Hlas 08 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4635/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 21. 2. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Blíži sa jar...

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Umenie som vždy mal v sebe

Bol raz jeden Fruškogorac...

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Plne využiť chvíľu 6 Spolupráca k zachovaniu a rozvoju kultúry 8 Vedecký drahokam

10 SLOVENSKO 10 Pôvod mi nikdy nerobil problém

21. 2. 2015 | 8 /4635/

Uzávierka čísla: 18. 2. 2015

O Belehrade ako dejisku 37. Medzinárodného veľtrhu turizmu hovoril na nedávnej konferencii primátor Siniša Mali. (s. 5) O. Filip

11 NAŠA TÉMA 11 V zime pred TV alebo do spoločnosti? 11 Obdobie tanečných zábav 12 Spojili pekné s užitočným

14 ĽUDIA A DIANIA 14 Skadar na Šidine znovu aktuálny 15 Dane naše každodenné 20 Sprístupňovanie vzdelávania

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Nech vás inšpirujú rozprávky a sny

23 OBZORY 23 Nemerateľný prínos Jána Čajaka pre vojvodinských Slovákov 24 Traja autori a tri poetické knihy 27 Umenie som vždy mal v sebe

31 KULTÚRA

Matriky. Náš zlý sen. Opakuje sa rok čo rok. Náreky v cintorínoch prehlušujú plač v detských kolískach. Podstatne viac ľudí zomiera než sa ich narodí už niekoľko desaťročí a tendencia negatívneho prirodzeného prírastku pokračuje. Odchod mladých ľudí mimo krajiny (s pečaťou trvalého) tiež. Na stranách 18 a 19 nahliadneme do demografických ukazovateľov niektorých prostredí v Báčke. Keby v každej rodine bola hŕbka detí ako v rodine Miháľovej v Silbaši... J. Bartoš Foto: R. Kopčok

31 Jednozubý úsmev v Jánošíku 31 Verše ku Dňu zamilovaných 34 Farár, národovec, kronikár

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 48 ŠPORT 48 Útočné trio sľubuje góly 49 Veľa mladých hráčov 50 Presné mušky, žiadne fušky Autorka titulnej fotografie: Ľubica Sýkorová

V budapeštianskom Múzeu krásnych umení (Szépműveszeti) uplynulú sobotu uzavreli nádhernú výstavu obrazov holandských majstrov (v čele s Rembrandtom). (s. 17) J. Bartoš

Editoriál

Materinský jazyk je len jeden

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: E. Šranková

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Aj vo februári je dosť dní, ktoré nemajú len číselnú hodnotu. Sú tu, pravdaže, aj meniny, ale i Deň svätého Valentína a Medzinárodný deň materinského jazyka.

obre je, že sa nám aj 21. február dostal do povedomia ako jeden z 365 dní, ktorý nás upúta aspoň na krátke zamyslenie. Aj napriek tomu, že nie je v kalendári vyznačený červenou farbou, teda nie je nepracovný, keď „padne“ na niektorý deň v strede týždňa. Tentoraz je Medzinárodný deň materinského jazyka v sobotu, a tak mu môžeme pridať aj tú oddychovú dimenziu. Ak nie ste priamo zapojení do nejakého príležitostného kultúrno-umeleckého programu, ak vám je ďaleko zahlásená prednáška či vernisáž, venujte tejto dôležitej záležitosti aspoň trochu svojho času. Veď zachovávať materinský jazyk sa môže viacerými spôsobmi. Nielen verejnou manifestáciou, ale aj ticho. Napríklad čítaním kníh, časopisov, novín... Ozaj, čítate Hlas ľudu pravidelne, alebo ste sa k tomuto textu dostali len náhodou? Všimli ste si v našich novinách i Detský kútik? Máme tu primerané obsahy dokonca nielen pre vašich najmladších členov rodiny, ale i jazykové poučky pre tých, čo si svoju slovenčinu chcú zdokonaliť. A svoj materinský jazyk si zdokonaľujete aj pravidelným čítaním všetkých slovenských textov. Potom sa vám nemôže stať taká úsmevná príhoda, ako istému nášmu spoluobčanovi, ktorý dlhšie pobudol pracovne v zahraničí. V časoch, keď bol mimo rodiska, nebol ešte internet, nemal ani kontakt so slovenskou tlačou, preto sa vzdialil od spisovnej slovenčiny. Po návrate do rodnej dediny sa veru dostal do rozpakov, keď na vchode do predajne našiel nadpis Tlačiť. Otočil sa a šiel domov. Na druhý deň znovu, na tretí tiež. Keď sa už tretíkrát vracal domov s nevybaveným nákupom, posťažoval sa známemu: „Už tretí deň chodím kúpiť koncentrát, už tretí deň je predajňa zatvorená a píše na dverách, že tlačia. Nech oni tlačia, ale niekto mohol byť v predajni. Koľko majú tej pšenice, že už tretí deň tlačia? V Nemecku by tak majiteľ nesmel urobiť.“ Človek sa usmial a ozrejmil mu slovíčko na dverách predajne: „Báťa, to vám neznamená, že tlačia, to znamená, že treba tlačiť dvere, potisnúť ich dnu, aby sa otvorili...“ Nákup bol ten deň vybavený, okrem krmiva hrdina nášho príbehu dostal i úsmev od predavačky, ale musel skonštatovať: ,,Čo to potom nenapíšu tak, aby to každý rozumel, a nie takto...“ Na dverách predajne je však aj naďalej upozornenie napísané správne a spisovne po slovensky. A na to, aby nám a mladým generáciám spisovné slovenské slovíčka neboli kameňom úrazu v nejakých životných situáciách, Výbor pre vzdelávanie NRSNM si v rámci svojej činnosti naplánoval zvýšenie počtu žiakov v slovenských triedach v základných a stredných školách a podporenie výučby slovenčiny v predškolských ustanovizniach v tých prostrediach, kde sa neorganizuje vyučovanie v slovenských skupinách. Prvý krok je súbeh na vypracovanie plagátu a letáka na grafické riešenie s primeraným textom výzvy pre rodičov a žiakov na zápis do slovenských tried pod názvom Chcem byť žiakom v slovenskej triede. Súbeh zverejňujeme v tomto čísle Hlasu ľudu. Priamo oslovuje dizajnérov, grafikov, výtvarníkov, ale nepriamo všetkých mladých a budúcich rodičov...

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  8 /4635/ 21. 2. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Železiareň Michal Ďuga

www.hl.rs

168 HODÍN

Odteraz inak?

Oto Filip

uplynulých dňoch sa priviedli ku koncu viactýždňové a ťažké rokovania vlády Srbska s americkou spoločnosťou Esmark o tom, či sa tá kompánia stane väčšinovým majiteľom Železiarne Smederevo. Žiaľ, rokovania s Esmarkom neboli prajné pre našu krajinu, totiž neprišlo k dohovoru v súvislosti s predajom železiarne. Vyhlásil to aj premiér Aleksandar Vučić v utorok 17. februára: „Do posledného okamihu som chcel podpísať zmluvu, ale už to bolo nezmyselné a viac sme už nemohli ani vydržať, ani bojovať. My sme však splnili všetky záväzky voči všetkým.“ Pravou príčinou krachu dohovoru s Esmarkom bolo vraj to, že sa nezískali garancie, že bude železiareň pracovať aj po tom, keď sa vyčerpajú zásoby surovín. Je pravdou, že smederevská železiareň vytvára veľké straty, takže štát náruživo hľadá pre ňu strategického partnera, ale to, aby pracovala, nikdy nebolo len záujmom 5 200 rodín v Smedereve a smederevskom kraji, lež celého Srbska. Preto ani takýto výsledok nebude znamenať koniec pre túto železiareň. Dokonca nebude ani zamedzením privatizácie, ku ktorej sa nakoniec musí dospieť. Nevyhnutná je však určitá prechodná cesta ku konečnému riešeniu. Ako vyhlásil premiér Vučić, vláda Srbska už od pondelka prostredníctvom verejnej výzvy chce nájsť tím manažérov, čiže angažovať tých najlepších, ktorí dokážu riadiť železiareň. Pritom očakáva, že koncom marca začne pracovať so zvýšenou kapacitou, a cieľom je, aby do konca roku bola v prevádzke aj jej druhá pec. Rozhodnutie vlády Srbska pozdravili a podporili aj vedúci viacerých reprezentatívnych syndikátov tejto železiarne, ako aj občania Smedereva, ktorí zdôraznili, že ona potrebuje iba to, aby na jej čele boli múdri ľudia, ktorí by ju však mali v menšej miere okrádať, ako sa to robilo v minulých rokoch. Je v tom veľa pravdy, ale netreba pritom zabúdať ani na skutočnosť, že problém železiarne, tak ako železo, treba kuť už zahorúca!



en týždeň ubehol ako voda. Štyri dni sme sviatkovali, tri pracovali. A pritom azda zriedkavo nezávideli politikom, ktorým aj v dňoch voľna nezostávalo iné než riešiť nahromadené problémy, tak svetové, ako aj tie naše. Dňom najdôležitejším viacnásobne bola nedeľa 15. februára. V rámcoch medzinárodných, pretože od nedeľňajšej polnoci na východe Ukrajiny platí prímerie medzi vládnymi silami a proruskými separatistami, nastolené na základe rokovaní lídrov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka v bieloruskom Minsku. To, že dohoda môže umožniť krátkodobé prímerie a že mnohé otázky zostávajú ďalej otvorené, naznačujú viaceré novšie diania. Európska únia v pondelok zverejnila novú vlnu sankcií desiatkam ruských dejateľov, firiem a predstaviteľov Krymu (zákaz vstupu a zmrazenie účtov), na čo Moskva avizovala adekvátnu reakciu. Toľko o vzájomnej dôvere. Z mnohých scenárov, ako sa konflikt bude alebo môže vyvíjať, zatiaľ je konečný mier najmenej pravdepodobný zo všetkých. Okrem ústupu jednej či druhej strany



je reálnejší zmrazený konflikt, poznačený latentne prítomnou vojnou, bez zjavných víťazov a porazených. Nasvedčujú tomu aj spory okolo stiahnutia ťažkých zbraní, ktoré v prvej polovici týždňa nestiahli ani ukrajinská armáda, ani separatisti, intenzita zrážok a pretrvávajúce vzájomné obvinenia separatistov a armády z porušenia prímeria. Okrem Ukrajiny s inakšou nádejou do nových dní v nedeľu vstupovalo i Chorvátsko. Totiž práve vtedy v Záhrebe prebiehala inaugurácia historicky prvej chorvátskej prezidentky Kolindy Grabarovej-Kitarovićovej, kandidátky opozičných konzervatívcov, ktorá v januári tesne porazila doterajšieho prezidenta Ivu Josipovića. Na slávnosti v Záhrebe bol i premiér Aleksandar Vučić ako vôbec prvý predseda vlády Srbska prítomný na inaugurácii hlavy chorvátskeho štátu. Komentujúc túto skutočnosť, premiér v rozhovore pre Jutarnji list vyhlásil, že do Záhrebu prišiel s posolstvom mieru a spolupráce, s prianím mať čím lepšie vzťahy. – Vzťahy Srbska a Chorvátska sú ťažké, vôbec nie jednoduché, ani v budúcnosti nebudú idylické, ale ja prichádzam s posolstvom mieru, – vyzdvihol Vučić. Za svedectvo tých snáh

o budovanie lepších vzťahov a mostov spolupráce so susedmi možno označiť aj pondelkové spoločné zasadnutie vlád Macedónska a Srbska v Skopje, kde bolo podpísaných až sedem dohôd, taktiež pondelkové stretnutie premiérov Srbska Aleksandra Vučića a Maďarska Viktora Orbana, na ktorom sa hovorilo o zveľadení spolupráce dvoch susedných krajín. Je to aj v duchu slov vyslovených prezidentom Tomislavom Nikolićom v prejave ku Dňu štátnosti, ktorý podotkol, že Srbsko našej doby svoju geostrategickú pozíciu vidí a chápe ako svoju výhodu a šancu v každom zmysle – od ekonomického rozvoja do propagovania stability v regióne, s ktorým svet môže počítať ako s partnerom oddaným mieru, pokroku, rozvoju dobrých susedských vzťahov. Srbsko si v nedeľu celým radom podujatí pripomenulo Deň štátnosti a 180. výročie schválenia Sretenjskej ústavy 15. februára 1835 v Kragujevci. Oslavy za nami, tvrdá drina, zmeny a reformy pred nami. Lebo ak by sa mal parafrázovať Mahátmá Gándhí, aj to najkrajšie predsavzatie sa bez skutku stáva bezcenným.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

TIHOMIR STANIĆ, HEREC

Riadil som sa intuíciou Oto Filip

– O vás bez výhrad možno povedať, že herectvo bolo tou správnou životnou voľbou... – Nikdy som si nevyčítal, že som sa stal hercom. Pravdepodobne som si niekoľkokrát vyčítal, že som pracoval alebo že pôsobím ako filmový producent, keďže som sa

Informačno-politický týždenník

s tým natrápil niekoľko rokov. Ale jasné je, že mi je ľahšie, lepšie ocitnúť sa na scéne. Neraz mi je tam krajšie ako v súkromnom živote, takže zhrniem to tak, že som si absolútne nikdy, v žiadnej chvíli nevyčítal, ani si nevyčítam ktorékoľvek rozhodnutie, ktoré som ako herec vynášal. Možno som mohol mať aj údajne väčšiu, významnejšiu ka-

riéru, ale som sa vždy riadil vlastnou intuíciou. Volil som si teda také roly a robil len to, čo sa mi chcelo robiť. Keď som pocítil, že mi čosi nezodpovedá, tak som sa toho vzdával aj po cenu, že to spôsobovalo škody i v tej materiálnej sfére. • TÝŽDEŇ •

TURISTICKÉ TRENDY

Plne využiť chvíľu Oto Filip

ožno už vo februári snívať o letnej dovolenke, ničnerobení, kráse mora či iných skvostoch prírody, chvíľach voľna, keď si nabíjame baterky na ďalšie obdobie? Dá sa nielen snívať, ale aj konať. Práve preto je tu, štyri dni (od 19. do 22. februára) trvajúci, Medzinárodný veľtrh turizmu, prebiehajúci na belehradských veľtrhových výstaviskách. O najväčšom a najvýznamnejšom turistickom podujatí tak u nás, ako aj v juhovýchodnej Európe, zoskupujúcom viac ako 1 100 vystavovateľov z približne päťdesiat krajín sveta, taktiež o súčasných turistických trendoch, hovorilo sa na nedávnej konferencii, ktorá sa konala v Belehrade. Je takým malým zázrakom, že sa v časoch prehlbujúcej krízy v meradlách svetových a našich turizmu predsa darí. Je odvetvím, ktoré rastie, dokladom čoho je údaj, na ktorý poukázala námestníčka ministra obchodu,

turizmu a telekomunikácií Renata Pindžo. Vo svete vlani bolo totiž 1,138 miliardy turistov alebo o 51

meste otvorených i šestnásť nových hotelov. Podľa riaditeľky Turistickej organizácie Srbska Gordany Plamencovej dvojciferný rast treba chápať ako dobrú ukážku skutočnosti, že je turizmus už dnes naším veľmi perspektívnym a veľmi dôležitým hospodárskym odvetvím. Aby ta-

kým i zostal, má sa pričiniť ďalšia téma alebo skôr kampaň s názvom Moje Srbsko, založená na spätosti tradičného a moderného. Pozostáva z celého radu promočných aktivít na zviditeľnení Srbska, upriamených najmä na našich ľudí v zahraničí a na posilnenie ich stykov s vlasťou.

V mene tohtoročnej partnerskej krajiny turistického veľtrhu – Spojených arabských emirátov sa účastníkom konferencie prihovoril veľvyslanec v Srbsku Đuma Rašid Al Dahri. Akcentoval údaj, že turizmus v emirátoch zabezpečuje až osem percent hrubého národného dôchodku, tiež ten, že v nich vlani pobudlo štrnásť miliónov turistov. Tridsiaty siedmy Medzinárodný veľtrh turizmu, konajúci sa v znamení hesla Využi chvíľu, prináša i niekoľko noviniek: z cudziny prvýkrát vlastné turistické potenciály predstavuje Jamajka, jedno z najkrajších ostrovov Karibiku. Keď ide o nás, nóvum je tzv. parlamentný deň, stanovený na stretnutia so štátnymi činiteľmi, poslancami parlamentu a zástupcami turistického hospodárstva Srbska. Každý deň sa koná aj aspoň desať sprievodných a tematických programov, ktorými sa naše a zahraničné mestá, kúpele, vidiek, vôbec turistické destinácie prezentujú v plnej kráse. Keďže pekných chvíľ v živote nebýva až tak veľa, nezostáva iné než sa vynasnažiť plne využívať tie, ktoré sa naskytnú, či už počas dovolenky alebo v dňoch všedných. Tie tiež možno pekne spestriť a stráviť kratšími turistickými zájazdmi.

a predškolským ustanovizniam aj u nás. O tom, čo to prakticky znamená, o uplatnení eTwinningu v školách, o prvých skúsenostiach s projektmi tohto druhu u nás, o poznatkoch z praxe v regióne hovorilo sa 12. februára v Dome mládeže Belehradu, kde Infodeň zoskupil plnú sieň zainteresovaných (na snímke). Hlavne preto, lebo pochopili, že ide o neobmedzenú súčasnú

možnosť profesionálne sa rozvíjať a napredovať, vymieňať si idey a rady s kolegami z iných štátov, angažovať sa v rôznych druhoch školení, podnietiť záujem žiakov. Nové technológie si teda aj vo vzdelávaní rýchlo razia cestu vpred. Bude sa o nich, ako aj o príkladoch dobrej praxe v tejto oblasti, širšie hovoriť aj onedlho, na tematickej konferencii v Novom Belehrade, ktorá sa bude konať 27. a 28. februára.

Z konferencie o turistických možnostiach

miliónov viac než v roku 2013. Trend rastu je príznačný i pre nás. Primátor Belehradu Siniša Mali uvádza, že vlani v metropole stúpol počet turistických pobytov a že sa počet turistov z cudziny zvýšil o štrnásť percent. Okrem už existujúcich pre ich a naše potreby bolo v hlavnom

ETWINNING INFORMAČNÝ DEŇ

Spoločné priority O. Filip

avrhovať a realizovať projekty, vymieňať si idey, upevňovať styky, zveľaďovať vyučovanie... Sú to len niektoré možnosti eTwinningu, bezpečného a bezplatného internetového portálu, spájajúceho zamestnancov v školských a predškolských ustanovizniach v celej Európe. Portál určený učiteľom, prednášateľom, profesorom, vychovávateľom, pedagógom, psychológom, knihovníkom je platformou upevňujúcou vzťahy a spoluprácu školských ustanovizní na starom kontinente prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, ich pomoci, podpory a hotových nástrojov. Poskytuje celý rad nových príležitostí žiakom vo veku do 18 rokov, ako aj ich pedagógom na • TÝŽDEŇ •

štátnom a širšom pláne. Napríklad prínos k rastu celkového stupňa vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, zmenšenie počtu tých, ktorí predčasne prerušujú alebo opúšťajú školenie, posilnenie transverzálnych zručností a zamestnanosti, lepšie využívanie moderných technológií vo vyučovaní. Význam portálu azda najlepšie vystihuje údaj, že ho v Európe a aj mimo nej v súčasnosti používa až 135 000 škôl a približne 290 000 učiteľov a vychovávateľov. Srbsko sa vlani ako kandidátska krajina pre vstup do Európskej únie zapájalo do jednotlivých časti programu Erasmus plus, doteraz hlavne orientovaného na vysokoškolské vzdelávanie. V súčasnosti je využívanie eTwinning platformy prvou časťou programu Erasmus plus, ktorá sa stala prístupná školám

8 /4635/ 21. 2. 2015

Týždeň VÝBORY NRSNM (2): VÝBOR PRE KULTÚRU

Spoluprácou k zachovaniu a rozvoju kultúry Jasmina Pániková Na štvorročné mandátne obdobie Výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny členovia rady za predsedu výboru vymenovali Jána Slávika, za podpredsedu Michala Ďurovku, ako aj deviatich členov výboru: Annu Medveďovú, Juraja Súdiho, Vieru Miškovicovú, Jarmilu Stojimirovićovú, Alexandra Baka, Valentína Michala Grňu, Vladimíra Valentíka, Martina Prebudilu a Jána Agarského. S cieľom priblížiť víziu (a misiu) tohto výboru, rozprávali sme sa s jeho predsedom Jánom Slávikom. – Ktoré plány si stanovil Výbor pre kultúru? – Plány nášho výboru, pravdaže, závisia od plánov jednotlivých komisií, ktoré už takmer všetky zasadali a predostreli ich. Niektoré z nich majú obsiahlejší plán, druhé zase trochu skromnejší, avšak budeme sa všetci spoločne snažiť, aby sme ich, ak nie všetky, tak aspoň vo veľkej miere aj zrealizovali. Komisia pre výtvarnú činnosť si medzi svoje prioritné plány zaradila najmä vydávanie katalógov, ale aj podporovanie či organizovanie rôznych podujatí a edukačných stretnutí. Komisia pre divadelnú a audiovizuálnu činnosť má veľmi bohatý plán. Okrem činnosti na poli divadla plánujú rozprúdiť aj audiovizuálnu činnosť, ktorá by mala byť realizovaná cez vydávanie rôznych DVD, a takisto v rámci tejto činnosti plánujú vypísať konkurz na prezentáciu tzv. minúty filmu. Obsiahly plán má aj Komisia pre literárnu a vydavateľskú činnosť. Podpora realizácie knižného vydania na tento rok, organizovanie podujatia Zima s knihou, Literárneho snemovania, udelenie tradičných cien časopisov Nový život a Zornička sú iba niektoré z ich plánov. Na rozdiel od tejto komisie Komisia pre knižničnú činnosť má skromnejší plán. Ich činnosť bude predovšetkým zameraná na kúpu nových kníh slovenských vojvodinských spisovateľov pre knižnice v našich osadách, a to s cieľom aktualizovať a rozšíriť knižničný fond, ako aj kúpu povinného čítania pre školské knižnice. Členovia Komisie pre hudobnú činnosť

www.hl.rs

si medzi prvoradé úlohy zaradili organizovanie konferencie pre muzikológov a hudobných odborníkov a tlačenie zborníka z tejto konferencie, organizovanie stretnutia slovenských zborov vo Vojvodine a nahrávanie piesní z festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Komisia pre ochranu kultúrnych tradícií sa

Ján Slávik

okrem iného plánuje zapojiť do organizácie známej Noci múzeí, a to tak, že zorganizuje akcie v slovenských prostrediach a počas festivalov s osobitným významom pre slovenskú menšinu plánujú usporiadať sprievodné podujatia. Komisia pre činnosť na zachovávaní a zveľadení ochotníckych spolkov a združení slovenskej tradičnej kultúry v Srbsku obsahuje nielen najviac členov, ale v nej sú zahrnuté aj všetky naše spolky, podujatia. Z toho dôvodu očakávam, že aj

Informačno-politický týždenník

ich plán bude bohatý. – V minulom zložení ste neboli členom VPK, ale boli ste členom NRSNM. Nakoľko ste oboznámený s doterajšou činnosťou výboru a ako ho plánujete viesť? – Áno, bol som členom Národnostnej rady a úplný prehľad o činnosti som, pravdaže, nemal, avšak prirodzené je, že ak chceme niečo zistiť, tak sa aj opýtame. Od bývalej predsedníčky a aj jej predchodcov som sa informoval o doterajšej činnosti a takisto aj od predsedov iných výborov, a to iba s jedným cieľom – zistiť, ako najlepšie viesť tento výbor. Toto je pre mňa určitá novinka, ale pochopil som túto úlohu ako veľmi serióznu a verím, že v spolupráci s členmi, ale aj inými výbormi zrealizujeme naše ciele. Vieme, že nemôžu všetci byť vždy spokojní, takže som pripravený aj na určité nepríjemnosti. – Nakoľko sa bude líšiť práca tohto zloženia výboru od minulého? – Nechcel by som vynechať spoluprácu s Maticou slovenskou v Srbsku. Maticu chápem ako „matku“, ktorá tu bola od začiatku a ktorá aj po obnovení mala na starosti početné aktivity. Je dobre, že existujú národnostné rady, ktoré majú priamy kontakt so štátom, a ktoré sa snažia pracovať profesionálne, ale myslím si, že v našom prípade je potrebné viac spolupracovať s Maticou.

Pravdaže, tá spolupráca jestvuje, ale nebola stopercentne zrealizovaná. Ako podpredseda MOMS v Kysáči mám skúsenosť, že spolupráca nebola taká, akú si ja predstavujem. Myslím si, že lepšou spoluprácou by inak prosperovali aj Matica, aj Národnostná rada. Predsedníčka Národnostnej rady má vôľu spolupracovať a dokonca nielen ona, ale aj väčšina členov rady. Jedine mi je ľúto a musím to zdôrazniť, že sa rozpráva o „opozícii“ v rámci našej rady. Ja to nechápem ako opozíciu. Boli voľby, listiny, každý z nás si zvolil listinu. Myslím si, že Matica nie je politicky prifarbená a nikdy ani nebola, bez ohľadu na to, že sa niekto pokúša o to. Očakávali sme, že budeme svorne robiť všetci. Možno to do konca aj bude, ale zatiaľ to nie je tak. Očakávam spoluprácu medzi výbormi a celou radou a iba v takom prípade pôjdeme dopredu. – Čo chápete za najzávažnejšiu výzvu, ktorú by výbor mal zrealizovať v nadchádzajúcom období? – To, čo nás očakáva, je vypracovanie stratégie rozvoja v oblasti kultúry, vlastne už mala byť vypracovaná. Celkom vážne si to beriem, lebo písané slovo bude svojráznou smernicou, ktorou sa budeme uberať. Pri vypracovaní stratégie sa budem radiť s tými, ktorí to už majú za sebou. – Plánujete spolupracovať aj s predstaviteľmi výborov pre kultúru iných národnostných spoločenstiev? – Samozrejme, že plánujem. Chápem to ako výmenu skúseností. Bez ohľadu na to, čo určitá osoba robí, mala by spolupracovať s inými, radiť sa, lebo iba tak zistíme, nakoľko sme úspešní, príp. menej úspešní. Z toho dôvodu sú také stretnutia naplánované aj v programovej koncepcii Výboru pre kultúru. • TÝŽDEŇ •

ĎALŠIE ŠTATISTICKÉ ÚDAJE, TENTORAZ O KULTÚRE

dine 21. Letné a putovné sú už dávnejšie minulosťou. Z tých existujúcich až 67 pôsobí v rámci kultúrno-vzdelána osem oblastí: metodolovacích ustanovizní, gické základy, divadlá, múako sú domy mládezeá, výstavné galérie, kiná, že, prípadne domy rozhlasové a televízne stakultúry. Len štyri nice, knižnice a vydavateľská kiná sú súkromné. činnosť a tlač. Samozrejme, Využívanie kapacít každá z nich, okrem tej mekinosál je najlepšie todologickej, má aj osobitné vo Vojvodine – 20,5 segmenty. Tak sú napríklad percenta, najnižšie údaje o múzeách rozvrstvené v južnom a východpodľa ich druhu a územnej Jedno z najstarších v Srbsku: divadlo v Šabci nom Srbsku – 12,9 oslavuje 175. výročie príslušnosti, podľa roku vznipercenta. ku, podľa počtu návštevníkov nej publikácií, ale aj čosi viac. Alebo pár údajov iných. Roza toho, či sa platí vstupné, ako Totiž okrem monografie tieto hlasových staníc je u nás 167, aj podľa výstavného priestoru. sa prezentujú alebo budú zve- z čoho najviac súkromných – 108, Ďalšími troma podkategóriami rejnené aj v Štatistickej ročenke, potom verejných – 51 a iných – 8. sú muzeálne zbierky, muzeálne ako i v publikácii Obce a regióny Televíznych je v Srbsku 91, z čoho výstavy a muzeálna vydavateľská a v Štatistickom kalendári Re- súkromných 60, verejných 29, publiky Srbsko. Tým sú alebo aj iných dve. Z ich 96 programov činnosť. Tak známe, ako aj jasné je, budú veľmi dobrým základom je osem celoštátnych, šestnásť že údaje o kultúre a umení ako na mnohé porovnania a hodno- regionálnych, šesťdesiatšesť činnosti vo všeobecnom záuj- tenia. Napríklad tej povahy, ktoré lokálnych. Po tri programy sú me majú nebývalý význam pre z oblastí kultúry sú najvyvinutej- neziskové alebo bez osobitného podnecovanie nášho celkového šie alebo najperspektívnejšie, statusu. Časopisov je úhrnne 1 kultúrneho rozvoja. Aj preto je ktorých zase hviezdne chvíle sú 244, novín 360. Údaje osožné a veľkým kladom ich komplex- za nami. Na ilustráciu, to druhé veľavravné, najmä keď sa čitateľ ného zistenia a zverejňovania platí o kinách, ktorých v Srbsku vhĺbi do ich štruktúry, prípadne nielen to, že sa ocitli v uvede- zostalo len 87, z čoho vo Vojvo- ich porovná s inými.

iete, že je v Srbsku celkovo 122 divadiel, z čoho najviac vo Vojvodine – 41? Čo si myslíte, kde je najviac výstavných galérií? Alebo v ktorom regióne sídli najviac zo 145 múzeí, koľko ich v súčasnosti pôsobí u nás? Odpovede na celý rad uvedených a podobných otázok možno objaviť v publikácii Kultúra 2013, ktorá uzrela svetlo sveta v polovici februára 2015 ďakujúc Republikovému štatistickému ústavu a Ústavu pre výskum kultúrneho rozvoja. Totiž pred dvoma rokmi tento ústav prebral od Republikového štatistického ústavu časť prieskumov v oblasti kultúry vzťahujúcich sa na tematické kvarteto údajov alebo presnejšie inštitúcií: divadlá, kiná, múzeá a galérie. V doméne pôsobnosti RŠÚ zostali vydavateľská činnosť a tlač, televízne a rozhlasové stanice a knižnice. Dvojrečová, srbsko-anglická monografia v rozsahu sedemdesiat strán, je tematicky členená

 LETMO

Vrh na trh

eď sa stratia pracovné zvyky, tak ľahko vznikajú zlozvyky. Pri pohľade na nás predkovia a staršie generácie by nám možno najviac vyčítali, že sme zabudli tvrdo pracovať. Príslušníci tých mladších by si azda spokojne pohmkávali, presvedčení, že nie je podstatné makať, ale vedieť sa vynájsť. Stalo sa to akýmsi nepísaným pravidlom dneška. Odídeš na trh a tam ťa v prvom rade na pulte nízkou cenou lákajú krásne banány. Vyberať si nemožno, odkazuje predavač a vzápätí vysvetľuje, že tá cena síce tu je, no neplatí pre prvý, ale pre tretí rad, značne nekvalitnejšieho ovocia. Ani s jablkami nie je o nič lepšia situácia. Pred niekoľkými dňami sa predavačka a kupujúca na Futockom trhu takmer pobili. Dva a pol kilogramu jabĺk stáli 100 dinárov, no zákazníčka, keď zbadala, že jej majiteľka do tašky namiesto tých z prvých radov kladie tie dosť povážlivej kvality, pýtala si lepšie. Nervózne, tak jedna, ako i druhá, o chvíľu začali ziapať po sebe. Nepotrvalo • TÝŽDEŇ •

Oto Filip dlho a už si začali spomínať aj rodné kraje. Úlohy mierového radcu sa ujal pracovník komunálnej polície, ktorý sa nejakým zázrakom ocitol v tej správnej chvíli na správnom mieste. Po rieke jeho utišujúcich slov sa kúpa skončila tak, že k nej vlastne ani nedošlo. Kupujúca pred odchodom sľúbila, že zalarmuje všetky možné inšpekcie, predávajúca ju zase vyprevadila s odkazom, že sa s takou osobou v živote nestretla, ani by sa v jeho ďalšom kolotoči v žiadnom prípade stretnúť nechcela. Bez ohľadu na to, kto vstal ľavou nohou, jasné je, že sú takéto a podobné situácie najčastejšie formou ventilovania nahromadenej negatívnej energie. Niekto ju nesie už z domu, iného zase naštartuje napríklad taxikár, keď si za rovnakú jazdu raz vypýta dvesto, inokedy dvestopäťdesiat dinárov. Vynachádzame sa všetci ako vieme a môžeme. No na to aj doplácame – raz počuchanými nervami, druhýkrát vysokým tlakom, tretíkrát zvadou. Najhoršie je možno to, že aj slnečných lúčov bolo až bolestne v minulých dňoch málo, aby nám čosi z tej pozitívnej nálady predsa dali.

