Hlas 07 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4634/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 14. 2. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Dávny šuchot nových kartúnok

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Koľko ornej pôdy máme v skutočnosti?

Ivana je kráľovná

Z obsahu

14. 2. 2015 | 7 /4634/

Uzávierka čísla: 11. 2. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Zákon dáva, prax pokukáva 6 Transparentnosť, verejný záujem a najmä privatizácia 8 Plány na rok 2015

10 ĽUDIA A DIANIA 10 Mnoho závislých na sociálnych dávkach 15 Najkrajšia torta prišla z Kysáča 20 Láska znamená aj pomáhať iným

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Keď sa srdce zachveje...

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Obchody stagnujú 24 Kontrolujte porasty pšenice 27 Zimný postrek ovocných stromov meďnatými prípravkami

Prezentácia projektu ANTARES prebiehala 5. februára v ústrednej budove Univerzity v Novom Sade. (s. 5) O. Filip V tomto čísle ponúkame pohľad na demografické pohyby v Srieme v roku 2014. Je tam i záznam o tom, že si vlani osudové áno povedali aj Adriana Hrivňáková zo Slovenska a Vladimír Lepšanović zo Starej Pazovy. Po občianskom sobáši v Mojmírovciach cirkevný sobáš mali v pazovskom evanjelickom kostole. (s. 18) A. Lešťanová Foto: M. Prebudila

31 KULTÚRA 31 V primeranom ovzduší 33 Zuzka v našom povedomí 35 Fotografie zožltli, spomienky sú živé

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 48 ŠPORT 48 Lopta sa už kotúľa 49 Pingpong Unirey zaslúžene 50 Ťažko proti pytliakom Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

Tri obrazy, tri osobnosti a tri ďakovné listiny k 112. výročiu pazovského divadelníctva. V piatok 6. februára v Klube VHV na primeranej oslave spomenuté ďakovné listiny (na snímke sprava) Miroslavovi Benkovi, Jaroslavovi Litavskému a Jánovi Záborskému udelil Miroslav Kožík, predseda SD VHV. (s. 31) A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Talent, drina a – peniaze

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Deťom vraj treba dať na výber rôzne aktivity, už od malička ich pozorne sledovať aj v hre a vždy sa ukáže, k čomu inklinujú. Len vyčkať moment, keď si malý človek povie: „Chcem to robiť, baví ma to viac ako čokoľvek iné.“

e to talent? Každopádne záujem o nejakú činnosť, potreba sa v nej prejaviť a vôľa ďalej sa tu zdokonaľovať, je jasným signálom pre rodičov, vychovávateľov, učiteľov. Treba sa potenciálnemu mladému umelcovi, vedcovi či športovcovi osobitne venovať, podať pomocnú ruku. V tejto chvíli však ešte všetko nie je vyhraté. Stáva sa, že sa po určitom čase, po pekných úspechoch a pokrokoch dieťa jednoducho zatne – spravidla v puberte – a nádejnej kariére je koniec. Inokedy vzostup v tej-ktorej oblasti záujmu dieťaťa kvitujeme akoby po schodíkoch, systematicky. Ak odoláva i prípadnému nepochopeniu vrstovníkov, tak skutočne ide o tzv. dar od Boha. Tu k talentu pribúda pravá drina, najlepšie pod dozorom učiteľa s veľkým U. Je pravda, že ani najtvrdší tréning bez patričných génov z nikoho génia nespraví, ale nestačí vyhlásiť: „Povedali mi doma, aj v škole, že mám talent, tlieskajte mi!“ Americký publicista M. Gladwell v knihe Výnimoční prišiel s teóriou, že človek sa stane géniom v ľubovoľnej oblasti, až keď má za sebou desaťtisíc hodín tréningu. Talent je teda síce prvoradý, ale zvyšok, možno až osemdesiat percent úspechu, je tvrdý tréning. Tu na scénu vystupujú peniaze. Mnoho peňazí. Predovšetkým rodičovských. Potvrdila nám to i Vierka Cerovská, matka úspešnej huslistky Maríny, lebo si vraj dávno uvedomili, že mať doma talentované dieťa znamená byť pripravený na mnohé finančné výdavky. Je tu nielen preprava do školy v Novom Sade, ale i na koncerty, súťaže, tiež poplatok na súťaže (od troch do štyroch tisíc dinárov), nové profesionálne husle, keď dieťa „vyrastie“ z vypožičaného školského hudobného nástroja... Pokúsili sa požiadať o pomoc pokrajinské orgány, veď Marínina účasť na medzinárodnej súťaži je hrdosťou aj mesta, Vojvodiny. Márny pokus. Nárok na finančnú pomoc by mali, iba ak by vystupovali ako právnická a nie fyzická osoba... Ešte dobre, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny mala pochopenie a celkom uhradila jednu Maríninu cestu (v sprievode profesorky a mamy) a účasť na súťaži na Slovensku. A už sme pri Novosadčanke Jovane Kondićovej, druháčke na prírodovedno-matematickom odbore Gymnázia Jovana Jovanovića Zmaja. Vynikajúca mladá inovátorka so svojím novým termoizolačným materiálom získala zlatú plaketu na Tesla feste, Zlatú medailu Svetovej organizácie pre ochranu intelektuálneho majetku, dostala sa medzi 30 najlepších mladých inovátorov vo svete v Google súťaži Science fair, ale z pozvania na Medzinárodnú súťaž v inováciách Archimedes v Moskve sa tešila krátko: 3 500 eur za prihlášku, cestu a pobyt jednoducho – nemá. Organizátori v Rusku už urobili ústupok a predĺžili jej termín prihlášky do konca mesiaca... Nemalo by sa vzchopiť mesto Nový Sad, alebo i Vojvodina, Srbsko, a pomôcť tejto výnimočnej gymnazistke? Jovana by nás reprezentovala tým najkrajším spôsobom: skvelou kombináciou talentu a neúnavnej práce. Ešte tie peniaze...

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 7 /4634/ 14. 2. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Tragédia Zaostrené na Kosovo Michal Ďuga

Oto Filip

ento týždeň poznačila našu krajinu veľká tragédia, ktorá sa udiala v ďalekom Rusku. Totiž ako oznámila tlačová agentúra Tanjug, robotníci zo Srbska angažovaní na stavebných prácach na sibírskom polostrove Jamal v Ruskej federácii boli zasiahnutí veľkým požiarom a šiesti z nich prišli pri tej príležitosti aj o život. Netreba tentoraz špekulovať o tom, kedy a prečo robotníci zo Srbska odcestovali za prácou do Ruska. Veď je už všeobecne známa skutočnosť, že sa každý poctivý človek snaží niekde zamestnať, aby nielen prežil, ale aj niečo zarobil a ušetril, tak pre vlastný život, ako aj pre živobytie svojej rodiny. Je známe aj to, že sa počas tých pracovných ponúk často sľubuje omnoho viac ako je to reálne, len aby sa získal potrebný počet robotníkov, a potom, niekedy tesne pred ich odchodom, sa tie podmienky znenazdajky zmenia, a tým sú robotníci často ponechaní iba na ľudskosť a poctivosť samotných zamestnávateľov. A vieme pritom veľmi dobre, že zamestnávateľom ide predovšetkým o profit, kým im je starostlivosť o robotníkov obyčajne až na tom poslednom mieste. A práve preto sa často v tlači dočítame aj o tom, že na tej a tej stavbe v zahraničí boli robotníci oklamaní a obraní o všetko. Dokonca nielenže si nič nezarobili, ale boli tam až neľudsky vykorisťovaní, a čo je najhoršie, nemali sa za čo ani len vrátiť domov. Je veľkou pravdou, že by sa tými záležitosťami mala predovšetkým zaoberať inšpekcia práce a overovať všetky podrobnosti o fungovaní a činnosti podnikov, ktoré sa zaoberajú angažovaním našich robotníkov do prác v zahraničí, ale nesmie sa nečinne pozerať ani Ministerstvo práce, zamestnávania a sociálnych vecí, ale snažiť sa aj zmenou zákonných predpisov regulovať túto významnú oblasť. Je dobre, že si tragédiu všimla aj vláda, a vyhlásila pri tej príležitosti Deň štátneho smútku, ale treba vykonať omnoho, omnoho viac – alebo náš štát slzám robotníkov neverí?

www.hl.rs

ž dávno sa nestalo, aby sa v rozpätí jedného týždňa udialo toľko udalostí súvisiacich s Kosovom, ako je prípad s dňami za nami. Najprv sa 6. februára o ňom rokovalo na pôde Bezpečnostnej rady OSN, ktorej členky pozdravili pondelkové pokračovanie dialógu Belehradu a Prištiny, zároveň tlmočiac znepokojenie nad prejavmi násilia. Minister zahraničných vecí Srbska Ivica Dačić podotkol v New Yorku, že pre Belehrad v pokračovaní dialógu kľúčový význam majú majetkové otázky a návrat vysťahovalcov. Poukázal aj na to, že odstavenie ministra z Listiny Srbská Aleksandra Jablanovića aj prištinské demonštrácie, ktoré tomu predchádzali, vytvárajú a podnecujú ovzdušie nenávisti k srbskému národu, ako aj zvýraznený pocit nedôvery a neistoty. Hoci jedno s druhým priamo výrazne nesúvisí, do obdobia poznačeného masovým odchodom Albáncov z Kosova, tisíckou ilegálnych migrantov, ktorí sa snažia zabezpečiť si existenčnú istotu v štátoch Európskej únie, zapadá aj pondelok, keď po desiatich mesiacoch stagnácie, prvýkrát po 31. marci 2014, došlo v Bruseli k pokračovaniu dialógu Belehradu a Prištiny na najvyššej vládnej úrovni, za sprostredkovania vedúcej európskej diplomacie Federice Mogheriniovej. Vedúcimi tímov, ktorí sa v ovzduší zhoršených vzťahov dvoch strán



zaoberali hodnotením pokroku v implementácii bruselskej dohody a výmenou mienok o budúcich krokoch v procese normalizácie, boli premiéri Srbska a Kosova Aleksandar Vučić a Isu Mustafa. Náš premiér Vučić sa pred náročnými rozhovormi s predstaviteľmi Prištiny v pondelok popoludní stretol aj s európskym komisárom pre susedstvo a rozšírenie Johannesom Hahnom, aby si urovnali isté nedorozumenia na relácii Brusel – Belehrad, ktoré poznačili dni za nami. V prípade realizácie Bruselskej dohody, za jednu z hlavných tém označená je justícia, o ktorej sa rokuje už osemnásť mesiacov. V utorok ráno, po mimoriadne komplikovaných a mnoho hodín trvajúcich rokovaniach dvoch premiérov v čele dvoch delegácií, je konečne podpísaná dohoda o nej, zabezpečujúca účasť srbských sudcov na severe Kosova. Ďalšou veľkou témou je, samozrejme, založenie Spoločenstva srbských obcí, ako i otázky srbského majetku na území Kosova a Metóchie, vrátane Kombinátu Trepča. S cieľom urýchliť ho, v mesiacoch, keď dialóg stagnoval, z Európskej únie neraz prichádzali upozornenia, že sa uvedená dohoda musí úplne realizovať, čím sa vlastne stala predpokladom nášho napredovania na ceste do EÚ, konkrétne podmienkou otvorenia prvých prístupových kapitol. Nepriamo to znamená koniec proklamovanej dvojtrate s názvom aj Kosovo, aj Európa. Koľaj je v súčasnosti len

jedna a plná prekážok. Badať ich podľa mnohovravných náznakov. Celkovo je z obsahu Bruselskej dohody realizovaná len otázka založenia Komisie pre implementáciu, vznik jednotnej kosovskej polície, usporiadanie lokálnych volieb, čiastočne aj znemožnenie (vzájomných) blokád eurointegrácie. Zostáva riešiť celý rad komplikovaných konkrétnych záležitostí: od otázok integrovaného súdnictva cez zjednotenie bezpečnostných štruktúr po vznik Spoločenstva srbských obcí a komplikované majetkové otázky. Nemožno si nevšimnúť isté trhliny v uplatnení desiatich, predtým schválených technických dohôd, týkajúcich sa katastra, matičných kníh, colných pečiatok, diplomov, styčných dôstojníkov… Bez ohľadu na dohodu o súdnictve, ktorá uzrela svetlo sveta v noci na utorok v Bruseli, jasné je, že sa mnohé otázky a skutky súvisiace s Kosmetom budú pre nás hlavne uberať v znamení návodu najprv Kosovo, potom Európa. To druhé sa bez prvého ťažko bude hýbať vpred, tým skôr, že veľkí majú dostatok naliehavých tém, nad ktorými si práve lámu hlavy: od vyhrotenia krízy na Ukrajine, o ktorej sa rokuje od Mníchova po Minsk, cez terorizmus po iné globálne a regionálne otrasy. Na medzinárodnej seizmickej diplomatickej stupnici spory v našom regióne sú stále nízkej intenzity. Je to v podstate aj dobre, prinajmenšom ako ukážka, že sa aj postupnými krokmi možno dostať ďalej v procese natoľko potrebnej a proklamovanej normalizácie vzťahov Belehradu a Prištiny.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

FILIP DAVID, SPISOVATEĽ

Vlastný život Oto Filip – Aké miesto v osobnej hierarchii uznaní má to posledné, Cena Nedeľných informačných novín za najlepší román uplynulého roka?

Informačno-politický týždenník

– Jasné je, že vysoké, zvlášť alebo aj keď ide o náklad. Ukázalo sa to už po zverejnení rozhodnutia o Cene NIN. Vypredané je prvé vydanie diela Kuća sećanja i zaborava, potom aj to druhé a práve sa tlačí to tretie. Aj to vo veľmi, veľmi vysokom náklade keď ide o tento druh literatúry. A čo si spisovateľ môže väčšmi priať? Azda len to, aby sa stiahol do úzadia a ponechal knihu žiť si vlastný život. • TÝŽDEŇ •

V ZHROMAŽDENÍ APV PREZENTOVALI MODEL ZÁKONA O RODOVEJ ROVNOSTI

Zákon dáva, prax pokukáva Oto Filip

orma existuje, obsah je otázny. Ženy sú u nás formálno-právne vyrovnané s mužmi a zákon im poskytuje rovnaké práva s nimi tak pri nástupe do práce, ako aj v realizovaní sociálnych nárokov, v zárobkoch či vo sfére vzdelávania. V praxi však narážajú na celý rad prekážok, znemožňujúcich ich napĺňať garantované práva tak, ako sa patrí. Ako aj mnohé iné, aj oblasť rodovej rovnosti si priam naliehavo pýta zmeny. Na jej význam poukázala v pozdravnom prejave účastníkom nedávnej prezentácie modelu nového zákona ochrancu občanov koordinátorka Ženskej parlamentnej siete Zhromaždenia APV Maja Sedlarevićová konštatáciou, že sa nás tento segment rovnoprávnosti a ľudských práv všetkých týka. Vojvodinu označila za predvoj a príklad dobrej praxe, keďže mechanizmy ochrany, vrátane pokrajinského rozhodnutia o rovnoprávnosti z roku

Rýchlejšie zladiť normu a prax

2004, existujú viac než desaťročie. Zástupca vedúceho Misie OBSE v Srbsku Michael Ujehara podotkol, že misia bezvýhradne podporuje všetky snahy a aktivity, cieľom ktorých je zlepšenie a zveľadenie oblasti ľudských práv, zvlášť postavenia žien. Na potrebu zlepšiť právnický rámec ochrany žien prostredníctvom no-

vého Zákona o rodovej rovnosti poukázal obhajca občanov Saša Janković. Nedostatky existujúcich zákonov, ako je Zákon o rovnoprávnosti pohlaví z roku 2009, čiastočne aj Zákon o zákaze diskriminácie prijatý o pár rokov neskoršie, sú v prvom rade v nedostatočnej účinnosti inštitučných mechanizmov na uplatnenie predpisov v praxi. Prof. Dr. Marijana Pajvančićová, ktorá bola v čele tímu odborníkov z rôznych oblastí, angažovaných na vzniku nového modelu zákona, podčiarkuje, že by viac než polovicu toho existujúceho bolo treba zmeniť a viaceré zložky zladiť s platným medzinárodným regulatívom. Všetko to si nárokuje 4. februára prezentovaný Model zákona o ro-

dovej rovnosti, o ktorom sa verejná rozprava vedie najmä v tomto mesiaci. Jeho základné ustanovenia trvajú na zapojovaní princípov rodovej rovnosti do všetkých spoločenských sfér, na rešpektovaní medzinárodných štandardov, na politike rovnakých možností a precíznejšom stanovení náplne práce inštitúcií pôsobiacich v uvedenej oblasti. Základným odkazom zo stredajšej prezentácie je, že by sa model musel čím rýchlejšie pretaviť do zákona vypracovaného na mieru reálnych potrieb a možností. Je to púť a návod, aby sa stal aj plne rešpektovaným dokumentom, bez ktorého sa v politike rodovej rovnosti nebudeme výraznejšie hýbať vpred. Konkretizovanie a definovanie záväzkov, sledovanie ich realizácie, zladenosť s medzinárodnými štandardmi, dostatok inštrumentov na to všetko, kontrola, dozor a sankcie – v zásade je jasné, čo všetko sa dá na uvedenom pláne podnikať. Plná sieň zainteresovaných v pokrajinskom parlamente naznačuje, kde v oblasti rodovej rovnosti vlastne sme a čo je potrebné, aby sa prax rýchlejšie približovala duchu a slovu príslušných zákonov.

NOVÝ SAD SA DOSTÁVA NA VEDECKÚ MAPU EURÓPY

Na dobrej ceste O. Filip

en vedecký plán je mimoriadne náročný, no dobre je, že sú jeho základy pevné. Najjednoduchšie povedané, prvým cieľom projektu ANTARES (Centre of Excellence for Advanced Technologies in Sustainable Agriculture and Food Security ) je transformovať existujúci BioSense centrum na Univerzite v Novom Sade do Európskeho strediska excelentnosti pre pokrokové technológie v oblasti udržateľného poľnohospodárstva a bezpečnosti potravín. Na tejto ceste novosadskí výskumníci a bádatelia získali nedávno na základe vlastného projektu, ako prví u nás, prostriedky Teaming programu. Úspech obrovský, keď sa na zreteli má skutočnosť, že zo 169 projektov v rámci Horizontu 2020, uchádzajúcich sa o financie, Európska komisia zobrala do úvahy len ich dvadsať zo všetkých častí • TÝŽDEŇ •

Európy, medzi ktorými prvýkrát aj konzorcium v čele s Univerzitou v Novom Sade. Ocitol sa na mimoriadne dobrom štrnástom mieste. Strategickým cieľom je teda moderné vedecké stredisko v pokrajinskej metropole. Navrhnutý rozpočet na realizáciu projektu je 433 000 eur v prvej a až 29 miliónov eur v druhej fáze. Len na porovnanie – nová a extra moderná ústredná budova Novosadskej univerzity, na výstavbu a dokončenie ktorej boli potrebné mnohé roky, stála približne päť miliónov eur. Na štvrtkovej prezentácii projektu ANTARES štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja Aleksandar Belić sa o projekte, mimochodom jedinom, ktorý sa ocitol vo víťaznej skupine a nie je z krajín, členov Európskej únie, zmienil ako o veľkolepom úspechu vedy Srbska, Vojvodiny a Nového Sadu.

Z prezentácie ANTARES-u

Pokrajinský tajomník pre vedu a technologický rozvoj Vladimir Pavlov tlmočil spokojnosť, že pôjde o jednu z najdôležitejších investícií u nás v posledných mesiacoch, aj to do vedy. Má nám to umožniť ocitnúť sa tam, kde sme veľmi zriedkavo v minulosti boli, čiže na súčasnej vedeckej mape Európy. Na uvedenom predstavovaní projektu sa, okrem približne sedemdesiat výskumníkov BioSense strediska, zúčastnili i poprední

predstavitelia Univerzity v Novom Sade, zástupca Európskej komisie v Srbsku, predstavitelia príslušného ministerstva a pokrajinského sekretariátu, zástupcovia Strediska pre propagovanie vedy... V slávnostnej sieni ústrednej budovy tunajšej univerzity hovorili o vedeckých horizontoch zajtrajška, aby po ukončení úradnej časti programu navštívili laboratóriá BioSense, kde sa tie horizonty úspešne menia na realitu.

7 /4634/ 14. 2. 2015

Týždeň VÝBORY NRSNM (1): VÝBOR PRE INFORMOVANIE

Transparentnosť, verejný záujem a najmä privatizácia Jasmina Pániková Koncom decembra na 3. zasadnutí Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vymenovali predsedu, podpredsedu a členov Výboru pre informovanie na nadchádzajúce štvorročné obdobie. Za predsedníčku zvolili Annu Jaškovú, podpredsedom je Oto Filip a členmi sú Milina Florianová, Jarmila Hromčíková, Ján Balca, Viera Dorčová-Babiaková, Svetlana Surová a Anna Simonovićová. Národnostnou radou bola zvolená aj Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ktorá podala demisiu na toto miesto a namiesto nej je navrhnutá Tatiana Bovdišová. V rozhovore s predsedníčkou výboru Annou Jaškovou pokúsili sme sa priblížiť plány, ktoré jeho členovia mienia zrealizovať. – Ktoré plány si stanovil Výbor pre informovanie? – Zatiaľ sme mali prvú konštitutívnu schôdzu, na ktorej sme si stanovili návrh koncepcie práce. Štruktúru pôsobenia sme pozmenili iba tým, že tentoraz máme trochu iné komisie. Nerozdelili sme médiá na tlačené, elektronické, lokálne a regionálne, respektíve štátne, keďže sa tá činnosť aj doteraz prelínala a akcie boli hlavne spoločné pre všetky naše médiá. Tentoraz sme si na štvorročné obdobie stanovili taký návrh koncepcie, kde budeme pôsobiť v rámci piatich komisií. Komisia pre produkciu bude zahŕňať aj knižnú, aj audio-, respektíve produkciu videomateriálov. Komisia pre edukáciu bude mať na starosti také akcie, ktoré sú už pomaly tradičné – organizovanie Press strediska počas Slovenských národných slávností, ale aj organizovanie rôznych seminárov, ktoré podľa potreby redakcií, novinárov alebo aj študentov usporiadame na základe projektov zaslaných buď na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo na niektoré iné fondy. Ďalšou komisiou je Komisia pre súťaže a bude mať na starosti tie súťaže, ktoré výbor priamo vypisuje, akou je napr. Cena Anny Nemogovej-Kolárovej, ako aj tie, ktoré podporuje, buď organizačne alebo finančne. Komisia pre jednorazovú pomoc pre študentov a novinárov, ako samotný názov hovorí, bude zameraná na finančnú pomoc, avšak budeme

www.hl.rs

vyzývať novinárov a študentov, aby si vyhľadávali stáže, semináre u nás alebo v zahraničí a podľa prostriedkov, s ktorými budeme nakladať, budeme aj hradiť určité školenie. V súlade s našou Stratégiou rozvoja verejného informovania do roku 2016, kde sa uvádza, že musíme ísť v súlade s dobou a vkladať do moderných technológií a nových platforiem,

Anna Jašková

stanovili sme si aj Komisiu pre web, ktorá bude mať na starosti podporu práve týchto technológií. Naše médiá majú webové stránky, ktoré fungujú iba ako doplnok, nie ako samostatné médium, okrem Hlasu ľudu a časopisu Vzlet. Aj z týchto médií by postupne mohol vzniknúť seriózny portál, na ktorom by participovali aj ostatné naše lokálne či regionálne médiá. Táto komisia bude podporovať aj tro-

Informačno-politický týždenník

chu iné formy – blogy, stránky na spoločenských sieťach – facebook, twitter, youtube, ktoré si už vyžadujú dodatočné financie, ak hovoríme o serióznejšom advertisingu. – Nakoľko sa bude líšiť práca terajšieho zloženia výboru od toho minulého? – V podstate sa ani nebude veľmi líšiť, lebo vo výbore sú aj tí, ktorí participovali aj v minulom zložení. Sú to ľudia, profesionáli, ktorí si zasluhujú svoje miesto vo výbore. Som rada, že máme medzi členmi aj novinárov z lokálnych médií, lebo komunikácia s lokálnymi médiami je veľmi podstatná. – Akým spôsobom budú distribuované prostriedky schválených projektov či žiadostí? – Chceme, aby tie prostriedky boli transparentne distribuované, a myslíme si, že to dosiahneme iba tým spôsobom, ak budeme vyzývať našich kolegov, aby sa projektmi uchádzali o prostriedky. Podporíme každý dobrý projekt, každú dobrú ideu a týmto vlastne získame prehľad o tom, či naši kolegovia a študenti majú záujem o také niečo. Tlačivá nebudú také prísne ako napr. na ministerstvách alebo sekretariátoch. Postačí, ak uchádzači formou eseje alebo motivačného listu napíšu, na čo potrebujú prostriedky a aký bude konečný výsledok. – Čo pokladáte za najväčšiu výzvu, ktorú by výbor mal zrealizovať? – Tá najväčšia výzva, ktorá nás

očakáva už v prvej polovici tohto roku, je privatizácia našich lokálnych médií. Známe je, ako by tá privatizácia mala prebiehať, takisto je známe, čo sa stane s médiami v prípade neúspešnej privatizácie, avšak ak sa aj stane opačne, teda ak médiá budú sprivatizované, nikto a nič nezaručuje, že po piatich rokoch, koľko nový majiteľ bude mať povinnosť zachovať dovtedajšiu programovú koncepciu, sa program aj naďalej bude vysielať. Touto problematikou sa zaoberalo aj minulé zloženie výboru. Zorganizované boli stretnutia s riaditeľmi a redaktormi našich lokálnych médií, zasielali sme listy na ministerstvá, kde sme žiadali o tlmočenie niektorých zákonných článkov. Žiaľ, konkrétne odpovede sme nedostali. Uvažujeme o založení určitej nadácie, ako to urobili maďarskí kolegovia, ktorí založili nadáciu Panon, a tá prebrala zakladateľské práva na TV Panónia. Bolo by dobre, keby sme si aj my založili takú nadáciu, ktorá by buď prebrala zakladateľské práva, ak by to zákon dovolil, alebo by v prípade neúspešnej privatizácie prebrala účastiny v týchto médiách. Všetko uvedené musíme konať v konzultácii s patričnými štátnymi orgánmi – s Ministerstvom pre kultúru a informovanie, Regulačným telesom a Agentúrou pre privatizáciu. Nielen Výbor pre informovanie, ale aj Národnostná rada ako taká zašle výzvu na ministerstvo, aby sa pokúsili zachovať tieto zdedené práva, hoci hovoria, že médiá tu nepatria, aj keď si myslíme, že aj toto patrí do oblasti zdedených práv, a to bez ohľadu na to, či ide o polhodinové vysielanie v materinskom jazyku alebo o médiá, ktoré vysielajú iba v materinskom jazyku, v našom prípade po slovensky, akým je Rádio Petrovec. Pre nás niet rozdielu medzi týmito médiami a rovnako budeme o ne bojovať. • TÝŽDEŇ •

DEMOGRAFICKÉ TRENDY

Záplava problémov

 LETMO

Byrokracia

yrokracia je úporná a neodstrániteľná ako burina. Čím sa ju človek viac snaží vykynožiť, tým sa úpornejšie javí na najnečakanejších miestach. Príbehov ilustrujúcich toto tvrdenie zrejme má každý z nás. Keď pred niekoľkými dňami bola načim ilustrácia k poznámke o zle vôkol nás, zrodila sa idea, že by bolo dobre pohľadať ju v dákej z mestských galérií. Po návrate zo zasadnutia v strede mesta nasledovalo pristavenie v tej prvej, kde, vzhľadom na doterajšiu úspešnú spoluprácu, boli dosť ústretoví. Nemali by sme to tak, len na slovo, robiť, no pohľadáme čosi – zmienila sa jedna z pracovníčok na úvod. Nevyšlo to. Väčšina obrazov a grafík, ktoré boli nablízko, boli skôr optimistické a pestré než depresívne. V ďalšej galérii záujemcu najprv privítalo takmer zdesenie nad takouto prosbou. Potom • TÝŽDEŇ •

Nielen ulice dedín, ale aj miest sú najčastejšie (ľudo)prázdne

obyvateľstva, nestúpol počet obyvateľov. Pre negatívny prírodný prírastok a odchod do cudziny sa počet obyvateľov Srbska každý rok zmenší o mesto strednej

Oto Filip prišla na rad prednáška o potrebnom povolení, o úradnej žiadosti, o tom, kto ju schvaľuje, o dňoch na jej vybavenie, o nutnosti popísať účel, na ktorý sa snímka diela má použiť, takrečeno aj o náklade novín, v ktorých uzrie svetlo sveta. V tej tretej výstavnej sieni sa s menšími obmenami zopakoval príbeh z druhej. Rezultát – samozrejme, žiadny. Nezostalo iné, než sa vynachádzať, ako sa dá. V štvrtej inštitúcii nebolo vôbec slova, o čo vlastne ide, ale len obyčajné ústne oznámenie, že načim vyfotiť výstavu pre noviny. Prekážky žiadne, výsledok nad očakávanie. S pocitom spokojnosti a s aspoň desiatimi ilustračnými zábermi nasledoval návrat do redakcie. Ale márna všetka snaha. Na ilustráciu jednoducho nebolo miesta, keďže dva texty zabrali viac priestoru než sa pôvodne plánovalo. Dobre je však, že pribudlo nové ponaučenie. S byrokraciou to nie je nikdy ľahko. A preto sa človek učí a musí vynachádzať, kým je živý. No nie?

bolo l. januára 2014, pri budúcom sčítaní bude len približne šesť miliónov. A že vôbec nie je vylúčené, že v Srbsku v roku 2050 bude žiť až o dva milióny obyvateľov menej.

INÝ NÁHĽAD

re toho, kto ju vie čítať, demografia je otvorenou knihou obsahujúcou neraz omnoho viac údajov, než sa to na prvý pohľad zdá. Tieto roky si budúce generácie budú spomínať nielen podľa eurointegrácie, náporu hospodárskej krízy, či diania súvisiaceho s Kosovom, ale aj podľa toho, že nás je stále menej a menej. Tak štatistika vraví, že sa predvlani v Srbsku narodilo 65 554 detí a za rovnaké obdobie umrelo 100 300 osôb. Inými slovami úbytok obyvateľstva bol až 34 746 osôb. Rok 2013 je však len jeden z mnohých s takýmto trendom. Za čosi viac ako dve desaťročia (1991 – 2012) Vojvodina prišla o 110 000 obyvateľov, Šumadija a západné Srbsko o 180 000, južné a východné Srbsko až o 200 000 ľudí. Rýchlosť zmenšenia počtu obyvateľov sa v uvedenom období až trojnásobila. Načim lepší signál od toho, že sa vo viac než päťsto dedín v štáte za posledné

desaťročie nenarodilo žiadne dieťa? Alebo od toho, že v uliciach našich dedín mnohé domy zívajú prázdnotou? V pokrajine predvlani bolo 467 dedín, v súčasnosti je ich približne 430. V žiadnej z nich, podľa posledných sčítaní

Príčin je mnoho: ekonomický kolaps, ktorý je i zámienkou, prečo sa pred siedmimi rokmi vládou Srbska schválená Stratégia podnecovania rastu populácie a opatrenia z nej vyplývajúce nepresadili, skromný životný štandard, nezamestnanosť, ktorá v štvrtom vlaňajšom kvartáli bola takmer osemnásť percent, postoj k poľnohospodárstvu, zanedbávanie vidieka, slabá zákonná ochrana práv robotníkov, stav infraštruktúry, neinvestovanie do dedín, z ktorých mladí stále odchádzajú a veľmi neradi sa do nich vracajú... Komentujúc údaje o nepriaznivom postavení dedín u nás, člen Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) Branislav Gulan uvádza, že je jedným z hlavných problémov to, že o nich mnohí rozprávajú, najmä vtedy, keď sa im to zíde, no veľmi málo ich podniká čosi v smere nápravy. Kiežby to bolo tak len v tejto oblasti. Veď práve preto, že sme na slovách spravidla mnohonásobne silnejší ako na skutkoch, dnes máme všetko to, s čím sme nútení žiť. Vrátane úbytku obyvateľstva ako následku mixu nahromadených súčasných problémov a kontrastov.

