Hlas 10 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4637/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 7. 3. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Ján Privizer:

ZA cannabis ako liek MOZAIKA

Tezkiret-ül Bünyan ŠPORT Ján Triaška Báčsky Petrovec

Ruky bez zlých zámerov

Z obsahu

7. 3. 2015 | 10 /4637/

Uzávierka čísla: 5. 3. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Na cestu zviditeľnenia – chodníkom kritiky 7 Platformy a reformy 9 Bez priority niet stability

10 SLOVENSKO 10 Hneď som vedel, že tu zostanem

11 ĽUDIA A DIANIA 12 Dôraz má byť na prevencii 14 Otvorili logistické centrum 19 Koniec jedného obdobia

Rezká diskusia poznačila aj 4. schôdzu NRSNM v Kovačici 28. februára. Jej členovia o. i. prijali výročné správy, správy výborov a viacerých ustanovizní za uplynulý rok a schválili plány práce na rok 2015. (s. 5) J. Bartoš

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Najkrajšia marcová nedeľa

23 MOZAIKA 26 Neuveriteľná príťažlivosť plešatej speváčky 28 Na parádnu maškarádu! 30 Španielske vtáčiky

35 KULTÚRA 31 Stopy výtvarníckeho elánu 35 Šestnásť matíc – 2 500 členov

Časté a výdatné dažde, ako aj topenie snehu počas februára v strednom a južnom Banáte zapríčinili stúpanie hladiny spodných vôd. V dôsledku toho je poľnohospodárska pôda prevlhčená a na mnohých miestach vznikli opravdivé malé jazerá, tzv. vodné zrkadlá. Všetko to ohrozuje porasty ozimín a významne odročuje začiatok jarných prác na poli. (s. 15) V. Hudec

37 V očakávaní ďalších pekných chvíľ

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Žiarila a slávila Slávia 47 Dvadsať minút exhibície 49 Vučetić sa vrátil do Aradáča Autorka titulnej fotografie: Elena Šranková

Záujemcom o zborníky vedeckých prác ponúkame recenzie dvoch najnovších titulov: ročenky Slavistického spolku Srbska Slavistika a zborníka prác z projektu Diskurzy menšinových jazykov literatúr a kultúr v juhovýchodnej a strednej Európe 2. (s. 36) A. Francistyová

Editoriál

Veľa skúšok a kriku vôkol nás

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA

Báčsky Petrovec

SRBIJA P R I N T

•

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Každú chvíľu a radi skúšame. Niekedy seba, svoje schopnosti, možnosti, hranice. S výrazným potešením však testujeme iných. Ak nepochodíte na skúške, spravidla sa nevyhnete kritike.

kúšajú aj nás. Či objektívne informujeme a či sme smelí. Či existuje cenzúra a autocenzúra. Či zverejníme informáciu, ktorá hovorí o tom, že čelní ľudia našej najvyššej inštitúcie pri formovaní svojich orgánov koncom vlaňajšieho roka neraz nekonzultovali (potenciálnych) členov a nezabezpečili súhlas na členstvo, ako to nakladá základný bontón spoločenského činenia sa, o čom sa povráva a čo počuť na jednej nahrávke, ktorá koluje svetom – internetom. Keď je kritika verejná, padne oveľa ťažšie ako tá medzi štyrmi očami. Médiá, ktoré by mali poukazovať (aj to robia) na neduhy dneška, teda kritizovať, sú namojveru príliš často terčom útokov politikov, ktorí sa samoproklamovane vyhlásili za verejných kritikov rozličných javov a situácií v našej spoločnosti. Práve oni sa vo verejnosti predstavujú ako spasitelia štátu, inštitúcií, menšiny a iného. Aj médií. Veľkých i malých. Ale zabúdajú, že aj oni podľahli testu transparentnosti, na ktorom v našich očiach nepochodili bohvieako. A to oni, kritici, hlásali, že transparentnosť je nadovšetko, no pre naše mapovanie prúdov financovania v kampani pred voľbami do národnostných rád národnostných menšín svoju verejnú činnosť nepodložili finančnými ukazovateľmi, lebo – ale áno, jasné: štát ich k tomu zákonnými regulatívmi nezaväzuje. Médiá tak zostali okyptené, keď ide o možné poukazovanie na fakt, ktorý zostáva nateraz iba predpokladom, že spomínaných aktérov – kritizujúcich pôsobenie bývalej a súčasnej hlavnej aktérky našej menšinovej kultúrnej samosprávy – aj finančne podporuje vládnuca politická strana v Srbsku. I keď ich farby rétoriky napovedajú mnoho, ale nedokazujú nič. A tak sa kričí po nás a na nás. Na vás. No vieme všetci, že krikom, zvlášť narcisným a s množstvom výkričníkov sa neraz prikrýva vlastná neschopnosť, absencia kompetentnosti v danej tematickej oblasti, nižší prah tolerancie. Áno, krik niekedy znamená aj nadpriemernú inteligenciu, ktorá nie vždy prináša dobro, ale občas, ako je zapísané aj v dejinách ľudstva, manipuláciu a nekalé úmysly. Budeme aj ďalej krikom hovoriť, alebo si názory vymeníme pri stole, na ktorom hlavná dobrôtka bude základná kultúra?...

W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

ABC

Foto: www.freeimages.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI



Čítajte nás aj na www.hl.rs.  10 /4637/ 7. 3. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Zbrane Michal Ďuga

inulý mesiac, aj napriek tomu, že ide o najkratší mesiac v roku, bol plný tragických a smutných prípadov, predovšetkým vrážd a násilného správania. Je zrejmé, že hlavne v tejto oblasti vôbec nemeškáme za svetom. To, čo vzbudzuje naše obavy, sú odhady odborníkov, že takých prípadov bude v budúcnosti čoraz viac. Určite, že za všetko to môže aj veľký počet nelegálnych zbraní u našich občanov. Podľa odhadov spred niekoľkých rokov v Srbsku je každý tretí človek ozbrojený a za všetkým tým stojí, pravdaže, vojna, ktorú sme nie tak dávno prežili. Výskum Univerzitného ústavu medzinárodných štúdií v Ženeve napríklad poukazuje na to, že je Srbsko šieste vo svete podľa počtu občanov, ktorí legálne vlastnia zbraň. Pritom je najväčším problémom to, že je tá zbraň často na dosah rúk mladistvým osobám. Preto sa mnohí odborníci z oblasti bezpečnosti zasadzujú o to, aby sa zbrojné povolenia ani neudeľovali. Sme však svedkami toho, že čoraz viac ľudí má aj špeciálne povolenie nosiť zbraň na ulici. Nejde teda o poľovníkov, športových strelcov, ani vojakov či policajtov. Netreba zabúdať, že súdy prísne dozerajú na obranu zbraňou. Trestné je napríklad aj strieľať na zlodeja, ktorý vám pred očami kradne auto, keďže nejde o nutnú obranu. Je totiž zrejmé, že zbraň nepatrí do ruky každého. Ako vyhlásil koncom februára minister vnútorných vecí Nebojša Stefanović, chystajú sa zmeny Zákona o zbraniach a strelive, ktoré prispejú k bezpečnosti občanov, pričom sa lekárske povolenie vlastniť zbraň a strelivo bude obnovovať každých päť rokov. Pritom sa budú udeľovať biometrické dokumenty, podobné vodičskému a osobnému preukazu, kde budú údaje o zbraniach, ktoré dotyčná osoba vlastní. To vraj zlepší ich kontrolu. Zároveň sa zbraň bude kategorizovať ako A, B, C a D, s tým, že v tej prvej bude samočinná zbraň, ktorá sa nemôže legalizovať, a každý, kto ju vlastní, ju bude musieť vrátiť. Občania, ako aj doteraz, budú môcť legalizovať poľovnícku a zbraň pre osobnú bezpečnosť – pištole a revolvery. Zlepší to však aj bezpečnosť občanov?

www.hl.rs



168 HODÍN

Zviditeľňovanie neviditeľného

Oto Filip

ú konštanty, ktoré ľudí sledujú, kamkoľvek idú. Tak sa v tesnom závese za chvíľami akej-takej pohody objavujú momenty povážlivé a odvrátené, na ktoré radšej zabudnúť. Keby sa to, samozrejme, dalo. Už dlho sme si vedomí, že nežijeme v nijakom krásnom svete, no bádame, že aj iní sú na tom zle. Bieda, vojny, chudoba, hlad, politické pomery... spôsobujú rieky azylantov s vlastnými príčinami úniku a úteku. Natoľko naliehavými, že sa tisíce ich úporne snažia dostať k ako-tak normálnym podmienkam života, najradšej kdesi na vysnívanom západe. No aj sny majú svoju cenu. Až tragickú, keď jeden zo ziskuchtivých natrepal až päťdesiatich štyroch azylantov z chudobných afrických a ázijských štátov, do jediného kombíka, ktoré havarovalo pri Leskovci. Vyše štyridsať novodobých otrokov skončilo v nemocniciach v uvedenom meste, v Niši a v Belehrade, viacerí s ťažkými zraneniami chrbtice, aby jeden z imigrantov i zomrel pred týždňom v Niši na následky ťažkých poranení. Pán menom peniaze zaúradoval nielen tu. Dostal sa aj do Kraljeva, kde čachre-machre so vstupenkami poškvrnili lesk víkendového tenisového súboja Srbska a Chorvátska v Davisovom pohári niekoľko dní predtým, ako sa začal.



Všetkých zrejme trápia vlastné problémy. V Moskve, tak často skloňovanej v súvislosti s ukrajinskou krízou, vlnu rozhorčenia a masový nedeľný pochod pocty a smútku spôsobilo piatkové zavraždenie popredného ruského opozičníka, politika a podnikateľa Borisa Nemcova. Podľa jedných ide o likvidáciu, podľa druhých o provokáciu, podľa tretích o pomstu... Azda najtrápnejšia na všetkom je rýchlosť, s akou sa každý snaží zúročiť túto smrť vo vlastný prospech, od Ruska po Ukrajinu. Na Moskve je, ak si chce navrátiť časť dôveryhodnosti, o ktorú prišla, nutnosť štartovať a pokračovať vo vážnom a nezávislom vyšetrovaní, bez ohľadu na všetky optiky, ktorým sa sleduje zavraždenie Nemcova. Ktosi by na to všetko mohol skonštatovať, že aj tragédia je čoraz častejšie politikou. Platí to aj v našich končinách, kde takmer neuplynie deň bez negatívnych faktov a súvislostí. Keď nesypú peniaze, sype iné. Preto aj máme toľko príbehov ako z kasových trhákov či zlých filmov: štrajkov a vydierania, návrhov zmien volebného modelu, zahmlievania podstaty novými kauzami, odkazmi a rehabilitáciami, stránkami z čiernych kroník vypísanými lúpežnými prepadmi a bežnými lupmi, občas atentátmi a vraždami, domácim a iným násilím, brutalitou, súdnymi procesmi striedajúcimi sa ani na bežiacom páse... A čím sú aktéri známejší a slávnejší, tým lepšie.

Podstatou však zostáva to, ako žijeme, alebo žiť budeme. Kto má v kom podporu. Ako sa správa moc a ako elita. Koľko bežný obyvateľ musí vložiť dnes, aby spokojnejšie privítal zajtrajšok. Otázok, ktorými sa od 3. do 5. marca zaoberali naši politickí, hospodárski, diplomatickí, bankoví a iní experti na 22. biznis fóre na Kopaoniku, je vlastne neúrekom. Ide o Srbsko v rokoch 2015 – 2030, o novú víziu industrializácie ekonomiky a modernizácie spoločnosti, o to, ako neviditeľné možnosti pretaviť do viditeľných účinkov. Fórum v utorok otvoril premiér Aleksandar Vučić prejavom o strategickej pozícii Srbska a perspektívach hospodárskeho zotavenia. Vyzdvihol v ňom, že sa vláda rozhodla za stratégiu, ktorá prinesie rozvoj Srbska, že je cieľom troviť toľko, koľko zarobíme, ako aj zmenšenie fiškálneho deficitu a stúpajúceho verejného dlhu. Reorganizácia verejných podnikov, modernizácia, reformy, sporenie, štátna správa, verejný úsek, rozpočet... Nad každým z uvedených pojmov zostávajú visieť početné otázniky, možnosti a odpovede, ako ich riešiť. Podstatné je však odhodlanie k nim sa dopracovať, mať nádej, očakávať. Ktosi čosi veľké, iný zas len to bežné. Marec sa síce začal vrtošivými dňami a starými problémami, no to neznamená, že aspoň na deň nemožno zahodiť starosti za hlavu, aby sa v pokoji vychutnala zajtrajšia nedeľa. Veď je pohoda a krása hlavne v nás alebo vôkol nás. Umožnime jej aspoň z času na čas dostať sa k slovu. Aby sme si vydýchli, a potom ľahšie zdolávali neľahké dni bežné.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IVAN TASOVAC, MINISTER KULTÚRY A INFORMOVANIA

Chaos Oto Filip

– Keďže ste doma tak v hudbe, ako aj v pomeroch na našej mediálnej scéne, kde je podľa vás dnes chaotickejší stav?

Informačno-politický týždenník

– To závisí od toho, ktoré obdobie beriete do úvahy. Ale ak sa podívame na súčasnú hudbu, tak tá úplne drží krok s dnešnými médiami. Záver, týkajúci sa chaosu, sa z toho natíska sám. • TÝŽDEŇ •

PRÍZVUKY ZO 4. SCHÔDZE NRSNM

Na cestu zviditeľnenia – chodníkom kritiky Juraj Bartoš

iditeľnosť, obrazne povedané, je diaľnica vedúca k rozšíreniu obzoru(ov), ku ktorej vedú užšie cesty, akože k týmto vedú chodníky. Takáto myšlienka mohla napadnúť niekomu, kto trebárs sporadicky (hoci aj sprostredkovane) sleduje činnosť Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, počas a obzvlášť po ukončení 4. schôdze NRSNM (v Kovačici 28. februára t. r.). Väčšinou hlasov 22 prítomných členov (absentovali siedmi) rada prijala

Petrovci (2013/2014), tiež ročný program práce tejto ustanovizne na školský rok 2014/2015. Celkový rozpočet NRSNM na rok 2014 tvoril necelých 36,2 milióna dinárov. Z republikovej pokladnice rada získala približne 18 miliónov, asi o polovicu menej z pokrajinského mešca a zhruba 6 miliónov din. z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. O správach a plánoch sa viedla čulá, sem-tam až vášnivá diskusia. Člen Pavel Surový hovoriac o (ne)transparentnosti práce NRSNM v predchádzajúcom období podčiarkol, že žiadatelia Dôvody na zamyslenie boli celkom zjavné

Zapolemizovali si korektne: Pavel Surový a Jasmina Mašulovićová

výročné správy týkajúce sa jej činnosti a hospodárenia, ako i práce všetkých štyroch výborov. Schválila tiež správy o činnosti a financiách za rok 2014, ako i plány práce a finančné plány na rok 2015 Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Múzea vojvodinských Slovákov a Galérie insitného umenia v Kovačici (bez finančnej správy), ktoré predostreli riaditelia týchto ustanovizní, ako i výročnú správu Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom • TÝŽDEŇ •

niektoré údaje dostali až po tom, čo ich sprístupnenie verejnosti naložil poverenec Rodoljub Šabić – pohroziac sankciami. Upozornil i na skutočnosť, že „na stránke Národnostnej rady stále stojí štatút prijatý roku 2010“ a nie jeho pozmenená schválená verzia. Niekoľkokrát zopakoval, že informácie, najmä týkajúce sa nakladania financiami, je treba sprístupniť všetkým občanom, nie iba členom. Najviac sa „prášilo“ pri rozprave týkajúcej sa správy o hmotnom a finančnom

hospodárení v roku 2014, ktorú tlmočila vedúca účtovníctva NRSNM Jasmina Mašulovićová, podčiarkujúc, že „hospodárenie Národnostnej rady je absolútne transparentné, lebo sme splnili všetky záväzky, ktoré nakladá zákon“. Pavel Surový v súvislosti so zviditeľňovaním poznamenal, že „žiaden dokument sa nedostal pred verejnosť“, poukazujúc na skutočnosť, že zo správy nevidno, kto a na aký účel dostal honoráre (celkove ide o 4 milióny din.). Mašulovićová mu v tomto kontexte odpovedala: „S ohľadom na to, že všetky dokumenty sú v elektronickej podobe, ak máte záujem, môžeme sa dohodnúť, aby sme vám otvorili účtovný príkaz, aby ste mohli prezerať kompletné dokumenty, ktoré v účtovníctve sú“. Podpredseda Rady Martin Zloch prízvukoval: „Sú snahy o to, aby sa vyšlo v ústrety ešte väčšej transparentnosti. Najmenej, čo som čakal od všetkých nás, je, aby sme taký postoj pochválili, aby sme povedali, že krok po kroku ideme dopredu a zlepšujeme kvalitu našej práce, nášho kontaktu s verejnosťou.“ Výročné správy výborov NRSNM stručne prezentovali ich

koordinátori: Svetluša Hlaváčová (Výbor pre kultúru), Svetlana Zolňanová (Výbor pre vzdelávanie), Vladimír Lenhart (Výbor pre informovanie), Mária Pavlovová-Čániová (Výbor pre úradné používanie jazyka a písma). Správu o činnosti NRSNM podal jej tajomník Ladislav Čáni. Z nej vyplynulo, že úderným podujatím, na ktoré sa vlani podujala rada, bola medzinárodná konferencia Slováci a Srbi – história a súčasnosť (v Novom Sade). Na začiatku schôdze Anna Boldocká-Ilićová povedala, že si nepraje, aby ju členovia rady „a najmä médiá“ nazývali opozíciou a dodala, že „Slováci vpred neodmietli pracovať, účinkovať v orgánoch Národnostnej rady“. V rámci práce NRSNM jej členovia zvolili Tatianu Bovdišovú za novú členku Výboru pre informovanie. Podrobne sa zamestnávali aj kritériami pre poskytovanie štipendií Slovenskou republikou. Zaujali i stanoviská k voľbám riaditeľov dvoch základných škôl v Novom Sade, v ZŠ v Krčedine a Savinom Sele, respektíve k voľbám členov školského výboru Obce Beočín, tiež k voľbám rektora Univerzity v Novom Sade a k názvom ulíc v Šíde a Starej Pazove.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Týždeň VÝBORY NRSNM (4): VÝBOR PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA

Viditeľná snaha o presadzovanie slovenčiny Jasmina Pániková V nadchádzajúcom štvorročnom mandátnom období Výbor pre úradné používanie jazyka a písma bude pracovať v deväťčlennom zložení, vrátane jeho predsedu a podpredsedu. Členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na decembrovom zasadnutí za predsedu tohto výboru zvolili Branislava Kulíka a za podpredsedníčku Jarmilu Agarskú. Členmi výboru sú: Željko Čapeľa, Jarmila Šprochová-Beličková, Erka Viliačiková, Eva Petrášová, Lýdia Karkušová, Katarína Rašetová a Jaroslav Javorník. Na januárovom zasadnutí konštituovali sedem komisií, ktoré sa budú starať o spoluprácu s lokálnymi samosprávami, radami pre nacionálne vzťahy, civilným a mimovládnym sektorom, mládežou, cirkvami, určitá komisia sa bude starať o štandardy slovenčiny, a tá najnovšie založená bude poverená európskymi fondmi. O tom, ktoré aktivity výbor plánuje zrealizovať a za čo sa jeho členovia budú zasadzovať počas ich mandátu, rozprávali sme sa s predsedom výboru Branislavom Kulíkom.

– Ktoré aktivity si výbor určil za prioritné? – Hlavnou prioritou výboru bude zmapovanie slovenských mládežníckych organizácií a podpora na založenie nových. Plánujeme rozvíjať a prehlbovať kontakty a vzťahy s lokálnymi samosprávami a radami pre nacionálne vzťahy, a to iba s jedným cieľom – aby sme efektívne riešili problémy, ktoré majú príslušníci našej národnosti v kontakte s nimi. Konkrétne mám na mysli problémy súvisiace s výpismi z matrík a ohľadom toho sa budeme zasadzovať, aby tlačivá boli v slovenskom jazyku. Mienime riešiť aj problémy súvisiace s vydávaním občianskeho preukazu v slovenčine. Plánujeme podporovať aj mimovládny a civilný sektor, aktivity Slovenskej evanj. a. v. cirkvi v Srbsku, organizovať semináre a podporovať vydávanie slovenskej odbornej literatúry. – Keď hovoríte o vydávaní odbornej literatúry, máte už naplánované konkrétne pomôcky? – Na nadchádzajúce obdobie sme si naplánovali realizáciu veľmi dôležitého projektu, ktorým je vypracovanie dvojjazyčného Právnicko-terminologického slovníka, pravdaže, slovensko-srbského a srbsko-slovenského. Takýto slovník je nevyhnutný

www.hl.rs

predovšetkým na zveľadenie biť, je písať žiadosti a sťažnosti úrovne spisovnej slovenčiny pokrajinským a republikovým v úradnom používaní v Srbsku. orgánom, ako aj kompetentRealizácia tohto projektu by ným ministerstvám, aby nerupozostávala z dvoch fáz, ktoré by trvali dva roky. Tento projekt by po úspešnej realizácii mohol pokračovať v podobe trvalej aktualizácie a dopĺňania slovníka, ako aj v organizovaní celého radu školení a seminárov pre úradníkov zamestnaných v lokálnych samosprávach. Samozrejme, na vypracovaní slovníka budú pracovať právnici, ale zatiaľ nemáme konkrétne mená. – Čo pokladáte za najväčšiu výzvu, ktorú by výbor mal zreaBranislav Kulík lizovať? – Našou najväčšou výzvou bude riešiť problém šili dosiahnuté práva Slovákov. zrušenia súdnych jednotiek Založenie Asociácie mládežv Báčskom Petrovci a v Starej níckych združení je dôležité Pazove, ako aj vytvorenie Asoci- z toho dôvodu, aby združenia ácie slovenských mládežníckych medzi sebou spolupracovali, združení. aby si vymieňali skúsenosti. – Ako mienite riešiť tie Samozrejme, aj pre výbor je problémy, a prečo je pod- dôležité, aby sme vedeli, ktoré statné vytvoriť asociácie slovenské združenia pôsobia združení? v jednotlivých osadách, aby – Keď ide o súdne jednotky, sa nestalo, že NRSNM podpoten problém nemôže výbor sám rí dané podujatie, na ktorom riešiť. Avšak to, čo môžeme uro- slovenský jazyk ako taký nie je

Informačno-politický týždenník

zastúpený. Žiaľ, také niečo sa v minulosti už stalo, a nemalo by sa stávať! – Aká je vaša mienka ohľadom zastúpenia Slovákov v čele určitých úradov? Myslíte si, že by v obciach s väčšinovými obyvateľmi slovenskej príslušnosti napr. v čele policajných úradov mali byť Slováci? Môže výbor, respektíve Národnostná rada ako taká vplývať na také rozhodnutia? – Myslím si, že by aspoň mala byť snaha o proporčné národnostné zastúpenie. Znovu je ale potrebné, aby sme v prípade nedostatočného zastúpenia príslušníkov našej národnosti z konkrétneho prostredia dostali písomnú sťažnosť, na základe ktorej by sme mohli napísať reagovanie. Okrem takého protestu a jeho opakovania nemáme mechanizmus, ako prinútiť kompetentných, aby konali tak, ako by sme si my priali. – V osade Veternik, v ktorej žijú prevažne príslušníci srbského národa, presnejšie prisťahovalci z Bosny a Hercegoviny, jestvuje Ulica Zuzany Chalupovej, avšak ani v jej rodnej Kovačici ani jedna ulica nenesie jej meno. Môže výbor nejakým spôsobom vplývať na pomenovania ulíc, čiže zmenu názvov? – Výbor pre úradné používanie jazyka a písma nemôže meniť názvy ulíc, ale ak je slovenčina úradným jazykom v danej obci, výbor musí dať mienku k zmene názvu. Ak Zhromaždenie obce rozhodne, že sa určitá ulica bude volať napr. podľa nejakej našej významnej osobnosti, my to, samozrejme, podporíme. • TÝŽDEŇ •

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (2)

Platformy a reformy

 LETMO

Pozície

erejný záujem a právo občanov vedieť všetko, čo ich zaujíma, médiá realizujú čoraz ťažšie. Sú mnohé spôsoby umlčať kritické slovo, náznaky odporu, názory a konštatácie nezodpovedajúce straníckej alebo vládnej nomenklatúre. Priam možno žasnúť nad rozmanitosťou, ktorou táto chráni vlastné pozície. Veľavravnou ukážkou niektorých praktík bola nedávna kampaň proti Balkánskej výskumnej sieti (BIRN), na začiatku ktorej sa v istom časovom úseku zverejnilo až 170 príspevkov na túto tému. Zaráža ale to, že je len trikrát BIRN vyzvaný prezentovať vlastnú mienku. Toľko o vyváženom prístupe, práve a potrebe vypočuť si i názor toho druhého v spore. Keď sa pritom zamenia tézy a namiesto toho, na čo BIRN upozorňoval, – na Tamnavu a spôsob zvolenia konzorcia povereného istými prácami – všetko sa zvedie a prevedie • TÝŽDEŇ •

Oto Filip na otázky nášho vzťahu k Európskej únii, tak je jasné, že sa verejný záujem posúva do hlbokej ilegality. S cieľom vrátiť tematiku z vysunutej na správnu koľaj, Balkánska výskumná sieť zaslala viac ako šesťdesiat listov zodpovedným redaktorom, upozorňujúcich ich, že míňajú terč v písaní. Späť dostali len a len dve odpovede na to. Na porovnanie, na debate o médiách v Belehrade riaditeľka BIRN Gordana Igrićová pripomenula, že zároveň poslali príslušné oznámenie desiatkam medzinárodných a mimovládnych organizácií. Z týchto však takmer všetky ihneď odpovedali. Toľko o kultúre, o nás, o mediálnych pozíciách. Aj o slobode médií, ktorá podľa ročnej správy Reportérov bez hraníc klesla v Srbsku až o trinásť miest. Azda práve to podnietilo organizátorov debaty – Dom ľudských práv a BIRN, aby ju pomenovali Osloboď médiá. S tým poznatkom, že asi nepôjde o jednorazový záväzok, ale skôr o dlhší proces.

ho pomalosť postupov, jemné tresty, taktiež malý počet nahlásených prípadov. Z viacerých tematických prieskumov vyplýva, že menej od percenta prípadov podplácania býva prihlásených. Okolo dvadsať percent občanov účinkujú v drobnej korupcii počas jedného roka. Keď sa do úvahy zoberie počet domácností, celkovo je prípadov podplácania za rok odhadom okolo pol milióna. Napriek tomu celkový počet trestných prihlášok pre všetky formy úplatkárstva nie je vyšší od 5 000, dokonca ani vtedy, keď sa doň zaradia početné prípady prihlasovania bez žiadnej osnovy, najčastejšie z pomsty. Jasné je tiež, že je boj proti korupcii spätý s reformou justície. A že sme v oboch sférach v mnohom len na začiatku dráhy, ktorú nám načim, aj to čím rýchlejšie, zdolať. (V budúcom čísle: Konkrétne projekty a fondy)

INÝ NÁHĽAD

oci najnovší prieskum európskej orientácie občanov Srbska nepriniesol dostatok pozitívnych ukazovateľov, nemožno na strane druhej povedať, že ich vôbec nebolo. Tým základným kladom je stúpajúce presvedčenie, že reformy nevyhnutné na vstup do únie treba realizovať v každom prípade. Čiže aj bez ohľadu na Európsku úniu, v prvom rade kvôli vzniku lepšieho Srbska a kvôli nám samotným. Je to názor až 73 percent respondentov. Postoj k uskutočneniu reforiem alebo nemá, alebo sa k tomu nevyjadrilo dvanásť percent anketovaných. Len osem percent účastníkov ankety sa nazdáva, že nevyhnutné prístupové reformy treba zdolávať v prvom rade preto, že ide o spĺňanie podmienok vstupu. Šesť percent je tej mienky, že uvedené reformy vôbec netreba realizovať. Vhodnou platformou na nadchádzajúce spoločenské pôsobe-

nie môžu byť najmä odpovede na ďalšie dve otázky: Ktoré z uvedených reforiem sú podľa vášho názoru najdôležitejšie? Ktoré reformy majú najpozitívnejší účinok na váš každodenný život? Najväčšia časť obyvateľstva – 56 percent uviedlo, že je pre Srbsko najdôležitejší boj proti korupcii. Na druhom mieste je reforma zdravotnej sústavy, na treťom reforma súdnictva. Ďalšou treticou je reforma vzdelávacej sústavy, reforma poľnohospodárstva, ako aj lepšia ochrana ľudských práv. Na siedmej pozícii je ochrana spotrebiteľov, na ôsmom ochrana životného prostredia, K lepšej orientácii v európskych politikách na deviatom vlastnenie man- prispieva aj celý rad publikácií EÚ dátov poslancami. Šesť percent žiadnu z reforiem nepovažuje mená to, že súdy, obžalobcovia za významnú, kým sa k tomu a polícia budú musieť úspešne nevyjadrilo dvanásť percent opý- zdolať mnohé skúšky, aby nataných. plnili očakávania občanov vo Vzhľadom na rozsah, zaiste nie sfére boja proti tomuto spoloje prekvapením, že sa úplatkár- čenskému zlu. Boj je mimoriadstvo ocitlo na prvej pozícii. Zna- ne komplikovaný. Spomaľuje

Ďuro Varga

Oto Filip

10 /4637/ 7. 3. 2015

Týždeň PRACOVNO-PRÁVNICKÝ STATUS NOVINÁROV

Je život na dne? Oto Filip

a posledných pár desaťročí zmenilo sa to na nepoznanie. Z povolania obľúbeného a vyhľadávaného žurnalistika sa, nie aj bez vlastnej viny, stala profesiou zaznávanou, najčastejšie neveľmi vplyvnou. Siedmou bezmocou otriasajú dnes početné problémy, od zmietania sa vo vlastníckych vzťahoch poznačených netransparentnosťou, v transformácii a v privatizácii, cez problematické aspekty trhu práce, ako je nedostatok peňazí, nízke platy, prevaha povážlivých obsahov v tabloidoch, politické a finančné nátlaky, absencia školení, finančné monopoly, po samotné postavenie novinárov, o počte ktorých nie sú ani precízne údaje a z ktorých asi tretina pracuje na zmluvu. Navyše, je tu aj údaj, že na viacerých vysokoškolských usta-

novizniach ročne promujú na stovky novinárov bez reálnej šance rýchlo alebo vôbec sa zamestnať. Z 1 149 nezamestnaných žurnalistov v súčasnosti vyše polovice alebo presne 624 má vysokú školu. Všetko uvedené nie je stav odo dnes alebo včera. Pri jednom z prieskumov agentúry Strategic marketing ešte v roku 2007 vyplával na povrch údaj, že len štyri percentá respondentov láka novinárske povolanie, alebo aj ten, že by viac než polovica žurnalistov nebola šťastná, keby sa im deti upísali rovnakému povolaniu. A tieto parametre sa za posledných osem rokov len zhoršili. Mnohé znepokojujúce alebo i povážlivé údaje vyplynuli z prieskumu, prebiehajúceho od júla do novembra 2014, v rámci štvorročného projektu Partnerstvo pre rozvoj médií juhovýchodnej

Európy. Účinkuje v ňom päť krajín a pozostáva z troch segmentov: rozboru pracovno-právnického statusu novinárov, školení, tak mediálnych pracovníkov, ako aj

Výsledky prieskumu prezentoval Dejan Kožul

konzumentov masovokomunikačných obsahov, ale aj pravidelných hodnotení stupňa slobody prejavu.

Úlohy dosť zložité, no i naliehavé. Ako sa kvitovalo na štátnej dielni, prebiehajúcej koncom februára v belehradskom mediálnom stredisku, okrem tzv. systémových problémov žurnalistov trápia i tie iné. Napríklad to, že obrovská väčšina novinárov musela v rozhovoroch a anketách vystupovať anonymne, keďže ich k tomu nútia stanovy zmlúv so zamestnávateľmi. Profesionálna solidarita sa čoraz menej skloňuje, novinárske združenia sú neveľmi vplyvné, kým syndikáty buď neexistujú, alebo sú nepodstatné. Usporiadatelia projektu spolufinancovaného Európskou úniou sú preto rozhodnutí nielen pomery kvitovať, ale aj konať. Rovnicou má byť: návod problém súbežne s návrhom východiska; odporúčaním zase to, aby sme prístupový proces do EÚ využili predovšetkým na zdolanie domácich mediálnych ťažkostí, ktoré sme sami identifikovali. Ak sa to podarí, bude ľahšie odpovedať i na dilemu nastolenú titulkom.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Nový turistický produkt O. Filip

ozitívne turistické skúsenosti iných vždy prídu vhod. Týmto sa riadili i autori a realizátori projektu Nastolenie destinačnej manažmentovej štruktúry pre oblasť Dunaja a Fruškej hory, keď si na pomoc zavolali dlhodobých partnerov a priateľov z Istrie. Jedným z členov delegácie, ktorá nedávno s týmto cieľom pobudla v Novom Sade, bol i riaditeľ Kempingového združenia Chorvátska Adriano Palman. – Ste v čele štátnej organizácie reprezentujúcej kempingy, ktorá sídli práve v Istrii. Prečo? – Najmä preto, lebo je náš región najdôležitejší keď ide o kempingy v Chorvátsku. Totiž až polovica našich turistických kapacít je práve v kempingoch. Tieto sú dnes celkom inakšou formou ubytovania od tej, na

www.hl.rs

Adriano Palman

akú sme si zvykli, alebo ktorá je zakódovaná v myšlienkach ľudí na týchto priestoroch. Nejde o žiadne lúky a stany. Dnes vo všetkým vybavených kempingoch oddych trávia predovšetkým príslušníci strednej a vyššej vrstvy obyvateľstva, ľudia, ktorí vôbec nezápasia s nedostatkom peňazí.

