Hlas 06 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4633/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 7. 2. 2015 | CENA 50 DIN

Na zdravie!

MOZAIKA

Per grácia 2015 ŠPORT

Smelá, skvelá a vie tak veľa

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Z obsahu

7. 2. 2015 | 6 /4633/

Uzávierka čísla: 4. 2. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Formovali sedem komisií 6 Fáz bude niekoľko 7 Možno o rok, možno o dva

9 SLOVENSKO 9 Zostal som relatívne normálny

10 ĽUDIA A DIANIA 10 Málo prostriedkov, málo aj možností 12 Galoper chce aj pretekársku dráhu 15 Obavy (ne)boli opodstatnené

O tohtoročných mediálnych záväzkoch a situácii sa 29. januára na pôde Asociácie médií Srbska v Belehrade zmienil minister kultúry a informovania Ivan Tasovac. (s. 8) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Spomíname si na zimné prázdniny

23 MOZAIKA 23 Od študentského protestu po najlepší festival 26 Vstať z popola a zaskvieť sa 30 Makový koláč

31 KULTÚRA 31 Pomaly sa rozbiehajú

Zo štátnych a cirkevných matrík sa dozvedáme, že v banátskych slovenských osadách biely mor i naďalej vyčíňa, keďže aj vlani umrelo takmer raz toľko osôb než sa narodilo detí. Medzi novorodeniatkami sú aj dvojičky Jasna a Vierka Bakošové z Kovačice. (s. 18) V. Hudec Foto: J. Mlynárček

33 Teta sveta 34 Oprášiť spomienky a gramoplatňu

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Mladosť s novým trénerom 48 Body veľké ako Sriem 50 Zapísali sa do dejín Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

Premiéra knihy Vladimír Hurban (1850 – 1914), ktorú pri príležitosti 100. výročia úmrtia tohto významného kňaza a národovca zostavila Katarína Verešová (na snímke prvá zľava), sa uskutočnila vo štvrtok 29. januára v miestnostiach novej fary cirkevného zboru SEAVC v Starej Pazove. (s. 32) A. Lešťanová

Editoriál

Doktoráty vo verejnom registri

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Foto: E. Šranková

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová



Vysoké vzdelávanie v našej krajine neraz čelí otrasom, ale stále je podľa slov ministra Verbića „najkvalitnejšou časťou vzdelávacieho systému v Srbsku“. Pred štyrmi mesiacmi schválené zmeny zákona o jeho regulovaní majú ho ešte zdokonaliť.

ednou z tých zmien Zákona o vysokom vzdelávaní, ktorá sa má uplatňovať od marca tohto roku, je povinnosť univerzít založiť digitálny repozitár. Je to svojrázny verejný servis digitálnych knižníc, kde sa trvalo v elektronickej podobe zachovávajú obhájené doktorské dizertácie, spolu s príslušnými dokumentmi o práci komisie, o autorských právach. Okrem v tomto súčasnom prevedení majú sa aj naďalej uschovávať i v tlačenej podobe v príslušnej knižnici. Také repozitáre pre už skôr obhájené dizertácie niektoré univerzity mali aj pred tým minuloročným septembrom, spravidla na stránke svojich knižníc. Napríklad v repozitári Univerzity v Belehrade majú toho času takmer 1 300 doktorátov obhájených na fakultách tejto univerzity v uplynulých troch rokoch, aj Univerzita v Novom Sade má tento servis digitálnej knižnice, a to od roku 2013. Zákonné novinky nakladajú však doktorské práce a správy komisie o ich vyhodnotení zverejniť na oficiálnej univerzitnej internetovej stránke aj pred ich obhajobou, a to najmenej tridsať dní pred týmto slávnostným činom. Sprístupňujú sa takto kvôli teraz tak často spomínanej transparentnosti, ale i z prevenčných dôvodov. A aby sa nemohli kopírovať (ani celé, ani ich časti) budú opatrené špeciálnou elektronickou ochranou. V týchto dňoch osemnásť fakúlt Univerzity v Belehrade určilo, kto bude mať konkrétne na starosti zverejňovanie týchto materiálov na vyhranenom internetovom portáli. Majú už prvé skúsenosti, aj keď ide o návštevnosť tohto portálu. Záujemcovia si tam toho času môžu pozrieť dvadsať týchto vedeckovýskumných prác, a veru tú možnosť aj využívajú. Logicky je predpokladať, že polovica návštev bola zo zvedavosti, či portál skutočne funguje, a ostatných záujemcov prilákala téma. Pochvaľujeme si túto novú prax, lebo „vynaliezavých“ vždy bolo a bude, a do neba volajúca krivda je, keď si niekto titul a miesto vo vysokých vedeckých kruhoch získa nečestným spôsobom: krádežou väčšej alebo menšej časti mravčej práce niekoho iného. Reagovanie na takéto nečestné počínanie sme mali svojho času i v našich novinách. Zmeny a doplnky Zákona o vysokom vzdelávaní nakladajú našim fakultám i kratšie lehoty na uznávanie diplomov získaných v zahraničí. Je to jedným z tých správnych krokov, ako odborníkov dostať do Srbska. Keď ide o skončených vysokoškolákov z radov vojvodinských Slovákov, je to cesta, ako ich vrátiť späť zo Slovenska, lebo tam najčastejšie po získaní diplomu zakotvia. Mali sme už príklady, že naši mladí ľudia boli ochotní vrátiť sa do rodiska, dokonca bola tu aj šanca na zamestnanie, ale brzdou bola zdĺhavá, aj finančne náročná, dokonca možno aj nemožná nostrifikácia diplomu. Aj táto iniciatíva k náprave je zatiaľ iba na papieri, ale teší skutočnosť, že kompetentní pochopili, ako v tomto smere konať. Vieme, že po návrat mladých odborníkov so slovenskými vojvodinskými priezviskami, ale s bratislavským, košickým či nitrianskym prízvukom je ešte ďaleko, ale vieme si ho už teraz celkom jasne predstaviť. Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  6 /4633/ 7. 2. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Fond

Február a jeho tvár

Oto Filip

Michal Ďuga

ačiatkom týždňa bolo zverejnené vyhlásenie Ministerstva mládeže a športu týkajúce sa výsledkov konkurzu Fondu pre mladé talenty, ktoré vrhá trochu prajnejšie svetlo na našu pochmúrnu každodennosť. V ňom sa uvádza, že náš štát prostredníctvom tohto fondu bude udeľovať štipendiá ako podporu na štúdium pre 1 200 najlepších študentov záverečných ročníkov základného a masterského štúdia na štátnych fakultách v Srbsku. Výška štipendia vynáša tridsaťtisíc dinárov po študentovi a udeľuje sa pre desať mesiacov, počas ktorých trvá výučba. Takúto prax našej vlády si nemôžeme nevšimnúť a nepozdraviť. Veď to nasvedčuje, že sa štát stará o mladých občanov a o ich zdokonaľovanie. Pritom sa pomáha tým najtalentovanejším študentom, poukazuje sa na to, že sa úsilie a práca opláca, a pritom aj odmeňuje. Dáva sa im podpora vo vzdelávaní, a tým sa im poskytuje aj viac možností pre zamestnanie. Dokonca, ako zdôrazňuje aj samotný minister mládeže a športu Vanja Udovičić, Srbsko bude iba do tej miery úspešná krajina, do akej bude úspešné v zabezpečovaní pracovných príležitostí pre mladých ľudí! Chvályhodné je aj to, že sa na tohtoročný konkurz prihlásili veľmi kvalitní kandidáti. Posledný na zozname nositeľov štipendia pre základné štúdium má priemernú známku 9,43, kým je priemerná známka posledného nositeľa pre masterské štúdium 9,65. Zároveň 111 študentov, ktorí získali štipendium, majú priemernú známku 10,00. Tento fond založila naša vláda s cieľom podporiť najúspešnejších študentov, ktorí svojou prácou, vytrvalosťou a usilovnosťou dosiahli vynikajúce vedecké a akademické výsledky. Od roku 2008, keď bol založený, prostredníctvom neho udelili štipendiá takmer 7 400 študentom záverečných ročníkov štúdia na štátnych fakultách v našej krajine. Kiežby sa v tom aj naďalej úspešne pokračovalo!

www.hl.rs

esiac najkratší, podľa mnohých aj najvrtošivejší. Už od prvých dní poznačený pokračujúcim kolotočom staronových záväzkov. V prípade európskej agendy nemožno si nevšimnúť vyhlásenie našej hlavnej negociátorky Tanje Miščevićovej, ktorá v Bruseli podotkla, že – podľa názoru Európskej komisie – Srbsko úspešne odpovedalo na skúšky. Malo by to znamenať, že sú prípravy na otváranie prvých kapitol pri konci. Keby tu stále neboli tie, ale... Európsky komisár pre susedskú politiku a rozšírenie Johannes Han prehlásil, že úplná realizácia Bruselskej dohody, na ktorej ešte treba dosť toho zdolať, je predpokladom otvorenia zložitej prístupovej kapitoly 35. Pokroku nehrajú do karát ani viaceré vnútropolitické pomery: rozruch súvisiaci s ombudsmanom a Vojensko-bezpečnostnou agentúrou, správy o údajnej účasti náčelníka Generálneho štábu Ljubišu Dikovića vo vojnových zločinoch na Kosove, náročné témy vo februárovom pokračovaní dialógu s Prištinou, svedectvom čoho sú aj požiadavky demonštrantov v Prištine, týkajúce sa kombinátu Trepča a odchodu Dr. Aleksandra Jablanovića z kosovskej vlády. To, že ide o cestu od desiatich k piatim, badať aj z pomerov v regióne. Jasné je, že víťazstvo radikálne



ľavicovej Syrize v Grécku už začalo otriasať Európskou úniou, čo sa v praktickej rovine ľahko môže prejaviť tým, že západný Balkán opäť klesne na súpiske európskych priorít o niekoľko pozícií smerom nadol. Na jednej strane ďalšie podmienky a podmieňovania, na tej druhej verbálna podpora. Rakúsky šéf diplomacie Sebastian Kurz vo Viedni, po stretnutí s premiérom Aleksandrom Vučićom, skonštatoval, že je naša krajina dôveryhodným partnerom na ceste do EÚ. Premiér Vučić v rozhovore pre rakúsky denník Die Presse zopakoval, že je strategickým cieľom Srbska členstvo v EÚ, ako aj to, že si prajeme dobré vzťahy so susedmi, lebo bez stability niet ani napredovania v regióne. Aj na pondelkovom stretnutí predsedu vlády Aleksandra Vučića so švédskym premiérom Stefanom Lofvenom a s ministerkou zahraničných vecí tejto krajiny Margot Wallstromovou, kde tiež boli prezentované naše plány a reformy, bola tlmočená podpora severskej krajiny našej eurointegrácii a politike rozšírenia EÚ. V oblasti ekonomiky, okrem celého radu pretrvávajúcich problémov, sa konečne začínajú objavovať i skromné náznaky nápravy či zlepšenia. Do týchto možno zaradiť správu o pozitívnych prvých výsledkoch opatrení fiškálnej konsolidácie. Pohľady nádeje sa upierajú aj do Železiarne v Smedereve, najmä

v kontexte toho, čo prinesú rokovania so spoločnosťou Esmark, vzťahujúce sa na jej ambície a plány na našom trhu. Kladenie bodiek, po ktorých treba začať písať nové vety, sa pravdepodobne u nás stane dosť frekventovanou praxou. Vyžadujú si to ekonomické parametre, nútia k tomu hospodárske reformy. Potreba meniť sa, sporiť, zmenšovať verejný dlh a deficit. K niektorým bodkám sa ľahko, k iným zase ťažko dostať. Cesta k jednej z nich trvala celé roky. Vznikla na pôde Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, kde v utorok vyniesli verdikt v spore medzi Chorvátskom a Srbskom vo veci obvinení z vojnových zločinov počas konfliktov v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Medzinárodný súdny dvor rozhodol, že o žiadnu genocídu nešlo, takže zamietol vzájomné obžaloby dvoch susedných štátov, keďže sa ani jednej zo strán toto tvrdenie nepodarilo dokázať. Verdikt súdneho dvoru OSN je konečný a závažný a proti nemu sa nemožno odvolať. Pozorovatelia odhadujú, že ide o očakávaný rozsudok, ktorý nebude podstatne vplývať na vzťahy Belehradu a Záhrebu. Zostáva vidieť, či bude znamenať aj možnosť otvoriť ich novú stránku. Hlavne v obojstrannom záujme a v smere úplnej normalizácie susedských a zveľadenia ekonomických vzťahov.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ŽELJKO MITKOVSKI, NADÁCIA ANA A VLADE DIVAC

Ozaj dôležité Oto Filip – Jedným z významných aspektov činnosti nadácie sú aj mládežnícke projekty? – Naša nadácia v roku 2011 začala realizáciu svojho mládežníckeho programu pomenovaného Skutočne dôležité. Už počas ďalšieho roku, na základe identifikovania problémov mladých ľudí, vyštartovala

Informačno-politický týždenník

s online platformou pre granty určené formálnym a neformálnym skupinám. V roku 2013 podporili sme päťdesiat projektov mladých v dvadsiatich troch mestách. Pred dvoma rokmi nadácia začala realizáciu projektu s názvom Divac mládežnícke fondy a uzavrela partnerstvá s piatimi

obcami. Prostredníctvom tohto projektu sme dokázali zapojiť mladých ľudí do procesu vynášania rozhodnutí, a to tak, že spoločne s obcou stanovujeme spoločný fond, s ktorými nakladá desať mládežníkov a členov výborov Divac mládežnícky fond, ktorí vypisujú súbeh a rozhodujú o pridelení prostriedkov. Cez tento úspešný model nadácia aktivovala i neformálne skupiny a mladých z vidieckych prostredí realizujúc až 94 projektov a rozširujúc ten základný na štyri ďalšie partnerské obce. • TÝŽDEŇ •

NA 1. ZASADNUTÍ VÝBORU PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA NRSNM

Formovali sedem komisií Jasmina Pániková

onštituovaním komisií a predložením predbežných plánov na nadchádzajúce obdobie štartovala prvá schôdza nového zloženia Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM. Zasadnutie sa uskutočnilo vo štvrtok 29. januára. Na decembrovom zasadnutí Národnostnej rady za predsedu výboru bol zvolený Branislav Kulík a podpredsedníčkou je Jarmila Agárska. Novinkou v tomto výbore je väčší počet komisií než v predošlom období. Presnejšie, v nadchádzajúcom štvorročnom mandáte v rámci ko-

misie bude pôsobiť aj Komisia pre europrojekty, ktorá bude, samozrejme, zameraná na vypracovanie projektov z európskych fondov. S touto novozaloženou komisiou bude úhrnne sedem komisií. Ôsmi členovia komisie schválili aj predsedov komisií. Za predsedníčku Komisie pre spoluprácu s lokálnymi samosprávami zvolili Jarmilu Agársku, Komisiu pre spoluprácu s radami pre nacionálne vzťahy bude viesť Erka Viliačiková a Komisiu pre spoluprácu s mládežou Jarmila Beličková-Šprochová. V čele Komisie pre štandardy slovenčiny bude Katarína Rašetová a Komisiu pre spoluprácu s cirkvami bude

mať na starosti Jaroslav Javorník. Predsedom novozaloženej Komisie pre europrojekty bude Ján Paul. Členovia výboru aj navrhli, prípadne schválili členov komisií, prihliadajúc pritom na regionálne zastúpenie. Keď ide o plány na nadchádzajúce obdobie, predsedovia komisií sa iba čiastočne zmienili o nich, keďže platnosť nadobudnú iba po schválení Branislav Kulík, predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM.

ZASADAL VÝBOR PRE INFORMOVANIE NRSNM

Vytýčili si priority J. Pániková

tejto komisie bude Viera Dorčová-Babiaková. Súťaže, ktoré Výbor evyhnutná privatizácia lopre informovanie priamo orgakálnych médií, permanentnizuje alebo finančne podporuje, né zdokonaľovanie novinábude mať na starosti Komisia pre rov a všeobecné zasadzovanie súťaže. Pripomíname, že ide o súza kvalitnejšie mediálne ťaž o Cenu Anny Nemoobsahy budú prioritami govej-Kolárovej, súťaž Výboru pre informovanie Asociácie slovenských NRSNM v nadchádzajúcom novinárov, Moja najfotštvorročnom mandátnom ka a Zornička open. Na období. Tou prvou a možno miesto predsedníčky aj najpálčivejšou otázkou sa tejto komisie navrhli naplno začnú zaoberať už a schválili Annu Simoteraz. Podotkla to predsednovićovú. Poslednou níčka výboru Anna Jašková schválenou, no určite na prvom zasadnutí, ktonie menej dôležitou ré tento výbor usporiadal komisiou, je Komisia v utorok 3. februára. pre web. Predsedníčka Výbor bude pracovať Jašková opodstatnila v deväťčlennom zložení, formovanie tejto kovrátane predsedníčky Jašmisie tým, že si v rámci kovej. Pre lepšiu transpaStratégie rozvoja verentnosť distribuovaných rejného informovania financií, prostriedky, ktoré v slovenskom jazyku budú pridelené výboru, Časť členov nového zloženia výboru v čele s predsedníčkou Annou Jaškovou (vľavo) v Republike Srbsko do budú distribuovať cez interroku 2016 stanovili podné súbehy, o ktoré sa budú uchá- mimovládne združenia, asociácie. Komisia pre jednorazové granty poru zakladania a zveľaďovania dzať novinári, respektíve študenti. Predseda tejto komisie zatiaľ nie pre školenie a prax. Ako predsed- internetových produkcií a obsaKeď ide o štruktúru pôsobenia je určený, čiže navrhnutý kandi- níčka výboru povedala, komisia hov. Podporovať sa budú obsahy výbor bude aj naďalej fungovať dát v čase zasadnutia nepotvrdil, bude podporovať osobnú inicia- – blog, portál, klasická webová prostredníctvom niekoľkých respektíve neodmietol miesto tívu našich terajších a budúcich stránka, advertising a predsedníčkomisií. Komisia pre produkciu predsedu komisie. Permanentné novinárov v ich úsilí zdokonaliť sa kou tejto komisie bude Svetlana bude mať na starosti distribúciu vzdelávanie novinárov a hlásateľov doma a v zahraničí. Predsedníčkou Surová.

• TÝŽDEŇ •

prostriedkov určených na výrobu televíznych, rozhlasových, printových, hraných, hudobných a iných obsahov. Možnosť uchádzať sa o prostriedky budú mať jednotlivci, súkromné produkcie,

bude hlavným zámerom Komisie pre edukáciu. Predsedníčkou tejto komisie bude Milina Florianová. Podporou novinárov, študentov a pracovníkov v médiách v najširšom zmysle slova sa bude zaoberať

6 /4633/ 7. 2. 2015

Týždeň K RACIONALIZÁCII ŠTÁTNEJ SPRÁVY

Fáz bude niekoľko Oto Filip

obrá správa musí byť kvalitná a pomerne lacná a predovšetkým účinným servisom občanov. Návod jasný, realizácia plná problémov a otáznikov. V snahe zistiť celý rad súčasných pomerov a okolností, kladne sa včleniť do začatého procesu fiškálnej konsolidácie a zredukovania verejného dlhu, takisto dobre prichystať súbor zákonov v tejto oblasti, podpredsedníčka vlády a ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy Kori Udovički už pred niekoľkými mesiacmi začala šnúru návštev územnej autonómie a viacerých prostredí. V stredu 28. januára sa takáto karavána pristavila aj v Novom Sade, kde sa ministerka stretla s predstaviteľmi pokrajinskej a mestskej administratívy. Po ukončení rozhovorov novinárom ozrejmila, že je nevďačne v tejto fáze racionalizácie hovoriť o akýchkoľvek číslach, keďže je každé prostredie špecifické. Preto treba s riadnou rezervou brať všetky odhady, ktoré sa takmer deň čo deň zjavujú na titulných stranách dennej a periodickej tlače.

„Základom je mať účinnejší štát,“ uviedla, „a predpokladom toho, okrem už prebiehajúceho zmenšenia platov, je racionali-

pracovných príležitostí.“ Kvitovalo sa to aj na stretnutí, ktoré Kori Udovički mala s predsedom pokrajinskej vlády Bojanom Pajtićom. Menovaný podotkol, že pokrajinská administratíva ako jediná v štáte ešte v roku 2012 konala v duchu racionalizácie a zmenšila už vtedy počet zamestnaných

o desať percent. I ďakujúc tomu v pokrajinskej správe bolo l. januára tohto roku len 1 046 zamestnaných. Podľa jeho názoru dôraz pri ďalšom zmenšovaní počtu zamestnancov verejnej správy treba klásť na verejné podniky a nie na vzdelávanie a zdravotníctvo. Primátor Nového Sadu Miloš Vučević vyzdvihol po stretnu-

tí s podpredsedníčkou vlády a ministerkou Kori Udovički, že je vojvodinská metropola v tomto kontexte na dobrej ceste: na sklonku roka 2013 v 62 mestských subjektoch (administratíva, verejné podniky a správa Nového Sadu) bolo zamestnaných 12 128 osôb, koncom vlaňajška ich 11 699. Čiže o vyše štyristo zamestnancov menej. Trend s tromi p(é): pozitívny, pokračujúci a perspektívny. Jasné je, že v prípade racionalizácie správy pôjde o postupný, viacfázový proces, poznačený tak fiškálnou konsolidáciou, ako aj zmenami sústavy. Ich prvkom sa stáva balík súčasných zákonov, ktorých návrhy sa onedlho majú ocitnúť na rokovacom programe vlády Srbska. Ide o zmeny a doplnky zákonov o lokálnej samospráve a zamestnaných v autonómnych pokrajinách a v lokálnych samosprávach (a o ich platoch), ako aj o zmeny a doplnky zákona o komunálnej polícii. Štíhlejší, teda menší a účinnejší štát, poskytujúci kvalitnejšie služby a omnoho bližší občanom než je dnes, by sa mal stať rezultátom približne trojročného úsilia. Ktoré bude korunované úspechom iba vtedy, ak všetci relevantní činitelia budú nielen konať, ale aj spolupracovať počas realizácie tohto náročného cieľa.

sičom masových čistiek, ktorými odstraňoval všetkých svojich možných nepriateľov. Spolu s obeťami pri nezmyselnom vedení vojny a s obeťami hladomoru v medzivojnovom období pripravil o život počas svojej éry milióny, dokonca možno aj desiatky miliónov ľudí. Nevysvetliteľné zločiny a zlo možno hodne objaviť pri každom stretnutí s dejinami. Masové sú páchané na Indiánoch v Severnej Amerike, na Aborigénoch v Austrálii, na Kurdoch v Turecku či inde... Desiatky konfliktov dodnes

ohrozujú svetovú stabilitu, šíriac sa ako pandémia: ukrajinský, afganský, líbyjský, kórejský, izraelsko-palestínsky, nigérijský, sudánsky, somálsky... Čo povedať o zle v podobe terorizmu, v súčasnosti krvavo presadzovanom Islamským štátom? Raz je živnou pôdou zla záujem, inokedy ideológia či náboženstvo, tretíkrát územie. Tých jeho tiež podnetov je toľko, že bez vojen a kríz ťažko spojiť niekoľko rokov po sebe. Pochopenia a prírodných zdrojov je stále menej, nás urýchlene viac, takže nie div, že modrá planéta už riadne stoná pod početnými bremenami. Krúti sa alebo skôr rúti do nepredvídateľnej či nepochopiteľnej budúcnosti?

Kori Udovički a Miloš Vučević pri stretnutí s novinármi

zácia zamestnancov v štátnej správe, ktorou by sa malo dostať k pätnástim percentám úspor. Reorganizácia v koordinátach, že načim zmenšovať trovy a zvyšovať účinnosť, sa síce neraz podobá problematike riešenia kvadratúry kruhu, no bez toho niet ani perspektív, ani udržateľnosti štátu, ani dobrých služieb, ani otvárania nových

ĽUDSTVO NAPREDUJE, NO ZLO NEUSTUPUJE

Krvavé etapy dejín O. Filip

lo hranice nepozná. Osobné, politické, historické, štátne, iné... Ani vtedy, keď ho páchajú bezdôvodne, ani vtedy, keď je obvyklou zámienkou tých, čo iných privádzajú do nešťastia, že im chcú len dobro. Bastardov je azda najviac v politike. Aj najťažších trestných činov, zločinov. V mene ideológie ľudí kynožili a moc zneužívali Hitler a Stalin, Pol Pot a Idi Amin Dada, Bokassa a Markos, Husajn a Kaddáfí, bin

www.hl.rs

Ládin a Pinochet... Ten prvý ako diktátor a hlavný vinník za rozpútanie druhej svetovej vojny, najväčšieho ozbrojeného konfliktu v svetových dejinách, ktorý stál život vyše päťdesiat miliónov ľudí. Len v koncentračnom a vyhladzovacom tábore smrti Auschwitz v poľskom Osvienčime, ktorého 70. výročie oslobodenia sme si pripomenuli pred niekoľkými dňami, nacisti počas 2. svetovej vojny zavraždili viac ako 1,1 milióna ľudí, väčšinou Židov. Ten druhý, lebo bol vlajkono-

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

LOKÁLNE MÉDIÁ V ČEĽUSTIACH PRIVATIZÁCIE

S mečom nad sklonenou hlavou

 LETMO

Budovy

nohí obyvatelia Nového Sadu a jeho návštevníci si spomínajú na dve škaredé betónové konštrukcie, ktoré celé roky špatili stred mesta a vysokoškolský areál pri Dunaji. Dnes, konečne a našťastie, tak už nie je. Prvú budovu dokončili a je jasné, že dobre zapadla do architektonickej štruktúry ústrednej mestskej štvrte. Z tej druhej sa stala moderná a ekologická ústredná budova univerzity, ktorú otvorili vlani koncom septembra. Žiaľ, sú to len výnimky potvrdzujúce pravidlo, ktorého podstatou je, že umieračik zvoní mnohým stavbám. Nielen tým, ktorým má, ale i tým, ktorým nemá. Desiatky niekdajších továrenských hál, magazínov, predajných priestorov, ba aj historicky skvostných budov zívajú dnes prázdnotou, vystavené hlodaniu neúprosného času. Pritom by sa väčšina z nich mohla zachrániť, využiť na iné účely. V celej Európe, v štátoch • TÝŽDEŇ •

Oto Filip neporovnateľne bohatších než sme my, sa práve do starých budov vkladá. Je to reálne a racionálne. Základy a steny sú tu a investičnými prostriedkami a rôznymi programami sa tie stavby revitalizujú, často sa stávajúc úradnými alebo obývanými priestormi, taktiež zložkou turistickej ponuky toho-ktorého kraja: ubytovňou, hotelom, galériou, múzeom... Koľkokrát sa u nás len dialo, že sme zbúrali aj to, čo sme nemuseli, aby sme na tom istom mieste potom budovali čosi veľmi podobné predošlému. V Novom Belehrade práve demontujú historickú repliku niekdajšieho stredu mesta, do ktorej je pred niekoľkými rokmi vrazené nemálo peňazí. Tých je ale stále menej, turistická konkurencia silnie a už je tu rovnica, ktorou sa budeme musieť oveľa častejšie riadiť pri ďalších skutkoch. Búrať je ľahko, stavať omnoho ťažšie. Zdá sa však, že je dodnes najťažšie poučiť sa z praxe iných, ktorí omnoho skôr než my pochopili a vypočítali, čo sa oplatí a čo nie. A podľa toho už roky úspešne konajú.

sa k otázke lokálnych médií správajú macošsky. Buď enormne znížili sumy na fungovanie lokálnych médií (podaktoré na ich činnosť finančne prispievajú, ale bez zviditeľnenia), pokým iné úplne prestali poskytovať prostriedky na ich činnosť. Riaditeľ istého lokálneho rozhlasu (neprial si zverejniť meno) sa domnieva: „Ak sa do konca júna niečo drasticky nezmení, lokálne médiá zaniknú.“ V stratégii zameranej na rozvoj verejného informovania v slovenskej reči je zakotvené niekoľko základných cieľov. Okrem iných aj vyhľadávanie prijateľných riešení v procese privatizácie, technická modernizácia a digitalizácia archívneho materiálu, profesionálne uschopňovanie, ako aj vyhľadávanie prijateľných riešení pre stabilné financovanie lokálnych médií. Tak sa ukazuje, že národnostné rady prepásli príležitosť prípadným spoločným nástupom pred kompetentnými štátnymi orgánmi zabezpečiť bezpečnejšiu a priaznivejšiu cestu, ktorou sa v budúcnosti budú uberať lokálne médiá. Ktoré sa, mimochodom, rovnako ako ich aktuálni zakladatelia (predovšetkým obecné zhromaždenia) tiež nemali k činu.

Pokiaľ ide o médiá, ktoré informujú úplne alebo čiastočne aj po slovensky, možno povedať, že síce vsádzali na sebavzdelávanie novinárov a hlásateľov, avšak na pláne „vyhľadávania prijateľných riešení v procese privatizácie“, ako i „prijateľných riešení pre stabilné financovanie lokálnych médií“ sa ďaleko nedostali. Podaktoré viacrečové elektronické médiá sa podarilo čiastočne koľko-toľko technicky vybaviť, podmienečne povedané zmodernizovať, lenže nastoľuje sa otázka, čo napríklad bude s výbavou, na ktorú prispeli povedzme subjekty zo zahraničia. Budúci majitelia, ktorí si v procese privatizácie už brúsia zuby na lokálne médiá, sa domnievajú, že nekupujú iba značku, ale aj celkový majetok. Je síce pravda, že majú povinnosť určenú zákonom, podľa ktorej v lehote päť rokov nesmú pozmeniť základnú činnosť médií. Ibaže... Nie je jednoznačne jasné, či sú povinní zabezpečiť v rečiach národnostných menšín aj informačné vysielanie alebo stačí, keď budú vysielať len hudbu. Nehovoriac o tom, čo bude s informovaním v rečiach národnostných menšín – po piatich rokoch. Príde tma ihneď alebo potom?