Ďuro Varga

Oto Filip

INÝ NÁHĽAD

Pohľad a prehľad

8 /4635/ 21. 2. 2015

Týždeň

Výskumníci BioSens strediska

BIOSENS CENTRUM UNIVERZITY V NOVOM SADE

Vedecký drahokam Oto Filip

esta na výslnie netrvala síce veľmi dlho, no na druhej strane nebola ani ľahká. BioSens vedecké centrum Novosadskej univerzity pôsobí osem rokov a v časoch začiatkov v ňom pracovali len traja vedci. Dnes ide o tím pozostávajúci zo 68 špičkových výskumníkov, z ktorých je 28 doktorov vied. Priemer ich rokov – 33. Centrum doteraz úspešne realizovalo 27 medzinárodných vedeckých projektov, kým 16 práve realizuje. Základom činnosti sú multidisciplinárne výskumy moderných informačno-komunikačných technológií, ich uplatnenie v udržateľnom poľnohospodárstve, výrobe potravín, ekológii. Mikro- a nanoelektronika, umelá inteligencia, robotika, telekomunikácie, spracovanie signálov... – sú to pojmy, o ktorých dennodenne počuť v laboratóriách a pracoviskách v rámci ústrednej budovy Univerzity v Novom Sade, kde BioSens centrum sídli. Vedúcu posledného, mimoriadne úspešného projektu ANTARES prof. Dr. Vesnu Crnojević-Bengin sa opytujeme: – Ako by ste stručne ozrejmili jeho význam, keďže ste i jeho koordinátorkou? – Môžeme sa hrdiť tým, že Srbsko získalo prvý teaming projekt

www.hl.rs

v rámci Horizontu 2020 európskeho financovania vedy. Teaming projekty sú špecifické tým, že Európska komisia prvýkrát vypísala čosi také. A to, čo sme my získali, teda projekt ANTARES vo

Vedúca projektu ANTARES: prof. Dr. Vesna CrnojevićBengin

veľkej konkurencii takmer dvesto vedeckých stredísk v Európe, sa vzťahuje na vznik novej vedeckej inštitúcie – Európskeho strediska excelentnosti aj u nás, do ktorého BioSens centrum môže prerásť. Známe je, že sa naše centrum už roky zaoberá rozvojom súčasných technológií a ich uplatnením pre potreby udržateľného poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia.

Informačno-politický týždenník

– Ide o riešenie problémov, ktoré netrápia len Srbsko... – V rokoch, ktoré prichádzajú, treba vyprodukovať dostatok zdravých potravín a dostatočné množstvá čistej vody pre obyvateľstvo, ktorého počet stále rýchlo stúpa. Sme šťastní, že si Európska komisia všimla práve nás, naše odpovede na tento veľký problém poľnohospodárstva. Cez projekt ANTARES by sme mohli získať možnosť, aby sa vložilo tridsať miliónov eur do založenia spomínaného nového strediska. Tým by sa Nový Sad a Srbsko dostali na mapu vedeckých výskumov Európy, dokonca aj sveta v oblasti mimoriadneho významu tak pre našich ľudí, ako aj pre našu ekonomiku. Má to, samozrejme, veľký význam i pre vznik nových pracovných príležitostí a pôsobenie našich mladých výskumníkov predovšetkým u nás. – Ako sa možno dopracovať k takému uznaniu, ako je projekt ANTARES ako jasný dôkaz kvality našich vedeckých kapacít? – V úzadí všetkých projektov, a nebolo ich málo, je predovšetkým veľká, angažovaná práca. Najprv, na začiatku, bol nápad. Následne sme naše výskumy upriamili na poľnohospodárstvo, ktoré sa nanútilo ako oblasť, kto-

rej my vedci môžeme poskytnúť nemalý prínos informačno-komunikačnými technológiami, ktoré nemožno označiť za obvyklé a tradičné, v prípade tohto odvetvia. Orientovali sme sa na to, usilovne pracovali. V našich radoch sú výborní mladí vedci, výskumníci, bádatelia. Roky ich úsilia museli poskytnúť adekvátny výsledok. – Dokážete vedcov prilákať natoľko, že zostávajú u nás? Známe je, akým problémom je odchod špičkových expertov do cudziny. – Som veľmi šťastná, lebo môžem povedať, že všetci nadaní, na vedu orientovaní študenti, ktorí získajú diplom a plánujú pôsobiť u nás, u nás spravidla aj zostanú. My sa zase snažíme umožniť im pracovať na najvýraznejších problémoch, ktoré chápu ako výzvu, skúšku, ktorú načim tvorivo a úspešne zdolať. Za pomoci Európskej komisie sme dokázali obnoviť alebo vytvoriť laboratóriá, takže sú na úrovni, aká nie je v kruhu tisíc kilometrov od nás. Sú to laboratóriá pre mikroelektroniku, pre nanoelektroniku, ako aj niekoľko iných. Sú vlastne jedinečnými tvorivými pôsobiskami, v ktorých vládne také ovzdušie, ktoré mladých ľudí láka a robí šťastnými. Aj preto sú rozhodnutí zotrvať u nás. • TÝŽDEŇ •

K PRIVATIZÁCII LOKÁLNYCH MÉDIÍ (2)

Konfúzna situácia potrvá... Jasmina Pániková

ozdáva sa, že minulý rok nebol príliš prajný pre médiá. Zrušené vysielania, zrušené online portály, cenzúra a ako najväčšia nevoľnosť – privatizácia lokálnych médií. V minulom čísle Hlasu ľudu sme písali o tom, aké videnie o privatizácií a akú budúcnosť predvídajú riaditelia médií RTV OK a RTV Stará Pazova. Tentoraz pre náš týždenník o rovnakej problematike hovorili riaditeľ Rádia Šíd Nikola Vidić a riaditeľ Rádia Petrovec Ján Černák.

V čích rukách sa ocitne Rádio Petrovec? (Foto: J. Čiep)

RÁDIO ŠÍD – RÁDIO PETROVEC Štyridsaťpäťročná tradícia vysielania programu v slovenskom a rusínskom jazyku z frekvencie Rádia Šíd sa ocitne pod veľkým otáznikom. Potvrdil nám to aj riaditeľ tohto média Nikola Vidić. Ako povedal, od začiatku sú proti privatizácii médií, lebo doterajšie skúsenosti neboli, žiaľ, pozitívne. „Ani jedno lokálne médium nepodporuje privatizáciu, všetci vieme aj prečo,“ hovorí N. Vidić. „Podľa odhadcov naše rádio má hodnotu mizerných milión a deväťstotisíc dinárov. Nie je to iba hodnota samotného rádia, ale aj káblovej siete, ktorá funguje v rámci neho. Práve vďaka zamestnancom, ktorí sa počas rokov 2004 a 2005 zriekli svojich dôchodkov, jestvuje káblová sieť, a to iba z jedného dôvodu – aby sme sami seba vo veľkej miere mohli vydržiavať. A to sa nám aj podarilo. Teraz sme prišli po to, aby sa na základe rozhodnutia nášho štátu predávalo to, čo si zamestnanci tohto média takmer sami stvorili.“ Náš spolubesedník hovorí, že sú najmä dva dôvody, prečo sú proti privatizácii. „Otázne je, či je zákon ústavný. Z toho dôvodu Syndikát novinárov podal žiadosť Ústavnému súdu Srbska, aby ocenil rozhodnutie. Pokým Ústavný súd neposkytne svoju mienku, navrhujeme, aby sa nevypisovali tendre a aukcie. Druhý dôvod, prečo sme proti privatizácii, je

ten, že sme médium, ktoré vysiela v troch jazykoch – v srbskom, rusínskom a slovenskom a nikto negarantuje kvalitu toho programu po privatizácii. Napr. nový majiteľ bude môcť namiesto informačného programu hodinu hrať iba slovenskú hudbu a v čom je potom pointa? Samozrejme, aj naša obec je proti privatizácii. Koncom decembra na mimoriadnom zasadnutí poslanci Zhromaždenia obce rozhodli a požiadali patričné orgány o výmenu pravidiel, ktorými by médiá, vysielajúce aj v jazykoch národnostných menšín, neboli zapojené do procesu privatizácie. Ako vidno, na tom poli sa nič neuskutočnilo.“ Záujem o kúpu Rádia Šíd vyjadrili štyri osoby – dve fyzické a dve právnické. Riaditeľ Vidić nie veľmi optimisticky konštatuje, že ktokoľvek kúpi rádio, bude ho zaujímať iba tá finančná strana, čiže čím väčší zárobok. Bude niekto myslieť aj na zamestnaných? Ako nám povedal, ide o 25 osôb vo veku 40 – 50 rokov, mladých pre penziu a už starších pre nový začiatok. Situácia v Rádiu Petrovec je inakšia. V prvom rade preto, lebo ide o výlučne slovenské médium, po druhé počet zamestnancov je oveľa menší, suma, na ktorú je rozhlas ohodnotený, je viac než symbolická a zatiaľ, ako nám riaditeľ tohto média Ján Černák povedal, nemajú informáciu,

• TÝŽDEŇ •

dostali nasledujúcu odpoveď: „Článok 142 kapitola 8 Zákona o verejnom informovaní a médiách uvádza, že v prípade odmietnutia účastín zo strany zamestnaných médium prestáva jestvovať a vymaže sa z Registra médií. Pri vypracovaní textu uvedeného zákona základ za uvedené riešenie, ktorého niet v prípade privatizácie iných hospodárskych subjektov, je, aby sa zamestnaným umožnilo, aby pokračovali v práci a zachovali svoje médium. V prípade, ak nejaká nadácia, organizácia a pod. má záujem a prostriedky, aby určité médium fungovalo, môže sa prihlásiť ako zainteresovaná strana v samotnom procese privatizácie počas organizovania verejných aukcií.“ Na otázku, či takú organizáciu, resp. nadáciu

že niekto poslal list o záujme o kúpu rozhlasu. „V tomto procese lokálne médiá, ktoré vysielajú program v srbskom jazyku, nie sú v rovnakej situácii ako tie, ktoré vysielajú iba v menšinovom jazyku,“ hovorí J. Černák. „Týmto procesom štát bude pravdepodobne vyčleňovať menej prostriedkov pre informovanie zo svojho rozpočtu, mediálna scéna nebude taká pestrá, konkurencia bude menšia a či bola privatizácia jediné riešenie, o tom je teraz darmo rozprávať. Dôležitejšie je hľadať model, ako zachovať menšinový program. Podľa zákona národnostné rady môžu Riaditeľ Rádia Šíd Nikola Vidić založiť ustanovizeň, (Foto: S. Darabašićová) ktorá by sa zaoberala menšinovým informovaním. Po- môže založiť národnostná rada, trebné je vedieť, či je to možné sme z ministerstva zatiaľ nedoaj či majú záujem. Jedno je isté stali odpoveď. – tento rozhlas bude mať buď Začiatok vypisovania tendrov majiteľa, alebo zanikne.“ sa očakáva do konca tohto mesiaca – povedali nám to v AgenČO HOVORIA Z MINISTERSTVA? túre pre privatizáciu a doložili, Zaujímalo nás, či je možné že tempo vypisovania závisí od v dôsledku neúspešnej privati- samotných lokálnych samospráv, zácie a nezáujmu zamestnaných ktoré rozhodujú o spôsobe prio rozdelenie akcií rozdeliť ich vatizácie. Vidno, že sa do 1. júla združeniu, nadácii, organizácii všeličo udeje. V tejto chvíli mnoa pod., ktorú by založila národ- hé veci nie sú dopovedané, čo nostná rada. Z Ministerstva pre iba dodatočne mýli riaditeľov kultúru a informovanie sme a novinárov našich médií. 8 /4635/ 21. 2. 2015

Slovensko Pôvod mi nikdy nerobil problém P

SEDEM OTÁZOK PRE JÁNA TRIAŠKU, VÝTVARNÍKA A PEDAGÓGA

Rastislav Boldocký

etrovčan Ján Triaška (37) sa v týchto dňoch na nedostatok vzruchu určite sťažovať nemôže. Ak navštívite bratislavskú Flatgallery, môžete si pozrieť výstavu jeho malieb TRANSformers, v polovici marca zasa v Čin/ Čin gallery v hlavnom meste bude prezentovať súbor kresieb kávou. Popri tom prednáša na dvoch vysokých školách. „Na Slovensko som prišiel v októbri 1999. Ako študent Katedry maľby na Akadémii umení v Novom Sade som prestúpil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave,“ spomína. Na tunajšej Katedre maľby úspešne doštudoval a v roku 2007 ukončil aj doktorandské štúdium. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Katedre maľby Fakulty výtvarných umení AKU v B. Bystrici a na Katedre výtvarnej výchovy PdF UK v Bratislave. A, samozrejme, tvorí a vystavuje.

– Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Dostať sa do profesionálnej výtvarnej spoločnosti. Keďže som prestúpil do tretieho ročníka štúdia, nepoznal som kolegov a hlavne som nepoznal súčasnú slovenskú výtvarnú scénu. Na druhej strane predsa len pre mňa bolo výhodnejšie študovať ako prísť sem pracovať. Takto som sa mohol s prostredím zoznamovať postupne, nemusel som sa okamžite dostať do obrazu. Nakoniec som sa zorientoval pomerne rýchlo, za čo vďačím skvelým kolegom, manželke aj kamarátom z branže. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Bolo to viac-menej spontánne rozhodnutie. Dospel som k nemu spolu s manželkou Oljou, keď sme zistili, že budeme rodičia. V roku 2006 Srbsko pre nás neposkytovalo víziu prijateľnej budúcnosti. Slovensko áno. Hlavne Bratislava, ktorá tým, že je hlavné mesto, pred-

ne, obohacuje to moju tvorbu. Pôvod mi nikdy nerobil problém. Výtvarné umenie má jednu veľkú výhodu, je otvorené. Nie je dôležité, odkiaľ pochádzaš, pokiaľ máš čo povedať svojím prejavom. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Moju malú dcéru Lotu. V rámci profesie považujem za úspech, že sa mi podarilo vytvoriť určitý druh balansu medzi prácou pedagóga a výtvarníka. TRANSformers: Výstavu malieb – Ľutuješ niekedy, že si Jána Triašku s takýmto názvom si odišiel? momentálne môžete pozrieť – Nikdy som neľutoval, že v bratislavskej Flatgallery som odišiel. Práve odchod ma posunul a stále posúva dopresa len ponúka inú kvalitu života. du. O „odchode“ pritom hovorím v Samozrejme, Bratislava nie je New úvodzovkách. Často sa do Srbska York, má veľa nedostatkov, na druhej strane je to dynamické prostredie vraciam a nevnímam Srbsko a Slos činnými mladými ľuďmi v oblasti vensko ako extrémne vzdialené končiny. Minimálne nie tie prostredia kultúry a umenia. – Mal si v rámci svojho zamest- a ľudí, ktorými sa v oboch štátoch nania kontakty so Srbskom či obklopujem. – Čo by sa muselo stať, aby si bývalou Juhosláviou, respektíve sa vrátil? ovplyvnil nejako pôvod tvoju – To naozaj neviem. Nerozmýšľam kariéru? – Samozrejme. Často vystavujem o tom fatálne. Možno sa raz vrátime v Novom Sade, študoval som tam, a možno odídeme na nejaké tretie mám rád tamojšiu výtvarnú scénu a miesto. – Komu fandíš, keď hrajú ľudí okolo nej. Profesia ma zaviedla Slovensko a Srbsko v nejakom aj do Slovinska či Macedónska. V Petrovci mám zas rodinu, kama- športe? – Rakúsko-Uhorsku (smiech). rátov, manželka je pôvodom Srbka, takže ma k Dolnej zemi viažu silné Snímky: z archívu J. T. rodinné vzťahy. Vnímam to pozitív-

ŠVAJČIARSKY BANKOVÝ ŠKANDÁL MÔŽE MAŤ DOHRU AJ POD TATRAMI

Podozrivé slovenské účty R. Boldocký

ankový škandál, čo v posledných dňoch otriasol planétou, má svoje dozvuky aj na Slovensku. Medzi klientmi švajčiarskej pobočky britskej banky HSBC, ktorá okrem iného pod rúškom bankového tajomstva zrejme pomáhala rôznym prominentom vyhýbať sa daniam, boli aj Slováci. Bratislavské úrady sa teraz snažia zistiť ich totožnosť a ďalšie podrobnosti o ich účtoch. Pripomeňme si celú kauzu. Ešte v roku 2008 vtedajší správca siete v švajčiarskej pobočke HSBC odniesol na piatich cédečkách utajené dáta o 30-tisíc účtoch v hodnote 120 miliárd dolárov. Odvtedy má vo Švajčiarsku na krku obvinenia z priemyselnej špionáže, ale zároveň spôsobil po-

www.hl.rs

riadne ťažkosti banke aj niektorým jej klientom. Zoznam sa postupne dostal do rúk vtedajšej francúzskej ministerke financií a súčasnej šéfke medzinárodného menového fondu Christine Lagardeovej, ktorá ho zaslala ďalším krajinám. Odvtedy HSCB čelila vo viacerých štátoch súdnym obvineniam z prania špinavých peňazí a v USA a iných štátoch už musela zaplatiť aj nemalé finančné pokuty. Pykajú aj klienti, gréckeho exministra financií a obrany Yannosa Papantonioua napríklad pred niekoľkými rokmi v súvislosti s aférou odsúdili na štyri roky za mreže. V posledných dňoch sa však vďaka britským a francúzskym denníkom dozvedela podrobnosti o tajných účtoch aj širšia verejnosť. Dokumenty dokazujú, že banka nemala problém

Informačno-politický týždenník

otvárať účty diktátorom, celebritám, športovcom či spevákom a pomáhala im zlepšovať spôsoby, ako neplatiť dane. „Sme si toho vedomí a prijímame zodpovednosť za nedodržiavanie predpisov a zlyhanie kontroly,“ priznala britská HSBC. Okrem iného však vyšlo najavo, s ktorými všetkými krajinami sa tieto účty z inkriminovaného obdobia rokov 2005 až 2007 spájajú. No a Slovensko medzi nimi nechýba. Z dát vyplýva, že v banke malo v tom čase účty 60 ľudí, ktorí mali nejaký vzťah k Slovensku. Šiesti z nich mali slovenský pas a v prípade ďalších je možné, že zaplatili, aby im účet otvoril švajčiarsky právnik alebo tretia osoba. Ako píše týždenník Trend, maximálny evidovaný objem peňazí na účte klienta, ktorý mal slovenské pozadie, bol 10,5 milióna

dolárov. Väčšina klientov so slovenským pôvodom mala v banke ukryté úspory do pol milióna dolárov, no našli sa aj takí, ktorí mali na účtoch 6 až 7,5 mil. dolárov. Celkovo sa objem peňazí pôvodom zo Slovenska odhaduje v švajčiarskej banke na 48,7 milióna dolárov. Po zverejnení posledných informácií sa rozhýbali aj slovenské úrady. Ako informoval denník Sme, o prípad sa začala informovať slovenská Finančná správa. „Využijeme všetky zákonné možnosti, aby sme údaje zo Swiss Leaks získali,“ potvrdila pre denník hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková. Činí sa zrejme aj polícia. „Národná kriminálna agentúra preveruje všetky zverejnené informácie z otvorených zdrojov a súčasne požiadala o súčinnosť aj príslušné orgány,“ informoval médiá policajný hovorca Michal Slivka. Denník Trend sa však pozastavil nad otázkou, prečo aktivity úradov prichádzajú až teraz, keď škandál je aktuálny už celých päť rokov. • SLOVENSKO •

Naša téma  NAŠA TÉMA

V zime pred TV alebo do spoločnosti? Jaroslav Čiep

imné obdobie je už odjakživa obdobím, keď je menej každodenných domácich prác a máme viac voľného času ako v iných ročných obdobiach. Od 70. rokov takmer do každej domácnosti postupne pribúdalo „nové ópium pre národ“, ako kedysi tajné služby nazývali televízne

prijímače. Časom čiernobiele obrazovky vystriedali farebné a aj programov stále pribúda. Aby pri výmene televíznych kanálov človek mal väčšie pohodlie, vymysleli aj diaľkové ovládače. Človek sa iba zavalí do kresla, ľahne si na dáky gauč či sedaciu garnitúru, alebo si ľahne do postele a po celý večer iba pritláča gombičky na ovládači. A na obrazovkách sa strieda

na stovky tureckých, kadejakých orientálnych, ale dokonca aj domácich seriálov. Keď nie seriály, tak sú tu prenosy športových zápasov z celého sveta alebo i priame prenosy všelijakých pohrôm vo svete. Väčšina mladých v súčasnosti si azda ani nevie predstaviť život bez televízneho prijímača, počítača, mobilu a internetu. Týmto inováciám každým dňom podlieha čoraz

viac i starších. Dostali sme sa k tomu, že sa jednotlivec uzatvára do svojej ulity a stále menej a menej priamo komunikuje s okolím, s rodinou, susedovcami, vrstovníkmi. Na nasledujúcich troch stranách sa v Našej téme pokúsime trochu nakuknúť do čias, keď televízory neboli také podstatné pre ľudí, keď sa viac snažili žiť spoločensky a užitočnejšie tráviť svoj voľný čas.

SPOMIENKY NA ŠESŤDESIATE A SEDEMDESIATE

Obdobie tanečných zábav Elena Šranková

dilo na futbal, večer bývalo korzo. Najprv sa išlo na prvé predstavenie do kina, od 18. hodiny, a potom od 20. do polnoci na tanečnú zábavu. Aj sám ste hrávali v kysáčskych skupinách; ktoré to boli? − Hral som najprv v skupine Elektroni, a potom v skupine Arows, z ktorých nakoniec vznikla skupina Vulkan. V Kysáči vždy boli aktívne 3, aj 4 skupiny, a pritom je zaujímavé,

ným novinkám. Hrávali sme aj v okolitých dedinách a o tom, ysáčan Vladimír Radojev patrí ako sme sa tam prepravovali, by medzi ľudí, čo rád idú do sposa mohla vyrozprávať osobitná ločnosti. V knižnici je pravidelrozprávka. Raz nám nástroje na ným hosťom, je členom mužskej hosťovanie odviezli „laskočom“ speváckej skupiny KIS a prítomný a my sme sa prepravili bicyklami. je i na väčšine kultúrnych podujatí Na okolí nikto nemal taký krásny vo svojej osade. Taký, čiže činný je mládežnícky dom ako Kysáčania. od mladosti. Keď mal 15, hrával i Dnes, keď popri ňom prechádzam, na zábavách... srdce ma zabolí. Aj sám sa cítim tak Ako sa mládež zatrochu vinný, že mlábávala v rokoch 1965 dež v Kysáči nemá až 1975, keď ste boli možnosti na zábavu mládežníkom? okrem kaviarničiek. − Kým v Kysáči bola Voľakedy do krčiem aktívna mládežnícka išlo len zopár mláorganizácia, ktorá mala dežníkov, čo hrali bisvoje vedenie, v našej liard, ostatní boli na malej osade hosťovali tanečných zábavách. takmer všetky najväčšie Pamätáte si možskupiny bývalej Juhono aj na gitariády, slávie. Medzi inými Yu ktoré boli v Kysáči? grupa, Crni biseri, Parni − Pravdaže. Bol valjak, Riblja čorba, Stasom aj v porote, ktokleno zvono, Smak, Hari rá posudzovala huMata Hari... Bolo to ob- Novoročná zábava v kysáčskom Dome mládeže dobný výkon skupín. dobie tanečných zábav, z polovice sedemdesiatych rokov Okrem mňa boli tam keď sa v mládežníckom Anna Sabadošová, dome stretlo viac ako 300 mladých. že nikto z nás nemal zakončenú Michal Surový, Pavel Filko, Ján Počas roka tanečné zábavy boli vo hudobnú školu, nevedel po an- Čief, Ján Severíni a Vladimír Dorča. víkendové dni a počas prázdnin glicky, ale sme mali chuť. Dokonca Gitariády boli v kinosále a program živá hudba hrávala v piatok, sobotu sme už vtedy komponovali vlastné nahrával Kysáčsky rozhlas, v ktoa nedeľu, a vo štvrtok boli disko piesne. Veľkou oporou nám bol rom som vtedy mal mládežnícke zábavy. V lete zábavy boli na ihrisku Kysáčsky rozhlas, prostredníctvom vysielanie. Na prvej gitariáde účinTatry, pod dubmi. V nedeľu sa cho- ktorého sme prichádzali k hudob- kovalo 11 bítových vokálno-inštru-

• NAŠA TÉMA •

Vladimír Radojev mentálnych súborov a na druhej sa počet zdvojnásobnil. Práve to, že sme nemali podmienky uhostiť takýto veľký počet účastníkov, bolo na príčine, že sa odstúpilo od ďalšieho organizovania gitariád. Od neho sa ešte dozvedáme, že sa na zábavách nepredával alkohol, nie to iné opiáty, že práca mládežníckej organizácie bola kontrolovaná obecným domom, že sa organizovali hroznové, batôžkové zábavy, maškarné plesy a pred novoročnou zábavou bol opravdivý „zhon“ – plánovalo sa, kto s kým bude sedieť, šila sa garderóba... Po zániku Juhoslávie a mládežníckej organizácie zábavný život zaniká a dnešná kysáčska mládež napriek inakším možnostiam, aké mali ich rovesníci v spomínaných rokoch, a napriek vymoženostiam doby, vysedáva v kaviarničkách a pri počítačoch.

8 /4635/ 21. 2. 2015

Naša téma PAZOVČANIA V ZIMNEJ KRATOCHVÍLI

Spojili pekné s užitočným Anna Lešťanová

ávnejšie, v 70. a 80. rokoch minulého storočia, sa v Starej Pazove počas zimných mesiacov konali rodinné šachové turnaje. Na nich sa intenzívne priatelili členovia až niekoľkých rodín – Balážová, Klátiková, Ďarmotská, Kišová, tiež jednotlivci – výborní šachisti Pavel Chlebian a Veno Nechvátal, ktorý nám i evokoval spomienky na tieto šachové turnaje, ktoré boli v Starej Pazove organizované na takmer poloprofesionálnej úrovni. Šach hralo najmenej 6 párov, no vedelo sa na takýchto turnajoch vraj zoskupiť i zo 20 hráčov. Na šachových turnajoch mali aj početných verných fanúšikov. „Okrem toho, že sme mali šachové turnaje, my sme sa i navzájom priatelili. Ja som vždy nejako na stretnutia prinášal osviežujúci duch, nielen športový, ale ten, čo

Maja Balážová v utorok 10. februára u nich v obývačke šach hrala s Jozefom Kišom, kým jej manžel Pavel (sedí vedľa nej) si šachové zručnosti zmeral s Venom Nechvátalom

informoval o aktuálnych dianiach v Pazove, hlavne z oblasti kultúry: o nových knižných vydaniach a časopisoch. Zároveň som popularizoval aj náš Hlas ľudu, mládežnícky

časopis Vzlet a, samozrejme, pazovskú Auroru. V zimných dlhých mesiacoch boli to v Starej Pazove skutočné šachové turnaje, na ktorých sme pedantne evidovali

hráčov, zahrané šachové partie a dosiahnuté výsledky. Na konci každého šachového turnaja sme usporadúvali malú slávnosť s vyhodnotením tých najúspešnejších a víťazovi vždy patrila odmena,“ prízvukoval náš spolubesedník, ináč profesor slovenského jazyka a literatúry na dôchodku, a dodal, že sa k samotnému vrchu nebolo veru ľahko dostať. Turnaje sa hlavne hrali počas víkendových dní a najviac v dvoch domácnostiach – u Balážovcov a Ďarmotskovcov, kde na to bola i vyhranená osobitná miestnosť. „Bežne sme hrali po dve partie a nevystalo ani domáce vínko a niečo prichystané z dobrôtok pod zuby. Vládla tam mimoriadne dobrá nálada a neraz sme si vedeli aj zaspievať staropazovské slovenské ľudové piesne. Šachový turnaj sme organizovali kvôli tomu, aby sme sa v zimnom období kamarátili,

AKO SA V PETROVCI ZABÁVALO V ZIME

Početné zábavy a maškarné plesy Jaroslav Čiep

ima pre dedinské prostredie, akým bol i Petrovec, bola obdobím, keď

sa Petrovčania mohli trochu uvoľniť a k tomu aj dobre sa pobaviť. Keď im zunovalo dlhé zimné vysedávanie pri peci, rodinky, priatelia a susedovci

Petrovské ženy si aj v súčasnosti na batôžkovú zábavu pozvú i spolkárky z iných osád a pekne sa vedia baviť Je obdobie fašiangov a maškarných plesov; kedysi v Petrovci aj SŠK a FK Mladosť v zimnom období organizovali maškarné plesy a najkrajšie masky i odmenili

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa stretávali aj doma. V pamäti pretrvávajú spomienky na časy z polovice 70. rokov, keď muži

hrali karty a ženy štrikovali pri kávičke. V tom čase pravidelne v kine premietali filmy, býval • NAŠA TÉMA •

AKO SA V MINULOSTI ZABÁVALA KULPÍNSKA MLÁDEŽ

podobne ako je to na priadkach,“ podotkol V. Nechvátal. Rodinné šachové turnaje v Starej Pazove v úplnosti nevymizli ani v súčasnej dobe a také menšie stretnutia sa teraz konajú u Balážovcov a Kišovcov. Voľakedajší dobrí šachisti – nadšenci tohto športu, ako uviedol náš spolubesedník, už nie sú ani medzi živými a niektorí sa aj odsťahovali z Pazovy. Pán Nechvátal povedal, že je veľmi rád, že tieto rodinné šachové turnaje sa napriek všetkému nestali minulosťou a aj teraz sa v zimných mesiacoch v teplej izbe pri šachu vedia všetci dobre pobaviť. Na najnovšom februárovom šachovom stretnutí u Balážovcov pán profesor Nechvátal počas prestávky hovoril o náplni dvoch čísel Aurory, teda ani tentoraz sa to nezaobišlo bez toho kultúrneho poslania zimného večierka.

tanec a pre mladých diskotéka. Ešte predtým, ale aj pred polstoročím v Petrovci boli aktívne početné združenia a spolky. V zime sa všetky postarali aj o zábavu svojich členov a sympatizantov. Azda nebolo víkendu bez nejakej zábavy a bohatej tomboly. Zabávali sa remeselníci, divadelníci, športové združenia a boli aj podnikové zábavy. V súčasnosti pre dospelých spoločenský život v zimnom období v Petrovci takmer zamrel. Cez víkend sa mládež zaťahuje do kaviarničiek alebo odchádza do Nového Sadu. Postrehli sme však snahu aj o záchranu tradičných zábav. Predovšetkým sa o to starajú Spolok petrovských žien, Poľovnícky spolok a Klub poľnohospodárov, ktorí dokážu každoročne organizovať batôžkovú, loveckú či iné zábavy. • NAŠA TÉMA •

sa tiež organizovali početné zábavy, napríklad aj vítanie Nového roka, teda zábavy na Silvestra a podobne. „V sedemdesiatych rokoch, keď Rádio Kulpín už pracoval niekoľko rokov, prišiel som na ideu v Hasičskom dome organizovať diskotéky, aby sa nám mládež mala kde stretávať. Vtedy sa púšťali gramoplatne a tiež pásky. Využili sme i vyradeKatarína Gažová vtedy volali, U Ľubov, kde sa mohla nú techniku z rádia, ktorá sa dala kúpiť zmrzlina; počúvali sme tam využiť na potreby diskotéky. Ako rátiť sa do minulosti na vlnách platne a bavili sa pri hudbe. V Dome diskdžokej vtedy pracoval Dušan krásnych spomienok z mla- kultúry sme mali aj kino. V sobo- Sremac. Kulpínsky diskoklub bol dosti, keď zábav pre mladých tu boli až tri filmové premietania: veľmi populárny a masovo sem prichádzala nielen v Kulpíne bolo neúrekom, pomohol o štvrtej poobede domáca mládež, nám Pavel Peťkovský. Populárne pre najmladších, ale aj z Petrovca, bolo korzo, kino, tanečné zábavy, o šiestej pre trochu z Báčskej Palanky, diskotéka... starších a o ôsmej Pivnice, Silbaša, „Ešte si živo pamätám aj na šesť- večer pre najstarVrbasu, Kuly... desiate roky, keď sa kulpínska mlá- ších. Do kina sa vteZáujem mládeže dež v nedeľu najčastejšie schádzala dy v Kulpíne chodilo bol taký veľký, že v parku v strede osady, ktorý bol masovo. Pionierom sa nám všetci ani vtedy veľmi pekne upravený, a po- v kinopremietaní bol nevmestili so sály. tom to boli aj prechádzky horou báči Gustáv Lačok Podávali sa tu iba v krásnej prírode vedľa kaštieľa. a jeden čas som aj nealkoholické V Kulpíne vtedy bolo veľmi popu- ja ako 15- – 16-ročnápoje. Porialárne aj korzo hlavnou ulicou osady, ný mládenec spolu dok v Hasičskom ktoré tiahlo od vtedajšieho Sremagu s Pavlom Čelovským (niekdajší známy obchod na hlavnej pomáhal pri premie- Pavel Peťkovský z mladých čias dome počas diskotéky udržiavala ulici, dnes je tam predajňa Čepsi) taní filmov. Každú po dnešnú ambulanciu. V nedeľu nedeľu v Hasičskom dome bývali polícia a hasiči. Najaktívnejší sme tam bolo veľa mladých, ktorí sa tou tanečné zábavy pre mládež a trošku tu boli my pracovníci kulpínskeho trasou prechádzali, kamarátili, roz- mladšie manželské páry. Hrávala rádia v čele s hlavným a zodpoprávali. Bolo to miesto, kde vznikali tam i známa dychová kapela kul- vedným redaktorom Michalom Bažaľom. Organizáciu som si vzal na nové známosti i nové lásky. Hodne pínskych hudobníkov.“ starosť ja, Evica Alterová predávala lístky. Úlohy sme si rozdelili tak, aby sme to vedľa aktívnej práce v rádiu zvládli na pozoruhodnej úrovni. Zárobok z diskotéky sme usmerňovali na potreby Rádia Kulpín.“ V sedemdesiatych rokoch sa naplno začalo pracovať i v spolku Zvolen, kde sa mládež Kulpína aktívne zapájala do kultúrnej divadelnej, tanečnej a speváckej aktivity. „Chcem spomenúť aj naše hudobné bitové skupiny z Kulpína. Mali sme ich až tri. Prvá sa menovala Sveci, založená bola roku 1965 a spolu pôsobili do roku 1969. V nej Kulpínska dychová kapela hrávala na miestnych zábavách hrali Michal Ďuga, Branislav Pašić, v zložení: (v hornom rade zľava) Michal Hlaváč, Michal Fačara, Andrej Šimo, Pavel Florian a Pavel Samuel Zelenák; v dolnom rade druhý zľava je Juraj Pavlík, potom Danko. Ďalšia bola skupina Beduini Pavel Fačara a Samuel Červenák. a hrala v zložení Vladislav MedovarFoto: z rodinného archívu P. Peťkovského ský, Vladislav Širka, Pavel Babiak mladých v tom čase do Kulpína Neskoršie, v sedemdesiatych ro- a Pavel Danko. Hrávali v rokoch na korzo prichádzalo aj z iných koch, keď mládežnícka organizácia 1971 až 1972. A mali sme aj skupinu okolitých prostredí. Pamätám si, v Kulpíne začala aktívnejšie pôsobiť, Šampioni, v ktorej hrali Michal Jurík, že sme boli hrdí na to, že k nám organizovali sa tematické zábavy, Pavel Danko, Ondrej Širka a Pavel vtedy chodieval aj Karol Duchoň, ako bola napríklad hroznová zábava Chlipec. Sveci a Beduini hrávali známy spevák zo Slovenska, ktorý a podobné zábavy v sieni Domu verejne na zábavách a Šampioni mal príbuzných v Petrovci. Známa kultúry. Zabávalo sa aj v kaviarňach prevažne na tzv. poselach, ktoré sa bola vtedy aj cukráreň, ako sme ju u Spasoju, potom u Batúšov. Tuná usporadúvali v miestnej škole.“

Spomienky, ktoré neblednú...

