Hlas 03 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4630/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 17. 1. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Na štarte

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Ako prilákať mladých do podnikania v agrosektore?

ŠPORT

Ján Triaška Báčsky Petrovec

To dobrácke tvrdošínske srdce

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Hrad pevný 5 Pero – prejav slobody či nástroj strachu? 7 Skúšky roku súčasného

9 ĽUDIA A DIANIA 10 Na nelegálne skládky nie sú krátki 12 Verejná degustácia domácich vín

17. 1. 2015 | 3 /4630/

Uzávierka čísla: 14. 1. 2015

Poctu obetiam teroristického útoku na francúzsky satirický magazín Charlie Hebdo v piatok 9. januára vzdali aj občania a mediálni pracovníci v Novom Sade. (s. 5) J. Pániková

16 Môj motív bol pomôcť človeku!

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zážitky, na ktoré sa nezabúda

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Vyššia cena kukurice 24 Hraboš poľný – premnožený škodca 28 Kvalita pôdy vplýva na úrodu

31 KULTÚRA 31 Koľko peňazí, toľko hudby

Na podujatí Astronomická novoročná noc 2014 v sobotu 27. decembra Zväz astronomických spolkov a sekcií Vojvodiny udelil uznania Jaroslavovi Grňovi z Kulpína a Jankovi Mravíkovi z Báčskej Palanky za výnimočný príspevok k rozvoju astronómie v Srbsku odhalením premenlivých hviezd v uplynulom roku. (s. 20) K. Gažová (Foto: archív J. Grňu)

32 Túry do karikatúry 33 Sťažená činnosť

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Súperi na dne bazéna 48 V Jednote čakajú krajšiu jar 50 Klobúk dolu za všetku radosť Autor titulnej fotografie: Oto Filip

Prednedávnom sme navštívili Osijek a sídlisko Višnjevac, ktoré s ním splynulo. Spýtali sme sa rodičov žiakov tamojších základných škôl, prečo zapísali deti na slovenčinu, ktorú tam vyučuje profesor Vlatko Miksád z Iloku. (s. 34) J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Na prahu kultúrnej žatvy

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Možno už preháňame s tým, že v každom januári spomíname festival, ktorý takmer polstoročie v posledný januárový víkend otváral kultúrnu žatvu vojvodinských Slovákov, a teraz ho tu niet.

tretnutie v pivnickom poli sa stalo pohnútkou na otvorenie otázok, ktoré v našej kultúrnej politike treba čím skôr riešiť. Teraz myslíme na spresnenie toho, čo treba urobiť v smere inštitucionalizácie kultúrnych podujatí. Konkrétne tam, kde sme to len chceli takto urobiť, napríklad pri organizácii Slovenských národných slávností, ale zatiaľ plány zostali len vo sfére dohovorov, respektíve tam, kde to už beží podľa podpísaných zmlúv, ale sa zjavili nedopovedané veci, ktoré celý projekt brzdia. Pekne si počínali členovia bývalého zloženia Výboru pre kultúru NRSNM, keď v máji realizovali tematické zasadnutie, venované iba návrhom pravidiel siedmich festivalov, resp. prehliadok, ktoré Národnostná rada vyhlásila za podujatia s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov. Pripomeňme si, o ktoré podujatia ide: Stretnutie v pivnickom poli, Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín, Prehliadka detskej divadelnej tvorby 3 x Ď, Folklórny festival Tancuj, tancuj..., Detský folklórny festival Zlatá brána, Festival populárnej hudby Zlatý kľúč a Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí. Členovia vtedajšieho VPK upozornili na jednotlivé články či súbory pravidiel, kde boli terminologické dilemy, prípadne i brzdiace momenty zakotvené v zmluvách o zakladaní a organizácii týchto festivalov. Nastolila sa aj otázka, či sankcionovať podpisovateľa zmluvy, keď sa nepridržiava toho, čo podpísal, teda nespĺňa záväzky, ktoré podpisom prebral na seba. Dosť vecí sa tam v máji posunulo napred, ale treba si ich dopovedať. Ďaleko je vlaňajší máj a pri súvahe kultúrnych dianí v uplynulom roku kvitovali sme, že všetky naplánované festivaly a prehliadky – vrátane týchto sedem – boli realizované. Až na spomenuté – kedysi januárové – Stretnutie v pivnickom poli všetky prebiehali v určenom a ustálenom termíne. Predjubilejný 49. „pivnický“ festival prebiehal v novembri, o jubilejnom 50. sa organizátori už vtedy zmienili, že bude v máji, keď bude jubilovať aj hostiteľský spolok, ktorý sa teraz volá SKUS Pivnica. Teda január bol celkom vyradený z kombinácie. Ale aj tak nám je stále v podvedomí... Veď toľké roky mnohé aj rodinné záležitosti boli zlaďované s posledným januárovým pivnickým festivalovým víkendom... Nuž ideme ďalej. V ústrety máju, májovým festivalom, ale aj v ústrety všetkým ostatným podujatiam. S nádejou, že sa vždy nájde štedrá pomocná ruka, lebo organizácia veľkých podujatí nie je ľahká, ani lacná, a inak to už ani nebude. Keď ide o tých sedem festivalov, tvrdo čakáme i na konkrétne kroky z NRSNM. Sú to plány jednotlivých komisií nového Výboru pre kultúru NRSNM s finančným podkladom, ktoré následne prerokuje sám výbor, potom i Národnostná rada. S konkretizáciou finančnej pomoci ľahšie sa dýcha. Aj organizuje kultúrna akcia. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  3 /4630/ 17. 1. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Stratégia Hrad pevný Samuel Žiak

žiadnom prípade nemožno zaprieť strategický význam poľnohospodárstva. Veď toto hospodárske odvetvie vlani v zahraničnoobchodnej výmene dosiahlo miliardový suficit a jedna pätina vývozu zo Srbska je export poľnohospodárskych výrobkov. Akoby sme s tým neboli spokojní, do nového roka sme vstúpili s novou poľnohospodárskou stratégiou. Nikde to síce nepíše tak jednoducho, ale sa dá vycítiť medzi riadkami najnovších zmien Zákona o stimulačných opatreniach v poľnohospodárstve a o rozvoji vidieka. Poľnohospodársku verejnosť najviac zaujala skutočnosť, že je menšia plocha, na ktorú nositeľ poľnohospodárskeho majetku bude môcť podať žiadosť o subvencie v rastlinnej výrobe. Tak isto Národné zhromaždenie Srbska prijalo vládny návrh, aby prenajatá štátna pôda bola mimo systému subvencií. Tým sú vyradené veľké majetky, ktoré doteraz boli favorizované – o subvencie sa mohli uchádzať len tie do 100 ha, a v tomto roku len do 20 ha. Najväčšia časť poľnohospodárskej pôdy je vo Vojvodine, teda o subvencie budú vo väčšej miere ukrátení vojvodinskí poľnohospodári. Ide tu ešte o celý rad špekulácií a odhadov, ktoré vyvolala zmena zákona. Napríklad aj taká, že málokto si povšimol, že o subvencie sa budú môcť uchádzať znovu len komerčné gazdovstvá, znamená len tie, ktoré majú najmenej jedného člena penzijne a zdravotne poisteného. Vôbec sa netreba obávať, že všetci zbehlí poľnohospodári, tí menší a zvlášť tí väčší, neprejdú cez rozum zákonodarcovi. Veď majetok si formálne možno rozdeliť na viacerých nositeľov alebo pozemok zaregistrovať na poľnohospodárskych robotníkov. A všetci sú spokojní. Poľnohospodári poberajú subvencie, penzijný fond a fond zdravotného poistenia sa plnia. Spokojná je aj veľká časť voličov, veď viac ako 99 percent poľnohospodárskych majetkov obrába menej ako 20 hektárov. Akoby strategický cieľ opatrení v poľnohospodárstve bol sociálny a politický a nie ekonomický, akým by v prvom rade mal byť.

www.hl.rs

Oto Filip

dobe neistoty s nepochybnou istotou zostáva kvitovať, že si svoje šťastie musíme kuť sami. Nové opatrenia, naliehavé reformy, hospodárske zaklínadlá, zriekanie sa – to sú stále aktuálne pojmy, skloňované úmerne prehlbovaniu krízy. Ekonomika ako hrad pevný, ktorého dobytie si bude žiadať obrovské dávky úsilia, snáh, práce, práce a len práce. Veď žijeme v dobe zmien, v časoch, keď sa previnenia a chyby ťažko odpúšťajú, nielen v osobnom živote, ale aj v politike. Príkladov je neúrekom. Zvlášť vtedy, keď každé verejne vyslovené slovo má vlastný a dlhý chvost, neraz aj nemalé následky. Slová premiéra Aleksandra Vučića, ktorý obvinil šéfa delegácie EÚ v Srbsku Michaela Davenporta a Európsku úniu, že financujú Balkánsku výskumnú sieť (BIRN) rečniť proti jeho kabinetu, odpoveď hovorkyne Európskej komisie Maje Kocijančićovej o potrebe zabezpečiť v Srbsku mediálne slobody, následne Vučićove obvinenia, že mu chcú



zakázať rozprávať, viacerí pochopili ako koniec medových týždňov medzi nami a úniou. Iní zase ako ukážkové diplomatické cvičenie, v ktorom si obidve strany nahmatávajú tep, skúšajúc hranice vzájomnej trpezlivosti. V každom prípade dvaja hlavní aktéri, Vučić a Davenport, sa stretli v utorok rovno na poludnie, aby si vysvetlili pojmy a dojmy. Koniec koncov netreba stratiť zo zreteľa, že sme v polovici mesiaca prebrali predsedanie OBSE. I to vo veľmi citlivej chvíli, v ktorej Brusel veľmi pozorne sleduje naše vzťahy s Moskvou a Moskva zase naše vzťahy s Bruselom. Lebo sa Západ obáva, že sa prikloníme k Putinovi, kým Rusi majú starch, že ich zradíme Západu. A je ozaj ťažko byť objektívny sprostredkovateľ, keď je toľko toho v hre a všetci očakávajú, aby si sa kamsi zaradil. Veď politika je v prvom rade vlastný záujem, no nie? Vlastné skúsenosti s váhou slova máme aj v súvislosti so susedným Chorvátskom. Tamojšia novozvolená prezidentka Kolinda Grabar-Kitarović dokázala síce, že je na mieru zmien dožadovaných

chorvátskymi voličmi, no aj to, že sa politika Záhrebu k Belehradu zrejme meniť nebude. V tomto kontexte treba brať aj jej skôr úmyselné než nepremyslené vyhlásenie, ktorým sa vynasnažila naštrbiť našu územnú celistvosť, uvádzajúc Vojvodinu ako jeden zo susedných štátov. Po prezidentských nasledujú parlamentné voľby v susednom štáte a keď sa zvolebnieva, tak sa asi ani prostriedky veľmi nevyberajú. Toto sú dni, v ktorých všetci hľadáme silu smerovania, zotrvania, existovania, od politiky po občana. Elias Canetti dávno kvitoval, že človek dokáže vydržať veľmi veľa, no že sa mýli ten, čo si myslí, že dokáže vydržať všetko. Za nami je toľko skúšok, že ťažko uhádnuť, ku ktorej z uvedených dvoch kategórií patríme. No aj to je život. Súboj s časom a prekážkami. Ibaže by malo byť viac nielen práce, ale aj potešenia v ňom. Aj keď sú sviatky za nami a všedné dni pred nami. Sú pesimisti ozaj neinformovaní optimisti? Alebo nás život núti, aby sme do tých radov šli takmer všetci...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MARIJA STAJČIĆOVÁ, PROJEKT RIEKA MEDU

Súkromný a dobrovoľný štandard Oto Filip

– Čo je podstatou dobrej včelárskej praxe, presadzovanej v súčasnosti Zväzom včelárskych organizácií Srbska? – Je to vlastne súkromný štandard, definovaný a rozvíjaný týmto zväzom. Je zoskupením dobrej

Informačno-politický týždenník

praxe a postupov vo včelárskej výrobe, zahŕňajúcich všetky fázy výroby medu a iných včelích produktov, aj to od úľa po finálový výrobok. Rozborom diagramu priebehu a analýzou rizík všetkých fáz tejto výroby sú nielen identifikované, ale i definované kontrolné body, ktoré sú zákla-

dom štandardu. Dobrá včelárska prax nie je zákonným záväzkom, dokonca ani záväzkom členov Zväzu včelárskych organizácií Srbska, ale je dobrovoľným štandardom. Jeho prvým, základným cieľom je definovanie jednotných pravidiel dobrej praxe, prístupných celej reťazi zásobovania včelími výrobkami, začnúc výrobcom, pokračujúc trhom a končiac konečným spotrebiteľom. Uplatnením štandardu sa zabezpečuje získanie kvalitného a zdravotne bezpečného medu a príbuzných výrobkov v hygienicky adekvátnych podmienkach, ako aj udržateľné nakladanie s prírodnými zdrojmi, pričom sa chráni životné prostredie a biodiverzita. • TÝŽDEŇ •

K TERORISTICKÉMU ÚTOKU A RUKOJEMNÍCKYM DRÁMAM V PARÍŽI

Pero – prejav slobody či nástroj strachu? Jasmina Pániková

iedmy január 2015 zostane natrvalo v pamäti nielen mnohým Parížanom, nielen Francúzom, ale aj občanom iných krajín. Žiaľ, nie v dobrom. V ten deň 12 osôb prišlo o život. Všetko sa začalo, keď traja ozbrojení muži vtrhli do redakcie satirického magazínu Charlie Hebdo a pritom zastrelili štyroch členov tejto redakcie, vrátane zodpovedného redaktora. Predtým o život prišiel i policajt, ktorý sa nachádzal pred budovou magazínu. Týždenník Charlie Hebdo začal vychádzať v roku 1970 (v roku 1981 bol zrušený a obnovený v roku 1992) a na svojich stranách zverejňuje karikatúry, reportáže a vtipy a je protináboženský a ľavicovo orientovaný. Pred jeho humorom nebolo uchránené žiadne, vrátane islamského náboženstva. Na svojich stranách často uverejňoval karikatúry proroka Mohameda. Malo to za následok nielen hnev medzi príslušníkmi moslimského vierovyznania, zrušenie online vydania časopisu, ako aj útok

na redakciu v roku 2011. Najnovší sa stal pred niekoľkými dňami. Z tohto sú obvinení traja muži – bratia Said a Cherif Kouachiovci, ktorí neskoršie aj prišli o život, a Hamyd Mourad. Po vražde utiekli a ich stopy neboli známe po nasledujúci deň, keď ich svedkovia videli v istej dedine nachádzajúcej sa severovýchodne od Paríža. Posledným miestom ich ukrývania bola tlačiareň v meste Dammartin-en-Goele, do ktorej prepadli a zadržali niekoľko rukojemníkov. Po niekoľkohodinovom obkľučovaní tlačiarne bratia Kouachiovci boli pri prestrelke zabití. Paralelne s útokom na tlačiareň sa konalo aj prepadnutie židovského kóšer obchodu. Išlo o páchateľa Amedyho Coulibalyho, ktorý deň predtým spolu s priateľkou Hyat Boumeddiene zastrelil policajtku na predmestí Montrouge. Amedy pri policajnom zásahu prišiel o život a jeho priateľka sa za ten čas cez Madrid a Istanbul dostala do Sýrie. Podľa odhadov polície všetci páchatelia patrili k Al-Káide Jemenu. Epilóg trojdňovej francúzskej agónie je katastrofický. Dvadsať

ľudí prišlo o život – 12 osôb v prvý deň, jedna v d r u h ý Je suis Charlie! (Ja som Charlie!) – odkázala a v tretí deň aj hŕstka Novosadčanov v kóšer predajni boli zabité štyri osoby, páchateľ, keď tá osoba drží zbraň v ruke. Nie ako aj dvaja podozriví z útoku na aj keď sa stane terčom. Všade vo svete, a najmä vo Francúzsku, je to Charlie Hebdo. Svetové médiá vyjadrili solidaritu základom modernej islamofóbie. Bol s francúzskymi kolegami. V počet- prvou obeťou útoku a jeho meno ných hlavných mestách prebiehali je vyhodené z titulných strán,“ píše pochody a ten najmasovejší sa usku- okrem iného Khaled A Beydoun. V týchto dňoch sa všetky métočnil, pravdaže, v Paríži. Odhaduje sa, že sa v nedeľu v pochode zú- diá zaoberajú terorom ako témou. častnilo 1,5 milióna ľudí. Vyjadrovali Pravdaže, nikto nepodporuje terosolidaritu, obviňujúc z teroristického ristické útoky a vraždenie, ale naútoku aj moslimskú spoločnosť stoľuje sa jedna z kľúčových otázok v dnešnom, demokratickom svete: vcelku. Nespokojnosť s takým globalizo- aký postoj mať, keď sa oproti sebe vaním vyjadril aj novinár Al Džazíry ocitnú dve fundamentálne ľudské Khaled A Beydoun. Podľa neho médiá práva – právo na slobodu prejavu sa zamerali iba na zabitých členov re- a právo na slobodu vierovyznania. dakcie a meno prvej obete, policajta Pre jedných je svätá sloboda slova, Ahmeda Merabata, sa takmer ani ne- pre druhých zase ich vierovyznanie. spomína. „Bol to francúzsky Moslim,“ Tak jedni, ako i druhí sú odhodlaní uvádza vo svojom článku Beydoun. bojovať za svoje svätyne. Kde je „Moslimská identita je dôležitá, iba potom pravda?

Z ÚRADU PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

Letná škola žurnalistiky 2015 pre redaktorov krajanských médií

rojekt Letnej školy žurnalistiky (LŠŽ) v roku 2014 a Online kurz žurnalistiky (OKŽ) pre novinárov z krajanských médií – Slovákov žijúcich v zahraničí v študijnom roku 2013/2014 pod spoločnou gesciou Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (KŽ FFUK) v Bratislave a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vyvrcholil 8-dňovým intenzívnym teoreticko-praktickým pobytom 15 frekventantov z piatich krajín v Bratislave. LŠŽ 2014 úspešne nadviazala na prerušenú sériu ôsmich po sebe nasledujúcich projektov (na• TÝŽDEŇ •

posledy 2008), pričom programom i úrovňou potvrdila opodstatnenosť rozvíjania odborných, najmä jazykových zručností redaktorov krajanských médií. ÚSŽZ vyhlasuje projekt Letnej školy žurnalistiky 2015. Programovo, obsahovo i tematicky bude motivovaný Rokom Ľudovíta Štúra, jednej z kľúčových osobností slovenských národných dejín, kodifikátora spisovnej slovenčiny, významného politika, novinára a národného buditeľa, ktorého 200. výročie narodenia si pripomenieme v októbri 2015.

V 9. ročníku LŠŽ bude opäť jeho súčasťou program internetovej školy žurnalistiky – Online vzdelávacieho a poradenského kurzu žurnalistiky pre novinárov z krajanských médií. Obsiahne celkom 10 študijných lekcií uverejňovaných v programe powerpoint v mesiacoch február 2015 – jún 2015. Absolvovanie internetového Online kurzu žurnalistiky s povinnou registráciou pre jeho účastníkov a spätná väzba vo forme praktických zadaní, určených prednášateľmi, pedagógmi a zostavovateľmi programu, sa stane jednou z podmienok uchá-

dzačov o zaradenie do Letnej školy žurnalistiky 2015. S konkrétnymi a podrobnými informáciami o spôsobe komunikácie potenciálnych účastníkov LŠŽ 2015 s ÚSŽZ a KŽ FFUK vás budeme priebežne informovať na webovom sídle ÚSŽZ a portáli slovenskezahranicie.sk, ktorý je mediálnym garantom projektu. Osemdňový program LŠŽ 2015 sa uskutoční v dňoch 16. – 23. augusta 2015 v Bratislave (ide o predbežný termín). Novinári, publicisti a spolupracovníci krajanských médií, ktorí prejavia záujem o Letnú školu žurnalistiky 2015 a tým aj o Online vzdelávací a poradenský kurz žurnalistiky pre novinárov z krajanských médií, môžu svoj predbežný záujem o účasť v Letnej škole žurnalistiky 2015 potvrdiť do 25. januára 2015.

3 /4630/ 17. 1. 2015

(Viac na www.uszz.sk)

Týždeň NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Kam to povedie? Juraj Bartoš

a ustanovujúcom zasadnutí Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny 21. novembra 2014, na ktorej ju – po tretí raz – zvolili za predsedníčku, Anna Tomanová-Makanová vyjadrila nádej, že všetci členovia budú dobre spolupracovať, bez ohľadu na to, z ktorej kandidačnej listiny sa do rady dostali. To, že to s tou spoluprácou nepôjde všetko ako po masle, mnohí tušili už vtedy. V poradí 3. schôdza NRSNM, ktorá sa konala 26. decembra, teda počas vianočných sviatkov, mnohých v tomto tušení iba utužila. Nielen preto, že členovia rady (ktorí sa do nej dostali z listiny Slováci vpred! – Pavel Surový) na schôdzi neboli, ospravedlňujúc svoju absenciu organizáciou schôdze v deň cirkevného sviatku.

Po spomenutej „štefanskej“ schôdzi otázky, predovšetkým z radu Slovákov, ktorí sa v októbri zúčastnili vo voľbách tretej zostavy NRSNM, sa začali množiť ako huby po daždi. Mnohí sa raz nevedia načudovať, ako je možné, že sa na jednotlivé posty dostali tí, ktorí sa dostali, a ako sa mohlo stať, že jednotlivé funkcie neobsadili ľudia, ktorí majú predpoklady na kvalitný výkon práce, ktorá ich čaká. Žeby tu šlo, skôr konštatujú, než sa spytujú, o klasické „zákulisné obchody“ príznačné pre parlamentné praktiky na vyššej úrovni? Či si ozaj naši radisti myslia, že „vtáčkovia“ alias voliči, ktorým tak „pekne spievali“, kým ich do predvolebných osídel lapali, sú natoľko naivní, že si nevšimli zjavné čachre-machre, napríklad skutočnosť, že príslušníci donedávna najsilnejšej politickej strany v Srbsku

boli zoradení na viacerých listinách a k tomu nasadení „príliš vysoko“? Že si nepovšimli, že „pod čiarou“ jednotlivých kandidačných listín zostali, respektíve dákym zázrakom z nich vyfrkli po voľbách, t. j. nedostali sa do rady podaktorí kandidáti, zaručene odborní na jednotlivé oblasti, ktorými sa zaoberá NRSNM (povedzme Zdenka Valentová-Belićová z listiny Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová; Gabriela Gubová-Červená, Hana Tanciková či Viera Miškovicová z listiny Matica slovenská – Za slovenskosť; alebo trebárs Slovenka Benková-Martinková z listiny Slováci vpred! – Pavel Surový)? Nás už veru nič neprekvapí. Tobôž nie fakt, že Valentovú-Belićovú, ktorá zopár rokov bola v čele Výboru pre kultúru a kovala plány na vypracovanie stratégie v tejto mimoriadne významnej oblasti, nevymenovali (ani) do funkcie predsedníčky Výboru pre úradné používanie jazyka a písma, hoci ju jej terajšie povolanie (je členka slovenskej skupiny prekladateľských služieb Pokrajinského

sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny AP Vojvodiny) priam odporúča/lo na tento post. V danej situácii vyznieva priam ako scela „logické“, že doterajší najtvrdší opozičník predsedníčky NRSNM (Ján Paul) odrazu stiahol rožky, lebo bol poctený členstvom vo Výkonnej rade NRSNM a poverený starostlivosťou o úradné používanie slovenského spisovného jazyka (?!). Pred voľbami do menšinových rád v Srbsku sa k nim vyjadril aj prvý muž Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík. Skonštatoval, že „nebudú novým začiatkom sveta“ a vyzval Slovákov zapísaných do voličského zoznamu, aby sa zúčastnili vo voľbách. Mnohí sa do voličského zoznamu nezapísali a nie je málo ani tých, ktorí volili – nevoliť. A teraz nám je, všetkým „vespolek“, len čo je pravda, akosi nevoľno, akosi „bôľno na duši“. Trebárs sa nezačína nič nové, objavné, lepšie; skôr pokračujú staré zvyky a praktiky. Nuž ale... Aj na horšie sme si zvykli a nechválili sme. Veď už sa len ukáže, kam spe jeme...

NIE JE NEDEĽA AKO NEDEĽA

Momenty a fragmenty

Oto Filip

re mnohých – bodka vytúžená a utužená. Konečne sú všetky tie sviatky za nami. Po rokoch sa konečne aj príroda umúdrila a udelila nám riadnu nádielku zimy a snehu vtedy, keď sa

Kúzelník potešil najmä deti

to aj patrí. Mali sme vytúžené zasnežené Vianoce a zimný Nový rok. A trafilo sa tak, že nám i dni voľna trvali dlho, síce skromnejšie než inokedy, ale predsa túžobne očakávané, napriek všetkému.

www.hl.rs

V ponovoročnú, istým spôsobom aj prednovoročnú nedeľu v belehradskej Ulici kniežaťa Mihaila to vrelo. Stovky prechádzajúcich sa, desiatky stánkov a ponúk, stretnutia a objatia, hudba pouličných muzikantov, Z festivalu srbsko-ruskej kultúry kultúrne programy, Klam by bol povedal, kúzelníci, festival srbskože už mám toho dosť. -ruskej kultúry, výpredaVravia mi: – Osud básnikov je bludný, je od výmyslu sveta. Ako no s nami ži a mysli na radosť! inak: v dňoch sviatočných Tej nedele inšej než iné, mnohí, najmä deti, dobré jedlo, nápoje a trhy naozaj zohrávajú v živote ale aj dospelí, sa tešili z toho, že sú na zemi miestnych ľudí a turistov a mysleli na radosť. Postarala sa o to tak hudba, hlavnú úlohu. Preto aj toľko ako aj predstavenia bábkového divadla, a azda nákupných zón a ešte viac najviac rodičia, ktorí akoby dočasne objavili ponúk. To Ulica a námes- iný svet, ten mimo globálnej siete. K šťastiu tia otvoreného srdca šírili niekedy stačí ozaj tak málo. Taká navonok svoju náruč, aby pri šted- obyčajná nedeľa, keď sú si v duchu sviatkov rých lúčoch zimného slnka ľudia k sebe bližší, ohľaduplnejší. Preto sa aj ukázali, že január nemusí tá belehradská tlačenica obišla bez nervozity, byť natoľko depresívny ako drsných slov, náhlenia... Až do chvíle, keď kosa často je. Bol to deň, keď v podobe prudkého podvečerného severáku kamarátenie bolo v kurze. a prudkého dažďa neukázala, že aj pohoda má Ďaleko od počítačov a internetu, v duchu tej obmedzenú dobu trvania. Že treba dýchať a žiť časti básne Jána Smreka s názvom Otázky, plnými pľúcami práve vtedy, keď vôkol nás je, v ktorej uvádza: – Či som sa už dosť poroz- či už bola sviatočná nedeľa, alebo bársktorý iný, bežný deň. prával s ľuďmi?

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

SVET V ROKU 2014 (5)

Skúšky roku súčasného

 LETMO

Šťastie

e nepredvídateľné ako letný dážď, nestále ako prvé lásky, zriedkavé ako plná peňaženka týždeň pred výplatou. Opravdivým pánom seba samého a skutočne šťastným človekom je ten, kto môže každý deň povedať: žil som, kvitoval ešte Horatius. V. Hugo vravieval, že je najväčším šťastím v živote presvedčenie, že sme milovaní. R. W. Emerson za tajomstvo šťastia považoval radosť z diela vlastných rúk. Podľa Budhu najšťastnejší je ten, kto má najmenej žiadostí. Šťastný je človek, ktorý sa vie smiať sám na sebe. Vždy bude mať čosi na obveselenie, vravieval H. Burgiba. Krásne, hlboké a podnes aktuálne myšlienky o šťastí má i Jovan Dučić. Ešte dávno v eseji na túto tému povedal veľa toho o našich povahách a zvykoch. Kvitoval v nej okrem iného i to, že sme skutočne dobrí len vtedy, • TÝŽDEŇ •

Oto Filip keď sme skutočne šťastní. Aj to, že nešťastie kazí srdcia a naštrbuje povahy. Že si je človek vedomý hĺbky a blenu nešťastia, ktoré sám zažil, ako aj váhy vlastnej bolesti, no že nikto nevie o nešťastiach ani bolestiach, ktoré postihujú iných. Nešťastím je i to, že si nikto nemeria šťastie podľa seba a vlastných potrieb, ale podľa iného, najšťastnejšieho. Bol toho názoru, že ľudstvu najviac škôd spôsobujú hlupáci. Že najväčšia bieda spočíva v tom, že hlupák nevie, že je hlúpy, tak ako ani zlý človek nevie, koľko je zlý. Bez ohľadu na všetky tieto myšlienky, azda je veľmi trefnou podstatou šťastia odhodlanie byť spokojný s tým, čo máš a netúžiť za každú cenu po tom, čo mať nemôžeš. A je tu i poučenie, na ktoré sa tak často zabúda: že je akékoľvek šťastie stavané na cudzom nešťastí prázdne a krátke. Teda nepáchaj inému to, čo si nepraješ, aby páchali tebe. Ak nie na šťastie, môže to byť návod aspoň na spokojnosť...

Si sa dočkal toho, aby jeho krajina kritizovala demokraciu v USA. Podnetom boli zrážky policajtov bielej pleti s demonštrujúcimi pleti čiernej. Ruský prezident Vladimir Putin sa musel dívať na to, ako sa moc v Kyjeve presúva z rúk proruského prezidenta do rúk proeurópskych síl, ako Západ uvaľuje na Rusko sankcie a hodnota rubľa a ceny energií klesajú, spôsobujúc obrovskú škodu ekonomike. No ani Putin nebol bez strategických bodov: anektoval Krym a tak zachoval tamojšie ruské základne. A aj v tomto roku bude dôležitý hráč pri urovnávaní sporov v Ukrajine, v občianskej vojne v Sýrii či pri jadrových rokovaniach s Teheránom. Nemecká kancelárka Angela Merkelová si zachovala status najvplyvnejšieho európskeho politika a lídra najsilnejšej európskej krajiny, ktorá rozhoduje o dlhoch, financiách, politike rozšírenia Európskej únie. Aj keď mnohí mienia, že jej politika sporenia negatívne vplýva na

európsku ekonomiku, neexistuje nik, kto by ju dokázal zastaviť v úsilí dať do poriadku európske financie alebo Grékov. Najväčším odporcom jej politiky sťahovania opaskov je Francúzsko, no jeho predstaviteľ prezident Francois Hollande klesol len na 13-percentnú podporu občanov, takže vlani jeho najväčším úspechom bolo možno to, že napriek obrovskej nepopularite zostal prezidentom. Prezident Sýrie Baššár al-Asad je v čele krajiny, ktorú už tri roky ničí občianska vojna. Nielenže neskončil ako Mubárak alebo Kaddáfí, ale dokonca zostal i vlani pri moci. Nie tak dávno USA plánovali bombardovať Damask a odstrániť Asada, no okolnosti a plány sa zmenili. Zdá sa, že sa ten stal ich nepriamym spojencom v boji proti spoločnému nepriateľovi, čiže Islamskému štátu. Nové mesiace, týždne a dni, nové aj skúšky. Vcelku rok prinášajúci svetovým rovnobežkám azda viac obáv než nádejí.

