Hlas 46 2015 by NVU Hlas ľudu

Šafárik má 95, je však stále mladý Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 14. 11. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4673/

Z obsahu

14. 11. 2015 | 46 /4673/

Uzávierka čísla: 10. 11. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Ukončenie významných projektov z pokrajinských zdrojov 7 Menšinová samospráva (stále) nedopovedaná 8 Dva základné ciele

9 SLOVENSKO 9 Gýč je všade okolo nás

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Profitujú na úkor bezpečnosti cestujúcich 12 V roku jubilejnom z redakcie – rubrika

Sú médiá pripravené na premeny? Na 4. regionálnej konferencii menšinových a lokálnych médií vo štvrtok 5. novembra v Belehrade odznelo niekoľko príspevkov o schopnosti využiť digitálne technológie v prospech menšinových mediálnych formátov. (s. 6) M. Necpálová

19 Vieme sa pekne zabávať

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zemiaky sa nemusia iba zjesť...

23 MOZAIKA 24 Spisovatelia sa čítajú mamutom 26 Meno mydla a Vianoce 30 Peň torta

31 KULTÚRA 31 Cena Márii Kalmárovej zo Slovenska

Štyridsiaty druhý ročník Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov usporiadali v sobotu 7. novembra v Štúdiu M v Novom Sade. Vyznačoval sa kvantitou (prihlásených bolo 76 účastníkov), ale aj kvalitou prednesu, čo potvrdila aj odborná komisia. Aj tentoraz sa súťažilo v štyroch kategóriách a najpočetnejšia bola skupina žiakov vyšších ročníkov v prednese poézie. (s. 35) K. Gažová

34 Máme vlastnú cestu 35 Kvalita a kvantita spolu

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Ďalšie ohnivko v reťazi neúspechov 48 Desiatka v Kysáči 51 Beli povedal: „Dosť bolo!“ Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

Od 6. do 15. novembra v Starej Pazove prebieha 46. prehliadka Slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín 2015. Na programe je 10 predstavení. Mienky o každom predstavení a rady ochotníkom dáva trojčlenná odborná porota v zložení: režisér a herec Miroslav Benka, režisér Ján Makan a herec Miroslav Fábry, kým najlepších hercov večera volí porota obecenstva (na snímke). (s. 37) K. Verešová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Menšiny stredobodom pozornosti

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: www.likeateam.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Minulé dva týždne boli určitým spôsobom v znamení národnostných menšín. Hovoríme to úplne opodstatnene.

onferencie, okrúhle stoly a nevyhnutný proces privatizácie lokálnych médií, v ktorom sa vo veľkej miere ocitli aj médiá vysielajúce aj (alebo iba) v jazykoch národnostných menšín, spôsobili, aby sa o menšinách hovorilo aj vo väčšinovom národe a aby sme aj my, samotní príslušníci menšín, zvážili svoje postavenie, vnútorné vzťahy a opýtali sa, či chceme prosperovať, alebo stagnovať. To slovíčko prosperovať je späté práve so 4. Regionálnou konferenciou venovanou menšinovým a lokálnym médiám. Na tejto konferencii odznelo, že viac nieto dilemy, či menšinové (a lokálne) médiá majú byť prítomné na digitálnych platformách. Iba rozvojom médií aj v digitálnom svete vytvoríme brand, rozpoznateľné meno, čím si stiahneme zo seba plášť malých, okrajových médií. Ako to uskutočníme? Iba zdokonaľovaním, experimentovaním... Ďalším miestom, na ktorom boli ústrednou témou menšiny vo Vojvodine, bol okrúhly stôl v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny. Majú príslušníci menšín právo na vyjadrovanie? Áno, majú! Je to právo v úplnosti umožnené? Jedni sa uzhodnú, iní zase nie, avšak potešujúce je, že naša krajina nezabúda na práva národnostných menšín. Alebo je to iba časťou nevyhnutných povinností, ak sa chceme dostať do veľkej európskej rodiny? V predprístupových rokovaniach dôležitá je kapitola 23, v ktorej je zahrnuté súdnictvo a základné práva, ktoré zase zahŕňajú aj práva národnostných menšín. Návrh Akčného plánu je vypracovaný a ako na konferencii venovanej osobitnému Akčnému plánu na realizáciu práv národnostných menšín povedala šéfka negociačného tímu Tanja Miščevićová, konečná verzia Akčného plánu bude vypracovaná do konca tohto roku. O obsahu Akčného plánu sa vyjadrila aj Koordinácia národnostných rád národnostných spoločenstiev. Zasadali, položili na papier návrh svojich aktivít, ktoré aj zaslali, v nádeji, že tie aktivity budú zaradené do návrhu akčného plánu. Európskej únii záleží na postavení menšín, náš štát sa ako-tak snaží o to, avšak nemôže sa nenastoliť otázka, čo my, príslušníci menšín, konkrétne podnikáme? Pracujeme na sebe, prispievame k zveľadeniu našej menšiny alebo nám záleží iba na vlastnej prosperite a vlastnom zisku? Zdá sa, že nám stranícke farby občas zafarbujú rozum. Politické strany sa menia, politické osoby sa striedajú, ale my zostávame a s nami aj narušené medziľudské vzťahy. Buďme opatrní, nie je nás až tak veľa, aby sme zničili všetko, čo máme. V náprave ruinovanej spoločnosti nám už nepomôže žiadny akčný plán. Možno nová stranícka farba? Sotva.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Jasmina Pániková

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 46 /4673/ 14. 11. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA Michal Ďuga

Oto Filip

slava sa predsa nekoná. Kosovu chýbali tri hlasy, aby sa stalo členom uznávanej organizácie OSN. Získalo by tým dôležitý posun k medzinárodnému uznaniu svojej štátnosti, ale skutočnosť je predsa na našej strane. Nepomohlo ani to, že Kosovo prisľúbilo, že ak sa stane členom UNESCO, bude ochraňovať kultúrne dedičstvo Srbov, a to napriek napätiu, ktoré medzi Kosovom a Srbskom vládne aj po skončení vojnového konfliktu z rokov 1998 – 1999. Belehrad pritom neustále varoval, že vstup Kosova do UNESCO by značne poškodil proces normalizácie vzťahov medzi oboma krajinami, ktorý sprostredkovala Európska únia. Teda členské štáty Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na pondelkovej konferencii 9. novembra v Paríži tesnou prevahou hlasov zamietli prijatie Kosova za člena tejto medzinárodnej ustanovizne. Za vstup Kosova do UNESCO sa zo 142 členských štátov, ktoré volili, vyjadrilo 92; ďalších 50 bolo proti a 29 sa zdržalo hlasovania. Kosovo potrebovalo najmenej dve tretiny všetkých hlasov (95), nepočítajúc štáty, ktoré sa zdržali hlasovania. Z toho vyplýva, že Priština vo svojej snahe neuspela len o tri hlasy. Proti bolo napríklad Rusko a Čína, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosova, a vieme, že to stanovisko zdieľa aj päť členov EÚ, medzi ktorými je aj Slovensko. O Srbsku nech ani nehovoríme. Slovensko teda na konferencii v Paríži tiež hlasovalo proti prijatiu Kosova a minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák pripomenul, že hlasovanie je konzistentné so slovenskou národnou pozíciou v otázke uznania nezávislosti Kosova. Zdôraznil, že nejde o nepriateľskú pozíciu voči Kosovu, keďže SR v celom rade praktických krokov dokazuje, že mu záleží na jeho integrácii do európskych a regionálnych štruktúr. Hlasovanie teda dopadlo podľa predstáv Belehradu, aj keď ohľadom výsledkov panovala do konca veľká neistota. Keďže pre členstvo Kosova hlasovala väčšina štátov, niektoré svetové médiá i agentúry hneď pustili do sveta správu, že Kosovo členstvo získalo. Nakoniec ale museli unáhlenú informáciu o kosovskom úspechu odvolať. Alebo to možno konali zámerne s cieľom destabilizovať aktuálne pomery?!

www.hl.rs

168 HODÍN

Prebúdzanie do reality

UNESCO



onečne jedna pozitívna správa. UNESCO alebo Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru na parížskom zasadnutí členských štátov neprijalo v pondelok do vlastných radov Kosovo. Dôkaz, že nie vždy moc peňazí a záujmov rozhoduje o všetkom. Treba ozaj mnoho úsilia, aby sa stále viac ľudí prebúdzalo z akéhosi podivného a globálneho spánku. Zapríčinili ho tisícky hodín uspávajúcich správ o trvalej prosperite, o nekonečnom raste, o opodstatnenosti a pravdivosti vlastných skutkov. Koľkokrát len odznelo to uisťovanie politikov, že i keď sú časy neľahké a nešťastné, my to vydržíme a budeme si sťahovať opasky, na ktorých azda už ani neostalo miesto pre ďalšiu dierku. Dosť nepochopiteľné súhlasy so všetkými možnými ďalšími reformami, škrtmi a falošnými istotami, všetko v očakávaní krajšieho zajtrajška, sú nielen našou príznačnosťou. Na danú chorobu a polcesty za šťastím ochoreli i viaceré krajiny juhovýchodnej Európy. Pritom je azda každá z nich oveľa bližšia destabilizácii ako stabilite. Viacnásobné protesty a slzotvorný plyn v Prištine a Podgorici, zdanlivý pokoj v Macedónsku, iskry na relácii medzi Republikou Srbskou a Federáciou Bosny a Hercegoviny v podvečer



dvadsiateho výročia Daytonu, nedeľné parlamentné voľby v Chorvátsku, pred ktorými tamojší Srbi mnohým kandidátom – dvoch hlavných súperiacich strán: HDZ (ktorá vyhrala nad vládnucimi sociálnymi demokratmi, no nemá dostatok kresiel, takže závisí od novej politickej koalície Most) a koalície v čele so SDP – poslúžili ako vhodný terč. Navyše sú tu i neprehliadnuteľné ploty a ohrady ako neadekvátny spôsob prebúdzania sa do krutej migračnej reality, obavy pred možným uzavretím hraníc, utečenecká vlna, ktorá dokáže prehĺbiť beztak hlboké priepasti doterajšieho neporozumenia tunajších štátov... To všetko môže dotlačiť k opakovaniu dejín a k niečomu, čo si nikto nepraje. Stačí si len spomenúť na upozorňujúce slová kancelárky Angely Merkelovej o poruchách a možných trhlinách v našom pásme a ich následkoch pre krajiny, ktoré v deväťdesiatych rokoch minulého storočia už zažili krvavé vojny. Európa už stráca pevnú pôdu pod nohami pred náporom miliónov utečencov. Nie je jediná. Až šesťdesiat miliónov utečencov a osídlencov vo svete je ich najväčší počet v dejinách. Takéto čierne štatistiky nebudú klesať, ale stúpať. Koniec vojnových zrážok v Sýrii a v Afganistane je v nedohľadne, hrozivé nástupy extrémne militantných skupín, ako je Islamský štát v Iraku a v

Sýrii alebo Boko Haram v Nigérii, je čoraz ťažšie zastaviť, štáty postihnuté dlhoročnými vojnovými otrasmi, ako je napríklad Irak, nie i nie sa vrátiť do stavu blízkeho bežnému a normálnemu. Žijeme vo svete, v ktorom je možné všetko, žiaľ, oveľa častejšie to zlé, ako dobré. V nedeľu, za bieleho dňa, neďaleko líbyjského mesta Sabráta došlo k útoku na kolónu vozidiel a k únosu dvoch úradníkov nášho veľvyslanectva: pracovníčky pre komunikáciu Slađany Stankovićovej a vodiča Jovicu Stepića. Tento skutok už od prvých chvíľ nastolil omnoho viac otázok ako odpovedí. Od tej, či ide o politické, alebo kriminálne motívy, cez to, čo kolóna robila v pásme známom podľa bojov znepriatelených frakcií, po dilemu, či v takých podmienkach má vôbec zmysel ďalšie pôsobenie našej ambasády. Viaceré príčiny a pohnútky ani vo chvíli utorkovej uzávierky čísla neboli známe, no naše orgány už od prvých chvíľ robili všetko, čo je v ich silách, aby získali viac informácií s cieľom návratu našich občanov v mimoriadne zložitej situácii. Podčiarknuté a sčítané, aj tam, kde sa zdá, že by sa veci ťažko mohli ešte zhoršiť, stáva sa i to. Dennodenne. Zlo si obete nevyberá. Tým je ale potrebné viac mu čeliť, všade, racionálne, spoločne a úporne. Aby zajtra neprerazilo zase i cez naše dvere.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

BRANISLAV MIĆUNOVIĆ, VEĽVYSLANEC ČIERNEJ HORY V SRBSKU

Spolupráca a obojstranný rast Oto Filip – Spolupráca Srbska a Čiernej Hory má mnohé príležitosti rozvíjať sa aj v oblasti turizmu, v prospech celého regiónu... – Zásadne sa nazdávam, že je turizmus v našom regióne odvetvím, ktoré nám môže dosť chleba priniesť. Známe

Informačno-politický týždenník

je, že je pre Čiernu Horu príznačný až úchvatný turistický rast v posledných rokoch. V Srbsku taktiež existuje ozaj veľa možností, ako aj pohnútok rozvíjať turizmus. Nimi sú aj prírodné krásy, aj chránené oblasti, i kultúrne pamätihodnosti, aj kúpele, rieky aj jazerá, aj dostatok hotelov, aj príslovečná pohostinnosť... Povedal by som, že

sa to všetko možno rovná tomu, či máte more. Najpodstatnejšie je, že je čím prilákať návštevníkov, že v tomto odvetví máte dobrých a usilovných ľudí: tak vy, ako aj my. Netreba zabúdať ani na údaje: Čiernu Horu navštívilo o 38 percent viac turistov zo Srbska ako rok predtým a počet nocľahov sa v rovnakom období zvýšil až o 44 percent. • TÝŽDEŇ •

V ÚSTRETY HUMÁNNEMU MESTU

vedy, hospodárstva, ale i politiky, poukázal predseda Zhromaždenia APV István Pásztor. Zmieňujúc sa o význame tvorby humánneho a zdravého okolia, pripomenul, že obavy pred novinkami, skepsa a nedôvera k technologickým dynamiky dopravy v mestách s ekolo- revolúciám sú čímsi, čo svet pozná ozaj gickou potrebou zmenšiť zamorenie. dávno. V tom kontexte pripomenul, Inými slovami dopravu treba neha- že vznik železnice sprevádzala obrovská nedôvera tene rozvíjať a výstrahy. a zintenzívniť Neprajníci a pritom plniť hovorili, že všetky ekoloide o čosi, gické normy čo sp ô s o a dopravné buje mnohé štandardy choroby, od predpísané zápalu pľúc Európskou po hluchotu, úniou. Odpotakže sa pred veďou môže tým údajným byť širšia spozlom treba lupráca vedy Predseda Zhromaždenia APV István brániť zákaza hospodár- Pásztor počas pozdravného prejavu mi, plotmi stva, týkajúca sa dopravy, spätosť s inými regiónmi alebo prinajmenšom ignorovaním. Riadiac sa reálnym, jedno z výchoa preberanie ich kladných skúseností ohľadom investovania do budovania dísk zbaviť preľudnené mestá problémov s motorizovanou dopravou I. a údržby infraštruktúry. Na potrebu po tesnejšej súvzťažnosti Pásztor objavuje vo vzniku hustejšej

Tesná súvzťažnosť Oto Filip

lánovať ústretovo a dlhodobo je jedným z prvých predpokladov vyhnúť sa možným problémom. Prejavilo sa to i počas nedávnej medzinárodnej konferencie V ústrety humánnemu mestu, ktorá sa zaoberala otázkami dopravy a kľúčových zmien v tejto sfére. Dvojdňové medzinárodné podujatie, ktoré sa 5. a 6. novembra konalo v Zhromaždení APV, usporiadali spoločne Fakulta technických vied Univerzity v Novom Sade, ako aj Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin do prvého plánu vo vstupnom prejave vysunul otázku korelácie dvoch protikladných tendencií. Totiž to, ako zladiť každodenný rast

siete cyklotrás: tak vo vojvodinských mestách, ako aj v parkoch alebo pri riekach. Čiže bicykel nielen ako rekreačný prostriedok, ale aj ako bežný dopravný prostriedok. Pozitívnych skúseností z iných krajín je mnoho. Treba si spomenúť napríklad na Holandsko alebo Bruselský región, či dokonca Nový Zéland, kde zmeny v štruktúre dopravy odbremenili premávku a navyše o polovicu zmenšili množstvá škodlivín v mestách. Keď ide o vojvodinskú cyklistiku, jej tromfom je aj dlhá tradícia, trvajúca 135 rokov. Naši poprední odborníci, ako aj hostia z regiónu, sa dva dni zaoberali špecifickými tematickými oblasťami dopravy. Napríklad otázkami jej riadenia, rozvoja mestskej a prímestskej prepravy. Rovnako tak prezentovaním a integráciou jej rôznych druhov, smermi integrálnej úpravy mestských koridorov, financovaním udržateľnej mestskej mobility. Ľudí a vozidiel v urbánnych prostrediach je čoraz viac, takže hľadanie odpovedí na tento stupňujúci sa jav a všetko, čo nesie, prišlo aj včas, aj vhod. Najmä ako veľmi potrebná prevencia.

OBEC BÁČSKY PETROVEC

Ukončenie významných projektov z pokrajinských zdrojov Jaroslav Čiep

„Z

atiaľ pokrajina len cez kapitálový investičný fond investovala viac ako 436 miliónov dinárov do infraštruktúry Obce Báčsky Petrovec: na výstavbu športovej haly v tomto meste, do kanalizačných sietí, čističky odpadových vôd,“ uviedol predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić počas svojej návštevy tejto obce vo štvrtok 5. novembra. Spolu s riaditeľom Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny Nebojšom Malenkovićom a predsedom Obce Báčsky Petrovec Pavlom Marčokom a ďalšími funkcionármi predseda Pajtić najprv navštívil Hložany a zastavil sa pri ukončenom projekte rehabilitácie a zosilnenia konštrukcie cesty v uliciach Veljka Vlahovića a Vlatka Viteza, a potom aj práce na terénnej úprave a rekonštrukcii budovy budúceho Kultúrneho centra v samotnom Petrovci. Predseda pokrajinskej vlády pri tejto príležitosti v Petrovci predstaviteľom médií povedal, že v nasledujúcom roku • TÝŽDEŇ •

ďalších takmer 200 miliónov dinárov určili na investície do zariadenia a výstavby športovej haly v Petrovci a v Hložanoch, kde investície budú smerovať aj do infraštruktúry. „Sme hrdí, že dnes Obec Petrovec vyzerá inak ako pred niekoľkými rokmi. Po štyridsiatich rokoch je ukončená rekonštrukcia ciest a ulíc v Hložanoch,“ uviedol pri tejto príležitosti predseda Pajtić. Zároveň vyjadril spokojnosť s priebehom prác terénnej úpravy a obnovy Kultúrneho centra v Báčskom Petrovci, kde sa má rozvíjať kultúrny a spoločenský život v tomto, ako uviedol, veľmi dôležitom mestečku v Báčke. Predseda obce Pavel Marčok vyjadril vďaku pokrajinskej vláde a Správe pre kapitálové vklady za podporu a pochopenie, pokiaľ ide o realizáciu tohto projektu, ktorý, okrem toho, že je dôležitý z hľadiska plánovania životného prostredia a hospodárskeho pokroku, bude mať veľký prínos aj k zachovaniu kultúry a zvykov slovenského národnostného spoločenstva. Podľa neho

existuje veľká šanca, že sa z prostriedkov, ktoré investičný fond tohto roku zainvestoval, úspešne dokončia všetky športové haly v miestnych spoločenstvách tejto obce, aby všetci žiaci mali rovnaké podmienky zapojiť sa do športových aktivít a telovýchovy v tomto prostredí. Cestou verejného súbehu v oblasti cestnej Obhliadka prác na nádvorí budúceho infraštruktúry Správa Kultúrneho centra v Petrovci pre kapitálové vklady AP Vojvodiny Obci Báčsky Petrovec Kultúrneho centra v Báčskom Petrovci, vyčlenila 11 151 760,80 din. na reali- ktorý predpokladá výmenu okien, záciu troch projektov rehabilitácie a novú fasádu a terénne úpravy pred zosilnenia konštrukcie cesty v dĺžke budovou. Rekonštruovaná budova bude fungovať ako viacúčelové za1 280,63 metra v Hložanoch. Správa pre kapitálové vklady AP riadenie, budú ho využívať Miestne Vojvodiny prostredníctvom verejného spoločenstvo, KUS Petrovská družina, súbehu v oblasti kultúry vyčlenila Knižnica Štefana Homolu, Turistická 7 220 022,59 dinára na projekt terénnej organizácia Obce Báčsky Petrovec, a úpravy a rekonštrukcie budúceho predovšetkým občania Petrovca. 46 /4673/ 14. 11. 2015

Týždeň KONFERENCIA MENŠINOVÝCH A LOKÁLNYCH MÉDIÍ

Médiá dnes: lukratívna záležitosť? Monika Necpálová

ké portfólio by malo svojmu publiku predložiť súčasné dynamické médium? O problémoch udržateľnosti a schopnosti premeny lokálnych a menšinových médií sa vo štvrtok 5. novembra v Belehrade diskutuje na 4. regionálnej konferencii venovanej menšinovým a lokálnym médiám. Udržateľnosť je však to najmenej, čo treba urobiť... treba urobiť krok vpred. Inovácie môžu vytvoriť nový profil aj našich menšinových médií a spraviť z nich značku. Doménou médií, ktorá je aj schopná predaja, by však mala byť kvalita, nové pohľady a originálne spôsoby oslovovania recipientov. V troch paneloch sa účastníci konferencie pôsobiaci v médiách na území Srbska, ale aj hostia zo Slovinska a odborníci zo zahraničia venovali budúcnosti médií a uviedli do kontextu s digitálnymi technológiami printové, rozhlasové i televízne formáty. Konferenciu organizovali

Magyar Szó, Media Change, Asociácia médií Srbska, Heror Media Pont, Giacomelli Media a Stredisko pre rozvoj menšinových a lokálnych médií pod záštitou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny, Delegácie EÚ v Srbsku a EÚ infocentra. Stretnutia sa zúčastnilo aj vedenie týždenníka Hlas ľudu. Vladimíra Dorčová-Valtnerová v prvom paneli konferencie vyzvala k odpovedi otázkou: Aká je dnešná úloha médií? Aký postoj by mali zaujať k súčasným digitálnym technológiám? Zaneta Škerlevová hovorí na základe spolupráce s BBC v Londýne: „Budúcnosť je digitálna. Je ilúziou, že printové médiá zostanú len v tlačovej podobe. Ľudia čítajú noviny na mobile, pozerajú televíziu na mobile.“ Predovšetkým tak poukazuje na životný štýl mladých ľudí. Digitalizácia novín nielen podľa nej klope na dvere. Na druhej strane podľa Roberta Čobana, majiteľa vydavateľstva Co-

ČO A AKO PO PRIVATIZÁCII MÉDIÍ V SRBSKU

Nebežať pred oje Juraj Bartoš

edem rokov trvajúci proces privatizácie médií v Srbsku sa skončil. Pravdaže, ak len nebude pokračovať, alebo ak sa nedostane na sám začiatok. Keďže sa jeho dopadom zrejme bude zaoberať aj Európska únia, kam naša krajina má namierené a kam sa dostane iba ak, t. j. keď splní vytýčené podmienky, vrátane týkajúcich sa mediálnej sféry. Koho u nás ozajstne zaujíma, komu záleží na tom, či sprivatizované médiá zaniknú alebo budú pokračovať v činnosti, čo bude s ich zamestnancami, či sa informovanie prostredníctvom nich – v prípade, že prežijú nástrahy doby – zlepší, či namiesto štátu a/ lebo lokálnych samospráv budú slúžiť (viac alebo menej úspešne a „svedomite“) záujmom nových vlastníkov? Trúfnuť si odpovedať na vyššie uvedené a im podobné otázky už teraz, pripomenulo by akiste beh

www.hl.rs

pred ojom mladučkého žriebätka. Že ale v tejto súvislosti nie je daná posledná bodka, nasvedčuje aj trošku dymu ohľadne neúspešnej privatizácie štátnej agentúry Tanjug, ktorá formálne 1. novembra t. r. zanikla. Avšak už o niekoľko dní neskoršie premiér Aleksandar Vučić vyhlásil, že podnikne všetko preto, aby zamestnanci Tanjugu mohli pokračovať v práci. Nakoľko nám je známe, premiér v rovnakom kontexte nespomenul žiadne médium informujúce v rečiach niektorej národnostnej menšiny, ktoré sa tiež stalo obeťou privatizácie. Podľa výskumu Novosadskej novinárskej školy, k 5. novembru z 28 médií národnostných menšín v Srbsku úradne bolo predaných 8 a ďalších 5 bolo vo fáze podpisovania zmlúv o privatizácii. Ako povedala Dubravka Valićová-Nedeljkovićová, nesprivatizovaných zostalo 11 menšinových médií, zanikli 4 a jeden prípad bude mať súdny epilóg. Medzi tými,

Informačno-politický týždenník

lor Press Group, v tlačenej podobe sa knihy iste budú čítať. Hoci on sám pracuje prakticky celý život v súkromnom sektore, považuje za dôležité, aby existovala podpora ve-

rejného sektora, pokiaľ ide o existenciu lokálnych a menšinových médií. „Menšiny sú mostom medzi národmi a na tom moste treba pracovať. Tu má najvýznamnejšie postavenie mediálna scéna,“ vyzdvihuje Mateja Norčič-Štamcarová, splnomocnená ministerka a dočasná chargé d´affaires slovinskej ambasády. Team líderka EÚ infocentra Ljubica Markovićová opisuje všeobecný trend takto: „Väčšina printových médií z veľkých formátov prešla na menšie formáty. Štátne financovanie postupne prechádza na projektové, ale nikto presne nevie, čo to znamená.“ K slovu sa vo veľkom dostal aj Facebook. Možno ho využiť nielen k spätnej väzbe od svojich čitateľov, divákov, poslucháčov, ale aj k mnohým inšpiráciám. Veď kto už lepšie môže poradiť, o čom písať a čo vysielať, ak nie samotný recipient. V mediálnom prostredí nájdeme veľa lokálnych a menšinových médií. Prežijú? Reforma médií nie je na konci...

ktoré prestali s prácou, sú i médiá, ktoré vysielali v rečiach jednej alebo viacerých národnostných menšín, takže tu žijúci Maďari zostali bez 10 médií, Rómovia a Slováci bez 5, Chorváti a Rusíni bez 3, Albánci 2, Ukrajinci a Bosniaci bez 1 média. Muselo tak byť? Čo bude s médiami, ktoré sa dostali do rúk súkromným osobám? Aká je ich budúcnosť? Je síce pravda, že v zákone regulujúcom oblasť privatizácie jedno z ustanovení novým majiteľom médií nakladá, že počas prvých päť rokov sú povinné zachovať ich činnosť. Nič ich nezaväzuje zachovať štruktúru vysielaní, ani nepredpisuje, ako sa majú správať po vypršaní danej lehoty. Majúc na zreteli skutočnosť, s akým „úspechom“ sa u nás dodržujú zákony, respektíve na akej „vysokej“ úrovni je kontrola a najmä neadekvátne právne a hmotné stíhanie za porušenie legislatívy, nič nie je vylúčené. Ako hlas volajúceho v púšti vyzneli slová poslanca Zväzu vojvodinských Maďarov Lászla Vargu (inak i zakladateľa Maďarského hnutia) v TV Vojvodina: „Je zaujímavé, že sa médiá dostali do takého balíka privatizácie preto, lebo nikto túto otázku neroz-

členil na dve časti.“ On mieni, že je logické, aby sa štát vzdal vlastníctva nad štátnou agentúrou, keďže okrem nej existujú ešte tri, avšak, s ohľadom na skutočnosť, že menšinové médiá v trhovom zápase nemôžu byť konkurenčné a prostriedky vyčleňované na ich činnosť zo štátnej pokladnice „boli malé v porovnaní s tými, ktoré boli vyčleňované pre ostatné médiá“, privatizáciu menšinových médií považuje za zbytočnú. Summa summarum, zbytočné je teraz zapodievať sa otázkou, ako budú postupovať noví majitelia „starých“ médií (ktoré, zatiaľ, prežili meč privatizácie). O tom sa presvedčíme čoskoro. Zatiaľ sú isté aspoň dve veci. Na stovky ľudí, ktorí si na živobytie zarábali v mediálnej oblasti, zostanú (a na desiatky ich už aj zostalo) bez práce. Majiteľmi nehnuteľností, do ktorých vkladali občania, lokálne spoločenstvá, prípadne aj iné štáty, sa stali prevažne novozbohatlíci, ktorých sa už márne budeme pýtať na to, ako sa prehrýzli k prvému miliónu. Nuž ale: nebežme pred oje. Môžbyť (aspoň podaktorí z nich) príjemne prekvapia. Prekvapenia negatívne nás už dávnejšie prekvapiť nedokážu.

Na otvorení konferencie sa prihovorila aj riaditeľka Magyar Szó Rozália Ökrész

• TÝŽDEŇ •

Z OKRÚHLEHO STOLA VENOVANÉHO MENŠINOVÝM MÉDIÁM

Menšinová samospráva (stále) nedopovedaná Jasmina Pániková

eď štátne inštitúcie spĺňajú svoju úlohu kreovania podnebia pre pôsobenie médií a umožňujú spolufinancovanie mediálnych obsahov od verejného záujmu, javí sa základná dilema – ako zosúladiť finančnú podporu, ktorá je nevyhnutná, a nepresadiť politický vplyv? Je v takej situácii vôbec možná sloboda na vlastnú mienku? Je to jedným z testov demokracie pre všetky krajiny, samozrejme, aj pre našu. V prípade národnostných menšín je situácia možno ešte zložitejšia, zvlášť keď ide o médiá, ktorých zakladateľmi sú národnostné rady národnostných menšín. Ak k tomu pridáme aj privatizáciu lokálnych médií, otvorí sa ďalší okruh nedopovedaných tém, o ktorých hovorili aj na okrúhlom stole Sloboda vyjadrovania v národnostných menšinách, prebiehajúcom vo štvrtok 5. novembra

otázka vplyvu politických strán na redakčnú politiku. Tá by mala byť nezávislá od strany majiteľa, respektíve zakladateľa médií, čo by okrem iného malo byť obsiahnuté v kódexe práv a povinností majiteľa média, resp. jeho zakladateľa. Tým by sa zaručila úplná sloboda redakčnej politiky a objektívne novinárstvo by už nebolo spochybňované. Taký dokument, žiaľ, nie je vypracovaný. Nedim Sejdinović, predseda Výkonnej rady Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny, pripomenul, že sú pred nami výmeny Zákona o národnostných radách. Koalícii médií záleží na tom, aby bola prítomná v tomto procese, najmä preto, lebo nie všetky veci týkajúce sa menšinových médií boli regulované mediálnymi zákonmi. „Sú to oblasti, ktoré sa týkajú slobody vyjadrovania. Z určitých národnostných rád a menšinových médií sme dostali dobré návrhy na spoločné vypracovanie určitého vnútorného dokumentu,

Záujem novinárov a mediálnych expertov bol skutočne veľký

v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny. Všetci panelisti okrúhleho stola sa zhodli, že v prípade financovania médií zo strany štátnych orgánov nevyhnutne sa nastoľuje • TÝŽDEŇ •

ktorý by zaručil nezávislú redakčnú politiku médií, ktorých sú zakladateľmi národnostné rady,“ povedal Sejdinović. „Mienim, že vo vypracovaní mediálnych zákonov neboli

Eva Vukašinovićová

zakomponované aj návrhy národnostných rád,“ zdôraznila na okrúhlom stole Eva Vukašinovićová, zástupkyňa pokrajinského ombudsmana pre ochranu národnostných menšín. „Pokrajinský ombudsman od začiatku ukazoval na zhubnú privatizáciu lokálnych médií, keďže sme, ospravedlnene, boli tej mienky, že tieto médiá nie sú samoudržateľné. Tu ale nemôžem nastoliť základnú otázku, či tento štát potrebuje menšinovú samosprávu? Najprv schválite zákon, v ktorom uvádzate menšinovú samosprávu v určitej oblasti, potom si Ústavný súd rozmyslí, že je tých kompetencií veľa, a čo iné, než ich zredukovať,“ hovorí Vukašinovićová. Ktoré sú špecifické prekážky slobody vyjadrovania v menšinových spoločenstvách? Podľa nej v prvom rade ide o nejestvovanie kontrolných mechanizmov, ktoré

by umožnili objektívnejšie novinárstvo. Na debate nastolili aj otázku opätovného zavedenia predplatného a jeho dopadu na program v jazykoch národnostných menšín. Šéfka Oddelenia pre médiá Misie OEBS v Srbsku Gordana Jankovićová povedala, že predplatné by nemalo negatívne vplývať na informovanie a slobodu médií v jazykoch národnostných menšín, keďže sú aj príslušníci tých menšín časťou spoločenstva, ktorá bude platením daní prispievať k fungovaniu verejných servisov. Ako bolo povedané, dôležitou funkciou menšinových médií je aj svojrázne dopĺňanie verejných servisov, čím zveľaďujú kvalitu informovania. Avšak akým spôsobom v budúcnosti budú doplnené tie „prázdne miesta“, keď niektoré médiá aj skutočne zostanú prázdne? Ako informovala prof. Dr. Dubravka Valićová-Nedeljkovićová, podľa údajov Novosadskej novinárskej školy z 28 médií v jazykoch menšín predaných je 8, v procese podpisovania zmlúv je 5 médií, nie je privatizované 11 médií, zatiaľ čo už úplne zanikli 4 médiá. Žiaľ, štát zatiaľ nemá poňatia, aká bude budúcnosť neprivatizovaných médií, kedy a akým spôsobom budú rozdelené účastiny, čo sa stane s médiami, ktoré pre zmeškanie pri odovzdávaní dokumentácie ani nezišli do privatizačného kola... Jedni sú mienky, že tým informovanie menšín nie je ohrozené a vo verejnom servise je miesta pre všetkých. Áno, je tam miesta, ale verejný servis má svoju politiku, lokálne médiá zase svoju, bližšiu lokálnemu obyvateľstvu. Podarí sa im zosúladiť regionálne a lokálne?