Informačno-politický týždenník

Preto sa aj stávalo, že v ťažších rokoch kempingy boli záchranným lanom pre náš turizmus. A že sme peniaze v nich získané neraz používali na krytie strát hotelov alebo iných ubytovacích kapacít. Kempingy dnes účinkujú približne 25 percentami v našich turistických kapacitách. Najväčší počet pobytov a nocľahov je stále pri pobreží, no aj to sa postupne mení. Jedným z výsledkov aktivít nášho združenia a iných je, že od roku 2005 – 2006 stúpa počet a rozvoj kempingov, ktoré nie sú pri mori. Je to nový turistický produkt, ktorý je vo vnútrozemí, najčastejšie pri rieke alebo jazere, ktorý je čímsi iným. V celej Európe je veľmi veľký a vďačný trh pre takýto produkt. Jeho výhodou je, že nie je konkurenciou iným. Treba napríklad vedieť, že vo Francúzsku, ktoré je prvou kempingovou destináciou v Európe, je

z približne desaťtisíc kempingov viac ako sedemtisíc v jeho kontinentálnej časti. Aj my sa snažíme vo vnútrozemí zmaterializovať túto turistickú výhodu, tým skôr, že sú kempingy veľmi vďačné. Za pomoci menších investícií sa možno dostať k pekným objektom, ktoré možno prenajímať. A kempingy majú v obľube najmä tzv. otvorení hostia, ktorí radi cestujú, túlajú sa, odhaľujú nové destinácie a vinárne, ktorí si radi pochutia na lokálnych gastronomických špecialitách alebo si na pamiatku kúpia miestny suvenír. Kempingy rozširujú počet destinácií, vzápätí kladne vplývajúc aj na rozvoj vidieckej oblasti, v ktorej sú. Vy tu vo Vojvodine tiež máte široký zoznam zdrojov: rieky, iné prírodné krásy, kopu kvalitných výrobcov. Musíte dokázať viac ťažiť z toho, lebo máte všetky predpoklady na to. • TÝŽDEŇ •

PRVÉ ŠTUDENTSKÉ HOSPODÁRSKO-POLITICKÉ FÓRUM

Bez priority niet stability Oto Filip

esiatky tisíc odborníkov nám odišli do cudziny, každý druhý mladý je nezamestnaný a aj tí zamestnaní nie sú na tom skvele. Študentov trápi beznádej, politikov budúcnosť. V takýchto pomeroch sa v Hospodárskej komore Srbska (HKS) v Belehrade 26. februára konalo v poradí prvé Študentské hospodársko-politické fórum. Za prvú úlohu si jeho hlavní organizátori HKS a Stredisko pre školenie a spoločenskú emancipáciu mladých (CEDEM) stanovili ako-tak rozšíriť výhľady mladých odborníkov na zamestnanie, predovšetkým v súkromnom úseku. Marko Čadež, predseda Hospodárskej komory Srbska (HKS), pri-

pomenul, že sa podľa jedného z prieskumov z roku 2013, ktorý vznikol na vzorke 1 200 Z fóra v Hospodárskej komore Srbska účastníkov z celého Srbska, mladí prednostne orientujú význam ich širšieho a rýchlejšieho na zamestnanie v nejakej silnej zamestnávania, hodnotiac, že firme, vo verejnom podniku alebo ani štrukturálne reformy nebudú sústave, a že len potom uvažujú rezultovať ozajstnými výsledkami o samostatnom štarte vo sfére a úspechmi, kým sa tento výrazpodnikateľskej. Je to čosi, čo mu- ný spoločenský problém nerieši. síme meniť, podotkol, konštatujúc, Na dimenzie nezamestnanosti že sa v tomto smere i vláda musí poukázal zvlášť štátny tajomník primerane angažovať, rovnako tak, Ministerstva mládeže a športu ako i HKS ako jeden z ich servisov. Nenad Borovčanin, ktorý účastFórum venované výraznejšej níkom pripomenul údaj, že je účasti mladých v našom hospodár- približne dvestotisíc ľudí vo veku skom živote otvorila podpredsed- spod tridsať rokov bez roboty. Po vstupnej, v pracovnej časti níčka vlády a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry sa dvojdňové fórum zaoberalo Zorana Mihajlovićová. Podotkla témami, ako sú mladí ako poten-

Z VEREJNEJ TRIBÚNY V KOVAČICI

S poľnohospodármi o plánovaných vkladaniach Anička Chalupová

posledný februárový piatok sa v Kovačici uskutočnila verejná tribúna venovaná poľnohospodárom z Kovačickej a Opovskej obce. Obec Kovačica v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici usporiadala stretnutie s poľnohospodármi, na ktorom Branislav Bogaroški, podpredseda vlády a pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, prezentoval aktivity tohto sekretariátu v nadchádzajúcom období, hovoril o plánovanom vkladaní do vojvodinského poľnohospodárstva s cieľom včas • TÝŽDEŇ •

Pokrajinský tajomník Bogaroški vyzval poľnohospodárov z Kovačickej a Opovskej obce, aby využili ponuky pokrajiny

spoznať a plánovať investície. Podľa jeho slov za posledných 10 rokov sekretariát do lokálnej samosprávy v Kovačickej obci vložil

okolo 194 miliónov dinárov. Keď ide o registrované poľnohospodárske gazdovstvá, o prostriedky z pokrajiny bol malý záujem,

ciál nášho hospodárskeho rozvoja, úloha zákonodarnej moci v zlepšení hospodárskeho ovzdušia v štáte, Srbsko a nezúčastnení z aspektu možností a šancí pre budúcich mladých podnikateľov, Srbsko, Rusko a EÚ – skúšky a hospodárska spolupráca, ako i otázkami zlaďovania vysokoškolskej sústavy s potrebami trhu práce. Škoda len, že podujatí tohto druhu a štruktúry nebolo i skôr, v časoch, keď ešte len začali vznikať rámce Štátnej stratégie pre mladých do roku 2025, ktorú vláda Srbska schválila o deň neskoršie 27. februára. Tým skôr, že i jej ustanovenia dôraz kladú na otváranie širších možností väčšej zamestnanosti mladých, ako i na ich podnikateľstvo. A v tomto smere by viaceré konštatovania, otázky, potreby a východiská vyslovené na fóre autorom stratégie prišli veľmi vhod. Takto zostáva nutnosť, aby to nedopovedané naprávala prax. kovačickí poľnohospodári zo súbehov získali úhrnne iba 4 milióny dinárov. „Záujem aplikantov o subvenčné programy v rokoch 2013 a 2014 vo všetkých častiach Vojvodiny nebol rovnaký, totiž počet záujemcov v Banáte bol najmenší. V tomto období z územia Kovačickej obce bolo 11 a z Opovskej obce iba jeden užívateľ subvenčných programov, čo hovorí o tom, že poľnohospodári v obciach južnej Báčky a severného Sriemu majú viac skúseností, založili si lokálne kancelárie pre rurálny rozvoj, ktoré ich pravidelne informujú o súbehoch, výhodných úveroch, pomáhajú vybaviť potrebnú dokumentáciu a pod.,“ podotkol Bogaroški, ktorý na záver tribúny spolu so svojím zástupcom Branislavom Kneževićom oboznámil poľnohospodárov aj s tohtoročnými súbehmi pokrajinského sekretariátu, Fondu pre rozvoj poľnohospodárstva APV a Garančného fondu APV, so zámerom, aby si vedeli načas plánovať svoju výrobu. Verejnú tribúnu viedol Ján Gages, zástupca predsedu Zhromaždenia obce Kovačica.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Slovensko Hneď som vedel, že tu zostanem SEDEM OTÁZOK PRE KOVAČIČANA MIROSLAVA PETRÍKA, DISPONENTA V ŠPEDIČNEJ FIRME

Rastislav Boldocký

ovačičan Miroslav Petrík sa na Slovensko presťahoval len pred siedmimi rokmi. „Nebol som spokojný s ponukou práce v Srbsku, tak som sa rozhodol vyskúšať šťastie na Slovensku,“ spomína. Vyplatilo sa. V Bratislave si pomerne rýchlo našiel zamestnanie v špedičnej firme, kde dodnes pracuje ako disponent. „Je to prepravný manažér v medzinárodnej doprave, čo plánuje optimálne trasy, kontroluje vyťaženosť vozidiel a podobné.“ – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Papierovačky, byrokracia. Bolo to o to ťažšie, že manželka je Srbka, takže v jej prípade bolo vybavovanie dokladov ešte zložitejšie. Jej tehotenstvo a pôrod

sme napríklad museli zvládnuť s komerčným zdravotným poistením. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Úprimne, asi som to vedel hneď po príchode. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Ako disponent som v minulosti veľa komunikoval s ex-YU krajinami. Teraz síce viac spolupracujeme so škandinávskymi krajinami, takže je týchto kontaktov menej. To, že ovládam „naše“ jazyky, mi v zamestnaní určite pomohlo. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Jednoznačne rodinu.

BANKOVKU BUDE PROTI FALŠOVANIU CHRÁNIŤ PORTRÉT MÝTICKEJ EURÓPY

Nová dvadsaťeurovka R. Boldocký

ž koncom roka sa aj na Slovensku bude platiť novou dvadsaťeurovou bankovkou. Pokračuje tak nahrádzanie pôvodných bankoviek. Novú dvadsaťeurovú Foto: www.ecb.europa.eu bankovku predstavil koncom februára vo Frankfurte Rovnako ako na nových bankovprezident Európskej centrálnej kách v hodnote 5 eur a 10 eur je banky Mario Draghi. Ako dodal, aj na novej 20-eurovej bankovke zavedená do obehu bude 25. smaragdové číslo a portrét Európy vo vodoznaku. novembra 2015. „Nová bankovka je treťou zo Ako informuje agentúra TASR, nová bankovka obsahuje inova- série Európa, ktorá má postuptívny ochranný prvok, ktorým je ne nahradiť pôvodnú sériu euokienko s portrétom v holograme. robankoviek zavedenú v roku Podľa Draghiho predstavuje zá- 2002. Bankovka v hodnote 5 eur sadnú novinku v technológii vý- série Európa bola zavedená v máji roby bankoviek a hlavným cieľom 2013, nová 10-eurová bankovka je zabezpečiť, aby eurobankovky v septembri 2014. Po dnes predstavenej 20-eurovej bankovke boli odolné proti falšovaniu. Pri pohľade na bankovku proti budú postupne nasledovať nové svetlu sa okienko spriehľadní a bankovky v hodnote 50 eur, 100 zobrazí sa portrét mýtickej Európy, eur, 200 eur a 500 eur,“ dodáva ktorý vidno na oboch stranách. TASR.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Rodinná pohoda

– Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Ak máš na mysli nostalgiu, tak tú určite občas pociťujem. S ňou sa musí vyrovnať každý z nás, ktorí sme odišli. Ale celkovo svoj odchod určite neľutujem. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil?

– Nič konkrétne. Možno sa jedného dňa rozhodneme vrátiť... a vrátime sa. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Srbsku. Snímka: z archívu M. P.

PRE KLESAJÚCU HRIVNU SA SLOVÁKOM ČORAZ VIAC OPLATÍ KUPOVAŤ NA UKRAJINE. VEĽMI TO VŠAK NEVYUŽÍVAJÚ.

Superlacná Ukrajina R. Boldocký

uka v ruke s vojnou vždy šli aj najrozličnejšie špekulácie. Tá ukrajinská nie je žiadnou výnimkou, pričom by si mohli prilepšiť aj mnohí Slováci. Trochu prekvapivo, väčšina túto možnosť nevyužíva, zrejme majú strach. O čo ide? Ako informujú viaceré bratislavské denníky, na trhovisku v Užhorode, neďaleko hraníc so Slovenskom, sa nikdy nedalo nakúpiť tak výhodne ako v týchto dňoch. Môže za to prudký pokles hrivny. No keďže za euro dostanete viac hrivien, viac aj nakúpite. „Chodíme sem pravidelne. Tak lacno na Ukrajine ešte nebolo. Kúpili sme napríklad značkový koňak za dve eurá,“ pochválili sa denníku Nový čas Dušan a Miroslav. Za euro dostali

koncom februára 31 hrivien, pred rokom to bolo len 12,50. Káva či benzín sú tak takmer dvakrát lacnejší než pod Tatrami, v prípade cestovín je to niekedy až sedemnásobok. Mimoriadne výhodný je aj nákup alkoholických nápojov či cigariet. Trochu paradoxne, v súčasnosti do Užhorodu chodí menej Slovákov než v minulosti. „Naši nemajú peniaze a Slováci ich nenahradili. Tí z blízkeho okolia, ktorí vedia, že na Zakarpatsku panuje absolútny pokoj, k nám chodievajú aj naďalej. Ľudia zo vzdialenejších regiónov sem už necestujú. Nazdávajú sa, že nebezpečná situácia panuje na celej Ukrajine. Front je vzdialený až 1 500 km,“ posťažoval sa Novému času ukrajinský predajca Stepan. A jeho názor zdieľajú aj ostatní jeho kolegovia. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania PRED ŠTYRMI ROKMI PODPÍSALI ZMLUVU O VÝSTAVBE NOVÉHO ŽEŽELJOVHO MOSTU

oznámila, že sú problémy prekonané a že je všetko prichystané na pokračovanie prác. K tomu i došlo začiatkom roka, keď sa čas hlavne využíval na farbenie jedného z oblúkov a odstránenie podporných konštrukcií. Nová lehota na ukončenie Žeželjovho mosta, ktorý bude o sto metrov dlhší a o meter vyšší ako starý a má mať sedem pruhov (pre autá, vlaky, chodcov a cyklistov), je polovica roku 2016. Netreba zabúdať, že je na rok 2017, na decembrovom belehradskom samite Čína plus 16 krajín strednej a východnej Európy, avizovaný záver ďalšieho

Dva brehy stále ďaleko Oto Filip

eby bolo tak ako nebolo, tak by sa už od novembra 2013 Nový Sad hrdil ďalším novým mostom starého mena. V utorok 10. marca uplynú rovno štyri roky od podpísania zmluvy o výstavbe nového Žeželjovho mosta, obrovskej investície v sume 45,4 milióna eur, ktorú spoločnými silami zdolávajú Európska únia (nenávratné prostriedky z IPA fondov), AP Vojvodina a mesto Nový Sad. Hoci pôvodne stanovená lehota prác 32 mesiacov vypršala 10. novembra 2013, k ukončeniu mosta je stále ďaleko. Pod meškanie sa podpísal celý rad objektívnych a subjektívnych okolností. K tým prvým možno zaradiť problémy s kladením základov, spôsobené NATO bombardovaním v roku 1999, čo sa, žiaľ, neriešilo počas viac rokov trvajúceho procesu splavnenia Dunaja. To je však len jeden z háčikov. Následne sa začali kopiť problémy s tempom prác, termínmi, platením, záväzkami Železníc Srbska ako investora a španielsko-talianskeho konzorcia ako realizátora prác. Čas plynul rýchlo, roboty pomaly, takže vlani Železnice požiadali o 5 miliónov eur odškodného za viac ako osemnásťmesačné meškanie prác. No

Ešte veľa roboty na novosadskej strane

i konzorcium žiadalo 5,4 milióna eur odškodného od nás, lebo sme v rokoch 2011 a 2012 meškali so začiatkom výstavby. Do tretice, beztak zauzlené investorsko-realizátorské vzťahy komplikovali aj tie naše na relácii Srbsko –Vojvodina – Nový Sad, ohľadne toho, kto si ako plní záväzky. Stav je momentálne taký, že je na petrovaradínskej strane vybudovaný prvý oblúk, na novosadskej ten druhý ešte nie je dokončený, kým na strede Dunaja

pokračuje stavanie základov, kde by tieto dva mali spojiť dva brehy. Po trápnom jesennom období, keď stavenisko najčastejšie zívalo prázdnotou, ľady sa pohli na sklonku vlaňajška, keď ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová po návšteve

(NE)ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA NOVÝ SAD

Bez rozpravy o Informatike Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad vo štvrtok 26. februára sa malo rokovať o zodpovednosti a odvolaní riaditeľa Verejného komunálneho podniku Informatika Dejana Čelara. Zasadnutie zvolali výbornícke skupiny Voľba za lepší Nový Sad – Bojan Pajtić, Liga sociálnych demokratov Vojvodiny a Srbská radikálna strana. Avšak po pätnástich minútach schôdza sa skončila, lebo neschválili rokovací program. V rámci prvého bodu opoziční výborníci žiadali, • ĽUDIA A DIANIA •

aby sa hovorilo o zodpovednosti riaditeľa VKP Informatika a aby sa založila pracovná skupina, ktorá by zistila stav v tomto podniku. Dožadovali sa toho na základe správy Štátnej revízorskej inštitúcie RS za rok 2013, ktorá zistila nezákonnosti a nesprávnosti v práci Informatiky. V druhom bode podali návrh na odvolanie z funkcie riaditeľa D. Čelara. Avšak 44 zo 71 prítomných výborníkov hlasovalo proti navrhnutému rokovaciemu programu, 17 bolo za a 12 nehlasovalo. Opoziční výborníci na začiatku zasadnutia, ktoré viedol zástupca predsedu

Zhromaždenia mesta Miroslav Ilić, vystúpili s početnými pripomienkami na porušenie rokovacieho poriadku. Na zasadnutí boli prítomní aj členovia Mestskej rady a primátor Miloš Vučević, ktorý pred zasadnutím vyhlásil, že správa Štátnej revízorskej inštitúcie dokazuje, že si inštitúcie robia svoju robotu. Nespresnil však, čo mesto podnikne, aby sa nesprávnosti v práci Informatiky zamedzili. Povedal, že sa nájde riešenie pre otázku sporného účtovania úrokov občanom na účtoch za komunálne služby,

veľkého infraštruktúrneho projektu, železničného spojenia Belehrad – Budapešť. V tomto kontexte sa od Číňanov dá veľa toho naučiť. Najmä to, aký je význam dopravnej infraštruktúry pre ekonomiku a trh. A ako zodpovedne preto treba k nej pristupovať. čo je vleklý problém. Po zasadnutí o dôvodoch na zmenu D. Čelara na tlačovke hovorili šéfovia výborníckych skupín Božidar Protić (DS), Zlata Peričinová (LSV) a Đurađ Jakšić (SRS). Pre šéfku výborníckej skupiny LSV je nepochopiteľné, že sa odmietlo rokovať o porušení viacerých zákonov v hospodárení Informatiky. Pritom povedala, že LSV podporuje boj proti korupcii, ktorý je základom politiky SNS. Opýtala sa však, či je ten boj selektívny? Šéf DS povedal, že sa ešte vo februári 2013 dožadovali zmeny Čelara pre neoprávnené sprostredkovanie v poistení, kým šéf výborníckej skupiny SRS zdôraznil, že je zvrchovaný čas zastať do cesty devastácii Informatiky, ktorá v roku 2013 po prvýkrát negatívne hospodárila.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Ľudia a diania MAREC – MESIAC BOJA PROTI RAKOVINE

Dôraz má byť na prevencii Katarína Gažová

väz spolkov Vojvodiny pre boj proti rakovine, ako vysvetlil jeho predseda prof. Dušan Radulović na tlačovke vo štvrtok 26. februára v Novom Sade, bol založený v dávnom roku 1927. Zakladateľom bol vedec svetového mena pôvodom z Vojvodiny prof. Dr. Đorđe Jovanović. Táto organizácia sa predovšetkým venuje prevencii rakoviny a zvyšovaniu zdravotnej kultúry obyvateľstva. Má veľa spolupracovníkov, prevažne lekárov onkológov, ale aj lekárov z iných oblastí a odborníkov iných profilov. Eminentní odborníci z oblasti onkológie hovorili na stretnutí s novinármi pri príležitosti národného mesiaca boja proti rakovine. Akademik prof. Dr. Petar Drača hovoril o veľmi aktuálnom onkologickom ochorení krčka maternice, ktoré je na rebríčku najčastejších onkologických ochorení na druhom mieste, hneď po rakovine prsníka. V Srbsku ročne ochorie 1 500 a z toho umrie 500 žien, teda viac ako jedna ženská osoba denne. Preto je významné včasné diagnostikovanie ochorenia, ktoré znamená lepšiu kvalitu života po operácii, ako aj menšie trovy liečenia. Ženám sa takisto odporúča, aby aspoň raz ročne šli na ultrazvuk a na Papanicolaouov test, ktorý

Z tlačovky Zväzu spolkov Vojvodiny za boj proti rakovine v Novom Sade

je spoľahlivou, a pritom lacnou metódou na zistenie tohto životu nebezpečného ochorenia žien. Rakovina prsníka je veľmi rozšírená choroba v celom svete. O prevencii, diagnostikovaní a terapii pri rakovine prsníka sa zmienil akademik prof. Dr. Milan Breberina, ktorý uviedol, že v roku 2012 vo svete ochorelo viac ako 14 miliónov žien. V budúcnosti sa očakáva tendencia náhleho vzrastu rakoviny prsníka v celom svete a najviac v nevyvinutých krajinách, kde patrí aj naša. U nás ročne na rakovinu priemerne ochorie 30-tisíc ľudí a ročne, žiaľ, až 20-tisíc aj umrie. V Srbsku na rakovinu prsníka ročne ochorie viac ako 4 500 žien a umrie 1 600, najčastejšie vo veku 50 až 69 rokov. Na preventívnych pre-

hliadkach prsníkov v Srbsku, ktoré je bezplatné, je malý ohlas, iba takých 48 percent. Vo Vojvodine sa ročne odhalí rakovina prsníka u 1 500 nových pacientok. Často sa vyskytuje aj rakovina hrubého čreva a ročne vo Vojvodine na karcinóm hrubého čreva ochorie 1 500 občanov. O prístrojoch na diagnostikovanie rakoviny hovoril prof. Dr. Mladen Prvulović, ktorý podotkol, že sa u nás veľmi málo prostriedkov vyčleňuje na prístroje na diagnostikovanie vážnych onkologických ochorení. Toho času na území celej Vojvodiny je iba 5 prístrojov na magnetovú rezonanciu, čo je veľmi, veľmi málo. Často sa stáva, že niektorá zdravotnícka ustanovizeň aj dostane takéto prístroje,

avšak nenájde pre ne adekvátny priestor alebo odborné osoby, ktoré by na nich pracovali. Preto možno povedať, že v oblasti diagnostikovania u nás chybuje dobrá a moderná organizácia. Rakovina štítnej žľazy je prevažne choroba žien, vysvetlila prof. Dr. Jasna Mihailovićová a vysvetlila, že sa dá presne diagnostikovať ultrazvukom. Expanzia onkologických ochorení štítnej žľazy bola výrazná po tragických udalostiach v Černobyle, predovšetkým v Ukrajine a Bielorusku. U nás nie je tak veľmi rozšírená, ale častejšie ochorievajú ženy ako muži. O úlohe stravovania v prevencii malígnych ochorení hovorila doc. Dr. Milka Popovićová, ktorá medzi riziká zaradila i nesprávne stravovanie. Treba sa vyhýbať veľmi kalorickým potravinám a do jedálneho lístka čím viac zapájať ovocie, zeleninu a celozrnné obilniny, teda potraviny rastlinného pôvodu. Takisto sa odporúča zmenšiť množstvo tukov a soli, ako aj červené druhy mäsa a údeniny. Okrem toho je dôležitá, zvlášť v zrelom veku, každodenná fyzická aktivita. Doktor Dejan Jovanović sa zmienil z odborného hľadiska o fajčení a zdraví. Prízvukoval význam prevencie v tvare odborných prednášok, zvlášť pre mladých ľudí.

STARÁ PAZOVA

Vďaka všetkým, ktorí pomohli postihnutým Anna Lešťanová Katarína Verešová

áverečné stretnutie nadácie Pazova pre najohrozenejších usporiadali 25. februára v Športovom stredisku Futbalového zväzu Srbska v Starej Pazove. Na zasadnutí ozrejmili výsledky doterajšej humanitárnej práce. Do posledného miesta zaplnená zasadacia sieň FCS svedčí o humánnosti všetkých tých,

www.hl.rs

ktorí prejavili ochotu pomôcť ľuďom postihnutým v minuloročných záplavách. Prítomní boli donátori, trinásť zaopatrených rodín z obcí Bajina Bašta a Šíd, predstavitelia uvedených obcí, ako aj zakladatelia nadácie. V súvislosti s výsledkami minuloročnej práce nadácie Pazova pre najohrozenejších na stretnutí zdôraznili, že nadácia podpísala zmluvy v hodnote 55 miliónov

Informačno-politický týždenník

dinárov. Z tejto sumy 42 miliónov dinárov usmernili na re- Obrazy pre tých, ktorí pomohli postaviť domy alizáciu štyroch projektov v Bajinej Bašte a Jamene ky zaopatrené rodiny už bývajú zameraných na sanáciu domov vo svojich nových domoch a na zasiahnutých záplavami. Uvedené tomto stretnutí sa donátorom peniaze zozbieralo 150 podni- prišli osobne poďakovať. Udelením kov, 5 združení občanov, viac ako ďakovných listín nadácia sa taktiež 1 700 robotníkov a občanov z poďakovala všetkým za pomoc a územia Obce Stará Pazova. Všet- podporu. • ĽUDIA A DIANIA •

K OTÁZKE LEGALIZÁCIE CANNABISU NA LEKÁRSKE ÚČELY

Cannabis ako liek Elena Šranková

oraz horúcejšia téma, ktorá rozvírila hladinu aj u nás, je legalizácia cannabisu na lekárske účely. Odvtedy, čo Dr. Milan Savić, podpredseda združenia Lekalizacija Srbije, odovzdal žiadosť Ministerstvu zdravotníctva RS o zmenu zákona a povolenie používania cannabisu na lekárske účely, o tejto téme hovorí stále väčší počet ľudí, najmä tí, čo zápasia s nádorovými ochoreniami, a

v niektorých krajinách je veľmi liberálny režim jeho použitia a pestovania. – Avšak netreba si myslieť, že možno ísť ulicou a fajčiť cannabis. To nie, nikdy, – zdôrazňuje Mladen Nikolić, spolu-

inštitúciám v Srbsku a zapojí do toho lekársku profesiu, – hovorí Dr. Predrag Nikolić, klinický farmakológ. Doktor Nikolić objasňuje, že použitie cannabisu na lekárske účely bolo vo štvrtom desaťročí minulého storočia zakázané, avšak koncom osemdesiatych rokov sa dospelo k zisteniu, že v ľudskom organizme jestvuje endokanabinoidná sústava. V súlade s tým existujú syntetické lieky, ktoré sa používajú na liečenie určitých chorôb: Dr. Predrag Nikolić – Veda však zistila, že prírodný cannabis získaný z konopy má omnoho lepšie liečebné účinky. autor zákona o psychoaktívnych Výťažok cannabisu dosahuje látkach. – To nie je náš cieľ. Náš pozitívne účinky pri nádorových, cieľ je umožniť ľuďom, ktorí pooftalmologických, neurodege- trebujú pomoc, aby dostali liek neratívnych, kardiovaskulárnych alebo časť byliny, ktorá zjemní chorobách. Krém dobre pôsobí alebo zamedzí symptómy ich pri herpese, ekzémoch a naj- choroby. K tomu naša krajina novšie výskumy hovoria, že cannabis je účinný Ján Privizer, jediný pestovateľ a spracovateľ pri metabolických priemyselnej konopy v Srbsku a majiteľ firmy poruchách, ako je diabetes typu 2. Svet konopy, ktorá ponúka zdravé výrobky: – Mnohí ľudia si mýlia priemyselnú a indickú Avšak cannabis konopu. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v nie je zázračný percente psychoaktívnej zložky THC. Aby niekto liek, ktorý môže pomôcť každému mohol pestovať priemyselnú konopu v Srbsku, pacientovi, ani potrebuje povolenie Ministerstva poľnohospov každom štádiu dárstva, ktoré sa dostáva relatívne ľahko. Avšak choroby. Ukázalo z rôznych príčin ľudia sa neorientujú na jej pessa však, že je od- tovanie. Za štyri roky, koľko pestujem konopu, poveďou v mno- získal som mnohé skúsenosti. Liečivé účinky majú hých prípadoch, semiačka, kvety a listy. Najnovší výrobok, šťava v ktorých oficiál- z konopy, je inovatívny výrobok v Európe, lebo ne zdravotníctvo ho zatiaľ vyrába len jedna firma v Amsterdame nemá odpoveď. a moja firma. Mnohí, najmä chorí na nádory, túto Z vlastnej skúse- šťavu používajú spolu s výťažkom z cannabisu, čo nosti som zistil, sa ukázalo ako dobrá kombinácia. Celé a lúpané že cannabis je semiačka zákazníci používajú kvôli prevencii, látka, ktorá môže teda ako zdravú výživu. pomôcť, a preto ju treba sprístupniť, aby chorí svojho času patrila medzi vevedeli, že kupujú čistý preparát, dúcich výrobcov a vývozcov že je to v inherencii štátu. Ceny konopy v Európe. Vo Vojvodine by tak boli omnoho nižšie než je najideálnejšie podnebie na teraz a do celého procesu by jej pestovanie a naším želaním sa zapojili zdravotní pracovníci. je vrátiť konopu späť v každom Liek by sa predpisoval, dávkoval tvare. Nezasadzujeme sa teda a používal pod ich kontrolou. za pestovanie cannabisu len na V mnohých krajinách civili- lekárske účely, ale aj za použitie zovaného sveta sa cannabis už konopy v priemysle. používa na liečenie. DovoleMedzi najčastejšie otázky ný je v rozdielnych stupňoch, chorých patrí tá, či možno pa-

ralelne používať olej cannabisu a niektorú inú terapiu? Ako bolo počuť na tribúne Legalizácia cannabisu na lekárske účely v Kysáči v sobotu 28. februára, požívanie oleja cannabisu nenaruší chemoterapiu, ani hociktorú inú terapiu. V prospech toho hovoria aj výpovede niektorých pacientov. Nenad Leskovac z Petrovaradínu: – Od decembra minulého roku beriem šťavu z konopí, ktorú vyrába Ján Privizer, a pred dvoma týždňami som začal brať aj olej cannabisu. Mal som k tomu dve chemoterapie a nádor sa mi zmenšil o 20 až 30 percent. Podpísal som prihlášku k organizácii Lekalizacija Srbije a zasadzujem sa za legalizáciu cannabisu.

Svet konopy

Antonije Kovačević

ich najbližší. Antonije Kovačević, predseda združenia Lekalizacija Srbska a šéfredaktor denníka Naše novine, hovorí, že sa toho času pracuje na založení pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať zmenami zákona o psychoaktívnych kontrolovaných látkach, čo by malo pomôcť, aby cannabis našiel uplatnenie v zdravotníctve v Srbsku. – Súdiac podľa nálady v ministerstve a v politických kruhoch, mám nádej, že na legalizáciu nebudeme dlho čakať a že všetci, čo sa liečia olejom cannabisu a inými preparátmi budú to robiť legálne, za odbornej pomoci lekárov, – vysvetľuje náš spolubesedník a dodáva, že organizácia Lekalizacija Srbije sa zasadzuje výlučne za právo ľudí na liečenie. Nasledujúcim krokom je založenie regionálnej poradenskej služby a prvé strediská budú v Belehrade a Novom Sade. – Pracovná skupina túto tému predostrie všetkým relevantným • ĽUDIA A DIANIA •

Mladen Nikolić

Dragana Gordićová zo Stepanovićeva: – V marci minulého roku mi diagnostikovali nádor prsníka a v máji som bola operovaná. Keď som svojmu onkológovi po chemoterapiách povedala, že chcem začať s používaním oleja cannabisu, nestretla som sa s podporou. Preto mienim, že edukáciu potrebujú nielen pacienti, ale aj lekári. Olej si zadovažujem ilegálne, používam ho naďalej a vidno úspech v liečení. Zasadzujem sa za legalizáciu. Tanja Radujkovićová z Kysáča: – Pred šiestimi rokmi mi zistili reumatoidnú artritídu a doktor, ktorý ma lieči, povedal, že treba vyskúšať všetko, čo považujem, že pomôže, ale pritom treba zistiť, či to smiem kombinovať s liekmi, ktoré beriem. Používam nateraz výrobky Jána Privizera a prihováram sa za legalizáciu cannabisu.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Ľudia a diania ĎALŠIA ÚSPEŠNÁ INVESTÍCIA V STAREJ PAZOVE

Otvorili logistické centrum Anna Lešťanová Katarína Verešová

og center rakúskej spoločnosti Еyemaxx Real Estatе v Starej Pazove slávnostne otvorili 24. februára za prítomnosti Johannesa Eignera, rakúskeho veľvyslanca v Srbsku, Michaela Müllera, zakladateľa spoločnosti Еyemaxx Real Estate, Igora Mirovića, exministra vo vláde Srbska, a Đorđa Radinovića, predsedu Obce Stará Pazova. „Za pazovskú priemyselnú zónu neďaleko diaľnice E-75 sme sa rozhodli pre jej výhodnú polohu: 20 km od centra Beleh- Z otvorenia strediska v Starej Pazove radu a 50 km od centra Nového Sadu s priamymi dopravnými a USA,“ povedal Michael Müller spojeniami E-75 a E-70, zapláno- v utorok na slávnosti z príleživanú rýchlotrať a blízkosť Letiska tosti otvorenia tejto významnej Nikolu Teslu. Objekt je vystavaný investície v Starej Pazove. Ináč podľa najsúčasnejších štandardov, toto logistické centrum obsahuje takže uspokojí požiadavky reno- 17-tisíc štvorcových metrov sklamovaných nájomníkov z Nemecka dovacieho priestoru.