8 /4635/ 21. 2. 2015

Ľudia a diania Skadar na Šidine znovu aktuálny ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ŠÍD

Stanislav Stupavský

a takmer deväť hodín, koľko trvalo zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd v pondelok 9. februára, výborníci prerokovali 26 bodov rokovacieho programu. V prvej časti od 9. do 16. hodiny 11 bodov a v druhej časti od 16. do 18. hodiny ďalších 15 bodov. Na začiatku zhromaždenie konštatovalo demisiu člena Obecnej rady Vujadina Vasića, syna aktuálneho predsedu obce, a to na základe odporučenia Agentúry pre boj proti konfliktu záujmov, na miesto ktorého zvolili Dušana Stefanovića zo Šídu, ktorý bude na stálej práci v Obecnej rade. Tretí bod, ktorému výborníci venovali najviac času, sa vzťahoval na schválenie rozhodnutia o odvolaní predsedu Zhromaždenia obce Šíd na základe rozsudku Správneho súdu v Novom Sade. Šlo tu o nápravu procedurálnych vecí, ktoré sa stali pri schválení prvého rozhodnutia. Opozícia sa snažila postup vrátiť na začiatok, až k obnovenému hlasovaniu, v prípade ktorého by bývalý predseda Zhromaždenia obce Željko Brestovački mohol mať aj materiálny zisk a mohli by padnúť

aj všetky rozhodnutia Zhromaždenia obce schválené v predchádzajúcom období dvoch a pol roka. Po dlhej diskusii, v ktorej odzneli mienky početných právnikov, dospelo sa k záveru, že stačí vykonať iba „kozmetické“ zmeny v pôvodnom rozhodnutí a doložiť poznámku o opravnom prostriedku. Rozhodnutie v tomto zmysle zhromaždenie potom schválilo väčšinou hlasov. Čulá rozprava sa viedla pri bode vzťahujúcom sa na plány práce Verejného podniku pre stavebné služby a stavebné pozemky, keď sa nastolila otázka osudu desať rokov nedokončenej obytnej budovy v Šíde, známej ako Skadar na Šidine. Riaditeľ podniku Zoran Semenović sľúbil na zasadnutí zhromaždenia, že z predaja 104 garáží a viacerých bytov, ktoré sú majetkom tohto podniku, zabezpečia nadostač peňazí na dokončenie bytovky, avšak predtým musia počkať na vynesenie súdneho rozsudku v tejto veci. Verejné podniky Vodovod a Standard v plánoch na rok 2015 plánujú zvýšiť ceny svojich komunálnych služieb o 10 až 20 % v porovnaní s vlaňajšími. Predseda obce Nikola Vasić povedal, že sa plány verej-

Budova, ktorú občania volajú Skadar na Šidine a ktorá už celé desaťročie stojí nedokončená ných podnikov musia do 20. marca zladiť so stanoviskom revízorskej komisie, ktorá koncom minulého roka Zhromaždeniu obce a verejným podnikom určila tento termín na prispôsobovanie. To znamená, že už schválené plány práce a finančné plány sa v marci znovu dostanú na pretras, čo ďalej znamená, že ceny služieb majú byť určené v rámcoch zákona, a nie tak, ako to predkladajú verejné podniky. Riaditeľ verejného podniku pre rádiodifúznu a novinovo-vydavateľskú činnosť Rádia Šíd Nikola Vidić povedal, že sa do konca apríla v tomto podniku očakáva uskutoč-

nenie privatizácie a že plán práce a finančný plán bol vypracovaný v súlade so zákonom. V Miestnom spoločenstve Šíd plánovali v tomto roku zabezpečiť viac ako 20 miliónov dinárov, ako povedal predseda MS Dr. Krsto Kureš, a to z obecného rozpočtu na rok 2015, čiastočne z finančných prostriedkov, ktoré im obec ešte nedala z miestneho samozdanenia z minulých rokov. Prevažnú časť týchto prostriedkov by chceli použiť na výstavbu kolektoru povrchových vôd od sídliska 6. decembra po Ulicu Janka Veselinovića, kde je stav najkritickejší.

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Kováč vystriedal Balcu Jaroslav Čiep

lub poľnohospodárov v Petrovci od februára tohto roku pracuje s novým vedením. Zvolili ho tajným hlasovaním na výročnom a zároveň volebnom zhromaždení, ktoré usporiadali vo štvrtok 12. februára. Z prihlásených troch kandidátov na predsedu – Rastislav Balca, Ján Kováč a Michal Kišgeci – o jeden hlas viac ako doterajší predseda (40 : 39) získal a novým predsedom sa stal Ján Kováč z Ulice kosovskej 13. Novozvolený predseda navrhol i svojich spolupracovníkov a keďže zhromaždenie klubu i to schválilo, v nastávajúcom mandáte podpredsedom bude Pavel Topoľský, tajomníkom Ján Melich a pokladníkom Gabriel Paulíny. V

www.hl.rs

predsedníctve budú i Karol Horvát, Pavel Tancik a Ondrej Tatliak. Dozornú radu tvoria Samuel Oros, Ján Ušiak a Miroslav Demrovský a do disciplinárnej komisie zvolili Jaroslava Ušiaka, Jána Kováč-Vargu, Daniela Lekára ml., Pavla Speváka a Jána Ivana Kevenského. Možno teda povedať, že doterajšie vedenie tzv. mladých gazdov vystriedali aktívni výrobcovia klobás. Po zvolení pracovného predsedníctva v čele s Pavlom Severínim a schválení rokovacieho programu doterajší funkcionári klubu podali správy o činnosti a finančnú správu za rok 2014. Vlani sa okrem iného uskutočnilo aj jubilejné 30. rovnanie poľných ciest a poľnohospodári sa zapojili aj do širších spoločenských podujatí v osade, ako i do zimnej údržby ciest. Odznel aj prehľad

Informačno-politický týždenník

príjmov a trov klubu a údaj, že minuli trochu viac ako 920 000, z čoho najviac na úpravu sociálnych za- Voľby v Klube poľnohospodárov v Petrovci riadení a na konci roka v pokladnici zostalo rovnaní poľných ciest bude treba cca 300 000 din. Správy boli prijaté vynaložiť viac úsilia ako doteraz. s pripomienkou, že ich treba po- Predtým ako začali podávať výbordať aj v písomnej forme, podpísať ný paprikáš z kuchyne Vladimíra a odovzdať do klubového archívu. Dudáša, zdar v práci novému vePo uskutočnení volieb slovo bolo deniu Klubu poľnohospodárov aj o tom, aby sa medzi petrovskými popriali aj viacerí hostia na zasadpoľnohospodármi neutvárali dva nutí. Prihovorili sa predstavitelia protipóly, ale že do budúcna treba Rady Miestneho spoločenstva, nastupovať jednotne a spoločne sa evanjelického cirkevného zboru, dohovárať. Zvlášť náročné bude Spolku petrovských žien a hostia zo rovnanie ciest, lebo po vypracovaní spolkov poľnohospodárov z Hložian nového plánu chotára a úvratí pri a Kysáča. • ĽUDIA A DIANIA •

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Dane naše každodenné Jaroslav Čiep

äčšina ľudí nesleduje veľmi daňové zákony a zmeny súvisiace s nimi. Na sklonku vlaňajšieho roka v decembri obecná správa Obce Báčsky Petrovec občanom zaslala rozhodnutie o vyrúbanej dani z majetku na vtedy aktuálny rok, a po Novom roku, na začiatku februára, zase boli rozposlané poštové poukážky, ktoré sa tentoraz vzťahovali na prvú štvrtinu dane na rok 2015. Preto sme navštívili vedúceho Oddelenia pre rozpočet, financie a daňovú administratívu, Dipl. ecc. Boška Bogunovića, aby nám to bližšie vysvetlil. – Roku 2013 štát schválil nove-

lizáciu daňového zákona. Podľa neho sa daň z majetku člení na tri časti: na daň z majetku, daň z prenosu absolútnych práv a na daň z dedičstva a darov. Lokálna samospráva určuje a vyberá iba daň z majetku, ostatné má na starosti republiková daňová správa. Zmeny uvedeného daňového zákona sa realizovali v roku 2014. Znamená to, že bolo treba zákonne určiť trhovú hodnotu majetku, ktorá je základom na vyberanie daní. Podľa nového zákona každá lokálna samospráva musela určiť aspoň dve územné pásma, z ktorých jedno je vybavenejšie než to druhé, prípadne než ostatné. V porovnaní s tým najvybavenejším pásmom hodnota majetkov v ostatných pásmach je znížená. Nehnuteľnosti, vrátane

Boško Bogunović poľnohospodárskej pôdy, sa určujú podľa toho, že sa evidujú všetky obraty na trhu nehnuteľností. Tým spôsobom sa v každom pásme vyrá-

V STAROPAZOVSKOM MESTSKOM PARKU



Vyrúbali stromy, a tým vyvolali reakciu občanov

ačiatkom februára zamestnanci Verejného podniku Čistoća postínali viacročné stromy v mestskom parku. Rúbanie stromov vyvolalo reakciu občanov, z ktorých mnohí vyjadrili nespokojnosť s vraj nemilosrdným stínaním stromov zo strany zodpovedných orgánov.

• ĽUDIA A DIANIA •

Pohľad na park, v ktorom vyrúbali stromy dené v čase, keď nebolo možné zabezpečiť kvalitnejšie sadenice. „V uplynulých rokoch stromy utratili fyziologickú kondíciu, hoci je vykonané aj ich drastické orezávanie s cieľom obnoviť ich,“ podotkol Gagrica a dodal, že vlani počas leta a jesene na nich zočili i veľké množstvo parazitov – húb netypických pre javor (Laetiporus sulphureus). Na sanáciu chorôb na stromoch

KRÁTKE SPRÁVY

Padina

Anna Lešťanová

Na otázku, či stromy v parku museli postínať alebo nie, odpoveď nám poskytol Jovica Gagrica, úradujúci riaditeľ podniku Čistoća, ktorý okrem iného povedal, že park v Starej Pazove patrí do kategórie verejných zelených plôch a podľa programu práce podniku podlieha pravidelnej údržbe, ako aj každá iná verejná zelená plocha. Toho času sa koná bioekologická rekonštrukcia parku. Ako ďalej uviedol, zamestnanci stromy postínali na základe rozhodnutia odborníkov z oblasti hortikultúry a lesníctva. Ide o stromy druhu javor jaseňolistý (Acer negundo L), ktoré boli vysa-

ta priemerná hodnota štvorcového metra nehnuteľností, a tak určíme aj daňový základ. Skôr sa každá bytová jednotka hodnotila osve a teraz sa berie priemer. Na daňovú záťaž vplýva aj to, či poplatník býva v danej obytnej jednotke. V prípade, že tam býva, daň sa znižuje o 50 %. Podľa zákona každý občan je povinný prihlásiť svoj majetok, ako aj každú zmenu. Pretože v Petrovci a Kulpíne vlani nebola ukončená komasácia, databázu majiteľov sme od republikových orgánov nezískali načas a daňové rozhodnutia sme poplatníkom zaslali iba v decembri. Daň sa spravidla platí kvartálne a lokálna samospráva v novembri určuje priemernú hodnotu štvorcového metra na budúci rok. Na rok 2015 už teraz máme všetky nevyhnutné parametre, a preto sme už vo februári mohli občanom zaslať poštové poukážky. Neskoršie im zašleme aj daňové rozhodnutia, ktoré budú približne rovnaké ako tie vlaňajšie.

zámerne nepoužívali chemické prostriedky pre ich eventuálnu škodlivosť pre ľudí. Tieto staré stromy predstavovali i potenciálne nebezpečenstvo pre občanov. V tomto pazovskom podniku hovoria, že doteraz v mestskom parku vysadili okolo 50 nových sadeníc a početné okrasné druhy. S výsadbou mienia pokračovať aj v budúcnosti.

Bankomat. Z iniciatívy Miestneho spoločenstva na sklonku januára v Padine nainštalovali prvý bankomat. Toto technické zariadenie na výdaj peňažnej hotovosti sa nachádza v budove MS Padina a používať ho môžu všetci občania Padiny, ktorí majú platobnú kartu so svojím identifikačným kódom. Doteraz Padinčania najbližšie mali k dispozícii tri bankomaty umiestnené v susednej Kovačici. Prvý bankomat (nazývaný tiež cash-machine) sprevádzkovala Barclays Bank v roku 1967 v Londýne. Až do roku 1969 sa používali na výber hotovosti z bankomatov dierne štítky. Jack Gebhart prišiel v roku 1969 s myšlienkou použiť namiesto štítkov plastovú kartu s magnetickým prúžkom. Prvé bankomaty boli drahé, hlučné a pomalé. Namiesto obrazovky sa využívali otočné valce zobrazujúce pokyny pre používateľa bankomatu. Peniaze boli uložené v obálkach s určitými hodnotami.

8 /4635/ 21. 2. 2015

A. Ch.

Ľudia a diania ZASADALI KULPÍNSKI POĽNOHOSPODÁRI

Dokončiť práce po komasácii Katarína Gažová

Predseda Popovicki informoval, že podali projekt, ktorým sa uchádzajú aj o prostriedky z obecnej úrovne na rok 2015. Diskutovalo sa aj o tom, že po zbere úrody z polí neslobodno páliť strnisko. Prihovoril sa aj strážca chotára Branislav Kuštra, ktorý medziiným pripomenul, že po komasácii ešte stále nemá k dispozícii katastrálne mapy, ktoré sú mu nevyhnutné pri práci. Po jesennom zbere a iných prácach v poli poľnohospodári budú rovnať poškodené časti ciest. Keďže majú dve dosky na rovnanie, môžu ich použiť aj mimo jarnej akcie rovnania ciest v chotári. Minulý víkend ich účinne použili na odhŕňanie snehu v dedine a túto pozoruhodnú prácu tentoraz vykonal poľnohospodár Saša Čapeľa. Diskutovalo sa aj o potrebe sadenia stromov v chotári, lebo pred komasáciou bolo hodne vybraných. Stromy zadovážia prostredníctvom MS Kulpín.

rada na tieto účely schválila dva a pol úvaha minuloročmilióna dinárov. nej práce a plány Práce podľa už urona bežný rok tvobeného zoznamu rili náplň výročného začnú v spolupráci zasadnutia Klubu poľs VKP Progres už nohospodárov Kulpív jarnom období. na. Napriek tomu, že Na zasadnutí sa bolo chladno a snežilo, hovorilo aj o pona zasadnutí v sobotu trebe zabezpeče7. februára sa zúčastnil nia miestnosti pre pozoruhodný počet poľnohospodárov. poľnohospodárov. Zástupca predsedu Z výročnej schôdze kulpínskych poľnohospodárov V Poľovníckom spolobce a predseda ku Fazan v Kulpíne sa prítomným komasácie v Kulpíne predseda Mi- Rady Miestneho spoločenstva prihovoril predseda Klubu poľ- lan Popovicki poukázal na potrebu Kulpín Miroslav Čeman povedal, nohospodárov Milan Popovicki. očistiť časti chotára, kde zostali že žiadosť o používanie miestností V súvahe minuloročnej činnosti rôzne kríky. Predstaviteľ obecnej starej mliekarne v Kulpíne treba spomenul akcie – tradičné jarné správy Dušan Govorčin informo- adresovať Obecnej rade, lebo táto rovnanie poľných ciest, účasť v jar- val poľnohospodárov, že Obecná budova nie je vo vlastníctve MS. nom zriaďovaní parku v centre, ako aj v jesennej akcii úpravy nádvoria V DEŇ SVÄTÉHO TRIFUNA – ochranškoly, tiež v prípravných prácach cu vinohradníkov a úrody vo viniciach pred výstavbou betónového chododchádzajú vinohradníci do viníc, často níka k mostu, pri výstavbe nových aj v sprievode kňazov. V sobotu 14. autobusových zastávok v dedine, februára členovia Spolku vinohradníkov pokým v zimnom období majú na a vinárov Kulpína tiež dodržali túto starosti čistenie zaviatych asfaltotradíciu. Navštívili vinohrad predsedu vých ciest. Keď ide o hospodárenie spolku Michala Dovičina medzi Kulpíklubu, v roku 2014 hospodárili nom a Petrovcom v sprievode dvoch pozitívne a koncom roka na účte kulpínskych kňazov: pravoslávneho mali 134-tisíc dinárov. Časť prosRadeho Despotovića a evanjelického triedkov si poľnohospodári zarobili Jaroslava Javorníka. Kňazi za prítompráve odpratávaním snehu. nosti početných členov kulpínského Na schôdzi sa dohovárali aj vinárskeho spolku požehnali vinicu o výške členského a rozhodli, že a sviatky vína. Po obrade pri osviežení nasledoval rozhovor návštevníkov vinohradu o víne. Stretnutie sa na tento rok bude 500 dinárov. skončilo spoločným obedom na rybárskej chate v Kulpíne. Minulý rok si členské vyplatilo 41 K. G. poľnohospodárov. V súvislosti s neFoto: z archívu Spolku vinárov dokončenými prácami z postupu

ČAJOVÝ VEČIEROK. Tak ako každý rok i tentoraz v miestnostiach evanjelickej a. v. fary v Kysáči vo štvrtok 12. februára usporiadali duchovno-nábožný večierok, známejší ako čajový. Líšil sa od predchádzajúcich tým, že sa nezúčastnili cezpoľní hostia z iného cirkevného zboru. Prítomní boli početní domáci veriaci, ako i predstavitelia miestnych ustanovizní, organizácií a spolkov. Večierok aj tentoraz usporiadal kysáčsky slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor. Domáci pán farár Ondrej Marčok po privítacom príhovore slovo odovzdal pani farárke Darine Marčokovej, ktorá si za podklad kázne zvolila prvých desať veršov z Povolania Samuelovho, ktorými sa prvýkrát prihovorila kysáčskemu obecenstvu pred dvadsiatimi rokmi, keď bola pozvaná z Bingule. Na večierku odzneli viaceré príležitostné príhovory a s čajom sa podávali slané a sladké pečivá. Zaspieval kysáčsky cirkevný spevokol pod taktovkou pani farárky Marčokovej a prítomní si aj spoločne zaspievali pesničky, všetko s cieľom duchovne sa posilniť a vo viere obohatiť. E. Š.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

Stará Pazova

Z PRVÉHO RANDE S BUDAPEŠŤOU (1)

Víkend ako okamih J. Bartoš

dapešti – na to by človek potreboval nie dva dni, ale minimálne dva týždne – rozdelíme sa však s našimi čitateľmi, čo textom, čo fotografiami, o dojmy z podaktorých nádherne krásne ušitých barokových sukieň starej európskej dámy. Poprechádzame sa niektorými zákutiami, nakukneme spolu na vzrušujúcu výstavu pod názvom Rembrandt a zlaté obdobie Holandska v Múzeu krásnych umení na Námestí hrdinov.

tom, že Budapešť vznikla roku 1873 spojením troch vtedy samostatných miest – Budína (po maďarsky: Buda), Starého Budína (Óbuda) a Pešti (Pest), sa človek dozvie v priebehu zopár sekúnd, ak si čo len letmo „zagugluje“ po internete. Na pocítenie skutočného tepu vzrušujúceho mesta nestačí však ani celý víkend. Sami sme sa o tom presvedčili pred týždňom, pri zájazde, na ktorý si, odiati do husej kože, dozaista budeme dlho spomínať. Nie div, že počet obyvateľov Budapešti (viac než 1,7 milióna) sa v turistickej sezóne takmer zdvojnásobí. Akoby nie! Veď tu sa toľko toho dá vidieť, tu sa tak dajú nasýtiť zmysly... Od Ľudské mravenisko na budapeštianskom Reťazovom moste chvíle príchodu do hotelu Ibis v piatok večer 13. februára, až po nedeľnú Stavíme sa na 22. Medzinárodnom veľtrhu zbraní, rozlúčku s vínnym domom v dedinke Mörne, lovu a rybolovu Fehova v priestoroch výstaviska ani čo by sme boli bývali v akomsi inom svete. Hungexpo, pošpacírujeme sa ulicami, ktoré vyráZ ktorého sme predsa precitli, keď nie skôr, tak žajú dych, a prv než sa poberieme k manželom pri nočnom stretnutí s uniformovanou úradnou Bodorovcom na ochutnávku božského moku, osobou, pôsobiacou ani čo by sme ju vyrušili pri navštívime kráľovský zámok Gödöllő. Žiaľ, ani teple rodinného krbu, tuším v Báčskej Topole... tam, ani na výstave holandských majstrov foV našich budúcich príspevkoch sa pokúsime tografovanie nebolo povolené. Zato sme si do stvárniť jedinečnosť ovzdušia, ktorým sa nám novinárskej kapsy dali pribaliť priehrštie príbenabili temer vybité batérie. Posvietime si na hov týkajúcich sa obľúbenej výletnej rezidencie mesto, ktorým sme onehdy, kým bolo šedé, rakúskeho cisárskeho a uhorského kráľovského toľkokrát prehrmeli na kolesách vlakov vláčených manželského páru Františka Jozefa I. a Alžbety, vtedy ešte fajčiacimi lokomotívami. Nebudeme známej (aj) ako Sissi. môcť príliš zabŕdnuť pod povrch súčasnej BuViszontlátásra barátok; do videnia, priatelia...

Prednáška. Pazovskí poľnohospodári v stredu 4. februára prejavili veľký záujem o prednášku odborníkov zo Sriemskej Mitrovice. Na prednáške si vypočuli osožné rady o prihnojovaní pšenice, ako aj o nadchádzajúcich poľných prácach vôbec. Zvýšenú pozornosť venovali pestovaniu slnečnice a kukurice. xxx Stomatologické stoličky. Vďaka dobrej spolupráci medzi Obcou Stará Pazova a DZ Dr. Jovana Jovanovića Zmaja do tejto zdravotníckej ustanovizne pribudli tri nové stomatologické stoličky. Dve inštalovali v stomatologických ordináciách v Starej Pazove a jednu vo Vojke. Pri tej príležitosti predseda obce Đorđe Radinović oznámil, že je naplánovaná rekonštrukcia objektov zdravotníckych ustanovizní v Starej a Novej Pazove. a. lš.

Báčsky Petrovec Prednáška pre včelárov. Školenie v zimnom období členov petrovského Združenia včelárov Včela, ktoré pôsobí v rámci Zväzu včelárskych organizácií Srbska, pokračovalo v utorok 10. februára, keď v zasadačke Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec o poistení včelínov a včelárskej výroby vôbec prednášal Stevan Kecman. xxx Jedlo pre dušu. Ženský klub v rámci Akadémie podnikania žien v stredu 11. februára 2015 v miestnostiach Podnikateľského a inovačného centra zorganizoval tretiu vydarenú prednášku pod názvom Jedlo pre dušu. Prednášala Marína Sabová z Kysáča, podľa vzdelania diplomovaná právnička, ktorá svoju záľubu našla aj v kuchárstve. Hovorila o svojich skúsenostiach v príprave slaných a sladkých pochúťok, odpovedala na početné otázky a detailnejšie vysvetlila spôsob prípravy jednotlivých chutných kúskov, z ktorých časť prítomné ženy mohli aj ochutnať. j. č-p

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

očítajúc s nie príliš pravdepodobnou okolnosťou, podľa ktorej NPPO si sa, ctené občianstvo, dostalo z vytrženia nad blahou skutočnosťou, totižto nad faktom, že naši najbližší západní susedovci alias odvekí dobrí priatelia úspešne inaugurovali svoju prvú prezidentku, presnepráveakurát na Sretenje, dáva sa na známosť zopár známych a neznámych vecí. Nakoľko je známe, pani prezidentku Kolindu Grabarovú-Kitarovićovú ohromne potešila skutočnosť, že pri slávnostnom skutku bol aj náš pán premiér Aleksandar Vučić, hoci • ĽUDIA A DIANIA •

– videli ste dozaista na vlastné oči – slzy, ktoré sa jej šmykli dolu tvárou, vyronila nad absenciou hlavy nášho štátu Tomislava Nikolića, ktorý pri tom nebol, v dôsledku zaneprázdnenosti z udeľovania vyznamenaní pri príležitosti Dňa štátnosti Srbska. Ako sa dozvedáme, čerstvej pani prezidentke (ktorá sa funkcie mala ujať, podľa ev. kalendára, práve na Zuzany), predsa viac chýbal náš minister zahraničia Ivica Dačić, ktorý by jej dozaista – jemne na uško ako to len on vie – zaspieval niekdajší hit Kolinda, Pođi s nama, da ne zna tvoja mama... Čo nie je

také isté ako sa zdá, keďže, ak len opäť nejde o klasickú novinársku kačicu, pánovi Dačićovi embargo na jeho spevácke sóla a môžbyť i duetá či triá(dy) uvalil pán premiér Vučić osobne. Vraj mu nedovolil predviesť spevácky kumšt v lietadle, ktorým členovia našej vlády putovali do Skopje na spoločnú schôdzu s vládou Macedónska. Z čoho možno vyvodiť nemožný záver, podľa ktorého záveru je Táto Naša Situácia povážlivejšia než vlani v júli, keď pán minister Ivica svojím spevom obveseľoval svojich ministerských kolegov a novinárov v autobuse,

v ktorom sa naša vláda viezla na schôdzu do Nišu. Môžbyť našej aktuálnej vláde do spevu nie je v dôsledku istej lyricko-epickej skutočnosti: vojvodinský pán premiér Bojan Pajtić vraj, totižto, chystá tieňovú vládu na republikovej úrovni. Navyše, v Kragujevci údajne politické zoskupenie Zajedno za Šumadiju a Demokratická strana pracujú na založení mestskej tieňovej vlády. Hory sa teda len tak trasú, no a čo? Jedna vláda na výslní, druhá v tieni... Nech nám je zdravá a živá – perspektíva! Bumbumbum!

8 /4635/ 21. 2. 2015

Ľudia a diania ROK 2014 VO SVETLE ČASTI BÁČSKYCH MATRÍK

Pohrebov viac než krstín a sobášov Juraj Bartoš Jaroslav Čiep Katarína Gažová Rastislav Kopčok Jasmina Pániková Juraj Pucovský Elena Šranková Báčsky petrovec. Aj v Petrovci navidomoči ubúda obyvateľstva, čo v dôsledku dlhodobého negatívneho prirodzeného prírastku, čo následne opúšťania trvalého bydliska. Podľa údajov v evidenčnej knihe Domu zdravia v Báčskom Petrovci roku 2014 sa narodilo (v pôrodnici mimo Petrovca) 64 detí – 35 chlapcov a 29 dievčat. V rodine Kiždobranskej pribudli dvojičky (dievčatá), čo je o 18 detí viac ako predvlani. Na obecnom úrade matrikárka Mária Triašková do matriky narodených roku 2014 zaznačila i 18 náhradných zápisov dospelých, ktorí získali občianstvo Srbska, a je tu i 5 detí potomkov Petrovčanov žijúcich v zahraničí. Zo 64 vlani narodených slovenčina nie je materinským jazykom u 20 detí. Najčastejšie mužské meno u chlapcov je Andrej: vyskytuje sa trikrát. Dva razy sa uvádzajú: Martin, Luka, Dávid, Daniel, Filip a raz: Pavel, Alexander, Igor, Patrik, Tomáš, Marek, Michal, Peter, Ivan, Andrej Ján, ale i Aleksa, Milan, Viktor, Dejan, Damjan, Miroslav, Maksim, Uroš, Aleksandar, Lazar a Visar. U dievčat sa dvakrát spomína meno Anna a raz Nikiana, Rea, Iva, Lili Mária, Ema, Ivona, Natália, Laura, Sandra, Bojana, Alexandra, Barbara, Marcela, Staša, Nina, Alisa, Rebeka Rút, Monika, Sára, Kristína, Ela, Ema Marcela, Michaela, tiež aj Lejla, Marína, Daša a Nikolina. V matrike sobášených v Petrovci roku 2014 pribudlo 33 zápisov, z toho 7 manželstiev uzavreli v zahraničí. Z 26 manželských párov v 15 prípadoch sú mladomanželia z Petrovca a v jednom sa Silbašanka vydala za Maglićana. Nevesty prišli i z Kysáča, Kulpína, Čelareva, Silbaša, Nového Sadu a Báčskej Palanky. Petrovčanky sa vydávali do Hložian, Kulpína, Maglića, Silbaša, Starej Pazovy a na Slovensko. Slovák si zobral Slovenku v 18 prípadoch,

www.hl.rs

v dvoch prípadoch ide o zmie- v roku 1992. Najstaršia mladucha sa šané manželstvo so slovenskými narodila roku 1951 a najmladšia r. nevestami a v 6 o manželstvo prí- 1993. Keď ide o národnostnú štruktúru, v roku 2014 bolo uzavretých slušníkov iných národov. V matrike zosnulých v roku 9 čisto slovenských, 1 rómske a 7 2014 je zaevidovaných 86 osôb zmiešaných slovensko-srbských (2 spáchali samovraždu), z čoho manželstiev. Ženísi boli nielen z Kul81 zomrelo priamo v Petrovci a 5 pína, ale aj z Petrovca, Maglića, v zahraničí (ale tieto zápisy môžu Nového Sadu, Zmajeva a Hložian. byť napojené aj na predchádzajúce Okrem mladúch z Kulpína pribudli roky). Hrobári VKP Progres vlani aj nevesty z Petrovca, Lugu, Bogona petrovskom cintoríne pocho- jeva a Bieleho Blata. vali 63 mužov a 58 žien, medzi Vlani bolo do kulpínskej matriky nimi aj Novosadčana, Hložanča- zosnulých zapísaných 27 osôb. na, Kulpínčanku a Belehradčan- Viacerí zomreli aj v nemocniciach ku. Najviac pohrebov (16) bolo v Novom Sade či v Sriemskej Kav máji. Slovenský pôvod malo 105 menici, ako i v zahraničí, takže nebožtíkov a umrelo i 16 Neslo- úhrnný počet pochovaných vlani vákov. Najvyššieho veku sa dožili na kulpínskych cintorínoch je 42, Mária Topoľská, rod. Andrášiková čiže 24 mužov a 18 žien. Z mužov, (1916), a Juraj Slavka (1922); ako ktorí umreli v Kulpíne, najstarší bol najmladší zomreli Bogdan Jovanović (1993) a Ivana Stošićová (1977). Roku 2014 teda prirodzený úpadok Petrovčanov je 57 osôb. Keď k tomu pripočítame aj množstvo študujúcej mládeže a ostatných práceschopných Petrovčanov, ktorí odišli do sveta a natrvalo sa tam Kysáčski manželia Milota a Ján Šimovci mali usadili, vôbec nepretrojnásobnú radosť: narodili sa im trojičky kvapuje, že je Petrovec Iva, Mário a Aleks. Foto: z rodinného albumu poloprázdne mestečko. Kulpín. V Miestnej kancelárii sme narodený roku 1916 a najmladší do matrík nahliadli s matrikárkou sa narodil roku 1964. Najstaršia Ľudmilou Grňovou. Štatistika je zosnulá žena sa narodila roku 1924 jasná: v Kulpíne na večný odpoči- a najmladšia roku 1963. Hložany. Vlani sa v novosadskej nok vlani odišlo takmer raz toľko občanov než sa narodilo bábä- pôrodnici narodilo 15 hložianskych tiek. Dedina starne, čo tiež svedčí detí: 7 dievčat a 8 chlapcov, čerpá o neblahej ekonomickej situácii z jej osobnej evidencie matrikárdnešnej doby. ka Mária Kováčová-Kyseľová. Do V Kulpíne roku 2014 pribudlo úradnej matriky vlani zapísala i 24 ratolestí: 13 dievčat a 11 chlap- dvoch narodených na Slovensku cov. Rodičia si pre dievčatká zvolili a jednu v Chorvátsku. Dievčence mená: Mária, Maja, Marína, Martina, dostali mená: Mia (dvakrát), Rebeka Nina (dvakrát), Nikolina, Zuzana, Sára, Monika, Natália, Marína, Hana Daša, Dária, Emina, Emília a Sára. a mená chlapcov sú: Filip, AleksanKulpínski chlapci dostali mená: dar Juraj, Róbert, Igor, Luka, Matej Mihajlo, Marián, Dávid (dvaja), (2), Milan. Damjan (2), Denis, Ognjen, Filip, Vo vlaňajšej matrike sobášeJán a Gabriel. Srbské priezviská má ných je 7 zápisov: 5 sobášov bolo 8 novorodeniatok a 16 slovenské. v Hložanoch, 1 v Macedónsku a 1 V matrike sobášených vlani bolo vo Švajčiarsku. Dva páry sú čisto 17 zápisov. Najstarší sobášený muž hložianske a po jednu manželskú sa narodil roku 1939 a najmladší dvojicu tvoria: mladucha z Čelareva

