Hlas 09 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4636/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 28. 2. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Deň materinského jazyka v Kovačici

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Zalesňovanie poľnohospodársky nevyužitej pôdy vo Vojvodine

Nikto neprišiel, nikto neodišiel

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Spolu to pôjde ľahšie 7 Skepsa vytláča nádej 8 Na obzore zmeškaný zákon?

10 ĽUDIA A DIANIA 12 Znovu o prevádzke na spracovanie odpadu 13 Patrilo by sa aspoň upraviť Zuzkin náhrobný

28. 2. 2015 | 9 /4636/

Uzávierka čísla: 25. 2. 2015

Prezentácia jedinečného projektu, vzťahujúceho sa na vznik destinačnej manažmentovej štruktúry pre oblasť Dunaja a Fruškej hory, prebiehala 19. februára v Novom Sade. (s. 5) O. Filip

kameň! 19 Sviatok vína, hudby a klobás

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Ponúka sa abstrakcia

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nižšia cena pšenice 26 Škodcovia a choroby sóje 27 Koniec zimných prázdnin, začína sa sejba

31 KULTÚRA 31 Zachovať bohatstvo jazykového Babylonu 33 Dvetisíc nových slovenských titulov

Miestne spoločenstvo v Bielom Blate a VKP Čistoća a zelenilo v Zreňanine uzavreli zmluvu o vypracovaní projektu kanalizácie v Bielom Blate, čím sa prakticky začali prípravy na výstavbu tohto významného infraštruktúrneho objektu. (s. 11) V. Hudec

33 Bol raz jeden laf...

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Chlapci sa rozstrieľali... 49 Podporili politiku vedenia klubu 51 Za svojimi cieľmi... Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

O aktivitách v ústrety nadchádzajúcemu 150. výročiu divadelníctva v Petrovci sa v pondelok 16. februára na výročnom Zhromaždení Divadla VHV dohovárali, a pritom bilancovali rok 2014 ochotníci z Petrovca. (s. 35) J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Do školy, či poza školu?

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:



Škola je ťažká, školský rok je dlhý... Počuli ste už takéto vyznania? Alebo ste, nebodaj, aj sami počas školských čias k niečomu podobnému niekedy dospeli? Ako ste si vtedy pomohli? Vymeškávaním zo školy?

triednej knihe a v žiackej knižke sú okrem známok aj tieto čísla: o počte vymeškaných hodín – ospravedlnených a neospravedlnených. A tie čísla niekedy nie sú malé. Dokonca najnovší inšpekčný prieskum ukázal, že sa zvyšujú. Napríklad žiaci základných škôl v Srbsku počas uplynulého školského roku mali v priemere vymeškaných 43 ospravedlnených hodín a 4 neospravedlnené. Situácia v stredných školách je ešte zarážajúcejšia: každý stredoškolák vymeškal z výučby priemerne 90 hodín oprávnene a 9 bez ospravedlnenia. V kuse je to až tri týždne... V týchto väčších číslach má podiel väčší počet vyučovacích hodín v strednej škole ako v základnej, ale aj záškoláctvo. O vymeškaniach mladších žiakov rodičia najčastejšie vedia – kryté sú lekárskym ospravedlnením alebo ich, teda rodičovským, „požehnaním“, ktoré môžu použiť podľa interných školských pravidiel – spravidla do troch dní v každom polroku, prípadne v celom školskom roku. Starší žiaci bývajú „chorí“ aj častejšie, než to rodičia zaregistrujú, a tieto problémy – nezlučiteľné s dochádzkou do školy – sa objavujú pred náročnejším skúšaním, pred písomkami, kontrolnými úlohami. Vtedy sa nemyslí na dôsledky... Každá generácia je však iná, nie je všetko ani také čierne, ako sa na prvý pohľad zdá. Stáva sa, že niektoré školopovinné dieťa skutočne chorľavie, teda zo zdravotných dôvodov vymešká aj niekoľko týždňov, ba i mesiacov, čo veľmi zvýši vymeškané hodiny sledovanej skupiny žiakov. V rozhovore s kompetentnými v našich školách zisťujeme, že sa teraz už menej „uteká“ zo školy ako skôr. Stále však znepokojuje nedostatočná ochota rodičov spolupracovať pri riešení problému výrazného záškoláctva ich detí. Napríklad aj vtedy, keď žiak permanentne ráno mešká na začiatok výučby... Pritom sa za číslom vymeškaných hodín môže skrývať aj vážnejší problém. Keď dieťa nechodí do školy 2 alebo i 3 týždne a rodičia nič neohlásia, prípadne keď sa mu zhorší aj prospech v škole, býva to varovný signál nielen pre učiteľov a rodičov, ale i pre školského psychológa, pedagóga, taký prípad sa musí ohlásiť kompetentnej obecnej sociálnej službe... V strednej škole už môžu uplatniť aj drastickejšie opatrenia, lebo keď sa žiakovi nakopia neospravedlnené hodiny, môže byť aj vylúčený zo školy. A tak, aj napriek všetkým problémom, sa učitelia snažia žiakom vštepiť nielen nové poznatky, ale i morálne zásady, ktoré by z nich urobili ľudí, za ktorých by sa v budúcnosti nemuseli hanbiť. Sú tu na to, aby ich aj vypočuli, pochválili, aby im poradili. Môžu to však len vtedy, keď žiaci budú pravidelne chodiť do školy a nie poza školu. Anna Francistyová

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  9 /4636/ 28. 2. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Nemocenské Michal Ďuga

www.hl.rs

168 HODÍN

Čakajúc na lepšie časy Oto Filip

ačiatkom týždňa minister zdravotníctva Zlatibor Lončar vyhlásil, že sa návrh zákona o tom, aby sa rodičom detí postihnutých rakovinovým ochorením umožnila v plnej miere výplata nemocenského počas doby ich liečby, bude uplatňovať od začiatku roku 2016. Tento návrh novely Zákona o zdravotnom poistení podali Zhromaždeniu Srbska Nacionálne združenie rodičov detí postihnutých rakovinou (NURDOR) a národný poslanec prof. Dr. Dušan Milisavljević ešte začiatkom novembra minulého roku. Ním bola zahrnutá širšia spoločenská podpora v liečbe detí postihnutých malígnymi nádorovými ochoreniami. Pritom žiadali, aby sa aspoň jednému z rodičov chorého dieťaťa dĺžka zdravotnej dovolenky vyrovnala s protokolom liečby a aby sa výška mesačných poplatkov za nemocenskú zvýšila z platných 65 na 100 percent. Zdôvodňovalo sa to veľkými trovami, ktoré sprevádzajú túto liečbu, ale aj tým, žeby schválením tohto návrhu štát iba ušetril, lebo je lepšie, aby rodičia boli spolu s deťmi, ako to, aby deti boli v nemocnici. Vtedy ten návrh nebol podporený a neprešiel procedúrou Zhromaždenia. Dokonca aj pred niekoľkými dňami vláda prezentovala Zhromaždeniu názor, aby sa neschválil tento návrh o zmenách Zákona o zdravotnom poistení. Ale, ako zdôraznil dotyčný minister, na zasadnutí vlády Srbska tento návrh nebol odmietnutý, ibaže v tejto chvíli nemôže prejsť naším legislatívnym procesom, lebo sa s takými príkladmi nestretáme ani v regióne, ani v Európe. Ministerstvu vraj „treba trochu času, aby prepočítalo trovy“, ale že sa určite nájde riešenie. Dokonca, naznačil to aj samotný premiér Aleksandar Vučić slovami, že Ministerstvo zdravotníctva musí založiť pracovnú skupinu a už na nasledujúcom zasadnutí vlády vyniesť záver, či „môže a do akej miery pomôcť“. Veru, prečo by to bolo jednoduché, keď sa môže postupovať aj takto komplikovane?!



obré úmysly sú iba začiatok. Uspokojovať potreby ľudí, umožňovať im ako-tak dôstojný život, to si v biznise, politike, eurointegrácii, štandarde a inde vyžaduje predovšetkým veľa energie, množstvo vedomostí, podnikateľského a politického ducha. Tak ako je zvykom, aj v týždni za nami sa roztočilo ďalšie kolo rôznych stretnutí a iniciatív. Veď je jasné, že zotavenie bude ešte dlhá cesta, takže sa na trase k zmene akýkoľvek krok počíta. Jeden dlho očakávaný prišiel v pondelok večer z Washingtonu, kde nám rada výkonných riaditeľov Medzinárodného menového fondu schválila nový trojročný stand by aranžmán z opatrnosti v hodnote 1,2 miliardy eur. Program je založený na troch základných oporných stĺpoch: uzdravení verejných financií, zveľadení stability a flexibility finančného úseku, ako aj na realizácii celkových štrukturálnych reforiem. Premiér Aleksandar Vučić správu skomentoval slovami, že je hrdý na to, že Srbsko získalo uznanie MMF a celého medzinárodného spoločenstva za ťažké opatrenia a namáhavú prácu v predošlom období. V každom prípade nový aranžmán treba chápať ako dobrý



odkaz investorom a nemalý podnet programu domácich reforiem a zdravej ekonomickej cesty. Tak isto ako nemalú skúšku v dosť tesnom ekonomickom manévrovacom priestore, príznačnosťou ktorého je vážna fiškálna nerovnováha, štrukturálne nedostatky, stúpajúci a vysoký verejný dlh, nezladené makroekonomické politiky, verejné podniky potrebujúce tiež reformy a najmä úspory... Pondelok bol pre nás významný aj kvôli zasadnutiu Európskeho parlamentu, na ktorom sa rokovalo o Návrhu rezolúcie o Srbsku, zásadne prajnom pre našu krajinu, vypracovanom na základe údajov a názorov spravodajcu Davida McAlistera, ktorý pár dní predtým pobudol v Belehrade, aby na tvári miesta, v rozhovore s naším vedením zistil, ako na tom s eurointegráciou práve sme. V navrhnutom dokumente sa medziiným kladie dôraz na potrebu rešpektovať slobodu tlače, práva menšín a úlohu nezávislých inštitúcií. Schválený je aj doplnok navrhnutý vedúcim parlamentnej skupiny pre Srbsko Eduardom Kukanom, ktorým sa Európska rada rozhodnejšie pozýva otvoriť prvé kapitoly v prístupových rokovaniach so Srbskom. Dokument si ináč osobitne pozitívne všíma konštruktívny postoj

vlády Srbska počas vlaňajších parlamentných volieb na Kosove, keď vyzvala kosovských Srbov, aby sa v nich aktívne zúčastnili. V utorok ináč prebiehalo hlasovanie o viacerých navrhnutých amendementoch a finálna verzia rezolúcie bude schválená v marci. Hoci nemá záväzný charakter, Európska komisia a Rada EÚ sú povinné mať ich na zreteli pri rozhodovaní. O európskej ceste Srbska sa nerokovalo len v Bruseli, ale aj na Brdu kod Kranja, kde sa konala spoločná schôdza vlád Slovinska a Srbska venovaná medziiným aj zveľadeniu bilaterálnej, najmä ekonomickej spolupráce Ľubľany a Belehradu. Dobré efekty tejto návštevy prišli vhod v časoch, keď sa začínajú črtať možné hospodárske kontúry súčasného roka. O ekonomike sa, a je to dobre, začína rokovať azda viac ako o politike. Svedectvom toho je i pozornosť venovaná hľadaniu nového manažmentu železiarne, zvlášť potrebnom v období, keď má zostať bez štátnej pomoci. Rok ani jej, ani nám vo Vojvodine ľahký nebude, medziiným aj pre trhliny vo vládnucej koalícii medzi LSV a SVM. Dni trávime očakávajúc lepšie časy alebo aspoň jar. V týchto pomeroch aj to je niečo.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PROF. DR. MARIJANA PAJVANČIĆOVÁ, DEKANKA FAKULTY PRE EURÓPSKE PRÁVNICKO-POLITICKÉ ŠTÚDIÁ, NOVÝ SAD

Tri rozdiely Oto Filip – Ako jedna z jeho autoriek, čo považujete za základné rozdiely medzi Modelom zákona o rodovej rovnosti a tým existujúcim? – Na otázku, čo je to nové, pri porovnaní modelu a zákona, ktorý máme, treba povedať,

Informačno-politický týždenník

že ide o tri veci. Po prvé, nový zákon obsahuje veľmi explicitné ustanovenia o spôsobe uplatnenia. Pri tom existujúcom, problémom či chorobou bolo, že existoval zákon, no neboli inštrumenty

na jeho uplatnenie. Po druhé, existujúci zákon bol schválený pred Zákonom o zákaze diskriminácie a musel sa s ním zladiť, lebo nemohli byť dve rozličné riešenia alebo východiská v dvoch rozličných zákonoch regulujúcich podobnú oblasť. Treťou dôležitou vecou je, že sa návrh nového zákona upriamuje na osobitné opatrenia, ako aj na politiku rovnakých možností, čím robí jasný dištanc medzi ním a subsidiárnymi zákonmi, regulujúcimi rozličné oblasti, v ktorých sa realizuje rodová rovnosť. • TÝŽDEŇ •

DUNAJ A FRUŠKÁ HORA AKO REÁLNE TURISTICKÉ TROMFY

Spolu to pôjde ľahšie Oto Filip

poločné úsilie deviatich pridunajských a fruškohorských obcí: od Báčskeho Petrovca po Báč, od Bečeja po Titel, od Sriemskych Karloviec po Beočín, má onedlho byť oveľa výraznejšie vo funkcii vzniku autentickej a atraktívnej turistickej ponuky, ktorou táto oblasť získa lepšie pozície na globálnom a našom turistickom trhu. Čo znamená a prináša zmena v spôsobe uvažovania, na ktorú pri prezentácii turistického projektu, od ktorého oblasť Fruškej hory a Dunaja veľa očakáva, poukázal pokrajinský tajomník pre medziregionálnu spoluprácu Branislav Bugarski? O bližšie ozrejmenie týchto pojmov a súvislostí bolo treba požiadať jedného z najviac zainteresovaných, predsedu Regionálnej rozvojovej agentúry Báčka pána Srđana Vezmara. – Čo je vlastne podstatou úsilia pred nami? – Prostredníctvom založenia des-

tinačnej manažmentovej štruktúry prichádzajú loďami alebo cyklistov, prvýkrát získavame systém, ktorý či iných, ktorí nás navštevujú. Naúhrnným spôsobom bude viesť tu- ším cieľom je, aby naplno využili ristickú ponuku celej čas, ten deň, dva alebo destinácie, oblasti pri tri, ktorý strávia u nás vo Dunaji a Fruškej hore Vojvodine. Podľa vopred a bude prakticky anstanovených programov gažovaný na rozvoji budú sa môcť rozhodnúť, podnikateľstva, vrátane či si prajú vínne, cyklisženského, na zveľadetické, náboženské alebo ní malých a stredných nejaké iné túry. podnikov, zaoberajú– Pri takomto projekcich sa turizmom, slote sa zídu i skúsenosti vom na rozvoji vidiec- Srđan Vezmar iných... keho turizmu. Všetko – Štartovali sme pred to sa má konať v rámci destinačného viac ako rokom a realizujeme ho manažmentového systému, ktorý v spolupráci s našimi partnermi z Isprvýkrát nastoľujeme na priestore trie, najmä so Združením kempujúVojvodiny, konkrétne pri Dunaji. cich Chorvátska a Združením IstriaIn– Takáto prax je pomerne nová? spirit. Kontinentálna Istria vlastne má – Myslím si, že sme sa prakticky dosť spoločného s Vojvodinou. Preto ako prvý v Európe vydali v smere sme sa rozhodli, aby sme to, čo Istria vzniku takejto štruktúry, jedinej des- urobila v turizme, vlastne prekreslili tinačnej spoločnosti v povodí Dunaja v miere, v akej je to možné. Samozrejv Európe, ktorá sa bude angažovať me, k tomu pridávame i niektoré svoje na prilákaní turistov, či už tých, ktorí špecifiká, ktorými možno prispieť

OZNÁMENIE Z NRSNM

Z ustanovujúceho zasadnutia Výkonnej rady NRSNM D ňa 20. februára na úrade Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie nového zloženia Výkonnej rady NRSNM (na snímke), ktoré bude pracovať v nasledujúcom štvorročnom období. Zasadnutiu predsedala Katarína Melegová-Melichová za prítomnosti podpredsedov VR Pavla Marčoka a Martina Zlocha, ako i ďalších členov VR Jarmily Bohušovej (poverenej kultúrou), Zuzany Lenhartovej (poverenej vzdelávaním), Anny Chrťanovej-Leskovac (poverenej informovaním) a Jána Paula (povereného úradným používaním jazyka a písma). Výkonná rada po ustanovení jednoznačne schválila rokovací poriadok Výkonnej rady NRSNM, tiež výročné správy za rok 2014: Výboru pre kultúru, Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre informovanie, Výboru pre úradné • TÝŽDEŇ •

používanie jazyka a písma, výročnú a finančnú správu NRSNM. Tajomník NRSNM Ladislav Čáni podal správu nezávislého revízora o vykonanej revízii príjmov a výdavkov NRSNM financovaných z republikového rozpočtu za rok 2014, ktorá potvrdila, že čerpanie prostriedkov z republikového rozpočtu bolo v sú-

lade so zákonom. Koordinátorka Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Mária Pavlovová-Čániová predniesla návrh členov Komisie pre vypracovanie kritérií na udeľovanie finančných prostriedkov mimovládnym zduženiam a mládežníckym organizáciám. Do komisie boli zvolení Branislav Kulík (predseda Výboru pre

k rýchlejšiemu lokálnemu ekonomickému rozvoju. Istria nám je dobrým príkladom, najmä vzhľadom na ich štyri obce, ktoré spojili vlastné sily. Pri týchto je síce aj more, ktoré u nás nie je, no zato máme väčšiu šancu v kontinentálnom turizme. Štyri obce v Istrii, ako sú Umag, Poreč a ďalšie dve, ktoré dlho boli v tieni veľkých obcí, sa teda združili. A oplatilo sa im to, keďže si tým vytvorili lepšie šance úspešne súťažiť na turistickom trhu. Je to dobrá skúsenosť z Chorvátska, ktorú sa pokúsime uplatniť aj u nás, v miere, v akej to bude možné. – Na záver, aký je prvý cieľ a hodnota projektu? – Prioritným cieľom je nielen udalosť, ale i zážitok, vznik takej turistickej ponuky, ktorá umožní i zisk. Projekt treba chápať ako dôkaz, že všetci spolu a zjednotení môžeme dosiahnuť veľa. Keď ide o jeho financovanie, je to dvadsať miliónov dinárov. Bude mať prvú fázu, trvajúcu osem mesiacov, venovanú založeniu Destinačnej manažmentovej spoločnosti – Dunaj, ako aj fázu druhú. Prakticky ho spolufinancujú dva sekretariáty pokrajinskej vlády: pre prácu, zamestnávanie a rodovú rovnosť, ako aj pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. úradné používanie jazyka a písma), Jarmila Šprochová-Beličková (predsedníčka Komisie pre spoluprácu s mládežou), Željko Čapeľa (predseda Komisie pre rozvoj civilného a mimovládneho sektora) a Katarína Rašetová (predsedníčka Komisie pre štandardy slovenčiny pri úradnom používaní jazyka a písma). Výkonná rada taktiež poskytla pozitívnu mienku v postupe určovania názvu ulíc v Šíde. Koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová informovala členov Výkonnej rady o kritériách a podmienkach na získanie štipendií vlády SR, ktoré vypracovala Komisia pre štipendiá Výboru pre vzdelávanie na svojom zasadnutí. Členovia Výkonnej rady boli zároveň informovaní, že sa jednotlivé aktivity výborov (pre kultúru a vzdelávanie) čoskoro naplno rozbehnú aj napriek tomu, že plány a programy ešte nie sú schválené. Konkrétne ide o odbornú podporu – tzv. supervíziu divadelnej produkcie pre deti, ako i o projekt Chcem byť žiakom v slovenskej triede. Predsedníčka Výkonnej rady K. Melegová-Melichová upozornila, že treba vyzývať učiteľov, aby v rámci výchovných cieľov vo svojej práci kládli dôraz na prezentáciu slovenskej kultúry a dejín Slovákov žijúcich vo Vojvodine.

9 /4636/ 28. 2. 2015

Týždeň VÝBORY NRSNM (3): VÝBOR PRE VZDELÁVANIE

Zachovanie a pozdvihnutie úrovne vzdelávania Jasmina Pániková Oblasť vzdelávania je ďalšou kompetenciou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V predchádzajúcom mandátnom období mal Výbor pre vzdelávanie pozoruhodné výsledky a o tom, akým smerom sa plánujú uberať v nadchádzajúcom štvorročnom období, sme sa rozprávali s predsedom výboru Jánom Brnom. Podpredsedom výboru je Ladislav Petrovič a členmi sú: Božena Levárska, Tatiana Naďová, Mária Andrášiková, Mariena Korošová, Anna Šilerová, Viera Tomanová, Gabriela Gubová-Červená, Samuel Čelovský a Pavel Rohárik. – Ktoré plány si stanovili jednotlivé komisie, ktoré budú pracovať v rámci výboru? – Členovia výboru budú mať na starosti niekoľko oblastí, v rámci ktorých, samozrejme, budú početné aktivity. Na prvom zasadnutí sme vymenovali vedúcich tých oblastí, ktorí budú sledovať prácu predškolských ustanovizní, základných, stredných a vysokých škôl, ďalej sa budú starať o kvalitu vzdelávania, odborné zdokonaľovanie, zveľadenie slovenského jazyka, zachovanie slovenského jazyka, vydávanie učebníc v slovenčine, ako aj o vyučovanie náboženstva v našich školách. – Hovoríte o oblastiach a nie komisiách, ako sme ich zvykli pomenúvať. Znamená to, že v tomto mandátnom období v rámci výboru nebudú pôsobiť komisie? – Na zasadnutí výboru odznela idea, aby sme neformovali komisie, ako to bolo doteraz, ale aby sme jednotlivé oblasti, dôležité pre naše slovenské celomenšinové školstvo, rozdelili po jednotlivých zložkách. Napr. úlohu doterajšej Komisie pre základné školy preberie Aktív riaditeľov základných škôl. Je to iba z praktických dôvodov, lebo členovia tej komisie, aj keď mali schváliť nejaké rozhodnutie, nemohli to urobiť samostatne, ale museli sa konzultovať s riaditeľmi škôl. Týmto chceme zrýchliť proces, aby sme nemuseli čakať na rozhodnutia riaditeľov a aby práca netrpela. Jediná komisia, ktorá bude pracovať v plnom

www.hl.rs

zmysle slova, bude iba Komisia pre štipendiá. Táto komisia má presne stanovený počet členov, prihliadali sme na regionálne zastúpenie, a to iba z jedného dôvodu. Ide o dôležité financie a chceme, aby práca tejto komisie bola čím transparentnejšia. Práca bola transparentná aj v minulom období. Kto chcel, mohol sa dozvedieť o všetkých aktivitách, rozhodnutiach, ale teraz chceme túto zložku ešte viac zviditeľniť. – Bude sa práca tohto zloženia výboru líšiť od minulého? – Väčšina členov výboru bola aj v minulom zložení a, samozrejme, vo svojej práci budú využívať získané skúsenosti. Už samotné neformovanie klasických komisií Ján Brna je určitou novinkou. Jednoducho povedané – to, čo bolo dobré, nebudeme meniť, tam, kde budeme považovať, že by sa niektoré veci mohli inak vyriešiť, pravdaže, budeme sa snažiť vylepšiť ich. – Za čo sa výbor bude najviac zasadzovať? – Pravdaže, budeme sa starať o odborné zastúpenie kádrov v našich školách, o vybavenosť vzdelávacích ustanovizní, avšak aby slovenčina zostala aspoň na terajšej úrovni, potrebné je zapojiť príslušníkov slovenskej národnosti, čiže rodinu. Darmo mať vybavené školy, ak sa rodičia pri zápise do predškolských

Informačno-politický týždenník

ustanovizní a základných škôl nevyjadria, aby sa ich deti učili po slovensky. Určitým spôsobom musíme podnietiť rodičov, aby svoje deti zapisovali do slovenských tried. Nie je to cieľom iba tohto výboru, ale aj celej Národnostnej rady, aby sa národnostné povedomie

pozdvihlo na vyššiu úroveň. – Ktoré úlohy bude mať výbor v najbližšom období? – V našej krajine práve prebieha vypracovanie Stratégie menšinového vzdelávania, presnejšie, teraz sa vypracováva Akčný plán. Do tohto plánu štát navrhne určité riešenia a my sme pripravení na ne reagovať. Konkrétne, mysleli sme, že my budeme navrhovať, medzitým predstavitelia Ministerstva školstva nás iba oboznámili s tým, že sa Akčný plán vypracúva a že nám ako taký bude zaslaný, ako povedali, koncom marca. Ide o Akčný plán pre všetky

menšiny a keďže nemajú všetky národnostné menšiny vyvinuté vzdelávanie vo svojom jazyku na rovnakej úrovni, plán si budeme musieť dobre naštudovať a dať svoje pripomienky, aby sme nezostali ukrátení o to, čo sme počas týchto rokov dosiahli. Ohľadom tohto sme sa stretli so všetkými predstaviteľmi národnostných rád, ktoré majú sídlo v Novom Sade a na stretnutí sme sa dohodli, že budeme v kontakte. – A tu sa aj otvára otázka spolupráce s inými národnostnými radami... – Áno, už v rámci tejto problematiky budeme spolupracovať s inými výbormi pre vzdelávanie. Ten kontakt bol nadviazaný aj v minulom období a nové zloženie výboru iba v tom pokračuje. – A keď ide o spoluprácu so Slovenskou republikou? – Ohľadom spolupráce so Slovenskom, presnejšie Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu sme už podnikli prvé kroky a je to späté s odborným zastúpením kádrov v našich školách a, pravdaže, zachovaním slovenského jazyka. Keďže je možnosť ukončenia pedagogického štúdia prvého stupňa iba v srbskom jazyku, podnikli sme kroky, aby sa nadviazala spolupráca medzi fakultou v Sombore a Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mali by sa stretnúť vedúci oboch fakúlt a predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie. Naša idea spočíva v tom, aby študenti určitý čas študovali v Sombore a ten záverečný ročník aby ukončili na Univerzite Mateja Bela. Pravdaže, to si vyžaduje zladenie oboch študijných programov, nebude to jednoduché, ale my ako iniciátori tejto idey veríme, že to aj úspešne zrealizujeme. • TÝŽDEŇ •

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (1)

Skepsa vytláča nádej

 LETMO

Kam?

ngličania zvyknú vravieť, že nie sú dostatočne bohatí na to, aby kupovali lacné veci. O nás by sa asi dalo povedať, že nie sme dostatočne chudobní, aby sme akceptovali úvery alebo pomoc tých bohatších. V časoch, keď je ozajstným umením dostať sa k slušným zahraničným investíciám alebo akýmkoľvek prostriedkom, pre vlastnú neschopnosť nielenže zostávame bez obrovských prostriedkov, ale i platíme pokuty za to. Stali sme sa neslávnymi rekordérmi podľa nevyužitých peňazí. Pre nevedomosť a ľahostajnosť niektoré úvery schválené na infraštruktúru ešte pred desaťročím nerealizujeme. Z najnovšej správy Fiškálnej rady o verejných investíciách vyplýva, že sa ani tie neuskutočňujú, napriek skutočnosti, že sú v podstate dosť skromné a že sme z rôznych strán, najmä zahraničných bánk (EIB, EBRD, Svetová banka...) a niektorých štátov, počas rokov za nami dostali zelenú na takmer päť miliárd eur. Z toho je do funkcie dané iba 1,3 miliardy, kým približne • TÝŽDEŇ •

Oto Filip

3,8 miliardy, určených hlavne pre oblasť dopravy a energetiky, je schválených, ale nevyužitých. A pritom máme toľko ciest v štýle „sama jama“. I verejné investície v Srbsku, ako i kadečo iné, sú obeťou politických záujmov a výpočtov. Keď sa k tomu pripoja desiatky miliónov eur škôd pre nekvalitné projekty v oblasti ciest a bezpečnosti dopravy, jasné je, kam tá smeruje: skôr do 19. než do 21. storočia. Kiežby to bol jediný prípad, kde si nevieme dať rady s potenciálmi na dosah ruky. V celej tejto biede nezasvätený pozorovateľ by sa mohol nazdávať, že sme dosť bohatí, keď neumožňujeme mladým expertom, do školenia ktorých sú vložené stovky miliónov eur, aspoň tie základné pracovné a bytové podmienky a ako-tak slušný životný štandard. Následok – odchod desiatok tisíc odborníkov do cudziny. Odhaduje sa, že ešte pred pár rokmi v Európe pôsobilo nad štyritisíc našich vedcov, v USA dokonca približne šesťtisíc, z čoho tridsaťpäť akademikov. Duško Radović má peknú myšlienku, že je každý nový deň buď odmenou, alebo trestom za to, čo sme včera (ne)podnikli. Asi sa nemáme veľmi na čo tešiť.