V tejto chvíli je dokončená prvá fáza výstavby log centra, do čoho bolo investovaných 9 miliónov eur. Nasleduje realizácia ďalších troch fáz, ktoré zahrnujú logistický park a outlet centrum s príslušnými maloobchodmi. Už v prvej fáze

BIZNIS FÓRUM V SELENČI

Spolupráca ako významný predpoklad rozvoja Juraj Berédi

sobotu 28. februára v predpoludňajších hodinách v Stredisku pre organickú výrobu v Selenči sa uskutočnilo Biznis fórum v organizácii Obce Báč. Ide o jednu z plánovaných aktivít v rámci projektu Spájania regiónov a obcí podunajského regiónu v Srbsku so spoločným cieľom sociálno-ekonomického rozvoja, ktorý sa realizuje v Obci Báč za finančnej podpory Európskej únie a Rakúskej rozvojovej agentúry (ADA). Fórum bolo adresované podnikom a podnikateľom s cieľom – ako zdôraznil predseda Obce Báč Dragan Stašević – aby sa v prvom rade v tejto obci zlepšila spolupráca medzi hospodárskymi subjektmi a aby sa tak zväčšila ponuka a obrat výrobkov na trhu, aby sa zväčšili výrobné kapacity a tým aj zamestna-

www.hl.rs

nosť v obci. Podľa slov predsedu obce fórum by sa malo stať stálou formou stretávania podnikateľov s cieľom rozšíriť ich vzájomnú spoluprácu a zlepšiť vzťahy medzi činiteľmi hospodárskeho rozvoja obce. V mene hostiteľa fórum otvoril Nikola Banjac, jeden z manažérov uvedeného projektu. Po prejave predsedu obce Dragana Staševića nasledoval prejav riaditeľa Regionálnej rozvo-

Informačno-politický týždenník

bude zamestnaných 150 osôb a v ďalších troch fázach sa očakáva zamestnávanie ďalších pracovníkov. Na tieto účely Eymaxx kúpil 55-hetárový pozemok a kompletná investícia bude dokončená o päť rokov. Pri príležitosti slávnostného otvorenia logistického centra renomovanej rakúskej spoločnosti predseda obce Đorđe Radinović povedal: „Toto je ďalšia investícia v našej obci, ktorá svedčí o dôvere tejto svetovo uznávanej spoločnosti. Nových 150 pracovných miest je len časť z plánovaného počtu nových pracovných miest, ktoré sme za necelé tri roky zabezpečili vytvárajúc dobré a spoľahlivé podmienky pre domácich a zahraničných investorov a pre ich hospodárenie.“ Log center je inak brandový koncept, ktorý sa už úspešne uplatnil v Novom Meste nad Váhom v Slovenskej republike a Temešvári v Rumunsku.

jovej agentúry Bačka Srđana Vezmara, ktorý vyzval podnikateľov, podniky, družstvá a iné hospodárske subjekty, aby sa prostredníctvom projektov uchádzali o finančné prostriedky z fondov, ktoré sú k dispozícii. Za pomoci dokumentárneho filmu poukázal na niektoré projekty, ktoré sa realizujú vďaka podpore rozvojových fondov. Jozef Gašparovský hovoril aj ako riaditeľ podniku Zdravo organic, aj ako predseda Strediska pre organickú výrobu v Selenči. Podrobne sa zmienil o začiatkoch pôsobenia týchto subjektov, o organizácii práce, výrobkoch, službách, trhu a o všetkom tom, čo si taká priekopnícka práca v tomto prostredí a v tejto oblasti podnikania vyžadovala od začiatku a po dnešnú úspešnú prácu. Okrem iného vyzdvihol, že sa v uvedenom podniku a združení orientujú na výrobu a spracovanie zdravotne neškodných produktov, tak z vlastných, ako aj zo surovín dopestovaných v spolupráci s kooperantmi. Ide hlavne o ovocinárstvo a ovocné sady, ale nezaostáva ani zeleninárstvo a živočíšna výroba. Zvlášť v poslednom čase sa dáva veľký dôraz na rozvoj a zväčšenie plôch, na ktorých sa pestujú organické výrobky. Fórum sa skončilo posedením, na ktorom podnikatelia mali možnosť vymeniť si skúsenosti, dohodnúť si ďalšiu alebo rozšíriť už jestvujúcu spoluprácu. • ĽUDIA A DIANIA •

NA POLIACH V JUHOVÝCHODNOM A STREDNOM BANÁTE

Voda znovu vyčíňa Vladimír Hudec

d Miša Nagya z Hajdušice, spolupracovníka Meteorologického ústavu Srbska, sa dozvedáme, že v tejto juhobanátskej osade od Nového roku napršalo 152 litrov vody na štvorcový meter, pokým v rovnakom období vlani napadalo iba 51 litrov. Zvlášť to bolo zlé vo februári, keď napršalo 65,3 litra, pokým v rovnakom období vlani iba 9,3 litra. Podobne bolo aj na území celého juhovýchodného a stredného Banátu. Časté a výdatné dažde znovu spôsobili problémy poľnohospodárom v tejto časti Vojvodiny, kde dominuje rítska černozem vyznačujúca sa slabou priepustnosťou vody. Z toho dôvodu voda na mnohých miestach na poliach vytvorila opravdivé malé jazierka. Nadbytok vody ohrozuje predovšetkým porasty ozimných kultúr, čiže pšenice a repky olejky, jačmeňa. V tejto chvíli síce ťažko odhadnúť, aké veľké výmery sú ohrozené. Tam, kde voda stojí na pôde, porasty sú iste úplne zničené. Na mnohých miestach však vodu nevidieť, ale sa nachádza pri samom povrchu a tiež negatívne vplýva na koreňovú sústavu porastov. Skúsení sedliaci zvyknú povedať, že zhubný

vplyv vody bude možné vidieť len potom, keď pôda vyschne. Vraj všade tam, kde porasty budú redšie, alebo ich vôbec nebude, na vine je voda. Dodatočný problém je v tom,

takýto stav s prevlhčenou pôdou pretrváva od jesene, v dôsledku čoho na viacerých parcelách zostala vlaňajšia úroda sóje. Teraz však voda nedovolí hlbokú zimnú orbu, takže

Tento hajdušický sedliak kopal viac ako stometrový garád, aby vodu odviedol do melioračného kanálu že značná časť pšenice a repky olejky ešte stále nie je prihnojená, pretože pôda je natoľko prevlhčená, že sa nedá jazdiť traktormi. Ako sa teraz veci majú, tieto práce nebude možné vykonať ani do polovice marca, čo môže negatívne ovplyvniť rozvoj porastov, a tým aj úrodu. V Jánošíku, v časti chotára, ktorú Jánošíčania menujú Za horou,

táto pôda v tomto roku pravdepodobne nebude obsiata, lebo tunajší poľnohospodári veľmi dobre vedia, že bez zimnej orby a vymŕzania zeme nieto ani úrody. Boli by to iba zbytočné náklady. Na rozdiel od Jánošíčanov v Hajdušici, Aradáči, Bielom Blate, Vojlovici najväčšiu časť pôdy zorali, ale sa teraz zamýšľajú nad tým, ako ju pripravia na jarnú

sejbu. Do sejby kukurice a sóje je síce ešte dosť času, avšak lehoty na sejbu cukrovej repy, slnečnice, jarného jačmeňa, ovsa, sú už tu, a voda stále nedovolí pripraviť pôdu. Sedliaci v Banáte vedia, ako proti nadbytočnej vode na poliach, a preto v týchto dňoch prekopávajú garádiky a vodu z poľa odvádzajú do melioračných kanálov. Sú však miesta, kde to nie je možné, lebo tieto sú tiež plné vody, takže by sa kopaním garádu dosiahol opačný efekt, čiže voda z kanála by sa rozliala po pôde. V súvislosti s tým sme počuli konštatáciu, že štát od sedliakov vyberá príspevok na odvodňovanie a teraz, keď treba odvodňovať, nerobí to. Na najkritickejšom mieste v aradáčskom chotári v týchto dňoch predsa zaúradoval aj bager, ktorý vyčistil jeden z hlavných odvodných kanálov. V Bielom Blate sú však doliny, ktoré v takýchto prípadoch jednoducho zostanú neobsiate, a zvyšnú pôdu sedliaci obrobia tak, že sadia z jedného, a potom aj z druhého konca doliny. Pred poľnohospodármi v tejto časti Vojvodiny je zrejme ešte jeden ťažký a neistý rok. Voda časom ustúpi a prevažná väčšina pôdy bude obsiata, ibaže sa nastoľuje otázka, či vodou presiaknutú černozem bude možné kvalitne obrobiť a ako sa to odzrkadlí na konečnej úrode. Na druhej strane teraz je už celkom jasné, že úroda pšenice bude zredukovaná. Čas ukáže, v akej miere a ako to bude vplývať na príjmy beztak ochudobnených poľnohospodárov.

HLOŽANY

Vyhlásili najlepších výrobcov Jasminka Činčuráková-Galambošová

osledný februárový deň v Hložanoch bol v znamení klobás, vína a páleného. Súťaž o najchutnejšiu klobásu, najlepšie červené a biele víno a pálené prebiehala 28. februára v kaviarni Pod lipami v organizácii miestneho Združenia poľnohospodárov. Akciu, ktorej cieľom je zachovať výrobu produktov po domácky, usporiadali siedmy rok za sebou. Podľa slov organizátorov záujem tohto roku bol trochu • ĽUDIA A DIANIA •

slabší než doposiaľ. Ako poznamenali, podujatie zorganizovali na poslednú chvíľu a bez veľkej propagandy. Stávalo sa totiž, že sa na súťaž prihlasovali aj cezpoľní záujemcovia, čo nie je podľa platných pravidiel. A bez takých sa súťaž neobišla ani tentoraz. V konkurencii klobás bolo prihlásených iba 17 vzoriek a býva ich približne 30. Keď ide o biele víno, prihlásených bolo priemerných 6 vzoriek, pokým v konkurencii červeného vína bolo zaevidovaných 8 vzoriek. O kategóriu páleného vládol najväčší záujem a odovzdaných

bolo 18 vzoriek. V posudzovacej komisii boli doterajší účastníci a víťazi súťaže. Vzorky sa odovzdávali anonymne. Klobásy hodnotila komisia, ktorá za najchutnejšiu klobásu vyhlásila vzorku Branislava Dudáša. Striebornú plaketu získal Janko Štefanides a bronzovú Jaroslav Štajfer. V kategórii vín príslušná komisia jednohlasne rozhodla, že najlepšie červené víno priniesol Juraj Semartonský ml., druhé miesto obsadil Pavel Balca a tretie Ondrej Stupavský. Najlepšie biele víno mal už spomenutý P. Balca, druhé miesto obsadil

Ján Sirácky a tretie O. Stupavský. Porota, ktorá hodnotila pálené, za najlepšiu vzorku vyhlásila tú už spomenutého J. Semartonského ml., striebornú plaketu dostal Andrej Bartoš a bronzovú Miroslav Murtin. Mimo konkurencie v kategórii páleného tri ceny si odniesol Đuro Popović z Nového Sadu. Ako bolo počuť od členov poroty, ktorí hodnotili vína a pálené, neprajný minulý rok sa odzrkadlil aj v kvalite a chuti nápojov. Možno aj preto vystala masovejšia účasť, ale predsa je chvályhodné, že bolo dosť pomerne mladých účastníkov.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Ľudia a diania PRVÉ RANDE S BUDAPEŠŤOU (3)

Letmé pohľady si pýtajú nové stretnutie Juraj Bartoš

lnečné sobotné ráno sľubuje samé krásne stretnutia s budúcimi spomienkami. Nikto nezmeškal ani na raňajky, ani na stretnutie s vždy dobre naladeným šoférom mikrobusu Ďurim pri nástupe o deviatej. Motor vrní,

najväčšieho maďarského majstra pästiarskeho športu Lászla Papa,“ dodá Ďuri báči. Aha ho, poznám ho, vídal som ho z vlaku, keď sme tadeto cestovali onehdy, za študentských čias: Nép štadión... „Teraz sa volá Štadión Ferencza Puskása,“ opraví ma pán šofér. Onam je, všímam si

„To je Hala umenia (Mücsarnok),“ hovorí pán doktor Aleksandar Totisaszegi, ktorý sa pristavil pri mne, kým fotografujem, čo vidím,„... a hen tam tá budova oproti je Múzeum krásnych umení (Szépműveszeti Múzeum), v nej je výstava diel Rembrandta a jeho súčasníkov. Pred nami je pamätník Milénium. Postavený bol roku 1896, pri príležitosti osláv tisícročia príchodu Hunov z územia dnešného Mongolska do Podunajskej nížiny pod vedením ich vodcu Arpáda. Výstavbu pamätníka vlastne ukončili až roku 1929.“ Ústredným bodom pamätníka je kamenný stĺp, ktorý si švihol do výšky

Námestie hrdinov

kolesá sa točia, pohľady pútnikov fárajú doľava – doprava. Nie za mladými krásnymi dievkami. Za krásou starých úchvatných budov. Tie sa množia čoraz viac ako sa blížime k stredu mesta. Teda k jednému z centier Budapešti, ktorá nemá ústredné námestie. Čo je to? A tamto? A oné? Otázky nás niekoľkých, ktorí prvýkrát cestujeme so skupinou, ktorá Budapešť má v malíčku, sa množia, ochotne na ne odpovedá náš vedúci výpravy, ale aj vodič a môj prísediaci pán Stankov z Bečeja. Vezieme sa ulicou Stefánia utca, odkiaľ sa dostaneme na Andrášiho triedu (Andrásy ut). Tíhá, aká nádherná športová hala. „A nová, dokončili ju pred dvomi rokmi,“ hovorí pán Stankov. „Nesie meno

www.hl.rs

nadpis, slovenská ambasáda. Čo to za prekrásnu budovu, čo ju krášlia modré sklá okien a vysoko vztýčená (Zeme)guľa? Vraj Geodetický ústav, povie doktor Totisaszegi. Aká škoda, nestihol som cvaknúť... Čoskoro „postretneme“ budovu Maďarského rádia, a potom ďalšiu krásavicu: Stefánia palota – Palác Štefánie; lenže mikrobus tu zastať nesmie a ani nemáme času. „Tam vpravo, na konci Andrásy ut je Veľvyslanectvo Srbskej republiky,“ informuje hlava našej turistickej výpravy tesne predtým, než zastaneme na parkovisku, z ktorého pohľad záväzne šibne na neobyčajne priestranné plató pred nami, pri budove, ktorej fasáda pôsobí dojmom zlata. Neviem sa ju našacovať, stojac zhruba uprostred Námestia hrdinov (Hősök tere).

Informačno-politický týždenník

Hala umenia

36 metrov. Okolo neho sú sochy šiestich jazdcov – šiestich vezírov v čele s Arpádom. Súčasťou pamätníka je aj do polkruhu nastýbaných šestnásť sôch kráľov (v čele s prvým uhorským kráľom svätým Štefanom),

ktorí vládli od čias Arpáda. „Bolo ich aj viac, ale roku 1918 museli byť odstránené sochy kráľov rodu Habsburgovcov,“ hovorí môj osobný sprievodca a dodá, že keby tu hovoril celej našej skupine, dozaista by sa ho hneď a zaraz policajti spýtali, či má na to oprávnenie. Keďže nemá, vyrubili by mu vraj riadnu pokutu. Urobíme teda zopár krokov sem, a potom tam, trochu postojíme, potom to zopakujeme, pričom ma pán doktor akože ležérne poinformuje o tom, čo tu je ešte, v blízkosti, za bohatstvo, ku ktorému sa, žiaľ, pri mojom krátkom prvom (žeby práve preto tak vzrušujúcom?) skutočnom rande s Budapešťou nedostanem. Čo je, samozrejme, dobre, ako vždy, keď je – po prvom rande – čo objavovať. „Za múzeom je veľký lesopark, t. j. zoologická záhrada, tiež zábavný park čiže Vidám park, potom i Széchenyiho termálne kúpele. Tam tá baroková kupola... tam je Múzeum poľnohospodárstva – v budove kaštieľa postaveného pre potreby nahrávania istého filmu.“ Po duchovnej sprche pri obrazoch holandských majstrov, pri ktorej sme sa ohromne pookriali, a na ktorú si ešte posvietime osobitne, pri návrate do mikrobusu chcel som ešte vyfotiť naše veľvyslanectvo. Až teraz mi došlo, že to nestojí za to, keďže sa budova práve renovuje (alebo práce, zdá sa, uviazli?). Teda namiesto vizuálnej pridávam verbálnu fotku doktora Totisaszegiho: „Tú budovu dostal do daru Jovan Dučić, ktorého sem zaviedla štátna služba. Plnil si ju, hovoria, riadne, rovnako ako i „povinnosti“ na osobnom pláne, nuž mu budovu venovala istá majetná dáma za istý druh služieb. Či je pravda a či nie, len sa povráva, že dar prekartal a skomentoval to jemu vlastným spôsobom: – Ako prišlo, tak odišlo...“ Popoludní nás cesta zaviedla... nie, nie...! Žiaľ či našťastie, ale naskutku nie do dákej tam služby, lež na veľtrh poľovníckych zbraní, lovu a rybolovu. Aj o ňom bude reč inokedy. • ĽUDIA A DIANIA •

SELENČA

Ženy vo svete umenia Juraj Berédi

nedeľu 1. marca členky etno sekcie prichystali ďalšiu expozíciu v etno múzeu v Dome kultúry v Selenči. Tentoraz sa rozhodli výstavu venovať ženám, ktoré majú šikovné ruky a vystačia na všetko. Expozíciu pomenovali Vo svete umenia – Šikovné ruky a mala aj svoje motto: Umenie je krása života celej spoločnosti. Týmto spôsobom si zároveň pripomenuli 32 rokov etno sekcie a 14 rokov etno múzea v Selenči. Za uplynulé roky členky etno sekcie neúnavne a nezištne pracovali a podarilo sa im zozbierať veľký počet predmetov, vytvoriť bohatú, vzácnu a obdivuhodnú zbierku, ako aj zorganizovať početné príležitostné a tematické výstavy.

Návštevníkov a hostí na výstave privítala dlhoročná úspešná vedúca etno sekcie Viera Strehárska. Expozíciu tvorili ručné práce vyrobené z rôznych materiálov, rôznymi technikami a venovaná je blížiacemu sa sviatku 8. marcu – MDŽ. Tu sa mohli vidieť omaľované časti nábytku, ozdoby zo šúpolia, medovníčky, šperky, obrazy vytvorené rôznymi technikami, háčkované odevné a ozdobné predmety, výšivky a iné. Svoje práce na tejto výstave predstavili Anna Koleková, Alžbeta Oberová, Anna Fodorová, Anna Cechmajstrová, Anna Nosálová, Mária Sklabinská, Renáta Súdiová, Kvetoslava Kočondová, Zuzana

Zoláreková, Darina Týrová, Kristína Kaňová a Mária Trusinová, ako aj mužský člen tejto sekcie Juraj Berédi.

Na expozíciu sa prišli pozrieť aj hostky z Lalite, Pivnice a Báčskej Palanky. V krátkom otváracom programe sa

zúčastnili deti, ktoré zarecitovali básničky venované mamám, ako aj Juraj Súdi, ktorý zahral na husliach. Každej účastníčke bolo venované uznanie za prínos k expozícii. Osobitný darček k 8. marcu svojej vedúcej venovali členky etno sekcie. Po otvorení expozície tradične nasledoval program v sieni kultúrneho domu, v ktorom účinkovali deti z Predškolskej ustanovizne Kolibrík, žiaci základnej školy a žiacky orchester. Spievala aj stredoškoláčka Anna Berédiová a program moderovala tiež stredoškoláčka Malvína Zolňanová. Pomoc pri organizovaní programu poskytol aj Daniel Ober, ktorý sa postaral o to, aby diváci všetko dobre videli a počuli. Propagačný materiál pre expozíciu prichystali Viera Strehárska a Juraj Berédi.

DETSKÝ MAŠKARNÝ PLES VO VOJLOVICI. Hoci fašiangy už prešli, SKOS Detvan v nedeľu 1. marca usporiadal tradičný detský maškarný ples, na ktorom sa zoskupilo 80 masiek. Z roka na rok sa ho zúčastňuje viac detí, ale čoraz menej tu počuť krásny slovenský jazyk. Na príčine je to, že na maškarný ples slovenské deti pozývajú svojich kamarátov, a aby si ľahšie rozumeli, hovoria po srbsky. Tak ako každý rok, aj tentoraz členovia poroty zvolili 10 najlepších masiek, ale aj každé dieťa bolo odmenené darčekom a diplomom. A. K.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Č ujte a počujte, dobrí ľudia; však u nás iní nikdy ani neboli, ani nie sú a ani nebudú! Presnepráveakurát na Zuzany sa začal lunárny Rok Oviec. Hurá-hurá-hurá! Konečne je tu Náš rok! Oviec Rok! Nuž teda, pome, aj v tomto roku, v Roku Oviec – do útoku! Prirodzene, v čele... Azda len vieme, kto je v čele Oviec Roku! Predovšetkým poďme do útoku na pláne osvety! Tu sú veci celkom jasné: čo nevidieť (rojčí žiacka obec), azda už od najbližšieho najprvšieho septembra, žiaci našich základných • ĽUDIA A DIANIA •

a stredných škôl (prečo nie i študenti vyšších a ešte vyšších ba i najvyšších čiže súkromných tunajších škôl), sa budú vzdelávať v rámci 30-minútových školských hodín namiesto doterajších obligátnych 45-minútoviek, ktoré 45-ky kopneme priamo do dejín ako oná babička kopla... hou, no, však vieme, čo..., kopla pod posteľ. Ak naši osvetári – hoci len tak, vedení inerciou – budú štrajkovať aj počas nasledujúceho školského roku, samozrejme, podľa zákona, skrátené školské hodiny budú trvať takých povedzme zhruba približne asi pätnásť – dvadsať minút.

Naši pracovití parlamentníci to zrejme dovtedy alebo potom spresnia; na nich, ako kompetentných, zostáva tiež pouvažovať, či školské prestávky ponechať v do/terajšom rozsahu alebo ich prípadne predĺžiť. Nuž čo: naše dietky sú predsa len bystrejšie než vo zvyšku sveta, o učiteľoch a najmä o tých, korí im pristrihli platy, nehovoriac. Ó, svetlá budúcnosti (hop: aho ho – stratený vokatív!), máš sa na koho / na čo tešiť! Keď už sme sa tu dotkli pádu, nie je vylúčené, že sa budú meniť aj pády (aj) gramatické, totižto názvy Našich

Pádov, ako i otázky alias predložky s nimi súvisiace. Ako? Môžbyť takto: Nomiktočominatív: Kto, čo (tu húta/l robiť a nerobí)? Genitáltatív: Kto z koho (resp.: Kto koho a za koľko tentototo...)? Dátitatív: Kto komu (kde a koľko oné/ný...)? Akuzakustatív: Koho, čo (možno kúpiť za babku)? Volkatív: Kto, čo - hej (ale nám je dobre, aj nám Tak Treba! - prinavrátený Pádpádov, vokatív)! Lockall: Komu, čomu (dať po prstoch, hlave etc.)? Inštrumentalizatív: S kým, s čím (si to zlizneme, ak už sme si dávno nezlizli)? Bumbumbum!

10 /4637/ 7. 3. 2015

Ľudia a diania U PADINSKÉHO KOŠIKÁRA JÁNA STREHOVSKÉHO

Inšpirovaný prírodou a životom ník a vŕbového prútia možno dnes nájsť nieeď prejavíte zálen v dizajne úžitkových ujem o ľudovú predmetov, ale aj v tvorumeleckú tvorbu, be interiérov a pod. Zisspoznáte ľudí, ktorí sa tila som, že si prútie sami jej venujú a s obdivom pestujete a spracúvate? si obzriete ich výrobky, − Po prieskume možzistíte, že pri ich zrode ností pestovať prútie v spravidla stáli takmer blízkosti rodinného domu fanaticky nadšení, nerozhodol som sa založiť ustále sa zdokonaľujúprútnik a pre vlastné poci tvorcovia. treby som vysadil niekoľko V uplynulom roku koreňov žltej vŕby. Prútie na ľudovom umelecrežem vždy po vegetačkom jarmoku v Padine nom období, teda v jeseň, osobitnú pozornosť keď obsahuje dostatok divákov vyvolal stámiazgy a ľahko sa lúpe. nok s prekrásnymi, z Poznám výrobu z nešľachprútia pletenými koteného (nelúpaného) a šíkmi, ktoré vytvorili šľachteného (vareného, ruky Padinčana Jána lúpaného) prútia. V poveStrehovského (69), getačnom období sa obyktorý sa košikárstvom čajne vŕbové prútie varí, začal zaoberať už ako aby sa kôra bez ťažkostí 9- – 10-ročné chlapča. odlúpila. Prútie sa môže Košikárstvo je re- Zručnosť v pletení si vyžaduje trpezlivosť a neustále získať v dvoch farebných meslo, kde časť okúz- zdokonaľovanie odtieňoch: biele a po vareľujúceho výsledku ní hnedé. Nešľachtené zetvorí prírodný, do istej miery sa ako decko naučil od starého lené prútie sa používa na výrobu nevyspytateľný materiál. S ním otca Hajnala. Najprv som za- košov rôznych druhov a veľkostí, človek musí narábať veľmi opatr- čal pliesť malé košíky, neskoršie ako aj ďalších výrobkov na poľne a zručne, aby si jeho konečné väčšie, ktoré sa používajú na nohospodárske účely. Výrobky dielo zachovalo určitú krásnu a rôzne účely, medziiným aj na z lúpaného prútia sa odlišujú od predmetov z nelúpaného prútia precíznym a dôkladným spracovaním. Kedy a koľko času venujete svojmu koníčku? − Táto práca si vyžaduje dosť vôle a času. Pleteniu sa najčastejšie venujem počas zimy, keď nemám veľa pracovných záväzkov v záhrade a na poli. V dlhých zimných dňoch mám času na rozptýlenie, ktorý venujem košikárstvu. Som rád, keď vidím, že sa mojím košíčkom tešia moje deti a vnúčatá, pre ktoré ich väčšinou robím. Občas predávam koše aj Koše, košíky na rôzne účely a zvyky na padinskom trhu a v minulom originálnu nepravidelnosť, ktorá odkladanie bielizne, tiež pri zbere roku som sa s pletenými výrobzasa musí mať hranice a na vý- ovocia, zeleniny a iných poľno- kami zúčastnil aj na ľudovom robku sa musí dať rozoznať, že hospodárskych plodín. umeleckom jarmoku, kde ich V posledných rokoch silne- návštevníci dosť obdivovali a vládol majster prútiu, nie prútie júci trend návratu k tradíciám kupovali. majstrovi. Kde ste sa naučili tomuto a prírodným materiálom vo Pozerajúc sa na pána majstrove svete neobišiel ani košikárstvo. pletené produkty, zistili sme, že remeselníckemu kumštu? − Košikárskemu remeslu som Uplatnenie košikárskych tech- je za nimi skutočne kopa driny. Anička Chalupová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Výsledok je podmienený dôkladnou znalosťou materiálu, vytrvalosťou, poznaním… Aby človek urobil niečo, čo bude výnimočné, čo zaujme a bude sa páčiť, musí sa do tvorby ponoriť, inšpirovať sa prútím, prírodou a životom presne tak, ako to robí padinský košikár Strehovský.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Veľtrh turistiky. V Belehrade od 19. do 22. februára prebiehal 37. Medzinárodný veľtrh turistiky, jedno z najvýznamnejších podujatí tohto druhu v juhovýchodnej Európe. Tohto roku prilákal zo 65 000 návštevníkov a vyše 1 100 vystavovateľov z viac ako 50 krajín. Medzi vystavovateľmi nechýbala ani Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec a v rámci petrovského stánku sa predstavil aj Adrenalínový park Krajina divov, ktorý od vlani pracuje vedľa akvaparku Petroland. V piatok návštevníkom predstavili podujatie Svadba kedysi a dnes v organizácii Spolku kulpínskych žien, kde nechybovala ani dobošová torta a mladomanželský pár v tradičnej výbave. V sobotu si návštevníci stánku mohli pochutiť na gastronomických špecialitách, ktoré prichystali výrobca klobás Ján Hnilica z Petrovca a predstavitelia športového a rekreačného strediska Vojvodinská oáza z Hložian. xxx Prednáška o cukrovke. V pondelok 2. marca Spolok petrovských žien v spolupráci so združením diabetikov Obce Báčsky Petrovec pre svoje členky zorganizoval ďalšiu prednášku z oblasti zdravotníctva. Na tému cukrovky a jej prevencie hovoril odborník v tejto oblasti Dr. Ján Šuľan. j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

PO 20. STRETNUTÍ PAZOVČANOV ŽIJÚCICH NA SLOVENSKU

Koniec jedného obdobia Miroslav Demák

eď v decembri 1994 prišli gratulanti vinšovať Jánovi Materákovi k meninám, ich stretnutie sa neskončilo len pri tradičnej klobáske a vínku z oslávencovho vinohradu v Modre. Zrodil sa tam totiž nápad, že by nebolo zle umožniť aj ostatným Pazovčanom, aby sa aspoň raz v roku spoločne stretli, porozprávali a zabavili. O necelé dva mesiace, na Hromnice 1995,

stretnutia pokračovať, už to nebude stretnutie ľudí, ktorí nezabudli na svoje rodisko, ale každoročne si ho spolu s krajanmi pripomínali. Možno sa z ďalších stretnutí stane už len akási spomienka na tých, čo si spomínali na Pazovu. Jubilejné stretnutie Pazovčanov na Slovensku sa konalo v badateľne menšom kruhu než boli tie posledné. K zmene generácií sa pod to podpísala aj chrípková epidémia na Slovensku. Napriek všetkému,

voľbou“. Osobitne však treba vyzdvihnúť, že do Bratislavy prišla až deväťčlenná delegácia Spolku Slovákov z Nemecka vedená podpredsedom spolku Jankom Turčanom. Pricestovať na stretnutie z viac než tisíckilometrovej vzdialenosti si zaslúži uznanie a vďaku. Také niečo urobia len skutoční priatelia. Uctievajúc si tradíciu, podľa ktorej odchádzajúci richtár udelí „špeciálne uznanie“, Zdenko Fol-

Doterajší richtár Zdenko Folťan odovzdal „úrad“ novozvolenému richtárovi Petrovi Poliovkovi ako sa patrí – pri muzike

sa už v prievozskom hoteli Rapid stretla asi stovka pazovských rodákov. Stretnutie sa im tak zapáčilo, že súhlasili s návrhom „otcov zakladateľov“ – tých, ktorí boli prítomní na meninách u Materákovcov – aby sa stretnutia organizovali aj naďalej. A tak sa zrodila tradícia, ktorá trvá už plných 20 rokov. Jubilejné dvadsiate stretnutie bolo v sobotu 21. februára v bratislavskom Slovnafte. Žiaľ, z prvých organizátorov (Ján Materák, Martin Poliovka, Pavel Šago, Michal Domoni a autor týchto riadkov) sa ho dožil len ten posledný menovaný. On však nepatrí do tej najstaršej generácie. Vôľa a túžba stretávať sa boli hybnou silou aj pre tie nasledujúce generácie za uplynulé dve desaťročia. Na tohtoročnom stretnutí boli z najstaršej generácie prítomní už asi len Anna Kukučková z Trnavy, Mária Topoľská a Michal Kočiš z Bratislavy. Všetci ostatní účastníci podujatia boli aspoň o jednu generáciu mladší. Bol to neklamný dôkaz toho, že sa jedno obdobie natrvalo uzavrelo. Ak budú • ĽUDIA A DIANIA •

Pri plánovaní jubilejného stretnutia si organizátori priali usporiadať aj zopár sprievodných podujatí. Počas stretnutia sa v Slovnafte uskutočnila výstava kníh o Starej Pazove (od Lilgeho Monografie až po najnovšiu knihu vydanú k storočnici smrti farára Vladimíra Hurbana). Prezentácia knihy o profesorovi Filipovi však musela byť presunutá na neskorší termín a pre výstavu obrazov siedmich staropazovských akademických maliarov sa v krátkej dobe nepodarilo zabezpečiť vhodné priestory. V každom prípade zostávajú obe tieto akcie v pláne a je isté, že aspoň prezentácia knihy sa uskutoční ešte počas jarných mesiacov. Namiesto plánovaných kultúrnych sprievodných podujatí uskutočnilo sa športové podujatie dohodnuté na poslednú chvíľu. V čase stretnutia pricestovali zo Starej Pazovy futbalisti Jednoty. Žiaľ, stretnutiu to vôbec neprospelo. Skôr naopak. Futbalisti totiž na stretnutie nielenže neprišli, ale odlákali aj viacerých iných potenciálnych účastníkov. Napríklad asi desiatka pravidelných návštevníkov predchádzajúcich stretnutí z Pridunajského mikroregiónu na stretnutie tentoraz neprišla, lebo sa vo svojich mestečkách musela venovať pazovským futbalistom. Dokonca aj väčšia časť delegácie zo Starej Pazovy predčasne opustila naše stretnutie, lebo boli

organizátori zachovali svoju zása- ťan navrhol, aby za dlhoročnú du, ktorej sa držia už od prvého pomoc pri organizácií doterajších stretnutia – aj tentoraz v Slovnaf- stretnutí uznanie Najlepší pajtáši, te hrala ľudová hudba zo Starej respektíve Najlepší pajtáš udelili Pazovy. Nie je ďaleko od pravdy, že najpevnejším putom, ktoré spája najväčší počet Pazovčanov, je vzťah k ich špecifickým ľudovým piesňam. K hudobníkom Pazovského ľudového orchestra sa svojím spevom pripojili Michaela Kočišová (mladá Pazovčanka študujúca v Nitre) a Ondrej Kočiš z Trnavy. Prítomní boli aj veľvyslanec Srbska v SR Šani Dermaku a konzulka Vera Veľvyslanec Šani Dermaku a delegácia zo Starej Pazovy boli Ostojićová. Tradičná bola s programom zrejme spokojní aj účasť predstaviteľov Staropazovskej obce, predsta- Kataríne a Jánovi Havranovcom pozvaní na prípravný zápas Jedviteľov cirkevného zboru v čele a Adamovi Majorskému. Organi- noty s mužstvom FK Miloslavov. s farárom Igorom Feldym, po- začný výbor stretnutí túto voľbu Víťazstvo pazovských futbalistov četných Pazovčanov z Rakúska, schválil. Zachovaná bola aj tradícia je len malou náplasťou na trpkú ale aj prítomnosť hojného počtu udeľovania titulov Gazda roka za príchuť z okliešteného jubilejného hostí, ktorí sú (ako to hovorí so- najlepšiu klbásu a Gazdiná roka za stretnutia. Foto: M. Kukučka ciológ Jožo Schwarz) „Pazovčania najlepšie rejteša. 10 /4637/ 7. 3. 2015

Ľudia a diania NA SLOVO SO ZUZANOU ČINČURÁKOVOU Z PIVNICE

Úsmev a dobré slovo ako poklad Elena Hložanová

eväťdesiatročná Zuzana Činčuráková (1925) z Pivnice sa vždy poteší návšteve. Žije sama a s každým, kto ju navštívi, sa má o čom rozprávať, ak treba aj poradí, aj zaspieva na slávu Božiu, ako hovorí, z vďačnosti za všetko, čo jej život daroval. Hoci sa spolieha na pomoc najbližších, zachovala si bystrú myseľ a pamäť, úsmev na tvári. Dodnes zvykne známym telefonicky zablahoželať k Vianociam a Novému roku, tak Slovákom, ako aj Srbom. Ako sa dožiť deväťdesiatky v dobrom zdraví? „Aj já sa čudujem, že som tolko dožila,“ s úsmevom a vďakou hovorí starenka. „Žijem sama, ale dobre mi je. Ráno stanem, pomodlím sa, zaspívám si, mám pokoj a som šťastná.“ Zo spomienok pomaly vzniká obraz obdivuhodnej životnej púte: „V detstve nás bolo vela detí, pekne sme sa ihráli: na dva páse, čileguvali sme sa, o chytačky, cez garád sme behali, hyngali sa... Keď som bola dífka, chodela som pod oblok, na prátky, na tanec, ale teho bolo málo, lebo bola vojna,

rozháňali nás. Keť som sa vydala sme vedeli robiť, a tak sme učeli za Janka, boli sme spolu rok, a po- aj naše deti.“ tom odešél za vojáPomáhali ste ľuka. Štyri a pól rokú ďom liečivými rastbol voják. Prvé rok linkami? a pól pri Maďarsku, „Bavela som sa na fronte, dva rázy tým 18 rokú. Robela bol ranený. Voláko som masti, sirupy... sa dostál do Subotikantariónový olej... ci, do lógoru, slúbeli Napríklad čaj z pŕhmu, že pójde domu lavy, orechových listú a z brezy je proti a on do Slovénii, do jedinici. Keď došél lupinám ve vlasoch. domu, mali sme deti. Liečivé rastliny som Syn Janko má teraz mala v humne, šecky som okopávala, 68 rokú a syn Miško 66. Mám dvoch načas pooberala, pozbírala, a na obrúsi v ňu k ú, v ňu č k u a pravňuka.“ sušela. Napríklad Zuzana Činčuráková Ani po vojne nechtík (neven) sa život nebol ľahký? musí oberať presne napoleňo za „Bolo ťažkostí. Pobrali nám zem hurúčavy. Netreba ani vinobran, a nebolo ani za čo, ani kde kúpiť. ani prášek, je z neho domáca, príŠade bola bída. Čo boli vážní gaz- rodná masť, kerá pomáhá za šeličo. dové, šeci boli obraní. Tí, čo dostáli Aj naša pani doktorka posílala zem, boli šťastní, aj predávali a hoj- pacientú ke mne keď zbadala, že ne žili. Dožila som starobu, v máji mám domáce výrobky.“ bude devať rokú jak manžel zomrel. Keď je človek zdravý, vtedy Spolu sme žili šesťdesáťtri a pól sa mu aj robota darí... rokú. Pekne sme žili. Počúvali sme „Ale keď došla sedemdesátka, jeden druhého a boli sme spokojní začala zaostávať raz jedna robota, v živote. Najvážnejšá je láska, aj potom druhá, a já som sa zato ze šeckýma v okolí, ze susedácí, velice nervírala. Len ráz som si porodinu. Rodičé sa postarali, aby vedala: já to nemóžem, a jak je - je!

