Hlas 11 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4638/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 14. 3. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Prvá dáma Nového života

POĽNOHSPODÁRSKE ROZHĽADY

Počasie komplikuje jarnú sejbu ŠPORT

Kraljevská päťka

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Z obsahu

14. 3. 2015 | 11 /4638/

Uzávierka čísla: 11. 3. 2015

4 TÝŽDEŇ 6 Trojlístok ako pozitívny príklad 8 Čarovnej formulky niet 9 Nič sa nedeje náhodne

10 ĽUDIA A DIANIA 10 Pamätajú aj lepšie časy 13 Ako bez samozdanenia? 15 Na obzore nové podujatie

Členovia Výkonnej rady NRSNM v utorok 10. marca zdolali rokovací program, ktorý bol prevažne zameraný na schválenie plánov práce NRSNM, ako aj plánov a programov práce výborov. (s. 5) J. Pániková

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Darčeky pre najmilšie maminky

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nulový dopyt po pšenici 26 Prví jarní škodcovia na repke – stonkové krytonosy 28 Aby kráľovná záhrad bola naozaj kráľovnou

31 KULTÚRA 32 Zbožňujem energiu spoločných aktivít 34 Treba sa školiť v materinskom jazyku

Do pokladnice Miestneho spoločenstva Erdevík práve kvapkajú posledné „kvapky“ z prostriedkov samozdanenia. Ako plátať diery po neúspešnom referende? Na túto otázku, ale aj iné s erdevíckym starostom Zoranom Mašićom hovoríme na strane 13. J. Bartoš

35 Maľbami vzdali hold krajším polovičkám

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Posledné skúšky Šíďanov 47 Strelci opäť naladení 49 Pohár zostal v Čurugu Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

Druhé doplnené vydanie publikácie Slovenky – Životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine vydalo sa na cestu k čitateľom práve v Medzinárodný deň žien na primeranom a tradičnom večierku v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. (s. 31) A. Francistyová

Editoriál

Slovenský jazyk na policajných úradoch

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Foto: A. Chalupová

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



Srbská legislatíva upravujúca menšinové práva sa nachádza na relatívne vysokej priečke. Je totiž, ako často vyzdvihujú politici a znalci právnych pomerov, nadštandardná aj v európskych rámcoch.

latí to aj v oblasti úradného používania jazyka a písma, ktorú upravuje aj príslušný zákon. V ňom sa syntagmou úradné používanie jazyka národnostných menšín okrem iného rozumie používanie jazyka národnostnej menšiny v komunikácii orgánov s verejnými právomocami s občanmi. Medzi také zaraďujeme aj policajné stanice. Prax je niekedy zrkadlom predpisov, inokedy iba jeho matný lesk. Počuť v našich miestnych policajných úradoch (aj) po slovensky hovoriacich zamestnancov? Vieme si vybaviť „policajné“ záležitosti v materinskom jazyku tam, kde sme tradične na to boli zvyknutí? Pohnútky na takéto a podobné otázky naši spoluobčania dostali (a mohli dostať) v tých dedinách, v ktorých je väčšinové obyvateľstvo slovenské, a kde sa tradične a desaťročia so zamestnancami v policajnej rovnošate rozprávali po slovensky a ktoré v uplynulom období dostali nové (srbské) vedenie. Situácia je naozaj rôznorodá a nedostatočne preskúmaná keď ide o zastúpenie príslušníkov slovenského národnostného spoločenstva v policajných staniciach. Napríklad, odhadom podľa princípu voľného oka, na policajnom úrade v Báčskom Petrovci je ich menej ako 10 % z celkového počtu zamestnaných. Dokonca niekoľkí z nich si čoskoro budú užívať dôchodcovské čaro. Kovačica ako tradične viacnárodnostná obec, teda nielen srbská a slovenská, ale aj maďarská a rumunská (a iná), je lepšie na tom. Ako zistila naša novinárka – až 37 % z celkového počtu zamestnaných v Policajnej stanici je slovenskej národnosti. I keď je policajná tematika v príslušnosti rezortného ministerstva, nie je vylúčené, aby inštitúcia, akou je napríklad Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ruky priložila v prospech zlepšenia zastúpenia príslušníkov slovenského spoločenstva v policajných orgánoch. Pritom sa ľahko môže odvolať na právoplatný zákonný akt, Zákon o národnostných radách národnostných menšín (Úradný vestník RS, č. 72/2009, 20/2014 – Rozhodnutie ÚS a 55/2014), ktorý upravujúc spomínanú oblasť v článku 22 hovorí, že rada vykonáva opatrenia a aktivity na zlepšenie úradného používania jazyka a písma národnostnej menšiny. Možno práve neurčitý opis uvedenej pôsobnosti dáva možnosť pričinenia sa v spomínanej oblasti. Veď ide o verejný záujem Slovákov... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  11 /4638/ 14. 3. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Bankrot

Formy reformy

Oto Filip

Michal Ďuga

poslednom čase sa často hovorilo o platení veľkých úrokov za pôžičky v cudzej mene. Hľadali sa spôsoby, ako to riešiť, ale neveľmi úspešne. Práve preto sa čoraz častejšie hovorí o jednej novej stratégii, ako sa zbaviť veľkých dlhov – ide o vyhlásenie osobného bankrotu. Odhaduje sa totiž, že v našej krajine jestvuje asi 150-tisíc dlžníkov, ktorí nie sú schopní platiť svoje dlhy a pri ktorých by jediným riešením bolo práve vyhlásenie osobného bankrotu. Pre tých občanov to by znamenalo, že nielenže nezostanú bez svojho majetku, ale by sa im vytvorili aj nové podmienky na splatenie ich dlhu. Srbsko by sa na túto cestu malo vydať už v polovici tohto roku, keď by sa mali vypracovať predpisy, ktorými by sa uvedené aj zákonne regulovalo. Pravdaže, veľký podiel vo vypracovaní stratégie, ako riešiť sporné pôžičky a vyhlásiť osobný bankrot, bude mať predovšetkým Národná banka Srbska v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou a Ústrednou európskou bankou. A to, že ide o naliehavý problém, naznačuje štatistika, ktorá hovorí, že takmer každá štvrtá schválená pôžička v našej krajine je problematická. To, čo treba vopred vedieť, je skutočnosť, že osobný bankrot nie je nejakým strašiakom. Je to len spôsob, ako navždy vyrovnať svoje dlhy a ako začať nový život bez záväzkov. Teda dlžník nebude automaticky oslobodený od svojich dlhov, ale nebude ani finančne zničený. Práve naopak, budú mu poskytnuté nové podmienky, aby dlžobu splatil a aby pritom nezostal bez všetkého toho, čo vlastní. Tento spôsob riešenia osobných finančných problémov je bežný v USA a v Nemecku. Na Slovensku je uzákonený od roku 2006 a v Slovinsku od roku 2009. Aj v susednom Chorvátsku je vypracovanie zákona v záverečnej fáze. Veríme, že sa to onedlho podarí aj u nás a ukáže občanom, že platobná neschopnosť neznamená koniec sveta, či už osobného alebo podnikateľského.

www.hl.rs

šťastí nedúfaj, v nešťastí nezúfaj. Ľudová fráza, ktorá by asi potrebovala aj tretí variant, výlučne pre nás. Ťažko totiž povedať, kde sme, keďže stále lavírujeme medzi jedným a druhým. Sme tam, kde sme boli aj pred rokom, tvrdí väčšina (58 percent) obyvateľov. Z prieskumu agentúry Faktor plus badať tiež, že len 22 percent respondentov sa nazdáva, že žijeme lepšie, kým si dvadsať percent myslí, že žijeme horšie. Ekonomika, vrátane mnohých foriem reforiem zrejme bude tá, ktorá všetkým zamieša karty. Na záver biznis fóra na Kopaoniku predseda Zväzu ekonómov Srbska Aleksandar Vlahović vyhlásil, že vláda, podnikatelia, ekonomickí teoretici a medzinárodné finančné organizácie dosiahli všeobecný súhlas o nevyhnutnosti štrukturálnych reforiem, vrátane kľúčového kroku, čiže prestavby štruktúry verejných podnikov, ktorá patrí k prvým predpokladom úspešnej fiškálnej konsolidácie. Mnoho náročných úloh zrejme bude musieť zdolať tak vláda, ako i jej päť akčných tímov poverených priamymi investíciami, prestavbou štruktúry, reformou verejnej správy, infraštruktúrou a poľnohospodárstvom. Ich



prvou úlohou bude rozhýbať všetky páky systému, s cieľom úspešne realizovať najdôležitejšie štátne predsavzatia a projekty. Napríklad poskytnúť odpovede na to, ako sa dostať z krízy s vysokými úrokmi brzdiacimi rast, alebo ako zmenšovať deficit a verejnú spotrebu, ako zmobilizovať výrobu a vôbec ekonomiku, postupne redukovať nezamestnanosť… Pri všetkých ťažkostiach a trampotách, v ktorých sme, ešte aj príroda, necelý rok od vlaňajšej májovej záplavovej kataklizmy, sa zase zahráva s nami. Zemetrasenie v Trsteniku, problémy spôsobené snehovou metelicou, zosuvmi pôdy a vrtochmi počasia v oblasti Zlatiboru, Užica, Kopaoniku a inde nútia nás zase preskúmať pevnosť klimatických základov a dostatočnosť opatrení, ktoré sa podnikajú ako prevencia v tejto oblasti. Na nedávnej prezentácii Národného programu riadenia rizík pred živelnými pohromami v Belehrade premiér Vučić predniesol zaujímavý údaj, že sa každý dinár vložený do prevencie rovná siedmim dinárom, ktoré sa trovia na obnovenie. Práve preto už teraz treba podnikať všetko, čo sa dá, s cieľom predísť najmä katastrofám klimatickým. Úspešnosť každej politiky,

toho umenia možného, najlepšie testujú skutky. Nazdávajúc sa, že ich koľaj stanovená vládou nezodpovedá väčšine občanov, Demokratická strana ako najsilnejšia a najvplyvnejšia opozičná strana na štátnej úrovni založila pätnásťčlenný tieňový kabinet v čele s predsedom Bojanom Pajtićom a dvoma podpredsedníčkami: Gordanou Čomićovou, poverenou aj rezortom obrany, a Natašou Vučkovićovou, ktorá bude mať na starosti aj zahraničné záležitosti. Na sobotňajšej ústrednej oslave 25. výročia obnovenia DS v belehradskom Dome mládeže predseda Pajtić odkázal rozčarovaným voličom, že len pre apatiu máme autokraciu. Otázne je, nakoľko to dokáže motivačne pôsobiť a meniť, keď sa na zreteli má ďalší údaj prezentovaný v prieskume Faktor plus. Pokrokári stále majú 50,1 percenta podpory voličského telesa, na druhom mieste preferencií sú socialisti (10,2 percenta), na treťom demokrati (7,1 percenta). Dokedy a komu čas bude ďalej hrať do karát, v tejto chvíli iste presne nevedno. Ide o to, aby sa dnes žilo aspoň o štipku lepšie ako včera a zajtra lepšie než dnes. Alebo, ako to vravia múdri Číňania, nie je podstatné, či je mačka čierna či biela, dôležité je, že chytá myši.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DUŠAN KOVAČEVIĆ, RIADITEĽ EXIT FESTIVALU

Patriť k najlepším Oto Filip

– Keď ste približne pred pätnástimi rokmi začínali, tušili ste vôbec, že sa Exit dostane medzi špičkové európske festivaly? – Uvediem, a aj Bojan Pajtić to môže potvrdiť, že prvý dokument,

Informačno-politický týždenník

ktorý dostal z našej strany, keď sme ešte sídlili pri Dunaji, predtým než sme sa presťahovali na Petrovaradínsku pevnosť, stanovoval ako jeden z prvých cieľov stať sa jedným z piatich najlepších európskych festivalov. Je to v dokumente, ktorý je stále

v našom archíve. Možno sme to v tých časoch skôr alebo najviac uvádzali so zámerom presvedčiť predstaviteľov moci, aby nás podporili. No kdesi v sebe sme intuitívne cítili, že sa to i stane. Teda sme medzi najlepšími. • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA VÝKONNEJ RADY NRSNM

Schválili programy práce Jasmina Pániková

lenovia Výkonnej rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny majú za sebou druhé zasadnutie. Utorkové zasadnutie sa prevažne nieslo v znamení schvaľovania plánov a programov tak samotnej národnostnej rady, ako aj jej výborov. Tajomník NRSNM Ladislav Čáni informoval, že je program rady na rok 2015 vypracovaný v intenciách Zákona o národnostných radách a keď ide o financovanie, zatiaľ majú potvrdenú iba sumu z republikového rozpočtu. Koordinátori výborov pre informovanie, vzdelávanie, kultúru a úradné používanie jazyka a písma stručne prezentovali plány na nadchádzajúce obdobie, ktoré členovia rady v pôvodnej alebo sčasti pozmenenej podobe aj schválili. Podstatnejšie zmeny sa týkajú pôsobenia novozaloženej Komisie pre europrojekty, ktorá bola zaplánovaná do činnosti Výboru pre úradné použí-

vanie jazyka a písma. Keďže členovia Výkonnej rady zvážili, že sa činnosť tejto komisie týka všetkých výborov, nie iba VÚPJP, schválili návrh, aby táto

žení NRSNM. Predsedníčka rady Anna Tomanová-Makanová ozrejmila, že zo zákona vyplýva, že si národnostné rady môžu vytvoriť stále poradné

Záber z druhého zasadnutia Výkonnej rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade komisia pôsobila v rámci Stáleho poradného orgánu pre medzinárodnú a regionálnu spoluprácu. Uvedený poradný orgán bude novinkou v zlo-

orgány. „Tieto telesá by pomohli aj členom národnostnej rady, aj všetkým výborom a komisiám,“ povedala Tomanová-Makanová. „Keď ide

o Stály poradný orgán pre legislatívu, bude to skupina právnikov, ktorá nám bude sprostredkúvať pokyny a ktorí budú sledovať zákonodarnú činnosť na úrovni štátu keď ide o zákony týkajúce sa národnostných rád. Do toho by sme zapojili aj odborníkov z príslušnej oblasti, buď vzdelávania, alebo inej, a mohli by sme zapojiť aj poslancov, pokrajinských a štátnych.“ Okrem tohto poradného orgánu budú vytvorené aj ďalšie dva – Stály poradný orgán pre medzinárodnú spoluprácu a Stály poradný orgán pre rodovú rovnosť. Jeden bod rokovania bol venovaný aj stále nedoriešenému trvalému bydlisku Múzea vojvodinských Slovákov. Avšak na riešenie tohto problému sú podniknuté prvé kroky, mohlo sa uzavrieť z príhovoru podpredsedu Výkonnej rady Pavla Marčoka, ktorý informoval o prípravách projektu výstavby budovy Múzea vojvodinských Slovákov. V pokračovaní zasadnutia členovia rady vyjadrili stanovisko k voľbe riaditeľa ZŠ Desanky Maksimovićovej v Báčskej Palanke, ako aj o členoch správnych rád, a to Žiackeho domova Angeliny Kojić-Gina v Zreňanine a Stredoškolského domova v Novom Sade.

NÁVŠTEVA V POKRAJINSKOM ZHROMAŽDENÍ

O Vojvodine a národnostných radách J. Pániková

elegácia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v čele s jej predsedníčkou Anne Brasseurovou v stredu 11. marca navštívila pokrajinské Zhromaždenie. Pri tejto príležitosti sa stretla s podpredsedníčkou Zhromaždenia Annou Tomanovou-Makanovou, ako aj s predstaviteľmi takmer všetkých národnostných rád v Srbsku. Ako podpredsedníčka Tomanová-Makanová povedala, návšteva pozostávala z dvoch častí. V prvej časti delegáciu oboznámili so zložením Vojvodiny a s prácou pokrajinského Zhromaždenia – o politických stranách, rozvoji parlamentarizmu, pluralizmu a o aktuálnych témach, ktoré sa týkajú prevažne zákona o príslušnosti Vojvodiny a zákona o financovaní. V druhej časti návštevy prebiehalo stretnutie s takmer všetkými predstaviteľmi národnostných rád v Srbsku, nielen tých, ktoré pôsobia • TÝŽDEŇ •

Z návštevy u podpredsedníčky pokrajinského Zhromaždenia vo Vojvodine. Brasseurová vyjadrila nadšenie z tohto stretnutia, keďže sa mohla oboznámiť nielen s činnosťou a spôsobom fungovania národnostných rád, ale vypočuť si konkrétne problémy, s ktorými sa stretávajú. „Z tohto stretnutia odznel spoločný odkaz, nielen našim hosťom, ale aj našim štátnym orgánom, ktorým je nevyhnutnosť Stratégie o národnostných menšinách a Zákona

o národnostných menšinách, ako aj riešenie adekvátneho financovania. Keďže sa menšiny uvádzajú aj v ústave, chceme byť partnermi všetkým orgánom, buď na štátnej, pokrajinskej, či lokálnej úrovni,“ povedala Tomanová-Makanová. O (ne)zapojení národnostných rád do procesu rozhodovania o dôležitých faktoch uviedli aj konkrétny príklad: V procese otvorenia kapi-

toly 23 – ľudské a menšinové práva štát schválil Akčný plán, medzitým národnostné rady vôbec neboli do toho zapojené. Hovoriť o ľudských a menšinových právach bez predstaviteľov národnostných rád je absurdné, takisto ako je absurdný aj fakt, že štátna vrchnosť možno ani neuvažovala o tom, aby sa stretnutie so všetkými predstaviteľmi národnostných rád uskutočnilo v Belehrade. Predsedníčka Brasseurová zdôraznila, že cieľom jej návštevy nie je len návšteva hlavného mesta, ale aj Vojvodiny, ako špecifického regiónu v tejto časti Európy, aj keď ide o jej etnické zloženie, ale aj autonómiu. Podľa jej slov viditeľný je pokrok v posilňovaní demokratických inštitúcií, reformách súdnictva, v boji proti korupcii, avšak takisto je viditeľné aj čoraz častejšie porušovanie ľudských práv. Rasizmus a nacionalizmus je problém, ktorý je podľa Brasseurovej badateľný v celom regióne.

11 /4638/ 14. 3. 2015

Týždeň ZASADALI PREDSTAVITELIA EUROREGIÓNU DKMT

Trojlístok ako pozitívny príklad Jasmina Pániková

10 rokov sme zrealizovali projekty hodnoty viac ako 3 milióny eur, čo pokladáme za veľký úspech. Tie projekty sa týkajú rozvoja turizmu,

Beba Veche v Rumunsku a Rabe vo Vojvodine. Tento segment spolu rámci Euroregiónu Dunaj – práce je veľmi dôležitý, lebo bez nej Körös Maros – Tisa (DKMT) by cezhraničná spolupráca neboVojvodina má plodola na takej úrovni, nosnú spoluprácu. Takéto aká je dnes. Počas a podobné úvodné slová týchto rokov sme príhovorov, ale aj tie závevybudovali pevné rečné odzneli v piatok 6. základy na realizámarca vo vláde Vojvodiny ciu europrogramov na zasadnutí Zhromaždecezhraničnej sponia regionálnej spolupráce lupráce a môžem DKMT. Osobitný dôraz sa povedať, že sme kládol práve na cezhraničnú pioniermi v tejto spoluprácu našej krajiny, oblasti na priestoIPA cezhraničný program re juhovýchodnej Srbsko – Rumunsko, ako aj – Máme pevné základy na realizáciu plánov, – povedal Európy.“ na spoluprácu medzi na- predsedujúci zasadnutia Branislav Bugarski Ako výsledok šou krajinou a Maďarskom spolupráce Bugarski v rámci realizácie projektu výstavby infraštruktúry a v tom smere máme uviedol otvorenie troch hraničtrate Subotica – Segedín – Baja. naplánované uberať sa aj počas ných prechodov do Rumunska a „Spolupráca s dvomi maďar- rokov 2014 – 2020. Strategicky je dôležitým segmentom je aj rozvoj skými župami a Rumunskom trvá dôležité, aby severovýchodná časť železničnej dopravy medzi nauž 15 rokov,“ zdôraznil pred za- Banátu ožila, lebo je ona rovnako šou krajinou a Maďarskom. Ako čiatkom zasadnutia predsedajúci ohrozená vo všetkých troch kra- povedal zástupca pokrajinského Branislav Bugarski. „Za posledných jinách – Kübekháza v Maďarsku, tajomníka pre hospodárstvo, za-

POD LUPOU

Financie na výslnie Juraj Bartoš

ezvyknutým na pitvanie finančných správ bolo prinajmenšom divné, keď nie priamo protivné, ako sa do diskusie o činnosti Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a najmä o nakladaní s finančnými prostriedkami roku 2014 na jej nedávnej schôdzi zapojil Pavel Surový. Hoci v závere rozpravy aj sám skonštatoval, že správa je, konečne, urobená – tak transparentne prvýkrát v histórii Národnostnej rady, mal k nej hŕbu výhrad (ibaže ich podal nie celkom jasne; čo ani nie je celkom jednoduché). Pokým predsedníčka Anna Tomanová-Makanová mierne oponovala jeho tvrdeniam, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM Katarína Melegová-Melichová tvrdila, že prvých šesť rokov údaje vo finančných správach tiež boli podrobné, a potom, vraj asi od roku 2008, už také neboli.

www.hl.rs

Aj Surový, aj Melegová-Melichová orodovali o to, aby sa – takáto – finančná správa dostala aj na webovú stránku NRSNM. Hovoriac o analýze realizácie finančného plánu NRSNM roku 2014, Jasmina Mašulovićová, majiteľka SZR Assist Jasmina Mašulović, ktorá poskytuje účtovnícke služby, podotkla, že rada nakladala s finančnými prostriedkami „v súlade s prijatým plánom a programom práce, čomu nasvedčuje aj správa revízora (firma MC Global Audit z Belehradu – pozn. J. B.), v súlade so Zákonom o národnostných radách“. Ako povedala: „To, o čo sa staráme, je predovšetkým skutočnosť, že sú všetky strovené prostriedky strovené a zdôvodnené na jednej strane príslušnými predpismi a na druhej strane dokumentmi, ktoré obsahujú zodpovedajúce predpísané elementy. Záujemcovia si originálnu dokumentáciu môžu pozrieť v našej kancelárii.“

Informačno-politický týždenník

Pavel Surový osobitne kritizoval fakt, že nevedno, ktorí jednotlivci, koľko a na aké účely, dostali z celkove 4 miliónov dinárov, ktoré rada minula na honoráre. Jeho otázky smerujúce na Mašulovićovú miestami síce pripomínali výsluch, avšak na druhej strane je pravda, že sa vlastne usiloval dostať na výslnie údaje o míňaní prostriedkov daňových poplatníkov, čo vskutku vari predsa len je tým, čomu hovoríme verejný záujem. Domnieval sa, že z hľadiska účtovníctva úrad pani Mašulovićovej „možno pracuje správne“, avšak poznamenal:„Akáže transparentnosť? Žiaden dokument sa nedostal do verejnosti.“ Na jeho otázku: „Koľkým ešte slovenským inštitúciám vediete účtovníctvo?“ Mašulovićová odpovedala krátko: „Niekoľkým; to je záležitosť mojej podnikateľskej politiky a podnikateľského tajomstva.“ Ďalej Surový poukázal na skutočnosť, že vo svete boli prípady, keď revízor síce skonštatoval, že je všetko v poriadku, ale keď prišla štátna kontrola, zistené boli finančné prehmaty. V tomto kontexte Mašulovićová povedala: „Pokiaľ ide o správu, všetky doku-

mestnávanie a rodovú rovnosť Juhász Bálint, výstavba železničnej trate Subotica – Segedín – Baja, čiže projekt HUSRB Railway, zahŕňa tri oblasti – Čongrádsku župu, Bács-Kiskun župu a Vojvodinu. „Ide o jeden z najhodnotnejších projektov,“ povedal Bálint. „Rozpočet projektu bol 1,7 milióna eur, z čoho 85 % financovala Európska únia. Zatiaľ sme vypracovali projektovú dokumentáciu na výstavbu trate Segedín – Subotica, z maďarskej strany, pokým sme pre časť trate od Subotice po hranicu vypracovali ideový projekt, štúdie uskutočniteľnosti, odhad vplyvov na životné prostredie. V nadchádzajúcom období plánujeme vypracovať celkovú projektovo-technickú dokumentáciu na výstavbu trate Subotica – Baja.“ Ďalším zaplánovaným je aj projekt Across the Tisa, ktorým by sa mali zvýrazniť a využiť zatiaľ málo využité potenciály rieky Tisa a ako jeden z výsledkov tohto projektu sa očakáva aj otvorenie troch riečnych hraničných prechodov a intenzívnejší pohyb tovaru a ľudí, ako aj rozvoj dopravy a riečneho turizmu. menty, ktoré boli zaslané príslušným štátnym orgánom, sú predmetom revízie štátnej revízorskej inštitúcie, ktorá prácu Národnostnej rady kontroluje nepriamo, cestou kontroly a revízie podnikania inštitúcií, ktoré poskytli peniaze. Tu mám na zreteli Úrad pre ľudské a menšinové práva, Pokrajinský sekretariát pre správu a predpisy a mesto Nový Sad, ktoré financujú Národnostnú radu. Pokiaľ ide o prostriedky získané zo Slovenskej republiky, predpokladám, že podobné inštitúcie existujú aj tam, a že konajú kontrolu strovených prostriedkov aj v Srbsku.“ Akokoľvek sa zdá, že rozprava na schôdzi rady bola ostrá (a miestami aj bola), bez okolkovania možno povedať, že by vlastne mala byť celkom normálnym „javom“. Keby sem-tam nevybočovala (a občas vybočovala) z koľaje rokovacieho programu, povedali by sme, že jej účastníci, s cieľom ozrejmiť širšej verejnosti doteraz predsa nie celkom zviditeľnené nakladanie s financiami na pôde (t. j. v rozpočte) NRSNM – stúpali správnou cestou. • TÝŽDEŇ •

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (3)

Konkrétne projekty a fondy

 LETMO

Zvyky

evedno, čím to všetko je, ale v tom správaní je i čosi divné. Lebo veľa toho, čo u nás pôvodne štartuje, pôsobí a pokračuje tak, ako má, sa po čase buď zvráti do celkového opaku, buď zmení na nepoznanie. Od železničného jazdného poriadku po pracovný čas obchodov napríklad. Kiežby šlo len o tieto. Tak kníhkupectvo Stylos, pôsobiace už roky na Jevrejskej ulici v Novom Sade, v prvej polovici marca písalo posledné dni existencie. Nezasvätený by si mohol myslieť, že je dôvodom malý počet zákazníkov alebo slabá ponuka tovarov. Omyl. Predavačky a aj zákazníci vravia, že tovary majú veľmi kvalitné, značkové. Samsonite, Parker, Benetton... Aj rôzne akcie a kupujúcich viac ako inde. Na vine je však už zaužívaná prax vycediť každý dinár tam, kde sa dá. Zistiac, že sa podnikanie darí, • TÝŽDEŇ •

Oto Filip Podnikateľský priestor mesta sústavne v posledných rokoch zvyšoval ceny za prenajatý priestor. Až potiaľ, kým sa to viac nedalo vydržať. Stylos odchádza, tovar so zľavou alebo na akcii je už presťahovaný do Balkánskej ulice v Belehrade, a pravdepodobne nejaká predajňa textilu alebo kaviareň na scénu prichádza. O ulicu ďalej, na Bulvári oslobodenia, na rozhraní februára a marca podobný osud už zasiahol predajňu darčekov Stakalce, ktorej majiteľ sídli vo Futogu. Aj v nej o zákazníkov nebola núdza. A aj tovar, hlavne suveníry a darčeky, mala skutočne zaujímavé, pekné, pestré, najmä lacné. Prečo dobre, keď možno aj inak? Ibaže sa nechce vidieť, že takéto zvyky sa v konečnom dôsledku vracajú ako bumerang samotnému hospodárstvu, obchodu, príjmom. A kaviarne vznikajúce ani huby po daždi nás živiť iste nedokážu. Skôr nás môžu obrať aj o to málo, čo vo vreckách ešte zostalo. Ak aj toľko toho tam je.

Plagát jedného z projektov financovaných Európskou úniou u nás

boli realizované. Tak najviac obyvateľov alebo 36 percent uviedlo, že sa tie projekty týkali ochrany životného prostredia. Na druhom mieste, s tridsiatimi percentami, je oblasť spoločenského rozvoja, na

treťom, s dvadsiatimi percentami, reforma verejnej administratívy. Nasledujú rozvoj súkromného úseku, energetika, súdnictvo a vnútorné veci, cezhraničná spolupráca a poľnohospodárstvo, čo si myslí po šestnásť percent anketovaných. Na základe názorov respondentov, na ďalšej priečke, so šiestimi percentami, sa ocitla preprava. Takéto zmýšľanie je dosť opodstatnené vzhľadom na všetky problémy, ktoré v uvedených oblastiach máme. Ekológia bude veľkou a ťažkou skúškou v prístupovom procese a vyžiada si obrovské investície, čo síce, v čosi menšej miere, bude platiť aj o energetike či poľnohospodárstve. Je tu aj súdnictvo, verejná administratíva a iné spoločenské segmenty, ktoré tiež musia prejsť hlbokými reformami a zmenami, kým sa nedostanú na úroveň potrebných európskych štandardov. (V budúcom čísle: Trasy a otrasy)

INÝ NÁHĽAD

eď sa kedysi v budúcnosti bude robiť prieskum alebo výskum najfrekventovanejších súčasných spoločenských termínov, tak sa slovo projekt ocitne na veľmi vysokej pozícii takejto súpisky. Vonkoncom nie náhodou. Projekty sú jedným z pilierov európskeho financovania, správania sa, pôsobenia a my – ako dobrí žiaci – čoraz častejšie máme do činenie s nimi. To však neznamená, že sme zároveň dobre a široko informovaní o tejto oblasti. Obrovská väčšina našich obyvateľov ani dnes nevie, koľko peňazí Srbsko ročne získava z európskych fondov. To, že je to nad 150 miliónov eur, si myslí jedno percento opýtaných. Odpoveď znejúca do 150 miliónov eur je názor piatich percent anketovaných. Tri percentá uviedlo, že ide o veľa peňazí, jedno to, že je tých európskych peňazí málo a nedostatočne, kým sa ďalšie percento nazdáva, že to

vedia len tí, ktorí sú pri moci. Keď ide o informovanosť o témach spätých s fondmi Európskej únie, tak by si dvaja z piatich obyvateľov (39 percent) priali, aby boli lepšie informovaní o konkrétnych európskych projektoch v Srbsku. Necelých tridsať percent je toho názoru, že výška pomoci závisí od statusu a cez takúto prizmu sa dívajú aj na činnosť fondov. Osem percent respondentov zaujíma, aké sú podmienky a pravidlá vzťahujúce sa na odovzdávanie projektov, kým sa jedno percento upriamuje na iné detaily. Tých, ktorých nezaujíma žiadna téma uvedeného druhu, je až 43 percent. Ani ďalší údaj veľmi neteší. Na otázku, či počuli o nejakom projekte financovanom z európskych fondov, len dvadsaťdva percent anketovaných odpovedalo kladne, čo prakticky znamená, že takmer osemdesiat percent o nich nevie. Z tých, čo o projektoch Európskej únie čo-to vedia, sa získavali odpovede aj o oblastiach, v ktorých tieto

Ďuro Varga

Oto Filip

11 /4638/ 14. 3. 2015

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: ANITA BERETIĆ, NÁMESTNÍČKA POKRAJINSKÉHO TAJOMNÍKA PRE HOSPODÁRSTVO, ZAMESTNÁVANIE A RODOVÚ ROVNOSŤ

Čarovnej formulky niet Oto Filip

odobne ako korupcia, aj násilie patrí k tým aspektom dneška, ktoré stále spôsobujú mnohé problémy. Správy o domácom alebo partnerskom násilí deň čo deň zapĺňajú stránky tlače, minútky rozhlasových či televíznych vysielaní. Priam zarážajúce je, že je pre mnohé ženy najnebezpečnejším miestom práve ich vlastný domov. Keďže sme si uplynulú nedeľu pripomenuli tak MDŽ, ako i to, akých je ďalších 364 dní v živote príslušníčok nežného pohlavia, bol to dostatočný dôvod položiť otázku námestníčke pokrajinského tajomníka, poverenej otázkami rodovej rovnosti Anite Beretić: – Boj proti násiliu na ženách si vyžaduje komplexnú aktivitu mnohých spoločenských dejateľov. Ako na tom sme a čo sa pritom javí ako problém? – V roku 2009 sa vo Vojvodine

začalo uplatnenie prvej stratégie, schválenej rok predtým. Čiže prvého dokumentu, ktorý sa systémovo a systematicky zaoberal problematikou násilia. Po tomto nasledovali viaceré zákonné predpisy, ako aj inštitucionálne mechanizmy, spájajúce inštitúcie a všetky zainteresované organizácie. Z celkových doterajších skúseností vyplýva, že naše inštitúcie prejavili istú zrelosť na tomto pláne, hoci na začiatku bolo evidentné, že im predovšetkým chýbali vedomosti. Lebo profesionálni činitelia vlastné poznatky o násilí vôbec a zvlášť o násilí na ženách nezískavali počas svojho formálneho školenia. No už v tej prvej chvíli ich ochota učiť sa a vedieť viac o tomto fenoméne bola dobrým znamením. My sme ako orgán s príslušnosťami, ktoré máme vo Vojvodine, mali veľmi

dobrú komunikáciu so všetkými inštitúciami zo všetkých oblastí, bez ohľadu na to, že sa príslušnosti v oblasti súdnictva, vnútorných vecí, zdravotníc-

tva, sociálnej ochrany hlavne stanovujú na štátnej úrovni. To najčastejšie nebol problém. V dobrej komunikácii so všetkými inštitúciami sme to partnerstvo realizovali a budeme to robiť naďalej. Podstata a jeden z cieľov,

ktorý nastolila prvá stratégia a ktorý zostal aj v tej druhej, znie: ako objaviť najúčinnejšie formy spolupráce na lokálnej úrovni. Tu vlastne niet čarovnej formulky. Najdôležitejšie je, aby inštitúcie navzájom najlepšie komunikovali v takej kapacite, aká existuje v danom lokálnom prostredí. Nie sú inštitúcie rovnakými kapacitami prístupné obetiam násilia a všetkým, ktorí potrebujú pomoc napríklad v Novom Sade, Žablji, Subotici alebo Žitišti. Ale s nejakými kapacitami sú všetky inštitúcie prístupné. Jedným z našich cieľov bolo a zostalo práve to, aby sme objavili najúčinnejší model spolupráce, ktorý v danom prostredí má umožniť najlepšiu ochranu obetiam, ktoré ju najviac potrebujú.