INÝ NÁHĽAD

topercentne správna bola konštatácia autorov pripravovanej Stratégie rozvoja verejného informovania v slovenskom jazyku v Republike Srbsku do roku 2016 (z októbra 2011): „Najpálčivejším problémom v oblasti lokálnych / regionálnych médií je azda možná a dlho zahlasovaná privatizácia.“ Žiaľ, nie rovnako správna sa v praxi ukazuje iná konštatácia z toho istého zdroja: „Je jasné, že v prípade menšinových médií musia platiť inakšie pravidlá hry, aspoň v tom smere, že nemôže byť regulátorom ich osudu a budúcnosti len a len trh, rovnako ako aj stiahnutie štátu z tejto sféry musí byť vyvážené, v prospech a nie na úkor menšinových médií.“ Je totiž temer isté, že po 1. júli 2015 nekompromisné „pravidlá hry“ zakotvené v Stratégii rozvoja sústavy verejného informovania v Republike Srbsku do roku 2016 (dokument schválený 28. septembra 2011), skôr či neskôr, silou Damoklovho meča dopadnú na drvivú väčšinu menšinových predovšetkým elektronických médií. Dosvedčil tomu aj okrúhly stôl Medi-

álne zákony na lokálnej úrovni / Návrh na rozvoj lokálneho informovania v Zhromaždení AP Vojvodiny 11. 12. 2014. Vtedy prezentovaný Akčný plán na rozvoj lokálneho informovania neposkytoval prehnané právo na nádej vedúcim ľuďom lokálnych samospráv a lokálnych médií. Ako je známe, Zákon o privatizácii nakladá privatizáciu všetkých lokálnych médií (teda aj tých, ktoré úplne alebo čiastočne informujú v rečiach národnostných menšín), ktorých zakladateľom je štát, pokrajina či lokálna samospráva. Ako bolo povedané v rámci decembrovej debaty, v prvej polovici roku 2015 (teda do 1. júla) sa lokálne médiá môžu (do) financovať z rozpočtov spomenutých subjektov a v druhej polovici bežného roka sa začne uplatňovať projektové financovanie. Mediálni experti radili ľuďom v lokálnych médiách urýchlene sa pripravovať na vypracúvanie projektov a lokálnym samosprávam, aby v prvom polroku zabezpečili (do) financovanie lokálnych médií minimálne na doterajšej úrovni, respektíve aby na tento účel vyčlenili aspoň 2 percentá zo svojich rozpočtov. Nakoľko je známe, jednotlivé obecné zhromaždenia

Ďuro Varga

Juraj Bartoš

6 /4633/ 7. 2. 2015

Týždeň ASOCIÁCIA MÉDIÍ SRBSKA

Možno o rok, možno o dva... Oto Filip

krem rokovaní a konferencií, terénov a jubileí, novinári sa nestretávajú tak často. Aspoň nie tam, kde si môžu otvorene pohovoriť o vlastných problémoch, dilemách, nástrahách, pôsobení. Jednou z adries, na ktorej sa môžu nadobro ocitnúť vo vlastnom svete, je v posledných rokoch Asociácia médií Srbska sídliaca v Belehrade a zoskupujúca početné novinové vydavateľstvá s mnohými denníkmi, približne 150 magazínov a týždenníkov, niekoľko tlačových agentúr a združení. V okolnostiach, keď dochádza k rapídnemu zníženiu počtu printových titulov a súbežnému narastaniu problémov povahy trhovej a finančnej u tých ešte existujúcich, nečudo, že sa i tradičné postnovoročné prijatie pre členov asociácie prebiehajúce vo štvrtok 29. januára zmenilo na neoficiálnu tribúnu a rozhovor o tom, kam pláva, či skôr sa uberá naša mediálna loď. Vítajúc kolegov a členov asociácie, predseda jej Správnej rady a riaditeľ a hlavný a zodpovedný redaktor agentúry Fonet Zoran Sekulić povedal, že by z novinárskeho postrehu o uplynulom roku nevyplynulo veľa toho, čím by sa dalo chváliť. Bol totiž pre printové médiá najťažším v posledných rokoch

bolo i pozitívnych vecí, ktoré treba zaevidovať. Kľúčovou vlaňajšou záležitosťou na mediálnej scéne je schválenie mediálneho zákonodarstva, ktoré pre tlačové a vôbec médiá v Srbsku má podstatný význam. Ide o finále viacročného procesu, v ktorom naša asociácia mala veľmi významnú úlo-

Účastníkov prijatia pozdravil predseda Správnej rady Asociácie médií Srbska Zoran Sekulić hu. Teraz je veľmi dôležité dôsledné uplatnenie tohto zákonodarstva. Druhou pozitívnou záležitosťou je, že do našich radov pribudlo vlani osem nových členov, čo znamená, že sa v zmysle reprezentatívnosti

Mnoho hostí, mnoho i tém krízy a transformácie, dokladom čoho sú ukazovatele a podmienky ich hospodárenia. – No, aby sme nerozprávali len o tom zlom, treba povedať, že aj na mediálnej scéne, aj v našej asociácii

www.hl.rs

spokojnosťou môžem podotknúť, že sa vlani našimi členmi stali aj štyri médiá vychádzajúce v rečiach národnostných menšín: Magyar Szó a Hét Nap, ako aj týždenníky Ruske slovo a Hlas ľudu... Bol to rok, v ktorom sme sa konsolidovali, potvrdili svoju reprezentatívnosť a z ktorého sme

stávame podnikateľským združením mediálneho priemyslu bez obdoby a konkurencie. Členstvo vlani u nás reaktivovali veľkí vydavatelia, ako sú Politika, Kolor Pres, Dnevnik Vojvodina pres, týždenník Vreme. S osobitnou

Informačno-politický týždenník

vstúpili do tohto s niekoľkými úlohami a viacerými vážnymi skúškami, – vyzdvihol Sekulić. Jednou z nich je účinkovanie v schvaľovaní nového Zákona o oznamovaní, teda o inzercii. Tento pre tlačené médiá nebol, žiaľ, schválený v balíku s inými mediálnymi zákonmi, keďže je v príslušnosti iného ministerstva. No napriek tomu dúfame, že prinesie také ustanovenia, ktoré printovým médiám, asi ťažšie zasiahnutým krízou než sú tie elektronické, predsa urobí život o čosi ľahším. Druhá veľká skúška sa vzťahuje na oblasť samoregulácie. Ako asociácia podporujeme tento proces a Tlačovú radu, v ktorej máme predstaviteľov tak v Správnej rade, ako i v Komisii pre sťažnosti, no netreba zabúdať, že je samoregulácia v prípade našej mediálnej scény proces relatívne nový. Znamená to, že sa mu len učíme vrátane plného uplatnenia pravidiel novinárskeho kódexu. Možno si všimnúť pokrok na tomto pláne. Zdá sa mi, že aj vydavatelia chápu, nakoľko je to dôležité, skonštatoval Zoran Sekulić. Za veľmi významný segment pôsobenia označil i rôzne školenia, prednášky, dielne prebiehajúce v spolupráci so zahraničnými a domácimi partnermi.

Na záver príhovoru, keďže sa prijatia zúčastnila i veľvyslankyňa Francúzska v Srbsku Christine Moro, vyjadril sústrasť a naše spolucítenie s francúzskymi novinármi, ktorých kolegov zavraždili nedávno teroristi v Paríži, podčiarkujúc, že účasť Morovej, ako aj všetkých iných na stretnutí, chápe aj ako podporu asociácie a slobody printových médií. Na jeho prejav istým spôsobom nadviazal minister kultúry a informovania Ivan Tasovac. Spomenul, že nie náhodou, po vplavení sa do vládnych vôd, práve Asociácia médií bola prvou mediálnou adresou, na ktorú sa vybral pred vyše rokom. – Je faktom, že sme sa za ten rok a čosi omnoho viac spoznali a vôbec nejde o to, nakoľko sa páčime jedni druhým. To, o čom som pevne presvedčený, je, že zdieľame úplne spoločnú víziu, ktorou je prianie, aby médiá v Srbsku mali omnoho lepšiu pozíciu než dnes. Keď sa zadívam dozadu, tak som vlani na takomto prijatí nechcel rozprávať, lebo sa mi zdalo, že je málo toho, o čom môžem skonštatovať, že je urobené. Pred rokom sme nemali mediálne zákony. Pred rokom nás opantávali veľké obavy, či sa pohneme v ústrety privatizácii médií. Pred rokom boli obrovské obavy i ohľadom toho, čo sa stane v prípade projektového financovania mediálnych obsahov verejného významu, čo spôsobí privatizácia atď. To, čo chcem pri tejto príležitosti podotknúť, je, že 2. februára budú vypísané súbehy na spolufinancovanie mediálnych obsahov, ktorých rozpočet sa vyrovná rozpočtu Európskej komisie tu v Srbsku. Veľmi je tiež dôležité, že členovia komisie budú zvolení na návrh mediálnych združení a vášho samotného odboru novinárov. Nazdávam sa, že ak budeme presadzovať a mať spoločnú zodpovednosť za to, ako budú vyzerať médiá, že sa budeme môcť s oveľa väčším optimizmom dívať na obdobie pred nami. Každý, kto bude apelovanie na rešpektovanie etického kódexu novinárov, ktorý ste vy sami schválili, či apelovanie na slušnosť chápať ako politický nátlak, môžem ho ubezpečiť, že áno, budeme vyvíjať takýto nátlak, ale len v tomto segmente, – vyzdvihol minister Tasovac. Následne pripomenul i to, čo je už dlho známe a aktuálne: že sa štát oveľa výraznejšie ako doposiaľ sťahuje z médií. Pre mnohé z nich znamená to iné, náročnejšie podmienky hospodárenia a pôsobenia, pre niektoré dokonca aj omnoho väčšie problémy. Aké všetko a čo tieto prinesú, sa ukáže možno už tento rok, možno o rok alebo o dva. Kto zotrvá, porozpráva. • TÝŽDEŇ •

Slovensko – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Pracoval som v kragujevskom divadle, inscenoval Mira Gavrana na Slovensku. A či pôvod nejako ovplyvnil moju kariéru? Mentálna výbava, ktorú som doma dostal, mi zostala a pomáha mi dodnes. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? vojenskú službu. – Moje dve dcérky. VďaVrátil sa na výka rodine som relatívne chod republiky. normálny vzhľadom na Do Košíc, kde päť to, čím sa živím (úsmev). rokov bol inter– Čo by sa muselo stať, ným režisérom v Štátnom divadle. Rodinné zázemie: S manželkou Natašou a dcérou Emilijou. aby si sa vrátil? – Vrátim sa. Všetci sa V roku 2007 pre- Mladšia dcérka Liza bola v čase fotenia v brušku. vrátia. Raz sa vrátia... stúpil na miestne – Komu fandíš, keď Konzervatórium, – Kedy si si uvedomil, že tu hrajú Slovensko a Srbsko v kde učí aj dnes. nejakom športe? – Čo bolo pre teba na Sloven- zostaneš žiť? – Keď sa takzvaným demokra– Jednoznačne Srbsku. Však sku najťažšie? – Prežívať na diaľku všetky tie tom minuli všetky tromfy a k moci Slováci nevedia nič poriadne hrať hrozné udalosti, ktoré sa doma sa opäť dostali smiešne figúrky z (smiech). diali počas deväťdesiatych rokov. Miloševićových časov. Vtedy som to definitívne zabalil. Foto: z archívu D. B.

SEDEM OTÁZOK PRE DUŠANA BAJINA, DIVADELNÉHO REŽISÉRA A PEDAGÓGA

Zostal som relatívne normálny Rastislav Boldocký

áčskopalančan Dušan Bajin (41) prišiel do Bratislavy v roku 1992 študovať slavistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Ale nezastavil sa len pri tom. „Diplom som získal v roku 1998, ale medzičasom som na Vysokej škole múzických umení zapísal divadelnú réžiu, takže moje študentské časy potrvali až do roku 2001,“ spomína. Potom si dal od Slovenska prestávku a v Kragujevci absolvoval základnú

NAJHĽADANEJŠIEHO SLOVÁKA PO TRINÁSTICH ROKOCH NA ÚTEKU ZADRŽALI V NOVOM SADE

Dolapili slovenského „gazda Jezdu“ R. Boldocký

Srbsku zadržali veľkú rybu. Chytili najhľadanejšieho Slováka. Toto sú len niektoré z titulkov, čo sa koncom januára objavili v slovenskej tlači. Týkali sa novosadského dolapenia Františka Matíka, jedného z hlavných aktérov v kauze nebankovky BMG Invest. O čo išlo? Klasickú pyramídovú hru. S prižmúrením oka by sa dal Matík označiť za slovenského „gazda Jezdu“ či Dafinu. Začiatky kauzy siahajú do roku 1997, keď spoločnosti Horizont Slovakia a BMG Invest vo vlastníctve Vladimíra Fruniho a jeho spoločníkov Mariána Šebeščáka a Františka Matíka začali od ľudí prijímať finančné vklady sľubujúc im za to vysoké úroky. Do roku 2002, keď tieto nebankové subjekty skrachovali, asi 170-tisíc ľudí do nich spolu investovalo v prepočte asi dve miliardy eur. Len minimálnu časť z • SLOVENSKO •

týchto peňazí dostali späť. Zatiaľ vom zatknutí prekvapila na Slovenčo Šebeščáka a Fruniho zatkli už v sku mnohých. Tunajšia tlač postuproku 2002 v Chorvátsku, Matík bol ne začala prinášať podrobnejšie odvtedy na úteku. Medzičasom ho správy o zatknutí Matíka a jeho v roku 2007 v neprítomnosti odsúdili na nepodmienečný trest v dĺžke 11,5 roka väzenia a začal po ňom pátrať aj Interpol. O mieste Matíkovho úkrytu sa veľa špekulovalo Transformácia: František Matík sa za trinásť rokov a za posled- na úteku takto zmenil (zdroj: Ministerstvo vnútra SR) ných niekoľko rokov sa objavili viaceré neovere- rumunskej družky v novosadskej né teórie. Napríklad, že postúpil štvrti Adice. Médiá napríklad inplastickú operáciu alebo dokonca, formovali, že mal pri sebe falošné že ho likvidovala mafia v rámci doklady vystavené na meno Fero Branik a počas pobytu v Srbsku sa vyrovnávania si účtov. Aj preto správa o jeho januáro- mu podarilo splodiť dve deti.

Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka boli policajti blízko k jeho dolapeniu už viackrát, vždy sa mu však podarilo utiecť. Aj kvôli tomu zriadili srbskí muži zákona špeciálny tím, ktorý bol napokon úspešný. Na vypátraní Matika sa podieľali aj policajti z Chorvátska, Rumunska či Bosny a Hercegoviny. Týždenník Plus sedem dní sa vo svojej reportáži odvoláva aj na „nemenovaný zdroj“ z prostredia vojvodinských Slovákov. „Nový Sad je veľké mesto, má okolo 350-tisíc obyvateľov, tam sa dá ľahko skryť bez toho, aby vás ktokoľvek poznal. Hovoril veľmi dobre po srbsky, a ak aj mal nejaký akcent, susedia si určite mysleli, že je jedným z vojvodinských Slovákov. Na dedine by sa tak ľahko medzi ľudí neinfiltroval, najmä nie v takej, kde žijú Slováci,“ uviedol neznámy respondent na otázku, či sa Matík nemohol ukrývať aj medzi dolnozemskými Slovákmi.

6 /4633/ 7. 2. 2015

Ľudia a diania Na zozname 3 561 nezamestnaných ZO ZASADNUTIA SOCIÁLNO-EKONOMICKEJ RADY OBCE STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

Ako uviedli na zasadnutí obecnej Sociálno-ekonomickej rady, ani kvalifikačná štruktúra nezamestnaných nie je práve najpriaznivejšia –

formácie zverejnené v niektorých prostriedkoch verejného informovania, že nezamestnanosť na území obce je 6 percent. Zároveň

V rámci druhého bodu rokovacieho programu sa hovorilo o počte nezamestnaných na území Staropazovskej obce. Momentka zo zasadnutia Najnovšie informácie z decembra 2014 podala Jadranka Bubonja. na zozname je hodne ľudí zastaraPodľa štatistických údajov v tejto ných profesií či nezodpovedajúcej sriemskej obci je spolu nezamest- kvalifikácie vzhľadom na súčasné naných 3 561 osôb, pričom medzi potreby zamestnávateľov. Miera nezamestnanými je najviac starších nezamestnanosti je 18,88 percenta od 50 rokov a mladších než 30 a je najnižšia v sriemskom obvode. rokov. Členovia tohto telesa popreli in-

apelovali aj na čelných ľudí v obci, aby v budúcnosti nezverejňovali, t. j. médiám nedávali štatisticky nesprávne údaje, lež aby poskytovali pravdivé informácie. Počas dlhšej rozpravy bolo počuť, že v Novom Sade jestvuje

oncom januára sa v Starej Pazove uskutočnilo 10. zasadnutie obecnej Sociálno-ekonomickej rady (SER). Okrem členov rady na schôdzi v malej zasadačke tzv. Bielej budovy sa zúčastnila i Jadranka Bubonja z Národnej služby pre zamestnávanie – pobočka Sriemska Mitrovica – organizačná jednotka Stará Pazova.

Stredisko pre edukáciu a prekvalifikáciu a členovia staropazovskej Sociálno-ekonomickej rady navrhli, aby zamestnávatelia z územia Staropazovskej obce doručili Národnej službe pre zamestnávanie – organizačnej jednotke Stará Pazova zoznam potrieb po zodpovedajúcich profiloch robotníkov. Pomoc pri realizácii tejto aktivity s cieľom zmenšiť počet nezamestnaných je potrebná i zo strany lokálnej samosprávy. Na schôdzi vymenovali aj nové vedenie SER Obce Stará Pazova. Predsedajúcim v roku 2015 je Jovo Bjelić z Únie zamestnávateľov Srbska – zamestnávateľov Starej Pazovy a jeho zástupcom je Rade Erceg z Rady samostatných syndikátov Obce Stará Pazova.

MINULÝ ROK V MIESTNOM SPOLOČENSTVE KULPÍN

Málo prostriedkov, málo aj možností Katarína Gažová

a sklonku predminulého roku v Dome kultúry v Kulpíne začali práce čalúnenia sedadiel v hľadisku. Ukončené boli vlani v prvej polovici januára. Už koncom februára podnik Put-Invest dokončil asfaltovanie prístupových priestorov k trom novovybudovaným autobusovým zastávkam. Rozmiestnené sú v hlavnej ulici a vybudovala ich v máji 2013 obecná Direkcia. O ďalších prácach tajomník MS Zlatko Harminc povedal: – Vlani sa v Kulpíne robilo, koľko sa mohlo, vzhľadom na to, že miestne samozdanenie nemáme. V júni bolo dokončené budovanie jednej časti betónových chodníkov v hlavnej ulici. Od čísla domu 50 po

www.hl.rs

posledný dom smerom ku mostu sa stavali aj nové, aj sa opravovali jestvujúce chodníky. V pokračovaní sa potom klčoval terén a navážala zemina a piesok, čo bola príprava na výstavbu chodníka, ktorý má tiahnuť až po most na kanáli smerom k cyklistickej dráhe smerujúcej do Petrovca. Vykonávateľom prác betónovania chodníkov bol podnik zo Zreňaninu. Miestne spoločenstvo bolo spoluorganizátorom a aj finančne podporilo dve väčšie podujatia v osade, a to oslavu Dňa Kulpína v júli a tradičné podujatie Svadba voľakedy a dnes v septembri. Miestne spoločenstvo minulý rok dalo na použitie miestnosti v Dome kultúry mládežníckemu združeniu Terra, ktoré boli v októbri slávnostne otvorené. Na sklonku roka v Kulpíne prebiehala širšia akcia vysádzania

Informačno-politický týždenník

Betónovanie chodníkov v hlavnej ulici v Kulpíne stromov v dedine, ako aj tují vedľa slovenského Domu smútku. Pracujeme aj na legalizácii objektu Domu kultúry, ktorá ešte nie je ukončená. Keď ide o kanalizáciu, situácia je taká, že sa Kulpín má pripojiť na čističku v Petrovci. Má sa vybudovať potrubie cez most smerom ku vchodu do Petrovca, a potom sa bude pripájať ďalej v Ulici Janka Jesenského a smerovať ku čističke vedľa kanála. Na tento rok je tiež naplánovaná výstavba nového betó-

nového chodníka od centra dediny smerom k pravoslávnemu cintorínu na konci osady v smere Ravneho Sela, tiež sa plánuje budovanie časti ohrady na oboch cintorínoch. Dom smútku – pravoslávny je vystavaný a zastrešený, nasleduje vsádzanie oblokov a dverí. Keď ide o budovu v centre Kulpína, kde by malo medziiným sídliť aj MS, nové požiadavky a pravidlá nakladajú popracovať na zmenách doterajšieho projektu, – uzavrel Zlatko Harminc. • ĽUDIA A DIANIA •

V KOMUNÁLNOM PODNIKU V PIVNICI

V rámcoch bežnej činnosti Elena Šranková

Jaroslavom Zajacom, riaditeľom Komunálneho podniku Komunal Pivnica, sme pri nedávnej návšteve tejto osady pod lupu dali ich vlaňajšiu činnosť.

Aktivity podniku v minulom roku sa veľmi nelíšili od predchádzajúcich rokov? – Rovnako ako skôr, aj vlani sme mali na starosti úpravu stredu dediny, odvoz smetí a údržbu cintorínov, čo patrí k našej základnej činnosti. Na pozvanie občanov sme odvážali aj uhynuté zvieratá a poskytovali sme služby kosenia trávy. Okrem komunálneho odpadu sme zbierali papier a PET ambaláž. V zimných mesiacoch sme z domácností odvážali popol. Vlani sme začali so zbieraním sklenej ambaláže, pričom aj naďalej mienime pokračovať so zachodeným spôsobom vynášania smetí a triedenia odpadu. Vlaňajšia činnosť podniku sa nehatene realizovala a novinkou je, že od tohto roku budeme preberať aj elektrický a elektronický odpad. Každý občan dostal kalendár zbierania odpadu,

Jaroslav Zajac podľa ktorého sa smeti odvážajú, takže sa ľahko zorientuje. Koľko je zamestnaných v podniku? Zvýšil sa, resp. znížil ich počet? – Máme troch zamestnaných robotníkov a okrem toho ďalších troch angažujeme cez študentské družstvo. V pondelok a utorok, keď sa odváža odpad z domácností, angažujeme tú dodatočnú pracov-

nú silu. Počet robotníkov sa vlani nezmenil. Sú občania Pivnice disciplinovaní z hľadiska udržiavania čistoty a ochrany životného prostredia? – Pravdaže sú. Chcel by som ich však požiadať, aby na jar vykopali priekopy pred svojimi domami a vyčistili priepusty pod mostmi. Máme totiž také prípady, že niektorí to neurobili a keď väčšmi prší, susedia sa sťažujú jeden na druhého. Aké sú ceny odvozu smetí? Platia zákazníci za služby, ktoré im poskytujete? – Za odvoz odpadu treba zaplatiť 70 dinárov a za údržbu hrobky 30 dinárov na občana. Je to taká sociálna cena, ktorá kryje naše služby a nateraz ju nemienime zvyšovať. Väčšina svoje účty zaplatí načas, hoci máme asi 20 percent občanov, ktorých musíme napomínať, aby si dlh vyrovnali, čo nakoniec aj urobia. Plánujete v bežnom roku nejaké investície buď do mechanizácie, alebo úpravy depónie? – Na to nemáme prostriedky. Vlastníme traktor, vlečku a buldozér. Naším zakladateľom je Miestne

STARÁ PAZOVA

Uzavreli obecný projekt Anna Lešťanová

budove ZO Stará Pazova v pondelok 2. februára usporiadali záverečnú konferenciu obecného projektu Účinné spravovanie majetku v obciach Stará Pazova a Inđija. Uvedené dve susedné obce v období február 2014 – február 2015 realizovali tento projekt za finančnej podpory Delegácie Európskej únie v Srbsku. Partnermi v projekte boli i dva verejné podniky – Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova a Direkcia pre výstavbu Obce Inđija. Po úvodnom prejave Mariny Savićovej, šéfky Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj Obce Stará Pazova, o skúsenostiach z medziobecnej • ĽUDIA A DIANIA •

Zo záverečnej konferencie: (zľava) Dejan Jekić, Goran Savić a Igor Miščević spolupráce na projekte z aspektu Obce Stará Pazova hovoril Goran Savić, námestník predsedu obce pre ekonomický rozvoj a strategický marketing. Získané skúsenosti

z uhla Inđijskej obce ozrejmil Dejan Jekić, námestník predsedu obce pre ekonomický rozvoj. Po ročnej spoločnej práci oba partneri na obecnom projekte boli

spoločenstvo a rozpočet je stále skromnejší. Spomínajú sa síce určité reformy v tom zmysle, že činnosť preberie Verejný komunálny podnik Komunalprojekt v Báčskej Palanke, ale miestne spoločenstvá – nielen pivnické – s tým nesúhlasia. Podnik Komunal Pivnica pôsobí od 1. januára 2006. Povolenie sme dostali na päť rokov, ale naďalej pracujeme bez problémov. Takto robia aj iné komunálne podniky v troch – štyroch dedinách Báčskopalanskej obce. Komunálny a iný odpad z pivnických domácností odvážate na dedinskú skládku. V akom je stave? – Depónia má byť od dediny vzdialená minimálne 1 500 metrov, čo u nás nie je prípad. Preto sa snažíme buldozérom smeti zatlačiť čím ďalej a udržiavať na skládke poriadok. V tom nám však prekážajú viacerí občania, ktorí väčšie množstvá odpadu privezú sami, za pomoci vlastnej mechanizácie, najčastejšie pod rúškom noci. To nám robí najväčší problém. Bolo by dobre, keby aspoň zavolali, aby ich niekto z robotníkov usmernil, kam odpad vysypať. Vlani sme našťastie požiarov na depónii nemali, čo je výsledkom aj toho, že osobitne zbierame papier a PET ambaláž. Foto: K. Gažová s výsledkami práce spokojní a na záverečnej konferencii prezentovali realizované aktivity, ktoré v nadchádzajúcom období zveľadia v zmysle ďalšieho spravovania majetku vo verejnom vlastníctve. V období február 2014 – február 2015 usporiadali aj tri medziobecné dielne zamerané na realizáciu systému na spravovanie verejného majetku, päť výcvikov s cieľom posilniť kapacity zamestnaných v obecných službách v spravovaní verejného majetku. Projektový tím počítal 23 členov, ktorí sa úspešne zúčastnili v realizácii projektu, okrem toho dva systémy na spravovanie verejného majetku inštalovali v obciach Stará Pazova a Inđija. Krátku prezentáciu daného systému a jeho uplatnenie v lokálnej samospráve mal Igor Miščević, spolupracovník na projekte z Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova.

6 /4633/ 7. 2. 2015

Ľudia a diania HLOŽIANSKI POĽNOHOSPODÁRI MAJÚ NOVÉHO PREDSEDU

Počítajú s tenším rozpočtom Juraj Bartoš

sobotu 7. februára Združenie poľnohospodárov Hložany usporiada sedliacku zábavu, skonštatovali na výročnom volebnom zhromaždení, pri ktorom chýbalo len málo z celkove zhruba 120 členov (z čoho asi 70 riadne platí členské). ZPH má za sebou veľmi úspešný rok, keďže sa vytýčený plán práce na rok 2014 v úplnosti zrealizoval. Touto konštatáciou v kaviarni Pod lipami 29. januára zakončila správu o vlaňajšej činnosti doterajšia tajomníčka Daniela Feketeová. Keďže predsedníctvu vypršal štvorročný mandát, nasledovali voľby. Z funkcie predsedu ZPH uvoľnili Miroslava Kudrona, ktorý bude robiť úradujúceho predsedu Zeleninárskeho družstva Hložany (založeného 11. decembra 2014). Novým predsedom ZPH sa stal Samuel Rojka a tajomníkom Ján Pagáč, pokým Ondrej Bartoš bude

Na výročnom volebnom zhromaždení ZP Hložany sa zoskupil veľký počet členov a hostí

podpredsedom a Mária Šepráková pokladníčkou ešte štyri roky. Z finančnej správy (podal ju účtovník Juraj Takáč) vyplynulo, že roku 2014 výlohy na žírovom účte (409 511 dinárov) prevýšili príjmy (402 212 din.). Ukázalo sa, že situácia v pokladnici je priaznivá; ako skonštatovala pokladníčka Šepráková, celkový prísun pros-

triedkov počas predchádzajúceho roku tvoril 1 414 791 din. a odsun 1 395 060 din., čo znamená, že v pokladnici zostalo 19 731 din. Pravdaže, obaja „finanční“ podrobne informovali o tom, ako združenie peniaze získalo a na aké účely sa minuli. Na dôvažok podpredseda O. Bartoš, poďakujúc sa dobrodincom, ktorí hmotne

podporujú činnosť združenia, podčiarkol, že za deväť rokov činnosti ZPH nadobudlo inventár v hodnote zhruba 2 000 eur. Iba vlani si poľnohospodári kúpili 15 stolov a 30 lavičiek... Vlani z pokrajinského rozpočtu na základe projektov ZPH získalo 275 000 din. a samo si len na dvoch zábavách „privyrobilo“ viac než 300 000 din. Podľa plánu práce na rok 2015, ktorý predostrela D. Feketeová, do polovice marca by v popredí mali byť prednášky, potom aj tradičná súťaž o najlepšie klobásy, víno a pálené. Po jarnom rovnaní ciest bude nasledovať Festival kvetín (v máji) a Deň zeleniny (v auguste) a iné aktivity. Na celkovú činnosť, zakotvili vo finančnom pláne na rok 2015 (podala ho pokladníčka Šepráková), ZPH bude potrebovať 605 000 din. V rámci bodu Rôzne sa prihovorili aj predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok, výborník v obecnom zhromaždení a člen Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ondrej Fekete, predsedníčka miestneho Združenia ekológov Ekos Viera Turčanová a členka Spolku žien Zuzana Šranková.

MILOVNÍCI KONÍ V PETROVCI

Galoper chce aj dostihovú dráhu Jaroslav Čiep

obúdzanie zo zimného spánku a príchod jari pre milovníkov koní znamená radosť z nových žriebät. Táto radosť je o to väčšia, že s novým dorastom prichádza ten neopísateľný pocit nádeje, že nový jedinec dosiahne viac ako iní. A ktovie – možno na svet prišiel nový šampión. Po dlhom čase v Báčskom Petrovci a v okolí narastá záujem o tieto prekrásne zvieratá. Pred rokom sa majitelia a milovníci koní z Petrovca a okolia rozhodli založiť vlastný klub. Od idey po skutočnosť nebolo ani tak ďaleko a hoci ide o nákladný a náročný koníček, majiteľov koní to neodradilo, a tak vznikol Koniarsky klub Galoper. Pod iniciatívu založiť klub milovníkov koní sa podpísali až dvanásti. Možno si niektorí v pl-

www.hl.rs

Členovia klubu Galoper

nej miere ani neuvedomili, čo to vskutku znamená a aké záväzky to sebou prináša, ale sa nevzdávali. Neskoršie do svojich radov prijali aj ďalších záujemcov a teraz sú v klube sedemnásti. V súčasnosti sa členovia už registrovaného

Informačno-politický týždenník

klubu Galoper môžu pochváliť s viac ako dvadsiatimi koňmi. Chovajú americké klusáky, ale aj kone, ktoré vynikajú v prekážkových pretekoch. Niektorí chovajú lipické kone a nóniusi. Chovateľskú sezónu 2015, ako

bolo počuť na prvom výročnom zhromaždení koniarov v utorok 27. januára v Klube drobnochovateľov, mienia viesť v tom smere, aby sa chov koní ujal nielen v Petrovci a v obci, ale aj v širšom okolí. Preto plánujú podnikať vlastné aktivity a akcie s cieľom propagovať kone a ich chov, a to výstavy koní, menšie dostihy alebo jazdecké ukážky. Pomoc im sľúbili aj prítomní predstavitelia koniarskych klubov z Despotova a Kuly. Ak dostanú povolenie z obce, chceli by na Jarmočnisku upraviť dráhu pre tréningy, tiež vybudovať dostihovú dráhu v jamách vedľa Lesíka. Predsedom Koniarskeho klubu Galoper je Ján Brtka, tajomníkom je Zoroslav Brtka a pokladníkom Michal Síč. Členmi Správnej rady sú aj Michal Harminc st., Michal Harminc ml., Miroslav Stupavský a Mićo Popovicki. • ĽUDIA A DIANIA •

Z DIREKCIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Podľa možností obecnej pokladnice Jaroslav Čiep

v Maglići sa realizovala aj cez Direkciu. Ide o hydroizolačné práce a lepenie obkladačiek v hodnote cca 5 miliónov dinárov. V Kulpíne sa na hlavnej ulici smerom ku kanálu staval nový chodník a je tu aj mnoho iných drobnejších prác, ktoré skvalitňujú život občanov. V každej osade v obci sme vykonali výmenu žiaroviek verejného osvetlenia, postrek proti komárom, úpravu verejných zelených plôch, zimnú

a poslednom zasadnutí Zhromaždenia obce výborníci potvrdili stanovy nového Verejného podniku Direkcia pre výstavbu Báčsky Petrovec; o práci podniku sme sa rozprávali s jeho riaditeľom, diplomovaným inžinierom strojníctva Ondrejom Bovdišom. Od 1. februára 2015 Direkcia začína pôsobiť ako verejný podnik. Prečo prišlo k tejto zmene? – Podstata zmeny je čisto legislatívna. Verejný podnik pokračuje s prácou rovnakým spôsobom. Budeme teda nepriamym rozpočtovým užívateľom, ktorý sa stopercentne financuje z rozpočtu obce. V právnej norme sme sa museli zladiť s predpismi o verejných podnikoch, keďže v tejto oblasti už nemôžu existovať rozpočtové fondy. V podniku sme piati zamestnaní. Obec nám zverila činnosti verejného významu, medzi ktoré patrí spravovanie stavebných pozemkov, ich úprava, výstavba komunálnej infraštruktúry, spravovanie ciest, ich údržba a výstavba včítane chodníkov, starostlivosť o verejné osvetlenie a zelené plochy, dezinsekcia a úprava kanálov na odvádzanie atmosférických vôd. Aké boli podmienky práce v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013? – V roku 2014 sme mali obmedzené prostriedky, lebo bol zmenšený prílev do rozpočtu, čo sa automaticky odzrkadlilo aj v našej činnosti. Po každej novelizácii obecného rozpočtu sa od nás ukrajovalo, takže sme postupne väčšie projekty škrtali a sústredili sme sa na menšie, ktoré si nevyžadovali príliš veľké financie, ale majú rovnaký význam pre občanov. Do čoho sa vlani konkrétne vkladalo a čo sa podarilo urobiť? – Podarilo sa nám vykonať objemnejšiu opravu niektorých asfaltových ciest. Vidno to na križovatke pred Ulicou kanálskou, na ceste a na moste cez kanál smerom do Hložian, kde je zároveň opravená aj ohrada, tiež v Ulici kvetnej. Aj novú vozovku vo Vrbarovej sa nám podarilo dokončiť, ako i rozšíriť niektoré úzke časti ciest a pod. Pravidelne farbíme horizontálnu signalizáciu • ĽUDIA A DIANIA •

Riaditeľ Ondrej Bovdiš

na obecných cestách. Sústredili sme sa aj na rekonštrukciu mostíkov cez Begej v Petrovci, kde sme spevnili svahy a dali nové zábradlia, aby sme rozšírili priechody. Vypracovali sme aj hlavný projekt výstavby cesty na Širinu, ktorá sa má podľa strategického plánu stať aj výjazdom na diaľnicu E-75. Opravili sme zo 20 dopravných znakov a zadovážili 60 nových, pred koncom roka aj ďalších 40 znakov, ktoré sme rozmiestnili v uliciach. Pravidelne konáme údržbu okolia ciest, odstraňujeme konáre a kríky okolo semaforov a dopravných znakov... Zadovážili sme projekty technickej regulácie premávky pre Hložany a Kulpín. Mohli by ste skrátka napočítať vlaňajšie projekty? – Časť prác na dostavbe bazénu

ba elektrickej rozvodne pre potreby vodovodu v Petrovci, projekty na výstavbu ciest v priemyselných štvrtiach, prípadne aj projekty obchádzok, výstavba záverečnej asfaltovej vrstvy a chodníka smerujúceho na most v Kulpíne. Plánujeme aj nový chodník vedľa ihrísk oproti Vrbare, rôzne rekonštrukcie chodníkov, vozovku v Ulici hrobovej. V Hložanoch sa zameriame na opravu cesty v Ulici Veljka Vlahovića, v Maglići na výstavbu autobusovej zastávky. Plánujeme aj väčšiu opravu mosta do Hložian, kde treba opraviť nosnú konštrukciu a trhliny na dopravných platniach. V minulom roku sme nestretali brigádnikov, ktorí pracovali Most do Hložian je v povážlivom stave, plánujú na úprave osád v minulosti. Prejeho dôkladnejšiu opravu čo? údržbu ciest, ktorú koordinujeme – Hoci sme sa s projektom ucháa dbáme o zásobovanie soľou, ako dzali a žiadali si 15 pracovníkov na aj mnohé iné činnosti, ktoré denne dobu 3 mesiacov, na ministerstve nám to tentoraz neschválili, takže vykonávame. Aký objem činnosti Direkcie je sme zostali bez tejto významnej pracovnej sily. V minulých rokoch plánovaný na rok 2015? – Z obecného rozpočtu by sme brigádnici opravili viaceré chodníky, mali dostať 10,3 milióna a z ostat- riešili odvádzanie atmosférických ných zdrojov 65,7 milióna dinárov. vôd a vykonali aj ďalšie užitočné Z toho by sa mala financovať výstav- bežné práce.

