Hlas 04 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4631/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 24. 1. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Oslava k výročiu ÚKVS

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Imrich Kružliak, muž našej doby...

Museli sa aj presviedčať

Z obsahu

24. 1. 2015 | 4 /4631/

Uzávierka čísla: 21. 1. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Strach si (opäť) razí cestu 6 Mračná staré a nové 8 Aby strašiak menej strašil

9 SLOVENSKO 9 Bratislava nie je ďaleko

10 NAŠA TÉMA 10 Pri teplej piecke 11 Najlacnejšie a bez práce 13 Keď aj džomby hriali

14 ĽUDIA A DIANIA 15 Humánnym poľnohospodárom na znak vďaky 16 Chceli by mať vlastné miestnosti 20 Do nového roku s novými želaniami

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Školské radovánky

23 OBZORY 23 Imrich Kružliak, muž našej doby... 24 Témy a interpretácie

Prezentácia publikácie Etnokonfesionálna a jazyková mozaika Srbska prebiehala 15. januára v Klube poslancov v Belehrade. (s. 7) O. Filip Pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Michala Filipa (7. 1. 1915 – 26. 5. 1989), nestora vojvodinskej vedeckej slovakistiky, Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehade (druhý zľava), a Dr. Mišo Filip, predseda Rady MS Stará Pazova, v piatok 16. januára slávnostne odhalili pamätnú tabuľu na jeho rodinnom dome v Starej Pazove v Ulici Jovana Popovića 35. (s. 32) A. Lešťanová

28 Naše tradičné ročenky

31 KULTÚRA 31 S novou knihou do šiesteho roku 33 S úspešnou realizáciou a novými plánmi 36 O výtvarníctve teoreticky

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Trénujú a hrajú i v zime 49 Na vlaňajšej úrovni 50 Nároky náhle rastú, chcú titul! Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Rusíni žijúci v Srbsku oslávili národný sviatok 17. januára vo Vrbase. Ústredné oslavy sa konali vo vyplnenej sále kina Juhoslávia a v kvalitnom kultúrno-umeleckom programe sa predstavili aj členovia rusínskeho národného orchestra a spevácky zbor Kultúrno-osvetového spolku Karpaty. (s. 35) J. Bartoš

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Štrajk, zmluva, maturita

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec



V týchto dňoch sú oči verejnosti upriamené i na školu. Nielen preto, že sa začal druhý školský polrok, ktorý je pre žiakov záverečných ročníkov tak základnej, ako i strednej školy veľmi dôležitý.

ovno deň pred uzávierkou našich novín predstavitelia štyroch reprezentačných osvetových syndikátov a Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko zladili text dlho požadovanej kolektívnej zmluvy. Tým sa ešte neukončil štrajk osvetových pracovníkov, ktorý trvá od 17. novembra 2014 (o 15 minút skrátenými školskými hodinami), lebo sa ešte očakávalo podpísanie osobitnej kolektívnej zmluvy, ale bol to krok v tom smere. Touto zmluvou si osvetári „vybojovali“ podmienky podobné zamestnaným v zdravotníctve. Získali to, že pri riešení kádrových otázok v školách najprv budú na voľné miesta zaradení osvetári s neúplným fondom hodín a len ako posledné riešenie bude vypísanie súbehu. K doterajším trom jubilejným odmenám (za odpracovaných 10, 20 a 30 rokov) tiež pribudla i štvrtá – za 35 rokov. Od začiatku štrajku osvetári sa domáhajú vyradenia zo zníženia platov zamestnancov vo verejnom úseku (ktoré platí od 1. novembra), uvedenia platobných tried a zmenu zákona o základoch systému vzdelávania a výchovy. Po utorkových kompromisoch pri zlaďovaní textu osobitnej kolektívnej zmluvy, s ktorými bol spokojný aj minister Srđan Verbić, veríme, že sa v takomto štýle aj pokračovalo. Keďže sa tieto záležitosti finišovali práve po našej uzávierke, možno sa v týchto dňoch už zrušil štrajkový stav a vo všetkých školách sú vyučovacie hodiny znovu 45-minútové, možno je medzičasom zrušený aj Veľký svätosávsky pochod osvetárov cez Belehrad (zahlásený na 27. januára – Deň svätého Sávu). Logicky, po skončení zimných prázdnin čoraz viac sa spomína aj malá maturita, ktorá i pre tohtoročných ôsmakov znamená previerku vedomostí zo siedmich predmetov na troch testoch: z materinského jazyka, matematiky a kombinovaný test z biológie, zemepisu, dejepisu, fyziky a chémie. Zmena je v bodovaní, a to v tom zmysle, že vlani pri zápise do stredných škôl žiaci z testov na záverečnej skúške mohli získať 40 bodov, teraz 30 a zvyšných maximálne 70 bodov im prinesie dosiahnutý úspech v škole od 6. po 8. ročník. Na záverečnej maturitnej skúške ôsmakov čakajú iba nové nezverejnené úlohy a zbierky úloh na prípravu sú už v predaji. Žiakom radíme, aby sa venovali iba tejto časti školskej horúčky, teda pravidelným školským povinnostiam a ôsmakom i príprave na malú maturitu. Pomôže im to ľahšie zdolať dôležitú životnú skúšku – zapísať sa do želanej strednej školy. Potom ju už len šťastne zakončiť, čím skôr sa zamestnať a dúfať, že sa neocitnú v situácii svojich učiteľov – že budú musieť aj štrajkovať. Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  4 /4631/ 24. 1. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Vesta P

ovinná výbava bicyklistov podľa návrhu Zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o bezpečnosti dopravy na cestách bude počas jazdy v noci obsahovať aj bezpečnostnú reflexnú vestu, čiže vestu s odrazovou, reflexnou vrstvou, ktorá odráža svetlo. Nový text podľa toho návrhu v článku 28 obsahuje aj nasledujúci odsek: Bicyklista, čiže motocyklista, musí počas jazdy v noci, čiže v podmienkach zmenšenej viditeľnosti, nosiť reflexnú vestu. Spolky cyklistov z celého Srbska sú však otvorene proti tomuto návrhu. Totiž tento nový predpis, ktorý je obsiahnutý návrhom Zákona o bezpečnosti dopravy na cestách, a do ktorého mohli prednedávnom po prvýkrát nahliadnuť, vraj neprispeje k bezpečnosti cyklistov, ale práve naopak, pozmení ich na obete a zabrzdí rozmach cyklistickej dopravy v Srbsku. Zároveň pripomínajú, že podobné záväzky sa neuplatňujú takmer nikde v Európe. Aj aktuálne výskumy, ktoré sa zaoberajú touto problematikou, taktiež spochybňujú potrebu takýchto opatrení: nejestvuje taký trend v dopravnej politike a neodporúčajú ju ani vedúce svetové organizácie v oblasti cyklistickej dopravy, kým zasa nejeden promótor cyklistiky v Srbsku a v zahraničí sa zhoduje s tvrdením, že sa týmto spôsobom dodatočne obviňujú obete namiesto toho, aby sa problém riešil. Podľa názoru bicyklistov, aj tam, kde taká prax jestvuje, sú snahy, aby sa zrušila. Pritom obavy spôsobuje samotná prax, že sa zákony a zákonné dodatky schvaľujú bez konzultácií so záujmovými stranami, pričom sa upozorňuje, že ide o nedemokratickú prax, a preto sa žiada od inštitúcií, aby sa v budúcnosti neignorovala reprezentačná verejnosť. Problematická je pritom samotná uzavretosť procesu formovania dopravnej politiky, tiež zlá a sporadická komunikácia, ako aj problém identifikácie osobností, ktoré rozhodujú o dopravnej politike v Srbsku. Verejná rozprava o tomto návrhu sa uskutoční v Novom Sade už tohto týždňa, počas distribúcie nášho týždenníka, takže o jej výsledkoch sa dozviete až v budúcom čísle. www.hl.rs

168 HODÍN

Zodpovednosť na nitke

Michal Ďuga



Oto Filip

sudzujúc podľa januára, vyhliadky do blízkej budúcnosti naozaj nie sú priveľmi optimistické. Bez väčšej zodpovednosti také i zostanú. Okrem zmietania sa v ťažkých hospodárskych kŕčoch, ktoré dosť pravidelne vybuchujú do štrajkov a sociálnej nespokojnosti, otriasame sa v základoch aj pre celý rad iných problémov, káuz, nedopovedaných situácií. V riadne delikátnej chvíli, keď v Ukrajine opäť začalo vrieť, zvlášť pri Donecku, keď máme špecifické vzťahy nielen s Moskvou, ale aj s Bruselom, keď je aj na vnútropolitickej scéne stále rušno, prebrali sme predsedanie OBSE. Čo inými slovami a prakticky znamená, že zostáva a pretrváva nutnosť mimoriadne precízne a pozorne vážiť každé slovo a každý ťah, ak nechceme, aby sa nám vrátili ako bumerang. Do beztak zamotaného klbka problémov sa dostal aj kombinát Trepča, o ktorom v pondelok rokovalo Zhromaždenie Kosova. Šlo vlastne o návrh Zákona o verejných podnikoch, ktorým Priština prejavila úmysel prebrať kombinát. Našťastie, rozprava o tejto naliehavej téme bola odročená. Či pre ostré reagovanie našej vlády na úmysel Prištiny, aby nás mimo dialógu v Bruseli, na ktorom



len majú byť otvorené majetkové otázky, obrala o kombinát, či pre obrovské dlhy Trepče (asi 1,4 miliardy eur), či možno pre medzinárodne sprostredkovaný dohovor, aby sa do beztak neurovnanej situácie nevnášali nové zaťažujúce momenty… V každom prípade riadna dávka zodpovednosti musela byť aj tu. Kým Trepča ľahko mohla znamenať krok dozadu aj z aspektu priblíženia sa únii, no tým sa nestala, ďalšie prejavy zodpovednosti potrebujeme pri štyroch kľúčových bodoch v procese eurointegrácie, od naplnenia ktorých závisí, či prvé kapitoly v rokovaniach otvoríme v tomto polroku. Sú to vláda práva a boj proti korupcii, štrukturálne hospodárske reformy, zlaďovanie zahraničnej politiky s európskou a pokračovanie procesu normalizácie vzťahov Belehradu a Prištiny. V prípade vlády práva je jasné, že je v ohnisku pozornosti sloboda prejavu a situácia v médiách, ktorá sa zhoršila. Navyše, ich vlastníctvo ešte stále nie je celkom transparentné. A pritom je jasné, že sú slobodné médiá základným činiteľom, pilierom demokracie. Na zistenie, aké všetko vie byť naše novinárstvo dnes, netreba žiadna hĺbková štúdia. Stačí sa prejsť po najbližší novinový stánok a všimnúť si titulky väčšiny denníkov. Komentujúc predbežný

návrh Správy o pokroku Srbska v eurointegrácii, ministerka bez kresla poverená eurointegráciou Jadranka Joksimovićová skonštatovala v pondelok, že sú veci, ktoré treba napraviť, že je preto prijatý súbor mediálnych zákonov, ktorými sa má zlepšiť transparentnosť vlastníctva v médiách, ako i zodpovednosť za verejne vyslovené slovo a financovanie verejných servisov. Väčšiu zodpovednosť nakladá nielen zveľadenie mediálnej scény, ale aj pár príznačností tej politickej. Pre niektoré nezodpovedné vyhlásenia líder SNS a premiér Aleksandar Vučić oznámil, že ktokoľvek vnáša neporiadok do strany a využíva médiá na útoky na svojich, bude vylúčený zo strany po prvom budúcom incidente tohto druhu. Zodpovednosť a nastolenie demokratickej kontroly systému bezpečnosti sa žiada aj v kontexte potreby vyhnúť sa zahmlievaniu podstaty v jednotlivých kauzách, ako sú tie, ktorými sa odnedávna zaoberajú republikový ombudsman a minister obrany, alebo obvinenia z nezákonného odpočúvania... Je síce pravda, že je málokto rád, keď mu iní pozerajú na prsty, no v usporiadanej spoločnosti bez toho pozerania to nejde. Ako nejde na dlhšie ani život so zodpovednosťou na nitke, ktorá len že sa nepretrhne.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ANDREJ KUBIČEK, STREDISKO PRE ROZVOJ CIVILNEJ SPOLOČNOSTI

Výrazný stranícky vplyv Oto Filip

– Čo počas októbrových volieb členov národnostných

Informačno-politický týždenník

rád na vás nechalo veľmi silný dojem? – Za ten najsilnejší dojem by som označil to, čo pomenúva-

me partizácia. Ide teda o vplyv, zasahovanie politických strán do volieb, ktoré sa prejavilo ako svojrázne cvičenie alebo príprava straníckych kádrov a straníckych organizácií na takzvané veľké voľby: v republike, na pokrajinskej, prípadne lokálnej úrovni. Ak by sme uvedené chceli exaktne porovnať s predošlými voľbami národnostných rád v roku 2010, tak sme, žiaľ, nemali tie údaje, ktoré máme dnes. No zdá sa mi, že ten vplyv strán bol nedávno veľmi výrazný, azda ešte výraznejší ako pred štyrmi rokmi. • TÝŽDEŇ •

ZNOVU ZDOCHLINY NA KONZUM

televízne zábery z okolia Bečeja, keď traja mäsiari sekali uhynuté ošípané – v blate. Ani to neboli jediné známe počiny občanov bažiacich po ľahkom zárobku; o nezistených prehrešeniach tohto druhu radšej ani nemyslieť... Inak za nakazenie ľudí mäsom z uhynutých je predpísaný trest (iba!?) šesť mesiacov až päť rokov väzby, plus peňažný trest. Tí, ktorí potraviny Podľa oznámenia rezortného minisdávajú do obratu bez predbežnej terstva zakáľanie hoviad sa nekonalo v prehliadky kompetentnými osobitne vystavanom, osobami alebo po vypršaní teda uzavretom obzaručenej lehoty na použíjekte, lež na nekryvanie, môžu byť potrestaní tom a nechránenom väzením do troch rokov a betónovom dvore a peňažne. V prípade masozastihnutý je aj obvejšieho narušenia zdravia jekt, v ktorom sa koná následne spomenutých trestsolenie koží, ako i dva ných činov páchateľom súd objekty na výkrm môže vyrubiť dva až dvanásť dobytka. V jednom z rokov väzby. V tomto kontexte nich vraj bolo 13 kuje známy prípad zistenia smrti sov, z čoho 12 nebolo viac desiatok ľudí následne opatrených ušnými konzumovania pálenky tzv. značkami. Okrem „zozovače“. Zákon predpitoho majiteľ nevlastsuje i trest odňatia slobody ní dobytčie pasy a osobám, ktoré nesvedomite nemá ani osvedčenia Občanom sa odporúča nakupovať mäso a iné vykonávajú prehliadku poo zdravotnom stave potraviny len v legálnych predajniach, v ktorých travín. Tvrdenia médií, podľa živočíchov. Potreb- možno zistiť ich pôvod ktorých v Srbsku úraduje tzv. né doklady nemá ani mäsiarska mafia, ktorá za uplynulých pre jednu dojnicu a tri kone, ktoré sa zdravia a dôstojnosti. Vlani v dedine Jarak pri Sriemskej niekoľko rokov predala na desiatky ton nachádzajú v tom istom objekte. V druhom objekte inšpektori zaevidovali Mitrovici polícia zatkla dvoch tamoj- mäsa a výrobkov z mäsa uhynutých 14 hoviad; pre 4 z nich majiteľ nemá ších občanov, upodozrievaných z trest- živočíchov, predchádzajúci rezortný pas ani osvedčenie o zdravotnom stave ného činu výroby a predaja škodlivých minister odvrátil. Žiaľ, verejnosť málo a existujúce doklady vraj neobsahujú výrobkov. Policajti ich totiž pristihli na vie o tom, či a ako boli potrestaní údaje o realizácii zmeny vlastníctva šarhovni pri dedine Sibač (Obec Pećin- občania, ktorí ohrozujú ľudské zdravie ci) vo chvíli, keď sekali mäso uhynutého dávaním do obehu mäsa a mäsových nad dobytkom. V dôsledku zistených skutočností dobytka. Predtým, taktiež vlani, boli výrobkov (ale aj iných potravín), ktoveterinárna inšpekcia, ako uviedol zadržané dve osoby, ktoré pri Ilincoch ré nespĺňajú predpísané štandardy. denník Blic, ústnym rozhodnutím v Srieme z ošípaných vyrezali nohy, Bez toho a bez uvalenia drastických zakázala obrat uvedeného množstva urobili z nich klobásy a iné výrobky, trestov previnilcom červíček neistoty mäsa, ktoré bolo zhabané a dané ktoré predávali na zemunskom trho- vykúkajúci z otázky, čo vlastne jeme, mimo používania. Mäso nakoniec visku. Spomíname si aj na vlaňajšie bude bezpečne ešte dlho vŕtať.

Svinstvá treba drasticky trestať Juraj Bartoš

ž len pri zvukovej či písanej správe, nie to pri sledovaní televíznych záberov alebo pri pohľade na fotografie z nelegálneho bitúnku v dedine Cerovac pri Kragujevci, sa človeku dvíha žalúdok. Ako je známe z dennej tlače a televíznych vysielaní, 14. januára veterinárne inšpekčné služby prijali anonymnú informáciu, podľa ktorej sa v istom nelegálnom bitúnku „každý deň koná podrezávanie a spracovanie uhynutého dobytka“. Žiaľ, po obhliadke, ktorú vykonali v spolupráci s príslušníkmi Ministerstva vnútorných vecí, zistili, že informácia bola pravdivá. V tejto súvislosti sa v oznámení Ministerstva poľnohospodárstva o. i. uvádza: „Všetky objekty sa nachádzajú v úplne neprijateľných hygienických podmienkach mimo predpisov. V komorách a objekte na sekanie (mäsa – pozn. aut.) boli nájdené rozseknuté polovice 7 hoviad, s hlavami a vnútornosťami, a v plných mrazničkách objemu približne 400 litrov, junčové mäso a orgány. Junčové kosti sú zabalené v PVC vreckách, uložené povedľa vchodu do objektu na sekanie. Nájdené boli aj dva kamióny na prepravu živočíchov, vozidlo so zariadením na chladenie na prepravu mäsa...“

bolo neškodným spôsobom zničené v kafilérii, pod dozorom Republikovej veterinárnej inšpekcie, ktorá taktiež zakázala zakáľanie a obrat živočíchov zo spomenutých objektov. Keby spomenutý prípad bol jediný známy, bolo by možné hovoriť o izolovanom incidente. Naposledy však neprejde rok, aby sa verejnosť nedozvedela o podobných prípadoch, smerujúcich k ohrozeniu ľudského

POZNÁMKA

Strach si (opäť) razí cestu J. Bartoš

ebolo príliš ťažké predpokladať, čo sa bude diať po zločineckom útoku na redakciu parížskeho satirického časopisu Charlie Hebdo (7. januára t. r.). Že po likvidácii aktérov teroristického aktu budú nasledovať ďalšie útoky fundamentálnych islamistov nielen vo Francúzsku a nielen v Európe, že vo Francúzsku bude nasledovať veľkolepý protestný pochod na prejav spolucítenia s rodinami zavraždených občanov... Dalo sa • TÝŽDEŇ •

tiež rátať s tým, že zo šikovne skoncipovaného hesla: Je suis Charlie! (Ja som Charlie!) sa čoskoro stane „komerčná značka“. Ani na nové karikatúry urážlivé pre stúpencov islamskej viery nebolo treba dlho čakať. Všetko to, čo sa dialo pred zločinom v Paríži, i tým, čo sa deje a bude sa diať naďalej, pripomína začiatočný šum hrozivej lavíny, z ktorého tuhne krv v žilách. Nemožno zanevrieť na skutočnosť, že Východ a Západ sú v istom ohľade dva (nie síce celkom vzdialené, ale ani práve blízke) svety. Bez

vzájomnej úcty inakosti a práva na vlastné ponímanie života a ľudskej dôstojnosti dvoch protipólov ľudskej civilizácie, jej budúcnosť sa (naďalej) môže iba zotázňovať. Pravdaže, nepatrí sa maľovať čerta na stenu (ten tam beztak dávno, načmáraný, visí), lenže pred každou doterajšou planetárnou tragédiou zapríčinenou ľudským faktorom ľudia radšej oči privreli, než by sa na kúdele dymu, z ktorého neskoršie vzišiel nevídaný požiar, pozerali očami otvorenými. Hlučný (prečo nie?) nad násilnou smrťou

niekoľkých karikaturistov, svet zostal hluchý a nemý nad nedávnou násilnou smrťou približne 2 000 osôb v nigérijskom meste Bag. Zavraždili ich príslušníci islamistickej organizácie Boko Haram (názov v preklade znie približne ako Západné vzdelávanie je zakázané). Ten istý Západ, spomíname si, zostal rovnako nemý a hluchý (prečo!?) po tragických náletoch lietadiel NATO, na ktoré si živo spomínajú najmä rodičia tak isto nevinných obetí v Srbsku... Nie div, že strach si opäť razí cestu priamo do sŕdc ľudí, ktorí chcú žiť v mieri a pokoji, a nechcú ohrozovať život, ešte menej ukracovať oň iných ľudí, bez ohľadu na príslušnosť k tej či onej konfesii, k tomu či onému národu alebo štátu.

4 /4631/ 24. 1. 2015

Týždeň EKONOMICKÉ HORIZONTY

Mračná staré a nové Oto Filip

eby sa u nás ekonomike venovalo aspoň približne toľko pozornosti ako politike, asi by sa hospodárska a sociálna bilancia roka 2014 obišla s oveľa menej než s dvesto robotníckych štrajkov, s o čosi menšou beznádejou spôsobenou zhoršením všetkých hospodárskych ukazovateľov. Ďalší pokles hrubého domáceho produktu, sústavný, viac rokov trvajúci pokles priemerných dôchodkov, stále naštrbovanie hodnoty reálnych platov sa vo všetkom javia ako stálica, spôsobujúca nové denné a nočné mory. Z na sklonku roka zverejneného prieskumu Eurobarometra vyplýva, že si len 8 percent našich občanov myslí, že je ekonomická situácia dobrá, kým je 91 percent názoru, že je zlá. Až 93 percent respondentov sa nazdáva, že sa nezamestnanosť nezmenší. Takmer polovica (42 percent) si myslí, že sa dokonca zhorší. Napriek takýmto ukazovateľom a viacerým upozorneniam, podpora hospodárskej politike vlády je väčšinová, čo prakticky znamená, že ani veľká nespokojnosť zamestnancov nedokáže výraznejšie otriasť politickým vedením. Reálne údaje a základy dedičstva, s ktorým sme vstúpili do roku 2015, možno zistiť z jednej z posledných vlaňajších správ Republikového štatistického ústavu. Celková hospodárska činnosť,

pozeraná cez prizmu hrubého domáceho produktu a stálych cien, reálne klesla v roku 2014 o dve percentá v porovnaní s rokom 2013. Rast hrubej pridanej hodnoty si možno všimnúť v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, v úseku informovania a komunikácií, ako aj v doprave a skladovaní. Pokles zasiahol odvetvia, ako je zásobovanie elektrickým prúdom, plynom a parou, baníctvo, stavebníctvo, úsek finančnej činnosti a poistenia. Kým v poľnohospodárstve stúpol fyzický objem výroby o 1,5 percenta, v priemyselnej výrobe došlo k jej takmer sedempercentnému (6,8 percenta) poklesu. Miera nezamestnanosti, podľa ankety o pracovnej sile, bola v

www.hl.rs

treťom kvartáli 2014 17,6 percenta. Zárobky bez daní a príspevkov nominálne síce stúpli vlani o 2,6 percenta, no reálne boli menšie o 0,3 percenta než v roku 2013. Priemer platov, ktorý napríklad v roku 2009 bol 338 eur, bol v tomto roku, ale pred zmenšením zárob-

O posilnení malých a stredných podnikov prostredníctvom európskeho COSME programu sa nedávno rokovalo v Zhromaždení APV

Zo sesie o programe podpory lokálnym samosprávam v procese eurointegrácie

Jedna z konferencií na tému reforiem

Informačno-politický týždenník

kov vo verejnom úseku, 378 eur. Pozitívnych výnimiek je málo. Jednou je iste zmenšenie počtu nezamestnaných v Srbsku (o 27 640 osôb), najmä vo Vojvodine. Ich, podľa údajov Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť bolo koncom decembra 184 279 alebo o 15 491 menej ako 31. decembra 2013. Druhým kladom je, že napriek všetkým problémom ceny veľmi nekolísali. Odhaduje sa, že inflácia bude dvojpercentná. Na porovnanie, v roku 2010 bola 10 a v roku 2012 viac než 12 percent.

V podmienkach ďalšieho poklesu reálnych platov a dôchodkov, keď je aj export ako prvá páka hospodárskeho rastu otázny, keď Svetová banka ďalšiu pôžičku (400 miliónov dolárov) podmieňuje vysporiadaním sa s približne päťsto podnikov, ktoré sú na predaj, v pomeroch prebujnenej štátnej správy a pri poklese zahraničných investícií, jasné je, že ešte nadlho zostaneme v tieni hospodárskych mračien. Jasné je totiž, že je ozaj veľa mínusov, aby sme mohli žiť v pluse. Mínusy neminú ani štát, ani ekonomiku, ani občana. Intenciou rozpočtu je zatiaľ výrazné zredukovanie deficitu, takže odborníci predpovedajú asi šesťpercentné zmenšenie štátnej spotreby v porovnaní s týmto rokom. Penzie a platy vo verejnom úseku sú už menšie, čo znamená, že aj osobná spotreba klesne o také tri percentá. Reálne treba očakávať aj menšiu hodnotu dinára v porovnaní s eurom. Jasné je i to, že tisíce robotníkov fiktívne zamestnaných v podnikoch v prestavbe štruktúry zostanú bez práce, keďže ich firmám reálne hrozí likvidácia. Treba očakávať aj pomalší rast exportu pre nedostatočné ekonomické zotavenie Európskej únie, ako aj pre politické krízy otriasajúce aj iné štáty. Bez výraznejších reálnych investícií, ktoré sú to jediné, čo v pomeroch zmenšených príjmov, a tým aj menšej spotreby, môže zjemniť hospodársky pokles, ľahko ani hospodárstvu, ani nám zaiste nebude. A týmto pádom sa mnohým dni, ktoré načim prežiť, budú vliecť sťa roky. • TÝŽDEŇ •

Oto Filip

e to skutočne monografia na pohľadanie. V prvom rade pretože sú ňou, na vyše dvesto strán formátu A 4, obsiahnuté tisíce relevantných údajov, vyplývajúcich z demografických, sociálno-náboženských, sociálno-lingvistických a právnicko-normatívnych rozborov údajov zo sčítania obyvateľstva, domácností a bytov v roku 2011. Nebolo to ľahko, zvlášť ak sa na zreteli má skutočnosť, že sa obyvateľstvo formovalo rozličným spôsobom, pri vplyve početných činiteľov stanovujúcich spoločensko-historický, demografický, národný, ekonomický, sociálny, kultúrno-civilizačný rozvoj. Za posledné dve storočia moderných dejín Srbsko zdolalo tŕnistú cestu v úsilí vybudovať moderný štát. Náročné už aj preto, že v tomto úseku dejín bolo až dvanásť vojen, viac genocíd, kopa vzbúr a povstaní proti

 LETMO

Experti

ím menej vedomostí, tým viac drzosti. Jav, často sa prakticky prejavujúci útokom ako spôsobom najlepšej obrany. Keď pred niekoľkými rokmi bolo treba získať pár základných údajov o istom projekte od jedného z účastníkov, ináč asistenta na jednej z tunajších fakúlt, ten sa najprv hlboko zamyslel, pár minút uvažoval, aby potom vychrlil zo seba dosť nevrlú odpoveď: – Takto na tvári miesta to nepôjde. Zašlite mi otázky, ja o pár dní odpoviem, a potom mi vráťte text na autorizáciu... Času, samozrejme, na to nebolo, takže sa údaje museli pohľadať na inej adrese. Zhodou okolností predtým prebiehala konferencia o národnostných menšinách, ktorej účastníkom bol i predseda Srbskej akadémie vied • TÝŽDEŇ •

Titulka monografie

cudzím dobyvateľom, viac občianskych vojen, štyri ekonomické blokády, pätnásť veľkých diplomatických kríz, mnoho revolúcií a diktatúr… Komplikovaná geopolitická situácia sa preniesla aj do tohto storočia. Poznačená je mnohými nevyriešenými problémami, ako je napríklad otázka Kosova a Metóchie, miznutie a vznik nových štátov, následky nútených migrácií spôsobených vojnami na sklonku minulého storočia. Všetko to

Oto Filip a umení (SANU), náš najznámejší projektant mostov, akademik Nikola Hajdin, ktorý ako hostiteľ vítal jej účastníkov. Nastúpila jedna z prestávok. Novinárska zvedavosť nedala pokoja. Výsledkom bolo interview s prvou osobnosťou SANU, získané priam neuveriteľne ľahko. Napriek ponuke, lebo sa to pri takých špičkových svetových odborníkoch i patrí, autorizáciu odmietol. Tak na základe uvedeného prirovnania, ako aj pretrvávajúcej praxe, človek sa potom ťažko zbavuje myšlienok o evidentne prítomnom, akomsi zvrátenom systéme hodnôt. O tom, prečo sa u nás dosť často stáva, že sa žiak stavia akoby bol vzdelanejší než profesor, alebo že sa zdravotná sestra správa tak, že vie viac než lekár, technik, že je lepší než špecialista? Najpravdepodobnejšiu odpoveď možno hľadať aj vo výchove, aj v komplexoch, no najmä v tej prvej vete ako ich výslednom bode.

V rozprave, ktorá nasledovala, niektorí prítomní nastoľovali otázku začlenenia do mozaiky ešte niekoľkých menších menšín, počítajúcich skutočne skromný počet príslušníkov, iní, najmä z lingvistického úseku Srbskej akadémie vied a umení, mali pár poznámok na niektoré terminologické pojmy, ďalší boli toho názoru, že sčítanie mohlo zahrnúť aspoň niektoré časti Kosova a Metóchie… Napriek týmto postrehom bezmála všetci účastníci boli toho názoru, že treba dať klobúk dolu autorom monografie. Lebo je napísaná v súlade s najlepšími štandardmi štatistických ročeniek, s kopou údajov pre expertov rozličných oblastí, ktorí sa zaoberajú hlbšími analýzami príčin a následkov spoločenských fenoménov. Na záver zostáva zacitovať recenzentku prof. Dr. Irenu Pejićovú, ktorá uvádza, že táto štúdia môže byť korektným a profesionálnym spôsobom ponúknutá ako prameň každému čitateľovi zainteresovanému rozšíriť svoje poznatky o etnokultúrnych fenoménoch, ako aj o význame sčítaní obyvateľstva nielen vo sfére štatistiky, ale aj ohľadom viacerých aspektoch multikultúrnosti.

INÝ NÁHĽAD

Zložitá a veľmi pestrá

museli mať na zreteli autori najnovšej publikácie Republikového štatistického ústavu, ktorej vydanie podporila Európska únia: Dr. Vladimir Đurić, prof. Dr. Darko Tanasković, prof. Dr. Dragan Vukmirović a Petar Lađević. Na prezentácii, ktorá sa 15. januára konala v Klube poslancov v Belehrade, účastníkov pozdravil v mene RZS námestník riaditeľa Zoran Jančić, kým sa Dr. Vladimir Đurić zmienil o právnických aspektoch získavania a používania štatistických údajov o národnostnej, jazykovej a náboženskej príslušnosti obyvateľov. Prof. Dr. Darko Tanasković hovoril o otázkach náboženstva, o vzťahu relígie a národnostnej príslušnosti, o jednotlivých konfesiách, poukazujúc na väčšinu protirečení národnostného, jazykového a konfesionálneho súpisového vyjadrovania občanov, ktoré sú raz historicky podmienené, inokedy zase výsledkom kultúrnych rozdielov, alebo vyprodukované aj otvorenou a systematickou politickou kampaňou. Náčelníčka Oddelenia pre sčítanie obyvateľstva Snežana Lakčevićová sa zase zamerala na ozrejmenie viacerých demografických súvislostí a niektorých základných ukazovateľov o obyvateľstve, vyplývajúcich zo sčítaní.