Ďuro Varga

Oto Filip

veľkosti, čiže o približne 60 000 ľudí. Jedným z následkov toho je skutočnosť, že je až päťdesiattisíc domov na dedinách opustených, že za desaťročie a pol pred nami zmizne okolo 1 200 dedín alebo približne každá štvrtá z ich dnes existujúceho počtu. Stav je taký, že Stredisko pre demografické výskumy už dnes upozorňuje na to, že nás namiesto súčasných 7 146 759, koľko nás

7 /4634/ 14. 2. 2015

Týždeň PREDSEDA ÚRADU PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

Plány na rok 2015 Jaroslav Čiep

ri príležitosti odovzdávania knižných darov petrovským školám v utorok 3. februára 2015 v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík podrobnejšie hovoril aj o aktualitách a plánoch úradu na rok 2015. „V súčasnosti sa zaoberáme tým, ako ďalej proste pomôcť a podporiť to, čo je z nášho pohľadu pre vás potrebné alebo dobré. Predovšetkým sa chceme sústrediť na mládež, výchovu a vzdelávanie. Priviesť mladých ľudí od toho najmenšieho veku až po tých starších, ktorí potom sčasti idú študovať aj na Slovensko, k tomu, aby sa vytvoril prirodzený vzťah k Slovensku a slovenskosti. Na našej webovej stránke sa dá prečítať všetko o našej činnosti. V tomto roku chceme mať tradičné podujatia, ktoré robíme každoročne, ak ými sú súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Už vlani sme účastníkom zo zahraničia ponúkli zostať na Slovensku 2 – 3 dni a zorganizovali im exkurziu p o mies t ach historick ých a pamätných a chceme v tomto pokračovať aj Igor Furdík v budúcom období. Celý tento rok je venovaný jubileu 200 rokov narodenia Ľudovíta Štúra a na Bratislavskom hrade je nainštalovaná zaujímavá výstava o tom, takže vám odporúčam pozrieť si ju,“ povedal na začiatok predseda úradu Igor Furdík a pokračoval: „Chystáme aj Fol-

www.hl.rs

Účastníci Letnej školy žurnalistiky 2014 na pracovnej návšteve u predsedu ÚSŽZ (Foto: Ľ. Pomichal)

klórne slávnosti pod Poľanou v Detve v júli. Vlani sme tam po prvýkrát mali dolnozemský dvor, kde sme ponúkli účasť tímom Slovákov prísť do Detvy so svojimi výrobkami a ukážkami remesiel a lokálnych špecialít. Vyzývame záujemcov, aby sa prihlásili. Je tu aj Krajanská nedeľa a tohto roku folklórna tematika bude presídľovanie Slovákov.“ Keď ide o ďalšie aktivity, pán Furdík spomenul tradičné Dulovce, Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí, Letnú školu žurnalistiky s korešpondenčným kurzom a iné podujatia. Záverom sa zmienil aj o tohtoročných dotáciách: „Dostali sme viac ako

Informačno-politický týždenník

900 žiadostí a prvým sitom prešlo zo 820. Teraz vo februári ich budú posudzovať odborné komisie. Celkový balík bude asi 720-tisíc eur a chceme zachovať dosiahnutú dynamiku a prvé schválené dotácie vyplácať už v prvej polovičke marca. Najviac žiadostí prišlo z oblasti kultúry a vôbec podľa krajín bolo opäť zo Srbska – 360. Svedčí to, že tuná je potenciál záujmu. Sle-

dujeme to a pokúšame sa hľadať nové formy, predovšetkým s dôrazom na mládež. Uvažujeme organizovať aj detské rekreačné a výchovno-vzdelávacie tábory v lete. Boli by to štyri turnusy po dva týždne a spolu zo 50 detí zo zahraničia. Nie naposledy, chystáme aj definitívnu verziu koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.“

Na doplnenie V minulom čísle Hlasu ľudu v texte Formovali sedem komisií neúmyselne nebol uvedený názov jednej komisie. V zmysle kompletného zoznamu komisií, ktoré budú pracovať v zložení Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, uvádzame ich ešte raz: Komisia pre spoluprácu s lokálnymi samosprávami (predsedníčkou je Jarmila Agárska), Komisia pre spoluprácu s radami pre nacionálne vzťahy (predsedníčkou je Erka Viliačiková), Komisia pre spoluprácu s mládežou (predsedníčkou je Jarmila Beličková-Šprochová), Komisia pre civilný a mimovládny sektor (predsedom je Željko Čapeľa), Komisia pre štandardy slovenčiny (predsedníčkou je Katarína Rašetová), Komisia pre spoluprácu s cirkvami (predsedom je Jaroslav Javorník) a Komisia pre europrojekty (predsedom je Ján Paul). J. Pániková • TÝŽDEŇ •

K PRIVATIZÁCII LOKÁLNYCH MÉDIÍ (1)

Bol to jediný spôsob? Jasmina Pániková

privatizácii lokálnych médií čítame a počúvame takmer každodenne. Médiá, ktoré sa ocitli v tomto procese, a je ich úhrnne 81, právom sa obávajú o svoju budúcnosť, pokým predstavitelia štátu ubezpečujú všetkých nás, že je privatizácia jediný a najsprávnejší spôsob, aby štát nebol vlastníkom médií, čo by podľa nich malo zabezpečiť objektívne informovanie. Či je to naozaj tak? Čo si o tom myslia predstavitelia médií? Privatizácia by mala byť ukončená do 1. júla t. r. S akými obavami očakávajú obdobie po 1. júli riaditelia médií, ktoré vysielajú program aj po slovensky? Sú o tieto médiá zainteresované strany? Opýtali sme sa riaditeľa RTV OK Jána Litavského a úradujúceho riaditeľa RTV Stará Pazova Miloša Lazića. KTO MÁ ZÁUJEM O KÚPU MÉDIÍ? „O kúpu RTV OK sú zainteresované tri osoby, jedna fyzická osoba a dve právnické,“ hovorí riaditeľ J. Litavský. „ Avšak to nezaručuje, že sa oni aj zjavia

Riaditeľ RTV OK Ján Litavský (Foto: J. Špringeľ )

na aukcii a ešte menej, že naše médium aj bude kúpené. Ani jedna z tých troch strán nie je zo sveta médií, absolútne nemajú • TÝŽDEŇ •

Budova tam zostane aj po 1. júli, ale zostane aj RTV Stará Pazova? (Foto: A. Lešťanová)

a nemali styk s médiami, čo zase otvára otázku, nakoľko im vôbec záleží, aby jedno médium pôsobilo, a pritom ešte nekomerčné, akým je RTV OK.“ Takmer podobne na tom je aj RTV Stará Pazova. Úradujúci riaditeľ Miloš Lazić nám potvrdil, že v liste Agentúry pre privatizáciu, ktorý prišiel na adresu Obce Stará Pazova – zakladateľa RTV Stará Pazova, je uvedené, že sú o kúpu zainteresované jedna fyzická a jedna právnická osoba. Ide o Rádio Srem a istého Vladana Kostića, ktorý podľa údajov, po ktoré sme prišli, okrem spoločnosti Feedback consulting & new media production, zaslal najviac listov o záujme, presnejšie vyjadril záujem kúpiť až 11 médií. Predtým než zaslali listy, potenciálni účastníci v licitácii, pravdaže, museli vedieť, aká je hodnota týchto médií. Tú prácu mali na starosti nezávislí odhadcovia, ktorých museli angažovať riaditelia médií. Suma, na ktorú je odhadnutá RTV Stará Pazova, vynáša 47-tisíc eur, pokým je tá suma v prípade RTV OK 75-tisíc eur. V oboch prípadoch ide o technické zaria-

denia, nábytok, ale nie aj o budovy. Tie vlastnia obce a uvedené médiá sú iba používateľmi. Podľa riaditeľa Litavského celková situácia je veľmi konfúzna. „RTV OK vôbec nemá svoj majetok. Viac ako polovica z celkovej techniky je kúpená vďaka Slovak Aid. Slovenská republika vyčlenila 200-tisíc eur na tieto účely a teraz tú techniku, takpovediac, náš štát predáva. Takým rozhodnutím boli prekvapení aj predstavitelia Slovak Aid, avšak v našom štáte je asi všetko možné,“ hovorí Litavský. JE PRIVATIZÁCIA NAJLEPŠIE RIEŠENIE? Riaditelia oboch médií vyjadrili obavu z celkového procesu privatizácie. V prípade neúspešnej privatizácie účastiny daného média budú rozdelené zamestnancom a otázne je, či zamestnaní budú mať záujem o také niečo. V prípade úspešnej privatizácie nový majiteľ má záväzok zachovať stanovený programový koncept päť rokov. Čo sa však môže stať po tých piatich rokoch? „Jednoducho povedané, nový majiteľ môže po vypršaní tej lehoty robiť, čo chce,“ hovorí Lazić. „Vysielame program v dvoch jazykoch, a to už 48 rokov. Nie sme komerčné médium, ale vzhľadom na národnostné zloženie našej obce, naše médium je viac než nevyhnutné. Ide o zdedené práva na informo-

vanie tak v srbskom, ako aj v slovenskom jazyku. Zákonodarca možno mohol urobiť výnimku, keď ide o elektronické médiá, ktoré vysielajú aj v jazykoch národnostných spoločenstiev. Možno mohol byť aj iný spôsob, nielen privatizácia.“ O tejto problematike sme sa rozprávali aj s mediálnou expertkou Zsuzsanou Szerencsésovou. Ako povedala, nevie, ktorý iný spôsob sa mal uplatniť, aby štát „vyšiel“ z vlastníctva v médiách, ak nie privatizácia. „O privatizácii sa v našej krajine hovorí už desať rokov. Štyri roky v rámci Stratégie rozvoja systému verejného informovania a pol roka v rámci balíka mediálnych zákonov. Je mi ľúto, že sa všetci zaoberajú tým, či je privatizácia najlepšie riešenie, a nie ako tú privatizáciu najlepšie zrealizovať,“ hovorí Szerencsésová. Naši spolubesedníci sú mienky, že si náš štát zvolil najradikálnejší spôsob, ako zabezpečiť „objektívne informovanie“. „Súkromné médium je zárukou objektívneho informovania?“ spytuje sa Litavský. „Domnievam sa, že nie je. Nový majiteľ môže byť napr. členom nejakej politickej strany alebo iba jej veľkým sympatizantom a vo svojom programe môže väčší dôraz klásť na informovanie o istej politickej strane. Bude to objektívne informovanie? Myslím si, že nie.“ Podľa M. Lazića privatizácia nebola jediným spôsobom. „V Chorvátsku alebo na Slovensku sa niektoré médiá aj naďalej financujú z rozpočtu lokálnych samospráv alebo štátu, avšak našli spôsoby, ako aby aj naďalej boli financovaní, ale aby štát nemal vplyv na redakčnú politiku. My sme si zvolili najradikálnejší spôsob, ktorý najviac ublíži médiám, ktoré vysielajú informatívny program vo viacerých jazykoch, teda ktoré nie sú komerčné,“ uzaviera M. Lazić.

7 /4634/ 14. 2. 2015

(Dokončenie v nasledujúcom čísle)

Ľudia a diania Mnoho závislých na sociálnych dávkach ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU V ALIBUNÁRI

Vladimír Hudec

– S

tredisko pre sociálnu prácu pracuje, ako sa tomu povie, na plné obrátky, – povedal úvodom rozhovoru Zoran Prebiračević, riaditeľ Strediska pre sociálnu prácu v Alibunári. – Prichádzajú stále noví užívatelia, tak starí, ako aj pomerne mladí ľudia. Mnoho je bezdomovcov a čoraz viac aj ľudí ohrozených neblahou hospodárskou situáciou a opustených detí... Novinkou v našej činnosti je pomoc pre študentov. Na základe rozhodnutia obce všetci študenti z územia obce, je ich spolu 90, dostávajú pravidelnú mesačnú podporu v sume 3 000 dinárov. V Obci Alibunár sociálnu podporu pravidelne poberá okolo 700 osôb. Okrem toho stredisko mesačne vyčleňuje pol milióna dinárov na jednorazovú pomoc osobám, ktoré ju súrne potrebujú na prekonanie problémov. – Ľudia sa pohoršujú nad tým, že sociálnu pomoc poberajú aj osoby, ktoré by si mohli zarobiť na

sú možnosti zárobku väčšie, tak ako to zákon nakladá, zastavíme výplatu. Choré osoby podporu poberajú počas celého roka. S pracovným angažovaním užívateľov sociálnej pomoci v tejto obci majú dobré skúsenosti. – Zo spolu 700 osôb 500 už bolo pracovne angažovaných, 150 má

živobytie, – hovorí Prebiračević. – Podstata je však v tom, že každá nezamestnaná osoba, ktorá má iba dom, v ktorom žije, nevlastní viac ako pol hektára pôdy, nemá auto, má deti a nikto z členov rodiny nemá príjmy, má nárok na získanie sociálnej podpory. Ak čo len jednu z uvedených podmienok nespĺňa, podporu nedostane. Keď ľudia na to majú právo, ktoré využívajú, našou úlohou je preveriť, či nám dali správne údaje. Ľudia sú skutočne schopní všeličoho, len aby získali podporu, ale ak nedokumentujú, že nemajú príjmy, nedostanú ju. Stávali sa aj také prípady, že nám občania hlásili, že sa istý užívateľ podpory naváža po dedine v mercedeske. Zoran Prebiračević Preverili sme to a zistili, že majiteľom auta je jeho teta, a teta sa lekárske potvrdenie o chorobe nepovažuje za člena bližšej rodiny, a o 50 osobách sme zistili, že takže sme mu podporu museli ne- sú v zahraničí, čo znamená, že chať. Treba však uznať, že mnohí tam možno aj robia a zarábajú, naozaj nemajú kde robiť, ale ak čo nie je dovolené. Za pomoci si občas niečo zarobia, nemáme pracovného angažovania užíprávo zrušiť im sociálnu podporu, vateľov sociálnej pomoci sme ibaže počas letných mesiacov, keď okrem iného upravili osady a na

jar plánujeme dôkladnú úpravu cintorínov a pod. Osobitné miesto v našej činnosti patrí náhradným rodinám, ktoré opatrujú opustené deti. V tejto chvíli máme viac ako 50 takých rodín a ďalších 18 sme v tom zmysle edukovali. Týmto spôsobom riešime niekoľko problémov. Po prvé náhradná rodina je medzníkom v živote opustených detí, ale tým spôsobom sa rieši aj existencia rodiny, ktorá za to dostane úhradu, a do tretice sa odbremenia štátne inštitúcie. V tejto oblasti zvlášť môžem pochváliť Jánošík, kde v tejto chvíli máme deväť náhradných rodín. Z druhej strany v Jánošíku nieto užívateľov sociálnej pomoci. To sú pracovití ľudia, ktorí sa snažia sami si zarobiť na život, na rozdiel od občanov niektorých iných osád. Zoran Prebiračević ďalej informuje, že v obci cítiť nedostatok útulku pre bezdomovcov a postihnuté deti, ktorých je na území obce viac ako 200. – Už v nastávajúcom období sa tomuto problému musíme vážnejšie venovať, – konštatuje. – Čoraz väčšie sú aj potreby po službách geronto domácich. Existujúce služby, ktoré zabezpečujeme, už nestačia. Podľa mňa geronto domáce by mali byť stále zamestnané osoby, ktoré pomáhajú starým a chorým osobám.

DOM ZDRAVIA V BÁČI

Na ceste k akreditácii Juraj Berédi

om zdravia v Báči sa v týchto dňoch zaradil medzi tie zdravotnícke ustanovizne v Srbsku, v ktorých začal proces akreditácie. Založený bol roku 1963 a poskytuje služby primárnej zdravotnej ochrany obyvateľom z územia obce. Akreditácia je postup oceňovania kvality práce zdravotníckych ustanovizní na základe uplatnenia stanovených optimálnych štandardov v určitej oblasti zdravotnej ochrany, čiže odvetví medicíny. Príslušná agentúra zavedie program akreditácie, hodnotí uplatňovanie národných akreditačných štandardov, zabezpečí analýzu plnenia definovaných

www.hl.rs

štandardov a prideľuje certifikáty zdravotníckym ustanovizniam, ktoré splnia stanovené podmienky. Žiadosť o akreditáciu sa podáva Agentúre pre akreditáciu zdravotníckych ustanovizní Srbska. Dom zdravia v Báči žiadosť o akreditáciu podal roku 2012 a dodnes sústavne pracuje na zvýšení kvality svojich služieb a na zveľaďovaní organizácie svojej práce. Akreditácia si vyžaduje postupnosť a určité dlhšie obdobie zlaďovania práce a služieb so štandardmi, ktoré stanovila agentúra. V týchto dňoch v DZ pobudli splnomocnení externí spolupracovníci agentúry, ktorí v priebehu niekoľkých dní vykonali dôkladnú kontrolu a analýzu

Informačno-politický týždenník

práce a služieb. Záverom svojej návštevy zamestnaným a vedeniu DZ ozrejmili svoje postrehy a výsledky hodnotenia. Riaditeľ Dr. Steva Panić sa poďakoval hosťom za korektné a reálne hodnotenie. Externí spolupracovníci napíšu zápisnicu, ktorú odovzdajú do agentúry,

a tá potom rozhodne o udelení certifikátu. Certifikát možno získať na rok, na tri roky a maximálne na sedem rokov. Akreditácia nie je povinná, ale je v budúcnosti žiaduca a vyžaduje si náročné finančné prostriedky. Podľa údajov 80 domov zdravia doteraz získalo tento certifikát. • ĽUDIA A DIANIA •

NÁVŠTEVA ZO SLOVENSKA

Prešovský kraj v Petrovci Jaroslav Čiep

rámci implementácie zmluvy o spolupráci dvoch regiónov podpísanej vlani v Prešove na trojdňovej návšteve pokrajiny Vojvodiny a Zhromaždenia APV v Novom Sade pobudla delegácia Prešovského samosprávneho kraja zo Slovenskej republiky. V stredu 4. februára delegácia zo Slovenska navštívila aj Báčsky Petrovec a Ruský

Kerestúr. Báčskopetrovská obec už dlhšie udržiava priateľské vzťahy so Starou Ľubovňou, ktorá patrí do Prešovského samosprávneho kraja, ako aj s inými partnerskými mestami zo Slovenska. Predstaviteľov Prešovského samosprávneho kraja v malej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec privítal predseda obce Pavel Marčok. Domácim pri tomto stretnutí bol i predseda Obce

Kovačica Miroslav Krišan. Delegáciu Prešovského samosprávneho kraja tvorili: krajský podpredseda Radoslav Čuha, poslanci Miroslav Bujda a Peter Sokol a Oddelenie medzinárodnej spolupráce tohto kraja zastupovala Margaréta Gaj-

lasti kultúry, ako i hospodárstva. Podpredseda Prešovského samosprávneho kraja Radoslav Čuha sľúbil, že tento samosprávny kraj svojou skúsenosťou plne pomôže našim mestám keď ide o uchádzanie sa o prostriedky Európskej únie a pripomenul, že do budúcna možno očakávať i viaceré spoločné projekty. Hostia navštívili aj Spolok petrovských žien, kde delegáciu pozdravila predsedníčka Mária Gašparovská.

NOVÝ SAD

Pripravte sa na maškarádu! Vieročka Šípková ohto roku sa účastníci Maškarády zhromaždia v piatok 20. februára o 12. hodine pred Múzeom Vojvodiny v Dunajskej 37 a sprievod bude defilovať novosad-

zuje s cieľom zachovať obyčaje charakteristické pre fašiangové obdobie. Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali zábavy i fašiangové sprievody

skými ulicami – Dunajskou, Zmaj Jovovou, Modeny a Bulvárom M. Pupina. Záverečný program bude prebiehať v Saletle v Dunajskom parku, kde vyhlásia najúspešnejšie masky. O dobrú zábavu sa postarajú členovia združenia Kreativni pogon. Nebudú chýbať ani pampúchy, tradičné fašiangové špeciality a čaj na občerstvenie. Do sprievodu sa môžu zapojiť aj návštevníci v maskách, ktorí si budú môcť zaspievať a zatancovať vo fašiangovom sprievode. Maškaráda je tradičný program, ktorý Múzeum Vojvodiny organi-

masiek. Z hľadiska tradičnej duchovnej kultúry k sviatkom Veľkej noci patrili i obrady a zvyky, ktoré mali urýchliť koniec zimy a podporiť nový vegetačný cyklus v prírode. Podrobnejšie o maskách a maškaráde záujemcovia si môžu vypočuť na prednáškach 11. a 18. februára o 19. hodine v miestnostiach múzea. Kreatívne dielne pre deti od 5 do 10 rokov na tému maskovania a vypracovania masiek sa budú realizovať každú nedeľu o 11. hodine do 20. februára. Vstup je voľný pre všetky sprievodné podujatia.

• ĽUDIA A DIANIA •

Delegácia Prešovského samosprávneho kraja zavítala aj do Spolku petrovských žien

došová. Na stretnutí sa zúčastnili aj podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová, pokrajinský poslanec Slavko Rac, náčelník obecnej správy Vladislav Tárnoci, zástupca predsedu obce Miroslav Čeman a predstavitelia rusínskych kultúrnych inštitúcií. Predsedovia obcí B. Petrovec a Kovačica hosťom predstavili potenciály svojich obcí, tak v ob-

Spolkárky podrobne ozrejmili dejiny spolku, tunajšie zvyky a obyčaje, pričom hosťom ukázali i aktuálnu etnografickú výstavu, kroje a stálu expozíciu, čiže tradičnú petrovskú prednú izbu. Predtým než odcestovala do Ruského Kerestúra, delegácia zo Slovenska sa zastavila aj na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom, kde hostí privítal riaditeľ Pavel Belička.

INAKŠIA MAPA. Rôznych pomôcok pre ľudí s invaliditou je u nás pomerne málo, takže každá nová spravidla upúta pozornosť okoloidúcich. Od sklonku vlaňajška nevidiaci a slabovidiaci majú možnosť lepšie sa orientovať nielen podľa zvukových signálov na semaforoch, ale aj pomocou prvej taktilnej mapy (na snímke), umiestnenej v blízkosti katedrály v strede mesta. Podľa správy Ústavu pre výstavbu mesta plánuje sa, že mapy tohto druhu nainštalujú v budúcnosti aj na iných frekventovaných lokalitách, ako je kampus univerzity, Športovo-podnikateľské stredisko Vojvodiny, budova Naftového priemyslu Srbska… O. F. 7 /4634/ 14. 2. 2015

Ľudia a diania K TÉME OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V HLOŽANOCH

Oddelia popol od bioodpadu Juraj Bartoš

la cez prizmu platnej legislatívy, podčiarkujúc, že zákon o odpade je starý. Pochválila Hložancov, že sa starajú o svoju dedinu, ale tiež poznamenala, že „vždy zostane bio-

né obstarať ešte dáke kontajnery“. Nový riaditeľ Komunálneho očakávaní regionálnej skládky podniku Gloakvalis v Hložanoch odpadu zrejme Dunajom odtečie Samuel Valo poukazujúc na náešte veľa vody a ľudia, nielen sledky neadekvátneho narábania v Hložanoch, kde sa v piatok 6. s odpadom povedal, že má februára konala debata o pálči„veľké plány s touto dedinou“ vom probléme, sa budú navzájom a zdôraznil: „Sám KP Gloakvahašteriť pri hľadaní riešenia pre lis nemôže urobiť nič, ak sa odstránenie zhubných následkov všetci nepričiníme o zdravnenáležitého nakladania s odpašie prostredie.“ Ráta s tým, že dom. S takýmto a podobnými regionálna skládka odpadu pocitmi z kaviarne Pod lipami v Novom Sade bude hotová odchádzalo zo 30 prítomných na do roku 2018. Pokiaľ ide o nopodujatí v organizácii Združenia vinky v Hložanoch, povedal, ekológov Ekos. že komunálnici na dedinskej „Na dedinskú depóniu sa ešte depónii zriadia dve skládky: stále vyváža hocičo,“ podotkla na jednu budú odvážať zelenú hlava Ekosu Viera Turčanová, masu a na druhú popol; preto keď najprv skonštatovala, že vraj každá domácnosť dostaHložany sú síce pekne upra- Samuel Valo a Viera Turčanová si zlizli ne vrecia na popol. vené, ale „otázka odpadu nie aj uštipačné poznámky; v úzadí Zuzana Osobitným bodom bola Žemberyová je celkom doriešená“. O. i. poprednáška, v rámci ktorej znamenala: „My občania sme expert na udržateľný rozvoj výrobcovia odpadu a od nás, od odpad, ktorý končí v komunálnom Mr. Slobodan Spasić z BelehraGloakvalisu a Miestneho spoločen- odpade“. Navrhla združeniu Ekos du objasnil koncept cirkulárnej stva závisí, ako a kde ho budeme organizovať prednášky o kompos- ekonomiky, podstatou ktorého skladovať a predtým triediť.“ Obec- tovaní a zakladanie kompostovísk. je spracovanie a maximálne vyťaná inšpektorka pre ochranu život- Ako uzavrela, „najdôležitejšie vo ženie odpadu a iných zdrojov. Na ného prostredia Tatiana Turanová všetkom je separovanie“ a dodala, poznámku dvoch nedočkavých sa na pozorovaný problém pozre- že na tento účel „v obci je plánova- občanov („Dajte niečo konkrét-

NA NÁVŠTEVE U RODINY BELÁNIOVEJ V PIVNICI

Dobytkárstvo postupne zaniká Katarína Gažová

aroslav a Miluška Belániovci z Pivnice sa zaoberajú poľnohospodárstvom, zeleninárstvom a sčasti aj dobytkárstvom, ktorého sa nateraz ešte nevzdali. Vlani sa venovali hlavne pestovaniu troch kultúr: pšenice, sóje a kukurice, o čom takto povedali: – Skôr sme pestovali aj cirok, ale v posledných rokoch už nie. Minuloročná úroda troch kultúr – pšenice, sóje a kukurice – bola dobrá. Výnosy teda boli uspokojujúce, čo sa však nedá povedať o ich výkupných cenách. Predpokladá sa, že ani tohto roku kukurica, ktorú sme uskladnili do košov, nebude drahá, lebo sa v jeseň hodne urodilo a vyskytovala sa aj plesnivá. Kukuricu uskladňujeme doma, lebo nám tak zostanú šúľky, ktoré používame ako kurivo

www.hl.rs

do ústredného kúrenia v dome. Aj sa Belániovci dodnes zaoberajú aj sója veľmi dobre urodila, s výnosmi dobytkárstvom. sme boli spokojní. Zo sóje tiež na kú– Bolo to skôr inak. Mali sme v renie používame sójovú slamu. Snažíme sa aspoň ekonomicky zužitkovať to, čo sa dá. Pšenicu Belániovci ešte nepredali, uskladnili ju doma a mienia počkať lepšiu cenu, ak sa to podarí. Stávalo sa totiž aj to, že v jarnom období sa zrazu v ponuke objaví mnoho pšenice, čo výkupnú cenu môže len znížiť. Okrem spo- Gazdinka Miluška na rodinnom menutých troch kultúr v poľnohospodárskom dvore záhrade pestujú zeleninu na predaj, a to hlavne kapustu, rajči- stajni aj päť – šesť kráv. Rodičia sa ny a priemyselnú papriku na mletie. zaoberali dobytkárstvom a my mladí Táto práca sa im darí. Okrem toho sme sa pripojili a pokračovali. Po-

Informačno-politický týždenník

ne, niečo, čo sa týka Hložian!“) o. i. povedal: „Uvažoval by som o koncepte integrovanej výroby potravín a energie, teda o tom, aby ste uzavreli kruh.“ V tomto kontexte uviedol príklad podniku Zeleni hit, ktorý, ako povedal, „na ploche 4 hektárov zarába pol milióna eur“. V diskusii, pri ktorej sa dvaja jednotlivci nezdráhali použiť oplzlosti a urážlivé slová, sa ukázalo, že najväčším problémom zostáva odkladanie a náležité odnášanie a spracovanie toxického odpadu. Nedávny riaditeľ Gloakvalisu Ondrej Srnka prízvukoval, že riešenie je jednoduché a môže ho zabezpečiť štát. Ak výrobcov chemických ochranných prostriedkov zákonom donúti, aby sa práve oni postarali o toxický odpad. Ondrej Pavčok poznamenal, že prednedávnom dostal diplom za to, že „vyviezol najviac odpadu“ (hoci nemá veľa pôdy) a opýtal sa, kde končí toxický odpad tých, ktorí vlastnia najviac zeme? Samuel Valo odpovedal krátko a jasne: „Na odpade.“ Ondrej Stupavský st. zazlieval inšpektorke (ktorá predtým „zasadačku“ opustila), že doteraz nikoho nepotrestala, a spýtal sa, prečo pri rozprave nie sú aj predsedovia Báčskopetrovskej obce a Miestneho spoločenstva Hložany. Odpovede na otázky nedostal. Foto: Ján Krasnec

stupne sme však počet kráv znižovali a teraz máme len jednu dojnicu a pravdepodobne sa dobytkárstva celkom vzdáme. Ako je známe, v Pivnici pred rokmi bola veľmi dobrá mliekareň a dojnice sme mali takmer v každej druhej domácnosti. Teraz už v osade nemáme ani výkupné stanice na mlieko, takže sa dobytkári musia vynachádzať, kde ho predajú. Mlieko predávame hlavne na trhoch. Na rozdiel od minulých rokov v našej ulici napríklad sú teraz už azda iba tri domácnosti, ktoré chovajú dobytok. Dnes je cena mlieka taká, že sa to neoplatí. Jedine tomu, kto má vlastnú mechanizáciu na balíkovanie ďateliny, sa možno sčasti oplatí. Pred odchodom od Belániovcov sme si so záujmom obzreli aj dobytok v stajni, lebo sa čoskoro v tejto dedine stane zriedkavosťou. • ĽUDIA A DIANIA •

Z DRUHÉHO FESTIVALU KLOBÁS V BIELOM BLATE

Spomienka na starobylé zabíjačky Vladimír Hudec

abíjačky, ktoré kedysi patrili k významnejším dňom a udalostiam pre každú dedinskú domácnosť, sa pomaly stávajú minulosťou. V dnešnej uponáhľanej dobe mnohí občania buď nemajú času na to, aby doma zorganizovali zabíjačku, alebo im je jednoducho ľahšie tieto práce zveriť mäsiarom, ktorí to robia vo svojich bitúnkoch za peniaze. Okrem toho na rozdiel od zašlých čias dnes je aj na dedine čoraz menej ľudí, ktorí vedia zabiť a očistiť sviňu a vyrobiť z nej chutné výrobky. Už aj preto bieloblatský Festival klobás, ktorý usporiadali v sobotu 7. februára, má zvláštny význam, lebo mnohým ľuďom pripomína tie starodávne zabíjačky, keď sa v dome zhrnula celá rodina, keď sa robilo a zabávalo. Početní hostia v Bielom Blate

sviňa takto zbaví okamihu rozpredali členosrsti, treba ju umyť via Združenia dobytkárov. a kožu dobre nožom Na svoje si však prišli nielen oškrabať. Skôr sa to milovníci mäsových špecialít, ale aj rôznych tradičných robilo na drevených dverách alebo tzv. koláčikov a sladkostí, ktoré šránkach, ale my si sa ponúkali na viacerých dnes trochu obľahpredajných stánkoch. číme a zakvačíme Konečne tu bol aj výsviňu na šibenicu, – sledok usilovnej práce – vysvetlil Željko Kuraj. pečená a surová klobása Za ten čas sa v kuna pekne ozdobených tanieroch, ktorá sa dostala chyni chystali starodávne zabíjačkové pred degustačnú komiraňajky: pečeň, vysiu, ktorá hodnotila vzhľad prážaná slaninka – Aradáčania vyrobili klobásu podľa starodávneho a chuť klobás a rozhodla, podhrdlina, ako aj aradáčskeho receptu, ktorý nám nechceli prezradiť že najlepšiu vyrobil Lázsló celkom zabudnutá Kish z Ečky. Druhý bol Pero špecialita – varená krv s cibuľkou. klobásy podľa vlastného recep- Mari z Mužlje a tretí Robert Tóth Okrem prezentácie starobylej tu. Pritom sa stanovilo, že treba z Kumane. Najupravenejší stánok zabíjačky podujatie malo aj súťažný robiť tak ako kedysi, čo znamená, malo družstvo maďarského KUS ráz. Trojčlenné skupiny súťažili že mäso sa mlelo ručne, miešalo Cárska bara. vo výrobe najchutnejších klobás. v drevených korytách a nadievaĽahkú robotu nemala ani deOrganizátorom sa prihlásilo 39 lo ručným delom do svinských gustačná komisia, ktorá hodnočriev. Prihliadalo sa aj na to, tila pálenky. Spomedzi 90 vzoriek aby recepty boli čím staršie. členovia komisie zhodnotili, že Recepty na klobásy sa líšia, najlepšiu pálenku vypálili Alekkaždé družstvo má iný. Jedni sandar Bugar z Ečky a Aleksandar ochotne prezradia recept, iní Ric z Bieleho Blata. V konečnom zasa nie. Jedni vraj používajú dôsledku, ako niekto poznamenal, iba štipľavú papriku, bez ko- tým, že sa zúčastnili na tomto podrenia, iní kombinujú štipľavú ujatí, oprášili spomienky na staro-

Mäso a koža zo slamou opáleného brava vraj väčšmi chutia mali príležitosť vidieť, ako sa sviňa skôr opaľovala slamou. Željko Kuraj a jeho pomocníci Daniel Glemba a Pavel Hromčík nám prezradili, že na opaľovanie jedného brava potrebovali tri baly slamy. – Prednosťou takého spôsobu čistenia je to, že mäso, a najmä koža dostane zvláštnu chuť a vôňu, takže nie náhodou opaľovaná koža bola kedysi obľúbenou pochúťkou na každej zabíjačke. Niet však žiadneho nebezpečenstva, že zhorí, lebo slama horí pomaly. Keď sa • ĽUDIA A DIANIA •

tímov z celej Vojvodiny, medzi nimi aj z Petrovca, Padiny, Kulpína, Aradáča, Kysáča a, pravdaže, z Bieleho Blata, ako aj jedna skupina z Maďarska. Na stánkoch súťažných družstiev bolo rušno. Početní návštevníci mali príležitosť ochutnať a kúpiť si klobásy, lisovanú svinskú hlavu, slaninku a mnohé iné špeciality. Nechýbalo, pravdaže, ani vína a pálenky, a predovšetkým dobrej nálady. Organizátori súťažným tímom rozdelili po 5 kg mäsa, z ktorého mali vyhotoviť

O dobrú náladu sa postaral aj harmonikár z Petrovca Samuel Spevák a sladkú, tretí hovoria, že dva druhy papriky netreba miešať. Jedni do klobás pridávajú korenie, iní sa zasa vyhýbajú tejto korenine... Na druhej strane opravdivou atrakciou boli chutné oškvarky z mangalice, vraj bez cholesterolu, ktoré pri tejto príležitosti vypražili a doslova v

dávne zabíjačky, a pritom sa pekne zabavili, vyhrali vlastne všetci. Pod organizáciu tohto vydareného podujatia sa podpísali Združenie kuchárov amatérov, Miestne spoločenstvo, Turistická organizácia Bieleho Blata a bieloblatská základná škola.