Informačno-politický týždenník

– ženích z Nového Sadu, nevesta z Hložian – zať z Báčskej Palanky, on z Hložian – ona z Čelareva; dva páry sú čisto slovenské. V matrike zosnulých aj roku v 2014 bolo najviac zápisov: 25 (vrátane samovraždy obesením a úmrtia 1 osoby v zahraničí), zomrelo 18 žien a 7 mužov (predvlani 23). V nemocnici umrelo ešte 14 Hložancov, takže bolo až 39 pohrebov (rok predtým 29). Priemerný vek zomretých bol 75,56 roka (žien 78,3 a mužov 68,4). Najmladšími zosnulými boli: Dragana Benšová (mala 39) rokov a Ondrej Molnár (51) a najstaršími: Zuzana Šepráková (96, ako najstaršia Hložianka) a Ján Harušák (89). Medzi zomretými bol aj manželský pár: manželka naplnila 90 rokov života a manžel umrel v deväťdesiatke. Až 7 zosnulých žien sa dožilo 90 a viac rokov. Na porovnanie: roku 1914 do matriky narodených v Hložanoch pribudlo 113 (áno: stotrinásť) detí, zomrelo 69 osôb a manželstvo uzavrelo 21 párov. Kysáč. Vlani sa narodilo 43 detí, evidovali 32 sobášov a umrelo 70 Kysáčanov. V porovnaní s rokom 2013 je o 9 novorodencov viac a o 17 zosnulých menej. Uzavretých sobášov bolo o šesť viac než predvlani. Z údajov v kysáčskej ambulancii vyplýva, že sa roku 2014 narodilo 15 dievčeniec a 28 chlapcov. Na základe priezvisk možno usúdiť, že je 12 novorodeniatok zo srbských, respektíve zo zmiešaných manželstiev. Rodičia sa rozhodli dievčatám dať mená: Laura (2), Ema, Vaňa, Alexandra, Tea, Larisa, Tarja, Anđela, Aňa, Sara, Emilija, Maša a Milana. Manželom Šimovcom sa narodili trojičky: dievčatko Iva a chlapci Mário a Aleks. Mužským potomkom rodičia dali mená: Alexa (päť rodín), Andrej (2), Milan (2), Luka, Dalibor, Stefan, Boris, Ivan, Vukašin, Lukas, Lazar, Ilija, Marián, Radovan, Nebojša, Dušan, Denis, Viktor, Alexander a Nikola. V miestnej matrike zaevidovali 32 sobášov, z čoho sa 3 páry zosobášili mimo Kysáča. Z manželstiev uzavretých v Kysáči 21 bolo slovenských, srbské boli 3 a 5 manželstiev • ĽUDIA A DIANIA •

bolo zmiešaných. Najviac svadieb a zápisov do knihy zosobášených bolo v máji (7) a je zaujímavé, že sa v novembri dvaja bratia oženili s dvoma sestrami: Nenad a Konstantin Gavrilovićovci si zobrali Ljiljanu a Michaelu Demrovské. V matrike zosnulých roku 2014 zaevidovali 49 osôb, ktoré umreli v Kysáči. V Dome smútku sú zapísaní všetci, čo vlani boli pochovaní v tejto osade, teda aj tí, ktorí zomreli mimo nej; je ich súhrnne 70 (37 žien a 33 mužov), čiže o 17 menej než roku 2013. Najmladšou zosnulou bola Veronika Gašková (1969) a najmladším zosnulým Michal Gaško (1961). Najstarší zosnulí vlani boli Mária Šmitová (1923) a Juraj Nasádi (1921). Najviac pohrebov bolo v januári (15), najmenej v októbri a novembri (4). Selenča. Podľa údajov, ktoré nám poskytla miestna matrikárka Anna Berédiová, v minulom roku v tejto osade zaevidovali 15 sobášov. Čisto slovenských párov bolo desať. Ženísi prišli aj z Bosny, Báčskej Palanky, Báča a Báčskeho Petrovca a selenčskými nevestami sa stali dievky z Belehradu, Báča, Tovariševa a zo Slovenska. Samozrejme, nezostali všetci bývať v Selenči. Niektorí mladomanželia sa rozhodli žiť v B. Petrovci, Bosne alebo na Slovensku. Keď ide o najmladších občanov, Selenča sa stala bohatšia o 20 detí: narodilo sa 13 chlapcov a 7 dievče-

Podľa posledného sčítania obyvateľstva Selenča mala 2 996 občanov. V roku 2013 umrelo 45 občanov a narodilo sa 25. V roku 2014 zomrelo až 54 osôb a narodilo sa iba 20. Z tohto, pravdaže, vyplýva, že počet občanov tejto osady každoročne klesá. V minulom roku až 58 Selenčanov podalo žiadosť o preukaz zahraničného Slováka, avšak nie je známe, koľko osôb sa aj vysťahovalo na Slovensko, prípadne do inej krajiny. Pivnica. Minulý rok matrikárka a šéfka Miestnej kancelárie Pivnica Slađana Veličkovićová do matriky sobášených zapísala 20 manželstiev. Až 9 z nich bolo uzavretých v zahraničí: na Slovensku, v Holandsku, Izraeli, Chorvátsku a Čiernej Hore, pričom mladucha alebo ženích sú z Pivnice a ich partneri sú zo spomenutých krajín. Podľa národnostnej štruktúry z jedenásť sobášov uzavretých v Pivnici šesť bolo slovenských, po jeden rómsky a srbský, tri zmiešané. Do manželstva vstupovali iba plnoleté osoby. Zo sobášov, ktoré sa konali v MK Pivnica, sedem bolo medzi ženíchom a nevestou z Pivnice, sem prišla jedna nevesta zo Savinho Sela a zaťovia zo Silbaša a S. Sela. V ambulancii v Pivnici nás o narodených deťoch poinformovala zdravotná sestra Gordana Brzaková. V Pivnici vlani pribudlo 26 bábätiek, a to 14 chlapcov a 12 dievčat. Pokiaľ ide o mená, možno uzavrieť, že sa vyskytne aj podaktoré tradičné. Dievčatká dostali mená, ako sú: Nikolina, Željana, Aleksandra, Daniela, Lea, Ema, Jovana a iné a chlapčekoPokles počtu Selenčanov je viac než zrejmý via Jozef, Nikola, niec. Jedno dievčatko sa narodilo Marian, Nemanja, Simeon, Petar, v Taliansku, avšak zapísané je do Róbert, Štefan... selenčskej matriky. V porovnaní V matrike zosnulých je, žiaľ, najs minulým rokom je to o päť detí viac zápisov. Slađana Veličkovićová menej. v uplynulom roku do nej zapísala Aj v Selenči umrelo viac osôb než 48 občanov, z toho dva prípady sa narodilo. Podľa zápisov a matriky úmrtia v zahraničí. Zomrelo 27 žien v Miestnom spoločenstve umrelo 54 a 21 mužov. Najstaršie zosnulé boli Selenčanov, o desať viac než v roku dve ženy narodené roku 1919: Kata 2013. Z toho počtu zomrelo viac mu- Belová, rod. Síčová, a Anna Červená, žov (29) než žien (25). Najvyššieho rod. Pudelková. Najmladšia zosnulá veku sa dožila Anna Prokopcová Miluška Imreková, rod. Petrovićová, (89) a najmladšia zosnulá bola Anna bola narodená roku 1982. Najviac Kočondová (41). zosnulých bolo občanov narode• ĽUDIA A DIANIA •

ných v rokoch 1934, 1937 a 1941. Portarlington. Manželstvo uzavreli Silbaš. Roku 2014 v Silbaši bolo aj Vladimír Valent a Marína Brna51 pohrebov. Ako nám povedala dićová (zostali v Laliti), tiež Novotajomníčka MS Milanka Peja- sadčanka Ljepa Drinićová a Laliťan ková, v Silbaši zomrelo 28 osôb Milorad Virijević (žijú v N. Sade). (dve spáchali samovraždu), ostatní Už tretí rok sa počet zosnulých pochovaní sa pominuli mimo osa- znižuje: roku 2012 ich bolo 28, dy. Matrikárka Jasmina Ostojićová spresňuje, že umrelo 18 mužov a 10 žien. Najstarší zosnulý muž bol Branko Novakov (1922) a žena Danica Pajićová (1925); ako najmladší usnuli Radomir Sarajlić (1959) a Mira Davidovićová (1952). Veselších udalostí vlani v Silbaši bolo menej: 8 sobášov a pribudlo Lotyška Romena a Slovák Jaroslav 17 detí: 13 chlapcov a Zorňanovci pri odchode do lalitského kostola na sobáš 4 dievčatá. Pravoslávny farár Paja Alterov v pravoslávnom chráme predvlani 22 a vlani 16: 9 mužov a 7 vykonal iba jeden sobáš, pokrstil žien. Najstaršia zosnulá bola Slavica 6 osôb a pochoval 31 nebožtíkov, Popovićová (1926) a najmladší Mamedzi nimi aj najmladšieho, 9-roč- rinko Brkljač (1960). Umrel náhle na ného Žarka Lukića a najstaršieho služobnej ceste ako vodič kamióna Branka Novakova. v Čačku. Deviati Laliťania zomreli V slovenskom evanjelickom doma, ostatní mimo mesta. chráme pokrstených bolo 5 detí: Pred oltár lalitského evanjelic2 dievčence a 3 chlapci. Z Domu kého kostola predstúpili len sposmútku na poslednú cestu vypre- menutí Zorňanovci a Valentovci; vadili 17 evanjelikov (7 mužov a 10 rok predtým tu boli 4 ev. sobáše. žien). Najmladšia zosnulá je Milka Velebná pani farárka Viera Bátoriová Ninkovová, rod. Ušiaková (1959) pokrstila 5 chlapcov a 4 dievčatká, a najstaršia Mária Fábryová, rod. z čoho sa tri deti narodili vlani, Mariková (1925). Ako nám povedala ostatní sú starší. silbašská farárka Jasmina KotasováRoku 2014 na slovenskom cin-Medveďová, najmladší zosnulý je toríne v Laliti pochovali iba dvoch Michal Makan (1952) a najstarší evanjelikov: Jána Farkaša (1937) Ondrej Belička (1928). Konfirmova- a Štefana Turčana (1935). Je to najných bolo 10 dievčat a 1 chlapec a menej pohrebov od roku 1992, keď pokrstené 2 dievčence a 3 chlapci. farárka Bátoriová prišla do Lalite. V ev. chráme nebol žiaden sobáš. Vlani dve pohrebné počestnosti Laliť. Zdravotná sestra v lalit- vykonala aj v Odžakoch, vo fílii skej ambulancii Sanja Popovićová lalitského ev. zboru. nám povedala, že vlani pribudlo Nový Sad. V slovenskom evan9 novorodencov. Presne tak ako v jelickom kostole velebný pán farár roku 2013, narodili sa piati chlapci Vladimír Obšust vlani vykonal dva a štyri dievčatká: Milan (štvrtý syn sobáše. Koncom augusta uzavreli v rodine Butášovej), Aleksej, Leo manželstvo Anna Brtková a Ivan (dvakrát), Nemanja, Ema, Leonóra, Valent a v októbri osudové áno Anja a Tesa (Macková, má už bratov si povedali Milica Bajićová a Ján Simona a Paola). Deti na svet prišli Makan. v pôrodniciach v Novom Sade, Roku 2014 pokrstení boli iba Sombore a Vrbase. Đorđe Sremački (nar. r. 2003) a Ema Do knihy sobášených matrikárka Povolná (2014). Zuzana Párnická vlani zapísala tri Na viacerých novosadských cintonové manželské páry, dva menej rínoch farár V. Obšust vlani vykonal ako rok predtým. Zosobášila Lali- 16 pohrebov. Pochoval desať mužov ťana Jaroslava Zorňana a Romenu a šesť žien. Golubovú z Lotyšska, ktorí si pre Roku 2013 v Novom Sade bolo svoje bydlisko zvolili írske mesto 11 pohrebov, 3 krsty a 1 sobáš. 8 /4635/ 21. 2. 2015

Ľudia a diania PREZENTÁCIA PROJEKTU VEDOMOSTI VŠETKÝM V HLOŽANOCH

Sprístupňovanie vzdelávania J. Jánova

21. – 27. 2. 2015

POČASIE

a p rav i d e l n o m stretnutí v miestnostiach SPŽ Slovenka v Hložanoch predstavili ďalší projekt. Ide o elektronické dištančné učenie, ktoré ponúka projekt Inovačný systém na zveľadenie vedomostí a zručností – Vedomosti všetkým. Najväčší úspech dosahuje systém dištančného vzdelávania, ktorý ponúka možnosť získať nové poznatky zo svojho domu v čase, ktorý vyhovuje záujemcovi, prostredníctvom internetu či webovej stránky. Projekt je zameraný na vývoj nových vzdelávacích programov a jeden z očakávaných výsledkov inštalácie systému pre diaľkové vzdelávanie je výučba zdarma pre všetkých nezamestnaných. To im umožní získať vedomosti a zručnosti, ktoré sú hľadané na trhu práce. Do projektu ako partner je zapojený Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, Vzdelávacie stredisko pre zaškolenie v pracovných zručnostiach, Ústav pre rovnosť pohlaví, ako aj Spolok žien Vrdničanky z Vrdnika a Spolok žien Kolevka Bačke z Báča. Predstaviteľky Spolku žien Slovenka a vôbec zapojené osoby z územia Obce Báčsky Petrovec sa podieľali na projekte návrhmi a kritikami pri výrobe vyučovacieho materiálu, čiže testovali a skúšali, ako sa vníma ponúknutý materiál a aké je učivo vzťahujúce sa na teoretickú a praktickú časť. Po vykonaných korekciách

všetky prednášky a kompletný vyučovací materiál bude k dispozícii v elektronickej podobe prostredníctvom online systému pre dištančné vzdelávanie na webovej stránke projektu www. znanjesvima.rs.

Projekt realizuje Služba pre realizáciu programu rozvoja AP Vojvodiny v rámci IPA programu EÚ pod názvom Sociálno-ekonomický rozvoj dunajského regiónu v Srbsku, za finančnej podpory rakúskej rozvojovej agentúry.

Prvá fáza projektu zahrnuje školenie 290 nezamestnaných osôb, ktoré sa zdokonaľujú v oblasti pekárstva, kuchárstva, cukrovinkárstva, v podnikateľstve a inováciách, manažmente v turistike, v anglickom a nemeckom jazyku... Praktická časť školenia, ako aj skladanie skúšok pre certifikát prebieha v už spomenutom Vzdelávacom stredisku na zaškolenie v pracovných zručnostiach v Novom Sade. Teoretická a praktická časť sú zdarma. Frekventanti si hradia iba cestovné trovy. Na prezentačnom večierku v mene hostiteľskej partnerskej organizácie hovorila predsedníčka Slovenky Viera Miškovicová, potom riaditeľka odbornej služby pre realizáciu programu hospodárskeho rozvoja AP Vojvodiny a manažérka projektu Dijana Benková-Rosićová, ako aj riaditeľ zapojeného Vzdelávacieho strediska Budislav Medurić. Implementácia projektu začala v septembri 2013 a skončí sa prvého marca tohto roku.

MAČKARE 2015 V GOLUBINCIACH. Na tradičnom podujatí Mačkare občania Golubiniec znázorňujú starodávne magicko-náboženské obrady, na ktoré si s osobitným nadšením chystajú primerané masky. Tohtoročné Mačkare trvali štyri dni, od 13. do 16. februára, a v rámci nich usporiadali i maškarný bál a pouličný karneval. Ako povedal Vlatko Ćaćić, predseda organizačného výboru, ide o jedinečné podujatie, na ktoré sa občania pripravujú počas celého roka a ktoré sa stalo svojráznym brandom Golubiniec. Pre početných hostí z takmer celej Vojvodiny domáci prichystali aj tradičné a pomaly zabudnuté jedlá. Nechýbal ani bohatý kultúrno-umelecký program a vyhlásené boli aj najoriginálnejšie masky. Organizátorom podujatia je chorvátsky Kultúrno-osvetový spolok Tomislav a hlavným patrónom Obec Stará Pazova. A. Lš.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-2˚ | 10˚

0˚ | 10˚

1˚ | 11˚

1˚ | 9˚

1˚ | 11˚

2˚ | 11˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Opis inštalácie pána farára V. Hurbana roku 1875 Katarína Verešová

novopazovský dvojcť. p. Aubr. Weber a mladistvý beščianský farár dvojcť. p. Bolerecký. Kazateľom bol pán inštaland a hovoril nám slová vyznania smelého, akoby rieknutý program svoj rozvinul pred nami. A to nebolo iné, lež modlitba a prosba v mene Kristovom. Teológovia naši budú lepšie rozumieť, koho nám poslal Pán. Poslal nám on sám verného vyznávača Krista Ježiša Pána. Pán Senior súhlasnou a vierovernou

ľovstva Chorvátsko-slavónskeho pozdravil novozvoleného a teraz inštalovaného pána Vladimíra Hurbana, farára staropazovského. Toto rečnil v reči chorvátskej. Na to intonoval pán Senior patričný verš vďakyvzdania, zaspieval modlitbu záverečnú a udelil áronovské požehnanie. Cirkev zhromaždená pak vychádzajúca pod spevom z chrámu prinášala obete svoje, takzvanú oferu. Radosť je v cirkvi veľká, a podľa

nes sa novinár zriedkakedy rozhodne presne opísať priebeh liturgie v kostole. Keby sa rozhodol zachytiť atmosféru počas inštalácie nového farára, musel by o pomoc požiadať niektorého teológa. O tom, ako sa podarilo učiteľovi Jánovi Tobiášovi Langhofferovi opísať presný priebeh inštalácie Vladimíra Hurbana, pazovského kňaza, roku 1875, svedčia Cirkevné listy s dátumom 21. mája 1875 (ročník XI., č. 20) a príspevok na stranách 155 a 156. (Článok je čiastočne poslovenčený zo staročeštiny.) „Stará Pazova, v 7. máji – Po dlhých trápnych bojoch zaskvelo sa i nám milostné slnce pokoja a potešenia Božieho, keď náš mladučký, milovaný a ctený duchovný pastier konečne a riadne v úrad svoj uvedený bol a stal sa pravým inštalovaným farárom. Známe je Hlavička Cirkevných listov; ročník XI., č. 20, 21. 5. 1875 ctenému obecenstvu, že dvojctihodný pán Vladimír kázňou mocným apoštolským všetkého toho, čo za 7 mesací Hurban pred rokom jednohlasne slovom nadväzoval na mladis- skúsila pri mladistvom farárovi zvolený bol za farára tunajšej tvého brata svojho, čo biskup svojom, okusiac natoľko sladcirkvi a za šafára tajomstiev Bo- ukazujúci jej v cirkvi, aby len pri kého mlieka nábožných nauk žích, potom ako cirkev vyše roka tom Jedinom stál, ktorý spa- evanjelia, taktiež bolo cítiť mocné zbavená farára bola a zmietaná sí naše duše, pri Ježiši Kristovi. rameno jeho k odstraňovaniu búrkami volebnými. Radosť bola Posmelil aj výrokom sv. Epištoly všelikých neradostí, a k uvedenesmierna dňa 2. mája, a to v ne- o tom, že nemá sa báti sveta ani niu späť do života cirkevného deli Rogate, keď prišlé okolité du- niečoho iného, lež ako ctený tých spásytebných spôsobov chovenstvo na čele vznešeného pastier Kristov kázať, napomínať Božej služby, čím sa pobožná pána Seniora, a majúc v strede a žehnať buď v čas alebo v nečas. minulosť nevyznačovala, lebo pána Otca inštalovaného, víta- Reči a liturgia mocne pôsobili na vládla nesústavnosť, ktorá bez júc do chrámu sa uberalo. Svet zhromaždený ľud. prospechu sa namáhala. A teraz vzdelancov, bezohľadu na viePo odaní symbolu úradu bu- podľa všetkého tohto istá nádej ruvyznanie bral účasť na radosti dúcemu inštalovanému, medzi sa oddáva, že bude mať na tompazovskej cirkvi evanjelickej. záverečnou modlitbou a do- to mladom mužovi horlivého, Chrám bol preplnený domácimi končeným aktom inštalačným, verného a neúnavného pastiera a predvolenými. Službu Božiu pohli sa z miesta a postúpili do duší všetkých. spravoval vznešený p. Senior Be- stredu ku inštalovanému pán Po službách Božích mali sme lohorský, liturgoval miestny pán kr. Povereník a Predseda okresu ešte i to potešenie, že zpoza farár. Seniorovi po boku stáli páni Jeho blahorodia p. setník Habl, Dunaja a Tisy, náramne rozvodfarári: vážny 80 letý starček, farár aby v mene vysokej Vlády krá- nených, práve z tejto príčiny • ĽUDIA A DIANIA •

o pár hodín neskoršie velebný pán Leopold Abaffy, farár a dekan aradáčsky, prijal nás a zvlášť novoinštalovaného so srdečným pozdravením a blahoželaním. Na fare, kde milovaná pani Matka pána farára našeho pozvaných hostí prijímala, prihotovila cirkev pazovská inštalačnú hostinu, pri ktorej krásne zdravice obsahu vážneho i žartovného neschádzali. Prvé zdravice vyniesol pán Senior na jeho Veličenstvo. Potom nasledovali iné. Rozhovor i zdravice viedli sa v rečiach slovenských, srbo-chorvátskych a nemeckých. V kráľovstve Chorvátsko-slavónskom neznáme tých tyranov, ktorí by jazyky hovoriť zabraňovali. Tu hovorí každý ako mu najradšej na srdci je. V úradnom obcovaní užíva sa reč srbo-chorvátska, ale v ostatných voľno každému občanovi krajiny vo svojej reči všetky záležitosti pokonávať. Nemci, Chorváti, Srbi, Slováci žijeme tuná ako bratia urovnoprávnení. Daj to milý Pán Boh, aby i u vás čím skôr tak bolo. Zhromaždení bavili sa blaho nenútene a rozišli sme sa všetci s najsrdečnejším blahoprianím mladému pánovi farárovi, aby požehnané bolo od Hospodina úradovanie jeho.“ Autor J. T. Langhoffer v tomto článku veľkými písmenami označil prítomnosť otca a matky Vladimíra Hurbana. Ináč šéfredaktorom Cirkevných listov v tom čase bol Dr. Jozef Miloslav Hurban, otec vtedajšieho inštalanda. Autor tohto článku Ján Tobiáš Langhoffer (1812 – 1876), publicista a národno-kultúrny pracovník, ponechal mnohé významné články zo života dolnozemských Slovákov v rozličných časopisoch. Narodený bol v Skalici. Ako učiteľ pôsobil v Novom Sade, Starej Pazove a Kysáči. Do Starej Pazovy sa vrátil, aby pôsobil ako notár, kde aj umrel.

8 /4635/ 21. 2. 2015

Sen o zoologickej záhrade

Červená Čiapočka inak

olo jedno nedeľné poobedie. Vyšiel som na ulicu, bolo veterno a ja som chcel ísť na prechádzku. Rodičia mi to nechceli dovoliť, chceli, aby sme šli spolu trochu neskoršie. Ale ja som nečakal, šiel som sám. Ako som sa prechádzal, odrazu sa začalo niečo spoza domu černieť. Bol to veľký čierny oblak. Bežal som domov. Začal fúkať silný vietor a padať veľký dážď. Začal som plakať. Pomyslel som si, prečo som len neposlúchol rodičov? Zrazu sa pri mne zastavilo jedno dievča. Bola to Červená Čiapočka. Aj ona bežala domov, lebo ju chcel zjesť vlk, keď šla starej mame odniesť koláče. Dievča mi hneď povedalo: „Neplač, pomôžem ti. Utekaj za mnou, schováme sa do jedného malého domčeka. Ale keď prestane pršať, potom musíš ty mne pomôcť, odniesť starej mame koláče.“ Prišlo nám na um, že sa namaskujeme na vlka a pôjdeme. Vybrali sme sa na cestu. Vlk už čakal za stromom. Keď nás zazrel, pobral sa ďalej. Vošli sme do babičkinej izby a trochu sme sa tam rozprávali. Znovu sme sa namaskovali na vlka a šli sme domov. Ja som bol šťastný, že ma stretla Červená Čiapočka a pomohla mi vrátiť sa domov. A tak dievča vždy, keď ide starej mame, oblečie si kostým vlka, aby ju vlk nezjedol. Jozef Kiš, 5. a ZŠ J. Kollára v Selenči

az, v jeden večer, kým som si dopíjala teplé mliečko, mamka mi čítala rozprávku na dobrú noc. Onedlho som aj zaspala. Prisnil sa mi sen a v ňom autobus plný detí, ktoré šli na výlet do zoologickej záhrady. Bola som tam aj ja. Hneď po príchode sme šli k žirafe, spúšťať sa na jej dlhom krku. Opice tam deťom delili banány a deti opiciam kukuricu. Jeden chlapec zjedol aligátora. Pani učiteľky sa hrali s medveďmi hru Ak ťa chytím, zjem ťa, ak ťa nie, nie ťa. Deti poskákali do vody a plávali s rybičkami. Bolo to tam všetko naopak! Nakoniec sme šli k levovi. Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ! – Anka, vstávame do školy, budíček ťa už zobúdza! – A čo ten lev? – Aký lev? – No, ten lev! Ahá, ten lev ide do školy! Čo? To ja ešte snívam? Alebo nie? Michaela Papová, 5. ročník ZŠ J. Kollára v Selenči

Nech vás inšpirujú rozprávky a sny

amaráti, kedy ste naposledy prečítali nejakú knihu? Len nedávno? No, to je krásne. Teraz rýchlo zbehnite do knižnice po ďalšiu. Ak neviete ktorú, dajte si poradiť pani učiteľke alebo aj kamarátovi, kamarátke. A medzičasom skúste aj sami niečo nové vytvoriť: prerozprávať zaujímavý sen, vymyslieť nejaký príbeh zo školy, „obrátiť“ známu rozprávku. Tak ako naši kamaráti Michaela, Teodora a Jozef zo Selenče. Alebo niečo pekné nakresliť – ako Ivana z Nového Sadu či Lucia a Daniela z Kulpína.

Ivana Rosićová, 2. 2 ZŠ 1. vojvodinskej brigády v Novom Sade: Nakreslila som múdru sovu. Páči sa vám?

Malé tajomstvo á, 5. a Lucia Babiakov ého sk en m Ko ZŠ J. A. y. v Kulpíne: Kvet

5. a Daniela Šimová, v noci. o v Kulpíne: Mesto éh sk ZŠ J. A. Komen

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

edného dňa, keď sa už blížil koniec poslednej hodiny, naša pani učiteľka nás pustila o desať minút skôr, ako dozorný žiak zazvonil. Mne a mojej priateľke Sáre to bolo podozrivé, lebo sa to opakovalo niekoľko dní. Preto som sa na veľkej prestávke rozhodla, že odhalím pani učiteľkino tajomstvo. Spýtala som sa Sáry, či by mi v tom pomohla. Trošku váhala, ale sľúbila, že mi pomôže. Vymysleli sme si plán. Keď som prišla domov, spýtala som sa mamy, či môžem jednu noc prespať u Sáry. Mama povedala, že môžem. Nasledujúci deň, keď pani učiteľka zatlieskala (to znamenalo, že môžeme ísť domov), rýchlo som sa skryla do jej auta. Potom pani učiteľka nastúpila do auta a vybrali sme sa na cestu. Cesta bola dlhá. Konečne sme prišli. Zastavili sme sa pred kolibou, na ktorej strecha len-len čo nespadla. Pani učiteľka vyšla z auta a vošla dnu. Aby som mohla vidieť, kto tu býva, zastala som si na drevo, ktoré bolo vedľa koliby. No nič som nemohla vidieť, lebo okno bolo zašpinené. Tak som musela len počúvať. Ako som tak počúvala, ozval sa tam hlas malého dieťaťa. Bola som veľmi prekvapená, až sa mi jedna noha zošmykla a spadla som. Vykríkla som, pani učiteľka vyšla a spýtala sa ma, čo tu robím. Povedala som pravdu a ona mi ukázala, kto tu býva. Bol to malý chlapec, ktorý nemal mamu ani ocka. Pani učiteľka mu pomáhala. Sľúbila som, že poviem pravdu svojim rodičom, a ona ma odviezla domov. Naučila som sa, že nesmiem byť zvedavá, ale som zažila krásny príbeh. Teodora Šimoniová, 5. a ZŠ J. Kollára v Selenči A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Umenie som vždy mal v sebe

str. 4

Hodinky starého otca

str. 6

Variácie odporu

str. 8

Nový Sad 21. 2. 2015 Ročník XXXII Číslo 2/369

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KNIHY

Nemerateľný prínos Jána Čajaka pre vojvodinských Slovákov (Ján Čajak: Dejepis Slovákov. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014) Anna Horvátová

ejiny Slovákov sú a boli lákavou témou na skúmanie nielen pre historikov, ale aj pre také významné historické osobnosti, akou bol Ján Čajak. Výsledkom Čajakovho výskumu bola kniha Dejepis Slovákov, ktorá vyšla vlani ako 5. zväzok v rámci súborného diela Jána Čajaka v Edícii Korene v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci. Je to kniha, ktorá pred prvou svetovou vojnou vyšla po slovensky v Amerike a nikdy doteraz nebola knižne vydaná. Slovenská historiograﬁa sa o nej vyjadrila ako o významnom diele v tejto oblasti. Je zrejmé, že ide o nemerateľný prínos kultúrnej, osvetovej a literárnej práce Jána Čajaka pre vojvodinských Slovákov. Kniha má osobitný význam aj preto, lebo doteraz nebola prístupná čitateľom vo väčšej miere. V Predmluve knihy autor Ján Čajak sa vyznáva: „Hneď na začiatku potkal som sa s veľkými ťažkosťami. Látka je veľmi objemná, vážna, bez podrobností nesúvislá, nepresvedčivá. A zase podmienky súbehu treba zadržať! Čím ďalej, tým viac ma to ťahalo, takže som látku zobjemnil. Vzdor tomu ona je názorne podaná: Deje sú zaokrúhlené, celistvý obraz podávajúce. Keď som začal písať dejiny Slovákov, mal som na zreteli nie len války a životopisy kráľov podať, ale aj znázorniť na koľko možné život vtehdajší všetkých vrství národa. – Obšírnejšie som sa zmienil o ľude poddanom. To som urobil naschvál, lebo som chcel ukázať našej mládeži tú dobu, v ktorej žili jej predkovia v hroznej porobe. Odhalením hrozného tohto obrazu chcel som ich utvrdiť v demokratizme a poukázať na nebezpečie, ktoré aj teraz nám kynie zo strany oligarchickej v Uhorsku.“

Ján Čajak sa zámerne podujal na túto náročnú prácu, ktorou chcel osloviť, ako sám hovorí: „Látku čo i trochu obšírnejšiu snažil som sa spracovať pútave, aby ona bola príjemnou četbou našej mládeži. Mal som aj širší cieľ: Podať nie len mládeži, ale aj nášmu ľudu v Amerike žijúcemu príručnú knihu, z ktorej by sa stručne poučiť mohol o dejepise svojho národa. Veď vôbec ľud náš na nepatrné výnimky nevie o dejinách svojich úplne nič. Do mojich dejín uviedol som aj niekoľko odsekov pojednávajúcich o našom vývine kultúrnom a hmotnom. To tiež patrí do dejepisu, lebo len tak je obraz našej minulosti a prítomnosti ako-tak znázornený.“ A skutočne si Čajak dal záležať, zhrnul tu všetko z dejín týkajúce sa slovenského ľudu, od Veľkomoravskej ríše, s kratšími zmienkami o Mojmírovi I., Rastislavovi, Cyrilovi a Metodovi, o panovaní Svätoplukovom, po pád Veľkomoravskej ríše. O Mojmírovi tu jasne ako na dlani uvádza: „Pod týmto časom Mojmír utvrdzoval si usilovne moc vladársku a to tým činom, že vojvodov a kniežatá vo svojej ríši premohol. Takýmto činom moc vladársku v sebe sústredil a ríšu pevnejšie sjednotil. Nepáčilo sa to nemeckému cisárovi, lebo nechcel trpeť v svojom susedstve silnú slovanskú ríšu a preto s veľkým vojskom vtrhol do Moravy roku 846. Mojmírovi odňal vládu, postavil miesto neho za vladára Rastislava, syna Mojmírovho. Pod

panovaním Mojmírovým začalo sa šíriť kresťanstvo medzi Slovákmi.“ Údaj, že „pod ním bol postavený prvý kresťanský chrám v Nitre“, je pre mnohých neznámy, o čo je dôležitejší a cennejší, ako i sama kniha. Aj „zjavenie sa Maďarov v Uhorsku je v dejinách Slovanov veľmi významný dej“. Tu si autor posvietil a pútavo, tak školsky, podal zriadenie uhorského štátu, vnútorný stav krajiny a obyvateľstva: „Poneváč Uhorsko bolo ustavične napádané a plienené tu Nemcami, tu zase inými kočovými národmi ako Avarmi, Pečencami a inými, tak stav vzdelanostný i hmotný nemohol sa tak vyvinúť, ako v krajinách viac pokoja zažívavších. Vzdor neprajným okolnostiam v Zadunajsku i v Nitrianskom kniežatstve pôsobením Cyrilovým i Metodovým s kresťanstvom sa aj vzdelanosť šírila, čoho dôkazom je stavba mnohých kostolov a zakladanie kláštorov, potom preklad písma sv. do slovančiny. (...) Rozpadnutím sa ríše veľkomoravskej a uvedením latiny do bohoslužobnej reči, – hlavne skrze sv. Štefana – písomníctvo slovenské a tak vzdelanosť upádala. – Slovenčinu nahradzovala latinská reč.“ Zaujímavým a nenáročným, pútavým štýlom, a pritom na vtedajšie časy dôkladným rozborom, pokračuje vo výklade dejinných udalostí, zahrnujúc rod arpádovský, Matúša Čáka, dobu husitskú..., panovanie Turkov, vzbury poddanské, povstanie Fraňa Rákocziho,

panovanie Márie Terézie pokračujúc v dôkladnom podaní informácií po založenie slovenských gymnázií, Matice slovenskej, vývin slovenskej literatúry od Štúrovej doby až po ratovanie slovenských vzdelávacích ústavov atď. Príloha k dejinám je stať v knihe, v ktorej autor uvádza a pred zabudnutím zachováva historické poetické diela Mor ho!, Nitra, milá Nitra, Spev na Trenčíne, Štúrova reč za slovenčinu, Zvon slobody, Hoj, traja sokoli!, Nuž tedy, Slováci, už spite, Kto za pravdu horí a iné, a to knihe pridáva na kvalite a súčasne potvrdzuje, že pravé hodnoty – hodnotné knižné diela nezanikajú, ba čo viac – pretrvávajú. Ešte raz teda pripomíname: táto kniha pôvodne vyšla pred 100 rokmi, roku 1914, v Spojených štátoch amerických. Dosiaľ, teda do vlani (2014), sa nikto nepodujal na jej znovuvydanie, keď to úspešne znovu vydalo a pred zabudnutím zachránilo Slovenské vydavateľské centrum. V dávnom roku 1914 (nachádzame v Edičnej poznámke z pera Vladimíra Valentíka) v Spojených štátoch amerických kniha „bola napísaná na objednávku Pavla Jamárika. Knihu vydala Slovenská liga v Amerike, Výbor „Štyroch kníh za dolár“, číslo 1 2 v Pittsburgu, v americkom štáte Pensylvánii, kde bola aj vytlačená v národných novinách. Pre druhé vydanie tejto knihy, ktorá vlastne prvýkrát vychádza v Európe, použili sme exemplár knihy zo Slovenskej národnej knižnice v Martine, ktorý nie je však úplný. Na doplnenie nám poslúžila elektronická podoba knihy, ktorá vznikla na základe zachovaného výtlačku v pozostalosti Ondreja M. Kopčoka (1890 – 1964), vysťahovalca z Báčskeho Petrovca v Clevelande, Ohio. Výtlačok zachováva Indiana University v Spojených štátoch amerických“.