Ďuro Varga

ETNOKONFESIONÁLNA A JAZYKOVÁ MOZAIKA SRBSKA

4 /4631/ 24. 1. 2015

Týždeň BOJ PROTI SIVEJ EKONOMIKE

Aby strašiak menej strašil Oto Filip

a vzniku sivej ekonomiky sa nepodieľajú len babky predávajúce kvety či med pred trhoviskami alebo drobní priekupníci na pľacoch. Jej rozmery sú omnoho väčšie a zložitejšie. Pre túto tieňovú zložku hospodárstva, ktorá vlastne ničí jeho štruktúru, ročne prichádzame o stovky miliónov eur potenciálnych príjmov na príspevkoch a daniach. Preto ju právom považujú za strašiaka každej ekonomiky. Podľa niektorých odhadov sivá ekonomika, čiže nepriznané a nezdanené príjmy, tvorí u nás až tridsať percent hrubého domáceho produktu (HDP). Jej objem nás vysunul na špicu európskych krajín. Na prirovnanie, vo Švajčiarsku a v Rakúsku sa jej objem k HDP pohybuje okolo osem percent. V časoch, keď nezostáva iné než sporiť každý dinár všade, kde sa dá, sa netreba diviť, že sa aj vláda naplno začína angažovať v tomto smere.

Minister práce Aleksandar Vulin vyhlásil pred niekoľkými dňami, že proti šedej ekonomike možno bojovať len zákonmi a že rezortné ministerstvo bude pokračovať v aktivitách v tomto smere. Najmä v tých, ktoré na starosti má inšpekcia práce a ktoré poskytli dobré výsledky v uplynulom období. – Zmenami Zákona o práci sme celkom zmenili úlohu inšpekcie práce, ktorá dosiahla mimoriadne

výsledky. V prípade 354 zamestnávateľov na základe rozhodnutí robotu získalo 16 454 osôb, čo nie je málo, – skonštatoval minister Vulin. V polovici januára vo vláde Srbska prebiehalo konštitutívne zasadnutie (na snímke) Koordinačného telesa na usmerňovanie aktivít v boji proti sivej ekonomike, založeného rozhodnutím vlády Srbska z 20. decembra 2014.

Predsedajúcou bola podpredsedníčka vlády a ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy Kori Udovički. V práci 30-členného telesa sa zúčastnili i minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić, minister financií Dušan Vujović, predstavitelia Ministerstva hospodárstva, Inšpektorátu pre prácu Ministerstva práce, Republikového sekretariátu pre národné politiky, Národnej aliancie pre lokálny ekonomický rozvoj… Na pretrase bol pracovný materiál pre východiskové základy na vypracovanie Národného programu na čelenie sivému hospodárstvu. Predbežný návrh Národného programu, ako aj predbežný návrh Akčného plánu boja proti sivej ekonomike, sa očakávajú koncom marca a mali by byť vládou schválené v apríli. Ako podstatný základ boja proti tej časti ekonomiky, ktorej existencia sa u nás dlho tolerovala, údajne v záujme zachovania sociálneho mieru.

Z OKRÚHLEHO STOLA O NEDÁVNYCH VOĽBÁCH NOVÝCH NÁRODNOSTNÝCH RÁD

Tiene zrkadlenia O. Filip

radný názov najnovšej štúdie Strediska pre civilnú spoločnosť je Za zrkadlom a pokojne mohol byť i Za kulisami. S podnázvom znejúcim o národnostných radách národnostných menšín, o voľbách 2014 a ešte kadečom, v polovici januára v belehradskom mediálnom stredisku prebiehal tematický okrúhly stôl. Usporiadali ho v rámci širšieho projektu Škola pre práva menšín a integráciu, podporeného Nadáciou pre otvorenú spoločnosť a Misiou OBSE v Srbsku. Pohľad dozadu, aby sa ľahšie hýbalo dopredu. Bol to základný motív vzniku štúdie autorov Dr. Vladimira Ilića a Andreja Kubičeka, ktorú predovšetkým písalo

www.hl.rs

Zo štvrtkového okrúhleho stola

samotné dianie: účinkovanie a pozorovanie, rozhovory s aktérmi a účastníkmi národnost-

Informačno-politický týždenník

ných volieb, taktiež rozhovory s tými, ktorí v nich neúčinkovali. Samozrejme, je v nej i štatistika,

mediálne záznamy, komentáre zo sociálnych sietí… Jedným zo základných záverov prezentácie a rozpravy je, že národnostné voľby, ako aj všeličo iné u nás, boli nielenže riadne spolitizované, ale i dosť podobné tým väčšinovým. Do tretice treba uviesť, že sa vo volebnom období veľmi málo, v niektorých prípadoch dokonca azda najmenej, hovorilo o tom, o čom sa malo najviac: teda o ochrane menšín, ich jazyku, kultúre. Dva pé, peniaze a politika, aj u nás takmer všade hýbu dneškom. Preto sa netreba diviť, že aj pred, aj za volebným zrkadlom bolo nemálo tieňov, hlavne straníckych. Nič nového pod slnkom. Na opakujúce sa demokratické deficity sme si už akosi dosť zvykli. • TÝŽDEŇ •

Slovensko Bratislava nie je ďaleko SEDEM OTÁZOK PRE ARCHITEKTKU PETRU ČEMANOVÚ

Rastislav Boldocký

ulpínčanka Petra Čemanová trochu netradične odišla žiť do Bratislavy až po dokončení vysokej školy. – Na Slovensko som prišla ešte v roku 2006. Po úspešnom ukončení štúdia na FTN som sa stala architektkou a na Slovensku som zapísala doktorandské štúdium, – vysvetľuje. Ako dodáva, neľutuje, že si zvolila takýto postup. – Na štúdium v Srbsku rada spomínam, s kamarátmi si to často pripomíname. Keby som išla odznova študovať, urobila by som to isté. Po príchode do nového prostredia dostala možnosť učiť na fakulte a venovala sa téme porovnania a revitalizácie nábreží Dunaja v Bratislave a v Novom Sade. Súčasne sa však zapájala do praxe. – Pracovala som na veľkom počte projektov, ako moderné obchodné a zábavné centrá, bytové komplexy a administratívne budovy v Bratislave a okolí, fakultná nemocnica v Českej republike, 5-hviezdičkový hotel priamo v historickom centre Bratislavy, hlavná autobusová stanica, rekreačné centrum, logistické haly, showroomy, dostavby, – spomína. Ako architektka pracuje aj dnes a práca ju napĺňa. Vďaka nej precestovala Európu a zúčastnila sa na veľkom počte

konferencií, výstav, architektonických podujatí, veľtrhov. – Každý deň sa stretávam so zaujímavými výzvami, čo ma nesmierne baví. Je to dynamické a vyžaduje si to kreativitu. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Najťažšie boli určite začiatky a zvyknúť si a rýchlo sa zorientovať v

v kontakte. – Kedy si si uvedomila, že sa nevrátiš? – Zatiaľ som o tom ešte neuvažovala. Nehovorím, že sa niekedy nevrátim, ale zatiaľ som tu. Pracovne tu mám viac možností. Byť tu je pre mňa výzvou,

Nákupné centrum Bory: Petra je na túto stavbu v Bratislave obzvlášť hrdá cudzom štáte, v ktorom všetko inak funguje, a uplatniť sa a zviditeľniť v praxi, keďže je konkurencia veľká. Bolo ťažké, samozrejme, rozlúčiť sa s najbližšími, ale, našťastie, dnešná moderná doba nám umožňuje dennodenne byť

keďže veľa projektov vypracúvame aj pre zahraničie a každý je sám osebe veľmi zaujímavý a špecifický. – Mala si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil

nejako pôvod tvoju kariéru? – Určite áno. Ešte počas doktorandského štúdia som nadviazala kontakty medzi FA v Bratislave a FTN v Novom Sade a do veľa projektov a grantov sme išli spoločne. Bolo to zaujímavé pre všetkých – medzinárodná spolupráca je veľmi dôležitá. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Asi za svoj najväčší kariérny úspech považujem nedávno dokončené veľké obchodné centrum v Bratislave, na ktorom sme robili dlhé roky a spolupracovali so známym talianskym architektom Massimilianom Fuksasom. Ja som tam bola ako lokálny architekt a bola to zaujímavá spolupráca aj vo fáze navrhovania a projektovania, ale aj počas výstavby. – Ľutuješ niekedy, že si odišla z Kulpína? – Neľutujem, lebo viem, že kedykoľvek sa môžem vrátiť. Kontakty udržiavam neustále a vzdialenosť do Bratislavy nie je až taká veľká, aby som nemohla ísť pozrieť svojich najbližších častejšie. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – Neviem. Nad tým som nerozmýšľala. Beriem zatiaľ veci tak, ako sú v súčasnosti. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Srbsku, samozrejme.

SLOVÁCI SA BUDÚ VYJADROVAŤ AJ K TOMU, ČI BY HOMOSEXUÁLNE PÁRY MALI ADOPTOVAŤ DETI

Kontroverzné referendum o rodine R. Boldocký

anželstvá a adopcia detí homosexuálnymi pármi, ale aj sexuálna výchova v školách?! Tieto otázky sa v posledných týždňoch často skloňujú v slovenskej spoločnosti. Dôvodom je blížiace sa referendum o ochrane rodiny, ktoré bude 7. februára. Predreferendovú kampaň pritom poznačili viaceré kontroverzné kroky a vyhlásenia. Plebiscit vďaka vyzbieraným podpisom presadila konzervatívna Aliancia za rodinu. Slovenskí občania budú odpovedať na tri otázky: „1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?, 2. Súhlasíte s • SLOVENSKO •

tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?, 3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ Aby plebiscit bolo úspešné, musí sa v ňom zúčastniť päťdesiat percent voličov. Od samého začiatku vyvolávalo referendum kontroverzie. Viacerí právnici spochybnili, lebo sa podľa nich otázky týkali ľudských práv a tie nemôžu byť predmetom ľudového hlasovania. Aj preto prezident Andrej Kiska dal posúdiť ústavnosť otázok Ústavnému súdu. Ten trochu prekvapivo dal zelenú

trom z pôvodne navrhnutých štyroch otázok, čo rozzúrilo najmä aktivistov za ľudské práva. „Deti by mali mať právo na výchovu v kvalitnom rodinnom prostredí, ktoré dokážu plne zabezpečiť aj rovnakopohlavné páry, než v odcudzenom prostredí detských domovov,“ povedala napríklad denníku Pravda Jana Jablonická-Zezulová z iniciatívy Inakosť. Ďalší konflikt sa vynoril len nedávno, keď najsledovanejšie televízie v krajine odmietli zverejniť platenú reklamu Aliancie za rodinu, ktorá mala ľudí vyzvať k referendu. Na druhej strane po kostoloch začali kolovať letáky, na ktorých bolo napríklad uvedené, že homosexuáli žijú v priemere o dvadsať rokov menej než heterosexuáli a

miera samovrážd je v ich prípade oveľa vyššia. Tieto štatistiky pritom nepotvrdil žiadny vedecký výskum. Za akciou je podľa všetkého kontroverzná konzervatívna aktivistka Jana Tutková, ktorá sa svojho času zviditeľnila bilbordovou kampaňou proti potratom so záberom mŕtveho embrya. V takejto situácii sa politické strany stavajú k ľudovému hlasovaniu rezervovane. Otvorene ho podporilo len konzervatívne KDH, zatiaľ čo liberáli zo SaS ho ignorujú. Ostatné politické subjekty, vrátane vládneho Smeru – SD, prejavili skôr vyhýbavý postoj. Spravidla voličom odporúčajú, aby sa na referende zúčastnili, ale nedávajú žiadne odporúčanie, ako majú hlasovať.

4 /4631/ 24. 1. 2015

Naša téma  NAŠA TÉMA

Pri teplej piecke Jaroslav Čiep

amotné pomenovanie našej januárovej témy u väčšiny ľudí, zvlášť tých starších, pripomína detstvo a zimné večery strávené v kruhu rodiny, susedovcov a kamarátov, keď neraz niekde pri kucove či spoza neho, kde bolo teplučko a útulne, načúvali rozhovorom starších. Pri dlhých zimných večeroch si ľudia rozprávali o vlastných skúsenostiach a zážitkoch. Deti tak počúvajúc nadobúdali vedomosti o svete, lebo informácie, ako ich poznáme v súčasnosti, nezískavali elektronickým spôsobom cez televízne obrazovky, či vo virtuálnom svete na internete, ale iba ústnym podaním a prerozprávaním toho, čo si niekde prečítali v novinách a neskoršie zachytili cez rádio prijímače. Z vykurovania svojich domov a príbytkov sa kedysi nerobila celá veda, ako vykurovaciu sezónu poznáme dnes. Nebolela našich

starých hlava z toho, či zvýšia cenu elektriny, či odčerpajú vodu z uhoľných kopov a nedajbože či Rusi uzatvoria plynovody. Kedysi sa vykurovalo s tým, čo bolo poruke. Pozbierali sa zvyšky z polí, k tomu omrvené šúľky, trochu dreva a sporák v kuchyni alebo murovaná pec boli súčasným slovníkom povedané viacfunkčnými prístrojmi: dva v jednom – i zohriali a v nich sa i jedlo pripravilo. V mestách časom pribudlo i diaľkové vykurovanie, a podobne ako na našich dedinách, kde okrem pecí, ktoré trvalejšie vyžarovali tepelnú energiu, časom si ľudia zaviedli ústredné vykurovanie. Najprv na pevné palivo a s krízou v deväťdesiatych rokoch pribudli k tým peciam aj naftové nádrže s horákmi, a potom aj elektrické prístroje s ohrievačmi napojené na kruhový tok vody. Až na prelome storočí na dedinách výraznejšie zavádzali plynové po-

Pri teplej piecke

trubia a v domácnostiach pribudli plynové pece a kotly. K poznatkom o tom, že novostavba je energeticky omnoho náročnejšia od starých domov, sa prišlo neskôr a v poslednom čase vidno, že zaberá na intenzite aj zatepľovanie domov – polystyrénový obal a plastové okná a dvere, ktoré lepšie tesnia. Lebo, ako sa tomu hovorí, v tejto kríze si nik nepraje „vyhadzovať“ peniaze von oknom. Mnohí celý rok kalkulujú, ako čím menej stroviť na

vykurovanie príbytkov, a preto v poslednom čase jednu z najekologickejších energií – plyn, ktorý je pridrahý, z vykurovacieho sortimentu viacerí už vyradili. K tradičnému uhliu si ľudia čoraz viac zadovažujú i drevo. Pribúdanie pecí na pelety je nateraz akosi „hanblivé“. Prechádzajúc sa Petrovcom, z komínov často i tejto zimy možno zavoňať aj zvláštnu prímes. Ide o vôňu spálenej kukurice. Totiž keďže v jeseň kukurica bola dosť plesnivá, mnohí i celé kukuričné šúľky využijú na tieto účely. Na rozdiel od minulej zimy, aktuálna zimná sezóna je nadštandardne teplá. Mnohí sa z toho tešia, lebo z naplánovaných peniažkov pre kurivo aspoň trochu usporia a čiastku využijú aj na iné bežné účely na ľahšie zdolanie čoraz nižšieho životného štandardu. V pokračovaní našej témy Pri teplej piecke mapujeme, aká je naša každodennosť keď ide o vykurovanie domov. Dozviete sa o tom, s čím vykurujú v Starej Pazove, Padine a v Hajdušici, prinášame aj spomienky na zimné obdobie v minulosti, ale aj príklad, ako našinci postupne chytajú krok so súčasnými trendmi v úspore energií.

SPÝTALI SME SA PADINČANOV

Čím vykurujete svoje príbytky? Anička Chalupová

re nízke priemerné platy pracujúcich všetko je drahé, na vykurovanie je peňazí v peňaženkách málo. Aká je situácia v Padine, povedali nám sami občania tejto osady: Ján Šuľa: – V našej domácnosti sme sa orientovali na klasický spôsob vykurovania, teda v našom dome je už viac ako päť rokov nainštalované ústredné vykurovanie, a kúrime prevažne drevom. Zdá sa nám najvýhodnejšie, necháva málo popola, s ktorým si mnohí občania niekedy nevedia poradiť a nemajú adekvátny priestor na jeho uskladnenie. Na vykuro-

www.hl.rs

vanie drevom sme si zvykli, aj keď je čoraz vychytenejšie a uznávanejšie vykurovanie energiou (kukuričím, slamou a inými zvyškami poľnohospodárskych plodín), ktorá sa nachádza všade vôkol nás. Zuzana Me lichová: – Tejto zimy dom vykurujem elektrinou, totiž len miestnosť, v ktorej trávim najviac času. Odvtedy, ako som zostala sama, pol dňa strávim na pracovnom mieste. Prepočítala som si, že sa mi celkom oplatí vykurovať miestnosť elektrickou pecou. Ak sa stane, že mi je veľmi chladno, navštívim syna, ktorý žije v dome vedľa môjho, kde sa vykuruje drevom a uhlím.

Informačno-politický týždenník

Zuzana Ďurišová: – Prednedávno sme si zaviedli ústredné vykurovanie, ktoré je na pevné palivo. Uhlie sme si zabezpečili už zjari cez Obecnú organizáciu invalidov práce, a tak to robíme každú vykurovaciu sezónu, lebo nám je zadováženie kuriva na splátky najvýhodnejšie. V minulosti, kým sme mali v obývačke a pracovnej miestnosti pece a v kuchyni sporák na pevné palivo, v značnej miere sme používali aj šúľky. Teraz, keď máme pec a systém ústredného vykurovania, trochu je inak. Starosť vyčistiť pec, prichystať kurivo a samotné kúrenie prebral manžel Martin, ja teraz už nemám veľkých záväzkov okolo toho. • NAŠA TÉMA •

KAROL A EVA HRAŠKOVCI Z HAJDUŠICE SÚ JEDNOTNÍ

OPÝTALI SME SA STAROPAZOVČANOV

Nič nezohreje ako sedliacka piecka Vladimír Hudec

pripravujeme si kurivo a rekreujeme sa, − nadväzuje Karol. nárastom životnej úrovne na týchto Spôsobom, akým dnes svoj príbytok vykurujú priestranstvách sa menili aj podmienky býva- Hraškovci, skôr vykurovala takmer každá hajdunia, a tým aj spôsob vykurovania príbytkov. šická rodina, ibaže sa kurivo trochu rozlišovalo. Staré sedliacke pece − Skôr aj v Hajduvo väčšine domácšici bolo mnoho ností vystriedali buď dobytka a zákmoderné piecky na ladným krmivom pevné palivo alebo nebola ďatelina, plynové a elektrické ale kukuričie. Krapiecky, ale aj radiáva však zjedla iba tory, resp. ústredné suché listy a steblá, vykurovanie. Tým čiže zetky, ako sme sa vykurovanie staich volali, sme polo omnoho ľahšou viazali do snopov a čistejšou záležitosa spálili v piecke. ťou, ale aj významOkrem toho v jenou položkou v roseň sme chodili do dinnom rozpočte. poľa a zbierali sme Poľnohospodárski kukuričné korene, dôchodcovia Katzv. krkóšky. Parol a Eva Hraškovličkou sme z nich ci v Hajdušici svoj otriasli zem a na takmer storočný voze doniesli dodom vykurujú rovno mov. Hajdušičania tak, ako ho vykuromali aj tú výhodu, vali pred päťdesia- Eva a Karol Hraškovci dlhé zimné chvíle trávia pri že v dedine bola timi rokmi, dokonca teplej piecke a televíznej obrazovke veľká konopáreň, tak, ako ho vykurov ktorej po spracovali aj Karolovi rodičia, ktorí ho postavili. Kuchyňu, vaní konôp zostali veľké množstvá pazderia, čiže v ktorej hlavne trávia predpoludnie, vykurujú po hajdušicky pazderiny, ktoré podnik občanom sporákom, do ktorého kladú drevo, uhlie a šúľky. delil zdarma, len aby sa ho zbavili. Pazderina Uhlie si kúpia a drevom sa zásobia vo vlastnej mala veľkú výhrevnosť, ibaže sme ju v peci záhrade. Tam, okrem početných ovocných museli častejšie rozhŕňať, aby horela. Okrem stromov, rastú aj agáty, topole, jasene... a vždy toho v šesťdesiatych a aj v sedemdesiatych je čo vypíliť. Buď sa niektorý ovocný strom rokoch v Hajdušici boli populárne zvláštne vysuší, buď agáty a iné stromy zámerne spília pece – pazderky, vyhotovené zo suda, v ktorých pre potreby vykurovania. A keď spília, zasadia sme kúrili pazderinu. nový stromček alebo napr. nechajú rásť výhonok Hraškovci si do domu zviedli aj plyn, ale agáta, a tak si obnovujú tento svojrázny lesík. ho používajú iba v jednej izbe, ktorú, keď príNuž a v obývačke, ktorá je zároveň aj spálňou, de na návštevu, používa dcéra s rodinou. ich ohrieva stará sedliacka piecka, v ktorej kúria Aj v obývačke majú plynovú piecku, ale ju výlučne šúľky a raždie. Keď nie je veľká zima, stačí nenainštalovali. Vraj pripravená je pre časy, vraj nakúriť za košiar šúľkov, a keď je zimšie, tak keď viac nebudú vládať prichystať si kurivo. pridajú aj jeden, prípadne dva snôpky raždia. − Nateraz nám je dobre aj takto. Je pravda, že − Namiesto toho, aby sme haluze spálili, ako vykurovanie sedliackou pecou je záväzok. Treba to mnohí ľudia dnes robia, my ich poviažeme kurivo pripraviť, každodenne nakúriť, z času do snôpkov a odložíme na sucho. Dokonca aj na čas pec vyčistiť a perňu vyhodiť, a to zasa drobné halúzky a drevné štiepky pozbierame znamená, že sa aj napráši, ale kým vládzeme, do vreciek a tiež spálime. Počas roka sa toľko spôsob vykurovania nebudeme meniť. Plyn je nazbiera, že nestačíme všetko počas zimy spáliť. drahý a sotva, že by sme s našimi skromnými − hovorí Eva Hrašková. − Keď nechceme zaháľať, penziami to mohli zaplatiť. K tomu plyn nikdy my v lete sekáme a viažeme haluze. Pomaly, nezohreje tak ako táto naša piecka, − jednotní koľko vládzeme. Tak robíme dve užitočné veci, sú naši spolubesedníci.

• NAŠA TÉMA •

Ako vykurujete príbytky tejto zimy? Anna Lešťanová Katarína Forgáčová: – Na vykurovanie našich príbytkov používame iba drevo. Kúpili sme si ešte v jeseň na trhu, lebo suché drevo je jedným z najdôležitejších prvkov správneho vykurovania príbytkov. Z minulej vykurovacej sezóny nám zostal aj asi kubický meter palivového dreva a pre túto sezónu sme si zabezpečili až šesť kubických metrov dreva. Myslím si, že nám toto množstvo postačí na celú zimu. Máme dobrý sporák (značky Alfa), s veľkým ložiskom a členovia mojej rodiny a ja sme veľmi spokojní s takýmto spôsobom vykurovania príbytkov. Keďže nám je dom starý, stavaný s hrubými váľkovými múrmi, nepotrebujeme ho ani zatepliť. Zdenko Faraga: – Tejto zimy na vykurovanie našich príbytkov používame drevo a s takýmto zdrojom energie v mojej rodine sme veľmi spokojní. S palivovým drevom sme sa zásobili ešte v septembri – októbri. Je suché a v peci veľmi dobre horí. Miestnosti, v ktorých bývame, sú nám teplé a teplota sa v nich pohybuje v rozpätí 18 až 20 stupňov Celzia. Tuhú zimu počas uplynulých sviatkov sme poľahky prebrodili práve vďaka našej teplej piecke. Anna Kuľhavá: – Na vykurovanie používam pevné palivo, čiže drevo. Uhlie jednoducho nechcem. V zimnom období sa mi veľmi páči i vôňa dreva, a preto som s mojím sporákom nesmierne spokojná. Pre túto zimnú sezónu som si ešte v lete kúpila tri kubické metre dreva z istého pazovského stavebného skladu. Verím, že mi toto množstvo postačí na celú zimu, lebo sporákom vykurujem iba dve miestnosti – kuchynku a obývačku.

4 /4631/ 24. 1. 2015

Naša téma VYKUROVANIE TEPELNÝM ČERPADLOM

Najlacnejšie a bez práce Elena Šranková

epelné čerpadlá patria medzi obnoviteľné zdroje energie, pretože využívajú energiu z okolitého prostredia: spodnej vody, vzduchu alebo zeme. Zvyšujú energiu na teplotnú úroveň, ktorá je využiteľná pre vykurovanie a zohrievanie vody. Ide o ekologické zdroje, vďaka ktorým možno vykurovať dom najlacnejšie, ako je to možné a hlavne úplne bez práce. Takýmto spôsobom svoje príbytky vykurujú nateraz dve rodiny Harpáňovcov v Kysáči. Už štyri roky tepelné čerpadlo využívajú v domácnosti syna Michala, v zime na vykurovanie a v lete na chladenie. V rodičovskom dome pomocou tepelného čerpadla iba vykurujú. Spolubesedník Michal Harpáň starší hovorí, že sa na výrobe čerpadiel dokonca podieľa v rámci firmy Artel. Ako veľkú prednosť takéhoto

vykurovania spomína, že domácnosť nie je závislá od energií, ktoré sa dovážajú, ale všetko je na dosah ruky. I keď sa zdá, že je začiatočná investícia vysoká, netreba sa dať na začiatku odradiť. Za rodinný dom vynáša 2 500 až 3 000 eur, čo, pravdaže, závisí od toho, či je dom 100- alebo 160- – 180-kvadrátový. V porovnaní s inými druhmi pecí nie je to veľký rozdiel v cene, lebo sa neskoršie toto vkladanie oplatí. Pritom netreba myslieť na nič a teplota v dome je stále rovnaká (23 až 24 °C). Prednosťou vykurovania pomocou tepelných čerpadiel je okrem iného aj to, že netreba vopred investovať do paliva, obávať sa o zaplatené množstvo, ani o skladovanie. Takéto vykurovanie neznečisťuje prostredie. Na prečerpanie tepla na vyššiu tepelnú hladinu treba dodať určité množstvo energie. V prípade tepelných čerpadiel je to elektrina.

Harpáňovci napríklad za prúd v novembri zaplatili 6 000 dinárov a v decembri 8 000. Vykurovanie tepelným čerpadlom v jednej sezóne stojí takých 300 eur. Keď to porovnáme s inými energiami, pri ktorých treba v zime vyčleniť aj 1 000 eur, tak sa vkladanie do tohto spôsobu vykurovania oplatí za pár rokov. Pri tej najväčšej Pri piecke, ktorá prečerpáva energiu investícii je to takých zo spodnej vody 4 rokov. V prípade, že sa tepelné čerpadlo využíva aj na voda je vo Vojvodine prednosťou, klimatizáciu, začiatočná investícia vyskytuje sa na hĺbke 2 metrov, je o 200 – 300 eur náročnejšia, ale a pri tepelných čerpadlách je to sa pritom chladí každá miestnosť. najlacnejší a najlepší variant. Michal na záver hovorí, že za 5 roHarpáňovci majú tepelné čerpadlo na podzemnú vodu, čo si vyžiada- kov, ako sa činia na výrobe tepelných lo vŕtanie dvoch studní a keď ide čerpadiel, nemali väčších porúch, čo o údržbu, každé tri – štyri roky je po- napovedá, že je vykurovanie týmto trebné vypierať výmenníky. Spodná spôsobom aj spoľahlivé.

SPOMIENKY NA AŠAŇU

Ten kucov hreje dodnes Oto Filip

im bolo treba vstať už pred štvrtou, napojiť kone, postarať sa o iné zvieratá.

s trochu mäsa, kúsok patelátky, občas štrúdľa. Alebo aj jej manísali sa vtedy celkom iné žel, sediaci na drevenej lavičke, časy: bez televízora ktorého slová sme a telefónu, počítača priam vsávali s nea tableta. V tých rokoch vyslovenou otázšesťdesiatych, dokonkou v očiach: – Je ca i sedemdesiatych, to ozaj pravda, špičkou vrcholu detstarký? Len po ského šťastia boli zimné rokoch, v časoch prázdniny na dedine. dospievania sme Tuhé zimy, veľa snehu, pochopili, že na veľa hier, veľa i nás detí dobrý príbeh ani z celej rodiny pokope, nenačim veľa prinajmenšom pol tucta. pravdy pravdúcej. Zabíjačky ku Dňu repubLebo sa tých, ktorí liky a nevýslovné šťastie, rozprávajú len to, keď nám starší dovolili čo je pravda, azda pri teplej sedliackej peci ani neoplatí veľmi Dnes je chlebov toľko druhov (na snímke), a praskaní šúšťa v nej no ten v detstve chutil najväčšmi počúvať. počúvať dlhé rodinné, Keď odznelo: životné a iné príbehy. A to až Nikto nás nevedel očariť lepšie dosť bolo, alebo teraz stačí, podo deviatej, dokonca i desiatej ako najstaršia teta a jej dobro- kukávali sme po sebe, kto z nás sa večer. Lebo na spánok nás zvy- ty zo sedliackej pece, aj keď to skôr dostane do kucova. V ňom, čajne ukladali už medzi siedmou často boli len chrumkavé pecne vyhrievanom štedrými stenami a ôsmou, len tak, zo zvyku. Ráno chleba alebo pečené zemiaky sedliackej pece, bol namiesto

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

deky starý kožuch a teplo, aké žiadny termofor na svete zo seba nevydá. Zaspávalo sa nám tam krátko a sladko. So šťastným pohľadom na zasnežené okná a pocitom, že je i treskúca zima s teplotami hlboko pod bodom mrazu, na nás prikrátka. Iných hriala hrubá perina, nás všetkých dobrá piecka na zimu. Uplynulo odvtedy mnoho rokov a zím, no toho ašanského tepla sa zbaviť dodnes nemožno. Čias, keď sa nám izba zdala veľká ako dvor, dvor zase veľký ako ulica a ulica zase ako celý jeden malý svet. Len po niekoľkých desaťročiach, dlhej, dlhej prestávke, keď sa tí naši blízki už plavili vesmírnymi vodami na druhých brehoch osudu, nastúpil návrat do milého príbytku detstva. Zrazu sa všetko zdalo akosi malé, skromné, opustené. Azda inak ani nemohlo byť bez tých starších, ktorí nám plnými priehrštiami v časoch skromných nesebecky rozdávali pochopenie a lásku. Zostala len neotrasiteľná spomienka a pocit tepla. Raz v srdci, raz v krížoch... • NAŠA TÉMA •

TAK BOLO KEDYSI

Keď aj džomby hriali Anna Francistyová

olo to pred „príchodom“ plynu na vykurovanie našich domov, pred radiátormi, pred „naftovkami“. Rovno tie zapríčinili pravú malú revolúciu: rozchýrilo sa, že vďaka lacnej nafte takéto vykurovanie izieb neuškodí veľmi domácemu rozpočtu a je aj jednoduchšie. Zanevreli ľudia na sedliacke pece a začali ich ako na povel „vyhadzovať“. A kedysi boli v každom dome. Potom nafta zdražela... Sedliacka pec sa vykúrila každé ráno, dobre zatvorila a na priemerný zimný deň to stačilo. Keď prituhlo, tak sa tento rituál opakoval ráno a večer. Zapaľovalo sa „vechtíkom“ slamy. Vo vykúrenej peci sa nielen pieklo, ale aj varilo (sárma, fazuľa, kapusta, dokonca aj mlieko, ktoré tu nikdy nevykypelo a malo aj lepšiu chuť). Na peci hriali múku na chlieb, ktorý sa piekol spravidla

raz týždenne, teplučký kucov nikdy nezíval prázdnotou, deti šantili aj na postieľke za pecou, špeciálne vyrobená lavička priam lákala domácich na vyhrievanie chrbta... V domoch bolo teplučko nielen vďaka týmto pieckam, ktoré dobre udržiavali teplotu aj dvadsaťštyri hodín, ale aj vďaka hrubým „nabíjaným“ múrom, nízkym izbám, povalám tiež zo zeminy (tzv. vitle sa miesili z hliny a slamy). Na vykurovanie slúžilo všetko, čo sa z poľnohospodárskej produkcie jednej rodiny mohlo využiť: zetke (celé kukuričné steblo – šúštie, len tam, kde nemali dobytok), slnečnicové palice, raždie z ovocných stromov a loza z vinice, úhľadne poviazané do snopčekov, cirokové palice (tie len po druhej svetovej vojne, keď táto plodina pribudla do osevného plánu), tiež džomby. Je to dolná časť kukuričného stebla s koreňovými žilkami. Džomby sa zbierali na jar: cez zimu

premrzli, pomerne ľahko sa z nich potom otriasla zemina a doviezli sa domov. Keď v poľných prácach konský záprah vystriedali traktory, vďaka hlbšej oračke sa ľahšie zapracovali do pôdy a už nepatrili do kuriva. Starší Kulpínčania si spomínajú aj na pazderie, zvyšný produkt z konopnej fabriky, ktorým sa plnili ďalšie vykurovacie telesá: pazderky. Takéto piecky boli aj v každej školskej učebni. Žiaci ochotne pomáhali školníkovi naplniť ich pazderím, ktoré sa presne podľa pokynov malo aj ugaziť. Keď sa ráno v týchto pieckach rozložil oheň, deti sa dobre vyhriali, a už vedeli, že každá pazderka počas horenia raz musí aj „vybuchnúť“ – keď sa stroví asi polovica náplne... Vzácnym kurivom vždy boli aj omrvené kukuričné šúľky. Tie však boli určené gazdinkám do sporákov (keď bolo treba, aj do sedliackej pece), kde sa používalo aj drevo, ale spravidla iba počas

zabíjačiek. V novších časoch, keď (nielen) z finančných dôvodov znovu oprašujeme skúsenosti našich starších spoluobčanov – a pre potreby ústredných pecí napríklad balíkujeme sójovú slamu a šúštie – sa znovu zvýšil dopyt po tomto kurive z našich vojvodinských polí. Vďaka čoraz rozšírenejšej lámačke „univerzalom“, keď majiteľ z kukuričných lánov odvezie priamo do skladovacích sýpok iba zrno, chvályhodný je vynález šikovných Padinčanov (a možno i iných našich spoluobčanov). Oni totiž na takýto kombajn na zrno nainštalovali ventilátor a elevátor, vďaka ktorým majiteľ získa aj šúľky zo svojej úrody a pomôže si lacnejším a istejším kurivom, ako je ruský plyn, elektrická energia, drevo a uhlie. A bez povelu, iba na základe zdravej logiky, do súčasných domov pomaly sa vracajú aj osvedčené dolnozemské sedliacke pece...

