem predstaviteliek hostiteľskej dediny Alenky Povolnej a Jany Galasovej vystúpili aj speváci: Adam Števko a Tatiana Jonášová z Aradáča, Katarína Kalmárová a Ivana Ivaničová z Vojlovice, Valentína Chrťanová z Jánošíka a Michaela Marková a Tereza Jonášová z Kovačice. Podľa rozhodnutia päťčlennej odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení: Michal Kalmár z Vojlovice (festival slávnostne aj otvoril), Pavel Tomáš st. z Kovačice, Pavel Petrovič z Padiny, Ján Zvara-Moco z Aradáča a Zdenka Chrťanová z Jánošíka, titul najkrajšieho hlasu v Banáte

O kvalite hlasu osvedčenej vojlovickej speváčky členovia odbornej poroty nejednali mnoho: víťazka Katarína Kalmárová

Ivane Ivaničovej, zatiaľ čo tretiu cenu odbornej poroty zverili do rúk Michaele Markovej z Kovačice. Najväčšie sympatie obecenstva získala Padinčanka Jana Galasová. Všetkých spevákov sprevádzal slovenský ľudový orchester v zložení: Jana Galasová

Banátska festivalová odborná porota

si bezpochyby vyspievala Katarína Kalmárová z Vojlovice. Druhé miesto udelili tiež Vojlovičanke • KULTÚRA •

Aj hudobníčka, aj speváčka: Jana Galasová, nositeľka Ceny obecenstva

Pavel Tomáš ml. (viola), Daniel Cicka (cimbal), Želimír Bartoš (kontrabas), Emil Nemček ml. (harmonika) a vedúca orchestra Anita Petráková (prvé husle). V revuálnej časti podujatia vystúpilo ženské spevácke trio SKUS Slnečnica, ktoré tvoria Elena Sládečeková-Šimáková, Martina Hlavčová a Alenka Povolná, ako i chlapčenská spevácka skupina, ktorá pôsobí pri Dome kultúry Michala Babinku v Padine. Pod organizáciu festivalu V padinskej doline sa podpísal Dom kultúry Michala Babinku v Padine a k jeho realizácii ruky priložili aj mnohí sponzori. Festival moderoval učiteľ Janko Kolárik a technicky podujatie podporili Ján Petrovič a Pavel Sampor.

a Darko Munćan (husle), Ivana Povolná (flauta), Denis Galas (klarinet), Vladimír Petrovič a

SKUS SLNEČNICA V BELEHRADE. V sobotu 24. októbra členovia SKUS Slnečnica z Padiny sa zúčastnili na Etno feste Belehrad 2015, ktorý v Dome kultúry Rakovica v Belehrade od 23. do 25. októbra zorganizoval spolok MEGA ART – SM. Slovenskú kultúru Padinčania predstavili v dvadsaťminútovom programe, v ktorom pod vedením Martiny Hlavčovej vystúpili tanečníci s choreografiami, ktoré nacvičila Tatiana Štaubová, zaspievali dievčenská spevácka skupina, ktorú pripravila Elena Sládečeková-Šimáková a zároveň vystúpila aj ako sólistka, ako i sólista Vlastimír Povolný. Padinských ochotníkov sprevádzal orchester Domu kultúry Michala Babinku pod vedením Daniela Cicku. Po vystúpení v družnom posedení predseda hostiteľského spolku Saša Bajić im udelil ďakovný list a darček na pamiatku a dohodli sa o ďalšej spolupráci dvoch spolkov. E. Ď. Foto: z archívu SKUS Slnečnica 45 /4672/ 7. 11. 2015

Kultúra NOVÉ KNIHY NA VEĽTRHU

V stovke aj slovenské romány Monika Necpálová

dícia Sto slovanských románov pod hlavičkou Fóra slovanských kultúr akcentuje rozmach jazykovo podobných literatúr. Slovanské národy možno majú veľa spoločného, ale vieme o sebe navzájom? Práve knihy môžu byť prostredníkom medzi nami. Dôkazom bola aj veľká výstava titulov z Edície Sto slovanských románov na Belehradskom knižnom veľtrhu. Medzi nimi sa objavuje aj slovenská literatúra preložená do srbčiny: Posledný kôň Pompejí Pavla Vilikovského, Nenapísaný román Stanislava Rakúsa, Koniec hry Dušana Mitanu, Ornament Vincenta Šikulu či Tábor padlých žien od Antona Baláža. Očakáva sa román Dušana Kužela Lampa. Edícia obohacuje naše

Gojko Božović hovorí v Belehrade o edícii Sto slovanských románov povedomie o kontext slovanských reálií, približuje medzištátne životy autorov, ktorí žili počas svojho života v rôznych štátoch na území Európy. Romány sú zároveň dôkazom umeleckej kvality a estetiky.

„Projekt Sto slovanských literatúr predstavuje súčasnú slovanskú kultúru aj v širšom, západnom či celosvetovom, kontexte,“ poznamenal riaditeľ vydavateľstva Arhipelag Gojko Božović na prezentácii edície

v stredu 28. októbra na knižnom veľtrhu v Belehrade. Vyzdvihol ešte jednu dôležitú vec: „Máme len veľmi málo prekladateľov slovanských jazykov. Kto bude prekladať o 20 – 25 rokov?“ Tento projekt je teda významný predovšetkým z toho dôvodu, že sa objavujú noví prekladatelia. Referencie edície hovoria dokonca o umení prekladu a brilantnosti prechodu medzi slovanskými jazykmi. Spomenuté slovenské romány podpisujú prekladateľsky Zdenka Valentová-Belićová a Michal Harpáň. Práve on preložil aj knihu Čarovný papagáj a iné gýče, ktorá vyšla pod hlavičkou Arhipelagu a Slovenského vydavateľského centra počas veľtrhu. Dielo v preklade vzniklo aj za podpory Komisie SLOLIA, Literárne informačné centrum, Bratislava. Autor Pavol Vilikovský sa vo svojej knihe poviedok zamýšľa nad tým, prečo je gýč takým pokušením pre dobrých spisovateľov. Odpoveď môžete hľadať spolu s ním dnes už aj v srbskej literatúre.

NA SLOVO S VYDAVATEĽMI: NOVICA JEVTIĆ, EVRO

Kniha sa kupuje a číta Oto Filip

o, čím sú nám narodeniny alebo meniny, vydavateľom je asi Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade. Zvlášť tým veľkým, ako sú Laguna, Vulkan, Evro... Žiadne z ich priestorov sa nedali prehliadnuť medzi 25. októbrom a 1. novembrom pod najväčšou veľtrhovou kupolou v Belehrade. Ďalší veľtrh, nová i skúsenosť? Je ozaj tak? Zvedavosť nepustila ani pri stretnutí s generálnym riaditeľom vydavateľstva EVRO Novicom Jevtićom. – Líši sa tohtoročný veľtrh výrazne od toho vlaňajšieho? – Povedal by som, že sa naše najväčšie knižné ročné podujatie veľmi nelíši od toho vlani. Keď ide o počet návštevníkov, bol som príjemne prekvapený, lebo ich na samotnom otvorení 25. októbra bolo oveľa viac ako v roku 2014. A keď ide o iné parametre, očakávam, že viaceré budú na

www.hl.rs

úrovni vlaňajšej. Kniha v Srbsku teda obstane, napriek všetkému. Lebo u nás predsa existuje zvyk čítať, ktorý je tradičný. Prenáša sa z generácie na generáciu. Musím sa priznať, že som tým priam oduševnený, vzhľadom na kúpnu moc nášho obyvateľstva. Dobrá kniha sa stále predáva, kupuje a číta. Slovom, ako nakladateľ môžem s tým byť spokojný. – Keď ide o Evro, predtým

Informačno-politický týždenník

Evro-Giunti, s ktorými tromfami ste prišli na veľtrh? Ktorý druh literatúry sa dnes teší obľube? – U nás je najviac zastúpená detská literatúra, detská kniha. Je to asi 60 : 40 percent vo vzťahu k beletristike. V našich vydaniach a ponuke sú takmer všetky známe svetové brandy, z ktorých sú mnohé i sfilmované: Šmolkovia, Tom a Jerry... V prípade kníh pre dospelých sú tu i knihy obsahujúce historické témy. Slovom, publikácie na všetky vkusy. Máme aj romány pre tínedžerov, ľúbostné romány, detektívky. Náš program je veľmi rozsiahly. Za rok zverejníme viac ako tristo titulov. – Na záver, spolupracujete aj so Slovenskom, prípadne s tunajšími Slovákmi? – Je to čosi trvajúce mnoho rokov, s čím sme viac než spokojní. Ide o dlhoročnú spoluprácu, prejavujúcu sa i tak, že naši partneri zo Slovenska a z Čiech kupovali

práva pre nás. Tie styky sa začali ešte pred štvrťstoročím, možno i pred tridsiatimi rokmi. Zvlášť s bratislavským Slovartom. Je to veľká a chýrečná tlačiareň, ktorá sa venovala a venuje veľkým edíciám. U nás spolupracujeme s tlačiarňou HL PRINT v Báčskom Petrovci. – Na záver to obvyklé: plány na nadchádzajúce obdobie... – V roku pred nami sa musíme prispôsobiť situácii u nás. Tie plány sú ambiciózne. Kúpili sme dosť brandových vydaní na veľtrhoch v Bologni vo Frankfurte, ktorých realizáciu sme si naplánovali na rok 2016. Nemalo by pritom a s tým byť väčších problémov. Najpodstatnejšie pre nás ako vydavateľov je, aby v Srbsku bol stabilný kurz, keďže len v tom prípade možno reálne plánovať, s čímsi počítať. Ak sa však inflácia hlási k slovu, bude to problém nielen pre nakladateľstvá, ale aj pre celé naše hospodárstvo. • KULTÚRA •

KULTÚRNY ÚTOK V PETROVCI

Kultúrny útok v Petrovci v sobotu pokračoval na javisku SVD, kde hosťovali študenti 3. ročníka herectva Akadémie umení v Novom Sade s predstavením macedónskeho dramatika Goravenovaných širokej verejnosti – umení v Novom Sade (1992 – na Stefanovského Černodrinski se Jaroslav Čiep divadelné predstavenia, výstavy 2010) otvorila vyššia odborná vraća kući v réžii Ľuboslava Maultúrny útok (v origináli a koncerty. Ich prvou zastáv- spolupracovníčka na Katedre jeru. Prednedávnom táto insceKulturni napad) je aktuálny kou bol Báčsky Petrovec, nácia bola projekt kde sa v sobovyhlásená Akadémie tu 31. októbra za najlepšiu umení v Nov Slovenskom na Medzivom Sade, vojvodinskom národnom ktorý zadivadle predfestivale hŕňa predstavili výstavou vysokých stavovanie a divadlom. Neumeleckých umeleckých skoršie zavítajú škôl Artoria obsahov štuaj do Rumy, Zre2015 v Bandentov tejto ňaninu, Báča, skej Bystrici akadémie Sriemskej Mitna Slovenvo viacerých rovice, Subotice, sku. Pred vojvodinVršca a Šídu. začiatkom ských prosKultúrna ve- Z výstavy magistrov graﬁky Akadémie umení predstavetrediach. V rejnosť v Petrov- v Novom Sade nia o vzniku období od ci mala možnosť predlohy októbra do Mladí herci zabodovali aj kochať sa v obrazoch grafiky Mr. Jelena Sredanovićo- a zámere hry sa prítomnému d e c e m b r a v petrovskom prostredí v rámci kolektívnej vá, predstavila prácu magistrov obecenstvu prihovoril profetohto roku výstavy 25 autorov Departementu výtvarných ume- sor mladých adeptov herectva Akadémia umení predvedie inštalovanej vo foyeri SVD. Vý- ní a prítomným sa prihovorila aj a režisér predstavenia Ľubo viacero kultúrnych programov stavu Magistri grafiky Akadémie riaditeľka SVD Viera Krstevská. Majera.

Černodrinski a 25 magistrov

HLOŽANY

Hrejivé tóny Jesenných listov Juraj Bartoš

radičný koktail hudby piesní a krásneho slova v hložianskom Dome kultúry v prvú novembrovú nedeľu podával Miestny odbor Matice slovenskej pod známym názvom Jesenné listy. Večierku nesúcemu sa v znamení pripomenutia 25. výročia obnovenia MOMS, organizátora tohto tradičného podujatia, neubral na váhe fakt, že pri ňom nebolo ani sto divákov. Pri hudb e R a s - Silvia Ferková tislava Struhára a Ivana Galamboša, s podporou zvukára Vlastimíra • KULTÚRA •

Struhára sa prevažne tanečnými a najmä Rastislav Struhár! Ani a niekoľkými ľudovými pesnička- čo by na javisku bežala profesimi predstavilo celkove 9 spevá- onálna spevácka súťaž. Každý kov, jedno trio a dueto. Kristína z nich proste od začiatku do Šranková, Martina Bartošová konca bol v každej piesni, ktorou a Ondrej Stupavsa prezentoský-Endy predniesli val, a zážitok ukážky z tvorby zo svojich spisovateľov Juprednesov raja Tušiaka a Pavla umocnili Dobšinského, ako nevtieravou prirodzenou i novinára Juraja Barkomunikátoša, s cieciou s huľom uctiť si dobníkmi pamiatku a publikom. Dobre zapôna prvých Samuel Kováč sobilo aj trio dvoch a pripomenúť životné RAJ, ktoré okrem Struhára tvoria jubileum tretieho. Po- Adam Vladislav Stupavský a Jadaktoré výkony spe- roslav Kriška (vystúpili aj ako vákov, podčiarkujeme, sólisti), ako i dueto Iveta Dorčová boli na špičkovej úrovni. – Ladislav Kekéz (z Kysáča); obaja S akými len emóciami taktiež zaspievali i samostatne. šli do toho Miroslav Menďan, Z hložianskych spevákov sme Samuel Kováč (obaja z Petrovca) ešte počuli mladú snaživú Silviu

Ferkovú a „spoza chotára“ zase prišiel Petrovčan Martin Parkáni, ktorý sa lúči s detstvom, nie aj s dobrým hlasom. Prítomných privítala predsedníčka MOMS Hložany Mária Bartošová-Korčoková a prihovorila sa aj predsedníčka Matice

Iveta Dorčová

slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. K pokojnej jesennej nálade prispel spojovací text Aleny Peškovej, ale aj kvetinové aranžmány na okraji javiska (poskytla ich rodina Korčoková). Programom nás viedli Elena Vršková a Ivan Kováč z Petrovca. Podujatie finančne podporila Obec Báčsky Petrovec.

