Hlas 18 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4645/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 2. 5. 2015 | CENA 50 DIN

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Založená YMCA Serbia POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

O týždeň sa začína poľnohospodársky veľtrh

Padli aj Mladenovčania!

Z obsahu

2. 5. 2015 | 18 /4645/

Uzávierka čísla: 29. 4. 2015

4 TÝŽDEŇ 6 Očakávania sa nenaplnili 7 Ísť stále ďalej 8 Kľúč do viacerých dverí 9 Za Samuelom Boldockým

10 SLOVENSKO 10 Na živote hľadám pekné stránky

11 ĽUDIA A DIANIA 13 Problémy s kvalitou vody

V utorok 28. apríla prebiehalo 41. zasadnutie pokrajinského zhromaždenia. Začiatok zasadnutia poznačil nedostatočný počet poslancov, čo prítomní (očividne) využili na telefonovanie. J. Pániková

15 Čoraz viac možností a stále menej detí... 19 Ani ploty nepotrebujú

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Silné puto priateľstva

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 24 Kukurica bez burín 26 Škodcovia vzchádzajúcich rastlín sóje 27 Správna závlaha zaručuje kvalitnú úrodu

31 KULTÚRA 31 Prezentovali tri absolútne čerstvé knihy 33 Pretrvávanie inšpirácie geometrickou krajinkou

Na sklonku marca t. r. sa v rámci programu EÚ Erasmus + naplno rozbehol projekt Ľudové remeslo – šanca pre každého, do ktorého sa, okrem organizácií a inštitúcií z piatich krajín EÚ (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko), zapojil aj Klub Kreatornica a Stredisko sociálnej práce v Kovačici. A. Chalupová Foto: z archívu Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici

34 Sám sebe učiteľom už v škôlke

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 V Odžakoch mohli aj vyhrať 47 Neprehrali, potlesk zaslúžili 48 Brankári vychytili dobrý deň Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

V pondelok 27. apríla bol dobrý začiatok týždňa pre slovenskú vojvodinskú grafiku. Vernisáž Grafiky a koláže akademickej výtvarníčky Daniely Triaškovej v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci to jednoznačne potvrdzuje. V. Dorčová-Valtnerová

Editoriál

Máme čas na pohľad do vlastnej duše?

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: www.freeimages.com

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



Jediné, s čím môžeme v tuzemskom univerze počítať na sto percent, je smrť.

á sa dokáže presadiť za všetkých poveternostných podmienok, v každom štátnom zriadení, svetelnou rýchlosťou, ale aj slimačím krokom. Na tempo jej príchodu vplývajú prírodné javy v podobe katastrof, ale vo veľkej miere aj človek sám. Človek je ten, ktorý vymyslel smrť v podobe vojny. Prišiel aj po „vynález“ zvaný nezdravý životný štýl, ktorého obsahom je nezdravá výživa, rýchle životné tempo, málo voľného času stráveného v prírode. No v najväčšej miere ide o smrť, ktorá je časťou životného cyklu. Keby jej nebolo, kruh by zostal pootvorený a nový život by sotva prišiel... Ak smrť berieme ako každodennosť, či samozrejmosť, ak vieme z nej vyťažiť, zvíťazili sme nad ňou. Ak si s ňou pozrieme zoči-voči do očí, a následne do vlastnej duše, víťazstvo je naše. Veď tak zriedkavo v súčasnom rýchloklusajúcom spôsobe žitia pouvažujeme nad sebou, nad tým, kde sme boli, kde sme a kam smerujeme. A tak veľmi to potrebujeme ku kvalitnému prežitiu tých „pár“ rokov v tejto časnosti, lebo ešte nik sa nevrátil spoza onej hranice, aby dosvedčil, že v živote budeme pokračovať aj po smrti... Parafrázujúc slová, ktoré na sklonku minulého týždňa odzneli na pietnej spomienke venovanej profesorovi a predovšetkým veľkému a dobrosrdečnému človekovi Samuelovi Boldockému, že k pitve vlastného vnútra v prospech lepšej budúcnosti by sme mali pristúpiť aspoň vtedy, keď smrť navštívi nášho blízkeho (rodinne, ľudsky, nadnárodne...), sa prikláňame k tejto „výzve“. K podobnému úkonu by sa mohla podujať aj naša spoločensko-politická elita, tým skôr, že sa zdá, že niektoré oblasti slovenskej kultúrnej autonómie iba živoria. Akoby im niekto polámal krídla, nevedia nájsť rozvojové ohnivko optimizmu a vzlietnuť. Akoby na nich dusivo vplývalo dianie s nádychom konformizmu, konzumerizmu, či (menšinovej) úzkoprsosti, ktoré sa vo verejnosti chce predstaviť ako pokrokové. Treba využiť túto chvíľu na nazretie do každého kútika národnostnej duše, lebo chvíľa nepostojí. Unikne, a nedajbože, aby unikla aj možnosť návratu na správnu cestu rozvoja našej spoločnosti... Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  18 /4645/ 2. 5. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Zemetrasenie Bdenie a snenie Michal Ďuga