ŽIAČKY ZÁKLADNEJ ŠKOLY T. G. MASARYKA v Jánošíku Vinona Dudková a Valentína Supková spolu so svojou profesorkou zemepisu a informatiky Elenou Omastovou (na fotografii) v týchto dňoch zaznamenali pozoruhodný úspech, keď v konkurencii žiakov základných škôl z celej Vojvodiny získali druhú cenu na súťaži Strediska pre rozvoj a uplatnenie vedy, technológie a informatiky a Pokrajinského sekretariátu pre energetiku a minerálne suroviny pod názvom Energia je všade vôkol nás. Uznanie dostali za PowerPoint prezentáciu o kompostovaní v jánošíckej základnej škole. Cieľom tejto akcie inak je budovať povedomie najmladších členov spoločnosti o problémoch týkajúcich sa energie a podnietiť kreatívne rozmýšľanie o uskutočnení ideí, ktoré prispejú k lepšiemu chápaniu tejto problematiky. vlh Foto: J. Takáč 6 /4633/ 7. 2. 2015

Ľudia a diania PRE MEŠŤANOV, KTORÍ KUPUJÚ DOMY V BIELOM BLATE

Ťažké dedinské móresy Vladimír Hudec

ovnako ako aj v mnohých iných osadách, aj v Bielom Blate je mnoho domov, v ktorých nikto nebýva. Mladí odišli za prácou do väčších miest, starí umreli. Niektorí dediči sa rozhodli zachovať otcovský majetok v nádeji, že sa jedného dňa možno vrátia natrvalo a medzičasom len občas prichádzajú do dediny. V osade je aj zo dvadsať domov, ktorých majitelia odišli za prácou do zahraničia, takže prevažnú časť roka v nich nikto nežije. Mnohí majitelia domov v Bielom Blate sa však rozhodli svoj rodičovský dom predať, lebo buď majú vlastný dom, alebo jednoducho žijú mimo osady a už sa nemienia vrátiť. Medzi kupcami týchto domov sú hlavne obyvatelia väčších miest, prevažne Belehradčania, ktorí hľadajú miesto, kde by si mohli oddýchnuť od mestského ruchu a znečisteného vzduchu a Biele Blato im vyzerá priam ideálne na uskutočnenie tých túžob. Takých domov je v osade zo štyridsať a ich majiteľmi sú väčšinou penzisti alebo ľudia, ktorých pracovná doba sa chýli ku koncu. Hoci by boli šťastnejší, keby mladí zostali na dedine a rozvíjali ju, Bieloblatčania nemajú nič proti tomu, aby sa do opustených do-

Na rohu ulíc Vinohradníckej a Georgi Dimitrova sme videli príklad lajdáckeho postoja majiteľa k údržbe verejnej plochy pred domom

mov nasťahovali noví obyvatelia. Veď aj takým spôsobom dedina žije. Problém je však v tom, že noví dedinčania zvyknutí na život v meste sa ťažko prispôsobujú dedinským móresom, najmä keď ide o údržbu verejnej plochy pred svojím domom. – Pre nich je doslova nepochopiteľné, keď im povieme, že musia udržiavať trávnik alebo kanál a priepust pod mostíkom,

– hovorí tajomník bieloblatského MS Zoltán Barna. – V meste to robia komunálne podniky, takže oni o tom ani nerozmýšľajú. Cez zimu hlavne zostávajú vo svojich bytoch v meste a na dedinu prichádzajú koncom jari, resp. začiatkom leta. Vegetácia však začína bujnieť omnoho skôr, takže ich tam dočká opravdivá húšťava. Niektorí ju pokosia sami, iní niekomu zaplatia, aby to urobil za nich,

ale spravidla hromžia na cenu tej práce, lebo nemajú predstavu o tom, koľko treba robiť, aby sa všetko dalo do poriadku. Dodatočný problém, podľa slov nášho spolubesedníka, je ten, že niektorí občania kúpia síce dom na dedine, ale nikdy si nezvyknú riadne tam chodiť, takže dom zarastie do buriny, alebo ho po čase predajú tretej osobe. Niekto aj zomrie a potomkovia o majetok na dedine nedbajú, čo je tiež problém. O nových majiteľoch domov v Miestnom spoločenstve však nemajú presnú evidenciu, takže ich mená a adresy zisťujú z katastrálnej evidencie. – Skôr to bolo omnoho horšie. Novým spoluobčanom sme úporne pripomínali ich záväzky, hrozili pokutami. Občas sme o pomoc žiadali aj komunálnu políciu, trochu po troche sme to doviedli do poriadku. Niektorí však ešte stále nepochopili, aké sú ich záväzky, a prichádzajú aj noví, ktorým to tiež treba vysvetľovať. Tí, čo tu bývajú prevažnú časť roka, už si na to zvykli, ale na druhej strane máme aj takých, ktorým ani komunálna polícia nič nemôže. Vyhovárajú sa, že im zdravie nedovolí, aby kosili a že nemajú peniaze zaplatiť. Alebo jednoducho sľúbia, že urobia, čo treba, ale keď polícia odíde, robia po starom. Alebo sú prípady, že keď uvidia políciu, nevychádzajú von z domu, – hovorí tajomník bieloblatského Miestneho spoločenstva.

BÁČSKY PETROVEC – HLOŽANY – KULPÍN – KOVAČICA

Prezentácia študijného programu Jaroslav Čiep

yklus prezentácií stredných škôl zo Slovenska pre žiakov a učiteľov základných škôl v obciach Báčsky Petrovec a Kovačica v stredu 28. a vo štvrtok 29. januára 2015 prichystali predstavitelia Strednej odbornej školy technickej Tlmače (okres Levice, Nitriansky kraj) a Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie z Brezna (Banskobystrický kraj). Hostia zo Slovenska navštívili základné školy

www.hl.rs

Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch, Jána Amosa Komenského v Kulpíne a Mladých pokolení v Kovačici. O skúsenostiach z uplatňovania študijného programu a praxe na oboch školách domácim žiakom porozprávali vedúci a študenti a študentky uvedených škôl. Stredná odborná škola technická sa zaoberá výchovou kvalifikovaných odborníkov v oblasti strojárstva, elektrotechniky a ekonomiky.

Informačno-politický týždenník

Škola ponúka rôzne odbory, ako mechanik strojov a zariadení, programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení, mechanik elektrotechnik, pracovník marketingu, strojný mechanik, obrábač kovov, ako i nadstavbové štúdium, a to v odbore výroba v strojárstve, montáž, opravy prístrojov, strojov a zariadení. Súkromná pedagogická a sociálna akadémia ponúka štvorročné štúdium, ktoré je orientované na sociálnu činnosť a ošetrovateľ-

stvo, taktiež poskytuje poznatky z oblasti zdravovedy, psychológie a pedagogiky. Odbor je obsahovo orientovaný na požiadavky nemecky hovoriacich krajín a žiaci s dobrými jazykovými schopnosťami, ktorí budú mať záujem, môžu po ročnej praxi v odbore požiadať o uznanie vzdelania v Nemecku. Študijné odbory v rámci školy sú učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť a sociálno-výchovný pracovník. • ĽUDIA A DIANIA •

ARADÁČSKI VINOHRADNÍCI SPOKOJNÍ S KVALITOU VÍNA

Obavy (ne)boli opodstatnené V. Hudec

ž bezmála 30 rokov aradáčski vinohradníci a vinári hodnotia kvalitu vyrobeného vína a volia najlepšie aradáčske vína. Tak bolo aj tohto roku na 28. degustácii, keď najprv 30. januára hodnotili červené a rosé, a potom 1. februára biele vína. Z uvedených troch druhov vína pred degustačnú komisiu sa dostalo najviac bielych – 28. Podľa mienky posudzovacej komisie, v ktorej, ako aj obvykle, boli sami vinári, najlepšie víno vyšlo z pivnice Jána Hrubíka a vyrobené je z domácej odrody Báčka, ktorá patrí k novým odrodám v aradáčskych vinohradoch. Dva rýnske rizlingy, jeden z pivnice Vladimíra Ábelovského a druhý z pivnice Pavla Labáta ml., obsadili druhé, resp. tretie miesto. O titul najlepšieho červeného sa uchádzalo 12 vín a degustátorom sa najviac pozdávala frankovka, ktorú vyrobil Adam Čeman. Cabernet sauvignon Jána Hrubíka bol druhý a frankovka Pavla Čemana tretia. V konkurencii šiestich rosé vín prvú a druhú cenu získali vína z pivnice Alberta Wichnala, pokým tretie miesto obsadilo víno Jána Hrubíka. Všetky víťazné vína čo do počtu bodov zakotvili v zlatom pásme, čiže mali nad 180 bodov, pričom najviac dostala Báčka –

194 bodov. Dokonca všetky vína, ktoré sa uchádzali o titul najlepšieho aradáčskeho vína, boli aspoň v bronzovom pásme, čo znamená, že mali viac ako 150 bodov. Najnižšie ocenené víno malo 160,5 bodu.

z kvalitného hrozna, ak sa načas nepretáča a urobia sa iné chyby v procese vrenia, možno dostať nekvalitné víno, – povedal nám trojnásobný laureát Ján Hrubík. – Bol som degustátorom na me-

Ján Hrubík svoje víťazné víno ponúkal ostatným členom spolku a hosťom Je to ďalší dôkaz toho, že aradáčski vinári vedia vyrobiť kvalitné vína, s ktorými sa nezahanbia na žiadnej degustácii. – Ako zvyčajne, aj tentoraz sme tu mali lepšie a horšie vína, ale vcelku tohtoročné vína sú skutočne kvalitné. Ako to vyzeralo, ešte dobre dopadlo. Rok bol veľmi neprajný, ale predsa sa nám podarilo zachrániť hrozno. Kvalita vína závisí predovšetkým od hrozna, hoci aj

dzinárodnom festivale vína v Temeríne, kde bolo vystavených viac ako 400 vín z krajiny, ale aj z Maďarska a Chorvátska, a môžem povedať, že ani tie vína neboli o nič kvalitnejšie, – hovorí rytier banátskeho vínneho Radu sv. Teodora vo Vršci Ján Jánošík st. – Tajomstvo kvality našich vín možno väzí v tom, že na černozemi, ako je táto naša, možno dopestovať hrozno štandardnejšej kvality než na piesočnatej pôde. Okrem toho

ani botrytída, ktorá toho roku postihla naše vinohrady, sa nemusí negatívne odzrkadliť na kvalite vína. Naopak. Ak sa hrozno oberá vo chvíli, keď je ochorenie v začiatočnej fáze, obsahuje určité malé percento ušľachtilých plesní, ktoré prajne vplývajú na kvalitu vína. Problém je však v tom, že sa botrytída veľmi ťažko dá kontrolovať a je opravdivým šťastím, ak postihne hrozno vo chvíli, keď sa dá oberať. V opačnom je to veľmi nebezpečné ochorenie, ktoré môže zničiť celú úrodu, – zdôraznil J. Janšík. Tohtoročná degustácia aradáčskych vín bola po prvýkrát verejná, čo znamená, že vína mohli ochutnať aj iní milovníci mimo spolku. Pôvodne ich chceli zapojiť aj do hodnotenia a vínu s najväčším počtom hlasov dať cenu obecenstva, ale tohto roku im to nevyšlo. Vinohradníci sa tešili návšteve viac ako 30 hostí z Aradáča a Zreňaninu, ktorí ochutnávali vína a v rozhovore s vinohradníkmi získavali poznatky o pestovaní viniča a výrobe božského moku. Ak sa všetci aj nestanú vinohradníkmi, aspoň si niektorí z nich v Aradáči kúpia víno. Tým je splnený ďalší cieľ: prezentácia aradáčskych vín a komercializácia tejto práce. Úlohu si splnila aj komisia pre hodnotenie upravenosti vinohradov. Predseda tejto komisie Pavel Janiš nám však nechcel prezradiť, komu udelia cenu za najupravenejší vinohrad. Výsledky totiž zverejnia na vinárskom bále, ktorý usporiadajú 28. februára, keď odovzdajú aj ceny za najlepšie vína.

KYSÁČ

O rozvoji turizmu Elena Šranková

Kysáči nedávno pobudla delegácia z Katedry manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako informuje Ján Slávik, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, na stretnutí s odborníkmi zo Slovenska sa hovorilo o tom, ako využiť potenciál Kysáča v prospech rozvoja vidieckeho turizmu a agroturizmu. Na stretnutí boli prítomní Nedeljko Lugonja, predseda komunálnej komisie RMS, Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, • ĽUDIA A DIANIA •

ako aj kysáčski podnikatelia, a zo Slovenska prof. Jaroslav Čukan, doc. Boris Michalík, doc. Ladislav Lenovský, Dr. Michal Kurpaš a Dr. Roman Zima. Úvodom Kysáčania predstavili svoju dedinu, a potom hostia z Nitry informovali o skúsenostiach s manažmentom turizmu a o projektoch, ktoré už realizovali na Slovensku. Zhodnotili, že Kysáč má dobrú polohu pre rozvoj turizmu a ponúka rad možností ako prilákať turistov. Dohodli sa aj o vypracovaní Stratégie rozvoja turizmu v Kysáči a realizovaní niekoľkých prednášok pre Kysáčanov. Stratégiu by mali vypracovať

Stred Kysáča na základe výskumu, lebo sa na realizácii projektu budú podieľať aj študenti Katedry manažmentu kultúry a turizmu z Vojvodiny, ktorí študujú na Univerzite Konštantína

Filozofa v Nitre. Projekt bude trvať od jari 2015 do leta 2016 a treba veriť, že bude užitočný pre Kysáč a podnetný pre iné prostredia.

6 /4633/ 7. 2. 2015

Ľudia a diania Z VALNÉHO ZHROMAŽDENIA MEMORIÁLNEHO STREDISKA DR. JANKA BULÍKA V KOVAČICI

Súvaha uplynulého roka a plány na bežný rok Anička Chalupová

ktivisti Memoriálneho strediska Dr. Jána Bulíka v piatok 30. januára v sieni u Lenhartovcov za prítomnosti členov a priaznivcov usporiadali valné zhromaždenie. Predtým než sa prítomným členom a hosťom prihovoril predseda strediska Pavel Baláž, členky ženského spevokolu cirkevného zboru Kovačica II pod taktovkou učiteľa Jána Marka zaspievali Z valného zhromaždenia členov Memoriálneho strediska hymnu Hojže, Bože. V príleži- Dr. Janka Bulíka tostnom programe zazneli krátke referáty o živote a diele Báčky a Sriemu, výstava obrazov roku 2015 bolo okolo 500 eur. Medzi významné plány Mefarára Jána Čaploviča a Dr. Janka školopovinných detí z DobanoBulíka, ktoré pripravili profesorka viec a 8. ročník tradičného pod- moriálneho strediska Dr. Jána Katarína Lenhartová-Petríková ujatia Detská svadba. Bulíkovci Bulíka predseda Pavel Baláž a gymnazistka Anna-Andrea v uplynulom roku usporiadali zaradil už tradičné aktivity, ako premiéru publikácie o Máškovi, aj realizáciu výstavy fotodokuHolíková. V správe o činnosti strediska v ktorú aj vydali, zúčastnili sa na mentov o účasti Kovačičanov v uplynulom roku 2014 predseda Medzinárodnej súťaži vo varení prvej svetovej vojne, prípravu Baláž medziiným zdôraznil, že bryndzových halušiek na Slo- materiálov na vydanie monogramedzi úspešné aktivity patria vensku, v Michalovciach a pod. fie o Dr. Jankovi Bulíkovi a pod. Vo finančnej správe pokladV záverečnej časti výročného početné realizované akcie, ako napríklad výstava fotodoku- níčka Katarína Lenhartová uvied- zasadnutia členovia Memoriálmentov Vojvodinskí Slováci v la, že združenie v uplynulom neho strediska Dr. Janka Bulíka Kanade autora Ondreja Miháľa, období hospodárilo hlavne sa zhodli, že aj tohto roku členprezentácia projektu Výskum pozitívne, o čom svedčí aj stav ský poplatok zostane rovnaký slovenských tancov z Banátu, pokladnice, v ktorej začiatkom ako v minulom roku. DUCHOVNÁ PREDNÁŠKA. V nedeľu 1. februára popoludní sa stretli predstavitelia cirkevných zborov Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi z Belehradu, Bingule, Višnjićeva a zo Šídu. Domácimi tohto stretnutia venovaného oslave Hromníc (Máriám), ktoré cirkevné zbory zo Šídu a Bingule tradične striedavo organizujú, tentoraz boli Šíďania. Ako hostia sa zúčastnili predstavitelia cirkevného zboru z Belehradu a ich farárka Anna Petráková-Petrovićová pri tejto príležitosti pripravila zaujímavú prednášku na tému komunikovania a spolupráce. Pochvalné je, že sa na prednáške zúčastnili početní mládežníci, tak domáceho, ako aj cirkevného zboru z Višnjićeva. Pri rozlúčke sa cirkevníci z Belehradu a Šídu dohodli, že si v tomto roku vymenia návštevy, a tým svoju spoluprácu ešte prehĺbia. St. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč

Diskusia o autorite. Mladý ambasádor zmierenia Miloslav Daniel v piatok 30. januára v Slovenskom národnom dome zorganizoval diskusný večer o autorite. Napriek slabej návštevnosti nastolili sa zaujímavé otázky na danú tému. Pripomíname, že sa M. Daniel začiatkom decembra minulého roku zúčastnil v programe Mládežnícki ambasádori zmierenia (YRA) pod heslom Príď do Belehradu, spoznaj región. Program zorganizovala belehradská mimovládna organizácia Mládežnícky výbor pre vzdelávanie. M. Daniel sa do tohto zaujímavého projektu dostal vďaka spolupráci s Mládežníckym strediskom z Báčskej Palanky. Poslaním programu je podporiť a stimulovať multiperspektívny prístup vo forme diskusií na témy, ktoré majú význam pre všetky krajiny bývalej Juhoslávie a ktoré sa týkajú procesu zmierenia v regióne. E. Š.

Šíd

Otázka Hudobnej školy. Zástupca predsedu Zhromaždenia obce Šíd Dejan Bulatović na tlačovke povedal, že lokálnu samosprávu teší, že sa konečne pred príslušné štátne orgány dostala otázka, čo sa stalo s peniazmi zabezpečenými na výstavbu budovy Hudobnej školy v Šíde. Výborníci Zhromaždenia obce túto otázku nastolili už viackrát, ale na ňu nikdy nedostali odpoveď. Bulatović povedal, že v lokálnej samospráve sú presvedčení, že štátne organy problém konečne riešia alebo aspoň dajú celkovú odpoveď o osude tohto objektu. St. S.

Stará Pazova

Balíky pre deti. V Staropazovskej obci zabezpečili 500 balíkov pre deti z východnej Slavónie, Baranje a západného Sriemu. Obec Stará Pazova v čele s predsedom Đorđom Radinovićom sa prednedávnom zúčastnila v ďalšej humanitárnej akcii, keď sa zapojila do akcie organizácie Čuvari srpskog identiteta a srpske tradicije z Borova v Chorvátsku. Slávnostné udelenie darčekov sa konalo 25. januára na Svätosávskej akadémii vo Vukovári. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

MLÁDEŽNÍCKE ZDRUŽENIE TERRA KULPÍN JUBILUJE

Aktivitou v smere oživenia prostredia Katarína Gažová

roku 2015 kulpínska mládež sústredená v združení Terra oslávi piate výročie pôsobenia. V ústrety jubileu sme si pohovorili s novozvolenou predsedníčkou Jasminou Kuštrovou. – Začiatkom minulého roka na výročnom zasadnutí do Správnej rady združenia sme zvolili Branislava Kuštru, Miroslava Zimu, Igora Červeného. Predsedom združenia bol Branislav Kuštra. Dozorná rada bude pracovať v zložení: Kristína Čiliaková a Daniel Gaža, – úvodom povedala Kuštrová. V priebehu roka sa však udiali určité zmeny a na októbrovom zasadnutí rady došlo k voľbe nového vedenia. Predsedníčkou Terry sa po demisii Branislava Kuštru stala Jasmina Kuštrová. V zložení správy združenia naďalej zostali Miroslav Zima a tajomník Igor Červený. Do Dozornej rady zvolili Darka Fábryho a Miroslava Gažu. – Prvým väčším podujatím vlani bola širšia ekologická akcia. S podobnými akciami sme začali už v roku 2011, odkedy sme sa pravidelne zapájali do podujatia Očisťme Srbsko. Vlani ekologickú akciu iniciovala obecná Kancelária pre mladých, ktorá vypracovala projekt, a potom akcie prebiehali v jednotlivých prostrediach. U nás v Kulpíne mládež do úpravy parku

Vedenie Terry s predsedníčkou Jasminou Kuštrovou (tretia zľava)

a širšieho centra osady zapojila aj iné združenia, tiež Miestne spoločenstvo a Miestnu kanceláriu. Z iniciatívy Miestnej kancelárie do aktivít zberu, triedenia a prípravy humanitárnej pomoci pre ohrozených v májových povodniach sa ochotne zapojila aj mládež. V miestnostiach Domu kultúry Kulpín, kde Terra teraz sídli, sme mali zberné stredisko, – ozrejmila predsedníčka Terry. Počas letných mesiacov mládež zorganizovala tradičný letný turnaj v malom futbale na ihrisku FK Kulpín, a potom aj letné kino v parku v centre osady.

– S organizovaním futbalového turnaja sme začali roku 2010, a to bola pre združenie prvá väčšia skúška. Na turnaj sa zvyčajne prihlási okolo dvanásť tímov a môžeme sa pochváliť aj pozoruhodným počtom divákov. Medzi tradičné podujatia patrí aj augustové letné kino. Prvá akcia tohto druhu bola usporiadaná roku 2009 Kanceláriou pre mladých v petrovskej Vrbare a od roku 2010 sa letné kino organizuje u nás v Kulpíne. Do budúcna by sme si priali, keby sa na tieto potreby zadovážil kinoprojektor, – zdôraznila Kuštrová. Koncoročné zdobenie strom-

čeka v centre Kulpína tiež začali organizovať v spolupráci s Kanceláriou pre mladých Obce B. Petrovec, keď volontéri z Kulpína absolvovali edukačné kurzy o tom, ako organizovať a realizovať nejaké podujatie. – Prvé dva roky, teda v rokoch 2011 a 2012, sme mali živú jedličku. Potom sme vďaka podpore podnikateľov a občanov kúpili veľkú umelú jedličku, ktorú zdobíme každý rok. Tohtoročnou zvláštnosťou bolo vypúšťanie lampiónov šťastia, na ktoré občania napísali svoje novoročné priania. Program pripravili žiaci základnej školy a v minulých rokoch účinkovali aj spolkári Zvolena, predstavitelia MOMS a sústavne spolupracujeme aj so Spolkom kulpínskych žien. V jubilejnom roku okrem bežných aktivít chcú realizovať viac edukačných obsahov a dielní, s dôrazom na vypracovanie projektov. – Piate výročie Terry oslávime v marci, keď usporiadame širšie zhromaždenie interaktívneho charakteru, na ktorom sa stretnú nielen mládežníci, ale aj starší, aby sme spoločne zhodnotili doterajšie výsledky a dohodli sa, ako túto našu prácu zlepšiť. Pre mladých usporiadame aj posedenie. Najaktuálnejšou novinkou je inak príprava webovej stránky Terry, – uzavrela Kuštrová.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! V ážení občania, pó-zor! Kde ste boli obrátení lícami, otočte sa ritkami; aj to rá-zom! A čušte a fučte, ako vždy, keď ide o vážne veci! A radujte sa, veseľte sa z nášho ďalšieho, teda najnovšieho veľkolepého historického víťazstva! Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ako je dobre známe, uplynulý utorok rozhodol, že Srbsko veruže nespáchalo žiadnu genocídu! Tak isto, taktiež rozhodol ten istý súd, genocídy sa nedopustilo ani Chorvátsko. Nuž • ĽUDIA A DIANIA •

ako sme teda zvíťazili? – pýtate sa? Vec je jednoduchá: Chorvátsko, ktoré zažalovalo Srbsko, za 15 rokov dokazovania jeho viny tento špás stál až 3,7 milióna eur, zatiaľ čo Srbsko, ktoré vznieslo protižalobu, za sedem rokov dokazovania jej opodstatnenosti minulo zanedbateľných osemstotisíc eur. Azda je len, v duchu obľúbenej múdrosti, Nech susedovi zdochne krava!, jasné, že jasnejšie byť nemôže, kto tu zvíťazil a prečo sme zvíťazili práve my!

Pri vyčkávaní prezentovanej víťaznej správy z Haagu akosi sme zanevreli na skutočnosť, na ktorú (kedysi?) náš Nový Sad môže je-bol-bude hrdý na dve skutočnosti, ktoré sa tu udiali v uplynulom období... tak mu i treba... Na uvítaní Nového roku v noci na 14. januára nám tu totižto spievala naša obľúbená národná mamka alias extra folkhviezda Ceca. Kto prežil, dosvedčí o ešte skvelejšom skutku: mestský vodovod v Novom Sade (ajhľa zázrak: voda sa nepozmenila na víno) vysvätil istý, zhodou okolností pravoslávny kňaz. Ohnivú, pardon, vysvätenú vodu alias hádvao (H2O) však môžu, akože i temer mu-

sia, piť všetci občania NS, respektíve jeho domáci a zahraniční hostia, bez ohľadu na náboženskú národnostnú štátnu politickú sexuálnu a akúkoľvek inú príslušnosť. Tak isto tú a takú vodu môžu púšťať voľným prúdom do potrubia na to vopred určeného, bez akýchkoľvek obáv, že im voľakto bude spočitovať krvné zrnká s cieľom zistenia ktorejkoľvek vopred spomenutej čiže akejkoľvek inej príslušnosti. Lebo – ako je dobre známe – my tu a teraz žijeme v Slobodnej Spoločnosti, v ktorej Slob. Spol. je nad slnko jasná hranica medzi záležitosťami svetskými a cirkevnými. Bum!