Na priadkach Juraj Bartoš

to si už dnes spomenie na pesničku Konope, konope, zelené konope...? Koho zašteklí spomienka na konopné kúdele na prasličkách i na vrndžanie kolovratov v zakúrenej izbe a na rozhovory pri teplej piecke, v ktorej sa trebárs pečú krumple na ťapši? Konope z vojvodinských polí vymizli definitívne v poslednom desaťročí dvadsiateho storočia. Priadky, ako azda najdominantnejšia forma stretávania dedinčanov v zimnom období, sa do spomienok začali odsťahúvať aj skôr. Priadky bývali, možno povedať, dvojaké. Rodinné a spoločenské. Spoločenské, čiže dievčenské priadky sa začínali v polovici októbra, a rodinné len neskoršie, najčastejšie až po zakáľačkách. I jedny i druhé trvali po začiatok jarrných prác a mali aspoň dva spoločné aspekty: ekonomický a zábavný. Pri rodinných priadkach sa stretávala širšia rodina. Obyčajne najprv na priadky do rodičovského domu • NAŠA TÉMA •

prichádzali vydaté dcéry alebo (aj) synovia, ktorí sa osamostatnili (t. j. opustili rodičovský dom) so svojimi manželkami, prípadne i svokrovci. V úlohe hostiteľov sa zvyčajne vystriedali všetci. Obyčajne sa na priadky odchádzalo predpoludním, po „modlitbách“. Kým ženy priadli, muži sa „pod pecou“ rozprávali, kovali plány na celý rok a deti sa hrali a bláznili, vonku alebo vnútri. Domáca okrem obedu obyčajne chystala aj kukuricu: varená sa často konzumovala s makom a medom a po pukanej chutilo víno. Po spoločnom obede nasledovalo pretriasanie dedinských aktualít, oprašovanie spomienok na mladé časy a „mastenie kariet“. Spoločenské priadky obyčajne bývali „na neutrálnej pôde“, teda v prenajatej izbe, najčastejšie u dákej vdovy. Dievky sa na priadkach tiež schádzali ráno a obedovať chodievali domov. Večerné priadky bývali zhruba od siedmej do desiatej hodiny. Na dievčenské priadky prichádzali aj mládenci a pri tej príležitosti sa nadväzovali alebo

Na dievčenských priadkach v Hložanoch nesmela chýbať pukancová kukurica (záber asi z roku 1936)

prehlbovali známosti. Mnohé sa končievali sobášom dvojíc, ktoré si navzájom „padli do oka“. Spoločenské priadky sa vyznačovali spleťou rôznych zvykov, ako „vyškrabuvania zemi“, s cieľom prilákať konkrétnych mládencov, pradenie „nemej nitky“, ako i spievanie „na krížnici“ (aby na priadky prišlo čím viac mládencov), potom „kresanie kráľa“ a iné huncútstva, ktorých cieľom bolo zblíženie mladíkov a dievčat. Počas celých desaťročí, kým v dedinách neexistovali krčmy a najmä kutúrne domy a kým ľudí

k rodinnému krbu nepriklincovala televízia, neskoršie počítače a internet, priadky boli vzácna forma stretávania rodiny a mládeže, vyznačujúca sa hmatateľným hmotným efektom. Veď šikovné ženské ruky počas dvoch-troch mesiacov napriadli na desiatky kilogramov priadze, z ktorej sa potom tkali uteráky, plátno na plachty a obrusy, ale i vrecia. Priadky proste naskutku boli duchovnými a hmotným bohatstvom. Foto: zo zbierky Ondreja Stupavského-Endyho

4 /4631/ 24. 1. 2015

Ľudia a diania Vo víre privatizácie aj lokálna RTV OK ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Anička Chalupová

pondelok 19. januára sa uskutočnilo 25. zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré trvalo rekordne krátko, čosi viac ako 20 minút. Za ten čas výborníci poľahky zvládli šesť bodov rokovacieho programu. Na zasadnutí ZO neodzneli žiadne vážnejšie pripomienky opozičných výborníkov k predloženým bodom, pokým ujasnenie k prvým dvom bodom podal predseda obce Miroslav Krišan. Týmto spôsobom je schválený návrh rozhodnutia o stanovení modelov a metód privatizácie Verejného podniku pre informatívnu činnosť Rádio-televízia Obce Kovačica. Podľa nového Zákona o verejnom informovaní a médiách sa majú privatizovať

Niekedy stačí aj skrátka a konkrétne všetky médiá, ktoré založili lokálne samosprávy, lebo v opačnom budú vymazané z Registra médií. Podľa tohto rozhodnutia privatizácia VP Rádio-televízie Obce Kovačica má prebiehať podľa modelu predaja kapitálu metó-

dou verejného zhromažďovania ponúk a prostredníctvom verejného výberového konania. Podľa slov predsedu obce Krišana, predpokladaná hodnota VP je zhruba 76-tisíc eur a doteraz je známe, že sa o kúpu tohto lokálneho

média zaujímajú jedna fyzická osoba a dve právnické osoby. V druhom bode výbornícka väčšina schválila rozhodnutie o udelení výlučných práv VP Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax v poskytovaní služieb v korektívnom a rekreačnom plávaní pre školopovinné deti na území Kovačickej obce. Celkom na záver výborníci dali zelenú zmenám a doplnkom programom hospodárenia VP PRS Relax a VP Naš stan na rok 2015, ako aj zmenám a doplnkom programov verejných komunálnych podnikov Samoš a Padina.

BINGUĽA

Občania za samozdanenie Stanislav Stupavský

Pre dedinu toto samozdanenie veľa znamená, predovšetkým preto, že ide o veľkú podporu pô Binguli v troch januárových dňoch (6., 17. sobeniu Miestneho spoločenstva. Finančné a 18.) prebiehalo referendum, v ktorom prostriedky zo samozdanenia sa budú účelovo sa 644 oprávnených voličov malo vyjadriť vkladať do úpravy mostov v chotári – 30%, o zavedení samozdanenia na nasledujúcich päť opravy chodníkov v dedine – 20 %, čistenia garádov v dedine – 10 %, financovania činnosti spolkov, kultúry, športu a cirkví – 5 %, čistenia divokých depónií – 5 %, úpravy budovy kultúrneho domu – 20 %, nasýpania pouličných ciest – 10 %. Celková plánovaná suma peňazí zo samozdanenia v nasledujúcom päťročnom období je 8 222 494,84 din. Treba pripomenúť, že Binguľčania asi pred Z jednej z prvých pracovných akcií v centre Bingule rokom už raz hlasovali o zavedení samozdarokov. Svoju občiansku povinnosť splnilo 415 nenia, ale vtedy sa to nevydarilo, lebo mali o 7 občanov, z toho 340 občanov hlasovalo za za- hlasov menej než bolo potrebné na absolútnu vedenie samozdanenia, 67 občanov sa vyjadrilo väčšinu. Teraz k tejto otázke pristúpili oveľa proti a 8 hlasovacích lístkov bolo neplatných. vážnejšie a dosiahli pozitívny výsledok.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DVAJA VÍŤAZI V STARÝCH BÁNOVCIACH. V pondelok 19. januára (na Bogojavljenje) v Staropazovskej obci po prvý raz usporiadali plávanie v Dunaji za čestný kríž. Na podujatí sa zúčastnilo zo 30 mladých plavcov a prvý k čestnému krížu priplával 21-ročný Branko Čeprnja zo Starých Bánoviec. Keďže všetci účastníci z technických dôvodov nemohli v tej istej chvíli skočiť z pontónu do Dunaja, už pred začiatkom sa dohodli, že tohtoročným víťazom v plávaní za čestný kríž je Miloš Marjanov z Inđije. Ani on sa v plávaní nezahanbil a ku krížu priplával druhý. A. Lš. (Foto: G. Majstorovićová) • ĽUDIA A DIANIA •

STARÁ PAZOVA

Humánnym poľnohospodárom na znak vďaky Anna Lešťanová

a 5. zhromaždení poľnohospodárov Srbska, ktoré sa konalo na sklonku lanského

Vladimír Uhrík

roka v Požarevci, Nezávislá asociácia poľnohospodárov Srbska (NAS Srbska) udelila ďakovné listiny dvom združeniam poľ-

nohospodárov zo Starej Pazovy (Obecnému združeniu poľnohospodárov Stará Pazova a ZP Staropazovské združenie). Týmto spôsobom im preukázali vďaku za humanitárnu pomoc, ktorú poskytli poľno- Ďakovné listiny hospodárom postihnutým v katastrofálnych naložené úsilie pri poskytovaní májových záplavách v roku 2014. pomoci ohrozeným kolegom. Členovia uvedených dvoch pa- Obe združenia sú inak členmi zovských združení zozbierali NAP Srbska. Na zhromaždekrmivo, ktoré potom kamión- ní poľnohospodárov Srbska mi prepravili do ohrozených v Požarevci sa okrem nášho prostredí (Krupanj, Obrenovac, spolubesedníka zúčastnili aj predseda Obecného združenia Ub…). Podľa slov Vladimíra Uhríka, poľnohospodárov Jaroslav Fábry podpredsedu Staropazovského a náčelníčka obecného Oddezdruženia, ďakovné listiny sú lenia pre poľnohospodárstvo, svojráznou odmenou za ich vy- vodohospodárstvo a lesníctvo

ZO SLOVINSKÉHO DIÁRA (2)

Rieka mlieka Oto Filip

Uvedená firma zamestnáva 170 ľudí a pôsobí na dvoch lokalitách: edna z výhod vyspelých hos- v Murskej Sobote, kde dominuje podárstiev je v tom, že oveľa mlieko, smotana, jogurt, tvapružnejšie reagujú na problé- roh, ako aj v Ljutomeri, kde je my a záťaže ako ekonomiky iné. dôraz na tvrdých, polotvrdých Hoci je v Slovinsku a topených syroch. dobytkárstvo nepoRočné maximum dorovnateľne vyvinutejsiahli pred takými šie ako u nás, neznaôsmimi rokmi, keď mená to, že všetko spracovali približne ide ako po masle. Po100 miliónov litrov tvrdilo to i stretnutie mlieka. Odvtedy sa na stánku spoločnosmnožstvá sústavne ti Pomurske mlekarne zmenšovali, až dona veľtrhu v Gornjej vtedy, že v roku 2013 Radgoni, kde sme si bol objem spracouž pri prvých slovách vania takmer dvojhostiteľov uvedominásobne menší – 54 li, že tá rieka mlieka, Riaditeľ Dušan Lanščak miliónov litrov. Bol ktorú spracúvajú, je to azda najťažší rok raz širšia, inokedy užšia, raz hlbšia, slovinského mliekarstva v jeho druhýkrát zase plytšia. novodobých dejinách. Základnou

• ĽUDIA A DIANIA •

príčinou bol nedostatok suroviny. Ceny surového mlieka na voľnom trhu sa šplhali hore, na viac než 50 centov za liter. Bolo to toľko, že ani Pomurske mlekarne si s tým nevedeli dať rady. Následok: o sedem miliónov eur menšia realizácia než za normálnych pomerov, keď všetky objednávky ľahko zdolávali. Rok 2013 sa i preto stal obdobím, keď predaj na zahraničnom trhu klesol až o tridsať percent. Na domácom sa ale zvýšil o viac než päť percent. Predtým spomínané východisko objavili práve v návrate na vlastný trh, najmä preto, že tu mohli ľahšie dosiahnuť cenu, ktorá dokázala kryť výrobné náklady. – Naša kvalita mlieka je podmienená európskymi štandardmi, direktívami a opatreniami. Až 94 percent množstiev už na štarte spĺňa stanovené kritériá. Kvalitu sústavne kontrolujeme. Sú na to referenčné nezávislé laboratóriá, menovite v Celji a Ľubľane. Teraz končíme vlastné laborató-

Dragana Stojanovićová, ktorá taktiež dostala ďakovnú listinu za organizovanie humanitárnej pomoci. Poľnohospodári zo Staropazovskej obce v poskytovaní humanitárnej pomoci boli veľmi rýchli, a tým vyjadrili svoju pripravenosť a ochotu pomôcť ľuďom v najťažších životných situáciách. Obecné a miestne združenie poľnohospodárov pracuje počas celého roka a ich vedenia sa maximálne snažia pomôcť svojim členom. Ako uviedol Vladimír Uhrík, počas rozhovoru v ich kancelárii v budove niekdajšieho Remeselníckeho domu, pazovských poľnohospodárov v tejto chvíli najväčšmi trápi to, že ešte nedostali peniaze za odovzdanú cukrovú repu. Stanovený termín výplaty bol totiž 31. december 2014. Na území obce údajne ešte stále na prizmách leží okolo 20 percent celkovej vlaňajšej úrody sladkého koreňa, ktorá čaká na prepravu do cukrovarov. Dobrá úroda cukrovej repy roľníkom však nepriniesla i dobrý zárobok, na čo vplývala nižšia cena, nízka cukornatosť a značné množstvo špiny. rium v Murskej Sobote, takže naši dodávatelia budú mať možnosť pol hodiny po odovzdaní vzorky vedieť, na čom sú. Všímame si predovšetkým aflatoxín a antibiotiká. Keď ide o výkup mlieka, ktoré teraz platíme 36 eurocentov za liter, ten sa výlučne realizuje prostredníctvom družstiev, s ktorými máme zmluvy, čo znamená, že sa neorientujeme na jednotlivých výrobcov. Štát neposkytuje priame subvencie na mlieko. Surovinová báza je v kruhu šesťdesiat kilometrov od fabriky. Znamená, zahrnuje náš región, mestá, ako Ptuj, Maribor, Radgona, – vraví riaditeľ mliekarní Dušan Lanščak, ktorý je od konca januára 2013 v ich čele. Od roku neľahkého, ktorý, ako vraví, našťastie, minul. Ten vlaňajší bol poznačený nádejou, že sa podnikové dejiny odteraz budú písať oveľa ľahšie. (Dokončenie v budúcom čísle: Strategický pohľad)

4 /4631/ 24. 1. 2015

Ľudia a diania S PREDSEDOM KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V KULPÍNE MILANOM POPOVICKÝM

Chceli by mať vlastné miestnosti Katarína Gažová

a miesto predsedu združenia poľnohospodárov v Kulpíne sedliaci na jar roku 2013 zvolili Milana Popovického. V zimnom období sa poľnohospodári stretávajú na edukačných prednáškach, o ktorých nám okrem iného porozprával predseda Klubu poľnohospodárov Milan Popovicki. Akú náplň majú prednášky pre poľnohospodárov? – S prednáškami pre poľnohospodárov sme začali v decembri, hneď po vianočných sviatkoch. Zameriavame sa hlavne na predstavovanie osivového materiálu, ochranných prostriedkov a poľnohospodárskej mechanizácie. Záujem poľnohospodárov je pozoruhodný, takže na prednáškach býva takých päťdesiat ľudí. Edukačné prednášky spoločne organizujú Klub poľnohospodárov a podniky Agromima a Agrozima z Kulpína. Prednášky sú osožné, lebo tu sa poľnohospodári môžu vždy niečo nové naučiť a tieto poznatky uplatniť v praxi. Ukázalo sa, že poľnohospodári, ktorých to naozaj zaujíma a uplatnia to na svojich plochách, majú aj lepšie výnosy.

Keď ide o súvahu minuloročnej činnosti Klubu poľnohospodárov, čo treba povedať? – Po uskutočnení komasácie v kulpínskom chotári zostali nerovné cesty plné výmoľov. V jarnej akcii rovnania ciest poľnohospodári navážali zem, kde bolo potrebné, a urovnali všetky cesty v chotári. Minulý rok bol daždivý, takže sme neraz mali problém s niektorými zeleninármi, ktorí po spŕškach šli na traktoroch s prívesmi do poľa a narobili výtlky na poľných cestách. Práve preto sme požiadali poľnú službu, aby tých poľnohospodárov aspoň upozornila. Keďže nechceli cesty potom ponaprávať, urobili sme to my. Zmienite sa aj o komasácii v Kulpíne? – Komasácia v Kulpíne je vykonaná, ale všetky práce neboli ešte dokončené. Hoci nám poľnohospodárom hovoria, že komasácia je ukončená, predsa to nie je tak.

Zostali nedokončené práce týkajúce sa poľných ciest, priekopy v chotári neboli vykopané, priechody taktiež neboli urobené. Teraz je pozornosť upriamená na komasáciu v Petrovci a na nás v Kulpíne sa už zabudlo. S postupom komasácie v Kulpíne máme určitý počet nespokojných poľnohospodárov, ale to nie je také výrazné ako v Petrovci, ten počet je u nás jednociferný. Pri niektorých akciách ste spolupracovali s MS Kulpín? – Najprv sme spolupracovali pri výstavbe autobusových zastávok, keď sme odvážali stavebný odpad. Keď sa na jar upravoval park v centre ako aj samotný stred osady, tiež sme sa aktívne zúčastnili v týchto prácach. Podjeseň klub účinkoval v navážaní piesku na východe z Kulpína smerom do Petrovca, kde sa pripravoval terén na výstavbu betónového chodníka. Keď v základnej škole usporiadali jesennú akciu úpravy okolia školy,

tiež sme ochotne prispeli a vlečkami sme vyviezli odpad. Ktorým aktivitám sa klub venuje v zimnom období? – Pred Novým rokom združenie sa zapojilo do čistenia zasnežených vedľajších ciest. V jeseň sa Klub poľnohospodárov prihlásil na tender obecnej Direkcie, a tak sme získali povolenie odhrňovať sneh z ciest v osade. Hlavné cesty čistil VKP Progres a naše združenie malo na starosti vedľajšie ulice v Kulpíne. Okrem toho pokračujeme so vzdelávaním poľnohospodárov v zimnom období. Vo februári nám príde prednášať prof. Marinković z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade. Očakávame, že poľnohospodárom podrobne vysvetlí agrotechniku, preverovanie kvality pôdy, význam a účinnosť hnojenia. Priestory na činnosť klubu máte zabezpečené? – Nateraz ešte nemáme, ale v spolupráci s MS sa o to pokúsime. Chceli by sme dostať priestor v starej mliekarni, ktorý potom upravíme dobrovoľnou prácou. Práve tieto záležitosti chceme riešiť v tomto roku a k tomu sa venovať aj bežným aktivitám.

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V PETROVCI

Nový cyklus zimných prednášok Jaroslav Čiep

rednášky v Klube poľnohospodárov sústavne usporadúvajú už takmer štvrťstoročie. Začali v krízových deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa pri hyperinflácii skutočne muselo dbať na všetky opatrenia, aby práca sedliakov či už v rastlinnej výrobe alebo v dobytkárstve nevyšla navnivoč a aby poľnohospodári a farmári nevyšli na psí tridsiatok. Cyklus zimných prednášok pre poľnohospodárov z Petrovca a okolia aj tejto zimy zorganizoval miestny Klub poľnohospodárov. – Zo 20 prednášok plánujeme rozvrhnúť na každú stredu a piatok so začiatkom o 18. hodine, od januára do marca. Témy, ktorými sa na pred-

www.hl.rs

náškach mienime zaoPoukázal i na štatistické berať, sú osivo kukurice ukazovatele týkajúce sa a pšenice, chemické výnosov jednotlivých odprípravky a opatrenia, rôd v závislosti od času mechanizácia a iné, čo ich sejby. Pozastavil sa zaujíma našich členov, aj pri agrotechnických – vysvetlil nám predseopatreniach, ktoré treba da KP Rastislav Balca vykonať, aby sa dosiahol v piatok 16. januára na optimálny pomer medzi prvom tohtoročnom vkladmi do pôdy a získastretnutí. nými výnosmi, lebo, ako Úvodnou predpovedal, nie je podstatnáškou sa aj tohto roku né mať rekordnú úrodu, prihovoril Mr. Janko a pritom vložiť nadštandardne veľa financií a roPap z poradenskej Prierez uplynulého roka v Klube poľnohospodárov boty, ale treba kalkulovať, služby Poľnohospo- v Petrovci na úvod cyklu zimných prednášok dárskej stanice Nový zvyčajne podá Mr. Janko Pap (stojí) aby sedliak mal čím vyšší Sad. Tento odborník čistý zisk. Potom sa slova v poľnohospodárstve ozrejmil v chotároch a názorne ukázal, aké ujal inžinier Goran Jurlina, ktorý a podrobne analyzoval minulý osev- opatrenia a kedy treba podniknúť, hovoril o subvenciách a o štátnych ný rok, hovoril o aktuálnej situácii aby sa dosiahli čím vyššie výnosy. stimulačných opatreniach.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

OBEC ALIBUNÁR

Rázne proti uzurpátorom štátnej pôdy Vladimír Hudec

a území Alibunárskej obce je zo 15 000 hektárov štátnej pôdy, ktorú na verejných licitáciách prenajímajú poľnohospodárom. Značné výmery ponúkanej pôdy pritom spravidla zostanú neprenajaté. Tak napríklad roku 2013 do nájmu ponúkli 2 938 hektárov, ale prenajalo iba 383, pokým 2 555 hektárov zostalo neprenajatých, ale nie aj neobrobených. Niekto ich teda obrábal zdarma, a tým uzurpoval cudzí majetok. V lokálnej samospráve to nemienia nechať tak a vlani rozhodli, že uzurpátorom zastanú do cesty a používanie uzurpovanej pôdy prinavrátia do legálnych vôd. – Nemožno tvrdiť, že všetkých 2 555 hektárov je uzurpovaných, lebo do toho počtu patria aj významné výmery neobrábateľnej pôdy a trsteniská v štátnom vlastníctve. Významnú prácu vykonala naša hájnická služba, ktorá na základe máp a podpísaných zmlúv o nájme štátnej pôdy na jednej a skutočného stavu v teréne na druhej strane identifikovala uzurpované parcely a proti

NN páchateľom podala prihlášky poľnohospodárskej inšpekcii, – hovorí predseda obecnej komisie Kombajny, traktory a komisia na uzurpovanej pôde pre používanie, ochranu a údržbu štátnej pôdy Zoran Prebiračević. – zmluvu o mimosúdnom urovnaní, pôdu obsiali. Keď získame presné Uvedomili sme si však, že podanie ktorou sa zaviazal, že zaplatí prie- údaje o tom, ktorá pôda je prenajatá prihlášok proti NN osobám nie je mernú cenu nájomného, takže sme a ktorá nie, znovu požiadame obecné účinné a že omnoho účinnejšie bude, mu úrodu ponechali. Ostatnú úrodu zhromaždenie o povolenie zorganikeď zoberieme úrodu z uzurpovanej sme uskladnili vo verejnom sklade, zovať podobnú akciu ako vlani. Isteže pôdy. Mienili sme, že na ten spôsob dosušili a ešte čakáme, či sa niekto nie je žiadnym ospravedlnením, že vyprovokujeme uzurpátorov, aby sa prihlási. Podpísané mimosúdne do- program meškal a že sejba nemohprihlásili a že s nimi potom uzavrieme hody sme zaslali Ministerstvu poľ- la čakať, alebo že musia tak robiť, zodpovedajúci dohovor. V tom nás nohospodárstva, ktoré je majiteľom lebo sa zadlžili a nemajú peniaze podporilo aj Zhromaždenie obce, pôdy a ktoré neskoršie v závislosti na splácanie úverov. Koniec koncov takže sme už v polovici októbra začali od toho, či je nájomné zaplatené, to je poctivý vzťah aj voči tým, ktorí podnikne ďalšie opatrenia. Viacerí legálne prenajímajú štátnu pôdu žatvu na uzurpovanej pôde. sa však nechceli hlásiť, lebo sú si a platia nájomné. Keby sme tomu Aké sú výsledky tej akcie? – Naším cieľom v žiadnom prí- vedomí toho, že spáchali trestný čin nezastali do cesty, uzurpovanie by sa rozšírilo ako divý cirok a už nikto by pade nebolo odňať niekomu to, a že budú trestne stíhaní. Bude akcia pokračovať aj v tom- ho zastavil. Táto záležitosť nie je však čo dopestoval, ani zarobiť z cudzej ani trochu jednoduchá. Vyžaduje si práce. Chceli sme len zastať do cesty to roku? – Touto akciou sa nám uzurpovanie náležité prípravy a organizáciu žatvy uzurpovaniu štátnej pôdy a primäť užívateľov, aby si pôdu prenajali na pôdy nepodarilo úplne zamedziť. prinajmenej ako na gazdovstve. Prilicitácii, zaplatili nájomné a legálne Hájnici si už všimli, že určité výmery tom musíme mať dobrú spoluprácu ju potom obrábali. Na ten spôsob neprenajatej pôdy sú znovu zorané s hájnickou službou a políciou, ktorá zachránime štátny majetok a zároveň a obsiate pšenicou a repkou olejkou. je tu na to, aby znemožnila prípadumožníme štátu, aby z prenájmu Program ochrany štátnej pôdy na rok né nepríjemné situácie a agresívne svojho majetku niečo zarobil. S kaž- 2014 však mešká, takže najprv počká- reakcie uzurpátorov. dým, kto sa nám hlásil pred žatvou me licitáciu, ktorá bude vo februári, Foto: F. Koso alebo počas žatvy, podpísali sme keď uvidíme, čí sa zúčastnia tí, ktorí

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Dáva sa na známosť! Ako je pomerne dobre známe, náš pán prezident sa dožaduje zákazu preletov akýchkoľvek letúňov ponad jeho rodnú dedinku. Z výsostne bezpečnostných dôvodov. Z ktorých VBD by bolo naskutku bezpečné znemožniť prelietanie lietadiel, helikoptér a(lias) vrtuľníkov a najmä dronov a holubov a vrabcov a čoskoro veruže i dobiedzavých komárov a iného lietavého vtáctva a hmyzu. • ĽUDIA A DIANIA •

Zákaz by sa však nijako nemal vzťahovať na prelety početných príslušníkov pestrých politických profilov, najmä ak sú dotyční 5P (PPPPP) majitelia poslaneckých mandátov a – konečne – zmýšľajú Pokrokovo. Prednedávnom náš pán premiér podčiarkol, že on sa veru nemieša do práce našich nadovšetko slobodných médií. Že sa aktuálna vláda seriózne zaoberá otázkami slobody NNSM, potvrdzuje aj vy-

hláška našej pani ministerky pre európsku integráciu. Podľa nej sa stav médií u nás zlepšuje. Dozaista by to potvrdila aj autorka kedysi vysoko sledovaného vysielania TV B92 Utisak nedelje (Dojem týždňa)... len keby sa dotyčné vysielanie nebolo bývalo vyparilo ako gáfor. Výborná správa prichádza z úst, ktoré vyslovili už celý rad antologických múdrostí. Náš pán minister pre prácu a sociálnu ochranu oznámil, že cieľom Jeho Ministerstva je, aby inštitúcie sociálnej ochrany popracovali na vlastnej sebestačnosti. V tomto zmysle im JM kúpi trebárs traktory, akože už jeden i kúpilo a darovalo. Nemohol

by ďalší geniálny návrh smerovať k vyberaniu členského od občanov zaevidovaných v strediskách sociálnej práce? Vraj každý ôsmy poslanec v Národnom zhromaždení Republiky Srbsko doteraz ani raz nežiadal o slovo. No a? Zrejme osmina pánov poslancov nepocítila potrebu hovoriť, keďže Náš Parlament, všakáno, funguje na výbornú... Okrem toho, či aj mlčanie samé osebe nie je veľavravné? Verte – neverte, dnes bubnujem naposledy... Viem, že viete, že som to isté povedal aj pred týždňom. Viete ako... raz budem v práve... Bum!