Oto Filip

ilancia obetí sobotňajšieho ničivého zemetrasenia v himalájskom štáte Nepále s magnitúdou 7,8 každým dňom stúpa. Pred uzávierkou našich novín bolo viac ako 5 000 mŕtvych a viac ako 10 000 zranených. Oznámilo to nepálske národné krízové centrum. Nepálsky premiér pritom varuje, že celkový počet obetí prírodnej katastrofy môže stúpnuť až na 10 000. Zároveň nariadil zintenzívnenie záchranných operácií a požiadal medzinárodné spoločenstvo o nové zásoby stanov a liekov. Podľa odhadov OSN potravinovú pomoc potrebuje približne 1,4 milióna ľudí, a to prevažne v Nepále, ale tiež v Číne a Indii. Mnohí ďalší potrebujú vodu a prístrešie. Celkovú situáciu zhoršuje skutočnosť, že bolo zaznamenaných aj takmer 100 následných otrasov, ktoré komplikujú záchranné práce. Dokonca všetkým tým sú vydesení aj záchranári a pri každom záchveve zeme utekajú. V nepálskej metropole – v Káthmandu – je nateraz zriadených viac ako desať stanovíšť, kde sa rozdávajú stany a pitná voda. Dokonca v pondelok ráno otvorili aj niektoré obchody ponúkajúce základný tovar a tiež pekáreň začala predávať čerstvý chlieb. Prerušené však zostávajú dodávky elektriny, veľmi je zlé telefonické spojenie a internet prakticky nefunguje. Medzi obyvateľmi Nepálu, ktorí sa v stredu pripravovali už na piatu noc strávenú pod holým nebom, začína narastať zlosť kvôli pomalému rozdeľovaniu pomoci, tým skôr, že humanitárne organizácie narážajú na problém s preplneným medzinárodným letiskom, kde sa tisíce ľudí snažia dostať z krajiny. Pritom stovky tisíc ľudí zostávajú bez prístrešia a nik z vlády neprichádza, aby im ponúkol aspoň pohár vody. Sú úplne odkázaní len sami na seba, a preto sú obavy zo šírenia najrôznejších chorôb, na ktoré by mohlo zomrieť oveľa viac ľudí ako ich zahynulo v troskách domov. Zostáva však nedopovedané, prečo zlyháva distribúcia humanitárnej pomoci. Žeby všetko spočívalo len na tom, že ide o preľudnenú, a pritom aj veľmi chudobnú krajinu?

