Hlas 05 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4632/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 31. 1. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

V Kulpíne po desiatich rokoch... Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Rada pre ochranu životného prostredia

Kriváň sa na záver nakrivil

Z obsahu

31. 1. 2015 | 5 /4632/

Uzávierka čísla: 28. 1. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Minuloročné úspechy ako základ 6 Priblížiť proces občanom 7 Problémy spoločné, východiská rôzne

8 ĽUDIA A DIANIA 12 Z komára (použitého motorového oleja) robili somára? 14 Pomoc v domácnostiach 19 Opustené deti túžia po láske

Zasadnutie Rady Koordinačného telesa pre pristúpenie Srbska k Európskej únii prebiehalo 22. januára v Belehrade. (s. 6)

O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Takto sme strávili zimné prázdniny

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Na znížený obrat vplýva situácia na devízovom trhu 28 Pestovateľská sezóna začína už vo februári 28 Tvarujeme koruny stromov

31 KULTÚRA 31 Štartovali naplno 34 Bohatá ponuka kultúrnych programov

V našej krajine je očkovanie povinné, ale aj napriek tomu sa zvyšuje počet nevakcinovaných detí, o čom sa v médiách čoraz hlasnejšie hovorí... (s. 10) V. Dorčová-Valtnerová Foto: z internetu

36 Krása krásne(j) zamyslenej ženy

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Najviac odmien v Jednote 47 Ana a Marko sú najlepší 49 Predseda Folkman, tréner Bogdanović Autorka titulnej fotografie: Katarína Gažová

Po krátkej zimnej prestávke ochotníci Domu kultúry Michala Babinku v Padine aj napriek chladným miestnostiam začali s prípravou a nacvičovaním nových kultúrnych obsahov. (s. 34) A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Na obzore aj veľká maturita

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:



Zle sme pred týždňom tipovali: Nezrušil sa v školách na území Srbska štrajkový stav, nie je podpísaná osobitná kolektívna zmluva a osvetoví pracovníci predsa usporiadali Veľký svätosávsky pochod cez Belehrad...

aralelne s týmito neštandardnými úkonmi a súbežne s ďalšími neúspešnými rokovaniami predstaviteľov Ministerstva osvety a syndikátov prebieha pravidelná výučba v druhom polroku. Vo viac než v polovici škôl žiaci majú iba 30-minútové hodiny, ale „boj“ o dobré známky to nesmie ovplyvniť. Zvlášť si to uvedomujú ôsmaci, ktorých čaká malá maturita obsiahnutá v troch záverečných testoch. Nuž a v týchto dňoch sa čoraz hlasnejšie hovorí aj o veľkej maturite. Nejde o historickú novinku, lebo maturitná skúška na konci stredoškolského vzdelávania je stanovená i Stratégiou rozvoja vzdelávania Srbska do roku 2020 a spomína sa aj v Zákone o základoch systému vzdelávania a výchovy. A prv než si kompetentní vysúkali rukávy, dali možnosť vyjadriť sa o tejto previerke vedomostí samotným maturantom stredných škôl. Výsledky výskumu posmeľujú: 56 percent opýtaných žiakov by sa chcelo zapísať na vysokú školu po záverečnej maturitnej skúške vo svojej strednej škole a podľa poradovníka vo vlastnej listine vyvolených fakúlt. Teda tak, ako sa v tejto chvíli do ďalšieho školenia zaraďujú žiaci po skončení základnej školy. Anketovaní stredoškoláci svoje odpovede ozrejmujú menšou trémou pred takou previerkou ako pred prijímacími skúškami v zatiaľ neznámom ovzduší fakúlt, ako i väčšou šancou dostať sa na niektorú vysokú školu hneď po skončení strednej školy. Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko v príprave koncepcie veľkej maturity chce vypočuť mienku všetkých činiteľov (fakulty asi takéto rozhodnutie nepoteší, lebo zostanú bez časti príjmov, ale pritom však budú odbremenené aj z dosť veľkých záväzkov z organizovania prijímacích skúšok), chce dobre preskúmať, či takto usporiadaná skúška bude dosť účinná, a pritom nie veľmi drahá. Predstavitelia nášho ministerstva už majú za sebou aj konzultácie s rezortnými kolegami z Chorvátska a zo Slovenska, kde v školskom systéme túto previerku už majú. Obrysy novej maturitnej skúšky boli v odborných kruhoch u nás predstavené už v roku 2013. Uvádza sa tam, že všetky druhy maturity – všeobecná, odborná a umelecká (čo závisí od druhu strednej školy: gymnáziá, stredné odborné či umelecké školy) by obsahovali previerku vedomostí z najmenej štyroch predmetov a v závislosti od zvolenej fakulty žiak by si mohol zvoliť aj test z ďalšieho predmetu. Ak tento nový maturitný moment dostane zelenú, jeho koncepcia bude pripravená do 1. septembra 2015 a veľká maturita vystrieda terajšie prijímacie skúšky vo vysokoškolských ustanovizniach v roku 2019. „Vychutnajú“ si ju teda žiaci, ktorí nastúpia do strednej školy tejto jesene. Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  5 /4632/ 31. 1. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Rozprava Michal Ďuga

minulom čísle sme zahlásili, že sa zmienime o výsledkoch verejnej rozpravy ohľadom povinnej výbavy bicyklistov podľa návrhu Zákona o zmenách a doplnkoch Zákona o bezpečnosti dopravy na cestách, ktorá by mala obsahovať aj bezpečnostnú reflexnú vestu, čiže podľa toho návrhu bicyklista musí počas jazdy v noci, čiže v podmienkach zmenšenej viditeľnosti, nosiť reflexnú vestu. Informovali sme tiež o tom, že spolky cyklistov z celého Srbska boli otvorene proti tomuto návrhu. Vlastne neboli výlučne proti tomu nosiť reflexnú vestu, ale proti záväznému príkazu nosiť ju. Boli toho názoru, že to neprispeje k bezpečnosti cyklistov, ale práve naopak, pozmení ich na vinníkov dopravy. Pritom žiadali od štátnych inštitúcií, aby sa neignorovala ich mienka pri procese formovania dopravnej politiky v našej krajine, ale plne rešpektovala. Netrpezlivo sme očakávali, čo prinesie verejná rozprava o tomto návrhu, ale jej výsledky nás veruže iba sklamali. Potvrdila sa obava, že navrhovateľ – Ministerstvo vnútorných záležitostí – nebol veľmi ochotný vypočuť všetkých, ktorých sa táto problematika týka, dokonca predstavitelia bicyklistov takmer nemohli prísť k slovu a na dôvažok boli ešte pritom aj diskriminovaní. Ich pripomienky, že sú nové opatrenia zbytočné, až nezmyselné, keďže sa toho času nedodržiavajú ani tie už platné, akými je napr. povinnosť byť v noci osvetlený, a pritom ide o opatrenia, ktoré sú povinné a uplatňujú sa v celej Európe. A všetci vieme, že by ich kontrola a príslušné tresty značne prispeli k bezpečnosti dopravy a ochrane samotných cyklistov. Navrhovatelia zákona nemali porozumenie ani pre iné zákonné opatrenia, ktoré by podstatne prispeli k bezpečnosti bicyklistov, hoci mnohé z nich boli zdôvodnené príkladmi dobrej praxe z predpisov európskych krajín, kde je cyklistická doprava na vysokej úrovni. Oni trvali iba na nosení reflexnej vesty, a tým bola verejná rozprava skončená už predtým, ako sa začala.

www.hl.rs



168 HODÍN

Švajčiarsko vo všetkých pádoch Oto Filip

ivné komparácie vymýšľa majster čas. Uplynulé dni sa zriedkakedy obišli bez Švajčiarska. Vo viacerých pádoch. Vonkoncom nejde o prirovnanie, že nám ekonomika má azda toľko dier, koľko švajčiarsky syr, alebo že budeme potrebovať presnosť a precíznosť švajčiarskych hodiniek, aby sme úspešne zdolali mnohé opatrenia pred nami. Vo švajčiarskom Davose sa na začiatku tretej dekády januára na Svetovom ekonomickom fóre opäť stretli najvýznamnejší predstavitelia svetovej ekonomiky a politiky. Keďže sa najviac finančníkov obáva narastajúcich rozdielov medzi chudobnými a bohatými – len 85 najbohatších ľudí sveta vlastní rovnaký majetok ako chudobnejšia polovica ľudstva – nie div, že aj svetoví lídri, medzi ktorými aj prezident USA Barack Obama či šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová, boj s nerovnosťou označujú za hospodársku prioritu tohto roku. Táto totiž vôbec nie je receptom na stabilitu a udržateľnosť. Po dvanástich rokoch sme jedným z aktérov Davosu boli aj my. Pobudol v ňom premiér Aleksandar Vučić, ktorý pozvanie vysvetlil tým, že sme sa tam ocitli, pretože sme inakší než predtým. Po celom rade



stretnutí a rozhovorov, ktoré mal s predstaviteľmi svetovej elity, možno skomentovať, že spolubesedníci mali pochopenie, teda podporili naše reformy. Vučić sa medziiným stretol aj s hviezdou samitu, čínskym premiérom Li Kche-čchiangom, s ktorým potvrdil decembrový dohovor o stavbe rýchlotrate, železničného prepojenia Belehrad – Budapešť, ktorú by mali vystavať do októbra roku 2017. Kým v Davose dominovala tzv. vysoká politika, u nás jednou z ekonomických tém týždňa bola aj silná pozícia švajčiarskeho franku, na ktorú hlavne doplácajú ľudia, ktorí si zobrali úvery indexované v tejto mene. V čase všeobecného nedostatku peňazí, jasné je, že sa východisko bude musieť hľadať kompromisne: čiže, aby straty znášali nielen samotní občania, ale aj podnikateľské banky, a to tak, že tie jednotlivo prerokujú problém každého zákazníka a predĺžia mu lehotu splácania v závislosti od výšky úveru a platobnej schopnosti. Národná banka Srbska v pondelok prostredníctvom guvernérky Jorgovanky Tabakovićovej oznámila, že nie je zástancom unáhlených a rýchlych východísk keď ide o úvery, ako i to, že model má byť primeraný trhu. Dlžníkom však nezostáva iné než naďalej stŕpať. Zdá sa, že je toto taká doba. Obavy majú alebo presnejšie máme

všetci. Aj Európou vládne strach: z terorizmu, z novej vlny ekonomickej krízy, z vojny v Ukrajine, z víťazstva Syrizy v Grécku, z ultrapravice, z rozpadnutia eurozóny… Nás zase nahlodávajú obavy z nezamestnanosti, z ceny reforiem, zo živelných pohrôm, akými nedávno boli tie na juhu Srbska, z toho, čo nesie zajtrajší deň… Lastovičiek optimizmu je ozaj málo. Treba však povedať, že sa v kope pochmúrnych objavila aj dáka kladná správa. Schválený je tzv. Zojin zákon, čiže Zákon o prevencii a diagnostike genetických ochorení, geneticky podmienených anomálií a zriedkavých chorôb, čo je jeho plný názov. Okrem samotnej podstaty dôležité je aj to, že konečne jeden dobrý zákonný predpis podporili všetky poslanecké skupiny. Aj Ministerstvo vnútorných vecí konečne zverejnilo dokumenty o incidente počas vlaňajšieho dúhového pochodu, čo zaiste prispeje k tomu, aby sa zistilo nielen čo všetko sa skutočne dialo, ale ešte väčšmi ako sa kto následne správal. Justícia bude tiež mať dosť roboty dobehnúť zameškané, keďže sa advokáti po viac než štyroch mesiacoch štrajku rozhodli vrátiť do súdnych siení 26. januára. Hospodárov a politikov môže zase potešiť správa, že sme sa na súpiske ekonomických slobôd presunuli z kategórie hlavne ekonomicky neslobodných do kategórie mierne ekonomicky slobodných krajín. Krok čo krok, hádam bude aj väčší pokrok. Konať a dúfať a nezúfať.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PROF. DR. ALPÁR LOSONC, RECENZENT ŠTÚDIE ZA ZRKADLOM

Dlhodobé tendencie Oto Filip – Ktoré sú podľa vás niektoré poučenia vyplývajúce z volieb nových členov národnostných rád? – Nazdávam sa, že existujú určité

Informačno-politický týždenník

tendencie, ktoré sú raz silnejšie, inokedy menej silné, no sú dlhodobé. Povedzme, ide o pokles počtu príslušníkov národnostných

menšín, ich isté opakujúce sa demokratické deficity, nedostatok plurality v rámci menšín, tiež určitý druh bezmocnosti národnostných rád, ohľadom úspešného zápasenia s otázkami, ako je ekonomické obstátie, hospodárska existencia. To, o čom by sa muselo viac uvažovať, je ako vytvárať, inštalovať, konštituovať mechanizmy umožňujúce väčšiu pluralitu v rámci menšín a väčšiu kontrolu vzhľadom na existujúce politické elity. Summa summarum, myslím si, že existuje rámec, ktorý môže obstáť, no musel by sa dosť silne korigovať zvnútra. • TÝŽDEŇ •

POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE HOSPODÁRSTVO, PRÁCU A RODOVÚ ROVNOSŤ

Minuloročné úspechy ako základ Jasmina Pániková

školách a fakultách Univerzity v Novom Sade. Keď ide o sektor inulý rok, všeobecne popre rodovú rovnosť, kľúčovýznačený krízou, bol náročmi aktivitami sú predovšetkým ný pre všetky pokrajinské prevencia násilia na ženách a ich sekretariáty a ako tajomník Miroochrana, zveľadenie slav Vasin povedal, krízu možno rodovej rovnosti najviac pocítili odvetvia, ktoré a postavenia žien vo sa zaoberajú hospodárstvom vidieckych oblastiach a ekonomickými tokmi. Napriek a ekonomické posilvšetkým ťažkostiam Pokrajinský nenie žien.“ sekretariát pre hospodárstvo, Pravdaže, sekretazamestnávanie a rodovú rovnosť riát bude pracovať aj má, podľa neho, za sebou úspešný v tomto roku na porok a zrealizoval 92 % plánovanéčetných projektoch. ho rozpočtu. Budú pokračovať „V minulom roku sme spolu v podpore rozvos lokálnymi samosprávami zaja podnikateľstva, mestnali viac ako 3 500 osôb, malých a stredných podnikateľom, malým a stredným podnikov, ako aj podnikom sme umožnili zadováv podpore zachovania ženie nevyhnutného zariadenia, združení a jednotlivdôležité investície sme realizovali cov, ktorí sa zaoberajú aj v oblasti infraštruktúry, bezpečstarými remeslami. nosti vo výchovno-vzdelávacích Jeden z dôležitejších ustanovizniach,“ hovorí tajomník projektov, ktorý sekVasin. „Podarilo sa nám zrealizo- – Podujatia ženských spolkov sú svojráznym vojvodinským brandom, – retariát začal v mivať prvú časť projektu výstavby poznamenal tajomník Miroslav Vasin. nulom roku, v tomto železničnej trate Segedín – Baja, by sa mal aj úspešne ktorá jednou časťou prechádza dinárov. Vďaka tomuto konkur- Veľký dôraz sme kládli aj na in- zrealizovať. Ide o konkurz na kúpu cez teritórium Vojvodiny, v oblasti zu štyri lokálne samosprávy budú tegrovanie príslušníkov rómskej domov vo vojvodinských dedinách elektronických komunikácií zrea- mať na 21 lokalitách bezplatný populácie, výsledkom čoho je zvý- pre manželské a nemanželské lizovali sme konkurz na udelenie internet, desať lokálnych samo- šenie počtu Rómov na stredných páry z územia Vojvodiny. Konkurz bol otvorený do 15. januára a ako tajomník Vasin informoval, na OSEM DESAŤROČÍ TÝŽDENNÍKA konkurz prišlo 351 prihlášok, avšak NIN. Prvé jeho číslo vyšlo 26. januára možnosť dostať dom bude mať iba 1935 v inakšom formáte a na ôsmich 40 párov. S týmto projektom budú stranách, to posledné, jubilejné (3343), pokračovať aj v nadchádzajúcom uzrelo svetlo sveta 22. januára 2015 na období a na tieto účely je vyčlene176 stranách. Čo iné o našom renoných ďalších 40 miliónov dinárov. movanom týždenníku povedať než Okrem zaplánovaných aktivít na to, že bol a zostal dokumentom doby, tento rok zaujímalo nás aj to, akú zrkadlom spoločnosti, o ktorej vždy spoluprácu majú s republikovou písal a dodnes sa zmieňuje analyticky, vládou. „Komunikácia medzi nami hĺbkovo, bez pretvárky a skrášľovania. a republikovou vládou jestvuje, Preto úspešne odoláva náporu času, bez ohľadu na to, že sa stále vypreto sa netrpezlivo čaká deň vyjdenia tvára pocit, akoby sme na tej relácii ďalšieho čísla, preto jeho stránky zapĺmali nepretržité problémy,“ hovorí ňajú najlepší z najlepších: tak redaktori, Vasin. „Niektoré naše aktivity si ako aj politici, umelci, spisovatelia, dipnevyžadujú priamu komunikáciu lomati, športovci... Nedeľné Informačné s vládou Srbska, keďže tie samoNoviny (NIN), ktoré narodeniny oslávili v pondelok v novobelehradskom Hyatte, už dávno kladú štandardy statne vykonáva pokrajinská adnašej profesionálnej, nezávislej a zodpovednej publicistiky, slúžiac pritom ako maják iným. Jedným z ich prvých ministratíva, ale keď ide o väčšie hesiel je Tradícia pre budúcnosť, jedným zo základov pôsobenia dôraz na pravde a dôkladná informatívnosť projekty, napr. z oblasti dopravy o početných spoločenských oblastiach, kým je krédom chrániť to dobré a už dosiahnuté, dopĺňajúc ho stále alebo vodohospodárstva, tu ponovým. Slovom a stručne, rozbor, názor a progres ako neustále hľadanie nového, posúvania hraníc smerom krajinská vláda, čiže jej sekretariák lepšiemu. Preto je NIN celé desaťročia titulom ponúkajúcim viac ako iné, hľadaným, pútavým a špecifickým. ty, nemôžu samostatne pracovať,“ Na snímke: Reprint prvého čísla NIN a titulná strana posledného. uzavrel tajomník Vasin. O. F.

• TÝŽDEŇ •

subvencií lokálnym samosprávam na spolufinancovanie projektov v oblasti elektronických komunikácií a informatickej spoločnosti vo výške viac ako 23 miliónov

správ bude mať videodozor na 23 križovatkách a až 34 výchovno-vzdelávacích ustanovizní v 16 lokálnych samosprávach budú monitorované videodozorom.

5 /4632/ 31. 1. 2015

Týždeň RADA KOORDINAČNÉHO TELESA PRE PRISTÚPENIE SRBSKA K EURÓPSKEJ ÚNII

Priblížiť proces občanom Oto Filip

oho, že naša európska cesta bude zložitá a náročná, sme si už dlho azda všetci vedomí. Názory sa však rôznia na otázku tempa eurointegrácie. V poslednom čase sa vplyvom mnohorakých širších a domácich súvislostí akosi spomalilo, takže nezostáva iné, než sa pokúsiť vlastným pričinením ho Zo zasadnutia Rady Koordinačného telesa pre eurointegráciu zase dostať do prajného pohybu a rýchlosti. S cieľom zvážiť situáciu a zástupca riaditeľa a koordinátor pre prierezu najdôležitejších otázok, najnaliehavejšie súčasné záväzky fondy Európskej únie v Kancelárii o ktorých sa má rokovať v jednota predsavzatia, v Paláci Srbska na pre európsku integráciu, ako i pred- livých skupinách. Občanom to má Novom Belehrade sa 22. januára staviteľ Republikového sekretariátu umožniť hodnotenie nášho pokroku stretli členovia Rady Koordinačné- pre zákonodarstvo. na ceste do Európskej únie, tak isto ho telesa pre pristúpenie Srbska k Ministerka bez kresla, poverená vznik zistení, ako tie zmeny môžu Európskej únii. Tvoria ju ministerka otázkami eurointegrácie Jadranka vplývať na náš každodenný život. poverená eurointegráciou, vedúca Joksimovićová na úvod ozrejmila, Joksimovićová kvitovala, že je Srbnegociačného tímu pre rokovania čo sa z vládneho programu v tejto sko prvou krajinou, ktorá schválila o pristúpení, predsedajúci 35 skupín oblasti zatiaľ realizovalo, zdôraz- rámcovú zmluvu pre používanie IPA zaoberajúcich sa prístupovými ňujúc, že prioritnou úlohou rady II fondov, ktorých suma je 1,5 miliarkapitolami, štátni tajomníci z mi- v nadchádzajúcom období bude dy eur na nadchádzajúcich sedem nisterstiev, ktorých predstavitelia priblíženie procesu eurointegrácie rokov, čiže 200 do 210 miliónov eur nie sú v čele uvedených skupín, občanom Srbska. Jedným z prvých ročne. Je to jeden z badateľných osopredstaviteľ Národnej banky Srbska, konkrétnych krokov je predloženie hov európskej integrácie a na nás

je vysvetliť, kto si môže nárokovať na tieto prostriedky, prečo, prečo je to dôležité, v ktorých úsekoch, podotkla ministerka. Srbsko počas budúcich dvoch týždňov ukončí skríning, teda analytický prehľad zákonodarstva pre tridsať prístupových kapitol a začne prípravy na otvorenie jednotlivých kapitol, oznámila v ten štvrtok vedúca Tímu pre rokovania o pristúpení Srbska k Európskej únii Tanja Miščevićová. Kapitola 23 – súdnictvo a ľudské práva a 24 – spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť by mali byť otvorené medzi prvými. Podmienkou toho sú akčné plány stanovujúce naše aktivity na zlaďovaní s požiadavkami Bruselu. Miščevićová oznámila, že po tomto začne i príprava rokovateľských pozícií, čiže postoja Srbska k tempu prispôsobenia európskym štandardom pre väčší počet kapitol. Samozrejme, preto, aby sme boli včas prichystaní na ich otváranie. Podľa nej rok, ktorý sa začal, bude ťažký, no dôležitý aj pre proces eurointegrácie. Má totiž znamenať vstup do novej fázy procesu pristúpenia, poznačenej novými druhmi dokumentov, nadviazaním širšej spolupráce, dosiahnutím vyššej transparentnosti.

BOJ PROTI KORUPCII

Pomalosť v praxi O. Filip

rízové časy sú veľmi živnou pôdou na rozmáhanie sa objemu a počtu úplatkárskych praktík. Keďže korupcia aj u nás výrazne zasiahla mnohé spoločenské sféry, nie div, že je jedným zo základných spôsobov boja proti nej i príslušná stratégia. Na otázku, ako sa realizuje jej Akčný plán, si posvietili pracovníci Belehradského strediska pre bezpečnostnú politiku a Združenia verejných obžalobcov a ich zástupcov prichystaním Alternatívnej správy o naplnení uvedeného plánu. V období august 2013 – december 2014 si všímali predovšetkým oblasť justície a polície, aby na základe vypozorovaného uzavreli, že sa Akčný plán ozaj slabo realizuje. Prvým svedectvom je výrazná pomalosť v praxi. Celkovo sa len päť aktivít z 52 naplánovaných uskutočnilo

www.hl.rs

v súlade so stanovenými lehotami a úplne. Pozorujúc kvantitatívne, v percentách, v justícii sa realizovalo 14 percent, nerealizovalo 21 a práve sa realizuje 65 percent aktivít na tomto pláne. Ešte horšie je na tom polícia: realizovala štyri percentá, nerealizovala 35 percent a práve realizuje 61 percent aktivít. Marina Matićová, podpredsedníčka Programovej rady Združenia obžalobcov Srbska, uviedla, že sa v súdnictve len štyri z 29 aktivít určených Akčným plánom plne a načas realizovalo, že sa ich devätnásť práve realizuje, kým sa šesť nerealizovalo. V prípade polície sa len jedna jediná z 23 aktivít plne zrealizovala. Urobený je totiž odhad potrieb policajtov zúčastňovať sa v školeniach vzťahujúcich sa na boj proti korupcii. Ich štrnásť aktivít sa práve realizuje, kým sa osem neuskutočnilo. Príčin je dosť: od nedostatkov v

Informačno-politický týždenník

Z prezentácie Alternatívnej správy v belehradskom mediálnom stredisku

samotnom texte Akčného plánu a nestanovenia niektorých zodpovedných subjektov, cez nereálne lehoty vzhľadom na kapacitu inštitúcií, po problémy s financiami a trojnásobným mechanizmom kontroly a dozoru nad realizáciou stratégie. Jasné je, že sa tam, kde sa príslušnosti prelínajú, dosť ľahko objavujú zámienky, prečo sa čosi koná alebo nekoná. Ako je jasné i to, že keď sú uvedené ukazovatele v dvoch oblastiach, ktoré majú byť najtesnejšie späté a angažované v boji proti korupcii, také, aké sú, veľa kladného vonkoncom nemožno

očakávať v iných segmentoch. Veď s úplatkárstvom zápasí aj hospodárstvo, aj rôzne orgány správy, aj iné odvetvia. Zostáva dúfať, že sa onedlho objavia podobné alternatívne správy o odhade realizácie Národnej stratégie pre boj proti korupcii aj v ich prípade. Proste preto, aby sme vedeli, koľko blízko dna dnes sme a kedy konečne nastúpi šanca odraziť sa od neho v opačnom smere. Tak kvôli nám a zdravšiemu spoločenskému ovzdušiu, ako aj kvôli pokroku v prístupových eurointegračných kapitolách 23 a 24. • TÝŽDEŇ •

Z KONFERENCIE REŠPEKTUJME ROZLIČNOSŤ

Problémy spoločné, východiská rôzne Oto Filip

Záverečná konferencia prebiehala v Impact HUB v Belehrade

OVEĽA RÝCHLEJŠIE A OVEĽA ÚSPEŠNEJŠIE ako mnohé iné festivaly podobného druhu si novosadský EXIT urobil významnú dieru do sveta, ďakujúc čomu dva roky po sebe získal európske festivalové ceny. Tak morské vydanie EXIT Adventure v Budve vyhlásili v holandskom meste Groningene za najlepší európsky festival v roku 2014 v kategórii do 40 000 návštevníkov denne, kým sa v triede nad 40 000 návštevníkov vlaňajší Exit festival ocitol medzi prvými troma v Európe. Ako svojrázne hudobné a iné lákadlo desiatok tisíc mladých od nás a zo všetkých svetových rovnobežiek, novosadský Exit sa za desaťročie a pol existencie stal tak európskou, ako i svetovou značkou, roky prispievajúcou k upevneniu renomé našej krajiny. Okrem ukážky toho, že sa aj s dosť skromnými prostriedkami dá dosiahnuť veľa na hudobnej, spoločenskej a medzinárodnej scéne, Exit je nemalým prínosom aj k nášmu turistickému hospodárstvu. Aj ďakujúc nemu Turistickú organizáciu Nového Sadu vlani vyhlásili za najlepšiu u nás. Celkom zaslúžene. Na snímke je príchod prvých návštevníčok z cudziny na Exit 2014. O. F. • TÝŽDEŇ •

stavení mladých u nás, odkázala im, aby si verili, boli vedomí toho, že je sila meniť skutočnosť predovšetkým v nich samých. Pokrajinská tajomníčka pre šport a mládež Marinika Tepićová uviedla, že sa nám na rozličnosť načim zvykať už od útleho detstva. Napríklad tak, že keď dieťaťu čítame rozprávku o káčatku, nebudeme uvádzať, že bolo škaredé, ale to, že bolo inakšie ako iné. Keď ide o činnosť sekretariátu, ktorý vedie, podotkla, že ten vznikol omnoho skôr ako mnohé iné inštitúcie, ktoré vo svojej agende majú otázky a problémy mladých. Preto ho možno považovať za jeden zo základov mládežníckej politiky

INÝ NÁHĽAD

schvaľovania. Poradca pre vzťahy s verejnosťou Veľvyslanectva USA v Belehrade Ryan Rolands sa zmienil o význame, postavení a spolupráci mladých z rôznych prostredí, uvádzajúc, že je i to jeden zo spôsobov uvedomiť si pestrosť a krásu krajiny, v ktorej žijeme a v ktorej potenciály treba veriť. Predsedníčka Správnej rady nadácie Ana Divac hovorila o súčasnom rešpektovaní rozličností v USA. Tam sa, na rozdiel od obdobia pred niekoľkými desaťročiami poznačeného i rasistickými postojmi, dnes snažia, aby sa nikto necítil cudzincom, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza, akú farbu pleti má, akého vierovyznania je. Zmieňujúc sa o po-

Ďuro Varga

časoch, keď sa mnohé styky pre rôzne dôvody, oprávnené a neoprávnené, prerušujú, mladí sú tí, ktorí iné nadväzujú. Je to podstata projektu Rešpektujme rozličnosť, upriameného na posilnenie a zbližovanie mládežníckych organizácií zo šiestich multietnických prostredí. Realizovala ho Nadácia Ana i Vlade Divac za pomoci ambasády USA v Belehrade a jeho záverečná konferencia prebiehala 22. januára v Belehrade. V prejave k účastníkom projektu námestníčka ministra pre mládež v Ministerstve mládeže a športu Snežana Klašnja hovorila o snahách podnietiť mladých, aby boli aktívnymi aktérmi spoločenských pohybov, o úsilí skvalitniť im život otváraním širších možností v oblasti zamestnávania, riešenia otázok sociálneho postavenia, kvalitnejšej organizácie voľného času... Uviedla, že sú takéto ciele nastolené aj v základnom strategickom dokumente – Národnej stratégii pre mladých, ktorá je v postupe

u nás. V záujme mladých je i práve ukončený vojvodinský Akčný plán politiky pre nich na obdobie rokov 2015 – 2020 a v nadchádzajúcich dňoch bude vypísaný i Súbeh pre mladých, kde prioritných bude osem oblastí vyplývajúcich z akčného plánu. Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež bude i v tomto roku klásť dôraz na prevenciu diskriminácie, rovesníckeho a internetového násilia, na rozšírenie možností zveľadiť činnosť mladých v dedinách a odľahlých prostrediach, na účelovosť a transparentnosť v trovení prostriedkov, na pokračovanie projektu Zdravotná výchova o reprodukčnom zdraví, ktorý je už aktuálny v stredných školách na 80 percent územia Vojvodiny, zdôraznila Tepićová. Celkovo, okrem potreby viac sa poznať a spolupracovať, projekt Rešpektujme rozličnosť naznačil i to, že sú idey a problémy mladých v podstate rovnaké v celom Srbsku. Ibaže sa líšia možnosti a spôsoby ich realizácie a urovnania. Aj v záujme toho sa treba viac stretávať, lepšie sa poznať.