7 /4634/ 14. 2. 2015

Ľudia a diania Z 18. SRIEMSKEJ ZAKÁĽAČKY A KLOBASIÁDY V ŠÍDE

Rekordy neprekonali, ale sa dobre zabavili Stanislav Stupavský

sobotu a nedeľu 7. a 8. februára na priestore pred športovou halou, ako aj v miestnostiach haly a Slovenského národného domu v Šíde sa uskutočnila 18. Sriemska zakáľačka a klobasiáda. Organizátorom aj tohto roku za pomoci Turistickej organizácie a Zhromaždenia obce Šíd bol Slovenský kulturno-umelecký spolok Jednota. Na podujatí organizátori očakávali viac hostí zo zahraničia, ktorí však v poslednej chvíli pre zlé počasie zrušili svoj príchod. Medzi nimi boli hostia z Talianska, Česka, Slovenska a Maďarska. Bez ohľadu na zlé poveternostné podmienky, dva autobusy hostí zo Slovinska

minúty 42 sekúnd. Súťažili štyri družstvá, medzi nimi družstvo majiteľov Guinnessovho rekordu, ako aj družstvá Paris, Mitin mlin a družstvo domácej Jednoty, všetky zo Šídu. Najúspešnejší aj tohto roku boli členovia Agropapuku, ale Guinnessov rekord neprekonali: Z ovzdušia 18. Sriemskej zakáľačky a klobasiády pracovali 3 minúNa druhý deň klobasiády ty 57 sekúnd, kým družstvo Mitin chutnejšej sviežej klobásy. O titul sa mlin úlohu splnilo o niekoľko se- uchádzalo 5 skupín a najúspešnejšie v miestnostiach Slovenského kúnd neskoršie. Prácu súťažných bolo družstvo Šíd 1/1, druhé miesto domu prebiehala súťaž o najchuttímov sledovala porota v zložení: obsadilo družstvo Blagi Pan a tretie nejšiu údenú klobásu, kde zvíťaMiša Popović z Poľnohospodár- družstvo Izolirky. Víťazi boli odme- zil Branislav Čobanović zo Šídu. není primeranými darmi a pohármi. Druhé miesto obsadil Konstantin V sobotu večer v sieni Sloven- Lemajić a tretie Predrag Lemajić, ského domu usporiadali kultúrno- tiež zo Šídu. -umelecký program, na ktorom Podujatie uzavreli v nedeľu večer hrala skupina Maks pod vedením v sieni Slovenského domu veseliJána Dobríka. cou pre všetkých účastníkov.

ZASADALI SELENČSKÍ HASIČI

Dokončia rekonštruk Družstvo Agropapuku znovu najúspešnejšie

Juraj Berédi

prišli do Šídu, podobne ako aj hostia z Chorvátska. Program podujatia bol tradične rozdelený na dva dni. Jarmok a predaj údeného mäsa, klobás, oškvarkov, tlačeniek, slaniny, na ktorom sa tiež predávali aj kvalitné vína z Erdevíka a iných osád, bol v prvý deň. Ukážkový spôsob opaľovania brava predstavili hostia z Turije, s ktorými Šíďania spolupracujú už roky. Najatraktívnejšou disciplínou zakáľačky bolo rýchle spracovanie mäsa z jedného brava. V tejto disciplíne súťažiace tímy chceli prekonať Guinnessov rekord, ktorý v minulom roku dosiahlo družstvo Agropapuku z Kukujeviec – 3

nedeľu 8. februára selenčskí požiarnici usporiadali výročné zasadnutie. V miestnostiach hasičského spolku prítomných privítal predseda hasičov Ján Švec. Vo svojej správe o činnosti predseda Švec sa zmienil o situácii v združení, stručne ozrejmil činnosť v minulom roku a plány na bežný rok. Okrem iného pripomenul, že sa rekonštrukcia Hasičského domu úspešne chýli ku koncu, takže v tomto roku nebudú potrebovať také náročné finančné prostriedky ako doteraz. V nasledujúcom období môžu teda viac investovať do nových protipožiarnych prostriedkov a do údržby existujúcich.

www.hl.rs

skej fakulty v Novom Sade, Lazar Bošnjaković a Rastislav Struhár, obaja zo Šídu. Očakávalo sa, že sa v súťaži zúčastní aj družstvo zo Slovinska, avšak nestalo sa. Na otázku moderátora, prečo nepracujú, jeden z členov slovinskej skupiny (ktorí má cca 170 kg) krátko odpovedal: „Pravidlá hovoria, že mäsiar nesmie byť ťažší ako brav.“ V atraktívnej disciplíne rýchleho jedenia smažených klobás titul šampióna získal Marko Šarac zo Šídu, ktorí 800 gramov klobásy bez chleba zdolal za 2 minúty 40 sekúnd. Po obede v miestnostiach haly prebiehala súťaž v spracovaní naj-

Informačno-politický týždenník

Nasledovala správa veliteľa roty Jána Horváta, ktorý povedal, že sa hasiči pravidelne zúčastňujú na súťaženiach, kde aj v minulom roku zaznamenali uspokojivé výsledky. Ďalej uviedol, že v minulom roku selenčskí hasiči na súťaži mali dievčatá vo veku od 12 až 15 rokov, čo je udalosť zatiaľ nezaznamenaná v dejinách spolku. Zdôraznil aj to, že si Selenčania dávajú pozor pri uskladňovaní a nakladaní s horľavinami, výsledkom čoho v minulom roku nebol v osade zaznamenaný ani jeden požiar. Rota sa predsa zúčastnila na hasení dvoch požiarov inde na území obce. Rota v súčasnosti počíta 61 aktívnych a dvoch náhradných členov, ako aj dvadsaťdva dievčat. Jeden člen vlani • ĽUDIA A DIANIA •

NA 17. ARADÁČSKEJ TORTIÁDE

Najkrajšia torta prišla z Kysáča Vladimír Hudec

šte jednu sladkú a veselú fiestu majú za sebou členky spolku žien Ruža z Aradáča. V sobotu 7. februára v Labátovej sieni usporiadali v poradí 17. aradáčsku tortiádu, ktorej cieľom okrem zábavy je podnietiť mladé ženy k pečeniu tort, podľa ktorých sú Slovenky dávno známe. Torty však poslú-

O dobrej nálade na podujatí svedčia úsmevy účastníčok tortiády

žili aj ako dôvod na ešte jedno ženské kamarátenie členiek aradáčskeho spolku žien so spolkárkami z iných osád. Tortiáda ako zvyčajne bola súťažneho rázu. Volila sa najchutnejšia a najkrajšia aradáčska torta, najkrajšie torty podľa mienky posudzovacej komisie a podľa mienky obecenstva. O tieto lichotivé tituly sa uchádzalo 14 aradáč-

ciu Hasičského domu zomrel a jedného nového prijali do svojich radov. Pripomenul ešte, že v rámci združenia pôsobí aj dychová hudba a športová sekcia. Finančnú správu podal pokladník Daniel Durandzi, ktorý uviedol, že spolok úspešne hospodáril a že saldo na účte je pozitívne. Domovník Rastislav Lojdl podal správu o súčasnom stave Hasičského domu a o tom, ako sa hospodárilo s domom, lebo hasiči svoje priestory a náčinie aj prenajímajú. Podľa jeho slov v Hasičskom dome je všetko v poriadku a pripravené na intervenciu v prípade požiaru. Krátku správu Dozornej rady podal Jozef Provodovský, ktorý povedal, že všetko je v poriadku. Tajomník Rastislav Rybársky v správe hovoril o dychovej hudbe, ktorá vystupu• ĽUDIA A DIANIA •

je výlučne pod menom spolku. Zmienil sa aj o súťaži, na ktorej sa zúčastnili selenčskí hasiči a ozrejmil aj niektoré novely v zákone o protipožiarnej ochrane. Hovorilo sa aj o turnajoch v stolnom tenise, ktoré hasiči organizujú pre pionierov a seniorov. V najbližšom období zverejnia výsledky a víťazov týchto turnajov. Pod bodom rôzne boli schválené všetky správy bez pripomienok. Záverom zasadnutia sa dohodli, že aj tohto roku usporiadajú tradičný hasičský bál. Zábava bude 14. februára v Hasičskom dome a v ponuke je chutná večera, bohatá tombola a pobavenie pri živej hudbe hasičskej dychovky Selenčanka a selenčskej skupiny Maks.

Najchutnejšia: Kinder torta

skych tort, ako aj dalších 5, ktoré priniesli predstaviteľky spolkov žien z Padiny, Kovačice, Petrovca, Hložian, Kysáča a Hajdušice. Do Aradáča zavítali aj viacnásobné víťazky Pazovčanky, ale tentokrát bez torty. Torty ako obvykle mali rôzne, ale hlavne tradičné tvary, čiže boli okrúhle, štvorcové a obdĺžnikové, niektoré bohatšie, iné zasa skromnejšie, ale všetky vkusne ozdobené, takže komisie, ktoré hodno- Najkrajšia: Biela plazmovka tili vzhľad, skutočne to nemali ľahké. Predsa za najkrajšiu aradáčsku tortu degustačná komisia vyhlásila Snikers z kuchyne Ruženky Gálovej, a za najchutnejšiu aradáčsku tortu vyhlásila Kinder tortu, ktorú upiekla Anna Čemanová. Ďalšiu komisiu tvorili predstaviteľky prítomných spolkov, lokálnej samosprávy a sponzorov podujatia. Podľa ich mienky najkrajšia torta na podujatí bola Biela plazmovka, ktorá prišla z Kysáča a upiekla a ozdobila ju členka Spolku kysíčskych žien Anna Ábelovská. Konečne svojho favorita malo aj obecenstvo, čiže prítomní hostia na zábave, ktorí najviac hlasov dali Najkrajšia aradáčska: Snikers torte Tropický sen, ktorú pripravila Zuzana Petráková. O veselú náladu na tomto aradáčskom podujatí sa postarala aradáčska skupina Dúha. Nevystala pravdaže ani chutná večera a bohatá tombola, v ktorej hlavnou odmenou bola, - a čože iné - kráľovná tort Obecenstvu sa páčil Tropický sen doboška. 7 /4634/ 14. 2. 2015

Ľudia a diania DESAŤROČNÁ HLOŽIANSKA SLOVENKA SA ČINÍ

Predstavili tretí receptár a osem krojov Juraj Bartoš

Miriam Murtínová prečítala vlastné záznamy o skúsenostiach a dojmoch zo súťaží. Zuzana Dudková sama rada píše, nuž si zaspomínala na niektoré aktivity Spolku žien Slovenka týkajúce sa literárnych podujatí, a na to, ako ženy zbierali recepty. Prvú časť programu ľudovou pesničkou uzavrela mladá hložianska speváčka Marína Zahorcová.

o roku, v ktorom oslávi desiate výročie obnovenej činnosti, Spolok žien Slovenka z Hložian vstúpil rezkým krokom. V utorok 3. februára Slovenka predstavila svoj nový, v poradí tretí receptár, ako i osem kartúnok a šlingeriek, ktoré hložianske ženy ušili pre potreby miestneho KNIHA Kultúrno-osveA OCHUTNÁVKA Mária Kyseľová (sprava, vpredu), Zuzana Šranková a Anna Hnilicová tového spolku JEDÁL hovorili o formách činnosti hložianskych žien (Foto: J. ČinčurákováJednota. Tretia „kuchárka“ z Galambošová) Vítajúc počet„kuchyne SŽS“ vyšla ných hostí, mepod názvom Tradičné počet receptov. „Kedysi sa oveľa činnosť plánujú s predstihom, takže dzi ktorými boli pečené a pražené jedlá viac varilo, teda jedli sa teplé varené v roku 2016 plánujú pripraviť receppredstaviteľky a jedlá pripravované v sed- jedlá, a menej sa pripravovali peče- tár zemiakových koláčov. Spevácka skupina SŽS nielenže ženských spolliackej peci v náklade 500 ním či pražením; po druhé, mnohé kov z okolia, ako exemplárov. Súhrnne 38 z receptov sú spracované v predchá- pekne zaspievala zopár ľudových i predstavitelia receptov zozbierali člen- dzajúcich dvoch kuchárkach, keďže pesničiek, ale sa jej členky spolu miestnych zdruky SŽS, zapísala ich Mária sa veľká časť varených jedál kedysi s predsedníčkou tešili obdivu prížení a spolkov, Francistyová a upravila pripravovala aj v sedliackej peci tomných vyobliekané do krojov predsedníčka Tretí receptár z kuchyne SŽS Viera Miškovicová. Kni- (teda pečením).“ Ako ďalej uviedla, pozostávajúcich z kartúnky, šlinSŽS Viera Mišha, ktorú vytlačila tla- prvý receptár Kolo hier a koláčov gerky a ručne vyšívaných opleciek. kovicová pripomenula, že ženský čiareň Ondrej Print Hložany, vyšla obsahoval zo 60 receptov na múč- Záverom druhej časti vydareného spolok v Hložanoch vznikol roku za finančnej podpory Úradu pre niky, v druhej kuchárke Kyslovka so večierka viacerí prítomní zablahože1934. Po prerušení činnosti hložian- Slovákov žijúcich v zahraničí a ob- svadobnými vinšami a iné varené lali členkám SŽS k jubileu, a potom ske ženy sa znovu začali organizovať sahuje i mnoho pekných fotografií. jedlá je zhrnutých zo 70 receptov. si v tretej časti programu pochutnali roku 2004 a terajší SŽS bol úradne Ako podotkla predsedníčka Miškovi- Niektoré z nich prečítali členky SŽS na výborných jedlách, ktoré pripravili registrovaný 25. januára 2005. Na cová, pri príprave tretieho receptára Mária Francistyová a Anna Galambo- usilovné a podnikavé hložianske začiatku mal 20 – 30 členiek a teraz bol problém zadovážiť dostatočný šová. Hložianske ženy vydavateľskú ženy. je ich až 50 – 60, povedala predsedníčka Miškovicová a dodala: „Viac SĽUBNÉ ZAČIATKY CIRKEVNEJ SPOo aktivitách spolku bude zapísané LUPRÁCE. „Novosadskí a aradáčski cirkevv monografii spolku Slovenka, ktorú níci pôsobiaci v mestskom a predmestuž pripravujeme a jej vydanie a preskom prostredí majú mnoho spoločného, zentáciu sme zaplánovali koncom ale sa, žiaľ, v novších dejinách doteraz roku 2015.“ nestretali. Priekopnícke kroky v tomto Do prvej časti programu venovasmere urobili naši matičiari, a my sa, nej oslavám jubilea výborne zapaak Pán požehná, v skorom čase, a to už dol výklad o činnosti hložianskeho v tomto roku, stretneme ešte dvakrát,” ženského spolku v období rokov poznamenal okrem iného novosadský 1978 – 1990 v podaní dlhodobej pán farár Vladimír Obšust, keď v nedeľu predsedníčky Márie Kyseľovej. Zna8. februára novosadskí cirkevníci privímenitá tkáčka Zuzana Šranková tali hostí z Aradáča. Svojráznou korunou informovala prítomných o dielňach stretnutia bola pútavá prednáška, ktorú v sieni starej fary obsadenej do posledného miesta mal ako jednej z najčinorodejších foriem aradáčsky farár Vladimír Lovás ml. Okrem toho sa prihovorili dozorcovia Ján Brtka a Juraj Čeman, aktivity. Anna Hnilicová prečítala predsedníčka Oltárneho krúžku žien hostiteľského zboru Anna Pilipovićová, koordinátorka činnosti svoje dojímavé spomienky na detcirkevných podujatí Juliana Brtková, ako i predsedníčka a podpredseda MOMS Jarmila Struhárová stvo, zápisy o tom, ako sa od starej a Jaroslav Feldy. Spevom, hudbou a hovoreným slovom biblických textov stretnutie spestrili členovia mamy naučila „priasť nitku života“. dvoch spevokolov (na fotografii je aradáčsky spevokol). Najúspešnejšia recitátorka spolku J. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

DOZNEL VEĽTRH CESTOVNÉHO RUCHU V BRATISLAVE

Čoraz úspešnejšia cesta k cieľu Anička Chalupová Jaroslav Čiep

a Medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour, ktorý od 29. januára do 1. februára 2015 po 21. raz prebiehal v Bratislave, sa zúčastnili aj predstavitelia zo Srbska. Veľtrh ITF Slovakiatour je inak najväčším veľtrhom cestovného ruchu na Slovensku a patrí medzi najvýznamnejšie

ké organizácie Vojvodiny, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Senty a Nového Sadu, ako i Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. „Bratislavský veľtrh sa stal neodmysliteľnou časťou ročného plánu a programu TOOK,“ podčiarkla riaditeľka Turistickej organizácie Obce Kovačica Ivanka Svetlíková. V priebehu roka Kovačickú obec navštívi viac tisíc turistov, z toho takmer jednu tretinu tvoria turisti

stvo, tradíciu a gastronomické špeciality, kultúrne podujatia či atrakcie, ako sú akvapark a adrenalínový park, prilákala veľký počet návštevníkov, ktorí si už naplánovali zájazd do tejto obce. „Podujatia i tohto roku boli najväčším lákadlom a okrem jednotlivých turistov máme zahlásené i skupiny, ktoré chcú súťažiť vo

STARÁ PAZOVA

O dvadsiatom Stretnutí Pazovčanov Anna Lešťanová

Spoločný stánok Turistickej organizácie Vojvodiny navštívili mnohí významní hostia, medzi nimi aj prezident SR Andrej Kiska, veľvyslanec Srbska v Bratislave Šani Dermaku a iní

podujatia v regióne strednej Európy. Tohto roku prilákal viac ako 360 vystavovateľov z 22 krajín a viac ako 75 000 návštevníkov. Na medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu v Bratislave svoju bohatú ponuku prezentovala i Turistická organizácia Vojvodiny. Multikultúrnosť, bohatú kultúru a tradíciu spoločne prestavili turistic-

zo Slovenska. Aj na tohtoročnom veľtrhu návštevníci prejavili záujem o kovačické insitné umenie, ponuku Turistického sídla Relax, ako aj o skutočnosť, že Slováci aj mimo hraníc Slovenska, na Dolnej zemi, dodnes žiarlivo chránia a pestujú svoju tradíciu a obyčaje. Turistická ponuka Obce Báčsky Petrovec zahrnujúca kultúrne dedič-

výrobe klobás počas Dňa Petrovca, čím by sa i Festival klobás stal medzinárodným. Okrem toho kapely a hudobníci zo Slovenska majú záujem o účinkovanie v programe SNS,“ povedal riaditeľ obecnej Turistickej organizácie Dario Adamović. Návštevníci bratislavského veľtrhu si okrem fotodokumentárnej výstavy, ktorá bola nainštalovaná na spoločnom stánku, mohli pozrieť aj krásnu výstavu vyrezávaných tekvíc Jaroslava Praskača, carvingového majstra z Padiny, ktorý na veľtrhu už druhý raz získal vysoké uznanie.

Obci Stará Pazova v utorok 3. februára pobudla delegácia Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku v čele s predsedom Miroslavom Demákom a richtárom Zdenom Folťanom. Na prijatí u predsedu obce Đorđa Radinovića sa hovorilo o 20. Stretnutí Pazovčanov žijúcich na Slovensku, ktoré sa uskutoční 20. a 21. februára v Bratislave. Na tomto tradičnom stretnutí sa zúčastnia predstavitelia Miestneho spoločenstva a Obce Stará Pazova,

ako aj ľudový orchester a viacerí speváci z pazovského prostredia. V piatok 20. februára bude prezentovaná kniha o nestorovi vojvodinskej slovakistiky profesorovi Michalovi Filipovi a vo večerných hodinách bude spoločné posedenie na Veľvyslanectve Republiky Srbsko v Bratislave, kde účastníkov a hostí privíta veľvyslanec Šani Dermaku. Nasledujúceho dňa, 21. februára, sa uskutoční jubilejné 20. Stretnutie Pazovčanov žijúcich na Slovensku, keď usporiadajú bohatý program a zvolia nového richtára.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

znamuje sa občanom! Po prvé: Aby sa nečudovali a nehíkali nad tým, že náš prezident, ak si to len nerozmyslí na poslednú chvíľu, neodcestuje na inauguráciu novej chorvátskej prezidentky. Všetci predsa vieme, že nie preto, že by chcel trucovať, lež preto, že chce v náš deň sviatočný svätiť. Pani prezidentka zo susedstva – či už náhodou alebo nie – deň na uvedenie do funkcie určila podľa receptu predsedníčky • ĽUDIA A DIANIA •

istej Našej Národnostnej Rady, ktorá organizovala schôdzu NNR taktiež v Náš Deň Sviatočný! Po druhé: Že je u nás super, nasvedčujú aj informácie o tom, že Srbsko má šesťapolkrát viacej úradných automobilov než Nemecko. Pekne píšu noviny, že Švédsko úradných áut má zo desať, Nemecko menej než tisíc a po našich cestách – a akých cestách! – jazdí, vraj, až 6 244 úradných či služobných vozidiel. A nech nám závistlivci závidia, koľko chcú,

nech prasknú zo závisti, my hrdo stúpame vlastnou cestou pokroku. Po tretie: Aj druhý dôkaz svedčí o tom, že my u nás veru netrpíme na nedostatok peňazí. Veď Televízia Pink, ak len píše pravdu denná tlač, splatila daňový dlh v hodnote takmer päť miliónov eur. Údajne po tom, čo jej majiteľ predal továreň na žuvačky. Ktorá továreň, žime v nádeji, je povinná aj naďalej vyrábať žuvky. Aby stále bolo čo žuvať a prežúvať. Po štvrté: Nový zákon o Agentúre pre boj proti korupcii vraj zakotví povinnosť funkcionárov prihlásiť majetok a dôchodky nielen svoje,

ale aj ich rodičov a detí, čo povedie k znemožneniu utajovania príjmov a majetku postúpením na členov najužšej rodiny. Podaktorí funkcionári si vraj v tejto súvislosti už len povzdychli, že, vraj, ach, ako dobre tým, ktorí majú aspoň brata či sestru... Po piate: Kto o čom, my o plyne. Naša krajina sa, píše istý najnákladnejší náš denník, ohľadne zásobovania plynom otáča v smere Ameriky. No a? Otáčam sa – teda som! Takto predsa, celkom prirodzene a logicky, rezonuje každý zdravý jedinec a zdravý štát, či nie? Bum-bum!

7 /4634/ 14. 2. 2015

Ľudia a diania LISTUJEME VO VLAŇAJŠÍCH MATRIKÁCH V SRIEME

Celkové trendy demografických pohybov klesajúce Anna Lešťanová Stanislav Stupavský

snahe získať základné demografické údaje o živote a práci občanov z územia Sriemu museli sme zájsť, resp. telefonicky zavolať na niekoľko miest – do detských oddelení v domoch zdravia, obecných

príležitosti zverejňujeme údaje, ktoré sme mali k dispozícii, lebo zistiť presné záznamy o počte najmä narodených a sobášených je priam nemožné. Bábätká, ktoré na svet prichádzajú v pôrodniciach, sa evidujú v matrikách narodených v meste, v ktorom sa nemocnica nachádza, a snúbenecké páry môžu uzavrieť man-

Malí Pazovčania (Foto: A. Lešťanová)

matrík, podnikov na vykonávanie pohrebných služieb, cirkevných matrík. Zistili sme, že sú trendy demografických pohybov vo všeobecnosti klesajúce a pri tejto

želstvo aj inde, nie iba v osade, v ktorej žijú. V Starej Pazove údaje o počte narodených majú v detskom dispenzári Domu zdravia Dr. Jova-

na Jovanovića Zmaja, ktoré zistili na základe otvorených zdravotných k ar tónov, keďže bábätk á na svet prichádzajú v nemocniciach v Novom Sade, Sriemskej Mitrovici, Zemune a Belehrade, kde ich aj evidujú v knihe narodených. V tomto sriemskom mestečku sa Šíďania so svojimi ratolesťami vlani narodilo (Foto: S. Stupavský) 237 detí, kým v predminulom roku na svet pri- nom zbore nám poskytol velebný šlo 204 detí. Vlani v Starej Pazove pán Igor Feldy, farár staropazovosudové áno vyslovilo 103 párov ský. V tomto cirkevnom zbore a v roku 2013 manželstvo uzav- v roku 2014 bolo pokrstených 43 relo 130 párov. Údaje o počte osôb, z toho dospelých 14 (nad zosnulých sme získali vo VP Čis- 12 rokov), pokým v roku 2013 potoća, ktorý vykonáva pohrebné krstených bolo 48 osôb, z toho 5 služby. V roku 2014 na mestskom dospelých. Vlani zosobášených cintoríne bolo pochovaných 250 bolo 7 párov, z toho bol 1 zmiešazosnulých a v roku predtým 221. ný pár a 2 mladuchy pochádzajú Údaje uschovávané v sloven- zo Slovenska, pokým v roku 2013 skom evanjelickom a. v. cirkev- sobášených bolo 9 párov. Cirkev-

Štatistické údaje zo západného Sriemu Šíd

Višnjićevo

Binguľa

Erdevík

Ľuba

Lug

Sr. Mitr.

Spolu

Matr.

Cirk.

Matr.

Cirk.

Matr.

Cirk.

Matr.

Cirk.

Matr.

Cirk.

Matr.

Cirk.

Matr.

Cirk.

Narod.

–

Sobáš.

–

Zosn.