4 /4631/ 24. 1. 2015

Ľudia a diania O SÚDNEJ JEDNOTKE V PETROVCI PO ROKU

Zostal iba súdny deň Jaroslav Čiep

resne pred rokom slovenská verejnosť, zvlášť tá v južnej Báčke v okolí Obce Báčsky Petrovec, bola v strehu. Živo sa zaujímala o riešenie vypuklého problému, ktorý vznikol uplatnením krátko predtým schváleného Zákona o sídlach a lokalitách súdov a úradov verejných obžalobcov, ustanoveniami ktorého bola súdna jednotka v Báčskom Petrovci a v iných menších obciach zrušená. Obyvatelia tejto obce jasne vyjadrili mienku, že sa týmto činom Slovákom odoberajú získané menšinové práva v oblasti úradného používania jazyka a písma a že štátne vrchnosti treba upozorniť na túto krivdu. Koncom decembra 2013 vznikla i Občianska národná iniciatíva k prina-

vráteniu súdnej jednotky do Báčskeho Petrovca, ktorá bola usmernená na zbieranie podpisov podpory a adresovaná Národnému zhromaždeniu Srbska. Spolu s iniciatívou sa mal predložiť aj návrh na doplnenie uvedeného zákona, ktorým sa malo stanoviť prinavrátenie súdnej jednotky do Petrovca. Predsedom iniciatívneho výboru bol Pavel Marčok a členmi Katarína Melegová-Melichová, Vladislav Tárnoci a Vladislav Ivičiak, teda oficiálni zástupcovia lokálnej samosprávy, Matice slovenskej v Srbsku a miestneho cirkevného zboru. V osadách Báčskopetrovskej obce prebiehalo zbieranie podpisov na podporu národnej iniciatívy, menej však v iných osadách so slovenským obyvateľstvom. Médiá tiež živo informovali o počte zozbieraných podpisov. Pôvodný úmysel za 7 dní nazbierať 30 000 podpisov

SVIATKUJEME (7)

MDŽ etc. Juraj Bartoš

nes hovoríme o sviatkoch, ktoré sa síce tak či onak, kolektívne alebo individuálne oslavujú, respektíve pripomínajú, avšak nie sú vyznačené „červeným atramentom“ v kalendári. Nie sú to teda dni pracovného voľna. Nemáme na mysli dni víkendu, teda dni, keď sa nepracuje alebo by sa pracovať nemalo. Mimochodom, pokým v kresťanskej časti sveta dňami víkendu sú sobota a nedeľa, v islamských krajinách sú to štvrtok a piatok a v Izraeli piatok a sobota. Mladí ľudia takmer na celom svete si čoskoro, 14. februára, pripomenú Deň zaľúbených, známy aj ako Deň svätého Valentína. Podľa internetových údajov niekdajší rímsky imperátor Claudius II. si onehdy všimol, že neženatí vojaci bojujú sta-

sa neskoršie zbavil časového limitu. Do zoznamov podpory sa aj tak zapísalo o čosi menej ako 5 000 dospelých občanov Srbska. V nasledujúcich mesiacoch novinkou sa stali predčasné parlamentné voľby, takže sa údajne neoplácalo obracať na staré zloženie parlamentu, ale bolo treba čakať Tabuľa ako spomienka na zašlé časy na konštituovanie nového. Pri návšteve Srbska štátnej delegácie lehote, takže v súčasnosti v Petrovci raz Slovenskej republiky v čele s premiérom do týždňa pracuje overovacia služba Robertom Ficom Petrovčania sa pokú- a raz do mesiaca prichádza sudca riešiť sili niečo dosiahnuť aj diplomatickou dedičné konania a iné spory. Ako to bude v budúcnosti, nezávisí cestou a zástupcovia báčskopetrovskej samosprávy rokovali i s predsedníčkou iba od prianí Petrovčanov, ale aj od Základného súdu v Novom Sade. Ako riešenia celkovej situácie v krajine. Všetci dočasné riešenie v novosadskom súde sme svedkami chaotického stavu v obim prisľúbili, že sa súdne a overovacie lasti súdnictva, o čom svedčí aj nedávny dni v Petrovci začnú v najkratšej možnej viacmesačný štrajk advokátov.

točnejšie, a tak zakázal sobáše mladých párov. Istý kňaz, menom Valentín, predsa, na vlastnú päsť, naďalej sobášil mladých ľudí. Preto ho po odhalení vrhli do väzby, mučili ho, a keď odmietol zrieknuť sa viery v Ježiša Krista, 14. februára roku 269 ho cisár dal sťať. Vraj keď sa roku 1415 francúzsky vojvoda Karol Orleánsky po prehratom boji dostal do britského väzenia, poslal svojej žene prvú „valentínku“, t. j. list obsahujúci zopár veršov a vyznanie vrelej lásky. Deň 14. február si definitívne našiel cestu k zamilovaným osobám (ale aj tým, ktorí zamilovanosť iba predstierajú) až v 19. storočí. Dnes je tento deň príležitosť na vyjadrenie citov vyberanými slovami, pohľadmi, dotykmi, kvetmi a inými drobnými pozornosťami, predovšetkým, nie však výlučne, medzi mladými ľuďmi. Ako uvádza Wikipédia, nápad oslavovať Medzinárodný deň žien (známy ako eMDéŽet) vznikol na Medzinárodnej konferencii roku 1910 v Kodani. Dátum na oslavovanie MDŽ určili na počesť veľkého štrajku 40 000 krajčírok zamestnaných v textilných továrňach New Yorku (8. marca 1908), ktoré sa dožadovali hlasovacieho práva, osemhodinového (namiesto 10-hodinového) pracovného

času a zlepšenia špeciálneho zákonodarstva. Roku 1975 Organizácia spojených národov uznala MDŽ, ktorý pustil korene už roku 1911, za oficiálny sviatok. Ako vieme, v tento deň muži (manželia, mládenci, chlapci...) darúvajú ženám (manželkám, dievkam, dievčatám...) kvetiny, najčastejšie obligátne klinčeky či iné darčeky (knihy, „fľašky“ a pod.), alebo ich pozvú na večeru, častujúc ich komplimentmi a nežnosťami. Do tejto skupiny sviatkov patrí ešte celý rad iných, medzinárodných (napríklad 25. marca Deň zápasu za ľudské práva), štátnych či národných (5. júla Deň zahraničných Slovákov a 4. augusta Deň Matice slovenske na Slovensku), regionálnych, lokálnych či iných. Najnovšie sú u nás národné sviatky jednotlivých národností, vyhlásené národnostnými radami v Srbsku. Iné sviatky (Deň mesta či Deň osady) určili mestské či lokálne samosprávy. Súvisia s dňom, ktorý je spätý s dákou významnou udalosťou z dejín mesta či dediny. Oslavuje sa tak, že sa trošku o danom dni hovorí, trošku sa sleduje kultúrno-umelecký či športový program a nakoniec sa trošku alebo trošku viac, všakáno, papká a popíja. Sviatkuje sa... a niekto to už len zaplatí.

V KOVAČICKEJ OBCI

Realizácia projektu pomaly doznieva A. Chalupová

roku 2014 štartovala realizácia projektu Pomoc v domácnostiach v Kovačickej a Alibunárskej obci. Projekt, ktorý finančne podporila Európska únia v rámci európskeho

www.hl.rs

grantového programu EU Exchange 4, riadený delegáciou EÚ v Srbsku a podporou Stálej konferencie miest a obcí (SKMO), realizujú obce Kovačica a Alibunár v spolupráci s Centrom pre sociálnu prácu v Kovačici a Centrom pre liberálno-demokratické

Informačno-politický týždenník

štúdium v Belehrade. Cieľom tohto projektu je zariadiť kvalitnú a vytrvalú (udržateľnú) službu poskytovania pomoci v domácnostiach starších osôb, a tým, ktorým je takáto pomoc nevyhnutná. Od druhej polovice

uplynulého roku opatrovateľky poskytujú služby zákazníkom v Kovačickej a Alibunárskej obci. V rámci tohto projektu pomoc užíva 147 opatrovateľov v Obci Kovačica a 60 v Alibunári. Na území Kovačickej obce pomoc a opateru v dome poskytujú zamestnanci opatrovateľskej služby, ktorá už viac ako 9 rokov úspešne funguje v rámci Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici. • ĽUDIA A DIANIA •

NA KUS REČI S MARTINOM FORGÁČOM ZO STAREJ PAZOVY

Čarodejný svet puzzle Anna Lešťanová

ľúbenou zimnou kratochvíľou už niekoľko rokov sú puzzle – taropazovčana Martina For- obrazové skladačky. Doteraz ich gáča spoluobčania poznajú zložil sedem. Avšak zaujímavá je ako usilovného robotníka najnovšia skladačka, ktorá pozozamestnaného v istom súkrom- stáva z 18-tisíc malých dielcov. nom podniku a ako dlhoročného Na obraze veľkom šesť štvorcokolportéra Hlasu ľudu. Jeho ob- vých metrov, ktorý je zavesený na stene, sú verne zobrazené rôzne zvieratá. Na prvý pohľad pripomína fototapety či obraz a len pri pozornom skúmaní vidieť, že ide o priam neuveriteľne veľkú obrazovú skladačku. Na jej utvorenie okrem šikovných rúk a pevných ner vov Mar tin potreboval dve zimné obdobia, Martin Forgáč skladá 5 000-kusovú obrazovú čiže zhruba okolo skladačku päť mesiacov.

Puzzle z 18-tisíc dielcov na stene vyzerajú nádherne

Puzzle – ako hovorí – sú jeho duchovným pokrmom a pri nich sa po únavnej práci relaxuje. Malé kúsky do obrazovej skladačky sa pustí vsúvať iba vtedy, keď má dosť času, a vtedy v teplej izbe pri nich dokáže stráviť i niekoľko hodín. Menšie puzzle si kupuje u nás, kým tie väčšie si obstaráva v zahraničí, hlavne na Slovensku a v Nemecku. Väčšinou má tie menšie: 1 000-dielcové, potom 1 500-, 2 000- a 3 000-dielcové. „Teraz skladám 5 000-kusovú

skladačku a po nej sa pustím do ďalšej, ktorá má 24-tisíc dielcov a ktorú už mám kúpenú a pripravenú v zásobe,“ hovorí náš spolubesedník. Počas návštevy u Forgáčovcov na stene sme si obzreli ešte jednu krásnu Martinovu zarámovanú skladačku. Mnohým by pri skladaní malých dielcov chýbala trpezlivosť, ale nášho spolubesedníka to baví a upokojuje. Prevažne si vyberá puzzle s motívmi z prírody a sveta zvierat.

V PADINE NA PRIADKACH

Oživili spomienky na obyčajové praktiky Anička Chalupová

minulosti obyvatelia nielen Padiny, ale aj iných slovenských osád vo Vojvodine trávili jesenné a zimné chvíle na rôznych spoločensko-zábavných podujatiach, medzi ktoré patrili aj priadky. Ženy a dievčatá chodievali priasť aj mimo tejto sezóny, a to po večeroch na „sedačke“. Medzi pozvanými bývali príbuzní, susedia, priatelia… V súčasnosti z tejto peknej pracovnej príležitosti spoločensko-zábavného charakteru zostalo iba slovo priadky zapísané v dejinách našich osád. Priadky časom úplne zanikli a zostali zachované už len v spomienkach strednej a najstaršej generácie. Druhý januárový víkend v rodine Šuľovej v Padine sa pokúsili oživiť spomienky na krásne a závojom minulosti zahalené stretávanie na priadkach. Hlavným „vinníkom“ tejto nevšednej udalosti bola dcéra • ĽUDIA A DIANIA •

Rozhovor pri ručných prácach ani na chvíľu neustal; témy boli veľmi pestré, priamo z každodenného života

Slađanka, ktorá už rad rokov nesebecky podporuje činnosť padinského Spolku žien, tiež sa pravidelne zúčastňuje na rôznych tvorivých dielňach a akciách v padinskej knižnici. Na jej pozvanie v tejto peknej a

pomaly zabudnutej akcii sa zúčastnilo zopár maminých priateliek, s ktorými sa občas stretáva na posedeniach v Spolku žien a pod. Domáci gazda Ján nemusel zvážať účastníčky na priadky, ako to zvykli

robiť v minulosti, po 13. hodine sa samy začali hrnúť k Šuľovcom. Pravda, neboli to priadky ako kedysi s kolovratom a kúdeľou, ženy tentoraz plietli, vyšívali, háčkovali, niektoré sa bavili pri spoločenskej hre Človeče, nehnevaj sa! Gazda sa len občas prišiel pozrieť, či sa „prjatky“ v izbe dobre majú, a staral sa o to, aby mali „čo do pohára a čo do taniera“. Keďže hostky nechceli robiť hostiteľom žiadne trovy, gazdinej Eve sa každá účastníčka odvďačila nejakou sladkou či slanou pochúťkou. Namiesto harmonikára, počúvali slovenskú ľudovú hudbu z počítača, pričom si aj veselo zaspievali. Vo večerných hodinách domáci prekvapili účastníkov priadok chutnou večerou, na ktorej nechýbali ani tradičné krumple na ťapši. Po večeri sa hostia s príjemnými pocitmi pomaly začali poberať domov.

4 /4631/ 24. 1. 2015

Ľudia a diania ANKETA V PADINE

Do nového roku s novými želaniami Anička Chalupová

24. – 30. 1. 2015

POČASIE

ovoročné predsavzatia sú úplne bežným javom a takmer všetci sme aspoň na okamih zatúžili sľúbiť si, že sa polepšíme, že popracujeme na niečom, že sa konečne začneme venovať záležitostiam, ktoré sme predtým neustále odkladali a pod. Predsavzatia existujú vo všetkých sférach. Tentoraz sme sa pokúsili zistiť, čo si v novom roku želajú Padinčania. Zuzana Taľčíková, domáca: – Prajem si, aby tento nový rok bol lepší ako minulý, hoci ani ten nebol zlý a musím uznať, že som celkom spokojná s tým, čo nám priniesol. Hlavne si želám, aby sme všetci v rodine boli zdraví, aby sme mohli naďalej robiť. Chcela by som tiež s padinským Spolkom žien a penzistami chodiť na zábavy a výlety. Daniela Ďurašová, zakladateľka AERD: – V tomto roku chceme pokračovať s už existujúcou spoluprácou a zároveň ju rozšíriť a spolupracovať s ďalšími spolkami, cirkvami, organizáciami, školami v komunitnej práci. Budeme naďalej písať projekty pre malé prostredia a spolupracovať s nimi pri nadväzovaní partnerstiev z krajín Vyšehradskej štvorky (Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko). Celý rok našej činnosti bude v znamení pripomínania výročia 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra. Hlavným cieľom Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) aj v tomto novom roku je skvalitniť prostredie Slovákov na tvorbu a život, zachovať slovenský jazyk slovom a písmom.

Mária Povolná, domáca: – Minulý rok pre celú našu rodinu bol prevažne dobrý a pekný, medziiným môjmu manželovi sa podarilo navštíviť príbuzných v Austrálii. Chceli by sme všetci tam ísť, ale nateraz si to ešte z finančných dôvodov nemôžeme dovoliť. V tomto roku si prajem lepšie zamestnanie, viac peňazí a vôbec – lepší život. Katarína Šuľová, domáca: – Prajem si len zdravie a pokoj, aby sa nám deti a vnúčence mali dobre. Máme štyri vnúčence, dve vnučky a dvoch vnukov, ktorí sú naša najväčšia radosť. Martin Ďuriš, predseda Obecnej organizácie invalidov práce: – Prajeme si zdravie, aby sme aj tohto roku mohli pokračovať v našich činnostiach. Našou najvýznamnejšou akciou bude šiesty ročník výtvarného tábora. Záujem účastníkov je z roka na rok väčší, naposledy sme mali až 47 účastníkov, čo nie je vôbec málo. Prajeme si výhodnejšie ceny kuriva, ktoré každoročne zadovažujeme pre našich členov. V novom roku si tiež prajeme väčšie zľavy na lieky, potraviny a pod.



KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Klobasiáde v ústrety. V piatok 16. januára v miestnostiach Slovenského domu v Šíde zasadal Organizačný výbor 18. Sriemskej zakáľačky a klobasiády, ktorý rokoval o organizácii tejto predovšetkým turistickej, ale aj kultúrnej akcie. Podľa rozhodnutia organizačného výboru 18. Sriemska zakáľačka a klobasiáda sa uskutoční 7. a 8. februára 2015 na priestore pred športovou sieňou a v miestnostiach Slovenského národného domu v Šíde. V mene SKUS Jednota, ako organizátora podujatia, predseda spolku Štefan Farkaš povedal, že očakávajú hostí zo Slovinska, Česka, Slovenska, Maďarska, Chorvátska a Talianska. St. S.

Kovačica Prvá tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi na území Kovačickej obce prebiehala 14. až 16. januára v organizácii Miestnej organizácie Červeného kríža a v spolupráci s Inštitútom pre transfúziu krvi v Belehrade. Do akcie v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici sa prihlásilo 57 darcov, z ktorých deviatich odmietli zo zdravotných dôvodov. V Padine sa prihlásilo 80 dobrovoľných darcov krvi, avšak pätnástich odmietli. V Debeljači krv dobrovoľne darovalo 15 z prihlásených 17 občanov. x x x Aktivisti Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici v čele s predsedom Pavlom Balážom v nedeľu 18. januára navštívili Padinčana Martina Slivku, spisovateľa a predsedu Združenia pre cerebrálnu a detskú paralýzu Obce Kovačica, ktorý je viac ako tri roky ubytovaný v kovačickom Domove pre seniorov Adam. Počas návštevy mu odovzdali balík najnovších kníh. A. Ch.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 9˚

4˚ | 8˚

2˚ | 6˚

1˚ | 5˚

-1˚ | 5˚

0˚ | 6˚

0˚ | 7˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Adam Vereš: „Vojna sa nás všetkých dotkla!“ Katarína Verešová

období, keď si svet pripomínal sté výročie začiatku tzv. Veľkej vojny, väčšia pozornosť sa venovala udalostiam, ktoré sa spájajú s obdobím rokov 1914 až 1918. Z toho dôvodu sa zvedavejšie hľadali oficiálne záznamy, zvlášť zápisnice, ako spoľahlivé pramene, ktoré pomáhajú vierohodnejšie zobraziť vojnou sťaženú organizáciu života a činnosť jednotlivých inštitúcií, združení alebo štátnych orgánov. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (dnešné SEAVC a ECAV) na dnešných vojvodinských priestoroch organizačne pôsobila v rámci troch seniorátov: Banátskeho, Báčskeho a Chorvátsko-slavónskeho (ku ktorej patrili aj sriemske cirkevné zbory). Seniorálni presbyteri zastupovali a pochádzali zo slovenských, maďarských, nemeckých a chorvátskych evanjelických zborov. Chorvátsko-slavónsky seniorát bol založený roku 1900. Prvým seniorom bol Slovák Mikuláš Abaffy, farár surčínsky a boľovský, ktorý umrel 1. februára 1917. Po jeho smrti konseniorom sa stal Adam Vereš, vtedajší kňaz v Beške. V zápisnici zo seniorálneho konventu chorvátsko-slavónskeho evanj. a. vyzn. seniorátu, ktorý sa konal 21. júna 1917 v Starej Pazove, Adam Vereš podal správu o činnosti na rok 1916. V nej sa uvádza: „Poneváč p. senior Abaffy náhle umrel a jeho správa z r.1916 sa nenašla, tak som túto správu zostavil ja na základe cirkevných správ. Vojna, ktorá už tri roky trvá – hatí nás v každom ohľade. Sklonenou hlavou chodia ľudia okolo, bo sa zle vzmáha. Vojna všetkých nás sa dotkla, jestli ale jesto medzi nami, ktorý skrze vojnu ešte netrpel, ba mu ešte vojna sama bola ziskom, a tak skrze toto sa šťastným byť cíti, – ten nech sa neraduje a nepovyšuje, lebo hra • ĽUDIA A DIANIA •

sa ešte nedohrala. Roľníci mnoho obetí priniesli, ale zato aj mnoho získali, bo hmotne nikdy ešte nestáli na tom stupni, na ktorom stoja dnes. – Naproti tomu ale úradníci musia mnoho trpieť drahotou. Farári trpeli najviac. Nechcem tu len ako farár náš

odmietol návrh stať sa seniorom a povedal, že boľovská a surčínska cirkev zostali bez farára, že čiastka kostolných zvonov bola zrekvirovaná a že dlhov z finančného úveru sa nemôžu zbaviť zbory v Binguli, Šíde, Mitrovici a Dobanovciach, ktoré

v tomto ohľade.“ Po príhovore novozvoleného seniora Morgenthalera staropazovský farár Vladimír K. Hurban povedal, že od seniora očakáva, aby úradnú reč rešpektoval. Listujúc v zápisnici zo seniorálneho konventu, ktorý sa udial o rok neskoršie, 13. júna 1918 (v slovenskej a nemeckej reči), možno si všimnúť, že senior Morgenthaler výročnú správu za rok 1917 podal, ale tá v zápisnici nie je písomne dokumentovaná. V ďalšej zápisnici seniorálneho konventu chorv. slav. a. v. seniorátu (tlačou uverejnenej

Z prejavu seniora Adama Vereša 12. apríla 1919 na seniorálnom konvente

stav a bratov v úrade vyzdvihnúť, ale chcem vydať svedectvo pravde. – Práca farárov bola veľká – 35 ročníkov bolo prehliadnuté, od 1865 – 1899, a to viackrát. Koľkokrát museli vydať výkazy všelijakých ročníkov, koľko krstných listov a smrtných pádov. Toto konali farári ako matrikári štátu. O mnoho viacej konali svojim cirkevníkom pri dopytovaní na Červený kríž a na rozličné vojenské vrchnosti, zvlášte ale pri dopisovaní a odosielaní peňazí zajatým.“ V súvislosti so situáciou v školstve Vereš prízvukoval: „Sú v našom senioráte mnohé deti, ktoré nemajú príležitosť navštevovať školu, zvlášť také, ktoré na viniciach bývajú, ako napr. v slankamensko-krčedinských a kuveždinských viniciach, kde je 30 – 50 školopovinných detí. Jestli by sa tam nedali školy založiť, vtedy by malo byť postarané, aby sa tam aspoň analfabetské náukobehy otvorili. Toto je vážna vec, ktorá sa musí riešiť, lebo národ bez školy je národ bez budúcnosti.“ Adam Vereš ako konsenior na tomto seniorálnom konvente

pred vojnou stavali svoje cirkevné objekty. Na tomto seniorálnom konvente za seniora bol zvolený Franz Morgenthaler z nemeckého zboru Nová Pazova, ale len podmienečne – na dva roky (mimoriadny konvent mu dal túto lehotu, kým sa nenaučí hovoriť po chorvátsky). Vo svojom príhovore Morgenthaler sa zmienil o narastajúcom vplyve nazarénov (čím sa veriaci oslobodzovali povinnosti chytať sa zbrane) a pod vplyvom vojny vyhlásil: „Pozemský život vo všetkých smeroch stavia nás, opravdových kresťanov do služby večnosti. Od tadiaľto svieti jedno nebeské svetlo a verný kresťan nemôže nič iné robiť, ako svojho kráľa ctiť, svoju vlasť milovať, vrchnosti poddaným byť.“ Hovoriac o školstve, novopazovský farár Morgenthaler uviedol jednu zaujímavosť: „Na všetkých školách inoveriaci učitelia sú v prevahe, a to len preto, bo učiteľov evanjelického náboženstva niet. Slováci ešte ako tak sa kryjú, keď z Uhorska dostanú učebné sily; Nemci ale najhoršie stoja

len v chorvátskej reči), ktorý sa konal 12 . júna 1919 v Zemune, badať podstatné zmeny v rokovacom programe. To preto, že sa konvent konal po skončení vojny a po utvorení nového štátu južných Slovanov. Konvent vtedy zložil prísahu vernosti Jeho veličenstvu kráľovi Petrovi. Ministrovi náboženstva Dr. Tugomirovi Alaupovićovi do Belehradu zaslali telegram so sľubom, že vybudujú novú evanjelickú cirkev v Kráľovstve SChS. Tento dokument podpísal Adam Vereš ako predseda – konsenior a na tejto schôdzi zvolený senior Chorvátsko-slavónskeho seniorátu. Vo svojej správe Adam Vereš uviedol, že spravovanie tento seniorát prebral po druhý raz (senior Franz Morgenthaler znenazdajky ochorel), a to pre neho v najnešikovnejšej dobe z hľadiska spravovania evanjelickej cirkvi v novom štáte. Boľovský cirkevný zbor 20. 12. 1918 zaslal protestný list novej vláde do Belehradu, v ktorom sa vyjadril proti tomu, aby sa zápisnice písali len v chorvátskej reči.

4 /4631/ 24. 1. 2015

Matej Mucha, 3. 2: Chvíl

ola, akú si prajem. Marína Šmitová, 3. 2: Šk

e oddychu po škole.

Kristína Čiefová, 3. 1: Moja škola.

Milan Joković, 3. 2: Tento papagáj vznikol na hodine výtvarnej kultúry.

Školské radovánky

eru, škola – to nie sú iba záväzky, previerky vedomostí, strach z nižšej známky. To je aj dobrý pocit z naučenej látky, pochválenie od učiteľa či učiteľky, dobrá známka. A to sú aj prestávky so šantením na školskom dvore, možno aj tajný pohľad či úsmev, spoločné (ne)náhlenie do školy a zo školy... Všetko to vedia aj naši verní spolupracovníci z Kysáča. V zásielke tretiakov tamojšej ZŠ Ľudovíta Štúra ladených v ústrety druhému školskému polroku sme našli aj tieto Andrej Chrťan , 3. zaujímavé práce. patria do dejín 2: Aj dinosaury našej planéty.

vá, 3. 2: Klaudia Hegedišo ... ce ni eb uč , Učebnice

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Andrej Dudáš, 3.

otív 2: Prázdninový m

s loď kou. A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Témy a interpretácie

str. 2

Druhé desaťročie, prvýkrát

str. 4

Naše tradičné ročenky

str. 6

Nový Sad 24. 1. 2015 Ročník XXXII Číslo 1/368

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

VÝROČIA SPOMENÚŤ SI NA ĽUDÍ, KTORÝCH SME MALI RADI...

Imrich Kružliak, muž našej doby... Viera Benková

aše prvé stretnutie bolo v Budapešti roku 1991, keď sme spolu so zahraničnými Slovákmi, spisovateľmi, umelcami a najmä Slovákmi z Dolnej zeme zakladali Úniu slovenských spisovateľov a umelcov mimo materskej krajiny. Kružliak bol dlhoročným predsedom Svetového združenia spisovateľov v exile. Po podnetnom prvom stretnutí v Budapešti onedlho sme sa pracovne stretli v Nadlaku, kde sme zavítali na podnet podpredsedu novozaloženej budapeštianskej únie Ondreja Štefanka. No a logicky, že som potom Imricha Kružliaka privítala i neskôr v Petrovci a stalo sa to pred Domom kultúry na našich SNS, čiže na Matičnom snemovaní. Prišiel sa pozrieť na nás, ako i vtedy zdôrazňoval, na dolnozemských Slovákov s ich takmer tristoročným pretrvávaním v cudzom prostredí, odtrhnutých od materskej krajiny a predsa s vysokou kultúrou a literatúrou, čo vzbudzovalo obdiv všade vo svete... A neskôr sme sa stretli na Slovensku a telefonicky si vymenili z bytu Dr. Ľubice Bartalskej – mojej kamarátky, ktorá, žiaľ, už nie je medzi nami – mnohé myšlienky a nápady. Imrich Kružliak sa vrátil na Slovensko po dlhých rokoch emigrácie, zapojil sa pracovne do mnohých podujatí, ale najradšej sa vracal do Nemecka, kde najdlhšie žil a kde mu aj vlani v decembri jeho najbližší a kamaráti prišli gratulovať k jeho obdivuhodným stým narodeninám! Imrich Kružliak je členom Spolku slovenských spisovateľov a predvlani získal aj Cenu Ondreja Štefanka, ktorá mu iste bude pripomínať našu neľahkú spoločnú cestu afirmácie slovenského intelektuála, jeho tvorby a umenia nielen na Západe, ale práve na týchto našich

priestoroch (teda na Dolnej zemi), kde sa to začalo kvasiť už v roku 1989, keď sme na Prvej konferencii slovenských spisovateľov z Dolnej zeme spolu s vedúcimi silami Spolku slovenských spisovateľov, p r e d o v š e tkým s Petrom Andruškom, začierali do b y to s t ný c h otázok tvorby a umenia. Konferencia bola priaznivo prijatá aj v radoch slovenských spisovateľov na Západe, teda v exile, a keď sa ukázala prvá možnosť jej uzávery aj uskutočniť a realizovať vytvorením spomínanej Únie spisovateľov a umelcov mimo materskej krajiny, vtedy sa vedúcej úlohy prijal práve spisovateľ a literárny historik Imrich Kružliak... Imrich Kružliak sa narodil roku 1914 v Detve. Roku 1940 ukončil svoje vysokoškolské štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a získal titul PhDr. V rokoch 1940 – 1943 bol vedúcim Úradu slovenskej tlače, potom redaktorom periodík Bojovník a Národné noviny. Po druhej svetovej vojne sa výrazne angažoval v Demokratickej strane. V roku 1949 emigroval zo Slovenska pred komunistickou totalitou. Najprv pôsobil v Rakúsku (1949 – 1951), neskôr v Nemecku (od roku 1951). Zapojil sa do protikomunistického odboja a v bavorskom Mníchove niekoľko desaťročí viedol kultúrnu časť rozhlasovej stanice Slobodná Európa. Od roku 1972 bol šéfredaktorom exilového časopisu Horizont,

od roku 1987 predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Bol poradcom prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Imrich Kružliak je okrem iného aj čestným predsedom Únie slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí, predsedom kultúrnej komisie Svetového kongresu Slovákov, členom Slovenského ústavu, členom PEN Centre of Writers in Exile a v období rokov 1992 – 1995 aj členom predsedníctva Matice slovenskej. Pred emigráciou prispieval literárnymi príspevkami, publicistikou, glosami, úvahami a recenziami do mnohých slovenských periodík (Rozvoj, Elán, Kultúra, Slovák, Slovenská pravda, Národné noviny, Napred, Katolícke noviny, Verbum a iné), počas emigrácie publikoval články, preklady, recenzie, úvahy a glosy vo viacerých exilových časopisoch (Most, Rozhľady, Proměny, Slovák v Amerike, Jednota, Slobodné Slovensko, Hlasy z Ríma, Literárny almanach Slováka v Amerike, Horizont a iné). Prvé knižné literárne dielo vydal v roku 1955. Boli to verše slovenských básnikov prepašované z väzenia, ktoré vyšli pod názvom Modlitby v putách v Mníchove už v čase jeho exilu. Po Nežnej revolúcii pokračoval v publikovaní literárnych príspevkov, publicistiky, recenzií, úvah a glos v časopisoch Koridor, Literárny týždenník, Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady, Katolícke noviny a ďalšie.