Z februárovej prezentácie jedného z twinningových projektov v Belehrade

zložka aj v roku za nami. Je to názor šestnástich percent respondentov. Zaujímavé je, že takmer polovica anketovaných, presnejšie 46 percent, alebo nevie, alebo neposkytla odpoveď na otázku, čo v minulom roku považuje za najvýznamnejšie. Na otázku, čo si všeobecne myslia o členstve krajiny v Európskej únii, 35 percent občanov odpovedá, že by to bolo dobrou vecou. O dve percentá viac je tých, ktorí sa nazdávajú, že nejde ani o dobrú, ani o zlú vec, kým

odporcov je 28 percent. Dosť vysoké percento opýtaných, 48 percent, vie, aký je terajší status našej krajiny v rokovaniach s úniou, teda že sa tie úradne začali. Na strane druhej osem percent anketovaných je toho názoru, že je otvorená prvá z 35 prístupových kapitol a 13 percent sa dokonca nazdáva, že je otvorených viac prístupových kapitol. Kiežby tak bolo… (V budúcom čísle: Platformy a reformy)

INÝ NÁHĽAD

eľa malých krokov – seminárov, skríningov, dielní, konferencií – zrealizovaných od 21. januára 2014, keď sa konala prvá medzivládna konferencia medzi Srbskom a Európskou úniou, označujúca začiatok prístupových rokovaní na politickej úrovni, neprerástlo do výraznejšieho a pozitívneho eurointegračného pokroku. Otváranie jednotlivých kapitol, o ktorom sa rozprávalo zvlášť v druhom polroku minulého roka, je stále v akomsi nedohľadne a dodnes je podmieňované predovšetkým naplnením Bruselskej dohody. Tým zrejme možno vysvetliť nárast euroskepticizmu. Ak približne pred rokom obyvatelia tesnou väčšinou (51 percent) podporovali vstup krajiny do EÚ, tak táto podpora od decembra 2013 do posledného vlaňajšieho mesiaca klesla až o 7 percent. Stúpencov únie je 44 percent,

odporcov 25 percent, kým prípadného referenda by sa každý piaty občan ani nezúčastnil. Z pravidelného prieskumu politickej orientácie občanov Srbska, ktorý Kancelária pre eurointegráciu organizuje už viac ako desaťročia dvakrát v roku, v júni a v decembri, vyplývajú aj iné zaujímavé údaje. Zverejnili ich vo februári a z nich vyplýva, že si takmer tretina alebo presne tridsať percent tých, ktorí by sa na prípadnom referende vyjadrili proti vstupu do únie, myslí, že by začlenenie znamenalo pre nás horší život. Dosť divný názor, no proti gustu žiaden dišputát. Iní odporcovia sa zase nazdávajú, že celkovo nie je dobre vstupovať do únie, že by sme prišli o veľa, že sa do nej netreba náhliť, keďže je európska situácia zlá, že netreba podliehať vydieraniu a nátlakom. V prístupovom procese sa rokovania s Prištinou naďalej vnímajú ako ich najdôležitejšia

Ďuro Varga

Oto Filip

9 /4636/ 28. 2. 2015

Týždeň Z VEREJNEJ DEBATY V PETROVCI

Čo poľnohospodárom ponúka pokrajina Jaroslav Čiep

bec Báčsky Petrovec v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo a Poľnohospodárskou stanicou v Novom Sade v stredu 11. februára 2015 vo veľkej sieni Zhromaždenia obce usporiadala debatu s cieľom osloviť poľnohospodárov z tejto obce. Témou bola prezentácia aktivít Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo v ďalšom období a plánované investície do vojvodinského poľnohospodárstva. Prítomným poľnohospodárom sa pri-

hovoril pokrajinský tajomník Branislav Bogaroški a dodatočné informácie poskytli i jeho zástupcovia Slobodan Teofanov a Branislav Knežević. Hostí v úvode privítal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. Podľa slov pokrajinských funkcionárov vlani z územia Obce Báčsky Petrovec bolo 26 užívateľov subvenčných programov. Na zhromaždení odznela i konštatácia, že sa príliš často menil kurz agrárnej politiky podľa toho, kto zastupoval štátne ministerstvá. Zmienili sa aj o novinkách v spôsobe prideľovania subvencií poľnohospodárskym výrobcom: namiesto doterajšieho gazdovstva veľkosti do 100

Mnohí Petrovčania prejavili záujem o podporu pokrajiny miestnym poľnohospodárom ha rezortné ministerstvo vlani v decembri určilo, že nárok na subvencie majú iba majitelia gazdovstiev do 20

POKRAJINSKÁ VLÁDA SPRESNILA NÁVRH ZÁKONA O FINANCOVANÍ VOJVODINY

Na obzore zmeškaný zákon? V Jasmina Pániková

o štvrtok 19. februára na zasadnutí vlády Vojvodiny spresnili Návrh zákona o financovaní AP Vojvodiny. Podľa slov pokrajinského tajomníka pre financie Zorana Radomana pokrajinská vláda jednohlasne schválila tento návrh. „Ďalším krokom je odovzdanie návrhu Zhromaždeniu Vojvodiny a očakávam, že predseda Zhromaždenia István Pásztor spolu s poslaneckými skupinami zváži tento návrh a zladí

tak, aby bol prijateľný pre pokrajinské Zhromaždenie a v tom zmysle prijateľný aj pre Národné zhromaždenie,“ povedal tajomník Zoran Radoman. Novinkou v návrhu zákona je založenie Daňovej správy pre Vojvodinu, ktorá by bola formovaná ako časť daňového systému Srbska a pôsobila by v súlade s normami, predpismi a zákonmi republiky a plánmi Ministerstva financií a Daňovej správy Srbska. Na štvrtkovej konferencii pre médiá tajomník pre financie pripomenul, že lehota o schválení zákona o finan-

covaní AP Vojvodiny vypršala ešte 31. decembra 2008. „Zhromaždenie Vojvodiny schválilo Deklaráciu o ochrane ústavných a zákonných práv Vojvodiny a koncom roku 2013 aj Platformu o základoch vypracovania zákona o financovaní AP Vojvodiny. Ministerstvo financií formovalo dve pracovné skupiny, ktoré sa ohľadom vypracovania zákona neposunuli ani o krok. Týmto zákonom sa regulujú a zabezpečujú prostriedky na financovanie príslušností AP Vojvodiny. Pripomínam, že zákonná povinnosť

ha pôdy. Týmto spôsobom 34 % plôch vo Vojvodine nie je v sústave štátnych subvencií, k tomu subvenciami nie je obsiahnutá zakúpená štátna pôda, čo podľa pokrajinského tajomníka naznačuje, že tohto roku bude o 5 miliárd dinárov menej vložených do poľnohospodárstva v APV ako vlani. Preto, ako uviedol, pokrajinská samospráva podporuje a úveruje zveľadenie početných odvetví priamej a spracovateľskej poľnohospodárskej výroby vo Vojvodine. Prítomným podrobne vysvetlili, na aký spôsob sa môžu uchádzať o nenávratné finančné prostriedky a výhodné úvery z pokrajinského rozpočtu. schváliť tento zákon vychádza z ústavy, v ktorej sa uvádza, že rozpočet pokrajiny má vynášať najmenej 7 % v porovnaní s republikovým rozpočtom, ako aj to, že tri sedminy budú využívané na kapitálne vklady v pokrajine,“ povedal. V návrhu formovali kategóriu príjmov, ktoré predstavujú všetky príjmy zúčtované od daňových poplatníkov a rozpočtových užívateľov na území Vojvodiny. Do kategórie príjmov nepatrí 70 % príjmov z DPH, 70 % príjmov zo spotrebnej dane, príjmy z povinného sociálneho poistenia, príjmy z rozpočtov územných samosprávnych celkov, daň z medzinárodného obchodu a transakcií a poplatkov za využívanie medzinárodných ciest.

ZASADALA RADA NOVÍN HLAS ĽUDU

Historický moment v roku jubilea Anna Francistyová

ri analýze uplynulého ročníka Hlasu ľudu, teda jeho printového a online vydania v roku 2014, členovia Rady novín na zasadnutí 19. februára nešetrili pochvalnými slovami. Kvitovali nielen kvalitnú správu o realizácii plánu práce týždenníka Hlas ľudu, jeho online vydania a o činnosti redakcie HĽ v roku 2014, ale i premyslený a reálny plán na rok 2015. Sledované obdobie, teda rok 2014, ocharakterizovali ako jeden z najúspešnejších ročníkov Hlasu ľudu, a to i vďaka jubileu, ktorému boli venované primerané obsahy, ako i vydarené oslavy 70 rokov Hlasu ľudu

www.hl.rs

a záznamy o nich. Kiežby si vraj náš týždenník aj v tomto roku zachoval také tvorivé ovzdušie a kvalitatívny posun. Do dejín tohto nášho média pribudol vlani priam historický čin: od

začiatku júna je celé číslo plnofarebné a po riešení vlastníckych vzťahov dokonca sa teraz už tlačí vo vlastnej tlačiarni v Petrovci. Pri zmene tlačiarne

Informačno-politický týždenník

týždenník si iba nebadateľne zmenšil formát, čo si však čitatelia možno ani nevšimli. Ale záujem čitateľov je stále pre tvorcov novín prioritný, a tak sa i členovia Rady novín znovu pozastavili pri náklade tlačeného vydania novín. Konštatovali však, že pokles záujmu o tlač evidujeme všade, že je to proces, ktorý nie je zavinený kvalitou novín a nie je problém iba v Hlase ľudu. V tomto smere plne podporili návrhy zodpovednej redaktorky Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej v tomto roku znovu usporiadať aspoň dve akcie tzv. „živých novín“ – pravdaže,

v modernejšom vydaní – ktoré kedysi úspešne sondovali záujem čitateľskej obce a čelili poklesu nákladu našich novín v jednotlivých prostrediach. Výskum verejnej mienky sa plánuje realizovať i za pomoci odborných služieb, osobitná pozornosť sa venuje Roku Ľudovíta Štúra, tiež písaniu o záväzkoch, právach a poslaní národnostných rád národnostných menšín. V smere posilnenia slovenskej uvedomelosti prichádzajúcich generácií členovia Rady novín sugerovali písať viac o povolaní a poslaní slovenského učiteľa, znovu podporili kádrové posilnenie redakčného tímu, ktorý vedie online vydanie a potrebu vymenovania vedúceho redaktora. Foto: O. Filip • TÝŽDEŇ •

ZVÄZ INVALIDOV PRÁCE VOJVODINY

Na prahu druhej polstoročnice Oto Filip

udí, zdravotne postihnutých počas pracovnej doby, u nás nie je málo. O tom, aký majú osud, najlepšie vedia sami. Riadne im ho komplikujú zdravotné problémy, skromné príjmy, nevynachádzanie sa, tiež isté sociálne odstavenie do druhého plánu. Už tretí mandát je v ich čele pani Stana Svilarovová. – Je zvykom začať rozhovor tými základnými údajmi... – V našom zväze je medzi pätnásťtisíc a dvadsaťtisíc organizovaných, riadnych členov, pôsobiacich v tridsiatich troch obecných a mestských organizáciách vo Vojvodine, z ktorých je tá najstaršia registrovaná v roku 1954, a sú aj tisíce tzv. podporných členov. Odhaduje sa, že je v pokrajine približne 75 000 invalidov práce, z ktorých je asi 3 000 v pracovnom vzťahu, 7 000 čaká na zamestnanie, kým 6 500 sú užívateľmi čiastočného dôchodku.

Predsedníčka Zväzu invalidov práce Stana Svilarovová

– Ktoré sú základné príčiny invalidity a čo podnikať, aby jej bolo menej? – Ako aj z názvu badať, naša invalidita vznikla počas aktívnej pracovnej doby, zväčša na pracoviskách, kde sme pôsobili. Zahŕňa úrazy pri práci, tie mimo práce, ochorenia profesionálne alebo iné. Keď ide o to, čo podnikať, tak v každom prípade a na prvom mieste treba trvať na lepšej ochrane pri práci, ako aj na prevencii. Aj v tejto chvíli sa možno ktosi na • TÝŽDEŇ •

Delegácia Zväzu invalidov práce Vojvodiny počas februárového stretnutia s predsedom pokrajinskej vlády Dr. Bojanom Pajtićom

nejakom stavenisku, pri nejakom je to ani našou úlohou, ani našou nazdávajú, že by neskončili dobre, stroji, pre nekvalitné a zle nasta- ambíciou. Podľa môjho osobné- keby nenašli iné sféry záujmov. vené pracovné podmienky, stáva ho názoru, k úrazom najčastejšie Rozdiely medzi tými, ktorí odišli invalidom. Keď ide o zlepšenie prichádzalo alebo dochádza na do dôchodku po štyridsiatich odpodmienok pôsobenia našej spo- staveniskách, čiže v stavebnom pracovaných rokoch, a nami, ktorí ločensko-humanitárnej organizá- odvetví. sme kdesi v polovici pracovnej cie, a tým aj zveľadenie doby museli nútene odísť postavenia invalidov do dôchodku, sú teda práce, tak by k tomu iste obrovské. prispela i lepšia spätosť – Predpokladom dosť s podobnými medzinározvetvenej činnosti sú rodnými organizáciami, aj financie? a tým aj účasť v medzi– Štatút ako jeden, stály zdroj príjmov stanovuje národných projektoch. – Ako však bolo členské. Uchádzame sa predtým? aj o účelové prostriedky – V rokoch dávnejších, Ministerstva práce a sokeď sme sa my stali invaciálnej politiky Srbska, lidmi, zákon pri zamestktoré zväčša trovíme na návaní trval na previerke bežnú činnosť, ako aj na spôsobilosti pracovať. obecné organizácie. PoMuseli sme mať osvedče- Zväz invalidov práce udelil plakety za úspešnú čas posledných piatich nie o zdravotnom stave spoluprácu predsedovi pokrajinskej vlády Dr. rokov sa upriamujeme aj na základe povinných Bojanovi Pajtićovi a pokrajinskej tajomníčke pre na tzv. projektové financovanie, napríklad tak, že prehliadok. Zdá sa mi zdravotníctvo prof. Dr. Vesne Kopitovićovej však, že podľa dnešných účinkujeme na súbehoch úzov záujemca pri nástupe na nové – Máte rôzne aktivity, od Pokrajinského sekretariátu pre pracovisko môže, no nie je povinný lokálnych po pokrajinské, od zdravotníctvo, sociálnu politiku informovať zamestnávateľa o vlast- stretnutí bežných po prehliadky a demografiu. Môžem kvitovať, nom zdravotnom stave. chórov napríklad...? že nám pokrajinská vláda už roky – V ktorých odvetviach naj– Mnohí ľudia sa stali invalid- spravidla vychádza v ústrety. Svečastejšie prichádza k úrazom, mi v produktívnom veku, takže dectvom tej úspešnej spolupráce k invalidite? sústavne hľadajú príležitosť ak- bola i vlaňajšia oslava polstoroč– Nie je to asi nikde v tomto sme- tívne sa prejaviť. Najmä tak, že nice existencie nášho zväzu (3. re precíznejšie vykázané. Pravde- objavujú vlastné možnosti v ma- decembra 2014) v Subotici, ktorá podobne by sa uvedenou otázkou liarstve, hudbe, divadelníctve, v sa konala pod patronátom vlády mal ktosi iný zamestnávať, lebo na iných umeleckých a záujmových Vojvodiny, – vyzdvihuje na záver to my nemáme ani možnosti, a nie činnostiach. Niektorí z nich sa predsedníčka Svilarovová. 9 /4636/ 28. 2. 2015

Ľudia a diania Založili verejný podnik Toplana ZASADAL STAROPAZOVSKÝ LOKÁLNY PARLAMENT

Anna Lešťanová

poradí 28. schôdza Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konala v pondelok 23. februára vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy. Z obsiahleho rokovacieho programu (pozostával z 33 bodov) najviac času a pozornosti výborníci venovali návrhu rozhodnutia o založení Z pondelkového zasadnutia staropazovského lokálneho parlamentu Verejného komunálneho aj jej zamestnancov. Počas rozpravy zakladateľ podniku – ZO – rozhodol podniku Toplana Stará Pazova. Ako sa uvádza, základnou činnosťou tohto verejného podniku je výroba a distribúcia tepelnej energie na území obce. To znamená, že verejný podnik Toplana preberie všetky práva a záväzky VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova späté s prácou Služby pre výrobu a distribúciu tepelnej energie, ako

niekoľkí výborníci vyjadrili mienku, nakoľko je opodstatnené v časoch, keď sa vo verejnom úseku na všetkých úrovniach uplatňuje šetrenie, utvárať nový podnik, a tým nastolili aj otázku jeho ekonomickej a spoločenskej oprávnenosti. Náčelník obecnej správy Bojan Kovrlija podal vysvetlenie a vysvetlil, prečo sa

na tento krok. Uviedol, že sa nový komunálny podnik rozhodli založiť na základe rozhodnutia členov Obecnej rady a zdôraznil, že lepšia organizačná štruktúra a účinnejšia práca v tomto úseku určite prispeje k dosiahnutiu úspor, čo znamená, že sa tento krok oplatí aj finančne. Okrem tohto bodu výborníci

Z VLAŇAJŠEJ ČINNOSTI RADY MS KYSÁČ

Aktivity, stretnutia, akcie Elena Šranková

ada Miestneho spoločenstva Kysáč podnikla v roku 2014 rad aktivít, pracovných stretnutí a akcií. Na základe správy, ktorú nám poskytol Ján Slávik, predseda RMS, uvedieme tie najpodstatnejšie.

nizovali fórum podnikateľov Kysáča, Stepanovićeva a Rumenky. Keď ide o akcie, treba spomenúť generálne zriaďovanie cintorína za účasti

Medzi také iste patrí zasadnutie s predstaviteľmi šiestich prímestských miestnych spoločenstiev, na ktorom hovorili o možnostiach spoločného riešenie Z akcie zriaďovania cintorína problémov, ktoré najväčšmi trápia občanov miestnych 150 občanov. Okrem toho v spolupráci spoločenstiev z územia Mesta Nový s novosadskými verejnými podnikmi Sad. V spolupráci s novozaloženým Gradsko zelenilo a Put opiľovali poškomedzicirkevným výborom a VKP Lisje dené stromy na viacerých lokalitách a podnikli prvé kroky na riešenie prob- opravili cesty v uliciach, ktorými cholému spravovania cintorína. Zorga- dia medzimestské autobusy. Smetné

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

koše dostalo ďalších 250 občanov, čo je realizované v spolupráci s VKP Čistoća. Riešili pouličné osvetlenie vo viacerých uliciach, vybetónovali chodníky v cintoríne a vykonali opravy na Dome smútku. Spolupracovali nielen s komunálnymi podnikmi, ale i s mestskými správami, tiež s políciou a dopravnou políciou Nového Sadu ohľadom zvýšenia bezpečnosti. Mnohé aktivity sa realizovali aj v spolupráci s miestnymi spolkami, združeniami a ustanovizňami. Osobitne treba spomenúť podpísanie Charty o bratskej družbe medzi MS Kysáč a obcou Hontianske Nemce na Slovensku. Medzi významné podujatia treba zaradiť i oslavu Dňa Kysáča a udelenie najvyššieho dedinského uznania zaslúžilým Kysáčanom. Aj predvianočné trhy a vítanie Nového roku 2015. Netreba zabudnúť, že Rada MS Kysáč organizovala humanitárnu

staropazovského lokálneho parlamentu schválili i výročné plány práce (spolu s finančnými plánmi) na bežný rok dvoch predškolských ustanovizní – Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce, ako aj Strediska pre kultúru a Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića. Zelenú takisto dostali aj finančné plány všetkých miestnych spoločenstiev na území Staropazovskej obce. Na zasadnutí ZO ďalej schválili aj niekoľko rozhodnutí o vymenovaní členov dozorných a školských rád. Výborník Slobodan Popović (SSS) zopakoval už predtým položenú výbornícku otázku, a tým apeloval na čelných ľudí obce, aby vynaložili úsilie a postarali sa o zlepšenie železničnej prepravy smerom do Belehradu. Uviedol, že vlaky teraz meškajú, lebo nedávno sa začali práce na rekonštrukcii trate od Golubiniec smerom do Šídu. zbierku pre postihnutých v záplavách a účasť dobrovoľníkov v zaplavených prostrediach. V decembri minulého roka upozornili mestské orgány na neriešený problém matrikára v miestnej kancelárii a apelovali na jeho urýchlené riešenie. Uskutočnili tiež rozpravu o návrhu plánu generálnej regulácie, ktorá pokračovala v tomto roku. Bolo, pravdaže, ešte hodne stretnutí s občanmi, predstaviteľmi relevantných subjektov v Kysáči a Novom Sade a hodne iniciatív a požiadaviek, ktoré zaslali na patričné adresy v meste, všetko s cieľom skvalitniť život v Kysáči. V týchto dňoch v Miestnom spoločenstve Kysáč boli predstavitelia Ústavu pre výstavbu mesta a ako informovali z tohto verejného podniku, v pondelok 2. februára začali prípravné práce na výstavbe potrubia v dĺžke 5 800 metrov, ktorým odpadové vody z Kysáča majú odtekať do čističky v Rumenke, ktorá je vo výstavbe. Výstavbou tranzitného kolektora Kysáč – Rumenka, ako i výstavbou čističky sa vytvoria technické podmienky na fungovanie budúcej kanalizácie v Kysáči. Ako oznámili zo spomenutého ústavu, čoskoro by mali začať aj práce na výstavbe sekundárnej kanalizačnej siete v Kysáči. • ĽUDIA A DIANIA •

V BIELOM BLATE SA PRIPRAVUJÚ NA VÝSTAVBU KANALIZÁCIE

Prvý krok – projekt Vladimír Hudec

krem bežných aktivít na údržbe verejných plôch a pouličných kanálov Miestne spoločenstvo v Bielom Blate si ako dlhoročný cieľ určilo výstavbu kanalizácie. Po niekoľkých rokoch veci sa teraz konečne pohli z mŕtveho bodu. – Konečne sme dostali lokalitné povolenie, ktoré je prvým predpokladom na vypracovanie projektu kanalizácie, – informuje tajomník bieloblatského MS Zoltán Barna. – Tento základný dokument pre nás vypracuje VKP Čistoća a zelenilo, a potom môžeme pomaly začať s prácami. Miestne spoločenstvo disponuje totiž určitými prostriedkami zo samozdanenia, ktoré sú podľa rozhodnutia vyhlasovaného v referende vyhradené na výstavbu kanalizácie. Tieto prostriedky síce nepostačia, ale už na rok, keď aktuálne samozdanenie vyprší, mienime vypísať nové. Plánujeme ho znovu vypísať na výstavbu kanalizácie a verím, že občania tento náš úmysel podporia. Kanalizáciu všetci v osade netrpezlivo čakajú, pretože spodné vody sú vysoké a obsah žúmp sa vylieva do dvorov

a záhrad, neraz aj na ulicu. Zrejme ani prostriedky z nového samozdanenia nebudú stačiť na ukončenie tohto kapitálového objektu, ale očakávame významnú pomoc z mesta Zreňanin. Mesto sa už pustilo do výstavby kanalizácie v osadách na svojom území, takže dúfame, že aj my, ak nie tohto roku, tak možno na rok, prídeme na rad. Okrem toho mienime sa uchádzať aj o prostriedky z pokrajinských a republikových fondov, a prečo nie aj z fondov EÚ. Biele Blato je inak jednou z mála osád, v ktorých naďalej funguje samozdanenie občanov. Z tohto zdroja sa do dedinskej pokladnice ročne vleje okolo dvoch miliónov dinárov. Na výstavbu kanalizácie je vyhradených 70 percent týchto prostriedkov, pokým ostatných 30 percent používajú na bežné účely, čiže na údržbu verejných plôch, trávnikov, kanálov, na finančnú podporu miestnych spolkov a združení... Jedna z otázok, ktoré sú stále na dennom poriadku, je údržba pouličných kanálov ako prevencia pred prípadnými záplavami. Podľa slov nášho spolubesedníka kanály v osade sú v dobrom stave, ale zem

Aj ten najmenší garádik, ak je udržiavaný, splní svoj účel a odvedie zvyšnú vodu je príliš nasýtená vodou, takže voda odteká pomalšie. Problémy však spôsobujú občania, ktorí na vlastnú päsť stavajú mostíky na vchode do svojich dvorov, neraz použijú rúry nedostatočného priemeru a nespustia ich do dostatočnej hĺbky, v dôsledku čoho voda na tom mieste pomalšie odteká. – Nedávno sme napríklad v jednej časti osady vyčistili garády a úmyselne sme ich vykopali o 10 cm hlbšie, počítajúc, že sa časom ten rozdiel vyrovná. O krátky čas však istý občan vybetónoval mostík pred domom a rúry dal o 10 cm vyššie ako je dno

AKTUÁLNE V PETROVCI

Zanikne Združenie podnikateľov 1842? Jaroslav Čiep

emeselnícke združovanie v Petrovci má viac ako poldruhastoročnú tradíciu. Remeselníci si po založení svojho cechového združenia z vlastných prostriedkov časom zadovážili aj dom a zabezpečili strechu nad hlavou. Dodnes v Petrovci tento dom nazývajú Remeselnícky spolok a hoci jeho majiteľom je niekto iný, súčasné Združenie podnikateľov Petrovec 1842 má v rámci Podnikateľského a inovačného strediska svoju kanceláriu. Pred štyrmi rokmi pri zakladaní združenia podnikatelia prejavili snahu • ĽUDIA A DIANIA •

spoločne a ráznejšie vykročiť vpred a obhajovať vlastné záujmy pred byrokratizovanou administratívou. Časom však bolo vidno, že spolo-

čenská kríza a súčasné podmienky hospodárenia v Srbsku ich čoraz väčšmi nahrýzali. A tak z pôvodných 108 platiacich členov z Báčskopet-

garádu. Spolu teda vznikol rozdiel 20 cm. Voda síce bude odtekať aj tak, ibaže omnoho pomalšie, a časť predsa len zostane v garáde. Keď mostík nie je betónový, problém sa dá riešiť tak, že sa rúry znovu postavia, ale občania čoraz častejšie mostíky betónujú a nám je ľúto zbúrať ich, lebo vieme, že do toho vložili mnoho peňazí. Preto občanov aj touto cestou upozorňujeme, aby mostíky nestavali na vlastnú päsť, ale aby sa záväzne poradili s nami a my im povieme, aké rúry majú použiť a na akú hĺbku ich majú postaviť, – zdôraznil na záver Zoltán Barna.

rovskej obce v roku 2014 zostalo iba 38. Sedemčlennému predsedníctvu v čele s Jánom Makanom, majiteľom podniku Cleanfix, vlani v jeseň vypršal štvorročný mandát, ale zhromaždenie pozostávajúce z 21 členov sa ani po druhom pokuse nepodarilo zvolať. Takže činnosť Združenia podnikateľov je teraz v nejakom vzduchoprázdne. K tomu predseda, podobne ako v poslednom období aj mnohí iní podnikatelia z tejto obce, pod tlakom neznesiteľných daní a odvodov položil zámku na svoj podnik a vzdal sa podnikania. Keďže je očividné, že vládne nezáujem o spolkovú činnosť podnikateľov a o kolektívne obhajovanie záujmov i tej troche aktívnych podnikateľov v Petrovci, uvidíme, či sa toto združenie v nadchádzajúcom období nevzdá na plnej čiare. Aj tá troška vplyvu, akú združenie malo na lokálnu samosprávu a obecnú správu, pomaly vyprchá. Zostáva len dúfať, že podnikanie v Obci Báčsky Petrovec nebude celkom prevalcované.

9 /4636/ 28. 2. 2015

Ľudia a diania STARÁ PAZOVA

Znovu o prevádzke na spracovanie odpadu Anna Lešťanová

redstavitelia Združenia občanov Za zdravú Obec Stará Pazova vo štvrtok 19. februára usporiadali tlačovku na ulici pred budovou RTV Stará Pazova. Na tlačovke informovali o doterajších aktivitách ohľadom zamedzenia výstavby prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu. Zároveň povedali, že podali trestné prihlášky proti čelným ľuďom obce, pretože údajne nedodržali zákon a ani po roku nevypísali referendum o výstavbe továrne na spracovanie priemyselného odpadu. Na referende by sa občania mali vyjadriť, či sú za alebo proti výstavbe tejto továrne. Ako bolo počuť na tlačovke, trestné prihlášky sa vzťahujú na porušova-

nie Ústavou a zákonmi zaručených ľudských a občianskych práv, čiže na trestný čin porušovania rovnoprávnosti. Členovia združenia Za zdravú Obec Stará Pazova vlani po usporiadanom zhromaždení občanov zozbierali 2 409 podpisov občanov a podali iniciatívu k vypísaniu referenda na území MS Stará Pazova s cieľom zamedziť výstavbu uve- Členovia Združenia občanov Za zdravú denej továrne. Žiadosť o Obec Stará Pazova na tlačovke vypísanie referenda staropazovskej lokálnej moci odovzdali výstavba prevádzky je ešte stále 14. marca 2014. Potom nasledovala otázna, a že preto ani referendum odpoveď z obce v tom zmysle, že nebolo vypísané.

Na tlačovke hovorili Zdenko Vareca a Ján Ďurčík, členovia združenia, ktorí akcentovali, že zastávajú stanovisko – bez ohľadu na to, aké rozhodnutie schváli Európska komisia – že sa referendum v Starej Pazove musí uskutočniť. Ďalším krokom by potom malo byť trvalé vymazanie továrne z územného plánu obce. Výstavba prevádzky na spracovanie priemyselného odpadu je inak plánovaná územným plánom obce a do jej výstavby by Európska komisia mala vložiť okolo 35 miliónov eur.

za strovenú vodu. O tom riaditeľ Jakáb hovorí: – Vyskytujú sa menšie problémy na relácii požiadavky občanov a plnenie ich záväzkov. Asi 60 percent spotrebiteľov si pravidelne plní záväzky ohľadom platenia účtov, 30 percent to robí čiastočne, pokým 10 percent občanov sa svojim záväzkom vyhýba dlhšiu dobu, čo spôsobuje problémy. V prípade týchto posledných musíme rázne zasiahnuť a vypojiť ich z vodovodnej siete, čo nie je dobre. Neraz sa vec dostane aj na súd, čo znamená nemalé trampoty. Keď ide o odvádzanie odpadových vôd, situácia nie je ani trochu ružová. Problémy vznikajú následkom toho, že v Padine nemajú vybudovanú kanalizačnú sieť, ale každá domácnosť má žumpu, ktorá sa však musí pravidelne čistiť a vyprázdňovať. Kam s obsahom žúmp? – To je naozaj závažný problém, lebo obsah žúmp sa toho času vylieva na neadekvátne miesta – vedľa poľných ciest, na role, často cudzie, čo vyvoláva nespokojnosť občanov a ekologický problém. S tým si zatiaľ nevieme

poradiť, hoci o tejto téme často rokujeme, – povedal riaditeľ Jakáb. V pôsobnosti Komunálneho podniku Padina je aj údržba cintorína a zelených plôch v dedine. Hoci to nie je ľahká práca a vyžaduje si značnú námahu – cintorín zaberá plochu vyše 7 hektárov – s tým nebývajú žiadne problémy. Zelené plochy sa nachádzajú v strede osady, kam patrí aj priestranný park a okolie. Okrem toho podnik udržiava stráne doliny, detské parky a pod. Štyria zamestnanci komunálneho podniku vynakladajú skutočne veľké úsilie, aby zachovali krásu Padiny.