–

Vysvetlenie tabuľky: Matr. – údaje z matrík miestnych spoločenstiev všeobecne sa vzťahujú na počet osôb bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť. Cirk. – údaje z cirkevných matrík Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a Baptistickej cirkvi v Šíde a Erdevíku vzťahujúce sa na slovenské rodiny.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Od matrikára v Šíde údaje možno dostať iba písomnou cestou v zákonnej lehote a od matrikára v Sriemskej Mitrovici žiadať údaje by nemalo zmyslu, lebo sa tie údaje vzťahujú na všetky narodené deti a na všetkých zomretých v Sriemskej Mitrovici bez ohľadu na to, do ktorej obce alebo osady patria. • ĽUDIA A DIANIA •

ne pochovaných bolo 106 osôb – 50 mužov a 56 žien, kým v roku predtým v staropazovskom cirkevnom zbore evidovali 86 zosnulých – 57 mužov a 29 žien. V súvislosti s uvedenými vlaňajšími demografickými údajmi pazovský kňaz I. Feldy nám povedal: – Demografické pohyby sú aj tu, ako aj všeobecne, klesajúce. Menej detí sa narodí. Aj keď sú takí, ktorí deti zo zmiešaných manželstiev krstia u nás, asi polovica, ak nie aj viac, sa rozhodne krstiť ich v pravoslávnych kostoloch. Sú aj takí, ktorí sa sťahujú na Slovensko Sobáš v Boľovciach – mladomanželia Vaňa a do iných krajín, ale Plachtinský a Katarína Klinková zaujímavé je, že mnohí so seniorom Jánom Vinkovičom z nich krstia svoje deti (Foto: z archívu J. V.) v Starej Pazove, kde sú aj konfirmované. Ďalším novým do zahraničia. Bývalí obyvatelia trendom je spoločný život mla- tejto vinohradnícko-ovocinárdých partnerov bez sobáša, často skej dediny si nový domov (či aj bez toho občianskeho. Pre už trvalý alebo dočasný) našli pohreby príznačným trendom je hlavne na Slovensku, v Nemecku veľký počet zomierajúcich okolo a v Rakúsku. Surčínska obec. Údaje z šesťdesiateho roku. Slankamenské Vinohrady. matrík z tejto sriemskej obce S cieľom zistiť demografické nám poskytol vznešený pán Ján pohyby v roku za nami v tejto Vinkovič, senior sriemsky a farár sriemskej osade na svahoch boľovský. V Ašani nezaevidovali Fruškej hory, zavolali sme Pav- žiaden údaj – nemali ani polovi Ďarmotskému, matrikárovi krstených, ani sobášených, ani v tamojšej Miestnej kancelárii. zosnulých členov slovenského Ako uviedol, do knihy narode- evanjelického a. v. cirkevného ných vlani a predvlani nezapísali zboru. V Boľovciach vlani bolo ani jedno dieťa, avšak v roku pokrstených 7 členov a zosobá2014 zaevidovali dva prípady šili sa 4 páry – 2 čisto slovenské náhradného zápisu do knihy a 2 zmiešané. Pochovaných bolo narodených: Petra Gambirožu, 18 členov Slovenskej evanjenarodeného 24. marca 1948 v lickej cirkvi. Senior sriemsky, osade Vrpolje v Chorvátsku, a ktorý opatruje i dobanovskú Alexu Menďana, narodeného fíliu, uviedol, že v tejto osade 14. apríla 2014 v Leviciach na boli pokrstení 2 členovia, sobáše Slovensku. Do knihy sobáše- neevidovali a pochovali 3 ľudí. Z Verejného podniku Surčín ných vlani takisto nepribudol ani jeden záznam, kým napr. v povereného vykonávaním koroku 2013 v Brehách manželstvo munálnych a iných činností v uzavreli dva snúbenecké páry. záujme občanov Mestskej obce V knihe zosnulých zaevidovali 8 Surčín sme písomnou cestou od prípadov, o jeden viac než v roku Aleksandry Bursaćovej, šéfky predminulom. V súčasnosti v tej- služby pre údržbu cintorínov, to osade žije okolo 320 občanov. dostali informáciu, že vlani na Mladí ľudia za prácou a lepším slovenských cintorínoch v dvoch životom naďalej odchádzajú osadách vykonali 25 pohrebov – do väčších miest (Starej Pazovy, 3 v Dobanovciach a 22 v Boľovci Novej Pazovy, Zreňaninu), ako aj ach. • ĽUDIA A DIANIA •

(NE)KAŽDODENNÝ ROZHOVOR V PADINE

Doručovateľ pekných a iných správ Spoluobčania s Pavlom často i žartujú, vraj zasa si nám priniesol ožno ho každý deň stretnúť to alebo to, zavolajú na kávičku v niektorej padinskej ulici, a kus reči, no zažil už i nepríjemnosjeho hlavným dopravným ti, zvlášť keď sú správy nepríjemné. – Neraz sa stalo, že občania list prostriedkom je bicykel. Pozná rozdriapu a hodia do každú z viac ako 1 200 ohňa, inokedy pred padinských domácnoszúrivého psa a vratí a bezchybne prinesie via, aby som ho šiel každé úradné oznámezobrať, alebo ho jednie, súdne rozhodnutie noducho zničia so a pod. na stanovenú slovami: povedz tým adresu. Je to 49-ročný tvojim, že si predmet Pavel Pálenkáš, dostratil! Istý domáci ručovateľ v Miestnej ma dokonca vyhnal kancelárii v Padine. Čloz domu s veľkým kuvek obyčajný, no práchynským nožom. ca neobvyklá, čo sme Musím povedať, že zistili i v nenútenom Pavel Pálenkáš to sú síce ojedinelé rozhovore. V padinskom miestnom úrade prípady, keď ide o správy zo súd(pod správou Kovačickej obce) Pa- neho konania alebo o dražbe... Najsympatickejší sú mu takí, vel Pálenkáš pracuje od roku 1988. Spočiatku boli traja doručovatelia, ktorí mu povedia, aby zásielku lebo dedina je veľká, má bezmála vrátil a aby povedal, že prijímateľ 6 000 obyvateľov. V dôsledku rôz- odcestoval do Austrálie či Ameriky, nych personálnych rekonštrukcií, i keď vedia, že dobre pozná Padinu sporenia a pod. pred siedmimi a Padinčanov. Tak prebiehajú nekaždodenné rokmi zostal na tomto pracovnom pracovné dni Pavla Pálenkáša. No mieste sám. – Nie je to ľahká práca, i keď si zvykol si už na kadečo, takže každý mnohí myslia inak. Denne treba deň s vôľou nasadne na svoj bicykprejsť i desiatky kilometrov a keď el a uháňa širokými padinskými na stanovenej adrese nikto nie ulicami – možno v ústrety novým je doma, potrebné je tam zájsť dobrodružstvám. i viackrát. Okrem toho, ako iste viete, práca s ľuďmi rôznej nátury nie je ľahká. Správu, rozhodnutie, KRÁTKE SPRÁVY predvolanie alebo iný úradný dokument treba doručiť v stanovenej lehote, bez ohľadu na to, či vonku sneží, prší alebo vládne letná páľava... Všetko treba prekonať, Donácia. V utorok 3. februára len aby práca bola načas a dobre v miestnostiach Rádia Šíd mali malú vykonaná, – hovorí P. Pálenkáš. slávnosť z príležitosti doručenia listu Toto nezvyčajné zamestnanie o donácii na zabezpečenie prostriedneraz prináša i zvláštne príhody. kov na kvalitnejšie a lepšie fungova– Ľudia sú všelijakí, no väčšina nie a prípravu programov v slovenskej pochopí, že mojou povinnosťou reči. Donáciu zabezpečil Úrad pre je priniesť a odovzdať doklad z Slovákov žijúcich v zahraničí na zániektorého obecného orgánu, bez klade projektu AERD z Padiny. Hoci ohľadu na to, či je správa príjemná suma nie je veľká, pre tento kolektív alebo nie. Sú však i takí, ktorí si veľa znamená. Ako nám povedala myslia, že ja som niečomu na vine, redaktorka a hlásateľka vysielania a potom mám z toho trampoty. v slovenskej reči Blaženka Dierčanová, Stávajú sa aj nepríjemné situácie, iste prispeje ku kvalitnejšej realizácii padnú ťažké slová, – vysvetlil P. programov. Pálenkáš. St. S. Ondrej Kotváš



Šíd

7 /4634/ 14. 2. 2015

Ľudia a diania ZLATÁ SVADBA V STAREJ PAZOVE

Láska znamená aj pomáhať iným Anna Simonovićová

rvá tohtoročná svadba v Starej Pazove bola zlatá. Oslávili ju 3. januára manželia Magdaléna a Janko Kukučkovci. Čo znamená žiť 50 rokov s vyvolenou osobou? – Znamená to mať pekný život, lebo to je niečo najkrajšie, čoho sa môžu dožiť manželia, ktorí manželstvo uzavreli z lásky, – hovorí Magdaléna. Janko k tomu dodá, že to znamená vedieť odpúšťať, robiť kompromisy, mať porozumenie jeden pre druhého. Zaujímavé je, že svadbu mali hneď po novoročných sviatkoch, čo je trochu neobvyklé obdobie na svadbu. Na otázku, prečo práve 3. januára, Magdaléna s úsmevom odpovie, že 1. januára oslávila 18. narodeniny, čo bolo podmienkou pre manželstvo, a k tomu Janko sa vraj ponáhľal, aby si ju niekto iný nezobral. – Zoznámili sme sa v júli, keď Magdaléna začala pracovať v Lifame, hneď som si ju všimol. Zaujímavé bolo aj to, ako som prvýkrát prišiel k nim domov. Keďže aj jej ocko pracoval v Lifame, opýtal som sa ho, či môžem prísť k nim na rozhovor. Súhlasil, a tak som prišiel, no keď som otvoril dvere, na dvore som videl veľkú hŕbu kukurice. Chvíľku som rozmýšľal, či sa vrátiť a či zostať vynášať kukuricu. Nevrátil som sa, pomohol som im vyniesť kukuricu, a potom sme sa porozprávali. Už v novembri boli zásnuby. Obaja ste boli zamestnaní v niekdajšom pazovskom gigante Lifam. Aké spomienky máte z toho obdobia? – Ten náš Lifam bol naším druhým domom. Začala som tam pracovať ako sedemnásťročná v lisovni (preseraj). Nebola to ľahká robota, ale bola som spokojná, dalo sa dobre zarobiť. My dvaja sme si z platov vystavali dom, deti vychovali, a preto mi je ľúto, že tá továreň už nepracuje, – hovorí Magdaléna. Janko sa v Lifame zamestnal roku 1959. Ako mládežník sa

www.hl.rs

zúčastnil aj v pracovnej akcii, keď sa Lifam začal stavať. Potom pracoval ako nástrojár, neskoršie prednášal v technickej škole. Bolo to skutočne pekne, že si vtedy mladí ľudia mohli vybu-

A ako to bolo pred päťdesiatimi rokmi, aká bola vaša svadba? – Bola to skutočná pazovská svadba. Keďže bola zima, museli sme v dome vyprázdniť izby pre

Manželia Kukučkovci so svojimi najbližšími

dovať vlastný dom, spomínajú hostí, vonku pod šiatrom sa nesi manželia Kukučkovci. Roku dalo. Svadby boli vtedy chudob1965 sa zobrali a o päť rokov sa nejšie ako dnes, ale boli pekné. nasťahovali do nového domu V sobotu sme podľa vtedajšieho v novej ulici, kde ešte nebolo ani zvyku na vozoch prevážali náchodníka, ani cesty. bytok, čiže výbavu od mladej. – Náš syn Mirko mal tri roky, keď Bol krásny slnečný deň. Večer sa sme sa presťahovali do nového domu, – hovorí Magdaléna. – Žiaľ, Mirko nás opustil ako tridsaťjedenročný, ale zostali tu jeho deti, Nataša a Vladimír, ktoré sú veľmi dobré, uctievajú si nás. Aj nevesta Nada je ako naša vlastná dcéra. Máme aj dcéru Mirku, ktorá je deväť rokov mladšia a ktorá má dvoch synov, Sobášili sa 3. januára 1965 Filipa a Milana. Manželia Kukučkovci zdôrazňujú, že so všetkými majú svadba začínala a v nedeľu bol dobré vzťahy. Všade dvere môžu veľký dážď, – spomína si Magotvoriť a ich dvere sú otvorené daléna, ktorá mala svadobné pre všetkých. Je to dlhá doba, šaty mokré po kolená. Sobášili sa 50 rokov spolu, ale obaja tvrdia, u matrikára, nie aj v kostole, lebo že tie roky veľmi rýchlo preleteli. Magdaléna nebola pokrstená. Teraz si prajú ešte trochu zdravia, Neskoršie sa dala pokrstiť v evanaby poženili vnukov a dočkali jelickom kostole za úradovania pravnukov. farára Baláža.

Informačno-politický týždenník

Ako ste oslávili zlatú svadbu? – Rozmýšľali sme o tom, že sa k 50. výročiu manželstva dáme zosobášiť v kostole, ale neurobili sme to. Jednou z príčin bolo aj to, že nás navždy opustil náš syn Mirko, – clivo hovorí Magdaléna. – Naša zlatá svadba bola plná prekvapení. Oslávili sme ju v reštaurácii, kde nás privítali piesňou, ktorú napísali pre nás, potom sa prihovorila naša dcéra a poďakovala za všetku lásku, ktorú sme im venovali. Pekné prekvapenie mi pripravil aj manžel, totiž v kvetinárstve objednal veľkú kyticu kvetov, ktorú mi tam priniesli. Ďalším prekvapením bola zlatá torta s kyticou bielych ruží, ktorú nám zaslali manželia Kovačevićovci, naši známi z Viedne. Aj iných darov bolo hodne, ako na opravdivej svadbe, – spomína si Magdaléna. Manželov Kukučkovcov sprevádza nezištná láska, nielen jedného k druhému a k svojim najmilším, ale aj k iným ľuďom dobrej vôle, lebo sa často zúčastňujú v humanitárnych akciách. – Zúčastňujeme sa vo všetkých akciách, pomáhame, koľko môžeme, lebo dobrí ľudia pomáhali nám, keď náš Mirko bol chorý. Najťažšie je, keď máš choré dieťa a na všetko treba veľa dinárov. Keby sme všetci dali aspoň po dinári, to by veľa znamenalo. Ja som dala aj polovicu, niekedy aj celú svoju penziu, ak bolo treba, lebo to je naša vďaka všetkým tým, ktorí sa zúčastnili v humanitárnych akciách pre nášho Mirka. Spolupracujeme aj so Spolkom pre afirmáciu invalidov Fénix, – hovorí Magdaléna. Dôchodca Janko Kukučka sa zaoberá ostrením nožov, Magdaléna je domáca. Záľubu má v pestovaní kvetov. Na záver odkaz mladomanželom: Porozumenie, odpúšťanie, trpezlivosť a láska – to je recept na dobré manželstvo. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Prečo biskup Gustáv Seberíni v Novom Sade kázal po maďarsky? Katarína Verešová

osviacka nového evanjelického kostola v Novom Sade roku 1886 nás podnietila skúmať, prečo evanjelický biskup Dr. Gustáv Seberíni (1816 –1890), pôvodom Slovák, tento chrám posvätil v maďarskej reči. Gustáv Adolf Seberíni (Szeberínyi – Szeberényi) sa narodil v Kochanovciach pri Trenčíne 8. októbra 1816 z otca Jána Seberíniho, evanjelického farára, neskôr superintendenta banského, a matky Estery, rod. Podhradskej. V Banskej Štiavnici chodil do elementárnej školy a gymnázia. V štúdiu pokračoval v Požune (Bratislave). V Jene študoval teológiu. Najprv pôsobil v Štiavnici a Békešskej Čabe ako kaplán a od roku 1853 ako riadny farár v Čabe. Vďaka blahobytu čabianskych cirkevníkov za jeho úradovania bola vystavaná nová fara a škola. Neskôr Čabania obnovili oba chrámy, vybudovali druhú faru, tretí kostol vo Viniciach a zveľadili počet škôl. „Za niekoľko rokov Szeberényi stal sa na Čabe obľúbeným, jemu zverili pokladnicu seniorálnu. Práve v ten čas zakladal sa vdovsko-sirotský ústav a on stal sa jeho prvým pokladníkom a spolu horlivým pestúnom,” uvádza Ondrej Seberini v biografii G. A. Szeberínyi (Zväzok II. Nadlak: Vydavateľstvo Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana , 1997) a pokračuje: „V akej miere rástla jeho popularita doma pri cirkvi, v senioráte, v dištrikte a na poli celého evanjelictva, nielen v Uhorsku, ale aj za hranicou, dokazuje vyznamenanie viedenskej fakulty teologickej, keď ho poctila doktorátom honoris causa.“ Počas patentálnych bojov Seberíni na vlastnej koži pocítil silnú maďarskú nenávisť voči Slovákom. Keď v Nyiregyháze obhajoval kolegu Ladislava Jesenského, Seberínimu vytýkali, že patrí k • ĽUDIA A DIANIA •

slovenskej národnej strane a že riou, ktorá je za nimi, buď hmotou je panslávom, že je patentalistom a spôsobnosťou, ktorou vládnu. a hierarchom. V Čabe ako urážku Ale preto vždy bol som a chcem hovorili, že jeho dom je slovenský zostať: amicus personae, inimicus a že jeho deti hovoria len mate- rei! Keď vidím, že moje mlčanie verejná mienka zaznáva, keď nebolo rinským jazykom. „Tajiť sa nedá, že muž, ktoré- týždňa, v ktorom by ma noviny ho tu životopis zdeľujeme, rodu neboli napádali z upodozrievania svojmu bol verný a priaznivý, krv zo solidarity, keď mi i minister, svoju v akýchkoľvek pomeroch priznal a nezaprel, literatúru slovenskú podporovať odporúčal, o našských teológov sa zaujímal a v prvom svojom biskupskom obežníku prihovoril sa v reči slovenskej. Ale skoro presvedčil sa, že bude-li pokračovať v smere čo aj nie národnom, ale aspoň v rovnoprávnom a spravodlivom, neudrží sa v úrade biskupskom,“ prízvukuje vo svojom článku O. Seberini a cituje biskupov dôverný list: „Pred tebou otvorene vyznám, že dávno som hľadal príležitosť odhodlane k jednej ale- Fotomontáž podobizne G. A. Seberínyho bo k druhej stránke pred evanjelickým kostolom v Čabe pripojiť sa. No áno, a to, čo konám, je len zjavná reč iste len na základe denunciácií a svedectvo, ktoré som vynútene z ohľadu na Vás odvetil, že moje mal vydať: že ja ani predtým ani objasnenie záležitosti: mindem teraz neprislúcham k stránke Hur- alapot nélkülöz, a azontúl más bana a tých, ktorí s ním len teórie közeghez kell fordúlnom;… keď kážu, sami perorujú, ale za sebou som skúsil, že v Báčke, vo Zvolene nemajú ani za hrsť tých, v mene dvaja traja sú Archimedesove ktorých šermujú! Ani veci, ani punkty: všetko som videl, len sebe a svojim priateľom osožným národ som nevidel! Od Kubína byť nemôcť, preto, že pod prá- po Starú Pazovú 300 ľudí proti porom tým, ktorých jednotlivci tisícim a tisícim. Ja ľúbim svoj vstýčili, a ktorých mosty za nimi ľud a reč svoju a v tom sa nedám dávno sú spálené, v takej situácii nikým zmýliť. Ale to, čo Hurban a môže človek v Hlubokom živoriť, consortes chcú, to jest paritu, bez ale žiť nie a nie! Ja politickú úlohu potrebných momentov i duchovjedine tomuto štátu a tým jeho ných i hmotných, previesť sa nedá. faktorom za oprávnenú uznávam, Že vraj milióny nás je. Ale kde?... ktorí k tomu schopní sú buď histó- U nás už dve maďarské školy sú

preplnené a dnes zajtra budú učiť vo všetkých viac maďarsky než slovensky. Gymnázium je číro maďarské a nikto sa ho nedotkne; ak by slovenské bolo, nebolo by učenca v ňom. To sú fakty! Predsa riekne kto, že je tu 24.000 Slovákov a veru ináče hmotne tak dobre stojacich ako ktorýkoľvek ľud na svete. V Báčke sú Nemci majetní a obľúbení. V reči, v mravoch Nemci, ale opatrní ako hady, v ich školách, ako načim, produkujú. Zato majú pokoj a vytískajú z majetku a obydlia najprv Srbov a potom Slovákov.“ Takto slovenské hnutie a činnosť svojho kolegu Dr. J. M. Hurbana, superintendenta prešporského (1866 – 1967), videl Dr. G. A. Seberíny, superintendent banský (1872 – 1890) a poslanec uhorského parlamentu v krušných časoch. Dr. Gustáv Adolf Seberíni za seniora békešského seniorátu bol zvolený roku 1867 a za biskupa roku 1872. Bol pracovitým človekom a humanistom. Napriek tomu neustále bol pod prísnym dozorom maďarónov. Kanonickú vizitáciu previedol vo všetkých cirkvách, 137 kandidátov vysvätil. Každoročne predsedal na dvoch gymnáziách pri maturitných skúškach. Nové chrámy posvätil v Segedíne, Pitvaroši, Šalgotarjáne, Oršove a v Novom Sade. V rokoch 1856 – 1859 vydával nemecký cirkevný časopis Protestantische Jahrbücher a uverejnil aj Ruční agendu ku vzděláni cirkví evangelických a dle augšp. vyznání... Obnovil štiavnické gymnázium, založil Ústav vdovsko-sirotský a gymnázium v Békešskej Čabe. Pomohol vojvodinským občanom v biede po veľkom suchu v roku 1863. Umrel 19. augusta 1890 v Békešskej Čabe. Poznámka: Pri písaní tohto článku boli použité články z Cirkevných listov (č. 1 – 3) z roku 1891 (ročník V.).

7 /4634/ 14. 2. 2015

Foto: hír6.hu

Láska, láska... Láska je, keď niekoho máš rád, keď niekoho v srdci máš. Keď sa na teba usmeje, srdce sa ti zachveje. A keď ťa objíme, kytičku ti daruje. Keď ťa chytí za rúčku, Pocítiš horúčku. A keď nie ste spolu, ľúto ti je, že máš smolu. Elena Dudková, Dária Žemberyová, Kristína Pálešová, Sára Balcová, 8. ročník

Keď sa srdce zachveje...

Marína Šmitová, 3. 2

emusíme ho oslavovať, ale pripomenúť si ho môžeme. Nemusíme kupovať drahé darčeky, stačí maličká pozornosť tomu, kto má v našom srdiečku vzácne miesto. Tá pozornosť môže byť aj symbolická, len nech hreje, nech sa srdce zachveje... Aj taký môže byť tohtoročný sviatok svätého Valentína. A o to, aby nám predsa táto valentínska sobota neunikla, postarali sa kamaráti Detského kútika z Hložian, z tamojšej Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina. Poslali nám tieto svoje krásne verše o láske, aj zbierku porekadiel a prísloví. Ďakujeme. Do nášho balíka pre všetkých priateľov Detského kútika pribalili sme aj dva kvetinkové výkresy od našich tretiačok zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. Len aby vám tento februárový sviatok bol pekný a voňavý.

Bola láska... Hovorili mi, že je láska krásna, že je ako hviezda jasná. Že je jemná ako vánok, ako krásny namaľovaný obrázok.

Amadea Čeman

ová, 3. 2

Príslovia a porekadlá o láske Láska tajená – najviac ľúbená. Srdce by aj povedalo, ale v ústach slov je málo. Trpezlivosť ruže prináša. Radosť chodí po žalosti. Čo dedina – to milá, čo hodina – to iná. Ak mu je súdená, bude mu súrená. Krása do času – cnosť na večnosť. Lepšie nesamému trpieť. Čelom múr neprebiješ. Dievča parádnica je len daromnica. Dvom lepšie cesty ubúda.

Predsa som sklamaná z lásky. Moja láska k tebe bola silná ako vietor. Ty si si ju nevšímal. Darmo som ťa milovala, na teba myslela, o tebe písala. Teraz je koniec, zabúdam na teba, na lásku k tebe. Možno si ma niekedy všimneš, ale bude už neskoro. Kristína Šranková, Ester Greksová, Stanislav Galamboš, Ján Šepši, 7. ročník

Kvietok lásky Zamiloval sa chlapec maličký do jednej Aničky. Stretli sa pri lavičke, odtrhol jej kvietok maličký. Kvietok malý, ale voňavý, z lásky darovaný. Zastokol jej kvietok do vlasov, Na tvári sa jej zjavil žiarivý jasot. Igor Toma, 8. ročník

Láska je niečo najkrajšie Láska je, keď niekto niekoho miluje. Láska je ako jemný motýľ, ktorý poletuje svetom. Je to, keď slnko ľúbi kvet, keď jarný dážď umyje svet. Láska je silnejšia ako vietor. Ona je vyššia než najvyšší štít, hlbšia než dno oceánov. Zmenila môj svet. Láska je niečo najkrajšie. Keď sa dvaja milujú, lásku si sľubujú. Moje srdce, tvoje srdce: spája ich láska! Marcela Potfajová, Marienka Šinková, Filip Galamboš, Viktor Zahorec, 8. ročník A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 14. februára 2015 ČÍslo

4 /1886/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Obchody stagnujú

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

dňoch od 2. do 6. februára 2015 bola situácia na Produkčnej burze v Novom Sade pokojná. Ceny obilnín stagnujú, k výraznejším zmenám nedošlo. Tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 59,87 %. Finančná hodnota obratu bola v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižšia o 67,38 %. Pšenica sa v uvedenom období predávala po 24,42 din./kg (22,20 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,91 % viac. Aj na svetových burzách jej cena mierne rastie. Naopak, cena kukurice bola na novosadskej burze v uvedenom období o niečo nižšia. Na konci týždňa sa predávala po 15,20 din./kg, priemerná cena bola 16,94 (15,40 bez DPH). To sú hlavne oblasti, V porovnaní s predchádzajúcim týždňom to v ktorých dediny pobolo o 0,43 % menej. maly zanikajú. Dnes Z ostatných poľnohospodárskych komomáme aj 986 dedín, v dít sa na Produkčnej burze obchodovalo ktorých žije menej ako iba s minerálnym hnojivom SAN po cene sto obyvateľov. 39,60 din./kg. Voči poľnohospodárskej Na medzinárodnom trhu sa kladie pôde sa správame macošotázka, či sa treba obávať nižšej sky. Spôsob využívania pôdy úrody sóje v Brazílii kvôli suchu vo je predovšetkým extenzívny. vybraných regiónoch. Ceny všetZmeny v štruktúre živočíšnej kých plodín sú síce stále tlačené výroby a najmä sústavný ponadol kvôli bohatej globálnej kles chovaných zvierat má miponuke všetkých komodít, moriadne nepriaznivé dôsledno rastúci dopyt a súčasne ky na celú poľnohospodársku rastúce riziko nižšej úrody výrobu. Znižuje sa spotreba jarín v Južnej Amerike krmív pre zvieratá a takisto aj vyvoláva obavy, či je produkcia maštaľného hnoja. opodstatnené poNávrat organickej hmoty do profilu je pôdy je v posledných desať- dlhodobý kračovať v poročiach nedostatočný a vytvá- a obvykle sa klese cien ra dlhodobý trend zvyšovania počíta, že 10 mm nadol. ○

Koľko ornej pôdy máme v skutočnosti?

Ľubica Sýkorová

oľnohospodársky pozemok alebo poľnohospodársky využívaná pôda je orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pasienky a pôda, ktorá má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je. Orná pôda je pravidelne obrábaná pôda pod jednoročnými a viacročnými plodinami, vrátane pôdy ležiacej úhorom. Poľnohospodárska pôda reprezentuje približne 10 % suchého zemského povrchu. Vo svetovom meradle pripadá na jedného obyvateľa 0,31 ha poľnohospodárskej pôdy. V Srbsku podľa posledných zverejnených údajov zostáva od 600 000 do 800 000 ha neobrobenej ornej pôdy a fond obrábaných plôch sa ročne zmenšuje takmer o 25 000 hektárov. Podľa slov Branislava Gulana, člena Odboru

pre vidiek SANU, o ornú pôdu prichádzame najmä kvôli výstavbe ciest a nepovolenej výstavbe rôznych objektov. Sme mylného názoru, ak si myslíme, že v Srbsku máme okolo päť miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy a z toho 4,2 milióna hektárov je orná pôda. Po poslednom sčítaní poľnohospodárstva z roku 2012 bola uvedená nová kategória – plochy, ktoré sa obrábajú – a tých je približne 3,36 milióna hektárov. Údajne v Srbsku na jedného obyvateľa pripadá 0,56 hektára, čo je viac aj v porovnaní s Holandskom a Nemeckom. No reálne už tieto plochy nemáme. Je nepochopiteľné, že Srbsko si môže dovoliť nechať ležať úhorom toľko ornej pôdy, čo sa nestáva ani v tých najrozvinutejších krajinách. Podľa slov B. Gulana najviac neobrábanej pôdy sa nachádza v pohraničnej oblasti Maďarska, Rumunska, Bulharska a Macedónska.

deficitu organickej hmoty a živín v pôde. Nezabúdajme, že poľnohospodárska pôda predstavuje jeden z najdôležitejších prírodných neobnoviteľných zdrojov. Proces vývoja pôdneho

aktívneho pôdneho profilu sa vyvíja v priebehu 40 až 100 rokov, prípadne 1 tona za rok. Nehospodárme preto s pôdou podľa filozofie „po nás potopa”. ○

Z obsahu Rok má dlhý skok Str. 3

Bamia – pestovateľská lahôdka Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

AKÁ JE SITUÁCIA U NÁS A V EURÓPE

Srbsko aj naďalej bez GMO

pripravila: Ľubica Sýkorová

inisterstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska zatiaľ neuvažuje o zmene zákona, ktorý sa vzťahuje na obrat a výrobu geneticky modifikovaných výrobkov. Momentálne je v platnosti zákon, ktorým sa zakazuje pestovanie GMO a obchodovanie s takýmito výrobkami. Zakázaný je aj dovoz geneticky modifikovaných organizmov na územie Srbska. Jednou z podmienok prístupu Srbska Svetovej obchodnej organizácii (WTO) je aj obrat GMO so zreteľne deklarovanými výrobkami. Ak bude iniciatíva za zmenu terajšej legislatívy, podľa slov ministerky poľnohospodárstva Snežany Bogosavljevićovej-Boškovićovej do tohto procesu bude zapojená odborná aj občianska verejnosť, pričom absolútnou prioritou bude zdravotná bezpečnosť obyvateľstva. V Európe geneticky modifikované plodiny a výrobky z nich čelia silnému odporu. Členské krajiny únie sa snažia zabrániť ich pestovaniu s tvrdením, že nie je dostatočne vedecky

podložený možný vplyv týchto plodín na ľudské zdravie a na životné prostredie. Smernica, na ktorej znení sa v decembri 2014 Európsky parlament neformálne dohodol s Radou, bola pôvodne predložená v roku 2010. Legislatívny proces však kvôli nezhodám medzi členskými štátmi uviazol na štyri roky. Otázka pestovania GMO je aktuálna aj z hľadiska

prebiehajúcich rokovaní EÚ s USA o rozsiahlej obchodnej a investičnej dohode (TTIP), kde existujú obavy, že Európania ustúpia americkému tlaku pre širšie používanie GMO plodín na európskom trhu. Európsky parlament podporil právo členských krajín zakázať pestovanie GMO plodín na svojom území. Schválená smernica vracia do určitej miery kontrolu nad geneticky modifikovanými plodinami do rúk členským štátom. Na rozdiel od Ameriky alebo Ázie, kde sú takéto plodiny rozšírené, v Európe sa skôr negatívne stavia k bezpečnosti GMO takmer 60 % európskej populácie. Kompromisné legislatívne riešenie, ktoré schválil v polovici januára 2015 Európsky parlament, zavádza paralelnú schému schvaľovania GM plodín. To

ODBORNÍCI UPOZORŇUJÚ

Kontrolujte porasty pšenice Ľ. Sýkorová

re úspešný boj s hubovými chorobami je dôležité nielen ošetrenie v správnom čase, ale aj prípravkom na to najvhodnejším. Prognózová a spravodajská služba ochrany rastlín Vojvodiny upozorňuje poľnohospodárov, že po vykonanej kontrole na porastoch pšenice bola potvrdená prítomnosť fytopatogénnych húb, ktoré zapríčiňujú choroby pšenice. Vo všetkých pestovateľských oblastiach vo Vojvodine hrozí nebezpečenstvo silného výsky-

tu hrdze pšenicovej, múčnatky a septorióz, preto je potrebná pravidelná kontrola porastov. V prípade potreby treba sa obrátiť na odborníkov. Septoria tritici – septorióza pšenice je huba, ktorá napáda najmä pšenicu, menej raž a rôzne druhy tráv. Vo Vojvodine sa vyskytuje každý rok. Napáda iba listy, klasy nie. Škvrny sa na listoch objavujú už na jeseň, vo forme úzkych oválnych škvŕn. Po prezimovaní sa predlžujú, niekedy aj splývajú. Sú ohraničené listovou žilnatinou, môžu prechádzať aj na listovú pošvu. Škvrny sú na začiatku žlt-

kasté, neskoršie červenohnedé. V daždivých rokoch môže poškodiť aj viac ako 50 % listovej plochy v závislosti od citlivosti odrody. Napadnuté listy postupne odumierajú, príp. zoslabnuté rastliny odumierajú celé. Erysiphe graminis – múčnatka trávová sa vyskytuje na všetkých obilninách a trávovitých burinách, najviac však na pšenici, jarnom jačmeni a raži. Na listovej čepeli, pošvách, steblách a na niektorých častiach kvetných orgánov a súkvetí vytvára belavé, sivasté, neskôr hnedasté múčnaté povlaky. Povlaky, najmä na starších listoch,

bude stále v prvej línii prebiehať centrálne v agentúre EÚ pre bezpečnosť potravín. Po tom, čo plodinu označí za bezpečnú a schváli na pestovanie, budú mať konečné slovo ešte členské štáty. Po novom budú môcť zakázať ich pestovanie na svojom území z dôvodov vzťahujúcich sa na životné prostredie, poľnohospodárske a socioekonomické ciele. Medzi najväčších odporcov GMO patrí Nemecko, Francúzsko a Rakúsko. Spolu s Bulharskom, Gréckom, Maďarskom a Poľskom presadili v súčasnej úprave výnimku z jednotného trhu a možnosť nepustiť Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) schválené GM odrody na svoje polia. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú GMO pestovať, musia zabezpečiť, aby v prihraničných oblastiach nedochádzalo ku kontaminácii. Kukurica MON810 je v súčasnosti jedinou geneticky modifikovanou plodinou, ktorá sa pestuje v Európskej únii. Geneticky modifikované zemiaky Amflora zakázal po prvotnom súhlase zo strany Európskej komisie Všeobecný súd EÚ v roku 2013. ○ postupne splývajú a môžu pokryť aj celý orgán rastliny. Silne napadnuté časti rastlín, ale aj celé rastliny nápadne žltnú, postupne zasychajú a predčasne odumierajú. Múčnatka sa častejšie vyskytuje v prehustených porastoch. Napadnutie zvyšujú aj poruchy vo výžive, napr. jednostranná výživa dusíkom, nedostatok fosforu a pod. V minulom roku vo Vojvodine bol na porastoch pšenice zaznamenaný pomerne veľký výskyt hrdze – Pucinia spp., ktorá bola na pšenici zaznamenaná už aj v tomto roku. Príznaky napadnutia sa objavujú najčastejšie na listoch, na ktorých sa vytvárajú oranžovožlté, neskôr hrdzavé kôpky prášivých letných výtrusov. Napadnutie hrdzou znižuje fotosyntézu a zvyšuje transpiráciu. ○