INÝ NÁHĽAD

čiť sa, ale aj poučiť. A práve to neraz chýba. V roku, v ktorom uplynulo storočie od začiatku 1. svetovej vojny, Európa sa zase ocitla v novej studenej vojne. A štvrť storočia od zbúrania Berlínskeho múru Západ začal sankciami budovať nový múr k Rusku. Pohľad dozadu naznačuje, že základom takmer všetkých najdôležitejších vlaňajších svetových udalostí boli územné spory. Bezpochyby najviac obáv spôsobili zrážky v Ukrajine, ktoré sú podľa početných geostratégov novou studenou vojnou. Veľký je počet pozorovateľov, ktorí sa nazdávajú, že by sa ukrajinská kríza mohla stať rozbuškou novej, ešte širšej ozbrojenej zrážky. Zdá sa, že Churchill mal pravdu, keď skonštatoval, že sa dejiny opakujú, ale zakaždým je to drahšie a drahšie. Pretrvávanie sporov v Ukrajine, fanatizmus stúpencov Islamského štátu, ďalšie zrážky Izraelu a Palestíny, vyčíňanie tero-

ristov, extrémizmus… je veľa zla, ktoré pravdepodobne poznačí aj mesiace pred nami. Nevypočítateľných rovníc je mnoho, záujmov tiež, a preto zostáva dosť málo manévrovacieho priestoru pre všetkých. Prezident USA Barack Obama napriek viacerým problémom doma je naďalej azda najvplyvnejšou svetovou osobnosťou, už aj preto, že sa zatiaľ ukazuje ako víťaz v ukrajinskom boji novej studenej vojny. Jeho prezidentský kolega z Číny Si Ťin-pching zase môže s úsmevom sledovať, ako sa USA opäť dostávajú do blízkovýchodného bahna, ktoré ich už stálo tisíce miliárd dolárov. Najväčší osoh z novej studenej vojny medzi Západom a Ruskom má práve Peking – uzavrel energetickú dohodu s Moskvou a postupuje smerom na trhy Európy, Latinskej Ameriky a Afriky, na čo iní veľkí práve nemajú čas. Hoci Čína neváha pri zúčtovaní s politickými odporcami a každý rok vynesie rozsudky smrti nad stovkami ľudí,

Ďuro Varga

Oto Filip

3 /4630/ 17. 1. 2015

Týždeň KRAJANSKÉ MÉDIÁ – POĽSKO

Život – jediným tlačeným periodikom vydávaným v slovenskom jazyku Anna Lešťanová

v Poľsku, ktorého tlačovým orgánom je krajanský mesačník Život. Podľa rojekt Letnej školy žurnalisti- historických zdrojov kultúrno-spoky (LŠŽ) v roku 2014 a Online ločenský časopis Život vznikol na kurz žurnalistiky pre noviná- žiadosť krajanov v roku 1958 s prvým rov z krajanských médií – Slovákov sídlom vo Varšave. Redakcia bola v tom čase spravovaná žijúcich v zahraničí tlačovým koncernom v študijnom roku RSW Prasa vo Varša2013/2014 pod ve. Po rozpade veľkéspoločnou gesciou ho tlačového koncerKatedry žurnalistiky nu v marci roku 1990 Filozofickej fakulty redakciu od 1. júna Univerzity Komensképrevzal Ústredný ho v Bratislave a Úradu výbor Kultúrno-sopre Slovákov žijúcich ciálnej spoločnosti v zahraničí vyvrcholil Čechov a Slovákov v 8-dňovým intenzívPoľsku. Do Krakova sa nym teoreticko-prakredakcia presťahovatickým pobytom 15 la v máji roku 1993, a frekventantov z piato do budovy Spolku tich krajín v BratislaSlovákov v Poľsku (v ve. Z Poľska tam bola Ulici sv. Filipa 7), kde i Agáta Jendžejčíková, sídli dodnes. šéfredaktorka časopi- Agáta Jendžejčíková „Patríme medzi su Život (mesačník pre je i súdna tlmočníčka najstaršie periodiká slovenskú národnost- a prekladateľka z vydávané na území nú menšinu žijúcu v poľského jazyka Poľska pre národPoľsku), s ktorou sme tiež nadviazali nové kontakty a zá- nostné menšiny. Život je tiež jediným roveň sa porozprávali o dejinách a tlačeným periodikom vydávaným v súčasnom stave aj v tomto krajan- slovenskom jazyku. Sprostredkúva slovenské tlačené slovo do mnoskom médiu. Organizáciou združujúcou Slo- hých domácností na Orave, Spiši, vákov v Poľsku je Spolok Slovákov v Sliezsku, ale aj do zahraničia,“

uviedla Agáta A členovia Jendžejčíková tejto redakcie, a dodala, že za ako uviedla, sa usilujú desaťročia sa modernizo menila grafická úprava, ako vať pracovné aj obsahová postupy a byť v stálom konnáplň periodika. Čiernotakte s čitateľbiely magazín mi. Redaktori sa zmenil na navštevujú farebný a zo Titulné strany časopisu Život krajanov, rozvšetkých akcií, právajú sa s ktoré realizuje Spolok Slovákov v Poľ- nimi, zaujímajú sa o slovenské vysku, zverejňujú zaujímavé reportáže. učovanie v školách, propagujú lásku „Snažíme sa, aby sme naším k rodnej reči, ľudovým tradíciám, časopisom oslovili všetky gene- výtvarnému umeniu… Redakcia račné skupiny čitateľov, teda od má i externých spolupracovníkov tých najmladších až po najstarších. a náklad časopisu je 2 100 kusov. Čitateľskú základňu tvoria väčšinou Šéfredaktorka krajanského tí starší krajania, oni veľmi chcú, časopisu Život, ktorá sa venuje aby ten Život dostávali, a viackrát popularizácii kultúry slovenskej si ho i prečítajú. Keď nedostanú v národnostnej menšiny žijúcej v stanovenom termíne, tak volajú, Poľsku sa o LŠŽ 2014 v Bratislave prečo ho nedostali. Pre najmlad- zmienila veľmi pozitívne. Pracuje ších máme Detský kútik a redakcia už vyše desať rokov a na takomto už niekoľko rokov vedie výtvarnú odbornom školení sa zúčastnila po súťaž Ludwika Korkoša, ktorý bol prvý raz. Podujatie je, ako hovorí, významným slovenským umelcom krásnou príležitosťou na nadviaza(narodil sa v Čiernej Hore v Poľsku) a nie kontaktov a získanie prehľadu na jeho počesť najúspešnejšie žiacke o iných médiách v slovenských a mládežnícke práce vyhlasujeme diaspórach vo svete a o nových tradične v septembri,“ prízvukovala tendenciách v slovenskej žurnašéfredaktorka časopisu Život. listike.

KOVAČICKÁ INSITA V RAJECKÝCH TEPLICIACH. V dňoch 2. decembra 2014 až 15. januára 2015 na Slovensku v meste Rajecké Teplice usporiadali 8. samostatnú výstavu padinského insitného maliara Juraja Lavroša, člena Galérie insitného umenia v Kovačici. Milovníci dolnozemskej insity mali príležitosť v tomto období si pozrieť 38 olejomalieb na plátne tohto umelca. Bolo tu aj ďalších 12 obrazov autora Vladimíra Galasa z Padiny, ktorý sa predstavil na tomto podujatí ako hosť. Výstava Kovačická insita bola nainštalovaná vo výstavných priestoroch Mestského úradu v Rajeckých Tepliciach a o niekoľko dní poteší zbožňovateľov tohto umenia v Lučenci. Neskoršie padinský insitný maliar J. Lavroš predstaví svoju tvorbu v iných mestách na Slovensku. Na snímke: Momentka z vernisáže, zľava stoja: Juraj Lavroš, Peter Dobeš, bývalý primátor mesta, a Vladimír Galas. A. Ch. Foto: z archívu J. Lavroša

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Verejné ospravedlnenie V liste redakcii Hlasu ľudu Milina Florianová (zodpovedná redaktorka Programu v slovenskej reči RNS) reaguje na príspevok (môj rozhovor s ňou: Aj Rádio Nový Sad sa digitalizuje, HĽ č. 1, 1. 1. 2015, s. 8). V príspevku sa totiž chybou uvádza skratka RTS namiesto RTVS. „Ide totiž o fakt, že Verejná mediálna ustanovizeň Rádio-televízia Vojvodina a tým aj Rádio Nový Sad NEMÁ podpísaný Protokol o spolupráci s RTS (teda naším belehradským verejným servisom), ale s RTVS (verejnoprávnym podnikom Slovenskej republiky).“ Florianová tiež upozorňuje, že text Eleny Antalovej Arko a ja nezvíťazil v súťaži o najlepšiu rozhlasovú hru, „lebo sme na úrovni RNS nemali vypísanú súťaž, ale bol otvorený SÚBEH a táto hra, ako najlepšia, bola rozhlasom od autorky odkúpená...“ Slovom, verejne sa – za neúmyselné chyby – ospravedlňujem. Juraj Bartoš • TÝŽDEŇ •

Ľudia a diania Nespokojní účastníci komasácie chcú rokovať s komisiou ZO ZHROMAŽDENIA OBČANOV V PETROVCI

Jaroslav Čiep

rvý pokus o sceľovanie pozemkov a zlučovanie parciel do väčších celkov v štvrťtisícročných dejinách Petrovca je v záverečnej fáze. Od roku 2011, keď sa občania na referende záporne vyjadrili o uskutočnení komasácie a keď výborníci Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec na podklade práve schváleného zákona zanevreli na tento postoj Petrovčanov a vyhlasovali, že sa v katastrálnej obci Petrovec komasácia predsa len uskutoční, uplynuli štyri roky. Kľukatou cestou sa dospelo k úkonom na prideľovanie parciel utvorených Komisiou pre komasáciu, ktoré projekčne zhotovil podnik Mapsoft z Belehradu. Keď sa niektorí občania Petrovca nedávno dozvedeli, akú a ktorú zem im komisia pridelila, svoj nesúhlas vyjadrili pripomienkami a sťažnosťami. A že tých sťažností nie je málo, ukázalo sa aj na zhromaždení občanov, ktoré zvolal Iniciatívny výbor nespokojných a škodných účastníkov komasácie a ktoré sa konalo v pondelok 5. januára 2015 v zasadačke Zhromaždenia obce. Aj po odstránení všetkých priehrad a otvorení malej siene priestor bol primalý na to, aby prijal všetkých záujemcov a nespokojných majiteľov pôdy. V mene Iniciatívneho výboru prítomných privítal dipl. právnik Jaroslav Vitéz a navrhol rokovací program, ktorý následne schválili. Úvodom zasadnutia v skratke ozrejmili aktivity, ktoré predchádzali komasácii, ako i vymenovanie Komasačnej komisie a všetko ostatné, čo sa udialo za posledné štyri roky. Teraz, po pridelení pôdy, v záujme pokojného riešenia problémov sa rozhodli zvolať zhromaždenie občanov. Chceli totiž získať legitimitu i od ostatných nespokojných a škodných účastníkov, v mene ktorých by • ĽUDIA A DIANIA •

mohli vystupovať v plánovanom rokovaní s Komasačnou komisiou o tom, ako odstrániť neprávosti. Na zhromaždení občanov bolo počuť všelijaké ponosy. Od tých, že jednotlivci do komasačnej masy vniesli parcely pravidelných tvarov a rovné plochy, a teraz dostali akési nepravidelné tvary a k tomu v doline, cez také, že sa prihliadalo iba na niektorých „silných“ poľnohospodárov a že „chudobu“ pridelenými parcelami len väčšmi ožobračili, po také, že sa parcely pod niekdajšími chmeľnicami či ovocnými sadmi dostali tým, ktorí o ne nemajú záujem, pričom starí majitelia dostali holé parcely a pod. Na všetky tieto ponosy predsedníctvo zhromaždenia navrhlo podať písomné sťažnosti, ktoré komisia potom bude musieť riešiť. Záverom prítomní na zhromaždení občanov schválili závery a požiadavky, ktoré predložia

Veľká zasadacia sieň lokálneho parlamentu bola primalá pre všetkých nespokojných účastníkov komasácie v Petrovci

Komasačnej komisii a vymenovali Výbor nespokojných a škodných účastníkov komasácie, ktorý ich bude zastupovať a rokovať v ich mene. Ako bolo počuť, pripravení sú podniknúť i radikálnejšie opatrenia, ak to bude potrebné. Vo výbore sú: predseda Jaroslav Vitéz, tajomník Michal Spevák

a členovia Ján Benda, Ondrej Ivičiak, Ján Kováč, Mariena Labátová-Mištecová, Ondrej Menďan a Pavel Kevenský. Zaujímavé je, že z Komasačnej komisie na zhromaždení občanov bol prítomný iba jej tajomník dipl. právnik. Duško Govorčin, ale aktívne nebol účastný v debate.

STAROPAZOVSKÝ DOM ZDRAVIA ZÍSKAL AKREDITÁCIU NA SEDEM ROKOV

Medzi najúspešnejšími ustanovizňami v krajine Anna Lešťanová

ozhodnutím Agentúry pre akreditáciu zdravotníckych ustanovizní Srbska staropazovský Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja na sklonku lanského roka získal akreditáciu pre prácu na sedem rokov. Podľa slov Dr. Aleksandra Omerovića, úradujúceho riaditeľa, zriedkavé sú tie domy zdravia v Srbsku, ktoré dostali akreditáciu na sedem rokov. Odborníci uvedenej agentúry túto staropazovskú ustanovizeň oznámkovali tou najvyššou známkou (vysoká úroveň kvality služieb a zdravotníckeho vybavenia – inštrumentov a pomôcok, ako aj celková

Dr. Aleksandar Omerović

organizačná štruktúra ustanovizne). Získaním akreditácie na tento pomerne dlhý časový úsek Dom zdravia v Starej Pazove sa zaradil

medzi najúspešnejšie zdravotnícke ustanovizne v Srbsku. Akreditácia je svedectvom kvalitnej práce jej zamestnancov. – My naďalej budeme pracovať podľa všetkých pravidiel a procedúr, ktoré si žiada akreditácia a naši zamestnanci, ktorí sa zúčastnili v procese akreditácie a dali veľký príspevok nielen k technickej príprave, lež i k úprave dokumentácie a zlaďovaniu procedúr vo všetkých službách, – povedal Dr. Omerović. Získaná akreditácia na druhej strane zaväzuje zdravotníckych pracovníkov, aby v nadchádzajúcom období nanajvýš profesionálnou prácou dokázali, že skutočne patria medzi tých najúspešnejších.

3 /4630/ 17. 1. 2015

Ľudia a diania V KOVAČICI

Na nelegálne skládky nie sú krátki Anička Chalupová

priebehu posledných 5 − 6 rokov nelegálne skládky odpadu rozmiestnené na troch či viacerých lokalitách obopínali osadu insity ako hrdzavý náhrdelník. Podobná situácia je aj v širšom okolí, kde aj napriek každoročnej akcii odpratávania odpadu, ktorá sa koná pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia (5. júna), vzniklo niekoľko ďalších tzv. divokých skládok, ktorých objem neúnavne rastie. Tento proces rozrastania čiernych skládok nedokázal zatiaľ zastaviť žiadny majiteľ pozemku

nelegálnej skládky odpadu, ktorá vznikla v samej osade, hneď za bývalým stavebným podnikom Staviteľ. Problém nelegálnych skládok v osade je dávno známy, z roka na rok sa ho snažíme riešiť, ale výsledky sú krátkodobé. N iekoľkok rát sme prostredníctvom lokálnej Martin Chrťan RTV apelovali na

boja proti divokým skládkam. Žiaľ, skutočnosť je taká, že obyvatelia Kovačice (bez ohľadu na to, že už viac ako šesť rokov odvoz odpadu robí podnik Brantner – odpadové hospodárstvo) zvyknú odvážať odpad zo svojich do cudzích dvorov. Napriek tomu, že je občanom povolené vyvážať smeti a komunálny odpad do jamy neďaleko tzv. Válovcovho skladu, z ktorej sa kedysi čerpala zem pre lokálnu tehelňu, nelegálne

skládky odpadu vznikli pri tzv. Sabovej rampe a na uzdinskej a idvorskej ceste, ako aj na niekoľkých iných lokalitách v osade. Pred takými dvoma rokmi sme sa rozhodli vypracovať elaborát o tom, kde uskladniť 20-tisíc kubických metrov odpadu. V prvej fáze, ktorú finančne podporila lokálna samospráva sumou 900-tisíc dinárov, za pomoci ťažkej techniky bola uprataná divoká skládka stavebného materiálu, zeminy, PVC materiálu a rôzneho iného odpadu. Na základe projektu, s ktorým MS Kovačica v minulom roku získalo prostriedky z pokrajiny v sume milión a 200-tisíc dinárov, odprataných je viac ako štyritisíc kubických metrov odpadu. Keď to počasie dovolí, za finančnej podpory obce a vykonávateľov

Zamestnanci VKP Elán v Kovačici sa každodenne starajú o to, aby osada bola upravená a čistá

či Miestne spoločenstvo alebo obec. Najčastejšie sa nachádzajú na súkromných, neoplotených alebo zanedbaných pozemkoch, ale aj na tých nejakým spôsobom chránených, na ktorých existovali informačné tabule o zákaze odkladania odpadu alebo dozorné videozariadenia. Žiaľ, upozornenia a moderné ochranné systémy zmizli skôr, než ich majiteľ stačil skontrolovať. Jeden z tých odpadom (zatiaľ len trošku) „podperených“ pozemkov spravuje Miestne spoločenstvo Kovačica. V tejto súvislosti tajomník MS Martin Chrťan povedal: – Okrem prác na výstavbe kanalizácie v tomto roku medzi prioritnými prácami bude rekultivácia

www.hl.rs

obyvateľov, aby neboli ľahostajní voči okoliu, v ktorom žijú, aby nevytvárali skládky, lebo hlavne od správania občanov závisí úspech

Tento priestor vo vlastníctve MS Kovačica roky zaberala nelegálna skládka odpadu

Následky nesvedomitého správania špatia ulicu

Informačno-politický týždenník

prác (doteraz to boli podniky z Borče a Surčínu), pozemok MS veľkosti vyše 1 ha bude celkom uprataný a zaradený do priemyselnej zóny. Je to jeden zo spôsobov, ako predísť vzniku nelegálnych skládok odpadu a vplývať na tých, ktorí každodenne bezohľadne ničia životné prostredie a esteticky znehodnocujú okolie svojej insitou preslávenej osady, ktorá má čoraz väčšie ambície stať sa turisticky lákavou destináciou, – zdôraznil tajomník MS Kovačica Martin Chrťan. • ĽUDIA A DIANIA •

PO STOPÁCH TRAGICKEJ UDALOSTI

Keď pomoc blížneho nevystane Jaroslav Čiep

čeného majetku a obetavý sused v tej chvíli ponúkol aj ovorí sa, že neškridlice na dom. Po zadošťastie nechodí vážení nových drevených po horách, ale po hrád a latiek, svojpomocou ľuďoch. ústretových spoluobčanov V Ulici Janka Jesenpred nastávajúcim snežeského 57 v Petrovci ním dom bol rýchlo pokrytý. v rodinnom dome žije Po adrenalínovom Ján Lačok so svojou šoku Lačokovci si rýchlo matkou Annou. Pouvedomili, aké nešťastie schodový dom v seich postihlo. Matka Anna demdesiatych rokoch si dočasné bývanie našla minulého storočia vyu svojho brata v Kulpíne stavali už nebohý otec a Jánovi − aktívnemu čles matkou. Na sklonku Lačokov dom bol 16. decembra znova pokrytý; na novi cirkevného spevokolu vlaňajšieho roku v noci fotografii sú Petrovčania, ktorí dobrovoľne prišli pomôcť a presbyterovi − dočasné býna stredu 10. decembra vanie zabezpečili v budove Jána zobudilo niečo divné. Narýchlo zranení. Zostali aj bez domácich starej evanjelickej fary. stačil iba zobudiť matku a vybehnúť potrieb, odevu a nábytku, lebo to, Ľudské a kresťanské presvedčenie na dvor, keďže plazivé jazyky ohňa už čo nezničil oheň, poškodila voda. blízkych, ale i celkom cudzích ľudí pohlcovali drevom obloženú chodbu Z domu zostalo len rumovisko a holé z Petrovca a okolia sa čoskoro ukázalo a schodisko. Požiar zrejme vzplanul očmudené steny. v tom najkrajšom svetle. Hlasľudovci, Už ráno k nim prišli príbuzní, Jánovi spolupracovníci, cez syndikátod komína a kým alarmovali požiarnikov, zachraňovať takmer nebolo čo. kamaráti, susedovci a známi, ktorí nu organizáciu zozbierali peňažnú Za krátku chvíľu Lačokovci zostali bez sa spoločnými silami dali do uprato- pomoc a pomoc poskytol aj samotný domu, ale našťastie bez vážnejších vania. Odviezli niekoľko vlečiek zni- podnik, tiež lokálna samospráva už

12. decembra Lačokovcom na úhradu škody a sanáciu odsúhlasila finančnú pomoc. Vedenie evanjelickej cirkvi vyhlásilo zbierku medzi svojimi členmi. Pomoc ponúkli i viacerí jednotlivci a Rada Miestneho spoločenstva Petrovec. Mládež prispela zbierkou na novoročnom futbalovom turnaji, kde sa víťazný celok zriekol finančnej odmeny v prospech rodiny Lačokovej. Prispeli aj ľudia dobrého srdca zo zahraničia − zo Slovenska, z Partizánskej Ľupče, z Kanady a Rakúska. Veríme, že tento zoznam dobrodincov nie je konečný. Škoda spôsobená ničivým požiarom je hrozne veľká. Na dome treba vymeniť vodovodné a kanalizačné potrubie, inštalovať novú elektrickú sieť, dokonca zmerať aj samotnú statiku domu, a len potom sa chytiť do renovácie podlahy, stien, izolácie a do zariaďovania miestností. V rozhovore s Jánom sme si nemohli nevšimnúť smútok v očiach, ale aj akú-takú nádej. Aj úprimnú a srdečnú vďaku všetkým ľuďom šľachetného srdca, ktorí neváhali a v rámci svojich možností, vlastnými rukami, službami, materiálne a peňažne pomohli v prekonávaní následkov požiaru. Foto: Ján Kolár

V RYBNÍKU EČKA NEMAJÚ DILEMY

Cárska bara je prírodne spätá s rybníkom Vladimír Hudec

tarostlivosť a spravovanie prírodnej rezervácie Cárska bara vláda Srbska pred rokmi zverila rybárskemu majetku Ečka. Naposledy to svoje rozhodnutie potvrdila v roku 2011. Už dlhší čas sa však zreňaninská lokálna samospráva dožaduje starostlivosti nad touto prírodnou rezerváciou. Ako argument, prečo by vláda mala zmeniť svoje rozhodnutie, uvádza, že pracovníci rybníka sa neprimerane starajú o Cársku baru, že sa do nej vypúšťa voda a bahno, a tým spôsobom sa vlastne ničí bohatá flóra a fauna a prostredie, v ktorom hniezdi vyše 200 druhov vtákov, medzi nimi aj početné zriedkavé druhy. V rybárskom gazdovstve tieto obvinenia lokálnej samosprávy rázne popierajú. • ĽUDIA A DIANIA •

– Cárska bara odjakživa bola tesne spätá s rybníkom, – povedal nám riaditeľ rybníka Nenad Radulović. – Rybník dokonca prerušením prítoku vody z Begeja, ktorý je dnes jednou z najznečistenejších riek v Európe, a poskytnutím čistej vody prakticky utvoril, resp. zachránil Cársku baru. Nebyť toho, Cárskej bary by dnes vôbec nebolo, alebo by bola obyčajný močiar. Od 80-tych rokov, keď sa Cárska bara stala chránenou prírodnou rezerváciou, rybník zabezpečuje dostatok čistej vody. A že je voda v našich jazerách skutočne čistá, potvrdili aj výskumy, ktoré pred piatimi rokmi pod patronátom EÚ vykonal Inštitút pre hygienu a technológiu mäsa z Belehradu. Skúmali kvalitu rybieho mäsa, kvalitu vody a dno rybníka. Záverom trojročných výskumov sme dostali certifikát o ochrane

geografického pôvodu rýb, ale aj uznanie Ze- Vtáky a medzi nimi aj početné čajky žijúce na Cárskej lené jablko, ako bare sa stravujú rybami z rybníka potvrdenie, že vyrábame zdravú potravu. Výsledky žijúce zvieratá, ako vydry a hady... týchto výskumov teda dokazujú, že Nebyť rybníka, pravdepodobne by rozprávky o tom, že rybník vypúš- ten živočíšny svet a predovšetkým ťaním vody a bahna znečisťuje a vtáctvo v Cárskej bare nebolo až také ničí prírodnú rezerváciu, sú úplne rozmanité. Vo vyvinutejších krajinách štát poskytuje významné prostriedky neopodstatnené. Riaditeľ Rybníka Ečka ďalej uvádza, na kŕmenie chránených druhov zvierat že rybník okrem čistej vody pre a vtákov. My však nemáme žiadnu živý svet v Cárskej bare bezplatne pomoc štátu. Ukrátení sme dokonca aj o subvencie štátu na našu základnú zabezpečuje aj potravu. – Známe je, že vtáky, ktoré sa činnosť – chov rýb. Na druhej strane kŕmia rybou, hniezdia vedľa veľ- z tejto činnosti, resp. starostlivosti kých riek a jazier rovno preto, že o prírodnú rezerváciu, nemáme žiaden tu majú nadostač stravy, čiže rýb. profit, iba výdavky, avšak majitelia, To je základný dôvod, prečo žijú aj resp. účastinári zastávajú mienku, v blízkosti nášho rybníka. V jazere si že Cárska bara musí zostať súčasťou nájdu stravu nielen vtáky, ale aj tu rybárskeho majetku. 3 /4630/ 17. 1. 2015

Ľudia a diania ZO SPOLKU VINOHRADNÍKOV A VINÁROV V ARADÁČI

Verejná degustácia domácich vín Vladimír Hudec

sv. Valentína, čiže sv. Trifuna, ochrancu radáčski vinohradvinohradníkov a viníci združení v Spolnárov, na tradičnom ku vinohradníkov vinárskom bále vya vinárov za posledných hlásime víťazov. Notakmer 30 rokov dosiahli vinkou tohtoročnej skutočne pozoruhoddegustácie je to, že nú kvalitu vína. K tomu sme ustanovili aj okrem iného prispeli dve cenu obecenstva. S degustácie – degustácia tým cieľom 1. februa voľba najlepšieho mlaára v Labátovej sále dého vína, ktorú usporabudeme mať degusdúvajú na Martina, ako táciu bielych vín. Na Predseda (vľavo) a členovia degustačnej komisie na aj voľba najlepšieho ara- vlaňajšej degustácii. Na zdravie! jednej strane budú dáčskeho vína. Z roka na vína podľa pravidiel rok, už 27 rokov, začiatto roku sa však podujali urobiť ďalší koštovať a známkovať členovia kom roka ochutnávajú a hodnotia krok v predstavovaní svojich vín. našej degustačnej komisie a na víno z vlastnej produkcie a volia – Tohtoročná degustácia bude druhej strane všetky vystavené vína to najlepšie. Zároveň si pritom 28. v poradí a na nej ako obvykle budú môcť ochutnať a zhodnotiť vymieňajú skúsenosti, učia sa jedni zvolíme najlepšie červené, rosé aj iní záujemcovia, milovníci vína, od druhých a od odborníkov. Keď a biele vína, – ozrejmil predseda tak z Aradáča a Zreňaninu, ako už dosiahli kvalitu, začali účinkovať degustačnej komisie aradáčskeho aj z iných častí Vojvodiny. A niena rôznych iných degustáciách či spolku Ján Ábelovský. – Degustá- lenže vína ochutnajú, ale môžu aj festivaloch vína, a tak svoje výrobky cie tradične prebiehajú koncom hlasovať a dať svoj hlas vínu, ktoré predstavovať širšej verejnosti. Toh- januára a začiatkom februára a na zhodnotia ako najlepšie.

ZO SLOVINSKÉHO DIÁRA (1)

Svoje je len svoje Oto Filip

je trochu v rozpore s ekonomickými zásadami Európskej pomienky sú vlastne na to, aby únie, jedna z popredných sme sa po čase mali k čomu vra- predstaviteliek Hospodárskej cať. Prvé dojmy z návštev vedia komory Slovinska odpovedatotiž byť prchavé a zdá sa, že len to, la v rozhovore, ktorý sa konal čo najdlhšie zakotví v pamäti, ozaj ešte v roku 2013, že to robia aj Zladiť sa s Európou nie je vždy prioritou stojí za to. Zvlášť ak sa líši od našich iní. A keď môžu iní, tak prečo skúseností a návykov. súťaže žiakov a študentov, prednášky nie aj my? – skomentovala. Malá barina V znamení hesla a debaty... Na stánku, hneď za rea veľa krokodílov. Kupujem slovensko klamným pútačom s nápisom Jejmo Malý trh a veľa zábol na vlaňajšom slovenska jabolka!, boli informácie ujemcov oň. ImúnMedzinárodnom o aktuálnych projektoch Európskej ni na vynaliezavosť poľnohospodár- únie, najmä tých poľnohospodárnie sú ani Slovinci. sko-potravinár- skych. Veď sa vlani začalo ďalšie Na čoraz nástojčiskom veľtrhu sedemročné obdobie (2014 – 2020) vejšie snahy iných v Gornjej Radgoni Spoločnej poľnohospodárskej politieurópskych a ďalobrovský stánok ky Európskej únie, v ktorej i Slovinsku ších ekonomík preso stovkami pro- patrí významné miesto. Slovinské v popredí sadiť sa vlastnými – Je tu spoločná poľnohospoduktov Made in produktmi na ich trhu odpovedajú Slovenia. Boli tam i paštéty Argeta, dárska politika, no aj veľmi silná rozsiahlou, stupňujúcou sa kampa- i vody Donat MG, i kakao BenQuick, konkurencia. Ak sa nepresadíme ňou s názvom Kupujem slovensko i Lašské pivo, i Alpské mlieko, rôzne aspoň tu u nás, iní ohľad na nás brať (Kupujem slovinské). Na otázku, či druhy syrov... Okrem ich prezentácie nebudú. Vedomý som si toho, že to to uprednostňovanie vlastného nie konali sa tam aj tematické tribúny, nie je celkom v duchu celoeurópskej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Náš spolubesedník ďalej uviedol, že napriek nepriaznivým podmienkam na pestovanie hrozna a ochoreniam, ktoré ohrozovali vinič, aradáčskym vinohradníkom sa aj tohto roku podarilo vyrobiť kvalitné a chutné vína. – Kvalita vína závisí predovšetkým od kvality hrozna, ale aj od toho, kto víno vyrába. Toho roku bol zvlášť ohrozený rizling. Mne osobne sa podarilo zachrániť hrozno, takže som spokojný s vínom, ktoré som vyrobil. Má peknú žltú farbu, vôňu a chuť. Myslím, že vinári v Aradáči vcelku vedia vyrobiť kvalitné vína, ktoré sú známe už aj mimo osady. Na tejto verejnej degustácii chceme teda naše vína predstaviť čím väčšiemu počtu milovníkov tohto božského moku, ktorých s otvorenou náručou 1. februára privítame v Labátovej sieni, – povedal na záver Ján Ábelovský. hospodárskej politiky, no inak sa azda nedá, – vraví dobrý znalec slovinských pôdohospodárskych pomerov, univerzitný profesor v Ľubľane, ktorý si prial zostať nemenovaný. Zaujímavé je, že napriek tomu, že sa poľnohospodárstvo len niekoľkými percentami podieľa na tvorbe slovinského hrubého národného dôchodku, celková pozornosť, ktorú mu štát venuje, je omnoho pozoruhodnejšia a širšia. Začína sa už v základoškolskom veku, kde sa napríklad environmentalistike dostáva oveľa viac pozornosti než u nás, pokračuje na stredných odborných školách. Aj tie riadne majú účasť na poľnohospodárskych veľtrhoch: od Školy pre hortikultúru a vizuálne umenie v Celji, cez Biotechnickú školu Školského strediska v Ptuji, po Stredisko biotechniky a turizmu v Novom Meste. Na takých základoch potom nie je ťažko stavať ďalej. (V budúcom čísle: Rieka mlieka) • ĽUDIA A DIANIA •

SKVELÁ AKCIA KOVAČICKÝCH DROBNOCHOVATEĽOV

Rekordná návštevnosť Anička Chalupová

ekné slnečné počasie v druhú januárovú sobotu a nedeľu do siene a na nádvorie starého kovačického mlyna

pripomínajú fotografie vo svetových špičkových časopisoch. Na jednom mieste na výstave bolo sústredených viac ako 1 000 živých exponátov. Boli tu králiky: belgický obor, nemecký obor, francúzsky baran, novozélandský biely, kalifornský králik, viedenský modrý, veľká činčila. Okrasná hydina a rôzne neobyčajné vtáky lákali pohľady svojou zvláštnou farbou a veľkosťou: nymfa, amazonský a aleksandar papagáj, kanáriky, landská hus, mandarínky a červenokrídle kačičky a pod. V

niekoľkých stánkoch sme stretli aj psíkov rôznych plemien, tiež sa predávali prepeličie vajíčka, rôzne klietky, odborné časopisy, krmivo, vitamíny a pod. Podľa slov Pavla Hriešika, predsedu Spolku drobnochovateľov v Kovačici, na tohtoročnej výstave – burze zaznamenali doteraz rekordnú návštevnosť. Najkrajšie živé exponáty (9 plemien králikov, 12 plemien hydiny a 7 plemien bublákov) boli odmenené. Odborná porota, ktorú koordinoval Lazar Stančul z Pančeva, tajomník

Na nádvorí bola burza krásnych domácich miláčikov, ako sú i tieto šteniatka sibírskeho huskyho

posudzovacej organizácie Zväzu drobnochovateľov Srbska, mala čo robiť a po dlhej namáhavej práci schválila nasledujúce rozhodnutia: Šampiónom výstavy sa stal holub plemena blodi-

neta majiteľa Michala Petráša z Padiny, pokým holub plemena bulharský bublák, ktorého dopestoval drobnochovateľ Ján Hriešik z Kovačice, získal titul Šampión špeciálky. Šampiónmi plemien sa stali: nemecký dvojvrkočavý holub majiteľa Jána Bešku z Padiny, holub plemena Parochniar Janka Petráša z Padiny a banátska sliepočka majiteľa Róberta Dunaia z Mihajlova. Pohár v tejto kategórii získali aj Svetislav Milin z Orlovátu, ktorý vystavoval okrasnú hydinu, a Pavel Patak, pestovateľ králikov z Kovačice. Pohár pre najmladšieho účastníka, ktorý zabezpečil Spolok drobnochovateľov z Pančeva, sa tohto roku dostal do rúk mladučkého drobnochovateľa Stefana Matovića z Kovačice.