45 /4672/ 7. 11. 2015

Kultúra

CHAT TLAČ

CHAT: VLADIMÍR PÁLIK, DJ

Súlad hudby, zručnosti a dobrej energie Jasmina Pániková

udba, festivaly, kontroléry, platne a rytmus, ktorý vás podnieti na tancovanie... Áno, skutočne máme na mysli iba jedno – DJ. V dnešnej dobe ich je skutočne veľa, známych a menej známych. DJ scéna je otvorená pre všetkých, ale nie všetci tam aj zotrvávajú. Pomaly, ale iste sa medzi popredných našich DJ-ov dostáva aj Kysáčan Vladimír Pálik, ktorý si do svojej DJ biografie môže zapísať početné pozoruhodné vystúpenia a ešte viac pozitívnej energie, ktorú preniesol na publikum. @ Čo ťa podnietilo, aby si sa začal zaoberať DJ-ingom? Vladimír: Kým som bol ešte malý, intenzívnejšie sa začala rozvíjať elektronická hudba, ktorú často premietali v televízii. Vtedy sa mi zapáčili gramofóny a platne. Záľuba pretrváva od detstva, ale DJ-ingom sa zaoberám zhruba 15 rokov a profesionálne 6 rokov. @ Istotne jestvoval aj silnejší dôvod, aby si sa aj aktívne venoval DJ-ingu... Vladimír: Zaoberať sa DJ-ingom ma podnietili početné párty a DJ-ovia, s ktorými som sa tam zoznamoval a ktorí ma bližšie zoznámili s technikou. Zapísal som sa na DJ kurz a kurz hudobnej produkcie, a potom sa to už rozbehlo. @Tvojím žánrom je techno, house alebo...? Vladimír: Mojimi žánrami sú hlavne techno-house a techno, ale môžem k nim priradiť aj house, tribal house, electro, ktoré sa v mojich setoch zjavujú iba na chvíľu, ako určité prekvapenie. @ Nakoľko je u nás vyvinutá techno-house scéna? Vladimír: Ak porovnáme niektoré vyspelejšie štáty, tak je Srbsko na tom celkom dobre. Máme mnoho kvalitných DJ-ov, vďaka ktorým je táto scéna živá. Kedysi toho bolo viac, keďže nejestvoval taký veľký výber žánrov, nebolo toľko turbo folku...

www.hl.rs

@ Čo si myslíš, prečo je práve turbo folk natoľko populárny u mladých? Vladimír: Musím povedať, že väčšina mladých ľudí v dnešnej dobe je „stratená”. Nemajú svoj charakter. Väčšinu voľného času trávia pred počí-

zapôsobilo, že máme mnoho „DJ-ov” (amatérov) a samým tým aj málo kvalitných klubov. Preto sa musíme zaoberať aj produkciou, aby sme udržali kvalitu celej klubovej scény. @ Ak sa nemýlim, si členom organizácie Respect DJ‘s. Sú nejaké

tačom alebo televíziou a všetci vieme, aký program sa premieta na domácich programoch. Je to tesne späté aj s nedostatkom vedomostí cudzieho jazyka, presnejšie anglického. Nevedia si zaspievať, ak tomu nerozumejú.

podmienky, ako sa dostať medzi týchto DJ-ov? Vladimír: Nemýliš sa. Som členom organizácie od jej samotného začiatku. Idea o založení organizácie vznikla v Stredisku pre hudobnú výchovu

Známy je Platónov citát: Aká je hudba, taký je aj štát.  @ Áno, súhlasím s tebou, avšak vráťme sa k DJ-ingu. Zaoberáš sa aj vlastnou produkciou? Vladimír: Áno. V dnešnej dobe to nejde jedno bez druhého. Pre rýchly rozvoj technológie sa musíme aj my DJ-ovia rozvíjať v tom smere. Vytváranie nových piesní je jedným druhom prezentácie a marketingu. Dnes sú DJ kontroléry omnoho lacnejšie a môžu sa bez problémov kúpiť, čo zase

Kulturno sklonište, kde sa aj dodnes organizujú rôzne hudobné kurzy – spevu, gitary, bubnov, huslí a je tu aj DJ kurz, ktorý založili Vladimir Aćić, jeden z najznámejších srbských techno DJ-ov a známy novosadský DJ Billy 9. Práve keď som navštevoval DJ kurz, vznikla aj idea o založení Respect DJ‘s a bolo to v roku 2009. Podmienky sú veľmi „jednoduché”: milovať hudbu, byť pozitívny, vložiť veľa úsilia a nakoniec ten celý koncept dať dokopy. @ Vystupoval si aj v zahraničí?

Informačno-politický týždenník

Vladimír: Áno, mal som také menšie vystúpenia. Prekvapuje ma, keď mi na stage-i známi zahraniční DJ-ovia povedia, že počuli o mne. Je to nádherný pocit. Väčšinou som na domácej scéne a som rezidentom Green Love festivalu, vďaka ktorému som sa ocitol na javisku spolu s veľkými menami, akými sú Umek, Jay Lumen, Terry Francis, Silicon Soul, Manuel Del Mare, Beltek a ďalší. @ Zúčastnil si sa aj na určitých DJ súťažiach? Vladimír: Zúčastnil som sa na dvoch. V roku 2008 v belehradskom klube Andergraund mali súťaž Afirmisanje, kde som obsadil 2. miesto. V minulom roku som sa zúčastnil na najznámejšej súťaži Burn Residency, kde prvou cenou bola rezidentura na Ibize a zmluva v hodnote 100-tisíc eur. V prvej časti súťaže sa hlasovalo na facebooku, kde som vďaka mojim fanúšikom dostal najviac hlasov v celom Srbsku a v druhej časti užší kruh volila porota. Nedosiahol som ten najväčší úspech, ale som sa mnoho naučil a taktiež aj presvedčil, koľko ľudí ma podporuje. @ Máš obľúbeného DJ-a? Vladimír: Je to veľmi ťažká otázka. Nemám obľúbeného, ale páči sa mi práca mnohých DJ-ov, domácich a zahraničných, avšak musím spomenúť mojich učiteľov Vladimira Aćića a Billy 9, bez ktorých by som nedosiahol to, čo mám dnes. @ A ako hodnotíš prácu žien DJ-ov? Vladimír: Niekto sa na ich prácu pozerá ako na pozitívny prístup k práci a záľube a zase mnohé ženy na zvýšenie popularity používajú svoju charizmu, vzhľad, ego a nie zručnosti. Samozrejme, poznám aj mnohé ženy, ktoré dosiahli veľký úspech a môžu sa rovnať s mužskými DJ-mi. @ Na záver: môže sa z práce DJ-a vyžiť alebo je pre väčšinu to iba koníčkom? Vladimír: Ak DJ-ing považujeme za koníček a neusilujeme sa povýšiť ho na vyššiu úroveň, samozrejme, zostane iba koníčkom, ale ak sa intenzívnejšie tomu venujeme a začneme zarábať... Nie je nič krajšie, ako keď sa koníček stane platenou prácou. Väčšina DJ-ing považuje za koníček, ale na scéne zostávajú len tí vytrvalí. Poznám mnoho DJ-ov, ktorí zarábajú len z toho. U nás je to trochu ťažšie, pre všeobecný štandard a už spomínanú situáciu v štáte. • KULTÚRA •

46. Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín 2015 Stará Pazova 6. – 15. novembra 2015

PROGRAM PIATOK 6. NOVEMBRA 19.30 Slávnostné otvorenie 20.00 Združenie občanov Kolektív kreatívnych amatérov Kovačica a Divadlo VHV scéna v Kovačici pri Dome kultúry 3. októbra, Kovačica Marc Camoletti: Tri letušky v Paríži Réžia: Danka Tomanová SOBOTA 7. NOVEMBRA 20.00 – Hosťujúce predstavenie NEDEĽA 8. NOVEMBRA 18.00 Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Tennessee Williams: Dokonalá analýza v podaní papagája Réžia: Ján Kmeťko 20.00 ZOPAD Nová scéna pri Dome kultúry Michala Babinku, Padina Pavel Brezník: Čo? Réžia: Pavel Brezník PONDELOK 9. NOVEMBRA 20.00 Divadlo VHV Petrovec Katarína Mišíková-Hitzingerová: Hore nohami Réžia: Hana Tanciková UTOROK 10. NOVEMBRA 20.00 Slovenské kultúrne centrum P. J. Šafárika, Nový Sad Vladimír Hurban Vladimírov: Naša Réžia: Rastislav Zorňan

ŠTVRTOK 12. NOVEMBRA 20.00 Slovenské divadlo VHV pri SKUS h. Janka Čmelíka, Stará Pazova Miroslav Kožík a Miroslav Bako: AD INFINITUM Réžia: Miroslav Kožík PIATOK 13. NOVEMBRA 20.00 Ochotnícke divadlo Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik, Laliť Ján Hrubík: Byko sa pustil Réžia: Marína Párnická SOBOTA 14. NOVEMBRA 15.30 Ochotnícke divadlo KC Kysáč pri Ustanovizni pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč Ján Chalupka: Sladká päťdesiatka (požičaný príbeh) Réžia: Ján Privizer 18.00 Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan, Vojlovica-Pančevo Terézia Veberová-Oravcová, motivované rozprávkou L. Franka Bauma: Čarodejník z krajiny Oz Réžia: Terézia Veberová-Oravcová 20.00 Slovenský kultúrno-osvetový spolok Detvan, Vojlovica-Pančevo Slavomír Mrožek: Policajti Réžia: Vladana Cvijanovićová NEDEĽA 15. NOVEMBRA 20.00 Udelenie cien a slávnostné zatvorenie festivalu

12. festival Zuzany Kardelisovej Kysáč 5. – 8. novembra 2015

PROGRAM

PIATOK 6. NOVEMBRA 12.00 – Pietna spomienka pri hrobke Zuzany • KULTÚRA •

SPRIEVODNÉ PODUJATIA Prezentácia kníh Slovenského vydavateľského centra (nedeľa 8. novembra o 19.00) Kino Vavrín I Film (pondelok 9. novembra o 17.00) Kino Vavrín II Film (utorok 10. novembra o 17.00) Hudobno-literárny večierok (piatok 13. novembra o 18.00) Počas celej prehliadky budú nainštalované dve výstavy: V miestnostiach Strediska pre kultúru Stará Pazova bude výstava Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Portréty osobností slovenskej vojvodinskej kultúry (slávnostné otvorenie 8. novembra o 19.00) a v miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka bude etno výstava Združenia pazovských žien. SOBOTA 7. NOVEMBRA 18.00 – Dubnické divadlo, Dubnica nad Váhom – Slovenská republika Jaromír Břehový: Zborovňa Preklad: Marta Vojtášová Réžia: Mária Tarabová 20.30 – Padinské ochotnícke divadlo Nová scéna pri Dome kultúry Michala Babinku, Padina Pavel Brezník: Čo? Réžia: Pavel Brezník

Festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti

ŠTVRTOK 5. NOVEMBRA 20.00 – Otvorenie festivalu a hosťujúce predstavenie po srbsky: Divadelná sekcia KUS Branka Radičevića, Stará Pazova Francis Veber: Blbec na večeru Preklad: Ivanka Pavlovićová Réžia: Alexander Bako

20.30 Hosťujúce predstavenie: Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec Ivan Stodola: Čaj u pána senátora Réžia: Richard Sanitra

Kardelisovej na kysáčskom cintoríne 19.00 – Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Tennessee Williams: Dokonalá analýza v podaní papagája Réžia: Ján Kmeťko (Klub KISS) 20.00 – Divadlo VHV, Báčsky Petrovec Katarína Mišíková-Hitzingerová: Hore nohami Réžia: Hana Tanciková (veľká sála)

NEDEĽA 8. NOVEMBRA 20.00 – Zhodnotenie festivalu, udelenie cien a hosťujúce predstavenie Slovenské vojvodinské divadlo Ivan Stodola: Čaj u pána senátora – reality show Réžia: Richard Sanitra

45 /4672/ 7. 11. 2015

Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč

Kultúra  RECENZIA

Publicistika národovca Emila Koléniho (Emil Koléni: Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum – Hajdušica : Miestny odbor Matice slovenskej, 2015)