Deti mi pospremajú, navará, operú mi, a já si to držím v porádku. Ale v záhrade ešte trocha robím. Mám kvety. Až bude čas, moje prvé kvety pójdú na oltár. Keď som mala päť rokú, mama mi urobeli malú záhradu a učeli ma sáť kvetinky. Tá láska trvá doteraz. Mám aj maliny, jahody, rajčiny.“ V mladosti ste sa venovali viacerým záľubám a prácam? „Šila som vela rokú kroje, aj pre mladé nevesty, aj pre bábätká, šecko. Vyšívala som: kuchárky, plachty, vánkúšiky, za umývač...To som aj na výstave mala a dostála som aj odmeny. To ma šecko mama naučeli, aby som sebe robela, ale bieda po vojne ma naučela, aby som to robela aj za peňáze. Bola som aj v opštine delegát, v súde porotník, v školském výbore, predsedníčka Spolku žien... Aj som tancuvala, recituvala...“ Čo by ste poradili mladším? „Poradela by som mladým mamám, aby si vypestuvali doma zdravé zeleniny, rastlinky, a tak zadržáli rodinu zdravú. A povím ešte aj toto: Vzácnejšie je dobré slovo, nežli všetky poklady. To maj stále na zreteli a ži v tom hneď od mladi. Planých ľudí nenasleduj, lebo ich zlé chodníky privedú ťa do záhuby, zničia tvoje podniky.“

ĽUDOVÁ KUCHYŇA V ŠÍDE

Čoraz viac užívateľov pomoci Stanislav Stupavský

udová kuchyňa v Šíde pracuje od roku 1994, keď na zozname mali asi 150 občanov, ktorým poskytovali nevyhnutnú pomoc. Založená bola pričinením Červeného kríža a v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu Šídskej obce. Pred rokmi nadviazaná spolupráca pretrváva dodnes, ale počet občanov, ktorí majú právo na služby ľudovej kuchyne, sa, žiaľ, zvýšil na 350 osôb, koľko majú na zozname v tejto chvíli. Kuchyňa je umiestnená vo vedľajších miestnostiach Zhromaž-

www.hl.rs

denia obce Šíd, ktoré sú zariadené tak, aby užívatelia tohto druhu služieb mohli jedlo zjesť v slušných podmienkach. Odborná spolupracovníčka šídskeho Červeného kríža Majda Babićová vysvetlila, že sa práca ľudovej kuchyne financuje z dvoch zdrojov. Prostriedky na jej fungovanie v priebehu 9 mesiacov v roku zabezpečuje Červený kríž Srbska, kým finančné prostriedky po- Majda Babićová

Informačno-politický týždenník

trebné počas troch zvyšných mesiacov v roku zabezpečuje Obec Šíd z obecného rozpočtu. Povedala ešte, že majú 12 osôb, ktorým pre ich ťažký zdravotný stav jedlo z kuchyne odnášajú domov. Uvedené údaje sa vzťahujú iba na mesto Šíd, v ktorom je práca kuchyne organizovaná, pokým pre občanov v ostatných 18 miestnych spoločenstvách tento druh pomoci zabezpečujú v podobe balíkov potravín, ktoré mesačne rozdeľujú ohrozeným v organizovaných akciách. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Keď Palančania volili svojho farára v roku 1943 Katarína Verešová

aždá vojna sa hlboko dotkne ľudskej duše. Počas druhej svetovej vojny vojvodinskí Slováci prežívali najťažšie roky svojho bytia, a to nielen preto, že Slovenskú evanjelickú kresťanskú a. v. cirkev v okupovanom a roztrieštenom Kráľovstve juhoslovanskom rozliční okupanti (nemeckí hitlerovci, maďarskí hortyovci a chorvátski pavelićovci) rozkúskovali na tri časti, ale aj preto, že od roku 1941 mnohí boli zmobilizovaní alebo utiekli do partizánskych jednotiek. Ako v úvodníku Evanjelického hlásnika (roč. XII., máj 1943, č. 5, Békešská Čaba) pod názvom Veľkonočná viera napísal Michal Francisci (priezvisko tohto farára sa v spomínanom mesačníku vyskytuje aj ako Francisty, alebo Francziszty): „Čo kresťana naozaj kresťanom robí, to je veľkonočná viera, totiž, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Túto vieru všetci tak potrebujeme, ako kúsok chleba. Prečo? Preto, lebo smrť nad nami panuje. Aj tu doma, ale hlavne tam na bojištiach. Tam, kde smrť kosí ľudské životy, ničím sa nevieme potešiť, len tým, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a vzkriesi z mŕtvych aj nás, čo dnes alebo zajtra zomrieme.“ V takom ovzduší diala sa kňazská voľba v Palanke. Vlastne 17. 1. 1943 cirkevný zbor v Báčskej Palanke si za farára zvolil Karola Kotinského (Karol Kotyinský). Na túto voľbu bola zadaná apelácia, ktorú seniorálny súd 13. apríla 1943 odmietol. Touto problematikou sa 24. augusta 1943 zaoberal aj dištriktuálny súd na základe sťažnosti podanej proti voľbe Karola Kotinského. Sťažnosť bola odmietnutá i na vyššom fóre, čím sa farárska voľba stala právoplatnou. Ináč predtým v tomto cirkevnom zbore pôsobili Pavel Šuľan (v období rokov 1931 až 1941) a Milan • ĽUDIA A DIANIA •

Stará pohľadnica Báčskej Palanky

Štrba (v rokoch 1942/43). Azda v obave, že pán farár Kotinský pôsobil ako čabiansky kaplán medzi maďarskými evanjelikmi, a nie medzi vojvodinskými Slovákmi, niektorí Palančania sa domnievali, že dostali nedostatočne roduverného syna Slováka. Inštalácia Karola Kotinského bola 26. septembra 1943 a inštaloval ho senior báčsky Samuel Širka. „Po bohoslužbách bol slávnostný konvent pod predsedníctvom vzp. seniora Samuela Širku a bkp. seniorálneho dozorcu dr. Matej Macáka. Novozvoleného farára medzi inými pozdravil v mene čabianskej cirkvi farár Michal Francisty. Susední farári a známi telegramom a v liste poslali svoje blahoželania. Excelentný pán generálny cirkevný dozorca dr. barón Adalbert Radvánszky a excelentný pán dištr. dozorca dr. Pavel Pesthy tiež telegramom pozdravili cirkev a jej nového farára. Pre mimoriadne ťažké pomery a poneváč si to aj inštalovaný farár tak žiadal, obvyklý banket nebol. Cirkevníci iným spôsobom preukázali lásku k svojmu novému duch. pastierovi a cirkvi. Zaviedli medzi sebou na vymaľovanie farárovho bytu 220 Pengő a cirkevný dozorca nazbieral 54 Pengő.

Takže z cirkevnej kasy ani halier sa nemusel platiť na trovy, spojené s vyriadením farárskeho bytu a s presťahovaním farára,“ uvádza sa v článku Inštalácia v Palánke (Evanjelický hlásnik, cirkevno-spoločenský, vnútorno-misijný časopis, Békéscsaba, roč. XIII., november 1943, č. 11, s.164 – 165.) V tomto čísle bola uverejnená aj inštalačná reč Karola Kotinského. Údaje o bývalom palanskom farárovi Karolovi Kotinskému uverejnil Štefan Maglocký v článku Známi Pitvarošania (http:// hirmagazin.sulinet.hu/), kde sa zväčša zameriava na Editu Hansson, rodenú Kotinskú, ktorá sa narodila v Báčskej Palanke (Bačka Palanka, Vojvodina, Srbsko) 30. marca 1946 a ktorá s manželom Švédom Kurtom Lennartom Hanssonom istý čas pracovala v Arabských emirátoch a v Saudskej Arábii v zdravotníctve v školstve: „V decembri 1947 sa spolu s rodičmi presídlila do Dolných Salíb v Československu. Do Košíc sa rodina presťahovala v roku 1958. Matka Zuzana Kotinská, rodená Laurovicová, je pravá Pitvarošanka. Narodila sa v roku 1915 na Pitvaroši. Zomrela v roku 2002 v Košiciach na Slovensku. Starý otec Adam Kriška ju pod-

poroval na štúdiách na Sarvaši v Maďarsku. Matkin otec Pavel Laurovic pochádzal z Nadlaku. Ako vojak v I. svetovej vojne bol ťažko ranený, dokonca prišiel list do Kriškov, že ho zabila bomba. Stará matka sa presťahovala naspäť k svojim rodičom na Pitvaroš, kde porodila matku Edity Hansson.“ Samozrejme, v tomto článku sa uvádzajú aj základné údaje o Editinom otcovi: „Karol Kotinský sa narodil na Piliši v roku 1906. Zomrel v Košiciach v roku 1990. Študoval na gymnáziu v Budapešti. V Šoproni vyštudoval evanjelickú teológiu. V teologickom štúdiu pokračoval v Erlangene v Nemecku. Univerzita mu poskytla štipendium. V kaplánskej službe prešiel radom miest, v ktorých mohol kázať v slovenskej reči. Bol označený za pansláva, lebo v každom pôsobisku, hlavne v Békešskej Čabe, kde spolupracoval v redakcii časopisu Evanjelický hlásnik, pri vydávaní Tranovského Kancionálu a Postily, sa snažil vychádzať v ústrety potrebám slovenských veriacich. Svoje články a kázne uverejňoval v Evanjelickom hlásniku. Šovinistické vedenie cirkvi obmedzovalo práva slovenských veriacich. Otcovo zvolenie za farára vedenie evanjelickej cirkvi v Maďarsku 14-krát znemožnilo.“ Štefan Maglocký však nespomína, že Kotinský pôsobil v Báčskej Palanke medzi vojvodinskými Slovákmi. Kotinského nespomína ani skupina autorov v knižočke Farári Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996. Vo svojich článkoch v čabianskom Evanjelickom hlásniku Karol Kotinský sa zvlášť venoval školským aktivitám. Zdôrazňoval význam sústavnej školskej práce, všeobecnú vzdelanosť a potrebu otvárania vyšších škôl v materinskom jazyku.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Denis Martinko, 7. 2 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Darko Nova ković, 6. 1 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Stará mama Moja mama stará vždy je usmievavá. Keď sa lepšie pozriem, vôbec nie je stará. Stará mama moja, ona je vždy doma, veľmi dobre navarí a vždy ma pekne zabaví.

Andrea Miháľová, 6. 1 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Najkrajšia marcová nedeľa A znovu tu máme Medzinárodný deň žien. Deň, keď sa naše mamy, staré mamy, priateľky, spolužiačky, učiteľky tajne tešia aspoň na maličkú pozornosť. Veď si ju zaslúžili. Nezabudnite, kamaráti, a postarajte sa o to, aby práve vďaka vám vašim najmilším a najbližším oslávenkyniam táto 8-marcová nedeľa bola v tomto mesiaci najkrajšia. A nech vám túto milú povinnosť k Medzinárodnému dňu žien pripomenie i tento náš príležitostný kysáčsko-hložiansky Detský kútik.

Kým prídem zo školy, chutný obed navarí. Mamička stôl prikryje a vždy sa mi zaraduje. Keď ma pohladí po tvári, v očiach mi lesk zažiari. Jej zlatá ruka peniaze mi núka. Peniaz je na to, nech si kúpim krásny kvet, potom všetkým poviem, aký je krásny tento svet. Anna Hrubíková, 3. ročník ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

Michaela vá, 5. 2 Filipovićo Kysáči v ZŠ Ľ. Štúra

iaková, 5. 1 Daniela Bab Kysáči ZŠ Ľ. Štúra v

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XV 7. marca 2015 ČÍSLO

188

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

ŠTYRI VEĽTRHY A ŠTYRI DNI

Do sveta a zo sveta

Najznámejšia značka Nového Sadu: Exit

Neuveriteľná príťažlivosť plešatej speváčky Str. 4

Oto Filip

ohtoročná veľtrhová sezóna sa začala tým najlepším možným spôsobom: výstaviská Belehradského veľtrhu pripomínali medzi 19. – 22. marcom obrovské mravenisko alebo aj prístav vytvárajúci predpoklady vybrať sa onedlho v ústrety turisticko-dovolenkovým dobrodružstvám kdekoľvek na planéte. Na strane druhej, mnohými spôsobmi dávali najavo, že sme krajinou ponúkajúcou nespočetné možnosti na kongresový a iný turizmus, na dovolenky, oddych, rekreáciu, adrenalínové športy, nákupy, zábavu. V poradí 37. Medzinárodný veľtrh turizmu, ktorý zoskupil okolo 1 100 domácich a zahraničných vystavovateľov z päťdesiatich krajín, ako aj tri iné podujatia, tesne späté s ním: veľtrhy vína, suvenírov a vybavení pre hotely, reštaurácie, pohostinstvá (HORECA), treba chápať ako náznaky, že Vedieť piť znamená vedieť žiť – tak znie motto irižského výrobcu vín

Stánok Turistickej organizácie Báčskeho Petrovca

Na parádnu maškarádu! Str.6

sa belehradskému veľtrhu v tomto roku bude už od začiatku dobre dariť. Svedčí o tom aj rekordná návštevnosť podujatí: pod veľtrhové kupoly za tie štyri dni zavítalo rekordných 70 000 návštevníkov, z čoho ich 5 000 z cudziny. Aktivity vystavovateľov, sprievodné programy, prezentácie a promócie, prednášky a dielne sledovalo približne tisíc novinárov, zväčša našich, no aj tých z RusAj suvenírov bolo rôznych

ka, Turecka, Slovenska, Číny, Maďarska, Nemecka, Holandska, Iránu… Aj uplynulý veľtrh alebo veľtrhy potvrdili, že je cestovný ruch aj v časoch krízových odvetvím vykazujúcim pozitívne výsledky. Zaťažení a vyťažení krízou, životom a robotou, oddych a zmeny naliehavo potrebujeme všetci. Možno je práve to podstatná odpoveď, prečo sa turizmu darí. Napriek všetkému.

Z aforizmov Duška Radovića Str. 7

Mozaika ZNOVU V ISTANBULE

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Tezkiret-ül Bünyan Miroslav Demák

dva minarety (každý s dvoma balkónmi) vysoké po 56 a dva s tromi balkónmi vysoké 76 metrov. Mešita je obložená mramorom privážaným z rôznych častí Anatólie. Na jej stavbu Sinan použil ešte 19 druhov iných kameňov, vrátane vzácnej červenej žuly z Egypta, ale aj kameňov zo starovekých stavieb v Baalbeku (dnes Libanon) a iných častí vtedajšej obrovskej Osmanskej ríše. V komplexe patriacom Sulejmánii (ako často túto mešitu označujú) je okrem ústrednej kupoly ešte 400 iných kupol.

jasne najavo, kto bol jeho obľúbeným padišachom. Aj po smrti chcel ležať blízko pri Sulejmanovi vznešenom. Je to spravodlivé, najväčší má ležať pri najväčšom. Obaja tak ležia práve na tom zo siedmich kopcov pôvodného Konštantínopolu (zhoda s počtom kopcov v starom Ríme vôbec nie je náhodná), z ktorého vidno legendárnu zátoku Zlatý roh, ale aj pre mesto životodarný Bospor (neviem sa zmieriť s tým, že sa v slovenčine to píše s „p“, a nie tak ako prakticky vo všetkých ostatných jazykoch s „f“). I zátoka, i prieplav boli v tento deň môjho pobytu v Istanbule bičované dažďom, ktorý sa cedil z nízkych mrakov, pripomínajúcich skôr hmlu než oblaky. Bol to aj pre mňa deň vody. Voda bola pre Sinana symbolom života a najväčším darom od Boha. Preto k svojej hrobke, pozostávajúcej zo sarkofágu vystaveného pod kamennou klenbou, ktorú si pripravil hneď vedľa miesta posledného odpočinku jeho obľúbeného padišacha Sulejmana (Osmani svojich vládcov nenazývali sultánmi, ale padišachmi), naplánoval aj osemuholnú fontánu. Tá zavlažovala malú záhradku pri hrobke a cez zabudované potrubia zabezpečovala vodu okoloidúcim pútnikom. Smädní pocestní si z týchto pramienkov čistej a studenej vody mohli naberať vody viac než štyristo rokov. Pred niekoľkými rokmi sa však našiel necitlivý (a v prvom rade hodne nevzdelaný) byrokrat, ktorý prikázal tok vody zastaviť. Bolo to asi najväčšie rozčarovanie, ktoré som na tejto ceste do Istanbulu zažil a dokladám to aj fotografiou z tohto smutného miesta. Z úcty k svojmu najväčšiemu staviteľovi to skutočne dnešní obyvatelia mesta nemali dovoliť.

robotníkov. Práce na komplexe sa začali roku 1550 a dokončené boli stanbul som prvýkrát navštívil roku 1557. Len hrobka Hürrem bola pred piatimi rokmi. Veľmi som sa dokončená roku 1558 a Sulejmanova na tú cestu tešil, lebo som vedel, niekoľko týždňov po jeho smrti pri že je to jedno z najzaujímavejších Szigetvárosi roku 1566. miest na celom svete. Je zaujímavé Pred stavbou mešity venovanej svojou polohou – je jediným mestom obľúbenému padišachovi Sinan pona svete, ktoré leží na dvoch svetastavil roku 1548 svoju prvú mešitu, dieloch (Európa a Ázia). Jeho dejiny sú a to Sulejmanovmu synovi Mehmeúchvatné a prítomnosť veľmi sľubná dovi, ktorý sa zabil pádom z koňa. – každý deň sa počet jeho obyvaNa tejto mešite je šestnásť menších teľov zvýši o tisíc nových jedincov. kupol, čo bol vek mladého princa, Toto mesto očarilo aj mňa. Jediné, čo keď umrel. Samotný staviteľ si však vám v Istanbule chýba, je čas. Počas myslel, a odborníci s ním aj dnes niekoľkohodinového pobytu môžete súhlasia, že najkrajšiu mešitu z neho vidieť len malú, malilinkú postavil ďalšiemu Sulejmanovčasť. Ostatné skvosty len čakajú, mu synovi a jeho nástupcovi na či ešte niekedy prídete a pozriete tróne Selimovi II. Táto mešita, sa aj na ne. Preto som sa aj ja do Selimia, sa však nenachádza Istanbulu vybral znova. v Istanbule, ale v meste Edirne, Jeden deň z tohto pobytu som si u nás známom aj z piesne Eleno, vopred presne naplánoval. Venokerko, Eleno ako Jedrene. Ja som val som ho pochôdzke po stopách ju ešte nevidel, takže o nej písať najväčšieho osmanského stavitenebudem. Rád by som to však ľa Mimara Sinana. Polovičku tejto niekedy urobil. Aj tretiemu vlapúte som absolvoval s Michalom dárovi Muratovi III., pod ktorým Babiakom, ďalšiu, napriek tomu, že Sinan slúžil ako hlavný architekt začalo liať ako z krhly, už sám. Najprv Osmanskej ríše, postavil mešisme spolu navštívili Sulejmanovu tu. Tá je v meste Manisa, kde sa mešitu. Bol som sa na ňu pozrieť nástupcovia trónu učili vládnuť už počas prvej návštevy Turecka a kde bol Murat guvernérom. pred piatimi rokmi, ale so skupinou Ja som však bol v Istanbule, vydavateľov a kníhkupcov Slovenska a tak som sa vybral vyhľadať to bola iba blesková návšteva. To mi inú mešitu, ktorú Sinan postavil však pomohlo, aby som k nej vedel Mehmed Pašovi Sokolovićovi. zájsť z nášho hotela pešo a cestou Vysoko pod hlavnou kupolou v Prv než som sa k nej dostal, si pozrieť Istanbulskú univerzitu. Po Sulejmanovej mešite uvidíte čierne šiel som za inou stavbou. Je to polhodine chôdze sme stáli pred bodky; sú to ofarbené pštrosie vajcia. nielen Sinanova stavba, ale aj týmto architektonickým dielom Už 450 rokov ich každú jar – na jeho hrobka. Sinanov príkaz – vymieňajú, lebo skutočne gigantických rozmerov. K miestu vďaka nim sa tam nezdržiava žiaden Samotná Sülejmanova mešita so pavúk a nevytvára pavučiny. posledného svojou plochou 3 500 štvorcových odpočinku metrov je najväčšia v Istanbule, ale Mimara Sivedľa nej stojí celý komplex budov Hneď vedľa mešity je aj hrobka nana od Sulejrozprestierajúcich sa na viac než Sulejmana a jeho najväčšej lásky manovej mešity 70-tisíc štvorcových metrov. Sa- Hürrem Sultan (Proxeneta). Sú- netreba ísť ďamotná mešita má veľkolepú kupolu časťou komplexu mešity sú aj ka- leko. Stačí vyjsť vysokú 50 metrov, podopieranú nie- ravanserail, nemocnica, kuchyňa z k o m p l e x u koľkými polokupolami a podpornými pre chudobných, kúpele – hamám, mešity a prejsť múrmi. Bola to vôbec prvá mešita knižnica, viacero škôl vrátane med- na druhú stras polokupolami podporujúcimi hlavnú resy, čiže školy, v ktorej sa vyučuje nu ulice Fetva kupolu. Po inšpiráciu Sinan nemusel Korán. Je to najväčší komplex tohto Yökusu. Umiestísť ďaleko. Vzorom mu bol veľkolepý druhu v celom Turecku. Pod vedením nením vlastnej chrám Hagia Sofia, do ktorého vzhľa- Sinana ju budovalo viac než päťtisíc hrobky dal hlavdu významne zasiahol – vystaval pomocníkov – staviteľov, murárov, ný staviteľ pok nemu dva zo štyroch minaretov. kamenárov, remeselníkov rôzneho čas panovania Hrobka Mimara Sinana. Len voda už netečie. Vedľa Sulejmanovej mešity stoja zamerania a obyčajných murárskych troch sultánov Veľká škoda. Až hanba.

HLAS ĽUDU | 7. 3. 2015 • 10 /4637/ Kto bol vlastne ten najväčší zo staviteľov Osmanskej ríše počas panovania troch sultánov (Sulejmana I. nazývaného Vznešený, Selima II. a Murata III.), ktorého často porovnávajú s Michelangelom a ktorého poznáme pod menom Mimar Sinan? Vieme, že sa narodil 29. mája 1489 v kresťanskej – pravoslávnej rodine v malej dedinke pri Kayseri v Anatólii a dostal meno Koçe Mima Sinan. Nie je jasné, či to bola rodina grécka alebo arménska – oba tieto národy ho považujú za svojho. Ako dieťa ho však odviedli do hlavného mesta ríše, aby sa stal profesionálnym vojakom. Vojenská kariéra Mimara Koçu bola dlhá a z pohľadu armády, v ktorej bojoval, aj veľmi úspešná. Po kompletnom výcviku vo vojenskej škole Ibrahima Pašu v paláci Topkapi sa z kadeta (acemioğlana) stal janičiar. Na tejto škole prijal moslimské meno Sinan. Ako janičiar, neskôr janičiarsky dôstojník, sa ocital aj na územiach nám dobre známych. Bojoval pod Belehradom (roku 1521), na Rodose (1522), pri Moháči (1526), s Habsburgovcami (1529), v Iraku (1534), na ostrove Korfu a v talianskej oblasti Apúlia (1537) a nakoniec roku 1538 v Moldavsku. Ešte ako vojak sa Sinan začal učiť staviteľskému umeniu v najlepšom učilišti osmanských architektov – Hassa Mimarlar Ocaği. Keď sa skončili jeho vojenské roky, od roku 1539 sa mohol venovať už iba stavbe nevojenských objektov. Svojím nadaním, vytrvalosťou a predstavivosťou rýchlo prekonal svojich učiteľov a za ďalších päťdesiat rokov postavil viac než 330 mešít, akvaduktov, kúpeľov (hamamov) mostov, nemocníc, karavanserailov a iných architektonických diel, končiac vlastnou hrobkou, ktorú navrhol do najmenších detailov. Ako janičiarsky dôstojník sa Mimar Sinan stretal s ďalším chlapcom z pravoslávnej rodiny, ktorý zaznamenal výnimočnú kariéru. Bajica Sokolović, narodený pri Vyšehrade roku 1505, dosiahol ako Mehmed Paša Sokolović najvyššie možné postavenie v Osmanskej ríši – stal sa veľkým vezírom. Bol teda po sultánovi najsilnejším mužom v krajine, čo už žiaden iný etnický Srb nedosiahol. Svoju mimoriadnu inteligenciu prejavil už pri prvom stretnutí so sultánom, krátko po tom, ako ho v rámci „dani z krvi“ zobrali jeho rodičom a dali do janičiarskej školy. Sultán ho údajne priviedol do svojej obrovskej pokladnice a navrhol mu,

aby si zobral niečo cenné. Malý Bajica však odpovedal, že by ten poklad nikdy nebol taký veľký, keby sa do neho neprikladalo, ale bralo. A nezobral si nič. Jeho kariéra bola dlhá a veľmi úspešná. Admirálom sa stal ako štyridsaťjedenročný roku 1546, tretím vezírom roku 1555, druhým roku 1561 a veľkým vezírom roku 1565. Predtým sa však oženil so sultánovou šestnásťročnou dcérou Ismihan (Esma), i keď už mal dvoch dospelých synov. Bol to však ďalší dôkaz sultánovej mimoriadnej priazne. Okrem vojenských úspechov bol Mehmed Paša Sokolović aj veľkým mecenášom. Dal postaviť niekoľko mešít po celej ríši, ešte viac mostov, karavanserailov a iných stavieb. Roku 1557 dal obnoviť Pećskú patrijaršiju a za patriarchu určil svojho brata (podľa iných zdrojov to bol len blízky príbuzný), čím obnovil samostatnosť Srbskej pravoslávnej cirkvi. Najznámejším jeho dielom však zostáva – možno aj vďaka románu Iva Andrića oceneného Nobelovou cenou – svetoznámy Most na Drine pri Vyšehrade. Postavil ho v rokoch 1571 až 1577 hlavný architekt Osmanskej ríše Mimar Sinan. Zostalo zaznamenané, že Mehmed Paša Sokolović požiadal svojho priateľa Sinana, aby v jeho rodisku postavil „most, ktorému sa žiaden nevyrovná“. Sinan predtým postavil desiatky mostov, od Istanbulu až po most na

Po prehliadke hrobky Mimara Sinana som sa vybral vyhľadať mešitu jeho priateľa, veľkého vezíra Mehmed Pašu Sokolovića. Na Istanbul sa v tej chvíli spustil vytrvalý lejak. Miško Babiak sa rozhodol ísť preč z toho dažďa, ja som však vytrvalo pokračoval v prechádzke upršaným mestom. Prešiel som popri Hagia Sofii a vedľa byzantských hradieb som sa pobral peknou ulicou, ktorá sa spúšťala k Bosporu. Tak som naďabil aj na Múzeum mozaík, nie veľmi propagované napriek tomu (a možno práve preto), že sa nachádza v zrúcaninách bývalého cisárskeho „Veľkého paláca“. Pár sto metrov odtiaľ, hneď za posledným gigantickým stĺpom stojacim niekde na konci bývalého hipodrómu, som konečne prišiel k cieľu. Bola to mešita Mehmed Pašu Sokolovića (po turecky Sokoli). Bol však čas poludňajších modlitieb, a tak som ju len vyfotil a vybral som sa ďalej ulicami smerom k prístavu. Ale tam už nájdete len schátralé a ošarpané domy, chudobu a biedu. A desiatky maličkých dielničiek a obchodíkov, do ktorých som, možno aj preto, že tak lialo, nevidel vchádzať nikoho. Potom sa začali objavovať početné špedičné firmy – predovšetkým ruské a ukrajinské, ďalej aj kazašské, turkménske, dokonca aj české. To som už zasa stúpal ulicami hore, smerom k nášmu hotelu...

šite Haram Al Šarif. Sinanovu vieru vidno predovšetkým na stavbách jeho sakrálnych objektov, mešít. Sú jasným dôkazom toho, že ich postavil muž, ktorý celý život rozmýšľal o usporiadaní vesmíru, o postavení človeka v ňom a jeho vzťahu k Stvoriteľovi. Je však známe, že po mesiaci pôstu sa s obľubou púšťal do jedenia sladkostí. Bola to akási jeho intímna spomienka na detstvo. Sám zapísal, že duša jeho babky voňala koláčmi. Jeho druhou veľkou láskou boli kvety. Aby sa im darilo, potrebovali vodu. Je tiež zapísané, že v jeho záhrade musela byť voda, aj keď jej nebol dostatok v okolitých mešitách. Nik mu to však nezazlieval. Skôr naopak. Občania mesta mu boli povďační predovšetkým za jeho akvadukt Mağlova Kemeri. Jeho najznámejšia časť – Maglov oblúk je postavený nad riekou Alibey a je dlhý 257 metrov a vysoký 35 m. Akvadukt je jedinečným architektonickým dielom. Je dvojposchodový a aj dnes ohuruje majestátnosťou, s akou sa vypína nad riečnym údolím.