5 /4632/ 31. 1. 2015

Ľudia a diania VÝROČIE NOVOSADSKEJ RAZIE

Srbská pravoslávna cirkev v čele s episkopom báčskym Irinejom a židovské spoločenstvo s besedou vrcholného rabína Srbska Isaka Asiela. Vence k pamätníku

Rodina položili aj predstavitelia veľvyslanectiev Maďarska a Izraelu, v mene Republiky Srbsko minister spravodlivosti Nikola Selaković, delegácie Mesta Nový Sad, židovského spoločenstva v Srbsku, rómskych združení a potomkov obetí razie. Aj tentoraz veniec spustili do vĺn Dunaja. Členky Kola srbských sestier ponúkali koljivo a pogaču. Pred týmto ústredným podujatím na budove v Ulici kráľa Aleksandra I. odhalili pamätnú tabuľu ako spomienku na rodinu Čura, ktorej 16 členov utratilo život v Novosadskej razii a v razii v Čurugu. Treba tiež spomenúť, že deň predtým vence k pamätníku Rodina položili delegácie Zväzu združení bojovníkov Národnooslobodzovacej vojny Vojvodiny, pokrajinskej vlády a Mestského výboru LSV. Kultúrne stredisko Nového Sadu zorganizovalo rad programov pod názvom Ľadové ticho hovorí. Medziiným na Námestí slobody bola inštalácia pod názvom Rieka spomienok akademického sochára Ljubomira Šćepanovića so silnou symbolikou riečneho toku prechádzajúceho povedľa mesta.

prírodu a okolie máme len jedno a načim nám ich všetkými možnými spôsobmi chrániť. Prípadne to, že mnoho úsilia načim vložiť aj do vyrovnania kvality žitia v mestách a na vidieku. Alebo poznatok, že každé Oto Filip So Slovinskom sme si blízki najmä euro či dinár vložené do družstevnícpoľnohospodárstvom. Preto by bolo tva nie je nákladom, ale investíciou, ráve v tom je krása a osoh: dobre čerpať z ich strategických či ten, že bez najnovších výdobytkov cestovať, vidieť, zažiť. Zapísať pohľadov všetko, čo sa nám zíde. techniky a vedy ťažko očakávať rekordné výnosy... Pri tom a vyfotiť. Poučiť sa. všetkom treba si vedieť Podnet navonok jeden, chrániť svoje, no zároskúseností sto. I dnes, keď veň mať pochopenie sa pomaly blíži pol roka aj pre iných. Je to jeden od poslednej návštevy z pilierov spoločnej poľslovinského mestečka nohospodárskej politiky Gornja Radgona a sviatku členov Európskej únie tamojšieho poľnohospopočas práve prebiehadárstva, Medzinárodného júceho sedemročného poľnohospodársko-potraobdobia 2014 – 2020. vinárskeho veľtrhu AGRA, Čo európska politika nezostáva iné než kvitovať, znamená pre Slovinsko, že sú práve takéto návštenám vojvodinským vy dušou nových zistenovinárom ozrejmoval ní, širších rozhľadov. Pre predvlani minister poľdesiatky stretnutí s novými Predsedníčka Spolku agrárnych novinárov Vesna nohospodárstva a životľuďmi, pre ďalšie zdolané Jovanovićová a štátna tajomníčka slovinského ného okolia slovinskej návštevy a udalosti, pre Ministerstva poľnohospodárstva Tanja Strniša vlády Dejan Židan, a kopu oznámení, rozhovorov a rôznych materiálov, pre stovky Napríklad to, že sa vhodne vložené v roku 2014 štátna tajomníčka uvezáberov zachytených osobnou alebo prostriedky do pôdohospodárstva deného ministerstva Tanja Strniša. Okrem strategickej orientácie digitálnou pamäťou. viacnásobne vracajú. Alebo to, že

na potravinovú sebestačnosť, na organickú výrobu a dobytkárstvo, na širšie zapájanie sa mladých do poľnohospodárstva, na ekologickú produkciu, na zveľadenie mechanizácie uvádzajú čosi zaujímavé i pre nás. Totiž to, že dôraz stále musí byť aj na vidieckom rozvoji a jeho strategických cieľoch, ako je rast konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, zaistenie udržateľného riadenia prírodných zdrojov a boj proti klimatickým zmenám, dosiahnutie vyrovnaného územného rozvoja rurálnych hospodárstiev a spoločenstiev, vrátane vzniku a zachovania pracovných prežitostí. V záujme zvládnutia toho všetkého sa politika vidieckeho rozvoja zákonite bližšie spája tak s domácimi, ako aj s inými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, lebo bez týchto nemožno realizovať stanovené základné priority. Čo iné povedať, než to, že aj vklady, teda peniaze plodia peniaze. V poľnohospodárstve zvlášť. Ibaže nad nami zostáva visieť veľký otáznik. Prečo ich naše exportne a azda najlepšie výrobné odvetvie akosi stále, hlavne zo strany štátu, má menej a menej?

Pietna spomienka na obete Elena Šranková

ni po sedemdesiatich troch rokoch od zlovestnej Novosadskej razie občania Nového Sadu nezabúdajú na obete tragickej udalosti z januára 1942. Dokázali to v piatok 23. januára, keď sa so sviečkami v rukách zoskupili pri spomienkovom pamätníku Rodina, na nábreží Dunaja. Na pravé poludnie tam bola pietna pamiatka na zavraždených v organizácii Mesta Nový Sad. Tradične k pamätníku položili vence a kvety a zaspomínali si na obete razie. Pri pamätníku Rodina sa prihovoril Miloš Vučević, primátor Mesta Nový Sad, ktorý medziiným spomenul, že novosadský holokaust ako zápach smrti upomína, k akým tragédiám môže priviesť neznášanlivosť inej národnosti alebo viery. Na najtemnejšiu stranu dejín Nového Sadu nikdy netreba zabudnúť, lebo zaväzuje, aby sa budúcim generáciám vsadila idea

Prejav primátora Nového Sadu Miloša Vučevića pri pamätníku Rodina mieru, aby sa strašná doba nikdy nevrátila. V duchovno-modlitebnej časti komemorácie zaspievali chóry Svätého Georgija a Hašira a pamiatku na obete razie vzdali

ZO SLOVINSKÉHO DIÁRA (3)

Strategický pohľad

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ALIBUNÁR

Kto občanov oberá o práva? Vladimír Hudec

školy v Ban. Karlovci, tiež v základnej a strednej škole v Alibunári. Program a úvod 29. zasadnutia Zhromažzahrnuje aj vysádzanie vetrolamov, denia obce Alibunár predseda údržbu zelených plôch vrátane vysáZO Predrag Belić informoval, dzania chýbajúcich sadeníc vo všetkých že došlo k preskupeniu výbornícosadách obce, vypracovanie urbanistickych skupín, takže DS namiesto 12 kej dokumentácie a vybavenie lokality výborníkov, koľko mala pre skládku odpadu... na začiatku mandátu, teAlibunárska lokálna raz má 9, a SNS namiesto samospráva schválila troch výborníkov má 7. LSV aj rozhodnutie o podnaďalej má dvoch a SPS mienkach a spôsobe štyroch výborníkov, pokým financovania a zveľaDragana Tomićová opustila ďovania potrieb v obvýbornícku skupinu DS lasti športu. Na základe a bude vystupovať ako neneho športové kolektívy závislá výborníčka. DSS, z územia obce odteraz ktorá na voľbách získala budú musieť vypracovať dva mandáty, zostala bez projekty zamerané na výborníkov. Inak pri moci čerpanie prostriedkov je koalícia DS – SNS. z rozpočtu obce. To preV pokračovaní Zhromažto, že, ako povedal preddenie schválilo zmeny štaseda obce Đurica Gligotútu, ktorými je určené, že rijev, športové kolektívy obec môže zakladať agen- Park v strede Alibunára do budúcna bude chránený štátom sú fakticky združenia túry a iné tvary organizácie. občanov, ktoré podľa Hneď potom boli schválené aj zmeny park daný pod ochranu štátu. Okrem zákona nemôžu byť ani priami a ani rozhodnutia o založení obecného toho plánuje sa aj vypracovanie pro- nepriami používatelia rozpočtových Rozvojového fondu. Z nich vyplýva, jektovo-technickej dokumentácie na prostriedkov. V tejto súvislosti on podže fond okrem riaditeľa má aj zástupcu energetickú sanáciu tepelného obalu čiarkol: „Okrem toho takýto spôsob riaditeľa. Obaja, ako aj predseda a čle- budov základných škôl v Alibunári, rozvrhovania prostriedkov nám umožní novia Správnej a Dozornej rady fondu, Vladimirovci a Banátskom Karlovci, ako určiť priority v tejto oblasti, a omnoho majú právo na úhradu. aj na energetickú sanáciu osvetlenia účinnejšie kontrolovať trovenie pros-

Program používania prostriedkov z Fondu na ochranu životného prostredia, ktorý výborníci tiež schválili, o. i. predpokladá vypracovanie projektovej dokumentácie týkajúcej sa údržby parku v Alibunári. Pokrajinský fond pre ochranu prírody navrhol, aby bol

triedkov, ktoré nie sú malé s ohľadom na to, že obec z rozpočtu na rozvoj športu vyčlenila 20 miliónov dinárov.“ Celkom na záver predseda Zhromaždenia Predrag Belić a riaditeľka základnej školy v Alibunári Rodika Almažanová ozrejmili problematiku súvisiacu s avizovanou možnosťou, aby pre malý počet detí žiaci vyšších ročníkov z dediny Seleuš do budúcna cestovali do školy v Alibunári, proti čomu občania tejto osady v uplynulom období protestovali a podpisovali petíciu. P. Belić ubezpečil prítomných, že lokálna samospráva využije všetky svoje kapacity na to, aby v Seleuši aj naďalej zostala osemročná škola a avizoval stretnutie obecného vedenia s občanmi Seleuša. Zareagoval výborník LSV Aurel Murgu: – Dnes nieto nadostač detí v Seleuši, zajtra na rad príde niektorá iná osada. Akoby aj nie, keď štandard občanov je čoraz horší a možnosť obstátia ľudí tuná je čoraz menšia. Na tomto sa veľkou mierou podieľa aj sám štát. My nie sme na vine za to, že vo Vojvodine 2 milióny občanov žije na veľkom dvore a v Belehrade rovno toľko ľudí žije na malom dvore. Oni majú všetko a my nemáme právo na súd, na školu, na lekára... na vzduch... Kto nám to nedovoľuje? – opýtal sa Murgu a vyzval obecné vedenie, aby s nasadením všetkých síl na patričných miestach poukázalo na zjavné problémy a aby zachovaním inštitúcií a novými investíciami zamedzilo ďalšie ubúdanie obyvateľstva.

PEKNÉ GESTO PIVNICKÝCH POŽIARNIKOV

Učia dorast humanite Katarína Gažová

obrovoľný požiarnický spolok Pivnica už začiatkom kalendárneho roka 2015 zorganizoval prvé slávnostné stretnutie svojho členstva. Usporiadali ho v pondelok 12. januára v miestnostiach spolku. Dôvod na zoskupenie, našťastie, ako nás informoval tajomník spolku Milan Novaković, nebol žiadny požiarnický zásah, lež niečo omnoho príjemnejšie. Totižto spolok pripravil milé prekvapenie pre svoj dorast. Pionierska zostava bola v uplynulom roku veľmi úspešná: na Májových • ĽUDIA A DIANIA •

stretnutiach požiarnikov v Novom Sade v silnej konkurencii rovesníkov obsadila pozoruhodné 3. miesto a úspešná bola aj na prezentácii požiarnických aktivít v júni v Tovariševe. Z toho dôvodu Správna rada DPS Pivnica sa rozhodla najmladším členom združenia odvďačiť sa novoročnými balíčkami. Takým pozoruhodným gestom zároveň hasiči dali najavo, že im záleží na budúcnosti spolku, podnecovaní mladých, aby sa do jeho radov zapájali, a tak ich rozširovali. Príležitostnými slovami sa dorastu prihovoril predseda pivnických požiarnikov Stevan Ćosić. Poprial im mnoho úspechov v ďalších požiar-

Najmladší členovia Požiarnického spolku Pivnica dostali od starších členov novoročné balíky nických aktivitách a ešte lepšie súťažné výsledky do budúcna. Deťom podelili 23 novoročných balíkov za prítomnosti vedenia požiarnického spolku, členov združenia a rodičov

detí. Spolok aj týmto spôsobom dokázal, že myslí na svojich najmladších členov a podnecuje ich v rozvíjaní humanity a pozitívneho vzťahu ku dobrovoľnému požiarnictvu.

5 /4632/ 31. 1. 2015

Ľudia a diania NAŠE DILEMY

Epidémie nákazlivých chorôb a očkovanie cez binokulár Vladimíra Dorčová-Valtnerová

uplynulom období v dôsledku zvýšeného počtu registrovaných prípadov nakazených osôb osýpkami v našej krajine sa v médiách špekuluje, či k rozšíreniu tejto nákazy prispelo rozhodnutie mnohých rodičov, aby neočkovali svoje deti. Niektorí odborníci sa prikláňajú k tvrdeniam, že tzv. očkovacia imunizácia má pozitívne efekty, kým iní také stanovisko popierajú. Dr. Svetlana Ilićová z Ústavu pre verejné zdravie Vojvodiny hovorí, že následky aktuálnej chybnej kampane a rozhodnutí niektorých rodičov, aby vlastné deti neočkova-

sledky chorôb, ktoré li, by prípadne bolo možné očakávať v vakcíny mohli znenadchádzajúcom možniť. Preto vždy období. Dr. Tatiana rodičom hovorím, Vujačićová, detská aby sa informovali lekárka Domu zdrazo zdrojov vedeckej via v Báčskom Petspoločnosti. Treba rovci, sa tiež prikláňa sa informovať o tom, k stanovisku, že očako funguje imúnny kovanie je dobrým systém, o dejinách náspoločníkom v boji kazlivých chorôb, tiež proti nákazlivým zistiť, ako sa vakcíny vyrábajú a aký majú chorobám, akými sú osýpky, rubeola účinok, lebo práve tie Dr. Tatiana Vujačićová a i., o čom sa zmienila sú jedným z najväčších takto: výdobytkov v oblasti – Treba si uvedomiť, že očkova- verejného zdravia a práve očkonie zachráni tri milióny detských vanie je jedným z najdôležitejších životov za rok, kým dva milióny spôsobov, ako ochrániť vlastné detí ročne vo svete umrie na ná- dieťa.

Skúsenosť Radmily Poznanovićovej -Dominquezovej, matky neočkovaných detí – Som matkou dvoch chlapcov. Starší je čiastočne očkovaný do 6. mesiaca, kým mladší, ktorý sa narodil doma, nie je. Žijem v Španielsku, kde očkovanie nie je povinné, iba ho odporúčajú. Väčšina našich priateľov svoje deti tiež neočkuje. Keď môj starší syn po očkovaní v 6. mesiaci vážne ochorel, začala som skúmať vakcíny, čo aj dodnes robím. V dohovore s mojím gynekológom, ktorý je zároveň náš rodinný homeopat a sám má tri neočkované deti, prestala som očkovať syna, a to je, ako Radmila Poznanovićová sa ukázalo, jedno z najsmelších a -Dominquezová najmúdrejších rozhodnutí, ktoré som v živote urobila. Mladší syn, ktorý nie je očkovaný, nikdy nebol u lekára, nemá otvorenú zdravotnú kartu a nikdy nebol vážnejšie chorý. Vo vlastnom dome teda mám príklad na to, že neočkované deti sú zdravšie než očkované. Keď ide o údajnú epidémiu osýpok v Srbsku, som presvedčená, že je nainscenovaná, keďže sa rodičia pomaly prebúdzajú a masovo odmietajú očkovať deti vakcínou MMR, ktorá údajne má ochrániť pred obyčajnými detskými chorobami, ale sa ukázalo, že môže spôsobiť aj trvalé poruchy u dieťaťa a vážne poškodiť jeho zdravie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Očkovanie vs neočkovanie (foto: www.kidnurse.org) Podľa môjho názoru niektorí rodičia, ktorí neočkujú svoje deti, zastávajú mylné stanovisko, keď tvrdia, že aj napriek tomu, že iné deti dostali vakcínu, niet potreby, aby sa ich deti očkovali. Je predsa známe, že vakcíny nie sú stopercentne účinné, takže aj očkované dieťa sa môže nakaziť, ak je vystavené chorobe. Naša spolubesedníčka dodáva, že netreba zabúdať na kolektívnu imunitu. – Ochrana ľudí, ktorí nemôžu byť očkovaní v dôsledku oslabenej imunity alebo alergie na niektorú

Skúsenosť Anny Jaškovej, matky očkovaného dieťaťa – Aj napriek tomu, že chcem o sebe myslieť ako o tolerantnej osobe, keď ide o očkovanie detí často nemám porozumenie pre rodičov, ktorí s vo j e d e t i neočkujú. Všetci máme Anna Jašková právo na voľbu, a každý rodič má právo rozhodovať o tom, čo je pre jeho dieťa najlepšie. Chyby sa predsa robia z najlepších úmyslov. Som matkou, ktorá tiež pre svoje dieťa chce iba to najlepšie a práve z tohto dôvodu pred každým očkovaním som sa usilovala, či v rozhovore s pediatričkou, či vlastným výskumom informovať sa o tom, akou vakcínou dám dieťa zaočkovať. Vakcína, o ktorej sa najviac polemizuje, je, zdá sa, práve vakcína MMR. Dcéra prvú dávku prijala a nemala žiadne reakcie, i keď ide o predčasne narodené bábätko so slabšie vyvinutým imunitným systémom od svojich vrstovníkov. Pred niekoľkými dňami som sa v škôlke dozvedela, že niekoľko detí je nakazených osýpkami, a „že aby sme boli pripravení“. To, čo ma najviac naštvalo, je skutočnosť, že práve vakcínou MMR, ktorou sa deti očkujú vo veku 9 až 13 mesiacov v prvej dávke a vo veku 3 až 5 rokov v druhej, a ktorá by tieto epidémie mala zastaviť, čoraz viac rodičov odmieta deti zaočkovať. Ja mám byť teda „pripravená“? • ĽUDIA A DIANIA •

zložku vakcíny, čo je veľmi zriedkavé, závisí práve od kolektívnej imunity, ktorá sa získava prostredníctvom očkovania. Rodičia, ktorí neočkujú deti proti nákazlivým chorobám, nielenže ohrozujú svoje deti, ale aj cudzie... – zdieľa mienku Dr. Vujačićová. BOJ PROTI OČKOVANIU DETÍ JE AJ V SRBSKU AKTUÁLNY… Čoraz častejšie a hlasnejšie počuť hlas odborníkov, ktorí vystupujú proti takému druhu imunizácie. Dr. Slađana Velkovová je jednou

Dr. Slađana Velkovová z tých odborníkov, ktorí verejne vystupujú proti očkovaniu. – Napriek propagande, vakcíny nevykorenili infekčné ochorenia. Boli implementované až po tom, čo 95 % chorôb bolo vykorenených lepšími sanitárnymi a sociálnymi životnými podmienkami, čistou vodou, vynálezom chladničky. Takmer všetky nákazy v dejinách vznikli po masovom očkovaní a spravidla sa javia medzi očkovanou populáciou, čo dosvedčuje množstvo dôkazov a štatistiky, – vynáša argumenty proti očkovaniu detí Dr. Velkovová. – Je čoraz viac vedeckých štúdií, ktoré poukazujú na zrejmú spätosť vakcín so súčasnými chronickými ochoreniami, ale aj s epidémiami nákazlivých chorôb. Je čoraz viac súdnych prípadov, v ktorých sa dokázalo, že vakcíny vyvolali smrť alebo ochorenie, je čoraz viac rodičov, ktorým je úplne jasné, že ich dieťa, ktoré pred očkovaním kráčalo, behalo, smialo sa, po očkovaní prestalo chodiť a rozprávať, ochorelo na epilepsiu alebo leukémiu. • ĽUDIA A DIANIA •

Doktorka Velkovová taktiež pripomína, že počet autistických detí sa drasticky zvyšuje z roka na rok. Zároveň hovorí, že prirodzená imunita a očkovanie sú dve rozdielne veci: – Prirodzená imunita vzniká, keď sa mikróby do organizmu dostávajú prirodzeným spôsobom, pričom sa aktivuje aj imunitný systém v sliznici zažívacieho a dýchacieho ústrojenstva, kde sa cudzie látky rozpoznávajú a buďto sa eliminujú, alebo absorbujú, k čomu pri očkovaní neprichádza. V SRBSKU JE OČKOVANIE POVINNÉ Náš štát Zákonom o ochrane obyvateľov pred nákazlivými chorobami predpisuje, že očkovanie detí je povinné, avšak vo väčšine európskych krajín očkovanie povinné nie je. Ako hovorí Dr. Velkovová, v Srbsku sa v zákone vyhráža trestami, ale aj tým, že sa deti nebudú môcť zapísať do školy, dokonca aj odnímaním detí. – V Srbsku vlani v lete (6. augusta 2014) pred Ústavným súdom podali iniciatívu k posúdeniu ústavnosti článku 25 odseku 2 tohto zákona, ktorý sa vzťahuje na povinné očkovanie. Keďže Ústava Srbska hovorí o tom, že fyzická a psychická integrita je nedotknuteľná, ako aj to, že nik nemá právo konať experimenty na ľuďoch, a vakcíny sú jedným druhom zdravotníckeho experimentu, očakáva sa, že Ústavný súd dorieši túto otázku v súlade s najvyšším štátnym aktom, – pripomína Dr. Velkovová. POKUS O ZÁVER Naša verejnosť je neraz v pomykove, predovšetkým rodičia bývajú nerozhodní, keď ide o najdôležitejšiu vec na svete, čiže o zdravie detí a teda i o prípadné očkovanie. Preto sa treba informovať z viacerých zdrojov, zvážiť pozitívne a negatívne stránky oboch možností a až potom sa rozhodnúť. Jedno je isté: aj pri rozhodovaní za alebo proti očkovaniu sa každý rodič snaží byť najlepším rodičom na svete. (Fotografie sú z archívu spolubesedníčok)

Z PROGRAMU EÚ EXCHANGE 4

Pre účinnejšie spravovanie majetku

Výskumnou prácou v teréne získali dôležité a vzácne údaje; na snímke Obecnej správy: mladí členovia pracovného tímu v Kovačici

Anička Chalupová

bec Kovačica sa v uplynulom roku 2014 podieľala na realizácii projektu Podpora spoločensko-ekonomického rozvoja prostredníctvom účinného spravovania majetku. Finančne ho podporila Európska únia sumou 129.653,88 eura v rámci európskeho gratového programu EÚ Exchange 4 a je riadený delegáciou EÚ v Srbsku a podporou Stálej konferencie miest a obcí (SKMO). Celková hodnota projektu, ktorý trval dvanásť mesiacov, bola 145.891,62 eura. Podľa slov manažérky projektu Márie Benkovej-Hriešikovej, vedúcej obecného Oddelenia pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a ekonomický roz-

voj Obce Kovačica, partnerom pri projekte, ktorý bol súčasťou grantového programu EÚ Exchange 4, bola Alibunárska obec. Zástupcovia všetkých oddelení obecnej správy absolvovali početné dielne a tréningy, v rámci ktorých získali vedomosti o aktualizácii databázy MapInfo programu. Prostriedky zabezpečené projektom boli využité o. i. aj na úpravu pracovných miestností budúceho strediska Gis. Obyvatelia Kovačickej obce majú odteraz na webovej stránke obce prostredníctvom programu Webgis k dispozícii informácie o obecnom majetku a ľahší prístup k údajom o štátnom majetku.

5 /4632/ 31. 1. 2015

(PR článok)

Ľudia a diania Z PROGRAMU EÚ EXCHANGE 4 V OBCIACH KOVAČICA A ALIBUNÁR

Pomoc v domácnostiach Anička Chalupová

patrovateľská služba Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici už deväť rokov plní svoje poslanie, pomáha ľuďom ponechaným na pomoc iných, snaží sa zvýšiť kvalitu ich života. V súčasnosti je v nej trvale zamestnaných 13 opatrovateľov, ktorí svoje služby poskytujú zákazníkom v domácnostiach vo všetkých osadách Kovačickej obce. Od roku 2014 stredisko realizuje projekt Pomoc v domácnostiach v Kovačickej a Alibunárskej obci, na ktorom pracujú tri opatrovateľky (dve v Kovačici a jedna v Padine) – zdôraznila jeho riaditeľka Anna Farkašová, ktorá zároveň dodala: Opatrovateľky s novými bicyklami

Anna Farkašová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu

– Cieľom tohto projektu je zariadiť kvalitnú a udržateľnú službu poskytovania pomoci v domácnostiach so staršími osobami, a tým, ktorým je takáto pomoc nevyhnutná. Od druhej polovice uplynulého roku opatrovateľky poskytujú služby zákazníkom v Kovačickej a Alibunárskej obci. V rámci tohto projektu pomoc užíva 156 osôb (ďalšie štyri sú nateraz iba uvedené v poradovníku) v Obci Kovačica a 60 v Alibunári. Po realizácii projektu, ktorý sa čoskoro končí, stredisko získa licenciu pre túto službu, ktorá rozširuje svoje potreby a uvádza participáciu, opatrovateľky ab-

www.hl.rs

solvujú akreditovaný vzdelávací kurz. Jedna z opatrovateliek, ktorá dočasne pracuje v rámci tohto projektu, je aj Zuzana Kotvášová z Padiny: – V rámci Strediska pre sociálnu prácu v opatrovateľskej službe pracujem už štyri roky a na základe projektov som doteraz okrem skúseností absolvovala aj akreditovaný vzdelávací program pre seniorov a deti s telesnými poruchami. Našou úlohou

Jarmila Ćendićová, vedúca odboru spoločenských služieb Obce Kovačica a koordinátorka projektu

Informačno-politický týždenník

je venovať sa a pomôcť užívateľom našich služieb, ktoré sa napríklad vzťahujú na hygienu tela a duše. Pomáhame im pri základných denných domácich prácach, chystáme a podávame im jedlá, zadovažujeme lieky, meriame hladinu cukru a tlak, robíme s nimi jednoduché cvičby a pod. Práca sa mi veľmi páči a rada by som si tu našla svoje trvalé zamestnanie. Vedúcou projektu Pomoc v domácnostiach v Kovačickej a Alibunárskej obci je Jarmila Ćendićová, vedúca odboru spoločenských služieb Obce Kovačica: – Projekt finančne, teda sumou 195 000 eur, podporila Európska únia v rámci európskeho grantového programu EÚ Exchange 4, riadeného delegáciou EÚ v Srbsku a s podporou Stálej konferencie miest a obcí (SKMO). Obec Kovačica do tohto projektu prispela sumou 55 600 eur a zapája sa doň spoločne so Strediskom pre sociálnu prácu Kovačica, tiež s Obcou Alibunár a Centrom pre liberálno-demokratické štúdium v Belehrade. Na území Obce Alibunár projekt realizuje konzorcium združenia občanov Sigurna starost a ustanovizeň Gerontološki centar Beograd. Z

prostriedkov získaných týmto projektom (32 000 eur) Obec Kovačica zadovážila potrebné hygienické balíky, zamestnala tri nové opatrovateľky, prenajala miestnosti, usporiadala rôzne vzdelávacie dielne a pod. Základ-

Zuzana Kotvášová, opatrovateľka z Padiny

ným cieľom tohto projektu je, aby sme na základe vlastných, predovšetkým dobrých skúseností získali ďalšie tri nové a programom uschopnené opatrovateľky, ktoré budú zamestnané v opatrovateľskej službe v rámci Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici. • ĽUDIA A DIANIA •

ROZVLNENÁ PETROVSKÁ HLADINA

Z komára (použitého motorového oleja) robili somára? Jaroslav Čiep

d polovice decembra v Petrovci hladinu rozvírili rozličné informácie, k tomu aj protirečivé, o novej skládke nebezpečného odpadu. Okrem toho, že sa chýr rýchlo rozniesol ulicami, občania reagovali akousi „petíciou“, o tom sa vyjadrovali členovia Rady Miestneho spoločenstva, na túto tému diskutovali aj výborníci v lokálnom parlamente... Všetci spoločne odsudzovali pokus podniku Higia otvoriť svoju prevádzku v Petrovci. Avšak priemerný čitateľ, poslucháč a divák sa však nedozvedel nič konkrétne, vždy sa iba zaškrablo plytko pod povrch, rozširovali sa uličné chýry, že nebezpečná skládka už v Petrovci je, že jedovaté chemické látky, tzv. „otravy“ už nivočia pôdu, aj vzduch, ale nik sa nedostal k podstate veci a nepodal občanom dôkladnú informáciu, o čo tu vlastne ide. V snahe získať relevantné a hodnovernejšie informácie zašli sme na miesto, odkiaľ to všetko pramení, a ktoré sa zároveň stalo i kameňom úrazu v osade, teda do Business parku Báčsky Petrovec. Riaditeľa Branislava Kevenského sme požiadali, aby posvietil i na druhú stranu mince, aby verejnosti vysvetlil, v čom väzil problém, aby povedal viac o druhoch odpadov a aby chronologicky ozrejmil, ako prišlo k nedorozumeniu a vôbec čo sa potom dialo. – Podľa vlastností sú tri druhy odpadov: bezpečné, nebezpečné a inertné. Bezpečné odpady sa prírodnými procesmi môžu rozložiť a znovu prinavrátiť do prírodných kolobehov. Nebezpečné odpady sa nemôžu samy rozložiť, ale môžu sa zničiť, alebo zneškodniť v procese recyklácie. Inertné odpady sú vlastne tie, ktoré ohrozujú životné prostredie a nijakými procesmi ich nemožno zneškodniť alebo znížiť negatívny vplyv na životné prostredie. Po úvodnej klasifikácii druhov odpadov Branislav Kevenský pokračoval: • ĽUDIA A DIANIA •