Jaroslav Čiep

„S

lávnosť 80-tych narodenín. Náš bodrý ešte veterán Emil Kolényi, ev. farár na odpočinku, slávi dňa 18. februára t. r. (ak z Božej milosti dožije) v užšom rodinnom kruhu svoje 80-te narodeniny v Hajdušici (Istvánvölgy, Torontál m.). Pán farár Emil Kolényi je medzi ev. farármi, ktorý sa vždy a medzi všetkými okolnosťami k slovenskému národu verne priznával – od neho je starší jeho konškolár L. Konček a J. L. Holuby, tiež ev. farári. On medzi okolnosťami vydržal až podnes a z milosti Božej dožil pomerne v dobrom zdraví taký vysoký vek. My mu želáme, aby sa dožil zo svojich početných vnukov a vnučiek mnoho radosti a žeby ho Boh v dobrom zdraví a pokoji ešte pri živote udržal jeho deťom, rodine a národu. Sláva nezlomnému jeho charakteru: nech žije!“ takto sa písalo v čísle 14 martinských Národných novín (2. februára 1915) v rubrike Chýrnik o našom národovcovi, ktorý v uvedenom roku umrel, ale svojím príkladom a národnou hrdosťou vyoral hlbokú brázdu. Za sebou Emil Koléni (18. 2. 1835 – 16. 7. 1915) zanechal nielen duchovné dielo, ale aj potomkov, ktorí pokračovali v jeho šľapajach, a preto si i dnes s hrdosťou spomíname na celý jeho rod. Jeho otec Daniel Kolény (1800 – 1875) pôsobil v Kulpíne ako evanjelický farár, bol i organizátor školského, cirkevného a národného života a publicista. Jeho syn Emil, kulpínsky rodák, neskôr hajdušický evanjelický farár, tiež bol dopisovateľom slovenských novín a autor cestopisov a historických textov, okrem toho zostal v pamäti aj ako významný národovec, publicista a historik tunajších Slovákov.

www.hl.rs

Hoci bol publicisticky činný dlho rokov a knižne vyšli dva jeho preklady: Nezbedný a Anička (1872) a Tirza, neboli příťažliwá moc kříže (1872), na um mu nenapadalo vydať vlastnú publikáciu. Práve to pri študovaní jeho života a diela napadlo novinárovi Vladimírovi Hudecovi. A tak pri 100. výročí úmrtia a zároveň i 180. výročí narodenia Emila Koléniho vznikla publikácia Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi. O zámeroch vydavateľského počinu jej zostavovateľ v úvode píše: „Cieľom tejto publikácie je zoskupiť tie najzaujímavejšie články Emila Koléniho na jedno miesto, a tak ich priblížiť širšej verejnosti.“ Po prečítaní Koléniho svedectiev v súdobej tlači sa možno dozvedieť o tom, ako Hajdušica vyzerala v čase jeho príchodu, o primitívnych spôsoboch obrábania pôdy, o jeho vlastných snahách pozdvihnúť poľnohospodárov,

tiež o prekážkach, na ktoré narážal. Zaznamenal aj vŕtanie prvých artézskych studní, ktoré významne prispeli k napraveniu zdravotného stavu občanov. Dopodrobna opísal výstavbu novej slovenskej školy a keď

hajdušickí Slováci začali odchádzať preč, písal aj o vysťahovaleckej horúčke do Ameriky. Spolu s Hudecom kvitujeme, že „bez týchto textov mnohé detaily z minulosti hajdušických Slovákov by pravdepodobne neboli známe, lebo iných písaných svedectiev buď nieto, alebo dnešným bádateľom nie sú známe“. Táto 112-stranová publikácia okrem úvodu V. Hudeca obsahuje 15 dlhších či kratších publicistických príspevkov, listov a cestopisov Emila Koléniho, ktoré, hoci sú niektoré pôvodne bez titulku, kvôli prehľadnosti podľa návrhu zostavovateľa majú titulky. Pri každom texte je resumé v srbčine a okrem dvoch portrétových fotografií nášho národovca v knihe je ešte zopár záberov z Hajdušice a na záver aj bibliografia textov zaradených do knihy.

V TIENI svojho staršieho brata, Knižného veľtrhu, ktorý oslávil 60. narodeniny, a súbežne s ním na sklonku októbra prebiehali aj dve ďalšie podujatia, späté s vyučovaním, školou, knihou. Prvým bol 46. Medzinárodný veľtrh vybavení a moderných vyučovacích pomôcok, druhým 8. Veľtrh vzdelávania s názvom Zvonec. Základným mottom veľtrhu vzdelávania bola myšlienka Henryho Forda, že sú v súčasnom svete jedinou ozajstnou istotou, tým aj trvalou hodnotou, vedomosti, skúsenosti a schopnosť. Na dvoch veľtrhoch vlastné ponuky prezentovali ozaj pestré vzdelávacie inštitúcie, vrátane rôznych systémov a programov, hovorilo sa na nich o transfere vedomostí a potrebe celoživotného vzdelávania, o novinkách vo vzdelávacích procesoch, o súčasných učebných pomôckach, ako sú interaktívne tabule, elektronické knižnice a triedne knihy... Zaujímavé je, že sa na veľtrhu vzdelávania zúčastnili aj viaceré vysoké školy z nie tak blízkeho zahraničia: z USA napríklad. Na snímke: Pre každého čosi.

Informačno-politický týždenník

O. F. • KULTÚRA •

SPRESNILI NÁVRH PROGRAMU OSLÁV

K 150. výročiu divadelníctva v Petrovci J. Čiep

o nevidieť a už bude rok 2016. V tom roku prináleží primerane osláviť, a potom i zaznamenať 150. výročie slovenského divadelníctva vo Vojvodine, ktoré od prvého predstavenia Starý vozka Petra III. z roku 1866 v Petrovci pradie pol druha storočia dlhú niť. Iniciatívny výbor osláv 150. výročia divadelníctva v Petrovci bol konštituovaný 23. októbra v priestoroch NRSNM v Novom Sade a druhé zasadnutie, na ktoré boli pozvaní aj novinári, sa uskutočnilo v utorok 3. novembra 2015 v malej sieni Obce Báčsky Petrovec. Členovia výboru na 2. zasadnutí pred sebou už mali konkrétny a rozpracovaný návrh programu osláv, o ktorom debatovali, konštruktívne sa dohovárali a spresňovali jednotlivé obsahy, resp. program doplnili aj novými obsahmi. Predseda tohto výboru osláv 150. výročia divadelníctva v Petrovci Ján Čáni informoval, že si pracovná skupina za svoju koordinátorku zvolila Katarínu Melegovú-Melichovú a že jednotlivé segmenty osláv vyhodnotili aj finančne a určili aj ich nositeľov.

scenované čítanie zabudnutých dramatických textov a úryvkov zo starých rozhlasových hier a hosťovanie Divadla Astorka z Bratislavy. Druhá polovica septembra tradične patrí Petrovským dňom divadelným. O to, aby ich náplň bola bohatá a zaujímavá, sa postará vedenie Slovenského vojvodinského divadla. Na október je naplánovaný Divadelný vavrín, čiže prehliadka našej divadelnej tvorby, ktorej súčasťou bude aj niekoľko workshopov. Záver osláv by mal Z konštruktívnej diskusie, ako si čím primeranejšie pripomenúť okrúhle doznieť pri novej inscenácii za jubileum nášho divadelníctva účasti staršej generácie hercov Divadla VHV a konferencie poPrítomní predstavitelia inšti- filmov, v auguste veľkoplošnú menovanej Divadlo v Petrovci túcií a jednotlivci sa zhodli, že putovnú výstavu a cez SNS výsta- v spomienkach. Osobitným bodom osláv je spoločnými silami oslávia toto vu knižných vydaní dramatických úctyhodné jubileum, ktorého textov a kníh o divadelníctve voj- i chystanie viacero publikácií ústredné oslavy sa uskutočnia vodinských Slovákov v Knižnici v produkcii Ústavu pre kultúru v dňoch od 26. do 28. augusta Štefana Homolu a v organizácii vojvodinských Slovákov, Matice 2016 v Báčskom Petrovci. Diva- Múzea vojvodinských Slová- slovenskej v Srbsku a Slovendelné oslavy však budú trvať kov aj dokumentárnu výstavu ského vydavateľského centra, po celý budúci rok. Už na ma- k stopäťdesiatke divadelníctva. ako i vypracovanie jednotného rec – apríl je naplánovaná nová V rámci ústredných osláv chys- katalógu, značky osláv a osobitpremiéra mladších petrovských tajú projekciu dokumentárneho nej rubriky na webovej stránke divadelníkov, v máji zase hos- filmu z dejín nášho divadelníc- Národnostnej rady slovenskej ťovanie divadelného súboru tva, slávnostnú akadémiu, dve národnostnej menšiny, ktorá z Brezna. Na jún – júl si vytýčili panelové diskusie, happeningy, bude aj hlavným garantom filmový víkend a projekciu troch remake inscenácie Mariutka, in- podujatia.

V KOVAČICKOM DOME KULTÚRY

Tri letušky v Paríži Anička Chalupová

sobotu 31. októbra 2015 vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici bola premiéra divadelného predstavenia Tri letušky v Paríži v prednese domácich ochotníkov. Milovníci divadelného umenia tak mali príležitosť vychutnať si poslednú akciu z programu osláv Kovačického októbra 2015. Divadelní nadšenci zo združenia Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) v Kovačici v spolupráci s Divadlom VHV scénou v Kovačici po niekoľkomesačných skúškach úspešne predstavili divadelnú hru • KULTÚRA •

Tri letušky v Paríži francúzskeho autora Marca Camolettiho. Ide o divadelné predstavenie, ktoré podľa počtu premiér patrí k svetovej špičke. V tejto klasickej francúzskej fraške je znázornený jeden deň francúzskeho architekta a sukničkára Bernarda, ktorý má súčasne tri snúbenky – Američanku, Francúzku a Nemku. Všetky tri sú letušky, ktoré navzájom o sebe vôbec netušia. Réžiou sa priam majstrovsky pohrala Danka Tomanová a asistentom bol Dragan Karlečík, ktorý sa postaral aj o zvuk. Roly v tomto divadelnom predstavení obsadili: Ján Chrťan, Viktória Šifelová, Miloslav

Bernard (Ján Chrťan), jeho priateľ Robert (Miroslav Sabo) a letuška Jacqelin (Alexandra Čížiková)

Jonáš, Miroslav Sabo, Alexandra Čížiková a Andrea Karasová. Kostýmy vypracovala Jarmila Dišpiterová a ďalšie technické záležitosti mali na starosti: Miroslav Fiľka, Adam Strakúšek, Daniel Veňarský, Dragan Vladić, Ján Puškár, Zlatko

Karlečík a Martina Petríková. Projekt je realizovaný za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a Obce Kovačica.

45 /4672/ 7. 11. 2015

Kultúra  RECENZIA

Slovenčina vo Vojvodine takmer po troch storočiach

(MYJAVCOVÁ, M.: O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum 2015, 163 s.) Dr. Mária Pisárčiková

yše polstoročná činnosť v oblasti jazykovej kultúry, mnohoročná redaktorská prax, stredoškolská výchova rodného jazyka a napokon vysokoškolská výchova slovenčiny na Filozofickej fakulte v Novom Sade – to bolo pozadie na formovanie hlbšieho ponoru doc. Márie Myjavcovej do špecifických problémov jazyka, ktorý žije svoj plnohodnotný život v geografickom odtrhnutí od svojho materinského prostredia, no zachováva sa ako živý dorozumievací prostriedok aj vo svojej spisovnej podobe. Mária Myjavcová ako lingvistka sa stotožnila s takou východiskovou teóriou, že slovenčina vo Vojvodine je súčasťou slovenčiny v domovskej krajine (na Slovensku) a nie je „juhoslovanskou (srbskou) redakciou“ spisovnej slovenčiny, ako sa o tom v istom čase uvažovalo. Táto otázka bola napokon predmetom hlbokého vedeckého výskumu na viacerých vedeckých fórach. Pre Myjavcovú najväčšou autoritou vo veciach statusu dolnozemskej slovenčiny bol Jozef Štolc, veľký znalec jazyka vojvodinských Slovákov a neúnavný skúmateľ nárečového bohatstva tejto slovenskej enklávy. M. Myjavcová napriek názorom tohto svojho veľkého vzoru o charaktere slovenčiny sa pustila samostatnou – a treba povedať – veľmi vzrušujúcou cestou výskumu slovensko-srbského bilingvizmu, ktorý sa vo Vojvodine postupne vyvíjal a formoval už bezmála tri storočia. Svoj dlhoročný výskum, ktorého výsledky boli uverejňované v početných vedeckých aj populárnych publikáciách, syntetizuje a predkladá v knižke O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine. Bilingvizmus autorka pokladá za taký jav, keď príslušníci jedného jazykového spoločenstva ovládajú súčasne dva jazykové kódy a sú schopní používať ich striedavo. Pri svojich štúdiách fenoménu bilingvizmu sa M. Myjavcová mohla už opierať nielen o svetovú sociolingvistiku, ktorá nadobúdala rozkvet v závere 20. storočia, ale aj o špičkovú srbskú, chorvátsku a, pravdaže, o slovenskú lingvistiku (i

www.hl.rs

sociolingvistiku). Špecifickú črtu pri jej výskumoch predstavovala skutočnosť, že ide tu o kontakty dvoch geneticky blízkych jazykov – slovenčiny a srbčiny. Čo sa týka spisovného jazyka, autorka konštatuje, že u vojvodinských Slovákov prevláda silná tradícia v oficiálnych prejavoch dodržiavať normu spisovnej slovenčiny takým spôsobom, ako je to v národnom spoločenstve, pričom sa vychádza z oficiálnych kodifikačných príručiek, prípadne z príručiek vypracovaných v domácom prostredí (zväčša na školské ciele). Prirodzený kontakt slovenského jazyka so srbským spôsobuje, že z vojvodinských Slovákov sa vyvinuli slovensko-srbskí bilingvisti, čo tvorí jednu z ich dôležitých charakteristík. Tento fenomén však predstavuje aj zdroj interferencie jazykových prostriedkov preberaných z kontaktového srbského jazyka – predovšetkým v bežnej komunikácii. Mária Myjavcová svoju knižku o celoživotnom poznávaní slovenčiny vo Vojvodine rozčlenila do troch kapitol: 1. Situácia slovenského jazyka vo Vojvodine, 2. Lexikálne kontaktové prvky ako sprievodný jav slovensko-srbského bilingvizmu a 3. Kontaktové javy na syntaktickej rovine. V prvej kapitole – ako sme už aj naznačili – autorka predstavuje charakter vojvodinského jazykového spoločenstva so všetkými jeho špecifikáciami. Jej úvahy majú výrazný sociolingvistický ráz. Plasticky vykresľuje postupujúce zmeny slovenského jazyka podmienené interferenciou s kontaktovým srbským jazykom. Ukazuje sa to najmä v nespisovných prejavoch, odkiaľ kontaktové javy mimovoľne prenikajú aj do spisovných útvarov, a to do takej miery, že sa stávajú výraznou črtou menšinovej spisovnej slovenčiny. Z pera autorky cítiť aj pesimistické tóny pri posudzovaní slovenského jazykového vedomia, ktoré v konkurencii so srbským jazykom slabne, a jazykového povedomia (t. j. uvedomeného citového vzťahu k materinskému jazyku), ktoré sa stráca a stáva sa indiferentným. Tu nemožno nepoznamenať, že toto konštatovanie neplatí iba o menšinovom jazykovom spoločenstve, ale