KNIHY

21. 2. 2015 • 8 /4635/

Z LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ

Traja autori a tri poetické knihy Viera Benková

24/II

okúsime sa tentoraz úplne stručne predstaviť čitateľom Hlasu ľudu (a milovníkom krásnej literatúry) troch autorov. A pritom upozorniť na ich knihy, z ktorých dve iba nedávno uzreli svetlo sveta. Ide o knihy poézie Miroslavy Dudkovej a Jána Tazberíka, kým autorkou tretej knihy je novosadská lekárka Berislava Vuleta. V poetickej tvorbe Miroslavy Dudkovej (1979) cítiť jemný a citový aspekt. Poetka často ťažisko sústreďuje na obraz, ktorý druhotne vytvára pocit, inokedy autorka buduje priamo na pocitoch. Rada pracuje aj s náladami. Veľký priestor dáva všedným náladám dňa, niekedy reﬂexívnym, inokedy upozorňuje, že sú len povrchom, ktorý má

svoje hĺbky. Pominuteľné poryvy, city, nálady a pocity pretavuje do zvečnenej podoby básne. Autorka je pôvodom z Nového Sadu, ale po štúdiu na Slovensku tam aj zostala pôsobiť. Doteraz knižne vydala poému Suchý rok (2003) a zbierku poézie Nahá myseľ (2009). Básne uverejňovala aj v časopisoch Vzlet a Nový život a dostala za ne viaceré ocenenia, začnúc cenami Literárneho Kežmarku v rokoch 1994 – 1997 až po Cenu Maše Haľamovej v roku 2008. Ján Tazberík, poet, v roku 2012 ocenený výročnou cenou Slovenských pohľadov, sa opäť, ako vo viacerých svojich zbierkach (Pramene svetla, Rozpätie jasu, Interpunkcia svetla), vracia k svetlu ako k prameňu inšpirácie. K svetlu, ktorého lúč dopadne na vnútorný poryv alebo na vzťah, a v

tento osvetlený moment sa autor usiluje zachytiť, analyzovať idey, city a polohy osôb svojich básní. Tazberík ako zručný pozorovateľ povrchu vecí aj ich podstaty, šikovne narábajúc so slovami, podáva komplexnú výpoveď. Jeho básne vyvolávajú aj vizuálne predstavy, aj emócie. Okrem klasickej štruktúry voľného verša autor používa i nečlenený text. Berislava Vuleta je novosadská lekárka špecialistka fyzikálnej medicíny – rehabilitácie a pracuje aj v rehabilitačnom stredisku Domu zdravia v Petrovci. V knihe je vypísaná veľká túžba po vyslobodení ženy z neslobody manželstva a cesta k túžbe pochopiť seba, prijať všetko pozitívne i negatívne, čo nám príroda nadelila. Neobávať sa lásky... Možno sa z tejto knihy niečomu aj podučíte...

Za pokrčenou hladinou všednosti autorka nachádza svoj svet

Miroslava Dudková

(Miroslava DUDKOVÁ: Pokrčené verše. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 2014)

27.

Mladá slovenská (i dolnozemská) poetka a bábkoherečka Miroslava Dudková, ktorá už rad rokov žije a pôsobí v Bratislave, predstavila sa čitateľom novou zbierkou básní Pokrčené verše. Niekoho prekvapí názov básnickej knihy „pokrčené verše“, možno po prečítaní týchto veršov sa radový čitateľ opýta: Prečo sú tieto verše (čím) pokrčené? A keď sa začíta, zistí, že za týmto nepoetickým oslovením skrývajú sa malé drobné priam expresívne poetické verše, ktoré si v tomto nelyrickom, uponáhľanom a neetickom čase hľadajú svojho vnímavého spolučitateľa. Chcú mu zdeliť, že ešte i láska, cit, jemnosť a lyrika na svete žijú, hoci sa nám tragicky zosúvajú tradičné hodnoty a nenahrádzajú sa inými pevnými. Poetka M. Dudková svojmu čitateľovi odkazuje, že z malých, drobných a každodenných vecí sa dá nielen napísať dobrý verš, ale ním odhaliť aj seba, porozumieť času, v ktorom žijeme, všímať si drobné kamienky a sledovať poeticky svet, ktorý sa uberá niekam do neznáma a v ktorom i poetka hľadáva a nachádza svoje stopy... Je v nich skryté i ženské jemné tkanivo srdca, lyrické rozjímanie o láske, ako dare nebies, o hodnotách a nehodnotách súčasníkov, prírode... Sú to malé komorné záznamy citlivej poetky, ktorá sa neuspokojuje iba s prvým povrchovým náterom jeho farieb, ale za pokrčenou hladinou všednosti, nachádza svoj svet a jemne poeticky nám o ňom píše... Pokrčené verše sú sťa malé organové skladby – poetické miniatúry, ktoré umelec vytvoril v dotyku so svojím bytím. Poetka Mirka Dudková v najnovšej zbierke Pokrčené verše pokúsila sa na hutnom priestore verša zachytiť mnohorakosť poetického slova.

strážcovia nákupov od rána striehnu čudujú sa že tu stojím že opätky minisukňu nemám ani umelé vlasy riasy a iné krásy že iba stojím a píšem plním papiere ozvenou písmen bez otázok bez bodky svalnaté otázky ich svrbia pod nosom na chvíľu nepozerať na farebné lákadlá iných paničiek musia pozerať na papier a pero na moje pokrčené verše ako na zázrak

32. naťahujem sa za tebou v šere náhod rodokmeň mám v kľúčoch rozum v mobile budúcnosť v diári

HLAS ĽUDU • OBZORY

Ján Tazberík

ponáhľam sa aby som nezmeškala ani jeden okamih spontánnej krásy naháňam sa aby som stihla zachytiť ťa v tieni kabelky kostýmov kulís rekvizít aby som sa prirodzene nadýchla vône života nahraného

KNI HY

ŤAŽKÉ ČASY

(Pokrčené verše)

Túžba spoznať nedostupné stránky svojho bytia (Ján TAZBERÍK: Spodný bod svetla. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 2014)

ČOSI INÉ Povedal som – písanie nie sú pľúca, močaristá štruktúra tela, dýchanie alebo čo k tomu priľahne: tenká priľnavá blana, pleura palmonalis, vlhkosť alebo mazľavá pleurálna tekutina, hladké vzájomné kĺzanie slov, kalná podstata sna. Lebo písanie je čosi iné. (Zadýchavam sa, ohováram; mám na mysli vodnatú tautológiu papiera alebo frontálny útok pomedzi slová, praskanie aorty). A pretože niektoré cesty prechádzajú nehostinnými krajmi, je potrebné ticho našľapovať medzi riadkami, prechádzať ďalej oblúkom a vyplavovať sa slovami z hnijúcich vôd tela. Povedal som, že písanie nie sú pľúca, močaristá štruktúra tela, dýchanie alebo to, čo k nemu priľahne. Povedal som – a potom ešte čosi iné... (Spodný bod svetla)

Prejsť cez očistec po rozsobáši (Berislava Vuleta: Vi (Idemo dalje...). Novi Sad : Vydavateľstvo Symbol, 2007) „Odpúšťam sebe, že som ho prinútila žiť so mnou...“ napísala autorka Berislava Vuleta vo svojej lyrickej próze Vy (Ideme ďalej...). V nej sa dočítame, aká bola dlhá cesta dvoch, troch duší, niekoľkých priateľov, a najmä manželského páru, ktorý musel prejsť cez očistec po rozsobáši, aby pristál na pevnom pobreží slobody a vyzdravel z okov neslobody. K tomu sa v tejto lyrickej knihe dočítate, ako je to dostať sa z tmy na svetlo, sú v nej i trefné citáty obľúbených autorov svetovej literatúry a ﬁlozoﬁe Východu a Západu, úvahy o malom princovi, citované sú i čínske bájky, ľudová múdrosť a porekadlá, ale i poznámky zo svetového úvahového relikviáru. Vypísaná je tu veľká túžba po vyslobodení ženy z neslobody manželstva a cesta k túžbe pochopiť seba, prijať všetko pozitívne i negatívne, čo nám príroda nadelila. Neobávať sa lásky... Manželstvo, ktoré nieslo okovy tradície, pokoruje ženu a je z nej ne/bytosť bez práva na vlastný život, na vlastnú vôľu a slobodu... Kniha, ktorá hovorí aj o temných stranách ľudskej duše a najmä o tradičnej výchove na týchto našich priestoroch!

25/III

Ján Tazberík v období rokov 1965 – 1968 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Rimavskej Sobote. V rokoch 1971 – 1976 študoval filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1976 – 1977 pôsobil na Katedre marxizmu-leninizmu Vysokej školy technickej, 1977 – 1980 na Katedre estetiky Filozofickej fakulty UK, 1980 – 1984 vo Výskumnom ústave kultúry, 1984 – 1985 znova na Katedre estetiky Filozofickej fakulty UK, 1986 – 1991 v Literárnovednom ústave SAV, 1992 – 1993 konateľ v TCS, s. r. o., od roku 1993 pracovník a neskôr riaditeľ Národného osvetového centra v Bratislave (do roku 2012). Od roku 2012 je tajomníkom Spolku spisovateľov Slovenska. Debutoval básnickou zbierkou Pramene svetla (1977), po nej vydal zbierky Rozpätie jasu (1983), Interpunkcia svetla (1990), Spod hladiny kameňa (2012). Spolu s V. Brožíkom napísal monografiu Dialektika umeleckej kultúry (1988). Súčasná slovenská poézia v poslednom období najmä v rokoch 2010 až 2014, keď ide o nové knihy, sa má čím pochváliť. Niektorí autori sa dopracovali k vrcholkom súčasnej slovenskej poézie (J. Zambor, D. Podracká, M. Haugová, E. Farkašová a i.), kým zasa z najmladších autorov svoj talentovaný poetický hlas zúročila mladučká Ingrid Lukáčová a zo strednej generácie Ján Tazberík. S poéziou Jána Tazberíka som sa dosiaľ stretla iba časopisecky, jeho analytická sebereflexia sa v najnovšej piatej zbierke plne vykryštalizovala na meditatívnej lyrickej tvorbe s jasným filozofickým odkazom. Je to poézia tvorcu – súčasníka, ktorý hľadá svoje pevné miesto v neistote a v marazme času. Je tu i túžba lyrického hrdinu spoznať nedostupné stránky svojho bytia a mnohorozmernosť tvorby, preto si nastavuje zrkadlo a analyticky až pitevne rozleptáva svoje vnútro a hľadá priestory i medzi riadkami veršov. Preto vnímavého čitateľa neudivuje otázka básnika: „Kto som ja, čo píšem a kto je ten druhý?“ K bytostným otázkam človeka básnik nastavuje vlastné zrkadlo a poznamenáva: „Ak treba cediť krv, slová si ma nájdu!“

Ešte som tu, ak píšem: jadeit, slovo mlčanlivo zelené a kamenné. Ty si môj voľný lístok, jadeit, nemám iného príbuzného medzi kameňmi: presviedčam ťa – hľadíš ako pes so zelenými očami k obzoru. Odhrniem z teba piesok a hlinu, a vyvrie zelená dažďová voda. Ale farbu neprepustíš. Neveríš tomu. Ťažké časy trvajú. Byť kameňom to nie je ale to, o čom píšem. O tom nepíšem.

ROZHOVO R

21. 2. 2015 • 8 /4635/

SLOVO DALO SLOVO: VLADIMÍR LABÁT ROVNEV, MULTIMEDIÁLNY UMELEC

Umenie som vždy mal v sebe Oto Filip

26/IV

ragment a talent. A osobnosť mnohorakých záujmov a početných životných skúseností, čo zjednodušene možno vystihnúť pojmom multimediálny umelec. Lebo Vladimír Labát Rovnev je aj sochárom, aj maliarom, aj hudobníkom, aj skladateľom, aj dizajnérom, aj básnikom, aj ilustrátorom, aj mysliteľom... Je majiteľom úctyhodnej tvorivej biograﬁe, ktorá by mohla zabrať i niekoľko novinových strán. Len to najzákladnejšie z nej. Narodil sa v roku 1946, základnú a strednú školu, ako aj Vyššiu pedagogickú akadémiu – odbor výtvarníctvo ukončil v Novom Sade. Pedagogickou činnosťou v oblasti výtvarného vzdelávania sa zaoberal do roku 1976. Otec Štefan, profesor telesnej výchovy pôvodom z Petrovca, mať Oľga, taktiež profesorka telesnej výchovy, pôvodom z Ruska, skadiaľ jej grófska rodina prišla k nám. Vladimír Labát Rovnev posledných 35 rokov experimentuje v oblasti, či na reláciách medzi skulptúrami, poéziou, hudbou, rozvojom duchovnej energie. Medzi prvými vo svete tvorí akustické skulptúry, na ktorých mal od roku 1980 nespočetné množstvo koncertov a výstav. Je majstrom mnohých (šestnástich) remesiel, osobnosťou zaiste nevšednou. Príležitosť vydolovať z neho časť vyznania v širších súvislostiach vznikla nečakane, sťa príchod letného dažďa. Presnejšie, po premiére knihy Dušanky Vranješevićovej Nedaj sa drakovi v Klube poslancov pokrajinského parlamentu, ktorej nielenže navrhol obálku, ale jej (autorke) venoval i báseň. V tom postpremiérovom zhone mal dostatok trpezlivosti na viac než polhodinový rozhovor, ktorý by za inakších okolností mohol zabrať aj celé hodiny. Veď bolo toľko toho povedať, zvlášť keď je spolubesedník vybavený na rozhovor toľkými spomienkami.

Je tvorivý úspech a šťastie dané vzniká taká dimenzia v človetalentom alebo veľkou drinou? ku, energia, ktorá sa rúti vpred Rodí sa to už v detstve alebo ako vlna, záplava. Ľudia to cítia, prichádza neskôr? Mnoho dilem, takže proste celé to ovzdušie kým sa prúd spomienok ne- človeka ponesie a povznesie. začal odvíjať Čiže, aby som tou bežnou, zosumarizoval: pragmatickou ak máš lásku, otázkou: ak máš ideu, čo robíš, ak si pre– Ste majstrom mnosvedčený o tom, hých umení. že je to, čo robíš, Dá sa poveveľmi dôležité, d a ť , k to r é tak tebe, ako vám je najaj okoliu, tak je bližšie? vtedy celý život – Kreativita láskou, celý žije tou záleživot aj umením. tosťou, ktorá – Kedy ste pochopili, že človeka vedie sa vám život jednou cestou, stále. A potom bude poberať Maestro Vladimír je jedno, čo ropráve takýmiLabát Rovnev bíš. Podstatné to, umeleckými je, aby si mal ideu o tom, rovnako chodníkmi? tak, aby si mal aj lásku v sebe. – Bolo to už v časoch, kým Keď sa to dvoje spojí, vzniká som bol dieťa. Ďakujúc môjmu rezultát, ktorý iní vnímajú ako ujkovi Vjačeslavovi Rovnevovi umelecké dielo, báseň, sochu. Vovovi z Petrovca, ktorý dnes Rovnako mám ten tvorivý nerv aj má 98 rokov a ešte kreslí (žije v prípade básne, sochy, koncertu, v Nórsku), a pri ktorom som či už je na ňom niekoľko stoviek v detstve i sám začal kresliť.

S manželkou Luciou alebo dve tisíce ľudí. Platí to tak isto keď tvorím na akustických skulptúrach a keď pritom hrá napríklad desať ľudí so mnou. Mám rád tie chvíle, keď sa dostaneme na scénu a všetci začneme hrať ako jeden inštrument. Vtedy

Akosi som vycítil, že sa mi to darí. Spomínam si na svoje prvé práce, ktoré vznikli, keď som mal desať, jedenásť rokov. Boli to sochy, drevorytiny, potom prišli práce z medi. Keď som mal trinásť rokov, veľmi ma zaujalo

egyptské umenie. Potom sa to všetko začalo rozvetvovať. Bez ohľadu na to všetko a všeličo, čo som robil, umenie vždy bolo tu, vždy som ho mal v sebe. Keď to koluje žilami, tak sa to potom počas celého života prejavuje, vidí. Ja aj dnes, v týchto rokoch na prahu sedemdesiatky, robím, akoby som mal takých tridsaťpäť alebo štyridsať rokov. – Známe je, že ste pred takými dvoma a čosi desaťročiami veľmi úspešne navrhovali rovnošaty a symboly vojska, polície... – V časoch, keď ľudí v rokoch deväťdesiatych mobilizovali, proste som sa aj ja vybral takouto cestou, najmä preto, aby som sa pokúsil ochrániť staršieho syna, alebo byť s ním, ak ho náhodou chytia. Potom som videl, čo všetko sa v tých nepokojných oblastiach dialo a robí, aké všetko manipulácie tam sú. No môžem povedať, že som zostal živý aj po zdolaní viac než 60 000 kilometrov, koľko som ich pochodil po bojiskách. Bol spáchaný aj atentát na mňa, lebo som rozprával pravdu a tá bolí. Následne som všetko nechal, no videl a zistil som, že vo vojenských štruktúrach nepoznajú celkom dejiny. Bol mi to podnet angažovať sa aj na tomto pláne. Symbol a symbolika ako ďalšia cesta v umení je veľmi dôležitá. Začal som ich skúmať. Keď bolo treba ukázať, ako ich správne robiť, účinkoval som na súbehoch a víťazil na nich. Aj vo svetových meradlách moje návrhy symbolov boli zhodnotené ako najlepšie, najnázornejšie. Boli späté s tradíciou národa. Úmyselne nevravím srbského, lebo všetci žijeme tu. Neraz som sa hádal s tými, čo Fruškú horu pomenúvajú Svätá srbská Frušká hora, lebo je aj tá nás všetkých, slovom – je naša. Ak si správny človek a máš lásku v živote aj v robote, tak je jedno, akého pôvodu, vierovyznania si. Človek sa prejavuje,

HLAS ĽUDU • OBZORY

ROZHOVOR

ukazuje skutkami. To, aký je, čím je. – Vráťme sa k tým základným umeniam, najmä sochárstvu. Ktoré sú materiály, po ktorých rád siahate? – Sú to všetky druhy kovov: železo, mosadz, meď, hliník, nehrdzavejúca oceľ. Proste azda nie je materiál, v ktorom som sa nevyskúšal. Je tu aj vyliaty bronz, drevo. Hlavne teraz, keď robím inštrumenty a skulptúry, je to späté s veľmi veľa materiálov, z ktorých tieto pozostávajú, a pritom musia navzájom mať synergiu. V tom zmysle mi veľmi pomáhajú experimenty. – V živote ste veľa toho pochodili, na mnohých miestach vystavovali... – Výstav je toľko, že ani sám neviem, koľko ich všetko alebo presne bolo. To, čo je pre mňa dnes výstavou, je hra na koncerte, na ktorý spravidla nesiem aj nejakú skulptúru, maľbu. Tie všade putujú so mnou. Moje práce sú aj na Popovici, kde ku mne chodia ľudia z celého sveta na prednášky. Dakedy až štyristo ľudí na jednu. Sú o tom, ako sa človek má správať k sebe, aby

27/V

mujeme. Hovoril som aj obrovské. Keďže mi o pyramídach, o mnohých neposkytujú záruky, javoch a veciach, lebo som musel by som sám pobudol v mnohých konzodpovedať za príčinách sveta. Na rôznych padné poškodenia. svetových rovnobežkách Je to všetko kommám 368 sond. Jednu plikované. A žijeme som postavil napríklad v štáte, ktorý neprihliada na umelv pralese Bornea, ďalšie na krajnej Sibíri alebo v južnej cov, na ich potreby. Sibíri. Azda niet ruského Dokonca, povedal mesta, kde som nebol, by som to tak, že je kam má ruské výsadkárdnes kultúra v Srbsku ske jednotky nezaviedli, mŕtva. Zostáva nám keďže tam nemožno inak žiť v nádeji, že sa to prísť. Pred dvoma rokmi nejakým spôsobom som navštívil celú južnú predsa napraví, že Ameriku, kde som položil bude zasa ako kedysi. dvanásť sond. Mám dosť V dobe, keď sme pestrý životopis, keď ide patrili k popredným o to. A to, čo som tam, od krajinám vo svete v oblasti umenia, tých vedcov dostal a získal, tá komunikácia poskytuje kreativity. človekovi možnosť celkom – Popri tom zaoiným spôsobom hľadieť beraní sa mnohými okolo seba alebo na seba umeniami stačíte medzi ľuďmi. Keď sa ocitmať čas aj na relax? neš na miestach, kde ľudia – Je to hlavne Báseň venovaná Dušanke Vranješevićovej nie sú bohatí peniazmi, robota. Keď multiale duchom, tak tí to pomediálnu vec robíš, cítia a otvára ti to dvere všade. Ľudia uveria tomu, čo im doká- potom nezostáva času na tzv. Dokonca aj tam, kde prístup žeš, a ja mám i inštrumenty na prázdny chod. Posúvaš sa a preiným nie je povolený alebo na to. Veď ľudia z cudziny chodia ku súvaš z jedného na druhé. A to mne na Popovicu aj súkromnými je proste oddych. Oddychujem lietadlami vypočuť si niekoľko- teda prostredníctvom hudby, hodinovú prednášku. Načim alebo písania, alebo tvorenia vôbec krajší dôkaz o tom všet- sochy, prostredníctvom maľokom, ako je to, že ide o čosi, čo vania. Oddych mi poskytujú aj sa ľuďom páči, čomu veria? – Je pri tých cestách do sveta i Bratislava častou destináciou? – V zásade nie je až tak frekventovanou. Niekoľkokrát V spoločnosti s prvou osobnosťou vydavateľstva ma pozývali Prometej Zoranom Kolundžijom mať tam výstavu a koncerty. znemožnil negatívne vplyvy obradné dejiská. Jedna z akustických skulptúr (Fotografiu okolia. – Môžete priblížiť nejaký Istým spôsoskulptúry poskytol Vladimír Valentík) – Známy ste aj ako svetobež- z fragmentov tých prednášok? bom som bol ník... – Poviem čosi o DNK, ktorá takých desať – Prednášam aj na mnohých má auru. Vedec vidí to, čo vidí rokov uzavretý, lebo som hlavne stretnutia s ľuďmi, ich sedemsto svetových rovnobežkách. cez mikroskop. No to je mož- robil to, o čom som práve rozprá- až osemsto prichádza mesačne V Moskve som mal osem dlhých no len tridsať percent pravdy. val. Od tohto roku zase štartu- ku mne. Možno sa to zdá byť prednášok. Trvali od šesť do Vidieť jav inými očami, celkom jem, azda častejšie, s výstavami únavné, ale pre mňa je aj to osem hodín, no ľudia napriek inakším spôsobom, predstaviť a koncertmi. Od Bratislavy ma oddych. Vždy sa počuje nejaká tomu miestnosť neopúšťali. Boli ho a dokázať, je náplňou mojich odrádzalo najmä to, že sú v mo- nová vec, stále si v nejakej dymedzi nimi aj chýreční vedci, prednášok. Lebo všetko, o čom jej výbave veľmi veľké a ťažké namike, ktorá ti čosi dáva, hýbe ktorým som hovoril o tom, čo návštevníkom mojich prednášok exponáty, skulptúry. Len moje tebou, pohýna ťa vpred. Veď nie je voda, ako sa tá v nás zhoduje rozprávam, ja im aj dokazujem. bubny majú dvanásť kubických náhodou sa vraví, že sa človek s inou, ktorú napríklad konzu- Nejde o žiadnu drevenú filozofiu. metrov. Iné inštrumenty sú tiež uzerá aj v iných ľuďoch...

DIVAD LO

21. 2. 2015 • 8 /4635/

TAJOVSKÝ JE AJ DOLNOZEMSKÝ

Hodinky starého otca Monika Necpálová Najväčšie aj najkrajšie drámy píše vždy Život. Nezabudnuteľný kúzelník! Kým hodinky tikajú, vrtí čarovnou paličkou a vháňa do všedných dní osudové momenty. Najčastejšie im primaľuje ľudskú tvár. On – Život si vychováva svojich hercov i svojich dramatikov. Jedným vkladá iskru do tela a slávika do hlasu, druhým talent reči do pera. On – Život si vyvolil pre zrod jedného z najväčších dramatikov slovenských krajov Tajov neďaleko Zvolena.

pisovateľ Jozef Gregor Tajovský, významný predstaviteľ druhej vlny slovenského literárneho realizmu, sa v Tajove narodil 18. októbra 1874. Prežil tu svoje detstvo i študentské roky. Stretnutia s tamojším obyva-

28/VI

Tajovský s manželkou Hanou a dcérou

teľstvom vštepili mu do srdca lásku k prostému slovenskému ľudu. Vo svojom vlastnom životopise uverejnenom v roku 1931 v Slovenskom literárnom almanachu píše: „Najradšej na svete mám tajovské klobásky, pohár bratislavského vína a detviansku pesničku.“ Pseudonym Tajovský si Jozef Gregor vybral podľa rodiska. Pod jeho dielami však možno nájsť aj podpisy Greško, Grigorievič, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky či Izäslav. Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského bol postavený v roku 1799 a dnes je kultúrnou pamiatkou. Vstupná časť zachytáva históriu obce a život a dielo Jozefa Murgaša, druhá a tretia miest-

laná, slávna a trebárs, ale nebudeš mať človeka, na ktorého plece by si ustatú hlavu svoju tu i tu s dôverou položiť mohla ako dieťa matke do lona...!“

NA DOSKY, ČO SVET ZNAMENAJÚ Perom hútal o živote v pronosť sú venované životu a lite- Kláštore pod Znievom, obchodné rárnemu dielu J. G. Tajovského. štúdiá v Prahe, redaktorská práca zaických prácach. Spomeňme Štvrtá miestnosť má etnogra- v Martine, povinnosti bankového aspoň Starého otca rozpomienky, Rozprávky pre ľud, ﬁcký charakter – vidieť Omrvinky, Z dediny, pôvodný interiér pitvoMaco Mlieč, Apoliena, ra s ohniskom a udiarNové časy, Besednice, ňou. Posledná izba doHorký chlieb, Na chlieb, kumentuje život a dieMišo, Tŕpky či Slovenské lo Tajovského obrázky. manželky, spiDivadelné chodníčsovateľky Hany ky vysypal do svojho Gregorovej. konca 20. mája 1940 Tajovský pov Bratislave viacerýchádzal z rodiny mi drámami: Jej buremeselníka a dúci, Sľuby, Ženský záhutníckeho dokon, Nový život, Matka, zorcu. Vyrastal Statky-zmätky, Hriech, však u starého Inscenácia Mamka Pôstková z roku 1981 Tm a , S m r ť Ď u r ka otca Štefana Langsfelda, Blúznivci Grešku, hutníckeho robotníka a domká- úradníka v Nadlaku i v Prešove, a Hrdina. Diela zakladateľa slovenskej ra. Svojho starého otca autorské úspechy v Bratislave. opísal v poviedkach Do Počas 1. svetovej vojny sa do- realistickej drámy dýchajú politickými a sociálnymi problémakúpeľa či Prvé hodinky. V stal až na ruský front. poviedke Do konca ho viŽivot mu zmenila o jedenásť mi. Nechýba však satira i láskavý del takto: „Bol smelým, podnikavým a takému sa vždy skorej dačo ujde, ako tomu za pecou.“ Rodisko sa podpísalo pod jeho národnú uvedomelosť. Národné presvedčenie sa neskôr stalo dôvodom na časté striedanie učiteľských miest, keďže bolo prameňom nezhôd s vrchnosťou. Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan. Inklinoval k hlasistom aj českým realistom. Svojou tvorbou pre ľudí a pôsobením na štátnej scéne prebúdzal národné povedomie dedinského a robotníckeho ľudu. Videl aj cez V hre Kataríny Hitzingerovej Na konci... Tajovského stvárnil Daniel Výrostek svoje ideály, v čom spočíva neľahké sociálne postavenie ľudu. Poukazoval na jeho hodnoty – rokov mladšia Hana Lilgová. humor. Postavy z jeho diel neraz hľadal ich v piesňach, obyčaji, Manželka ho sprevádzala sve- žijú na dedine či v malom meste. porekadlách, jazyku. Tieto slo- tom a dala mu dcéru Dagmar. Každá si nesie presné charaktevá vniesli do jeho spisovateľskej Sama sa túžila vzdelávať a pí- rové vlastnosti, odpozorované tvorby hlavné témy. sať. Jej ambície však vyvoláva- z ulice. Každodenné strasti sa Životná cesta velikána pochá- li u Tajovského aj pocity, ktoré spolu so svojimi hrdinami snadzajúceho z prostého ľudu bola pretavil do listu budúcej manžel- ží aj riešiť. Ľudová reč prepletá pestrá. Na počiatku bol Tajov. No ke: „... lebo čože Ti z toho bude, sa jeho riadkami ako výhonky za krátko to bolo učiteľovanie v Tebe osobne, keď budeš vzde- mladého viniča. Od poviedky

DI VADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY k dráme, od čŕt k fejtónom myslí s vtipom, umom a vierou v lepší zajtrajšok. Vo svojom vlastnom životopise sa zveruje: „Dnes už nepíšem ani rozprávky, lebo som vypadol z hniezda, z dediny a opakujem sa. Lepím teda divadelné hry a úfam sa sláve a ešte viac tantieme.“ Hoci Tajovského snahy písať neboli vždy ovenčené vavrínmi a súdobí kritici neraz podľahli čiernemu hodnoteniu a vytýkali mu nedostatok deja, prílišnú ľudovosť a jednoduchosť, on nepoľavil a jeho prosté postavy a problémy obyčajných ľudí napokon našli svoje miesto aj v repertoári Slovenského národného divadla v Bratislave.

