Hlas 13 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4640/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 28. 3. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Laureáti Ceny Ondreja Štefanka 2015 Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Predsejbové financovanie v Srbsku

Radosť z kapsy Torbicu

Z obsahu

28. 3. 2015 | 13 /4640/

Uzávierka čísla: 25. 3. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Cieľom je zveľadenie činnosti 6 Cena Ondreja Štefanka v rukách profesora Samuela Boldockého 9 Aj naďalej bez nových prístrojov

10 ĽUDIA A DIANIA 13 Súbeh vypíšu v apríli 14 Orezávanie viniča je národná robota 16 Podnecujú dobytkársku výrobu

V rumunskom Nadlaku v dňoch 20. a 21. marca 2015 usporiadali medzinárodnú konferenciu, ktorá tentoraz bola v znamení témy V tvorivej symbióze medzi Dolnou zemou a Slovenskom. Aktívne sa na nej zúčastnilo zo 35 vedcov a kultúrnych pracovníkov zo Slovenska, Maďarska, Srbska a Rumunska. (s. 31) J. Čiep

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Vojak cisára Jozefa

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nižšia cena pšenice 26 Škodcovia cesnaku a cibule (1) 28 Jablone bez chrastovitosti

31 KULTÚRA 33 Písmenkové žezlo Jari

Výročné volebné zhromaždenie Asociácie slovenských spolkov žien sa uskutočnilo vo štvrtok 19. marca v sieni Zhromaždenia obce v Petrovci a ústredným bodom bola voľba členov – vlastne členiek do orgánov správy ASSŽ. (s. 19) K. Gažová

34 Šachové partie medzi knihami 35 Slovensko ako motív

42 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Do polčasu jed, po prestávke med 48 Nádejná päťka v Kysáči 49 Keď aj rozhodca „hrá“... Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

V budove Národného zhromaždenia v Belehrade vo štvrtok 19. marca otvorili výstavu obrazov Galérie Babka Slovenské insitné umenie v Srbsku, časť nehmotného kultúrneho dedičstva republiky. (s. 32) A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Nová pozvánka do múzea

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované



Milovníci kultúrnych dianí si prídu na svoje v každom ročnom období, v každom počasí. Lebo keď niekto niečo chce, hľadá spôsoby, keď nechce, hľadá dôvody...

príchodom krajších dní omnoho ľahšie sa vyberieme za kultúrnym zážitkom von z domu. Presný cieľ si zvolíme podľa toho, či máme chuť na divadlo, operu, výstavu, knižnú prezentáciu, a aj podľa toho, či plánujeme z domu vyraziť sólo, vo dvojici alebo s celou rodinkou. Pri výbere kultúrnej ponuky sa tentoraz pristavíme pri zaujímavej akcii, ktorá sa v našej krajine usporadúva už desať rokov. Ide o Noc múzeí. Pri tomto podujatí, ktoré sa v celej Európe organizuje 16. mája, s jediným kúpeným lístkom (niekde dokonca celkom zdarma) si možno obzrieť expozície vo všetkých zvolených múzeách a galériách. Pravdaže, koľko stihnete, ak sa presúvate aj do iných prostredí, lebo tieto kultúrne stánky musia byť záväzne otvorené od 18. hodiny podvečer do 2. hodiny v noci. Toto podujatie má (či malo) výhody, aj nevýhody. Určitú popularizáciu ponúknutých obsahov mu nemožno poprieť – tým skôr, že niektoré inštitúcie pripravovali i špeciálne programy. V ústrety 11. ročníku Noci múzeí však vedúci týchto kultúrnych inštitúcií nekvitujú zvýšený počet návštevníkov a väčší záujem o tieto kultúrne obsahy. Podľa konkrétnych skúseností v ten deň (vlastne podvečer, večer a noc) prichádzajú do týchto kultúrnych stánkov okrem stálych návštevníkov i noví záujemcovia, ale len občas, a to najčastejšie zo zvedavosti alebo preto, aby sa objavili v televíznych záznamoch, a potom sem už nikdy viac nevkročia. Rodinné návštevy – logicky – tiež evidujú len sporadicky. Teda nepodarilo sa vypestovať u záujemcov zvyk častejšie a pravidelnejšie navštevovať múzeá a galérie, a tak v kontinuite sledovať ich dlhoročnú činnosť. Riešenie prichádza v ďalšej akcii, a to pod záštitou republikového Ministerstva kultúry a informovania: Múzeá Srbska, desať dní od 10 do 10. Tentoraz si návštevníci budú môcť užiť ponuky týchto inštitúcií bez platenia vstupného celých 10 dní od 10. do 22. hodiny. „Ide o doteraz najväčšie združovanie domácich múzeí v jedinečnej akcii, ktorej cieľom je posilnenie inštitúcií na ochranu kultúrneho majetku a zabezpečenie kvalitnejšej komunikácie s obecenstvom.“ Sú to slová Bojany Borićovej-Breškovićovej, riaditeľky Národného múzea v Belehrade, ktoré je koordinátorom tejto novej svojráznej prehliadky. Na tlačovej besede v Belehrade bolo tiež zverejnené, že prvýkrát toto nové podujatie bude prebiehať od 9. do 18. mája 2015. A keďže aj Noc múzeí zostáva na kultúrnej scéne Srbska, je možno trochu otázne, ako to bude toho 16. mája... Niektoré múzeá sa od starej akcie dištancujú, niektoré pracovný čas zladia s novou akciou a vchodové dvere budú mať otvorené do 22. hodiny... Trochu to vonia konfúziou, ale veríme, že už najbližší máj tieto veci ustáli, lebo všetky dobré iniciatívy sú vítané. Pointou je, že pracovníci múzeí a galérií chcú prilákať návštevníkov, že ich chcú naučiť pravidelnejšie sem chodiť. Meniť zvyky ľudí a ich mentalitu však nie je ľahko. Ale niektoré momenty v tomto smere by sme ani nemenili. Napríklad počas Slovenských národných slávností by v Petrovci výstavné priestory ponúkajúce výtvarné a etnologické obsahy mohli byť otvorené i 24 hodín a stále by si tam návštevníci podávali kľučky. Aj bez vyhlásenia augustových dní a nocí múzea...

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Anna Francistyová

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  13 /4640/ 28. 3. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Výročie

Hľadanie pevných bodov

Oto Filip

Michal Ďuga

utorok sme si pripomenuli 16. výročie začiatku agresie Severoatlantickej aliancie (NATO) na našu krajinu, vtedy Spolkovú republiku Juhosláviu. Útok sa začal 24. marca a prebiehal bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a agresori ho odôvodňovali, že sa koná s cieľom zastavenia etnických čistiek zo strany srbských ozbrojených zložiek na Kosove. Pokyn na začiatok tej dovtedy najväčšej vojenskej operácie v histórii NATO dal 23. marca 1999 večer vtedajší generálny tajomník aliancie, španielsky diplomat Javier Solana. Bombardovanie trvalo 78 dní a počas neho terčom útokov bolo takmer každé mesto v Srbsku. Zničených a poškodených bolo 25-tisíc obytných objektov, 470 kilometrov ciest a 595 kilometrov tratí, ako aj 14 letísk, 19 nemocníc, 20 domov zdravia, 18 predškolských ustanovizní, 69 škôl, 176 pamätníkov kultúry a 44 mostov, kým 38 mostov bolo zničených. Podľa vyhlásenia vlády Srbska agresia si vyžiadala 2 500 obetí a vyše 12 000 ľudí utrpelo zranenia. Agresia sa skončila 9. júna 1999 podpísaním dohody v macedónskom meste Kumanovo a toho dňa Bezpečnostná rada OSN schválila Rezolúciu č. 1244, na základe ktorej medzinárodné spoločenstvo poslalo na územie Kosova mierové jednotky z 36 krajín, aby chránili mier, bezpečnosť a zabezpečili návrat utečencov, kým sa nestanoví široká autonómia Kosova. Ako je však známe, Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť, ktorú naša krajina stále odmieta uznať. Ústredné pripomínanie 16. výročia agresie bolo v Belehrade za prítomnosti veľkého počtu občanov, ktorí zapaľovaním sviečok a minútkou ticha vzdali úctu obetiam bombardovania. Pritom premiér Srbska Aleksandar Vučić vyhlásil, že naša krajina nikdy nezabudne na tento dátum. Srbsko sa však poučilo z lekcií z minulosti a bude pokračovať v boji o normálny a dôstojný život občanov, aký majú všetky civilizované národy v Európe.

www.hl.rs

alšie dni prinesú najmä čas nových otázok, nie aj čas všetkých odpovedí. Viac než inokedy bolo by treba poznať odrazu úhrnné, alebo aspoň viac súvislostí, aby sa mohli chytiť za vlasy podstatné problémy týchto divoko, takmer nekontrolovane cválajúcich dní. Nielen politici či ekonómovia, ale azda i pranostici by mali pomôcť odhadnúť, koľko rokov bude neúrodných. Tri, päť, sedem, viac? Kedy prítmie zriekania sa a sporenia nahradí jas a optimizmus hospodárskych, integračných a politických kladov? V sobotu je podpísaná Zmluva o poskytovaní služieb riadenia a poradenstva Hospodárskej spoločnosti Železiareň v Smedereve holandskou spoločnosťou HPK engineering Johna Goodisha a slovenského podnikateľa Petra Kamarása z Košíc, ktorá by jej mala zaistiť istejšiu budúcnosť. V pondelok nový špičkový zahraničný manažment zdolal prvé pracovné hodiny na tvári miesta. Vedeniu a robotníkom zostáva už len vytrvalosťou, usilovnosťou a úpornou, dobre organizovanou prácou bez štátnej pomoci vymaniť železiareň, v ktorej sa problémy kopili celé desaťročia, zo strát a transformovať do pozoruhodného výrobcu ocele v regióne.



Pevné body opory, vlastne ich hľadanie, sa istým spôsobom stávajú heslom dňa. Aj v prípade vlády a na koniec apríla oznámenej rekonštrukcie s možnými štyrmi variantmi. Aj v prípade opozície, snažiacej sa rozšíriť svoj manévrovací priestor, keďže sa postupne, pomaly, ale isto, začína zvolebnievať. K prvým lastovičkám toho patrí i pátranie po najlepšom volebnom systéme, kde sú zatiaľ v hre tri rozpracované modely: Nenada Čanka, Rasima Ljajića a Zorana Živkovića. Nehovoriac o tom, že i podpredsedníčka vlády Kori Udovički oznámila zmenu volebnej sústavy na všetkých úrovniach, zasadzujúc sa za kombináciu väčšinového a pomerného systému. Hľadanie platí aj pre štrajkujúcich osvetových pracovníkov zápasiacich so zmenšením platov, ako aj pre nejedného zamestnanca verejnej správy, ktorý už na vlastnom chrbte pociťuje pojmy, ako sú transformácia, racionalizácia, reformy, redukcia. Aby všetko bolo buď pestrejšie, alebo skreslenejšie, dennodenne sa javia nové dávky náhradných rozumov v štýle raz už odpozeraného filmu. Tak minister financií Dušan Vujović tvrdí, že pred takmer troma desaťročiami ponúkal rovnaké východisko pre železiareň, aké dnes uzrelo svetlo sveta, podnikateľ Milan

Beko zase to, že ho okradli o ideu o Belehrade na vode. Ibaže sa akosi dosť a záhadne mlčalo celé dni, počas ktorých nikto neuviedol, čo presne spôsobilo tragédiu vojenskej helikoptéry, pri ktorej o život prišlo sedem osôb, a k akým nálezom sa dostali viaceré komisie skúmajúce jej príčiny a okolnosti. V sobotňajšom interview pre Politiku prezident Tomislav Nikolić oznámil, že správy odborných komisií zverejní, keď mu to povolia, majúc tým zrejme na mysli justičné orgány. V prvej polovici týždňa v podstate málo nového. Len veľa pokračujúcich či rodiacich sa pochybností, v duchu známeho: ak sa mlčí, tak na to asi sú nejaké dôvody. Skutočnú pravdu, zbavenú prípadných záujmových, politických či iných premís a náterov potrebujú zainteresovaní, potrebuje ju verejnosť, no predovšetkým ju potrebujú rodiny, ktoré zostali bez svojich najmilších. Čas môže hojiť rany, no v žiadnom prípade ani nespôsobí, ani nepodnieti zabudnutie. Preto dnes zostáva nutnosť vidieť a vedieť a najmä poučiť sa, aby sa podobné tragédie za žiadnych okolností viac nezopakovali. Čo znamená dávať pozor súbežne na tvár a na ruky, na slová aj na skutky. Všetko v záujme pravdy. Ale i opory a istoty.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

DIPL. ING. MIRJANA MITROVIĆ-JOSIPOVIĆ, AGENTÚRA PRE OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Škodlivín je viac v mestách Oto Filip – Ako by ste ako vedúca skupiny Agentúry pre ochranu životného prostredia, ktorá má na starosti sledovanie množstva peľu v ovzduší, vysvetlili rast alergických chorôb v posledných rokoch? – K tomu nárastu dochádza v prvom rade preto, lebo sa peľ ako prírodný znečisťovateľ spája s inými znečisteniami vo vzduchu. Znamená to, že je v mestskom prostredí

Informačno-politický týždenník

viac osôb, ktoré majú problémy s alergiami, najmä pre sadzu, výfukové plyny, iné škodliviny. Mnohí si kladú otázku, prečo je tomu tak, keď je v prírode vôkol nás oveľa viac rastlín spôsobujúcich alergie než v mestách alebo pri nich. A pritom sú ľudia mimo urbánneho prostredia menej alergickí. Odpoveďou je teda, že sa tie

kilometrov.

častice z prírody viažu so škodlivými látkami v mestách, ktorých vznik spôsobuje človek. My v štátnom monitoringu sledujeme koncentráciu a množstvá peľu na sedemnástich lokalitách v Srbsku, pričom jedna stanica orientačne kryje okolie od dvadsať do päťdesiat • TÝŽDEŇ •

5. SCHÔDZA NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Cieľom je zveľadiť činnosť Juraj Bartoš

rogramy práce na rok 2015 všetkých štyroch výborov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ako i program práce a finančný plán rady na bežný rok schválili jej členovia väčšinou hlasov na 5. schôdzi v stredu 18. marca v Zhromaždení AP Vojvodiny v Novom Sade. Na začiatku práce, za účasti 22 členov (chýbali siedmi) prijali zápisnicu zo 4. schôdze, neskoršie aj výročnú správu o činnosti Fondu pre vydavateľskú činnosť v slovenskej reči Slovenské tlačené slovo. Na schôdzi založili tri stále poradné orgány NRSNM: pre legislatívu, pre medzinárodnú a regionálnu spoluprácu, ako i pre rodovú rovnosť. Zvýšili – tiež väčšinou hlasov – finančné úhrady (diéty) pre členov rady, jej výborov a komisií, hoci sa proti tomuto zasadzovali členovia NRSNM z listiny Slováci vpred, ktorí mali pripomienky aj k správam. Prv, než sa radisti prehrýzli k predposlednému bodu rokovacieho programu, ktorý vzbudil najviac pozornosti (otázke privatizácie miestnych elektronických médií), zaujali kladné stanoviská k voľbám riaditeľa ZŠ Desanky Maksimovićovej v Báčskej Palanke, k návrhu na člena Správnej rady Stredoškolského domova, Ul. Nikolajevska 1, v Novom Sade, tiež k uvoľneniu člena a voľbám nového člena Správnej rady Stredoškolského domova Angeliny Kojićovej-Giny v Zreňanine. V rámci posledného, 15. bodu rokovacieho programu o. i. bola reč o možnosti prinavrátenia evanjelického kostola v Belehrade na používanie tamojším Slovákom. Cieľom Výboru pre kultúru roku 2015, vyplynulo z ozrejmenia jeho predsedu Jána Slávika, bude zviditeľniť tradičnú a súčasnú kultúru vojvodinských Slovákov a afirmovať jej osobitosti a špecifiká v širšom kontexte. Prioritu bude mať zveľaďovanie siedmich inštitúcií s osobitným významom pre slovenskú menšinu v Srbsku, t. j. práca na ich profesionalizácii. Na celkove 14 podujatí a aktivít, ktoré VPK mieni zrealizovať, bude úhrnne potrebovať 9,3 milióna dinárov, z čoho 1,4 milióna odvedú na sedem • TÝŽDEŇ •

celomenšinových podujatí, pokým požiadavky 7 komisií VPK vyčíslili na 5 170 000 din.; najviac (1,7 mil. din.) potrebuje Komisia pre činnosť na zachovanie a zveľaďovanie ochotníckych spolkov a združení slovenskej tradičnej kultúry. V tejto súvislosti členka NRSNM Libuška Lakatošová kritizovala veľký počet komisií „všetkých výborov, okrem jedného“. Nastolila i otázku: „Môže toto Národnostná rada finančne zvládnuť?“ Kladne sa zmienila o zredukovaní počtu komisií Výboru pre vzdelávanie, v rámci ktorého pôsobí len jedna komisia.

OHROZENÉ MIESTNE ELEKTRONICKÉ MÉDIÁ Program práce Výboru pre informovanie ozrejmila jeho predsedníčka Anna Jašková, ktorá potom v rámci predposledného bodu rokovacieho programu podala aj informáciu o otázke privatizácie miestnych lokálnych médií. VPI mieni predovšetkým podporovať médiá, ktoré očakáva nezvestná privatizácia, bude sa zaoberať vzdelávaním žurnalistov a podbá na racionálne nakladanie s finančnými prostriedkami. Na činnosť VPI, respektíve jeho 6 komisií bude

Miestne elektronické médiá vysielajúce (aj) po slovensky očakáva nezvestná budúcnosť, skonštatovali na 5. schôdzi NRSNM

Pozdvihnúť slovenské vzdelávanie na ešte vyššiu úroveň bude cieľom Výboru pre vzdelávanie, povedal o. i. jeho predseda Ján Brna, odôvodňujúc plán práce a finančné potreby výboru. Podotkol, že naďalej bude pôsobiť len Komisia pre štipendiá, ostatné zanikajú, keďže jednotlivé aktivity odteraz okrem samého výboru budú mať na starosti rezortné aktívy, asociácie a združenia. S cieľom kvalitnejšie sledovať zmeny v tejto oblasti NRSNM schválila tím pre sledovanie zákonov a predpisov; tvoria ho slovenskí poslanci v Zhromaždení AP Vojvodiny. Najdôležitejšou aktivitou VPV roku 2015 by malo byť obnovenie Stratégie vzdelávania Slovákov v Srbsku na obdobie 2015 – 2018 a trvalou úlohou zostáva popularizovanie vzdelávania v slovenskom jazyku. VPV ráta s prílevom 5 075 000 din. z rozpočtu NRSNM a ešte 7 367 000 din. mieni zadovážiť prostredníctvom projektov.

treba 2 355 000 din. Ako informovala Jašková, členovia výboru a Výkonnej rady NRSNM v koordinácii s istou advokátskou kanceláriou oslovia rezortné ministerstvo s cieľom zistiť, či sa do privatizácie môžu zapojiť aj existujúce novinárske, respektíve mediálne asociácie. Uvažuje sa i o možnosti založenia Nadácie lokálnych vysielačov zo strany Národnostnej rady. Ako povedala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, Výkonná rada rokovala aj o možnosti založenia slovenskej regionálnej televízie. Pavel Litavský mieni, že „finančne to nebude zvládnuteľné“. Podľa mienky Vladimíra Valentíka reálnejšie je založenie spoločného regionálneho rozhlasu, ktorý by vysielal v slovenskej reči. Katarína Melegová-Melichová podotkla, že lokálne rádiá sú v podstate takmer polstoročné médiá a teda informovanie prostredníctvom nich je získané právo. Ako informoval

Igor Feldy, zamestnanci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa pýtajú, ako je možné, „aby niekto kúpil niečo, čo oni darovali Slovákom“. Obracajúc sa priamo na predsedníčku NRSNM, Pavel Surový jej vyčítal, že ona a „jej“ politická strana nereagovali ako treba na štarte procesu privatizácie, a dodal: „Teraz sa problém presúva na štát a mal byť dávno riešený.“ Hlava rady oponovala tvrdením, že NRSNM bola aktívna, a že v tom období republiková a pokrajinská vláda zamedzili privatizáciu médií. Program práce a finančnú konštrukciu Výboru pre úradné používanie jazyka a písma na rok 2015 predostrela jeho podpredsedníčka Jarmila Agárska. K prioritám výboru patrí podpora kapitálnym investíciám v prostrediach, ktoré to najviac potrebujú. Okrem iného výbor mieni založiť Asociáciu mladých a podujme sa aj na vypracovanie právnicko-terminologického slovensko-srbského a srbsko-slovenského slovníka. Zlatko Šimák kritizoval plán tohto výboru ako príliš rozsiahly, navrhoval, aby radšej zaplánoval menej aktivít, z ktorých väčšinu zrealizuje. Igor Feldy sa domnieval, že vo výbore nie je nadostač zastúpený región Sriemu. Jeho návrh na zvýšenie sumy na činnosť a výskumné podujatia Ústredného archívu Slovenskej ev. a. v. cirkvi v Starej Pazove nebol daný na hlasovanie. Schválený rozpočet na činnosť VPÚPJP a jeho 7 komisií na rok 2015 vynáša 5 180 000 din., z toho by Komisii pre spoluprácu s lokálnou samosprávou malo patriť až 3,1 milióna. Inak členovia rady, ktorí zakaždým podčiarknu, že sú z listiny Slováci vpred, boli jednoznačne proti zvýšeniu úhrad členom komisií a pracovných telies NRSNM. Čiže, ako spresnila Lakatošová, žiadali, aby sa členom komisií diéty vyplácali podľa štatútu rady, teda iba keď sú zaangažovaní viac než dvanásť hodín v kuse. Veľa rozruchu vyvolala aj informácia, ktorú podal Zlatko Lenhart a týkala sa evanjelického kostola v Belehrade, ktorý využíva istý kultúrno-umelecký spolok na svoje potreby. Na túto, ako i na niektoré iné záležitosti, ktoré boli predmetom rokovania NRSNM, si posvietime nabudúce.

13 /4640/ 28. 3. 2015

Týždeň RUMUNSKO, NADLAK

Cena Ondreja Štefanka v rukách profesora Samuela Boldockého Jaroslav Čiep

„V

súčasnom svete, poznačenom i internetom viacnásobne akcelerovanou kultúrou, ani my menšinovci sa nemusíme obávať dákej getoizácie vlastnej kultúry a ani sa za ňu hanbiť, ale naopak, vďaka súčasným komunikačným možnostiam treba čím širšie afirmovať jej hodnoty. Nemusíme sa obávať ani meškania za Európou a svetom, lebo Európa z nás určite rýchle urobí dobrých Európanov a svet občanov sveta, avšak ak pritom budeme chcieť zostať aj Slovákmi, o to sa budeme musieť postarať sami,“ vyjadrujúc vďaku za vzácne ocenenie pri preberaní Ceny Ondreja Štefanka 20. marca 2015 v Nadlaku poznamenal profesor Samuel Boldocký. Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska v rumunskom Nad-

laku v súčinnosti so Svetovým združením Slovákov v zahraničí každý rok príležitostne udeľu-

roku 2009 zachováva pamiatku na zosnulého literáta, spolkového činiteľa a organizačného lídra slovenskej Dolnej zeme. Tohtoročnými laureátmi Ceny Ondreja Štefanka sa stali Samuel Boldocký a Anna Divičanová, ktorí si ju aj osobne prebrali. Stredoškolský profesor, literárny kritik, autor, editor a prekladateľ viacerých kníh a zostavovateľ učebníc, matičiar a Odovzdávanie Ceny Ondreja Štefanka 2015 slovakista Samuel profesorovi Samuelovi Boldockému Boldocký (1943) z je prestížne ocenenia ako Cenu Báčskeho Petrovca toto uznanie Ondreja Štefanka. Touto cenou získal za príspevok k rozvoju a si nielen Slováci v Rumunsku, ale propagácii slovenskej literatúry. aj celé slovenské zahraničie od Univerzitná profesorka Dr. Anna

Divičanová (1940), prvá riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe, pôvodom zo Slovenského Komlóša, etnologička a slovakistka, cenu prebrala ako úspešná organizátorka a podnecovateľka kultúrneho a spoločenského života v slovenskom zahraničnom svete. Udeľovanie ceny v centrálnom sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Nadlaku prebieha v nádychu slávnostnej chvíle, keď sa na ocenených číta laudatio, udeľuje sa im aj plaketa s diplomom a stanovená finančná čiastka. Príhovor o tom, prečo si cenu vyslúžil práve Samuel Boldocký, pred auditóriom prečítala Katarína Melegová-Melichová a čím sa o cenu zaslúžila Anna Divičanová, predniesol profesor Dr. Ján Botík.

Z DRUHÉHO ZASADNUTIA VÝBORU PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA NRSNM

Priority v súlade s financiami Jasmina Pániková

lenovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na svojom zatiaľ poslednom zasadnutí, ktoré bolo 18. marca, schválili plány a programy jednotlivých výborov. S cieľom ešte raz si spresniť prioritné aktivity a prerokovať aj o iných aktivitách, ktoré sú v ich kompetencii, v pondelok 23. marca členovia Výboru pre úradné používanie jazyka a písma uskutočnili druhú schôdzu v tomto mandátnom období. Ako predseda výboru Branislav Kulík povedal, z početných aktivít si museli vytýčiť prioritné, keďže je ich finančný plán zredukovaný. Komisia pre spoluprácu s radami pre medzinacionálne vzťahy si za prioritné aktivity určila zorganizovať kurz pre Slovákov zamestnaných v lokálnych samosprávach,

www.hl.rs

ktorý sa prevažne bude týkať spoluprácu s mládežou bude poduplatnenia zákonov týkajúcich porovať mládežnícke združenia, sa menšinových práv, Komisia pokým Komisia pre rozvoj civilnépre štandardy slovenčiny za prioritnú aktivitu si stanovila vypracovanie Právnického terminologického slovníka, Komisia pre spoluprácu s lokálnou samosprávou plánuje vytlačiť plagát a prípadne aj brožúrku o právach národnostných spoločenstiev, ktoré rozdelia v teréne, Komisia pre europrojekty, ako aj jej samotný názov hovorí, bude zameraná na vypracovanie projektov z európskych fondov, Komisia pre spoluprácu Členovia výboru trvajú na zachovaní zdedených práv s cirkvou bude podporovať cirkevné zbory a medzi prioritné ho a mimovládneho sektoru bude aktivity si určili aj jednodňové na základe súbehov podporovať Stretnutie evanjelickej mládeže mimovládne organizácie. všetkých seniorátov, ktoré by malo Na požiadavku Obce Báčsky byť na Fruškej hore. Komisia pre Petrovec, v ktorej si žiadajú poskyt-

Informačno-politický týždenník

nutie mienky o Návrhu pravidiel o spôsobe uplatnenia ustanovení predpisov o úradnom používaní jazykov a písem na území Obce Báčsky Petrovec, členovia výboru súhlasili s návrhom pravidiel, ale s podmienkou, ak sa jestvujúce tabule, ktoré sú vypísané v slovenskom jazyku, zachovajú a nové ak budú napísané najprv v slovenčine, a potom v srbčine, ako aj to, aby tabuľa na vchode do Maglića bola napísaná aj v slovenčine. Aj ďalší bod rokovacieho programu mal súvis s pomenovaniami. Ide o názvy ulíc, ktoré by niesli mená našich významných osobností. V súvislosti s tým členovia výboru vypracovali zoznam a pri konečnom zozname sa konzultujú s odborníkmi. • TÝŽDEŇ •

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (5)

Záujem, pomoc a model

 LETMO

Embargo

a to, že sú niektoré udalosti, skutky alebo procesy vo sfére politiky alebo diplomacie zahalené rúškom tajomstva, sme si už dávno zvykli. Zarážajúce však je, keď sa k potrebnej informácii nemožno dostať práve tam, kde žiadne dôvody na utajenie nie sú. Počas nedávneho ekologického veľtrhu EcoExpo v Belehrade bolo treba overiť pár údajov o množstvách odpadov, percentách a druhoch recyklácie sekundárnych surovín u nás. Na stánku Ministerstva poľnohospodárstva istá prívetivá úradníčka poverená týmito otázkami poskytla viac odpovedí na ne. Háčikom však bolo, keď pri rozlúčke poprosila, aby sme ju necitovali, ani jej snímku nezverejnili. Na ďalšom stánku menom SekoPak, spoločnosti zaoberajúcej sa zberom surovín, hostiteľ už po zoznámení sa, na štarte nejavil veľké nadšenie pre rozhovor. • TÝŽDEŇ •

198 miliónov eur z IPA fondov za rok 2014. Z toho sa najväčšia časť upriami na obnovu a rekonštrukciu zničeného vo vlaňajších májových povodniach. Uvádzajúc, že únia má postoj k Srbsku, akoby už bolo jej členom, Davenport podotkol, že sa Európska komisia

Z jednej z konferencií o našej ekonomike, ktorá nedávno prebiehala v Hospodárskej komore Srbska a ktorej spoluorganizátorkou a aktérom bola EÚ projektov financovaných EÚ, ktorý sa konal v Belehrade, vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport oznámil, že Srbsko z nového balíka pomoci únie bude môcť počítať so

Oto Filip – Viete, tu kdesi je riaditeľ, najlepšie bude, ak by ste naň počkali... Vedúci, samozrejme, neprišiel, keďže mal byť na odbornej porade o odpadovom hospodárstve. Cesta ďalej smerovala k stánku Recyklačného fondu Srbska, no i tam nasledovalo známe: – My by sme neradi, čo ak sa to šéfke nebude páčiť. A tá tu práve nie je... Otvorenosť a transparentnosť informácií sú pojmy, ktoré sa síce skloňujú aj mnoho, aj často, no zvyky v podobe vlastných alebo vynútených zákazov a embárg skutočne zostávajú železnou košeľou. Škoda, že aj v prípade ekologických skutkov a opatrení, o ktorých nám treba vedieť čím viac. Lebo je v tejto oblasti toľko nahromadených problémov, že si priam žiadajú dostatok vedomostí, nových poznatkov a aktivít bezmála všetkých kategórií obyvateľov: od detí a školákov po dospelých a dôchodcov. Lebo sme všetci v jednom environmentálnom vreci.

rozhodla vyčleniť viac ako 60 miliónov eur z Fondu solidarity na sanáciu následkov katastrofálnych záplav. Skutky významné, no naši občania sa na budúcnosť EÚ ešte stále dívajú

INÝ NÁHĽAD

e veľkou škodou, že prieskum európskej orientácie občanov Srbska neobsahuje v posledných rokoch i pár niekdajších otázok vzťahujúcich sa na spôsoby informovania sa občanov o integračných procesoch. Tak by sa azda aspoň dalo zistiť, prečo je obsah niektorých odpovedí v kolízii so skutočnosťou a ktoré médiá sa venujú dostatočne a ktoré nie procesu priblíženia sa únii. Napriek všetkým aktivitám, procesom, reformám a projektom, ktoré Európska únia realizuje u nás, väčšina obyvateľov (54 percent) sa stále nazdáva, že je najväčším donátorom Srbska od roku 2000 po súčasnosť Rusko a za ním Čína (30 percent). Za nimi uvádzajú Európsku úniu (29 percent), Japonsko (20 percent), Nórsko a Spojené národy s po desať percent odpovedí. USA majú sedem percent, kým sa každý piaty anketovaný vyjadril, že nevie, ktorá nám najviac pomáha. Pritom je reálna situácia celkom iná. Európska únia a jej členské krajiny mali účasť v realizovanej nenávratnej rozvojovej pomoci Srbsku v období

rokov 2000 – 2013 s takmer 74 percent alebo s približne 3,5 miliardy eur. Na druhom mieste je tiež EÚ (IPA a programy únie), na treťom USA, na štvrtom Nemecko, na piatom Švédsko. Za nimi nasledujú Taliansko, Nórsko, Švajčiarsko... Na nedávnom Veľtrhu

Ďuro Varga

Oto Filip

cez dosť chmúrne okuliare. Základným hodnotením v tomto smere (28 percent respondentov) je, že táto bude v nadchádzajúcich rokoch narážať na čoraz väčšie problémy, čo skôr spôsobí, že sa úplne uzavrie alebo dokonca rozpadne, než sa bude ďalej šíriť a silnieť. Posledná otázka prieskumu sa už tradične zaoberá tým, v akej krajine by sme najradšej žili. Švajčiarsko je tu bezkonkurenčne prvé s tridsiatimi percentami podpory účastníkov prieskumu. Na druhom mieste je Rusko s 18 percentami, na treťom Nemecko, taktiež s toľkými percentami hlasov. Viac ako desať percent podpory má i Nórsko (15 percent). Oveľa menšiu dôveru anketovaných majú Japonsko, Čína, USA, Brazília a Poľsko, ktoré ako želaný model výstavby krajiny zvolilo po niekoľko percent respondentov. Každý desiaty opýtaný nevedel uviesť žiadnu z krajín, ktorá by sa mu extra páčila. Pri predposlednom prieskume väčšina občanov tiež uviedla, že by najradšej žila v Srbsku podobajúcom sa na Švajčiarsko (26 percent), no na druhom mieste bolo Nemecko (19 percent), na treťom Nórsko (14 percent), na štvrtom Rusko (12 percent). Nerozhodných bolo pätnásť percent. Vplyv politických pomerov a zahraničnopolitickej orientácie zrejme nechal stopy i na najnovších odpovediach tohto druhu.