Informačno-politický týždenník

že je aktuálne aj v prostredí, kde má slovenčina domov. Na druhej strane autorka predstavuje všetky prostriedky slúžiace na jazykové vzdelávanie a jazykovú kultúru v menšinových podmienkach. Je to predovšetkým školské vzdelávanie, ale aj viaceré formy vzdelávania pedagógov, vyučovanie slovenského jazyka, literatúry a histórie na Filozofickej fakulte v Novom Sade, vydávanie Slovakistického zborníka, pôsobenie médií (noviny, časopisy, miestny slovenský rozhlas a miestna televízia), rozmanité kultúrne podujatia, literárna tvorba a najmä vydavateľská činnosť, ktorá trvá už takmer sto rokov. Všetky tieto okolnosti svedčia o tom, že slovenčina vo Vojvodine žije, pestuje sa, hoci jej cesta je „hrboľatejšia“ – ako konštatuje autorka knihy. Obsahom druhej časti knihy je analýza konkrétnych javov interferencie slovenčiny a srbčiny v kontaktovej situácii, ktorá trvá už stáročia. Kapitola sa zameriava na lexikálne prvky a má striktne vedecký ráz s používaním odbornej jazykovednej terminológie. Pri jazykových zmenách v podmienkach slovensko-srbského bilingvizmu sa predstavujú tri štádiá. Prvým štádiom je náhodné použitie ešte neasimilovaného srbského slova – ide o prenesenie slova do slovenského prejavu. Keď sa takéto slovo (ešte stále neasimilované) časom adaptuje a stáva sa súčasťou bežného dorozumievania, ide o druhé štádium – o interferenciu. Ak sa prevzaté slovo už zaradilo do systému prijímacieho slovenského jazyka, ide o integráciu. Práve slová tretieho štádia – integrované srbské slová – sú predmetom autorkinho rozboru, keďže v celkovej slovnej zásobe súčasnej slovenčiny vo Vojvodine tvoria veľmi bohatú vrstvu. Za podstatné kontaktné javy M. Myjavcová pokladá kalky. Vznikajú pri dlhodobom vystavení vplyvu jazyka dominantného spoločenstva na jazyk menšinového spoločenstva. Pri kontakte blízkych príbuzných jazykov je kalkovanie bežné a prebieha tak na rovine fonetickej, morfologickej, ako aj syntaktickej. Za hlavnú príčinu vzniku kalkov autorka pokladá fakt, že medzijazykový kontakt prebieha v štá-

diu, keď bilingvista už nie je schopný oddeliť svoje dva jazyky, keď je jeho jazykové vedomie rozdvojené. Svoju teóriu o vzniku (uvádzajú sa aj ďalšie príčiny) a o jednotlivých typoch kalkov, skúmaných po celé desaťročia, ilustruje na bohatom srbsko-slovenskom materiáli, napr. srbské slovo izlizan má kalk „vylízaný“ (slovenské obnosený), srb. doprinositi, kalk „doprinášať“ (slov. prispievať), srb. popraviti, kalk „popraviť“ (slov. opraviť), srbské polugodište, kalk polročie (slov. polrok), srbské zasada, kalk „zateraz“ (slov. nateraz) atď. Veľkú pozornosť autorka venuje medzijazykovým homonymám, ktoré pokladá za jeden zo stálych zdrojov zmien v slovnej zásobe vojvodinských Slovákov. Za príklad poslúži dvojica postava (srbské vo význame podšívka) – postava (slovenské vo význame podoba ľudského tela) alebo banja (srb. vo význame kúpele) – baňa (slov. vo význame priestor pod zemou, srb. rudnik). V bilingválnej situácii v spontánnych prejavoch je typické používanie kontaktových častíc. Práve na tomto slovnom druhu, príznačnom pre osobnú komunikáciu, autorka demonštruje rozsah jazykovej interferencie. Táto časť knihy svedčí o jej vynikajúcom poznaní skúmanej situácie. Dlhotrvajúci kontakt slovenského jazyka so srbským sa však odráža aj na oveľa zložitejšom jazykovom pláne – na syntaktickej rovine, pretože procesy preberania z dominantného jazyka zasahujú celý systém prijímajúceho jazyka. Problémom kontaktových javov na syntaktickej rovine venuje autorka tretiu, záverečnú časť svojej knihy. Keďže M. Myjavcová sa už prv venovala slovenskej syntaxi, jej analýzy komplexu zmien v oblasti syntaktických útvarov majú vysokú odbornú úroveň a sú priekopnícke v slovenskej jazykovede. Po preštudovaní syntetickej práce Márie Myjavcovej o jazykovej situácii pri tesnom kontakte dvoch geneticky blízkych jazykov sa ponúka paralela mať k dispozícii syntetizujúci opis, v ktorom by sa analyzovala slovenčina z pohľadu dvoch kódov – slovenčiny a češtiny, lebo v istých súvislostiach možno hovoriť o slovensko-českom (azda pasívnom) bilingvizme, hoci v neporovnateľne menšom rozsahu. V závere možno konštatovať, že kontaktologické štúdie zhrnuté v tejto knihe Márie Myjavcovej predstavujú syntézu skúseností, vedomostí a vedeckej akríbie a majú priam historický význam, lebo zachytávajú dôležité vývinové štádium slovenčiny vo Vojvodine. • KULTÚRA •

LALITSKÍ DIVADELNÍCI NA SLOVENSKU

Byko... v Trebišove a Plechoticiach Juraj Pucovský

ivadelníci OD Michala Benku-Uču z Lalite si dobre trasujú cestu na Slovensko. Pred mesiacom sa zúčastnili na 23. Celoštátnom festivale divadelných hier s dedinskou tematikou 2015 v Trebišove. Prvýkrát sa tam Laliťania roku 2013 predstavili hrou Tango miliardo autora Jána Hrubíka, keď získali Cenu divákov – Falat javiska. Tentoraz pred trebišovským obecenstvom a milovníkmi divadla z okolia zahrali hru Byko sa pustil, toho istého autora z Aradáča, v samostatnej debutantskej réžii Maríny Párnickej. Lalitskí divadelníci sa na tomto festivale zúčastňujú mimo konkurencie, ale sa o ich vystúpeniach zmieňuje aj porota, v čele ktorej tentoraz bol PhDr. Peter Karpinský, PhD., vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Vo Festivalovom nočníku sme tentoraz našli zaznamenané okrem iného aj toto: „Predstavenie súboru OD

Michala Benku-Uču z Lalite zo Srb- jem človeka,“ milý Štefanko sa zdeska od prvého momentu očarilo sene zdvihne z postele a vyhlási: prekrásnym pôvabným neslo- „Kde ti ja teraz o pol druhej ráno venským prízvukom hereckých protagonistov. Aj upozornením rozprávačky (Marína Párnická), že predstavenie sa divákom páčiť nebude, pretože môže vyvolať alergické reakcie. Po takomto úvode je divák automaticky nabudený a očakáva veľké veci. Nuž... V hre Byko sa Laliťania na javisku v Trebišove: v trojgeneračnej pustil sa ocitáme rodine sú časté nesváry v trojgeneračnej rodine. Najhoršie postavenie má nájdem opravára?!“ No nezabili nevesta číslo dva. Neprijal ju ne- by ste ho? vlastný syn, neprijal ju svokor O deň neskoršie 16-členná dia jediná, s kým si rozumie, je para- vadelná výprava z Lalite navštívila doxne svokra. Ani len manžel nie. neďaleké Plechotice, kde oplatila Keď sa k nemu pritúli a rozkošne návštevu DS Janka Borodáča, poznamená: „Štefanko, potrebu- ktoré sa vlani zúčastnilo na 12. Di-

vadelných dňoch Michala Benku-Uču s vynikajúcou drámou Cesta. Predtým ako večer v Kultúrnom dome v Plechoticiach pred početným a spokojným obecenstvom zahrali predlohu Byko sa pustil, Laliťania celý deň strávili milé chvíle so svojimi hostiteľmi. Relaxovali v tamojšom wellness stredisku, navštívili vináreň, kde ochutnali sedem druhov vín, kovali plány o budúcej divadelnej, ale aj inej spolupráci. Nadviazali aj nové kontakty s divadelníkmi z Hubovej (na tohtoročnom 23. festivale v Trebišove získali druhú cenu poroty za inscenáciu Dvaja muži v šachu), ktorí by radi hosťovali v Laliti. Ktovie, možno sa to stane už v roku 2016, na 14. Divadelných dňoch Michala Benku-Uču. Fotka: J. Danko

Novosadský Šafárik oslavuje Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade zorganizuje oslavy 95. výročia spolkovej činnosti novosadských Slovákov, ktoré budú prebiehať 7. a 8. novembra 2015 v Novom Sade.

PROGRAM

ČO? V KOVAČICI. Po premiére, ktorá bola v druhej polovici septembra v Padine, divadelné predstavenie Čo? v prednese ochotníkov Novej scény v Padine si 1. novembra pozreli aj milovníci divadla v Kovačici. Na originálny text z pera padinského režiséra, herca a scenáristu Pavla Brezníka divadelné roly v tejto komédii s typickou dedinskou tematikou stvárnili: Ján a Snežana Garafiátovci, Blažena Valentová, Saša, Vladimír a Saňa Šimákovci, Jaroslav Babuchna a režisér Pavel Brezník. A. Ch. • KULTÚRA •

SOBOTA 7. NOVEMBRA 17.00 – Slávnostná akadémia (v malej sieni NIS, Ulica Narodnog fronta 12) 18.00 – Výstava panelových fotografií Michala Madackého v produkcii ÚKVS (v aule NIS) 19.00 – Galakoncert SKC P. J. Šafárika (vo veľkej sieni NIS) 22.30 – Ľudová veselica v miestnostiach Šafárika (Ul. Vuka Karadžića 2/a) NEDEĽA 8. NOVEMBRA 10.00 – Slávnostné bohoslužby v slovenskom evanjelickom kostole Organizačný výbor

45 /4672/ 7. 11. 2015

Kultúra • Oznamy

„Uskladniť“ dve roboty – asi to ťažko pôjde Anna Horvátová

j napriek všemožne vynaloženému úsiliu občas sa nám stane, že naplánované veci jednoducho nezvládame realizovať, a na ospravedlnenie seba povieme, že viac robôt alebo aj niektoré rozličné roboty nemožno „uskladniť“. Alebo že nemožno „uskladniť“ mienky dvoch ľudí, následkom čoho dochádza k škriepke. V slovenskom jazyku uskladniť a uskladňovať sa dá materiál, potraviny, teda uložiť v sklade. Jasné je, že „uskladniť“ dve roboty nie je uskutočniteľné. V srbčine áno – tamo se može uskladiti i posao u apoteci i angažovanje na televiziji. Slovenčina je predsa významovo trochu odlišná, a tak nepodporuje všetky doslovné preklady. Vhodná slovná zámena v spisovnej slovenčine je sloveso zladiť či zlaďovať: zladiť nástroje, zladiť záujmy mla-

dých a skúsených, zladiť spoluprácu s partnerom, a tak aj zladiť prácu v lekárni a v televízii. Je tu aj iná možnosť – harmonizovať a zharmonizovať alebo aj tá – byť v súlade. A tak farby harmonizujú, šaty harmonizujú s doplnkami; zharmonizovať človeka s prostredím, zharmonizovať všetky zložky hospodárstva. V hudobnej terminológii harmonizovať alebo zharmonizovať možno povedzme ľudovú pieseň. Ešte niečo o slove súlad: je to vzájomná vyrovnanosť zložiek celku, súhra, harmónia, ladenie: súlad farieb, tvarov; je to aj vzájomné porozumenie, zhoda, harmónia, a je to práve to, na čo týmto chceme poukázať, keď máme na mysli význam slova zladiť: že sa teda niečo dá uviesť do súladu alebo dať do súladu. S predložkou „v“ sa podstatné meno súlad používa v spojení v súlade s predpismi, v súlade s možnosťami a pod.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS Adamovićevo naselje Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. októbra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-967/15, ktorým sa schvaľuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a, kde je to možné, odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY Šíd

Koncert hudobníkov a spevákov zo Selenče. V sobotu 31. októbra v Slovenskom dome v Šíde odznel koncert duchovnej a ľudovej hudby členov Komorného zboru Zvony a orchestra ZŠ Jána Kolára zo Selenče. Zorganizovali ho cirkevný zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde a SKUS Jednota a finančne ho podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenska. Členovia KZ Zvony so svojím vedúcim PaedDr. Jurajom Súdim ešte raz potvrdili, že patria medzi naše najlepšie zbory a mladí hudobníci a speváci ukázali, že idú po boku so svojimi rodičmi a staršími kolegami. Bol to nekaždodenný zážitok pre (škoda, že len málopočetné) obecenstvo, ktoré srdečným potleskom odmenilo hostí zo Selenče. St. S.