Mimar Sinan

Pohľad na mešitu Mehmed Pašu Sokolovića z miesta, kde končil byzantský hipodróm Žepe. Most vo Vyšehrade je skutočne výnimočné dielo, ale o ňom je už toľko toho napísané, že by sme tu len opakovali už známe údaje a fakty. Radím však, aby ste si o priateľstve Mehmed Pašu a Mimara Sinana prečítali v knihe Vladislava Bajca Hamam Balkanija.

Okrem rokov detstva v kresťanskej rodine bol Mimar Sinan zbožným moslimom. Neustále študoval Korán, pravidelne sa modlil a neporušoval ramadán. Absolvoval aj pre moslimov povinnú púť do Mekky, a to nielen raz. Dokonca bol v Mekke poverený dozerať na práce v me-

III

Čitateľom dlhujem vysvetlenie nezrozumiteľného titulku tohto cestopisu. Nezrozumiteľného aspoň pre tých, ktorí nevedia po turecky. Tezkiret-ül Bünyan je názov memoárov Mimara Sinana. Aj keď v nich zhodnotil iba svoju tvorbu pred rokom 1550 (keď bol, ako sám píše, síce už šesťdesiatnikom, ale stále ešte iba učňom), a to tak skromne, že sa už hádam skromnejšie ani nedá. Jeden z najväčších architektov všetkých čias ohodnotil svoje prvé diela názvom svojich pamätí ako „Takmer niečo“ a ja sa, aj preto, pred ním a jeho dielom musím iba s úctou hlboko skloniť. Snímky: Michal Babiak, Miroslav Demák

Mozaika Z PARÍŽSKEHO ZÁPISNÍKA

Neuveriteľná príťažlivosť plešatej speváčky Milina Vrtunská

apriek tomu, že aj v Paríži globalizácia zatína do živého, je to predsa ešte stále mesto tradície, ktoré tak svojim obyvateľom, ako aj turistom (čítaj dobyvateľom) dokáže poskytnúť zážitky, len preň príznačné. Medzi tie bezpochyby patria zážitky a pôžitky divadelné. Divadlo má hlboké korene, ešte Ľudovít XIV., kráľ Slnko, v druhej polovici sedemnásteho storočia založil Comédie française, čiže Francúzske divadlo. Často i sám hrával v inscenáciách, pre ktoré texty písal zámocký spisovateľ a herec Molière. Paríž si tú tradíciu pestuje, hľa, viac ako tri storočia. Toho času v samotnom meste, nepočítajúc predmestia, každý večer predvádzajú zo stoštyridsať divadelných predstavení, ktoré sú hojne navštívené. Okrem niekoľkých luxusných, mondénnych siení, akou je napríklad Théâtre de Champs Elysée, tiež už spomenuté, najstaršie, Francúzske divadlo, kde sa prezentujú aj nové toalety, do divadla sa chodí predovšetkým kvôli umeleckému zážitku. Vracajúc sa z roboty, oblečený všedne. Niežeby si obecenstvo neuctievalo hercov, ale v tom veľkomeste sú vzdialenosti obrovské, do roboty a späť sa cestuje priemerne dve hodiny, nuž večerné vychádzky v pracovný deň sú organizačne zakomponované do každodennej rutiny. Ak by si to niekto prial, mohol by sa takmer pol roka každý večer kochať v inom divadelnom predstavení! A možno aj dlhšie, lebo niektoré predstavenia žijú krátko, po niekoľkých týždňoch bývajú vystriedané novými. Výnimkou sú inscenácie, ktoré natoľko oduševnia divákov, že trvajú aj niekoľko rokov, kýmkoľvek sú vstupenky sústavne vypredané. V tom vyvodí iste divadlo v Latinskej štvrti, kde tie isté dve divadelné predstavenia – Plešatú

speváčku a Lekciu Eugèna Ioneska predvádzajú bez prerušenia viac ako pol storočia! Plešatá speváčka vlani oslávila päťdesiate siedme narodeniny, napriek tomu ešte stále zvádza milovníkov divadla.

REPORTÉRI

O tom divadelnom predstavení som celý ten večer rozmýšľala, veľa o ňom doma rozprávala, prečitovala som si brožúrku, ktorú mi poskytla osoba poverená stykmi s verejnosťou divadla Huchette, no odpoveď na otázku, ako to divadelné predstavenie na scéne pretrváva teraz už päťdesiaty ôsmy rok, som však nenašla. Nik na ňu zodpovedať nevie. Je to dosiaľ neprekonaná trvanlivosť, zapísaná aj do Guinnessovej knihy rekordov. Predsa v tej brožúrke som sa v tej súvislosti niečo dozvedela. Že totiž samotné začiatky Plešatej speváčky vôbec neboli skvelé. Trvalo dosť dlho, kým nezabrala. Potom sa stal zázrak, ktorý, hľa, ešte stále pretrváva.

V ČOM SPOČÍVA JEJ PÔVAB? V istý sychravý večer na začiatku tohto roka som sa pokúsila nájsť odpoveď na tú otázku na tvári miesta. V Théâtre de la Huchette, v ulici rovnakého mena, v srdci Latinskej štvrti. Vstupenku som si objednala niekoľko dní dopredu, lebo pred samotným predstavením ju bez rezervá- Théâtre de la Huchette, v rovnomennej cie nedostať. Pokladníčka mi uličke v Latinskej štvrti povedala, že stačí, keď ju prídem zaplatiť pol hodiny pred žiaden zmysel. Veď aj tak sa končí A ODKIAĽ NÁZOV PLEŠATÁ predstavením, teda o pol siedmej len a len smrťou. Nuž má to vô- SPEVÁČKA? večer. V stanovený deň mi však bec dáky zmysel? Obecenstvu sa Vyplynul z lapsusu herca, ktorý už popoludní zatelefonovala (pri spočiatku jednotlivé sentencie, na jednej z prvých skúšok, v ústreobjednávke musíš poskytnúť číslo prípadne mimika hercov zdajú byť ty prvému predstaveniu v dávnych telefónu), aby som si vstupenku smiešnymi, potom päťdesiatych rokoch minulého zaplatila hneď, lebo je o Plešatú je smiechu čoraz speváčku veľký záujem. Pravdaže menej, nakoniec som nasledovala jej pokyny, vstu- publikum zvážnie. penku som zaplatila telefonicky, Vari sa každý jedprostredníctvom kreditnej karty, notlivec zamyslel aj napriek všetkým nástrahám ta- nad vlastným osukého spôsobu nákupu čohokoľvek. dom? Na scénu ešte V DIVADLE vystúpila slúžka, Opona v útulnej trpasličej di- hosť ujúci manvadelnej sieni sa zdvihla presne o želský pár a hasič. siedmej. Na scéne manželský pár Každý jednotlivec s stredných rokov, zjavne unudené vlastnými nezmyZáber z predstavenia Plešatá speváčka: slúžka tváre, žena vyšíva, muž číta no- selnými vetami, za ignoruje hosťujúci pár viny. ONA sa banálnymi frázami ktorými sa skrýo večeri, ktorú práve dokončili, o vajú vlastné frustrácie, vskutku deťoch a o slúžke, snaží nadviazať univerzálne nezmysly človekovej storočia – v urýchlenom siahodlkonverzáciu, ON sa dlho tvári, že existencie. Hasič napríklad okrem hom monológu hasiča – namiesto ju nepočuje. Keď konečne pre- iného pociťuje ako absurdnosť aj správnej repliky „... qui avait pris hovorí, vychrlí z neho arogancia skutočnosť, že je profesionálnym pour la femme une institutrice blonv podobe absurdných sentencií. hasičom a nemá čo hasiť, lebo de...“, vychrlil... „qui avait pris pour Potom sa obaja odmlčia, a keď nikdy nikde nič nehorí. A tak ďalej. la femme une cantatrice chauve...“ sa predsa dajú do reči, znovu len O žiadnej speváčke nechyrovať, Z toho vysvitlo, že sa dáky muž nesúvislé vety, žiadna vzájomná a kdežeby ešte o plešatej! namiesto s učiteľkou blondínkou komunikácia. Typický Ionesko, so Hľa, aj to je absurdnosť. Názov oženil s plešatou speváčkou. Bolo všetkými príznačnosťami divadla divadelného kusu zvolený podľa z toho veľa smiechu a keď sa hluk absurdity, pre ktoré život nemá neexistujúcej osoby. utíšil, Ionesko, údajne, celý šťast-

HLAS ĽUDU | 7. 3. 2015 • 10 /4637/ ný, zvolal: – Áno, Plešatá speváčka, tak sa bude volať tá hra! Ako som sa sám predtým na niečo tak fantasticky absurdné nespamätal?! A hneď za tým aj písomne zmenil názov divadelnej hry, ktorý pôvodne bol celkom bezfarebný. Znel: Angličtina bez ťažkostí.

pografiu Paríža, ak chce vycítiť precíznosť referencií, vyžarujúcich z kníh Patricka Modianiho. Francúzsky novinár Stephan Koechlin píšuc o tom autorovi pridal, že nestačí dobre poznať parížske ulice, lež i jeho kaviarne a bistrá. Citujem: Ak by raz, z akýchkoľvek dôvodov, parížske bistrá prestali existovať, tak by budúce generácie ich mytológiu pochopili práve vďaka románom Patricka Modianiho. To, že u toho spisovateľa ide nielen o konkrétne štvrte a ulice, lež i o konkrétne café, som sa i

ale autentický, takých útulných zákutí je v Paríži, žiaľ, čoraz menej. Páči sa vám u nás? Odkiaľ ste? Kde ste sa naučili po francúzsky? – dievčina bola až neprirodzene prívetivá. Nemuseli sme dlho čakať, aby sme zistili dôvod. Keď nám priniesla účet, na ňom boli namiesto dvoch, napísané tri pivá. Hádam si myslela, že za nekaždodenný zážitok treba dodatočne zaplatiť. – Joj, joj, prepáčte, – zmýlila som sa, povedala začervenajúc sa, keď sme jej na to poukázali. Hľa, aj to je Paríž. Aj napriek tomu, priznám sa, aj mne už dávno učaril.

rížskych tradícií. Má stodvadsaťpäť rokov, rovnako ako Eiffelova veža. Synonymum atraktívnej zábavy. French can-can, ktorý je rovesníkom toho kabaretu, tam sa tancuje každý večer až dodnes. Teda tiež pol druha storočia. Zábery z toho špecifického ovzdušia zvečnili na svojich obrazoch mnohí dnes slávni, ale už AUTENTICKÁ PARÍŽSKA dávno neživí maliari. Najvernejšie TOPOGRAFIA P. MODIANIHO vari Henri de Toulouse-Lautrec. Celkom inakším spôsobom sa Bolo to v období, keď tanečníčky k otázke zmyslu života stavia can-canu boli modelkami a často chvíľkovo najčítanejší francúzaj múzami maliarov. Najslávnejšie sky spisovateľ, nositeľ medzi nimi, Jane Avril a La Goulu, minuloročnej Nobelonajviac inšpirovali práve Toulouvej ceny za literatúru, se-Lautreca. Teda najznámejšieho Patrick Modiano. Aj skresľovateľa parížskeho nočnéjeho hrdinovia často ho života z konca devätnásteho FRENCH CANpochybujú o zmysle žistoročia, ktorý v krátkom živote CAN, TRADÍCIA vota, ale predsa po ňom (dožil sa len 36 rokov) namaľoval ATRAKTÍVNEJ pátrajú. Obdivuhodná je vyše sedemsto olejomalieb, život ZÁBAVY autorova odvaha jatriť Mont Martra zachytil na dvesto po vlastných ránach, sedemdesiatich akvareloch, vyaby načerpal čím viac Noc sa teraz už cel- pracoval zo tristo litografií pre autentickosti pre svokom rozhostila nad grafické listy a plagáty a nakreslil jich hrdinov. Sám mal veľkomestom. okolo päťtisíc výkresov! totiž smutné detstvo, – Rada by som si Dnes tu náladu sotvaže ešte kto bez dostatku rodičovvyfotila nočný Moulin maľuje, momentky zachytávajú skej nehy. Ešte horšie Café Le Rêve rouge, veď sme len na fotografickými aparátmi, kto iní, ak sa mu vodilo v rokoch piaď odtiaľ, – nahová- nie turisti. Aj Moulin rouge, aj svedospievania, keď prišiel o brata, osobne presvedčila. V románe ram môjho osobného telesného tochýrny tanec can-can sú lákads ktorým bol veľmi blízky. Nuž Une jeunesse čiže Istá mladosť sa strážcu na ten večer. lami pre svetobežníkov, ktorými je vôbec neprekvapuje, že postavy zaľúbený pár každý deň stretáPristal bez veľkého prosíkania. Paríž priam zaplavený. V priebehu jeho románov prežívajú podobné va v bistre Le rêve, v doslovnom Vedel, že ak nepôjde so mnou, jedného roka to mesto navštívi situácie. Napríklad v románe Dans preklade Sen, v Ulici Caulaincourt. pôjdem tam sama. priemerne tridsaťtri miliónov tule café de la jeunesse perdue čiže Namiesto pozdravu si navzájom Zo severného na južné upätie ristov! Doslova z celého sveta. Na V café stratenej generácie väčšina povedia: Mont Martru prechádzame najprv ústrednom námestí vyvýšeniny aktérov nielenže pátra po zmysle – O piatej, v Le rêve. menom Mont Martre, na života, lež si uvedomuje ničomVybrala som sa tam, Place du Tertre, sú síce nosť toho doterajšieho. Takmer s foťákom v kabelke, v každodenne prítomní aj každý jednotlivec sa snaží pred istý podvečer, hneď po maliari, ale viac-menej novými známymi svoju minulosť novoročných sviatkoch. ako turistická atrakcia. skryť alebo aspoň o nej nehovoriť. – Nepôjdeš sama o Aj výtvory, ktoré sa tam Hlavnú hrdinku fantómy minulos- tejto hodine do toho očiam ponúkajú, majú ti až tak prenasledovali, že pred kraja, – povedal manprevažne úroveň turisnimi zutekala – preskočiac ohradu žel, nuž sme sa o chvíľu tických suvenírov. balkóna na poslednom poschodí do preplneného metra Kým si vyhľadávam osemposchodovky! stlačili spolu. najlepší uhol pre vlastný Rozjímania o najčerstvejšom Verili, neverili to biszáber priečelia kabaretu francúzskom literárnom nobe- tro sme našli hneď, len Moulin Rouge, v priebehu lovcovi si do svojho záznamníka čo sme o takú polhodinniekoľkých minút, okrem zapisujem aj preto, lebo ide o spi- ku vystúpili z vozňa na Moulin Rouge, priečelie kabaretu, rovesníka Eiffelovej cvakania fotoaparátov a sovateľa, ktorému Paríž doslova stanici Caulaincourt, v veže francúzštiny, počujem učaril. Niežeby opisoval jeho vnady rovnomennej ulici, na úpätí Mont tmavými uličkami hore brehom, a aj angličtinu, japončinu, ruštinu, a nástrahy, to necháva reportérom. Martre. potom čoraz osvetlenejšími dolu nemčinu, a veru aj srbčinu. A to Jeho záujmovou sférou je človek Medzičasom sa Paríž obliekol brehom, až po Bulvár Clichy. Víta vari všetko naraz. Malý výstrižok a jeho duša, ale osoby, o ktorých do nočných farieb. nás záplava umelého svetla. Je z kakofónie jazykov, bez toho, aby rozjíma, sa neustále pohybujú po Objednali sme si pivo a ja som tam vidno ako vo dne. som načúvala. Dokonca, hádam sa Paríži. Po konkrétnych uliciach, pred čašníčkou vôbec neskrývala Priečelie kabaretu Moulin Rouge, tomu netreba ani veľmi diviť. Veď avenue, námestiach, mestských nadšenie, že sme, hľa, našli bis- v podobe starodávneho veterného sa v tej chvíli nachádzam práve štvrtiach. Istá americká dejinárka tro, v ktorom sa odohráva dej v mlyna, sa kúpe v odtienkoch čer- v tej časti Paríža, ktorá je toho umenia v svojej úvahe zapísala, jednom z románov nositeľa No- venej farby. V doslovnom preklade času turistami dobývaná azda že čitateľ musí dobre poznať to- belovej ceny. Dekor síce skromný, Červený mlyn. Aj to je jedna z pa- najviac.

Mozaika FAŠIANGY V NOVOM SADE

Na parádnu maškarádu! Monika Necpálová

centra sa ozýva ruch. Už na pohľad sa pravé novosadské poludnie v dvadsiaty februárový deň odlišuje od poludní ostatných. Sprvu rozpoznávame na Dunajskej ulici len dav. Pred

čo sa naši pradedovia rozhodli zaviesť pred pôstom poslednú veľkú „párty“, uplynula už kopa desaťročí, ale prenádherný rozprávkový zvyk, plný hudby tanca, masiek, šaškovania, strašenia a pochábeľstva pretrváva. Nech je ako chce, a doba nie je práve najveselšia, túžba človeka po zábave a chvíľach oddychu pretrváva. A oddychovať sa oplatí medzi seberovnými. Tú rovnosť nastoľujú práve masky – nikto nikoho nepozná, vánok anonymity uvoľňuje a dovoľuje každému, aby sa prejavil ako len chce. Po svojom sa správal a urobil aj to, čo by za normálnych okolností neurobil.

Sprievod na Dunajskej ulici najkreatívnejší nápad mal práve drobec zo Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Originálny kostým slimáka, urobený z vrecoviny, zaujal všetkých. Slimák napodiv veľmi rýchlo viedol sprievod kamaAj tí najmenší sa vedia zabávať sprievode debatovalo, plánovalo a masky sa rodili jedna za druhou. Práve fašiangové stretnutia sú zmyslom celého obdobia do veľkého pôstu. Maškaráda je famóznym vyvrcholením celej sezóny a začiatkom vlády Vesny.

Slimák – najkrajšia individuálna maska prišla zo Základnej školy J. Čajaka v Báčskom Petrovci očami sa postupne vynárajú ako fatamorgána hrdinovia Spongi Bob, Dalího tečúce hodiny, rytier na koni, princezná, kovboj i príšera z Vreskotu. Dav sprevádza hudobný podmaz, vyvolaný bubeníckymi paličkami a dupotom dvoch tisícok nôh. Na okamih zaváhame, ale jednoznačne zvoláme: „Maškaráda!“ Nový Sad má svoju maškarádu. A to už po dvadsiaty raz! Odvtedy,

Princezné na maškarnom bále Šancu na prejav vlastnej tvorivosti má človiečik už pri vymýšľaní masky. Čím budem? Podobne sa asi zamýšľali aj kreatívci z vojvodinských škôl. A ten

Maškarádu organizovalo Múzeum Vojvodiny rátov zo svojej školy. Za ním kráčali iné nápadité masky. Veru, Slováci sa ako priatelia dobrej nálady a tvorivosti nestratia ani medzi tisíckou zamaskovaných účastníkov sprievodu. Sprievod maškarných masiek organizovalo Múzeum Vojvodiny. Ulice centra mesta boli plné okúzlených okoloidúcich. Čo je však ešte dôležitejšie, už niekoľko týždňov pred tým sa kreatívci stretávali na dielňach, kde sa o maškarnom

Petrovskí školáci originálnymi maskami sprievodu dominovali

Koľko nôh a hláv má tento drak?

HLAS ĽUDU | 7. 3. 2015 • 10 /4637/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Ranko Guzina

– Predstav si, ten psychiater jedným šmahom vyriešil všetky moje rodinné starosti... – Ako? – Utiekol s mojou ženou. xxx – Pán sused, čo ste zdedili po svojom otcovi? – Rozum. – A čo ste s ním, preboha, urobili? xxx – Hrôza, ukradli mi zlatý náramok! – sťažuje sa majiteľka na polícii. – A ako vyzeral? – Ako pravý. xxx Jasnovidec predpovedá zákazníčke jednu dobrú a jednu zlú udalosť: – Stretnete sympatického muža a zasnúbite sa s ním. – A tá zlá? – K svadbe nedôjde. Dá si predpísať nové okuliare. xxx – Drahý, – šepká Marcelka po svadobnej noci, – ty si kúzelník! – Robil som len to, čo som vedel... – Nie, nie! Urobil si zázrak! Ešte včera som bola panna a dnes som už v piatom mesiaci!

Vreckový kalendár Iní sú na vine, že sme nerealizovali vlastnú utópiu. Budem hlasovať za všetky strany, páčia sa mi všetky sľuby. Presvedčený som o tom, že sú to múdri ľudia, hoci nič na to nepoukazuje. Minister konečne rozhodol stiahnuť sa, no ľud mu odkázal: teraz je neskoro! Nezáleží mne na moci, ale na imunite. Detail z biografie: ukončil som neúplnú strednú školu. Napíšem trhák, aj keď nepredám žiaden exemplár. Katarína Habovštiaková, Ema Krošláková

O jarnej prírode

Duško Radović a jeho Poletarac

Keď si sedliak hľadá v októbri kabanicu, neuvidí potom na jar húsenicu. Keď svätý František dobré vetríky dáva, opelená bude ďatelina i tráva. Na svätého Rehora letia góle od mora. Svätý Jozef tiahne trávy vozek. Keď pinka v apríli nepinká, zamrzla jej bundička a perinka. Ak je na Vavrinca slnce, budú medu plné hrnce. Čo do Ďura vypučí, to po Ďure vysuší.

Povedali o učení Hodina učenia každá, akokoľvek krátka, dlhou sa zdá. Latinské príslovie Lepšie je učiť sa aj neskoro, než nikdy. Latinské príslovie Osol, ktorý nesie mnoho kníh, nie je ešte učený.

7. – 13. 3. 2015

POČASIE

Dánske príslovie

Ráno učí sa sladko.

Ruské príslovie

Vyučovanie vyžaduje nadanie a cvičenie. Protagorás Pokúsiť sa naučiť toho, kto má o vlastnom rozume vysokú mienku, je len stratou času. Démokritos Univerzita rozvíja všetky vlohy vrátane hlúposti. Čechov

Z aforizmov Duška Radovića Každý má niekoho, koho nemá. Dnes sa budú pekne mať všetci, ktorí nežiadajú veľa. Ľahšie by sme vychovávali deti, keby tieto mali len uši, a nie aj oči. Milujte svoje deti, aj keď sú vinné, lebo ich život bude trestať aj vtedy, keď nebudú. Kto sa vie hrať, nikdy nezostarne. Toto je doba rýchlych a nie múdrych. Kým neuvažujeme vlastným rozumom, všetci myslíme rovnako. Čím je manželstvo dlhšie, slová a vety sú kratšie. Vkladajte do žalúdka! Tá investícia poskytuje rýchle a badateľné výsledky, kým je vkladanie do hlavy dlhodobé a neisté. Kto chce stále mať pravdu, musí často meniť názor. O každom možno rozprávať zle. Len je potrebná zámienka. Máte len takú hodnotu, koľko vás iní potrebujú. Keď otcovia začnú rozprávať, ako bolo kedysi, deti vedia, čo nasleduje. Smelí muži búchajú dverami, keď prichádzajú do domu, zbabelí, len keď z neho odchádzajú.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | 6˚

-2˚ | 5˚

-3˚ | 8˚

-1˚ | 10˚

0˚ | 10˚

1˚ | 10˚

1˚ | 11˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Španielske vtáčiky Suroviny: 500 g hovädzej roštenky, 100 g šunky, 1 vajce, 2 lyžice horčice, 1 cibuľa, 2 kyslé uhorky, 30 až 40 g hladkej múky, mleté čierne korenie, soľ, olej

Takto sa to podarí:

Mäso nakrájame na rezne, ktoré po okrajoch narežeme, osolíme, okoreníme, natenko vyklepeme a potrieme horčicou. Vajce uvaríme natvrdo a olúpeme. Na každý kus mäsa dáme plátok šunky, kúsok uhorky a štvrtinu vajca. Mäso zvinieme a previažeme niťou. Na oleji speníme cibuľu, vložíme pripravené závitky a zo všetkých strán ich opečieme. Potom ich podlejeme vodou a dusíme domäkka. Závitky vyberieme a zbavíme nite. Šťavu precedíme, zahustíme múkou a prevaríme. Mäso vložíme do hotovej omáčky. Podávame s ryžou. TIPY A TRIKY

Štyri najväčšie chyby pri varení domáceho vývaru 1. Prilievate horúcu vodu. Základom dobrého vývaru sú kvalitné suroviny. Na kurací potrebujete skelety, krídla, chrbty alebo krky; na hovädzí hruď, pliecko, rebrá, chvost alebo mäso z krku. Aby bol vývar voňavý a silný, je dobre mäso aj kosti pred varením dať na pekáč do rúry predhriatej na 180 °C asi na 20 minút. Mäso potom dajte do veľkého hrnca a zalejte studenou vodou a pomaly priveďte k varu. Keď použijete horúcu vodu, uvarí sa síce skôr, ale mäso sa zatiahne a nepustí do vývaru šťavu. Také sa hodí len v prípade, že ho varené plánujete použiť k omáčke. Aj počas varenia pridávajte vodu studenú. 2. Krájate zeleninu. Nezabudnite pridať k mäsu bobkový list, celé čierne korenie a nové korenie, najlepšie zabalené v látkovom vrecúšku. Na veľký hrniec vystačíte s tromi, štyrmi guličkami od každého a dvoma listami. Do vývaru, ktorý plánujete variť dlho, zeleninu nekrájajte. Rýchlo by sa rozvarila a pustila všetky chute a vône, ktoré by nakoniec zmizli. Lepšia je vcelku. S mrkvou opatrne, vo väčšom množstve vývar osladí. Cibuľu rozpoľte a použite aj so šupkou, ktorá dodá peknú farbu. Pri cedení rozvarenú zeleninu povyberajte a na poslednú fázu varenia pridajte novú, nakrájanú na kocky, ktorá bude správne uvarená. Keď chcete zvýrazniť jej chuť, osmažte ju na panvici na masle.

3. Necháte prudko vrieť. Hrniec s mäsom a studenou vodou pomaly priveďte k varu. Keď nastane, stiahnite plameň alebo platničku na minimum. Správny vývar by totiž nemal prudko vrieť, ale mal by len tak prebublávať. Na hladine sa vám po čase objaví hnedastá pena, ktorú je potrebné starostlivo zbierať dierovanou naberačkou. Keď sa voda príliš vyvarí, pridajte novú, a to studenú. 4. Nezbierate penu. Častou chybou je, že vývar nie je číry, ako by mal byť, ale zakalený. Čiastočne je to preto, že ste poctivo nezbierali penu. Druhou príčinou je, že sa varil a nebublal. Na vyčistenie sú dve cesty. Po uvarení je dobré vývar precediť najprv cez sito. Taký je dobrý na omáčky. Druhé cedenie je cez plátno. Alebo skúste čistenie s bielkami. Ušľahajte z troch vajec tuhý sneh a pridajte ho do vychladnutého vývaru. Pomaly priveďte do varu a bielky na seba naviažu nečistoty, a potom vývar stačí precediť cez utierku. Ako urobiť polievku Vývar nechajte vychladnúť a zoberte z neho prebytočný tuk, ktorý sa vám vyzráža na povrchu. Keď ho chcete použiť ako polievku, stačí ho dochutiť soľou a korením. A keď už ste si dali takú prácu, urobte si do neho aj domáce rezance alebo zátrepku.

Mozaiku číslo 188 pripravil Oto Filip

VIII

RODINA

Deti nekritizujte, ale chváľte Kritizovať, zakazovať, poučovať je ľahké. Skúste to inak. Chválením dosiahnete omnoho viac. Pochvaly totiž naše deti „zlepšujú“. Deti, ktoré majú o sebe pozitívnu predstavu, sa správajú lepšie ako deti, ktoré o sebe majú negatívnu predstavu. Psychológovia radia chváliť deti čo najčastejšie, budujete tak ich sebavedomie. Zároveň si s nimi vytvárate kladný vzťah. Deti, ktoré majú zo seba dobrý pocit, majú tendenciu sa aj dobre správať. Chváľte, chváľte, chváľte. Chváľte ich medzi štyrmi očami. Ak chcete deťom povedať niečo pozitívne, urobte to, keď ste s nimi sami. Osobná komunikácia je pre deti niečím jedinečným.

Chváľte ich pred spaním. Vhodný čas na pochvalu je aj pred spaním. Dieťa si bude v postieľke vaše slová opakovať v mysli stále dokola. Ráno si opäť na ne spomenie a bude sa tešiť na to, že svoje kladné vlastnosti opäť preukáže. Chváľte ich nenápadne. Účinný spôsob, ako deti pochváliť, je hovoriť o nich s niekým. „Tá naša Katka vie tak pekne kresliť,“ poviete nenápadne babičke na návšteve. Ak deti počujú pozitívne informácie o sebe potajomky, prijímajú ich ako pravdivé a snažia sa urobiť všetko pre to, aby nám to znovu dokázali. Chváľte písomne na lístočkoch. Počkajte, kým dieťa pôjde spať, a pochvalu napíšte. Lístok dajte na miesto, kde ho vaše dieťa hneď ráno uvidí. Viete, kam sa tieto odkazy strácajú? Priamo do srdca vášho dieťaťa. A odtiaľ už nikdy nezmiznú... Vyskúšajte niektorý zo spôsobov a uvidíte, ako to dopadlo. Určite urobíte radosť sebe, no najmä vášmu dieťaťu. Foto: z internetu

Kultúra Čo s načatým marcom? SLOVO NA ÚVOD

Anna Francistyová

V uplynulých dňoch bilancovali rtošivé zimno-jarné petrovskí výtvarníci, počasie nás nepushložianski a selenčtí ešte do záhrad, skí matičiari. Cenné a tak chtiac-nechtiac informácie a aj na môžeme si ešte vo voľporovnanie prináných chvíľach dočítať šame z Chorvátska, vypožičané knihy. A ešte a to o činnosti tastihneme do miestnej mojších Slovákov, knižnice i po ďalšie. ktorí sa tiež angaObohatíme tak svojou žujú v miestnych návštevou súvahu tých- V ovzduší malieb na literárne a divadelné témy. Napríklad maticiach a kulto kultúrnych inštitúcií takto ako vlani v Pivnici na 20. ročníku Dní Janka Čemana. túrno-umeleckých v bežnom roku. spolkoch. A o tom, ako hodnotia vlaňajšok čítanie pokračuje zastávkami v PetPomaly sa nám cnie aj po väčv knižniciach v Kysáči a Kovačici, rovci, Aradáči, Novom Sade, ešte ších kultúrnych podujatiach. dozviete sa v tomto čísle Hlasu raz v Petrovci... Možno vás zaujmú Keby nebolo „keby“, už by sme ľudu. Cyklus akcií Slovenského i zborníky Slavistika a Diskurzy mali za sebou jubilejný 50. festivydavateľského centra Zima s kni- menšinových jazykov..., v ktorých val Stretnutie v pivnickom poli. hou s ponukou nových titulov na sme zalistovali aj kvôli vám. Nebol v tradičnom januárovom

termíne, ale spomienky na jeho prvý ročník nám ho môžu privolať do povedomia. A čo kultúrne nám ešte ponúka marec? Po stredajšom literárnom večierku v Kysáči je tu koncert novosadských šafárikovcov, ďalšia repríza Podozrivej osoby v Slovenskom vojvodinskom divadle – aj s novinkami v hereckom obsadení, literárny večierok v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov ÚKVS s prezentáciou druhého doplneného vydania knihy Slovenky – životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine. Novú divadelnú lahôdku pripravujú v Kysáči, koncom marca už počítame s ďalším ročníkom vyprofilovaného divadelného festivalu DIDA v rámci Dní Janka Čemana v Pivnici. Medzičasom sú tu aj ďalšie kultúrne perličky. Pomaly sa nám to pekne rozbieha. Aj v očakávaní ďalšieho čísla časopisu Nový život, ktorý pripravuje nová šéfredaktorka Zdenka Valentová-Belićová.

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

cu s Maticou slovenskou Kukučín – Kuntarič z mestečka Jakšić v Chorvátsku, keď pobudli u nich. O pokračovaní tejto spolupráce Ivičiaková kvituje: „Vlani v decembri naše združenie realizovalo výdetský výtvarný tábor, v ktorom pravidelne organizujú i pred- tvarný tábor chorvátsko-srbského účinkovali deti zo všetkých zák- nášky. „Novinkou je,“ zdôraznila priateľstva, kde sa naši výtvarladných škôl Báčskopetrovskej predsedníčka, „že v roku 2014 po níci stretli s umelcami z Jakšića, obce. Verte mi, bola to radosť po- prvýkrát naši výtvarníci pobudli kreslili, kamarátili sa, vymieňali si skúsenosti. Tábor zerať sa na tie usmiev Petrovci sa realizoval vavé tváričky, ktoré s za podpory Pokrajinradosťou kreslili, kaského sekretariátu pre marátili sa, vymieňavzdelávanie, predpisy, li si skúsenosti. Veľsprávu a národnostné mi dobre do tohto menšiny. Naši výtvartábora zapadol náš níci skromnými finančmladý umelec Davor nými prostriedkami Kolarski, ktorý ich prispeli aj postihnutým zaúčal tajomstvám v povodniach.“ Prehľad výtvarného umenia. humanitárnej činnosVýsledok je množti združenia skončila stvo krásnych výkreinformáciou, že toho sov a spoločný obraz času prebieha zbierodtlačkov detských ručičiek. Nevystala Tvorivé priateľstvo Petrovčanov a Jakšićanov z Chorvátska ka pomoci pre rodinu Lačokovú, ktorá vo veľani výstava obrazov Petrovské pohľady počas Sloven- na Slovensku, na medzinárodnom kom požiari prišla o dom. Ani všetky uvedené aktivity však ských národných slávností, kde výtvarnom tábore v Nitre. Tu sme vystavovali dvadsiati štyria naši sa veľmi úspešne prezentovali a nevyčerpávajú zoznam a program, členovia a predstavili verejnosti pozvali nás účinkovať na podujatí ktorý petrovskí výtvarníci vlani zrei do budúcna.“ Inak tento zájazd alizovali. Veríme, že im ani v tomto štyridsaťpäť umeleckých diel.“ Výtvarníci sa pravidelne zú- im sprostredkoval Ústav pre kul- roku nebude chýbať elánu a že ich činnosť často budeme môcť častňujú na jarmokoch umenia túru vojvodinských Slovákov. počas Dňa Petrovca, SNS a VianočPred dvoma rokmi petrovskí zviditeľniť aj na stranách nášho ných trhov a pre svojich členov výtvarníci nadviazali spoluprá- týždenníka.