V rokoch 1954 – 1956 spolupracoval s kultúrnou revue Most a so Spolkom slovenských spisovateľov a umelcov. Pracoval aj v medzinárodných organizáciách (exilový Pen-Club, Pan Europa, Chrzesscijanska Služba wyzwolenia narodóv a iných). Z tvorby: I. Kružliak vydal knihu básní Piesne a smútky (1974), knihu esejí Živé stopy (1975), preklady z maďarskej, poľskej a ruskej poézie odmäku Podaj nám ruku, Európa (1959, na Slovensku 1995), ktorej slovenské vydanie venoval pápežovi Jánovi Pavlovi II., prepašované verše zo slovenských komunistických žalárov Modlitby v putách (1955 v Mníchove, 1995 v Bratislave) a obsiahlu historickú štúdiu Písomné a výtvarné prejavy cyrilometodského kultu u Slovákov, v roku 1985 pripravil na túto tému zborník SS. Cyril and Methodius among the Slovaks a roku 1988 zborník Prvoučiteľ národa slovenského (k 1100. výročiu smrti sv. Metoda). Na počesť maliara Martina Benku pripravil zborník Rekviem za maliara (1972). V roku 1983 v zastúpení Svetového kongresu Slovákov zorganizoval v Mníchove medzinárodnú konferenciu Mier v slobode pre Európu a v roku 1984 vydal zborník referátov z tej konferencie. Spoločne s Jánom Okálom autorsky a editorsky pripravil zborník Svedectvo jednej generácie (1990). Niekoľko rokov uverejňoval v časopise Slovák v Amerike Listy z Európy. V zahraničných zborníkoch a časopisoch uverejňoval štúdie o slovenských spisovateľoch a ich literárnej tvorbe po druhej svetovej vojne. Pozoruhodné je aj laudatio pri udeľovaní Národnej ceny Svetového kongresu Slovákov na básnika Valentína Beniaka (1973), na poslanca Európskeho parlamentu Heinricha Aignera (1984), na rakúskeho vicekancelára Gerharda Buseka (1989) a na básnika Milana Rúfusa (1990). Napísal aj obsiahle úvahy (Európa je našou spoločnou vlasťou, Slovenská dilema, Slovanský dar Európe), esej (Akí sme) a veľa kultúrno-historických, literárnych a politologických štúdií. ○ Foto: TASR

KNIHY

24. 1. 2015 • 4 /4631/

Témy a interpretácie (SLÁDEČEK, Michal: Kontekst i pravila upotrebe. Teme i tumačenja Vitgenštajnove filozofije. Beograd : Institut za filozofiju i društvenu teoriju, 2014) Janko Takáč

24/II

v Belehrade. Doktorandské štúdium ukončil roku 2007 na belehradskej Fakulte politických vied. Od roku 1996 pracuje v Inštitúte pre filozofiu a teóriu spoločnosti v Belehrade. O jeho prvej knihe – Politička zajednica, ktorá vyšla roku 2010 a je v podstate jeho doktorská dizertácia – sme už písali (Hlas ľudu, č. 4/4423 z 22. 1. 2011). Jeho druhá kniha Pravila i kontekst upotrebe má za svoju tému dielo Ludwiga Wittgensteina. Ináč niektoré časti tejto knihy boli predtým uverejnené v srbských odborných časopisoch, akými sú Filozofija i društvo a Theoria. V prvej kapitole – Pre i nakon istraživanja: Vitgenštajn o poreklu i kraju filozofije – Sládeček píše o Wittgensteinových náhľadoch na účely filozofie. Tam Sládeček ukazuje na analógiu

eď som sa opýtal autora Michala Sládečeka, prečo si za tému svojej druhej knihy zvolil práve filozofické dielo Ludwiga Wittgensteina, jeho odpoveď bola, že sa „na prvú lásku nezabúda“, pričom mi pripomenul skutočnosť, že predtým, ako sa zaoberal politickou filozofiou, ktorá bola aj predmetom jeho doktorskej dizertácie, sa venoval práve dielu L. Wittgensteina, dokonca aj magisterskú prácu obhájil práve na tému Wittgensteinovej filozofie (Pojam jezičkih igara i jezičkih pravila u filozofiji kasnog Wittgensteina, 2000). Ludwig Josef Johann Wittgenstein (1889 – 1951) bol jedným z najvplyvnejších filozofov 20. storočia. Svoj filozofický rozvoj začal pod vplyvom autorov, akými boli Arthur Schopenhauer, Bertrand Russell a Gottlob Frege a počas svojho pôsobenia bola jeho tvorba najčastejšie skúmaná vo vzťahu s analytickou filozofiou, filozofiou jazyka, ako aj logickým pozitivizmom. Jeho najznámejšie diela sú Tractatus Logico-Philosophicus (1922) a Filozofické skúmania (1953) v ktorých sa – zameraný na vytýčenie hraníc medzi platným a neplatným používaním jazyka, totiž hraníc, v ktorých zmysel končí a nezmysel sa začína – zaoberal výskumom úlohy jazyka, najprv v ľudskom myslení, a potom aj v ľudskom živote Obálka knihy samom. To, že bol jedným z najvýznamnejších filozofov 20. storočia, vôbec Wittgensteinových a Kantových nie je frázou a práve v knihe ideí o tom, ako filozofia neodhakovačického rodáka Michala ľuje pravdy, ale len predchádza Sládečeka Kontekst i pravila omylom, filozofia nerozširuje upotrebe; Teme i tumačenja hranice jazyka, ona ich len odVitgenštajnove filozofije sa po- krýva. Úloha filozofie je tiež, aby ukazuje na to, aké boli rozmery fungovala liečiteľne – Wittgenstein ju opísal ako individuálnu toho jeho vplyvu. Michal Sládeček (1967) ukon- prácu na sebe a na spôsobe, čil štúdiá filozofie a neskoršie ako hľadíme na veci. Aj keď je aj obhájil magisterskú prácu individuálna, filozofia môže byť z filozofie na Filozofickej fakulte významná aj pre praktické ciele,

pričom ukazuje na Kopernikovu označuje podobné črty rôznych alebo Darwinovu teóriu, ktoré fenoménov, ktoré sa prepletajú sú príkladom objavenia nového medzi členmi rodiny a ovplyva plodnejšieho hľadiska na veci. ňujú interpretáciu faktu), ktoré Nasleduje iba spolu dávajú jeho kapitola Druúplný význam. Chanštvena nauka tal Mouffe (1943) kao ideja: Vinč hovorí o potrebe i Vitgenštajnovo agonistickej praxe nasleđe, v ktorej v súčasnej liberálnej Sládeček hovodemokracii, ktorá je rí o diele britvlastne paradoxná ského filozofa v tom zmysle, že v Petra Wincha nej pretrvávajú ne(1926 – 1997), súlady, ako je napr. ktorý Wittgenten medzi národnou steinove násuverenitou a slobohľady preniedou jednotlivca. Ináč sol do oblasti agonizmus je politicMichal Sládeček spoločenských ká teória, ktorá zdôvied, najmä etiky. razňuje potenciálne Winch hovoril, že spoločenské pozitívne aspekty politických vedy nie sú vedy v tom zmysle, konfliktov pre jednu spoločnosť. v akom sú nimi prírodné vedy. Nakoniec James Hamilton Tully Preto Winch hovorí o spolo- (1946) inkorporuje agonizmus čenskej teórii, ktorá je spä- do Wittgensteinovej filozofie tá s filozofiou a namiesto a píše o potrebe za verejnou metodológie prevzatej z filozofiou a politikou, v ktorej prírodných vied používa jestvujú: multilóg (na rozdiel od konceptuálnu analýzu vo termínu dialóg) a disenzus (na svojich výskumoch spo- rozdiel od termínu konsenzus). ločenských fenoménov. Vitgenštajn o ljudskoj prirodi, Okrem toho Winch sa za- jeziku i racionalnosti je názov oberal aj problematikou piatej kapitoly, v ktorej sa Sláľudského správania, kto- deček zaoberá témami, akými ré je riadené sledovaním sú: vysvetlenie pojmu životné pravidiel a s ním spätou formy (ide o špecifický wittmylnosťou a reflexívnos- gensteinovský pojem, životná ťou. Nakoniec Sládeček forma je ústrojenstvo, vnútri vysvetľuje pojem aspekt- ktorého naše reflexívne aktiného prehľadu, príznačného vity – vedomie, argumentácia, pre filozofiu a spoločenskú pochybovanie ... – získavajú svoj teóriu. význam), antropológia (kritika Kapitola Demokratija: Iz- Jamesa G. Frazera a Wittgenmeđu esencijalno spornog steinovo neinštrumentálne, pojma i agonističke prakse expresionistické tlmočenie sa zaoberá politickou filo- funkcie presvedčenia, mórezofiou a teóriami radikálnej sov a rituálov u primitívnych demokracie, tých autorov, kmeňov a u súčasného človektorí inšpirovaní Wittgen- ka), o jazyku (ktorý sa zakladá steinovou filozofiou jazyka na pravidelnosti, ktorú zase hovorili o prekonávaní hra- tvorí pravidelnosť v správaní a níc medzi politickou teóriou v životnej forme) a rozumnosť a politickým životom. William (rozumnosť je miera, podľa ktoEugene Connolly (1938) píše o rej sa meria všetko, čo robíme, politických pojmoch, že sú to všetky naše jazykové hry). v podstate sporné pojmy a o Piata kapitola má názov Proich význame a používaní oby- širena kognicija, sećanje i praksa čajne trvá nekonečná diskusia. upotrebe. V nej Sládeček píše Tak je napríklad podľa neho o vplyve Wittgensteinovej fipojem demokracie príkladom lozofie na filozofiu mysle a na istého klastrového konceptu, kognitívne vedy, najmä na hyktorý zoskupuje súhrn rodin- potézu o rozšírenom poznávaní ných podobností (špecifický (hypothesis of extended cogniwittgensteinovský termín, ktorý tion) Andyho Clarka (1957) a

HLAS ĽUDU • OBZORY rá alebo podľa jeho rozmerov“ a i pitanje intersubjektivnosti – má podobné). Wright je zástancom za tému sémantický normatzv. sémantického primitivizmu, tivizmus Roberta Brandoma podľa ktorého jestvujú niekto- (1950), podľa ktorého je kľúčová ré sémantické fakty, ktoré sú sui generis a nemôžu sa znížiť na iný obsah. Taký je napr. význam, ktorý nemôže byť redukovaný na city alebo dispozície. V siedmej kapitole – Od čega se sastoji „Čvrsta stena“ pravila? – tá istá debata pokračuje tak, že sa k nej pripája John McDowell (1942), ktor ý hovorí, že Kripke a Wright nevenovali dostatočnú pozornosť niektorým častiam Wittgensteinovým textom a cituLudwig Wittgenstein je odsek, v ktorom (foto: z internetu) Wittgenstein píše, že sú význam a normatívnosť vlastnosť pojmov ich použíčiastkou životnej formy, niečo, vanie podľa určitých noriem čo je dané a má byť prijaté. Ľud- (napr. ak tvrdíme p, my máme ský život je podľa McDowella záväzok neprijať vyhlásenie, tvarovaný významom a porozu- ktoré je v nesúlade s p a prijať mením, sledovanie pravidiel je vyhlásenie, ktoré nasleduje z p). normované v komunitnej praxi, Každý účastník v komunikácii v ktorej jestvuje rozlišovanie sa musí dodržiavať noriem a správneho a nesprávneho. ak vo svojej spoločnosti chce Posledná kapitola, ktorá nesie mať nárok a autoritu, musia meno Brandom, Vitgenštajn ho iní – Brandom tuná uvádza

pojem intersubjektivity – vidieť ako kompetentného a dôstojného dôvery. Brandom hovorí o dvoch druhoch intersubjektivity, ide o ja – ty a ja – my intersubjektivitu. Ako sme videli, každá kapitola Sládečekovej knihy hovorí o niektorej oblasti vedy alebo filozofie, na ktorú Wittgenstein – najmä v jeho druhom kreatívnom období, vzťahujúcom sa na dielo Filozofické skúmania – vplýval. Táto kniha nám výborne ukazuje na to, koľko je široký rozsah a aká je hĺbka Wittgensteinovho pôsobenia na filozofiu a vedy v priebehu 20. storočia, ako aj v prvej dekáde 21. storočia. Či to bola filozofia mysle, kognitívne vedy, filozofia jazyka, epistemológia, metafilozofia, etika, logika, sociológia, politická filozofia alebo antropológia, môžeme sa zhodnúť s Anthonym Quintonom v názore, že Wittgenstein bol jeden z príkladov génia, mysliteľa, ktorý bol najmä schopný postaviť mocné, náročné a dovtedy nenapadnuteľné otázky, a tým ovplyvniť desaťročia ďalších výskumov – od Viedenského krúžku dodnes. Snímky: z archívu MS

Viera Benková

ZIMNÉ ČARY A DIVY DÁVNEHO DETSTVA... Pichľavé tŕne, tradičné obyvateľky divokej krásy, rástli postranne v pevnom objatí buriny; obľubovali ich vtáky, ale nie i cestári. Na nich si vyčesávali bosorácke vlasy, kým im v hmle šediveli prorocké sny, pocestné ježibaby a potulné oblaky... Tŕne pichľavé, Ježišove venčeky a bodliaky, netušiace nič o zrode a konečnom odchode, opreté o rubný koberec ciest a rameno rieky, človekom už preskúmané a zaregistrované v Linného botanickej zelenej knihe... S trpkými bobuľami neboli lákavé ani trnky, avšak v prežiarenom kotúči horúcich letných dní, obsýpané peľovým popraškom driemkajúcich polí, boli sťa mamin jablčník s vanilkou lákavej farby. Kriak pichľavý, s prištipnutými prstami zimy, rozozvučaný na cencúľovej lutne ľadovej roviny, prehrával krištáľové balady nekonečných dialí... Rožkatý strom, vyrastený pri cestnej zrubovej studni, božskou vôňou zakvitnutej bazy presiaknutý celý sťa dni môjho éterického vanilkového detstva...

25/III

Davida Johna Chalmersa (1966). Autori tejto hypotézy sa pokúsili dať odpoveď na otázku Kde končí individuálna myseľ a kde sa začína vonkajší svet?, pričom zastávajú stanovisko aktívneho externalizmu, podľa ktorého mozog nie je hranicou vedomia. Naše vedomie nie je len v našej hlave, lebo aj prostredie vplýva na fungovanie kognitívneho procesu. Na toto sa nadväzuje koncept kolektívneho pamätania Maurice Halbwachsa (1877 – 1945), podľa ktorého je individuálne pamätanie (ako paradigma kognície) formované cez „výmenu pamätania“ v spoločenskej interakcii, pričom sa naše pamätanie porovnáva, vstupuje do konfliktov, prehodnocuje, reviduje. Individuálne pamätanie, podľa Halbwachsa, nikdy nie je izolované a úplne uzavreté. Kým Halbwachs hovoril o pamätaní, Wittgenstein podobným spôsobom hovoril o koncepte súkromného jazyku (jazyka, ktorému rozumie len jedna osoba) a jeho nesúvislosti. To nás privádza do šiestej kapitoly Normativnost i fakticitet: Rajtova kritika Kripkeovog shvatanja pravila. Saul Kripke (1940) je americký filozof, predstaviteľ analytickej filozofie a logik, autor prevratných prác v oblasti modálnej logiky a sémantiky. Jeho interpretácia Wittgensteingovej filozofie (pre ktorú sa používa legračná prezývka Kripkenstein) sa aj sama stala predmetom početných interpretácií, tuná Sládeček píše o tej britského filozofa Crispina Wrighta (1942). Kripke sa vo svojej knihe Wittgenstein on Rules and Private Language (1982) zaoberá tzv. skeptickým paradoxom, podľa ktorého vychádza, že je sledovanie pravidiel (napr. 68 + 57 = 125) v relácii len s normami, ktoré jestvujú v spoločnosti (+ znamená sčítanie), ale je celkom možné, že sa zjaví osoba, ktorá bude tvrdiť že 68 + 57 = 5, lebo podľa jej interpretácie pravidlá sčítania (ktoré môže byť hocaké) je 68b + 57 = 5. Podľa Kripkea to, že nám + znamená sčítanie, je len čiastkou jazykovej hry (ďalší wittgensteinovský pojem, jazyková hra ukazuje na spoj jazyka a konania, na fakt, že je používanie jazyka čiastkou životnej formy, jazyková hra „sa skladá z radu jazykových vyjadrení a k tomu ešte patrí určitá vonkajšia situácia, ako aj iné konania. Jazykovými hrami sú napríklad rozkazovanie a konanie podľa rozkazu, opis predmetu podľa toho, ako vyze-

KNI HY

V Ý T VA R N ÍC T VO

24. 1. 2015 • 4 /4631/

K ŠIESTEMU SVETOVÉMU BIENÁLE ŠTUDENTSKÉHO PLAGÁTU V NOVOM SADE

Druhé desaťročie, prvýkrát Oto Filip

26/IV

vet je ozaj malý. A veľký slovenský básnik Ivan Štrpka by povedal, že sme všetci spolu v jednom kolumbovskom vajci. Že cestujeme búrlivým oceánom vnútra škrupiny, plávajúc v nádeji a v neistote zárodku. Pritom sa za posledné desaťročie ozaj veľa toho zmenilo. V mozaikovom kaleidoskope našej súčasnej kultúry badať nielen špeciﬁckú civilizáciu obrazu, meniacu sa funkciu a úlohu knihy, ale i absenciu deľby na jeho hornú a spodnú vrstvu. Spôsobená je prienikom masovej kultúry, prinášajúcou celý rad rovnoprávnych výrazových a výrazných médií, napríklad hybridné spojenia a styky grafického, ﬁlmového a televízneho prejavu, tiež moderný dizajn a najmä plagát. Považujú ho za najsilnejší mediálny prostriedok, ktorý vlastnou silou a odkazom môže vplývať na človeka a súbežne šíriť kultúru. Svetové bienále študentského plagátu, v poradí už šieste – málo na hlboké spomienky, veľa na spomínanie. Príležitosť bola

Záber z otvorenia začali vznikať jeho zárodky,“ uvádza umelecký riaditeľ podujatia prof. Branislav Dobanovački z novosadskej Akadémie umení, „žili sme roky ešte stále pod dojmom sankcií a urýchleného menenia názvu štátu, s obrovským prianím a nezničiteľnou vôľou zachovať zdravý duch a rozum. A potom bolo pomerne ľahko zoskupiť sa vôkol dobrej a jedi-

Z udelenia cien: prof. Branislav Dobanovački (v strede) známa: jeho otvorenie a priebeh, skrášľujúci druhú polovicu decembra 2014 návštevníkom a milovníkom tohto druhu umenia vo vestibule novosadského Master-strediska. „Vtedy, keď

nečnej idey s presvedčením, že si zaslúži našu krv, pot a slzy,“ kvituje. Názov Svetové bienále študentského plagátu bolo prvýkrát úradne vyslovené pred viac než desaťročím na jednom

zoskupení graﬁckých dizajnérov Prof. Zoran Krajišnik, dekan v Mexiko City. To ostatné, či Akadémie umení, uvádza, že všetko iné po prvé desaťročie, tohtoročné bienále prekonalo sú už dejiny. Skutočnosťou a sú- nielen všetky doterajšie, ale časnosťou je druhé, nedávno vynikalo nad všetky očakávania. načaté desaťročie. Od toho roku Pretože na jeho adresu prišlo 2004 a prvého bienále sa dodnes viac než 2 300 prác, ktorých nič zásadne nemenilo ohľadom jeho základného konceptu – bolo, pretrvalo a zotrvalo ako úctyhodné podujatie zoskupujúce mladých tvorcov v oblasti dizajnu plagátov z celého sveta, ako známa medzinárodná aréna, v ktorej stovky študentov súťažia o prestížny titul najlepšieho medzi najlepšími, ako internetová správa, ktorá sa túžobne vyčkáva. A v obrovskej konkurencii samotná účasť na bienále a úspešné zdolanie všetkých troch kôl prísnej selekcie vrcholnej medzinárodnej odbornej poroty, ktorej členmi Víťazka Marija Gajevićová s víťazným plagátom tohto roku boli Alain Le Quernec (Francúzsko), Finn Nygaard (Dánsko), Wieslaw autormi je viac než tisíc štuGrzegorczyk (Poľsko), Li Xu (Čína) dentov zo všetkých svetových a Darko Vuković (Srbsko), je rovnobežiek, z takmer päťdesiat úspechom, ktorý sa musí ctiť. krajín sveta. Načim vôbec krajšia

HLAS ĽUDU • OBZORY a výstižnejšia ukážka svetového rázu podujatia, dobrého mena, ktoré má medzi odborníkmi, pútavosti a aktuálnosti jeho poslania a konceptu od konštantného rastu prihlásených prác, príznačného pre všetky roky po roku 2004, keď sa konalo to prvé v šnúre šiestich

V Ý T VA R NÍ C T VO prispieť k zisteniam o tom, kde je v súčasnosti plagát, kde dizajn, kde náš odbor, – podčiarkuje profesor plagátu a predseda organizačného výboru bienále doc. Atilla Kapitány. Tak on, ako aj iní členovia organizačného výboru sa zhodujú v tvrdení, že sa za uplynulé

médiami. Je graﬁcky koncipovanou ideou, ozajstným obrazom, samotným zrkadlom skutočnosti v práve aktuálnej chvíli. Preto sa i jeho cesta mení, spejúc od oznamovacieho a prostriedku presviedčania k umeniu samotnému, účinnému, aktuálnemu

Doc. Atilla Kapitány

Tri najlepšie práce desaťročie najväčšia zmena udiala práve v kvalite podujatia. Uvádzajú, že na začiatkoch všetci neveriacky krútili hlavami, pochybujúc o našej schopnosti usporiadať v Srbsku čosi natoľko

a angažovanému. Veď prvú cenu v dobe environmentálnej získala naša Marija Gajevićová za varovanie, či skôr ukážku, kam spejeme znečisťovaním životného

dávno prekonal časy, keď bol len oznamovacím posolstvom. Dnes je aktuálny, mnohoznačný, plný reklamných a umeleckých odkazov, úspešne pritom súperiaci s inými novodobými

okolia. Nielen život, ale i prírodu máme len jednu. A je šťastím, že vo všetkom máme i Svetové bienále študentského plagátu, aby nám to stále, mnohorakými spôsobmi pripomínalo.

Prof. Zoran Krajišnik

Rozmanitá tematika významné, alebo o tom, že na výstave budú účinkovať študenti z celého sveta: – Proste všetci boli sprvu akosi skeptickí. Na začiatku sa na tom angažovalo dosť málo ľudí

27/V

doterajších podujatí? – Za jednu zo základných príznačností bienále možno označiť, že neexistuje vopred daná téma. Jeho aktérmi sú študenti z mnohých vysokoškolských ustanovizní, fakúlt a akadémií vo svete, ktorí dostali zadania, na realizácii ktorých sa angažovali pod dohľadom profesorov a ktoré nám potom zaslali. Tohto roku je veľa prác z Ďalekého východu, no považujem azda za najvýznamnejšie to, že máme príležitosť vidieť, ako študenti pracujú a uvažujú inde vo svete. Výstava je jedinečným podujatím aj vo svetových rámcoch, keďže sú na nej len práce študentov, ktorí študujú plagát, ktorý je významnou zložkou ich vzdelávacieho programu. Vznikla v prvom rade ako výsledok úsilia kolegov Branislava Dobanovačkého a Ivana Karlavarisa. Od začiatku stáli pri zrode a uskutočnení idey, ktorá sa rýchlo transformovala do veľkej medzinárodnej akcie, do renomovaného podujatia. Musíme si uvedomiť, že na piatom bienále účinkovalo okolo 1 300, na šiestom až o tisíc prác viac. Záujem je obrovský, takže porota, ktorú tvoria osobnosti svetového renomé v oblasti graﬁckého dizajnu, to vôbec nemala ľahké. Voľba najlepších je na nich, naše je poskytnúť im technickú podporu, prípadne

a treba povedať, že i kvalita bola vtedy dosť skromná. Súbežne s menením doby a napredovaním internetovej komunikácie sme sa dopracovali k tomu, že v súčasnosti máme svetom uznávanú výstavu, s vrcholnými prácami, ktoré sú na profesionálnej úrovni, – vraví prof. Branislav Dobanovački. Jasné je, že sa vo veľmi dynamickej dobe, pri stálych zmenách vo vizuálnom umení a graﬁckom dizajne rázne mení i plagát. Je dnes frekventovaným umeleckým originálom, ktorý už

KNIHY

24. 1. 2015 • 4 /4631/

Naše tradičné ročenky Anna Horvátová

eď sa rok chýli ku koncu, pred čitateľov sa dostávajú naše tradičné ročenky, ktoré pookrejú dušu a spríjemnia voľné chvíle a dlhé zimné večery a zároveň sa v nich oboznámia s celoročnou činnosťou, čiže kronikou nášho národného života.

mal nájsť aj v Ročenke SEAVC); spomienkové texty venované našim popredným osobnostiam, čím sa len potvrdzuje, že ich prácu na literárnom, publicistickom, kultúrnom poli si naša verejnosť nadmieru cení. V druhej, najobsiahlejšej časti Z našej minulosti a súčasnosti je hodne príspevkov, avšak články Jána Jančovica (K 200. výročiu narodenia Karola Jesenského – rodák z Lalite, prvý autor dejín Poľného Berinčoka; K 70. výročiu

NÁRODNÝ KALENDÁR

28/VI

(Národný kalendár na obyčajný rok 2015, ročník 94. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014) Nie je zameraný na veľké projekty sprevádzané reklamou a silnými tlakmi trhu. Tematická rôznorodosť textov prispieva k väčšej popularite medzi čitateľmi. Jednotliví autori v tomto druhu knižného vydania, svojrázneho a svojského, prispievajú k dotvoreniu mozaiky o bohatej činnosti dolnozemských Slovákov. Je to Národný kalendár na obyčajný rok 2015, ktorý zaznamenáva už 94. ročník vydania. Horiaca sviečka na prvých stranách, kde je báseň Kuknúť si v zrkadle do duše smelo Jozefa Podhradského (1823 – 1915) venovaná storočnici úmrtia, symbolizuje svetlo, ktoré akoby trasovalo cestu tohto kalendára k svojim čitateľom. Zostavovateľ Vladimír Valentík zrejme prihliadal na širokospektrálnosť textov a chcel vyhovieť každého vkusu. Avšak v takomto nahustení príspevkov by sa malo prihliadať na ich tematické zoradenie alebo uvedenie nových rubrík či podrubrík. Inak vítané sú príspevky (v prvej časti) Anny Dudášovej (Oprava veže a chrámu Božieho v Petrovci; tento príspevok by si svoje miesto

recepty, čomu sa najviac tešia naše gazdinky. Športu je akosi málo, užitočných rád z poľnohospodárstva nikdy dosť, i keď sú používateľom internetu bežne dostupné aj v elektronickej podobe. Poučky zo slovenčiny a prehľady činnosti našich inštitúcií nie je od veci uviesť, ale s mierou, aby to nespôsobilo opačný efekt a nevyvolalo odpor. Inak ani toto vydanie sa nemôže pochváliť bezchybnosťou. Tie škriatky, ktoré odpútajú pozornosť a uberajú na kvalite a hodnote tohto vydania, sú aj tu prítomné.

siateho ôsmeho vydania, táto jedinečná publikácia sa znovu dostala nebadane, bez premiéry a pompéznych osláv a naprieč všetkému – povšimnutá. Nevyhnutné je znovu skonštatovať tú neveľmi potešujúcu pravdu, že si zase pripisujeme jeden rok viac na naše kontá a veru aj krížik na chrbte, avšak Ročenka aj napriek jej 58. vydaniu nejako nestarne. To však len my ľudia v tomto neúprosnom životnom zhone za majetkom, úspechom, dokazovaním sa, sme čoraz menej navzájom blízki, ústretoví, a potom sa v bleskovom plynutí času nejako strácame. Ale skúsme sa v tomto zhone pozastaviť,

EVANJELICKÁ ROČENKA (Ročenka Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku LVIII – 2014 s prílohou kalendára na rok 2015. Nový Sad : Biskupský úrad Slovenskej evanj. a. v. cirkvi, 2014)

úmrtia Jozefa Maliaka – V Iloku zasial semeno vzdelanosti a kultúry a v Petrovci bol pedagógom a matičiarom; Banát a Sriem na stránkach Lichardovho Obzoru), Kataríny Verešovej (VHV a prvá svetová vojna), Anny Dudášovej (Rednú naše „rady“; Zo Združenia petrovských výtvarných umelcov; 30 akcií rovnania poľných ciest petrovských sedliakov – Tabu téma pre nacionálne frekvencie)... predsa vynikajú. K nim možno priradiť aj krátke venovanie Jánovi Husovi (1369 – 1415) k 600-ročnici upálenia v Kostnici: Stojte v poznanej pravde, ako i článoček Básnik a žena Ľudmily Berediovej-Stupavskej. Kronika nášho národného života – od 1. októbra 2013 do 1. októbra 2014, ktorú už roky pripravuje Michal Ďuga, je štandardne dôkladne podaná, s presným a uceleným uvedením údajov. A. Dudášová sa postarala, aby nevystali ani

Pán vystrojil svoje slovo mnohými farbami, aby sa každý, kto sa z neho učí, mohol zadívať na to, čo jeho zaujme. Do svojho slova ukryl rozličné poklady, aby sa každý z nás obohatil v tom, v čom sa cvičí. Božie slovo je stromom života, ktorý ti zo všetkých svojich strán ponúka požehnané ovocie, ako tá skala, čo sa otvorila na púšti, aby zo všetkých svojich strán poskytovala duchovný nápoj. Božie slovo je živou vodou. Božia láska, ktorá prebýva v srdci človeka, nesmierne prevyšuje ľudskú lásku, ale vôbec ju nepotláča, neničí, ale skôr pridáva na jej hodnote, zošľachťuje... Ctiteľov slova Božieho pred Vianocami potešilo vydanie Ročenky Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku LVIII – 2014 s prílohou kalendára na rok 2015. Práve tak ako už po päťdesiaty siedmy raz predtým, lebo sa dožila už svojho päťde-

porozmýšľať, nevystatujme sa bohatstvom. Veď sa aj v tomto vydaní pred náš duchovný zrak kladú texty mnohých autorov z rozličných prostredí, ktorých spoločnou tematickou niťou je predovšetkým oslava Boha. Ale či si tohtoročná Ročenka splnila svoje poslanie ako minulé roky?! Či treba texty nahusťovať kronikárskymi a len tými údajmi, ktoré viac-menej uzreli svetlo sveta v mesačníku – Evanjelickom hlásniku. Nesmierne teší skutočnosť, že sa v cirkevnom živote deje neustále niečo, že sa do zborov zapájajú mladí ľudia, že bohaté aktivity rozprúdili ustátu hladinu a učičíkaných (niektorých) duchovných pastie-

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

príspevkov, alebo nechcel odmietnuť zaslané príspevky, avšak jedno je isté, do budúcna by redakcia v čele s hlavným a zodpovedným redaktorom, biskupom SEAVC Samuelom Vrbovským mala zmeniť koncepciu, aby si Ročenka zachovala doterajších čitateľov, a ak je možné, aj nových prilákala. Žiaduce je aj texty na jazykové úpravy zaslať skôr, aby sa lektorsko-korektorské služby nedostávali do časovej tiesne, aby si za svoju námahu po vydaní neutŕžili úškrny a aby sa korektorské nepresnosti a nezrovnalosti mohli načas odhaliť. Takto námahu znehodnotí alebo kvalitu naštrbí aj nepozorný zásah, keď zostane nepovšimnutá dlhá samohláska namiesto krátkej, sem-tam nenáležite vsunutá čiarka atď. Urýchlený proces však neprispieva ani k štýlovému rozvrstveniu slovnej zásoby, ani kvalite ešte zatiaľ jedinej ročenky tohto druhu medzi nami vojvodinskými Slovákmi evanjelikmi. Preto si treba vážiť 58. vydanie a snažiť sa neprerušiť tradíciu vydávania, avšak preferovať viac texty bližšie čitateľom.

čo rok zalistujú v ročenke, podľa vzoru ktorej tento kalendár začal vychádzať, teda v Národnom kalendári, sa presvedčia, že je akoby v tieni jeho staršieho brata. Pochopiteľné, Pazovský kalendár je predsa úzko spätý so svojím prostredím, venovaný je Staropazovčanom, ba je tam i údaj, že ide o publikáciu SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Preto tu aj iným ctiteľom takéhoto druhu knižnej tvorby prezentujeme najnovšiu ročenku, teda Pazovský kalendár 2015. Zároveň je proste nutné načrtnúť, že pôvodný úmysel vydavateľov bol určite trochu iný od terajšieho výzoru a obsahu kalendára. Zameraný na užší kruh čitateľov, teda na Staropazovčanov, tohtoročný prináša spomienkové texty na zaslúžilých zosnulých rodákov, texty z minulosti Pazovy, články o významných pazovských národovcoch, dá sa povedať – z každého rožka troška. Avšak články sú takmer v úzadí a v početných reklamách a v silnom tlaku trhu sa akoby strácajú. A treba vysunúť najmä články Slováci a Srbi v spoločných vojenských jednotkách (Miroslav Demák), Slovenský demograf

PAZOVSKÝ KALENDÁR (Pazovský kalendár 2015, ročník XIV, Stará Pazova 2014) Pazovskí Slováci, ktorých po celé tieto roky zrejme vedie duch hurbanovský, od roku 2002 dávajú o sebe vedieť aj v ročenke, ktorej zakladatelia dali meno úzko späté so svojím mestom, jednoducho – Pazovský kalendár. Týmto totiž nenechajú upadnúť do zabudnutia svoju ochotnícku činnosť a zároveň oživujú spomienky na významných národovcov, ktorí pôsobili práve v Starej Pazove. Pre nás tunajších Slovákov – Nepazovčanov, ktorí si rok

o Slovákoch na Dolnej zemi (Ján Jančovic), Patagónsky experiment Martina Kukučína

(Ján Botík), Obchodovanie a náš najvyšší záujem (Mgr. Igor Feldy), Vzájomná pomocnica a Staropazovská banka (Katarína Verešová), 90. výročie založenia Spolku slovenských spisovateľov (M. Demák), Svetelný kríž (Pavel Matúch), 40 rokov Literárneho krúžku Ľudmily Hurbanovej (K. Verešová), Sny a hviezdy profesora Michala Filipa (Martin Prebudila), 95 rokov pazovského futbalu (Matej Bzovský). Niektoré z týchto článkov sa dotýkajú vedeckej oblasti, sú prinajmenšom vedecko-populárne, avšak zabrala by na hodnote ucelenejšia koncepcia celej ročenky, štýlové rozvrstvenie. S diametrálne odlišným ponímaním života sa stretáme aj na začiatočných stranách, keď v kalendáriovej časti nachádzame pre každý mesiac aj zrnko biblickej múdrosti (tak ako v Ročenke Slovenskej evanj. a. v. cirkvi v Srbsku, čo tam i prináleží) a znamenia zverokruhu, dokonca aj s príslušným znakom. Zase na druhej strane je vítané, že je vedľa aj kalendár so srbskými menami a sviatkami. A azda nieto vydania, v ktorom si prsty nezamieša niekdajší tlačiarenský škriatok, ktorého sa pole pôsobnosti, s príchodom moderného počítačového desk top publishing systému, pri ktorom sa do tlačiarne už dostávajú na fotoplatniach pripravené a v redakcii skontrolované celé strany, zredukovalo na minimum. Takýto škriatok má však tuhý život a občas sa mu ešte podarí vniknúť aj do počítačových redakčných systémov, a potom tam kdesi vo virtuálnom svete sa poriadne uškŕňa. Zato ale Pazovčania sú si vedomí skutočnosti, že pekný obal výrobok predáva, a tak sa z titulnej strany usmieva šumná dievčina a na poslednej strane si miesto našli dve pôvabné dievčiny.