Čelarevo

Kočićevi dani v netradičnom termí-

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Finále 42. ročníka Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov bude v sobotu 7. novembra o 10. hodine v Štúdiu M Novosadského rozhlasu v Novom A. F. Sade (Ul. Ignjata Pavlasa 3).

ne. Medzinárodné kultúrne podujatie, ktoré od roku 2000 organizuje KUS Petra Kočića v Čelareve, tohto roku neprebiehalo ako obvykle vo februári, ale až v polovici októbra. Príčinou presunu termínu sú finančné prostriedky. Na 15. ročníku podujatia Kočićevi dani boli otvorené dve výstavy (obrazy a fotografie) k 100. výročiu narodenia Branka Ćopića, vyhlásili víťaza literárneho súbehu Kočićevim satiričnim perom a odzneli aj dva koncerty (spev a tanec). V sieni Kultúrneho strediska na večierku speváckych skupín (v piatok 16. októbra) vystúpila aj mužská spevácka skupina SKUS Pivnica a slovenskými ľudovými piesňami zapôsobila na obecenstvo. Sťažené podmienky na ochotnícku činnosť vplývali na menší počet účinkujúcich spolkov, ako to bývalo doteraz. Všetci však boli odmenení srdečným potleskom a organizátori vyjadrili ochotu podujatie vrátiť do tradičného zimného termínu. J. Č-ý

BÁČSKY PETROVEC. Členovia Komorného zboru Musica viva sa podujali zorganizovať už 8. Koncert slovenských zborov z Vojvodiny, ktorý bude v sobotu 14. novembra o 18. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

J. Č-p

ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Pre rozsah GSM 900 sa používajú antény K739636 pre všetky tri úseky, pre rozsah GSM 1800 sa používajú antény 739495 pre všetky tri úseky, kým pre UMTS sa používajú antény K742213 taktiež pre všetky tri úseky. Azimuty antén sú 90 ° (úsek 1), 210 ° (úsek 2) a 330 ° (úsek 3). Konfigurácie vysielača základnej stanice pre sústavy GSM 900 a GSM 1800 sú 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom, plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 19. októbra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 20. októbra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-967/15 z 20. októbra 2015. Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, číslo VI-501-967/15, z 28. septembra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-967/15 z 27. októbra 2015 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie sa konštatovalo, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-625/15 z 31. júla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, z pevného materiálu, staré a nové obytné stavby s pomocnými objektmi veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, 1 jutro a 4 kvadráty a druhá parcela 14 kvadrátov, obidve pri dedine; tel.: 021/60-41-241; 065/60-41-241.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 7. novembra 2015 je tomu rok, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a starý otec

JÁN TÝR

1950 – 2014 z Pivnice Bol si človek, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás. Tá dobrota a láska zostanú v našich srdciach navždy.

SMUTNÁ SPOMIENKA

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Dňa 28. októbra 2015 uplynulo 20 rokov odo dňa, čo nás opustila naša drahá manželka, matka a stará matka

Dr. OĽGA DUBOVSKÁ

Zarmútená manželka Katka, dcéra Elenka s manželom Michalom, dcéra Miluška s manželom Štefanom a vnúčatá Darko, Denis a Monika

26. 12. 1928 – 28. 10. 1995 z Báčskeho Petrovca

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Spomíname si na ňu. S hlbokým smútkom

Vlaha v stenách?

Jej najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MÁRIA TRPINSKÁ

ZUZANU ČERNIVECOVÚ

Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

rod. Čelovská 1937 – 2014 – 2015 z Kulpína

rod. Babjakovú 3. 3. 1949 – 6. 11. 2014 z Petrovca

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať!

V myšlienkach a spomienkach si stále s nami. Sestra Mária Benková s rodinou

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

Dňa 7. novembra 2015 je tomu rok, čo nás opustila moja milovaná manželka, naša mama, starká a prastarká

SPOMIENKA na

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach. Manžel Michal, dcéra Anna a syn Ján s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

RUŽENOU ZAVAROŠOVOU

SAMUELA ZAVAROŠA

ZUZANU ČERNIVEC rod. Babjakovú 1949 – 2014 – 2015 z Petrovca

Už nie si s nami, ale Tvoj duch, energia a všetko to, čomu si nás učila a dávala nám – zostáva s nami navždy. Sme hrdí, že sme Ťa mali. Budeš žiť večne v našich srdciach.

5. 3. 1952 – 22. 10. 2015 z Kulpína

Tvoji najmilší • OZNAMY •

1948 – 2014

Tichú spomienku im venujeme a s láskou a úctou si na nich budeme spomínať. Syn Norman s rodinou 45 /4672/ 7. 11. 2015

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na milovaného manžela

ŠTEFANA ČAPEĽU

ANNA ŠTEFANIDESOVÁ

5. 6. 1959 – 4. 11. 2013 – 4. 11. 2015 z Kysáča

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, i keď sme ešte chceli spolu žiť. Osud ten krutý – žiaľ ešte väčší, čo naše srdcia nikdy nevylieči. S láskou si na Teba spomína manželka Darinka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky smutné, boľavé a veľmi ťažké, čo nás opustil milovaný ocík a dedík

1993 – 2015 z Hložian

S vítaním denného svetla stretli sme noc. Vo výkriku posledného sna stretli sme smútok. Aj napriek všetkým bolestiam sveta, v hĺbke duší zachovávame si spomienku na Teba. Rodičia a brat s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ŠTEFAN ČAPEĽA

S láskou si na Teba spomínajú: dcéra Jasmina Damjanová, zať Dejan a vnúčikovia Nemanja, Uroš a Stefan

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na otca a starého otca

Deň za dňom, rok za rokom plynú a na Teba nikdy nezabudnú:

www.hl.rs

Tvoju lásku nemožno nahradiť, ani ľútosť za Tebou premôcť. Manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 5 rokov, čo nás opustil náš drahý otec a dedo

BRANKO PODKONJAK

1952 – 2010 – 2015 z Kulpína

S láskou, úctou a vďakou si na Teba spomínajú syn Rastimír a dcéra Tatiana s rodinami

manželka Anna, syn Janko a dcéra Anna Rapićová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo šesť týždňov, čo nie je s nami náš švagor

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bývalým spolužiakom, odborným učiteľom a riaditeľom školy vo výslužbe v rodnej Pivnici, ktorý 21. októbra t. r. odišiel z našich radov,

ADAM HRK

1959 – 2013 – 2015 z Kysáča

1952 – 2010 – 2015 z Kulpína

1937 – 2005 – 2015 z Kysáča

ŠTEFANA ČAPEĽU

Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. I keď nám je ťažko a srdcia sú plné smútku, spomienky predsa neblednú. Nezmluvná Božia láska nás posilňuje, aby sme v ťažkých chvíľach nepoklesli. S láskou si na Teba spomínajú: dcéra Elmira, zať Miroslav a vnúčatá Maja a Ivan Gombárovci

BRANKO PODKONJAK

JÁNA SUROVÉHO

5. 6. 1959 – 4. 11. 2013 – 4. 11. 2015 z Kysáča

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, čo neuschnú, a otázka, prečo to tak všetko muselo byť.

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 28. októbra 2015 uplynulo päť smutných rokov, čo ma opustil môj manžel

ŠTEFANOM DINGOM

19. 12. 1947 – 25. 9. 2015 profesor telesnej výchovy vo výslužbe z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomína

Informačno-politický týždenník

rodina Kurajová

1933 – 2015 z Pivnice

Lúčia sa s ním

členovia generácie maturantov petrovského gymnázia 1952/53 • OZNAMY •

SPOMIENKA

na svoju starkú

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ SPOMIENKA na

RUŽENOU ZAVAROŠOVOU

SAMUELA ZAVAROŠA

ZUZANU ČERNIVEC 1949 – 2014 – 2015 z Petrovca

Čas plynie a nevracia, čo vzal. Len láska, úcta a spomienka v našich srdciach zostali. Často na Teba spomíname – chýbaš nám.

1948 – 2014

5. 3. 1952 – 22. 10. 2015 z Kulpína

Tvoje vnúčence: Ines, Maksim, Igor, Aleksej a Marko

Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachová brat a švagor Mišo Pavlis s rodinou z Temerínu

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ SPOMIENKA na

RUŽENOU ZAVAROŠOVOU

SAMUELA ZAVAROŠA

RUŽENOU ZAVAROŠOVOU

SAMUELA ZAVAROŠA

5. 3. 1952 – 22. 10. 2015

z Kulpína

1948 – 2014

Trvalú spomienku na Vás si navždy zachová Zuzana Rikićová s rodinou z Kulpína

5. 3. 1952 – 22. 10. 2015 S láskou a úctou

z Kulpína

1948 – 2014

rodiny Plachtinská, Menďanová a Kelečevićová

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE S hlbokým žiaľom oznamujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, že dňa 21. októbra 2015, vo veku 82 rokov, svoju životnú púť skončil

ŠTEFAN DINGA

26. 3. 1933 – 21. 10. 2015 odborný učiteľ matematiky a fyziky vo výslužbe z Pivnice Svojím odchodom zanechal nezahojiteľnú ranu v srdciach svojich najmilších, ale aj živú nádej, že sa raz stretneme tam, kde nebude viac lúčenia. V tom presvedčení dočasne sa lúčime s Tebou, náš milovaný. Ďakujeme velebnému pánovi farárovi Jánovi Zahorcovi za dojemnú kázeň, pracovníkom ZŠ 15. októbra za úprimné slová rozlúčky, členom SKUS, cirkevnému spevokolu, Dr. Juliane Pearovej, jeho bývalým žiakom ZŠ a všetkým tým, ktorí ho prišli vyprevadiť na poslednú cestu. Odišiel si od nás, ale v našich srdciach budeš prebývať stále, lebo kto v pravde vie umierať, neumrie, lebo ho živí v srdciach ponesú. Tvoji najmilší: manželka Anna, syn Vlastislav s manželkou Evou, dcéra Vesna s manželom Jurajom, vnuk Roman s manželkou Dominikou a dcérkou Diankou, vnuk Juraj so snúbenicou Aničkou, vnuk Ivan s priateľkou Adrianou, ako aj všetci kmotrovci, priatelia, susedia a známi • OZNAMY •

45 /4672/ 7. 11. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. novembra 19.30 Reportáž z Česka 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 8. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 10. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Sobota 9.50 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.30 Repríza Palety

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní

Utorok 17.00 Repríza Dúhovky 16.10 Repríza Palety

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Repríza Agrosféry

TV Týždeň prinesie príspevky o Slnečnej jeseni života v Kysáči, o trojdňovom seminári Médiá novej generácie v Petrovci a o aktuálnych prácach na poliach. Dúhovka. V prvej polhodine nedeľného televízneho bloku bude odvysielaná dokumentárna reportáž o živote Slovákov v Subotici v rámci cyklu pod názvom Kde žijú, čo robia. V pokračovaní v relácii Agrosféra pozornosť bude venovaná aktuálnym jesenným prácam na vojvodinských poliach, činnosti poľnohospodárskych výrobcov o tom, ako sa im darí zber úrody a orba.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 6. novembra – Pomstiteľ Sobota 7. novembra – Len trošku Pondelok 9. novembra – Krycie meno Donnie Brasco Utorok 10. novembra – Bojová loď Streda 11. novembra – Malý veľký bojovník Štvrtok 12. novembra – Niekto to rád hip-hop 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 8. novembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z Jesenných listov v Hložanoch 22.00 Film: Smrtiaca epidémia 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Dr. Anna Boldocká-Ilićová sa pre TV Petrovec zmienila o osteoporóze

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 8. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Banátsky festival 20-ročný Utorok 10. novembra 16.00 Bola raz jedna Bibiana... 40-ročná umelecká činnosť insitného maliara z Kovačice Jána Glózika Prípravy pre tekvicovú zábavu v plnom prúde Piatok 13. novembra 16.00 Slovenský film: Červené víno Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 45 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pomenovanie podujatia venovaného starším osobám.

autorka: ANNA 2. časť tajn. BIČIAROVÁ

stlmil

vpíšte N A N Taliansko

rasa AS psov zranenie HL DU ĽU

senior (opak)

múza herectva ampér jemné vlákna ž. meno

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. grécke Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. písmeno

osem tried (srbsky)

1. časť tajničky Eddie Murphy

viatím padalo rovnaké samohl.