NÁRODNÝ PROGRAM

Srbsko proti rakovine Jaroslav Čiep

arec je i v Srbsku mesiacom boja proti rakovine. Vo svete sa každý rok diagnostikuje rakovina u viac ako 10 miliónov ľudí. Totiž malígne ochorenie len v malom percente (asi 10 %) je výsledkom genetických faktorov. Predpokladá sa, že vo väčšine prípadov vzniká pod vplyvom našej životosprávy a vplyvu životného prostredia. Moderný spôsob života zahŕňa zmeny osobných návykov, spôsobu stravy, fyzickej aktivity a rastie i počet škodlivých vplyvov z prostredia, čo vedie k zvýšenému riziku malignít. V

www.hl.rs

Srbsku každý rok rakovinové ochorenie diagnostikujú asi u 30 000 ľudí. Podľa počtu rakovina je

Informačno-politický týždenník

po ochoreniach krvných ciev srdca druhou príčinou smrti obyvateľov Srbska a dokopy je zo 20 000 osôb, ktoré ročne zomrú na následky tejto choroby. U mužov najčastejšie ide o rakovinu pľúc, hrubého čreva, prostaty, močového mechúra, žalúdka a pankreasu. U žien sú najčastejšie nádory prsníka, hrubého čreva, krčka maternice, pľúc a žalúdka. Na asi dve tretiny rizikových faktorov, ktoré sú zodpovedné za vznik rakoviny, je možné vplývať, zmeniť ich alebo úplne eliminovať. Ide o nasledujúce rizikové fakto-

ry: fajčenie, nezdravá výživa, nedostatok fyzickej aktivity, nekontrolovaná konzumácia alkoholu, nadmerné vystavenie slnečnému žiareniu alebo umelému svetlu (solárium), expozícia karcinogénom v pracovnom prostredí, infekcie vírusmi atď. Malígne ochorenia sú vyliečiteľné, ak sa diagnostikujú zavčasu. Preto Ministerstvo zdravotníctva Republiky Srbsko a Republikový ústav pre zdravotné poistenie naštartovali národnú kampaň Srbsko proti rakovine. Cieľom kampane je zmenšiť počet chorých a počet zomretých na následky malígnych ochorení, čo možno dosiahnuť iba tak, ak sa u občanov zvýši povedomie o význame preventívnych prehliadok. • TÝŽDEŇ •

STRETNUTIA: BRANIMIR GVOZDENOVIĆ, MINISTER UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA A TURIZMU ČIERNEJ HORY

Nič sa nedeje náhodne Oto Filip

ie cesty dopredu sú skutočne nevyspytateľné. Tak ako nám kedysi, v časoch niekdajšej Juhoslávie, turistickým vzorom bolo Španielsko s niekoľkými miliardami dolárov ročných príjmov, dnes tie nároky rapídne klesli. Kríza zanechala stopy vo všetkých sférach, sme aj bez mora ako výrazného lákadla pre návštevníkov, a preto nás veľmi potešil i údaj o 1,1 miliardy dolárov, koľké boli vlaňajšie príjmy z turizmu. Je to hlavne následok rastu počtu

Minister Branimir Gvozdenović

zahraničných turistov o viac ako jedenásť percent. Keď ide o Čiernu Horu, ešte začiatkom roku 2014 ju Svetová rada pre cestovanie a turizmus (WTTC) zaradila na základe sadzby rastu na prvé miesto súpisky pozostávajúcej zo 184 krajín. Hoci viacnásobne menšia, tak rozlohou, ako aj počtom obyvateľov, Čierna Hora ešte pred pár rokmi mala z turizmu príjmy okolo 700 miliónov eur alebo dvadsať percent hrubého národného dôchodku. Keďže Srbsko a Čierna Hora už roky blízko spolupracujú v turistickej oblasti, jasné je, prečo je jej minister udržateľného rozvoja a turizmu Branimir Gvozdenović riadnym a vítaným hosťom na februárovom veľtrhu cestovného ruchu v Belehrade. Výnimkou nebol ani tento rok. – Ktoré sú tie základné ukazovatele o vlaňajšom čierno• TÝŽDEŇ •

horskom turizme? – Som skutočne rád, že vás môžem informovať o tom, že sme vlani prvýkrát mali milión a päťstotisíc turistov, ktorí navštívili Čiernu Horu. Je to mimoriadny výsledok. Očakávam, že takýto stúpajúci trend, charakteristický pre čiernohorské hospodárstvo a uvedené odvetvie, bude pokračovať. Vlaňajšie príjmy z turizmu boli 730 miliónov eur, čo je o niekoľko percent viac ako rok predtým. Môžeme byť hrdí na to, lebo sme mali viaceré problémy späté s počasím, vôbec klimatickými podmienkami. Netreba zabúdať, že i železničné spojenia medzi Srbskom a Čiernou Horou boli celé mesiace znemožnené pre záplavy, ktoré vás v máji postihli. Máme sľuby, že to bude v tomto roku napravené, a tým bude aj pozitívne vplývať na rast počtu turistov prichádzajúcich zo Srbska. – Napriek všetkým ťažkostiam strategickému odvetviu Čiernej Hory sa úspešne darí posúvať vpred? – Počas predošlých desiatich rokov rast obratu v turizme sa u nás až strojnásobil. Znamená to, že sme vo veľmi dobrej pozícii na svetovej turistickej mape so všetkými výsledkami a destináciami, ktoré máme. Podľa správ expertných inštitúcií sledujúcich pokrok zrealizovaný v turistických rámcoch veľmi vysoko sme umiestnení. Očakávame, ďakujúc novým obsahom, ktoré máme, tiež novým aktivitám, ktoré uskutočňujeme vo významných turistických projektoch, z ktorých sa Porte Montenegro stal novou značkou Čiernej Hory, ako aj na základe iných projektov, na ktorých sa intenzívne angažujeme, ďalšie pozoruhodné výsledky. O to skôr, že máme jasnú stratégiu zabezpečujúcu rast turistického obratu. – Významným aspektom týchto procesov je i spolupráca so Srbskom... – V tomto kontexte môžem kvitovať, že aj niektoré externé činitele späté so Srbskom tak-

Z rozhovorov o zveľadení turistickej spolupráce, prebiehajúcich na veľtrhovom stánku Čiernej Hory v Belehrade

tiež kladne vplývajú na ten rast. Zvýšenie počtu spojov, leteckých liniek zabezpečených vlani ďakujúc vašej dohode s Etihadom, taktiež pozitívne vplýva na čiernohorský turizmus. Pre tento dôvod sa spoločne angažujeme na vzniku novej ponuky, ktorú budeme promovať tak pre čínsky, ako aj pre niektoré iné, vzdialenejšie trhy. Prajeme si, aby sme Srbsko a Čiernu Horu, pri niektorých iných projektoch aj iných účastníkov z nášho regiónu, úspešne prezentovali a na základe toho prilákali nových turistov. Najmä tých, ktorým naše priestory donedávna boli neznáme. – Váš veľtrhový stánok je usporiadaný podľa hesla Ako na filme... – Je to výsledok snahy predstaviť čosi nevšedné, mimoriadne, zaujímavé. Tak isto umožniť návštevníkovi skutočný pôžitok, zabezpečiť mu striedanie rozličných udalostí ako na filme. Ešte ak to všetko doplníme časťou ponuky spätou so Srbskom, som si istý, že náš región môže ponúknuť čosi, čo iní nedokážu. Veľmi dôležité je práve dnes sa na svetovej turistickej mape zjaviť s novými, inovatívnymi obsahmi. Veď nič sa nedeje náhodou. Všetky záležitosti musia byť organizované kvalitným spôsobom, s tým, že sa musí presne vedieť, kto čo robí

v záujme spoločnej vízie, a tým i strategického hospodárskeho odvetvia. – S tým všetkým súvisí napríklad to, že vlaňajšok bol poznačený aj Exitovou premiérou v Budve... – Stále sa snažíme poskytnúť nové obsahy v rámci ponuky, predovšetkým tie so značkou, ktoré majú vyhranené miesto a sú v súlade s európskou kvalitou a štandardmi. Exit je jeden z výrobkov, ktorý nielen v oblasti juhovýchodnej Európy má pozíciu ako uznávaný produkt. Teda má európsky a svetový ráz, povahu. Spokojný som, že sme dosiahli dohodu s festivalom, že sme vlani štartovali s akciou a už prvý rok získali jedno z najprestížnejších svetových uznaní, cenu za festivaly v triede do 40 000 účastníkov. Práve sa angažujeme na príprave dlhšieho strednodobého obdobia, ktoré má zabezpečiť, byť poznačené trvalejšou spoluprácou medzi Exitom, Obcou Budva a vládou Čiernej Hory. Ide o vytvorenie podmienok, aby sa SeaDance usporadúval v kontinuite. Už sú v podstate dohodnuté jeho termíny na tento rok. Očakávam väčší počet turistov, ktorých láka tento festival, predovšetkým zo západoeurópskych krajín, – uzaviera minister Gvozdenović.

11 /4638/ 14. 3. 2015

Ľudia a diania Pamätajú aj lepšie časy Z ČINNOSTI POLICAJNEJ STANICE V KOVAČICI

Anička Chalupová

poslednom čase sme boli svedkami trestných činov, ktoré na území Kovačickej obce spáchali mladé, zväčša nezamestnané, dokonca aj maloleté osoby vo veku sotva 15 rokov. Podľa správy z Policajnej správy Pančevo, Policajnej stanice v Kovačici na území Kovačickej obce v období január – február 2015 kriminalita stúpla v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku, počet trestných činov sa zvýšil takmer dvojnásobne. Najviac vyčíňali násilní lúpežníci, vlamači a užívatelia drog, ktorí mali na muške prázdne byty a rodinné domy. K tomu dvakrát vykradli kovačickú základnú školu, tiež poštu v susednej Debeljači.

V uplynulých rokoch na muške páchateľov bol aj zavretý hotel Park

o lúpeži. V noci na 15. februára páchatelia rozbili okná a lúpežne prepadli až 18 áut. Tento trestný čin spáchala skupina mladých a maloletých osôb (vo veku 15 až 30 rokov), ktorých príslušníci polície rýchlo odhalili a zadržali. Niektorí z nich boli už v minulosti viackrát súdne stíhaní za podobnú trestnú činnosť. Podľa policajných štatistík v uplynulom období v osadách Crepaja a Debeljača bolo spáchaných najviac násilných vlámaní a krádeží. Predmetom záujmu páchateľov boli peniaze, mobilné telefóny, kamerové monitorovacie a iné technické zariadenia, počítače, rôzne náčinie a pod. Policajná stanica v Kovačici pôsobí už viac ako 55 rokov a vzhľadom na súčasný stav, podľa slov veliteľa stanice Janka Miháľa, spomínajú si aj na lepšie časy. V minulosti bola polícia uznávanejšia, vybavenejšia, dnes je situácia celkom iná, Tabuľa na budove Policajnej stanice v Kovačici materiálne a technické zabezpečenie PS je svedčí o multinacionálnom prostredí na veľmi nízkej úrovni. Odcudzené veci páchatelia ihneď Keďže starej rovnošate vypršala predali, prípadne vymenili za lehota ešte pred troma rokmi, narkotiká. Pred dvoma týždňami príslušníkov PS je potrebné čím Kovačicou znovu otriasla správa skôr obliecť do novej rovnošaty,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

avšak prostriedkov na tieto účely nateraz nieto. Podobná situácia je aj s personálom. Stav príslušníkov PS nedosahuje plánovaný počet, v súčasnosti je tu 46 zamestnaných, z toho počtu je 17 Slovákov (37 %), pokým sa príslušníci iných národnostných menšín menej zaujímajú o prácu v polícii. V hliadkovej 24-hodinovej službe pracuje 18 policajtov, ktorí tvoria základ celkovej činnosti PS pri zabezpečovaní verejného poriadku v troch sektoroch (Kovačická obec je rozdelená do týchto sektorov: 1. sektor – Kovačica, Uzdin a Idvor, 2. – Debeljača a Crepaja, 3. – Padina a Samoš). Počas úradných hodín na okienku PS Kovačica okrem evidencie vozidiel úradníci poskytujú aj rôzne informácie späté s vyhotovením a vydávaním dokladov (občiansky a vodičský preukaz, cestovné doklady) v jazykoch, ktoré sa oficiálne používajú v Kovačickej obci (slovenský, srbský, maďarský a rumunský). Policajná stanica v Kovačici úzko spolupracuje s predstaviteľmi lokálnej samosprávy, školami, súdmi, prokuratúrou, hájnickou službou, zdravotníckymi ustanovizňami a Strediskom pre sociálnu prácu. Niekoľkokrát ročne organizuje preventívne akcie, medzi ktoré patria aj tradičné prednášky o bezpečnosti v doprave pre žiakov prvákov, pokým sa žiaci vyšších ročníkov na území Kovačickej obce zúčastňujú v projektoch na tému vrstovnícke násilie, opojné drogy a pod.

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Zamestnávanie. Uplynulý týždeň v Zreňanine usporiadali záverečnú konferenciu projektu Vzdelávaním k ľahšiemu zamestnaniu. Jedným z partnerov v projekte realizovanom z iniciatívy Regionálneho strediska pre spoločensko-ekonomický rozvoj Banát bola aj Obec Kovačica. Prostredníctvom projektu, ktorý je financovaný z IPA programu EÚ v sume 225-tisíc eur, zamestnanie si nájde 12 mladých osôb, z čoho piati kandidáti už absolvovali odbornú prax v Kovačickej obci. xxx Rekonštrukcia. V týchto dňoch v Kovačickej obci sa začala realizácia ďalšieho projektu, ktorý sumou milión a 125-tisíc dinárov finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre energetiku a minerálne suroviny. Projekt, s ktorým aplikovalo obecné oddelenie pre hospodárstvo a lokálno-ekonomický rozvoj, je zameraný na rekonštrukciu pouličného osvetlenia. Práce na nastavení najnovších modelov žiaroviek, tzv. LED osvetlenie začnú najprv v Ulici I. L. Ribara v Kovačici. xxx Certifikát. Dom zdravia v Kovačici začiatkom roka získal certifikát akreditovanej ustanovizne na obdobie troch rokov. Táto zdravotnícka ustanovizeň už v uplynulom roku podala žiadosť o akreditáciu Agentúre pre akreditáciu zdravotníckych ustanovizní Srbska a do procesu akreditácie vstúpila v máji 2014. Akreditácia nie je povinná, ale v budúcnosti je žiaduca. Doteraz viac ako 80 domov zdravia u nás získalo potrebný certifikát, ktorý sa udeľuje na tri roky a maximálne na sedem rokov. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

Z PLÁNOV MS STARÁ PAZOVA NA TENTO ROK

Konečne rekonštrukcia Hurbanovej ulice Katarína Verešová

čenstva Stará Pazova, spýtali, či v Starej Pazove existujú aj ďalšie ebruárové a marcové časté zahrabané kanály a či sú preto dažde vyvolávajú obavy nielen ohrozené rodinné domy a podtam, kde vlani boli záplavy, nikateľské prevádzky. Odpoveď je ale aj tam, kde kanálový systém kladná, takže Výkonný výbor MS nefunguje najlepšie. Prírodné Stará Pazova práve nedávno zaslal odtekanie povrchoiniciatívu príslušným vých vôd často dokáobecným službám, aby žu znemožniť objekty čím skôr pripravili kompostavené priamo na pletnú dokumentáciu bývalých kanáloch. To s cieľom revitalizovať sa tejto zimy stalo v Stakanál 10-1, ktorý skôr rej Pazove, na poliach v tiahol od Záhradníckej chotárnej časti na sever ulice, cez ulice prof. Miod Novosadskej ulice. chala Filipa, Ďura DoZ toho dôvodu podnik moniho a Šafárikovu, Sremput Ruma kope po autobusovú stanicu. staronový kanál vedNa tej istej schôdzi ľa pumpy Pionirpetrol, Svetislav Subotić rozhodli podať aj iniciakeďže majitelia tejto tívu k rozšíreniu mestpumpy, ako nám prezradili v MS ského cintorína smerom na sever, Stará Pazova, elegantne zahrabali až po kanál Golubinci – Bánovce. prirodzenú „aortu” na odvádzanie „Keďže znovu cítiť nedostatok zvyšných chotárnych vôd. priestoru na cintoríne, musí sa Z tohto dôvodu sme sa Sveti- vykonať expropriácia pozemku slava Subotića, nového predsedu a v obecnom rozpočte plánovať Výkonnej rady Miestneho spolo- dodatočné peniaze na to, aby

sme v roku 2016 od súkromných majiteľov mohli kúpiť parcely severne od cintorína,” vysvetlil predseda VV MS Svetislav Subotić. Pretože MS Stará Pazova nemá vlastné prostriedky (niet samozdanenia), nemôže nič financovať. Orgány MS môžu len obci navrhovať pro- Zablatené parkovisko – budúca nová ulica jekty nevyhnutné pre komunálnu údržbu. Na otázku, čo nosmerná a trochu širšia ako teraz. sa v Starej Pazove bude v tomto Ide vlastne o to, že PU Poletarac roku robiť v oblasti komunálnej a súkromníci z pravej strany ulice výstavby, Svetislav Subotić od- uzurpovali časť uličného priestoru povedal: „Najväčšia tohtoročná ohradami, takže po vypracovaní investícia bude otvorenie novej dôkladného urbanistického plánu ulice od Učiteľskej po Ulicu Cyrila majitelia pozemkov budú musieť a Metoda. Urbanistický plán je posunúť svoje ohrady a brány.” V tomto roku by mali vybudovať pripravený, zostalo len naplánovať prvú časť Hurbanovej ulice. Keďže aj chodník v Novosadskej ulici a je táto časť ulice úzke hrdlo miest- vykonať rekonštrukciu vykurovanej dopravy (tu je Dom zdravia a nia v športovej hale Park, v ktorej Predškolská ustanovizeň Poleta- žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka majú rac), do budúcna ulica bude jed- hodiny telovýchovy.

KOMUNÁLNY PODNIK POLET V PLANDIŠTI

Nevpustili riaditeľa do podniku Vladimír Hudec

alimatiáš ohľadom statusu komunálneho podniku Polet v Plandišti pretrváva dodnes. Agentúra pre hospodárske registre (APR) na základe právoplatného rozhodnutia Ministerstva hospodárstva koncom januára tohto roku anulovala vlastné rozhodnutie zo 17. januára minulého roku a status podniku vrátila na ten spred 30. septembra roku 2013, keď podnik bol prvý raz zapísaný ako verejný a nie spoločenský a keď namiesto dovtedajšieho riaditeľa Miloša Popovića bol zvolený Vladimir Kiseljev. Na základe tohto rozhodnutia Polet sa znovu stal spoločenským podnikom a jeho riaditeľom zasa je Miloš Popović. Tým sa už druhýkrát za pol druha roka zmenil status tohto podniku. • ĽUDIA A DIANIA •

V zdôvodnení Ministerstva hospodárstva sa o. i. uvádza, že postup transformácie podniku nebol vykonaný v súlade s platnými predpismi, pretože spoločenský kapitál nemožno transformovať na štátny bez mienky a súhlasu vlády Srbska, čo v Polete nebol prípad. Okrem toho takto transformovaný majetok sa zapisuje ako vlastníctvo Republiky Srbsko a nie Obce Plandište, ako to svojím rozhodnutím vykonalo Zhromaždenie obce Plandište. V podniku a v lokálnej samospráve sa s tým nechcú uspokojiť, zatiaľ čo robotníci sa rozdelili. Tí lojálni Vladimirovi Kiseljevovi zorganizovali štrajk a staronového riaditeľa Popovića, keď sa pokúsil vstúpiť do podniku, čakala zamknutá brána. Na druhej strane robotníci začlenení do syndikátnej organizácie v Polete, ktorá podporuje Miloša

Popovića, mlčia, trápení obavami o vlastné miesto v podniku. – Ide o klasickú obštrukciu a nelegálny štrajk, lebo v ňom účinkujú aj robotníci, ktorí sú angažovaní prostredníctvom mládežníckeho družstva, – hovorí Miloš Popović. – Lokálna samospráva stoj čo stoj chce, aby podnik zostal verejným podnikom a nezákonnými rozhodnutiami sa usilovali spoločenský majetok predstaviť ako obecný. Syndikátna organizácia DJKP Polet pred pol druha rokom na to upozornila lokálny parlament a Ministerstvo hospodárstva, a toto rozhodnutie je potvrdením, že sme mali pravdu. Rozhodnutie je platné a robotníci a lokálna samospráva sa musia s tým zmieriť a dovoliť, aby sa spoločenský podnik transformoval v súlade so zákonom. V lokálnej samospráve sú však prekvapení rozvojom situácie a tvr-

dia, že disponujú právoplatnou dokumentáciou o tom, že vykonali transformáciu podniku zo spoločenského na verejný. Predseda Zhromaždenia obce Rade Klašnja o. i. hovorí, že lokálna samospráva týmto vlastne chce predísť prípadnej podozrivej privatizácii, ktorá by najväčšmi ohrozila robotníkov. Celá situácia je naozaj absurdná. Na jednej strane je riaditeľ Miloš Popović, ktorému robotníci nedovolia, aby riadil firmu, a na druhej strane je Vladimir Kiseljev, ktorého podporujú štrajkujúci robotníci, ibaže on nemá právo podpisovať doklady, takže Polet nemôže normálne fungovať. Robotníci sú si toho vedomí a žiadajú, aby sa situácia čím skôr rozuzlila. Medzičasom tvrdia, že základná činnosť nebude ohrozená a že zabezpečia minimálne fungovanie podniku.

11 /4638/ 14. 3. 2015

Ľudia a diania PROJEKT GERONTO DOMÁCE V PETROVCI POKRAČUJE

Pomoc nevládnym spoluobčanom Jaroslav Čiep

Obci Báčsky Petrovec od roku 2010 existujú služby pomoci a opatery v dome, ktoré realizuje obecné Stredisko pre sociálnu prácu. Tieto aktivity zamerané na pomoc starým a nevládnym občanom podporila Národná služba pre zamestnávanie a Obec Báčsky Petrovec v rámci projektu Podpora, pomoc a opatrovanie starých, chorých, invalidných a chronicky chorých osôb. Niekoľko aktivistov si vďaka tomu našlo zamestnanie a mnohí starší spoluobčania, dovtedy zväčša izolovaní od spoločnosti, získali spoľahlivých spoločníkov, ktorí im pomôžu v domácich prácach, poskytnú spoľahlivé služby a nie naposledy aj pekné slovo. Novinkou je to, že od marca 2015 táto užitočná aktivita má novú formu a bude pokračovať aj naďalej. V uto-

rok 3. marca 2015 bolo verejne oznámené, že projekt Geronto domáce pokračuje za finančnej podpory Obce Báčsky Petrovec a Pokrajinského sek-

Takýmto spôsobom spolupráce sa podarilo zabezpečiť prostriedky na ďalšie fungovanie služby a zamestnať geronto domáce, s ktorými podpí-

Účastníci akcie opatrovateľskej služby v Obci Báčsky Petrovec

retariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a uskutoční sa prostredníctvom Ekumenickej humanitárnej organizácie (EHO).

sali aj zmluvy a odovzdali im tašky s nevyhnutným materiálom. Predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok pri tejto príležitosti vy-

SNAHA MLADÝCH O RIEŠENIE KONFLIKTOV

Budapešť ako bodka pre mier Monika Necpálová

krajín vrátane Arménska, Ruska, Gruzínska, Ukrajiny, Španielska, Fínska, zhodlo, že projekt by si zaslúžil ďalšie

o troch rokoch sa projekt s nádychom humanity a mierového riešenia konfliktov dostal do záverečnej fázy. Korene zmierovania, začiatky nového spolunažívania v jednotlivých štátoch. Aj takto možno vnímať projekt Roots for Reconciliation organizovaný celosvetovou mládežníckou organizáciou YMCA Europe a podporený Radou Európy. Druhý februárový týždeň zástupcovia regionálnych organizácií YMCA z celej Európy navštívili Budapešť, aby zhodnotili prínos projektu a rozhodli o jeho Záverečná evalvácia v Budapešti pokračovaní v budúcnosti. Z Báčskeho Petrovca sa do hlavné- pokračovanie. Teraz bude všetko ho mesta Maďarska z organizácie závisieť od toho, či sa naň nájdu YMCA Srbsko vybrali dve zástupky- finančné prostriedky. ne, Ivana Ilićová a Hana Tanciková. V rámci tohto projektu sa pripravili Počas niekoľkodňového mítingu sa štyri menšie projekty, ktorých cieľom predstavitelia z približne dvadsiatky bolo zlepšiť spoluprácu organizácií

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

YMCA v jednotlivých konfliktných regiónoch Európy. Za uplynulé niekoľkoročné obdobie sa konali tri

dôležité konferencie v Istanbule, Jerevane a Štrasburgu. Ich výsledkom bolo vytvorenie balkánskej skupiny. Následne sa v Prištine stretli zástupcovia organizácií zo siedmich balkánskych štátov, Cypru a Írska.

zdvihol význam sociálnej starostlivosti pre všetkých občanov. Doterajšie aktivity EHO v Kysáči, Novom Sade, Starej Pazove a Pivnici predostreli riaditeľ EHO a petrovský farár Vladislav Ivičiak a koordinátorka EHO Borka Brekićová. Prítomná bola aj riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Aleksandra Arseninová. V najnovšom päťmesačnom období úlohu geronto domácich budú plniť Gordana Milićevićová, Vesna Macková, Slavica Bakošová, Milina Častvenová, Elena Andrevská, Miladinka Milićevićová, Ján Mucha a vedúca projektu Anna Chlpková. Bolo počuť, že tri aktivistky pracujú v Petrovci a po jedna v Kulpíne, v Hložanoch a v Maglići a nateraz majú 50 užívateľov služieb. Všetci záujemcovia o opatrovateľskú službu v obci sa môžu hlásiť v kancelárii v Ulici Kollárovej 4 (nad poštou) alebo na telefónne číslo: 781-724. „Pointou je, aby sme sa učili jedni od druhých,“ vysvetľuje Ivana Ilićová a dodáva:„Napríklad YMCA v Prištine má do svojich aktivít zapojených až sto dobrovoľníkov. Radi by sme prijali ich model práce. V Turecku učia mladých ľudí fotografovať. Organizácia v macedónskom meste Bitola zas približuje svojim členom kresbu komiksu. Arménska YMCA je známa obrovským letným táborom pre deti a YMCA na Kosove organizuje školenia pre tímových lídrov.“ Výborné podmienky na kemping má grécka YMCA v Solúne. Stabilne silné zázemie si vybudovala rumunská organizácia pre mládež. Podľa predstaviteliek YMCA z Báčskeho Petrovca vďaka podobným stretnutiam sa posilňuje nielen aktivita lokálnych organizácií, ale zároveň aj postavenie celosvetovej organizácie YMCA. Jedným z najvýznamnejších momentov budapeštianskeho stretnutia pre našu komunitu je, že YMCA Srbsko so sídlom v Báčskom Petrovci sa dostala do povedomia širšej verejnosti aj pod svojím novým názvom. Navyše už teraz ju ostatné organizácie prizvali k participácii na medzinárodných projektoch nielen v roku 2015, ale aj v roku 2016. foto: z archívu YMCA Srbsko • ĽUDIA A DIANIA •

HOVORÍME S ERDEVÍCKYM STAROSTOM ZORANOM MAŠIĆOM

Ako bez samozdanenia? Juraj Bartoš

3 milióny nám dlhujú občania, predovšetkým poľnohospodári; počítame s tým, že na konto samozdanenia z tej sumy pribudnú aspoň dva milióny, keď ľudia dostanú napomenutia. Tento rok nejako prehrmíme; ako bude potom, naozaj neviem. – Ktoré sú vaše priority roku 2015?

ktuálne samozdanenie, za ktoré sa väčšina občanov Erdevíka vyjadrila roku 2010, vyprší 15. marca t. r. Presne pred mesiacom sa Erdevíčania prostredníctvom referenda zriekli možnosti ďalšieho odvádzania prostriedkov do miestnej pokladnice, keďže sa nezúčastnil dostatočný počet občanov. Predsedu Rady Miestneho spoločenstva Erdevík Zorana Mašića sa pýtame na dôvody a možné následky tejto skutočnosti. – Iniciatívu k zavedeniu nového samozdanenia sme nastolili v súlade so zákonom. Občania sa k nej vyjadrovali v referende 13., 14. a 15. februára. Len 21,6 % tých, ktorí mohli, využili hlasovacie právo, z čoho zhruba 60 % hlasovalo proti. Zrejme využijeme zákonnú možnosť a o šesť mesiacov sa pokúsime zopakovať referendum, ktoré teda bude asi o rok. Hoci za terajších podmienok, keď sa žiada, aby sa v referende zúčastnilo minimálne 50 % občanov plus jeden z celkového počtu voličov vo voličskom zozname (2424), výhľady na úspech sú minimálne; podľa istých odhadov z uvedeného počtu asi 600 ľudí je v cintoríne, zahraničí, respektíve niekde inde. – Na ktoré účely RMS usmernila prostriedky zo samozdanenia, ktoré sa práve končí?

Zoran Mašić

Aktuálna rada MS

Vo voľbách roku 2013 sa do Rady MS kanálov, na údržbu dediny, platy zamestnan- Erdevík dostalo 6 členov z listiny Demokratickej strany. Ako hovorí richtár cov atď. – Čo je najviditeľ- Zoran Mašić, traja z nich nie sú členmi nejšie, čo ste za po- DS. Ostatní traja členovia RMS sú členmi sledných päť rokov Srbskej pokrokovej strany, Socialistickej strany Srbska a Demokratickej strany urobili? – Dokončili sme Dom Srbska (avšak tento posledný opustil smútku, ktorý sa už po- DSS a vystupuje samostatne). Občania užíva. V cintoríne sme vo voľbách vraj prevažne hlasovali „za tiež vystavali chodníky, meno a priezvisko“, t. j. nevyjadrovali sa opatrili sme ho kontaj- za kandidátov na základe ich straníckej nermi; dosť pozornosti príslušnosti. sme venovali všetkým štyrom cintorínom. Kosili sme aj – Za daných okolností v tomto trávu v parku rozlohy 2 hektáre roku sa budeme orientovať na a v cintoríne (13 ha); v parku sme údržbu, nie sú možné dáke väčšie zariadili detské ihrisko, umiestnili investície. odpadové koše a finančne sme – Ako sa s novou situáciou pomohli Domu zdravia a škole, vyrovnajú združenia občanov? samozrejme, i združeniam ob– Neviem... Ťažko. Obec nám čanov... zakázala poskytovať donácie spolkom, hoci to nie je v súlade so zákonom. Mali sme určených pol milióna na tento účel, ale už viac nesmieme podporovať činnosť združení. KUS Branka Radičevića povedzme vlani dostal 320 000 din. ako účelové prostriedky – na kúpu krojov. Lež z čoho zaplatia za elektrický prúd, ako vymenia žiarovky? Združenia sa môžu pokúsiť žiadať prostriedky z pokrajiny, ale aj tam sú fondy prázdne, takže... – Ako mienite regulovať platy Ako zabezpečiť peniaze na tradičné podujatia? zamestnancov? Záber z vlaňajšieho Dňa Premenenia v Erdevíku – Miestne spoločenstvo už – Máte plán, ako naďalej bude- nemá ani jedného zamestnan– Aj predchádzajúce referendum, ako i toto neúspešné, sme te financovať základné potreby? ca. Predtým sme mali piatich – Z predchádzajúceho samozda- komunálnikov, upratovačku, tavypísali „na všetko“: na úpravu poľných ciest a chodníkov, na nenia máme prostriedky, ktoré sme jomníčku a aj sám som bol v praúdržbu chodníkov i na donácie zatiaľ neminuli, keďže nám obec covnom pomere ako predseda združeniam občanov, na výkop dlhuje zhruba 3 milióny din. Ďalšie RMS. S príchodom novej lokálnej • ĽUDIA A DIANIA •

moci to bolo zrušené. Na jar roku 2013 začala dedinu spravovať „nútená správa“, t. j. traja členovia troch politických strán, ktoré tvorili vládnucu koalíciu v Obci Šíd; v júli 2013 boli voľby, na ktorých som zase bol zvolený za predsedu RMS Erdevík, ale teraz už bez nadviazaného pracovného pomeru. S cieľom znížiť počet zamestnaných v obecnej správe teraz ani jedno z 18 miestnych spoločenstiev na území Obce Šíd (okrem Šídu) nemá zamestnaných. – Ako teda hmotne zabezpečujete starostlivosť o verejné plochy a vôbec o komunál? – Zákon nás núti, aby sme ho obchádzali. Vyplácame ľudí z prostriedkov získaných z nájomného. Keby sme napríklad trávu v cintoríne dali pokosiť komunálnemu podniku, museli by sme zaplatiť veľa: 5 dinárov za štvorcový meter krát 13 000 metrov; vyrátajte, koľko je to... Takto platíme robotníkovi 1 200 dinárov za jeden deň a traja ľudia to urobia za päť dní.



KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Znečisťovanie. V rámci svojich aktivít v tomto roku Hnutie zelených v Obci Šíd plánuje riešiť problém znečisťovania vody Sotského jazera. Ide o to, že v suchých letných mesiacoch majitelia okolitých ovocných sadov na zalievanie stromov používajú vodu z jazera. No nie je to problém, veď na to jazero slúži, ale problém je v tom, že svoje pumpy nedržia v poriadku, takže olej z motorov vyteká rovno do vody. Jazero je také malé, že v podstate stačí jedna pumpa, aby znečistila vodu. Vedenie Hnutia zelených dúfa, že rovnako, ako sa im pred niekoľkými rokmi podarilo zastať do cesty pytliactvu rýb v rieke Bosut, dosiahnu úspech aj v riešení tohto problému. St. S.

11 /4638/ 14. 3. 2015

Ľudia a diania ZO ZHROMAŽDENIA MIESTNEHO ZDRUŽENIA POĽNOHOSPODÁROV V STAREJ PAZOVE

Chcú založiť vlastné družstvo Anna Lešťanová Katarína Verešová

lenovia miestneho Združenia poľnohospodárov v Starej Pazove na výročnom zhromaždení v utorok 24. februára schválili správu o minuloročnej práci a finančnú správu, ako aj program práce a finančný plán na bežný rok. Hovoriac o vlaňajšej práci Jaroslav Fábry, predseda staropazovského Združenia poľnohospodárov, povedal, že minulý rok sa začal pekne, založením Nezávislej asociácie poľnohospodárov Srbska, do ktorej sa zapojilo aj staropazovské združenie, ale rok 2014 vcelku bol ťažký. „Najprv sme žiadali, aby sa určili ochranné ceny našich výrobkov. Výkupcovia od nás žiadali intervenčný výkup pšenice a aby sa dopredu určila cena cukrovej repy. To nás veľmi rozčarovalo. V tomto roku sme už narazili na problém s obmedzovaním štátnych subvencií zo 100 na 20 ha,“ povedal J. Fábry.

Pracovné predsedníctvo na výročnom zasadnutí Ďalej prízvukoval, že od Obecného oddelenia pre poľnohospodárstvo žiadali, aby ich zastupovalo v ochrane práv, aby im zabezpečilo bezplatnú analýzu pôdy, subvencie poistenia, prioritné práva prenájmu pozemku, zakladanie agrárneho rozpočtu a laboratóriá pre analýzu pôdy. V priebehu minulého roku pazovskí poľnohospodári spoločne rovnali cesty v chotári a zvlášť sa snažili pomôcť tým nešťastným poľnohospodárom, ktorých majetok bol zaplavený. Hovoril aj o spolupráci s Kanceláriou pre podporu poľnohospodárom, zvlášť v oblasti úverovania, poistenia a prémií.

Finančnú správu podal Ján Ďurčík. Obe správy o minuloročnej činnosti boli schválené väčšinou hlasov, ako aj plán práce a finančný plán na tento rok. Ďurčík poznamenal, že pazovskí poľnohospodári s prácou Oddelenia pre poľnohospodárstvo neboli spokojní. Na zasadnutí odznel návrh, aby združenie zamestnalo jedného úradníka a aby sa členské zvýšilo z tisíc na dvetisíc dinárov. Na návrh Branka Ulemeka, pod bodom rôzne, členovia Združenia poľnohospodárov Stará Pazova sa väčšinou hlasov rozhodli, že založia poľnohospodárske družstvo.

Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV SELENČA

Prípravy na jarnú sejbu v popredí

Novozvolený tajomník Štefan Gazáﬁ

Juraj Berédi

nedeľu 22. februára na výročnom zasadnutí sa stretli členovia Klubu poľnohospodárov Selenča. Predseda klubu Ján Trusina privítal prítomných a navrhol rokovací program, ktorý bol jednohlasne schválený a obsahoval päť bodov. Už v prvom bode za tajomníka jednohlasne zvolili Štefana Gazáfiho. O minuloročnej činnosti sa stručne zmienil predseda klubu Trusina, ktorý v správe uviedol, že usporiadali akciu úpravy poľných ciest a pracovali aj na odpratávaní snehu z lokálnych ciest v dedine. Tejto zimy totiž Miestne spoločenstvo Selenča čistenie ciest zverilo Klubu poľnohospodárov a robili to štyria jeho členovia vlastnou mechanizáciou za finančnú úhradu. Keď

www.hl.rs

ide o žiadosť klubu o (zľava), predseda Ján Trusina a Pavel miestnosť v Miestnom Strehársky spoločenstve, o nej by Rada MS mala rokovať už na na- zásobovania poľnohospodárov sledujúcom zasadnutí. Predseda reprodukčným materiálom na blípodal aj finančnú správu. Povedal, žiacu sa jarnú sejbu. Ide o možnosti že vzhľadom na to, že klub bol len zásobovania poľnohospodárov osivlani založený, prevažnú časť finanč- vom, umelým hnojivom a ochranných prostriedkov minuli na jeho nými prostriedkami za výhodnejšie registrovanie. Okrem toho skrátka ceny. Diskusia bola naozaj konštrukozrejmil niektoré novinky v zmysle tívna a v nej odzneli rôzne návrhy. spôsobu financovania z rozpočtu Všetci sa zhodli na tom, že treba Obce Báč a MS Selenča. Klub sa rýchlo konať, lebo sa jarná sejba uchádzal o finančné prostriedky blíži a uzavieranie zmlúv prebieha z obce, avšak získané sumy nestačili naplno. Ako uzavreli, predseda a na realizáciu jednotlivých projektov. vedenie klubu by v nasledujúcich Plánujú preto projekty zasielať aj na dňoch mali preskúmať situáciu na iné adresy. Klub aj v bežnom roku trhu z hľadiska zabezpečovania reprodukčného materiálu pre jarnú bude prijímať nových členov. Najväčšia diskusia sa viedla sejbu, ako aj z hľadiska možnosti výv súvislosti so štvrtým bodom, v hodnejšieho predaja uskladnených ktorom sa hovorilo o možnostiach poľnohospodárskych výrobkov.

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Jarné upratovanie. Pod heslom Keď každý urobí trochu, spolu urobíme veľa Ekologické hnutie Zelení Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 5. marca povolalo svojich členov a sympatizantov na zasadnutie, s cieľom naplánovať akciu jarného upratovania osady. Akcia sa má uskutočniť v sobotu 21. marca. Takto Zelení vlastne chcú pracovne osláviť Deň lesov a Svetový deň vody (21. a 22. marec). Preto vyzývajú spoluobčanov a predstaviteľov iných združení, aby sa zapojili do akcie a aby spoločne upravili svoju osadu. xxx Koncert skupiny Iné Kafe. V piatok 6. marca v petrovskej Vrbare koncertovala populárna skupina Iné Kafe z Bratislavy. Je to slovenská pop-punková skupina založená v roku 1995. Najväčší úspech dosiahla v rokoch 2000 – 2003 albumami Čumil, Je tu niekto?, Príbeh či Bez udania dôvodu. Po rozchode členov skupiny 2006 skupina sa znovu oživila roku 2010. V rámci svojho koncertového turné 20 rokov nevhodní EU tour 2015 v Petrovci sa predstavili riadni členovia Vratko Rohoň, Peter Fóra, Roman Haulín, Jozef Praženec a iní hosťujúci členovia skupiny. xxx Blogerka. Mladá novinárka Brana Antovićová z Belehradu bola v sobotu 7. marca hostkou Akadémie podnikania žien a predstavila sa v rámci Ženského klubu v Podnikateľskom a inovačnom centre. Pred časom odštartovala svoj blog http://branasdivineworld.com/ o móde a štýlovom živote. V súčasnosti je úspešnou blogerkou, ktorá sa tým i živí, a do Petrovca sa prišla rozdeliť o svoje skúsenosti, ktoré môžu aj iným ženám pomôcť, aby sa týmto spôsobom pokúsili zarobiť si na živobytie. j. č-p • ĽUDIA A DIANIA •

Z 25. DEGUSTÁCIE KLOBÁS V ARADÁČI

Na obzore nové podujatie Vladimír Hudec

druhú cenu získal Saša Domoni a tretiu Ivan Pleva. Ani tentoraz nechybovala súťaž v rýchlom jedení klobás. Najrýchlejší bol viacnásobný víťaz Pavel Široký,

rekord spred dvoch rokov, keď rovnakú úlohu zvládol za neuveriteľných 26 Členovia degustačnej komisie pozorne hodnotili sekúnd. každú vzorku – Tak ako aj obvykle, aj vlani sme organizovali spoločenstvo a mesto Zreňanin, ktoprednášky, návštevu veľtrhu a iné ré o to prejavuje veľký záujem a už výlety a táto degustácia je vrchol niekoľko rokov nás priam núti do našej ročnej činnosti, – povedal tejto akcie so sľubom, že ju podporí predseda aradáčskych výrobcov finančne. Je to vlastne to, o čom sa klobás Juraj Viliačik. – Niekoľko rozpráva už dlhší čas a na čo doteraz rokov sme sa chystali usporiadať nebolo síl. Bude to, pravdaže, ďalšia aradáčsku zabíjačku, ale doteraz promócia všetkého toho, čo Aradáč nám to nevyšlo. Teraz však chcem v súčasnosti môže ponúknuť, dooznámiť, že v máji tohto roku spolu konca na jednom mieste. Pritom s ostatnými aradáčskymi združe- žiadne iné jarmočné obsahy, ako niami usporiadame Dni Aradáča, sú predavači hračiek, cukroviniek na ktorých počas dvoch dní pred- a tomu podobne neprichádzajú stavíme všetko to, čo Aradáč v tejto do úvahy. Návštevníci budú môcť chvíli môže ponúknuť, od zabíjačky ochutnať, a potom aj kúpiť naše a mäsových špecialít, cez víno, torty výrobky, čo je akiste krok bližšie a herovky, po syr a ručné práce... k rozvoju vidieckej turistiky, ku Nositeľom podujatia bude Miestne ktorému Aradáčania spejú.

e tomu už 25 rokov, čo sa milovníci klobás v Aradáči, prevažne mladí ľudia, zoskupili v združení s úmyslom pozdvihnúť kvalitu aradáčskych klobás na vyššiu úroveň. V prvých rokoch vraj ľudia na degustáciu ponúkali hlavne tenké klobásy skutočne ro z d i e l n e j kvality. Odvtedy sa však Pavel Široký (druhý zľava) aj tohto roku všeličo zme- najrýchlejšie zjedol klobásu nilo a kvalita klobás rok čo rok stúpala, takže ktorý dve klobásky zjedol a zalial teraz, po 25 rokoch, možno kon- ich vodou za 46 sekúnd. Predsa sa štatovať, že tomu pomohla tak mu nepodarilo prekonať osobný súťaž o najlepšiu klobásu, ako aj stretnutia výrobcov klobás, na NA MARGO VEĽTRHU TURISTIKY V BELEHRADE ktorých si vymieňali skúsenosti a recepty. Vďaka tomu aradáčske klobásy sú dnes známe v regióne, takže majstri výrobcovia môžu svoju prácu po troche aj skomercializovať. O titul najlepšej aradáčskej sa uchádzalo spolu 22 hrubých klobás, čiže kulenov, z čoho sa po eliminačnej degustácii do finále dostalo 10. Na druhej strane o titul najlepšej tenkej sa uchádzalo iba 9 klobás. Nuž a v sobotu 7. marca na finálovej degustácii členovia degustačnej komisie konštatovali, že aj tohto roku rozhodovali nuansy, lebo všetky klobásy boli veľmi podobnej kvality. Tak ako aj doteraz hodnotili farbu, vzhľad, zloženie a chuť klobás. Po pozornom ochutnávaní a porovnávaní v konkurencii tenkých klobás najviac bodov dali klobáse, ktorú vyrobil Ivan Zvara. Druhá cena sa dostala Jánovi Zelenákovi a tretia Vladimírovi Ábelovskému. Podľa mienky posudzovacej komisie najlepší kulen vyrobil Ján Labát, • ĽUDIA A DIANIA •

Usporiadajú Dni Kuby v Starej Pazove K. Verešová A. Lešťanová

a tohtoročnom 37. Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Belehrade Turistická organizácia Obce Stará Pazova sa predstavila v rámci turistickej ponuky Sriemu pod názvom Divan je kićeni Srem. Druhý deň veľtrhu bol pre staropazovských turizmológov najzaujímavejší, pretože lákavým spôsobom prezentovali bohaté kultúrne dedičstvo a tradície tohto multinacionálneho regiónu. Sriemsky stánok bol o to zaujímavejší, že práve tam zahlásili týždenné podujatie Dni

Kuby v Starej Pazove, ktoré sa uskutoční od 4. do 11. mája. „Našu obec skrášlia niektoré nové podujatia, ktoré medzi nás prinesú kultúru a dedičstvo iných krajov. Tým spôsobom získame nových priateľov, nové skúsenosti a idey. Vlani sme mali príležitosť v našom meste privítať delegáciu kubánskeho veľvyslanectva v čele s veľvyslankyňou Mayrou Ruiz Graciou, a vtedy sme prišli na ideu pre našich občanov a iných návštevníkov zorganizovať sedemdňovú turistickú akciu Dni Kuby v Starej Pazove,” vysvetlila Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka obecnej

Turistickej organizácie. Oznámila, že plánujú v kinách v celej obci premietať najlepšie kubánske filmy, v galériách usporiadajú výstavy kubánskych maliarov a v domoch kultúry bude prezentácia pôvodných kubánskych hudobných nástrojov. Jeden deň bude venovaný šachu a v spolupráci so staropazovským Salsa klubom pripravia verejnú hodinu kubánskeho tanca, ako aj večierok kubánskej hudby a špecialít v Starých Bánovciach. V spolupráci s Kanceláriou pre mladých zorganizujú bezplatný kurz španielskeho jazyka pre 25 najrýchlejších poslucháčov.

11 /4638/ 14. 3. 2015

Ľudia a diania SELENČA

Realizujú projekt organickej výroby Juraj Berédi

Stredisku pre organickú výrobu v Selenči 3. marca odštartoval projekt pod názvom Rozvoj farm inkubátora organickej výroby. Tento ročný projekt sa realizuje za finančnej podpory Veľvyslanectva Nórska a potrvá do 2. decembra 2015. Cieľom je účastníkom projektu poskytnúť základné praktické a teoretické poznámky o rastlinnej organickej výrobe, ktoré potom implementujú na svojich majetkoch a vo vlastnej organickej výrobe. Realizácia zahrnie hlavne mladých nezamestnaných ľudí, ale aj tých, ktorí už nadobudli určité skúsenosti v tejto oblasti. Stredisko pre účastníkov zabezpečí zodpovedajúce parcely, dva fóliovníky, certifikované semená, všetko potrebné náčinie,

ochranné prostriedky, zavlažovacie systémy, ako aj mentorov, ktorí budú dozerať a dávať pokyny. Dopestované produkty budú vlastníctvom ich majiteľov, ktorí s nimi môžu nakladať podľa vlastnej vôle. O projekte záujemcom 28. feb-

ruára hovorili predseda strediska Jozef Gašparovský, Biljana Viduka a Monika Tomšíková. Vďaka spomínanej zahraničnej finančnej podpore stredisko mohlo úspešne realizovať všetky prípravy na úspešný a sľubný začiatok projektu.

Minulý týždeň v Selenči v miestnostiach Strediska zmluvy o účasti v projekte podpísalo desať záujemcov, čiže predstaviteľov tímov. Na ich prácu budú dozerať štyria odborníci – mentori, a to: Monika Tomšíková, Libuša Fačarová, Vladimír Belička a Mirko Vlček. Po vypršaní lehoty pobytu v inkubátore účastníci sa môžu rozhodnúť, či chcú naďalej zostať v inkubátore za zvýhodnených podmienok, alebo z neho vystúpia. Zvýhodnené podmienky sa vzťahujú na to, že iba v prvom roku účastníci majú všetko zdarma, a potom sa bude platiť úhrada. Záverom projektu a výrobného cyklu všetci účastníci, ktorí úspešne zdolajú teoretické a praktické základy rastlinnej organickej výroby, dostanú certifikáty. Inkubátor podporuje aj podnik Slovan progres, ktorý je zakladateľom strediska a zároveň aj jeho oporou v práci.

ZAČALA PRACOVAŤ VETERINÁRNA AMBULANCIA V KULPÍNE

Zvieratá potrebujú zdravotnú opateru Katarína Gažová

veterinárne služby nesmeli pôsobiť pri družstvách, a to bol vlastne začiatok konca veterinárnej stanice v Kulpíne. Neskoršie ma zaradili do Veterinárnej stanice Nový Sad, ktorá mala pobočku v Petrovci, kde som pracoval na území celej Báčskopetrovskej obce. Keď aj to po niekoľkých rokoch prestalo

ačiatkom tohto roku veterinár Ján Chlpka, pôvodom z Hložian, otvoril súkromnú veterinárnu ambulanciu pomenovanú AVX v Kulpíne. Pred rokmi tu už pracoval ako zamestnanec veterinárnej stanice pri poľnohospodárskom družstve, ktoré zaniklo. Kedy ste začali pracovať v Kulpíne? – Ako mladý skončený veterinár od roku 1991 a nasledujúcich desať rokov som pracoval vo veterinárnej službe, ktorá vtedy existovala pri kulpínskom družstve. V tom čase bola taká organizácia, že každé poľnohospodárske družstvo malo vlastnú zverolekársku stanicu. Neskoršie, žiaľ, to všetko zaniklo. Pamätám Veterinár Ján Chlpka sa, že v rokoch veľkej inflácie v našej krajine bol pokus o fungovať, založili sme spolu s manzaloženie veterinárnej služby na želmi Kanásovcami, veterinármi obecnej úrovni. Neprajné časy však z Petrovca, súkromnú veterinárnu nedovolili, aby sa tento úmysel ambulanciu Kupidon. Tu som prarealizoval, a tak sa ho o pár me- coval osem rokov. siacov vzdali. Onedlho po tom bol Prečo ste sa rozhodli otvoriť schválený zákon, podľa ktorého súkromnú ambulanciu v Kulpíne?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

– Vzhľadom na to, že v Hložanoch, kde žijem, už existuje súkromná veterinárna ambulancia, rozhodol som sa pre Kulpín. Roky som tu pracoval a poznám toto prostredie. Ale primárnou pohnútkou bolo to, že tu neexistuje veterinárna služba. Konzultoval som sa v Miestnom spoločenstve, našiel som si vhodný priestor, vybavil potrebné formality a od januára som oficiálne začal pracovať. Teším sa, že budem tu pôsobiť a verím, že aj občanom Kulpína moje služby prídu vhod. Rožného dobytka a ošípaných je čoraz menej. Ktoré zvieratá najčastejšie ošetrujete? – To je pravda. Kedysi v Kulpíne bolo hodne kráv, ošípaných ešte viac. Teraz možno na prsty napočítať domácnosti, ktoré chovajú kravy a aj ošípaných je čoraz menej. Hlavne ošetrujem hydinu a domáce zvieratká – psíky a mačičky. Keď porovnáme prácu veterinárov s tou v deväťdesiatych rokoch, možno povedať, že na území celej obce je toľko práce, koľko

vtedy bolo iba v samom Kulpíne. V náplni mojej práce je liečenie zvierat, potom vakcinovanie psov, umelé osemeňovanie kráv a ošípaných, predaj liekov. Počas zakáľačiek robím aj trichinoskopické vyšetrenie vzoriek bravčového mäsa. Môžem povedať, že práce je tu dosť. Každý deň je iný a zaujímavý a pracovný čas je vlastne počas celého dňa. Čo si myslíte o situácii s túlavými psami u nás? – To je povážlivá otázka aj na dedinách, aj v mestách. U nás na úrovni obce je to v kompetencii komunálnej služby. My veterinári sa zapájame len vtedy, keď túlavý pes pohryzie niekoho. Mal som nedávno prípad, že túlavý pes pohrýzol určitú osobu, a potom ho náhodou usmrtilo motorové vozidlo. Psa som teda odniesol do Pasterovho ústavu, aby sa tam potvrdilo, že to bol práve ten pes, ktorý pohrýzol dotyčnú osobu. Problém túlavých psov by sa mal riešiť tak, že ich komunálna služba pozbiera a umiestni do útulku, no také podmienky u nás ešte nemáme. Podľa platných pravidiel tieto zvieratá by sa mali sterilizovať a vrátiť späť do prostredia. • ĽUDIA A DIANIA •

SNEMOVALI KOVAČICKÍ PENZISTI

Súvaha a plány Anička Chalupová

„N

ičoho sa staroba nesmie vystríhať väčšmi ako nečinnosti.“

Zdá sa, že týmto výrokom slávneho rímskeho filozofa Marcusa Tulliusa Cicera sa riadia aj kovačickí penzisti. Z roka na rok Miestna organizácia penzistov v Kovačici uskutočňuje čoraz čulejšiu činnosť, ktorá zahrnuje nielen zásobovanie členov rôznymi výrobkami za zvýhodnených podmienok, ale aj humanitárnu prácu, organizovanie výletov a rôzne iné akcie. V piatok 27. februára v sieni Miestneho spoločenstva početní občania v pokročilom veku – členovia MOP venovali pozornosť výsledkom uplynulej a plánovaniu budúcej práce Miestnej organizácie penzistov v Kovačici. Na výročnom zasadnutí, ktoré viedol predseda Ján Koreň, odznela správa o minuloročnej činnosti, v ktorej boli spomenuté tie najvydarenejšie a na výbornú usporiadané podujatia a akcie. Ich cieľom bolo spoločne sa pobaviť, udržať a nadviazať novú spoluprácu a družbu s podobnými združeniami v okolí. Ako aj v uplynulých rokoch, tak aj vlani MOP úspešne realizovala zásobovanie svojich členov drevom, uhlím a potravinami na splátky. Členovia tejto organizácie takisto

Členovia kovačickej MOP sa aktívne zapájajú do početných akcií pôsobili i na pláne pomoci starým a chorým spoluobčanom, ktorým pred sviatkami odovzdali tradičné

balíky s hygienickými potrebami a potravinami. Finančnú správu podal poklad-

ník Pavel Galas, ktorý uviedol, že hospodárili pozitívne, o čom svedčí suma peňazí v pokladnici dostatočná na pokračovanie bežných aktivít. Zo slov vedúcich MOP vyplýva aj údaj, že počet členov tejto organizácie stúpa. Medzi členmi sú nielen tí, ktorí potrebujú pomoc, ale aj tí, ktorí chcú pomôcť iným, ktorým chuti a sily do práce neubúda, o čom svedčí aj plán práce na bežný rok. Do akčného plánu na rok 2015 MOP zaradila prevažne podobné aktivity ako vlani. Výročné snemovanie kovačických penzistov uzavreli otázkami účastníkov, ktoré sa vzťahovali tak na minulé, ako aj na budúce akcie, ktoré spoločne uskutočnia.

SPOLOK ŽIEN V SILBAŠI privítal v piatok 27. februára v miestnostiach Miestneho spoločenstva hostky z Báčskeho Petrovca, Iloka, Hložian a Starej Pazovy. Najprv sa prihovorila predsedníčka spolku Katarína Ušiaková, a potom silbašská páni farárka Jasmina Kotasová-Medveďová rozprávala o ženách, ktoré sa spomínajú v Biblii, od Evy a Sáry, cez Deboru, Ruth a Ester, po Máriu a Máriu Magdalénu. Po prednáške nasledoval rozhovor o spolupráci spolkov žien a ďalších aktivitách. Usilovné Silbašanky prichystali pohostenie pre hostí, a nechýbali ani spomienky na voľakedajšie priadky. R. K.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! P ýtam sa vás, občania, akože ste strávili Médéžé? Keďže bola nedeľa. Viete, že Tonči Koľke, Bily Monke, Miško Katke, Paľko Anke... darovali kytičky. Čo ste komu, vážení, dali vy? Kto a čím, vážené, potešil vás? Ničevó, daragíje? To nič; bude lepšie. Len pevne verte. Však už sa blýska na lepšie časy, čomu nasvedčuje aj zopár dnešných správ. 1. Konečne sa, zase, zvyšuje počet zamestnaných,... ktorí sa zamestnávajú hľadaním zamestnania. • ĽUDIA A DIANIA •

2. Údajne pokračuje zamestnávanie bez zverejnených súbehov. Prirodzene! Vari pán premiér nepovedal, že musíme šetriť? Zverejnenie súbehu predsa čosi – ani nie málo – stojí. 3. Je síce pravda, ak nie je nepravda, že sa na sanáciu istého tunela minulo o 23 miliónov viac len preto, že sa prípravy náročného projektu sanácie, vraj, konali v (prí) tme, zato sa ale ohromne ušetrilo na osvetlení! 4. Z fiškálnej rady zaznel hlas

(hm, žeby rozumu?), podľa ktorého hlasu nám vraj nijako nestačia tri roky na reformu, po ktorej reforme sa nám raz a navždy bude žiť lepšie. Mýliť sa je také ľudské... 5. Ak je aj pravda, že sa náš dlh zvyšuje rýchlosťou 92 eur za sekundu, čiže takých 8 miliónov (eur) za deň, respektíve 3 miliardy (eur) za rok, máme sa na čo tešiť! Olympijské hry sa blížia, nuž je temer isté, že nás neminie zlatá medaila v skoku dlhu do výšky; nie je vylúčené, že sa nám ulezne aj zlatý metál za skok dinára

do hĺbky. To bude cveng! Cveng! 6. Keby ste sa prípadne, vážení, na tieto veci dívali z hľadiska opačného od hľadiska želaného Zhora, myslite trebárs o tom, prečo Albánci húfne opúšťajú Kosovo zvané republika. Asi preto, že verili, že sa im akože vo vlastnom štáte bude žiť lepšie. Nuž im dobrého stačilo aj málo. Aj nám na dnes stačilo. Veríte tiež v lepšie zajtra? Dlho ste naň čakali? Tak teda začnite! Žiť šťastne a veselo. Vari vám v tom niekto bráni? Bumbumbum!

11 /4638/ 14. 3. 2015

Ľudia a diania PRVÉ RANDE S BUDAPEŠŤOU (4)

Uprostred zlatého sna Juraj Bartoš

iektoré sny trvajú, zdá sa nám, nekonečne dlho. Najmä špatné. Krásny sen nám pripadá krátky ako mihnutie. Je štrnásť minút a päťdesiatšesť sekúnd veľa alebo málo? Áno, pán Einstein... Všetko je relatívne. Nuž ale... Poďme s pánom doktorom Aleksandrom Totisaszegim, jeho

Hudba

Recepcia hotela Boscolo

dcérou Danielou a zaťom Mladenom na miesto, ktoré je v slovníku vyberaných slov o Budapešti vyšité zlatou niťou. Mrknime sa na chýrečné New York Café, čiže,

ako povedia Maďari, New York Káveház. „Tíha!“ Citoslovce údivu a obdivu sa silou gejzíru prešmykne už pri pohľade na recepciu. Ani čo by sa náhlilo na stretnutie so Sonátou pre Elišku, tíško sa vznášajúcou z balkónika, na ktorom ležérne hrá klavirista. Ó, aká rozkoš! Aká nádhera tu na každučkom – každom kroku prší zo zlatého oblaku! Odrazu sme uprostred zlatého sna,

Reštaurácia New York Café

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

cítime, ako sa vznášame na krídlach s anjelmi mávajúcimi z fresiek stien a vysokého stropu. Aké úchvatné, zlatom lemované balkóniky, klenby, sochy... Pod nami je p r i e s t ra n n á sieň. Priam kráľovská! Na Aula desiatky ľudí raňajkujú, kávičkujú, vari najluxusnejšieho hotela v rozprávajú sa... Majú sa! Budapešti. Návštevníci reštaurácie New Čo zmôže človek za necelú štvrťhodinku York Café, ktorí tam, na rozdiel od v tomto sne? Môže sa nás, skúsili aj kuchyňu, na interiba pohľadom dotknúť nete hovoria vyberanými slovao nádheru, ktorá naň siaha z každého milimetra povestného hotela, kedysi známeho ako New York Palota (Palác New York), pôvodne otvoreného 23. októbra 1894. Od začiatku sa vraj vyznačoval jedinečnou atmosférou; až kým nenastú- Malá skromná ponuka pilo obdobie mi: „Jedlá a nápoje sú budovania kolacné. Personál je veľmunizmu. Po mi prívetivý. Cítite sa znárodnení zaani čo by ste večerali čal upádať. Na v kráľovskom paláci...“ prelome storočí Ovzdušie konzumenti ho kúpila talianoznámkovali čistou ska spoločnosť päťkou. Pri odchode Boscolo Hotel. sme na chvíľku zastali Roku 2001 stapred vchodom hotela rý pán dočasne Boscolo, ktorý... prestal dýchať. „A predstav si, že Talianski stavbápočas druhej svetori a ďalší majstri vej vojny sovietske remesla sa činili, Zlaté pohľady vojsko z neho urobilo stvárňujúc sen architekta Lajosa Hauszmana konicu!“ Slová pána doktora Totisaszea 5. mája 2006 vyrazili dych všetkým, ktorí boli pri uvedení giho nás definitívne preberú zo do života hotela Boscolo, pri sna, do ktorého sme, na chvíľu, druhom slávnostnom spustení ďakujeme pekne, zablúdili... • ĽUDIA A DIANIA •

KU DŇU ŽIEN V KOVAČICI

Na tradičnej tanečnej zábave

Anička Chalupová

ri príležitosti Medzinárodného dňa žien v sobotu 7. marca Ženský spolok v Kovačici usporiadal tradičnú zábavu, čiže

Na peknej a veselej zábave, ktorá tentoraz prebiehala v známej kovačickej reštaurácii Červené víno, početných hostí nielen z domácej pôdy, ale aj z bližšieho a ďalšieho okolia vítali členky spolku

prihovorila predsedníčka Zuzana Jonášová. Nasledovali slovenské ľudové piesne, ktoré za hudobného sprievodu ľudového orchestra

hry a, pravdaže, bohatá tombola, na ktorú aj tentoraz prispeli početní štedrí sponzori. Okrem toho v súťaži o najkrajší slovenský ľudový kroj, podľa rozhodnutia osobitnej komisie, zvíťazili Kovačičania Zuzana Farkašová a Juraj Jonáš. Menovaný a Kveta Sucháneková získali titul najtanečníci v tanečnom súťažení párov.

Veselá nálada pri hudbe a tanci veru nechýbala

K slávnostnému ovzdušiu prispela osemčlenná ženská spevácka skupina, ktorú vedie hudobníčka Anka Zlochová

čajanku. Prvé podujatie tohto druhu, ktoré sa dodnes teší veľkej popularite medzi ľuďmi, spolok usporiadal roku 1957.

s krásnymi darčekmi. Tradičné 58. podujatie sa začalo prednesom hymnickej piesne spolku Či to zvony zvonia, a potom sa hosťom

troch Jánov: Bartoša, Sucháneka a Dišpitera, zaspievala ženská spevácka skupina, ktorá pôsobí v rámci tunajšieho spolku. Okrem tradičného pohostenia prítomní boli ponúknutí aj chutnou večerou a rôznymi pochúťkami vyhotovenými usilovnými rukami členiek tohto združenia. Do tradície tejto zábavy patria aj rôzne spoločenské

Sprievodnou akciou podujatia bola výstava ručných prác členiek spolku, nainštalovaná na vchode a na stenách reštaurácie. Toto tradičné spoločensko-zábavné podujatie Ženského spolku v Kovačici do svojej náruče prilákalo viac ako 250 hostí, ktorých vyprevadili domov až za bieleho rána.

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

dcérou Elenkou Đukićovou. Vlani sa SKŽ stal aj členom oficiálnej google skupiny projektu Bohatstvo rozličností v rámci združenia pre rozvíjanie spolupráce a rozvoj turistiky v Podunajsku – Klaster čov v Etno dome a výstava v rámci vlani začal s iniciatívou výberu a ISTAR 21. Pokladníčka Mária Čemanová Zlatej brány. Vlani mnoho cestovali promócie vojvodinských suvenírov. s etno a gastro ponukou – sármou Na zozname predmetov, ktoré chcú informovala, že hospodárili poa koláčmi, tiež s ručnými práca- promovať ako jeden z možných zitívne. Ešte keby sa im podarilo kladne doriešiť mami. Realizovali mijetkový stav bývalého moriadny projekt, Ferkovho domu, ktorý ktorý vyfinancoval pre potreby spolku kúÚrad pre Slovákov pilo mesto Nový Sad... žijúcich v zahraničí, Minútkou ticha si pod názvom Dolspomenuli na vlani nozemský dvor, ako zosnulú dlhoročnú sprievodné podujatajomníčku spolku tie 49. Folklórnych Annu Čemanovú. slávností pod PoNovou tajomníčkou ľanou na Detve. je Inga Vitézová. Prítomné boli na Okrem bohatého bajšianskych a dopohostenia snemobanovských priadvanie spevom skráškach, v Laliti na lili Soňa Francistyová, krojovej zábave, na Klaudia Hegedišová Jarmoku umenia na Na výročných schôdzach vždy vládne príjemné ovzdušie a Nina Francistyová. SNS a na mnohých vojvodinských suvenírov, sa ocitol Recitovala Valéria Vitézová a prózu iných podujatiach. Dôležité je spomenúť, že Ústav aj medovníkový koč, ktorý vyrábajú Anety Lomenovej prečítala Daniela pre rodovú rovnosť v Novom Sade členky spolku Anna Madacká s Đukićová.