6 /4633/ 7. 2. 2015

Ľudia a diania MINULÝ ROK V SLOVENSKÝCH BANÁTSKYCH OSADÁCH

Neprajné demografické vánky Vladimír Hudec Anička Chalupová

akuknutím do štátnych a cirkevných matrík, evidencií v ambulanciách, ako aj do osobných evidencií narodených a zosnulých v Kovačici, Padine, Aradáči, Bielom Blate, Jánošíku, Hajdušici a Vojlovici, zistili sme

V kovačickej matrike sobášených vlani zaevidovali 33 uzavretých manželstiev. Z toho 29 párov osudové áno vyslovilo pred kovačickou matrikárkou a 4 v zahraničí. Kovačické nevesty okrem iného boli aj zo Švajčiarska, Ruskej federácie, Macedónska a Slovenska a jeden ženích bol z Chorvátska. Najmladšia sobášená

a 26 dievčat, čo je o 6 viac ako v roku 2013. Okrem toho Padina je bohatšia aj o 26 nových mladomanželov, ktorí sa vlani sobášili. Z toho 21 snúbeneckých párov manželstvo uzavrelo pred padinskou matrikárkou a 5 párov sa sobášilo v zahraničí. Najmladšia sobášená osoba mala 19 a najstaršia 44 rokov. Mládenci sa priemerne ženili vo veku 29 a nevesty boli o dva roky mladšie. V padinskom Dome smútku sa dozvedáme, že podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj vlani bolo viac smútku než radosti. Zosnulo 80 osôb, z čoho 41 mužov a 39 žien. Z toho 32 Padinčanov umrelo mimo Padiny. Najstarší vlani zosnulý Padinčan sa dožil 97 a najmladší mal iba 44 rokov. Najstarší občania Padiny v tejto chvíli sú 95-roční Ondrej Petráš a Martin Bílek, pokým najstaršou Padinčankou je

ných detí, dozvedeli sme sa, že v Aradáči vlani pribudlo 17 detí – o 3 menej ako v roku predtým. V piatich rodinách sa tešili dievčatám a v dvanástich chlapcom. Čo do národnostnej príslušnosti 4 deti sa narodili v čistých slovenských rodinách, 8 v srbských a ostatných 5 detí sú zo zmiešaných manželstiev, z čoho 4 deti majú slovenský pôvod. Aradáčsky matrikár Siniša Kaluđerski do matriky zosnulých vlani zapísal 19 Aradáčanov, ktorí umreli doma, avšak od matrikárov z iných miest a osád dostal správu o smrti ďalších 38 osôb, ktoré buď boli obyvateľmi Aradáča a umreli v nemocnici, alebo sa iba v Aradáči narodili a žili a umreli mimo dediny. Matrikár Kaluđerski odhaduje, že spomedzi uvedených 20 boli obyvateľmi Aradáča. Presnú evidenciu zosnulých Slovákov v Aradáči má Anna Zahorcová, ktorá nám prezradila, že vlani zomrelo 23 Slovákov, z toho 11 žien a 12

Jánošíčanka Katarína Mosnáková a Aradáčan Ivan Bagľaš na svojej svadbe oprášili spomienky na starodávne svadobné zvyky

to, o čom už aj vrabce čvirikajú – že biely mor aj naďalej vyčíňa. Neúprosná štatistika svedčí o tom, že v týchto siedmich osadách, v ktorých žijú Slováci, sa umieračik omnoho častejšie ozýval, než bociany navštevovali príbytky tamojších občanov. V roku za nami sa totiž v uvedených osadách narodilo 157 detí, pokým na druhej strane na večný odpočinok vyprevadili 304 obyvateľov. Poďme však radom. Kovačica. Podľa slov matrikárky na obecnom úrade v Kovačici Vesny Svetlíkovej v porovnaní s predchádzajúcim rokom v roku za nami zaznamenali menej zosnulých, ale aj menej narodených detí a sobášených párov. Vlani sa totiž v tejto osade narodilo 48 detí, čiže o 4 menej ako v roku 2013. Z toho počtu 25 je chlapcov a 23 dievčeniec. Najšťastnejšia akiste bola rodina Bakošová, ktorej sa narodili dvojičky.

www.hl.rs

osoba mala 19 a najstaršia 73 rokov. Národnostne zmiešaných manželstiev bolo 17. Na večný odpočinok Kovačičania vlani vyprevadili 101 svojich spoluobčanov, čiže o 10 menej ako v roku predtým. Zomrelo 55 mužov a 46 žien. Vo svojich domoch sa so životom rozlúčilo 62 občanov Kovačice, ďalších 14 zomrelo v Dome pre penzistov a staršie osoby Adam a 25 umrelo v nemocniciach. Najstarší zosnulý muž sa dožil 88 rokov a najstaršia žena vo chvíli smrti mala presne 100 rokov. Najmladší muž mal 36 a najmladšia žena 41 rokov. Padina. Z demografického hľadiska uplynulý rok v Padine bol trochu prajnejší. V matrikách narodených, zosnulých a sobášených sme listovali spolu s matrikárkou Zuzanou Kotvášovou, ktorá nás informovala o tom, že v roku za nami sa v tejto dedine narodilo 56 detí – 30 chlapcov

Informačno-politický týždenník

Dvojnásobná radosť: Ondrej Urban a Snežana Kuľová z Jánošíka sa v tom istom roku sobášili a dostali aj syna Andreja

Eva Dišpiterová, rod. Brngárová, ktorá sa 22. marca dožije svojich 94. narodenín. Aradáč. Vďaka ústretovosti zdravotnej sestry v aradáčskej ambulancii Kataríny Srdanovovej, ktorá jediná v osade disponuje presnou evidenciou novonarode-

mužov. Najstarší spomedzi nich bol 90-ročný Pavel Hronec a najmladší 50-ročný Ondrej Malo. Okrem toho uviedla aj údaj, že od roku 1989 do svojej evidencie zapísala spolu 887 Slovákov, čo znamená, že priemerne ročne umieralo 35 aradáčskych Slovákov. • ĽUDIA A DIANIA •

Osudové áno pred aradáčskym matrikárom vyslovilo 10 snúbeneckých párov. Z toho 4 manželstvá sú čisté slovenské a ostatné sú buď zmiešané, alebo srbské. Okrem toho matrikár zaznamenal jedno manželstvo ľudí v dospelom veku. Zoznam novozaložených manželstiev sa však tým nekončí, lebo sa Aradáčania sobášia aj v meste, kde usporadúvajú svadobné veselice. Biele Blato. Správu o demografických pohyboch vo svojej osade bieloblatský matrikár István Pozsár každoročne zverejňuje v bulletine tamojšieho Miestneho spoločenstva, z ktorého sa aj my Rodina Hromčíková z Bieleho Blata sa po synovi Miroslavovi dozvedáme, že v tejto osade sa potešila dcére Laure, ktorá na svet prišla v rodisku matky Jany vlani narodilo 15 detí – 8 chlapcov – na Slovensku a 7 dievčat, čo je o 4 viac ako v V Hajdušici už dlhšie fúkajú roku predtým. Z toho tri deti sú zosnulých boli Slováci a dvaja narodené v čistých slovenských boli Srbi. Keď však ide o počet veľmi neprajné demografické rodinách. Dávno sa však nesta- novozaložených rodín, v Jánošíku vánky. Na cestu bez návratu sa lo, že počet narodených a počet nemajú dôvod na radosť. Pred totiž vlani vybralo 19 občanov zosnulých bol takmer rovnaký. jánošíckou matrikárkou Veronkou tejto osady – o 1 menej ako v roku Vlani totiž Bieloblatčania na večný Chrťanovou svoju lásku koruno- 2013. Medzi zosnulými desiati boli odpočinok vyprevadili 19 svojich valo 8 snúbeneckých párov. Medzi Slováci, štyria Srbi, traja Maďari spoluobčanov, čiže o jedného nimi bol aj snúbenecký pár zo a po jeden Macedónec a Bulhar. menej ako v roku predtým a iba o susednej osady, ktorý sa v Jáno- Najstarší medzi nimi bol 93-ročný Pavel Cesnak. Dedinou 4 viac od počtu narodených. otriasla predčasná smrť Keby takých príkladov bolo mladého Igora Skoka, viac, nemuseli by sme hovoriť ktorý sa dožil iba 31 roo bielom more. Medzi vlani kov. Na druhej strane zosnulými bolo 12 mužov a novorodeniatku sa tešili 7 žien. Zomreli po 4 Slováci iba v piatich hajdušických a Bulhari, siedmi zosnulí boli rodinách. Medzi nimi sú 3 Maďari, dvaja Srbi a po jeden chlapci a 2 dievčence. Čo Chorvát a Moslim. Najstardo národnostnej štrukší medzi nimi bol 89-ročný túry, iba jedno dieťa je z Martin Stojanov a najmladšie národnostne čistej rodiny zosnulé boli 50-ročné Slavica – rómskej, pokým ostatProdanovová a Fikreta Sijanné 4 sú z národnostne tová. V Bielom Blate vlani zmiešaných manželstiev, manželstvo pred matrikárom pričom všetky, niektoré uzavrelo 10 párov. viac, iné zasa menej, majú Jánošík sa tiež môže poaj slovenský pôvod. Hajchváliť trochu prajnejšou dušický matrikár Milan demografickou situáciou Radić nemal mnoho práv porovnaní s rokom 2013. ce ani keď ide o sobáše, Vlani sa totiž v tejto osakeďže vlani sobášil iba de narodilo desať detí – 6 Marka Folťana a Elenu chlapcov a 4 dievčence, Melichovú, ktorým sa v čo je o tri viac ako v roku tom istom roku narodil predtým. Osem detí je zo aj syn Mateja. slovenských manželstiev, Andrej Beracka, jedno zo štyroch detí Keď ide o Vojlovicu, jedno je zo srbského a jedno pokrstených vo vojlovickom kostole, s rodičmi tu je veľmi ťažko zistiť dezo zmiešaného manželstva. Ivanom a Nevenou a farárom Branislavom mografické údaje iba pre Na druhej strane umieračik Kulíkom sa ozýval dvojnásobne menej šíku iba sobášil, lebo v tamojšej túto časť Pančeva, lebo sa všetky ako v roku predtým, resp. 18-krát. reštaurácii usporiadali svadbu. zmeny zapisujú v mestských matMedzi zosnulými bolo 10 mužov Spomedzi ostatných sedem párov rikách bez uvádzania Vojlovice ako a 8 žien. V súlade s národnost- iba 4 manželské páry zostali žiť v bydliska. Preto sme o pomoc požiadali vojlovického evanjelického nou štruktúrou väčšina, čiže 16 Jánošíku, ostatné 3 žijú mimo. • ĽUDIA A DIANIA •

kňaza Branislava Kulíka, ktorý nám pomohol, aby sme zistili aspoň údaje o vojlovických Slovákoch. Údaje z cirkevných matrík, ktoré nám predostrel, neposmeľujú, hoci pravdepodobne nie sú úplné, keďže sa vzťahujú iba na evanjelikov, a nie aj na tých, ktorí služby tejto cirkvi nepoužívajú. Dozvedeli sme sa, že vlani bolo pochovaných 23 vojlovických Slovákov evanjelikov – 15 mužov a 8 žien. Je to o osem viac ako v roku predtým. V desiatom desaťročí života umrel jeden, v deviatom zomrelo 10, vo ôsmom 8, v siedmom 3 a v šiestom desaťročí zomrel jeden občan. Svojráznou kuriozitou je, že všetkých 8 žien umrelo v deviatom desaťročí. Na druhej strane vo vojlovickom evanjelickom kostole sa sobášili iba dva snúbenecké páry, z ktorých jeden bol práve vojlovický kňaz Branislav Kulík a Alena Gajanová. Pán farár Kulík vlani pokrstil 4 vojlovické novorodeniatka – troch chlapcov a jedno dievča. Slovákov v Banáte je zjavne čoraz menej, avšak ich národnostnú identitu čoraz častejšie prezrádzajú iba priezviská, lebo vidno, že sa trend dávania nezvyčajných mien deťom na úkor tradičných v našich prostrediach dávno udomácnil. Niektoré deti dostali síce aj pre nás tradičné slovenské mená Ján, Štefan, Juraj, Michal, Vladimír, Miroslav, Pavel, Vierka, Anna, Andrej… ale niektoré majú mená cudzieho pôvodu, ako napr. Leontina, Stefani, Greta, Mia, Maša, Hana, Tadej, Jan Leo, Tomas, Vuk, Jakub, Dominik, Gabriel, Sebastián... O tom, že anglické, španielske či srbské meno znie príliš nezladene so slovenským priezviskom, je zbytočné hovoriť. Týmto pomaly, ale isto niektoré u nás tradičné mená upádajú do zabudnutia, ale s nimi aj pekné zvyky, také príznačné pre Slovákov, ako je napríklad oslavovanie menín. Netreba osobitne zdôrazňovať, že aj to je svojrázna, síce úplne nenútená asimilácia, ku ktorej sami spejeme vlastnou nedbanlivosťou o tradičné hodnoty Slovákov na týchto priestranstvách. Foto: z rodinných albumov rodín Bagľašovej, Urbanovej, Berackej a Hromčíkovej

6 /4633/ 7. 2. 2015

Ľudia a diania NA MATIČNEJ ZÁBAVE V KOVAČICI

Prezentovali zdedené skvosty svojich predkov Anička Chalupová

iestny odbor Matice slovenskej v Kovačici po pätnástykrát zorganizoval spoločensko-zábavné podujatie, ktoré bolo tradične venované oslave menín Pavlov a Márií. Akcia sa uskutočnila v poslednú januárovú sobotu v známej kovačickej reštaurácii Červené víno. Na večierok, ktorý sa zameral na prezentáciu tradičného ľudového kroja, domácej kuchyne, slovenskej hudby a piesní, prišlo

mnoho milovníkov dobrej zábavy, a to nielen z domácej pôdy, Hudci hrali do bieleho rána: z matičnej veselice ale aj hostí z iných dedín. Medzi hosťami boli predstavitelia MOMS iba počas chutnej večere a vo torte bol párový tanec, v ktorom z Padiny, Aradáča, Bieleho Blata chvíľach tombolových prestávok. zvíťazili Mária Gagesová a Dušan Komisia v zložení: Ján Omasta, Babinec. a Vojlovice. Na zábave nechýbala ani bohaPo uvítacom príhovore pred- Ján Kolárik a Ondrej Stano zvolila sedníčky MOMS v Kovačici Márie Máriu Bartošovú za najsympa- tá tombola, o ktorú vládol veľký Kováčovej o vzniku a význame tickejšiu Máriu na tejto matičnej záujem prítomných. Tí, ktorí vákrstných mien Pavel a Mária z zábave. Za najsympatickejšieho hali a nestačili si kúpiť lístok na historického a biblického hľadiska Pavla večierka podľa rozhodnutia túto meninovú zábavu, zostali hovoril velebný pán Martin Bajza, ženskej výberovej komisie, ktorú ukrátení o príležitosť pobaviť sa a farár cirkevného zboru Kovačica II. tvorili: Ljiljana Jonášová, Anna zatancovať si pri dobrej hudbe sloNeskoršie sa tanečné pódium Veňarská a Anna Cicková, vyhlá- venského orchestra troch Jánov: zaplnilo tanečníkmi, voľné bolo sili Pavla Benku. Čerešničkou na Dišpitera, Bartoša a Sucháneka.

SELENČA

Červený kríž bližšie občanom Juraj Berédi



budove Miestneho spoločenstva v Selenči začala s prácou sekcia Červeného kríža Obce Báč. Na túto skvelú ideu prišla riaditeľka základnej školy Katarína Vrabčeniaková, ktorá postrehla potrebu zbierať obnosené, avšak použiteľné veci – odev a obuv – ktoré sa nájdu v mnohých domácnostiach. Od idey po realizáciu neuplynulo veľa času. Našla sa vhodná miestnosť v Miestnom spoločenstve Selenča a už to začalo fungovať. Selenčanom sa teda naskytla príležitosť priniesť nepotrebné veci tak pre dospelých, ako aj pre deti, do miestnosti Červeného kríža, a tak pomôcť sociálne ohrozeným spoluobčanom. Predtým si sociálne ohrození občania pomoc museli žiadať v Obecnej organizácii ČK v Báči, čo si vyžadovalo aj finančné prostriedky na cestu do Báča a späť. Teraz je možnosť aj v Selenči, v novej miestnosti Červeného kríža, dostať odev alebo obuv. Sekcia Červeného kríža v Selenči

www.hl.rs

KRÁTKE SPRÁVY

Padina

Miestnosť Červeného kríža v Selenči

zatiaľ pracuje dva dni v týždni, a to v stredu a piatok od 12.00 do 15.00 hod. a v nej dobrovoľne pracuje Vesna Nikolićová, ktorá je zároveň predsedníčkou Združenia Rómky Báča. V súčasnosti sú v Selenči sociálne najohrozenejší Rómovia, ale sú aj iné domácnosti, v ktorých by pomoc určite bola vítaná. Zo sekcie Červeného kríža pozývajú občanov Selenče, aby

Informačno-politický týždenník

sa neostýchali a priniesli všetko, čo v domácnosti nepotrebujú. Z druhej strany pozývajú sociálne ohrozených občanov, aby sa prišli pozrieť a vybrať si vhodný odevný predmet alebo obuv. Zároveň sa poďakúvajú všetkým občanom, ktorí prispeli k tejto akcii a priniesli veci, ako aj tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispejú k zveľadeniu práce Červeného kríža v Selenči.

Víno – hudba – klobásy. Na nedávnom zasadnutí členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine pozornosť venovali tradičnému kultúrno-spoločensko-zábavnému podujatiu Víno – hudba – klobásy. Ide o osvedčenú akciu, ktorá spravidla priláka veľký počet výrobcov vína a klobás, ako i početných občanov Padiny a iných osád. Večierok sa uskutoční v sobotu 21. februára o 20.00 h v novej reštaurácii Hole. Vstupné je 900 din. (s večerou) a do tanca bude hrať kovačická skupina Rosička. Účastníci súťaže majú do 20. februára do salónu nábytku Padina Komerc priniesť 2 litre vína alebo ½ kg klobásy. O. K. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ako prebiehala posviacka kostola v Novom Sade Katarína Verešová

nešný slovenský evanjelický kostol v Novom Sade, stojaci na rohu ulíc Jovana Subotića a Masarykovej, bol vystavaný roku 1886. Ide v podstate o druhú kostolnú budovu, lebo tá prvá, ktorá bola postavená roku 1813, zhorela počas revolúcie roku 1848. V uvedenom roku, za úradovania Juraja Jesenského, zhorela aj fara, cirkevné matriky, ako aj kompletný cirkevný archív. Po obnovení zhorenej fary vtedajší novosadskí cirkevníci veľkú farskú maštaľ adaptovali na modlitebnicu. Taký stav pretrval viac ako 30 rokov, až farár Gabriel Belogorský po neúnavnej agitácii doma a v zahraničí zozbieral peniaze na výstavbu nového chrámu Božieho. S výstavbou sa začalo roku 1884 a posviacka novovybudovaného kostola bola 30. mája 1886. O prípravách a samotnej posviacke novosadského evanjelického kostola podrobne písal Evanjelický cirkevník, časopis věnovaný zájmům evanj. cirkve A.V. v zemich koruny České a koruny Uherské. V čísle 5 uvedeného časopisu v máji 1886 (ročník XVII) nepodpísaný autor z Nového Sadu v rubrike Dopisy oznámil (článok bol písaný v češtine): „Dňa 30. t. m. má sa slávnostne previesť posvätenie nového vystavaného úhľadného chrámu slovensko-nemeckej cirkvi ev. a. v. v Novom Sade, báč-sriemskeho seniorátu. Slávnosť túto stupňuje z jednej strany to, že posvätiť sa majúci chrám, ktorý v tomto meste mnohých rečí a vieruvyznaní cirkev našu dôstojne zastupuje, väčšou čiastkou len mnohými milodarmi Gustáv-Adolfa spolku povstal a postavený je tak, ako by ho novosadský, väčšieho dielu z chudobných delníkov a remeselníkov zostavujúci zbor z vlastných síl nijak nebol vystaval; z druhej strany, že k jeho posväteniu sám dôstojný pán biskup náš z Čaby sa očakáva, k jeho arcipastierskému • ĽUDIA A DIANIA •

príchodu aj mesto živé prípravy slovenkého prebral J. Abaffy, Čítajúc v pokračovaní tento robí a ktorého i my s príslušnou nemecké oddávky konsenior evanjelický mesačník uverejneúctou vítame na pôde seniorátu p. R. Roth, krst v reči nemeckej ný pred takmer sto tridsiatimi nášho. Pri slávnostnom vysvätení p. G. Bierbrunner, farár staro- rokmi, na strane 150 pod rubchrámu majú hovoriť: p. biskup kerský, a po piesni Nun danket rikou Správy našiel sa zaujímav reči maďarskej, miestny p. farár Alle Gott, požehnanie svoje dal vý a ostrý komentár posviacky a senior Gabriel Belohorský v reči p. biskup. Nemôžeme pochopiť, novosadského kostola z Kysáča. nemeckej a naposledy petrovský ako sa hodil na všetko to ´szó- Anonymný pisateľ komentuje: p. farár a dekan Juraj Mrva v reči zat´(maďarská národná hymna), „Chrám ´Páně´ v Novom Sade ktorý spieval spevokol na konci. bol v nedeľu Rogate posvätený; slovenskej.“ O mesiac neskoršie, v nasle- Či natoľko už nami ovládal ten vrchný pastier hovoril ovečkám dujúcom júnovom čísle v cudzej nezrozumiteľnej Evanjelického cirkevníka reči; slovenčina akoby z mitaktiež v rubrike Dopisy losti bola trpená... Ako by bola uverejnená širšia sa asi tvárili Maďari, keby správa o tejto udalosti: vrchný pastier, príduc im „V. dôstojný pán Dr. G. posvätiť kostol, činil to Szeberényi prišiel už 28. po slovensky? – Či snáď mája (teda v piatok) do je posvätenie chrámu tiež Nového Sadu, kde bol ´diplomatickým´ úkonom, na stanici od cirkevníkov či sa v Uhrách už len v ´dipa na fare i od mesta úclomatickom´ jazyku diať musí?“ tiplne uvítaný; v sobotu Bol to rok, keď evanjelická bol aj so svojim na ceste tejto quasi sekretárom p. cirkev a. v. oslavovala 25. And. Szeberényim, farávýročie platnosti Tolerančrom nadlackým, hosťom ného patentu a keď si zvlášť srbskému patriarchovi slovenskí evanjelici zaspoAndeličovi v Karlovciach, mínali nielen na zásadnú ktorý pre neho povoz rovnosť pred zákonom, ale aj na to, aké sa národnostné svoj poslal. V nedeľu krivdy v Uhrách diali pred previedlo sa slávnostné posvätenie nového ich očami. Zrejmé je, že tenchrámu. Po otvorení jeho to vtedy populárny časopis, obviklou antifónou zo ktorý vydával a redigoval ž.188, 19-20, slúžili v ňom Pohľadnica novosadského kostola z konca K. E. Pospíšil, evanjelický (pred oltárom zo starého 19. storočia farár v Humpolci, mal smechrámu, sem prenesenélosti a ráznosti porovnávať ho, kým cirkev nepostaví nový, bontón maďarský, že posvätenie život a diania evanjelikov nieprimeraný) pp. And. Szeberényi, slovensko-nemeckého chrámu len v Čechách a Uhrách, ale J. Abaffy, farár palánsky, a G. A. evanjelického, nie s Kristom, ale aj v Nemecku, Rakúsku, ako aj Famler, nemecký toržanský farár, s Košutom, a nie s ´Král věčný nás iných náboženstiev v Európe z ktorých prvý zaintoval „O Ježiši“ požehnej´, ale s ´Vlasti tvé buď a na americkom kontinente. a pozdravil cirkev, druhý sa po- nezlomný o Maďar´... zaveršuje- Azda preto mali smelosť práve modlil, a tretí čítal text ev. Jána me? O tempora! Kam sme zašli? do tohto mesačníka napísať 4, 20-24... a naposledy p. farár ´Budeli Pán chtíti,´ máme čoskoro svoje neskryté názory aj vtedajší Juraj Mrva slovenský na základe druhý chrám posvätiť v senioráte farári, ktorí nechali hlboké stopy ž. 100. ukazuje, ako sa má do brán našom, a to slovenský, vyše 1000 národných a duchovných hodchrámu toho vchádzať. Po tých duší počítajúci zbor Silbaš, osla- nôt na dnešnom vojvodinskom rečiach pripravoval k sviatosti vuje s pomocou Božou chrám, priestore. Večere Pánovej a prisluhoval ju poneváč terajšia modlitebnica je Pripomíname, že mená nienovovrbaský nemecký farár p. už nespoľahlivá pre vykonávanie ktorých farárov, vrátane vteSchneeberger, pristúpili k nimi služieb Božích. Ten, ktorý započal dajšieho biskupa G. Seberíniprítomní bratia a s biskupom dielo dobré, i dokoná ho.“ Túto ho (ináč aj Szeberínyho), sme svojim v čele aj presbyterstvo správu podpísal J. Dobrovolný uviedli tak ako boli uvedené cirkvi. Zlatú svadbu jedného páru na strane 146. v spomenutom článku. 6 /4633/ 7. 2. 2015

lná, 4. 3 Ivana Povo

Spomíname si na zimné prázdniny

Taňa Staňo vá

, 4. 3

minulom čísle sme vám už tak trochu naznačili, čo vám ponúkneme v tomto prvom februárovom Detskom kútiku. Ak sa pamätáte, spomenuli sme čerstvú zásielku výkresov a slohových prác zo ZŠ maršala Tita v Padine a do našej poslednej januárovej pachoch. Každý deň sme sa rubriky sme pritom zaradili iba výtvarné práce. Nuž tu je aj výber lyžovali a jeden deň som si vyz literárnych prác. A znovu, aby sme potešili čím viac našich požičala snowboard. Dobre som edného rána, keď som sa pozrela spolupracovníkov a aby sme si pripomenuli prázdninoho zvládla a celý výlet bol krásny. cez okno, vyskočila som od radosti: vé snehové radovánky, sú tu predsa aj dva ďalšie Keď sme sa vrátili zo Slovenska, tu Napadal sneh! Obliekla som sa a hurááá výkresy. Ďakujeme, Padinčania. už snehu nebolo. do snehu. Bola to guľovačka, sánkovačka a hneď Prázdniny mi rýchlo ubehli, ale predsa aj snehuliačik stál pred domom. Sneh nebol veľký, ale som sa už zažiadala aj školy. Bola som šťastná, že aj napriek tomu sa dalo sánkovať. Keď nám zunovalo hrať budem znovu vidieť mojich priateľov a pani učiteľku. sa na snehu, hrali sme vnútri všelijaké hry. Svetlana Sládečeková, 4. 2 Počas prázdnin oslavovali sme Vianoce a Nový rok. Ozdobovali sme stromček, boli sme v kostole, šli sme spievať pod obloky a chodili sme a konci prvého školského polroku sme dostali žiacke knižky palazovať. Nový rok sme vítali doma. Prázdniny mi rýchlo ubehli, aj sneh palazovať a novoročnú poštu. Bol aj program a ja som spievala v chóre. sa už roztopil. Mám však nádej, že kým trvá zima, ešte napadne a že si Počas Vianoc deti chodili spievať pod okná, chodili vinšovať ukradneme trochu času na ešte jednu veselú sánkovačku. a za to dostávali balíky. Pred Novým rokom napadal sneh a s bratom Ksenija Srdanovićová, 4. 2 sme hneď robili snehuliaka. Na Nový rok boli u nás tetka, švagor, bratranec a starí rodičia. rázdniny mi rýchlo ubehli. Zimné prázdniny trvali tri týždne a počas nich som sa aj učila. Teraz S radosťou si na ne spomínam. Začali sa vianočnými sviatkami. už zase sedíme v školských laviciach a som rada, že znovu vidím svojich Najviac sa mi páčilo, keď sme prichystali vianočný program pre spolužiakov a moju pani učiteľku. škôlkarov. Spievali sme, recitovali a hrali divadielko. Za odmenu sme Monika Macáková, 4. 3 všetci dostali darčeky a aj škôlkari boli veľmi šťastní. Na Vianoce som bola palazovať u starých rodičov a u našich rodákov. Veľmi som sa tešila imné prázdniny sa začali 23. decembra. Počas prázdnin bolo balíkom. Potom napadal prvý sneh a s radosťou sme si ho užili v rôznych veľmi chladno a bolo aj dosť snehu. Veľa som sa hrával, ale tejto hrách. Nový rok sme dočkali doma a počas novoročných sviatkov sme zimy menej vonku. Prešli sviatky a po dvoch týždňoch začala mi navštevovali príbuzných. Cez prázdniny som čítala knihy Alisa u zemlji chýbať škola a spolužiaci. Cez zimné prázdniny som si oddýchol od čuda a Doktor Doktor Dulitl Dulitl, hrala som sa s priateľkami a trochu aj na počítači. učenia. Najviac sa mi páčilo, že som sa cez prázdniny mohol mnoho Boli to pekné prázdniny. hrať, ale nepáčilo sa mi, že sneh netrval dlho. Kristína Durgalová, 4. 2 Gabriel Petráš, 4. 3

Na prázdninách

šetci sme netrpezlivo očakávali koniec školy a začiatok zimných prázdnin. Prázdniny sa začali a s nimi aj vianočné sviatky. S mamou sme ozdobovali stromček a dom. Na Štedrý večer som bola v kostole, a potom, tak ako každý rok, sme šli k starej mame na večeru. Na tento Štedrý večer si budem spomínať po tom, že som s priateľkou Natašou a spolužiakom Jánom šla spievať pod obloky. Pred Novým rokom strechy, stromy, trávu a cesty prekryla pekná biela perina, ktorej sme sa mi deti veľmi potešili. Hneď sme vzali rukavice, čiapky, šály a bežali sme sa sánkovať a guľovať. S Natašou sme namiesto snehuliaka urobili tučniaka. Nový rok som privítala s rodičmi. O dvanástej sme vyšli von a spolu sme sa pozerali na prekrásne ohňostroje, hoci bola veľká zima. Po Novom roku sme šli na zimovanie. Boli sme na Slovensku, v Krom-

očas týchto zimných prázdnin sa iste každému stalo niečo pekné. Mne sa nestalo. Nebolo mi ani zaujímavo, lebo som počas celých prázdnin bola chorá. Niektoré deti sa sánkovali, lyžovali a ja som len sedela doma, pozerala sa cez oblok a brala lieky. Počas tejto zimy nebolo až tak veľa snehu, ale bolo veľmi chladno a šmykľavo. Mala som nádej, že počas vianočných sviatkov pôjdem do kostola a že so spolužiačkami pôjdeme spievať pod okná. Ale môžem len spomínať, ako to bolo pred rokom, keď sme na Štedrý večer s kamarátkou Ivetou Hediovou spievali pod oknom. Viktória Viková, 4. 3

A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 7. februára 2015 ČÍSLO

187

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

V OČAKÁVANÍ NOVEJ EXITOVSKEJ AVANTÚRY

Aj v tomto roku popod festivalové brány prejde tisíce návštevníkov

Od študentského protestu po najlepší festival

Z obsahu

Per grácia 2015 Str. 2

Jasmina Pániková

v hore uvedenej kategórii udelili zakladateľovi a riaditeľovi EXIT festivalu no, je mesiac február a my pí- Dušanovi Kovačevićovi. šeme o festivale EXIT, ktorý má V hlasovaní sa zúčastnilo rekordných ustálený termín začiatkom júla. 1,2 milióna festivalových fanúšikov. Pravdaže, je na to aj viac než dobrý Hlasovanie prebiehalo do 27. októbra dôvod. Na tohtoročnom udelení Európ- minulého roku a EXIT mal príliš veľkú skych festivalových cien za rok 2014 konkurenciu – belgický Tomorrowland, „morské vydanie“ EXIT festivalu, Sea maďarský Sziget, nemecký Rock am Ring a dánsky Roskilde. Napriek tomu, že niektoré z týchto festivalov disponujú oveľa väčším rozpočtom než náš festival, už druhý rok zaradom členovia exitovského tímu dokázali, že sú vo svojej práci synonymum pre úspech. Dušan Kovačević po udelení ceny poznamenal, že ide o mimoriadny úspech, keďže po prvýkrát jeden debutový festival získal titul najlepšieho. S oduševnením skonštaDušan Kovačević po druhýkrát prijal cenu za toval, že napriek všetkým najlepší festival (Foto: O. Filip) ťažkostiam, a najviac tým Dance festival v Budve, bolo vyhlásené finančným, EXIT festival pretrváva už za najlepší európsky festival v kategórii 15 rokov, presnejšie, svoje pätnáste do 40-tisíc návštevníkov denne. Nie narodeniny oslávi v dňoch 9. – 12. júla je to jediné, na čo môžu organizátori na Petrovaradínskej pevnosti, kým drufestivalu, a dokonca aj Nový Sad a celá há časť bude pokračovať v Budve od krajina, byť hrdí. Minuloročný víťaz – 16. do 18. júla. Ako povedal, 15-ročné EXIT festival v tomto roku v kategórii pôsobenie je vynikajúci dôvod na to, ponad 40-tisíc návštevníkov denne aby si spomenuli, ako všetko začalo obsadil druhé miesto. Vyhlásenie naj- a ako sa rozvíjalo a aby umožnili čím lepších festivalov prebiehalo v polovici lepší a pestrejší tohtoročný program. januára v holandskom meste Groningen Počas 15 rokov nešlo iba o vynikajúcu a cenu za najlepší európsky festival zábavu. Každoročne sa počas festivalo-

Vstať z popola a zaskvieť sa! Str.6

Vystúpenie belgického speváka Stromae bolo vyhlásené za najlepšie na minuloročnom EXIT festivale vých dní uskutočňujú početné edukačné dielne a jeho význam je o to väčší, keďže bol aj prvým podujatím, ktoré začalo pracovať na mobilite mladých v regióne, čiže ako prvý zhromaždil mladých ľudí z krajín, ktoré kedysi viedli vojny medzi sebou. Jedným slovom kozmopolitická idea, ktorá jestvovala na začiatku festivalu, sa nestratila. Keď ide o tohtoročný line up medzi prvými hlavnými hviezdami, ktorí zatiaľ potvrdili svoju účasť, je skupina Motörhead, ktorá na svetoznámej pevnosti oslávi 40 rokov prítomnosti na hudobnej scéne. Ďalším headlinerom a oslávencom je aj DJ Adam Beyer, ktorý oslávi 20 rokov pôsobenia.