Rodný dom spisovateľa

be – Sľuby pod názvom Inotaje. Legendárna zvolenská herečka Mária Markovičová hrala Mamku

Žišku prináša na javisko človeka, ktorý pre divadlo žil. Katarína Hitzingerová predstavuje spisovateľa ako človeka nadchnutého pre dobro ľudu, vzdelávanie mládeže, šírenie slovenskej reči. Privlastňuje mu odvahu vstať po každej prehre – a veru, aj taký ve-

môžu pôsobiť zastaralo, jeho postavy zastarané nikdy nebudú,“ dodávame na dôvažok s Uršuľou Ferenčukovou. „Tajovský bol človek, ktorý mal na srdci blaho a vzdelávanie ľudu. Tomu bol ochotný podriadiť aj svoj osobný život. Bol realista a inšpiroval sa najmä svojím okolím, zachytával život v jeho pravdivosti. Aj naše „baťkovo“ divadlo je zamerané v prvom rade na bežných divákov, ľudí z okolia, ktorí považujú zvolenské divadlo za „svoje“,“ podotýka Uršuľa Ferenčuková snahu divadla vzdelávať diváka, ponúknuť mu oddych, relax a potešenie z divadelného umenia. Každý, kto má čo-to do činenia s divadelníctvom, musí cítiť človeka, jeho blízkosť, dušu, vzdychy bôľu i vášne, musí ho vidieť tancovať na lúkach i drieť pri dreve. Tajovský so svojím detailným

Teatrológ Ladislav Lajcha, posledný žijúci účastník Tajovského pohrebu

Pôstkovú – divadelnú adaptáciu v réžii Andreja Turčana z roku 1981. Hrou Hrdina v réžii Ľuba Majeru sa zas v roku 1994 otváralo zrekonštruované divadlo.“ Jubilejnú 65. sezónu v roku 2013 otvorilo Divadlo J. G. Tajovského autorskou hrou Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej Na konci... Hra o živote Tajovského pod režisérskou taktovkou Kamila

Tajovského vnučka Tatjana Šišková pod bustou svojho starého otca na vernisáži Divadelného ústavu Bratislava Tajovský – hlboko ľudský dramatik

likán ako on ich zažil v osobnom i umeleckom živote niekoľko. Ako pri všetkých hrách staršieho dáta stoja inscenátori pred možnosťou zachytiť hru čo najvernejšie predlohe alebo si zvoliť tému aktuálnu pre dnešné dni, dnešných divákov a tú akcentovať. V hre Na konci... spojil inscenačný tím oba spôsoby – autorská hra je dokumentom spracovaným očami moderného autora a režisér je tvorca, ktorý má blízko k téme Slovenska v 19. až 20. storočí. „Tajovský má čo povedať aj dnešným divákom a ani v učebných osnovách nie je nadarmo. Ľudské vnútro sa totiž nemení. Aj keď Tajovského dedinské reálie

pohľadom na jednotlivca obstojí aj v stredoeurópskom kontexte. „Jeho realizmus a drobnokresba charakterov, situácií, vnútorných konﬂiktov postáv je vzácna práve tým, že sa nepokúšal veci preonačovať, svojvoľne interpretovať, ale naopak – zachytával ich presne, popisne,“ zamýšľame sa s dramaturgičkou divadla. Azda všetok ostatný priestor je teda čisto v rukách inscenačného kolektívu. Ten volí čas i miesto, používajúc Tajovského hrdinov k aktuálnosti diela. Pretože, nech je ako chce, doba sa mení, no ľudia budú vždy len ľuďmi – dobrými aj zlými, s kladmi i zápormi, tak ako majú dve ruky – jednu pre pohladenie, druhú pre bitku, dve líca – jedno pre bozk, druhé pre facku, dve oči – jedno pre smiech, druhé pre plač.

29/VII

PATRÓN ZVOLENSKÉHO DIVADELNÍCTVA Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene vzniklo na 5. výročie Slovenského národného povstania dňa 28. augusta 1949 s pôvodným názvom Stredoslovenské divadlo. Divadlo bolo premenované po piatich rokoch od vzniku. S úspechom a mnohými reprízami sa tu uvádzali Tajovského hry Ženský zákon (premiéra 1950) aj Statky-zmätky (premiéra 1952). Z úst dramaturgičky Divadla J. G. Tajovského Uršule Ferenčukovej sa dozvedáme: „Tajovský sa u nás inscenoval pravidelne. Mimoriadny ohlas mali jednoaktovky Hriech – Matka – Tma v réžii Petra Jezného z roku 1972, tie boli uvedené aj ako televízna inscenácia. Dramatik Jozef Gregor Tajovský Na to nadviazali v roku pobudol aj na Dolnej zemi 2008 jednoaktovky V služ-

VÝSTAV Y

21. 2. 2015 • 8 /4635/

VÝBER Z VÝTVARNEJ ZBIERKY RODINY BOGDANOVIĆOVEJ VIAC AKO DVA MESIACE KOTVIL V NOVOM SADE

Variácie odporu Oto Filip

odobne ako prispôsobovanie sa, aj vzdor je jednou z konštánt sprevádzajúcich človeka od nepamäti. Vzdorujeme problémom, neprajníkom, okoliu, chorobám, cudzím

30/VIII

Stojan Ćelić: Posunuté hranice priestoru (1969)

scénu druhej polovice 20. storočia, zbierka bez nárokov a potenciálu vo výraznej miere a úplne ozrejmiť a prezentovať vtedajšiu tvorbu, má však ten klad, že pozostáva z maliarskych a sochárskych artefaktov veľmi vysokej umeleckej kvality a dosahov. Väčšina ich tvorcov sa hlboko zapísala do dejín nášho súčasného výtvarného umenia, poznačujúc svojimi prácami aj dobu, v ktorej tvorili. Platí to tak o Petrovi Omčikusovi a Kosare Bokšanovej, ako aj o Miodragovi Mićovi Popovićovi, Lazarovi Vujaklijovi, Miodragovi B. Protićovi, Boškovi Petrovićovi, Lazarovi Vozarevićovi, Stojanovi Ćelićovi… Vcelku sa koncepčná stratégia vzniku zbierky opierala o získavanie prác najmä na základe ich vysokých estetických hodnôt a približne nezávislých alternatívnych skúseností ich

názorom… Ten odpor možno chápať ako jednu z deﬁnícií človeka. Je však aj názvom výstavy, prebiehajúcej od 27. novembra do začiatku februára v galérii výtvarného umenia Legátu Rajka Mamuzića v Novom Sade. Návštevníci na nej mali príležitosť pozrieť si viac ako päťdesiat umeleckých diel dvadsiatich deviatich autorov zo Slavoljub Slava Bogojević: Hluchá doba (1965) súkromnej zbierky rodiny Bogdanovićovej zo Sriemskej autorov. Trochu neobvykle je, že praMitrovice. Kolekcie vznikajúcej takmer štyri desaťročia, kým sa meňom názvu podujatia Odpor je v nej neocitlo až 250 olejoma- človekovou deﬁníciou je rovnaké lieb, akvarelov, kresieb, skulptúr, a provokačné pomenovanie jedného z obrazov Mladena Srbinovića. tapisérií. Zameraná na srbskú výtvarnú Je taktiež súčasťou zbierky a su-

geruje deﬁníciu autorových duchovných prameňov a výtvarných východísk jeho tvorivých potenciálov. Odpor, námet vždy zaujímavý. Aj z aspektu historického pohľadu na spoločenský rozvoj prezrádzajúci medziiným, že proces človekovej, zvlášť umeleckej tvorby v ktoromkoľvek odvetví, bol v podstate protestom proti Miodrag-Mića Popović: Zátišie (1973) zaužívaným normám, znemožňujúcim buď osobný, alebo spolo- je už z prvého pohľadu na námečenský pokrok človeka. Odpor ty a techniky prác vystavených teda ako podstatná existenčná v Legáte Rajka Mamuzića. Ich potreba osobnosti plne uvoľniť hodnota je jednoznačná a nepovlastnú prírodu a tvorivé schop- pierateľná a za veľké pozitívum nosti. A umenie, či už tradičné, možno považovať napríklad aj to,

Boško Petrović: Sriemske Karlovce (1974) alebo moderné, rodiace sa pritom, prostredníctvom umeleckých diel veľmi často a dosť presne vyjadruje všetky aspekty krízy človeka v daných spoločenských a politických okolnostiach, ozrejmujúc pritom tak aj príznačnosti doby, v ktorých tieto vznikali. To pozorovateľ vníma a zisťu-

že ich prvýkrát presunuli zo súkromného do verejného priestoru: na kochanie sa záujemcov, či posúdenie umeleckej verejnosti. Slovom, viac než dvojmesačná výstava bolo nové a dosť nevšedné kultúrne dianie, aké by sme v Novom Sade potrebovali i častejšie, i pravidelnejšie.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Jednozubý úsmev v Jánošíku VYDARENÝ LITERÁRNY VEČIEROK

Vladimír Hudec

nižná prvotina mladej autorky pre deti Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Jednozubý úsmev zavítala do jej rodného Jánošíka, kde ju 12. februára predstavili žiakom a kolektívu tamojšej Základnej školy T. G. Masaryka a symbolickým krstom požehnali jej cestu k čitateľom. Na úvod hostí, riaditeľa Slovenského vydavateľského centra Vladimíra Valentíka, autorku a prítomných pozdravila Zuzana Halabrínová, riaditeľka školy. Členky školskej divadelnej sekcie zahrali scénku podľa poviedky z knihy Keď sa lahôdky poklbčili, a tým ukázali, že v škole sú herecké potenciály, ktoré treba využiť na vážnejšie divadelné podujatie. Nacvičila ich profesorka Martina Zríniová. Podľa scenára profesorky Anny Valentovej žiaci sami predstavili knihu, prečítali ďalšie dve poviedky a kládli otázky hosťom: Kto boli Anka a Daša, ktoré sa spomínajú v takmer všetkých poviedkach? Ako vzniká kniha? Čím sa zaoberá SVC? Kedy au-

Jánošícki žiaci v divadelnej scénke ukázali, čo sa stalo, keď sa lahôdky poklbčili

torka začala písať?... Nuž a hostia trpezlivo odpovedali a svoje odpovede využili na to, aby svojich zvedavých poslucháčov čo-to aj naučili. – Každý autor, vlastne každý umelec, aby vytvoril svoje dielo, potrebuje inšpiráciu. Inšpirácie môžu byť rôzne a mňa inšpirujete vy, čiže deti, a medzi nimi dcéry môjho brata Knihe krstom požehnali cestu k čitateľom Daša a Anka. Ony však boli aj moji najlepší kritici. Keď zverejnené a malo úspech, – popovedali: „Teta, to ti je super, povedala autorka a vyrozprávala riadne sme sa nasmiali,“ to bolo viacero pravdivých príbehov,

LITERÁRNY VEČIEROK V KYSÁČI

Verše ku Dňu zamilovaných Elena Šranková

lenovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka v stredu 11. februára zorganizovali vydarený literárny večierok. Bol v Slovenskom národnom dome a ladili ho k oslave svätého Valentína. Hostkou večierka bola poetka Viera Benková, vždy zaujímavá a vtipná, ktorá okrem toho, že čítala vlastné verše, zaspomínala si na prvé lásky zo žiackych čias a stretnutie s manželom Vinkom Popitom. Pritom skonštatovala, že láska navštevuje každú vekovú skupinu a počas života človeka sa transformuje. Tým, čo píšu • KULTÚRA •

Účastníčky programu

básne, povedala, že je najťažšie písať jednoducho. Vyše 50 prítomných, medzi ktorými bol i Vladimír Fekete, podpredseda

MSS pre Báčku, veršami privítal Michal Francisty, predseda KUS V. Mičátka. V znamení ľúbostných veršov, prevažne slovenských, ale

ktoré ju inšpirovali napísať jednotlivé poviedky. Zároveň naučila deti, ako sa hrať hru jammy, ktorú skôr deti mali veľmi rady a ktorú opísala v rovnomennej poviedke. Celkom na záver odkázala deťom: – Netreba sa nikdy báť a tratiť nádej. Ak ste z malej dediny a malej školy, to neznamená, že ste menejcenní, že nemôžete skončiť vysoké školy. Treba len snívať, chcieť a snažiť sa a výsledky nevystanú. Podnetnými slovami autorke k vydaniu knihy zablahoželal jej triedny učiteľ Pavel Kríž vo vlastnom mene a v mene jánošíckeho MOMS, ktorý podporil toto podujatie, ako aj bývalý riaditeľ školy Martin Listmajer a velebný pán Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky, ktorý symbolicky knihu pokrstil za pomoci anjelikov. Celkom na záver tohto podujatia, ktoré bolo v rámci akcie SVC Zima s knihou, V. Valentík, riaditeľ SVC, odovzdal knižné dary pre školskú knižnicu a pre jánošícke oddelenie Obecnej knižnice Vuka Karadžića v Alibunári. i srbských, prebiehal celý večierok a čítali, respektíve recitovali ich Andrea a Aneta Lomenové, Anna Asodiová, Vladimír Sabo, Zorica Pavlovová, M. Francisty, Milina Chrťanová a Elena Surová. Na večierku si pripomenuli 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. K tomuto jubileu bol ladený príspevok A. Asodiovej o dvoch ľúbostiach nášho národovca. Na záver sa hovorilo o Bibliografii Viery Benkovej, ktorá nedávno uzrela svetlo sveta, a ktorú pripravila Boženka Bažíková. Benková výtlačok tejto publikácie odovzdala Rastislavovi Surovému, predsedovi MOMS Kysáč, ktorý sa pri tejto príležitosti tiež prihovoril. Po večierku otvorili predajnú výstavu ladenú ku Dňu zamilovaných, ktorú pripravili členovia sekcie ručných prác KUS V. Mičátka. K sviatku zamilovaných ponúkli aj primerané darčeky.

8 /4635/ 21. 2. 2015

Kultúra DIVADELNÁ PREMIÉRA V KYSÁČI

Zázračná kniha Elena Šranková

a svätého Valentína v sobotu 14. februára bola v Kysáči vo veľkej sále Kultúrno-informačného strediska divadelná premiéra. Mladí kysáčski herci Ochotníckeho divadla KIS Kysáč predviedli Zázračnú knihu mladej autorky a režisérky Svetlany Gaškovej. Hrali Miroslav Kolár, Ema Francistyová, Alexander Kolár, Kristína Madacká, Kristián Križan, Hana Katarína Ďurovková, Ivan Madacký, Daniel Miháľ a Miroslav Ďurko Vrška. Asistentkou réžie a šepkárkou bola Tatiana Klinková, scénografiu mal na starosti kolektív a návrh plagátu

Ivan Čief. Autorka predstavenia navrhla i kostýmy a urobila výber hudby. O kostýmy sa postarala Mária Kohútová, zvukárom bol Dobroslav Filko, svetlárom Milan Klinko a technikmi Ondrej Srnka, Ondrej Gaško a Pavel Surový. Produkciu podpísala Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS Kysáč. Predstavenie vyfinancovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad a finančne podporila NRSNM. Divadielko, ktoré vzniklo na seminári Píšeš? Píšem! v Pivnici na základe troch rozprávok, si splnilo poslanie, lebo oslovilo prítomné obecenstvo a zapôsobilo na žiakov kysáčskej Zák-

STARÁ PAZOVA

Valentínska oslava v škole

Po premiére s režisérkou Svetlanou Gaškovou (stojí za kráľom)

ladnej školy Ľ. Štúra, ale aj tých starších divákov. Bolo to vidno z potlesku a reakcií na dej, ktorým sa chce poukázať medziiným na nepekné správanie medzi vrstovníkmi, dnes veľmi prítomným medzi dospievajúcou

generáciou. Herci sa vo svojich rolách vynachádzali výborne a v predvádzaní režisérkou si poslanie splnili nad očakávanie. Hra akoby bola šitá na mieru celého tohto kysáčskeho divadelného súboru.

výtvarná zložka získala Valentína Hudecová. Najoriginálnejší literárny odkaz napísala Laura Hruškárová. Podľa počtu hlasovacích lístkov žiakov vyšších ročníkov naj-dievčaťom sa stala

Nina Verešová a titul naj-chlapca dostal Daniel Domoni. Najúspešnejších žiakov na súťaži odmenili sladkosťami, s ktorými sa rýchlo rozdelili so svojimi spolužiakmi.

Anna Lešťanová

viatok svätého Valentína – 14. február sa v súčasnosti stal jedným z najobľúbenejších sviatkov najmä medzi mladými ľuďmi. Svätého Valentína si pripomenuli aj tohto roku v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka, a to deň skôr – v piatok 13. februára, keď usporiadali minioslavu Naj-dievča Nina a naj-chlapec Daniel a vyhodnotenie súťaže. V tento deň sa žiaci a o nej viac na piatkovej valentínzahrali na poštárov a zorganizovali skej oslave hovorili Katarína Tovalentínsku poštu. Kto chcel, mohol poľská, profesorka slovenského zaslať primeraný odkaz kamarátke jazyka a literatúry, a Ján Agarský, alebo kamarátovi a urobiť tak nie- profesor výtvarnej kultúry. Na komu radosť. základe vyhodnotenia súťaže Ku Dňu zamilovaných v škole najkrajší výkres nakreslila Ivona usporiadali súťaž, ktorá pozostá- Katićová a cenu v kombinovavala z literárnej a výtvarnej časti nej kategórii – textuálna časť a

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ZDRUŽENIE VOJVODINSKÝCH UČITEĽOV stanovilo 12. február za Deň bábkarstva v Srbsku ako spomienku na deň, keď roku 1933 bábková sekcia Sokolského spolku Nového Sadu predviedla prvé profesionálne bábkové divadlo v srbskom jazyku. Z tej príležitosti vyzvali základné školy, aby ich podporili v pripomínaní si tohto dňa. V Základnej škole T. G. Masaryka v Jánošíku vyhoveli tejto výzve a zorganizovali skromnú výstavu rôznych tak krojovaných, ako aj moderných bábik. K výstave prispeli žiaci, ktorí z domu priniesli svoje obľúbené bábiky a krojované bábky poskytli aj členky Združenia žien Jánošíčanka. Žiaci mladších ročníkov na hodinách výtvarnej kultúry kreslili bábky a tie najúspešnejšie práce si tiež našli miesto na tejto výstave. vlh • KULTÚRA •

TANEČNÍCI PETROVSKEJ DRUŽINY V ŽUPANJI

Očarili krojmi, tancom, úsmevom a krásou Ján Lačok

inulú nedeľu 15. februára členovia tanečnej skupiny KUS Petrovská družina sa zúčastnili na podujatí Šokačko sijelo v Chorvátsku, v Županji. Odcestovali tam na pozvanie mestskej Turistickej organizácie. Bol to 48. ročník tohto kultúrno-zábavného podujatia založeného na rozkošnej a bohatej kultúre a tradícii Slavónie a ľudí toho kraja Chorvátska. Ako povedali organizátori tohto najnovšieho podujatia, od prvého ročníka ubehlo mnoho rokov a bolo potrebné mnoho síl, vôle, práce a entuziazmu, aby prekonali všelijaké ťažkosti a zachovali korene národnej tradície a spôsob života národa v Slavónii.

Tohtoročné Šokačko sijelo prebiehalo pod názvom Baka tkala, mama sačuvala. Mnohopočetní diváci obdivovali zapriahnuté koče s krásne vyzdobenými koňmi, tradičnú výrobu pálenky, slavónsku zakáľačku a mnohé tradičné remeslá. Tohto roku sa v rôznych podujatiach zúčastnilo viac ako 2 500

účastníkov a viac ako 11 000 divákov a návštevníkov. Tanečníci Petrovskej družiny účinkovali aj

v prekrásnom defilé hlavnými ulicami Županje a na javisku v strede mesta zatancovali tanec Čardáš, choreografa a vedúceho tanečnej skupiny Jána Kováča. Choreografiou v sprievode (na snímke) očarili divákov, ktorým sa veľmi páčili dievčence v kašmerínkach, ktoré sa na februárovom slniečku trblietali v plnej kráse bohatého slovenského kroja. Každoročne do Županje prichádzajú folkloristi z rôznych krajov Chorvátska a Európy. Tohto roku prišli z Poľska, Nemecka, Bosny a Hercegoviny a, samozrejme, z celého Chorvátska.

STARÁ PAZOVA

Dôraz na rok 2015 A. Lešťanová

asadnutie členov správy staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka bolo v stredu 11. februára v miestnostiach Klubu VHV. V rámci schvaľovania minuloročnej činnosti všetkých programových foriem spolku odzneli pochvalné slová tak na čulú aktivitu, ako aj na dosiahnuté pekné výsledky ochotníkov na súťažiach, prehliadkach a festivaloch. Vedúci každej programovej formy (Slovenského divadla VHV, Folklórneho súboru Klasy, Literárnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej, Združenia pazovských žien, Technickej služby, FODAP – Fotodokumentácia, archív a propaganda, Speváckeho zboru Tília – Komorného • KULTÚRA •

zboru Primavera) podali i plán práce na rok 2015. Realizácia, ako bolo počuť na schôdzi, v značnej miere bude však závisieť od prílevu prostriedkov a výsledkov napísaných projektov. Do roku 2015 aktivisti staropazovského slovenského spolku predsa vošli s veľkými ambíciami. Pevne veria, že sa ich plány splnia, ako aj roky predtým, lebo, ako hovoria, v príprave a realizovaní programov nikdy nešetria talent, úsilie a voľný čas. Členovia správy spolku na stredajšej schôdzi schválili aj tento bod. V mene Dozornej rady Anna Oravcová podala informáciu týkajúcu sa financií za lanský rok s pripomienkou, že sa vlani v tomto spolku dobre hospodárilo.

PREPLNENÁ SIEŇ DOMU KULTÚRY bol ten najkrajší darček ochotníkom KUS Đuru Jakšića v Maglići k oslave 60. výročia založenia spolku. Vyše hodinový koncert k jubileu usporiadali v sobotu 14. februára a búrlivým potleskom diváci, medzi ktorými boli i mnohí bývalí spolkári, sprevádzali všetky vystúpenia svojich folkloristov. Ináč prvé dva roky po založení v roku 1954 spolok pôsobil ako KUS Mošu Pijadeho, potom bol premenovaný na KUS Đ. Jakšića. Pod týmto menom s kratšími či dlhšími prestávkami pôsobí dodnes a najnovšie bol z iniciatívy Miestneho spoločenstva Maglić obnovený roku 2009. Vo folklórnej sekcii pod vedením profesionálneho choreografa Miroslava Savića sú toho času aktívne štyri skupiny, od najmladších tanečníkov po veteránov, založili i ženskú spevácku skupinu a pracuje sa aj so sólistami. Za týchto šesť rokov maglićskí spolkári dosiahli pozoruhodné úspechy, z pokrajinského folklórneho festivalu si priniesli i strieborné a bronzové ocenenia, boli aj v zahraničí. Na záver sobotňajšieho vydareného koncertu predseda spolku Viktor Jelić odovzdal ďakovné listiny podnikom a inštitúciám za doterajšiu podporu a keďže sa na narodeniny nechodí s prázdnymi rukami, na javisku pekné dary aj prijal. Poukážky na kúpu 12 párov opankov a nových krojov budú iste veľkou vzpruhou všetkým terajším a budúcim spolkárom. A. F. 8 /4635/ 21. 2. 2015

Kultúra V ÚSTRETY MEDZINÁRODNÉMU DŇU MATERINSKÉHO JAZYKA

Viacjazyčnosť a rozmanitosť Anička Chalupová

edzinárodný deň materinského jazyka (International Mother Language Day) si ako podporu jazykovej a kultúrnej rozmanitosti a viacjazyčnosti pripomíname každý rok od februára roku 2000. Tento dátum sa spája s dňom, keď v roku 1952 bengálski študenti demonštrovali v Dhake (v súčasnosti Bangladéš) za uznanie ich jazyka bengálčiny ako jedného z dvoch národných jazykov Pakistanu, ktorých v demonštráciách zastrelili policajti. Medzinárodný deň materinského jazyka bol vyhlásený Generálnou konferenciou Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999 (30C/62). Dňa 16. mája

Zachovávaním materčiny a viacjazykovou komunikáciou sa prispieva k rozvoju kultúry a prelínaniu kultúr aj v Kovačickej obci

2009 Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii A/RES/61/266 vyzvalo členské štáty „podporovať zachovanie a ochranu všetkých jazykov používaných národmi sveta“. Pri príležitosti tohto dňa Galéria Babka v čele so zakladateľom Pavlom Babkom 21. februára t. r. v Kovačici pod patronátom Eduarda Kukana, člena Európskeho parlamentu, Maje Gojkovićovej, predsedníčky Národného zhromaždenia Republiky Srbska, a Ireny Vojáčkovej-Sollorano, stálej koordinátorky UN v Srbsku, zorganizuje 15. ročník vzdelávacej a kultúrnej akcie na podporu jazykovej rozmanitosti a vyučovania viacerých cudzích jazykov. Všetky kroky na podporu šírenia materinského jazyka slúžia nielen na podporu jazykovej rozmanitosti a viacjazyčnému vzdelaniu, ale aj k rozvoju plnšieho povedomia o jazykových a kultúrnych tradíciách po celom svete a inšpirujú solidaritu založenú na porozumení, tolerancii a dialógu.

EMIL KOLÉNYI – 180 ROKOV NARODENIA A 100 ROKOV OD SMRTI

Farár, národovec, kronikár Vladimír Hudec

ohto roku si pripomíname 180. výročie narodenia a presne 100 rokov od smrti evanjelického kňaza, autora cestopisov, historika a národovca Emila Kolényiho. Narodil sa 18. februára 1835 v Kulpíne v známej rodine Kolényiovcov, z ktorej pochádzali viacerí poprední dejatelia. O živote Emila Kolényiho je málo písaných záznamov. Z knihy Ondreja Peťkovského, bývalého ev. kňaza v Aradáči, Rod Kolényiovcov na Dolnej zemi sa dozvedáme, že Emil Kolényi maturoval v Sarvaši a teológiu vyštudoval v Bratislave a vo Viedni. Najprv bol kňazom v Ferdinandsbergu v rumunskej časti Banátu a roku 1869 prešiel za farára do Hajdušice, kde úradoval až po odchod do výslužby roku 1909. Zostal však žiť v Hajdušici, kde umrel 16. júla 1915. Ondrej Peťkovský ďalej uvádza, že Emil Kolényi bol skromný, nenáročný, ale horlivý pracovník na národa roli dedičnej. Vyhýbal sa politickému boju, ale

www.hl.rs

viac konal drobnú buditeľskú prácu medzi národom, predovšetkým vo svojom cirkevnom zbore, ale aj širšie v Banáte, na Dolnej zemi, ako i na celoslovenskej úrovni. Hospodársky pozdvihoval chudobných roľníkov. Prispieval do rôznych časopisov, predplácal ich a šíril medzi ľudom. Nuž a rovno tie jeho texty v Dolnozemskom Slovákovi, Národnom hlásniku, Slovenských pohľadoch a inde sú vzácnym svedectvom tak o jeho činnosti, ako aj o dejinách tejto banátskej osady. Tak napríklad vo svojich spomienkach na príchod do Hajdušice dopodrobna opisuje vzhľad osady. Píše o primitívnom spôsobe obrábania pôdy a o vlastných snahách pozdvihnúť poľnohospodárov, o prekážkach, na ktoré narážal, ale aj úspechoch, ktoré dosiahol po rokoch presviedčania tradičných roľníkov. Osobitné texty venoval aktivitám na zakúpení pasienku pre dobytok, čím riešili vleklý problém vtedajších dobytkárov. Písal aj o vŕtaní prvých artézskych studní, ktoré významne prispeli k napraveniu

Informačno-politický týždenník

zdravotného stavu občanov. Jedna z prvých studní, ktorá sa nachádza práve na spomínanom pasienku, je dodnes použiteľná a voda z nej sa považuje za najchutnejšiu v okolí. Dopodrobna opísal výstavbu novej slovenskej školy, píše aj o vysťahovaleckej horúčke do Ameriky, ktorá neobišla ani Slovákov z Hajdušice... Bez týchto textov mnohé detaily z minulosti hajdušických Slovákov by pravdepodobne neboli známe, lebo iných písaných svedectiev buď nieto alebo dnešným bádateľom nie sú známe. Kolényi však písal aj o Slovákoch v iných prostrediach, a tak v augustovom a septembrovom čísle Obzoru roku 1891 pod názvom Črty z cesty po Dolnej zemi zverejnil svoje postrehy z cesty cez Temešvár, Arad, Čabu, Medeš, Bánhedeš, Segedín, Bečkerek (teraz Zreňanin) a Aradáč a späť domov. Spomedzi dvanástich kňazov, ktorí počas 186-ročných dejín pôsobili v hajdušickom cirkevnom zbore, Emil Kolényi napriek neblahým životným podmienkam zotrval najdlhšie – 40 rokov. Chudobu dôstojne zdieľal

Emil Kolényi – fotka s podpisom (foto: z archívu Jána Jančovica) so svojimi cirkevníkmi, o čom vari najlepšie svedčí údaj, že v rokoch veľkých povodní, keď úroda bola úplne zničená, tri roky zaradom neprijal farársky plat. V nedostatku prostriedkov na život aj sám sa musel venovať poľnohospodárstvu, a tak živiť svoju rodinu. • KULTÚRA •

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Láska, víno a hudba A. Chalupová

a sklonku uplynulého roka sa po niekoľkoročnej prestávke znovu rozprúdila činnosť literárneho klubu, ktorý pracuje pri Obecnej knižnici v Kovačici. Novozaložená literárna družina v spolupráci s Obecnou knižnicou sa dala inšpirovať Dňom zamilovaných, a tak 14. februára t. r. usporiadali príjemné hudobno-poetické posedenie pod názvom Láska, víno a hudba. Po uvítacom prejave knihovníčky Anny Tomanovej a riadi-

teľky knižnice Márie Ďurišovej, predsedníčka novozaloženého literárneho klubu Alžbeta Hriešiková, učiteľka hudby vo výslužbe, povedala niekoľko slov o novovzniknutom literárnom klube a dala slovo literátom. Vlastnú alebo literárnu tvorbu iných spisovateľov predniesli: spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová, básnik Lazar Laušev z Idvora, poetka a speváčka Anna Kukučková z Padiny a kovačickí literáti Đurica Krstin, Zuzana Čížiková, Eva Pavićevićová, Zuzana Valentová, Martin Sampor

Básnik Lazar Laušev v kovačickej knižnici a Jarmila Diňová. V hudobnom okienku sa predstavil kovačický hudobník Jaroslav Chalupa, ktorý sa na podujatí zúčastnil aj ako maliar prostredníctvom vystavených olejomalieb.

Sobotňajší literárno-hudobný večierok na sv. Valentína v Obecnej knižnici v Kovačici doznel degustáciou kvalitného červeného vína a príjemnou družbou účastníkov podujatia a milovníkov krásneho slova.