V znamení produktívnej práce Michal Ďurovka

radičné výročné snemovanie Spolku kysáčskych žien prebiehalo v stredu 4. marca v Knižnici Michala Babinku. Po privítaní početných hostí predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská vlaňajšie aktivity sprítomnila za pomoci fotografií. Z produktívnej práce vysunieme prezentácie činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a zborníka prác z 8. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov Cirkevná hudba Slovákov vo Vojvodine a trojrečovej brožúrky Vojvodina – miesto významných Sloveniek. Zorganizovali podujatie Zima s knihou a večierok venovaný sedemdesiatke spisovateľa a literárneho kritika Víťazoslava Hronca. Najnavštívenejším podujatím bol Deň kysáčskej sármy, ale i veľkonočná výstava ručných prác a výkresov škôlkarov a predaj kolá• ĽUDIA A DIANIA •

11 /4638/ 14. 3. 2015

Ľudia a diania ÚSPEŠNÁ ČINNOSŤ ARADÁČSKYCH POŽIARNIKOV

Minulý rok takmer bez požiarov Vladimír Hudec

vtedajšia moc všetok spoločenský majetok pozmenila na štátny. Do konca šesťdesiatych rokov tieto priestory boli vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva v Aradáči. Bol to vlastne mlyn, v ktorom Aradá-

Aradáčski požiarnici vlani nemali mnoho práce. Aspoň nie v hasení obrovoľný požiarnický spolok väčších požiarov na objektoch, v Aradáči sa vlani okrem bežresp. domoch v osade. Počas roka ných požiarnických aktivít zaintervenovali šesťkrát a najväčší meral aj na rekonštrukciu vlastného požiar bol na výletnom mieste stánku. Tisa, kde v tej istej – Vlani sme v našom chvíli vzplanuli tri požiarnickom dome vedľa seba stojace vystavali toalety a zredrevené víkendové novovali kuchyňu, – chaty, ktoré Aradáreportuje predseda čania hasili spolu spolku Ján Ábelovský. s profesionálmi zo Urobili sme to z vlastZreňanina a poných prostriedkov žiarnikmi z Elemira. a dobrovoľnou prácou. Ostatných päť interTým spôsobom sme vencií mali na haseupravili miestnosti, ní ohňa na smetisku ktoré teraz budeme a podobne. môcť prenajímať na V správe o činrôzne rodinné oslavy nosti spolku, ktorá Predseda aradáčskych požiarnikov Ján Ábelovský, a tak si trochu zarobiť. predseda aradáčkeho MS Nikola Josimov, Ljubo Radulović bola podaná na výPlánovali sme aj výstav- z PZ Zreňanin a najstarší požiarnik Pavel Ľavroška (zľava) ročnom zhromažbu nových kancelárií na výročnom zhromaždení dení 28. februára, a zasadačky v podkroví, sa ešte uvádza, že aby sme úradné miestnosti mohli čania mleli kukuricu a iné obilniny sa zaoberali aj prevenciou, čiže spojiť so sieňou a zväčšiť priestor pre dobytok. Keď to už nebolo popred žatvou kontrolovali hasiace pre zábavy. Prostriedky na tie účely trebné, družstvo tie priestory bez prístroje a poľnohospodársku techsme chceli získať z projektov, ale úhrady na neurčitú dobu ponechalo niku. Náležitú pozornosť venovali aj sme boli nepríjemne prekvapení, požiarnikom. Máme na to aj úradný požiarnickému dorastu a požiarnickeď sme zistili, že majiteľom nášho doklad, ibaže zmena nie je zavedená kým súťaženiam, na ktorých vlani domu nie je spolok, ale Republika aj v majetkových knihách, takže mali až sedem skupín. Srbsko, čo je následkom dekrétu to teraz budeme musieť vykonať Na výročnom zhromaždení z deväťdesiatych rokov, ktorým súdnou cestou. aradáčski požiarnici sa tešili aj

početným hosťom, predstaviteľom miestnej správy a spoločenského života osady, požiarnického zväzu mesta Zreňanin, ako aj predstaviteľom spolkov z Kovačice, Padiny, Bieleho Blata, Elemiru, Kysáča, Pivnice, Mužlje, Kleku, a z Trenčianskych Stankoviec na Slovensku, s ktorými aradáčsky spolok má viac ako tridsaťročnú družbu. Všetci hostiteľom adresovali jednotné želanie, aby v tomto roku mali čím menej práce a čím viac mladých ľudí. Aj Ljubo Radulović z PZ mesta Zreňanin pochválil prácu aradáčskeho spolku a zároveň informoval, že zväz schválil prostriedky v sume 300-tisíc dinárov na rekonštrukciu strechy na garáži požiarnického domu v Aradáči. Zmienil sa aj o nedávno schválenom tzv. Tamarinom zákone, ktorým dobrovoľné spolky dostali významnejšie miesto v protipožiarnej ochrane, na základe čoho lokálne samosprávy budú povinné viac vkladať do rozvoja dobrovoľného požiarnictva. V slávnostnej časti zhromaždenia vynikajúcim mladým požiarnikom udelili ďakovné diplomy a tým skúsenejším za dlhodobú činnosť odovzdali zlaté odznaky PZ Vojvodiny a pamätnice PZ Srbska.

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA STAROBNÝCH PENZISTOV V PIVNICI

Dôraz na zásobovaní a kamarátení Ján Šuster

a výročnom zasadnutí Miestnej organizácie starobných penzistov v Pivnici v piatok 27. februára sa zúčastnilo 120 členov. Úvodom prítomní minútkou ticha vzdali poctu 34 vlani zosnulým členom. Keďže predseda Miestnej organizácie starobných penzistov Aleksandar Bikici zo zdravotných dôvodov nebol prítomní, správu o minuloročnej činnosti prečítal pokladník Stevan Ćosić. Ako v správe uviedli, najväčšiu pozornosť venovali zásobovaniu členov rôznymi výrobkami za výhodné ceny a na splátky. Pre-

www.hl.rs

dovšetkým zabezpečovali potraviny, drevo a uhlie. Darmo však penzisti očakávali, že minulý rok bude lepší, naopak, veľmi sa sklamali, keď vláda schválila rozhodnutie o znížení penzií o 10 percent. Tým sa beztak nízky štandard penzistov ešte dodatočne znížil, ale treba povedať, že je dobre, že sa penzie riadne a načas vyplácajú. Hoci dynamika zásobovania ohrevom bola dobrá, niektorí penzisti si nevyrovnali svoje dlhy. Osobitnú položku v práci Miestnej organizácie starobných penzistov predstavuje spolupráca a kamarátenie s penzistami z iných prostredí. Keďže bolo schválené rozhodnutie, že miestne výbory môžu organizo-

Informačno-politický týždenník

vať kamarátenie len každý druhý rok, pivnickí penzisti v roku 2014 boli iba hosťami, a to v Gajdobre, Obrovci, Čelareve, Rumenke, Neštine, Smedereve, Negoslavci, Despotove, Tovariševe, Subotici a v Starej Pazove. Finančnú správu za rok 2014 na zasadnutí podal pokladník Stevan Čosić, ktorý okrem iného uviedol, že spolu mali k dispozícii 104 400 din., z ktorých na konci roka zostalo 8 140 din. Miestna organizácia penzistov má inak 386 členov a patrí medzi najpočetnejšie v obci. V práci sa spolieha na podporu viacerých sponzorov. Plán práce na bežný rok zahrnuje bežné aktivity,

predovšetkým zásobovanie členov a kamarátenie, ktoré tentoraz budú organizovať aj v Pivnici. V diskusii pochválili prácu vedenia miestnej organizácie starobných penzistov. Nasledovala voľba nového vedenia. Za predsedu je zvolený Aleksandar Bikicki, za podpredsedu Michal Pintír, za tajomníčku Ľudmila Šusterová a za členov Dr. Jozef Milec, Ana Nedićová, Mira Doroški, Verica Nikolićová a Ondrej Ruman. Za predsedu Obecného združenia penzistov B. Palanka znovu navrhli Dragana Mihajlovića. Do Výkonného výboru obecného združenia z Pivnice zvolili A. Bikického a S. Ćosića. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Zájazd slovenských žiakov z Juhoslávie na Slovensko v roku 1930 Katarína Verešová

bol utešený, deti skoro zabudli na svoje maminky a ich príkazy. Potom celkom nová spoločnosť, iné deti, iný kroj, iná reč – a predsa jeden cieľ… Spolu s nami cestovali i školské deti slovenské, ich 5, z Bulharska na letovisko

v albume Ľudmila Dollinayová. V pokračovaní spomína, že deti boli v múzeu, Radnici a v Slovenskom národnom divadle, kde si pozreli jedno divadelné predstavenie. V nedeľu večer odcestovali vlakom do Teplej, kde ich na stanici

ďaka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí SR alebo iných sponzorov v súčasnej dobe sa často organizujú exkurzie alebo tzv. letné školy v prírode na Slovensku pre žiakov slovenských vojvodinských škôl. Vždy to bývajú zaujímavé zájazdy a deti sa z nich vracajú plné dojmov. Voľakedy bol prístup k takýmto školským podujatiam trochu zložitejší. Azda prvý organizovaný zájazd detí z viacerých slovenských vojvodinských osád sa uskutočnil od 3. júla do 4. augusta 1930. Skupinu 30 detí zo Starej Pazovy, z Nového Sadu, Kovačice, Hložian a Padiny viedli pazovskí učitelia Ferdinand Klátik, Karol Dollinay, Ľudmila Dollinayová a jej sestra Anna Dollinayová-Vrača- Detský deň v Trenč. Tepliciach 17. júla 1930 – vystúpenie nová (hudobníčka, folkloristka a slovenských detí z Vojvodiny prekladateľka). V tom istom roku na týždenný pobyt do vtedajšej do tábora. Starosť o nich malo uvítal učiteľ Šiffel z Kovačice, Československej republiky (do České srdce z Prahy… Na lodi ktorý sa vracal „z hospodárskeho Prahy a Bratislavy) odcestovali aj sme mali hneď i próby v speve, v naukobehu z Košíc“. Električkou deti z Bulharska a Banátu. tanci, v divadelnom kuse a hodinu sa prepravili do Trenčianskych Idea o mesačnej výprave chu- slušného chovania… Stravu mali Teplíc. Tepličania ich privítali so dobných detí na zotavenie do všetci na dva dni. Aby nám však zástavkami, na ktorých bolo nakúpeľov (s tým, že vystúpia s deti neochoreli na žalúdok, do- písané: „Zdar slovenským deťom kultúrnym programom na ná- stali hrachovú polievku a tri razy z Juhoslávie.“ Ubytovaní boli v mestí) sa zrodila rok predtým, keď na deň po lyžičku medu, ktorý dal meštianskej škole. uvedená skupinka pazovských k dispozícii výpravy pán Miloslav „Život v Trenčianskych Tepliučiteľov spolu s pazovským fa- Kamenár svojim šarvancom na ciach tiekol rovnomerne: vstávalo rárom, sriemskym seniorom a cestu – bolo toho 5 kg a veru sa o 7-ej, o 9. raňajky, potom slovenským dramatikom Vladi- naši chlapci sa liečili nim ešte prechádzka alebo veslovanie na mírom Hurbanom Vladimírovom, v Tepliciach. Nasledujúcu noc jazierku, o 12. obed, po obede mal pobudla v rozličných mestách na sme nocovali pod holým ne- byť odpočinok, ale nezbedy šli sa Slovensku, medziiným aj v Tren- bom na palube II. triedy, pokrytí lobdať, kým dievčence zväčša si číne a Trenčianskych Tepliciach. tirádami [plachtovinami] a veru toaletu upravovali a prali... PredTento zájazd financovali Národná nebolo nám zima... V sobotu 5. večer šlo sa na prechádzku pred rada Československa v Bratislave, júla sme pristáli v Bratislave. Tu fontánu, kde si deti robili známesto Trenčín, kúpeľný vrchný nás čakali: pp. Himreich, orga- mosti s deťmi teplickými a kúpeľkomisariát Trenčianskych Teplíc nizátor výpravy, Dr. O. Haberern ných hostí. Občas sa šlo na vyše a jednotliví sponzori. pre Ev. kruh akademikov, Trešňák, hodinové výlety do hôr... Kaž„Nalodili sme sa 3. júla 1930 v zástupca Národnej rady, Palko- dého týždňa šli sa deti kúpať do Novom Sade. Cesta Dunajom bola vič, predstaviteľ Slovenského horúcich kúpeľov. Niekoľko razy zaujímavá, pre skoro všetky deti denníka, učiteľ Ján Šulc zo školy kúpali sa v jazierku. Po príchode vôbec bola to prvá cesta loďou. bratislavskej... V Bratislave sme šlo sa lekárom a zubárom,“ opiDeti sa o všetkom zaujímali: Loď boli ubytovaní v stredoškolskom suje Ľudmila Dollinayová pobyt ovšem vzbudila najväčší záujem internáte,“ opisuje vo svojom den- detí v Trenčianskych Tepliciach. a potom cesta samotná. Deň níku zalepenom medzi obrázkami Táto učiteľka ďalej uvádza, že 1. • ĽUDIA A DIANIA •

augusta odcestovali do Trenčína, kde ich privítali hostitelia Živeny a Sokola. O deň neskôr odišli do evanjelického kostola a na juhoslovanské hroby: „Na hrobách održali reč pán Zachytal a pani Dollinayová, deti zaspievali juhoslovanské hymny a tiež sme odovzdali i kytičku. Potom sme odtiaľto odišli na hrob Mičátkov.“ Na ceste na hrad so zákuskom ich uvítala manželka po nebohom Dr. Ľudovítovi Mičátkovi. Po návrate do Bratislavy (kde strávili dva dni) sa stretli s druhou detskou výpravou, ktorú viedol učiteľ Jároši z Banátu (z Bieleho Blata a Aradáča) a ktorá sa vracala z týždňovej návštevy Prahy. Do Nového Sadu sa vrátili rýchlejšie dolu prúdom a 5. augusta na dunajskom prístave ich čakali rodičia. O tom, ako odznelo vystúpenie detí na tzv. priateľskom večierku, napísal novinár Politiky: „Dňa 24. júla usporiadala výprava slovenských detí z Juhoslávie v Trenč. Tepliciach svoj prvý večierok, ktorý sa nad očakávanie vydaril. Na programe boli juhoslovanské ľudové spevy, scény z juhoslovanského života, detské tance, detský balet. Deň slovenskej devy od rána do noci v speve a hudbe – na konci úchvatná scéna ̗Modlitba k práporu´. Keď sa prápor juhoslovanský začal rozvíjať, obecenstvo freneticky tlieskalo. Veľmi dojímavá scéna bola odovzdávanie darov maličkých dobrodincov, ktorí umožnili túto výpravu. Na prívet maličkých poďakoval sa E. Galvánek, okresný náčelník tak vrelou rečou, že sa všetko dalo do plaču. Sám rečník nemohol sa zdržať, ale nezaslzil. Výprave darovali známi akademickí maliari moravskí, Skula a Krasický, obrazy zo svojej výstavy, ktorú práve usporiadali v Tepliciach, v hodnote 3.000 korún. Trenčiansko-teplické obyvateľstvo takéhoto večierku v tejto sezóne nepamätá.“

11 /4638/ 14. 3. 2015

Lea Hrebíková 5. 2, Stará Pazova

Igor Golubić 5. 2, Stará Pazova

Tamara Ďurčíková 5. 2, Stará Pazova

Kvety pre mamu: kovačickí štvrtáci

Darčeky pre najmilšie maminky

ajkrajšia marcová nedeľa pre naše najmilšie oslávenkyne je za nami. Trošku sme boli zvedaví, čo ste v škole pre svoje maminky k 8. marcu pripravili. Preto sme nakukli do Starej Pazovy, kde napríklad žiaci 5. ročníka ZŠ hrdinu J. Čmelíka s profesorom Jánom Agarským vyrobili takéto unikátne náhrdelníky. Sú z hliny, vyfarbené a lakované. Štvrtáci ZŠ Mladých pokolení v Kovačici s triednou učiteľkou Zuzanou Svetlíkovou vykúzlili kvety zo suchých listov kukurice a vázy z vysokoexpanzívnej hmoty a žiaci triednej učiteľky Kataríny Pavelovej omaľovali kvetináče a tiež ich naplnili kvetmi. A nikde nechýbali srdiečka v rôznych obmenách... Krásne!

Ivana Uheliová 5. 2, Stará Pazova

Kvety ako živé, aj keď sú zo suchého kukuričia: kovačickí štvrtáci Gabriel Čížik, Elenka Sucháneková a Michaela Babková

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mária Folťanová 5. 2, Stará Pazova

Srdce pre m amu: kovačickí tr etiaci

Tamara M o 5. 1, Stará lnárová Pazova

Unikátne kvetináče a nie sú veru prázdne: kovačické štvrtáčky Agnes Redžepiová, Anna Matúšová a Milica Gobelićová

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 14. marca 2015 ČÍslo

6 /1888/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nulový dopyt po pšenici

Ľ. Sýkorová

dňoch 2. – 6. marca 2015 na Produkčnej burze v Novom Sade bol opäť zaznamenaný veľmi nízky obrat s poľnohospodárskymi komoditami. Na túto situáciu vplývala aj skutočnosť, že na svetových trhoch cena pšenice na dvoch najväčších burzách v Amerike bola najnižšia za posledných päť rokov. Na novosadskej Produkčnej burze bol v uvedenom období obrat tovaru v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 29,49 %, jeho finančná hodnota bola nižšia o 43,85 %. Vôbec sa neobchodovalo so pšenicou. Priemerná cena kukurice bola 16,89 din./kg (15,35 bez DPH). Stabilizoval sa trh so sójou, ktorá sa predávala po 45,10 din./kg (41,00 bez DPH). V porovnaní tento rok. Základné s jej cenou spred roka je nižšia až o 25 %. podporné prostriedNa novosadskej burze sa obchodovalo aj ky sú vo výške 6 000 s minerálnym hnojivom SAN, ktoré sa din./ha, okrem toho predávalo po 39,27 din./kg. subvencie na hnojivo Na svetových burzách ceny potravín 3 000 din./ha a na vo februári klesli na najnižšiu úroveň palivo 3 000 din./ha za viac ako štyri a pol roka. Vo februári (10 dinárov na kilogram zlacneli obilniny, mäso aj cukor, zatiaľ hnojiva a 50 dinárov na čo ceny olejov sa takmer nezmenili liter paliva). Poľnohospoa iba mliečne produkty zdraželi. dárom k dispozícii sú aj Odborníci najnovšie očakávajú, subvencie na poistenie pože globálne zásoby obilnín rastov, poľnohospodárskych dosiahnu na konci sezóny 2014/15 odhadom 630,5 kultúr, viacročných porastov, milióna ton, čo je o 8 ovocných sadov, zvierat vo miliónov ton viac ako v výške 40 % z celkovej sumy predchádzajúcom japoistenia. Registrované poľnuárovom odhade a nohospodárske gazdovstvá celkovej najvyššia úroveň sa aj v tomto roku môžu i n v e s t o za 15 rokov. ○ prihlásiť na súbeh o nená-

Počasie komplikuje jarnú sejbu Ľubica Sýkorová

ž o pár dní by mala začať sejba cukrovej repy. Predsejbovú prípravu pôdy v optimálnom termíne sťažujú časté zrážky a vysoký obsah vody v pôde. No to nie je jediný problém, ktorý sprevádza tohtoročné prvé jarné práce. Podľa doterajšieho odhadu poľnohospodári znížia plochy pod cukrovou repou až o 30 %. Dôvodom je predovšetkým nespokojnosť pestovateľov s jej minuloročným výkupom – nielen s cenou, ale aj s celkovou situáciou okolo vyplácania. Optimistická nie je ani tohtoročná ponúknutá cena 28,5 eura za tonu sladkého koreňa. V tomto roku bude cukrová repa posiata približne na 45 000 – 50 000 hektároch, čo podľa slov odborníkov bude

dosť pre domáce potreby, ale aj pre vývoz. ... Obsiate plochy pod jarinami sa ani v tomto roku výrazne nezmenia, poľnohospodárske kultúry budú posiate na približne 2,2 milióna hektárov. Najväčšie plochy budú pod kukuricou – asi 1,1 milióna hektárov, priemyselné plodiny budú zaberať približne 400 000 hektárov, zelenina 300 000 hektárov, krmoviny 150 000 hektárov, jarné obilniny 80 000 hektárov. ... V súlade so Zákonom o podpore v poľnohospodárstve a rurálnom rozvoji len gazdovstvá, ktoré si obnovia registráciu v stanovenom termíne do 31. marca, môžu počítať so subvenciami na

vratné finančné prostriedky na založenie viacročných výrobných ovocných sadov, chmeľu a viniča, ako aj o podporné prostriedky na primárnu poľnohospodársku výrobu, a to v hodnote 40 % z

vanej sumy. Pre oblasti so sťaženými podmienkami pre poľnohospodársku výrobu podporné prostriedky sú vo výške 55 % z celkovej investovanej sumy. ○

Z obsahu Ťažko skúšaná zložka Str. 3

Predjarným postrekom proti škodcom Str.5

Do vášho receptára Str.8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NA SLOVÍČKO S DIPL. ING. VLADIMÍROM BELIČKOM, RIADITEĽOM SLOVAN AGRÁRU ZO SELENČE

Zdravá konkurencia je dôležitá

Juraj Berédi

Vo výstavbe komplexu pre výkup, sušenie a nakládku je použitá najsúčasnejšia technológia, ako aj mechanika. Cieľom výstavby takéhoto náročného komplexu bolo vyjsť v ústrety poľnohospo-

14. – 21. 3. 2015

POČASIE

odnik Slovan Agrár vznikol z iniciatívy podniku Slovan Progres a jeho generálneho riaditeľa Juraja Bocku. Slovan Progres mal síce vo svojom programe poľnohospodárstvo, ale v podniku prišli k záveru, že by jeden samostatný podnik mohol prispieť k rozvoju poľnohospodárstva a poľnohospodárskej výroby v tomto prostredí oveľa viac. Uzavreli to z pozorne preskúmaných podmienok na trhu a skúmaním konkurencie na trhu poľnohospodárskych výrobkov. Obdobie od nápadu po Dipl. Ing. Vladimír Belička realizáciu netrvalo dlho – riaditeľ Slovan Agráru a už v roku 2014 bol založený nový podnik Slovan Agrár. dárskym výrobcom, kooperantom Keďže už mali určitú sieť svojich a obchodným partnerom, ktorí kooperantov a získané základné dovtedy mali problémy s dlhým skúsenosti v tejto oblasti pôso- čakaním v radoch pri odovzdávaní svojich produktov. benia, do práce sa pustili ihneď. Všetky tieto práce sa skončili Podľa slov riaditeľa Slovan Agráru Vladimíra Beličku, najprv tesne pred začiatkom zberu jesenbolo potrebné vytvoriť základné ných plodín, takže sa podnik ihneď podmienky pre činnosť jedného mohol aktívne zapojiť do výkupu nového hospodárskeho subjektu. a ponúknuť svoje služby všetkým Potrebovali nový, väčší a moder- záujemcom. Na vykúpené množstvá nejší skladovací priestor. Ako prvé v značnej miere vplývali už všetky vybudovali osem nových buniek spomenuté parametre, ktoré u sila kapacity približne 6 500 ton. konkurenčných partnerov neboli Silo je úplne automatizované, kon- na takej úrovni. Poľnohospodári trolované a riadené informačnou boli spokojní s rýchlym výkupom, technológiou. V tomto komplexe a v ako aj so spracovaním potrebných súlade s potrebami vybudovaná je dokladov a najmä s výplatou za aj sušiareň pre poľnohospodárske predaný tovar. Podniku sa podarilo rok 2014 výrobky. Nakládka tovaru sa taktiež urýchlila zväčšením kapacity. úspešne skončiť. Kooperanti začali

novému podniku dôverovať. Slovan Agrár priniesol na tieto priestory niečo nové, a to je zdravá konkurencia, ktorá je práve v takýchto obchodných pomeroch na trhu veľmi dôležitá. Dnes Slovan Agrár kooperantské vzťahy so svojimi kooperantmi naďalej rozširuje. Uzavierajú zmluvy o poľnohospodárskej výrobe pre štandardné poľnohospodárske kultúry, ako sú kukurica, sója, pšenica, potom priemyselné kultúry, napr. priemyselná paprika. Okrem výkupu svojim kooperantom ponúkajú aj poradenské služby z oblasti agrotechniky a ochrany rastlín. Pre tieto služby majú zabezpečených odborníkov. Slovan Agrár dnes

rôznych odrôd kultúr domácich a zahraničných výrobcov, ochranné prípravky, umelé hnojivá. Záujem o uzatváranie zmlúv majú aj poľnohospodári z okolitých osád. Pri podpísaní zmluvy kooperanti získavajú aj určité výhody, napr. poistenie plôch, na ktorých uzavreli zmluvu o výrobe; na spomínanej čerpacej stanici dostávajú zľavu na kúpené palivo, a to 7 dinárov na 60 litrov po hektári. Pri uzavieraní zmlúv je stanovená podmienka, podľa ktorej dopestované kultúry v určitom množstve musia odovzdať podniku, aby sa vyhli tomu, že si kooperanti výhodne zabezpečia reprodukčný materiál a svoje výrobky potom predajú iným výkupcom. Tieto podmienky v značnej miere rozvlnili vzťahy medzi konkurenciou, ktorá, ako sa zdá, nie je schopná sledovať také lákavé a v prvom rade výhodné podmienky. Začiatok jarných prác je tesne pred začiatkom, uzavieranie zmlúv je v plnom prúde a aj záujem kooperantov o podpísanie zmluvy so Slovan Agrárom je veľký. Riaditeľ by si prial, aby sa im aj naďalej darilo ponúkať naozaj všetko len

Aj v tomto roku je záujem o spoluprácu so Slovan Agrárom zo strany poľnohospodárskych výrobcov veľký vlastní aj dobre zásobenú poľnohospodársku lekáreň, v ktorej nielenže sa môžu kúpiť ochranné prípravky, ale poskytujú aj odborné rady. Kooperantom je k dispozícii aj benzínová čerpacia stanica. Pre nový výrobný cyklus Slovan Agrár má v ponuke bohatý sortiment osiva

to najlepšie a za najvýhodnejších podmienok. Svoju ponuku, ako aj služby v budúcnosti plánujú rozširovať v prospech kooperantov a obchodných partnerov a so všetkými vybudovať vzťahy založené na vzájomnej dôvere a úplnej spoľahlivosti. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

0˚ | 9˚

0˚ | 11˚

3˚ | 14˚

3˚ | 15˚

4˚ | 15˚

4˚ | 16˚

14. 3. 2015 • 11 /4638/

Čo všetko v tých vodách je?

K 22. MARCU – SVETOVÉMU DŇU VODY

Ťažko skúšaná zložka Oto Filip

ad vodou je stále málo jasného a veľa chmúrneho. Pritom je jej význam natoľko obrovský, že by sa myšlienka Za všetkým hľadaj ženu pokojne mohla parafrázovať do znenia Za všetkým hľadaj vodu. Veď je základom, od ktorého závisí život a zdravie, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, ekológia a ekonomika... A napriek skutočnosti, že povrch planéty na viac ako 70 percent pokrýva voda, zásoby drahocennej tekutiny sú nielen ohraničené, ale aj sústavne klesajú. Z úhrnného množstva vôd je až 97,4 percenta voda slaná, len okolo 0,6 percenta voda pitná, kým zvyšok tvoria polárny sneh a ľadovce. Je pravdou, že si denný pitný režim človeka vyžaduje okolo dva litre vody, no podstatné je, že na produkciu dennej potravy na osobu vychádza jej spotreba od 2- do 5-tisíc litrov. Ide o to, že mnohé bežne konzumované potraviny majú vysokú vodnú náročnosť, tzv. vodnú stopu. V tomto kontexte Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uvádza, že sa napríklad na výrobu jednej pizze margherita spotrebuje 1 216 litrov, na výrobu jedného hamburgeru až 2 400, kým na produkciu jedného kilogramu hovädzieho mäsa dokonca nad 15-tisíc litrov vody. Aj pre takéto vysoké nároky obyvateľstva stúpa rozsah svetového smädu. V pásmach s nedostatkom

vody žijú v súčasnosti takmer dve miliardy ľudí. Vo svete sa už dnes troví okolo päťdesiat percent zásob pitnej vody, o dve desaťročia by spotreba mohla dosiahnuť až celých 80 percent. Vedomé si toho, tak OSN, ako i EÚ schválili strategické dokumenty, ktorými podčiarkujú, že sa na globálne zásoby vody nemožno dívať rovnakým metrom ako na globálne zásoby ropy. Pre ropu totiž už existuje niekoľko alternatívnych východísk, kým pre pitnú vodu alternatíva nie je. Vzhľadom na ťažko skúšanú zložku životného prostredia, už v roku 1992, počas konferencie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro vznikla myšlienka ustanoviť Svetový deň vody, aby následne na to Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 22. marec za Svetový deň vody. Každý rok odvtedy si zvlášť v uvedený deň rôznymi spôsobmi, prostredníctvom širokej škály aktivít pripomíname celkový význam vzácnej tekutiny pre početné segmenty nášho života a prírody. Cieľom je lepšie chrániť životné prostredie a razantnejšie riešiť globálne environmentálne problémy. V TOM KOLE SME AJ MY Je to súrnou záležitosťou i u nás. Zlý stav tunajších vôd spôsobuje predovšetkým slabá starostlivosť o ne, nepochopenie skutočného významu prírodného zdroja, ako aj nedostatok investícií. Odhady ešte

pred piatimi rokmi vraveli, že nám za niekoľko rokov treba vystavať tisíce kilometrov vodovodných potrubí, okolo dvetisíc kilometrov kanalizačnej siete a aspoň dvadsať väčších čističiek. Približne osemdesiat percent občanov Srbska sa vodou zásobuje z vodovodov, no len 35 percent tých vôd sa vracia do kanalizačných sústav. Z toho sa necelých desať percent prečisťuje v súlade s európskymi štandardmi. Mnohé rieky sa stali odvodňovacími kanálmi pre odpadové vody, priemysel je naďalej jedným z najväčších znečisťovateľov vodných tokov. Chmúrny obraz platí aj pre Vojvodinu. Začiatkom tohto desaťročia z približne päťsto dedín v pokrajine až 420 bolo bez kanalizačnej siete. Stav je v súčasnosti o čosi lepší, no veľmi ďaleko od uspokojujúceho. Netreba zabúdať, že sú voda a odpad nerozlučne späté, keďže sa každý neadekvátne uskladnený odpad skôr či neskôr dostáva do styku s podzemnými vodami, ktoré zamoruje. Len vo Vojvodine ročne vzniká 1,5 milióna ton odpadu, z ktorého najväčšia časť odchádza na skládky bez väčšieho selektovania a spracovania. O nás celkovo možno povedať, že vody i máme, i nemáme. Máme ju dostatočne v prípade, že sa k nej budeme racionálne správať, chrániť ju pred zamorením, mať pritom na zreteli vplyvy klimatických zmien, že budeme stavať potrebné objekty. O to skôr, že len osem percent našich vôd pramení u nás. Obrovská väčšina, viac ako 90 percent, sú

III

vody tranzitné, prichádzajúce Dunajom, Sávou, Tisou, inými vodnými tokmi. Kvalita povrchových vôd najčastejšie neuspokojuje, takže je veľmi čistej vody veľmi málo, zväčša v horských oblastiach. Okrem bežnej nedbanlivosti príčiny zamorenia vôd a pomalej nápravy stavu možno hľadať v celom rade iných okolností. Príslušnosti v tejto oblasti patria rozličným štátnym orgánom a inštitúciám, medzi ktorými je dosť slabá koordinácia, spolupráca a spätosť. Na znečisťovaní vôd sa podieľajú takmer všetky výrobné hospodárske odvetvia, chýbajú aj isté štandardy týkajúce sa vypúšťania tých odpadových, heslo znečisťovateľ platí sa skromne uplatňuje, kanalizačná infraštruktúra je tak rozsahom, ako i kvalitou skromná. Ako následok nízkej ceny vody, príjmami nemožno kryť náklady stanovené Rámcovou direktívou pre vody Európskej únie. Ani tie finančné, ako je prevádzka, údržba a investície, ani tie ekologické, ani trovy zdroja. Vodu ako strategickú surovinu 21. storočia treba teda za každú cenu chrániť a sporiť. Aj tak, že sa budú stavať nové fabriky pitnej vody, tak isto systémy na prečistenie odpadových vôd, že sa budú eliminovať znečisťovatelia, že bude stúpať ekologické povedomie. Kvalita vody sa výrazne a priamo premieta na kvalitu nášho žitia, alebo aj budúcnosti. A na tom by nám muselo oveľa väčšmi záležať. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Prví jarní škodcovia na repke – Ing. Ján Tancik, PhD.

a svetlými chĺpkami, čo imágam dáva strakatý vzhľad. Na krovkách pri štítku sa nachádza pravouhlá biela škvrna. Chodidlá všetkých nôh sú hrdzavočervené. Krytonos repkový nemá červené nohy, sú čierne.