46 /4673/ 14. 11. 2015

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: IRENA VOJÁČKOVÁ-SOLLORANO, STÁLA KOORDINÁTORKA SPOJENÝCH NÁRODOV V SRBSKU

Dva základné ciele

LETMO

Oto Filip

Klam

ie div, že sa viacerým médiám stále menej verí. Platí to nielen o elektronických a ich povážlivých vysielaniach lahodiacich duši malomeštiaka, ale i o tých printových. Trh, ktorý je jednému brat a inému kat, diktuje vlastné pravidlá správania sa. Kto sa im dokáže prispôsobiť, zostane a zotrvá. Inému zostáva s viac obáv čakať zajtrajšok. Naše najlacnejšie denníky sú najčastejšie najbulvárnejšie a najhľadanejšie, tie serióznejšie majú nielen vyššiu cenu, ale i menej záujemcov. Skutočne by bolo zaujímavé robiť občas také testy pravdivosti ich obsahu. Ak pre nič iné, aspoň preto, aby sa zistili súvislosti na relácii článok – čitateľ – cena – pravda. Už dávno existuje jedna z najznámejších sentencií o tom, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou a že tú čím väčšiu treba o toľko hlasnejšie kričať do sveta. Ozveny týchto slov, vyslovených ešte v prvej polovici minulého storočia, rezonujú v mnohých podobách i dnes. Vo forme palcových titulkov, skreslených poloprávd vyhlásených za pravdy

www.hl.rs

jediné, náznakov meniacich sa na jednoznačné závery. Treba sa len pozrieť na titulné stránky denníkov, priam nápadne pútajúce pozornosť z novinových stánkov na nás. Útechou nám môže byť, že na takéto choroby nie sú imúnni ani iní. Nie tak dávno jeden z rakúskych denníkov za pomoci fotomontáže zinscenoval výjav, na ktorom otec so synom v náručí chodí ulicami v zbombardovaných ruinách jedného z miest Sýrie. Na pôvodnej fotografii tento muž bol ale odfotografovaný, ako sa prechádza bežnou ulicou. Sám. Dvere klamu, dezinformáciám, hrubozrnnej propagande, skresľovaniu a zatajovaniu faktov sa otvárajú dokorán, od prípadu k prípadu. Vojna médií si nevyberá. Žiaľ, tie mienkotvorné najčastejšie v nej prehrávajú. Súvisí to aj so všeobecnou kultúrou, aj s osobným štandardom. No aj s čímsi, čo sa stalo akýmsi zvykom: že pravdu najčastejšie má ten, kto ju môže hovoriť. Hlasnejšie a masovejšie od iných. Taliansky spisovateľ a teoretik umenia Umberto Eco konštatuje, že sú dnes lepšie komunikačné kanály. Podľa neho to znamená i možnosť väčšieho a rýchlejšieho šírenia lží. Je ich ozaj veľa vôkol nás.

Informačno-politický týždenník

lunažívanie s prírodou. Ďalšia oblasť sa týka sociálnych a ekonomických rozdielov, ktoré musíme zmenšiť, aby sa obyvateľom Srbska žilo ľahšie, lepšie. To sú dva základné ciele, ktoré tu máme. – Najvýraznejšou globálnou krízou je tá utečenecká. Čo na tom pláne môžu podniknúť Spojené národy?

– Spojené národy pomáhajú vláde Srbska a srbským autoritám, aby všetko potrebné v tejto rovine prebiehalo bez problémov. No rozhodnutia o tomto sa schvaľujú predovšetkým v Bruseli. A keď tam európske štáty stanovia alebo rozhodnú, ako sa ku kríze ďalej stavať, tak potom aj my môžeme pomôcť a prispieť viac. Pomáhame všetkým štátom, ktorých sa utečenecká kríza týka, a povedala by som, že je jasná potreba aj po jej regionálnom riešení, východisku. – Ktoré ciele by ste generálne označili za najnaliehavejšie v nadchádzajúcom období, možno i bezprostredne pred nami? – Ekológia je určite jedným z nich. Ide hlavne o to už spomínané spolunažívanie s prírodou a okolím vôkol nás, ktorému sa musíme zase naučiť.

INÝ NÁHĽAD

mene tímu Spojených národov v Srbsku, v mene všetkých agentúr OSN, ktoré sú prítomné a pôsobia u vás, všetkým obyvateľom Srbska prajeme všetko dobré pri príležitosti 70. narodenín Spojených národov. Existujeme sedem desaťročí, a to je zároveň toľko rokov rozmanitej spolupráce Srbska s OSN, ako i prínosu občanov Srbska k naplneniu cieľov svetovej organizácie... Takto by sa stručne dal vystihnúť základný a ok-

tóbrový narodeninový odkaz čelných činiteľov Spojených národov, pôsobiacich u nás. Ich prvá osobnosť pani Irena Vojáčková-Sollorano, niektoré z tých predsavzatí i konkretizuje. – Práve sme v období, keď sa dosť často skloňujú nové ciele univerzálnej svetovej organizácie. Ktoré vy vidíte ako podstatné pre Srbsko? – Známe je, že je stanovených, že sledujeme realizáciu sedemnásť dlhodobých cieľov, naplánovaných na roky pred nami. Nazdávame sa, že je z nich pre Srbsko najdôležitejšie spo-

Ďuro Varga

Oto Filip

• TÝŽDEŇ •

Slovensko Gýč je všade okolo nás

NA SLOVENSKÝ KNIŽNÝ TRH SA DOSTÁVA ORIGINÁLNE DIELO SRBSKÉHO SOCIOLÓGA NIKOLU BOŽILOVIĆA

Rastislav Boldocký

ko spoznať gýč? Je možné voči nemu bojovať? Týka sa gýč iba umenia alebo je celospoločenským javom či dokonca životným štýlom? Takéto otázky si kladie kniha Gýčová kultúra srbského sociológa Nikolu Božilovića, ktorá sa nedávno vďaka vydavateľstvu Malé centrum a prekladu Gabriely Gliševičovej dostala aj na slovenský knižný trh. Publikácia ponúka tunajšiemu čitateľovi dôverný pohľad do mimoriadne širokého spektra gýčových prejavov v srbskej spoločnosti v 90. rokoch minulého storočia, ale zároveň analyzuje mimoriadne aktuálny gýč, čo produkuje dnešná, konzumná spoločnosť. „Za gýčom nikdy nemusíme ísť ďaleko. Gýč je vždy niekde tu, v našej blízkosti, v predme-

toch a veciach okolo nás alebo v nás samých,“ píše autor a na inom mieste dodáva: „Gýč ako postoj, aj ako vzťah, preniká do všetkých spoločenských vrstiev a ku každému jednotlivcovi, a to dokonca nezávisle od vzdelania.“ Už z týchto citátov je jasné, že sa v knihe stretáme s mimoriadne širokou definíciou gýču, ktorý sa zďaleka neobmedzuje len na „záhradných trpaslíkov“. Božilović však nezostáva len v rovine odborných definícií a diskusie, ale odhaľuje a identifikuje gýč hádam v každej oblasti života. Pedagóg Univerzity v Niši sa nijako netají tým, že vo svojom okolí mal materiálu na analýzu viac ako dosť. Hodnoty propagované v deväťdesiatych rokoch v Srbsku boli podľa neho opakom skutočného, autentického umenia. Pre slovenského čitateľa bude určite zaují-

mavé zoznámiť sa napríklad s fenoménom turbo folku, či pre toto obdobie typickou vulgarizáciou náboženstva. Zároveň sa v knihe stretávame aj s gýčom, ktorý má základ v masovej kultúre. Tu nás závery v knihe občas zaskočia a takmer vždy podnietia na rozmýšľanie. Pre mnohých môžu byť provokatívne autorove názory na globálnu turistiku, teda na oblasť, ktorú väčšina z nás vníma mimoriadne pozitívne a má k nej kladný vzťah. Gýč z nej vraj priam vyžaruje. „Turista nechce to pravé a skutočné, ale imitáciu skutočnosti. Autentickým

kultúrnym produktom cudzích kultúr turista zriedkavo rozumie a neprejavuje ani veľký záujem o ich originalitu,“ píše autor, ktorý gýč vidí aj v motivácii, ktorá je ukrytá za početnými dovolenkovými fotografiami. „Fotografovanie a výber objektov najčastejšie odhaľujú prianie turistov odfotiť nielen to, čo by si chceli uchovať v pamäti, ale to, čím by sa chceli pochváliť iným.“ V knihe nenájdeme definitívnu odpoveď, ako sa vyrovnať s gýčom. Dielo naznačuje iba možné cesty k tomuto cieľu. „Pre jednotlivca je márne bojovať proti gýču. Gýč vznikol v určitých sociálnych a kultúrnych podmienkach daného obdobia, takže riešenie možno spočíva vo vytvorení nových, humánnejších a pre gýč nepriaznivých podmienok,“ uvádza Božilović.

ZA TRI DNI SLOVENSKO ZAŽILO HNEĎ DVE MENŠIE ZEMETRASENIA

Hrozia silné otrasy? R. Boldocký

a tri dni začiatkom novembra udreli na Slovensku dve zemetrasenia. Najprv sa domy chveli v okolí Brezna. Otrasy s magnitúdou 3,2 stupňa mali epicentrum pri obci Nemecká a poškodili dokonca niekoľko komínov a stien. Druhé zemetrasenie bolo slabšie. Zaznamenali ho v Rajeckej doline a malo magnitúdu 2,1 stupňa. Hoci v oboch prípadoch išlo o menšie otrasy, nastoľuje sa otázka, či by nemohli byť predzvesťou ničivejšej pohromy. Vedci takéto udalosti neradi predpovedajú, podobné predpovede označujú za zbytočné vyvolávanie paniky. Ak sa však pozrieme do minulosti, je zjavné, že prípadné väčšie otrasy na Slovensku sa určite nedajú vylúčiť. Od polovice 11. storočia záznamy registrujú vyše 650 zemetrasení s takzvanými makroseizmickými účinkami, teda takými, čo sa prejavili na stavbách, v prírode a na ľuďoch. Na strednom • SLOVENSKO •

Slovensku v roku 1443, v Komárne v roku 1763 a pri Dobrej Vode na začiatku 20. storočia zaznamenali aj mimoriadne silné účinky. Dobre zdokumentované je napríklad zemetrasenie v Komárne. „Aj pred tou veľkou tragédiou obyvateľov vystrašili menšie otrasy, takže už v roku 1759 zakázali v meste hazard a ľudové veselice, aby si udobrili rozhnevané nebesia,“ povedal už dávnejšie historik Podunajského múzea Mihály Mácza. „Zbytočne. Dvadsiateho ôsmeho júna 1763 bola magnitúda zemetrasenia možno až 6,5 stupňa. Zomrelo 63 ľudí, 102 bolo zranených, z tých údajne zomreli ďalší. Pri silných otrasoch zeme sa zrútilo sedem kostolov a 279 budov, 785 domov bolo vážne poškodených.“ Keďže sa tektonický vývoj územia Slovenska nezastavil, k podobne silným zemetraseniam tu zrejme dôjde aj v budúcnosti. Lepšou je už správa, že pri rovnakej intenzite otrasov by účinky neboli zrejme

Maľba Karla Friedla v Podunajskom múzeu venovaná zemetraseniu v Komárne. Pôvodne zobrazovala morovú epidémiu, umelec ju neskôr prerobil. Obraz pomohol odborníkom určiť intenzitu zemetrasenia.

také ničivé ako v prípade spomínaného Komárna v 18. storočí. Všeobecne totiž platí zásada, že novšie konštrukcie sú bezpečnejšie. Odborníci sa totiž dokážu poučiť z každých nových ničivých otrasov a poznatky sa potom premietnu do prísnejších stavebných noriem. „Predpokladám, že najhoršie by dopadli historické jadrá miest. Na dedinách sú zasa najzraniteľnejšie staré domy bez železobetónových základov,“ uviedol v minulosti pre

mesačník Zázračný svet Július Šoltész z Katedry betónových konštrukcií a mostov STU. Podľa neho je z hľadiska Slovenska pozitívne aj to, že slovenské stavby a stavbári dobre obstáli v tvrdých skúškach. „V decembri 1988 udrelo zemetrasenie v severnom Arménsku. Malo intenzitu 6,8 stupňa magnitúdy. Slovenskí stavbári stavali, prípadne montovali v tejto oblasti panelové domy. Po zemetrasení práve ich objekty ostali stáť takmer neporušené.“

46 /4673/ 14. 11. 2015

Ľudia a udalosti ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE KONŠTATOVALO

Problémy v zdravotnej službe kulminujú Vladimír Hudec

ádrové zmeny a situácia v zdravotníctve poznačili 30. zasadnutie Zhromaždenia obce Plandište, ktoré bolo v piatok 6. novembra. Na úvod predseda Zhromaždenia Zoran Vorkapić oboznámil výborníkov, že podpredseda zhromaždenia Dušan Jelčić (PUPS) prestúpil k výborníkom skupiny občanov My môžeme, my chceme, takže táto skupina teraz počíta osem výborníkov. Okrem toho zhromaždenie verifikovalo mandáty výborníkov Slađany Mijailovićovej z listiny SPS-JS-PUPS a Gruja Pasku z listiny skupiny občanov. Oni v zhromaždení vystriedali Miroslava Petrovića a Jagodu Banjaninovú, ktorí po prestavbe moci nastúpili do iných funkcií. Výborníci schválili aj druhý tohtoročný opravný rozpočet, ktorý stanovili v sume 480,6 milióna dinárov, čo v porovnaní s prvým opravným rozpočtom predstavuje zvýšenie o vyše 12 miliónov dinárov. Podkladom na schválenie takého rozhodnutia sú zvýšené príjmy z dane z majetku, dane z prenosu absolút-

nych práv vlastníctva, dane zo zárobku, z úhrady za ochranu a zveľadenie životného prostredia, ako aj z dotácie medzinárodných organizácií a APV na základe súbehov. Rozhodnutie o pracovnom čase Domu zdravia otvorilo rozpravu o nutnosti súrne riešiť otázku chronického nedostatku lekárov v tejto obci. Úradujúca riaditeľka Domu zdravia Dr. Marija Markovićová na zasadnutí znovu upozornila, že pre nedostatok lekárov je úplne zredukovaná práca dedinských ambulancií. Upozornila však aj na dlhy z predchádzajúceho obdobia, ktoré sa naďalej hromadia. Zároveň oznámila, že podala demisiu na túto funkciu, čo je jej reakcia na bezmocnosť účinne riešiť vzniknutú situáciu. V súvislosti s tým predseda obce Milan Selaković oznámil, že obecný parlament plánuje jedno osobitné zasadnutie venovať fungovaniu zdravotnej služby v obci. V rámci nasledujúcich 40 bodov rokovacieho programu boli vykonané zmeny v jednotlivých pracovných telesách Zhromaždenia obce, ako aj v správnych

Problémy s prepravcom STUP Vršac aj pred výborníkmi

a dozorných radách podnikov a ustanovizní, ktorých zakladateľom je obec, čím aj formálne bola ukončená prestavba moci v tejto obci. V pokračovaní zhromaždenie schválilo záver, ktorým apeluje na Hospodársky súd v Pančeve, aby čím skôr ukončil konkurzné konanie v AS Agrobanat v Plandišti, a zároveň umožnil, aby podnik začal normálne pracovať a aby sa zamestnali noví robotníci. Týmto Zhromaždenie obce svojráznym spôsobom reagovalo na príliš divné rozhodnutie súdu zo 4. novembra odročiť súdne pojednávanie o navrhnutom pláne reorganizácie podniku, aj keď všetci veritelia boli prítomní. Inak konkurz v tomto podniku, ktorý skôr bol nositeľom rozvoja obce, trvá už vyše päť rokov a záverečné pojednávanie a rozhodovanie

bolo už viackrát odročené. Záverom zasadnutia bol nastolený aj problém, na ktorý rodičia žiakov a študentov už dlhší čas upozorňujú dopravný podnik STUP Vršac. Týka sa potreby uvedenia ešte jedného autobusu na tzv. študentskej linke v nedeľu večer na relácii Vršac – Nový Sad – Zreňanin, a to z bezpečnostných dôvodov, keďže je počet cestujúcich omnoho väčší, často až dvojnásobne, než je v autobuse sedadiel. V súvislosti s tým predseda obce Milan Selaković konštatoval, že tá linka je veľmi atraktívna, lebo cena lístka je omnoho nižšia než obvykle. Tým sa vysvetľuje veľký počet cestujúcich, povedal a prisľúbil, že sa v kontaktoch s riaditeľkou STUP Vršac pokúsia tento problém riešiť.

O ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI MALÝCH MIEST V BÁČSKOM PETROVCI

Teslianum Jaroslav Čiep

bec Báčsky Petrovec a Regionálna rozvojová agentúra Báčka vo štvrtok 5. novembra 2015 usporiadali prezentáciu brožúrky s príkladmi dobrej praxe energetickej účinnosti malých miest v Európe ako výsledok projektu Scientia – Small Cities Energy Efficient Teritorial Innovative Action, ktorý realizuje Energetické inovačné centrum Teslianum. Hlavným cieľom projektu je prínos k zveľadeniu a prezentácii uplatňovania Stratégie pre energetický rozvoj Republiky Srbsko do roku 2025. Keď ide o samotný projekt, na prezentácii uviedli, že k očakávaným rezultátom patrí vydanie prichystanej brožúry, jej prezentácia

www.hl.rs

v piatich vytipovaných malých mestách v našej krajine, z ktorých tá v Petrovci bola prvá v poradí. Ostatné majú v nasledujúcich dňoch pokračovať aj v iných prostrediach. Cieľom tohto projektu je podnecovať občiansku aktivitu v tejto oblasti Bude mať význam energetická účinnosť aj v Petrovci? a zdôrazniť dôležitosť konceptu Energy Efficient Small City pre lo- prihovorili koordinátor projektu Miloš Radivokálne samosprávy cez prichystaný písomný jević a autorka publikácie Mirjana Prljevićová, návrh ďalších krokov. obaja z Energetického inovačného centra Na prezentácii sa prítomným záujemcom Teslianum.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Z 31. ZASADNUTIA ZO KOVAČICA

Zvolili novú úradujúcu riaditeľku RTV OK Anička Chalupová

o štvrtok 5. novembra 2015 sa uskutočnilo 31. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, na ktorom výborníci prerokovali sedem bodov rokovacieho programu. Na tomto zasadnutí novoutvorená výbornícka väčšina (23 výborníkov) zhromaždená okolo Srbskej pokrokovej strany (SNS) odvolala z funkcie úradujúceho riaditeľa Verejného podniku Rádio-televízia Obce Kovačica Jána Litavského a za novú úradujúcu riaditeľku zvolila Olinku Glózikovú-Jonášovú, doterajšiu novinárku RTV OK. Okrem vedenia

VP RTV OK zmeny ovú, Jovanu Pavlovskú sa udiali aj v Doa Tešanu Čobaninovú. zornej rade VP V Správnej a DoPodnikateľskozornej rade Domu -rekreačného strezdravia v Kovačici diska Relax, ktorej sa tiež udiali zmeny. novými členmi sa Dr. Miodrag Nikolin, stali Pavel Karas, Slađana Savanovová, Želko Lenhart a Jaroslav Zámečník, Dr. Radmila Margan Dijana Žura. K a Dr. Veronika Jover zmenám došlo aj vo VP Naš stan, sa stali členmi Správkde úlohou čle- Na zasadnutí sa zúčastnili aj hostia zo Srbskej pokrokovej nej rady, zatiaľ čo prof. nov Dozornej rady strany Dr. Miroslavovi Brajazhromaždenie novskému, Nikolete poverilo Đorđa Milosavljevića, vačica bola aj voľba nových členov Šimákovej a Dr. Liviusovi Đurovi Marijanu Tomášikovú a Vikto- Dozornej rady VP Direkcia pre zhromaždenie pridelilo členstvo ra Veňarského. Na rokovacom výstavbu Obce Kovačica, kde do v Dozornej rade Domu zdravia programe 31. zasadnutia ZO Ko- tejto funkcie zvolili Sandru Gages- v Kovačici.

NEKOREKTNÉ SPRÁVANIE DOPRAVNÉHO PODNIKU STUP VRŠAC VOČI CESTUJÚCIM

Profitujú na úkor bezpečnosti cestujúcich V. Hudec

cieľom umožniť žiakom a študentom, aby sa po víkende strávenom doma v nedeľu večer mohli vrátiť do Zreňaninu a Nového Sadu, dopravný podnik STUP Vršac uviedol nedeľnú večernú linku na relácii Vršac – Zreňanin – Nový Sad. Výhodou je aj to, že si žiaci a študenti v tomto podniku môžu kúpiť aj mesačný víkendový lístok, ktorý platí od 12. hodiny v piatok do 12. hodiny v pondelok a je omnoho lacnejší než riadny lístok. Nieto pochýb, že konečným cieľom takej ústretovosti k cestujúcim je profit, čo v podstate nie je žiaden hriech. Veď cieľom každého podnikania je vytváranie profitu a nových hodnôt, ibaže v danom prípade STUP Vršac, zdá sa, zarába na úkor cestujúcich a ich bezpečnosti. Počet žiakov a študentov, ktorí sa touto linkou chcú dostať do Nového Sadu, resp. Zreňaninu, je totiž omnoho väčší než je v jednom autobuse sedadiel. Logické a, pravdaže, v súlade so zákonom o bezpečnosti v doprave by v takom prípade bolo • ĽUDIA A UDALOSTI •

zaslať dva autobusy. STUP Vršac však z nedele na nedeľu angažuje iba jeden autobus, do ktorého záverečne s cestujúcimi v Hajdušici (vzdialená 110 km od Nového Sadu a 55 od Zreňaninu) spravidla nastúpi 70 až 80 hlavne mladých ľudí, z čoho väčšina sú stredoškoláci, teda deti. Sadnúť si zrejme môže iba 45 až 50 cestujúcich, pokým ostatní stoja alebo sedia jedni druhým v lone. Tak napríklad pred asi mesiacom v Hajdušici do autobusa nastúpilo zo 15 žiakov z tejto dediny, ale aj z Jánošíka a Jermenoviec, aj napriek tomu, že v autobuse už bolo ďalších 15 cestujúcich bez miesta na sedenie. Údajne už pri štarte vo Vršci bez miesta boli piati cestujúci?! Pritom viacerí cestujúci, ktorí nastúpili v Hajdušici, museli svoju batožinu vniesť hore do autobusu, lebo v batožinovom priestore nebolo miesta, čo vyvolalo dodatočný stisk. Vodič autobusa sa telefónom opýtal dispečera, čo má robiť, a ten mu prikázal, aby po Zreňanin už viac neprijímal cestujúcich, a tým zrejme krivdil tým, ktorí na autobus čakali v ďalších dedinách.

Rodičia z nedele na nedeľu protestujú u dispečera, ale akoby hádzali hrach na stenu. Ten spravidla odpovedá, že nemôžu vopred vedieť, koľko bude cestujúcich. Na poznámku jedného rodiča, že môžu predpokladať na základe počtu predaných lístkov a zaslať dva autobusy, alebo aspoň jeden poschodový,

arogantne odvrkol: „Ty ma budeš učiť, čo mám robiť!“ Nepomohli ani hrozby, že zašlú políciu, avšak ani táto nereagovala, keď rodičia prihlásili, že v danom autobuse je viac cestujúcich než by smelo byť?! Je teda úplne jasné, že predajom víkendových mesačných lístkov STUP Vršac zaviazal študentov, aby s nimi cestovali, a teraz to zneužíva! Nechceme maľovať čerta na stenu, ale sa nám priam núti otázka, či sa musí stať niečo zlé, aby sa zodpovední v podniku začali správať v súlade so zákonom a v záujme bezpečnosti cestujúcich, v tomto prípade detí, za ktorých bezpečnosť by zrejme museli zodpovedať.

KRÁTKE SPRÁVY Nový Sad Oslavy jubilea. Slávnostnými bohoslužbami, na ktorých si pripomenuli aj výročie posvätenia novosadského chrámu Božieho, v oslavách cenného jubilea 95. výročia organizovanej ochotníckej činnosti novosadských Slovákov pôsobiacich pod strechou SKC P. J. Šafárika sa pokračovalo aj v nedeľu 8. novembra. Pútavú kázeň na bohoslužbách mal Samuel Vrbovský, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Z prejavu novosadského farára Vladimíra Obšusta vyznelo posolstvo: Nech Pán žehná, aby všetci spolu, cirkev, spolok a Matica, ale aj všetci Slováci žijúci v Novom Sade zo skvelej perspektívy rôznych druhov užitočnej činnosti mali iba radosť. Záverom nasledoval minikoncert zmiešaného spevokolu pod taktovkou Anny Crveniovej. Po bohoslužbách sa všetci prítomní včítane hostí zo Slovenska kamarátili pri občerstvení na starej fare. Azda Pán požehná, ako povedala predsedníčka SKC P. J. Šafárika Katarína Mosnáková-Bagľašová, aby sme okrúhle sté výročie oslávili v nových priestoroch... J. F. 46 /4673/ 14. 11. 2015

Ľudia a udalosti SO ŠÉFREDAKTOROM RUBRIKY PO SLOVENSKY TV VOJVODINY JÁNOM ČEMANOM

V roku jubilejnom z redakcie – rubrika Juraj Bartoš

lame v piatok o 21.30, trvá 1,5 hodiny). V nedeľu predpoludním máme užšie zamerané tematické vysielania (polhodinovku pre penzistov, polhodinové vysielanie pre dedinu, potom je tu Agrosféra – pre poľnohospodárov a Náboženské vysielanie. Predtým ide polhodinová Dúhovka – naše najstaršie vysielanie; Ján Čeman na stretnutí novinárov počas trvá celých 40 rokov, tohtoročných SNS nezmenila formu, je ktorá ju pripravovala. Vyslovili to stále dokumentárna reportáž. sme sa, že sme proti nej, ale ko- Máme taktiež zábavno-hudobné misia (ani neviem, kto v nej bol) vysielanie Dotyky, ktoré ide raz za ju nerešpektovala.” mesiac v priamom prenose, buď Ako reagovali menšinové re- zo štúdia, alebo na tvári miesta dakcie na tieto zmeny? významnejších udalostí. Nakoniec „Prakticky sme nemali času rea- už tretí rok beží Paleta, vysielanie govať. Preto, že nám systematizá- pozostávajúce z najlepších odcia jednoducho bola podstrčená vysielaných kratších foriem (trvá a bolo povedané, že sa odteraz 50 minút), titulkované po srbsky. máme podpisovať ako rubriky.” Najnovšie, od 5. októbra, odkedy

ginálneho programu, vrátane repríz, keďže Dúhovky z dôvodov kádrových (je nás málo) a technických (kapacity sú nepostačujúce) natáčať predtým ujatou dynamikou nemôžeme.“

novembri 1996 sa Ján Čeman (1971) ako čerstvý profesor slovenského jazyka a literatúry z Kysáča zamestnal vo vtedajšej Televízii Nový Sad. Roku 2006 pri kormidle Redakcie programu OČAKÁVANIA SÚ po slovensky vystriedal vtedajV KOLÍZII S MOŽNOSŤAMI šieho zodpovedného redaktora Technické, čiže výrobné kaJána Ďurovku, ktorý redakciu a pacity vám robili starosti aj v novinárčenie opustil. Slovenská období, keď niekdajšia Televízia redakcia, tak ju bežne voláme Nový Sad sídlila na Mišeluku v aj dnes, po tom, čo ju vedenie Sriemskej Kamenici. Teraz sa Verejného servisu TVV roku 2015 tiesnite na podstatne menšom pozmenilo na rubriku, vtedy už priestore. V akej miere vám to mala za úlohu pripravovať a vykomplikuje prácu? Očami laika sielať iba informatívny program, 4,5 hodiny programu za týždeň nie aj dokumentárny, vzdelávací, sa dá zvládnuť hravo... detský, kultúrno-umelecký, hraný „Keď sme pred rokmi šli robiť a zábavný. Naši kolegovia Slováci rozhovor s vtedy novým veľvyslanv rámci TVV, koľko im vonkajšie com Slovenskej republiky pánom (organizačné a technické) a vnúIgorom Furdíkom a povedali sme torné (kádrové) okolnosti dovolia, mu, že sme v redakcii desiati, sa predsa nezriekli úplne ani dozajasal, že ,máme za sebou armákumentárnych, ani zábavno-hudu.’Kolegovia zo Slovenskej teledobných, ani detských obsahov. vízie reagovali otázkou, či máme Kto, kedy a prečo pozmenil nadostač ľudí na vyplnenie danénázvy redakcií národho rozsahu originálnym nostných menšín? Ako programom. Ide o to, že sa teraz vlastne voláte? s narastajúcim apetítom Ako konkrétne oslávite štyri desaťročia vysielania televízneho programu v našej televízie, respektíve „V lete 2015 nadobudla platnosť najnovšia slovenskej reči? so zvýšenými nárokmi „Rozhodli sme sa, že jubileum oslávime v niekoľkých etapách. Najprv prostredníctvom národnostných menšín systematizácia vo Verejnom servise Rádio- vysielania TV v spomienkach, ktoré už beží raz za mesiac. Zahrnuje príspevky, ktoré sme na vysielania v ich re-televízie Vojvodina. Na odvysielali pred rokmi v určitom mesiaci. Pripravujem ich v spolupráci s niekdajším čiach, sa nám v podstate základe toho dovtedajšie zodpovedným redaktorom Redakcie informačno-politického vysielania v slovenskej reči scvrkáva priestor pre kvamenšinové redakcie sa Televízie Nový Sad Jánom Struhárom. Náš kolega vo výslužbe urobil vzácnu prácu, keď v litnú produkciu vysielaní formálne pozmenili na Múzeu Vojvodiny vyhľadal a identifikoval, podrobne popísal veľké množstvo vysielaní a v rečiach menšín. Naprírubriky (aj v televízii, aj príspevkov; tie sú teraz digitalizované, takže ich môžeme znovu používať. Druhý segment klad kameramanov je v rozhlase) a vysielajú osláv je budúci zborník prác našich niekdajších a terajších zamestnancov. Začali sme ho stále rovnaký počet, ba prostredníctvom Druhé- pripravovať začiatkom leta a práve ho dokončujeme. Bude o tom, ako vznikla naša pô- aj menej (keďže odcháho programu TVV. Čiže vodná redakcia, ako sa menila, ako – a verím, že úspešne – kráčala tŕnistými novinárskymi dzajú do výslužby), počet úradne sa menujeme chodníčkami. Nakoniec tejto 40-ročnej ceste venujeme vysielanie Dotyky: záujemcovia strižní je tiež rovnaký a Rubrika po slovensky si ich môžu pozrieť v zachodenom večernom termíne v nedeľu 15. novembra. V nich sa programu je viac. Zákon Televízie Vojvodina (po predstaví terajšia naša redakcia, čiže rubrika. nám nedovolí priberať srbsky: Rubrika na slonových ľudí, z čoho je vačkom).“ jasný nesúlad medzi Aká je teraz štruktúra vysiela- platí jesenná TV schéma, nám potrebami a kapacitami, čiže na Pýtal sa niekto vôbec menšinové redakcie ohľadne preme- nia Rubriky po slovensky TVV? pribudla aj desaťminútovka (v prípravu príspevkov a vysielaní „Máme desaťminútové denníky utorok o 17.30), žiaľ, nemáme sily máme stále menej času.” novania na rubriky? „Nikto sa nás na nič nepýtal (každý deň okrem nedele) a týž- na nový obsah, takže využívame Nie sú možnosti na to, aby v súvislosti so systematizáciou. denné informatívne vysielania: to, čo máme v zásobe, príspevky každá redakcia, teda rubrika, My sme naše názory ohľadne Dobrý večer, Vojvodina (blok prí- pre deti. Čiže úhrnne vysielame pripravovala svoj program systematizácie podali komisii, spevkov z našich prostredí vysie- štyri a pol hodiny vlastného ori- sama?