vpíšte ŇI

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 8. novembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 11. novembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

medzera

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ozdoba

Ivan Stodola mačkovitá šelma

motocykel

Liptovský AS U Mikuláš L H D 3. časť ĽU tajničky

písmeno s mäkčeňom

AS HL DU ĽU

klamanie Želmíra vpíšte OŽ na nijaké miesta

elektrón

obvod

druh koreniny (mn. č.)

astát

telúr vpíšte AVL

sláčikový nástroj

tona

... fotoaparátom

onak

spojka

romb

druh čerešne

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 VODOROVNE: poludnie, oliva, nr, Jesenné, e, tlak, D, S, yi, VE, ťa, časom, predalo, skenoval, polepilo, a, é, cc, V, LE, siala, osika, Al TAJNIČKA: JESENNÉ LISTY

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu zo 17. októbra 2015 bolo: DEŇ HLASU ĽUDU. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA HOLOKOVÁ, Ul. Jánošíkova č. 231, 26 000 PANČEVO – VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45 /4672/ 7. 11. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Zlý začiatok – ešte horší koniec Ján Bokor Hostitelia svojim hosťom prepustili iba dva body. Derby v Odžakoch vyhrali domáci a upevnili sa v čele tabuľky. Po minimálnom víťazstve nad menovcom zo Šídu Radnički z Novej Pazovy sa prebojoval na druhú priečku. Omladinac z Nových Bánoviec a subotická Bačka 1901 získali po bod vonku a zostali v hornej časti tabuľky. Doline je bod málo, aby urobila krok dopredu. Najviac nervozity a výtržností prinieslo banátske derby v Zreňanine, kde Banat porazil Borac Sakule. Vršac pevne drží lampáš a ešte nepocítil, ako chutí výhra. Radosavljević nakrátko v 89. min. z penalty obrátil výsledok v prospech Doliny 2 : 1... Výsledky 12. kola: Radnički (NP) – Radnički (Š) 1 : 0, Banat – Borac 1 : 0, Dunav – Železničar rom! No, v nadstavenom čase, 1. Odžaci 12 8 3 1 20 : 6 27 4 : 1, Odžaci – Radnički (SM) 2 : 0, Sloga – Vršac 1 : 0, Cement v 90. + 3. min. po rohovom kope 2. Radnički (NP) 12 7 2 3 13 : 11 23 – Bačka 1901 1 : 1, Dolina – Omladinac 2 : 2, Senta – TSC 2 : 1. nemal kto z domácich vykopProgram 13. kola: TSC – Radnički (NP), Omladinac – Senta, núť loptu, na opačnej strane 3. Bačka 1901 12 5 5 2 16 : 11 20 Bačka 1901 – Dolina, Vršac – Cement, Radnički (SM) – Sloga, ju dočkal Pejčinović a trafil sieť 4. Radnički (SM) 12 5 5 2 16 : 14 20 12 5 4 3 18 : 11 19 Železničar – Odžaci, Borac – Dunav, Radnički (Š) – Banat. nepozornej obrany domácich – 5. Dunav 2 : 2. Hneď potom bol aj koniec 6. Omladinac 12 4 7 1 14 : 9 19 DOLINA – OMLADINAC 2 : 2 (0 : 1) tohto vzrušujúceho zápasu, 7. TSC 12 6 1 5 10 : 9 19 ktorý sa skončil predsa spra- 8. Senta 12 4 5 3 12 : 11 17 a kirvaj v Padine okolo tam sa vytvorila veľká skrumáž vodlivou remízou. Mladí hráči futbalového ihriska nebolo a lopta sa ocitla v sieti prekvape9. Cement 12 4 4 4 16 : 14 16 Doliny doplatili na neskúsenosť, veľa divákov. Viac ľudí bolo ného Jagodića. Na všeobecné 10. Radnički (Š) 12 4 4 4 10 : 10 16 keďže inkasovali góly z prvého v neďalekom zábavnom parku. prekvapenie postranný rozhod11. Sloga 12 4 4 4 15 : 16 16 a posledného útoku súpera. Slabé výsledky Doliny vplývajú ca s oneskorením signalizoval DOLINA: Trivunović, Mrđa 12. Železničar 12 3 3 6 14 : 19 12 na počet divákov na zápasoch, postavenie mimo hry. (Čišić), Subašić (Stanimiro- 13. Borac 12 3 2 7 14 : 15 11 ktorých je stále menej. Polovicu Zmeny, ktoré po prestávke vyvić), Kiš, Brkić, Radosavljević, 14. Dolina 12 2 4 6 9 : 16 10 obecenstva tentoraz tvorili fa- konal tréner Drašković, prispeli Vasović, Pajković, Mastilo 15. Banat 12 2 3 7 7 : 16 9 núšikovia Omladinca z Nových k zrýchleniu a skvalitneniu vý(Radivojević), Atanasković, Bánoviec, ktorí neskrývali am- konu domácich. O to sa posta16. Vršac 12 0 4 8 5 : 21 4 Mačužić bície svojich miláčikov a verili, rali práve Čišić a Radivojević. Dolina viac útočila, ale hostia že v Padine neprehrajú. Dobre organizovaní a skúse- mali najväčšiu šancu, keď kaní hostia začali naplno. Už po pitán Pejčinović zblízka kopol prvom útoku vsietili gól. V 3. loptu do rúk Trivunovića. Dolimin. Haska dobre odcentroval na vyrovnala pekným gólom Stanislav Stupavský Borac Ilinci – Jednota Šíd 2 : a Ležajić povedľa nepozorných Mačužića v 68. min. Potom sieť 2. Strelci za Šíďanov boli Đurđedomácich obrancov vsietil – 0 : Jagodića zachránila žrď a šancu OFK Binguľa – Hajduk Višn- vić a Đorđević. Mužstvo Jednoty 1. Hostia mali v prvom polčase nevyužil ani Čišić. jićevo 0 : 2. V poslednom je- prvú časť súťaže skončilo v streešte niekoľko šancí na zvýšenie V 89. min. obranca Omladinsennom kole v Binguli sa hralo de tabuľky. výsledku, ale ich nevyužili. Hráči ca zahral rukou v šestnástke derby medzi domácimi futbaDoliny sa bezúspešne pokúšali a rozhodca Nemanja Ćirić zo Graničar Jamena – Jednota dostať k bráne Jagodića, lebo im Subotice odpískal jedenástku. listami a vedúcim mužstvom Ľuba 3 : 0. Ľubania neúspechom to pevná obrana nedovoľovala. Radosavljević bol z bieleho tabuľky. Úspešnejší boli hostia skončili jesennú polosezónu. Futbalisti Doliny sa hnevali bodu presný a obrátil výsledok z Višnjićeva, vyhrali vďaka góV Jamene presvedčivo prehrali na rozhodcov, lebo im neuznali v prospech svojho mužstva. lom Vejnovića a Radovanovića gól. Mačužić z voľného kopu Zdalo sa, že Dolina konečne a získali titul jesenného majstra a zostali pri dne majstrovského rebríka. zacentroval do šestnástky hostí, vyhrá, a to nad dobrým súpe- Obecnej ligy Šíd.

Obecná liga Šíd

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Keď je málo aj 0 : 2!

HAJDUK – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 2 (0 : 1)

SLAVIJA – JEDNOTA 2 : 2 (0 : 1)

Ján Murtin

Matej Bzovský

Úspešná taktika Stanivuka

red asi 100 divákmi Hložančania pokračovali v tradícii, lebo tretíkrát zaradom prekonali obetavé, ale futbalovo skromné mužstvo z Bešky. Napriek mnohým personálnym problémom tréner Siniša Stanivuk určil taktiku pre svoje mužstvo, ktorá musela priniesť ovocie. Hostia z Hložian vydržali začiatočný tlak domácich. A potom v 12. min. Joksimović z vyše tridsiatich metrov delovkou matoval Jovića – 0 : 1. O päť min. neskoršie strelec prvého gólu zopakoval podobný kúsok, ale lopta tesne minula bránu Hajduka. Do konca polčasu sa aj brankár hostí N. Mitrović dvakrát zaskvel, keď zneškodnil dve sľubné šance hráčov Hajduka. Aj v druhom polčase Hložančania sa predstavili v krajšom svetle. Korunoval to „líšacím“ gólom kanonier Krstić v 76. min. zápasu – 0 : 2. Pre zosilnenú obranu Budúcnosti futbalisti Hajduka do konca zápasu nedokázali streliť aspoň čestný gól. Rozhodca Nemanja Matić korekt-

M Úspešná taktika: Siniša Stanivuk, tréner Budúcnosti

ne viedol ináč viac bojovný, ako futbalovo pekný zápas. Hosťom ukázal tri žlté karty, ktoré videli Joksimović, Malidžan a Zečević. BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Latinović (Todorović), O. Štefek, Joksimović, Zečević, Malidžan (D. Štefek), Krstić, Nedić, Ardalić, Ćetković, D. Mitrović (Alić) Pionieri Budúcnosti v nedeľu predpoludním porazili trochu mladších hráčov Bačky z Despotova až 16 : 0!? Strelci: Rodić 5 gólov, Lokić 4, Mravík, Miškovic, Bažaľa po dva a Parlić. Foto: J. Pucovský

álokto mohol očakávať, že pazovská Jednota, ktorá mala rovnaký počet bodov ako žabaljský ŽSK, nevyhrá na novosadskej Salajke nad príliš slabým mužstvom domácej Slávie. Hostia začali úspešne plniť rolu favorita a už v 6. min. Jelović po chybe obrany domácich prekonal brankára Stojića. Možno mohol neskoršie Radojević vyrovnať, no jeho strela minula cieľ. V 64. min. Konstantin Stegnjajić využil slabý zákrok domáceho strážcu siete a zvýšil náskok na 0 : 2. Čoskoro hostia mali ešte jednu príležitosť celkom položiť súpera na lopatky... Avšak vtedy hádam nik zo 100 divákov na tribúne, ale ani hráči na ihrisku nečakali, že sa zápas skončí nerozhodne. Vytrvalí Novosadčania uspeli predovšetkým smelou hrou zachrániť bod. Podarilo sa im to vďaka gólom Požareva v 68.

Hráč viac – dva body menej! SLOGA – KABEL 2 : 2 (1 : 0)

Károly Vig

o veternom počasí hráči oboch mužstiev ťažko kontrolovali loptu. Erdevícke mužstvo sa už v 4. min. ujalo vedenia vďaka gólu výborného Grkovića. Domáci potom mali ešte niekoľko šancí na zvýšenie výsledku nad súperom z Nového Sadu. Hostia sa dobre bránili, ale ich hráč Đukić v 55. min. prekvapil všetkých na ihrisku Slogy. Kopol na bránu, lopta sa šuchla o žrď z vnútornej strany, skončila v sieti, takže brankár Savić bol bezmocný – 1 : 1. • ŠPORT •

Obrana Kabela hrala príliš ostro, robila časté fauly, a tak v 71. min. rozhodca Nikola Rilak z Inđije odpískal penaltu, ktorú Považan iste premenil – 2 : 1. Od 63. min. Novosadčania hrali bez vylúčeného Bogdanovića, ale ani to im nepomohlo, aby získali tri body. Nie veľmi silne kopnutá lopta Vučića v 89. min. sa brankárovi domácich Savićovi vyšmykla z rúk a skončila v sieti. Hostia z Nového Sadu sú spokojní s bodom, kým Erdevíčanom zostáva úloha lepšie sa pripraviť na tri posledné, vôbec nie ľahké zápasy tejto jesene.

SLOGA: Savić, Kovačević, Matić, Čobanović, Vlaisavljević, Glumčević, Vuković (Cvijić), Bojanić (Lacković), Považan, Simeunović, Grković (Mirčetić) Výsledky 12. kola: Veternik – Crvena zvezda 0 : 4, Sremac – Borac 1 : 0, Budućnost (SN) – Mladost 3 : 1, Kupinovo – ŽSK 0 : 1, Sloga – Kabel 2 : 2, LSK – Jugović 1 : 0, Hajduk – Budúcnosť (H) 0 : 2, Slavija – Jednota 2 : 2. Program 13. kola 7. a 8. novembra 2015 o 13. hodine: Jednota – Veternik, Budúcnosť (H) – Slavija, Jugović – Hajduk, Kabel – LSK, ŽSK – Sloga, Mladost

min. z voľného kopu a Vukovića, keď o desať min. neskoršie po prvom dobrom zákroku Travicu predsa lobom priniesol cenný bod svojmu mužstvu.

Nevydržali: Dušan Jagodić (Jednota St. Pazova)

JEDNOTA: Travica, Stegnjajić, Rebić (Krivokuća), Jelović, Jagodić, Petrović, Andreata (Lukić), Milaković, Krunić (Vemić), Bajić, Marković Foto: J. Pucovský – Kupinovo, Borac – Budućnost (SN), C. zvezda – Sremac.