29/VII

rov, že sa s veľkým zanietením do cirkevných aktivít zapájajú aj deti, ale to, čo vo veľkej miere chýba tejto Ročenke, a na čo nás v rokoch minulých zvykli páni farári (každoročne predtým Vladimír Obšust) a čo ochudobňuje tieto strany, sú úvahy o viere, o náboženstve, myšlienky, ktoré povzbudzujú, zošľachťujú ľudí. Kronikárske texty sú veľmi podrobne spracované, je v nich azda všetko, čo mohlo byť obsiahnuté, ale strany tohto vydania akoby prahli po rozjímaní, resp. textoch našich slovenských vojvodinských farárov, ktoré čitateľa oslovia. Ako si máme vysvetliť tú absenciu úvah, v čom asi väzí problém?! Treba ale spomenúť, že sú tu zahraniční autori, slovenskí. Vo svojich príspevkoch prinášajú poznámky o reformačnom chápaní cirkevného úradu či reformačné učenie o troch stavoch ako základ pre chápanie úlohy ženy a matky v rodine (Ľubomír Batka), hovoria o láske ako probléme či niečom inom (Ľuboš Vontorčík), avšak to nie veľmi patrí na strany tohto populárneho čítania, lebo čitateľ si nevychutná to Božie zrnko múdrosti z nich. Ešte menej možno tu má miesto príspevok o vyjadrení zboru biskupov ECAV o otázke homosexuality (Edita Škodová), lebo čitateľov takéhoto druhu čítania to nie veľmi zaujme. Okrem toho, sú to články dlhé a pre čitateľov tejto knižky nie celkom primerané. Celkom by stačilo viac podobných článkov článku Jána Vinkoviča o budúcnosti cirkvi v spoločnosti, ktorá sa transformuje. Vítané sú aj články, v ktorých nie sú iba kronikárske údaje, zo stretnutí našej evanjelickej mládeže (Katarína Verešová, Ján Lačok), u ktorej (teda mládeže) možno aj tu venovaný priestor vzbudí záujem o cirkevný život. Také ľudu blízke, oslovujúce písanie, jednoduché a s náboženským nádychom sa žiada v takomto druhu knižnej tvorby. A toho je tu akosi málo. Možno výkonný redaktor Branislav Kulík nemal možnosť voľby

VÝSTAV Y

24. 1. 2015 • 4 /4631/

K VÝSTAVE BELEHRAD JOVANA BIJELIĆA V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SANU)

Jeho stály a milovaný prístav Oto Filip

ie farby sú okúzľujúco pestré, motívy skutočne rozmanité, techniky a fázy rozličné. V maľbách Jovana Bijelića si možno všimnúť aj vplyv kubizmu i fauvizmu, aj výraznú expresivitu a kolorit, aj búrlivé ťahy štetcom v pokročilých rokoch života. Na výstave usporiadanej k polstoročnici Bijelićovej smrti (začala sa 17. decembra 2014), ktorou Galéria SANU pokračuje v peknej tradícii zachovávania spomienok na maliarov akademikov, je takmer päťdesiat diel. Sú zo zbierok Galérie SANU, Národného múzea a Múzea súčasného umenia, Múzea mesta

30/VIII

Dievčatko v kočíku Belehrad, Múzea Divadelného umenia Srbska a Národného divadla v Belehrade, ako aj zo Spomienkovej zbierky Pavla Beljanského a Galérie Matice srbskej v Novom Sade a dvoch národných múzeí: v Šabci a v Smederevskej Palanke. Sú na nich portréty a budovy, zátišia a krajinky, kompozície a kresby, celý jeden svet videný zrakom sústredeného pozorovateľa a kronikára, zvedavého a prísneho, zároveň aj vtipného, všímajúceho si tak celok, ako aj detail. A ktorého tematické záujmy a portrétny rozsah poskytujú stabilnú platformu študovať vkus, kritériá, dosahy, záujmy a vôbec hodnotovú sústavu príslušníkov belehradského meštiactva medzi dvoma svetovými vojnami. Osobitným celkom sú práce namaľované mimo pravidiel a obmedzení, mimo luxusu a bohatstva: od

Maestro Jovan Bijelić

ktorej zámerom bolo rozvíjať kultúrny život mesta. O desaťročie neskoršie sa stal zakladateľom skupiny Forma. Miloš Crnjanski ešte v roku 1926 skonštatoval, že je Bijelićovo maliarstvo jedným z najdôležitejších javov v povojnovom Belehrade. Hlavné mesto Zo Skadarlije – maľba z roku 1928 maľoval s láskou, ako svoj stály a milovaný stali spolu s Lubardovými povojnoprístav, všímajúc si verejné a súk- vými krajinkami jedným z najväčších romné priestory, interiéry a zátišia. mýtov srbského maliarstva, konkrétMaľoval aj portréty Belehradčanov, ne jeho medzivojnového obdobia. Veď Jovan Bijelić patril k našim najdôležitejším umelcom medzi dvoma svetovými vojnami. Zanechal nám skutočne rozsiahle dielo, vcelku okolo tri tisíce prác. Popredný maliar sa nielenže sám zaoberal i literatúrou a písal kvalitné poviedky, ale bol i učiteľom iným maliarom: Peđovi Milosavljevićovi, Nikolovi Graovcovi, Juricovi Ribarovi, Miomirovi Denićovi… Maliar, spisovateľ, pedagóg a bohém – Jovan Bijelić – akademik a skutočný drahokam nášho moderného maliarstva. Stačí sa prejsť do Galérie SANU, pozor-

kaviarenských scén cez priestory, akými sú schátralé belehradské predmestia. Veď netreba zabúdať, že pred takým storočím Belehrad výzorom bol na míle vzdialený od iných európskych metropol, že aj v jeho najprísnejšom strede d o m i n ov a l i nízke domčeky, že k lesku mal blízko len nový hotel Moskva, alebo to, že vydláždenú cestu od stredu mesta po námestie Slavija tvorili kamenné dlažobné kocky, takzvané mačacie hlavy. Zátišie s červenou Veľký majster skulptúrou Jovan Bijelić (1884 – 1964) mal to šťastie, že začiatkom s ktorými sa priatelil, 20. storočia maliarstvo študoval až alebo neznámych, v troch európskych metropolách: v ktorých maľoval na Krakove, v Paríži a v Prahe, že počas objednávku, otvácesty na Slovensko, pri svojom prvom rajúc nám týmito pobyte mimo hraníc Bosny, v ktorej dielami celý jeden sa narodil, čiže v roku 1907, objavil svet navrstvených Belehrad a zamiloval sa doň. Ten ho a poprepletaných ako magnet prilákal, so všetkými vzťahov tvoriacich jeho kladmi a zápormi. V ňom nadlho milované mesto. zakotvil po prvej svetovej vojne, Ten obraz svojho keď sa zamestnal ako scénograf v mesta dopĺňa maľNárodnom divadle. V ovzduší po- bami Bosny, ktoré Karaburma v roku 1945 vojnovej obnovy a modernizácie v Belehrade vznikli novej juhoslovanskej metropoly už ako jeho idealizovaná vidina oblasti, nejšie sa zadívať a lepšie všímať o rok neskoršie účinkoval v založení kde sa narodil, zároveň i symbol tr- jeho maľby a hneď bude nad slnko Skupiny umelcov, zoskupujúcej spiso- valej spätosti s rodiskom. Všetky tie jasnejšie – prečo. Času na to dosť, vateľov, výtvarníkov a hudobníkov, Bosny, ktoré vznikli v Belehrade, sa až do začiatku marca.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra S novou knihou do šiesteho roku SLÁVNOSTNE V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Jasmina Pániková

povedala riaditeľka ÚKVS, Benková vo veľkej miere zuedeľný podvečer bol žitkovala práve v prospech v miestnostiach Ústavu našej slovenskej vojvodinpre kultúru vojvodinskej kultúry. ských Slovákov aj viac než Jednoznačne možno poslávnostný. Akoby aj nie, keď vedať, že v prospech slovenpresne pred šiestimi rokmi 18. skej vojvodinskej kultúry januára bol oficiálne otvorený svoje zručnosti zužitkuje a odvtedy sa malý tím v čele aj ÚKVS, a to už celých šesť s riaditeľkou Milinou Sklabinrokov. Riaditeľka Sklabinskou snaží o to, aby kultúra ská poznamenala, že sa nás vojvodinských Slovákov v uplynulom období spolu bola nielen viditeľnejšia, ale s veľkým tímom spolupraaj aby sa zachovávala a čoraz covníkov snažili pestovať viac rozvíjala. Druhou zložkou kultúru pamätania, spomítohto večierka, ktorá v rovnakej nať si na osobnosti, udalosti miere prispela k spomenutej a sprístupňovať ich širšej slávnostnej atmosfére, bola Autorka bibliograﬁe Boženka Bažíková (sprava) v spoločnosti Karmeny verejnosti. „Ak nepoznáme prezentácia Bibliografie Viery Zorňanovej minulosť, ťažko sa zorientuBenkovej, ktorú zostavila Bojeme v prítomnosti a veľmi liografie Ivu Andrića,“ hovorí vej-Vlčekovej, ktorá predniesla ťažko nám bude plánovať tie ženka Bažíková. Zhrnúť všetky tituly a práce Boženka Bažíková. „Vtedy bolo skladby slovenského skladateľa, budúce programy. Pri výročí našej poprednej spisovateľky mojou úlohou upraviť články dirigenta a hudobného peda- hodnotíme, uvažujeme, čo a ako Viery Benkovej, ktorá je činná podľa medzinárodného štanuž celých 58 rokov, skutočne ne- dardu pre súpis bibliografických bola ľahká práca. Ako samotná jednotiek. Údaje pre Bibliograautorka povedala, na tejto knihe fiu Viery Benkovej som čerpala pracovala štyri roky. „Skúsenosť prevažne z Knižnice Matice srbso zostavovaním bibliografie skej, internetu, databáz knižníc som získala v roku 2009, keď v Slovinsku a Chorvátsku a veľa údajov mi poskytla aj samotná pani Benková. Práca nebola ľahká, ale nemôžem vyčleniť niečo, čo bolo najťažšie. Čaro takejto práce je práve v samotnom výskume a v tom, keď neraz prídete po niečo, čo ste vôbec nehľadali,“ uzaviera Bažíková. Celkový večierok, pre ktorý scenár vypracovala Svet- Niekto má talent pre písanie a Ema Stupavská má určite pre džez luša Hlaváčová, balet bol koncipovaný tak, že sa striedali góga Mikuláša Schneidera-Tr- sme urobili, a myslíme si, že úryvky z básnickej navského a moderným tancom takýto prístup a zodpovedná a prozaickej tvorby mladučkej Emy Stupavskej. úloha, ktorá nám bola zvereV. Benkovej a čítali Múzy, ktoré boli na večierku ná, sa jedine takýmto spôsoŠesť rokov v čele profesionálnej ustanovizne ich Karmena Zorňa- často spomínané, skutočne dali bom môže zrealizovať. To nie je nová, Milan Klinko do vienka autorke Bažíkovej možné bez spolupráce s našimi som ako pracovníčka Knižnice a Miluška Anušiaková-Majerová. zručnosť zhrnúť také bohaté inštitúciami, ustanovizňami a za Matice srbskej v Novom Sade Obohatený bol aj spevom oper- dielo a spisovateľke Benkovej prácu, príspevky a rady sme im spolupracovala na vydaní Bib- nej speváčky Jaroslavy Benko- talent pre písanie, ktoré, ako vďační,“ uzavrela.

• KULTÚRA •

4 /4631/ 24. 1. 2015

Kultúra STARÁ PAZOVA

Sny a hviezdy profesora Michala Filipa Anna Lešťanová

ri príležitosti stého výročia narodenia profesora Michala Filipa (7. 1. 1915 – 26. 5. 1989), učiteľa mnohých generácií slovenskej inteligencie vo Vojvodine a nestora vojvodinskej slovakistiky, v piatok 16. januára v Starej Pazove bolo niekoľko podujatí, ktorými si pripomenuli na jeho šľachetnú životnú púť a bohaté pedagogicko-vedecké, ale aj literárno-kulturologické dielo. Pripomínanie tohto výročia sa začalo spomienkovým stretnutím

verše Sládkovičovej Maríny, ktoré profesor Filip mal osobitne rád a za ktoré hovorieval, že zodpovedajú jeho povahe. Sú vytesané aj na rodinnom pomníku Filipovcov a znejú takto: Padajú hviezdy, aj my padneme, vädnú tie kvety, aj my zvädneme, a klenoty hruda kryje: Ale tie hviezdy predsa svietili, a pekný život tie kvety žili a diamant v hrude nezhnije! Za slnečného januárového, priam vysnívaného, poobedia spoločne navštívili rodinné hrob-

Pri rodinnom dome profesora Michala Filipa

pri rodinnej hrobke profesora Michala Filipa na staropazovskom cintoríne za prítomnosti hostí, medzi ktorými boli Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade, a početní Staropazovčania. S pocitom vďačnosti a úcty sa prihovorili a na profesora M. Filipa, výnimočného človeka, slovakistu, citlivého kronikára nášho národného a literárneho života, historika dolnozemskej kultúry, si zaspomínali velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, Martin Prebudila, novinár a spisovateľ, a Katarína Verešová, archivárka v Ústrednom archíve SEAVC v Starej Pazove. Spomenula záverečné

www.hl.rs

Ďalšie piatkové podujatie sa konalo na starej hurbanovskej fare. K výročiu narodenia nestora vojvodinskej slovakistiky nainštalovali dokumentačnú výstavu, ktorá pozostáva zo štyroch častí. Na paneloch sa nachádzajú zaujímavé listy adresované na profesora M. Filipa. V sklených stoloch je výber z jeho osobných dokladov. V rámci tejto dokumentačnej výstavy v sklenej skrinke si návštevníci do 26. januára môžu pozrieť i výber z jeho neuverejnených rukopisov. Štvrtá časť výstavy predstavuje výber fotografií zo života M. Filipa. Osobitnú časť výstavy venovali kompletnej archívnej pozostalosti (originály). Výstavu pripravili Michal Gíreg, Miroslav Zolian a Katarína Michal Filip – obraz Verešová, ktorá sa o nej Premiéra knihy Sny a hviezdy zmienila a zároveň ju slávnostne aj otvorila. Uviedla, že na syste- profesora Michala Filipa, ktorú matizácii pozostalosti profesora pri príležitosti 100. výročia naFilipa sa v Ústrednom archíve rodenia nestora vojvodinskej SEAVC v Starej Pazove pracovalo slovakistiky zostavil Martin Predva roky. Archiválie týkajúce sa budila, sa uskutočnila v miestM. Filipa sú od piatka obohatené nostiach novej fary cirkevného i novými hodnotnými dokladmi zboru SEAVC v Starej Pazove za z archívu spisovateľa Víťazoslava prítomnosti významných hostí. Hronca, ktorý ich osobne odovzdal Okrem pána veľvyslanca toto podujatie svojou prítomnosťou archivárke Verešovej.

ky Hurbanovcov, Klátikovcov, Verešovcov... – ďalších významných staropazovských dejateľov, pochovaných na pazovskom cintoríne. K 100. výročiu narodenia profesora M. Filipa veľvyslanec Ján Varšo a Dr. Mišo Filip, predseda Rady MS Stará Pazova, slávnostne odhalili pamätnú tabuľu na jeho rodinnom dome v Ulici Jovana Popovića 35. Medzi prítomnými hosťami boli i predstavitelia Obce Na premiére knihy sa zúčastnil aj Dragan Stanić, predseda Matice srbskej (stojí) Stará Pazova.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

poctili aj predstavitelia NRSNM, Matice srbskej a Matice slovenskej v Srbsku, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Slovenského vydavateľského centra, Filologickej fakulty v Belehrade, Filozofickej fakulty v Novom Sade, obecných a miestnych – slovenských inštitúcií a ustanovizní. O živote a diele profesora Filipa na premiére knihy hovorili zostavovateľ, ako i Filipovi bývalí žiaci Rastislav Surový z Kysáča a Veno Nechvatal zo Starej Pazovy. Súčasťou piatkových podujatí boli hudobné body v podaní tamojšieho Zmiešaného speváckeho zboru Tília. Na počesť Michala Filipa odzneli dve básne. Báseň z pera Pavla Mučajiho, kto-

Momentka z dokumentačnej výstavy na starej hurbanovskej fare

rá bola prednesená na pohrebe profesora M. Filipa 28. mája 1989 v Starej Pazove, tentoraz zareci-

tovala Ema Kočišová (odznela aj ako pieseň v podaní zboru Tília; zhudobnila ju dirigentka

ZASADALA VYDAVATEĽSKÁ RADA SVC

S úspešnou realizáciou a novými plánmi Jasmina Pániková

lovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci minuloročný plán zrealizovalo nadštandardne – skonštatoval to riaditeľ SVC Vladimír Valentík na zasadnutí Vydavateľskej rady SVC v stredu 14. januára. V roku za nami, ktorý jednoznačne bol v znamení detskej literatúry a edície Korene, vydavateľstvo medzi svoje tituly zaradilo 23 nových titulov. Do zoznamu detských kníh pridali až päť nových titulov. V edícii Včielka vyšli knihy Anny Kukučkovej Na písmenko, na písmenko, Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Jednozubý úsmev, Pavla Mučajiho Chlapec, štetec, koberec, Márie Vrškovej Štvorlístok a v edícii Máj vydali knihu Detektívna agentúra – Čo vy stratíte, to my nájdeme! autora Andreja Čipkára. Rovnaký počet titulov vyšiel aj v edícii Korene. Dejepis Slovákov autora Jána Čajaka, Kritické postoje Samuela Čemana, Hlas krvi Blanky Fábryovej, Jazykovedné práce autora Vladimíra Hurbana Vladimírova a posledná štvrtá časť Tragédia Tatry Jozefa Podhradského. • KULTÚRA •

Vydali nielen knihy, ale aj DVD médium

V rámci edície Živý prúd, ktorá publikuje súčasnú pôvodnú tvorbu slovenských vojvodinských Slovákov, vyšli tri knihy. K sedemdesiatke profesora Michala Harpáňa vyšla kniha Skripta manet, ktorú zostavil Michal Babiak, k sedemdesiatke spisovateľa Víťazoslava Hronca vyšla kniha Pod klenbou básnickej tradície, zostavil ju Adam Svetlík, a výber z básní Daniela Pixiadesa pod názvom Zbrázdené nebo. V edícii Akordeón vyšla jedna kniha – druhé vydanie zbierky

skladieb PaedDr. Juraja Súdiho Môj život je tisíc piesní, pokým mimo edícií vyšlo až osem vydaní. Slovenské vydavateľské centrum v minulom roku po prvýkrát vydalo aj elektronickú knihu. Ide o DVD médium Transformácia kultúry Slovákov v Soľanoch, ktorého autorom je PhDr. Roman Zima, PhD. Vydali aj monografie jednotlivých osád, a to Kysáč 1773 – 2013 a Slováci v Bielom Blate (1883 – 2013), Pamätnicu Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci (2004 – 2014)

a vedúca Anna Đurđevićová) a vlastnú báseň o M. Filipovi prečítala Anna Malková. Kniha Sny a hviezdy profesora Michala Filipa vyšla s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a MS Stará Pazova a vydali ju Cirkevný zbor a Ústredný archív SEAVC Stará Pazova a Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec. V tejto publikácii zostavovateľ zhrnul tvorbu M. Filipa, spomienky kolegov, spolupracovníkov a nasledovateľov a v tretej časti sú rozlúčkové listy a texty prečítané na pohrebe profesora Filipa. Na titulnej strane je portrét M. Filipa, olejomaľba Zuzky Medveďovej z roku 1971.

a najnovšou knihou, ktorá vyšla začiatkom tohto mesiaca, je Sny a hviezdy profesora Michala Filipa, ktorú zostavil Martin Prebudila. Keď ide o tohtoročné plány, na zozname majú pätnásť knižných titulov a už obvyklé vydania – časopisy Zornička, Nový život a Rovina. Edícia Živý prúd by mala byť bohatšia o šesť titulov autorov Viery Benkovej, Jána Labátha, Adama Svetlíka, Ladislava Čániho, Zuzany Čížikovej, V. Benkovej a Etely Farkašovej. Do edície Vedecké zošity je zaplánovaná kniha O slovensko-srbskom bilingvizme vo Vojvodine Márie Myjavcovej, v rámci doktorských dizertácií Slováci v kráľovstve SCHS (1918 – 1919) autorky Gabriely Gubovej, v rámci edície Bratislava by mal vyjsť preklad básní Jaroslava Rezníka Žičlivosť / Naklonjenost, iba jedna kniha pre deti Lekvárový chlebík autorky Anny Malkovej, jedna kniha v edícii Korene Poézia vojvodinských Slovákov (od 18. do 20. storočia) autora Víťazoslava Hronca a taktiež jedna kniha v edícii Zlatá lipa Óda na počesť... Michalovi Járošimu... autora Juraja Rohoňa. Mimo edície by mali vyjsť knihy Jarmily Gerbocovej, Jaroslava Miklovica a Národný kalendár na priestupný rok 2016. Výsledky a plány sú tu, avšak, ako povedal predseda Vydavateľskej rady SVC Dr. Adam Svetlík, v nadchádzajúcom období budú musieť určiť knižného redaktora, keďže v minulom roku týmito prácami boli poverené osoby, ktoré mali na starosti jednotlivé edície.

4 /4631/ 24. 1. 2015

Kultúra OSUD MIESTNOSTÍ VOJLOVICKÉHO MOMS

Závisí od reštitúcie Vladimír Hudec

iestny odbor Matice slovenskej vo Vojlovici patrí medzi málopočetné MOMS v Srbsku, ktoré sa môžu pochváliť vlastnými miestnosťami. Pred asi

príležitostné výstavy... V tejto chvíli sú tam vystavené staré fotografie z minulosti vojlovických Slovákov. Miestnosti ako základný predpoklad čulej aktivity vojlovickí matičiari teda naplno využívajú, ibaže... Vojlovický MOMS sídli v niekdajšej nemeckej fare

Výstava starých žatevných fotografií počas dožinkových osláv

desiatimi rokmi vojlovické Miestne spoločenstvo matičiarom dalo na používanie na neurčitú dobu miestnosti predvojnovej nemeckej fary. V nej po druhej svetovej vojne mnoho rokov bola vojlovická ambulancia. Príliš ruinovanú budovu si usilovní vojlovickí matičiari vkusne upravili za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Veľvyslanectva SR v Srbsku. Disponujú tromi miestnosťami. V dvoch sa nachádza stála výstava starožitností, ktorú pomenovali Múzeum tradičného odevu a náradia. Výstavu spravidla obzerajú hostia, ktorí prichádzajú do Vojlovice, buď do SKOS Detvan alebo do cirkevného zboru a medzi nimi boli početné vzácne osobnosti tak z krajiny, ako i zo Slovenska. Naposledy si ju pozrel slovenský diplomat Eduard Kukan. Tretia miestnosť vlastne slúži na aktivity MOMS, zasadnutia a posedenia matičiarov, literárne večierky, dielne pre najmladších,

www.hl.rs

– ... nie sme jediní používatelia budovy. Okrem nás svoje miestnosti má združenie penzistov, kým



druhú časť budovy majiteľ, čiže mesto Pančevo, prenajalo súkromnému podnikateľovi, – vysvetľuje predseda vojlovického MOMS Michal Marko. – Nám to neprekáža a máme s nimi dobrosusedské vzťahy. Problém je však v tom, že budova je stará hádam sto rokov a roky sa o ňu nikto nestaral, čo, pravdaže, zanechalo následky. My a dôchodcovia sme si vnútro budovy a fasádu upravili, avšak čoraz väčší problém je strecha. Je v príliš zlom stave a každú chvíľu očakávame, že začne premokať. Ochotne by sme priložili ruky k tomu, aby sa opravila, ale sami to predsa nechceme robiť, lebo si myslíme, že to nie je iba náš, ale problém všetkých používateľov. Mesto zrejme nemá záujem do

toho vkladať a podnikateľom je pravdepodobne v prvom pláne vyťažiť čím väčší profit a nie vkladať do starej budovy. Možno by sme niečo podnikli, keby sa dalo opravovať iba nad našou časťou budovy, ale to sa jednoducho nedá. Nateraz zostáva čakať a keď začne premokať, tak intervenovať iba na kritických miestach. Treba však povedať i to, že budova je v procese reštitúcie. Prinavrátenia svojho znacionalizovaného majetku sa dožaduje Nemecká evanjelická cirkev v Srbsku, takže treba najprv počkať výsledky reštitúcie, a potom, ak aj ďalej tu zostaneme, uvažovať o prípadnom vkladaní do údržby, – hovorí Marko.

tejto akadémie – Godišnjak 2012, s. 56; Godišnjak 2013, s. 88.

Stará Pazova

Foto: vlh a M. Listmajerová

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad Nové knihy VAVU. V priebehu posledných dvoch rokov Vojvodinská akadémia vied a umení vydala štyri nové knihy. V roku 2013 vyšli tri knihy: 10. zväzok v edícii Doktorské dizertácie Rozvoj nových obcí v Banáte (1920 – 1941) – Razvoj novih naselja u Banatu (1920 – 1941), s. 584, Dr. Milana Micića (kniha bola podporená z Fondu akademika Bogumila Hrabaka) a 5. zväzok v edícii Monografie 40 rokov umeleckej činnosti skladateľa Miroslava Štatkića – 40 godina umetničkog rada kompozitora Miroslava Štatkića, s. 188, Bojana Jovanovića. Predvlani a vlani vyšli aj ďalšie zväzky Ročenky

Informačno-politický týždenník

Kovačica

V. H.

Prvé tohtoročné stretnutie. Začiatkom uplynulého týždňa aktivisti MOMS v Kovačici v čele s predsedníčkou Máriou Kováčovou mali prvé tohtoročné stretnutie, na ktorom rokovali o realizovaných činnostiach v uplynulom období a o plánoch v bežnom roku. Keď ide o prvé tohtoročné akcie kovačickí matičiari sa už naplno chystajú usporiadať tradičnú pavlovsko-hromničnú zábavu, ktorá bude v sobotu 31. januára. A. Ch.

Zasadnutie VV MOMS. Na základe rozhodnutia VV MOMS Stará Pazova zasadnutie SR pazovského matičného odboru naplánovali na 5. februára o 19. hodine v tamojšej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Prvá tohtoročná schôdza VV MOMS Stará Pazova sa konala v stredu 14. januára v Klube VHV a na nej hovorili o rámcových plánoch na bežný rok. Okrem pravidelných aktivít na zachovávaní slovenského jazyka a kultúry zvýšenú pozornosť v tomto matičnom odbore v nadchádzajúcom období venujú školstvu a najmä zápisu žiakov do slovenskej školy. a. lš. • KULTÚRA •

OSLAVY NÁRODNÉHO SVIATKU RUSÍNOV V SRBSKU

Na posilnenie súdržnosti a spolunažívania Juraj Bartoš

ohtoročné, ôsme v poradí, oslavy Národného sviatku Rusínov v Srbsku sa konali uplynulú sobotu vo Vrbase. V tento deň sa naplnilo 264 rokov odvtedy, čo 17. januára 1751 radca cisárovnej Márie Terézie a administrátor Kráľovského štátneho dištriktu v Sombore Franc Jozef de Redl podpísal prvý úradný dokument, čiže Zmluvu o nasťahovaní 200 rusínskych rodín gréckokatolíckeho vierovyznania na územie vtedajšej pustatiny Veľký Kerestúr. ČLENITÝ PROGRAM OSLÁV V rámci ústrednej slávnosti v kinosále Juhoslávia najprv zaznela hymna Republiky Srbska Bože pravde, a potom i sviatočná pieseň Braca Rusnaci, obe v predvedení chóru Kultúrno-osvetového spolku Karpaty z Vrbasu. Po pozdravných príhovoroch vzácnych hostí nasledoval kvalitný kultúrno-umelecký program. V ňom okrem spomenutého spevokolu vystúpili: pôvodná zmiešaná spevácka skupina vrbaského KOS Karpaty, speváčky a speváci: Helena Papugová, Dijana Mučenská, dueto Slavka a Michal

-Srimská, Boris Magoč, Ana Rimarová, Tanita Chodáková, Ljiljana Barnová-Nikitovičová, tiež dueto Mirela Timková a Saňa Poldruhiová, ako i recitátori: trio Julijan Medeš,

Kvalitný program so záujmom sledovali aj Ján Holodňák (zľava), Ján Varšo, Anna Tomanová-Makanová, Slavko Rac a Georgije Džudžar

Tichomir Chirjovaty, Peter Medeš a Aleksandra Lenderová. Spevákov sprevádzal a aj samostatne sa predstavil vynikajúci národný orchester vedený dirigentom Mironom Sivčom. Záverečnú pieseň Z daven davna zaspieval 25-členný spevác-

Umelci: Vlado Ňarady a Kristina Gšvengová

Tamašovci, pôvodná dievčenská spevácka skupina KUS Tarasa Ševčenka z Ďurdeva, Nataša Vargová• KULTÚRA •

dobného sprievodu národného orchestra. Moderovali Marina Sabadošová a Zlatko Divadelníčka Aleksandra Lenderová Ramač. ský mýtus znamenitého rusínskeho a vojvodinského umelca Vlada Ňaradiho sa konala v galérii Kultúrneho strediska.

ky zbor KOS Karpaty pod vedením dirigentky Nadije Vorotňakovej so sólistom Jankom Segedim, za hu-

HOSTIA Vyberanými slovami svojim hostiteľom k sviatku zablahoželali vzácni domáci a zahraniční hostia: generálny tajomník prezidenta Republiky Srbska Nedeljko Tenjović, podpredseda Národného zhromaždenia Republiky Srbska Igor Bečić, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Ján Varšo, chargé d´affaires Ukrajiny v Srbsku Jevgenija Filipenková a apoštolský egzarch

Oslavy Národného sviatku Rusínov sa začali predpoludním stolnotenisovým turnajom v sídle KOS Karpaty, kde bola tiež nainštalovaná výstava digitálnych printových prác mladej umelkyne Kristiny Gšvengovej Krása zamyslenej ženy. Prítomní si Speváčka Ana Rimarová pozreli aj Etno stôl, t. j. výstavu rusínskych jedál (s kir Georgije Džudžar. Hostí privíochutnávkou), ktoré prichystala tal predseda Národnostnej rady skupina žien pod vedením Nady rusínskej národnostnej menšiny Lenderovej. Nasledovala pre- v Srbsku Slavko Rac. Záverom možno skonštatovať, zentácia zborníka prác Rusnaci u Verbaše (Rusíni vo Vrbase), ako že Rusíni žijúci v Srbsku obsaži špeciálneho vydania týždenníka nými a páčivými oslavami svojho Ruske slovo, v slávnostnej sieni národného sviatku pridali novú Gymnázia Žarka Zrenjanina. Archi- priečku do rebríka vlastnej sújerejské blahodarné služby Božie držnosti a spolupatričnosti s väčšiboli v gréckokatolíckom chráme novým srbským národom a národPríkrova Presvätej Bohorodičky nostnými menšinami žijúcimi vo v Starom Vrbase a výstava Karpat- Vojvodine. 4 /4631/ 24. 1. 2015

Kultúra  RECENZIA PUBLIKÁCIA SLOVENSKÉHO VOJVODINSKÉHO MÚZEA

O výtvarníctve teoreticky Jaroslav Čiep

rámci 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku, ktoré organizačne podpisuje Múzeum vojvodinských Slovákov a Galéria Zuzky Medveďovej, ktorá organizačne patrí pod jeho strechu, 7. decembra 2013 v Báčskom Petrovci usporiadali výtvarnícke snemovanie. Bolo to ôsme v poradí odborné stretnutie, kde sa profesori výtvarníctva, odborníci, kritici, ale i intelektuáli, ktorí sa venujú iným oblastiam kultúry a spoločenského života, vyjadrili na stanovenú tému. Tá bola o tom, či je slovenské umenie alebo umenie Slovákov fikcia alebo skutočnosť. Téma otvorila veľmi široký priestor pre vlastné náhľady a polemické konfrontácie o výtvarno-umeleckej príslušnosti a zoradenia v zmysle, kam patríme a kam nepatríme. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov výtvarníckych snemovaní, keď verejnosť časť z prezentovaných príspevkov mala možnosť prečítať si na stranách Nového života, nášho mesačníka pre literatúru a kultúru, referáty, ktoré odzneli na tomto sympóziu, ale i tie, ktorých autori dodali náhradne, po prvýkrát boli publikované knižne. Obrazne povedané, Slovenské vojvodinské múzeum v Báčskom Petrovci ako národnostná inštitúcia týmto činom knižne debutovalo. Nakoľko sme správne postrehli, ide o prvú knihu, za ktorú sa podpisuje MVS a ako hlavný a zodpovedný redaktor zborníka jeho aktuálny riaditeľ Pavel Čáni. Ide o 148-stranovú brožovanú knihu, ktorú v náklade 200 výtlačkov vytlačila tlačiareň Graf office v Kysáči na sklonku roka 2014.

www.hl.rs

V zborníku prác Slovenské umenie alebo umenie Slovákov s podnázvom Fikcia alebo skutočnosť miesto si našli príspevky šestnástich autorov, významných odborníkov, výtvarných teoretikov či kritikov. Výtvarnícke snemovanie spravidla má za cieľ teoreticky reflektovať tvorbu slovenských výtvarníkov a definovať jej miesto v najširších kontextoch. V tom zmysle sú ladené aj príspevky v tomto zborníku. Po úvodnom príhovore Mgr. Pavla Čániho témy v ňom sú zoradené od tých historických po súčasné. Tak historickú zložku v zborníku zastupujú dve vedkyne. Mgr. Iva Paštrnáková z Bratislavy svoj vedecký fókus zacielila na život a dielo maliara Cyrila Kutlíka a v zborníku píše o jeho umení v službe budovania národnej identity. O Kutlíkovi v kontexte začiatkov moderného umenia v Srbsku svoj príspevok publikovala aj Dr. Jasna Jovanovová

Informačno-politický týždenník

z Nového Sadu. Svoje rozjímanie na uvedenú tému prezentujú dvaja súrodenci Čambálovci zo Slovenska, Petrovia, starší doktor a mladší magister, ako aj spisovateľ Ladislav Čáni. Režisér Miroslav Benka sa zamyslel nad obsahom výstavy 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Dr. Draško Ređep podal

svoj pohľad zboku na slovenské umenie medzi folklórom a fantastikou. Profesor z Banskej Bystrice Dr. Ján Husár píše o tom, čo pre neho znamenajú periférne centrá na globálnom pláne, a teoretik a historik umenia PhDr. Ľuboslav Moza ozrejmil svoj pohľad na súčasné umenie. Literárny kritik Samuel Boldocký sa zamyslel nad etnicitou, priestorom a časom v umení a Sava Stepanov zhodnotil 20. storočie cez umenie vojvodinských Slovákov. Tomáš Čelovský sa pokúsil mapovať slovenské korene umelcov vo svete, ako i stopy našich umelcov na Slovensku. Dr. Jaroslav Uhel na druhej strane zohľadňuje interdimenzionálne médiá kresby a ich aplikácie a filozof Dr. Vladimír Marko uvádza dva príklady, či je možné správne zaradiť umelcov a ich umenie. Na záver zborníka prehľad aktualít výtvarného života vojvodinských Slovákov v rokoch 2010 až 2013 podáva Vladimír Valentík.