Kniha a Dotyky k jubileu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

„Súčasný manažment to nepovoľuje. Navrhovali sme, aby sa na technickom pláne oddelili prvý a druhý program (v rámci neho sú vysielania v rečiach národnostných menšín – pozn. J. B.), lebo sa navzájom ľahšie dohodneme, avšak narážame na silnú centralizáciu.” Nakoľko nám je známe, prácu vám komplikuje aj organizácia... „U nás sa rozvrhy pre výrobné štáby robia v pondelok (do štvrtka) a vo štvrtok (na dni víkendu). Teda ak informáciu o určitej udalosti nemáme včas, nemôžeme mať nárok na výrobný štáb. Situáciu navyše komplikuje aj skutočnosť, že spolky, združenia a iné naše organizácie navzájom nespolupracujú, a tak niekedy treba byť na troch odlišných miestach v rovnakom termíne. Pravdaže, nemôžeme dostať tri kamery naraz. Ak sa vyskytnú prioritné udalosti, s ktorými sme neboli včas oboz-

riadne zamestnaných. Zo starších zamestnancov sme tu Pavel Hric, Júlia Bovdišová, Jarmila Štrbová, Anna Stanivuková, Karmena Zorňanová a ja ako novinári, taktiež Anna Hrnčiarová, niekdajšia daktylografka, teraz pomocníčka vo výrobe programov. Naposledy sme trvalý pracovný pomer nadviazali na prelome rokov 2013 a 2014, a to s piatimi mladými novinármi. Prijali sme Milana Ku- Časť kolektívu slovenskej rubriky TVV líka, Svetlanu Surovú, na redakčnej porade 9. 11. 2015 Annu Maľovú, Annu „Generálny problém TVV je, že Zatiaľ čo im stačí telefonické hláFuntíkovú a Annu Struhárovú (teraz Širkovú). Od 2. novembra pri novej systematizácii sa ne- senie z udalosti, pri ktorej sú naši pracujú u nás, zatiaľ na určitú dobu, zohľadnili naše sugescie ohľadne novinári, nám nepostačuje ich aj Anna Lačoková (novinárka) a zistenia problémov a návrhov na telefonát, najmä ak nemáme krySabína Trbarová (hlásateľka, ktorá ich riešenie. Nie je mi jasné, dokedy tie primeraným obrazom. Občas doteraz pracovala ako honorárna sa bude rozširovať program na sme však cestovali spoločne na spolupracovníčka). Naša redak- úkor kvality. Čiastočne je možné jednotlivé podujatia. S Hlasom túto záležitosť prekonať použitím ľudu je – zo spomenutých dôvokrátkych videonahrávok spolupra- dov – spolupráca ešte ,tenšia’ Mecovníkov povedzme do denníka, dziredakčná spolupráca v samej ale to nie je aj trvalé riešenie. Ďalší TVV funguje na celkom slušnej problém je v tom, že v televízii už úrovni. V pondelok sa stretávame nie sú niektoré pracovné profily, všetci šéfredaktori, vieme, kde kto ako je napríklad asistent réžie, koho posiela, a keď treba, jedni takže si pri natáčaní všetko musí za- druhým poskytneme materiál z pisovať a v strižni hľadať sám novinár alebo režisér. Okrem toho, je známe, že dušou našej redakcie kedysi bola sekretárka, Z osláv 35. výročia Slovenskej redakcie TV Vojvodina (2010) avšak teraz ju už nemáme.” Existuje, t. námení, reagujeme tak, že idem cia skôr mala, a už nemá, vlastnú za mojím vedúcim, a potom to tajomníčku a organizátora... Po- j. ako funguje obyčajne predsa vykryjeme. Ale merne zlá situácia je i s externými spolupráca s nie je to vôbec jednoduché; ka- spolupracovníkmi, keďže teraz lokálnymi mémeramana obyčajne súrne získať máme iba dvoch: Annamáriu Bol- diami, medzi nie je až také ťažké, ale nájsť voľnú dockú-Grbićovú a Jaroslava Zaťku. jednotlivými Anna Jašková a Jozef Maďar (2010) kameru veru je.” Naposledy je tu aj produkčná Sara zložkami TVV udalostí a prostredí, ktoré nás Dudvarská, nie však ako členka a na medzinárodnom pláne? „Spolupracujeme s niektorými zaujímajú. Pokiaľ ide o medziKÁDRE A INÉ PROBLÉMY redakcie. Pri priamych prenosoch Všímame si, že sa vo vašich ako asistentku réžie angažujeme lokálnymi televíziami, predovšet- národnú spoluprácu, tá bola tiež vysielaniach objavujú aj nové Alenu Pálikovú z KC Kysáč. Vekovo kým s tými v Kovačici a Starej na uspokojivej úrovni, najmä so tváre. Kto teda tvorí Slovenskú sme na tom pomerne dobre, prie- Pazove. Pretože máme identické Slovenskou televíziou pred jej merne máme okolo štyridsiatky. výrobky. Aspoň pred privatizá- fúziou so Slovenským rozhlasom. redakciu, t. j. rubriku? „Teraz je nás tu síce viac, ako keď Pokiaľ ide o odbornú štruktúru, ciou sme spolupracovali, každý Mám pocit, že vedenie terajšej som sa zamestnal, ale vtedy náš kedysi naša redakcia zamestnávala týždeň sme si vymenili aspoň Rádiotelevízie Slovenska viac program bol kratší o tretinu. Keď skončených slovenčinárov, teraz je po dva-tri príspevky; uvidíme, vsádza na spoluprácu v rovine sa nám zväčšil objem vysielaní, to už v tomto ohľade podstatne ako to bude naďalej. Menej sme rozhlasovej; v rámci nej výnimočspolupracovali s našou sester- ne funguje výmena materiálov, vedenie nám, našťastie, umožnilo pestrejšie.” pribrať honorárnych spolupracovKtoré sú ďalšie vypuklé prob- skou redakciou v Rádiu Nový Sad, pokým výmena televíznych obníkov a neskoršie aj zvýšiť počet lémy a ako sa s nimi vyrovnať? keďže sú naše produkty odlišné. sahov akosi viazne. • ĽUDIA A UDALOSTI •

46 /4673/ 14. 11. 2015

Ľudia a udalosti FOTO OKO

AKÍ SME TO OBČANIA? Na jar VKP Čistoća aj v novosadskej štvrti Detelinara namiesto klasických namontovala podzemné kontajnery. Výhody moderného riešenia odkladania zmiešaného odpadu sú predovšetkým tie, že sa smeti nerozhadzujú všade dokola, že nezapáchajú najmä zvyšky potravín, ktoré sa kazia, a preto sú aj zo zdravotných dôvodov bezpečnejšie. No ako to už u nás býva, onedlho z nadzemnej časti vhadzovacieho zariadenia zmizli vrchnáky!? Niekto, pravdepodobne, pod rúškom noci, vrchnáky násilne odtrhol a odniesol so sebou (foto

vľavo). Pritom pokazil aj páky, ktoré po stlačení nohou tie vrchnáky dvíhali. Keď už neodhalili páchateľov tohto činu, nespokojní obyvatelia Ulice Pasterovej číslo 14 napísali petíciu, aby VKP Čistoća namontoval nové vrchnáky, čo sa, napodiv, rýchlo aj stalo (snímka vpravo), takže kontajnery znova normálne fungujú. Dokiaľ, to nik nevie! Hádam zatiaľ, kým niekto nebude znova potrebovať práve také kusy, aby zostrojil niečo v domácnosti, alebo aby zarobil nejaký dinárik z predaja na odpad starého železa! J. P.

Z NOVOSADSKÝCH PRECHÁDZOK

Farby novembra O. Filip

to vraví, že v prírode neexistuje rovnováha? Za nami zostal riadne daždivý a studený október, no november si dal do náplne práce povinnosť nahradiť nám aspoň toľko slnka, o koľko nás desiaty tohtoročný mesiac obral. Prvé dva novembrové týždne to splnili takmer do bodky: skôr pripomínajú máj než pokročilú jeseň.

Pondelková prechádzka Novým Sadom priniesla kopu pôžitkov pre takmer všetky vnemy. Zaujali hlavne farby hýriace desiatkami, možno i stovkami pestrých odtieňov. Dominujúca Aj stromy majú svoje kontrasty hnedá, ale aj tmavá zelená, karmínová, žltá. O poznanie lepšia nálada prechádzajúcich sa než v dňoch

V Ulici jevrejskej

Stred mesta – akoby to bolo v lete

www.hl.rs

Vždy láka krásou – Dunajský park

Informačno-politický týždenník

daždivých. Aj akási lenivá chôdza chodcov, ktorí akoby chceli naplno vpíjať všetky tie farby vôkol seba, akumulovať ich pre dni, keď ani o slnku, ani o jase nebude ani chýru, ani slychu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

EKOLOGICKO-ENERGETICKÉ TRENDY: CNG

Palivo budúcnosti Oto Filip

ýznam energetiky si bežný smrteľník uvedomuje najmä v týchto týždňoch a dňoch plných úvah na tému existencie, vrátane navonok takej prozaickej záležitosti, ako je zabezpečenie paliva na nadchádzajúcu zimu. O energetike sa v októbri rokovalo i na viacerých veľtrhoch a konferenciách v Belehrade a v Novom Sade. Témy boli rôzne, no najmä praktické. Osobitnú pozornosť na októbrovom veľtrhu energetiky v Belehrade vyvolala prezentácia Naftového priemyslu Srbska vzťahujúca sa na výhody využívania CNG v doprave, osobnej i hromadnej. Čo sa vlastne skrýva za touto skratkou? Ide o stlačený zemný plyn (Compressed natural gas), čiže o prírodné fosílne palivo ľahšie od vzduchu, ktorého hlavnou zložkou, na vyše 90 percent, je metán. CNG má mnohé ekologické a ekonomické výhody. Možno ho medziiným používať ako alternatívne palivo do všetkých druhov vozidiel, taktiež ako dôležitú energetickú zložku v priemysle. Nielenže má najväčšiu kalorickú hodnotu zo všetkých palív na trhu, ale jeho charakteristikou je aj výrazne nižšia produkcia škodlivín v porovnaní

s inými palivami, najmä CO2. U nás sa CNG vyrába v okolí Palića, no jeho širšie používanie je ešte stále hudbou budúcnosti. Prvé čerpacie stanice, ktoré do svojej ponuky zaradili aj CNG, boli otvorené len nedávno a Naftový priemysel Srbska plánuje do roku 2020 prichystať dvadsať Z veľtrhovej prezentácie CNG takýchto čerpadiel. Ako i každé Za tisíc dinárov i 26 630 tankovacích staníc. Európa iné palivo, aj osobným vozid- je na tom horšie. V nej je 1 760 250 CNG má svolom na benzín takýchto vozidiel v 38 krajinách, je nevýhody. možno zdolať kde je k dispozícii približne 4 685 Jednou z hlavpriemerne 97 ki- čerpacích staníc. ných je skromKým sa v mnohých krajinách vo lometrov, dieseloná sieť tankovým 120 a vozid- svete autá na stlačený zemný plyn vacích staníc. lom používajúcim považujú za stávku na istotu, u nás Aj nerentabilCNG až 252 kilo- a v okolitých balkánskych štátoch, ná prestavba metrov. CNG sa okrem Bulharska, CNG trh je ešte osobného v mnohých kra- len v zárodku. A to napriek tomu, auta, nemožjinách presadilo že jeho cena je nižšia ako iných nosť tankovať zvlášť v mestskej palív, alebo že sú v porovnaní s do prenosnej doprave. V Mad- benzínom úspory v spotrebe asi nádoby a skuride je autobu- 60 percent a v porovnaní s naftou točnosť, že si O výhodách stlačeného zemného sov poháňaných okolo 40 percent. tlaková nádoba plynu na Veľtrhu energetiky Musíme si uvedomiť, že si na týmto palivom vyžaduje doda- hovoril Igor Korać, zástupca najviac: 469. Vo nové načim zvykať včas. Nie natočné miesto. riaditeľa Bloku energetiky NIS Viedni ich je 400, darmo sa vraví, že chudobnému Výhod je však u nás stále málo: v Belehrade 22, aj z hrnca vykypí. Škoda by bola, oveľa viac. V prvom rade najeko- v Novom Sade 16. ak by v časoch krízy a skromného nomickejšia a najekologickejšia Celkovo je v súčasnosti vo svete štandardu vykypela aj možnosť prevádzka. Dokladovať to možno 19 625 000 tzv. CNG vozidiel, pre- úspor, ktoré sú pri palive budúcmnohými skutočnosťami. mávajúcich v 86 krajinách, kde je nosti ozaj reálne a pozoruhodné.

ZO STAROPAZOVSKÉHO PODNIKU ČISTOĆA

V novej ulici dva polopodzemné kontajnery Anna Lešťanová

o Verejnom komunálnom podniku Čistoća v Starej Pazove okrem pravidelných aktivít začali akciu inštalovania polopodzemných kontajnerov s cieľom zmenšiť nepríjemný pach a predísť roznášaniu smetí po uliciach. V týchto kontajneroch sa odpad sám stláča pod vplyvom gravitácie, takže sa do nich zmestí oveľa väčšie množstvo smetí než do klasických kontajnerov. Ako sa dozvedáme v tomto komunálnom podniku, zatiaľ v Obci Stará Pazova inštalovali • ĽUDIA A UDALOSTI •

šesť takýchto kontajnerov a v týchto dňoch majú byť postavené i ďalšie tri. Do jedného polopodzemného kontajnera sa zmestia smeti z až piatich klasických kontajnerov. Keďže sú uzatvorené, je znemožnené šírenie nepríjemného pachu. Z druhej strany zasa ani túlavé psy a zberatelia sekundárnych surovín ich nemôžu prevrátiť, resp. povyhadzovať nahromadený odpad. Polopodzemné kontajnery sú zatiaľ inštalované v Novej a Starej Pazove a dva sa nachádzajú aj v novej ulici oproti autobusovej stanici v Starej Pazove.

Polopodzemný kontajner v novej ulici v Starej Pazove

46 /4673/ 14. 11. 2015

Ľudia a udalosti PROJEKT KLUBU POĽNOHOSPODÁROV KULPÍNA

Črtá sa výstavba nového mosta Katarína Gažová

vo vlastníctve klubu, aby porovnali cesty, keď bolo treba, aj počas roka. Tu sme mali dobrú spoluprácu s poľným strážnikom, ktorý napomínal ľudí, aby vyrovnali cestu, keď prešli po blate do chotára. Zeleninári mu-

druženie kulpínskych poľnohospodárov aj tohto roku rozvíja pozoruhodnú aktivitu. V súčasnosti je aktuálny ideový projekt výstavby mosta cez kanál s cieľom odbremeniť jestvujúci most. Predseda kulpínskych poľnohospodárov Milan Popovicki ozrejmil projekt a prácu klubu. Akým aktivitám ste sa venovali v bežnom roku? – Už na sklonku minulého roka a začiatkom roku 2015 sme usporiadali viacero osožných prednášok pre poľnohospodárov. Nasledovalo písanie projektov s cieľom získať prostriedky na činnosť, na základe kto- Milan Popovicki ukazuje ideový rých nám schválili 40-tisíc projekt nového mosta dinárov. Nateraz sme ich nedostali, ale veríme, že do konca sia chodiť aj po rozmočenom do roka budú vyplatené. Ďalej sa poľ- poľa, ale potom si za sebou majú nohospodári venovali navážaniu porovnať. Akú máte spoluprácu s Miestzeminy na cesty v chotári, aby ich čím lepšie urovnali. Tieto práce vy- nym spoločenstvom Kulpín? – Máme korektnú spoluprácu. konávame každý rok, predtým však musíme podať žiadosť podniku Vody Vždy nás požiadajú, keď treba niečo Vojvodiny, aby sme mohli zeminu doviezť či odviezť, a my sa snažíme brať z brehov kanála. Potom nasle- vyjsť im v ústrety. Pomáhali sme, keď dovala veľká jarná akcia rovnania sa navážala zem vedľa cyklistickej všetkých poľných ciest v chotári. Aj dráhy ku mostu, keď sa čistil jarok neskoršie viacerí poľnohospodári vedľa slovenského cintorína, keď brali dosky na rovnanie, máme dve sa zriaďovalo nádvorie školy, park

Náčrt nového mosta cez kanál v Kulpíne a stred dediny. Snažíme sa byť k dispozícii, aj keď ide o traktory a vlečky, aby sa práce účinne vykonali. Aj tohto roku sme na tendri v obecnej direkcii dostali do kompetencie odpratávanie snehu v Kulpíne a takým spôsobom robíme niečo navyše pre svoje prostredie. Aktivita združenia je v poslednom čase zameraná aj na ideový projekt výstavby nového mosta. V ktorej fáze sú práce teraz? – Vypracovaný je ideový projekt mosta, ktorý má byť vystavaný na konci Školskej ulice cez kanál DTD. Projekt ešte v obci čaká na schválenie. Prvý krok je urobený, a potom bude treba vybaviť rôzne komunálne a urbanistické povolenia, vypracovať riadny projekt a hľadať investorov. Prostriedky,

ktoré sme ako združenie poľnohospodárov za dva roky zarobili z odpratávania snehu z ciest, vložili sme do vypracovania ideového projektu nového mosta. Na tom mieste, ktoré Kulpínčania menovali Skela, voľakedy bol most, kým nebol vystavaný tento terajší smerom do Petrovca. V dnešnom čase je nám poľnohospodárom nový most prepotrebný, aby sa skrátila cesta medzi chotármi z jednej a druhej strany kanála. Takým spôsobom jestvujúci most bude na 90 percent odbremenený a aj celková premávka sa zmenší. Plánovaná nosnosť nového betónového mosta bude 20 ton, šírka 4,3 metra a dĺžka 72 metrov. Projekt mosta vypracovali odborníci Geo-Put-Projektu. O tomto moste sa medzi poľnohospodármi veľmi dlho hovorí a teraz konečne prišlo k tomu, že sa konkrétne koná.

ZBER TOXICKÝCH OBALOV V PETROVCI A V HLOŽANOCH

Nerozhadzujme, dbajme na prostredie! Jaroslav Čiep

ecpa – združenie zahraničných výrobcov chemických postrekových výrobkov a Obec Báčsky Petrovec zorganizovali druhú tohtoročnú akciu zberu toxickej ambaláže v Báčskom Petrovci a v Hložanoch. Na účasť v akcii zbierania obalov z pesticídov vyzvali predovšetkým domácich poľnohospodárov, ktorí tieto prípravky používajú, a potom nevedia, kam odkladať prázdnu ambaláž. Zber sa konal v stredu 4. novembra predpoludním. Aj v Petrovci, aj v Hložanoch

www.hl.rs

sa v akcii zúčastnili združenia poľnohospodárov a viacerí jednotlivci, ktorí prispeli z vlastnej iniciatívy, kým v Hložanoch motivátorkou akcie bola Viera Turčanová so Združením ekológov Ekos. Ako nás informovala obecná inšpektorka pre ochranu životného prostredia Tatiana Milina Turanová, akcia sa vydarila a zozbierané obaly prevzal kompetentný tím, ktorý odváža toxický odpad. Zároveň vyzvala poľnohospodárov, aby po použití chemických výrobkov obaly Obaly predtým povymývané vodou dočasne uschovávali u seba, poľnohospodári prinášali vo vreciach

Informačno-politický týždenník

a zdôraznila, že v nasledujúcom roku mienia častejšie organizovať akcie tohto druhu. Poľnohospodárske družstvá sú inak zmluvou zaviazané odovzdávať tento druh toxického odpadu a pre nich Secpa vykonáva zber osve. Tieto obaly sa potom odvážajú zo Srbska do zahraničia, kde sa primerane zneškodnia. Keďže je Báčskopetrovská obec v rámci našej krajiny jednou z najorganizovanejších ohľadom tejto aktivity, získala možnosť organizovať akciu aj viackrát do roka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZBER ÚRODY V KYSÁČI

Chotár sa zaodieva dočierna

Elena Šranková

ovembrový ruch v kysáčskom chotári je pri konci. Usilovní kysáčski poľnohospodári sú v zbere jesenných plodín vždy trochu pred ostatnými, aspoň keď ide o susediace chotáre. Pekné počasie im v práci len pomáha.

Kysáčsky chotár sa pomaly zaodieva do čiernej farby. Orba je v plnom prúde a traktory usilovne brázdia polia. V uplynulých dňoch práce okolo zberu sóje boli zriedkavé, doteraz ich už celkom skončili. Pestovatelia tejto plodiny hovoria, že v závislosti od časti chotára, ale aj agrotechnických opatrení, sója urodila od 10 do 22 až 25 metrákov z jutra.

Končil sa i zber kukurice, ktorej sa urodilo od 50 do 70 metrákov z jutra. Väčšina kysáčskych poľnohospodárov už chystá kukuričné kombajny na zimný odpočinok.

Práce okolo vyorávania a nakladania repy bolo ešte vidno, ale aj tie sú na 90 percent skončené, lebo je to kultúra, ktorá sa zberá posledná. Pestovatelia sú trochu nespokojní s percentom cukru a repa urodila od 3 do 4,5 vagóna z jutra.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! T akže tak sa veci majú: náš štát má vo svete 71 čestných konzulov. Denník Blesk sa k (po)čestnosti ostatných diplomatov nevyjadruje. Zato sa z menovaného periodika dozvedáme, že je na obzore nová budúca koalícia na najvyššej úrovni. Vraj sa po dávnom rozsobáši pána Čedomira Jovanovića s DS, s ktorou sa prednedávnom rozviedol aj jej donedávny predák a prezident Srbska pán Boris Tadić, obaja páni ohliadajú po matrikárovi, ktorý ich opäť dá na • ĽUDIA A UDALOSTI •

hŕbu. V tejto súvislosti sa skloňuje meno hlavy LSV pána Nenada Čanka, len s ním sa vraj budú môcť dostať do vytúžených poslaneckých lavíc NZ Srbska. Prví dvaja totiž – zatiaľ – neabsolvovali žiadnu tévérealityšou. Či je Pravda, a či nie, len sa vraj Číňania veľmi hnevajú na údajne neschopnú administratívu Srbska. Takže dve čínske spoločnosti uvažujú o možnosti zrušenia investícií v hodnote 1,15 miliardy eur do uhoľnej bane Kovin. Konečne aj my dokážeme

niekoho rozčertiť! A nech stojí... Zase ale prím hral náš pán premiér Aleksandar Vučić. Keď, konštatujúc, že MMF by dovolil zvýšiť penzie, hrdo, rázne a zanovito povedal: „Ale ja nechcem!“ Len čo tých tam v Medzinárodnom menovom fonde začal triafať šľak, dodal: „Toto by nikto normálny, kto sa v Srbsku zaoberá politikou, nepovedal, ale ja som, hľa, povedal.“ S takou istotou a radosťou, že naši penzisti, dozaista ihneď začali jasať a opasky ešte viac priťahovať.

Denné teploty si vraj v priebehu nasledujúcich dvoch-troch týždňov šplhnú aj do plus 20 stupňov Celzia. Neviem, ako vám, mne ale hneď oznámené zlacnenie plynu bolo podozrivé. Nebolo by zle, aby verejné podniky čím skôr zamestnali referentov pre sledovanie počasia. Môžbyť by sa vyhli tomu, čo sa s nimi deje teraz, keď sa ukazuje, že expertov na meteorologické zmeny nemajú, takže je vraj u nás už každý tretí verejný podnik – v mínuse!

46 /4673/ 14. 11. 2015

Ľudia a udalosti STRETNUTIE V MALEBNEJ SRIEMSKEJ DEDINKE

Staroba prevláda aj v mojom susedstve… Anička Chalupová

alebná sriemska dedinka Ľuba leží v severnej časti Sriemu, na úbočí Fruškej hory, a územne patrí do Šídskej obce. Podľa posledných údajov o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach v Srbsku v Ľube v súčasnosti žije súhrnne 446 obyvateľov, z čoho je 249 Slovákov. Žijú tu aj Srbi a v menšom počte aj Maďari a Chorváti. Obyvatelia tejto malej slovenskej dedinky, ktorá svojím okolím a nádhernou prírodou oduševní každého návštevníka, sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom. Ľubania budúcnosť svojho prostredia vidia najmä v dobytkárstve, vinohradníctve a zeleninárstve. Sedemdesiatšesťročná Ľubianka Milena Bocková sa napriek svojmu vysokému veku roboty nevzdáva. Prednú časť veľkého

gazdovského dvora okrášlila pestrofarebnými a krásne voňajúcimi kvetmi, v záhrade dopestovala rozličnú zeleninu, stará sa o hydinu… – Už štyri roky žijem sama, manžel mi umrel v roku 2011 a syn ešte o jedenásť rokov skôr. Žijem z dôchodku a ovocie a zeleninu si každoročne dopestujem vo vlastnej záhrade. Vnuk, ktorý sa zaoberá poľnohospodárstvom, mi spolu so svojou rodinou dosť pomáha. Okrem iného zásobí ma múkou, zadováži kukuricu, ktorou kŕmim hydinu. Viete, ťažko je žiť samému človekovi. Ľudí je v našej dedine čoraz menej, staroba prevláda aj v mojom susedstve… Ľudia hovoria, že v tzv. treťom období života majú viac času na svoje záľuby a koníčky. Čo vy o tom môžete povedať? – Skôr som mohla, ale teraz už nechodím nikde, iba do kostola, aj to „krížom”, lebo ma bolia nohy.

Rada rozpráva o živote a ľuďoch v Ľube: Milena Bocková s naším novinárom Jurajom Bartošom

Máme farára z Kulpína, dobrý je, výrečný, s každým sa vie pekne porozprávať, páči sa mi. Na nedávnej výstave sme videli vaše maľby. Venujete sa dodnes tejto svojej záľube? Tie výtvarné práce som vytvorila ešte skôr, pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Maľovaním sa už dávno nezaoberám. Povedzme, že tam asi v sedemdesiatych rokoch minulého storočia maľovanie bolo mojou veľkou záľubou, ktorej ma naučila moja švagriná Zuzana Kmeťková. Najčastejšie som maľovala prírodu a more, ale aj

témy z poľovníckeho života ma zaujali. Dalo sa v tých časoch z obrazov pekne zarobiť. Žiaľ, doma už nemám žiadnu prácu na ukážku, jeden obraz som dala mojej dcére a zdá sa mi, že ešte dve moje práce sa nachádzajú v etnodome. Čítate náš slovenský týždenník Hlas ľudu? Oči ma už neslúžia tak ako kedysi, nosím okuliare, ale z času na čas si prečítam niečo z Hlasu ľudu. Mali by ste o nás aj viac písať, – doložila na záver M. Bocková z Ľuby.

V PADINE

Literárny večierok so spisovateľom Đuricom Krstinom A. Chalupová

plynulý týždeň milovníci písaného slova v Padine si prišli na svoje. Obecná knižnica, pobočka v Padine, v stredu 4. novembra v ZŠ maršala Tita usporiadala prezentáciu kníh pre deti Ja sam Isidora a Cesta do Tokia autora profesora Đuricu Krstina, spisovateľa z Kovačice. Tak ako sa Zuzana Chalupová, insitná maliarka, na svojich obrazoch priatelila s dievčatkom menom Katka, podobne si profesor Đ. Krstin, spisovateľ, vymyslel hlavnú postavičku, ktorú opísal v

www.hl.rs

knihe pre predškolské deti Ja sam Isidora. Ilustráciu knihy mala na starosti Marína Bírešová, profesorka výtvarnej kultúry, a technickú časť vydania úspešne realizoval Velimir Branković. Úryvky z tejto – v poradí piatej – knihy kovačického autora Krstina čítali žiaci nižších ročníkov ZŠ z tried triednych učiteliek Anny Halajovej a Milky Petrovičovej. Neskoršie sa hostia započúvali aj do fragmentov z rozhlasovej drámy Cesta do Tokia, najnovšieho bilingválneho literárneho diela tohto spisovateľa. V príležitost-

Informačno-politický týždenník

Profesor Đurica Đura Krstin v Padine: – Písať o deťoch a pre deti je niečo najkrajšie.

nom programe sa predstavili mladí padinskí hudobníci, žiaci nižších ročníkov hudobnej školy, ktorí zahrali na svojich hudobných nástrojoch niekoľko známych skladieb.

Literárny večierok výstižne a zaujímavo moderovali Eva Taubertová a Zdenka Obšustová, knihovníčky Obecnej knižnice v Kovačici, pobočky v Padine. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PETROVČANKY PRIVÍTALI ŽENY SPOZA CHOTÁRA

Vieme sa pekne zabávať Jaroslav Čiep

polok petrovských žien v nedeľu 8. novembra v areáli komplexu Vrbara usporiadal batôžkovú zábavu s programom a hudbou do tanca. Na spoločnú zábavu pozvali aj spolkárky z iných dedín a už vopred sa tešili na toto pravidelné stretnutie s nimi. Zároveň domáce spolkárky vyjadrili očakávanie, že ženy zo susedných, ako i z tých vzdialenejších osád prídu nielen s batôžkom v ruke, ale sa im v rámci umeleckého programu prihovoria či už vtipom, básňou, alebo piesňou.

Herec Ondrej Brna vždy vie pekne zavtipkovať a ženám aj zalichotiť

Dve veľké siene petrovskej Vrbary by azda už ani nemohli prijať viac návštevníkov, ako ich tam bolo minulú nedeľu. Podobné zábavy práve vo Vrbare Petrovčanky organizovali aj skôr, potom sa v posledných rokoch presťahovali do Domu penzistov a teraz sa znova vrátili sem, kde sa cítia tak dobre. Dobrá a veselá nálada vládla už od príchodu hostiek a hostí a stupňovala sa od chvíle, keď sa na úvod umeleckého programu trvajúceho takmer pol druha hodiny prihovorila predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská. Bohato • ĽUDIA A UDALOSTI •

Časť petrovských spolkárok a speváčok pospevovalo spolu so sólistkou Vladimírou Sabovou

navrstvený program piesňami spestrili spevácka skupina SPŽ Petrovčanky s harmonikárom Zdenkom Makovníkom, sólistky Božena Bažíková a Vladimíra Sabová a príležitostnými krásnymi slovami moderátorka programu Anna Hansmanová a Katarína Arňašová. Svojím hereckým šarmom a trefným vtipkovaním zabodoval doyen petrovského divadla Ondrej Brna. Druhá časť programu patrila príhovorom a výstupom hostí. Okrem predsedu Obce Báčsky Petrovec Pavla Marčoka so štúrovským odkazom a ozrejmovaním jubilea 270. výročia príchodu Slovákov do Petrovca slovom,

piesňou a vtipom sa prihovorili i predstaviteľky viacerých z celkovo prítomných 15 spolkov žien z Voj-

vodiny, kým záverečný príhovor patril predsedníčke Asociácie slovenských spolkov žien Viere Miškovicovej. Batôžková zábava sa, samozrejme, neobíde bez batôžtekov. Práve také symbolické batôžteky pripravili domáce spolkárky a vedúce SPŽ ich na záver programu odovzdali predstaviteľkám všetkých prítomných spolkov žien, ktoré prišli na zábavu do Petrovca. O nič menej atraktívne boli aj batôžky obsahujúce rozličné maškrty, ktoré na zábavu priniesli hostia. Spolu s tradičnou klobásou, viacerými druhmi šalátu a jedinečnou tortou doboškou tvorili skutočne bohatú ponuku, na ktorej si prítomní s gustom pochutnali, kým do tanca im hrali bratia Lehotskovci a spieval Igor Baláž.