13 /4640/ 28. 3. 2015

Týždeň ENVIRONMENTÁLNY VEĽTRH ECOEXPO SA KONAL V ZNAMENÍ PROBLEMATIKY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Efektívne zhodnocovanie rovná sa zamestnanie Oto Filip

éza odpad neexistuje je síce dosť smelá, no ako smernica i veľmi osožná. Lebo v konečnom dôsledku všetko zahodené a zbytočné môže byť na čosi dobré: papier, plasty, sklo, stavebný odpad, odpad z demolácií, dokonca i popol, ktorý v niektorých vyspelých krajinách poslúži ako zložka bežeckých tratí. Otázkami environmentálnej súčasnosti, odstránenia záťaží v tejto oblasti, možnosťami zamestnávania, ako aj zhodnotenia odpadových komodít, čiže recykláciou, využitím a likvidáciou odpadov sa zaoberali i účastníci v poradí piateho ekologického veľtrhu EcoExpo 2015, ktorý 19. a 20. marca prebiehal v Obchodnom stredisku Štadión v Belehrade. Pri tejto príležitosti sa konala aj medzinárodná konferencia Cirkulárna ekonomika a riadenie odpadov, na ktorej ministerka poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Snežana Bogosavljevićová-Boškovićová vyzdvihla, že oblasť ochrany životného prostredia v Srbsku v súčasnosti

zamestnáva okolo 30 000 osôb a že by si v roku 2019 v zelenej ekonomike až 50 000 ľudí mohlo zarábať na živobytie. Investície do ekológie zhodnotila ako možnú hybnú silu nášho hospodárstva, príležitosť zvýšiť jeho konku- Z konferencie o odpadovom hospodárstve rencieschopnosť. Tie sú dosť náročné, úmerne V tomto smere sa veľa očakáva od naplánovaných alebo existujúcich tomu, aká často bola úroveň (ne) projektov, akými sú zariadenia na pozornosti venovanej ekológii. výrobu energie z biomasy alebo ve- Tak si v oblasti recyklačného prieterné parky. V záujme lepšieho finan- myslu, okrem sťaženej a skromnej covania, ako i urýchlenia prechodu implementácie predpisov v praxi, k skutočnej zelenej ekonomike, vítané možno všimnúť aj čierny trh, nelosú nielen nové verejno-súkromné jálnu konkurenciu, nedostatočne partnerstvá, ale aj obnovenie Fondu vyvinutý systém riadenia odpadov. pre ochranu životného prostredia, Odhaduje sa, že v uvedenom odvetnepremyslene zrušeného pred niekoľ- ví až desaťnásobne viac subjektov kými rokmi. Ten by hlavne mal zaistiť a jednotlivcov podniká v čiernej, ako upriamenie prostriedkov z poplatkov v legálnej zóne. Veľkým problémom a úhrad na projekty v oblasti ekolo- je aj pár tisíc nelegálnych zberných stredísk, zaoberajúcich sa kovovýgickej ochrany.

mi odpadmi, tiež tisíce divokých skládok s odpadmi inými. Všetko to brzdí lepšie využívanie potenciálov odvetvia, ktoré má nemalé šance rozvíjať sa. A pritom efektívnym zhodnocovaním odpadových komodít byť prínosom aj v oblasti zamestnanosti. Viaceré odpovede na nastolené dilemy ozrejmili účastníci panelov upriamených na premisy organizovaného trhu odpadového hospodárstva, na rozsah, výhody a využitie tzv. bioodpadov, na projekty súčasné a budúce. Na záver, ako akúsi syntézu dvojdňových rokovaní a výstav, zostáva pripomenúť si slová predsedu Hospodárskej komory Srbska Marka Čadeža. Podotkol, že Srbsko na ekologické účely potrebuje investovať až 12 miliárd eur, no aj to, že osoh z tých vkladov bude viac než dvojnásobný, čiže vyše 24 miliárd eur. Príčiny sú mnohé: lebo sa otvárajú tzv. zelené pracovné miesta a príležitosti, sporia prírodné zdroje a energia, stúpa kvalita žitia obyvateľov, zmenšujú sa ich zdravotné náklady, ako aj trovy prepravy. A aj celkové hospodárstvo omnoho inakšie a ľahšie dýcha, keď ním hýbe i zelená ekonomika.

SPRÁVNA RADA NVU HLAS ĽUDU O MINULOROČNEJ ČINNOSTI A PLÁNOCH

Rok zvýšenej mobility

Vladimír Hudec

tredobodom pozornosti Správnej rady NVU Hlas ľudu na zasadnutí v stredu 18. marca bola správa o činnosti Hlasu ľudu v roku 2014 a v rámci nej aj záverečný účet, správa o redakčnej politike týždenníka Hlas ľudu a mládežníckeho časopisu Vzlet. Na úvod riaditeľ Hlasu ľudu Samuel Žiak povedal, že minulý rok, okrem pravidelnej činnosti na vydávaní a zlepšovaní základných vydaní Hlasu ľudu a Vzletu, poznačila kúpa tlačiarne, ako aj bohaté oslavy jubilea Hlasu ľudu. Oto Filip s uspokojením konštatoval, že rok 2014 skutočne bol netradičný, rok zvýšenej mobility, tak pracovnej, ako aj spoločenskej, a že táto generácia novinárov a vôbec celý kolektív zanechali hlbšiu stopu, kým šľahačkou na torte je tlačiareň, ktorú sa podarilo zachovať v rámci národ-

www.hl.rs

nosti. Milina Sklabinská konštatovala, že stúpla kvalita samotných novín, kým Mária Kotvášová-Jonášová znovu nastolila otázku pomerne malého počtu príspevkov z Padiny, v ktorej Hlas ľudu má mnoho odberateľov, a zaslúži si, aby sa o nej viac písalo. Riaditeľ informoval, že sa plánuje priberanie spolupracovníkov, ktorí by pravidelne písali tak z Padiny, ako aj z ďalších slabšie krytých terénov, akými sú Pivnica, Selenča, Silbaš... Nastolený bol aj problém distribúcie novín prostredníctvom pošty, keďže v dôsledku organizácie práce tohto podniku odberatelia často dostávajú noviny v pondelok, dokonca aj v utorok, v dôsledku čoho niektorí uvažujú aj o tom, aby prestali odberať noviny, čo, pravdaže, nie je v záujme ustanovizne. Tým problémom sa patričná pozornosť venuje v nastávajúcom období.

Informačno-politický týždenník

V pokračovaní zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová okrem pravidelnej činnosti na vydávaní novín Jednohlasní: Členovia Správnej rady počas avizovala oživenie posledného zasadnutia živých novín ako spôsobu komunikácie s čitateľmi. zaoberať vyhľadávaním spôsobu „Okrem toho pokúsime sa vypracovať fungovania takejto integrovanej reprieskum verejnej mienky, osobitnú dakcie,“ povedala i. o. zodpovedná pozornosť venujeme aj Roku Ľudo- redaktorka Hlasu ľudu. Nuž a po tom, víta Štúra, plánujeme aj osobitný čo aj zodpovedný redaktor Vzletu seriál článkov na tému Národnostnej Stevan Lenhart predostrel plán práce rady. Chceme totiž zviditeľniť činnosť redakcie Vzletu, členovia SR navrhnua kompetencie NRSNM, poukázať té dokumenty jednohlasne schválili ľuďom, prečo je dôležité, aby sa za- a postúpili zakladateľovi, čiže NRSNM pisovali do osobitného voličského na konečné schválenie. Na záver riaditeľ Samuel Žiak inforzoznamu atď. Konečne aj naši čitatelia, aj členovia redakcie si musia moval o práci Slovenského vydavateľuvedomiť, že sme my aj print, a aj ského centra a tlačiarne HL Print. Snímka: O. Filip online a v tomto roku sa budeme • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Aj naďalej bez nových prístrojov Jasmina Pániková

poslednom čase poslanci pokrajinského Zhromaždenia skutočne nie sú jednotní v hlasovaní. Na dennom poriadku majú jeden, prípadne dva body, ktoré zostanú neschválené. Na predposlednom uskutočnenom zasadnutí uznesenie o podobe a používaní tradičných symbolov AP Vojvodiny zostalo bez podpory väčšiny. Rovnako bolo aj na najnovšom zasadnutí, ktoré bolo v piatok 20. marca. Tentoraz bez podpory zostal návrh záverov týkajúcich sa určenia zodpovednosti zlyhania ďalšieho verejného obstarávania zariadení pre Inštitút pre onkológiu Vojvodiny a Inštitút pre pľúcne ochorenia. Pripomíname, že sa tento proces verejného obstarávania začal ešte v roku 2008. Tento bod nastolila Srbská pokroková strana, ktorá žiadala, aby sa určila zodpovednosť kompetentných pokrajinských inštitúcií, ako aj riaditeľov Inštitútu pre onkológiu Vojvodiny, Inštitútu pre pľúcne ochorenia a Správy pre kapitálové investície, ktorá je zodpovedná za realizáciu verejného obstarávania,

keďže je proces zastavený už po tretíkrát. Za tento návrh hlasovalo 28 poslancov, 62 bolo proti a jeden bol zdržaný.

jej trhová cena. Neskoršie počas rozpravy zdôraznil, že je zdravotná ochrana chorých na rakovinu na teritóriu pokrajiny katastrofálna, čo podľa neho zapríčinilo nezodpovedné správanie sa kompetentných pokrajinských inštitúcií v procese verejného obstarávania. „Pokrajinská vláda neprekonala tento problém, a preto si myslím, že by mala požiadať o pomoc republikovú vládu, čiže Ministerstvo pre – Každý krok sme podnikli podľa zákona, – zdravotníctvo,“ zdôhovorí Vesna Kopitovićová raznil Matejin. „Sme spokojní, že Výbor pre Kto je zodpovedný za to, že Inštizdravotníctvo schválil náš návrh tút v Kamenici aj naďalej bude bez o určení zodpovednosti a trestaní potrebných prístrojov a že sa zoznatých, ktorí sú zodpovední za takúto my čakajúcich pacientov na žiarenie situáciu v zdravotných inštitúciách budú iba zväčšovať? Poslanci SNS v Sriemskej Kamenici,“ povedal obviňujú Demokratickú stranu, pred začiatkom zasadnutia šéf pokým vládnuca koalícia za tento poslaneckej skupiny SNS Predrag problém obviňuje Republikovú Matejin. Podľa neho favorizuje sa komisiu pre ochranu práv v procese iba jeden dodávateľ, čo má za ná- verejných obstarávaní. Riaditeľ sledok, aby sa verejné obstarávanie Správy pre kapitálové investície nezrealizovalo, a trvá sa na tom, Nebojša Malenković zdôraznil, že aby sa zariadenie staršej generácie keď ide o rozhodnutia týkajúce sa kúpilo za oveľa väčšiu sumu než je Vojvodiny, komisia využíva omnoho

viac času než keď ide o tie, ktoré sa týkajú územia mimo pokrajiny: „Problematický je Zákon o verejnom obstarávaní, ktorý nerozlišuje verejné obstarávanie pre kancelárske potreby a verejné obstarávanie pre nemocnice. Podobné problémy malo aj Klinické stredisko Srbska a tie problémy sú doriešené. Iba keď ide o vojvodinský inštitút, tieto problémy komisia zatiaľ nemôže vyriešiť.“ „Komisia pre ochranu práv dodávateľov brzdí proces,“ zdôraznila aj pokrajinská tajomníčka pre zdravotníctvo Vesna Kopitovićová. „Ak čakáte na odpoveď 106 dní a zákonná lehota je 30 dní a ak spočítame, koľko ťažko chorých pacientov mohlo mať svoju terapiu počas 106 dní, spytujeme sa, kto to kontroluje? Kto má právo na to? Každý krok v tomto procese bol podľa zákona, ale či nám Zákon o verejnom obstarávaní vyhovuje taký, aký je teraz? Pravdaže, nie, a mal by sa zmeniť,“ povedala Kopitovićová a navrhla, aby sa v budúcnosti zrušilo verejné obstarávanie, keď ide o zabezpečenie zdravotníckych zariadení, a schválila špeciálna právna úprava – lex specialis, s cieľom čo najskôr zabezpečiť nevyhnutné zariadenia v inštitútoch.

VÝBOR PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO ZHROMAŽDENIA APV

Zasadnutie v Báčskom Petrovci Jaroslav Čiep

lenovia Výboru pre poľnohospodárstvo Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny praktizujú, že každé druhé svoje zasadnutie usporadúvajú mimo Nového Sadu v niektorej vojvodinskej obci. Vo štvrtok 19. marca sa výbor zoskupil a zasadal v malej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Jedenásť členov tohto výboru v čele s predsedom Ladislavom Tomićom v Petrovci prediskutovalo možný program práce výboru na rok 2015, tiež stratégiu poľnohospodárskej výroby ako dôležitého elementu schválenia nového zákona o poľnohospodárskej • TÝŽDEŇ •

pôde a oboznámili sa pre všeobecnú správu, aj so stavom komaspoločenské služby a sácie poľnohospovšeobecné spoločné dárskej pôdy v Obci úkony Dušan GovorBáčsky Petrovec. Na čin. Zástupca predsedu zasadnutí sa v mene Výboru pre poľnohosPokrajinského sekpodárstvo Zhromažderetariátu pre poľnonia APV Ján Bohuš na hospodárstvo, vodné tomto zasadnutí bol hospodárstvo a les„na domácej pôde“ níctvo zúčastnil záa spolu s predsedom stupca pokrajinského Báčskopetrovskej obce tajomníka Branislav prítomným predstavili Knežević, a v mene potenciály tohto prodomácich aj predseda Pokrajinský výbor pre poľnohospodárstvo zasadal v stredia. Po zasadnutí Obce Báčsky Petrovec Petrovci členovia výboru navštíPavel Marčok, člen Obecnej rady lenia pre hospodárstvo, komunál- vili i súkromný podnik Agroplod v poverený oblasťou poľnohospo- no-bytové a inšpekčné úkony Ján Hložanoch a Poľnohospodársky dárstva Pavel Žilaji, vedúci Odde- Jovankovič a vedúci Oddelenia podnik Maglić v Maglići. 13 /4640/ 28. 3. 2015

Ľudia a diania Komunál – kameň úrazu Z 29. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Juraj Bartoš

znesenie, ktorým sa v Obci Báčska Palanka výkon komunálnych prác dá do rúk Verejného komunálneho podniku Komunalprojekt Báčska Palanka, schválili výborníci lokálnej samosprávy väčšinou hlasov (25, proti bolo 15) v utorok, keď sa už nad mestečkom takmer úplne zošerilo. Temer dve a pol hodiny trvalo potácanie nad kameňom, do ktorého výborníci zakopli v rámci 15. bodu (z úhrnne 19) rokovacieho programu 29. schôdze Zhromaždenia Obce Báčska Palanka. Predtým, po bežnej nie prehnane polemickej výmene názorov, schválili správy o práci Centra pre sociálnu prácu, Domu zdravia D. Mladena Stojanovića, Ľudovej knižnice Veljka Petrovića, VP ŠRC Tikvara, VIP Rádio a televízia Báčska Palanka, ako i fondov pre rozvoj poľnohospodárstva, respektíve pre rozvoj podnikateľstva. Zelenú o. i. dostali aj správy

Pokrokári (sprava) za, socialisti proti; žeby šlo o trhlinu v koaličnej väčšine ZO Báčska Palanka?

o činnosti VKP Komunalprojekt, úradu verejného zástupcu Obce Báčska Palanka a správa o hospodárení Miestneho spoločenstva Gajdobra. Inak na utorkovej schôdzi neboli prítomní výborníci Srbskej radikálnej strany, keďže odišli do Belehradu na protestný míting (pri príležitosti výročia leteckých útokov NATO na SR Juhosláviu roku 1999).

ERDEVÍK

Bez remeselníkov? Oto Filip

retrvávajúca absencia remeselníkov a ich služieb. Nie je to choroba len sriemskeho mestečka Erdevík, lež i mnohých iných podobných, väčších alebo menších. Nedávno zverejnený údaj, že sa v Srbsku v súčasnosti, napriek nezamestnanosti, akú má, nemožno vyškoliť v niektorých remeselníckych povolaniach (obuvnícke napríklad) podnietil zvedavosť. Čiže, ako je na tom Erdevík? Jeden zo starších miestnych obyvateľov vraví, že kedysi v mestečku bolo hodne remeselníkov, služieb a dielní. Kaderníkov a holičov, kováčov a kolárov, natieračov a krajčírov, opravárov rôznych druhov. Celkom iný obraz poznačuje súčasnosť. Nie je tu napríklad kadernícka dielňa, bez ktorej sa kedysi neobišla ani tá menšia dedina. Keď ide o krajčírske

www.hl.rs

služby, platí zásada: čoho niet, dostať v čínskych obchodoch. Nie sú ani obuvníci, azda ani žiadni iní remeselníci. Nezostal z nich jeden jediný, tvrdí uvedený miestny. Vzápätí podčiarkuje, že sa niektorí mladší, ktorí skončili odborné školy a sú bez roboty, vynachádzajú, ako vedia poskytovaním neprihlásených služieb. Je to robota načierno, keď odídeš k niekomu do domu, aby ti skrátil nohavice alebo zriadil účes. Celkovo je však remeselníctvo na tom veľmi zle. Zrejme zostane i naďalej, kým bude bez širšej spoločenskej, hospodárskej a vzdelanostnej podpory. Akosi odsúdené na to, aby z jeho kedysi zlatého dna číhali dnes mraky, nepreniknuteľné, čoraz tmavšie a hlbšie. Škoda len, že si ich málo všímajú tí, ktorí by najviac mohli prispieť k jeho renesancii. A tým uľahčiť život takmer nám všetkým.

Informačno-politický týždenník

Kameňom úrazu boli dva návrhy na zmeny a doplnky spomenutého uznesenia o zverení komunálnych prác na území obce. Prvý amendement podal výborník Demokratickej strany Janko Brňa. Navrhol, aby sa, ako zdôvodnil, „v súlade so Zákonom o komunálnych činnostiach, článok 5“ práce týkajúce sa zriadenia a údržby slovenského evanjelického cintorína v Pivnici zverili Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Pivnici. Návrh na zmeny a doplnky uznesenia s podpisom výborníckej skupiny

Demokratickej strany smeroval k tomu, „aby sa ochránili záujmy občanov vo všetkých miestnych spoločenstvách“ na území obce. Keďže sa tento návrh stal súčasťou prijatého uznesenia, DS tak presadila požiadavku, aby sa v lehote šesť mesiacov po nadobudnutí platnosti uznesenia uskutočnila verejná diskusia o možnostiach, aby sa určité komunálne práce zverili podnikateľským spoločnostiam, ktoré o to prejavia záujem. Podľa mienky navrhovateľov doplnené uznesenie umožní, aby sa „terajší stav nezákonnosti“ v oblasti výkonu komunálnych činností dostal do „legálnych koľají“. Za navrhnuté zmeny a doplnky hlasovali demokrati, ale aj výborníci Srbskej pokrokovej strany, pokým výborníci Socialistickej strany Srbska, hoci s pokrokármi tvoria vládnucu koalíciu v ZO, predložené amendementy ostro kritizovali a hlasovali proti, podobne ako výborníci Slovenskej vojvodinskej strany a Demokratickej strany Srbska. Socialisti inak navrhli stiahnuť 15. bod z rokovacieho programu. Mimochodom, posledný termín na prijatie uznesenia, okolo ktorého sa strhol riadny hluk (ale v hraniciach slušnosti), vypršal v stredu 25. marca, takže je na mieste otázka, prečo sa takéto záležitosti riešia v hodine dvanástej...

VÝSTAVU KRASLÍC A JARNÝCH ARANŽMÁNOV, druhú zaradom, Spolok žien Slovenka v Hložanoch usporiada v nedeľu 28. marca o 10. hodine v aule Domu kultúry. Na podujatí podobne ako vlani budú aj členky spolkov žien z iných bližších a vzdialenejších prostredí, vrátane rumunského Nadlaku. Uplynulý pondelkový večer v kaviarni Pod lipami vo veľkom šili bábiky a vyrábali iné predmety, ktoré ponúknu na obdiv a predaj záujemcom, o ktorých určite nebude núdza. J. B-š • ĽUDIA A DIANIA •

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Nahromadili sa pálčivé otázky Katarína Gažová

o takmer trojmesačnej prestávke prvé tohtoročné zasadnutie Zhromaždenia obce B. Petrovec sa uskutočnilo v piatok 20. marca. Náročný rokovací program výborníci zvládli za necelých päť hodín. Pripomienku k tomu, že zhromaždenie obce dlho nezasadalo, podal výborník Radomir Zotović v súvislosti s hodnotením programu práce ZO, ktorý výborníci schválili hneď na začiatku schôdze a takmer bez diskusie. Podobne bez slov schválili aj plán generálnej regulácie Hložian. Uznesenie o určovaní príspevkov na úpravu stavebného pozemku schválila obecná direkcia a ozrejmil ho riaditeľ Ondrej Bovdiš. V pokračovaní schôdze bez diskusie boli schválené uznesenia o určovaní úhrady v súvislosti s verejným vlastníctvom obce a o organizácii obecnej správy, ako aj správy o vlaňajšej práci, plány práce a finančné plány Slovenského vojvodinského divadla, Knižnice Štefana Homolu a Strediska pre sociálnu prácu. Diskusia sa však rozprúdila, keď sa hovorilo o správach a plánoch práce Domu zdravia. Hovorilo sa o nedostatočnom počte lekárov na úrovni obce a výborník R. Zotović uviedol, že v Maglići angažovali lekára, ktorý je už penzista. Úradujúci riaditeľ DZ Jaroslav Danko vysvetlil, že na toho lekára finančne prispieva jeden maglićský podnik. Zotović poznamenal, že treba vykonať reorganizáciu DZ a hľadať všetky možné spôsoby, ako zamestnať mladých lekárov, ktorých obec na trhu práce má niekoľko. Predseda ZO Rajko Perić odpovedal, že obec je zakladateľom tejto ustanovizne, ale jej možnosti ohľadom zamestnávania sú obmedzené. Po dlhšej diskusii správy DZ boli schválené. Nasledovalo posúdenie a schválenie správ a plánov práce Múzea vojvodinských Slovákov. Výborník Zotović nastolil otázku, či táto inštitúcia doteraz splnila naše očakávania. Riaditeľ Pavel Čáni, a potom aj predseda obce Pavel Marčok poukázali na skutočnosť, že pre • ĽUDIA A DIANIA •

Výborník Radomir Zotović najviac diskutoval na prvej tohtoročnej schôdzi Zhromaždenia obce

reštitúciu boli zastavené práce na budove, kde múzeum malo sídliť. Odzneli pripomienky aj k správe o minuloročnej práci predsedu Obce B. Petrovec, v ktorej sú – podľa účastníkov rozpravy – uvedené nepotrebné údaje, a tie, ktoré tam mali byť, nie sú zahrnuté. Väčšinou hlasov správa bola schválená. Bez diskusie lokálny parlament schválil správy o vlaňajšej práci Obecnej rady a obecnej správy, ako aj výročnú správu Policajnej stanice Báčsky Petrovec, ktorá má nového veliteľa Vukašina Ivaniševića. V pokračovaní výborníci schválili správu o práci a plán práce obecného štábu pre mimoriadne situácie, potom správy o práci obecného verejného právneho zástupcu a Obecnej rady pre rodovú rovnosť, ako aj finančnú správu Predškolskej ustanovizne Včielka. Z miesta členky Dozornej rady petrovskej knižnice uvoľnili Máriu Beníkovú z Petrovca, ktorá odišla do dôchodku, a na jej miesto z radov zamestnancov vymenovali Olinku Dorčovú z Kulpína. Na záver 24. zasadnutia ZO zostali dva horúce gaštany. Po prvé šlo o posúdenie záveru Obecnej rady v súvislosti s uskladnením nebezpečných látok na parcele podniku Agrogrňa v Petrovci. Obecný náčelník pre urbanizmus Ján Jovankovič informoval, že sa na spomenutej parcele žiadna činnosť tohto druhu nekonala, čo potvrdila aj inšpekčná služba. Táto téma však veľmi rozrušila verejnosť a občanov Petrovca, ale štátna a

obecná legislatíva zaručuje, že v Petrovci nebude žiadna skládka nebezpečného odpadu. Druhá pálčivá téma, ktorá vyvolala čulú diskusiu, sa týkala športovej haly v Maglići. Ako vysvetlila riaditeľka ZŠ Đuru Jakšića Darinka Milanovićová, po prihláške, že v rámci

školskej budovy pracuje pohostinský objekt, inšpekcia žiadala zodpovednosť riaditeľky. Spomenutý pohostinský objekt zatvorili. Následkom tých udalostí Správna rada školy sa rozhodla zatvoriť školskú športovú halu pre športové kluby. Po vyčerpávajúcej diskusii schválili, aby sa riaditeľka školy spolu s pokrajinským poslancom Jánom Bohušom a predsedom obce Pavlom Marčokom pokúsili čím skôr na pokrajinskej úrovni vybaviť otvorenie športovej haly v Maglići pre potreby športových klubov, ktoré teraz nemajú kde trénovať. Záverom zasadnutia odzneli výbornícke otázky, kde bol medziiným prečítaný list výborníckej skupiny Srbskej pokrokovej strany o tom, že Miloš Jojić už viac nie je výborníkom tejto politickej strany, ale v lokálnom parlamente vystupuje ako samostatný výborník.

BOHATSTVO ROZLIČNOSTÍ V POREČI. Na 30. veľtrhu Promohotel 2015 (Medzinárodný veľtrh výživy, nápojov a vybavenia pre turizmus) a 14. Promonature (výstava autochtónnych a ekologických výrobkov), ktoré prebiehali od 18. do 21. marca v chorvátskom Poreči, svoj stánok mala aj Autonómna pokrajina Vojvodina, kde sa spoločne predstavili viaceré organizácie, podniky a fondy z Vojvodiny. Na tomto medzinárodnom veľtrhu v Poreči v piatok 20. marca bol Deň Vojvodiny, v rámci ktorého bol predstavený projekt Bohatstvo rozličností – hudobné, folklórne a gastronomické rozličnosti Vojvodiny. Na veľtrhu sa zúčastnila aj Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec, ktorá do Poreča vyslala predstaviteľky spolkov žien z Kulpína a Maglića s gastronomickou ponukou z Báčskopetrovskej obce – domácimi koláčmi, lekvármi, ajvarom a, samozrejme, tradičnou klobásou. Všetci účastníci projektu boli oblečení do ľudových krojov. Kulpínčanky a Maglićanka na veľtrh do Poreča odcestovali spolu s predstaviteľmi Banoštoru, Kovilja, Tavankutu, Golubiniec, Čortanoviec a Futogu. vdb-ová 13 /4640/ 28. 3. 2015

Ľudia a diania ARADÁČSKY RICHTÁR NIKOLA JOSIMOV SÚHLASÍ

Cesty a pamätník treba opraviť Sú šance, že cesty v Aradáči budú čoskoro opravené? – Cesty sú skutočne v zlom stave, ale rovnaký problém majú vo všetkých osadách na území mesta Zreňanin. Pre nás je však náš problém najväčší a snažíme sa ho riešiť. Vlani sme v osade nemali žiadne investície, a preto sa tohto roku budeme snažiť dostať čím viac. V mestskej samospráve mi prisľúbili, že keď sa oteplí a asfaltová báza začne vyrábať asfalt, najprv opravíme kritické miesta v dedine, aby sme umožnili nehatenú premávku tam, kde cesty už jestvujú, a potom sa pokúsime vyasfaltovať cesty v niektorých uliciach. Máme pripravené

Vladimír Hudec

sfaltové cesty v osade si Aradáčania vybudovali pred tridsiatimi, možno štyridsiatimi rokmi, hlavne z prostriedkov samozdanenia. Asfalt umožnil ľahšiu jazdu automobilov, poľnohospodárskych strojov, ale aj bicyklov, a z ulíc navždy zahnal ťažké banátske blato. Po rokoch používania bez zodpovedajúcej údržby cesty v mnohých uliciach sú vo veľmi zlom stave. Početné výmole vodičom denne strpčujú život. Zvlášť je to kritické na vchode do Aradáča zo smeru Nového Sadu v Ulici Tanaska Rajića, kde sa dá prejsť už iba traktorom. Aj v Ulici m. Tita je cesta v dĺžke 50 až 100 metrov úplne zruinovaná a nové výtlky vznikajú každý deň na iných miestach. Cesty v niektorých uliciach sú dodnes kamenné, bez asfaltovej prikrývky. Miestne spoločenstvo nemá vlastné príjmy na riešenie týchto problémov a závisí výlučne Časť cesty v Ulici maršala Tita je úplne zničená od mestskej samosprávy. Preto sme predsedovi aradáčskeho projekty pre štyri ulice, v ktorých sú Miestneho spoločenstva Nikolovi ešte stále kamenné cesty, ako aj pre Josimovovi položili niekoľko otázok. cestu k Poľovníckemu domu, ktorá je

pre nás z turistického aspektu veľmi významná. Musím však povedať, že v zlom stave je aj tzv. aradáčska cesta, ktorá zo Zreňaninu smeruje do osady. Vzhľadom na to, že sa v tomto roku plánuje dôkladná rekonštrukcia magistrály Nový Sad – Na to, že pamätník padlých bojovníkov treba súrne Zreňanin, premávka opraviť, roky upozorňuje aj jeden z aradáčskych bude usmernená bojovníkov Pavel Ľavroška cez Aradáč. Keďže ide o dosť intenzívnu premávku, re- sú v kompetencii Ústavu pre ochranu álne je očakávať, že pamätníkov. Zhodou okolností som beztak zlá cesta bude zamestnaný v ústave a poverený stadodatočne poškodená a rostlivosťou o pamätníky, takže tú skuvážne ohrozí bezpečnosť točnosť sa pousilujem využiť, aby sme dopravy. Preto je priam pamätník v Aradáči opravili čím skôr. nevyhnutné najprv opra- To by nemala byť veľká investícia. Ide o viť túto cestu. My sme to, že sú mramorové platne s menami zodpovedných v mest- padlých Aradáčanov v druhej svetovej ských orgánoch na to vojne zlámané a potrebné je vyrobiť upozornili a od nich, ako nové, k tomu celý pamätník vylíčiť. A aj od peňazí závisí, či tie treba to urobiť čím skôr, lebo to dáva upozornenia akceptujú. nepekný obraz o osade. K tomu paPamätník padlých bojovníkov je mätníky si treba vážiť, lebo to sú naše dejiny, a pamätníky sú tu na to, aby sa tiež v chúlostivom stave? – Všetky pamätníky na území mesta naše deti učili, ako sa majú správať.

Z PRACOVNÉHO STRETNUTIA V KYSÁČI

V prospech spolupráce a občanov E. Šranková

iniciatívy členov Rady Miestneho spoločenstva Kysáč sa vo štvrtok 19. marca na pracovnom zasadnutí stretli predstavitelia všetkých kysáčskych inštitúcií, ustanovizní, spolkov, združení občanov a cirkví. Stredobodom pozornosti bol rozvoj vzájomnej spolupráce a vypracovanie kalendára podujatí a programu pracovných akcií. Vlastný plán podujatí, ktoré v tomto roku mienia usporiadať, z 32 pozvaných predstavilo 27 relevantných subjektov. O akciách a aktivitách, ktoré treba zapísať do kalendára podujatí v Kysáči, hovorili predstavitelia školy, škôlky, KIS, KUS Vladimíra Mičátka, KUŠS Branka Radičevića, MOMS, galérie SND, Výtvarného krúžku Micha-

www.hl.rs

la Geržu, Spolku kysáčskych žien, starobných a invalidných penzistov, Klubu poľnohospodárov, Červeného kríža, Dobrovoľného požiarnického spolku, bojovníckej organizácie, zväzu vojnových veteránov, FK Tatra, streleckého klubu, Poľovníckeho spolku Bažant, ŠRS Smuđ, MC Kisach Crows, Spolku drobnochovateľov, Evanjelickej metodistickej a Baptistickej cirkvi. Na štvrtkovom stretnutí sa predstavili aj dve nové občianske združenia: Aj ty si niekto a Vrana. Svoje podujatia prezentovala i Rada Miestneho spoločenstva Kysáč. Okrem toho, že iste budú mať osoh z toho, že sa navzájom zoznámili s naplánovanými podujatiami, prítomní sa zhodli, že je potrebné dať hlavy dokopy a robiť v prospech Kysáča a jeho občanov. Avšak komentovali aj to, že je potrebné, aby Kysáčania viac a vo väčšom

Informačno-politický týždenník

počte podporovali akcie a aktivity vo svojej dedine bez ohľadu na to, kto ich organizuje. Keď ide o pracovné akcie, prvá by sa mala realizovať v sobotu 28. marca, keď sa z iniciatívy starobných penzistov bude zriaďovať centrum dediny. V ten istý deň úpravu okolia naplánovali aj iné inštitúcie a spolky, kým poľnohospodári budú mať akciu rovnania poľných ciest. Pravdaže, do práce sú pozvaní všetci občania. Ako to neraz býva, aj na tomto zasadnutí sa v rámci bodu rôzne rozprúdila najživšia diskusia. Bola užitočná, lebo sa prítomní poinformovali o najaktuálnejších aktivitách a problémoch v osade. Penzisti napríklad načrtli chúlostivý stav svojho objektu a predstavitelia RMS informovali o tom, že toho času prebiehajú práce na výstavbe kanalizačného potrubia me-

dzi Kysáčom a Rumenkou. V polovici roka sa má pokračovať s výstavbou sekundárnej siete. Okrem iného sa prítomní zasadzovali, aby sa v Dome smútku nainštalovalo ozvučenie. Dozvedeli sa o celom rade aktivít, ktoré majú naplánované v Miestnom spoločenstve. Medziiným o rekonštrukcii Mládežníckeho domu, v ktorom bude škola pre deti s osobitnými potrebami, tiež o úprave slávnostnej (sobášnej) siene v obecnom dome. Keďže zhodnotili, že stretnutie bolo prospešné, dohodli sa, že koordinačný tím vypracuje kalendár podujatí, ale sa postará aj o realizáciu návrhov podaných na stretnutí. Všetci sa zhodli, že je potrebné takéto stretnutia zopakovať párkrát v roku. Zasadnutie viedol a o jeho plynulý priebeh sa postaral Ján Slávik, predseda RMS Kysáč. • ĽUDIA A DIANIA •

K OTÁZKE MATRIKÁRA V KYSÁČI

Súbeh vypíšu v apríli Elena Šranková

eriešená otázka matrikára je neraz stredobodom rozhovorov Kysáčanov. Tajomníčku Miestneho spoločenstva Máriu Balcovú, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Jána Slávika a úradujúceho náčelníka Mestskej správy pre všeobecné práce Nový Sad Dr. Borivoja Dunđerského sme sa opýtali, prečo nie je riešený tento problém? Na mienku sme sa spýtali aj občanov.