1. ŽSK 2. Jednota 3. C. zvezda 4. Kupinovo 5. Budúcnosť (H) 6. Borac 7. Veternik 8. Sremac 9. Sloga 10. Hajduk 11. Mladost 12. Budućn. (SN) 13. Kabel 14. Slavija 15. LSK 16. Jugović

45 /4672/ 7. 11. 2015

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12

9 9 7 7 5 5 5 5 5 4 3 3 3 3 2 2

3 1 1 0 4 3 2 2 2 3 4 3 2 2 3 2

0 26 : 7 2 30 : 13 4 22 : 16 5 21 : 12 3 18 : 15 4 23 : 17 5 22 : 17 5 19 : 17 5 22 : 26 5 16 : 21 5 13 : 22 6 26 : 23 7 15 : 22 7 10 : 17 7 13 : 23 8 12 : 31

30 28 22 21 19 18 17 17 17 15 13 12 11 11 9 8 47

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Dobre to dopadlo MLADOSŤ – BUDUĆNOST 2 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

ladenovčania n e r a z ve d e l i Petrovčanov nepríjemne prekvapiť vo Vrbare, zvlášť vtedy, keď Mladosť bola v kríze. Teraz mladenovská Budućnost nemá až také silné mužstvo, aké majú Petrovčania, ale nedeľňajší zápas ukázal, že sa s nimi veľmi ťažko bojuje. Brankár Mladosti Igor Leňa (belasý dres) ani v nedeľu nedovolil, aby sa vlnila Mladosť hrala vo väč- sieť jeho brány šej miere oslabená. Na lavičke museli zostať V druhom polčase sa pokračo- protiútok založili domáci. Lopty ako nejaká istota kapitán Pavlis, valo rovnakom tempe. Mladosť sa v strede zmocnil Severíni, ktorý Nemanja Kajtez a Rupar, ktorí sú sa síce snažila svoje rady upraviť, dobre prihral Kaňovi, tento zasa zranení, resp. chorí. V tíme nebolo ale hosťom sa darilo v tom ju uvoľnil vpravo Torbicu, ktorý ruani mladého Sašu Milenkovića znemožniť ešte pred šestnástkou. tinovane vyrazil pred bránkara a na ihrisko vybehol taktiež mladý K zvratu došlo vo finiši zápasu, a prízemnou strelou trafil opačný Stefan Milićević. v 77. min., keď center Torbicu na dolný roh, bolo konečných 2 : 0. Mladosť nehrala prím. V prvom opačnej žrdi dočkal „pán profeMLADOSŤ: Leňa, Fábry, Trojapolčase šancí ani nebolo. Iba čo sor“ Mijin a hlavou zaslal loptu nović, Jakuš, Babiak, Severíni, Mijin raz kopal zo stredu a hos- do nechránenej časti brány – 1 : Torbica, Vlaisavljević, Mijin, ťujúci brankár dobrým zákrokom 0. Tak sa strelecká mizéria domá- Kaňa, Milićević loptu odrazil. Hostia raz kopali cich anulovala a ľahšie sa dýchalo Petrovskí dorastenci prehrali nad bránu Leňu. i v hľadisku. V 86. min. dobrý 1 : 2.

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Ľahko s nováčikom CENTAR – TATRA 0 : 3 (0 : 1)

šancách Zorzić zo skrumáže z takých 5 – 6 metrov stanovil konečný výsledok zápasu. Rozhodca Dimovski z Nového Sadu žlté karty ukázal Jurićovi (Centar) a Babićovi (Tatra).

Pavel Pálik

ápas sa hral v Kysáči, kde novozaložený klub z Nového Sadu víta svojich hostí. Tatra mala vo väčšej časti prevahu a celý rad šancí, aj keď zo 100 divákov sledovalo iba priemerný futbal. Už v 5. min. Grijak pekne uvoľnil mladého Daniela Ožváta, ktorý vsietil gól. Hneď nato pohrozili aj hostitelia, ale na šťastie Privizera strela hlavou Mileševića trafila žrď. Potom Rašiovan mal dve príležitosti, do šancí sa dostali aj Grijak, Ožvát, Zorzić... No konečne v 54. min. Zorzić zboku z pravej strany konečne zvýšil náskok Tatry. Napokon v 89. min. po niekoľkých nevyužitých

www.hl.rs

Útočník Tatry Svetozar Zorzić (v belasom drese 11) v 54. min. zvýšil výsledok na 2 : 0

Informačno-politický týždenník

Výsledky 12. kola: Hercegovac – Napredak 4 : 0, Vojvodina – Proleter 2 : 0, Jedinstvo – Miletić 5 : 0, Stari grad – Kulpín 2 : 1, Titel – Krila Krajine 1 : 3, Tvrđava – Borac 2 : 3, Mladosť – Budućnost 2 : 0, Sutjeska – Hajduk 2 : 5. Program 13. kola: Hajduk – Hercegovac, Budućnost – Sutjeska, Borac – Mladosť, Krila Krajine – Tvrđava, Miletić – Stari grad, Proleter – Jedinstvo, Napredak – Vojvodina. Foto: J. Pucovský

1. Hajduk 2. Borac 3. Mladosť 4. Titel 5. Krila Krajine 6. Sutjeska 7. Proleter 8. Budućnost 9. Jedinstvo 10. Vojvodina 11. Tvrđava 12. Miletić 13. Hercegovac 14. Stari grad 15. Kulpín 16. Napredak

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12

9 9 9 9 7 7 5 5 5 4 3 3 2 2 1 0

3 1 1 0 4 1 3 3 2 1 3 3 4 2 0 1

0 34 : 9 2 37 : 17 2 26 : 8 3 23 : 10 1 27 : 11 4 20 : 18 4 22 : 20 4 13 : 12 5 25 : 17 7 20 : 26 6 18 : 23 6 15 : 30 6 19 : 26 8 7 : 25 11 22 : 36 12 6 : 46

30 28 28 27 25 22 18 18 17 13 12 12 10 8 3 1

TATRA: Privizer, Srnka, Babić (Červený), Savić, Martinko (Jambrich), Rašiovan, Jakšić, Žugić, Grijak, Ožvát (Budík), Zorzić Výsledky 10. kola: Centar – Tatra 0 : 3, Fruškogorac – Nový Sad 2 : 0, Sremac – Čenej 3 : 2, Borac – Báčka 0 : 1, voľný bol Kabel Štrand. Program 11. kola 7. a 8. novembra 2015 o 13. hodine: Nový Sad – Kabel Štrand, Tatra – Borac, Báčka – Sremac, Čenej – Fruškogorac, voľný je Centar.

1. Báčka 2. Nový Sad 3. Tatra 4. Fruškogorac 5. Čenej 6. Centar 7. Kabel Štrand 8. Borac 9. Sremac

9 9 9 9 9 9 8 9 9

7 6 6 5 3 2 3 1 1

2 2 2 2 1 3 0 0 0

0 24 : 7 1 41 : 5 1 41 : 11 2 24 : 15 5 13 : 20 4 9 : 16 5 12 : 19 8 10 : 29 8 12 : 64

23 20 20 17 10 9 9 3 3

• ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Program 12. kola: Hajdušica – Borac (VG), Jedinstvo – Ševac, Partizan – Dunav, Potporanj – Ratar, Karaš (J) – Banat (I), Vojvodina (S) – Borac (VS), Vojvodina (CC) – Karaš (K).

Dve chyby – dva góly VOJVODINA (CC) – HAJDUŠICA 2 : 0 (0 : 0)

Vladimír Hudec

ajdušičania aj do Crvenej Crkvy odcestovali značne oslabení, a preto sa rozhodli obrannou taktikou z tohto merania síl vyťažiť maximum. V súlade s tým počas celého zápasu sa hlavne bránili. Vcelku sa im to aj darilo, takže domáci futbalisti v prvom polčase nemali ani jednu šancu z vypracovanej akcie a iba niekoľkokrát brankára Melicha ohrozili z diaľky. Dokonca jedinú príležitosť v prvom polčase mali hostia už v 5. min. Ružić odňal loptu domácim futbalistom, vyrazil sám pred brankára, ale tento po-

hotovo reagoval a strelu útočníka Hajdušice zneškodnil. Podobne sa hralo aj po zmene strán. Domáci obliehali bránu Melicha, centrovali, strieľali z diaľky... Obrana Hajdušice však dobre fungovala, avšak v 62. min. jeden z početných pokusov domácich ujať sa vedenia dal výsledok. G. Paunović z rohového kopu centroval na opačnú stranu brány, kde ju dočkal osamelý zadák Hajdušice Đukić a loptu hlavou zaslal do vlastnej siete. Po tomto góle aj hostia zahrali trochu útočnejšie, ale sa im nedarilo vážnejšie ohroziť domáceho brankára. Najlepšiu príležitosť mal

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Konečne výhra MSK – AŠK 1 : 2 (0 : 2)

Vladimír Gál

ŠK konečne získal tri body, a znovu si ich priniesol z hosťovania. Medzi žrde si znovu zastal zadák aradáčskeho mužstva Dušan Prodanović a práve tak, ako na predošlom, aj na tomto zápase bol nanajvýš spoľahlivý strážca siete. Dokonca je jedným zo zaslúžilejších o to, že si Aradáčania z Mihajlova domov odniesli všetky tri body. Aj keď domáci futbalisti od prvej minúty hrali ofenzívne, zápas sa pre hostí dobre začal. Už v 15. min. totiž najmladší hráč v mužstve AŠK, šestnásťročný Milan Števko po asistencii M. Nenina peknou strelou z dvadsiatich piatich metrov trafil do šibenice. Bol to prvý majstrovský gól tohto nádejného futbalistu AŠK. Ani na druhý gól sa nečakalo dlho. V 25. min. I. Nenin pekne prihral Birmancovi, ktorému nebolo ťažko prekonať domáceho brankára. Domácich však toto nečakané vedenie hostí nezmýlilo a snažili sa výsledok obrátiť vo svoj prospech. Hostia zahatali všetky • ŠPORT •

Trafil do šibenice: Milan Števko (AŠK Aradáč)

cesty k bráne Prodanovića, ktorý v poslednej minúte prvého polčasu potvrdil svoj talent, keď po rohovom kope dvakrát zaradom zneškodnil strely domáceho útočníka z nepatrnej blízkosti, a tak zachránil vlastnú sieť. Aj v 1. minúte pokračovania, keď už všetci videli loptu v sieti, brankár AŠK ešte raz bravúrne zakročil. V 55. minúte bol však bezmocný – 1 : 2. Od tej chvíle sa futbalisti AŠK rozhodli brániť minimálny náskok a z protiútokov sa snažili zaistiť si

znovu Ružić, ktorý prekľučkoval dvoch svojich strážcov, a potom z okraja trestného územia strieľal vedľa brány. Nuž a potom v 90. min. N. Paunović využil chybu brankára Melicha a stanovil konečný výsledok zápasu. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, M. Mršić, Maliar, Đukić, Folťan, Pejčić (Miksád), Anđelovski, A. Lipták, Ružić, Radović Ostatné výsledky 11. kola: Karaš (K) – Vojvodina (S) 1 : 2, Borac (VS) – Karaš (J) 4 : 1, Banat – Potporanj 7 : 3, Ratar – Partizan 2 : 1, Dunav – Jedinstvo 1 : 1, Ševac – Borac (VG) 3 : 3.

1. Jedinstvo 11 2. Vojvodina (CC) 11 3. Vojvodina (S) 11 4. Borac (VS) 11 5. Karaš (K) 11 6. Hajdušica 11 7. Borac (VG) 11 8. Ševac 11 9. Banat 11 10. Karaš (J) 11 11. Partizan 11 12. Potporanj 11 13. Ratar 11 14. Dunav 11

výhru. Najlepšiu príležitosť mal Birmanac v 75. min., keď sa ocitol zoči-voči s brankárom, ale strelil vedľa brány. Už v nasledujúcom útoku peknú príležitosť vyrovnať mali aj domáci futbalisti, ale ich útočník tiež nebol presný. Tieto tri body futbalistom AŠK mnoho znamenajú. To tým skôr, že na tomto zápase hrali dvaja šestnásťroční a traja osemnásťroční chlapci, ktorí potvrdili, že sa AŠK o budúcnosť nemusí obávať. AŠK: Prodanović, Birmanac, Novaković, Ďuríček, Mijić, Korać, Maksimović, Rajčević (Šťastný), I. Nenin (Čeman), M. Števko, M. Nenin (Gál) Ostatné výsledky 10. kola: Proleter – ŽFK Banat 0 : 0, Jedinstvo – Omladinac 3 : 0, Lehel – Potisje 1 : 0, OFK Klek – Rusanda 5 : 0, OFK Gradnulica

– Naftagas 1 : 1. Program 11. kola: Naftagas – Proleter, AŠK – OFK Gradnulica, Rusanda – MSK, Potisje – OFK Klek, Omladinac – Lehel, ŽFK Banat – Jedinstvo. Foto: J. Pucovský

1. Naftagas 2. OFK Klek 3. Lehel 4. OFK Gradnulica 5. ŽFK Banat 6. Omladinac 7. MSK 8. Potisje 9. Jedinstvo 10. Proleter 11. AŠK 12. Rusanda

10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10

8 8 7 7 5 6 4 5 4 3 3 3 3 1

7 6 6 6 5 4 4 3 3 3 3 1

1 0 1 0 4 0 4 1 1 2 2 1 0 3

1 2 2 1 3 1 1 2 1 1 1 2

2 28 : 11 3 21 : 5 3 26 : 15 4 30 : 16 2 25 : 15 5 24 : 15 3 22 : 19 5 15 : 16 6 21 : 32 6 12 : 22 6 12 : 25 7 12 : 26 8 11 : 30 7 11 : 23

2 21 : 11 2 25 : 6 2 24 : 12 3 18 : 15 2 17 : 10 5 21 : 20 5 15 : 14 5 14 : 16 6 15 : 20 6 12 : 21 6 15 : 30 7 8 : 30

25 24 22 21 19 18 16 16 13 11 11 10 9 6

22 20 20 19 18 13 13 11 10 10 10 5

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Ani za hodinu... STK GUSAR – STK MLADOSŤ 4 : 0

S. Medveď

ápas trval veľmi krátko, sotva jednu hodinku. Staparčania v čele s Darkom Popovićom poľahky porazili oslabený celok z Petrovca. Hos-

ťom chýbal zranený Pavel Turan. Výsledky jednotlivých partií: Milojević – Záborský 3 : 0, Bajčev – Bažík 3 : 0, Popović – Lomen 3 : 1, štvorhra Milojević / Bajčev – Lomen / Šramka 3 : 0.