14. 2. 2015 • 07 /4634/

VOJVODINA – POĽNOHOSPODÁRSKE PLÁNY A OČAKÁVANIA

Rok má dlhý skok

Oto Filip

ie sú oblaky ako oblaky. Poľnohospodári spravidla majú radi tie, z ktorých prší, rovnako tak, ako neznášajú mračná neistoty a finančnej suchoty. Ústretové plánovanie, už dávnejšie objavené ako jeden zo základných predpokla-

približne 7,1 miliardy dinárov. Keďže prostriedky v minulosti neboli vždy úmerne rozvrhované, rozhodli sme sa počas celého februára navštevovať lokálne samosprávy, kde budeme mať rozhovory s poľnohospodárskymi výrobcami. Toto zasadnutie sme usporiadali pre predstaviteľov lokálnych samospráv, aby sme

vyčleniť 590 miliónov dinárov, v čom príslušný sekretariát má účinkovať šesťdesiatimi percentami. Jednou z priorít sú aj vodovody (200 miliónov dinárov), ako aj kanalizácie (143 miliónov dinárov). V snahe vyjsť v ústrety čím väčšiemu počtu záujemcov o súbehy a keďže je zjavné, že dosť lokálnych samospráv nebolo v minulosti primerane informovaných o všetkých možnostiach ako ich získať, Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo zverejnil Kalendár súbehov, aj to v podobe menšieho letáka na kvalitnom papieri. Na jeho prvej strane sa uvádza, že je 985 miliónov dinárov nenávratných prostriedkov stanovených na investície v poľnohospodárstve

dárskych gazdovstiev v nich, ako je Nový Sad, Báčska Palanka, Vrbas, Zreňanin, Odžaci, Ruma, Šíd… Vo viacerých obciach problém pravdepodobne tkvel v tom, že sa pokrajinské nenávratné prostriedky získavajú len po zrealizovanej investícii. A tie, najmä chudobnejšie, sa do trochu náročnejších vkladov ani nemohli pustiť bez začiatočného kapitálu. Práve preto príslušný pokrajinský sekretariát zlaďuje s Rozvojovým fondom Vojvodiny a Pokrajinským fondom pre rozvoj poľnohospodárstva nadchádzajúce aktivity a súbehy. Osnovou je, že úverové linky dvoch fondov budú predchádzať súbehom sekretariátu. To zainteresovaným má umožniť dostať sa k úverovým prostriedkom včas, investovať ich a následne

Z utorkovej prezentácie poľnohospodárskych možností dov, prvých základov realizácie naplánovaných aktivít, je na dennom poriadku aj na pôde či v prípade Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo. Potvrdilo sa to aj 3. februára, keď sa podpredseda vojvodinskej vlády a pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Branislav Bogaroški, spolu s najbližšími spolupracovníkmi, stretol v Zhromaždení APV s poprednými osobnosťami vojvodinských obcí a miest. Zámer bol trojaký: ozrejmiť im plány a predsavzatia sekretariátu v čele ktorého je, dôkladnejšie ich poinformovať o nadchádzajúcich súbehoch a povedať im viac aj o určitých tohtoročných novinkách. Ich spoločným menovateľom je zladené financovanie agrárnych potrieb, opierajúce sa o synchronizované úverové linky pokrajinského sekretariátu a troch fondov, ktorých zakladateľom je AP Vojvodina – rozvojového, záručného a toho pre rozvoj poľnohospodárstva. – Náš sekretariát v tomto roku bude celkovo nakladať s

ich včas poinformovali o našich plánoch, o tom, na ktoré súbehy sa budú môcť prihlásiť, preto, aby získali prvé informácie a mohli sa kvalitne prichystať… – vyzdvihuje Bogaroški. Uviedol, že súbehy na pridelenie pokrajinských podnetných nenávratných prostriedkov budú zverejnené 1. marca, že hlavne majú trvať do konca septembra, prípadne do chvíle vyčerpania prostriedkov. V časoch finančnej neistoty dobre je, že sú prostriedky určené pôdohospodárstvu, tak percentuálne, ako aj reálne, väčšie než vlani, hoci je vojvodinský rozpočet skromnejší. Konštatujúc, že je primárnym záujmom stroviť do bodky tohtoročné prostriedky na dobro pôdohospodárstva, Branislav Bogaroški uviedol, že sa až 98 percent prostriedkov, s ktorými nakladá Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, vracia späť do tohto odvetvia. Radiac sa heslom, že spolu mnohé pôjde ľahšie, sekretariát bude naďalej združovať prostriedky s lokálnymi samosprávami. Tak sa na sanáciu siete kanálov má

Časť predstaviteľov lokálnych samospráv poľnohospodárskym gazdovstvám vo Vojvodine. Na strane druhej a opačnej sú stručne napočítané základné oblasti – zavlažovanie, fóliovníky, protiľadovcové siete, spracovanie, dobytkárstvo a starobné domácnosti – s notickami o tom, kto má právo účinkovať v súbehoch, o termínoch a, samozrejme, s telefónnymi číslami, na ktorých možno získať viac informácií. Malo by to prispieť k tomu, aby sa počet lokálnych samospráv uchádzajúcich sa o prostriedky rozšíril. Prím z aspektu výšky schválených prostriedkov, počtu projektov a podobne, doteraz hralo len niekoľko prostredí a registrovaných poľnohospo-

III

sa uchádzať o tie nenávratné, ktorými potom bude môcť alebo vrátiť úver, alebo splatiť jeho časť. Poľnohospodárstvo si pýta dostatočnú pozornosť a starostlivosť nielen ako odvetvie, ktoré nás často priamo živí, ale aj ako ten segment štátnej ekonomiky, ktorý výrazne a kladne podporuje naše zahraničnoobchodné bilancie. Preto je dobre a vhod zaoberať sa jeho tohtoročnými plánmi a možnosťami už na štarte roka. Predchádza sa tým neistote, čo si začať s jeho dlhým trvaním, ktorú vyjadruje tá ľudová myšlienka Rok má dlhý skok. Priazeň a nie trýzeň je to, čo v podstate potrebujeme. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia a choroby sóje (2) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka na pôdu vedľa hostiteľských rastlín. Vyliahnuté larvy odchádzajú do pôdy, kde sa živia klíčiacimi semenami alebo koreňmi rastlín. Má 2 až 3 generácie do roka. Druhá generácia lariev sa liahne v júni – júli a tretia v septembri – októbri.

ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI PODZEMNÉ ČASTI RASTLÍN SÓJE Podzemné časti mladých rastlín vrátane aj naklíčeného osiva okrem rôznych druhov vtákov napádajú aj títo škodcovia: – larvy kvetárok, najmä kvetárky všežravej (srb. muva klijanaca) Delia platura; – larvy kováčikov (srb. skočibube), drôtovce (srb. žičari), čeľaď Elateridae; – larvy chrústov – pandravy (srb. grčice) čeľaď Scarabaeidae; – larvy listárikov (srb. male lisne pipe), druhy z rodu Sitona; – húsenice rôzKvetárka všežravá nych druhov siatic (srb. podgrizajuće sovice), čeľaď NocHostiteľské rastliny sú fazuľa, tuidae: siatica oziminová (srb. ozi- bôb, hrach, sója, šalát, cesnak, cima sovica) – Agrotis segetum a buľa, kukurica, cukrová repa, slsiatica panónska (srb. proletn- nečnica, obilniny. Larvy poškodzuja sovica) – Euxoa temera. jú klíčiace rastliny – prenikajú do vnútra klíčiacich semien alebo KVETÁRKA VŠEŽRAVÁ podzemných častí byle a požiera– DELIA PLATURA jú tieto časti. Požerky zapríčiňujú Dospelý jedinec kvetárky vše- aj na klíčiacich listoch a povrchu žravej je mucha, ktorá má telo koreňov v podobe chodbičiek zadlhé 4 – 6 mm, sivej farby, krídla plnených drvinou. Koreň môže zasú bezfarebné a nohy hnedé. Larvy hnívať. K zvýšeniu škôd prichádza sú beznohé, bezhlavé, biele ale- pri chladnom počasí, lebo je klíbo priehľadné, dorastú do dĺžky čenie a vývoj rastlín pomalší. Pri 6 – 8 mm, vpredu kónicky zúžené. zvýšenej populácii škodcu docháPrezimuje kukla v pôde a imá- dza k zníženiu počtu rastlín. ga začínajú lietať koncom apríla až LARVY KOVÁČIKOV – DRÔTOVCE Larvy kováčikov – drôtovce sú výrazné polyfágy, napádajú prakticky všetky pestované a mnohé divorastúce rastliny. Hospodársky najvýznamnejšie škody zapríčiňujú na cukrovej repe, kukurici, slnečnici a iných Dospelé chrústy okopaninách. Po-

škodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len časťou tela. Konzumujú iba stravu v tekutej forme, preto musia rozžuvať a pomliagať väčšie množstvo potravy ako potrebujú. Z toho dôvodu sú veľmi pažravé a uprednostňujú mladé jemné časti rastlín, ktoré obsahujú veľa vody a vyhýbajú sa starším častiam rastlín. Drôtovce sú najnebezpečnejšie pre posiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu. Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývojových fázach, bývajú často úplne zničené a vytvárajú sa v poraste menšie či väčšie miesta bez rastlín alebo s malým počtom rastlín na jednotku plochy (ohniská).

strácajú vodu a ako aj mladé larvy, sušia sa a hynú.

CHRÚST OBYČAJNÝ Chrúst obyčajný je polyfág. Škodlivá je larva a imágo. Imága škodia žerom listov ovocných a lesných stromov. Z ovocných stromov škodia na slivke, čerešni a na viniči. Larvy zapríčiňujú väčšie škody ako imága, lebo je obdobie ich žeru omnoho dlhšie. Živia sa koreňmi a inými podzemnými orgánmi rôznych rastlín: zemiaky, cukrová repa, repka, kukurica, slnečnica, mak, obilniny, zelenina, mladé ovocné stromy a kry viniča hroznorodého. Najnebezpečnejšie sú larvy tretieho instaru. Škodlivosť lariev sa zvyšuje pri teplom a suchom počasí. Larvy chrústov, pandravy, škodia na sóji, ak sa sója vyseje po obil-

ŠKODLIVOSŤ DRÔTOVCOV NA SÓJI Porasty sóje sú pre veľký počet rastlín na 1 m2 menej ohrozované od drôtovcov v porovnaní s inými okopaninami, ako napríSiatica oziminová klad kukurica, cukrová repa, slnečnica. K škodám pri- ninách pestovaných viac rokov za chádza vtedy, ak bola sója vysiata sebou alebo po lucerne. Ochranu po obilninách, ktoré sa pestovali treba robiť, ak sa zistia 1 – 3 larviac rokov za sebou. vy na m2. Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďateľo- OCHRANA vín na veľkých plochách, opakovaÚspešná ochrana plodín proná sejba obilnín a pestovanie obil- ti týmto škodcom je možná iba nín v monokultúre. Vyhovuje im aj kombináciou agrotechnických, redukované obrábanie pôdy, prí- biologických a chemických opattomnosť burín (zaburinenosť) a aj rení, pričom najväčší význam majú intenzívne používanie insekticí- preventívne opatrenia. dov, lebo okrem škodcov vyhubia Agrotechnické opatrenia sú veľaj ich prirodzených nepriateľov. mi významné pri obmedzení maZ abiotických faktorov najväčší sového rozmnožovania kováčikov vplyv na výskyt a dynamiku po- a znížení ich populačnej hustoty. pulácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka Veľmi významné opatrenia sú: nakladené do suchej pôdy rýchlo správny osevný postup, obrába-

14. 2. 2015 • 07 /4634/ nie pôdy (často vykonávaná hlboká orba), načas urobená podmietka a zaorávanie pozberových zvyškov, termín a spôsob sejby, hnojenie, ničenie burín, ničenie rastlinných zvyškov.

Siatica panónska

14. – 20. 2. 2015

POČASIE

Základom ochrany proti drôtovcom je taký osevný postup, ktorý obmedzuje premnoženiu tohto škodcu, a to striedaním obilnín pestovaných len jeden rok s okopaninami (kukurica, cukrová repa a slnečnica). Keď na jednom poli v prvom a treťom roku pestujeme obilniny a v druhom roku okopaniny, populácia drôtovcov je o 77 % nižšia v porovnaní s poľom, kde sa obilniny pestovali tri roky za sebou. Na stredne zaburinených poliach populácia drôtovcov sa zvyšuje o 100 % a na veľmi zaburinených až o 130 % v porovnaní s poľami so slabou zaburinenosťou. V podmienkach zavlažovania sa tiež zvyšuje populácia drôtovcov 5- až 10-krát v porovnaní s poľami bez zavlažovania. Ak sa uplatňuje správna agrotechnika, ktorá umožňuje rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín, zabezpečíme tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Týmto spôsobom sa rastliny vyhýbajú väčším poškodeniam od drôtovcov, ale aj od iných škodcov, napríklad sóje od imág dlhánika

kukuričného, dlhánika burinového alebo listárika panenského. Obrábanie pôdy predstavuje jedno z najdôležitejších agrotechnických opatrení v regulácii drôtovcov. Ak sa vykoná podmietka po zbere obilnín, bude v nasledujúcom roku na pozemku 4-krát menej lariev ako na pozemku, kde toto opatrenie nebolo vykonané. Keď sa orba vykoná do hĺbky 200 – 220 mm, je v nej 3-krát menej lariev kováčikov, ako keď sa orba vykoná len do hĺbky 100 – 120 mm. CHEMICKÁ OCHRANA Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahov škodlivosti. Môže sa vykonávať dvomi spôsobmi: – morením osiva insekticídmi, – aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe. Proti drôtovcom o vykonaní chemickej ochrany sa rozhodujeme na základe pôdnych výkopov pred sejbou sóje. Kopú sa jamy (sondy) veľkosti 50 x 50 x 40 cm v jeseň alebo na jar a počítajú sa všetky larvy sledovaného škodcu v rôznych instaroch. Sója znáša oveľa väčšiu populáciu drôtovcov ako okopaniny. V literatúre sa uvádza, že znáša 2- až 3-krát vyšší počet drôtovcov. V rôznych krajinách uvádzajú rôzne hodnoty kritických čísel: od 12 – 14 až do 30 – 40 lariev na m2. Reguláciou pôdnych škodcov morením osiva sa znižuje spotreba insekticídu 10-krát v porovnaní s aplikáciou insekticídu do pásov. Okrem ekonomickej výhody má tento spôsob ochrany aj ekologickú výhodu – nezaťažuje prostredie.  Foto: z internetu

PRIPOMÍNAME

Zimný postrek ovocných stromov meďnatými prípravkami Ľubica Sýkorová

dňoch bez mrazu možno robiť zimný postrek ovocných drevín. Postrekovou látkou treba stromy dôkladne „umyť“, aby bol postrek účinný. Priaznivé dni bez mrazov využívame taktiež na chemické ošetrenie broskýň proti kučeravosti listov. Teplota by sa mala pohybovať okolo 5 – 7 °C. Používame postrekovač s väčším otvorom tak, aby ani jedno miesto nezostalo nepostriekané. Na postrek v čase vegetačného pokoja používame meďnaté prípravky. Postrek musíme ukončiť do začiatku nalievania pukov, pretože po tomto termíne je už neúčinný. Pomerne vysoké teploty v januári umožnili prezimovanie veľkého počtu škodcov, ktoré môžu spôsobiť obrovské škody v ovocných sadoch. Zimný postrek sa robí po reze a mechanickom ošetrení ovocných stromov. Zimná ochrana sa robí v období pokoja. Najlepšie výsledky ničenia škodlivých organizmov dosiahneme vte-

dy, keď ochranné opatrenia vykonáme v druhej polovici februára až začiatkom marca. Kôstkoviny, maliny a černice ošetrujeme o niečo skôr, pretože tieto druhy vstupujú do vegetácie skôr. Zimným postrekom sa zničia početní prezimujúci škodcovia – listové vošky (srb. lisne vaši), roztoče (srb. grinje), štítničky (srb. štitaste vaši), kvetárka jabloňová (srb. jabukin cvetojed), psota broskyňová a slivková (srb. breskvin i šljivin moljac) a iní. Na kôre a v rôznych puklinách ovocných stromov prezimuje veľký počet škodcov. Aby sme určili ich prítomnosť a početnosť, musíme urobiť aj podrobnú prehliadku pomocou lupy alebo mikroskopu v niektorom laboratóriu. Zimný postrek robíme vtedy, keď sú konáre stromov suché a nesmie fúkať vietor. V tomto období sa môžu používať kombinácie minerálneho oleja a meďnatých prípravkov, napr. červený olej, ktorý súčasne pôsobí na škodcov aj choroby. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-3˚ | 6˚

-2˚ | 7˚

-1˚ | 9˚

0˚ | 9˚

0˚ | 10˚

1˚ | 9˚

1˚ | 10˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EXOTIKA V NAŠEJ ZÁHRADE

Bamia – pestovateľská lahôdka Ľubica Sýkorová

redpokladá sa, že bamia (ibištek jedlý, okra – Hibiscus esculentus) pochádza zo severnej Afriky, odkiaľ sa rozšírila až do tropických a subtropických oblastí Indie. Je blízkym príbuzným okrasných ibištekov. V španielsky hovoriacich oblastiach ju nazývajú gumbo, v Turecku a na Balkáne bamia, v Indii bhindi. U nás sa stále používa iba sporadicky. Najčastejšie sa s ňou stretneme v arabských, tureckých alebo gréckych bistrách a reštauráciách. Nenahraditeľná a hojne využívaná je aj v bulharskej kuchyni. Je to chutná, krehká zelenina, tvarom podobná zelenej paprike. Plody sa zbierajú niekoľko dní po odkvitnutí. Výborne chutí osmažená na oleji s cesnakom a paradajkami. PESTOVANIE Bamiu môžeme pestovať aj u nás, no vo vyššie položených miestach sú potrebné zakryté priestory. Rastlina dorastá do výšky jeden meter, má veľké dlaňovité listy s piatimi nepravidelnými cípmi. Kvety sú veľké, obojpohlavné zvončekovité krémovej, žltej alebo ružovej farby, majú výrazné tmavé „oko“ a vyrastajú z pazúch

listov. Kvitnú len jeden deň a otvárajú sa v noci. Plodom sú biele, zelené alebo červené kužeľovité tobolky dlhé 10 – 25 cm, pokryté jemnými chĺpkami. Tvarom trochu pripomínajú papriku. Vnútri je päť puzdier, v ktorých je tridsať až šesťdesiat okrúhlych semien.

Ako sme už spomenuli, táto rastlina je veľmi náročná na teplotu, vlahu a živiny. Pestujeme ju aj z priesad, pričom semená do zakoreňovačov vysievame od konca februára do polovice marca. Dobre vyvinuté priesady vysádzame v spone 50 x 50 cm (môžeme aj do

Priamo do pôdy na otvorenom by sme semiačka mali posiať asi 3 až 4 týždne po posledných mrazoch. Posiate semienka opatrne zalejeme, ďalšiu zálievku urobíme až po vzídení, keď sa objavia prvé výhonky. Bamii sa darí vo vlhkej a na minerály bohatej pôde. Prvé plody by sa mali zjaviť po 45 až 60 dňoch.

fóliovníka alebo skleníka). Rastliny sú mohutné, preto ich musíme priväzovať k opore. Keď dorastú do výšky približne tridsať centimetrov, vrchol zaštipneme, aby sme podporili rozkonárovanie. Počas vegetácie pôdu pravidelne kypríme, odburiňujeme, prihnojujeme kombinovaným hnojivom a taktiež výdatne polievame. Bamiu môžeme pestovať aj na balkóne alebo terase v stredne veľkých črepníkoch alebo v igelitových vreciach. Vhodný je rašelinový substrát. Sadenice pravidelne polievame a každé dva týždne prihnojíme tekutým draselným hnojivom. POUŽITIE Nezrelé tobolky zbierané ako zelenina obsahujú asi 2,4 % bielkovín, 0,3 % tuku, 7,6 % sacharidov, 1,2 % vlákniny, ale aj množstvo vitamínov, hlavne vitamín C, vitamín K a vitamíny B skupiny (B1, B2, B6). Bamia je bohatá na bielko-

viny, minerálne látky – draslík, vápnik, horčík a fosfor. Obsahuje len málo kalórií, preto je vhodná pri redukčných diétach. Používať ju môžeme ako prevenciu proti chudokrvnosti, osteoporóze, zlomeninám, pri preležaninách alebo pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Podporuje imunitu, pomáha rastu a regenerácii kostí, zubov a kostnej drene, detoxikuje organizmus a udržiava zdravé srdce a cievy. Plody sa používajú čerstvé, sušené, konzervované v rôznych nálevoch. Používajú sa na prípravu rôznych polievok, šalátov a aromatických omáčok. Zelené semená sa konzervujú podobne ako hrášok. Konzumujeme tri- až päťdňové plody, ktoré musia byť krehké a jemné, vnútri slizovité. Ak plody ponecháme na rastline dva týždne, dozreté semená môžeme upravovať ako hrášok. Bamiu v surovom stave používame do zeleninových šalátov alebo ako prílohu k mäsitým jedlám. Pred prípravou plody asi na pol hodiny namočíme do vody s niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy, aby neboli lepkavé. Môžeme ich aj tepelne upraviť – na omáčky či polievky, zapekať so syrom alebo udusiť napríklad s kečupom. Pred kuchynskou prípravou nožom odrežeme tvrdšie konce plodov aj s kúskom stonky. Aby sme plody neprevarili, pridáme do vody trochu citrónovej šťavy a varíme len krátko. Mladé tobolky sa dajú zavárať, sušiť, pomlieť a používať ako korenie. Čerstvé, zabalené v igelitovom vrecúšku, vydržia v chladničke asi desať dní. Po nakrájaní začnú nezrelé semená vypúšťať lepkavú hmotu, preto sa nakrájaná bamia používa na zahustenie omáčok a polievok. Dá sa vyprážať, dusiť, pripravovať na pare a grilovať. Môže sa pridávať do pokrmov alebo jesť ako hlavné jedlo. Na jej prípravu stačí 5 až 10 minút. Výborne sa hodí s kyslastou zeleninou, napríklad s rajčinami. Bamia nesmie prísť do styku s hliníkovým alebo medeným riadom, inak zmení farbu a nebude vyzerať chutne. Pred uskladnením ju neumývame, aby nezmäkla. Desať plodov bamie váži asi 100 gramov.  (foto: z internetu)

14. 2. 2015 • 07 /4634/ tvorbu ekzémov, tenké nechty, chrapľavý hlas, opuchy očí, priberanie, nervozita, zmätenosť, zábudlivosť, spomalené reflexy, nezáujem, silná menštruácia.

ZDRAVIE A MY

Soliť či nesoliť? Bez jódu to však nejde! T rápi vás únava, podráždenosť, slabá imunita a napriek vyšetreniam neviete, čo vám je? Možno máte málo jódu. Ženy trpia nedostatkom jódu až štyrikrát častejšie ako muži. Ste podráždené, unavené, máte zníženú imunitu? Chodíte po vyšetreniach a stále neviete, čo vám je? Možno vám chýba jód. Aby sme boli zdravé a cítili sa dobre, musí nám riadne fungovať štítna žľaza. A tá k bez-

problémovej činnosti potrebuje každodenný pravidelný prísun jódu. Ak ho nemá, nedokáže produkovať dostatok tyroxínu a trijódtyronínu, hormónov, bez ktorých náš organizmus začne haprovať. Diriguje každú bunku Ak si predstavíme náš organizmus ako jeden zohratý orchester, štítna žľaza je jeho dirigentom a jód notovou osnovou. Štítna žľaza odoberá jód z krvi a premieňa ho

RADY A NÁPADY

Ako správne skladovať a spracovať čerstvý zázvor? V

zimných mesiacoch je zázvor vynikajúcim pomocníkom pre všetkých, ktorí sa nedokázali včas ubrá-

niť nachladnutiu či chrípke. Ako ho správne skladovať? 1. Čerstvý a nepoškodený pakoreň zázvoru (ďumbieru) tre-

ba po kúpe zabaliť do papierového obrúska a igelitového vrecúška. Takto zabalený vydrží v chladničke až tri týždne. 2. Zamrazený v igelitovom vrecúšku vydrží aj dva mesiace. Zo zamrznutého zázvoru potom odrežte iba toľko, koľko potrebujete, zvyšok vráťte do mrazničky. 3. Pri šúpaní zázvoru nožom alebo škrabkou vzniká veľa zbytočného odpadu. Jednoduchým a úsporným riešením, ako zázvor zbaviť šupy, je, že ho uchopíte do dlane jednej ruky a oškrabete hranou malej lyžičky. 

na hormóny, ktoré riadia všetky biochemické procesy v tele, fyzický aj mentálny vývoj, regulujú metabolizmus, začiatok aj koniec pohlavnej aktívnej fázy života. Okrem toho je jód účinný v boji s baktériami, parazitmi a vírusmi. Príznaky nedostatku Ak vás trápi niektorý z nasledujúcich problémov, zvýšte pozornosť a zájdite k lekárovi: únava, spomalenosť, zimomravosť, suchá pokožka, sklon na

Potraviny s vysokým obsahom jódu: – ryby: sardinky, makrely, tuniak, losos – mliečne výrobky: syry, mlieko, bryndza – zelenina: mrkva, fazuľky, paradajky – ovocie: jablká, maliny, višne, citróny, čierne ríbezle – liečivé rastliny a koreniny: cesnak, fenikel, tymian, skorocel, myší chvostík Pozor: Surový ružičkový kel, kapusta, karfiol a špenát blokujú priechod jódu do štítnej žľazy.

Dobré rady Zápach cigaretového dymu v miestnosti odstránime, ak v izbe umiestnime misku s octom. Zápach z dosky na krájanie potravín odstránime tak, že ju vydrhneme polovicou citróna a následne umyjeme vodou. Zápach z tenisiek odstránime oreganovým olejom, rozpusteným v alkohole – použiť ako kvapky či sprej. Zápach potu z oblečenia – pred praním namočíme do vody s octom (1 lyžica na 1 liter vody). Podobne postupujeme pri textile z čínskych obchodov, ktorý zapácha sám osebe. Zápach alebo zlý vzduch v miestnosti odstránime zapálením jedného či dvoch bobkových listov v popolníku. Potuchnutý vzduch v skrini odstránime zrnkami kávy alebo kúskom pomaranča s napichanými klinčekmi. Zápach v chladničke – zabránime mu, ak do nej umiestnime otvorenú nádobku s mletou kávou. Ligotavé okná Najlepším receptom na to, aby ste udržali okná bez šmúh, sú dámske pančuchy. Ak okno pretriete suchými „silonkami“, bude sa nádherne ligotať. Poriadok v dielni Svoje skrutky či iné drobné náradie upracete vďaka zaváracím pohárom, ktorých viečko pripevníte o spodnú časť police. Pohár so skrutkami do viečka len jednoducho zakrútite. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Osviežujúca polievka, ktorá topí sadlo Suroviny: 1 zemiak, 3 mrkvy, 1 stonka (stabiljka) zeleru, 1 červená cibuľa, 1 strúčik mletého cesnaku, štipka morskej soli, ½ lyžičky čierneho korenia, trochu červenej papriky, 1 bobkový list, 400 g pasterizovaných paradajok, 400 g uvareného bôbu (alebo z konzervy), za hrsť špenátu; olivový olej Takto sa to podarí: Všetky suroviny okrem špenátu varíme na miernej teplote. Pred koncom, keď je zelenina takmer uvarená, pridáme špenát a necháme vrieť ešte pár minút. Do každého ta-

niera pri servírovaní pridáme lyžicu olivového oleja. Po uvarení môžeme všetky suroviny vyšľahať a dostaneme krémovú polievku. Ak vám nie je cieľ schudnúť, môžete do krémovej polievky zmáčať aj trochu chleba. 

Káva na zjedenie

Zemiakové pagáčiky Suroviny: Na cesto: kúsok droždia, 3 dl mlieka, 1 dl vody, 4 väčšie zemiaky uvarené v šupke a nastrúhané, 1 vajce, 1 až 1 a ½ dl oleja, 3 zarovnané lyžičky soli, múky koľko zoberie; Na potretie a posypanie: 1 vajce a sezamové semienka Takto sa to podarí: Cesto: Droždie necháme vykysnúť v mlieku a vode. Pridáme všetky uvedené suroviny a zamiesime mäkšie cesto. Necháme oddýchnuť. Rozvaľkáme a vykrajujeme pagáčiky. Kladieme

na vymastený plech a necháme kysnúť. Potierame vajcom a posýpame sezamovými semienkami. Pečieme na 220 °C doružova.  Recept nám poskytla: Mária Ábelovská z Kysáča Foto: E. Šranková

Zemiakové pagáčiky iné Suroviny: Na cesto: kúsok droždia, 1 dl mlieka, 2 vajcia, 3 lyžičky soli, 1/2 kg zemiakové pyré, 1/4 až 1/2 kg masti, 1 kg múky; Na potretie a posypanie: 1 vajce a rasca Takto sa to podarí: Cesto: droždie necháme kysnúť v mlieku. Pridáme všetky suroviny, zamiesi-

me cesto a necháme do rána v chladničke prikryté fóliou. Ráno premiesime, necháme trochu oddýchnuť (pol hodiny) a robíme pagáčiky. Kladieme ich na pomastený plech, potrieme vajcom a posypeme rascou. Pečieme doružova. 

Lepkavé kura

Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 6 lyžíc múky, 1 lyžička kakaa a 1 lyžička surovej čiernej kávy; Na plnku: ½ l sladkej smotany a ½ kg čokolády; Na ozdobu: fondán Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky s cukrom na tuhý sneh. Pridáme žĺtky, múku, kakao a kávu. Dobre zmiešame, vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 13 minút. Plnka: Na nižšej teplote necháme roztopiť sladkú smo-

tanu s čokoládou a dobre vymiešame. Keď vychladne, vyšľaháme, ale dbáme, aby nezhustlo veľmi. Z vychladnutého cesta vykrajujeme kolieska. Z fondánu urobíme tvar šálky (na spodku je cesto) a ozdoby na šálku. Keď sa fondán okolo cesta osuší, dovnútra dávame plnku za pomoci kuchárskej striekačky.  Recept nám poskytla a fotila: Miluška Belániová z Pivnice

Suroviny: 8 kusov kuracieho stehna, 2 strúčiky cesnaku, 1 lyžička sušeného zázvoru, 3 lyžice marhuľového džemu, 3 lyžice sójovej omáčky, olej, 1 lyžica sezamových semienok Takto sa to podarí: V mise zmiešame prelisovaný cesnak, zázvor, džem, sezam a sójovú omáčku. Stehná umyjeme, osušíme a naložíme do marinády. Necháme 15 až 20 minút odležať. Mäso preložíme na pekáč, pokvapkáme ole-

jom a pri teplote 220 °C pečieme zhruba 35 minút. Počas pečenia potierame marinádou a otáčame. Mäso vyberieme. Stehná podávame preliate výpekom s dusenou ryžou alebo s makarónmi, prípadne pyré.  Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 386 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Predstavenie a otvorenie minigalérie obrazov K 112. VÝROČIU PAZOVSKÉHO DIVADELNÍCTVA

Anna Lešťanová

rodáka žijúceho a tvoriaceho na Petrovaradínskej pevnosti. Ide o podobizne troch pazovských národovcov a intelektuálov: Vla-

ávneho roku 1903 bola v Starej Pazove prvá divadelná zábava v slovenskej reči s divadelnou hrou Testiná do domu – spokojnosť von z domu. K 112. výročiu pazovského divadelníctva sa v piatok 6. februára konali dva vydarené programy. Najprv v divadelnej sále na malej scéne členovia SD VHV Stará Pazova zahrali divadelné predstavenie Antona Pavloviča ČechoO troch obrazoch – troch osobnostiach va Krčma na hlavnej hovoril Martin Prebudila hradskej, v réžii Miroslava Benku. Ide o kvalitné pred- dimíra Hurbana Vladimírova, stavenie, ktoré je na repertoári Ferdinanda Klátika a profesora tohto divadla už niekoľko rokov. Michala Filipa. Vďaka Úradu pre Potom v Klube VHV odhalili Slovákov žijúcich v zahraničí tri olejomaľby akademického a programovej forme Literárnomaliara Pavla Popa, pazovského -recitačnej spoločnosti Ľudmily

Z predstavenia Krčma na hlavnej hradskej

Hurbanovej a časopisu Aurora týmto otvorili minigalériu významných osobností. O ich živote a diele divadelníkom a milovníkom bohyne Tálie hovoril Martin Prebudila, novinár a spisovateľ. A o. i. povedal: „V dvadsiatom storočí v Starej Pazove žili a tvorili početné viac alebo trochu menej známe a významné osobnosti. Bezpochyby najhlbšiu brázdu na poli národa dedičnom zanechala rodina Hurbanová, ale v úcte máme i ďalšie rodiny alebo osobnosti, vďaka ktorým si aj dnes pripomíname naše korene, slovenskú reč, našu duchovnú silu žiť životom pokorným, a pritom si zachovávať hrdosť slovenského národa.“

Vladimír Hurban Vladimírov, vlastným menom Vladimír Konštantín Hurban (4. 8. 1884 – 28. 9. 1950) – známy dolnozemský dramatik, prozaik a evanjelický farár bol vnukom Jozefa Miloslava Hurbana a synovec Svetozára Hurbana Vajanského. Pred 120 rokmi sa 3. 2. 1895 v Starej Pazove narodil Ferdinand Klátik, učiteľ, zostavovateľ čítaniek a redaktor detského časopisu Zornička. Zomrel 9. 7. 1944 v Starej Pazove. Profesor Michal Filip (7. 1. 1915 – 26. 5. 1989) bol slovenský vojvodinský lingvista a pedagóg. K 112. výročiu za dlhoročnú a úspešnú činnosť v SD VHV Stará Pazova udelili tri ďakovné listiny a ich nositeľmi sa stali Miroslav Benka, Jaroslav Litavský a Ján Záborský. Ďakovné listiny im na piatkovej minislávnosti udelil Miroslav Kožík, predseda tamojšieho divadla. Vydarenú poeticko-hudobnú časť programu predviedli sestry Michaela a Ema Kočišové.