Aj Pazovčanky rady spievajú a na javisku zaspievali aj v Petrovci

Batôžkový stôl ponúkal bohatý výber jedál

Už samotný vchod do siene Vrbary bol vyzdobený pekným jesenným aranžmánom, v ktorom nechýbalo ani kukuričné šúštie, tekvice a iné ozdoby. K tomu ako zvláštne predjedlo domáce spolkárky podávali masťou potretý chlieb posypaný paprikou, aký si mnohí pamätajú z detstva, keď ho s pôžitkom jedli pri hre s ostatnými deťmi na ulici. Na tradičnej batôžkovej zábave v Petrovci spolkárky sa dobre bavili a vzájomné priateľstvo utužovali až do noci. 46 /4673/ 14. 11. 2015

Ľudia a udalosti 

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec

Ochraňuj prostredie – zasaď strom: akcia, v ktorej sa najmladším vštepuje ekologické povedomie

AKCIA ZELENÝCH V PETROVCI

Stromy – zelené pľúca dediny Jaroslav Čiep

aždý, kto v sobotu 7. novembra prešiel stredom Petrovca, iste si všimol skupiny žiakov, ktoré tam usilovne vysádzali stromky. Pri jednej skupinke žiakov základnej školy, ktorá sa práve

chystala zasadiť niekoľko stromkov povedľa novej budovy neďaleko Vrbary, sme sa pristavili a vypočuli si, ako im aktivistka Zelených Dana Majerová vysvetľuje, aké predpisy platia, keď ľudia plánujú zasadiť alebo aj vybrať stromy pred vlastným domom. V pokračovaní pre na-

OBEC FINANČNE POMÁHA CIRKEVNÉ SPOLOČENSTVÁ. V piatok 6. novembra 2015 v budove Zhromaždenia obce Kovačica prebiehalo slávnostné podpisovanie zmlúv o financovaní činnosti cirkevných spoločenstiev, ktoré pôsobia na území obce. Pri tejto príležitosti za prítomnosti Zorana Savanova, predsedu ZO Kovačica, a Jarmily Ćendićovej, náčelníčky pre spoločenské činnosti, prítomným predstaviteľom SEAVC, Srbskej pravoslávnej cirkvi, Katolíckej cirkvi, Apoštolskej a iných cirkví sa prihovoril Ján Husárik, novozvolený predseda obce, ktorý medziiným hovoril aj o význame organizovaných spoločenstiev veriacich v tejto obci. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

šich čitateľov skrátka ozrejmila aktuálnu aktivitu Združenia ekológov Zelení: „V tejto akcii okrem Zelených a pracovníkov Direkcie pre výstavbu Obce Báčsky Petrovec účinkujú gymnazisti, žiaci základnej školy, včelári a ostatní záujemcovia. Ide o sezónnu výsadbu sadeníc okrasných stromov, ktoré vysádzame v našich hlavných uliciach, aby sa zeleňou vyplnili prázdne miesta na priedomiach, ako aj plochy, kde pre neadekvátne umiestnenie zeleň zničili elektrikári, pretože zavadzala elektrickému vedeniu alebo dokonca bola zničená následkom nečasu. Dnes sme vysadili 130 stromčekov vedľa cyklistických dráh, tiež povedľa Begeja, v Ulici Národnej revolúcie, ako aj pozdĺž ulíc 14. VÚSB a Novosadskej.“

Vianočné trhy 2015. Organizátori podujatia Vianočné trhy v Báčskom Petrovci oboznamujú všetkých záujemcov, ktorí sa plánujú zúčastniť, že trhy budú v nedeľu 20. decembra 2015 na Námestí slobody o 13. hodine. Každý vystavovateľ bude mať k dispozícii stánok, osvetlenie pod stánkom s možnosťou pripojenia na elektrický prúd za predpokladu, že si sami zabezpečia predlžovaciu šnúru. Sami si majú zabezpečiť aj stoly, stoličky a pulty. Rozvrh vystavovateľov na stánkoch určí organizátor a výmeny nie sú možné. Každý stánok bude mať nadpis s menom vystavovateľa. Prenájom stánkov stojí 500 dinárov dĺžkový meter výstavného priestoru. Vystavovatelia, ktorí budú vystavovať a predávať potraviny, záväzne musia mať so sebou sanitárnu knižočku pre prípad kontroly sanitárnej inšpekcie. Prihlášky treba doručiť osobne, mailom alebo poštou najneskoršie do 14. decembra a možno si ich zadovážiť v budove Obce Báčsky Petrovec, v miestnostiach Turistickej organizácie alebo si ich stiahnuť z webovej stránky: www. backipetrovac.rs. J. Č.

KOLÁČIKY NA ZJEDENIE? Nie, nie. To Mária Ďurišová (zľava) a Zuzana Lovásová s podnosom plným krásnych brošní vítali a ponúkali svoje hostky na nedávnych zemiakových hodoch v Hložanoch. „Upiekli” ich členky tamojšieho Spolku žien Slovenka zo zrniečok kukurice, fazule, maku, z tekvicových a slnečnicových jadierok... No povedzte: Sú krásne, že? J. B.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Zostať verne pri vyprobovanej zbroji, hlásať slobodu svedomia! Katarína Verešová

oj za zachovanie slobody vierovyznania a pestovania materinskej slovenskej reči v Uhorskom štáte trval neprestajne, pokiaľ ten štát vôbec existoval. V prospech toho tvrdenia hovorí aj širšia správa Z baňského dištruktuálneho konventu uverejnená v Cirkevných listoch (roč. XIV., september 1900, č. 9, str. 276 – 280) nepodpísaného autora. Zodpovedným redaktorom tohto časopisu venovaného záujmom cirkve evanjelickej a. v. bol Jur Janoška (1856 – 1930), vtedajší svätomikulášsky evanjelický kňaz, po prevrate prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Janoška bol aj spisovateľom, predsedom Matice slovenskej a signatárom Martinskej deklarácie. Pre vojvodinských Slovákov tento článok je zaujímavý zvlášť preto, že pod Banský dištrikt ECAV patrili aj všetky evanjelické zbory v dnešnom Srbsku a Chorvátsku, predtým než bol v roku 1921 utvorený Juhoslovanský dištrikt. Spomenutý konvent Banského dištriktu sa konal 4. septembra 1900 s cieľom reagovať na niektoré vyhlásenia vtedajších dôstojných vrchností rímskokatolíckej cirkvi v Uhorsku v roku, keď uhorský štát oslavoval deväťstoročnú pamiatku pokresťančenia Uhorska. V úvode konventu dištriktuálny dozorca Zsilinszky vyhlásil, že sa rímskokatolícka cirkev ukázala ako jediná, základ štátu tvoriaca cirkev, ako dedička a nositeľka svätoštefanských ideí, a poukázal na nápady jedného veľmoža, ktorý vyhlásil, „... že je reformácia to najväčšie nešťastie, ktoré vlasť zastihnúť mohlo, za škodnejšiu než tatársky plen alebo turecké panstvo, a keď za najsvätejšiu úlohu r. k. cirkve vyhlásil späť pokatolíčenie celého Uhorska“. Na otázku, ako na túto narážku odreagovať, Zsilinszky odpovedal: „Naša ev. cirkev by spáchala hriech proti vlasti i proti protestantským zásadám, jestli by i ona na túto zjav• ĽUDIA A UDALOSTI •

nú nenávisť nenávisťou, rozsievaním vzdávam sa slova.‘ Nastalo veľké utísemena intolerantnosti a všelijakých šenie. Senior Vereš hovorí: ,Počujme náboženských svárov a treníc od- ho, aby nepovedali, že im nedám povedala. Že ev. cirkev zodpovedá hovoriť.‘ Potom senior turčiansky, svojej úlohe, že ona je horkosťou rozochvený prameňom opravdonad takým meraním vej osvety, pokroku pravdy, povedal, že a zdravého vývinu, to on chce zostávať na dokazuje história; však ceste pokoja, ani ho i sám rim. katoliciznikdy nerušil, ani rušiť mus len pod vplyvom nebude; dosiaľ avšak protestantizmu mohol žiadneho zákonného sa stať v Uhorsku tým, ustanovenia v otáznej čím je dnes; a naša ev. záležitosti niet, jestliže cirkev je bližšia k tej avšak zákonné ustanocirkvi, ktorú sv. Štefan venie vynesené bude, založil, a k ideám sv.tomu sa pokorí; len -štefanovej doby nežli to jedno žiada, aby sa cirkev rim. katolícka. dištr. konvent jedine Preto našej cirkvi len tá Jur Janoška (Foto: na stanovisko pravdy úloha pozostáva: zostať z archívu CZ ECAV postavil, lebo len hroziť verne pri vyprobovanej v Liptovskom Jáne) disciplinárkami, také starej zbroji, pri protespokračovanie ani pratantskej pravde, hlásať slobodu vým menom menovať nemožno,“ svedomia, pravú osvetu a zdravý a tým sa vec ukončila. pokrok, ako to dosiaľ činila.“ Táto správa bola na tomto konvente prijatá s búrlivým potleskom. Keď sa však na prelome 19. a 20. storočia cirkevné správy z výročných seniorátnych konventov písali len v slovenskej reči, to vyvolávalo ostré narážky, dokonca aj hrozbu trestania kňazov. Vážnu kritiku, dokonca nemožnosť brániť sa na tomto konvente v Budapešti, dožil práve turčiansky senior. V správe sa možno dočítať, že (nemenovaný) turčiansky senior do maďarčiny nepreložil výročnú správu svojho seniorátu, keďže všetky cirkevné zbory Turčianskeho seniorátu rozumeli slovenčine. Na túto „smelosť“ reagoval békešský senior Jozef Vereš (József Veres; Zlatá krstiteľnica v evanjelickom kostole v Banskej Štiavnici, pôvodnom 1851 – 1913) a navrhol disciplisídle Banského dištriktu nárne potrestať turčianskeho seniora. „Keď na tieto slová chcel Po tomto bode nasledovala zápisturčiansky senior odpovedať, nastal nica písaná v nemčine: „Hneď ako krik, takže len toľko mohol osvedčiť: kontrast tohoto bodu boli čítané ,Tedy toto je naša sloboda? Keď tak, zápisničné výťahy dvoch chorvát-

sko-slavonských cirkví v nemeckej reči. ,Maďarsky!‘ volali sme pod dojmom predošlej debaty. Prečo tu nežiadali maďarské preklady? Notár potom z nemeckého textu čítal maďarsky, na to sme zase volali: ,To je nie hodnoverné.‘ Tak sa to meria v cirkvi, jednomu jednou, druhému druhou a tretiemu treťou mierou. Antonovácka a rastovácka cirkev totiž nepripojila sa k novoutvorenému seniorátu chorv. slavonskému, lebo že patria do seniorátu šomoďského. Má to riešiť generálny konvent.“ Bola to, prakticky, prvá správa Chorvátsko-slavónskeho seniorátu, lebo 15. septembra 1900 v Zemune bol usporiadaný prvý seniorálny konvent po viacročnom boji za oddelenie od Báč-sriemskeho seniorátu. Tento seniorát nastal, ako sa dozvedáme z kopy dokladov v ÚA SEAVC so sídlom v Starej Pazove, práve zo žiadosti, aby sa sriemske, slavónske a chorvátske cirkevné zbory oddelili od nacionalistického nátlaku maďarských hodnostárov riadiacich Báč-sriemsky seniorát. Správy z týchto seniorátov (v súlade s ich zakladateľským aktom) boli písané v troch rečiach: chorvátskej, slovenskej a nemeckej. Len v tých rečiach Sväté Písmo kázali totiž farári v tejto južnej časti Uhorska. Maďarčinu teda ako úradný jazyk úmyselne vyhodili pozývajúc sa na autonómne práva Chorvátsko-Slavónska. Iniciátormi založenia nového seniorátu evanjelických Slovákov v Srieme a Chorvátsku boli pazovský kňaz Vladimír Hurban (1850 – 1914) a surčínsky kňaz Mikuláš Abaffy (1853 – 1917), neskôr senior Chorvátsko-slavónskeho seniorátu. Hurban mal veľké prianie z úradných cirkevných aktov vyhodiť maďarčinu aj preto, že štúrovci, ku ktorým patril aj jeho otec Jozef Miloslav Hurban, od polovice 19. storočia od maďarských štátnych vrchností vytrpeli mnohé krivdy a poníženia za obhajovanie práv Slovákov.

46 /4673/ 14. 11. 2015

Môj domáci miláčik V našom dome máme sedem domácich miláčikov. Ale najobľúbenejšie mi je malé mačiatko, ktoré volám Sivko. Sivko dostal meno podľa svojej sivej farby srsti. Sivko je maličký a pekne pradie. Ja sa rada s ním hrávam. Hoci mi je Sivko najobľúbenejší, predsa všetkých mojich miláčikov mám veľmi rada. Anna Lenhartová, 2. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Žiaci nižších ročníkov ZŠ J. M. Dra gutina v Hlo žanoch

ruháčka ch Cvitko, d o Elizabeta gutina v Hložan ra D . M . J ZŠ

Najkrajšie slová Ráno sa v ňom zobúdzaš, nikdy v ňom nezavadziaš. Aj keď z neho odchádzaš, vždy sa doňho vraciaš. V ňom žije moja rodina, sú to moji najmilší. Tam mi je vzácna každá hodina, tu sme všetci najveselší. Keď som v ňom, to ma veľmi teší, tu sa každý problém vyrieši. Je to pre mňa najväčším pokladom, áno, je to môj DOM.

Zemiaky sa nemusia iba zjesť...

ko ten čas rýchlo letí, kamaráti. Už máte za sebou prvú štvrtinu nového školského roka. Nemeškali ste a venovali ste sa prevažne škole a známkam, ale nezabudli ste ani na nás. Posielate nám vydarené práce, čo nás, pravdaže, veľmi teší. Aj hložianski žiaci boli usilovní a za pomoci slečny Tatiany Pintírovej z Pivnice si vyrobili zemiakové pečiatky. Potom ich zmáčali do farieb a robili rôznofarebné odtlačky. Takéto ich pečiatkovo-zemiakové práce nám poskytol kolega Juraj Bartoš z Hložian. Milé deti, možno sa aj vy dáte inšpirovať a vyskúšate si tú zábavnú zemiakovú techniku. Nech sa vám darí aj v škole, aj pri písaní a maľovaní prác do našich novín. Jana Havelová, 1. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

Jana Švecová, 6. a ZŠ Jána Kollára v Selenči

Chladné jesenné ráno

Andriana Kukučková 3. 2, ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove

anová, 4. 2 Amadea Čem túra v Kysáči Š ZŠ Ľudovíta

Svetlana Mamojková štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Každý rok sa striedajú ročné obdobia – jedno za druhým. Tak to určila príroda ešte v dávnej minulosti. Teraz za slnečným a horúcim letom nastupuje jeseň. Ráno sa zobudím a čo vidím? Vietor zrazil smutný lístok zo stromu. Už som vedela, že je to začiatok jesene. Ani slniečko ešte nevyšlo spoza zamračených oblakov. Ani nášho kohútika nepočujem. Azda sa mu nechce zavčasu vstávať a zobúdzať svojím spevom ľudí tak, ako to robil v lete. Na dvore všetko drieme, lebo chladné počasie a štipľavý mráz nedovolia behať. Vtáčky na konároch stromov našuchorili perie, aby ich lepšie hrialo. Ľudia si obliekli teplejší odev. Pozerám sa, jeden ide po chlieb a druhý po mlieko. Je ráno, ale všetko sa zobúdza neskoršie, lebo aj slniečko svoje lúče na zem vydá neskoršie. Pre nás deti to neznamená nič. Tak či onak, musíme ísť do školy. Pozerám cez okno a vidím, ako po oblohe plávajú sivé mračná, a myslím si, že onedlho prídu ešte chladnejšie dni a zima. Ba čo to hovorím? Veď už je chladnejšie, a zima je čoskoro už tu. Andrea Grňová, siedmačka ZŠ 15. októbra v Pivnici

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 14. novembra 2015 ČÍSLO

196

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

INICIATÍVY: MÚZEUM NOVINÁRSTVA

Z obsahu

Dívať sa v oboch smeroch Oto Filip

edávny Podnikateľský veľtrh médií, prebiehajúci na Belehradskom veľtrhu, mal viacero dimenzií: výstavnú, odbornú, debatnú, ale aj o čosi

Zaharije Orfelin a jeho Magazin inakšiu – inovačnú. Návštevníkom a záujemcom umožnil totiž nazrieť do dejín tunajšieho novinárstva v kocke. Do novín zo sklonku osemnásteho storočia, pôsobiacich v časoch Zaharija Orfelina, cez tie v storočí predminulom, po tituly povojnové. Skutočne zaujímavý bol i náhľad do Jedno z prvých už zabudnutých čísel denníka výrobných pomô- Večernje novosti cok, prostriedkov a nástrojov, akými novinárovi bol bežný telefón, záznamník a zrkadlovka, tlačiarni zase štočky, slová, odtlačky v olove. Celé desaťročia noviny vznikali na základe jednoduchej tlačovej techniky, dosť limitovanej technológie. Zároveň v znamení obsahu, v ktorom snímka a ilustrácia boli skôr výnimkou ako pravidlom.

Len na sklonku dvadsiateho storočia a s nástupom novej internetovej a digitálnej doby sa i výroba printových médií začala hýbať vpred sedemmíľovými krokmi. Ešte na samite nezúčastnených v roku 1989 v Belehrade sme sa so závisťou dívali na japonského kolegu, ktorý Základné vybavenie novinára klepal príspevky do akéhosi stroja, spätého s diaľkopodeli a dostali niekdajšie pisom, a naznamediálne opory, Tanjug čoval nám, že tie napríklad. idú rovno do tlaPráve v tej retrospekčiarne v Tokiu na tíve a perspektíve je aj sádzanie. Kedysi význam a zmysel vzniku zriedkavosť, dnes Múzea novinárstva pri celkom bežná záZdružení novinárov Srbležitosť komuniska. O ňom sa rozpráva kovať z akýchcelé roky. Exponáty sú, koľ vek končín miestnosti zatiaľ nie. No sveta. Ibaže viac dobre je, že jedna z jeho nenačim ani písací budúcich expozícií, tá nestroj, ani Historický písací stroj dávna a veľtrhová v Bediaľkopis, lehrade, pútala mnohých, ale len niektoré z mnohých ktorí sa pri exponátoch pristavovali. výdobytkov modernej doby. S tlačou sme celé desaťročia žili, bez Z vizuálnej perspektívy dnes dosť naivne pôsobia aj niekdajšie, nie však tak dávno, ale seriózne chystané denníky, časopisy, špecializované vydania. No aby sa vedelo, kam sa ide, a pokiaľ sa dospelo, netreba zabúdať, Týmto sa kedysi fotilo ani skadiaľ sa pohlo. Čo pribudlo a čo zmizlo. Kam sa toho, aby sme ju porovnávali s inými. Až kým sa nezjavili mnohé novinky, brali sme ju ako čosi samozrejmé, čo také môže a má byť. Dnes, v ére printovej a digitálnej doby, keď takmer neubehne deň bez novinky na mediálnom pláne, je osožné nepozerať sa výlučne vpred, ale aj dozadu. Možno aj preto, aby sme si vedeli lepšie vážiť tú Bez olova to nešlo prejdenú cestu za nami.

Postslovanské míľniky Str. 3

Meno mydla a Vianoce Str. 4

Úsmevy stále žijú Str. 6

Mozaika SMEDEREVSKÉ MÚZEUM

Spisovatelia čítajú mamutom Monika Necpálová

„Poézia je obrazom reálneho sveta,“ hovorí Irena Pankeva, poetka zo Sofie, členka Zväzu bulharských spisovateľov a od roku 2013 aj členka Slovanskej literárnej a umeleckej akadémie vo Varne, a dodáva: „Je

VČERA, DNES, ZAJTRA...

jeme,“ dodáva Irena Pankeva. oc ako paradoxne znejú sloEfrain Uelasco vá v titulku, ide o zaujímaz Mexika poukazuje vosť v pozitívnom zmysle. na rôzne myslenie Pevnosť aj ako amfiteáter Prednesy medzinárodnej poézie sa ľudí, nielen básnikov: „Ľudia hovoria o realite, nálezov zo živočíšnej ríše nájdeme ale ich pohľad je rôzny. Inak tu aj prvopočiatky rímskej civilizási napríklad les predstavuje cie. Exponáty pochádzajú z rímskej, Mexičan, inak Slovák, inak gréckej, tureckej a srbskej kultúry. Afričan, inak Arab.“ Efrain Nájdeme tu zachovaný niekoľkonám priblížil v múzeu svoju metrový čln, vytesaný z kmeňa experimentálnu poéziu: „Po- stromu. Stredovek priniesol veľký ézia je jazyk a jazyk je súčasť rozmach mestu. Smederevo ako niekdajšie hlavné ekosystému. Poézia je ako strom, ktorý rastie smerom mesto zažívalo veľkú slávu srbského stredovekého štátneho útvaru. Za hore i dole.“ Smederevská pevnosť, povšimnutie tu stoja aj zvláštne ktorá sa nachádza len na písomné pamiatky. Napríklad noty skok od múzea, cez trať, tak isto ponúka okrem Pohľad z okna vily Obrenovićovcov krásnych výhľadov aj priestor na skutočne môžu odohrávať aj medzi veľmi dôležité prenášať poéziu kultúrne podujatia. Ak mamutmi. A to nie hocijakými, ale cez hranice. Štáty hranice majú, vyjdete po schodoch na takými, pozostatky ktorých sa obja- ale ľudský duch nie. Poznávame najvyšší bod pevnosvili na území terajšieho Srbska. Vý- sa a poznávame kultúru i históriu ti, otvorí sa pred vami dokonalý amfiteáter. Dodajme, že podľa pracovníkov múzea trať je jedinou prekážkou k postupu Smederevskej Paleontologické nálezy na území Srbska pevnosti do kategórie Svetového dedičstva UNESCO. kedysi vyzerali úplne inak ako dnes. Pevnosť pri Dunaji začali stavať Ponášali sa skôr na vlnovky. Vedľa starých nôt nájdete aj ich transkripv roku 1428. Vráťme sa ale späť do múzea za- ciu do súčasnej podoby. V múzeu loženého v roku 1950. Na prízemí vidieť aj knihy, ktoré sa kedysi písali. Záhadou zostáva stále výbuch, ktorý otriasol mestom a vzal životy Poézia znela v Múzeu v Smedereve mnohým obyvateľom. Postupne sa tak donimočnú expozíciu nájdete v Múzeu našich národov práve na staneme až k moderným v Smedereve. Súčasná poézia počas takýchto zaujímavých dejinám štátu a dynastii festivalu Smederevská básnická miestach.“ Mnohé básObrenovićovcov. Ich biela jeseň v októbri sa podľa všetkého ne srbských i svetových vila, nachádzajúca sa na prítomnému publiku a nielen pred- básnikov odzneli tu v orikopci, obklopená vinicahistorickým zvieratám počúvala ginálnom i prekladovom mi, stále vzbudzuje obdiv viac ako dobre. Kontakt minulosti jazyku. Bez ohľadu na a považuje sa za najkraja súčasnosti je nevyhnutný a môže verš, všetci básnici rie- Výnimočný exponát – zachovaný čln šie miesto Smedereva. vyvolať v publiku úplne iné dojmy. Aj šia vo svojej poézii nejaký takto ohodnotili podujatie v priesto- problém. „Nuž a na takýchto me- a dvoch poschodiach sa návštev- Väčšinu zlatých komnát si môže roch múzea spisovatelia i samotní dzinárodných stretnutiach o týchto níkom núka pohľad na najstaršiu návštevník pozrieť a následne sa organizátori. problémoch v metaforách diskutu- minulosť. Okrem paleontologických poprechádzať jesenným parkom.

HLAS ĽUDU | 14. 11. 2015 • 46 /4673/

ROZJÍMANIE NAD JEDNOU VÝSTAVOU A NAD DVOJSTÝM VÝROČÍM ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

Postslovanské míľniky Annamária Boldocká-Grbićová

o si tak asi myslí Štúr dnes!? Takáto snáď rečnícka otázka zarezonovala PhDr. Pavlom Komorom, autorom výstavy Ľudovít Štúr (1815 –1856) – reformátor slovenskej spoločnosti, ktorou sa otváral Rok Ľudovíta Štúra. Otázku alegoricky sprevádzal refrén Zorana Predina (Lačni Franz) piesne – mementa Praslovan (Ikebana, 1981). „Kto teba, Praslovan, plávať naučil, že si preplával tú veľkú ruskú rieku a v mojich génoch sa nasťahoval?“ Návšteva uvedenej výstavy na treťom poschodí Bratislavského hradu, ktorú usporiadalo Slovenské národné múzeum a trvá do 17. januára 2016, si posvietila na život Štúra, ktorého poznáme len v hrubých rysoch, aj to so zveličením. Aj tým, že po ňom zostalo nepatrne vecí. Navyše fakt ten pohľad na Štúra v roku jemu venovanom však už môže byť sebakritický, atypický, demýtizujúci či obrazoborecký. Štúr dnes žije vlastným životom. Využívajú ho ako reklamu, nechýbajú ani vtipy. Portrét Štúra namaľoval aj známy výtvarník Jozef Danglár Gertli, ktorý si aj z tejto ikony uťahuje – je preň tvár Demänovky, čo je absurdné vzhľadom na Štúrovo hlásanie striezlivosti a abstinencie. Priateľov odrádzal od ženby priam zhnusenými rečami a nikdy neutíchli ani reči o jeho možnej homosexualite (József Demmel), ktorú svojho času preberali aj v slovenskom parlamente. Dnes by ho možno nazvali metrosexuálom. Štúr bol skutočný elegán a švihák s vybraným vkusom, hoci neoplýval prebytočnými financiami. Traduje sa o ňom, že bol jedným z prvých slovenských mužov, ktorý sa voňavkoval v uhorskom sneme. Mnohé z dievčat si pri pohľade na Štúra isto šepkali: „Chcela by som byť blchou v tvojej brade.“ Vychutnali sme si teda v kuloároch výstavy a v Hradnej reštaurácii aj to, čo sme chceli vedieť o Štúrovi, ale báli sme sa opýtať. Exkluzívou bolo vidieť in vivo obrazy – portréty Štúra autorov Gejzu Szalaya, Viery Kraicovej. Napriek množstvu obrazov existujú len dve autentické podobizne Ľudovíta. Dve fotografie – podobizeň Štúra a starší dagerotyp – ide vlastne o jediný zachovaný verný obraz Ľ. Štúra, kto-

rý sa spája s návštevou slovenskej je hlavnou myšlienkou jeho diela Slodeputácie k panovníkovi Františkovi vanstvo a svet budúcnosti – niečo ako Jozefovi I. v marci 1849. Jeho ko- politický testament národu slovendifikačné diela, zápis v pamätníku skému. Bol síce sklamaný súdobou Adely Ostrolúckej, jeho realitou slovanských orezávač listov, viac ako národov, no zároveň 400 zachovaných listov. bol skalopevne prePán Komora nám takisto svedčený o veľkolepej bližšie ozrejmil, že Štúrova budúcnosti, ktorá čaká slovenčina bola vytvorena slovanské národy. ná na báze nárečia istej V Štúrových očiach sa časti Liptovského Mikupri porovnávaní dvoch láša, v ktorej žili zemania, protichodných svetov a keďže tí nepoužívali „ľ“, Slovanstva a Západu takže ho ani nezaradil do jedná o súboj medzi písma. Kodifikácia slovenduchovným prázdčiny bola súčasťou jeho nom a materializmom politického programu Socha s podobizňou Západu a duchovným a mravne čistým Výa bola predovšetkým Ľudovíta Štúra chodom, ktorý v tomto politickým aktom. Bol prvým profesionálnym politikom porovnaní jednoznačne víťazí. Pria horlivým jazdcom – keď bolo treba, čom Slovania sú naopak schopní pre dokázal opustiť bezpečie knižníc, morálne vyššie hodnoty zrieknuť sa vysadnúť na koňa a križovať kraji- všetkého. nu, najmä v okolí Hlbokého u Jozefa A tak tu, v prostredí výstavy čo Miloslava Hurbana. zisťujeme, na margo vyššie popíZhadzovanie čohokoľvek sa saných otázok? Sme tieňom, temná dnes nosí. Záhadne zmizli Štúrov strana proroctva. Štúra vraj posmrt-

selnej vitríny ,siene slávy‘ zašlých časov“ (takto formulovaná bola i otázka profesora Michala Babiaka na Stretnutí dolnozemských učiteľov v rámci SNS 2015). Ako zamedzovať podmienečne povedané krízu všeslovanstva, krízu hodnôt a mravov, až krízu ľudskosti, na akú naráža ľudský druh. Či my tie praslovanské gény v nás zveľaďujeme a dôstojne unesieme? Ako, keď dolnozemský národne cítiaci sentiment a zápal matnie, „večne zelený” na periférii záujmu dvoch slovanských kmeňov. Prichodilo by mu diogenovsky hľadať nového Postslovana, rebela podľa štúrovského archetypu. Reromantizovať sa. Harmonickou láskou? Ale, ba! Len v jednom vari skalopevne nasledujeme jeho ideál – tým, že si sami sebe postreľujeme do nohy. Akí sa to Postslovania z nás stávajú? Takáto snáď rečnícka otázka by mala rezonovať dnes v slovanskom svete: Či sa dosť činíme v misii herderovsko-kolárovsko-štúrovských humanistických ideálov a zachovania sa. Zoran Predin sa v piesni Praslovan spýtal: „Kto teba, Praslovan, plávať naučil, že si preplával tú veľkú ruskú rieku a v mojich génoch sa nasťahoval?“ Vtedy to bola politická satira, ktorou spolu s pesničkárom odreagoval na podfuky socialistických

Bratislavský hrad, jún 2015, ocenení žiaci na súbehu Prečo mám rád slovenčinu – prečo mám rád Slovensko? s profesorkami a autor výstavy PhDr. Pavol Komora pečatný prsteň a puška, vyvracajú sa ta i domnienky o poslednej osudnej poľovačke, v ktorej sa vraj nepostrelil nešťastnou náhodou, ale to bol otec Adely Ostrolúckej. Sú i také hypotézy, že si Štúr zámerne postrelil do nohy, keď videl, že sa nenapĺňajú jeho predsavzatia. Ako v spomienkach písal slovenský buditeľ Daniel Lichard, vo svojej ideálnosti nebral osoby a veci, aké sú, ale aké by mali byť. Tak aj v slovanskej otázke. Štúr sníval o akejsi slovanskej federácii v čele s Ruskom, ktoré mu silne imponovalo ako zjednotiteľom – čo

ne zneužívali mnohé živly – režimy a finančné toky. Ajhľa! Od októbra na Slovensku možno v obchodoch platiť Štúrom – jeho podobizeň zdobí novú dvojeurovku. Široká slovanská duša kšeftuje so symbolmi, zapredáva sa konzumu. To preto predseda Matice slovenskej Marián Tkáč v Nových Zámkoch takto odpovedal namiesto Štúra: „Slováci, nekradnite!?“ PhDr. Pavol Komora odpovedal otázkou na nás: „Ako Štúr rezonuje u Dolnozemcov? Či Štúr v nás žije, alebo je len duchovná mŕtvola, ktorá nám nemá čo povedať a patrí do pomy-

III

pohlavárov, ktorí zneužívali všetko, čo sa zneužívať dalo. Dejiny sa, ako vieme, opakujú, a to, čo v piesni nasleduje, je aktuálne i dnes: „...Horde slovanske krvi preko reke skozi dni, spredaj poglavarji in direktorji, za njimi kurbe, mladci, upokojenci. Spolno močni, silno zdravi, zakladi step iz pradavnine so prišli po stotih generacijah sposobnih gospodinj in nam po vseh predpisih za... li vse kar se je za…at dalo za…at dalo…“ Žeby sme predsa aspoň v tomto „konaní“ zostali jednotnými Slavianmi? A dementovali „lúzra” Štúra! Absolutely romantic!

Mozaika LEVANDUĽA NA SLOVINSKOM KRASE

Meno mydla a Vianoce Milina Vrtunská

to nepozná pocit, keď sa radosť z prípravy vianočných, čiže novoročných darčekov odrazu premení na svoj opak? Je to vo chvíli, keď zistíme, že sme sa ocitli v časovej tiesni aj v dôsledku toho, že napriek nadbytočnej ponuke kadečoho nenachádzame to, čo by našich milých potešilo. A najmä vzhľadom na skutočnosť, že sa všetko musí vtesnať aj do rámcov našich finančných možností. Mám priateľku, ktorá má na to originálnu metódu. Novoročné darčeky kupuje postupne, po celý rok. Niekedy štartuje hneď po sviatkoch, keď obchodníci všetko, čo nepredali, ponúkajú za výhodné ceny. Zakaždým, keď darček kúpi, doma ho sama pekne zabalí, ozdobí mašličkou – a naň napíše, komu je určený. – Veď by som si nezapamätala, čo je pre koho! Pravda, všetky balíky dobre skryje. Najmä aby to nevykutali vnúčence, ktoré rady snoria po starkej skrini. Dobrá idea, ibaže v našej rodine nezabrala. Predsa nie je jednoduché mať niečo v skrini pre deti a teraz už aj pre vnúčence, a nedať im to, čakajúc na vzdialené sviatky. Nuž u nás je všetko po starom. Radosť z blížiacich sa koncoročných sviatkov vždy obsahuje aj štipku trpkosti. Vlaňajší príklad stojí za to, aby som ho tu vyrozprávala. Bol to síce rok, keď všetko bolo pod kontrolou, zostalo mi ešte kúpiť symbolické darčeky pre moje dve svatky. Prečo by to neboli šatky, pomyslela som si? Ktorá žena sa nepoteší tomu, síce neoriginálnemu prezentu, ale tak obľúbenému detailu v garderóbe? Jednu primeranú šatku som pomerne rýchlo našla. Ale pre druhú svatku to nešlo tak ľahko. Nenachádzala som nič vhodného, vzhľadom na skutočnosť, že nevestina matka má šatiek neúrekom, dokonca aj celý seriál hodvábnych, známej francúzskej značky Hermes. Vianoce už klopali na dvere a ja som sa ešte stále bezradne potulovala po

obchodoch, až ma jeden podvečer zo všetkého zabolela hlava. Celkom náhodou som sa ocitla pred lekárňou, nuž vošla som dnu kúpiť niečo proti boleniu hlavy. A tam bola záchrana! Našla som primeraný darček pre moju francúzsku svatku. Aj lekárne sa už skomercializovali. Ináč takú prax kritizujem, ale v tej chvíli som veru nič proti nej nemala. Na pulte mali totiž balíčky s užitočným obsahom, každý v priesvitnom papieri, aby sa videlo, o čo ide, a vedľa nich nadpis: – Praktické novoročné darčeky pre oneskorencov. Možno práve v našej ponu- Ingrid a Bogdan ke nájdete niečo zodpovedajúce. Nepremeškajte príležitosť! Keď som zočila vkusný podstavec na mydlo, a na ňom mydlo z levandule, rýchlo som po ňom siahla. Lebo sa ku nemu blížil ešte jeden

nadpisom. Moje vlastné meno. Neskoršie som začala pátrať po výrobcoch. INGRID A BOGDAN Sú to Ingrid Dolgan a Bogdan Križman z dediniek na slovinskom Krase, ktorí majú podnik menom SIVK IN BU T IK MILINA (sivka = levanduľa) v Divači, neďaleko Pos tojny. V ybrala som sa ta istého októbrového predpoludnia. Prvá otázka, k tor ú som tej sympatickej dvojici položila, bola, pravdaže: – Odkiaľ meno mydla? Priznali sa, že ho hľadali dlho. Výrobok načim trefne pomenovať, ak si chceš získať trh. S ničím, čo im bolo napadlo, neboli spokojní. A potom sa všetko udialo znenazdania, takrečeno v minútke. – O kakšna milina! – zvolal Bog-

Žatva levandule

pár rúk. Bola som rýchlejšia. V inakších okolnostiach by som z vľúdnosti panej, ktorá bola staršia odo mňa, tovar prepustila, ale teraz som to veru neurobila. A najmä pre toto: na ručne vyrobenom podstavci z keramiky bolo vyryté: MILINA. Na mydle pripevnená keramická platnička s rovnakým

dan, keď vstúpil do miestnosti, v ktorej Ingrig kuchtila mydlo, a kde všetko rozvoniavalo levanduľou. Aká milota, bol zmysel slov, ktorými sa prihovoril svojej milej – lebo Ingrid a Bogdan nie sú len partnermi v podniku, lež i osobne patria k sebe. – Milina, tak sa bude volať naše mydlo! – zvolala Ingrid.