Stopy výtvarníckeho elánu Jaroslav Čiep

„M

áme za sebou už šesť rokov pôsobenia, šesť rokov dávame o sebe vedieť, čo všetko robíme, aké výstavy a výtvarné tábory organizujeme, usporadúvame edukačné prednášky, účinkujeme v humanitárnych a pracovných akciách a zapájame sa do všetkých kultúrnych a spoločenských podujatí,“ prihovorila sa predsedníčka Mária Ivičiaková na výročnom zhromaždení Združenia petrovských výtvarných umelcov v piatok 27. februára v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec a doložila: „Každoročne začiatkom februára skromnými oslavami si pripomíname výročie založenia združenia. Tak to bolo i v roku 2014, keď sme oslávili päť rokov založenia.“ Pri bilancovaní minulého roku M. Ivičiaková hovorila konkrétnejšie: „Počas osláv Dňa Petrovca združenie usporiadalo výstavu obrazov pod názvom Čaro štetca, ktorá sa stala tradičnou. V rámci týchto osláv zorganizovali sme i • KULTÚRA •

10 /4637/ 7. 3. 2015

Kultúra NA PETROVSKOM GYMNÁZIU

Sládkovič, knihy, film a výstava Jaroslav Čiep

amovzdelávací krúžok Sládkovič na petrovskom gymnáziu má dlhú tradíciu. Založili ho roku 1925. Aj súčasní sládkovičovci sú činní a pokračujú i vo vydávaní rovnomenného časopisu. Vo štvrtok 26. februára v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom bolo podujatie, na ktorom nechýbali ani časopisy, knihy, literárne práce, skúsenejší autori a redaktori, ale ani dokumentárny film či retrospektívna výstava z dejín našej tlače. Ako na úvod podujatia povedala profesorka slovenčiny Annamária Boldocká-Grbićová, podujatie, čiže svojrázna literárna beseda, je akýmsi úvodom k celoročným oslavám krúžku Sládkovič, ktorý sa tohto roku dožíva 90. výročia pôsobenia. Oslavy by mali vyvrcholiť v rámci Dňa školy v októbri. Na začiatku spomenutého februárového večierka žiaci gymnázia predstavili najnovšie číslo školského časopisu Sládkovič

Profesorka Annamária Boldocká-Grbićová avizovala oslavy krúžku Sládkovič

a sprítomnili si aj bohaté dejiny svojho krúžku. Zavolali si aj hostí zo Slovenského vydavateľského centra. U nich práve rozbehli ďalší cyklus akcie Zima s knihou, v rámci ktorej vo viacerých slovenských prostrediach vo Vojvodine predstavujú najnovšiu knižnú produkciu. Tak bolo aj v Petrovci medzi sládkovičovcami, kde riaditeľ SVC

Vladimír Valentík skrátka žiakom predstavil prácu vydavateľstva a jednotlivé edície, v rámci ktorých vydávali knihy. Keďže podľa vydaných kníh vlani bola najpočetnejšou produkcia venovaná deťom, hostkou večierka bola mladá autorka Anna Kukučková, ktorej SVC roku 2009 vydalo knihu rozprávok pre deti Chvostík

a kamaráti a roku 2014 knihu Na písmenko, na písmenko. Kukučková je tiež odchovankyňou petrovského gymnázia. Z vlaňajšieho vydavateľského plánu v rámci SVC na literárnej besede osobitný dôraz venovali knihám Dejepis Slovákov autora Jána Čajaka a Tragédia Tatry Jozefa Podhradského. Z týchto kníh gymnazisti a členovia krúžku s profesorkou Martou Pavčokovou prečítali zopár úryvkov a nechýbali ani hudobné predely. Život a dielo Jozefa Podhradského, pri príležitosti 100. výročia úmrtia, si pripomenuli aj prezentáciou dokumentárneho filmu o tomto mesianistickom básnikovi, farárovi, vydavateľovi a profesorovi, a to z produkcie Rádio-televízie Vojvodina v réžii Jána Čániho. Predtým ako sa prítomní presunuli do zborovne pozrieť si zmenšené vydanie dokumentárnej výstavy 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine 1864 – 2014, jej autor V. Valentík do školskej knižnice knihovníčke Anne Medveďovej odovzdal balík kníh.

ZIMA S KNIHOU V ARADÁČI

Dôležitá je kvantita, ale aj kvalita Suzana Kokavská

organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej v Aradáči a Kultúrneho centra Aradáč v piatok 27. februára v miestnostiach združenia Harmónia na vydarenom literárnom večierku Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca predstavilo svoje vydania v minulom roku, ktorý riaditeľ SVC Vladimír Valentík ocharakterizoval ako štandardný, keďže vydali viac ako 20 titulov. – Nejde tu však iba o kvantitu, ale je dôležité aj to, čo sa vydáva. Naša vydavateľská rada je kompetentná a snažíme sa pestovať literárne, čiže kultúrne hodnoty. Myslím si, že sa nám to aj darí, – konštatoval Valentík a skrátka

www.hl.rs

predstavil aj knihu Nárečie Ara- to čítaním poviedok nemohlo O knihe venovanej životu a diedáča na pozadí vzniku a vývinu úplne uzavrieť. Vlastne, keď čí- lu Víťazoslava Hronca a knihe obce Daniela Dudka, ktorý bol tame poviedky, vidíme, že v nich Čas všedný a čas sakrálny, ktorá znemožnený prísť je literárno-kritická na tento večierok. DIGITÁLNE VYDANIE recepcia Hroncovej Úryvky z knihy, literatúry, na liteSlovenské vydavateľské centrum v minulom roku vydalo rárnom večierku o ktorú Aradáčania prejavili veľký aj svoju prvú digitálnu knihu. V súvislosti s tým riaditeľ SVC hovoril profesor záujem, vybrali Vladimír Valentík povedal: Filozofickej fakulty – Ja sa digitálnej knihe nebránim, ale si myslím, že ak papie- v Novom Sade Adam a prečítali profesorky slovenčiny rové, čiže tlačené knihy jedného dňa predsa budú vystriedané Svetlík, ktorý aj sám v ZŠ Bratstvo Ja- digitálnymi, že to bude dlhý proces, ktorý možno bude trvať pripravuje svoju piaroslava Števková aj desaťročia, ale môže byť, že sa to nikdy ani nestane. Tablety tu knihu, svojrázny a Adela Obšus- a rôzne iné nové technológie síce umožňujú, aby sme čítali prehľad 250-ročnej na hociktorom mieste, ale pohoda z listovania knihy je nena- literárno-kritickej tová. Ok rem k níh hraditeľná. Aspoň pre toho, kto má rád knihy. činnosti vojvodinských Slovákov. v edícii Korene SVC vlani vydalo aj päť kníh pre málokedy hlavným hrdinom je V programe literárneho vedeti a medzi nimi aj prvotinu dieťa. Hlavne sú tu rôzne posta- čierka sa zúčastnili aj žiaci ZŠ Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej vy, o ktorých rozmýšľali alebo Bratstvo Jana Vjergová, Marína Jednozubý úsmev. rozprávali samy deti, – vysvetlila Malová, Viktor Goda, Martin Zvara a Andrej Škodák. – Inšpirujú ma deti, aj keby sa autorka.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Z KYSÁČSKEJ KNIŽNICE

Žiaci – najpočetnejší čitatelia Elena Šranková

Knižnici Michala Babinku v Kysáči, ktorá je pobočkou Mestskej knižnice v Novom Sade, v roku 2014 bolo zapísaných 325 členov. V roku 2013 ich bolo viac – 373 a v roku 2012 dokonca až 420. Knihovníčka Alena Uhláriková, ktorá začiatkom roku robí súvahu minulého roka a činnosti knižnice, hovorí, že najpočetnejšie medzi zapísanými členmi vlani boli deti do 14 rokov, a to 144. Žiakov stredných škôl bolo 35, študentov 13, zamestnaných 69 a penzistov 22. Domácich, nezamestnaných a poľnohospodárov bolo 42. Čo sa týka nových kníh, ktoré si vlani zadovážili, väčšina bola v srbčine. Majú totiž 161 nových titulov pre dospelých a 133 pre deti v srbskom jazyku, kým v slovenčine sú to len 4 tituly pre dospelých a iba jedna kniha pre deti. Čitateľom sú stále k dispozícii desatoro novín a časopisov: Dnevnik, Politikin zabavnik, Istorija,

Praktika, Neven a v slovenčine Hlas ľudu, Vzlet, Rovina, Zornička a Nový život. I keď je primárnou činnosťou knižnice vypožičiavanie kníh, je to aj príjemný a primeraný kútik, v ktorom sa dejú mnohé podujatia. Uhláriková spomína, že vlani v miestnostiach knižnice v spolupráci so Spolkom kysáčskych žien realizovali štyri literárne večierky a dve výstavy. V spolupráci s Domom zdravia usporiadali prednášku zo zdravotníctva a ešte jednu takúto zorganizovala Mestská knižnica. Kysáčsku knižnicu aj vlani navštívili deti z Predškolskej ustanovizne Lienka a zo Základnej školy Ľudovíta Štúra. Počas týchto návštev občas boli tvorivé dielne, kde deti čítali úryvky z kníh alebo maľovali, respektíve vyfarbovali kresby. Na podujatí Kniha v srdci, ktorú každý rok organizuje Mestská knižnica v Novom Sade, vlani vo februári sa ako najčitateľky zúčastnili žiačky Violeta Stojkovićová a Danijela Ristićová, kým najzaslúžilejšími dospelými

Z minuloročného literárneho večierka, keď hosťom v knižnici bol Víťazoslav Hronec (v strede)

čitateľmi a priateľmi knižnice boli Zuzana Vozárová, Zuzana Filková a Ľudmila Berediová-Stupavská. Členské v kysáčskej knižnici už dlhšie nezvyšovali a aj na rok 2015 zostalo nezmenené. Pre deti do 14 rokov vynáša 300 dinárov, pre dospelých je 500, kým rodinné členské je 700 dinárov. Šesť- a sedemročné deti a občania nad 70 rokov majú právo na bezplatné

členské. Na takéto benefity majú právo i chorí, osoby s invaliditou a osoby s osobitnými potrebami. Mnohí však ani nevedia o týchto zvýhodneniach, preto knihovníčka využíva každú príležitosť a teda i tento náš rozhovor, aby spoluobčanov z týchto kategórií upovedomila. Všetkých ochotne uvítajú a zaradia medzi nových čitateľov a členov knižnice.

V KOVAČICI

V ústrety Svetovému dňu knihy Anička Chalupová

becná knižnica v Kovačici je jednou z najvýznamnejších inštitúcií v Kovačickej obci a na základe Zákona o knihovníctve v roku 1995 sa stala samostatnou ustanovizňou. Neskoršie sa k ústrednej knižnici v Kovačici pripojili oddelenia v Crepaji, Debeljači, Uzdine a Padine. Knižnica dnes počíta vyše 60 000 kníh a okolo 29 000 sa nachádza v ústrednej knižnici v Kovačici. Sú to knihy vo všetkých štyroch úradne používaných jazykoch na území Kovačickej obce (srbský, slovenský, maďarský a rumunský jazyk) a knižničný fond sa každodenne zvyšuje. Okrem kníh sú tu aj rôzne iné printové a internetové obsahy, denná tlač, časopisy, odborné periodiká… Okrem vypožičiavania kníh • KULTÚRA •

Milovníci krásneho slova si literárnym večierkom v knižnici pripomenuli i Deň svätého Valentína

počas roka Obecná knižnica v Kovačici organizuje aj rôzne kultúrno-vzdelávacie a výchovné podujatia, ako sú počítačové kurzy, ktoré vedie Mgr. Slobodan Ste-

vanovski, tiež besedy o knihách, autorské besedy, výstavy, tvorivé dielne pre deti a mládež, zábavné podujatia, literárne súťaže… Pre tých, ktorí majú radi písané slovo,

ústredná knižnica pri príležitosti Svetového dňa knihy (23. apríla) na sklonku roku 2014 vypísala 7. ročník literárnej a počítačovej súťaže Kovačická mozaika 2015. Záujemcovia môžu súťažiť v rámci troch kategórií: nižšie ročníky základných škôl, vyššie ročníky a stredoškoláci, študenti a dospelí. Písať môžu poéziu alebo prózu a určené sú dve presné témy (Jediné, čo chcem, je všetko a Spätné zrkadlo) a voľná téma. Dospelí a mládež si môžu pri tejto príležitosti vyskúšať svoje počítačovo-literárne vlohy a uchádzať sa o jednu z cenných odmien. Práce v slovenskom, srbskom, maďarskom alebo rumunskom jazyku treba zaslať na e-mailovú adresu Obecnej knižnice v Kovačici biblioteka.kovacica@gmail. com do 31. marca 2015.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Kultúra NA VÝROČNEJ SCHÔDZI MOMS V HLOŽANOCH

Rozpočet tenký k prasknutiu Juraj Bartoš

ýročná schôdza Miestneho odboru Matice slovenskej v Hložanoch (v piatok 27. februára) sa začala prívetom predsedníčky Márie Bartošovej-Korčokovej. Anna Zahorcová prečítala svoj text, ktorý je pod názvom Záznamy z matičných večierkov uverejnený v knihe Hložany 3, a zachytáva aktivity MOMS v období 1991 – 2005. Žiaci ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina sa predstavili prednesom krásneho slova, ktoré s nimi pripravila M. Bartošová-Korčoková. V pracovnej časti schôdze bola reč o činnosti a financiách v roku 2014 a o plánoch na bežný rok. Nechýbala ani búrlivejšia diskusia, pri ktorej bola len hŕstka z celkove 234 členov MOMS. V správe o činnosti v roku 2014 Alena Pešková ocenila vlaňajšie podujatia hložianskych matičiarov ako úspešné. Podčiarkla, že „jednou z ústredných činností bolo založenie knižnice v Hložanoch“. Ibaže trebárs krátko po založení knižnica mala už asi 500 titulov, „onedlho bola vysťahovaná a knihy sa ocitli v škatuliach, neprístupné pre verejnosť a nechránené“. Matičiari vraj stále nevedia, či budú mať vlastný kútik, respektíve miesto pre knižnicu.

„Správa pokladnice bude krátka, lebo také boli aj príjmy, väčšinou z vlastných zdrojov,“ povedal pokladník Ondrej Zahorec a dodal, že vlani matičný rozpočet bol iba 81 889 din. a z tejto sumy sa zvýšilo 7 030 din. Mienku Dozornej rady prítomní vypočuť nemohli, keďže jej predseda Dušan Turčan (rovnako ako vlani) prítomný nebol. V diskusii Ján Stupavský v súvislosti s finančnou správou povedal, že „je hanba, že MOMS vlani fungoval bez žiadnych donácií“. Pohoršoval sa aj nad tým, že sa „málo venovalo na aktivizáciu mladých členov“. Jarmila Bohušová sa cítila urazená: „Ja ako sponzor, ako členka Matice naveky prispievam k organizácii programu, účinkujem v programe; ani ma nespomenuli...“

Plán práce na rok 2015 predostrela predsedníčka Bartošová-Korčoková. Obsahuje už zachodené aktivity, mienia však tiež „organizovať matičnú knižnicu a archív“ a zrealizovať výstavu fotografií Z minulosti Hložian. Finančný plán (prečítal O. Zahorec) ráta s prílevom 112 000 din. a medzi výdavkami (ktoré vyčíslili na 125 000 din.) figuruje aj vydavateľská činnosť (15 000 din.). Zapájajúc sa do diskusie Samuel Valo (riaditeľ KP Gloakvalis) o. i. povedal, že zriadi inú miestnosť pre matičnú knižnicu. Vyjadril však počudovanie nad skutočnosťou, že finančný plán neuvádza príjmy z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec na základnú činnosť MOMS. Katarína Melegová-Melichová,

Z ČINNOSTI MATIČIAROV V SELENČI

Najúspešnejšia etno sekcia Juraj Berédi

a zasadnutí Správnej rady Miestneho odboru Matice slovenskej v Selenči v pondelok 23. februára predseda Ján Šimoni prečítal najprv správu o minuloročnej činnosti. V správe sa hovorilo hlavne o tom, čo MOMS v minulom roku urobil samostatne, ako sú napr. výstavy v etno priestore, a o účasti matičiarov na podujatiach v iných prostrediach. Členovia MOMS pomáhali v organizácii viacerých osláv a večierkov v Selenči alebo sa v nich aj zúčastnili. Najčulejšiu aktivitu v rámci

www.hl.rs

MOMS má etno sekcia, ktorá svojou činnosťou slúži za príklad a už roky ju úspešne vedie Viera Strehárska. Na tomto matičnom stretnutí bola prečítaná i finančná správa, ktorú písomne potvrdili členovia Dozornej rady Jarmila Čapeľová a Alžbeta Krajčíková (tretí člen sa z oprávnených dôvodov nemohol zúčastniť v práci). Aj túto správu podal predseda MOMS, ktorý poskytol i všetky údaje a doklady. Činnosť miestneho matičného odboru prebiehala hlavne tam, kde boli zabezpečené aké-také finančné prostriedky. O financie z Obce Báč sa aj teraz MOMS

Informačno-politický týždenník

uchádzal projektom. Nedostatok peňazí v rozpočte obce zapríčinil menej prostriedkov aj v pokladnici MOMS. Po kratšej rozprave a s jedným doplnkom aj táto správa bola schválená. V pokračovaní sa hovorilo o programe práce na rok 2015. Predovšetkým ide o pretrvávajúci zámer zbierať starožitnosti a obohacovať už jestvujúcu zbierku, ktorá zatiaľ sídli v Dome kultúry. Pozornosť sa venuje aj spolupráci s inštitúciami a podnikmi tak v osade, ako aj v obci a z iných prostredí, ktoré o takúto spoluprácu prejavia záujem. Plánuje sa vytlačiť aj ďalšie číslo Selenčských matičných náro-

predsedníčka MSS, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM, členka Obecnej rady a zároveň predsedníčka MOMS v Báčskom Petrovci, poradila matičiarom, aby žiadali prostriedky z obce. Ozrejmila, že ústredie MSS nemôže hmotne podporovať činnosť miestnych odborov, ale dodala, že môže poskytnúť odbornú pomoc pri písaní projektov. Hložianski matičiari schválili obe správy a obidva plány. Pritom, ako povedal J. Červenák, do finančného plánu na rok 2015 náhradne bude treba „započítať aj položku z rozpočtu obce, uvidíme ešte, aká bude...“. MOMS navrhol predsedníčku Máriu Bartošovú-Korčokovú na matičné uznanie za učiteľskú činnosť. dopisných zvestí, ktoré sa doteraz vydávali príležitostne. Plán práce je dosť náročný, ale prítomní na zasadnutí boli mienky, že je spoločnými silami možné realizovať ho. Plánuje sa aj organizovanie literárnych večierkov, posedení a umeleckých programov. Jedným z problémov je uberanie členského, ale i skutočnosť, že členovia MOMS, ktorí sú evidovaní v zozname, o činnosť neprejavujú záujem. Navrhnutých bolo niekoľko návrhov, ako pozbierať členské a ako aktivovať a motivovať členov, aby sa zapojili do matičnej práce. Záverom zasadnutia sa členovia MOMS v Selenči pozastavili i pri návrhoch jednotlivcov zo svojich radov ako kandidátoch na uznania, ktoré udeľuje Matica slovenská v Srbsku. • KULTÚRA •

ROZPRÁVAME SA S TAJOMNÍČKOU ZVÄZU SLOVÁKOV V CHORVÁTSKU BRANKOU BAKSOVOU

Šestnásť matíc – 2 500 členov Juraj Bartoš

orvátsko uznáva 22 národnostných menšín. Medzi nimi sú aj Slováci. Jedine ich a počet Bosniakov sa zvýšil podľa posledného sčítania obyvateľstva. Ich strešnou organizáciou je Zväz Slovákov v Chorvátsku. Zoskupuje všetkých tamojších 16 matíc slovenských. Jeho tajomníčka Branka Baksová je zároveň členkou Rady pre národnostné menšiny v Chorvátskej republike. V úvode rozhovoru sa ju pýtame, kedy vznikali slovenské matičné organizácie v Chorvátsku. – Keď sa bývalé Československo rozdelilo na dva štáty, uvažovali sme o tom, aby sme si založili samostatný zväz (dovtedy v Chorvátsku pôsobil Zväz Čechov a Slovákov – pozn. J. B.). Tri folklórne spolky – z Jelisavca, Josipovca a Markovca – boli iniciátori tejto myšlienky. Najprv sme sa volali Matica slovenská v Chorvátsku a 14. júna 1992 bol založený Zväz Slovákov v Chorvátsku. Postupne sa nám pridali aj matice z ostatných prostredí, teraz ich súhrnne máme 16 a v rámci nich je činných 2 500 členov. Členské poplatky si platia buď ako jednotlivci, alebo formou rodinného členského. – Čo je vlastne náplňou práce matíc? – Sme hrdí na to, že aj matice, ktoré majú za sebou päť- – desaťročnú prácu, sa aktívne zapojili do pestovania slovenského jazyka, keďže v rámci nich pôsobia spevácke, tanečné a hudobné skupiny. Každá z matíc má už nejaké vlastné tradičné podujatie: Iločania majú Ilocké leto, Osiječania – Predvianočný koncert, Soľančania – Dni Slovákov v Soľanoch, Radošania – Váľanie mája, Jelisavčania – Večer korbáčikov, Našičania – Z kopaníc do Našíc (donedávna aj Bál Slovákov a priateľov), Markovčania – Večer polesniakov (etno gastro podujatie, na ktorom sa ponúkajú jedlá zo zemiakov), matičiari v Zokovom Gaji – Žatevné slávnosti, • KULTÚRA •

v Lipovljanoch sú spoluorganizátormi Lipovlianskych stretnutí, v Međurići tiež majú Dni Slovákov, v Josipovci – Slováci do Drlaku, v Rijeke – Dni kultúry, v Jakšići – Slováci Slovákom. Od roku 2002 vidno aj vydavateľskú expanziu, na čom má zásluhy aj bývalý predseda zväzu Ondrej Kuric, ktorý teraz pôsobí ako poradca pre slovenský jazyk v Chorvátskej republike. – Ako sa veci majú v oblasti

aj v Zdencoch a Novej Bukovici – na návrh matíc slovenských zo Zokovho Gaja a Miljeviec, tiež v stredných školách v Iloku a (od predchádzajúceho školského roku) aj v gymnáziu v Požege. Slovenský jazyk sa vyučuje fakultatívne, žiaci majú dve hodiny v týždni, plus jednu hodinu kultúry. Známka zo slovenčiny sa započítava do priemeru, čo je dobre aj pri zápise do strednej školy. Dobre je aj to, že posledných desať ro-

350 rôznych vystúpení a programov v roku. Na činnosť v roku 2013 sme – prostredníctvom projektov – len zo štátneho rozpočtu dostali zhruba 1,4 milióna kun na činnosť našich 16 matíc a na vydávanie časopisu Prameň. Okrem toho sme dostali aj rôzne donácie zo žúp, miest a obcí. Píšeme projekty aj na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Asi 85 % prostriedkov získavame zo zdrojov nášho štátu, zhruba 10 % zo Slovenska a ostatné z členských poplatkov a od sponzorov. Chcem zdôrazniť, že sme spokojní s pomocou chorvátskeho štátu, lebo podľa počtu Slováci sú medzi národnostnými menšinami na 17. mieste a podľa pridelených prostriedkov sme na 5. mieste. SPLYNÚ SPOLKY S MATICAMI?

školstva? – Slovenský jazyk sa teraz už vyučuje v dvanástich základných školách a v dvoch stredných. Nakoľko je mi známe, v aktuálnom školskom roku slovenčinu sa učí 546 žiakov. Kráčame, pomaly, snažíme sa čeliť asimilácii, koľko len môžeme, a dúfam, že spomenuté podujatia sú tá pravá cesta k tomu, aby sa aj naša mládež, naše deti a vnúčatá niečomu naučili od nás a pokračovali ďalej. ODCHÁDZAJÚ, ALE SA AJ VRACAJÚ – V ktorých prostrediach a akým spôsobom sa vyučuje slovenský jazyk? – Deti sa učia slovenčinu v základných školách v Iloku, Jelisavci, Markovci, Našiciach, Josipovci, Lipovljanoch, Međurići, Jakšići, Soľanoch, Radoši a Osijeku (tu až v troch školách), naposledy

kov veľa našich stredoškolákov odchádza na štúdiá na Slovensko a mnohí z nich sa vracajú. Každý rok nám Slovensko prideľuje tri štipendiá pre riadnych študentov, jedno doktorandské a jedno pre náhradníka, a vždy ich využijeme všetky. Za posledných 10 – 15 rokov na Slovensku vyštudovalo zo 20 našich študentov a asi toľko je ich teraz tam. Prevažne študujú slovenský jazyk, ale aj iné odbory: poľnohospodárstvo, psychológiu, elektrotechniku... – Máte prípadne zistenie o tom, či sa, po návrate, majú kde zamestnať? – Slovenčinárov tu stále potrebujeme, žiaľ, pokiaľ ide o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, zdieľame osud väčšinového národa: aj u nás je veľa nezamestnaných mladých ľudí. – Ako si matice zabezpečujú prostriedky na činnosť? – Všetky matice majú zhruba

– Hovoríte iba o maticiach. Čo je so spolkami? Fungujú vôbec? – Áno. Povedzme v Markovci máme Maticu a Slovenský kultúrno-umelecký spolok Franja Strapača, v Jelisavci pôsobí SKUS Ivana Brníka Slováka, v Josipovci SKUS bratov Banasovcov a v Iloku SKOS Ľudovíta Štúra. Matičné a spolkové aktivity sú podobné, prelínajú sa. Spolky priamo prostriedky nedostávajú; matice píšu projekty aj pre ich činnosť. To sú viac-menej tí istí ľudia. Roku 2014 sa u nás zmenil zákon o spolkoch; je dosť rigorózny, urobený podľa pravidiel Európskej únie. Ľudia chcú tancovať, spievať a hrať, každý sa však obáva „papierov“, takže uvažujeme o tom, aby sme zlúčili spolky a matice, aby sme sa volali napríklad Matica slovenská Franja Strapača, teda aby v názvoch zostali názvy spolkov, a zároveň, aby sme sa vtesnali do zákonných rámcov, o to skôr, že robíme všetko spolu. Nositeľmi lokálnych, ale aj zväzových podujatí, akými sú folklórne prehliadky dospelých a detských súborov či festivalu Keď sa ruža rozvíjala, je síce Matica, ale bez spolkov by sme to nezvládli.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Kultúra  RECENZIA

V paralelách aj naša slovakistika (Slavistika, knjiga XVIII (2014). Beograd : Slavističko društvo Srbije, 2014) Anna Francistyová

eľké knihy v nás vždy vzbudzujú rešpekt. S úctou sme pristúpili aj k najnovšiemu 683-stranovému (toľko je číslovaných strán) a viac ako kilogram ťažkému zborníku prác Slavistického spolku Srbska (nech nám vedci odpustia, že sme knihu položili na kuchynskú vážku). Kniha sa volá Slavistika a ponúka plné priehrštia vedeckých prác, recenzií, porovnávacích textov o slovanských jazykoch a slovanských literatúrach, o slovanskej kultúre a dejinách a o činnosti Slavistického spolku Srbska. Tento zborník je predovšetkým zhmotnením pravidelného ročného snemovania, ktoré prebieha vždy v januári a organizuje ho spomenutý spolok. Zborník pripravila 20-členná redakcia, tvoria ju poprední slavisti zo Srbska, Ukrajiny, Ruska, Talianska, Bulharska, Poľska,

Česka a Spojených štátov amerických a hlavným redaktorom Petar Bunjak. Vydanie tejto vzácnej ročenky finančne podporili Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko a Filologická fakulta Univerzity v Belehrade. Prvých 100 strán patria deviatim slavistickým vedecko-výskumným projektom písaným po bulharsky, rusky, ukrajinsky, poľsky, srbsky. Tak ako v celom zborníku, aj v tejto časti všetky práce písané po rusky majú na záver krátku súvahu po srbsky, kým práce písané inými slovanskými jazykmi majú súvahu vo svetovom slovanskom jazyku – v ruštine. Nasledujú vedecké práce z 52. snemovania slavistov Srbska, ktoré prebiehalo v Belehrade od 10. do 12.

januára 2014 v znamení témy: Slavistika a globalizácia: nové metodologické výzvy. Referáty sú zaradené do piatich celkov, v ktorých je spolu 54 textov (na viac ako 450 stranách). Spomeňme osobitne sedem prác profesorov z Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade: Anny Makišovej (Tvorenie feminatív a uplatnenie v praxi), Anny Marićovej (Reziduálne a inovačné javy v staropazovskom nárečí), Jasny Uhlárikovej (Slovenské a srbské frazémy s lexémou zub), Jarmily Hodoličovej (Literárna tvorba pre deti Anny Majerovej (pri príležitosti nedožitého 90. výročia narodenia)), Adama Svetlíka (Literárnokritická tvorba Márie Myjavcovej), Maríny Šimákovej Spevákovej (Intertextualita v poézii Víťazoslava Hronca), Zuzany Čížikovej (Paródia Jaroslava Supeka). Po rozsiahlej – takmer 70-stranovej – vedeckej práci dvoch eminentných ruských vedcov zaradených do state Slavistické dedičstvo, je tu ešte 12 prác v časti zborníka pod názvom

Textové prejavy slovenských vedcov z Vojvodiny

(Diskursi manjinskih jezika, književnosti i kultura u jugoistočnoj i srednjoj Europi II. Zbornik radova. Novi Sad : Filozofski fakultet, 2014) Jaroslav Čiep

edeckí pracovníci Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade spolu so svojimi kolegami Maďarmi a Rusínmi sú už dlhší rad rokov zapojení do republikového projektu. Ide o vedecký projekt Diskurzy menšinových jazykov, literatúr a kultúr v juhovýchodnej a strednej Európe, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko a zmluvou obmedzilo na obdobie rokov 2011 až 2014. V roku 2012 sa v rámci tohto projektu realizovala i konferencia. Po konferencii tlačou vyšiel rovnomenný zborník prác, ktorý vydala Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade. Tento zborník zahrnul 32 štúdií odborníkov z oddelení slovakistiky, hungarológie a rusinistiky. S projektom

www.hl.rs

sa pokračovalo a vedci ďalšie štúdie publikovali v rozličných časopisoch, zborníkoch a monografiách. Na záver uvedeného projektu ako výber z tejto bohatej produkcie roku 2014 vznikol aj druhý zväzok kolektívnej publikácie nazvaný Diskurzy menšinových jazykov, literatúr a kultúr v juhovýchodnej a strednej Európe 2, s rozsahom 230 strán. Ako bolo pri prvom, hlavným a zodpovedným redaktorom i druhého zväzku zborníka je prof. Dr. Miroslav Dudok, za vydavateľa sa podpísala dekanka fakulty prof. Dr. Ivana Živančevićová-Sekerušová a tlačou vyšiel pri oslave 60 rokov Filozofickej fakulty v Novom Sade. Z celkového počtu 28 štúdií publikovaných v zborníku čitateľskej verejnosti skrátka predstavíme osem príspevkov, ktoré v rámci svojho bádania kryli naši slovenskí vedci. Dr. Miroslav Dudok

Informačno-politický týždenník

pokračuje s výskumom jazyka mimo materskej krajiny; v príspevku publikovanom po srbsky píše o Jazyku diaspóry a preventívnej lingvistike. Kým v prvom zväzku zborníka verejnosti priblížila dielo Zlatka Klátika, Dr. Jarmila Hodoličová v druhom zohľadnila Životnú cestu a literárnu činnosť nábožensky orientovaného slovenského vojvodinského spisovateľa Samuela Činčuráka (1883 – 1952). Jazykovedkyňa Dr. Anna Makišová pri kontrastívnom výskume zmapovala Dejové substantíva so slovotvorným formantom –iáda/-ijada v slovenčine a v srbčine, z ktorých väčšina nie sú zaevidované ani v slovníkoch