– Napríklad bežne použité detské ale ísť do iného prostredia. Práve plienky alebo plastové tašky z ob- verejná rozprava v Petrovci ukáchodov tiež patria do nebezpečné- zala, zároveň aj rozhodnutie Rady ho odpadu, podobne ako aj oleje, Miestneho spoločenstva Petrovec, o ktorých chcem ktoré bolo proti takejhovoriť. Ale poďme to činnosti, že občak začiatku. Pokúsim nia nebudú súhlasiť sa hovoriť o vzniknuso skladovaním. Po tom probléme aspoň uplynutí lehoty pre v základných črtách. verejnú rozpravu, Začiatkom decembra a bolo to krátko pred nás v podnikateľskom Vianocami, podnik Hiparku oslovil podnik, gia prerušil všetky akktorý mal v záujme tivity v procese vybaprenajať priestory na vovania akýchkoľvek tranzitné skladovanie povolení pre činnosť nebezpečných odpav Petrovci a upustil od dov. Podnik Higia sa tohto prostredia. zaoberá mechanicCestou vyhlásení kým očisťovaním Riaditeľ Business parku verejných osobností sa prostredníctvom tovární a podnika- Branislav Kevenský teľských priestorov, médií až vtedy začali tiež zberom použitých natískať nepravdivé motorových olejov, mastných tex- informácie, či skôr dezinformácie tílií a využitých olejových obalov, o tom, čo sa plánovalo skladovať. ktoré na recyklovanie vyváža do Že z tejto iniciatívy nebude nič, zahraničia. Ukázali sme im priestory, vedeli sme už pred Vianocami, ale ktoré im vyhovali. Na základe toho, rozprávka sa stále viac rozpútavala že našli adekvátnu budovu, ďalej a naberala zlý smer. Žiaľbohu, nik pokračovali v procese vybavovania s nami nekontaktoval, aby získal potrebných povolení. Povolenie pravdivé informácie a zodpovedne zaoberať sa zberom rôznych druhov tvrdím, že sme takúto negatívnu vydáva Pokrajinský sekretariát pre kampaň a vášne mohli zastaviť zaurbanizmus, stavebníctvo a ochranu včasu. Petrovčania mohli mať pokojživotného prostredia. Higia by tam né Vianoce a nemuseli sa zaoberať teda mala podať žiadosť a v prípa- zbieraním petičných podpisov atď., de, že dostane kladnú odpoveď, – tvrdí Kevenský a dodáva: – Znovu len potom prichádza k obecným sa prejavilo základné pravidlo pri orgánom Obce Báčsky Petrovec, nedorozumení, že treba vypočuť kde sa vybavuje povolenie na prácu obe strany. Vo verejnosti kolovali v tomto odbore. Ak je povolenie zoznamy rôznych druhov odpadov, kladné, predkladá sa na verejnú ktoré by sa tu mali dočasne sklarozpravu. dovať. Podnik Higia mal v úmysle V prípade Higie sme mali trochu skladovať výlučne využité motorové zmenené poradie krokov: podnik oleje v špeciálnych nádobách, konať najprv chcel zmapovať situáciu zber olejovej ambaláže, teda aby v obci a vzhliadnuť, ako sa zacho- občania a podniky po ich využití vajú občania ohľadom tejto prob- motorové oleje, ambaláž a omaslematiky, či v prostredí „dozrelo“ tené handry neodhadzovali spolu povedomie o nevyhnutnosti také- s komunálnym odpadom alebo do hoto zberu. V prípade, že občania zeme, ako je teraz praxou, ale aby ich a inštitúcie budú proti tejto činnosti, organizovane zbierali a odkladali. Po v petrovskom prostredí ďalej vôbec nazbieraní množstva vhodného na neplánovali podnikať kroky, ani od prepravu nákladným autom všetko pokrajiny požadovať povolenie, toto by sa vyviezlo do zahraničia na

recyklovanie. Tvrdím, že tu nešlo o žiadne farby, ani o žiadne toxické látky, pesticídy a ostatné nebezpečné látky. Takmer každý z nás doma má aspoň liter motorového oleja a nepovažujeme to za nebezpečný odpad. Pri štandardnej klasifikácii odpadov využité oleje patria do skupiny nebezpečných. Bolo počuť na ulici aj chýry o znečisťovaní ovzdušia a zamorenia vody touto prevádzkou, ale v podstate šlo o úmysel pôsobiť ekologicky a nie zamoriť prostredie, ako sa viacerí pokúšali predstaviť túto aktivitu. Nešlo o prevádzku, čiže továreň, ale iba o dočasné zbieranie a skladovanie olejov a v žiadnom prípade by sa nepodnikalo nič bez schválených povolení. A na verejnom zhromaždení bolo počuť vyhlášky, že zberové sudy sú už v Business parku, čo po prehliadke objektov vyvrátila obecná inšpektorka pre ochranu životného prostredia a zápisnicou potvrdila, že žiadny odpad v Business parku nenašla – pokračuje v ozrejmovaní problému riaditeľ a uzaviera: – Plánovaný tranzitný sklad by bol vedľa našej správnej budovy a azda si niekto nemyslí, že by sme niekomu dovolili, aby dákou nebezpečnou činnosťou uškodil najprv nám a podnikom v rámci podnikateľského areálu, a potom aj ostatným občanom Petrovca. Či teda pri nedostatku overených informácií v tomto prípade verejnosť reagovala impulzívne, a tak prostredie prepáslo ekologicky pozdvihnúť svoje prostredie, sa už len ťažko dozvieme. Zostáva však nezodpovedaná otázka, či náhodou nezaúradovali aj niečie osobné záujmy a či petrovská a širšia verejnosť nebola svedkom toho, že sa úmyselne z komára robil somár, a či tí, ktorí najviac hovorili o znečisťovaní životného prostredia vlastne (ne)robili proti ochrane životného prostredia, lebo sa oleje a handry aj naďalej budú zahadzovať do komunálneho odpadu alebo vylievať do záhrady.

5 /4632/ 31. 1. 2015

Ľudia a diania MIESTNE SPOLOČENSTVO PIVNICA

Povážlivé hospodárstvo i komunálne záležitosti Katarína Gažová

kultúry, ktorá slúži na prijatie hostí a na podobné účely. Predsa musím zdôrazniť, že ochotníci v kultúrnom dome sa najviac angažujú: vypracúvajú projekty a sú iniciátormi prác na úprave Divadla Janka Če-

roka na rok z obecnej pokladnice Miestne spoločenstvo Pivnica dostáva menej a menej prostriedkov. Situácia je tým horšia, že Pivničania nemajú ani miestne samozdanenie. – Vlani sme z Obce Báčska Palanka nedostali prostriedky ani na jednu kapitálovú investíciu. Na bežný rok sme získali milión dinárov iba na jednu kapitálovú investíciu, a to na druhú fázu realizácie projektu dostavby a rekonštrukcie objektu národnej kuchyne pri Diakonickom dome v Pivnici. Prostriedky musíme účelovo využiť do konca roka Vlasta Šusterová-Červená 2015, – na úvod rozhovoru povedala tajomníčka MS Pivnica mana z Pivnice. My ako MS sme tu Vlasta Šusterová-Červená. iba ako sprostredkovateľ. Najväčší Vlani miestne vedenie malo háčik sú nedoriešené majetkovovypracované tieto väčšie projekty: právne vzťahy, lebo DK je ešte stále rekonštrukcia a údržba ambulancie vo vlastníctve Republiky Srbsko.

zakladal na systéme tzv. mokrých polí. Ten už zákonom nie je povolený, tak- Občania sa márne pohoršujú že nám projekt zrušili. Keď ide o miestny dzaní o pokrajinské prostriedky vodovod, aj tu máme zlú sa finančne musí podieľať Obec situáciu. Voda je nekva- Báčska Palanka, a to sa minulý litná, preto sme vlani rok nestalo. – Keď sa nám prídu sťažopodali žiadosť Obci Báčska Palanka, Verejnému vať občania našej osady, najviac podniku Komunalpro- pripomienok majú k uličnému jekt a Direkcii, aby medzi osvetleniu, lebo je urobená rekonobecné komunálne pri- štrukcia iba jednej časti verejnej ority zaradili aj výmenu elektrickej siete v Pivnici, ktorá vodovodného potrubia je inak v kompetencii Direkcie. Problém sú aj nevykopané jarky v celej Pivnici. Začiatkom decembra v osade. Občania si to nerobia 2014 na zasadnutí Rady sami, hoci sme ich už viackrát vyMS Pivnica medziiným zvali; prídu sa sťažovať, keď už sú dali súhlas, aby sa na území Piv- vysoké vody a vznikne problém. Hospodárstvo Pivnice je tiež nice roku 2015 nainštalovala káblová televízia. Schválili aj ponuku v povážlivom stave, keďže je málo na spoluprácu Pivnice s dedinou podnikov, v ktorých sa občania Červeník zo Slovenska týkajúcu môžu zamestnať. Aj preto hodne sa rôznych oblastí. Plán práce ľudí odchádza za skyvou chleba MS je zhodný s vlaňajším, lebo a lepším zamestnaním do zahranisa vlani bez prostriedkov nič čia, čo je obzvlášť výrazné najmä nedalo zrealizovať. Aj pri uchá- za posledné tri roky.

Cudzie nechceme, svoje si nedáme!

Komunálne otázky v Pivnici ťažko doriešiť bez financií

v Pivnici, rekonštrukcia stoličiek v sále Domu kultúry v Pivnici, vypracovanie projektu miestnej kanalizácie v osade a projektu asfaltovej cesty Pivnica – Silbaš. Ani jeden zo spomenutých projektov nebol na obecnej úrovni schválený. – Vlani sme jedine z NRSNM dostali 400-tisíc dinárov na rekonštrukciu väčšej miestnosti v Dome

www.hl.rs

Každý rok miestne vedenie Pivnice adresuje Direkcii pre výstavbu Obce Báčska Palanka požiadavky týkajúce sa prioritných investícií. Doteraz však v Direkcii ani jeden projekt pre Pivnicu nevypracovali, – prízvukuje tajomníčka a dodáva: – Pre miestnu kanalizáciu sme už mali urobený projekt, ale, žiaľ, nemožno ho uplatniť, lebo sa

Informačno-politický týždenník

Predstavitelia miestnych spoločenstiev Pivnica, Tovariševo, Čelarevo, Nová Gajdobra, Obrovac, Vizić a Mladenovo predstúpili pred verejnosť so spoločným oznámením. Upozorňujú občanov Báčskopalanskej obce, že upodozrievajú obec z toho, že chce prebrať kompetencie nad vodovodom a kanalizáciou v spomenutých dedinách, hoci tieto boli vybudované z prostriedkov samozdanenia obyvateľov. V oznámení sa o. i. uvádza: „My občania osád Báčskopalanskej obce sme celé desaťročia budovali vodovody, domy smútku, a to hlavne svojimi vlastnými prostriedkami, pričom sme samostatne prostredníctvom miestnych spoločenstiev spravovali vykonávanie komunálnych prác. Z iniciatívy našich občanov, v súlade so zákonom a podľa početných príkladov v Srbsku, žiadame, aby sa nám umožnilo spravovanie komunálnej oblasti v našich prostrediach. Uctievajúc základnú ideu lokálnej samosprávy žiadame od Zhromaždenia obce Báčska Palanka, aby schválila rozhodnutie, ktorým prenáša kompetencie samostatného spravovania komunálnej oblasti na miestne spoločenstvá. Náš návrh sa zakladá na zákone a od neho v značnej miere závisí obstátie našich dedín. Doteraz na naše pozvania predstavitelia Obce B. Palanka odpovedali mlčaním.” k. g. • ĽUDIA A DIANIA •

Z VP VODOVOD A KANALIZÁCIA STARÁ PAZOVA

Veľa dlžníkov Anna Lešťanová

šetkých spotrebiteľov, ktorí majú dlh za spotrebovanú vodu väčší než 50 000 dinárov, zamestnanci Verejného podniku Vodovod a kanalizácia Stará Pazova v nachádzajúcich

dňoch vypoja z vodovodnej siete. S akciou vypájania dlžníkov, ktorí za použitú vodu neplatia už dlhšie, začali 22. januára. Ne- Mara Gvozdenac

populárne, ale, ako hovoria vo VP Vodovod, nevyhnutné opatrenia začali najprv uplatňovať v sídlisku Bánovce – Dunaj a ich robotníci s týmto cieľom zavítajú do všetkých osád na území Staropazovskej obce. – Všetci dlžníci, ktorí sa nachádzajú

ZÁUJEM O BEZPLATNÉ STB V SELENČI

Zatiaľ viac ako 50 žiadostí Jasmina Pániková

ších občanov, no žiadostí istotne bude omnoho viac. nalógové vysielanie Žiadosti o bezplatné STB v našej krajine bude podávajú aj občania Semožné do 17. júna t. lenče. Miestna matrikárka r. Vo Vojvodine sa proces Anna Berédiová zatiaľ pridigitalizácie ukončí oveľa jala viac ako 50. skôr, presnejšie do konca – Občania Selenče by februára. Ešte v novemžiadosti mali podávať vo bri 2014 z Ministerstva filiálke Fondu penzijného obchodu, turizmu a telea invalidného poistenia komunikácií vyzvali občaalebo v Stredisku pre sonov – majiteľov starších – Občania podávajú žiadosti takmer ciálnu prácu v Báči. Keďže televízorov a tých, ktorí každodenne, – hovorí Anna Berédiová. chceme našim starým obnie sú užívateľmi káblovej čanom pomôcť, umožnili televízie – aby si zabezpečili si ho kúpiť sami alebo podať žia- sme im, aby mohli podať žiadosSet Top Box (STB) adaptér, bez dosť o bezplatný adaptér. Vláda ti aj u mňa v MS. Ja ich potom ktorého nebudú môcť sledovať Srbska zabezpečila 180-tisíc posielam do Báča na dve adresy: žiadny televízny program. Môžu adaptérov pre najohrozenej- do Strediska pre sociálnu prácu,

ZDRUŽENIE EKOLÓGOV EKOS V HLOŽANOCH

Prednášky a odmeny Juraj Bartoš

bsahom prvého tohtoročného večierka Združenia ekológov Ekos a ich hostí boli dve prednášky a udelenie odmien za najkrajšie dvory, záhradky a priedomia v Hložanoch roku 2014. O náplni a doterajších výsledkoch činnosti škôlky Annin vrt majiteľky Anny Oberovej, tiež o ponuke tejto firmy hovorila jej partnerka Majda Adlešićová. Odborný spolupracovník vo firme A§S Union zo Subotice Milivoj Stefanović prednášal o čoraz vychytenejšom strome Paulownii a kríku Goji. Ekos udelil až 12 rovnocenných • ĽUDIA A DIANIA •

Odmenení Hložanci v kaviarni Pod lipami vo štvrtok večer 22. januára

diplomov a vecných odmien (zabezpečili ich spomenuté firmy, ako i škôlky Rasadnik Komarov z Nového Sadu, Green in z Rumenky a Turčan

z Hložian). Laureáti sú: za kompletne zriadený dvor rodina Štefanidesová (Ulica republiková), za kvetinový dvor rodina Benková (Ul. Ľudovíta

na zozname, boli viackrát oboznámení s tým, že si dlh musia splatiť. Ponúkli sme im platenie za vodu i na niekoľko mesačných splátok, len aby nezostali bez nej, – povedala o. i. Mara Gvozdenac, hovorkyňa – manažérka v tomto staropazovskom verejnom podniku. Spotrebitelia, ktorí zostanú bez vody, budú musieť sami znášať náklady na opätovné pripojenie na vodovodnú sieť, čo znamená ďalší výdavok z rodinného rozpočtu. respektíve do Fondu penzijného a invalidného poistenia, – hovorí Berédiová. – Musím zdôrazniť, že žiadosti nepodávajú iba sociálne ohrození občania, ktorých, našťastie, v našej osade nie je tak mnoho, ale aj iní. Užívatelia sociálnej pomoci majú priniesť iba fotokópiu rozhodnutia, na základe ktorého pomoc čerpajú, takisto aj užívatelia práva na príspevok pre pomoc a starostlivosť pre inú osobu, pokým penzisti, ktorí majú penziu menšiu ako 13 288 dinárov, potrebujú aj vyhlásenie dvoch svedkov, že bývajú sami. Najviac žiadostí zatiaľ podali občania, ktorí majú poľnohospodársku penziu a niekoľko rómskych rodín – užívateľov sociálnej pomoci. Keď ide o lehotu podávania žiadostí, pani Berédiová nám povedala, že termín zatiaľ nie je určený. Dudka), za vkusné detaily: Balážovci (Ul. osloboditeľská) a Buzekovci (Ul. Veljka Vlahovića), za pozoruhodný detail v záhradke Huďanovci (Ul. Jozefa Marčoka Dragutina), ako najstaršia záhradkárka: Mária Zahorcová (Ul. Jánošíkova), za najkrajšie kvetinové priedomie Štefanidesovci (Ul. Veljka Vlahovića), za kompozičné riešenie priedomia Zuzana Kukučková (Ul. Michala Pagáča), za najväčší trávnik Dubovskovci (na rohu ulíc Štefánikovej a Vladka Vitéza), za kvalitu trávnika Štefanidesovci (Ul. partizánska), za príkladné zošľachtenie uličného priestoru Zuzana a Juraj Stupavskovci (Ul. Masarykova) a za starostlivosť o rodičovský dom Zuzana Zahorcová (býva vo Futogu). Dvory, záhradky a priedomia vlani posúdila komisia v zložení: Viera Turčanová, Katrin Stupavská a Ondrej Stupavský Endy.

5 /4632/ 31. 1. 2015

Ľudia a diania NA SLOVÍČKO S MALIARKOU, ALE PREDOVŠETKÝM ŠIKOVNOU A KREATÍVNOU ŽENOU ZUZANOU ČRIEPKOVOU Z PANČEVA

Maľuje pre seba, neuvažuje o afirmácii Vladimír Hudec

uzana Čriepková z Pančeva má vrodenú kreatívnu žilku. Hovorí, že ju od malička bavia ručné práce a kreslenie. Naplno sa však prejavila iba po odchode do dôchodku. – Nikdy som nemohla pokojne sedieť. Vždy som musela niečo

ďom sa to páčilo. Na tisíce kvietkov som vyrobila a predávala, a tak som dodatočne prispievala do rodinného rozpočtu. Kreslenie, čiže maľovanie však vždy potláčala do úzadia. Sčasti ju k tomu nútili aj povinnosti na pracovisku a v rodine, avšak uznáva, že jej po troche chýbalo aj smelosti a sebavedomia. Nuž a potom niekoľ-

Zuzana Čriepková: – Nateraz sú to iba moje obrazy a stačí, že zdobia náš byt.

robiť aspoň rukami. V škole som najradšej mala hodiny výtvarnej kultúry a technickú výchovu. Stále som niečo kreslila. V Základnej škole Đuru Jakšića v Pančeve, do ktorej som chodila, aj dodnes stojí zarámovaná vitráž z papiera. Vyrobila som ju na výtvarnom krúžku a spomedzi mnohých je ohodnotená ako najlepšia práca. Hádam už aj to bol signál, že mám určitý talent pre výtvarné umenie. Tak hovorí Zuzana a dodá, že pred dvadsiatimi rokmi tú svoju kreatívnu žilku uplatnila pri výrobe tort a najmä kvietkov, ktorými ich ozdobovala. – Aj to je pre mňa svojráznym umením. Veď tortu neobvyklého tvaru a najmä kvietky treba vymodelovať. Vždy som sa kvietky snažila urobiť tak, aby boli čím vernejšie originálu. Ak som vyrábala ružu, musela sa na ružu aj podobať. Ľu-

www.hl.rs

ko rokov po odchode do dôchodku, presnejšie v jeden zimný večer roku 2008, po návrate z rodinnej oslavy u svojho syna, sadla a namaľovala svoj prvý obraz – kyticu kvetov. – Dlhšie som sa na to pripravovala, ale vždy som mala strach, že to nenamaľujem tak, ako by som chcela. V ten zimný večer som si dala ruže pred seba a namaľovala ich. O jednej hodine v noci som najprv zobudila manžela a pochválila sa mu, a potom som zavolala aj syna a nevestu, ktorí žijú v susednej budove, aby posúdili moju prvotinu. „Toto je super,“ povedala mi nevesta, dizajnérka z povolania a ešte doložila: „Ja by som to tak neurobila!“ Neskoršie som techniku maľovania zvládla sama tak, že som čítala odbornú literatúru a vyhľadávaním informácií na internete. Čoraz viac kontaktujem s ľuďmi, ktorí k tomu majú bližšie odo mňa. Najčastejšie maľujem motívy z prírody, kvety a dedinské

Informačno-politický týždenník

motívy. Najprv som začala robiť akvarely, ale už som sa preorientovala na olejomaľby. Maľujem repro- Významné miesto v byte patrí aj rôznym suvenírom dukcie obrazov či fotografií, avšak uprednostňujem Videla ich jedna Nemka a nechcela motívy z prírody, kvety si sama naa- odísť, kým som jej obraz nepredala. ranžujem alebo si predstavím nejaký Niekoľko obrazov som darovala motív. Zaujímajú ma výlučne reálne príbuzným a ostatné zdobia steny motívy, nie insita. Moje obrazy pred nášho bytu. Je ich však toľko, že som niekoľkými rokmi na výstave v na- ich už začala ukladať aj do skrine. To, šich matičných miestnostiach videl čo robím, robím výlučne pre seba. pán Pavel Babka z Galérie Babka Iné veci, najmä suveníry, ktoré tiež a opýtal sa ma, či by som sa chcela vyrábam, som na našich ženských venovať insitnému maliarstvu. Po- výstavách aj predávala. Mala som raz výstavu v našich matičných miestvedala som mu, že ma to neláka. Zuzana Čriepková sa zaoberá nostiach a to bolo všetko. Predsa konaj dekupážou, com minulého omaľúva taniere, roku sa Zuzanikraslice, maľuje aj na práca dostana skle. Maľovala z anonymity. la a kreslila aj na Najprv vo vysietekviciach, drevelaní Slovenskej ných vareškách, redakcie RTV k u c hy n s k ýc h Dotyky venodoskách... vanej vojlovic– Na opravdivú kým Slovákom skúšku ma však a SKOS Detvan dal náš pán farár bol aj príspevok Kulík. Prišiel ku o jej tvorbe, je o mne a povedal nej aj príspevok mi: „Mám betóv monografii nový sud z vinoo Vo j l o v i c i hradu a chcel by a teraz aj táto som, aby ste mi Omaľovaný vinohradnícky sud reportáž... ho omaľovali.“ zdobí dvor vojlovickej evanjelickej fary – PrekvapeBola som prekvaná som, že to, pená, ale som ho nemohla odmietnuť. Len som sa čo robím, vzbudilo záujem verejnajprv musela popýtať na to, ako nosti. Vždy som si myslela, že to nie robiť, aby tie farby na betóne zo- je dostatočne dobré. Obávala som stali trváce na slnku, daždi, snehu. sa, že nebude mať prajnú ozvenu. Potrvalo mi to dva mesiace, ale sa Síce nateraz moje práce neohodnooplatilo. Zo suda je pekná žardiniéra, tili odborníci. Bola by som šťastná, keby som mohla nadviazať kontakt ktorá dnes zdobí farský dvor. Maliarstvom sa, ako hovorí, zao- s niekým, kto sa v tomto vyzná, aby berá preto, že ho má rada, a že pri mi povedal svoju odbornú mienku, maľovaní oddychuje. O komerciali- a poradil mi, čo a ako robiť. Dokonca zácii tejto práce a vlastnej afirmácii možno už teraz budem uvažovať o tom, aby som usporiadala výstaako maliarky nerozmýšľa. – Jeden jediný obraz som predala vy, čo neznamená, že svoju tvorbu v Slankamenských Vinohradoch na chcem komercializovať. Budárskych dňoch. Na ňom bola Foto: V. Hudec a Alena Kulíková kytica pekných fialových orgovánov. • ĽUDIA A DIANIA •

Z ČINNOSTI KOVAČICKÉHO ŽENSKÉHO SPOLKU

Na obdiv a na úžitok Anička Chalupová

enský spolok v Kovačici v roku 2014 zrealizoval takmer všetky plány a programy zamerané na doterajšiu tradičnú činnosť a zvlášť na písanie projektov, ktoré mu priniesli nielen nové povinnosti a prácu, ale aj novinky, na ktoré sú kovačické ženy veľmi hrdé. Počas uplynulých rokov členky Ženského spolku v Kovačici navštívilo niekoľko stovák turistov, milovníkov ručných prác, tradičných zvykov a obyčají. O činnosť žien sa podnes zaujímajú predstavitelia

nielen lokálnych, ale aj regionálnych a zahraničných médií. Uplynulý víkend Dragutin Remecki, autor vysielania v srbskej reči RTV Vojvodina 1, si pozval aktivistky tohto spolku do štúdia na hodinové posedenie, pri ktorom Kovačičanky prezentovali svoje výšivky, starodávne recepty na prípravu slaných a sladkých pochúťok a pod. Okrem spolkárok vo vysielaní sa hudbou a spevom predstavili aj mladé členky dievčenskej speváckej a tanečnej skupiny DFS Vločka za hudobného sprievodu Pavla Ďuriša. V hudobnom okienku okrem skúsených ľudových spevá-

Kovačické ženy – hostky v televíznom vysielaní Dodati život godinama kov vystúpil aj Ján Marček. Členky kovačického spolku sa už naplno pripravujú na nové aktivity, ktoré si začiatkom roka stanovili plánom a programom na tento rok. Už začiatkom marca – na Tomáša,

pri príležitosti Medzinárodného dňa žien usporiadajú Čajanku, tradičné podujatie, ktoré z roka na rok vábi čoraz väčší počet priaznivcov zábavy tohto druhu, nielen domácich, ale aj mimo Kovačice.

SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Po oslavách – odborné prednášky Jaroslav Čiep

polok petrovských žien takmer v poldruhadesaťročnom období, odkedy znovu pôsobí, svojou činnosťou zanecháva trvalú stopu, ktorú oceňuje i širšia verejnosť. Petrovské spolkárky možno stretnúť takmer na každej spoločenskej udalosti, či už treba priložiť ruky v humanitárnych aktivitách, alebo aj pri úprave osady a vôbec pri kultúrnych, ale i celkom bežných podujatiach v Petrovci, ba aj širšie, v iných prostrediach, v ktorých sú petrovské spolkárky taktiež uctievané.

Do roku 2015 sa členky spolku po skromných oslavách svojho sviatku – dňa založenia spolku (6. januára) – sa rozbehli naplno. Keďže je zimné obdobie vhodné i na stretanie, ženy sa snažia využiť stretnutia čím užitočnejšie. Preto si medzi seba zvyčajne zavolajú i odborníčky, aby im Spolkárkam svojimi skúsenosťami odborne radila fyziatrička poradili predovšetkým Dr. Berislava v oblasti zdravotníctva. Vuletová Tak bolo aj v pondelok 26. januára, keď fyziatričku v pet- stavby,

rovskom Dome zdravia Dr. Berislavu Vuletovú v mene spolkárok privítala predsedníčka Mária Gašparovská. Dr. Vuletová ženám najprv vysvetlila stavbu chrbtice a kostí, a potom aj spôsob fungovania nášho tela. Hovorila o tom, čo sa stáva pri pracovnom preťažení alebo pri nesprávnych polohách (predovšetkým mladšej populácie) za počítačom. Ozrejmila tiež zmenu štruktúru a zloženie kĺ-

bov a ako preventívne pôsobiť, aby neprišlo k úrazom. Nakoniec sa rozprúdila živá diskusia, lebo spolkárky mali množstvo otázok pre doktorku a dohodli sa aj o téme ďalšej prednášky. Svoje stánky s koláčmi a výšivkami petrovské spolkárky naposledy rozprestreli na Vianočných trhoch a pri svojom tradičnom podujatí – Dni otvorených dverí – každý posledný piatok v mesiaci s bohatou ponukou koláčov a ručných prác pokračujú i v roku 2015, a tak v piatok 30. januára zase vo svojich miestnostiach privítali záujemcov.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! V ážení občania! Počuli ste, čo sa povráva v politických kruhoch? Jedni politici tvrdia, že voľby budú začiatkom nasledujúceho roku, iní sa dušujú, že voliť sa veru bude predčasne, teda ešte v tomto roku. Nuž, ako sa vraví, kto o čom, len nočné dámy o poctivosti, vojaci (kedysi) o skrátení (vojenčiny) a politici – o voľbách! Viete, vážení, že Naša Vláda, podľa mienky Našej Vlády, vynakladá obrovské úsilie na to, aby sme pochopili, že pričinením Našej Vlády sa nám • ĽUDIA A DIANIA •

– konečne – žije lepšie? Neviete!? Je teda najvyšší čas na to, aby sme na pochopenie tvrdení Našej Vlády začali vynakladať obrovské úsilie. Je vám známe, vážení, že aktuálny pán minister kultúry a informovania vyhlásil, že Jeho Ministerstvo ohľadne anulovania nie tak dávnych nesprávnych privatizácií je kompetentné toľko, koľko mu siahajú aj kompetencie nad osemeňovaním tučniakov na Antarktíde? Vraj táto Jeho vyhláška medzi antarktickými tučniakmi spôsobila ukrutnú pani-

ku; asi takú, ako medzi tunajšími estrádnymi hviezdami... Čože? Nepočuli ste, že daňová inšpekcia plnou parou predvoláva naše chýrečné estrádne umelkyne a ich kolegov, s cieľom zistiť, či platia dane, a prečo neplatia? Jój, čo tí/ tie tam toho naspievajúúú...! Istá speváčka, folkerka, ktorá krátko pred „výsluchom“ tvrdila, že patrí k tým, ktoré zarábajú najviac pod našou modrou spevavou oblohou, vraj zvedavým inšpektorom zanôtila, že mercedesku jej veru kúpila babka a BMW-ček, že dostala od milého... Pozerajúc sa tak na jej úbohé handričky, ktoré viac odhaľujú než zahaľujú, mali by sme, vážení,

súrne zorganizovať celonárodnú zbierku na ošatenie našich estrádnych hviezdičiek. Aby nám, chúďatá, neprechladli alebo, nebodaj, nepadli z hviezdneho nebíčka. Záverom už len to, o čom dávno aj vrabce čvirikajú. Viem, že viete, že Naša Krásna Krajina a my s ňou... A My S Ňou... sme tak trošičku hendikepovaní. Nachádzame sa totiž približnepresneasiakurát na pomedzí Východu a Západu. Ktorý Východ, a ktorý Západ, sú akoby dve pomerne symetrické pologule, oblej ritke sa podobajúcej gule – Zemegule... A je nám super! Bum-bum-bum!