Dr. Borivoje Dunđerski

Na úvod povedzte, kedy nastal problém s matrikárom? – Matrikár Štefan Čapeľa odišiel na nemocenskú dovolenku 2. októbra 2013 a, žiaľ, už sa viac do roboty nevrátil. Zastupuje ho kolegyňa zo Stepanovićeva a v Kysáči robí na polovičný pracovný úväzok, od 7.30 do 11.30. V prípade, že je na dovolenke, zastupujú ju kolegovia z Čeneja a Rumenky, – hovorí M. Balcová. Keď ide o sobáše, v ktorom jazyku sa vykonávajú? – Matrikárka sa každý snúbenecký pár opýta, či si prajú, aby sa sobášny obrad vykonával aj po slovensky a môžem povedať, že si takmer všetci, čo • ĽUDIA A DIANIA •

vanie. Dostali ste tento súhlas a kedy možno očakávať, že bude vypísaný súbeh? – Mestská správa pre všeobecné práce dostala súhlas Komisie pre dávanie súhlasu pre nové zamestnávanie a dodatočné pracovné angažovanie u užívateľov verejných prostriedkov na nadviazanie pracovného pomeru na neurčitú dobu pre matrikára v Kysáči. Oznam bude vypísaný v prvej polovici apríla 2015 a zverejnený v Úradnom vestníku Mesta Nový Sad, –hovorí úradujúci náčelník Dr. B. Dunđerski.

sa posledný rok a pol sobášili, priali, aby to bolo i po slovensky, – hovorí naša spolubesedníčka, ktorá ináč spolu s matrikárkou číta novomanželom text po slovensky. Pri sobášnom obrade používa text, ktorý čítal zosnulý matrikár Čapeľa. Čo Rada Miestneho spoločenstva podnikla, aby sa v Kysáči zamestnal matrikár na plný pracovný úväzok? – Keď ide o pálčivú otázku matrikára, Rada MS viackrát zaslala patričným orgánom upozornenie, aby sa táto otázka riešila, lebo je na to zvrchovaný čas. Viackrát sme boli osobne s B. Dunđerským a sugerovali, aby sa vypísal súbeh, lebo záujem o pracovné miesto matrikára v Kysáči jestvuje. Uvažoval som aj o petícii, lebo treba povedať, že Rada MS nemá kompetencie riešiť túto záležitosť. Napriek tomu sa predsa angažujeme, aby sa otázka riešila, – hovorí Ján Slávik. Podnikáte v tom smere, aby nový matrikár/ka bol/a Slovákom? – Prihovárame sa a podnikáme, aby to bol Slovák a Kysáčan, aby poznal dobre nielen slovenčinu, ale aj srbčinu. Slovenčinu zvlášť, keďže väčšina občanov v Kysáči sú Slováci, – hovorí Slávik a je tej mienky, že sa táto záležitosť mala dávno riešiť. Kde všetko ste sa prihovárali za zamestnanie matrikára? – Oslovili sme aj primátora Miloša Vučevića, ktorý tiež prisľúbil riešenie tejto veci, – hovorí J. Slávik a M. Balcová dodáva: – Prípis sme zaslali aj do Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy RS. Primátor Mesta Nový Sad Vučević im odpovedal, že sa čaká odpoveď z Belehradu, z Komisie pre dávanie súhlasu na nové zamestnávanie. Ako člen NRSNM ste s tým oboznámili aj radu? – Bol som členom NR aj v mi-

Ján Slávik

nulom mandátnom období a túto otázku sme tam nastolili ešte vlani. Národnostná rada je ochotná pomôcť a môže riešenie tohto problému podporiť, ale si ho my Kysáčania musíme

Aké vzdelanie má mať matrikár a ktoré podmienky musí spĺňať? – Pravidlami o vnútornom zriadení a systematizácii Mestskej správy pre všeobecné

ČO HOVORIA OBČANIA KYSÁČA? Mária Petkovská: – Viem o tom, že toho času nemáme matrikára a vedomá som si toho, že nemožno na toto pracovné miesto zamestnať dvoch ľudí. Preto mienim, že by bolo dobre zamestnať niekoho, kto ukončil štúdiá slovenčiny, ale dobre ovláda aj srbčinu. Júlia Kováčová: – V podstate je mi všetko jedno, či matrikár bude Slovák alebo Srb, ale viem o tom, že teraz nemáme v Kysáči matrikára. Podstatné je, aby vedel po slovensky, aby sa slovenské páry mohli sobášiť v materinskom jazyku. Veronika Tordajová: – Nevedela som, že matrikárka v Kysáči nie je v stálom pracovnom pomere. Vybavovala som si rodný list a občianstvo a nemala som pri tom problémy. Ovládam srbčinu a nie je mi podstatné, či je na tom pracovnom mieste Slovák alebo Srb.

riešiť sami. V týchto dňoch znovu vec nastolíme úradujúcemu náčelníkovi, primátorovi, na Národnostnej rade, aby sme riešili chúlostivú otázku a aby sme si matrikára konečne zadovážili, – hovorí predseda RMS Slávik a informuje aj o tom, že dostali zelené svetlo na úpravu slávnostnej sobášnej siene, čo sa rieši spojením dvoch miestností v priestoroch obecného domu. Na zamestnanie matrikára v Kysáči je potrebné povolenie Komisie pre dávanie súhlasu pre nové zamestná-

práce na vykonávanie prác matrikára v miestnej kancelárii predpísané sú nasledujúce podmienky: vysoké vzdelanie na základných akademických štúdiách v objeme najmenej 180 ESPB bodov, základných odborových štúdiách, čiže na štúdiách v trvaní do troch rokov, zložená osobitná odborná skúška pre matrikára a zložená štátna odborná skúška, najmenej rok pracovnej skúsenosti v odbore, znalosť práce na počítači, pekný a čitateľný rukopis a aktívna znalosť slovenského jazyka a písma, – hovorí úradujúci náčelník Dunđerski.

13 /4640/ 28. 3. 2015

Ľudia a diania SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Orezávanie viniča je náročná robota Katarína Verešová

o dlhej vlhkej zime chaty v Slankamenských Vinohradoch ožili a znovu sa začalo dymiť z komínov. Vinohradníci na začiatku novej pracovnej sezóny prišli do svojich starodávnych viníc nielen sa ohriať a navariť brehovskú polievku, ale aj pustiť sa do práce. Veď od Jozefa (19. marca) do Matky Božej (25. marca) vinič možno orezá- Ján Vízi a Anna Fitošová vo vinici vať. A keďže mandľovníky rozkvitli, vincúri sa náhlia, aby do a známych. Tak si v spoločnosti veľkonočných sviatkov vykonali tú krátili dlhé večery aj preto, že najťažšiu robotu. Keďže v druhej vonku pred„podrumom“ pouličné polovici marca noci boli ešte po- osvetlenie zväčša nefungovalo. Tohtoročné orezávanie vinice merne chladné (občas mrazivé), je smutné, lebo steblá zle zniesli chaty a chalúpky boli vo večerzimu a nízke teploty. ných hodinách plné susedovcov

KOVAČICA

Snemovali včelári Anička Chalupová

polovici marca v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica snemovali členovia Obecného združenia včelárov. Okrem správy o práci v uplynulom roku včelári schválili finančnú správu, ako aj plán a program práce v bežnom roku.

sa združenie chystá početnými podujatiami osláviť 90. výročie pôsobenia. Pri tejto príležitosti Ján Šifel, dlhoročný a osvedčený kovačický včelár, prečítal zaujímavé paberky z dejín včelárstva v Kovačickej obci, z ktorých sme sa dozvedeli aj to, že počas uplynulých 90 rokov združe-

Z tohtoročného snemovania kovačických včelárov

V správe o práci združenia v roku 2014 tajomník Jano Tomáš okrem iného podotkol, že všetky vlaňajšie akcie sa vydarili na výbornú a že s rovnakým elánom treba pokračovať aj v aktuálnom roku, keď

www.hl.rs

nie malo 14 predsedov, že najväčší počet medonosných stromkov bolo zasadených v roku 1935 a pod. Jedna z akcií, ktorá poznačila prácu združenia v uplynulom roku, je zbierka medu pre deti v

Informačno-politický týždenník

„Prišiel som do vinice na jeden týždeň orezať vinicu, ale som sa rozčúlil, keď som zistil, že vinič zamrzol až na 30 %. Tie vlani vyrastené stebielka, ktoré sa belejú, teraz sú suché a musím ich zostrihnúť. Zima nebola príliš tuhá a dôvodom zmrznutia bolo minuloročné nakazenie múčnatkou a peronospórou,“ sťažuje sa Staropazovčan Janko Vízi. Jeho sestra Anna Fitošová, inak susedka vo vinici, uznala: „Posledný postrek vinice sme nevykonali, takže po vlaňajších častých dažďoch a vysokej vlhkosti vzduchu viničné listy v značnej miere predčasne vyschli a vinič nemohol počas dlhej predškolských ustanovizniach na území Kovačickej obce, v ktorej 28 včelárov prispelo s 56 kilogramami medu. Vo finančnej správe za uplynulý rok Pavel Valenta, predseda Dozornej rady, konštatoval, že združenie hospodárilo pozitívne. Jednou z priorít v plánoch na bežný rok, podľa slov Dušana Ďuricu, predsedu Združenia včelárov Obce Kovačica, je naplánované zadováženie novej včelárskej súpravy na výrobu produktov z medu. Členovia schválili aj výšku členského príspevku na tento rok v sume 1 000 dinárov, tiež sa jednohlasne zhodli, aby sa Ján Šifel, dlhoročný kovačický včelár, stal čestným členom združenia. Záverom zasadnutia hosť Miladin Milosavljević, člen Výkonného výboru SPOS, udelil uznania a diplomy. Dušan Ďurica získal zlatý odznak a titul Zaslúžilý včelár, poďakovanie sa dostalo do rúk Jána Durgalu, pokým Jána Tomáša verejne pochválili za jeho aktivitu v združení. Výročnému zasadnutiu predchádzala prednáška o používaní medu vo výžive, ktorú mal Dr. Vidoje Kulić, včelár zo Somboru.

jesene dýchať. Ani úroda nebola hojná, takže sme hrozno dokonca ani nelisovali na víno. Nekvalitné hrozno sme použili na pálenie pálenky, ktorú sme predali, a tak aspoň čiastočne uhradili trovy pestovania viniča.“ Vinohradníci v Slankamenských Vinohradoch sa tejto jari musia nad každým koreňom, čiže kŕčom dlhšie zdržať a spraviť selekciu výhonkov, ktoré nechajú na tohtoročnú úrodu. Treba povedať, že sa orezávaním viníc v tejto fruškohorskej osade, ako aj v celom slankamenskom a krčedinskom chotári, venujú nielen chlapi, ale aj ženy. Anna Fitošová orezáva vinicu už 20 rokov, presnejšie odvtedy, čo jej zomrel manžel. Hoci má cukrovku a bolí ju chrbtica, tejto náročnej roboty sa nechce vzdať.

KRÁTKE SPRÁVY

Padina Tri akcie. V sobotu 21. marca v organizácii Miestneho spoločenstva Padina a Združenia poľnohospodárov prebiehala akcia rovnania poľných ciest. V akcii sa zúčastnilo 65 poľnohospodárov, ktorí pracovali na vlastných strojoch a v ústrety jarnej sejby upravili cesty v chotári. V druhej akcii sa, podľa slov Ladislava Petroviča, predsedu MS a jedného z organizátorov, zúčastnili členovia ekologického združenia, MS, VKP Padina, poľovníci a iní, ktorí pracovali na úprave trim dráhy v borovicovej hôrke na stráni chýrečnej padinskej doliny. Obe tieto akcie prebiehajú za finančnej podpory ZO Kovačica. V tretej akcii členovia cirkevného zboru Slovenskej evanj. cirkvi upravili svoje miestnosti, ich okolie a kostolnú záhradu. O. K. • ĽUDIA A DIANIA •

BUDAPEŠŤ (6)

Byť tu tak pred časom... Juraj Bartoš

jedenástej je zraz pri Reťazovom moste, povedal pán doktor Alexander Totisaszegi v nedeľu o desiatej predpoludním. Krátko po tom, čo z početných budapeštianskych kostolov zaznejú poludňajšie zvony, zostanem sám. Nuž čo, poď ho, kamarát, kam inam, než povedľa Dunaja. Po kamennom chodníku sa dobre kráča. Dych Dunaja naplní pľúca, ani čo by prinášal vôňu mora tamodtiaľ, z ústia... Na vode je množstvo reštaurácií, za ich oknami sa tu a tam vyskytujú aj ľudia. Také la-

sadnem si na miesto, kde pred chvíľou sedela. Cvakne, ja ale idem za svojím cieľom: „Thank you, and please – change now...“ Nechápe, zrejme vymeškala hodiny indiánskej angličtiny, to nič, smejeme sa obaja. Naznačím jej posunkom, aby si opäť sadla, súhlasí, vyfotím ju, poďakuje sa, ja tiež. Predstavím sa zase; moje meno si vždy zapamätám – Juraj. Apolonia, tuším sa volá, Poľka. Jáj, ták? Hovorme teda každý svojím jazykom. Moja pekná známa, správne dievča na správnom mieste (ibaže o také štyri desaťročia neskoršie) je z Krakova. A tiež prvý raz randí s Budapešťou. Malé milé detaily starých budov

tunajší ľudia bežne hovoria. Keby tak bolo času, švihol by som si aj na druhý breh rieky. Čas sa však máli, takže pribalím ešte zopár záberov „do kapsy“, pobehnem si a už sa ocitám v úzkej živej rozvravenej uličke. Áno, je to známa Váci utca. Ak sme sa na priestrannom vzdušnom Námestí hrdinov cítili temer vznešene, ani čo by sme odrazu boli priamo kompatibilní s mohutnou silou, akou inak pôsobí Budapešť, teda aspoň malá časť krásneho mesta, ktorú sme

Zátišie s peknou dievčinou

hodné nedeľné rané popoludnie... Oproti stúpa zaľúbený párik. Hore, povyše diaľnice sa hemžia turisti; nad vodou si poletujú rybáriky, krídlami zapárajú do povrchu vody. Z nej zaraz vytrysknú lesklé perly. Aká krása... Temer som do nej narazil: hačká si tu, na nízkom kovovom stĺpe, ku ktorému viažu plavidlá, ani na tróne, dievčina. S rozprestretou mapou v ruke. Tak krásne zapadá do scenérie; odfotím si ju a budem mať zátišie s dievkou. Ale ten parlament v úzadí by sa mal tiež vidieť, nuž... Postavím sa pred ňu, usmejem sa, pozdravím sa, predstavím sa. „Jó napot kívánok; Én vagyok Juraj...“ „Hello! Do You Speak English?“ odvetí protiotázkou. Reku: „One photo, please,“ poprosím... O. K., povie priam veselo a už aj je pri mne a môj redakčný foťák je už aj v jej rukách. Fotiť chce ona! Čo urobím, • ĽUDIA A DIANIA •

Váci utca

Študentka, hovorí. Tak nech sa vám darí, slečna; dovi... Dziekuje bardzo. Rezkým krokom si švihnem k bielemu Alžbetinmu mostu. K Mostu kráľovnej Sisi, ako mu

si stihli obzrieť, Váci utca ma oslovuje svojským šarmom. Mäkkosť krokov po dlaždiciach, predajne suvenírov, bystrá, kaviarničky, reštaurácie, ale najmä podaktoré

budovy, krásavice v najlepšom veku, ich barokové detaily... Taký sviatok! Februárové slniečko vyvábilo milovníkov rozhovorov pri kávičke von. Váci utca tíško šelestí... Potrebujem nájsť lekáreň, po maďarsky neviem, angličtinu, ani nemčinu som sa ne(na)učil, ruštinu, ani iné slovanské jazyky neovládajú ľudia, ktorých sa pýtam... Ale sú ústretoví: zaraz sú v hre ruky, nohy, gestá a už pochopím, ak len dobre rozumiem: v nedeľu v celom meste sú otvorené iba štyri lekárne. Nič sa nedá robiť, iba sa poponáhľať. Na konci ulice dohoním pána doktora Šanka. Vovedie ma na minútku do auly hotela Sofitel. Mrkni sa hore, hovorí. Poslúchnem, pozriem a – čo vidím tam hore...? Lietadlo! Pánabeka, ty tu poznáš každý kútik, vravím. Akoby som nepoznal, povie, však chodievam do Budapešti od svojich dvanástich rokov; prvý raz som sem prišiel sám, k svojej tete... Hm, keby že som na prvé pravé rande s Budapešťou šiel povedzme ako dvadsaťročný; môžbyť by som dnes sám niekomu robil sprievodcu... O 10.55 sme pri Reťazovom moste. Je tu aj náš mikrobus a veru i jeho pasažieri. Nikto sa neomeškal, takže šofér Gyuri báči priaha, šliapne na plyn a už pálime na juh. Domov, kedysi teplý domov... kdeže si sa podel?

13 /4640/ 28. 3. 2015

Ľudia a diania ZO ZDRUŽENIA DOBYTKÁROV BIELEHO BLATA

Podnecujú dobytkársku výrobu Vladimír Hudec

v nastávajúcom období by sme chceli zlepšiť plemennú štruktúru oviec. V tejto chvíli iba jeden náš člen má čisté plemenné stádo virtenberských oviec, ktorý ich začal aj registrovať, čo je základným predpokladom na získanie podnetných štátnych prostriedkov. V nastávajúcom období sa práve preto ako združenie plánujeme uchádzať o prostriedky na kúpu kvalitných plemenných oviec, a najmä baranov, aby sme zlepšili plemennú štruktúru a postupne

vytvorili plemenné stáda oviec. Združenie svojou činnosťou splnilo účel, mieni náš spolubesedník, pretože situácia v dobytkárstve je teraz omnoho prajnejšia než skôr, zvlášť v ovčiarstve. – Keď sme sa pred ôsmimi rokmi začali organizovať, v Bielom Blate bolo iba zo 50 oviec a dnes ich je už viac ako 300. Aj sám som začal chovať ovce, v tejto chvíli ich mám dvadsať. Možno z toho nemožno vyžiť, ale z predaja jahniat sa predsa dá zarobiť. Škoda len, že vlna nemá lepšiu cenu. V súčasnosti ju vlastne takmer nikto ani nechce kúpiť, a keby aj chcel, cena je skutočne ponižujúca. Omnoho lepšiu cenu dostaneme, keď vlnu kompenzujeme za dobytčiu soľ, a tak sa touto nevyhnutnou zložkou výživy oviec zásobíme na celý rok. V tejto chvíli na trhu vystupujeme samostatne, hoci by sme sa chceli dopracovať k spoločnému vystupovaniu v obchodovaní, či už so sviňami, ovcami alebo juncami, čo by významne zlepšilo naše pozície v rokovaní s potenciálnymi kupcami, – uzavrel bieloblatský dobytkár Tibi Gulyás.

skončení akcie výsledky práce boli jasne viditeľné na cestách, ktoré roľníci upravili. Večer sa všetci znovu stretli v sieni Hasičského domu na spoločnom posedení s chutnou večerou, ktorú pre účastníkov prichystali organizátori. Za účasť sa im poďakovali predseda Rady MS Jozef Alexy a predseda Klubu poľnohospodárov Ján Trusina. Organizátori boli s počtom účast-

níkov aj tentoraz spokojní a zvlášť teší skutočnosť, že sa v akciách zúčastňuje z roka na rok viac poľnohospodárov. S akciou boli spokojní aj účastníci, lebo okrem toho, že spoločne pracovali vo vlastnom záujme, aby si uľahčili prístup k pozemkom, mali peknú príležitosť kamarátiť sa a vymeniť si skúsenosti. Nasledujúcu akciu naplánovali už na túto sobotu, ak im to počasie dovolí.

iele Blato je tradične dobytkárska osada. Odjakživa tam pestovali svine, rožný dobytok, ovce, a to takmer v každej sedliackej domácnosti. Za posledných 20 až 25 rokov v dôsledku neblahých podmienok hospodárenia bieloblatskí dobytkári, podobne ako aj inde, od tejto práce začali upúšťať. To sa najväčšmi prejavilo v chove oviec, ktorých počet sa scvrkol na minimum. Tí, ktorí napriek všetkému zostali verní dobytkárstvu, založili združenie, s cieľom svojou aktivitou prinavrátiť dôveru a podnietiť mladých ľudí, aby sa začali zaoberať touto prácou. Do plánu a programu aktivít združenia zaradili edukáciu, zabezpečenie lepších podmienok pre prácu združenia, ako aj pomoc členom v zaobstarávaní kvalitného genetického materiálu. Vo funkcii propagácie dobytkárstva je aj tradičné podujatie Ovčiarsky deň, ako aj účasť na nedávnom Festivale klobás, kde početným návštevníkom prezentovali dnešnú zabíjačku, ponúkali klobásy, ale

Ukážka modernej zabíjačky na tohtoročnom Festivale klobás vo funkcii propagácie dobytkárstva

aj také zvláštne špeciality, ako slaninu a oškvarky z mangalice, bez cholesterolu. – Vlani sme dostali určité prostriedky, z ktorých sme kúpili laptop a videobeam, stoly a stoličky. V týchto dňoch očakávame, že v priestoroch niekdajšieho družstva dostaneme na používanie miestnosti, v ktorých sa budeme stretávať, organizovať prednášky, plánovať činnosť, – informuje člen Výkonného výboru združenia Tibi Gulyás. – Okrem toho

SELENČSKÍ POĽNOHOSPODÁRI V AKCII

Rovnali poľné cesty Juraj Berédi

sobotu 21. marca Klub poľnohospodárov a Rada Miestneho spoločenstva Selenča spoločne zorganizovali prvú tohtoročnú akciu. Ide o významnú akciu rovnania poľných ciest v selenčskom chotári. V akcii sa zúčastnilo asi šesťdesiat poľnohospodárov rôzneho veku, ktorí pracovali s vlastnou mechanizáciou. Okrem členov Klubu poľnohospodárov zúčastnili sa aj iní občania, ktorí chceli dať svoj prínos k úspechu akcie. Niektorí poľnohospodári, ktorí sa nemohli zúčastniť, podporili akciu peňažne ale-

www.hl.rs

bo zabezpečili občerstvenie pre účastníkov. Po rozdelení úloh účastníci sa pustili do práce a usilovne pracovali asi päť hodín, aby čím lepšie splnili zverenú úlohu. Po

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

SNEMOVALI KYSÁČSKI POŽIARNICI

Poctili ich početní hostia a kvíze, a to a požiarnických veľmi úspeš- poddôstojníkov. ne. Dosiahli Štyria členovia ýročné snemovanie pozoruhodné zložili skúšku na kysáčskych požiarvýsledky naj- p ož i a r n i c k é h o nikov je vždy najmä v Begeči, sudcu: M ichal masovejšie zo všetkých, tiež juniori Kardelis, Michal čo spolky v tejto dedine na kvíze, kde Milan Urban, Dausporadúvajú. Spravidla Slávnostné odovzdávanie obsadili prvé niela Križanová ho svojou prítomnosťou zaslúžených uznaní miesto. Kysáč- a Vladimír Križan. poctia predstavitelia poski požiarnici Svoju humanitu kysáčski požiar- času viac ako 80. Pokladník spolku četných dobrovoľných vlani účinko- nici prejavili aj počas vlaňajších Vladimír Križan informoval, že požiarnických spolkov a vali pri hasení záplav, keď sa zúčastnili v plnení vlani nakladali s prostriedkami v domácich inštitúcií, spolJán Hloška 10 požiarov vriec pieskom v Novom Sade a sume 409-tisíc dinárov a zvýšilo kov a združení. Tak bolo aj v sobotu 21. marca, keď na výroč- a mali 10 akcií zriaďovania tak na odčerpávaní vody v Sriemskej sa im bezmála 12-tisíc. Zasadnutie né zhromaždenie DPS Kysáč prišli domu požiarnikov, jeho okolia, Kamenici. Realizovali ukážkové moderoval Miroslav Filipov. Na záver snemovania bolo najpredstavitelia požiarnických zväzov ako i údržby vozidiel. V spolupráci cvičenia v kysáčskej škole a privíNového Sadu a Vojvodiny a spol- s požiarnickým zväzom Nové- tali škôlkarov v Hasičskom dome. slávnostnejšie, keď udelili uznania kov z Báčskeho Petrovca, Hložian, ho Sadu zorganizovali kurzy a Všetko s cieľom prilákať do spolku najaktívnejším požiarnikom a tým, Despotova, Pivnice, Aradáča, Mužlje, skladanie skúšky na požiarnikov nových členov, ktorých je toho čo získali vyššie hodnosti. Kovačice, Padiny, Sriemskej Kamenice, Petrovaradínu, Futogu, Rumenky, DESIATE JUBILEJNÉ PRIADKY BAJŠA 2015. Priadky Kaća, Begeča, Silbaša, Šajkaša, taktiež vždy boli zaujímavou príležitosťou na stretávanie ľudí. DPS Dr. Lazu Kostića a DPS JGSP, oba z Táto idea zhromaždiť ľudí podnietila pred desiatimi Nového Sadu. Všetkých v letnej sieni rokmi Jakaba Lászla a Kultúrno-umelecký spolok KIS privítal Ján Hloška, predseda DPS Bratstvo zorganizovať prvé priadky v Bajši. Odvtedy Kysáč, ktorý, ako pri tejto príležitosti ich každý rok tradične organizujú koncom februára zverejnili, získal hodnosť požiarnicv dedinskej telocvični. Tohto roku ich z finančných kého dôstojníka 1. triedy. dôvodov posunuli na 21. marec a hlavnými organiNa zasadnutí odzneli všetky zátormi boli Miestne spoločenstvo Bajša, Spolok pre správy o činnosti a prečítali ich ochranu tradícií Etno a Spolok pestovateľov viniča, mladé požiarničky Elena Tordaovocia a zeleniny Kadarka. Na priadkach sa zúčastnilo jová, Monika Radojevová a Alek16 dedinských spolkov z Kelebie, Horgošu, Báčskej sandra Filipovová. Vyplynulo, Topoly, Kysáča a Rožňavy, ktoré potom súťažili v mrvení že vlaňajšia činnosť kysáčskych kukurice, miesení cesta, pukaní kukurice. Nechybovala požiarnikov bola podobná tej ani súťaž o najlepšiu pálenku. Úvodom sa prítomným prihovorili predseda MS Bajša Karol Lackovič a v predchádzajúcich rokoch. Vlani D. S. primátor mesta Rožňava Pavol Burdiga. sa zúčastnili na troch súťaženiach Elena Šranková

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! O znamuje sa pánom ministrom, prípadne aj pospolitému ľudu: skúškové obdobie sa prolonguje do ďalšieho. Preto, že pán premiér je zaneprázdnený 25 hodín denne. Zahlásené skúšanie, ktoré by mohlo vyústiť do konštruktívnej rekonštrukcie vlády, sa zatiaľ konať nebude. Lebo, zdá sa, bude sa konať veľký míting pokrokárov v Novom Sade. Ktorý míting je vyvolaný náhradne zahláseným protimítingom demokratov v Belehrade; takže študenti alias ministri majú mesiac k dobru na to, aby sa na budúcu skúšku, kto• ĽUDIA A DIANIA •

rá skúška dozaista bude, prípadne nebude, ale v tom prípade predsa len takmer bude, poriadne pripravili. Aby si kedykoľvek a kdekoľvek, najlepšie predsa len na mítingu (hociktorom z dvoch spomenutých), látku zopakovali, aby jasne a hlasne a nebojácne verejne vyjadrili vlastné stanoviská, totižto aby bez rozpakov povedali pravdu a len Pravdu, podľa ktorej Prapravdy pán profesor pevnou rukou – a s akým citom! – vedú našu loď do Prístavu Posvätného Pokoja a Božskej Blaženosti, a že ako im len svedčia krásne nové šaty, ako

ich len krášli Krásny Široký Hrejivý Úsmev, pri ktorom KŠHÚ zubaté jarné slniečko pripomína svetlo útlej sviečky atď., etc. a pod. Aj vy občania sa majte k činu! Nehorekujte, nebedákajte, čiňte sa! Viete, ako povedal minister osvetyčičoje: Keby sme mali nadostač peňazí, problémy by boli inšie! Veru tak! Ako dobre, že peňazí nadostač nie je... Veď čo sú (tzv.) aktuálne problémy v porovnaní s problémami, ktoré by nás zaplavili v prípade prílevu peňazí, ktoré peniaze, ako je dávno a dobre

známe, ľudí – a ešte ako (azda si len nemyslíte, že ministri nie sú ľudia!?) kazia. Až nám vospolok prichodí zamyslieť sa nad ďalším antologickým vyhlásením toho istého pána ministra osvetyčičoje, podľa ktorého, voľne parafrázovať mi, prosím, dovolia: osvetári najprvší dostanú zvýšené platy, ibaže anisámpánministerosvetyčičoje nevie – kedy. Takže, občania, len smelo a veselo, povedzte, čo vám beztak píše na čele: že vám je, ako povedal aj pán premiér, až nepríjemne z toho, ako sa nám darí!

13 /4640/ 28. 3. 2015

Ľudia a diania Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA PENZISTOV V PETROVCI

Chceli by zvýšiť počet členov K. Gažová

etrovskí penzisti, aj keď nie v takom počte, ako by si priali, sa stretli na výročnom snemovaní v piatok 20. marca. Predseda Miestnej organizácie penzistov Pavel Kolár privítal členov združenia, ako aj hostí z Kulpína, Hložian, Maglića a Kysáča. V súvahe vlaňajšej činnosti tajomník MOP Ondrej Jovankovič okrem iného poukázal, že počet členov stagnuje a pohybuje sa okolo čísla 700, hoci v Petrovci je až 1 200 penzistov. Práve preto sa chcú zamerať na zvýšenie počtu miestnej organizácie penzistov. Vlani sa venovali zásobovaniu členov kurivom a potravinami na splátky a za pomerne výhodné ceny. S organizovaním výletov to šlo trochu ťažšie, lebo mali nedostatočný počet záujemcov. Preto spolu s Maglićanmi a Kulpínčanmi usporiadali výlet do Subotice, ako aj tradičný výlet do Hložian k Dunaju.

Usporiadali aj ôsmomarcovú zábavu v spolku, keď privítali hostí zo Starej Pazovy. Podarilo sa im zorganizovať aj dve samostatné výstavy maliara Ivana Križana v priestoroch združenia. Nechýbali ani dobrovoľné akcie úpravy okolia Domu penzistov, edukačné prednášky hlavne z oblasti

zdravotníctva a podarilo sa im pre niekoľkých členov zabezpečiť rehabilitačný pobyt v kúpeľoch. Dobrú spoluprácu petrovskí penzisti rozvíjali s obcou, miestnym spoločenstvom a penzistami z územia obce. Finančné hospodárenie, ktoré vlani bolo pozitívne, ozrejmil po-

ZO ZDRUŽENIA PENZISTOV V PADINE

Penzistov 700, členov 200 Ondrej Kotváš

o štvrtok 12. marca padinskí penzisti uskutočnili pravidelné výročné zasadnutie svojho združenia. Vyšší životný vek, obligátne choroby, ktoré s tým súvisia, a každodenné starosti – to boli hlavné body, o ktorých pri tejto príležitosti penzisti rokovali.

Úvodom sa na zasadnutí prihovoril predseda združenia penzistov Ján Kotváš, ktorý podal správu o práci v predchádzajúcom roku. V správe okrem iného uviedol, že v Padine je asi 700 penzistov, avšak členmi združenia je len 200 penzis-

www.hl.rs

tov. Pripomenul, že vlani pribudlo 50 nových členov. Pole pôsobenia združenia je široké, no vzhľadom na krízu nedá sa vykonať všetko tak, ako by sa chcelo. Medzi základné úlohy združenia

patrí zabezpečovanie liečebných pobytov v kúpeľoch, predovšetkým pre chorých a slabšie situovaných členov. Vlani sa im taký pobyt poda-

Informačno-politický týždenník

rilo zabezpečiť len pre troch členov, viac sa nedalo. Aktivity v obstarávaní ohrevného materiálu a potravín za výhodnejšie ceny sa vcelku vydarili, i keď nebolo dostať nadostač jednotlivých druhov uhlia. Predseda J. Kotváš poukázal i na jedno pekné gesto, keď pred Novým rokom predstavitelia združenia navštívili zo 30 najstarších a chorých členov a odovzdali im primerané balíky zabezpečené za pomoci sponzorov. Pekné boli i dva výlety, ktoré penzisti usporiadali: prvý do Belehradu a okolia, druhý do Báčskeho Petrovca, Kulpína a Hložian. V súvislosti s plánom tohtoročných aktivít J. Kotváš povedal, že budú pokračovať v bežných aktivi-

kladník Ján Nosáľ, ktorý podal aj finančný plán na rok 2015. V mene Dozornej rady o správach sa kladne zmienil Pavel Baďan. O plánoch združenia na bežný rok hovoril predseda Pavel Kolár. Väčšie investície sa v spolku penzistov neplánujú, iba chcú dokúpiť kurivo, aby mohli vykurovať ešte jednu miestnosť. Tradičné výlety chcú zachovať napriek neblahej situácii v spoločnosti, ktorá vplýva aj na finančné zabezpečenie penzistov, takže stále horšie žijú a nemajú záujem o cestovanie. Návštevu do Starej Pazovy predsa plánujú realizovať. Aktívne sa budú zapájať do udalostí v Petrovci, ako sú oslavy Dňa Petrovca a SNS a svoje miestnosti srdečne poskytnú aj iným spolkom a združeniam. Prácu MOP Petrovec pochválil predseda obce Pavel Marčok, predseda Rady MS Petrovec Ján Rybovič, predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská, predseda Obecnej organizácie penzistov Juraj Mučaji a predsedovia kulpínskych a maglićských penzistov Ján Činčurák a Kosta Ilić. Pravidelné stretnutie penzistov Petrovca a ich hostí na výročnom snemovaní uzavreli posedením s občerstvením. tách. Novinkou je to, že každý štvrtok od 9. do 12. hodiny vo svojich miestnostiach budú usporadúvať šachové súťaženia, ako aj súťaže v pikáde. Medzi účastníkmi výročného zasadnutia bol aj Ján Koreň, podpredseda obecného zhromaždenia penzistov, ktorý pochválil činnosť padinských penzistov, ako aj snahu obohatiť vlastnú činnosť. Foto: Foto štúdio Centar Padina



KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica Penzisti. V pondelok 16. marca sa v Kovačici uskutočnilo výročné zasadnutie Obecného združenia penzistov, ktoré vedie predseda Ján Petrák. Penzisti rokovali o práci združenia v uplynulom roku a schválili plán práce a finančný plán na rok 2015. Okrem členov na snemovaní kovačických penzistov sa zúčastnili aj hostia, predstavitelia Zväzu dôchodcov Srbska a Vojvodiny. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

Z VÝROČNÉHO VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA ASSŽ V PETROVCI

Keď ide o výšku členského, tá naďalej zostala 50 dinárov na osobu a členské sa má zaplatiť do 31. 12. 2015. V ASSŽ je toho času 474 členiek a najpočetnejší je kovačický spolok. Náročný plán práPo schválení správy ce a finančný plán o činnosti, finančnej asociácie na rok správy za rok 2014, 2015 predostrela ako aj plánu práce a fiViera Miškoviconančného plánu na rok vá. 2015, nasledovali voľOk rem bežby do orgánov správy ných aktivít ASSŽ na nasledujúce v tomto roku asoštvorročné obdobie. Príciácia plánuje za tomné členky asociácie podpory NRSNM aklamáciou za predsedrealizovať eduníčku jednohlasne zvokačný zájazd do Predsedníčka ASSŽ lili Vieru Miškovicovú, západného Slo- Viera Miškovicová ktorá v jej čele bola aj venska, podujav predchádzajúcom obtie Slovenská tradičná kuchyňa, dobí. Za tajomníčku tiež jednohlaskoncerty hudobníkov ne zvolili Máriu Gašparovskú a za z Bratislavy, výrobu figurín pokladníčku Katarínu Zorňanovú, pre potreby spolkov žien. ktoré aj doteraz vykonávali tieto Plánujú poskytnúť aj pod- funkcie. Na miestach troch podporu existujúcim spolkom predsedníčok zostali: Darina Valažien, ako aj ženám z Lugu, chová, podpredsedníčka pre Báčku, ktoré sa v tejto osade roz- Elenka Haníková, podpredsedníčka hodli založiť spolok. pre Banát, a Anna Horvátová, podKeď ide o miestnosti predsedníčka pre Sriem. Všetky na prácu asociácie, od- spomenuté aktivistky asociácie, znel návrh, aby sa po- ako aj Milina Sklabinská, riaditeľka kúsili zabezpečiť jednu Ústavu pre kultúru vojvodinských kanceláriu v Podnikateľ- Slovákov ako členka, tvoria zloženie sko-inovačnom centre Správnej rady ASSŽ. Do Dozornej v Petrovci. Členky Spolku rady zhromaždenie vymenovalo petrovských žien navrhli Annu Valášekovú (namiesto Kado plánu práce zaradiť taríny Benkovej), Zuzanu Hrkovú i oslavy 270. výročia a Annu Balážovú. príchodu Slovákov do Na zhromaždení vypracovali Petrovca. Keďže sú zaplánované kalendár tohtoročných podujatí. aktivity náročnejšie, aj finančný V tejto súvislosti sa záverom zasadplán je vypracovaný v súlade s tým. nutia rozprúdila čulá diskusia.