ŠKVRNY MAJÚ NIELEN ĽUDIA, ALE AJ MESTÁ

Túry bez architektonickej kultúry Oto Filip

takýmto prístupom znehodnocujeme niektoré naše historické osobnosti? ový Sad je jednoznačne pekné a Pri nedávnej prezentácii publikápohostinné mesto. Bolo by však cie, ktorá vznikla na záver projekešte krajšie, turistami vyhľadáva- tu Bizarre Love Triangle. The Public nejšie, keby sústavne venovalo nále- Sculptures of Novi Sad financovaného žitú pozornosť estetickým kvalitám prostriedkami Vyšehradského fondu, verejných objektov, predovšetkým ktorého nositeľom bola novosadská skulptúr. Nedostatky väčšiny z nich Akadémia umení, koordinátorka a sú priam do očí bijúautorka projektu, vece. Tak baletka pred dúca Departmánu výSrbským národným tvarných umení prof. divadlom skôr iluBosiljka Zirojevićovástruje trápenie ako -Lečićová vyzdvihla, že potešenie. Nielenže vzhľadom na to, ako sa jej chýba časť nohy, staviame k verejnému ale je aj chrbtom priestoru vôkol nás, nieotočená k divadlu, v ktoré turistické túry po ktorom vystupovala. Novom Sade pokojne Podobný problém možno označiť za túry trápi aj chýrečného hanby. Na rozdiel od hudobníka Janiku iných miest a krajín, Balaža. Nedíva sa na kde sa pri inštalovaní obľúbenú Petrovapamätníkov zohľadradínsku pevnosť, ňujú nielen umelecká na ktorej tak často a hodnota diel, ale aj rád vystupoval, ale mienky mestských kdesi inam. Mihajlo činiteľov, odborníkov, Pupin je poznačený ako sú urbanisti či arnesúmernými pro- V srdci mesta: chitekti, taktiež názory porciami, kým iné zdevastovaný Mihajlo príslušných komisií, u skulptúry majú nielen Pupin nás nie je žiadnym preneadekvátnu formu, kvapením, keď cez noc, ale aj štýl nezodpovedajúci napríklad na nejakej verejnej ploche, nevedno historickému jadru mesta, v ktorom ako alebo prečo, pribudne nová sosú. Takéto ukážky prinútili docenta a cha. Stačí pozrieť sa na univerzitný dekana Fakulty výtvarných umení v areál, nedávno spestrený skulptúrou Banskej Bystrici Juraja Saparu, akade- Njegoša, pár rokov po dvojstom výmického sochára, aby počas pobytu ročí narodenia. A takí, akí sme, veľmi u nás položil otázku, prečo vlastne radi prevrátime tézy a otázniky nad

• KULTÚRA •

kvalitou sochy pretransponujeme do tvrdenia, že ide o neprajníkov neuznávajúcich napríklad Njegoša. Kiežby to bol jediný prípad. Škoda len, že projektov, akým je uvedený, na ktorom sa angažovali pedagógovia a študenti našej Akadémie umení, potom Akadémie umení v Banskej Bystrici, ako aj tí z Univerzity umenia v poľskom meste Poznaň, či z Fakulty múzických a vizuálnych umení v maďarskom Pečuji (Päťkostolie), nie je viac. Lebo, ako to kvitovala prodekanka našej akadémie

prof. Dubravka Lazićová, úlohou umenia je nastoľovať otázky. Samozrejme, aj poskytovať kvalitné odpovede na ne. Projekt, v ktorom účinkovali pedagógovia a študenti štyroch krajín: troch krajín, členov Vyšehradskej skupiny a našej, časť týchto poskytol. No sú aj iné odpovede a odkazy, existujúce v troch mestách mimo Nového Sadu. Také, ktoré by mohli vhodne poslúžiť ako smernica ako tvoriť a hýbať sa, aby sme sa aspoň odteraz obišli bez architektonických škvŕn špatiacich verejné plochy mesta.

FEBRUÁROVÝ VZLET prináša obsiahlejší príspevok o aktivitách Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) z Kovačice, tiež sa píše o petrovskom divadelnom predstavení Hore nohami a fotografickom krúžku v padinskej základnej škole. Možno čítať aj o dokumentárnom filme na tému mladých literátov z radov národnostných menšín vo Vojvodine a o medzinárodnej výstave ComixConnection, je tu aj exkluzívny rozhovor so slovenskou punkrockovou skupinou Iné Kafe, ktorá bude v marci koncertovať v Srbsku. Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové výtvory našej mladej poézie, literárnu recenziu a rozhovor so slovenským spisovateľom Ballom. Sledujú sa aktuality z oblasti informačných technológií (smartwatch), počítačových videohier (The Vanishing of Ethan Carter), filmového umenia (Birdman, Big Hero 6) a hudby (Pharrell Williams, Einstürzende Neubauten). Na titulnej strane je Atómium, unikátny monument a symbol mesta Brusel v Belgicku, o ktorom sa píše v osobitnom cestopise. Čítajte Vzlet! 8 /4635/ 21. 2. 2015

Kultúra KULTÚRNE STREDISKO NOVÉHO SADU

Aj slovami maľované Oto Filip

aštartovať tohtoročný výtvarný život možno rôznymi spôsobmi, od samotnej novej umeleckej tvorby po výstavu ako jej najčastejšiu ukážku. Z rámcov zaužívaného vymyká sa podujatie menom Antilogika obrazu, prístupné verejnosti od 9. do 28. februára. Deje sa vo výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu v znamení neveľmi častého prelínania obrazu a textu, výtvarného a knižného prejavu. Aby bolo jasnejšie, treba ozrejmiť, že pätnásti spisovatelia, zväčša naši, ale aj niekoľko zahraničných, boli vyzvaní napísať krátky príbeh alebo poviedku podľa predlohy, čiže malieb rovnakého počtu umelcov. Tvorivé duetá hlavne z nášho sveta. A ich výtvory na hrane reality a fantázie.

Obraz Dadu Đurića a časť poviedky Aleksandra Gatalicu Tak David Albahari v poviedke Ozaj?, ktorá vznikla podľa kresby Farárka nejakého tajného kultu Mihajla Đokovića Tikala, uvádza: – Budeš môcť zo seba strhnúť všetky masky, lebo niet toho kultu, ktorý dokáže čeliť suchu, obstáť bez vody.

Aleksandar Gatalica v poviedke Antilogika príbehu, napísanej na základe kresby Bojisko Miodraga Dadu Đurića, píše: – Beda mne, keď som sa trochu pozornejšie zadíval, videl som, že sú tie väčšie kamene vlastne ľudské hlavy zakliesnené

v pevnom bahne, veľmi podobnom maľbám môjho obľúbeného maliara Dadu Đurića. Ale teraz som nemal kedy uvažovať o maliarstve. Ako som postúpal po jednej hlave, táto vykríkla Jáááj!... Široký chodník bol úplne vydláždený hlavami a ja som mal prebehnúť tým bojiskom, o ktorom som nevedel, ani skadiaľ je, ani prečo je tu... Z týchto a ďalších trinástich pevných a stručných symbióz slova a maľby badať, že sa tieto navzájom inšpirujú a dopĺňajú. Čiže aj slovom možno maľovať, rovnako tak, ako sa aj maľbou či kresbou dá rozprávať. Svet príbehov je už raz taký, nový a špecifický. Preto treba oceniť snahy Slavka Krunića, ktorý zvolil najvýstižnejšie maľby pre túto špecifickú výstavu poviedok, ako i úsilie Mirjany Ognjanovićovej, ktorá úspešne vyzvala iných poviedkarov na ilustrovanie príbehov slovami. Dvaja autori a tridsiati umelci pôsobiaci v záujme kvalitného podujatia, ktoré nemálo osviežilo tunajšiu výtvarno-spisovateľskú scénu.

 RECENZIA DEBUT KATARÍNY MOSNÁKOVEJ-BAGĽAŠOVEJ

Úsmevne aj s jedným zúbkom Monika Necpálová

esne predtým, ako odzvonilo roku 2014, priplo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci rozprávkový zvonček aj na koniec knižky Jednozubý úsmev. Očakávaná prvotina mladej talentovanej autorky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej vyšla v edícii Včielka. Titul, vyludzujúci na tvárach čitateľov plný úsmev, je určený predovšetkým tým zubatejším – starším škôlkarom a školákom. Dielko ilustráciami dotvoril Đula Šanta, avšak fantázia čitateľa sa poľahky môže nechávať unášať aj samotným textom. Tucet drobných prozaických diel sa približuje deťom predovšetkým prostredníctvom vtipných hrdinov. Len si predstavte, že sa v jednom brušku stretne lekvárová palacinka Katarínka, biela káva Jaroslava, kapustová haluška Miluška, fazuľa Zuzuľa a škvarka Marka. Už len tieto na ukážku poskytnuté postavičky môžeme použiť ako dôkaz veľkej

www.hl.rs

Autorka so svojou knižnou prvotinou

obrazotvornosti autorky. Je zrejmé, že personifikácia vecí je deťom blízka aj bez použitia odborných termínov. Vďaka rýmom postavičky majú aj primerané komické mená. Jednotlivých hrdinov je možné pomocou zástupných rekvizít, jednoduchých makiet bábok, aj divadelne stvárniť. Knižka tak ponúka množ-

Informačno-politický týždenník

stvo príležitostí na jednoduché dramatizácie. Možno ju použiť na hodinách slovenského jazyka či výtvarnej kultúry. Dielko obsahuje aj mnoho moderných prvkov – počítač, zavináč, mobilný telefón, ale hodno tento ťah autorky považovať za pokus priblížiť sa dnešným deťom. Ako dostať informačné technológie do knihy? Napríklad tak, že zakomponujeme do knižky zavináča Vinca. Ten sa skamaráti v poviedke s názvom Ako si z@vináč Vinco našiel nových kamarátov s inými interpunkčnými znamienkami. Knižka tak ponúka pedagógom nápady na prácu na vyučovacích hodinách. Literárne útvary sú krátke, v malej knižočke často zaberú len tri – štyri strany. Väčšina z nich má aj morálnu pointu. V jednej z poviedok pozorujeme moment škriepky. Príbeh o lahôdkach, ktoré sa poklbčili v brušku, však napokon končí zmierom. Niektoré historky majú spoločných hrdinov a svojím spôsobom sú

na pokračovanie – hoci jednotlivé samostatne pomenované príbehy zakaždým spejú k čiastočnému záveru. Z tohto „akoby“ konca sa však už v nasledujúcom príbehu poľahky rozvinie zápletka ďalšieho príbehu. V knižke, pomenovanej podľa rovnomennej poviedky, potom nasledujú rozprávočky o pochúťkach. Ďalšej časti publikácie vládnu informačné technológie a moderná terminológia. Niektoré prózy nemajú svoje „pokračovanie“ v ďalších tituloch. Len raz sa spomína kohútik Rankozváček alebo hra džami. No práve v tejto próze autorka siaha aj po špecifickom hrdinovi. Sú ním úlomky škridiel. Mladej spisovateľke sa podarilo na približne päťdesiat strán vtesnať kvantum humoru, veľmi trefne opísaného formou šarmantných postavičiek. Texty nie sú dlhé, o to väčšie uznanie si zasluhuje schopnosť syntézy sujetu, opisu postáv, komického prvku a výchovnej hodnoty v podobe pointy. Dielko s jedným zúbkom na obálke určite stojí za zahryznutie. Ponúka príležitosť pre rodičov dať si večer so svojimi ratolesťami pod zub jeden chutný príbeh. Foto: A. Meleg • KULTÚRA •

V PADINE

Tam, kde žiari slnečnica… Anička Chalupová

prezentoval realizované akcie Mar- Hlavčová, jedna zo zakladateľov „V týchto dňoch sa začali prípravy tin Markuš, predseda novozalože- SKUS Slnečnica. speváckych skupín pre program, „V tanečných skupinách sú zapo- ktorý predvedieme v Slovenskej ného SKUS Slnečnica, druhej polovici a dodal, že tohto roku jené deti, žiaci 4. a 5. triedy padin- republike, na Detve. Skúšky sú uplynulého roka sú znovu pozvaní do skej Základnej školy m. nateraz v miestnos2014 v Padine Česka (Řeka, Komor- Tita, v strednej sú dievtiach základnej škovznikol Slovenský ní Lhotka), na Detvu čence vo veku 13 rokov ly (i keď túžime po kultúrno-umelecký a do obce Hlboké a v najstaršej skupine sú vlastných). Keď ide o spolok Slnečnica, výber piesní, v obsana Slovensku a do prevažne stredoškoláci, ktorého cieľom je hu nášho programu niektorých našich študenti a mládežníci. podporiť, zachovať slovenských osád vo V uplynulom roku sme nie sú len slovenské a chrániť slovenské Vojvodine. spracovali niekoľko ľudové piesne, ale tradície, zvyky a jazyk. máme aj tie na záZámerom spolku je choreografií: Tančura, Záujem o členstvo v vyhľadávať pôvodné Červené jabĺčko, Dupák, bavnú nôtu. Pri naspolku je veľký, je v činnosti, ktoré tradične Karička a teraz nacvicvičovaní nám poňom viac ako 70 člespájali ľudí. Dôraz sa čujeme tanec, ktorým máhajú hudobníci nov, prevažne detí dáva na oblasti tra- sa, okrem na obecných Vladimírovia – Halaj vo veku od 8 do 13 a Martin Markuš, a iných prea Hudec. V priebedičnej mládež do 22 rokov. Za predseda SKUS hliadkach, Martina Hlavčová, hu roka plánujeme kultúry, neplných päť mesia- Slnečnica predstavíme choreografka a založiť staršiu speamatércov činnosti Slnečnica na DFF Zlatá iniciátorka založenia vácku skupinu, kde má za sebou niekoľko úspešne rea- skej umeleckej tvorbrána v Ky- SKUS Slnečnica budú zapojené mlálizovaných akcií doma a v zahraničí, by s cieľom ukázať na sáči. Preddežníčky a mladé kde úspešne prezentovala padinskú bohatstvo a rôznorodosť histórie Slovákov. nedávnom sme v SKUS ženy.“ tradíciu a kultúru. Slnečnica usporiadali Pri príležitosti osláv dvojstého „V novembri 2014 sme sa pred- Cieľom je tiež udržať tzv. audíciu, kde sme v výročia narodenia Ľudovíta Štúra stavili spevom a tancom na do- a rozvíjať národné spolupráci s kolegyňou SKUS Slnečnica sa počas celého mácej pôde v rámci vianočného povedomie a kultúrurobili výber spevákov,“ roka 2015, okrem štandardných programu a tradičnej akcie Jej nu identitu Slovákov hovorí Hlavčová. plánov, bude podieľať na propagoVýsosť tekvica – strava a liek vďaka žijúcich v zahraničí, „Tým spôsobom sme vaní života a diela Ľudovíta Štúra finančnej podpore z projektu, ktorý ale rešpektovať ich medzi členmi v spol- a štúrovcov, a tak nielen členom navrhla Asociácia pre edukáciu a doterajší národnost- Elena Sládečekováku vybrali deti, ktoré spolku, ale aj svojim fanúšikom a regionálny rozvoj AERD Padina. ný i kultúrny rozvoj, s Šimáková, majú spevácke vlohy,“ divákom priblíži osobnosti a štúBoli sme v Čechách, na zámku Po- prízvukom na deti a nacvičovateľka podotkla nacvičovateľ- rovské obdobie zrozumiteľným ruba v Ostrave, kde krátky program mládež. O zachovanie speváckych skupín ka speváckych skupín spôsobom. Akcie bude prezentovať pripravili choreografka Martina tradície ľudového folHlavčová a nacvičovateľka Elena klóru sa snažia tri tanečné skupiny, Elena Sládečeková-Šimáková a pod názvom Odkaz hrdej generácie Sládečeková-Šimáková,“ skrátka ktoré vedie a nacvičuje Martina ďalej predostrela aktivity v spolku: štúrovcov.

Slnečnica žiari všade tam, kde prezentuje svoju činnosť – časť členov spolku • KULTÚRA •

8 /4635/ 21. 2. 2015

Kultúra Z ČINNOSTI PAZOVSKÝCH MATIČIAROV

Naplánovali početné aktivity Anna Lešťanová

prácu so všetkými slovenskými ustanovizňami a inštired 24 rokmi 10. febtúciami v meste ruára v Starej Pazoa v rámcovom ve založili miestny pláne a programatičný odbor. Tento me na rok 2015 dátum si pripomenuli okrem pravidelvo štvrtok 12. februára, nej činnosti na keď v miestnostiach ZŠ zachovávaní slohrdinu Janka Čmelíka venského jazyka bolo zasadnutie členov a kultúry medzi Správnej rady Miestneho prioritné úlohy odboru Matice slovenzaradili dôstojné skej Stará Pazova, ktooslavy 245. výročia ré viedla predsedníčka príchodu Slovákov Anna Balážová. do Starej Pazovy, Správa o vlaňajšej činako i tlačenie máp nosti a program práce na bežný rok, o ktorých Správu o vlaňajšej činnosti prečítal Janko Havran (stojí), a pohľadníc typických pre toto prorokovali, sa nájdu pred jeden z piatich podpredsedov MOMS Stará Pazova stredie, edukačpazovskými matičiarmi na výročnom zhromaždení, kto- Pazovský miestny matičný od- ných skladačiek či brožúrok pre ré si naplánovali na 11. marca. bor má tradične dobrú spolu- budúcich prvákov slovenskej

základnej školy. V miestnom matičnom odbore si naplánovali i zmapovanie hrobových miest slovenských pazovských dejateľov na mestskom cintoríne a usporadúvanie prednášok o významných osobnostiach slovenskej literatúry. Predsedníčka A. Balážová v uplynulom období zo zdravotných dôvodov nemohla vykonávať záležitosti späté s týmto postom. V jej neprítomnosti sa konali schôdze členov Výkonného výboru MOMS a ich prácu za daných okolností Balážová zhodnotila ako úspešnú. Uzavreli, že sa zasadnutia rady v budúcnosti budú konať pravidelnejšie a pochvalné slová vyslovili aj na dvojrečové nápisy pred budovou tamojšieho Domu zdravia J. J. Zmaja.

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vypisuje

SÚBEH

PREMIÉRA KNIHY DR. ROMANA MIZA. Minulú stredu 11. februára t. r. v priestoroch Ekumenickej humanitárnej organizácie v Novom Sade bola premiéra najnovšej knihy Dr. Romana Miza (sedí). Autor je gréckokatolíckym farárom, veľkým ekuménom a kniha Hrišćanstvo – putevi i stranputice je jeho 77. kniha v poradí. V nej autor analyzuje okolo 1 800 kresťanských denominácií. Ide tu vlastne o sekty a o veriacich či neveriacich, ktorí ich zakladajú. Autor analyzuje osobnosti a charaktery tých ľudí, čiže vodcov. Rozvrstvil ich do štyroch skupín: prví sú presvedčení v pravdivosť svojho vyučovania viery, druhí sú chorí, nervovo nestabilní, tretí si z nejakého trucu voči svojej cirkvi založia sektu podľa svojej vôle a štvrtí sú klamári a podvodníci a vidia v tom zárobok a materiálne bohatstvo. Kniha má 684 strán a napísaná a zostavená je z pravdivých príbehov. J. L.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na vypracovanie plagátu a letáka na grafické riešenie s primeraným textom výzvy pre rodičov a žiakov na zápis do slovenských tried pod názvom Chcem byť žiakom v slovenskej triede Výbor pre vzdelávanie NRSNM si v rámci svojej činnosti ako prioritnú aktivitu naplánoval zvýšenie počtu žiakov v slovenských triedach v základných a stredných školách. Plánuje sa podporiť aj vyučovanie slovenčiny v predškolských ustanovizniach v prostrediach, kde sa neorganizuje vyučovanie v skupinách po slovensky. Výbor pre vzdelávanie a NRSNM sa rozhodli prispieť k tomuto projektu tým, že podporia jeho vizuálny kód: grafické riešenie plagátu a letáka. Preto vyzýva dizajnérov, grafikov, výtvarníkov a všetkých tých, ktorí majú k dizajnu blízko, aby sa zúčastnili na tomto súbehu. Podmienky súbehu: – potrebné je zaslať originálny a doposiaľ nezverejnený návrh plagátu a letáka; – návrhy majú byť inšpirované témou projektu Chcem byť žiakom v slovenskej triede; – súbeh je anonymný; – návrhy treba zaslať na CD v obálke, na ktorej je napísané heslo. Rozlúštenie hesla, t. j. meno a kontakt na autora, ktorý sa za heslom skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke. Návrhy treba zaslať najneskôr do 10. marca 2015 na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár Mihajla Pupina ¼, 21 000 Nový Sad, s poznámkou: Prihláška na súbeh. Súbehová komisia vyberie najlepší návrh, ktorého autor získa 20.000,00 din. Výsledky súťaže budú zverejnené na webovej stránke www.rada.org.rs. • KULTÚRA •

GRATULÁCIA

Na Lekárskej fakulte Univerzity v Novom Sade KRISTÍNA SABADOŠOVÁ z Kysáča úspešne absolvovala základné akademické vzdelanie v študijnom odbore špeciálna rehabilitácia a edukácia. K úspechu jej gratulujú a prajú veľa šťastia v profesionálnom a súkromnom živote brat Miroslav a rodičia.

BLAHOŽELANIE

Svojej vnučke KRISTÍNE SABADOŠOVEJ k úspešnému ukončeniu štúdia na Lekárskej fakulte v Novom Sade v odbore špeciálna rehabilitácia a edukácia a k získaniu titulu diplomovaný defektológ srdečne blahoželajú starí rodičia Sabadošovci. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Bulvár oslobodenia 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. februára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-11/15, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Bulvár oslobodenia 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, aby nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Ul. Jožefa Atile č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu pravidelnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, Bulvár oslobodenia 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4694/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsah GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE. Na anténových nosičoch pre prvý úsek bude postavená panelová anténa typu K80010485 (pre GSM 900 a LTE), pokiaľ anténa K742236 zostáva rovnaká (pre GSM 1800 a UMTS), s azimutom 20 °, pre druhý úsek bude postavená panelová anténa typu K80010892 (pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE) a anténa K742241 zostáva rovnaká (pre GSM 900 a GSM 1800), s azimutom 120 ° a pre tretí úsek bude postavená panelová anténa typu K80010892 (pre GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE) a anténa K742241 zostáva rovnaká (pre GSM 900 a GSM 1800), s azimutom 290 °. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 6 + 6, pre sústavu GSM 1800 je 4 + 6 + 6, pre UMTS sústavu je 3 + 3 + 3 a pre LTE 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Savu Kovačevića. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

• OZNAMY •

BLAHOŽELANIE Svojmu vnukovi VLADIMÍROVI ĎURČIANSKEMU zo Selenče, ktorý na Technologickej fakulte v Novom Sade úspešne ukončil štúdiá a stal sa inžinierom technológie, srdečne gratulujú starí rodičia Ďurčianskovci.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10 septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/201102 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou na Bulvári oslobodenia 1, Nový Sad, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, Anex č. 14 na Zmluvu o prenájme uzavretú medzi obytnou budovou Bulvár oslobodenia 1, Nový Sad, a Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, číslo 2111/14-111 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS-ŽELEZNIČKA STANICA-NS01, NSX01, NSU01, NSL01, má celkovú efektívnu vyjadrenú silu 250 W pre všetky tri úseky pre sústavy (GSM 900, GSM 1800, UMTS a LTE). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyjadrenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenou efektívnou vyžiarenou silou spotrebičov) splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú podmienky a opatrenia pre znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd, zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Liman 4-NS167, NSU167, NSL167, Ul. Balzakova 64, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

8 /4635/ 21. 2. 2015

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj, na katastrálnej parcele číslo 3694/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. februára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-714/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj, na katastrálnej parcele číslo 3694/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj, na katastrálnej parcele číslo 3694/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava. Pre rozsah GSM 900 a UMTS používajú sa tri panelové antény K742266 pre prvý, druhý a tretí úsek. Azimuty antén sú 70 ° (úsek 1), 200 ° (úsek 2) a 290 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 3 + 3 + 3. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je

verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi podnikom Jugokomercija, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. novosadski put 117, a TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90. Informáciu o lokalite číslo V-353-528/12 z 3. 1. 2013 vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj, ZMENY A DOPLNKY, číslo 2307/13-270 AR, ZMENY A DOPLNKY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Lipov Gaj, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik, na katastrálnej parcele číslo 1299/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. februára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-705/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Veternik, na katastrálnej parcele číslo 1299/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Veternik v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik, na katastrálnej parcele číslo 1299/4, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava. Pre rozsah GSM 900 používajú sa dve panelové antény K739634 pre prvý a druhý úsek a dve panelové antény K730376 pre tretí úsek, kým sú antény pre UMTS rozsahu K742213 pre všetky tri úseky. Azimuty antén sú 20 ° (úsek 1), 110 ° (úsek 2) a 250 ° (úsek 3). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 3 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je

verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11, 121/12, 42/13 – Rozhodnutie US, 50/13 – Rozhodnutie US, 98/13 – Rozhodnutie US, 132/14 a 145/14), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie prác, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-0201676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). S uvedenou žiadosťou nositeľ projektu priložil Zmluvu o prenájme uzavretú medzi Lazom Džaja z Nového Sadu, Ul. novosadski put 66, a TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, Informáciu o lokalite číslo V-353-527/12 z 3. 1. 2013 vydanú zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Veternik, ZMENY A DOPLNKY, číslo 1707/13-270 AR, ZMENY A DOPLNKY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Veternik, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

ROZLÚČKA

s naším blízkym

PAVLOM ŠIMOM 30. 6. 1942 – 7. 2. 2015 z Kulpína

... a života kniha zavrela sa... Hold nášmu priateľovi.

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

na sestru

MÁRIU CHALUPOVÚ

rod. Brngárovú 1942 – 2012 – 2015 z Kovačice Bože, Tvoju lásku si môže človek vyprosiť, ale stratou sestry a jej lásky zostal mi len žiaľ, bolesť a samota do konca môjho života. Tvoji: sestra Zuzana Širková a syn Jarko Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

na našich milých

MICHALA KIRÁĽA 1955 – 1995 z Petrovca

pri príležitosti jeho nedožitých 60. narodenín a 20 rokov po jeho smrti.

Jeho: Oľa a Miško Pucovskovci

SPOMIENKA

Mariena

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho švagra

JULKU KOBÁROVÚ

MILANA KOBÁRA

rod. Ďugovú 1941 – 2010 – 2015 1945 – 1994 – 2015 z Pivnice Najkrajšie spomienky na Vás sú ukryté v našich srdciach. Tí, ktorí ste ich poznali, venujte im tichú spomienku. Ďakujeme. Vaši: Drahuška, Braňo s rodinou, Ivor, Kvetka, Milotka, Rasťo a Anka

MICHALA KIRÁĽA 1955 – 1995 z Petrovca

Roky sa minú, ale spomienka na Teba vždy zostáva v našich srdciach. Rodina Kondačová o spôsobe uplatňovania určených kritérií na subvencovanie prepravy žiakov stredných škôl číslo: 128-451-48/201504 z 5. 2. 2015 sú: počet žiakov stredných škôl v školskom roku 2014/2015 z územia obce a mesta, ktorí každodenne cestujú z bydliska do školy; stupeň vyvinutosti obcí a miest v AP Vojvodine, podľa vyhlášky vlády Republiky Srbsko o určení jednotného zoznamu vyvinutosti regiónov a jednotiek lokálnej samosprávy za rok 2014 (Úradný vestník RS, č. 104/14).

Podľa článku 22 odsek 4 a článku 26 odsek 2 Pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV, č. 53/14 a 54/14 – opr.), článku 24 odsek 2 a článku 37 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/14 a 54/14 – iné uznesenie) a Uznesenia o podmienkach subvencovania prepravy žiakov stredných škôl (Úradný vestník APV, č. 1/13) SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTI Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, Žiadosti o pridelenie prostriedkov sa podávajú výlučsprávu a národnostné menšiny – národnostné spolo- ne na jedinečnom súbehovom tlačive (spolu s prílohami) čenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje sekretariátu. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže prevziať od 11. februára 2015 na webovej adrese sekreSÚBEH tariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. NA SUBVENCOVANIE PREPRAVY ŽIAKOV STREDNÝCH Žiadosti sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský ŠKÔL NA ROK 2015 sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s oznaSúbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpeče- čením Na súbeh – subvencovanie prepravy žiakov, ných Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný podávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinvestník APV, č. 53/14 a 54/14 – opr.) na osobitnom oddiele ských orgánov správy v Novom Sade (na prízemí busekretariátu na subvencovanie prepravy žiakov stredných dovy pokrajinskej vlády). škôl v AP Vojvodine v celkovej sume Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 5. marec 176 000 000,00 dinárov. 2015. Realizácia finančných záväzkov sa vykoná v súlade Sekretariát má právo, aby si podľa potreby od podávas likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny teľa žiadosti požadoval dodatočnú dokumentáciu a inforVojvodiny na rok 2015. mácie, resp. aby na pridelenie prostriedkov určil splnenie potrebných podmienok. PODMIENKY SÚBEHU Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoPodávatelia žiadosti berať. Užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní Sekretariát o výsledkoch súbehu písomne informuje prostriedkov, sú obce a mestá na území Autonómnej po- podávateľov žiadosti. krajiny Vojvodiny. Záujemcovia môžu dodatočné informácie v súvisKritériá na rozvrhovanie prostriedkov losti s realizáciou súbehu dostať v sekretariáte na teKritériá rozvrhovania prostriedkov podľa Pravidiel lefónnom čísle: 021/487-4262.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN PINTÍR 1959 – 2011 z Pivnice

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: manželka Anna, dcéry Tatiana a Anna a syn Andrej

SPOMIENKA

na 10. výročie smrti

JÁNA PUŠKÁRA 10. 2. 2005 – 10. 2. 2015 z Kovačice

Kto ho poznal – spomenie si, kto ho mal rád – nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Večnú pamiatku si zachovávajú a s láskou a úctou si na Teba spomínajú dcéra Zuzana Horniačeková s rodinou a rodina Baďová

8 /4635/ 21. 2. 2015

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starým otcom

JÁNOM HUČKOM – RACOM

Tvoja dcéra Mariena s manželom Vladimírom a vnúčatá Marínka a Vladko

JÁNOM HUČKOM – RACOM

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, ktorých si miloval. Za všetky tie trápenia, bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. S láskou si spomína brat Pavel s manželkou Máriou a deťmi

POSLEDNÝ POZDRAV

svatovi

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

Očiam si odišiel, v srdciach si zostal. Na Teba si s nehynúcou láskou spomína sestra Anna s dcérami

POSLEDNÝ POZDRAV

svatovi

JÁNOVI KARDELISOVI

švagrovi

JÁNOVI KARDELISOVI

z Kysáča

Trvalú spomienku na neho si zachovajú

JÁNOM HUČKOM – RACOM

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

Na Tvoju lásku, dobrotu a pracovitosť nezabudnú a spomienku na Teba si zachovajú:

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOVI KARDELISOVI

z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba stále bude spomínať

Trvalú spomienku na neho si zachová

svatovci Vrškovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

JÁNOM KARDELISOM Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte s nami žiť. Zaplakali oči, zaplakali s bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš a budeš navždy s nami. Dcéra Jasna s manželom Jaroslavom a vnukovia Alexander a Denis

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

svatka Agarská

rodina Havranová z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

JÁNOM KARDELISOM z Kysáča

Život Ti vyhasol bez slov rozlúčky, zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si mal ešte s nami žiť. Dcéra Jaroslava s manželom Miroslavom a vnukovia Miroslav-Ďurko a Miloš

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s dedom

JÁNOM KARDELISOM 11. 9. 1953 – 9. 2. 2015 z Kysáča

Aj keď sme sa s Tebou navždy rozlúčili, nikdy na Teba nezabudneme. Sestra Anna s manželom Michalom Chrťanovci a rodiny Krajčíková a Chrťanová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JÁNOM KARDELISOM Keby láska mohla liečiť, ešte by si bol s nami. S boľavým srdcom sa s ním lúčia vnukovia: Sale, Ďuki, Denko a Miloš • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starým otcom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom

JÁNOM HUČKOM – RACOM

s mojím otcom a starým otcom

JÁNOM HUČKOM – RACOM

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

Cestou života mal si ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ.

Kto Ťa poznal, ten vie našu bolesť, ten vie, čo sme s Tebou stratili... V našom srdci žiješ večne, spi ďalej sladko, veď sa opäť stretneme.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: dcéra Vesna s manželom Martinom a vnučky Mia a Martina

Navždy zarmútení: Tvoja dcéra Jana, zať Pavel a vnuk Paľko

Zarmútená manželka Mariena

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starou mamou a s prastarou mamou

s manželom

JÁNOM KARDELISOM

MÁRIOU HRIEŠIKOVOU

11. 9. 1953 – 9. 2. 2015 z Kysáča

Aj keď si tak chcel veľmi žiť, nebolo lieku, musel si na tú dlhú cestu ísť a mňa opustiť.

JÁNOM HUČKOM – RACOM

2. 6. 1960 – 12. 2. 2015 z Padiny

rod. Benkovou 25. 8. 1932 – 3. 2. 2015 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba budú vždy spomínať: vnuk Želimír, nevesta Ivetka a pravnúčatá Marek a Stefany

Manželka Anna

SMUTNÁ ROZLÚČKA

hlasludu.info

s kmotrom

JÁNOM KARDELISOM – KUMEM

JÁNOM KARDELISOM z Kysáča

www.hl.rs www.hl.rs www.hl.rs www.hl.rs

z Kysáča

Na Teba si navždy budú spomínať švagor a teta Očkajovci z Padiny Bolo nám pekne životom spolu kráčať... Kmotrovci Folkmanovci a krstné deti Branislav a Miroslav s rodinami

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45. NA PREDAJ v Kulpíne: – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-16-34.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs • OZNAMY •

8 /4635/ 21. 2. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 20. februára 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj z roku 2013..., 5. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 22. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 24. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Pondelok – sobota Kronika našich osád (utorok) 18.00 Denník Hudobné vysielanie Inteen (streda) Sobota Súzvuky (štvrtok) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Z každého rožka troška a Palety (piatok) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Kaleidoskop (sobota) 10.00 Repríza piatkových vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) a Palety 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Piatok Nočný program 16.45 Repríza nedeľných vysielaní 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné TV Týždeň prinesie príspevky relácie (sobota) z premiéry detského divadla v Kysáči, o vplyve počítačov na deti a ich správanie, z poľnohospodárstva Nové číslo. Od piatka 30. januára telefónne číslo v štúdiu 422-135 už o orezávaní viniča a ďalšie aktuality nie je platné, ale ho vystriedalo číslo z našich prostredí. 021/210-1655. Náboženské vysielanie – druhá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná kresťanským témam: aktivitám Ekumenickej humanitárnej organizácie a návšteve katolíckej cirkvi v Selenči a evanjelického zboru v Kysáči, ako i mládežníckemu združeniu YMCA.