5 /4632/ 31. 1. 2015

Ľudia a diania

Sušiarne, sklady a chmeľnice kedysi a dnes... Viera Benková

ísal sa rok 1904, ktorý v dejinách Petrovca má byť pamätný nielen ako rok, keď mal zapísaných až takmer 8 500 obyvateľov, z čoho bezmála takmer 5 230 Slovákov. Okrem nich tu žilo niekoľko stovák Maďarov, Nemcov, Židov a Srbov. Práve v tomto spomínanom období sa cítil náhly rozvoj chmeliarstva. Do Petrovca začínajú húfne prichádzať obchodníci, väčšinou z Uhorska a najmä z Čiech, ktorí Petrovčanom núkajú výhodnú výstavbu moderných sušiarní a skladov na skladovanie dopestovaného chmeľu. Táto popínavá a v tom čase veľmi expanzívna rastlina, povedzme to takto ľudovo, celkom poplietla hlavy nielen pestovateľom, ale najmä veľkoobchodníkom Židom, ktorí sa k nám prisťahovali hromadne ešte v l9. storočí, lebo obchodovali s koloniálnym tovarom, pšenicou a ošípanými, ale i dobytkom a videli aj v Petrovci možnosť rýchleho zárobku... S pestovaním chmeľu vieme ako to dopadlo dnes, keď sa mnoho toho vo svete robí skráteným postupom a peletovaním, čím výroba zlacnieva, pričom sa najviac zarába na výrobkoch, teda na pive...

Syn Rudolfa Taussiga (7. 9. 1937)

Vráťme sa do obdobia v roku 1904, v ktorom práve na tzv. starodávnej ceste do „várošu“, teda

www.hl.rs

Rudolf Taussig pred svojím chmeľovým skladom

na Varadínskej ceste hneď na začiatku malého Budžáku vyrástol objemný rozložitý sklad – magazín úspešného muža svojej doby, Žida Rudolfa Taussiga. Tento sklad bol zaplánovaný a vystavaný podľa architektonického vzoru podobných alebo i rovnakých skladov na sušenie chmeľu a skladovanie zbožia v Česku, ale i v Nemecku, ba i v Holandsku a Belgicku... Sklad odolával nielen vojnám, ktoré cezeň prehrmeli, ale aj nárazom a zmenám rôznych optimálnych i neoptimálnych čias obchodovania. Obchodník Rudolf Taussig v tom čase v Petrovci mal medzi prvými aj svoje osobné auto, ale i autokáru na prepravovanie a skladovanie zbožia; zamestnával našich ľudí, ktorí uňho dlhodobo pracovali, ale i sezónnych robotníkov, vždy ich načas vyplácal a dbal aj o ich rodiny. Keď prichádzali kresťanské sviatky, odchádzal k nim a obdarúval kresťanské rodiny s početnými deťmi. Rudolfov Taussigov dom stál oproti skladu na Varadínskej ceste, teda práve tam, kde dnes stojí katolícky kostolík a jeho farnosť... Odtiaľ mal do svojho skladu a na majetky celkom blízko. Do skladu oproti a na majetky ho vždy zaviezli jeho pohoniči, medzi nimi aj Andrej

Informačno-politický týždenník

Taussigov magazín v Petrovci začiatkom 20. storočia

Benka a jeho bratia, ktorí u neho pracovali hneď spočiatku a zostali v tejto službe veľmi dlho... Osud počas druhej svetovej vojny bol voči našim spoluobčanom Židom a ich rodinám strašne tragický. Podľa údajov, ktoré sa nám podarilo zistiť, syn Rudolfa Taussiga žil istý čas v Izraeli, bolo to hneď po druhej sv. vojne, a potom sa usadil v Amerike... Taussigov magazín čiže sklad chátral, každým rokom viac a viac a keď sa z neho mohlo dačo urobiť, neurobili sme to, čo mnohé múdre a veľmi bohaté európske

štáty. Tie vedeli včas podobné staré budovy zakonzervovať v danej podobe a urobiť z nich stánky kultúry, zachovajúc typickú krásnu architektúru zvonku a moderne ich zariadiac vo vnútri... Veď aj cirkevné baptistické stánky sú hrdými odkazovačmi kultúry, hovoria o tom, ako treba s takýmito historickými stánkami spravovať. Ako nedovoliť, aby schátrali natoľko, že ich začnú búrať, čím búrajú aj časť našej histórie. To nám naši potomkovia asi neodpustia... Fotografie: z archívu V. Benkovej • ĽUDIA A DIANIA •

V OPATROVNÍCKEJ RODINE HUČKOVEJ V JÁNOŠÍKU

Opustené deti túžia po láske Vladimír Hudec

patrovníctvo, čiže starostlivosť o opustené deti v Jánošíku púšťa čoraz hlbšie korene. V tejto chvíli 11 detí, ktoré rodičia opustili, sa nachádza v šiestich jánošíckych opatrovníckych rodinách. Jednou z nich je aj rodina Hučková. Tomislav a Mariena Hučkovci v novembri roku 2013 do svojej rodiny prijali dvoch bratov, vo veku dvoch a troch rokov. Predtým títo chlapci, spolu s ešte dvomi bratmi a sestrou, žili so svojimi rodičmi, ale ich po otcovej smrti pred pol druha rokom matka úplne zanedbala, a potom aj opustila. Starostlivosti o ne sa ujala Mariena, ale za výdatnej pomoci svojho manžela, ako aj ich troch dcér – Sáry, Suzany a Anky. Prečo sa rozhodli pre tento krok? – Prvým, ale nie aj najdôležitejším dôvodom je, že sa mi vyskytla možnosť prichýlením detí zamestnať sa a prispievať do rodinného rozpočtu. Okrem toho, keďže obaja máme radi deti, podnietilo nás aj to, že môžeme pomôcť opusteným deťom, a tak sme spojili pekné a šľachetné s užitočným, – hovorí Mariena a pokračuje: – Prijať dieťa do rodiny je veľmi veľká zodpovednosť. To nie je iba poskytnúť im za peniaze teplý príbytok, treba im obstarať aj odev, obuv, stravovanie... Kto sa týmto mieni zaoberať výlučne kvôli peniazom, radšej nech sa toho vzdá. Okrem týchto každodenných potrieb deti potrebujú aj to, čo u vlastných rodičov nemali – lásku; treba ich vychovávať a pripravovať do života. Keď prišli k nám, deti boli v povážlivom stave, zanedbané nielen z hľadiska hygienického, ale aj mentálneho. Bolo treba vynaložiť mnoho úsilia a trpezlivosti na to, aby sme ich dali do poriadku. Nebolo ani trochu jednoduché získať ich dôveru. V prvých dňoch prejavovali úplný odpor voči mne a vôbec voči ženám, túlili sa k môjmu manželovi a iným mužom, ktorí k nám prichádzali. Uzavreli sme, že to preto, lebo mužov stotožňovali so svojím otcom, s ktorým mali • ĽUDIA A DIANIA •

V náručí svojej „novej matky“ si deti našli to, čo im najviac chýbalo – lásku; s otvorenou náručou ich prijali aj tri dcéry Sára (na fotograﬁi), Suzana a Anka, ktoré vo chvíli našej návštevy boli v škole

dobrý vzťah, pokým v ženách videli svoju matku, ktorá ich pravdepodobne trýznila. Doba prispôsobovania na novú rodinu trvala asi mesiac. Teraz, takmer pol druha roka neskoršie, je tomu už celkom inak. Chlapci sa úplne zotavili. Sú veselí a šantiví a vôbec sa nelíšia od iných detí. Hoci pochádzajú z neslovenskej rodiny, rozprávajú sa po slovensky. Mladší považuje Marienu za svoju matku, ktorá ho vraj narodila, pokým starší vie, že jestvuje aj „druhá matka“, ale v žiadnom prípade by

nechcel ísť k nej. Na druhej strane teplo okolo srdca cíti aj Tomislav. Po troch vlastných dcérach, ktoré zrejme nedá za nič na svete, dožil sa aj, nie jedného, ale odrazu dvoch „synov“, ktorí ho majú za svojho otca. V týchto dňoch sa k chlapcom pripojila aj ich sedemročná sestra, ktorá po odchode svojich predchádzajúcich opatrovníkov na Slovensko vyjadrila žiadosť, že chce byť práve v tejto rodine, ktorú už predtým navštevovala a ktorú si obľúbila. – Voči týmto deťom sa správa-

me ako voči svojim. Nerobíme žiadne rozdiely. To, čo jeme my, za spoločným stolom jedia aj oni. Všade odchádzame spolu, tak ako svojim deťom, aj im organizujeme narodeniny. Keď k nám naši rodičia prichádzajú na návštevu, donesú darčeky všetkým, a nie iba našim deťom... Slovom, v pravom zmysle slova sa stali členmi našej rodiny, – hovorí Mariena, O chvíli rozlúčky Hučkovci nateraz nerozmýšľajú, aj keď sú si úplne vedomí, že musia byť aj na to pripravení. Biologickí rodičia, t. j. ich matka, dostala lehotu – dva roky, počas ktorej má vytvoriť podmienky pre normálny život detí. Čo na to Hučkovci? – Úprimne, nechceli by sme, aby sa vrátili matke, lebo sa obávame, že nie je schopná poskytnúť im všetko, čo potrebujú. Dokonca si myslíme, že jej na tom ani veľmi nezáleží. Inak by ich neopustila, ale by bojovala, aby im vytvorila aspoň minimálne podmienky na život. Pravdaže, naša mienka nie je rozhodujúca. Ak sociálni pracovníci uzavrú, že matka splnila nevyhnutné podmienky, budeme sa musieť s tým zmieriť, aj keby nám bolo veľmi ťažko. Predsa sme všetci k týmto deťom citovo priľnuli. Nielen my, ale aj naši rodičia, príbuzní a priatelia ich prijali ako členov našej rodiny. Práve preto si prajeme, aby u nás zostali po svoju plnoletosť, aby sme im umožnili vykročiť na správnu cestu životom, – hovorí úprimná, odvážna a šľachetná žena Mariena Hučková.

DRUŽSTEVNÍCI V TALIANSKU. S finančnou podporou schváleného európskeho projektu v programe Exchange 4 zo 20 družstevníkov dvoch novozaložených družstiev – zeleninárskeho družstva Dedinská záhrada z Hložian a ich partnerského družstva Báčska jahoda z Báča sa koncom januára spoločne predstavili na Poľnohospodárskom veľtrhu v Taliansku, v Udine. Družstvá si tuná vymenili skúsenosti a nadviazali kontakty s podnikmi z Talianka, Slovinska a Bosny a Hercegoviny. J. Č-p 5 /4632/ 31. 1. 2015

Ľudia a diania V PAZOVE NA PRIADKACH

Vládla dobrá nálada Anna Lešťanová

lenky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka v pondelok 26. januára usporiadali tradičné priadky. Od roku 2009 členky tohto združenia priadky v Klube VHV organizujú vždy koncom januára. Staropazovčanky si tentoraz na priadky pozvali aj hostky, a to zo štyroch osád, s ktorými rozvíjajú úspešnú spoluprácu. Na priadkach v Pazove boli členky Spolku žien pri MOMS v Báčskej Palanke, Spolku žien pri MOMS v chorvátskom Iloku, Spolku žien v Pivnici a Aktívu žien v Silbaši.

Výstava ručných prác členiek Združenia pazovských žien

toto stretnutie členky Združenia pazovských žien v klube nainštalovali i výstavu ručných prác, ktorá bola iba malou ukážkou zo všetkého toho, čo vedia spraviť. V klube na priadkach okrem dobrej nálady nechybovala ani bohatá ponuka tradičných staro-

pazovských jedál. Na stole okrem slaných a sladkých jedál rozvoniavala aj varená kukurica posypaná makom, ktorá sa považuje za neoddeliteľnú súčasť priadok. Vo večerných hodinách sa ženy bavili pri slovenskej ľudovej hudbe a piesňach.

Zuzana Pecníková podávala varenú kukuricu; kto chcel, posypal si ju makom

V mene hostiteliek na priadkach zdarnú prácu zaželali a srdečne ich v tomto prostredí privítali Anna Horvátová, predsedníčka pazovského združenia, a Anna Lepšanovićová, predsedníčka slovenského spolku. Ženám sa na priadkach v Pazove darilo, šikovnými rukami zhotovovali ručné práce – vyšívali, háčkovali, plietli… Aj tohto roku na priadkach v Pazove zaujímavú prednášku o nadchádzajúcich sviatkoch mala velebná pani Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka v Soľanoch. Po nej nasledoval kratší program, v ktorom sa v prednese

www.hl.rs

Velebná pani farárka Svetlana Vojnićová-Feldyová počas prednášky, ktorá zaujala pozornosť žien

poézie a prózy zúčastnili nielen Staropazovčanky Anna Malková a Anna Slamajová, ale i hostky Anna Fábryová z Iloku a Katarína Beličková z Báčskej Palanky. Pre

Informačno-politický týždenník

Na priadkach v Pazove ženy nielen usilovne zhotovovali ručné práce, ale sa i v dobrej nálade bavili • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ferdo Klátik o vojvodinských Slovákoch Katarína Verešová

F. Klátik zaznamenal aj niektoré zaujímavosti. „Kroj našich žien nenie jednotný, ani rovnako vkusný. Zaujímavé je, že z chudobnejších osád ženské pohlavie šatí sa vkusnejšie, než v osadách zámožných, kde od pýchy nevie, čo má na seba navešať. Šaty

eď archivár dostane do rúk zaujímavý rukopis s menom autora, ale bez identifikovanej doby vzniku, javí sa nielen problém spôsobu systematizovania a určenia prírastkového čísla, ale zároveň sa vynára otázka, ako počas čítania určiť deje, ktoré boli v rukopise opísané v prézente. Taký problém sa vyskytol aj v súvislosti so strojopisom Ferdinanda Klátika pod názvom Juhoslovanskí Slováci obsahujúcim 20 strán formátu A4. Iba neskôr, keď do ÚA SEAVC doniesla pani Zlatuša Papová maminu pozostalosť – vzácny dar od sestier Dollinayových – veľký album s názvom Ferdo Klátik pred hrobom Dr. Ľ. Mičátka Naše večierky Slovenskom, v Trenčíne v roku 1929 Juhosláviou, u nás na vlastnú päsť, 1929 – 1930, Stará Pazova – gazdovskej dcéry sú náramne drahé záhada zmizla. Práve v tom albume a nejednému gazdu šli jutrá na bumedzi krásnymi fotkami zo zájazdov boň pre dcérinu krásu. Či v nedeľu skupiny Pazovčanov: sestier Dolli- a či cez týždeň pri robote dievka na nayových, Vladimíra Konštantína seba nakladie toľko sukieň, koľko Hurbana (VHV) a Ferdinanda Klá- len môže uniesť. Tomuto akoby netika, tiež žiakov zo Starej Pazovy, bolo pomoci,“ uvádza Klátik v časti Nového Sadu, Kovačice, Hložian o charakteristikách ľudí. a Padiny do Trenčína a iných miest Opisujúc povahu tunajšieho SloSlovenska, nachádza sa presný dá- váka v roku 1929, Klátik napísal: tum, kedy Ferdinand Klátik úvodom „Náš človek vo svojom podnikaní spomenutý článok prvýkrát prečítal. je samotár. Čo vie, zadrží za seba. Bolo to 12. augusta 1929 v Trenčíne, Tajomstvá úspechu v hospodárstve na večierku, ktorý usporiadali od- nezdeľuje nikomu. Zaoberá sa myšbory Živeny a Matice slovenskej na lienkou ako si pomôcť, ako najväčší počesť vtedy prítomnej hosťujúcej zisk z čoho vybyť. K novotám, ako pazovskej trojici. každý roľník, nie je predsa náchylPrednášku na tému Juhoslovanskí ný, len keď vidí, že čo iný podnikol Slováci Ferdinand Klátik ilustroval a sa mu vydarilo, osmeľuje sa aj on 73 svetelnými obrazmi, lebo chcel skúsiť. Nenie pravda, že je citlivý, Trenčanom čím vernejšie zobra- že má holubičiu dušu; jeho city sú ziť život krajanov žijúcich vtedy veľmi reálne: zisk a strata; nezaplače v Kráľovstve Juhoslávii. V tomto a nezasmeje sa tak ľahko, ani tak článku stručne opísal slovenské ľahko neodpúšťa a nepopúšťa. Čo osady v Báčke, Banáte a Srieme, ľud, si nadobudol krvavými mozoľami, národný a politický život, hospo- nevypúšťa z ruky. Do organizádárstvo, školstvo a ľudovú osvetu, cie ťažko vstupuje. Susedovi rád cirkevný a verejný život. pomôže, nerád sa zadlžuje, požiOpisujúc spôsob života vojvo- čané svedomite vracia, píja, ale dinských Slovákov v tých rokoch, v krčmách nevysedáva. Robotný je • ĽUDIA A DIANIA •

veľmi: na pretrhnutie. Nezná odpočinku, keď je čas práce... Ponosuje sa vždy na ťažký život. Pri všetkej tej hojnosti málo je u nás smiechu, žartu a úprimnej radosti zo života.“ Po argumentačnom opise politického života od roku 1869, keď dolnozemskí Slováci prvý raz vystúpili na politické javisko, hospodársky život Klátik opísal používajúc článok K. B. Medveckého Roľníctvo v slovenských osadách v Báčke, ako aj údaje o samostatných bankách a sporiteľniach. Osobne vyzdvihol: „Slovákom nestačí ich chotár, ale hojne kupujú pozemkov v susedných neslovenských obciach, menovite v obciach srbských, do

Ján Podhradský, Darinka Viestová, Ján Mičátek a Štefan Kvas zostavili narýchlo potrebné učebnice. Taktiež bol zostavený i katechizmus, kým biblickú históriu zostavil prof. Jozef Maliak. Ukázal sa však nedostatok v slovenskom učiteľstve. Starší šli do penzie, mladší odchádzali na Slovensko. Na uprázdnené učiteľské miesta prichádzali Srbochorváti a Rusi... Na učiteľských poradách príležitosťou petrovských slávností, otázka zaplnenia učiteľských miest Slovákmi stále sa pretriasala, ale sa nemohlo nájsť východisko... Výučba na našich školách za takýchto okolností, kde učiteľ nezná reč dieťaťa, mohla priniesť len špatné rezultáty. Aby sa tomuto stavu odpomohlo aspoň dovoľakiaľ, Čsl. zväz, ktorý vydával detský časopis Zorničku... 2. februára 1928 zorganizoval veľkolepý osvetový zjazd, kde sa zhromaždilo slovenské a české učiteľstvo... a vyjadrilo sa rozhodnutie pre slovenský a český ráz nášho ľudového školstva. Zjazd sa zišiel v Pazove. Zväz previedol održanie 6-nedeľného učiteľského kurzu v Novom Sade, ktorým sa umožnilo zaplňovanie učiteľských

Ferdo Klátik (druhý zľava) v spoločnosti Trenčanov a VHV (prvý sprava) v roku 1929

nemeckých chotárov však nemôžu vniknúť.“ Pretože Ferdinand Klátik ako učiteľ bol v tých rokoch veľmi angažovaný v Matici školskej pri Československom zväze v kráľovstve, je pochopiteľné, že výstižne zmapoval vtedajšie školstvo a ľudovú osvetu: „Hneď po prevrate ukázala sa potreba slovenských učebníc. Na iniciatívu novozaloženej kníhtlačiarne v Petrovci naše snaživé učiteľstvo:

miest na našich školách Slovákmi – počtom 25.“ K rozvoju školstva sa ináč významne pričinili Ferdinand Ferdo Klátik, učiteľ, pedagóg, detský spisovateľ, lingvista, kultúrny dejateľ a redaktor detského mesačníka Zornička. Vlani v júli uplynulo 70 rokov od jeho smrti a 2. februára tohto roku bude 120 rokov od jeho narodenia. Tento článok vznikol práve na počesť tohto jubilea.

5 /4632/ 31. 1. 2015

Miku Marína

Iveta H ed

lášová

iová

Alexandra Ďuríčeková

Takto sme strávili zimné prázdniny

šte stále sme v januári, takže sú vám zážitky zo zimných prázdnin iste ešte čerstvé. Podaktorá snehová vločka vám ich dokonca možno znovu pripomenula. Tak ako našim a vašim kamarátom štvrtákom (z triedy 4. 3) zo Základnej školy maršala Tita v Padine, ktorí nám na túto tému poslali výkresy, ale aj slohové práce. A nezabudli ani na kresby svätého Sávu, lebo v tomto týždni sme absolvovali aj tradičnú školskú oslavu.

Tijana Bešková

Viktória Viková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tijana B

Annamária Tomáš

iková

ešková A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady AKTUÁLNE

Ročník XLV 31. januára 2015 ČÍslo

3 /1885/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Na znížený obrat vplýva situácia na devízovom trhu

Ľ. Sýkorová

ianie na devízovom trhu sa stáva dominantným faktorom, ktorý vplýva na celkovú atmosféru aj na Produkčnej burze v Novom Sade. V dňoch od 19. do 24. januára 2015 bol zaznamenaný veľmi slabý tovarový obrat. Výrazné zoslabenie eura voči doláru donútilo obchodujúcich k väčšej opatrnosti. Tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší až o 46,27 % a finančná hodnota obratu bola nižšia o 36,79 %. Najväčší záujem bol o kukuricu, ktorá predstavovala až 80 % celkového obratu. Priemerná cena bola 16,92 din./kg (15,38 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom viac o 1,28 %. V uvedenom období na trhu so pšenicou – troch listov. Nezvynebola prostredníctvom burzy podpísaná ani čajne vysoké teploty v jedna kúpna a predajná zmluva, aj keď záujem januári pomohli pšeo túto komoditu bol. Pre veľký cenový rozdiel nici pri jej zotavení. na predajných a kúpnych objednávkach sa Fotosyntéza prebieha neuskutočnil ani jeden obchod. normálne, väčšina poUž druhý týždeň zaradom rástla cena rastov je v dobrom stave. sóje. Jej priemerná cena bola v uvedeV jeseni bolo v Srbsku pod nom období 47,85 din./kg (43,50 bez pšenicou obsiatych viac ako DPH), čo je v porovnaní s predchá500 000 ha. dzajúcim týždňom o 1,41 % viac. ... Sójové výlisky so 44-percentným Podľa slov vojvodinského obsahom bielkovín sa predávali tajomníka pre poľnohospodárpo 64,80 din./kg (54,00 bez stvo Branislava Bogaroškého, DPH) a močovina (UREA) po vojvodinskí poľnohospodári 43,78 din./kg. Na svetových burzách by mohli v tomto roku získať ceny obilnín naďalej pomoc od pokrajinských inštimierne klesajú. Rastie túcií v hodnote troch miliárd dopyt po pšenici dinárov. Vojvodinský agrárny žený divyššej kvality, ale rozpočet na tento rok je 7,1 nár získajú aj po kŕmnom miliardy dinárov a pre regis- nárok na diobilí. ○ trované poľnohospodárske nár Pokrajinskégazdovstvá je vyčlenená jedna ho sekretariátu pre miliarda. S peniazmi z pokra- poľnohospodárstvo, jinských fondov to predstavuje čiže na nenávratné fitri miliardy, ktoré majú byť nančné prostriedky. Súbehy investované priamo do poľ- budú otvorené od 1. marca nohospodárstva. Registrovaní do septembra a ďalej a bude poľnohospodári na každý ulo- vypísaných 27 súbehov. ○

Rada pre ochranu životného prostredia

Ľubica Sýkorová

polovici januára 2015 Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia založilo Radu pre ochranu životného prostredia, ktorá bude pomáhať pri hľadaní najvhodnejších riešení v tejto oblasti, a tým aj uľahčí európske integrácie v oblasti ekológie. Odborníci z oblasti ekológie budú radiť a pomáhať pri riešení problémov, pripomienok a navrhnutých opatrení a aktivít v tejto oblasti. Riešenie otázok týkajúcich sa ochrany životného prostredia je jednou z hlavných a najdôležitejších úloh pre vládu a štát, pri ktorej musia spolupracovať občania, štát, vedecká a odborná verejnosť. Cieľom starostlivosti o životné prostredie je zachovať alebo zlepšiť jeho kvalitu s ohľadom na všetky organizmy vrátane človeka, pri dodržiavaní zásad udržateľného rozvoja. Starostlivosť o životné prostredie sa

realizuje ako tvorba a ochrana životného prostredia. Členovia budú odborníci z tejto oblasti, medzi ktorými sú členovia SANU, profesori Belehradskej univerzity, Ústavu pre ochranu prírody, predstavitelia hospodárskych komôr, ktorí sú angažovaní v teréne v oblasti ochrany životného prostredia. Založenie spomínanej rady má pomôcť Srbsku v rýchlejšej integrácii do EÚ v oblasti ochrany životného prostredia. Rada sa bude zaoberať systémami ochrany a zlepšenia kvality ovzdušia, vody a pôdy v Srbsku. ... Podľa slov odborníkov z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade pšenica sa vďaka relatívne teplému počasiu úspešne zotavuje po silných mrazoch, ktoré sme mali na prelome starého a nového roku. Tieto mrazy spôsobili mierne poškodenie na koncoch listov najmä na pšenici, ktorá sa nachádzala vo fáze dvoch

Z obsahu Systém istoty pre farmárov

Veľa dal ten manuál Str. 2

Škodcovia a choroby sóje (1) Str.3

Str.4 – 5

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POISTENIE PLODÍN A HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT

Systém istoty pre farmárov

Ľubica Sýkorová

oistenie úrody v súčasnom svete plnom rizík, predovšetkým v súvislosti s klimatickými zmenami, je v mnohých krajinách neodmysliteľnou súčasťou plánovaných výdavkov farmárov. Aj keď poistenie nemôže riziká eliminovať, predsa len pomáha farmárom aspoň sčasti zvládnuť následky. V Srbsku bolo v mi-

minulý rok priniesol pre poľnohospodárov kvôli nevyspytateľnosti počasia opäť viacero prekvapení. Posledné roky sú na poistné udalosti veľmi bohaté, či už ide o veľmi skorý výskyt ľadovcov, záplavy, lokálne požiare, veľké suchá. Tieto skutočnosti len potvrdzujú, že poisťovanie porastov, ovocných sadov či vinohradov sa stáva nevyhnutným. Poistenie nie je jednodu-

nulom roku systémom poistenia zabezpečených okolo 10 % obrábaných plôch a približne 5 % registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev. Kvôli špecifickým podmienkam poľnohospodárskej výroby – nízkej úrovne ziskovosti a vysokej úrovne rizikovosti, výrobcovia by si mali ochrániť výrobu a svoje investície. Jeden zo spôsobov ochrany je práve poistenie, ktoré domáci poľnohospodárski výrobcovia ešte stále považujú za nepotrebnú investíciu. Farmári z vyspelých európskych krajín platenie prémií za poistenie považujú za jednu z podmienok bezpečného podnikania. Je dôležitým opatrením ochrany pred rizikovosťou. Extrémne výkyvy počasia každým rokom naberajú na intenzite. Aj

chou záležitosťou a vo veľkej miere zasahuje do ekonomiky každého farmára. V minulom roku aj vtedajší minister poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Srbska prof. Dr. Dragan Glamočić vyzýval poľnohospodárskych výrobcov, aby si poistili svoje porasty proti suchu, krupobitiu, záplavám a ostatným prírodným pohromám a tým spôsobom získali odškodné za vzniknuté škody. Ministerstvo poľnohospodárstva poskytovalo nenávratné prostriedky vo výške do 50 % tým poľnohospodárskym výrobcom, ktorí si plodiny poistili. Či tomu bude tak aj v tomto roku, ukáže čas. Poľnohospodárstvo má svoje špecifiká. Požiare, záplavy, suchá, búrky, krupobitie, rôzne nákazy či „len“ slabší rok

sužujú roľníkov odjakživa. Je nemožné s určitosťou predpovedať, čo sa stane, a to udržuje poľnohospodárov v napätí až do konca výrobného cyklu. Pestovanie plodín a ich poistenie je najrizikovejšie zo všetkých poistení poľnohospodárskych subjektov. Najväčšie riziko predstavuje poškodenie poľnohospodárskej produkcie ľadovcom, poškodenie vybranými živelnými rizikami, škody z vyzimovania, poškodenie požiarom a záplavou. Agrárny sektor potrebuje celosvetovo stabilitu a istotu, aby mohol aj v budúcnosti udržateľne uživiť rastúci počet svetovej populácie napriek klimatickým zmenám, ktoré so sebou prinášajú stále častejšie sa vyskytujúce extrémne poveternostné javy. Aká je situácia v oblasti poľnohospodárskeho poistenia vo svete? Na celom svete je aktuálny trend modelov rozsiahleho partnerstva verejného a súkromného sektora (spolupráca medzi štátom, poľnohospodármi a poisťovňami), ktorý prináša výhody pre všetky zúčastnené strany. Napríklad v Číne prevzal štát na seba 80 % poistného za poistenie úrody. Agrárna politika USA stavia prostredníctvom nového zákona Farm Bill, schváleného začiatkom roku 2014, systémy zaistenia úrody a príjmov do stredu záchrannej siete pre farmárov. Dotácie na poistné predstavujú v USA aktuálne viac ako 60 %. V rámci protiopatrení boli priame platby farmárom v podstate zrušené. Význam amerického agrárneho poistenia globálne vytvorilo najrozsiahlejší sys-

tém zabezpečenia pre farmárov, a tým záruku na uživenie celej spoločnosti. Medzinárodné združenie poisťovateľov v poľnohospodárstve (AIAG) bolo založené v roku 1951 v Paríži. Stále zastúpenie má vo Švajčiarsku, v Zürichu. Združuje viac ako 100 členov z celého sveta. Celosvetový príjem z poistného za poistenie úrody predstavuje v súčasnosti 29 miliárd USD s jasnou tendenciou rastu, pričom je aktuálne na celom svete poistených okolo 40 % poľnohospodárskych plôch. Víziou medzinárodného združenia AIAG je spájať poisťovateľov v poľnohospodárstve na celom svete, aby sa tak zabezpečila priebežná výmena skúseností a informácií od najlepších na svete v oblasti poistenia plodín a hospodárskych zvierat. Medzi najčastejšie poistenie v poľnohospodárstve patrí poistenie plodín proti požiaru, vymrznutiu, víchrici a krupobitiu, povodniam a záplave. Predmetom poistenia plodín sú škody na úbytku úrody na konkrétnej parcele. Poisťujú sa: – plodiny pestované na ornej pôde – pšenica, kukurica, repka olejná atď.; – ovocie; – ostatné plodiny – tabak, vinič, chmeľ, liečivé rastliny atď. Poistenie hospodárskych zvierat sa vzťahuje na škody, ktoré vzniknú úbytkom na poistenom chove v dôsledku nebezpečenstiev dojednaných v poistnej zmluve. Poisťuje sa hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, hydina, králiky, kone atď. Poistenie hospodárskych zvierat pre prípad hromadných škôd kryje prípady: – živelné udalosti; – nákazy hospodárskych zvierat a hydiny; – hromadné infekčné choroby prenosného charakteru; – elektrický prúd a otrava. ○

31. 1. 2015 • 05 /4632/

NA CESTE DO EURÓPSKEJ ÚNIE: DO PRÍSTUPOVEJ A PRAKTICKEJ KNIŽNICE

Veľa dal ten manuál

Oto Filip

eď je času málo a záväzkov veľa, tak sa každá chvíľa musí využívať čím účinnejšie. Platí to aj o procese eurointegrácie, v ktorom je prístupová kapitola 27, zaoberajúca sa ochranou životného prostredia, jednou z najnáročnejších a najnákladnejších. Podľa názorov odborníkov dosiahnutie európskych štandardov v environmentálnej oblasti si za niekoľko rokov má v našom prípade vyžiadať vklady prevyšujúce desať miliárd eur. S cieľom nemrhať čas a čím skôr sa dopracovať ku konkrétnym výsledkom, svetlo sveta uzrel partnerský projekt ENVAP s názvom Prípravy na prístupové rokovania Republiky Srbska a EÚ v oblasti ochrany životného prostredia. Jeho účastníkmi sú Agentúra pre ochranu životného prostredia Švédska a naše Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Jednou z prvých zložiek doterajších aktivít – podľa vzoru ministerstiev mnohých iných členských krajín únie, ktoré vypracovali prístupovú príručku určenú úradníkom a aktérom prístupového procesu – je aj nám mimoriadne potrebný manuál o kapitole 27. Keďže si politiky únie vyžadujú rozsiahle aktivity veľkej

časti zamestnancov ministerstva, tak pred vstupom, ako aj po ňom, je veľmi dôležité, aby informácie o tom, čo si vyžadujú prístupové rokovania, boli včasné a prístupné. Ide o skutočne osožný nástroj a sprievodcu v tomto smere. Manuál menom Proces rokovaní s EÚ o kapitole 27 – životné prostredie, je medzi prvými distribuovaný účastníkom konferencie Pristúpenie k Európskej únii v oblasti ochrany životného prostredia a úlohy jednotiek lokálnej samosprávy, ktorá pred pár mesiacmi prebiehala Titulná strana prístupového manuálu v Kongresovom stresúčasťou národného zákonodisku Sava v Belehrade. Osemdesiatstranová príručka darstva, aj to za veľmi krátky formátu A4 vyšla dvojrečovo, v čas. Transformačné opatresrbčine a v angličtine. Po úvode nia možno schváliť keď ide a zozname skratiek obsahuje o direktívy vyžadujúce veľké päť základných častí. Prvou investície, za predpokladu, že je detailný opis prístupových sú obmedzené lehotou a obsarokovaní s dôrazom na špeci- hom. V prípade kapitoly 27 sú fické otázky v rámci kapitoly to hlavne direktívy týkajúce sa 27. Ide o to, že existuje takmer odpadov, vôd, priemyselného tristo hlavných predpisov únie znečistenia, kvality vzduchu. v oblasti ochrany životného Transformačné obdobia doteraz prostredia, ktoré sa musia stať neboli schvaľované pre hori-

Ekologická ochrana P odľa údajov Republikového štatistického ústavu priemerná ročná účasť nákladov na ochranu životného prostredia v našom hrubom domácom produkte (HDP) bola v rokoch 2006 až 2013 0,7 percenta HDP. Hodnota ekologických nákladov bola predvlani 2,3krát vyššia než v roku 2006. V uvedenom období investície do tejto oblasti stúpli 2,2-násobne a bežné výdavky 2,4-násobne.