JANUÁROVÝ VZLET prináša reportáž z výtvarného tábora Makovička, píše sa o aktivitách novosadských študentov slovakistiky, akciách petrovských gymnazistov, fujarovom seminári, šafárikovskej pionierskej zábave a dianiach v staropazovskej základnej škole. Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové výtvory našej mladej poézie, výber zo súčasnej slovenskej literárnej tvorby (Peter Milčák, Marek Vadas) a rozhovor so spisovateľom Agda B. Painom. Rubrika Info-svet podáva prehľad vlaňajších udalostí v oblasti informačných technológií a v rubrike PC hry hráme flashovú adventúrku Shapik: The Quest. Milovníkom filmového umenia odporúčame dve recenzie (Nightcrawler, The Interview), fanúšikom súčasnej hudby sú venované články a portréty skupín a interpretov (Nickelback, Nicki Minaj, Rancid, Threesome). Na titulnej strane je už známy kreslený hrdina Kocúr Igor, ktorého dobrodružstvá možno pravidelne sledovať v tomto časopise. Čítajte Vzlet!

• KULTÚRA •

NA SLOVÍČKO S UČITEĽKOU SLOVENČINY NA DÔCHODKU ZLATKOU HRUBÍKOVOU Z ARADÁČA

Deťom som dala celý život Vladimír Hudec

z recitátoriek aj dodnes občas recitujú alebo hrajú divadlo. Vlani sme napríklad pre Novosadský rozhlas čiteľka slovenského jazyka nacvičovali vianočný program a Zlatka Hrubíková v Základnej rovno moje niekdajšie recitátorky škole Bratstvo v Aradáči odsa prihlásili, že budú recitovať moje pracovala celý pracovný vek. Učila básne, – hovorí naša spolubesedv rokoch 1969 až 2001 a vyorala níčka a pokračuje: hlbokú brázdu na národa roli – Deti som mala a ešte aj dedičnej. Už 13 rokov je na dodnes mám veľmi rada. dôchodku. Prednedávnom Oslovovala som ich „deti sme ju navštívili a oprášili spomoje“ a vždy som im všetmienky na nanajvýš úspešnú ko odpúšťala. Tým, ktorým osvetovú kariéru. som bola triednou učiteľkou, – Ešte ako žiačka základnej som zvykla povedať: Všetko školy som mala blízko k slomôžem rozumieť a pochopiť. venskému jazyku, – spomína Len ak ma oklamete, potom si. – Bola som aktívna v litesa už nemôžeme rozprávať. rárnom krúžku Hviezdoslav, Vždy som mala dobrý vzťah recitovala som a písala. Gyms deťmi a rodičmi. Nemala názium som skončila v Zresom žiadne konflikty, aké ňanine po srbsky. Keď som sa Dnes dlhé nočné chvíle trávi v komunikácii sa dnes v školách stávajú. mala zapísať na štúdium, teraz s priateľmi Medzi učiuž nebohý manžel, s ktorým som sa vtedy zabávala, a švagor Dr. básnickej štafety, za čo sa jej dosta- teľom a deťmi Ján Kmeť ma presviedčali, aby som lo uznanie za 30-ročnú úspešnú musí jestvovať určitá neviditeľsa zapísala na štúdium slovenského spoluprácu. – Literárny krúžok bol jedinou ná niť. Mladším jazyka. Vlastne mi pripomenuli, že by som mala študovať to, čo som od mimotriednou aktivitou toho dru- kolegyniam som malička mala rada. Poslúchla som hu v škole. Na krúžku sme písali, ale vždy hovorila, ich, skončila som prvý stupeň. V aj čítali, spievali a recitovali a z toho že dieťa musí pochopiť, že vy ste učiteľ, a že v škole zastupujete jeho rodičov. Základná chyba pedagóga je, ak sa s deťmi háda. Podobne tomu bolo aj s rodič- Ako roky ubúdali, aj počet žiakov klesal; s poslednou generáciou, ktorú učila po ôsmy mi. V rozhovore ročník s nimi som najprv pochválila to, čo je u dieťaťa Boha... dám sa vám nájsť..., nuž a ja dobré, a potom som upozornila som jedna z tých, ktorej sa dal nájsť, na to, čo nie je dobré. Mienim, že – vysvetľuje. Neskoršie skončila učiteľ musí poznať psychológiu kurzy pre katechétov a už 20 rokov rodiča a vedieť, ako sa s ním má sa naplno venuje práci s mladými rozprávať. Dnes ma veľmi poteší, v cirkevnom zbore. Pokoj si teda Prvá generácia aradáčskych žiakov, ktorým Zlatka Hrubíková keď počujem, že si niekto pamä- našla vo viere a v Bohu, ale aj číta, bola triedna učiteľka, bola najpočetnejšia tá a uznáva moje slová zo školy. píše básne a iné texty na náboaradáčskej škole som sa zamestnala sa neskoršie zrodil recitačný krú- Nedávno som sa jedného môjho ženské témy. Do jej života sa však roku 1969 a zotrvala až po odchod žok, na ktorom sme nacvičovali bývalého žiaka, teraz už, pravdaže, dostali aj výdobytky doby: počítač recitátorov. Nikdy som však deťom dospelého človeka, opýtala, či sa a internet. Daroval jej ho spolužiak do výslužby roku 2001. Počas pracovného veku okrem nevyberala básne, ale si ich volili môžem oň oprieť, lebo mi bolo Jozef Vrška, ktorý žije v Amerike. Vraj na riadnych hodinách slovenčiny sami. Hovorila som im: Báseň, ktorá ťažko stáť. On mi povedal: Pravdaže. sa chcel s ňou rozprávať. bola nanajvýš aktívna v mimotried- ťa osloví na prvé čítanie, budeš Oprite sa, veď aj ja sa veľmi často – Počítač mi mnoho znamená. nych aktivitách. Roky viedla krúžok dobre recitovať. S recitátormi sme opieram o vaše slová, ktoré ste mi Umožňuje mi kontaktovať s deťmi Hviezdoslav, ktorý roku 1955 založil dosahovali úspechy na obecnej, v škole povedali. Tak hádam som a priateľmi. Nepadlo mi ťažko učiť jej predchodca, učiteľ Ján Petráš. pokrajinskej, rozhlasovej a republi- nerobila zbytočnú prácu. Deťom sa robiť na ňom. Človek sa učí, kým Zvlášť sa venovala nacvičovaniu kovej súťaži. Som hrdá, že niektoré som dala celý život. Odpúšťala je živý, či nie?

• KULTÚRA •

mladých recitátorov. Spolu s kolegyňou srbčinárkou pripravovali všetky príležitostné programy, bola pri zrode recitačných prehliadok od obecnej po republikovú. Mnoho rokov spolupracovala s Mestskou knižnicou v Zreňanine v organizácii

som im, ak niečo zle urobili. Vždy som im hovorila: Nevracajte zlým za zlé, ale dobrým. I keď nie je až taký vypuklý problém ako v niektorých iných prostrediach, aj v Aradáči sú prípady zapisovania detí do srbských tried, zvlášť tých zo zmiešaných manželstiev. – Myslím si, že to je veľká chyba a že by rodičia zo zmiešaných manželstiev svoje deti záväzne mali zapísať do slovenskej triedy. Takým rodičom som vždy hovorila, že nedovolia vlastnému dieťaťu, aby sa naučilo ešte jeden jazyk. Keď mi povedali, že sa ich dieťa vie rozprávať po slovensky, povedala som im: Vie, ale by muselo vedieť aj čítať, aj písať. To sa môžu naučiť iba v škole a po srbsky sa kedy-tedy naučia. Zlatka Hrubíková odrástla v rodine, ktorá nemala blízko k náboženstvu. Predsa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia zmenila svoj postoj a, ako sama hovorí, úplne sa obrátila k Bohu. – V Biblii je zapísané: Nik nehľadá

4 /4631/ 24. 1. 2015

Kultúra ZDRUŽENIE KOKRAM V KOVAČICI

Čarodejník z krajiny Oz Anička Chalupová

nedeľu 18. januára t. r. na veľkej scéne Domu kultúry 3. októbra v Kovačici bola repríza divadelného predstavenia pre deti Čarodejník z krajiny Oz amerického spisovateľa Lymana Franka Bauma v podaní divadelných nadšencov a členov kovačického združenia KOlektívu KReatívnych AMatérov. Ide o rozprávkový príbeh, ktorý patrí do modernej klasiky detskej literatúry a vyšiel prvý raz v roku 1900. KOKRAM má už za sebou dve inscenácie Sud prachu a I na

Divadelní nadšenci KOKRAM-u

U a túto muzikálovú rozprávku pre deti, ktorú premiérovo

predviedli na sklonku minulého roka v rámci Vianočných trhov

v Kovačici. V predstavení úlohy stvárňujú: Darina Dudková, Daniel, Denis a Anička Veňarskovci, Miloslav Zloch, Miroslav Sabo, Pavel Staňo, Annamária Chalupová, Igor Košút, Želko Horniaček, Adam Strakúšek a Marek Chalupa. Pod réžiu sa kolektívne podpisujú členovia KOKRAM-u, za asistencie režisérov Ivana Kornovića a Dragana Karlečíka. Kostýmy vypracovala kostymérka Jarmila Dišpiterová a o masky sa postarali Jelena Kŕčová a Zlatko Karlečík. Technicko-scénickú časť predstavenia mali na starosti Ján Puškár, Daniel Hajko, Dragan Vladić, Ján Suchánsky, Jaroslav Zaim a Dragan Karlečík. S divadelným predstavením pre deti Čarodejník z krajiny Oz kokramovci plánujú navštíviť aj iné prostredia v Kovačickej obci a širšie.

SÚVAHA VLAŇAJŠEJ PRÁCE SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Tri projekty a hodne iných aktivít Katarína Gažová

ulpínske spolkárky majú za sebou úspešný rok, lebo okrem všetkého naplánovaného realizovali i čosi navyše. Najväčšmi sa tešili z toho, že sa im po niekoľkých rokoch vlani znovu podarilo zorganizovať podujatie Svadba voľakedy a dnes. – Už pred veľkonočnými sviatkami sme realizovali projekt skrášľovania veľkonočných vajíčok, pohľadníc a vrecúšok servítkovou technikou známou ako dekupáž. Prvé väčšie podujatie, na ktorom sme sa aktívne podieľali, bolo Veľká noc v Kulpíne. Zúčastnili sme sa aj na oslave Dňa Hložian, kde v súťaži o najkrajšiu tortu zvíťazila torta, ktorú pripravili naše spolkárky, na čo sme boli veľmi hrdé. Môžem konštatovať, že sme vlani často pracovali s tortami. Tortiáda sa uskutočnila na oslave Dňa Kulpína, potom na Predslávnosťových dňoch v Kulpíne, na našom podujatí Svadba voľakedy a dnes. Na Slovenských národných slávnostiach sme sa tiež zúčastnili s tortami, ako aj na poslednej akcii v roku 2014,

www.hl.rs

na Vianočných trhoch v Petrovci. Potešilo nás, že sme z predaja tort mali zárobok. Chcem pochváliť kulpínskych podnikateľov, ktorí majú pochopenie pre aktivity Spolku kulpínskych žien a pomohli nám zadovážiť si suroviny na torty, – povedala predsedníčka Katarína Zorňanová. Okrem účasti na rôznych podujatiach spolkov žien v iných prostrediach (Laliť, Pivnica, Kysáč, Aradáč…) spolkárky ani v minulom roku nechýbali na podujatí Pečenie kysnutých koláčov Víťaznú tortu Spolku kulpínskych žien na Slovensku, v Rieč- v Hložanoch záujemcom podávala členka ke, kde obsadili prvé Mária Struháriková miesto. Predtým pre svoje členky v lete zorganizovali lenže sme sa zabávali a predávali výlet do kúpeľov v Maďarsku a v torty, ale sme sa aj vzdelávali. Naše organizácii Asociácie slovenských ženy absolvovali počítačový kurz spolkov žien predstaviteľky spolku pre pokročilých a účinkovali aj na pobudli na poznávacom zájazde okrúhlych stoloch, ktoré usporiadala Rada pre rodovú rovnosť na východnom Slovensku. – Musím pripomenúť, že nie- Obce B. Petrovec. V snahe prilákať

Informačno-politický týždenník

nové členky, nadviazali sme spoluprácu s mládežníckym združením Terra. Spolu sme pracovali na projekte svadby, ktorú sme realizovali počas septembra u nás v Kulpíne. Spolupráca so združením pokračuje aj v roku 2015. Už na jar plánujeme usporiadať prvé spoločné posedenie pri čaji. Na sklonku roka 2014 nám na pokrajinskej úrovni schválili projekt pomenovaný Združovaním, skúsenosťou a šikovnosťou k úspešnému podnikaniu. S jeho realizáciou začneme čoskoro, a to spolu so Spolkom žien z Maglića, keďže sme ho spoločne aj vypracovali. V Maglići totiž realizujeme desať dielní pre ženy, na ktorých sa bude šiť, vyšívať a háčkovať. Vypracujeme tak dámske odevné predmety, a to hlavne tuniky a šaty, do ktorých budeme ako aplikácie vkladať výšivky a háčkované časti. Tieto finálové výrobky budú výsledkom našej spoločnej práce. Projekt sa končí v marci, keď plánujeme usporiadať predajné výstavy vypracovaných odevných predmetov, a to v Maglići, Kulpíne a v B. Petrovci. To sú naše plány na prvý kvartál tohto roku. • KULTÚRA •

PRÁCE BÁLINTA SZOMBATHYHO V GALÉRII PODROOM KULTÚRNEHO STREDISKA BELEHRADU

Viacnásobná retrospektíva Oto Filip

ýstav je aj v týchto dňoch v Belehrade mnoho, no neznamená to, že nemožno nájsť tú naj. Podľa mnohých toto hodnotenie

si v prvom rade zaslúžilo podujatie Boli sme hrdinami, ktorého autorom je Bálint Szombathy. Získalo Cenu Vladislava Ribnikara denníka Politika ako najlepšia výstava v roku 2014. Bálint Szombathy (Pačir vo Vojvodine, 1950) je popredný, medzinárodne uznaný autor a predstaviteľ novej umeleckej praxe, ktorá sa

• KULTÚRA •

v Juhoslávii zjavila v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Výstava, ktorá je 13. januára otvorená v Kultúrnom stredisku, bola najprv, vlani od septembra do decembra, nainštalovaná v subotickej Modernej galérii. Je to vlastne retrospektívna prezentácia politických prác, vznikajúcich od sedemdesiatych rokov 20. storočia do najnovších inštalácií, vypracovaných špeciálne pre túto príležitosť. V rokoch sedemdesiatych sa B. Szombathy predovšetkým zaoberal prieskumami a výskumami samotného jazyka umenia. O desať rokov neskoršie sa upriamuje na vzájomnú podmienenosť estetiky a politiky slobody, aby v posledných dvoch desaťročiach vlastnú prácu zakladal najmä na aktívnom kritickom postoji ku skutočnosti, vyjadrenom prostredníctvom rázneho nesúhlasu

s rozličnými formami totalitnej skutočnosti. Objektmi, snímkami, inštaláciami, dokumentovanými performanciami nás umelec, pre tvorbu ktorého sú teda príznačné výrazné politické postoje, vlastne viacnásobnými spôsobmi vracia do minulosti. Do čias, ktoré v niečom boli lepšie, v niečom horšie, ale v každom prípade značne odlišné ako tie terajšie. Bola to éra Juhoslávie a juhoslovanstva, v mnohom poznačená spoločnou kultúrou, politickým, intelektuálnym, umeleckým a emočným dedičstvom, ktoré sa javia ako os, okolo ktorej vznikalo a hýbalo sa, menilo a navrstvovalo Szombathyho umenie. Špecifické aj snažením strategicky vyrovnať tvorbu a život a tak úplne zotrieť hranice medzi nimi. Znie to ako kuriozita, ale Szombathy, ktorý sa v rámci svojej rozvetvenej umeleckej tvorby zaoberal či zaoberá i redaktorskou, teoretickou, polemickou a literárnou prácou, vystavuje prvýkrát, po vyše štyroch desaťročiach tvorby, v Belehrade. A pritom už neraz spolupracoval s prestížnymi svetovými umeleckými časopismi či účinkoval na veľkých medzinárodných výstavách, vedno s Joko Ono, Marinou Abramovićovou, Janisom Kunelisom... Zdá sa, že je ozaj ťažké stať sa prorokom vo vlastnej dedine. 4 /4631/ 24. 1. 2015

Kultúra VÝSTAVA V PAZOVSKEJ GALÉRII. Milovníci výtvarného umenia si do 5. februára v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru môžu pozrieť reliéfy a sochy v dreve autora Dragomira Batu Radulovića z Novej Pazovy. Slávnostné otvorenie výstavy bolo v pondelok 19. januára a o živote a diele D. Radulovića hovorila a zároveň výstavu otvorila Anđelka Mali, tamojšia novinárka. Vypracovaním reliéfov a sôch z dreva sa tento novopazovský umelec zaoberá od konca 90. rokov minulého storočia. Účastníkom je viacerých výtvarných táborov, kolektívnych výstav a výstava v pazovskej galérii je jeho druhou samostatnou výstavou. Najnovšie sa zaoberá zhotovovaním ikon z dreva. Na fotografii: (zľava) Dragomir Bata Radulović, Anđelka Mali a akademický maliar Marjan Karavla, odborný spolupracovník SpK Stará Pazova pre výtvarné umenie. A. Lš.

 Z LISTOV ČITATEĽOV



My sme malý národík pre „vysokú politiku“

eď som si prečítal v Hlase ľudu, číslo 2/2015, článok Kataríny Gažovej pod názvom Vymenovali Výkonnú radu a výbory, tak som si len pod nos zašomral: „Už sa to začalo!“ A začalo sa to tak, že 31 % legálne zvolených členov NRSNM sa nezúčastnilo na 3. zasadnutí tohto nášho parlamentu. Prečo? Odôvodnené to bolo tým, že je 2. sviatok vianočný a že sa na predošlom zasadnutí neakceptovali ich navrhnuté doplnky do návrhu nového štatútu tejto novej rady. Daj sa mi svete! Bol to koniec roka a bolo už treba sceliť fungovanie tohto telesa. Teda nebolo ani času, ani opodstatnenia trucovať. Bratia Srbi používajú porekadlo: „Od inata goreg posla nema!“ Ono veľmi dobre ilustruje to, čo sa udialo na 3. zasadnutí tejto rady. Ja môžem rozumieť vedúceho listiny č. 4 pána Surového, že konštituovanie Národnostnej rady neprebiehalo – ľudovo povedané – „podľa kostolného poriadku“, a to ho znechutilo (moju maličkosť tiež), ale nesmel si dovoliť vylúčiť deviatich členov z takej dôležitej práce pre našu entitu. Ilustrujem to jednoduchým porovnaním: Ovocinár vyniesol na trh krásne jablká a stanovil im cenu, napríklad 100 din./kg. Kupci chodili vôkol nich, páčili sa im, ale nekupovali. Predavači vedľa neho horšie jablká predávali, lebo ich cena bola nižšia. Potom sa prvý ovocinár urazený z nezáujmu kupujúcich zbalil a opustil trhovisko, eliminujúc tak akýkoľvek zárobok. Keby zostal, iste by do ukončenia trhu zarobil aký-taký groš. Myslím si, vážení čitatelia, že ste pochopili, čo som chcel povedať týmto názorným príbehom. Kto sa dáva do služieb národa a do politickej

www.hl.rs

činnosti, musí zotrvať na tejto neľahkej ceste. Prebral dôveru voličov a pre nich má odhodlane bojovať tak, ako mu situácia nakladá. Znovu to srbské: „Bolje išta, nego ništa!“ Vylúčením sa z práce nášho parlamentu môže sa zapríčiniť to, že dôležité rozhodnutia sa prešmyknú bez ich vplyvu na ich konštruovanie. Možno sa presadia aj osobné záujmy jednotlivcov. Žiaduce by bolo, aby sa deviati členovia z listiny č. 4 vrátili do nášho parlamentu a do jeho činnosti. Ak si nositeľ listiny to nepraje, on je len prvý medzi rovnakými a ostatní ôsmi členovia majú rovnocenné mandáty, aby hájili dôveru a záujmy svojich voličov. K podeleniu úloh v rámci rezortov v Národnostnej rade nemám pripomienok s tou výnimkou, že i keď si cením pána Paula ako človeka, obávam sa, či jeho kapacity v znalosti slovenčiny budú stačiť v hájení a bránení jazyka a písma. Snáď niekomu neprišlo na um urobiť si žart z takého dôležitého segmentu činnosti našej Národnostnej rady. Uvidíme, čo čas a výsledky prinesú. A čo vlastne má znamenať tá „vysoká politika“ v titulku? Vysoká politika sa uplatňuje v Národnom zhromaždení Srbska v Belehrade (ak sa aj ona môže tak pomenovať po posledných udalostiach na jej pôde...) a náš národnostný parlament má uplatňovať logickú a zrozumiteľnú politiku, ktorej budú rozumieť všetci Slováci žijúci na týchto našich priestoroch.

Informačno-politický týždenník

Milan Vereš odborný učiteľ vo výslužbe

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V dňoch víkendu od 23. do 25. januára 2015 Divadlo VHV sa podujalo organizovať P3 Zimný divadelný víkend v Petrovci. V piatok o 20.00 h sa obecenstvu predstavia Pivničania z Ochotníckeho divadla Janka Čemana hrou Kto z koho v réžii Kataríny Hitzingerovej. V sobotu v rovnakom čase svoje najnovšie predstavenie Hore nohami v réžii Hany Tancikovej reprízovo uvedie domáce Divadlo VHV a v nedeľu, tiež o 20.00 h na javisku Slovenského vojvodinského divadla budú hosťovať ochotníci Slovenského divadla VHV zo Starej Pazovy s hrou Živý bič v réžii Aničky Balážovej. xxx V sobotu 24. januára o 17.00 h Slovenské vojvodinské divadlo privíta Detské divadlo zo Subotice s predstavením pre batoľatá a ich rodičov Šarena priča (predstavenie v srbskom jazyku). J. Č-p KULPÍN. Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen, divadelná sekcia – detské divadielko bude mať premiéru detskej divadelnej hry na motívy rozprávky Pavla Dobšinského Soľ nad zlato v réžii Moniky Necpálovej. Premiéra bude v Dome kultúry v Kulpíne v nedeľu 25. januára 2015 o 16. hodine. m. n. PIVNICA. Komorný zbor Nádeje organizuje 5. ročník seminára zborového spevu pod názvom Nová pieseň v sobotu 7. februára 2015 o 14.00 h v miestnostiach Komorného zboru Nádeje v Ulici P. Drapšina 97 (kultúrny dom). Na seminári prednášateľom bude PaedDr. hudby Juraj Súdi. Účasť treba zahlásiť najneskôr do 25. januára. a. b. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Voľný deň a slobodný občan Anna Horvátová

rídavné mená voľný a slobodný sú spisovné, hoci medzi nami dolnozemskými Slovákmi to prvé slovo je akosi v tieni toho druhého. A na otázku, prečo je tomu tak, odpoveď je presne taká istá ako pri nespočetných prípadoch; v srbčine totiž existuje tiež prídavné meno slobodan, aj príslovka slobodno. Avšak nie každej situácii prináleží povedzme prídavné meno slobodný. A to už nie vtedy, keď sa v autobuse zdvorilo opýtame: „Je tu slobodné?“ alebo „Slobodno.“ Stručne tu preto uvedieme najprv významy prídavného mena voľný: – je to nie spútaný, ničím neupevnený, pohyblivý, splývajúci; nie napätý,

uvoľnený, povolený: voľný koniec lana, voľný účes; voľné struny, voľné skrutky; vo fyzike sa stretáme s významom voľná poloha – rovnovážna, pri ktorej ťažisko ostáva v rovnakej výške; – druhý význam (keď ide o odev a pod.) je málo priliehajúci, nie upätý, opak je tesný: voľné šaty, topánky; – ďalší význam je ničím nezaplnený, nikým nezaujatý; ničím neohraničený: voľná plocha, voľné miesto, voľná linka; voľné priestranstvo; voľné more – otvorené, šíre; – ďalej je tu nezaplnený povinnosťami; zbavený povinností: voľný čas (slobodno vreme v srbčine v slovenčine nie je slobodný čas, ale voľný čas), tak je to aj keď ide o slobodný deň – v slovenčine je to voľný deň. Namiesto spojenia večer som slobodný prináleží

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie na životné prostredie projektu – Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P) Nositeľ projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P), na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. januára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1166/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a je určený rozsah a obsah štúdie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P), schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P), na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, že nositeľ projektu vypracuje Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P) na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia zníženú emisiu znečisťujúcich látok do vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 10/13) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10 a 93/12) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu podzemných vôd a pôdy; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10); – opatrenia ochrany životného prostredia v priebehu prípravných prác na lokalite; – nevyhnutné je plánovaný objekt architektonicky a hortikultúrne prispôsobiť bezprostrednému okoliu;

• KULTÚRA • OZNAMY •

večer som voľný; – voľný je aj zbavený prekážok, nie obmedzený; nie viazaný na isté podmienky; prípustný, možný: voľná cesta, voľný priechod, voľný výhľad; voľný predaj; v ekonomike sa stretáme s termínmi: voľný trh, voľná súťaž; v lingvistke máme voľný prízvuk – teda pohyblivý (rozlišujúci slová podľa významu); vo fyzike je voľný pád – pohyb telesa pod vplyvom zemskej tiaže; v športe voľná zostava, voľný spôsob v plávaní, voľný – nepriamy kop; – ďalší význam je nepridŕžajúci sa prísne predlohy: voľné podanie, spracovanie, voľný preklad; – bezplatný: voľný vstup, voľný lístok; – spoločensky nenútený: voľná zábava, voľný tón, voľné spôsoby; voľné mravy – uvoľnené, neviazané; – voľný je aj slobodný či nezávislý, a to v takomto

prípade: Môžete odísť, ste voľno!; – aj pomalý: mierny – voľné tempo. Určite je známe aj prirovnanie: voľný ako vták čiže celkom. Mať voľné pole, voľné ruky je konať samostatne. Žiť / byť na voľnej nohe je mať slobodné povolanie. Slobodný je ten ktorý: – má možnosť voľne sa rozhodovať, konať ap., voľný: slobodný človek, občan, a to: – nezávislý: slobodný národ, štát, slobodné mesto; – neviazaný prekážkami, obmedzeniami, nehatený: slobodný rozvoj, slobodný umelec, slobodné povolanie, slobodná diskusia; – kto je na slobode – väzni sú už slobodní; – neženatý alebo nevydatá: slobodný muž; slobodná matka s nemanželským dieťaťom; – majúci občianske práva a výhody (hist.): slobodní obyvatelia mesta, opačne poddaní.

– opatrenia ochrany od prípadných úrazov a opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade úrazových situácií; – plánovať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu; – predpokladať a opísať program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok pre predmetný projekt na kvalitu vzduchu, vody a pôdy. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P) na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom s plánuje postaviť palivovú nádrž, a to: na rezervoár celkového obsahu 120 m3 (2 x 60 m3), rezervoár pre TNG kapacity 30 m3. Projektom sa predpokladajú aj iné sprievodné obsahy. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokalitné povolenie, číslo V-353-666/10 zo 14. novembra 2013, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetové benzínové čerpadlo má kapacitu väčšiu od 100 m3, a môže mať významnejší vplyv na životné prostredie – bod 14 podbod 13 Nariadení o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je odhad vplyvov na životné prostredie potrebný, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrenia, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

4 /4631/ 24. 1. 2015

Oznamy SPOMIENKA

Dňa 20. januára 2015 uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustila

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 14. januára 2015 ma opustil milovaný manžel

ONDREJ MUČAJI

ZUZANA FRAŇOVÁ

1936 – 2015 z Báčskeho Petrovca

rod. Menďanová 26. 9. 1933 – 20. 1. 2005 – 20. 1. 2015

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 9. 1. 2015 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba automobilového čerpadla surovej nafty (štyri punkty, dva čerpacie ostrovy, príjazdná a východová cesta, kovová strieška, plató, rúrový most a technologická kanalizácia), v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, katastrálna parcela číslo 2498/18, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Nový Sad, Ulica národného frontu č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Bulvár oslobodenia 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Spomienku na Teba si s úctou zachovávajú Tvoji najmilší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik, na katastrálnej parcele číslo 1299/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom. Len cestička k hrobu zostala von. Odpočívaj v pokoji!

Manželka Zuzana

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 14. januára 2015 ma nečakane navždy opustil môj dobrý otec

ONDREJ MUČAJI

1936 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Život vyhasol bez posledného slova rozlúčky. Na Tvoju lásku a dobrotu si budem vždy spomínať. Dcéra Anna

ROZLÚČKA so starkým

DROBNÝ OZNAM TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

DROBNÝ OZNAM BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45.