REPORTÉRI

Udialo sa to v kuchyni na mydlo, v novozaloženom podniku na Novej ceste 20 v Divači, pred takými piatimi rokmi. Do nej ma, po privítaní v kancelárii, zaviedla Ingrid, aby mi podrobnejšie vysvetlila proces výroby. Je to doslova kuchyňa s pracovnými doskami z oboch strán sporáka, na ňom veličizný hrniec, na stenách kredence, uprostred miestnosti dlhý stôl, v kúte police s náčiním. Keďže som sa v prvej chvíli odmlčala, slova sa ujala domáca pani: – Ste rozčarovaná, že to nie je laboratórium? Väčšina návštevníkov sa mi k tomu priznala. – Ani najmenej. Ale prekvapilo ma, že je tu všetko tak upratané a vyleštené. – Očakávala som, že sa z hrnca bude pariť, – priznávam sa. – Keby ste ma dnes tu našli za sporákom, bolo by to znamením, že sme sa neorganizovali dobre, zasmiala sa spolubesedníčka. – Mydlo v októbri už musí byť navarené, lebo koniec roka je pre nás žatvou celoročných úsilí. Ak výrobky nepredáme, nemáme z čoho žiť. Dovoľujem si indiskrétnu otázku: – Ako sa vám finančne vodí, keď sa dobre organizujete? – Vyžijeme obstojne, ale nič viac ako to. Keď odpočítame všetky trovy za surovinu, jednu stále zamestnanú osobu, občas niekoľkých sezónnych robotníkov, všetko to, čo od nás požaduje štát, zostáva nám na normálny život pre nás dvoch. Nakuknime ešte do komory, veď nedarmo sa hovorí, že podľa jej obsahu sa gazdovstvo pozná. Aká vôňa! Pravda, nie na klobásy, nie na údeniny. Po levanduli tam vonia! Akoby ste sa odrazu ocitli na záhonoch tej mediteránnej rastliny uprostred leta, keď je v plnom kvete. Na policiach naukladané mydlo. Na stovky, pravdepodobne viac tisíc štvorčekov a obdĺžnikov. Každý je vskutku unikát. Lebo keď Ingrid zmes vyleje do foriem, v každej nádobe sa tá inak rozleje – a farba éterických olejov, ktoré

HLAS ĽUDU | 14. 11. 2015 • 46 /4673/ doň dala, vytvorí inakšie kresbičky. rastlinou. Nebolo isté, že sa jej A, hľa, už mi Pavel otvára dvere Levanduľa jasnofialové, citrón žlté, tam vôbec bude dariť. Našťastie, na útulnom príbytku, na druhom extrakt z lupienkov ruže bledočer- darí sa jej. poschodí novovystavanej budovy vené. Akoby abstraktné miniatúry. Bogdan mi to ilustruje aj fo- vedľa železničnej stanice v Divači. – Tu mydlo zrie jeden mesiac, a tografiami zo zberu úrody, ktoré Tam sa presťahovali, keď odišli do potom ho balíme. Za tým všetko sprítomňujú chvíle únavy, ale aj dôchodku. Okrem dokonalého pomusíme včasne zaviezť k záujem- veľkej radosti z dobrej úrody. Dob- riadku moju pozornosť hneď upúcom, hlavne sú to lekártajú obrazy. Akoby som ne po celom Slovinsku, vstúpila do galérie – na kde naše výrobky potom výstavu insitného maliara čakajú na potenciálnych Pavla Zlocha. kupcov. A len keď ich Môj hostiteľ síce úradne ten titul nevlastní, ale predajú, my získame peniaze. si ho, aspoň na základe Ingrid, hlavná kutoho, čo mám pred očami, chárka na mydlo, je ináč zasluhuje. Škoda, že jeho inžinierkou agronómie. výtvory nepozná aj širšia Ako sa ocitla v terajšej verejnosť. robote? Prizná sa, že v – Prečo nenadviažete svojom odbore urobila kontakt s padinskými, čiže len stáž, po ktorej nikkovačickými kolegami? dy nedostala pracovnú – Hádam preto, lebo príležitosť. Istý čas bola Pavel Zloch: Moja Padina som nenamaľoval až tak zamestnaná v predajni veľa obrazov. na kozmetické výrobky – a stále rej nálady tiež, lebo zber sa robí Trochu sa odmlčí, a potom dodá, hľadala seba. svojpomocou. Pomáhajú rodičia, viac akoby pre seba: A, hľa, našla sa! Okrem mydla súrodenci, priatelia. Údernícky, od – Možnože by som sa naozaj mal teraz už sama vyrába aj niektoré včasného rána do takej jedenás- viac venovať maľovaniu. iné kozmetické prostriedky. tej, keď sa musí urobiť prestávka, – Určite máte z toho veľké za– Naše výrobky sú stopercentne lebo slnko pripeká na nevydržanie. dosťučinenie. rastlinného pôvodu, čo je dôležité Jedna odroda sa totiž kosí v júli, – Pravdaže, a to je vskutku pre pre kupca, ale veru i pre mňa. Na druhá v auguste. Na pravé po- mňa to najdôležitejšie. mojom pracovisku nič nezapácha. ludnie, ako je to pri svojpomoci Témy: Padina, padinská zima, V mojej kuchyni sa jednoducho zvykom, si všetci spolu pochutnajú sánkovačka, najnovšie aj zábery z cítim dobre. na prímorskej jote, špecialite z nového životného prostredia – polia Vraciame sa do kancelárie, kde kyslej kapusty, bôbu a zemiakov. levandule. A potom zase návrat k Bogdan na počítači práve otvoril S prídavkom dačoho údeného. rodisku: na začatom plátne záhony stránku s fotografiami zo života – Aby voňalo a aby sa lepšie zakvitnutej slnečnice. podniku, a najmä zberu levan- kĺzalo. Na rozlúčku ma Indule. Strojný technik s praxou v pohostinstve, teraz poverený grid a Bogdan pozvali zásobovaním surovinami a pre- na zber levandule, na dajom hotových výrobkov, tiež budúce leto. A aby financiami. som na to nezabudla, – Pochválim sa, že ma Ingrid dali mi aj pozvánku: zamestnala aj ako agronóma, vraj balíček, na ktorom keď už sama nerobí vo svojom píše: Levanduľové odbore, budem ja, – vtipkuje spo- mydlo Milina. lubesedník. – Moji rodičia majú kus poľa, budeš na ňom sadiť le- FANIKA A PAVEL vanduľu, – povedala, – a ja som V Divači žije ešte sa, ako sa na dobrého muža patrí, jedna rodina, ktorú podrobil jej vôli, – pokračuje Bog- som si zaumienila dan žartovným tónom o vážnych navštíviť. To sú Faveciach. nika a Pavel Zlochovci, Pavel Zloch: Sánkovačka A financie sú veru vážna vec. ktorých som predtým Najmä keď nemáš nadostač pe- stretávala v Pirane. Dokonca voPožiadala som o dovolenie obrazy ňazí na štart výroby. Nebolo jed- ľakedy dávno, keď som sa dozve- vyfotiť. Niektoré z nich predkladám noduché rozhodnutie zadlžiť sa, dela, že mám Padinčana takmer čitateľom na vychutnávanie. A prečo keď nevieš, čo ti prinesie zajtra, za suseda, boli o tom informovaní nie aj odborníkom pre insitné umenie investovať do surovín, keď nevieš, aj čitatelia Hlasu ľudu. Odvtedy sa na posúdenie? či výrobu predáš. Ani kúpiť drahú dosť toho zmenilo, nuž Zlochovci S Fanikou, Pavlovou životnou priesadu levandule, ktorá na slo- znovu pošteklili moju novinársku družkou, si sprítomňujeme nedávne vinskom Krase nie je autochtónnou žilku. stretnutie v Pirane, keď pred sebou

tlačila vozíček s najmladšou vnučkou a mne sa takto prihovorila: – Zaspievajte jej slovenskú pesničku. Viete, že Pavel všetky tri vnučky učí nielen spievať, ale aj rozprávať po slovensky? A v nasledujúcej chvíli improvizácia: Evička maličká, poď si ku mne hopkať... vylúdila úsmev na tváričke utešeného dievčatka menom Eva. – Keď som už syna a dcéru nenaučil jazyk mojich predkov, aspoň sa o to usilujem s vnučkami. – Aby si voľakto nepomyslel, že som ja tomu na vine. Veď som rada chodila do Padiny! Od svokry som sa dokonca učila rozprávať po slovensky a ešte viac variť padinské jedlá. – Bola to moja úloha, – uvedomuje si Pavel. – Ale bolo to v období, keď som robil, najprv ako kuchár, a potom ako nutricionista v portorožských hoteloch a domov som prichádzal len večer. Jednoducho som nemal dosť času venovať sa deťom. Ako teraz trávia čas moji hostitelia, keď sú obidvaja na dôchodku? Pravdaže, snažia sa o to, aby boli čo najčastejšie s vnučkami. Okrem už spomenutej Evy, synovej dcérky, majú aj dve veľké, dcérine dcérky. Osemročnú Leu a deväťročnú Daju. Apko ich učí spievať, rozváža ich na mimoškolské aktivity, keď načim. Obidve sa totiž, okrem iného, učia hrať na klavíri. Babička im zase vyvára, čo sa im len zachce. Veru aj padinské makové pirohy. A tak, celkom prirodzene, koniec príjemnej návštevy u Zlochovcov inšpiroval aj koniec tejto reportáže, podnietenej vlastnými skúsenosťami z príprav na koncoročné sviatky; teda: Kto je u nich nápomocný dedkovi Mrázovi, a ako sa mu darí? Občas sa starí rodičia aj striedajú, ale nakoniec sa zhodnú, že je to predovšetkým Pavlova rola. Veď on tak dobre pozná skryté priania svojich ratolestí! Keď treba, zanesie na poštu aj list, ak sú niektoré želania celkom konkretizované. S adresou: Dedko Mráz, Severný pól. Je to v rodine už zachodené, ešte od čias, keď ich deti boli malé. Len aby svojich potešil. Nuž teda úspešné pátranie po darčekoch, Pavel!

Mozaika TÚRY DO KARIKATÚRY: TOŠA BORKOVIĆ

Úsmevy stále žijú Oto Filip

ždy je tu, keď ju potrebujeme. Vznikla už v antických časoch, aby sa len v polovici osemnásteho storočia stala osobitnou umeleckou, neskoršie aj žurnalistickou disciplínou. Karikatúry nám, aj keď sme bežne alebo málo naladení, dennodenne ponúkajú čosi úsmevné a skreslené, tvorivé, umelecky obohacujúce, spravidla jedinečné. Vlastné konfrontácie so skutočnosťou v podobe dosť jednoduchých kresieb s trochu zložitejšími odkazmi. Tak ako i fotografia, aj karikatúra sa dávno, pred mnohými desaťročiami, stala neodmysliteľnou zložkou mnohých denných, týždenných, špecializovaných a ďalších novín. Nielenže je lákadlom pre čitateľa, ale je i príchuťou spestrujúcou ich obsah, motívom nútiacim nás uvažovať. Zvlášť tá politická. Ako svojrázny fenomén, opierajúci sa o fantáziu a invenciu vlastných tvorcov, púta celé pokolenia dospelých. Mať natiahnuté uši a počúvať, mať otvorené oči a pozorovať, stále študovať, vkladať srdce do kresby... Sú to len niektoré premisy patriace dobrému karikaturistovi. Dobrá karikatúra je aj vydarenou stručnou ilustráciou, aj pekným grafickým prvkom, no najmä odkazom, či už s nejakým textom vytvára harmonický celok, alebo nastupuje ako sólový hráč. Vtipným výtvarným stvárnením základnej myšlienky autora zjednodušuje a skracuje dĺžku púte smerujúcej k čitateľovi. Aby si ju ten čím skôr mohol vnímať, s odkazom sa stotožniť. Štyri rôzne autorské rukopisy prezentovala nedávna výstava našich štyroch popredných karikaturistov, prebiehajúca od 28. októbra do 1. novembra v hale číslo 3 Belehradského veľtrhu. Šlo o úsmevnú sondu do nášho dneška s názvom Slovo v obraze, do celého radu veľkých tém a problémov, na ktoré každodenne narážame. A len keď sa pristavíme pri tom, ako sa na tieto karikaturisti Toša Borković, Ranko Guzina, Milenko Kosanović a Marko Somborac dívajú, si možno uvedomíme: všetko nemusí ani byť také čierne, ako sa zdá. Veď smiech nikdy nebol hriech. Skôr je najsilnejším antibiotikom na všetko vôkol nás. A humor, ktorý potrebujeme ako soľ, zvyčajne nepotrebuje veľa slov. Len občas trochu absurdity a irónie, úmyselného a prehnaného skreslenia človeka, pomeru, deja. Jasne to naznačujú aj nadchádzajúce karikatúry prvého zo štvorlístka, vlaňajšieho laureáta

Zlatého Pjera a mnohých iných uznaní a ocenení Tošu Borkovića. Sú bez slov, s námetmi nielen ekonomickými. No predovšetkým sú o nás a o tých, ktorí nám riadia osudy.

HLAS ĽUDU | 14. 11. 2015 • 46 /4673/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

POVEDALI O KNIHÁCH

– Čo je len tá Mara za gazdinú! – vraví kmotra Babková tete Cibuľkovej. – Treba jej páru nájsť! – Čo nepovieš, a čože urobila? – Včera ju poslal muž po doktora a ona u stolára hneď aj truhlu objednala.

Kniha nie je stravou alebo pochúťkou. Tin Ujević

Dáma volá v noci telefonicky lekára. Ospravedlňuje sa, že ho tak neskoro obťažuje a že bude musieť ísť dosť ďaleko. – Ale nič, – vraví lekár prívetivo do telefónu, – náhodou mám vo vašej blízkosti ešte jedného pacienta, ktorého musím navštíviť, takže zabijem dve muchy jednou ranou. Stará babka príde k farárovi na spoveď a vyzná sa, že sa prehrešila proti šiestemu prikázaniu. – A kedy to bolo, babka? – pýta sa udivený farár. – Tak, vari pred štyridsiatimi rokmi, pán farár. – A len teraz sa spovedáte? – Keď ja na to tak rada spomínam…

Obavám sa, aby sa svet nerozdelil na ľudí, ktorí píšu romány, a na ľudí, ktorí ich nečítajú. Gustav Krklec

Keď sa slovo zvráti do frázy (z tlače dávnej a nie tak dávnej) Na našich železniciach je ešte stále mnohé v neporiadku, ale nám to nestačí, my to musíme prekonať

Dvaja robotníci pracujú na výškovej budove a vtom počujú sanitku. A ten jeden vraví druhému: – To je ale výkon, neubehlo ani päť minút, odkedy mi kladivo vypadlo na ulicu a záchranka je už tu!

Duško Radović Ja som si vždy najviac prial to, aby som všetko, čo vidím, mohol opísať, a všetko, čo pocítim, mohol urobiť.

Básnik vždy bol ten, ktorý iným lieči chorobu, na ktorú sám zomiera. Branko Miljković Nepožičiavajte knihy, lebo ich nikto nevracia. Jediné knihy, ktoré mám vo svojej knižnici, sú tie, ktoré mi požičali. Anatol Frans

Ivo Andrić Literatúra je republikou, v ktorej by každý chcel byť kráľom.

Nemecké grafity

o sto percent! Prepáčte mi, keď svojím diskusným príspevkom obohatím našu diskusiu. Pošlite nám kádrový rozsudok. Dovoľte, aby som pani prednášateľku vyvrátil. Nehovorím v mene nikoho, ale hovorím za všetkých.

V reštaurácii čašník zobúdza hosťa: – Pane, končíme! – No áno, len nebúchajte dverami.

Knihy čítajú len tí, ktorí sú alebo malí, alebo starí, alebo hladní, alebo osamelí, alebo chorí. Nikto normálny nečíta knihy.

Zvýšili nám ceny článkov veľkej potreby. Polikliniku nechceme. Máme peniaze na celú. Naša životná úroveň sa rafinovane zvyšuje.

Erih Kestner

Výber: Petar Lazić

Radšej špinavé gate ako čisté rovnošaty. Miluj blížneho, ako i prvého. Budúcnosť nikoho neušetrí. Ukáž mi svoj pomník a poviem ti, kým si bol. Väčšina ľudí sa narodí ako originál a zomrie ako kópia. Boh je veľký, človek je malý a ja som kdesi pomedzi. Civilizácia sa začala prvým vyrúbaným stromom. Tým posledným sa skončí. Pre mŕtve stromy nevidím les. Štiepajte drevo namiesto atómu. To najlepšie, čo Mozart nikdy nenapísal, bola Beethovenova Deviata symfónia.

Presvedčili ste boha vo mne (Aforizmy)

Aleksandar Baljak

Je to ideologicky neopodstatnené, a ani mne nezodpovedá. Cenzori vedia, ktoré národné výtvory nie sú pre širšiu verejnosť.

Príde poslanec do reštaurácie a objednáva si: – Viete čo, pán hlavný, doneste mi niečo, čo my v parlamente nemáme... – Môže byť mozoček?

Nešprtajte sa v mojej minulosti, narodil som sa z rodinných dôvodov. Prosím tých, ktorí nemajú čo povedať, aby aj iným všetko vysvetlili. Problémy sme zvážili vcelku, a aj širšie než to.

14. – 20. 11. 2015

POČASIE

Karikatúry: Milenko Kosanović

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

6˚ | 14˚

3˚ | 14˚

5˚ | 14˚

5˚ | 15˚

4˚ | 14˚

4˚| 15˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZDRAVIE

Pravda alebo klamstvo?

Peň torta Suroviny: Na prvé cesto: 1 vajce, 1 šálka cukru, 1 šálka múky, 2 lyžice kakaa, 1 kypriaci prášok, pol pohára oleja, pol šálky mlieka; Na druhé cesto: 8 vajec, 8 lyžíc cukru, 8 lyžíc múky, 1 kypriaci prášok; Na prvú plnku: 200 g malín, 2 lyžice cukru, 300 ml sladkej smotany; Na druhú plnku: 8 vajec, 100 g cukru, 150 g čokolády, 250 g margarínu Takto sa to podarí: Prvé cesto: Dobre vymiešame všetky suroviny a vylejeme do okrúhleho plechu. Upečené cesto dáme na tácku. Prvá plnka: Maliny a cukor dáme do nádoby. Na miernej temperatúre a za stáleho miešania varíme asi 5 minút. Horúce vylejeme na cesto a necháme vychladnúť. Vyšľaháme sladkú smotanu a natrieme na malinovú plnku. Druhá plnka: Vyšľaháme vajcia s cukrom a dáme do nádoby. Pridáme čokoládu nalámanú na kúsky a varíme vo vodnom kúpeli asi 15 minút. Keď vychladne, pridáme vyšľahaný margarín a dobre zmiešame. Druhé cesto: Vyšľaháme bielky c

cukrom, pridáme žĺtky, nakoniec i múku s kypriacim práškom. Z tohto množstva upečieme 3 tenké cestá (ako na dobošku) na štvoruhlastom plechu a jedno na okrúhlom (kde sme piekli aj prvé cesto). Okrúhle cesto položíme na plnku zo sladkej smotany a tenko natrieme čokoládovou plnkou. Štvoruhlasté cestá tiež natrieme touto plnkou a pokrájame ich na pásy šírky 2 cm. Každý pás stáčame do kruhu na okrúhlom ceste. Pásy stáčame, aby vznikol dojem kruhov na pni. So zvyšnou čokoládovou plnkou natrieme boky torty a ozdobíme vidličkou, aby vyzerali ako kôra na strome. Zdroj: http://zena.blic.rs/recepti/ Deserti/25883/Panj-torta

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

DOM A ZÁHRADA

Ako ľahšie Šťavnaté jablká vstávať do po celú zimu chladných rán?

eseň je krásna, keď zasvieti slniečko. Horšie je ráno vstať z vyhriatej postele do tmy a chladu. Ako zmierniť toto utrpenie?

1. Vpustite do izby svetlo Ak nevstávate za úplnej tmy, hneď po prebudení roztiahnite žalúzie, rolety alebo závesy a pustite dnu denné svetlo. 2. Pretiahnite sa Nastavte si budík asi o 10 minút skôr ako treba a užite si ostávajúci čas naťahovaním sa v posteli. Ak vonku nemrzne, otvorte si okno a zhlboka sa nadýchnite. 3. Funguje hudba Spríjemnite si ráno obľúbenou skladbou, pospevujte si a pokojne sa i zavlňte do rytmu. Alebo si nastavte energickú pesničku ako vyzváňanie budíka. 4. Naštartujte sa sprchou Pozbierajte odvahu a šup do sprchy! Vyskúšajte sprchové gély s prídavkom levandule, mäty alebo citrusov. Sprchujte sa vlažnou vodou, nie horúcou. 5. Raňajkujte Urobte si čas na bohaté raňajky. Ideálny je celozrnný chlieb alebo cereálie a porcia ovocia, ktorá vám zdvihne hladinu cukru v krvi a dodá potrebnú energiu.

ablká sú dobré nielen pre zdravie, ale aj pre krásu. Ako ich uskladniť tak, aby sme z nich mali čo najväčší úžitok?

1. Jablká trhajte opatrne. Jablko je zrelé vtedy, ak sa dá odtrhnúť ľahko – stopka sa po pootočení ľahko oddelí od konára. Zrelé jablko má široký a hlboký kalich a hnedé jadierka. 2. Skladujte ich na chladnom a tmavom mieste s dostatočnou vlhkosťou. Vhodným miestom je odvetraná pivnica. Slabú vlhkosť môžete zvýšiť, ak do miestnosti dáte nádoby s vodou. 3. Jablká uskladňujte buď na policiach na ovocie, alebo v plochých prepravkách. Môžu byť vystlané drevenými hoblinami alebo vlnitým papierom. Ak máte vyššie prepravky, oddeľte jednotlivé vrstvy ovocia vlnitým papierom, aby sa nepotlačili. 4. Uskladňujte iba zdravé a nepoškodené ovocie so stopkami. 5. Uskladnené ovocie pravidelne kontrolujte a vždy odstráňte zhnité a nahnité kúsky, lebo môžu nakaziť ďalšie zdravé jablká. 6. Rýchlemu vysychaniu jabĺk zabránite, ak prekryjete prepravky perforovanou fóliou.

Mozaiku číslo 196 pripravil Oto Filip

VIII

ude vás z teplého chleba bolieť brucho, nesmie sa naozaj po víne piť pivo? Sú to múdrosti, ktoré existujú už desaťročia, ale sú skutočne pravdivé? 1. Nečítaj pri zlom svetle, zničíš si oči Oči sa pri zlom svetle rýchlejšie unavia a možno aj bolia. Kto však číta bez riadneho svetla len príležitostne, nemusí sa obávať škôd. Ohrození sú však mladí a deti, ktorí noc čo noc hodiny čítajú pri zlom svetle. Takejto obrovskej záťaži sa oko prispôsobí a postihnutí potom majú problémy zaostriť do diaľky. 2. Pivo na víno, nechaj to radšej tak Je absolútne nepodstatné, v akom poradí človek pije pivo a víno. Účinok a opica sú závislé od celkového množstva alkoholu. 3. Z teplého chleba ťa bude bolieť brucho Je to len rozprávka, ktorá azda vznikla preto, lebo maškrtenie príliš veľkého množstva surového chlebového cesta vedie k bolesti brucha. Mikroorganizmy, ktoré cesto obsahuje, predovšetkým kvasnice, pracujú v žalúdku ďalej a produkujú nafukujúce plyny. Pri pečení sa však mikroorganizmy takmer úplne usmrtia. 4. Nepi toľko piva, inak ti narastie brucho To platí len čiastočne. Štúdia dokázala, že pitie piva a obvod brucha nemajú žiadnu priamu súvislosť. Pivo obsahuje okolo 40 kcal na 100 g (podobne ako jablková šťava). Rozdiel je však najmä v tom, že pivo sa často pije vo veľkých množstvách. Takže ak by ste vypili rovnaké množstvo ovocnej šťavy, efekt na postavu by bol rovnaký. Okrem toho vyvoláva alkohol väčší apetít. 5. Nabíjaj batériu, len keď je úplne vybitá Moderné batérie sa dajú nabíjať, aj keď nie sú úplne vybité. Trvale sa tým nepoškodia. Len staršie batérie si pamätajú potrebu energie z predchádzajúcich nabíjania, potom sa už nedajú viac dobiť. 6. Neškúľ naschvál, inak ti to zostane Neexistuje žiaden potvrdený prípad poškodenia zraku, ktoré vyvolalo úmyselné škúlenie. 7. Vajíčka sa musia po uvarení opláchnuť, potom sa lepšie lúpu Nezmysel, neschladené vajíčko sa šúpe rovnako dobre ako schladené. Takže opláchnutie v studenej vode nepomôže. Vajíčko sa dá dobre olúpať, ak má vyšší obsah kyselín a tento sa zvyšuje postupne po jeho znesení.

Kultúra Cena Márii Kalmárovej zo Slovenska 12. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ

Elena Šranková

ochotnícke divadlo Nová scéna pri Dome kultúry Michala Babinku v Padine s hrou Pavla Brezníka Čo? v réžii P. Brezníka. Obe sobotňajšie predstavenia boli šité na mieru diváka a spracovali pritom aktuálne témy podané humorným spôsobom. V nedeľu bolo zhodnotenie festivalu, udelenie cien a hosťujúce predstavenie zahrali herci Slovenského vojvodinského divadla. Predviedli hru Ivana Stodolu Čaj u pána senátora – reality show v réžii Richarda Sanitru. Porota pracovala v zložení: Alexander Bako (predseda), herec a režisér, Ján Kohút, herec a režisér, a Michal Ďurovka,

Ustanovizni pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum v Kysáči od štvrtka 5. do nedele 8. novembra prebiehal 12. festival Zuzany Kardelisovej. Je to festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti. Tohto roku prebiehal s dôrazom na dve jubileá: 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra a 110 ro- Otvorenie festivalu kov pôsobenia Ochotníckeho divadla v Kysáči. Báčskom Petrovci bolo vo veľkej Organizátorom 12. festivalu sále KC Kysáč. Zuzany Kardelisovej aj tentoraz Divadelné hody pokračovali bolo Kultúrne centrum (skôr v sobotu, keď kysáčske obecenKIS), financovala ho Správa pre stvo sledovalo ďalšie dve súťažkultúru Mesta Nový Sad a finanč- né predstavenia. Najprv ne podporil Úrad pre Slovákov sa predstavil tohtoročný žijúcich v zahraničí, Slovenská laureát 18. ročníka Festirepublika. Vo štvrtok po uvíta- valu Aničky Jurkovičovej cích slovách Pavla Surového, v Novom Meste nad Váúradujúceho riaditeľa KC, ktorý hom – Dubnické divadlo, festival aj otvoril, nasledovalo Dubnica nad Váhom, zo hosťujúce predstavenie. Pred- Slovenskej republiky, viedli ho pazovskí divadelníci: s hrou Jaromíra BřehovéDivadelná sekcia KUS Branka ho Zborovňa v réžii Márie Radičevića. Išlo o hru Blbec na Tarabovej. So spomenuvečeru autora Francisa Vebera tým Festivalom Aničky v réžii Alexandra Baka, pri kto- Jurkovičovej kysáčsky rom sa diváci dobre pobavili. Festival Zuzany KardeFestival pokračoval v pia- lisovej spolupracuje už tok pietnou spomienkou pri rad rokov a výsledok je hrobke divadelnej ochotníčky vymieňanie víťazov. Po Zuzany Kardelisovej na kysáč- ochotníkoch zo Sloven- Hore nohami, najlepšie predstavenie skom cintoríne, a potom dvoma ska vystúpilo Padinské a cena režisérke súťažnými predstaveniami. Najprv to bola akademický maliar inscenácia Tennesseho a novinár, ktorý mal Wiliamsa Dokonalá anana starosti aj rozlýza v podaní papagája hovory po predstav réžii Jána Kmeťka, ktoveniach. Členovia rú herci Ochotníckeho poroty konštatodivadla Janka Čemana vali, že tohtoročné z Pivnice odohrali v pripredstavenia boli meranom ovzduší – v o niečo slabšie ako Klube KISS. Druhým súv minulých rokoch, ťažným predstavením ale potešilo to, že bolo divadlo Kataríny n a š e s l ove n s k é Mišíkovej-Hitzingerovej vojvodinské súboHore nohami v réžii Hany ry majú nové tváre Tancikovej. Toto preda nových hercov na stavenie Divadla VHV v Divákom sa páčila komédia Padinčanov javisku, ktorí istotne • KULTÚRA •

Cena Zuzany Kardelisovej v rukách Márie Kalmárovej

v budúcich rokoch budú účastníkmi slovenských festivalov na Dolnej zemi. Cenu Zuzany Kardelisovej udelili Márii Kalmárovej za stvárnenie postavy profesorky v predstavení Zborovňa Dubnického divadla zo Slovenskej republiky. Cenu za najlepšie predstavenie, ktoré bude predstavovať slovenskú divadelnú tvorbu na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, na Slovensku, udelili Divadlu VHV, Báčsky Petrovec, za hru Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej Hore nohami v réžii Hany Tancikovej. Osobitná cena Kultúrneho centra Kysáč sa dostala do rúk Hane Tancikovej za réžiu, scénu a kostýmy v spomenutom predstavení. Diplom udelili najmladšiemu účastníkovi na festivale Sašovi Šimákovi z Padiny za stvárnenie postavy syna v predstavení Čo? Z príležitosti 110. výročia Ochotníckeho divadla v Kysáči Osobitnú cenu Kultúrneho centra Kysáč za príspevok k ochotníckemu divadlu udelili zaslúžilým divadelným ochotníkom, ktorí sa zapísali do dejín kysáčskeho ochotníckeho divadla: Michalovi Gombárovi, Pavlovi Grňovi, Pavlovi Kyseľovi a Alžbete Erke Grňovej (posthumne).

46 /4673/ 14. 11. 2015

Kultúra

Spoločná snímka aktérov kvalitného galakoncertu

Z OSLÁV 95. VÝROČIA SPOLKOVEJ ČINNOSTI NOVOSADSKÝCH SLOVÁKOV

Ešte päť pevných krokov a bude stovka Juraj Bartoš

oci jubileum nie je práve okrúhle, novosadskí Slováci 95. výročie založenia a činnosti svojho spolku oslávili náležite. Sviatočná nálada sa ako babie leto sobotného dňa

účastníci osláv presunuli do veľkej siene veľkolepej novosadskej budovy NIS. Tá len tak znela potleskom po každom vydarenom folklórnom a divadelnom výstupe členov jubilujúceho Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika. Do úchvatného gala-

Účastníci slávnostnej akadémie počúvajú hymny Slovenskej republiky a Republiky Srbsko

Juliana Brtková, Aneta Lomenová a Katarína MosnákováBagľašová viedli prítomných úvodnou časťou osláv 7. novembra vťahovala pod kožu prítomným na slávnostnej akadémii v malej sieni spoločnosti NIS (Naftový priemysel Srbska) v Novom Sade. Po jej doznení si oslávenci s početnými hosťami pozreli výstavu priam nadčasových panelových fotografií Michala Madackého (v produkcii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov) s motívmi zanikajúcej krásy slovenských dedín, jej ľudí a ich tvorivosti a pracovitosti. Na pódiu auly vyhrávala slovenská ľudová hudba z Tisovca. Po vernisáži, ktorá sa, žiaľ, konala v rušivom prostredí auly, sa

www.hl.rs

Krása krojov a pohybu

Informačno-politický týždenník

koncertu (v réžii Ivana Slávika) výborne zapadli televízne zábery z bohatej a nadštandardne kvalitnej produkcie jedného z našich najstarších spolkov, spestrené videozápismi viacerých jeho znamenitých členov. Vynikajúci

hudobníci, tanečníci, speváci a divadelníci svoje čísla prezentovali naskutku s vysokým nasadením a veľkou chuťou, zrejme vedomí si skutočnosti, že práve píšu vzácnu stranu formálne starého a predsa vskutku nijako nestarnúceho spolku. Po ukončení úradnej časti programu nasledovala ľudová veselica v miestnostiach SKC P. J. Šafárika. Oslavy sa v nedeľu 8. novembra predpoludním skončili v evanjelickom kostole slávnostnými bohoslužbami. S jednoznačne spoločnými prianiami: aby sa šafárikovci ďalšími piatimi pevnými krokmi prehrýzli k okrúhlej stovke a aby ich naďalej krášlila spolupráca s cirkevným zborom a matičnou organizáciou. AKCENTY Z AKADÉMIE Slávnostné zhromaždenie sa začalo hymnami Slovenskej re• KULTÚRA •

publiky a Republiky Srbsko. Zaspieval ich Komorný zbor Agapé. Prítomných privítala predsedníčka SKC P. J. Šafárika Katarína Mosnáková-Bagľašová. Poznamenala, že oslavy 95. výročia spolkovej činnosti novosadských Slovákov sú významné pre všetkých vojvodinských Slovákov, „lebo tento spolok, ako je známe, má členov takmer z každého vojvodinského prostredia, v ktorom žijú Slováci”. Zároveň dodala: „Tak tomu bolo v roku 1920, keď sa zakladala Československá beseda Šafárik, tak bolo aj v rámci SKUS P. J. Šafárika a tak je tomu aj dnes v SKC P. J. Šafárika.” Podotkla taktiež, že Šafárik „vždy mal a má aj členov Neslovákov”.