Naďalej so staronovým vedením Katarína Gažová

lenky Asociácie slovenských spolkov žien sa vo štvrtok 19. marca stretli na výročnom a volebnom zhromaždení v budove Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Na zasadnutí sa zúčastnili predstaviteľky ženských spolkov zo 16 osád a úlohy predsedajúcej sa ujala Anna Balážová zo Starej Pazovy. Po príhovore doterajšej predsedníčky asociácie Viery Miškovicovej členky ASSŽ privítal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel

ská. V správe ako hlavné aktivity uviedli: súťaž žien v prednese poézie a prózy, prezentáciu kníh slovenských autoriek, ako aj účasť spolkov žien na Jarmoku umenia počas SNS 2014, potom poznávací zájazd do východného Slovenska a účasť na humanitárnom bazári v Belehrade. Záverom správy pochválili spoluprácu asociácie s NRSNM, Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov, pokrajinskými sekretariátmi a Obcou Báčsky Petrovec. O pozitívnom finančnom hospodárení v minulom roku informovala pokladníč-

Delegátky spolkov žien v Petrovci Marčok. Súvahu vlaňajšej činnosti vo výstižnej správe podala tajomníčka asociácie Mária Gašparov-

ka Katarína Zorňanová a v mene Dozornej rady ASSŽ o správe sa kladne vyjadrila Katarína Benková.

PENZISTI V ETNO DOME ZUZANY KOLÁROVEJ V JÁNOŠÍKU

Vyšívali, tkali, spievali Marína Listmajerová

rvú jarnú slnečnú sobotu 21. marca penzisti invalidi práce v Jánošíku využili na krásne kamarátenie. Stretnutie prebiehalo v Etno dome Zuzany Kolárovej a cieľom bolo vytvoriť plán práce a dohodnúť sa, ako ďalej pracovať. Podľa slov predsedu Martina Megu určili si troch koordinátorov: Zuzanu Kolárovú, koordinátorku pre šitie, tkanie a ručné práce, Martina Kolárika, • ĽUDIA A DIANIA •

koordinátora pre výrobu a gravírovanie fliaš, a Zuzanu Šuľovú, koordinátorku pre vyšívanie ručných prác. Stretnutie prebiehalo v dobrej nálade. Vyšívalo sa, tkalo a spievalo. Šikovné ženy prichystali aj pohostenie, rôzne slané a sladké dobroty a medzi nimi aj tradičné pirohy. Anna Urbanová, učiteľka na dôchodku, ktorá začala maľovať, na tomto stretnutí predstavila dva svoje obrazy. Zaujímavé

je, že jeden obraz je namaľovaný na dreve a obsahuje sedem detských rozprávok. V krásnej slovenskej etno izbe medzi vyšívanými košeľami, „štikuvanými geceľami“ a ručnými prácami hŕstka týchto ľudí sa snaží aj

bez finančných prostriedkov nejako zotrvať a zachovať pred zabudnutím to, čo zdedili od svojich predkov. Ak však do budúcna nedostanú nejaké finančné prostriedky a podporu štátu, ich idey a plány môžu ľahko padnúť.

13 /4640/ 28. 3. 2015

Ľudia a diania VÍZIA MLÁDEŽNÍCKEHO CENTRA V PETROVCI

Vŕby veštia Vrbare novú budúcnosť Monika Necpálová

možno usudzovať, že by privítali rozvoj záujmových činností v obci k má budúcnosť mať svoju moc, aj v Srbsku. Tretina anketovaných si treba dať priestor mladým. Žeby nevie zvoliť budúce povolanie. Asi vhodné prostredie, plné po- polovici z tých, čo uviedli povolanie, tenciálu, mohlo vyrásť vo Vrbare? sa voľba nezhoduje s ich skutočnými Martina Vitézová, manažérka projektu záujmami. Podľa Martiny Vitézovej Mládežnícke centrum nemajú jasnú predstavu Báčsky Petrovec uváo svojich zručnostiach a dza: „Týmto projektom ani o trhu práce. chceme riešiť problém „Mladí považujú nemladých ľudí a tzv. stradostatok informácií, prítenej generácie.“ Preležitostí a materiálnych dovšetkým sú na dosah podmienok, stav v spootázky nezamestnanosti, ločnosti a ekonomike, nespokojnosti, pasivity osobné obavy a neistotu a neperspektívnej buza príčiny ich nepriaznidúcnosti mladých ľudí Martina Vitézová vého postavenia. Preto v Srbsku. Martina Vitézosú buď znechutení, pavá ako projektová manažérka vedie sívni, alebo odchádzajú do zahraničia v tomto prípade tím mladých lídrov, za lepšou budúcnosťou,“ vysvetľuje známych verejnosti z ich pôsobenia v manažérka projektu. Až 48 % chce mládežníckych organizáciách YMCA odísť do zahraničia za zamestnaním a E.Y.B.L. V tíme, ktorý spolupracuje alebo vzdelaním. Presné údaje nie aj s Kanceláriou pre mladých Obce sú k dispozícii, ale počet tých, ktorí Báčsky Petrovec, sú Hana Tanciková, odišli, je už teraz vysoký. Pozitívom Ivana Ilićová, Marián Triaška, Branislav je, že mládež je ambiciózna a prahne Merník a Kristián Haška. po sebarealizácii. Organizátorov plánovaného proNa základe týchto informácií forjektu podnietili k aktivite výsledky moval tím mladých ľudí z Petrovca vlaňajšej ankety. Mladí v nej ohod- stratégiu, ako ďalej. „Chceli by sme notili rozvoj záujmových činností zlepšiť podmienky na sebarealizáv obci známkou 2,5 na stupnici od ciu mladých. Veríme, že by sa tak 1 do 5, kde 5 je výborne. Z toho stali ešte aktívnejší a podnikavejší

a spoločensky zodpovednejší,“ vysvetľuje Martina Vitézová, dodávajúc: „Kroky sústredíme na problematické prekážky – materiálne a obsahové príležitosti pre rozvoj mladých, vzťah spoločnosti voči mladým a osobný stav mladých ľudí, teda neistotu.“ Prioritou je informovať, komunikovať a nadviazať širšiu debatu o mladých s mladými, ale aj s ostatnými členmi spoločnosti. Tým sa zvýši porozumenie a podporia sa snáď budúce plány zástupcov obce, učiteľov i rodičov. Mladých ľudí tým iste povzbudia, aby lepšie využívali zdroje informácií, ktoré existujú v obci. Predkladá sa vízia lepšej budúcnosti. Jedným z príkladov, ktorý by zabezpečil materiálne podmienky pre osobný a profesionálny rozvoj, je renovovanie objektu vo Vrbare. Hovoríme o renovácii priestorov kolkárne vo Vrbare a zabezpečení mládežníckeho centra v týchto priestoroch. Mládežnícke centrum, ktoré by tam vzniklo, malo by byť moderným priestorom na sebarealizáciu mladých. Idea rekonštrukcie objektu vo Vrbare existuje už dlho. Aktívne sa ňou začali mladí zaoberať približne pred rokom. Centrum by mladým poskytovalo športové a konferenčné priestory, priestory na učenie, tímovú prácu i zábavu. Z obsahového

Z PADINSKÉHO SPOLKU ŽIEN

Aktivít stále pribúda Anička Chalupová

adinské ženy, členky Spolku žien, sa v tomto roku zúčastnili na viacerých podujatiach, z ktorých si priniesli nielen pekné spomienky, ale aj bohaté skúsenosti. Predtým hádam nebolo víkendu, aby nepriložili ruky k nejakej akcii. Tým spôsobom sa usilujú zachovať kultúrne dedičstvo, tradičné remeslá a staré kroje ako prvky slovenskej identity na týchto priestoroch. − Padinské ženy sú aktívne počas celého roka, aj keď sme sa počas zimy nestretávali v našich miestnostiach, kde bolo chladno, – poznamenala predsedníčka

www.hl.rs

spolku Elena Haníková a dodala: − zúčastnili sa aj početné spolky žien Okrem toho, že sme sa tohto roku z celej Vojvodiny. Kovačická obec zúčastnili na rôznych tematických nás vždy finančne podporí, keď výstavách a zábavách, v uplynulom pripravujeme nejaké aktivity, alebo období sme realizovali keď sa chceme zúčastniť viac ako 50 aktivít a niena podujatiach, ktoré sa koľko projektov. Jeden z konajú mimo padinskénajvýznamnejších proho chotára. jektov bol Jej Výsosť tekNa sklonku februára vica, strava a liek, ktorý Spolok žien usporiadal podporila AP Vojvodina výročné zasadnutie, a Obec Kovačica. kde členky rokovali aj Táto vaša tradičná o pláne práce na tento akcia bola vlani medzi rok? najnavštevovanejšími Elena Haníková − Početné akcie sú odpadinskými podujavtedy, čo sa uskutočnilo tiami? toto zasadnutie, za nami. Zúčastnili − Okrem hostí z pokrajiny a pred- sme sa na tradičnoom čajovom staviteľov lokálnej samosprávy večierku, ako my to voláme čajanke

Informačno-politický týždenník

hľadiska by ponúkalo prostriedky na profesionálny a osobný rozvoj v podobe prednášok, kurzov, mentorstva, rôznorodých aktivít, ale aj podmienky pre podnikanie mladých. Sídlila by v ňom organizácia YMCA Serbia a obecná Kancelária pre mladých. V tomto období sa pracuje na vyhotovení projektovej dokumentácie, na základe ktorej bude spísaný podnikateľský plán, s ktorým sa bude projektový tím uchádzať o finančné prostriedky. Architektonický návrh budovy vypracúva Ľuboslava Častvenová. Už v tomto období došlo na mládežníckej pôde v obci aj k interným zmenám. „Oficiálne sme spojili sily. Mládežnícke združenie YMCA Báčsky Petrovec a E.Y.B.L. figurujú už niekoľko dní ako jednotná mládežnícka organizácia pod názvom YMCA Serbia,“ vysvetľuje Martina Vitézová a dodáva: „Upevnili sme aj spoluprácu s Kanceláriou pre mladých.“ V apríli sa chystá valné zhromaždenie, na ktorom chcú zástupcovia mladých dôkladne prezentovať svoje plány aj zahraničným hosťom zo strešnej organizácie YMCA Europe. Táto udalosť by mala byť významným krokom k debate o problematike mladých ľudí v rámci širšej spoločnosti. Foto: zdroj YMCA Serbia

v Kovačici, pri príležitosti Dňa žien sme realizovali výlet do Belehradu, kde sme odsledovali muzikál Ženidba i udadba, a naposledy sme zorganizovali spoločensko-zábavnú akciu Priadky, ktorú sme usporiadali u našej členky Zuzany Masarykovej. Plánom a programom na rok 2015 sme stanovili aj ďalšie akcie, z ktorých spomeniem prípravy na súťaž v prednese poézie a prózy pre Vansovej Lomničku, dielne a edukačné prednášky na tému ekológie, zdravia a pod. K veľkonočným sviatkom už tradične inštalujeme príležitostnú výstavu ručných prác, plánujeme oživiť aj spomienky na staré padinské obyčaje, ako bol tzv. Kokardový bál. Podľa slov predsedníčky Eleny Haníkovej aktivít z roka na rok pribúda, zvyšuje sa počet akcií, na ktoré je tento viac ako dvanásťročný Spolok žien hrdý. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Keď si československí turisti nútene predĺžili pobyt v Pazove Katarína Verešová

očas minuloročnej školy žurnalistiky (ktorú zorganizovali Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Katedra žurnalistiky FFUK) vojvodinskí novinári mali 21. augusta 2014 mimoriadnu príležitosť zúčastniť sa na otvorení výstavy fotografií Ladislava Bielika vo foyeri Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave. Výstava bola venovaná pietnej spomienke na obete z 21. augusta 1968. Bielikovu výstavu vzácnych fotografií z invázie vojska Varšavskej zmluvy na Bratislavu otvoril jeho syn Peter Bielik, redaktor TA3. Vtedy sa aj starším vojvodinským novinárom vynorili spomienky na Varljivo leto ´68, keď aj ich otcov zmobilizovali, aby šli brániť hranicu svojej vlasti od, ako hovorili, stalinizmu. Po vpáde piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom do bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý sa udial 21. augusta 1968, vojsko obsadilo väčšinu strategických miest po celej krajine. V operácii sa zúčastnilo asi pol milióna mužov a okolo 5 000 tankov. Táto invázia sa silne dotkla aj vojvodinských Slovákov, ako aj občanov celej vtedajšej SFRJ, a to nielen preto, že

Pietna spomienka na 21. august 1968 (na fotke je Peter Bielik, redaktor TA3, a Anna Horvátová, jazyková redaktorka NVU Hlas ľudu) zmobilizovalo s cieľom brániť hranice svojho štátu a svoju samostatnosť. Juhoslovanská verejnosť vyjadrila hlasný nesúhlas s takým počínaním krajín Varšavskej zmluvy a v Belehrade sa udiali protestné zhromaždenia proti zatknutiu a internácii Alexandra Dubčeka a ďalších vedúcich československých funkcionárov.

Narýchlo odklepaný text vyhlásenia z 22. augusta 1968 v Starej Pazove si Juhoslovania Čechov a Slovákov hlboko vážili ako bratský slovanský slobodymilovný národ, ale aj preto, že vtedajšie vojská Varšavskej zmluvy plánovali (taktiež vpádom) ohroziť samostatnosť aj vtedajšej Juhoslávie. Po invázii na Československo (ČSSR) juhoslovanské vojsko sa • ĽUDIA A DIANIA •

„Zdá sa mi, že masovejší míting v Belehrade odvtedy ani nebol... Spomínam si, že sa účastníkom mítingu z balkóna budovy československého veľvyslanectva prihovoril aj podpredseda československej vlády, tvorca hospodárskych reforiem, profesor Ota Šik,“ povedal v interview pre Slobodnú Európu

diplomata Dušan Lazić. V Ústrednom archíve SEAVC sa nachádza doklad – vyhlásenie Obecného výboru ZKS a Výkonného výboru OK SZP Stará Pazova (22. 8. 1968): „Brutálna okupácia ČSSR zo strany síl Varšavského paktu prijatá je s hlbokým rozhorčením v radoch občanov našej obce. Spontánne reagovanie svedčí o tom, že táto akcia okupačných síl vyvolala rozhorčenie všetkých tých, ktorí so sympatiami hľadeli na demokratizáciu vzťahov v ČSSR. Doteraz vyjadrená podpora vyhláseniu súdruha Tita a iným skutkom Predsedníctva a Výkonného výboru ÚV ZKJ v našej obci môže a má sa prejaviť aj poskytnutím pomoci občanom priateľského Československa, ktorí sa v týchto pre nich a pre celý demokratický svet a socialistické hnutie ťažkých chvíľach ocitli v našej krajine, a ktorí pomoc potrebujú.“ Vo vyhlásení uviedli aj pokyny, ako možno pomôcť: „V Starej Pazove, v Slovenskom národnom dome sa nachádza výbor pre ubytovanie československých občanov, ktorí prechádzajú cez naše mesto. Všetci tí, ktorí chcú poskytnúť priamu pomoc československým občanom ubytovaním, stravou alebo iným spôsobom, nech sa hlásia v Slovenskom národnom dome.“ V Sriemskych novinách (výtlačok

z 22. 8. 1968) novinár Pavel Poliovka napísal: „V stredu v pazovských domoch bolo ubytovaných 80 československých turistov a zorganizované je aj spoločné ubytovanie a stravovanie pre všetkých občanov ČSSR, ktorí do tohto mesta neustále prichádzajú. Už po prvých správach Rádio Belehradu veľký počet Staropazovčanov prišiel pred Slovenský národný dom so želaním pomôcť. Momentálne sa v meste nachádza okolo sto československých občanov, ale prichádzajú aj ďalší, autami a autobusmi.“ V tých rokoch diaľnica ešte nebola vystavaná, takže všetci cestujúci z juhu krajiny do Maďarska museli prejsť cez stred Starej Pazovy. Staropazovčania vtedy počúvali aj amatérsku rozhlasovú stanicu Stará Pazova, ktorá pracovala v Slovenskom národnom dome pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Medzi zachovanými rukou písanými správami tejto stanice je aj dokument, v ktorom sa uvádza: „Mnohí občania Starej a Novej Pazovy preukazujú veľkú pozornosť občanom Československa. Pozývajú ich, aby boli členmi ich rodiny počas pobytu v našom prostredí. Takáto pozornosť u občanov ČSSR vyvoláva slzy v očiach a nenachádzajú slov, ktorými by sa zavďačili za úprimný súcit, ktorý sa im na každom kroku v Juhoslávii preukazuje. Ponúkajú ich jedlom a nápojmi.“ V správach rozhlasovej stanice Stará Pazova sú aj iné zaujímavé informácie: „Jeden remeselník z Novej Pazovy, ktorého meno nevieme, poskytol príspevok 150 ND. Súdruh Pavel Brtka, zverolekár zo Starej Pazovy, priniesol našim hosťom prvotriedne broskyne vo váhe ponad 80 kg, ktorými sa mile prekvapili zvlášť deti a ženy.“ V správach sú aj poďakovania: „Dovoľte mi, aby som sa poďakoval v mene všetkých turistov z Brezovej pod Bradlom, ktorých nepredvídaná situácia prinútila navštíviť Vaše mestečko, za vrelé a skutočne priateľské prijatie. Ďakujeme Vám za prístrešok, ktorý ste nám poskytli a pevne veríme, že situácia v našej krajine sa vyjasní a my Vás budeme môcť prijať zase u nás. Veríme, že zvíťazí zdravý a triezvy rozum.“

13 /4640/ 28. 3. 2015

Alexandra Ďuríčeková

Gabriel

Petráš

Vojak cisára Jozefa

azdar, kamaráti. Pekné jarné slniečko a veľkonočné sviatky, ktoré nám klopú na dvere, iste vplývajú aj na vašu inšpiráciu. Ale pred štedrými zajačikmi, žltučkými kuriatkami, kraslicami od výmyslu sveta a pred ďalšími symbolmi Veľkej noci uprednostnili sme tieto ilustrácie slovenskej ľudovej rozprávky Vojak cisára Jozefa. Posledné marcové číslo nám takouto vojenskou tematikou ozvláštnili naši neúnavní výtvarníci zo 4. 3 Základnej školy maršala Tita v Padine.

Pavel Šim o

Viktória Viková

Annamária á Tomášikov

A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLV 28. marca 2015 ČÍslo

7 /1889/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena pšenice

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 16. do 20. marca 2015 bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový a finančný obrat vyšší 2,9-krát. Vhodné podmienky na obchodovanie s obilninami boli na začiatku týždňa, no trvali veľmi krátko. V tých dňoch obrat predstavoval až 80 % z celkového týždňového obratu. V druhej polovici týždňa sa situácia zmenila – posilnil dinár voči euru a doláru, čo nezodpovedá vývozcom. Cena pšenice aj naďalej klesá. Na novosadskej burze sa v uvedenom období predávala po 22,00 din./kg (20,00 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim krajinou s takýmto týždňom o 4,76 % menej. zákonom. O tom, či Aj s kukuricou sa obchodovalo iba v prinesie aj konkrétne prvej polovici týždňa. Jej priemerná výsledky, to sa docena bola 17,71 din./kg (16,10 bez zvieme až po určitom DPH), čo je v porovnaní s predcháčase. Pretože dnes nie dzajúcim týždňom o 2,61 % viac. To je problém získať úver, je za posledných šesť mesiacov jej ale ako ho vrátiť. najvyššia cena. Ako zaujímavosť ... treba spomenúť, že koncom Pokrajinský sekretariát pre novembra minulého roku pšepoľnohospodárstvo, vodohosnica bola o 72 % drahšia od podárstvo a lesníctvo vypísal kukurice a dnes iba o 24 %. súbeh na získanie nenávratV uvedenom období cena sóje bola 45,32 din./kg ných finančných prostriedkov (41,20 bez DPH). Obna výstavbu síl – skladísk na chodovalo sa aj s obilie na území Vojvodiny v minerálnym hnojiroku 2015. Súbeh bol vypísaný vom KAN po 34,98 s cieľom zabezpečiť rozvoj f y z i c k é din./kg. ○ vidieka a podporiť poľnohos- osoby – no-

Predsejbové financovanie v Srbsku Ľubica Sýkorová

rbsko sa vstúpením do platnosti nového Zákona o predsejbovom financovaní v júni stane prvou krajinou v Európe, ktorá zaviedla takéto inovačné riešenie v oblasti financovania poľnohospodárskej výroby. Týmto zákonom sa predpokladá úverová spôsobilosť konkrétnej osoby bez ohľadu na to, či ide o právnu alebo fyzickú osobu, na základe jeho budúcej úrody. V praxi to bude znamenať, že právna alebo fyzická osoba bude úverovo spôsobilá do určitej miery ešte skôr, ako založí svoju výrobu. Napr. ak pestovateľ seje kukuricu v apríli, táto osoba je už úverovo spôsobilá na základe budúcej úrody tejto kukurice v októbri. Zhromaždenie Srbska ešte v novembri minulého roku schválilo na návrh Minister-

stva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Zákon o predsejbovom financovaní. Celý nápad vznikol z iniciatívy Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo UN FAO a Ministerstva poľnohospodárstva v roku 2011 a zrealizovaný bol schválením zákona. Cieľom tohto zákona je lepšie zorganizovať oblasť financovania poľnohospodárskej výroby ako jedného z najkritickejších bodov rozvoja poľnohospodárskej výroby v Srbsku. Prijatý zákon sa momentálne týka rastlinnej výroby, no nie je vylúčené, že v neskoršej fáze implementácie tohto zákona bude rozšírený aj na živočíšnu výrobu. Podobný zákon je v platnosti v Južnej Amerike, predovšetkým v Brazílii. V Európe sa Srbsko prakticky stane prvou

podársku výrobu vo Vojvodine. Nenávratné prostriedky na podporu investícií sa poskytujú v sume do 50 % z celkovej hodnoty investície bez DPH. Maximálna suma po jednej prihláške je 2 500 000 dinárov. Na súbehu sa môžu zúčastniť

sitelia registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev z územia AP Vojvodiny. Prihlášky treba odoslať na adresu pokrajinského sekretariátu do 30. septembra 2015. ○

Z obsahu Využívať ju účinnejšie a viac Str. 3

Pestujeme kleomu

Do vášho receptára Str.6

Str.8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VINOHRADNÍCTVO

V Srbsku je záujem o pestovanie viniča čoraz väčší Ľubica Sýkorová

odľa Republikového štatistického úradu dnes máme v Srbsku (bez Kosova a Metóchie) 22 150 hektárov viníc, z čoho 17 118 hektárov je v strednom Srbsku a 5 032 hektárov vo Vojvodine. Stolové odrody sa pestujú na 4 667 hektároch, čo predstavuje 24,3 % z celkovej plochy pod vinohradmi. Pestovaním viniča sa zaoberá 80 341 poľnohospodárskych gazdovstiev, čo je 12,7 % z celkového počtu gazdovstiev v Srbsku. Poľnohospodárske gazdovstvo, ktoré sa zaoberá pestovaním viniča, má v priemere 0,28 ha viníc. Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska po viac ako 40 rokoch vypracovalo novú rajonizáciu vinohradníckych geografických výrobných oblastí Srbska. Muštové odrody sa v Srbsku pestujú na 17 483 hektároch, čo predstavuje 75,7 % z celkových plôch pod viničom. Kvalitná a zdravá úroda hrozna je výsledkom celoročnej starostlivosti vinohradníka o svoju vinicu. V tejto snahe mu vo veľkej miere pomáhajú aj chemické ochranné prostriedky proti rôznym škodlivým činiteľom. Veľmi dôležitá je aj voľba odrody vínnej révy, keďže rastlina je veľmi citlivá na umiestnenie, pôdu, vlahu i slnko. Vinič je teplomilná rastlina. Za optimálnu teplotu pre rast sa považuje 28 – 30 °C, ale vinič rastie dobre aj pri 20 °C. Naopak, teploty vyššie ako 40 °C, respektíve nižšie ako 10 °C rast zastavujú. Vínna réva nie je príliš náročná na pôdu. Tá by mala byť ideálne

teplá, mierne vlhká a kyprá (nie príliš hutná). Nedarí sa jej v pôdach hutných, zamokrených

a studených. Vinič je možné pestovať aj na pôdach kamenistých, pokiaľ tieto dobre prepúšťajú vodu. Pri dobrom zavlažovaní môžeme na takejto pôde dosiahnuť dokonca kvalitatívne lepšie výsledky. Najmenej otužilými časťami vínnej révy sú korene. Najodolnejšie odrody znesú poklesy teplôt v zemi do - 12 °C, skôr však menej od - 6 °C do - 9 °C. Nadzemné časti môžu byť poškodené už pri poklese teplôt pod - 18 °C. Vyššiu odolnosť proti mrazom má napríklad odroda rizling rýnsky, muškát a niektoré odrody stolového vína. Strednú odolnosť majú odrody burgundské biele i modré, rulandské, tramín, nízku odolnosť majú napr. müller-thurgau, sauvignon či portugalské modré.

DROBNÉ RADY Ak chceme dorábať víno svojpomocne, mali by sme vysadiť toľko viniča, aby úroda zaplnila aspoň jeden 50-litrový sud. To znamená približne 40 – 50 koreňov. Nevysádzame do jedného radu viac ako jednu odrodu – odrody majú väčšinou rozdielne nároky na hnojenie, postreky a slnko. Sadenice sadíme zväčša na jar, ale úpravy terénu a pôdy treba spraviť ešte rok predtým. Minimálne je nutná hlboká orba – rigolovanie (30 – 60 cm) a zapravenie draselno-fosforečných hnojív do hlbších vrstiev pôdy. Prvé chemické ošetrenie sa vykonáva hneď po vypučaní viniča proti roztočom, ktoré spôsobujú kučeravosť (akarinózu) a plstnatosť (erinózu). Postrekuje sa v lokalitách s minuloročným výskytom poškodenia mladých listov viniča roztočmi. Na ošetrenie je registrovaný napr. prípravok Thiovit Jet (1,5 – 2,0 %) od štádia tzv. „myšieho uška“. Predpokladom dobrej účinnosti je dôkladné ošetrenie plodného aj starého dreva a vyššia teplota (nad 16 °C). ○

VEDELI STE?

Prečo je apríl bláznivý?

Ľ. Sýkorová

pár dní tu máme údajne najbláznivejší mesiac v roku. No dnes už takmer každý mesiac je taký. A prečo sa práve o apríli vraví, že je bláznivý? Dočítali sme sa, že hlavnou príčinou veľkej premenlivosti počasia v tomto mesiaci je, že po zime na severnej pologuli je ešte studený vzduch a tiež studené more, ale slnečné žiarenie má už rovnakú intenzitu ako v auguste. Zemský povrch sa preto silne zahrieva a od neho sa zahrieva aj spodná vrstva vzduchu. Horné vrstvy zostávajú studené a keďže je teplý vzduch ľahší ako studený, stúpa nahor. Tam dochádza k jeho silnému premiešavaniu so vzduchom studeným, ktorý naopak klesá dole. Výsledkom týchto procesov sú prehánky

a búrky. V apríli býva vzduch ešte studený, preto ochladenie býva citeľnejšie a dažďové prehánky sa často menia na prehánky snehové. Bláznivé aprílové počasie sa obyčajne vyznačuje náhlym ochladením, silným nárazovým vetrom, striedaním dažďových, snehových a ľadovcových zrážok v kombinácii s krásnym slnečným počasím. Aprílové ľadové krúpy síce nebývajú také veľké ako niektoré ojedinelé krúpy zo silných júlových búrok, ale sú častejšie. Podľa pranostík by si mali poľnohospodári želať veľa vlahy, pretože: „Apríl zimný, daždivý, úroda nás navštívi.“ alebo „Aprílový sneh pole hnojí, dážď požehnáva.“ Niektorí pestovatelia by si priali, aby po sejbe zapršalo, iní zase naopak, aby bolo pekné počasie a aby na pokoji mohli vykonať všetky práce naplánované na tento mesiac. ○

28. 3. 2015 • 13 /4640/

BIOMASA AKO OBNOVITEĽNÝ ZDROJ ENERGIE

Využívať ju účinnejšie a viac

Oto Filip

ôcť, vedieť a nesedieť so založenými rukami. Navonok dosť jednoduchý návod, ako z prírody vôkol seba ťažiť takmer všetko, čo sa ani na tácke ponúka. Najmä obnoviteľné zdroje energie, ktorých energetický potenciál u nás sa odhaduje na 25 percent ročnej spotreby primárnej energie. Iný odhad vraví, že biomasa tvorí od 63 do 80 percent uvedených obnoviteľných zdrojov, tretí zase to, že je jej ročná produkcia v Srbsku približne 12,5 milióna ton, z čoho vo Vojvodine okolo 9 miliónov ton. Na rozdiel od iných častí Srbska, kde dominuje drevná, v pokrajine logicky primát patrí biomase poľnohospodárskej. Na ukážku významu celkovej biomasy možno najlepšie poslúži údaj, že sa jej množstvo u nás energeticky rovná dvadsaťpäťročnej výrobe elektrického prúdu v hydroelektrárni Đerdap. Ako aj v prípade viacerých iných výhod, ktoré máme, ale ich nevyužívame, ani pri zužitkovaní obnoviteľných zdrojov energie nie