Aj kvantita, aj kvalita Str. 6

Mozaika NIELEN PONOVOROČNÉ ROZJÍMANIE

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Per grácia 2015 /Na GRÁCIU/

Annamária Boldocká-Grbićová Na čom pracujete, doktor Čechov? – Píšem dve sestry. A nie je to málo, Anton Pavlovič? (Jára Cimrman)

ie je nemožné, že i sami (ne)pociťujete prítomnosť Čechova v týchto našich týždňoch na začiatku roka, v časoch znovu začiatkov. Čo je na tom, ak ste už, ajhľa, povznesení nad životom, ktorý obdivuhodne zmalichernel, vyústiac do hotovej poetiky paradoxov! Pod jeho hladinou pulzuje a poburuje nemravná výška a kolaps hodnôt! Banálna povrchnosť, priemernosť, až nedbalosť! Stávame sa surovými, aj pod ťarchou zistenia, že vedieť a môcť dočiahnuť navyše je zbytočný prepych! Umelecký cit je aj tak – chyba v programe! Čo ešte komu (umelecký) cit dobré priniesol! Zlyháva aj tak, spravidla v záplave netalentovaných samozvaných bezškrupulóznych „znalcov“! Ni-

So žiakmi kedysi dávno to tak, veď treba prežiť v tomto živorení! A tak, prečo nie, vo veľkom štýle sa zapredať neúrovni a konzumizmu, učičíkať

túžbou po robote, po náprave? Načo? A kto? Ako mocne? A aký to má vôbec zmysel? Zvolali už raz v rovnomennom Čechovo vom veľdiele tri sestry! Aj tak sa do Moskvy nepôjde! (Len tí najlepší nám odchádzajú.) xxx

Dve sestry kdy menej peňazí na dôstojný a skromný malý život a nikdy väčšmi vystupňovaná túžba po materiálnom. Po „plástovosti“, po holdovaní veľkým peniazom a ich majiteľom, ako aj túžbe byť v spoločnosti „slávnych“. Nechaj

sa v novopresvedčení, že keďže už i tak dobro a kvalita nezvíťazí, mediokrity na facebooku zaručene vždy sú! Zotročuje nás závratné tempo života, ktorému postačuje povrchnosť, v umení zvlášť! A čo s tou príslovečnou

Pri pohľade na fotografiu z včasných štyridsiatych rokov, na ktorej sú dve sestry, pookrejeme akousi GRÁCIOU. Pri výročí nášho tlačeného slova a v ýročí ná šho t ýždenní ka bol v októbri tento Počas prestávky pri prechádzke pohľad priamejšie upriamený na ich životných fotke sa na svoj osud a budúspriaznencov: Pavla – Cyrila ci údel v rodnom petrovskom Bartoka a Ivana Majeru. Na tejto dome u Kišgeciovcov usmievajú

HLAS ĽUDU | 7. 2. 2015 • 6 /4633/ Milina a Anna. Zo staršej sestry sa raz stane Milina Bartoková a z mladšej sestry – Anna Majerová. „Deťomodelárky“, šľachtiteľky. Ony dve nezatúžili po Moskve! Mali ju v životoch, v nás, čím sme boli voľakedy! A v úrovni, po ktorej priam lipli! Písali sa tri štvrte minulého storočia, keď si, oddávajúc sa až po korene stromov, kliesnili rad zásluh o národ. Nenápadne ľahko, poctivo, obetavo. Nielen ako učiteľky – Milina Bartoková aj ako riaditeľka škôlky v Petrovci, sokolka, choreografka, recitátorka, a Anna Majerová ako redaktorka, spisovateľka pre deti, umelkyňa. Cibrili, naprávali! Tých, čo im to bolo cťou byť vycibrení! Ten život mal náplň, šťavu, gra- V novoročnej nálade ciozitu, pôvab, kúzlo, čestnosť, úsmev (tvrdenie doložia i ďalšie priložené fotografie). Herec – redaktor – animátor – moderátor Miroslav Babiak je ich a i odchovanec toho obdobia , pre ktoré nekvalita bola proste neprípustná a trvalo sa iba na úrovni! Bolo cťou byť Aj niekdajšia móda dala o sebe vedieť zvolený, uhladený, vycibrený. A vedieť, že nič A ja som dlho počúval, počúval... nevieš! On je akosi na švíku toho, Mlčal, aby som sa nakoniec odváčo bolo a čo je dnes. Dnes si už žil povedať aj ja. takmer niet z čoho vyberať. To A silne podporený je len inercia, čo nás ešte drží jemným prikývnunad vodou. Lebo vyplávali tí, čo tím hlavy, blahým za to nestoja! Ale čo len bude?! pohľadom, nežným úsmevom... Bude ako nemalo byť! „Keď si ma svojho času vyvolili a... dobre to bolo recitovať, hovoriť slovo, Kraskov a skúsime ešte Tranoscius, ja som povedal, nebu- raz. A vlastne ja dem, nemôžem, neviem. Môj otec ď a k u j e m , te ta povedal: ja som ti už dohodol – Milka, že ajhľa stretneš sa s tetou Milkou Bartoko- ešte stále skúšam, vou a bude to v poriadku. Poslúchal skúšam, skúšam... som otca. V pološere izby, ktorá ešte raz... a môbola nasiaknutá slovom písaným, žem – povedať!“ bolo teda veľa kníh u Bartokov, na (Miroslav Babiak) „Anna Majerostole, pravdaže, bola tiež kniha Ivana Krasku, otvorená na strane Tra- vá mala taký prenoscius. A potom odrazu odznelo krásny, svojrázny, slovo. Jemné, nežné, krásne, zvonivé, prívetivý, usmieva„crnoboriovské“(ala Marija Crnobo- vý, trpezlivý a prori). Hovorila teta Milka Bartoková. vokatívny spôsob, Chvíľa pohody

aby z nás pri nakrúcaní detských rozhlasových hier a vysielaní dostala všetko, dokonca aj to, čo sme nevedeli, že vieme povedať...“ (Daniela Legíňová-Sabová) xxx Rýchle tempo života garantuje povrchnosť hlavne vo všetkom, tak aj v umení. To, čo včera bola hanba, dnes je pýchou. Veď prostota je meradlom hodnôt, cestou,

III

ktorou by sa malo ísť podľa vzoru bohatých a slávnych. A čo vám treba viac od slávy a bohatstva! Ktorú navyše hodnotu potrebujú generácie, vyrastajúce na pevných základoch povrchnosti, nevkusu. A schopnosti na scénu sa samopresadiť bez krytia. Vďaka malosti s pretenziami! Bez skúšok a generálky. Skúšam, vraví herec! Zakaždým mu zaiskrí neznesiteľná grácia života, ktorá sa už, ťažko mi je povedať, nevráti!... ... Ešte len chvíľočku a my sa dozvieme, prečo sa nám sníva o levoch a ich grácii! ... Nik nemá také drobné ruky, ani sneh, čo ešte napadá... Aký má zmysel? Keby sme to vedeli! Keby sme vedeli!

Mozaika KALISZ – NAJSTARŠIE POĽSKÉ MESTO

REPORTÉRI

Vstať z popola a zaskvieť sa! Monika Necpálová

v Calisii sa kupci zdržovali počas svojich ciest na sever. Usadlosť, ktorá sa nachádzala na území dnešného mesta, je však ešte staršia. Datuje

am sa chystáte tento rok na dovolenku? My divadelníci nedovolenkujeme v pravom zmysle slova, skôr využívame letné dni na festivalové „zaneprázdniny“. Už v júni, keď všetci finišujú, poberáme sa z Čiech, Slovenska i Maďarska na návštevu k poľským umelcom. Naša škola v tom čase ešte iba začína. Potrvá sedem dní. Za sedem dní Boh stihol aj stvoriteľskú prácu, aj zaslúžený oddych. My, aby sme aspoň odrobinkou na- Teatr Nikoli zinscenovalo krátky príbeh pĺňali jeho cesty, tiež zničeného a znovuzrodeného mesta

že archeologické práce pokračujú aj v súčasnosti. Nás v nedeľné dopoludnie, v posledný festivalový deň, cesta zaviedla práve do niekdajšej Osady na Závode, ktorá je dnes múzeom v prírode alebo archeologickou rezerváciou z 9. – 11. storočia. Neleží v centre Kalisza, ale na jeho okraji, na mierne vyvýšenom pahorku. Autom sa dostávame dedinským prostredím až k samotnému múzeu. Parkujeme

únie. Nazdávame sa teda, že projekt výborne vybudovaného múzea v prírode podporili z dotačných fondov. V rezervácii môžete stráviť aj dve – tri hodinky, urobiť si piknik, či opekať. Pre väčšie skupiny sú pripravené aj dielne a dokonca aj šermiarske súboje. V múzeu v prírode našli sme okrem hradnej priekopy aj pôdorys starého kostola a zmenšeninu celej niekdajšej usadlosti. V jednotlivých chalúpkach nájdete nainštalované elementy typické pre domácnosti, kováčske dielne, v niektorých dokonca spoznáte, že išlo o príbytky zvierat. Pri vstupe sme mohli požiadať aj o

tvoríme a za štyri dni vykrešeme sa už 8 000 rokov pred naším letoštyri rôzne medzinárodné predsta- počtom. Už z toho obdobia sú totiž venia. Tri dni sú potom festivalovou prvé archeologické nálezy. Ak by ste lahôdkou. Zgustli si na nej vlani tisícky sa dnes prešli mestom, zistili by ste, návštevníkov. Kde to vlastne sme? Kalisz – najstaršie poľské mesto bude sa aj tohto Drevená minulosť múzea v prírode roku spájať s festivalom Gateway to La Strada (Brama a kupujeme si lístky. Pre študentov či sprievodcu, ale napokon sme sa vydo La Strady) alebo rodiny ponúka múzeum zľavy, celým brali len tak skusmo, čítajúc tabuľky po našom Brána do vstupným však chceme podporiť s popisom pri objektoch. Pri jednom La Strady. My však kultúru a rozvoj v oblasti múzejníctva. z domčekov pripojila sa k nám maličká budeme hovoriť Veď okrem bežných ľudí len málokto čierna „kozo-ovca“. Čo to presne bolo, o Kalizsi v roku V archeologickej rezervácii sprevádza prispieva aj na túto spoločenskú sféru. nevedno, ale kde sme sa pohli, ona 2014, keď sme sa návštevníkov štvornohý sprievodca Pred vstupom do múzea v prírode všade za nami. Ušla z ohrady, a takto tohto medzinárodvšak stojí tabuľa s logom Európskej sme vlastne dostali sprievodcu. Keď ného podujatia zúčastnili ako sme sa na záver prehliadky partneri a za sedem dní sme poberali preč, kozo-ovca, saodkrývali nielen taje pouličného mozrejme, s nami. To už sme divadla, ale aj jedného z najnemohli nechať len tak, však krajších miest Poľska. O meste by nás ešte upodozrievali, že Kalisz som počula prvý raz ešte sme tento symbol starého v Belgicku. Najstaršie písomKalisza ukradli. Vrátili sme né záznamy sú práve o Kaliszi. sa teda a vrátnikovi povedali: Už grécky zemepisec Claudius „Ušla vám ovca, či koza.“ A on Ptolemaios píše v diele Náčrt na to: „Jáj, to nič, ona neutiekla, zemepisu v 2. storočí pred nato všetko je jej.“ ším letopočtom o meste Calisia. Vedľa rezervácie stál do Významné mesto dominovalo aj „posledného klinca“ drevený stredoveku, pretože ním viedla kostolík. Maličký, malilinký. Jantárová cesta. Tá spájala RímNeodolali sme a vyštverasku ríšu s Baltikom. Za jantárom li sme sa k jednému z jeho sa vydávali mnohí kupci. Práve Sprievod hodnostárov na júnových oslavách mesta okienok a nazreli dnu. Inak sa

HLAS ĽUDU | 7. 2. 2015 • 6 /4633/ totiž vstúpiť nedalo. Okolo kostolíka stáli stromy, každý venovaný inému poľskému panovníkovi. Scenéria ako z rozprávky dýchala mystikou. Vraciame sa naspäť do centra; historickému jadru dominuje radnica. Účastníkov festivalu privítali na vysokej úrovni všetci mestskí hodnostári. V ten deň sme vystúpili až na najvyšší vrchol mesta – z radničnej veže bolo vidieť celý kraj. V priebehu dejín mesto trápil mor aj povodne. Zničil ho požiar, no najhoršie obstál Kalisz vo vojne. Jeho význam akoby s každým ne- Ocenenia a hodnosti... šťastím rástol, pretože obyvatelia mesta sa nedali a mesto opätovne združení či cechov, je promenáda vybudovali. V 11. a 12. storočí tu sídlil a následné oceňovanie všetkých, kastelán. Od 13. storočia bol Kalisz ktorí sa podieľali na živote mesta hlavným mestom vojvodstva a od 15. či oblasti. storočia krajským mestom. Počas nadvlády Prusov a Varšavského veľkovojvodstva bol hlavným mestom oblasti. Počas ruskej nadvlády za Kongresového kráľovstva bol krajským mestom. Od roku 1837 ho Privítanie účastníkov festivalu oficialitami mesta poznáme ako Mesto je známe svojou pohostinhlavné mesto gubernie. Po prvej svetovej vojne bol sídlom správnej nosťou. Niet sa čo čudovať, že spoluoblasti a v rokoch 1975 – 1999 kraj- pracuje na všetkých medzinárodných fórach a víta umelcov z celého sveta. ským mestom. Výsady hodnostárov sme videli aj Projekt, ktorého bolo Thalia Teatro počas inscenovaného odovzdáva- súčasťou spolu so zvyšnými tromi nia hodností všetkým hodnostárom divadlami z krajín V4, bol podporePoľska počas jedného z júnových ný Vyšehradským fondom. Umožnil dní. Mesto vtedy oslavuje vo veľkom počas štyroch dní medzinárodnú štýle. Jednou z príležitostí pozrieť spoluprácu v divadelných dielňach. si, ako vyzerali róby, taláre, odevy Za štyri dni tak vznikli štyri rôzne poľských hodnostárov a rôznych divadelné predstavenia, na ktorých

Mikuláša. Tá bola postavená v roku 1253 s podporou Nadácie Boleslava Pobožného. Krásou sa skvie aj Bazilika Nanebovstúpenia sv. Panny Márie z roku 1353. V meste sú aj dva kláštory – Františkánsky založili v roku 1257 princ Boleslav Pobožný a jeho žena Jolanta; Bernardínsky vznikal v 15. storočí. Nájdeme tu aj bývalý Jezuitský chrám zo 16. storočia a Kostol sv. Vojtecha z 11. storočia. Do centra sa dostať možno stále funkčným Kamenným mostom. participovali nieTen ako technická len herci z jednotpamiatka bol polivých divadiel, ale stavený v rokoch aj poľskí študenti či 1824 – 1825. Zamilovníci divadla. vedie vás ku KališMesto má partskému parku, ktoner ské v z ť a hy rý je nielen jedným s Hautmontom z najväčších, ale vo Francúzsku, zároveň najstarholandským Heším mestským erhugowaardom, parkom v Poľsku. Erfurtom a HamPomaly súčasťou mom v Nemecku, parku, miestami Kamiencom Poaž lesoparku, je aj dolskim na UkraDivadlo Vojtecha jine, Prestonom Bohuslavského. a Southamptonom Naše partnerv Británii, Adriou Chlieb a tradičné pokrmy ské divadlo Teatr v Taliansku, Tonge- v Kališskom parku Nikoli dokonca renom v Belgicku vo svojom preda na Slovensku sa priatelí s Marti- stavení, ktoré pripravil jeho režisér nom. Celkovo je Kalisz mesto hudby, s adeptmi dielní, priblížil atmosféru divadla, vzdelania. Obrovské kultúrne vojnového Kalisza, čím pripomenul centrum má svoju vlastnú galériu aj neľahké udalosti mesta. To však

Drevený kostolík v náručí národných stromov

Pohľad na mesto z veže radnice

a poskytuje priestor na technické zabezpečenie, administratívu, ale aj hodiny umenia. Mesto stále chránia zvyšky ochranných múrov. Akoby im unikali jedine výšavy kostolných veží. A tých je tu neúrekom. Žiaľ, skoro do žiadneho kostola sa nedalo vstúpiť. Mesto sa pritom hrdí Katedrálou sv.

vstáva doslova z popola a zaujíma miesto pod slnkom dominantnejšie ako ktorékoľvek iné sídlo. V prachu sa odkrýva pointa... Ak vás chcú zničiť, môžu vás zničiť. Ale je na vás, či aj po spustošení vstanete a zažiarite na zemi pod slnkom. Ako Kalisz. Jedno z najprekrásnejších miest Poľska.

Mozaika FINÁLE SÚBEHU ČASOPISU REFOTO

Tri víťazné práce: prvé, druhé a tretie miesto (zľava)

Aj kvantita, aj kvalita Oto Filip

ie roky skutočne rýchlo plynú. Už je dva roky tomu, ako vo februári 2013 vyšlo jubilejné sté číslo časopisu pre kultúru fotografie ReFoto, ktorý aj v druhom desaťročí tradície kontinuálne pokračuje vo svojom neľahkom poslaní ako jediný špecializovaný časopis tohto druhu u nás.

Jedno z deviatich pochvalných uznaní dostala i Marija Tubićová-Božićová zo Zreňaninu za snímku Autoscopy

Je teda istým druhom školy pre fotografiu, dielňou, ukážkou toho, že fotografia, tradičná alebo digitálna, nemá hraníc... Pokračujúc tam, kde jeho predchodca časopis Foto zastal, ReFoto sa nemohol neangažovať na popularizácii fotografického umenia. Preto doposiaľ usporiadal mnoho súbehov

na najrozličnejšie témy: od dokumentárnej digitálnej manipulácie. Z množstva zvedavých fotografie, cez zátišia, portréty, experiment tvárí začínajúcich a pokročilých autorov, po monochromatické zábery. študentov a profesionálnych fotografov, Tak vznikla ďalšia tradícia. ReFoto a Kul- najprv sa v užšom výbere ocitlo 134 fototúrne stredisko Belehradu v špecializovanej grafií, zverejnených v posledných piatich fotografickej gačíslach časopisu. lérii Arget spraZ týchto päťčlenvidla sezónu zaná odborná poročínajú výstavou ta v zložení Milan najlepších prác Živković, Ivana zo súbehu o najTo m a n ov i ćov á lepšiu fotografiu (šéfredaktor a výuplynulého roka. konná redaktorka Posledným náčasopisu ReFoto), metom bol AuĐorđe Odanović toportrét. Aj keď (riadny profesor sa zdá, že tvorina Akadémii umevé pole bolo tým ní v Novom Sade), zúžené, prax deGordana Hajinomentovala takév i ćov á (č le n k a to obavy. Vyše ULUPUDS) a Goran tisíc záberov sa Micevski (umelecMikica Andrejević (Niš): Urbánna kapsula vyznačujú výký fotograf) zvolila raznou tvorivos58 najlepších pre ťou, vysokou úrovňou výstavu v Artegete, technických vedomostí, ktorá prebiehala od nespútanou kreativitou, 13. do 31. januára. Víodvážnosťou. Tak keď ťazom jedného z najide o samotné tváre úspešnejších súbehov ReFota doposiaľ, tak a detaily, ako aj keď ide o samotné dejiská. podľa počtu, ako i podľa Raz je to štúdio, inokekvality prác, sa stal Nidy otvorený priestor, kola Lučić zo Subotice tretíkrát byt. Okrem pre prácu Homage to tzv. klasických záberov, Lee Miler. Druhé miesto na desiatkach z celkozískal Željko Kuljanin zo vých 1 370 fotografií, Sarajeva za snímku Bez zaslaných 376 autormi, názvu, tretie Mila Pasi možno všimnúť aj ponićová z Banje Luky za užívanie dvojnásobnej prácu Spoza. Iným zoexpozície, performanstáva popriať viac šťascie, archívnych snímok, tia nabudúce. Prípadne aranžovanej fotografie, na iných súbehoch. Tomislav Tatić: Hoise of Silence

HLAS ĽUDU | 7. 2. 2015 • 6 /4633/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek Dvaja opití chlapi hrajú nad kanálovou mrežou šachy. O chvíľu jeden poznamená: – Dočerta, niekto nám berie figúrky... Vo vlaku sedí chlap nevyberaných spôsobov. Najprv sa mľaskavo naje, potom niekoľkokrát grgne, hlučne kýchne, zvučne sa vysmrká, ale aj vychriaka, vzápätí sa mu začne štikútať, až napokon vypustí aj ďalší spoločensky neprípustný zvuk. Spolucestujúci ho chvíľu mlčky pozoruje, potom sa nezdrží: – S ušami neviete nič? Viac raz trestaný zločinec bol prepustený z väzenia, ale hneď prvý deň na slobode sa vlámal do klenotníctva, vykradol ho a zmizol. Kriminálna polícia vydala nový zatykač a pripojila k nemu šesť fotografií páchateľa vo všelijakých pozíciách: z profilu, z poloprofilu, spredu, celú postavu atď. O tri dni dostala telegram od istej žandárskej stanice: – Piati zločinci chytení, šiestemu sme na stope! – Desať rokov vás poznám a desať rokov si lámem hlavu na tej istej záhade. – Na akej záhade? – Kto nosí vaše košele, keď sú čisté?

Perličky na dne školských úloh: • Faraóni IV. dynastie sa vyjadrovali pyramídami. • Cicero sa narodil roku 106 u svojich rodičov. • Šikovnou politikou sa stalo, že Karol IV. mal dvoch synov. • Čierne mraky vznikajú vyparovaním špinavej vody. • Deti Henrika VIII. boli vyhlásené za neplatné. • Vesmír sa skladá z oblohy, mrakov, ovzdušia a rodnej zeme. • Keď sa vytne strom, nesmie sa nechať dlho stáť. • Kopernik vydal svoje spisy až po smrti. • Jánošík sa po smrti vrátil na štúdiá. • Rodičia sa skladajú z otca a matky. • Čím je kraj obývanejší, tým je väčšie zemetrasenie. Elias Canetti

Niekoľko viet Úspech je pre ľudí ako jed na potkany – veľmi málo z nich prežije. Každý jazyk má svoj špecifický spôsob mlčania. Nepriateľ môjho nepriateľa nie je mojím priateľom. Nikdy never tomu, kto vždy hovorí pravdu. Na skutočnom básnikovi si najviac cením to, čo mu hrdosť prikazuje zamlčať. Spálil všetky svoje knihy a presťahoval sa do verejnej knižnice, kde sa stal pustovníkom.

Z myšlienok slávnych Mysli na to, že ti pri poslednom súde znovu premietnu všetky tvoje filmy. Chaplin Neexistuje taká vec, ktorá by sa nedala pokaziť, len sa to musí vziať poriadne do rúk. Fučík Pred sobášom maj oči otvorené, po sobáši ich napoly privri. Franklin

7. 2. – 13. 2. 2015

POČASIE

Karikatúra: Mose

(Revue Fragment 1 – 2014)

Mýliť sa je ľudské. Preto sú tyrani neomylní. Janovic Wagnerova hudba je oveľa lepšia, ako by sa dalo posúdiť z jej počutia. Twain Každá vážnosť je nedokonalá a nepochopiteľná bez patričného vtipu. Platón Rozprávaj múdro, nepriateľ načúva. Lec

Dušan Radović

Belehrad, dobré ráno Nie je ťažko byť natoľko nešťastný, aby človek začal piť. Ľudí načim odvykať od nešťastia, nie od liehovín. Nešťastie je väčší neduh. Naše mesto sa zmenilo na veľkú čakáreň. Všetci čakáme lepšie dni. Belehradskí lekári sa pomaly zoskupujú v ambulanciách, nemocniciach a klinikách, obliekajú biele úbory a dohovárajú, čo nám idú robiť. Dobre babkám a dedkom, ktorí majú vnukov. Ťažko nám, ktorí máme deti. Ak existujú aj iné, vyvinutejšie civilizácie, na niektorých iných planétach, možno je Zem ich peklom. Narodil sa nový deň. Celý Belehrad sa zobudil, aby ho uzrel. Blahoželajte si navzájom. Tešili sme sa aj z menších úspechov.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 6˚

0˚ | 4˚

-3˚ | 2˚

-4˚ | 1˚

-5˚ | 2˚

-4˚ | 3˚

-2˚ | 3˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

ZDRAVIE A MY

Zatočte s mučivou bolesťou hlavy

Makový koláč Suroviny:

½ kg štrúdľového cesta (tenkých kôr); Na plnku: 4 vajcia, 150 g cukru, 2 dl oleja, pohárik jogurtu, 250 g mletého maku, kypriaci prášok; Na polevu: 1,5 dl vody, 250 g cukru, vanilkový cukor, šťava z jedného citróna

Aby ste prekorčuľovali celý rok 2015 v zdraví a radosti, poradíme vám, ako sa vyhnúť zbytočným bolestiam.

Takto sa to podarí: Plnka: bielky

vyšľaháme na sneh a pridáme cukor. Keď je sneh vyšľahaný, pridáme žĺtky, olej, jogurt, mak a kypriaci prášok. Zľahka zmiešame. Jedno štrúdľové cesto (kôru) položíme do plechu a potrieme plnkou. Robíme tak, pokiaľ trvá cesto a plnka. Na vrchu má byť cesto. Pred pečením pokrájame na kúsky. Pečieme asi pol hodiny na 180 až 200 stupňov Celzia. Upečené zalejeme sirupom. Sirup: vodu s cukrom a vanilkovým cukrom necháme chvíľu vrieť, keď trochu vychladne, pridáme citrónovú šťavu. Po upečení koláč zalejeme sirupom.

Jedlo Potraviny, ktoré obsahujú aminokyselinu tyramín, môžu spôsobovať bolesti hlavy. Najvyšší obsah má čokoláda, alkohol, banány, orechy a zrelé syry. Bohužiaľ, aj klobáska. Prevencia: Vynechajte tieto potraviny. Okrem toho by ste mali piť čo najmenej bublinkových nápojov.

Recept poskytla: Anna Šimáková z Nového Sadu Snímka: E. Šranková

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC Čistý dáždnik. Zašpinený dáždnik čistíme otvorený a napnutý. Pretrieme ho dobre vyžmýkanou handričkou namočenou v silnejšom roztoku saponátu. Utierame ho dlhými ťahmi od stredu po okraj, nečistíme naprieč alebo na jednom mieste. Dáždnik necháme vyschnúť a podľa potreby čistenie opakujeme. Pred ďalším čistením však dáždnik musí úplne vyschnúť. Nakoniec ho potrieme handričkou namočenou v zriedenom octe (v pomere jeden diel octu na dva diely vody). Octom však nesmieme namočiť kovové časti dáždnika. Mlynček na orechy. Kovový mlynček na orechy zbavíme mastnoty, keď v ňom zomelieme na kocky pokrájané suchšie pečivo alebo ovsené vločky, prípadne strúhanku (prezlu). Rovnakým spôsobom vyčistíme aj mlynček na mäso od zvyškov mletého mäsa. Suché pečivo, prípadne vločky, potom primiešame do pomletého mäsa. Zápach stariny. Zápach plesní a stariny v byte môže byť poriadne nepríjemný, preto

sa ho snažíme čo najskôr odstrániť. Pri maľovaní stien použijeme prípravok proti plesni a pred samotným maľovaním zoškrabeme starý náter až po omietku. Miestnosť treba vyvetrať prievanom. Do skríň je vhodné vložiť vrecúška s levanduľou alebo voňavé mydlo. Z vlnenej látky môžeme zápach odstrániť klasickým vypraním, potom ju vložíme asi na 1 hodinu do čpavku a napokon vyplákame vo vode s citrónovou šťavou. Nábytok (napr. v kuchyni) treba natrieť vodou s octom (1 až 2 lyžice octu na pohár vody). Tmavé varešky. Stmavnuté drevené varešky sa čistia veľmi ťažko, pretože vo všetkých štrbinách dreva sa usádza mastnota. Keď ich však pred použitím ponoríme do studenej vody, vsiakne do nich menej tuku a nenapáchnu ním. Úplne tmavé varešky budú opäť ako nové, keď ich na noc dáme do roztoku sódy bikarbóny. Aj doska na krájanie, najmä ak je z dreva, sa pomerne zle čistí. Sfarbenú dosku na krájanie skúsime na noc namočiť do octovej vody.

Mozaiku číslo 187 pripravil Oto Filip

VIII

Počas menštruácie Bolesti nastúpia približne 2 dni pred a trvajú až 2 dni po menštruácii. Dôvodom je pokles endorfínov. Prevencia: Najlepšie urobíte, ak zásobíte svoje telo 360 mg magnézia na deň. Šport Búšiaca bolesť sa často objavuje v oblasti čela, najmä keď je telo preťažované športovými aktivitami. Prevencia: Choďte na vec pokojnejšie. Šport je zdravý, ale všetkého príliš škodí. Bolesti hlavy zmiznú samy. Pri kašli Častejšie sú postihnutí starší ľudia medzi 55. až 65. rokom života, ktorí pociťujú krátke bolesti hlavy pri kašli, ale aj pri smiechu a vstávaní. Prevencia: Stačí sa vyhnúť prudkým zmenám a bolesti by mali odísť aj bez medikamentov. Zmeny počasia Rýchla zmena počasia je pre nás čistý stres. Keď sa naše telo nevie rýchlo prispôsobiť, vznikajú bolesti hlavy. Prevencia: Nič, len von! Sauna a striedanie studenej a teplej vody nás pekne pripraví, aby sme sa vedeli rýchlejšie prispôsobiť. Foto: internet

Kultúra Pomaly sa rozbiehajú PRVÁ SCHÔDZA VÝBORU PRE KULTÚRU NRSNM

Jasmina Pániková

ýbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, v rámci ktorého pôsobia početné komisie, má za sebou prvé zasadnutie v novom zložení. V stredu 28. januára členovia výboru spolu s novozvoleným predsedom Jánom Slávikom formovali komisie a navrhli ich členov, schválili rokovací program a zmienili sa aj o predbežných plánoch, ktoré mienia realizovať v nadchádzajúcom období. Na zasadnutí bola prítomná Jarmila Bohušová, členka Výkonnej rady NRSNM pre kultúru. V nadchádzajúcom štvorročnom mandáte v zložení Výboru pre kultúru bude pôsobiť sedem komisií. Komisiu pre divadelnú

a audiovizuálnu činnosť bude viesť Alexander Bako a jej členovia budú z radov ochotníkov a profesionálov zaoberajúcich sa divadelnou činnosťou. V čele Komisie pre ochranu kultúrnych tradícií bude Viera Miškovicová a Komisiu pre výtvarnú činnosť bude mať na starosti Ján Agarský. Komisiu pre literárno-vydavateľskú činnosť budú tvoriť osobnosti z oblasti vydavateľstva, spisovatelia a zodpovední redaktori jednotlivých časopisov a bude ju viesť Martin Prebudila. Na post predsedníčky Komisie pre hudobnú činnosť je zvolená Anna Medveďová, pokým v čele Komisie pre knižničnú činnosť bude Jarmila Stojimirovićová. Komisiu pre činnosť na zachovávaní a zveľadení ochotníckych spolkov a združení

slovenskej tradičnej kultúry v Srbsku bude spravovať Valentín Michal Grňa. Dôležité je zdôrazniť, že predsedovia komisií prihliadali na Pracovné ovzdušie – predseda výboru Ján Slávik regionálne a koordinátorka Svetluša Hlaváčová zastúpenie – Banát, Báčku a Sriem, ako aj na vadelnú a audiovizuálnu činnosť Alexander Bako poznamenal, že odborné kvalifikácie. Keď ide o plány komisií, tie sú tá komisia naďalej bude zameraná iba predbežné, keďže ich najprv na podporu divadelnej tvorby detí musí schváliť Výkonná rada NRSNM a dospelých a ich cieľom bude zvýa ďalej budú posunuté na schvá- šiť nielen kvalitu predstavení, ale lenie na Národnostnú radu. Tak aj kvantitu, ako aj zvýrazniť väčší napr. predseda Komisie pre di- počet ochotníckych divadiel.

OZNÁMENIE Z NRSNM

piatok 30. januára 2015 v Bratislave prebiehala už tradičná Januárová porada, ktorú usporadúva Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s predstaviteľmi krajanských organizácií. Predstavitelia Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Ján Brna a Svetlana Zolňanová a predstaviteľka Osvetovej komisie Matice slovenskej v Srbsku Anna Medveďová hodnotili minuloročné aktivity, ktoré realizovala Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Komenského v Bratislave a Filozofická fakulta v Bratislave v spolupráci so slovenskými zahraničnými školami v Srbsku, Rumunsku, Maďarsku, Ukrajine,

o štvrtok 29. januára 2015 v Bratislave sa predstavitelia Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Ján Brna a Svetlana Zolňanová stretli s doc. PhDr. Katarínou Chovancovou, PhD., prorektorkou pre medzinárodné vzťahy a prácu s verejnosťou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na stretnutí podrobne rozanalyzovali doterajšiu spolupráca Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici so slovenskými zahraničnými školami v Rumunsku a Srbsku, ktorá spočíva v organizovaní škôl v prírode a táborov pre deti a školení pre učiteľov. Hovorilo sa aj o možnostiach štúdia našich študentov na Univerzite v Banskej Bystrici.

Januárová porada K vzdelávaniu učiteľov po v Bratislave slovensky V

• KULTÚRA •

V Chorvátsku a Poľsku. Spolupráca spočíva v organizovaní škôl v prírode a táborov pre deti a školení pre učiteľov. Ivar Štaffa, generálny riaditeľ Sekcie medzinárodnej spolupráce a európskych záležitostí MŠVVaŠ SR zahlásil bohatý Kalendár aktivít pre slovenské školy v zahraničí na rok 2015, ktorý uprednostní výjazdné kurzy pre učiteľov na žiadosť všetkých prítomných predstaviteľov krajanských organizácií.

Na návrh predstaviteľov NRSNM Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela preskúma možnosti organizovania vzdelávania učiteľov prvého stupňa v slovenskej reči ako spoločného programu s Pedagogickou fakultou Univerzity v Novom Sade. Absolventi takého programu by mali dvojaký diplom, ktorý by im umožnil zamestnanie v školách s vyučovacím jazykom srbským a slovenským rovnocenne v rámci Srbska a celej Európskej únie. Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja, ako aj Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj prejavili záujem o takéto spoločné projekty a ponúkli spoluprácu v realizácii zákonných predpisov a koordináciu pri podpisovaní zmlúv o spolupráci.