Vo svete slavistickej literatúry. Medzi nimi i recenzia Any Žikićovej z Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade o knihe Zuzany Čížikovej Literárna tvorba Jána Labátha, ktorú v roku 2013 spolu vydali SVC a ÚKVS. V zborníku nás zaujali aj ďalšie slovenské vedecké práce: z pera A. Žikićovej Absurd Milana Lasicu a Júliusa Satinského a Jany Juhásovej z Katolíckej univerzity v Ružomberku Pohľady (na) pána Herberta. Pošteklíme vašu zvedavosť aj napríklad takýmto titulom: Južnoslovanské a balkánske jazyky a anglický alebo Ide skutočne o boj Dávida s Goliášom? Výskumné a porovnávajúce texty do zborníka zaslali experti z univerzít v Sofii (Bulharsko), v Kyjeve (Ukrajina), Moskve, Kaliningrade, Abakane, Sankt-Peterburgu, Nižnom Novgorode (Rusko), v Krakove (Poľsko), v Brne (Česko), Ružomberku (Slovensko), v Belehrade, Novom Sade, Niši (Srbsko), Banji Luke (Republika srbská)... Na doplnenie vašich odborných poznatkov sú tu i príspevky o medzinárodných slavistických projektoch a školeniach, o nositeľoch Ceny Pavla Ivića (toto uznanie je teraz už premenované na Cena Pavla a Milky Ivićovcov), materiály z výročného zhromaždenia Slavistického spolku Srbska a dva nekrológy. slovenského a srbského jazyka. Dr. Anna Marićová po mužských rodných menách odborne z jazykovednej stránky spracovala i Charakteristické javy v staropazovskom nárečí, kde predovšetkým sleduje, vysvetľuje a dokumentuje určité novšie javy v jazyku Pazovčanov. Po odhaľovaní spoločných literárnych bodov v prózach Víťazoslava Hronca a Thomasa Stearnsa Eliota Dr. Marína Šimáková Speváková sa aj v ďalšej štúdii venuje nášmu spisovateľovi a publikovala príspevok Intertextualita v poézii Víťazoslava Hronca. Dr. Adam Svetlík svoju bádateľskú pozornosť upriamil na Najmladšiu generáciu slovenských vojvodinských básnikov a tvorbu jej najvýznamnejších predstaviteľov Michala Bíreša, Miroslavy Dudkovej a Anny Balážovej. Rodné mená vojvodinských Slovákov od príchodu po súčasnosť na príklade Pivnice preskúmala Mr. Zuzana Týrová. V tomto vedeckom zborníku zo slovenských vedcov pri kontrastívnej analýze sa naposledy Ma. Jasna Uhláriková a Dr. Anna Makišová sústredili na Delimitatíva a adverzatíva v slovenských a srbských frazémach. • KULTÚRA •

PRVÝ ROČNÍK PIVNICKÉHO FESTIVALU V SPOMIENKACH ĽUDMILY ŠUSTEROVEJ

V očakávaní ďalších pekných chvíľ... Jasmina Pániková

otec, ktorý bol roky aktívny „Keď sa teraz nad v divadle. On zase zapojil tým zamýšľam, neviem, odkiaľ mi estival Stretnutie v pivnic- svojich známych a mali sme toľko odvahy súkom poli v našej verejnosti orchester. Prvý tanec, ktorý hlasiť s takým nieznámy ako festival, ktorý sme sa naučili, bol slovenská čím. Pravdaže, nesvojím ustáleným januárovým beseda a svoju dlho čakanú bola som sama na termínom otváral sezónu kul- premiéru sme nemali v Pivjavisku. V konferotúrnych podujatí, z bežného nici, ale v Selenči.“ Mladým nadšencom, vaní sa zúčastnil aj januárového termínu sa v roku Ján Guba a jeho 2012 presunul na marec, o rok odhodlaným pracovať na aj bola idea, aby neskoršie na október, o dva zveľaďovaní tradičného sme boli oblečení roky na november... V očakáva- spevu a tanca, nestačilo v kroji. Vyparádení tohtoročného 50. festivalu, iba organizovať večierky ní do kroja, iba so presnejšie jeho dátumu uskutoč- a prezentovať svoje tanečné Verná festivalu od jeho samotného začiatku zoznamom spenenia, môžeme si naň iba zaspo- a spevácke znalosti. Chceli mínať. S Pivničankou Ľudmilou niečo iné. Niečo, do čoho sa tie staré, pôvodné, nejako za- vákov a piesní sme moderovali Šusterovou sme si spomenuli na zapoja mladí aj z iných osád a na padali do zabudnutia. Z toho prvý festival. Znelo to dobre? dôvodu sme sa Neviem, možno. Ak aj nie, istotne samotné začiatrozhodli zalo- nám diváci odpustili. Veď to bol ky festivalu. Prežiť festival. Bol prvý festival. Pravdaže, teraz je to čo práve s pani január, naša na oveľa vyššej úrovni. Orchester, Šusterovou? Jedo s a d a b o l a program, speváci... Nemôžeme noznačne preto, zaviata sne- to porovnávať s tými prvými lebo bola pri hom, avšak aj ročníkmi.“ jeho zrode a zonapriek tomu Pani Šusterová neskrýva sklastala mu verná až prišli účastníci manie z každoročného posúvapodnes. Po všetaj zo vzdiale- nia termínu festivalu... ky roky sa vždy nejších osád. „Iba tí, ktorí od začiatku prazapája do aktivít, Dôkazom toho covali na rozvoji tohto festivalu, ktoré si tento fesje aj prvá víťaz- vedia, koľko námahy je doňho tival vyžaduje. ka Stretnutia vložené a bolo by mi veľmi ľúto, „Vtedajšej pivv pivnickom a nielen mne, keby tento festinickej mládeži, p o l i , k t o r á val zanikol. Aj na začiatku bolo do ktorej som aj S Annou Grňovou (zľava) a so Svetlanou Krošlákovou bola z Padiny. ťažko, financie boli problém, ale ja patrila, nesta- pri sčitovaní hlasov obecenstva po sobotňajšom súťažnom Hostia boli nejako sme sa vynašli. A teraz čili iba občasné koncerte na pivnickom festivale (Foto: A. Francistyová) ubytovaní po si očividne niektorí nespĺňajú tance a príleži- d o m á c n o s - svoje úlohy a náš festival čaká...“ tostné zábavy,“ tiach a spomínam si, že sme Čakajú speváci, čaká obecenzačína rozprávať Ľudmila Šus- čom budú spoločne pracovať. „Chceli sme naše staré ľudové mali vynikajúcu zábavu.“ stvo a tí, ktorí by si mali splniť terová. „Rozhodli sme sa, že Naša spolubesedníčka si za- svoje povinnosti zakotvené v založíme tanečnú a spevácku piesne zachrániť pred zabudnusekciu. Ja som sa ihneď zapo- tím,“ spomína si. „Novšie piesne spomínala aj na prvé skúsenos- zmluve... Ozaj, na čo oni čakajila do tanečnej sekcie a aj môj bolo počuť pomerne často, ale ti s konferovaním programu... jú?



CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Členovia Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade usporiadajú v sobotu 7. marca o 19.30 v priestoroch na Ulici Vuka Karadžića 2/a v Novom Sade koncert inšpirovaný vysťahovalectvom, ktoré, ako kedysi, aj dnes vyúsťuje v hľadanie nového domova a bydliska šafárikovcov. Na koncerte vystúpia všetky sekcie tohto centra a po programe bude ľudová veselica. A. L.

SVD uvedie ďalšiu reprízu predstavenia z vlastnej produkcie Podozrivá osoba v réžii Alexandra Baka. J. Č-p

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 7. marca o 19. hodine Slovenské vojvodinské divadlo na javisku

BÁČSKY PETROVEC. V pondelok 9. marca o 18.00 v miestnostiach Spolku petrovských

• KULTÚRA •

NOVÝ SAD. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Njegošova 16/II, Nový Sad) v nedeľu 8. marca o 18. hodine bude večierok venovaný Medzinárodnému dňu žien a prezentácii druhého doplneného vydania knihy Slovenky – životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine.

žien bude prebiehať akcia Zima s knihou. Promované budú najnovšie knihy SVC a medzi nimi i najnovšie vydanie Kuchárky Ľudmily Dankovej. A. F. BÁČSKY PETROVEC. Správna rada Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci vyzýva matičné členstvo na výročné zasadnutie Zhromaždenia MOMS, ktoré bude v stredu 11. marca o 18. hodine v Dome MSS Ľudovíta Mišíka. J. Č-p

10 /4637/ 7. 3. 2015

Kultúra 130-ROČNÁ ŠKOLA VO VOJLOVICI

Moja, tvoja, naša Alena Kulíková

ojlovické základné školstvo počas 130-ročných dejín prežilo mnohé ťažké, ale aj krásne a zaujímavé veci. Cez bránu ZŠ Bratstva a jednoty prešli mnohé generácie žiakov, učiteľov a riaditeľov. Toto nie je obyčajná škola, ako iné v meste. Je jedinečná. Veď to napovedá aj jej názov. V tejto škole výučba prebieha v troch jazykoch – v slovenskom, maďarskom a srbskom –a všetci si dobre rozumejú. Škola sa od roku 1884 viackrát sťahovala, dvakrát dokonca zápasila s veľkým ohňom, keď boli zničené i mnohé materiály a archív. Počas svojej dlhoročnej práce škola nedostala žiadnu publikáciu o svojom pôsobení. Minulý rok zamestnanci v čele s riaditeľkou prišli na ideu k 130. výročiu školy pripraviť jednu takú príležitostnú knihu. Práce trvali deväť mesiacov a prezentácia knihy 130

godina škole u Vojlovici (1884 – 2014) v srbskom jazyku prebiehala v stredu 25. februára vo veľkej školskej sieni. Okrem autoriek prítomným Vojlovičanom, bývalým žiakom a učiteľom sa prihovorili aj deti, žiaci učiteľky Snežany Đorđevićovej s piesňami a školskými prácami, ktoré venovali svojej škole. Neľahkú úlohu si prevzali autorky knihy – riaditeľka Ksenija Carevićová-Kićosová a učiteľky Eva Nagyová a Snežana Đorđevićová, ktoré nielenže spracovali svoj pracovný vek v tejto škole, ale zozbierali aj kopu starých fotografií. Pôvodne to vraj mala byť monografia, ale z finančných dôvodov je to napokon zbierka spomienok a zážitkov zo školských lavíc učiteľov a žiakov. Konkrétne E. Nagyová sa po skončení fakulty vrátila späť do školskej učebne, ale tentoraz ako učiteľka, a tu prežila celý svoj 35-ročný pracovný vek. Keďže v požiaroch mnohé školské dokumenty boli zničené,

Z premiéry publikácie o škole: Eva Nagyová (stojí), riaditeľka Ksenija Carevićová-Kićosová (zľava) a Snežana Đorđevićová

Đorđevićová sa sústredila na výskum v Archíve mesta Pančevo, opísala i svoje spomienky z detstva a na učiteľské roky, nezabudla ani na svojho učiteľa a mnohých kolegov. Carevićová-Kićosová z postu riaditeľky podala svoj pohľad na dejiny školy v posledných rokoch. Materiálov je ešte mnoho, aj dobrá vôľa autoriek, stačí iba zabezpečiť finančné prostriedky, aby sa začal druhý krok a vznikla i ďalšia kniha.

Možno by táto druhá kniha mohla obsahovať príspevky zo školstva v slovenskom a maďarskom jazyku. Príslušníci týchto národnostných spoločenstiev si to zaslúžili, lebo sú tiež súčasťou dejín tohto viacnárodnostného prostredia a jeho školy. Dokonca po prezentácii v kamarátení si bývalí učitelia a žiaci pripomínali rôzne príbehy a zaujímavosti, ktoré si tiež môžu nájsť miesto v ďalšej knihe o vojlovickej škole.

K VÝSTAVE FOTOGRAFIÍ GABINY FÁROVEJ A DRAGANA PAVLOVIĆA V GALÉRII ARTGET KULTÚRNEHO STREDISKA BELEHRADU

Hovor kaleidoskopu Oto Filip

ticky hlavne portrétom a aktom. Doteraz mala tridsaťpäť samostatných výstav tak v Českej republike, ako aj vo Francúzsku, Nemecku,

životu patria nielen odchody, ale aj opätovné stretnutia. Vedomí sú si toho aj niekdajší spolužiaci z Filmovej a televíznej fakulty (FAMU) Akadémie múzických umení v Prahe Gabina Fárová (Praha 1963) a Dragan Pavlović (Niš 1963), ktorých cesty, myšlienky a idey po rokoch skrížila belehradská februárová výstava v belehradskom Artgete s názvom V kaleidoskope. Gabina Fárová v desaťročiach za nami vystriedala nejedno zamestnanie: pôsobila ako modelka, fotoreportérka, jedna zo zakladateliek alternatívneho nakladateľstva Radosť, ako vy- Jeden z aktov Gabiny Fárovej davateľka kultového časopisu Post, tiež ako prvá osobnosť foto- Anglicku, Rakúsku, Slovensku, od grafickej agentúry Radosť. Posledné 5. do 28. februára aj v Srbsku. Jej vysokoškolský a profesidve desaťročia sa venuje autorskej, najmä čiernobielej fotografii, tema- onálny kolega Dragan Pavlović

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa po štúdiu prevažne zaoberal komerčnou fotografiou, tiež vydavateľskou činnosťou v Česku a v Srbsku. Účinkoval na desiatkach výstav a okrem viacročného pôsobenia ako člen redakcie odborného časopisu Refoto je aj docentom prednášajúcim fotografiu Z novšej tvorby Dragana Pavlovića na Fakulte pre médiá a komunikácie Univerzity Sin- vlastne ponúka kompozície veľmi pripomínajúce plagát, dizajn, znak. gidunum. Fárová v Belehrade vystavila No tak u jedného, ako i u druhého snímky z rokov 2000 – 2002, autora cítiť vplyv pražskej školy, priam dýchajúce zmyselnos- menovite v rovine odkazu a symťou, náznakom, svojráznou boliky. Ani roky to vymazať nedointimitou, vzrušujúce, občas kázali. Pozorovateľ je preto vlastne abstraktné či nejasné. Pavlović rád, že sa spolu s autormi ocitá zase prezentoval práce novšie, v nevšedných kaleidoskopoch, vlaňajšie, s inakším, hlavne geo- ktorých umelecký fotografický metrickým prístupom, tematikou hovor mu pripomína tak krásu, mestskou, technikou digitálnou. ako i nástrahy osudu – vlastného Upriamený na farebný detail, on alebo aj celkového. • KULTÚRA •

Narodeniny a výročia v marci 2015 1. marca 1960 na Slovensku, v Lipanoch, zomrel František Miko, významný slovenský literárny vedec a jazykovedec. (55. výročie) Narodil sa 13. apríla 1920 v Lipanoch. 4. marca 1915 na Slovensku, v Skalici, sa narodil Pavel Bunčák, básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, publicista a prekladateľ. (100. výročie) Zomrel 5. januára 2000 v Bratislave. 7. marca 1975 na Slovensku, v Bratislave, zomrel slovenský prozaik a novinár Ján Hrušovský. (40. výročie) Narodil sa 4. februára 1892 v Novom Meste nad Váhom. 10. marca 1935 v Padine sa narodil insitný maliar Michal Povolný. (Blahoželáme k 80. narodeninám.) 13. marca 1975 v Belehrade zomrel románopisec a poviedkar Ivo Andrić, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1961. (40. výročie) Narodil sa 9. októbra 1892 v Travniku. 16. marca 1880 na Slovensku, v Hnúšti, zomrel Matej Hrebenda, slovenský národný buditeľ, ľudový spisovateľ a kníhkupec, ktorý ako popularizátor slovenských a českých kníh pôsobil aj na Dolnej zemi. (135. výročie) Narodil sa 10. marca 1796 v Rimavskej Píle. 17. marca 1850 na Slovensku, vo Vrbovciach, sa narodil Ján Straka, petrovský učiteľ od roku 1874 a organizátor divadelných predstavení v Petrovci. (165. výročie) • KULTÚRA •

„Žiaľ mi je...“ Anna Horvátová

22. marca 1915 v Laliti sa narodil Ján Grňa, zakladateľ a prvý šéfredaktor Redakcie programov v slovenskej reči Novosadského rozhlasu. (100. výročie) 24. marca 1785 na Slovensku, v Borskom Mikuláši, sa narodil básnik a prekladateľ Ján Hollý, jediný významný poet píšuci bernolákovčinou. Je po ňom pomenovaná planétka Hollý. (230. výročie) Zomrel 14. apríla 1849 v Dobrej Vode. 26. marca 1870 na Slovensku, v Tešíne, zomrel Michal Miloslav Hodža, štúrovský básnik, jazykovedec, publicista, evanjelický kňaz, reprezentant slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia. (145. výročie) Narodil sa 22. septembra 1811 v Rakši. 27. marca 2000 zomrel Kovačičan Ján Lenhart, známy rozhlasový spevák slovenských ľudových piesní. (15. výročie) 30. marca 1820 sa na Slovensku, v Krupine, narodil Andrej Sládkovič, vlastným menom Andrej Braxatoris, slovenský romantický básnik, evanjelický kňaz, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je autor slávnych básnických skladieb Detvan a Marína. Po ňom je pomenovaná planétka Sládkovič, aj dve gymnáziá na Slovensku – v Banskej Bystrici a v rodnej Krupine. (195. výročie) Zomrel 20. apríla 1872 v Radvani nad Hronom. A. F.

našom nárečí na vyjadrenie skutočnosti hodnej poľutovania nie sú vylúčené ani takéto nenáležité spojenia, akým je „žiaľ mi je“. Ak už tu na týchto vojvodinských priestranstvách žijeme, pracujeme, rozvíjame našu slovenskú činnosť, a pritom, čo je len pravda, rozmýšľame tak zvláštne, slovensko-srbsky alebo srbsko-slovensky, predsa nemusíme verejne zdieľať aj takúto mienku: „žiaľ mi je“. Toto spojenie je príkladom nenáležitého doslovného prekladu – poslovenčovania srbského spojenia žao mi je. Žiaľ je abstraktné podstatné meno mužského rodu, ktorým v spisovnej slovenčine, a v tomto prípade aj v nárečí vyjadrujeme zármutok, pocit smútku, duševnú bolesť: máme bolesť, cítime, pociťujeme bolesť (za niekým, za niečím), premáhame, zaháňame, tajíme, dusíme v sebe žiaľ; nadišiel ho, zachvátil ho žiaľ; byť v žiali; plakať od žiaľu, piť, opiť sa od žiaľu, zomrieť, zahynúť, zmárniť sa od žiaľu / žiaľom; básnicky: vyliať, vyspievať svoj

žiaľ – vyjadriť žiaľ. Žiaľ môže byť hlboký, ťažký, pálčivý, nevýslovný. Keď sa človek utrápi, srdce puká od žiaľu (žiaľom). Zapiť (zaliať), zapíjať (zalievať) žiaľ znamená napiť sa, piť zo smútku. Žiaľ ako vetná príslovka vyjadruje postoj ľútosti k obsahu vety: (bolo) žiaľ na neho pozrieť. Časticou žiaľ – a to, na čo chceme tu dať dôraz a upozorniť, aby sa vystriedalo to nenáležité „žiaľ mi je“, vyjadrujeme poľutovanie, ľútosť; rovnoznačné sú aj častice žiaľbohu, bohužiaľ: žiaľ, dnes nemôžem prísť; žiaľbohu, nemôžem ti pomôcť. Sú situácie, keď môžeme na ospravedlnenie svojich nerealizovaných plánov použiť aj sloveso ľutovať: ľutujem svoj čin, ľutuje, že nemôže prísť, (veľmi) ľutujem – je mi (veľmi) ľúto. A ešte na ujasnenie: ľutovať nie je len pociťovať, prejavovať súcit, ale aj – to, čo sme vopred spomenuli – mrzieť sa, trápiť sa pre niečo, banovať, želieť, a ako tretí význam znie: nechcieť stratiť alebo vynaložiť niečo: neľutoval námahu, ľutuje peniaze (na zdokonaľovanie, na cestu) a pod.

LITERÁRNY VEČIEROK V PAZOVSKEJ KNIŽNICI. Okupirana zemlja je názov knihy autora generála Miloša Đošana, ktorá bola zaujímavým spôsobom prezentovaná v sieni Národnej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove v stredu 25. februára. Organizátormi tohto kultúrneho posedenia boli predstavitelia Zväzu združení bojovníkov Národno-oslobodzovacej vojny (SUBNOR) a Záložných vojenských veliteľov. O knihe hovorili Slobodan Jovanović a Milutin Filipović, plukovníci na dôchodku, a autor М. Đošan, generál na dôchodku. Pri tejto príležitosti bol premietaný krátky film Da se nikad ne zaboravi v produkcii A. Lš. Klubu generálov a admirálov Srbska. 10 /4637/ 7. 3. 2015

Oznamy

hlasludu.info www.hl.rs

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 23. 2. 2015 schválil rozhodnutie o nepristupovaní k vypracovaniu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie piesku z koryta rieky Dunaj od km 1246 + 900 do km 1247 + 400, na k. p. č. 6773, k. o. Kovilj, ZO Nový Sad, nositeľa projektu Hidro Baza, s. s r. o., z Belehradu, Ul. Patrisa Lumumbe č. 6. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu More 1968, s. s r. o., z Báčskej Palanky, Ul. Blok Partizan č. 13/26, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1327 + 000 do km 1328 + 000, na k. p. č. 3208, k. o. Plavno. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ v Kulpíne: – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-16-34.

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208). • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA LABÁTHOVÁ – FEKETEOVÁ

1942 – 2000 – 2015 Trvalú spomienku si na ňu zachovávajú Anna a Vladimír

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím manželom, naším otcom, dedom a pradedom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

PAVLOM KOVÁČOM

SAMUEL DIŇA 10. 6. 1955 – 23. 2. 2015

11. 9. 1930 – 27. 2. 2015 z Kysáča

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať a pamiatku na Teba vo svojom srdci zachovávať brat Martin s rodinou

Tvoji najmilší Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 19. 2. 2015 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia infraštruktúry na NGP Elemir fáza III, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta č. 12. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu STEP TRANS, s. s r. o., Ul. prímorská č. 86, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad odpadových jedlých a nejedlých (mazľavých) olejov a iného odpadu, ktorých bod horenia je nad 100 °C, v Novom Sade, na katastrálnej parcele 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV svatovi

SPOMIENKA

PAVLOVI KOVÁČOVI z Kysáča

Trvalú spomienku na neho si zachovajú svatovci Nátoňovci

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2015

ADAM SVETLÍK

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2015

z Aradáča

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s tetou

MÁRIOU KOLÁROVOU rod. Beličkovou 14. 4. 1932 – 15. 2. 2015 z Petrovca

S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

SMUTNÁ SPOMIENKA

S láskou a úctou si na ňu budú spomínať

ADRIJANA ŽIHLAVSKÁ

rodiny Danková a Seleštianska

1984 – 2006 – 2015 z Pivnice

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou matkou

JULKOU URBANOVOU rod. Žihlavskou 26. 3. 1950 – 27. 2. 2015 z Kysáča

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame. Sú okamihy, na ktoré si tisíckrát spomíname. Trvalú spomienku na Teba si v srdciach zachovávame. Rodičia Michal a Jarmila a sestra Sandra s rodinou

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S láskou a úctou s Tebou sa lúčia

hlasludu.info www.hl.rs

synovia Michal a Štefan s rodinou 10 /4637/ 7. 3. 2015

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s manželkou, mamou a starou mamou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s našou manželkou a mamou

MARÍNOU JAMBRICHOVOU

ZUZANOU SPEVÁKOVOU

ŠTEFÁNIA TÝROVÁ

rod. Drieňovskou 10. 7. 1982 – 24. 2. 2015 z Kysáča

rod. Bičiarovou 23. 3. 1947 – 25. 2. 2015 z Petrovca

27. 8. 1954 – 2. 3. 2014 – 2. 3. 2015 z Pivnice

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo mi vzal, zostali mi len spomienky a veľký žiaľ.

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si natrvalo zachováme. Manžel, syn s manželkou, dcéra s manželom, vnukovia a vnučka s rodinou

Na Teba si spomína

Cestou života mala si s nami ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Zarmútení: manžel Miroslav a dcérky Lana a Jana

dcéra Štefánia s manželom a deťmi

TICHÁ SPOMIENKA

na svojich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA so

SAMUELOM DIŇOM 10. 6. 1955 – 23. 2. 2015

KATARÍNU ČINČURÁKOVÚ

ONDREJA ČINČURÁKA

rod. Nímetovú 1900 – 1989 – 2015

1898 – 1969 – 2015

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pocítil, čo je bolesť a žiaľ. S láskou a úctou Tvoji:

ZUZANU ČÉRNÚ

JÁNA ČÉRNÉHO

rod. Brňovú 1909 – 1993 – 2015

1901 – 1968 – 2015

manželka Katarína, syn Miroslav, syn Ivan so snúbenkou Ankou a svokra Kňazovicová

SPOMIENKA

DR. MIROSLAV KOPČOK 2013 – 2015 z Petrovca

ZUZANU ČÉRNÚ

JÁNA ČÉRNÉHO

rod. Činčurákovú 1927 – 2005 – 2015

1927 – 2009 – 2015

z Pivnice Spomienka na Vašu lásku a dobrosrdečnosť bude žiť v nás. Navždy zostane vrytá v našich srdciach a nedovolíme, aby vybledla.

V jednom okamihu zmizlo všetko... A bolo nám pekne životom spolu kráčať... Anna a Jarka s rodinou

Vaši najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s našou mamou, mamičkou, starkou a sestrou

na priateľa

JANKA DIERČANA – CEPTERA 11. 3. 1980 – 2013 – 2015 z Hložian

ANNOU FERKOVOU Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Milina a Milan Ciganovićovci a Jasna a Miroslav Pagáčovci

na našu milovanú sestru, tetku a mamu

spolužiačke

MARÍNE JAMBRICHOVEJ rod. Drieňovskej 10. 7. 1982 – 24. 2. 2015 z Kysáča

Tvoji spolužiaci – generácia 1982

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MARÍNOU JAMBRICHOVOU rod. Drieňovskou 10. 7. 1982 – 24. 2. 2015 z Kysáča

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Zarmútená rodina

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s našou

rod. Križanovou 6. 7. 1927 – 22. 2. 2015 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku

ANNU SPIŠIAKOVÚ

17. 12. 1950 – 5. 3. 1995 – 2015 z Vojlovice

ANNU ĎURIŠOVÚ rod. Melegovú

S láskou a vďakou si na Teba spomínajú aj pri 20. výročí Tvojho predčasného odchodu sestra Katarína a švagor Ondrej s deťmi Katušou a Onkom a syn Zdenko z ďalekého Ruska

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho manžela, nášho otca, starého otca a prastarého otca

PAVLA KOPČOKA 7. 3. 1935 – 3. 3. 2011 – 3. 3. 2015 z Báčskeho Petrovca

Kmotrovci Francistyovci s deťmi Emou, Majou a Sašom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou

S láskou a úctou si na Teba spomína manžel Pavel

MARÍNOU JAMBRICHOVOU rod. Drieňovskou 10. 7. 1982 – 24. 2. 2015 z Kysáča

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Ujo Ján Teplý a teta Zuzana

• OZNAMY •

hlasludu.info www.hl.rs

Všetko, čo na zemi žije, toľkých drahých zem už kryje, zvädne ako v poli kvet, ktorí opustili svet. Kto však verí v Teba, Pane, ten má miesto prichystané navždy v Tvojej blízkosti, kde ho prijmeš z milosti. Spomienky na Teba nikdy nevyblednú, pretože v našich srdciach navždy zostanú. Manželka Zuzana, dcéra Zuzana, zať Michal, vnuk Natanael Michal s manželkou a dcérou, vnuk Daniel s manželkou a vnučka Natália Daniela Cerovskovci 10 /4637/ 7. 3. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 6. marca 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2014 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Kumštáreň Nedeľa 8. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 10. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Sobota Kronika našich osád (utorok) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Hudobné vysielanie a Palety Inteen (streda) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Súzvuky (štvrtok) 10.00 Repríza piatkových vysielaní Z každého rožka troška a Palety (piatok) Piatok Kaleidoskop (sobota) 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny TV Týždeň prinesie príspevky Vejár hudobných vysielaní zo schôdze Národnostnej rady Pondelok – sobota 18.00 Denník

slovenskej národnostnej menšiny Nočný program v Kovačici, zo seminára pre cirkevných dozorcov, o činnosti 23.00 Hudobné relácie (utorok) ekologického združenia EKOS a iné. 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota) Dúhovka – prvá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná úspešným ženám. Odvysielané budú tri miniportréty úspešných žien z Báčskeho Petrovca.

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 6. marca – Krvavá odplata Sobota 7. marca – Svadobná noc v Las Vegas Pondelok 9. marca – Cudzinec Utorok 10. marca – Experiment Streda 11. marca – Relikvia smrti Štvrtok 12. marca – Neľútostný pomstiteľ 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 8. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Deň všetkých žien Utorok 10. marca 16.00 Päťdesiaty ôsmy čajový večierok v Kovačici Soľ nad zlato Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 13. marca 16.00 Slovenský film: Južná pošta Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 8. marca 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Moja krásna učiteľka 24.00 Záver vysielania

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Skupina Žana z Aradáča v štúdiu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov sviatku, ktorý sa oslavuje v marci. autorka: vpíšte ANNA 2. časť technik v prostriedok na zalakoval BIČIA- tajničky agronómii lakovanie VO ROVÁ

vpíšte ID

mesto na

1. časť tajničky

Alžbeta

vpíšte DTA

film Camerona

Katarína

súhlas

Nedeľa 8. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 11. marca 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Dobrý deň, kolážová relácia, bude venovaná prezentácii knihy 130 rokov školy vo Vojlovici a tradičnému maškarnému plesu pre deti, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 1. marca v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku Detvan.

liečivý silou prípravok odobrané

obviňovalo

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. čiernohor. prímorí Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

TELEVÍZIA PANČEVO

alt

Rádio-tel. Vojvodina

tona

výdavky AS HL DU vpíšte ĽU VÚSTIŤ

odchýlka od normy vpíšte VÉ Nice (skr.)

konár

viatím posypať

uchvacujúci za nízku cenu časť dlane

cín odhad výsledku

rybie vajíčka mäkká spoluhl.

suchá trávka síra

romb vpíšte YLE

spevák Montan

značka auta

vpíšte AMK

vpíšte ÁN

AS HL DU sťažovať si ĽU

Andrej Krištofík – cena za najvýstižnejšiu masku TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 VODOROVNE: bojovník, Ivan, Ava, e, rančer, lom, para, Erik, syf, bolero, A, l, Aleva, aš, včase, tati, lom, OT, nd, LO, kA, Ivan, Sabová, a TAJNIČKA: JARMILA SABOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 7 z čísla 7 Hlasu ľudu zo 14. februára 2015 bolo: MICHAL FILIP. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLASTISLAV PAVELKA, Ul. Svätoplukova č. 5, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

10 /4637/ 7. 3. 2015

Šport Žiarila a slávila Slávia PRIATEĽSKÉ DERBY HOSTITEĽOM

SLÁVIA – DOLINA 1 : 0 (0 : 0)

Ján Špringeľ

omáci klub zaslúžene vyhral nad favorizovaným susedom. Jediný gól na zápase vsietil bývalý Padinčan Slobodan Gigović šesť minút pred záverečným hvizdom. Po rohovom kope Vulišića medzi výškovými obrancami Doliny najvyššie vyskočil hrotový útočník belasých: Gigović hlavičkoval do pravého vrchného kúta a potešil polovicu z päťsto fanúšikov. Posledných dvanásť minút hrali slávisti bez obrancu Jána Čerňoša: bojovný kapitán Slávie predtým nedovoleným štartom fauloval Šarenca.

čanov kryl. Osem minút po prestávke strážca svätyne hostí vyhral súboj aj nad Bírešom. V 60. min. stopér Vukotić hlavičkoval po rohovom kope do ľavého horného nárožia Krstića: brankár slávistov výborným zákrokom zachránil sieť. Líder Prvej juhobanátskej ligy hral počas celého duelu ráznu obranu. Slávia nepripúšťala veľa stredopoliarom a útočníkom Padiny preniknúť do pokutového územia: akcie sa častejšie končili rohovým kopom pre „červených“. Vedľa pevnej defenzívy, zvlášť v druhom polčase boli naladenejší domáci futbalisti hrajúci v strede poľa.