V tomto sedemročnom období environmentálne náklady priemerne ročne rástli o12,9 percenta, investície o 12 a bežné výdavky o 13,5 percenta. Priemerná ročná účasť investícií vo vkladoch na ochranu životného prostredia bola približne 43 percent, kým bežné ročné ekologické výdavky tvorili 57 percent. V roku 2013 náklady na ochranu životného prostredia dosiahli sumu 31,3

miliardy dinárov (0,8 percenta HDP) alebo 2,9 percenta viac ako v roku 2012. Zo spomínanej sumy investície boli necelých dvanásť miliárd dinárov. Najviac trov na ochranu životného prostredia si vyžiadalo znemožnenie, zmenšenie a odstránenie znečistení, ako aj akejkoľvek inej degradácie životného prostredia, ktorú spôsobil proces výroby alebo používania tovarov a služieb. ○

III

zontálne zákonodarstvo: odhady vplyvu na životné prostredie, prístup informáciám a podobne. Základom ďalšej časti je prehľad administratívnej štruktúry v Srbsku, začnúc Koordinačným telesom pre proces pristúpenia k únii po podskupiny rozličných skupín, účinkujúcich v rokovaniach. Popísané sú aj záväzky iných ministerstiev a Zhromaždenia, ako aj úlohy zainteresovaných strán. Kľúčovou je tretia zložka, vzťahujúca sa na vnútornú štruktúru Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Poskytuje zoznam úloh rozličných úsekových skupín ohľadom prác súvisiacich s Európskou úniou. Je ich zatiaľ desať a majú na starosti oblasti, ako horizontálne zákonodarstvo, klimatické zmeny, kvalita vzduchu, riadenie odpadov, kvalita vôd, ochrana prírody, vrátane lesníctva, kontrola priemyselného znečisťovania, chemikálie, ochrana pred hlukom a civilná ochrana. Pracovné metódy dominujú ďalšej, štvrtej časti. V nej je akcent na štruktúre práce Rokovateľskej skupiny 27, jej podskupín a ad hoc skupín, začnúc plánovaním činnosti, končiac zasielaním dokumentov a správ zo zasadnutí. Piata a posledná oblasť zahŕňa prehľad inštitúcií Európskej únie v oblasti životného prostredia. Dôraz sa kladie na úlohy Komisie, Rady a Európskeho parlamentu. Manuály toho druhu, akým je ten pre kapitolu 27, by zrejme prišli veľmi vhod aj pri prístupovom angažovaní sa na iných z celkových 35 kapitol. Hlavne v prípade tých, ktorých otvorenie sa očakáva medzi prvými. Preto na všetko, čo si budú žiadať rokovania, v podstate treba už dnes seriózne myslieť a naplno a vážne sa chystať. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia a choroby sóje (1) Ing. Ján Tancik, PhD. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

orasty sóje sú napádané rôznymi druhmi fytofágov počas celej vegetácie – od sejby až po žatvu. V literatúre sa uvádza, že okolo 700 druhov fytofágov sa môže živiť na sóji, ale iba malá čiastka z nich zapríčiňu-

hov nosánikov: – dlhánik kukuričný (srb. kukuruzna pipa) – Tanymecus dilaticollis; – dlhánik burinový (srb. siva repina pipa) – Tanymecus palliatus; – rôzne druhy listárikov (srb. male lisne pipe) – druhy z rodu Sitona: listárik čiarkovaný – Sitona lineatus; – potemník pieskový (srb. peščar) – Opatrum sabulosum;

Bažant najviac ohrozuje okraje porastov je hospodársky významné straty na úrode. V Srbsku je ten počet omnoho menší, zaznamenaných bolo len okolo 90 fytofágov. Vysiate osivo môžu zničiť rôzne druhy vtákov, najmä holuby, bažanty, vrany a iné druhy. Naklíčené osivo v pôde napádajú drôtovce a larvy kvetárok, najmä kvetárky všežravej Delia platura. Podzemné časti najmä mladých rastlín napádajú: – larvy kováčikov (srb. skočibube), drôtovce (srb. žičari) – čeľaď Elateridae; – larvy chrústov – pandravy (srb. grčice) – čeľaď Scarabaeidae; – larvy listárikov (srb. male lisne pipe) – druhy z rodu Sitona; – húsenice rôznych druhov siatic (srb. podgrizajuće sovice) – čeľaď Noctuidae: siatica oziminová (srb. ozima sovica) – Agrotis segetum, siatica panónska (srb. proletnja sovica) – Euxoa temera. Vzchádzajúce mladé rastliny poškodzujú imága rôznych dru-

– svrček (srb. strpski popac) – Acheta deserta. Okrem škodcov z triedy hmyz v tomto období sú významní škod-

Havran čierny covia aj vtáky: holuby, vrany, bažanty a tiež hlodavce: chrček obyčajný – Cricetus cricetus, hraboš poľný (srb. volucharica) – Microtus arvalis a tiež zajac poľný – Lepus capensis. Treba pripomenúť, že hlodavce škodia počas celej vegetácie, ale najväčšie škody zapríčiňujú v čase vzchádzania porastu.

Počas vegetácie nadzemné časti, najmä listy a puky, napádajú roztoče z čeľade Tetranichydae, niektoré druhy vošiek a larvy motýľov z čeľade Noctuidae, a to: – mora gama – Autographa gamma; – mora kaustová – Mamestra Vrana sivá brassicae; – mora bavlníková – Helicoverpa armigera; – babôčka bodliaková (srb. stričkov šarenjak) – Vanessa cardui. Kvety sóje poškodzujú bzdochy a strapky. Struky a semená sóje poškodzujú bzdochy: – bzdôška lucernová – Adelphocoris lineolatus a bzdôška obyčajná – Lygus rugulipennis; – húsenice motýľov – mora bavlníková a vijačka sójová – Etiella zinckenella. Z uvedeného zoznamu škodcov vidíme, že je málo špecializovaných škodcov. Oveľa väčší význam majú nešpecializovaní polyfágni škodcovia. Najvýznamnejšími škodcami sóje v strednej a juhovýchodnej Európe sú roztoče a hlodavce. Z roztočov sú to druhy z čeľade Tetranychidae: roztočec chmeľový – Tetranychus urticae a v juhovýchodnej Európe Tetranychus atlanticus. Z hlodavcov najvýznamnejší sú: chrček obyčajný – Cricetus cricetus, hraboš poľný (srb. voluharica) – Microtus arvalis a zajac poľný – Lepus capensis. V tomto seriáli si povieme o významnejších škodcoch sóje, ktorí sa v posledných rokoch prejavili vo zvýšenom počte a výskyte.

ŠKODCOVIA, KTORÍ POŠKODZUJÚ VYSIATE A NAKLÍČENÉ OSIVO Vysiate osivo môžu zničiť rôzne druhy vtákov, najmä holuby, bažanty, vrany a iné druhy. Naklíčené osivo v pôde napádajú larvy kováčikov – drôtovce a larvy kvetárok, najmä kvetárky všežravej Delia platura. VTÁKY – ŠKODCOVIA SÓJE Vtáky škodia na sóji v dvoch obdobiach: na jar v čase sejby a vzchádzania rastlín a v druhej polovici leta až do konca vegetácie. Na jar, po sejbe sóje, ale aj iných plodín, niektoré druhy vtákov vyžierajú napučané klíčiace semená a vyzobávajú tiež klíčiace rastliny. Týmto spôsobom sa znižuje počet rastlín na jednotku plochy. Väčšinou vyhrabávajú semená jedno po jedno v rade, konzumujú aj nevyklíčené a vyklíčené semená. Rady konzumujú aj vzchádzajúce rastliny, a to najmä vo fáze kotiledónnych listov. Percento zničených semien môže byť aj viac ako 50 %, čo má za následok nedostatočný počet rastlín a porast sa musí preorať a znovu zasiať, čo výrazne zvyšuje náklady. Takto škodia nasledujúce druhy: bažanty, holuby, havran čierny (srb. gačac), vrana obyčajná (srb. siva vrana), hrdlička záhradná (srb. gugutka) a iné. Bažanty najviac ohrozujú okraje porastov, kým holuby stred poľa. Holuby a hrdličky sú aktívne ráno a neskoro popoludní. Zvýšené škody sú pri skorej alebo veľmi neskorej

31. 1. 2015 • 05 /4632/ sejbe, tiež keď je vykonaná agrotechnika na zlej úrovni a keď je veľa osiva na povrchu pôdy. Aj keď je chladné a daždivé počasie, ktoré neumožňuje intenzívny rast rastlín a rýchly prechod do fáz, ktoré nie sú atraktívne pre vtákov. Najohrozenejšie sú aj porasty v blízkosti lesíkov, v ktorých hniezdia kolónie vtákov. Druhé obdobie, v ktorom vtáky zapríčiňujú škody na sóji, je v druhej polovici vegetácie od začiatku vytvárania semien až do samotného zberu. V tomto období sa vtáky živia dozrievajúcimi a zrelými semenami. Vyzobávajú semená, a pritom oveľa väčšie množstvo semien roztrúsia, ako skonzumujú. Väčšie škody sú na malých parcelách a na tých, ktoré sú v blízkosti dedín. Obyčajne sú viac poškodené okraje polí ako stred porastov. Týmto spôsobom škodia tieto druhy vtákov: holuby, hrdlička poľná (srb. grlica), hrdlička záhradná (srb. gugutka), havran čierny (srb. gačac), straky, škorce a iné.

re sa uvádza, že ako preventívne opatrenie proti škodám, ktoré zapríčiňujú vtáky na jar, je aj včas urobená podmietka a následne hlboká orba. Takto sa vtákom ponúka možnosť stravovania rôzny-

Hrdlička záhradná je aktívna ráno a neskoro popoludní mi druhmi hmyzu žijúceho v pôde a keď sa na túto potravu zvyknú, menej sa živia vysadeným osivom. Významné opatrenie na zní-

Straka

31. 1. – 7. 2. 2015

POČASIE

OCHRANA Znížiť škody, ktoré spôsobujú vtáky v porastoch sóje, môžeme kombináciou viacerých opatrení a najmä agrotechnických, mechanických a chemických. V literatú-

skôr do vývojových fáz, ktoré sú menej atraktívne pre vtáky. Jedným menom tieto opatrenia nazývame správna agrotechnika, kde patrí okrem kvalitnej predsejbovej prípravy, sejby aj optimálne hno-

ženie škôd od vtákov na jar je aj sejba v optimálnom termíne a do optimálnej hĺbky. Škodlivosť vtákov v jarnom období znižujú aj všetky agrotechnické opatrenia, ktoré urýchľujú rast a vývoj mladých rastlín, a tak prechádzajú

jenie a zavlažovanie. Na plochách, ktoré sú v blízkosti väčších kolónií vrán, treba pri sejbe použiť väčšiu dávku osiva. Na zníženie škôd, ktoré spôsobujú vtáky koncom vegetácie, veľmi významný je skorý a rýchly zber úrody, pravda, ak sa to dá, lebo každým dňom Škorec obyčajný meškania žatvy sa škody zvyšujú. Odháňaním vtákov použitím zvukových a svetelných efektov sa tiež dá znížiť škodlivosť. Využívajú sa rôzne spôsoby (streľba z pušiek, streľba z plynových diel). V súčasnosti sa používajú sofistikované prístroje, ktoré vysielajú rôzne nahrané zvuky, ktoré sú kombináciou zvukov poraneného vtáka, výstražných krikov vtákov a hlasu predá-

torov. Optické plašiče na vtáky v podobe špirál sú natreté dúhovou farbou. Používajú sa aj vyradené DVD disky, ktoré sa pripevnia na nejakú tyč nad porast. Tieto optické plašiče nemajú dlhú účinnosť, lebo pomerne inteligentné vtáky si rýchlo na ne zvyknú. Škody na začiatku vegetácie spôsobené vtákmi môžeme znížiť morením osiva prípravkom Mesurol FS-500 (aktívna látka metiokarb), ktorý má odpudzujúci repelentný účinok na vtáky. Používajú sa 2 litre prípravku na 100 kg osiva. Tento prípravok je registrovaný na morenie osiva kukurice, repky olejovej a slnečnice. Okrem repelentného účinku na vtákov má aj insekticídny účinok na pôdnych škodcov, najmä na drôtovce. NAMIESTO ZÁVERU Treba povedať, že vtáky môžu byť nielen škodlivé, ale aj užitočné. Vtáky majú dôležitú úlohu

v prirodzenej regulácii škodlivého hmyzu a hlodavcov v poľnohospodárstve. Vedci uvádzajú, že 250 miliónov rôznych druhov vtákov zničí ročne škodlivý hmyz o hmotnosti 50 000 ton. Vtáky požierajú hmyz na rastlinách, ale aj z povrchu pôdy a dokonca aj pôdnych škodcov priamo z pôdy.  (foto: z internetu)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | 6˚

-2˚ | 7˚

-1˚ | 5˚

-3˚ | 5˚

-1˚ | 5˚

-2˚ | 4˚

-2˚ | 3˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINÁRSTVO

Pestovateľská sezóna začína už vo februári Ľubica Sýkorová

ak, a máme tu február. Aj keď podľa teplého počasia v januári by sme mohli povedať, že sa už blíži jar, tento mesiac môže ešte prekvapiť. Obyčajne február patril medzi mesiace s najsilnejšími mrazmi a slnečnými dňami. Kvôli veľkým teplotným výkyvom by sa zelenine vonku príliš nedarilo, no na sezónu sa môžeme pripravovať aj inak. Za priaznivého počasia sa môžeme venovať ošetrovaniu pôdy, bez ktorej by sme nemohli jarné práce vôbec začať. V dostatočnom predstihu pred výsevom prihnojíme záhony vyzretým kompostom a podľa pH pôdy aj vápencom alebo kostnou múčkou. Na rovnomerné prehriatie a zároveň na ochranu proti náhlym mrazom poslúži tenšia vrstva mulčovacej kôry alebo iného vhodného materiálu. Vonkajšie záhony môžeme prikryť aj lisovanou geotextíliou. Ak máme kompost, s najväčšou pravdepodobnosťou ho bude treba poprehadzovať a podľa možnosti zaliať močovkou. O tom, či je už skutočne dobre rozložený a má neutrálnu reakciu, sa presvedčíme pomerne jednoduchým spôsobom za pomoci semienok žeruchy. Misku alebo plytký kvetináč naplníme kompostom, do ktorého vysejeme žeruchu. Ak nám vzídu rovné sýtozelené rastlinky, kompost je dostatočne vyzretý a môžeme sa pustiť do prehadzovania. Naopak, žlté a pokrivené rastlinky nás upozorňujú, že máme kompost ešte nechať odležať. Od poslednej dekády mesiaca až do polovice marca zakladáme parenisko. K najvhodnejšiemu materiálu stále patrí čerstvý konský hnoj, ktorý sa však v dnešnej dobe veľmi ťažko zháňa. Ako náhradné (aj keď menej účinné) riešenie môžeme použiť rôzny organický odpad, napríklad staré

seno, slamu alebo lístie. Tento materiál musí byť však dostatočne vlhký, a preto ho po naplnení do pareniska poriadne pokropíme, najlepšie teplou vodou. Do zmesi je tiež možné zamiešať králičie bobky, ktoré možno zoženieme ľahšie. Rovnako dobre nám poslúži hnoj od oviec alebo kôz. Kravský hnoj nemá zmysel do pareniska pridávať, pretože je málo výhrevný. Za celkom nevhodný sa považuje svinský hnoj. Parenisko urobíme tak, že vyhĺbime asi 40 – 60 cm hlbokú jamu a odizolujeme postranné steny. Čerstvý konský hnoj (alebo iný materiál) navŕšime asi v 20-centimetrovej vrstve do jamy a prikryjeme rovnako hrubou vrstvou zeminy. KEDY ZAČÍNAME VYSIEVAŤ? Len čo nám parenisko začne hriať, môžeme sa pustiť do vysievania. Niekoľko dní pred samotným výsevom by sme mali parenisko za pekného počasia pravidelne a poriadne vetrať. V tomto čase obvykle vysievame skorú zeleninu alebo druhy s dlhým vegetačným obdobím. V prvej polovici mesiaca je to obvykle zeler, šalát a karfiol, v druhej časti potom kapusta, kel, kaleráb, zeler

stopkový a cibuľa na predpestovanie sadeníc na jarnú výsadbu. Každý druh zeleniny vyžaduje inú teplotu na klíčenie. Plodovej zelenine vyhovuje 25 °C, hlúbovinám 18 – 20 °C, šalátu okolo 20 °C. Po vyklíčení na jeden týždeň treba znížiť teplotu približne o 10 °C. Výnimkou je kaleráb, pri ktorom teplota pod 10 °C spôsobí vybiehanie do kvetu. Dôležitý je aj svetelný režim. Ak máme možnosť priesady prisvetliť, zabránime ich vyťahovaniu a následnej krehkosti. Priesady sa môžu vyťahovať aj

neskôr, keď pod vplyvom slnka teplota v skleníku stúpne. Tomu sa dá zabrániť vetraním. Pravidelne zavlažujeme vodou s teplotou o 2 – 5 °C vyššou, ako je teplota substrátu. Netreba zabudnúť, že prevenciou proti chorobám je použitie kvalitného osiva, či už moreného, alebo inkrustovaného, a dezinfikovaný substrát. Ak nemáme vlastné parenisko, môžeme na pestovanie využiť aj okenný parapet. Nesmie však byť priamo pri tepelnom zdroji a za mrazivých dní by sme nemali otvárať okno. Zníženú vlhkosť v miestnosti nahradzujeme pravidelným, ale miernym kropením, poprípade rosením. Ideálne prostredie nám poskytnú rôzne malé príklopné pareniská z plastových hmôt. Potom ich ale musíme rovnako, ako pri veľkom záhradnom parenisku, vetrať, aby nedošlo k premokreniu a výskytu húb. ČO VYSIEVAME PRIAMO NA ZÁHON? V oblastiach s miernejšou klímou môžeme začať už koncom mesiaca sadiť do rozmrznutej pôdy, aj keď parenisko býva v týchto dňoch stále istejšie. Vysievať môžeme špenát, listový šalát, pór, mrkvu, cibuľu, čierny koreň, hrach a bôb. Pre istotu môžeme záhony prikryť fóliou alebo geotextíliou. Pod takouto ochranou je potom možné pestovať aj menej odolnú zeleninu, ako sú reďkovky, mrkva a cibuľa. Pri kúpe semien vyberáme odrody vhodné na jarný výsev. 

OVOCNÉ STROMY

Tvarujeme koruny stromov

Ľ. Sýkorová

o februári môžeme začať s prerezávaním ovocných stromov a kríkov. Robíme tzv. výchovné a omladzovacie rezy, to znamená, že tvarujeme korunu stromu. Skracujeme prerastené konáre, odrežeme konáre staré, napadnuté škodcami či odum-

reté. Tam, kde zrežeme väčšiu plochu, nezabudnime ranu natrieť štepárskym voskom. Ovocné druhy citlivé na mráz, ako sú kivi, broskyne či marhule, v tomto čase neorezávame. Prerezávame aj egreše, ríbezle, maliny a černice, ktoré patria k menej citlivým drevinám. Vyberáme z nich suché a vyholené prestarnuté výhonky. 

31. 1. 2015 • 05 /4632/

ZDRAVIE A MY

5 zlozvykov, ktoré ničia vaše prsia T ehotenstvo, dojčenie a každé ďalšie narodeniny spôsobujú, že v pokožke ubúda kolagén, stáva sa menej pružnou a gravitácia vyhráva. Štúdia americkej Kalifornskej univerzity navyše preukázala, že vaše prsia starnú o dva až tri roky rýchlejšie ako zvyšok vášho tela. Správnymi návykmi však môžete tento proces významne spomaliť. 1. Veľké výkyvy váhy. Drastické diéty a s nimi spojený rýchly

úbytok váhy nasledovaný opätovným priberaním, teda starý známy jojo efekt, majú na vaše poprsie ničivý efekt. Zakaždým, keď rýchlo schudnete desať kíl, a potom ich zase naberiete, budú ovisnutejšie. 2. Zradné cigarety. Negatívny vplyv fajčenia na starnutie pleti je známy už dlho. Fajčenie spôsobuje menšie prekrvenie podkožia, ktoré je potom slabšie, a koža teda voľnejšia. Logicky tak

závislosť od nikotínu neškodí len vašej pleti, ale aj prsiam. 3. Nadmerné slnenie. Nie náhodou sa všetky zrelé hollywoodske hviezdy pýšiace sa mladistvým vzhľadom vyhýbajú slnku ako čert krížu. Vystavovanie tváre slnečnému žiareniu má preukázateľný vplyv na vznik predčasných vrások a ten istý efekt má slnečný kúpeľ na poprsie, takže so slnením to nepreháňať a nikdy nezabudnúť na krém s vysokým ochranným

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Upečte si chrumkavý domáci chlieb Č i už na raňajky, desiatu alebo večeru, tento evergreen sa nikdy neobohrá. Predstavte si to: vôňa čerstvo upečeného chleba, ešte teplý chrumkavý kúsok „neba“ v ústach natretý tou najlahodnejšou nátierkou... Zopár rád pred pečením. Ak múku pred použitím preosejeme, cesto bude ľahšie a vzdušnejšie. Pri celozrnnej múke však tento krok radšej vynechávame, pretože preosiatím by sme oddelili to najdôležitejšie – klíčky a otruby, ktoré obsahujú dôležitú vlákninu. Droždie zaručuje, že cesto rýchlo narastie a bude kypré. Pri príprave kvásku je ale lepšie vyhnúť sa cukru a nahradiť ho medom alebo sladom. Lyžica medu sa používa v receptoch na tradičné talianske chleby a pizzu. Med okrem zdravšej alternatívy k cukru obohatí cesto aj po chuťovej stránke. Domáci chlieb má obrovskú výhodu v tom, že si sami môžeme zvoliť a nakombinovať prísady – bylinky, oriešky, semienka, hrozienka, sušené ovocie či ovsené vločky. Vďaka nim sa z chleba stane unikát na mieru. Presne vieme, čo sme do chleba dali, a nemusíme sa tak obávať žiadnych „umelín“.

Existuje veľa druhov chlebového cesta od mäkkého a mierne lepkavého po pevné a hladké. Cesto na chlieb s hustou štruktúrou by malo byť pevné, zatiaľ čo stredne husté cestá sa výborne hodia na pikantnejší chlieb. Kysnuté sladké cesto je mäkké a niekedy aj pomerne lepkavé. Pečenie v domácej pekárničke. Domáce prístroje na pečenie chleba nám síce neušetria čas pečenia, no zjednodušia prípravu cesta. Na rozdiel od klasickej prípravy je to krásne čistá práca viac-menej bez neporiadku. A máločo je príjemnejšie, ako zobudiť sa na vôňu čerstvo upečeného chleba – väčšina pekárničiek sa totiž dá načasovať. Večer do nej stačí naložiť potrebné suroviny, nastaviť čas a ísť si pokojne ľahnúť. Treba však pamätať na to, že väčšina ciest (aj z chlebových zmesí) potrebuje o niečo viac vody ako uvádza recept. Väčšina základných receptov počíta s troma až štyrmi hodinami na vymiesenie, kysnutie a pečenie. Keďže sa celý proces deje v jednej nádobe, odpadajú starosti s neporiadkom. Pekárnička si vystačí úplne sama, po naprogramovaní ju netreba nijako kontrolovať. 

VYUŽITIE BANÁNU V DOMÁCNOSTI – je to vynikajúca 100-percentná pleťová – do hliny okolo ruží napadnutých voškami zamaska; kopeme suchú alebo nakrájanú banánovú šupu; – dáva sa do pekáča, aby zmäklo mäso; – je to aj výborný kompost a hnojivo (šupky); – vnútornou stranou banánovej šupky pretrie– šupkou sa leští striebro a koža, napr. sedacia me listy izbových kvetín a budú lesklé; súprava. 

faktorom (minimálne 30). 4. Zlá podprsenka. Či už je to podprsenka s krajkou alebo športová, ktorú si beriete do telocvične, vždy by mala vaše prsia držať hore. Čím viac sa hýbu sem a tam, tým viac sa v kritických partiách vyťahuje koža a prsia sú priťahované zemskou príťažlivosťou. Zájdite si do obchodu s kvalitnou bielizňou a nechajte sa premerať. 5. Nevhodný tréning. V súčasnej dobe pracujú vedci na výskume, ktorý naznačuje, že na ovisnutosť poprsia neblaho vplýva aj cvičenie, pri ktorom prsia poskakujú, teda napríklad beh či aeróbne cvičenie. Skúste teda vymeniť beh za rýchlu chôdzu a do posilňovne si zaobstarať kvalitnú športovú podprsenku, ktorá nevítaný pohyb pŕs hore a dole minimalizuje. 

Ako skladovať chlieb, aby nesplesnivel?

am s čerstvým chlebom? Použite tieto triky alebo využite jednu z 5 užitočných rád. ● Čerstvo upečený chlieb, ktorý mienite zjesť v ten deň, nechajte len v papierovom vrecku. ● Ak by vám mal chlieb vydržať viac dní, uskladnite ho zabalený v utierke v drevenom alebo keramickom chlebníku. ● Zabalený chlieb nechajte vždy v originálnom balení. ● Ak je u vás príliš teplo, chlieb môžete skladovať aj v chladničke zabalený do vzdušného obalu. + 1 tip ● Ak si ho chcete odložiť na zlé časy, nakrájajte ho na krajce a zamrazte. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pomarančová torta – Sacherova Suroviny: Na cesto: 8 vajec, štipka soli, 8 lyžíc cukru, 250 g orechov, 2 lyžice múky, lyžica kakaa, 3 rebierka čokolády, 2 pomaranče; Na potretie: marhuľový lekvár; Na polevu: 3 – 4 rebierka čokolády, kúsok masla. Na ozdobu: sladká smotana alebo šľahačka Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky, pridáme štipku soli, cukor a šľaháme, kým nezhustne. Pridáme žĺtky, ešte trochu šľaháme, a potom pridáme mleté orechy, múku, kakao, 3 rebierka roztopenej čokolády. Nakoniec pridáme pomaranče (umyté a zomleté na mäsovom strojčeku) a dobre vymiešame. Vyhrnieme do vymasteného a múkou vysypaného okrúhleho plechu a pečieme asi 55 minút. Poleva: Roztopíme 3 – 4 rebierka čokolády a kúsok masla. Kým je

torta teplá, potrieme ju hrubou vrstvou marhuľového lekváru, a keď sa ochladí, polejeme čokoládovou polevou. Teplou polevou oblejeme celú tortu a necháme stuhnúť. Pred podávaním ozdobíme vyšľahanou sladkou smotanou alebo šľahačkou, ktorú si pripravíme podľa návodu na vrecúšku alebo vlastného receptu.  Recept poskytla: Anna Šimáková z Nového Sadu Foto: A. Francistyová

Rezy s čokoládou Suroviny: Na cesto: 3 vajcia, 1 hrnček práškového cukru (250 ml), pol hrnčeka oleja, 100 ml mlieka, 2 hrnčeky múky, 1 kypriaci prášok, 1 lyžica kakaa, 1 lyžica rumu, 2,5 hrnčeka pokrájaných hrušiek; Na polevu: 100 g čokolády na varenie, 70 g masla; Na posypanie: 30 g strúhanej tmavej čokolády Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vyšľaháme s práškovým cukrom. Postupne pridávame olej, mlieko, múku s kypriacim práškom, vmiešame sneh z bielkov vyšľahaný dotuha a spolu premiešame. Z cesta odoberieme 4 – 5 lyžíc, pridáme doň kakao, rum a vymiešame. Do svetlého mlieka primiešame hrušky

pokrájané na kúsky a roztrieme na vymastený a múkou vysypaný plech. Navrch cesta pomocou lyžičky dáme kakaovú časť cesta. Upečieme v rúre vyhriatej na 180 ºC. Vychladnutý koláč polejeme roztopenou čokoládovou polevou pripravenou z masla a čokolády na varenie. Po stuhnutí polevy rezy pokrájame a posypeme strúhanou čokoládou. 