Komorný zbor Agapé Vyberanými slovami jubilantom zablahoželali: zástupca Mesta Nový Sad poverený oblasťou kultúry Vanja Vučenović a veľ-

vyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková. Odzneli aj pozdravné listy, ktoré zaslali: riaditeľ Úradu pre Slová-

kov žijúcich v zahraničí Ján Varšo a z austrálskeho Melbournu sa v mene Slovenského spolku ozvala Elena Lomenová. V pokračovaní boli udelené ďakovné listiny a to zaslúžilým jednotlivcom a organizáciám: dlhodobým spolkárom Jánovi Brtkovi a Jaroslavovi Boldockému, ako aj Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (v Bratislave), Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a Zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Novom Sade. Správu komisie zdôvodnila jej predsedníčka Juliana Brtková. Slávnostnú časť programu hymnickými piesňami uzavrel zmiešaný spevácky zbor Šafárika.

ARADÁČANIA BOLI NA SLOVENSKU

Nezabudnuteľné zážitky, nové známosti Vladimír Hudec

Slovensku Sebechleby, s ktorou Aradáč má tiež dlhoročnú družbu. olklórny súbor Mladosť Kul- V pamiatkovej rezervácii ľudotúrneho centra Aradáč pestuje vej architektúry Stará Hora pri čulé kontakty s krajanmi na Sebechleboch sa zúčastnili na Slovensku. V súlade s tým aj po- Festivale vinohradníctva, ľudovej čas tejto jesene aradáčski ochot- gastronómie, cestovného ruchu níci dvakrát zavítali do krajiny a zábavy Eurovia, Oberačka po svojich predkov. Najprv počas sebechlebsky, ktorý toho roku druhého septembrového víkendu prebiehal ôsmykrát a prijal vyše absolvovali vydarený zájazd do 16-tisíc návštevníkov. Folklórny družobnej dediny Mojmírovce, súbor Mladosť mal česť početkde sa zúčastnili na Dňoch obce, nému obecenstvu sa predstaviť Spoločná fotografia ako pamiatka na pekný zájazd čiže na Mojmírovskom vinobraní, 45-minútovým programom. ZaAdam Števko, Vladimír Gages a zvykov a obyčají V aradáčskom Ivan Bagľaš zahral na fujare. šírom poli. Pripomeňme na záver – Boli to nezabudnuteľné zážit- i to, že si folkloristi prostriedky na ky, keďže sme boli časťou progra- tento zájazd zabezpečili sami a to mu, v ktorom vystúpili aj chýrečné tak, že zorganizovali zábavu a zisk Zlaté husle a sólisti z Lúčnice. využili na hradenie cestovných Okrem toho na javisku sa striedali trov. Pritom sami zhotovili a na známe slovenské rockové skupiny: zábave predávali herovky a trutule Iné Kafé, Gladiator a ďalšie. Mali (po aradáčsky šamrolny) a našli sme možnosť navštíviť aj 700-roč- si aj niekoľkých donátorov. Je né kamenné pivnice, posedieť to dôkaz, že prípadné prekážky si v dvoroch pri živej hudbe a (v tomto prípade finančné) pri chutnom jedle, víne a burčiaku, uskutočnení cieľa možno prekona ktorý sú domáci veľmi hrdí, – nať svornosťou a usilovnosťou. Aradáčania na sebechlebskom javisku povedala nám jedna z účastníčok Nuž a kým starší folkloristi boli zájazdu, predsedníčka aradáčske- na Slovensku, činil sa aj aradáčsky folklórny dorast. Staršia skupina jednom z ich najväčších a najat- tancovali choreografie Logováš, ho MOMS Anna Bagľašová. Aradáčski folkloristi boli ubyto- DFS Govličky totiž bola časťou veľraktívnejších podujatí. Krčma a Oberačka, ktorou svojim Iba necelý mesiac neskoršie, hostiteľom ukázali oberačku po vaní v sebechlebských rodinách, kého kola, ktoré sa v Novom Sade čiže začiatkom októbra znovu aradáčsky. Okrem toho zaspie- a tak vznikli nové priateľstvá. So tancovalo pre Guinnessovu knihu cestovali do Slovenskej republiky. vali dievčenská a chlapčenská svojimi hostiteľmi sa rozlúčili so rekordov. Tentoraz zavítali do malebnej spevácka skupina a vystúpili aj sľubom, že sa už na budúci rok Foto: z archívu KC Aradáč 880-ročnej dedinky na strednom sóloví speváci Tatiana Jonášová, stretnú v Aradáči na Festivale

• KULTÚRA •

46 /4673/ 14. 11. 2015

Kultúra NA SLOVO S VYDAVATEĽMI: JASMINA BUKVIĆOVÁ, SEZAM BOOK

Máme vlastnú cestu Oto Filip

rogram Kreatívna Európa, preklady slovenských románov do srbčiny a do tretice asociácia, vynárajúca sa akosi automaticky. Zreňaninské vydavateľstvo Sezam Book. Celkom dosť dôvodov na rozhovor s jeho redaktorkou Jasminou Bukvićovou. – Začnime tým základným... – Sezam Book existuje trinásť rokov. Od vlani dodnes sme vydali šesť titulov, najmä ďakujúc grantu, ktorý sme získali od Európskej únie. Rozprávame sa tesne po prezentovaní historického románu slovenského spisovateľa Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). Je mi ľúto, že autor pre nahromadené povinnosti nemohol prísť, no teší ma, že sa na predstavovaní jeho románu zúčastnili prekladateľka Zdenka Valentová-Belićová, literárna kritička zo Slovenska profesorka Marta Součková, tiež poradca na Ministerstve kultúry Srbska Dimitrije Tadić... – Skadiaľ tá orientácia na preklady pôvodných diel, predsa patriacich k tzv. malým literatúram? Vplyv multikultúrnosti, podmienok? – Úprimne povedané, ide tak o jedno, ako aj o druhé. No teší ma, že je záujem o tento druh literatúry. Badať to napríklad z toho, že sme i vlani mali preklad zo slovenčiny. Konkrétne šlo o Gustáva Murína a jeho Návrat do budúcnosti. Je to takisto výborný román, ktorý nám zároveň bol ukážkou, že je aj po slovenských autoroch dopyt na našom trhu. A keď ide o tú multikultúrnosť, netreba zabúdať, že sme z Vojvodiny, kde žijú aj Maďari, aj Slováci, aj Rumuni, aj mnohí iní. Preto nám bolo celkom normálnou orientáciou všímať si autorov píšucich v iných rečiach. Jasné je, že by to nešlo bez prostriedkov, o ktoré sme sa uchádzali

www.hl.rs

a získali ich v rámci jedného z programov EÚ venovaných kultúre. – Kultúre ani literatúre sa dnes nežije ľahko. Ako sa udržať nad hladinou, keď je životný štandard čitateľov mimoriadne skromný a náklady nakladateľov dosť vysoké: od autorských práv po cenu papiera napríklad? – Nuž žijeme v neľahkej dobe, čo vplýva aj na knihu, na jej pozíciu. No ak je tu akási

vízia, pevne stanovený vyšší cieľ, potom neostáva iné, než kráčať v tom smere, snažiť sa ho dosiahnuť. Tak je to i vo vydavateľstvách. Stanovili sme si ciele, a je pravda, že je ťažko zahrnúť, sceliť všetky tie veci a okolnosti, ktoré na všetko vplývajú, sú nám na ceste alebo v nej a nútia nás vynachádzať sa, ako môžeme a vieme. No nejako sa nám to darí. Snažíme sa nedívať na iných, sústreďovať sa na to, čo my konkrétne máme robiť. Máme totiž vlastnú cestu, vlastný cieľ, ku ktorému spejeme. A snažíme sa ho medzi dvoma veľtrhmi dosiahnuť. Či už na základe vlastných, alebo grantových, alebo akýchsi tretích prostriedkov, nie je natoľko podstatné, koľko je podstatné, že zotrvávame a pokračujeme vpred. – Predpokladom toho musí byť hlavne láska k vlastnej robote. Je to u vás dané povolaním, zhodou rôznych náhod alebo jednoducho tým, že vás to baví? – V prvom rade ide o zhodu

viacerých náhod, umocnenú predovšetkým láskou ku knihe, k čítaniu. Tá nemusí byť bezpodmienečne daná tým, že ukončíš napríklad odbor literatúry. Teraz práve prebieha veľtrh, ktorý je dôležitým momentom našej činnosti. Hneď po ňom nám ostáva zhodnotiť, kde sme a čo zvládli. Zároveň nám už treba myslieť na nadchádzajúci rok. Keďže máme niekoľko titulov, ktoré doteraz neuzreli svetlo sveta, rozhodli sme sa vydať ich v roku 2016. Treba si rozložiť sily tak, aby sme stanovený plán zdolali do ďalšieho knižného veľtrhu. – Z vašich skúseností, o aký druh literatúry čitatelia práve prejavujú výraznejší záujem? – Povedala by som, že sú tie záujmy rozmanité a rôzne. Zdá sa mi, že sa väčšia časť čitateľského publika predsa nezaujíma najviac o beletristiku. My však v našej ponuke máme rôzne druhy literatúry: aj populárnu beletristiku, aj diela klasické, aj mnohé iné. Aby si každý našiel to, čo hľadá a čo ho baví.

JE TO UŽ PEKNÝM ZVYKOM, že usporiadatelia Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade v posledných rokoch zverejňujú na jeho záver základné údaje o ňom. Pre dejiny a porovnávanie. Na tom nedávno ukončenom a jubilejnom, v poradí šesťdesiatom, účinkovalo 421 našich priamych vystavovateľov, ako aj 67 zo zahraničia. Celkovo účastníkov, teda priamych vystavovateľov, spoluvystavovateľov a zástupcov rôznych firiem, bolo 943. Na veľtrhu prebiehajúcom na takmer 30-tisíc štvorcových metrov sa konalo až 450 programov a nainštalovaných bolo šestnásť výstav. Všetko to zaujalo 182 684 návštevníkov, ako i 1 111 našich a zahraničných akreditovaných novinárov. Krajinou čestným hosťom bolo Rusko. V rámci knižného veľtrhu sa prvýkrát konal Festival tvorivosti mladých s desať rozmanitých programov. Nemožno, samozrejme, prehliadnuť ani druhý Festival slovanskej knihy, ktorý sa tiež prvýkrát konal na veľtrhových výstaviskách v Belehrade. Na ňom bolo prezentovaných 179 kníh. Z toho v rámci Fóra slovanských kultúr ich 47. Veľmi rušným dňom bol už 25. október, deň otvorenia jubilejného podujatia (na snímke). O. F.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

42. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV

kou tejto kategórie je Čila Šantová z Nového Sadu. Najpočetnejšia na tohtoročnej súťaži bola kategória žiakov vyšších ročníkov v prednese poézie. Predsa porota rozhodla takto: tretie miesto získala Jana Rumanová zo Starej Pazovy, Katarína Gažová druhé Kristián Balček z Kovačice a víťazným vavrínom sa ovenčila Štúdiu M Novosadského rozMartina Bartošová z Aradáča. hlasu v sobotu 7. novembra V súťažnej kategórii stredoškousporiadali tradičnú Rozhlalákov a študentov v prednese sovú súťaž mladých recitátorov. poézie poradie najlepších bolo Organizátorom tohtoročného nasledujúce: na treťom mieste skutočne masového recitačného zakotvila študentka slovakistiky podujatia bola Rubrika programu v Novom Sade Monika Bažaľová, v slovenskej reči RNS. Úradujúci druhá je žiačka petrovského gymšéfredaktor Ján Širka všetkých názia Elena Vršková a víťazkou prítomných privítal a pripomenul, Ema Kočišová, stredoškoláčka že sa na súťaž prihlásilo až 76 Odmenení recitátori s predstaviteľkou MSS zo Starej Pazovy. účastníkov. Podujatie otvorila Annou Medveďovou Odmeny, ktoré zabezpečili MSS predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá vyjadri- doškoláci a študenti, rozdelení do rií. Zároveň sa poďakovala osveto- a NRSNM, najlepším recitátorom udelili predsedníčka la potešenie, že sa v dnešnej dobe štyroch kategórií. Výkony recitá- vým pracovníkom, že osvetovej komisie moderných technológií predsa torov hodnotila odborná porota, tak nezištne pracujú MSS Anna Medveďoktorú tvorili: Milina s recitátormi. vá a koordinátorka Florianová, predV kategórii nižších Výboru pre vzdelávasedníčka, a Jana La- ročníkov základných nie NRSNM Svetlana čoková a Rastislav škôl v prednese poZolňanová. Program Zorňan, členovia. ézie tretie miesto súťaže moderoval VikVšetci účastníci obsadila Melani Metor Korčok. Podujatie súťaže sa snažili dovarská zo Selenče, podporili NRSNM – Výpodať maximálny druhé Mariana Mikubor pre vzdelávanie, výkon a zapôsobiť ľová z Aradáča a víťaMSS a Asociácia slosvojím predne - zom tejto kategórie venských pedagógov. som na porotu. sa stal Andrej SimenOdborná porota: (zľava) Jana Lačoková, Záverom podujatia sa Ako prízvukovala dić zo Starej Pazovy. Milina Florianová a Rastislav Zorňan v zdôvodnení pred- Nasledovala kategó- Víťazka v prednese predsedníčka odbornej poroty Milina Flosedníčka Milina Flo- ria nižších ročníkov prózy Čila Šantová rianová poďakovala žiaci a ich pedagógovia venujú rianová, odborná porota nemala v prednese prózy. zo ZŠ Sonje všetkým účastníkom ľahkú úlohu, lebo súťažilo mnoho Na tretie miesto sa Marinkovićovej recitácii, čo je obdivuhodné. súťaže a ich mentoV rámci tradičnej rozhlasovej kvalitných recitátorov, a preto dostala Ivana Zorňa- v Novom Sade recitačnej súťaže boli účastníci, bolo ťažké rozhodnúť, komu ude- nová z Erdevíka, druhé obsadila rom a pripomenula ďalšie stretnua to žiaci základných škôl, stre- liť prvé tri ceny v každej z kategó- Miluška Vranková z Kysáča a víťaz- tie o rok.

Kvalita a kvantita spolu

Zmokli ako myši, lebo hrali po daždi Anna Horvátová

tými predložkami my príslušníci vojvodinskej slovenčiny máme popletené. Ešte keď sa k tomu vmieša aj vplyv srbčiny, je to skutočne príšerné. Predložkami vyjadrujeme určovacie vzťahy podstatného mena. Preto je dôležité, kedy ktorú použijeme, aby to nevyznelo ako v zaužívanej športovej terminológii v našom posrbčenom slovenskom jazyku: „Zmokli ako myši, lebo hrali po daždi.“ V čom je tu háčik?! Keby hrali po daždi, veru by nezmokli. Ale • KULTÚRA •

hrali v daždi, hrali za dažďa – týmito spojeniami treba vystriedať spojenie „hrali po daždi“. Ani na vyjadrenie zreteľu „po odbornej, po zdravotnej stránke“ nie je vhodná; vhodnejšie je z odbornej, zo zdravotnej stránky. Rozdiel je však, keď chceme vyjadriť nejaký účel, cieľ, čo bežne nesprávne povieme „idem pre noviny“, „idem pre lekára“, „idem pre vodu“. A práve tu je v spisovnom jazyku – a nielen v spisovnom – nutné použiť predložku „po“ v tomto prípade s akuzatívom: idem po vodu, idem po lekára, poslať po noviny. Pred-

ložku „po“ použijeme aj v týchto prípadoch: – keď chceme vyjadriť priestorovú, časovú či číselnú hranicu: odprevadiť po školu, siahať po strechu, trvať po koniec vojny, dostať len po 50 eur; – na vyjadrenie časového úseku, v priebehu, cez, počas: tradície žijú po stáročia, po celý deň pracovali, po celú zimu; – keď vyjadrujeme poradie: vidí to po prvý raz; po prvé, po druhé, po tretie, ako i po a, po b (pri vyratúvaní), a nie „pod a“, „pod b“. S lokálom sa predložka „po“ používa v týchto prípadoch: – ísť po ceste, chodiť po svete, chôdza po hore, skaly po bokoch potoka, prsty behajú po klávesoch, plávať po prúde – v smere prúdu (keď vyjadrujeme smerovanie po dĺžke, po celom povrchu, rozličnými smermi); – spraviť po vôli, človeka poznať po reči, žiť po novom, zliezť

po rebríku, poslať po bratovi, dopraviť po železnici (spôsob, prostriedok, prostredníctvo, prostredník); – ranení ležali po nemocniciach, skúmať nárečia po dedinách, čítať po nociach, vypiť po poháriku, vystupovať po jednom (rozloženosť, distribúciu na časti v priestore, v čase...); – chodiť po lekároch, po zábavách, po žobraní (účel, cieľ); – po chvíli, po hodine, po Vianociach, jeden po druhom; deň po dni – každý deň; má po starosti; je po ňom – je mŕtvy (následnosť v čase alebo v poradí); – voňať po jahodách, zdediť po otcovi, fľak po káve (pôvod, pôvodca); – túžiť po porozumení, siahať po nových metódach, pátrať po autorovi (väzba pri slovesách a menách).

46 /4673/ 14. 11. 2015

Kultúra  RECENZIA

Symbióza úvah a umeleckých prejavov (Nový život, Mesačník pre literatúru a kultúru, roč. 67, 2015, č. 9 – 10, 64 s.) Jasmina Pániková

„N

eviem, prečo sme tu, ale som si celkom istý, že nie preto, aby sme sa bavili,“ povedal filozof Ludwig Wittgenstein a práve týmito slovami v najnovšom čísle časopisu Nový život esej o zle začal Janko Takáč. Ako uvádza, pojem dobra je nezmyselný pojem, lebo nekorešponduje s reálnym svetom. „O výrokoch, ktoré sa týkajú dobroty niečoho, nemožno tvrdiť, že sú správne alebo nesprávne.“ A zase, zo strany druhej, pojem zla ako taký nie je všeobecne platný, ale každý si ho vysvetľuje svojím spôsobom. Na druhú stálu tému časopisu – tému identity – tentoraz si písali Dragan Velikić, Vladimíra

Dorčová-Valtnerová a Dušan Šimko, a to na relácii Belehrad – Maglić – Bazilej. Ustálená prax diskutovať o identite cez prizmu svojich, a najmä spolubesedníkových diel, prináša aj niečo iné – styčné body v ich tvorbe. Napr. Velikić píše, že mu určité úvahy v Šimkovom románe Gubbio pripomínajú jeho text v románe Danteho námestie. Styčné je aj ponímanie identity – ktorú máme a ktorá nám stále uniká.

Ďalšie strany prinášajú ukážku poetickej tvorby Kataríny Hricovej, ako aj poviedku Márie Vrškovej. Samozrejme, sú tu aj úryvky z tvorby D. Velikića a D. Šimka. Rubrika Texty a kontexty prináša obsiahlu štúdiu prof. Dr. M ichala Harpáňa, ktorý analyzuje paródiu a travestiu spisovateľa v poviedkach Pavla Vilikovského. Rubriku spestril aj literárny vedec PhDr. Ivan Šuša,

PhD., ktorý preskúmal literárno-teoretické a translatologické práce Michala Harpáňa, a to vo vedecko-pedagogickej symbióze. Medzi príspevky z tohtoročného Literárneho snemovania zaradili práce Adama Svetlíka, ktorý píše o súčasnej poézii vojvodinských Slovákov a Anny Margaréty Valentovej, ktorá analyzuje dve zbierky poetky a výtvarníčky Nory Ružičkovej. Číslo sa končí textom výtvarného kritika Savu Stepanova O portrétoch významných osobností v ÚKVS, ktorý bližšie vysvetľuje výstavu obrazov, ktorá bola nainštalovaná od augusta do septembra, a ktorými je ilustrované aj toto číslo Nového života.

DIVADELNÁ PREMIÉRA V SKOS DETVAN VO VOJLOVICI

Mrožekovi Policajti po vojlovicky Vladimír Hudec

ivadelníci vojlovického SKOS Detvan v nedeľu 6. novembra pred vlastným obecenstvom premiérovo zahrali divadelnú hru Policajti podľa textu poľského dramatika a satirika Slavomíra Mrožeka a v réžii Vladany Cvijanovićovej – Mám rada spoločensky angažované divadelné predlohy, a preto som si zvolila túto hru. Jej dej sa podobá jednostraníckej sústave, aká je aj u nás čoraz viac prítom- Zaber z predstavenia ná. Dovolila som si umelecky sa vyjadriť a trochu si zažartovať s vať, – povedala nám okrem iného dnešnou situáciou v krajine. Ne- režisérka predstavenia. Hlavnú postavu náčelníka polície mala som žiaden úmysel nikoho vysmiať alebo uraziť. Chcela som zahral skúsený Miroslav Oravec. – Dobre som sa cítil v tejto úlohe. iba dnešnú situáciu predstaviť z tej smiešnejšej strany, a tak divá- Náčelník polície je človek, ktorý kov rozosmiať a zabaviť. Vcelku chce zachrániť celý systém. Totiž vo som spokojná, ako to dopadlo. chvíli, keď aj posledný sprisahanec Detvanovci sú talentovaný súbor podpísal akt vernosti a oddanosti, a bolo mi ľahko s nimi spolupraco- pochopil, že sa celý systém zrúti,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

že jeho a existencia jeho blížnych sú ohrozené, a hľadá spôsob, ako tomu predísť, z čoho sa rozvíja dej. Vo všetkom je trochu asociácie aj na dnešnú situáciu u nás, čiže medzi riadkami možno vycítiť otázku, čo sa stane, keď jedného dňa všetci budeme lojálni, – hovorí M. Oravec. V úlohe väzňa sprisahanca a poradcu ministra vystúpil Michal

Kalmár, seržanta polície a provokatéra zahral Miroslav Vlček a jeho ženu Katarína Kalmárová. V úlohe ministra a ministerky sa zjavili Michal Spišiak a Mirjana Krištofíková a policajtkou bola Anna Beracká. V úlohe pospolitého ľudu vystúpili Jaroslav Beracka, Mirko Ivanič, Michal Črjepok, Jano Pavela a Martin Marko, ktorí mali na starosti aj techniku. O hudbu a zvuk sa postaral Jano Kerekeš a o svetlo Miroslav Zdichan. Predstavenie Policajti bude jedno z dvoch, s ktorými sa vojlovickí divadelníci už v sobotu 14. novembra predstavia na 46. prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín. Okrem Policajtov pazovskému obecenstvu a odbornej porote predvedú aj predstavenie Čarodejník z krajiny Oz autorky Terézie Weberovej-Oravcovej. • KULTÚRA •

46. DIVADELNÝ VAVRÍN 2015 V STAREJ PAZOVE

Ochotníci volia predlohy súčasných autorov Katarína Verešová

keď aj divadlo musí profitovať. Od poroty obecenstva diplomy za najlepšie stvárnenie ženskej úlohy tohto večera získali výnimočne dve herečky: Zuzana Tárnociová za postavu Timravy a Miluška Anušiaková-Majerová za Timravin hlas. Hercom večera sa stal Marijan Pavlov, ktorý stvárnil dve úlohy: Čechova a

P. J. Šafárika z Nového Sadu, nonverbálne divadlo Miroslava Kožíka a Miroslava Baka AD INFINITUM Slovenského divadla VHV pri SKUS h. J. Čmelíka zo Starej Pazovy, dráma Jána Hrubíka Byko sa pustil Ochotníckeho divadla Michala Babinku-Uču z Lalite, veselohra Jána Chalupku Sladká päťdesiatka (požičaný príbeh) Ochotníckeho divadla KC z Kysáča a dve predstavenia z Vojlovice-Pančeva: zábavné hudobné predstavenie Terézie Veberovej-Oravcovej motivovanej rozprávkou L. Franka Bauma Čarodejník z krajiny Oz a dráma Slavomíra Mrožeka Policajti. Všetky predstavenia sleduje odborná porota v zložení: režisér a herec Miroslav Benka, režisér Ján Makan a herec Miroslav Fábry. Vedúcimi rozhovorov sú herec Zdenko Kožík a novinárka Anna Simonovićová. Ako sprievodné podujatia Divadelného vavrína 2015 usporiadané boli: výstava portrétov

ivadelné prehliadky sú na to, aby sa milovníci Tálie publiku predstavili tohtoročným tvorivým opusom, pobavili publikum a aby sa povzbudili do nasledujúcej tvorivej sezóny. Práve tieto zložky ochotníckeho umenia boli 6. novembra v Starej Pazove spomenuté v skromnom otváracom ceremoniáli 46. prehliadky slovenských ochotníc- Z kovačického predstavenia Tri letušky v Paríži kych divadelných súborov v Srbsku Divadelný vavrín. Re- s jednoaktovkou amerického Ťapáka. publiková poslankyňa Libuša dramatika Tennesseeho WilliamLakatošová vyzdvihla: „Pretože sa sa Dokonalá analýza v podaní už 46 rokov udržala táto tradícia, papagája v réžii Jána Kmeťka, to znamená, že aj my Slováci kde dialógovou formou herci máme divadelný potenciál, preto vystihli vzájomné ženské vzťahy si ho musíme pestovať a samým a ich povahy. Herečkou večera sa tým chrániť si svoju slovenskú stala Marína Čásarová a hercom reč.“ Otvárajúc Divadelný vavrín večera Jaroslav Šimon (jediný 2015 Anna Tomanová-Makanová, herec v predstavení). Druhým predsedníčka NRSNM, povedala: predstavením bola autentická „To, čo je príznačné pre diva- veselohra Čo? autora a režiséra delnú ochotnícku tvorbu, keď Pavla Brezníka, ktorým sa predide o samých ochotníkov, to sú stavil ZOPAD Nová scéna pri istotne láska k divadlu a niečo, Dome kultúry Michala Babinku k čomu máme afinitu. Divadelné z Padiny. Padinčania priniesli na predstavenia, ktoré uvidíme, prehliadku osvieženie, pretože oslovia aj vás divákov, pretože zahrali súčasný konfliktný život každé divadelné predstavenie svojho prostredia medzi mladými má zmysel dovtedy, kým sa hrá a starými. Najlepšou herečkou Dokonalá analýza v podaní papagája v prednese Pivničanov bola podľa mienky poroty obea kým súťaží.“ Od utorka 10. do soboty 14. významných osobností vojvodinV deň otvorenia prehliadky censtva Snežana Garafiátová vystúpili Kovačičania – Združenie a najlepším hercom Jaroslav novembra na programe Diva- ských Slovákov akademického delného vavrína 2015 sú pred- maliara Pavla Popa, prezentácia občanov Kolektív kreatívnych Babuchna. Ďalšiu súčasnú predlohu tento- stavenia: jednoaktovka VHV Naša kníh Slovenského vydavateľskéamatérov – s vaudeville Marc Camolettiho Tri letušky v Paríži. raz slovenskej dramatičky Katarí- Slovenského kultúrneho centra ho centra a Kino Vavrín. Režisérkou tohto duchaplného ny Mišíkovej-Hitzingerovej Hore predstavenia je Danka Toma- nohami predviedlo v pondelok nová, ktorá zoskupila mladý 9. novembra v Starej Pazove Ditím výborných hercov. Porota vadlo VHV Petrovec. Predstavenie obecenstva za herečku večera jasne zrkadlí aktuálne znehodV Hlase ľudu číslo 45, na s. 31, v príspevku o festivale V padinskej zvolila Andreu Karasovú a za notenie teátra a jeho speňaženú repertoárovú politiku. Dráma sa doline 2015 som sa neúmyselne dopustila jednej chyby, keď som herca večera Miroslava Sabu. V nedeľu 8. novembra boli na javisku odohráva v zákulisí chybne uviedla, že Michal Kalmár z Vojlovice festival slávnostne aj dve predstavenia. Najprv v Klu- divadla a v predstavách zamest- otvoril. Pravda je, že tá česť patrila Jánovi Zvarovi-Mocovi z Aradáča, be VHV vystúpilo Ochotnícke nancov divadla tak, že stupňovite ktorému sa ospravedlňujem za neúmyselnú chybu. divadlo Janka Čemana z Padiny poukazuje na zložitosť situácie, A. Chalupová

Oprava

• KULTÚRA •

46 /4673/ 14. 11. 2015

Kultúra K STOROČNICI ÚMRTIA KŇAZA JURAJA MRVU

uchádzačov so slovenským národným povedomím. Bol organizátorom volieb viacerých národných kandidátov do uhorského snemu a zástancom politickej spolupráce so Srbmi. Zároveň bol propagátorom slovenských kníh, časopisov a novín, organizátorom zbierok na Jaroslav Čiep 1865 ako farár, a od roku 1890 ako Maticu slovenskú a na patdekan cirkvi. V rokoch 1870 – 1895 ronátne gymnázium v Reinulá nedeľa 8. septembra bol v Petrovci i katechétom. Počas vúcej. Inicioval slovenské v Petrovci bola v znamení vyše polstoročnej pastoračnej divadelníctvo v Petrovci, bol spopráce stal sa po- spoluzakladateľom a prvým mienk y na predným činite- predsedom Priemyslového storočnicu ľom slovenského čítacieho spolku ako centra úmrtia v ponárodného, poli- národno-kultúrneho života. Obhajoval radí tretieho protestantský evanjelického patent z roku farára Juraja 1859 a pod- Vysvedčenie učiteľovi M r vu. Najľa neho roku K. M. Lehotskému, 1874 prv v kostole 1865 zriadil i predpoludsvoju cirkevnú obec. Z potomkov mal syna a tri dcéry. ním odzneli Okrem niekoľkých príspevkov Zaslúžil sa o rozkvet príležitostné nedeľnej školy. Za jeho o tomto národovcovi v našej bohoslužby, pôsobenia v Petrovci dobovej tlači Knižnica Štefana v rámci ktosa zdvojnásobil po- Homolu v Petrovci pri 160. výročí rých sa pri čet učiteľských miest narodenia Juraja Mrvu roku 1996 v spomienke a vznikli plány na vý- čitárni usporiadala dokumentárnu pripomenustavbu troch nových výstavu kníh venovanú tomuto lo i 55 rokov školských budov. Udr- zaslúžilému mužovi a v rámci nej oddanej služžiaval styky s viacerými návštevníkom ponúkla fotografie by J. Mrvu v národovcami a aktívne z rodinného albumu, knihy a časom i e s t n o m Portrét Juraja Mrvu po príchode prispieval aj do Národ- pisy z osobnej knižnice, ukážky z c i r k e v n o m do Petrovca, máj 1865 Titulná strana publikácie ných novín, Hlásnika, poznámok na vlastných knihách, zbore. V Petvenovanej 50-ročnej Černokňažníka a cir- ako i ukážky z korešpondencie rovci ako farár pôsobil v rokoch tického a kultúr- kňazskej službe J. Mrvu a rukopisov, tiež biografické príkevných časopisov. 1860 – 1915. Poobede sa cirkevníci neho života na Juraj Mrva sa ženil dvakrát, naj- spevky v tlači a heslá o Jurajovi zoskupili pri jeho hrobe na pet- Dolnej zemi. Pričinil sa o rozvoj rovskom cintoríne. Tuná pri práve povedomia a v Petrovci na kňazské prv s Jozefínou Reussovou, a po jej Mrvovi uverejnené vo viacerých opravenej hrobke postavenej roku a učiteľské miesta dovolil prijať iba smrti i s Johanou Greisigerovou. publikáciách. 1936 básňami, piesňami, kázňou súčasného petrovského farára – administrátora Jána Vidu, modlitbou, minútkou ticha a položením kvetov na hrob si uctili jubileum tohto významného muža, vodcu národa, ale predovšetkým srdečného človeka. V piatok 6. novembra 2015 uplynulo 100 roko, čo svoju pozemskú púť ukončil evanjelický farár a národovec Juraj Mrva. Národno-kultúrny dejateľ J. Mrva sa narodil vo Zvolene (19. 9. 1836) z otca Jána a matky Anny, rod. Félixovej. Ľudovú školu a nižšie triedy gymnázia navštevoval vo Zvolene, neskôr študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Banskej Štiavnici. Teológiu študoval v Bratislave a vo Viedni. Roku 1860 bol vysvätený za kňaza a celú kňazskú dráhu vyslúžil v Petrovci. Najprv pri Jánovi Stehlovi ako kaplán, od roku 1865 ako administrátor, od roku Sto rokov po smrti hrobka Juraja Mrvu v novom rúchu a pri nej takmer 100 uctievateľov

Spomínajte na svojich vodcov…

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

BIBLIOTÉKA V BRATISLAVE

Sadu, ale aj prekladovými knihami zo srbskej a chorvátskej literatúry. Kniha jedného z najlepších súčasných básnikov strednej generácie v Srbsku Dragana Jovanovića Danilova v preklade Martina Prebudilu je ilustrovaná grafikami akademického novembra v Inchebe slovenskému Borisom Michalíkom. auditóriu čo ponúknuť. Vydavateľstvo Spolku sloven- maliara Pavla Čániho. Na prezenBohatý program zorganizovali ských spisovateľov z Bratislavy tácii boli prítomní aj veľvyslanec aj na tematických pódiách. SVC z sa predstavilo niekoľkými titulmi Republiky Srbsko v Bratislave Šani Dermaku so svojimi Báčskeho Petrovspolupracovníkmi a ca uviedol jeho básne čítala známa riaditeľ Vladimír srbská herečka AnValentík. Osodrijana Videnovićová. bitne bola preMožno povedať, že zentovaná kniha takéto podujatia sú Jaroslava Rezníka veľmi osožné na preMúdrosť jesennéhlbovanie spolupráce ho lístia – Mudmedzi spisovateľmi a rost jesenjeg lišća, vydavateľmi. Pokraktorú SVC vydalo čuje sa aj v už dobre tesne pred Belehrozbehnutej spoluradským knižpráci medzi Spolkom ným veľtrhom. slovenských spisovaPrezentácia sa teľov a Združením spikonala za prítomsovateľov Srbska. Aj nosti J. Rezníka a tu sa prejavili Slováci prekladateľa M. žijúci v zahraničí ako Prebudilu. Pred- Záber z prezentácie SVC: (zľava) Jaroslav Čukan, Jaroslav spona medzi dvoma stavená bola tiež Rezník, Mária Katarína Hrkľová, Vladimír Valentík a Boris štátmi. Veríme, že na kniha venovaná Michalík Vojlovici. Hosťom na Bibliotéke boli venovanými Slovákom žijúcim v rok sa dožijeme ďalších konkrétnych i hlavný zostavovateľ knihy prof. Ja- zahraničí, akými sú Ondrej Štefanko akcií spomenutých organizácií a roslav Čukan so spolupracovníkom z Nadlaku a Ján Labáth z Nového združení.