PREDPRÍPRAVY NA OSLAVU

Stopäťdesiatka divadla Jaroslav Čiep

ivadlo VHV v Petrovci sa koncom januára pokúsilo animovať publikum v osade P3 Zimným divadelným víkendom. Okrem domáceho predstavenia zavolali si aj kolegov divadelníkov zo Starej Pazovy a Pivnice. V sobotu večer 24. januára k tomu na dobrú náladu • KULTÚRA •

v Divadelnom klube hral Jazz Trio Ossa. Práve výstup na poschodie nám zostril pozornosť. Vedúci petrovského Divadla VHV Ján Černák sa o novinkách vyjadril takto: „Na oslavy 150 rokov divadla v Petrovci v roku 2016 sa chystáme už odteraz a hostí by sme chceli privítať trochu vynovení, lebo, ako vidno, do budovy divadla treba ešte vše-

ličo vkladať, aby mala aspoň trochu slušnejší výzor. Preto sme na poschodí pred vstupom do divadelného klubu zadovážili nové, kvalitnejšie dvere. Aj sociálne zariadenia v divadle sú už zdevastované, takže bolo nevyhnutné zriadiť ich. Dali sme sa do toho a koľko bolo v našej moci, upravili sme i sociálne zariadenia.“ 7 /4634/ 14. 2. 2015

Kultúra ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI

V primeranom ovzduší Elena Šranková

rvé tohtoročné podujatie Zima s knihou bolo v Kysáči v stredu 4. februára v Miestnej knižnici Michala Babinku, v primeranom ovzduší na tieto účely. Spoločne ho usporiadali Spolok kysáčskych žien, Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a kysáčska knižnica. Na večierok prišlo zo 30 milovníkov kníh, ktorých privítala Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ. Prihovoril sa Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM a predseda RMS Kysáč, a oboznámil prítomných s aktivitami výboru a dodávkou

kníh do knižníc. Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, predstavil knihy, ktoré vyšli vlani v tomto vydavateľstve, aj tie, čo vydali s inými vydavateľmi, a bolo ich 22. Povedal, že minulý rok bol v znamení dvoch edícií. Korene je edícia literárnej klasiky, v rámci ktorej vyšli dôležité knihy. Vydali i 5 kníh pre deti, a osobitne teší, že tri sú knihy mladých autoriek. Bohatú vlaňajšiu produkciu mienia predstaviť vo viacerých slovenských prostrediach. Cieľom je podnietiť médiá, aby predstavili nové vydania, a čitateľov, aby si knihy aj zadovážili. Viac pozornosti v Kysáči venovali knihe pre deti Jednozubý úsmev Kataríny Mosnákovej-

O vydaniach SVC v kysáčskej knižnici

-Bagľašovej. Autorka, prítomná na podujatí, bližšie predstavila svoj knižný debut, v ktorom je 12 poviedok pre deti stredného školského veku. Písaná je tak, aby sa deti zasmiali a bavili, kým ich čítajú. Súčasťou tohto podujatia

bola predajná výstava kníh SVC. Záujemcovia o nové knihy sa na podujatí sťažovali, že si v Kysáči nemajú kde kúpiť knižné tituly, na čo ihneď dostali informáciu o novom predajnom punkte vo svojej osade.

NEDAJ SA DRAKOVI AUTORKY DUŠANKY VRANJEŠEVIĆOVEJ ALEBO (AUTO)BIOGRAFIA NA POHĽADANIE

Prekážky ju zocelili Oto Filip

skych uznaní... Neľahkú cestu životom od toho dávneho septembra 1940, keď sa narodila, pri ktorej si nemožno nevšimnúť nezlomnosť, či už ide

ásnik Duško Trifunović kedysi dávno povedal, že by každý človek počas života mohol urobiť tri veci: zasadiť strom, postaviť dom a napísať jednu knihu. Dušanka Vranješevićová podnikla toho omnoho viac. V uplynutých desaťročiach sa dokázala v mnohých oblastiach: bola pedagogičkou a športovkyňou, generálnou riaditeľkou novosadského Príhovor autorky Vranješevićovej Standardu a za- účastníkom prezentácie kladateľkou a majiteľkou remeselníckej firmy o pracovné pôsobiská alebo boj Viv Exkluziv, iniciátorkou vzniku so zákernou chorobou, úspešne Domu módy, prvou osobnosťou popísala v knihe Nedaj sa dramimovládnej organizácie ETNO kovi, prezentovanej verejnosti SAN, najúspešnejšou ženou Juho- v Klube poslancov pokrajinského slávie 1988, nositeľkou početných parlamentu 28. januára. O titule, cien, spoločenských a hospodár- ktorý vydal novosadský Prome-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

k jej obľúbeným slovám. Autorke, svojej dlhoročnej priateľke Dušanke Vranješevićovej sa úprimne prihovoril aj multimediálny tej a ktorého dizajn umelec Vladimír obálky vypracoval Labát Rovnev, Vladimír Labát Rovktorý jej pri tejnev, hovorili viacerí. to príležitosti Tak podpredsedníčka napísal, venoval Zhromaždenia a predniesol báAPV prof. Dr. seň Pre mladosť. Branislava BeV príhovore lićová poukápočetným aktézala, že sa prerom prezentácie, zentácia deje jednej zo zriedkana tom pravom vých, kde v sieni mieste vzhľa- Vladimír Labát Klubu poslancov dom na všet- Rovnev pri prednese aspoň dvadsať ko úsilie, ktoré príležitostnej básne ľudí muselo i stáť, Zhromaždenie Vranješevićová Vojvodiny, ako svojrázny skonštatovala, že touto knidomov všetkých obyva- hou, ktorú možno chápať i ako teľov pokrajiny, podniká sprievodcu po neľahkých časoch v oblasti ženského pod- minulých, chce posmeliť podninikateľstva a rodovej rov- kateľky vytrvať v predsavzatiach, nosti. plánoch, cieľoch, ktoré si stanoviO autorke, jej životných li. Napriek vlastnej tŕnistej ceste snahách, postojoch a ne- a turbulentným časom, ktoré žila, zlomnej vôli rečnil majiteľ a ria- Dušanka bola a zostala úporná, diteľ vydavateľstva Prometej dôsledná, smelá. Predovšetkým Zoran Kolundžija, ktorý osobitne preto, lebo neochvejne verila akcentoval to, že Dušanku ani sebe a tomu, čo robí. A drakovi cesta životom a tŕním nezlomila, sa nedala nikdy, bez ohľadu na ale naopak – zocelila ju. Poveda- to, v akých všetko podobách sa né inak, nemožno a nie nepatria javil. • KULTÚRA •

VÝSTAVA V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Na znak úcty

Anička Chalupová

aléria insitného umenia v Kovačici, ako aj jej insitní maliari, sú známi v šírom svete. Členovia galérie už viac ako 60 rokov maľujú obrazy, ktoré očarúvajú nielen maliarskym kumštom, ale aj príbehom. Insitná maliarka Zuzana Chalupová spolu s Martinom Jonášom patrí medzi prvých najvýznamnejších protagonistov kovačickej insity a jej obrazy sa aj dnes nachádzajú v mnohých múzeách, galériách a súkromných zbierkach po celom svete. Uplynulý týždeň, 5. februára t. r., na podkroví Galérie insitného umenia, vo výstavných priesto-

roch usporiadali vernisáž obrazov Zuzany Chalupovej (5. 2. 1925 – 1. 8. 2001) z príležitosti jej nedožitých 90. narodenín. Po uvítacom príhovore riaditeľky GIU Zo slávnostnej vernisáže Márie Raspírovej výstavu obrazov, ktoré sú verej- rila Jarmila Ćendićová, historička nosti sprístupnené zo zbierkového umenia. Slova sa ujal aj predseda fondu tejto kovačickej obrazárne Obce Kovačica Miroslav Krišan, a od zberateľov z Pančeva a Kova- ktorý medziiným povedal, že si čice, slávnostne otvoril vznešený nielen Kovačičania, ale aj všetci pán Pavel Sklenár, senior banátsky Slováci na Dolnej zemi majú ctiť a a farár cirkevného zboru Kovačica chrániť kultúrne bohatstvo, ktoré II. O umeleckom prejave tejto ko- im do vienka pre ich pokolenia vačickej maliarky odborne hovo- nechali naši svetoznámi insitní

PRI 30. VÝROČÍ ÚMRTIA

Zuzka v našom povedomí Jaroslav Čiep

lovenská vojvodinská, dokonca aj prvá dolnozemská akademická maliarka Zuzka Medveďová už tridsať rokov nie je medzi nami. Predsa jej dielo a umelecký odkaz ako trvalá inšpirácia nasvedčujú, že vytrvalosťou, akú mala, sa z dedinského dievčaťa stane ušľachtilý človek, umelkyňa. A to u nás nedokázala ani jedna žena pred ňou. Z. Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci. To, že pochádzala z roľníckej rodiny, výrazne ovplyvnilo najväčšiu časť jej tvorby aj tematicky. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla na výstave obrazov a ručných prác, ktorú zorganizoval s petrovskými ženami prvý akademický maliar z radov vojvodinských Slovákov Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929) počas prvých Slovenských národných slávností v Petrovci 28. augusta 1919. O rok neskoršie ako samouk vystavovala v rámci výstavy národného umenia v Záhrebe, potom aj v Novom Sade. • KULTÚRA •

Zuzka Medveďová sa pokúšala názvom Výber z prác a roku 1972 školiť v oblasti výtvarníctva naj- pri príležitosti jej 75. narodenín prv v Prahe roku 1921, potom mala v petrovskom Národnom v Berlíne, ale z finančných dôvo- múzeu retrospektívnu výstavu. dov to musela opustiť. No odhodlanie ju neopúšťalo a Zuzka Medveďová začala študovať v Záhrebe na Umelecko-priemyselnej škole. V roku 1923 sa zasa vracia späť do Prahy, zložila prijímacie skúšky a zapísala sa na Akadémiu výtvarného umenia. Umelecké štúdiá absolvovala roku 1929. V Prahe študovala u portrétistu Maxa Švabinského a u pro- Knihy o maliarke Zuzke Medveďovej fesora Jakuba Obrovského. Svoju prvú samostatnú V roku 1942 počas vojny sa odvýstavu usporiadala v Petrovci sťahovala z Petrovca do Bratislapočas SNS 1922 v budove gym- vy, ale neskôr často prichádza názia na Širokej ulici (dnes sa tu späť a maľovala vo svojom rodinachádza jej galéria), neskôr sa čovskom dome. V jej umeleckom predstavila v Kysáči a význam- stvárnení na plátne často možno nejšia jej výstava bola roku 1934 vidieť obrazy krojovaných figúr, v Trenčíne. Roku 1967 pri príle- petrovské tradičné reálie, práce žitosti maliarkiných sedemde- v poli, početné portréty a zátišia, siatin v Petrovci bola usporia- z ktorých sú azda najznámejšie daná výstava jej obrazov pod jej orgovány. Iba v krátkom ob-

maliari Martin Jonáš a Zuzana Chalupová. K slávnostnej náplni podujatia prispeli členovia mládežníckeho spevokolu cirkevného zboru Kovačica II pod taktovkou profesora hudby Pavla Tomáša ml., ktorí predviedli niekoľko príležitostných piesní. dobí života na Slovensku opustila ľudové témy a venovala sa historickým kompozíciám a výtvarnému spracovaniu námetov z Veľkomoravskej ríše. Túžba v hlbšej starobe natrvalo sa presťahovať do Petrovca sa jej nesplnila. Zomrela v Pezinku 11. februára 1985, urnu s jej popolom však uložili do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985. Celé svoje umelecké dielo Zuzka Medveďová venovala Petrovcu a Petrovčanom, o čom svedčí tabuľa na vchode do galérie, ktorá vznikla roku 1989 a nesie jej meno. V súčasnosti Galéria Zuzky Medveďovej ochraňuje viac ako 900 obrazov, výkresov a skíc tejto výtvarníčky. V galérii sme často boli svedkami výstav Zuzkiných obrazov, celková jej tvorba je zmapovaná a knižne vyšli i dve fotografické monografie a ďalšia biografická kniha o prvej maliarke z radov vojvodinských Slovákov. Aj dnes, po 30 rokoch od jej smrti, meno Zuzky Medveďovej naplno utkvieva v povedomí spoluobčanov a aj širšie. Galéria Zuzky Medveďovej k Noci múzeí v máji zase prichystá a verejnosti predstaví ďalšiu výstavu jej obrazov.

7 /4634/ 14. 2. 2015

Kultúra S MIRKOM VAVROM, PREDSEDOM ZVÄZU SLOVÁKOV V CHORVÁTSKU

Chcú sa zviditeľniť Juraj Bartoš

odľa sčítania roku 2011 v Chorvátsku žije 4 750 Slovákov, čo je asi o 70 viac (!) než desať rokov predtým. Keď sme sa v decembri 2014 stretli na predvianočnom programe v Osijeku, Mirko Vavra (1974) bol prakticky takmer čerstvým predsedom (volontérom) tamojšej strešnej slovenskej inštitúcie, čiže Zväzu Slovákov v Chorvátsku (ďalej: zväz). Povolaním inžinier elektrotechniky, celé dve desaťročia „predáva elektrinu“, teda pracuje vo firme Elektroslavonija Osijek. Žije v Josipovci a má za sebou aj osem rokov skúseností na poste starostu (tiež ako volontér) Obce Punitovci, v ktorej, podčiarkuje, ako jedinej v Chorvátsku, žije až 37 percent Slovákov. – Je ich aj viac, ale nie všetci sa vyjadrujú ako Slováci. Punitovac, Josipovec a Jurjevec, keďže v nich žije viac než 33 % Slovákov, majú nárok na dodatočné práva: na dvojjazyčné nápisy na tabuliach, na slovenské školy... Stále sa ma ľudia pýtajú, prečo sme o tieto vymoženosti nežiadali... Odpovedám im: Prečo by sme si to dávali, ak v srdci necítime, že to potrebujeme? Ak si myslíme, že to treba, tak budeme žiadať... – Čo je vlastne náplň práce zväzu a aká je jeho organizačná štruktúra? – Podľa mienky iných, ktorí nás porovnávajú s ostatnými menšinami v Chorvátsku, sme dobre organizovaní. Náš zväz má výkonný výbor v čele s predsedom a jeho členmi sú predsedovia všetkých šestnásť slovenských matíc, ktoré pôsobia v Chorvátsku. Jedinou zamestnankyňou zväzu je tajomníčka Branka Baksová. Matice sú v podstate samostatné, zväz iba dozerá a reguluje ich prácu. – Na aké problémy narážate na začiatku predsedníckeho mandátu? – Zväz vydáva mesačník Prameň. Isté problémy vyplývajú zo

www.hl.rs

– Zväz má tri svoje folklórne podujatia: spevácke – Keď sa ruža rozvíjala, ako i tanečnú a detskú folklórnu prehliadku. Okrem toho za pomoci Ministerstva školstva pre našich žiakov, ktorí sa slovenčinu vyučujú podľa modelu C, realizujeme súťaž Slovenčina moja. Jednotlivé podujatia sa realizujú každý rok v inom prostredí, ich priamym usporiadateľom je vždy iná matica. Ostatné podujatia sú pod inherenciou matíc, ale aj tie, ktoré som spomenul, v mene zväzu usporiadajú matice, ktoré tým poveríme. – Akým spôsobom, z ktorých zdrosa nám podarilo do Slovenského jov finančne kryjete činnosť? – Zo štátnej pokladnice sme kultúrneho centra, ktorého riaditeľkou je Sandra Kralj-Lukšić, za- roku 2014 dostali takých 1,4 miliómestnať ešte jednu na kun, čiže zhruosobu, kustódku ba 200 000 eur na Tatianu Buchovú. činnosť všetkých – Zaoberá sa 16 matíc a na re– Je zrejmé, že tam, kde sú žijné výlohy zväzväz aj vydavateľskou činnos- učitelia lepší, úspech je výraz- zu. nejší, kde sú slabší, úspech je ťou? – S kým zväz – Áno, každý menší, – hovorí Mirko Vavra spolupracuje na rok vydáme dve – a dodáva: – Bolo by treba Slovensku? Na tri knihy. Doteraj- model C zlepšiť, teda pozme- koho sa opiera? ší predseda zväzu niť ho tak, aby sa slovenči– Zväz sa neoich písal sám a te- na namiesto dvoch hodín piera na nikoho, raz ich pripravu- v týždni vyučovala tri – štyri keďže už jednotjú a vydávajú jed- hodiny. Alebo treba založiť livé matice majú notlivé matice. Sú malé škôlky; už by som aj vy- svojich partneto hlavne zborníky pracoval projekt na Minister- rov na Slovena monografie tý- stvo školstva, aby sme sa ex- sku, s ktorými kajúce sa činnosti perimentálne pokúsili uviesť spolupracujú. matíc, ako i niekto- slovenčinu do troch – štyroch Zväz prakticky rých významných predškolských ustanovizní spolupracuje iba ľudí, a uvažujeme a škôl vo väčších dedinách, s Úradom pre Sloaj o tom, aby sme v ktorých sa ešte hovorí po vákov žijúcich vymenili existujú- slovensky, aby sa tie naše deti v zahraničí. Zace učebnice. Už naučili sto – dvesto slov už čiatkom decemdvanásty rok za v škôlke. Potom by im v zá- bra nás navštívil sebou zväz vydá- kladnej škole bolo ľahšie. Tu jeho predseda va knižočku pre by sme najrýchlejšie dosiahli Igor Furdík. Hodeti Kvapky. Je to priaznivé výsledky. vorili sme o školzbierka básničiek, stve. Informoval ktoré deti napíšu počas roka, a fi- som ho o tom, že 40 % učiteľov, nancuje to Chorvátska republika ktorí naše deti vyučujú slovenčis Úradom pre Slovákov žijúcich nu, nemá potrebné odborné vzdev zahraničí. lanie. Debatovali sme o tom, ako – Ktoré podujatia organizuje veci zmeniť na lepšie. zväz, respektíve matice? Keď nás pozvú, odchádzame na

skutočnosti, že doterajší predseda zväzu (Andrej Kuric – pozn. J. B.) bol zároveň redaktorom časopisu Prameň a robil ešte rad iných robôt. My sa teraz snažíme roboty rozdeliť medzi členmi zväzu. Už

Slovenčinu do škôlky!

Informačno-politický týždenník

Podpolianske slávnosti na Detvu. Teraz sme vypracovali i projekt, ktorý nám umožní zúčastniť sa na Dolnozemskom jarmoku, na ktorom Slováci z Chorvátska neboli už dávno. Nemáme ani spoluprácu so Slovákmi v Rumunsku, Srbsku a Maďarsku. Chceme ju nadviazať a chceli by sme raz Dolnozemský jarmok zorganizovať aj my. – Nakoľko je nám známe, v Chorvátsku sa už v žiadnej základnej škole (ani v nižších triedach) všetky predmety nevyučujú po slovensky... – Máte pravdu. Asimilácia za posledných 20 – 30 rokov bola výrazná a neviem, ako sa s tým popasovať. Bolo by treba deti začať učiť od začiatku, aby sa učili po slovensky už v škôlke, potom v škole a – aby chodievali na Slovensko. – Koľko je vlastne slovenských detí v chorvátskych základných školách? – Približne 450 až 500. Učia sa slovenský jazyk dve hodiny v týždni, fakultatívne. V jednotlivých školách majú ešte hodinu slovenskej kultúry navyše. – Má zväz vlastný krov nad hlavou? – Pred troma – štyrmi rokmi bol kúpený veľký pozemok v Našiciach, kam sa presťahovali Zväz Slovákov a Slovenské kultúrne centrum. Jedna budova je novšia a druhú, staršiu, teraz opravujeme; problém je v tom, že na jej rekonštrukciu potrebujeme veľa peňazí, ale ich nemáme. Mali sme schválený projekt, lenže sa riaditelia SKC, ktoré v nej sídli, menili, takže sme len prednedávnom z Ministerstva kultúry inkasovali 180 000 kun na strechu. Plánujeme, že v marci a apríli 2015 dostaneme tiež toľko peňazí, aby sme rekonštrukciu ukončili a aby SKC mohlo realizovať svoju činnosť. – Pomáha vám aj Slovenská republika? – Slovensko nám dalo veľa peňazí pri kúpe pozemku. Teraz robíme hlavnú rekonštrukciu, opravujeme strechu, podlahu a inštalácie... Keď to dokončíme, budeme potrebovať výbavu a zase oslovíme aj Slovensko. • KULTÚRA •

S MÁRIOU ĐORĐIEVSKOU, PAZOVSKOU UČITEĽKOU NA DÔCHODKU

Fotografie zožltli, spomienky sú živé Anna Lešťanová

rednedávnom sme v Starej Pazove navštívili Máriu Đorđievskú, učiteľku na dôchodku. Dôvodom nášho stretnutia bolo 70. výročie založenia slovenského oddelenia nižšieho gymnázia v Starej Pazove, lebo práve ona bola žiačkou tej prvej generácie. V obývačke na stole boli albumy so starými fotografiami, ktoré síce zožltli, no spomienky našej spolubesedníčky na školské časy a dlhoročnú učiteľskú kariéru ostali živé. V nadovšetko príjemnom rozhovore M. Đorđievská nám najprv sprítomnila začiatky svojho školenia počas vojny v Starej Pazove. Okrem iného povedala: „Počas okupácie, ktorá trvala od roku 1941 do 1944, sme riadne vychodili všetky tri ročníky. Avšak v roku 1944 sme so štvrtým ročníkom, čiže s novým školským rokom, nezačali načas pre mnohé

Žiaci slovenskej triedy – 2. c v školskom roku 1946/47 srbsky, bola teda žiačkou srbskej triedy. Keďže do tejto školy chodil väčší počet slovenských žiakov, od 1. decembra 1945 otvorili slovenskú triedu. V ňom bolo okolo 30 žiakov. Spočiatku, ako uviedla pani Đorđievská, na gymnáziu

v učiteľskej škole v Báčskom Petrovci učil srbčinu. Bývalá učiteľka s dlhoročnou skúsenosťou sa zmienila i o aktuálnej situácii v školstve, presnejšie o klesajúcom demografickom pohybe a počte zapísaných žiakov v slo-



Na svojich bývalých žiakov je M. Đorđievská veľmi hrdá a medzi nimi je i kolegyňa Zdenka Kožíková hmotné ťažkosti. S príchodom krajšieho počasia nám naskladali lavice do kostolnej porty, a tam sme chodili do školy. Výučba prebiehala na otvorenom a keď pršalo, vošli sme do kostola – do zvonare.“ Po skončení štvrtého ročníka sa Mária, vtedy Filipová, rozhodla zapísať na ďalšie školenie, do tamojšieho nižšieho gymnázia. Prvé tri mesiace – od septembra do decembra v gymnáziu sa učila po • KULTÚRA •

slovenských kádrov nebolo. Od roku 1945 pôsobila len učiteľka Kornélia Klátiková, ktorá prišla zo služby v Slankamenských Vinohradoch. Ona vlastne viedla tú prvú generáciu v slovenskej triede na nižšom gymnáziu v Starej Pazove, čiže 1. c. Počas nášho rozhovoru M. Đorđievská si zaspomínala i na profesora Michala Filipa, nestora vojvodinskej slovakistiky, výborného pedagóga, ktorý ju

venskej základnej škole. Prízvukovala, že sa deti najlepšie učia v materinskom jazyku, a uviedla, že napr. v roku 1953, keď začala pôsobiť ako učiteľka v Pazove, v škole mali zapísaných až 150 prvákov.

KRÁTKE SPRÁVY

Z ČINNOSTI MOMS KYSÁČ. Matičná organizácia v Kysáči v tomto období je činná aj na pláne zisťovania údajov, týkajúcich sa Veľkej vojny 1914 – 1918. Predseda MOMS Rastislav Surový hovorí: – Na základe matriky zosnulých sme vypracovali zoznam Kysáčanov, ktorí po mobilizovaní zahynuli v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, dokonca aj na území Ruska či na talianskom fronte. Zistili sme, že v rokoch 1914 – 1918 zahynulo viac ako 65 Slovákov – obyvateľov Kysáča. Žiaľ, pre niektorých Kysáčanov nemáme presné údaje o tom, kde zahynuli. Napríklad, keď ide o územie Ruska, stadiaľ obyčajne neprišli údaje ani od občianskych, ani od vojenských orgánov, kde osoba zahynula, alebo prípadne prišli s veľkým oneskorením. Boli dokonca prípady, že mnohí vojaci ako zajatci po ukončení 1. svetovej vojny žili v Rusku a že niekoľko rokov nemali možnosť dať o sebe správu, že zostali živí.

Je určitý počet tých, čo zomreli v Rusku a o ktorých ich potomkovia v Kysáči boli dlho presvedčení, že sú nezvestní. To, čo nás dojalo pri zisťovaní týchto údajov, je, že hlavne o život prišli mladí ľudia medzi 20. a 30. rokom života. Iba niekoľkí mali ponad 30 rokov. Nazreli sme aj do matrík za roky 1918 – 1925, avšak ani tam sme nenašli nijaký záznam o zahynutých vojakoch. Mnohí, ktorí sa vrátili domov, boli ťažko zranení, boli vojnoví invalidi a na následok tých rán najčastejšie umierali. Údaje o zahynutých nám poskytli aj potomkovia vojakov. Vzácnu pomoc v tejto práci nám poskytol Karol Ujhely, ktorého materinská reč je maďarská. Bez jeho pomoci by nám to išlo omnoho ťažšie a pomalšie vzhľadom na to, že sú všetky údaje v matrike písané v maďarskom jazyku. Pomáhali sme si aj slovníkmi, – informuje R. Surový.

7 /4634/ 14. 2. 2015

E. Š.

Kultúra VÝSTAVA V ZDRUŽENÍ VÝTVARNÝCH UMELCOV VOJVODINY

Slovenka v novej deviatke Monika Necpálová

ýstava diel nových členov Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny víta návštevníkov od 2. do 21. februára. Svojou tvorbou sa predstavujú autori, ktorí nedávno skončili umelecké štúdium alebo pokračujú v magisterských štúdiách. Nová generácia výtvarníkov objavuje trojdimenzionálne videnie sveta. Segmenty sveta zobrazuje v priestore alebo vníma priestor ako celok. V tvorbe objavujeme aj plastické tvary, hmatateľné nielen okom. Prvok červenej farby na jednotlivých dielach akoby rozbíjal stále štruktúry a dodával Santiago – litografia im dynamiku. Z techník Aleny Klátikovej sa objavuje olej a akryl Presne 23 kandidátov sa uchána plátne, akvarel, kombinovaná dzalo o zápis do Združenia výtvartechnika či tuš.

ných umelcov Vojvodiny. Deväť z nich členstvo získalo. V priestoroch malej galérie môžeme zhliadnuť diela Biljany Jelkićovej, Kristiny Oparušićovej, Dušana Perića, Mlađany Popovićovej, Aleksandry Ristićovej, Miroslavy Rakovićovej, Very Tanasićovej i Any Vrtačnikovej. Medzi novými členmi je aj Alena Klátiková. Absolventka základných štúdií Akadémie umení v Novom Sade skončila vlani odbor grafika u prof. Anice Radoševićovej. Na akadémii pokračuje aj v ďalšom štúdiu. Venuje sa aj maliarstvu a kresbe. Vystavovala už na niekoľkých výstavách v Novom Sade, Belehrade a Zreňanine. Na vernisáži sme mohli vidieť jej litografiu Santiago.

Geometrické tvary sú doménou Any Vrtačnikovej, ktorá je od apríla minulého roka členkou aj jedného vzdelávacieho motivačného projektu. Z jej tvorby na výstave zaujme obraz pod názvom Dekonštrukcia. Perspektíva ako hlavný moment diela pod titulom Bubliny zobrazuje ľahkosť bublín stúpajúcich po výške obytného domu až k najvyšším poschodiam. Žeby za oknami bytov predsa len nebolo žitie až také nadnesené a ľahké? Združenie svojím spôsobom akredituje umelcov, garantuje ich umelecko-osobnostné kvality, poskytuje ochranu v rámci etického autorského kódexu. Prvá výstava je pre začínajúcich profesionálnych umelcov lákadlom, motiváciou a významným krokom k citlivému pohľadu očí návštevníka galérií. Nás môže len tešiť, že do budúcnosti výtvarného umenia Vojvodiny takto oficiálne vstupuje aj Slovenka Alena Klátiková.