www.hl.rs

ú témy miznúce rýchlo ako letný dážď, sú zase i také, ktoré budú rezonovať ešte dlho. Sústrediť sa na tie, ktoré nás napĺňajú dobrým pocitom, je síce pohodlnejšie, no rozmýšľať nad všetkým, čo nás znepokojuje, hnevá, ochudobňuje, uráža, je potrebnejšie a náročnejšie. V pondelok vláda Srbska zasadala v baníckom pásme Kolubara, kde schválila správu o jednoročnej práci a kde premiér Vučić akcentoval takmer 4 miliardy eur investícií do infraštruktúrnych projektov počas uplynulého roku, dosahy ekonomických reforiem a najmä fiškálnej konsolidácie, oznamujúc zároveň ďalšie reformy a ešte rozhodnejší boj o lepší život občanov. Mali sme záplavy, máme krízu, ale i aranžmán s Medzinárodným menovým fondom, tak isto menšie platy vo verejnom úseku aj ako penzisti, máme drahý štát a stále silnú pozíciu verejných podnikov, brodíme sa v ústrety EÚ, takže je na každom vyvodiť si vlastný záver na večnú tému ako žije(me). Občania ako najpozitíva, podľa agentúry Faktor plus, hodnotia skutočnosť, že sme sa obišli bez väčších afér a finančných podfukov, boj proti kriminalite a korupcii, veľké štátne projekty, ako sú Belehrad na vode a Air Srbsko, reagovanie v mimoriadnych situáciách



a obnovenie infraštruktúry a domov v zaplavených pásmach. Presvedčivo najlepšou známkou ohodnotili premiéra Aleksandra Vučića (4,1), za nimi ministrov Ivicu Dačića a Zoranu Mihajlovićovú (po 2,8). Keďže u nás už dávno politika dominuje v ekonomike, jasné je, že miera a aspekt azda každého hodnotenia budú menej závislé na objektívnej realite a viac na stupni či objekte politickej afinity. Vláde sa najviac vyčíta zmenšenie platov a dôchodkov, absencia reformy verejného úseku a štátnej administratívy. Opozícia podčiarkuje i javy, ako sú zadlžovanie, nesplnené sľuby, no ešte stále je to ďaleko od iskry, ktorá by mohla vyvolať širší požiar nespokojnosti. Aj po sobotňajšom mítingu a protestnom pochode DS v Belehrade je jasné, že usporiadatelia môžu mať isté dôvody na spokojnosť, rovnako tak ako moc nemá príčiny na paniku. Stranícke preferencie, v ten istý deň zverejnené agentúrou Faktorom plus, ukazujú, že pokrokári naďalej majú vyše 50-percentnú väčšinu (50,8), kým na druhom mieste je SPS s 10,1- a na treťom DS so 7,2-percentnou podporou. Ak sú tie hospodárske základy také, aké sú a aké v danej chvíli azda môžu byť, nadstavba je omnoho povážlivejšia. Občania si ako osobitný problém všímajú autoritárstvo a oklieštenie slobody médií.

Demokracia sa u nás stále nebude písať s veľkým D až dovtedy, kým ju budú podmývať všetky kauzy, opodstatnené a neopodstatnené, plné bahna, ktoré, podľa potreby, denníky povážlivej kvality a jasných úmyslov začínajú ako prvé vyberať a hádzať raz na novinárov, inokedy na nezávislé inštitúcie, či ich aktérov. Za nimi nasledujú iní hráči. Brankica Stanković, Olja Bećković, Danica Vučenić včera, zajtra ktosi iný. Každý z nich by mal čo povedať do análov tunajších chápaní slobody prejavu, toho, čo sa smie a čo nie, čo znamená pliesť sa mocným pod nohy. Kým sa prípad s rozliatou kávou v kabíne vládneho lietadla dosť rýchlo utlmil, zmätok okolo ochrancu občanov Sašu Jankovića pretrváva podnecovaný novými dejstvami. Tragická udalosť z apríla 1993, keď v byte na Novom Belehrade bol nájdený jeho mŕtvy priateľ Predrag Gojković, už nadobudla rozmery snehovej gule strčenej dolu svahom, rastúcej do veľkosti zahmlievajúcej jej podstatu. Dávkovanie informácií, špekulácie, konfúzia, odhady, lavírovanie a variácie na tému inštitúcia ochrancu občanov áno, Saša Janković nie a všeličo iné, neraz pripomínajú tie časy, o ktorých sme si mysleli, že sú za nami. V tomto všetkom vôbec nemusí byť najpodstatnejší ombudsman, ale poznatok, že vždy možno nájsť potrebný počet nových prípadov, dilem, afér. Ak nás tie budú stále spomaľovať, valcovať či znemožňovať robiť to, čo máme a vieme, tak beda nám všetkým.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MARTIN CANDIR, FOTOREPORTÉR