V znamení kníh zo Srbska Andrej Meleg

ž niekoľko rokov za sebou sa na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave zúčastňujú i dolnozemskí Slováci. Za šuchotu jesenných listov prinášajú vydavateľskú úrodu do svojej druhej domoviny. A chcú sa podeliť: o múdrosť i cit. O plody starostlivosti na poli slovenského písomníctva. Na základe spoločného uchádzania sa o granty, ktoré vypisuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa na tento prestížny veľtrh dostávajú vydavateľstvá z Rumunska, Maďarska a zo Srbska. Aj tohto roku v spoločnom stánku vystavovali Vydavateľstvo Ivana Krasku z Nadlaku, Slovenská samospráva v Maďarsku a Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca a pripojila sa k nim aj Matica slovenská v Srbsku. Priniesli na veľtrh veľký počet kníh, časopisov, zborníkov a propagačného materiálu. Predstavitelia dolnozemských Slovákov mali na 23. ročníku tohto podujatia od 5. do 8.

PADINSKÝ RYTIER VÝTVARNÉHO UMENIA

Výročie umeleckej tvorby Jána Husárika Elenka Ďurišová

sobotu 7. novembra v Galérii Domu kultúry Michala Babinku v Padine maliar Ján Husárik oslávil 55. výročie umeleckej tvorby samostatnou výstavou obrazov. Pri tej príležitosti bola prezentovaná aj monografia s názvom 55 rokov úspešnej činnosti padinského rytiera výtvarného umenia Mgr. art. h. c. Jána Husárika. Moderátorom podujatia bol Janko Kolárik a v rámci kultúrno-umeleckého programu vystúpila dievčenská spevácka skupina Slnečnica pod vedením Eleny Sládečkovej-Šimákovej a s prednesom poézie Mr. Branka Jajićová, redaktorka kultúry novín Zrenjanin. Na vernisáži boli mnohí umelci z Padiny, Kovačice a z iných miest, priatelia, príbuzní, spoluobčania a módny dizajnér • KULTÚRA •

Duschan de Sorđan. Spomenutá monografia obsahuje príspevky o Jánovi Husárikovi, uverejňované v rozličných časopisoch, zoznam najvýznamnejších samostatných výstav, cien a obrázkovú prílohu. Výstavu slávnostne otvoril historik umenia a výtvarný kritik Nikola Kusovac. Na budúci rok výstavu si budú môcť pozrieť aj návštevníci Národnej galérie v Bratislave. Nikola Kusovac mal česť odhaliť aj obraz, ktorý, ako nám maliar Husárik prezradil, od mája 2016 bude visieť na nadčasových stenách Jubilujúci autor s obrazom múzea Louvre v Paríži. Keď namaľovaným pre Louvre

ide o túto príležitostnú výstavu, autor nám povedal, že nastala po naliehaní kritikov, zberateľov a kupcov, aby sa predstavil aj vo svojom rodisku s bohatými odmenami. Keď sa vyrovnal s obavami, či je lepšie vo svojom rodisku žiť ticho a nechváliť sa dosiahnutými úspechmi, dal sa na to. O symbolike a práci na obraze namaľovanom pre Paríž, autor povedal: „Už dávno som mal tento obraz namaľovať, ale vždy, keď som si pomyslel, kde má byť vystavený, nemohol som začať. Potom som si povedal, že sa nemám čo obávať, sadol som si pred plátno, zopakoval som si, že to robím pre seba, pre Smäd, a ľahšie mi bolo začať. Na obraze je znázornený kôň, ktorý bol nevyhnutnou časťou padinského života. Bez neho by nebolo vody, on bol ten, čo napájal ľudí, seba a ostatné živočíchy a rastliny. Na ňom sedí rytier s paletou a štetcom. Je to maliarska zbraň, ktorou maliari predstavujú svoju identitu. Tak som na obraz zahrnul všetkých členov Smädu, všetkých slovenských maliarov a aj ostatných. Dostať sa do Louvre a mať možnosť tam prezentovať seba, svoj národ a svoju identitu, je najlepšou pečiatkou na kariére.“

46 /4673/ 14. 11. 2015

i h u m -

Kultúra • Oznamy BLAHOŽELANIE

KRÁTKE SPRÁVY Nový Sad

Konzultácie o akreditácii vzdelávacích programov. V zasadacej sieni NRSNM v Novom Sade v stredu 4. novembra prebiehalo konzultačné zasadnutie o uplatnení nového Rokovacieho poriadku o odbornom zdokonaľovaní učiteľov a vychovávateľov v oblasti vzdelávania platného od 16. októbra 2015. V súlade s novými pravidlami sa budú akreditovať vzdelávacie programy pre vychovávateľov a učiteľov na nasledujúce dva školské roky. Nové pravidlá a možnosť akreditácie odprezentovala Violeta Petrovičová z Vojvodinského pedagogického ústavu, a to členom Výboru pre vzdelávanie NRSNM, Asociácie slovenských pedagógov, Združenia pre slovenských vojvodinských vychovávateľov, Ústavu pre učebnice a predstaviteľom mimovládnych organizácií v Novom Sade, ktoré majú záujem o akreditáciu

programov vzdelávania učiteľov v rečiach národnostných menšín. Po zasadnutí sa predstavitelia slovenských inštitúcií a združení dohodli, že sa pre vzdelávanie učiteľov po slovensky na školské roky 2016/2017 a 2017/2018 podajú štyri programy z viacerých oblastí. S. Z.

Báčsky Petrovec

Vitráže. V piatok 6. novembra pre členov Združenia petrovských výtvarných umelcov a ostatných záujemcov v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec odznela prednáška a praktická dielňa na tému vitráže v podaní profesorky výtvarnej kultúry vo výslužbe Anny Babiakovej z Kulpína. J. Č-p

Svojmu vnukovi MICHALOVI POTRANOVI ml. z Nového Sadu, ktorý na Lekárskej fakulte v Novom Sade získal diplom a vedecký titul PhD. – doktor lekárskych vied – stomatológie, k úspechu blahoželá a do budúcna zdravie a zdar v živote, ako i splnenie všetkých snov praje mamika Potranová.

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, z pevného materiálu, staré a nové obytné stavby s pomocnými objektmi veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, 1 jutro a 4 kvadráty a druhá parcela 14 kvadrátov, obidve pri dedine; tel.: 021/60-41241; 065/60-41-241. Tlačiareň HL print, s. s r. o., z Báčskeho Petrovca so súčasným zariadením pre ofsetovú tlač a s nadstavbovými strojmi na výrobu kníh v mäkkej a tvrdej väzbe, pre inzerovanie, blokový tovar, vypracovanie flyerov atď. Tlačiareň HL print je synonymom vysokej kvality, konkurenčných cien a profesionality, dosahujúca najvyššie svetové pracovné štandardy. Tlačiarni HL print, s. s r. o., Ul. XIV. VÚSB č. 4 – 6, z Báčskeho Petrovca sú potrební:

GRAFICKÍ ROBOTNÍCI PRE PRÁCU V TLAČIARNI S PRACOVNOU SKÚSENOSŤOU A BEZ NEJ, VOLONTÉRI Lokalita práce: Báčsky Petrovec

CHÝRNIK

KYSÁČ. V nedeľu 15. novembra v Slovenskom národnom dome o 17.00 h otvoria výstavu na paneloch, ktoré sú vypožičané zo Slovenskej národnej knižnice v Martine, Slovensko. Toto podujatie usporiada MOMS Kysáč z príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra. KYSÁČ. Vo štvrtok 19. novembra pri príležitosti pripomínania si 25. výročia obnovenia a nepretržitej práce MSS a MOMS v Kysáči o 19.00 h v Slovenskom národnom dome bude slávnostné príležitostné Zhromaždenie MOMS Kysáč. R. S. BELEHRAD, NOVÝ SAD. Prezentácia slovenských spisovateľov Petra Šuleja a Petra Balka v rámci projektu Litera tour bude v utorok 17. novembra o 16.00 h v Belehrade (Filologická fakulta Univerzity v Belehrade, knižnica Katedry slavistiky) a v stredu 18. novembra o 11.00 h v Novom Sade (Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, k nižnica Oddelenia slovakistiky, č. m. 114/2). A. F.

Opis pracovných miest: – Vedúci výroby; – Robotník pre prácu v príprave tlače; – Ofsetoví strojníci pre prácu na štvorfarebnom a dvojfarebnom ofsetovom stroji značky Roland; – Robotník pre prácu na rezačke a trojrezačke; – Robotník pre prácu na šičkách kníh; – Robotník pre prácu na ohýbačke; – Robotník pre prácu na binderi; – Robotník pre prácu na stroji pre zhotovovanie obalov; – Robotník pre prácu na zberačke; – Graﬁci so skúsenosťou pre prácu v ručnej výbave kníh. Podmienky: – Kandidáti, ktorí majú skúsenosť v práci na spomenutých grafických strojoch a práci na viacerých grafických strojoch, budú uprednostnení; – Kandidáti musia byť zameraní na tímovú prácu, ambiciózni s vlastnou iniciatívou a zvýraznenými organizačnými schopnosťami; – Kandidáti, ktorí postúpia do užšieho výberu, budú musieť svoje vedomosti potvrdiť aj v samotnej tlačiarni na skúšobnej práci. Prihlášky: Všetci záujemcovia môžu svoje CV zaslať elektronickou cestou na e-mail: hlprintbp@gmail.com

LISTY ČITATEĽOV

Do pozornosti: Iba kandidáti, ktorí postúpia do užšieho výberu, budú skontaktovaní.

Prečo zmena?

om verný a dlhoročný čitateľ Hlasu ľudu a chcem vám preniesť svoj názor na nový dizajn titulnej strany. Nie som spokojný so zmenenou titulnou stranou. Prečo sa to muselo meniť? Chýba tradičný modrý pás, ktorým sa náš obľúbený týždenník odlišoval v množstve iných novín. Modrá farba je symbolom Slovákov a slovenského jazyka. Nepáči sa mi, že sa názov novín skrýva za hlavy osôb na titulnej strane. Som kolekcionárom nášho týždenníka a hneď som si všimol zmenu. Preto s najlepším úmyslom navrhujem pracovníkom Hlasu ľudu, aby o tomto porozmýšľali, aby sa opýtali aj ďalších čitateľov na ich mienku o novej titulnej strane a o ostatných zmenách, ktoré nastali novým dizajnom. Pavel Petráš, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vlaha v stenách? Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

hlasludu.info www.hl.rs

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m. Záruka na vykonané práce. Radšej vysušovať – ako búrať! Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Oznamujte v Hlase ľudu

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS195, NSU195, NSL195-Đorđa Joanovića, Ul. Đorđa Joanovića č. 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

021/ 47-20-840

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, číslo správy: 0408/15-310 MK, ktorú vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas v Novom Sade. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti tento orgán zistil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Predmetová lokalita základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, operátora TELENOR, s. s r. o., sa nachádza v oblasti stavebných zón, v ktorých sa osoby môžu zdržovať aj 24 h denne, takže podľa Pravidiel o prameňoch neionizujúceho žiarenia osobitného významu, druhu prameňov, spôsobe a čase ich výskumov (Úradný vestník RS, č. 104/09), pokladá sa za oblasť zvýšenej citlivosti. V odbornom zhodnotení zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put dané sú výsledky prepočtu v zóne rozmeru 150 m, v prípade, že by základná stanica operátora TELENOR, s. s r. o., pracovala maximálnou kapacitou, a získané sú nasledujúce výsledky: Na úrovni + 1,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR, s. s r. o., neprechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,16 -+ 0,78 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,21 -+ 0,79 V/m. Na úrovni + 4,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie základnej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR, s. s r. o., neprechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,84 -+ 1,02 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,89 -+ 1,04 V/m. Na úrovni + 7,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR, s. s r. o., prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádza hraničné hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 4,17 -+ 1,50 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 4,25 -+ 1,53 V/m.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že sa zamieta žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put Nositeľ projektu Telenor, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, Ul. novosadski put č. 88, na katastrálnych parcelách čísla 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. novembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1028/15, že sa zamieta žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po oprávnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, schvaľuje ROZHODNUTIE Zamieta sa žiadosť nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Novosadski put, Ul. novosadski put č. 88, na katastrálnych parcelách čísla 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put, Ul. novosadski put č. 88, na katastrálnych parcelách čísla 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z dvoch antén ATR451715 pre prvý a tretí úsek pre sústavy GSM 900 a UMTS a jedna anténa ATR451704 pre druhý úsek pre sústavy GSM 900 a UMTS. Predpokladané azimuty antén pre sústavy GSM 900 a UMTS sú 80 ° (úsek 1), 200 ° (úsek 2) a 300° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Novosadski put má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 570 W pre prvý úsek pre GSM 900, 968 W pre druhý úsek pre GSM 900, 584 W pre tretí úsek pre GSM 900, 2967 W pre prvý a tretí úsek pre UMTS a 3033 W pre druhý úsek pre UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt na vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02, z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Aleksandrom Gegićom z Nového Sadu, Ul. belehradský kej č. 11, a TELENOR, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, pre lokalitu NS Novosadski put, Informáciu o lokalite pre parcely čísla 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Ul. novosadski put č. 88, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-857/15, z 23. septembra 2015, a

• OZNAMY •

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Na úrovni + 10 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádza hraničné hodnoty. Keď obidve rozhlasové sústavy budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie ako 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 6,81 -+ 2,44 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 7,24 -+ 2,60 V/m. Po analýze kompletnej žiadosti, Odborného ocenenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Novosadski put a obchôdzky lokality, berúc do ohľadu, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia, že sú prepočtom získané hodnoty poľa pri maximálnej práci základnej stanice, ktoré presahujú 20 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty pre určité rozsahy (objekt ktorý je v Odbornom zhodnotení zaťaženia označený ako 51 S), berúc do ohľadu princípy ochrany od neionizujúcich žiarení predpokladané článkom 3 odsek 1 body 1 a 2 Zákona o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09), a to, že každé nepotrebné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa hodnotí zisk, ktorý používanie prameňa prináša spoločnosti vzhľadom na potenciálne riziká pôsobenia škodlivých vplyvov v dôsledku používania prameňa, ako i používajúc zásady prevencie a opatrení (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a vykonaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia zhodnotila, že postavenie a používanie základnej stanice NS Novosadski put, Ul. novosadski put č. 88, na katastrálnych parcelách čísla 3484/1, 3484/6 a 3427/9, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, je neprijateľné. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

46 /4673/ 14. 11. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. novembra 2015 uplynul rok, čo nás opustil manžel a otec

POSLEDNÝ POZDRAV

JANO ŠIMÁK

20. 11. 1951 – 2. 11. 2015 z Petrovca

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú susedovci: Mockovci, Balážovci a Kováčovci

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať a v srdci Ťa nosiť

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 11. novembra 2015 uplynul rok, čo nás opustil otec a starý otec

manželka Zuzana a dcéra Daniela s rodinou

ANNA VICIANOVÁ

27. 8. 1967 – 10. 9. 2010 – 2015 z Báčskeho Petrovca

JANO ŠIMÁK

1942 – 2014 – 2015 z Padiny

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú

PAVLOM KRIVÁKOM

20. 11. 1951 – 2. 11. 2015 z Petrovca

manželka Zuzana a syn Vlastimír

SPOMIENKA

s manželom, otcom, starým otcom a tesťom

PAVLOVI KRIVÁKOVI

1942 – 2014 – 2015 z Padiny

S úctou a láskou si na Teba spomíname. Navždy zarmútení

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

susedovi

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo nám vzal. Zostali nám len spomienky a veľký žiaľ. Päť smutných rokov žijeme bez Teba.

syn Ján, nevesta Zuzana a vnuk Saša s priateľkou Aničkou

Zarmútení: oco, brat a sestra Viera s rodinou

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

1939 – 2014 z Petrovca

inzercia@hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs

rodiny Lekárové a Topoľská

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Tatarsko brdo UMTS, NSU218, Ul. Branislava Bukurova č. 8, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 5146/2, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 7. decembra 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 8. decembra 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

www.hl.rs

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2015

v Hlase ľudu

JÁN LEKÁR

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

Oznamujte

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. novembra 2015 uplynul rok, čo nás opustil otec, dedo a pradedo

Stále si na Teba spomínajú

SPOMIENKA

Informačno-politický týždenník

ADAM SVETLÍK

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2015 z Aradáča

S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

PAVLA MARČOKA

26. 9. 1940 – 16. 11. 2009 – 2015 z Petrovca

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovávajú: manželka Mária, syn Pavel, nevesta Tatiana, dcéra Mária, zať Nenad, syn Ján so Zuzanou a vnúčatá Maja, Ivana, Matej a Anna

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so

POSLEDNÝ POZDRAV svojej mame a starkej

Náhle a nečakane nás opustila mama a starká

ZUZANOU MAGLOVSKOU rod. Valentíkovou 31. 10. 1938 – 3. 11. 2015 z Kulpína

Mama, nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Dcéra Anna Chalupková, zať Pavel a vnukovia Paľko a Janko s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. novembra 2015 náhle a nečakane ma opustil môj drahý manžel

MICHAL GOMBÁR

12. 6. 1944 – 5. 11. 2015 z Kysáča Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú mi Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada. Zarmútená manželka Anna

POSLEDNÝ POZDRAV

svojmu spolupracovníkovi

MICHALOVI GOMBÁROVI 1944 – 2015 z Kysáča

Lúčia sa s ním a trvalú spomienku si na neho budú zachovávať členovia Miestnej organizácie Červeného kríža v Kysáči

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ZUZANE MAGLOVSKEJ

ZUZANA MAGLOVSKÁ

rod. Valentíkovej 31. 10. 1938 – 3. 11. 2015 z Kulpína

rod. Valentíková 31. 10. 1938 – 3. 11. 2015 z Kulpína

Najväčšia láska zomiera, keď sa matkino oko navždy zaviera. Spi ticho, tichučko, dosnívala si svoj života sen a cestou bolesti odišla si tam, kde je mier a láska len. Večný pokoj Ti prajú Tvoji najmilší: dcéra Mária, zať Zlatko a vnučky Andrejka a Anička Kičiňovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. novembra 2015 náhle a nečakane nás opustil náš drahý otec a starký

Bolesťou unavená ťažko si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou s Tebou sa lúčia: dcéra Zuzana Lacićová, zať Vladimir a vnučky Ivana a Marija

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. novembra 2015 svoju životnú púť ukončil náš drahý otec a starký

MICHAL GOMBÁR

12. 6. 1944 – 5. 11. 2015 z Kysáča

12. 6. 1944 – 5. 11. 2015 z Kysáča Osud čo vezme – nevráti, srdce neustále narieka

za tým, koho stratí. Oči viac nevidia, ruky nedotknú, ale spomienky, pokým sme my živí, zostanú. Tie nikdy neumrú.

Zarmútení: dcéra Anna, zať Ján a vnučky Dajana a Renata Medveďovci

Najväčšia láska zomiera, keď sa otcovo oko navždy zaviera. Spi ticho, tichučko, dosníval si života sen a cestou bolesti odišiel si tam, kde je mier a láska len. Večný pokoj Ti prajú: dcéra Mária, zať Čedo, vnuk Stefan a vnučka Tijana s manželom Mirkom

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. novembra 2015 nás navždy opustil náš sused

s mamou

MICHAL GOMBÁR

ANNOU HRNČIAROVOU

12. 6. 1944 – 5. 11. 2015 z Kysáča

rod. Valentovou 1933 – 2015 z Lalite

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za všetko dobré, čo si urobil pre nás, ďakovať.

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala.

Na Tvoju starostlivosť nikdy nezabudnú

Lúči sa

susedovci: Chrťanovci, Vrškovci, Chrťanovci a Vozárovci

dcéra Jaroslava s rodinou

46 /4673/ 14. 11. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. novembra 19.30 Reportáž z Nemecka 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Spektrum

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 15. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky

Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Utorok 17. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Repríza Agrosféry Sobota 9.50 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.30 Repríza Palety Utorok 17.00 Repríza Dúhovky 16.10 Repríza Palety

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní

Reportáž z Nemecka prinesie zábery z Nočný program hosťovania novosadských folkloristov, 23.00 Hudobné relácie (utorok) členov Slovenského kultúrneho centra 23.00 Rozhlasová hra, hudobné Pavla Jozefa Šafárika, ktorí sa zúčastnili relácie (sobota) na oslave dvadsaťročného jubilea Slovenského spolku v Gomaringene. Dotyky. V rodinnom magazíne Dotyky odznejú príspevky venované 40. výročiu TV Nový Sad. Vo vysielaní sa predstavia novinári tejto televízie a bude sa hovoriť o jej vysielaniach. V hudobnej časti vystúpia členovia ľudového orchestra Rosička z Kovačice, ktorí sú rovesníkmi tejto televízie a teda taktiež jubilanti.

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 13. novembra – Návrat do budúcnosti Sobota 14. novembra – Umenie kradnúť Pondelok 16. novembra – Zabijaci osamelých sŕdc Utorok 17. novembra – Piraňa Streda 18. novembra – Bezmocná Štvrtok 19. novembra – Svetová vojna Z 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 15. novembra 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu osláv SKC P. J. Šafárika 22.00 Film: Yes man 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Na šafárikovských oslavách slovenská veľvyslankyňa Dagmar Repčeková odpovedala na otázky redaktorky TVV Svetlany Surovej (Snímka: J. Bartoš)

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Anna Babiaková hovorí o vitráži

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 15. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Výstava obrazov Jána Glózika na Slovensku Utorok 17. novembra 16.00 Tekvicová zábava v Padine Priateľstvá môžu byť na celý život Čo nového v našom spoločnom živote? Piatok 20. novembra 16.00 Slovenský film: Statky – zmätky Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 46 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, predstaviteľa nadrealizmu, prekladateľa a československého diplomata (1919 – 2007). autorka: ANNA BIČIA- echo ROVÁ

malta (srb.)

AS vpíšte HL DU P N D ĽU

2. časť tajn.

nula

snil

pooberalo

druh obilniny

Oliver Mlakar

basketbalista Žarko

Nové Bánovce vpíšte MÁDAM

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. pripne 1. časť tajničky rieka

vpíšte ETS

romb

nepopredal Báčan (srb. pejor.)

papagáj

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. novembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. novembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

pohromade

hrebeňom vpíšte AS U uhládzal LJ P L H D zbaví vlasy ĽU zvyku opyt. zám.

meter

časť vláda Vojvodiny (srb.) (srb.)

neopotrebované

osob. zámeno

Branko Vidaković

previnenie

Uroševac

vzdelával materiál na spracovanie

nad

vpíšte AČ

Celzius otec (slovinsky)

časť tváre

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 45 VODOROVNE: junior, eta, vata, slnečná, EM, vialo, ňi, aa, IS, LM, klam, ž, ož, e, O, interval, viola, Te, okrasa, t, tak, cvak, amarelka TAJNIČKA: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 43 z čísla 43 Hlasu ľudu z 24. októbra 2015 bolo: ZLATÝ KĽÚČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MARTIN BURČIAR, Ul. Zmaj Jovina č. 56, 22 300 STARÁ PAZOVA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

46 /4673/ 14. 11. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ďalšie ohnivko v reťazi neúspechov

Ján Bokor

Strelci vsietili úhrnne sedem gólov, čo je veľmi skromný účinok. Až desať mužstiev nerozvlnilo siete súperov, pričom na štyroch zápasoch stačil iba jeden gól na víťazstvo. Po výhre nad lídrom z Odžakov pančevský Železničar dokázal, že postavenie na tabuľke nie je meradlom kvality mužstiev. Rozdiely medzi tímami vytvára lepšia organizovanosť a vynaložené úsilie hráčov. Bezgólová remíza v Šíde má pre zreňaninský Banat väčší význam, ako pre Topolčanov a Vrščanov, ktorí rovnaké výsledky dosiahli doma. Najrušnejšie bolo v Nových Bánovciach, kde hostia zo Senty prekazili plány náročnému mužstvu Omladinca. Okrem futbalových vedomostí súperi na konci prejavili i pästiarske vlohy, takže rozhodca početÚtočníci Doliny ešte stále ťažko nými žltými a červenými kartami priviedol derby do konca. prekonávajú brankárov súperov Výsledky 13. kola: TSC – Radnički (NP) 0 : 0, Omladinac – Senta 1 : 2, Bačka 1901 – Dolina 1 : 0, Vršac – Cement 0 : odpovedala na útoky Subotiča0, Radnički (SM) – Sloga 1 : 0, Železničar – Odžaci 1 : 0, Borac – Dunav 0 nov, v 10. min. Labović dobre mie: 1, Radnički (Š) – Banat 0 : 0. ril, ale domáci obranca Ćalasan Program 14. kola: Radnički (NP) – Banat, Dunav – Radnički (Š), Odžastačil loptu vykopnúť z bránkovej ci – Borac, Sloga – Železničar, Cement – Radnički (SM), Dolina – Vršac, čiary. Preto sa na prestávku odišlo Senta – Bačka 1901, TSC – Omladinac. s bezgólovým výsledkom. BAČKA 1901 – DOLINA 1 : 0 (0 : 0)

a pekne upravenom štadióne nášho najstaršieho Futbalového klubu Bačka 1901 v Subotici padinská Dolina zanechala dobrý dojem, ale zápas predsa prehrala. Hráči mužstva z Padiny znova nevedeli vsietiť gól. Domácim sa to iba raz podarilo, to im stačilo, aby splnili rolu favorita a na svoje konto si pripísali tri nové body. Od začiatku zápasu sa hralo

obetavo, bojovne a útočne. Domáci v prvom polčase nebezpečnejšie útočili a mali viac gólových príležitostí. Brankár Trivunović sa trikrát vyznamenal, keď znemožnil domácich útočníkov, aby dali góly. V 8. min. brankár Doliny zastavil strelu Vojnića. Potom sa v 15. min. nedal prekabátiť Šveljovi a v 30. min. zneškodnil premyslenú akciu útočnej trojice Zlatković – Šveljo – Vojnić. Dolina

Po prestávke domáci začali hrať agresívnejšie a v 57. min. vsietili víťazný gól. Nepozorný Ćišić mal loptu v nohách, Nikić mu ju odňal, prihral Zlatkovićovi, ktorý rozvlnil sieť bezmocného brankára Trivunovića. Šancu na vyrovnanie výsledku nevyužil Stanimirović. Tak na tomto dobrom zápase zostalo 1 : 0. Osem zápasov zaradom Bačka 1901 neprehrala a je na treťom mieste, kým padinská Dolina na ôsmich

zápasoch nevyhrala a je tretia od konca tabuľky. Informácie pre túto správu sme prebrali z úradnej webovej stránky FK Bačka 1901. Bolo to ľahšie ako dostať člena správy FK Dolina, ktorý bol na tomto zápase. Väčšina členov vedenia padinského klubu nemala času a ani vôle cestovať na sever Vojvodiny! DOLINA: Trivunović, Labović (Vasović), Subašić, Kiš, Čišić, Radivojević, Stanimirović, Pajković, Martilo (Baić), Atanasković, Mačužić (Mrđa)

1. Odžaci 2. Radnički (NP) 3. Bačka 1901 4. Radnički (SM) 5. Dunav 6. Senta 7. TSC 8. Omladinac 9. Cement 10. Radnički (Š) 11. Sloga 12. Železničar 13. Borac 14. Dolina 15. Banat 16. Vršac

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

8 7 6 6 6 5 6 4 4 4 4 4 3 2 2 0

3 3 5 5 4 5 2 7 5 5 4 3 2 4 4 5

2 3 2 2 3 3 5 2 4 4 5 6 8 7 7 8

20 : 7 13 : 11 17 : 11 17 : 14 19 : 11 14 : 12 10 : 9 15 : 11 16 : 14 10 : 10 15 : 17 15 : 19 14 : 16 9 : 17 7 : 16 5 : 21

27 24 23 23 22 20 20 19 17 17 16 15 11 10 10 5

PLAVNA NEPRÍJEMNE PREKVAPILA LALIŤANOV

trafila nabiehajúceho Elesina, kedysi aj hráča Panónie, a skončila v ľavom hornom rohu brány domácich!? Najväčšiu šancu za Panóniu nevyuprivysoká. Hostia neboli až nažil Šipka v 44. min., toľko lepší, len sa im podarilo keď loptou obhodil streliť tri veľmi šťastné góly. brankára, ale obranca Prvý vsietil Grubješić v nadstaspred prázdnej brány venom čase prvého polčasu vykopol loptu. V drustrelou z asi 35 metrov, keď hom polčase sme zalopta ponad hlavu brankára znamenali neúspešné Hrnčiara rozvlnila sieť. Na 2 Po zranení Živojina Lazića (tretí zľava), pokusy Turčana, Piva: 0 zvýšil Grmuša v 59. min. obrana Panónie stratila istotu... rova, Stoisavljevića Domáci rozhodca Stoisavljea M. Obradova. vić by iste nechybil, keby prerušil bol ozaj náhodný a nezvyčajný. PANÓNIA: Hrnčiar, A. Obakciu, lebo strelec hostí bol aspoň Terek, ktorý v 38. min. vystriedal radov, Ďurčiansky (Pivarov), meter v ofsajde. Bez postran- zraneného, pritom najlepšieho Stolić, Lazić (Terek), Šinkarčuk, ného rozhodcu to predsa ťažko hráča Lazića, z čiary pokutového Virijević, Stoisavljević, M. Obramohol vidieť. Tretí gól v 90. min. územia silne odkopol loptu, ktorá dov, Janko Turčan, Šipka

Bol to ale revanš! PANÓNIA – SLOGA 0 : 3 (0 : 1)

Juraj Pucovský

redseda Slogy z Plavny Mika Rakić získal poučenie z domácej prehry s lalitskou Panóniou 1 : 3 (0 : 3). Preto pre odvetu v Laliti lepšie pripravil svoje mužstvo, ktoré posilnil i hráčmi z dedín Bođani a Vajska, ako i spoza Dunaja. Napriek tomu, že lalitskí futbalisti mali za sebou predkirbajovú noc, v ktorej v dedine vyhrávali až tri hudobné kapely, čo sa už dávno nestalo, prehra je predsa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Víťazstvo sa rodilo ťažko! BUDÚCNOSŤ – SLAVIJA 2 : 0 (0 : 0)

Ján Murtin

omáci v tvrdej hre získali ďalšie tri body, ale víťazstvo sa ťažko rodilo! V hre medzi dvoma šestnástkami prvú strelu na bránu sme videli iba v 17. min., no domáci brankár N. Mitrović bol pozorný. Prebúdzanie domácich trvalo až do 29. min., keď po akcii Joksimovića a N. Kobilarova tento prvý zo srdca šestnástky hlavičkoval ponad brvno. Ani O. Štefek v 32. min., resp. v 39. min. nevyužil pekné centre N. Kobilarova a z piatich metrov neprekonal solídneho Vukića v bráne

hostí zo Salajky. Do druhého polčasu stratég Budúcnosti Stanivuk vošiel s cieľom zrýchliť hru. Jeho mužstvo zatlačilo hostí, čo prinieslo vzrušujúce momenty pred bránou Vukića. Po príznačnom hodení lopty Latinovića z autu pred bránu v 46. min. Malidžan iba z metra nedokázal prekonať brankára Slavije. V 49. min. z podobnej situácie to vysunutý Ardalić urobil, ale obranca Kosec vykopol loptu z bránkovej čiary. Tlak domácich sa stupňoval a bola len otázka chvíle, kedy sa sieť Novosadčanov rozvlní. V 67.