KULTÚRNE STREDISKO NOVÉHO SADU

Symbol a plocha Oto Filip

ráce Nebojšu Miljuša (1962), vystavené od konca januára do začiatku tohto týždňa vo Výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu, sa jednému návštevníkovi mohli páčiť viac, inému menej, no žiadneho nenechali ľahostajným. Miljuš, v súčasnosti žijúci a pôsobiaci v banátskom meste Vojvoda Stepa, je už roky autorom s jasným a vyhraneným výtvarným zámerom, zamýšľajúci sa nad osudovými otázkami človekovho bytia. Strieda sa uňho abstraktné s konkrétnym, plocha so symbolom, náznak s jasným odkazom. Jeho práce sa úmyselne nevyznačujú nápadným koloritom práve preto, aby hnedou, sivou, dakedy mod-

www.hl.rs

rou základnou farbou a plochou upozornil, že je svet vôkol nás iba navonok monotónny a jednoliaty, no pritom aj nemálo komplikovaný, plný tajomstiev a záhad. Jeho práce sú plné symbolov, ktoré sú až nápadne jednoduché a jasné. Raz znázorňujú ľudský pár, inokedy kruh, tretíkrát okolie rôznymi šípmi útočiace na jednotlivca. Pojmy, akými sú popol a ľad, sú podané v hnedej game s nejasnými belasými kontúrami. Je to spôsob, aby nás umelec prinútil nielen dívať sa na obraz, ale ho aj čítať. Totiž iba tak možno rozumieť jeho prieskumy a ich hlbší význam, transformácie, symboly a znaky osobného sveta a nového univerza. Je to aj odkaz o tom, že si, podobne autorovi, i každý z nás môže vytvárať vlastné

Informačno-politický týždenník

Kombinácia ako základ

svety, a pritom veľmi neotročiť zaužívaným návodom a výtvarným kánonom tvorby. Hranice človekovej predstavivosti sú neob-

medzené, no spravidla s pečaťou autentickosti. V tomto kontexte sa predovšetkým treba pozerať aj na tvorbu Nebojšu Miljuša. • KULTÚRA •

KULTÚRNO-UMELECKÉ STREDISKO ZVOLEN KULPÍN

Paleta vystúpení doma a v zahraničí Katarína Gažová

polkári Zvolena aktívne pracovali počas celého minulého roka bez letnej prestávky. Po koncoročnom Štefanskom programe a januárovej premiére detského predstavenia si našli trochu času na oddych a znovu sa aktívne dali do práce. Plánov na tento rok je mnoho. Prvé mesiace roku 2014 sa folklórne zložky KUS Zvolen pripravovali na jarné prehliadky, festivaly. Pri príležitosti oslavy jubilea 110 rokov divadelníctva v Kulpíne v marci založili Detské divadielko, čiže začali s detskou školou divadelníctva v spolku. V spolupráci s Monikou Necpálovou zo Slovenska sa realizovali herecké dielne pre deti, ktoré trvali pol roka. Potom sa začalo stavať detské divadelné predstavenie Soľ nad zlato. Z rôznych dôvodov premiéra divadielka nebola vlani, ale v januári 2015. Počas apríla starší divadelníci s predstavením Pohreb v réžii Alexandra Baka vystúpili na Slovensku v Novom Meste nad Váhom na Festivale Aničky Jurkovičovej, kam postúpili ako víťazi Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči. Mali tiež aj úspešný výstup v Topoľčanoch a vtedy sa začala aj kultúrna spolupráca Zvolena s týmto prostredím.

Zvolenovci sa každoročne aktívne vavríne v Kovačici, kde sa im dostalo vedúci a predseda KUS Zvolen Michal zapájajú aj do podujatí združení hodne ocenení za herecké výkony. Na Čiliak. V spolku je aktívnych súhrnne vo svojom prostredí s folklórnym festivale v Kysáči znovu postúpili na sto členov. Počas roka každé dva programom. Vlani to najprv bola tohtoročný Festival Aničky Jurkovičo- mesiace organizovali pracovné akcie účasť na Veľkej noci v Kulpíne, potom vej na Slovensku. Koncom novembra zriaďovania miestností a nádvoria. Fipočas leta na oslave Dňa Kulpína, nasledoval zájazd divadelníkov do nančne spolok podporili pokrajinské Predslávnosťových sekretariáty pre dňoch v Kulpíne kultúru a národa minulý rok v nostné menšiny, NRSNM, Úrad pre septembri aj na podujatí Svadba Slovákov žijúcich v voľakedy a dnes. zahraničí, Obec B. Ani zájazdy do zaPetrovec a Miestne hraničia nevystali. spoločenstvo KulV júni sa Detský pín a samotnú činnosť podporili aj folklórny súbor Bažalička zúčastsúkromné podniky nil na medzináa jednotlivci Kulpírodnom festivale na a mediálne aj detských súborov Rádio Petrovec a v Bratislave. MláHlas ľudu. dežnícky folklórny Tohto roku sa s súbor Zvolena spo- Na tradičnom koncoročnom programe choreografie Michala detským predstalu s Krajanom bol Čiliaka tancuje mládežnícky súbor vením zúčastnia začiatkom júla na na 3 x Ď v Pazove Slovensku, v Krakovanoch, kde mali Sarvaša na divadelnú prehliadku. Ko- a pôjdu aj na Slovensko. Folkloristi tiež úspešné vystúpenia. Počas PDvK runou celoročnej aktivity ochotníkov tiež budú mať bežné aktivity doma v galakoncerte privítali hostí z Čeľadíc bol koncoročný Štefanský program, a zájazdy na Slovensko a do Rua delegáciu starostov Topoľčianskeho v ktorom tradične vystupujú všetky munska. Na Slovensku plánujú rad kraja. V júli divadelná sekcia začala zložky spolku. S detským súborom vystúpení v Topoľčianskom kraji. pracovať na novom predstavení Di- počas celého roka pracovali Milinka Koncom februára mládežníci s folvadelná komédia v réžii Jána Chalup- a Michaela Čiliakové a Vladimír Zima klórom vystúpia v Novom Itebeji v ku. Nevystala účasť na Divadelnom a s mládežníckou skupinou umelecký Banáte.

V KOVAČICKOM DOME KULTÚRY

Bohémi oslávili narodeniny M Anička Chalupová

užská spevácka skupina Bohémi v Kovačici pôsobí vyše 35 rokov. V sobotu 7. februára t. r. v miestnostiach Domu kultúry 3. októbra usporiadali malú slávnosť z príležitosti tohto úctyhodného výročia nepretržitej hudobnej činnosti. Mužská spevácka skupina Bohémi bola založená v roku 1980 pod patronátom Zväzu mládeže, neskoršie spievali pod strechou Hudobnej mládeže a v súčasnosti činnosť udržiavajú a rozvíjajú v rámci HFS Hruška v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici. Prví členovia MSS Bohémi boli Branko Kirić, Miloslav a Pavel Gálikovci, Ján Veňarský, Ondrej Haviar, Ján • KULTÚRA •

Mužská spevácka skupina Bohémi na pätnásťročnom jubilejnom koncerte

Chrťan, Martin Poliak, Jaroslav Hriešik, Pavel Urban, Martin Petrík, Štefan Varga a Nenad Stanisavljević. Odborne s nimi spolupracovali Pavel Tomáš st., Pavel Nemček, Jaroslav Fúsek, Ivan Babka a iní. Vystupujú na prehliadkach obecných, zónových, pokrajinských, republikových, na rôznych festivaloch doma a v zahraničí. Za svoju spevácku činnosť Bohémi získali mnoho ocenení. Okrem účasti na rôznych zábavných, kultúrno-umeleckých podujatiach členovia tejto mužskej speváckej skupiny sa vyskúšali vo futbale a v divadle. V roku 1996 spolu s Divadlom VHV, scéna v Kovačici, nacvičili divadelnú hru Jánošík podľa Feldeka a na divadelnej prehliadke boli najlepšími debutantmi. Zloženie Bohémov sa za tých 35 rokov menilo. Jedni odchádzali, druhí prichádzali. V súčasnosti ich nacvičujú odborníci a hudobníci Ján Marko a Pavel Tomáš ml.

7 /4634/ 14. 2. 2015

Oznamy Potrebujeme predavača Hlasu ľudu v Kulpíne Od apríla – od expedície dvojčísla 14 – 15 / 4. – 11. 4. 2015 – Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kulpíne. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu prihlásiť v dopisovateľstve v B. Petrovci (tel. číslo: 021/782-208), osobne v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/47-20-840, 021/47-20-844 (služba predaja).V písomnej prihláške je potrebné uviesť základné údaje: meno a priezvisko, dátum narodenia, číslo platného osobného preukazu, dátum jeho vydania, názov orgánu, ktorý ho vydal, a osobné číslo (JMBG). NVU Hlas ľudu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad, Hadži Ruvimova 1, podal žiadosť o súhlas k štúdii o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P), na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 9. marca 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 10. marca 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Nový Sad, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba automobilového čerpadla surovej nafty (štyri punkty, dva čerpacie ostrovy, príjazdná a východová cesta, kovová strieška, plató, rúrový most a technologická kanalizácia), v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, katastrálna parcela číslo 2498/18, k. o. Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Ul. rumenačka č. 110, do 19. marca 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 20. 3. 2015 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

ŠANCA PRE ZAMESTNANIE ŠOFÉROV Opis obsadzovanej pracovnej pozície: – šoféri z povolania so skúsenosťami a povolaniami pre výkon povolania v kamiónovej doprave; – vykonávanie práce sa bude vzťahovať na územie Európskej únie, so sídlom materskej spoločnosti na Slovensku. Predstavenie zamestnávateľa: Spoločnosť Albatros, s. r. o., má svoje sídlo v Dunajskej Strede, časť Mliečany, Slovenská republika. Pre ďalšie informácie o spoločnosti: www.albatros-group.sk Podmienky: * Prax min. v rozsahu 2 mesiacov * Vodičské oprávnenie – vodičský preukaz kategórie C, E * Kvalifikačná karta vodiča * Digitálna karta do tachografov * Lekárske potvrdenie o spôsobilosti vykonávať príslušné povolanie * Ovládanie slovenčiny, prípadne maďarčiny Splnenie podmienok nie je potrebné dokladať predložením všetkých príslušných dokladov a dokumentov vo fáze prejavenia záujmu o prácu. Podmienky, spôsob výkonu práce a odmeňovanie budú prezentované pri osobnom stretnutí. Kontakt: 064/11-33-588; mlalbatros@yahoo.com

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE O SÚBEHOCH Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie vypísal súbehy v oblasti verejného informovania na 2015: 1. Súbeh na podnecovanie verejného informovania v srbskom jazyku v krajinách v regióne na rok 2015; 2. Súbeh na uskutočňovanie a zdokonaľovanie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na rok 2015; 3. Súbeh na spolufinancovanie projektu v oblasti verejného informovania citlivých skupín na rok 2015; 4. Súbeh na zdokonaľovanie profesionálnych štandardov na rok 2015. Texty súbehov sú zverejnené 5. februára 2015 v denníku Danas a na webovej stránke Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie www.kultura.vojvodina. gov.rs a v Úradnom vestníku AP Vojvodiny, kde si ich záujemcovia môžu vyhľadať. Napomenutie: súbehy sú otvorené do 9. marca 2015.

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že sa zamieta žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. februára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-804/14, že sa zamieta žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, schvaľuje ROZHODNUTIE Zamieta sa žiadosť nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, Ul. Puškinova č. 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z nasledujúcich komponentov: tri dual-band panelové antény Huawei Agisson ADU451503, po jedna po úseku pre obe sústavy. Predpokladané azimuty antén pre sústavu GSM 900 a UMTS sú 90 ° (úsek 1), 210 ° (úsek 2) a 340° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS Grbavica 2 má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 527,3 W po úseku, pre všetky sústavy, pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 2265,3 W po úseku, pre všetky tri sústavy. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi Domovou radou budovy v Ulici Puškinova č. 1, Nový Sad, a TELENOR, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, pre lokalitu NS Grbavica 2, Informáciu o lokalite pre parcelu 1373, k. o. Nový Sad II, Nový Sad, Ul. Puškinova č. 1, vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad V-353-1154/14, z 19. decembra 2014 a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, ZMENY A DOPLNKY, číslo správy: 1006/14-171 MK ZMENY A DOPLNKY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti tento orgán zistil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Predmetová lokalita základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, operátora Telekom Srbija, a. s., sa nachádza v oblasti stavebných zón, v ktorých sa osoby môžu zdržovať aj 24 h denne, takže podľa Pravidiel o prameňoch neionizujúceho žiarenia osobitného významu, druhu prameňov, spôsobe a čase ich výskumov (Úradný vestník RS, č. 104/09), predpokladá sa oblasťou zvýšenej citlivosti; V odbornom zhodnotení zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2 ZMENY a DOPLNKY dané sú výsledky prepočtu v zóne rozmeru 150 m, v prípade, že by základná stanica operátora TELENOR pracovala maximálnou kapacitou, a získané sú nasledujúce výsledky:

• OZNAMY •

Na úrovni +1,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora Telekom Srbija neprechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty. Ak obe rozhlasové stanice budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie od 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,342 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,450 V/m. Na úrovni +4,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie základnej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR, neprechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty. Ak obe rozhlasové stanice budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie od 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,552 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,716 V/m. Na úrovni +7,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádzajú hraničné hodnoty. Ak obe rozhlasové stanice budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie od 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 1,841 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,042 V/m. Na úrovni +10,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádzajú hraničné hodnoty. Ak obe rozhlasové stanice budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie od 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,265 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,512 V/m. Na úrovni +13,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádzajú hraničné hodnoty. Ak obe rozhlasové stanice budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je väčšie od 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 2,956 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 3,268 V/m. Na úrovni +16,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádzajú hraničné hodnoty. Ak obe rozhlasové stanice budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie od 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 4,208 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 4,649 V/m. Na úrovni +19,5 m prepočítanej sily elektrického poľa pre rozsah frekvencie rozhlasovej sústavy GSM 900 a UMTS operátora TELENOR prechádza 10 % zodpovedajúcej referenčnej hraničnej hodnoty, ale neprechádzajú hraničné hodnoty. Ak obe rozhlasové stanice budú pracovať v rovnakom čase maximálnou kapacitou, celkové vystavenie je menšie od 1 (100 %). Pre rozsah GSM 900 maximálna prepočítaná hodnota vynáša 6,927 V/m. Pre rozsah UMTS maximálna prepočítaná hodnota vynáša 8,191 V/m a prislúcha vnútru stavebného objektu v odbornom zhodnotení označenom ako 41 S. Analýzou ocenenia zaťaženia životného prostredia tento orgán zistil, že nie je vypracovaný prepočet hodnoty poľa na všetkých úrovniach, na ktorých sa môže ocitnúť človek v okolí predmetovej lokality, na ktorej bolo plánované postavenie základnej stanice. Po analýze kompletnej žiadosti, Odborného ocenenia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Grbavica 2, ZMENY a DOPLNKY a obchôdzky lokality, berúc do ohľadu, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia, že sú prepočtom získané hodnoty poľa pri maximálnej práci základnej stanice, ktoré presahujú 10 % referenčnej hraničnej hodnoty pre určité frekvenčné rozsahy, že je objekt, na ktorom je plánované postavenie základnej stanice rovnakej výšky ako väčšina objektov v okolí, zvlášť berúc do ohľadu, že je usmernenie úseku 2 také, že prechádza len-len nad obytnou budovou v Ul. Puškinova (v Odbornom zhodnotení označená ako 41 S) a že pritom nie je predpokladané žiadne konkrétne opatrenie ochrany od neionizujúcich žiarení (zníženie počtu aktívnych kanálov, používanie výstroja, ktorý vyrába nižšiu úroveň poľa, rozličné usmernenie antén alebo výber druhého objektu, na ktorý by sa základná stanica mohla premiestniť), berúc do ohľadu zásady ochrany od neionizujúcich žiarení predpokladané článkom 3 odsek 1 bod 1 a 2 Zákona o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09), a to, že každé nepotrebné vystavovanie neionizujúcemu žiareniu nie je dovolené, ako i to, že sa hodnotí zisk, ktorý používanie prameňa prináša spoločnosti vzhľadom na potenciálne riziká pôsobenia škodlivých vplyvov v dôsledku používania prameňa, ako i používajúc zásady prevencie a opatrení (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia 43/11 – Rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a vykonaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia ohodnotila, že je postavenie a používanie základnej stanice NS Grbavica 2, Puškinova 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 1373, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigáda 90, neprijateľné. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

7 /4634/ 14. 2. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Spens Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. februára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1137/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Spens, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný je odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu pravidelnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy GSM 900 a UMTS. Pre rozsahy GSM 900 a UMTS sa bude používať jedna panelová anténa K742222 pre prvý úsek a len pre rozsah UMTS budú sa používať dve antény K80010711 pre druhý a tretí úsek. Azimuty antén sú 40 ° (úsek 1), 160 ° (úsek 2) a 280 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 6 + 0 + 0 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prva vojvođanska brigada. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil zmluvu o prenájme uzavretú medzi VP Športovo-podnikateľské stredisko Vojvodina v Novom Sade, Ul. sutjeska 2, a TELENOR, s. s r. o., Belehrad, Omladinskih brigada 90, a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens ZMENY A DOPLNKY, číslo správy: 1209/14270 AR ZMENY A DOPLNKY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS Spens má celkovú efektívnu vyžiarenú silu 429,7 W (pre prvý úsek) pre sústavu GSM 900 a pre sústavu UMTS celková efektívna vyžiarená sila je 151,4 W (pre prvý úsek), 417 W (pre druhý úsek) a 151,4 W (pre tretí úsek). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyžiarenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 10. februára 2015 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustil milovaný manžel, otec a starký

PAVEL KOPČOK

1932 – 2005 – 2015 zo Silbaša

Lásku si mal v srdci, dobrotu v duši. S úctou si spomínajú

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. februára 2015 uplynulo šesť mesiacov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

ONDREJ KÁMAŇ

15. 11. 1950 – 7. 8. 2014 z Pivnice

S láskou a úctou si na Teba stále spomínajú a nezabúdajú: manželka Zuzana, dcéra Zuzana, zať Ján a vnuk Dejan

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo pol roka, čo ma opustil môj otec

ONDREJ KÁMAŇ

15. 11. 1950 – 7. 8. 2014 z Pivnice

S láskou a úctou si na Teba spomína syn Ondrej

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 16. februára 2015 uplynú dva roky, čo nás navždy opustila naša

s drahou babičkou

ANNOU ŠIŠKOVOU 12. 5. 1921 – 6. 2. 2015 z Kovačice

ZUZANA LITAVSKÁ rod. Čížiková 1948 – 2013 – 2015 z Aradáča

Ako dodať srdcu ešte jednu ranu? Veď mám dušu beztak celú doráňanú. Ty si ju hojila, bremeno z nej sňala a k svojmu ťažkému aj moje pridala. Akými slovami mám Ti za to vďačiť a koľko sĺz z očí mal by som vytlačiť, aby som Ti aspoň malú čiastku splatil? Mal som iba Teba a aj Teba stratil.

Za všetku lásku, dobrotu a starostlivosť Tvoju – čo za to Ti teraz môžeme dať? Na hrob len hrsť krásnych kvetov vďaky, a potom už len spomínať... S láskou a smútkom na svoju milú spomínajú tí, ktorým najviac chýba: manžel, dcéra a vnukovia Ivek a Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

DR. JAROSLAV SÚDI 6. 5. 1933 – 1. 2. 2015 z Kysáča

Tvoj vnuk František Suchánek

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím otcom a naším starkým

rodiny Súdiová a Popovićová

SPOMIENKA

na manžela, otca, starého otca a zaťa

RANKA STOJANOVIĆA 1951 – 1990 − 2015 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

PAVLOM KAŇOM

28. 12. 1944 – 3. 2. 2015 z Báčskeho Petrovca

Aj keď si tak chcel veľmi žiť, nebolo lieku, musel si na tú dlhú cestu ísť a nás opustiť.

Tichú spomienku mu venujú

• OZNAMY •

Spomienku na Teba si s úctou zachová

Zarmútení: dcéra, zať a vnukovia Miško a Jarko s priateľkou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so synom, s bratom a ujom

28. 12. 1944 – 3. 2. 2015 z Báčskeho Petrovca

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu vedie von. Manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA na

PAVLOM KAŇOM

ANNU KARDELISOVÚ

28. 12. 1944 – 3. 2. 2015 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Zarmútení: otec, sestra a synovci Miroslav, Samuel a Rastislav s rodinou

1944 – 2009 – 2015 z Kulpína

Na Tvoju lásku, dobrotu a pracovitosť nezabúdajú a spomienku na Teba si zachovávajú Tvoji: manžel, syn Jaroslav a dcéra Anna s rodinami 7 /4634/ 14. 2. 2015

Oznamy DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45. NA PREDAJ v Kulpíne: – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-1634.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s drahou matkou, svokrou a starkou

12. 5. 1921 – 6. 2. 2015 z Kovačice

Zavrela sa kniha Tvojej životnej púte. Všetky strany v nej sú vypísané. Mnohé z tých ružových utkveli nám v srdci a sťa vzácny klenot zostane v ňom stále. Trvalú spomienku na Teba si zachovajú: syn Ján, nevesta Anna a vnuk Janko

TESNENIE (dihtovanje) okien

ROZLÚČKA

S úctou si budeme spomínať na vzácneho človeka

a dverí neopren gumou; Ušetríte na

PROF. DR. JÁNA MARKA

vykurovaní a v dome bude teplejšie.

1928 – 2015

Tel. č.: 025/5827-710.

POSLEDNÝ POZDRAV

MÁRII HRIEŠIKOVEJ

ktorý svojou prácou významne prispel k uchovaniu kultúrnej pamäte vojvodinských Slovákov. Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade

ROZLÚČKA

rod. Benkovej 25. 8. 1932 – 3. 2. 2015 z Kovačice

s nám drahým

JÁNOM MARKOM, DrSc.

27. 9. 1928 – 1. 2. 2015 kovačickým rodákom z Nového Sadu

Len spomienky zostali... S úctou Jarmila Sládečeková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na milovaného manžela, otca a starkého

PAĽA PETRÁKA 1950 – 2012 – 2015 z Boľoviec

S úctou si na Vás budú spomínať a trvalú spomienku zachovávať členovia MOMS Kovačica a MS Dr. Janka Bulíka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s drahým otcom a starým otcom

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme v Tebe stratili. V našom srdci žiješ večne ďalej – spi sladko, veď sa opäť stretneme. Na Teba si stále spomínajú: manželka Verona, dcéry Anna PetrákováPetrovićová a Verona ÁbelovskáPetráková s rodinami www.hl.rs

ANNOU ŠIŠKOVOU

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHALOM ŠKURÁŇOM 23. 7. 1928 – 7. 2. 2015 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať dcéra Mária Agarská s rodinou

Informačno-politický týždenník

PAVLOM ŠIMOM

1942 – 2015 z Kulpína

Svatovci Hricovci a Sakáčovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

ERKA HRUBÍKOVÁ

24. 7. 1948 – 16. 2. 2010 – 2015 z Aradáča Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo mi vzal. Zostali mi len spomienky a veľký žiaľ. Päť smutných rokov žijem bez Teba. Zarmútený manžel Pavel

SPOMIENKA

Uplynie päť smutných rokov, čo nás opustila

ERKA HRUBÍKOVÁ

24. 7. 1948 – 16. 2. 2010 – 2015 z Aradáča Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Syn Paľko, nevesta Anka a vnúčatá Paľko a Marienka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom a naším otcom a dedkom

MARTINOM SKLENÁROM 13. 3. 1932 – 31. 1. 2015 z Petrovca Manželka Zuzana a synovia Martin, Ján a Jaroslav s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starkým

PAVLOM ŠIMOM

s naším otcom a starkým

JAROSLAVOM BUDÍKOM

30. 6. 1942 – 7. 2. 2015 z Kulpína

17. 1. 1954 – 30. 1. 2015 z Báčskeho Petrovca

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme v Tebe stratili. V našom srdci žiješ večne ďalej – spi sladko, veď sa opäť stretneme.

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Zarmútení: manželka Vera, syn Pavel a dcéra Marína s rodinami

S láskou a úctou sa s Tebou lúčia: syn Miroslav, nevesta Mária a vnučka Nina

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 30. januára 2015 nás po dlhšej chorobe opustil drahý syn, manžel, otec a starký

Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si ani povedať: „Zbohom, rodina moja.“ Klesli ruky Tvoje, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo, zavreli sa oči, ktoré na nás pozerali. „Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.“

JAROSLAV BUDÍK

(Ž 46, 2)

17. 1. 1954 – 30. 1. 2015 z Báčskeho Petrovca

Zarmútení: matka, manželka, syn Miroslav s rodinou, syn Jaroslav a dcéra Vesna s priateľom Rastislavom

• OZNAMY •

7 /4634/ 14. 2. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. februára 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2013, 4. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 15. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 17. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Pondelok – sobota Hudobné vysielanie 18.00 Denník Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Sobota Z každého rožka troška 2.00 Repríza piatkových vysielaní (piatok) Kaleidoskop (sobota) a Palety Hudobné relácie (nedeľa) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny 10.00 Repríza piatkových Vejár hudobných vysielaní vysielaní a Palety Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota) TV Týždeň prinesie aktuality z našich prostredí, ozveny verejnej tribúny Nové číslo. Od piatka 30. januára o skladovaní nebezpečného odpadu telefónne číslo v štúdiu 422-135 už v Hložanoch, príspevky o uchádzaní nie je platné, ale ho vystriedalo číslo sa o pokrajinské projekty týkajúce 021/210-1655. sa poľnohospodárov, o desaťročí pôsobenia Spolku žien Slovenka v Hložanoch, o seminári zborového spevu v Pivnici a v predvečer Dňa svätého Valentína budú i minútky venované zamilovaným. Dotyky budú venované zájazdu našich kultúrno-umeleckých spolkov TV STARÁ PAZOVA do Austrálie. Z návštevy krajanov v ďalekej Austrálii si priniesli krásne Utorok – sobota dojmy spolkári z Vojlovice, Starej 17.00 Správy Pazovy, Kovačice a Selenče. 22.00 Správy Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 13. februára – Únos Sobota 14. februára – Skutočná guráž Pondelok 16. februára – Rituál Utorok 17. februára – Panelák hrôzy Streda 18. februára – Umenie boja – Zrada Štvrtok 19. februára – Podnájomník 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Z nahrávania februárových Dotykov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Utorok 17. februára 16.00 Literárny večierok v Kovačici V ústrety čajanke Čo nového v našom spoločenskom živote? Penzisti, čo robíte? Piatok 20. februára 16.00 Slovenský film: Organ Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 15. februára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Mesto hriechu 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Nedeľa 15. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 100 rokov divadla v Kovačici Deň sv. Valentína

Miroslav Marinkov zhodnotil prácu kooperácie Sústavy Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko nášho jazykovedca, režiséra, kultúrneho historika, pedagóga a nestora vojvodinskej slovakistiky. Tohto roku si pripomíname sté výročie jeho narodenia (1915 – 1989). autorka: ANNA udelil BIČIA- milosť ROVÁ

2. časť ozvena bezpilotné Oleg lietadlo Lomonosov volt tajn.

plot ž. meno z prútia

daroval

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. 1. časť

srbský zápor cestovina s plnkou

tajničky domáci miláčik

mestečko pri Dunaji

darovala ženské meno druh papagája

lítium

starostlivosť

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

síra

mraučať vpíšte RANO kladivo vatra

temno ilínium

meter vpíšte EB

autonómna pokrajina

augsb. vyznanie časť oceánu

iba Senica urán

zvislý pásik na vonkajšej

belgické kúpeľné mesto

strane nohavíc

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ono AS HL DU molybdén ĽU

ligot Kristína Royová Pančevo

druh hydiny jedna farba

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 6 VODOROVNE: astronóm, um, osada, reklama, Erka, O, k, lov, očko, sv, Sriem, takt, llé, olovrant, dosoľ, ea, O, TR, ár, lyrik, kA, a, alobal TAJNIČKA: AUREL STODOLA

dinár podať

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 4 z čísla 4 Hlasu ľudu z 24. januára 2015 bolo: FRANTIŠEK MIKO. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN ŠIRKA, Ul. 2. októbra č. 28, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

7 /4634/ 14. 2. 2015

Kultúra SNEMOVALI NOVOSADSKÍ MATIČIARI

Činnosť ohodnotili kladne Jaroslav Feldy

vodom pravidelného valného zhromaždenia Jarmila Struhárová, predsedníčka MOMS, v stredu 4. januára t. r. vyzvala novosadských matičiarov, aby minútkou ticha vzdali poctu zosnulým členom: profesorovi a publicistovi Dr. Jánovi Markovi a Zuzane Imbronovićovej. Správu o jednoročnej činnosti prečítala tajomníčka MOMS Aneta Lomenová. Finančnú správu a správu Dozornej rady prezentovali pokladník Jaroslav Boldocký a členka rady Katarína Totová-Debeljakovićová. Po rozprave o vlaňajšej činnosti Jaroslav Feldy, predsedajúci a podpredseda

MOMS, konštatoval, že napriek problémom s miestnosťami a zdravotným stavom najužšieho vedenia MOMS, s činnosťou

v uplynulom roku možno byť spokojný. V pokračovaní zverejnil návrh, aby sa uznanie za dlhodobú činnosť udelilo Jaroslavovi Boldoc-

MODLITBY MARTINA JONÁŠA V BRATISLAVE. V poslednú januárovú stredu t. r. vo výstavnej sieni Klarisiek v Bratislave bola vernisáž obrazov Modlitby Martina Jonáša, ktorú usporiadalo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko spolu s publicistom a zberateľom Ivanom Melicherčíkom. Výtvarné diela Martina Jonáša (9. 5. 1924 – 31. 1. 1996), svetoznámeho insitného umelca z Kovačice, dávajú nahliadnuť do jeho spomienok a srdca aj v súčasnosti. Jeho obrazy žijú, svojimi príbehmi na olejomaľbách aj dnes zažartuje, rozveselí ľudí a ukáže radosť zo života. Štyridsiatka obrazov z Melicherčíkovej zbierky a vystavené diela Martina Jonáša, ktoré sa na verejnosti objavujú vôbec po prvýkrát, budú sprístupnené milovníkom insity do 25. februára 2015. A. Ch.

PREDNÁŠKY. V miestnostiach ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši Po d n i k D O O M i ro s a v l j e v i ć koncom januára zorganizoval prednášky pre poľnohospodárov. Záujemcov na prednáškach informovali o hadiciach na zavlažovanie, ktoré vyrába podnik Peštan. Hovorilo sa aj o AS hybridoch kukurice a o tom, ako ochraňovať kukuricu, zeleninu a obilniny. R. K.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kému a ďakovná listina Pavlovi Macháčovi. Správy a návrh na uznania zhromaždenie schválilo jednohlasne. V pokračovaní rozpravy sa matičiari dopracovali k návrhu, aby sa v starostlivosti o hrobky zaslúžilých Slovákov, spolu s cirkevným zborom, pokračovalo naďalej. V súvislosti s tým, a na základe odôvodnenia Štefana Cicku, schválili jednohlasné rozhodnutie, aby sa o pomoc pri úprave hrobky – pamätníka nášmu prvému biskupovi Adamovi Verešovi, prostredníctvom Synodálneho presbyterstva požiadal aj Biskupský úrad. Matičiari sa uzhodli zopakovať požiadavku o rozšírenie programu mestskej káblovej siete aj programami televízie vysielajúcej v slovenskej reči. Foto: E. Klátik

Výročia vo februári 2015 ËË 3. februára 1895 v Starej Pazove sa narodil Ferdinand Ferdo Klátik, slovenský vojvodinský pedagóg a zostavovateľ čítaniek. (Pripomenuli sme si 120. výročie narodenia.) ËË 5. februára 1925 v Kovačici sa narodila Zuzana Chalupová, insitná maliarka. (90. výročie) ËË 8. februára 1915 na Slovensku, v Budmericiach, sa narodil Rudolf Fábry, slovenský básnik. (100. výročie) ËË 11. februára 1985 na Slovensku, v Pezinku, umrela Zuzka Medveďová, prvá akademická maliarka z radov vojvodinských Slovákov, petrovská rodáčka. (30. výročie) ËË 18. februára 1835 v Kulpíne sa narodil Emil Kolényi, slovenský dolnozemský cestopisec, historik, pedagóg a evanjelický kňaz. (180. výročie) ËË 27. februára 1925 na Slovensku, v Cíferi, sa narodil Oskár Čepan, slovenský literárny vedec. (90. výročie) ËË 28. februára 1875 na Slovensku, v Banskej Bystrici, sa narodil slovenský hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý. (140. výročie) ËË 28. februára 1995 v Petrovci umrel Michal Kiráľ, akademický grafik. Narodil sa 21. februára 1955. (60. výročie narodenia a 20. výročie smrti) • KULTÚRA •

„Vyšli ste mi navrch hlave, lem ma zezáte!“ Anna Horvátová

ašli ste niekedy vo svojich nie veľmi skvelých počinoch až do krajnosti?! Pri vystrájaní žartov situácia občas nevedome prerastie v neslušný, hrubý žart. Revoltovaná osoba, ktorá bola terčom takýchto neprístojných špásov či nenáležitého správania, proste neprístojnosti, sa v afekte vyrúti na spoločníkov, osopí sa na nich, keďže jej už poriadne vyliezli na nervy, a zosype odrazu celú hrmavicu výčitiek. Obvyklé frazeologické spojenia z titulku, ako i nespočetne iných slovných spojení sme si vypožičali zo susedného srbského jazyka. V Slovníku slovenského jazyka, V. diel, sme našli náhradu za populárne frazeologické spojenie, a to pod heslom zub. „Vyjsť navrch hlave“ vystriedajme slovenským: mať niekoho, niečoho plné zuby, teda mať niekoho, niečoho dosť. Okrem obrazného vyjadrenia odporu, neznášanlivosti voči niekomu, sú tu i tieto zaujímavé expresívne zvraty: ceriť, vycierať (vyceriť) zuby, teda smiať sa, vyškierať sa (zaškeriť sa); precediť cez zuby, teda nejasne, s nepatrne otvorenými ústami povedať; ostriť si, hotoviť si, brúsiť si zuby na niekoho – chystať sa, strojiť sa, robiť si chuť na niekoho, na niečo; hovorové expresívne: dať niekomu po zuboch – udrieť niekoho; alebo len hovorové: hovoriť, odpovedať cez zuby – a) nezrozumiteľne mrmlať, b) neochotne, ledabolo, s nechuťou; pozrieť (sa) niekomu, niečomu na zuby – bližšie si niekoho, niečo všimnúť, preskúmať; klepli mu zuby naprázdno – niečo sa mu nepodarilo, ušiel mu čakaný zisk.