Sme nerozlučnou dvojicou Oto Filip – V čom spočíva tajomstvo dobrého fotoreportéra? – Ja osobne za najlepšieho fotoreportéra v bývalej Juhoslávii považujem Jovana Vajdla, od ktorého som sa dosť toho naučil. Je tu aj Bora Vojinović, Borivoj Mirosavljević, od ktorých som sa tiež mohol učiť. Jedným z najväčších tajomstiev stať sa úspešným je tráviť dvadsaťštyri hodín s fotoapa-

Informačno-politický týždenník

rátom, byť prítomný vo všetkom, čo sa vôkol teba deje, sledovať trendy. A predovšetkým a samozrejme práca. Ľudia vravia, že je úspech založený na päťdesiatich percentách talentu a päťdesiatich percentách práce. Ja som tej mienky, že je podiel práce takmer stopercentný a že najviac zaváži v tom, aby človek uspel. Čiže, aby sa napríklad v tej fotografickej tvorbe dostal k tomu, k čomu som sa dostal ja za uplynulých štyridsať rokov, počas

ktorých som nikdy nebol bez foťáku. Vždy som sledoval, čo sa stáva v štáte, najčastejšie bol na ulici, a to je vlastne najťažšie. Hneď ako zbadáš, že je tu záchranka, hasičské alebo policajné auto, musí ti byť jasné, že sa čosi stáva. A potom nechávaš všetko bežné bokom, aby si mohol zábermi zareagovať na to, čo je v danej chvíli najdôležitejšie. • TÝŽDEŇ •

ZASADALO POKRAJINSKÉ ZHROMAŽDENIE

Nevyhnutné zadlženie pokrajiny Jasmina Pániková

a predošlom zasadnutí pokrajinského Zhromaždenia, ktoré bolo 20. marca, poslanci mali na rokovacom programe návrh záverov týkajúcich sa určenia zodpovednosti zlyhania ďalšieho verejného obstarávania zariadení pre inštitúty v Sriemskej Kamenici. Kamenica bola témou aj najnovšieho zasadnutia, ktoré prebiehalo v utorok 28. apríla. Presnejšie, na rokovacom programe okrem iného bol aj návrh rozhodnutia o zadlžení pokrajiny vydávaním cenných papierov v hodnote 2,8 miliardy dinárov na kúpu zariadenia pre Kamenicu 2. Odôvodňujúc toto rozhodnutie pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman zdôraznil, že výstavba nových a nadstavba jestvu-

júcich objektov inštitútov v Kamenici patrí do skupiny najvýznamnejších projektov v pokrajine. Ako povedal, v schválenom rozpočte na rok 2015 plánované je aj zadlženie vo výške dve miliardy osemsto miliónov dinárov, a preto sa nemôže hovoriť o novom zadlžení pokrajiny. Podľa jeho slov prostriedky budú využité na kúpu apará- „Ide o plánované zadlženie, nie nové,“ tov na žiarenie a iného tvrdí tajomník Zoran Radoman zariadenia pre inštitúty hrubé chyby a nepravidelnosti v Kamenici. S týmto zdôvodnením a kon- v procese verejného obstarávania štatáciou, že nejde o nové zadlže- zariadení pre inštitút. „To sa, žiaľ, nie, pravdaže, nesúhlasili poslanci odzrkadlilo aj na zdraví občanov opozície. Člen Srbskej pokrokovej Vojvodiny. Dúfam, že si uvedomili strany Đorđe Milićević vyhlásil, že aj uznali tie chyby a že proces bude pokrajinská administratíva urobila v dohľadnej dobe ukončený,“ po-

vedal Milićević. Počas hlasovania poslanci Srbskej pokrokovej strany boli zdržaní, lebo, ako Milićević povedal, sú mienky, že sa kúpa zariadenia mohla realizovať z reálnych rozpočtových prostriedkov a nie zadlžením. Na otázku novinárov, či je dôvodom na zadlženie skutočnosť, že si republiková administratíva nespĺňa záväzok stanovený ústavou, v dôsledku čoho pokrajina zostáva bez značných prostriedkov, Milićević túto konštatáciu poprel a pripomenul, že v minulom roku pokrajinská administratíva tvrdila, že sú úsporou zabezpečené prostriedky v rozpočte, čo sa, ako povedal, teraz ukázalo, ako nepravdivé.