Michal Petráš ml. so svojím holubom blodineta, šampiónom výstavy prilákalo niekoľko stovák návštevníkov, predajcov a kupcov, a to nielen z domácej pôdy, ale aj z iných osád Kovačickej obce (Uzdinu, Debeljače a Padiny) a okolia (Vršca, Alibunáru, Dobrice, Orlovatu, Mihajlova, Požarevca, Pančeva, Skorenovca), dokonca sa tu objavil aj jeden milovník drobných zvierat z Francúzska. Kovačickí drobnochovatelia, ktorí sa môžu pochváliť už viac ako štyridsaťročnou tradíciou práce spolku, mali problém, ako zabezpečiť nadostač parkovacích miest, lebo Ulica Čaplovičova (v časti od slovenského evanjelického kostola po Štúrovu a srbský pravoslávny kostol) a jedna časť Ulice Janka Čmelíka boli zapratané autami. V poradí 48. drobnochovateľská burza a výstava v juhobanátskom mestečku insity prebiehajúca v druhý víkend v januári nadobudla povesť výnimočne krásneho niekoľkohodinového jarmoku drobných miláčikov, ktoré svojou farbou a krásou • ĽUDIA A DIANIA •

Pozoruhodnú pozornosť vyvolala i tzv. špeciálka bublákov klietkach bolo umiestnených niekoľko stovák holubov – špeciálka bublákov: altenburských, arabských, franských, nemeckých jedno- a dvojvrkočatých, habsburských, bulharských… Na

Počet návštevníkov, predajcov a kupcov bol veľký, ani na debeljačskom jarmoku 3 /4630/ 17. 1. 2015

Ľudia a diania ONDREJ STUPAVSKÝ ENDY Z HLOŽIAN

Keby takých bolo viac Juraj Bartoš

riadky (ani) v Hložanoch dávno nebývajú. Mnohí Hložanci ani nevedia, čo je kino, teda nepoznajú čaro filmového predstavenia v sieni s veľkým plátnom... Keď je niekto zaangažovaný na troch – štyroch poliach, zima mu predsa ujde rovnako rýchlo ako leto, jar či jeseň. Tento príbeh Endy vážne vie rozosmiať chce byť o tom, čo jednotlivec môže vykonať – nie roku 2006... Už niekoľko rokov za je toho práve málo – na pláne sebou prednovoročný program pozdvihnutia prostredia, v ktorom v Dome kultúry v Hložanoch žije. Kto ho pozná čo len trošku vtipmi a skečmi okoreňuje práve lepšie, uzná, že Ondrej Stupavský, Ondrej Stupavský Endy. Ako sa to vlastne začalo? ktorého spoluobčania oslovujú – Svojho času už nebohý majednoducho Endy, je nenápadný, ale vzácny pracovitý nezmar, vždy gister Samuel Fekete vyzval Elenu ochotný podať nápomocnú ruku Stupavskú a mňa, aby sme pre vtekomu treba. Prirodzene, povrch- dajší Štefanský program prichystaní ľudia sa naň pozerajú ako na li humoristický výstup. Text napísal on. Prečítali sme ho a – nebolo čudáka. Po ukončení základnej školy v nám vôbec nič smiešne. Trochu rodisku bez problémov skončil dve triedy Strednej elektrotechnickej školy v Novom Sade, a potom – začal sedliačiť. Časom sa z neho vykľul výborný šachista (v tejto chvíli predseda Šachového klubu Budúcnosť, ktorý sa, žiaľ, dostal do stavu hibernácie), a potom aj dobrý herec, inklinujúci predovšetkým ku komike. Už dávnejšie Hložanci poznajú Endyho aj ako popredného ekológa a spoľahlivého člena Miestneho odboru Matice slovenskej v Hložanoch... Zaručene ho však najčastejšie spomínajú po doznení prednovoročného programu... HEREC Endy je už dávnejšie posledná iskra divadelného života v Hložanoch, kde sa divadlo prvý raz hralo roku 1914. Áno: vlani tomu bolo okrúhlučkých sto rokov. No a...? Vari divadlo niekomu chýba? Kebyže chýbalo, sotva by divadelný život, ktorý tu naposledy priam blčal v období 1989 – 1996, usnul po chabom pokuse o oživenie

www.hl.rs

Hložianska rodina zo začiatku 20. storočia; asi najstaršia fotka z kolekcie Ondreja Stupavského

Keď o pár rokov neskoršie KOS Jednota chystal celovečerný program v amfiteátri, pozvali aj mňa. Elena vtedy už nebola v Hložanoch. Raz som do toho šiel s Jurajom Feketem, inak sa predvádzam sám. A lepšie je vo dvojici. Čo Endy vlastne robí? Prispôsobí lokálnemu prostrediu viac či menej známe vtipy (na internete i v tlači je ich habadej), predvedie ich na javisku spôsobom preň príznačným, teda s miernym nadsadením a – žne potlesky na otvorenej scéne. Ako onehdy, keď roku 1989 debutoval v divadelnom predstavení Statky-zmätky, potom

Parník na Dunaji „pod Hložanami“ v polovici 20. storočia

sme to prepracovali, dodali niečo vlastné a – jemu sa to nepáčilo. Vraví: Toto nie je smiešne. Predsa sme tri programy za sebou odbavili s vlastnými nápadmi. Potom nám pán magister povedal, že na ten spôsob robiť nebudeme! Aby sa vraj niekto, nebodaj, neurazil...

Informačno-politický týždenník

i v ďalších „kusoch“. Mnohí potvrdia, že exceloval predovšetkým v inscenácii Jáááánošík. Nemenej Endyho potešia aj kladné komentáre na pondelkovom trhu, po každom jeho vystúpení: „Tance sme už videli veľa ráz, piesne sme tiež počuli, ale toto, čo ty robíš... to je

ono! Na tých päť minút sme čakali!“ Ako každý správny komik, nad osudom kultúrneho života osady, v ktorej žije, sa však zamýšľa celkom seriózne: – Neraz som uvažoval o tom, prečo sa u nás na divadelnom poli nedeje nič. Naši spolkári vždy na výročnej schôdzi do plánu práce napíšu aj divadelné predstavenie, naplánujú prostriedky, a potom sa už nikdy nič neudeje. Vec je v tom, že nemá kto chytiť režisérsky prútik. Hercov by bolo, lenže, tak sa ukazuje, nie sú peniaze... EKOLÓG Sotva sa v dedine vysádzanie stromkov a okrasných rastlín či zbieranie odpadu v osade a okolí, tiež iné ekologické podujatia obídu bez Endyho. Ruku ekológa cítiť aj uňho doma. Nie náhodou získal cenu za najkrajšie upravený dvor... Čo ho nutká, aby sa činil na zošľachťovaní životného prostredia? – Páči sa mi príroda, stromy kvetiny trávy... Keď sa v Hložanoch zakladalo združenie ekológov, neprišiel som s prázdnou rukou. Na papieri som mal zo dvadsať nápadov, čo by bolo treba v dedine a na okolí urobiť. Zakladateľka Ekosu Viera Turčanová nie náhodou, celá nadšená, vtedy povedala: „Takého potrebujeme!“ Lebo Endy okrem dobrých nápadov vlastní aj takmer vždy vysúkané rukávy. A prichádza vždy na ďalšie pekné myšlienky... – Už dávnejšie sa zamestnávam ideou založiť arboretum, teda lesík, v ktorom zasadíme rôzne stromky, opatríme ich tabuľka• ĽUDIA A DIANIA •

trošku odlišným ako teraz, takže sa môj záujem rozšíril o všetky možné fotografie, na ktorých je zachytené čokoľvek, čo sa v dedine udialo, všetky možné objekty a ľudia, najmä tie a tí, ktorých už niet. Už tretí rok navštevujem hložianske rodiny, vypožičiavam

Ani sám Endy nevie, koľko fotografií činí jeho vzácnu kolekciu, ale určite je ich aspoň niekoľko stovák. Takmer tri hodiny nám trvalo, kým sme ich prezreli iba letmo, vypočujúc si mnohé vzácne údaje, o podaktorých celé príbehy: o tom, ako vznikli, kto sú

Obed pri „tlačbe“ na sálaši

mi, na ktorých budú ich latinské nenachádza pochopenie v koleknázvy... Pridáme chodníky a lavič- tíve, ide na to sám. Naposledy sa ky, aby si tam ľudia mohli oddých- oddal zbieraniu starých hložiannuť... Jedného dňa to urobíme! skych fotografií. Ako a prečo? Endy je proste ekológ od hlavy – Už dávno sa zaujímam o depo päty. Má doma Veselá svadba u Srnkov na piaty deň, 21. februára 1941 aj šľachtiteľskú škôlku: u neho si možno obstarať ovocné si fotky, len čo ich ľudia na nich, čím sa zaoberali... a okrasné stromčevyskenujem, hneď Osobitný šmrnc majú fotky, ktoré ky, kríky a kvetiny. ich vrátim majite- sa vyznačujú dokonalou kompoSeba však nijako neľom, takže mi ľudia zíciou, hĺbkou a ostrosťou, hoci vyzdvihuje. Radšej radi vychádzajú majú už takých 50 – 80 rokov. Ich povie: v ústrety, vypoži- autorom je hložiansky fotograf Ján – Odkedy sme začajú, pomôžu iden- Andrášik. Keď ho počas druhej ložili Ekos, dedina sa tifikovať tam, kde svetovej vojny nepriateľskí vojaci ohromne zmenila. je to možné, obsah odviedli (a už sa nikdy nevrátil), Začali sme s akciou fotografií... Zapisu- remesla sa chopila jeho manželka fotografovania kvejem si, kto je a čo – informuje nás Endy a uzaviera: tinových záhradiek, je na fotkách, kto – Fotky chcem postupne spríHložianski ochotníci 30. decembra 1939 zahrali hru dvorov a priedomí, Keď služobníctvo stávkuje sú ich autori, kedy stupňovať verejnosti, predovšetodmeňujeme najvznikli... Problém je kým mojím spoluobčanom. Výstakrajšie upravené exteriéry, takže jiny vlastnej rodiny. Najprv som v tom, že fotky najčastejšie nie va starých fotografií v decembri sa záujem o skrášlenie životného teda hľadal rodinné fotky. Keď sú opatrené údajmi a ľudia, sú- 2014 naznačila, že sa o ne ešte ako prostredia náhle zvýšil a Hložany som si obstaral počítač a skener, časníci, väčšinou už ani nevedia, zaujímajú. Sú v počítači a ochotne sú podstatne krajšie než predtým. fotky som skenoval, zväčšil, a od- kto a čo je na nich. V tejto veci mi ich poskytnem na každý rozumný razu zistím, že predo mnou sú pomáha zopár najstarších spolu- účel. ZBERATEĽ zaujímavé tváre ľudí, ktorí žili tu, občanov; keď sa aj oni pominú... Ako sa hovorí, veci nie sú vždy Ondrej Stupavský Endy mieni, kde žijeme my, pravdaže, životom koniec. také, akými sa javia na prvý pože sa v jeho rodných Hložanoch hľad. Život je – a nie práve na kultúrnom pláne málo toho od včera – plný prekvapedeje. Bolo by treba, povie, skúsiť ní a paradoxov. Kto vie... zase raz oživiť kino: „Podobne Možno raz niekomu, kto má ako v Pivnici, premietať filmy peniaze, pribudne i sluch trebárs pre 20 – 30 záujemcov. pre zachovanie hmotnej, Okrem toho, humorom by bolo respektíve duchovnej kultreba obohatiť aj program ku túry Hložian, teda studnice, Dňu Hložian, prečo nie aj fesdo ktorej nesporne patria tival Tancuj, tancuj...“ aj staré vzácne fotografie, Možno sú jeho nápady cudzie ktoré pred záhubou s veľpre tých, ktorí majú v rukách kou vervou a zanietením opraty kultúrneho života v dechráni Ondrej Stupavský dine. Endy však nikdy nehádže Endy. Muž, akých by sme flintu do žita. Ako tichá voda potrebovali čím viac. úporne vyhľadáva jarky, ktorými sa kultúrne vlny dostanú Fotografie: zo zbierky k smädným konzumentom. Keď V Srnkovej krčme sa nekonali len zábavy, ale aj divadelné predstavenia O. Stupavského • ĽUDIA A DIANIA •

3 /4630/ 17. 1. 2015

Ľudia a diania S NOSITEĽOM OSOBITNÉHO VEREJNÉHO UZNANIA OBCE BÁČSKY PETROVEC SAMUELOM NONGRÁDIM

Môj motív bol pomôcť človeku! Katarína Gažová

sobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec z príležitosti Dňa obce udelili medziiným aj Samuelovi Nongrádimu z Kulpína. V zdôvodnení komisie sa uvádza, že uznanie udeľuje za humanitu a 130-krát darovanú krv. Práve to ocenenie bolo dôvodom na rozhovor s jeho nositeľom, penzistom Samuelom Nongrádim. Pamätáte si, ako a kedy ste prvýkrát darovali krv? – Veľmi dobre sa na to pamätám. Prvé, obrazne povedané, rande mojej ruky a ihly na odber krvi sa udialo v dávnom roku 1958, keď som bol v brigáde na výstavbe autostrády Bratstva a jednoty, tam niekde pri Grdelici. Stalo sa, že pri prerazení tunela sa zranil jeden brigádnik a bolo treba súrne darovať krv. Vtedy som prvýkrát dal krv na tvári miesta, teda priamo zo žily do žily. Brigádnikovi som vtedy pomohol a pre mňa to bola prvoradá motivácia, aby som roky potom v darcovstve krvi zotrval. Na vojenčine som tiež

daroval krv. Najťažšie bolo po zemetrasení v Skopje, keď som si plne uvedomil, čo znamená byť humánnym človekom. Bol som tam vojakom a my vojaci sme darovali krv, keď bolo potrebné niekomu pomôcť. Potom som bol aj na albánskej hranici a keď bolo treba dať krv, vždy som vyšiel v ústrety. Ani by som presne nevedel povedať, koľkokrát som daroval krv, lebo v tých rokoch pracovnej brigády a vojenčiny nebolo všetko evidované. A tak som potom pokračoval, až mi to biologické hodiny dovolili. Kedy ste pocítili najväčšie zadosťučinenie z darcovstva? – Bolo to práve v Skopje po zemetrasení, keď som videl všetkých tých nešťastných ľudí, zranených, dolámaných, aj mŕtvych, bol to úžas, ktorý sa slovami nedá opísať. Myslím si, že by sa každý človek v takej situácii zachoval rovnako ako ja. Vtedy sa moja humánnosť silno prejavila a musím povedať, že som vlastne šťastný človek, lebo mám veľa bratov a sestier podľa krvi, ktorým som daroval krv a ktorým som zachránil život. To je pre

POHĽAD DO DEJÍN. Reči sa vravia, napísané zostáva, nafotené pretrváva. Aj v podobe pohľadníc, ktorých je síce stále menej, no predsa tak rýchlo nezmiznú z povrchu zemského. Aspoň tie historické, aká je i táto, jedna z prvých pohľadníc Belehradu. Svetlo sveta uzrela pred sto dvadsiatimi rokmi, a to vďaka kníhkupectvu Velimira Valožića, ktorý bol prvým vydavateľom mestských pohľadníc ešte v dávnom roku 1895. Zaujímavé je, že pohľadnica, ktorej dominuje panoráma hlavného mesta, bola vytlačená až v ďalekom Mníchove. Zrejme kvalitne, keďže úspešne pretrvala do dnešných čias. O. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Samuel Nongrádi s medailami za dlhoročné darcovstvo krvi

mňa najväčšie zadosťučinenie. Nikdy som pritom nerozmýšľal o nejakom vyznamenaní za tieto svoje skutky. Daroval som krv vždy nezištne, srdečne a to je to podstatné. Kde všade ste darovali krv? – Spomenul som už pracovnú brigádu a vojenčinu. Okrem toho som sa pravidelne zúčastňoval v akciách darcovstva v našej obci. S rodinou som chodieval na dovolenku na Mavrovské jazero, kde som takisto mal vo zvyku darovať krv. Stal sa aj taký prípad, že som v rozhlase počul, že hľadajú darcu krvnej skupiny, akú mám ja, pre jedno dievča pred operáciou v novosadskej nemocnici. Neváhal som a nebolo mi ťažko ihneď odísť a pomôcť tej mladej osobe. Jestvuje veková hranica pre darcov krvi? – Biologické hodiny určujú hranicu. Darovať krv možno do 65 alebo 68 rokov a ja mám 72 rokov. Zvyčajne lekári pri odbere určia, či človek má žiaducu kvalitu krvi. Mne darcovstvo na zdraví neubralo, necítil som žiadnu zmenu. Mal som k tomu dobré žily, takže bolo to pre mňa bolo potešením.

Čo pre vás znamená toto obecné uznanie? – Keď vykonáš niečo dobré a niekto ti povie ďakujem, človeku to dobre padne. Jasné, že som sa uznaniu potešil, ako aj tým ostatným, ktorých mám mnoho, ale to pre mňa nikdy nebol primárny motív. Podstatné pre mňa bolo pomôcť človeku. Ale pekne je, keď ti to niekto uzná a nakoniec povie – ďakujem. Dostal som predtým uznania Červeného kríža Vojvodiny za 20-krát darovanú krv, potom za 50-krát. Dostal som aj strieborný odznak za príspevok k uskutočňovaniu cieľov Červeného kríža. A za stokrát darovanú krv som dostal republikové uznanie. Čo by ste odkázali mladým darcom? – V Kulpíne voľakedy bolo 300 – 350 darcov krvi a niekoľkokrát nás vyhlásili za najhumánnejšie prostredie. Teraz je darcov menej, starší už nemôžu darovať krv a mladých je málo, asi ich to nezaujíma. Podľa mojej mienky v školách chybuje vzdelania o humánnosti a darcovstve, o jeho význame v živote. A preto to známe heslo – Kvapka krvi život znamená – treba vsadiť do vedomia mladej generácie. • ĽUDIA A DIANIA •

SVIATKUJEME (6)

Štátne sviatky Juraj Bartoš

ú istým spôsobom ako ľudia. Začnú ich a narodia ich ľudia, štátne sviatky potom žijú svoj život, kratší alebo dlhší, aby napokon umreli, čiže zanikli a aby ľudia na ne zabudli. Ľuďom, teda občanom treba trochu času, kým si na ne zvyknú, kým si ich obľúbia, takže niektoré štátne sviatky im priľnú k srdcu skôr, iné neskoršie. Podaktoré sviatky sú veru staršie ako krajiny, v ktorých im vzdávajú hold. Jednou z nich je aj naša aktuálna vlasť, Republika Srbsko. V Srbsku máme tieto štátne (nepracovné) sviatky: 1. a 2. januára: Nový rok, 7. januára: Božić (pravoslávne Vianoce); 15. februára: Deň štátnosti Srbska; menný sviatok je pravoslávny Veľký piatok a Veľká noc, tie bývajú v marci a/lebo v apríli; 1. a 2. mája: Deň práce a 11. novembra: Deň prímeria v prvej svetovej vojne (svätí sa

od roku 2012). Ak niektorý štátny sviatok pripadne na nedeľu, prvý nasledujúci deň je nepracovný. Pracovne sa slávia tieto sviatky: 27. januára Sv. Sáva (ako školská slávnosť), 22. apríla Deň pamiatky na holokaust; 9. mája Deň víťazstva, nazýva sa aj Deň Európy; 28. júna Vidovdan (ako pamiatka na Boj na Kosove roku 1389); 21. októbra Deň pamiatky na srbské obete v druhej Štafeta mladosti v Hložanoch svetovej vojne. Je menej známe, že Nový rok našich národov a národností“ sa v niekdajšej FĽRJ začal osla- súdruha Tita čiže prezidenta vovať ako štátny sviatok až roku Juhoslávie Josipa Broza. Oslavy 1955; predtým sa od roku 1929 vrcholili odovzdávaním štafetového kolíka vodcovi na štadióne svätil ako sviatok cirkevný. Občanom tzv. strednej a star- Juhoslovanskej národnej armášej generácie v dnešnom Srbsku dy. Predtým štafeta obišla celú (ale i v ostatných štátoch, ktoré Juhosláviu a Titovi ju odovzdávznikli po rozklade SFRJ) zostal val zaslúžilý(á) mládežní(č)k(a), v pamäti sviatok známy pod ná- vždy z inej republiky bývalej zvom Deň mladosti. Oslavovali Juhoslávie. Najobľúbenejším ju(sme) ho 25. mája na počesť hoslovanským sviatkom neponarodenín „najväčšieho syna chybne bol 29. november, čiže

Deň republiky. Nie toľko z toho dôvodu, že v ten deň sa konali kultúrno-umelecké programy v školách a kultúrnych domoch, koľko preto, že koncom novembra sa začínalo obdobie zakáľačiek. Zamestnanci teda mávali pracovné voľno a obyčajne sa Deň republiky spájal s dňami najbližšieho víkendu. Foto: z archívu O. Stupavského Endyho

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

znamuje sa občanom, že sa odteraz bubnovať bude s patričnou dávkou strachu, obáv a tŕpnutia nad tým, či sa dakto z bubnovateľského obsahu, nebodaj, nebude pohoršovať a následne vlastného pohoršovania zapríčineného subjektívnym tlmočením pomerne objektívnych okolností, o ktorých sa snažíme včasne a nezaujato a slobodne informovať ctenú občiansku obec, či teda dotyční pohoršovatelia verbálne alebo (aj) manuálne nezaútočia na moju trasúcu sa pougársku maličkosť. Práve preto, že naskutku nie som dvakrát, ba dokonca ani jediný raz šťastný z časov, aké nastali a aké ešte len nastať môžu, vážené občianky a vážení občania, dovoľujem si zvolať: Je sui com je sui; je sui Charlie! Trebárs s ním nie celkom súhlasím. • ĽUDIA A DIANIA •

Bum-bum! Tak či onak patrí sa predsa zvestovať zopár starých noviniek. Poďme teda na to. Pfpfpf! Nie NATO; NATO naozaj nie! Povedal som predsa: poďme na to. Radom. 1. Naši írečití politici sa prednedávnom ocitli v ohrození. A akom!? Istý belehradský denník im totiž začal vážne konkurovať tým, že každý pondelok s každým kúpeným exemplárom jeho čitatelia dostanú aj cédečko s nahrávkami krásnych starých dobrých piesní, pardon: bájí. 2. Ohrození sú aj páni podnikatelia. Na trhu sa totiž objavila lampa, ktorá lampa vraj je schopná osvietiť všetky temné miesta, a to nielen doma, nielen v pracovnom priestore, ale aj všetko mimo neho, a to bez elektrickej siete. Je verejné

tajomstvo, že páni podnikatelia sú na nadbytok svetla tak trochu (viac) hákliví. Nikto predsa nie je dokonalý... 3. Podnikatelia sa obzvlášť necítia bezpeční odvtedy, čo na nich začali útočiť pištoľníci – amatéri. Tí totiž po spáchanom trestnom čine nechávajú po sebe toľko nezmazateľných stôp a hmotných dôkazov, že sa príslušné orgány nijako z nich nevedia vysomáriť a zlapať páchateľov – ochotníkov. Samozrejme, nie je všetko také (čierne) ako sa zdá. Obidva naše tunajšie Nové roky nám predsa okrem priehrštia radosti a práva na nádej priniesli i celkom hmatateľné darčeky: podaktorým doživotné funkcionárske kreslá, iným, konkrétne Belehradčanom, nový most. Ktorý nový jeden most vraj má tri – štyri názvy: Most Zemun – Borča; Pupinov most; Most Mihajla Pupina, Most „Mihajlo Pupin“... Čo je dobre. Čo je mimoriadne dobre!

Lebo sa, po čase, môžbyť ukáže, že kde sú tri-štyri názvy, dozaista sú aj tri-štyri mosty. Ktoré trištyri mosty sú predsa viac než jeden! Všetci, ktorí sa darčekov dákym zázrakom nedočkali, nech nezúfajú a najmä nech túto okolnosť nijako nepochopia ako krivdu. K šťastiu nám už totiž nechýba veľa. Šťastie, vážení, letí k nám kozmickou rýchlosťou! Veď nám to – a nie raz – povedali Naši Najvyšší (NN)! Už len zostáva vydržať –vytrpieť jeden – jediný rok (lepšie jeden než tri-štyri); potom už všetkým bude akurát. Veď nám to NN pevne sľúbili. A tí keď niečo sľúbia...! Čas rýchle letí, čo nevidieť svitne nám nový Nový rok. Ba dva! O Nepoznanie Šťastnejšie a Veselšie a Bohatšie než všetky doterajšie. Aj ten, kto v dedka Mráza neverí, namojveru, uverí! Verte – neverte, dnes bubnujem naposledy... Bum-bum-bu...

3 /4630/ 17. 1. 2015

Ľudia a diania STARÁ PAZOVA

Po stopách našich starých mám Anna Lešťanová

oho času v Starej Pazove za podpory Ekumenickej humanitárnej organizácie (EHO) z Nového Sadu realizujú projekt pod názvom Po stopách našich starých mám. O cieľoch tohto projektu nám v mene kolektívu autorov SEAVC v Starej Pazove porozprávala Jarmila Havranová. Pracovné dielne sa konajú každý piatok začiatkom o 18. hodine v miestnostiach novej fary staropazovského cirkevného zboru. Ukončenie projektu je plánované v apríli alebo máji tohto roku, čo závisí od toho, kedy sa skončia všetky stanovené práce. „Cieľom projektu je pomôcť ženám, ktoré sa z rozličných dôvodov nemôžu zamestnať na plný pracovný úväzok. Chceme teda pomôcť Pazovčankám – účastníčkam projektu, aby sa naučili remeslám, ktoré pomaly zanikajú a sú späté so šitím

Práca na stroji si vyžaduje trpezlivosť a skúsenosť

a ozdobovaním nášho slovenského ľudového kroja. Ide o to, aby si osvojili základné zručnosti v prácach, ako sú šitie, štikovanie, šlingovanie, pletenie, a to buď ručné alebo na stroji. Po ukončení projektu budú môcť

samostatne pracovať doma, a tak si privyrobiť prostriedky do rodinného rozpočtu,“ povedala naša spolubesedníčka. Každú skupinu vedie osoba s veľkou skúsenosťou v danej práci, ktorá pomáha a dozerá,

aby účastníčky projektu zapojené do určitej skupiny čím lepšie zvládli tie základné vedomosti a nadobudli čím viac praktických zručností počas práce v dielni. Podľa slov Havranovej Staropazovčanky rozličných vekových skupín prejavili záujem o tento projekt. Pri tejto príležitosti však zdôraznila, že ešte nie je neskoro a vyzvala ženy, ktoré majú záujem, aby sa počas zimných piatkových večerov zapojili do práce dielní. Ženy, ktoré sa v dielňach naučia uvedeným remeslám, budú môcť nielen úspešne šiť a ozdobovať pazovské ľudové kroje, ale aj sa zapojiť do ďalšej práce. Ako totiž uviedla Jarmila Havranová, v Starej Pazove majú v pláne otvoriť i predajňu suvenírov – pamiatkových a darčekových predmetov typických pre toto prostredie a najmä pre staropazovských Slovákov. Foto: J. Havranová

S LAUREÁTOM CENY RÁDIO-TELEVÍZIE VOJVODINA ZA ROK 2014, STRIHAČOM JAROSLAVOM KOLÁROM

Každý produkt je po čase dokument Juraj Bartoš

o vtedajšej Televízii Nový Sad sa Jaroslav Kolár (1971) ako strihač zamestnal roku 1991. V Silbaši, kde stále býva, ukončil základnú školu. Keďže v tom období RTV Nový Sad ponúkala štipendiá budúcim stredoškolákom, pokračoval v školení v Strednej elektrotechnickej škole v Novom Sade, kde získal diplom rádio-televízneho technika. Tvorivý a zvedavý, aký už raz je (nie, nechválil sa sám, máme to zo spoľahlivých zdrojov), roku 2008 sa zapísal na Akadémiu umení v Novom Sade, kde vlani úspešne ukončil master štúdium. Blahoželajúc mu k vysokoškolskému diplomu a k výročnej cene RTV Vojvodina, úvodom bleskového rozhovoru sme sa ho opýtali, čo robí najradšej. – Posledne pracujem na príprave informatívneho televízneho progra-

www.hl.rs

mu a osobne najradšej robím dokumentárne vysielania, lebo pri ich príprave môžem najviac pomôcť. – Obrazne povedané, striháte desať jazykov; v ktorých sa vám robí ľahšie, respektíve ťažšie? – Ľahšie sa mi robia vysielania v rečiach, ktoré ovládam alebo ich poznám lepšie, teda tie v slovenčine, srbčine, rusínčine či macedónčine. Po toľkých rokoch som si zvykol aj na melódiu maďarského jazyka, dokonca už viem pochopiť, o čo ide v príspevkoch, cítim, kde to chce rez. Jedine mi trošku robí starosti rumunčina, pretože s ňou mám podstatne menej do činenia, keďže je rozsah vysielaní rumunskej

Informačno-politický týždenník

redakcie podstatne menší. – Čím sú, z vášho pohľadu, špecifické menšinové redakcie? – Slováci a vôbec novinári menšinových redakcií sú majstri na všetko; keďže je ich málo, musia robiť aj informatívny, aj dokumentárny, aj zábavný program. Každý produkt je – po desiatich – pätnástich rokoch – dokument, takže si každý príspevok vyžaduje maximálne úsilie a pozornosť vo fáze výroby, lebo nikdy nevedno, akú váhu bude mať s odstupom času. – Nakoniec sa spýtame: je toto vaše prvé uznanie? – Je to moje prvé ocenenie tohto druhu, teda uznanie pre jednotlivca.

Televízne, ako i rozhlasové vysielania sú, ako je známe, výsledkom tímovej práce. Viaceré filmy TV Vojvodiny, na výrobe ktorých som sa podieľal ako strihač, získali ocenenia na rôznych festivaloch doma a v zahraničí. – Akiste ste už stokrát oľutovali, že ste sa orientovali na robotu, ktorou sa živíte... – Nie, nikdy. Pravdaže sa strihač (obrazu a zvuku) Jaroslav Kolár nad našou záverečnou akože provokačnou otázkou srdečne zasmial. S úsmevom a pokojom, darmi, ktorými odzbrojí a uvoľní kolegov novinárov, najčastejšie vystresovaných časovou tiesňou, s dobrým pocitom zo zaslúženého uznania, sa pobral do svojho čarovného kráľovstva. Do strižne. V ktorej spolu s televíznymi redaktormi určite vyčarí hŕbu nových výborných príspevkov a vysielaní. • ĽUDIA A DIANIA •

S PADINSKOU HEREČKOU ANNOU ŠIRKOVOU

o herecký kolektív, tak so všetkými ochotníkmi som mala peknú spoluprácu, ale najviac hereckých úloh som hrala s Jankom Hološom a Jankom Kolárikom-Mitvisom. Keď ide o réžiu, nechcela by som žiadneho vysunúť ako naj-režiséra, dosť som sa naučila tomuto remeslu od Janka Hološa, od Fedora Popova, ale správaniu na javisku, o tom, ako sa má hrať, výslovnosti a podobne ma naučil režisér Ján Makan. Prišli aj uznania… – Uznania a odmeny pribúdali od môjho prvého výstupu, bolo ich mnoho. Zvlášť sú mi milé ceny za herecký výkon, za postavu naho-

Nahmatať tep divadla Anička Chalupová

ália prvýkrát zohriala srdcia Padinčanov roku 1919. V budove starej školy hrali divadelné predstavenie Starý zaľúbenec v réžii učiteľa a vtedajšieho správcu školy Michala Obrciana. Odvtedy až dodnes sa herecká rodina v Padine rozširovala, zdokonaľovala, záujem o divadlo stúpal. Padinská herečka („vypečená” Kovačičanka) Anna Širková patrí medzi tých divadelných nadšencov, ktorí vyše desať rokov svojho života venovali doskám, čo svet znamenajú. – Divadelníctvom som sa začala zaoberať ako žiačka siedmeho ročníka základnej školy v Kovačici, keď som spolu s Miloslavom Jonášom v

Padinská nahováračka v Gogoľovej Ženbe

profesorka Zuzana Papová a Pavel Tomáš s nami, ochotníkmi Domu kultúry Michala Babinku, pripravili Vianočné koledy.

naposledy navštívila Prahu v Česku, bola som na Slovensku v mestách Nové Mesto nad Váhom, Leviciach, Tekove, Bratislave… Sú to krásne, nezopakovateľné zážitky na zapamätanie, na celý život. Kedy a ako sa hercovi najlepšie hrá v divadle? – Od rodinných vzťahov závisí, či sa herec môže, aj koľko času stačí divadlu venovať. Predovšetkým srdečne ďakujem môjmu manželovi

Obľúbená je medzi najmladšími divákmi. Anna Širková v úlohe dedka Mráza.

V ktorých predstaveniach ste ešte hrali? – Za uplynulých desať rokov som stvárňovala úlohy v divadelných predstaveniach, ktoré v značnej miere režíroval Fedor Popov: Pešo (2006), Karolínine Vianoce (2007), Svetová vojna (2008), Kubo (2009), Ženba (2010), Starý zaľúbenec a Zoznámka (2013) v réžii Janka Tália jej v uplynulom roku Hološa a Starý frfloš v réžii Jána priniesla vzácne uznanie. Makana. Padinská Marcolína v talianskej Čo to znamená nahma- komédii Starý frfloš. tať tep divadla? – Pokým si sám nezastaneš na tie Ondrejovi, že má pochopenie pre dosky, čo svet znamenajú, nevieš, čo môj koníček. Kedykoľvek ma bolo to je. Divadlo je spôsob, ktorým spo- treba zastúpiť v domácich prácach, znáš nových ľudí, mnohé prostredia, aby som mohla byť v divadle na nadviažeš priateľstvá, precestuješ skúške, môj Ondrej mi pomohol stovky kilometrov. S divadlom som a vždy je mojou oporou. Keď ide

váračky v inscenácii Gogoľovej Ženby, tiež uznanie za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu Marcolíny v uplynulom roku v kovačickom divadelnom predstavení Starý frfloš v rámci vystúpenia na PSODT Divadelný vavrín 2014. Vďaka divadelným nadšencom divadlo v Padine a Kovačici žije a podľa všetkých predpokladov bude ešte dlho žiť. Aké sú vaše plány? – Nesmiem nič povedať, mama mi je tu (spolubesedníčka šibla pohľadom na matku a huncútsky sa usmiala). V budúcnosti by som si priala spolupracovať len s profesionálnymi hercami a už by som sa nechcela viac ujať „bársakých“ úloh. Moje veľké želanie sa splnilo, konečne som si zahrala spolu s mojimi Kovačičanmi v Divadle VHV, v mojej rodnej Kovačici, aj to práve v roku, keď toto divadlo oslávilo úctyhodné jubileum – 100 rokov. Divadlu sa budem naďalej venovať, lebo kto sa raz z tej živej divadelnej vody napije, ten služobníkom Tálie navždy zostane.