PADINA

Komunálny podnik v službách občanov Ondrej Kotváš

vodovodnú sieť. Zabezpečovanie sústavného zásobovania občanov zdravou pitnou vodou je prioritou podniku. Vody v Padine je vždy dostatok, no údržba vodovodnej siete

omunálny podnik Padina bol založený roku 2003. Na začiatku sa mnohí Padinčania naň pozerali s určitou nedôverou, no čas potvrdil opodstatnenie jeho existencie v tomto prostredí. O význame práce komunálneho podniku riaditeľ Miroslav Jakáb hovorí: – Dnes je podnik v službách všetkých obyvateľov Padiny. Ide o určitý servis, ktorý kryje základné potreby prostredia, a podstatné je, aby význam vykonávania komunálnych prác pochopili všetci, lebo Zamestnanci komunálneho podniku v takom prípade všetci dbajú o údržbu dediny budeme mať väčší osoh a menej problémov zanecháme a produkcia vody si vyžaduje aj značné materiálne výdavky. Ich krybudúcim generáciám. V súčasnosti sa podnik stará o je- tie tesne súvisí s plnením záväzkov den z najvýznamnejších objektov, občanov týkajúcich sa platenia účtov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš Vo štvrtok 12. februára v Silbaši usporiadali prvú tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Akcia prebiehala od 8. do 10. hodiny v miestnostiach Domu zdravia. Na výzvu Miestnej organizácie Červeného kríža a Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu sa hlásilo 39 osôb, z toho 5 boli obyvatelia Paragov. Z uvedeného počtu dve osoby odmietli zo zdravotných dôvodov. R. K. • ĽUDIA A DIANIA •

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA HLOŽIANSKYCH EKOLÓGOV

Hŕstka ľudí – hŕba dobrej práce Juraj Bartoš

zaj: aká bude budúcnosť dnešných detí? Závisí to od nich, ale aj od nás, ktorí sme deťmi boli dávno. Vtedy, keď planéta Zem bola o poznanie zdravšia. Už dávno však práve my ľudia narušujeme jej prírodnú rovnováhu, pílime konár, na ktorom si hovieme. Ešte že si tieto anomálie nielen všímajú, ale sa ich snažia aj zjemniť ekológovia; úplne odstrániť by ich mohli, len keby chceli, aspoň toľko, koľko nechcú, krajčíri osudu Zeme a sveta na nej, ktorým pri honbe za ziskom nič nie je sväté. Združenie ekológov Ekos v Hložanoch aj vlani odviedlo hŕbu dobrej práce, čo jasne vyplynulo zo správy o činnosti. Na výročnej schôdzi Ekosu ju podala predsedníčka Viera Turčanová, ktorá pospomínala početné aktivity malého, ale usilovného kolektívu. Okrem iného ekológovia sa zamerali na úpravu ulíc a separáciu odpadu, zorganizovali početné prednášky a výstavy fotografií, hodnotili hložianske priedomia, dvory a ulice. Neraz vysúkali

rukávy priamo v teréne: zbierali odpad a vysádzali stromky, v dedine i mimo nej, podnecovali zber toxickej ambaláže a usporiadali už tradičné akcie, ktorými sa zapojili do štátnych, respektíve celosvetových podujatí zacielených na potrebu zvýšenia starostlivosti o planétu a jej prírodné zdroje. Jednou zo vzácnych dimenzií činnosti hložianskych ekológov je práca s deťmi. Krášli ju úsilie vštepiť im lásku k prírode Hložianski prváci zložili ekologický sľub a vôbec ekologické povedomie formou prednášok, súťaží, konkurzov profesorka slovenčiny Anna Huďao najvydarenejšie fotografie i prácou nová. Predsedníčka Ekosu odovzdala osobitné uznania Jánovi Krasnecovi za v prírode. Na výročnej schôdzi zvolili Správnu prácu s deťmi a Spolku žien Slovenka radu v zložení: Viera Turčanová, Ondrej za spoluprácu s Ekosom, najmä za Stupavský Endy, Ján Krasnec, Pavel vysádzanie stromkov. Zároveň vysloBalca, Ondrej Zahorec, a Dozornú radu: vila verejné pochválenie početným Dušan Turčan, Pavel Žembery, Vlastislav hložianskym rodinám za starostlivosť Kráľovský. Členovia Ekosu prijali do o životné prostredie. – Cieľom združenia bolo a aj nasvojich radov žiakov 1. triedy Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina, ktorí ďalej bude vychovávať, poukazovať zložili ekologickú prísahu. Predtým na problémy a zasadzovať sa za čistú ôsmačky Ester Greksová a Kristína budúcnosť dospievajúcich generácií, Šranková prečítali text, ktorý pripravila – povedala o. i. Turčanová, a dodala,

PRI 30. VÝROČÍ ÚMRTIA NAŠEJ ZNÁMEJ MALIARKY

Patrilo by sa aspoň upraviť Zuzkin náhrobný kameň! Jaroslav Čiep

lého storočia neďaleko Zuzkinho niekdajšieho plynulo tridsať rodomu susedovci z vlastkov od jej smrti, nej iniciatívy vystavali ale meno a dielo drevený mostík cez prvej akademickej maBegej. Mostík zdobila liarky z radov tunajšej slávobrána a nápis, že slovenskej komunity ide o Mostík Zuzky MedZuzky Medveďovej veďovej. Cez mostík sa (1897 – 1985) naďalej síce aj v súčasnosti dá pretrváva v našom poprechádzať, ale zub času vedomí. Hoci jej rodný ho nahrýzol a aj vandali dom na Ráckom kraji, ho viackrát zdevastovali, dnešná Ulica generála Mramorová doska na petrovskom cintoríne, pod takže dnes stojí bez záŠtefánika, v Petrovci ktorou je uložená urna s popolom prvej slovenskej bradlia a bez slávobránebol zachovaný, tie akademickej maliarky Zuzky Medveďovej ny s drevenou tabuľkou najvýznamnejšie obhore, ktorá ho spájala razy, ktoré darovala Petrovcu, ktorá sa hrdí jej menom. Kedysi s menom našej chýrečnej masú dodnes uschované v galérii, v deväťdesiatych rokoch minu- liarky.

• ĽUDIA A DIANIA •

že ekológovia budú trvať na výsadbe listnatých stromkov v dedine a jej okolí aj v roku 2015. Mimochodom, vlaňajší rozpočet Ekosu bol tenký, vynášal 171 125 din. (33 208 din. zostalo na účte). Finančný plán na bežný rok ráta so sumou 470 000 din. Či sa im podarí zrealizovať ho, to nevieme, vieme však, že usilovní a skromní hložianski ekológovia aj v tomto roku, čo sami, čo v spolupráci s inými miestnymi združeniami, sa postarajú o to, aby Hložany aj naďalej platili za jednu zo zriadenejších dedín v širšom okolí. Zuzka túžila po návrate do rodného Petrovca, ale toto jej predsavzatie prekazila smrť. Po spopolnení urnu s popolom predsa priniesli do Petrovca a uložili do spoločného hrobu jej rodičov a sestier na miestnom cintoríne. Vtedy tam bola postavená i menšia biela mramorová doska, na ktorej píše, že ide o miesto trvalého odpočinku maliarky Zuzky Medveďovej, ktorej hrobku, ako i niektoré iné hrobky pravidelne upravujú aktivistky Spolku petrovských žien. Po tridsiatich rokoch náhodný okoloidúci by sa darmo pokúsil zistiť, čo píše na tejto náhrobnej doske. Nápis je totiž už takmer úplne nečitateľný (pozri fotografiu) a iba s veľkou námahou ho možno dešifrovať. Preto aj touto cestou apelujeme na Radu Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec alebo aj na vedúcich báčskopetrovskej lokálnej samosprávy, aby dali hlavy dokopy a aby pri 30. výročí smrti Zuzky Medveďovej spoločnými silami zabezpečili aspoň odbornú úpravu jej náhrobného pomníka!

9 /4636/ 28. 2. 2015

Ľudia a diania SNEMOVALI KYSÁČSKI POĽNOHOSPODÁRI

Nezmenili vedenie Elena Šranková

laňajšia činnosť, plán aktivít na bežný rok a voľba vedenia boli ústredné body výročného volebného zasadnutia kysáčskych poľnohospodárov v stredu 18. februára v priestoroch Klubu poľnohospodárov.

Báčskeho Petrovca a Hložian, tiež Rady Miestneho spoločenstva a kysáčskych klubov, spolkov, združení a cirkvi, a potom pozornosť usmernil na vlaňajšie aktivity. Z jeho slov vyplynulo, že v Klube poľnohospodárov vlani zorganizovali 15 prednášok, mali akciu spiľovania stromov pred budovou a priví-

Prítomní na snemovaní Predseda klubu Vladimír Peťkovský privítal poľnohospodárov, predstaviteľov klubov z Pivnice,

tali i vzácnych hostí z mestskej a republikovej úrovne. Namiesto starých vysadili nové lipy, ale ich

úsilie sčasti zničili vandali. Rovnali poľné cesty v tradičnej 12. akcii, do ktorej sa zapojilo 109 účastníkov a porovnali bezmála 250 km ciest. Zapojili sa tiež do akcie zbierania obilia pre obyvateľov ohrozených záplavami, zriaďovali svoje prostredie, čiže okolie Starej fary, kde sídli Klub poľnohospodárov. Ako informoval V. Peťkovský, v bežnom roku naplno prebiehajú prednášky pre poľnohospodárov a po ich skončení mienia urobiť akciu navážania zeme, a potom i rovnanie poľných ciest. Naďalej plánujú upraviť okolie klubu, ako i svoje miestnosti, teda venovať sa zachodeným aktivitám. Z finančnej správy pokladníka Jána Hlaváča vyplynulo, že vlaňajšie príjmy klubu boli čosi nad 212-tisíc dinárov, z čoho v pokladnici zostalo takmer 45-tisíc. Predseda Dozornej rady Ondrej Ďurovka dosvedčil, že vlani v klube dobre nakladali s financiami a dobre hospodárili. Záverom expeditívneho snemovania poľnohospodári väčšinou hlasov zvolili nové vedenie. Predsedom klubu aj ďalšie štyri roky zostane V. Peťkovský, podpredsedom Pavel Agarský ml., pokladníkom J. Hlaváč ml. Dozornú radu bude viesť O. Ďurovka.

SELENČA

Organická výroba v popredí Juraj Berédi

piatok 13. februára v nových miestnostiach Strediska pre organickú výrobu v Selenči usporiadali ďalšiu prednášku venovanú organickej výrobe. Prednášku, ktorá zapadá do projektu medziobecnej spolupráce Exchange 4, spoluorganizovali Obec Báč a Stredisko pre organickú výrobu v Selenči. Na začiatku sa prihovoril a prítomných privítal predseda Strediska pre organickú výrobu Jozef Gašparovský. O projekte Exchange 4 a jeho význame sa zmienila riaditeľka projektu Dunja Rakocija, ktorá hovorila aj v mene spoluorganizátora, t. j. Obce Báč. Predstaviteľka Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Erna Šumec ozrejmila možnosti subvencovania poľnohospodárskej výroby v tomto roku. V tej

www.hl.rs

súvislosti sa zmienila aj o súbehoch, prostredníctvom ktorých sa poľnohospodári môžu uchádzať o finančné prostriedky na rozšírenie výroby, kúpu novej mechanizácie, zavlažovacích systémov a pod. Ústrednou témou prednášky bola organická výroba jahôd, o ktorej hovoril prof. Dr. Slobodan Milenković z Megatrend univerzity, pobočky Fakulty pre biofarming z Báčskej Topoly. Záverom predstaviteľ OTP banky prítomným ozrejmil aktuálnu ponuku úverov zameraných hlavne na poľnohospodárov a možnosti úverovania poľnohospodárskej výroby. Prítomní záverom mali možnosť dostať odpovede na otázky,

Informačno-politický týždenník

ktoré ich zaujímali. Okrem toho mali príležitosť vyplniť dotazník, ktorý pripravila predstaviteľka Spescom consultinga z Nového Sadu a členka Strediska pre organickú výrobu Biljana Viduka ohľadom zdrojov financovania organickej výroby. Výsledky sa použijú na prípravu ďalších projektov súvisiacich s edukáciou o organickej výrobe.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Darcovstvo krvi. Prvá tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi sa uskutočnila vo štvrtok 19. februára v miestnostiach Obecnej organizácie Červeného kríža. Zúčastnilo sa 84 Petrovčanov, z toho 4 noví darcovia krvi. xxx Sociálna práca s nepočujúcimi. Detašované pracovisko Martina Luthera v Báčskom Petrovci Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v piatok 20. februára v učebni Gymnázia Jána Kollára nielen pre svojich študentov, ale aj pre širšiu verejnosť prichystalo prednášku na tému Sociálna práca s nepočujúcimi. Autorom bol doc. PharmDr. Pavol Beňo, CSc., ktorý je prvým nepočujúcim docentom na Slovensku. Sluch začal strácať v 1. ročníku základnej školy a vďaka svojej vytrvalosti na Fakulte Karlovej univerzity v Česku ukončil štúdium farmácie a neskôr získal i titul doktora vied. Píše odborné knihy a venuje sa vedecko-výskumnej činnosti. xxx Zasadali včelári. V sobotu 21. februára na výročnom zasadnutí sa stretli členovia Združenia včelárov Včela, ktorých je spolu 46, z toho 26 sú i členmi Zväzu včelárskych organizácií Srbska. Okrem pravidelných aktivít okolo svojho včelína v Lesíku svoju záľubu popularizovali na viacerých podujatiach v osade a cestou odborných prednášok. Vlani im Báčskopetrovská obec na používanie poskytla Imrekov sálaš, ktorý treba zošľachtiť. Okrem pravidelných aktivít a zdravotnej ochrany včiel v tomto roku plánujú vysádzať stromky a obnoviť zmluvu o používaní Lesíka. Zhromaždenie združenia Včela rozhodlo, že novým tajomníkom bude Vladimír Kováč, ktorý je i delegátom spolku v ZVOS. j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

PRVÉ RANDE S BUDAPEŠŤOU (2)

Magnet pre turistov Juraj Bartoš

ikrobus sa pred hotelom Ibis v Ulici Eder pristavil o 18.55. Päť minút pred avizovaným príchodom. Tridsať milovníkov cestovania zo Srbska sa rýchle ubytovalo. V tichosti, bez obligátneho nerváčenia a predbiehania. Zraz bol o ôsmej v jedálni. Kompletne zariadené čisté izby si všetci pochvaľujú. Pri večeri oprašujú príbehy z predchádzajúcich spoločných výletov. Lekári, lekárnici a vôbec zdravotní pracovníci činia veľkú väčšinu výpravy vedenej naším „starým“ známym Dr. Aleksandrom Totisaszegim, inak predsedom MOMS v Bajši. Po občerstvujúcej zeleninovej polievke, kuracine s karfiolom a skvelých palacinkách s orechmi plávajúcimi v teplej čokoláde ako ruka do rukáva zapasuje prechádzka, nuž sa ide von.

Doktor Šanko nás upozorňuje na jednotlivé stavby, ktoré putujú v opačnom smere od nášho vozidla. Už aj preto, že nie som jediný „debutant“. Hlavné mesto Maďarska bolo založené 17. novembra 1873. Vzniklo zlúčením vtedajších samostatných miest Budína (po maďarsky: Buda), Starého Budína (Óbuda) a Pešti (Pest). Činí ho 22 obvodov a žije v ňom takmer dva

Po hradných schodoch – na stretnutie s dávnou minulosťou ných turistických centier krajiny (druhým je jazero Balaton), počítajúcej takmer desať miliónov obyvateľov. Budapešť, decentná stará pani, sa len tak hemží turistickými magnetmi, pamätihodnosťami a spomienkami na zlaté časy niekdajšej Rakúsko-uhorskej monarchie. Kto je na ne zve-

nutí turistickí harcovníci hovoria, že ich favoritom je pamätník Milénium (Hősök tere) na vzdušnom Námestí hrdinov. Postavený bol roku 1886, na počesť tisícročia príchodu Hunov do Panónskej nížiny pod vedením Arpáda. Zajtra sa pozrieme naň, ako i na množstvo ďalších pamätihodností. Mikrobus frčí po Reťazovom moste – na Budínsky hrad. Niektorí kompáni vystúpili skôr, azda s cieľom ochutnať nočný život. Historické sídlo uhorských kráľov je tiché, narúša ho iba šomrot hlúčkov turistov, zmes rôznych jazykov a tichá hudba dvoch uličných hudcov. Pohľad z Budínskeho hradu na nočnú Pešť je úchvatný. Budova parlamentu na Námestí Lajosa Kossutha a Bazilika svätého Štefana na Námestí sv. Štefana (zajtra sa na ňu mrkneme zblízka) v nočnom osvetlení žiaria ani čo by boli zo zlata. Parlament (Országház) je jedným z národných symbolov Maďarska a radí sa k najstarším vládnym budovám v Európe. Lúčime sa s Balázs Bástyou, krátka nočná obchôdzka nás ešte povedie ku kostolu Mátyás templöm a na

Nočný pohľad na budovu parlamentu

Na Budínskom hrade milióny obyvateľov. V období letných dovoleniek sa vraj počet obyvateľov takmer zdvojnásobí. Budapešť je dnes hospodárske, politické, kultúrne, administratívne a jedno z dvoch hlav• ĽUDIA A DIANIA •

davý, môže sa ubytovať v jednom z 1 520 pešťbudínskych hotelov. Môže v nich alebo v početných reštauráciách vychutnávať špeciality maďarskej kuchyne, predovšetkým paprikáš,

guláš, perkelt alebo trebárs múčniky, najmä chýrečné langoše a, pravdaže, vychutnávať znamenité maďarské vína. Môže sa po jednom z deviatich mostov ponad Dunaj dostať z Pešti do Budína a opačne, môže sa z jedného konca mesta na druhý dostať autobusom, električkou a najrýchlejšie, pravdaže, metrom, ktoré Budapešť má od roku 1900; iba jedno metro na svete, londýnske, je staršie. Môže sa nadchýnať Dunajskou panorámou či Budínskou hradnou štvrťou a historickou štvrťou v okolí ulice Andrássy utca, alebo si pásť oči vo výkladoch ulice Váci utca... Viacerí už spome-

Námestie Sv. Trojice, a potom sa už, v studenej noci, ktorá vystriedala krásny slnečný deň, ide späť do hotela. Vyjdem na balkón izby 234 v hoteli Ibis, že sa ešte pokochám pri pohľade na park, ten však už dávno zmizol v nočnej tme. Iba najbližší strom, vysoký mohutný... Pán doktor, prečítajúc moje myšlienky, sa ozve spoza pootvorených dverí: „Je to Ginkgo biloba. Keď sme tu boli pred niekoľkými rokmi, asi v októbri, mal prekrásne lístie; v podvečernom slnečnom svetle sa zdalo, že horí. V noci prišiel mráz, a keď sme sa ráno pozreli naň, už bol holý, všetko lístie opadlo...“

9 /4636/ 28. 2. 2015

Ľudia a diania Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA STAROBNÝCH PENZISTOV V KYSÁČI

Uvítali početných hostí Elena Šranková

a výročnom zhromaždení kysáčskych starobných penzistov v sobotu 21. februára v Slovenskom národnom dome bol prítomný veľký počet hostí. Nielen predstaviteľov relevantných subjektov z Kysáča, ale aj zo Združenia penzistov mesta Nový Sad, Poštanska 3, z mestskej organizácie Telep, tiež predstaviteľov organizácií z Petrovaradínu, Hložian, Čurugu, Begeča, Maglića a Kulpína. Všetci si pekne rozumeli a kamarátili sa pri hudbe a pohostení, ktoré kysáčski penzisti pripravili. V prvej, pracovnej časti snemovania zhodnotili, že vlaňajšie aktivity boli podobné tým v minulých rokoch. Venovali sa najmä zásobovaniu členov, ale aj rozvoju spolupráce a kamaráteniu s penzistami z iných organizácií, tak z Mesta Nový

Kysáčski penzisti a ich hostia v Slovenskom národnom dome

Sad, ako i z iných obcí. Predseda Pavel Medveď informoval, že sa vlani zbratali s penzistami

zo združenia na Telepe, usporiadali pracovnú akciu a mali 206 členov. O tom, že aj dobre

hospodárili, informovala pokladníčka Mária Madacká. Z jej slov vyplynulo, že nakladali s prostriedkami v sume 127-tisíc dinárov, z ktorých im zostalo takmer 45-tisíc. Keď predseda P. Medveď hovoril o plánoch a tohtoročných aktivitách, medziiným spomenul návštevu chorých členov, organizovanie jednodňových výletov, návštevu kúpeľov a kultúrnych pamiatok. Spolupráca s penzistami z iných organizácií bude nielen pokračovať, ale ju mienia aj rozšíriť. Naplánovali si i akciu úpravy centra Kysáča. V diskusii sa hovorilo najmä o možnostiach pobytu v kúpeľoch, fonde solidarity a odzneli aj informácie o možnosti poistenia. Na záver pracovnej časti udelili ďakovné listiny tak svojim členom, ako aj tým, ktorí im v činnosti pomáhajú a s ktorými spolupracujú.

PETROVSKÁ ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA sa tradične činí, aby aj toto prostredie pocítilo nádych fašiangov, karnevalov a maškarných plesov. Detský zväz v stredu 18. februára usporiadal tradičný maškarný ples v aule školy, kde sa na prehliadke masiek a na besiedke pod maskami stretlo viac ako 220 žiakov nižších ročníkov. Vydaril sa aj zámer organizátorov, aby masky boli domáce, kreatívne, vyrobené prevažne z ekologických materiálov. Obrazotvornosť a šikovné ruky detí a ich rodičov hodne potrápili hodnotiacu komisiu, ktorá vybrala tie najkrajšie a najoriginálnejšie masky (na spoločnej fotografii), pre ktorých odmenou bolo účinkovanie na 20. Maškaráde v Novom Sade v organizácii Múzea Vojvodiny. Spomedzi viac ako tisíc účastníkov za najkrajšiu individuálnu masku na Maškaráde 20. februára vyhlásili práve Slimáka zo Základnej školy Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca.

MULTIFUNKČNÉ ČISTIACE VOZIDLÁ V KOVAČICKEJ OBCI. S cieľom zabezpečiť zdravé a pekné životné prostredie vo všetkých osadách obce, Direkcia pre výstavbu Obce Kovačica v týchto dňoch za 9 miliónov dinárov z obecného rozpočtu kúpila dve používané multifunkčné čistiace vozidlá z Anglicka. Tieto čistiace vozidlá so zametacou a polievacou nadstavbou sú vysoko prechodné aj v ťažšom teréne a ich čistiaca kapacita vynáša 16 km za hodinu. Správa a údržba verejných plôch, čo znamená zametanie, prípadne umývanie chodníkov, odstraňovanie odpadkov a iných drobných nečistôt, je zverená verejným komunálnym podnikom Elán v Kovačici a Rad v Crepaji, ktoré už začiatkom jari začnú udržiavať najdôležitejšie časti verejných plôch a chodníkov vo všetkých osadách Kovačickej obce. Na snímke: Príchod multifunkčného čistiaceho vozidla do Kovačice.

J. Č-p

A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA SŽ SLOVENKA V HLOŽANOCH

Vyprodukovali toho veľa – za málo peňazí Juraj Bartoš

e tomu, hľa, celých desať rokov, čo hložianske ženy obnovili činnosť a odkedy pôsobí Spolok žien Slovenka. Na schôdzi zhromaždenia SŽS v pondelok 16. februára kvitovali úspešnú činnosť v roku 2014 a prijali náročný plán práce na bežný, čiže jubilejný rok. Okrem asi 50 hložianskych žien prítomné boli aj členky spolkov žien z Báčskeho Petrovca, Maglića a Kulpína, tiež predstavitelia hložianskych združení a spolkov. Zo správy o činnosti SŽS, ktorú podala predsedníčka Viera Miškovicová, vyplynulo, že Slovenka sa aj

i dielňam na výrobu bábik, kraslíc, kvetinových aranžmánov a suvenírov. Hložianky usporiadali aj početné výstavy (krojov a odevných prvkov, jedál, ručných prác...), zasadili viac než 100 stromkov, starajú sa o park pred pamätníkom v centre osady... Spolupracovali s Asociáciou slovenských spolkov žien, pokrajinskými sekretariátmi, s asi 20 spolkami žien vo Vojvodine, s organizáciami žien na Slovensku a v Rumunsku, pravdaže, sústavne spolupracujú i s hložianskymi združeniami a spolkami. Vzácna je aj vydavateľská činnosť: vlani vydali druhý receptár tradičných ľudových jedál, na začiatku tohto roka aj tretí

Členky SŽ Slovenka a ich hostky na výročnej schôdzi zhromaždenia v hložianskej kaviarni Pod lipami 16. 2. 2015 vlani venovala prednáškam zameraným na samovzdelávanie (v oblasti zdravotníctva, rodiny, životného prostredia, rodovej rovnosti...), ako

a na obzore je monografia SŽS. Na pláne kultúrnej tvorivosti nemožno nespomenúť úspechy recitátoriek Miriam Murtínovej a Eleny Vrškovej.

Finančnú správu za rok 2014, ako i finančný plán na bežný rok predostre- Predsedníčka Viera Miškovicová odovzdáva la pokladníčka odmenu Márii Štajferovej Ďurišovej Zuzana Šranková. Celkove sa vlani do pokladnice snemovania predsedníčka SŽS Viera SŽS dostalo čosi viac ako 740 000 Miškovicová udelila vecné odmeny dinárov (najviac z projektov Nadácie Anne Lačokovej a Márii Štajferovej Trag: 358 000 a ÚSŽZ: 195 955) a zvý- Ďurišovej (najmä za šitie a vyšívanie šilo sa 104 000 din.; rozpočet na rok osem krojov) a Miriam Murtínovej 2015 by mal byť 595 000 din. a členský (za úspechy v literárnych súťažiach). Záverom výročnej schôdze naslepoplatok zostáva rovnaký (300 din.). Slovenka bude pokračovať v ak- doval kultúrno-umelecký program. tivitách zacielených na zachovanie Niekoľko slovenských ľudových piestradície a kultúry Slovákov v Hlo- ní zaspievalo okteto SŽS a speváčka žanoch aj v roku 2015, povedala KOS Jednota Marína Zahorcová. úvodom výkladu plánu práce na Zuzana Šranková prečítala vlastnú bežný rok tajomníčka Jelena Čer- anekdotu z poštárskeho života a venáková. Ako uviedla, novinkou Miriam Murtínová, Jasmina Šepšobudú dielne na prípravu tradičných vá a Elena Vršková sa prezentovali jedál. Tajomníčka vyzvala spolu- prednesom prózy, respektíve poézie. občanov, aby nezahadzovali staré Samozrejme, vydarený večierok (pri predmety, najmä odevné prvky, ktorom nechýbali ani príhovory hosale aby ich priniesli do etno izby tí) sa skončil pri stoloch s chutnými SŽS v Dome kultúry. V pokračovaní jedlami a občerstvením.

Oprava V príspevku Predstavili tretí receptár a osem krojov (Hlas ľudu č. 7 / 14. 2. 2015, s. 16) druhá veta v prvom odseku má správne znieť: „V utorok 3. februára Slovenka predstavila svoj nový, v poradí tretí receptár, ako i osem kartúnok a šlingeriek, ktoré hložianske ženy ušili pre potreby speváckej skupiny Spolku žien Slovenka.“ Ospravedlňujeme sa za autorskú chybu. Red.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! T ak teda takto sa to robieva (aby bola zábava)! Medzinárodný menový fond nám predsa schválil tú miliardu, tuším eur, o ktorej sa náš premiér – jasne a hlasne, ako sa len on sám vyjadriť vie (náhodou boli pritom aj kamery a ich obsluhovači) – vyjadril, že ju vlastne – tú miliardu – ani nepotrebujeme. Vôbec! Ha-ha-ha-há... Ale ich dostal! Namojveru ich dostal na tenký ľad, ani muchy na lep! Keď nepotrebujete, hútali si, tak vám ju dáme. A dali, teda schválili. Miliardu. Ani nevedia (ani vy im o tom, prosím o štipku patriotizmu, • ĽUDIA A DIANIA •

ani neceknite), že nám zároveň, úplne zdarma, dali i recept na získanie všetkého ostatného podstatného, čo (ne) potrebujeme. Len to rýchle napísať na ceduľu a poslať na správnu adresu. A už to bude! Azda je len jasné, ako oni – tamtí vlastne uvažujú... Vezmú zoznam požiadaviek a poď ho, radom vyraďovať / zaraďovať. Nepotrebujete cesty? Tak tu máte prachy a vysúkajte ihneď rukávy; urobte si ich! Nenačim vám Kosovo? Tak si ho majte! Nechcete, vážne, do Ú-nie? No tak pome, aj to rezko; prv než jej odzvonia! Ani vyššiu životnú

úroveň, vravíte, si neprajete? Však my vám ukážeme: tu máte nenávratné pôžičky, ale nie že ich použijete na vyplienenie korupcie, ktorej sa u vás, tvrdíte, beztak nedarí! Nemáte ani cenzúru ani autocenzúru, akože už nemáte ani Útisok týždňa, čiže Utisak nedelje, teda Dojem nedele?! Nuž viete vy čo?! Dosť sme vám dali a keď chcete, dáme vám tu, hľa, ešte plné priehrštie sľubov a dobre si ich strážte! Takto, vážení, takto treba na nich, ostro, nekompromisne, otvorene, ľstivo! Na tých, ktorí sú s nami len vtedy, keď sú proti nám. A proti nám sú vlast-

ne zakaždým, kedykoľvek sú s nami. Slovom, neustále a nepretržite! Mimochodom, treba vedieť, že naša vláda pilne pracovala viac než pol roka ohľadne získania aranžmánu MMF vážiaceho miliardu tuším eur. Pritom nie každý pán minister, na jubilejnej stej schôdzi vlády to skonštatoval aj pán premiér, vysúkal rukávy rovnako vysoko. Vraj pán minister Dačić by mohol častejšie poctiť rokovania vlády svojou prítomnosťou, podčiarkla jej hlava. Nuž, kebyže menovanému ministrovi (opäť) dovolili spievať...

9 /4636/ 28. 2. 2015

Ľudia a diania SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Iba slová chvály Rady Miestneho spoločenstva, kde sú tiež zastúpené.

Jaroslav Čiep

ko máloktoré miestne združenie Spolok petrovských žien pracuje naplno aj s minimálnym rozpočtom. Svedčí o tom aj minuloročná činnosť spolku, za ktorú od predstaviteľov širšej spoločenskej, cirkevnej, ale aj politickej štruktúry dostáva iba slová chvály. O oporných bodoch ich činnosti sa čitatelia Hlasu ľudu mohli dočítať i priebežne, lebo členky SPŽ nechýbali takmer ani na jednom spoločenskom, humanitárnom či inom podujatí v osade a v regióne. Keby sme chceli zhrnúť aktivity, na ktoré sú právom hrdé, treba povedať, že petrovské ženy svojou činnosťou skĺbili prácu matičiarov, cirkevníkov, penzistov, poľnohospodárov, turizmológov, dokonca aj činnosť

Treba si však uvedomiť i to, že ich ani nie je tak veľa – asi päťdesiatčlenná skupina aktivistiek a aktivistov, lebo do svojich radov prijímajú aj mužov. Ako hovoria, k ich práci je potrebná aj mužská ruka. Za posledných 13 rokov aktivity si vybudovali dobré meno spoľahlivého spolupracovníka. Kde len mohli, pomohli prácou a zručnosťou, ale nezabudli ani na svoje koníčky a tvorivú činnosť. Účinkovali na viacerých výstavách ručných prác a tradičných koláčov. Prejavili sa na etnografických výstavách, pri zachovávaní ľudových tradícií, rozširovaní povestnej pracovitosti slovenských žien, na tortiáde, ale aj prednesom krásneho slova, odbornými prednáškami a inými aktivitami, na napočítanie ktorých by nestačila ani celá novinová strana. Ich snahu a entuziazmus v MS

NA DRUHÝCH PRIADKACH V STAREJ PAZOVE

Tentoraz hostky z Banátu Č Anna Lešťanová

lenky Združenia pazovských žien, programovej formy SKUS hrdinu Janka Čmelíka, úspešne spolupracujú s početnými slovenskými spolkami či združeniami žien. Na tradičné priadky všetkých spolu však nemohli zavolať, a preto sa rozhodli, že tejto zimy toto podujatie usporiadajú dvakrát. Prvé priadky boli 26. januára a vtedy do Pazovy pricestovali hostky z Báčky (zo Silbaša, z

Báčskej Palanky, z Pivnice), ako aj z Iloka. Druhá časť priadok sa konala v pondelok 23. februára a hostkami Združenia pazovských žien boli ženy z Banátu – predstaviteľky Spolku žien Ruža z Aradáča, Spolku žien z Padiny, Ženského spolku z Kovačice a Výšivkárskej odbočky SKOS Detvan z Vojlovice. Pondelkové priadky sa začali uvítacími príhovormi Anny Horvátovej, predsedníčky Združenia pazovských žien, a Anny Lepšanovićovej, pred-

O najnovšiu výstavu sa postarala táto skupinka pazovských žien

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Spolkové speváčky, ktoré vystupujú pod menom Petrovčanky, vlani boli mimoriadne aktívne Petrovec ocenili tým spôsobom, že im kompletne zariadili spoločenskú miestnosť, kde sa členky pravidelne stretávajú, a vynovili i časť krovovej konštrukcie na dome, ktorý SPŽ dostal na používanie. Spolok petrovských žien si v pondelok 23. februára 2015 uctil i početných hostí a spolupracovníkov, ktorým sa zavďačil ďakovnými listinami. Na záver zaspievala spolková spevácka skupina Petrovčanky, ktoré sa vlani zúčastnili aj na Folklórnom

festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Na zasadnutí sa zúčastnili aj aktivistky z okolitých ženských spolkov, s ktorými petrovské spolkárky majú dobrú spoluprácu. SPŽ nie je uzatvorená skupina, a preto – povedané slovami jej predsedníčky Márie Gašparovskej – vyzývajú všetky spoluobčianky a všetkých spoluobčanov, aby sa aj sami aktívne zapojili do činnosti spolku, lebo aj v roku 2015 plánujú početné aktivity.

sedníčky pazovského spolku. Cezpoľné hostky a ich hostiteľky pozdravila aj Libuša Lakatošová, republiková poslankyňa. Keďže vo februári meniny oslavujú Márie a Zuzany, o význame týchto dvoch ženských mien sa zmienila Anna Balážová, členka združenia. Nasledoval poeticko-hudobný program, v ktorom s prednesom poézie vystúpila Anna

Slamajová a dobrú náladu vytvorila i spevácka skupina Združenia pazovských žien. Okrem kamarátenia ženy sa aj na týchto priadkach v Klube VHV usilovne venovali rozličným ručným prácam. Pazovčanky pri tejto príležitosti inštalovali aj novú výstavu, na ktorej bolo vidieť, čím všetko sa usilovné ženy z tohto združenia zaoberajú.