OZNÁMENIE Z NRSNM

Štvrtá schôdza Výkonnej rady NRSNM

o štvrtok 23. apríla 2015 sa v Novom Sade uskutočnila 4. schôdza Výkonnej rady NRSNM (na snímke). Členovia Výkonnej rady prerokovali materiály súvisiace s NVU Hlas ľudu, ktorej zakladateľom je NRSNM. Na programe rokovania bolo rozhodnutie o NVU Hlas ľudu upravujúce základné otázky dôležité pre fungovanie tejto našej vydavateľskej ustanovizne – názov a sídlo, organizáciu, činnosť, základy redakčnej politiky týždenníka Hlas ľudu, spôsob vymenovania a odvolania Správnej rady, Dozornej rady, riaditeľa a zodpovedného redaktora a spôsob financovania. Rozhodnutie bolo upravené v súlade s platnou legislatívou. Výkonná rada odsúhlasila jeho nové znenie a postúpila ho na schválenie Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Na schôdzi boli navrhnutí aj noví členovia Správnej a Dozornej rady NVU Hlas ľudu, avšak mená nového zloženia týchto orgánov budú definitívne známe až po ich schválení • TÝŽDEŇ •

Národnostnou radou.

Na schôdzi boli navrhnutí aj členovia komisie pre hodnotenie projektov zaslaných na súbehy AP

vyplýva, že národnostné rady nemajú veľký priestor na ovplyvnenie procesu privatizácie týchto médií, ktorá sa musí uskutočniť v súlade

Vojvodiny a na ktoré NRSNM dáva svoju mienku. Aj v tomto prípade svoje konečné slovo musia povedať členovia NRSNM. Na rokovaní odznela aj aktuálna informácia o problémoch privatizácie miestnych elektronických médií a o odpovedi Ministerstva kultúry a informovania na otázky zaslané NRSNM. Zo stanoviska Ministerstva

so zákonom najneskôr do konca júna tohto roku. Členovia Výkonnej rady navrhli poskytnúť finančnú pomoc Miestnemu spoločenstvu Báčsky Petrovec pri organizovaní osláv 270. výročia príchodu Slovákov do našej najstaršej obce. Jedným z bodov rokovania bol aj prípad údajnej streľby na dom člena

NRSNM Pavla Surového. Členovia Výkonnej rady mali k dispozícii verejné vyhlásenie pána Surového o tomto prípade a oficiálnu informáciu, ktorú si NRSNM vyžiadala od Policajnej správy Nového Sadu. Po prerokovaní všetkých dostupných informácií Výkonná rada jednohlasne zaujala nasledujúce stanovisko: „Výkonná rada Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na svojom 4. zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 23. apríla 2015 v Novom Sade, prerokovala prípad údajnej streľby na dom člena Národnostnej rady Pavla Surového. Jednoznačne odsúdila tento skutok, ako i akékoľvek prejavy násilia, bez ohľadu na koho sú namierené a čím sú motivované. Zároveň však považuje za úplne neprimerané všetky predčasné, nepodložené a účelové tlmočenia tejto udalosti a jej dávanie do súvislosti s pôsobením Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Preto pozýva kompetentné orgány, aby vyšetrili a v úplnosti objasnili prípad a o svojich zisteniach informovali verejnosť.“

18 /4645/ 2. 5. 2015

Týždeň SLOVO MÁ: AKADEMIK DRAGAN ŠKORIĆ, PREDSEDA VÝBORU PRE DEDINU SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SANU)