Divákov často zaujala svojimi príhodami z padinského života

Bečeji získala odmenu za herecký výkon. Neskoršie, pred 11 rokmi, na 35. prehliadke slovenských divadelných súborov v Kovačici som získala odmenu za debut v padinskom predstavení Ulička. Bola to moja prvá vážnejšia herecká úloha po toľkých rokoch prestávky. Ako som sa dostala do toho predstavenia? Nuž, ani som nevedela, že mám divadlo zaštepené hlboko pod kožou, totiž, neverila som, že by som vedela hrať v divadle. Ale Janko Kolárik-Mitvis ma nahováral, aby som sa pokúsila, lebo vraj jazyk mám šikovný, viem dobre a veľa rozprávať, iste sa mi bude dobre hrať v úlohe Erže v divadelnom predstavení Ulička. Tak som teda hrala v tomto predstavení, ktoré režíroval celý kolektív. Už v nasledujúcom roku 2005 • ĽUDIA A DIANIA •

3 /4630/ 17. 1. 2015

Ľudia a diania UZNANIA ZVÄZU ASTRONÓMOV VOJVODINY JAROSLAVOVI GRŇOVI A JANKOVI MRAVÍKOVI

Objavili premenlivé hviezdy Katarína Gažová

očas podujatia Astronomická novoročná noc v sobotu 27. decembra 2014 Zväz astronomických spolkov a astronomických sekcií Vojvodiny udelil uznania Jaroslavovi Grňovi z Kulpína a Jankovi Mravíkovi z Báčskej Palanky za výnimočný príspevok k rozvoju astronómie v Srbsku odhalením premenlivých hviezd v roku 2014. – Už niekoľko rokov zaradom sa na sklonku kalen- Kolegovia Janko Mravík (sprava) a Jaroslav Grňa v Planetáriu dárneho roka v Planetáriu v Petrovaradíne vysvetlili kolegom astronómom svoj objav – v Petrovaradíne usporadú- premenlivé hviezdy va stretnutie astronómov z Vojvodiny pod názvom Astro- v Báčskej Palanke a obaja sú sa deje. Už január bude astronomická novoročná noc. Tam členmi aj iných astronomických nomicky naozaj zaujímavý. Na oblohe sa objavila kométa, ktorá my vojvodinskí astronómovia spolkov vo Vojvodine. – Naša spolupráca začala pred sa menuje Lovejoy a viditeľná ochotníci– nadšenci analyzujeme uplynulý rok, ozrejmíme novinky takými štyrmi rokmi. Najprv sme je už aj voľným okom, nateraz v tejto oblasti a zároveň predsta- spolu chodievali fotografovať ako malý fliačik zelenej farby. Zvečera sa dá vidieť priblíženie, víme samotnú činčiže konjunkcia Venuše a Mernosť astronomických kuru, dvoch planét najbližších spolkov. Zväz astroSlnku, ktoré taký týždeň – dva nomických spolkov budú stáť zdanlivo blízko jedna a sekcií Vojvodiny, vedľa druhej na oblohe. V tomto čiže dva najväčšie mesiaci máme aj zaujímavé javy astronomické ochotna Jupiteri. Jupiter a jeho satelity nícke spolky: ADNOS sú v takej polohe, že ich vidno zo – Astronomický spoZeme, a ide vlastne o zatmenie lok Nový Sad a AsJupiterových mesiacov. Keď sa tronomický spolok teleskopom pozeráme na Jupiter, Lira mne a Jankovi uvidíme tiene, ako prechádzaMravíkovi udelili jú Jupiterovým diskom. Asi 25. uznania za príspevok januára tri mesiačiky by mali k rozvoju astronómie vrhať tieň na povrch Jupitera. za rok 2014. Náš príPre nás, ktorých astronómia baví, spevok je v tom, že Jaroslav Grňa s uznaním z astronómie, to je veľmi zaujímavé, – vysvetlil sme objavili tri nové ktorej sa venuje zo záľuby profesor Grňa. premenlivé hviezdy. nebeské telesá, teda zaoberali Vo svojej práci profesora fyziPodobné uznanie, takisto za odsme sa astrofotografiou. Potom ky na gymnáziu žiakom v rámci halenie premenlivých hviezd, sme už dostali roku 2012. Tieto v Báčskej Palanke vybudovali krúžku pomáha, aby za výhoddiplomy sú pre nás dôkazom, že astronomické observatórium, ných podmienok teleskopom si našu prácu v oblasti astronómie ktoré je robotizované. To zname- niečo na oblohe odpozorovali, naši kolegovia vážia, – povedal ná, že máme prístup prostred- a tak vlastne mladšej generánáš spolubesedník, profesor fy- níctvom internetu a nemusíme cii vštepuje vzťah k astronómii. ziky na petrovskom Gymnáziu J. byť prítomní na tvári miesta, V tejto oblasti treba mať hodne takže môžeme z domu robiť na trpezlivosti a venovať veľa času Kollára Jaroslav Grňa. Profesor Grňa spolu s kole- teleskope. To je pre nás veľká pozorovaniu nejakého nebeskégom astronómom – amatérom výhoda, zvlášť počas zimy, že ho telesa alebo javu a tiež toľko Jankom Mravíkom pôsobí v as- môžeme v pohodlí domova po- času si vyžiada ďalšie spracovanie tronomickom spolku Univerzum hnúť teleskopom a sledovať, čo na počítači.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Novoročná pozornosť. V utorok 30. decembra 2014 do Združenia rodičov detí s osobitným potrebami My zavítali aktivisti humanitárnej karavány, ktorú v rámci novoročného programu Rádio-televízie Vojvodina už osem rokov organizuje Novosadský rozhlas v čele s Nevenou Vrtulekovou. Ide o akciu Slatkiš za mog drugara (Lahôdka pre môjho kamatáta). V decembri 2014 sa nazbieralo zo tisíc kilogramov rôznych sladkostí a lahôdok, ktoré rozdelili ustanovizniam v celej Vojvodine. Darčeky sa po prvýkrát dostali aj do Petrovca, kde aktivisti priniesli takmer 300 kilogramov sladkostí. Podľa slov vychovávateľky, dipl. sociálnej pracovníčky Daniely Legíňovej-Sabovej, nejde o balíky, ktoré sa priamo rozdelia deťom, ale združenia ich použijú pri realizácii svojich interaktívnych podujatí a týmto spôsobom podporujú integráciu všetkých detí do širšieho prostredia. J. Č-p

Stará Pazova

Plávanie v Dunaji za čestný kríž. Srbská pravoslávna cirkev 19. januára oslavuje veľký kresťanský sviatok Zjavenie Krista Pána (Bogojavljenje). V Staropazovskej obci sa tohto roku na ten deň po prvý raz bude plávať v studenej dunajskej vode za čestný kríž. Organizátormi podujatia, za podpory Obce Stará Pazova, sú tamojšie chrámy sv. Otca Nikolaja a sv. Vasilija Ostrošského, MS Staré Bánovce, MS Nové Bánovce a Združenie Kráľovstvo Srbsko. Nápomocnú ruku k organizácii plávania za čestný kríž podali tak Turistická organizácia Obce Stará Pazova, ako aj Obec Zemun, ktorá má skúsenosti v organizovaní takýchto podujatí. Podľa slov Dragany Zorićovej-Stanojkovićovej, riaditeľky TO Obce Stará Pazova, plávanie v dĺžke 33 metrov usporiadajú v Starých Bánovciach. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Keď nepršalo od jari do jesene... Katarína Verešová

uhorskej vlasti našej a vo vojen- kňaz z rodu Karol Jesenský (1814 skej hranici a menovite v tomto –1863). V spomenutom zázname okolí. Od jari až po jeseň dažďa v Denníku počtovom cirkve ev. nebolo. Tie nejaké rosičky, javiace a. v. staropazovskej Ľudovít Pivsa občas, nemôžu sa dažďom ko v pokračovaní bližšie opísal menovať – tie, čo ani prach nepo- smrť Karola Jesenského takto: „V kropia. Následkom tej horúčavy tomto roku zomrel prvší Sl. B. kanáramnej bolo, že vyschla všetka zateľ – menovite dňa 8. augusta tráva na pažitiach a statok zostal predpoludním, dňa robotného – bez pasienku. Vody bolo málo, Karol Jesenský. Zanechal po sebe aj to kalná a piesočnatá v stud- vdovu so 7. deťmi nezaopatreniach. Úrody na poli jedným nými, neodrastenými, avšak, čo slovom povedané vyhoreli tak, že sa často stáva. Budúcnosť zabezBanát, veľká čiastka Báčky, Dákia, Sriem atď., atď. – slovom, tie najbohatšie kraje na úrody nemali ani len chleba vezdejšieho. Šťastnejší vlastenci zo strán horných krajov priniesli obete každého druhu Podpis Karola Jesenského týmto úbohým ľuďom – menovite Pesť a Budín peniaz, múku atď., pečil svojej vdove dostatočne. Tu atď. Tým núdznym ako v roku jeho dedo, jeho otec, jeho švagor 1862, tým skrze povodne oško- Leška úradovali. I on i Leška boli deným vo veľkej miere darovali moji predchodcovia v Novom pár stotisíc zlatých. Vláda tiež Sade. Jesenský po dlhotrvajúcej urobila voľačo. Pre Pazovčanov to nemoci zomrel na vodnatielku. bola rana – ten rok 1863. Statok Do jeho punktu prišiel som na ich: kone, voly, kravy, hladom im krátky čas za administrátora. Ju-

ačiatkom každého roka poľnohospodári plánujú, čo budú siať na svojich pozemkoch. V situácii, keď umelé zavlažovanie polí nie je na žiaducej úrovni, „rošníci“ sa musia spoliehať na prajné počasie, t. j. na žičlivé striedanie daždivých a slnečných dní. Keď sa tá prírodná harmónia poveternostných podmienok naruší, straty sú často nevyčísliteľné. O tom, že v minulosti nie vždy bývalo úrodných rokov, svedčia záznamy v krajských a miestnych kronikách. Tak napríklad autor Ilija Bakić v článku Kad vlast pomaže nevoljnicima (blokspot Ilijada, 2009) sa odvoláva na Feliksa Milekera, vršackého kronikára: „No príroda nedbala na ľudské roboty a riadila sa vlastným cyklom, takže v rokoch 1863 a 1864 Vršac, ako aj dobrú čiastku Uhorska, zasiahla veľká suchota. Všetky siatiny boli zničené: pšenica, ovos, kukurica a hrozno na poliach celkom vyschli... Hlad, ktorý nastal, porovnával sa s tým katastrofálnym rokom 1793, keď potravu nemali ani ľudia, ani dobytok.“ Práve ten a taký úplne neúrodný rok 1863 opísal v Denníku počtovom cirkve ev. a. v. staropazovskej od roku 1855 (do roku 1898) aj Ľudovít Pivko, evanjelický farár novosadský a staropazovský: „Tento rok [1863] spomínať bude nielen terajšie pokolenie naše, bude Podpis Ľudovíta Pivku on poznamenaný veľkou literou aj v knihách His- dochli. Tí, čo nepopadali hladom tórie vlastenskej. Už ako počalo márne hľadali, aby si chlieb zaobyť hore v Novom Sade – kde patrili – miera pozadnej napolice som práve v ten čas ako kňaz /:so žitom:/ koštovala 6 kr. hraúradoval ja – od 3. do 13. apríla ničiarovi a 8 kr. provincialistovi.“ višne a čerešne kvitli a v druhej Rok 1863 v pazovskej cirkevnej polovici mája boli kde-tu už zrelé kronike je zapísaný ako pamätlina koštovanie. Ale potom prišla vý aj preto, že počas tej katastroveľká horúčava vo veľkej časti fálnej suchoty umrel evanjelický • ĽUDIA A DIANIA •

raj Jesenský z kysáčskeho zboru – tento odstúpil – a ja som bol dňa 15. novembra 69 hlasmi za a 38 hlasmi proti vyvolený za zdejšieho kňaza a riadenie Božie ma na túto voľbu postavilo, kam by som nikdy nebol ani pomyslel. Ja som si všetko ináč predstavoval, ale tak to ide – človek

mieni, Pán Boh mení! O tom, v akom stave som cirkev [cirkevný zbor] túto našiel, to poznám. Poznamenávať nebudem. Radšej prosím milostivého Hospodina, aby z tejto cirkve nevychodil a zobral ma vykonávať prajne na zvelebenie cirkve.“ Po veľkej suchote pazovský ľud sa ťažko vzmáhal, o čom svedčia záznamy zo spomenutej počtovej knihy. Zo spolu 540 zlatých úhrnných príjmov kon-

com roku 1862, v ďalších dvoch rokoch príjmy drasticky klesli na 232, respektíve 288 zlatých. V roku 1863 v Starej Pazove žilo 3 061 obyvateľov. Zo 738 párov do školy chodilo len 272 žiakov. V Boľovciach v tom roku žilo 267 obyvateľov a žiakov bolo len 32. V tých chatrných rokoch pazovskí cirkevníci sa zmohli kúpiť vápno, lieky a okná na faru a školu. V roku 1866 hrozný májový mráz zničil všetku úrodu, takže všetko zdraželo a žilo sa biedne. Aj ďalšie roky boli pre Pazovu ťažké, lebo trojročná suchota sťažila existenčné vyživenie. Autor tohto záznamu Ľudovít Pivko (rok narodenia zatiaľ nie je zistený) sa narodil v Starej Turej a pred príchodom do Starej Pazovy pôsobil v novosadskom cirkevnom zbore. Inštalovaný bol na Michala roku 1864. Umrel 17. januára 1866, takže v Pazove pôsobil len necelé tri roky. Po ňom nastúpil administrátor Samuel Drottner a za riadneho farára bol zvolený Benjamín Reuss, petrovský kaplán.

3 /4630/ 17. 1. 2015

Zážitok so žabkami

ol veľmi krásny deň a vybrali sme sa na jazero v Kačareve. Prišli sme už predobedom, a tak sme tam boli samy. Oddychovali sme na nafukovacom člne a keď sme vyšli z vody, ja a sestra sme videli v jazere žabky. Hneď sme sa rozhodli, že ich chytíme. Podarilo sa nám chytiť dve malé žabky s chvostíkmi. Také v Padine nemáme. Položili sme ich do plastovej fľaše a doniesli si ich domov. Chovali sme ich chlebom a muchami. Prešlo už pár mesiacov, boli aj horúce dni, a zdalo sa nám, že naše žabky umreli. Sestra preto vyliala vodu s nimi do jamy. O mesiac mama čistila tie jamy od trávy a uvidela tam skackať žabky. Vedeli sme, že sú to tie naše, lebo boli inakšie, ako ostatné. Veľmi sme sa potešili, že žijú. Potom sme si všimli, že už nemajú chvostíky. Často si spomínam na tento zážitok a určite naňho dlho nezabudnem. Alen Grnča, 4. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Zážitky, na ktoré sa nezabúda Ak ste v prvom školskom polroku nepísali slohovú prácu na tému Zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem, iste ju budete písať v tomto druhom polroku. Je to pekná téma, len sa trochu zamyslieť, a už je to tu. Možno ako námet použijete aj nejakú – veríme, že peknú – udalosť z práve skončených zimných prázdnin a zimných sviatkov. A keď to už položíte na papier, môžete to za pomoci učiteľov či rodičov zaslať aj k nám, do redakcie Detského kútika. Tak, ako vaši kamaráti z Padiny.

Na Tare

olo to vlani na jar, keď sme boli na sedemdňovom výlete na Tare. Všetci sme sa veľmi tešili, lebo to bol náš prvý týždenný výlet. Tara je národný park a nachádza sa na hranici Srbska a Bosny a Hercegoviny. Je ďaleko a cestovali sme dlho. Cesta nám však rýchlo ubehla, lebo sme sa stále rozprávali a smiali. Hoci bol už apríl, tam bol sneh až po kolená. Chodievali sme na dlhé prechádzky, kde sme spoznávali krásy Tary. Mali sme rôzne súťaže a športové akcie i s deťmi z iných škôl, ktoré tam vtedy boli. Najradšej sme hrávali futbal. No, ale ako je to možné, keď bolo ihrisko pod snehom? Nuž hrávali sme ho v izbe v papučiach. Mali sme aj disko zábavy, maškarný ples, súťaž účesov a raz sme dokonca museli tancovať chlapci s dievčatami. Najprv sme sa hanbili, ale potom sme sa osmelili. Ja som tancoval s priateľkou Natašou. Na tento výlet si budem pamätať i podľa oblievačiek. Totiž na tomto výlete sme boli práve počas veľkonočných sviatkov, a preto sme na Veľkonočný pondelok oblievali spolužiačky mužskými voňavkami a v utorok dievčence nás dievčenskými. Keď sa blížil koniec výletu, boli sme už smutní, lebo sa nám tam veľmi páčilo. Dlho si na tento výlet budem spomínať. Ivan Bokor, 4. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Výlet na Cársku baru

aždý z nás má mnoho zážitkov. Na niektoré z nich si radi spomíname, na niektoré by sme najradšej zabudli a niektoré by sme radi prežili ešte raz. Jeden z takých mojich zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnem, je aj výlet z druhej triedy. V ten deň som sa zobudil skôr, než zazvonil budíček. Rýchlo som skontroloval pripravenú tašku a o pol ôsmej som už bol pred školou. So spolužiakmi a s pani učiteľkou sme vycestovali autobusom na Cársku baru. Po príchode sme hneď nastúpili na loďku. Počas plavby sme videli pestrý rastlinný svet, ale aj korytnačky, všelijaké vtáky, z ktorých sa mi najviac páčili bociany. Mali sme i sprievodcu, ktorý nám rozprával o Cárskej bare, a boli sme s ním aj na rozhľadni. Odtiaľ sme odcestovali do Bieleho Blata, kde sme navštívili etno dom. Sú tu dve izby a kuchyňa zriadené tak, ako to v domácnosti bolo kedysi. Tam sme sa dozvedeli, ako ženy voľakedy prali, piekli chlieb a že ten dom bol vybudovaný ešte v roku 1866. Obzreli sme si aj dvor, kde sme sa trochu i hrali. Po obede v jednej reštaurácii sme odcestovali do Zreňaninu pozrieť si divadelné predstavenie. Tam sme mali aj trochu voľno, oddýchli sme si, kúpili zmrzlinu. Ešte v ten deň sme navštívili aj Ečku. Domov som prišiel veľmi unavený, ale som ešte mal dosť síl, aby som rodičom vyrozprával všetky pekné zážitky z toho dňa, ktoré mi istotne zostanú dlho v pamäti. Kristián Sjanta, 4. 1 ZŠ maršala Tita v Padine

Zakázaná torta

aždé dieťa a každý dospelý človek má zážitky: smutné, šťastné, dobré, zlé... Mám ho aj ja. Je to zážitok veľmi smiešny, ale aj smutný. Zažila som ho s priateľkou Tijanou, ktorú poznám od malička. Bola som sa hrať u nej, a ona mi rozprávala, že jej mama urobila chutnú tortu, ktorú majú odniesť do Kovačice na narodeniny. Neodolali sme a obtreli sme si aspoň prsty. Veľmi nám to chutilo a tak sme si to zopakovali niekoľkokrát. Potom sme si uvedomili, že nás Tijanina mama upozornila, aby sme sa torty ani nedotkli. Preto sme sa skryli do Tijaninej izby. Keď jej mama otvorila chladničku, mala čo vidieť: torta už nebola taká, ako keď ju sem položila. Otvorila dvere na Tijaninej izbe a začala sa smiať: hneď uvidela, kto ochutnal z torty. Obidve sme mali fúzy od šľahačky. Tijanina mama musela znovu ozdobovať tortu, a teraz bola ešte krajšia ako predtým. Na tento zážitok nikdy nezabudnem a vždy si naň spomeniem, keď niekde uvidím tortu. Zuzana Hlavčová, 4. 1 ZŠ maršala Tita v Padine A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 17. januára 2015 ČÍslo

2 /1884/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena kukurice

EURÓPSKE POĽNOHOSPODÁRSTVO

Ľ. Sýkorová

ianočné a novoročné sviatky vplývali aj na obchodovanie novosadskej Produkčnej burzy. Od 5. do 9. januára 2015 sa obchodovalo iba s dvomi komoditami – s kukuricou a pšenicou. Hneď v prvých dňoch nového roku sa intenzívne obchodovalo s kukuricou, ktorej priemerná cena bola 16,46 din./kg (14,97 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 2,11 % viac. Dôvodom vyššej ceny kukurice hneď na začiatku roka je otvorenie nových perspektívnych vývozných možností a tým aj vyšší dopyt po tejto komodite. V uvedenom období bol veľmi nízky záujem o pšenicu. Koncom roka sa predalo iba 95 ton po 23,65 din./kg (21,50 bez DPH) za podmienky bezplatného uskladnenia do konca februára, v roku 2015 je po pšenici by mohla zabezpečiť nulový dopyt. Európska investičná banNajnovšia správa Organizácie pre ka (EIB). Z toho dôvodu výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z 8. bol aj vypracovaný plán januára 2015 označila uplynulý rok 2014 na vytvorenie Európskej v poradí už štvrtým rokom sústavnébankovej záruky pre mladých ho poklesu cien u všetkých skupín farmárov. poľnohospodárskych komodít, s Slovenská vláda má tie isté výnimkou mäsa. V decembri 2014 problémy a snaží sa ich vyriešiť opäť klesli ceny, veľké dodávky tak, že ešte koncom novembra a rekordné zásoby, spolu so schválila Koncepciu podpory silnejúcim americkým domalých, mladých a rodinných lárom a prepadom cien farmárov. Mladí poľnohospodári ropy, prispeli k tomuto majú mať uľahčený dlhodobý poklesu. Ceny obilprenájmom pôdy od Slovenského nín priemerne klesli pozemkového fondu a po preuo 12,5 % v porovkázaní požadovanej praxe môžu losť cien, naní s rokom získať aj nenávratný príspevok neistá ná2013. ○ vo výške 50-tisíc eur. Združenie vratnosť inmladých farmárov na Sloven- vestícií a silná sku (ASYF) aktivitu ministerstva konkurencia v pouvítalo. Horšie však už vníma dobe obchodných rejeho požiadavku, aby sa mladí ťazcov predpovedá „ťažký poľnohospodári sústredili na osud“ mladých začínajúcich najrizikovejšie oblasti, akými agropodnikateľov. Podľa ich sú zeleninárstvo, ovocinárstvo a názoru predložená koncepcia živočíšna výroba. Vysoká nestá- nerieši odbyt. ○

Ako prilákať mladých do podnikania v agrosektore?

pripravila Ľubica Sýkorová

ielen v Srbsku, ale aj v ostatných európskych krajinách poľnohospodárstvo sa musí stať atraktívnym odvetvím s cieľom umožniť „generačnú výmenu“. V dôsledku starnúcej populácie zaoberajúcej sa poľnohospodárstvom (v EÚ iba 14 % poľnohospodárov má vek pod 40 rokov) je potrebné „omladiť“ poľnohospodárstvo motivovaním mladých poľnohospodárov k vytváraniu a rozvoju nových hospodárskych činnosti v poľnohospodárskom sektore. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP/ CAP) na roky 2014 – 2020 počíta s viacerými nástrojmi na podporu mladých farmárov. Od 1. januára 2015 môžu byť napríklad priame platby pre začínajúcich poľnohospodárov o 25 % vyššie ako je ich pôvodná hodnota, a to až po dobu piatich rokov. Iba 7,5 % európskych far-

márov má menej ako 35 rokov. Politici sa zhodujú, že generačná obmena je na zachovanie konkurencieschopnosti nevyhnutná. Talianske predsedníctvo ešte v novembri 2014 predložilo na rokovanie Rady EÚ pre poľnohospodárstvo informácie o posilňovaní politík EÚ v tejto oblasti. Dokument priznáva, že v agrárnom sektore pretrvávajú bariéry, ktoré mladým bránia v podnikaní. Taliani tak zároveň dali za pravdu predstaviteľom Európskej rady mladých farmárov (CEJA), ktorí niektoré z uvedených výhrad prezentovali už dlhšiu dobu. Problematický zostáva najmä prístup k výrobným faktorom. Získať pôdu či dostatočné finančné zázemie by mladým farmárom mohli zaistiť návratné pôžičky za nižšie úrokové sadzby. V októbri to navrhli zástupcovia CEJA. Rovnakú možnosť získať úver pre všetkých európskych poľnohospodárov do 40 rokov

Z obsahu Med nemusí vždy byť len sladký Str. 3

S pestovaním chilli papričiek začíname už teraz Str. 4-5

Zbavte svoju práčku starej špiny a zápachu! Str. 7

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Hraboš poľný – premnožený škodca Ing. Ján Tancik, PhD. Katedra ochrany rastlín, PU Nitra

roku 2014 veľkým problémom v celej strednej Európe bol silný výskyt hraboša poľného. Už na jar boli zaznamenané zvýšené populácie hraboša, vysoká populácia bola najmä v lete a pretrvávala aj celú jeseň. V tomto článku hovoríme o podmienkach, ktoré umožňujú hrabošom premnožiť sa a o metódach ochrany. Hraboš poľný (srb. poljska volucharica) – Microtus arvalis sa v prírode rozmnožuje obyčajne od začiatku apríla do konca septembra. V stohoch slamy, ale aj na poli, v podmienkach miernej zimy môžu sa množiť po celý rok, ale slabšou intenzitou. Má mimoriadne vysoké rozmnožovacie schopnosti. Pohlavnú zrelosť mláďatá nadobúdajú po dvoch mesiacoch. Gravidita samičky trvá 3 týždne, počet vrhov je 3 – 6 ročne a má 4 – 9 mláďat. Populačná hustota 50 – 100 jedincov na hektár na jar sa do septembra zväčší na 1 200 až 2 400 jedincov. ČO HRABOŠOM VYHOVUJE? Hraboše sa vyskytujú zvyčajne na suchších biotopoch, najviac na ornej pôde, kde vyhrabávajú rozvetvenú sieť nôr v hĺbke 5 – 40 cm. Rozmnožovanie hraboša veľmi ovplyvňujú poveternostné podmienky. Vyhovuje im teplá suchá jar, dlhá teplá jeseň, ako aj suchá a nie príliš chladná zima s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou. Nevyhovuje im vlhká, daždivá a hmlistá jeseň a zima. Vo vlhkých rokoch sú časté rôzne epidémie chorôb. Chladné zimy im vyhovujú, sneh ich chráni pred chladom. Chladné zimy bez snehu im nevyhovujú. Vyhovujú im plodiny, ktoré poskytujú úkryt a potravu po celý rok a kde nie sú ich nory

poškodzované hlbokou orbou. Na hraboše priaznivo vplýva aj zaburinenosť porastov a zavlažovanie, neskorý zber, nezorané polia dlhšiu dobu po zbere a najmä minimalizačné spracovanie pôdy. Hraboše majú veľa prírodných nepriateľov. Významné sú denné a nočné

buriny, poškodené ovocné stromy sa sušia. V zimnom období im neprekáža ani snehová pokrývka, v nej kopú chodby. Obilniny poškodzujú aj na jar a neskoršie podhrýzajú steblá a žerú zrná z klasov. Poškodzujú aj rôzne druhy tráv, kukuricu v jeseň, ako aj korene a pod-

Veľký výskyt nôr hraboša v porastoch repky (foto: J. Tancik) vtáky: sovy, sokoly atď. Líška denne skonzumuje 30 až 40 jedincov. ŠKODLIVOSŤ Hraboš je široko polyfágny škodca, ktorý sa môže živiť na okolo 200 druhoch pestovaných a divorastúcich rastlinách. Živí sa vo vzdialenosti približne 15 m od nory. Živí sa najviac zelenými časťami rastlín, kým podzemné časti a zrná konzumuje menej. V zimnom období sa živí mladými rastlinami obilnín alebo repky, v porastoch ďateliny a lucerny koreňmi a v ovocných sadoch kôrou mladých ovocných stromov. Zapríčiňuje významné škody trvalého charakteru: poškodené rastliny pšenice a repky nemôžu regenerovať poškodené časti, rastliny lucerny a ďateliny s poškodenými koreňmi hynú a na tých miestach rastú

zemné časti cukrovej repy, zemiakov a mrkvy. Hraboše spôsobujú významné škody pri premnožení, následkom poškodení rastlín musí porast byť preoraný. Typické pre ne je periodické premnoženie, ku ktorému dochádza približne každých päť rokov po miernych zimách a suchých letách. V niektorých rokoch sa takmer nevyskytuje. OCHRANA Ochrana proti hrabošom sa vykonáva agrotechnickými, biologickými a chemickými opatreniami. Z preventívnych agrotechnických opatrení významné sú nasledujúce: načas vykonaná žatva či zber obilnín, kukurice, slnečnice a sóje s čo najmenšími stratami. Po zbere je potrebné z pozemku odstrániť pozberové zvyšky – slamu, listy z repy alebo vňať zo zemiakov.

Podmietku treba urobiť hneď po žatve a včas urobiť hlbokú orbu. Najúčinnejšie opatrenie je načas vykonaná hlboká orba, ktorá zapríčiňuje búranie chodieb a mechanické ničenie mnohých jedincov. Oraním možno zničiť 85 až 90 % populácie hraboša. Správna príprava pôdy pred sejbou ozimín tiež negatívne vplýva na jeho rozmnožovanie. Treba sa vyhýbať siatiu ozimín po sóji, slnečnici a cukrovej repe. Úspešne vykonané agrotechnické opatrenia pomáhajú predátorom v biologickom boji proti hrabošom. Vyorávaním sa hraboše dostavajú na povrch pôdy a sú ľahkou korisťou predátorov. Dlhodobo je potrebné zvyšovať podiel drevín v krajine, ktoré umožňujú rozšírenie prirodzených nepriateľov, najmä dravých vtákov. Biologická ochrana pomocou prirodzene sa vyskytujúcich šeliem a dravcov je lákavá, ale v praxi ťažko uskutočniteľná. Dravce môžu brániť dočasne premnoženiu hrabošov, ale iba v prípade, že krajina je vhodná na ich rozmnožovanie. V okamihu gradácie populácie škodcov sa nedokážu rýchlo rozmnožiť, a tak zabrániť škodám spôsobeným hrabošmi. Preto je potrebné podporovať prirodzených nepriateľov aj mimo populačnej gradácie hrabošov. Účinná chemická ochrana proti hlodavcom je len vtedy, ak sa robí pravidelná kontrola ich výskytu a v prípade potreby následná aplikácia. Povolené prípravky je možné použiť len dávkovaním priamo do nôr tak, aby k nástrahe nemali prístup voľne žijúce zvieratá a vtáctvo. Potrebu zásahu určujeme na základe počtu používaných východov z nôr. Na jar vykonávame aplikáciu, ak zistíme už stredný výskyt hraboša, a to je 41 – 100 použitých nôr na 1 ha pôdy. Najčastejšie sa používajú prípravky s účinnou látkou fosfid zinku (Zn3P2) alebo fosfidu hliníka. Tieto prípravky patria k najnebezpečnejším látkam používaným vo voľnej prírode, môžu ohroziť necielené organizmy, ako sú vtáky, cicavce a aj človeka, preto treba starostlivo dodržiavať všetky odporúčania uvedené na etikete prípravku. ○

17. 1. 2015 • 03 /4630/

ROZHOVORY, STRETNUTIA, SKÚSENOSTI...