Časť účastníkov sme dnes na tom najlepšie. Projektov v oblasti biomasy je málo, regulatív nie je vždy dopovedaný, pramene financovania otázne, stimuly na výrobu biopalív skromné, technológia dosť zastaraná. Viaceré odpovede na uvedené pomery a otázky, témy a dilemy poskytli v polovici marca účastníci okrúhleho stola o možnostiach

i dominantným zdrojom energie, ustúpila do úzadia, keď najprv nastúpila éra uhlia, a potom v 30. rokoch minulého storočia došlo k masovému rozšíreniu zariadení spaľujúcich ropu a zemný plyn, najmä v priemysle a doprave. Energetický význam biomasy v poslednom čase však raketovo vzrastá, najmä pre klesajúce zásoby fosílnych zdrojov energie, ako aj pre tempo a charakter klimatických zmien. Do procesu renesancie tohto obnoviteľného zdroja energie sa snažíme zapojiť aj my, raz s väčším, inokedy Za účinné využívanie biomasy – spoluusporiadatelia s menším úspechom. okrúhleho stola Uvedomujúc si silu príkladu, na a skúškach využívania biomasy vo podmienok vzťahujúcich sa na okrúhlom stole v Hospodárskej Vojvodine, ktorý prebiehal v po- stanovené predsavzatia. Predo- komore účastníkom boli prezenkrajinskej Hospodárskej komore. všetkým v doméne príslušných tované fínske ukážky dobrej praxe, Usporiadatelia, partneri a aktéri, politík a regulačného rámca s týkajúce sa veľkých energetických od Belehradského fondu pre po- cieľom umožnenia lepšieho vyu- zariadení na biomasu. Iní aktéri a odborníci zase litickú excelentnosť, cez nemecký žívania potenciámapovali lokálGIZ a Veľvyslanectvo Republiky lov biomasy, ako ne predpoklady Fínsko, po Stálu konferenciu miest aj nadviazania na získanie enera obcí, Agentúru pre regionálny dialógov a spogie z uvedeného rozvoj AP Vojvodiny a Pokrajinský lupráce rozličných zdroja. Hovorilo sekretariát pre poľnohospodárstvo záujemcov o túto sa aj o modezasadnutie tematicky dobre konci- problematiku: tak loch financovania povali. Okrem všeobecnej, úvodnej tých, ktorí schvalokálnych spoloľujú rozhodnutia, čenstiev v záujako i tých, ktorí me prechodu na majú profesijný biomasu, tiež o alebo odborný rozvoji energeticzáujem o ňu, – kých plantáží vo podčiarkuje Tanja Vojvodine... Popovicki v mene Sú to všetko GIZ. Tanja Popovicki obrovské príležiBranislav Knetosti, ku ktorým sa žević z Pokrajinského sekretariátu pre poľno- reálne možno dostať. Samozrejme, hospodárstvo, vodohospodárstvo s tou podmienkou, že vo využívaní a lesníctvo uvádza, že tu vo zdrojov, ktoré máme, nebudeme Vojvodine musíme rozčleniť ten- stagnovať, ale postupovať vpred. to hospodársky príbeh, v prvom Iba jedna zaujímavosť na záver. rade preto, že u nás hlavne ide Jedna z najväčších mestských o žatevné zvyšky z poľnohos- teplární vo Vojvodine by v perpodárskej produkcie. Drevná či spektíve mohla niekoľkonásobne, časti dôraz kládli na konkrétne lesná biomasa v pokrajine nie až osemnásobne lepšie realizootázky a projekty. je veľmi prítomná, ani aktuálna, vať vlastné kapacity, keby mala – Nemecká agentúra pre medzi- keďže, vraví Knežević, je tu situá- adekvátne zariadenie na využitie národnú spoluprácu GIZ sa práve cia drasticky inakšia v porovnaní biomasy. Podobných príkladov angažuje na vzniku udržateľného s inými časťami Srbska, vzhľadom je viac, takmer v každom našom trhu biomasy v Srbsku. V súvislos- na veľmi skromný rozsah a stupeň meste. Práve to nás núti oveľa ti s tým počas nadchádzajúcich zalesnenia Vojvodiny – len okolo vážnejšie sa zaoberať energetickými možnosťami a investičnými troch rokov budeme podporo- šesť percent. Biomasa, ktorá kedysi dávno prioritami a perspektívami na vať viaceré projektové aktivity ○ upriamené na vznik čím lepších bola pre človeka jediným alebo tomto pláne.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia cesnaku a cibule (1) Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

astliny cibuľovej zeleniny napáda mnoho druhov fytofágov počas celej vegetácie, ale aj už uskladnené produkty po zbere. Naklíčené osivo, sadivo a podzemné časti rastlín napádajú: – larvy kvetárok, najmä kvetárky všežravej Delia platura; – larvy kováčikov (srb. skočibube), drôtovce (srb. žičari) – čeľaď Elateridae; – larvy chrústov – pandravy (srb. grčice) – čeľaď Scarabaeidae; – húsenice rôznych druhov siatic (srb. podgrizajuće sovice) – čeľaď Noctuidae: siatica oziminová (srb. ozima sovica) – Agrotis segetum, siatica panónska (srb. proletnja sovica) – Euxoa temera, larvy tipúľ (srb. larve tipulida) – čeľaď Tiplidae; – medvedík obyčajný (srb. rovac) – Gryllotalpa gryllotalpa. Na mladých rastlinách títo škodcovia poškodzujú korene, a preto rastliny zaostávajú v raste a niektoré rastliny uschnú, neskôr niektorí škodcovia poškodzujú aj cibule. Nadzemné časti mladých rastlín poškodzujú a na starších rastlinách škodia: – imága nosánika ligurčekového (srb. lucerkina pipa) – Otiorrhynchus ligustici; – larvy a imága ľaliovníka cibuľového (srb. lukova buba) – Lilioceris merdigera;

– krytonos cibuľový (srb. lukov rilaš alebo lukov surlaš) – Ophroninus saturalis; – molička cesnaková (srb. lukov

tylenchus dipsaci; – koreňokaz zhubný (srb. lukova grinja) – Rhizoglyphus echinopus; – vlnovník cesnakový (srb. erio-

Žltú vodnú misku s návnadou na monitoring fúzavky treba nainštalovať do porastu hneď na jar (foto: J. Tancik) moljac) – Acrolepiopsis assectella; fida lukovičastih biljaka) – Aceria – fúzavka cesnaková (srb. muva tulipae. belog luka) – Suillia lurida; Medzi najvýznamnejších – mínerka pórová (srb. mi- škodcov cibuľovín v posledných nirajuća muva luka) – Phytomyza rokoch patria: háďatko zhubné, gymnostoma; fúzavka cesnaková, mínerka pó– kvetárka cibuľová (srb. lukova muva) – Delia antiqua; – mínerka cibuľová (srb. lisni mineri) – Dizygomyza (Liriomyza) cepae; – strapka tabaková (srb. duvanov trips) – Thrips tabaci; – méra cibuľová (srb. lukova ili kupusna lisna buva) – Bactericera tremblayi. Cibule na otvorenom poli a v skladoch napádajú: – háďatko zhubné (srb. stabljičina nematoda) – Di- Fúzavka cesnaková

rová, vlnovník cesnakový a strapka tabaková. Cieľom tohto seriálu článkov je predstaviť najvýznamnejších škodcov cesnaku a cibule a uvádzať ich v čase, keď sa vyskytujú v porastoch a keď treba robiť ochranu proti nim. Preto začíname so škodcami, ktorí sa na jar aktivujú ako prví. To je fúzavka cesnaková a méra cibuľová. FÚZAVKA CESNAKOVÁ – SUILLIA LURIDA (Heleomyzidae, Diptera) Fuzávka cesnaková (srb. muva belog luka) je mucha, ktorá má telo hnedej farby, dĺžky 8 – 10 mm. Krídla má sivohnedé, priezračné, s dvomi priečnymi tmavohnedými pásikmi. Vajíčko je oválneho tvaru, biele, lesklé, s dĺžkou asi 1 mm. Larva je belavá, smerom dozadu rozšírená so šikmo uťatým posledným článkom. Dorastie do dĺžky asi 10 mm. Prezimuje v štádiu imága. Aktivuje sa skoro na jar a nálet trvá až do apríla. Samičky kladú vajíčka už vo februári, aj keď je porast prekrytý snehom, teploty vzduchu sú okolo 0 °C a teploty pôdy pod nulou. Rastliny vtedy majú vyvinuté 2 – 3 listy. Samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu v blízkosti rastliny, pritom preferujú kladenie vajíčok na najvyvinutejšie. Pri teplotách okolo 7 °C sa larvy z vajíčka liahnu o dva týždne a zavrtávajú sa medzi listy cesnaku, následne prenikajú do cibule. V jednej

28. 3. 2015 • 13 /4640/ rastline sa vyvíja len jedna larva. aj druhej generácie. V prípade Masové liahnutie lariev je výskytu druhej generácie by sa v marci. Vývoj lariev trvá 25 – 35 značne skomplikovala ochrana dní. Dospelé larvy odchádzajú jesennej cibule a cesnaku. do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá jeden mesiac a vyletené imága v júni prechádzajú do diapauzy. Škodca má jednu generáciu za rok. V literatúre sa uvádza, že tento škodca v Chorvátsku môže mať aj dve generácie do roka. Koncom mája až začiatkom júna vyletujú imága, ktoré odchádzajú prezimovať alebo dávajú druhú generáciu. Táto generácia prežíva Cibuľa poškodená mérou cibuľovou na rastlinách podobných cesnaku. Fúzavka cesnaková škodí nielen na cesnaku, ale aj na cibuli. Hospodársky významné škody zapríčiňuje na mladých rastlinách z jesennej sadby. Larva najprv poškodzuje základ najmladšieho centrálneho listu, ktorý žltne a stáča sa. Veľmi ľahko sa takto poškodený list vyťahuje z rastliny. Larvy sa potom spúšťajú dole stonkou do cibule, poškodzujú najprv stonku, potom aj cibuľu. Stonka je mäkká a cibule zahnívajú. Škodca je rozšírený v juhozápadnej a juhovýchodnej Európe.

28. 3 – 3. 4. 2015

POČASIE

EKOLÓGIA Fúzavka cesnaková sa aktivuje veľmi skoro na jar už pri teplote vzduchu 0 °C. V podmienkach globálneho otepľovania, keď sú časté mierne zimy (v decembri a januári teploty nie sú pod 0 °C), môže byť tento škodca aktívny aj v zimných mesiacoch, čo bolo zaznamenané aj na Slovensku. V takomto prípade treba sledovať škodcu aj v zimnom období, najlepšie pomocou žltých vodných misiek s lákadlom, a v prípade silného výskytu aj zasahovať. V 80. rokoch minulého storočia v literatúre uvádzali možnosť výskytu

OCHRANA Z preventívnych agrotechnických opatrení sa škody môžu znížiť skorou sadbou na jeseň, pretože väčšie rastliny sú odolnejšie. Podobne neskorá sejba na jar môže výrazne znížiť napadnutie rastlín. Odporúča sa cesnak pestovať čo najďalej od vlaňajších plôch. Odrody jarného cesnaku vysádzané na jar nie sú napádané týmto škodcom. Z nechemických spôsobov ochrany je významné zakrytie rastlín sieťami alebo netkanou textíliou počas náletu múch. Toto opatrenie sa musí vykonať skoro na jar pri prvom oteplení a porast nechať zakrytý až do konca apríla. Chemická ochrana je opodstatnená, ak sa zistí, že sa v poraste vyskytuje 10 % a viac napadnutých rastlín. Aplikácia insekticídov sa vykonáva na jar v čase náletu múch, kým samičky ešte nenakládli vajíčka. Obdobie letu múch sa môže zistiť pomocou návnad, ktoré sa pripravujú z extraktu cesnaku, cukru a octu. Žlté vodné misky (Mörickeho misky) naplnené týmto lákadlom sa umiestňujú do porastov cibule už vo februári. V regiónoch, kde sa tento škodca vyskytuje často,

aplikáciu treba vykonať, len čo sa zistí výskyt múch. Pretože nálet trvá dlhšiu dobu, po desiatich dňoch treba aplikáciu zopakovať. Účinné sú prípravky na báze chlorpirifosa, dimetoatu a diazinonu. Pri postreku treba použiť viac vody. Insekticídy sa aplikujú aj vo forme zálievky, ktorá sa vykonáva len raz, 14 dní po prvom oteplení. MÉRA CIBUĽOVÁ – BACTERICERA TREMBLAYI (Hemiptera, Triozidae) Imágo má telo dlhé 1,7 – 2,5 mm, tmavozelenej alebo tmavosivej farby. Tykadlá majú 10 článkov, sú tmavohnedé. Nohy má bledohnedej farby, zadné nohy sú prispôsobené na skákanie. Krídla sú strechovite zložené a o dosť

Méra cibuľová dlhšie ako telo. Vajíčka sú oranžovej farby, oválneho tvaru a na rastline sú pripevnené stonkou, ktorá je dvakrát dlhšia ako vajíčko. Larva je pretiahnuto-oválneho tvaru, na bokoch tela má voskové chĺpky. Larva prvého instaru je oranžovej farby a ostatné instary lariev a nymfy sú bledožltozelené. Méra cibuľová má viac generácií do roka. Prezimuje v štádiu imá-

ga pod zvyškami rastlín. Skoro na jar, už v druhej polovici marca, sa imágo aktivuje a živí sa vyciciavaním štiav z listov mladých rastlín cibule. Samičky kladú vajíčka na list, najviac na bázu lista. Embryonálny vývoj trvá 6 – 12 dní a vyliahnuté larvy sa priciciavajú na list, pohybujú sa málo. Žije viac jedincov v malých kolóniách. Vývoj larvy trvá dva až tri týždne. Dĺžka vývoja jednej generácie a počet generácií je závislý od poveternostných podmienok. V Srbsku má 4 – 6 generácií. Méra cibuľová je polyfág, okrem cibuľovín poškodzuje aj kapustu, reďkovku a niektoré buriny. Rastliny napáda od skorej jari až do jesene. Napadnuté rastliny sa ľahko identifikujú podľa charakteristických symptómov, charakteristicky nakladených vajíčok a prítomnosti veľkého množstva voskových výlučkov v blízkosti rastliny. Poškodenia zapríčiňujú larvy a dospelé jedince vyciciavaním štiav z listov. Listy sú špirálovite skrútené, rastliny zaostávajú v raste. Pri silnejšom napadnutí najmä mladých rastlín rastliny hynú. Zaznamenaná bola v Bulharsku a v niektorých častiach bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1994 bola prvýkrát zaznamenaná v Srbsku na hraniciach s Bulharskom a veľmi rýchlo sa rozšírila po celej krajine. OCHRANA Z agrotechnických spôsobov ochrany je významné dodržiavanie osevného postupu, ničenie napadnutých rastlín, ničenie pozberových zvyškov hneď po zbere hlbokou orbou. Chemickú ochranu treba robiť v prípade silného výskytu lariev, a to v čase masového liahnutia lariev. Použiť treba insekticídy s kontaktným účinkom.  ( fotografie škodcov z internetu)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 14˚

4˚ | 14˚

4˚ | 17˚

6˚ | 21˚

7˚ | 21˚

8˚ | 22˚

8˚ | 19˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Pestujeme kleomu Ľubica Sýkorová

minulom roku sme sa na rôznych predajných burzách kvetov mohli stretnúť s – u nás pomerne novou – okrasnou rastlinou kleoma tŕnitá – Cleome spinosa (ľudovo aj pavúčí kvet, ktorý vystihuje presne dojem z jej vzdušných kvetov). Táto univerzálna, nádherne kvitnúca, a tak trochu zvláštna letnička pochádza z Južnej Ameriky. Patrí medzi jednoročné rastliny. Rastie vzpriamene do výšky od 0,5 až do 1,5 m, takže sa výborne hodí do pozadia alebo stredu kvetinového záhona. Napriek svojej výške nepotrebuje oporu. Pavúčie ružové alebo biele kvety sa objavujú počas celého leta vo veľkých množstvách. Kleomy rastú veľmi rýchlo. Najlepšie sa im darí na slnečnom mieste, chránenom pred vetrom. Bez dostatku slnka zle kvitnú. Potrebujú výživnú pôdu a výdatnú zálievku, raz týždenne s pridaním hnojiva na kvitnúce letničky. Proti vysychaniu sa veľmi osvedčilo nastielanie pôdy

hrubšou vrstvou drvenej kôry alebo štiepky. Veľkou výhodou tejto rastliny je to, že netrpí chorobami a nenapádajú ju okrem vošiek ani žiadne škodce. Kvety kleomy svojím strapatým vzhľadom pôsobia veľmi

exoticky. Vyčnievajú z nich veľmi dlhé tyčinky, ktoré pripomínajú nohy pavúka, z čoho, ako sme už spomenuli, vzniklo ľudové pomenovanie pavúčí kvet. Kvety sú usporiadané do riedkych strap-

cov a rozkvitajú postupne celé leto, najmä ak priebežne odstraňujeme odkvitnuté kvety. Môžu byť biele, ružové, purpurové, fialové, existujú aj odrody s dvojfarebnými

kvetmi. Medzi pestovateľmi sú obľúbené aj vďaka ich prenikavej vôni. Po odkvitnutí sa z nich vyvinú tenké tmavé struky, ktoré sú tiež zaujímavou ozdobou rastliny.

Podľa tŕnitej žilnatiny na rube listov a sivozelených tŕňov na báze listov dostala táto exotická rastlina svoje druhové meno – tŕnitá. Listy na dlhých stopkách sú veľké, s pílkatým okrajom. V krajine pôvodu v Mexiku sa pestuje ako trvalka. Semená začíname vysievať v marci a predpestované sadeničky na záhon vysádzame v máji na vzdialenosť pol metra. Pred výsevom semená treba na 48 hodín namočiť. Pod každú rastlinku sa odporúča dať kvalitný kompost. Takto dopestované rastliny začínajú kvitnúť v júni a často kvitnú až do prvých mrazov. Semená môžeme vysievať aj priamo na záhon od polovice apríla do začiatku mája.  (foto: z internetu)

PRIPOMÍNAME

Jablone bez chrastovitosti Ľ. Sýkorová

e všeobecne známe, že čím skôr sa chrastovitosť na stromoch objaví, tým väčšie škody na ovocí vzniknú. Na rastúcich jablkách mávajú chrasty za následok zdeformovanie plodu a jeho skoré odpadnutie. Pri neskoršom napadnutí zostávajú často jablká na stromoch až do zberu, no ich kvalita býva zlá. Chrastovitosť nielen zhoršuje vzhľad plodov, ale napadnuté ovocie sa horšie skladuje, plody rýchlejšie strácajú vodu, stávajú sa skoro vráskavými a pri vysokej vzdušnej vlhkosti ich druhotne napáda aj pleseň

ružová (Trichothecium roseum), ktorá začne rásť na chrastách, preniká do plodov a dokáže ich rýchlo znehodnotiť hnilobou. Boj proti chrastovitosti sa opiera predovšetkým o chemickú ochranu. Dlhoročné skúsenosti pestovateľov potvrdzujú, že tromi až piatimi postrekmi je možné udržať ovocie zdravé. Musia sa však dodržať dve hlavné podmienky: urobiť ošetrenia vo vhodnom termíne a urobiť ich dôkladne. Prvý raz postrekujeme tesne pred kvitnutím stromov, ďalšie postreky robíme asi v desaťdňových intervaloch tak, aby sme skončili približne v polovici alebo koncom júna.

Postreková hmla má byť veľmi jemná (malá dýza a vysoký tlak) a musí obaliť celú korunu stromu. Chrastovitosť podmieňuje predovšetkým nadmerná vlhkosť v dôsledku daždivého počasia, prípadne chránené vlhké stanovište, kde je slabé prúdenie vzduchu a bývajú tam časté rosy. Existuje tiež odrodová náchylnosť. K najnáchylnejším patrí napr. James Grieve, Golden Delicious, Jonagored. Pri hruškách okrem listov a plodov býva napadnutá aj kôra konárikov. Chrasty na plodoch sú hustejšie ako na jablkách, častejšie praskajú a v niektorých rokoch môžu zapríčiniť mo-

níliovú hnilobu už na stromoch. Stáva sa, že na neošetrených stromoch zhnije celá úroda už na strome. Cyklus huby je rovnaký ako pri jabloniach. Výtrusy sa však môžu uvoľniť aj z chrást na kôre stromov. Dôležitým ochranným opatrením je likvidácia lístia už v jeseni. Proti chrastovitosti sa používajú rôzne prípravky, napr.: Venturin S-50, Captan V, Captan 48-SC, Captan WP 50, Merpan WP-50, Merpan 80-WDG, Kaptaflon, Dithane M-45 FLO, Dithane M-70, Mankogal 80-WP, Stroby DF, Punch 40, Delan,... Ešte jedna dôležitá poznámka – prípravky treba striedať! 

28. 3. 2015 • 13 /4640/

TIPY A TRIKY PRE RODINU

V ÚSTRETY VEĽKONOČNÝM SVIATKOM

Babkine rady Veselé jarné za pár centov ozdoby R D obré a lacné rady, ako si pomôcť s domácnosťou, sa vždy zídu. Biela vaňa. Namiešajte si kašičku zo soli a z octu. Znečistené miesta natrite silnejšou vrstvou a nechajte 15 minút pôsobiť. Opláchnite a znova zopakujte. Citrón to zvládne. Stačí niekoľko plátkov citróna pri ručnom praní a všetko biele bude opäť žiariť. Droždie pre rastlinky. Rozdrobte 1 kocku droždia v 1 litri vody a nechajte 2 týždne kvasiť. Potom roztok zrieďte vodou v pomere 1 : 3 a zalejte kvety. Fialky, fikusy či muškáty budú krásne kvitnúť. Efektívne na žuvačku. Žuvačku prilepenú na koberci zmrazte kockou ľadu (aspoň 15 minút), a potom zlúpnite. Fígeľ na mastné fľaky. Fľak naj-

skôr vyčistite technickým benzínom, a potom posypte škrobovou múčkou. Vzniknutú pastu nechajte zaschnúť a potom vykefujte. Odev následne vyperte s bežným oblečením. Ocot na čalúnenie. Ak nemôžete pohovky raz za čas poriadne vyklepať, namočte plátno do octovej vody, natiahnite na čalúnenie a poriadne vyprášte. Plátno prach zachytí a octová voda rozjasní farby. Jablko na pachy v chladničke. Rozkrojené jabĺčko na tanieri spoľahlivo pohltí a neutralizuje nepríjemné pachy v chladničke. Gumička – záchranca stratených ponožiek. Ak trávite desiatky minút párovaním vypranej kopy ponožiek, pred praním vždy každý pár jednoducho zagumičkujte dokopy. ○

adi by ste si vyzdobili dom jarnými veľkonočnými ozdobami? Môžete to zvládnuť aj sami, za takú hodinku!

Vajíčkové zvieratká

Rozkošné kuriatka, ušaté zajačiky, ako i barančeky patria k malým poslom jari. Pustite sa do výroby zvieracích dekorácií, ktoré potešia nielen veľkých, ale aj malých. Chystáte kraslice a nechce sa vám púšťať do žiadnych zložitých techník? Vyrobte teda z vajíčok rozmanité zvieratká, ktorým podľahnú všetci bez ohľadu na vek! Vajíčka zafarbite potravinárskou farbou, uši vystrihnite z papiera a tváričky im domaľujte fixkou.

Smädné zajace

ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Jarný reštart pre telo a dušu N ech by zima bola akokoľvek dlhá, nakoniec ju aj tak vystrieda jar a my opäť zatúžime zažiť niečo nové a mimoriadne. POTEŠTE SA kvetmi. Zasaďte si ich na balkón, do kvetináčov alebo do záhrady pred domom. Alebo si kúpte živé rezané kvety a urobte si sviežu kyticu hýriacu farbami. Nielenže vám to zlepší náladu, ale keďže farby liečia, budete sa cítiť oveľa lepšie. DARUJTE SI niečo pekné. Veď si to predsa zaslúžite! Nemusíte minúť veľa peňazí, aby ste si urobili radosť. Stačí drobnosť, po ktorej ste dlho poškuľovali, len sa vám zdala nepraktická a zbytočná. No a čo? Keď sa vám páči, neváhajte. PREVETRAJTE šatník. Máte pocit, že v ňom nič nemáte? Pustite si svoju obľúbenú hudbu a vyhádžte všetko, čo ste nemali dva roky na

sebe. Niektoré kúsky, ktorých vám je obzvlášť ľúto, operte, otočte čarovným prsteňom a uložte zmenšené vo vákuovom balení niekam dozadu do skrine. Iné porozdávajte kamarátkam alebo venujte na dobročinné účely. No a keď sa vám uvoľní miesto, doplňte si garderóbu o nové, svieže kúsky. OČISTITE svoje telo. Všetky odumreté šupinky a zvyšky kože musia preč! Urobte si dôkladný píling tváre, tela aj nôh, aby mohla vaša pokožka lepšie dýchať a prijímať potrebné živiny a hydratáciu. PONORTE SA do slnka. Slnko je najväčším zdrojom energie. Vďaka nemu máme lepšiu náladu, znižuje sa hladina cholesterolu v tele, spevňujú sa kosti. Slnečné svetlo podporuje tvorbu serotonínu, ktorý vyvoláva pocit šťastia a potláča chuť do jedla. ○

Aby ovocné šťavy ešte viac prilákali deti, z papiera vystrihnite zajačie hlavy, ktoré nalepíte na papierový prstenec, a ten navlečte na fľašu. Chýbať nesmú farebné slamky.

Poletujú sem a tam!

Farebné baliace papiere nalepte na pevný výkres a z neho vystrihnite letiace vtáky. Uviažte ich na šnúrku a zaveste na rozkvitnuté konáre čerešne alebo zlatého dažďa. ○

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Rejteš s mladou cibuľkou a šampiňónmi

Suroviny: 500 g štrúdľového cesta (hrubších kôr), 500 g šampiňónov, 2 zväzky mladej cibuľky, 1 vajce, 1 kyslé mlieko, ½ kypriaceho prášku, ½ lyžičky korenia, soli a vegety podľa chuti, ½ pohára perlivej minerálky, ½ pohára oleja Takto sa to podarí: Polovicu z prichystaného oleja zohrejeme na panvici a pridáme nakrájanú mladú cibuľku. Keď ju trochu popražíme, pridáme šampiňóny nakrájané na tenké plátky. Dusíme, kým sa neodparí

Veľkonočný syrek

šťava, ktorú pustili šampiňóny. Pridáme korenie, vegetu a trochu soli. Necháme vychladnúť a pridáme vajce a kyslé mlieko. Dobre vymiešame. Na dve cestá natrieme plnku, na plnku položíme ďalšie dve cestá a znovu ich natrieme plnkou. Zvinieme do rolády. Takto dostaneme 3 rolády, ktoré dáme na plech vystlaný papierom na pečenie. Nakrájame na kúsky a pofŕkame zmesou minerálky a zvyšného oleja. Pečieme orientačne ½ hodiny na 220 C̊ . 

Plnené veľkonočné vajcia

Suroviny: liter mlieka, 12 vajec, soľ, cukor, vegeta, 1 lyžička čierneho korenia Takto sa to podarí: Mlieko poriadne vymiešame s vajcami, vlejeme do hrnca, osolíme, ocukríme, okoreníme a ochutíme vegetou. Vyšľaháme a varíme 20 minút, kým zmes nezhustne. Keď zhustne, odstavíme, necháme trošku vychladnúť, precedíme cez

plátno a hrudu doň zaviažeme. Necháme stuhnúť do ďalšieho dňa. 

Judáše Suroviny: 250 ml mlieka, 35 g droždia, 2 lyžice kryštálového cukru, 100 g masla, 2 žĺtky, citrónová kôra, štipka soli, 500 g polohrubej múky; Na potieranie a posypanie: žĺtok, mak, 2 lyžice horúcej vody, 2 lyžice medu Takto sa to podarí: Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie, premiešame s cukrom a troškou múky a necháme vykysnúť. Pridáme roztopené vychladnuté maslo, žĺtky, citrónovú kôru a múku so štipkou soli.

Vypracujeme cesto a necháme ho kysnúť asi 30 minút. Potom cesto rozdelíme na 25 kúskov, z každého ušúľame valček a stočíme do špirály alebo zauzľujeme. Poukladáme ich na vymastený plech a necháme 15 minút kysnúť. Potrieme žĺtkom, posypeme makom a pečieme 15 – 20 minút na 200 °C. V 2 lyžiciach horúcej vody roztopíme 2 lyžice medu a týmto potrieme judáše hneď po upečení. 

Mrkvová torta

Suroviny: 6 vajec, 60 g masla, 1 lyžica horčice, pažítka, 100 g šunky, soľ, korenie, strúhaný syr, olivy Takto sa to podarí: Vajcia uvaríme natvrdo. Po vychladnutí ich rozpolíme, žĺtky vyberieme a vymiešame s maslom. Pridáme horčicu a nasekanú pažítku. Šunku nakrájame nadrobno, pridáme do masla, okoreníme, osolíme a takouto zmesou plníme vajcia. Na záver ich posypeme strúhaným syrom, pridáme olivu a prepichneme špáradlom. Môžeme ozdobiť pažítkou či petržlenom. 

Suroviny: 5 vajec, 250 g kryštálového cukru, 60 g hladkej múky, 1 lyžička kypriaceho prášku, štipka soli, 300 g nastrúhanej surovej mrkvy, 200 – 250 g mletých orechov alebo mandlí, postrúhanú kôru z pol citróna, 1 lyžicu rumu; Na polevu: 200 g práškového cukru, 2 polievkové lyžice citrónovej šťavy Takto sa to podarí: Vyšľaháme vajíčka s cukrom na penu. Pridáme múku s kypriacim práškom a soľou, mrkvu, orechy (alebo mandle), citrónovú kôru a rum. Všetko spolu dôkladne premiešame a cesto vylejeme do vopred maslom vymastenej a pomúčenej formy. Vyhrejeme rúru na 190 – 200 °C a pečieme približne hodinu. Poleva: suroviny spolu vyšľaháme. Alternatíva pre polevu: Môžeme vyskúšať polevu z 250 g tvarohu, 60 g masla,150 – 200 g práškového cukru, 1 vanilkového cukru

a nastrúhanej citrónovej kôry z polovičky citróna alebo limetky. Po dôkladnom vymiešaní polevu rozotrieme na už hotový vychladený koláč. Môžeme cesto aj rozkrojiť a časť polevy použiť ako náplň. Tortu môžeme ešte poliať roztopenou čokoládou a ozdobiť veľkonočnými vajíčkami.  Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 389 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra V tvorivej symbióze MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA V NADLAKU

Jaroslav Čiep

k slovu dostali pozvaní odborníci (prof. PhDr. Michal Topoľský – v súvislostiach nastolenej prob- markantná osobnosť slovenského lematiky z viacerých univerzit- sveta). Na konferencii vystúpili iedma v poradí medzináných centier na Slovensku, v Ru- viacerí na Slovensku pôsobiaci rodná konferencia v sídle munsku, Maďarsku a Srbsku, ale našinci: Dr. Michal Babiak (Id Demokratického zväzu aj predstavitelia quod inferius, sicut quod superius? Slovákov a Čechov v ý z n a m n ý c h – Čo je hore, to je aj dolu?), Mgr. v Rumunsku, v Nadinštitúcií, spol- Viera D. Tapalagová (Vklad dollaku, ktorú táto inkov a združení. nozemských Slovákov do kultúry, štitúcia usporadúva Všetci spoločne ducha a identity na Slovensku po v spolupráci s Kulsi posvietili na 2. svetovej vojne: spolky Slovákov túrnou a vedeckou vzácne príklady z Maďarska, Srbska, Rumunska, spoločnosťou Ivana hornozemsko- Bulharska), Dr. Samuel JovankoKraska a s finančnou -dolnozemských vič (Historik Jozef Maliak 1854 – podporou Úradu pre vzťahov, ale aj 1945), Mgr. Samuel Koruniak (Dr. Slovákov žijúcich n a o b d o b i a Michal Týr – významný kamienok v zahraničí, bola a príklady, keď k mozaike slovenskej vojvodinskej príležitosťou, aby tie vzťahy neboli jazykovedy) a viacero referentov sa Nadlak na chvíľu najprajnejšie. sa dotklo pôsobenia historistal centrom SlováViacero účast- ka Jána Siráckeho, Dr. Zuzana kov a slovenskosti. níkov konferen- Drugová tiež zohľadnila umelca V dňoch 19. až 21. marca 2015 sa tu Pracovné predsedníctvo pri otvorení konferencie: (zľava) cie do Nadlaku Martina Jonáša a Dr. Erika Brtápricestovalo zo ňová osvietenského vzdelanca zhromaždili a svoje Pavel Hlásnik, Bianca Uncová a Ivan Ambruš Srbska. V rám- Juraja Rohoňa. Pri tejto príležireferáty predniesli početní účinkujúci, medzi ktorý- symbióze medzi Dolnou zemou ci konferencie účinkovali Sa- tosti do života v Nadlaku uviedli mi nechýbali poprední slovenskí a Slovenskom. Počas prvého dňa muel Boldocký (Andrej a Ján zborník z vlaňajšej konferencie konferencie sa jej Sirácky, významné osobnosti z Historické aspekty života dolnoúčastníkom priho- radov vojvodinských Slovákov), zemských Slovákov, ako aj novú vorili hostia: Miro- Dr. Michal Harpáň (Moje Slo- knihu publicistiky Ivana Miroslaslav Číž, podpred- vensko), Vladimír Valentík (Pet- va Ambruša. Záver konferencie seda Národnej rady rovčania – slovenskí akademici: patril podnetným diskusným SR, Ján Gábor, veľvyslanec SR v Bukurešti, Božena Krížiková, generálna riaditeľka v Ministerstve kultúry SloDr. Michal Babiak svojím referátom rozvíril hladinu a rozpŕchol romantizujúce venskej re predstavy o hornozemsko-dolnozemských publiky, Igor Furdík, predvzťahoch seda Úradu odborníci z oblasti histórie, etno- pre Slovákov žijúcich v zalógie, jazykovedy, tiež osobnosti hraničí, Adrián Miroslav vedy, literatúry, umenia a cirkvi, Merka, poslanec pre národako aj významní predstavitelia nostné menšiny parlamenvzdelanostného, kultúrneho tu Rumunskej republiky, a a duchovného života Slovákov predseda Demokratického na Dolnej zemi. Pracovnej časti zväzu Slovákov a Čechov konferencie predchádzalo ude- v Rumunsku, Vladimír Skal- Dagmar Anocová (stojí) záverom konferencie uviedla i konkrétne lenie Ceny Ondreja Štefanka ský, predseda Svetového príklady spolužitia, ktoré podľa nej netreba skrášľovať na rok 2015, na počesť ktorého združenia Slovákov v zaA. Mráz, A. Sirácky, A. Červeni, K. príspevkom, z ktorých možno sa každoročne toto podujatie hraničí a ďalší. V pracovnej časti konferencie Šiška), Jaroslav Čiep (Homola vyvodiť kvalitné smernice, aby organizuje. Po oficiálnom otvorení konfe- za dva dni v rámci programu ako spolupracovník Štúrových sme si na Dolnej zemi navzájom rencie odzneli príhovory hostí odznelo 35 referátov a prího- Slovenskich národňich novín) a všetci boli ešte bližší, ako aj vo a neskôr v pracovných častiach vorov. Vo svojich príspevkoch sa Katarína Melegová-Melichová vzťahu so Slovenskom.

• KULTÚRA •

tohtoročnej konferencie účastníci prehodnocovali minulosť, ale aj súčasnosť slovensko-slovenských vzťahov v rámci určenej témy a tú nazvali V tvorivej

13 /4640/ 28. 3. 2015

Kultúra V PARLAMENTE SRBSKA

Výstava Galérie Babka Anička Chalupová

„V

ystavené obrazy a panónske miniatúry zobrazujú vojvodinskú každodennosť a najlepšie hovoria o bohatstve tohto podnebia.