45 /4672/ 7. 11. 2015

Šport BANÁTSKA LIGA

Každý bod príde vhod SLÁVIA – KOZARA 1 : 1 (0 : 0)

Ján Špringeľ

„B

ol to zápas na úrovni hier klubov zo Srbskej ligy – skupina Vojvodina,“ vyhlásil po kvalitnom súboji s Kozarou lodivod slávistov Dejan Žarkov. Tréner Slávie nebol spokojný s ohlasom fanúšikov na toto meranie síl: „Hráme zápas s klubom, ktorý je na druhom mieste v tabuľke a aj napriek všetkému príde na skríženie zbraní päťdesiatka skalných Bojovný kapitán: hráč Slávie Ján Čerňoš a k tomu z toho počtu (prvý zľava) možno až polovica, ktorí nie sú z Kovačice.“ možnosti v derby s druhoumiestV prvom polčase sa hral vyrov- neným. V prvom polčase bolo naný futbal. Kouč piateho tímu ťažšie netrafiť, kým pred koncom v tabuľke ľutuje, že jeho zverenci duelu strelu Stojanovića brankár nevyužili ani jednu z niekoľkých Petrović bravúrne kryl. Kozara príležitostí: „Dvakrát sme trafili žrď. mala svoje úspešné ťahy zvlášť Najprv Stojanović, potom Vladul. v druhom polčase a nie nadarmo K tomu sme mali aspoň dve zrelé je ihneď za lídrom.“

Smailagić strelil gól, ktorý patrí medzi najkrajšie, ktoré si labužníci hry hier mohli pozrieť tohto roku v Kovačici. Ukážková akcia strelca vznikla v 62. minúte – 1 : 0. Po už spomínanej obrane Petrovića hosťom sa podarilo pred záverečným hvizdom Bjeloša vyrovnať: skóre zápasu stanovil zo skrumáže Bojan Bunić. Kozara je v poslednom desaťročí stabilným vojvodinským ligistom. Za posledných osem sezón najlepšie umiestnená bola vlani a tohto roku. Minulú sezónu skončila ako tretia v tesnom závese za klubmi, ktoré postúpili do vyššej súťaže, kým je po dvanástich tohtoročných kolách na druhej priečke. SLÁVIA: Trbojević, Sachter, Vojnović (Ivanišević), Čerňoš, Radenković, Bajić, Smailagić, Šćepanović, Stojanović (Matić),

PRVÝ ÚSPECH V PLAVNE

Hrali sa chlapci... SLOGA – PANÓNIA 1 : 3 (0 : 3)

Juraj Pucovský

ové, mladé mužstvo lalitskej Panónie zohralo aj tretí priateľský zápas s mužstvom z Medziobecnej ligy Báčska Palanka – druhej triedy. Po domácich prehrách so Slavijou z dediny Bođani 1 : 2 a hložianskou Jednotou 1950 0 : 2 zverenci trénera Stevana Erdeljana v nedeľu hosťovali v Plavne. Z tejto dediny, kde Panónia aspoň podľa našich údajov nikdy nehrala v poslednom polstoročí, prišli do Lalite pekné správy. Mladí hráči si po asi dvojmesačných tréningoch vybojovali prvú výhru. Čistú, presvedčivú, zaslúženú, aj keď tréner Erdeljan nemal k dispozícii bratov Veselinovićovcov, bratov Stojanovićovcov, Tereka, Virijevića...

www.hl.rs

Hostia od začiatku zahrali nebojácne, hoci mali oproti seba starších, omnoho skúsenejších hráčov. Pritom niektorí hráči Plavny majú v nohách viac zápasov, ako všetci Laliťania, ktorí v nedeľu vybehli na trávnik v Plavne. Útočná hra hosťom veľmi rýchlo priniesla prvú radosť. Neúnavný stredopoliar Janko Turčan pekne zahral loptu pomedzi záložníka a obrancu Slogy, za ňou vbehol rýchly Šipka a šikovne prehodil brankára – 0 : 1. Druhý gól v 27. min. vsietil stredný útočník M. Obradov, ktorý s loptou prebehol takmer polovicu ihriska a presne trafil. Tesne pred odchodom na prestávku sieť domácich sa aj tretíkrát vlnila. Tentoraz sa do listiny strelcov zapísal prihrávač

Informačno-politický týždenník

Viedol hru: Janko Turčan (Panónia Laliť)

Janko Turčan, ktorý zužitkoval jednu pekne odcentrovanú loptu zboku – 0 : 3. Je zaujímavé, že to všetkým trom strelcom boli prvé góly v seniorskom mužstve Panónie. Bol to polčas, v ktorom sa mladí lalitskí chlapci priam hrali na ihrisku!

Stanković (Anđelović), Vladul Budućnost je nasledujúci súper Slávie. Zápas sa hrá na ihrisku v Srbskej Crnji v sobotu o 13. hodine. Výsledky 12. kola: ŽAK – Budućnost 1 : 0, Slávia – Kozara 1 : 1, Radnički (K) – Radnički (S) 1 : 1, Vršac United – Polet 1 : 0, Proleter – Jedinstvo (BK) 1 : 1, Jedinstvo (NB) – Radnički (Z) 1 : 2, Sloboda – Crvena zvezda 0 : 1, Sloga – Mladost 2 : 1.

1. Radnički (Z) 2. Kozara 3. Jedinstvo(BK) 4. Budućnost 5. Slávia 6. Jedinstvo(NB) 7. Sloboda 8. ŽAK 9. Radnički (S) 10. Sloga 11. Vršac United 12. Polet 13. Mladost 14. Radnički (K) 15. Proleter 16. C. zvezda

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12

11 8 7 7 6 6 6 5 5 5 4 4 4 3 2 3

0 2 2 1 1 1 0 2 2 1 1 1 0 2 4 0

1 37 : 9 2 23 : 7 3 29 : 16 4 20 : 15 5 31 : 20 5 19 : 16 6 25 : 21 5 14 : 14 5 16 : 18 6 17 : 17 7 16 : 25 7 15 : 33 8 17 : 29 7 9 : 22 6 9 : 26 9 10 : 19

33 26 23 22 19 19 18 17 17 16 13 13 12 11 10 9

V druhom polčase hostia akoby pribrzdili, ich útoky neboli také nebezpečné, hoci Stoisavljević trafil žrď, M. Obradov iba z piatich metrov netrafil bránu... Pritom treba povedať, že domáci znervózneli, priostrili hru, lebo asi taký výsledok neočakávali. Celkom je normálne, že mladí Laliťania hrali obozretnejšie, chránili sa prípadného zranenia. Vo finiši, v 80. min. Sloga vsietila jediný gól. Obrancovia Laliťanov tvrdia, že to domáci hráč urobil z ofsajdu, čo však nepokazilo radosť zo zaslúženého víťazstva. PANÓNIA: M. Valent, A. Obradov, Ďurčiansky, Stolić, Lazić, Šinkarčuk, Juraj Turčan (Dobrić), Stoisavljević, M. Obradov, Janko Turčan, Šipka V nedeľu, keď lalitskí Slováci a Srbi oslavujú svoje kirbaje, Panónia a Sloga zohrajú odvetný zápas v Laliti so začiatkom o 13. hodine. • ŠPORT •

Mužstvo mladších pionierov FŠ Mladosť s trénerom Darkom Laćarkom

Petrovské kohútiky vedie tréner Pavel Spevák

FUTBALOVÁ ŠKOLA V PETROVCI

Mlaď pre Mladosť Juraj Pucovský

a dvoch pekne upravených ihriskách vo Vrbare okrem seniorov od roku 2000 pobehávajú aj stovky šesť- – sedemročných, ale i starších chlapcov, až po dorastenecký vek. Sú to odchovanci Futbalovej školy Mladosť, ktorá toho roku jubiluje – oslavuje 15. výročie pôsobenia a úspešnej činnosti. Oslavy prebiehali v máji, počas Dňa Petrovca 2015. Vtedy kohútiky a mladší pionieri FŠ Mladosť na dvoch turnajoch mali ozaj atraktívnych a známych hostí: novosadskú Vojvodinu, belehradský Partizan, CFK Vrbas a MŠK Martin zo Slovenska. V druhý deň osláv vo Vrbare o prejdenej ceste školy hovorili jej prvý predseda Pavel Severíni a vtedy predseda Dr. Vladimír Sýkora. Nasledovala videoprezentácia nahrávok z tréningov, zápasov, turnajov

a zájazdov, ktorú pripravil Miroslav Belička. Zaujímavá bola aj výstava fotografií a trofejí pod názvom Futbal, to je hra, ktorú pripravil kolega Pavel Hansman. O tom, že FŠ bola a je úspešnou liahňou futbalovej mladi, ktorá si neskoršie oblieka dres seniorského mužstva Mladosti, ale aj iných, často silnejších klubov, svedčí fakt, že v nej ako futbalisti vyrastali Pavlis, Kaňa, Severíni, Ožvát, Jakuš, Fábry, bratia Babiakovci, Milićević, Milenković, I. Fejdi, Stojmirović a iní... Určitý čas vo FŠ Mladosť trénovali aj traja Pivničania; Dinga, dnes hráč prvého tímu superligovej Vojvodiny, brankár Čobrda a Benka. Kuriozitou je, že až dve jedenástky niekdajších členov FŠ Mladosť žijú a pôsobia na Slovensku, hoci nie všetci na zelenom trávniku. Všetko to je dôkazom, že pätnásťročná práca trénerov, predsedov, funkcionárov FŠ Mladosť a podpora rodičov nebola márna!

Autor výstavy Futbal, to je hra Pavel Hansman

Atraktívne: zo zápasu Mladosť – Vojvodina 0 : 3

Tréneri, predsedovia a odchovanci FŠ Mladosť v máji 2015

Bojovne: zo zápasu mladších pionierov Vojvodina – Partizan 4 : 0

Duel na zápase kohútikov MŠK Fomat – Vojvodina 0 : 9

Pozdrav športových priateľov a vždy zaujímavé rozhovory o futbale

Súťaž na kanáli v Petrovci (2015)

Členovia ZŠR Karas na Dni Petrovca (2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Karas Báčsky Petrovec Začiatky organizovaného rybolovu v Petrovci siahajú do roku 1951, keď založili Zväz športových rybárov Vojvodiny a v rámci neho aj sekciu pre obvod Petrovec a Hložany. Neskoršie, traduje sa, že roku 1956 založili Združenie športových rybárov Karas v Báčskom Petrovci. V prvom období do neho boli zapojení aj kulpínski rybári, ale tí sa neskoršie osamostatnili. Priami zakladatelia – iniciátori, ktorí pripravili i prvé pravidlá združenia, boli Pavel Máľach, Pavle Baršun, Samuel Mikuš a Samuel Miklovic, ktorý bol i prvým predsedom klubu a túto funkciu zastával desať rokov. Po ňom sa na tomto poste Jasna Hrubíková, vystriedali ešte takmer dve desiatky rybárov. najlepšia petrovská rybárka (2007) Najrozšírenejšia forma súťaže v združení je lov udicou na plavák. ZŠR Karas kedysi malo aj 350 členov všetkých vekových kategórií. V súčasnosti je ich trochu menej, ale tak ako kedysi, aj dnes sa snažia zveľadiť svoje úspechy, pôsobiť na ekologickom pláne a byť nápomocnou rukou v spoločenských aktivitách v Petrovci. Ich snaha je odplatená mnohými úspechmi na súťažiach v okolí, ale aj širšie, v krajine a v zahraničí, keďže získali nespočetné množstvo pohárov, medailí a diplomov. Z radu petrovských rybárov vyrástli aj viacerí štátni reprezentanti, medzi nimi je najznámejšia a najúspešnejšia Jasna Hrubíková. Jasna sa ako členka reprezentácie našej krajiny štyrikrát zúčastnila Majstrovstiev sveta, trikrát v Taliansku, raz v Portugalsku, a naše rybárky najväčší úspech dosiahli obsadením 7. miesta. Systematickejšie organizovanie súťaží na kanáli sa začalo od roku 1967, kým predtým rybári viac súťažili na Dunaji. Vďaka entuziazmu členov roku 1990 si pri Pontónovom moste vybudovali rybársku chatku. Najnovšie upravili aj pozoruhodnú pretekársku dráhu na kanáli. ZŠR Karas pre najmladších Družstvo rybárok každoročne organizuje i školu rybolovu, aby im tak skúsení ZŠR Karas (2006) rybári priblížili čaro chytania rýb. Jaroslav Čiep Foto: autor a J. Pucovský

Pavel Čapeľa a Ján Krajčík (sprava) ako kuchári (2008)

Váženie úlovku (2002)

Výročná konferencia ZŠR Karas (2014)

Rybárska chatka ZŠR Karas pri Pontóne (2003)

Predseda ZŠR Karas Samuel Kondač s pohármi na SNS (2013)

Ondrej Hrubík mladší, dorastenecký reprezentant (2011)

Jaroslav Diviak pri zhotovovaní hniezd pre zubáčov (2010)

Škola rybolovou na Begeji (2012)