P. Čížika a Jána Čerňoša aj ďalší bývalí hráči Doliny Radenković, Gigović, Ivanišević. Kým Kovačičania takmer nezmenili zostavu z jesennej časti šampionátu, Padinčania mali v prvej jedenástke a na Boj o loptu: Čigoja, Petković a Milošević (zľava) lavičke náhradníkov veľa Hrali aj: Mrđa, Lončarski, Minových hráčov. Pre zranenie chýbala na priateľskom meraní síl hŕstka lovac, Durgala, Brkić, Veličković. Tréner Slávie Zlatko Mršulov vyfutbalistov: Poljak, Strakúšek, D. Čížik a Pejčinović z domácich, kým hlásil: „Výhra nad renomovaným z hostí okrem iných kapitán Nedučić súperom a susedom vždy poteší, a na trávnik nevystúpil ani brankár mienim, že moji zverenci boli odvážnejší, sústredenejší v obrane, Pustinjaković. O oprávnenosti priateľských der- viac chceli výhru. Víťazstvo nám dá by medzi Sláviou a Dolinou azda vzpruhu k štartu majstrovstiev Prvej netreba vôbec debatovať. Tribúny juhobanátskej ligy. To, že v prvých nezívali prázdnotou: parkoviská dvoch kolách hráme so slabšími z ulíc Janka Bartoša, Vinohradskej tímami v tabuľke, ešte neznamená, a okolí PRS Relax boli plné. Zápas že je ďalších šesť bodov zabezpečesledoval aj Miloljub Ostojić, pred- ných. Každý rival bude chcieť ako seda Trénerskej organizácie Futba- prvý získať skalp jesenného majstra.“ Vyhláška trénera Doliny Milana lového zväzu Srbska. Do zápisnice rozhodcovskej trojice z Vršca (hlavný Stojanoského: „Moji hráči, zväčša Veselin Marinković, čiaroví Nikola nováčikovia v padinskom drese, Ćirović a Goran Šajn) vo výbojnom, nepochopili dôležitosť, aké má ale férovom zápase okrem jednej toto priateľské derby nielen pre

Víťazom súboja v pokutovom území hostí medzi Gigovićom (13) a Trivunovićom v 35. minúte bol brankár srbského ligistu

Tretí najlepší klub Srbskej ligy skupina Vojvodina mal územnú prevahu počas celého prvého polčasu, protiútok a slalom stredopoliara hostí v 8. min. bol ukážkový od bývalého prvoligového kolektívu. Dolina po prestávke poľavila, hrala slabšie ako v úvodnej časti. Slávistom nechýbala motivácia vyhrať banátsky veľkoklub. Naposledy vyhrali Kovačičania majstrovské derby doma v poslednej spoločnej sezóne Prvej juhobanátskej ligy pred vzostupom Doliny, pred takmer desaťročím. Čaro dôležitosti derby pocítili už slávisti, ktorí hrali predtým v drese Ofenzívu hostí blokovali často po dvaja „červeno-modrých“: slávisti: Vukajlović a Vulišić zneškodňujú okrem Kovačičanov útok Mrđu (červený dres)

Kovačičania nevyužili dve šance na presvedčivejšiu výhru, Padinčania mali jednu vynikajúcu príležitosť o zmenu skóre. Po presnej prihrávke Petkovića, zoči-voči Trivunovića bol v 35. min. Gigović, no jeho strelu v pokutovom území brankár Padin-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Rozhodujúca momentka zápasu: gól Slobodana Gigovića

červenej karty pribudli ešte dve žlté (Vukotić a Šarenac z Doliny). SLÁVIA: Krstić, Sachter, P. Čížik, Ján Čerňoš, Ivanišević, Radenković, Petković, Vulišić, Bíreš, Gigović, Milošević. Hrali aj: Vukajlović, Zloch, Halabrín a Jaroslav Čerňoš. DOLINA: Trivunović, A. Šušnjar, Jokić, Vukotić, Raković, Šarenac, Vasić, Mačužić, M. Šušnjar, Čigoja, Pavlović.

obyvateľov dvoch dedín, ale aj pre juhozápadný Banát. Správali sa ako hviezdy a zohrali pod úroveň srbského ligistu. Fanúšikovia vedia, že v prípravnom období mne ako lodivodovi nie je najdôležitejší výsledok. Od futbalistov, ktorých trénujem, žiadam smelosť, rýchlejšiu hru v útoku, maximálny výkon. Nám to vo viacerých minútach chýbalo, kým slávisti príjemne prekvapili, podali „dvestopercentný“ výkon.“ • ŠPORT •

DVE ŠTVORKY HLOŽANCOV

Dvadsať minút exhibície BUDÚCNOSŤ – TEKSTILAC 4 : 0 (3 : 0)

Ján Murtin

utbalisti Budúcnosti minulú sobotu na pomocnom ihrisku ČSK Pivara v Čelerave deklasovali srbského ligistu z Odžakov po viac než presvedčivom výkone. Už po dvadsiatich minútach exhibickej hry a góloch M. Kobilarova v 11. min., Krstića v 14. min. a kapitána Lukića v 20. min. domáci riešili víťaza tohto zápasu. Aktérmi pri góloch boli naladení Marković, Mitrović a N. Kobilarov, kým strelcom zostala iba realizácia úspešných akcií. V 29. min. obranca hostí brutálne zranil Markovića, rozhodca ho vylúčil a namiesto neho dovolil, aby na trávnik vykročil náhradník Odžačanov.

Po početných zmenách v oboch mužstvách v druhom polčase sa hralo hlavne v strede ihriska, ale obrana Hložancov nedovolila ohroziť Kneževića. V jednom z útokov v 86. min. sa presadil Dujaković a bolo 4 : 0. Okrem spomínaných hráčov veľmi pekný dojem zanechali pozorní Ardalić a Rodić, kým kreativitou v hre vynikal Pavel Ožvát. TEKSTILAC: Andrijašević, Stanisavljević, Perduh, Ognjenović, Latinović, Laćarak, Mitrović, Kulić, Đokić, Drpljanin, Bubanj. Striedali: Radoičić, Spasić, Grubišić, Pivarov, Sunić, Vukobratović, Tucić. MAGLIĆ – BUDÚCNOSŤ 0 : 4 (0 : 3) V nedeľu Budúcnosť hosťovala

V PETROVCI NA PRAVÉ POLUDNIE

v Maglići, kde tiež presvedčivo 4 : 0 (3 : 0) porazila rovnomenný domáci tím. Hostitelia si počas celého zápasu nevytvorili žiadnu šancu. Hráči Budúcnosti do polčasu strelili tri góly, a potom hrali ako na tréningu. Autormi gólov boli Dujaković, Krstić 2 a Anušić z jedenástky. Na týchto dvoch zápasoch Hložanci hrali v zložení: Knežević, Zeljković, Matić (brankári), Zečević, M. Kobilarov, Alić, Rodić, Ožvát, N. Kobilarov, Marković, Krstić, Lukić, Mitrović, Uglješa a Uroš Joksimovićovci, Ardalić, Vignjević, Dujaković, Anušić, Trivunović. V stredu 4. marca 2015 Budúcnosť mala na programe finálový

Otvoril skóre: Miloš Kobilarov (Budúcnosť Hložany)

zápas o Pohár Futbalového zväzu Nový Sad v Čurugu s domácim Hajdukom. V nedeľu 8. marca uvíta novosadský Kabel na domácom trávniku. Bude to generálka pred prvým jarným majstrovským zápasom s mužstvom Ljukova v Hložanoch 15. marca 2015. Foto: J. Pucovský

KEĎ ROZHODCA NADŔŽA SÚPEROVI...

Úspech Salajčanov Dve penalty pre Novosadčanov MLADOSŤ – SLAVIJA 0 : 1 (0 : 1)

Juraj Pucovský

ento priateľský zápas sa mal pôvodne hrať v Novom Sade, ale mužstvo Slavije v nedeľu na presné poludnie predsa vybehlo spolu s hráčmi Mladosti na pomocné ihrisko vo Vrbare. Málo divákov, lebo väčšina uprednostnila nedeľný obed pred futbalom, a príliš zničený trávnik, akoby neboli dostatočnou inšpiráciou pre obe mužstvá, aby podali lepší výkon. Domáca Mladosť v prvom polčase zmarila niekoľko príležitostí. Na druhej strane útočník Slavije v polovici polčasu využil vyšmyknutie sa obrancu Mladosti, zostal sám zoči-voči s Leňom a pohotovo skóroval – 0 : 1. Po prestávke domáci tréner Mirko Jovanović vymenil piatich futbalistov, ale ani to veľmi nepomohlo mužstvu Mladosti. Hralo sa hlavne v strede ihriska, kde vždy bolo najviac hráčov, akcie hatil ťažký trávnik, šancí takmer ani nebolo, nuž Salajčania odišli • ŠPORT •

TATRA – PROLETER (NS) 1 : 3 (0 : 0)

Pavel Pálik

D Futbal napoludnie: Jaroslav Jakuš (Mladosť Petrovec)

domov s minimálnym víťazstvom. Do konca príprav Mladosť zohrá ešte jeden až dva kontrolné zápasy a prvé jarné hosťovanie v Titeli ju očakáva 15. marca 2015, ak začiatok bojov o body neodročia, lebo sú mnohé trávniky v zlom stave. MLADOSŤ: Leňa, Haška, Rupar, Celin, Vuković, Jakuš, Fábry, Severíni, Kajtez, Torbica, Mijin. Striedali: R. Ljubičić, Pavlis, Milenković, Vlaisavljević, Milićević.

orastenci prvoligistu Proleter z Nového Sadu od začiatku hrali naplno, v prvej časti mali veľkú prevahu a niekoľko šancí. Najlepšie nevyužili Jovetić vo 8. min., keď iba zo 7 – 8 metrov netrafil bránu. V 11. min. Milosavljević z asi desiatich metrov nastrelil brvno. Domáci sa snažili, dobre čelili, ale bránu hostí ani raz neohrozili. Po prestávke mužstvo Tatry vyrovnalo hru, ale góly dávali hostia, v čom im dosť pomáhal aj rozhodca Gajić z Nového Sadu. V 46. min. tvrdší zákrok Kulíka v šestnástke potrestal penaltou a Pantelić bol presný – 0 : 1. V 56. min. tento hráč centrovanú loptu z pravej strany z troch metrov hlavou zaslal do siete – 0 : 2. O päť min. neskoršie Grijak ušiel svojim strážcom, ale

ho vo chvíli, keď sa chystal streliť gól, jeden z nich nedovolene zrazil, no rozhodcova píšťala sa neozvala. V 68. min. Daniel Ožvát podobne znemožnil útočníka Proletera, rozhodca druhýkrát nariadil pokutový kop pred bránou Tatry a Pantelić vsietil tretí gól. Domáci konečne svoju prevahu využili a mladý hráč Hric v 70. min. vsietil efektný gól. Vo finiši domáci zahodili ešte dve pekné šance, a tak zmarili možnosť aj vyrovnať výsledok. TATRA: Navala, Srnka, Kulík, Milanov, Lukić, Jakšić, Kohút, Klaić, Grijak, Račko, Hric. Hrali aj: Daniel Ožvát, Vozár, Jambrich, Daneček, Funtík. V nedeľu Tatra zohrá odvetný zápas s Omladincom v Stepanovićeve. Dorastenci v Kysáči uvítajú mužstvo Centar z Nového Sadu.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Šport PRVÁ SKÚŠKA MLADŠIEHO HLOŽIANSKEHO KLUBU

Sedem gólov v Hložanoch JEDNOTA 1950 – OMLADINAC (M) 4 : 3 (1 : 1)

Ján Murtin

ložianska Jednota 1950 na ihrisku vedľa ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina uvítala Omladinac z Molovina. Mladí hložianski hráči v priateľskom zápase vyhrali nad druhoumiestneným členom Obecnej ligy Šíd, ktorý sa predstavil ako veľmi kvalitný celok, s viacerými skúsenými futbalistami z Báčskej Palanky vo svojich radoch. Hostia mali viac z hry, viac šancí, ale domáci v prvom tohtoročnom zápase zahrali hlavne bojovne a efektívne. Treba pochváliť aj streleckú účinnosť, pričom domáci hráči až tri góly strelili spoza hranice trestného územia. Od brankára Pagáča až po Ľ. Hataľu všetci si zaslúžili potlesk asi 50 divákov. Bohužiaľ, na tomto zápase sa ťažšie zranil stredo-

poliar Fábry, ktorému zašívali hlavu v novosadskej nemocnici. Strelcovi štvrtého gólu Trivovi Ljubičićovi sú poškodené väzy v pravom kolene. Hostia sa ujali vedenia v 12. min. po rohovom kope z pravej strany. Na 1 : 1 v 31. min. vyrovnal obranca Šoven, ktorý z piatich metrov hlavičkoval do siete taktiež po rohovom kope, a tak sa prvý polčas skončil nerozhodne. Už v 47. min. hostia mali náskok 1 : 2. V 56. min. Drieňovský strelou spoza trestného územia prekvapil brankára Molovina a vyrovnal na 2 : 2. Podľa dobrej tradície vždy, keď vykročí na trávnik náhradník Ľ. Hataľa, trafí sieť, nuž i tentoraz v 63. min. konečne priviedol domácich k vedeniu 3 : 2. No ani toto nezmýlilo kvalitné mužstvo Omladinca, ktoré v 71. min. vy-

TRETÍ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS SILBAŠANOV

Na dobrej ceste NAŠA HVIEZDA – HERCEGOVAC 3 : 0 (2 : 0)

Pavel Rauza Juraj Pucovský

Výhra domácich je zaslúžená a sľubuje, že je silbašské mužstvo na správnej ceste. Naša hviezda red týždňom silbašská Naša totiž na jar bude zvádzať boj o tihviezda v sychtul majstra Medzioravom počasí becnej ligy Báčska zohrala tretí príPalanka – druhá pravný zápas. Za trieda s hložiansúpera si zvolila skou Jednotou 1950 jesenného majstra a susedmi z dediny Medziobecnej ligy Parage, ktorý sa, ako Báčska Palanka – počujeme, veľmi prvá trieda, Herceposilnili. govac z Gajdobry. NAŠA HVIEZDA: Domáci tím Plavšić (Mladenos posilami, ktoré vić), Perišić, Nintejto zimy prišli do Presný z diaľky: Mirko kov (Torić), Grňa, jeho radov, celkom Grňa (Naša hviezda) Pejak, Banović prevýšil hostí. Auto(Zelen), Gašić, rom prvého gólu bol Grňa strelou Bulatović, Danilov, Marković, z diaľky v 20. min. Iba o dve min. Maksimović. neskoršie Gašić strelil druhý gól NAŠA HVIEZDA – SLÁVIA 1 : 1 tiež spoza šestnástky. Tretíkrát sa Pionieri Našej hviezdy v prialopta ocitla v sieti Hercegovca v 70. teľskom zápase hrali nerozhodne min., keď jeho obranca nepríjemne s rovesníkmi z Pivnice. Gól za prekvapil vlastného brankára. zverencov trénera Dragana Nin-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prvý vyrovnal: Jovica Šoven (v tmavom úbore) rovnalo na 3 : 3. Potom v 82. min. T. Ljubičić využil šancu a z takých 18 – 19 metrov stanovil konečný výsledok – 4 : 3. JEDNOTA 1950: Pagáč, Đumić, Šoven, Benko, Horvát, T. Ljubičić, Ralević, Jević, Fábry,

Čipkár, Molnár. Striedali: Drieňovský, Supek, Ľ. Hataľa. Jednota v sobotu 7. marca 2015 bude hosťom svojich športových priateľov v Binguli.

kova dal V. Đokić a pre Pivničanov trafil Sič. NAŠA HVIEZDA: Kebdžija, Tošić, Perišić, Jović, Janković, Vladisav, Hložan, Petrović, V. Đokić, Popadić, Milanov. Striedali: Davidović, Božin, Perić, Popovicki, Malić, N. Đokić. SLÁVIA: Šuster, Keravica, Be-

láni, Pintír, Činčurák, S. Valihora, R. Valihora, Salčák, Sič, Čobrda, Blažek. Striedal: Séč. FŠ SILBAŠ – FŠ ČSK PIVARA 5:1 Zverenci trénera Nikolu Laćarka presvedčivo porazili vrstovníkov z Čelareva. Foto: A. Laćarak

Foto: J. Pucovský

PENALTOVÝ ROZSTREL V STAREJ PAZOVE

Erdevíčania lepšie triafali

OMLADINAC (NB) – SLOGA 2 : 4 (0 : 0) namiesto siete trafil brvno. Matej Bzovský V penaltovom rozstrele góly za pohárovom zápase na úze- Omladinac dali Jerković a Lijeskić, mí Oblastného futbalového kým v mužstve Slogy presní boli zväzu Sriemu, ktorý sa hral Sovilj, Simeunović, Považan a Čona ihrisku ŠS FZ Srbska, Omladi- banović. Tak sa erdevícke mužstvo nac z Nových Bánoviec a erdevíc- prebojovalo do finále. ka Sloga sa rozišli s nerozhodným SLOGA: Tojagić, Kovačević, výsledkom 0 : 0. Najlepšiu prí- Matić, Čobanović, Radin, Vuležitosť na výhru v regulárnom ković, Miščević (Babić), Grković čase zmaril nováčik v radoch (Rankić), Považan, Simeunović, Erdevíčanov Dušan Sovilj, ktorý Solvilj.

• ŠPORT •

AŠK V ÚSTRETY JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Vučetić sa vrátil do Aradáča Suzana Kokavská

obré výkony v závere jesennej časti majstrovstiev Mestskej ligy A Zreňanin a umiestnenie na piatej priečke v tabuľke dáva nádej fanúšikom AŠK, že ich futbalisti rovnako budú pokračovať aj na jar. Je to, pravdaže, pre hráčov a vedenie klubu výzva, aby sa na pokračovanie majstrovstiev čím lepšie pripravili. Od posledného zápasu a výhry v Knićanine 1 : 0 ubehli takmer tri mesiace. V tom období si predseda klubu Mišo Kurjak predsavzal, že do klubu vráti strelca Predraga Vučetića, ktorý počas jesene hral v Uzdine, a tak významne posilní mužstvo. „Tento hráč je známy podľa toho, že dáva dosť gólov, a to nám vlastne aj chýbalo v jesennej časti majstrovstiev. Vučetić je skúsený hráč, vždy žiadostivý gólov a dokazovania sa. Teraz, keď je už celom jasné, že sa nám vráti, môžem povedať, že to bude veľká posila pre naše mužstvo,“ hovorí

zastali, čiže vyhrávať a ustáliť sa vo vrchu tabuľky. „Máme kvalitné mužstvo, ktoré môže rovnocenne hrať so všetkými mužstvami v tejto lige, čo v jarnej časti majstrovstiev mienime potvrdiť aj na trávniku. Keďže sme zabezpečili nadostač peňaPredseda aradáčskych futbalistov Mišo Kurjak zí pre nehatené (vľavo) prijíma gratulácie za vlaňajší titul fungovanie klumajstra bu, hráčom zoMišo Kurjak. „Okrem toho prvému stáva len, aby usilovne trénovali mužstvu sme pripojili aj mladuč- a zaznamenali čím lepšie výsledky,“ kých hráčov Mária Čemana a Mária hovorí ďalej Kurjak. Nenina. Obaja sú dobrí hráči, majú Aradáčski futbalisti s prípravami vôľu ukázať to, čo vedia. Verím, že začali 9. februára 2015. Najprv sa vedľa starších a skúsenejších pracovali na získavaní kondície. hráčov mnoho naučia.“ Podľa slov veterána Vladimíra Predseda aradáčskych futbalis- Gála spočiatku tréningy boli slatov ďalej hovorí, že cieľom klubu je bo navštívené, ale postupne hráči pokračovať tam, kde 9. novembra na trávnik pribúdali, takže je to

teraz už celkom slušná pracovná atmosféra. Okrem toho futbalisti AŠK neprestávali hrať ani v zime. Zúčastnili sa zimného turnaja v malom futbale, ktorý prebiehal v športovej hale v Zreňanine, kde v silnej konkurencii postúpili do štvrťfinále, a tak potvrdili svoju kvalitu. Po kondičných prípravách nasledujú aj priateľské zápasy. Podľa slov predsedu Kurjaka zápasy budú hrať hlavne mimo Aradáča z dvoch dôvodov. AŠK totiž v jarnej časti majstrovstiev bude častejšie hosťovať, nuž sa v klube dohovorili, že aj prípravné zápasy budú hrať mimo Aradáča, aby si hráči zvykli na menej známe trávniky. Druhý dôvod je celkom praktický. Časté a výdatné dažde zaplavili trávnik na Kopove, takže v tejto chvíli tam nie je možné hrať futbal. V súlade s tým Aradáčania v nedeľu 22. februára 2015 zavítali do Stajićeva, kde vyhrali nad rovnomenným domácim celkom 3 : 1. Minulú nedeľu prehrali v Mužlji s tamojším Lehelom 2 : 1. Do začiatku majstrovstiev ich očakávajú zápasy v Banátskom Despotovci, Uzdine a v Mihajlove. Nuž a potom 29. marca 2015 v 1. jarnom kole v Melenciach zohrajú majstrovský zápas s tamojšou Rusandou.

PRIPRAVUJE SA AJ ŠÍDSKA JEDNOTA

Tréner Zorjan je spokojný Stanislav Stupavský

utbalisti šídskej Jednoty začali s prípravami na jarnú časť sezóny v Obecnej lige Šíd. Minulej jesene boli najpríjemnejším prekvapením, lebo sa z outsidera premenili na ašpiranta o postup do vyššieho stupňa súťaže. Šíďania vážne pochopili svoje úlohy, lebo prípravy odštartovali už v polovici februára. V nedeľu 22. februára 2015 zohrali aj prvý priateľský zápas na svojom ihrisku s tímom OFK Bačinci. Vydarilo sa im to, lebo vyhrali gólom Đurđevića 1 : 0. Druhý priateľský zápas bol v nedeľu 1. marca, tiež na domácom trávniku s mužstvom Borac z Iliniec. Ani tentoraz hráči Jednoty nerozčarovali svojich fanúšikov, • ŠPORT •

Mužstvo šídskeho FK Jednota s trénerom Samuelom Zorjanom lebo vyhrali 3 : 2, vďaka presným strelám Jovičilića, Farkaša a Starčevića. Tréner Jednoty Samuel Zorjan je spokojný s celkovou

situáciou v klube, lebo mužstvo zostalo v tom istom zložení. Nikto neopustil tím, ani sa nikto nový neobjavil v jeho drese. Je

to veľmi mladé mužstvo, pred ktorým sú vážne skúšky v pokuse o splnenie očakávania postupu do vyššej súťaže.

10 /4637/ 7. 3. 2015

Šport Z VÝROČNEJ A VOLEBNEJ SCHÔDZE ŠACHOVÉHO KLUBU KULPÍN

Starostlivosť o mladých šachistov Katarína Gažová

krúžku a vytvára podmienky na popularizáciu šachovej hry medzi artiou šachu, veď ako by aj inak, žiakmi základnej školy v Kulpíne. sa začalo výročné zasadnutie Prácu šachového krúžku aj v mišachistov Kulpína v sobotu 28. nulom roku mal na starosti Radoslav februára 2015 v miestnostiach zák- Kolarski, tajomník klubu a učiteľ ladnej školy v Kulpíne. Uplynulý rok triednej výučby v kulpínskej základbol pre nich úspešný, predovšetkým nej škole. Do krúžku je zapojených vďaka množstvu šachových aktivít 34 žiakov od 2. po 8. ročník. Vlani doma a mimo Kulpína. Stretávali aktívnejšie pracovalo 20 žiakov. Aksa dvakrát týždenne, vo štvrtok tivity krúžku, ktoré treba spomenúť, a v nedeľu. Medzi úspešnú akti- sú: Svätosávsky turnaj kulpínskej vitu treba zaradiť účasť v zónovej základnej školy, šachová liga zákMedziobecnej lige Vrbas – Báčska ladných škôl Obce Báčsky Petrovec, Palanka – Báč – Báčsky Petrovec, v potom turnaj ku Dňu Hložian, turnaj ktorej ŠK Kulpín obsadil pozoru- počas Detského týždňa v Kulpíne, hodné druhé miesto. Zornička Open v Hložanoch. Z KulV roku 2014 klub zorganizoval pínčanov na turnaji Zornička Open v Kulpíne niekoľko súťaží: najprv vynikli dvaja žiaci vyšších ročníkov: to bol rýchloťahový turnaj po vý- Alexander Fabók a Maksim Teslić, ročnom stretnutí. Víťazom sa stal ako aj Denis Knežević a Đorđe Gagić Branislav Beláni, druhé a tretie z nižších ročníkov. Na Dni srbského miesto obsadili Radoslav Kolarski a vojvodinského šachu vo Vrbase najlepší kulpínsky žiak bol Maksim Teslić. Keďže výročná schôdza v poslednú februárovú sobotu bola zároveň aj volebná, šachisti Kulpína si zvolili vedenie klubu. Za staronového predsedu ŠK Kulpín vymenovali Dušana Vidu a tajomníkom aj naďalej zostal Radoslav Staronoví predseda a tajomník ŠK Kulpín: Kolarski. Zmena sa udiaDušan Vida a Radoslav Kolarski (zľava) la na mieste pokladníka,

a Dragomir Grujić. V rámci osláv Dňa Kulpína v júli usporiadali dva rýchloťahové turnaje medzi Kulpínom a Hložanami a na oboch zvíťazili hostia. Na sklonku júla, počas Predslávnosťových dní v Kulpíne, MOMS Kulpín a šachisti zorganizovali skupinovú súťaž, v ktorej sa zúčastnili Kulpínčania, Hložanci, Petrovčania a Maglićania. Zvíťazili domáci šachisti. Druhou časťou bola obecná súťaž jednotlivcov, v ktorej zvíťazili domáci členovia ŠK Kulpín: Milan Radosavljev, Branislav Beláni a Petar Radosavljev. Kulpínski šachisti sa vlani zúčastnili na turnajoch počas Dňa Petrovca, ako aj Slovenských národných slávností. V rámci klubu zorganizovali až 60 miniturnajov. Klub má 40 dospelých členov, z toho je stále aktívnych 15 šachistov. Najviac úsilia klub vynakladá na prácu v šachovom

www.hl.rs

Pozoruhodná návštevnosť šachistov výročnej schôdze v Kulpíne

Partia šachu medzi Vasom Gajdobranským a Rastislavom Širkom (zľava)

keďže doterajšieho pokladníka Michala Benku vystriedal Ján Zelenák. Do Správnej rady ŠK Kulpín okrem spomenutých zvolili ešte dvoch členov: Vasu Gajdobranského a Petra Radosavljeva. Dozornú radu tvoria

traja členovia: Michal Benka, Pavel Kreko a Đorđe Gajinov. Rozhodli, aby členské bolo 300 dinárov ročne a vedenie zároveň predostrelo aj návrh plánu práce a finančného plánu na tento rok.

MLADŠIE DORASTENKY STK SLÁVIA ´96 Daniela Karkušová, Svetlana Sládečeková a Gabriela Nosáľová získali bronzovú medailu na Majstrovstvách Srbska v Skorenovci. V boji o tretie miesto zverenkyne Daniela Toađera (na snímke) porazili Smederevo výsledkom 3 : 1. Na tomto šampionáte sa zaskvel aj druhý stolnotenisový klub z Kovačickej obce. Uzdinská Unirea (Reka Bezek, Daniela Bosika a Aleksandra Tamaš) prehrala finálový súboj s Vojvodinou Bačko Gradište 3 : 2. Keď sa má na zreteli fakt, že sa aj v ďalších dvoch kluboch z tohto prostredia (Dolina Padina a Spartak Debeljača) kvalitne pracuje s mladšími kategóriami, nečudo potom, že keď ide o úspechy na domácich a medzinárodných súťažiach hrá pingpong prím. Od 5. do 8. marca v Lignane reprezentujú Srbsko na prestížnych Otvorených majstrovstvách Talianska Daniela Karkušová (mladšie dorastenky) a Izabela Lupulescuová (juniorky). Kovačičanka a Uzdinčanka sú na Apeninskom polostrove pod trénerským dozorom Nikolaja Lupulesca, trénera Unirey, brata známeho hráča Iliu. J. Šp.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Cuki vaza – útok rukami: Boris Vrška a Ivan Mucha (zľava)

Kysáčski karatisti s trénerom Stefanom Šolevićom

NA TRÉNINGU S KYSÁČSKYMI KARATISTAMI

Ruky bez zlých zámerov Elena Šranková

telocvični Základnej školy Ľudovíta Štúra usilovne cvičí skupinka karatistov. V bielych kimonách trénujú dievčatá a chlapci, pričom na nich dozerá Stefan Šolević, tréner Karate klubu Impuls zo Sriemskych Karloviec. Od neho sa dozvedáme, že s kysáčskymi karatistami pracuje od septembra 2014. Pred ním v sekcii v Kysáči s deťmi robil Milan Jovanović. Stefan je študentom Fakulty športu a fyzickej výchovy v Novom Sade, súťaží ako karatista, je členom štátnej reprezentácie. Do práce s kysáčskymi mladými športovcami uviedol novinky. Začali cvičiť kumite (voľný športový boj umožňuje súťaž bez nebezpečenstva vážneho zranenia), čo sa deťom zapáčilo a majú to rady. „V kysáčskej sekcii máme veľmi úspešných karatistov – pretekárov: Borisa Vršku, Ivana Muchu, Ivanu Šmitovú a Valentínu Albertovú. Snažíme sa pomaly uviesť aj ostatných žiakov do súťažiaceho procesu. Ivana Šmitová vlani dosiahla pekný úspech, zvíťazila na školských majstrovstvách krajiny. Tohto roku na 15. medzinárodnom turnaji Sensei v Šabci 15. februára 2015 B. Vrška obsadil prvé miesto (kata, chlapci 2004), I. Mucha bol druhý (kata, chlapci 2004), kým V. Albertová tentoraz nezískala medailu, ale iste bude mať na to ešte nových príležitostí. V karate sekcii sú sedemnásti žiaci a do konca marca prijímajú nových záujemcov. Tí, ktorí sa teraz nezapoja do karate sekcie, budú to môcť urobiť od septembra 2015. V Kysáči pracujú v dvoch skupinách, v prvej – mladšej sú šiesti

• ŠPORT •

žiaci a robia s nimi medziiným aj cviky korektívnej gymnastiky ako i koordinácie pohybov, čo je veľmi prospešné pre rozvoj ich organizmu. V staršej skupine sa deti špecializujú pre niektorú zo súťaží. Ináč súťažiacemu družstvu plánujú pripojiť Jána Šmita, Miroslava Tóta, Darka Novakovića a postupne i Alexu Bagoňu a Tijanu Čemanovú. Ivan Mucha karate trénuje od piatich rokov. Doteraz získal 3 zlaté, 2 strieborné a 2 bronzové medaily. Vlastní hnedý opasok. Trénuje aj futbal v petrovskej Mladosti. Boris Vrška trénuje karate 2,5 roka, obľúbil si tento šport a dosiahol v ňom už pekné úspechy. Trénuje i futbal a má zelený opasok. Ivana Šmitová trénuje 2,5 roka, vlastní zelený opasok a dosiaľ osvojila dvanásť medailí. Chcela by sa stať majsterkou Srbska a dosiaľ sa venovala hlavne formálnemu cvičeniu kata. Nedávno na memoriálnom turnaji v Sombore obsadila prvé miesto (dievčatá, ročník 2003). Valentína Albertová začala trénovať ako sedemročná a zatiaľ má modrý opasok. Najnovšia správa prišla z Majstrovstiev Sriemu, kde sa kysáčski karatisti v nedeľu 1. marca 2015 ovenčili týmito medailami: I. Šmitová zlatou, V. Albertová a B. Vrška striebornými a I. Mucha bronzovou. Miroslav Tót (hnedý opasok), Darko Novaković (modrý opasok) a Ján Šmit (modrý opasok) sa tešia, že ich čoskoro pripoja k súťažiacemu celku, preto už viac rokov usilovne trénujú. Majú veľké plány pokračovať v práci, aby v tomto športe dosahovali nové pekné výsledky. Nech sa im tieto plány uskutočnia!

Mladučkí, sľubní, nádejní kysáčski karatisti na tréningu

Kata družstvo: Ján Šmit, Ivana Šmitová a Valentína Albertová (zľava)

Tréner Šolević sa snaží pomôcť každému karatistovi

Najprv rozcvička, potom práca naplno

10 /4637/ 7. 3. 2015

Mužstvo ŠK Slavija (1934)

Tím Jednoty (1958)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Jednota Stará Pazova

Pohár Vojvodiny (1951)

Začiatok futbalu v Starej Pazove sa datuje od roku 1919, keď založili ŠK Slavija. Prvé kopačky si obuli bratia Boško a Gavro Ostojićovci, behajúc za loptou, ktorú zo Švajčiarska priniesli pazovskí študenti Steva a Laza Popovovci. O päť rokov neskoršie klub premenovali na Zmaj a už v nasledujúcom roku založili FK Obilić. Keď tieto dva kluby zanikli, zostala Slavija, ktorá pravidelne súťažila v I. triede. Medzičasom, roku 1933 Slováci zoskupení v Slovenskej pospolitej čitárni založili FK Štefánik. Tento klub krátko niesol aj meno Nitra. Po obmedzení činnosti počas okupácie a dlhšej prestávky, futbal získal znova veľkú popularitu, najmä po skončení druhej svetovej vojny. Začiatkom februára 1946 založili FK Jednota. Bol to nový začiatok poctivej práce početných činiteľov. Jednota bola skutočne vysnívaným zjednotiteľom všetkých: remeselníkov, poľnohospodárov, obchodníkov, študentov, žiakov a iných Pazovčanov, bez ohľadu na ich národnostnú a náboženskú príslušnosť. Najväčší úspech dosiahli roku 1951, keď Jednota získala veľký Pohár Vojvodiny. Predtým si Pazovčania priniesli pohár aj zo silne obsadeného turnaja v Rume. Potom sa striedali úspechy a spády. Pamätáme obdobia, keď Jednota súťažila v III. zóne (vtedajšia druhá liga), v Srbskej lige – severnej skupine, v silnej Vojvodinskej lige. Pazovské mužstvo hralo medzinárodné zápasy s mužstvami z vtedajšieho Československa, neskoršie Slovenska, Poľska, Francúzska a Grécka. Roku 1981 založili RFK Lifam, ktorý pôsobil Trojlístok „oceľovej“ v podzväzových ligách a tiež vo Vojvodinskej lige. Zostala trvalá spomienka na mužstvo z rokov obrany: P. Menďan, 1951/52: Stefanović (Dvornický), P. Menďan, Kabas, Knežević, Kersting, Barjaktarević (Jurišić), M. Jurišić, Đ. J. Kováč, Damjanović, Škorić (Sontić), Hadžić (J. Arnold), Očovaj (Bakić). Knežević (zľava) S radosťou a pokorou si spomíname na tých, ktorí kládli základy a zveľaďovali futbal v Starej Pazove. Plynie čas a za viac ako 95 rokov sa napĺňali bohaté futbalové dejiny v meste ležiacom medzi 45. rovnobežkou, ktoré vytvárali Oslavy 80 rokov FK Jednota nezabudnuteľné generácie. za účasti Miljana Miljanića a Dragana Džajića (1999) Matej Bzovský Fotky: z archívu autora Výstavba štadiónu Jednoty svojpomocou fanúšikov (1950)

Futbalisti Jednoty s hokejistami bratislavského HK Slovan (2015)

Nezabudnuteľný brankár: Michal Baláž (2014)

Mužstvo Jednoty na Slovensku (2015)