KAMARÁTENIE K YS ÁČ S K YC H PENZISTOV PRI ČAJI. Členovia Miestnej organizácie penzistov invalidov práce sa ako každý rok stretli na posedení pri čaji, ktoré tentoraz bolo v piatok 20. februára v Slovenskom národnom dome. Domácich a hostí na večierku privítal Ján Vitéz, predseda organizácie penzistov, a potom sa prihovorili Ján Slávik, predseda Rady Miestneho spoločenstva, Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, a Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Nasledovali básne a príhovory, ktoré si z tejto príležitosti prichystali penzistky Elena Surová, Mária Sláviková a Magda Lomenová. Nešlo tu však iba o posedenie pri chutnom čaji, káve, slaných a sladkých dobrotách, ktoré si účastníci sami priniesli. Dôchodcovia sa dozvedeli aj o dvojstom výročí narodenia Ľudovíta Štúra, ktorého meno nesie kysáčska škola, a vo voľnom rozhovore aj o iných aktualitách týkajúcich sa Kysáča. Nakoniec sa bavili pri tombole.

E. Š. • ĽUDIA A DIANIA •

PADINA

Sviatok vína, hudby a klobás Anička Chalupová

a tradičnom spoločensko-labužníckom a zábavnom podujatí Víno, hudba, klobásy, ktoré po 21. raz zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Padine v čele s predsedom Du-

Tohto roku do súťaže o najlepší výrobok bolo prihlásených 24 výrobcov vína a 24 výrobcov klobás. Okrem toho, že týmto spôsobom pekne predstavili svoje výrobky, účastníci súťaže sa uchádzali o pekné odmeny a poháre.

Michal Vĺček, obaja z Padiny. Posudzovacia komisia, v ktorej boli Martin Ďuriš z Padiny, Vladimír Fekete z Hložian a Ján Meleg z Báčskeho Petrovca, hodnotila vzhľad, vôňu a chuť vína. Keď ide o klobásy, podľa rozhodnutia hodnotiacej komisie (Zlatko Šimák a Michal Grnča

z Padiny. Pri klobásach komisia prihliadala na vzhľad, vôňu, chuť a údennosť výrobkov. Osobitná komisia, v ktorej boli Marek Nemček, Darko Munťan a Denis Galas, členovia Komorného zboru Viliama Figuša Bystrého, za najsympatickejšiu dámu večierka zvolila Libušku Lakatošovú zo Starej Pazovy. Najkrajší ľudový kroj mali oblečení Padinčania Magdaléna Štaubová a Janko Kolárik – rozhodla komisia, ktorú tvorili Pavel Beška, Ján Husárik a Ján Širka. O dobrú zábavu a

Ktoré vínko je najlepšie – biele, rosé, či červené?

šanom Kerešom, v sobotu 21. februára sa zhromaždili najlepší výrobcovia vína a klobás, ako aj milovníci slovenskej ľudovej hudby a zábavy.

V konkurencii výrobcov vín odborná porota za najúspešnejšieho vyhlásila Pavla Bešku z Padiny. Druhú cenu dostal Ján Durgala a tretie miesto obsadil

KOŠTOVKA PAZOVSKÝCH VÍN. V organizácii MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka v nedeľu 22. februára sa konala koštovka pazovských vín. V mene organizátorov vinárov pozdravil Michal Baláž a príspevok o víne prečítal Martin Prebudila. Podobná ochutnávka sa uskutočnila aj pred dvoma rokmi a podľa slov Željka Bohinca, sriemskeho someliéra, ktorý aj tentoraz hodnotil kvalitu vín, výrobcovia medzičasom postúpili o krok ďalej. Na ochutnávke bolo 22 vín (biele, rosé a červené), vyrobených z hrozna dopestovaného hlavne v Slankamenských Vinohradoch a všetky mali slušnú kvalitu. Bohinc vinohradníkom poskytol i osožné rady, ako vyrobiť dobré domáce víno. Na fotografii: (sprava) Michal Baláž, Željko Bohinc a Martin Prebudila. A. Lš. • ĽUDIA A DIANIA •

Posudzovacia komisia mala neľahkú úlohu

z Padiny a Kovačičanka Anna Kišová) najchutnejšiu klobásu vyrobil Pavel Surový z Kysáča, druhé miesto obsadil Michal Garafiát, a tretie Pavel Cicka, obaja

ľudovú hudbu sa postarali kovačickí hudobníci Ján Marko, Pavel Ďuriš a Emil Nemček. Nechýbala ani bohatá tombola, do ktorej prispeli početní štedrí sponzori.

KEĎ POMERNE DÁVNO, pred takými troma desaťročiami, usporiadatelia chystali prvé klobasiády v Turiji, tak tlačovky pred nimi, relatívne skromné, niekoľkokrát prebiehali na desiatom poschodí budovy novosadského Dnevnika. Podujatie roky rástlo, zapísalo sa aj do Guinnessovej knihy rekordov, takže úmerne tomu sa stupňovali i prípravy. Pred 31. klobasiádou konajúcou sa tohto víkendu, návštevníci mali možnosť vychutnať časť ponuky aj 20. februára na promočnom podujatí v Dunajskej ulici v Novom Sade (na snímke). Ceny boli prístupné, záujem veľký, rady dlhé. A i počasie milovníkom klobás a piva vtedy veľmi žičilo. O. F. 9 /4636/ 28. 2. 2015

Ľudia a diania NA SLOVÍČKO S NAJMLADŠÍMI ÚČASTNÍČKAMI ARADÁČSKEJ TORTIÁDY

Rady vypekajú torty Vladimír Hudec

a tradičnej tortiáde členky Spolku žien Ruža v Aradáči a ich hostky nielenže sa pekne zabavia, a tak položia bodku za úspešným rokom, ale toto ich podujatie má ešte jeden cieľ: podnietiť mladé ženy, aby sa venovali vypekaniu koláčov a tort. To nie náhodou, lebo dnes sa čoraz viac mladých žien vyhovára, že na pečenie buď niet času, alebo že je to príliš komplikovaná robota, takže si koláče a torty radšej kúpia v predajni alebo objednajú u profesionálnych cukrárov, resp. tortárok.

Nie teda div, že nedávna aradáčska tortiáda potvrdila, že viaceré mladé ženy a dievky sú ochotné dať si zásteru, zastať si ku sporáku a pre svojich najbližších pripraviť chutné pochúťky. Najmladšie medzi nimi boli šestnásťročné kamarátky, žiačky technickej, resp. ekonomickej školy Magdaléna Benčíková a Emília Benčíková. Vlani na tortiáde vystavili svoju prvotinu – karamelovú tortu. Odmenená síce nebola, ale pochválená veru áno, čo ich posmelilo, aby sa na tortiáde zúčastnili aj toho roku, tentoraz s čokoládovou tortou. – Robili sme to samy, – hovoria.

Magdaléna Benčíková (vľavo) a Emília Benčíková so svojou čokoládovou tortou

– Možno nám to trvalo trochu dlhšie, než je reálne potrebné, ale najdôležitejšie je, že sme úlohu zdolali. Najťažšie bolo upiecť piškótu; obávali sme sa, či sa nám vydarí. Keď sa nám to podarilo,

modelovať tortu už nepredstavovalo veľký problém. Ďalšou skúškou bolo „obliekanie“ torty do fondánu, ale aj to sme nejako zvládli. Chyby sme trochu prikryli čokoládou a vcelku sme spokojné s výsledkom. Najdôležitejšie predsa je, aby torta bola chutná a táto naša je skutočne chutná. Magdaléna vraj rada varí a pečie koláče, pokým Emília sa naučila piecť torty vedľa mamy, ktorá tiež bola tortárka. Tak sa zrodila idea, aby ony dve samy upiekli tortu a vystavili ju na tortiáde. Považujú to za svoje tortárske začiatky. Profesionálne sa tým zrejme nemienia zaoberať, ale ich rodiny akiste budú mať príležitosť pochutnať si na sladkých pochúťkach, ktorými ich v budúcnosti prekvapia. Veď domácim koláčom a tortám sa tie z obchodu vyrobené v továrni iste v žiadnom prípade nevyrovnajú.

KOVAČICA

Dvojičky oslávili 85. narodeniny Anička Chalupová

prišli navštíviť najbližší príbuzní, ktorí im zaželali ešte veľa rokov en málo ľudí na svete sa dožije života v dobrom zdraví, aby svojou vysokého veku. O to väčšmi láskou a dobrým srdcom ešte dlho nás potešila správa, že sa dve mohli potešiť všetkých tých, ktorí sestry, kovačické dvojičky dožili ich majú radi. 85. narodenín, ktoré 15. Zuzana a Anna svorne februára tohto roku osláhovoria, že to v živote vili v spoločnosti svojich nemali ľahké. Narodili sa najmilších. 15. februára 1930 v rodiV Kovačici je v súčasnosti viac ako desať páV dedine ich ľudia kene Tomáša a Evy Stvorrov dvojičiek. Najplodnejšia, čiže na dvojičky dysi volali Vojdeľové dvocovcov. Detstvo prežili v najbohatšia je Ulica Ivu Andrića, v ktorej žije jičky. Zuzana Maglócka a kruhu svojej rodiny spolu s až päť párov: Cickové, Zlochové, Pohánkové, Anna Stvorcová sú inak bratmi Tomášom a Jánom Jonášové a Dudášové. najstaršie dvojičky v Koa sestrami Evou a Alžbetou. Súrodenci sa museli deliť o oblečenie, dokonca aj o posteľ. Pokým Zuzana absolvovala základné vzdelanie, jej sestra Anna pre zdravotné problémy nechodila do školy, ani sa nikdy nevydala. Zuzana si založila rodinu, vydala sa za Kovačičana Jána Maglóckeho, s ktorým má dve dcéry, Zuzanu a Annu. Bola domácou, pomáhala manželovi v poľnohospodárskych prácach, neskoršie zarábala nádenníčením na roliach poľnohospodárskych družstiev. Anna bola krajčírkou, šila na stroji, rada vyšívala. V súčasnosti dvojičky Zuzana a Dvojičky Zuzana a Anna vždy boli veľmi blízke a rodina je podľa nich to najdôležitejšie (v strede sprava je Zuzana s prapravnučkou Anna už šesť rokov žijú v rodinnom dome Maglóckovcov, totiž viac Đinou Srećkov, vedľa nej sedí Anna)

vačici, ktoré svoje závideniahodné životné jubileum oslávili v pomerne dobrom zdraví. Jubilantky Zuzanu Maglócku a Annu Stvorcovú, rodené Stvorcové, pri príležitosti ich krásneho sviatku

Viac ako desať párov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

času trávia spolu po tom, čo sa Zuzana stala vdovou. Keď niečo potrebujú, pomôžu im Zuzanine deti, zaťovia, vnúčatá a pravnúčatá.



KRÁTKE SPRÁVY

Kysáč Lekalizacija. Členovia združenia Lekalizacija Srbije sa rozhodli podať iniciatívu k zmene zákona o používaní cannabisu na priemyselné a medicínske účely v súlade so súčasnými dosahmi lekárskej vedy a praxe. Okrem iného majú na zreteli skutočnosť, že Srbsko je neslávny rekordér podľa počtu diagnostikovaných prípadov nádorových ochorení ľudí vo veku 30 – 50 rokov. O všetkom tomto sa bude hovoriť v Kysáči na tribúne Legalizácia cannabisu na medicínske účely v sobotu 28. februára o 18. hodine v priestoroch Slovenského národného domu. Okrem niekoľkých odborníkov na túto tému bude hovoriť i Kysáčan Ján Privizer, ktorý pestuje konope. E. Š. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Ako bol Ján Čaplovič zvolený za farára v Kovačici Katarína Verešová

dá sa, že najúplnejšie a najdôkladnejšie dejiny jedného slovenského cirkevného zboru na vojvodinských priestranstvách napísal Dr. Ján Čaplovič (1876 – 1925). Jeho monografická štúdia Dejiny slovenského evanj. a. v. cirkevného zboru v Kovačici, napísaná v roku 1928, okrem toho, že chronologicky, dôkladne a pútavo opisuje príchod prvých Slovákov do Banátu, Bardáňa a do Kovačice, je naozaj zaujímavá a číta sa ľahko. Zo spolu 340 strán A5 formátu Dr. Čaplovič 132 strán venoval obdobiu národného boja za cirkevnú a národnú slobodu, v ktorom hlavnou postavou právom bol jeho otec Ján Čaplovič, evanjelický farár a národovec. Ján Čaplovič sa narodil 5. októbra 1876 v Jasenovej. Študentom gymnázia bol v Kežmarku a v Rimavskej Sobote. Štúdium teológie ukončil v Nemecku, v Rostoku. Po krátkom pôsobení na Slovensku bol od roku 1904 až do svojej smrti farárom v Kovačici. V čase silnej maďarizácie bol perzekvovaný pre slovenské bohoslužby (Kovačický súdny proces v rokoch 1907 – 1908) proti 97 evanj. a. v. cirkevníkom s finančnými trestami a väzením pre 34 odsúdených. Zomrel 5. marca 1925 v Kovačici, kde bol aj pochovaný. V knihe Dr. Jána Čaploviča možno prečítať, ako si už vtedy osvietení a nebojácni kovačickí národovci vydobyli právo, aby im od roku 1904 na kancli kázal roduverný slova Božieho kazateľ Ján Čaplovič. Vlastne celý ten proces voľby farára trval skoro rok a bol nabitý emóciami, prekážkami a rozhodnosťou. Túto jednoročnú dobu v dejinách Kovačice Dr. J. Čaplovič úvodom opísal slovami: „Veď v nej ich otcovia svojou horlivosťou, • ĽUDIA A DIANIA •

jednomyseľnosťou, vytrvalosťou, smelosťou a sebaobetavosťou nielen, že obrátili na seba pozornosť celej ev. cirkve v Uhorsku a nášho národa, ba

Podobizeň Jána Čaploviča

aj zahraničia, ale získali si v nej svojim chovaním aj uznanie a chválu každého spravodlivého a cnostného človeka.“ Po náhlej smrti mladého farára Samuela Ambrózyho (1856 – 1904) Kovačica sa 13. januára 1904 ocitla pred voľbou nového farára. Národné povedomie v tejto osade bolo silné, o čom svedčia nielen výsledky parlamentných volieb a radosť z čítania Dolnozemského Slováka, ale aj silné slovenské osvetové jadro na kovačickej škole. Prípravy na voľbu nového farára sa začali pomerne hladko, na presbyteriálnom zasadnutí 23. januára 1904, keď odsúhlasili nový, podstatne vylepšený vokátor. Ale potom sa začali robiť tajné kroky s úmyslom, aby sa do Kovačice za farára nedostal roduverný Slovák.

„Cirkevný zborový konvent 1. mája mal z prihlásených sa farárov kandidovať, na próbu volať... Potom konsenior prečítal menoslov 24 prihlásených a oznámil, aby konvent kandidoval z nich 3. Boli to samí takí farári, ktorých kovačický zbor nechcel voliť, a preto richtár Ján Mikuš sa opýtal, že kde sú ostatní, o ktorých sa vie, že sa tiež prihlásili. Ktosi síce spomenul niektorého z prečítaných farárov... Ale všetci ostatní jednomyseľne odopreli kandidovať a márne sa konsenior vyhrážal, že kandiduje vtedy všetkých štyroch. Na návrh Ľ. Karloveckého konvent zápisnične protestoval proti vynechaniu viacerých prihlásených farárov a žiadal od biskupa vysvetlenie, že prečo ich nepripustil do kandidácie, a to: Jána Čaploviča, Jána Palica, Štefana Bellu, M. M. Bellu, O. Žilinského, Ferdinanda Kraftu, Samuela Dilingu, Jána Hroboňa a Viktora Okályiho.“ Rekurz bol podpísaný 432 voličmi a odovzdaný bol biskupovi Samuelovi Šarkáňovi do Piliša, ktorého poprední Kovačičania aj osobne navštívili. Biskup im sľúbil, že všetko vyšetrí a že nikoho z kandidácie neposunul. Kovačičania preto ignorovali seniora B. Kramára a seniorát. „Vodcovia seniorátu cítili, že ich podvod vyjde na javo, a preto pokúsili sa postaviť dištr. konvent pred hotovú vec, previesť si v Kovačici svoje prv, ako by dištr. konvent vyhovel kovačickému cirkevnému zboru. Chceli najprv zastrašiť Kovačičanov pokutami.... Dňa 17. júla zvolal

konsenior Ľ. Doležal nový cirk. zborový konvent a prišiel naň so slúžnym okr. náčelníkom. Oznámil mená tých, ktorých vraj možno kandidovať. Ale boli to len tí istí 24 a ešte Ondrej Žilinský. Vyhlasovali, že žiadneho z tých oznámených nechcú. Konsenior však bránil im hovoriť, vyhrážal sa, že nespokojných dá vyhodiť z chrámu, konečne rozpustil konvent, zápisnicu roztrhal a sľuboval, že Kovačica dostane administrátora. Ľud začal spievať nábožné piesne, najprv Hrad Přepevný...“ Túto rozhorčenosť Kovačičanov zväčšil článok E. Zvarínyiho, farára v Lieblingu, uverejnený v maďarskom cirkevnom časopise: „Nuž, ja sa toho držím, že mne je synodálny zákon veľké nič, ak pod jeho záštitou nemožno zvoliť maďarského kňaza a odkopnem každý paragraf len aby som mohol zdeptať každého nepriateľa môjho národa a vlasti... Rátame na mohutnú, po špice žandárskych bodákov idúcu podporu Torontálskej župy, lebo Kovačicu nesmieme stratiť. Hor sa teda Maďarstvo na Juhu! Každý nech plní svoju povinnosť! Nech zhynie, kto nie je Maďar!“ A maďarskí nacionalisti a slovenskí maďaróni Kovačicu veru stratili. Hrdinom tohto príbehu bol učiteľ Pavel Rapoš, ktorý na konvente jasne a hlasne opísal všetky nezákonitosti a obvinil Kramára, Doležala a Zvarínyho. Viac úspechu Kovačičania mali na dištriktuálnom konvente 20. – 22. septembra, lebo sa domov vrátili s radostnou správou, že farárov, ktorých si Kovačica žiadala, bude možno kandidovať. Spomedzi 40 farárov, kandidovaní boli piati. Po skúšobnom kázaní do užšej voľby vošli traja a väčšinou hlasov (takmer jednohlasne) za kovačického farára roku 1904 bol zvolený Ján Čaplovič.

9 /4636/ 28. 2. 2015

voljská, 6. a Nataša Dobro e ského v Kulpín ZŠ J. A. Komen

a Maja Cerovská, 5. vci ro et v P ZŠ J. Čajaka

vićová, 5. a Marína Milje etrovci v P ZŠ J. Čajaka

I vská, 8. a Danka Vrbo ulpíne enského v K m ZŠ J. A. Ko

Ponúka sa abstrakcia

ste ste sa už neraz dostali pred abstraktný obraz a snažili sa pochopiť, o čom vlastne je, čo chcel touto prácou autor zobraziť či povedať. A čo takto, taký obraz aj nakresliť? Podľa pokynov svojich profesoriek výtvarnej kultúry žiakom vyšších ročníkov základných škôl v Kulpíne a v Petrovci sa to takto podarilo. Témy sú rôzne: Krajinka, Boj dobra a zla, Inšpirácia bunka, Tajomstvo hlbín... hlbín

Patrícia Dominika Pavlíková, 6. b ZŠ J. Čajaka v Petrovci

www.hl.rs

Maja Madacká, 8. a ulpíne ZŠ J. A. Komenského v K

Informačno-politický týždenník

Marína Cerovská, 8. b ZŠ J. Čajaka v Petrovci

Valentina Mihajlovićová, 5. d ZŠ J. Čajaka v Petrovci

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 28. februára 2015 ČÍslo

5 /1887/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena pšenice

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

dňoch 18. – 20. februára 2015 na Produkčnej burze v Novom Sade bez ohľadu na kratší pracovný týždeň opäť bol zaznamenaný nižší obrat tovaru. Po náhlom zvýšení ceny pšenice v predchádzajúcich týždňoch v uvedenom období bol zaznamenaný jej pokles. Predávala sa po 22,00 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 22,42 din./kg (22,20 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,45 % menej. Na rozdiel od pšenice, cena kukurice rastie. Jej priemerná cena bola 17,04 din./kg (15,49 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,75 % viac. Na domácom trhu sóje je dostatok, aj keď čoraz častejšie je v ponuke sója s pôdu, ktorá je horšej vyšším obsahom vlahy. Predávala sa po kvality a neprenajíma priemernej cene 44,67 din./kg (40,61 sa, začali zalesňovať. V bez DPH). takom prípade sa táto Na svetovom trhu euro naďalej pôda musí preevidovať oslabuje, čo nahráva zvyšovaniu cien na lesnú pôdu. Pokrajinský obilnín. Kurz amerického dolára voči sekretariát v spolupráci s euru je približne 1,1387 €/USD; toto Ústavom pre nížinné lesníctvo posilňovanie môže mať negatívne a životné prostredie z Nového dopady na medzinárodný obchod Sadu vyfinancuje kompletné s komoditami. V Európe sa vypracovanie projektovej dokuv súčasnosti cena kukurice mentácie a zaplatí za sadenice kŕmnej mierne zvýšila na a ich ošetrovanie počas piatich úroveň od 132,47 €/t (Budarokov. pešť, Maďarsko) do 180,00 Všetko je teda zabezpečené, €/t (Hamburg, Nemecchýba už len chuť a dobrá vôľa ko). Cena kukurice na zo strany lokálnych samospráv. burze CBOT v ChiLes je prírodné bohatstvo a zák- vočíchov. cagu stúpla na ladná zložka životného prostredia, Je význam125,30 €/t (mapreto si ho musíme chrániť. Pred- ným zdrojom rec 2015). ○ stavuje osobitý typ rastlinných obnoviteľných spoločenstiev, ktoré tvoria rôzne prírodných surovín, druhy drevín, krov, lesných bylín, zásobárňou čistej pratráv a machov. Svojím prostredím menitej vody, továrňou na vytvára domov pre nespočet- výrobu kyslíka, ale aj miestom né množstvo mikroorganizmov, oddychu a pokoja. A to všetko húb, drobných, ale aj veľkých ži- nám chýba čoraz viac. ○

Zalesňovanie poľnohospodársky nevyužitej pôdy vo Vojvodine

Ľubica Sýkorová

esy majú medzi ekosystémami nezastupiteľné miesto. V biosfére zaberajú najväčšiu rozlohu a komplexnosť ich štruktúry umožňuje maximálnu rozmanitosť foriem života. Lesy sú najrozšírenejší typ vegetácie na zemeguli. Sú najväčším producentom kyslíka, najvýznamnejším faktorom regulácie klímy a biotopom živočíchov. Jeden hektár priemerného lesa v miernom pásme vyprodukuje za 1 rok približne 8 ton dreva, 3 tony lístia, 1 tonu plodov a 1 tonu koreňov. Lesný ekosystém musí odolávať rozličným živým, neživým a ľudským faktorom. Zásah človeka bez dostatočných ekologických poznatkov môže spôsobiť poškodenie lesa a pri dlhšom negatívnom pôsobení až jeho zánik.

Lesy v Srbsku pokrývajú 39,3 % jeho územia, čo predstavuje 2,85 milióna hektárov. Z toho 50,2 % je v súkromnom vlastníctve a 49,8 % vo vlastníctve štátu. Zalesnenie Vojvodiny je na veľmi nízkej úrovni, predstavuje iba 6,5 %. Je to najmenšie zalesnenie v Európe, kde sa pohybuje okolo 40 %. Aj napriek tomu, že Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo zabezpečil finančné prostriedky na zalesňovanie, mnohé lokálne samosprávy neprejavili záujem, aby sa táto situácia zlepšila. Sekretariát už roky ponúka pomoc, no ohlas je veľmi slabý. Každoročne je na zalesňovanie vyčlenených dostatok prostriedkov, ktoré, ak sa aj nevyužijú, prenášajú sa do budúceho roku. Pokrajinský sekretariát ponúka lokálnym samosprávam prostredníctvom súbehov možnosť, aby štátnu

Z obsahu Aj tu sa rodia špičkové vína

Skúsme to v tomto roku Str. 3

Do vášho receptára Str.6

Str.8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NA SLOVÍČKO S DIPL. ING. MONIKOU TOMŠÍKOVOU

sledky boli skutočne pozitívne a obdivuhodné. Pripomenula aj skutočnosť, že organická výroba sa nevzťahuje iba na rastlinnú, ale aj na živočíšnu výrobu. Všetci, ktorí chcú začať s takouto výrobou, musia sa najprv rozhodnúť, či to bude iba pre vlastné potreby alebo pre širší na ktorých sa organizuje orga- trh. Výroba pre vlastné potreby nická výroba, sa každým rokom si nevyžaduje certifikát. Ak výrobky plánujeme predávať, zväčšujú. Podľa slov mladej inžinierky, respektíve vyvážať do zahraprodukty organickej výroby sú ničia, musíme najskôr získať certifikát, ktorý pre ľudský orzaručuje, že tieto ganizmus ovevýrobky sú naoľa zdravšie. Vo zaj z organickej výrobe sa neprodukcie. Celý používajú traproces získania dičné chemické certifikátu je prísprípravky, ktoré ne kontrolovaný nielenže znečisa musí spĺňať ťujú pôdu, ale stanovené pokontaminujú aj žiadavky na jeho samotné výrobzískanie. Okrem ky. To, samocertifikátu je pozrejme, zhubne trebné uzavrieť vplýva na zdraDipl. Ing. Monika zmluvu s ustavie ľudí, ktoré Tomšíková novizňami, ktoré je v poslednom čase vystavené mnohým rizi- pravidelne kontrolujú výrobu. kám práve kvôli konzumácii Kontroly výroby sú rigorózne a takýchto nezdravých potra- porušenie pravidiel sa trestá vín. Štát sa snaží podporovať v súlade so zákonom. Certiorganickú výrobu, ale, podľa fikáty sa musia každoročne názoru odborníčky, je to ešte obnovovať. Dnes máme na trhu nielen stále málo, aby sa urobil významnejší krok vpred. Potrebná výrobky z primárnej výroby, ale je oveľa širšia edukácia ľudí aj výrobky z organicky dopestoa na konkrétnych prípadoch vaných surovín, napr.: kompóty, im treba prezentovať výhody nápoje a iné potraviny. Keď ide o produktivitu, ona stále stúpa, organickej výroby. Prezradila nám, že ľudia čo sa priamo odzrkadľuje aj na sa mýlia, keď si myslia, že cene výrobkov, ktoré klesajú. organická výroba je výroba Zatiaľ sa u nás v Srbsku pre bez chemických prípravkov. vývoz do zahraničia vyrábajú V organickej výrobe sa použí- nedostatočné množstvá orvajú chemické prípravky, ale ganických výrobkov. Bolo by nie klasické, ktoré znečisťujú dobre, keby naša krajina v buprostredie, ale vyrobené na dúcnosti venovala ešte väčšiu celkom inom podklade. Sú pozornosť organickej výrobe, ekologické a ich účinnosť nie ktorá produkuje zdravšie výrobje o nič nižšia od klasických. ky, čím sa zabezpečí zdravšia Toto vyskúšala aj sama so budúcnosť pre prichádzajúce ○ svojimi rodičmi a hovorí, že vý- pokolenia.

Organická výroba je naša budúcnosť

Juraj Berédi

28. 2. – 6. 3. 2015

POČASIE

elenčanka Monika Tomšíková je diplomovaná inžinierka organickej poľnohospodárskej výroby. K tomuto titulu sa dopracovala po úspešne obhájenej diplomovej práci na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, na Katedre pre organickú výrobu. Jej diplomová práca mala názov Motívy výrobcov zaoberať sa organickou poľnohospodárskou výrobou v Republike Srbsko. V roku 2010 na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade bol po prvýkrát akreditovaný smer určený na edukáciu budúcich odborníkov pre organickú výrobu. Monika základnú školu skončila v Selenči. Pretože pochádza z rodiny, v ktorej sa rodičia a súrodenci zaoberajú poľnohospodárstvom, rozhodla sa aj ona pokračovať vo vzdelávaní práve v tejto oblasti. Bola si istá, že k poľnohospodárstvu má veľmi blízko, a preto sa zapísala do Strednej poľnohospodárskej školy v Báči. Po skončení strednej školy neváhala a využila príležitosť pokračovať vo svojom vzdelávaní na Poľnohospodárskej fakulte. Zaujal ju vtedy nový študijný odbor organické poľnohospodárstvo. Cítila, že by to mohlo byť to, čomu by sa chcela v budúcnosti venovať a v čom by sa chcela vzdelávať. Zo strednej školy si priniesla teoretické a praktické vedomosti, ktoré jej poslúžili ako dobrý základ v ďalšom vzdelávaní. Počas celého štúdia sa jej darilo a zo

všetkých kolegov študentov prvá v tomto odbore aj získala diplom. Môžeme povedať, že je prvá diplomovaná inžinierka v Srbsku, špecializovaná pre organickú výrobu. Nemilo ju prekvapuje skutočnosť, že aj napriek tomu, že v oblasti organickej výroby nemáme dostatok odborníkov, nepodarilo sa jej nájsť si prácu. To ju však podnietilo k tomu, aby vo svojom vzdelávaní naďalej pokračovala. O organickej výrobe nám mladá odborníčka povedala, že táto oblasť je v Srbsku regulovaná zákonom o organickej výrobe, ako aj niektorými sprievodnými aktmi, ktoré sú v súlade so zákonom a ktoré podrobnejšie určujú tento spôsob výroby. Rezort organickej výroby patrí pod Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, ktoré kontroluje, napomáha a podporuje rozvoj tohto odvetvia. Na začiatku svojho vzdelávania a venovania sa práve organickej výrobe sa stretla so skeptickými pohľadmi a názormi poľnohospodárov na túto oblasť. Dnes je už tomu trochu inak. Vidí, že ľudia sú už v tejto oblasti edukovanejší, že im je táto oblasť bližšia a že sa vcelku medzi poľnohospodármi mení názor na organické poľnohospodárstvo, čo ju, samozrejme, nesmierne teší. Páči sa jej, že sa názory ľudí na organickú výrobu menia a že výrobcovia aj sami zisťujú, aké výhody má ekologické poľnohospodárstvo, a plochy,

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

3˚ | 10˚

2˚ | 11˚

3˚ | 10˚

2˚ | 10˚

1˚ | 10˚

0˚ | 9˚

28. 2. 2015 • 09 /4636/

6. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH VÍNA BEOWINE

Aj tu sa rodia špičkové vína

Oto Filip

e taká mienka, že sa letné slnko sťahuje na jeseň do sudov s vínom. Zdá sa však, že i to jarné možno najprv vytušiť z fliaš cabernet sauvignonu, chardonnay, merlotu, pinot noiru, chianti, bermetu, vín perlivých a iných, ktoré najznámejší európski vinári zo známych vinárskych regiónov starého kontinentu, ako aj tí naši priniesli na ukážku a koštovku na v poradí 6. Medzinárodný veľtrh vína Beowine, prebiehajúci od 19. do 22. februára.