SPU v Nitre

samičky nakladú vajíčka, čo spôsobuje aj rozdiely vo výške škôd. Samičky krytonosa repkového kladú vajíčka do horných častí stonky, pod vegetačný vrchol. Samičky krytonosa štvorzubého kladú vajíčka do listových stoniek alebo do hlavnej žilky na liste. Prvým symptómom napadnutia rastliny krytonosom repkovým sú malé, lesklé neskôr bielo olemované otvory v stonkách. Počas predlžovania stoniek sa v mieste otvorov vytvárajú tenké ryhy, dochádza k zdureniu a deformáciám. Typickým prejavom je zakrpatenie, skrúcanie a praskanie stoniek. Larvy krytonosa štvorzubého sa vyvíjajú najprv v listoch, potom v listových stonkách a neskoršie prenikajú do stonky. Pretože sú rastliny poškodené neskôr, vyvíjajú sa normálne a nevznikajú na nich žiadne vonkajšie deformácie, ale pri silnom napadnutí môžu byť výrazne zoslabnuté. Priama škodlivosť krytonosa repkového je vyššia v porovnaní

rozdielov vo vývoji a škodlivosti týchto dvoch druhov vyplýva aj spôsob ich regulácie.

najdôležitejším škodZNIŽOVANIE ŠKôD com repky ozimnej v jarAGROTECHNIKOU nom období patria aj tzv. Významným agrotechnickým stonkové krytonosy. Sú to dva opatrením proti stonkovým krydruhy chrobákov z čeľade CurROZDIEL V BIONÓMII A tonosom je dodržiavanie priestoculionidae: krytonos repkový ŠKODLIVOSTI rovej a časovej izolácie od poras(Ceutorhynchus napi) a krytonos Imága oboch krytonosov nalietov kapustovitých plodín. Význam štvorzubý (Ceutorhynchus pallitavajú do porastov repky skoro má aj odstraňovanie pozberových dactylus). Každoročne sa proti zvyškov a následne hlboká orba týmto škodcom vykohneď po zbere, ktorou sa ničia náva chemická ochrana kukly. Hlboká orba vykonaná na veľkej väčšine plôch neskoršie má nižší účinok, lebo osiatych repkou. časť populácie imág prezimuje Imága oboch druhov mimo parcely. Samičky stonkonalietavajú do porastov vých krytonosov preferujú na klarepky na samom začiatdenie vajíčok silnejšie rastliny, ku jari, kladú vajíčka do preto sú viac napádané redšie rastlín. Majú jednu geneporasty hnojené vyššími dávkaráciu do roka a ochrana mi dusíka. V prípade, že nebola proti nim nie je jednoduurobená ochrana proti krytonochá. To by boli spoločné sovi repkovému efektívne a na charakteristiky týchto stonkách sú viditeľné poranenia dvoch navonok veľmi na miestach nakladených vajíčok, podobných, ale zároveň netreba prihnojovať dusíkom, v niektorých vlastnos- Stonka poškodená krytonosmi lebo to deformácie a prasknutia tiach odlišných druhov. stoniek ešte viac zvýrazní. Úspech chemickej ochrany spona jar. Aktivujú sa pri teplote 10 číva v správnom načasovaní apliAKO URČIŤ POTREBU OCHRANY °C a zvýšený výskyt je pri teplokácie insekticídu. Aplikácia musí A JEJ TERMÍN? tách 12 – 15 °C. Pri oboch druhoch byť vykonaná pred nakladením najprv nalietavajú do porastov Základ na určenie potreby vajíčok do pletív rastlín. A na zissamčeky. A tu je prvý rozdiel: a termínu aplikácie insekticídov tenie tohto správneho termínu je samičky krytonosa je monitoring stonkových potrebné dôkladne poznať sporepkového nalietakrytonosov. V prvom rade menuté dva druhy, ktoré sa odvajú skôr a čo je ešte treba zistiť, ktorý druh lišujú svojím vývojovým cyklom, v populácii dominuje. dôležitejšie, samičky škodlivosťou, z čoho vyplývajú aj krytonosa repkového Nálet je možno pozorovať rozdielne ochranné opatrenia. aj skôr začínajú klásť pomocou žltých vodných V súčasnosti sa aplikácia insekvajíčka. Zhruba 10 dní misiek (Mörickeho misiek) ticídov vykonáva bez ohľadu na po začiatku náletov alebo pomocou žltých letúto skutočnosť, a preto nie je samčekov asi polovipových dosiek. Sledovania vždy úspešná. ca populácie samičiek treba robiť na viacerých začína klásť vajíčka. miestach v poraste, lebo AKO ICH ROZLÍŠIŤ? Samičky krytonosa pre rozdielne podmienky Telo imága krytonosa repkoštvorzubého naliena jednotlivých miestach vého meria 3 – 4 mm a je väčšie, tavajú do porastov sa môže výskyt imág značako telo krytonosa štvorzubého, neskoršie, potrebujú ne líšiť. Odber vzoriek trektoré meria 2,5 – 3,5 mm. Chrovyššie teploty a klásť Poškodenie vnútra stonky larvami stonkových ba robiť dvakrát do týždňa. báky krytonosa repkového sú vajíčka začínajú až tri krytonosov Treba si uvedomiť, že tmavohnedé až čierne, obrastáto metóda spoľahlivo týždne po začiatku nátené krátkymi, sivými chĺpkami, letu samčekov. Nálet imág kryto- s krytonosom štvorzubým. Ne- funguje len za stabilného sla preto je sfarbenie tela sivé. nosa škvorzubého trvá podstatne priama škodlivosť je rovnaká, nečného počasia. Ak je počasie Krovky sú jemne ryhované. Telo dlhšie ako nálet imág krytonosa poškodenia lariev v stonkách premenlivé, často zamračené, imága krytonosa štvorzubého vytvarujú priaznivé podmienky počet chytených jedincov nemurepkového. je obrastené jemnými tmavými Rozdielne je aj miesto, kde na fytopatogénne huby. Z týchto sí zodpovedať reálnej situácii.

14. 3. 2015 • 11 /4638/

stonkové krytonosy Vtedy je dobre urobiť aj vizuálne hodnotenie. V poraste sa treba pohybovať pomaly a opatrne, bez prudkých pohybov a dotýkania sa rastlín. Treba si dávať pozor na tienenie, lebo imága, ak sú vyrušené, okamžite padajú z rastlín na pôdu, kde je ich pre sfarbenie veľmi ťažko zistiť. V literatúre sa udávajú rôzne prahy škodlivosti. Pred niekoľkými rokmi boli výrazné rozdielne kritické čísla pre krytonosa repkového a štvorzubého. V posledných rokoch najviac sa uvádza, že prah škodlivosti je 4 – 6 imág na 3 misky za tri dni alebo 2 imága v priemere za 3 dni na lepový pás. Tieto čísla ešte neznamenajú, že sa hneď

má vykonať aplikácia insekticídu. Správny termín aplikácie sa najpresnejšie určuje nie na základe počtu imág, ale na počte – vlastne pomere samičiek pripravených na kladenie vajíčok. To znamená, že na určenie treba vedieť nielen rozlíšiť jednotlivé druhy, ale rozlíšiť aj samčeka od samičky a zistiť, či sú samičky pripravené na kladenie vajíčok, čiže či v ich brušnej dutine sú zrelé vajíčka. V praxi je to dosť náročné, preto sa využívajú jednoduchšie spôsoby stanovenia termínu postreku. Ak dominuje v poraste krytonos repkový, aplikáciu treba vykonať 7 – 10 dní po začiatku náletu imág. Ak dominuje vo veľkej miere krytonos

štvorzubý, aplikáciu insekticídu treba vykonať 20 – 25 dní po zistení prvých imág v poraste. KTORÉ INSEKTICÍDY POUŽIŤ? Na ochranu repky proti stonkovým krytonosom je registrovaný veľký počet insekticídov z rôznych skupín. V ochrane je viac možností (stratégií). Často sa využíva kombinácia ogranofosfátu a pyretroidu (chlorpyrifos + cypermetrin), ktorá má dobrú účinnosť aj pri nižších teplotách a pomerne dlhý reziduálny účinok. Často využívaná je aj kombinácia neonikotinoid a pyretroid (deltametrin + thiakloprid), ktorý dobre účinkuje aj pri mierne oneskorenej aplikácii pre systé-

OVOCNÁ ZÁHRADA

Predjarným postrekom proti škodcom Ľubica Sýkorová

redjarný postrek robíme vtedy, ak sme zanedbali ochranu proti škodcom v predchádzajúcom roku. Cieľom tohto postreku je zničiť prezimujúce štádiá škodcov – vajíčka a liahnuce sa larvy. Predjarným postrekom účinne zničíme predovšetkým vajíčka a liahnuce sa larvy vošiek, vajíčka roztoča ovocného a ostatných roztočov, vajíčka a larvy piadivky a méry jabloňovej, larvy puklice slivkovej a iných druhov puklíc, rôzne vývinové štádiá štítničky. Predjarný postrek má iba čiastočný účinok proti vlnačke krvavej na jabloniach a proti mére hruškovej, pretože nálet dospelých jedincov prebieha nielen po vypučaní, ale aj počas kvitnutia hrušiek. Týmto postrekom nezničíme ani obaľovače (zasahujeme proti

nim počas vegetácie 2- – 3-krát ) a vrtivku čerešňovú, pretože prezimuje v pôde v štádiu kukiel, z ktorých sa liahnu dospelé muchy až v čase kvitnutia bazy čiernej. Uvedený poznatok sa využíva na signalizáciu postreku proti vrtivke. V minulosti sa tento zásah

vykonával v období vegetačného pokoja prípravkami, ktoré sú dnes už zakázané. V súčasnosti ich nahradili prípravky obsahujúce insekticídnu zložku a olejovú zložku. Insekticídna zložka ničí škodcov priamo ako dotykový a dýchací jed, olej zase vytvára na povrchu ošetrených

Žlté lapače v poraste repky mové pôsobenie. Ďalšia možnosť, ktorú pestovatelia využívajú, sú pyretroidy, ktoré majú výhodu, že sú lacnejšie a majú rýchly účinok. Nevýhodou je krátka reziduálna doba a v nestabilnom jarnom počasí môžu byť menej účinné. ○ (foto: J. Tancik)

drevín súvislý film, ktorý bráni vajíčkam a larvám v dýchaní a hynú. Čím je teplejšie, tým jednotlivé štádiá škodcov intenzívnejšie dýchajú a o to výraznejšie sa prejaví ničivý účinok insekticídu s olejom. Preto by sa teplota pri predjarnom postreku mala pohybovať nad 15 °C. Predjarný postrek má byť výdatný a dôkladný, preto by sme ho mali urobiť za bezvetria. Predjarný postrek sa vykonáva vždy až po vypučaní jednotlivých ovocných drevín, ale najneskôr pred ich rozkvitnutím. Najprv ošetrujeme skôr pučiace ovocné dreviny, napríklad broskyne, egreše a ríbezle. V oblasti pravidelného výskytu kvetovky jabloňovej (Anthonomus pomorum) jablone striekame v období nalievania púčikov a pučania kvetných pukov. V minulosti sa používali olejové prípravky buď samostatne alebo v kombinácii s insekticídmi, v súčasnosti sú na predjarný postrek k dispozícii klasické prípravky napr. Decis EW 50, Bulldock 25 EC, Decis EW 50, Karate Zeon 5 CS, Nurelle D, Calypso 480 EC, Mospilan 20 SP. Uvedené prípravky sa používajú aj na ošetrovanie ovocných drevín počas vegetácie proti rôznym škodcom. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Aby kráľovná záhrad bola naozaj kráľovnou Ľubica Sýkorová

o uplynutí zimy pestovatelia ruží ich nedočkavo začínajú ošetrovať, aby zistili, ako prezimovali. Termín začiatku jarného ošetrenia sa presne určiť nedá. Začíname vtedy, keď cez deň máme ustálené teplé počasie a noci bez mrazu. Neponáhľame sa ani vtedy, keď sú už napučané najvrchnejšie púčiky na vlaňajšom dreve, ale noci sú ešte stále chladné. Najskôr odstraňujeme zimnú ochranu z kríčkových ruží

a papierové obaly z koruniek stromčekových ruží. Pohrabeme lístie zo záhonov, najmä spod popínavých ruží. Pretože na pohrabanom lístí, ale aj na odstránenom dreve sa môžu nachádzať zárodky nebezpečnej huby marsoníny ružovej (Marsonina rosae), ktorú poznáme ako čierna škvrnitosť listov, tieto zvyšky radšej spálime a nedávame ich do kompostu. Zistilo sa, že ani mrazy - 18 °C nezničia prezimujúce spóry, ktoré sú aktívne aj po dva a pol roku. Pri prvých príznakoch čiernej škvrnitosti (hnedé až čierne hviezdicovité fľaky) postrekujeme prípravkami napr. Dithane M 45 (0,3 %), Venturol (0,1 %). Na zvýšenie priľnavosti postreku pridávame

Citowett (0,025 %) alebo obyčajný saponát na umývanie riadov (0,1 %). Ruže sú veľmi náročné na hnojenie a dobrú pôdu. Prihnojujeme vtedy, keď máme pôdu na záhone čistú, ale ešte neurovnanú po jesennom prekopaní. Najvhodnejšie hnojivo je viaczložkové, určené presne pre ruže. Nikdy neprihnojujeme ruže práve vysadené. Optimálnu dávku hnojiva (40 až 50 g na m2) plytko zapravíme do pôdy. V období prvého kvitnutia hnojíme opäť dávkou asi 30 g na m2.

Prijímanie živín závisí okrem dostatku vody aj od množstva humusu, preto do pôdy plytko zapracujeme aj vyzretý kompost. Niekedy sa na jar objavuje žltnutie listov – chloróza. Vyskytuje sa najmä v ťažkej a mokrej pôde, vplyvom jednostranného nadmerného hnojenia minerálnymi hnojivami, pri nadbytku vápna a prehnojení fosforečnými hnojivami. Proti chloróze hnojíme zelenou skalicou, a to 30 až 50 g na m2. Podľa potreby možno hnojenie dvakrát opakovať alebo ruže postrekovať 0,2-percentným roztokom zelenej skalice. REZ RUŽÍ Ruže režeme v čase, keď už pominulo nebezpečenstvo

nočných prízemných mrazíkov. Príliš skorý rez podnieti skoré hromadné vypučanie spodných púčikov, ktoré potom môžu namrznúť. Rezné rany po nožniciach nemusíme ošetrovať, lebo ruže netvoria taký veľký hojivý kalus, ako napr. jadroviny, ale len po obvode. Rany sa dobre a rýchlo zaceľujú pri teplote 15 °C. Na prácu s ružami potrebujeme ostré nožnice. Rez je najdôležitejší zásah do vývoja ruží, preto k nemu pristupujeme s citom a podľa určitých zásad: – na silnejších výhonkoch ponechávame viac púčikov, na slabších menej, – bujnejšie rastúcim kultivarom ponecháme viac púčikov, slabšie rastúce zrežeme hlbšie, – režeme vždy na púčik smerujúci von z kra, – režeme 5 až 1 mm nad púčkom, mierne šikmo, – odstraňujeme staršie výhonky, čím rastlinu stále zmladzujeme a predlžujeme jej životnosť, – upravujeme rast rastliny tak, aby pôsobila esteticky, – odstránime všetky divo rastúce výhonky, t. j. výhonky, ktoré rastú pod miestom očkovania, – ker nesmie byť prehustený. Veľkokveté ruže režeme na 3 až 6 púčikov, podľa hrúbky výhonkov. Keď chceme z kríkov získať kvety do vázy, režeme hlbšie na 3 až 4 púčiky. Pri väčšine kultivarov hlbší rez spôsobuje vyrastanie sekundárnych výhonkov pod pukom. Tieto treba odstrániť. Vhodnejší spôsob získavania kvetov je pestovať kultivary, ktoré vytvárajú na jednom výhonku iba jeden kvet. Mnohokveté ruže režeme na

3 až 7 púčikov, podľa kultivaru. Do tejto skupiny patria i ruže typu garnetiek, ktoré režeme na 2 až 4 púčiky. Niektoré kultivary tohto typu sú vhodné na rez kvetov, ale vytvárajú sekundárne výhonky. Ak chceme tomu predísť, tak vypučaným výhonkom, ktoré majú 7 až 10 lístkov, odstránime vegetačný vrchol. Tým síce posunieme kvitnutie o 2 až 3 týždne, ale na rastúcom výhonku donútime vypučať 2 až 4 púčiky. Výhonky z nich už rastú tak, že každý je dostatočne dlhý na rez a má len jeden kvet. Popínavé ruže kvitnú na 2až 5-ročných výhonkoch. Preto staršie ako 5-ročné výhonky odstraňujeme od základu, čím rastliny zmladzujeme a donútime ich vytvárať nové výhonky. Miniatúrne ruže skracujeme asi o polovicu výšky výhonkov vyrastených v minulom roku. Stromčekové ruže režeme podobne ako kríkové. Kultivary naočkované na stromčekoch majú obyčajne slabší vzrast, preto ich režeme hlbšie. 

14. 3. 2015 • 11 /4638/

TIPY A TRIKY

Ostala vám smotana alebo jogurt? Nevyhadzujte ich! R ozmýšľate, čo robiť, keď ste v chladničke našli téglik kyslej smotany alebo jogurtu? Poradíme vám, ako ich použiť naslano aj nasladko. GRÉCKE TZATZIKY Suroviny: 3 šalátové uhorky, 2 strúčiky cesnaku, soľ, mleté čierne korenie, korenie na tzatziki. Takto sa to podarí: Uhorky umyjeme a neošúpané postrú-

hame na hrubom strúhadle. V mise zmiešame kyslú smotanu alebo jogurt s roztlačeným cesnakom, so soľou, s čiernym korením a korením na tzatziky. Do smotanovej zmesi pridáme uhorky, dôkladne premiešame a dáme aspoň na 10 minút do chladničky. Dresing tzatziky je vynikajúci k pečenému alebo grilovanému mäsu, syru, hubám či k zelenine.

TVAROHOVÁ TORTA Suroviny: 500 g kukuričných lupienkov, 150 g masla, 500 g tvarohu, 1 balíček vanilkového pudingu, 3 lyžice práškového cukru, šťava z jednej limety, šľahačka na ozdobenie. Takto sa to podarí: Kukuričné lupienky dáme do mikroténového vrecúška a valčekom na cesto ich najemno podrvíme. V mise zmiešame lupienky so

ZDRAVIE A MY

Kleopatra túžila po večnej mladosti. Pomáhal jej magnet.

rečo indiánske zvyky kážu spať s hlavou otočenou na sever, a prečo sa máme postiť, keď je Mesiac v splne? Tieto starodávne zvyklosti majú seriózny základ. Zem funguje ako veľký magnet so silovými magnetickými čiarami, a to má na nás priamy vplyv. Aj naše telo má svoj magnetizmus a vyvinulo sa v magnetickom poli. Najsilnejšie pole vytvára mozog počas spánku. Ak spíme s hlavou obrátenou na sever, uľahčujeme prúdenie zemského magnetizmu cez naše telo, čím si zabezpečujeme zdravý spánok. Počas splnu zase tekutiny v organizme prúdia ľahšie, takže pôst pomáha zachovať ich rovnováhu. Ani starovekým Egypťanom neboli pozitívne účinky magnetov neznáme. Využívali ich dokonca pri balzamovaní tiel. Legendárna kráska Kleopatra údajne nosila maličký magnet na čele, aby si zachovala večnú mladosť. Veľa civilizácií pripisovalo magnetom magické schopnosti a nosili ich ako amulety, aby sa im uľavilo od bolesti. Predmetom vedeckého záujmu sa však stali až v 16. storočí. Magnetoterapia je dnes všeobecne uznávaná a má vedeckú podporu.

a stimulujú prúdenie krvi, ktoré uvoľňuje bolesti a opuchy. Lepšie prúdenie obnovuje a urýchľuje rast buniek a zvyšuje počet zdravých červených krviniek. Krv sa dostáva k všetkým častiam tela, čistí sa a ionizuje. Ionizovaná krv zlepšuje činnosť srdca a optimalizuje krvný tlak. Reguluje sa aj vylučovanie hormónov, a tak sa zlepšuje vzhľad pleti. Magnety samy osebe teda zázračné nie sú, ale vedia pomôcť telu zlepšiť jeho liečivé schopnosti. Pri magnetoterapii nie sú potrebné žiadne lieky ani injekcie. Používajú sa pri nej iba magnety rôznych tvarov, veľkostí a sily. Využívajú sa najmä dva typy: elektromagnety a permanentné magnety. Elektromagnety fungujú iba vtedy, keď sú zapojené do elektrickej siete, permanentné magnety sú nabité elektrickým prúdom a zostávajú stále zmagnetizované. Vo väčšine prípadov sa používajú magnety v tvare disku. Tieto pôsobia v pároch. Magnet so severným pólom sa osvedčil pri liečbe bakteriálnych infekcií a magnet s južným pólom pomáha pri úľave od rôznych typov bolestí. Liečba môže byť lokálna alebo celoplošná.

POMÁHAJÚ TELU Magnetoterapia je veľmi efektívna najmä v uvoľňovaní bolesti. Keď telo príde do kontaktu s magnetmi, magnetické vlny prechádzajú tkanivami

Plusy magnetického poľa: pôsobí protizápalovo a hojivo odstraňuje bolesti; uvoľňuje svalové kŕče; rozširuje cievy; uvoľňuje škodlivé látky z tela; zmenšuje opuchy. 

zmäknutým maslom a masu natlačíme do tortovej formy ako korpus. Dáme na 20 minút do mrazničky. Medzitým tvaroh zmiešame s kyslou smotanou alebo jogurtom, pudingovým práškom, cukrom a limetovou šťavou. Krém navrstvíme na vychladený korpus a dáme na dve hodiny do chladničky stuhnúť. Pred podávaním ozdobíme šľahačkou. 

DOMÁCNOSŤ

Zbavte sa baktérií!

emyslíme tým tie „dobré“ baktérie potrebné pre náš život, ale tie, ktoré predstavujú ozajstné riziko pre naše zdravie. Poradíme vám, ako ešte viac zvýšite hygienu vo svojej domácnosti. Umývanie rúk. Zárodky sa prenášajú najmä na rukách. Preto si pred prípravou jedla a pred manipuláciou s potravinami vždy dobre umyte ruky. Vymieňanie hubky na riad. Hubku na riad alebo handru či utierku by ste mali vždy nechať riadne vysušiť a každé dva až tri dni pravidelne vymieňať za čistú. Handru potom vyperte v práčke na 60 stupňoch. Čistiace kefky umyte v umývačke riadu. Dosky na krájanie. V kuchyni používajte radšej drevené dosky na krájanie. Predovšetkým tvrdé drevo napríklad z duba alebo hraba obsahuje látky, ktoré zabíjajú zárodky. Ich plocha je síce poróznejšia, a preto sa ťažšie čistí, ale drevené dosky sú hygienickejšie. Roztápanie mrazených tovarov. Hlbokomrazené potraviny nikdy nenechajte rozmrazovať len tak položené na tanieri. Radšej ich rozmrazte v chladničke, a to tak, že ich dáte do uzatvárateľnej nádoby. Umývanie riadu. Čím skôr umyjete použité taniere a príbory, o to menšie bude riziko, že sa začnú šíriť zárodky. Menej dôležitá je teplota vody, ktorou riad umyjete, skôr ide o to, že mastnotu ľahšie odstránite horúcou vodou. Inak na umývanie riadov postačí aj vlažná voda. Najideálnejším základom na šírenie zárodkov a baktérií sú zvyšky zo syrov a z mlieka. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Orechovo-medový koláč

Suroviny (na 3 porcie): 1 zajačí chrbát, 200 ml červeného vína, 2 lyžičky škrobovej múčky, 100 ml smotany na varenie, tymian, mleté čierne korenie, 1/2 lyžičky soli, 60 g masti Takto sa to podarí: Mäso umyjeme, osušíme utierkou, osolíme, okoreníme mletým čiernym korením, tymianom a dáme na dve hodiny odležať do chladničky. Na panvici rozpálime masť a zajačí chrbát z oboch strán opečieme. Podlejeme vodou a necháme dusiť 30 až 40 minút. Tesne pred

Suroviny: 250 g hladkej múky, 100 g práškového cukru, 1 vajce, 2 žĺtky, 100 g masla, soľ; Na plnku: 120 g masla, 150 g medu, 300 g sekaných orechov, 150 g práškového cukru, 5 žĺtkov, 100 ml smotany na šľahanie, 50 ml rumu Takto sa to podarí: V mise zmiešame preosiatu múku s cukrom a so štipkou soli. Pridáme rozšľahané vajce a žĺtky a roztopené vychladnuté maslo. Vypracujeme hladké cesto, zabalíme do utierky a dáme aspoň na hodinu odležať do chladničky. Plnka: V hrnci na miernom ohni

Zajac na víne

dodusením prilejeme víno. Keď je mäso mäkké, vyberieme ho a odložíme na predhriatu misu. Škrobovú múčku so smotanou rozšľaháme, primiešame do šťavy, dochutíme soľou a povaríme. Mäso nakrájame, prelejeme omáčkou a podávame s cestovinami alebo knedľou.

Kysnutá knedľa

Chutná torta

Suroviny: 1 kg hrubej múky, soľ, 2 vajcia, 6 dl mlieka, 2 žemle; Na kvások: trochu mlieka, 1 lyžička cukru, 30 g droždia Takto sa to podarí: Kvások si pripravíme tak, že trocha vlažného mlieka zmiešame s rozmrveným droždím a cukrom a necháme nakysnúť. Do misy dáme múku, soľ, vajcia, kvások, vlažné mlieko (alebo vodu) a varechou vypracujeme cesto, až kým nie je hladké, lesklé a nelepí sa na varechu. Potom jemno primiešame na kocky pokrájané deň staré žemle. Vypracované cesto prikryjeme obrusom a na teplom mieste necháme kysnúť asi 2 hodiny. Vykysnuté cesto rozdelíme na 3 časti, ktoré vytvarujeme na podlhovasté šišky a necháme ďalších 20 minút kysnúť. Do

Suroviny: 8 vajec, 8 lyžíc práškového cukru, 2 balíčky vanilínového cukru, 8 lyžíc polohrubej múky, 8 až 12 lyžíc mlieka, 4 lyžice kakaa, 8 lyžíc oleja, 1 balíček kypriaceho prášku, tuk na vymastenie a polohrubú múku na vysypanie formy, 200 ml silnej kávy, 200 ml rumu; Na posypanie: strúhaná čokoláda; Na plnku: 3 balíčky karamelového pudingu v prášku, 1 l mlieka, 250 g masla, 8 lyžíc práškového cukru Takto sa to podarí: Vajcia rozdelíme a žĺtky vyšľaháme v mise s oboma druhmi cukru dopenista. Postupne pridáme mlieko, olej a zmes múky, kypriaceho prášku a kakaa. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh, ktorý opatrne zapracujeme do cesta. Okrúhlu

väčšej nádoby dáme dostatočne veľké množstvo osolenej vody. Keď voda vrie, vložíme do nej knedle, prikryjeme, nech voda znova zovrie a varíme asi 18 minút. Počas varenia nedvíhame prikrývku. Uvarené knedle vyberieme, popicháme vidličkou, a potom nakrájame niťou. Aby sa knedle pri varení neprichytili na dno, podoberieme ich pred zakrytím varechou. 

ohrejeme maslo s medom. Do zmesi zamiešame cukor, žĺtky, smotanu, rum a sekané orechy. Odstavíme a necháme mierne vychladnúť. Stuhnuté cesto rozvaľkáme na veľkosť okrúhlej alebo štvorcovej formy, kam ho preložíme. Navrch nanesieme orechovú plnku. Pečieme zhruba 40 minút v rúre vyhriatej na 160 °C. Po upečení vyberieme a necháme vychladnúť. 

formu vymastíme a vysypeme múkou. Vylejeme do nej cesto a dáme na 20 minút piecť do rúry vyhriatej na 180 °C. Po upečení vyberieme a necháme mierne vychladnúť. Uvarenú kávu necháme vychladnúť. Vmiešame do nej rum a touto tekutinou pokvapkáme vychladnutý korpus. Plnka: Z mlieka a pudingu uvaríme hustý krém. Maslo vymiešame s cukrom dopenista a postupne za stáleho šľahania spojíme s pudingom. Plnku natrieme na vrch korpusu a nakoniec posypeme strúhanou čokoládou.  Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 388 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Slovenky – skutočné hrdinky NOVÁ KNIHA NA OSLAVE V ÚKVS

Anna Francistyová

ečierok k Medzinárodnému dňu žien v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov účastníkom a návštevníkom znovu priniesol nové umelecké zážitky z oslavy ženy – matky, robotníčky, tvorivej duše – a do našich knižníc hodnotný titul. Svedčí o tom údaj, že prvé vydanie publikácie Životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine bol vypredaný za dva mesiace a v nedeľu 8. marca sa odtiaľto na cestu k čitateľom vybralo jej druhé, doplnené vydanie, ktoré tlačou vyšlo na sklonku roku 2014. Vydaniu publikácie predchádzal výskum v teréne pod dozorom organizácie Ženské štúdie z Nového Sadu pod vedením emeritnej profesorky Dr. Svenky Savićovej. Podobne sú spracované a publikované životné výpovede našich spoluobčianok i z ostatných národnostných spoločenstiev vo Vojvodine. Keď ide o tento slovenský projekt, od toho prvého sa líši tým, že k jedenástim životným príbehom Sloveniek z Báčky a Banátu v prvej publikácii pribudli ešte dve výpovede žien zo Sriemu. A je tu i osobitná štúdia spoluzostavovateľky vydania Dr.

Mladá talentovaná huslistka Lana Zorjanová

Autentický pazovský spev v strede Nového Sadu

Jarmily Hodoličovej. Druhé doplnené vydanie knihy Slovenky – životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine pripravili Dr. J. Hodoličová, Anna Jašková, Antónia Ferková a Anna Šilerová; knihu vydal ÚKVS a v spomenutú marcovú nedeľu tejto zaujímavej knihe pripravil i primeraný promočný večierok. Moderátori programu Karmena a Rastislav Zorňanovci príležitostne prehovorili i veršami Jána Smreka, odznela i jedna Rúfusova modlitbička, Karmena „vyspovedala“ J. Hodoličovú, vedúcu Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte

v Novom Sade, A. Šilerová a A. Jašková prečítali a ozrejmili niektoré úryvky z vlastných príspevkov. J. Hodoličová pochválila symboliku na obálke – zásteru zo slávnostného slovenského kroja, ktorá sa nosí iba príležitostne, a sivosť nedozerných diaľav našej roviny, kde sú polia na takmer celoročné obrábanie, a prácu našich žien. Hovorila o priebehu týchto štúdií, o spolupráci Oddelenia slovakistiky s početnými inštitúciami, vyjadrila potešenie zo spolupráce s ÚKVS a spomenula i Dr. Jána Kmeťa, ktorý by bol tiež spokojný s týmto

LITERÁRNY VEČIEROK V KYSÁČI

Venovaný Dňu žien a Anete Michal Ďurovka

lenovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka v stredu 4. marca v Slovenskom národnom dome v Kysáči zorganizovali ďalší zaujímavý literárny večierok – tentoraz k oslave Medzinárodného dňa žien. Večierok moderoval Michal Francisty, predseda KUS V. Mičátka. Prvá časť večierka prebiehala v znamení dejín MDŽ, veršov a textov venovaných žene, keď poéziu a prózu čítali Daniela Đukićová, Aneta a Andrea Lomenové, Anna Asodiová, Zorica Pavlovová, Mária Sláviková, Zuzana Nasádiová, Zuzana Grňová-Agarská, Elena Surová a M. Francisty. • KULTÚRA •

Časť účastníkov: Michal Francisty, Daniela Đukićová, Aneta a Andrea Lomenové, Anna Asodiová a Zorica Pavlovová

projektom, lebo vždy postrehol a upozornil na prázdne miesta v dejinách vojvodinských Slovákov, ktoré treba ešte spracovať. Úryvky z knihy, výpovede svedčiace neraz o ťažkom a smutnom živote spolubesedníčok zo siedmich našich osád, ale spestrené i úsmevnými historkami, v tú slávnostnú ôsmomarcovú nedeľu obohatili spevom členky speváckej skupiny zo Starej Pazovy a mladučká šesťročná huslistka Lana Zorjanová z Nového Sadu. Návštevníčky a návštevníkov potešili darčeky – ruže a exemplár predstavenej knihy – ale i sľub riaditeľky ÚKVS Miliny Sklabinskej a Dr. J. Hodoličovej, že je na obzore spoločný projekt, do ktorého by sa dostali Slovenky z Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Vojvodiny. Druhá časť večierka bola venovaná mladej nádejnej kysáčskej prozaičke Anete Lomenovej, študentke slovenčiny na master štúdiách na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, ktorá už získala ocenenia na literárnych súbehoch mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život a detského časopisu Zornička. Je autorkou niekoľkých lyrických textov skladieb pre festival populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči, kde v roku 2014 získala Cenu za najlepší text. Ako novinárka prispieva do týždenníka Hlas ľudu, časopisu Vzlet, magazínu Rovina a do študentských časopisov Čar(b)ológ a Traf!. Rozhovor s Anetou viedol M. Francisty a jej odmenené práce čítali sestra Andrea a D. Đukićová. Po večierku si prítomní pozreli bohatú predajnú výstavu ladenú ku Dňu žien, ktorú pripravili členovia sekcie ručných prác KUS V. Mičátka.