Jablkovo-pudingové kocky Suroviny: Na cesto: 3 poháre polohrubej múky, 1 pohár práškového cukru, 1 vajce, 2 lyžice kyslej smotany, 1 kypriaci prášok, 2 lyžice kakaa, 250 g masla, tuk a múka na vymastenie a vysypanie plechu (1 pohár = 250 ml); 1 kg jabĺk; Na plnku: 750 ml mlieka, 3 balíčky vanilkového pudingu v prášku, 5 lyžíc cukru Takto sa to podarí: Múku, práškový cukor, vajce, kyslú smotanu, kypriaci prášok, kakao a rozpustené maslo spracujeme na cesto. Cesto rozdelíme na dve časti. Jednu časť rozvaľkáme na pomúčenej doske a prenesieme na vymastený,

múkou vysypaný plech. Na cesto poukladáme očistené jablká nakrájané na štvrtky. Plnka: Z mlieka, vanilkových pudingov a z cukru uvaríme puding obvyklým spôsobom. Horúci puding roztrieme na jablká a prikryjeme druhou časťou rozvaľkaného cesta. Koláč vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a upečieme. 

Roláda z bravčovej sviečkovice Suroviny: 1 bravčová sviečkovica (asi 500 g), 1 citrón, 4 – 5 lyžíc nasekaného rozmarínu, 2 lyžice sušenej šalvie, 12 strúčikov cesnaku, 12 plátkov šunky, 1 – 2 veľké cibule, soľ, mleté čierne korenie, olivový olej Takto sa to podarí: Do misky nastrúhame citrónovú kôru, pridáme najemno nasekaný rozmarín, sušenú šalviu a prelisované strúčiky cesnaku. Zamiešame. Bravčovú sviečkovicu umyjeme, osušíme kuchynskou papierovou utierkou a rozkrojíme ju na plát. Podľa potreby ľahko naklepeme. Z oboch strán osolíme, okoreníme a potrieme bylinkovou zmesou. Mäso zrolujeme a obalíme v plátkoch šunky. Zaviažeme kuchynským špagátikom, aby roláda držala pokope. V panvici vhodnej aj do rúry rozohrejeme olej a na strednej teplote roládu opekáme zo všetkých strán asi 12

minút. Vyberieme na tanier. Do panvice pridáme cibuľu nakrájanú na kolieska, krátko opečieme a zalejeme 150 ml vody. Necháme zovrieť. Rúru vyhrejeme na 170 °C. Roládu vrátime do panvice (s cibuľou) a vložíme do vyhriatej rúry. Pečieme 50 minút. Priebežne polievame šťavou. Udusenú roládu spolu s cibuľou vyberieme. Roládu necháme na doske odstáť asi 20 minút, aby sa lepšie krájala. Kým roláda chladne, do panvice pridáme šťavu z polovice citróna a tekutinu na sporáku zredukujeme na polovicu. Na servírovací tanier dáme cibuľu, zalejeme ju šťavou z panvice a rozložíme plátky rolády.  zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 385 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Štartovali naplno PRVÁ SCHÔDZA NOVÉHO ZLOŽENIA VPV NRSNM

Jasmina Pániková

o vymenovaní predsedov a členov výborov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktoré sa uskutočnilo na decembrovom zasadnutí rady, pravdaže, nasledujú prvé zasadnutia novozaložených výborov. Ako prvý v pondelok 26. januára zasadal Výbor pre vzdelávanie, v čele ktorého je v tomto mandátnom období Ján Brna, pokým je koordinátorkou výboru PaedDr. Svetlana Zolňanová. Predseda výboru informoval členov o stretnutí predsedov výborov pre vzdelávanie a koordinátorov národnostných rád s predstaviteľmi Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja, na ktorom boli oboznámení s úlohami poverenými ministerstvom vzťahujúcimi sa na formovanie komisií a odborných tímov, ktoré budú

mať na starosti Pavel Rohárik, predsedom Komisie pre vysokoškolské vzdelávanie aj naďalej bude S. Čelovský, predsedníčkou Komisie pre vydávanie učebníc bude Gabriela Gubová a Komisiu analyzovať Akčný plán stratégie pre odborné zdokonaľovanie menšinového vzdelávania. Ako bude viesť S. Zolňanová. predseda Brna poveNapriek tomu, že sa dal, očakávali, že sa do toto zasadnutie konavypracovania stratégie lo v januári, odznela aj budú aktívne zapájať, informácia o termínoch že sa najprv formusúťaží zo slovenského jazyka, medziobecných je tím, ktorí zhotoví a republikových, ktoré určité návrhy na vypracovanie Akčného budú v apríli, resp. v máji. plánu. Medzitým, ako Medziobecná súťaž pre povedal, Akčný plán sa školy v Pivnici, Silbauž naplno vypracúva ši, Laliti a v Selenči sa a svoje návrhy mohli uskutoční v Silbaši, príp. podať na uvedenom v Pivnici, súťažiaci z bastretnutí. Do tohto nátskych škôl prídu na tímu navrhli a schválili súťaž do jánošíckej školy, Samuela Čelovského, zo sriemskych do Starej Tatianu Naďovú a S. Pazovy, pokým sa súťaž Nový predseda VPV Ján Brna Zolňanovú. pre žiakov z Hložian, KulV minulom mandát- v spoločnosti koordinátorky výboru Svetlany pína, Kysáča a B. Petrovca Zolňanovej nom období určité kouskutoční v Kulpíne. Remisie VPV nemohli samostatne rečou. Komisiu pre predškolské publiková súťaž pre školákov je rozhodovať. Z toho dôvodu vzdelávanie bude viesť Božena naplánovaná na 21. máj v Padine, predseda výboru navrhol, aby Levárska, ktorá je aj predsedníč- pokým sa súťaž pre stredoškolása vymenovali iba vedúci komisií, kou Združenia vychovávateľov, kov uskutoční v Petrovci, avšak príp. tímov a o otázkach, ktoré Komisiu pre stredné školy bude dátum zatiaľ nie je spresnený.

ČASOPIS DOLNOZEMSKÝ SLOVÁK

Zmenšil formát Juraj Bartoš

asopis Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku Dolnozemský Slovák v tomto roku jubiluje: naplnia sa totiž dve desaťročia nepretržitého vychádzania po obnovení, t. j. na obzore je jeho celkove už 35 ročník. Prednedávnom sa nám do rúk dostalo vlaňajšie dvojčíslo 1 – 2 Dolnozemského Slováka, ktoré vyšlo na zmenšenom formáte (rovnakom ako náš Nový život). Pozorované dvojčíslo DS sa začína úvodníkom Čo po sebe zanecháme z pera hlavného a zodpovedného redaktora Ivana Ambruša. Autor podčiarkuje, že vydávanie spoločného časopisu Dolnozemský Slovák „bol tým prvotným impulzom pre hľadanie nových spôsobov spolupráce“. Anna Rău-Lehotská v článku Historické aspekty života • KULTÚRA •

dolnozemských Slovákov informuje o medzinárodnej konferencii (vlani v Nadlaku). Je tiež autorkou príspevku Cena Ondreja Štefanka 2014, ktorá sa dostala do rúk troch laureátov: Kulpínčanovi žijúcemu na Slovensku – docentovi PhDr.

mali na starosti určité komisie, aby sa rokovalo s už založenými združeniami, aktívmi či asociáciami. Vedúca Komisie pre základné školy bude T. Naďová, ktorá je súčasne predsedníčkou Aktívu riaditeľov základných škôl so slovenskou vyučovacou

Michalovi Babiakovi, PhD., Nine Holej z USA a Kataríne Melegovej-Melichovej, aktuálnej predsedníčke Matice slovenskej v Srbsku. Pod príležitostné texty, spomienky a úvahy o diele Anny Ištvánovej, hybnej to sily spolupráce dolnozemských Slovákov, ktorá nás vlani opustila, napísali: Ivan Miroslav Ambruš, Michal Lásik, Igor Furdík, Mária Katarína Hrkľová, Pavol Beňo, Pavel Hlásnik a Bianca Uncová, Katarína Melegová-Melichová, Alžbeta Uhrinová a Alžbeta Račková. V uplynulom roku sa rumunskí Slováci rozlúčili s profesorom Michalom Tuškom a príspevky o ňom napísali Ivan Miroslav Ambruš, ako i Bianca Uncová a Pavel Hlásnik. V pokračovaní Miroslav Demák píše o slovenskom divadle v Starej Pazove po 1. svetovú vojnu a Marianna Melegová-Bajczerová informuje o slovenskom ochotníckom divadle v Slovenskom Komlóši. Autorom textu Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku je Dušan Kunovac. Dielo Ondreja Štefanka (1949 – 2008) v príspevku Podoby

historizmu v básnických dielach kacíra nadlackého sprítomnil Patrik Šenkár. O výstave Nadlak vo fotografiách Andreja Lehotského informuje Ivan Miroslav Ambruš a tu sú aj príhovory, ktoré pri otvorení výstavy povedali Pavel Hlásnik a Dušan Vanko. Po dvoch pohľadoch na čabianske kalendáre (Jána Kukučku a Gabriely Hamranovej) nasleduje príspevok Annamárie Boldockej-Grbićovej, v ktorom hľadá paralely v tvorbe Viery Benkovej a francúzskej spisovateľky, scenáristky a režisérky Marguerity Durasovej. Číslo uzavierajú tri recenzie. Etela Farkašová sa zmieňuje o knihe Dalimíra Hajka Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna, Katarína Maruzsová-Šebová si posvietila na Jabloň Zoltána Barkányiho Valkána a o 30. čísle ročenky Slováci v zahraničí píše Zuzana Pavelcová. Zmenšením formátu sa časopis Dolnozemský Slovák, podľa našej skromnej mienky, stal praktickejším, útulnejším a bližším k čitateľovi. Ešte keby si tak prerazil cestu k širšej čitateľskej obci...

5 /4632/ 31. 1. 2015

Kultúra DIVADELNÝ VÍKEND

Pivnica – Petrovec – Pazova Jaroslav Čiep

dňoch štvrtého januárového víkendu, teda od 23. do 25. januára 2015, Petrovec dýchal divadelnými pľúcami, alebo sa aspoň pokúsil o to. Divadlo VHV sa podujalo organizovať P3 Zimný divadelný víkend v Petrovci. V piatok večer sa petrovskému obecenstvu predstavili Pivničania z Ochotníckeho divadla Janka Čemana hrou Kto z koho v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. V sobotu v rovnakom čase

predstavení, teda K. Mišíkovej-Hitzingerovej, ktorú režijne podpisuje Hana Tanciková, režisérka debutantka v petrovskom Divadle VHV. V nedeľu na javisko Slovenského vojvodinského divadla zavítali ochotníci Slovenského divadla VHV zo Starej Pazovy s inscenáciou románu Mila Urbana Živý bič v réžii Aničky Balážovej. Urbanov Živý bič ako inšpirácia Pazovčanom

vista Ján Kmeťko povedal, že asi ide o ich posledné predvedenie tejto hry, a k tomu zhodnotil divadelný víkend: „V Petrovci sa nám hralo výborne a teším sa z možnosti na jednom mieste stretnúť sa s kolegami z iných prostredí. Zároveň sme sa oboznáNa záver petrovskej inscenácie Hore nohami

svoje najnovšie predstavenie, ktoré premiérovo uviedli 30. decembra, reprízovo zahrali domáci divadelníci pod strechou Divadla VHV. Hore nohami je súčasná hra rovnakej autorky, ako v pivnickom

„Tento divadelný víkend je v podstate prvá tohtoročná akcia, ktorou zahlasujeme oslavy 150 rokov divadla v Petrovci. Tie si náležite pripomenieme v roku 2016,“ povedal nám vedúci petrovského Divadla VHV Ján Černák a dodal: „Zaumienili sme si zavolať do Petrovca predstavenia našich kamarátov z vlaňajšej produkcie, ktoré postupne začnú zanikať. Pazova a Pivnica prejavili ochotu prísť k nám s predstaveniami, a preto z toho vzniklo aj pomenovanie P3, ktoré symbolizuje iniciálky osád troch účinkujúcich divadiel.“ Keď ide o Pivničanov a predstavenie Kto z koho, dlhoročŠtyria pivnickí herci postačili na určenie Kto z koho ný divadelný akti-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mili s novinkami, čo sa kde robí. V poslednom čase z ekonomických dôvodov tento druh kamarátenia akosi vystáva. Zimné obdobie vždy bolo určené na stretávanie sa divadelníkov a aj na to, aby si pozreli, kto sa s čím pasuje a navzájom sa podporili.“ Foto: J. Čiep a z archívu

OZNÁMENIE Z ODDELENIA SLOVAKISTIKY FF UNS

Kurzy slovenčiny ako cudzieho jazyka

a Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade sa od februára t. r. bude vyučovať slovenčina ako cudzí jazyk, začiatočná úroveň (A1, A2, B1 a B2). Kurzy slovenčiny organizuje Centrum pre jazyky Filozofickej fakulty a sú určené pre všetkých občanov, ktorí majú záujem. Zápis do jednotlivých skupín sa začal 19. januára a bude trvať do 20. februára 2015. Výučba bude prebiehať počas letného semestra akademického roku 2014/15. Prednášateľky na kurzoch slovenčiny sú asistentky na Oddelení slovakistiky Mr. Zuzana Týrová a Ma. Jasna Uhláriková. Centrum pre jazyky zároveň organizuje aj previerku cudzích jazykov a jazykov národnostných menšín, tzv. lektorské skúšky. Preto

sa kurz slovenčiny odporúča predovšetkým učiteľom v školách so slovenským vyučovacím jazykom, ktorí slovenčinu ešte neovládajú a budú potrebovať potvrdenie o znalosti slovenčiny. Okrem slovenčiny Centrum pre jazyky ponúka aj kurzy angličtiny, nemčiny, taliančiny, francúzštiny, španielčiny, japončiny, ruštiny, rumunčiny a rusínčiny, ako aj kurzy dikcie, tvorivého písania poézie a prózy a pravopisnej normy srbského jazyka. Ďalšie informácie o zápise, cenách jednotlivých kurzov a výučbe sa nachádzajú na internetovej stránke Filozofickej fakulty: http://www.ff.uns.ac.rs/fakultet/ fakultet_centar_za_jezike.htm. Informácie poskytuje aj Oddelenie slovakistiky FF UNS. • KULTÚRA •

PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADLA V KULPÍNE

Soľ nad zlato učarilo divákom Katarína Gažová

ultúrno-umelecké stredisko Zvolen po rokoch potešilo obecenstvo detským predstavením. Divadelná odbočka – Detské divadielko pôsobiace pri KUS v nedeľu 25. januára, keď meniny oslavovali Pavlovia, predviedla premiéru divadelnej hry, založenej na motívoch známej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského Soľ nad zlato. Scenár pre túto páčivú hru napísala a jej réžie sa ujala Monika Necpálová zo Slovenska. Detské predstavenie nevzniklo na kulpínskych divadelných doskách náhodou, ale pri príležitosti 110. výročia (1904 – 2014) divadla v Kulpíne. Predtým ako sa pustili do prípravy divadelného predstavenia pre deti v KUS Zvolen, vlani usporiadali štyri mesiace hereckých dielní pre budúcich malých hercov. Bola to vlastne malá kulpínska škola divadla, ktorá, ako sa na premiére potvrdilo, priniesla pozoruhodné výsledky. Príbeh staručkého kráľa, ktorý chce svoje kráľovstvo nechať jednej zo svojich troch dcér, kulpínski mladučkí herci podali veselo, roztopašne a vtipne. Keď najmladšia dcéra Maruška vyhlási pred svojím oteckom kráľom, že ho miluje ako soľ, vyženú ju z krajiny. Po čase sa v kráľovstve minie soľ a celá krajina sa valí do záhuby. Maruška, jemnocitné dievčatko, od dobrej starenky z odľahlej krajiny, ktorá ju prichýli, dostane hrudu soli. Vracia sa do krajiny svojho otecka a prinesie soľ, z ktorej nikdy neubúda, a tak krajinu navždy zachráni a stane sa jej kráľovnou. Divadelnú hru Soľ nad zlato zahrali mladučkí kulpínski herci: Andrej Zelenák – kráľ, Sergej Šimo – minister, Ivan Jagoš – veštec, Daniela Šimová – Maruška, najmladšia princezná, Lucia Babiaková – Bohdana, prostredná princezná, Ivana Zorňanová – Radana, najstaršia • KULTÚRA •

Kráľovi radili dvorný šašo, minister, aj veštec...

princezná, Nataša Králiková, starenka, Nada Čubrilovová – bubeníčka, Nataša Dobrovoľská

– smutný šašo, Marián Šimo – veselý šašo, Monika Detková – kuchárka. Príbeh na kráľovskom

dvore obecenstvu rozpovedali: Elvíra, slúžka na kráľovskom dvore, ktorú hrala Nataša Králiková, a šibal Jakub, ktorého stvárnil Vladimír Zima, ktorý sa zároveň hrou na harmonike postaral o hudbu v predstavení a veselú náladu. Originálne kostýmy, ale jednoduché, vypracovali Milina Ďugová-Krnáčová a Hana Zelenáková. Na predstavení pracovali svetlári Petar Arsenović a Miro Horvát a scénu pripravili Samuel Vrbovský a Miroslav Gaža. Manažérom detského divadla je Michal Čiliak. Diváci naplnili sieň Domu kultúry v Kulpíne a spoločnú snahu tvorcov vydarenej detskej hry odmenili nejedným štedrým potleskom.

NOVINKA V SVD

Farebná rozprávka pre batoľatá J. Čiep

sobotu 24. januára na javisku Slovenského vojvodinského divadla na malej scéne sa po prvýkrát v Petrovci hralo predstavenie pre batoľatá a ich rodičov pod názvom Farebná rozprávka alebo v origináli po srbsky Šarena priča, s ktorým do Petrovca pricestovali herci Teátra v plienkach Detského divadla zo Subotice. Korene bábkového divadla v Subotici siahajú až do roku 1934 a o dvadsať rokov neskôr tam vzniklo profesionálne divadlo. Odvtedy Subotičania v oblasti detského divadelníctva zožali veľa ocenení. V súčasnosti svoje predstavenia okrem po srbsky hrávajú po maďarsky a chorvátsky, čím sú jedineční

v našej krajine. V rámci Teátra v plienkach chystajú predstavenia pre batoľatá a pre deti vo veku do 36 mesiacov. Tak aj vo Farebnej rozprávke viac gestami, mimikou, za pomoci spevavých detských hier a s využitím rekvizít

bábkových a scénických sa herci pokúsili animovať zoskupené detičky, ktoré po predstavení mali možnosť aj sami vliezť do rozprávkových chalúpok alebo poháňať vláčik a spoločne sa zahrať Kolo, kolo mlynské...

5 /4632/ 31. 1. 2015

Kultúra S VLADIMIROM KERKEZOM, RIADITEĽOM STREDISKA PRE KULTÚRU STARÁ PAZOVA

Bohatá ponuka kultúrnych programov Anna Lešťanová

roku za nami zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova organizovali až 170 programov, ktoré si pozrelo vyše 30-tisíc návštevníkov. Ako uviedol Vladimir Kerkez, riaditeľ strediska, s vlaňajšou realizáciou kultúrnych programov je veľmi spokojný, lebo všeobecne ťažká ekonomická situácia v nemalej miere zasiahla i kultúrnu oblasť. Predsa v roku 2014 v Stredisku pre kultúru Stará Pazova kvitujú bohatú ponuku kultúrnych programov. Organizovali 33 detských predstavení (počas Detského týždňa a ako darček deťom a žiakom k 1. septembru a novoročným sviatkom) a 43 ochotníckych divadelných predstavení. V Starej Pazove v rámci zahraných 10 profesionálnych predstavení vystúpili na potešenie obecenstva i známi herci, napr. Miodrag Mandić-Manda, Andri-

ja Milošević, Marinko Madžgalj, Branislav Lečić, Danica Maksimovićová, Milan Kalinić, Ljiljana Blagojevićová. V pekne upravenej galérii SpK milovníci výtvarného umenia si pozreli až 11 výstav, kým v aule divadelnej sály v roku 2014 usporiadali o jednu výstavu viac. Spolu bolo 23 výstav. V ponuke boli i večierky autorských filmov a takýchto programov bolo 21. Konali sa tak v aule divadelnej sály, ako i na nádvorí pred budovou divadelnej sály. Staropazovské Stredisko pre kultúru v spolupráci s ostatnými tamojšími združeniami usporiadalo v roku za nami 12 programov. „Mali sme i 24 koncertov – klasickej, zábavnej a tradičnej hudby. Okrem iných v Starej Pazove hosťovali známe skupiny Legende, Frajle, Slovenský umelecký ľudový kolektív (SĽUK) zo Slovenska, Nevski kvartet, Etno saund Srbija....“ povedal o. i. náš spolubesedník a dodal, že Stará Pazova, a tým i Stredisko pre kultú-

ru organizovalo, resp. bolo spoluorganizátorom až 13 festivalov a prehliadok Vladimir Kerkez (obecné prehliadky recitátorov, divadelnej tvorby, výtvarného umenia, oblastné prehliadky folklórnej tvorby, pokrajinskú prehliadku ochotníckych divadiel Vojvodiny, festival jednominútového filmu, Vidovdanské stretnutia, festival Steline dni, detskú divadelnú prehliadku 3 x Ď, Rozospievaný Sriem, Mini-tini fest, Memoriál Juraja Ondríka. Podľa slov V. Kerkeza Stredisko pre kultúru Stará Pazova v roku za nami malo výnimočnú spoluprácu s lokálnou samosprávou, čiže zakladateľom a všetkými ostatnými inštitúciami a ustanovizňami, ktoré pôsobia na území Staropazovskej obce. Na obojstrannú spokojnosť tesne spolupracovali

V PADINSKOM DOME KULTÚRY MICHALA BABINKU

Vytrvalosťou čelia zime Anička Chalupová

nohé dvere na kultúrnych domoch sú počas zimy zavreté. Ochotníci Domu kultúry Michala Babinku v Padine a ich vedúci sa napriek chladným miestnostiam občas stretajú a plánujú aktivity na nastávajúce obdobie. Dom kultúry v Padine je už viac ako päťdesiat rokov nositeľom takmer všetkých kultúrnych dianí v osade. Podľa slov Andreja Tomeka, úradujúceho riaditeľa DK, toho času okrem literárnej a divadelnej sekcie pod strechou DK usilovne pracujú insitní maliari a členovia hudobno-folklórneho súboru. Diev-

www.hl.rs

čenskú a mužskú sie bude trošku spevácku skupinu, prajnejšie, chceli ako aj dvanásťčlenby sme z vlastný slovenský ľudový ných prostriedorchester totiž vedie kov a za pomoci hudobník Janko Tofinančnej podpomek, pokým s mlary obce upraviť dou folklórnou skumiestnosti galérie pinou začal pracovať a bývalej diskoLadislav Hlavatý. téky. Keď ide o – Nateraz sú podčinnosť ochotníkov, zvlášť našich mienky na skúšky v budove veľmi zlé. mladých divadelKeďže sú miestnosných nadšencov, ti chladné, ochotníci Andrej Tomek, úradujúci prípravy na obecsa zriedkavejšie stre- riaditeľ DK Michala né prehliadky sa Babinku távajú, ale aktivity na začali. Máme už bežný rok sme si už naplánovali. dobre spracovanú divadelnú Okrem prác na rekonštrukcii inscenáciu Čakanie na Godota, celej budovy DK, len čo poča- režiséra Martina Labáta, ktorá

Informačno-politický týždenník

so Zväzom ochotníkov Obce Stará Pazova a jej členkami – kultúrno-umeleckými spolkami a združeniami. Obecenstvo sa vrátilo aj do kina, ktoré je moderne vybavené a s ponukou filmového programu vždy aktuálne. Záujem pazovského obecenstva o premietanie hit filmov je čoraz väčšie. Ináč, v Stredisku pre kultúru v roku 2014 úspešne realizovali i investičné projekty, do ktorých treba zaradiť úpravu celkovej elektroinštalačnej siete v divadelnej sále, tiež výstavbu tzv. technickej izby a kino kabíny. Hodne plánov majú i na tento rok. Ich realizácia však závisí vo veľkej miere od finančných prostriedkov. na vlaňajšej Prehliadke slovenských ochotníckych divadiel v Kovačici zožala veľký úspech. Na nadchádzajúcu divadelnú sezónu plánujeme nacvičiť aj novú predlohu. Divadelníctvo v Padine istotne nezanikne, lebo záujem o toto umenie stúpa, k divadlu sa hlásia aj tí celkom mladučkí. Skúsená režisérka Milka Petrovičová plánuje nacvičiť divadelné predstavenie, do ktorého zapojí najmladších Padinčanov. Okrem prezentácie hudobnej a folklórnej činnosti na domácej pôde Dom kultúry a jeho ochotníci sa tohto roku zúčastnia na niekoľkých podujatiach nielen regionálneho charakteru, ale aj širšie. V máji budú reprezentovať Padinu na Medzinárodnom folklórnom festivale v Starej Turej. Podľa slov Tomeka zájazdov by bolo viac, keby bolo viac peňazí, ale aj tak sú celkom spokojní so svojou činnosťou. • KULTÚRA •

SPOMIENKY STAROPAZOVČANOV – ČLENOV FS KLASY

Prvýkrát v Austrálii Anna Simonovićová ostať sa na druhý koniec sveta, na iný kontinent, do ďalekej Austrálie, je príležitosť, ktorá sa nenaskytuje často. Folklórnemu súboru Klasy sa taká možnosť naskytla 18. decembra 2014, keď s folklórnym súborom SKOS Detvan z Vojlovice, tanečníkmi zo Selenče a hudobníkmi z Kovačice „odleteli“ do Melbournu. – Zvláštny a mimoriadny pocit je dostať sa po dlhej ceste letenia

taký doteraz nemali. Zvlášť na nich zapôsobilo, že sme mali orchester, – pokračuje Malko. Do Austrálie odcestovali štyri staropazovské tanečníčky, dvaja tanečníci a štyria hudobníci. Bol to ich prvý zájazd do ďalekej krajiny, kým Vojlovičania v Austrálii boli už trikrát. Práve preto tento zájazd bol pre Staropazovčanov nezabudnuteľný. – Všetko bolo prekrásne. Mali sme slnečné počasie, bolo nám až veľmi teplo. Majú nádherné

Naši tanečníci a hudobníci boli hosťami tamojšieho spolku Ľudovíta Štúra, ktorý pôsobí už 30 rokov. – Ich spolok má rozličné sekcie, FS Liptár a detský Liptarníček, orchester, združenie matiek. Organizujú početné zábavy, ako je Štefanská, maškarný a vínový bál. Pri slovenskom kostole majú Oltárny krúžok žien a veľmi úspešne spolupracujú spolok a cirkev, – hovorí huslistka Vlasta Ikerová. – Iná je kultúra, najviac na mňa zapôsobilo mesto, v ktorom sú ľudia zo všet-

na iný koniec sveta. Melbourne je obrovské mesto, ktoré na mňa hneď zapôsobilo. Ľudia, iný spôsob života, všetko bolo neobyčajné, ale rýchlo sme si zvykli, – hovorí hudobník Miroslav Malko. – Veľmi som bol prekvapený, keď sme tam prišli. Všetko je inšie, nedá sa to opísať, treba to zažiť. Mali sme dve vystúpenia, 26. decembra bola Štefanská zábava, spoločný večierok s domácim súborom, ktorý sa predstavil tancami zo Slovenska a galaprogram bol 17. januára, – vraví dlhoročný tanečník Zlatko Gašpar. – Naši Slováci pestujú svoju kultúru, tradíciu, identitu v spolku a cirkvi. Bol som príjemne prekvapený, keď som videl, ako spolupracujú. Srdečne nás prijali, veľmi sa im páčil program a hovorili, že

pláže. Boli sme na Luteránskom kempingu, je to v horách, 4 hodiny od Melbournu. Je tam prekrásna príroda, – prezrádza tanečníčka Jana Domoniová-Lakatošová, ktorej sa najviac páčili školy, lebo s domácimi študentmi si obzreli aj niektoré fakulty. – Tam je celkom inak ako u nás. Oveľa ľahšie si možno nájsť zamestnanie, ale aj samotné deti už počas strednej školy rozmýšľajú, čo budú robiť, ako si privyrobiť a tým vlastne aj pomôcť rodičom, – všimla si Jana. – Melbourne je veľmi pekné mesto, život je tam celkom iný, – dopĺňa tanečníčka Alexandra Filková a pokračuje: – Boli sme tam celý mesiac, no nám sa to zdalo veľmi krátko, rýchlo ubehlo, kým naši doma na nás netrpezlivo čakali.

kých končín sveta. Páči sa mi, ako ochraňujú prírodu, zvlášť zvieratá. Videli sme klokanov a koaly, a to nielen v zoologickej záhrade, ale aj v niektorých parkoch. – Melbourne je nádherné mesto, ale ani Sydney nie je o nič menej krásny. Melbourne je ako Nový Sad a Sydney ako Belehrad. Bola som v Sydney u sestry, ktorá tam žije. Stretnutie s ňou bolo nezabudnuteľné, veď sme sa tri roky nevideli, – prezradila tanečníčka Tatiana Hlavatá. Slza v oku sa zaleskla mnohým, keď harmonikár Igor Žolnaj zahral a zaspieval pieseň Austrália, Austrália. Hovorí: – Áno, slzy sa zaleskli v nejednom oku, tá pieseň ich dojala, lebo niektorí vôbec neboli v rodisku, odkedy odišli. Boli sme aj

• KULTÚRA •

na svadbe, naši dvaja hudobníci aj hrali. Neobyčajné mi bolo, že tam šoférujú ľavou stranou. Potrebovali sme niekoľko dní, aby sme si zvykli na leto a horúčavu, ako i časový rozdiel. Keď je tam deň, u nás je noc a opačne. – Páčilo sa mi, že si ešte stále zachovávajú zvyky a obyčaje, – hovorí tanečník Michal Opavský a prezrádza aj to, že počas Vianoc a Silvestra bolo nezvyčajne. Ich krásne domy boli ozdobené ako na filme a pekne bolo aj 1. januára na pláži. Na Silvestra na všetkých zapôsobila aj návšteva Australian openu. – Pozerali sme Nadala a Anu Ivanovićovú. Bolo prekrásne, videli sme Novaka Ðokovića, Viktora

Troického, sedeli neďaleko nás. Boli sme aj v akváriu, videli sme žralokov, – prezradila tanečníčka Andrea Sládková. – Najviac na mňa zapôsobilo mesto, aj to, že sme sa kúpali na prekrásnych plážach, – hovorí hudobníčka Marína Domoniová, ktorej sa tiež veľmi páči život tam, odlišný od nášho. – Ľudia sú veľmi príjemní, venovali sa nám naplno a organizovali všelijaké výlety. Príroda je celkom inakšia, zem je červená a videli sme i ružové jazero. Treba cestovať vždy, keď sa naskytne príležitosť, pozrieť si, ako žijú ľudia na druhom konci sveta, zhodli sa všetci staropazovskí ochotníci, ktorí po prvýkrát boli v Austrálii.