Za príchod vyše 140 vystavovateľov z jedenástich krajín: Francúzska, Rakúska, Talianska, Bulharska, Španielska, Macedónska... treba v prvom rade vďačiť usporiadateľovi a spoluorganizátorovi podujatia, Združeniu vinárov a vinohradníkov Srbska (VIVIS) a hospodárskej spoločnosti Srbská dedina. Predovšetkým kvôli tomu, lebo si plne uvedomujú, že expanzia konzumovania vína v posledných rokoch otvára nové možnosti a trhy, prajne pritom vplývajúc na vinárstvo a vinohradníctvo, ale aj na vínnu kultúru a vínny turizmus. Nie náhodou sa uvedený veľtrh Beowine konal súbežne s veľtrhom cestovného ruchu a dvoma ďalšími, tiež špecializovanými: suvenírov a gastronomických vybavení. Všetkým štyrom hybnou silou bolo prianie lepšie pospájať účastníkov na relácii výroba – turizmus – pohostinský priemysel, ako aj konzumentov a užívateľov služieb a prostredníctvom celého radu vzájomných stretnutí rozšíriť

a zveľadiť doterajšie formy spolupráce s nimi. V tom všetkom i víno malo svoje roly. Od toho, že bolo vyhľadávaním produktom, cez to, že sa o ňom hovorilo aj v rámci celého radu výstavných a sprievodných podujatí, po

konzumovanie špičkových druhov, pri ktorých boli najlepšie zladené faktory, ako sú napríklad teplota, svetlo a vibrácie pri ich doterajšom skladovaní. Víno ako nápoj, ale aj inšpirácia. Známe je, že vyjadriť myšlienku vo

veršoch či inak je vzácne umenie, rovnako ako vyjadrovať sa ťahmi štetcom. No neraz aj štipka toho umenia spočíva vo víne. Napríklad v tom, ktoré sa rodí v našich oblastiach, ako sú úpätia Fruškej hory, Sriemske Karlovce, Vršac, lokality iné. A v posledných rokoch rozhodne smeruje k zaradeniu sa medzi regionálnu a európsku špičku, k uznávaným tunajším značkám, o ktorých bude počuť široko-ďaleko. Je to nielen v duchu podujatia, o ktoré rok čo rok vládne väčší záujem, ale aj tunajšej vínnej tradície, existujúcej približne dve tisícročia. ○

DEDINA NEVESELÁ

Čo nechcela a nevedela

O. Filip

edina neveselá, nevyspelá a krachujúca. Plná opustených domov a zabudnutých zvykov, starobných domácností a chátrajúcich objektov, škôl bez žiakov, servisov bez majstrov, dielní bez remeselníkov... A predovšetkým so zdevastovanou rastlinnou, dobytkárskou, ovocinárskou, zeleninárskou výrobou. Dedina, akých sú stovky, možno i pár tisíc, napriek skutočnosti, že prírodné podmienky, ako je zdravý vzduch, čistá voda a nezamorená pôda, priam prahnú po ľuďoch, ktorí by tam žili a robili.

Jasné a stručné odpovede na dilemu, prečo neexistujú. Každá z nich je príbehom o sebe, ale aj o nás a o vzťahu k nim. Mnohé vysvetlenia o našich vidieckych oblastiach a problémoch, ktoré ich trápia, ako aj o tom, ako by sa dali revitalizovať, možno objaviť v zaujímavom zborníku prác Selo neveselo. Vlani vyšiel v edícii Pohraničie ako spoločné vydanie novosadského vydavateľstva Prometej a Hamimontany a Strojníckej fakulty v

Niši, zostavovateľom je Nedeljko Bogdanović. V 140-stranovej publikácii je zo dvadsať prác, ktorých autori, zväčša vysokoškolskí učitelia, experti, spisovatelia a novinári, sa zaoberajú najmä demografickými, sociologickými, hospodárskymi, spoločenskými a inými aspektmi existencie dedín, lavírujúcich medzi zmiznutím a oživením. Tak Milovan Mitrović vychádza z tézy, že by sa sedliakom malo zostať za každú cenu (seljakom se ostaje a ne postaje), lebo ak sa dedinský život raz vy-

III

strieda mestským, tak tu návratu na staré nieto. Milorad Ševarlić zase uvádza údaj, že v rokoch 2002 – 2011, čiže medzi dvoma poslednými sčítaniami obyvateľstva, zmizlo asi 150 000 alebo jedna pätina z celkového počtu rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev v Srbsku. Ak je práca otcom a pôda matkou spoločenského blahobytu – čo je mottom príspevku Ljubišu Mitrovića – tak môže byť jasnejšie, prečo je ten na tej úrovni, na akej práve je. Málo je tak jedného, ako aj druhého. Ako je málo i krajšej budúcnosti dedín ako výsledného bodu toho všetkého za nami. S čím nechcela žiť a nevedela si poradiť. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia a choroby sóje (3) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

ŠKODCOVIA POŠKODZUJÚCI NADZEMNÉ ČASTI RASTLÍN SÓJE ROZTOČE V porastoch sóje škodí niekoľko druhov roztočov. Najvýznamnejšie sú dva druhy z čeľade Tetranychidae: roztočec chmeľový (srb. običan paučinar alebo baštenska grinja) – Tetranychus urticae a v juhovýchodnej Európe – Tetranychus atlanticus. Tieto dva druhy sú si veľmi podobné, majú podobnú morfológiu, bionómiu a ekológiu a, samozrejme, škodlivosť. Morfologicky sa líšia len v stavbe pohlavných orgánov samčeka a farbou samičiek v lete, ktoré sú intenzívnejšie sfarbené do zelena. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela, žltozelenej farby, s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela. Telo je dlhé 0,4 – 0,5 mm. Na chrbte má 24 chĺpkov rozmiestnených v šiestich radoch. Prezimujúca samička je oranžovo-červenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička, dĺžka tela je 0,28 – 0,35 mm. Vajíčko je okrúhle, žlto-červenej farby, s priemerom 0,12 – 0,14 mm. Larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh a merajú 0,2 mm. BIONÓMIA Prezimujú v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Samčeky a nymfy na jeseň uhynú. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy, neskoršie prechádzajú na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú)

Porast sóje silne poškodený roztočom chmeľovým (foto: J. Tancik) na tmavozelenú. Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27 °C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny. Od druhej polovice júna roztoča chmeľový prechádza na ovocné stromy. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť, keď sú dlhšiu dobu stredné denné teploty nad 20 °C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta. Neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou. Samičky kladú vajíčka na listy. Jedna samička nakladie 30 – 60 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia vyciciavaním štiav na listoch. Dĺžka vývoja roztoča chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25 °C a optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 – 70 %. Ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 %, po krátkom čase roztoče hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20 °C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní. Ak sú teploty nižšie ako 12 °C, vývoj môže trvať až dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6 – 8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. V septembri, keď je deň kratší ako 14 hodín, začí-

najú sa vyskytovať prezimujúce samičky oranžovej farby, ktoré po spárení vyhľadávajú úkryty na prezimovanie. EKOLÓGIA Na dynamiku populácie týchto škodcov má veľký vplyv teplota a vlhkosť, ale aj vietor a dažde, najmä silné lejaky. Optimálne podmienky sú vysoké teploty medzi 29 až 31 °C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35 – 55 %). Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto, aké bolo v roku 2011 a 2012. Škodca sa najprv vyskytuje na okrajoch porastov, až neskôr sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji začína v polovici júna a maximálny výskyt dosahuje koncom augusta až začiatkom septembra. ŠKODLIVOSŤ Tieto dva druhy roztočov sú výrazné polyfágy, môžu sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Z ovocných stromov poškodzujú najmä jabloň, hrušku, slivku, čerešňu, višňu, broskyňu a vinič. Sú aj významní škodcovia zeleniny pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli. Škodí najmä na uhorkách,

rajčiakoch, fazuli. Veľké škody zapríčiňujú aj na poľných plodinách, najmä na chmeli, sóji, kukurici, slnečnici, bavlníku, ako aj na veľkom počte okrasných a lesných rastlín. Môže sa vyvíjať aj na veľkom počte burinných druhov. Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny, veľkosti 0,05 – 0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Silnejšie napadnuté rastliny celé odumierajú. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóje a v suchých rokoch aj fazule menia farbu na červeno-medenú. Na sóji sa následkom vyciciavania štiav vytvárajú malé škvrny na listoch, šťavnatých častiach stonky a mladých strukoch. Znižuje sa transpirácia a aj asimilačná plocha až o 70 %. Všetko to vplýva na zníženie úrody o približne 30 %. Silno napadnuté rastliny skôr ukončujú vegetáciu, sú zakrpatené a majú menší počet strukov, ktoré sú menšie s drobnými semenami alebo bez nich.

28. 2. 2015 • 09 /4636/

Zdravý porast sóje (foto: Ľ. S.) OCHRANA Agrotechnické opatrenia majú veľký význam pri ochrane sóje a iných poľných plodín. Na výšku škôd spôsobených roztočmi z

čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, sóje a iných strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôdy, hnojenie, výber odrody a zavlažovanie. Je veľ-

ký rozdiel v odolnosti jednotlivých odrôd sóje proti roztočom, preto v regiónoch, kde býva častý problém s týmito škodcami, treba prednostne pestovať odolné odrody. Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Je dôležité aj to, aby orba bola urobená kvalitne a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky. Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť

nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Aj zavlažovanie porastov kukurice a sóje postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov. Chemickú ochranu sóje v rokoch premnoženia treba robiť na samom začiatku napadnutia porastu roztočmi, preto porasty musíme permanentne kontrolovať. Postrek sa nerobí na celom poli, ale iba na okrajoch parciel. Podľa intenzity výskytu roztočov stanovíme, akú plochu treba ošetriť. Aplikáciu vykonávame, ak je populácia roztočov na okraji polí nad prahom škodlivosti, a to je 50 % napadnutých rastlín bez ohľadu na počet roztočov, alebo ak zistíme v priemere 5 roztočov na jeden list. Používajú sa povolené akaricídy a insektoakaricídy. 

PRIPOMÍNAME

Koniec zimných prázdnin, začína sa sejba Ľubica Sýkorová

j keď cukrovú repu po vlaňajšej zlej skúsenosti určite nebude siať toľko pestovateľov ako v minulom roku, pre tých, ktorí sa pre ňu predsa len rozhodnú, odborníci odporúčajú čo najskoršiu sejbu, a to je v prvej dekáde marca. To znamená, keď teplota pôdy v hĺbke siatia bude 3 – 4 °C. Oneskorenou sejbou sa značne znižujú výnosy. Nemalú úlohu zohráva aj hustota porastu, ktorej optimum je 80 000 až 100 000 rastlín na hektár. Znížením počtu rastlín výnosy môžu byť nižšie aj o 40 %, no nižšiu úrodu budeme mať aj pri veľmi vysokom počte rastlín na hektár. Najväčšie chyby pri pestovaní cukrovej repy sa robia pri hnojení. Nesprávnym hnojením (čo znamená nedostatočným alebo prehnojením) NPK hnojivami sa úrody znižujú od 2,8 do 5,3 t/

ha, obsah cukru od 0,3 do 0,8 % a využitie cukru môže byť nižšie až o 7,2 %. Aby sme vedeli, koľko hnojiva máme aplikovať, nevyhnutné je urobiť rozbor pôdy. Potrebné množstvo dusíka na jar sa musí aplikovať ešte pred sejbou, pretože pokusmi bolo zistené, že prihnojenie repy počas vegetácie zapríčinilo nižšie výnosy a horšiu kvalitu koreňov. Prihnojenie sa môže robiť len vtedy, keď porasty repy zavlažujeme, čo sa u nás robí len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Pri výbere odrôd sa sústredíme predovšetkým na tie, ktoré sú odolné proti rizománii. ... Kto ešte nestihol prvý raz prihnojiť obilniny, teraz je tomu najvyšší čas. Najoptimálnejší termín bol od 15. februára do začiatku marca. V období od 15. marca do 15. apríla pšenica prijme 40 – 60 kg čistého dusíka po hektári. V čase, keď sú rastliny vo fáze

odnožovania, koreňový systém ešte nie je dobre vyvinutý a siaha do hĺbky 50 – 70 cm. Sekundárny koreňový systém sa iba rozvíja. Preto je veľmi dôležité, aby pšenica práve v tom období mala k dispozícii dostatok dusíka. ... Kto chce siať sóju, musí vedieť, aký význam má kvalitná predsejbová príprava pôdy. Termín sejby závisí od teploty pôdy – v hĺbke 4 – 5 cm má byť 10 °C. ... Na parcele, kde ste pestovali slnečnicu, ďalšiu môžete pestovať až o štyri – päť rokov. Optimálny termín sejby je koniec marca – druhá dekáda apríla. ... Pestovateľom kukurice odborníci odporúčajú pestovať najmenej dva – tri hybridy, ponuka je naozaj bohatá. Stupeň využitia genetického potenciálu úrod-

nosti je veľmi rozličný a najviac závisí od agroekologických podmienok a použitia zodpovedajúcich agrotechnických opatrení. Medzi najlepšie predplodiny patria obilniny. Kukuricu netreba pestovať v monokultúre nielen kvôli výskytu burín, ale aj rôznych chorôb a škodcov. Sejba kukurice u nás začína obyčajne vtedy, keď sa teplota pôdy v hĺbke sejby ustáli na 10 °C, čiže koncom prvej dekády apríla. Najvyššie výnosy sa dosahujú, ak sa počet rastlín/ha pri stredne skorých a stredne neskorých hybridoch pohybuje od 45 000 – 65 000 a pri skorých hybridoch od 60 000 do 75 000 rastlín/ha. Jednou z podmienok dosiahnutia dobrých úrod je aj kvalita semena, ktoré musí spĺňať určité normy, a to je: klíčivosť musí byť minimálne 90 %, čistota semena minimálne 98 %, vlhkosť maximálne 13 %. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PESTOVANIE NÁROČNÝCH IZBOVÝCH RASTLÍN

Skúsme to v tomto roku Ľubica Sýkorová

mája až do jesene ju musíme prihnojovať ALOKÁZIA (Alocasia amazonica) tekutým hnojivom Alokázia je elegantná izbová určeným pre rastliny rastlina, ktorá sa však dosť ťažko okrasné listom. Mlapestuje. Patrí do čelade árono- dú rastlinu musíme vitých (Aronaceae). Je jednou z presádzať každý rok, najkrajších rastlín s obrovskými staršie stačí raz za okrasnými zelenými kopijovitými dva roky. Zeminu prilistami na dlhých stopkách, kto- pravíme zmiešaním ré majú výraznú bielu žilnatinu. záhradníckeho subSpodná strana listov je sfarbená strátu s rašelinou, do fialova. Hľuznatá bylinná list- piesok nemusíme natá rastlina s pekne tvarovaným pridávať alebo len vzrastom má rada vysokú vzduš- veľmi málo. nú vlhkosť, no znesie aj bežné Alokázia ako izbytové podmienky. Suchý vzduch bová rastlina nie je môžeme zvlhčiť častejším rose- vhodná pre chovaním celej rastliny mäkkou vodou teľov psov a mačiek, alebo utieraním listov vlhkou ale ani pre rodiny s špongiou. Vyššiu vlhkosť vzduchu malými deťmi, lebo Cykas pre svoj pomalý rast patrí medzi najvzácnejšie izbové rastliny zabezpečíme tak, že pod črepník je jedovatá (okrem Rozmnožujeme ju delením priveľmi polievať. V lete vyžaduje do väčšej podmisky nasypeme Alocasia microrrhiza). keramzit alebo drobné kamienky. Pretože je teplomilná rastlina, podzemkov a vrcholovými od- pravidelnú zálievku, neznáša premokrenie, ktoré zapríčiňuje Na ne nalejeme toľko vody, aby celoročne potrebuje nad 20 °C. rezkami. na listoch tvorbu hnedých škvŕn. nezasahovala korene rastliny. Ak dôjde k zachladeniu, na lisV lete ju môžeme umiestniť toch sa objavia nepekné hnedé CYKAS JAPONSKÝ (Cycas revo- Nedostatok vlahy zase spôsobuje žltnutie listov. von na tienisté stanovište. Má škvrny. Ich šíreniu zabránime lute) Cykas sa síce na prvý pohľad V lete rastlinu každé dva týždmimoriadne veľké zelené listy iba tak, že substrát necháme šípovitého tvaru s výraznou žil- preschnúť, aby sa rastlina zatiah- podobá palme, ale k palmám ne- ne prihnojujeme slabším roznatinou, ako aj mierne členenými la. Zoschnuté listy odstránime patrí. Rastie veľmi pomaly, každý tokom viaczložkového hnojiva. rok vytvorí len jeden nový list, Pred priveľkým odparovaním preto je aj jeho cena pomerne vody sa sám chráni voskovou vysoká. Cykas je listnatá, pekne vrstvou na listoch, ktorú pri utietvarovaná rastlina pochádzajú- raní nesmieme poškodiť. ca z južného Japonska. Svojím Vďačný je za miesto s priamym stromčekovitým vzrastom s ma- až rozptýleným slnečným svetsívnym valcovitým zhrubnutým lom. Substrát mu vyhovuje ľahší, kmeňom, na ktorého vrchole vzdušný, dobre priepustný, vhodvyrastajú tmavozelené, nepárne né je zmiešať ho s keramzitom, perovito zložené listy dosahujúce aby sa zabezpečila priepustnosť dĺžku až jeden meter, priláka pôdy. Vzhľadom na jeho veľmi hlpozornosť každého hosťa. Vhod- boký a mohutný hlavný koreň, na ný je na pestovanie ako izbová pestovanie sa odporúčajú vysoké rastlina, v izbovom skleníku, ale kvetináče, ktoré nemusia byť aj pre zimné záhrady. V lete ho veľmi široké. Okolo rastliny musí môžeme pestovať vonku. zostať priestor na vyrastanie tzv. Má šupinatý kmeň, ktorý koralových korienkov na povrch, pripomína ananás. Na vrcho- ktoré sú veľmi krehké a v porovle kmeňa vyrastá široká ružica naní s obyčajnými koreňmi rastú tuhých listov tmavozelenej farby smerom hore. Týmito koreňmi Alokázia patrí medzi jedovaté rastliny podobných vtáčiemu peru. Nový cykasy „dýchajú” vzdušný dusík. Ak cykas na zimu premiestnime okrajmi kontrastnej bielej farby. a obnovíme zálievku. Alokázia veniec listov sa vytvára len každé Dospelá rastlina dosahuje výšku rýchle vyženie nové listy, ktoré dva až tri roky. Vyžaduje slnečné do chladnejšej miestnosti, udrdo 80 cm, listy môžu byť dlhé až budú bez škvŕn. Rovnako môžeme stanovište, ale darí sa mu aj v žiavame zeminu takmer suchú. Cykas presádzame každý tretí 30 cm. Alokázia potrebuje veľa postupovať aj v prípade, keď sú polotieni. Potrebuje veľa tepla, pri tvorbe listov až rok, vždy začiatkom jari.  vody a živín. Substrát by nemal listy poškodené od slnka. Preto nikdy vyschnúť, ale nesmie byť nesmieme rastliny umiestňovať 25 °C. V zime mu stačí teplota (foto: z internetu) ani sústavne premokrený. Od na južnú stranu na priame slnko. okolo 15 °C, nesmieme ho však

28. 2. 2015 • 09 /4636/

POPOLCOVOU STREDOU SA ZAČAL PÔST

Ako dosiahnuť, aby mal liečivé účinky? O liečivých účinkoch pôstu sa už popísalo mnoho. Komu je však určený? Aké sú jeho pravidlá a účinky? Je takisto vhodné definovať si, prečo sa chcete postiť. Ak je cieľom zníženie hmotnosti, prehodnoťte, či je práve pôst pre vás tou správnou voľbou. Ak sa túžite detoxikovať, rovnako zvážte, či vám váš momentálny zdravotný stav dovoľuje začať pôstne obdobie. Ak však máte dôvody a ciele jasne stanovené, ponúkame vám zopár dôležitých informácií, ktoré by ste mali vedieť. Aký pôst si vybrať? Existuje naozaj veľké množstvo

druhov pôstu. Na to, aby ste zistili, ktorý vám vyhovuje najväčšmi, je potrebné preštudovať čo najviac informácií a až potom sa rozhodnúť pre metódu, ktorá vás osloví. Telo by sa malo na pôst pripraviť, niekoľko dní pred jeho začatím by ste mali postupne odľahčiť stravu. Kedy a ako pôst ukončiť? Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Podľa vedeckých štúdií je pre telo prospešné už aj krátkodobé postenie. Po

skončení pôstneho obdobia nie je dobré okamžite sa vrhnúť na ťažké jedlá. Najprv si dajte niečo ľahšie na naštartovanie trávenia a opätovne si nastavte organizmus na tuhú stravu.

Na pôst zabudnite, ak: ste tehotná alebo dojčiaca žena; trpíte ťažkým ochorením štítnej žľazy, obličiek a pečene; trpíte poruchou príjmu potravy – anorexiou, bulímiou; máte podváhu alebo je váš BMI index vyšší ako 45. Pôstne účinky: Vďaka vedeckej štúdii osemdesiat percent ľudí, ktorí absolvovali pôst, potvrdilo, že po skončení „hladovky“ sa cítili výborne a „vnútorne čisto“. Okrem toho je zrejmé, že vďaka pôstu: telo sa zbavuje prebytočných solí a jedov; znižuje sa hladina cholesterolu v krvi, vyrovnáva sa aj hladina cukru v krvi; chudnete a zbavujete sa nadbytočných kilogramov; zmení sa váš postoj k jedlu; prestáva vám chutiť nezdravá strava; človek objavuje prirodzené chute a inklinuje k ľahšej rastlinnej strave; mení sa črevná mikroflóra a zlepšuje sa imunita. 

ZDRAVIE A MY

Najlepšie prírodné antibiotiká P ríroda nám poskytuje aj tie najsilnejšie liečivá. Používali ich naši predkovia. Okrem všestranného CESNAKU, CHRENU – európskeho ženšenu a spoľahlivej CIBULE sú to: TYMIAN – penicilín chudobných: Nielenže nádherne vonia, ale má aj výrazné antibiotické Kapucínka väčšia vlastnosti. V arabských krajivého extraktu alebo čaju. POZOR! nách sa z neho dodnes pripravuje Tymian sa nesmie predávkovať. odvar zmiešaný s olivovým oleZÁZVOR nielen do čaju: Veľmi jom, ktorý sa používa na čistenie dobre pôsobí proti infekciám horrán. Táto bylinka sa považuje za ných dýchacích ciest. Likviduje jedno z najsilnejších prírodných choroboplodné zárodky a mimoantibiotík, pôsobí výrazne dezin- riadne silno pôsobí na tráviacu fekčne a antisepticky. Ničí plesne, sústavu, harmonizuje jej činnosť. baktérie a tiež črevné parazity, Čerstvý je, samozrejme, lepší ako podľa niektorých výskumníkov mletý alebo inak spracovaný. Ako zaberá aj pri liečbe Helicobaktera ho užívať: • Kúsok zázvoru môžete pylori. Ako ho používať: • Do 200 pravidelne pridávať do domácich ml vriacej vody pridáme 2 lyžičky mixovaných ovocných alebo zelesušeného tymianu a necháme 5 ninových štiav. • Zázvor môžete minút vylúhovať. Pijeme dvakrát tiež rozmixovať aj do obľúbenej denne čo najteplejší. • Čaj pou- tekvicovej polievky. Pridáva sa do žívame aj na kloktanie pri zápale ázijských jedál, často sa podáva horných dýchacích ciest. • Na k hydinovému mäsu s ryžou. • nečistú pleť a zapálené ranky si Čerstvý zázvor nakrájajte a zalejte prikladáme obklady z tymiano- horúcou vodou. Nechajte vylúho-

vať a pridajte lyžičku medu, pite trikrát denne. Aké ďalšie antibiotiká ponúka príroda? • Brusnice pomáhajú s infekciami močových ciest. • Čučoriedky

môžu uľaviť pri angíne a zastavujú hnačku. • Kapucínka väčšia (Tropaeolum majus) sa osvedčila pri liečbe zápalov dýchacích aj močových ciest, pôsobí aj proti lupinám. 

DOMÁCNOSŤ

5 praktických rád do kuchyne • Piškótové cesto bude ešte lepšie, ak vajcia pred pridaním do pečenia necháme 5 minút v teplej vode, alebo ich vyšľaháme v teplom vodnom kúpeli.

• Ak máme chuť na niečo aromatickejšie, pridáme do piškótového cesta strúhanú citrónovú kôru.

• Vysoké koláče a torty pečieme na spodnej koľajničke a koláč

na plechu, ako je bublanina, na strednej.

• Tortu a koláče z formy pečieme v rúre vždy na mriežke a nikdy nie na plechu. Inak by sa nám pripieklo dno koláča. • Maslo dodá koláčikom peknú arómu, ak ho pred pridaním do cesta rozpustíme, necháme trochu zhnednúť, vychladnúť a až potom zapracujeme do cesta. 

Zdroj: internet

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Rezne v trojobale Suroviny: 6 bravčových rezňov, 4 vetvičky petržlenovej vňate, 5 vetvičiek tymianu, soľ, korenie, vegeta; Na obaľovanie: 3 – 4 lyžice múky, 1 vajce, 1 lyžica mlieka, 120 g kukuričných omrvín; Na vyprážanie: olej Takto sa to podarí: Rezne vyklepeme z oboch strán. Petržlenovú vňať a tymian nakrájame nadrobno a zmiešame s kukuričnými omrvinami. Rezne z oboch strán osolíme, okoreníme a posypeme vegetou. Do jedného taniera nasypeme múku, do druhého vyšľaháme

vajce s mliekom a do tretieho nasypeme kukuričné omrviny zmiešané s petržlenovou vňaťou a tymianom. Rezne najprv obaľujeme v múke, potom vo vyšľahanom vajci a nakoniec v kukuričných omrvinách. Vyprážame na rozpálenom oleji z oboch strán dozlatista. 

Rýchle višňovo-čokoládové muffiny

Mrkvové rezy s ananásom Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 180 g práškového cukru, 180 g polohrubej múky, 200 g najemno nastrúhanej mrkvy, 100 ml smotany na varenie, 100 g masla, 1 balíček kypriaceho prášku; Na plnku: 400 g ananásového kompótu, 400 ml smotany na varenie, 200 ml ananásovej šťavy z kompótu, 3 lyžice hladkej múky, 2 balíčky vanilínového cukru, 150 g masla, 150 g práškového cukru; Na poliatie cesta: 100 ml mrkvovej šťavy; Na polevu: biela čokoláda Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia rozdelíme a žĺtky vyšľaháme s cukrom a maslom dopenista. Postupne pridáme smotanu a spolu ešte prešľaháme. Zľahka zamiešame múku s kypriacim práškom. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, ktorý spolu so strúhanou mrkvou zamiešame do cesta. Cesto preložíme na plech

vystlaný papierom na pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 30 minút. Po upečení vyberieme a necháme vychladnúť. Plnka: Zo smotany, z ananásovej šťavy, hladkej múky a vanilínového cukru uvaríme hustú kašu. Odstavíme ju a necháme úplne vychladnúť. Maslo vyšľaháme s práškovým cukrom a postupne doň pridávame uvarenú kašu. Potom zľahka primiešame kúsky ananásu. Vychladnuté cesto pokvapkáme mrkvovou šťavou a natrieme ananásovou plnkou. Vrch polejeme bielou čokoládou. Hotové rezy môžeme ozdobiť kúskami ananásu. 

Rybacie karbonátky

Suroviny: 250 g múky, 200 g cukru, 250 ml mlieka, 1 – 2 vajcia, 100 ml oleja, 2 lyžičky kakaa, pol lyžičky sódy bikarbóny, pol vrecúška kypriaceho prášku, 2 vrecúška vanilkového cukru, 200 – 300 g višieň, 100 g čokolády Takto sa to podarí: V jednej nádobe zmiešame múku, cukor,

vanilkový cukor, kypriaci prášok, kakao a sódu bikarbónu. V osobitnej nádobe zmiešame mlieko, olej a vajcia. Všetko kompaktne zmiešame a pridáme višne. Naplníme cestom košíčky asi do polovice a povtláčame niekoľko kúskov nakrájanej čokolády. Upečieme v rúre vyhriatej na 200 °C asi 20 min. 

Suroviny: 500 g rybieho filé, 2 rožky, 100 ml mlieka, 50 g cibule, 1 vajce, 80 g hladkej múky, soľ, mleté čierne korenie; Na obaľovanie: 50 g hladkej múky, 2 vajcia, 100 ml mlieka, 100 g strúhanky; Na vyprážanie: olej Takto sa to vydarí: Rybie filé necháme rozmraziť a zomelieme ho spolu s rožkami navlhčenými v mlieku a s cibuľou. Do zmesi pridáme vajce, múku, soľ, korenie a dôkladne premiešame. Zo zmesi tvaruje-

me menšie karbonátky, ktoré obalíme v múke, vo vajciach rozšľahaných s mliekom a v strúhanke. Obalené karbonátky z oboch strán vyprážame na rozpálenom oleji. Hotové necháme odkvapkať na papierovej utierke a podávame.  Zdroj: internet Muffiny fotila: J. Pániková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 387 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Zachovať bohatstvo jazykového Babylonu MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA V KOVAČICI

Anička Chalupová

slava Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktorý vyhlásil UNESCO, sa v aktuálnom roku usporiadala v Galérii Babka v Kovačici v sobotu 21. februára, kde bol príležitostný program.