Galérie Babka Zuzany Jarmockej, Kláry Babkovej, Evy Hrkovej, Jána Bačúra, Pavla Povolného-Juhása, Martina Papa, Pavla Hajku, Jána Žolnaja, Pavla Glózika, Mihoslava Hrašku a iných, výstavu slávnostne otvorili predsedníčka

lojálna k Srbsku, štátu, v ktorom žije, prispieva k rozvoju kultúry, ekonomiky, a pritom nezabúda na svoju vlasť. Gojkovićová pri tejto príležitosti podotkla, že Srbsko je štát mnohých národov a kultúr, vedomých Maliar a kronikár Ján Bačúr si svojho bo- v spoločnosti veľvyslanca hatstva, ktoré SR Dr. Jána Varšu

liari Martin Jonáš, Zuzana Chalupová, Alžbeta Čížiková a mnohí iní, preslávili Kovačicu a Srbsko šírom Európy a sveta a krásy tohto podnebia obdivovali ľudia na mnohých rovnobežkách a poludníkoch”. V Dome Národného zhromaždenia výstava bude sprístupnená do 31. marca t. r. a podľa

Krásne ľudové kroje prispeli k pestrejšiemu ovzdušiu podujatia

Slováci si touto autentickou umeleckou výzvou zachovali svoju špecifickú identitu a zanechali významnú stopu v kultúre Srbska,” povedala Maja Gojkovićová, predsedníčka Národného zhromaždenia Republiky Srbsko, pri príležitosti otvorenia výstavy Galérie Babka vo štvrtok 19. marca v Belehrade. Výstava insitného umenia je nainštalovaná v spolupráci s Galériou Babka, ktorá je, ako poznamenala predsedníčka parlamentu, hniezdom rozkošného talentu insitných maliarov. Táto galéria svojou viacročnou umeleckou tvorbou Kovačicu a Srbsko vkreslila do svetovej mapy insitného umenia. Milovníkom insitného umenia je na obdiv ponúknuté dvadsať kapitálnych diel insitných maliarov z Kovačickej obce, tridsať panónskych miniatúr, dvanásť omaľovaných tekvíc, rovnako toľko aj omaľovaných šamlíkov a 29 spracovaných špeciálnych kroník autora Jána Bačúra. Za prítomnosti mnohopočetných, tak domácich, ako aj zahraničných hostí, veľvyslanca SR v Srbsku Dr. Jána Varšu, maliarov

www.hl.rs

Gojkovićová a Eduard Kukan, predseda delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko. Mimoriadnu pozornosť upútal veľkoobraz Pavla Hajku, pri ktorom sa mnohí Kukan pri tejto prí- chceli vyfotiť na pamiatku ležitosti povedal, že slovenská menšina je najlepším chránia a pestujú ako to svoje slov galeristu Pavla Babku onepríkladom, ako majú fungovať najcennejšie, čo nás spája s Eu- dlho ju budú vidieť aj európski menšinové spoločenstvá, lebo je rópou. Pritom dodala, že „ma- poslanci v Bruseli. POZDRAV Z KOVAČICE. Pod patronátom Trnavského samosprávneho kraja a v spolupráci so Záhorským osvetovým strediskom Senica a evanjelickým a. v. cirkevným zborom 15. marca na Slovensku otvorili 15. výstavu obrazov Pozdrav z Kovačice autorky Evy Husárikovej, maliarky kovačickej školy insitného umenia. Na slávnostnom otvorení výstavy v ZOS v Senici, na ktorej je milovníkom insitného umenia sprístupnené 25 maliarkiných olejomalieb a dva obrazy jej syna Jána Husárika, sa zúčastnili početní hostia, ktorým sa prihovorila Ľubica Krištofová, riaditeľka ZOS. Slova sa ujal aj domáci evanjelický farár Juraj Šefčík, ktorý hovoril o tejto významnej kovačickej maliarke a jej výtvarnej tvorbe. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prednesom prispeli členky komorného zboru pri evanjelickom cirkevnom zbore Senica. Obrazy s veľkonočnou tematikou, s letnými a zimnými príbehmi, olejomaľby, ktoré znázorňujú kovačickú tradíciu a obyčaje, budú sprístupnené pre verejnosť do 6. apríla t. r. (Na snímke E. Husárikovej je okamih z vernisáže obrazov v Senici.) A. Ch.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SLNEČNÁ ZIMA S KNIHOU V LUGU

Písmenkové žezlo Jari Monika Necpálová

rvý polčas Vítania jari s knihou sa odohral v Lugu. Navrch v ňom jednoznačne mala detská kniha, aj keď literatúra pre dospelých

vydavateľské centrum v zásade predstavuje len publikácie z minuloročnej produkcie, avšak tentoraz urobili výnimku. Spoločne s knihou Na písmenko, na písmenko uviedli aj knihu

ského autora Daniela Pixiadesa, žijúceho v Kanade, vyšla iba dva dni pred literárnym stretnutím v Lugu. Niekoľkoročná tradícia spája knižnú prezentáciu predovšetkým s väčšími mestami. O tom, že po knihe prahnú aj v menších prostrediach, svedčí, že ľudia sa spolupodieľajú na organizácii Zimy s knihou, pozývajú k sebe vydavateľov a pripravujú primeraný kultúrny program na literárne večierky. Jar sa v Lugu vítala nanajvýš poeticky. Prvý jarný

dňu poézie (21. marec) básňou Otcova roľa a Marína Požićová vzdala hold prírode veršami Ranenej brezy, keďže 21. marec bol aj Svetovým dňom lesov. Nuž, priatelia, ak sa zamýšľate nad všeobecnou mienkou, že literatúra svoj zápas na poli spoločenských záujmov prehráva, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra verí v opak: „Záujem o knihu pretrváva neustále. Belehradský knižný veľtrh každoročne navštevuje 25 000 ľudí a neponúka sa tam nič iné okrem kníh. My vydavatelia sa snažíme podobnými literárnymi prezentáciami spestriť ľuďom dni a priniesť do knižníc našu domácu literatúru.“ Nové knihy ako darček vydavateľstva tak

Vladimír Valentík, Anna Kukučková, Anna Čelovská a mladá recitátorka Karolína Bažíková (sprava) v pláne hlavného aktéra „zápasu“ o literárne hodnoty vo Vojvodine, Slovenského vydavateľského centra, nikdy nechýbala. Druhých 45 minút odvážneho a nesmierne úspešného vydavateľského podujatia si počká na Pivnicu, keď Jar definitívne prevezme žezlo z písmeniek. Lug so zaplnenou sálou nového kultúrneho domu patrí k úspešným finalistom turnaja pod titulom Zima s knihou. Víťazom podujatia sa napokon aj v roku 2015 stáva Jar. Literárnemu stretnutiu, ktoré zorganizoval novovznikajúci Spolok žien Usilovné včielky v Lugu, patrilo nedeľné 22. marcové popoludnie. Na domácej pôde sa predstavila tamojšia autorka, ktorá o písmenách vie svoje. Spomienky na detstvo, sčasti vlastné, sčasti bratovo a jeho kamarátov, vložila Anna Kukučková do útlej knižočky s titulom Na písmenko, na písmenko. Spisovateľka predstavila na prezentácii svojho brata, ktorý je hlavným hrdinom knihy. Okrem neho v sále sedel i jeho kamarát, tiež aktuálny knižný hrdina. Skutočnou je aj kamarátka Ivana, ktorej meno v dielku iste nájdu tí, čo si ho odniesli domov z predajnej výstavy. Publikácia je jednou z piatich detských kníh, ktoré sa urodili na jeseň minulého roku v petrovskom vydavateľstve. Slovenské • KULTÚRA •

Chvostík a kamaráti, ktorú napísala Anna Kukučková pred niekoľkými rokmi. Príhovory riaditeľa vydavateľstva Vladimíra Valentíka a Anny Čelovskej, zakladateľky Spolku žien v Lugu, sa prelínali s čítaním veselých poviedok Anny Kukučkovej. Prvá návšteva Lugu bola špecifická aj z iných dôvodov. Lužania mali ako prví možnosť vidieť najnovšiu knihu Slovenského vydavateľského centra. Detská poéma Rybka Žiara dolnozem-

Literárna nedeľa v Lugu prilákala mnoho návštevníkov deň (20. marec) pripomenula recitáciou primeranej básne Jarná nôta školáčka Malvína Čelovská. Karolína Bažíková ako sudička prisúdila význam Svetovému

nájde odteraz každý malý čitateľ v školskej knižnici. Veď deti, našťastie, majú čas na čítanie. Je na nás, aby sme im dotýkať sa okom písmen umožnili.

PROMOČNÝ VEČIEROK V SKŽ V KYSÁČI. Druhé, doplnené vydanie publikácie Slovenky – životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine predstavili v Kysáči v stredu 18. marca na večierku, ktorý zorganizoval Spolok kysáčskych žien v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov. Bol to druhý promočný večierok tohto hodnotného titulu. O ňom sa v Kysáči zmienili Dr. Jarmila Hodoličová a Anna Jašková, ktoré sa podieľali na príprave predstavovanej knihy. Odzneli aj úryvky z výpovedí životných príbehov Sloveniek, ktoré prečítali A. Jašková, Anna Berediová a Daniela Đukićová. Večierky v Spolku kysáčskych žien vždy majú svoje čaro a tomuto dali báseň Andreja Ferku Kysáčanky, ktorú na úvod prečítala Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ, a pieseň Na Šimandre, ktorú zaspievali všetci prítomní. Riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská tiež mala čo povedať a na záver promovanú knihu rozdelila všetkým, čo sa zúčastnili na večierku (na snímke). E. Š. 13 /4640/ 28. 3. 2015

Kultúra ŠKOLSKÁ KNIŽNICA V ERDEVÍKU

Šachové partie medzi knihami Monika Necpálová

Kto mal na konte najviac prečítaných kníh, vyhral. Podobnú súťaž by pedagógovia v knižnici radi pripravili opäť. Medzi knihami nechýbajú ani časopisy, deti poznajú aj Zorničku a Vzlet. Približne šestinu fondu tvoria slovenské knihy. „Kníh by sme mohli mať aj viac,“ triezvo hodnotí knihovníčka, „ale každý rok dopĺňame fond o nové tituly. Získavame ich pre- Múdrosť má dve tváre – šach aj knihy

údrosť, logika a bystrý um. Kvality rastúce v područí kníh. Cibriť ich možno cez voľné hodiny aj cez prestávky. Knižnica v Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku je nielen plná kníh, ale aj spoločenských hier... Nestihneme ani len začať rozhovor s Vierkou Stankovićovou, ktorá má knižnicu na starosti, keď vtom prichádzajú do svetlej a farbami hrajúcej knižnice školáci. Sadajú za stôl a rozohrávajú šachovú partiu. „Spokojne hrajte, alebo si vezmite nejaké knihy a čítajte,“ prihovára sa im učiteľka. Dievčatá siahajú po knihách a jedno začína robiť domácu úlohu. Piatkové poludnie sa ničím neodlišuje od iných dní. Knižnica na poschodí budovy školy je frekventovaná počas celého pracovného času už od pol ôsmej. Dva roky dozadu sa organizovala v knižnici aj súťaž o najvášnivejšieho čitateľa pod titulom Čítaním do päť. V knižnici nás uvítala Vierka Stankovićová

dovšetkým počas návštevy Belehradského veľtrhu.“ Pribudnuté knihy nezostávajú bez povšimnutia. Kedy-tedy si ich nejaký školák vezme do ruky, prečíta a o novej publikácii pripraví pre kamarátov prezentáciu. Na podobné návštevy sa z času na čas podujmú aj vydavatelia, ktorí tu predstavujú najnovšiu knižnú úrodu. Knižnica v škole predstavuje predovšetkým priestor na oddych a vzdelávanie v pohode. „Deti väčšinou samy vedia, čo hľadajú. Najobľúbe-

nejšia je beletria,“ podotýka Vierka Stankovićová a pokračuje: „Trávia tu čas a stretávajú sa s kamarátmi.“ Knižnica je miesto, kde sa deti navzájom motivujú k štúdiu, usilovnej práci, ale aj k láskyplnému zaobchádzaniu s vecami. Ak knihy možno nazvať vecami... veď ich život je plný kamarátstiev s tisíckami ľudí. Knižnica v tamojšej základnej škole si úspech u čitateľov užíva dvojnásobne od tej doby, čo bola zatvorená miestna knižnica v Erdevíku. Ako zaujímavosť spomeňme, že šlo o prvú kultúrnu inštitúciu v mestečku. Niektoré z jej kníh sa dnes nachádzajú práve v školskej knižnici. Žiaci si ich vypožičiavajú a možno ani netušia, akú dlhú cestu má už tá-ktorá kniha za sebou. Hoci škola má asi 230 žiakov, práve vďaka ich výpožičkám skutočný počet čitateľov, vrátane rodičov a súrodencov žiakov školy, môže byť oveľa vyšší.

V KOVAČICI

Obecná recitačná súťaž Anička Chalupová

ultúrno-osvetové spoločenstvo Kovačickej obce bolo i tohto roku hostiteľom a organizátorom obecnej súťaže recitátorov. Po školských recitačných súťažiach najlepší recitátori z Kovačickej obce v utorok 17. marca súťažili o postup do zónovej súťaže. V sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici si recitačné vlohy zmeralo 56 milovníkov prednesu krásneho slova zo základných škôl z Debeljače, z Crepaje, zo Samoša, z Uzdinu, z Padiny

www.hl.rs

a Kovačice – kovačického Gymnázia Mihajla Pupina a Obecnej knižnice. Výkony recitátorov sledoval a hodnotil Miroslav Žužić, herec Ateliéru 212. Spomedzi 34 najmladších recitátorov, žiakov od 1. po 4. ročník, medzi inými ďalej postúpili aj Igor Čížik z Kovačice a Vanesa Koláriková z Padiny. V skupine žiakov vyšších ročníkov medzi najúspešnejšími boli aj Damir Gages a Gabriela Svetlíková z Kovačice. V najstaršej skupine súťažili a neskoršie ďalej postúpili Debora Pavelová z Padiny a Matea Kristiana Jakša z Uzdina. Skôr než

Informačno-politický týždenník

Odmenení recitátori so selektorom recitačnej súťaže Miroslavom Žužićom

zverejnili výsledky súťaže, selektor Žužić oslovil účinkujúcich tak pochvalnými, ako aj kritickými slovami. Vyjadril potešenie aj zo skutočnosti, že záujem detí o prednes krásneho slova z roka na rok stúpa.

Toto podujatie úspešne moderovala stredoškoláčka Anna Andrea Holíková. Odmenení recitátori si vyskúšajú recitačné vlohy na zónovej súťaži 27. marca v Kovine. • KULTÚRA •

V BRATISLAVE

Glózikovi strieborná plaketa A. Chalupová

vorba insitného maliara Jána Glózika z Kovačice je známa už takmer vo všetkých kútoch sveta. Uznania pritom nevystali. Nedávno to bolo na celosvetovej súťaži výtvarných diel Art Revolution Taipei 2015 v ďalekom Taiwane. Najnovšie v stredu 18. marca v Bratislave Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, odovzdal J. Glózikovi striebornú plaketu za šírenie dobrého mena Slovenska a za prezentáciu vysokej kvality slovenskej kultúry v zahraničí. Slávnostný akt na ministerstve sprevádzalo odhalenie maliarovho veľkoobrazu s názvom 1150 rokov od príchodu sv. Cyrila a Metoda, ktorý zdobí jednu miestnosť ministerstva. „Toto uznanie,“ ako podotkol autor Glózik, „je pre mňa veľkým prekvapením, mnoho mi znamená a predstavuje výzvu,

aby som ešte viac a lepšie tvoril; teda nielen maliar, ani spevák a či herec po takomto ocenení si

merov 2,5 x 4,8 metra, ktorú autor maľoval 14 mesiacov, predstavuje cestu životom vierozvestov Cyrila

Momentka zo slávnostného odhalenia veľkoobrazu maliara Jána Glózika

nesmie dovoliť žiadne chybičky, musí sa snažiť naďalej ešte viac a kvalitnejšie tvoriť.“ Veľkoplošná olejomaľba, roz-

a Metoda. Od narodenia v Solúne cez príchod k byzantskému cisárovi Michalovi III., poverenie misiou na slovanských územiach, prijatie

u Rastislava, pôsobenie na Veľkej Morave, v Nitre a na Devíne. Autor zobrazil aj vznik písma pre Slovanov, preklad biblických kníh do hlaholiky, pobyt bratov v Blatnohrade u Koceľa, ich cestu do Ríma a prijatie pápežom Hadriánom II., uznanie staroslovienčiny za štvrtý liturgický jazyk vedľa latinčiny, hebrejčiny a gréčtiny. Záverečná púť znázorňuje uväznenie Metoda v Bavorsku, smrť Cyrila – Konštantína v Ríme a ustanovenie Metoda za arcibiskupa na teritóriu Veľkej Moravy. Pri tejto príležitosti maliar Glózik v Bratislave vystavil aj menšie diela so svojou typickou tematikou, sú to práce roľníkov vo vinohrade a na poli, dožinková oslava úrody či dedinčania relaxujúci pri muzike. Na výstave sa zúčastnil aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý zabezpečil tento obraz pre Slovensko. Foto: O. Glóziková

K VÝSTAVE SKULPTÚR ANY BEŠLIĆOVEJ V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY V NOVOM SADE

Rapsódia v kameni Oto Filip

hronologicko-tematické podujatie s názvom Ana Bešlić: Emancipácia formy a podnázvom Skulptúry vo verejných zbierkach a muzeálnych kolekciách: Výber z rokov 1954 – 2001, prebiehajúce koncom februára a prvé dve dekády marca vo vojvodinskom Múzeu súčasného umenia, už na prvý pohľad návštevníka výrazne chytilo za srdce tak obsahom, ako i formou. Skulptúry na pohľadanie, dopracované a nežné napriek kameňom, z ktorých sú, akosi jednoducho pestré, oblé a optimistické. Väčšina z nich, ozrejmujúca mimoriadne činný a bohatý opus umelkyne, bola vypožičaná z verejných alebo súkromných zbierok v Subotici, Belehrade, Kraljeve, Bore, Novom Sade... Ana Bešlićová (1912 okolie Bajmoku – 2008 Belehrad) sa už dávno • KULTÚRA •

u nás zaradila k tým umelkyniam, ktorých dielo zaživa získalo predpoklady nadžiť roky ich života. Školila sa v Bajmoku, Záhrebe, Viedni, sochárstvo študovala a vyštudovala (1947) na Akadémii výtvarných umení v Belehrade. Postgraduálne štúdiá ukončila o dva roky neskoršie. V rokoch 1950 –1955 pôsobila ako spolupracovníčka v Majstrovskej dielni Tomu Rosandića, Ana Bešlićová spolu s osobnosťami, akými boli Jovan Soldatović, Olga Jančićová, Ratimir Stojadinović... Bola členkou skupiny mladých sochárov Priestor, prvú výstavu mala v Subo-

tici v roku 1954, celé roky aktívne účinkovala na mnohých výtvarných táboroch. Vystavovala na početných renomovaných prehliadkach juhoslovanského umenia v zahraničí, v Paríži, Ríme, Benátkach, Haagu, Bukurešti... Bola zástankyňou a autorkou mnohých skulptúr a pomníkov vo voľnom, otvorenom priestore, nositeľkou viacerých októbrových a iných cien. Znie to ako kuriozita, no pravdou je, že počas jej úctyhodne dlhej a úspešnej kariéry, ako ani po smrti Any Bešlićovej v roku 2008, jej skulptúry neboli doteraz prezentované v No-

Autoportrét II, 1959

vom Sade vo forme samostatnej výstavy. Keďže však nikdy netreba povedať nikdy, k tomu raz, a to nedávno predsa došlo. Príležitosť kochať sa v nich milovníci umenia mali takmer mesiac. A nebolo by zle, keby sa ďalšia výstava tohto druhu udiala už o rok alebo dva. Na pripomenutie si skutočnosti, že naše sochárske osobnosti aj rapsódiami v kameni sú naďalej s nami.

13 /4640/ 28. 3. 2015

Kultúra NA SLOVÍČKO S ERDEVÍCKYM FOLKLORISTOM VLADIMÍROM ĎURÍKOM

Slovensko ako motív Juraj Bartoš

rámci SKOS Erdevík pôsobí niekoľko tanečných skupín; medzi nimi dve detské (Zvončeky 1 a 2, čiže mladšia a staršia žiacka skupina). S mladšími žiakmi pracuje učiteľka Zlatka Tordajová, so staršími učiteľka Taňa Kičiňová-Tomanová, obe pod dozorom staršej kolegyne Ruženky Ďuríkovej. Vedúcim staršej a mládežníckej tanečnej skupiny, ktoré vystupujú spoločne, je Vladimír Ďurík. Pýtame sa ho, čo práve chystajú... – Vo februári sme začali precvičovať náš celovečerný program. Mali by sme sa ním predstaviť koncom júla na Slovensku, v Oravciach, a potom i v Poľsku. V auguste prídu k nám hostia z Talianska, u ktorých sme my pobudli predtým. Mienime doplniť terajší repertoár, ktorý trvá asi 45 minút. Keď nacvičíme novú choreografiu Žatvu, v spolupráci s choreografom Jánom

Slávikom – a spolu s terajšou choreografiou Zábava v krčme – budeme mať asi hodinový program.

– V Erdevíku nikdy nechýbal záujem o folklór. Ako ste na tom teraz?

– Hoci je Erdevík pomerne malé prostredie a aj detí je menej než skôr, záujem o folklór je vždy prítomný. Problém sa javí vtedy, keď sa nikam necestuje. Vtedy sa stáva, že deti, ktoré začnú prichádzať na skúšky, po čase prestanú dochádzať. Preto sa usilujeme organizovať vystúpenia aj mimo Erdevíka a aspoň raz v roku cestovať aj na Slovensko. To je niečo, čo ich pripúta k spolku. Prednedávnom sme zapojili do práce staršej, t. j. mládežníckej tanečnej skupiny tri mladé páry (stredoškolákov), takže táto teraz počíta 12 párov. – Ako spolok zabezpečuje prostriedky na činnosť, najmä na hosťovačky? – To je podstatne ťažšie než nájsť tanečníkov či nacvičiť nové čísla, ale doteraz sa nám vždy podarilo riešiť aj tento prob-

S RIADITEĽOM ZŠ VIŠNJEVAC DANEM KONČAROM

Slovenčinu poznať je výhoda J. Bartoš

lovenské spoločenstvo v Osijeku je veľmi aktívne, povedal nám na začiatku rozhovoru riaditeľ Základnej školy Višnjevac v Osijeku Dane Končar. Škola je veľká, lenže... Toho času je tu 590 žiakov zaradených do 29 tried, pracuje sa v troch zmenách, avšak pred 15 rokmi tu bolo o 300 žiakov viac! Slovenčinu, ako voliteľný predmet, tu vyučuje profesor slovenského jazyka a literatúry z Iloku Vlatko Miksád. Robí to vraj na radosť žiakov, menej konvenčným spôsobom... – Deti v súčasnosti rátajú s tým, že sa veľa z toho, čo určuje plán a program vzdelávania, naučia prostredníctvom hier, čiže uplatnením modernejších učebných metód. Neviem, či v Osijeku je ešte niektorá škola tak dobre vybavená

www.hl.rs

súčasnými technickými a technologickými pomôckami ako naša. Všetci žiaci majú prístup k internetu, každý žiak má počítač, v každej učebni je projektor a plátno, takže je na nás, učiteľoch, v akej miere využijeme, čo máme. – Ako funguje „slovenská skupina“? – Kolega Miksád má malú skupinu žiakov, ktorí sa učia slovenský jazyk ako voliteľný predmet, a pracuje s nimi veľmi dobre. Jeho žiaci nielenže dosahujú výborné výsledky na pláne všeobecného úspechu, ale v reči slovenskej

Informačno-politický týždenník

národnostnej menšiny účinkujú v školských programoch a zapájajú sa do výročného predvianočného stretnutia tunajších Slovákov. – Odkedy sa v ZŠ Višnjevac vlastne vyučuje slovenčina? – Od školského roku 2008/2009. – Komplikuje vám tento predmet celkovú organizáciu práce? – Nám nie. Všetko sa predsa dá zladiť. – Nemajú žiaci, ktorí sa učia slovečinu, slabší priemer? – Dovolil by som si povedať, že opak je pravdou, že ide o žiakov, ktorí sú nad priemerom, niežeby

lém. Hmotnú pomoc nám hlavne poskytovalo Miestne spoločenstvo Erdevík a Obec Šíd. Ani my nesedíme so založenými rukami. Každý rok robievame zabíjačku, kde predávame klobásy, a tak si privyrábame. Keď ide o vyfinancovanie zájazdov, píšeme projekty. Obec Šíd nám už poskytla časť prostriedkov na bežný rok, čo znamená, že si všíma výsledky našej práce. Verím, že získame aj prostriedky zo Slovenska, a že nám zase pomôže aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. – Vo viacerých spolkoch tanečníci, ktorí „odchádzajú do dôchodku“, nevrátia kroje. Ako je to u vás? – Staršie tanečnice majú vlastné, mladšie používajú kroje, ktoré sú majetkom spolku; pokiaľ ide o mužské, máme ich kompletné. Keďže sme aj na tento účel dostali prostriedky, dáme ušiť nové kroje; najťažšie bude zaobstarať látku na ne. Nie je vylúčené, že budeme musieť po ňu ísť až do Česka. klesli pod priemer. Podľa mňa deti, ktoré sa učia slovenčinu ako voliteľný predmet, o nič nie sú ukrátené. Sú vlastne bohatšie, lebo im jej poznanie ešte ako bude vhod pri ďalšom pestovaní jazyka, kultúry a obyčají svojho národa. Osobne mienim, že deti sú všeobecne zaťažené predpísaným plánom a programom výchovy a vzdelávania, avšak to nemá nič spoločné s výučbou voliteľného predmetu. To, že dokážu byť úspešní vo zvládaní voliteľného predmetu, stojí za pochválenie. OSPRAVEDLNENIE V príspevku Rodičia vravia: žiaci sa učia radi (Hlas ľudu č. 3, 17. 1. 2015) sa namiesto mena riaditeľa ZŠ Višnjevac Daneho Končara chybne spomína Nikola Popović. Ospravdlňujem sa pánovi Končarovi a čitateľom za neúmyselnú chybu a poďakúvam sa profesorovi Vlatkovi Miksádovi za upozornenie. J. B. • KULTÚRA •

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS KYSÁČ A KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA

Aktivity pod jednou strechou Elena Šranková

eršami v prednese Eleny Surovej, Anny Asodiovej a Michala Francistyho sa začalo výročné zhromaždenie

tice v Chorvátsku, v Soľanoch. Informoval tiež, že sa robila tretia etapa rekonštrukcie Slovenského národného domu, ako i domu domovníka, a dostavaná bola zasadacia miestnosť. Keď

Anna Bičiarová prečítala správu Dozornej rady MOMS

MOMS Kysáč, ktoré bolo v nedeľu 22. marca v Slovenskom národnom dome. Okrem početných matičiarov, predstaviteľov kysáčskych relevantných subjektov a členov NRSNM z Kysáča prítomní boli podpredsedovia MSS pre Báčku Vladimír Fekete a Banát Pavel Baláž, ako i predstavitelia MOMS Kovačica v čele s predsedníčkou Máriou Kováčovou. Predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový prezentoval vlaňajšiu činnosť kysáčskych matičiarov a predstavil aktivity naplánované na tento rok. Zameral sa na najvýznamnejšie vlaňajšie podujatia, ktoré zorganizovali samostatne alebo v spolupráci s inými činiteľmi. Medziiným spomenul 18. matičný turnaj v malom futbale, výstavu o živote a diele Michala Milana Harminca, založenie sekcie filatelistov a výstavu známok, vypracovanie webovej stránky MOMS, prípravné práce na vydanie niekoľkých publikácií a stretnutie s predstaviteľmi Ma• KULTÚRA •

ide o plány, o ktorých tiež hovoril R. Surový, medzi najpozoruhodnejšie iste patrí slávnostné zhromaždenie MOMS z príležitosti 25. výročia založenia a činnosti, ktoré si naplánovali na koniec novembra. Aj návrh,

aby sa ustanovil Klub priateľov a dobrodincov Slovenského národného domu a podporila činnosť Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici. Zo slov predsedu MOMS Kysáč vyplynulo, že si v priebehu celého roka 2015 budú pripomínať 200 rokov narodenia Ľudovíta Štúra. Na matičnom snemovaní v Kysáči odzneli i správy, ktoré sa pri takýchto príležitostiach schvaľujú: pokladníka Michala Šranku a predsedníčky Dozornej rady Anny Bičiarovej. O expeditívny priebeh zasadnutia sa postaral Michal Z výstavy KUS Vladimíra Mičátka Ivičiak, ktorý bol v čele pracovného predsedníctva. Ustá- Michal Francisty, predseda KUS lili i návrh kandidátov z MOMS Vladimíra Mičátka, poinformoval Kysáč na matičné uznania za prítomných, že v rámci tohto rok 2014. Na záver matičného spolku na sklonku minulého snemovania cezpoľní hostia roka začali s aktivitami hlavne pochválili činnosť matičiarov na usporadovaní literárnych v Kysáči a z kovačického MOMS večierkov a predajných výstav, sa posťažovali na neprajné pod- v čom mienia pokračovať. Bolo mienky a okolnosti, v akých sa to svojrázne snemovanie tohto predsa snažia zachovať matičnú spolku, ktorý taktiež pôsobí v Slovenskom národnom dome, činnosť. Po ukončení tohto zasadnutia ako i kysáčski matičiari.

ZDVIHNUTÚ OPONU, ÚVODNÝ POTLESK, AJ PRVÉ PODUJATIA ZO SVOJHO BOHATÉHO PROGRAMU 21. ročník festivalu DIDA 2015 má už sa sebou. V tradičnom marcovo-aprílovom termíne (tentoraz od 27. marca do 5. apríla) organizátor – OD Janka Čemana v Pivnici – sľubuje nielen rekordný počet súťažných a hosťujúcich predstavení (až sedemnásť), ale aj primerané sprievodné obsahy. K pravidelnej propagačnej akcii SVC Vítanie jari s knihou hostitelia priradili putovnú výstavu k veľkým minuloročným jubileom slovenských novín a časopisov vo Vojvodine, výstavu výkresov, malieb a fotografií Andrey Merníkovej a otvorenie Spomienkového kútika Janka Čemana v novoupravenom divadelnom salóne. V divadelnej ponuke sú komédie, drámy, detské divadielka a protagonisti sú tak z našej krajiny, ako i zo Slovenska (Brezno, Tisovec). Primeraný tón tomuto prvému tohtoročnému vojvodinskému podujatiu tunajších Slovákov udáva aj Svetový deň divadla (27. marec), ale aj bez osláv tohto dátumu veríme, že v hľadisku pivnického kultúrneho stánku počas deviatich divadelných dní nezostane ani jedna stolička prázdna. A. F. 13 /4640/ 28. 3. 2015

Kultúra V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V ERDEVÍKU

Nedávno robili nástenku o skleníkovom efekte. Marec pre mladých ekológov priniesol dva významné dni ochrany vôd a hôr. „Už teraz majú dievčatá vyfotiť jazerá vo triedy. Keďže je však ekológia svojom okolí. Z fotograMonika Necpálová náplňou učebnej látky biológie fií pripravíme výstavu,“ kologický krúžok sa v Základ- pre ôsmy ročník, navštevujú ho zdôrazňuje vedúca krúžnej škole Savu Šumanovića ôsmačky. Hoci na krúžok chodí ku, z ktorej nadšenie pre zmysluplnú prácu v Erdevíku zhostil s deťmi len tak srší. úlohy propagátora S niektorými témami nových umeleckých prichádza sama, iné smerov. Prekvapuje necháva odhaľovať vás, ako tvorba súvisí svojim školákom. s ekológiou? Nuž stačí Tak ich práca ešte vziať staré plastové fľaše viac baví. Nejde len a nápady na kvetiny sa o získavanie nových núkajú doslova samy. poznatkov, ale aj Materiál, ktorý by skono praktické projekty. Taňa Tomanová pri kvetoch z použitých čil v koši, a nie v tom na plastových fliaš Nuž aby sme mohli triedený odpad, sa takto prostredie chrániť, Aj mladí ekológovia sa mustáva dizajnérskym alemusíme ho najprv poznať. sia trápiť s nejedným problébo módnym doplnkom. O ochrane v pravom zmysle mom. Tento rok sa v škole papier „Dievčatá prišli s ná- Nástenky o ekológii pripravili mladí ekológovia slova môžeme hovoriť, keď nezbiera, hoci po iné roky to padom na využitie v Erdevíku sa pozrieme na žiakov, ktorí zvykom bývalo. Komplexným plastových fliaš samy,“ objasňuje Taňa Tomanová, ktorá len pätica dievčat, práca sa opláca. v jeseni čistili erdevícku prírodu. neriešeným problémom je zakrúžok vedie počas svojej praxe v Dievčatá sú vzorom pre ostat- Jesenné upratovanie tiež vzniklo tiaľ aj triedenie odpadu v škole. základnej škole. Krúžok je otvore- ných. Môžu hovoriť o recyklovaní, na podnet krúžku ekológov. A na Kreatívne a logicky premyslené ný pre všetkých žiakov od šiestej učiť mladších o ochrane prírody. jar sa podobná akcia opakuje opäť. nápady sú hodné aj v tomto príŠkola sa 28. marca zapája aj do pade zlata. Nuž možno práve ďalšej chvályhodnej aktivity – dňa hlavičky z ekologického krúžku OZNÁMENIE Z NRSNM bez svetiel. Na jednu hodinu sa vyriešia najprv lokálne a neskôr vtedy pokúsia šetriť elektrickou aj globálne problém recyklácie energiou. a triedenia odpadu.

Logicky ekologicky

Výsledky súbehu na vypracovanie plagátu Pre záujemcov a letáka o štipendiá OZNÁMENIE Z VEĽVYSLANECTVA SR

omisia, ktorá v mene Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny hodnotila práce prihlásené na súbeh na vypracovanie plagátu a letáka na grafické riešenie s primeraným textom výzvy pre rodičov a žiakov na zápis do slovenských tried pod názvom Chcem byť žiakom v slovenskej triede, zasadala 17. marca.

V stanovenej lehote bolo prijatých 7 prihlášok: 3 prihlášky Ďulu Šantu a po jednej Vlastislava Ďurčianskeho, Karola Vršku, Andrey Merníkovej a Miloty Vidovej. Komisia v zložení: Zuzana Lenhartová, Tatiana Naďová, Gabriela Gubová-Červená, Viera Tomanová a Ladislav Petrovič vyhodnotila návrh Miloty Vidovej z Kulpína ako najvhodnejší.

www.hl.rs

rámci Národného štipendijného programu Slovenskej republiky na podporu mobilít bola zverejnená nová výzva na predkladanie žiadostí o štipendium na študijné, výskumné a prednáškové pobyty v akademickom roku 2015/2016.