11 /4638/ 14. 3. 2015

Kultúra S NOVOU ŠÉFREDAKTORKOU NOVÉHO ŽIVOTA ZDENKOU VALENTOVOU-BELIĆOVOU

Zbožňujem energiu spoločných aktivít Anna Francistyová

red sebou máme múdru, šikovnú, ambicióznu a krásnu ženu. Už dlhšie plánovaný rozhovor so Zdenkou Valentovou-Belićovou (1975), selenčskou rodáčkou, teraz Novosadčankou, zakotvil pri štyroch otázkach ušitých pre novú šéfredaktorku Nového života. Ako dlhoročná pracovníčka v Mestskej knižnici v Novom Sade, prekladateľka a spisovateľka má dobrý a profesionálny prehľad v knižných novinkách, aj v poslaní nášho časopisu pre literatúru a kultúru Nový život. Preto sme správu o jej vymenovaní na post šéfredaktorky prijali ako to najlogickejšie riešenie. Srdečné gratulácie našej spolubesedníčke a už sú tu pripravené otázky na telo... – V tejto chvíli sme si spomenuli na tvoje otázky zo začiatku minuloročného zdôvodnenia Ceny časopisu Nový život, ktoré si položila sama sebe: Čo je to Nový život? Pre koho je? Od koho je?... Máš už na ne odpovede? – Nový život je eminentný časopis pre literatúru a kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý nielen zhŕňa a prezentuje špičkové umenie, ale aj podnecuje súčasných autorov k tvorbe a písaniu a podporuje literárnokritické a umelecko-kritické myslenie, pestujúc si tak duchovne a umelecky vyspelých čitateľov a sofistikovaných recipientov. To, čo mu dáva výsadné postavenie, je chýrečná trojkontextovosť nášho národnostného spoločenstva, lebo sa zapája a v sebe prepája aj kontexty srbskej, vojvodinskej, ale aj celonárodnej slovenskej literatúry. O Novom živote možno hovoriť ako o malom ostrovčeku na otvorenom mori, lebo sa nezaoberá populistickými témami a komerčnou kultúrou, k nemu sa dostane menší počet čitateľov, ktorých táto oblasť a témy zaujmú, ale ja osobne ho radšej chápem ako malé ohnivko, na ktoré nadväzujú dlhé a ďa-

www.hl.rs

lekosiahle reťazce kultúrnych kontextov v rôznych smeroch. Túto nadväznosť a ďalekosiahlosť si treba vydobýjať, to nechodí samo po sebe. Jedna z prvoradých tém, ktorú by sme si mohli nastoliť v súvislosti s postavením a koncepciou Nového života, je otázka, či je Nový život vedecký časopis, a prečo sa nenachádza na zozname takzvanej sci listiny Ministerstva vedy, ak si na túto kategóriu obsahom, formou, koncepciou, dlhou tradíciou publikovania nárokuje? Prípušťam, že to môže byť témou diskusie. Chcela by som sa venovať tejto otázke. Je pravda, že po celý život mám blízko k slovenskej vojvodinskej literatúre, ale aj jazyku, kultúre a umeniu vôbec. Roky úspešne spolupracujem s početnými spisovateľmi, vydavateľstvami, literárnymi festivalmi a časopismi tak na Slovensku, ako aj v Srbsku. Vo chvíli vymenovania za šéfredaktorku Nového života som si uvedomila, že doma mám čísla tohto časopisu tridsať rokov dozadu. – Do akej miery a či vôbec mieniš meniť redakčnú politiku tohto nášho literárneho časopisu, prípadne modifikovať rubriky, podrubriky...? Uvidíme prípadné zmeny už v tomto prvom dvojčísle Nového života?

Informačno-politický týždenník

– To, čo je na Novom živote najhodnotnejšie, je jeho dlhá tradícia a pevná koncepcia. Predo mnou sa tomuto veľmi seriózne a odovzdane venoval celý rad odborníkov a oni vytvorili časopis, aký dnes poznáme. Avšak je isté, že sa koncepcia časopisu bude meniť – presnejšie dopĺňať – ale nie radikálne teraz v prvom čísle, tu len čiastočne... Informácia o šéfredaktorskom poste je aj pre mňa nová, nedovolila by som si za dva týždne vyhŕknuť koncepciu, ktorá popiera ich premyslené úsilie. Dám si záležať a budem sa snažiť každú chvíľu obmieňať ľudí, témy, rubriky... Nebudem sa určite držať zásady, že to, čo si raz určíš, tak to musí byť vždy – nič nemusí byť navždy, najmä nie to, čo je a má byť živé, aktívne a prečo nie aj atraktívne… Pravda je, že Nový život veľmi potrebuje nové témy a nových prispievateľov, predovšetkým z radu študentov – mladých kvalitných odborníkov a intelektuálov, ktorých na Slovensku v tejto chvíli máme dosť. Nie je nič horšie, ako keď niečo ustrnie a pomaly zaspí. Aj na tomto by som chcela pracovať… Za posledné tri týždne si na túto tému intenzívne e-mailujem s mnohými potenciálnymi spolupracovníkmi. Už v prvom čísle sa zjavia mená autorov, ktorí dosiaľ v Novom živote nepublikovali a oslovení veľmi pozitívne odreagovali. Zbožňujem tú energiu spoločných aktivít a predsavzatí, dúfam, že som na dobrej ceste a že práve to jednému médiu dáva život. Nechcela by som, aby tieto moje slová zneli príliš vzletne, ale je to asi vec osobného temperamentu. – S ohľadom na to, že sa už 15 rokov venuješ neľahkej prekladateľskej práci, ovplyvní táto tvoja – veríme, že i srdcová záležitosť budúcnosť časopisu? Dostanú preklady možno viac priestoru? – Preklady boli stále zastúpené na stránkach časopisu, ale je pravda, že sa nepísalo o prekladateľstve. Pripúšťam, že je to

možné, lebo kto z nás dokáže uniknúť od seba? Som tej mienky, že je prekladateľstvo neoprávnene zanedbané a podcenené ako druh tvorby. Predstavte si klaňačku po divadelnom predstavení: všetci aktéri vyjdú pred obecenstvo, aby im vyjadrilo poctu potleskom, od režiséra po šepkára – okrem prekladateľa. A pritom nebyť jeho, to dielo by neexistovalo. Alebo otázka, ako by vyzerali dejiny kultúry, umenia a literatúry, keby sme poznali len a len to, čo je napísané v našom jazyku – teda keby sme nepoznali nič, začnúc od Biblie až po súčasné umenie. Uznáte, že sme takto omnoho bohatší. Mienim, že by sa – determinovaný i svojím podnázvom – časopis mal omnoho viac venovať aj iným oblastiam kultúry: kultúrnej histórii, divadelníctvu, hudbe, výtvarníctvu, filmu, neupúšťajúc od toho, že je to predovšetkým literárny časopis. – Pred tebou sa v úlohe šéfredaktorov Nového života vystriedalo 11 ľudí a boli to sami chlapi. Si prvá dáma. S akými pocitmi, výzvami, obavami či presvedčeniami si prijala toto žezlo? – Samozrejme, že som na tento fakt úprimne hrdá, rada hovorím takto otvorene a bez pretvarovania. Riaditeľ SVC mi v žarte hovorí „prvá dáma slovenskej vojvodinskej literatúry“ a ja som mu za tento prívlastok veľmi povďačná. Súčasne si však uvedomujem, že v tom nie je žiadna revolúcia. Súvisí to so širšími spoločenskými procesmi, takzvanou feminizáciou niektorých povolaní, podobne ako je to v školstve a v žurnalistike. Postupne sa týmito povolaniami začínajú zaoberať prevažne ženy. Feministky to dávajú do súvisu s ubúdaním financií v týchto oblastiach a „migráciou“ mužov do oblasti politiky, moci a podnikateľstva, ale aj tých vysvetlení môže byť viac... Už si to predstavujem ako tému jedného z budúcich čísel Nového života. • KULTÚRA •

SLOVO DALO SLOVO: SLOBODAN TIŠMA, UMELEC

veľmi späté. Hudba mi je veľmi dôležitá. Kedysi som sa zaoberal rockom, no už dlho som i vášnivým ctiteľom vážnej hudby. Každý deň si vyčleňujem čas na ňu. Hudba vplýva na vznik akejsi senzibility, jemných pocitov, istým spôsobom tiež rozvíja spôsob intuitívneho uvažovania, kým je literatúra často diskurzívna, racionálna. V každom prípade sú tak jedna, ako i druhá veľmi dôležité. – Odbočme na záver od umenia. Známe je, že ste sa narodili v Starej Pazove... – Narodil som sa medzi Slovákmi a aj keď zomriem, pravdepodobne budem odpočívať medzi Slovákmi. Ten národ mi je veľmi blízky, natoľko, že takmer necítim nejaký rozdiel medzi ním a mojím. Hoci sme nežili tam, mám v Pazove milých

príbuzných. Tetin manžel bol známy staropazovský krajčír Dušan Surdučki. Dielňu kedysi mal naproti budove obce. Keďže naša rodina žila aj v Novom Sade, aj v Belehrade, často sa stávalo, že ma mama a otec zaviedli k tete, kde som trávil po niekoľko týždňov. Tak teta, ako i jej manžel ma mali veľmi radi. Pazovu som si zamiloval natoľko, že som i neskoršie, už v dospelom veku, keď ma opantávali nejaké krízy, odchádzal do nej, aby som sa rýchlo zotavil, uzdravil. Aj dnes tam žije môj bratranec, známy detský lekár Živojin Surdučki. A tu v Novom Sade sa tiež priatelím s mnohými Slovákmi: Hriešikovcami, Čániovcami... Utkvela mi v pamäti aj jedna spomienka. Keď som si bol v Pazove prevziať rodný list pred sobášom, otvorili matriky v časti, kde bola prevaha a celý rad slovenských mien a ja kdesi v strede medzi nimi... Možno to sčasti bola aj náhoda. Keďže pôrodnica v Novom Sade vtedy – v roku 1946 – istý čas nepôsobila, mama odišla k sestre do Pazovy, kde som sa narodil. Bol som Pazovčanom prvé týždne života... A hoci je dosť skúpy na slová, nedalo sa nepostrehnúť, že sa Slobodan Tišma Staropazovčanom necítil len vtedy, lež i mnohokrát potom a neskoršie. Vždy, keď do sriemskeho mestečka zavítal, buď k príbuzným alebo inou robotou.

všetko možné, ale jablká nikde. „Vyberte za mňa, aby to bolo chutné,“ vzdávam sa a spolieham na to, že sa mi dostane do rúk jedlá kombinácia. „Tak s jabĺčkami.“ Tu vidím, ako obsluha siaha po paradajkách. Viete si predstaviť, ako som si vydýchla. A chutilo. Nielen gastronomicky, ale aj jazykovo. Veď slovenčina po vojvodinsky je plná chutí. Stačí ich len túžiť objaviť. A nechať sa prekvapiť..., čo vám dajú na tanier, keď si pýtate jabĺčka. A, nedajbože, že tu Slovák zo Slovenska vysmädne. Veď si len

skúste zapiť obed „kyslou“ vodou. Preto odvtedy radšej „volim“, volím, vyberám „sok“. Len málokedy sa s čašníkom pochopíme a dostanem džús. Väčšinou sa za označením „sok“ skrývalo všetko možné aj nemožné, bublinkové, aj nebublinkové. O to väčšiu radosť som mala, ak som domácich potešila svojou znalosťou slova „ćevapčići“. Nuž, vplyvu prostredia sa napokon nikto z nás nevyhne. Kiežby tento jazykový turizmus prinášal ovocie pre všetkých a vzájomným ovplyvňovaním sme si boli „ľudsky“ bližší.

Je to všetko späté Oto Filip

áhoda zaúradovala, že v priebehu pár týždňov došlo až k dvom stretnutiam. K prvému koncom januára v Belehrade, na oslavách jubilea týždenníka NIN, na ktorých sa zúčastnil ako jeden z laureátov prestížnej NIN-ovej ceny. Druhé sa udialo v polovici februára v Novom Sade, kde vo vláde Vojvodiny tiež pobudol z titulu nositeľa ďalšej ceny – Fondu Todora Manojlovića za rok 2013. – Dva roky, 2011 a 2013, a dve významné ceny. Nestáva sa to ani často, ani každému. Ako vnímate rozdiely medzi dvoma významnými uznaniami? – Známe je, že sa Cena týždenníka NIN udeľuje za literatúru a že akosi má bližšie k literárnej tradícii, kým sa tá Fondu Todora Manojlovića získava za súčasné umelecké pôsobenie. Preto medzi laureátmi tej druhej môžu byť aj maliari, herci, režiséri... Rozdiel medzi nimi je aj v tom, že sa Cena časopisu NIN udeľuje v Belehrade, považovanom za stredisko kultúry, kým Cena Fondu Todora Manojlovića skôr patrí provincii, periférii. To vlast-

ne neznamená nič. Lebo ak sa podívate, kto ju doposiaľ dostal, z toho zoznamu je jasné, že bez výnimky ide o veľkých a dôležitých umelcov z priestorov niekdajšej Juhoslávie a Srbska. Vrátane mňa, hoci neviem, ako som sa tam ocitol a vtisol, no to sa jednoducho stalo. Cena Todora Manojlovića je akosi súčasnejšia než iné, udeľovaná za modernú umeleckú senzibilitu, za prínos čímsi novým k našim hodnotám a nášmu umeleckému priestoru, za tie nové rozdiely, ktorými sa možno odkláňame od tradície. – Ste autorom viacerých zbierok poézie a poviedok, pár románov vrátane odmeneného Bernardiho izba, no známe je, že ste sa v mladosti vážne zaoberali aj konceptuálnym umením, rockovou hudbou. Možno to vôbec oddeliť jedno od druhého alebo povedať – toto mám radšej ako iné? – Povedal by som, že sa všetky tie vplyvy krížili. Predovšetkým som umelcom, ktorý sa zaoberal tak vizuálnym, ako aj konceptuálnym umením, hudbou, tiež umením výtvarným, aby som sa už v pokročilom veku stal autorom prózy. Všetko to je

NA SLOVENSKU PO SLOVENSKY A V SRBSKU TIEŽ

Lapsus s jabĺčkami Monika Necpálová

„P

ozývame na pljeskavicu,“ zaznelo z úst mojich nových kolegov v Hlase ľudu takto pred rokom. V rámci aklimatizačných procedúr po príchode do Vojvodiny sa prvý týždeň niesol v znamení gastronómie, pohostinných zvítaní a tradičných elementárnych základov srbskej a slovenskej kultúry. Medzi vychytávky nepochybne spadá aj „pokrm bohov“ – „pljeskavica“. Práve tá sa stala potenciálom môjho jazykového bádania v tunajších • KULTÚRA •

kruhoch. Vstupujeme do „pljeskavičarnice“. V rámci menu sa ponúka všetko, čo by tejto pochúťke dodalo šmrc – od kapusty až po kečup. „Čo si dáš?“ dolieha ku mne otázka. Evidentne, na tunajšie pomery uvažujem až pridlho, čo sa azda nepatrí. „Vyber si cibuľku, či jabĺčka.“ Pozerám na výklad všetkých ponúkaných príloh a preberám. Jabĺčka... K mäsu? Jabĺčka? Ľudia tu majú asi zaujímavé chute... Keby som ich aspoň videla. Prejdem ešte raz pohľadom po výlohe. Je tam

11 /4638/ 14. 3. 2015

Kultúra PREDSTAVITELIA NRSNM S RODIČMI JÁNOŠÍCKYCH ŠKÔLKAROV

Treba sa školiť v materinskom jazyku Vladimír Hudec

o štvrtok 5. marca Základnú školu T. G. Masaryka v Jánošíku navštívili predsedníčka Výkonnej rady NRSNM a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Ján Brna a koordinátorka tohto výboru Svetlana Zolňanová. V jánošíckej škôlke sa stretli s rodičmi škôlkarov – budúcich prváčikov, s ktorými si pohovorili o významne a výhodách školenia v materinskom, čiže slovenskom jazyku. Pritom zdôraznili, že zapísaním svojich detí do slovenskej školy prispejú k pestovaniu a zachovaniu slovenského jazyka na týchto priestoroch a zároveň pomôžu aj škole, ktorá čoraz viac zápasí s počtom žiakov. Upozornili, že zánikom školy by trpela celá osada. Na druhej strane informovali rodičov, že žiaci, ktorí majú výučbu v slovenskom jazyku, majú možnosť aj v strednej škole

V SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

pokračovať v tomto jazyku, a to na petrovskom gymnáziu, kde im je k dispozícii aj žiacky domov, a v strednej zdravotníckej škole v Novom Sade. Pravdaže, to otvára možnosť štúdia na Slovensku, prípadne možnosť získania štipendia. V Jánošíku je problém malého počtu detí. Teraz je v škole 61 žiakov a v novom školskom roku ich bude už iba 50. K tomu je tu už dlhšie prítomný jav, že niektorí rodičia deti zapisujú do srbskej školy – v 15 km vzdialenom – Plandišti a neprekáža im ani to, že deti od útleho veku nútia na dennodenné cestovanie do školy. Preto táto návšteva funkcionárov NRSNM prišla vhod, aby sa tomu zastalo do cesty. Po ukončení rozhovorov Katarína Melegová-Melichová Predškolskej ustanovizni Poletarac, v rámci ktorej pôsobí aj jánošícka škôlka, a ZŠ T. G. Masaryka odovzdala knihy a didaktický materiál, dar MSS. Okrem toho NRSNM a Matica mienia pomôcť pri zabezpečení

prepravy slovenských detí z okolitých osád, ktoré prejavia záujem o výučbu v slovenskej škole v Jánošíku. Ináč obe tieto naše inštitúcie si vytýčili ako prioritu vo svojej činnosti návštevy takýchto prostredí v rámci projektu Chcem byť žiakom v slovenskej triede, pričom sa bude dávať dôraz na posilnenie národného povedomia rodičov a detí v každom prostredí, kde žijú Slováci.

V rozhovore s rodičmi sa zúčastnili aj riaditeľ alibunárskej Predškolskej ustanovizne Poletarac Grujica Ilić, riaditeľka ZŠ T. G. Masaryka Zuzana Halabrínová a členka Výboru pre medzinárodné vzťahy Alibunárskej obce Alibunár Zuzana Đukićová, ináč učiteľka hudobnej kultúry v jánošíckej základnej škole. Foto: A. Meleg

program, v ktorom účinkovali aj ich ďalší hostia. Úryvky z detských kníh čítali piataci ZŠ Jána Čajaka domácich spolkárok a hostí v Petrovci: Peter vystúpili aj herec Ondrej Brna, Opavský, Andrej profesorka Marta Pavčoková Balca a Emília a detský orchester Kukulienka Gániová, ktorých KUS Petrovská družina pod prichystala provedením Michala Struhára. fesorka Mária O deň neskoršie, teda v V Petrovci SVC po prvýkrát predstavilo svoje knihy Andrášiková, a pondelok 9. marca, si spol- v SPŽ a úryvky z nich čítali i žiaci základnej školy o hudobné číslo kárky k sebe zavolali „susedovcov“ – predstaviteľov zo Slo- vá je aj jazykovou redaktorkou sa postarala nádejná huslistka venského vydavateľského centra, v tomto vydavateľstve a doteraz Gabriela Seleštianska. Ďalšie básktoré sídli sotva 200 metrov od ju nikdy nepozval na prezentácie ne, úryvky z poviedok a texty z SPŽ. Keďže SVC v rámci akcie Zima kníh v rámci Zimy s knihou, jej prí- kníh Daniela Pixiadesa a Jozefa s knihou práve popularizuje svoje tomnosť využil na to, aby sa jej aj Podhradského, ako i z Národnévydania po slovenských osadách verejne zavďačil, že dbá na vysokú ho kalendára predniesli Mária vo Vojvodine, riaditeľ Vladimír jazykovú úroveň ich publikácií. Lavircová, Anna Hansmanová, Valentík i spolkárkam predstavil Keď ide o samotný počet vydaných Z. Medveďová-Koruniaková, Kaknihy z vlaňajšej produkcie tohto kníh, Valentík poznamenal, že iba tarína Arňašová a predsedníčka vydavateľstva. Hoci táto zimná v tomto vydavateľstve v Srbsku SPŽ Mária Gašparovská. Na záver knižná akcia trvá už 8 rokov, Valen- ich do roka vyjde viac ako dokopy osobitne uviedli aj publikáciu tík sa priznal, že prvýkrát zavítali všetky knihy po slovensky v celom z tohtoročného vydavateľského plánu. Ide o jedenáste vydanie do SPŽ, a keďže tajomníčka spolku slovenskom zahraničí. Spolkárky prichystali primeraný Kuchárky Ľudmily Dankovej. Zuzana Medveďová-Koruniako-

S knihou a pri čaji Jaroslav Čiep

Spolku petrovských žien je od začiatku tohto roku rušno. Takmer každý týždeň je tu nejaké podujatie. Raz bilancujú, či zasadajú, inokedy organizujú prednášky zo zdravotníctva. Teraz dokonca dva dni zaradom petrovské ženy zorganizovali dve podujatia. V nedeľu 8. marca vo svojom spolku uvítali hostky z Vrdnika, kam vlani zavítali. Na Deň žien sa ženy venovali ženám. Petrovčanky boli Vrdničankám dobrými hostiteľkami – pripravili im bohaté pohostenie, vynasnažili sa poukazovať im významné miesta v osade a nakoniec im usporiadali aj čajanku venovanú MDŽ. V rámci nej nechýbal kratší kultúrno-umelecký program, v ktorom s prednesom krásneho slova a spevom okrem

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V GALÉRII DOMU KULTÚRY V PADINE

Maľbami vzdali hold krajším polovičkám Anička Chalupová

jomalieb z tvorby tejto skupiny maliarov. Návštevníkom sa prihovoril Andrej Tomek, úradujúci riaditeľ tejto kultúrnej inštitúcie,

speváckej skupiny Viliama Figuša Bystrého pod taktovkou vedúceho Janka Tomeka a harmonikára Daniela Cicku. Niekoľko slov o autoroch prečítala poetka Anička Strehovská a vernisáž slávnostne

eň žien je príležitosť na rozdávanie lásky a zároveň preukazovanie vďaky všetkým ženám. V ústrety Medzinárodnému dňu žien v sobotu 7. marca v galérii Domu kultúry Michala Babinku v Padine bola slávnostne otvorená výstava obrazov pod názvom Kovačická trojka. Traja renomovaní insitní maliari Martin Markov a dvaja Pavlovia – Hajko a Cicka, členovia Galérie insitného umenia v Kovačici, vystavovali – Tri rozličné životy týchto umelcov spájal jeden spoločný – ten umelecký, spoločne svoje obrazy – povedal na vernisáži padinský farár Ján Cicka 13 rokov. Maliari Cicka a Hajko s dovolením rodiny Mar- a v príležitostnom kultúrno-ume- otvoril velebný pán Ján Cicka, tina Markova (1954 – 2013) teraz leckom programe so slovenský- farár padinský. po prvýkrát v Padine ponúkli na mi ľudovými piesňami vystúpili Po staršej generácii kovačickej obdiv milovníkom insity 60 ole- členovia mužskej a dievčenskej insity, ktorú predstavovali Martin

Kovačická trojka svojou jedinečnou tvorbou pútala pozornosť obdivovateľov insity aj mimo hraníc Srbska (Foto: z archívu padinského Domu kultúry)

Jonáš, Ján Sokol, Martin Paluška, Zuzana Chalupová a ďalší priekopníci, prišla postupne nová generácia tvorcov a každý z nich mal či má svoj rukopis. Kovačická trojka, ktorú tvorili Pavel Hajko, Martin Markov a Pavel Cicka, celých trinásť rokov svojským videním a tvorbou pútala pozornosť milovníkov insity nielen doma, ale aj v zahraničí. Výstava obrazov Kovačická trojka v galérii padinského DK bude sprístupnená zbožňovateľom insitného umenia do 23. marca.

KULTÚRNE STREDISKO NOVÉHO SADU

Jednoliate metamorfózy Oto Filip

inokedy zelenou, hnedou alebo červenou. Kresba, ak aj existuje, je mimoriadne nenápadná,

ni prvý, ani druhý dojem neklamal. Tvorba Miodraga Ristića, ktorého obrazy krášlili steny Kultúrneho strediska Nového Sadu od 23. februára do 8. marca, pozorovateľa nielenže nenecháva ľahostajným, ale ho priam posúva k úvahám o niektorých trendoch súčasného maliarstva. Ide o dilemu, čo sa vlastne stáva s moderným obrazom? Čo mu dominuje – plocha, farba, kresba, štruktúra, dvojité alebo trojité kombinácie týchto činiteľov? Nemožno si nevšimnúť, že je Ristić au- Jednoliatosť v sivom torsky prednostne očarený priestorom, len potom tóninou natoľko v úzadí, že sa až stráca alebo tonalitou farby. Raz modrou, v nedohľadne. Zmeny na maľbách • KULTÚRA •

Miodraga Ristića, aspoň tých, ktoré donedávna boli vystavené v Novom Sade, sú v podstate jednoliate, lebo je taký i jeho súčasný cyklus. Je v nich i čosi nútiace nás do ponoru úvah, napríklad na tému, čo spoločné má jeho obraz s ilustráciou, Dominujúca červená možno i tapisériou? Miodrag Ristić (Sarajevo 1952), ktorý Fakultu výtvarlavíroval aj medzi kresbou a skulpných umení ukončil v Belehrade túrou, náznaky čoho možno vidieť roku 1978, kde v súčasnosti žije aj v jeho najnovšom výstavnom i pracuje, nie je autorom nezná- podujatí. Podstatné je však, že sa mym. Z jeho životopisu sa možno neprestal zamýšľať nad niektorými dozvedieť, že mal desať samostat- zásadnými otázkami modernej ných a že účinkoval na viac ako tvorby, experimentovať, skúmať štyridsať skupinových výstavách, nové cesty. A ako výsledok toho na ktorých sa prezentoval rôznymi objavovať nové tvorivé chodníky, spôsobmi – obrazmi, kresbami, zároveň aj dilemy. Vzťahujúce grafikami, malou plastikou, kolá- sa nielen na maliarstvo, ale i na žami... V istej miere isté obdobie umenie vôbec, celkové a naše. 11 /4638/ 14. 3. 2015

Kultúra ZIMA S KNIHOU AJ V NOVOM SADE

V znamení Hurbanovcov Jasmina Pániková

šeobecne je známe, že sa novosadskí matičiari stretávajú každú prvú stredu v mesiaci. Všeobecne je známa aj ďalšia skutočnosť – Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci každoročne realizuje podujatie Zima s knihou. Tentoraz túto akciu zakomponovali do pravidelného mesačného stretnutia novosadských matičiarov, a tak sa členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Novom Sade mali možnosť v stredu 6. marca dozvedieť nielen o početných minuloročných knižných vydaniach, ktoré prezentoval riaditeľ SVC Vladimír Valentík, ale aj bližšie sa oboznámiť s jednou z najnovších kníh z produkcie SVC – monografiou Vladimír Hurban 1850 – 1914.

Staropazovskí hostia medzi novosadskými matičiarmi Hosťami večierka boli zostavovateľka tejto monografie Katarína

Verešová a staropazovský farár Mgr. Igor Feldy, ktorý takisto pracoval na

knihe. Premiéra tejto monografie bola koncom januára t. r. v Starej Pazove. Pri tejto novosadskej prezentácii zostavovateľka monografie K. Verešová zdôraznila, že jeden z podnetov, prečo pátrala po osobnosti a diele Vladimíra Hurbana, bola otázka, prečo syn významných rodičov – kodifikátora spisovnej slovenčiny a prvej ochotníckej divadelnej herečky prišiel na Dolnú zem a zamiešal sa medzi Srbov. Podnietená touto myšlienkou pátrala po pozostalosti V. Hurbana a jeho syna Vladimíra Hurbana Vladimírova, z čoho vznikla prezentovaná monografia. Monografia je výsledkom spolupráce Ústredného archívu SEAVC a Slovenského vydavateľského centra a je zložkou svojráznej mozaiky našej dolnozemskej slovenskej minulosti. Keďže kamienky z mozaiky našej histórie K. Verešová pravidelne uverejňuje aj v našom týždenníku, predseda MOMS v Novom Sade Jaroslav Feldy vyjadril nádej, že aj tieto práce, ktoré sú niekoľkoročným výsledkom pátrania K. Verešovej, raz vyjdú knižne.

 RECENZIA

Literárnokritické rozjímania Samuela Čemana (Samuel Čeman: Kritické postoje. Zostavil Víťazoslav Hronec. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014)

Michal Ďuga

eď sa hneď na začiatku knihy stretnete s heslom, že ide o výber z literárnokritickej tvorby autora, a pritom sa tam nachádza aj poznámka, že ide o prvý zväzok tvorby dotyčného autora, okamžite si predstavíte, že ide o plodného a významného kritika z radov slovenskej vojvodinskej literatúry. Všetko to len potvrdzuje aj údaj, že túto knihu zostavil istý iný renomovaný autor. Len čo sa však pozriete do sprievodnej bibliografie textov zaradených do tejto knihy, ktorá sa nachádza tesne pred menným registrom na konci knihy, okamžite zostanete prekvapení skutočnosťou, že ide vlastne o knižný debut tohto už neživého autora. Je teda zrejmé, že sa osud pohral s knižným rukopisom Samuela Čemana. Keďže sa autor dlho nepoberal zostaviť si sám a vydať knižne rukopis svojej knihy kritík, to sa napokon rozhodol vykonať spisovateľ Víťazoslav Hronec. Pritom mala táto prvá kniha literárneho kritika Samuela Čemana

www.hl.rs

vyjsť v edícii Živý prúd Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, kde pravidelne vychádzajú diela zo súčasnej literárnej tvorby vojvodinských Slovákov. Mala, ale pre neschválené prostriedky na jej vydanie bola posúvaná z roka na rok v navrhovanom vydavateľskom pláne, až autor medzičasom umrel a jednoducho sa nedočkal prelistovať v rukách svoj knižný debut. A tak sa nám teraz, napokon, dostal do rúk knižný debut tohto autora. Nie síce v tej plánovanej a očakávanej edícii – Živý prúd, ale v edícii Korene, ako jej 39. zväzok, kde vychádzajú klasické diela slovenskej vojvodinskej literatúry. Tým spôsobom sa kritik Samuel Čeman už svojím debutom ani nechtiac zaradil medzi klasikov našej literatúry. Veríme, že oprávnene, lebo zostavovateľ knihy literárny kritik

Informačno-politický týždenník

Víťazoslav Hronec určite zodpovedne vykonal svoju úlohu a urobil reprezentatívny výber z celoživotného kritického diela tohto nášho popredného slovenského vojvodinského literárneho kritika, ktorý celých 30 rokov písal o slovenských vojvodinských literárnych reáliách. Podľa uverejnenej bibliografie textov zaradených do tejto knihy ide o časové obdobie rokov 1965 až 2001. Mnohé z tých 21 príspevkov boli uverejnené v časopise pre literatúru a kultúru Nový život (18), dva v týždenníku Hlas ľudu a jeden bol prebraný zo Zborníka prác zo sympózia, ktoré prebiehalo v Novom Sade roku 1979 a bolo venované práve výročiu časopisu Nový život. Kniha Samuela Čemana Kritické postoje sa vyznačuje originálnymi

kritickými postojmi a zachytáva rovnako básnickú, prozaickú, dramatickú a literárno-kritickú produkciu tejto enklávy. Rozdelená je na štyri časti. V tej prvej pod názvom Zarovno s básnikmi sa pozastavuje nad poéziou Paľa Bohuša, Jána Labátha, Pavla Mučajiho, Viery Benkovej-Popitovej, Zlatka Benku, Miroslava Dudka a Ladislava Čániho. V druhej pod názvom Prechádzky prózou sa pozastavuje nad tvorbou Janka Čemana, Jána Labátha, Michala Ďugu a Zlatka Benku, a sú tu aj dve syntetizujúce štúdie o našej próze. Do tretej časti Hurbanovské variácie je zaradená práca o našej povojnovej divadelnej spisbe s prihliadnutím na dramatika VHV. Vo štvrtej, poslednej časti knihy Kriticky o kritike zostavovateľ zaradil päť príspevkov, kde sa hovorí o kritike Jána Kmeťa, Michala Babinku, Michala Harpáňa a Víťazoslava Hronca. Na konci knihy sa ešte nachádza už spomínaná Bibliografia textov zaradených do knihy, ktorú prichystal samotný zostavovateľ, a Menný register, ktorý zostavil Vladimír Sudický. Veríme, že kniha Samuela Čemana Kritické postoje významne prispeje k zmapovaniu našej celkovej slovenskej vojvodinskej literárnej kritiky, ale zároveň, že bude aj výstrahou pre celkovú našu kultúrnu verejnosť, ako by sme sa nemali správať, keď ide o našich popredných slovenských autorov. • KULTÚRA •

V NOVOM SADE

Začiatok osláv jubilea v Šafáriku Anna Margaréta Valentová

lenovia Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika z Nového Sadu v sobotu 7. marca usporiadali príležitostný program ku Dňu žien. Tentoraz bol tematický. Na návrh koordinátora folklórnych sekcií a orchestra Milana Lačoka celý program, do ktorého boli zapojené všetky sekcie centra, podal ucelený obraz vysťahovania sa Slovákov zo Slovenska, príchod na Dolnú zem a život v novom bydlisku. Scenár napísala Anna Margaréta Valentová, inšpirovaná ťažkou situáciou, ktorá zasiahla život našich predkov pred 300 rokmi a ktorá klope na dvere i dnes, tak do našich rodín, ako i do spolkov a inštitúcií. Vysťahovanie na Dolnú zem di-

NA SKUSY DO SVETA

vákom vyčarili folkloristi štyrmi choreografiami Jána Slávika a Ivana Slávika, dievčenská spevácka skupina (pod vedením Tatiany Jaškovej zaspievala pieseň Ešte raz sa ja autorky Zuzany Đukićovej), sólistka

Tatiana Jašková, ženská spevácka skupina Zornička a staršia zmiešaná spevácka skupina pod vedením Anny Crveniovej, Komorný zbor Agapé pod vedením dirigentky Miliny Sklabinskej, divadelná sekcia

(úryvkom z najnovšieho predstavenia Naša autora VHV a režiséra Rastislava Zorňana) a recitátori Karmena a Rastislav Zorňanovci. Tento koncert bol zároveň prvou udalosťou v rámci osláv 95. výročia Československej besedy Šafárik. SKC P. J. Šafárika plánuje toto výročie verejnosti pripomenúť i radom ďalších podujatí počas celého roka. Zaujímavosťou tohto koncertu je i to, že šafárikovci mali možnosť vystupovať na vynovenom javisku a okrem toho si renovovali aj parket. Diváci, ktorí vyplnili sieň do posledného miesta, po programe mohli zostať na zábave, na ktorej do tanca hral Hot music band z Kovačice. Foto: Emil Lačok

Zdôraznime slovo „služba“. Pochádza zo slova slúžiť. Svojím spôsobom je Európska dobrovoľnícka služba naozaj službou v prospech všeobecného dobra ľudí, komunity, národa, krajiny, teda miesta, jať alebo vyslať dobrovoľníka je skej únie už pokrýva ubytovanie kde ste sa ocitli. Človek ju vykolegitímne určená zaradením do a stravu. Občas bývate sami, občas náva dobrovoľne, preto by mal databázy organizácií, ak o toto s niekým iným, najčastejšie s ďal- mať veľkú motiváciu angažovať sa zaradenie požiadajú a splnia všetky ším dobrovoľníkom, ktorý neraz vo veciach verejných. Robiť veci požadované náležitosti. Zoznam pochádza z úplne inej krajiny. Tak v prospech druhých si vyžaduje akreditovaných inštitúcií pre výdrž, odhodlanie, EVS nájdete na internete. zodpovednosť. CieOrganizácie počas prípraľom programu je vy projektu spolupracujú naučiť sa nové veci a množstvo administratívy a nadobudnúť cenné vybavia za uchádzača. Často skúsenosti formou stačí len zareagovať na výzvu, neformálneho vzdekeď už konkrétna inštitúcia lávania. hľadá dobrovoľníka. Občas Možno sa pýtate, sa však vyplatí angažovať kde možno nájsť viac a skúsiť osloviť oprávnené informácií o konkrétorganizácie s vlastným krenych a aktuálnych atívnym projektom. možnostiach vašej V čom sa možno uplatňoprípadnej Európskej vať v rámci Európskej dobrodobrovoľníckej služvoľníckej služby? Od kultúry, V rámci EVS sa podarilo naučiť slovenské deti by. Skúste zadať do cez vzdelávanie, ekológiu v Novom Sade, ako sa vyrábajú knihy prehľadávača heslo a architektúru, prakticky Erasmus+. Na stránv čomkoľvek. Priestor na sebarea- máte možnosť spoznávať nielen kach Európskej únie www.ec.eulizáciu sa nachádza aj v médiách, kultúru krajiny, kde ste sa ocitli, ale ropa.eu sa dozviete viac. Program vzdelávacích inštitúciách či mlá- zároveň aj kultúru ďalších krajov. zaručuje na rozdiel od mnohých dežníckych združeniach. Výška vreckového závisí od štátu, iných zahraničných ponúk seriózEurópska dobrovoľnícka služba v ktorom službu vykonávate. Spolu ny prístup. Ak sme vás inšpirovali, poskytuje priestor pre mladých ľudí s kurzom cudzieho jazyka je hrade- želáme dobrý vietor do plachi od 17 do 30 rokov. Grant Európ- né aj poistenie. et.