Med nemusí vždy byť len sladký Oto Filip

desiatkami nových skúseností a stovkami poznatkov a maličkostí sa možno vrátiť z akejkoľvek návštevy už tradičného Veľtrhu etno potravín a nápojov v Belehrade. Usporiadaný na meteorologickom prechode jesene do zimy je nielen špecifickou retrospektívou ročných poľnohos-

Bežný typ balenia podárskych, ale i potravinárskych trendov. Pre silnú a stupňujúcu sa konkurenciu každý z početných vystavovateľov sa na ňom snaží prilákať pozornosť okoloidúcich a kupujúcich čímsi originálnym, vymaniť sa z rámcov všednosti, ukázať, že je okrem samotnej výroby i marketing knihou, v ktorej často a rád listuje. Akýmsi ohnivkom spôsobujúcim pristavenie pri stánku firmy Venenum Apis z Nového Belehradu a pri vedúcom jej výroby Miladinovi Tomićovi na spomínanom veľtrhu, boli neobvyklé balenia kvetného medu: drobné, žlté, pútajúce pozornosť už z diaľky. Všeobecne je známe, že vlani vče-

lári to nemali na ružiach ustlané. obranyschopZlé poveternostné podmienky nosť organizriadne zredukovali výrobu jednej mu, priaznivo z najosožnejších potravín a veľkej ovplyvňuje väčšiny jej druhov. Med mnohým krvný obeh, zhorkol, najmä priamym výrob- vyživuje srd- Vedúci výroby Miladin Tomić com. Inými slovami, bolo sa treba ce, posilňuje riadne obracať, aby sa aj to málo nervovú sústavu a dobrý spánok, odbornú mienku, že vyhovuje počím viac zužitkovalo. Spoločnosť že sú peľové zrná v kvetových me- trebným predpisom týkajúcim sa Venenum Apis objavila vhodný doch zdrojom vitamínov. Rovnako, bezpečnosti potravín, iné rozhodspôsob, ako to zdolať. ako je známe, že napriek stálemu nutia, vrátane toho z Ministerstva – Čosi sa musí robiť, stoj záujmu o med v štátoch Európskej poľnohospodárstva, znamenajúce, čo stoj presadiť sa. Preto únie, tam ho nemožno vyvážať že im je trh únie prístupný. tieto malé balenia, o ktoré najväčší záujem prejavujú reštaurácie, kaviarničky, študentské strediská u nás. Uplynulá sezóna bola zlá, nepreniesla potešenie ani včelárom, ani nám, ktorí med vykupujeme. No zdá sa mi, že sa s medom celkovo oplatí obchodovať, podnikať. V zásade sa dosť výrazne venujeme exportu. Hlavne v sezóne, v letnom období, keď ho vyvážame predovšetkým do Talianska a Nemecka – ako surovinu v súdkoch a zrejme ho potom tam triedia do Med v netradičnom balení menších množstiev. V roku 2014 medu skutoč– Musíme dbať na všetky zložky ne bolo veľmi málo produktov, nielen na samotna trhu, takže sme ný med. Tieto tzv. flexifólie, do vyviezli len okolo sto ton. ktorých dávame malé množstvá Odhadujem, že až deväť medu, sú natoľko odolné, že z desať kilogramov nášmožno stúpiť na ne a obsahu sa ho medu odchádza do nestane nič. Sklenými pohármi sa cudziny. Celá výroba a zásobujeme v Paraćine, ich uzávesklady sú nám v dedinke ry sú z Ljubovije, kartónové škatule Ratari pri Smederevskej sú z Kragujevca, fólie z Gornjeho Palanke. Najčastejšie sa Milanovca, etikety z Belehradu. orientujeme na slnečniVšetko je teda z domáceho trhu. cový, kvetový a agátový A je v záujme exportu, ako to aj má včelí med. Tento posledný byť, – konštatuje Miladin Tomić. sme v roku 2013 platili 3,7, Na rozlúčku vyslovuje prianie, aby mu v roku 2014 cena aby medu v roku terajšom bolo stúpla na 4,7 eura. Ani tak omnoho viac než vlani. Tak isto ho však nebol dostatok... Jeden z dokladov kvality nádej, že sa príroda konečne – podčiarkuje Miladin. Všeliek, ktorého niet ani za bez potrebných certifikátov. Tie umúdri. Veď to ako soľ potrebuliek – pridáva. Veď je známe, že Venenum Apis získal pred približne jeme. Nielen včelári, ale aj my ○ včelí med zvyšuje prirodzenú dvoma rokmi – H.A.C.C.P., ako aj všetci.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

S pestovaním chilli papričiek Ľubica Sýkorová

hilli papričky sú v posledných rokoch u pestovateľov veľmi obľúbené a aj sortiment sa z roka na rok rozširuje. Nie je nad to vypestovať si vlastné chilli, zdravé štipľavé papričky, ktoré sú nielen chutné, ale aj liečivé a bez chemických postrekov a urýchľovačov dozrievania. Samotné pestovanie chilli papričiek je vo všeobecnosti nenáročné, aj keď sa v závislosti od druhu môžu požiadavky líšiť. ČO JE PRI PESTOVANÍ DÔLEŽITÉ? Semená: Dôležitá je predovšetkým kvalita semien. Odporúča sa kupovať semená európskeho pôvodu, pretože sú odolnejšie než semená, ktoré získame z iných kontinentov. Ak používame vlastné semienka, musíme ich vyberať z tých najkvalitnejších plodov. Nesadíme tie, ktoré skladujeme viac ako tri roky. Dôležité je aj ich uskladnenie (v tme, suchu a chlade). Odporúča sa tiež vyberať len tie najväčšie semená. Výsev (sadenie): Semená sa sadia v predjarnom období (január až február). Nie však príliš skoro, nakoľko krátke dni môžu spôsobiť, že sa vyklíčené rastlinky budú ťahať za svetlom, čím sa výrazne oslabia. Keď už chceme vysievať skôr, je nutné prisvecovanie, resp. zabezpečenie vhodných svetelných podmienok, napr. parapetu na južnom okne (pozor – nie priamo nad radiátorom). Dôvod skorého sadenia je, že väčšina pálivých odrôd má dlhšiu dobu klíčenia. Pri sadení je dôležitá aj zemina (substrát). Najvhodnejšie je použiť zeminu špeciálne určenú na výsev. Ak chceme, aby nám semená papričiek vyrástli, treba ich prikryť len tenkou vrstvou zeminy. Mnohí odporúčajú sadiť do priesadových kontajnerov, čo uľahčí ďal-

šiu manipuláciu s rastlinkami a aj ich následné presádzanie. V takomto prípade nehrozí ani poškodenie nadzemnej alebo podzemnej časti rastlinky.

vidlo platí len počas klíčenia! vyhrievaný skleník, tento probKlíčenie: Ako už je vyššie spo- lém riešiť nemusí a môže chilmínané, v závislosti od druhu li presádzať rovno po objavení sa líši aj klíčivosť. Kým niekto- pravých lístkov. Medzi jednotré druhy vyklíčia už po týždni, livými rastlinkami chilli papiným to môže tr- ričiek musí byť po vysadení vať aj dlhšie ako vzdialenosť najmenej 30 cm. Teplota: Treba si uvedomiť, mesiac. Len čo semienka vyklíčia, že nejdeme pestovať baranie potrebné im je za- rohy alebo tradičné guľaté bezpečiť trvalé sl- feferónky, ktoré v našich klinečné miesto, zá- matických podmienkach zvyroveň je potrebné čajne bez problémov dozriezabezpečiť stabil- vajú aj v záhrade. Väčšina chilnú teplotu zemi- li papričiek je citlivá na nižšie ny, ktorá by v prie- teploty. Na svoje pestovanie si sadových kvetiná- vyžadujú vyššie teploty a teda čoch nemala klesať pestovanie v skleníkoch alebo pod 18 °C. V prípa- vo fóliovníkoch. Inak papričky de, že máme málo nemusia stihnúť dozrieť. svetla a nechceme, Pestovanie: V čase vegetácie aby sa rastlinky prí- je potrebné zabezpečiť dostališ ťahali a oslabo- tok svetla. V letných mesiacoch vali, môžeme im je možné rastliny v skleníkoch prisvietiť umelým a fóliovníkoch aj mierne tieniť, svetlom. Na dru- aby nedošlo k ich spáleniu. Medzi atraktívne chilli určite patria hu žiaroviek až tak Pravidelná zálievka je zákaj papričky s fialovými plodmi veľmi nezáleží, dô- ladný predpoklad dobrej úroNiektorí pestovatelia odpo- ležité je, aby mala dostatoč- dy. Netreba to však s polievarúčajú pre urýchlenie klíčenia nú žiarivosť. Základným pra- ním preháňať, inak začnú opanamočiť pred výsadbou se- vidlom však je, že žiarovka má dávať listy a nedozreté plody. miačka na približne jednu až byť vo vzdialenosti asi 25 cm. Ak sa aj stane, že papriku dlhtri hodiny do vody, aby naPresádzanie: Ak je chilli ur- šie nepolejeme, dobrou zálievbrali dostatok vlhkoskou je možné ešte ovädnutú rastlinku ti. Namiesto namáčania vo vode vhodné je pouzachrániť. Treba požiť čajovú metódu, keď užívať len odstátu triesloviny obsiahnua vlažnú vodu. Studenou vodou rastté vo výluhu čaju zmäkčia obal semienka chilli. linám spôsobujeme Na čajovú metódu sa polen šok, a to hlavne užíva druhý výluh z čaju, počas letných tropických dní, v dôktorým sa zalejú semienka uložené v papierovom sledku čoho rastlina obrúsku tak, aby bol plne prijíma menej vody. nasiaknutý. Takto navlhPaprikám škodí aj čený obrúsok sa umiestni vysoká vlhkosť, ktona niekoľko hodín na tep- Capsicum chinense Habanero patrí medzi rá sa môže vyskytnajznámejšie chilli papričky lé miesto. núť v málo vetranom Teplota klíčenia: Pri klískleníku či fóliovníčení semien je vhodné udržo- čená na pestovanie v interiéri ku. Voda sa vyzráža na stenách vať stabilnú teplotu 24 – 26 °C (v kvetináči), je možné rastlin- a predstavuje vhodné prospre odrody chinense a 15 – 25 ku presadiť hneď ako sa obja- tredie na vznik plesní. V čase °C pre odrody annuum. Stabil- via pravé lístky. V prípade, že dozrievania chilli papričiek je ná teplota má zásadný vplyv je chilli určená na pestovanie dôležité nechať zem trochu na klíčenie semien. vonku, resp. vo fóliovníku, pre- preschnúť. Tým sa zabezpeVlhkosť: Zeminu je potrebné sádzajú sa rastlinky, až keď ne- čí väčšia pálivosť a zabráni sa udržovať stále vlhkú. Toto pra- hrozia prízemné mrazy. Kto má praskaniu plodov.

17. 1. 2015 • 03 /4630/

začíname už teraz V závislosti od druhu papričky je potrebné udržovať stabilnú teplotu. Teplota sa mení v závislosti od druhu, a preto, ak nevieme, akú teplotu pestovaný druh vyžaduje, je vhodné držať sa zlatého priemeru 25 až 35 °C. Je potrebné dávať pozor, aby teplota v skleníku, resp. fóliovníku nepresiahla 50 °C. Hnojenie je taktiež veľmi dôležité. Rast chilli papričiek ovplyvňujú aj živiny, preto je potrebné rastliny pravidelne hnojiť. Pôda by mala byť dostatočne prevzdušnená. Je vhodné primiešavať do zeminy perlit. Chilli papričky pri všetkých druhoch dozrievajú priebežne.

17. – 23. 1. 2015

POČASIE

OCHRANA Chilli papričky sú síce menej náchylné na napadnutie škodcami (vošky, molice, plesne, huby atď.), no úplne sa im vyhnúť nedá. Rastliny je potrebné pravidelne kontrolovať a poskytovať im potrebnú ochranu. Rovnako je potrebné odstraňovať burinu. SUŠENIE CHILLI PAPRIČIEK A čo s dozretými papričkami? Môžeme ich použiť čerstvé na okamžitú spotrebu alebo ich usušiť, prípadne spracovať iným spôsobom. Ak sme sa rozhodli pre sušenie, chilli papričky je potrebné hneď po zbere dôkladne umyť. Následne ich rozložíme na stojan so sieťkou na dobre vetranom mieste. Chilli tiež môžeme sušiť tak, že sa navlečú na šnúrku a zavesia. V prípade, že ide o hrubostenné chilli papričky, odporúča sa sušiť rozrezané na polovičky, inak nám môžu začať hniť. Takéto sušenie trvá v závislosti od teploty prostre-

dia a cirkulácie vzduchu niekoľko týždňov. Jednoduchšou a rýchlejšou metódou sušenia je použitie sušičky pri teplote do 40 °C. Usušené chilli papričky je možné pridávať v celku do jedál, napr. do polievok, prípadne ich môžeme zomlieť a použiť ako korenie. Aby sa dlhodobo zachovali čo najlep-

1. Carolina Reaper (stupeň štipľavosti 2 200 000 SHU) – aj napriek neznesiteľnej pálivosti má veľmi dobrú chuť. Táto paprička sa oficiálne stala najštipľavejšou papričkou na svete aj v Guinnessovej knihe rekordov. 2. Trinidad Scorpion Moruga Blend (stupeň štipľavosti 2

to ostrých paprík sú Trinidad a Tobago. Počas dozrievania menia farbu zo zelenej na červenú. 7. Bhut Jolokia (stupeň štipľavosti 1 041 427 SHU) – ide o najslávnejšiu chilli papričku, o ktorej sa veľa písalo. Mnoho ľudí si dodnes myslí, že je najštipľavejšia na svete. 8. Chocolate Bhut Jolokia (stupeň štipľavosti 1 000 000 + SHU) – ide o jeden variant druhu Bhut Jolokia, ktorý má na povrchu hnedastú farbu. Rastie v indických štátoch

Carolina Reaper – oficiálne najštipľavejšia chilli paprička na svet šie vlastnosti mletej chilli, odporúča sa používať na uskladnenie tmavé nádoby, prípadne uchovávať na tmavom mieste. NAJŠTIPĽAVEJŠIE PAPRIČKY NA SVETE Štipľavosť papriky sa určuje na základe tzv. Scovillovej stupnice (SHU – Scoville heat units). Papriky obsahujú látku kapsaicín, ktorá spôsobuje pálenie tým, že stimuluje receptory nervových zakončení jazyka. Množstvo kapsaicínu potom zodpovedá počtu Scovillových jednotiek štipľavosti. Sladké papriky neobsahujú kapsaicín, čiže stupeň štipľavosti je 0. Rebríček najštipľavejších papričiek

009 231 SHU) – bola objavená len nedávno, počas dozrievania je zelená, žltá a po dozretí červená. 3. 7 Pod Douglah (stupeň štipľavosti 1 853 936 SHU) – medzi ľuďmi vo „feferónkovom svete“ ju zaraďujú medzi najchutnejšiu pálivú papričku. Najlepšie je pridať si ju v sušenej alebo v práškovej podobe do akéhokoľvek jedla. 4. Trinidad Scorpion Butch T (stupeň štipľavosti 1 463 700 SHU) 5. Naga Viper (stupeň štipľavosti 1 349 000 SHU) – ide o veľmi zriedkavú papriku, ktorá sa pestuje vo Veľkej Británii. 6. Iné 7 Pod odrody (stupeň štipľavosti 1 000 000 až 1 300 000 SHU – krajiny pôvodu tých-

a dokáže spôsobiť poriadne peklo v ústach. Naga Morich (stupeň štipľavosti 1 000 000 SHU) – pochádza z Indie a je podobná paprike Bhut Jolokia. 9. Dorset Naga (stupeň štipľavosti 970 000 SHU) – taktiež pochádza z Indie a plody bývajú väčšinou lesklé a silno červené. Jej chuť je výborná. 10. Red Savina Habanero (stupeň štipľavosti 575 000 SHU) – pred niekoľkými rokmi išlo o najštipľavejšiu papriku, no teraz ju predbehlo viacero „diablov“. Habanero určite patrí medzi najznámejšie papriky, ktoré pestujú milovníci ostrých jedál aj u nás. ○ (foto: z internetu)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

2˚ | 9˚

2˚ | 8˚

2˚ | 7˚

2˚ | 8˚

1˚ | 7˚

1˚ | 4˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU zrýľovaním až do hĺbky dvoch rýľov. Na zlepšenie piesočnatých pôd je ale najdôležitejšie pridať čo najväčšie množstvo humusu, ktorý pôsobí ako nasiakavá huba, čím pomáha udržať vodu i potrebné živiny.

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Kvalita pôdy vplýva na úrodu Ľubica Sýkorová

ekvalitná pôda chudobná na humus býva často príčinou neúspešného dopestovania zdravej zeleniny vo vlastnej záhrade. Čo treba urobiť, aby sme zlepšili jej kvalitu? Ak máme hlinitopiesočnatú pôdu, nebude to veľký problém. Stačí budúci záhon starostlivo prerýľovať, zapraviť do zeme kompost alebo iné organické hnojivo, rozdrviť hrudky a vyznačiť riadky. Horšie to bude s pôdou ílovitou alebo naopak príliš piesočnatou. Tam už budeme musieť vynaložiť trochu viac úsilia. Ílovité pôdy sú ťažké, zle sa spracovávajú, po dažďoch dlho držia vodu. V období sucha naopak celkom vysychajú, na povrchu sa vytvára tvrdý prísušok, ktorý neprepúšťa ku koreňom rastlín kyslík. Na zlepšenie kvality treba začať kyprením, ktoré sme mali urobiť ešte pred začiatkom zimy. Ak sme tak urobili, mráz nám podstatne uľahčí prácu s jarným rozbíjaním hrúd. Ku skvalitneniu ílovitej pôdy prispeje pridanie vápenatého hnojiva, ktoré hádžeme priamo na hrubú brázdu, aby ho dažďová voda postupne splachovala. Potom môžeme pôdu znovu zrýľovať a zapracovať do nej čo najviac or-

ganických látok, ako je záhradný kompost, vyzretý maštaľný hnoj, rašelina. Zabránime tak vytváraniu veľkých hrúd a dažďová voda bude môcť pôdou lepšie pretekať. ODVODŇOVANIE ÍLOVITEJ PÔDY Ak je pôda sústavne premokrená, nezostáva nám nič iné, než

urobiť drenáž. To už je ale záležitosť trochu náročnejšia, ktorá presahuje rámec bežnej záhradkárskej práce. Vhodné je vyhĺbiť centrálny výkop, ktorý bude ústiť cez jamky alebo kanalizáciu a do ktorého sa budú v tvare rybej kostry zbiehať ostatné výkopy. Vyhĺ-

bené výkopy naplníme priepustnou výplňou (väčšinou štrkom) a na ňu položíme v miernom sklone drenážne trúbky. Opäť zasypeme drenážnou výplňou (asi 20 cm), na ktorú nahrnieme väčšiu vrstvu ornice (okolo 40 cm), a až potom na povrchu necháme pôvodnú zeminu. Vzhľadom na to, že výkopy môžu byť až 1,5 m hlboké, vhodnejšie je zveriť tieto práce odborníkom, ktorí disponujú potrebnou technikou. Piesočnaté pôdy sú pravým opakom ílovitých pôd, a preto sa s nimi aj lepšie pracuje. Ich výhodou je, že sa v nich nehromadí prebytočná voda. No ani ony nedokážu udržať optimálnu vlhkosť, na slnku sa rýchlo zahrievajú, vysychajú, málo vyrovnávajú tepelné rozdiely a v dôsledku kyprej štruktúry nemôžu zadržiavať ani väčšie množstvo živín. Preto ich tiež nazývame chudobnými pôdami. Problémom pri týchto pôdach je, že sa môže pod ornicou vytvoriť stvrdnutá vrstva, ktorú treba rozrušiť dôkladným

Vápenaté pôdy sa svojimi vlastnosťami veľa ráz podobajú pôdam piesočnatým. Nedokážu udržať rýchlo presakujúcu vodu, trpia nedostatkom humusu a následne aj nedostatkom potrebných živín. Ani vysoká alkalita neprospieva množstvu rastlín. Určite do neho nemôžeme zasadiť ruže, hortenzie, rododendrony, azalky, vresovce, drobné bobuľoviny a iné. Vo vápenatej pôde môžeme s úspechom pestovať iba niektoré, väčšinou skalkové rastliny, pre ostatné kvety treba túto zem upraviť. Zlepšenie dosiahneme pridaním väčšieho množstva organickej hmoty, predovšetkým rašeliny a listovky, kompostu, vyzretého maštaľného hnoja a i. Celý záhon potom dôkladne zrýľujeme, aby sa organické látky dostali hlboko do pôdy. Všetky typy pôd sa dajú ďalej skvalitňovať pomocou viaczložkových a priemyselných hnojív, ktoré pridávame najmä na jar pred výsevom či výsadbou. UŽITOČNÉ DÁŽĎOVKY Užitočnými pomocníkmi pri ďalšom skvalitňovaní pôdy môžu byť aj obyčajné dážďovky, ktoré vychádzajú na povrch zeme počas dňa. Najradšej majú vlhkú a kyprú pôdu. Živia sa zahnívajúcimi čiastočkami rastlín, ktoré prijímajú spolu s pôdou. Nestrávené zvyšky potravy potom vychádzajú z tela von a nimi dážďovky obohacujú pôdu o ústrojné látky, čím napomáhajú aj pri tvorbe pôdneho humusu. Chodbičky, ktoré vytvárajú, sú spevnené slizom a zohrávajú veľkú úlohu pri prevzdušňovaní a zúrodňovaní pôdy. Bolo zistené, že dážďovky dokážu za rok vytvoriť až 2,5 mm novej úrodnej zeme. Niektorí pestovatelia si ich preto do záhonov priamo vysádzajú, no úplne stačí, keď pre ne pripravíme vzdušnú pôdu bohatú na živiny, kam sa už nasťahujú samy. Na jednom štvorcovom metri záhradnej zeme žije približne tristo dážďoviek, ktoré ju naďalej kypria a zušľachťujú. 

17. 1. 2015 • 03 /4630/

ZDRAVIE A MY

Vylieči cesnak zápal? R ôzne babské rady, týkajúce sa zdravia, si odovzdávame z generácie na generáciu, a napríklad tie, ktoré sa týkajú nádchy a najrôznejších prechladnutí, spoľahlivo zaberajú. Nie všetky však zaručene fungujú, dokonca si nimi môžeme ublížiť. Ako je to s tými o ušiach a ušných chorobách? 1. Mýtus prvý: Na ušné infekcie patria antibiotiká Zďaleka nie je nutné, aby každá

ušná infekcia bola preliečená antibiotikami. Ak ste inak zdraví a máte sluch v poriadku, nie je dôvod, aby ste užívali antibiotiká, upozorňujú odborníci. Časté branie antibiotík môže viesť k vytvoreniu rezistencie proti účinnej látke a tiež k alergickým reakciám. Nechajte situáciu na posúdenie lekára. 2. Mýtus druhý: Na bolesť ucha zaberá cesnak Traduje sa, že pri bolestiach ucha vám pomôže, keď do neho

TIPY DO DOMÁCNOSTI

Zbavte svoju práčku starej špiny a zápachu!

by vám práčka dobre slúžila, potrebuje pravidelnú starostlivosť. Iba prášok na to nestačí. Väčšina gazdiniek nepoužíva zmäkčovače vody, nečistí pravidelne filter a dávkovací priestor je plný nánosov usadeného prášku a aviváže. Filter. Najzákladnejším krokom v starostlivosti je pravidelné čistenie

filtra. Nie je to nič zložité. Každá práčka však vyžaduje iný postup. Odporúča sa teda pracovať podľa návodu priloženého k práčke. Nečistoty usadené vo filtri by sa mali odstrániť každé tri mesiace. Predídete tak poškodeniu filtra a prípadným poruchám. Dávkovací šuflík. Netreba ho čistiť po každom praní, ale určite nič nepokazíte, keď ho budete čistiť raz mesačne. Usadeniny vo vnútri šuflí-

ka nespôsobia poruchu práčky, ale nánosy vodného kameňa môžu na oblečení zanechávať nepekné fľaky. Častým čistením tiež predídete množeniu baktérií a plesní, ktoré môžu za nepríjemný zápach. Bubon. Môžete ho vyčistiť špeciálnymi prostriedkami, ktoré použijete pri vyváracom programe. Podobnú službu vám urobí aj hrnček obyčajného octu či kyselina citrónová. Pri tomto spôsobe čistenia nezabudnite do bubna práčky vložiť starú handru alebo plienku, ktorá nečistoty počas prania pohltí. Zbavíte sa tak usadeného vodného kameňa a predĺžite životnosť práčky. Takto čistiť práčku odporúčame aspoň raz za 3 mesiace. Ak periete denne, potom radšej bubon vyčistite špeciálnym prípravkom každý mesiac. Zmäkčovač: dôležitá vec alebo reklamný trik? Zmäkčovanie vody nie je iba výmyslom televíznych reklám. Zmäkčovače je dobré používať v menšej miere i vtedy, ak máte mäkkú vodu. Predídete tak nepríjemným anorganickým usadeninám, ktoré môžu zničiť čerpadlo práčky či zafarbiť vašu bielizeň. 

vložíte strúčik cesnaku. Na toto si dávajte veľký pozor. Cesnak je agresívny a naopak môže bolesť ešte zhoršiť. Dokonca by vám mohol spôsobiť zápal vonkajšieho zvukovodu a sluch by sa vám podstatne zhoršil. Preto vám takýto experiment nestojí za to. 3. Mýtus tretí: Kozmetické tyčinky sú praktické pre hygienu uší Aj na túto radu radšej zabudnite, mohli by ste si ucho a sluch výrazne poškodiť. Uši jemne čistite

cípom látky, nikdy kozmetickými tyčinkami – tie totiž siahajú príliš hlboko. Za normálnych okolností má ucho samočistiacu schopnosť, takže nečistoty sa dopravia až do ústia zvukovodu a tam sa ich zbavíte veľmi ľahko. 4. Mýtus štvrtý: Fajčenie uchu neprekáža Fajčenie je zabijakom samo osebe, má negatívny vplyv na celé telo a aj na ucho môže pôsobiť škodlivo. Deti fajčiarov sú v 85 % náchylnejší k infekciám stredného ucha v porovnaní s deťmi nefajčiarov. Je to jednoduché – kam sa len pozriete, cigareta ubližuje. Prečo by práve uši mali byť výnimkou? 

AKO ICH NAJLEPŠIE OČISTIŤ?

Kde číha viac zárodkov ako v kuchyni a v kúpeľni a ako sa ich zbaviť? DIAĽKOVÉ OVLÁDANIE. Vyberte baterky, zmiešajte vodu a alkohol v pomere 1 : 1. Potom touto zmesou utrite plochu ovládača. Zoberte si vatovú tyčinku, namočte ju tiež do zmesi a po jednom vyčistite každé tlačidlo. SLÚCHADLÁ DO UŠÍ. Čistite ich

suchou zubnou kefkou (nepoužívanou) a následne vlhkou handričkou. VYPÍNAČ. Každé dva týždne utrite od prachu a dezinfikujte (celú škálu dezinfekčných prípravkov zoženiete v drogérii). Každé dva mesiace ho dôkladne vyčistite. 

DOMÁCNOSŤ

Prášok na pranie nie je iba na pranie! Dokáže oveľa viac. Nájde sa v každej domácnosti. A zvládne oveľa viac úloh, než len bežné pranie. Starostlivosť o lamináty. So zmesou vody a pracieho prášku skvele vyčistíte vašu laminátovú podlahu, a to bez šmúh. Vyčistí umývačku riadu. Do umývacieho cyklu pridajte trošku pracieho prášku. Nechajte prebehnúť bez riadu a umývačka bude krásne vyčistená. Zabijak pachov. Položte na radiátor handru alebo uterák, ktoré ste predtým namočili do koncentrátu

VII

z pracieho prášku a vody. Zaženiete tým nepríjemné pachy a všetko bude krásne rozvoniavať po vypranej bielizni. Čistidlo na sedačku. Prací prášok dokonale rozpúšťa fľaky. Napeňte ho na zašpinenej sedačke, zošúchajte špongiou a postihnuté miesto bude vyzerať ako nové. Záchrana pre hrnce. Pripáleniny v hrncoch bez problémov zmiznú. Posypte ich trochou prášku, zalejte malým množstvo vody a nechajte chvíľu povariť. Pripáleniny sú hneď fuč. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pizza slimáky Suroviny: 1 lístkové cesto (400 g), 150 g šunky alebo šunkovej salámy, 50 g nastrúhaného tvrdého syra, 1 vajce na potretie, oregano, 2 lyžice kečupu, 1 lyžička horčice, 1 lyžica olivového oleja, soľ Takto sa to podarí: Na pomúčenej doske natenko rozvaľkáme lístkové cesto do tvaru obdĺžnika. Na cesto poukladáme kolieska šunky, potrieme zmesou kečupu, horčice, štipky soli, oregana a olivového oleja. Na to rovnomerne nasypeme nastrúhaný syr. Cesto opatrne zavinieme ako roládu, pokrájame na tenké kolieska (0,7 cm – 1 cm) a

Suroviny: Na cesto: 500 g polohrubej múky, 100 g hladkej špaldovej (spelta) múky, 4 dl mlieka, 1 droždie, 1 lyžica cukru, 1 lyžička soli, 1 dl oleja, 2 uvarené nastrúhané zemiaky; Na plnku: 250 g masla (1 balenie), 2 žĺtky, 2 lyžičky soli, 3 v šupke uvarené nadrobno nastrúhané zemiaky; Na potretie: bielky; Na posypanie: tvrdý strúhaný syr, sezam, rasca, mak... Takto sa to podarí: Cesto: Zo všetkých ingrediencií vypracujepoukladáme ich na plech vystlaný papierom na pečenie. Vrch a boky slimákov potrieme rozšľahaným vajcom. Na vrch každého kúsku môžeme dať trochu nastrúhaného syra a posypať oreganom. Pečieme v dobre vyhriatej rúre (prvých päť minút na 210 oC, potom znížime na 190 oC) približne 10 – 15 minút.

Slané praclíky Suroviny: 1 sladká smotana, ½ kg hladkej múky, 1 margarín, 250 g strúhaného syra, 1 a ½ lyžičky soli, 1 kypriaci prášok; Na potretie: 1 vajce; Na posypanie: rasca, strúhaný syr, mak... Takto sa to podarí: Vypracujeme cesto (najprv tuk a múku, potom ostatné suroviny), ak treba, pridáme trocha mlieka. Cesto vyvaľkáme me vajcom, posypeme rascou, na 0,5 cm, formičkou na praclíky strúhaným syrom, makom a pod. povykrajujeme a poukladáme na a upečieme. vymastený plech. Praclíky potrie-

Zemiakové pagáče Suroviny: 2 šálky hladkej múky, 2 šálky polohrubej múky, 2 šálky uvarených najemno nastrúhaných zemiakov, 1 šálka oleja (nie celkom plná), 3 lyžičky soli, kvások (½ dl mlieka, 1 lyžička cukru, 1 droždie); Na potretie: 1 vajce. Takto sa to podarí: Všetky suro-

Slané trojuholníky

viny spolu dobre vypracujeme na cesto a hneď vyvaľkáme. Prekladáme ako lístkové cesto. Opakujeme 3-krát po 15 minútach. Potom vykrajujeme pagáče, poukladáme ich na vymastený plech, potrieme vajcom a pečieme asi 15 – 20 minút pri teplote 200 °C dozlata.

me cesto, ktoré necháme dobre vykysnúť. Potom ho rozdelíme na štyri bochníčky. Plnka: Zo všetkých surovín vymiešame plnku, rozdelíme na štyri časti. Na doske rozvaľkáme cesto, potrieme plnkou a zvinieme ako roládu (alebo závin). Nakrájame na rovnaké trojuholníčky. Trojuholníky potrieme bielkom, ozdobíme tvrdým strúhaným syrom, sezamom, rascou, makom a pod. Upečieme v stredne vyhriatej rúre na 200 C̊ .

Pagáče maslové (oškvarkové) Suroviny: 1 kg polohrubej múky, 1 kyslá smotana, 2 dl oleja, 3 vajcia, 1 droždie, 1 lyžica cukru, 2 lyžičky soli, asi ½ l mlieka; Na plnku: 1/3 masla (trocha oškvarkov); Na potretie: 1 vajce; Na posypanie: sezam alebo rasca, trochu soli Takto sa to podarí: Z prísad vypracujeme cesto, ktoré hneď na doske rozvaľkáme na štvorec. Nastrúhame naň maslo (miesto

masla môžeme dať oškvarky). Prekladáme ako lístkové cesto. Opakujeme 3-krát po 20 minútach. Nakoniec cesto rozvaľkáme na hrúbku 2 cm a vykrajujeme pagáče, ktoré poukladáme na plech trocha ďalej od seba (pagáče nakysnú). Na vrch pagáčov spravíme nožíkom mriežku, potrieme rozšľahaným vajcom, posypeme sezamom, rascou a trochou soli. Upečieme v stredne vyhriatej rúre.

Jemné kakaové rezy Suroviny: 150 g masla, 300 g práškového cukru, 2 vajcia, 250 g varených zemiakov, 280 g hrubej múky, 20 g kakaa, 1 balíček kypriaceho prášku, 150 g ríbezľového lekváru, 1 balíček vanilínového cukru Takto sa to podarí: Maslo vyšľaháme dopenista spolu s cukrom a vajcami. Potom do peny zapracujeme studené a prelisované zemiaky. Do cesta pridáme múku, kakao, kypriaci prášok a dobre premiešame. Cesto nanesieme na plech vystlaný papierom na pečenie a vo vyhriatej rúre pečieme na 180 °C asi 35 minút. Po upečení necháme koláč vychladnúť a rozkrojíme ho na polovicu. Jednu polovicu potrieme

lekvárom. Navrch položíme druhú polovicu cesta a pocukrujeme vanilínovým cukrom. Nakrájame na rezy a podávame.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 384 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

zdroj: internet

Kultúra Tradične dobré výsledky SÚVAHA ČINNOSTI SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE

Anna Lešťanová

taropazovský SKUS hrdinu Janka Čmelíka patrí medzi naše najväčšie a najaktívnejšie spolky vo Vojvodine. O vlaňajšej činnosti sme sa rozprávali s Annou Lepšanovićovou, predsedníčkou pazovského slovenského spolku, ktorá netajila spokojnosť s dosiahnutými výsledkami aktivistov v roku za nami. Ako uviedla, tradične dobré výsledky na početných festivaloch, prehliadkach a súťaženiach tak doma, ako i v zahraničí mali členovia všetkých 8 programových foriem, ktoré pracujú v rámci spolku. Zo 300 aktivistov rôznych vekových skupín slovenského spolku usilovne pracovali i v roku za nami a vždy podali pekný výkon na potešenie obecenstva. Podľa slov predsedníčky so svojím programom na zájazdoch dôstojne reprezentovali

nielen spolok, lež i mesto, samotnú obec a neraz i čulú slovenskú komunitu v Srbsku. Členovia programových foriem si navzájom pomáhali a spoločne pripravovali príležitostné koncerty a večierky, čo je veľmi pozitívne a chvályhodné. „Veľmi ma teší, že do spolku vlani prišlo veľa mladých ľudí, ktorí sa ľubovoľne podľa vlastných afinít zapojili do niektorej z programových foriem. Starší a skúsenejší aktivisti im ochotne preniesli svoje drahocenné skúsenosti či už v divadle, vo folklóre, speváckej či hudobnej sekcii, v recitačno-vydavateľskej činnosti, tiež v technickej skupine, vo FODAP (fotodokumentácia, nahrávanie a fotografovanie predstavení a programov). Mladšiu posilu máme v Združení pazovských žien... Každá programová forma pracovala ako jeden tím a po skúškach v tomto kultúrnom stánku všetci

mali príležitosť na kamarátenie a pobavenie,“ prízvukovala A. Lepšanovićová.