6 /4633/ 7. 2. 2015

Kultúra ĎALŠIA KNIŽNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Monografia o Vladimírovi Hurbanovi Anna Lešťanová

Hurban Vladimírov) neupadol do taropazovskí Slováci si v roku zabudnutia, pri 2014 pripomenuli 140 rokov príležitosti stého príchodu evanjelického farára výročia úmrtia Vladimíra Hurbana (1850 – 1914), je publikovaná syna Dr. Jozefa Miloslava Hurba- hodnotná mona, do Starej Pazovy a 100 rokov nografia o ňom. jeho úmrtia. Staropazovský farár Knihu o Vladimírovi Hurbanovi (1850 – 1914), významnom kňazovi a národovcovi, zostavila Katarína Verešová. Premiéra sa uskutočnila na biblickom večierku vo štvrtok 29. Vzácni hostia a početní Pazovčania na premiére knihy januára v miestnostiach novej fary cirkevného slovenského Sriemskeho seniorá- ktorý zároveň spomenul, že sa tu,“ povedala o. i. zostavovateľka i týmto pripomína 95. výročie zboru SEAVC v Starej Pazove. vydavateľskej činnosti Slovákov „Na základe pozostalostí som monografie. Na štvrtkovej premiére o živo- vo Vojvodine. Okrem nich na preurobila monografickú časť o Vladimírovi Hurbanovi. V druhej te a diele staropazovského evan- miére boli Oľga Beňová, konzulka časti monografie sú prílohy, ktoré jelického farára a spoločenského Veľvyslanectva SR v Belehrade, napísal sám starý Hurban a ktoré dejateľa, tiež o práci na knihe predstavitelia obecných a miestMonografia o Vladimírovi doteraz neboli uverejnené. Ak hovorili I. Feldy, S. Vojnićová-Fel- nych orgánov, tiež slovenských Hurbanovi (1850 – 1914) áno, to iba mála čiastka, veľmi dyová, K. Verešová a Anna Horvá- inštitúcií a ustanovizní v meste. Po premiére na starej fare K. dávno. Samozrejme, v knihe sú tová, jazyková redaktorka, kým Vladimír Hurban (5. 5. 1850 Bre- i práce jeho syna VHV, ktoré ni- úryvky z monografie – prílohovej Verešová otvorila príležitostnú zová na Slovensku – 11. 2. 1914 kdy neuvideli svetlo sveta. S prí- časti prečítali Viera Diovčošová, dokumentárnu výstavu osobStará Pazova) patrí k významným spevkami monografiu obohatila Anna Šilerová a Anna Malková. ných dokladov a rukopisnej osobnostiam dolnozemských a veľký prínos dala i súčasná Na obálke je olejomaľba – po- pozostalosti farára V. Hurbana. Pri pozornom zalistovaní Slovákov v druhej polovici 19. farárska (manželská) dvojica. dobizeň Vladimíra Hurbana, ktorú namaľoval Karol v knihe, v ktorej dominuje tá a na začiatku 20. stoMiloslav Lehotský. stará slovenčina, zisťujeme také ročia. Zasadzoval sa Knihu za finančnej školské chybičky, avšak hneď za oddelenie Sriempodpory Úradu pre sa vynorí myšlienka, snáď to sko-slavónskeho seSlovákov žijúcich tak bolo v pôvodnom rukopise, niorátu Evanjelickej v zahraničí Bratislava z ktorého zostavovateľka čerpala. a. v. cirkvi od Pešvydali Slovenské vy- Avšak po následnom pátraní sme tianskeho dištriktu, davateľské centrum zistili, že zaúradoval novinársky pracoval na všesloBáčsky Petrovec, škriatok alebo nedbalosť pri povanskej národnej Ústredný archív Slo- slednej technickej úprave, keď a kultúrnej vzájomvenskej evanjelickej na niektorých miestach zostala nosti a podnecoval a. v. cirkvi v Srbsku tá prvá verzia – nelektorovaná hospodársky a socia cirkevný zbor v Sta- a s ňou i takéto nedopatrenia, álny rozvoj v prostrerej Pazove. ako slovo mlyn s mäkkým „i“, dí, v ktorom pôsobil. O veľkom význame alebo slovo hostka nie tak ako Za jeho úradovania tejto monografie, ako to v spisovnej slovenčine má cirkevný zbor duaj o prednedávnom znieť, ale s „ť“ – hosťka. A ak chovne a hmotne Výkresy starého Hurbana si pozreli prezentovanej knihe písmeno chýba na nesprávnom zosilnel. Sny a hviezdy profeso- mieste alebo ak je použité iné, Aby Vladimír (zľava) Ján Agarský a Vladimír Valentík ra Michala Filipa pre môže to byť veľká zábava alebo Hurban, otec Vladimíra Konštantína Hurbana Mgr. Igor Feldy skúmal, aký bol Slovákov nielen v Starej Pazove, riadny trapas. Inak sa to ani nedá (1884 – 1950), evanjelického Vladimír Hurban kazateľ, kým sa lež i vo Vojvodine a širšie, sa povedať, lebo aj pri najlepšej vôli farára v Starej Pazove a sloven- Mgr. Svetlana Vojnićová-Feldy- zmienili Anna Tomanová-Ma- publikovať dielo s nepatrným ského dramatika, známeho pod ová zmienila o snahe Vladimíra kanová, predsedníčka NRSNM, počtom chýb, občas sa nájde v pseudonymom VHV (Vladimír Hurbana o vznik samostatného a Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, slove prešmyčka.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SPOMIENKY NA ZUZANU CHALUPOVÚ (1925 – 2015)

Teta sveta Ján Špringeľ

si mal Lev Nikolajevič Tolstoj jasnovidecké schopnosti, keď budúcnosť maliarstva veštil slovami: „Umenie budúcnosti je umením ľudovým, umením, ktoré budú môcť všetci pestovať a všetci chápať, ktoré bude zrozumiteľným bez ohľadu na kastu a národnosť.“ Nebolo potrebné veľmi pátrať po zemeguli a presviedčať sa o pravdivosti spisovateľovho predpokladu. Stačilo zavítať do Kovačice a navštíviť najznámejšiu Slovenku na svete. Viac ako tri a pol desaťročia sa Zuzana Chalupová neúnavne kamarátila so štetcom a svetom, s paletou a touto planétou. Vyše tri desiatky rokov predstavovala výtvarnú tvorbu a orbu samostatnými výstavami po celom svete. Sviatok – nesviatok bolo u maliarky – voľakedajšej výšivkárky – rušno. Chalupovej chalupa na Čaplovičovej sa denne plnila zvedavými očami a pozornými ušami. Rozprávačkou bola hostiteľka: tá teta celého sveta bola neobyčajne obyčajná žena. Životný osud jej nedoprial vlastné deti. Hemžili sa však detváky na jej obrazoch. Jej umelecká citlivá duša splodila a zrodila Katku. Nikde na maľbe

nechýbala bodrá a dobrá Katka. Taká, ako i jej matka – mama Zuzana. Obrovská aktivita vyžarovala z nej. Presedela hodiny a hodiny na dúšok pred stojanom. S elánom i „eroplánom“ a slovenským krojom obehla svetové poludníky a rovnobežky: Dubrovník, Paríž, Zürich, • KULTÚRA •

New York, Ženevu, Tokio, Montreal, Jeruzalem, Londýn, Viedeň, Bayreuth (Nemecko), Bratislavu, Brusel... Jej životný názor akoby vyvieral z jednej zo zásad Jána Amosa Komenského: „Buď takým, aby sa každý potešil, keď vstúpiš do izby bohatého či chudobného.“ A veru sa z jej prítomnosti tešili hlavy štátov – Juhoslávie, Slovenska, Japonska, Rakúska, Francúzska. Z jej nezištných príspevkov mali Pred farským domom osoh i deti UNICEF i historické a kultúrne dedičstvo UNESCO. štetcom, ale i ihlou. Človek hladný Peniaz nepovažovala za mieru po kráse prekročí prah vašej chyže všetkého. Dakedy mala o groš pe- a od údivu sa nezmôže na slovo,“ ňazí menej, no vždy o štamperlík nešetril perom Michael Lošonský, činorodosti viac. Jej potešením rakúsky redaktor slovenského boli knihy a články o nej, vlastné, pôvodu. široko-ďaleko roztratené pohľadnice, fotografie s ľuďmi, ktorí hýbali svetom, na stovky ba tisíce navštíveniek a zápisov z kníh návštev, na desiatky hrejivých listov: „Viete, ešte k tej knižočke. Mám synovca a ten má štvorročné dievčatko – to tak rado má vaše obrázky a na všetko sa vypytuje. Všetko sa jej páči. Vede- Rodina li ste potešiť i malé deti i veľkých,“ píše z Paríža priateľka J. Lahodilo jej, keď jej venovali poWalentová. „Poznáte svet, i Svätú zornosť. I ona pozorne počúvala zem, poznáte však i našu cirkev, vo svojom svojskom kuchynskom našu Slovenskú evanjelickú a. v. ateliéri iných. Najčastejšie susedky cirkev, naše zvyky a učenie. Máte a ženy z rodiny. Práve doma sa radosť z detskej tváričky. Pán Ježiš cítila – ako doma: Keď sa jej repovedal: „Kto neprijme kráľovstvo daktori po prvých triumfálnych Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň.“ Radovala sa listu vtedy aradáč- Zuzana Chalupová, rod. Koreňová (5. skeho farára Ondreja 2. 1925 Kovačica – 1. 8. 2001 Belehrad) – Peťkovského. „Tak sme najznámejšia insitná maliarka z Kovačice. sa šťastlivo vrátili z náš- Prvú výstavu svojich obrazov mala v roku ho nezabudnuteľného 1964, predtým bola známou výšivkárkou. výletu do Kovačice. Jej obrazy doslova obišli celý svet. SpoluPriateľom a známym pracovala i s UNICEF a UNESCO. Maľovala rozprávame o stretnu- vlastné príbehy z detstva, svet detí, obytí s vami a či mladí, či čaje Slovákov v rodnej osade, ako i diela starí, nevedia sa nasýtiť s náboženskou tematikou. prezeraním vašich pohľadníc. A Zuzka naša sa navyše návratoch z Paríža a Versailles vykrúca v tej krásnej vyšívanej pýtali, či by chcela, ako veľa maliablúzke, aby bolo všetkým jasné, rov, zostať tvoriť v meste svetlosti, že v Kovačici vedia maľovať nielen bleskurýchle odvetila: „Ale deže,

veď ma tam volali Šalupová.“ Tých si však nesmierne vážila: „Bárzde sme boli, novinárov sme naveky zburtatovali. Obyčajne sme chodili na tri týždne. Môj spoločník a pomocník Branislav Grubač mal atresy a numery redakcií. Prvý týždem friško obchádzau hrúzu novinárov, druhý už bolo šakovo napísanuo a tretí týždem bola trma-vrma za obrazy, často sa popredali ením vrzom,“ rozprávala kovačickou slovenčinou maliarka duše a srdca. Maľovala jedinečným štýlom. V letných páľavách pred niekoľkými rokmi zavítali k Chalupovej matičiari z Rače. Zuzana chystala naplno výstavu olejov v belehradskom Ruskom dome. Na obrazy menšieho formátu nakreslila futbalistov s nezvyčajným rozhodcom. Prísneho rozdeľovača pravdy vyzdobila do odevu renesančného romantika a namiesto rozhodcovskej udelila mu píšťalu ako hudobný nástroj. „Hundrú na mňa, že to tak nemá byť,“ sťažovala sa im. „Ale to tak má byť, je to vaše videnie sveta vôkol nás, ako ste nám spomínali dávnu maľbu Koniec vojny, kde z lietadla padajúce kytice vystriedali ničivé granáty,“ presviedčal ju v opak dakto z hostí citujúc Rúfusa, že ide o „svet prekrásnych omylov, bez ktorého by sme boli iba unavenými robotmi“. Zostala sama sebou takmer do posledných chvíľ života. Taká, aká bola, keď pred viac ako päťdesiatimi rokmi namaľovala svoj prvý „obraz“ na stenu farbami rozmiešanými v mlieku. Dobrosrdečná dobrôtka Zuzana Chalupová. Teta celého sveta.

6 /4633/ 7. 2. 2015

Kultúra ŠTVRŤ STOROČIA NOVOSADSKÉHO VYDAVATEĽSTVA PROMETEJ

Čas neutlmil knižný hlas Oto Filip

že máme robotu, a tým aj perspektívu hlavne zabezpečenú. Tento či iac či menej to dnes platí pre pár rokov pred nami, tých do roku všetky naše vydavateľstvá: po- 2018 sa budú konať v znamení trebujú totiž riadnu dávku pozi- pripomínania stého výročia vypuktívnej tvrdohlavosti, nutia a pokračovania aby sa vôbec udržali 1. svetovej vojny. Ďalna trhu. Problémy, šou oblasťou sú diela, ktoré musia zvládať, týkajúce sa lingvistiky sú často také, že by alebo sa vzťahujúce sa mohli stať vhodna Nový Sad. ným námetom na Žiadne vydavateľfilm. Veď úspešne stvo to dnes nemá pretrvávať napriek ľahké... finančným ostro– Je to skutočne nevom a ľadovcom malá a stála skúška, nepochopenia sa výzva... Život neúprosdarí len úporným ne plynie, a preto nea vynaliezavým. Do načim lamentovať, tejto triedy možno Prvá osobnosť Prometeja ale sa treba pokúsiť zaradiť aj novosad- Zoran Kolundžija bojovať a svoje predský Prometej, ktorý savzatia vybojovať, ak v týchto dňoch oslavuje malé jubile- načim, i sám. My sme svedectvom um. Jeho majiteľa a riaditeľa Zorana toho, že sa to dá. Riadime sa odKolundžiju sa preto opytujeme: kazmi Dositeja a Vuka Stefanovića Prvé štvrťstoročie vydavateľ- Karadžića, ktorým knihy boli všetko. stva Prometej je za nami, čo je Preto sa aj opierame o ľudí, ktorí sú pred vami? ako my, ktorí ich majú nesmierne – Plánov je dosť, blahoželaní tiež radi. Bojujeme o prostriedky na bolo dosť, lebo som i dosť dávno trhu, snažiac sa ukončiť to, čo sme vstúpil do tohto príbehu. Som rád, si predsavzali...

Počas tých dvadsaťpäť rokov sa tých vydaní nazbieralo hodne? – Je to takmer 2 500 titulov. Spravidla plánujeme okolo šesťdesiat diel ročne, no zvyčajne nastúpia aj inakšie okolnosti, keď dakomu treba pomôcť, alebo čosi neplánovane vydať. Preto je tých kníh okolo sto za rok. Chcem vyzdvihnúť, že mnohé nejde ako na bežiacom páse. Pred dvoma dňami tlačou vyšiel, po viac než šiestich rokoch práce, veľký anglicko-srbský slovník. Má 2 300 strán a jeho produkčná hodnota pravdepodobne prevyšuje ročné plány niektorých nakladateľstiev v štáte. Do nej sme dosť toho vkladali a vložili, vynachádzajúc sa rôznymi spôsobmi: predplatným, príspevkami iných... Dennodenne ste v styku s literatúrou. Ktorú osobne máte najradšej? – To je pravdepodobne podmienené rokmi. Predtým som, ako aj mnohí iní, najradšej čítal romány a poviedky, hlavne krátke. Teraz sa väčšmi upriamujem na publicistiku, na historické diela. Je tu katastrofálny poznatok, údaj, nad ktorým som sa ani sám predtým veľmi ne-

zamýšľal. Ide totiž o to, že sme mali takú sústavu vzdelávania, ktorá nám nedovoľovala, neumožňovala vedieť, čo sa skutočne odohrávalo v niektorých obdobiach vlastných dejín. Možno aj preto teraz hľadám v dejinách to, čo ma baví, veľmi zaujíma. Keďže sa rozprávame práve v deň, keď uplynulo deväť rokov od smrti vášho priateľa Duška Trifunovića, možno by ste mohli na záver sprístupniť niektorú anekdotu alebo postreh o ňom... – Duško bol veľmi vtipný. Mimoriadne rýchlo reagoval. Preto som o ňom vymyslel takú sentenciu, vlastne malý príbeh. Začína sa tým, že sa rúti dolu z desiateho poschodia a keď mu ktosi na ôsmom podlaží čosi povie, ešte pred šiestym poschodím mu stačí vtipne, rýchlo odpovedať. Keď prišiel sem, robil som v Kultúrno-osvetovom spoločenstve Vojvodiny, no pri prechádzkach po meste sa viac ľudí hlásalo jemu než mne. Boli to časy masového príchodu ľudí z Bosny, z ktorých mnohých poznal. A aj keď kohosi nepoznal, rýchlo nadviazal rozhovor s ním, aby zistil priezvisko. Potom už aj vedel, o koho ide, alebo skadiaľ je. A, samozrejme, nasledovali slová: nezabudni odovzdať pozdravy tomu a tomu...

40 ROKOV GITARIÁDY V KYSÁČI

Oprášiť spomienky a gramoplatňu Elena Šranková

odľa písania nášho týždenníka v dňoch 1. a 2. marca 1974 Miestna konferencia Zväzu mládeže v Kysáči zorganizovala prvú gitariádu. Ako novinár Vladimír Dorča uvádza, mala súťažiaci ráz a zúčastnilo sa na nej 11 bitových vokálno-inštrumentálnych súborov z Nového Sadu, Starého Bečeja, Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Kaća a Kysáča. O rok neskoršie ten istý autor informuje: – V dňoch od 4. do 6. apríla t. r. v Kysáči bude prebiehať druhé v poradí Stretnutie vokálno-inštrumentálnych súborov, ktoré pomenovali Gitariáda 75. Hlavným organizátorom stretnutia je Miestna konferencia ZSM v Kysáči

www.hl.rs

a spoluorganizátormi redakcia spoločensko-zábavného časopisu pre mládež VZLET...

V snahe oprášiť spomienky na tieto podujatia sa v Kysáči 27. januára stretli členovia iniciatívneho výboru pre pripomínanie 40 rokov od Gitariády Vojvodiny Kysáč ’75. Na prvom stretnutí, ktoré bolo

Informačno-politický týždenník

v priestoroch Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, sa dohodli, že 4. apríla 2015 bude tribúna v Slovenskom národnom dome, na ktorej si pripomenú toto podujatie. V apríli a máji plánujú zorganizovať dva až tri menšie koncerty, kým galakoncert plánujú na prvý júlový víkend na ihrisku FK Tatra. Členovia iniciatívneho výboru na ďalších stretnutiach mienia zozbierať čím viac informácií a, pravdaže, aj fotografií a dokladov z gitariád v Kysáči. Spomeňme, že RTB (Rádio-televízia Belehrad) vydala z tohto podujatia v Kysáči gramoplatňu Gitarijada Vojvodine KISAČ ’75. Na jej obale sa uvádza, že je to prvá

oficiálna vojvodinská gitariáda, ktorej organizátorom je miestna mládežnícka organizácia Miestneho spoločenstva Kysáč. Ako spoluorganizátor sa uvádza aj slovenský ilustrovaný časopis pre mladých Vzlet. Aj Mládežnícka redakcia RNS a Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Z 23 prihlásených skupín porota na eliminačných programoch zvolila 7 pre finálový večer. Prvé miesto obsadila skupina Peščani sat, druhé Cvrčak i mravi, obe z Nového Sadu, a tretia bola zreňaninská skupina Omega. Podľa mienky obecenstva najlepšia bola skupina KUD z Nového Sadu. Na gramoplatni je ináč 8 piesní skupín: Peščani sat, Proces, Sani, KUD, Koren, Nelija, Cvrčak i mravi a Omega. • KULTÚRA •

PRACOVNÁ PORADA K ZMLUVE O SPOLUPRÁCI

dukcii,“ vyzdvihla predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová, dodávajúc: „Akcent budeme klásť aj na mladých ľudí, zvlášť vysokoškolských študentov slovakistiky.“ Spolupráca sa zameria aj na výmeny stredoškolákov, pedagógov, lektorov, novinárov. Podľa slov podpredsedníčky Zhromaždenia zástupcovia Vojvodiny sa pokúsia zviditeľniť spoluprácu tak, aby to prospelo k rozvoju Slovenska umelecké telesá. Napríklad Divadlo aj Srbska, aj národnostných menšín, Alexandra Duchnoviča navštívi so slovenskej a rusínskej, svojím repertoárom v Srbsku. Nový Sad. PoddukelPracovnej porady sa ský umelecký ľudový zúčastnili predstavitelia súbor z Prešova bude kultúrneho života, presmôcť pricestovať na nejšie zástupcovia slovenfestival Červená ruža.“ ských a rusínskych ústavov Z načrtnutých oblastí pre kultúru, výborov pre práve vymenované vzdelávanie, informovatri konkrétne aktivity sú nie národnostných rád začiatkom spolupráce národnostných menšín na úrovni kraja a pokra- Zástupcovia Prešovského samosprávneho kraja na jiny. Verme, že povedú pracovnej porade v Zhromaždení APV; zľava: Miroslav Bujda, a pedagógovia oddelení pre slovakistiku a rusinisk aktívnej spolupráci. Radoslav Čuha, Peter Sokol a Margaréta Gajdošová tiku Filozofickej fakulty Tá má na čom stavať. Veď priateľská spolupráca medzi ľuďmi má rusínska menšina. My ako slovenská Univerzity v Novom Sade. Povolaní a mestami existovala už niekoľko rokov. menšina sa budeme usilovať v našich hostia sa vyjadrili, ako vidia spoluprácu Práve to viedlo aj k enormne rýchlemu programoch zachovávať kultúrne dedič- s Prešovským samosprávnym krajom stvo, ale aj otvárať dvere pre budovanie a predostreli niekoľko konkrétnych uzavretiu zmluvy. Dôkazom podpory zo strany Prešov- nových kultúrnych a umeleckých hodnôt návrhov, ktoré budú základom budúcej ského samosprávneho kraja bude aj v divadelnej, výtvarnej a literárnej pro- spolupráce.

Nová vlna podnetov z Prešovského kraja Monika Necpálová

novembri 2014 Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny podpísalo v Prešove zmluvu o spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom. V utorok 3. februára 2015 sa na prvom pracovnom stretnutí v Novom Sade stretli predstavitelia Vojvodiny a Prešovského kraja. Vyšší územný celok zastupovali podpredseda kraja Radoslav Čuha, Peter Sokol, Miroslav Bujda a Margaréta Gajdošová z odboru medzinárodnej spolupráce. Hovorilo sa o konkrétnych podujatiach, ktorými by sa zmluva mala naplniť a obsiahnuť tak oblasť kultúry, vzdelávania, športu, sociálnej práce a informovania. „Chceli by sme pomôcť Vojvodine identifikovať partnerov pre rozvoj energetických stratégií,“ zdôraznil Radoslav Čuha a dodal: „Podporíme aj

pomoc integrovať sa do radov Európskej únie. Miroslav Bujda dokladuje: „Máme dlhoročné skúsenosti s čerpaním eurofondov. O dotácie sa na Slovensku uchádzali aj mestá a obce. V rámci európskych projektov je často potrebné mať partnerské mestá a práve v tomto vidíme ďalšiu sféru prehĺbenia nášho zmluvného partnerstva.“ „Prešovský samosprávny kraj má tiež multietnické zloženie obyvateľstva ako Vojvodina. Zvláštne postavenie v ňom

KNIHY ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY PRE PETROVSKÉ ŠKOLY

Na upevnenie slovenského povedomia Jaroslav Čiep

nižné dary, ktoré v utorok 3. februára 2015 v Štefánikovej sieni v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci riaditeľom Základnej školy Jána Čajaka a Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Jánovi Brnovi a Pavlovi Beličkovi odovzdal predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, by v prvom rade mali u žiakov upevniť slovenské povedomie. „Tento súbor knižiek sme kúpili ešte vlani, ale Knihy, cédečká a encyklopédie zo Slovenska nebola skôr príležitosť ich odovzdať. Rozhodli pre petrovské školy sme sa na ÚSŽZ kúpiť také súbory a balíky kníh, ktoré sme už odovzdali v Budapešti, Kovačici, proste v a aktualitách, ktoré nám z ich uhla pohľadu môžu pomôcť. slovenských školách na Dolnej zemi, a teraz prišiel rad Sústredil sa predovšetkým na aktivity zamerané na mládež. Úvodom tohto slávnostného podujatia prítomných na Petrovec,“ povedal na začiatku odovzdávania balíčkov predseda ÚSŽZ Igor Furdík a pokračoval: „Snažili sme sa pozdravil podpredseda MSS pre Báčku Vladimír Fekete. knihy vybrať tak, aby to bola kombinácia užitočného Spolu s predsedníčkou matičného školského výboru čítania, z oblasti encyklopedickej, aj jazykovej, ale aj zá- Annou Medveďovou predstaviteľom škôl, ale aj ÚSŽZ, bavnej a poučnej. Zábavnej pre deti – rozprávky, vrátane tiež odovzdali balíček kníh. Ide o knihy z vlaňajšej macédečiek s animovanými rozprávkami a skladačky. Cez tičnej produkcie. Vedúci ÚSŽZ s balíkom kníh v utorok zavítal aj do hravú formu deťom umožníme niečo sa naučiť o Slovensku, jeho reáliách, histórii, osobnostiach a podobne.“ Potom Pivnice a odovzdal ich do tamojšej Základnej školy 15. vedúci ÚSŽZ dopodrobna hovoril o aktivitách tohto úradu októbra. • KULTÚRA •



CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Škola tanca Impuls z Nového Sadu a Slovenské vojvodinské divadlo v SVD organizujú školu tanca pre deti a mládež od 4 do 24 rokov. Hodiny tanca plánujú v utorok a v sobotu. Prihlásiť sa možno do 25. februára na tel.: 021/780-040 alebo 780-168 alebo na mailové adresy: svdivadlo@stcable. net a svpozoriste@gmail.com. V prihláške treba uviesť meno a priezvisko, ročník, telefónne číslo a vlastný mail. J. Č-p KYSÁČ. KUS V. Mičátka v stredu 11. februára v Slovenskom národnom dome o 18.00 h usporiada literárny večierok spätý s oslavou svätého Valentína. Zároveň otvoria predajnú výstavu ručných prác a knižných vydaní SVC, na ktorej ponúknu primerané darčeky ku Dňu zamilovaných.

6 /4633/ 7. 2. 2015

E. Š.

Kultúra K VÝSTAVE VLADA ŇARADYHO KARPATSKÝ MÝTUS

Cesty tmavočerveného medveďa Juraj Bartoš

ie jeden darček priniesli vzácni hostia svojim hostiteľom pri príležitosti osláv Dňa Rusínov 17. januára vo Vrbase. Domáci taktiež štedro obdarúvali všetkých, ktorí im prišli zablahoželať k sviatku. Pripravili za priehrštie kvalitných kultúrno-umeleckých programov. Jedinečný dar pre milovníkov výtvarného umenia pripravil popredný rusínsky a vojvodinský výtvarník Vlado Ňarady (Vrbas 1966). Jeho výstava Karpatski mit (Karpatský mýtus) v Galérii Kultúrneho centra vo Vrbase bola

Stratégia rusínskej kultúry, 2012, komb. technika

a zrejme i zostáva udalosť, na ktorú sa bude dlho spomínať. Vlani z Ňaradyho ateliéru vyliezla mapa grafík; v každom z

Zvyšky, 2014, komb. technika

www.hl.rs

desiatich exemplárov ich bolo (po) dvanásť. Autor mapu pomenoval Karpatský mýtus. Znalci dejín výtvarného umenia ju vysoko vyhodnotili, čomu nasvedčuje aj fakt, že mapa zakotvila aj v Múzeu Matice srbskej v Novom Sade. Vydarený umelecký skutok Ňaradymu poslúžil ako hlavný

Pozdrav, 2014, digitálny print

– cestuje. Ňaradyho medveď je predovšetkým veľký cestovateľ, ktorý sa, hľa, pristavil na chvíľku, medzi ľuďmi, tam na jutovom plátne, onam na dreve, na papieri či na kove, hen tam na digitálne spracovanej fotografii... Ňaradyho Karpatský stroj času, 2014, komb. medvieďa hľadá a skúma. technika Hľadá korene a zároveň je motív k organizácii rovnomennej zahľadený do budúcnosti. výstavy, ktorú väčšinou tvoria Alebo, rečou odborníka, najnovšie práce. Expozícia výstavy teda výtvarného kritika Karpatský mýtus (bola prístupná Mr. Danila Vuksanovića, do konca januára) zahrnula na ktorý výstavu Karpatský desiatky obrazov, koláží, starých mýtus otvoril: Balansero, 2014, komb. technika fotografií a rôznych predmetov, „V najnovšom cykle ktorým umelec vdýchol vlast- prác Vlado Ňarady uvoľňuje pov, Ňarady vdychuje postave nú pečať tým, že ich obohatil hybnú energiu usmerňujúc ju medveďa dodatočné výtvarné o tmavočerveného medvedíka na národný symbol Rusínov – vysvetlenia oživujúc heraldickú predstavu živočícha. V intenako symbol príslušníkov zívnom a predpokladanom rusínskej národnosti. dialógu s medveďom Vlado Ňarady svojho tmavoŇarady na jednom z digitálčerveného medvedíka nych obrazov vlastnou rukou umiestňuje do desiatok pridáva medveďovi novú úlohu, (ne)možných situácií, vytvárajúc zároveň nový brand čím sa jeho výtvarná hra bytosti s tvárou medveďa.“ pozmeňuje na živý prúd, Ako putuje Ňaradyho tmana dialóg pozorovateľa vočervený medveď pozorovas energickým, zvedavým, nou výstavou, tak isto sa veru po komunikácii prahnúsvetom rozbehli aj jeho obrazy cim zvieratkom. Ktoré nijaa iné umelecké diela. Mnohé ko nie je pasívne, práveže naopak: hrdo a šarmantne Rusínsky dom, 2010, kombinovaná technika z nich vlastnia súkromní kolekcionári a inštitúcie nielen si šibrinkuje povedľa starobylých vojvodinských domcov, tmavočerveného medveďa, kto- doma, ale aj v Bosne a Hercegovykračuje si hrdo lesom, dôstojne rý sa nachádza na pravej strane vine, Ukrajine, Poľsku, na Slovenjazdí na bicykli, usilovne perie, poľa štítu erbu všetkých Rusínov. sku, v zámorí... Karpatský mýtus a Vlado Ňarapriateľsky máva z auta, tancuje, Využívajúc množstvo rozdielnych uvoľnene pózuje s krígľom piva a materiálov a výtvarných prístu- dy... To je teda cveng!