Z prostriedkov NRSNM sa na túto aktivitu vyčlenilo: 20.000,00 dinárov autorovi, daňové poplatky a trovy komisie 7.000,00 dinárov.

Informačno-politický týždenník

Uzávierka na predkladanie žiadostí je 30. apríla 2015 do 16.00 hod., pričom pobyty sa budú môcť realizovať v rámci akademického roka 2015/2016. Žiadosti o štipendiá možno aktuálne predkladať online na www.stipendia. sk, resp. www.scholarships.sk. Štipendiá sú určené pre študentov a doktorandov slovenských vysokých

škôl s trvalým pobytom na Slovensku na pokrytie životných nákladov na študijný pobyt počas 2. stupňa vysokoškolského vzdelávania (magisterské / inžinierske / doktorandské štúdium), resp. študijný alebo výskumný pobyt počas doktorandského štúdia na vybranej zahraničnej vysokej škole, resp. výskumnej organizácii. Podrobné informácie o programe môžu uchádzači získať na oficiálnej webovej stránke programu www.stipendia.sk, resp. www.scholarships.sk. Ďalšia uzávierka, ktorá sa uskutoční 31. októbra 2015, bude zameraná na pobyty počas letného semestra akademického roka 2015/2016. • KULTÚRA •

K STÉMU VÝROČIU NARODENIA JÁNA GRŇU

Autorita, kolega a najmä priateľ... Jasmina Pániková

odieľal sa pri zrode vtedajšieho najmasovejšieho komunikačného prostriedku, ktoré sa rozhodnutím Hlavného výkonného výboru ľudového zhromaždenia AP Vojvodiny zakladalo v roku 1949. Áno, hovoríme o zakladaní prvej rozhlasovej stanice vo Vojvodine a členom toho priekopníckeho tímu bol aj Ján Grňa, prvý zodpovedný redaktor Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad. Narodil sa 22. marca 1915 v Laliti. Štvorročné základné vzdelanie získal v rodisku, pokým gymnázium skončil v Báčskom Petrovci. Po návrate do Lalite začal pracovať v obecnom úrade a neskoršie, po druhej svetovej vojne, bol vykonávateľom početných spoločensko-politických a straníckych funkcií v rodnej osade, Odžakoch a v Novom Sade. V zborníku príspevkov Na vlnách jubilea, ktorý vyšiel z príležitosti šesťdesiateho výročia založenia Novosadského rozhlasu a Slovenskej redakcie, vo vlastnom texte Rádio Nový

Sad – živý dôkaz revolučného riešenia nacionálnej otázky u nás, Ján Grňa uvádza, že do Rádia Nový Sad prišiel 1. októbra 1949, krátko pred začiatkom vysielania pravidelného programu. Priekopnícke rozhlasové kádre prevažne prichádzali z radov spoločensko-

-politických a kultúrnych pracovníkov a s novinárskym povolaním nemali veľa skúseností. Tie nadobúdali v redakciách Dnevnik (vtedajšej Slobodnej Vojvodiny), Magyar Szó, v Rádiu Belehrad a iných vtedajších médiách. Ako zodpovedný redaktor musel vypracovať štruktúru a charakter vysielaní, trvanie vysielaní, prispôsobiť termíny...

SNEMOVANIE V SKUS JEDNOTA ŠÍD

V čele spolku dáma Stanislav Stupavský

Slovenskom kultúrno-umeleckom spolku Jednota v Šíde v nedeľu 22. marca mali valné zhromaždenie, na ktorom schválili správu o činnosti v minulom období a finančnú správu. Treba povedať, že sa členovia spolku vyjadrili kriticky o tom, že sa viac času venovalo rekonštrukciám budovy Slovenského domu a ostatných miestností a menej práci na poli kultúry, čo by malo byť základnou činnosťou spolku. Zhromaždenie to podporilo a schválilo ako základnú smernicu v plánovaní práce na rok 2015. • KULTÚRA •

Keď ide o finančné prostriedky, aj SKUS Jednota zápasil s problémom zabezpečovania potrebných peňazí, ako je to aj v iných spolkoch. Suma vo výške asi 500 000 dinárov stačila pre základnú činnosť, čiže na to, aby aktívne zostali folklórna, detská divadelná a ženská spevácka skupina. Na nedeľňajšom zhromaždení zvolili novú 11-člennú Správnu radu, ktorej členmi sú: Štefan Farkaš, Stanislav Dierčan, Samuel Zorjan, Danko Čipkár, Vladimír Čáni, Blaženka Dierčanová, Darko Mravík, Vladimír Kolár, Alen Felťan, Nataša Kolárová a Anna Farkašová. Dozornú radu tvoria: Miroslav

Zodpovednosť skutočne veľká, vzory mizerné, skúsenosti žiadne. Napriek všetkým začiatočným ťažkostiam, redaktor Grňa sa skutočne ukázal ako dobrý organizátor, ktorý na poste šéfredaktora zotrval do roku 1969. Do dôchodku odišiel o dva roky neskoršie. Za svoju prácu bol neraz odmenený. V roku 1978 dostal Cenu za životné dielo Spolku novinárov Vojvodiny a Plaketu Rádio-televízie Nový Sad, a to za mimoriadne zásluhy v práci a rozvoji Rádio-televízie Nový Sad. Umrel v Novom Sade 16. augusta 1998. Žiaľ, o priekopníkovi slovenskej vojvodinskej rozhlasovej žurnalistiky je málo zachovaného materiálu. Našťastie, jeho kolegovia – hlásatelia Zuzana Čelovská a Ján Struhár si stále spomínajú naňho. „Bol človekom, ktorý veľmi seriózne vykonával funkciu zodpovedného redaktora, ale

nadovšetko bol človekom ochotným pomôcť,“ spomína si pani Čelovská. „Vždy sa staral o to, aby bol program dobre zaplánovaný, prípadné nedopatrenia ihneď riešil, ale staral sa aj o nás, členov redakcie. Konkrétne v mojom prípade, keď som prišla do Nového Sadu, zaujímal sa, či mám kde bývať, či je všetko v poriadku... Fungovali sme ako jedna rodina. Bol prísny, dbal o terény, povinnosti novinárov, o poriadok v redakcii, ale nadovšetko vládla rodinná atmosféra, v ktorej sa, pravdaže, dobre pracovalo.“ Ako autoritatívneho človeka, ale predsa dobráckeho, v spomienkach si ho zachováva aj Ján Struhár. „Každý pondelok sme mali redakčné schôdze, na ktorých sme plánovali nadchádzajúci týždeň a analyzovali predošlý,“ hovorí J. Struhár. „Analyzovali sme všetko. Šéfredaktor nám neraz poukazoval na chyby, ale bolo to s najlepším úmyslom. Práve tie jeho pripomienky ma podnecovali, aby som sa vždy a vždy zdokonaľoval v hlásateľskom povolaní.“ Foto: z archívu Hlasu ľudu

vú, redaktorku a hlásateľku v slovenskej reči v Rádiu Šíd a doterajšiu vedúcu ženskej speváckej skupiny. V príhovore nová predsedníčka povedala, že sa v spolku v tomto roku bude pracovať p re d o v š e t Nové, užšie vedenie spolku: (zľava) Štefan Farkaš, podpredseda, Blaženka Dierčanová, predsedníčka, kým na tých poliach, pre a Samuel Zorjan, tajomník ktoré je spoRybár, Branislav Farkaš a Dejan lok založený, ale má aj nové idey. Manojlović. Nová Správna rada Keďže SKUS Jednota do druhésa po zasadnutí konštituovala. Po ho storočia svojho pôsobenia prvýkrát v 102-ročných dejinách vchádza na čele s prvou predsedspolku sa stalo, že za predsedníčku níčkou, zostáva iba zaželať, aby sa zvolili ženu, Blaženku Dierčano- im plány vydarili. 13 /4640/ 28. 3. 2015

Kultúra VÝSTAVA BIBLIÍ A RUČNÝCH PRÁC V KYSÁČI

V KOVAČICKEJ KNIŽNICI

Elena Šranková

rôzne kultúrno-vzdelávacie a výchovné podujatia, ako sú počítačové kurzy, výstavy, tvorivé dielne, besedy o knihách. V piatok 20. marca v miestnostiach Obecnej knižnice v Kovačici usporiadali dve prednášky pre žiakov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Napoludnie bola prednáška na tému Drogy a neskoršie, vo večerných hodinách, spisovateľ a psychológ Nedeljko Jović predstavil stredoškolákom svoju druhú knihu Rodina – ako ju zachrániť? Obecná knižnica pre Z prezentácie knihy Drogy autora svojich členov organiNedeljka Jovića zuje aj rôzne zábavné Anička Chalupová podujatia, tiež literárne súťaže. Pri príležitosti Svetového dňa becná knižnica v Kovačici je knihy (23. apríla) na sklonku roka jedna z najvýznamnejších kul- 2014 vypísali 7. ročník literárnej túrnych inštitúcií v Kovačickej a počítačovej súťaže Kovačická obci, ktorá má vyše 30 000 kníh. mozaika 2015. Práce v slovenOkrem toho sú tu rôzne iné printové skom, srbskom, maďarskom alebo a internetové obsahy, denná tlač, rumunskom jazyku treba zaslať časopisy, odborné periodiká… Počas na e-mail Obecnej knižnice v roka Obecná knižnica v Kovačici Kovačici biblioteka.kovacica@ okrem výpožičiek kníh organizuje gmail.com do 31. marca 2015.

K veľkonočným sviatkom

väté písmo, Kniha kníh, cenný kultúrno-historický dokument, najväčší poklad sveto-

Záujem o výstavu Biblií

vej literatúry – Biblia bola inšpiráciou výstavy, ktorú v pondelok 23. marca otvorili v Slovenskom národom dome v Kysáči. Pripravil a realizoval ju KUS Vladimíra Mičátka. Predseda spolku Michal Francisty na vernisáži okrem iného povedal: – Prvý preklad Biblie bol grécky. Koncom roka 2001 existovali preklady do 2 287 jazykov a nárečí (z toho do 392 jazykov celá Biblia, do 1 012 Nový zákon, zvyšok boli preklady jednotlivých častí, najmä evanjelií). Superintendentka EMC Anna Páliková-Kunčáková v príhovore dala dôraz na Roháčkov preklad Biblie a skutočnosť, že časť Biblie bola do slovenčiny preložená v Kysáči. K slávnostnému ovzdušiu prispeli študentky Andrea a Aneta Lomenové, Daniela Đukićová a penzistka Elena Surová, ako i spevokol EMC. Návštevníkom vernisáže, ale aj tým, čo si výstavu prišli po-

www.hl.rs

zrieť v priebehu týždňa, ponúkli 160 exponátov Biblií zo súkromných zbierok. Najstaršie Biblie na výstave datujú do rokov 1729 (Kralická biblia, písaná švabachom), potom do rokov 1870, 1900... Záujemcov upútalo aj to, že boli vystavené preklady Biblií do viacerých jazykov: do slovenčiny, srbčiny, češtiny, ruštiny, angličtiny, nemčiny, macedónčiny, rómčiny, gréčtiny, maďarčiny a zaujímavosťou boli hebrejské preklady. Návštevníkov zaujali nielen najstaršie exponáty, ale aj mnohé detské, ilustrované, ako i Biblia v komikse, tiež dvojjazyčné a trojjazyčné, známe aj ako hotelové. Okrem tejto výstavy, ktorú mala na starosti zberateľská sekcia KUS V. Mičátka, v Slovenskom národom dome bola predajná výstava ručných prác a veľkonočných ozdôb, vhodných ako darčeky k blížiacemu sa sviatku – Veľkej noci. Túto výstavu mala na starosti sekcia pre ručné práce.

Prednášky pre stredoškolákov

MOJE MESTO. Vernisáž na tému Moje mesto – Pozorovanie a výtvarný opis priestoru v organizácii Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo bola v pondelok 23. marca v Zbierke zahraničného umenia Múzea mesta Nový Sad, v Ulici dunajskej 29. Súčasne to bola 2. prehliadka výtvarnej tvorby detí predškolského veku a základných škôl Nový Sad 2015. Na slávnostnom otvorení výstavy sa prihovoril aj Vanja Vučenović, člen Mestskej správy poverený kultúrou. Do súťaže prišlo 2 100 výtvarných prác z 32 škôlok a 76 výchovno-vzdelávacích skupín PU Radosno detinjstvo, 19 základných škôl a 5 výtvarných dielní. Odborná porota zvolila 300 prác, z ktorých rovnoprávne ceny dostalo 19 detí a 5 odmien udelili za kolekciu prác. Medzi vystavenými prácami boli zaradené práce 13 kysáčskych škôlkarov z PU Lienka a dvoch žiakov Základnej školy Ľudovíta Štúra, ktorí sa na vernisáži aj zúčastnili. Sú to (na fotke) ôsmačka Jana Urbanová a siedmak Miloslav Funtík. Výstava bude otvorená do 1. apríla. M. Ď.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

VÝROČIE OBNOVENIA ČINNOSTI

K oslave cesta tŕnistá Anna Simonovićová

KUS Sládkovič v Boľovciach sa náležite chystajú na oslavu štyridsiateho výročia obnovenia spolku. V roku 1975 totiž učiteľ Ján Kaňa so spolupracovníkmi obnovili činnosť.

lupráca s MOMS a cirkevným zborom. Snažíme sa byť všetci spolu. Program by čoskoro mal byť pred obecenstvom? – Bude to tradičný veľkonočný program, avšak celý tento rok bude v znamení jubilea a budeme sa snažiť usporadúvať čím

Tanečníci KUS Sládkovič – Posledné tri roky sa v spolku Sládkovič usilovne pracuje, a to vďaka novému vedeniu mladých ľudí. Sú to ochotníci, ktorí majú dlhoročnú skúsenosť v divadle či vo folklóre, a ktorí chcú pozdvihnúť úroveň programov na vyššiu úroveň, – prezrádza Dejan Rýchlik, predseda KUS Sládkovič, ktorý sa tejto funkcie ujal nedávno po dobre vytrasovanom chodníčku Janka Maglovského, doterajšieho predsedu. Neznamená to, že staršia generácia ochotníkov odišla. Naopak, sú medzi mladými, pomáhajú im, aby zdolali prekážky a úspešne sa dostali k cieľu. – Pripravujeme detské divadlo, tiež divadlo pre dospelých a okrem dvoch – troch celovečerných programov, ktoré máme schystané, hudobno-tanečná skupina nacvičuje ešte jeden. V tomto programe budú účinkovať detské tanečné skupiny, prvá skupina dospelých a veteráni, ktorí sa vďaka našej pozitívnej energii vracajú do spolku, – s úsmevom hovorí Rýchlik a pokračuje: – To, čo je chvályhodné, je dobrá spo• KULTÚRA •

viac programov. Ústredný by mal byť v septembri, keď do Boľoviec plánujeme zavolať viac spolkov. Tie, s ktorými spolupracujeme, ale aj tie, ktoré u nás ešte neboli. Máme naplánované aj hosťovania v iných prostrediach, aby sme

ukázali, čo všetko vieme, – s radosťou o plánoch hovorí predseda spolku. Plány sú náročné a vôľa ochotníkov je ešte väčšia. Či to však Dejan Rýchlik stačí, ak máme na zreteli podmienky, v ktorých ochotníci pracujú? – Veru sme trochu ustarostení. Robíme s veľkým entuziazmom, i keď sú podmienky na prácu ťažké. Budova je stará, strecha premoká, sklá na oknách pukajú, elektroinštalácia je tiež stará a už sa nám stalo, že aj horela. K tomu nemáme vlastné miestnosti. Budova, v ktorej pracujeme, totiž Dom kultúry, nie je naša, ani dedinská, ale patrí Obci Surčín. Písali sme projekty, aby sa to opravilo, ale zatiaľ všetko zostalo na sľuboch v dôsledku ekonomickej krízy. Obávame sa, aby nás zajtra, keď niečo opravíme, niekto nevyhostil, – s poľutovaním konštatuje Rýchlik. – Náš sen je dostať sa

k vlastným a vynoveným miestnostiam. Nová budova, akú má SKOS Šafárik v Dobanovciach, by splnila naše sny. Podnikli ste niečo, aby sa to uskutočnilo? – V Obci Surčín áno, ale zatiaľ bezúspešne. Plánujeme zaklopať aj na iné dvere, národnostné, obrátili sme sa aj na NRSNM. Teraz nám je prvoradé pripraviť čím viac kvalitných programov, aby sme na základe toho mohli žiadať o prostriedky. Ochotní sú nám pomôcť aj naši súkromníci. Do našej bohatej folklórnej garderóby pribudli v tomto roku nové kroje práve vďaka pomoci súkromníkov. Predseda Dejan Rýchlik, terajšie vedenie Sládkoviča, ale aj všetci tí, ktorí obetovali kus svojej mladosti do tohto spolku, majú jasné ciele a obetavou prácou sa k nim chcú aj dostať.

ČAROSLOV je stále jediný spoločný časopis slovenských vojvodinských žiakov a učiteľov. Tvorivý prístup jeho tvorcov kulminoval v marci ďalším číslom tohto internetového časopisu. V čísle 7, podľa slov profesorky Márie Andrášikovej, „s dobrým pocitom zo skvele urobenej práce žiaci zverejnili a archivovali množstvo informácií a fotografií o dianiach v našich školách, zverejnili tu množstvo vlastnej literárnej a výtvarnej tvorby“. Nové číslo Čaroslovu vyšlo s finančným prispením Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave a ponúka priehrštie žiackej fantázie, humoru, hravosti a tvorivej energie. Aj tentoraz spĺňa vzácny prínos v zachovávaní a upevňovaní národnej identity, jazyka a kultúry u žiakov, učiteľov, všeobecne vojvodinských Slovákov. Je i prostriedkom na zviditeľňovanie slovenského menšinového školstva v zahraničí. Zalistujte si v Čaroslove číslo 7 na internetovej stránke www.caroslov.rs. A. F. 13 /4640/ 28. 3. 2015

Kultúra • Oznamy

„Bolí ma ucho!“ Anna Horvátová

a netaktné, neuhladené až drsné spôsoby správania niekedy proste nemáme sily zareagovať, alebo sa nám nechce púšťať do rozpravy s konfliktnou osobou, keďže nám je vopred jasné, že to nebude mať dobrý koniec. Na uľahčenie a v snahe čím silnejšie vyjadriť opovrhovanie buď osobou, buď skutočnosťou, vieme skomentovať: „Bolí ma ucho za neho!“ alebo len „Bolí ma ucho!“. Týmito výrazmi reagujeme na neprimerané narážky vyjadrujúc zároveň odmietavý postoj či ľahostajnosť voči určitej osobe, udalosti. A je to vôbec v duchu spisovnej slovenčiny?! Samozrejme, že nie, je to ešte jedna výpožička zo srbčiny, resp. doslovný preklad srbskej syntagmy: „Boli me uvo!“ Aj v srbčine, rovnako ako v slovenčine, týmto výrazom vyjadrujeme zamietavý postoj, t. j. opovr-

hujeme danou skutočnosťou. Nejde tu v žiadnom prípade o doslovný význam a neznesiteľnú bolesť v uchu, ale o negovanie, zavrhnutie niečoho, pre nás neveľmi dôležitého. Tomuto kalku v slovenčine zodpovedá spojenie ... čo ma po tom..., alebo expresívne vyhlášky kašlem na všetko..., vykašlem sa na to..., napríklad: ... kašlem na svet! / na disciplínu!; ... vykašlem sa na radu lekára! Sú to teda výrazy záporu, rezignácie, výrazy opovrhovania niekým alebo niečím. Aj napriek tomu, že sa tieto výpovede hodnotia ako nie veľmi primerané, nie sú až natoľko vulgárne. Je to jemnejší tvar vyjadrenia, nie však stav prudkého citového nepokoja, rozčúlenia, rozzúrenia, keď sa v nás búri žlč, keď žlč zovrie, vzkypí od zlosti, v tom prípade si na niekom vylievame žlč a siahame po oplzlých nadávkach a vulgarizmoch; tu sa hodí aj výraz vyondiať sa / vyondieť sa na všetko.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu IRMOVO, a. s., Podnik na výrobu, obchod a služby, Atar 25, Stepanovićevo, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – Skladovací priestor na skladovanie a pretáčanie propán-bután plynu (TNG-a) Irmovo, kapacity 1 000 m3 pre vlastné potreby, na katastrálnej parcele číslo 3306, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 20. apríla 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 21. apríla 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Alberta Ajnštajna-NS213, NSU213, Ul. Alberta Ajnštajna 44, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 3392/79, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.

CHÝRNIK

2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 21. marca 2015 v Slovenskom vojvodinskom divadle pohostinsky vystúpili členovia Ustanovizne kultúry Parobrod z Belehradu s inscenáciou Vyčkávanie (Čekanje). Ide o autorský projekt Ivana Jevtovića, Janka Cekića a Lazara Dubovca. BÁČSKY PETROVEC. Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina v sobotu 28. marca o 19. hodine vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla usporiada celovečerný koncert pod názvom K Veľkej noci. V rámci koncertu vystúpia všetky tanečné, hudobné a spevácke skupiny, ako aj sólisti tohto spolku. Petrovská družina povoláva spoluobčanov a všetkých záujemcov, aby s nimi strávili príjemné chvíle.

www.hl.rs

BÁČSKY PETROVEC. Divadlo VHV v nedeľu 29. marca o 17. hodine vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v sezóne 2014/2015 uskutoční premiéru inscenácie Maľovaná abeceda, ktoré na motívy básne Jána Smreka scenáristicky a režijne podpisuje Monika Necpálová. J. Č-p NOVÝ SAD. V stredu 1. apríla o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade v rámci pravidelného matičného večierka bude premiéra divadelného predstavenia Naša autora Vladimíra Hurbana Vladimírova v podaní divadelnej sekcie centra. Vstup je voľný. A. L.

Informačno-politický týždenník

prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elena Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, ﬁlipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208). • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA A SPOMIENKA

SPOMIENKA

s milovanou manželkou

EVOU BABKOVOU 10. 10. 1941 – 16. 3. 2015 z Kovačice

Je ticho po bolesti, je celkom blízko ku hviezdam. Taký je akord odchodu, keď slovo ešte naposledy zazvonilo. Praskli putá našej lásky, čo držali nás pevne k zemi. Spi sladko, manželka moja! V srdci si uložím pamiatku Tvoju. Manžel Michal

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou a mamičkou

EVOU BABKOVOU 10. 10. 1941 – 16. 3. 2015 z Kovačice

SAMUEL DIŇA JURAJA MATUŠKU

Spomienka na Teba je nezabudnuteľná. Syn Ivan a vnučka Ivka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

EVOU BABKOVOU 10. 10. 1941 – 16. 3. 2015

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

Smutný je náš dom, nieto radosti bez Vás v ňom, len cestička do cintorína nás vedie k Vám von. Kvetoslava, Blaženka, Mirka a Andrejka • OZNAMY •

1930 – 1982 z Kovačice

Spomienku na Teba si zachovávajú rodina Koreňová a Jano Matuška

DROBNÉ OZNAMÝ PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,32 eura; volať na tel. č.: 021/6350-088 a 060/63-50-088. NA PREDAJ pozemok rozlohy 421 m2, Ul. Leninova, v Báčskom Petrovci, v blízkosti benzínovej pumpy; informácie na tel. č.: O21/780-197. NA PREDAJ saxofón a klarinet; tel. číslo: 062/841-98-43.

v Hlase ľudu

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovanou mamou, ujčinou, mamičkou a pramamičkou

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

MIROSLAVA BABKU

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2015 z Kovačice

SAMUEL DIŇA st.

Rodina Tanciková z Petrovca

15. 12. 1938 – 24. 3. 2012 – 2015 z Kovačice

Oznamujte Rozsievaj teraz tichučko, pod nebeskou klenbou, lásku a starostlivosť, ktorou si nás toľké roky obsýpala.

10. 6. 1955 – 23. 2. 2015 z Padiny

hlasludu.info www.hl.rs

ANNOU TRIAŠKOVOU

6. 8. 1926 – 17. 3. 2015 z Petrovca

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v našich srdciach. Dcéry: Anna Kanásová, Mária Andrášiková a synovec Janko Cerovský so svojimi rodinami

13 /4640/ 28. 3. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. marca 19.30 Folklórny festival Tancuj, tancuj... z roku 2014, 4. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Hore-dolu Nedeľa 29. marca 11.00 Marec v TV spomienkach 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 31. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV Týždeň prinesie: rozhovor s novou šéfredaktorkou Nového života, príspevok o pyrografii petrovského umelca, z poľnohospodárstva o nespokojnosti s komasáciou v Báčskopetrovskej obci, o jubileu vojlovického spolku Detvan a iné aktuality z našich prostredí. Náboženské vysielanie – v druhej polhodinke nedeľného vysielania, na Kvetnú nedeľu, budú odvysielané príspevky z početných udalostí v našich cirkevných zboroch: zo stretnutia dozorcov a kurátorov Báčskeho seniorátu, zo sesterského kempu v Bételi, z návštevy Miloša Klátika, generálneho biskupa ECAV na Slovensku, z ekumenického Svetového dňa modlitieb vo Vojlovici a z výstavy Biblií v Kysáči. Nevystanú ani duchovné piesne.

www.hl.rs

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 27. marca – Neznesiteľná krutosť Sobota 28. marca – Mrcha učiteľka Pondelok 30. marca – Gamer Utorok 31. marca – Lovci myšlienok Streda 1. apríla – Cesta do Ameriky Štvrtok 2. apríla – Cudzinec 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 29. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Obecná divadelná prehliadka Čo nového v našom spoločenskom živote? Utorok 31. marca 16.00 Slovenský film: Ružové sny Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec Piatok 3. apríla 16.00 Veľkonočné vysielanie

Nedeľa 29. marca 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu SKUS P. J. Šafárika 22.00 Film: Chmeľové leto 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Jaroslav Grňa, profesor fyziky, hovorí o procese zatmenia Slnka

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 13 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pomenovanie nedele pred Veľkou nocou. autorka: hlavné ANNA postavil americký syn tajnička obvod opyt. posvätný mesto BIČIAreper (angl.) zámeno obraz sa Zambie ROVÁ

skočil vpíšte OKU telúr

nekrytý chliev Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. (náreč.)

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

strednica

básnický útvar

pridala

Trenčín

TELEVÍZIA PANČEVO

osobné zámeno ohorok

alt

jedna srdc. žila srb. miera (mn. č.)

klepetovec

vylamuje ampér

lokál lokálu

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 29. marca 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 1. apríla 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

speváčka Lancasterová

druh

pokuty AS HL DU spisovateľ U Ľ Ján

zbierka máp st. názov Ľubľany

Sarajevo

vpíšte ÁJ

mladí ľudia veľké množstvá hmyzu

druh kvetu Bor

vpíšte EK kelvin

vpíšte IPL hliník

tona druh kódu

rovnováha

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 VODOROVNE: korektor, osada, bo, losoval, Ela, elán, KI, chromá, tlo, N, ab, a, kradlo, pás, raj, Dalila, E, ini, oho, de, vloží, Alena, Il TAJNIČKA: DIDA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu zo 7. marca 2015 bolo: DEŇ ŽIEN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: PAVEL KARDELIS, Ul. I. L. Ribara č. 18, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

13 /4640/ 28. 3. 2015

Šport Dolina zachránila minimálny náskok SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor

Domáci vyhrali štyri zápasy, hostia jeden zápas, a na troch si súperi rozdelili body. Stredobodom pozornosti bolo derby v Sente, kde ČSK Pivara vyhral a prebral vedúce miesto. Bačka 1901 po triumfe nad Dinamom urobila najväčší posun na hore. Padinčanom stačil jeden gól, aby sa upevnili na tretej priečke. Sriemske derby medzi Novopazovčanmi a Šíďanmi sa skončilo nerozhodne, práve ako aj súboj banátskych klubov, Vršca a Banata. Prigrevica z duelu s Cementom získala cenné body v boji o záchranu. Najpresvedčivejší tentoraz bol odžacký Tekstilac, ktorý prvýkrát vyhral v majstrovstvách, a to nad vysoko umiestnenou Slogou. Výsledky 17. kola: Bačka 1901 – Dinamo 1 : 0, Radnički (NP) – Radnički (Š) 1 : 1, Prigrevica – Cement 2 : 1, Vršac – Banat 1 : 1, Tekstilac – Sloga 3 : 0, Senta – ČSK Pivara 1 : 3, Radnički (S) – Dunav 0 : 0, Dolina – Radnički (SM) 1 : 0. Program 18. kola: Dinamo – Dolina, Radnički (SM) – Radnički (S), Dunav – Senta, ČSK Pivara – Tekstilac, Sloga – Vršac, Banat – Prigrevica, Cement – Radnički (NP), Radnički (Š) – Bačka 1901. DOLINA – RADNIČKI (SM) 1 : 0 (1 : 0)

olina z prvého jarného zápasu doma získala plánované body, ale výkonom neoduševnila fanúšikov. Domáci organizovane zaútočili a rýchlo získali náskok. V 4. min. sa lopty zmocnil agilný M. Šušnjar a z takých dvadsiatich metrov prudko a presne namieril pod brvno bezmocného brankára Sriemskomitrovčanov

Šivoljického – 1 : 0. Po rýchlom vedení akoby spokojní s jedným gólom domáci prepustili prevahu vytrvalým hosťom, ktorí útočili hlavne z bočných pozícií prostredníctvom Simikića, Đorđevića a Kačara. Domáca obrana zastavovala premyslené útoky na bránu Trivunovića a šance z protiútokov premrhali Popović,

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Panónia vystúpila z ligy Juraj Pucovský

prvom jarnom, čiže 11. kole sa hrali len štyri zápasy. Crvenka porazila Jedinstvo z Kolutu. Šikara aj druhýkrát bola presvedčivá s mestským rivalom Metalcom, ktorého v jeseň deklasovala 4 : 0. V obecnom derby Partizan v Kupusine bol o gól lepší Koniec futbalu v Laliti! Výsledky 11. kola: Crvenka – od susedovcov z Ribareva. Dinamo zo Sonty pokračuje v sérii Jedinstvo (K) 3 : 1, Šikara – Meúspechov z jesennej polosezóny. talac 3 : 0, Partizan – Jedinstvo Zápas v dedine Aleksa Šantić nebol, (R) 2 : 1, Rastina – Dinamo 0 : 2, lebo sa mužstvo lalitskej Panónie voľní boli A. Šantić a Radnički. Tabuľka: 1. Radnički 25 boneobjavilo na trávniku v krásnom športovom stredisku!? Voľný bol je- dov, 2. Šikara 24, 3. Dinamo senný majster – Radnički z Ratkova. 22...

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Miloš Mačužić (22) ukazuje postrannému rozhodcovi, že lopta bola terčom jeho zákroku

Pavlović a M. Šušnjar. Hostia najlepšiu šancu na vyrovnanie mali začiatkom druhého polčasu, keď Lazar Đorđević prebehol cez obranné rady pred Trivunovića, ale jeho strela preletela nad bránu. Potom domáci zostali bez nervózneho Lazara Popovića, ktorý nepotrebne komentoval rozhodovanie objektívneho rozhodcu Nenada Minakovića z Nového Sadu. Útočník Doliny dostal druhú žltú kartu a musel von z trávnika. Dolina väčšiu časť druhého polčasu mala hráča menej, dobre sa bránila a zriedkavo útočila. Výhru domácich mohol potvrdiť Nedučić, hlavičkoval do brankára a odrazenú loptu z troch metrov kopol nad brvno. Súperi hrali veľmi korektne a rozhodcovia dobre viedli zápas. DOLINA: Trivunović, A. Šušnjar, Mrđa, Nedučić, Jokić (Milo-

vac), M. Šušnjar, Brkić, Vukotić, Pavlović (Lončarski), Mačužić (Veličković), Popović.