Za prítomnosti mnohopočetných návštevníkov Babkovej obrazárne, tak z našej krajiny, ako aj zo zahraničia, otvorili výstavu omaľovaných tekvíc pod názvom Panónske miniatúry autorov predstaviteľov národnostných menšín v Srbsku, ktorí, ako podotkla Maja

K slávnostnej náplni podujatia prispeli členovia KUS Slnečnica z Padiny

Maja Gojkovićová s účastníkmi podujatia • KULTÚRA •

Gojkovićová, predsedníčka Národného zhromaždenia Srbska, hovoria rozličným materinským jazykom a maľujú rovnako istým umeleckým jazykom. V rámci príležitostného programu na úvod hostí pozdravil Miroslav Krišan, pred- Eduard Kukan v spoločnosti maliarky Zuzany seda Obce Kovači- Jarmockej to veľmi cenná, humánna, ľudská vlastnosť pre každého z nás a myslím si, že každý národ je hodnotený aj tým, ako sa stará, ako si opatruje, kultivuje svoj materinský jazyk,“ podčiarkol vo svojom príhovore E. Kukan, ktorý sa poďakoval zakladateľovi Galérie Babka Pavlovi Babkovi za príkladnú činnosť, ktorou prispieva k oslave Dňa materinského jazyka. Pritom zdôraznil, že je hrdý na Slovákov vo Vojvodine, lebo sa veľmi účinne podieľajú na budovaní ich súčasnej vlasti, pracujú a udržiavajú si Irena Vojačková-Sollorano počas príhovoru materinský jazyk. „Ľupred Galériou Babka dia, ktorí žijú na tomto území, sú príkladom ca. Neskoršie zazneli príležitostné toho, ako by mala vyzerať Európríhovory vzácnych hostí Ireny pa, a mnohé národy v západnej Vojačkovej-Sollorano, koordiná- Európe by sa mohli od vás tomu torky Spojených národov v Srb- naučiť.“ Na tomto 15. ročníku podujatia sku, a Eduarda Kukana, predsedu delegácie pri Parlamentnom vý- posolstvo Iriny Bokovej, generálbore pre stabilizáciu a pridruženie nej riaditeľky UNESCO, o význame EÚ – Srbsko. „V dnešnom civili- pripomínania si Dňa materinského zovanom, vysoko technickom jazyka na svetovej úrovni prečítala svete sa každý učí cudzie jazyky. stredoškoláčka Alena Čížiková. Mnohí hovoríme mnohými ja- K slávnostnému ovzdušiu akzykmi, ale len jeden z nich je cie prispeli členovia Hudobnomaterinský, ktorým nás ako malé -folklórneho súboru Slnečnica deti oslovovala naša matka, keď z Padiny, ktorí tancom a spevom nám vysvetľovala, spievala pes- prezentovali tunajšiu slovenskú ničky, rozprávala rozprávky... Je ľudovú kultúru a obyčaje. 9 /4636/ 28. 2. 2015

Kultúra MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA V KYSÁČI

Ohnivko, ktoré nás viaže Elena Šranková

ri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka vo veľkej sále Kultúrno-informačného strediska Kysáč bol v piatok 20. februára kultúrno-umelecký program. Vystupovali deti Predškolskej ustanovizne Lienka, žiaci Základnej školy Ľudovíta Štúra, členovia Kultúrno-umeleckého a športového spolku Branka Radičevića a Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie KIS Kysáč. Programom si

materinskej reči snažia od útleho veku. Predstavili sa recitáciami, vlastnými prácami, rytmickými a ľudovými tancami oslavujúc svoj materinský Tanečníci KUŠS Branka Radičevića jazyk, tak slojednak slávnostne pripomenuli venský, ako i srbský. Diváci v sieMedzinárodný deň materinské- ni KIS ich odmenili potleskom. ho jazyka, ale zároveň dokázali, Program moderovali Miluša že sa o zachovanie a pestovanie Vranková a Nevena Batinićo-

V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

V SELENČSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Program v troch jazykoch Juraj Berédi

Základnej škole Jána Kollára v Selenči si tiež pripomenuli Medzinárodný deň materinského jazyka. V piatok 20. februára v tejto škole pobudla vzácna návšteva, v

vá, ktoré v konferencierskom príhovore pripomenuli, že sa na zemeguli dnes používa 5 000 až 7 000 jazykov. Ich primárnou funkciou je dorozumievanie a sekundárna funkcia je reprezentatívna, lebo jazyk reprezentuje národ a oddeľuje členov jedného od iných národov. Je to ohnivko, ktoré nás viaže celého života, lebo starí ľudia odovzdávajú mladým svoje vedomosti a skúsenosti a sú príkladom, v ktorom deti pokračujú. Mladé moderátorky poinformovali obecenstvo aj o tom, že sa slovanské jazyky vyvinuli z praslovančiny, tiež o ich rozdelení, ako i o tom, že slovenčina a srbčina patria do skupiny západoslovanských jazykov.

novićom, úradujúcim náčelníkom obecnej správy Obce Báč. Vzácnych hostí privítala riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková, ktorá ich zaviedla do prváckej učebne, kde učiteľky Anna Koleková, Marijana Mučajiová a Dragan Jovanović so

Zlaté slovíčka slovenčiny Anička Chalupová

iniciatívy Obecnej knižnice v Kovačici, pobočky v Padine, a v spolupráci so ZŠ maršala Tita v sobotu 21. februára usporiadali krátky primeraný program pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka. V rámci programu Zlaté slovíčka slovenčiny knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka Obšustová hovorili o ľudovej slovesnosti, kým Milka Petrovičová, triedna učiteľka, prostredníctvom vide-

obeamu prezentovala žiakom zaujímavosti o kodifikátoroch spisovnej slovenčiny. Pri tejto príležitosti si pripomenuli dvojsté výročie narodenia Ľudovíta Štúra, reformátora slovenskej spoločnosti, ktorého hlavným životným cieľom bolo povzniesť Slovákov ako svojbytný národ cestou všestrannej modernizácie na úroveň vyspelých európskych národov. Podujatie sa skončilo bábkovým divadielkom Soľ nad zlato, ktoré predviedli žiaci 3. 2 triedy tamojšej školy.

Hostia medzi selenčskými prvákmi

čele ktorej bol Dr. Zoran Milošević, náčelník Juhobáčskeho obvodu, so spolupracovníkmi: Petrom Viđikantom, náčelníkom Školskej správy pre Nový Sad, Zdenkom Kolárom, zástupcom predsedu Obce Báč, Borislavom Antonićom, predsedom Zhromaždenia obce Báč, Natašou Budićovou, obecnou inšpektorkou pre vzdelávanie, a Nebojšom Voj-

www.hl.rs

svojimi žiakmi prvákmi prichystali krátky program v srbskom, slovenskom a rómskom jazyku. Hostia boli z toho nadšení a prihovorili sa prvákom. Vyzdvihli význam zachovania materinského jazyka a selenčskú školu pochválili ako jednu z pozitívnych príkladov, kde sa vyučuje v materinskej reči. Prváčikom rozdelili primerané darčeky: školské pomôcky a hygienické potreby.

Informačno-politický týždenník

Pripomenuli si význam materinskej reči • KULTÚRA •

S NATAŠOU FILIPOVOU, RIADITEĽKOU STAROPAZOVSKEJ KNIŽNICE

Dvetisíc nových slovenských titulov Anna Lešťanová

eden z najťažších rokov pre knihovníctvo v Srbsku bol údajne lanský rok. Ako povedala Nataša Filipová, riaditeľka staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, na takéto zhodnotenie roka za nami vplývali rôzne činitele: administratívne predpisy, ktoré hatili prácu v knihovníctve, ťažká ekonomická situácia, ktorá nechala stopy pri objednávke, čiže kúpe nových kníh a vlaňajšie katastrofálne záplavy, ktoré zničili početné školské a mestské knižnice v našej krajine a v regióne. Avšak zamestnanci pazovskej knižnice medzi prvými prejavili veľkú solidaritu a úspešne zorganizovali mnohé zberné knižné akcie, vďaka ktorým bola poskytnutá pomoc knižniciam

v zaplavených územiach. V rámci Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića pôsobí ústredná knižnica v Starej Pazove, sedem pobočiek a tzv. knihovnícky punkt v Krnješevciach, kde učitelia vydávajú knihy žiakom. „Mnohí ľudia, na svoju – našu knižnicu nikdy nezabúdajú a vďaka nim sa do knižnice dostali i hodnotné knižné dary. O obohatenie knižničného fondu v slovenskom jazyku, asi o 2 000 najnovších titulov, sa postarali hlavne staropazovskí rodáci žijúci na Slovensku: Miroslav Demák, Jasmina Nasáryková a Tatiana Maksimovićová,“ povedala riaditeľka Filipová a dodala, že dobrú spoluprácu knižnica má i so Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci. Na poličkách v pazovskej kniž-

nici je toho času viac ako 75-tisíc kníh, z čoho slovenských viac ako 12-tisíc. Ináč celkový knižničný fond v celej Staropazovskej obci vynáša okolo 180-tisíc. Počas rozhovoru riaditeľka prezradila i ďalšie štatistické údaje, ktoré sa vzťahujú na rok 2014. Najvernejších čitateľov majú v Starej Pazove a tí v roku za nami prečítali okolo 29-tisíc kníh. Ľudová knižnica Dositeja Obradovića, ako uviedla N. Filipová, má výnimočnú spoluprácu so všetkými predškolskými ustanovizňami (v snahe medzi deťmi zaštepiť lásku k čítaniu), základnými a strednými školami. Okrem prvákov, ľudí bez práce (zaevidovaných v Národnej službe pre zamestnávanie) členský lístok zdarma dostanú aj poľnohospodári. Toho času ich

Nataša Filipová: Každá dobrá kniha zaujme čitateľov

je v Starej Pazove začlenených 11 a v knižnici pre nich majú bohatú odbornú literatúru.

DUŠKO RADOVIĆ ZASE MEDZI NAMI

Bol raz jeden laf... Oto Filip

nebeskom Srbsku bol ozajstným vesmírom. Týmito slovami spisovateľ Ljubivoje Ršumović ocenil dielo nezabudnuteľného spisovateľa, aforistu, publicistu, televízneho a rozhlasového redaktora, ktorého myšlienky nám dodnes pripomínajú to, akí sme, alebo akí môžeme byť. Piatková vernisáž Bol raz jeden laf..., usporiadaná pri príležitosti 30. výročia odchodu skutočného velikána slova a jednej z našich najmúdrejších hláv minulého storočia v galérii ústrednej budovy Univerzity v Novom Sade, nás zase vrátila do čias najkrajšieho životného obdobia, detstva. Samozrejme, i hier ako jeho imperatívu. Duško nám celé roky spomienky naň poskytoval v neskutočne štedrých dávkach, podobách a obdobách. Jeho seriály, ako je Na písmeno, na písmeno alebo Dobrú noc, deti, jeho noviny Poletarac, jeho Dobré ráno, Be• KULTÚRA •

Z otvorenia výstavy usporiadanej Knižnicou mesta Belehrad v spolupráci s Mestskou knižnicou Nového Sadu a Univerzitou v Novom Sade

lehrad, jeho básne a príbehy nás i dnes vracajú do čias, keď sme boli nepomerne chudobnejší, ale i šťastnejší ako v rokoch týchto. Radović deti vnímal ako čosi najbližšie podstate žitia. Preto je vo všetkých jeho slovách o nich toľko neskrotnej lásky. Ale aj príbehov, humoru, odkazov. Má úplnú pravdu autorka výstavy Olga

Krasićová- Marjanovićová, keď opäť pripomína, že je Duško pre našu detskú literatúru 20. storočia tým, čo bol Jovan Jovanović-Zmaj v storočí devätnástom. Duško ako duša, Radović ako práca a pracant, ktorý nikdy nezaprel seba. Autor približne štyridsať kníh, stoviek televíznych a rozhlasových vysielaní, laureát cien

Nevenu, Mladih pokolenja, Zmajových detských hier, Sterijovho pozorja, čestného Diplomu Hansa Christiana Andersena a ešte mnohých iných, bol ozajstným majstrom pera, vtipne vyhlasujúci a opakujúci, že nerobí nič na mnoho miest. Kiežby sme takých akože ničnerobiacich maestrov mali i viac, i dnes.

9 /4636/ 28. 2. 2015

Kultúra S RIADITEĽKOU SLOVENSKÉHO KULTÚRNEHO CENTRA V NAŠICIACH SANDROU KRALJOVOU-VUKŠIĆOVOU, DRSC.

O vlastnej existencii chcú svedčiť odborne Juraj Bartoš

lovenské kultúrne centrum v Našiciach (ďalej: centrum) bolo založené roku 2010. Jeho riaditeľkou je Sandra Kraljová-Vukšićová. Pochádza z Našického Markovca, kde najprv bola členkou Folklórneho súboru Franja Strapača, potom i tajomníčkou Matice slovenskej v Markovci. Bola dopisovateľkou časopisu Prameň a má za sebou i skúsenosť členky Výkonného výboru Zväzu Slovákov v Chorvátsku. Absolvovala dvojodborové magisterské štúdium slovenského jazyka a literatúry a etnológie v Nitre, kde na Katedre folkloristiky a regionalistiky ukončila aj doktorandské štúdium. Úvodom sme sa ju opýtali na základné úlohy centra. – Centrum je v podstate založené preto, aby zoskupilo materiály a zastrešilo celkovú kultúrnu činnosť Slovákov v Chorvátsku. Je to kultúrna ustanovizeň, v rámci ktorej máme v pláne – hovorím o pláne, lebo, keďže sme vo fáze rekonštrukcie starej budovy, ktorú sme kúpili, kým ju celkom nezrekonštruujeme, nemôžeme sa naplno rozvíjať – zriadiť archív Slovákov v Chorvátsku, tiež výstavnú miestnosť. Materiály z archívu plánujeme podložiť aj teoreticky určitou odbornou literatúrou z odboru etnológie, etnografie, histórie, zemepisu, sociológie... – Čo je to, čo sa vám podarilo urobiť doteraz? – Myšlienka o založení centra vznikla na pôde Zväzu Slovákov v Chorvátsku, ktorý je aj jeho zakladateľom, musela najprv dozrieť, takže vlastne fungujeme od 1. novembra 2011, keď bola zamestnaná prvá osoba, teda ja ako riaditeľka. V decembri 2014 sa nám podarilo zamestnať ďalšiu pracovníčku, čo je veľký pokrok v súčasnej finančnej situácii. Istý pokrok sme urobili aj pokiaľ ide o rekonštrukciu budovy, možno nie až tak, ako sme plánovali, ale s ohľadom na situáciu môžeme byť spokojní. Veci nám trochu spomalili personálne zmeny vo zväze. – Máte už dáke zbierky v zásobe a aké?

www.hl.rs

– Práveže nie. Máme však v Chorvátsku 16 matíc slovenských, v rámci ktorých fungujú aj folklórne súbory. Tie majú za sebou dlhodobejšiu prácu, takže by sme materiály chceli získať prostredníctvom nich, či už priamo od nich alebo z lokalít, v ktorých pôsobia. – S kým ste doteraz nadviazali odbornú spoluprácu? – Odbornú činnosť sme trochu pribrzdili, keďže sme museli riešiť najprv otázku miestností a zamestnanca. Keďže sme toto vybavili, nadviazali sme kontakty s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov, menovite s riaditeľkou Milinou Sklabinskou, lebo sa nazdávam, aspoň podľa toho, čo sledujem

na ich webovej stránke, že robia celkom seriózne veci. Myslím si, že nám bude ťažko dosiahnuť to, čo dosahujú (lebo základňa Slovákov vo Vojvodine je bohatšia a rozmanitejšia), ale myslím si, že príklad si treba brať z lepšieho. – Máte sa na koho opierať na Slovensku? – V máji 2014 sme na Slovensku uzatvorili dohodu o spolupráci s Katedrou manažmentu a turizmu v Nitre, ktorej vedúcim je profesor Jaroslav Čukan. Je etnograf a autor viacerých publikácií o dolnozemských Slovákoch, naklonený Slovákom žijúcim v zahraničí, takže si myslím, že by sme spolu vedeli spracovať veľa vecí.

– Akým spôsobom sa činnosť vášho centra kryje finančne? – Celková činnosť centra je financovaná podľa dohody o spolufinancovaní, ktorú uzatvoril Zväz Slovákov v Chorvátsku ako zakladateľ centra, s Ministerstvom kultúry Chorvátskej republiky. Na základe nej Chorvátsko zabezpečuje platy pre troch zamestnancov, a to prevažne na základe reciprocity, keďže chorvátska menšina na Slovensku totiž dostala Múzeum Chorvátov na Slovensku, so sídlom v Devínskej Novej Vsi. – Majú Slováci v Chorvátsku okrem časopisu Prameň ešte dáke zdroje informovania v slovenskej reči? – Mesačník Prameň vychádza v Našiciach, vydáva ho Zväz Slovákov a jeho aktuálnou šéfredaktorkou som ja, ale len zhodou okolností, v dôsledku kádrových zmien vo zväze, teda kým sa nenájde adekvátne riešenie. Okrem toho máme rozhlasové (prevažne polhodinové) vysielania v Đakove (každú sobotu, pripravuje ho Josip Kvasnovský), v Našiciach (každú stredu, Mgr. Tatjana Buha), v Osijeku (každú nedeľu, Andrija Kuric), v Iloku (každú sobotu) a v Slatine (každú sobotu). Ľudia, ktorí robia slovenské vysielania, nie sú profesionáli, nie sú rozhlasoví zamestnanci, financuje sa to buď podľa projektov alebo si tie rádiá prostriedky na financovanie vysielaní v rečiach národnostných menšín zabezpečujú iným spôsobom.

DNEVNIKOVA CENA HEREČKE STERIJOVHO POZORJA bola udelená v pondelok 23. februára, kým sme ešte boli pod dojmom veľkolepého udeľovania chýrečných Oscarov vďaka televíznemu prenosu spred pár hodín. Tradičnú 59. Dnevnikovu cenu Emine Elorovej za stvárnenie hlavnej úlohy v predstavení Koštana Národného divadla v Subotici na minuloročnom Sterijovom pozorji v Novom Sade v zasadačke Dnevnika udelil Dragan Milivojević, hlavný a zodpovedný redaktor tohto denného média, ktoré od založenia mediálne propaguje túto prestížnu divadelnú prehliadku. Zároveň využil túto slávnostnú príležitosť na zverejnenie iniciatívy k interkultúrnemu umeleckému mediálnemu dialógu, do ktorého budú zapojené okrem Dnevnika i redakcie Magyar Szó, Hlas ľudu a Ruske slovo. Realizácia tohto spoločného mediálneho projektu má vraj byť „ďalší prínos k všeobecnej emancipácii kultúry“. A. F.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

CERTIFIKÁTY PRE OSVETOVÝCH PRACOVNÍKOV

Dlhodobý zámer v oblasti vzdelávania Jasmina Pániková

kladanie do vzdelávania je vkladanie do našej budúcnosti, ale nakoľko sme informovaní o možnostiach, ktorými môžeme prispieť ku kvalite vzdelávania? Známy nám je pojem európske fondy, ale vieme ich aj využiť? S cieľom zvýšiť kvalitu pôsobenia našich vzdelávacích ustanovizní Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá v spolupráci s fondom Európske záležitosti AP Vojvodiny zorganizoval prvú časť projektu Fondy Európskej únie: od idey k realizácii. Projektom sa realizuje školenie pre predstaviteľov výchovno-vzdelávacích ustanovizní na území Vojvodiny. Cieľom školenia je informovať účastníkov o aktuálnych európskych progra-

moch a umožniť im, aby získali zručnosti samostatne formulovať návrhy projektov v súlade s európskymi pravidlami. V prvej časti realizácie projektu školenie úspešne ukončilo 125 osôb, ktorým v utorok 24. februára vo veľkej sieni Zhromaždenia Vojvodiny slávnostne udelili certifikáty. Pri tejto príležitosti podpredsedníčka po- Certifikáty dostalo 125 osôb krajinského Zhromaždenia Anna Tomanová-Makanová a žiackych domovoch mali odborné pozitívne zhodnotila projekt pokrajin- kádre, ktoré budú môcť samostatne ského sekretariátu a fondu, keďže je, realizovať svoje idey prostredníctvom ako povedala, nevyhnutné, aby sme projektov a využívať na tie účely euv našich vzdelávacích ustanovizniach rópske fondy.

Podpredseda vlády a pokrajinský tajomník Mihály Nylas poznamenal, že ďalším krokom bude zapojiť do školenia aj ostatné lokálne samosprávy. „Zrealizovali sme iba polovicu tohto projektu a už teraz máme vypracovaných vynikajúcich 24 projektových ideí,“ povedal Nylas. Riaditeľ fondu Európske záležitosti Siniša Lazić poznamenal, že je tento projekt o to významnejší, lebo má dlhodobý význam pre budúcnosť. V rámci prvej časti projektu školenie ukončilo 125 osôb z 13 lokálnych samospráv. Školenie prebiehalo v Kanjiži, Sriemskej Mitrovici, Kikinde, Subotici a vo Vršci. Do konca tohto školského roku v školení sa zúčastní 145 osôb zo šiestich obvodov.

PETROVSKÍ DIVADELNÍCI

Na prahu významného jubilea Jaroslav Čiep

našich novinách sa čitatelia už viackrát mohli dozvedieť, že sa petrovskí divadelníci aktívne pripravujú na oslavu významného jubilea – 150. výročia divadelného ochotníctva v Petrovci a vôbec u Slovákov vo Vojvodine, čo bude aktuálne v roku 2016. V Divadle VHV v Petrovci už teraz začali s prípravami, aby ich rok, ktorý rýchlo ubehne, nepristihol nepripravených, a preto s tým oboznamujú širšiu verejnosť. Keď ide o rok 2014 petrovskí ochotníci kvitujú úspešnú činnosť. Za sebou majú dve premiéry – prvú Od zajtra nepijeme (1. septembra) a druhú Hore nohami (30. decembra). Okrem toho finančne zabezpečili aj tretiu inscenáciu – Obrázkovú abecedu, ktorej premiéru chystajú na marec tohto roku. Keď ide o poetický kabaret s prvkami stand-up comedy, je to autorský projekt Petra Butku, v ktorom účinkuje až 30 protagonistov, čo pre danú chvíľu predstavuje veľký počet, ale na strane druhej svedčí o adekvátnom záujme o prácu v tomto divadle. Treba poznamenať, že ide o novú • KULTÚRA •

inscenačnú formu a divadelný žáner, ktorý je v slovenskom vojvodinskom prostredí nóvum, a bez ohľadu na to, že odborná komisia na Divadelnom vavríne nemala pochopenia pre toto predstavenie, ide o inscenáciu, ktorej sa diváci tešia, lebo za posledné 4

nikde inscenovaný. Po koncoročnej premiére predstavenie v januári tohto roku malo i prvú reprízu. Vlani Divadlo VHV malo dve projekcie filmu Óda na rovinu. Účinkovali s ním aj v Čadci na Slovensku v rámci festivalu Etno film. Preň získali peniaze

Za nové plány a oslavy 150 rokov divadla v Petrovci mesiace mala rovnako toľko repríz, z čoho 3 v Petrovci a 1 v Kovačici. Hore nohami je inscenačný debut dlhoročnej herečky Hany Tancikovej, ktorá siahla po texte Kataríny Hitzingerovej, ktorý doteraz nebol

aj na preklad dialógov do angličtiny a srbčiny, ako aj na titulkovanie do uvedených jazykov. Na Slovensku v Brezne na Divadelnej chalúpke Petrovčania až trikrát v jednom dni reprízovali inscenáciu Óda na rovinu.

Divadelníci vyvíjali aktivity aj prostredníctvom Divadelného klubu, kde boli viaceré večierky, koncerty a festival krátkeho filmu. V rámci zhromaždenia Divadla VHV v pondelok 16. februára 2015 pod vedením Zuzany Tárnociovej si prítomní spoločne pohovorili aj o tom, čo ich očakáva v tomto a v nasledujúcom roku. V najbližšom čase ich očakáva premiéra nového predstavenia Obrázková abeceda, ktoré možno zaradiť do žánru dospelí pre deti, v réžii Moniky Necpálovej. V závislosti od získaných prostriedkov z grantov, s aktívnymi predstaveniami sa plánujú predstaviť v rámci Srbska a v zahraničí. Keďže si predseda divadla Ján Černák praje tesnejšiu spoluprácu s orgánmi divadla, zhromaždenie pre nečinnosť vymenilo doterajších členov správy divadla. Správnu radu tvoria: Branislav Ušiak, Jaroslav Hlaváč, Hana Tanciková a Z. Tárnociová. Do Dozornej rady vymenovali Marijana Pavlova, Danu Majerovú a Jána Megu. Na záver zasadnutia po prvýkrát vymenovali i svojich čestných členov. Nimi sa stali dvaja dlhoroční aktivisti divadla Ľuboslav Majera a Ján Mega.

9 /4636/ 28. 2. 2015

Kultúra V NOVOM SADE VYHLÁSILI VÍŤAZA CENY ZA MODERNÚ UMELECKÚ SENZIBILITU FONDU TODORA MANOJLOVIĆA

Želanie sa splnilo Oto Filip

oznam doterajších laureátov Ceny Fondu Todora Manojlovića, pôsobiaceho približne štvrť storočia v rámci Mestskej národnej knižnice Žarka Zrenjanina v Zreňanine, je skutočne úctyhodný. Sú na ňom osobnosti, ako je Milorad Pavić, Miodrag S. Protić, Dušan Kovačević, Marina Abramovićová, Momo Kapor, Jovan Hristić, Vida Ognjenovićová, Želimir Žilnik, Slobodan Tišma... Tým, ktorým spomienky nesiahajú hlbšie, treba alebo zostáva pripomenúť, že Todora Manojlovića (1883 – 1968), básnika a dramatika, kritika a prekladateľa, možno zaradiť k zakladateľom modernej srbskej drámy a popri Stanislavovi Vinaverovi aj k naším najvzdelanejším spisovateľom dvadsiateho storočia, ktorý písal v niekoľkých svetových jazykoch, ktoré aktívne ovládal. Cenu, udeľovanú tvorcom z rozličných oblastí umenia, ktorých dielo je autenticky, provokačne a prírodne zhodné s európskymi chápaniami a tvorbou Todora

Manojlovića, za rok 2014 získal medzinárodný regionálny festival súčasného divadla Desiré zo Subotice. – Na rozdiel od uplynulých ro-

subotickému festivalu Desiré, existujúcemu od roku 2009. Predovšetkým preto, lebo za krátky čas potvrdil vlastný regionálny význam, ako aj význam zoskupo-

Z chvíľ oznámenia mena najnovšieho laureáta Fondu Todora Manojlovića v zasadačke č. 23 pokrajinskej vlády kov, keď spravidla bola udeľovaná jednotlivcom, v tomto roku je Cena Fondu Todora Manojlovića prvýkrát udelená jednej inštitúcii, vlastne kultúrnemu podujatiu,

vania alternatívnej a avantgardnej divadelnej scény z krajín strednej a východnej Európy, ako aj Balkánu. Nazdávame sa, že je táto cena v duchu toho, za čo sa zasadzoval

Todor Manojlović ako skutočný multimediálny umelec. Mám nádej, že bude znamenať mnoho, tak na promovanie jednej peknej a osožnej divadelnej iniciatívy, ako aj na pripomínanie verejnosti všetkého dôležitého, čo Fond Todora Manojlovića zrealizoval počas uplynulých 24 rokov... – vyzdvihuje predsedníčka Správnej rady fondu prof. Dr. Vladislava Gordićová-Petkovićová. Prihovárajúc sa v mene hostiteľa, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, jeho podtajomník Radoslav Petković podotkol toho 18. februára, že Manojlović bol osobnosťou moderného európskeho duchu, veľa rokov zatláčanou a nedostatočne uznávanou. A že je preto skutočne rád, keď sa prostredníctvom založenia jeho fondu takáto krivda odstraňuje a jeho dielo zase reflektuje cez nové umelecké alebo literárne prejavy. Jedným z nich je aj divadelný festival Desiré, prezentujúci súčasné divadlá moderného, alternatívneho alebo experimentálneho rázu. Desiré znamenajúce želanie, prianie, prameniace aj v rovnako znejúcom prímene subotického básnika a spisovateľa Dezse Kosztolányiho (1885 – 1936). A kto potom môže povedať, že nie sme aj podnetnou tradíciou a odkazmi živí?

SEMINÁR ZBOROVÉHO SPEVU V PIVNICI

Nová pieseň Ján Lačok

sobotu 7. februára sa v Pivnici uskutočnil 5. ročník seminára zborového spevu pod názvom Nová pieseň. Rok čo rok je o tento seminár väčší záujem. Znovu zoskupil veľký počet, viac ako 60 uchádzačov, vedúcich zborov, dirigentov, kantorov a spevákov z rôznych prostredí: Selenče, Báča, Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Šídu, Bingule, Starej Pazovy a Pivnice. Pod úspešnú organizáciu seminára sa už piaty rok za sebou podpisuje Komorný zbor Nádeje z Pivnice, a treba zdôrazniť, že z vlastných finančných prostriedkov. Seminár tr-

www.hl.rs

val jedno odpoludnie; od 14. do 20. hodiny. Ako aj v predchádzajúcich rokoch seminár viedol a zároveň prednášal PaedDr. Juraj Súdi zo Selenče. Počas seminára so spe- Pracovné ovzdušie na seminári v Pivnici vákmi spracoval Seminár dobre dopadol, všetkým štyri skladby v štyroch jazykoch: po slovensky Kde duch Boží vládne, sa dobre pracovalo, t. j. spievalo, lebo po srbsky Ja Tebe želim, po latinsky boli prítomní skúsení speváci, vedúci Sanctus a po anglicky Spirit of God. zborov a kantori, ktorí majú blízko k Boli to duchovné skladby, ktoré sa hudbe a zborovému spevu. Za jedno odpoludnie sa nedá všetko naučiť, koncertne predvádzajú.

Informačno-politický týždenník

ale takýmto spôsobom a takýmito seminármi sa iste do budúcna aj zvýši kvalita, aj úroveň zborových spevov v našich prostrediach. Foto: z archívu KZ Zvony • KULTÚRA •

PRED 20 ROKMI ZOMREL MICHAL KIRÁĽ

Človek a umelec, ktorý chýba Juraj Bartoš „Napriek ustálenej úradnej mienke tvrdím, že je robota, ktorou sa zaoberám, výrobná robota. Úžitkový umelec, či dizajnér, ako tvorca, musí vždy spieť k produkcii nových výtvarných a duchovných hodnôt. Vytvára nové bytosti a nové svety. Pritom nasádza celý svoj psychofyzický potenciál a počas celého procesu cíti priamu zodpovednosť za konečný výsledok práce a v tom procese je ako taký – nepostrádateľný. A čoraz väčší počet technických pomôcok jeho tvorivú zvedavosť iba zvyšuje.“ Michal Kiráľ

týchto niekoľkých riadkoch je – a ako jasne – obsiahnuté životné tvorivé a umelecké krédo muža, ktorý opustil svet živých pred dvoma desaťročiami 28. februára 1995. Michal Kiráľ sa narodil v Petrovci 21. februára 1955, a pochovaný bol na petrovskom cintoríne 1. marca; jeho hrob je za hrobárskou chyžkou, po pravej strane chodníka.

Michal Kiráľ za svojho krátkeho života vykonal toľko, na koľko mnohým nepostačia ani dva celé životy. Nie je nemiestne v duchu sa opýtať, o koľko nových bytostí a mikrosvetov by dnes náš malý svet bol bohatší, keby náš Miško, náš Mijo, náš Majki neodišiel predčasne, podlomený krátkou zákernou chorobou, ktorej vzdoroval do posledných chvíľ tuzemského života, s rovnakou energiou, s akou sa vrhal a dokončoval každú robotu, ktorú začal. Po tom, čo získal akademický diplom roku 1979, keď úspešne ukončil štúdium na Fakulte úžitkových umení v Belehrade, zamestnal sa najprv na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci. Potom prestúpil do redakcie Hlasu ľudu, kde bol technickým redaktorom, a roku 1985 sa ocitol vo vydavateľstve Obzor-Tvorba. Získal dobré meno ako ilustrátor a autor dizajnu časopisov Pionieri

(neskoršie Zornička), Nový život, ročenky Národný kalendár, ako i novozaloženého magazínu Rovina, tiež knižných vydaní, ktoré osviežil a povzniesol na vyššiu úroveň svojimi ilustráciami a grafickými riešeniami. Keď sa vydavateľstvo dostalo do úzkych, práve on bol ten, ktorý ho zachránil od definitívnej záhuby; Michal Kiráľ bol posledným riaditeľom samostatného vydavateľstva Obzor-Tvorba, ktoré potom splynulo s tlačiarňou Kultúra. Áno, robil všetko s absolútnym psychofyzickým nasadením, uplatňujúc prísne estetické kritériá. Nie div, že – podľa mienky kompetentných – časopis Pionieri (Zornička) v období, keď sa staral o jeho dizajn, sa radil k najlepším a vizuálne najkrajším periodikám pre deti vo vtedajšej Juhoslávii. Do povedomia kultúrnej verejnosti sa Michal Kiráľ dostal aj ako jeden z iniciátorov a zakladateľov

ZIMA S KNIHOU, tradičné podujatie, ktorého cieľom je prezentácia knižnej produkcie Slovenského vydavateľského centra, sa v pondelok 23. februára uskutočnilo v Hložanoch. Do kaviarne Pod lipami prilákalo zo 30 členiek Spolku žien Slovenka, ktorý zorganizoval vydarené podujatie s podporou miestneho MOMS. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík oboznámil prítomných s tým, čo vlani vyšlo z ich „kuchyne“ a záujemcovia si jednotlivé tituly po ukončení večierka aj kúpili u Andreja Melegu. Jazyková redaktorka Hlasu ľudu Anna Horvátová prečítala svoju recenziu na publikáciu Jána Čajaka Dejepis Slovákov, Alena Pešková predniesla úryvok z nej a Miriam Murtínová úryvok z románu Blanky Fábryovej Hlas krvi. Zjavný bol i záujem o výstavu 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine 1864 – 2014, ktorá bola prvý raz nainštalovaná v októbri vo foyeri Štúdia M v Novom Sade, pri príležitosti tu spomenutého výročia a 70. rokov od založenia a vychádzania Hlasu ľudu. J. Bartoš • KULTÚRA •

petrovskej Galérie Blatno, ktorá riadne rozvlnila hladinu výtvarného a kultúrneho života v Petrovci i na širšom pláne. Bol členom skupinky vtedy mladých kultúrnych rebelov, ktorí lámali socialistické okovy na pláne kultúrnych slobôd. Spomíname si naň ako na schopného organizátora, svedomitého a sebakritického autora a najmä ako na človeka vždy ochotného na priateľské slovo i odbornú radu. Michal Kiráľ bol členom Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Vojvodiny v Novom Sade a členom Spolku grafikov Slovenskej výtvarnej únie v Bratislave. Po sebe zanechal pekné dielo; jednak nemožno nepovedať, že nám furt chýba. Ako Človek, i ako Umelec.