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KNIŽNICA ŠTEFANA HOMOLU V ŠTATISTIKÁCH

Matematika medzi knihami? Monika Necpálová

edni ich poznajú odpredu aj odzadu, iní v nich len zalistujú. Tých, čo ich však majú prelúskané, oslovujeme pravidelne, ak zavítame do knižnice. Ich úlohou nie je len poradiť pri hľadaní konkrétneho titulu a dozerať, aby bol v knižnici poriadok, ale ich pracovný čas je preplnený precíznou prácou. Štatisticky presne spracovať jednotlivé tituly, ktorými knižnica disponuje, a rovnako štatisticky presne vyhodnocovať výpožičky čitateľov, to si vyžaduje sebadisciplínu a úplnú koncentráciu. Poďte s nami do petrovskej Knižnice Štefana Homolu! Na pracovnom stolíku vo vstupnej miestnosti knižnice sme v roku 2001 mohli vidieť približne 500 členských lístkov. Odvtedy počet zapísaných rástol a dnes má knižnica približne 640 zapísaných členov. Údaje, ktoré sú k dispozícii, však nie sú objektívne – berme totiž do úvahy aj rodinné členské lístky, takže skutočný počet priateľov knižnice, ktorí využívajú jej služby, siaha aj nad tisícku. Štatistika je aj povinnou súčasťou činnosti Knižnice Š. Homolu v Báčskom Petrovci. Hárok sem a hárok tam, každý plný číselných údajov. Každú knihu treba zaznamenať do hrubej knihy a evidovať ju systémom: autor, názov, rok vydania, vydavateľstvo, odkiaľ bola kniha získaná – či kúpou alebo darom. Na konci každého mesiaca sa vyhodnocuje, ktoré knihy pribudli a od koho. Možno by sa zdalo, že zapisovaniu do klasickej inventárnej knihy je v modernej dobe počítačov koniec. Pracovníčky knižnice však potvrdzujú: „Je to najistejší spôsob. Snažíme sa všetky tituly zapisovať prehľadne, aby sme na konci mesiaca alebo roka vedeli, kde ich hľadať a ako ich čo najľahšie spočítavať.“ Majú už vytvorený vlastný systém. Okrem toho používajú aj dva počítačové programy. Práca sa tak duplikuje – systém Virtua je knižničným systémom Slovenskej národnej knižnice, do ktorého sa • KULTÚRA •

zapisujú všetky slovenské knihy. Program Winisis (alebo Biblio) je zas srbským knižničným systémom. Prioritne sa všetky knihy zapisujú do tohto programu. Každý z programov má svoje výhody, ale, bohužiaľ, aj nevýhody. To, čo doňho raz zapíšete, sa dosť ťažko dá zmeniť. V roku 2014 do Knižnice Š. Homolu pribudlo 1 931 kníh. Štandardmi je určené pre tento

centra a darom. Ak máte vôľu darovať knihy knižnici, vedzte, že mnohé budú vítané. Knižnica tak môže nahradiť už opotrebované exempláre alebo skutočne zaradiť do fondu nové tituly. Keď dostane knihovník novú literatúru do fondu, musí každú knihu prejsť, aby ju vedel zaradiť do systému a ohodnotiť, do ktorej kategórie patrí – či je to oblasť psychológie, poľnohospodárstva alebo informatiky. Medzinárodný knižničný systém evidencie titulov je akousi „latinou“ knihovníka. Ale aj čitateľa – v policiach sú knihy totiž tiež usporiadané podľa tematických oblastí. Pod číslom nula sa napríklad ukrýva tzv. všeobecná skupina kníh, ako sú encyklopédie či slovníky. Všetky knihy z oblasti filozofie nájdeme pod jednotkou, dvojka patrí relígii, trojka sú spoločenské vedy. Ak hľadáte prírodné vedy, treba pátrať v kategórii päť. Aplikované vedy sú pod S Jarmilou Stojimirovićovou listujeme šestkou, umenie pod inventárnu knihu sedmičkou. Osmička typ knižnice získať ročne 2 000 patrí beletrii, zemepis, biogranových kníh. Z výkupu Minister- fie a dejiny sú pod deviatkou. stva kultúry Republiky Srbsko sa V roku 2014 bola najčítanejšou predovšetkým dopĺňajú domáci oblasťou v petrovskej knižnici autori, ale aj prekladová literatúra, práve beletria. Dospelí si z nej populárna psychológia, komiksy. vypožičali 9 618 kníh a deti 6 V posledných rokoch aj knižnice 300. Najmenej siahli čitatelia po môžu vplývať na to, čo sa dosta- knihách s religióznou tematikou, ne do ich fondu, pretože si zo kde si mladší návštevníci vypozoznamu ministerstvom ponú- žičali 6 a dospelí 36 kníh. Medzi kaných knižiek môžu vyberať. deťmi do 14 rokov je všeobecne Iné publikácie sú z pokrajinských najobľúbenejšia práve všeobecná či obecných prostriedkov. Z pro- literatúra. Tie isté encyklopédie striedkov Úradu pre Slovákov sú tu preto neraz k dispozícii aj žijúcich v zahraničí sa získavajú v obidvoch jazykoch – po slovenhlavne slovenské knihy. Aj na sky aj po srbsky. Obľúbená je aj tento rok, ako obvykle, je z ich filozofia, spoločenské a prírodné strany už potvrdená dotácia na vedy a, našťastie, aj umenie. Do časopisy. Publikácie sa získavajú konca aj u tých najmladších. aj prostredníctvom NRSNM od Na konci dňa sa vyhodnocuje Slovenského vydavateľského počet výpožičiek dospelých čita-

teľov a detí. Evidujú sa kategórie, z ktorých boli knihy vypožičané. Všetko sa sčituje na konci týždňa a následne na konci mesiaca. Ročná štatistika sa spracúva prakticky celý január. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o prácu nadbytočnú, štatistika poukazuje na mnohé faktory. Čitateľ, ktorý vstupuje do knižnice, si veľakrát ani neuvedomuje, že je zaradený do systému hodnotenia vzdelanostnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva. Nielenže štatistika z uplynulého roka poukazuje na to, ktoré tituly boli najčítanejšie, ale dá sa z nej usúdiť, ktoré typy kníh sa oplatí dokúpiť, ktoré chýbajú a sú žiadané, ktoré naopak možno vyradiť. Zisťuje sa, do akej miery sú čítané slovenské knihy a do akej miery srbské. Vyhodnocuje sa aj percentuálne vekové zastúpenie čitateľov. Riaditeľka knižnice Jarmila Stojimirovićová objasňuje: „Od roku 2001 rastie každoročne počet vypožičaných kníh. Azda iba jediný raz sa stalo, že sa vypožičalo menej kníh, ako v roku minulom.“ Len porovnajte s nami. V roku 2000 sa prečítalo v knižnici niečo pod 7 000 kníh. V minulom roku to bolo 20 154 kníh. Milé je konštatovať, že vlani sa prečítalo viac slovenských ako srbských kníh. Približne 11 000! Ako hovoria čísla, rastie aj počet prečítaných novín a časopisov. Vlani ich čitatelia vzali do rúk 14 793. Knižnica Š. Homolu eviduje aj regionálnu zbierku, to jest tituly, ktoré sa priamo dotýkajú prostredia. Štatistika poukazuje komplexne aj na to, koľko ľudí navštívilo knižnicu, bez ohľadu, či priamo siahli po knihe alebo nie. „Knižnica je knižnično-informačným centrom,“ vyzdvihuje funkciu inštitúcie jej riaditeľka. Príjemné priestory aj dobre naladené osadenstvo knižnice sú čoraz častejšie lákadlom na strávenie voľného času medzi príbehmi a vedomosťami. A hoci práce tým pribúda, pre knihovníkov je len potechou, že prichádzajú časy, keď človek opäť objavuje radosť z kníh.

6 /4633/ 7. 2. 2015

Kultúra OSEMDESIAT ROKOV TÝŽDENNÍKA NIN

Oslávenec v dobrom veku Oto Filip

aspektu nášho renomovaného týždenníka, druhým menom alebo prímenom toho pondelka by pokojne mohlo byť tri v jednom. V ten podvečer 26. januára NIN nielenže oslávil svoje významné osemdesiate narodeniny, ale je i spisovateľovi Filipovi Davidovi udelená v poradí 61. Cena Nedeľných informačných novín za najlepší román uplynulého roka menom Kuća sećanja i zaborava. Do tretice, Marijana Milosavljevićová, ktorá Nositelia Ceny NIN: Aleksandar Gatalica, Filip David, Gordana Ćirjanićová, Dragan Velikić, Slobodan Tišma, Radoslav Petković, Goran Gocić

O Nedeľných informačných no- spoločenských dejateľov, vôbec Vítajúc účastníkov šéfredaktor najstaršieho vinách ako významnom kultúrnom účastníkov osláv jubilea. Večer politického týždenníka statku hovoril v mene Pôšt Srbska, ako sa patrí, nielen ako nevšedný na Balkáne a jedného ktoré boli patrónom plakety, ceny zážitok, ale aj pekná spomienka. s najdlhšou tradíciou a finančnej odmeny za román roka A najmä veľmi významný okamih aj vo svete Milan Ću- (milión dinárov), riaditeľ Milan dejín týždenníka, s ktorým sa vždy librk podotkol, že ho Krkobabić. Zmienil sa o mnohých a spravidla vie toho viac. práve slávnostné číslo, aspektoch písania – jedným z nich ktorého dvadsaťtisícový sú aj listy – ako aj o tom, že solináklad odišiel na dračku daritu nesmie naštrbovať profit, hoci je práve tento jej základom. Z udelenia ceny Filipovi Davidovi: Milan a vypredali ho za jeden V kultúrnej zložke programu hejediný deň, presvedčiKrkobabić, Filip David a Milan Ćulibrk lo a upevnilo v nádeji, rec Tihomir Stanić prečítal úryvok vlani darovala čosi najcennejšie, kus že sú čitatelia uprednostňujúci z odmeneného románu Filipa Davivlastného zdravia, obličku priateľke analytický a kritický a novinárke NIN-u Ivane Jankovićo- magazín, čo je i závej, sa stala prvou laureátkou prvej väzkom, aby sa každé ceny týždenníka ako Osobnosť roka. ďalšie číslo NIN čím Početní účastníci akadémie, popred- viac podobalo tomu né osobnosti nášho politického, jubilejnému. Laureát spisovateľ verejného, kultúrneho a mediálneho života, ju v sieni novobelehradského Filip David týždenníhotela Hyatt, kde slávnosť prebie- ku, v mnohom rozhala, odmenili búrlivým potleskom. ličnému od iných, poprial, aby zachoval to Hlavný a zodpovedný redaktor najlepšie Milan Ćulibrk z jeho dl- Účastníci osláv jubilea horočnej praxe. Druhá laureátka da, aby záver akadéMarijana Milosavljevićová mie skrášlil viacerými uviedla, že približne dve hudobnými číslami desaťročia písala pre NIN chór Viva Vox. Naa pracovala v ňom, hlavne sledovalo spoločné obkolesená ľuďmi, kto- fotenie viacerých, na rí mnohými spôsobmi slávnosti prítomných boli lepší od nej. A že to, doterajších laureátov akou je teraz, má najviac Ceny NIN-u a, samoUznanie Osobnosť roka Marijane súvislosti s NIN-om, kto- zrejme, neúradné a Milosavljevićovej odovzdala riaditeľka rého narodeniny jej veľa priateľské stretnutia pre magazíny spoločnosti Ringier Axel a rozhovory kolegov, Potlesk pre humanitu znamenajú. Springer (RAS) Jelena Miloševićová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Nie sú hosťky, ale hostky

Ján Marko 1928 – 2015

Anna Horvátová

nedeľu 1. februára 2015 v Novom Sade vo veku 86 rokov zomrel Ján Marko, DrSc., univerzitný profesor vo výslužbe a publicista. Písal a uverejňoval (sám alebo ako koautor) vedecké práce – monografie, štúdie a články týkajúce sa prevažne poľnohospodárskej ekonomiky. Prispieval do odborných vedeckých časopisov: Savremena poljoprivreda, Ekonomika poljoprivrede, Privredna izgradnja, Agroekonomika, Knjigovodstvo a pod. O svojej rodnej Kovačici napísal niekoľko významných publikácií: Kovačičania vysokoškoláci (1992), Prvé slovenské osadnícke rodiny v Kovačici (1995), Seniansky Markovci v Kovačici (1997), Detský domov v Kovačici (2001) a prispel do monografie o Kovačici (1802 – 2002) a do zborníka prác Dr. Janko Bulík, vlastenec, demokrat a martýr (2007). Zostavil Lexikón slovenských vojvodinských vysokoškolských učiteľov a vedcov (2009) a iné. DrSc. Ján Marko sa narodil v Kovačici 27. septembra 1928. Základnú školu absolvoval v rodnej osade, Meštiansku školu v Pančeve (1944) a Strednú poľnohospodársku v Zreňanine (1948). Poľnohospodársku fakultu skončil v Zemune – Belehrade (1955), kde sa špecializoval na ekonomiku poľnohospodárskych podnikov a metódy ich rozdeľovania (1965). Od

februára 1962 pracoval na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade: ako prednášateľ (1962 – 1965), docent (1965 – 1971), mimoriadny profesor (1971 – 1977) a od roku 1977 ako riadny profesor. Zastával funkcie prodekana fakulty (1972 – 1974), riaditeľa Inštitútu poľnohospodárskej ekonomiky (1976 – 1978), člena a predsedu Komisie pre medzirepublikovo-pokrajinské projekty pri ZSVJ (1976 – 1984), predsedu Pokrajinského výboru pre vedu a informatiku a člena Výkonnej rady Zhromaždenia SAPV (1982 – 1986), člena Predsedníctva SAPV (od roku 1986 po demisiu roku 1989), predsedu juhoslovanskej časti Juhoslovansko-rumunskej komisie pre vedeckú, kultúrnu a technickú spoluprácu (1983 – 1989) a predsedu Predsedníctva Spolku agrárnych ekonómov Juhoslávie (1986 – 1988). Vyznamenaný bol Medailou práce so strieborným vencom (1959), Medailou zásluh o národ so striebornými lúčmi (1973) a Medailou práce s červenou zástavou (1986). Žil a pôsobil v Novom Sade. Bol aktívnym členom v Spolku vojvodinských slovakistov, členom Matice srbskej a čestným členom Matice slovenskej v Srbsku. Česť jeho pamiatke!

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • KULTÚRA • OZNAMY •

A. Ch.

lovíčko „hosťky“, veľmi frekventované v hovorovej podobe a aj v tých-ktorých spisovných prejavoch, nie je zaradené medzi spisovné slovíčka v slovníkoch spisovnej slovenčiny; je teda nesprávne. Znovu tu zaznamenávame pokus o získanie novotvaru, avšak nie aj celkom úspešne. V spisovnej slovenčine podstatné meno ženského rodu je hostka, nie „hosťka“. Písmeno ako písmeno, avšak občas spôsobí defekt v jazyku, práve tak ako v tomto prípade. Nejde tu teda o nejaké zamenenie písmenka „t“

a „ť“ alebo chybné uvedenie, čo sa občas tak mylne vysvetľuje; v tomto prípade má byť v slove písmenko „t“. Možno konštatovať, že slovíčko hostka je novší termín, keďže v šesťzväzkovom Slovníku slovenského jazyka, I. zväzok, a-k, z roku 1959, tento termín nie je uvedený. Je tu len heslo hosť a množné číslo hostia. Avšak už Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré vyšli vo Vydavateľstve slovenskej akadémie vied Veda v Bratislave roku 1998, vedľa podstatného mena mužského rodu hosť uvádzajú nové podstatné meno ženského rodu hostka, samozrejme, s písmenkom „t”.

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na február Anna Lešťanová

amestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova v utorok 3. februára predstavili najnovší kultúrny informátor na február. V dávnom roku 1903 bolo v Starej Pazove (2. februára na Hromnice) zahrané prvé slovenské divadelné predstavenie. Členovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka – SD VHV Stará Pazova nezabudli ani na 112. výročie divadelníctva a jeho oslavu naplánovali

na 6. februára, keď v divadelnej sále zahrajú predstavenie Krčma na hlavnej hradskej. V organizácii tohto pazovského spolku 22. februára odznie tradičná zuzanská zábava a ako bolo počuť na tlačovej konferencii, ani tohto mesiaca nevystanú zaujímavé kultúrne obsahy: divadelné predstavenia pre deti, bohatý filmový program a pre milovníkov výtvarného umenia dve výstavy: v galérii strediska 9. februára a v aule divadelnej sály 13. februára.

ŠANCA PRE ZAMESTNANIE ŠOFÉROV Opis obsadzovanej pracovnej pozície: – šoféri z povolania so skúsenosťami a povolaniami pre výkon povolania v kamiónovej doprave; – vykonávanie práce sa bude vzťahovať na územie Európskej únie, so sídlom materskej spoločnosti na Slovensku. Predstavenie zamestnávateľa: Spoločnosť Albatros, s. r. o., má svoje sídlo v Dunajskej Strede, časť Mliečany, Slovenská republika. Pre ďalšie informácie o spoločnosti: www.albatros-group.sk Podmienky: * Prax min. v rozsahu 2 mesiacov * Vodičské oprávnenie – vodičský preukaz kategórie C, E * Kvaliﬁkačná karta vodiča * Digitálna karta do tachografov * Lekárske potvrdenie o spôsobilosti vykonávať príslušné povolanie * Ovládanie slovenčiny, prípadne maďarčiny Splnenie podmienok nie je potrebné dokladať predložením všetkých príslušných dokladov a dokumentov vo fáze prejavenia záujmu o prácu. Podmienky, spôsob výkonu práce a odmeňovanie budú prezentované pri osobnom stretnutí. Kontakt: 064/11-33-588; mlalbatros@yahoo.com 6 /4633/ 7. 2. 2015

Oznamy Ponúkame prácu na Slovensku pre skúsených majstrov (armiračov) na manipuláciu s výstužou, viazanie výstuže a tesárov. Byt a jeden stravný lístok je zabezpečený; plat je do 1 000 eur. Všetci záujemcovia, ktorí majú preukaz zahraničného Slováka, potrebné je, aby sa ohlásili na tel. čísla: 060/0661117 alebo 061/2355483. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel, v Ul. industrijska b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. februára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-790/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel, v Ul. industrijska b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel, v Ul. industrijska b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu pravidelnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel, v Ul. industrijska b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z nasledujúcich komponentov: pre rozhlasovú sústavu GSM 900: dve polarizované panelové antény Huawei Agisson A79451700 pre druhý a tretí úsek a pre rozhlasovú sústavu UMTS: polarizovaná panelová anténa Andrew HBX-4519DS-VTM pre prvý úsek, polarizovaná panelová anténa Huawei Agisson A19451902 pre druhý úsek a polarizovaná panelová anténa Huawei Agisson A19451811 pre tretí úsek. Azimuty antén pre sústavu GSM 900 sú 90 ° (úsek 2) a 310 ° (úsek 3) a pre sústavu UMTS sú 10 ° (úsek 1), 90 ° (úsek 2) a 290 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 0 + 2 + 3 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US 132/14 a 145/14), kto-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

rým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/201102 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Novosadskou továrňou káblov, a. s., z Nového Sadu, Ul. industrijska b. č. a TELENOR, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, pre lokalitu NS Novkabel, informáciu pre lokalitu o parcele 2279/1, k. o. Nový Sad I, Ul. industrijska b. č., vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad V-353-1153/14, z 18. decembra 2014, a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel ZMENY A DOPLNKY, číslo správy: 2205/14-270AR ZMENY A DOPLNKY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS Novkabel má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 755,1 W (úsek 2) a 1493,2 W (úsek 3) pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 5917,3 W (úsek 1), 2845,3 W (úsek 2) a 3000,0 W (úsek 3). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Hidro Baza, s. s r. o., z Belehradu, Ul. Patrisa Lumumbe č. 6, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagerovanie piesku z koryta rieky Dunaj od km 1246 + 900 do 1247 + 400, na k. p. 6773, k. o. Kovilj, ZO Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

DROBNÝ OZNAM

SPOMIENKA

Dňa 2. februára 2015 uplynulo 15 rokov, čo nie je s nami

ANNA ČÁNIOVÁ 1933 – 2000 – 2015 z Petrovca

Čas plynie, ale spomienka na Teba nebledne, ale zostáva večná.

BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, v Ulici Pariske komune 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. februára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-957/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, v Ulici Pariske komune 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, v Ulici Pariske komune 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu pravidelnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, v Ulici Pariske komune 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre krytie UMTS rozsahu. Používajú sa tri panelové antény K 800 10486 (po jednej anténe v každom úseku). Azimuty antén sú 80 ° (prvý úsek), 145 ° (druhý úsek) a 220 ° (tretí úsek). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Omladinski pokret. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné

• OZNAMY •

Tvoji najmilší zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil: zmluvu o prenájme uzavretú medzi Zhromaždením obyvateľov budovy Pariske komune 25 z Nového Sadu a TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, Informáciu pre parcelu o lokalite 4944, k. o. Nový Sad I, Ul. Pariske komune 25, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, V-353-661/14, zo 7. októbra 2014 a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144 ZMENY A DOPLNKY, číslo 0807/14-271AR ZMENY A DOPLNKY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS-Pariske komune (UMTS)-NSU144, má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 1384 W (pre všetky tri úseky) pre sústavu UMTS. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

6 /4633/ 7. 2. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou sestrou a tetkou

s milovanou

MILINOU KATIAKOVOU

SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

MILINOU KATIAKOVOU

1969 – 2015 z Hložian

ANNU

MICHALA

7. 10. 1930 – 12. 8. 2008 Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

KEVICKOVCOV

Náhle a nečakane si nás opustila a bolesť v srdci zanechala.

Brat Ján a sestra Anna s rodinami

Ján Molnár s rodinou

SPOMIENKA

28. 3. 1929 – 7. 2. 2014

z Padiny

Navždy zostanete v našich srdciach a spomienkach. Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný a boľavý rok, čo nás navždy opustila naša matka, svokra a starká

na rodičov

EVA VALENTOVÁ KOVÁČOVÁ 21. 11. 1955 – 30. 1. 2014 – 2015 z Padiny

PAVLA VALENTU 7. 10. 1952 – 28. 12. 1974 – 2014

Cestou života mala si ešte s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je to bolesť a žiaľ.

Dcéra Mária, zať Ján a vnúčatá Jana, Janko a Marián

ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na

DRAGANA MIOČA

DUŠKOM 1935 – 2015

1956 – 2013 – 2015 z Báčskeho Petrovca

ZUZKOU

rod. Labátovou 1938 – 2015

21. 11. 1955 – 30. 1. 2014 – 2015 z Padiny

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal. Zostali len spomienky a žiaľ. Navždy zostanete v našich srdciach. Dcéra Anna, zať Janko a vnúčatá Janko s priateľkou Pavlínou a Ivanka

S láskou a úctou si stále budeme na Teba spomínať.

s našimi blízkymi

EVU VALENTOVÚ KOVÁČOVÚ

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

ONDREJOM MUČAJIM 1936 – 2015 z Petrovca

IMBRONOVIĆOVCAMI z Nového Sadu

Trvalú spomienku na Teba si v srdci zachovávajú

Trvalú spomienku na Vás si zachováva rodina Podkonjaková z Kulpína

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji najbližší

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať a pamiatku na Teba vo svojich srdciach zachovávať rodiny Tordajiové

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

ROZLÚČKA

Dňa 8. februára 2015 uplynie sedem rokov, čo nie je s nami moja manželka, dobrá mama a starká

STEVAN ŠLJUKIĆ

MÁRIA GAŠPAROVÁ

rod. Babinková 1. 1. 1950 – 8. 2. 2008 – 8. 2. 2015 z Hložian Naša láska je silnejšia od zabudnutia.

13. 3. 1956 – 22. 1. 2015 z Nového Sadu

na mamu

ONDREJOM LEHOTSKÝM 28. 11. 1933 – 1. 2. 2015 z Báčskeho Petrovca

... a života kniha zavrela sa... Hold nášmu priateľovi. Ožvátovci

Manžel Ján a syn Ján s rodinou SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom, starkým a prastarkým

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

Tichú spomienku mu venujú: manželka, syn a dcéra s rodinami

KATARÍNU KOBÁROVÚ MÁRIU SPEVÁKOVÚ

rod. Zorňanovú 1951 – 2014 – 2015 z Petrovca S úctou si na ňu spomínajú synovia Jaroslav a Ondrej

ĽUDEVÍTA KOBÁRA

rod. Kubincovú 1915 – 2002 – 2015

1913 – 1990 – 2015

z Pivnice

DROBNÝ OZNAM TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí

Roky plynú, ale spomienky na Vás sú večné. S úctou a láskou si na Vás spomíname.

neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v

Dcéra Anka Čásarová s rodinou

dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 26. januára 2015 nás náhle a nečakane opustil drahý manžel, otec, starý otec, zať a švagor

PAVEL STREHOVSKÝ 13. 9. 1964 – 26. 1. 2015 z Padiny

Zarmútení:

• OZNAMY •

Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si ani povedať: „Zbohom, rodina moja.“ Klesli ruky Tvoje, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zavreli sa oči, ktoré na nás dozerali. „Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.“ (Ž 46, 2) manželka Anna, dcéry Vlasta Bačúrová s manželom a deťmi, Anna Mária Sabová s manželom a dcérou, Pavlína s priateľom, rodičia Pokorácovci a švagor a andika Dobrila Povolnovci

6 /4633/ 7. 2. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. februára 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2013, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Kumštáreň Nedeľa 8. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 10. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Pondelok – sobota Kronika našich osád (utorok) 18.00 Denník Hudobné vysielanie Inteen (streda) Sobota Súzvuky (štvrtok) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Z každého rožka troška a Palety (piatok) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Kaleidoskop (sobota) 10.00 Repríza piatkových vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) a Palety 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Piatok Nočný program 16.45 Repríza nedeľných vysielaní 23.00 Hudobné relácie (utorok) TV Týždeň prinesie aktuality z našich 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota) prostredí, príspevky o konkretizovaní zmluvy v budove APV medzi Nové číslo. Od piatka 30. januára Prešovským samosprávnym krajom a Vojvodinou, o začiatkoch telefónne číslo v štúdiu 422-135 už nie je platné, ale ho vystriedalo číslo tradičných zimných večerí pri knihách Slovenského vydavateľského 021/210-1655. centra, o pobyte našich poľnohospodárov na talianskom veľtrhu a o návšteve Kovačičanov na Veľtrhu turistiky na Slovensku. Dúhovka bude venovaná významnému dejateľovi vojvodinských Slovákov Dr. Jánovi Markovi, poprednému vysokoškolskému profesorovi, TV STARÁ PAZOVA autorovi niekoľkých cenných publikácií, ktorý umrel v týchto dňoch. Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 6. februára – Zlatý kompas Sobota 7. februára – Počiatok Pondelok 9. februára – Nemesis Utorok 10. februára – Nevybavené účty Streda 11. februára – Pán Deeds Štvrtok 12. februára – Láska z Telerána 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 8. februára 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Snehulienka 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Záber z premiéry kulpínskych hercov Soľ nad zlato

Nedeľa 8. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 100 rokov divadla v Kovačici Plánované aktivity novozaloženého Výboru pre kultúru NRSNM Utorok 10. februára 16.00 Žienky ako včielky O stratégii menšinového vzdelávania Čo nového v našom spoločenskom živote? Penzisti, čo robíte? Piatok 13. februára 16.00 Slovenský film: Panna zázračnica Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského fyzika, technika a zakladateľa teórie parných a plynových turbín (1859 – 1942). autorka: ANNA BIČIA- tajnička cielilo ROVÁ

Tesla

druh

oslavná

úloha bodavého navlhčila báseň mazúrium hmyzu

zaoberá sa astronómiou osídlené mesto vpíšte KKV

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. rozum Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

nebeské teleso

propagovanie niečoho

Alžbeta malé oko

chytanie zveri, vtáctva...

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 4. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 8. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

nula kypri pôdu

spravil časť Vojvodiny

svätý (skr.)

skelet

rytmus jedlo medzi obedom a večerou

vpíšte LLÉ vpíšte RĽ

2. a 1. samohláska dlhá samohláska

pridaj soľ obvod

Trstená vpíšte Y

plošná jednotka

hliník

Kotor kiloampér

tvorca lyriky

alt

karát čašníčka (zast.)

Bor fólia na balenie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 5 VODOROVNE: lokalita, obetavo, jar, Kemo, ávon, káč, lavór, ŠA, N, At, tir, oblak, KI, SR, OT, l, ťahala sa, Dinara, alt, puma, o, aspoň TAJNIČKA: SAMO TOMÁŠIK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu zo 17. januára 2015 bolo: TOMÁŠ ČELOVSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA BELIČKOVÁ, Ul. sutjeska č. 10, 21 400 BÁČSKA PALANKA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

6 /4633/ 7. 2. 2015

Šport Cieľ je jasný – postup! PRÍPRAVY FUTBALOVÉHO KLUBU SLÁVIA

Ján Špringeľ

rvé tréningy absolvovala dvadsiatka futbalistov Slávie v tomto týždni od utorka do piatka v predvečerných hodinách v sieni Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Zverencov trénera Zlatka Mršulova očakáva 1. marca 2015 dôležité prípravné stretnutie: tradičné priateľské derby s padinskou Dolinou. Zápas s členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina sa tentoraz bude hrať v osade insity.

Vedenie klubu ráta s jednou posilou, ale zatiaľ nechce prezradiť, ktorý nový futbalista si oblečie slávistické tričko. Prestupové obdobie trvá do polovice februára a dovtedy bude všetko jasné. Nováčikovia budú aj niektorí zo včerajších dorastencov. V jarnej časti sezóny pre slávistov nebudú hrať dve opory mužstva: skvelý pravý obranca a pravý krídelník Filip Antić prestúpil do Nemecka, kým si dres Kovačičanov nebude v druhej časti obliekať ani univerzálny hráč Nikola Labudić. Prvý jarný zápas v Prvej juhobanástkej lige zohrá Slávia 15. marca

Vlani začala prípravy Slávia v nepriaznivých podmienkach; úvodné tréningy mali v snehu

v Kačareve s predposledným mužstvom Jedinstvo Stević. Prvý duel na domácom ihrisku zohrá líder 22. marca s posledným Vulturulom z Grebenca.

PRÍPRAVY SA ZAČALI AJ VO VRBARE

Mladosť s novým trénerom Samuel Medveď

utorok 27. januára 2015 sa rozkotúľala lopta aj na pomocnom ihrisku vo Vrbare. Pod vedením nového trénera Mirka Jovanovića

nováčikov je tu Milan Vlaisavljević, s hráčmi Mladosti trénuje i Nemanja Kajtez, člen FK Kulpín, ktorý si v minulosti už obliekal tričko Mladosti. Vedenie sa dohovára aj s hráčom Kabelu Celinom.

zápas s tamojším celkom. Štart jarnej súťaže o body je 15. marca, keď Petrovčania pocestujú do Titelu na súboj s rovnomenným domácim mužstvom. Foto: J. Pucovský

Cieľ klubu je jasný: postup do Banátskej ligy. Po jesennej časti majstrovstiev majú Kovačičania dvanásťbodový náskok nad najbližším súperom.

POZVANIE Na výročnú konferenciu FK Slávia, ktorá bude v nedeľu 8. februára 2015 o 10. hodine v miestnostiach na ihrisku v Pivnici. Povolávajú sa členovia, fanúšikovia, hráči a podporovatelia klubu, aby sa zúčastnili v práci schôdze, na ktorej zhodnotia vlaňajšie výsledky práce a vytýčia si ciele pôsobenia v roku 2015. J. Š.