Anna Lepšanovićová Ani v roku 2014 nevystala spolupráca na relácii spolok a tamojšie, najmä slovenské inštitúcie a ustanovizne (ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, MOMS, staropazovský cirkevný zbor).

MINULOROČNÁ ČINNOSŤ MOMS VOJLOVICA

Koľko peňazí, toľko hudby Vladimír Hudec V rozhovore s predsedom vojlovického MOMS Michalom Markom sme na sklonku minulého roku kvitovali činnosť v roku 2014. – Spolu so SKOS Detvan a cirkevným zborom sme sa v uplynulom období zaoberali osudom Slovenskej redakcie TV Pančevo v kontexte očakávanej privatizácie tejto televízie, – povedal na úvod. – Obávame sa totiž, že budúci majiteľ nebude mať záujem o nekomerčný program. Preto sme sa niekoľkokrát stretli s predstaviteľmi Maďarov a Rumunov, ktorí majú podobné obavy, s úmyslom informovať a pokúsiť sa vypracovať stratégiu ako predísť prípadnému prerušeniu tých programov. Okrem toho zaoberali sme sa prinavrátením slovenčiny do úradného používania v meste Pančevo, čo je zrušené v roku 1992. Keď sme pred niekoľkými rokmi navrhli doplnky mestského štatútu, nejestvovala na to politická vôľa. Medzičasom došlo • KULTÚRA •

k zmene mestskej moci, ktorú sme tiež oslovili so žiadosťou, aby tá otázka bola riešená. Práve v týchto dňoch sme dostali odpoveď, že na

Michal Marko to nejestvujú zákonné možnosti. Údajne totiž pokrajinské normy nie sú v súlade s republikovým zákonom, takže do všetkého budeme musieť zapojiť Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. Priamy následok tohto, podľa slov nášho spolubesedníka, je, že

Slováci v Pančeve viac nemôžu dostať osobné doklady v materinskom jazyku a ani tabule s názvami inštitúcií sa nepíšu aj po slovensky... To, že je tomu tak, svedčí i príklad MOMS, ktorý sa v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny uchádzal o prostriedky na vyhotovenie viacrečovej tabule na miestnostiach MOMS, ale ich nedostali so zdôvodnením, že slovenčina v Pančeve nie je úradným jazykom. Vo vojlovickom MOMS sú ustarostení aj preto, že rodičia Slováci svoje deti v základnej škole vyhýbajú zapísať na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Keďže na rodičov nemôžu veľmi vplývať, aktivity zamerali hlavne na deti a mládež, lebo mienia, že deťom od malička treba vštepovať lásku k materinskému jazyku. Zodpovednosť vo výchove najmladších si rozdelili s Detvanom a cirkevným zborom. – Pre deti organizujeme rôzne dielne, na ktorých sa zúčastní do 30 detí. Napríklad v rámci dožinkových

„Peknú spoluprácu sme mali i s Predškolskou ustanovizňou Poletarac a škôlkari v slovenských skupinách s páčivým programom vystúpili na veľkonočných a vianočných večierkoch,“ povedala o. i. naša spolubesedníčka. Vlani sa v staropazovskom slovenskom spolku realizovali početné projekty vďaka dotáciám z ÚSŽZ, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, NRSNM a Obce Stará Pazova. Všetky prostriedky z projektov boli účelové a v nadchádzajúcom období prispejú na zveľaďovanie činnosti v tomto kultúrnom stánku. Všeobecne ťažká finančná situácia je prítomná všade, a tak i v SKUS hrdinu J. Čmelíka, lebo čulá činnosť si vyžaduje i pravidelné splácanie mesačných trov za účty. V polovici januára je nevďačné predpovedať, aký bude rok 2015 čo sa týka financií a podpory z lokálnej samosprávy, pričom máme na mysli i prednedávnom uskutočnené zasadnutie ZO Stará Pazova, na ktorom výborníci zrušili platnosť rozhodnutia o uvádzaní športovo-kultúrneho dinára.

osláv robili rožky a iné výrobky z múky a naučili sa, ako sa po slovensky menujú zložky, z ktorých sa rožky pečú. Mali sme aj výtvarnú dielňu a práce sme zverejnili na kalendári MOMS. Pokúsili sme sa obnoviť obyčaj príchodu Mikuláša a pre deti sme pripravili skromné darčeky. Okrem toho organizujeme rôzne stretnutia, posedenia, literárne večierky. Jedným z nich bol večierok venovaný koreňom vojvodinských Slovákov, ktorý sme zorganizovali s cirkevným zborom. Magisterskú prácu Slovenská národnostná menšina na Dolnej zemi predstavila spoluobčianka Marína Hríbová. Správna rada vojlovického MOMS sa pravidelne stretá a dohovára. Keď sú väčšie podujatia, angažujú väčší počet ľudí, v čom spolupracujú s Detvanom a cirkevným zborom, lebo sú to vlastne tí istí ľudia. – Žiaľ, mnohí Vojlovičania deklaratívne podporujú naše aktivity, ale keď k tomu treba konkrétne priložiť ruky, s mnohými veru nemôžeme počítať. Naše aktivity financujeme hlavne z projektov, ale aj svojráznym samozdanením samotných členov. Pracujeme v súlade s porekadlom: Koľko peňazí, toľko hudby, – konštatuje na záver Michal Marko.

3 /4630/ 17. 1. 2015

Kultúra Z ČINNOSTI MEMORIÁLNEHO STREDISKA DR. JANKA BULÍKA

Cestou zachovania kultúrneho a duchovného dedičstva Anička Chalupová

emoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovačici má za sebou množstvo vynikajúcich podujatí, ktorými preslávilo nielen seba, ale aj svoju osadu insity. Okrem tradičného podujatia Detská svadba v prvej polovici decembra 2014 aktivisti Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka usporiadali Mikulášsky večierok. V rámci neho odovzdali nazbierané peniaze z „tancovania s nevestou” na humanitárne účely. Na sklonku uplynulého roka v sieni cirkevného zboru II usporiadali prezentáciu druhého doplneného vydania zborníkov Odkaz predkov – Kovačica pamätá a Dr. Janko Bulík, vlastenec, demokrat a martýr, ktoré finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pri tejto príležitosti sa okrem Pavla Baláža, predsedu Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, primeranými slovami pri-

hovorili Mgr. Martin Bajza, velebný farár cirkevného zboru Kovačica II, a vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a farár cirkevného zboru Kovačica I. V mene hostí slova sa ujal Dr. Ján Babiak. V príležitostnom programe sa zúčastnili ženské cirkevné spevokoly oboch cirkevných zborov pod vedením Alžbety Hriešikovej a Jána Marka. Program moderovala profesorka Katarína Lenhartová-Petríková. V prvých dňoch nového roka 2015 Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka spolu s Galériou Babka v Kovačici usporiadali už tri nové spoločné akcie. Vo výstavných priestoroch Galérie Babka 1. januára vo večerných hodinách usporiadali prezentáciu monografie Máško venovanú spomienke na režiséra, herca a kultúrneho dejateľa Tomáša Hriešika (1956 – 1993). Aplikantom projektu a vydavateľom knihy je Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom P. Balážom a finanč-

ným podporovateľom je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zostavovateľom publikácie je Pavel Matúch a do monografie svojimi textami prispelo tridsaťsedem autorov. V príležitostnom programe účinkovali Ján Babka, Pavel Hrie- Do nového roka vstúpili s ďalšími akciami a šik, Viera Sládečeková, novou publikáciou (na snímke je momentka Danka Hriešiková, Jar- z prezentácie monograﬁe Máško) mila Takáčová, Tatiana Jašková, Janko Siroma a Pavel na poschodí galérie. Po slávnosti Matúch. Záverom tohto podujatia v Babkovej obrazárni nasledoval P. Baláž, predseda Memoriálneho odchod k buste Dr. Janka Bulíka strediska Dr. Janka Bulíka, udelil pri ZŠ Mladých pokolení, ku ktorej prvé výtlačky publikácie členom organizátori podujatia položili rodiny Tomáša Hriešika-Máška. kyticu kvetov. V predpoludňajších hodinách, Zároveň pozval návštevníkov tohto nevšedného podujatia na pred podujatiami v Galérii Babka, vernisáž a premiéru CD kalen- sa aktivisti MS Dr. Janka Bulíka, dára na rok 2015 Kovačičanky ako i organizátori a malí účastv Belehrade autorky Maje Dimit- níci Detskej svadby zúčastnili na rijevićovej z Belehradu, ktorá sa podujatí Ulica otvoreného srdca konala vo výstavných priestoroch v Belehrade.

KULTÚRNE STREDISKO NOVÉHO SADU

Túry do karikatúry Oto Filip Maliar sa najčastejšie zameriava na perspektívu, karikaturista na detail. Maľba zvyčajne má logický začiatok a koniec, karikatúra zase viac trvá na parciálnom, na náznaku. Maľba je neraz dokonalá, karikatúra zase údajne nezručná, nedopovedaná, nezriadená. Na rozdiel od výtvarného diela, karikatúra je spravidla spätá s časom, v ktorom vzniká, či je už politická, filozofická, umelecká, portrétna... Mnohé úvahy tohto druhu sa roja v myšlienkach pri pohľade na karikatúry, ako aj inštalácie Zorana Jovanovića, vystavené v galérii Kultúrneho strediska Nového Sadu od 9. do 18. januára.

www.hl.rs

O belehradskom karikaturistovi treba v prvom rade povedať, že sú už celé štvrťstoročie jeho humoristické kresby, tiež inštalácie, mapy, knihy či výstavy, ako aj dennodenné pôsobenie v novinách, špecifickým denníkom súčasnosti. Tu úmyselne nie je označenie našej, keďže sú jeho práce tematicky skôr univerzálne než lokálne. Ako mimoriadne zručný kresliar, Jovanović zámerne len asketicky používa farby. Dosahuje tým výraznejší dopad jeho vizuálnych metafor, obsahujúcich viac vrstiev významov a sugescií. Na to je tu i účinná a jednoduchá štylizácia, kresba zbavená akýchkoľvek zbytočných ozdôb a skrášľovaní. Vzhľadom na túto

Informačno-politický týždenník

Vojak a terče

dobu a časy, ktoré žijeme, nie div, že je jednou z obľúbených tém Zorana Jovanovića vojna ako námet, rámec, symbol situácií a chvíľ, v ktorých výrazné postavenie majú násilie, zlo, hlúposť, pokrytectvo, manipulovanie s pravdou. Jovanović si často všíma aj všadeprítomné deľby mnohorakého druhu, od tých ľudských po spoločenské, bez ktorých sa táto doba tiež neobíde.

V beztak dosť depresívnom mesiaci, akým vie byť január, dobre je, že sa novosadské Kultúrne stredisko rozhodlo spestriť nám ho, azda nás i trochu naladiť takouto výstavou. A že je ten pravý výber dielo autora Jovanovića, lebo nám stále, ako všadeprítomné oko, pripomína, že na dni, ktoré krájame, vplývame aj my. Alebo i to, že sa treba vedieť poučiť z chýb iných. • KULTÚRA •

KUS BRATSTVO V HAJDUŠICI

Sťažená činnosť Vladimír Hudec

apriek skromným možnostiam v KUS Bratstvo v Hajdušici sa vlani snažili zachovať činnosť na úrovni z predchádzajúcich rokov. Pre nedostatok peňazí nenacvičili novú, ale obnovili choreografiu Kvetoslavy Mrđovej spred siedmych rokov a s ňou vystúpili na FF Tancuj, tancuj... Mužská a ženská spevácka skupina nacvičili nové piesne a vystúpili na obecnej folklórnej prehliadke a na FFTT. Okrem toho tanečníci boli na zájazde v Grécku a ženská spevácka skupina vystúpila na etno festivale v Bore. Hajdušičania sa aj vlani zúčastnili na festivale V aradáčskom šírom poli a v rámci dedinských osláv spoločnými silami so srbským spolkom Biseri zorganizovali výročný koncert. Predseda spolku Michal Hrudka je spokojný, ale zároveň ustarostený o budúcnosť spolku. – Vlani sme nerobili o nič menej ako v predchádzajúcich rokoch. Naopak. Avšak nezodpovednosť a divné správanie sa časti taneč-

níkov ohrozujú budúcnosť spolku. Preto, že tanečníci neprichádzali pravidelne na skúšky, horko-ťažko sme nacvičili choreografiu. K tomu z 12 párov, koľko ich bolo na začiatku, sa počet znížil na 6. Z toho dôvodu skupina nevystúpila na obecnej folklórnej prehliadke, ani na výročnom koncerte. Tanečníci totiž začali podmieňovať spolok tým, že chcú tancovať, iba ak so skupinou bude robiť ten, a nie onen, nechcú nacvičovať choreografiu, v ktorej účinkuje aj spevácka skupina, a tomu podobné. Tak sme sa dostali do situácie, že z beztak mála tanečníkov nemôžeme utvoriť kompaktnú tanečnú skupinu. Možno je východisko v angažovaní choreografa „zo strany“, ibaže je to príliš drahé. Zrejme najľahšie by bolo tanečníkom, ktorí takto podmieňujú spolok, zaďakovať, ibaže si nemôžeme dovoliť na ten spôsob trieštiť sily. V týchto dňoch budeme mať zasadnutie, na ktorom sa dohovoríme, ako ďalej. Plánovali sme nacvičiť ľudovú obyčaj, starodávnu hru tunajších mladých ľudí

Hajdušickí ochotníci na aradáčskom javisku

Obráť sa mi vačkom. Ak nebudeme mať nadostač párov, možno iba zopakujeme choreografiu mladého a nádejného choreografa Vladimíra Hraška Na rohu pri studni, s ktorou sme vlani vystúpili v Aradáči. V nej okrem ženskej speváckej skupiny vystupuje toľko tanečníkov, koľkých v danej chvíli máme. Nebudeme ani prví, ani poslední, ktorí s takým počtom vystúpili. Mužská a ženská spevácka skupina nie sú otázne a verím, že toho roku nacvičia ďalšie piesne. Predseda hajdušických ochotníkov sa sťažuje aj na financie. – Z obce sme dostali iba polovicu sumy, ktorú nám schválili na základe projektu. Tie sme však strovili na cestu do Grécka, s tým,

Z ČINNOSTI NOVOSADSKÉHO ŠAFÁRIKA

Výročné zhromaždenie centra Aneta Lomenová

ýročné zhromaždenie SKC P. J. Šafárika bolo 15. decembra 2014 v miestnostiach centra. Predsedníčka Katarína Mosnáková-Bagľašová skonštatovala, že sa absolvovalo viac aktivít než bolo naplánovaných. Vystúpení a aktivít bolo skutočne Zo snemovania v Šafáriku veľa a o tých podrobnejšie povedali koordinátori pobočiek. jektu, Kristína Sabadošová, koordiSprávy o celoročnej činnosti svojich nátorka sekcie pre dokumentárnu sekcií podali: Samo Valent, koor- činnosť a inventár spolku, a Aneta dinátor divadelnej sekcie, Anna Lomenová, koordinátorka sekcie Brtková-Valentová, koordinátorka pre marketing a mediálnu prezenspeváckych sekcií, Milan Lačok, táciu. Vierka Marčoková-Cerovská, koordinátor folklórnej sekcie a ľu- tajomníčka a pokladníčka, podala dového orchestra, Janko Cerovský, finančnú správu. Správu Dozornej koordinátor sekcie pre údržbu ob- rady prečítal Jaroslav Boldocký • KULTÚRA •

a správu Umeleckej rady predseda Rastislav Zorňan. Predsedníčka Mosnáková-Bagľašová spomenula realizované projekty v roku 2014 a vyzdvihla niektoré: obnovenie detského folklórneho súboru, získanú Cenu Janka Čemana za podanie najautentickejšieho obrazu života dolnozemských Slovákov, ktorú z festivalu DIDA do centra priniesli divadelníci, tiež Zlatú plaketu a Cenu NRSNM na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch pre folklórny súbor a Zlatú plaketu pre sólistku Tatianu Jaškovú, ktorá Šafárik reprezentovala na Stretnutí v pivnickom poli v Pivnici. Tieto dosahy a úspechy by určite vystali nebyť finančnej podpory,

že si polovicu hradili sami tanečníci. Našťastie, tu a tam sme mali sponzorov, ktorí pomohli našu činnosť, a trochu sme ušetrili v uplynulom období. Najväčšie náklady boli na autobus do Hložian a Aradáča. Veľkým zaťažením z finančného aspektu nám je spravidla orchester. Keďže nemáme vlastných, musíme platiť hudobníkov z iných osád. Toho roku sme nadviazali dobrú spoluprácu s orchestrom aradáčskeho Kultúrneho centra, takže nás to nezaťažilo ako v predchádzajúcich rokoch. Vynachádzame sa tak, že choreografiu nahráme diktafónom a na skúškach cvičíme pri hudbe z laptopu. Je to omnoho ťažšie ako so živou hudbou, ale inak sa nedá, – uzaviera predseda KUS Bratstvo. ktorú poskytli: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Autonómna pokrajina Vojvodina, Ministerstvo kultúry, NRSNM a Mesto Nový Sad. Aj novosadská cirkev nepretržite podporuje Šafárik. Po spadnutí strechy priestor pre nacvičovanie Komornému zboru Agapé poskytuje Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorému sa na snemovaní poďakovali, ako i členom centra, Správnej rade, sponzorom, médiám a tým, čo na verejnú výzvu finančne prispeli na pomoc Šafáriku po spadnutí strechy. V ďalšom bode sa hovorilo o momentálnej situácii a vízii výstavby novej budovy Slovenského domu na pozemku starej fary evanjelického cirkevného zboru v Novom Sade. Šafárik v tomto roku plánuje pokračovať v činnosti divadelných, folklórnych, speváckych sekcií a v organizovaní kultúrnych podujatí a spoločenských aktivít. Foto: z archívu SKC P. J. Šafárika

3 /4630/ 17. 1. 2015

Kultúra SLOVENSKÝ JAZYK V ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH V OSIJEKU

Rodičia vravia: žiaci sa učia radi Juraj Bartoš

rednedávnom sme sa konečne vybrali do Osijeku a Višnjevca (osídlenia, ktoré splynulo s Osijekom). Profesor slovenského jazyka a literatúry Vlatko Miksád slovenčinu vyučuje v tamojších základných školách, tiež v jeho rodnom Iloku a Soľanoch. Spolubesedníci, rodičia detí, ktoré sa učia slovenčinu, radi súhlasili s rozhovorom pre Hlas ľudu. Zaujímalo nás predovšetkým, prečo zapísali svoje deti na tento voliteľný predmet, respektíve, či táto okolnosť nevplýva negatívne na celkový úspech ich ratolestí. Všímali sme si tiež, ako po slovensky vedia sami rodičia. Andrej Žagar (1973) hovorí po slovensky celkom obstojne. Jeho mama sa narodila na Slovensku a aj

Andrej Žagar

Krunoslav Boris rodičov sa naučil po slovensky. Uvedomuje si, že používa i chorvátske výrazy, ale hovorí: „Nestratil som sa, keď som bol v Slováckej na skijaní. Jedine tam bol problém, čo je pravo a čo desno.“ Pokiaľ ide o potomkov, veci vidí takto: „Máme dvoch žiakov Stiva a Patrika a dve žiačky (dvojičky) Klaudiju a Patriciju. Dievčatá sú piatačky, jeden chlapec je siedmak, druhý tretiak. Všetci začali chodiť na hodiny slovenčiny, sami si to priali. Najmladší sa však zriekol, lebo mal isté ťažkosti, ale zrejme sa neskoršie vráti. Ostatní traja sa učia dobre, po slovensky rozumejú všetko, len keď treba hovoriť, trochu sa obávajú, aby nepochybili. Asi robíme chybu, že sa s manželkou doma nerozprávame po slovensky.“ Ján Valenta (1972) je rodom z Padiny. Vojna ho zastihla ako vojaka v Osijeku, a tak tam aj zostal, zamestnal sa a založil si rodinu. Po slovensky hovorí veľmi dobre, je však sebakritický: „Keď

otec (pôvodné priezvisko Žager mu nepozorní matrikári pozmenili) má slovenské korene po svojej mame. Andrej je otcom druháčky Marije a dvoch mladších chlapcov. „Keďže sa cítim ako Slovák, chceme zachovať tradíciu, takže sme Mariju zapísali na hodiny slovenčiny. Chlapcov taktiež zapíšeme, až začnú chodiť do školy. Kto vie... Možno raz pôjdu na Slovensko študovať, nuž im bude ľahšie. Dcéra sa nesťažuje. Mimochodom, moja manželka je Ukrajinka (narodila sa v Chorvátsku, kam sa presťahovali jej rodičia), nuž sa deti doma paralelne učia aj ukrajinčinu.“ Krunoslav Boris (narodil sa roku 1977 v Našiciach) je domovníkom v ZŠ Višnjevac. Jeho otec sa narodil v Josipovci (ako i Krunoslavova man- Ján Valenta želka, taktiež Slovenka), mama a stará mama v Jelisavci. Rodičia sa, hovorí, prídem do Padín, načim mi dva dni, aby v osemdesiatych rokoch presťahovali som rozprával normálne po slovensky.“ do Višnjevca. Od nich a od starých Jeho manželka je Chorvátka a ich deti...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„Máme dve žiačky, piatačku a tretiačku. So slovenčinou nemajú žiadne ťažkosti. Predmet sa im veľmi páči, čo je predovšetkým zásluha ich učiteľa Vlatka Miksáda. Učí ich slovenský jazyk klasickým spôsobom, ale najmä formou zábavy, napríklad pomocou rôznych hier, pesničiek a kreslených filmov. Jazyk je najdôležitejšia vec. Kto vie, kde sa deti ocitnú v budúcnosti. Jazyk otvára dvere... Osobne by som bol rád, keby šli na Slovensko, či už na vysokoškolské štúdium alebo aj do strednej školy.“ Vladimír Česko (1972) plynule hovorí pivnickým nárečím. Jeho rodičia prišli z Pivnice do Osijeku za prácou takmer pred polstoročím. S manželkou (Chorvátkou) majú dve deti, doma hovoria po chorvátsky,

Vladimír Česko

že žiaci sú celkove príliš zaťažení učebnými programami. Tvrdí, že výučba slovenčiny, ktorá tu pustila korene v školskom roku 2008/2009, „nekomplikuje život ani žiakom, ani školskému kolektívu“, a dodáva: „Višnjevskí, čiže osijeckí Slováci sú aktívni, činia sa v rámci Matice slovenskej, žiaľ, ich práca nie je u nás primerane mediálne zviditeľnená. V škole sa tiež pracuje dobre. Môžem povedať, že žiaci, ktorí sa učia slovenčinu, dosahujú dokonca nadpriemerný úspech v škole. Naša škola je dobre vybavená technicky a technologicky, všetky učebne majú počítače a projektory, sú napojené na internet... Na učiteľoch je, aby existujúce podmienky využili. Myslím si, že kolega Miksád to robí príkladne.“ Vlatko Miksád nám prezentuje svoj pohľad... „Žiaci vyšších a nižších ročníkov prichádzajú až z piatich škôl, takže v Osijeku napríklad so siedmimi žiakmi (vo Višnjevci ich mám 10) robím podľa piatich – šiestich programov. Učebnice, čiže čítanky žiakom darovala Matica slovenská. Učíme sa aj pomocou hier, akou je napríklad pexeso, keďže čísla a obrázky deti ľahšie zvládnu na základe vizuálneho zážitku. Občas na hodinu prídem s gitarou, zaspievame si slovenské pesničky, vysvetlím im, o čom sú, dám deťom slovníky, aby v nich vyhľadali neznáme slovká, starším žiakom dávam robiť preklady so

avšak deti sa v škole učia aj po slovensky. „Ijan je siedmak a Tisa štvrtáčka. Slovenčinu sa učia už tretí rok. Manželka bola tá, ktorá ich k tomu podnietila. Motívom bola skutočnosť, že jazyk navyše, ktorý zvládnu, im nijako nezaškodí, naopak, môže len byť vhod. Dcéra má zatiaľ len Nikola Popović (sprava) a Vlatko Miksád päťky a syn je veľmi dobrý žiak. Obaja trénujú džudo a slovníkmi... Všetci majú radosť, keď Ijan je majster Chorvátska vo váhe chystáme divadelné scénky a vôbec do 50 kg. V lete by mali ísť na džudo učia sa po slovensky veľmi radi. kemp do Bratislavy, tam sa ukáže, Najviac ich motivuje skutočnosť, že ako vedia po slovensky.“ známka zo slovenčiny sa započítava Riaditeľom ZŠ Višnjevac, do ktorej do školského priemeru a pri zápise v súčasnosti chodí celkove 590 žia- do stredných škôl dostanú dodatočkov, je Nikola Popović. Sám hovorí, né body.“ • KULTÚRA •

 RECENZIA PAMÄTNICA GJK 2004 – 2014

Ďalšia pamätnica petrovského gymnázia Jaroslav Čiep

súčasnosti, keď niekto v našej komunite vytlačí publikáciu v tisícovom náklade, určite je to kniha na pohľadanie, alebo aspoň prináša monografický súhrn poznatkov jednotlivých lokalít, sídlisk alebo kultúrnych a spoločenských poznatkov. Jedna z kníh, na ktorú sa určite tešia mnohí čitatelia, je kniha pomenovaná tak trošku archaicky – Pamätnica Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci 2004 – 2014. V podstate meno pamätnica napovedá o odstupe času a pripomína patinu doby a jazykový úzus, keď vznikala prvá v poradí školských súhrnov jednotlivých segmentov dejín gymnázia. Treba pripo- Z novej klenotnice dejín školy určite menúť, že od vzniku Sloven- bude mať kto čítať ského gymnázia škola tlačou vydávala i jednotlivé ročné školské zväzok – piaty, vytlačený na sklonku správy, buďto ako ročníkové bilancie roku 2014 ako Pamätnica Gymnázia alebo prehľady zahrnujúce niekoľko Jána Kollára so žiackym domovom v rokov. Od začiatku, teda od roku Petrovci 2004 – 2014. Ide o 212-stra1919, v petrovskom gymnáziu bolo novú publikáciu, pod ktorú sa ako zvykom po slovensky publikovať sú- hlavná a zodpovedná redaktorka hrnný prehľad aktivity školy a občas podpisuje Marta Pavčoková. GJK ju zároveň aj po srbsky až do roku 1940. vydalo spolu so Slovenským vydaV rokoch 1942 – 1944 sa správy tlačili vateľským centrom pri príležitosti v maďarčine a po oslobodení do roku 95. výročia založenia v novembri 1948 zase po slovensky. Po dlhšej 2014 a v tvrdom prebale ju vytlačila prestávke s tlačenými správami sa tlačiareň HL Print v Petrovci. Koncepcia pamätníc sa v podstate pokračovalo roku 1966 a možno ich sledovať v rôznych obmenách až do zachovávala, a tak aj táto najnovšia sa nepatrne líši od predchádzajúcej. školského roku 1981/1982. Prvá Pamätnica petrovského gym- Po úvode zodpovednej redaktorky názia vyšla k 50. výročiu školy roku a jeho obmenách v srbčine a anglič1969 a zachytila polstoročie pôsobe- tine v prvej časti Obnovenie a monia školy, druhá o desaťročie neskôr dernizácia gymnázia sa uvádzajú roku 1979 a obsiahla obdobie po základné údaje o tejto stredoškolskej prvej knihe. Na tretie pokračovanie ustanovizni, o stykoch so zahraniverejnosť čakala ďalších 15 rokov čím, o žiakoch generácie, o veľkej a vyšla pri 75. výročí gymnázia roku renovácií budovy školy, žiackeho 1995. Štvrtá nadväzovala na tretiu domova a informatických učební. a vyšla v roku 2004. Zase uplynulo Podrobnejšie sa píše aj o dobrodindesať rokov a pred sebou máme ďalší coch gymnázia a Nadácii Ing. Viktora • KULTÚRA •

Maceka, ktorá sa udeľuje od roku 2013. V druhej časti knihy sú zhrnuté aktivity správnych a odborných orgánov školy. O veľkej generačnej výmene profesorov sa okrem iného možno dočítať v časti Pracovníci školy a žiackeho domova, kde je pozoruhodné všimnúť si rad biografických čŕt o dôchodcoch tohto gymnázia. V publikácii sú zachytené aj aktivity záujmových školských krúžkov. Novovystavaný žiacky domov priniesol mnohé novinky, ale i početné aktivity internátnikov, ktorí získali cenné uznania tak v škole, ako i v širšom spoločenskom živote. Prvý veľký zoznam v knihe prináša súpis 818 obyvateľov internátu, žiakov a študentov, podľa rokov bývania v poslednom desaťročí. Na posledných očíslovaných stranách knihy nachádzame súpis a základné údaje o jednotlivých maturantoch. Od prvého školského zvonca roku 1919 do konca školského roku



2013/2014 gymnázium absolvovalo 4 351 žiakov a značná časť z nich úspešne skončila i vysoké školy. Okrem menoslovu 859 maturantov absolvujúcich školu v školských rokoch 2004/2005 až 2013/2014 a ich základných biografických údajov, túto časť uzavierajú reprodukcie tabiel maturantov. Pohľad na gymnázium v 21. storočí cez objektív je časť, ktorá prináša dva hárky na kriedovom papieri a bohatú galériu fotografií zo života a aktivít školy, jej profesorov a žiakov. Poprečitovali sme si knižku, ktorá svoju podobu dostala vďaka dobrej spolupráci kolegov profesorov a iných spolupracovníkov. Redakciu okrem šéfredaktorky Marty Pavčokovej tvoria jej kolegovia: riaditeľ Pavel Belička a profesori Ján Kopčok, Želislav Marušník a Jaroslav Grňa. Recenziu publikácie podpisuje Dr. Samuel Čelovský a Alena Pešková spolu s Marienou Korošovou vykonali zodpovednú prácu na jazykovej úprave. Dejiny tejto našej azda najvzácnejšej vzdelávacej inštitúcie ako písané svedectvo o poslednom desaťročí GJK svoj trvalý tvar dostalo v tejto piatej pamätnici. K jej vydaniu finančne prispeli Ing. Viktor Macek z Nitry, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá.

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Premiéru knihy Sny a hviezdy profesora Michala Filipa, ktorú pri príležitosti stého výročia narodenia nestora vojvodinskej slovakistiky zostavil Martin Prebudila, naplánovali na 16. januára o 17. hodine v miestnostiach novej fary cirkevného zboru SEAVC v Starej Pazove. Pred prezentáciou knihy o 15. hodine Organizačný výbor k 100. výročiu narodenia profesora Michala Filipa (7. 1. 1915 – 26. 5. 1989) naplánoval i spomienkové stretnutie pri rodinnej hrobke profesora Michala Filipa na staropazovskom cintoríne a o 16. hodine slávnostné odhalenie pa-

mätnej tabule na jeho rodinnom dome v Ulici Jovana Popovića 35. a. lš. NOVÝ SAD. Knižná premiéra Bibliografie Viery Benkovej sa uskutoční 18. januára 2015 o 18. hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade (Ul. Njegoševa 16) pri príležitosti šiesteho výročia tejto ustanovizne. Bibliografiu zostavila Boženka Bažíková a vydal ÚKVS.

3 /4630/ 17. 1. 2015

e. š.

Kultúra KULTÚRA V ROČNEJ SÚVAHE

Dôraz na kultúrny dorast Anna Francistyová

ak ako si kultúrni pracovníci na začiatku roku 2014 predsavzali realizovať tradičné podujatia a príležitostne sa venovať i niektorým významným výročiam, verejne privítať nové divadelné predstavenia, knižné tituly, tak nám teraz prichodí povedať, že plánované bolo i realizované.