5 /4632/ 31. 1. 2015

Foto: z archívu spolku

Kultúra GALÉRIA INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

V roku jubilejnom Anička Chalupová

rvá dedinská galéria obrazov v Kovačici bola založená 15. mája 1955. Neskoršie, po 34 rokoch, v novom reštaurovanom sedliackom dome otvorili novú Galériu insitného umenia. V nej kovačickí maliari predstavujú svoju tvorbu buď organizovaním samostatných umeleckých prezentácií alebo na spoločných výstavách, najmä v rámci salónu kovačickej insity Kovačický október. V súčasnosti obecná Galéria insitného umenia vo svojom depozitári uchováva viac ako 520 obrazov starších a mladších maliarov, členov galérie. Vo výtvarnej sekcii je toho času združených 21 maliarov. V súčasnosti sú výstavné

priestory na podkroví budovy GIU skrášlené obrazmi najstaršej insitnej umelkyne Alžbety Čížikovej. Výstava je otvorená do 1. februára bežného roka. Vo veľkých výstavných priestoroch tejto svetoznámej obrazárne sú milovníkom insitného umenia sprístupnené výtvarné diela zakladateľov a súčasných členov tejto galérie. Podľa slov Márie Raspírovej, riaditeľky GIU, 5. februára 2015 pre milovníkov insity bude usporiadané ďalšie výtvarné prekvapenie. Na podkroví tejto kultúrnej inštitúcie bude vernisáž obrazov Zuzany Chalupovej, najznámejšej insitnej maliarky na svete – mamy Zuzany, ako ju mnohí nazývajú, z príležitosti nedožitých 90. narodenín. Na výstave budú verejnosti sprístupnené obrazy

Budova GIU na obraze najmladšej členky maliarskej rodiny Maríny Petríkovej

zo zbierkového fondu GIU a tiež maliarkine umelecké diela od zberateľov z Kovačice a Pančeva.

Do konca roka galéria usporiada početné výstavy domácich a zahraničných autorov.

umelec Vlado Ňarady o. i. podotkol: „Ona sa na denné predmety díva cez prizmu všadeprítomnej irónie, stavajúcej na falošnej sentimentálnosti. Jej práce sú kritikou dominantnosti gýču a spotrebiteľskej horúčky. Kristina redukovaným jazykom

stvárňuje vlastné okolie a vytvára štatistický súpis skutočnosti a jej práce treba prijať a vžiť sa do nich osobitným spôsobom, lebo obsahujú zvláštnu energiu a pohľady na umenie.“ Gšvengovej digitálne printy charakterizuje pevná presná realistická kresba, redukcia a štylizácia znázornených (spotrebných) predmetov, osôb (prevažne portrétov a figúr žien) či hrdinov známych komiksov. Kombináciou detailov, ktorými jemne zosmiešňuje osoby a predmety svojho záujmu (zamyslená), autorka sa náročky dištancuje od ujatých, respektíve ujímajúcich sa noriem konzumnej spoločnosti. Kristina Gšvengová ukončila základnú školu a Gymnázium Žarka Zrenjanina v rodisku. Akademický diplom získala na grafickom oddelení Vysokej technickej školy odborových štúdií v Novom Sade, keď na desiatku obhájila diplomovú prácu na tému Pop-art v súčasnom vizuálnom umení u profesorky Ljubice Kanazirovej. Predtým vystavovala v novosadskom Štúdiu M, tiež v rámci Noci múzeí vo Vrbase.

 RECENZIA K VÝSTAVE KRISTINY GŠVENGOVEJ VO VRBASE

Krása krásne(j) zamyslenej ženy Juraj Bartoš

ž svojou prvou samostatnou výstavou pod názvom Krasota zadumanej ženy (Krása zamyslenej ženy) mladá rusínska umelkyňa Kristina Gšvengová (Vrbas 1990) nesporne naznačila, že si čoskoro nájde miesto na výslní vojvodinského výtvarného umenia. Digitálne printy mladej inžinierky webového dizajnu (vznikli za posledné dva roky) sú inšpirované dielom Roya Lichtensteina a Andyho Warhola, špičkových predstaviteľov amerického pop-artu. Na stenách spoločenskej sály Kultúrno-osve-

www.hl.rs

tového spolku Karpaty zo 30 exponátov naskutku pôsobilo sviežo a sugestívne. Otvárajúc pozorovanú výstavu (24. januára) Gšvengovej spoluobčan, známy vojvodinský

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

54. VÝSTAVA VOJVODINSKEJ FOTOGRAFIE 2014

Vravenie okamihov

Oto Filip

aždý z nich je vo svojom a všetci sú zároveň i v tom našom svete. So snahou odhaliť nám, ako ho osobne vidia, čo im v ňom zavadzia a čo láka, čo by mohlo byť inakšie, pestrejšie, krajšie. Záver roka je akosi tradične obdobím, keď sa steny galérie Foto, kino a videozväzu Vojvodiny v Pašićovej ulici v Novom Sade stávajú tesnými na mnohé snímkové svedectvá

rozmanitosti pulzu súčasného žitia. Výnimkou nebol ani rok za nami: 27. decembra 2014 odštartovali tri výstavy so všetkými predpokladmi umelecky nám spríjemniť najdlhší a najdepresívnejší mesiac január. V poradí 54. výstava vojvodinskej fotografie, 44. výstava fotografie mladých Vojvodiny a 9. výstava digitálnej fotografie Vojvodiny ponúkli pestrú zmes nenahraditeľných okamihov naznačujúcu, že je fotografia, ako i život samot-

Zoran Pislević (Nový Sad): DaNsMe – 1. cena

ný, nevyčerpateľným žriedlom inšpirácií. Tým súčasným, na uvedených výstavách, akosi dominujú dve témy: príroda a človek. Znázorňované raz v plnej všednosti, inokedy zase prostredníctvom stálej zložky našej existencie, bez ktorej niet pohybu vpred: experimentu. Človek, to je zmena, pohyb, krása. Príbeh o ňom najčastejšie vzniká spolupôsobe- Tijana Morača (Nový Sad): Jeseň – 2. cena ním toho autorského ja, vyjadreného novou ideou, inakšou tvorivosťou, občas i úmyselným chaosom ako znakom rozlíšenia. Lebo v tom našom reálnom svete je ozaj málo ideálne tvarovaných foriem, ku ktorým by sme mohli alebo chceli (do)spieť. Valeria Benak (Zreňanin): Rybník – 3. cena Možnože je návodom na krásu práve to, ako všetci ktorých štetce vystriedali spúšte rozlične dokážeme vidieť navo- na obľúbených fotoprístrojoch, nok rovnaké veci. Ako aj autori snažiace sa zachytiť život. Jeho troch výstav, títo novodobí maliari, vravenia, aspoň na okamih.

119. VÝROČIE NARODENIA SAVU ŠUMANOVIĆA

Klasické, moderné, vizionárske Stanislav Stupavský

rámci 16. memoriálu Savu Šumanovića v miestnostiach galérie obrazov v Šíde otvorili

Vesna Burojevićová, riaditeľka galérie, a Simona Čupićová, profesorka • KULTÚRA •

výstavu obrazov pod V novembri za pomonázvom Klasické, moci finančných prosderné, vizionárske v tvortriedkov Ministerstva be Savu Šumanovića. kultúry upravili veľkú Vernisáž bola v piatok sieň galérie, v ktorej 23. januára, v deň, keď aktuálnu výstavu otvosi pripomenuli 119. výrila Simona Čupićová, ročie narodenia tohto profesorka Filozoficumelca. kej fakulty v Belehrade. Za prítomnosti viac Podľa jej slov toto je ako 200 občanov Šídu jedinečná možnosť na riaditeľka galérie Vesna jednom mieste vidieť Burojevićová zrekapivšetky obrazy z cyklu tulovala minuloročnú Kupačice. Pripomenula, že sa o diele Šumanočinnosť galérie. PovePäť portrétov dievčeniec, ktoré Savo Šumanović maľoval vića ešte bude hovoriť, dala, že sú v kolektíve v roku 1939 hrdí na to, že v júni milebo je majetok galérie nulého roku bolo vedecké zhro- ca premiérou dokumentárno-hra- v umeleckých dielach významný maždenie, na ktorom sa obsažne ného filmu pod názvom Beračice nielen pre Šíd, ale aj pre celé Srbsko. hovorilo nielen o S. Šumanovićovi, grožđa. V septembri, v mesiaci, Na otvorení výstavy boli aj predale aj o celkovej maliarskej tvorbe v ktorom S. Šumanović vždy vy- seda Obce Šíd Nikola Vasić a predv Srbsku. V auguste si pripomenuli stavoval svoje obrazy, otvorili novú seda Zhromaždenia obce Šíd Dr. výročie tragickej smrti tohto umel- expozíciu obrazov v tejto galérii. Branislav Mauković. 5 /4632/ 31. 1. 2015

Kultúra PREZENTÁCIA ČINNOSTI ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA

Škola volá budúcich prvákov Anna Lešťanová

– retrospektívu práce a predstavenie všetkých predností, ktoré bude mať budúci žiak, ak sa stane prvákom v ZŠ hrdinu J. Čmelíka.“

fesionálne zhotovená – pripravená a prezentovaná cez počítač. Rodičom a hosťom školy ju bližšie aždá moderná škola, akou predstavil profesor I. Ječmen. je i staropazovská Základná Predostreli tu škola hrdinu Jannajvýznamnejšie ka Čmelíka, by aspoň výsledky žiakov po raz počas školského vyučovacích predroka mala usporiadať metoch v období prezentáciu činnosti. rokov 2010 – 2014, V tejto škole sa neoaktivity a sekcie bávajú verejnú preškoly (zájazdy do zentáciu usporiadať aj zahraničia, výstadvakrát do roka, lebo vy, výlety, návštežiaci vďaka dobrému vy), prezentovali učiteľskému kádru dožiacky časopis sahujú pozoruhodné Oáza, ktorý získal výsledky a majú po1. miesto na súťaži četné aktivity. Ako Pro slavis 2012 ako vlastne došlo k prenajlepší zahraničzentácii činnosti školy, ný časopis v sloprezradil nám profesor venskom jazyku. Ivan Ječmen, koordi- O dobrej povesti školy sa zmienili i rodičia Ako prednosti zánátor marketingového Na verejnej prezentácii činnos- pisu žiakov do tejto školy uviedli: školského tímu. „Urobili sme retrospektívu ti sa v piatok 23. januára v školskej výučba sa realizuje v slovenskom našej práce a činnosti v škole za jedálni zúčastnili terajší a budúci jazyku – zachováva sa kultúrna uplynulých 4 – 5 rokov a kvitovali rodičia žiakov, predstavitelia slo- identita a pestuje sa materinský sme enormne dobré výsledky venských inštitúcií a ustanovizní jazyk, menšie triedy sú zárukou a nadmierny počet realizovaných v meste a osvetoví pracovníci lepšej a ľahšej výučby, ktorú celaktivít. Keďže sa blíži zápis do školy. Po úvodnom prejave riadi- kove realizujú odborní učitelia, v školy budúcich prvákov, prezen- teľa Janka Havrana nasledovala škole sa realizujú početné aktivity tácia mala dvojnásobný zámer prezentácia školy, ktorá bola pro- výchovno-vzdelávacie a umelec-

ké, pričom sa prihliada na záujmy žiakov, škola je bezpečná a celkove kamerami monitorovaná a je jednou z najaktívnejších škôl aj vďaka pozícii v strede Starej Pazovy – zapája sa do takmer všetkých podujatí v organizácii lokálnej samosprávy a ostatných inštitúcií. Na konci školenia žiak ovláda materinský jazyk, jazyk prostredia a získa základy ešte dvoch svetových jazykov (angličtiny a nemčiny), čím sa mu otvárajú dvere takmer všade. Má široké a dobré vzdelanie (kvalitné vedomosti), môže sa zapísať do hociktorej strednej školy v Srbsku a do hociktorej strednej školy alebo neskoršie na fakultu na Slovensku bez skladania jazykovej skúšky, čo žiaci z iných škôl nemôžu. Veľkú prednosť má aj pri zamestnávaní, keďže ovláda dva jazyky, ako i pri učení cudzích jazykov. Po vydarenej piatkovej prezentácii činnosti prítomní v jedálni reagovali pozitívne a zamestnanci školy veria, že po nej prilákajú väčší počet budúcich žiakov prvákov.

Nesmiem prepustiť zábavu Slovenské sloveso prepustiť má viac významov. Použijeme ho v prípadoch pustiť na slobodu, dať slobodu: prepustiť väzňa, zajatca. Aj vtedy, keď chceme niekoho zbaviť povinností, záväzkov, uvoľniť: prepustiť zo zamestnania, prepustiť jeden ročník z vojenskej služby. Vyjadruje aj význam dovoliť ísť, odísť, pustiť: prepustiť pacienta z nemocnice, prepustiť žiakov zo školy, stráže väzňa prepustili cez bránu. Ďalší význam je takýto: izolácia neprepustí vodu. Je však známe, že sa aj články do novín prepúšťajú až po redakčnej úprave, teda najprv sa povoľuje realizácia, rozširovanie. Aj keď sa zriekame v niečí prospech,

www.hl.rs

povieme: prepustím ti lístok na koncert, prepustím vám chatu na leto atď. Následne sa tu pozastavíme pri tom našskom, populárnom spojení, pritom nespisovnom – „prepustiť zábavu“, „prepustiť príležitosť“, ktoré sme si prebrali zo srbčiny. Privlastnili sme si ho určite aj preto, že tieto dve slovesá – srbské propustiti a slovenské prepustiť chápeme ako rovnako znejúce. Z toho potom uzavierame, že by mali byť aj významovo zhodné. Je to totiž čiastočne aj správne tvrdenie; len pri dvoch významoch sa teda tieto dve slovesá zhodujú, a to: – dovoliť preniknúť niečím: dobrá izolácia

Informačno-politický týždenník

neprepustí vodu = dobra izolacija ne propušta vodu; – dovoliť ísť, odísť, pustiť, resp. dovoliť pohyb: prepustiť všetky kamióny = propustiti sve kamione. Prepustiť a neprepustiť po našsky znie takto: „Nemala si ísť k moru, lebo si prepustila dobrú pracovnú ponuku.“; Cez prázdniny neprepusť príležitosť navštíviť kamaráta.“; „Teraz, keď si skončil školenie, neprepusť príležitosť zamestnať sa.“; „Nikdy viac neprepustím príležitosť, aby som šla na mesiac k moru.“ Týmto konštrukciám sa treba vyhýbať, lebo ide o nenáležité použitie slovesa prepustiť. V slovenčine treba eliminovať tieto nenále-

žité spojenia. K tomu slovenčina ponúka niekoľko ekvivalentov na vyjadrenie nesprávneho slovesa „prepustiť“; sú to slovesá nevyužiť príležitosť, premeškať, stratiť príležitosť, premárniť šancu, a ako také silnejšie prepásť príležitosť. Vhodné je aj spojenie nenechať si ujsť príležitosť. Pretože každodenne pracujeme na úprave textov a neraz sa stane, že sa stane nemilá vec – prepustíme chybu, prepustíme písmeno, pri prepisovaní prepustili tri riadky (pod vplyvom srbského propustiti grešku), v slovenčine to vyjadríme, že sme prehliadli chybu, vynechali písmeno, pri prepisovaní vynechali tri riadky. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy 

IN MEMORIAM

Ondrej Zvarec

Nový Sad. V stredu 4. februára o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika bude valné zhromaždenie Miestnej organizácie Matice slovenskej. Novosadskí matičiari rozoberú minuloročnú činnosť a určia si plán práce na tento rok. SR MOMS

1937 – 2014

ndrej Zvarec sa narodil 5. júna 1937 a patril medzi tých ľudí, ktorí hudbu a spolkový život mali radšej ako seba. Pre neho kultúrno-umelecký spolok a hra na violončele v spolkovom orchestri boli vzácnejšie ako vlastné zdravie. Na skúšku folklóru alebo orchestra v Slovenskom dome sa nikdy nesmelo meškať. Ani vtedy, keď sa zhodou okolností našiel v nemocnici a po návrate do Šídu priamo zo železničnej stanice šiel na skúšky a iba potom domov. Bez ohľadu na všetko, Ondrej by bez podpory svojej manželky a celej rodiny nemohol pre spolok dať všetko, čo dal. Začal hrávať v spolkovom orchestri na base (príme) a neskoršie vzal čelo, ktoré neopúšťal nikdy viac. Hral na ňom viac ako päťdesiat rokov. Práve toľko aj

CHÝRNIK

jeho mäkký, príjemný hlas vynikajúceho speváka odznieval z javiska v mnohých mestách, v ktorých súbor vystupoval. Nezištne dával seba aj v pracovných akciách v Slovenskom dome a činný bol v Spravujúcom výbore SKUS Jednota, ktorého členom bol mnohé roky. Kvôli chorému srdcu sa prestal zaoberať svojím maliarskym remeslom a musel odísť do výslužby. Dňa 29. decembra 2014 práve srdcová príhoda bola silnejšia od lásky k piesňam, hudbe a životu. V ten deň Ondrej Zvarec navždy opustil svojich najbližších a spolkárov. Pamiatka na neho zostáva navždy všetkým, čo mali tú česť spolupracovať s ním a poznať ho. Nech mu je večná chvála, sláva a česť.

ŠANCA PRE ZAMESTNANIE ŠOFÉROV Opis obsadzovanej pracovnej pozície: – šoféri z povolania so skúsenosťami a povolaniami pre výkon povolania v kamiónovej doprave; – vykonávanie práce sa bude vzťahovať na územie Európskej únie, so sídlom materskej spoločnosti na Slovensku. Predstavenie zamestnávateľa: Spoločnosť Albatros, s. r. o., má svoje sídlo v Dunajskej Strede, časť Mliečany, Slovenská republika. Pre ďalšie informácie o spoločnosti: www.albatros-group.sk Podmienky: * Prax min. v rozsahu 2 mesiacov * Vodičské oprávnenie – vodičský preukaz kategórie C, E * Kvalifikačná karta vodiča * Digitálna karta do tachografov * Lekárske potvrdenie o spôsobilosti vykonávať príslušné povolanie * Ovládanie slovenčiny, prípadne maďarčiny Splnenie podmienok nie je potrebné dokladať predložením všetkých príslušných dokladov a dokumentov vo fáze prejavenia záujmu o prácu. Podmienky, spôsob výkonu práce a odmeňovanie budú prezentované pri osobnom stretnutí. Kontakt: 064/11-33-588; mlalbatros@yahoo.com

Ponúkame prácu na Slovensku pre skúsených majstrov (armiračov) na manipuláciu s výstužou, viazanie

Členovia SKUS Jednota Šíd

výstuže a tesárov. Byt a jeden stravný lístok je zabezpečený; plat je do

OPRAVA OZNAMU V ozname Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia zverejnenom v týždenníku Hlas ľudu 10. 1. 2015, ktorým sa oznamuje verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvu daného stavu na životné prostredie pre projekt Objekty skladovania a manipulácie, ako i objekty na zber a tretmán odpadových vôd v Rafinérii nafty Nový Sad a projekt Objekty na blendovanie olejov a Energetiky a Rafinérie nafty Nový Sad, namiesto dátumu 17. 2. 2015 má byť dátum 18. 2. 2015. • KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu IRMOVO, a. s., Podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Skladovací priestor pre skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG-a), Irmovo, kapacity 1 000 m3 pre vlastné potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1 000 eur. Všetci záujemcovia, ktorí majú preukaz zahraničného Slováka, potrebné je, aby sa ohlásili na tel. čísla: 060/0661117 alebo 061/2355483.

5 /4632/ 31. 1. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na komprimovanie prírodného plynu s čerpadlom (plniareň KPG) na jestvujúcej benzínovej stanici Nový Sad 10 Podnik METRO ENERGY, s. s r. o., Nový Sad, Andraša Polgara 40 d, splnomocnením nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na komprimovanie prírodného plynu s čerpadlom (plniareň KPG) na jestvujúcej benzínovej stanici Nový Sad 10, Sentandrejski put b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3345/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. januára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1498/14, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu podnik METRO ENERGY, s. s r. o., Nový Sad, Andraša Polgara 40 d, splnomocnením nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na komprimovanie prírodného plynu s čerpadlom (plniareň KPG) na jestvujúcej benzínovej stanici Nový Sad 10, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba zariadenia na komprimovanie prírodného plynu s čerpadlom (plniareň KPG) na jestvujúcej benzínovej stanici Nový Sad 10, Sentandrejski put b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3345/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – projekt realizuje v súlade s podmienkami a opatreniami ochrany, pre ktoré stanovili iné splnomocnené organy a organizácie a uvedené sú v žiadosti. ZDÔVODNENIE Podnik METRO ENERGY, s. s r. o., Nový Sad, Andraša Polgara 40 d, splnomocnením nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba zariadenia na komprimovanie prírodného plynu s čerpadlom (plniareň KPG) na jestvujúcej benzínovej stanici Nový Sad 10, Sentandrejski put b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3345/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým je vydané lokalitné povolenie číslo V-353-43/14 zo 14. apríla 2014, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Predmetovým projektom je plánovaná výstavba plniarne motorových vozidiel komprimovaným prírodným plynom na už jestvujúcej stanici na zásobovanie motorových vozidiel tekutými naftovými derivátmi a tekutým naftovým plynom. Batéria fľaša, ako časť kontajnerskej kompresorskej jednotky, pozostáva z 21 cylindrických fliaš pracovného tlaku p 250 barov, ktoré sú rozvrstvené do troch segmentov po sedem fliaš. Každá fľaša je obsahu V 80 l. Z priloženej dokumentácie zistené je, že projekt nepredstavuje dôležitejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že používaním opatrenia ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Oznamujte

SPOMIENKA

Uplynulo už desať rokov bôľu a smútku, čo sme zostali bez milovanej

v Hlase ľudu

EVY BABINCOVEJ

021/ 47-20-840

18. 3. 1948 – 5. 2. 2005 – 2015 z Kovačice

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Čas plynie, ale Tvoja dobrota zostane navždy v našich srdciach. S láskou a úctou manžel Ján a dcéra Evka s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

EVICOU KOCMANOVOU rod. Kolárovou usnula 29. 12. 2014

SPOMIENKA na otca

JÁNA KOCMANA 29. 1. 2002 – 2015

z Petrovca Spomienky na nich si s úctou zachovajú zarmútení: syn Vladimír, syn Dušan s deťmi a syn Ján s manželkou a deťmi

SMUTNÁ, POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou, mamičkou a dedikou

JULKOU DOMINIKOVIČOVOU rod. Šimonovou 25. 11. 1926 – 9. 1. 2015 z Pivnice

Trvalú spomienku na Teba si zachová syn Štefan a manželka Anka s rodinou Zároveň sa srdečne poďakúvame rodine Šusterovej a Týrovej za ich usilovnosť a starostlivosť. • OZNAMY •

SPOMIENKA

na môjho manžela, nášho otca a svokra

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo ma navždy opustil drahý manžel

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 21. januára 2015 tíško usnul náš dobrý otec

JÁNA BENKU 30. 6. 1941 – 29. 1. 2014 – 29. 1. 2015 z Petrovca

Prešiel rok – zostali iba spomienky. Manželka Mária a syn Ján s manželkou Mirjanou

SPOMIENKA

30. 4. 1945 – 26. 1. 2014 – 2015 zo Starej Pazovy

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Spomienky na Teba si zachováva

na nášho švagra

ŠIMON MAJORSKÝ

JÁN VEREŠ

Tvoja manželka Jarmila

1948 – 2015 kamenár zo Starej Pazovy

S láskou si na Teba budú spomínať: syn Mišo s Martou, dcéra Anna a Róbert s rodinou

JÁNA BENKU 30. 6. 1941 – 29. 1. 2014 – 29. 1. 2015 z Petrovca

Prešiel rok – zostali iba spomienky. Rodiny Jakušová, Valentíková a Bujzášová

SPOMIENKA na manžela, otca, apka a dedíka

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil drahý otec, starý otec a svatko

BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45.

ŠIMON MAJORSKÝ

JÁN VEREŠ

30. 4. 1945 – 26. 1. 2014 – 2015 zo Starej Pazovy

Čas plynie, ale spomienka na Teba je vždy živá. S láskou si na Teba spomínajú: dcéra Hana s manželom Zlatkom, vnuk Martin, vnučka Katarína Rumanovci a svatkovci

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Usnul môj milovaný brat a náš ujo

1948 – 2015 zo Starej Pazovy

Veľmi nám budeš chýbať. Smútiaca sestra Anna a synovci Daniel a Darko Lazarevićovci

JÁNA SÉČA 2010 – 2015 z Pivnice

Už 5 rokov nie si medzi nami, ale spomienky na Teba sú nezabudnuteľné. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata a strýka

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 21. januára 2015 tíško usnul

JÁNA VEREŠA

30. 4. 1945 – 26. 1. 2014 – 2015 zo Starej Pazovy

ŠIMON MAJORSKÝ

zo Starej Pazovy

DROBNÝ OZNAM TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

• OZNAMY •

Lásku si mal v srdci, dobrotu vo svojej duši. Tvoji najbližší na Teba nezabúdajú... Brat Zdenko Vereš s manželkou, Boris s rodinou a Vlasta

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Mária Majorská s deťmi, manželka po zosnulom bratrancovi Jánovi

5 /4632/ 31. 1. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva smutné roky, čo nás opustil náš syn

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela a ocka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 29. januára 2015 uplynuli štyri roky, čo nás opustila naša milá starká

JÁNA FILKU

JÁN FILKA

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 – 2015 z Padiny

Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach.

Osud bol krutý, zavrel si oči, srdce prestalo biť, i keď si Ty s nami ešte chcel žiť. Miloval si život i všetkých nás, tam v tichosti večného pokoja, v plači a bôli museli sme Ti zbohom dať.

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na

V jednom okamihu zmizlo všetko... So smútkom v srdci si na Teba spomínajú:

ROZLÚČKA so strýkom

Všetci Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV susedovi

MICHALOVI SLÁDOKOVI

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 – 2015 z Padiny

Brat Miroslav s manželkou Ankou a deťmi Kristínkou a Mirkom

Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a v našich spomienkach.

JANKA FILKU

JÁN FILKA

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť.

rod. Marčoková 3. 10. 1919 – 29. 1. 2011 – 2015 z Nového Sadu

Tvoje: manželka Jasmina a dcéry Mišel a Nikol

Tvoji rodičia

Dňa 24. januára uplynuli dva roky, čo nás opustil náš brat a strýko

MÁRIA BOLDOCKÁ

12. 12. 1977 – 24. 1. 2013 – 2015 z Padiny

krstní rodičia Tomanovci so synom Zlatkom, nevestou Ľubou a deťmi Timeou a Ninou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich milých: manžela a otca, syna a brata

1942 – 2015 z Kysáča rodom z Boľoviec

Tichú a trvalú spomienku venúvajú susedovci: Vrškovci, Križanovci, rodiny Michala a Jána Ďurovkovcov, Jána a Pavla Surovcov, Madackovci, Pixiadesovci, Klinkovci a susedy: Horvátová, Čapeľová, Hrnjačká, Ďurovková, Naďová a sused Čapeľa

ROZLÚČKA

s kmotrovcami

ONDREJOM MUČAJIM 1936 – 2015 z Petrovca

PETRA JANKOVIĆA 20. 9. 1934 – 3. 1. 2000

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Anna Mučajiová a jej synovia Jaroslav a Miroslav s rodinami

www.hl.rs

NOVICU JANKOVIĆA 1. 3. 1962 – 7. 2. 2014

z Petrovca Trvalú a tichú spomienku na nich si s úctou zachovávajú manželka a matka Vida a dcéra a sestra Snežana Milinkovová s rodinou

Informačno-politický týždenník

ZUZANOU DUŠANOM IMBRONOVIĆOVOU IMBRONOVIĆOM rod. Labátovou 17. 3. 1938 – 2. 1. 2015

24. 10. 1935 – 24. 1. 2015

z Nového Sadu Zostávajú už iba spomienky. Kmotra Katarína s rodinou

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 3. februára 2015 uplynú ťažké tri mesiace, čo nás opustil a bolesť v srdci zanechal milovaný manžel, starostlivý otec a dobrý deduško

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo ma navždy opustila moja manželka, naša mama a stará mama

ZLATKO MENĎAN

27. 12. 1934 – 3. 11. 2014 zo Starej Pazovy Tvoj úsmev zostal v našich srdciach, aj keď už nie si medzi nami. Spomienky skvelé na roky krásne spolu prežité natrvalo si uschováme v dušiach našich ako prameň potešenia v našom smútku.