Informačno-politický týždenník

ONDREJOM MUČAJIM 28. 5. 1636 – 14. 1. 2015 z Petrovca

Hoci si odišiel a nie si s nami, v srdciach našich zostaneš navždy. Vnučka Jarka s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milých zosnulých

Dňa 23. januára 2015 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

MICHAL PRIVIZER

17. 10. 1927 – 23. 1. 2014 – 2015 z Kysáča

ANNU DIVIAKOVÚ

1911 – 1990 – 2015

JÁNA ČASTVENA

1931 – 2005 – 2015 z Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú a nezabúdajú Vaši najmilší S láskou a úctou si na Teba stále spomínajú a nezabúdajú Tvoji: manželka Mária a dcéra Mária Kardelisová a syn Michal s rodinami

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

S veľkým žiaľom v srdci oznamujeme, že nás dňa 13. januára 2015 navždy opustila naša milovaná manželka, matka a starká

POSLEDNÝ POZDRAV

mojej milovanej manželke

ZUZANA LEKÁROVÁ

ZUZANE LEKÁROVEJ

rod. Denďúrová narodená 30. januára 1947

rod. Denďúrovej 1947 – 2015 z Kulpína

Odišla si tak náhle a nečakane, ani sme sa nestihli rozlúčiť. Boli sme spolu 45 rokov, vďaka Ti za všetky krásne chvíle, čo sme spolu prežili. Spomienku na Teba si navždy uschovám v srdci. Tvoj manžel Pavel

Tvoji najmilší:

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného otca pri príležitosti jeho nedožitých menín

PAVLA MUČAJIHO

11. 10. 1929 – 12. 10. 2014 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudne dcéra s rodinou

• OZNAMY •

Bolo to náhle a nečakane, čo si odišla, nestihla si nám povedať posledné zbohom. Nestihli sme sa s Tebou rozlúčiť, povedať Ti, ako Ťa ľúbime a že si pre nás, Tvojich najbližších, nenahraditeľná. A preto sa aspoň takto lúčime s Tebou. Ľúbime Ťa. Navždy budeš s nami v našich srdciach. manžel Pavel a dcéry Libuška a Zdenka s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj, na katastrálnej parcele číslo 3694/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

4 /4631/ 24. 1. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. januára 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2013 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 25. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 27. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Pondelok – sobota Hudobné vysielanie 18.00 Denník Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Sobota Z každého rožka troška 2.00 Repríza piatkových vysielaní (piatok) a Palety Kaleidoskop (sobota) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) 10.00 Repríza piatkových vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny a Palety Vejár hudobných vysielaní Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV Týždeň prinesie príspevky o skúsenostiach pestovateľov paradajok vo fóliovníkoch, o plánoch a aktivitách Múzea vojvodinských Slovákov, o Bibliografii Viery Benkovej a o džezovom balete v novosadských školách. Dúhovka bude venovaná tradičnému a súčasnému kysáčskemu kroju. Vysielanie pod názvom Metamorfózy ľudového TV STARÁ PAZOVA odevu v Kysáči prinesie odpovede na otázky o tom, ako doba a podmienky života od prisťahovania Utorok – sobota prvých slovenských rodín vplývali 17.00 Správy na odev, aké fodrošky a sukne majú 22.00 Správy dnes Kysáčanky najradšej a aký vzťah k nim majú mladí. Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 23. januára – Salvador Sobota 24. januára – Dáma s kaméliami, 1. časť Pondelok 26. januára – Honba na čarodejnice Utorok 27. januára – Popoluška na snowboarde Streda 28. januára – Kazateľ Štvrtok 29. januára – Otčim 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 25. januára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Dáma s kaméliami, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Mr. Janko Pap zhodnotil aktuálny stav pšeničných porastov

Nedeľa 25. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 100 rokov divadla v Kovačici O plánoch novozvoleného Výboru pre kultúru NRSNM Utorok 27. januára 16.00 V ústrety pavlovskohromničnej zábave Tvorivé dielne pre kreatívne deti Aj my sa učíme po slovensky Piatok 30. januára 16.00 Slovenský film: Tri dcéry Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 4 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského jazykovedca a literárneho vedca (1920 – 2010). Zaujímal sa o slovenskú gramatiku a štylistiku jazyka. autorka: ANNA 1. časť náhrdelník ženské priekopa vpíšte zranená karát ž. meno ELADA BIČIA- tajničky (nár.) meno ROVÁ priateľka (hov.)

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. vydávala rev

dusík north

kozácky náčelník

nástroj na svietenie

ž. meno vpíšte MBO

nikel onam

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 21. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 25. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

obytná miestnosť

rovnaké samohl. vpíšte ÁMO

rovnaké samohlásky

výchovnovzdelávacia ustanovizeň tretie písmeno (gréeke)

2. a 1. samohláska majstrovstvá Európy

kelvin TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

speváčka Nikolić odbor matematiky

H ĽU LAS DU

huncút, lapaj

vpíšte ŠPO

rieka v Taliansku vlastnil 2. časť tajničky

pokoj

ampér

meter

vpíšte AAZ

Taliansko

hliník

opus spojka

operné

predstavenie

rímskym 1

prekonalo

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 VODOROVNE: očernieť, Vela Luka, lem, div, Tomáš, PA, overila, psn, LE, O, okteto, k, rý, t, nal, I, tikala, steká, em, Katarína, oka, amal TAJNIČKA: TOMÁŠ ČELOVSKÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2015 bolo: NOVÝ ROK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALENA PEŠKOVÁ, Ul. republiková č. 62, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

4 /4631/ 24. 1. 2015

Šport Chceli ho Velež a Vojvodina... PORTRÉT LEGENDÁRNEHO BRANKÁRA ŠÍDSKEHO FK RADNIČKI KAROLA ŠUSTERA

Stanislav Stupavský

arola Šustera poznajú predovšetkým tí starší Šíďania, najčastejšie podľa prímena Šuco. Keby sme mu dnes povedali „starký“, vzhľadom na jeho vek, keďže dovŕšil 75 rokov, Šuco by sa urazil, lebo roky neuznáva! Vo výslužbe je už dvadsaťpäť rokov a celý pracovný vek sa zaoberal svojím remeslom – pekárstvom. Futbal si Karol obľúbil ešte ako malý chlapec, keď spolu s kamarátmi behal za loptou na šídskej pažiti. Práve tam si ho počas jedného zápasu všimla vtedy už populárna „jedenástka“ šídskeho

Fotka z prvého športového preukazu roku 1955

Radničkého Ondrej Kolár, ktorého lepšie poznajú podľa prímena Prle. Prišiel k Šucovi a dôverne mu povedal: „Chlapče, z teba by mohol byť výborný brankár. Prídi zajtra na tréning Radničkého!“ Už na druhý deň Šuco sa objavil na tréningu. Písal sa rok 1955, v klube ho ihneď registrovali, aby mohol hrať za dorastenecký tím Radničkého. Vtedy mal sotva šestnásť rokov. Zhodou okolností Radnički o rok neskoršie zostal bez prvého brankára, mladučký Karol si zastal medzi žrde najlepšieho mužstva, odkiaľ neodišiel nasledujúcich dvadsať rokov!? Šuster začal hrávať futbal na škvarových ihriskách, aké boli v Sriemskej Mitrovici, aj v Inđiji. Práve z tohto druhého sa pamätá na pekný zážitok. Radnički hral

www.hl.rs

Spoločná fotografia šídskeho a belehradského Radničkého roku 1959

zápas s inđijským Železničarom, ktorého výhra viedla do vyššej súťaže. Pri výsledku 1 : 2 Inđijčanom hrozila eliminácia. Zhodou okolností rozhodca odpískal voľný kop na vzdialenosti asi dvadsiatich metrov od brány hostí zo Šídu. Loptu zobral Nikolić, známy ako hráč s najsilnejšou strelou v inđijskom mužstve. Šuco nedovolil svojim futbalistom, aby sa postavil múr medzi ním a Nikolićom. Spoluhráči nevoľky poslúchli svojho brankára a oplatilo sa. Mimoriadne krásnou parádou Šuco zachránil svoju bránu a štadiónom sa ozval silný potlesk. Karol sa zo svojej kariéry pamätá aj na tie menej pekné chvíle. Taký

bol priateľský zápas v Šíde, keď domáci Radnički uhostil belehradskú Crvenu zvezdu. V jednej chvíli po zákroku hráča Zvezdy na domáceho futbalistu Antona Čulu pred plným štadiónom sa zjavil nepríjemný obraz zlámanej nohy. Početnejšie sú predsa tie pekné chvíle. V roku 1961 ako vojak v Mostare hral zápas v drese reprezentácie Juhoslovanskej ľudovej armády proti domácemu a známemu mužstvu Velež. Vtedajšiemu trénerovi Veleža Miroslavovi Brozovićovi padli do očí dvaja brankári reprezentácie JĽA, Ivan Ćurković a Karol Šuster. Mladého vojaka zo Šídu Brozović vyskúšal, ktorý potom dva mesiace strávil

Brankár Karol Šuster v mužstve Mladost Đakovo roku 1973

Informačno-politický týždenník

Karol Šuster-Šuco dnes

vo Veleži, ale sa predsa vrátil do svojho Šídu a Radničkého. V roku 1962 tréner novosadskej Vojvodiny Branko Stanković bol ochotný Karola doviesť do Nového Sadu, ale brankár Radničkého sa rozhodol pre neho lákavejšiu ponuku. V Šíde totiž otvorili novú pekáreň, v nej sa Šuco zamestnal a tam dlhé roky pracoval. Pri konci kariéry, v roku 1973, sa brankár Šuster ocitol v Đakove. Zahral v mužstve Mladost, s ktorým postúpil do vyššej súťaže. Tento jeho športový a životný príbeh trval iba rok. Znova sa vrátil do Šídu, ale tentoraz sa ocitol v novom prostredí a novej úlohe. Ujal sa postu trénera vo FK Jednota. Tam sa skončila Šucova bohatá futbalová kariéra, po ktorej zostali krásne, ale ešte aj dnes pre neho živé spomienky. • ŠPORT •

VÝROČNÁ VOLEBNÁ KONFERENCIA FK TATRA

Museli sa aj presviedčať Pavel Pálik

a prítomnosti viac ako 50 členov 18. januára 2015 usporiadali v Kysáči výročnú volebnú konferenciu FK Tatra, ktorú viedol predseda Pavel Pálik. Zápisnicu z vlaňajšieho zhromaždenia prečítal tajomník Ján Filko. Správy o činnosti podali P. Pálik a Ondrej Mucha. Napriek početným ťažkostiam v klube vlani mnoho urobili. Na ihrisku vyložili mačinou viac ako 700 štvorcových metrov, ohradili celý športový areál, za brány položili ochranné siete, generálne opravili ohradu vôkol ihriska, zrenovovali šatne, začali upravovať pomocné ihrisko, zaviedli elektrický prúd do nových a starých šatní z Vojvodinskej ulice, nainštalovali elektrické osvetlenie, aby futbalisti mohli trénovať vo večerných hodinách, upravili tenisové ihrisko, vysadili vôkol ihriska viac ako 60 stromov, z toho 22 dubov, niekoľkokrát opravovali tribúnu, ofarbili ohradu a búdky pre náhradníkov, zrenovovali chyžku na predaj lístkov a vykonali iné práce. FK Tatra vlani zorganizoval päť významných podujatí: turnaj o Pohár Miestneho spoločenstva Kysáč, 18. Matičný turnaj v malom futbale o Pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade, súťaž družstiev spoločenských organizácií Kysáča vo varení rybacej polievky, detskú maškarnú prehliadku a spoločne s MS Kysáč uhostili priateľov zo slovenských Hontianskych Nemiec.

Futbalistov treba pochváliť, že na trávniku dosiahli výsledky, na ktoré sa v Kysáči budú dlho pamätať. Seniori v sezóne 2013/14 v Mestskej lige Nového Sadu získali titul majstra a postúpili do Novosadskej oblastnej ligy. Dorastenci v jeseň súťažili v sil-

nikov, fanúšikov Tatry a najviac členov vedenia. No ako sa pracovalo v klube, najlepšie vedia iba vedúci Tatry. Pochváliť treba O. Muchu, J. Filka, O. Urama, M. Vršku, P. Pálika, niektorých rodičov a fanúšikov, ktorí za posledné štyri roky prepravovali zdarma hráčov

vypracoval Juraj Privizer, podľa ktorého by to všetko malo stáť 1 600 000 dinárov. Žiadosť FK Tatra zaslaná na adresu Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež o poskytnutie prostriedkov na tieto účely tentoraz nie je schválená. Veľmi dôležité aj v tomto

Členovia Správnej rady FK Tatra v období rokov 2010 – 2014

nej Oblastnej lige a skončili na druhom mieste. V klube obnovili prácu s pioniermi, ktorí v jeseň už aj súťažili v Novosadskej lige. Najväčší problém, s ktorým zápasila Správna rada FK Tatra v uplynulom období, bol nedostatok finančných prostriedkov. To nejak prekonali a mandát skončili so suficitom v sume 7 500 dinárov. Podarilo sa im to najviac vďaka „ľuďom z politiky“, príspevkom súkromných podnikateľov a poľnohospodárov, pomoci Mestskej správy pre šport a mládež Nového Sadu a MS Kysáč, podpory pod-

na hosťovania. Na predvolebnej konferencii 17. decembra 2014 hovorili o týchto problémoch, pokúsili sa riešiť otázku financovania klubu, navrhovali členov nového vedenia a predsedu. Prítomní na konferencii na-

roku bude údržba jestvujúcich objektov, trávnika (treba doriešiť kosenie, zalievanie a ochranu od krtíc) a dokončenie úpravy pomocného ihriska. Na záver po obsiahlejšej rozprave a presviedčania do novej

Futbalisti Tatry (červené dresy) vlani postúpili do Novosadskej oblastnej ligy

Peňazí nikdy dosť, ale Kysáčania sa roboty nikdy nevzdávali... • ŠPORT •

koniec schválili finančnú správu, finančný plán a plán práce. Najdôležitejšia bude najprv renovácia tribúny, oprava strechy na šatniach, ohrady a brán na malom ihrisku. Predbežný účet

Správnej rady zvolili trinástich členov. Na prvej nadchádzajúcej schôdzi tohto orgánu si zvolia predsedu, rozdelia ostatné funkcie, rozhodnú o začiatku príprav, o novom trénerovi a posilách.

4 /4631/ 24. 1. 2015

Šport FUTBALOVÁ ŠKOLA FK MLADOSŤ

Trénujú a hrajú i v zime Samuel Medveď

Petrovci v rámci FK Mladosť pôsobí aj Futbalová škola, kde s tými najmladšími a najmenšími pracuje už dlhší čas Pavel Spevák a posledné dva roky i bývalý futbalista, Silbašan Darko Laćarak.

Tých najmenších (ročníky 2005 – 2007) do futbalovej abecedy zasväcuje Pavel Spevák, kým tých starších pionierov (ročníky 2001 – 2003) futbalovému kumštu učí Darko Laćarak. Najstarší chlapci hrajú aj v Mestskej lige Nového Sadu, v ktorej je

14 celkov: novosadské kluby Vojvodina, Index, Kabel, báčskopalanská Bačka a Krila Krajine... Petrovčania sa po ukončení jesennej časti (po-

vo veľkej športovej hale v Petrovci, ktorá je pri ZŠ Jána Čajaka a aj v telocvični Gymnázia Jána Kollára. Okrem toho hrajú aj v zimnej lige v malom futbale – celky hrajú s piatimi hráčmi a brankárom. Liga sa hrá vo Vrbase a bude trvať do marca. Ako nám povedal tréner Darko Laćarak, sú tam dobré podmienky a chlapci majú po zápasoch

Halový futbal vábi petrovských chlapcov

Petrovskí pionieri (ročník 2001 – 2002) spolu s trénerom Darkom Laćarkom po nedeľňajšom tréningu

sledný zápas hrali 1. decembra 2014) nachádzajú v strede tabuľky. Jarná časť by mala pokračovať koncom marca. Momentálne mladí petrovskí futbalisti trikrát v týždni trénujú

k dispozícii bazén a saunu. V lige hrajú celky z Vrbasu a okolia: Srbobran, Bačko Dobro Polje, Zmajevo, Hajduk Kula... Petrovskí pionieri doteraz vyhrali všetkých päť zápasov.

NOVOROČNÝ ŠÍDSKY MARATÓN

Čerstvý vzduch a príroda pre zdravie Stanislav Stupavský

stredu 14. januára 2015 sekcia šídskeho Horolezecko-lyžiarskeho spolku Železničar za pomoci Zhromaždenia obce Šíd a Vojvodinskej Treking ligy zorganizovali Šídsky maratón v rámci 1. kola Vojvodinskej Treking ligy. Maratón prebiehal v troch kategóriách. Na dráhe dlhej 12 kilometrov

sa zúčastnili tí najmladší pretekári, pričom najmladšie dievča malo iba 9 rokov. Druhá dráha bola pre tých trochu skúsenejších v dĺžke 24 kilometrov, kým najdlhšia maratónska trať merala 32 kilometrov. Štart a cieľ maratónu bol pred športovou halou v Šíde. Dráhy viedli ulicami mesta, jeho bližším a ďalším okolím na úpätí Fruškej hory. Šídsky maratón zoskupil asi

250 účastníkov a mal medzinárodný ráz, lebo prišli pretekári aj z Maďarska a Republiky Srbskej. Svojich predstaviteľov na maratóne mali tieto mestá a dediny: Apatin, Nový Sad, Bečej, Belehrad, Kula, Zreňanin, Šabac, Pančevo, Ruma, Bukovac, Inđija, Vršac, Budapešť, Subotica, Palić a viaceré prostredia z Republiky Srbskej. Predseda spolku a hlavný orga-

nizátor Dr. Slobodan Lalić povedal, že získali dôveru usporiadať tento druhý maratón v Šíde po úspešnej organizácii prvých pretekov v januári minulého roku. Cieľ maratónu nie sú klasické preteky o víťazstvo, ale aby si ľudia aspoň o štipku zlepšili zdravie, zoznámili sa s touto časťou našej krajiny a strávili pekné chvíle na čerstvom vzduchu a v prírode.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Bociany už prileteli STK MLADOSŤ – STK TEMERÍN II 4 : 0

S. Medveď

Účastníci Šídskeho maratónu na prvom kilometre dráhy v Ulici Matiju Gubca

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tolným tenistom bociany už prileteli. Petrovskí majstri celuloidovej loptičky začali hrať druhú časť súťaže a doma poľahky zdolali Temerínčanov.

Výsledky: Bažík – Varga 3 : 0, Kaňa – Vučenović 3 : 0, Šramka – Puača 3 : 0, štvorhra Lomen / Turan – Varga / Puača 3 : 0. V nasledujúcom kole STK Mladosť bude hosťovať v Šíde. • ŠPORT •

ŠPORT V ROKU 2015 (1)

Medaily z vody a spod košov? Juraj Pucovský

ž podľa zvyku každý nový športový rok rozbiehajú hádzanári. Tak je to aj tentoraz, keďže od 15. januára do 1. februára 2015 v Katare prebiehajú Majstrovstvá sveta hádzanárov. Správy hovoria, že to bude dosiaľ najdrahší hádzanársky zraz na planéte, keďže hostitelia na jeho organizáciu strovili priam neuveriteľných 200 miliónov eur!? Našich hádzanárov nebudeme vidieť v Dohe, lebo ich v kvalifikácii vyradili Česi. Avšak milovníci hádzanej u nás ak chcú, majú koho podporovať, lebo z krajín niekdajšej Juhoslávie tam hrajú Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko a Macedónsko. Okrem nás v Katare nie sú ani Čiernohorci. Titul majstra sveta obhajuje Španielsko bez mimoriadneho brankára Arpáda Šterbika (pre zranenie), ale za pomoci niekoľkých mladších hráčov a s novým šéftrénerom Manolom Kadenasom. Valero Rivera, s ktorým „červená fúria“ na predchádzajúcom šampionáte získala titul, tentoraz vedie domáci Katar, ktorý v troch prvých zápasoch nečakane prekonal Brazíliu, Čile a Slovinsko, aby v štvrtom stretnutí so Španielskom rozhodoval o tom, kto ako víťaz skupiny pôjde ďalej. Španieli ináč dosiahli najviac gólov na MS v dejinách – 3 654. Rok spravidla končia hádzanárky v decembri. Na Majstrovstvá sveta do Dánska naše hráčky pocestujú ako vicemajsterky sveta z Belehradu. Ako tam pochodia, uvidíme. Neúspešná účasť na ME v Chorvátsku a Maďarsku veľa nesľubuje! Volejbalisti a volejbalistky Srbska budú mať tiež vážne skúšky. Volejbalistky sa v septembri zúčastnia na ME v Belgicku a Holandsku, kým ich kolegovia v októbri budú hrať na ME v Bulharsku a Taliansku. Basketbalistov Srbska po získaní striebra na MS v Španielsku • ŠPORT •

od 5. do 20. septembra očakávajú Majstrovstvá Európy. Netreba ani hovoriť, že milovníci športu v našej krajine od Aleksandra Đorđevića, Miloša Teodosića a jeho spoluhráčov očakávajú medailu. Všetko okrem lesklého kovu pre našu verejnosť by bolo veľkým rozčarovaním. Takí sme, vždy hladní na trofeje. Basketbalistky budú hrať na ME v Rumunsku. Leto, koniec júla až do 9. augusta, bude v znamení vodných športov. V ruskom meste Kazaň sa od našich vodných pólistov očakáva, aby pokračovali v úspe-

choch, ktoré dosiahli v posledných rokoch. A to je najmenej jedna z medailí. Z plavcov môžeme najviac čakať od Velimira Stjepanovića, Ivana Lenđera... Futbalisti Srbska budú pokračovať v kvalifikácii o účasť na EURO 2016 vo Francúzsku. Zverencov nového šéftrénera Radovana Ćurčića očakáva priam nemožné v dvoch zápasoch s Portugalskom, v odvete s Dánskom, Albánskom a Jerménskom. Našim málokto dáva šance, že sa im podarí získať nadostač bodov, aby sa aspoň prostredníctvom kvalifikácie

dostali na ME. Na rozdiel od najlepšieho výberu až dva naše mladšie národné mužstvá budú hrať na záverečnom turnaji veľkých súťaží. Reprezentácia do 21 rokov pocestuje na ME v Poľsku (17. – 30. júna 2015) a výber hráčov do 20 rokov sa zúčastní na MS, ktoré bude prebiehať v dňoch 30. mája až 20. júna 2015 na Novom Zélande. Bude to prvá účasť našej selekcie na planetárnom šampionáte ešte od roku 1987, keď vtedajšia Juhoslávia v Čile získala titul majstra sveta. Môžeme znova očakávať taký úspech?

ROBOTNÍCKO-ŠPORTOVÉ HRY V KOVAČICI

Na vlaňajšej úrovni Ján Špringeľ

obotnícko-športové hry v kolkoch v Kovačici sa začali 14. januára, potrvajú do 12. februára 2015. Súťaží, ako aj vlani, dvanásť mužstiev: Pekáreň Niki, Vkus, Penzisti, KMV Fagan, Dr. Janko Bulík, Proves, Okno, Elkov, FK Slávia, Martin, In Auto – všetky celky z Kovačice a PK

Ľavroš z Padiny. Kolkárky majú deväť družstiev, jedno menej ako vlani: Annamária, Stredisko pre sociálnu prácu, Čertice, Mix-Agro AS, Penzistky, Zvončice, Sestričky, Sunčice a Jánošík – všetky z osady insity. Po skončení súťaží družstiev bude jeden týždeň vyhradený pre turnaj v konkurencii jednotlivcov, v štvorhre a obľúbená súťaž Ulica

Celok Annamária je už roky jedným z favoritov v súťaži žien

proti ulici. Tradičný Kolkársky bál je naplánovaný na 15. marca. Začiatkom februára kolkári a kolkárky Slávie štartujú v jarnej časti majstrovstiev. Podľa slov predsedu klubu Želimíra Hriešika kolkári majú namierené hrať ligu vyššie a na jar budú bojovať ostošesť, kým je kolkárkam cieľ vyhrať ten-ktorý zápas viac ako v jesennej časti šampionátu.

Namierený postup kolkárov: predseda KK Slávia Želimír Hriešik 4 /4631/ 24. 1. 2015

Šport PO ÚSPEŠNEJ JESENI HLOŽIANSKEHO FK JEDNOTA 1950

Nároky náhle rastú, chcú titul! Juraj Pucovský

lani v lete založený hložiansky FK Jednota 1950 zohral dva pohárové zápasy (výhra a prehra na penalty), päť priateľských zápasov (tri výhry, dve prehry), a potom sa prvýkrát zapojil do bojov o body. V jeseň mladší hložiansky futbalový klub

Mladosť a istota v bráne: Milan Pagáč

DVADSAŤ HRÁČOV Všetkých 6 zápasov v jeseň zohrali: Ljubičić, Ralević, Knežević, Horvát a Ľ. Hataľa. Päť zápasov na konte majú: Đumić, Benko, M. Hataľa, Bučík, Lončar, Supek a Pagáč. Štyri zápasy hral Molnár. Trikrát si tričko obliekali Čipkár, Boronjac, Jević a Šoven. Raz na trávnik vybehli Takáč, Žembery a Jeličić.

hral v Medziobecnej lige Báčska pol tucta gólov – 6 : 1. Zápas, Palanka – druhá trieda a po prvej v ktorom rozhodkyňa Vanja Ivanoetape skončil na prvom mieste bez vićová ukázala až tri červené karty prehry: 5 triumfov, jedna remíza, (Stanković a Pudelka v radoch hostí, Benko u domácich), poznačil gólový pomer 18 : 5, 16 bodov. Zverenci trénera Jána Murtina hetrikom útočník Jednoty Bučík. úspešne vykročili v prvých majstrovstvách po KURIOZITY založení, keď v Plavne poNajlepší strelec Ľuboslav Hataľa na razili domácu Slogu 1 : 2, všetkých šiestich zápasoch vykročil na hoci domáci do polčasu viedli šokujúcim gólom trávnik z lavice pre náhradníkov. Prekonal brankárov súperov na každom zápase, Nikolića v 43. min. Sychravé počasie, pritom strážcu siete Borca dvakrát. Odošmykľavý trávnik a 200 di- lal mu iba Fabók na poslednom zápase. Brankár Emil Čipkár začal v Plavne v brávákov v hľadisku dočkali v 2. kole Silbašanov na ne, potom ho nebolo tri zápasy v tíme, aby hosťovaní v Hložanoch. s mužstvami Slavija a Budućnost zahral V prvom polčase hostia v útoku a strelil po jednom góle. Tréner Ján Murtin na každom zápase viac strieľali na bránu Pagáča, ktorý sa nedal vystriedal troch hráčov. Žlté karty dostali: M. Hataľa 2, Đumić, prekvapiť. Na druhej straRalević, Bučík, Ľ. Hataľa a Lončar. Pre černe Knežević bol dvakrát presný, aby v druhom vené karty predčasne pod sprchy museli polčase Ľ. Hataľa a Jević Benko (s Borcom) a Knežević (s tímom trafili pre konečných, Budućnost). možno i privysokých 4 : 0. Na druhom hosťovaní v Karađorđeve vďaka veľkej obetavosti a lepšej kondícii Jednota v zlom počasí zdolala nepríjemného a ostrého súpera 0 : 1. Jednu z 5 – 6 šancí v druhom polčase šikovne využil Ľ. Hataľa. Bojovný, ale futbalovo skromný tím Borca z Vizića utŕžil na ihrisku vedľa skleníka

Lavica pre náhradníkov: tréner Ján Murtin (tretí zľava)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Najlepší strelec: Ľuboslav Hataľa

hosťovaní v dedine Bođani. Výsledok 1 : 3 (0 : 2) mohol byť omnoho presvedčivejší v prospech hostí. Brankár Čipkár zahral v útoku a strelil druhý gól. Jednota od 78. min. dohrávala s desiatimi hráčmi pre zranenie Trivu Ljubičića, ktorého nemohol nikto vystriedať, lebo predtým tréner Murtin vymenil už troch hráčov. Na záver veľké derby: Jednota 1950 – Budućnost Parage 2 : 2 (0 : 2). Skúsení hostia pod vedením trénera Michala Koruniaka v prvom polčase nepríjemne prekvapili mladých domácich hráčov, keď gólmi Burgera a Tankosića získali náskok. V druhom polčase chorého Abadžića v bráne vystriedal veterán Fabók, ktorý dovtedy hral v poli a raz poriadne z voľného kopu zohrial dlane brankára Pagáča. Silbašana najprv v 55. min. prekonal Čipkár, aby v 90. min. Húževnatosť a obetavosť: Stefan Đumić trochu aj šťastne (vľavo) Molnár z voľného kopu zachránil bod domácim, SEDEM STRELCOV ktorý im umožnil získať titul jeNajlepším strelcom Jedsenného majstra. noty 1950 je Ľ. Hataľa, ktorý Aj keď najprv v Hložanoch vsietil 6 gólov. Po tri góly vládla mienka, že vo FK Jednota dali Knežević a Bučík (jediný 1950 treba predovšetkým vychohetrik), dva razy trafili Čipkár vávať futbalistov pre FK Budúca Molnár, kým sa raz medzi nosť, po úspešnej jeseni nároky strelcov zapísali Horvát (z náhle rastú. Fanúšikovia chcú penalty) a Jević. titul! Zverencom Jána Murtina v boji o primát na jar najväčší súPresvedčivý a na momenty ex- peri budú silbašská Naša hviezda hibičný výkon predviedli futbalisti a Budućnost Parage, u ktorých z Hložian na poslednom jesennom majú hosťovať. • ŠPORT •

Z pracovného stretnutia projektového tímu a členov pracovnej skupiny; na snímke: Mária Benková-Hriešiková, manažérka projektu, Daniel Magdu, finančný manažér projektu, Mariana Gajanová-Veňarská a Sabína Kišová, členky pracovnej skupiny

Prvá dielňa prebiehala v Podnikateľskorekreačnom stredisku Relax

Záber z výučby v softvéri pre GIS (geografický informačný systém)

Rada odborníkov je vždy vítaná: Dragan Radaković, expert v projekte, v spoločnosti manažérov projektu

Spolupráca je veľmi dôležitá – zo stretnutia zástupcov oddelení obecnej správy s Borislavom Vulićom, predstaviteľom Obce Alibunár, partnerom v projekte, a Vladimírom Zafirovićom, predstaviteľom SKMO (Stála konferencia miest a obcí)

V uplynulom roku prebiehalo aj renovovanie priestoru

OBEC KOVAČICA

EU Exchange 4 Anička Chalupová

bec Kovačica sa v uplynulom roku podieľala na realizácii projektu Podpora spoločensko-ekonomického rozvoja prostredníctvom účinného spravovania majetku, ktorý finančne podporila Európska únia sumou 129.653,88 eura. Partnerom v projekte, ktorý bol súčasťou grantového programu EU Exchange 4, bola Alibunárska

obec. V rámci projektu zástupcovia všetkých oddelení obecnej správy absolvovali početné dielne a tréningy, na ktorých získali vedomosti o aktualizácii databázy Mapinfo programu. Obyvatelia Kovačickej obce majú teraz na portáli Webgis k dispozícii informácie o obecnom majetku a ľahší prístup k údajom o štátnom majetku. (PR článok) Jedna z prvých prezentácií projektu

Časť dielní bola aj v Obci Alibunár

Na sklonku uplynulého roku účastníkom v projekte udelili certifikáty

Prvé zasadnutie s externými spolupracovníkmi bolo vo vynovenom a upravenom priestore; na snímke: Daniel Magdu, finančný manažér projektu, Mária BenkováHriešiková, manažérka projektu, Natalija Milojevićová, Zoran Klinčarski a Dragan Radaković, experti v projekte

FK 1. mája (1953)

FK Hajduk (1940)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Hajdušica

FK Mladosť (1959)

FK Mladosť (1962)

Nemecká mládež v Hajdušici futbal začala hrávať v polovici tridsiatych rokov minulého storočia, avšak v tom mužstve nebolo miesta pre Slovákov a Srbov, takže si títo založili vlastný klub, v čom im významne pomohla grófka Olga Jovanovićová. Klub pomenovali Hajduk a prvý zápas zohrali 13. apríla roku 1938. O rok neskoršie zohrali zápas aj s nemeckým mužstvom a vyhrali. Po druhej svetovej vojne prišla nová generácia futbalistov a roku 1949 klub pomenovali FK 1. mája. Po kvalifikácii postúpili do regulárnej súťaže, a v konkurencii s celkami z Vršca, Belej Crkvy, Alibunára získali titul majstra, ibaže pre nesprávnu registráciu jedného hráča boli diskvalifikovaní. Roku 1956 sa táto generácia futbalistov rozišla a nasledujúce dva-tri roky sa v Hajdušici futbal nehral. Klub znovu aktivovali koncom päťdesiatych rokov pod menom Mladosť. Ihrisko, na ktorom klub aj dnes hrá zápasy, je vystavané roku 1966 a prvé obliekarne niekoľko rokov neskoršie. Klub znovu premenovali na 1. mája. Hajdušičania v obecnej lige súťažili od roku 1975. Roku 1988 klub znovu prestal fungovať a obnovený je o šesť rokov neskoršie. Pomenovali ho podľa hlavného sponzora Hajdušica Žrvanj. O rok neskoršie klub postúpil do Druhej juhobanátskej ligy a vystavali aj nové šatne. Nuž a potom roku 1997, teraz už iba ako FK Hajdušica, postúpili do Prvej juhobanátskej ligy. Bol to najväčší úspech v dejinách klubu. V tejto lige však Hajdušičania pobudli iba jednu sezónu, a potom nasledujúcich 16 rokov boli členmi Druhej JBFL. Konečne vlani zopakovali úspech z roku 1997 a v sezóne 2014/15 znova súťažia v Prvej JBFL. Klub má aj vlastnú futbalovú školu, v ktorej vyrástli viacerí členovia dnešného prvého mužstva. Bok po boku s chlapcami usilovne trénujú aj dievčence. Niektoré z nich úspešne pokračujú vo futbalovej kariére v prvoligových kluboch, a dve spomedzi nich sa nachádzajú na širšom zozname reprezentácie Srbska. Vladimír Hudec Foto: autor a z archívu klubu FK Žrvanj (1995)

FK Hajdušica (1997)

FK 1. mája (1970)

FK Hajdušica (2008)

FK 1. mája (1976)

Futbalistky Hajdušice (2010)