V DIVADLE I STOVKA Divadelné jubileum mali vlani Kovačičania a v znamení ich úctyhodnej storočnice prebiehali nielen kultúrne diania v osade, ale i 43. PSODT Divadelný vavrín. Prehliadka bola práve v Kovačici od 24. októbra do 2. novembra, ponúkla 11 súťažných predstavení z 10 prostredí a zlatú plaketu a sošku NRSNM získalo práve jubilujúce divadlo – Divadlo VHV scéna pri DK 3. októbra za inscenáciu Starý frfloš v réžii Jána Makana. K divadelnému výročiu Kovačičania vo februári usporiadali fotodokumentačnú výstavu, niekoľko divadelných akcií a po prehliadke i premiéru príležitostného zborníka. Vlani si 100 rokov divadla vo svojom prostredí pripomenuli aj Slováci v Iloku. Festival DIDA v Pivnici si pripísal 20. ročník. Od 28. do 30. marca a potom od 4. do 6. apríla i k 20. výročiu OD Janka Čemana v Pivnici prebiehal rad podujatí, na samotnom festivale odznelo 9 predstavení, z čoho 6 súťažných. Zvíťazili Kysáčania s inscenáciou Klietka autorov Svetlany Gaškovej a Branislava Čemana, ktorý hru aj režíroval. Divadelný dorast si prišiel na svoje na 21. prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove. Od 6. do 8. júna súťažilo tu až 16 predstavení a bohatstvo nie je len v tomto údaji, ale aj v skutočnosti, že počas celej prehliadky členovia vystupujúcich súborov boli v Starej Pazove, a tak sa mohli nielen viac kamarátiť s hostiteľmi – vrstovníkmi, ale i sledovať všetky predstavenia a sprievodné podujatia. Zvíťazil súbor z KUS Petrovská

www.hl.rs

Malí Pivničania pod bdelým okom odborníkov rastú na opravdivých hercov

družina s predstavením Mušky z gumipušky v réžii Daniely Legíňovej-Sabovej a Ondreja Brnu. Prehliadka sa konala v znamení 150. výročia prvej zachovanej zmienky o divadelnom umení pre deti dolnozemských Slovákov autora Jozefa Podhradského. Niektorých mladučkých hercov, ale aj tých potenciálnych, stretli sme i medzi 60 účastníkmi 41. rozhlasovej súťaže mladých recitátorov 25. októbra v Štúdiu M Rádia Nový Sad v Novom Sade. Do výročnej divadelnej zásuvky ešte prikladáme dvojvíkendové augustovo-septembrové 19. Petrovské dni divadelné, ako i 5. ročník seminára Píšeš? Píšem! (18. – 23. augusta) v Pivnici, ktorý absolvovalo až 74 frekventantov, prvýkrát boli tu zapojené i deti a záujemcovia sa mohli prejaviť v niektorej z 9 dielní. V Laliti odzneli 12. divadelné dni Michala Benku-Uču, vo Vojlovici 11. dni Terézie Nedeljovovej-Hraškovej, v Kysáči 11. festival Zuzany Kardelisovej. Na novembrových divadelných hodoch v Kysáči zvíťazila inscenácia Play Karenina v réžii Petra Luptovského v podaní súboru zo Starého Tekova. Kulpínčania k svojmu jubileu – 110. výročiu divadla pripravili Divadelnú komédiu v réžii Jána

Informačno-politický týždenník

Chalupku a netrpezlivo očakávame aj premiéru detského predstavenia Soľ nad zlato v réžii Moniky Necpálovej. FESTIVALY, FESTIVALY Vlani sa úspešne aj festivalovalo. Na 44. folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch (31. mája) vystúpilo 27 súborov z 20 prostredí, ako i hostia. Zvíťazil FS SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu s choreografiou Ivana Slávika Od konopí po rubáč, najpresvedčivejšie spievala dievčenská spevácka skupina SKUS Jánošík a zabodoval i orchester SKOS Detvan z Vojlovice. Milovníkov vážnej hudby potešil 18. festival vážnej hudby Jarné nôty (21. júna) v Petrovci. Všetci folkloristi – mladší i starší – radosť mali z 21. detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči. Korunoval ho galakoncert 22. júna a zlatú plaketu a sošku NRSNM si vytancovali členovia DFS Govličky Kultúrneho centra Aradáč s pôvodným tancom Smrtnuvania v úprave a nácviku Maríny Malovej. Svoje miesto vo folklórom živote má aj Letný seminár pre umeleckých vedúcich folklórnych súborov. Jeho 11. ročník zaujal viac ako 30 záujemcov z 12 prostredí a prebiehal znovu na jednom mieste,

v Petrovci, od 14. do 17. augusta. Dvanásť nových skladieb priniesol 34. festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči (19. októbra), nejedna sa dostala do povedomia kultúrnej verejnosti a zvíťazila skladba Prečo láska odchádza autora Jána Petráša v prednese tiež odmenenej interpretky Anity Petrákovej. Deti spievali i na 22. vojvodinskom festivale slovenských ľudových piesní Rozospievané klenoty a najlepšou z 18 účastníkov bola Mária Bzovská zo Starej Pazovy. Nové detské skladby uvítali sme 14. decembra na 16. festivale slovenskej populárnej hudby Letí pieseň, letí v Kovačici. K doterajším vyše 360 novým piesňam z klenotnice tohto podujatia pribudlo nových 13 a tentoraz zvíťazila skladba z hudobnej dielne skladateľa a textára Ladislava Petroviča Júlový deň v interpretácii za prednes odmenenej Ivety Petrovičovej. Znovu v neobvyklom termíne – tentoraz od 14. do 16. novembra – prebiehalo Stretnutie v pivnickom poli. Náš najstarší hudobný festival si zapísal do vlastnej kroniky 49. ročník a spomedzi 23 spevákov zo Srbska, z Rumunska a Chorvátska svoje prvé „pivnické“ víťazstvo Kovačičanka Tatiana • KULTÚRA •

Jašková, predstaviteľka novosad- z miestnych spolkov sa ľahko bienále kysáčskych akademicského SKC P. J. Šafárika. Nevystali rozhodnú aj pre spev v cirkevnom kých výtvarných a úžitkových vlani ani regionálne festivaly, spevokole a neraz je to dokon- umelcov. V roku 2014 jubiloktoré sú vzácnym odrazovým ca ten istý kolektív. Zborovému vala Galéria Zuzky Medveďomostíkom mladým spevákom spevu sa i roku za nami venovali vej v Petrovci a k jej 25. výročiu v ich afirmácii a obidva prebiehali i organizátori a účastníci Letného 1. júla bola otvorená výstava v novembri. Na 19. banátskom zborového kempu. Bolo to už po 150 rokov výtvarného umenia festivale slovenských ľudových desiatykrát, a to od 14. do 16. vojvodinských Slovákov. Bola to piesní V padinskej doline (2. no- augusta v Petrovci. A odborne 101. výstava v tomto kultúrnom vembra) súťažilo 7 mladých spevákov a zvíťazila Michaela Marková z Kovačice, kým na sriemskej speváckej súťaži – na 15. festivale Rozospievaný Sriem v Starej Pazove (29. novembra) – vystúpilo 14 interpretov a najkrajšie spievala Snežana Kukučková z Lugu. Spievalo sa a tlieskalo aj na tzv. výberových festivaloch, ktoré majú tiež peknú tradíciu a kde si naše jednotlivé prostredia za odbornej pomoci školených hudobníkov vyberajú predstaviteľov na ďalší ročník Stretnutia v pivnickom poli: teda v Kysáči na Kysáčskom spevníku, v Petrovci na festivale Spievajže si, spievaj, v Padine na festivale Padina spie- Nezľakli sa ani neznámeho zvyku zo života starých a prastarých va. Ostatné osady svojich rodičov: Aradáčania na kysáčskej Zlatej bráne (Foto: E. Šranková) predstaviteľov „regrutujú“ zo spolkov po dohovore medzi si vlani na tento segment kultú- stánku a predstavených bolo ochotníkmi a vedúcimi. Dúfame, ry posvietili i účastníci Muziko- 24 výtvarníkov. V tejto galérii že tých prihlásených účastní- logickej konferencie, ktorá tiež bolo vlani spolu 6 výstav a svoju kov bude čím viac – najlepšie prebiehala po desiatykrát, a to 21. tvorbu samostatne prezentovali by bolo, keby boli zo všetkých novembra v Novom Sade v Ústa- i Mária Gašková z Kysáča a Ivan našich prostredí – a dúfame, že ve pre kultúru vojvodinských Slo- Križan z Petrovca (príležitostne sa o osud jubilejného 50. ročníka vákov. K stálemu zameraniu kon- k 70. narodeninám, ktoré oslávil tohto – ľudovo povedané – „piv- ferencie, a to je Slovenská hudba 23. apríla). Prácu akademického nického“ festivalu nebudeme vo Vojvodine, tentoraz pribudla sochára Jána Stupavského zo musieť znovu tak veľmi obávať. ústredná téma Hudobné umenie Starej Pazovy mohli vlani hodPritom chceme pevne veriť, že v živote človeka; zo stretnutia tiež notiť návštevníci jeho výstav sa ho dočkáme, tak ako to orga- pribudne zborník prác. v rodnej Pazove (10. februára) nizátori zo SKUS Pivnica zahlásili a v Novom Sade – v priestoroch – koncom mája. Vtedy bude totiž VÝTVARNÝ ŽIVOT ÚKVS (8. júla). Insitní maliari koruaj 50. výročie založenia Súboru Aj výtvarníci boli vlani činní, nujú svoju ročnú prácu na tradičpiesní a tancov V pivnickom poli, a to nielen v tvorbe, ale aj pre- nej výstave Kovačický október a tá iniciátora a organizátora teraz už zentácii svojho diela. Vlani nebol bola vlani usporiadaná 4. októbra polstoročného festivalu. „bienálny“ rok pre našich akade- už po šesťdesiatykrát. Nechýbali Pri hudbe ešte trochu zosta- mických maliarov, ale o bienálne ani samostatné výstavy a tenneme, aby sme si spomenuli na ukážky nebola núdza. Koncom toraz spomenieme tú (v poradí 7. stretnutie slovenských zbo- roka – 26. decembra – v Galérii 66.) k úctyhodnému 60. výročiu rov z Vojvodiny (22. novembra) Zuzky Medveďovej v Petrovci insitnej tvorby maliarky Alžbety v Petrovci. Tentoraz sa tu stretlo bolo 3. bienále slovenských vý- Čížikovej v jej rodnej Kovačici 6. 8 speváckych kolektívov z našej tvarníkov amatérov v znamení decembra. Nechceme zabudnúť krajiny a sústredenie obohatil 12 autorov, kým v Kysáči v Ga- ani na tradičnú Hložiansku palei jeden zbor zo Slovenska. Evidu- lérii Slovenského národného tu, ktorá si 3. mája pripísala už jeme zvýšený záujem o zborový domu už 8. mája bolo 1. bienále 21. ročník. Mladí výtvarníci sa spev v našich prostrediach, čo majstrov fotografie (za účasti 16 „školia“ na výtvarnom tábore si prichvaľujú aj cirkevné zbory, záujemcov z radov profesionálov Makovička v Petrovci. Na jeho lebo členovia speváckych telies a amatérov) a 20. decembra 3. 15. ročníku 13. decembra bolo • KULTÚRA •

vyše 50 účastníkov, vďaka žiakom z Nadlaku mal medzinárodný ráz, a vznikla tu i iniciatíva k založeniu Aktívu slovenských učiteľov výtvarnej kultúry v rámci ASP. OSLAVA LITERATÚRY Literatúra oslavovala v nových tituloch a jej protagonisti i na 58. literárnom snemovaní 7. júna v Petrovci. Prítomní si uctili životné jubileá Pavla Mučajiho (85 rokov), Márie Myjavcovej (80), Viery Benkovej (75), Michala Harpáňa (70) a Víťazoslava Hronca (70) a Cenu Nového života za rok 2013 bola udelená V. Hroncovi. Z literatúry a kultúry sme sa tešili aj na 8. medzinárodnom festivale prózy, na dvoch túrach projektu Literatour v Belehrade, Novom Sade a Báčskom Petrovci, na 43. Stretnutí pod lipami (v Kysáči 20. júna), pri udeľovaní mimoriadnych cien M. Harpáňovi (Veľká medaila sv. Gorazda), V. Benkovej (Cena Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo), Miroslavovi Demákovi (Cena Akadémie Iva Andrića), Michalovi Babiakovi a Kataríne Melegovej-Melichovej (Cena Ondreja Štefanku). Žiaľ, rok za nami mal aj smutné chvíle. Z našich radov do spomienok sa presťahovali: hudobná odborníčka Kvetoslava Benková (28. 7. 1951 – 9. 6. 2014), spisovateľ Pavel Mučaji (11. 10. 1929 – 12. 10. 2014), maliarka a režisérka Mira Brtková (5. 10. 1930 – 18. 12. 2014), kultúrny a divadelný nadšenec Zlatko Kotváš (19. 9. 1955 – 24. 12. 2014), vedecká pracovníčka a odborníčka na slovenské zahraničie PhDr. Ľubica Bartalská (21. 5. 1943 – 13. 11. 2014)... Kvitujeme, spomíname a plánujeme. Nezabúdame ani na všetky skvelé kultúrne akcie v rámci Slovenských národných slávností, tiež tie v organizácii MSS, SVC, NVU Hlas ľudu a v jednotlivých našich osadách. Chceme veriť, že v novom roku bude znovu dosť kultúry, umenia, i dosť šikovných jednotlivcov, tímov a štedrých inštitúcií na realizáciu naplánovaných akcií. I vďaka úsiliu a pochopeniu v radoch tretieho mandátneho zloženia našej tzv. kultúrnej autonómie – NRSNM.

3 /4630/ 17. 1. 2015

Kultúra Z AROMATICKÉHO LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ (9)

Rozprávkové metlíňa – Kochia (scoparia)metlovitá O

tomto záhradnom kríku nikto by nikdy nepovedal, že je veľký bojovník, ktorý má svoje zázemie v juhovýchodnej Ázii a že sa k nám do rovinatých záhrad dostal vďaka vetru!? V ďalekej juhovýchodnej Ázii rástli tieto kríky, ktoré Srbi nazvali „jednoročná popoluška“. Dorastá do hustého kríka, listy má priam úzke a jasnozelené. Aj svojím mnohorakým uplatnením v domácnosti, ale aj vzhľadom je lákavý. Dnes ho pestujú v mestských a iných záhradách a menujú ho aj letný cypruštek! A toto pomenovanie si aj zaslúži... Keby ste sa v myšlienkach vrátili do detstva alebo sa naň opýtali svojich starých rodičov, oni by vám o tomto kríku mohli vyrozprávať pravé príhody. Ide o tzv. dolnozemské metlíňa, ktoré rástlo v záhradách a na kvadrátoch za dedinou. Pravda, naše mamičky ho poznali dobre. Krík rástol rýchlo a do metra. Iné, podobné, i vyššie. Obe boli vhodné na zaplnenie dier v ohrade alebo

zateplenie kotercov, košiarov a poslúžili i ako dobrá ohrada od susedov v humne, ale i medzi dvoma domami. Metlíňa rastie kdekoľvek sa semiačka prichytia, i na pustej stepnej zemi, odtiaľ ho už vysušené vietor nesie, kam stihne. Z juhovýchodnej Ázie ho stáročia hádzal pred sebou, prenášal cez krajiny, nechával kvitnúť na púšti, ale aj neďaleko príbytkov, pri kotercoch zvierat. Až sa dostal k nám s vetrom prezývaným košava, ktorá v neskorú jeseň a studenú zimu vymetá pahreby, spolu s mýtickou speváčkou zimy Meluzínou spieva svišťavé piesne. Keď ohreje slniečko, semiačka metlíňa sa dostanú do zeme, po čase vyrastie zelená úhľadná rastlinka, podobná cyprušteku, ktorá z jesene zbĺkne ohnivou farbou... Naše mamičky si vyberali na dobrú domácu metlu druh – Kochiu scopariu, čiže Kochiu metlovitú, s drobnými semiačkami; krík zhnedne, vysuší sa, ale práve takýto je budúca dobrá domáca metla, ktorá sa dá for-

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Zaujímaví a vždy tvoriví Anička Chalupová

Obecnej knižnici v Kovačici už rad rokov pravidelne organizujú rôzne kultúrne podujatia: literárne večierky, dielne pre najmladších a pod. Na sklonku uplynulého roka 2014 v priestoroch tejto ustanovizne usporiadali výstavu fotodokumentov 250 rokov Banátskej vojenskej hranice, ktorú pripravilo Historické múzeum v Pančeve. Výstava obsahuje 30 panelov s bohatými údajmi o vojenskej hranici v období rokov 1764 až 1873. O výstave prostredníctvom videoprezentácie hovoril novinár a publicista Nikola Petkov z Crepaje. Výstava bude sprístupnená aj účastníkom zimných dielní. Už začiatkom nového roka knižnica sa totiž rozhodla, podobne ako aj v uplynulom roku, usporiadať zimné

www.hl.rs

dielne pre deti, s cieľom užitočne stráviť voľné chvíle zimných dní. Počas januára 2015, okrem príjemného teplého kútika, umožnia deťom získať vedomosti a pritom sa dobre pobaviť na troch zaujímavých dielňach, ktoré realizujú za pomoci mladých odborníkov. Prvú dielňu pod názvom Trpaslík, škriatok a novoročný sviatok pre žiakov základných škôl viedli Mia a Lea Sabové. Nasledujúca dielňa prebiehala pod názvom Nechcel by si žiť na vojenskej hranici v 18. storočí a vedúcim dielne bol Janko Tomáš. Poslednú dielňu Pokús sa o pokus bude viesť Janko Barnák, ktorý spolu s deťmi urobí rôzne jednoduché pokusy. Na realizácii týchto troch dielní sa podieľa celý kolektív knižnice v čele s riaditeľkou Máriou Ďurišovou, ktorá mala na starosti finančný podklad akcie.

Informačno-politický týždenník

movať. Ale čo vám mám ešte o ňom vyrozprávať? Možno i to, že kým bolo našské záhradné metlíňa zelené, bolo výbornou skrýšou deťom. Susedov Paľko a Mica za naším domom, kde žili ešte i Miloš a Tina, sa veru skrývali v známej hre Na skrývačku na pustej Lovásovej uličke alebo kedysi Škantíkovej – dnes Jánošíkovej (vari má dnes veľmi primerané pomenovanie, veď všetky deti z tohto konca Petrovca, čiže Mikovho sálaša boli a sú praví malí „Jánošíkovia“!). Jedno z detí počíta do sto, a potom so zatvorenými očami vyhľadáva skrytých kamarátov a kamarátky. No, a vždy to bolo husté metlíňa, kde som sa vedela zatiahnuť, kým ma neodhalil Miloš a spolu so mnou sa v ňom skryl. A predstavte si, vždy nás hľadajúci našiel medzi prvými... Najkrajšie a najlepšie metlíňa rástlo

u Struhárovcov a Ferkovcov, kde na prielohu stála vahadlová studňa a mala studenú temravú vodu; z tejto studne sa zásobovala celá táto Škantíkova ulička. Raz som sa v tejto, nie až tak hlbokej studni, skryla. Bola som ľahká ako pierko, nuž som sa po šibe spustila do vedra a tam s nohami vo vode márne čakala na odhalenie... Iba noc a mamička Ferková ma konečne našli, ale s veľkým úľakom, lebo si mysleli, že som strašidlo!... Ale to je už iná rozprávka... Metlíňa, čiže letný cypruštek sa dostal začiatkom 20. storočia do Ameriky, kde sa pestoval ako okrasný krík. Keďže sa rýchle rozmohol a ohrozoval žitné polia, sóju, cirok a vôbec obilniny, začali ho redukovať a ničiť... * Teda, čo o tejto našej poeticky znejúcej metle – Kochii metlovitej, čiže metlíňi treba ešte povedať? Iba vzdať mu chválu a úctu práve v týchto jesenných dňoch, keď zovšadiaľ zlietajú a opŕchajú listy zo stromov a kopia sa na dvoroch, v záhradách a na chodníkoch ulíc. Dobrá domáca metla z metlíňa urobí viac ako ktokoľvek iný s mechanickou metlou alebo prístrojom s nasávaním; k tomu domáca je, aj lacná a účinná, či nie!?

Nemôž ich „naterať“... Anna Horvátová

dklonov od spisovnej slovenčiny je neúrekom, pričom túto povážlivú situáciu zhoršuje aj sama skutočnosť, že sme vlastne dvojjazykovým spoločenstvom, v ktorom je, žiaľ, samozrejmé primiešať to-ktoré srbské slovo aj na úkor slovenčiny. Tak sa aj nenáležité sloveso – srbsko-slovenská skomolenina – „naterať“ vtislo do spisovnej slovenčiny a, žiaľ, tu pretrváva. Ani v slovenčine, ani v srbčine sa významovo nerozlišuje. Používa sa hlavne v takých situáciách, keď chceme násilím, nátlakom, mocou spôsobiť, aby niekto niečo urobil, teda donútiť či prisiliť na nejakú činnosť. Poslovenčené sloveso „naterať“, ktoré pochádza zo srbského naterati, možno vystriedať týmito slovesami: donútiť, prinútiť, ale aj slovesami silnejšieho významu nahnať, dohnať, alebo až prisiliť, priprieť. Príslušníkom slovenského

jazykového spoločenstva, najmä tým, ktorí sa riadia vedomím hlavné je, že rozumieme, čo si vravíme, predsa odporúčame zvoliť si jednu z tu ponúknutých možností, lebo všetky slovesá sú nadostač silné, efektné. Namiesto takýchto vetných konštrukcií: „Nemohli ich naterať učiť sa.“; „Do roboty ich nikto nenaterá.“; „Bolesť ma naterala k zubárovi.“ správne vystihneme podstatu veci aj v použitím slovenských slovies, a to v takomto znení: „Nemohli ich donútiť, aby sa učili.“; „Do roboty ich nikto nenaženie / neprinúti.“; „Bolesť ma nahnala k zubárovi.“ V pohnutých časoch ekonomickej krízy občas skomentujeme, že „nás bieda naterala šetriť“. V slovenčine sa odporúča použiť to takto: núdza nás nahnala šetriť. Slovesom nahnať vyjadrujeme aj hnaním niekam dostať, zhromaždiť, vohnať, prihnať statok do maštale; prihnať do blízkosti – nahnať poľovníkom zver, ako aj vyvolať, vzbudiť, spôsobiť niekomu strach(u), hrôzu. • KULTÚRA •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli 3 roky od smrti nášho drahého

ZUZANOU HRUBÍKOVOU 1943 – 2014 bývalou predsedníčkou spolku žien a čestnou členkou spolku z Petrovca

MICHALA SUROVÉHO

1945 – 2012 – 2015

Odpočívaj v pokoji. Spolok petrovských žien Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel, Ul. industrijska b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, Ulica Pariske komune 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku doručiť v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

Dni plynú, ale Ty si v našich srdciach a myšlienkach neustále s nami. Manželka, deti a brat

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu bratovi

JÁNOVI CHRŤANOVI 9. 9. 1949 – 8. 1. 2015 z Kanady z Windsoru

Dotĺklo srdce, utíchol hlas mal si rád život a všetkých nás. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová brat Michal s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu bratovi

JÁNOVI CHRŤANOVI 9. 9. 1949 – 8. 1. 2015 z Kanady z Windsoru

ktorý nás náhle a nečakane opustil a zanechal nás v slzách, smútku, bôli a žiali. Zostane nám iba spomienka na jeho dobrotu a lásku. S úctou

sestra Mária Gašková s rodinou

3 /4630/ 17. 1. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZPOMIENKA na sestru

SMUTNÁ ROZPOMIENKA na

ZUZANU PUCOVSKÚ – YAHIA

7. 4. 1952 – 9. 1. 2014 – 9. 1. 2015 z Jordánu rodom z Kulpína Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ. Navždy zostaneš v našich srdciach. Sestra Anna Agarská s manželom Ondrejom SMUTNÁ ROZPOMIENKA na sestru

ZUZANU PUCOVSKÚ – YAHIA

7. 4. 1952 – 9. 1. 2014 – 9. 1. 2015 z Jordánu, z Ammánu

7. 4. 1952 – 9. 1. 2014 z Jordánu

Svieť, svieca pokoja, ja žila som dobre, Pán to vie, milovala som vôňu kvetov, rodný kraj i každý les, ten pokoj, čo cítila som zo šumných stromov, rodnej roviny... ten pokoj ja cítim dnes. Bola si vynikajúcou a dobrou osobou, preto si Ťa navždy uschováme v srdciach. Kvetoslav a Anna

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

Očiam si odišla, v srdciach si zostala. Na Teba si s nehynúcou láskou stále spomína a za Tebou plače sestra Anna Agarská s manželom Ondrejom

JÁNOM BOHUŠOM 1948 – 2014 z Hložian

SMUTNÁ ROZPOMIENKA na našu tetu

ZUZANU PUCOVSKÚ – YAHIA

7. 4. 1952 – 9. 1. 2014 – 9. 1. 2015 z Jordánu rodom z Kulpína

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, ktorých si miloval. Za všetky tie trápenia, bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Navždy zarmútení manželka Katarína a syn Ján

Drahá naša tetka, aj po roku rozlúčky s Tebou si na Teba stále spomíname.

SPOMIENKA

Kvetoslav Agársky a Anna Legíňová

MÁRIA PÁLIKOVÁ

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamastarou a svokrou

rod. Čorbová 28. 7. 1946 – 11. 1. 2013 – 11. 1. 2015 z Kysáča

ANNOU BOVDIŠOVOU

rod. Lehotskou 8. 4. 1930 – 5. 1. 2015 z Petrovca Lúčia sa:

www.hl.rs

vnučky Mária, Gabriela a Miroslava s rodinami a nevesta Juliana

Bolo to sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Manžel Ján a dcéry Mária a Anna s rodinami

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu a starú mamu

ANNU ĎUROVKOVÚ

rod. Krnáčovú 17. 4. 1939 – 14. 1. 2014 – 2015 z Kysáča

Čas plynie a nevráti, čo vzal. Zostali len spomienky a žiaľ. S láskou si na Teba spomínajú: dcéra Mária s manželom Jánom a vnuk Miroslav Mučajiovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 14. januára 2015 uplynul rok, čo nás navždy opustila manželka a mama

ANNA ĎUROVKOVÁ

rod. Krnáčová 17. 4. 1939 – 14. 1. 2014 – 2015 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú manžel Pavel a dcéra Anna

TICHÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Bude tomu osem rokov, čo nás vo večnom žiali zanechal

JÁN TURČAN

6. 9. 1928 – 19. 1. 2007 – 2015 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

Svojou láskou a spomienkami chránime Ťa pred zabudnutím. Tvoji najmilší

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného syna

PAVLA BARTKU 1973 – 2011 – 2015 z Kovačice

Zanechal si nás v žiali, ale budeš žiť v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Navždy zarmútení

Tvoji rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

PAVLA BARTKA 1973 – 2011 – 2015 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomína brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérou Ivankou

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANE ČAPEĽOVEJ rod. Frankovej 1938 – 2015 z Kysáča

So svojou dlhodobou členkou sa lúčia a spomienku na ňu si zachovajú členovia spevokolu SEAVC – zboru v Kysáči

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. januára 2015 uplynú dva roky, čo nie je s nami

MARTIN MARKOV

30. 6. 1954 – 21. 1. 2013 – 2015 z Padiny Spomienky sú silnejšie od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Katarína, syn Aleksandar a dcéra Natalija • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a zaťa

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MICHALA GAŠKU

JAROSLAVOM PEŤKOVSKÝM

25. 9. 1961 – 4. 1. 2014 – 2015 z Kysáča Na Tvoju lásku a dobrotu si stále spomínajú: manželka Svetlana, syn Ján a svokra Ľubica Balážová

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca

1937 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku mu venujú manželka a syn Jaroslav s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MICHALA GAŠKU

JAROSLAVOM PEŤKOVSKÝM

25. 9. 1961 – 4. 1. 2014 – 2015 z Kysáča

1937 – 2014 Báčskeho Petrovca

S láskou si na neho spomínajú: syn Ivan, nevesta Tatjana a vnuk Milan

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

Tichú spomienku mu venuje syn Ján s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

ZUZANE IMBRONOVIĆOVEJ

MICHALA GAŠKU

rod. Labátovej 1938 – 2015 z Nového Sadu

25. 9. 1961 – 4. 1. 2014 – 2015 z Kysáča Navždy zostaneš v našich spomienkach. Sestra Mária Urbanová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na švagra

Zuzka naša, nech Ťa v nadhviezdnej výške anjeli ochraňujú. Sesternica Zuzana Pavlovová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou drahou

ZUZANOU IMBRONOVIĆOVOU

MICHALA GAŠKU

25. 9. 1961 – 4. 1. 2014 – 2015 z Kysáča Tichú spomienku mu venujú: švagriná Milota a švagor Pavel s dcérami Monikou a Máriou

rod. Labátovou 1938 – 2015 z Nového Sadu

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Tvoje verné Kulpínčanky: Katka, Marica, Branka a susedy Mária a Anna 3 /4630/ 17. 1. 2015

Oznamy BOLESTNÁ SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

na nenahraditeľného manžela a otca

S hlbokým bôľom a zármutkom oznamujeme, že nás naša drahá matka, stará mama a pramamička

DIPL. ING. ADAMA SUCHÁNEKA

ZUZANA TRIAŠKOVÁ

1941 – 2014 – 2015 z Nového Sadu rodom z Kovačice

rod. Tomeková 15. 2. 1932 – 11. 1. 2015 z Kulpína

náhle a nečakane navždy opustila a bolesť v srdci zanechala. Úprimne ďakujeme všetkým tým, ktorí nám v tejto ťažkej chvíli vyjadrili slová útechy a prišli ju vyprevadiť na poslednú cestu. Spomienka na Teba, milá mama a starká, natrvalo zostane v našich srdciach.

Dňa 22. januára 2015 uplynie smutný rok, čo si nás opustil a zanechal v žiali. Vždy si bol našou oporou, dobrým poradcom a útočiskom. Za všetko, čo si pre nás vykonal, Ti ďakujeme. S láskou a úctou si na Teba spomíname. Manželka Viera a dcéra Elena

Zarmútené dcéry Zuzana a Mária s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s mojou milou tetou

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel a otec

ZUZANOU TRIAŠKOVOU

JÁN KOVÁČ -VARGA

rod. Tomekovou 15. 2. 1932 – 11. 1. 2015 z Kulpína

Krásne chvíle, ktoré sme spolu strávili, mi navždy zostanú v nezabudnuteľných spomienkach. Odpočívaj v pokoji! Tvoja neter Marka Bohušová, rod. Šimová, s rodinou

Dňa 10. januára 2015 uplynul smutný rok odvtedy, čo nás náhle a nečakane opustil milovaný syn a brat

JÁN KOVÁČ -VARGA

10. 1. 2014 – 10. 1. 2015 z Báčskeho Petrovca

1981 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Nepomôžu modlitby, prosby, žiadne iné gesto, nikdy už nikto nezaplní to prázdne miesto.

Dni sa minú a roky plynú, zostáva iba trvalá spomienka na Teba.

Manželka Miroslava, dcéra Maja a syn Ján

SPOMIENKA

Rodičia a sestra so synom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

ALŽBETOU SUDICKOU rod. Benšovou 6. 2. 1934 – 15. 12. 2014 z Hložian

ANDREJA BABJAKA 1928 – 10. 9. 2011 – 2015

ANDREJA BABJAKA 1952 – 18. 1. 2013 – 2015

ktorá ma po ťažkej chorobe navždy opustila.

z Petrovca Spomienka nikdy neumiera, tá večne v srdci zostáva.

www.hl.rs

S láskou, úctou a vďakou sa so zosnulou lúči Vaši najmilší

Informačno-politický týždenník

manžel Ondrej

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s našou staručkou mamou, babkou a prababkou, ktorá od nás navždy odišla tíško, tak ako tíško aj žila,

na nedožité 90. narodeniny nášho otca, deda a pradeda

na mojich najmilších: syna, rodičov a brata

MÁRIOU ČELOVSKOU

PAVLA ČELOVSKÉHO

VLADIMÍRA VEREŠA

rod. Zelenákovou 9. 7. 1923 – 6. 1. 2015

1977 – 2002 – 2015

19. 1. 1925 – 1. 5. 2001

z Kulpína Odpočívajte spolu v láske a v pokoji. Vaši synovia Pavel a Ján a dcéra Mária Filipová s rodinami

SPOMIENKA Dňa 10. januára 2015 uplynul rok, čo nás nečakane opustil náš kmotor a kamarát

ALŽBETU FABIANOVÚ

JOZEFA FABIANA

1930 – 2010 – 2015

JÁN KOVÁČ -VARGA

1981 – 2014 – 2015 z Petrovca

JÁNA FABIANA

1927 – 1981 - 2015 1955 – 2014 – 2015 zo Starej Pazovy

Tie najkrajšie chvíle môjho života odišli s Vami. Utíchol smiech, žart a pieseň vymizli. Moje ranené srdce sa už len cez slzy usmeje. S láskou a úctou si na Vás spomína

Čas plynie a nevráti, čo vzal. Zostali iba spomienky a žiaľ. Už len kytičku kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný večný spánok môžeme Ti priať. Tvoji kmotrovci a kamaráti: Lekárovci, Struhárovci, Lačokovci, Peťkovskovci a Mučajiovci

DROBNÝ OZNAM TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45.