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 20. februára – Porota Sobota 21. februára – Nepovedz ani slovo Pondelok 23. februára – Fire Wall Utorok 24. februára – Spaľujúci oheň Streda 25. februára – Cez noc tridsiatničkou Štvrtok 26. februára – Kocka nula 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 22. februára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Bláznivá, hlúpa láska 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Valentín Michal Grňa sa zmienil o činnosti SKUS Pivnica v roku 2014 a predostrel plány na bežný rok

Nedeľa 22. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň 100 rokov divadla v Kovačici Medzinárodný deň materinského jazyka v Kovačici Utorok 24. februára 16.00 Víno, hudba, klobásy v Padine Zlaté slovíčka slovenčiny Čo nového v našom spoločenskom živote? Penzisti, čo robíte? Piatok 27. februára 16.00 Slovenský film: Medená veža Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 8 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko kultúrneho pracovníka, divadelníka a výtvarníka – amatéra (1935 – 2000). autorka: ANNA mestečko spisovateľ BIČIA- pri Pančeve hopa! Rohoň vstup ROVÁ

kyslík elevátor manželka cára

vojenský veliteľ rieka na Slovensku

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. opuchlina Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

meter

1. časť tajničky liter

1 000 kg anno Domini prostriedok na lakovanie

šláger ž. meno Laslo

vpíšte OLJ

joule jeden (srb.) Štefan (domácky)

Valjevo

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 22. februára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 25. februára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

vpíšte IKŠ uhlík

Oleg Lomonosov

alt

ž. meno

ryčal

m. spev hlas lieval

2. časť tajničky

ž. meno

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ampérhodina

ž. meno AS HL DU vpíšte ĽU TK onak

vpíšte AČR

časť ruky pond

vpíšte UG bočná loď v bazilike

Dolný Kubín

klepkala

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 7 VODOROVNE: oferoval, Michal, ne, Ilok, pes, Li, Evita, opatera, S, rano, m, tma, oheň, Il, av, ba, lampas, U, to, lesk, morka, PA, oker, dať TAJNIČKA: MICHAL FILIP

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 5 z čísla 5 Hlasu ľudu z 31. januára 2015 bolo: SAMO TOMÁŠIK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR SUDICKÝ, Ul. osloboditeľská č. 9, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

8 /4635/ 21. 2. 2015

Šport Bol raz jeden Fruškogorac... PO FUTBALOVÝCH STOPÁCH PROSTREDNÍCTVOM DEJÍN ŠÍDSKEHO ŠPORTU

Stanislav Stupavský

a Jozefa Stupavského. Potrebné dresy a ostatné športové vybavenie si klub zabezpečil z dobrovoľných príspevkov svojich členov a prvý zápas po obnovení činnosti Fruškogorac zohral s FK Sparta z Rumy. Šíďania vystúpili v zostave: J. Stupavský, S. Milinković, A. Šumanović, Š. Apro, Lj. Stepančević, M. Medeši, A. Vlaški, S. Vlaški, D. Balaško, I. Pavlović a Fišer. Klub sa stal členom futbalového zväzu, získal právo súťažiť v majstrovstvách

imoriadne vzácny dokument sa mi dostal do rúk, ktorý ma potom na chvíľu zaviedol stopami šídskeho futbalu v rokoch 1910 až 1935. Na to sa mi podarilo doložiť ešte kúsok dejín futbalového klubu, ktorý v Šíde pôsobil až po rok 1968. Základným prameňom informácií pre tento text mi bola kniha, ktorú k 25. výročiu pôsobenia Futbalového klubu Fruškogorac v Šíde napísal Svetislav Škrbić. Dlhoročný tajomník tohto klubu knihu venoval zaslúžilým ľuďom pre jeho zakladanie a pôsobenie: Obradovi Neškovićovi, Kornelovi Leblovi, Dimitrijovi Kutlarevićovi a Jozefovi Stupavskému. Svetislav Škrbić píše, že po rok 1909 v Šíde nepoznali futbalový šport. V tom roku totiž jeden chlapec dostal do daru futbalovú loptu, chlapci si s ňou zahrali, a tak si mládež obľúbila tento šport. Vtedy sa v Šíde začalo „nabíjanie lopty“, ako

Titulná strana knihy

tomu hovorili. Futbal sa rýchlo šíril medzi mládežou, zlákal čoraz viac prívržencov a práve z jej iniciatívy, ale i viacerých dospelých ľudí, roku 1910 založili prvý futbalový kolektív, ktorý pomenovali Športový klub Fruškogorac. Futbalisti nosili červené dresy a biele trenírky. Svoj prvý verejný zápas Fruškogorac zohral roku 1912

www.hl.rs

Mužstvo ŠK Fruškogorac z roku 1913

v Sriemskej Mitrovici s domácim tímom Futbalovej sekcie Srbského sokola. Šíďania boli úspešnejší a vyhrali výsledkom 3 : 1. V tých rokoch sa vytvorili prajné podmienky na založenie futbalových klubov, ktoré okrem v Sriemskej Mitrovici vznikli aj v Iloku a Morovići. Tak sa častejšie hrali futbalové zápasy. Bohužiaľ, vypuknutie prvej svetovej vojny prerušilo činnosť futbalových klubov až po rok 1919. Odvtedy až po rok 1926 v Šíde pôsobili viaceré družstvá, v ktorých sa futbal hrával ako „doplnkový“ šport, bez vážnejšieho prístupu. Začiatkom roka 1926 a znovu z iniciatívy asi 15 – 20 mladých ľudí usporiadali zakladajúce zhromaždenie nového futbalového klubu, ktorý pomenovali Sloga. Keď sa o tomto dozvedeli dospelí Šíďania, ktorí mali radi futbal, prinútili vedenie novozaloženého klubu, aby „ihneď zajtra“ uskutočnilo nové, mimoriadne Zhromaždenie FK

Informačno-politický týždenník

Sloga, na ktorom zvolili novú správu a vrátili starý názov – Športový klub Fruškogorac. Tak FK Sloga pôsobil iba jeden deň. Do nového vedenia zvolili: A. Kleimana za predsedu, Milana Markovića za tajomníka a členov: Stevana Vlaškého, Ivana Pavlovića Ďakovná strana v knihe

Čestný predseda Leopold Klein

provincie a roku 1933 sa stal majstrom III. župy. Futbalový klub Fruškogorac roku 1931 založil svoje družstvo házená (česká hádzaná), ktoré zapojili do súťaže Belehradského podzväzu, ale pre malý záujem házenári pôsobili iba do roku 1933. V roku 1932 založili aj stolnotenisový klub, ktorý, ako člen Stolnotenisového zväzu v Záhrebe, úspešne súťažil viac rokov. Na jeho základoch v Šíde dnes s úspechom pracuje STK Partizan, ktorý má do súťaže zapojené dva mužské tímy a jedno ženské družstvo. V roku 1933 v klube zistili, že im futbalové • ŠPORT •

ihrisko nevyhovuje potrebám a že je potrebné vybudovať nové. Bez ohľadu na finančnú krízu zabezpečili si pozemok pre nové ihrisko a už v tom istom roku, na novom ihrisku zohrávali nielen futbalové zápasy, ale usporadúvali aj ostatné športové súťaže v meste.

Mužstvo FK Fruškogorac roku 1957

zovali futbalový turnaj, na ktorom sa zúčastnili Športový klub Čukarički z Belehradu, Športový klub Slavija z Osijeku, Športový klub Zanatlija zo Šídu a jubilujúci kolektív. Fruškogorac Program osláv 25. výročia pôsobenia FK Fruškogorac úspešne pôsobil po druhú svetovú vojnu, Z príležitosti 25. výročia pôso- keď sa jeho činnosť prerušila, benia FK Fruškogorac zorgani- ale znova pokračoval s prácou Mužstvo FK Željezničar roku 1960

už roku 1947. Zápasy zohrával na svojom starom ihrisku, ktoré bolo vedľa dnešného štadióna

V minulosti sa v práci Fruškogorca a Željezničara zúčastňovali mnohí Slováci, nie iba futbalisti,

Členovia stolnotenisovej sekcie

FK Željezničar navždy zanikol roku 1968

Správna rada FK Fruškogorac roku 1935 • ŠPORT •

Futbalového klubu Radnički, v záhradách niekdajšieho mäsopriemyslu Srem. FK Fruškogorac s týmto menom pôsobil do roku 1953, keď prestal hrať majstrovské zápasy a asi roku 1960 zmenil meno na Futbalový klub Željezničar. Železničiari súťažili v obecnej lige do roku 1968, keď ich činnosť úplne zanikla.

ale aj ako športoví pracovníci. Boli to: Jozef Stupavský, Tomáš Chovan, bratia Štefan a Peter Stupavskovci, Karol Šuster, Ondrej Zahorec, Samuel Hrubík a iní. Snímky: z knihy Športový klub Fruškogorac Šíd 1910 – 1935 a FK Željezničar

8 /4635/ 21. 2. 2015

Šport Útočné trio sľubuje góly ERDEVÍCKA SLOGA S NOVÝM TRÉNEROM MILOŠOM OSTOJIĆOM

Károly Vig

edávno napokon prípravy na jarné majstrovstvá Novosadsko-sriemskej ligy začali aj Erdevíčania. Vedenie FK Sloga najprv usporiadalo zasadnutie s hráčmi. Tam sme počuli, že mužstvo v jeseň stratilo mnoho bodov. Ako hlavné dôvody uviedli časté zranenia viacerých

hráčov, ale aj zmeny trénerov. Na prvom stretnutí sa zoskupilo 25 futbalistov, ktorí sa zoznámili s novým trénerom Milošom Ostojićom a ihneď potom prvýkrát v tomto roku vybehli na trávnik. Hlavný donátor FK Sloga Negovan Đorđević nám povedal, že klub tejto zimy opustil iba Šarić, ktorý prestúpil do radov

Z PRÍPRAV HLOŽIANSKEJ BUDÚCNOSTI

Silnejší či slabší ako v jeseň? Ján Murtin

PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V LALITI

utbalisti hložianskej Budúcnosti začali prípravy 24. januára 2015 pod vedením trénera Sinišu Stanivuka. Hráčske kádre sa od jesene dosť zmenili, lebo klub opustili Đekić, Leđanac, Sivčević, Batinić, Bjelajac a Popin. Zatiaľ Cieľ je jasný – obstáť: kapitán Budúcnosti ako posily prišli KrsDragan Lukić (v strede) tić, Rodić a Ćetković zo Zmajeva, Vignjević z Báčskej : 1. Jediným strelcom za hostí bol Palanky a Mirković z Nového Sadu. nováčik Krstić. Na druhom hosťovaní Priateľský a susedský klub ČSK Pivara v Báčskej Palanke v zaujímavom záz Čelareva prisľúbil Budúcnosti šty- pase Budúcnosť hrala nerozhodne 0 roch hráčov na dvojitú registráciu. : 0 s tímom Krila Krajine. Domáci mali Stratég Budúcnosti Stanivuk sa tri vyložené šance, Hložanci trikrát pre znížený klubový rozpočet bude viac, ale siete sa nevlnili za chrbtom musieť spoliehať na menší počet ani jedného brankára. Na týchto zápasoch tričko Budúchráčov, ale verí, že sa im spoločne podarí splniť prvoradý cieľ – zostať nosti si obliekali: brankári Zeljković v štvrtom stupni futbalových súťaží a Matić, Zečević, M. Kobilarov, v krajine. Na tréningoch hložianske- Rodić, Trivunović, Alić, N. Kobiho mužstva býva 13 až 19 hráčov, larov, Lukić, Uglješa Joksimović, ktorí trénujú v telocvični Základnej Krstić, Vignjević, Ardalić, Đumić, školy Jozefa Marčoka Dragutina, Ralević, Marković, Uroš Joksimov športovej hale v Maglići, na ihrisku vić, Dujaković. V nedeľu hložianske mužstvo FK Budúcnosť a na nábreží Dunaja. Hložanci zohrali už dva prípravné zohrá ďalší prípravný zápas s mužzápasy. Najprv zažili debakel v Sr- stvom Sofeks vo Futogu. bobrane s rovnomenným domácim Foto: J. Pucovský mužstvom, členom Báčskej ligy 5

www.hl.rs

ne dobrý trávnik, ktorý môžu osvietiť aj reflektormi, tréningy prebiehajú sriemskomitrovickaždodenne. Tréner kého FK Radnički. Ostojić bude mať Na druhej strane možnosť na viaceerdevícke mužstvo rých prípravných posilnili Sovilj (Radzápasoch každénički Sr. Mitrovica), mu hráčovi určiť to Čobanović (Radnički najlepšie miesto Šíd), Miščević (Mav tíme. Útočné trio čva Šabac), Končar Zotavil sa, budú góly: – Považan, Pendo (Graničar Adaševci), Đorđe Pendo (Sloga a Sovilj – si už teraz zo zranenia sa zo- Erdevík) ladí strelecké mušky, tavili Pendo a Glumčević. Do aby mohlo na jar presne triafať tréningového procesu zapojili siete súperov. aj niekoľkých perspektívnych Vedenie a futbalisti Slogy s opdorastencov. timizmom očakávajú začiatok Do začiatku majstrovstiev FK jarnej časti súťaže v presvedčení, Sloga mieni angažovať ešte troch že dosiahnu lepšie výsledky ako kvalitných hráčov, ale ich mená v jeseň. V prvom prípravnom zatiaľ nie sú známe. Vzhľadom zápase pred týždňom Sloga v Dina to, že Erdevíčania majú pekné voši presvedčivo porazila domáci objekty na štadióne, mimoriad- Hajduk 4 : 0.

Informačno-politický týždenník

Darko jediný trafil OMLADINAC – KRIVÁŇ 0 : 1 (0 : 1)

Juraj Pucovský

nedeľu za pekného, slnečného počasia mužstvo Omladinca z dediny Deronje, ktoré hrá v Somborskej oblastnej lige, privítalo mužstvo selenčského Kriváňa, člena Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvej triedy. Tento priateľský prípravný zápas sa hral na ihrisku Panónie v Laliti, lebo na trávniku Omladinca neboli podmienky pre hru. Selenčania na svojom prvom prípravnom zápase podali dobrý výkon a vyhrali gólom Darka Pavlova už v 7. min. Najprv Spasić z voľného kopu trafil múr, lopta sa odrazila k nemu, potom vypálil na bránu Omladinca, ktorého brankár loptu vyboxoval a Pavlov pohotovo rozvlnil sieť. Najväčšiu šancu na vyrovnanie hostitelia mali v polovici polčasu, ale ich hráč trafil len žrď. Podpredseda Kriváňa Michal Poliak nám povedal, že v druhom polčase jeho mužstvo malo viac šancí, ktoré nevyužili Mučaji, Pavlov a mladý Buják.

Na jar bude gólov: Darko Pavlov (Kriváň Selenča) KRIVÁŇ: Naď, Krížov (Kocić), Dobrík (M. Strehársky), Deljanin (Jovović), A. Strehársky, Ignjatović (Buják), Darko Pavlov, Kočonda (Sklabinský), Dalibor Mučaji (Božin), Spasić, Malina. Nehrali: Kutenič, Lipták, Gašparovský, Alexy. • ŠPORT •

VO FK DOLINA ZNOVA POČETNÉ ZMENY

Veľa mladých hráčov Ján Bokor

aždá majstrovská prestávka vo FK Dolina je poznačená veľkými zmenami v hráčskych kádroch. Vyžaduje si to stálu angažovanosť vedenia a futbalových odborníkov, lebo v kluboch, akým je i padinská Dolina, sa všetko musí robiť zodpovedne a načas. Hlavným trénerom Padinčanov aj naďalej bude Milan Stojanoski, ktorý mužstvo prebral v závere jesennej časti. Pomáhať mu bude Dušan Hýl. Trénerom brankárov zostal Danilo Pustinjaković, ktorý je súčasne aj náhradným strážcom siete. Vedenie Doliny v čele s predsedom Miroslavom Kováčom uvoľnilo desiatku hráčov, niektorí odišli z vlastnej vôle, iným sa zasa klub zavďačil za doterajšiu spoluprácu. Podľa slov trénera M. Stojanoského časté zmeny v tíme hatia prácu a vyžaduje si to dodatočnú angažovanosť. Dovedením mladších hráčov chceli by to riešiť tak, aby mužstvo dlhšie hralo v rovnakej zostave, ľahšie sa zohralo a stabilizovalo formu. Preto prípravy Doliny začali už 9. januára 2015. Z množstva hráčov, ktorým otvorili dvere Doliny a vyskúšali ich možnosti na tréningoch po skončení prestupového termínu, uzavreli zoznam nových členov. Na konečnú voľbu posíl vplývali viaceré činitele: návšteva tréningov, financie, možnosti registrácie za FK Dolina... Z doterajšieho mužstva zostali: Bojan Trivunović, Danilo Pustinjaković, Aleksandar Vukotić, Božidar Veličković, Nedeljko Šarenac, Aleksandar Čigoja, Milan Šušnjar, Bogdan Milovac, Nenad Vasić a Milan Nedučić. Noví hráči sú: Miroslav Mrđa a Nikola Lončarski (obaja z FK Mladost Lukićevo), Miloš Mačužić a Aleksandar Šušnjar, Milanov brat (Radnički Baranda), Mihajlo Raković (Novi Pazar), Đorđe Brkić (Jagodina), Nemanja Jokić (Sremčica), Luka Pavlović (BSK Batajnica) a Lazar Popović (Šumadija Aranđelovac). Týmto devätnástim futbalistom pripojili aj štyroch • ŠPORT •

Omladené mužstvo Doliny: Čigoja, M. Šušnjar, Vukotić, Vasić, Trivunović, Nedučić (stoja zľava); v drepe zľava: Šarenac, A. Šušnjar, Brkić, Mrđa, Raković dorastencov: Borisa Ugrenovića, Jána-Patrika Paula, Darka Durgalu a Marjana Bančova.

Tréner M. Stojanoski najlepšiu jedenástku bude hľadať v prípravných zápasoch, ktoré si Padinčania

naplánovali so silnými súpermi. Dosiaľ zohrali štyri zápasy. Dolina v Belehrade s tamojším FK Lokomotiva, členom Belehradskej zóny, remizovala 1 : 1 a gól vsietil Šušnjar. Slogu v Plandišti, člena Banátskej zóny zverenci trénera Stojanoského porazili 4 : 2 (strelci Šarenac, Šušnjar, Vukotić a Mačužić). V treťom zápase v Športovom stredisku FZ Srbska v Starej Pazove Dolina zanechala dobrý dojem v súboji s mužstvom Donji Srem z Pećiniec, aj keď prehrala 0 : 1. Napokon zápas s vedúcim mužstvom Srbskej ligy – Belehrad Zemunom na jeho trávniku Padinčania vyhrali vďaka gólu Lončarského 1 : 0. Do začiatku majstrovstiev Dolina zohrá ešte niekoľko prípravných zápasov. V sobotu sa stretne s tímom IMT v Belehrade. Prvé výsledky sľubujú a dávajú nádej, že mladý tím Doliny zopakuje dobré výsledky z jesene a zostane v hornej časti tabuľky Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Foto: P. Rohárik

DOBRÁ SKÚŠKA V RAVNOM SELE

Parádny hetrik Milunovića PROLETER – TATRA 3 : 3 (2 : 1) Pavel Pálik

utbalisti Tatr y v nedeľu zohrali prípravný zápas v dedine Ravno Selo s domácim mužstvom Proleter, ktoré v jeseň v Oblastnej lige ÚFZ Nový Sad obsadilo vysoké piate miesto. V prvej časti hra bola vyrovnaná. Domáci Tretí, vyrovnávajúci gól Vukadina Milunovića (modrá 10) prvú šancu nevyužili a druhú Novićević premenil – 1 : do svojich rúk a vyrovnali dvoma ďalších prípravných zápasoch do začiatku jarných majstrovstiev. 0. V 32. min. Milunović po sólovom gólmi Milunovića. Vo finiši zápasu si hráči z Kysáča TATRA: Navala, Srnka, Kulík, úniku z pravej strany zanechal všetkých za sebou a vsietil vyrovnávajú- vytvorili ešte tri šance, no nedoká- Daniel Ožvát, Milanov, Daneček, ci gól. Päť min. pred koncom prvej zali ani jednu premeniť, čo by im Kohút, Račko, G. Grijak, Kljajić, časti Brkljač využil nedorozumenie prinieslo možno i zaslúžený triumf. Milunović. Striedali: brankár Dav obrane Tatry a znova priniesol Tréner Bogdanović vcelku môže niel Dančo Ožvát, Hric, V. Vozár, mužstvu Proletera gólový náskok. byť spokojný s tým, čo jeho zveren- Jambrich, O. Funtík a chýbali Po prestávke domáci už v 50. ci ukázali na začiatku prípravných Bojan Trojanović, Lukić, Jakšić, min. gólom Užigaću zvýšili na 3 zápasov. Potešili ho dobrý pohyb Budík, Čeman, Martinko. V nedeľu 22. februára 2015 Tatra : 1. Hostí z Kysáča to nezmýlilo a bojovnosť hráčov na trávniku, ale a vďaka, zdá sa nám, aj lepšej kon- im chýba lepšia súhra a realizácia v Kysáči zohrá zápas s Omladincom dičnej pripravenosti prebrali hru šancí, ktoré iste nadobudnú na zo Stepanovićeva. 8 /4635/ 21. 2. 2015

Šport ŠPORTOVÉ AKTUALITY Z KOVAČICE

Medzi karatistami KK Kovačica mal v minulom roku najlepšie výsledky Dejan Krkljuš. Desaťročný karatista je držiteľom po jednej zlatej (Majstrovstvá Vojvodiny), striebornej (Majstrovstvá Srbska) Doliny. Nasledujúci prípravný zápas Futbalový klub Slávia. Kolkársky bál a bronzovej (Pohár Vojvodiny) Slávia zohrá 22. februára v Pančeve naplánovali na 15. marca. medaily, čím si zaslúžil cenu Špors druhým celkom Dinama. Prvého Zlatú medailu vo štvorhre s Tija- tová nádej 2014 Kovačickej obce. marca v Kovačici je na programe nou Jokićovou z Vršca získala predKovačický úspešný maratónec priateľské derby susedov Slávia – nedávnom stolná tenistka Daniela Michal Šuľa, člen Horolezeckého Dolina. Posledné previerkové me- Karkušová na dorasteneckých Maj- spolku Roháč (Jelenak) v Pančeranie síl zohrajú hráči z osady insity strovstvách Vojvodiny v Subotici. Vo ve, stal sa víťazom prvého kola v Elemire s Naftagasom. Vojvodinskej trekinKolkári Slávie sú po govej ligy v Šíde. Šuľa dvoch jarných kolách starší sa pripravuje už druhý týždeň lídrami na ďalšie kolá spona tabuľke Prvej vojvomínanej kráľovskej dinskej ligy. Kovačičania disciplíny turistiky: vyhrali v 13. kole doma druhé kolo je 28. marnad druhoumiestneným ca vo Vršci a posledné Slovenom z Rumy 6 : 2. ôsme na Fruškej hore Slávisti majú 16 bodov, tri 25. októbra. Jeho syn viac od druhého v tabuľDamián neodcestoval ke, susedného Spartaku na medzinárodnú súz Debeljače – a sú na krok ťaž do Budapešti 14. od postupu do Prvej ligy Daniela Karkušová, šampiónka Vojvodiny vo štvorhre februára: v ten istý Srbska – skupina sever. deň sa uskutočnili aj Ani kolkárky Slávie nepocítili zatiaľ svojej vekovej kategórii pre sezónu odročené halové Majstrovstvá trpkosť prehry a nachádzajú sa na 2014/15 je Daniela na výsledkovej Srbska pre juniorov v Novom piatom mieste. Na Robotnícko-špor- listine najlepšia v Srbsku. Šestnáste- Sade. Ak v AK Dinamo Pančevo tových hrách v kolkoch v konkuren- ho februára prehrali stolné tenistky zabezpečia dostatok peňazí na cii dám zvíťazil Mix Sunoko, druhý Slávie 96 na domácej palubovke cestu na Slovensko, Damián Šuľa je Jánošík a na treťom stupienku derby so Zmajevom 0 : 4, v Druhej by sa mal koncom februára s jeho skončili Sestričky. Z mužstiev bol zväzovej lige – skupina sever, a tak kolegami a kolegyňami pretenajúspešnejší KMV Fagan, vice- si zmenšili šance na postup medzi kať na medzinárodnej súťaži v šampiónom je Elkov a bronz získal prvoligové družstvá. Bratislave.

Presné mušky, žiadne fušky Ján Špringeľ

utbalisti Slávie remizovali s Jugoslavijou v Jabuke 2 : 2 v prvom prípravnom zápase pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev Prvej juhobanátskej ligy. Strelci pre hostí boli Vukajlović a P. Čížik z voľného kopu. Kovačičania budú v druhej časti šampionátu, kde sú hlavnými favoritmi o postup do Banátskej ligy, hrať bez Antića, Jovanovića

Šuľovci: otec Michal a syn Damián (zľava)

a Labudića. Nováčikovia v slávistickom kolektíve sú ľavokrídelník Ivan Milošević z Belehradu a Miroslav Ivanišević, včerajší pravý obranca

ROBOTNÍCKO-ŠPORTOVÉ HRY KOLKÁROK V PADINE

Zornička v plnom lesku Ján Bokor

olkársky klub Dolina usporiadal tradičný turnaj v kolkárstve. Po mužoch na kolkárske dráhy vykročili ženy. Je to zriedkavá príležitosť, aby sa ženy zoskupovali v kolkárni a zimné večery trávili v dobrej nálade. Na súťaž sa prihlásilo sedem družstiev, ktoré sa ľubovoľne formujú a zvolia si meno. Základným cieľom je rekreácia, kamarátenie a zábava. Štyri najlepšie družstvá zohrali najprv dva semifinálové zápasy a víťazi sa potom stretli vo finále. Pekné, zaujímavé a kvalitné zápasy vyvolali potlesk milovníkov kolkárstva, ktorí prichádzali povzbudzovať svojich favoritov. Družstvo, ktoré si zvolilo meno

www.hl.rs

nášho detského časopisu Zornička, nemalo seberovné konkurentky. Všetky zápasy vyhralo a získalo titul víťaza. Kolkárky Zorničky vysoko nad hlavy zdvihli pohár a okolo krku si zavesili zlaté medaily. Pochválili sa nám, že si meno Zornička zvolili preto, lebo je to časopis pre deti, ktorý aj ony rady čítajú. Na druhom mieste skončili Rybárky, ktoré dosiaľ najčastejšie víťazili, no tentoraz sa museli uspokojiť so striebrom. Bronzové medaily za tretie miesto pripadli kolkárkam súkromného podniku Sabo, ktoré prejavili príkladnú bojovnosť. Vlaňajší víťaz, družstvo PK Ľavroš, tentoraz zostalo bez medailí a uspokojilo sa so spomienkovým diplomom za získané 4. miesto. Najmladšie členky celku All Star skončili na

Informačno-politický týždenník

piatom mieste. Stále účastníčky turnaja, družstvo Cosmos, nesplnili očakávania a skončili na predposlednom 6. mieste. Posledný celok, Spolok žien Družstvo Zornička: Anna Valentová, Zuzana z Padiny, prehral Kuľová, Katarína Samporová, Zuzana Brezinová všetky zápasy, ale (stoja zľava); Anna Šajbenová a Vierka Zemenová (dolu zľava) jeho kolkárkam Na konci bola spoločná vedobrá nálada nikdy nechýbala. Predseda KK Dolina Vladimír čera so zábavou. Ženy vyzvŕtali Sabo najlepším odovzdal poháre, v tanci mužov, ktorých si pozvali medaily a diplomy. Za najlepšiu na záver turnaja. Tak potvrdili hráčku turnaja vyhlásili Zuzanu hlavný zámer Robotnícko-šporBrezinovú (Zornička). Kolkárkam tových hier, lebo sa všetci pri sa zavďačil za účasť a pochválil dobrej hudbe a v tanci zabávali mimoriadny súťažný duch všetkých a kamarátili do včasných ranných hodín. účastníčok vydareného turnaja. • ŠPORT •

Pár Zriedkavý americký kútik

Veterán z rokov dávnych

V INŠTITÚTE CERVANTES V BELEHRADE

Kuba v srdci

Havana: odvrátená strana veľkomesta

Oto Filip

ušu Kubáncov a Kubánskej republiky nám pred desaťročím a čosi priblížil Wendersov film Buena Vista Social Club, po ňom občas správy o návštevách veľkého Diega Armanda Maradonu v tejto krajine. Do tretice, môže tu byť aj výstava v Inštitúte Cervantes v Belehrade pod názvom CUBAZ, fotografa Marka Todorovića. Ide o špecifický cestopisný záznam, pozostávajúci z 26 záberov, ktorými Todorović odhaľuje zvláštnosti ostrovnej krajiny, ktorú Ernest Hemingway opisoval ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia. Možnože je jej najväčšou príznačnosťou práve to, že čas akoby v nej zastal. Badať to z výrazov tvárí ľudí, podľa starých áut, architektúry, vôbec spôsobu žitia. Todorovićove dokumentárne fotografie sú natoľko názorné, že by ich vari nebolo načim ani popisovať. Jediné, čo k nim možno pridať, je, že v každom prípade z nich sála aj akási láska k objektom v zornom poli hľadáčika. A tým sa aj nám, ktorí sa dívame na ne, Kuba stáva blízka alebo aspoň bližšia.

Chýrečná pästiarska škola Rafaela Treho

V pionierskom úbore

Pred krčmou

Úvaha

Z pouličného umenia

Zmrzlina, najčastejšia pochúťka

• ŠPORT •

Jedno z najstarších mužstiev SŠK Petrovec

FK Mladosť (1955)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Mladosť Petrovec Futbal v Petrovci má bohatú tradíciu. V roku 1923 Brankár Pavel Fejdi v hoteli Ku chmeľu založili prvý oficiálny klub SŠK Petrovec. (2009) Prvé futbalové začiatky však datujú do rokov 1910 – 1914 a prvý zápas Petrovčania zohrali s hosťami z Titelu na priestore medzi tzv. Varadínskou cestou a prvou studňou. Dnes sú tam športové ihriská ZŠ Jána Čajaka. Petrovec mal vždy dobrých futbalistov a schopných ľudí, ktorí dlhé roky hrávali a podporovali klub. Mnohí možno nevedia, že futbal v Petrovci hrali i jeden akademik Andrej Mráz, spisovateľ Ján Čajak ml. a Ján Podhradský, člen belehradského BSK, reprezentant starej Juhoslávie. Medzi najznámejších petrovských futbalistov patria O. Kolár, Tkáč, bratia Benkovci, Privratský, učiteľ Ján Pavlis, M. Činčurák, J. Varga, S. Baláž-Čierny, Kuzmanović, Hansman, Dýr, Hložan, Stanivuk..., ale nezabúdame ani na príspevok ďalších niekoľko stoviek, možno až tisícok ostatných futbalistov, ktorých sme tu nemohli spomenúť. Po druhej svetovej vojne klub zmenil meno na FK Mladosť. V tomto krátkom riporte z dejín musíme spomenúť niekoľko významných udalostí. V roku 1943 vo Vrbare vystavali krytú drevenú tribúnu, ktorú potom roku 2007 zbúrali a vystavali dnešnú, modernú. Koncom päťdesiatych rokov upravili hraciu plochu, vykonali drenáž, takže je ihrisko vo Vrbare aj dnes jedno z najlepších na týchto priestoroch. Za najväčšie úspechy v dejinách petrovského futbalu možno považovať majstrovský titul Vojvodiny dorastencov Mladosti roku 1961, víťazstvá seniorov v pohárovej súťaži na území Futbalového zväzu Nový Sad (v rokoch 1969 a 2008). Petrovčania hrávali od tých najnižších líg, koncom tridsiatych rokov minulého storočia a začiatkom tohto storočia, keď klubu hrozil i zánik, až po Vojvodinskú ligu, ktorá v jednom období bola tretím stupňom súťaže v SFRJ. Najviac však Mladosť súťažila v Novosadskej oblastnej lige a Novosadsko-sriemskej zóne.

Kapitán Ján Pavlis s pohárom (1969)

Po získaní titulu majstra Novosadskej oblastnej ligy (2006 – 2007)

Mladosť – Sloga (T) 5 : 2 (1969)

Samuel Medveď Snímky: autor, J. Pucovský a z archívu klubu

Všetky selekcie FK Mladosť (2013)

V hoteli Ku chmeľu roku 1923 založili SŠK Petrovec

Budúcnosť (H) – Mladosť 6 : 3 (2014)