Značka Dobrovoľník Monika Necpálová

oznáte tú rozprávku Ako išlo vajce na vandrovku? Poznáte! A iste poznáte aj Jana, čo išiel na skusy do sveta. „Vo svete iste nenaberie skúsenosti i rozumu,“ povzdychli si nejedni rozprávkoví rodičia, keď pomáhali baliť sedem slivák svojej ratolesti. Cesty Božie sú nevyspytateľné. A každá cesta, na ktorú vykročíte, má svoje pokračovanie. Európska dobrovoľnícka služba pod skratkou EDS alebo EVS (European Voluntary Service) je projektom Európskej únie, ktorá primárne poskytuje možnosť mladým ľuďom odcestovať do zahraničia a pobudnúť dva až dvanásť mesiacov v novom kultúrnom prostredí. Cesty sú otvorené pre každého a partnerom projektu je už aj Srbsko. Usilovný a kreatívny človek pôsobí v zahraničných organizáciách. Mnohé z nich sú neziskového charakteru. V rámci projektov vystupuje prijímajúca a vysielajúca organizácia, prípadne aj tretia – koordinujúca inštitúcia. Ich spôsobilosť pri• KULTÚRA •

11 /4638/ 14. 3. 2015

Kultúra Z OSLÁV MEDZINÁRODNÉHO DŇA ŽIEN

Kvety, darčeky, básničky, pesničky Anička Chalupová, Juraj Berédi, Stanislav Stupavský, Željko Čapeľa, Katarína Verešová Padina, Kovačica. V ústrety sviatku v piatok 6. marca príležitostný program v ZŠ maršala Tita v Padine pripravili triedni učitelia so svojimi žiakmi. Školopovinné deti z kovačickej ZŠ Mladých pokolení pre všetky mamy, staré mamy a tetky predviedli tiež pestrý a pekný program vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra. Po programe v základnej škole bola slávnosť, na ktorej pedagogičku Milinu Lenhartovú, profesora fyziky Pavla Bovdiša a školského majstra Jána Veňarského vyprevadili do dôchodku. Detičky z Predškolskej ustanovizne Kolibrík, z pobočky v Padine, pripravili svojim mamám krásne darčeky z rôznych prírodných hmôt a predviedli krátke príležitostné programy. Kovačickí škôlkari tiež ručnými prácami obdarovali svoje mamy a v kovačickom DK predviedli krásny program, kde sa prejavili v speve, tanci a v prednese krásneho slova.



Jarné stretnutia ochotníkov obce a 45. Stretnutie recitátorov Obce Stará Pazova v piatok 6. marca otvoril Željko Šolaja, náčelník Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova. Na obecnej prehliadke vystúpilo 79 mladých recitátorov a do oblastnej prehliadky v Sriemskej Mitrovici postúpilo 22. Medzi najmladšími sú i Mia Verešová a Andrej Simendić (ZŠ hrdinu J. Čmelíka), v kategórii žiakov vyšších ročníkov ZŠ je i Jana Rumanová (ZŠ hrdinu J. Čmelíka), ktorých nacvičila profesorka Lýdia Gedeľovská, medzi najstaršími úspešnými recitátormi je i Ema Kočišová (SKUS hrdinu J. Čmelíka), ktorú pripravila Miruška Kočišová. www.hl.rs

tlačenice, program je slávnostnejší a aj deti majú väčší pôžitok z toho, že sa môžu pobaviť so svojimi maminkami. Šíd. SKUS Jednota tradične 8. marca organizuje veselicu s bohatým kultúrno-umeleckým a zábavným programom. Tak bolo aj tohto

Z programu padinských škôlkarov (Snímka: Foto-štúdio Centar)

Dušicou Vujčićovou. Realizovali ho v tvare dielne, kde sa mamy bavili so svojimi ratolesťami, a tvorili ho piesne, recitácie, scénky a tance. Záver bol najkrajší: odovzdávanie vlastnoručne vypracovaných darčekov pre mamy. Takýto spôsob organizovania programu, po skupinách, sa zdá byť omnoho výhodnejší ako doterajší: nieto

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Selenča. V ústrety Dňu žien v Predškolskej ustanovizni Kolibrík v Selenči každá skupina detí so svojimi vychovávateľkami pripravila program pre mamy. V piatok 6. marca program realizovala staršia skupina detí so svojimi vychovávateľkami Jasminou Kováčovou a

Jarné stretnutia ochotníkov Obce Stará Pazova pokračujú ďalej. Nasleduje obecná prehliadka detskej divadelnej tvorby (28. a 29. marca), ale pre milovníkov scénického umenia sú tu i ďalšie predstavenia: premiéra hry Laki komad OD M. Tatalovića Ćiru v Novej Pazove (14. marca), repríza predstavenia Živý bič v réžii Aničky Balážovej SKUS h. J. Čmelíka v staropazovskej divadelnej sále (15. marca), premiéra divadelného predstavenia Večera budala KUS Branka Radičevića Stará Pazova v réžii Alexandra Baka (25. marca) a premiéra komédie Pop Ćira a pop Spira Dramatického štúdia B. Radićevića v réžii Alexandra Baka v Dome kultúry Nové Bánovce (31. marca). V programe Strediska pre kultúru Stará Pazova sú i ďalšie podujatia. K. V.

Informačno-politický týždenník

roku a program spestrili i členovia skupiny Dúha z Aradáča. Binguľa. Koncom minulého roku mladí Binguľčania sa rozhodli svoj SKUS Štefánik znovu aspoň čiastočne aktivovať. Najprv si založili orchester, pomenovali ho Kiki bend a počas zimy v Slovenskom dome usporiadali niekoľko veselíc. Tak bolo aj 7. marca, keď zábavu ve-

novali ženám a 8. marcu a veselica prilákala do Bingule mladých i z Ľuby, Erdevíka, Šídu, Lugu, Hložian a iných osád. Dobanovce. Tento pekný sviatok folklórne sekcie SKOS Šafárik v Dobanovciach oslávili spoločným programom pod názvom Mama a ja. V sobotu 7. marca v Slovenskom národnom dome vystúpili mladučkí folkloristi so slovenskými a srbskými tancami, príležitostnými básničkami a piesňami, pribudol i nový pôvodný tanec a ples. Program kulminoval prekvapením a darčekmi pre mamy, ale aj pre všetkých účastníkov. Stará Pazova. Združenie pazovských žien SKUS hrdinu Janka Čmelíka aj tohto roku v predvečer Dňa žien (7. marca) usporiadalo slávnostné posedenie s piesňou, veršami a tombolou. Pekným prívetom ich oslovila Anna Lepšanovićová, predsedníčka spolku, a Anna Horvátová, predsedníčka združenia, všetkým zaželala, aby aspoň v tento ženský sviatok zabudli na všetky starosti. Asi 50 ženám rôznych vekových skupín sa príležitostnými básňami prihovorili Zuzana Pecníková a Anna Slamajová.

MARCOVÝ VZLET prináša články o mládežníckych a školských akciách, akými boli hosťovanie petrovských folkloristov v Chorvátsku, premiéra divadelného predstavenia Zázračná kniha v Kysáči a oslavy Dňa materinského jazyka v Šíde a v Starej Pazove. Možno čítať aj rozhovor s mladým Turkom, ktorý cestoval po balkánskych krajinách. V literárno-výtvarnej prílohe Rozlety sú nové práce našich mladých autorov, ako aj výber zo súčasnej slovenskej poézie (Jana Bodnárová) a prózy (Ján Púček). Sledujú sa aktuality z oblasti informačných technológií (CES 2015), počítačových videohier (Shelter), filmového umenia (The Imitation Game, St. Vincent) a hudby (Iggy Azalea, Avicii, Ladislav Čáni, Ti). Nechýbajú zábavné rubriky, zaujímavosti zo sveta zvierat, horoskop a dva komiksy (Tiene a Kocúr Igor). Na titulnej strane je spevák a gitarista Vratko Rohoň zo slovenskej punkrockovej skupiny Iné Kafe, ktorá nedávno koncertovala v Srbsku. Čítajte Vzlet! • KULTÚRA •

PRVÝ MINIBAZÁR RUČNÝCH PRÁC k Medzinárodnému dňu žien v nedeľu 8. marca v Kovačici usporiadala obecná Turistická organizácia v spolupráci s turistickým sídlom Relax. K podujatiu svojou tvorbou prispeli spolky žien z Kovačice a Padiny, združenia žien z Idvora a Debeljače, členovia Klubu Kreatornica, insitní maliari Zuzana Vereská, Ljiljana a Vladimír Galasovci, drevorezbár Ondrej Urban. Záujem bol aj o domácu pálenku tzv. Tomanovku, ktorú vyrába Štefan Toman. Medzi početnými hosťami bol aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo, ako aj Katarína Neveďalová, europoslankyňa a vedúca Medzinárodného oddelenia strany Smer. A. Ch. Foto: P. Sampor

Kam sa dostaneme, keď pôjdeme smerom pravo?! Anna Horvátová

rejme nikam! I keď nič zlého netušíme, keď povieme:„len choď pravo“,„pravo treba ísť“ atď. S najlepším úmyslom dokonca poskytneme rady, keď nás niekto o to poprosí, lebo „pravo“ je zrozumiteľné tu určite všetkým občanom, avšak, aby sa neprekvapovali aj tí, ktorým je naše nárečie cudzie, ozrejmíme tu význam slova „pravo“, a kam treba vlastne ísť, keď povieme „pravo“. Tým máme v podstate na mysli rovno; je toto zároveň náhradou srbského slova pravo. Inak slovo rovno má niekoľko významov: – priamo, bez ohnutia, neohnuto: stáť, sedieť, ležať rovno; – vzpriamene, kolmo: držať telo rovno; – vo vodorovnej polohe, vodorovne: polica visí rovno; – presne, priamo: mám rovno tisíc dinárov; – bez pretvárky, rovno, úprimne: povedať niekomu rovno do očí; – bezprostredne, priamo: pil víno rovno z fľaše. A aj to, ktoré nám spôsobuje problémy a nemôžeme sa ho zbaviť, a je to význam „pravo“ – cestou rovno; v slovníku je uvedené ako najkratšou cestou, cestou bez okľúk. Je toto ešte jeden priamy vplyv srbčiny na našu slovenčinu, pričom úprimne

radíme vyhýbať sa slovku „pravo“. Spomenieme tu aj príslovky, ktorými sa tiež vyjadruje smer pohybu: vpravo – opačne vľavo, na pravú stranu – opačne na ľavú stranu, napravo – opačne naľavo, doprava – opačne doľava. Tak odbočíme, smerujeme alebo sa obrátime vpravo, doprava... alebo sa rozídeme jeden vpravo, druhý vľavo, iný tretím smerom. Z telesnej výchovy nám určite zostal v pamäti povel vpravo v bok!, ako i tým, ktorí vykonávali základnú vojenskú povinnosť. Nie nám je cudzia ani konštatácia, ktorou pomocou týchto prísloviek vyjadrujeme bezohľadnosť, či situáciu, v ktorej si nevšímame nič vôkol seba: nehľadí ani vpravo, ani vľavo. Nerozhodnosť alebo bezvýchodiskovú situáciu zase takto opíšeme: ani vľavo, ani vpravo – ani sem, ani tam. V zhode s politickou pravicou, pravicovým smerom tiež vyjadrujeme príslovkou: posun politických postojov (smerom) doprava. Aj pri týchto príslovkách si treba uctievať pravidlá výslovnosti; mäkké „ľ“, tak ako je to uvedené i v slovníkoch, sa má vysloviť. Nesmieme podliehať súčasným trendom v jazyku, ktoré „ľ“ eliminujú.

IN MEMORIAM

Anna Hlaváčová (1948 – 2015)

o dlhej a ťažkej chorobe dňa 4. marca 2015 umrela profesorka na dôchodku Anna Hlaváčová z Báčskeho Petrovca. Celý svoj 35-ročný pracovný vek strávila na petrovskom gymnáziu, kde pracovala na plný pracovný úväzok. Anna Hlaváčová, rodená Krajčiová, sa narodila 24. júla 1948 v Báčskom Petrovci, kde skončila základnú školu a gymnázium. Na Filozofickej fakulte v Belehrade v roku 1973 získala diplom profesorky filozofie a logiky. Na Gymnáziu Jána Kollára pracovala už od roku 1972 ako absolventka a po ukončení štúdia ako odborná profesorka až do roku 2007, keď odišla do dôchodku. Učila predmety zo svojho odboru, prevažne filozofiu a logiku. Na začiatku pracovného veku aj psychológiu, neskoršie aj spoločenské zriadenie SFRJ, marxizmus, sociológiu, sociológiu kultúry, ústavu a práva občanov. Profesorka Anna Hlaváčová do slovenčiny prekladala učebnice filozofie a logiky. Žiaci, ktorých pripravovala na súťaž z marxizmu, spravidla dosiahli pozoruhodné výsledky. Základné biografické údaje o tejto tichej, ale predovšetkým usilovnej profesorke, nachádzame v najnovšej gymnaziálnej publikácii, čiže Pamätnici Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Petrovci 2004 – 2014 v časti Naši penzisti. Jarmila Vrbovská okrem iného o kolegyni spomenula aj to, že má vynikajúcu pamäť a že aj napriek vážnym zdravotným problémom zostala až do posledného okamihu duchom vitálna. Anna Hlaváčová bola pochovaná v piatok 6. marca 2015 na petrovskom cintoríne. Česť jej pamiatke! J. Č.

K 90. VÝROČIU SMRTI FARÁRA JÁNA ČAPLOVIČA (1876 – 1925). Z iniciatívy Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici v nedeľu 8. marca na kovačickom cintoríne bola usporiadaná pietna spomienka pri príležitosti 90. výročia smrti Jána Čaploviča, evanjelického farára a národovca. Pri jeho hrobke sa stretli obidva kovačické cirkevné zbory v čele so vznešeným pánom farárom Pavlom Sklenárom, seniorom banátskym, a velebným pánom farárom Martinom Bajzom, ako aj členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici s predsedníčkou Máriou Kováčovou. Po príležitostných cirkevných piesňach a príhovoroch, v ktorých si prítomní zaspomínali na život a dielo kovačického farára Jána Čaploviča, prítomní položili kvety k jeho pomníku. Ján Čaplovič po krátkom pôsobení na Slovensku bol od roku 1904 až do smrti farárom v Kovačici. V čase silnej maďarizácie bol perzekvovaný pre bohoslužby v slovenčine (Kovačický súdny proces v rokoch 1907 – 1908). Vtedy 97 cirkevníkov dostalo finančné tresty a na trest väzenia bolo odsúdených 34 evanjelikov. J. Čaplovič zomrel 5. marca 1925 v Kovačici, A. Ch. kde bol aj pochovaný. • KULTÚRA •

11 /4638/ 14. 3. 2015

Kultúra • Oznamy

Fotokonkurz ÚKVS S cieľom podporiť zberateľov archívneho materiálu a zároveň podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypísal 5. kolo fotokonkurzu. Tentoraz témou konkurzu sú staré pohľadnice zo slovenských vojvodinských prostredí. Podmienky konkurzu: – na konkurz treba zasielať staré skenované pohľadnice znázorňujúce dediny a mestá v Srbsku, v ktorých žijú Slováci; – ku každej pohľadnici treba doložiť popis: prostredie (dedina / mesto), rok zasielania pohľadnice a iné známe údaje (napr. komu bola zaslaná, preskenovaný obsah pohľadnice a pod.); – účastníci konkurzu môžu zaslať neobmedzený počet starých pohľadníc; – skenované pohľadnice možno zasielať e-mailom na office@slovackizavod.org.rs, doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegoševa 16 ⁄ II ⁄ 7 21 000 Nový Sad Pohľadnice budú po preskenovaní vrátené majiteľovi. V zásielke treba záväzne uviesť kontakt odosielateľa. Termín uzávierky konkurzu je 15. mája 2015. Účastníkov fotokonkurzu očakávajú zaujímavé vyhodnotenie a bohaté odmeny. Získané pohľadnice spolu s ich popisom budú zaradené do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu Nositeľ projektu BB MINAQUA, s. s r. o., Futoški put 93 b, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie daného stavu projektu Realizovaných objektov – exploatačných studní: Minaqua 3, Minaqua 4, Minaqua 5 na prameni BB MINAQUA, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách č. 1778 a 1782/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Telep – NS48, NSX48, NSU48, Ul. Gorana Kovačića 22, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

hlasludu.info www.hl.rs

OZNÁMENIE Podľa článku 3 Uznesenia o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá na dotácie etnickým spoločenstvám Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje SÚBEH na dotácie organizáciám etnických spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie bežnej činnosti, projektov a organizovanie podujatí, ako aj na obstaranie vybavenia a investičné vklady organizácií etnických spoločenstiev z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny roku 2015. Lehota podávania prihlášok je 3. apríl 2015. Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia etnických spoločenstiev so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity alebo ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a zveľadení medzinárodnostnej tolerancie. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky podľa potreby dodatočnú dokumentáciu a informácie, alebo vyjsť na miesto samo, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov. Prihlášky sa podávajú v dvoch vyhotoveniach, s dvomi vyhláškami, overenými a podpísanými oprávnenou osobou podávateľa prihlášky, výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami si možno prevziať od pondelka 9. marca 2015 v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej adresy www.puma.vojvodina.gov.rs.

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208). • KULTÚRA • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

JANKOM KOPČOKOM

Dňa 17. marca 2015 uplynie šesť rokov, čo nás opustil manžel, otec a starký

ONDREJ ABELOVSKÝ

JÁNA KARMANA

23. 6. 1935 – 8. 3. 2015 zo Silbaša

1939 – 2005 – 2015 z Kysáča

1936 – 2009 – 2015 z Kysáča

Nie si tam, kde by si mal byť, ale si všade tam, kde sme my. V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho.

Aj keď nie si s nami, v našich srdciach zostávaš navždy. Manželka Mária, dcéra Marína s rodinou, syn Rastislav, syn Dušan s rodinou a ostatná rodina

Ten večný pokoj Ti prajeme. Navždy zostaneš v našich srdciach.

Zarmútení: manželka Anna a synovia Ján, Michal a Miloslav s rodinami

Tvoji najmilší: manželka, dcéry, zaťovia, vnukovia a vnučky

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na našich milých

VILMOU CICKOVOU rod. Pochylovou 16. 10. 1946 – 4. 3. 2015 z Nového Sadu

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Ďakujeme Ti za všetku lásku a dobrotu, ktorú si nám dávala. Pavel Cicka, Zuzana Hrková s manželom, Mária Cicková, Zuzana Kurajová s manželom a deťmi, Lýdia Hrková-Straková s manželom a deťmi, Stanislav Hrk, Želimír Žolnaj s manželkou, Anička Siromová s manželom a synom, Daniela Teofilovićová s manželom a deťmi a Vladimír Cicka so snúbenkou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MICHAL MARČOK 13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

ANNA MARČOKOVÁ rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

z Kysáča Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami • KULTÚRA • OZNAMY •

JOZEFA ČÁSARA

KATARÍNU ČÁSAROVÚ

JOŽKA ČÁSARA

1915 – 2001– 2015 1936 – 1991– 2015 z Pivnice Tichú a trvalú spomienku na Vás si zachovávajú Vaše vnučky a netere Kvetka a Milotka s rodinou a nevesta a švagriná Anka

1915 – 1990– 2015

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Bulevar cara Lazara-NS03, NSX03, NSU03, NSL03, Bulvár cára Lazara 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÝ OZNAM PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/63-50-088. 11 /4638/ 14. 3. 2015

hlasludu.info www.hl.rs 41

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

13. 3. 1966 – 25. 2. 2015 z Kulpína

1966 – 2015 z Kulpína

Zarmútení: tetka Maglovská a sesternica Mária Kičiňová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

VILMOU CICKOVOU

Budeš mi chýbať veľmi, ale v mojom srdci zostaneš navždy. Sestra s rodinou

SPOMIENKA

ANNA VALOVÁ

rod. Mravíková z Hložian 7. 6. 1964 – 4. 3. 2007

1946 – 2015 z Nového Sadu

Pavel Cicka a Zuzana Hrková s rodinou

ANNA HLAVÁČOVÁ

rod. Krajčiová 1948 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Hlboký zármutok zostáva za tým, kto navždy opustil nás.

mama a brat Vladimír s rodinou

Náhle a nečakane si nás opustila, smútok v našich srdciach zanechala.

Po ťažkej chorobe ma opustila moja milovaná sestra

JÁNOM VALENTÍKOM

S láskou a úctou si na Teba navždy budú spomínať:

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Očiam si odišla, ale v srdciach si zostala... S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

ADRIJANA ŽIHLAVSKÁ

1984 – 2006 – 2015 z Pivnice

Aj po deviatich rokoch si so zármutkom spomíname na Teba, na Tvoje veľké srdce a teplý úsmev. Susedovci Benkovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho manžela, nášho otca, starého otca a prastarého otca

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho manžela, nášho otca a deda

PAVLA KOPČOKA 7. 3. 1935 – 3. 3. 2011 – 3. 3. 2015 z Báčskeho Petrovca

Všetko, čo na zemi žije, zvädne ako v poli kvet, toľkých drahých zem už kryje, ktorí opustili svet. Kto však verí v Teba, Pane, ten má miesto prichystané navždy v Tvojej blízkosti, kde ho prijmeš z milosti.

PAVLA KAŇU

26. 8. 1936 – 10. 3. 2014 – 10. 3. 2015 z Petrovca

Spomienky na Teba nikdy nevyblednú, ale v našich srdciach navždy zostanú. Manželka Zuzana, dcéra Zuzana, zať Michal, vnuk Natanael Michal s manželkou a dcérou, vnuk Daniel s manželkou a vnučka Natália Daniela Cerovskovci 42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Manželka a synovia Miroslav a Pavel s rodinou

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 4. marca 2015 nás po dlhej chorobe opustila drahá manželka a matka

ANNA HLAVÁČOVÁ 24. 7. 1948 – 4. 3. 2015 z Báčskeho Petrovca Čo stojí kilo tmy? Čo stojí biely vlas? Žijeme život my, či život žije nás? Povedz mi, človeče, kto na koho tu cieli. Plamienok od sviece nikto z nás neoddelí. Túžime, hľadáme, tu bázlivo, tu smelo. A svieca za plameň ponúka svoje telo. Pieseň o svieci Milan Rúfus Zarmútení: manžel, syn, dcéra, zať a vnučka

• OZNAMY •

11 /4638/ 14. 3. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 13. marca 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2014, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 15. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Dúhovka, 2. časť 21.00 Dotyky Utorok 17. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Pondelok – sobota Hudobné vysielanie 18.00 Denník Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Sobota Z každého rožka troška 2.00 Repríza piatkových vysielaní (piatok) a Palety Kaleidoskop (sobota) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Hudobné relácie (nedeľa) 10.00 Repríza piatkových vysielaní 17.00 Rozhlasové noviny a Palety Vejár hudobných vysielaní Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Dúhovka – prvá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná starým remeslám. Predstavení budú: holič z Aradáča, tokár z Nového Sadu a pletiar z Petrovca. V druhej polhodinke bude odvysielaný portrét insitného maliara Michala Povolného z Padiny k jeho osemdesiatinám a 50. výročiu tvorby. Dotyky – v rodinnom magazíne sa bude hovoriť o rodine voľakedy a dnes. O tom sa zmienia hostia TV STARÁ PAZOVA v štúdiu a budú odvysielané aj miniportréty niekoľkých rodín. Utorok – sobota V hudobnej časti vystúpi mužská 17.00 Správy spevácka skupina Bohémi 22.00 Správy z Kovačice. Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 13. marca – Vojna anjelov Sobota 14. marca – Šťastie večnej lásky Pondelok 16. marca – Beštia Utorok 17. marca – Vykúpenie z väzenia Streda 18. marca – Lemry lemravé Štvrtok 19. marca – Anakonda 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 15. marca 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu SKC P. J. Šafárika 22.00 Film: Chlap na roztrhanie 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Z rozhovoru o selenčskej dychovke

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 15. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Bazár ručných prác Kovačická trojka v Padine Utorok 17. marca 16.00 Zima s knihou zavítala aj do Kovačice a Padiny Kto komu? Ak nie ženy ženám Priadky po padinsky Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 20. marca 16.00 Slovenský film: Deň náš každodenný Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Správy v slovenskej reči vystanú. Reprízovo budú odvysielané staré vysielania o 10.15: Pondelok 16. marca Kolorit kreativity Streda 18. marca V Novom Sade na jarmoku – úryvok z podujatia

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského literárneho vedca, historika, prekladateľa a popredného aktivistu medzi Slovákmi na Dolnej zemi (1854 – 1945). autorka: stará ANNA priekopa mama BIČIA(nem.) ROVÁ

voňavý jedna ž. meno lesný farba kvet

AS HL DU ĽU

oná

snil

vpíšte TS

1. časť tajničky

rovnaké spoluhl.

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. americký Slovák

2. časť tajn. alt

TELEVÍZIA PANČEVO

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. marca 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

vpíšte PV

vpíšte EKL

športový (prísl.)

ž. meno

AS odlišná HL DU U odolnosť Ľ

výzva druhá

metál

mazúrium

urán

vývin k lepšiemu čierne drevo

kelvin čistila tkaniny

strednica

1. a 4. samohl.

spojka

Rubikova ...

karát

nervová žilka TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

dlhá samohl. jemnozrnná hmota

opyt. zámeno (chorv.) aktínium

uhlík rieka v Rakúsku

Oliver Twist

telesná výchova semitská bohyňa plodnosti

osob. zámeno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 VODOROVNE: žalovalo, Igalo, id, Erka, deň, no, Katka, trova, t, vetva, vé, úchvatný, Sn, lacno, tip, r, Iv, ikry, Ami, ť, slamka, stenkať TAJNIČKA: DEŇ ŽIEN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 8 z čísla 8 Hlasu ľudu z 21. februára 2015 bolo: JAROMÍR GRŇA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA DOBRENOVÁ, Bulvár oslobodenia č. 20, 21 000 NOVÝ SAD. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

11 /4638/ 14. 3. 2015

Šport

Trafil v Begeči: Aleksandar Milenković (Mladosť Petrovec) Hráči Mladosti sa pokúsia revanšovať Titelčanom za jesennú remízu vo Vrbare (2 : 2)

FINIŠUJÚ PRÍPRAVY VO VRBARE

Dve výhry na hosťovaniach PROLETER – MLADOSŤ 0 : 4 (0 : 2)

Samuel Medveď

utbalisti petrovskej Mladosti finišujú prípravy na jarnú časť majstrovstiev Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad, ktoré začali 27. januára 2015 pod vedením nového trénera Mirka Jovanovića. Hráči trénovali a hrali zápasy na pomocnom ihrisku vo Vrbare. Dosiaľ zo šiestich prípravných stretnutí tri vyhrali, dva prehrali a raz remizovali. Minulý týždeň Mladosť dvakrát hosťovala. V stredu 4. marca v Begeči porazila domácu Báčku 2 : 1 (1 : 0); góly dali Kajtez a Jakuš. V nedeľu 8. marca sa petrovskí futbalisti ocitli na ihrisku Sremca v Čerevići, kde v priateľskom zápase prekonali Proleter z Banoštora presvedčivo 4 : 0 (2 : 0). O góly sa rozdelili Mijin 2, Pavlis a Milenković. Futbalisti Mladosti s čiastočne vynovenými hráčskymi kádrami dobre trénovali tejto zimy. Takmer všetci futbalisti pravidelne navštevovali tréningy, nuž v klube v jarnej odvete očakávajú lepšie výsledky ako v jeseň, keď Mladosť skončila na desiatom mieste s pätnástimi bodmi. MLADOSŤ: Fejdi, Babiak, Rupar, Celin, Fábry, Jakuš, Severíni, Kajtez, Torbica, Mij-

www.hl.rs

in, Pavlis. Striedali: Leňa, Milenković, Haška. Pre zranenia nehrali Vuković, Vlaisavljević, Milićević. V nedeľu 15. marca v 16. kole budú hrať: Maglić – Stari grad, Borac – Budućnost, Tvrđava – Mladost radost, Bečej – Proleter, Obilić – Hajduk, Kulpín – Sutjeska, Titel

– Mladosť, Krila Krajine – Vojvodina. Hosťovanie petrovskej Mladosti v Titeli je otázne preto, že ihrisko domáceho rovnomenného tímu bolo zaplavené. Akže nebudú bojovať o body v Titeli, futbalisti Mladosti zohrajú ešte jeden prípravný zápas. Snímky: J. Pucovský

1. Bečej 15 13 1 1 50 : 7 40 2. Mladost radost 15 11 3 1 44 : 18 36 3. Hajduk 15 8 5 2 27 : 14 29 4. Borac 15 9 1 5 32 : 17 28 5. Proleter 15 7 3 5 28 : 24 24 6. Titel 15 7 2 6 22 : 18 23 7. Tvrđava 15 6 4 5 19 : 24 22 8. Vojvodina 15 6 2 7 22 : 14 20 9. Sutjeska 15 5 3 7 19 : 22 18 10. Mladosť 15 3 6 6 20 : 25 15 11. Maglić (-1) 15 5 1 9 18 : 39 15 12. Kulpín 15 5 0 10 24 : 49 15 13. Krila Krajine 15 3 5 7 17 : 30 14 14. Stari grad 15 3 4 8 10 : 25 13 15. Obilić (-1) 15 2 6 7 12 : 26 11 16. Budućnost 15 2 4 9 19 : 31 10

NA ŠACHOVOM TURNAJI VO VIŠNJIĆEVE

Posledné skúšky Šíďanov Stanislav Stupavský

nedeľu 8. marca 2015 v miestnostiach Kajakárskeho klubu Filipa Višnjića vo Višnjićeve na Bosute Šachista ŠK Jednota Michal Baláž (vľavo) šídsky ŠK Jednota usporiadal turnaj za na turnaji vo Višnjićeve účasti dvanástich šachistov. Najlepší šachista ŠK Jednota Michal Baláž obsadil Jednoty, ktorých očakáva súťaž o Pohár Vojvodiny druhé miesto. Zvíťazil šachový majster Stevan Bogić, a účasť v majstrovstvách Vojvodinskej ligy, do ktorej kým tretie miesto získal Dušan Bibić, šachista druhej Šíďania postúpili. Organizáciu turnaja podporili výkonnostnej triedy. Miestne spoločenstvo Višnjićevo a domáci KK Filipa Toto bola jedna z posledných skúšok pre šachistov Višnjića.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

V ODVETE POL TUCTA GÓLOV

Strelci opäť naladení OMLADINAC – TATRA 3 : 3 (2 : 1)

Pavel Pálik

dvetné priateľské futbalové derby susedov v Stepanovićeve znova prinieslo výsledkové zvraty, slabší, ale nie menej bojovný výkon oboch mužstiev. Okolo 50 divákov sa dobre uzimilo, no nie nadarmo. Predsa sledovali zaujímavý zápas, videli šesť pekných gólov, tucet šancí, niekoľko dobrých zákrokov brankárov. Hráči

oboch mužstiev urobili celý rad chýb. Máme nádej, že si to všimli aj tréneri a vo finiši príprav sa pokúsia chyby v mužstvách odstrániť. V 17. min. rýchly protiútok z ľavej strany Milunović skončil efektným gólom – 0 : 1. Gólmi Živkovića a Mladenovića mužstvo Omladinca do polčasu obrátilo výsledok vo svoj prospech. V druhom polčase Klaić vyrovnal a Grijak strelil vedúci gól za Tatru.