Zuzana Verešová s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

MARTIN ŠIRKA

31. 5. 1957 – 18. 1. 2012 – 2015 z Padiny

Neumrie nikdy ten, koho sme mali radi. V našich srdciach zostáva len spomienka a žiaľ. V srdciach svojich Ťa nosia a nikdy na Teba nezabudnú Tvoji najmilší: manželka Katarína a dcéry Katarína Kukučková s manželom Jánom a deťmi Jankom a Katarínkou, Martina Halabrínová s manželom Zlatkom a Božena s priateľom 3 /4630/ 17. 1. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 16. januára 19.30 Stretnutie v pivnickom poli z roku 2006 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 18. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 20. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní

Piatok Nočný program 16.45 Repríza nedeľných vysielaní 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné TV Týždeň prinesie príspevky: relácie (sobota) o dielni v Kovačici, o ďalšej odmene združenia EHO, o tom, ako Kysáčania trávia zimné večery, o uskladňovaní ekologického odpadu a o ozvenách teroristických útokov vo Francúzsku. Dúhovka bude venovaná zašlým časom pripomínajúcim, ako sa kedysi trávili dlhé zimné večery v Kovačici – na priadkach, na TV STARÁ PAZOVA ktorých ženy a dievčence priadli, vyšívali, ale aj chystali rôzne dobroty Utorok – sobota pre mládencov, ktorí si svoje 17.00 Správy vyvolené potom vyzvŕtali v tanci. 22.00 Správy

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 16. januára – Falošná identita Sobota 17. januára – Casanova, 1. časť Pondelok 19. januára – Teror na plese Utorok 20. januára – Red Streda 21. januára – Resident Evil – Zánik Štvrtok 22. januára – Slzy slnka 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Utorok 20. januára 16.00 Privatizácia médií – najpálčivejší problém V kovačickej knižnici tvorivo aj v zime Piatok 23. januára 16.00 Slovenský film: Orlie pierko Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 18. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Casanova, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Nedeľa 18. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 100 rokov divadla v Kovačici

O akcii darcovstva krvi v Hložanoch

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko dolnozemského spisovateľa pre deti narodeného 1958 v Novom Sade. Od roku 1993 žije na Slovensku. autorka: ANNA Olivera 2. časť BIČIA- Vučo tajn. ROVÁ

nášho vpíšte prvok, kto letopočtu pretekárske púšťové rámuje I U D družstvo zviera zložka obrazy (skr.)

stať sa čiernym

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. mesto Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. v chorv. prímorí

zázrak

AS obruba HL DU porisko ĽU

štítok Pančevo

1. časť tajničky

ž. meno nepovedal pravdu

zaručila podpisom

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 14. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 18. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

nula

mravouka

karát

8-členná

hud. skupina

ž. meno vpíšte NAL

tona

vpíšte RÝ

Taliansko TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Leskovac

vpíšte PSN

otcova sestra

dvojkol. vozík

ťukala onak

tečie zhora nadol

ekomarket

vpíšte ÍM

ž. meno druh rastliny

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 VODOROVNE: Pavol, bo, Olivera, Horov, nn, rag, Anka, A, apn, As, nálada, t, In, nudno, čokoľvek, I, Eva, šn, Erka, dtú, osloviť, ok, onen TAJNIČKA: PAVOL HOROV

vpíšte AMAL

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51/52 z čísla 51 – 52 Hlasu ľudu z 20. – 27. decembra 2014 bolo: VIANOCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: DANIELA PLACHTINSKÁ, Ul. maršala Tita č. 149, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

3 /4630/ 17. 1. 2015

Šport Súperi na dne bazéna ŠPORTOVÝ ROK 2014

Juraj Pucovský

nade získali zlato v streľbe zo vzduchovej pištole (1 142 bodov). Bronz sa zaleskol na prsiach Ivany Maksimovićovej, Andrey Arsovićovej a Katariny Biserčićovej v streľbe zo vzduchovky. Muži v zostave Nemanja Mirosavljev, Milenko Sebić a Stevan Pletikosić dosiahli rovnaký úspech v streľbe malokalibrovkou – 60 nábojov poležiačky. Andrea a Jasna sú prvé naše športovkyne, ktoré si zabezpečili olympijské víza pre Rio de Janeiro 2016.

spešný, neúspešný, škandalózny, smutný... Tak by sme v najkratšom mohli zhodnotiť rok 2014, v ktorom nám naši športovci na najväčších európskych a svetových súťažiach pripravili mnoho radosti, ale niektorí aj úplne sklamali. Netreba v žiadnom prípade pochybovať, že vodní pólisti a basketbalisti Srbska dosiahli najväčšie úspechy. Do radu úspešných podľa zvyku patria Novak Đoković, strelkyne, Novak je znova číslo 1. Tekajakári, plavci, zápasníci... nista Novak Đoković po vlaBasketbalisti Srbska potešili našu športovú verejnosť po získaní Najviac nás sklamali futbalisti, striebra v Španielsku ňajšom triumfe na Wimblevolejbalisti a volejbalistky, (Foto: kss.rs) done sa znova vrátil na čelnú hádzanári a hádzanárky. pozíciu ATP listiny. Najlepší Sale Nacionale a Teo. Pravda- ne najsilnejším Američanom, tenista sveta v roku 2014 zvíSrbsko – Maďarsko 3 : 0. Nie, že, ide o šéftrénera basketbalis- ktorí si ľahko a presvedčivo ťazil ešte na šiestich ďalších nejde o žiadnu výhru našich tov Srbska Aleksandra Đorđe- zabezpečili zlatú medailu – 129 turnajoch, a tak má vo svojej športovcov v jednom zápase vića a najlepšieho hráča Miloša : 92. Miloša Teodosića zvolili do kariére už celkove 48 triumfov. nad severnými susedmi. Je Teodosića, ktorí po dvanástich najlepšej päťky šampionátu. Vďaka vlaňajším úspechom to celkový epilóg troch naj- rokoch za pomoci ostatných Splnila sa tak naša predpoveď jeho konto je bohatšie o sumu významnejších súťaží vodných na parketoch priniesli prvú, spred roka, že by naši basket- nových 14.269,462 dolárov. pólistov v roku 2014. Zverenci striebornú medailu našéftrénera výberu Srbska De- šej krajine. Málo bolo jana Savića vlani na všetkých tých, ktorí verili, že sa súťažiach svojich súperov prak- Krstić, Teodosić, Bogdaticky ponorili na dno bazéna. nović, Raduljica, Bjelica, Za necelé tri mesiace získali tri Kalinić, Katić, Štimac a ostatní v konkurenzlaté medaily! Najprv v júni vo finále Sve- cii Spojených štátov, tovej ligy Srbsko ľahko pora- Brazílie, Francúzska, Arzilo Maďarsko 10 : 6. O mesiac gentíny a hostiteľského neskoršie na Majstrovstvách Španielska môžu dostať Európy v maďarskej Budapešti na stupienok víťazov. Výsledky v základnej naši „delfíni“ v semifinále po veľkom výsledkovom zvrate skupine to sčasti aj poprekonali Čiernu Horu 10 : tvrdili. Krstić a spolu9. Vo finále ich, samozrejme, hráči sa horko-ťažko dočkali hostitelia, ktorým sa iba po dvoch triumfoch pred vlastným obecenstvom a troch prehrách pre- Vodní pólisti Srbska na troch najväčších súťažiach v roku 2014 nemali nevydarila „pomsta“. Filip Fi- bojovali do ďalšej fázy seberovného súpera lipović a spoluhráči boli ešte Mundobasketu. A popresvedčivejší ako v Svetovej tom naši plne excelovalige a zlato si zaslúžili vďaka ví- li. V osemfinále porazili Grékov balisti už na Mundobaskete Najradostnejšou udalosťou ťazstvu 12 : 7. Koncom augusta 90 : 72, vo štvrťfinále priam v Španielsku mohli vykročiť v jeho súkromnom živote iste v príliš omladenej zostave vo zvalcovali favorizovaných víťaznou cestou. je syn Stefan, ktorý sa narodil finále súťaže o Svetový pohár Brazílčanov 84 : 56 a medaila 21. novembra 2014. Strelecký šport bol v roku vodní pólisti Srbska aj tretíkrát bola zabezpečená po treťom premohli Maďarov – 11 : 9. a najvýznamnejšom triumfe 2014 veľmi úspešný. Výberové Davor Štefanek sa stal piaNášho hráča Filipa Filipovića v semifinále nad európskym družstvo (Jasna Šekarićová, tym našim zápasníkom, ktorý druhýkrát v kariére FINA vy- majstrom – Francúzskom 90 : Zorana Arunovićová a Bobana získal titul svetového majstra. hlásila za najlepšieho vodného 85. Vo finále naše mužstvo už Veličkovićová) na Majstrov- Podarilo sa mu to v uzbeckom nemohlo úspešne čeliť skutoč- stvách sveta v španielskej Gra- Taškente, kde porazil všetkých pólistu sveta.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

disciplíne Dalma Benedeková-Ružičićová (500 m). Rozčarovania. Pripravili nám ich predovšetkým športovci v kolektívnych loptových hrách. Volejbalistky Srbska na Majstrovstvách sveta v Taliansku obsadili iba 7. miesto, kým volejbalisti skončili na 9. priečke v Poľsku. Hádzanárky našej krajiny vypadli už po súťaži v základnej skupine na ME v chorvátskom Osijeku, kde prehrali so súperkami z Čiernej Hory (22 : 19), Francúzska (27 : 16) a Slovenska (23 : 21). Tak vicemajsterky sveta z Belehradu obsadili predposledné 15. miesto. Hádzanári skončili na

sku. V prvom zápase sa zrodila šťastná remíza v Jerménsku (1 : 1), najviac vďaka brankárovi Stojkovićovi, ktorý kryl jedenástku. Zápas Srbsko – Albánsko je prerušený v 42. min. za stavu 0 : 0, keď sa nad štadiónom Partizana v Belehrade objavil lietajúci dron! Čoskoro sa na ihrisku strhla bitka, do ktorej sa zapojili aj niekoľkí diváci a futbalisti museli do šatní. UEFA prerušený zápas registrovala kontumačne 3 : 0 v prospech Srbska, ale nám zároveň odňala tri body, dva zápasy naši budú hrať bez obecenstva a FZ Srbska musel zaplatiť aj pokutu 100 000 eur. Už v prvom zápase pred prázdnymi tribúnami výber

Novak Đoković sa vrátil na prvé miesto ATP listiny tenistov

svojich súperov v grécko-rímskom zápase. Predtým takýto úspech dosiahli títo naši zápasníci: Borivoje Vukov roku 1963, Stevan Horvat (1963 a 1966), Sreten Damjanović (1971) a Refik Memišević (1981).

v hale na majstrovstvách Balkánu v tureckom Istanbule, keď „preletela“ 6,92 m. Je to o 19 cm viac od jej predchádzajúceho najdlhšieho skoku v hale a 10 cm viac od štátneho rekordu na otvorenom – 6,82 m.

Plavec Velimir Stjepanović sa zaskvel na Majstrovstvách Európy v nemeckom Berlíne, kde získal dve zlaté medaily – na 200 a 400 metrov voľným spôsobom. Z Majstrovstiev sveta plavcov v malých bazénoch v katarskej Dohe Velimir priniesol prvú medailu pre našu krajinu v dejinách tejto súťaže. Bronz na 400 m voľným spôsobom získal vďaka novému štátnemu rekordu – 3:38,17.

Historický úspech. Dosiahli ho na Majstrovstvách sveta v Moskve naši kajakári. Nebojša Grujić a Marko Novaković sa stali šampiónmi sveta v dvoj-

Nové úspechy atlétok. Ivana Španovićová a Tatjana Jelačová získali strieborné medaily na Majstrovstvách Európy vo švajčiarskom Zürichu. Španovićová titul vicemajsterky starého kontinentu osvojila vďaka skoku 6,81 m a Jelačová hodila oštep 64,21 m, a tak utvorila nový štátny rekord. Ivana sa z Majstrovstiev sveta v poľskom Sopote vrátila s bronzovou medailou, keďže ako tretia preskočila 6,77 m. Napokon výborná atlétka novosadského AK Vojvodina dosiahla nový štátny rekord v skoku do diaľky • ŠPORT •

Sestry Moldovanové v Moskve získali striebro a bronz

Srbska prehral s Dánskom 1 : 3. Šéftréner Dick Advocaat podal demisiu a na jeho miesto prišiel Radovan Ćurčić. Svetlá Paríža sa pre našich futbalistov teraz tak veľmi ďaleko. Ktohovie...

Plavec Velimir Stjepanović v Berlíne „vyplával“ dve zlaté medaily

ke 200 m, kým sestry Olivera a Nikolina Moldovanové získali striebro v dvojke na 500 m. Bronzové medaily získali Nikolina Moldovanová (200 m), tiež Marko Tomićević a Vladimir Torubarov v dvojke na 1 000 m, ako aj v neolympijskej

13. mieste a nebudú hrať ani na Majstrovstvách sveta v Katare po kvalifikačnom debakli s Čechmi. Futbalistov Srbska sme nevideli na Mundiali v Brazílii. Veľmi zle začali aj kvalifikáciu pre EURO 2016 vo Francúz-

Odchod športových legiend. Vlani zomreli viacerí známi, vynikajúci, niekdajší športovci, neskoršie tréneri a športoví pracovníci. Cestou bez návratu sa pobrali futbalisti Vujadin Boškov, Vladimir Beara, Ilija Pantelić, Milan Galić, Blagoje Paunović, Ivica Brzić, Joakim Vislavski, Petar Nikezić, vodní pólisti, bratia Predrag a Nenad Manojlovićovci. Je to veľká strata nielen pre ich rodiny a priateľov, ale aj náš šport vcelku.

3 /4630/ 17. 1. 2015

Snímky: z internetu

Šport STAROPAZOVČANIA NEZAHÁĽAJÚ ANI V ZIMNEJ PRESTÁVKE

V Jednote čakajú krajšiu jar Matej Bzovský

inulú jesennú polosezónu v Novosadsko-sriemskej lige priaznivci Jednoty by najradšej zabudli. Bola to na body chudobná jeseň. Či jar prinesie viacej radosti treba predsa počkať. Sú náznaky a oprávnené nádeje, že v druhej časti bude mužstvo Jednoty hrať lepšie a účinnejšie. Úvodné tréningy pod vedením Milana Vujasina absolvovali hráči Jednoty na vlastnom ihrisku, ktoré v marci dostane reflektory. Využijú aj areál v Športovom stredisku Futbalového zväzu Srbska, kde sú ideálne podmienky na tréningy. V klube rozmýšľajú aj o odchode na Slovensko, presnejšie do mestečka Miloslavov v blízkosti Bratislavy. Tam by mali pracovať na súhre mužstva, a tiež zohrať dva-tri priateľské zápasy v Senici a na okolí. „Dohodli sme sa s trénerom Vujasinom hľadať posily do každej formácie v mužstve, predovšetkým

v útoku, ktoré by zosilnili konkurenciu,“ povedal nám predseda Jednoty Michal Baláž, ktorý tiež ťažko prežíval trpké jesenné chvíle. „Kontaktujeme s niektorými hráčmi, hľadáme spôsob ako sa dohodneme, intenzívne a tvrdo pracujeme aj počas zimnej prestávky. Chceme úplne zreorganizovať Futbalovú školu, v ktorej pracuje až sedem trénerov, čo je predsa veľa, lebo to všetko financujú rodičia. Z vlastnej liahne sme málo získali, lebo nemáme mládežnícke mužstvo a ťažko mladšieho dorastenca ihneď zapojiť do prvej jedenástky.“ Vstup do novej, vyčerpávajúcej sezóny bude pre pazovských „modro-bielych“ ostrý od úvodného zápasu s erdevíckou Slogou, až po jarný finiš. Jednota si musí zabezpečiť záchranu a to znamená, že od začiatku má zaútočiť na jedno z miest v strede tabuľky. V pazovskom klube sa už v prvých dňoch nového roku rozkrútil transferový kolotoč. Z mužstva Jednoty do Švaj-

Šimanoviec prišiel útočník Miloš Krstović a v klube otvoria dvere ďalším talentovaným futbalistom. Z posíl plánujú zaangažovať ešte dvoch-troch kvalitných hráčov, zvlášť kanonierov, lebo na hrote útoku v jeseň najviac viazlo.

Vrátil sa domov: Predrag Travica (Jednota S. Pazova) čiarska odišiel spoľahlivý brankár Marko Mijatović. Vrátil sa však veľmi dobrý náhradník Predrag Travica, ktorého brankárskemu remeslu najviac naučil predseda Baláž. Zo

1. Omladinac 2. ŽSK 3. Borac 4. Kabel 5. Mladost 6. LSK 7. C. zvezda 8. Budúcnosť 9. Sloga 10. Ljukovo 11. Jednota 12. Kupinovo 13. Gran. Sremac 14. Index 15. Jugović 16. Hajduk

15 12 15 9 15 9 15 8 15 7 15 6 15 5 15 5 15 4 15 5 15 4 15 3 15 4 15 3 15 3 15 3

1 4 2 4 4 3 5 3 6 3 4 6 2 4 4 4

2 30 : 9 37 2 29 : 13 31 4 28 : 11 29 3 23 : 9 28 4 24 : 18 25 5 19 : 24 21 5 18 : 20 20 7 16 : 20 18 5 15 : 22 18 7 15 : 27 18 7 17 : 20 16 6 14 : 19 15 9 19 : 27 14 8 13 : 19 13 8 20 : 30 13 8 19 : 29 13

ROBOTNÍCKO-ŠPORTOVÉ HRY KOLKÁROV V PADINE

Vyhrali najmladší Ján Bokor

j počas tejto zimy v padinskej kolkárni bolo rušno. Kým sú kolkári KK Dolina na zimnej prestávke, na dráhy vykročili rekreanti, aby si vyskúšali sily v triafaní kolkov. Pekná a dlhoročná tradícia v Padine stále pretrváva. Tentoraz bol záujem trochu menší, lebo sa zúčastnilo iba osem celkov, čo však nevplývalo na kvalitu zápasov. Ba naopak. Počas decembra roku 2014 a do polovice januára 2015 v padinskej kolkárni bolo veľmi rušno a napínavo. Staršie a skúsenejšie mužstvá pomaličky ustupujú pred mladými kolkármi, u ktorých v posledných rokoch záujem o tento šport neustále stúpa. Potvrdilo to aj konečné poradie po skončení turnaja. Víťazom tohtoročného kolkárskeho turnaja v Padine sa stal naj-

www.hl.rs

mladší celok, v ktorého zložení boli sedemnásťroční chlapci, dobrí kamaráti. Mužstvo pod názvom Mládež Padiny aj skôr na seba upútalo pozornosť. Kolkári tohto celku zohrali svoje tretie finále za sebou, v ktorom konečne triumfovali, získali víťazný pohár a zlaté medaily. Striebro si okolo krku zavesili kolkári druhoumiestneného mužstva Color-plus. Bronzovými medailami sa ovenčili členovia celku Skubi-duby. Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili Denisa Sváka z celku Mládež Padiny. Úspešným organizátorom súťaže kolkárov v rámci robotnícko-športových hier bol KK Dolina, ktorý najlepším zabezpečil odmeny Víťazi kolkárskeho turnaja RŠH Mládež Padiny, stoja zľava: Želislav a na záver usporiadal večeru Jakáb, Željko Garafiát, Ján Vika, Daniel Baláž; v drepe zľava: Michal a zábavu s hudbou. Garafiát, Denis Svák, Michal Imro, Denis Povolný, chýba Ján Vlček

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VK KULPÍN NA PRAHU JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Vyrástli na silné mužstvo Katarína Gažová

esennú časť majstrovstiev prvé mužstvo volejbalistov Kulpína skončilo na pozoruhodnom druhom mieste Prvej vojvodinskej ligy – skupina západ. Všetky zápasy v tejto časti vyhrali, iba raz prehrali, čo, podľa slov predsedu Volejbalového klubu Kulpín Todora Radanova, bolo na príčine, že zakotvili na druhom mieste v tabuľke. „V pondelok 12. januára 2015 sme začali s prípravami na jarnú časť majstrovstiev. Hneď na prvom tréningu sme sa porozprávali s hráčmi a konštatovali, že máme kvalitných jednotlivcov, ale volejbal je predsa kolektívny šport, a tak musíme jednotne pôsobiť ako dobre zohraný tím. Hrdí sme, že máme v klube registrovaných až 21 hráčov, čo je pozoruhodný hráčsky potenciál. Všetci sa usilujú maximálne, ale vieme, že môžu hrať šiesti a tiež toľkí aj sedieť na lavičke. Každý z nich chce hrať, a v konečnom dôsledku preto aj vytrvalo trénujú, aby napokon zahrali v najlepšej zostave.“

Volejbalový pozdrav… V jarnej polosezóne VK Kulpín má pred sebou deväť zápasov. Z toho, ako vysvetlil predseda, iba tri stretnutia budú hrať doma v Kulpíne a ostatné na hosťovaniach v iných prostrediach. Tak už 21. februára 2014 zohrajú prvý súťažný zápas s novosadskou Vojvodinou v hale • ŠPORT •

VK Kulpín so sľubným počtom hráčov v Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina. „Doterajšia skúsenosť nám ukázala, že máme problém hrať vo veľkých športových halách. Niekoľko hráčov si na to zvyklo, lebo skôr tak hrávali, ale pre väčšinu našich volejbalistov je to nevýhoda. Predsa by som zdôraznil aj to, že dnes je taká doba, že mladí ľudia sú netrpezliví, chcú ihneď hrať, dokazovať sa. Preto sa snažíme vysvetliť im, že musia byť vytrvalí a že aj keď sedia na lavičke a sledujú zápas, mnoho toho sa môžu naučiť, aby im to pomohlo, keď vykročia na Zo zápasu so šídskym Vestom, ktorého Kulpínčania presvedčivo parkety. Pestujeme u nich prekonali športový, súťažný duch, turnaji v Novom Sade. Chlapčenské sme si obstarali aj podporovateľov lebo volejbal je taký šport. mužstvo tam v silnej konkurencii volejbalového stretnutia dievčat v Ale zároveň učíme hráčov, hralo päť zápasov. Predsa je účasť našom prostredí.“ aby si uctievali súperov.“ na takomto veľkom volejbalovom Volejbalový klub Kulpín 26. dePrípravy na jarnú časť podujatí pre nich veľmi osožná cembra 2014 v kulpínskej kaviarni majstrovstiev Kulpínča- skúsenosť a snažíme sa každý rok Dane usporiadal posedenie a kania začali kondičnými zapojiť sa do tohto turnaja v novo- marátenie volejbalistov, vedenia tréningami. Neskoršie to sadskom ŠPS Vojvodina. Na tieto a podporovateľov klubu, čo bola budú kombinovať v práci účely sa nám podarilo zabezpečiť aj príležitosť, aby zhodnotili dos loptou a nakoniec budú prostriedky za podpory sponzo- terajšiu súťaž a výsledky v takom výlučne pracovať na súhre rov. Aj dievčatá usilovne trénujú. S voľnejšom ovzduší. Okrem toho, ako mužstva. S hráčmi Kulpína pracuje nimi pracuje hráč prvého mužstva aj v rokoch minulých, klub vytlačil šéftréner, profesor telesnej výchovy Kulpína Ondrej Dudáš. Pre nich kalendár na rok 2015 s fotografiami Ján Lačok a kapitán mužstva Boris organizujeme priateľské zápasy. mužstiev VK Kulpín. Trovy si kryjú Relota, ktorý je jeho zástupcom. V Kulpíne plánujeme usporiadať prostriedkami z obecnej úrovne, „Na sklonku minulého roka sa jednodňový volejbalový turnaj ktoré však nepostačujú, a preto sa naši mladší dorastenci pod vedením pre dievčatá, na ktorý si pozveme vynachádzajú aj na iné spôsoby a J. Lačoka zúčastnili na Medzinárod- hostky zo Somboru, Báčskeho Pet- najčastejšie im pomáhajú dobronom novoročnom volejbalovom rovca a možno aj z Nového Sadu. Už dinci z domáceho prostredia. 3 /4630/ 17. 1. 2015

Šport MUŽSTVO BUDÚCNOSTI V STREDE TABUĽKY

Klobúk dolu za všetku radosť Ján Murtin

1 : 0, vo finiši hosťom klesla koncentrácia, o historickom úspechu hloinkasovali dva góly žianskeho FK Budúcnosť, a znova prehrali 1 : ktorý sa v lete prebojoval do 2. Novosadský Borac štvrtého stupňa súťaže v našej v 10. kole v Hložanoch krajine – Novosadsko-sriemskej vďaka dvom rýchlym ligy, tréner Siniša Stanivuk svojim gólom veterána Drazverencom dal tri týždne voľna. kulića domácim nedal Potom nasledovali prípravy, počas žiadnu šancu – 0 : 2. ktorých hložianske mužstvo zohraNapokon z hosťovania lo veľký počet kontrolných zápasov pri novosadskom Naja na lopatky rad-radom položilo lon pľaci, Budúcnosť si Najviac gólov a zápasov: Srđan Z. Matić súperov z Báčskej Palanky, Suseku, po triumfe v zápase s Rumenky, Futogu a triumfovalo aj Istota v bráne: Dragan Zeljković mužstvom Crvena zvezda priniesna turnaji v Kysáči. la prvé tri body – 3 : 2. No Hráči Budúcnosti však už v 12. kole po bledom už v prvom majstrovskom STRELCI A PENALTY výkone s výbornými hoszápase zaváhali v Ljukove, Najlepším strelcom jesene je Matić (7 gólov). ťami z Laćarka sa zrodila kde prehrali s rovnomen- Po dva góly vsietili Leđanac a Obradović, raz sa iba bezgólová remíza. ným domácim súperom 1 medzi strelcov zapísali Panić, Sivčević, M. Kobilarov Hložianski hráči sa : 0. V 2. kole po ozajstnom a Jelić, kým vlastný gól vsietil Mance (Omladinac čiastočne vykúpili na škandále a neregulárnom Nové Bánovce). hosťovaní v Erdevíku, góle z nepriameho kopu Obe jedenástky strelci Budúcnosti premenili, s domácou Slogou bolo „modro-bieli“ podľahli fa- kým z piatich pokutových kopov proti hráčom tiež 0 : 0. Hrdinom tohto vorizovanému mužstvu ŽSK „modro-bielych“ brankár Zeljković dve zneškodnil. zápasu, podobne ako aj zo Žablja – 0 : 1. s C. zvezdou, bol brankár V 7. kole na ihrisku pri novo- Zeljković, ktorý vo finiši zápasu Prvý bod si Hložanci priniesli z hosťovania u lídra tabuľky v No- sadskom Štrande sa hráči Bu- kryl strelu z jedenástky. Predpodúcnosti vôbec nezahanbili, ale sledné kolo prinieslo hrdinskú predsa po chybe brankára Popina výhru nad Jugovićom z Kaću 2 : Víchor z pravej strany: znova vyšli naprázdno, bolo 1 : 1, aj napriek tomu, že domáca Bu- Nenad Kobilarov 0 v prospech Kabela. Potom, po dúcnosť až šesťdesiat minút hrala denástku. Keď sa k tomu pridajú tvrdom boji, nasledoval domáci bez vylúčeného Miloša Kobilaro- aj nešťastné a zbytočné zranenia úspech nad novosadským In- va. Z posledného Lukića a Zeljkodexom – 1 : 0. hosťovania v Kuvića na tréningu, Aj na hosťovaní vo Vojke sa pinove hložian- HRALI DVA TÍMY klobúk dolu futpotvrdilo, že sa zverencom Sinišu sky tím si musel Dres Budúcnosti si v jeseni balistom, tréneStanivuka nedarí podľa vlastných priniesť aspoň obliekalo 22 futbalistov. Všet- rovi a vedeniu predstáv, lebo do polčasu viedli bod. Oslabené kých pätnásť zápasov zohral FK Budúcnosť za mužstvo hostí iba najlepší kanonier Srđan všetko to, čo vlani vo finiši poľavilo Z. Matić. Nasledujú Obradović pripravili svojim a prehralo 3 : 1. a Bjelajac (14), Alić, Sivčević fanúšikom. Po jesennom a Trivunović (13), Uroš JoksiNesmieme zaKapitán musel lepšie?: spustení opony budnúť, že po výmović, N. Kobilarov, Leđanac, Dragan Lukić na futbalových Đekić, M. Kobilarov (12), Ba- hrach nad petrovvých Bánovciach, kde sa im podaritrávnikoch Bu- tinić (11), Uglješa Joksimović skou Mladosťou, lo remizovať 3 : 3. Prvá výhra prišla dúcnosť zakotvila a Panić (10), Lukić (9), Popin (8), palanským celv 4. kole v Hložanoch nad mužna 8. mieste, keď Jelić (7), Zeljković (6), Zečević kom Krila Krajine, stvom staropazovskej Jednoty – 1 získala 18 bodov (3), Mitrović, Dujaković a bran- báčskou Tvđavou : 0. No už v nasledujúcom kole po s gólovým pome- kár Srđan K. Matić vybehli raz a menovkyňou najslabšom výkone minulej jesene rom 16 : 20. Hlo- na trávnik. z Mladenova, sa zrodil debakel v Bačkom Jarku, žianski futbalisti Budúcnosť sa keď domáca Mladost triumfovala nerozčarovali, naopak, je to solíd- prebojovala do finále poháropresvedčivo 4 : 1. Potom futbana bilancia. Na tento úspech vrhá vej súťaže na území Oblastného listi Budúcnosti dosiahli doma tieň nedisciplína jednotlivcov, futbalového zväzu Nový Sad, najpresvedčivejšiu výhru nad inlebo pre žlté a červené karty kde sa na jar stretne s mužstvom disponovaným celkom Hajduka Tréner Budúcnosti tréner Stanivuk nemohol vždy Hajduk z Čurugu. z Bešky – 3 : 0. na trávnik poslať najsilnejšiu jeSnímky: J. Pucovský Siniša Stanivuk

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Na ceste do Jánošíka

Cykloturisti v Bielom Blate

CYKLOTURISTI – HUMANISTI Z ORAVY

To dobrácke tvrdošínske srdce Juraj Pucovský

ola to už ich tretia cyklotúra cestami našej žírnej Vojvodiny. Prvýkrát k nám zavítali v roku 2010, potom nás navštívili v posledný júnový týždeň roku 2012, naposledy na bicykloch brázdili vojvodinskú rovinu v dňoch 20. až 28. júna 2014. Členov Cykloturistického klubu Tvrdošín medzi nás prilákal ich člen Hynek Miczko, ktorý žije v českom meste Frýdek Místek. Tento cykloturista od kosti spolu s kamarátom Petrom Kubáčom cestu do Srbska a Vojvodiny trasoval v septembri roku 2009, keď sme sa s nimi zoznámili, lepšie povedané, skamarátili v Laliti. Tvrdošínski cyklisti sa vlani rozhodli na bicykloch navštíviť banátske dediny, v ktorých žijú Slováci. Vyštartovali z Bieleho Blata, navštívili Kovačicu, Padinu, Vojlovicu, Jánošík, Hajdušicu... Potešili sa aj návšteve Belej Crkvy, Kruščice a Českého Sela, kde sa stretli s Čechmi, ktorí tam už desaťročia žijú. V minulých rokoch sme o našich kamarátoch z Tvrdošína písali ako o odvážnych, vytrvalých, dobromyseľných

a tvrdých mužoch rozličného veku a zamestnania, ktorých pochytila cykloturistika tak, že jej venujú každú voľnú chvíľu. Veď už dokázali, že im u nás vo Vojvodine nemohol prekaziť plány ani chladný dážď, ktorý ich tak dotieravo sprevádzal roku 2010 a vedeli sa popasovať aj s priam tropickými horúčavami počas jazdy na našich cestách. Vlani sme sa presvedčili aj v to, že cykloturisti z Tvrdošína majú dobrácke srdcia. Keďže k nám prišli bezprostredne po veľkých záplavách v Obrenovci a iných mestách a dedinách Srbska a časti Sriemu, rozhodli sa venovať peňažnú pomoc ľuďom, ktorým vodný živel zničil takpovediac všetko. Z iniciatívy Hyneka Miczka vykonali dobrovoľnú zbierku medzi sebou, 50 eur pridal aj primátor Tvrdošína Ivan Šaško, a tak 27. júna 2014 v Petrovci na účet Fondu pre zaplavené územia zaplatili 30 780 dinárov. Suma skromná, ale gesto veľké, velikánske! Zo srdca dobráckeho, kamarátskeho, ľudského... Milým priateľom za to patrí naša najúprimnejšia vďaka. Snímky: CK Tvrdošín

Na svadbe v Padine

František Kolodej, Hynek Miczko (ukazuje potvrdenie o humanitárnej pomoci) a Gusto Kecera (zľava) v Laliti

V Českom Sele

• ŠPORT •

U maliarky Zuzany Holúbekovej v Kovačici

3 /4630/ 17. 1. 2015

Bratstvo Binguľa (1947)

Bratstvo Binguľa (1950)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

OFK Binguľa

Učiteľ Michal Kopčok

Prvý futbalový klub v Binguli založili roku 1926. Vtedy mladý slovenský učiteľ Michal Kopčok priniesol z Československa prvú futbalovú loptu, a krátko potom v tejto sriemskej dedinke založili prvý Futbalový klub Bratstvo. Klub súťažil v okresnej lige, ale nemal významnejšie úspechy. FK Bratstvo pôsobil po začiatok druhej svetovej vojny, keď prestal s činnosťou. Po ukončení vojny, v roku 1946, druhý horlivý entuziast Ondrej Struhár do Bingule priniesol futbalovú loptu. O krátky čas sa ako fénix znova objavil FK Bratstvo a pokračoval v úspešnej činnosti na športovom pláne. Klub súťažil v Obecnej lige Šíd, z ktorej nikdy nevypadol, ani nepostúpil vyššie. V roku 1961 FK Bratstvo zmenil názov na OFK Binguľa, ktorý nesie až podnes. Futbalisti boli a až do dnešných dní sú najobľúbenejší športovci v Binguli. V radoch tohto športového kolektívu vyrástli početní mladí, dobrí a úspešní futbalisti, ktorí nezriedka zahrali aj v kvalitnejších kluboch v neďalekom Šíde a Sriemskej Mitrovici. Binguľčania sú spokojní s činnosťou svojho futbalového klubu, ktorému pravidelne finančne pomáha v riadnej činnosti tamojšie Miestne spoločenstvo Binguľa. Nešťastný osud tak chcel, že klub a svoju Binguľu v roku 1977 tragickou smrťou opustil Boško Milošević, jeden z najlepších a najperspektívnejších futbalistov v tejto dedine. S cieľom zachovať pamiatku na tohto mladého človeka a vynikajúceho futbalistu, členovia OFK Binguľa odvtedy každoročne v auguste organizujú Memoriál Boška Miloševića, na ktorom okrem hostiteľov hrávajú aj mužstvá z vyšších futbalových súťaží. Stanislav Stupavský Foto: autor a z albumu rodiny Struhárovej

Pamätná tabuľa na ihrisku

Ondrej Zorko a Vladimír Lovás, členovia Správy OFK Binguľa

Zľava stoja: Ondrej Struhár a Samuel Babiak (1947)

OFK Binguľa (2014)

OFK Binguľa (1969)

OFK Binguľa (1983)

OFK Binguľa – Jednota Šíd 1 : 4 (2014)