HLOŽANY

Nové vedenie KOSJ

a výročnej volebnej schôdzi zhromaždenia KOS Jednota v Hložanoch 13. februára ocenili vlaňajšiu činnosť ako úspešnú. Výročnú správu o práci podala Katarína Dobríková, finančnú prezentoval účtovník Juraj Takáč, správu o stave v pokladnici pokladník Ján Mravík a správu Dozornej rady Vladimír Bažaľa. Všetky boli prijaté hlasmi asi 50 prítomných, rovnako i plán práce a finančný plán na rok 2015, ktoré ozrejmil Vladimír Tkáč. Zvolili aj nové vedenie, takže sa predsedom spolku stal Rastislav Struhár, jeho zástupcom je Vladimír Bažaľa, tajomníkom je Vladimír Tkáč, pokladníkom zostal Ján Mravík a umeleckým vedúcim naďalej bude Jaroslav Kriška. Členmi predsedníctva sú: Jana Uramová, Katarína Dobríková a Ľuboslav Hataľa. Dozornú radu utvorili: Adam Vladislav Stupavský (predseda), Mária Čipkárová a Pavel Mravík. Za čestného predsedu zvolili Michala Hataľu st. Uzhodli sa tiež, že členské na bežný rok vynáša 500 din. jb

9 /4636/ 28. 2. 2015

Kultúra NOVOSADSKÝ NOVÝ TEÁTER V PETROVCI

Ženba a tamburáši

V ZŠ BRATSTVA A JEDNOTY V BIELOM BLATE si tradične pripomínajú Deň materinského jazyka. Učiteľka slovenčiny Adela Obšustová so žiakmi (na fotografii autora) urobili plagát, ktorý symbolizuje jedinečnú a naďaleko známu bieloblatskú polyglotickosť, čiže viacjazyčnosť, a to, čo z toho vyplýva – toleranciu. Týmto bieloblatskí žiaci svojráznym spôsobom poukázali na potrebu zachovania srbského, slovenského, maďarského, rómskeho, bulharského jazyka, ktoré sa používajú v bežnej komunikácii v Bielom Blate, ale aj všetkých iných malých jazykov, ktoré sú podľa mienky svetových lingvistov vážne ohrozené. Zachovaním jazykov zachová sa aj kultúrne dedičstvo národov tak tých, ktoré žijú v tejto malebnej osade, ale aj všetkých ostatných tzv. malých a ohrozených národov. M. N.



KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Insitná kovačica na Slovensku. Od začiatku februára 2015 v galérii Villa

Rustica v bratislavskej Dúbravke je sprístupnená výstava obrazov Insitná Kovačica z tvorby insitných maliarov, členov Galérie insitného umenia v Kovačici. Obdivovateľom insitného kumštu je ponúknutých 36 olejomalieb insitných umelcov: Evy Husárikovej, Zuzany Vereskej, Anny Kňazovicovej, Pavla Hajku, Janka Širku, Anny Kotvášovej, Jána Bačúra, Martina Papa, ako aj obrazy z cyklu Smäd padinského maliara Jána Husárika. Výstava v kultúrnom dome v Dúbravke potrvá do 15. marca. A. Ch.

Báčsky Petrovec Nová zodpovedná redaktorka Nového života. Mesačník pre literatúru

a kultúru Nový život (1949), ktorý vydáva Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, dostal novú zodpovednú redaktorku – Zdenku Valentovú-Belićovú. V dejinách vydavateľstva vojvodinských Slovákov zostane zapísané, že je prvou ženou na poste šéfredaktorky tohto prestížneho literárnovedného časopisu. Zdenka Valentová-Belićová (1975) je profesorkou slovenského jazyka a literatúry a stála súdna tlmočníčka pre slovenský jazyk. Zamestnaná je v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. Predtým pracovala v Mestskej knižnici v Novom Sade. Aktívne sa zaoberá prekladom a prezentáciou slovenskej literatúry do srbčiny a je nositeľkou Ceny Pavla Országha Hviezdoslava za rok 2012 Informačného literárneho centra zo Slovenskej republiky. Bola predsedníčkou Výboru pre kultúru NRSNM v rokoch 2012 – 2014. Redakcia Hlasu ľudu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nech je mladomanželom na úžitok – novosadská Ženidba na čardaku na doskách SVD v Petrovci

Jaroslav Čiep

erstvá komédia Ženidba na čardaku v naštudovaní členov Novosadského nového divadla mala premiéru pred Novým rokom. Po niekoľkých úspešných reprízových predvedeniach v Novom Sade v nedeľu 15. februára zavítala do Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Ženidba na čardaku vznikla ako adaptácia povahovej komédie Ženidba i udadba Jovana Steriju Popovića, pod adaptáciu ktorej sa podpísal Petar Pecija Petrović a ako režisér Dragan Ostojić. V hre sa pre-



javuje päť rôznych ľudských pováh a charakterov, kým šiestu postavu stvárnil známy tamburášsky orchester Romansa pod taktovkou primáša Danila Ninkovića. Preto sa v spresnení titulku hry píše, že ide o tamburášsku komédiu. Azda jedinečný hybrid, k tomu vydarený. Herci poľahky zvládli svoje charaktery a k tomu nadviazali dobrú interakciu s obecenstvom, ktoré malo možnosť naplno sa vžiť do predlohy. Ide o poldruhahodinové predstavenie, pri sledovaní ktorého si na svoje prišli nielen milovníci divadla či komédií, ale aj dobrých tamburášov.

CHÝRNIK

ARADÁČ. Na piatok 27. februára o 18. hodine v miestnostiach Harmónie MOMS Aradáč v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom usporiadajú tradičné podujatie Zima s knihou. Predstavia knihu Nárečie Aradáča v Banáte na pozadí vzniku a vývinu obce autora Daniela Dudka, tiež vydavateľskú činnosť SVC v roku 2014 s dôrazom na knihu Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Jednozubý úsmev. vlh NOVÝ SAD. MOMS Nový Sad v stredu 4. marca v miestnostiach starej fary v Ul. Vuka Karadžića č. 2. spolu so Slovenským vydavateľským centrom uskutoční prezentačno-predajné podujatie Zima s knihou. Hostia večierka budú Katarína Verešová a Igor Feldy, zostavovateľka knihy a predstaviteľ spoluvydavateľa monografie Vladimír Hurban 1850 – 1914. Podujatie, ktoré sa začne o 19. hodine, spestrí zmiešaný spevokol SKC. P. J. Šafárika. SR MOMS Nový Sad • KULTÚRA •

V DOBANOVCIACH NA PRIADKACH

U nás je sviatok žien každý štvrtok Anna Simonovićová

ktív žien pri SKOS Šafárik a MOMS v Dobanovciach v sobotu popoludní 21. februára v Slovenskom dome usporiadali siedme priadky. Organizátorky na priadky pozvali ženy z Banátu, Báčky a Sriemu, aby prišli a priniesli si nielen ručné práce, ale aj dobrú náladu na veselú zábavu. A zábava vskutku bola vynikajúca. Od samotného príchodu predstaviteliek spolkov žien z Aradáča, Báčskeho Petrovca, Kulpína, Kysáča, Kovačice, Vojlovice, Starej Pazovy, Pećiniec, Batajnice, Surčina na dobrú náladu hrali Mário Mitnáver, Igor Havran, mladí hudobníci zo Starej Pazovy, a Adam Kulík, najstarší hudobník z Dobanoviec. Pri dobrej hudbe darilo sa šikovným ženám vyšívať, háčkovať či pliesť, ale aj veselo sa vyzvŕtať v tanci. Zvláštnu náladu podvečer do Dobanoviec priniesli Boľovčania. Oltárny krúžok žien a spolok – spolkári, matičiari, predstavitelia etno

domu Stajkov dom na priadky prišli s vlastnou hudbou a veselou náladou. Na priadkach boli aj početní hostia z okolitých miest, MOMS Belehrad, ako aj predstaviteľka Veľvyslanectva • KULTÚRA •

SR v Belehrade Helena Mravíková s matkou. Dobanovské priadky boli úspešné, spestril ich kultúrno-umelecký program, ktorý úspešne moderoval Željko Čapeľa, predseda spolku. Nechýbal ani bohato prestretý stôl s tradičnými, ale aj zdravými potravinami, slanými pečivami, koláčmi a tortami. Organizátorky si dali záležať aj na bohatej tombole.

Litavskej za podpory firmy Singer, ktorá im darovala šijacie stroje, zorganizovali kurz šitia. V súčasnej dobe priadky obnovili roku

Na priadkach odovzdali uznanie za dlhoročnú činnosť najstaršiemu spolkárovi, huslistovi Adamovi Kulíkovi a prvej predsedníčke Aktívu žien Kataríne Karasekovej, ktorá húževnato

2005 v starom Slovenskom národnom dome a po trojročnej prestávke počas výstavby novej budovy s priadkami pokračujú. O týchto faktoch z minulosti prítomných informovala súčasná predsedníčka Mária Sýkorová. Fotografie z minulosti si návštevníci mohli pozrieť na etnografickej výstave so starými fotografiami Priadky voľakedy a dnes, ktorá zaujala pozornosť všetkých účastníčok dobanovských priadok. Okrem toho nainštalovaná bola aj výstava obrazov z dreva Jána Maglovského z Boľoviec.

pracovala v období rokov 2005 až 2012. Tohtoročné priadky v Dobanovciach neboli ako tie v minulosti. Tieto súčasné zorganizovali s cieľom kamarátiť sa s inými spolkami žien a poďakovať sa im za dobrú spoluprácu. Avšak tieto určite zostanú v pamäti všetkých prítomných, lebo krásnym spôsobom spoločne oslávili osemdesiate výročie založenia prvého Spolku slovenských žien a desiate výročie obnovenej činnosti Aktívu žien pri SKOS Šafárik.

Priadky sú súčasťou tradície dobanovských Slovákov, v ktorej dodnes pokračujú. Prvé priadky spolok žien zorganizoval roku 1935, keď bol založený aj MOMS, vtedy v Kráľovstve

SCHS. No ženy sa začali zoskupovať a vážnejšie organizovať v období rokov 1928 až 1934 v rámci Slovenskej čitárne. Je zaujímavý fakt, že roku 1930 ženy v Dobanovciach v dome rodiny

9 /4636/ 28. 2. 2015

Kultúra • Oznamy STARÁ PAZOVA

„Ach, tá vaša Hlasľuda!“ Anna Horvátová

si takto a tomuto podobne vyznievajú občasné komentáre súvisiace s naším jediným slovenským týždenníkom, ktorý sa volá Hlas ľudu. V jeho sedemdesiatročnom pretrvávaní sa mu dostalo aj takéto prímeno – „Hlasľuda“. A nech nehovoríme o obmenách, žiaľ, nesprávnych, typu „v Hlasľude sme čítali“ – pri jeho skloňovaní. Týždenník Hlas ľudu je skutočným hlasom ľudu, hlasom tu žijúcich Slovákov. Po srbsky by sa to dalo povedať, že je glas naroda. S cieľom, aby sme nášmu týždenníku nekrivdili priveľmi, aby sme sa dokonca nemuseli zahanbiť pri nesprávnej výslovnosti názvu týchto novín, uvedieme, ako sa má skloňovať Hlas ľudu. Ide tu o mužský rod, teda je ten Hlas ľudu, pričom sa skloňuje prvá časť

Zuzanská zábava spojenia, teda Hlas, a druhá zostáva nesklonná, a to takto: nominatív (kto, čo): Hlas ľudu genitív (od / z koho, od / z čoho): (z) Hlas-u ľudu datív (komu, čomu): Hlas-u ľudu akuzatív (koho, čo): Hlas ľudu lokál (o kom, o čom): (o) Hlas-e ľudu inštrumentál (s kým, s čím): (s) Hlas-om ľudu Ako vidieť, názvy informačných prostriedkov sú na tom dosť zle pri skloňovaní, a nie sú v tejto problematike na čistom ani mediálni pracovníci. V prípade skloňovania slova rádio, rovnako tak ako pri skloňovaní Hlasu ľudu, aj tu máme skloňovanie len prvej časti spojenia; má to byť takto: nominatív: Rádio Petrovec, genitív (od / z koho, od / z čoho): (z) Rádia Petrovec, datív (komu, čomu) / lokál (o kom, o čom): (o) Rádiu Petrovec, inštrumentál (s kým, s čím): (s) Rádiom Petrovec.

OZNÁMENIE Z VEĽVYSLANECTVA SR

Pre záujemcov o štipendiá Z informácie o podmienkach poskytnutia štipendií vlády SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí na akademický rok 2015/2016 vyberáme: – Počet štipendijných miest pre Srbsko je 20 pre magisterské štúdium a 2 pre doktorandské. – Podrobný rozpis študijných odborov je dostupný v elektronickej podobe na adrese – vysoké školstvo – sústava študijných odborov. Informácia o akreditácii v jednotlivých stupňoch vysokoškolského štúdia na Slovensku je dostupná v elektronickej podobe na adrese www.minedu.sk – vysoké školstvo – akreditácie. – Žiadosti o poskytnutie štipendia vlády SR sa predkladajú elektronicky na portáli www.vladnestipendia.sk, kde je možná registrácia uchádzača a kde je dostupný aj manuál na podanie žiadosti o poskytnutie štipendia vlády SR so všetkými aktuálnymi informáciami. – Uchádzač o poskytnutie štipendia vlády SR môže svoju prihlášku elektronicky odosielať od pondelka 23. marca 2015. – Posledný termín elektronickej registrácie a odoslania prihlášky s kompletnými materiálmi je vo štvrtok 28. mája 2015.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anna Lešťanová

ohtoročná, v poradí 12. Zuzanská zábava bola v nedeľu 22. februára v staropazovskej divadelnej sále. Na koncerte slovenskú ľudovú pieseň prezentovali tamojší skúsení speváci Zuzana Kováčová, Anna Horvátová, Anna Verešová, Mária Rumanová, Anna Jašová, Zdenko Jašo a Boris Babík. Osobitným bodom sa na zábave predstavili členky speváckej skupiny Združenia pazovských žien. Spevákov na nedeľňajšom večierku sprevádzal slovenský ľudový orchester Anna Jašová SKUS hrdinu Janka Čmelíka pod vedením Vladislava Forgáča. v tomto roku bola dôkazom, Dobrú náladu vytvoril i Zdenko že sa v pazovskom slovenskom Kožík, známy pazovský herec spolku pestuje a pred zabudnua režisér, ktorý sa postaral o krat- tím zachováva slovenská ľudová šie scénky. Zuzanská zábava aj pieseň.

BLAHOŽELANIE Svojmu vnukovi ZVONIMÍROVI ĎURČIANSKEMU zo Selenče, ktorý na Technologickej fakulte v Novom Sade úspešne skončil štúdiá a stal sa Dipl. inžinierom technológie, srdečne gratulujú starí rodičia Ďurčianskovci.

OZNÁMENIE

Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci informuje, že najnovšie knižné vydania si môžu záujemcovia zadovážiť aj v Kysáči u MICHALA FRANCISTYHO, Ul. Štefánikova 68. Informovať sa možno na tel. č.: 021/827-457 alebo na mobil: 065/417-36-21. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Sunoko, s. s r. o., z Nového Sadu, Námestie Marije Trandafil č. 7, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zmena účelu nádrží na skladovanie mazutu na nádrže na skladovanie eurodieselu s rekonštrukciou stanice a čističky, na k. p. 4892, k. o. Báč. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie na životné prostredie projektu – Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG) Irmovo, kapacity 1 000 m3, pre vlastné potreby Nositeľ projektu IRMOVO, a. s., podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG) Irmovo, kapacity 1 000 m3, pre vlastné potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. februára 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1507/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a je určený rozsah a obsah štúdie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu IRMOVO, a. s., podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG) Irmovo, kapacity 1 000 m3, pre vlastné potreby, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG) Irmovo, kapacity 1 000 m3, pre vlastné potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu IRMOVO, a. s., podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, že nositeľ projektu vypracuje Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG) Irmovo, kapacity 1 000 m3, pre vlastné potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia zníženú emisiu znečisťujúcich látok do vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 10/13) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10 a 93/12) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu podzemných vôd a pôdy; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10); – nevyhnutné je plánovaný objekt architektonicky a hortikultúrne prispôsobiť bezprostrednému okoliu; – opatrenia ochrany od prípadných úrazov a opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade úrazových situácií; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu; – predpokladať a opísať program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok pre predmetný projekt na kvalitu vzduchu, vody a pôdy. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu IRMOVO, a. s., podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG) Irmovo, kapacity 1 000 m3, pre vlastné potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Predmetový projekt zahrňuje: nadzemné palivové nádrže na propán-bután plyn objemu 1 000 m3 (5 x 100 m3, 3 x 150 m3 a 1 x 50 m3), čističku so štyrmi pretáčacími mostmi na pretáčanie propán-bután plynu z rezervoárov do autocisterien a spätne, čerpadlovo-kompresorovú stanicu a všetky nadzemné a podzemné plynové vedenia, ktoré spájajú nádrže, pretáčacie mosty a čerpadlovo-kompresorovú stanicu. Lokalita a účel projektu sú v súlade s mienkou o podmienkach pre úhradové vydanie stavebného povolenia, číslo 111 588/2014 z 19. 12. 2014 vydané zo strany VP Urbanizmus, Ústav pre urbanizmus Nový Sad, Bulvár cára Lazara 3/ III, Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a Miestne spoločenstvo Stepanovićevo. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetový projekt má kapacitu väčšiu ako 50 m3, a môže mať významnejší vplyv na životné prostredie – bod 5 podbod 1 Skladovanie zápalných plynov alebo výrobkov, ktoré obsahujú zápalné plyny Nariadenia o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je odhad vplyvov na životné prostredie potrebný, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v jej okolí, ako aj určovanie a návrh opatrenia, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

SPOMIENKA

SAMUEL PUCOVSKÝ

20. 11. 1930 – 1. 3. 2005 – 1. 3. 2015 učiteľ z Kulpína

S hlbokou úctou, vďakou a láskou si na neho spomínajú: manželka Alžbeta, syn Vladimír s manželkou Katarínou a synmi Vladimírom a Martinom 9 /4636/ 28. 2. 2015

Oznamy SPOMIENKA

na matku, sestru a tetu

LÝDIU MÁRIU KOLÁROVÚ

SPOMIENKA

Dňa 27. februára 2015 uplynul boľavý rok, čo nás navždy opustila naša matka a stará mama

rod. Lačokovú 1943 – 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca

ANNA BRACHNOVÁ

MÁRIOU KOLÁROVOU

Na Teba si stále spomína: dcéra Anna Nemogová s manželom Jánom a deťmi Jankom, Tijanou a Jakubom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

rod. Beličkovou 14. 4. 1932 – 15. 2. 2015 z Petrovca

MÁRIOU KOLÁROVOU rod. Beličkovou 14. 4. 1932 – 15. 2. 2015 z Petrovca

Pokoj s vami, roky. Vy roky stratené. Triasli sa hviezdy nad krovami. Hodiny visiac na stene, namáhavo jak po prekážke vydali z útrob dlhý hvizd a bili polnoc. Doznelo tiché varovanie. (M. Rúfus) Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová manžel Štefan a syn Ján s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho brata

Hlboký zármutok zostáva za tým, kto navždy opustil nás...

MILOSLAVA MIHÁĽA

Zarmútení: manžel, dcéra a syn s rodinami

12. 6. 1950 – 17. 2. 2014 – 2015 z Kysáča

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/82787-45. NA PREDAJ v Kulpíne: – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-16-34. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

www.hl.rs

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Tvoji:

syn Pavel s manželkou Boženou a vnukovia Ivan a Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA na brata

27. 3. 1935 – 16. 2. 2015 z Pivnice

sesternice Lomenová a Zimanová

s manželkou, matkou a starou mamou

1949 – 2014 – 2015 z Padiny

ZUZANA KÁMAŇOVÁ

S láskou a úctou sa lúčia

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNA BRACHNOVÁ

rod. Maďarová 16. 6. 1949 – 27. 2. 2014 – 2015 z Padiny

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: syn Miroslav a sestry Anna a Viera s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. februára 2015 uplynul rok, čo nás opustila naša matka a stará mama

Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

Informačno-politický týždenník

Brat Ján Miháľ a sestra Mária Stošićová s rodinami

ZUZANA KÁMAŇOVÁ

27. 3. 1935 – 16. 2. 2015 Tichú a trvalú spomienku na starú mamu si zachovajú

vnukovia Janko a Daniel s rodinami

JÁNA DANKU

1954 – 2006 – 2015 z Petrovca Čas plynie, dni ubiehajú, ale bôľ v srdci zostáva. Sestra Anna s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustil môj manžel a náš otec

MILOSLAV MIHÁĽ

12. 6. 1950 – 17. 2. 2014 – 2015 z Kysáča

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Manželka Anna, dcéry Anna a Jaroslava a syn Vladimír • OZNAMY •

SPOMIENKA

na milovanú dcéru

SPOMIENKA na krstnú mamu

ANNU BRACHNOVÚ

1949 – 2014 – 2015 z Padiny

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza moja láska... Navždy zarmútená Tvoja mama

ANNU BRACHNOVÚ

1949 – 2014 – 2015 z Padiny

rod. Maďarovú 1949 – 2014 – 2015 z Padiny

Trvalú spomienku si zachovávajú

S láskou a úctou si na ňu spomína sestra Mária Šuľová s manželom Jánom a synom Jánom

Mária Dubovská s dcérami Danielou a Tatianou

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. februára 2015 uplynuli dva roky, čo do večnosti odišiel môj syn

Dňa 25. februára 2015 uplynulo 20 rokov, čo nie je s nami náš ocko a dedko

JÁN LABÁT

11. 6. 1917 – 25. 2. 1995 – 25. 2. 2015 z Petrovca

DR. MIROSLAV KOPČOK 1958 – 2013 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Aj slnko zapadá ústupom do noci, kto raz púť dokonal, nieto viac pomoci...

Nejestvujú slová útechy, ktorými môžem opísať bôľ a žiaľ, ktorý prežívam Tvojím odchodom. Stratou môjho syna utratila som radosť, oporu a porozumenie, ktoré mi dával. Preto v mojom srdci a myšlienkach zostaneš navždy. Tvoja mama

Na Jeho dobrotu a lásku s úctou nezabúdajú: syn Janko, dcéra Ruženka a vnuk Janko Stracinský s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou drahou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 10. novembra 2014 uplynuli štyri boľavé roky od smrti dcéry, sestry a tetky

Dňa 17. januára 2015 uplynulo šesť boľavých mesiacov od smrti manželky, mamy, starej mamy a prastarej mamy

ANNY

1967 – 2010

ANNY

1947 – 2014 – 2015

MARKOU RAUZOVOU VICIANOVÝCH z Petrovca

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu vedie von. Vaši najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu

17. 4. 1958 – 8. 2. 2015 zo Silbaša

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútení: manžel a sestry

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs • OZNAMY •

9 /4636/ 28. 2. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. februára 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2013, 6. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Hore-dolu Nedeľa 1. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 3. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Pondelok – sobota Hudobné vysielanie 18.00 Denník Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Sobota Z každého rožka troška 2.00 Repríza piatkových vysielaní (piatok) a Palety Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny 10.00 Repríza piatkových vysielaní Vejár hudobných vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky z Dňa materinského jazyka v Kovačici, z čajového večierka kysáčskych penzistov, o činnosti ekologického združenia v Hložanoch, z poľnohospodárstva o prihnojovaní a príprave na sejbu pšenice a mnohé iné aktuality z našich prostredí. Dúhovka – prvá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná starým remeslám. Predstavení budú klobučník zo Starej Pazovy, tkáčka z Hložian a kováč z Aradáča.

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota) Nové číslo. Od piatka 30. januára telefónne číslo v štúdiu 422-135 už nie je platné, ale ho vystriedalo číslo 021/210-1655.

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 27. februára – Lovci čarodejníc Sobota 28. februára – Anjeli a démoni Pondelok 2. marca – Sherlock Holmes Utorok 3. marca – Sherlock Holmes – Hra tieňov Streda 4. marca – Mačacia slečna Štvrtok 5. marca – Brána draka a tigra 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Utorok 3. marca 16.00 TOOK na belehradskom veľtrhu cestovného ruchu V ústrety čajanke Čo nového v našom spoločenskom živote? Penzisti, čo robíte? Piatok 6. marca 16.00 Slovenský film: Pacho, hybský zbojník Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 1. marca 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Červená Čiapočka 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Nedeľa 1. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Zbierka symbolov múdrosti v Srbsku

Jarmila Stojimirovićová sa zmienila o činnosti Knižnice Štefana Homolu

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej umelkyne, maliarky, dizajnérky a kresliarky komiksov narodenej roku 1977 v Kovačici, kde i dnes žije a pôsobí. autorka: ANNA mestečko Olivera 1. časť osobné BIČIA- v Banáte Vučo tajničky zám. ROVÁ

elektrón

ženské meno vpíšte NP

majiteľ ranča čiernohor. kolo

časť dinára jednotka teploty

lomoz m. meno

Nedeľa 1. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. marca 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

krátka ženská vesta liter

vpíšte SYF slovo

Rakúsko

mesto v severnom Taliansku

značka papriky šata

vpíšte AŠ

st. názov Ľubľany vpíšte VČASE tona

lomoz

tato TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

fľaša so nastavil triesky širokým čas dnom

účastník boja

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. m. meno

TELEVÍZIA PANČEVO

volt

Oliver Twist AS kiloampér HL DU síra ĽU

zázrak nový dinár

prvé písmená

spisovateľ Stodola

obvod

2. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 8 VODOROVNE: vojvodca, opuch, Váh, Jaromír, l, aD, hit, olj, Laco, VA, jedan, ikš, OL, a, C, tenor, Alena, ug, Iva, ačr, tak, dlaň, klopkala TAJNIČKA: JAROMÍR GRŇA

Loznica vpíšte VÁ

alt

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6 z čísla 6 Hlasu ľudu zo 7. februára 2015 bolo: AUREL STODOLA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MÁRIA HUČKOVÁ-KLINKOVÁ, Ul. maršala Tita č. 23,23 207 ARADÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

9 /4636/ 28. 2. 2015

Šport Pozornosť na každom kroku PAZOVČANIA ÚSPEŠNÍ NA SLOVENSKU

Matej Bzovský

edenie staropazovskej Jednoty ešte v minulom roku zaplánovalo do plánu práce zimný zájazd a spoločné prípravy na jarné majstrovstvá v Slovenskej republike, presnejšie v obci Miloslavov neďaleko Bratislavy. Zhodou oprávnených okolností pobyt bol kratší od plánovaného, takže odbornému štábu mužstva Jednota nestačili len štyri dni na splnenie programu tréningov, kým priateľské zápasy nevystali. Aj napriek časovej tiesni, prípravy na výborne pripravených plochách klubov v Miloslavove a Dunajskej Lužnej priniesli nie iba úspechy, ale aj nezabudnuteľné zážitky, ktoré im pripravili láskaví hostitelia. Vedenie a hráči Jednoty mali k dispozícii všetko: od bezchybne pripravenej hracej plochy s umelou trávou osvietenou reflektormi, rekreačný programu v bazénoch, saunu a tiež výborné stravovanie v pekne upravených reštauráciách Pub a Zola. Zájazd do hlavného mesta Slovenska – Bratislavy priniesol tiež osobitné zážitky. Pazov-

Nezabudnuteľné zážitky – hráči Jednoty a Miloslavova pred zápasom v Dunajskej Lužnej

čania si obzreli ľadový palác a výstavbu nového štadióna Slovanu, navštívili tréning hokejistov. Nevystala ani obchôdzka a nákupy v čarokrásnych hypermarketoch Avion a ostatných povedľa Dunaja. Hosťom venovali pozornosť na každom kroku a nevystala ani pomoc pazovskej rodáčky Jasminy Tirindovej-Nasárikovej, práve tak ako ani ostatných sprievodkýň. Keď ide o zohraté zápasy, futbaloví odborníci Jednoty môžu byť veľmi spokojní. Zverenci trénera Milana Vujasina najprv vyhrali nad domácim mužstvom Miloslavov až 9 : 2. Krstović bol

autorom hetriku, Furtula trafil dvakrát, kým po jednom góle strelili M. Bojić, Maksimović, Marković a Uzelac. Druhý, záverečný zápas Pazovčania zohrali v Pezinku s domácim členom Tretej slovenskej ligy. Výborný výkon hostí z Pazovy príjemne prekvapil domácich, aj keď podľa ich mienky prehrali nečakane vysoko 5 : 0. O góly v radoch Pazovčanov sa tentoraz rozdelili Ninić, Furtula, Marković, Gačić a Krstović. Najväčší podiel k odohraniu tohto druhého zápasu mal veľký priateľ FK Jednota, tamojší známy hospodár Munir Pašagić.

„Môžeme iba závidieť našim hostiteľom na tom, čo majú k dispozícii vo svojom mestečku v seneckom obvode. Malá obec a veľké športové areály, dve ihriská s umelou trávou, dva prirodzené trávniky pre juniorov a seniorov, reflektory, šatne... Ak sa nám naskytne príležitosť, chceli by sme tam dlhšie pobudnúť aj na budúcu zimu. Predtým však našich priateľov práve, ako aj vlani, uvítame na augustových oslavách Miestneho spoločenstva Stará Pazova,“ zdôraznil jeden z vedúcich výpravy Pazovčanov na Slovensko, predseda Zhromaždenia FK Jednota Jaroslav Baláž.