FK HAJDUŠICA NA JAR

Tvrdo bude bojovať o záchranu Vladimír Hudec Prvý prípravný zápas Mladosť zohrá s hložianskou Budúcnosťou; na snímke je momentka z ich vlaňajšieho majstrovského súboja v Hložanoch, keď zvíťazili domáci 6 : 3 (4 : 0)

(bývalý hráč novosadskej Vojvodiny) po pätnástej hodine vybehlo zo šatne 15 – 16 futbalistov. Ako sme sa dozvedeli, petrovský klub sa predovšetkým z finančných dôvodov musí orientovať na limitovaný počet hráčov – 18, plus dvaja – traja z dorasteneckého celku. O výpustky nateraz požiadali a dostali ich Miloš Trišić (odišiel do novosadského Kabelu) a Luka Jovanić. Nepočíta sa ani s Đukanovićom, ktorý na prvom tréningu bol. Z

www.hl.rs

V prípravnom období sú naplánované tieto zápasy: 11. februára s hložianskou Budúcnosťou doma, 15. februára s Veternikom na hosťovaní, 18. februára doma s tímom Fruškogorski partizan z Bukovca, 22. februára tiež doma so staropazovskou Jednotou, 25. februára s Indexom v Novom Sade, 1. marca tiež na hosťovaní s novosadskou Slavijou. Na 8. marca je naplánovaný odchod do maďarského Päťkostolia, kde Mladosť zohrá

Informačno-politický týždenník

ajdušickí futbalisti prípravy pre jarnú časť majstrovstiev začali v sobotu 24. januára 2015. Aj keď im časté dažde a rozmočený Hráči Hajdušice na jednom z prvých trávnik sťažujú tré- tohtoročných tréningov ningy, štyrikrát v týždni trénujú zápasov, a preto nepočítajú s vážna ihrisku a piaty tréning realizujú nejšími posilami. Od skúsených v telocvični hajdušickej základnej hráčov, stálych členov prvého mužstva sa očakáva, že potvrdia svoje školy. V jarnej časti majstrovstiev Prvej kvality. Dobre je, že prichádzajú aj juhobanátskej ligy FK Hajdušica mladí hráči, žiadostiví dokazovania očakáva tvrdý boj o záchranu. sa, takže mužstvo tohto klubu aj V klube však mienia, že tento cieľ naďalej bude spojom mladosti dosiahnu aj s hráčmi, ktorí na svo- a skúsenosti. Foto: V. Maliar jich pleciach niesli ťarchu jesenných • ŠPORT •

NA SLOVÍČKO S BRANKÁROM FK HAJDUŠICA MIROSLAVOM MELICHOM

Nie som celkom spokojný Vladimír Hudec

edným zo spoľahlivejších hráčov mužstva FK Hajdušica uplynulej jesene akiste bol brankár Miroslav Melich, ktorý svojimi istými zákrokmi často zachraňoval sieť za svojím chrbtom, a tak dal svoj príspevok priaznivým výsledkom. Svojím postojom voči klubu a záväzkom si zaslúžil, aby ho spoluhráči a vedenie klubu vyhlásili za najlepšieho hráča roka. Bol to dostatočný dôvod, V očakávaní kopania penalty na zápase s kovačickou Sláviou, ktorú úspešne zneškodnil aby sme ho poprosili o rozhovor. „Nie som úplne spokojný s vý- dosiahnuť, len ak budeme maxi- hrať, loptu som kopal o stenu konom v jesennej časti majstrov- málne pripravení.“ alebo som ju hádzal na strechu stiev. Myslím si, že sme mohli Miroslav Melich vyrástol vo a keď sa mi vracala, chytal som omnoho viac a že sme príliš ľahko futbalovej škole hajdušického ju, robil bravúry podľa vzoru na stratili najmenej 9 bodov. Podľa klubu pod taktovkou skúseného veľkých brankárov. Za to ma otec mojej mienky aspoň časť zodpo- športového pedagóga Branka často hrešil, lebo som s loptou vednosti za to patrí aj trénerovi, Vašalića. Začal trénovať už ako zlámal škridlice na streche.“ ktorý zle zostavoval mužstvo a ro- osemročný chlapec roku 1996, Je pravda, že spoľahlivý branbil chyby pri striedaní hráčov. Na- neskoršie však, keď klub bol v krí- kár dáva istotu mužstvu? príklad, keď sme mali brániť ne- ze, prestal odchádzať na tréningy „Vo väčšine prípadov sa potvrrozhodný výsledok na hosťovaní, a znovu sa vrátil roku 2001. Po dilo, že je tomu tak. Podľa mojej ktorý nám úplne zodpovedal, on zápise do strednej školy určitý mienky medzi istotou brankára chcel vyhrať a namiesto toho, aby čas trénoval a hral pre tamojší FK na jednej a obrany na druhej straupevnil obranu, na trávnik poslal Gradnulica a do materského klubu ne jestvuje spätná väzba. Ak sú obaj tretieho útočníka, čo rancovia slabí, ani brankár sa nám vo finiši zápasu nedokáže napraviť všetky vypomstilo a prehrali ich chyby. Mne napríklad sme. Alebo skúsených veľmi pomáha, že poznám hráčov nechal na lavlastnosti každého hráča vici pre náhradníkov a presne viem, kto je spopreto, že nedostatočne ľahlivý a od koho môžem trénovali a na ihrisko očakávať chybu. Mnoho zasielal mladých a nezávisí aj od komunikácie skúsených futbalistov. medzi hráčmi a brankáSíce ja nemám nič rom. Samozrejme, že som proti tomu, aby mlaomnoho istejší, keď predo dí postupne preberali mnou mám skúsených zodpovednosť, ale to a nebojácnych obrannemožno robiť, keď cov, s ktorými si dobre sa láme výsledok. Za rozumiem, ako keď sú tu priemerný výkon sú mladí a neskúsení, ktorí sa však čiastočne na vine boja vážnejších zákrokov, aj niektorí skúsenejší Spoľahlivý strážca siete FK Hajdušica nevedia dobre oceniť let spoluhráči. Na jednej lopty, neposlúchajú branstrane sme mali hráčov, ktorí sa vrátil roku 2005. Najprv bol kára a tomu podobné. Vcelku behali a snažili sa, pokým iní boli náhradníkom omnoho skúsenej- však máme dobrú obranu, ktorá príliš ľahostajní, nedostatočne ším brankárom, Stojanovskému je jednou z úspešnejších v lige. trénovali, a potom na zápasoch a Bokanovi, a roku 2006 si zastal Omnoho slabšia časť mužstva je nebehali dostatočne, kritizovali medzi žrde. útok. Iba Vulturul z Grebenca dal ostatných, a tak znervózňovali Prečo práve brankár? viac gólov od nás.“ celé mužstvo. Vcelku si však mysSi príliš úspešný v kontaktoch „Neviem. Odmalička, keď sme lím, že máme kvalitné mužstvo na ulici hrali futbal, ja som bol zoči-voči s útočníkmi súperov. aj na skvelejšie výsledky, ibaže si brankárom. Nejako ma to lákalo. V čom je tajomstvo? musíme uvedomiť, že to možno Dokonca, keď som sa nemal s kým „Brankár musí presne vedieť, • ŠPORT •

kedy je chvíľa, aby opustil bránu. Musí sa dobre orientovať a dobre kryť bližší roh brány. Ak poponáhľa, za sebou nechá prázdnu bránu a riskuje, že ho súper lobuje, ale ak zmešká, môže zaviniť jedenástku alebo prijať gól. Ja často čakám aj na chybu toho hráča. Penalty však nechcem brániť. Z desiatich ja zneškodním dve, čo nie je chvályhodné. Brankári vo väčších kluboch spolu s trénerom analyzujú, kto v protivníckom tíme strieľa penalty, ako to robí, či kope silne alebo pomaly... Napríklad brankár Partizana Lukač vo vlaňajšom derby obránil dve penalty vďaka tomu, že bol pripravený na to, že strelci Zvezdy budú strieľať na pravú stranu. Očakávali totiž, že brankár Partizanu, ktorý predtým mal zranené pravé plece, bude obozretnejší šmariť sa na tú stranu, aby neriskoval nové zranenie. Ukázalo sa, že v Partizane mali pravdu a výsledok sú chytené dve penalty. Nuž a v týchto nižších ligách všetko závisí od inštinktu brankára, ale aj od šťastia.“ Zostal si verný FK Hajdušica až dodnes, aj keď si mal možnosť odísť do väčších klubov. „Pred šiestimi rokmi si ma na jednom zápase všimli ľudia z FK Vršac a keďže práve v tej chvíli zostali bez brankára, chceli ma angažovať, ibaže neskoršie na jednom zápase som nešťastne prijal gól, takže od svojho plánu odstúpili. Škoda, možno to mohla byť odrazová doska k vážnejšej futbalovej kariére. Nuž aj počas uplynulej jesene som uvažoval, že prejdem do plandištskej Slogy, ktorá súťaží v Banátskej lige. To však už nie kvôli kariére, ale len preto, že sa v tej lige hrá kvalitnejší futbal a trochu mi prekážali aj vzťahy v našom klube. Medzičasom som sa však zamestnal a keďže nemôžem zladiť záväzky na pracovnom mieste s tréningami, rozhodol som sa zostať v Hajdušici. Pokým som sa nezamestnal, futbal mi bol prvoradý, a teraz, samozrejme, uprednostňujem prácu. Nuž a keďže je moja futbalová kariéra bližšie ku koncu a nie začiatku, práca mi je predsa len dôležitejšia, takže o zmene klubu viac nerozmýšľam. V Hajdušici budem hrať, kým ma budú potrebovať, pokiaľ neprídu mladší a lepší.“

6 /4633/ 7. 2. 2015

Šport ZO ZDRUŽENIA ŠPORTOVÝCH RYBÁROV KARAS V BÁČSKOM PETROVCI

S mladými posilami do budúcnosti Jaroslav Čiep

dač na rybárskom zasadnutí v krátkosti predostrel rokovací lani si na výročnom zasad- program, a potom v správe o činnutí, ktoré bolo zároveň nosti za rok 2014 uviedol údaj, že i volebným, petrovskí rybári vlani mali 194 členov, z toho 152 zvolili staronové vedenie. V so- dospelých a ostatní sú pionieri. botu 31. januára 2015 usporiada- Vlani predali aj 105 povolení li ďalšie výročné zhromaždenie pre rybolov. Potom napočítal aj Združenia športových rybárov aktivity členov združenia, ktoré Karas z Báčskeho Petrovca. sú každý rok štandardné: zorganizovali rôzne súťaže žiakov, pohárové súťaže, tiež preteky kuchárov, dve družstvá pio- V Petrovci je vďaka pionierom viac rybárov ako predtým nierov získali oceKeď ide o financie, tie vlani aktivity klubu strovili 210 577 din. nenia všade, kde súťažili, a to nie- získali z členského, z rybárskych a zo 30 000 im aj zvýšilo. Členské len v Petrovci, ale povolení a rozpočtu obce. Na na rok 2015 z doterajších 200 dinárov zvýšili na 500 din. aj v Kulpíne, KyPlán práce na rok 2015 je sáči a v Maglići. v podstate takmer rovnaVo Vojvodinskej ký ako aj vlani. Z povolení lige súťažili dvaja plánujú získať 156 000 mladší dorastendinárov, k tomu z obecci a jeden junior. ného rozpočtu ďalších Martin Greksa 320 000 dinárov. Niektorí obsadil 2. miesto členovia sa dožadovali aj a Pavel Sýkora 4. Petrovský rybár Ján Krajčík na súťaži dôkladnejšieho zdôvodmiesto, kým junior Plavák 2014 v Laliti obsadil tretie miesto na nenia niektorých poloJanko Abrahám zapretekárskej dráhe žiek strovených peňazí, kotvil na 3. mieste. ako i rozpracovania pláV miestnosti Klubu poľnohos- Petrovskí rybári sa zúčastnili na nu práce, ale zasadnutie podárov sa zhromaždilo zo 60 22 pohárových súťažiach, v ktozáujemcov o športový rybolov, rých skupinovo získali 5 prvých, Poháre svedčia o úspechoch a rybárskej uzavreli aj bez ich bližšieho ozrejmenia. hostí z okolitých rybárskych 2 druhé a 2 tretie miesta. zručnosti karasovcov združení alebo politických či spoločenských štruktúr. Po ročnej prestávke karasovci PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA zase bilancovali. Na záver však skonštatovali, že rok 2014 bol možno aj trochu nadpriemerný keď ide o výsledky a získaLomen sa vykúpil. Hoci to bol me- stretol doma so STK Srem – Spin né medaily a poháre. Tie však Samuel Medveď dzi ním a domácim Danguzovim zo Sriemskej Mitrovice. Tentoraz v značnej miere pre klub osvojili tolní tenisti Mladosti vyhrali hazardný súboj, ktorý sa hral až to bolo ľahšie, hoci sám priebeh tí najmladší, totiž ZŠR Karas už dva ďalšie zápasy. Súperi im v piatich setoch, kde Lomen viedol zápasu priniesol pomerne vyviacero rokov zotrváva v akboli dva celky zo Sriemu. Pet- 2 : 0, Danguzov potom vyrovnal rovnané súboje. Zápas sa skončil cii zameranej na svoj dorast. V miestnej základnej škole pre 42 rovčania najprv odcestovali do a v piatom rozhodujúcom sete výsledkom 4 : 1. Výsledky jednotlivých partií: žiakov – záujemcov organizovali Šídu, kde ich na ostrí noža čakal Petrovčan presvedčivo zvíťazil – teoretickú časť školy rybolovu STK Partizan, ktorý si nárokoval 11 : 2. Konečný výsledok znel 4 : Turan – Andrović 3 : 1, Záborský – Nedeljković 1 : 3, Šramka a neskôr po jej zdolaní praktic- tento zápas vyhrať. A Šíďania začali 2 pre hostí z Petrovca. Výsledky jednotlivých partií: – Čupić 3 : 2, štvorhra Turan / ká časť prebiehala pri kanáli. naozaj dobre. Grbić zdolal nezoTí najvytrvalejší a najzručnejší hriateho Lomena a domáci viedli. Grbić – Lomen 3 : 0, Barna – Tu- Lomen – Andrović / Čupić 3 : 0, potom súťažili nielen v Petrovci, V pokračovaní zápasu Petrovčania ran 1 : 3, Danguzov – Zaborský Turan – Nedeljković 3 : 0. V nedeľu 8. februára 2015 Petale aj v bližšom a širšom okolí. sa rozohrali, Turan vyrovnal, po- 3 : 1, štvorhra Grbić / Danguzov Dokonca niektorí z nich sú takí tom Záborský prehral a v štvorhre – Turan / Lomen 1 : 3, Grbić – Tu- rovčania by mali účinkovať v Beran 2 : 3, Danguzov – Lomen 2 : 3. čeji na tzv. Kolenica pohári. Zápas šikovní, že pravidelne vyhrávajú bolo napínavo. V rozhodujúcej partii zápasu V druhom zápase tretieho kola v Čoke by sa mal hrať v sobotu 14. súťaže so svojimi vrstovníkmi. Predseda klubu Samuel Kon- za stavu 3 : 2 pre hostí z Petrovca druhej časti súťaže STK Mladosť sa februára.

Body veľké ako Sriem

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

ŠPORT V ROKU 2015 (2)

Novak, Ivana a ostatné mená... Juraj Pucovský

ali pravdu tí, ktorí v žarte tvrdili, že Novaka Đokovića môže znemožniť iba polícia, aby nezískal nový titul na prvom grandslamovom turnaji Australian Open. Osemnásobný grandslamový víťaz, s piatimi titulmi rekordér Melbournu, už na začiatku roka ospravedlnil rolu favorita a miesto presvedčivo najvyššie nasadeného tenistu na ATP listine. Po tomto najnovšom triumfe Đoković zvýšil náskok nad druhoumiestneným Rogerom Federerom z 1 530 bodov na celých 3 800. Piaty titul v Melbourne bol pre Novaka akoby samozrejmosťou. Vo finálovom zápase, keď premohol Brita Andy Murraya 3 : 1, v tejto chvíli najlepší tenista sveta dosiahol svoje 50. jubilejné víťazstvo na Australian Open. Novak uznal, že

Novak Đoković ide ďalej. Jeho vytúžený cieľ je, aby prvýkrát osvojil parížsky Roland Garros, potom ho čaká Wimbledon, kde dosiaľ dvakrát triumfoval, a sezónu uzavrie na US Open v New Yorku, odkiaľ si do svojej vitríny priniesol jeden pohár víťaza. Medzičasom, už v dňoch 6. až 8. marca 2015 svetová tenisová jednotka by mala v Kraljeve viesť k triumfu reprezentáciu Srbska v 1. kole Davisovho pohára nad výberom susedného Chorvátska. Na rozdiel od Novaka Đokovića naše predstaviteľky sa v Melbourne vonkoncom nepreslávili, lebo všetky vypadli už v l. kole. Najviac predsa rozčarovala Ana Ivanovićová, ktorá v dobrej forme a z 5. miesta na WTA listine na začiatku roka podľahla Lucii Hradeckej z Česka výsledkom 1 : 2, v tej chvíli na 147. mieste najlepších hráčok sveta!? Aj keď to bol pre ňu, ako povedala, veľký, nečakaný, šokujúci neúspech, Ana vyhľadala útechu z predčasného odchodu z Austrálie v náručí svojho terajšieho chlapca Bastiana Schweinsteigera, známeho futbalistu mníchovského FC Bayern a reprezentanta Nemecka. Pre Ivanovićovú budú šance na nové úspechy v Londýne, Paríži, New Yorku a iných turnajoch...

Piaty triumf v Melbourne: Novak Đoković to bol štart snov do sezóny a jeho najobľúbenejší turnaj, čo potvrdzuje aj rekordný počet triumfov pred Andre Agassim a Rogerom Federerom, ktorí po štvrtýkrát zdvihli pohár nad hlavu v ďalekej Austrálii. • ŠPORT •

Fedcupová reprezentácia Srbska sa od 4. do 7. februára 2015 v Budapešti pokúsi v súbojoch s Maďarkami a Rakúšankami v rámci Euro-africkej zóny prebojovať do kvalifikácie o návrat

do Druhej svetovej skupiny, ktorá sa bude hrať v apríli. Šéftrénerka nášho ženského výberu Tatjana Ječmenicová sa tentoraz musela zrieknuť služieb Any Ivanovićovej a Jeleny Jankovićovej. Jej dôveru získali Ivana Jorovićová, Doroteja Erićová, Vojislava Lukićo- Šok už v prvom kole: Ana Ivanovićová vá a Aleksandra Krunićová, ktoré nebudú mať atraktívna Ivana utvorila nový ani prinajmenej ľahkú úlohu. národný rekord v behu na 60 Hlad po víťazstve je prítomný – metrov v hale – 7,31! Tak prekonala výsledok Vukosavy Đaa možnosti? pićovej (AK Železničar) – 7,34, dosiahnutý roku 2005 v Aténach. Naša rekordérka v skoku do diaľky v hale – 6,92 m sa v tomto období venúva šprintérskym disciplínam, aby tak zvýšila svoju rýchlosť, ktorá je veľmi významná v skoku do diaľky. Okrem Španovićovej naším tromfom by mala byť aj oštepárka Tatjana Jelačová, ktorá vlani na MajSľubné prípravy: Ivana Španovićová strovstvách Európy vo švajčiarskom Zürichu Našich atlétov v tomto roku očakávajú dva veľmi významné získala striebro (hodila oštep šampionáty. Halové Majstrovstvá 64,21 m a utvorila rekord našej Európy v atletike sú na programe krajiny). Mužskú dvojicu, ktorá od 6. do 8. marca 2015 v Prahe, najviac sľubuje, tvoria sedembohlavnom meste Českej republiky. jár Michail Dudáš, nositeľ bronzu Na leto, v dňoch 22. až 30. augus- z halových Majstrovstiev Európy ta, v ďalekom čínskom Pekingu vo Švédsku 2013, a Asmir Kolašiusporiadajú Majstrovstvá sveta nac, majster starého kontinentu vo vrhu guľou – 20,62 m na tom kráľovnej športov. Športová verejnosť u nás istom šampionáte. Pravdaže, našich športovcov bezpochyby najviac očakáva od Ivany Španovićovej, členky v roku 2015 očakáva ešte mnoho novosadského AK Vojvodina. iných významných a menej výVicemajsterka Európy v skoku znamných súťaží a šampionátov. do diaľky (6,81 m) sa náležite Preto športových nadšencov pripravuje na odchod do Prahy, v Srbsku vždy potešia víťazstvá a potom aj Pekingu. Počas týchto a triumfy, ktoré vybojujú Novak, vrtošivých zimných dní usilovne Ivana a mnohé iné naše športové trénuje v Hale 1 Novosadského mená. veľtrhu, ktorú prispôsobili na Fotky: z internetu prípravy atlétov. Prednedávnom 6 /4633/ 7. 2. 2015

Šport Z VÝROČNEJ KONFERENCIE FK BUDÚCNOSŤ V HLOŽANOCH

Zapísali sa do dejín Juraj Pucovský

a riadne trénujú. Budúcnosť prvé víťazstvo dosiahla v 4. kole nad pazovskou Jednotou. Zverenci S. Stanivuka do konca jesene získali 18 bodov a obsadili 8. miesto. To im, ako niekto povedal na schôdzi, prinieslo druhé miesto podľa úspechu medzi našimi klubmi, hneď po padinskej Doline. Paralelne s prvým tímom súťažili aj mladšie kategórie futbalistov. Mladší pionieri (ročník 2001) pod vedením Zorana Rodića v Mestskej lige Nového Sadu v konkurencii trinástich mužstiev obsadili veľmi dobré 4. miesto. Kohútiky (ročník 2003, malí Hložanci, Petrovčania a Kysáčania) hrávali v Petrovci tiež v Mestskej lige Nového Sadu a pod taktovkou trénera Pavla Speváka spomedzi jedenástich tímov obsadili siedme miesto. Tajomník Srnka pochválil dobrú spoluprácu s rodičmi mladých futbalistov, ktorí

etreba vôbec pochybovať, že hložiansky futbal vlani dosiahol najväčšie úspechy v dejinách. Dedina známa podľa dobrých zeleninárov, Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., sa roku 2014 zapísala medzi naše „najfutbalovejšie“ prostredia. Postarali sa o to predovšetkým seniori FK Podávatelia správ: Stanislav Srnka, Ondrej Korčok, Juraj Takáč Budúcnosť po historickom postua Ján Benka (zľava) pe do Novosadsko-sriemskej ligy (štvrtý, najvyšší futbalový stupeň, šiestich zápasov päť vyhrala, iba vtesnal do sumy 83 000 dinárov v ktorom Hložanci prvýkrát hrajú), jeden hrala nerozhodne. Zimuje a činnosť ŽFK Budúcnosť stála 94 potom novozaložený FK Jednota na prvom mieste so šestnástimi 000 dinárov. Peniaze zabezpeči1950, ŽFK Budúcnosť, mladší piobodmi. Na jar sa Jednota pokúsi li z rozpočtu Obce B. Petrovec, nieri, kohútiky a napokon veteráni zachovať si prvé miesto, ale po- Miestneho spoločenstva Hložany, FK Budúcnosť. stup nie je prioritou. Cieľom je, príspevkov dobrodincov, ale aj zo Práve vlaňajšia činnosť, plán práaby v mužstve hrávali hložianski vstupného (priemerne predali 148 ce a financovania v roku 2015 boli hráči, kamarátili sa a pôsobili ako lístkov na zápase), príjmov bufetu stredobodom pozornosti účastdobrý tím. Lebo jedného dňa v na ihrisku, zárobku z turnaja a poníkov výročného zhromaždenia Hložanoch sa možno dostanú do čas festivalu Tancuj, tancuj..., ako členstva FK Budúcnosť v sobotu situácie, že bude znova jestvo- aj iných prameňov. 31. januára 2015. Na vať iba jeden klub, V pláne práce na rok 2015 si schôdzi sa zúčastniSlovo trénera. Keď- v ktorom si zahrajú FK Budúcnosť vytýčila tieto ciele: lo 24 jednotlivcov z umiestniť sa v strede tabuľky NSL, že ho vyzvali, aby sa zmienil aj domáci hráči. celkove 35 členov kluŽFK Budúcnosť vykonať zbierku členského (500 o práci, problémoch a očakábu a desiatka hostí, vaniach, tréner Siniša Stani- účasť v Druhej žen- din. ročne), zorganizovať turnaj predstaviteľov hlovuk sa okrem iného prihovoril skej lige – skupina FK Budúcnosť v auguste, sústavne žianskych združení sever skončil na pracovať s mladšími kategóriami takto: a spolkov. „Nazdávam sa, že zostane- 8. mieste. Počas futbalistov, v spolupráci so školou Keď predseda FK me v Novosadsko-sriemskej leta sa dievčatá začať prácu so začiatočníkmi, praBudúcnosť Ondrej lige. Máme jeden zápas viac začali pripravovať videlne udržiavať šatne a trávnik, Korčok privítal členov doma ako v jeseň. Nás ako na nové majstrov- vystavať pomocné ihrisko zmena hostí, slova sa ujal nováčikov rozhodcovia nedo- stvá, ale im to z rôz- šených dimenzií a konečne začať tajomník Stanislav statočne poznajú, a preto tie nych príčin nevyš- výstavbu novej tribúny, pre ktorú Srnka. Vo svojej sprákluby, ktoré už roky tu hrajú, lo! Práca klubu je už majú vypracovaný projekt. Nave najprv objasnil, majú niekedy ich maličkú podporu. My to získame iba tak, prerušená (či len plánovali si, že FK Budúcnosť na ako mužstvo dosiahlo ak zostaneme v lige. V tomto roku znížime rozpočet, niekto- dočasne?), lebo sa to bude potrebovať 3 250 000 diten najväčší úspech. rých hráčov pustíme, dovedieme mladších a poskytneme im nevydaril ani po- nárov, kým je plánovaný rozpočet Hložanci v jarnej časti šancu. Do príprav sme zapojili aj hráčov Jednoty 1950, ktovie, kus zapojiť pionier- FK Jednota 1950 v sume 600 000 majstrovstiev Novo- možno sa niekto z nich dokáže a zoberieme ho. Bolo by to sky celok do ligy. dinárov, ktoré sa pokúsia zabezsadskej oblastnej ligy dobre pre oba kluby, znížili by sme trovy na angažovanie Veteráni Bu- pečiť ako aj doteraz. Všetky správy 2013/14 s jedenásť- hráčov zo strany. Prípravy sme začali, ale pre nepriaznivé dúcnosti tréno- a programy práce a finančné plány bodovým mankom podmienky, rozmočený trávnik, trénujeme pri Dunaji a keď vali a hrali svoje na schôdzi schválili jednoznačne. z jesene predsa obsa- sa vyčasí, vybehneme na naše ihrisko. Aby sme si zachovali zápasy, ale menej V kratšej diskusii sa Ján Valo dili tretie miesto. Po- dosiaľ dobrý trávnik všetkých desať prípravných zápasov ako v predchá- zasadzoval, aby klub zaangažoval darilo sa im to vďaka zohráme na hosťovaniach.“ dzajúcich rokoch. aj pomocného trénera, ale dostal dvanástim výhram, V máji starí hložian- odpoveď, že to zatiaľ nie je možné. dvom remízam a jeski futbaloví páni Juraj Červenák pochválil prácu dinej prehre v B. D. Polji. V dvoch prispeli k úspešnému fungovaniu druhýkrát uvítali svojich priateľov mladých ľudí v správe, podporil barážových zápasoch hložianske týchto tímov. a rovesníkov zo slovenskej dedinky dobrú organizáciu klubu, zasadzomužstvo priam zdrvilo tretí tím val sa o zapojenie do činnosti čím Novozaložená Jednota 1950 Ostrov pri Piešťanoch. Sriemskej ligy Ljukovo – 4 : 1 a 5 : 1. pod vedením trénera Jána Murtina Zo správ účtovníka Juraja Ta- väčšieho počtu Hložancov a miUkázalo sa, že je Novosad- bez prehratého zápasu v prípra- káča a pokladníka Jána Benku lovníkov futbalu v dedine, ktorí aj sko-sriemska liga omnoho kvalit- vách v Medziobecnej lige Báčska vyplynulo, že na celkovú činnosť tým najmenším príspevkom veľmi nejšia a silnejšia, kde všetky tímy Palanka – druhej triedy, dosiahla FK Budúcnosť vlani strovil 3 000 môžu pomôcť FK Budúcnosť, aby majú skúsených, platených hráčov výsledky mimo očakávania. Zo 000 dinárov, FK Jednota 1950 sa obstál v tejto kvalitnej lige.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Sústredená aj pred TV kamerou

Jana a tréner Stoja na tréningu

NA OBZORE NOVÁ STOLNOTENISOVÁ HVIEZDA

Smelá, skvelá a vie tak veľa Ján Špringeľ

ana Havelová je meno, ktoré sa bude o niekoľko rokov na pingpongových súťažiach doma a v zahraničí skloňovať vo všetkých pádoch. Aspoň taká je predpoveď juhobanátskych stolnotenisových odborníkov, ktorí mali príležitosť za posledný rok pozrieť si hru vtedy ani šesťročnej žubrienky. Prvý február 2014 je významným dňom v dejinách stolného tenisu v Padine. Do klubu sa za trénera vrátil Vasile Stoja. Zhodou okolností bok po boku tohto Uzdinčana žijúceho v Kovačici sa na prvom tréningu zjavili i dve sestry Havelové – Hana a jej o dva roky mladšia sestrička Jana. „Chcel som ich predovšetkým odpojiť od počítača a zapojiť do pohybových aktivít,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie pred rokom ich otec Ján. Neubehlo ani niekoľko týždňov a otecko sa zo dňa na deň presviedčal, že neobanoval vo vlastnom odhodlaní. Sestrám Havelovým drží palce v športových predsavzatiach vedľa tatuška i mamina Kvetoslava. V deň, keď sfúkla na svojej torte šesť sviečok, 30. novembra roku 2014, Jana Havelová už stála na stupienku víťazov: na prestížnom celoštátnom turnaji v Skorenovci v konkurencii škôlkarov získala striebornú medailu. Onedlho zohrala v drese Doliny

aj prvý majstrovský zápas vo Vojvodinskej lige – skupina východ. Bolo to 19. októbra na domácej palubovke proti Tornádu Mihajlovo. Úsmev neschádza z tváre tejto krasovlásky. A keď sa spomenie výcvik v najrýchlejšej loptovej hre, tak sa zajasá ten nádherný. Aj keď sotvaže dočiahne na stôl. „Aj v tomto sa líši od svojich rovesníčok roztrúsených krížom-krážom po nejednom vojvodinskom klube. Ona sa na cvičiteľa nehnevá. Ba naopak. Rada vpíja akúkoľvek moju radu, s obrovským záujmom sa chce naučiť každej novej bočnej či spätnej rotácii, kontra úderu, forhendovému smeču či bekhendovému topspinu,“ s nadšením rozpráva o svojej zverenkyni Vasile Stoja. Tréner Doliny oceňuje Janino sústredenie, koordináciu rúk a očí, v hre aj jej rýchle zvraty a prevraty. Je presvedčený, že mladšia Havelová kráča v stopách Kovačičaniek Diany Holokovej a Daniely Karkušovej či Uzdinčaniek Anelie Lupulescuovej a Izabely Lupulescuovej. Toto kvarteto stolných tenistiek z Obce Kovačica sa dopracovalo k reprezentačnému tričku v mladších kategóriách. Športová Padina si meno vybudovala najmä vďaka futbalu a nielen futbalu. Najslovenskejšia dedina sa možno o niekoľko rokov zviditeľní aj vďaka jej najtalentovanejšej stolnej tenistke Jane Havelovej.

Sestry Hana (vľavo) a Jana Havelové

So sestrou Hanou a otcom Jánom

Stolné tenistky Doliny s Janou Havelovou

Úsmev jej neschádza z tváre • ŠPORT •

6 /4633/ 7. 2. 2015

Bekhendový úder Jany Havelovej

FK Tatra Padina (1956) SŠK Jánošík Padina (1938)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Dolina Padina Prví domáci tréneri: Juraj Petrovič, Michal Kováč, Adam Petráš (zľava)

Mladí Padinčania začali uplatňovať heslo V zdravom tele zdravý duch, aby presvedčili starších spoluobčanov, že okrem roboty potrebujú i hru a zábavu. V roku 1938 založili Slovenský športový klub Jánošík, ktorý hrával priateľské futbalové zápasy s mužstvami z okolia. Cestovali na kočoch, bicykloch a pešo. Neskoršie prišli traktory, kamióny a na konci aj vlastný autobus. Po skončení vojny, v roku 1945, FK Jánošík premenovali na FK Tatra. Okrem malého počtu hráčov mužstvo nemalo ani stále ihrisko. Hrávali na pažitiach popri Pančevskej ceste a za Babuchnovým uhlom. Napokon dostali ihrisko v strede dediny, na ktorom začalo hrávať mužstvo s dnešným pomenovaním FK Dolina. V povestnej doline, blízko pri kostole, usilovní občania vlastnými rukami vystavali Športové stredisko Dolina, s veľkou budovou pre kolkáreň, šatne, bufet a iné miestnosti, ktoré otvorili roku 1972. Vtedy Dolina postúpila do Banátskej ligy, kde hrala iba rok, lebo ligu rozpustili. Druhá účasť vo Vojvodinskej lige v ročníku 1999/2000 sa tiež rýchlo skončila, no klub sa z roka na rok rozrastal. Padinčania dlhé roky mali hlavné slovo v Prvej juhobanátskej lige. Fanúšikom opravdivou pochúťkou boli derby zápasy s kovačickou Sláviou. Tričko Doliny si obliekali prevažne domáci hráči. V poslednom desaťročí sa v klube stali veľké zmeny. Dolina postupovala stále vyššie. Od roku 2006 hrala tri sezóny vo Vojvodinskej lige – východná skupina. V roku 2009 sa stala členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Po troch rokoch prišiel historický úspech – postup do Prvej ligy Srbska. Mužstvo Doliny sa nezahanbilo, ale sa nevynašlo najlepšie v „mútnej vode“ srbského futbalu, keď doslova päť minút pred koncom súťaže vypadlo! Dnes je Dolina, ktorá dvakrát hrala aj finále o Pohár Vojvodiny, znova členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina. V Padine vytvárajú nový tím, plánujú návrat do elity a v najlepšom mužstve hrajú iba cezpoľní hráči. V klube pracuje aj Futbalová škola. Ján Bokor Foto: z archívu autora

Ján Valenta-Šiljo – 30 rokov v bráne Doliny

Dolina – Borac Čačak 0 : 1 (2014)

Derby v Kovačici: Slávia – Dolina (1999)

Traja bratia v tíme: Pavel, Ján a Martin Matuľovci (zľava) FK Dolina (1992)

My sme šampióni v sezóne 2012 – 2013: mužstvo Doliny, ktoré postúpilo do Prvej ligy Srbska

Vždy veľká podpora fanúšikov