1. ČSK Pivara 17 13 2. Senta 17 12 3. Dolina 17 8 4. Bačka 1901 17 8 5. Sloga 17 7 6. Dunav 17 7 7. Cement 17 6 8. Radnički (SM) 17 5 9. Radnički (Š) 17 5 10. Prigrevica 17 6 11. Dinamo 17 6 12. Radnički (NP) 17 5 13. Banat 17 4 14. Vršac 17 3 15. Radnički (S) 17 3 16. Tekstilac 17 1

2 2 33 : 7 41 2 3 32 : 10 38 6 3 22 : 13 30 2 7 20 : 19 26 5 5 17 : 16 26 5 5 15 : 17 26 7 4 21 : 19 25 7 5 19 : 15 22 7 5 18 : 17 22 3 8 21 : 21 21 3 8 14 : 25 21 4 8 28 : 30 19 7 6 12 : 15 19 7 7 13 : 22 16 5 9 14 : 30 14 3 13 14 : 36 6

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

nedeľu sa začala jarná časť majstrovstiev v tejto súťaži. Zo štyroch klubov z dedín a miest, kde žijú aj Slováci, ani jeden nevyhral. OFK Bačinci – Jednota Šíd 4 : 2. Šíďania dosiaľ s týmto súperom mali viac úspechov, ale tentoraz im to nevyšlo. Domáci boli oveľa silnejším mužstvom a góly Miladinovića a Đurđevića iba zjemnili presvedčivú prehru. Sinđelić Gibarac – Hajduk Višnjićevo 4 : 1. Zimná prestávka neprospela mužstvu z Višnjićeva,

aby si konsolidovalo rady a jar začalo úspešnejšie. Zarić jediným gólom iba zachránil česť svojho mužstva. Jednota Ľuba – Sremac Berkasovo 1 : 1. Ľubania doma získali len bod; skôr by sa mohlo povedať, že stratili dva body. Autorom jediného gólu za domácich bol Tadić. Omladinac Molovin – OFK Binguľa 4 : 2. Po ťažkej prehre v odročenom zápase z jesene s Bikićanmi 0 : 7 mnohí sa obávali, že Binguľčania podobný osud zažijú aj v Molovine. Nuž, aby sa to nestalo, postaral sa dvojnásobný strelec hostí Pajić. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Do polčasu jed, po prestávke med SLÁVIA – VULTURUL 7 : 0 (0 : 0)

Ján Špringeľ

d 52. po 56. min. slávisti strelili tri góly a misky váh sa začali nakláňať na stranu jednoznačného favorita. Prvý gól poslednému v tabuľke vsietil Bíreš, minútu neskôr znásobil skóre Petković a o dve po ňom trafil do čierneho aj Gigović. Do úvodného gólu sa Kovačičania nepodobali na mužstvo, ktoré je so štrnásťbodovým náskokom v čele ligového peletónu. Hra Slávie bola nezáživná, nudná, bez zrelších šancí na zmenu začiatočného stavu. Stovka divákov odchádzala na polčasovú prestávku sklamaná výkonom ich miláčikov. Po prestávke to bol sťaby nový tím, ktorý hral bezchybne a presne ako švajčiarske hodinky. Na 4 : 0 zvýšil výsledok Vulišić, piaty

slávistický a druhý Bíreša v 69. min. bol najkrajším na meraní síl. Päť minút pred záverečným hvizdom ešte zavlnil sieť aj P. Čížik. O to, aby v sieti hostí nebolo iba pol tucta gólov, postaral sa v poslednej minúte skvelým oblúčikom Gigović – 7 : 0. Hostitelia hrali na rozdiel od zápasu v Kačareva v trochu pozmenenej zostave. Do tímu sa vrátil stredopoliar Petković, hral namiesto nováčika MiloStrelec najkrajšieho gólu: Alexander ševića, na hrote bol VukajBíreš (FK Slávia Kovačica) lović. Lodivod Mršulov sa rozhodol hrať druhú časť duelu prekonať gólový rekord s týmto s dvojicou hrotových útočníkov súperom: vlani v Kovačici 16. mar(Bíreš, Gigović). Oplatilo sa mu to ca slávisti zvíťazili 8 : 0. Grebenčadvojnásobne: naladený tandem nia v Prvej juhobanátskej lige od augusta 2008 majú takmer dve strelil dokopy štyri góly. Kovačičanom sa nepodarilo tretiny výhier z celkového počtu

Horšie už nemohlo byť HAJDUŠICA – JUGOSLAVIJA 0 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

ajdušičania na začiatku jarnej časti majstrovstiev dva zápasy hrali na domácej pôde, a to vďaka tomu, že mali prajný rozvrh. Avšak namiesto toho, aby maximálne využili túto výhodu na postup do hornej časti tabuľky, z týchto zápasov získali iba bod a ocitli sa v nebezpečnom pásme. V stretnutí s celkom Jugoslavija z Jabuky začiatok patril hosťujúcim futbalistom, ktorí niekoľkokrát vážne ohrozili Melicha. Domáci sa začali dobre brániť, avšak v 10. min. Barbulović neobozretne vrátil loptu Melichovi. Hosťujúci útočník to využil, zobral loptu, ocitol sa zoči-voči s brankárom Hajdušice, ktorý v snahe zachrániť vlastnú sieť opustil šestnástku a strelu súpera zastavil rukou. Sieť síce zachránil, ale za to dostal červenú kartu a musel opustiť ihrisko. Medzi žrde si potom zastal mladý Lipták. Hostia ešte dvakrát zaútočili, potom Hajdušičania, aj keď iba desiati, presadili hru na polovicu • ŠPORT •

hostí a do konca polčasu dominovali ihriskom. V polovici polčasu Đapa pekne strieľal z diaľky. Ihneď potom po rohovom kope lopta prešla vedľa nechránenej brány Jugoslavije, ale tam nebolo ani jedného hráča Hajdušice, aby ju usmernil do siete. Iba o pár minút neskoršie znovu rohový kop. Pekne centroval Đaković a Ružić z nepatrnej blízkosti strieľal do brankára. Po zmene strán sa hralo hlavne medzi dvoma bránami, takže vý-

razných šancí ani nebolo. Predsa v 78. min. rozhodca Raković z Vršca poškodil Hajdušičanov. Radović pekne prihral Ružićovi, tento vrazil do šestnástky, kde ho nedovolene zastavili, ale sa rozhodcova píšťala neozvala. Nuž a potom v 87. min. studená sprcha obliala domácich futbalistov a ich fanúšikov, keď hostia z rýchleho protiútoku prekonali Liptáka, ujali sa vedenia, ktoré si do konca zápasu vedeli zachrániť.

Núdzový brankár: Zvezdan Lipták (FK Hajdušica)

súbojov na vlastnom, a podľa slov nejedného súpera, veľmi horúcom trávniku. Rovnako tak ale v spomínanom období z 99. zápasov ako hostia zvíťazili iba dvanásť ráz. SLÁVIA: Krstić, Sachter, P. Čížik, Ján Čerňoš, Radenković, Ivanišević, Petković, D. Čížik, Jaroslav Čerňoš (Bíreš), Vulišić, Vukajlović (Gigović). Slávisti hrajú v ďalších dvoch kolách ťažšie zápasy s klubmi, ktoré sa uchádzajú o druhú priečku: prvým z nich sú susedia z Crepaje. Zápas s Vojvodinou sa hrá v dedine parádnych koní a fiakrov 29. marca 2015 o 15. hodine. Na štadióne Sto topoľov sa očakáva veľký počet divákov nielen z Kovačice, ale i milovníkov futbalu z Padiny, keďže Dolina banátske derby v Pančeve zohrá deň skôr. HAJDUŠICA: Melich, Lipták, Barbulović, Pomorišac, Stojkovski, Folťan, Đaković, Anđelovski, Miksád (Petrović), Đapa (Radović), Ružić. Výsledky 17. kola: Hajdušica – Jugoslavija 0 : 1, Radnički – Crvena zvezda 2 : 6, Mladost (O) – Partizan 1 : 1, Budućnost – Jedinstvo Stević 2 : 0, Slávia – Vulturul 7 : 0, Mladosť (V) – Vojvodina 1 : 0, Omladinac – BAK 0 : 1, Polet – Sloga 3 : 0.

1. Slávia 17 2. Mladosť (V) 17 3. BAK 17 4. Polet 17 5. Radnički 17 6. Vojvodina 17 7. Jedinstvo Stević 17 8. Mladost (O) 17 9. Jugoslavija 17 10. Sloga 17 11. Budućnost (-1) 17 12. Crvena zvezda 17 13. Partizan 17 14. Hajdušica 17 15. Omladinac 17 16. Vulturul 17

13 /4640/ 28. 3. 2015

15 11 10 10 9 9 7 6 6 6 6 5 4 5 4 3

2 0 65 : 11 0 6 32 : 25 3 4 27 : 25 2 5 43 : 22 3 5 31 : 21 3 5 28 : 19 2 8 39 : 42 3 8 28 : 30 2 9 29 : 43 1 10 22 : 33 2 9 28 : 50 3 9 25 : 31 5 8 29 : 32 2 10 21 : 30 4 9 30 : 48 3 11 17 : 32

47 33 33 32 30 30 23 21 20 19 19 18 17 17 16 12 47

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nádejná päťka v Kysáči TATRA – SIRIG 5 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

ni najväčší optimisti v Kysáči nečakali také vysoké víťazstvo Tatry. V prvej časti sa hralo tvrdo, bojovne a šancí dlho nebolo. V 40. min. Grijak pekne uvoľnil Danečeka na čiare trestného územia, tento sa zbavil dvoch obrancov a majstrovsky, peknou strelou z asi štrnástich metrov zmietol pavučinu z pravého rohu brány Sirigu – 1 : 0. No radosť domácich netrvala dlho. Srnka v 44. min. nepotrebne fauloval útočníka Sirigu, rozhodca Grujić nariadil penaltu, ktorú iste premenil Perić. V 61. min. mladý stredopoliar Michal Martinko sa zmocnil prakticky už stratenej lopty, odcentroval, Tót to všetko dobre sledoval a z ľavej strany zboku presne trafil – 2 : 1. Vo finiši hostia poľavili, mužstvo Tatry to plne využilo; gólmi Danečeka v 80. min., Grija-

Mladučký Martin Hric (v strede) sa pokúsil predrieť pomedzi dvoch Sirižanov ka v 84. a 90. min. si zabezpečili veľmi dôležité víťazstvo v boji o záchranu v súťaži. TATRA: Navala, Budík, Kulík (Martinko), Milanov, Srnka, Jakšić, Tót (Vozár), Klaić, Grijak, Daneček, Hric (Kohút).

Dorastenci Tatry v sobotu v prvom jarnom majstrovskom zápase prehrali doma s Bačkou z Ďurdeva 0 : 1. V nedeľu mladí Kysáčania budú hosťovať v Suseku. Výsledky 16. kola: Sofeks

LIGA VETERÁNOV ANTEHO BAČIĆA-BADŽU

BSK nevyhral v Ratkove

Mužstvá Panónie a Borca pred zápasom v Laliti

Juraj Pucovský

imná prestávka je skončená aj pre futbalových veteránov Ligy Anteho Bačića-Badžu. V posledný zimný deň, v piatok 20. marca 2015, sa začala kotúľať lopta na štyroch ihriskách klubov v Odžackej obci a jednom ihrisku Báčskej obce. Najviac gólov bolo na ihrisku v Karavukove, kde domáci Po-

www.hl.rs

let deklasoval mužstvo báčskej Tvrđavy I až 9 : 2. Veľmi zaujímavý zápas bol v Ratkove, kde domáci Radnički nedovolil lídrovi z Báčskeho Brestovca, keďže sa zápas skončil nerozhodne 1 : 1. Mužstvo Tvrđava II v Báči prekonalo odžacký Tekstilac 4 : 1. Domáci Zadrugar a OFK Odžaci sa v Srbskom Miletići rozišli s nerozhodným výsledkom 1 : 1, ale hostia vyhrali kontumačne.

Informačno-politický týždenník

Laliťania uvítali Borac z Báčskeho Gračca a prehrali 4 : 7 (2 : 2). Výsledky 12. kola: Zadrugar – OFK Odžaci 0 : 3 kontumačne, Radnički – BSK 1 : 1, Tvrđava II – Tekstilac 4 : 1, Polet – Tvrđava I 9 : 2, Panónia – Borac 0 : 3 kontumačne. Voľný bol Omladinac Deronje. Tabuľka: 1. BSK 26 bodov, 2. Polet 23, 3. Borac 23, 4. Tvrđa-

– Veternik 2 : 1, Slavija – Vinogradar 0 : 0, Susek – Fr. partizan 1 : 2, Tatra – Sirig 5 : 1, TSK – Mladost 0 : 0, Petrovaradín – Šajkaš 3 : 2, Jedinstvo – Futog 2 : 1, Dinamo – Proleter 0 : 1. Program 17. kola: Futog – Petrovaradín, Šajkaš – Sofeks, Veternik – Slavija, Mladost – Tatra, Dinamo – Susek, Proleter – Jedinstvo, Vinogradar – TSK, Sirig – Fr. partizan.

1. Veternik 2. Proleter 3. Slavija 4. Petrovaradín 5. Sofeks 6. Fr. partizan 7. Susek 8. TSK 9. Šajkaš 10. Mladost 11. Futog 12. Dinamo 13. Jedinstvo 14. Sirig 15. Tatra 16. Vinogradar

16 12 16 10 16 8 16 8 16 8 16 8 16 8 16 8 16 7 16 5 16 5 16 5 16 5 16 4 16 3 16 2

1 3 38 : 15 37 4 2 32 : 16 34 5 3 31 : 14 29 4 4 28 : 21 28 3 5 35 : 20 27 3 5 33 : 23 27 2 6 32 : 22 26 2 6 21 : 25 26 3 6 27 : 21 24 3 8 18 : 24 18 2 9 23 : 32 17 2 9 16 : 25 17 2 9 16 : 25 17 3 9 18 : 32 15 3 10 24 : 40 12 2 12 14 : 50 8

va II 22, 5. OFK Odžaci 21, 6. Tvrđava I 20, 7. Tekstilac 18, 8. Radnički 13 bodov. Mimo konkurencie hrajú Panónia, Zadrugar a Omladinac. Program 13. kola: Omladinac – Zadrugar, BSK – Tvrđava II, Tekstilac – Polet, Tvrđava I – Panónia, Borac – OFK Odžaci. Voľný je Radnički z Ratkova. PANÓNIA – BORAC 4 : 7 (2 : 2) Domáci len v prvom polčase úspešne čelili oveľa mladším hosťom z Báčskeho Gračca. V domácom mužstve totiž hrali až piati futbalisti starší od 55 rokov a najstarší Milorad Vučenov má až 65 rokov!? Po prestávke hostia mali oveľa viac síl a nečudo, že sa sieť Stamenkovića vlnila až päťkrát. Dva góly za Panóniu dal Dimić, raz trafili N. Krivokuća a Pivarov. PANÓNIA: Stamenković, Brkić, Ljubenković, B. Malivuk, A. Popović, V. Krivokuća, Tancik, Dimić, Pivarov, N. Krivokuća, Benka. Striedal: Vučenov. Domácim chýbali: Jovkić, Kršić, Juhik, Sremac, Marjanović, Ostojić. Foto: A. Popović • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Výsledky 17. kola: ŽSK – Budúcnosť 2 : 1, Kupinovo – Jednota 0 : 0, Sloga – Hajduk 3 : 1, C. zvezda – Index 4 : 0, Sremac – Borac 0 : 0, Kabel – LSK 1 : 1, Mladost trénera Sinišu – Jugović 2 : 0, Omladinac Stanivuka. – Ljukovo 1 : 0. RozhodujúProgram 18. kola o 15. ci gól domáci Prvý strelec v Žablji: hodine: Budúcnosť – strelili v 52. min., Slavko Rodić Omladinac, Ljukovo – keď využili chybu (Budúcnosť Hložany) Mladost, Jugović – Kabel, súpera, takže kanonier Baletić rutinovane matoval LSK – Sremac, Borac – C. zvezda, výborného brankára Zeljkovića. Do Index – Sloga, Hajduk – Kupinokonca zápasu ŽSK mal ešte dve šan- vo, Jednota – ŽSK. Foto: J. Pucovský ce, ale sa Zeljković nedal prekonať. Dva protiútoky mali aj Hložanci, no presné prihrávky Ožváta útočník 1. Omladinac 17 14 1 2 34 : 9 43 Marković nemohol využiť, lebo ho 2. ŽSK 17 11 4 2 31 : 15 37 zrazili na takých 18 – 20 metrov od 17 9 6 2 30 : 11 33 3. Borac brány. Z voľných kopov Lukić najprv 4. Kabel 17 8 5 4 25 : 12 29 prestrelil bránu, a potom Marković 17 8 5 4 28 : 20 29 5. Mladost trafil múr domácich hráčov. Žlté karty v radoch hostí uvideli 6. C. zvezda 17 6 5 6 22 : 21 23 Lukić, Trivunović, M. Kobilarov, 7. LSK 17 6 5 6 22 : 28 23 Zeljković a Marković hlavne pre 8. Budúcnosť 17 6 3 8 20 : 22 21 protesty a v mužstve ŽSK je po9. Sloga 17 5 6 6 18 : 24 21 trestaný iba obranca Pinjo. 17 5 5 7 18 : 20 20 Zápas v Žablji sledovalo 200 di- 10. Jednota 17 5 3 9 15 : 31 18 vákov, ktorí odišli domov spokojní, 11. Ljukovo lebo body zostali v Žablji. 12. Kupinovo 17 3 7 7 14 : 20 16 BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Uglje- 13. Index 17 4 4 9 14 : 23 16 ša Joksimović, Štefek, Trivunović 14. Hajduk 17 4 4 9 21 : 32 16 (Marković), Alić, Rodić, N. Kobila15. Sremac 17 4 3 10 19 : 28 15 rov (Ožvát), M. Kobilarov, Krstić, 16. Jugović 17 3 4 10 20 : 35 13 Lukić (Anušić), Mitrović.

Keď aj rozhodca „hrá“... ŽSK – BUDÚCNOSŤ 2 : 1 (1 : 0)

Ján Murtin

ložanci sa nezahanbili na ťažkom hosťovaní v Žablji s favorizovaným súperom. Keby mali objektívne rozhodovanie, mohli sa vrátiť domov spievajúci. Takto hlavná rola patrila rozhodcovi Milošovi Banjcovi z Inđije, ktorý bol prakticky dvanástym hráčom ŽSK, pritom vari aj najhlavnejším!? Za prvých deväť minút Banjac pískal až sedem voľných kopov v prospech domácich, z toho päť z hranice trestného územia, no strelci ŽSK ani jednu príležitosť nevyužili.

V 12. min. po rýchlom protiútoku domáci panicky vykopli loptu za bránu. Kapitán Lukić strelou z rohu našiel v šestnástke Rodića, ktorý pohotovo prekonal Dovedana – 0 : 1. Domáci potom znervózneli a hostia založili dva-tri protiútoky. V 40. min. Mijić odcentroval, Popin hlavičkoval v šestnástke, lopta trafila Joksimovića do temena a rozhodca na veľké prekvapenie odpískal jedenástku. Vyvolalo to revoltu v radoch hostí. Rozhodca najprv odstránil zo striedačky predstaviteľa Budúcnosti Ondreja Korčoka a po vyrovnávajúcom góle z bieleho bodu aj

Brvno zachránilo domácich KUPINOVO – JEDNOTA 0 : 0 Matej Bzovský

nám tréner Jednoty Vujasin. Na ihrisku v Kupinove pre zranenia nehrali Đorđe Šuša a Konstantin Stegnjajić. V obrane sa ich neprítomnosť dosť cítila a či sa do soboty zotavia, uvidíme. Zatiaľ je istejší nástup spoľahlivého Šušu, ktorý medziiným zdôraznil: „Musíme byť krajne opatrní. Ide o silného a vážneho súpera, ktorý sa uchádza o postup. Verím, že vyhráme, a tak pomôžeme aj našim, mne najbližším susedovcom z Nových Bánoviec, ktorí zatiaľ majú šesťbodový náskok nad Žabaljčanmi.“

verenci trénera Milana Vujasina v Kupinove, kde sa Jednota prvýkrát ocitla v majstrovskom zápase, výkonom vcelku nesklamali. Získali bod, mohli aj tri, ale je pre to nevyhnutné zvýšiť streleckú pohotovosť. K tomu hráči musia získať aj väčšie sebavedomie pred dvoma domácimi neľahkými zápasmi. Najprv v sobotu so žabaljským ŽSK, ktorý sa uchádza o prvé miesto v tabuľke Novosadsko-sriemskej ligy, a potom aj s náročným mužstvom z Hložian. V Kupinove sa hral dobrý futbal. Obe mužstvá nevyužili niekoľko šancí, ktorých bolo viac pred bránou domácich. Najlepšiu príležitosť Jednota mala v polovici polčasu, ale jej hráč trafil brvno. Domáci zakončili zápas s desiatimi hráčmi pre správ- Od futbalistov Jednoty sa na budúcich ne vylúčenie ľavého zápasoch očakáva lepšia účinnosť obrancu Trajkovića, ktorý dostal dve žlté karty. JEDNOTA: Travica, G. Lukić, Je„S mužstvom ŽSK si chceme dobre lović, Igrač, Ninić, Gačić, Uzelac, zahrať, zistiť, na čom sme a verím, že Furtula, Krstović (Šestović), A. budeme oveľa úspešnejší,“ povedal Lukić, Marković. • ŠPORT •

Konečne zahrali naplno SLOGA – HAJDUK 3 : 1 (1 : 0) Károly Vig

apokon aj Erdevíčania zahrali dobre a porazili súpera z Bešky. Obe mužstvá zápas začali obozretne, hralo sa hlavne v strede ihriska a z občasných akcií sa hráčom nepodarilo ohroziť brankárov. V 30. min. rozhodca Goran Vukosavljević z Novej Pazovy ukázal druhú žltú kartu domácemu hráčovi Simeunovićovi, ktorý musel opustiť trávnik. V 44. min. rozhodca odpískal penaltu v prospech Slogy a Bojanić efektne prekonal brankára Bajića – 1 : 0. V pokračovaní zápasu domáci zosilnili tempo, ale prví sa predsa radovali hráči Hajduka. Željko Mitrović

využil chybu obrany Slogy v 67. min. a vyrovnal výsledok. Potom domáci viac nemali čo čakať, rozhodli sa pre silnú ofenzívu a loptu zasielali do trestného územia súpera, ktorého hráči sa húževnato bránili, a pritom hrali príliš ostro. V 80. min. Pendo majstrovsky prekabátil obrancu Hajduka a vsietil druhý gól. Iba o minútku neskoršie Čobanović po sólovej akcii z 25 metrov trafil sieť a stanovil konečný výsledok – 3 : 1. Hostia z Bešky môžu byť spokojní, že neutŕžili presvedčivejšiu prehru. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Radin, Čobanović, Vuković, Raičević, Bojanić, Miščević (Matić), Grković (Pendo), Sovilj (Rankić), Simeunović.

13 /4640/ 28. 3. 2015

Šport OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Chudobný futbal vo Vrbare MLADOSŤ – KULPÍN 1 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

jine – Maglić 5 : 0, Vojvodina – Titel 1 : 1, Mladosť – Kulpín 1 : 0, Sutjeska – Oblilić 0 : 2, Hajduk – Bečej 1 : 2, Proleter – Tvrđava 0 : 0, Mladost radost – Borac 1 : 3, Budućnost – Stari grad 1 : 0. Program 18. kola: Maglić – Budućnost, Stari grad – Mladost radost, Borac – Proleter, Tvrđava – Hajduk, Bečej – Sutjeska, Obilić – Mladosť, Kulpín – Vojvodina, Titel – Krila Krajine.

váčik Vlaisavljević. V 87. min. Mladosť rvá jarná nedeľa zahrala jeden z posleda pekné počasie do ných útokov. Severíni petrovskej Vrbary na centroval, Kolarski lopzápas susedov prilákali tu hlavou vyrazil, Jakuš slušný počet divákov. Misa zo stredu pokúsil Foto: J. Pucovský lovníci futbalu v Petrovci kopať loptu, hosťujúci sa zažiadali pozrieť si vyzadáci ju opäť vykopli, 1. Bečej 17 15 1 1 56 : 9 46 novené mužstvo Mladosti, kožená sa dostala na 2. Mladost radost 17 11 4 2 45 : 21 37 v čele s novým trénerom pravú stranu, odkiaľ 3. Hajduk 17 9 5 3 29 : 16 32 Mirkom Jovanovićom. Torbica z nevýhod17 10 1 6 36 : 20 31 Prvýkrát tohto roku sa nej pozície trafil sieť. 4. Borac hralo na hlavnom ihrisku 17 7 4 6 23 : 19 25 A bola to veľká radosť 5. Titel V 41. min. Vladimir Rupar po rohovom kope zahral vo Vrbare. Prišiel aj hodný hlavou loptu nad bránu brankára Kulpína Botorića domácich. 6. Proleter 17 7 4 6 29 : 28 25 počet Kulpínčanov, ktoMLADOSŤ: Fejdi, 7. Tvrđava 17 6 6 5 19 : 24 24 Do druhého polčasu Mladosť Mijin, Rupar, Babiak, Vlaisavlrí si iste nárokovali, že zverenci 17 6 4 7 23 : 15 22 trénera Miroslava Čániho môžu vošla so silnejšou vôľovou čin- jević, Vuković, Torbica (Haška), 8. Vojvodina 9. Mladosť 17 4 7 6 21 : 25 19 nosťou, odhodlaná útočiť a vsietiť prekvapiť Mladosť, ako v jeseň Pavlis (Milenković), Severíni, 10. Sutjeska 17 5 4 8 21 : 26 19 Maglićania a z Petrovca sa vrátiť aspoň jeden gól. Domáci zahrali Fábry, Jakuš (Milićević). aspoň o štipku lepšie a celková s radosťou na tvári. KULPÍN: Botorić, Ignjatović, 11. Krila Krajine 17 4 6 7 22 : 30 18 Prvý polčas, vlastne celý zápas kvalita zápasu stúpla. Celkove sa Stajić, Lakić, Kolarski, Kozarov, 12. Maglić (-1) 17 6 1 10 21 : 45 18 nepriniesli zvlášť Haška (Zečević), Trišić, Lazičić 13. Budućnost 17 4 4 9 22 : 31 16 kvalitnú hru. Hos(Lutkić), Ivković, Chalupka. 17 5 1 11 26 : 52 16 14. Kulpín tia hrali oslabení Domáci dorastenci v predzá15. Obilić (-1) 17 3 6 8 14 : 27 14 bez dvoch hráčov, pase vyhrali 3 : 0. ktorí boli predmiVýsledky 17. kola: Krila Kra- 16. Stari grad 17 3 4 10 10 : 29 13 1. jarnom kole Mestskej ligy Nový Sad pionieri nulú nedeľu na zápetrovskej Mladosti porazili doma vrstovníkov pase so Sutjeskou z Báčskej Palanky. Góly dali Levársky a Častven. PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V HLOŽANOCH z B. D. Polja vylúče- MLADOSŤ: Ferko, Antonić, Šproch, Spevák, ní. Kulpínčania sa Rybársky, Triaška, Lačok, Torbica, Serdar, Častven, predstavili ako so- Levársky. Striedali: Molnár, Kolarski. lídny celok, keďže V nedeľu zverenci trénera Darka Laćarka budú Mladosť v tomto hosťovať v Športovom stredisku Vujadina Boškova vo JEDNOTA 1950 – MLADOST 2 : 0 (0 : 0) zápase mala rolu Veterniku, kde sa stretnú s pioniermi superligového Ján Murtin favorita. FK Vojvodina. V prvom polčase J. P. Tento priateľský zápas v Hložanoch šancí takmer ani sledovalo 100 divákov. V zaujímavej v hre Mladosti videla lepšia súhra. nebolo, hoci sa susedia pokúšali dosiahnuť gól. Tak pred bránou Stredopoliari pôsobili ucelenejšie. hre domáci za rozhodovania Ševu z Čelareva prekonali mužstvo z Mahostí v 7. min. Torbica z pravej Hneď v 48. min. dobre strieľal lého Báča. strany centroval na Pavlisa, ale Bo- Fábry. Potom úspešne kombinoHostia mali počas prvých 45 minút torić bol na pravom mieste. Hos- vali Torbica, Mijin a Severíni, ale prevahu, ale si nevytvorili strelecké tia sa pokúsili prostredníctvom z gólu nebolo nič. V 62. min. z ľavej šance. Domáci iba raz ohrozili hostí, agilných obrancov Ignjatovića strany na centrovanú loptu siahol keď Fábry prehodil prázdnu bránu a zvlášť Stajića prenikať k bráne Mijin a Botorić ju len končekmi Mladosti. V druhom polčase hráči Jednoty Mladosti. V 32. min. donedávna prstov prehodil nad bránu. V 67. hráč Mladosti Miloš Trišić z vyše min. sa Jakušova presná strela zahrali oveľa lepšie a dvakrát sa strelci dvadsiatich metrov chcel prekva- po zemi šuchla o žrď a skončila presadili. Michal Hataľa v 50. min. z voľného kopu prekvapil všetkých – 1 piť Fejdiho, nastrelil však brvno. za bránou. : 0. Nasledovalo potom zopár šancí Kulpínčania mali v 77. min. ideV tejto časti zápasu Kulpínčania domáceho mužstva, ktorého hráči sa dožadovali jedenástky, keď- álnu šancu, keď Chalupka prihral nastrelili žrď, brvno, ale sieť nemohli že považovali, že v jednej chvíli Ivkovićovi a tento pred bránou Fej- dlho rozvlniť. Predsa v 85. min. Ralević Presne trafil: Michal Hataľa (Jednota Hložany) rýchleho Chalupku domáci obran- diho reagoval nerozvážne. O nie- nabehol na loptu v skrumáži a z deca nedovolene znemožnil. V 41. koľko minút neskoršie oba celky siatich metrov prekonal brankára ský, Molnár, Čipkár, Horvát, Šljivar. Striedali: Jević, Ľ. Hataľa, Feleđ, min. po rohovom kope petrovský zostali s desiatimi hráčmi, keďže Mladosti – 2 : 0. JEDNOTA: Pagáč, Supek, Đumić, Zarić, Ralević. záložník Vladimir Rupar zblízka si po vzájomnej potýčke červené Foto: J. Pucovský karty vyslúžili Trišić a domáci no- M. Hataľa, Benko, Fábry, Drieňovhlavičkoval nad bránu.

MLADOSŤ – KRILA KRAJINE 2 : 0 (1 : 0)

www.hl.rs

Góly po prestávke

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Kapitáni Mladosti Pavel Fejdi a Stanislav Haška s rozhodcami Nemanjom Hlebecom, Daliborom Kantarom a Lukom Latinovićom

BOLI SME NA DERBY SUSEDOV VO VRBARE

Radosť z kapsy Torbicu

Neúspešný pokus hráčov Mladosti pred bránou Kulpína

Góóóóól Pavla Torbicu v 87. minúte

Juraj Pucovský

usedské futbalové derby vždy vyvoláva veľkú pozornosť fanúšikov dvoch klubov. Tak bolo aj v prvú jarnú, slnečnú nedeľu, keď sa vo Vrbare stretli domáca Prvý výsledok na novej tabuli vo Vrbare Mladosť a Kulpín. Tento záV druhom polčase Mladosť viac, ale pas si prišlo pozrieť zo 300 divákov, tak stále obozretne útočila a obrana Kulpíz Petrovca, ako aj z Kulpína. Keďže sú obe mužstvá v dolnej časti na sa dobre bránila. V 85. min. domáci Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad, dôležitosť Vlaisavljević a hosť Trišić dostali červené bodov vplývala na výkon futbalistov. karty pre vzájomné údery bez lopty. Nebol to futbal, ktorý by veľmi nadchol Čoskoro potom ľavá spojka hostí Ivković skutočného milovníka futbalu. Obe mal veľkú šancu pred bránou Fejdiho, ale mužstvá akoby viac strážili vlastnú sieť sa zmiatol a loptu iba prihral obrancovi a v útoku sa riadili tým, „že čo urobia, Mladosti, ktorý ju ľahko odkopol ďaleko do ihriska. bude dobre“. A potom, keď už mnohí mysleli, že Pevná obrana Kulpína v čele so spoľahlivým a nekompromisným Lakićom výsledok zostane 0 : 0, v 87. min. rýchly v prvom polčase úspešne odolávala, Torbica ktovie koľkýkrát zašprintoval takže Mladosť prakticky ani nemala šancu pravou stranou, kopol pred bránu, lopta ohroziť Botorića. Nič nedokázali ani vy- spadla pomedzi niekoľkých Kulpínčanov sokí Rupar a Mijin po niekoľkých kopoch a skončila v sieti – 1 : 0. Na trávniku a triz rohu. Na druhej strane Kulpínčania sa búne nevídaný výbuch radosti hráčov zamerali na protiútoky a hnevali sa na a fanúšikov Mladosti, ktorú zo svojej rozhodcu Hlebeca z Báčskej Palanky, že kapsy „vybral“ Torbica. Tri body zostali nepískal faul nad rýchlym Chalupkom. vo Vrbare, aj keď neutrálny divák mohol Najväčšia hrozba pre brankára Fejdiho skonštatovať, že by najspravodlivejším prišla v 32. min., keď niekdajší člen Mla- výsledkom derby susedov bola remíza. dosti Trišić z diaľky vypálil a zacvendžalo Vo futbale však rozhodujú góly a v tom tentoraz bola úspešnejšia Mladosť. brvno brány domácich.

• ŠPORT •

Červená karta pre Miloša Trišića a Milana Vlaisavljevića

Veľká radosť futbalistov Mladosti so strelcom Torbicom (tretia hlava sprava)

Tento únik Vladimíra Fábryho (modrý dres) neznemožnil Aleksandar Kolarski (vpravo)

13 /4640/ 28. 3. 2015

Členovia futbalovej sekcie SKOS Jednota (1968)

Pred prvým zápasom: OFK Bačinci – Jednota 1 : 2 (1971)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Jednota Šíd Z iniciatívy futbalistov, ktorí nemali miesto v prvom mužstve FK Radnički a členov futbalovej sekcie šídskeho SKOS Jednota, v apríli 1971 založili FK Jednota. Hráči prvé dresy modrej farby zdedili od FK Tekstilac, Dar ktorý zanikol, a kopačky im venoval FK Radnički. Prvým predsedom FK Jednota belehradského bol Gojko Rakić, podpredsedom Milan Miljković, tajomníkom Stanislav Stupavský Obilića (1972) a trénerom Ondrej Kolár-Prle. Trovy registrácie klubu a futbalistov zaplatil Milan Miljković a ostatné potreby financovali členovia dobrovoľnými príspevkami. Jednota roky organizovala vecnú tombolu v Slovenskom dome, neskoršie športovú tombolu v hostinci Bela lađa, a tak si zadovažovala prostriedky na činnosť. Prvý zápas mužstvo zohralo už v apríli 1971, keď na hosťovaní porazilo OFK Bačinci 2 : 1 (strelcom prvého gólu bol Pavel Bocka a druhýkrát trafil Dušan Mirković). Futbalisti novozaloženého klubu spočiatku svoje zápasy hrávali na štadióne FK Radnički, aby sa roku 1972 presťahovali na svoje ihrisko, ktoré vybudovali na mieste niekdajších jám Pajcovej tehelne. Na tom ihrisku zohrali 12. apríla 1972 (je to úradný názov štadióna) prvý zápas s mužstvom belehradského Obilića a neskoršie roky organizovali tradičný turnaj k oslave výročia prelomu Sriemskeho frontu. Prvú obliekareň vybudovali dobrovoľnou prácou. Začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia z vlastných prostriedkov vystavali klubové miestnosti, šatne, otvorili aj hostinec, ktorý je dodnes základným zdrojom financovia klubu. Futbalové ihrisko s budovou, pomocný trávnik a cyklistická dráha je dnes vlastníctvom FK Jednota. Od roku 1972 FK Jednota súťaží v Obecnej lige Šíd (aj v súčasnosti), ale bol i členom Zápas Medziobecnej ligy Šíd – Sriemska Mitrovica a Sriemskej ligy. Futbalová škola klubu pionierov: zaznamenala mimoriadne úspechy, keďže dve sezóny mladí šídski futbalisti hrali Jednota Samuel Zorjan od v Prvej lige s vrstovníkmi Partizana, C. zvezdy, OFK Belehrad... Vo FK Jednota aj – OFK založenia v Jednote dnes úspešne pracuje futbalová škola. Jej predsedom je Stanislav Dierčan Belehrad a trénerom Samuel Zorjan. (2007)

Zo zápasu Jednoty (1972)

Stanislav Stupavský Snímky: autor, J. Bartoš a z archívu FK Jednota

FK Jednota (1981)

Mužstvo Jednoty v Sriemskej lige (1978)

OFK Binguľa – Jednota 1 : 4 (2014)

Tím Jednoty v Obecnej lige Šíd (2014)