• KULTÚRA •

Poslovenčené srbské slová „zezať (sa)“, „zafrkávať (sa)“ sa natoľko udomácnili v nárečovej podobe nášho jazyka, že ich vôbec nepociťujeme ako neslovenské. Radšej však žartujme, vtipkujme, alebo hovorovo špásujme, robme špásy, ale pozor, lebo každý špás niečo stojí, teda za všetko sa musí zaplatiť. Veselé výroky, skutky alebo vtipy neraz nás dobre naladia, pozitívne vplývajú na naše citové rozpoloženie. Avšak hlúpe, hrubé žarty ešte ako vedia skaziť náladu. Niekedy sme pánom situácie a podarí sa nám obrátiť niečo na žart. V niektorých situáciách je však žartovať nebezpečné, vtedy radšej žarty nabok. Povedať niečo zo žartu / zo špásu – nie vážne, je predsa iné ako si robiť žarty / špásy z niekoho – uťahovať si. Vtedy s ním nie sú žarty / špásy – je vážny, nebezpečný. Medzi slovesami „zeznúť“, „zafrknúť“ a „zeznúť sa“, „zafrknúť sa“ sú rozdiely. Najmä slová „zeznúť“, „zafrknúť“ niekoho majú význam spôsobiť niekomu nepríjemnosti, škody, ťažkosti, podviesť / oklamať niekoho, dopustiť sa podvodu. V prípadoch, keď „sa zafrkneme“, „zezneme sa“, vtedy sa prerátame, urobíme chybu, hlúposť či expresívne strelíme capa. Ak sa stane, že nás niekto podvedie alebo si nás niekto doberá, neškrípme preto zubami, aj čo ho máme plné zuby. Radšej sa zubami-nechtami, teda stoj čo stoj / za každú cenu / tvrdošijne / všetkými spôsobmi snažme prekonať tie hrubé, nenáležité žarty / špásy, aby sme nestratili rozvahu, nepovolili nám nervy, či expresívne netiekli, nepraskli nám nervy.

Oznámenie z knižnice Štefana Homolu

nižnica Štefana Homolu pri príležitosti 170 rokov pôsobenia na tradícii prvej knižnice v Báčskom Petrovci a 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, kodifikátora spisovnej slovenčiny, v spolupráci s PU Včielka a Základnou školou Jána Čajaka, vyhlasuje literárnu a výtvarnú súťaž na témy: Kniha je zázrak! Kniha, náš priateľ. Moja obľúbená kniha. Čo pre mňa znamenajú knihy? Čo sa skrýva za dverami knižnice... Prečo rád / rada chodím do knižnice. Ponúkajú aj ďalšie témy: Slovenčina naša milá... Štúr ako kodifikátor spisovnej slovenčiny.

Súťaž je neanonymná, na súťažnej práci – literárnej či výtvarnej uveďte meno a priezvisko autora, vek, adresu. Súťaže sa môžu zúčastniť deti materských škôl (výtvarné práce) a žiaci základných škôl (výtvarné a literárne práce). Súťažiaci môže zaslať neobmedzený počet prác, môže si zvoliť viacero tém. Súťaž vyhodnotí viacčlenná odborná porota. Práce prineste osobne do Knižnice Štefana Homolu alebo zasielajte na adresu: Knižnica Štefana Homolu, 21 470 Báčsky Petrovec, Ul. ľudovej revolúcie 9. Súťaž je otvorená do 30. apríla 2015.

PUBLIKÁCIA NA ZÁVER PROJEKTU. Vedieť zhodnotiť, podľa možností a potreby aj meniť. Je to podstata projektu Bizarre Love Triangle. The Public Sculptures of Novi Sad, o vznik ktorého sa pričinila iniciatíva umelcov a študentov akadémií umení z troch krajín Vyšehradskej skupiny – Slovenska (Banská Bystrica), Maďarska (Päťkostolie – Pečuj) a Poľska (Poznaň), ako aj zo Srbska (Nový Sad), k rozboru nezodpovedného urbánneho plánovania a inštalovania skulptúr otáznych estetických hodnôt v priestore mesta, s dôrazom na Nový Sad. Celý rad aktivít, na ktorých sa angažovalo pätnásť umelcov, bol v rámci tohto zadania, trvajúceho približne pol roka a financovaného Vyšehradským fondom, nositeľom ktorého bola novosadská Akadémia umení, zahrnutý tak dielňami, ako aj výstavou a publikáciou na záver. Prezentovali ju v utorok v Multimediálnom stredisku Akadémie umení v Novom Sade (na snímke).

O. F.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Vo štvrtok 5. februára 2015 v budove starej obce, Ulica maršala Tita 5 – 7, kancelária číslo 19, kde je úradné ústredie Múzea vojvodinských Slovákov, sa za zatvorenými dverami uskutočnilo ôsme zasadnutie Správnej rady MVS. Podľa rokovacieho programu môžeme uzavrieť, že na zasadnutí mali schváliť správu o činnosti a finančnú správu MVS na rok 2014, tiež návrh plánu a programu činnosti a finančných položiek MVS na rok 2015, a členovia SR MVS mali prerokovať aj aktuálnu problematiku v tejto ustanovizni.

xxx V nedeľu 15. februára 2015 o 19. hodine v Slovenskom vojvodinskom divadle bude hosťovať Novosadski novi teatar so svojím predstavením Ženidba na čardaku. J. Č-p KYSÁČ. Premiéra detského divadelného predstavenia Zázračná kniha sa uskutoční v sobotu 14. februára 2015 o 19. hodine vo veľkej sále KIS Kysáč. Autorkou textu a režisérkou je Svetlana Gašková. E. Š.

7 /4634/ 14. 2. 2015

Šport PAZOVSKÁ JEDNOTA TRÉNUJE OD POLOVICE JANUÁRA

Lopta sa už kotúľa Matej Bzovský

vodný tréning zimných príprav pod vedením trénera Milana Vujasina hráči staropazovskej Jednoty absolvovali v druhej polovici minulého mesiaca. Po dlhšej prestávke, pred prvým zoskupením a nepokojnom zimnom sne, vedenie FK Jednota hľadalo posily takmer do všetkých častí tímu. Robili to preto, aby zostrili konkurenciu a zvýšili kvalitu mužstva, ktoré sa po prvej časti majstrovstiev Novosadsko-sriemskej ligy ocitlo v nebezpečnom pásme. Celé prípravy Pazovčania absolvujú doma. V snahe zachovať vlastnú hraciu plochu, trénovali na ihrisku Kopyto, na ktorom spravidla

hrávajú veteráni, občas využívali montovanú halu z igelitu v Novej Pazove, ako aj ihrisko s umelou trávou v Športovom stredisku Futbalového zväzu Srbska v Starej Pazove. Zaplánovali si aj prípravné zápasy, na ktorých majú zohrať vynovené mužstvo pre jarnú odvetu. „Privítal som hráčov a hneď som im povedal, že o jesennej polosezóne nechcem počuť ani slovo, radšej to zabudnúť,“ prezradil nám tréner Vujasin. „Odteraz sa začína nový deň, prichádzajú nové namáhavé tréningy, čakajú na nás ťažké skúšky. Urobíme všetko pre to, aby mužstvo bolo úspešnejšie ako v jeseň. Treba tvrdo pracovať, chceme dosahovať priaznivejšie výsledky. Jedným z cieľov je prilákať oveľa viac priaznivcov

Z NEUSKUTOČNENEJ KONFERENCIE FK SLÁVIA V PIVNICI

Žiadali odvolať vedenie

nedeľu 8. februára 2015 sa mala konať Výročná konferencia FK Slávia v Pivnici. V stanovenom čase predseda Michal Kotiv pozdravil asi 50 prítomných a vyzval ich, aby minútkou ticha vzdali poctu zosnulým fanúšikom Pivničanov v roku 2014. Potom navrhol takýto rokovací program: 1. Správa o minuloročnej činnosti, 2. Správa o minuloročných športových výsledkoch, 3. Správa o finančnom hospodárení, 4. Správa Dozornej rady, 5. Plán práce na rok 2015, 6. Rôzne – otázky a návrhy. Hneď potom sa k slovu hlásil Ondrej Blažek a žiadal, aby sa do rokovacieho programu zaradila aj otázka odvolania z funkcie predsedu a členov Správnej rady FK Slávia. Na to mu predseda odpovedal, že je toto riadna a nie volebná konferencia, že sa teraz nemôže voliť nové vedenie. Podľa Štatútu FK Slávia 1/3 (tretina) členov môže podať písomný návrh, aby sa zvolala mimoriadna konferencia, na ktorej by sa zvolilo nové vedenie. Menovaný Blažek nebol s tým spokojný, ale navrhol, aby sa čle-

www.hl.rs

novia vyjadrili o tom, či sa prijme rokovací program. Po kratšom čase 15 členov podporilo navrhnutý rokovací program, kým 21 členov bolo proti. Po kratšej diskusii konferenciu prerušili a podľa štatútu by v priebehu 30 dní mali zvolať novú. Treba povedať, že na túto konferenciu prišli osoby, ktoré nikdy nenavštevujú futbalové zápasy, nikdy neboli na výročnej schôdzi a keďže majú zaplatené členské, mohli hlasovať. Neskoršie jednotlivci, ktorí hlasovali proti správe, vyhlásili, ako nevedeli, že tu ide o zmenu vedenia, ale im je len povedané, aby hlasovali proti. Zaujímavé je tiež, že dvaja členovia Strany vojvodinských Slovákov, ktorí sú vo vedení, hlasovali proti doterajšej správe Slávie. Jednotliví členovia na zasadnutí vyhlásili, že správa nerobila nič, hoci ich v tom dementujú tak športové, ako aj finančné výsledky. Predseda FK Slávia Michal Kotiv a tajomník Michal Pintír

Informačno-politický týždenník

Včasné prípravy: Nikola Igrač (Jednota St. Pazova) na tribúnu, čo je podmienené jedine dobrými výkonmi.“ Trénerovi Jednoty sa hlásilo šesť nových posíl: Vladan Ninić, Miloš Krstović a brankár Predrag Travica prišli z Kupinova. Tento posledný je skutočne navrátilec do mužstva „modro-bielych“. Mladý hráč Petar Uzelac prestúpil z belehradskej Lokomotivy, Vladan Lukić zo Žarkova a Strahinja Šen zo zemunského FK Milutinac. Už po troch tréningoch Jednota zohrala prvý prípravný zápas so silným superligovým mužstvom Borac z Čačku a prehrala 4 : 1. Ďalší súboj plánovali so Sremcom z Vojky, ale pre zaplavené ihrisko v Krnješevciach mužstvá nemohli hrať.

Predminulý pondelok na ihrisku ŠS FZ Srbska Jednota uvítala Budućnost z Dobanoviec, člena Srbskej ligy – skupina Belehrad. Zápas priniesol obetavý výkon oboch súperov, ale nie veľmi zaujímavý a kvalitný futbal. Hostia sa ujali vedenia už v 4. min. po peknej akcii. Jednota vyrovnala zo správne odpískanej jedenástky, ktorú realizoval kapitán Nikola Igrač. Po nerozhodnom výsledku v prvom polčase, v pokračovaní sa za slnečného počasia hralo v rovnakom tempe. Hosťom sa po nedorozumení v obrane Jednoty podarilo dosiahnuť víťazný gól a zápas sa skončil – 1 : 2. JEDNOTA: Milošević, Stegnjajić, Marković, Igrač, Ninić, Gačić, Šestović, Lukić, Šen, Uzelac, Furtula. Pre zranenie nehrali Šuša a Milaković. Odveta Dobanovčanov a Pazovčanov bola na ihrisku Brodarac v Belehrade, na ploche tzv. Starého sajmišta. Domáca Budućnost v prvom polčase získala náskok, ale Lukić v pokračovaní stanovil konečný výsledok – 1 : 1. Štvrtý prípravný zápas pazovské mužstvo hralo doma s prvoligovým mužstvom BSK Batajnica a prehralo 1 : 3. Jediný gól za hostiteľov vsietil mladučký Jašo.

IN MEMORIAM

Stevan Šljukić

13. 3. 1956 – 22. 1. 2015

náme meno a osobnosť vo svete futbalu – Stevan Šljukić, bývalý rozhodca, a potom i dlhoročný tajomník Oblastného futbalového zväzu v Novom Sade. Človek veselého úsmevu, vtipný, odmeraný a vždy ochotný vypočuť každého, porozumieť a poradiť. Vo svojich náhľadoch na súťaže vedel byť kritický, ale úprimný a dobroprajný. Jednoduchosť a priamosť boli povahové črty nášho Stevu, ktorý veľmi rád navštevoval naše zápasy nielen vo Vrbare, ale i na

hosťovaniach. Pred dvoma rokmi, keď náš klub oslavoval 90 rokov pôsobenia, prišiel do Vrbary aj na premiéru publikácie, ktorá pri tej príležitosti vyšla. Bol príkladom vzorného futbalového pracovníka. Usnul predčasne v 59. roku, po krátkej a ťažkej chorobe. Navždy si budú spomínať na neho tí, čo ho mali radi. Za všetku ochotu, ktorú nám poskytol, patrí mu veľká vďaka. FK Mladosť Petrovec • ŠPORT •

VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV OBCE KOVAČICA

Pingpong Unirey zaslúžene S Ján Špringeľ

iedmeho februára 2015 stolné tenistky Unirey vyhrali v superligovom meraní síl v Uzdine Radnički z Nového Sadu výsledkom 4 : 2, aj napriek vedeniu vicešampióna Srbska 0 : 2. Anelia Lupulescuová, Izabela Lupulescuová a Sabina Šurjanová týždeň predtým zdolali v Srbských Aténach aj štátneho majstra, STK Nový Sad, presvedčivo 4 : 1. A do elitnej súťaže sa prebojovali iba vlani, bez pomoci Anelie. Superligu hrajú iba 13 kôl. Izabela Lupulescuová (1999) získala v Taliansku na Majstrovstvách Európy pre mladšie dorastenky dve Najlepšia športovkyňa Obce Kovačica: Izabela bronzové medaily – v jednotliveckej Lupulescuová a jej klubové trofeje súťaži a v štvorhre. K tomu sa Ilie Lupulescu (1967), člen STK Unirea, začiatkom roku nú Gymnáziu Mihajla Pupina (stolné tenistky 2014 stal vicešampiónom sveta na druhých MS gymnázia – Kovačičanky Tatiana Cicková a Jana v pingpongu s brúsnym (šmirgľovým) papierom Karkušová a Uzdinčanky Izabela Lupulescuová a Adela Ardeleanová – najlepšie na Majstrovstvách na rakete. Nečudo preto, že sa talentovaná Izabela a skú- Srbska stredných škôl), tak je úspech Uzdinčanov sený Ilie stali najlepšími športovcami Obce ešte chvályhodnejší. Zaskvela sa okrem iných i Základná škola Kovačica v roku 2014. Dokopy z 24 pohárov a plakiet si STK Unirea na slávnostnom udelení maršala Tita. Na základe všetkých športových cien najlepším v sieni Miestneho spoločenstva výsledkov na obecných a vyšších súťažiach Kovačica 3. februára 2015 „privlastnil“ trinásť trofejí. Keď sa má na zreteli fakt, že Izabela Lupulescuová sa významnou časťou pričinila i o plaketu venova-

Najúspešnejší mladý dorastenec: kolkár Želislav Jakáb

Úspechy ako nikdy predtým: v plávaní, atletike, stolnom tenise, futbale... – časť športovcov kovačického gymnázia s riaditeľom Pavlom Rohárikom

Najlepší športovec Obce Kovačica: Ilie Lupulescu, strieborný na MS v pingpongu • ŠPORT •

Najúspešnejšia škola: cenu prevzal Ladislav Petrovič, riaditeľ ZŠ maršala Tita v Padine

Stolné tenistky Unirey, najlepšie seniorky: Izabela Lupulescuová, Sabina Šurjanová a Anelia Lupulescuová (zľava) boli Padinčania zo siedmich škôl najlepší. Pohár za najlepšieho mladšieho dorastenca dostal Želislav Jakáb z Kolkárskeho klubu Dolina, štátny majster z Apatínu, šampión prestížnej Trofeje Belehrad a tohto roku možno i člen reprezentácie Srbska na MS v Nemecku. Najlepším seniorským klubom sa stali kolkári Doliny, ktorí v minu- Osobitné uznanie: lom roku druhýkrát stredoškolský majster v dejinách postúpili Srbska v najdlhšom do Prvej ligy Srbska. šprinte – Damián Šuľa Osobitná cena sa dostala do rúk i Ko- z Kovačice vačičanovi Damiánovi Šuľovi; vedľa nespočetného množstva cenných kovov vlani získal obhajujúc farby Gymnázia Mihajla Pupina i titul stredoškolského majstra Srbska v behu na 400 m. V príhovore na začiatku slávnosti predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan zdôraznil, že je v poslednom desaťročí peňazí na činnosť športových Kolkári Doliny, najlepší klubov z obecného seniorský klub: cenu rozpočtu a tamojšie- z rúk Miroslava Krišana ho športového zväprebral Pavel Beška zu čoraz viac a vlani pribudli aj tri nové kluby. Odmenených športovcov a športových pracovníkov privítali aj Ján Cicka a Vasile Stoja, predseda a tajomník Obecného športového zväzu v Kovačici.

7 /4634/ 14. 2. 2015

Šport Z VÝROČNEJ KONFERENCIE ŠRS SMUĐ V KYSÁČI

Ťažko proti pytliakom Pavel Pálik

a prítomnosti viac ako 50 členov a hostí z Petrovca a Kulpína, ako aj predstaviteľov Miestneho spoločenstva Kysáč, v nedeľu 8. februára 2015 usporiadali Výročnú pracovnú konferenciu Športovo-rekreačného spolku Smuđ. Konferenciu viedol predseda Miloslav Madacký. Správu o činnosti podal tajomník ŠRS Smuđ Michal Harpáň. Najprv povedal, že pre nedostatok finančných prostriedkov vlani organizovali menej súťaží. Seniori sa zúčastnili na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci v chytaní rýb udicou na plavák a vo varení rybacej

polievky. Pionieri a mladší dorastenci súťažili v Kulpíne, Petrovci a Kysáči. V rámci Vojvodinskej ligy športových rybárov Ivan Madacký bol prvý medzi pioniermi a jeho brat Marián skončil ako štvrtý v konkurencii mladších dorastencov. Spolok úspešne zorganizoval aj školu rybolovu, ktorá trvala dva mesiace a na záver pre frekventantov usporiadali aj súťaž. Športový rybár Ivan Ravza povedal, že vlani úspešne prebiehala tradičná ekologická akcia, keď pri kanáli D-T-D očistili 4 000 štvorcových metrov. V tom im pomohli Miestne spoločenstvo Kysáč a VKP Čistoća z Nového Sadu. Upravili aj miesta pre pre-

ĎALŠÍ CENNÝ KOV PRE STK DOLINA

Nové striebro pre živé striebro Ján Špringeľ

o prvom druhom mieste, ktoré získala 30. novembra 2014 v Skorenovci na celoštátnej stolnotenisovej súťaži najmladších kategórií, Jana Havelová 7. februára 2015 získala ďalší vicešampiónsky titul na turnaji v Bečeji. „Jana je za pingpongovým stolom živé striebro: na tréningu horlivá, natešená, pozorná, priama a nanajvýš vytrvalá. Preto si druhé striebro v kariére bezpochyby zaslúžila. Jej jasot a radosť jej sestry a rodičov aj po zisku tohto ocenenia ma presviedčajú, že sa práca nerobí iba správne, ale že sa v stolnotenisových kluboch Kovačickej obce robí aj správna robota,“ s nadšením rozpráva Janin tréner Vasile Stoja. Jana Havelová začala trénovať 1. februára roku 2014, keď mala iba 5 rokov a 2 mesiace. Valentína Horváthová, stolná tenistka STK Tornado Mihajlovo, bola Havelovej súperkou na prvom majstrovskom zápase, ktoré nadaná Padinčanka

www.hl.rs

Aj kysáčski športoví rybári sú bezmocní v boji s pytliakmi

tekárov a priestor vôkol svojich miestností v strede dediny. Pokladník Vladimír Pixiades vo finančnej správe skonštatoval, že rok 2014 skončili so suficitom v sume 6 700 dinárov. Predseda Miloslav Madacký prečítal plán práce na bežný rok, ktorého realizácia bude závisieť od finančných možností. Prioritu budú mať ekologická akcia, škola rybolovu, oprava troch rybárskych miest, z ktorých zlodeji ukradli dosky. V máji a auguste zorganizujú medziklubovú súťaž pre pionierov a skromne oslávia 50 rokov od založenia ŠRS Smuđ. Nevystane ani súťaž vo varení rybacej polievky a obnovia aj podujatie známe ako Carp Cup. V rozprave sa najviac hovorilo o pytliactve, ktoré podľa mienky športových rybárov nikto nemôže vykynožiť! Nedovolené chytanie rýb bez povolenia a za pomoci

elektriny sa natoľko rozšírilo, že pytliaci nezriedka z vody odrazu vytiahnu aj 400 – 500 kilogramov!? Nepomáhajú ani prihlášky polícii. Všetci, tak domáci, ako aj hostia z Petrovca a Kulpína sa zhodli, že Verejný vodohospodársky podnik Vody Vojvodiny, zdá sa, má za cieľ prispieť k zániku rybárskych spolkov, namiesto toho, aby ich podporoval. Skonštatovali, že keď vody v kanáloch chránili predstavitelia spolkov, bolo menej pytliakov ako teraz, keď to profesionálne (!?) vykonávajú pracovníci spomenutého podniku. Nakoniec športoví rybári a ich hostia spoločne ochutnávali rybaciu polievku, ešte dlho debatovali o pytliakoch, o tom, kto akú rybu chytil, čo by sa malo robiť v budúcnosti... A tak rybárom v dobrej nálade uplynul čas až do nedeľného večera.

IN MEMORIAM

Jana Havelová s medailou a diplomom v Bečeji

hrala pre Dolinu. Hralo sa 19. októbra vlani v telovýchovnej sieni Základnej školy maršala Tita. Jana mala vtedy iba 5 rokov, 10 mesiacov a 19 dní. Cvičiteľ Stoja, ktorý má za sebou takmer tri desaťročia trénerskej stáže a desiatku vycibrených talentov, zodpovedne tvrdí, že mladšia pingpongová „múza“ sa nezjavila na majstrovskom meraní síl. Ani v bližšom, ani v ďalšom okolí.

Informačno-politický týždenník

Michal Škuráň

23. 7. 1928 – 7. 2. 2015

sobotu 7. februára 2015 v Kysáči po dlhej a ťažkej chorobe umrel Michal Škuráň, niekdajší záložník a útočník Tatry. Báťa Mišo sa narodil 23. júla 1928 v Kysáči. V prvom mužstve FK Tatra začal hrať roku 1946, a to vtedy, keď ho šéf Miestnej kancelárie O. Francisty priviedol z Toriny, kde „hrali ulica proti ulici“. Pre

ťažšie zranenie v roku 1949 predčasne skončil kariéru. Starší Kysáčania si Michala pamätajú ako pevného hráča, ktorý často dával aj góly. O FK Tatra sa neprestal zaujímať a pomáhať jej až do smrti. Báťa Miša pochovali v nedeľu 8. februára na kysáčskom cintoríne. P. P. • ŠPORT •

V skoku do výšky zvíťazila Zorana Bukvićová, členka AK Voždovac, výsledkom 1,75 m

Beh mužov na 60 metrov

HALOVÉ MAJSTROVSTVÁ SRBSKA V NOVOM SADE

Ivana je kráľovná Juraj Pucovský

az odložené halové Majstrovstvá seniorov Srbska v atletike v Novom Sade predsa usporiadali v sobotu 7. februára 2015. V Hale 1 Novosadského veľtrhu najviac úspechu mali atléti novosadského AK Vojvodina, ktorí získali 15 medailí, z toho 6 zlatých, 6 strieborných a 3 bronzové. Po nich nasleduje belehradský AK Crvena zvezda – 8 medailí a lesklé kovy si odniesli domov aj atléti a atlétky klubov Spartak Subotica, Radnički a Park Kragujevac, Voždovac Belehrad, Sirmium Sriemska Mitrovica, Vožd Jagodina, Partizan Belehrad, Mladost Zemun... Najvýznamnejší výsledok dosiahla štátna rekordérka Ivana Španovićová v skoku do diaľky (6,78 m), a to už v prvej sérii, čo jej prinieslo štvrté miesto na svetovej listine. Striebornú medailu získala jej klubová kolegyňa Milica Gardaševićová – 5,68 m a tretia bola Sara Lukićová, členka AK Nový Belehrad, – 5,55 m. To, že je už na začiatku roka a mesiac skôr pred účasťou na halových ME v Českej republike v dobrej forme, Ivana potvrdila aj v šprinte na 60 metrov. Zvíťazila ľahko v semifinále, a potom bola najrýchlejšia aj vo finále výsledkom 7,36, čo je o 5 stotiniek slabšie od štátneho rekordu, ktorý utvorila iba týždeň skôr na tom istom mieste. Striebornú a bronzovú medailu získali dve dvadsaťročné atlétky. Milana Tirnanićová (AK C. zvezda) do cieľa dobehla v čase 7,51 a Sara Vješticová (AK Vojvodina) dosiahla výsledok 7,69, a tak

obe utvorili osobné rekordy. Veľmi významné je, že všetkých osem bežkýň vo finále na 60 metrov utekali spod osem sekúnd, čo je aj výsledkom práce počas zimy v novosadskej hale. Avšak Ivana Španovićová zasa dokázala, že je v tejto chvíli v našej krajine kráľovná kráľovnej športov. Všetkých a najmä atletických pracovníkov potešilo, že sa prvýkrát po zotavení z operácie Achillovej šľachy na atletických zápasiskách objavil aj sedembojár Michail Dudáš. Člen novosadskej Vojvodiny bol najlepší vo vrhu guľou – 14,24 m a striebornú medailu získal v skoku o žrdi – 4,60 m. V tejto atraktívnej disciplíne rovnakým výsledkom – 4,60 m zvíťazil mladší junior Đorđe Mijailović, ináč Dudášov klubový kolega. Bronz sa zaleskla na prsiach tretieho člena AK Vojvodina Stevana Antanasijevića – 3,90 m. Dve medaily Michaila Dudáša dávajú nádej, že náš sedembojár a desaťbojár čoskoro nadobudne potrebnú formu, aby znova na významných súťažiach získaval medaily. Zlaté kovy z radov novosadského AK Vojvodina ešte získali Zaviša Đukić v behu na 60 m s prekážkami – 8,62 sekundy a Tamara Moravčevićová v skoku o žrdi – 3,25 m. Halové majstrovstvá Srbska v atletike úspešne zorganizovali AK Vojvodina, Atletické zväzy Vojvodiny a Srbska. Škoda len, že na tribúne nebolo viac ako 120 divákov, prevažne rodičov, priateľov a trénerov pretekárov, ktorí najlepším možným spôsobom ukázali, prečo je atletika kráľovná športov.

Veľmi je významný dobrý štart...

Ivana Španovićová v skúšobnom skoku Úspešný návrat: Michail Dudáš získal zlato a striebro

Ďaleko od Ivany...

Medaily pre najlepších • ŠPORT • skok o žrdi: Michail Strieborný Dudáš na výške 4,60 m

Tri najlepšie na 60 m: Ivana Španovićová (v strede), Milica Gardaševićová (vľavo), Sara Lukićová (vpravo)

7 /4634/ 14. 2. 2015

FK Kriváň (1957)

FK Kriváň (2014)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Kriváň Selenča Na Širokej bare roku 1938 vystavali prvé futbalové ihrisko v Selenči. Podľa vyprávania legendy selenčského futbalu Jána Valenta (1920 – 2001), futbalistu, funkcionára FK Kriváň a nášho dlhoročného dopisovateľa, Selenčania už skôr na Turčanovej doline zohrali zápas s Laliťanmi a výsledok bol 1 : 1. Z úradnej zápisnice sa dozvedáme, že 31. júna 1939 založili Slovenský športový klub Selenča. Prvým predsedom sa stal Dragoslav Stojadinović a kapitánom mužstva bol Štefan Kočonda. Počas vojny tzv. mužstvo „levente“ občas hrávalo zápasy s celkami z okolitých dedín. Viac ako rok po oslobodení, 16. decembra 1945, založili Fyzkultúrne družstvo Selenča. FK Kriváň sa prvýkrát spomína 23. marca 1947, ktorý sa presťahoval na ihrisko do dediny, kde hráva dodnes. V päťdesiatych rokoch vybudovali prvú obliekareň, ktorú neskoršie rozšírili a v kúpeľni nainštalovali sprchy. Od Zeleného štvrtka, 21. apríla 2011, na ihrisku Kriváňa stoja nové, veľké, priestranné šatne, hygienické zariadenia, sprchovacie kabíny, klubové miestnosti a nad nimi pokrytá tribúna kapacity 400 sedadiel. FK Kriváň dosiaľ hrával hlavne v Medziobecných ligách Báčska Palanka – prvej a druhej triedy, určitý čas aj v MOL Odžaci a Vrbas, s premenlivým úspechom. V sezóne 2013/14 Selenčania v MOL B. Palanka – I. triedy získali 4. miesto a prvýkrát mohli vďaka reorganizácii postúpiť do Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad. Pre nedostatok financií a dorasteneckého mužstva zriekli sa postupu v prospech palanského mužstva Stari grad. Pre fanúšikov je pamätné semifinále pionierov Kriváňa na území FZ Nový Sad s Elanom, ktoré sa skončilo šťastnou výhrou – 0 : 1, vtedajšieho treťoligistu zo Srbobranu. Najväčšie úspechy FK Kriváň dosiahol pod vedením trénerov Jozefa Keslera, Pavla Záborského, Pavla Krnáča, Rajka Sirara a Dragana Jovovića. Z hráčov FK Kriváň asi najviac dosiahol Pavel Pecník-Katić, ktorý si dve sezóny obliekal tričko palanského FK Bačka vo Vojvodinskej lige, vtedy treťom stupni súťaže v SFR Juhoslávii. Juraj Pucovský Foto: autor a z archívu M. Poliaka

Dlhoročný predseda Kriváňa: Michal Poliak (2008)

Štyria bratia: Ondrej, Michal, Pavel a Ján Cechmajstrovci (zľava)

FK Kriváň (1982/83)

Prvý registračný preukaz Jozefa Keslera (1949)

Legenda: Ján Valent (1920 – 2001)

Sedemnásť rokov v drese Selenčanov: Juraj Bocka-Džaja

Kriváň naveky v srdci: Pukanec (2013)

Pionieri: Kriváň – Elán 0 : 1 (2012)

Kriváň – Slávia (P) 3 : 2 (2014)