ZUZANA HNILICOVÁ

23. 8. 1929 – 2. 2. 2014 – 2015 z Hložian

S láskou a úctou si na Teba dennodenne spomínajú zarmútení: manželka Gudrun, syn Saša so snúbenicou Paulínou, dcéra Marína a vnučka Jelena

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA

Naša milá mama, ďakujeme Ti za obetavú lásku a starostlivosť. Roky budú plynúť, ale Ty zostávaš v našich srdciach večne.

na manžela, otca, starkého a prastarkého

JÁNA HENDLIHO

21. 7. 1941 – 4. 8. 2014 z Petrovca Ťažký osud to vzácne nám vzal, bolesť v srdci a prázdny dom zanechal. Osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Navždy zarmútení:

manželka Anka, syn Janko, nevesta Miluša a vnukovia Miroslav a Janko, dcéra Jasmina, zať Ondrej, vnučka Svetlana s manželom Petrom a pravnučka Marínka

Tvoji najmilší: manžel Samuel, evanjelický farár v. v., dcéra Viera, dcéra Anna Turanová s manželom Jánom a deťmi Jánom a Vladimírom

SPOMIENKA

na desiate výročie úmrtia manžela, otca a starkého

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JÁNA LEKÁRA 1931 – 2005 – 2015 z Petrovca

DUŠANOM IMBRONOVIĆOM 1935 – 2015 z Nového Sadu

S láskou a vďakou navždy sa lúčime s naším švagrom. Švagriné Anna a Mária a švagor Ján s rodinami

• OZNAMY •

Sú rany, ktoré sa nikdy nezahoja, iba časom prestanú bolieť. Manželka Zuzana, syn Jaroslav a dcéra Daniela s rodinami

5 /4632/ 31. 1. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. januára 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2013, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Hore-dolu Nedeľa 1. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 3. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Pondelok – sobota Hudobné vysielanie Inteen (streda) 18.00 Denník Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška Sobota (piatok) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Kaleidoskop (sobota) a Palety Hudobné relácie (nedeľa) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní a Palety Nočný program Piatok 23.00 Hudobné relácie (utorok) 16.45 Repríza nedeľných vysielaní 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota) TV Týždeň prinesie príspevky o premiére detského divadla v Kulpíne, o opravárovi starých harmoník z Padiny, o Dni boja proti fajčeniu a o mnohých iných aktualitách z našich prostredí. Dúhovka bude venovaná portrétu Borišky Juríkovej, rod. Valfišovej, narodenej roku 1932, ktorá si zaspomínala na hrozné chvíle strávené v zlopovestnom koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau, ktorého 70. výročie oslobodenia si verejnosť v týchto dňoch pripomína.

Nové číslo. Od piatka 30. januára telefónne číslo v štúdiu 422-135 nebude platné. V sobotu 31. januára v relácii Kaleidoskop sa bude môcť hlasovať za hit mesiaca iba na nové číslo – 021/210-1655.

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 30. januára – Jonah Hex Sobota 31. januára – Láska z nebies Pondelok 2. februára – Kniha prežitia Utorok 3. februára – Popoluška v Monte Carle Streda 4. februára – Johny English Štvrtok 5. februára – Johny English sa vracia 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 1. februára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Orest z rodu čarodejníkov 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Michal Miškár, vinár z Kulpína

Nedeľa 1. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 100 rokov divadla v Kovačici Spomienka na mamu Zuzanu Utorok 3. februára 16.00 Jubilejná pavlovskohromničná zábava Čo nového v našom spoločenskom živote? Penzisti, čo robíte? Piatok 6. februára 16.00 Slovenský film: Keby som mal pušku Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko romantického prozaika, básnika a evanjelického kňaza (1813 – 1887). autorka: ANNA BIČIA- lojalita ROVÁ

vpíšte

strach KEROVAL

vpíšte prostriedok

2. časť Ivan na lakovanie (prímeno) tajničky

miesto na zemi

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. ochotne Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

okúzlila Kemal (prímeno)

ročné obdobie

úradné oznámenie

vpíšte ÁVON

vpíšte KÁČ romb Šabac

umývadlo

Tesla astát

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 28. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 1. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

Rakúsko

north

vpíšte TIR

vpíšte BRADLO

kolabovanie

Kikinda

mračno Slovenská republika

šláger

Oliver Twist ad notam

sekačka (náreč.)

liter 1. časť tajničky

poťahovala sa

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

H chorvátske ĽU LA pohorie DU S alt

vysoký ž. hlas H ĽU LA D S obvod U

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 VODOROVNE: frajerka, revala, N, ataman, N, Ni, Adela, tam, Ana, izba, ámo, škola, Po, ea, gama, K, ME, A, m, šibal, I, opera, ak, porazilo TAJNIČKA: FRANTIŠEK MIKO

vpíšte AŇ mačkovitá šelma

ampér

aspoňže

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu z 10. januára 2015 bolo: PAVOL HOROV. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA CECHMAJSTROVÁ, Ul. maršala Tita č. 172, 21 425 SELENČA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

5 /4632/ 31. 1. 2015

Šport Najviac odmien v Jednote V ŠÍDE VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV ROKA 2014

Stanislav Stupavský

tradícii dlhej viac ako tri desaťročia, v organizácii VP Rádio Šíd a Zhromaždenia obce Šíd, v piatok 23. januára 2015 vyhlásili najlepších športovcov v roku 2014. O tieto lákavé ceny sa uchádzalo nad štyridsať športových kolektívov, devätnásť miestnych spoločenstiev, tiež veľký počet športovcov a športových pracovníkov. Najlepším športovcom roka v kategórii mužov sa stal kajakár Zoran Vidović, člen Kajakárskeho klubu Filipa Višnjića z Višnjićeva, ktorý sa v tejto Laureáti športových cien Šídskej obce v roku 2014 chvíli nachádza na prípravách reprezentácie Srbska, a preto Cyklistického klubu Jednota. plaketu prebral jeho tréner. Je to mladá reprezentantka Najlepšia športovkyňa roku Srbska, cyklistka Emilija Đa2014 je znova z radov šídskeho čaninová.

Za priehrštie odmien: predstaviteľ ŠK Jednota Michal Baláž, cyklistka Emilija Đačaninová, stolný tenista STK Partizan Mihajlo Radovanović a predseda CK Jednota Slobodan Radovanović (zľava) Cyklista Aleksandar Roman (v strede)

Riaditeľ Rádia Šíd Nikola Vidić, predseda ľubského FK Jednota Samuel Čuha, predstaviteľ ŠK Michal Baláž a obecný povereník pre šport Vujadin Vasić (zľava)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V kategórii športových kolektívov najvyššie uznanie sa dostalo šídskemu Cyklistickému klubu Jednota. Týmto sa nekončí zoznam laureátov klubov s menom Jednota. Futbalový klub ľubskej Jednoty a Šachový klub šídskej Jednoty dostali plakety ako najúspešnejšie mužstvá, ktoré v minulom roku vo svojich súťažiach obsadili prvé miesta a postúpili o stupienok vyššie. Zoznam športovcov, ktorí hájili farby Jednoty, sa končí špeciálnou odmenou – plaketou pre bývalého cyklistu CK Jednota Aleksandra Romana. Terajší člen belehradského CK Partizan vlani ako člen mladej cyklistickej reprezentácie Srbska na mládežníckej olympiáde v Číne dosiahol mimoriadne úspechy.

Za najúspešnejšie mužstvo v miestnych spoločenstvách Obce Šíd vyhlásili Futbalový klub Jedinstvo z Morovića. Titul za najúspešnejšieho športového pracovníka sa dostal do rúk Savu Ćosića z radov OFK Binguľa. Najúspešnejších športovcov medzi výchovno-vzdelávacími ustanovizňami vlani mali Gymnázium Savu Šumanovića a Základná škola Sriemskeho frontu zo Šídu. Najväčšie úspechy v robotnícko-športových hrách dosiahol Verejný komunálny podnik Vodovod. Odmenu za životné dielo komisia jednoznačne udelila Dušanovi Erićovi, profesorovi telesnej výchovy zo Šídu, ktorý sa zvlášť pričinil o rozvoj ženského hádzanárskeho športu v tomto sriemskom meste. • ŠPORT •

VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV V ODŽAKOCH

Ana a Marko sú najlepší Radoslav Medić

Dragana Tintora, známejšieho ako Pagi foto z Odžakov. Najperspektívnejší mladý športovec v roku 2014 je Ilija Antanasijević, športový rybár, člen ZŠR Dunav z Karavukova. V tejto kategórii sú odmenení aj futbalista Vladan Vu-

nformačné stredisko Odžaci a Športový zväz Obce Odžaci už po 40-krát vyhlásili najlepších športovcov, športové kolektívy a športových pracovníkov v tomto prostredí. Medzi športovkyňami prvé miesto podľa očakávania zaslúžene získala Ana Ćirićová, členka Taekwondo klubu Orao a Karate klubu Mladost v Odžakoch. Vynikajúca karatistka Štefan Demiter (druhý sprava) ako kapitán lalitskej Panónie vlani získala úhrnne 36 v sezóne 1953/54 medailí, z čoho 32 zlatých a 4 strieborné. Jej najväčší tovac. V skupine odmenených sú aj úspech je zlato, ktoré sa jej volejbalistka Adrijana Arđelanová vlani v októbri zalesklo na (VK Volfland), volejbalistka Aleksanhrudi po triumfe v zápase Najlepšia športovkyňa 2014: karatistka dra Ljubenkovićová (VK Goksin), na Majstrovstvách sveta Ana Ćirićová Lena Marjanovićová (OFK Odžaci) (Pagi foto) karatistov v Poľsku. a Andrijana Pavkovová (KK BSK B. Na listine najlepších Brestovac). športovkýň sú aj volejbalistka Sara kobratović (Tekstilac Odžaci), stolný Najúspešnejší športový odborník Gverová (VK Goksin B. Gračac), tenista Goran Đurović (STK Miletić), je tréner FK Zadrugar S. Miletić hádzanárka Nina Radusinová (ŽHK strelec Pavle Krstić (Strelecká druži- Damir Vuković; najúspešnejšie vlani Odžaci), volejbalistka Jovana Spa- na 7. júla Odžaci) a karatista Milan zorganizované športové podujatie sićová (VK Volfland Karavukovo) Jovkić (KK Mladost Odžaci). bol Hádzanársky kemp 2014; najNajperspektívnejšia mladá úspešnejší profesor telocviku je Mia hádzanárka Zorana Mitrovićová športovkyňa je Marina Beljanská, lorad Živković z Odžakov. Osobitné (ŽHK Deronje). Najlepším športovcom v minu- hádzanárka HK BSK 2012 B. Bres- uznanie získali bratia Bojan a Damir Štefan Demiter dnes lom roku je futbalista OFK Odžaci Marko Đorović. Tento skúsený hráč Mihajlovićovci, členovia Femili fajt predtým hral v novosadskej Vojvotímu, ako najlepší promotéri oddine, odžackom Tekstilci, Báčskej žackého športu na reprezentačnej Topole, kulskom Hajduku a niekoľúrovni. kých zahraničných kluboch. Odmenu za životné dielo získal Medzi najlepšími seniormi sú i niekdajší futbalista lalitskej Panónie, stolný tenista Nemanja Mladenović báčskopalanského FK Bačka a od(STK S. Miletić), futbalista Dobrivoje žackého Tekstilca Štefan Demiter. Bogdanović (Polet Karavukovo), Tento dlhoročný futbalový tréner basketbalista Marko Zarić (BK Oda pracovník vychoval mnohých žaci) a šachista Milosav Ivanišević hráčov, ktorí sa neskoršie úspešne (ŠK Miloš Rakić Ratkovo). uplatnili aj v kluboch prvoligovej Najlepší klub v roku 2014 je OFK a druholigovej úrovne niekdajOdžaci, ktorý získal titul majstra šej SFR Juhoslávie. v Somborskej oblastnej lige a hneď Komisia osobitne odmenila veKaratista Milan Jovkić (vpravo) je podľa počtu medailí terána Tenisového tímu Hipol Igora po postupe do Báčskej ligy sa v jenajúspešnejším pretekárom Karate klubu Mladost z Odžakov v roku seň ocitol na najvyššej priečke. Praću, talentovaného futbalistu 2014, keďže vcelku získal 47 kovov (32 zlatých, 10 bronzových a 5 Ocenenie za najlepších športoVladimira Ilića (FK Vojvodina), ulstrieborných). Dvanásťročný Milan sa vlani zúčastnil na všetkých vých pracovníkov získali Branislav tramaratónca Mirka Svilara z B. významných súťažiach karatistov a taekwondistov v Srbsku, MaďarMijić z Ratkova, Dragan Dimitrijević Brestovca a Miloša Pađena, pomocsku, Poľsku, Bosne a Hercegovine... Z Majstrovstiev sveta karatistov z Karavukova a Svetlana Miladinoníka trénera ženskej basketbalovej v Poľsku sa vrátil so striebornou medailou. Na Majstrovstvách Srbska vićová z Odžakov. reprezentácie Srbska a HK Borac v taekwondo osvojil medailu rovnakého lesku. Milan je veľmi šťastný, Za donácie v športe odmenili z B. Gračca, ktorému sa dostalo aj že vlani získal čierny opasok 1. danu, a tak sa stal jedným z najmladších Milojka Erića, súkromného podniuznanie za fair play. karate majstrov u nás. kateľa z Odžakov, Darka Sadžaka, Snímky: z archívu riaditeľa PP S. Miletić a fotografa J. P. J. Pucovského • ŠPORT •

5 /4632/ 31. 1. 2015

Šport SELENČANIA DOBRE ZAČALI, ZLE SKONČILI

Kriváň sa na záver nakrivil Juraj Pucovský

utbalistom Kriváňa štvrté miesto v majstrovskej sezóne 2013/14 prinášalo postup do novoutvorenej Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad. Bol by to jeden z najväčších úspechov v dejinách selenčského futbalu, lenže... Znova tie nešťastné peniaze! Vedenie Kriváňa po dlhom uvažovaní zhodnotilo, že nemajú podmienky (čítaj: finančné prostriedky) pre účasť v piatom stupni súťaže. Tak svoje miesto prepustili báčskopalanskému mužstvu Stari grad. Kriváň teda zostal v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvá trieda. Selenčania v novej sezóne 2014/15 vykročili veľmi úspešne. Na úvod doma prekonali nováči- Mužstvo Kriváňa v jeseň roku 2014 ka v lige – Mladost z Malého Báča 5 : 1. O vysokú výhru sa v druhom Oba padli po rohových kopoch polčase postarali náhradníci. a strelci trafili hlavou. Naďa v 24. Mladučký Sklabinský strelil dva min. prekonal Zorić a sieť brány Pajića v 44. min. góly a Jovović rozvlnil Kočonda. jeden. Z vždy ÔSMI STRELCI Víťazný gól v 82. nepríjemnéDvaja hráči, Malina a Spasić, min. vsietil šikovný ho hosťovania vsietili po štyri góly. Trikrát sieť Malina, a tak bolo v Despotove trafil Kočonda, dvakrát sa medzi 2 : 1 za domácich. Kriváň si zastrelcov zapísal Sklabinský a po Pr vú prehru slúžene prijednom góle dosiahli Dalibor mužstvo Kriváňa niesol bod Mučaji, Jovović, Kutenič a Darzažilo na hosťovďaka gólu ko Pavlov. vaní v Obrovci. Malinu – 1 : 1. Po nerozhodnom V 3. kole do Selenče pricestovala Vajska. Di- výsledku v prvom polčase 2 : 2 váci v prvom polčase videli dva (strelci Kočonda a Spasić) dogóly, po jednom v každej sieti. máci strelci po prestávke dvaMladučký Andrej Sklabinský (s loptou) jediný vsietil dva góly na zápase, a to už v 1. kole s tímom Mladost

Darko Pavlov (najvyšší vo výskoku) bol často pred bránou, ale iba raz trafil sieť súpera

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

krát prekonali Naďa a Borac vyhral 4 : OSEMNÁSTI V TÍME V drese Kriváňa všetkých 9 jesenných zá2. Krásnym gólom stredopoliara Spa- pasov zohrali Naď, Ignjatović, Kutenič, Spasić sića selenčské muž- a Kočonda. Osemkrát hrali Deljanin, Darko stvo v 5. kole doma Pavlov, Malina a Jovović. Sedem zápasov na lopatky položilo v nohách majú Dobrík, Sklabinský a Kocić. neskoršie jesenného Šesť ráz na trávnik vykročili Krížov a Dalibor majstra Hercegovca z Mučaji. Tri zápasy hrali A. Strehársky a Lipták. Dvakrát farby Kriváňa hájili M. Strehársky Gajdobry – 1 : 0. Derby Kriváň – Slá- a Alexy. via 3 : 2 (1 : 0) mohlo rozhodovať aj o titule jesenného po dlhšom čase tešili kriváňovci. majstra. Pivničania v predchá- Možno nikto z aktérov a asi 200 dzajúcich rokoch častejšie víťazili divákov nečakal, že Kriváň už nad Selenčanmi, ale tentoraz sa v 55. min. bude mať neuveriteľ• ŠPORT •

Presná pravačka: kapitán Kriváňa Mário Malina vsietil štyri góly ný náskok 3 : 0 (strelci Malina, Kočonda, Kutenič). Keď sa hostia z tejto nepríjemnosti dostali, zaútočili, Žigmund a Benka skorigovali, ale času na vyrovnanie výsledku viac nebolo. Kriváň sa tak v 6. kole až tretíkrát prebojoval na čelo tabuľky.

Selenčanom sa solídne darilo aj v Novej Gajdobre s domácim mužstvom Soko. Gólom Spasića vyhrali prvý polčas. V pokračovaní rozhodca Marko Bojanić začal nadŕžať domácim, čo títo využili a zachránili si bod – 1 : 1. Selenčania klesli na druhú priečku. Predposledné kolo v Selenči hrali Kriváň – Bački hajduk B. N. Selo 1 : 2 (1 : 0). Bol to šokujúci zvrat pre domácich hráčov a fanúšikov. V 22. min. Darko Pavlov vsietil prvý a jediný gól minulej jesene. Štyridsať min. neskoršie Alen Strehársky sa dal vyprovokovať súperovi a musel predčasne pod sprchy, čo bola jediná červená karta v mužstve Kriváňa. Hostí to posmelilo, krásne využili číselnú prevahu a trhliny v obrane domácich, gólmi Šušu a Drinića celkom obrátili výsledok. Selenčania doplatili za množstvo nevyužitých šancí Pavlova, Malinu, Spasića, Kočondu... Polosezónu Kriváň uzavrel prehrou v Neštíne 1 : 2 (gól strelil Malina) a skončil na 6. mieste: štyri výhry, dve remízy a tri prehry, gólový pomer 17 : 14, na konte 14 bodov.

Daniel Kočonda (žltý dres) v nezastaviteľnom útoku Selenčania dobre začali sezónu: trikrát boli na prvom mieste v tabuľke, dve kolá druhí, dve tretí, raz na 4. mieste, aby jeseň skončili na najnižšej šiestej priečke. Prehry v posledných dvoch zápasoch prispeli k tomu, aby sa Kriváň na záver poriadne nakrivil, aj keď má od vedúceho Hercegovca o päť bodov menej.

1. Hercegovac 2. Slávia 3. Borac 4. Neštín 5. Bački hajduk 6. Kriváň 7. Bačka 8. Soko 9. Vajska 10. Mladost

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

6 5 5 5 4 4 4 2 2 1

1 2 1 0 2 2 2 4 0 0

2 12 : 8 19 2 22 : 13 17 3 23 : 19 16 4 16 : 12 15 3 18 : 14 14 3 17 : 14 14 3 15 : 15 14 3 12 : 18 10 7 14 : 26 6 8 11 : 26 3

TATRA ZAČALA S PRÍPRAVAMI

Predseda Folkman, tréner Bogdanović Pavel Pálik

a ostatným členom vedenia úlohy určia neskoršie. Tréner prvej jedenástky FK Tatra v jarnej časti majstrovstiev v Novosadskej oblastnej lige bude Miloš Bogdanović z Nového Sadu, niek-

a ihrisku Tatry je opäť živo. Správna rada zasadala v utorok 20. januára 2014. Prítomní novozvolení členovia najprv preverili, či predchádzajúce vedenie nenechalo dlžobu, a potom si rozdelili funkcie. Novým predsedom FK Tatra je Miroslav Folkman, podpredsedovia sú Ján Ožvát-Simo a Ján Šranka z Petrovca. Na poste tajomníka bude doterajší predseda Pavel Pálik, za športového riaditeľa zvolili Aleksandra Stepanova a pokladňu zverili Jaroslavovi Pixiadesovi. Technickú komisiu tvoria Ondrej Mucha, Pavel Kocka-Makso a Michal Kohút. Vedúci výčapu je Slavko Čeman Na prvom tréningu 28 hráčov... • ŠPORT •

Najprv dohovor: podpredseda Ján Ožvát-Simo, predseda Miroslav Folkman, tréner Miloš Bogdanović, športový riaditeľ Aleksandar Stepanov (sedia zľava) dajší internacionálny futbalista. Kariéru začal v Šabci, hral v superligovom kulskom Hajduku, potom vo FC Rapid Bukurešť, FC Farul Konstanca, FC Politehnika Jaš, FK Slavonac Slavonski Brod... Prvé stretnutie a tréning s hráčmi Tatry Bogdanović mal 25. januára 2015. Na ihrisko v Kysáči pri-

šlo 28 futbalistov prvého mužstva a dorastu. Hráči, vedenie a nový tréner mali najprv zasadnutie, potom nasledoval tréning a ukážkový zápas, v ktorom seniori porazili dorastencov 3 : 2. Hralo sa 2 x 30 minút a zápas viedol Ján Tordaj. Podľa slov športového riaditeľa Aleksandra Stepanova dosiaľ nikto nedostal výpustku a očakáva sa, že FK Tatra posilnia štyria – piati skúsení hráči. Prvý priateľský zápas Tatra zohrá už v nedeľu 1. februára s dorastom novosadského prvoligistu Proleter.

5 /4632/ 31. 1. 2015

Šport VÝROČNÉ VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE ZŠR SMUÐ V KULPÍNE

Osvedčeným rybárom nová dôvera Katarína Gažová

radov o nových členov, na Záverom zasadnutia ochrane rybárskych vôd a sa dohodli, že členské ieň Poľovníckeho spolku Fazan ich okolia, prírody tiež. Mena rok 2015 bude 500 v Kulpíne bola primalá, aby sa dzi významnejšie aktivity dinárov. do nej vmestili účastníci výroč- spolku zaradil už tradičnú Staronový predsenej schôdze kulpínskych rybárov, úspešnú súťaž pracovných da združenia kulpínktorá bola v sobotu 24. januára organizácií vo varení rybaskych rybárov Michal 2015. Doterajší predseda Združenia cej polievky, súťažné akKoruniak po skončení športových rybárov Smuđ Michal tivity počas PDvK a práce výročného zhromažKoruniak vítal hostí a početných na úprave rybárskej chatdenia kvitoval, že sa členov domáceho spolku. Výročné ky a jej okolia. Finančnú im darí splniť všetko zasadnutie bolo aj volebné. podporu kulpínski rybári naplánované. Tak bolo mali vlani z obecnej v minulom mandáte a miestnej úrovne a vedenia, a tak plánujú úspešne spolupracoaj naďalej. vali aj so spolkami a Pri rybárskej chate v Kulpíne je pekne najmä v lete „Dobudovali sme združeniami z Kulpína si rybársku chatu a spolku bude Michal Koruniak. Aj dokončili aj hygienický uzol, a to a mimo neho. Úspešné pôsobenie súťaž- na postoch tajomníka a pokladníka vďaka podpore našich členov. Od nej komisie spolku ozrejmil jej zostali doterajší členovia spolku – podporovateľov spolku pred konpredseda Ján Jagoš a finančnú Michal Plachtinský a Ján Vrbovský, com roka sme dostali schody, aby správu s pozitívnym záverom predsedom súťažnej komisie je Ján sme mali lepší príchod ku chate. vlaňajšieho roka podal po- Jagoš, s ktorým budú činní ešte Vôkol chatky sme opiľovali a sekladník Ján Vrbovský. Prácu desiati členovia: Rastislav Činčurák, kali stromy, tiež suché vyklčovali. spolku a jej orgánov kladne Jaroslav Macko, Pavel Čáni, Pavel Máme problém s odpadom, ktorý zhodnotila i Dozorná rada v Gajdoš, Samuel Čeman, Stanislav vedľa vody nechávajú nesvedomití čele s predsedom Samuelom Babiak, Zdeno Valentík, Goran Ko- rybári zo strany. My robíme ekolarski, Pavel Naď a Michal Gajdoš. logické akcie a zbierame odpad Vrbovským. Po kratšej diskusii o sprá- Dozorná rada bude pracovať v vedľa vody. Stali sa nám posledne vach nasledovala volebná časť zložení: predseda Samuel Vrbovský aj také nepríjemnosti, že niekto schôdze. Volili spravujúce or- a členovia Ján Velko a Ján Činčurák. rozbil tri člny na vode!? PáchateKulpínčania sa príkladne starajú o gány, ako aj súťažnú komisiu rybársky dorast Združenia športových rybárov Smuđ Kulpín na obdobie rokov 2015 – 2018. Správnu radu tvoria títo jedenásti členovia: Samuel Vrbovský, Michal Plachtinský, Ján Vrbovský, Ján Jagoš, Vladimír Haška, Michal Koruniak, Đorđe Gajinov, Miroslav Fabók, Ondrej Vida, Ján Chalupka a Ján Plachtinský. Zvolená rada sa po konzultácii rozhodla a prítomných obozná- Časť staronového vedenia spolku na volebnom zasadnutí: Đorđe mila, že staronovým predsedom Gajinov, Ján Jagoš, Ján Vrbovský, Michal Koruniak (zľava)

Staronový predseda ZŠR Smuđ Michal Koruniak

Súvahu minuloročnej práce spolku účastníkom priblížil tajomník Michal Plachtinský. Ako zdôraznil, spolok sa vlani venoval organizovaniu súťaží v športovom rybolove a tiež vo varení rybacej polievky. Nezanedbali ani aktivity na rozšírení svojich

www.hl.rs

Aj masová účasť členstva svedčí o pozoruhodnej práci rybárskeho združenia v Kulpíne

Informačno-politický týždenník

ľov sme nateraz ešte neodhalili. Naše združenie má náročné plány práce, v čom sme sa vyznačovali aj doteraz. Stále pred seba kladieme náročnejšie úlohy, a potom ich zdolávame. Budeme pracovať aj na úprave a predĺžení súťažiacej dráhy pri vode a v pláne máme urobiť aj prístupové parkovisko ku chatke. Mladým členom venujeme patričnú pozornosť. Aj naďalej sa im budeme intenzívne venovať a predovšetkým vzbudzovať u nich ekologické povedomie.“ • ŠPORT •

VÝSTAVA NATIONAL GEOGRAPHIC SRBSKO

Šport vedno s prírodou Oto Filip

asopis National Geographic by zďaleka nebol taký pútavý nebyť pravidelného zverejňovania kvalitných a zaujímavých fotografií, spestrujúcich celé roky jeho titulky a stránky čísla. Nie náhodou, keď v októbri 2013 spoločnosť National Geographic oslavovala úctyhodných 125 rokov existencie, ústrednou témou jubilejného čísla časopisu, ktorý začal vychádzať v októbri 1888 vo Washingtone, aby v súčasnosti vychádzal v približne štyridsať krajín sveta, kde ho číta viac než šesťdesiat miliónov ľudí, bola práve fotografia. Celkom logická voľba vzhľadom na to, že titul s rozpoznateľným žltým rámcom na prvej strane bojujúci proti neznalosti a predsudkom, dôraz už dlho kladie zvlášť na túto zložku obsahu. Na

• ŠPORT •

snímke, ako jednu z možností transformovať svet smerom k lepšiemu. Preto sa i stal jedným zo symbolov špičkového svetového fotožurnalizmu. Veď fotografia má obrovskú moc: ukázať krásu, dokázať skutočnosť, odhaliť neznáme, podnietiť nás chrániť prírodu. Prvé číslo časopisu National Geographic v Srbsku uzrelo svetlo sveta v novembri 2006. A aby naše krásy nezostali v týchto týždňoch len na jeho stránkach, na rozhraní rokov sa začala výstava veľkoplošných fotografií National Geographic Srbsko, prebiehajúca pred Kultúrnym strediskom Belehradu. Dominuje jej príroda a šport. Záberov neveľa, no vlastnou kvalitou dennodenne pútajú pozornosť početných zvedavcov chodiacich Ulicou otvoreného srdca, ale i mimo nej. Najlepšie ich vidieť na vlastné oči. A preto i tieto zábery tu, pred vami.

5 /4632/ 31. 1. 2015

FK Jednota – ŽFK Mladosť Petrovec (1999)

Mužstvo Jednoty (1965)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Jednota Ľuba

Pavel Zajac z hráčskych čias

Futbal má v Ľube dlhú tradíciu, ktorá siaha do roku 1922, keď Ján Turčan a Antun Kovač do dediny priniesli prvú futbalovú loptu. Pre veľký záujem mládeže o futbal hneď založili klub, ktorý hral iba priateľské zápasy. Po druhej svetovej vojne, v roku 1947, iniciátorom na obnovenie práce klubu bol Milinko Zazić. Klub pôsobil do roku 1964, ale nehral v žiadnej lige. V roku 1964 predseda Pavel Zajac a učiteľ ľubskej školy Mile Kotoranin zvolali zhromaždenie, na ktorom klub pomenovali Jednota a zapojili ho do súťaže v Obecnej lige Šíd. Aktuálnym predsedom je Samuel Čuha-Sandy a tajomníkom Ilija Gajčević. Za uplynulých 50 rokov FK Jednota bol trikrát majstrom OLŠ a v sezóne 1976/77 hral v Medziobecnej lige Šíd – Sriemska Mitrovica. Dlhé roky, od roku 1922 do roku 1953, Ľubania svoje zápasy hrávali na starom ihrisku, pri starej tehelni, aby potom vybudovali trávnik na dnešnom mieste. Prvé šatne vystavali roku 1968, ktoré zrenovovali o desať rokov neskoršie. Trávnik upravili roku 1999, miestnosti dobudovali v rokoch 2002 a 2003, ktoré aj vlani adaptovali. Dnes, keď Ľubania hovoria o svojom FK Jednota, predovšetkým si spomínajú na dlhoročných, vynikajúcich hráčov: Pavla Zajaca, Ondreja Belana, Mirka Považana, Stipu Milinkovića a Milana Kmeťka. Predsa brankár Ján Považan je legendou klubu, ktorý odmladi dlhé roky stál v bráne Jednoty. Činnosť FK Jednota vždy financovali z dobrovoľných príspevkov futbalových nadšencov, ale podporu poskytovali aj miestna samospráva v Šíde a Miestne spoločenstvo Ľuba. V jesennej polosezóne v OLŠ sa Ľubanom nedarilo, čo fanúšikovia od futbalistov nečakali.

Pavel Zajac a Samuel Čuha – zľava (2014)

Stanislav Stupavský Snímky: autor a členovia FK Jednota

Dorast ľubskej Jednoty (2001)

FK Jednota (2006)

Veteráni ľubskej Jednoty

FK Jednota, majster OLŠ (2014)