Loptu z autu hodí pred bránu: Milkan Latinović (Budúcnosť Hložany)

min. po opätovnom aute Latinovića a skrumáži Ardalić z 5 – 6 metrov od brvna zaslal loptu do siete – 1 : 0. V 73. a 74. min. šance zaho-

Vo finiši podľahli JEDNOTA – VETERNIK 3 : 0 (1 : 0)

Matej Bzovský

epočetní diváci minulú sobotu pozerali dosť zaujímavý zápas dvoch naladených súperov. Už v 5. min. domáci pekne zahrali, Predrag Milaković poslal nádejnú prihrávku voľnému Urošovi Vemićovi, ktorý sa v šestnástke najlepšie vynašiel a šikovnou strelou prekonal brankára hostí. Veterničania, ktorí

zanechali celkom prajný dojem, nedali sa zmýliť, prebrali iniciatívu, loptu mali viac na svojich nohách, ale bez úspešnej koncovky. Ani v pokračovaní sa situácia na ihrisku nezmenila. Hostia aj ďalej útočili, často aj bezhlavo, bez pravého úmyslu. Nevedeli si ani poradiť s pevnou obranou Jednoty a viacero príležitostí zahodili. Domáce mužstvo dalo ešte

Líder bol lepší ŽSK – SLOGA 2 : 0 (1 : 0)

Károly Vig

rdevíčania vybehli na trávnik v Žablji s najsilnejšou zostavou, ktorú mali v tejto chvíli. No už na začiatku sa videlo, že je domáci líder tabuľky pripravenejšie a lepšie mužstvo. Mužstvo ŽSK založilo niekoľko pekných akcií, ktoré sa súperovi zo Sriemu nepodarilo zastaviť. Najmä nie v 15. min., keď Sakač prijal loptu v šestnástke a trafil sieť – 1 : 0. Erdevíčania budovali príliš zdĺhavé • ŠPORT •

útoky, a preto neprekvapuje, že nemohli streliť gól. Okrem toho domáci obranní hráči boli omnoho rýchlejší a ľahko znemožňovali všetky útoky. Po slabom zákroku brankára Slogy Savića v 83. min. domáci hráč Pásztor priamo z rohu trafil sieť brány!? Erdevíčania veľmi ľahko stratili body, nuž tréner Raičević nemôže byť spokojný, tak s výkonom, ako i prehrou. Rozhodca Vedran Vasilić zo Sriemskej Mitrovice hráčom Slogy ukázal

Pevná obrana: Manojlo Rebić (Jednota S. Pazova)

až osem žltých kariet, ktoré si títo nezaslúžili!? SLOGA: Savić, Kovačević, Mirčetić, Čobanović, Tešić, Matić, Vuković, Grković, Simeunović, Lacković, Krajinović (Manojlović) Výsledky 13. kola: Jednota – Veternik 3 : 0, Budúcnosť (H) – Slavija 2 : 0, Jugović – Hajduk 2 : 1, Kabel – LSK 1 : 0, ŽSK – Sloga 2 : 0, Mladost – Kupinovo 0 : 2, Borac – Budućnost (SN) 1 : 1, C. zvezda – Sremac 3 : 2. Program 14. kola: Veternik – Sremac, Budućnost (SN) – C. zvezda, Kupinovo – Borac, Sloga – Mladost, LSK – ŽSK, Hajduk – Kabel, Slavija – Jugović, Jednota – Budúcnosť (H).

dil náhradník D. Mitrović. Vzápätí Joksimović kopal z rohu a Ardalić efektne hlavou trafil opačný roh brány – 2 : 0. Bledí hostia v druhom polčase pokazili dojem z prvých 45 minút, keďže nemali síl, ani vedomostí vážnejšie ohroziť zaslúžené víťazstvo modro-bielych. Rozhodca Rilak z Inđije nemal ťažkú prácu a možno nepotrebne v závere zápasu žltými kartami trestal domácich Ćetkovića a D. Mitrovića, resp. hosťa Pavlovića. BUDÚCNOSŤ: N. Mitrović, Ardalić (Obradović), M. Kobilarov, Joksimović, Zečević (Latinović), Malidžan (D. Mitrović), N. Kobilarov, Nedić, Krstić, Ćetković, O. Štefek Pionieri ČSK Pivara v Čelareve porazili vrstovníkov Budúcnosti 2 : 1. Hostia, za ktorých jediným strelcom bol Rodić, hrali veľmi dobre a museli dosiahnuť oveľa lepší výsledok. Foto: J. Pucovský dva góly z rýchlych protiútokov v samom závere zápasu. Najprv sa Stefano Andreata zapísal do listiny strelcov, keď zblízka prekonal Glišića. Výsledok uzavrel Danilo Marković v 88. min. zo správne odpískanej jedenástky rozhodcu Marića zo Sriemskej Mitrovice. JEDNOTA: Travica, Igrač, Rebić, Milaković, Ninić, Jelović, Andreata, Jagodić, Vemić (Krunić), Bajić (Krivokuća), Marković V sobotu Jednota o 13. hodine uvíta hložiansku Budúcnosť. Foto: J. Pucovský

1. ŽSK 2. Jednota 3. C. zvezda 4. Kupinovo 5. Budúcnosť (H) 6. Borac 7. Veternik 8. Sremac 9. Sloga 10. Hajduk 11. Kabel 12. Budućn. (SN) 13. Mladost 14. Slavija 15. Jugović 16. LSK

46 /4673/ 14. 11. 2015

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

10 10 8 8 6 5 5 5 5 4 4 3 3 3 3 2

3 1 1 0 4 4 2 2 2 3 2 4 4 2 2 3

0 28 : 7 2 33 : 13 4 25 : 18 5 23 : 12 3 20 : 15 4 24 : 18 6 22 : 20 6 21 : 20 6 22 : 28 6 17 : 23 7 16 : 22 6 17 : 24 6 13 : 24 8 10 : 19 8 13 : 24 8 13 : 24

33 31 25 24 22 19 17 17 17 15 14 13 13 11 11 9 47

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Krneta ako dedo Mráz! BORAC – MLADOSŤ 1 : 1 (1 : 0)

Samuel Medveď

Šajkaši hosťom nikdy nebolo ľahko hrať futbal. Zvlášť to dobre vedia futbalisti petrovskej Mladosti. Teraz, keď obidva tímy kotvia v hornej časti tabuľky a spolu s Čurugom a Titelom bojujú o primát, určite nebolo ľahko „modrým“ cestovať na súboj šajkašskému Borcovi. Šajkašania ešte predminulú nedeľu, keď Mladosť hrala doma s Mladenovom, prišli do Vrbary špehovať Petrovčanov. Určite mali obavy, keďže sú tejto jesene petrovskí futbalisti takmer neprekonateľní na hosťovaniach. V Šajkaši Mladosť bola omnoho lepším súperom od domácich, ktorí nečakane prví skórovali v samom úvode zápasu. Borac zatlačil Mladosť iba v prvých dvadsiatich minútach druhého polčasu. Hostia mali už pred začiatkom zápasu smolu preto, že sa Svetozar Mijin pri rozcvičovaní

zranil. Tréner Jovanović namiesto neho musel do zostavy nominovať náhradníka Milenkovića. Dobré šance za Mladosť nevyužili Milenković a zvlášť Torbica. V samom finiši, v 89. min., po chybe domácich Igor Kaňa uspel výsledok vyrovnať – 1 : 1. Osobitnou kapitolou zápasu boli verdikty báčskopalanského rozhodcu Krnetu, ktorý rozdával žlté karty ako dedo Mráz novoročné balíčky. Petrovčanom udelil až sedem!? Boli to: Fábry, Milenković, Rupar, Vlaisavljević, Trojanović, Milićević a Kaňa. Rupar a Kaňa v nedeľu s mužstvom Krila Krajine z B. Palanky nemôžu hrať. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Jakuš, Trojanović, Rupar, Vlaisavljević, Torbica, Severíni, Milenković (Pavlis), Kaňa, Milićević (Babiak) Petrovskí dorast nastúpil len s ôsmimi hráčmi a zažil katastrofu. Bolo až 9 : 0. Už teraz sa nastoľuje otázka, čo na jar robiť? Títo hráči,

MESTSKÁ LIGA NOVÝ SAD

Desiatka v Kysáči TATRA – BORAC 10 : 0 (2 : 0)

V poslednej chvíli: Igor Kaňa (Mladosť Petrovec)

ktorí by teraz mali hrať v doraste, neprejavujú snahu, takže klub uvažuje v zimnom období z okolia do Vrbary priviesť niekoľko mladých talentov. Výsledky 13. kola: Hajduk

min., Budík v 83. a 87. min. TATRA: Munjas, Srnka, Budík, Savić, Ábelovský, Ožvát (Červený), Jakšić (Jambrich), Žugić, Grijak, Rašiovan (Martinko), Zorzić

Pavel Pálik

utbalisti Tatry počas celého zápasu mali drvivú prevahu. Vo všetkých elementoch futbalovej hry prevýšili súpera z Rakovca a ich víťazstvo mohlo byť aj presvedčivejšie. Hostia hrali korektne a bojovne, kým vládli. V 63. min., keď im rozhodca neuznal gól pre postavenie mimo hry, chceli opustiť trávnik, ale ich delegát Gajica Stojanović z Rumenky a domáci hráči presvedčili, že ofsajd predsa bol a že by bolo korektne, aby hrali do konca. Tak sa aj stalo. Góly na tomto zápase dali Zorzić v 28. a 81. min., Grijak v 42., 75. a 77. min., Ábelovský v 52. min., Ožvát v 61. min., Jambrich v 79.

www.hl.rs

Prvým gólom v 28. min. Zorzić otvoril skóre zápasu Tatra – Borac 10 : 0

Informačno-politický týždenník

– Hercegovac 3 : 0, Budućnost – Sutjeska 3 : 0, Borac – Mladosť 1 : 1, Krila Krajine – Tvrđava 1 : 0, Kulpín – Titel 3 : 6, Miletić – Stari grad 1 : 0, Proleter – Jedinstvo 1 : 1, Napredak – Vojvodina 0 : 0. Program 14. kola: Hercegovac – Vojvodina, Jedinstvo – Napredak, Stari grad – Proleter, Titel – Miletić, Tvrđava – Kulpín, Mladosť – Krila Krajine, Sutjeska – Borac, Hajduk – Budućnost. Foto: J. Pucovský

1. Hajduk 2. Titel 3. Borac 4. Mladosť 5. Krila Krajine 6. Sutjeska 7. Budućnost 8. Proleter 9. Jedinstvo 10. Miletić 11. Vojvodina 12. Tvrđava 13. Hercegovac 14. Stari grad 15. Kulpín 16. Napredak

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

10 10 9 9 8 7 6 5 5 4 4 3 2 2 1 0

3 0 37 : 9 0 3 29 : 13 2 2 38 : 18 2 2 27 : 9 4 1 28 : 11 1 5 20 : 21 3 4 16 : 12 4 4 23 : 21 3 5 26 : 18 3 6 16 : 30 2 7 20 : 26 3 7 18 : 24 4 7 19 : 29 2 9 7 : 26 0 12 25 : 42 2 11 6 : 46

33 30 29 29 28 22 21 19 18 15 14 12 10 8 3 2

Výsledky 11. kola: Tatra – Borac 10 : 0, Báčka – Sremac 6 : 1, Čenej – Fruškogorac 1 : 2, RFK Nový Sad – Kabel Štrand 3 : 1; voľný bol Centar. Program 12. kola 15. novembra 2015 o 13. hodine: Kabel Štrand – Čenej, Fruškogorac – Báčka, Sremac – Tatra, Borac – Centar; voľný je Nový Sad. Kohútiky Tatry v Kysáči porazili Napredak Nadalj 6 : 0. Strelci boli Záviš 2, Bagoňa 2, Považanjec a Tordaj po jednom. V budúcom kole Tatra sa v Temeríne stretne s mužstvom TSK.

1. Báčka 2. Tatra 3. Nový Sad 4. Fruškogorac 5. Čenej 6. Centar 7. Kabel Štrand 8. Borac 9. Sremac

10 10 10 10 10 9 9 10 10

8 7 7 6 3 2 3 1 1

2 2 2 2 1 3 0 0 0

0 1 1 2 6 4 6 9 9

30 : 8 51 : 11 44 : 6 26 : 16 14 : 22 9 : 16 13 : 22 10 : 39 13 : 70

26 23 23 20 10 9 9 3 3

• ŠPORT •

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

dovolila žiadne prekvapenie. Okrem toho, že útočili, hostia provokovali a vyhrážali sa rozhodcovi. Najmä nepríjemný bol veterán Ferenček, ale mu rozhodca všetko nepekné toleroval. HAJDUŠICA: Melich, M. Mršić, Z. Lipták, Pejčić (Marko), Đukić, Folťan, A. Lipták (I. Mršić), Anđelovski, Radović, Ružić, Hrudka (Miksád) Ostatné výsledky 12. kola: Jedinstvo – Ševac 3 : 0, Partizan – Dunav 4 : 3, Potporanj – Ratar 2 : 1, Karaš (J) – Banat 4 : 2, Vojvodina (S) – Borac (VS) 2 : 1, Vojvodina (CC) – Karaš (J) 2 : 1.

Začiatok veštil niečo iné HAJDUŠICA – BORAC (VG) 4 : 2 (0 : 1)

Vladimír Hudec

d prvej minúty zápasu predposledného kola v Hajdušici hostia z Vračevho Gaju dali najavo, že neprišli prehrať. Dokonca začiatok a aj celý prvý polčas veštili také udalosti. Už vo 8. min. po centrovanej lopte z voľného kopu hostia sa ujali vedenia. Domáci futbalisti sa však nezmýlili a postupne celkové diania úplne presadili pred bránu hostí, ktorí sa hlavne bránili, ale niekoľkokrát aj vážne pohrozili z rýchlych protiútokov. V polovici polčasu domáci mali peknú príležitosť vyrovnať, ibaže brankár zneškodnil najprv strelu Hrudku z okraja šestnástky, a ihneď potom aj Folťana z nepatrnej blízkosti. Do konca polčasu aj Ružić sa pokúsil z diaľky, ale sa na prestávku predsa odišlo s minimálnym náskokom hostí. Po zmene strán na ihrisko vybehol mladý Dávid Marko, vniesol živosť do hry Hajdušice a spolu s Radovićom, Hrudkom, Ružićom a ostatnými čoraz nebezpečnejšie

Veterán Borca Oliver Ferenček v jednom z početných nešportových duelov s rozhodcom

obliehali bránu Borca. V 54. min. taká hra dala výsledok. Ružić strieľal z okraja šestnástky, brankár Borca sa nepreslávil, vypustil loptu a dovolil, aby skončila v sieti. O pár minút neskoršie Radović pekne centroval z pravej strany, v šestnástke najvyššie vyskočil Folťan a obrátil výsledok v prospech svojho celku – 2 : 1. Radosť domácich však krátko trvala, keďže už v 65. min. hostia peknou strelou z voľného kopu vyrovnali. Hajdušičania ani po tomto góle

neprestávali útočiť. V jednej z početných akcií Hrudka v 68. min. vrazil do šestnástky, nedovolene ho zastavili a rozhodca ukázal na biely bod. Pritom ukázal druhú žltú kartu, potom aj červenú obrancovi, ktorý urobil faul. Hostia protestovali, ale rozhodca zostal neúprosný. Z pokutového kopu presný bol Radović, ktorý neskoršie v 82. min. po sólovej akcii zvýšil náskok na 4 : 2. Do konca zápasu hostia, aj keď iba desiati, presadili hru pred bránu Melicha, ale obrana Hajdušice ne-

1. Jedinstvo 2. Vojvodina (CC) 3. Vojvodina (S) 4. Borac (VS) 5. Hajdušica 6. Karaš (K) 7. Borac (VG) 8. Ševac 9. Karaš (J) 10. Partizan 11. Banat 12. Potporanj 13. Ratar 14. Dunav

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12

9 9 8 7 7 5 4 5 4 4 4 4 3 1

1 0 1 0 0 4 4 1 2 2 1 1 0 3

2 31 : 11 3 23 : 6 3 28 : 16 5 31 : 18 5 28 : 17 3 26 : 17 4 24 : 23 6 15 : 19 6 16 : 24 6 16 : 28 7 23 : 36 7 14 : 27 9 12 : 32 8 14 : 27

28 27 25 21 21 19 16 16 14 14 13 13 9 6

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Na predposlednom mieste AŠK – GRADNULICA 0 : 2 (0 : 1)

Vladimír Gál

d začiatku hostia z neďalekého Zreňaninu dali najavo, že prišli po všetky tri body. V prvej dvadsaťminútovke mali viac príležitostí a Aradáčania iba šťastiu môžu zavďačiť, že lopta neskončila v sieti. V polovici polčasu jedinú príležitosť za domácich mal Novaković, ktorý strieľal z 20-metrovej diaľky, ale lopta odišla tesne vedľa brány. Hostia svoju domináciu na ihrisku korunovali gólom vo finiši prvého polčasu. Po zmene strán domáci futbalisti zmenili pomer síl na ihrisku, ale čo to stojí, keď im chýbal konkrétny záver útokov. Na druhej strane hostia pri konci zápasu aj druhýkrát prekonali Prodanovića. Bol to gól z • ŠPORT •

očividného ofsajdu, ibaže postranný rozhodca nereagoval, protesty domácich futbalistov a fanúšikov boli márne. Vo finiši zápasu príležitosť mal aj Mijić, ale hlavou z asi desiatich metrov strieľal rovno do brankára. Aradáčski futbalisti sa teda prehrou rozlúčili so svojimi fanúšikmi a jesennú časť majstrovstiev ukončili na predposlednom mieste so skromnými desiatimi bodmi. V zimnej prestávke ich teda očakáva mnoho práce. Ak chcú zostať v tejto lige, musia napraviť početné nedostatky, ktoré sa počas jesenných majstrovstiev vyskytli. AŠK: Prodanović, Birmanac, A. Števko, Ďuríček, Striško, Korać, Novaković, Mijić, M. Nenin (Gál), M. Števko, Maksimović

Ostatné výsledky 11. kola: Naftagas – Proleter 5 : 0, Rusanda – MSK 0 : 1, Potisje – OFK Klek 0 : 0, Omladinac – Lehel 0 : 1, ŽFK Banat – Jedinstvo 2 : 3. Foto: J. Pucovský

Bude roboty v zime: Vladimír Gál (AŠK Aradáč)

1. Naftagas 2. Lehel 3. OFK Gradnulica 4. OFK Klek 5. ŽFK Banat 6. MSK 7. Omladinac 8. Jedinstvo 9. Potisje 10. Proleter 11. AŠK 12. Rusanda

46 /4673/ 14. 11. 2015

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

8 7 7 6 5 5 4 4 3 3 3 1

1 2 1 3 3 1 1 1 3 1 1 2

2 26 : 11 2 25 : 12 3 20 : 15 2 25 : 6 3 19 : 13 5 16 : 14 6 21 : 21 6 18 : 22 5 14 : 16 7 12 : 26 7 15 : 32 8 8 : 31

25 23 22 21 18 16 13 13 12 10 10 5 49

Šport majstrom a aj v jarnej časti majstrovstiev favoritom o postup do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. V derby hornej časti tabuliek dvoch rovnomenných celkov si tri body z Banátskeho Karađorđeva Ján Špringeľ odniesli hostia z Nového Bečeja. ovačická Slávia a Radnički Kovačičania sú Kovin neodcestovali na s duelom menej na skríženia zbraní s tímami siedmom mieste s 19 Budućnost, respektíve Kozara, bodmi. Slávisti dali pre poruchy vozidiel, ktorými sa po lídrovi v tabuľke prepravovali do Srbskej Crnje najviac gólov – 31. a Banátskeho Veľkého Sela. Anđelović a StojanoV ďalších zápasoch 13. vić strelili po 7, Vladul kola mužstvá dosiahli tieto 5, Stanković a Smaivýsledky: Mladost – ŽAK 1 : lagić po 4, Ivanišević, 1, Crvena zvezda – Sloga 3 : Šćepanović, P. Čížik 1, Radnički (Z) – Sloboda 5 : a Radenković vsietili 0, Jedinstvo (BK) – Jedinstvo po jednom góle. (NB) 0 : 4, Polet – Proleter 0 : Kvalitný stredopoliar Slávie Šćepanović Dres Slávie si ob2, Radnički (S) – Vršac United (prvý zľava) v dueli s Radenkovićom z Doliny lieklo 19 futbalistov. 4 : 2. Brankár Trbojević bol Crvena zvezda už nie je na po- ochrancom siete v jedenástich Program 14. kola: ŽAK – Slávia, Radnički (K) – Budućnost, Vršac slednom mieste v tabuľke, keďže zápasoch, Popović bol strážcom United – Kozara, Proleter – Rad- z posledných piatich zápasov svätyne na jednom meraní síl nički (S), Jedinstvo (NB) – Polet, vyhrala štyri. Proleter skončil a ešte v jednom schádzal pred Sloboda – Jedinstvo (BK), Sloga – prekvapujúco so štítom v Izbišti. bránu z lavičky náhradníkov a na Radnički (Z), Mladost – C. zvezda. Radnički Zreňanin je už jesenným jednom (v Ruskom Sele) bol v hre.

BANÁTSKA LIGA

Slávisti bez zápasu

VÍŤAZSTVÁ ŠTUDENTA BORISA LEŠŤANA Z PAZOVY

Športuje a skúma informatiku Katarína Verešová

eď sa mladý človek už počas štúdií prejaví ako profesionál vo svojom budúcom povolaní, s jasnými životnými predstavami vidí svoju kreatívnu budúcnosť. Tak je to aj s mladým Staropazovčanom Borisom Lešťanom, študentom tretieho ročníka Katedry prírodných vied – odbor

informatika a telesná výchova Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Študujúc paralelne informatiku a telesnú výchovu, Boris Lešťan na vlaňajších Nitrianskych univerzitných dňoch vyhral prvé miesto v stolnom teBoris Lešťan na vlaňajšej stolnotenisovej súťaži

Družstvo UKF A Nitra – tohtoroční víťazi štafetového maratónu v kategórii beh Tesco SAZ (Boris prvý sprava)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

nise v konkurencii dvadsiatich stolných tenistov. Tohto roku s kolektívom oslavoval víťazstvo na 92. Internacionálnom maratóne mieru, ktorý sa 4. októbra 2015 konal v Košiciach. V kategórii štafetového behu Tesco SAZ jeho tím UKF A Nitra najrýchlejšie prekonal trať dlhú 42 kilometrov, a tak obsadil prvé miesto. Bežec Boris Lešťan prebehol 4,2 km len za 17,03 minúty. Toto krásne prezentovanie nitrianskej univer-

Na trávniku vo všetkých prvých dvanástich stretnutiach sezóny 2015/16 bol Vladul, Anđelović, Stojanović a Šćepanović po 11, Čerňoš a Stanković po 10, Smailagić a Vojnović po 9, Pavel Čížik, Daniel Čížik, Ivanišević, Matić, Bajić a Radenković po 8, Sachter 7, Ćirić 6 a Rašković 4.

1. Radnički (Z) 13 2. Kozara 12 3. Jedinstvo (BK) 13 4. Jedinstvo (NB) 13 5. Budućnost (SC) 12 6. Radnički (S) 13 7. Slávia 12 8. ŽAK 13 9. Sloboda 13 10. Sloga 13 11. Vršac United 13 12. Mladost 13 13. Proleter 13 14. Polet 13 15. C. zvezda 13 16. Radnički (K) 12

12 8 7 7 7 6 6 5 6 5 4 4 3 4 4 3

0 2 2 1 1 2 1 3 0 1 1 1 4 1 0 2

1 42 : 9 2 23 : 7 4 29 : 20 5 23 : 16 4 20 : 15 5 20 : 20 5 31 : 20 5 15 : 15 7 25 : 26 7 18 : 20 8 18 : 29 8 18 : 30 6 11 : 26 8 15 : 35 9 13 : 20 7 9 : 22

36 26 23 22 22 20 19 18 18 16 13 13 13 13 12 11

zity bežcom prinieslo dodatočné štipendium v sume 100 eur. Po tomto pozoruhodnom úspechu Boris Lešťan prišiel domov, svojim rodičom a kamarátom ukázal trofeje a pochválil sa najnovším športovým úspechom. Staropazovčania si ho ináč veľmi dobre pamätajú ako stolného tenistu, lebo s otcom Michalom v Stolnotenisovom klube Jednota rád prehadzoval loptičku ponad sieťku. Teraz sa chystá v Nitre trénovať najmladších stolných tenistov. Naplnený tvorivou energiou, budúci informatik a športový pedagóg uznáva, že si správne zvolil oblasti svojho profesionálneho záujmu: informatiku a telesnú výchovu, lebo jeho umu a telu navzájom prospievajú. Po dlhom trávení času pri počítači dobre mu padnú školopovinné fyzické tréningy a každodenné plávanie. Vidiac, ako mnohé deti a mladí ľudia „športovú virtuálnu“ zábavu hľadajú vo videohrách, radí im, aby kvôli pružnosti vlastnej chrbtice nezabúdali na skutočné zdravé športové pohyby. Foto: z archívu B. Lešťana • ŠPORT •

Dragan Jovović (štvrtý zľava hore) s výberom hráčov, s ktorými hrával, a svojimi trénermi

DRAGAN JOVOVIĆ Z TRÁVNIKA NA LAVIČKU

Beli povedal: „Dosť bolo!“ Juraj Pucovský

ožno sú to najsmutnejšie chvíle v živote každého športovca, okrem, nedajbože, ťažších zranení, keď sa rozhodnú skončiť aktívnu kariéru. Mnohí z nich hovoria, že sa cítia, akoby stratili niečo svojmu srdcu najmilšie a najvzácnejšie. Podobný pocit iste mal minulého leta aj futbalista Dragan Jovović-Beli, v posledných rokoch hráč, zároveň i tréner selenčského Kriváňa. Dragan sa päť dní pred svojimi 45. narodeninami (narodený je 28. augusta 1970 v Ratkove) rozhodol ukončiť futbalovú kariéru, ktorá trvala celých tridsať rokov. Pri tej príležitosti na ihrisku v Selenči bola futbalová slávnosť. Stretli sa mužstvá Kriváňa a výberu hráčov, s ktorými Beli hrával vo viacerých kluboch. Prvý gól na zápase vsietil práve Jovović v 13. min. z penalty, keď prekonal svojho doterajšieho spoluhráča Naďa. Do konca zápasu však kriváňovci prostredníctvom Medića, Darka Pavlova a Alexyho obrátili výsledok vo svoj prospech – 3 : 1 (0 : 1). Výsledok tentoraz nebol najdôležitejší. Omnoho významnejšie bolo to, čo o Draganovi povedali v príhovoroch jeho niekdajší tréneri, spoluhráči a športoví pracovníci.

• ŠPORT • od dcér Dijany a Anje a syna Dragan Luku dostal dres so začiatočnými písmenami ich mien

Tak ako sa aj patrí pri rozlúčke, Beli, ktorý počas svojej kariéry najviac hral na poste obrancu a stopéra, vždy v drese s číslom 3, dostal početné dary od predstaviteľov klubov a priateľov. Dragan Jovović začal hrať futbal ako pionier pod vedením chýrečného Mirka Ostojića vo FK Radnički Ratkovo, potom bol členom odžackých klubov Tekstilac a OFK Odžaci, somborských FK Radnički a FK Milicionar, vracal sa do Ratkova, potom po jednu polosezónu hral v dresoch lalitskej Panónie a Budućnosti Savino Selo, aby seniorskú kariéru ukončil v selenčskom Kriváni. Dragan ako policajt z povolania zohral aj dvanásť zápasov v drese policajnej reprezentácie Juhoslávie a strelil 5 gólov. Bolo to na zápasoch s Bulharskom, Gréckom, Rumunskom, Tureckom, Maďarskom... Ukončením seniorskej kariéry Dragan Jovović nezavesil kopačky na klinec. Pokračuje hrať v drese veteránov svojho FK Radnički, a pritom ako tréner úspešne vedie selenčský Kriváň, ktorý získal titul jesenného majstra v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda. Doprajme Draganovi, aby bol aspoň toľko rokov úspešným tŕenerom, koľko behal za loptou na trávnikoch ako futbalista!

Má čo poučiť syna Luku, svôjho nástupcu

Posledný gól nekompromisného obrancu v kariére seniora

Pri záverečnom prejave Dragan ledva pregĺgal slzy

S predstaviteľmi 46 /4673/ 14. 11. 2015 FK Kriváň, ktorí mu odovzdali dary

Beli v príznačnej futbalovej póze

Pretekárska dráha na kanáli D-T-D pri Jánošíku poskytuje slušné podmienky na rybačku

Ján Petráš (v strede) priekopník športového rybolovu v Jánošíku

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Združenie športových rybárov Babuška Jánošík Športový rybolov v Jánošíku má dlhú tradíciu. Prvým športovým rybárom bol robotník Naftagasu Ján Petráš, ktorý začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia do Jánošíka priniesol prvé rybárske náčinie. Medzi prvými športovými rybármi boli aj Ondrej Kroček, Jozef Bruk, Pavel Kríž, Peter Tót... Roku 1968 v miestnostiach základnej školy v Jánošíku založili Obecné združenie športových rybárov Alibunár. Jánošíčanov v tom združení bolo málo. Postupne však pribúdali noví členovia, ktorí v sedemdesiatych rokoch v Jánošíku založili sekciu obecného združenia. Koncom sedemdesiatych rokov zorganizovali aj prvú súťaž v chytaní rýb udicou na dne, ktorú aj dnes občas organizujú. Roku 1984 z iniciatívy jánošíckych rybárov usporiadali prvú masovú súťaž v športovom rybolove Dni rybárov Jánošík. Toto podujatie pomaly vyrástlo v opravdivý rybársky sviatok, na ktorý prichádzali a aj dnes prichádzajú rybári z celého Srbska, občas aj zo zahraničia. Najväčšiu časť práce na svojich pleciach nesú jánošícki rybári, avšak v rozdelení zisku sa im dostávali omrviny, čo aj bol dôvod, aby si roku 1994 založili vlastné združenie, ktoré pomenovali Babuška. Prvým predsedom združenia bol Pavel Staňo, ktorý pred rokom znovu prebral kormidlo Babušky. Odvtedy sú Jánošíčania rovnocenní organizátori podujatia, ktoré nadobudlo turisticko-športový ráz a Ondrej Urban so už desať rokov ho spoločnými silami organizujú obce Alibunár a Plandište. V súlade s tým podujatie zriedkavou trofejou; premenovali na Dni rybárov Jánošík – Jermenovci. Vďaka tomu pred desiatimi rokmi na kanáli Dunajsumcom vážiacim 34,5 Tisa-Dunaj z pravej, jánošíckej strany mosta, ktorý spája dve obce, dôkladne upravili pretekársku kilogramu dráhu, na ktorej Jánošíčanom môžu závidieť mnohé združenia. Vedľa kanálu si vystavali aj malú rybársku základňu, ktorá je obľúbeným miestom početných výletníkov. Počas uplynulých 21 rokov sa jánošícki rybári zúčastňovali početných súťaží, tak v chytaní rýb, ako aj vo varení Najstarší aktívny jánošícky rybár rybacej polievky, odkiaľ si priniesli aj viacero medailí a pohárov. Medzi najväčšie úspechy považujú tretie miesto na súťaži v rámci SNS roku 1994 a prvé miesto Ondreja Urbana Ondrej Kroček dôchodcovské dni vo varení rybacej polievky tiež na SNS. Združenie Babuška má dnes 59 členov trávi pri vode hlavne z Jánošíka, ale aj z viacerých okolitých dedín.

Jeden z lepších úlovkov Miroslava Chrťana – tento amur bol ťažký 15 kilogramov

Vladimír Hudec Foto: autor a z archívu M. Chrťana a O. Kročeka

Na Dňoch rybárov súťaží aj rybársky dorast pod dozorom rodičov a starých rodičov

Jánošícki rybári na SNS v Petrovci (1994)

Jeden zo zakladateľov, prvý a terajší predseda ZŠR Babuška Pavel Staňo (sprava)

Degustácia rybacej polievky na Dňoch rybárov

Tlačenica na pretekárskej dráhe – Dni rybárov Jánošík – Jermenovci (2005)