PRÍPRAVNÉ ZÁPASY VOLEJBALISTOV KULPÍNA

Dve prehry Katarína Gažová

rámci príprav na jarnú časť majstrovstiev volejbalisti Kulpína zohrali dva priateľské zápasy na domácich parketách. V telocvični ZŠ Jána Amosa Komenského najprv v sobotu 7. februára 2015 privítali zreňaninský VK Proleter a o týždeň neskoršie si sily zmerali s VK Dunav Volej z Nového Sadu. Obe spomenuté mužstvá hrajú v Druhej lige Srbska, čo znamená, že Kulpínčania mali dobré skúšky so silnými volejabalovými súpermi. Oba zápasy Kulpín prehral rovnakým výsledkom 2 : 3. To predsa

www.hl.rs

nikoho v klube neustarostilo, lebo ide iba o kontrolné zápasy, na ktorých chceli vyskúšať sily a možnosti svojich hráčov. Podľa slov predsedu Todora Radanova všetci hráči dostali šancu zahrať na týchto zápasoch. V hľadisku na oboch zápasoch bol pozoruhodný počet divákov (až do 200), ktorí potleskom podnecovali domácich hráčov v týchto priateľských meraniach síl. V radoch VK Kulpín trénujú a hrajú: Boris Relota, Siniša Petrušić, Ondrej Dudáš, Daniel Stojanović, Martin Lekár, Miroslav Očenáš, Aleksandar Stančul, Duško Babić, Darko

Informačno-politický týždenník

Z prípravného zápasu volejbalistov Kulpína

Stojanović, Darko Ćirić, Stanislav Zima, Marko Zanfirović, Zare Govorčin, Pavel Hasík, Igor Fábry, Miroslav Ďuga,

Rastislav Širka a Ognjen Duduj (internacionálny hráč zo Stepanovićeva, ktorý dočasne trénuje v Kulpíne).

• ŠPORT •

TRINÁSŤ GÓLOV V KYSÁČI

Chlapci sa rozstrieľali... TATRA – OMLADINAC 9 : 4 (4 : 3) skorigoval na 6 : 4. Do listiny strelcov sa v 71. min. zapísal Denis Daneček, keď z voľného tovka divákov na kopu z pravej strany trafil roh ihrisku Tatry mokla brány hostí. Vo finiši zápasu a preziabla, ale neKohút dvakrát unikol obranobanovala, že v nedeľu com súpera, efektne skóroval prišla sledovať toto priaa uzavrel úrodu gólov na tomto teľské derby susedov. Aj nekaždodennom zápase. Tatra, aj Omladinac zo TATRA: Daniel Dančo Stepanovićeva hrali rýchOžvát, Srnka, Milanov, Daniel lo, bojovne a ich futbalisti Ožvát, Kulík, Jakšić, Klaić, prejavili neobvyklú účinRačko, Milunović, G. Grijak, nosť, takže sme videli Hric. Hrali aj: Kohút, Jambrich, výsledkové zvraty a až Vozár, Daneček, Funtík. trinásť gólov. V nedeľu Tatra v Kysáči uhostí Hostia začali lepšie Po prihrávke Vozára (modrý dres 14) Grijak (medzi troma súpermi v žltom) Proleter Ravno Selo. a už v 21. min. bolo 1 : 3. zvýšil výsledok na 6 : 3 Dorastenci Tatry v priateľTomljanović dal dva góly, Mladenović jeden a prvý gól času výsledok obrátili vo svoj a triafaním siete Omladinca. skom zápase v Petrovci porazili za domácich vsietil Milunović. prospech vďaka gólu Gorana Nasledoval štvrtý gól Milunovića domácu Mladosť 4 : 2. Góly za na zápase – 5 : 3, aby potom domácich dali Varga a Kaňa, Tento hráč Tatry v nasledujúcej Grijaka. Po zmene strán mužstvo Tatry G. Grijak zvýšil na 6 : 3. Svojím kým za víťazov trafili M. Funtík štvrťhodine trafil sieť Omladinca ešte dva razy a domáci do pol- pokračovalo s dobrým výkonom druhým gólom Mladenović dvakrát, J. Vozár a Mucha.

Pavel Pálik

PRVÉ SKÚŠKY PETROVSKEJ MLADOSTI

Tri zápasy – dvadsať gólov! Samuel Medveď

etrovskí futbalisti na prvom prípravnom zápase vo Veterniku deklasovali rovnomenný domáci tím 6 : 4 (5 : 1). Góly pre hostí dali: Kajtez 2, Mijin, Vlaisavljević, Miličević a Pavlis. V druhom zápase Mladosť doma na pomocnom ihrisku hrala so susedmi z Hložian. Budúcnosť deklasovala Mladosť 6 : 0 (3 : 0). Tri góly možno pripísať určite na rováš nezodpovednej hre domácich zadákov. Stávalo sa to aj na niektorých zápasoch v jeseň. Hložanci majú kvalitné mužstvo, v ktorom hrajú výlučne cezpoľní hráči. Petrovčania mali dve dobré šance prostredníctvom Mijina a Torbicu vsietiť, ale sa im • ŠPORT •

to nepodarilo. Dokonca tento druhý nevyužil ani jedenástku, ktorú si sám vybojoval, ale mladý brankár Knežević bol neprekonateľný. Góly pre Budúcnosť dali: Miloš Kobilarov, Mitrović, Krstić, Lukić (z jedenástky), Ožvát a Ardalić. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, D. Babiak, Jakuš, Vuković, Severíni, Kajtez, Vlaisavljević, Mijin, Celin, Pavlis. Striedali: Fejdi, Torbica, A. Babiak, Milenković, Milićević, Kaňa. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Uglješa Joksimović, Štefek, Miloš Kobilarov, Zečević, Rodić, Nenad Kobilarov, Uroš Joksimović, Krstić, Ožvát, Mitrović. Striedali: Knežević, Lukić, Ardalić, Dujaković, Trivunović, Vignjević.

Z Kulpína do Mladosti: Nemanja Kajtez (červený dres v pokľaku)

MLADOSŤ – FRUŠKOGORSKI PARTIZAN 2 : 2 (2 : 2)

Juraj Pucovský

treťom prípravnom zápase s mužstvom Fruškogorski partizan z Bukovca petrovská Mladosť dosiahla prvú remízu. Súboj Petrovčanov s členom Novosadskej oblastnej ligy priniesol dobrý a účinný futbal, hlavne v prvom polčase. Hostia vsietili prvý gól, no Mijin vyrovnal. Bukovčania mali aj náskok 1 : 2, ale Vuković do polčasu vyrovnal. V druhej časti sa hralo hlavne v strede ihriska, šancí nebolo veľa, a tak sa tento prípravný zápas skončil

nerozhodne. Príznačnosťou prvých troch skúšobných zápasov Mladosti je množstvo gólov – až dvadsať! Pritom petrovskí strelci siete súperov trafili osemkrát a obrana inkasovala tucet gólov. Po stredajšom zápase doma s novosadským Indexom Mladosť v nedeľu zohrá prípravný zápas na novosadskej Salajke s domácim tímom Slavija. MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Jakuš, Vuković, Fábry, Celin, Severíni, Torbica, Kajtez, Vlaisavljević, Mijin. Hrali aj: Rupar, Haška, Kotiv, Miličević, Milenković.

9 /4636/ 28. 2. 2015

Šport

Keď sa šance nevyužijú... BUDÚCNOSŤ – SOFEKS 1 : 1 (1 : 0)

Ján Murtin

Istá obrana Budúcnosti nedovolila hráčom z Futogu ohroziť brankára Zeljkovića, kým na

alšia previerka futbalistov Budúcnosti sa uskutočnila za daždivého počasia, na šmykľavom trávniku v Hložanoch. Okolo 50 divákov sledovalo rušný zápas, na ktorom si domáci vytvorili hodne šancí, ale strelci nemali svoj deň. Prvú šancu mal Krstić, ale brankár hostí z Futogu výborne chytil loptu. Potom kapitán Lukić z voľného kopu opečiatkoval brvno. V 14. min. po rohovom kope Budúcnosti obranca Sofeksa rukami šmaril Markovića do bahna. Strelu Lukića z nariadenej jedenástky brankár hostí vyrazil, ale iba do nabiehajúceho Nenada Kobilarova, ktorý pohotovo skóroval – 1 : 0.

Jeden začal, druhý dokončil: Dragan Lukić (vpravo) a strelec Nenad Kobilarov (vľavo)

a Uroš Joksimović nevyužili kolosálne šance. Čoskoro potom však krátku prihrávku Rodića„domov“ svojmu brankárovi hráči Sofeksa z druhého pokuO POHÁR V ČURUGU su korunovali vyrovnávaDo začiatku jarných majstrovstiev júcim gólom v 66. min. Novosadsko-sriemskej ligy hložiansku Do konca hráči SofekBudúcnosť ešte čakajú previerky s mužsa priostrili hru, ale, na stvami čelarevského ČSK Pivara, Veteršťastie domácich, nikoho nik a novosadským Kabelom. Zverenci vážnejšie nezranili. trénera Sinišu Stanivuka finálový zápas BUDÚCNOSŤ: Zeljo Pohár na území Futbalového zväzu ković, Matić, Knežević Nový Sad zohrajú 4. marca 2015 v Čurugu brankári, Uglješa Joks domácim mužstvom Hajduk. simović, M. Kobilarov, J. M. Rodić, Alić, Trivunović, druhej strane strely Trivunovića, N. Kobilarov, Marković, KrsLukića a Markovića nenašli cestu tić, Lukić, Vignjević. Striedali: za chrbát naladeného brankára Zečević, Uroš Joksimović, Duhostí. jaković, Ardalić. V druhom polčase domáci ešte viac útočili, ale Ardalić, Dujaković Foto: J. Pucovský

PRÍPRAVNÉ ZÁPASY HAJDUŠICKÝCH FUTBALISTOV

Premenlivá forma a výsledky HAJDUŠICA – POTPORANJ 2 : 3 (1 : 2)

Vladimír Hudec

utbalisti Hajdušice prípravy na jarnú časť majstrovstiev začali ešte koncom januára. Boli to hlavne kondičné tréningy, ktoré občas hatili výdatné dažde. Pred dvoma týždňami začali hrať aj prípravné zápasy, avšak pre prevlhnuté ihrisko tri zápasy hrali mimo svojej dediny. Doteraz zohrali štyri zápasy s premenlivým úspechom. Najprv ako hostitelia na ihrisku v dedinke Banatski Sokolac na výnimočne zlom trávniku prehrali s členom Banátskej ligy FK Vršac United 2 : Zo zápasu Borac – Hajdušica 1 : 2 vo Veľkom Središti; hostia sú 3, a potom aj v Margite úplne pov červeno-bielych dresoch ľavili v stretnutí s domácou Slogou, lídrom Obecnej ligy Alibunár – Plan- Potporanj z rovnomennej osa- výsledok, avšak už v nasledujúcej dište 0 : 5. Nuž a potom v dedine dy. Hajdušičania objektívne boli minúte po rohovom kope hostia Veliko Središte vďaka výbornému omnoho lepším celkom, viac využili ľahostajnosť hajdušických výkonu porazili domáci Borac 2 : útočili a častejšie boli pred brá- obrancov a vyrovnali. Iba o dve 1, člena Druhej juhobanátskej ligy nou súpera. To v polovici prvého – tri minúty neskoršie po chybe – východnej skupiny. polčasu aj prinieslo výsledok, keď brankára Melicha Potporanj sa V nedeľu sa futbalová lopta Demse unikol svojim strážcom ujal aj vedenia. konečne rozkotúľala aj na haj- a v šestnástke ho nedovolene Po zmene strán hostia veľmi dušickom ihrisku, keď domáci zastavili. Rozhodca ukázal na rýchlo dali aj tretí gól. G. Stojkovuvítali starých známych, treťo- biely bod, z ktorého bol presný ski chcel vrátiť loptu brankároumiestnený celok Druhej JBFL Đapa – 1 : 0. Všetko veštilo prajný vi, ale útočník hostí sa zmocnil

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

koženej a rutinovane prekonal Melicha. Nuž a potom v polovici druhého polčasu nováčik v mužstve Hajdušice Pavlov iba skorigoval výsledok. „Výsledky nám ešte stále nie sú dôležité,“ povedal predseda hajdušických futbalistov Vladimír Maliar. Tréner Risteski na týchto zápasoch vyskúšal všetkých hráčov a teraz začne vytvárať kostru mužstva. Znepokojuje však neúčinnosť útočníkov, ale aj časté chyby obrancov. Okrem toho vidíme, že ešte stále hráči nemajú nadostač síl. Zápasy sme hrali v sobotu, a potom aj v nedeľu. Omnoho lepší výkon sme podali v sobotu, pokým na nedeľňajších zápasoch sa cítila únava u hráčov. Do začiatku majstrovstiev nám zostali ešte dva týždne, zohráme ešte niekoľko zápasov a verím, že sa za ten čas veci vykryštalizujú a že pokračovanie majstrovstiev dočkáme úplne pripravení.“ Foto: V. Maliar • ŠPORT •

VÝROČNÁ KONFERENCIA FK MLADOSŤ V PETROVCI

Podporili politiku vedenia klubu Samuel Medveď

pondelok 15. februára 2015 v klubovni vo Vrbare prebiehala výročná konferencia FK Mladosť. Pred začiatkom prítomní minútkou ticha vzdali poctu priateľom klubu a športovcom, ktorí v blízkej minulosti umreli. Na schôdzi podali správy o minuloročnej činnosti klubu, prečítali aj finančnú správu a predostreli plán práce na tento rok. O minuloročnej činnosti sa najprv zmienil bývalý predseda klubu Vladimír Sýkora. Okrem iného

O práci s mladšími kategóriami hovorili Ján Jakuš, Pavel Spevák a Darko Laćarak. Dorastenecký celok vlani obsadil šieste miesto, kým v jesennej časti zakotvil na tretej priečke. Pionieri súťažia v Mestskej lige – Nový Sad, kde sú silné celky, hlavne z futbalových škôl. Starší pionieri hrajú toho času veľmi úspešne zimnú halovú ligu vo Vrbase. O plánoch na tento rok hovoril terajší predseda J. Pavlis. V blízkej budúcnosti bude potrebné zadovážiť nové lopty, lebo toho času ich klub nemá nadostač. Potrebujú aj športový výstroj, predovšetkým Časť vedenia FK Mladosť: Pavel Severíni, Jaroslav Chalupka, Ján Pavlis, Vladimír Sýkora, Ján Jakuš (zľava)

Na konferencii sa zúčastnila aj skupina terajších futbalistov povedal, že sa pred rokom do klubu vrátilo 5 – 6 hráčov a na konci Mladosť obsadila 12. miesto. Koncom júna došlo k zmene vo vedení klubu. Do Správnej rady zvolili jedenástich, hlavne nových členov. Novým predsedom sa stal Ján Pavlis, ktorý na pondelkovej konferencii hovoril o činnosti klubu v druhej polovici roka 2014 a o plánoch na tento rok. Mužstvo jesennú časť v Oblastnej lige ÚFZ Nový Sad skončilo na 10. mieste. Do radov Mladosti prišli niekoľkí cezpoľní hráči: Mijin a Jovanić z novosadského Kabelu, Jovičić z užického klubu Sloboda Point Sevojno, ale sa rýchlo vrátil aj domov. Tréner Čuljak viedol mužstvo len na desiatich zápasoch. Potom odstúpil, lebo nebol spokojný s dochádzkou hráčov na tréningy. • ŠPORT •

dresy. Pri príležitosti osláv 275. výročia príchodu Slovákov do týchto končín, v Deň Petrovca v máji, na zápas do Vrbary by mali pricestovať futbalisti zo slovenského Martina.

V rámci SNS plánujú zorganizovať futbalový turnaj. Predseda Mladosti J. Pavlis sa poďakoval mnohým sponzorom a podporovateľom klubu, ktorých mená aj napočítal. Obsiahlu finančnú správu podal pokladník klubu Jaroslav Chalupka. Povedal, že príjmy v minulom roku boli 2 554 179 dinárov. Z obecného rozpočtu dostali 1 150 000 dinárov, z donácií získali 652 700 dinárov, z pohostinstva v klubovni 317 880 dinárov, z predaja lístkov a členského 166 130 dinárov... Celkové výdavky boli 2 547 980 dinárov. Rozhodcom a delegátom vyplatili 304 975 dinárov, poplatok Futbalovému zväzu vynášal 175 400 dinárov, trovy na palivo a prepravu 451 200 dinárov, režijné trovy, plagáty, rôzne oprávky 359 931 dinárov,

stravné pre domovníka, trénerov, hráčov a lekársku službu 992 395 dinárov, príspevky 73 586 dinárov, nákup nápojov pre klubovňu 178 998 dinárov, provízia banky 6 493 dinárov, na účtovnícke služby vyčlenili 5 000 dinárov. Jaroslav Chalupka spomenul, že dlh klubu vlani bol 314 823 dinárov. Teraz je ten dlh o polovicu menší – 155 624 dinárov. Na konci v pokojnej nálade prebiehala rozprava o správach, v ktorej diskutéri podporili prácu klubu. Slova sa ujal aj predseda Rady Miestneho spoločenstva v Petrovci Ján Rybovič, ktorý poprial FK Mladosť viac úspechov, taktiež i novinár Miroslav Babiak. Ján Brtka futbalistom daroval komplet štulpní (po našsky štucne).

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Prehra po štyroch výhrach MLADOSŤ – VOJVODINA 2011 1 : 4

S. Medveď

štyroch zápasoch zaradom petrovskí stolní tenisti zdolali svojich súperov. Minulú nedeľu však s kvalitným celkom STK Vojvodina 2011 z Nového Sadu doma hladko prehrali 1 : 4. Predtým v Čoke zvíťazili identickým výsledkom 4 : 1. Výsledky jednotlivých partií

v Čoke: Naumov – Turan 1 : 3, Štrbac – Lomen 0 : 3, Vorgić – Bažík 3 : 1, štvorhra Naumov / Štrbac – Lomen / Turan 0 : 3, Naumov – Lomen 0 : 3. Výsledky jednotlivých partií s Vojvodinou 2011: Šramka – Vujčin 2 : 3, Turan – Šijačić 0 : 3, Bažík – Šijačić 1 : 3, štvorhra Lomen / Turan – Šijačić / Šiška

3 : 1, Lomen – Vlaisavljević 1 : 3. Teraz v Prvej vojvodinskej lige takmer celý marec bude prestávka. V pokračovaní súťaže Petrovčanov čakajú ťažké súboje, predovšetkým s Radničkim v Novom Sade, doma s Gusarom zo Staparu a rozhodujúcim súbojom v boji o druhé miesto v lige iste bude duel s Begečanmi – STK Čarda kod Braše.

9 /4636/ 28. 2. 2015

Šport VO FUTBALOVOM KLUBE SELENČSKÉHO KRIVÁŇA VERIA SVOJIM FUTBALISTOM

Nikto neprišiel, nikto neodišiel Juraj Pucovský

o upustení od postupu do novoutvorenej Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad, futbalisti selenčského Kriváňa v jeseň opäť súťažili v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvej triedy. Aj keď v prvých siedmich kolách boli medzi troma najlepšími klubmi, predsa jeseň skončili na 6. mieste. „Zavinili“ im to posledné dve prehry identickým výsledkom 1 : 2: doma po zvrate s celkom Bački hajduk a v Neštíne. „Ten nečakaný neúspech s mužstvom z Báčskeho Nového Sela nás stál niekoľko desiatok tisíc dinárov, lebo sa dotácie klubom určujú aj podľa počtu získaných bodov,“ povedal nám počas nedávnej návštevy Selenče podpredseda FK Kriváň Michal Poliak. Jesenné chyby sa viac nemôžu opraviť. Jediné východisko je dobre sa pripraviť a na jar sa pokúsiť dosiahnuť lepšie výsledky. V radoch Kriváňa to vážne a načas pochopili, o čom svedčí aj fakt, že prípravy začali už 24. januára 2015, celé dva mesiace skôr než sa roz-

behnú jarné majstrovstvá. ča neposkytne nič, lebo „Času na tréningy a príje tak dohovorené. pravné zápasy máme dosť. „Osobitný projekt Hráči hneď vybehli na trávsme písali pre peňažnik, ale dobrú rozcvičku mali nú pomoc na oživenie aj v starej telocvični našej ZŠ pionierskej futbalovej Jána Kollára. Raz týždenne školy v našom klube. naši hráči odchádzajú na V minulosti sa takáto prátréningy aj do športovej haly ca osvedčila, lebo sme v Tovariševe, keďže nová v posledných rokoch do hala v Selenči ešte nemá prvého mužstva zapojili potrebné povolenie, aby Liptáka, M. Strehárskeho, otvorila dvere pre selenčBujáka, Sklabinského, ských žiakov a športovcov. tejto jari Gašparovského V jarnej časti nemáme žiada Faďoša, zajtra niektoSelenčské obecenstvo v tíme Kriváňa najradšej ne veľké ciele. Pokúsime sa chce vidieť domácich hráčov z dediny rých iných hráčov. Máme znova vrátiť do hornej časti 20 až 25 chlapcov, ktorí Futbalový klub Kriváň vlani na by mohli trénovať s najmenej dvotabuľky. Verím, že je to reálne, lebo pivnická Slávia na druhom mieste riadnu činnosť strovil 918.473,75 ma trénermi. Pravdaže, plánujeme má iba o tri body viac od nás, vedúci din. Z rozpočtu Obce Báč dostali túto kategóriu futbalistov znova Hercegovac nás zanechal o päť kro- 500.000,00 dinárov, Miestne spo- zapojiť do riadnej majstrovskej kov. Hráčom, ktorí hrali v jeseň, plne ločenstvo Selenča im poskytlo súťaže,“ pochválil sa nám o najdôverujeme. Nikto z našich radov 138.000,00 dinárov, kým ostatné významnejšom pláne FK Kriváň neodišiel, nikto ani neprišiel. Pres- získali z vlastných príjmov. Vo v tomto roku jeho podpredseda nejšie povedané, pripojili sa nám finančnom pláne na tento rok M. Poliak. Božin a Krajinović, ktorí určitý čas by na riadnu činnosť chceli získať Kriváň začiatkom júla hodlá oprávnene chýbali a šancu dostali celkove 1.100.000,00 dinárov. usporiadať tradičný turnaj ku Dňu aj niekdajší pionieri Florián Gašpa- Najviac znova bude z rozpočtu Selenče, na ktorom uhostí kluby rovský a Peter Faďoš,“ ozrejmil nám obce prostredníctvom Obecného z Českej republiky a slovenskej ciele príprav podpredseda Poliak. športového zväzu, kým MS Selen- Dolnej Strehovej.

DVE SKÚŠKY V SELENČI

Silbašania v peknom svetle KRIVÁŇ – NAŠA HVIEZDA 1 : 1 (0 : 0)

Michal Poliak

elenčskí futbalisti ďalšie dva prípravné zápasy zohrali na vlastnom trávniku. Pred týždňom uhostili silbašskú Našu hviezdu, jesenného vicemajstra Medziobecnej ligy Báčska Palanka – druhej triedy. Silbašania sa predstavili v peknom svetle ako silné mužstvo. V 35. min. Grňa Bude to posila: Nikola Bulatović triafal bránu Kriváňa, ale (Naša hviezda Silbaš) vysoký brankár Naď vyrazil čila v sieti – 1 : 0. O dvadsať min. loptu na roh. V 50. min. sa zavlnila sieť hos- neskoršie Silbašania celkom zatí. Zo skrumáže na bránu Našej slúžene vyrovnali výsledok proshviezdy kopol Alexy, lopta trafila tredníctvom nováčika Bulatovića, jedného obrancu do nohy a skon- ktorý prišiel z pivnickej Slávie.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

NAŠA HVIEZDA: Križan, Perišić, Ninkov, Zbućnović, Zelen, Danilov, Grňa, Gašić, Bulatović, Banović, Marković. Striedali: Torić, Krnáč. KRIVÁŇ – OMLADINAC 1 : 2 (0 : 2) Už o deň neskoršie, v nedeľu 22. februára 2015, do Selenče na odvetný zápas s Kriváňom pricestoval deronjský Omladinac. Tak ako Selenčania boli lepší s týmto súperom na zápase, ktorý sa hral v Laliti, tentoraz úspešnejší boli hráči Omladinca. Hostia si dvojgólový náskok zabezpečili v prvom polčase gólmi v 15. min. a 44. min. Druhý gól

padol z voľného kopu, keď hráči Kriváňa v múre podskočili, takže sa lopta odkotúľala popod ich nohy, prekvapila Naďa a skončila v sieti. V druhom polčase v radoch domácich na trávnik vykročili Pavlov, Malina, Spasić... Kriváňovci zahrali omnoho lepšie, prví dvaja zmarili niekoľko šancí a diváci videli iba čestný gól Malinu v 80. min. Na zápase s Omladincom sa cítila aj únava hráčov Kriváňa z namáhavých tréningov a zo sobotňajšieho duelu so Silbašanmi. V drese Kriváňa na týchto zápasoch hrali: Naď, A. Strehársky, Krížov, Deljanin, Lipták, Ignjatović, Božin, Kutenič, Kočonda, Mučaji, Sklabinský, Pavlov, Spasić, Malina, Gašparovský, M. Strehársky, Krajinović, Faďoš, Buják, Alexy, Jovović. Nehrali iba Dobrík a Kocić. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Vukadin Milunović (10) za Tatru na dvoch prípravných zápasoch strelil sedem gólov Aleksandar Čigoja (červený dres) má byť opora Doliny na jar

FUTBALOVÁ JAR SA BLÍŽI A KLUBY...

Za svojimi cieľmi Juraj Pucovský

imná prestávka sa pre väčšinu našich klubov skončila. Prípravy na jarnú odvetu sa už naplno rozbehli. Členovia vedení mužstiev sa v zime snažili posilniť vlastné rady a zabezpečiť čím lepšie podmienky pre prácu. Úlohou hráčov je len obliecť si úbor, obuť kopačky a svedomite vykonávať úlohy svojich trénerov. Každý športový kolektív kráča za svojimi cieľmi. Náš najúspešnejší klub, padinská Dolina, prípravy začala prvá, už 9. januára 2015. Z Padiny odišla desiatka hráčov, prišli hlavne mladí, neafirmovaní futbalisti, ktorí v prípravnom období majú nadobudnúť súhru a dobrú formu, aby mužstvu trénera Milana Stojanoského zachovali miesto v hornej časti Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Trojka z Novosadsko-sriemskej ligy tiež nezaháľa. Prvá už v polovici januára odštartovala pazovská Jednota s niekoľkými posilami a doterajším trénerom Milanom Vujasinom. Od 24. januára trénuje i hložianska Budúcnosť, ktorú opustili viacerí hráči a prišli nové posily. Do tretice erdevícka Sloga pod vedením nového trénera Miloša Ostojića a s niekoľkými nováčikmi každodenne využíva svoj krásne upravený areál, aby sa čím lepšie pripravila. Cieľom všetkých troch klubov je obstátie v tomto stupni súťaže. Kovačická Slávia v Prvej juhobanátskej lige nemá žiadnu pochybnosť – všetko okrem postupu (má 12 bodov viac od Poleta) by hádam bol najväčší neúspech! FK Hajdušica v tej istej lige očakáva boj o záchranu.

Kriváňovci (žlté dresy) • ŠPORT •tímom s mladým očakávajú krajšiu jar

V dvoch oblastných ligách hrajú kysáčska Tatra, petrovská Mladosť, FK Kulpín a FK Maglić. Všetky kluby jesennú časť skončili v druhej polovici majstrovských rebríkov, dokonca Kysáčania na predposlednom mieste. Preto sa Tatra s novým vedením, novým trénerom Milošom Bogdanovićom a vynoveným tímom, v ktorom je mnoho mladých domácich hráčov, pokúsi vybojovať záchranu. Prvé výkony a výsledky prípravných zápasov to aj sľubujú. Aj Mladosť má nového trénera Mirka Jovanovića a, práve tak ako aj susedovci z Kulpína a Maglića, očakáva úspešnejšiu jar a posun nahor v tabuľke. Vedenie selenčského Kriváňa v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvej triedy dôveruje futbalistom, ktorí hrali aj v jeseň. Selenčania sa nazdávajú, že na jar zapôsobia lepšie, keďže po dvoch posledných prehrách doma s B. hajdukom a v Neštíne v jeseň klesli na šieste miesto. V Medziobecnej lige Báčska Palanka – druhej triedy sa očakáva veľký boj o titul medzi hložianskou Jednotou 1950, silbašskou Našou hviezdou a FK Budućnost z dediny Parage. Na trávniku v Laliti zatiaľ behali na priateľských zápasoch iba futbalisti Omladinca Deronje, selenčského Kriváňa a Radničkého z Ratkova. Vo FK Panónia ešte stále spia tuhým zimným spánkom. Milovníci futbalu v tejto dedine sa obávajú, že sa do začiatku majstrovskej jari ani nezobudia!?

Marko Trivunović (s loptou) zostal verný hložianskemu FK Budúcnosť

Hráči petrovskej Mladosti (modré tričká) sa chystajú na „útek“ z nebezpečného pásma

Snímky: autor, P. Rohárik a P. Pálik

9Hložianska /4636/ 28.Jednota 2. 20151950 a Budućnost Parage 51 budú v jarnej odvete tvrdo bojovať o titul

FK Slávia v tridsiatych rokoch s klubovou legendou Ferom Bulíkom (prvý zľava v drepe)

Mužstvo Slávie v šesťdesiatych rokoch

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Slávia Kovačica

Kovačickí futbaloví priekopníci

Roku 1907 bratia Spitzerovci, študenti v Békešskej Čabe, priniesli do Kovačice prvú futbalovú loptu. Prvý futbalový klub založili v Kovačici (Kovačički sport klub) roku 1911 a prvé merania síl mali so susedným klubom z Debeljače, založeným v tom istom roku. Futbalový klub Slávia je založený 11. marca roku 1933. Prvé klubové farby boli červeno-biele, dresy „zošívané“ podľa vtedajšieho veľkoklubu Slávia Praha. V jednom období pred druhou svetovou vojnou Kovačica mala dva futbalové kluby (Slávia a KŠK). Po prvom klube, ktorý nazvali KSK a pred Sláviou (po prvej svetovej vojne), zaznamenaný je ešte názov Radnički (Robotnícky). Počas druhej svetovej vojny sa futbalový klub z Kovačice nazýval Olympia. Päťdesiate roky sú poznačené úspechom v Pohári Juhoslávie. Najviac úspechov v najmasovejšej súťaži mala Slávia roku 1952. Netrvalo dlho od pohárového úspechu a formovali kolektív, ktorý sa roku 1960 prebojoval do jednotnej Banátskej ligy. Aj v roku 1968 Slávia postúpila do Banátskej zóny. Súčasne majú Kovačičania znovu šancu dostať sa do Banátskej ligy (pokrajinská súťaž). Pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev Prvej juhobanátskej ligy majú dvanásťbodový náskok nad najbližším rivalom. Kovačica organizuje turnaje v malom futbale ešte od roku 1972. V roku 1974 Dečaci z Kovačice zvíťazili bez prehry na veľkom juhoslovanskom turnaji v Belehrade. Osobne ich dva záverečné zápasy sledoval a gratuloval im k titulu Pelé, najlepší futbalista sveta 20. storočia. Začiatkom deväťdesiatych rokov tri Kovačičanky hrali v drese šampiónskeho ŽFK Sloga Zemun. V máji roku 1994 vznikla Futbalová škola Kovačica ´94. Zo školy jeden futbalista hral v Prvej lige Srbska, niekoľkí z nich v tretích štátnych ligách. Ján Takáč a Cvetko Šugić boli trikrát majstri sveta s juhoslovanským tímom hluchonemých futbalistov.

Legendárny Pelé gratuluje hráčom mužstva Dečaci (1974)

Ján Špringeľ Snímky: z archívu autora

Kovačičanky v šampiónskom ŽFK Sloga Zemun

Kovačickí fanúšikovia v Padine

Derby: Slávia – Dolina (2004)

Dorastenci Slávie s klubovou legendou Pavlom Bírešom

Mužstvo kovačickej Slávie (jeseň 2014)

Pavel Čížik hral aj v prvoligovej Doline