Tentoraz sa sieť Tatry nevlnila

SLOGA – HAJDUK (B) 3 : 4 (0 : 2)

Vo finiši zápasu Avdić z voľného kopu z asi 25 metrov trafil roh brány hostí – 3 : 3. TATRA: Navala, Srnka, Kulík, Milanov, D. Ožvát, Jakšić, Daneček, Grijak, Klaić, Vozár, Milunović. Striedali: Jambrich, Budík, Hric, Račko, Kohút. Posledný prípravný zápas Tatra zohrá v nedeľu 15. marca 2015 v Kysáči s novosadským Železničarom. Bude to generálka pred začiatkom jarných majstrovstiev

Károly Vig

ZIMNÁ LIGA V HALOVOM FUTBALE

FINÁLE SRIEMU V ERDEVÍKU

Pohár do Belegiša

o finále pohárovej súťaže Sriemu mužstvo erdevíckej Slogy bolo favoritom v zápase s Hajdukom z Belegiša, členom Oblastnej ligy Sriemska Mitrovica. Hostia však nepríjemne prekvapili svojich hostiteľov. Hajduk sa už v 3. min. ujal vedenia vlastným gólom mladého Babića. Kým sa hráči Slogy dostali zo šoku, Milovanović zvýšil náskok na 0 : 2. Iba potom erdevícki futbalisti zatlačili súpera na vlastnú polovicu, vytvárali si šance, ale v prvom polčase lopta nechcela do siete Hajduka. Obrancovia hostí vo svojom trestnom území hrubo znemožnili Považana v malom vápne, aby strelil gól. Ťažký faul, ale rozhodca Nikola Rilak z Inđije nepískal penaltu. Keď v druhom polčase na trávnik vykročil Pendo, domáci zahrali omnoho lepšie. Práve tento skúsený hráč nádhernou strelou v 53. min. trafil šibenicu brány Hajduka – 1 : 2. Načatá obrana Belegišanov čoskoro potom urobila novú chybu, faulovala Sovilja v šestnástke, ale strelu tohto hráča z bieleho bodu brankár súpera kryl. Kým sa hráči Slogy škriepili medzi sebou, lebo zmarili šancu na vyrovnanie, lopty sa zmocnil rýchly Milovanović a prekonal Tojagića – 1 : 3. • ŠPORT •

Novosadskej oblastnej ligy, ktoré sú na programe 22. marca. TATRA – CENTAR 0 : 4 (0 : 0) Dorastenci Tatry hrali v Kysáči priateľský zápas s prvým mužstvom novosadského celku Centar, ktorý hrá v Mestskej lige Nového Sadu. Domáci v prvej časti boli rovnocenným mužstvom a mali aj niekoľko streleckých šancí. Po prestávke hostia prebrali hru a svoju prevahu korunovali štyrmi gólmi.

Petrovčania šampióni S. Medveď

Jeden gól málo: Milenko Simeunović (Sloga Erdevík)

Mužstvu Slogy potom už nezostalo nič iné, len aby všetky sily dala do útoku, hostia to nemohli vydržať, padali od únavy, otáľali s časom... Výsledkom zvýšenej aktivity hostiteľov boli góly Simeunovića a Grkovića a výsledok znel 3 : 3. Namiesto toho, aby pokračovali v ofenzíve a pokúsili sa o víťazstvo, Erdevíčania náhle poľavili, čo využil súper a strelil aj štvrtý gól – 3 : 4. Nebolo viac času a ani motívu u domácich, aby aspoň vyrovnali a pokúsili sa na penalty vyhrať. Tak veľký pohár odniesli hostia do Belegiša. SLOGA: Tojagić, Babić, Čobanović, Radin, Vuković, Bojanić, Kovačević, Grković, Považan, Simeunović, Sovilj (Pendo).

ionieri FŠ Mladosť Petrovec (ročníky 2001 – 2002) pod vedením trénera Darka Laćarka zvíťazili v Zimnej lige v halovom futbale, ktorá od začiatku decembra prebiehala vo Vrbase. Mladí Petrovčania z desiatich zápasov deväť vyhrali a iba jeden prehrali. V semifinále najprv porazili celok domáceho Vrbasu 3 : 2, a to po

penaltovom rozstrele, lebo sa zápas v regulárnom čase skončil 1 : 1 a gól vsietil Stanislav Častven. Vo finále zverenci trénera D. Laćarka hrali s mužstvom FK Kula, ktoré vďaka dvom gólom Alexandra Šprocha porazili 2 : 1 a stali sa šampiónmi tejto zaujímavej zimnej pionierskej ligy. Získali pohár, diplom a medaily. Foto: B. Triaška

Pionieri FŠ Mladosť Petrovec: tréner Laćarak, Rybársky, Levársky, Chrťan, Spevák, Šproch, Molnár (stoja zľava); Lačok, Triaška, Častven a Antonić (v drepe zľava) 11 /4638/ 14. 3. 2015

Šport PRÍPRAVY SA SKONČILI A HAJDUŠIČANIA...

(Ne)pripravení? POTPORANJ – HAJDUŠICA 0 : 1 (0 : 1)

Vladimír Hudec

ýhrou v Potpornji futbalisti Hajdušice ukončili prípravy na jarnú časť majstrovstiev v prvej Juhobanátskej lige. V nedeľu ich očakáva zápas s treťoumiestneným celkom Radnički Baranda. Zápas v Potpornji bol tvrdý, práve ako majstrovský. K tomu prispeli aj domáci fanúšikovia, ktorí robili tlak na rozhodcov, akoby sa hralo o body. Hostia však podali kvalitnejší výkon a zaslúžene vyhrali minimálnym výsledkom. Po asistencii Hrudku v polovici prvého polčasu skóroval nováčik v mužstve Hajdušice Pavlov. Po tomto góle Hajdušičania mali ešte niekoľko príležitostí, ale ich nevyužili. V tom ich často hatila aj rozhodcovská trojica z Vršca, ktorá

podľahla nátlaku obecenstva a často pískala v prospech domáceho celku, prerušovala hru pre údajné ofsajdy a podobné. „Prípravy sme ukončili, ale nemôžeme byť úplne spokojní,“ povedal nám predseda klubu Vladimír Maliar. „Dochádzka na tréningy bola aj taká, aj onaká. Dokonca na záver príprav tréner na tréningu pracoval s piatimi –šiestimi hráčmi. Sú na to objektívne príčiny, keďže viacerí hráči pre pracovné, rodinné a záväzky v škole, nemohli prichádzať na každý tréning, ale sú aj subjektívne príčiny. Tak napríklad počas celých príprav nás sprevádzalo neprajné počasie a bolo veľmi ťažko hráčov motivovať, aby trénovali v daždivom počasí. Vcelku

Futbalisti Hajdušice (modré dresy) častejšie útočili v Potpornji sme v prípravnom období dva zápasy vyhrali, dva sme hrali nerozhodne a zaznamenali tri prehry. Hrali sme síce aj s mužstvami z Banátskej ligy, dokonca s Proleterom z Banátskeho Karlovca sme dosiahli nerozhodný výsledok, ale na druhej strane prišli prehry s klubmi z nižších súťaží. Treba však veriť, že majstrovské zápasy

PRVÁ VOJVODINSKÁ VOLEJBALOVÁ LIGA – SKUPINA ZÁPAD

Vzpruha do ďalších úspechov VK VOJVODINA 3 – VK KULPÍN 1 : 3

Katarína Gažová

dročený zápas 1. jarného kola majstrovstiev VK Kulpín zohral v nedeľu 22. februára 2015 v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina v Novom Sade s domácim mužstvom Vojvodina 3. Aj napriek tomu, že sa volejbalistom Kulpína ťažšie hrá vo veľkých športových halách, a pozitívnej

tréme, ktorá sa cítila medzi hráčmi počas celého zápasu, lebo ich sledovali početní volejbaloví pracovníci, predsa sa hosťom podarilo premôcť súpera. Toto víťazstvo je pre Kulpín veľká vzpruha pre budúce zápasy. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 18, 21 : 25, 26 : 28, 15 : 25. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Dudáš, Stančul, Lekár, Zima,

Stojanović, Ćirić, Babić, Očenáš, Zanfirović, Govorčin. VK PARTIZAN – VK KULPÍN 0 : 3 Aj zápas v Báči bol pre volejbalistov Kulpína úspešný. Zdolali domáci Partizan s maximálnym

motivujú hráčov, že to vcelku dobre dopadne a vybojujeme si obstátie v tejto lige.“ HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Barbulović, G. Stojkovski, Folťan (Cziczai), Pomorišac, Đaković, Zambo, Pavlov, Radović (Petrović), Hrudka (Ružić). Foto: V. Maliar výsledkom. Kulpínčania podali dobrý a presvedčivý výkon, nuž zaslúžene zvíťazili nad taktiež dobrým a kvalitným domácim celkom. Výsledky jednotlivých setov: 22 : 25, 21 : 25, 22 : 25. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Stančul, Dudáš, Babić, Stojanović, Lekár, Očenáš, Ćirić, Zanfirović, Govorčin, Hasík. V túto sobotu 14. marca Kulpínčania budú hrať doma derby s Maglićom.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Bojovali chlapci...

STK RADNIČKI – STK MLADOSŤ 4 : 2 nuž je otázne, ako sa ten zápas S. Medveď skončí. Petrovčania by vďačne najlepším sa nedalo viac privítali výhru lídra, lebo potom urobiť. Novosadský Radnički aj napriek tesnej prehry s Čardou sa už teraz, dve kolá pred obsadili by to druhé miesto, ktoré koncom súťaže, stal majstrom im umožňuje postup. ligy. Petrovčania húževnato boVýsledky: Starević – Lomen 3 jovali, ale... Už teraz je isté, že ak : 1, Čović – Turan 1 : 3, Komad petrovskí stolní tenisti chcú získať – Bažík 3 : 0, štvorhra Komad titul vicešampióna, budú musieť / Čović – Lomen / Turan 3 : 1, zdolať priameho konkurenta – Starević – Turan 1 : 3, Komad – begečský celok STK Čarda kod Lomen 3 : 0. Braše, ktorý predtým bude mať V nedeľu v Petrovci bude hostiež za súpera Novosadčanov, ťovať Gusar zo Staparu.

Teraz je na rade derby s Maglićom v kulpínskej športovej hale

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

NEÚSPEŠNÝ TÝŽDEŇ HLOŽIANSKYCH FUTBALISTOV

Pohár zostal v Čurugu HAJDUK – BUDÚCNOSŤ 1 : 0 (0 : 0)

Ján Murtin

inálový zápas o Pohár Futbalového zväzu Nový Sad v Čurugu sa hral za chladného počasia na slušnom trávniku a okolo 200 divákov videlo dva rozdielne polčasy. V prvom dominovali zverenci trénera Sinišu Stanivuka, vytvorili si 5 – 6 obrovských šancí, ale bojovní domáci mali veľa šťastia, zvlášť pri pokusoch Lukića (trafil spoluhráča Mitrovića) a Krstića, ktorý nastrelil žrď. V druhom polčase sa pocítila neúčasť na zápase trestaného M. Kobilarova, zranených N. Kobilarova, Markovića a Štefeka. Domáci postupne prebrali hru, ale stopér Rodić s brankárom Zeljkovićom niekoľkokrát bravúrnymi zákrokmi niesli hložiansku loď nad vodou. Trvalo to tak do 74. min., keď domáci

vsietili rozhodujúci gól zo skrumáže, a tak pohár zostal v Čurugu. BUDÚCNOSŤ – KABEL 1 : 1 (1 : 0) Na pomocnom ihrisku ČSK Pivara v Čelareve obe mužstvá mali generálku pred pokračovaním majstrovstiev v Novosadsko-sriemskej lige. Každému celku pripadol po jeden polčas a výsledok je spravodlivý. Hralo sa tvrdo, ako o body. Hložanci sa lepšie vynašli na ťažkom trávniku. Lopta bola viac v ich nohách, ale si šance ťažko vytvárali. Tak aj vedúci gól padol, keď kapitán Lukić zahral voľný kop a Novosadčania si vsietili vlastný gól. Náhradníci Kabela prevýšili v druhom polčase hložianskeho súpera, no na šťastie hostiteľov iba raz prekonali spoľahlivého Kneževića, takže sa zápas skončil

Keby tak v nedeľu ako 2. júla 2014, keď Budúcnosť v kvalifikačnom zápase zvalcovala doma Ljukovo 5 : 1 ligy uvíta mužstvo Ljukova, s ktonerozhodne 1 : 1. Obom trénerom zostáva vylepšiť rým Hložanci majú pozitívnu biúčinnosť útočných formácií, lebo lanciu; dve kvalifikačné výhry 4 : v poli to vyzeralo slušne, no iba po 1 a 5 : 1, ale i jesenný majstrovský hranicu trestných území. neúspech 0 : 1. Bude to možno aj BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Uroš osudový zápas v boji o obstátie Joksimović, M. Kobilarov, Alić, v lige, keďže hložianskych hráčov Rodić, Ožvát, Jelić, Trivunović, potom očakávajú tri ťažké zápasy Matić, Lukić, Mitrović. Striedali: zaradom, najprv s uchádzačmi Knežević, Krstić, Uglješa Jok- o titul, žabaljským ŽSK a Omlasimović, Vignjević, Dujaković, dincom Nové Bánovce, potom aj Zečević. hosťovanie v Starej Pazove. V nedeľu o 14.30 hod. Budúcnosť v 16. kole Novosadsko-sriemskej Foto: J. Pucovský

STAROPAZOVČANIA OČAKÁVAJÚ PRVÝ JARNÝ ÚSPECH

Získať čím viac bodov

Matej Bzovský

red začiatkom napínavej a neurčitej futbalovej jari Staropazovčania vedia, čo ich čaká. Bude to predovšetkým boj o cenné body pre útek z nebezpečného pásma. Štyri výhry a 16 získaných bodov v jesennej časti ustarostili ľudí v Jednote. Po kvalitných zimných prípravách a zvlášť úspešnej generálke so susedmi z Vojky (vyhrala Jednota 3 : 2 gólmi A. Lukića 2 a Jelovića) na Väčšia zodpovednosť: Milan ihrisku v Športovom stredisku FZ Vujasin a Čedomir Koprivica, Srbska v klube sa rodí nový opti- tréneri Jednoty (zľava) mizmus. Pre zvedavých fanúšikov prišli pekné správy aj z hosťovania niečo pozitívne urobiť, hoci ja ako na Slovensku. Potešil zvlášť skvelý tréner nikdy nie som celkom spovýkon s treťoligovým Pezinkom, kto- kojný,“ podotkol v rozhovore vedúci rého Jednota presvedčivo porazila. odborného štábu Jednoty Milan „Nech je konečne jarná časť už tu! Vujasin. „Dobre beháme, bránime Budeme sa tešiť, keď sa nám podarí sa, útočíme, získavame presilu, lenže • ŠPORT •

znova nepremieňame početné šance. Práve preto sme v prípravách veľa času venovali úspešnejšiemu zakončovaniu akcií, pretože góly zvyšujú sebavedomie, dobrú psychiku hráča a celého mužstva.“ Počas dlhých zimných príprav aj na cudzích plochách, keď im ani počasie nežičilo, tréner Milan Vujasin a jeho asistent Čedomir Koprivica sa zameriavali i na kondičnú pripravenosť hráčov. Priateľské zápasy odhalili niektoré nedostatky, na odstránenie ktorých sa zamerali v poslednom týždni príprav, ale to iste bude potrebné robiť aj v priebehu jarných majstrovstiev, aby mohli dosiahnuť očakávané výsledky. V mužstve Jednoty prišlo k užitočným zmenám. Do Švajčiarska odišiel spoľahlivý brankár Marko Mijatović. Z Kupinova sa vrátil voľakedajší talentovaný strážca siete Jednoty

Predrag Travica, s ktorým teraz usilovne pracuje tréner Koprivica na odstránení niektorých nedostatkov pre jeho stagnáciu, kým bol mimo radov Pazovčanov. V strede poľa bude pôsobiť Aco Lukić (prišiel zo Žarkova) spolu s Predragom Milakovićom. Obrana je posilnená príchodom Vladana Ninića (Kupinovo) a Gorana Lukića (Omladinac Nové Bánovce). K zlepšeniu účinnosti sa dosť očakáva od Miloša Krstovića (Kupinovo) a mladého bonusového hráča Petra Uzelca, doterajšieho člena belehradského FK Lokomotiva. Prvý jarný majstrovský zápas s erdevíckou Slogou, ktorú v jeseň Jednota porazila na hosťovaní 2 : 0, má potvrdiť potenciál zosilneného mužstva Pazovčanov. V radoch priaznivcov nie je žiadna eufória, ale sa očakáva, že ich bude viac na tribúne ako v jesennej časti. Jasné je, že iba dobré výkony a víťazstvá prinesú lepšiu návštevnosť zápasov. Či tak bude aj v sobotu, uvidíme. Pazovčania iste uvítajú Erdevíčanov s rešpektom.

11 /4638/ 14. 3. 2015

Šport PO DLHŠOM ČASE V RADOCH SLÁVIE

Všetci hráči z Pivnice Ján Šuster

rípravy pivnickej Slávie na nastávajúce jarné majstrovstvá Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda prebiehajú naplno. Už celé tri týždne futbalisti trénujú na ihrisku v Pivnici pod vedením nového trénera Mladena Proleho z Báčskeho Dobrého Polja. Ako je známe, mužstvo Slávie v jeseň obsadilo druhé miesto a má o dva body menej od jesenného majstra, Hercegovca z Gajdobry. Tréningy Pivničanov prebiehajú štyrikrát v týždni a rovnobežne s nimi mužstvo hrá aj prípravné zápasy, aby sa čím lepšie pripravilo na jarné boje o body. Hráčske kádre sa mnoho nezmenili, nuž nový tréner má k dispozícii brankárov Vladimíra a Juliána Čobrdovcov, Jozefa a Michala Žigmundovcov, Vladimíra a Vlastislava Kuchtovcov, Séča, Nímeta, Mileca, Panića, Čolovića, Baláža, Petrovića, Vachulu, Benku, Cibulu, Kalka, Mareka, Ćutila, Novaka, Pintíra a Doroškého. Mužstvo opustili Bulatović (prešiel do radov silbašskej N. hviezdy), Kotiv posilnil petrovskú Mladosť

a Grňa odišiel na Slovensko. Po dlhšom čase v radoch Slávie sú výlučne domáci hráči, žiaden cezpoľný. Je to skupina skúsených futbalistov, ktorým vedenie pripojilo mladších spoluhráčov. Po úspešných prípravách tréner Prole by mohol vytvoriť dobré mužstvo. Pravda, všetko bude závisieť aj od usilovnosti hráčov a ich pravidelnej dochádzky na tréningy, ktorá je dosiaľ na výbornú. Prvý prípravný zápas Pivničania mali v Despotove, kde s domácim mužstvom Bačka hrali nerozhodne 2 : 2, keď góly dali Panić a J. Žigmund. Minulú sobotu Slávia hosťovala v Silbaši, kde prehrala s domácou Našou hviezdou 1 : 0. V nedeľu pivnickí futbalisti na svojom ihrisku uhostili Proleter z Ravneho Sela a zaznamenali presvedčivú výhru 5 : 0 (1 : 0). Dobre urobil tréner Prole, že na trávnik poslal všetkých hráčov, s ktorými počíta nadchádzajúcej jari. Diváci sledovali pekný zápas, v ktorom domáci futbalisti udávali tón hry. Hostia sa hlavne zamerali na protiútoky, ktoré však domáci zadáci ľahko zastavovali už pred svojím

V radoch pivnickej Slávie (modré dresy) na jar budú všetci domáci hráči

trestným územím. Prvý gól sme videli v polovici polčasu. Čolović využil veľkú chybu brankára Proletera a zaslal loptu do nechránenej siete. Hostia mali v tejto časti zápasu aj hodne šťastia, lebo sa strely J. Žigmunda a Mareka odrazili od žrde. Raz žrď opečiatkovali aj hostia. V druhom polčase to bolo zaujímavejšie. Najprv J. Žigmund odbehol strážcom z pravej strany, prízemne odcentroval pred bránu, kde bol najrýchlejší Benka, a loptu zblízka dorazil do siete – 2 : 0. V 70. min. J. Žigmund dostal loptu na strede ihriska, v sólovom úniku zdolal všetky prekážky, prvú jeho strelu brankár odrazil, ale po dru-

SELENČANIA POSLEDNE ŤAŽKO VYCHÁDZAJÚ S TÍMOM Z BÁČSKEHO NOVÉHO SELA

Ani tentoraz nevyhrali KRIVÁŇ – BAČKI HAJDUK 2 : 2 (1 : 2) Michal Poliak

elenčania vari už budú mať komplex zo súpera z Báčskeho Nového Sela. V predposlednom jesennom kole na svojom trávniku utratili body po veľkom zvrate (1 : 2) a tentoraz nevyhrali ani v priateľskom zápase. Bol to dosť slabý futbal, ktorý produkovali obaja súperi. Do 40. min. sa na ihrisku neudialo nič významné. A potom za necelých päť minút až tri góly! V spomenutej 40. min. obrana hostí urobila faul nad Malinom v trestnom území, rozhodca Svetislav Stevanović-Limeni z Ratkova odpískal penaltu, ktorú faulovaný hráč premenil. Len čo sa pohli zo stredu ihriska, hráč hostí strelil z diaľky a lopta sa ocitla v bráne Kriváňa. O niekoľko sekúnd

www.hl.rs

Vždy spoľahlivý: Juraj Dobrík (Kriváň Selenča)

neskoršie Bački hajduk zo skrumáže získal nečakaný náskok – 1 : 2. Druhý polčas bol trochu zaujíma-

Informačno-politický týždenník

vejší. V 65. min. rozhodca Stevanović anuloval gól Michala Strehárskeho pre údajné postavenie mimo

hom pokuse Pivničana už nemal žiadnu šancu – 3 : 0. V 78. min. jeden z obrancov zastavil loptu rukou v trestnom území, rozhodca Valašek bol blízko, nariadil penaltu a Marek kopal presne – 4 : 0. Pred koncom zápasu Pintír z pravej strany ideálne uvoľnil Kalka, ktorý rutinovane loptu usmernil do siete – 5 : 0. Do konca zápasu Kalko ešte trafil pravú žrď brány Proletera. Víťazstvo domácich je celkom zaslúžené a podľa toho, čo sme videli, hráči Slávie sú už dobre kondične pripravení. V sobotu Slávia na svojom ihrisku privíta v odvetnom zápase futbalistov silbašskej Našej hviezdy. Snímka: J. Pucovský hry strelca Kriváňa. Konečne v 80. min. náhradník Alexy vyrovnal. Potom útoky domácich neprestávali do konca zápasu, ale víťazný gól sme nevideli. Predminulú nedeľu Kriváň zohral už tretí prípravný zápas s deronjským Omladincom. Po prvej výhre nad týmto súperom v Laliti 1 : 0, Selenčania utŕžili dve prehry s Deronjčanmi. V Selenči bolo 1 : 2 a na hosťovaní 1 : 3. Čestný gól za Kriváň v Deronji dal Ignjatović. KRIVÁŇ: Naď, Dobrík, Deljanin, A. Strehársky, Pavlov, Mučaji, Faďoš, Spasić, Kočonda, Kutenič, Malina. Striedali: Jovović, Kocić, M. Strehársky, Krížov, Ignjatović, Lipták, Buják, Sklabinský, Gašparovský, Alexy. Nehrali: Krajinović a Božin. Majstrovstvá Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda sú odročené na 4. apríla 2014. Selenčania do toho času zohrajú ešte najmenej štyri prípravné zápasy. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Hráči a vedenie daviscupovej reprezentácie Srbska

Nech sa vie, kto je lepší!

TENISTI SRBSKA LEPŠÍ OD CHORVÁTSKA 5 : 0

Kraljevská päťka Juraj Pucovský

v prvých dvoch setoch: 4 : 6, 1 : 6, ale potom prišlo k veľkému zvratu. Náš tenista bol lepší v troch ávno pred zápasom 1. kola Svetovej skupiny setoch za sebou: 6 : 3, 6 : 2 a 6 : 1, a tak sa tešil Davisovho pohára medzi reprezentáciami významnému víťazstvu. Tentoraz asi rozhodla Srbska a Chorvátska v novej športovej hale väčšia skúsenosť Viktora. v Kraljeve (6. až 8. marca 2015) mnohí hovorili, že Rozhodujúci, víťazný bod Srbsku priniesli sú zverenci šéftrénera Bogdana Obradovića veľkí Nenad Zimonjić a Novak Đoković v sobotňajšej favoriti. Svoje tvrdenia podložili skutočnosťou, štvorhre, keď položili na lopatky Franka Škugora že náš daviscupový tím bude viesť prvá raketa a Marina Draganju 3 : 0 (6 : 3, 6 : 4, 6 : 1). sveta Novak Đoković a vystane iba spoľahlivý Nedeľné dvojhry prebiehali v priateľskom Janko Tipsarević. Chorváti na tom boli horšie, ovzduší, lebo nemohli nič zmeniť, keď išlo o kolebo nemali k dispozícii Ivana Dodiga a najmä nečný výsledok. Hralo sa prakticky o prestíž Marina Čilića. na dva sety. Filip Krajinović Rozvoj udalostí súboja prekonal Franka Škugora 2 niekdajších víťazov najpre- ARGENTÍNA – SRBSKO : 0 (6 : 4, 6 : 2) a Viktor Trostížnejšej tenisovej súťaže V štvrťfinále Davisovho pohára icki dosiahol svoju druhú reprezentačných mužstiev reprezentácia Srbska bude hosťom výhru v Kraljeve, tentoraz (Chorváti získali Davisov výberu Argentíny, ktorá v 1. kole po nad Matem Delićom tiež pohár roku 2005, Srbsku dramatickom boji prekonala Brazíliu 2 : 0 (6 : 4, 6 : 3). Tak naša sa to podarilo o päť rokov 3 : 2. Tento zápas sa bude hrať od 17. reprezentácia ako Spolková neskoršie po triumfe nad do 19. júla 2015. republika Juhoslávia, Srbsko Francúzskom 3 : 2 v Beleha Čierna Hora a Srbsko od rade) potvrdil papierové prognózy. debutu v Svetovej skupine Davisovho pohára Práve tak ako sa to patrí, Novak Đoković prvý roku 1995 po prvýkrát nad jedným súperom vykročil cestou úspechu nad Chorvátmi. Najlepší vyhrala maximálnym výsledkom 5 : 0. Chorváti tenista sveta si v prvom zápase ľahko poradil nám naozaj tentoraz nemohli úspešne čeliť, čo s Matem Delićom, ktorý je na 158. priečke ATP na záver uznal aj Željko Krajan. listiny. Ich prvé vzájomné stretnutie sa skončilo Správy z Kraljeva hovoria, že trojdňový tenisový maximálnym výsledkom v prospech Novaka 3 : sviatok prebiehal v znamení päťky. Naši vyhrali 0 (6 : 3, 6 : 2, 6 : 4). 5 : 0, športoví pracovníci mesta a Tenisový zväz Druhý piatkový zápas priniesol skutočný teni- Srbska výborne zorganizovali tento zápas, okrem sový horor. Šéftréner chorvátskej reprezentácie kšeftu s lístkami, preplnené obecenstvo sa spráŽeljko Krajan pravdepodobne videl šancu práve valo korektne a, ako povedal jeden z hráčov Mate tu získať bod, a preto Viktorovi Troickému na Delić, ani nevypískalo hymnu Chorvátska. Možno súboj poslal svojho najlepšieho hráča, ktorého by toto malo byť príkladom, ako sa majú správať mal k dispozícii v Kraljeve. Mladý, talentovaný, nielen športovci dvoch susedných krajín, ktoré osemnásťročný Borna Ćorić (61. miesto na ATP celé desaťročia žili pod jedným krovom! listine) začal silne, priam deklasoval Troického Snímky: Tenisový zväz Srbska

• ŠPORT •

Nenad Zimonjić a Novak Đoković (zľava) priniesli nedosiahnuteľných 3 : 0 v štvorhre

Priateľské úsmevy: Željko Krajan a Bogdan Obradović (zľava)

Viktor Troicki získal obecenstvo v Kraljeve

Zvládli rolu favorita: B. Obradović, N. Đoković, V. Troicki, F. Krajinović a N. /4638/ 14. 3. 2015 Zimonjić (sedia11 zľava)

Mužstvo Naša hviezda (1956)

FK Naša hviezda (zima 2015)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Naša hviezda Silbaš

Juraj Demiter (1933 – 2002) na 300 zápasoch dal viac ako 500 gólov

Ján Krošlák, kapitán N. hviezdy v sedemdesiatych rokoch

Prvý neúradný zápas Silbašania zohrali na improvizovanom ihrisku (dnešná Ulica Štúrova) asi roku 1928 so žiakmi petrovského Gymnázia a výsledok bol 1 : 1. Dozvedáme sa, že roku 1929, resp. 1930 silbašskí futbalisti zohrali prvý „pravý“ zápas v susednej dedine Parage a vyhrali 2 : 1. Rok 1933 môžeme považovať ako začiatok organizovanej futbalovej činnosti v Silbaši, keď založili FK Hajduk. Zápasy sa hrávali na dedinskej doline, tzv. Čaire. Je to časť dnešnej Masarykovej ulice. Po zániku Hajduka, v rokoch 1938/39 v Silbaši založili SAK (Silbašský akademický klub) a Spartu, ktorá prestala s činnosťou počas vojny. Vtedy určitý čas pôsobili aj Borac a Tatra. Sparta hrávala zápasy na Čaire a na Čermákovom „járaši“, kým SAK vítal hostí na novom ihrisku pri železničnej stanici. Po oslobodení Silbašania vystavali ihrisko na dnešnom mieste, na priestore medzi evanjelickým kostolom a ZŠ bratov Novakovcov. Rok 1947 je významný podľa toho, že založili FK Naša hviezda, ktorý pôsobí až dodnes. Pomenovanie vzniklo tak, že na každý dres vypísali po jednom veľkom písmene: N – A – Š – A ... H – V – I – E – Z – D – A. Naša hviezda majstrovstvá najčastejšie hráva v Medziobecných ligách Báčska Palanka – prvej a druhej triedy. Pravdepodobne najväčší úspech dosiahla v sezóne 1990/91. V poslednom kole s jediným konkurentom – Borcom z Obrovca, po nerozhodnom výsledku 1 : 1 (1 : 0) a kopaní penált 5 : 4, zverenci trénera Radoslava Bogdanovića a vtedajšieho predsedu Pavla Rauzu postúpili do Novosadskej oblastnej ligy. Tento úspech dosiahli: Klarić, Gašić, Tušiak, M. Laćarak, Mikić, Ušiak, Tucić, Rašljić, Stankov (A. Laćarak), Zarupski (Knežević), Máľach. V poslednom desaťročí FK Naša hviezda má talentovaných a úspešných pionierov, ktorí viackrát získali titul majstra na území Obecného futbalového zväzu Báčska Palanka. Je to budúcnosť silbašského futbalu, ak sa chlapci neskoršie nerozídu do väčších prostredí ako ich slávni predchodcovia, ktorí hrávali v predvojnových belehradských kluboch BSK, Jedinstvo, Jugoslavija, v Osijeku, kulskom Hajduku, palanskej Bačke, odžackom Tekstilci, petrovskej Mladosti... Juraj Pucovský Foto: autor a z archívu N. hviezdy

N. hviezda – Borac 5 : 4 (1 : 1): vedúci gól Tucića (16. 6. 1991)

Radosť kapitána a predsedu: (zľava) Mile Laćarak a Pavel Rauza (1991)

N. hviezda – Borac: rozhodujúci gól brankára Klarića z penalty 5 : 4 (1991)

Divácke pohľady spoza múrika (1991)

Šampiónsky tím Silbašanov (1990/91)

Pionieri FK N. hviezda, majster OFZ B. Palanka (2013/14)