Očakávania sa nenaplnili Oto Filip

eľmi výstižnou, trefnou ukážkou toho, kde je naša dedina, s ňou i poľnohospodárstvo dnes, sú ceny domov na vidieku. Tie sa dajú kúpiť za niekoľko tisíc eur, hoci je jasné, že len ich výstavba musela stáť omnoho viac. Viaceré bezhlavé poľnohospodárske opatrenia, lavírovanie orientácií od ministra po ďalšieho ministra, meškanie stratégie odvetvia, skromné vklady štátu... Všetko to spôsobilo, že zostávame pozadu v pôdohospodárstve a vidieckom turizme, že zaostávame za inými, že naša dedina nielenže nestagnuje, ale dlhé roky priam výrazne upáda. O neúspechoch a predpokladoch úspechov, o prepade výroby, o tom, čo robiť, aby sa vidiek vzkriesil, sa preto bolo treba porozprávať s osobnosťou, ktorá má široké poznatky o tom všetkom: tak z aspektu svojho dlhoročného profesijného pôsobenia, ako aj z titulu prvej osobnosti Výboru pre dedinu SANU; teda akademik Dragan Škorić. – Výbor existuje štyri roky, problémy dedín siahajú omnoho hlbšie do minulosti. Čo podni-

ciu na dedine. Dá sa to dosiahnuť určitými zmenami na úrovni celej spoločnosti, celkovo lepšou starostlivosťou o vidiek. Ak sa zadívame dozadu, jasné je, že naše dediny už dávno krachujú. Je v nich čoraz menej obyvateľov, školy uzavreli brány, alebo to plánujú, nič sa tam nestavia, mladých ľudí je menej, deti sa nerodia, prázdnych domov je mnoho. V niektorých z osád nenájdeš dokonca ani psa či mačku, ktoré tiež nerád žijú tam, kde nie sú ľudia. Obraz je skutočne chmúrny. Výnimkou sú dediny, opierajúce sa o mestá a o turistické strediská, čo ich obyvateľom umožňuje odbyt výrobkov. Takmer všetky iné, zvlášť tie v horských oblastiach, ale aj v rovinatých oblastiach, ako aj vo Vojvodine sú vydané napospas osudu. Máte dediny, v ktorých je i viac než po sto prázdnych domov. – To je stav, no musí sa meniť... – Vyžaduje si to predovšetkým širokú spoločenskú akciu, tak isto zmenu zmýšľania obyvateľov na dedinách. Musia pochopiť, že i sami môžu veľa toho urobiť. Napríklad tak, že sa budú (seba)organizovať do poľnohospodárskych družstiev,

Akademik Dragan Škorić v pracovnom predsednictve počas prezentacie

kať, aby vidiek odolal všetkým nástrahám? – Našich aktivít je veľa a sú rozmanité. Jednou z najnovších je vznik rodinných podnikov na vidieku, čo je diktované prianím meniť situá-

www.hl.rs

ktoré budú založené, pôsobiť na moderných princípoch. Treba sa im spoločne činiť vo sfére zadováženia vstupov pre výrobu, ako aj pri predaji hotových produktov. Vyplýva to z okolnosti, že ich dnes vždy ktosi iný

Informačno-politický týždenník

oberie o smotanu, tak pri zadovážení toho potrebného pre výrobu, ako aj pri predaji finálnych výrobkov. Ďalšou potrebou je spájať sa do odvetví,

tak u nás, ako aj pri vystupovaní na zahraničných trhoch. – Súkromníci by sa teda mali viac združovať... – Je to pravda. Bolo by veľmi osožne, keby napríklad výrobcovia malín a ich združenia založili svoje samostatné výskumné stredisko. Tam by robili experti zaoberajúci sa vznikom nových odrôd, založením výroby, prípadne chorobami, ktoré zasiahnu rastliny... Ide o potrebné sugescie, o marketing, o sledovanie ekonomických ukazovateľov. Vlastne aj o vznik korporácií a toho je v Európe koľko len chcete. Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Taliansko sú dobrým príkladom uvedeného. Prianím nám je motivovať ľudí na dedine, osobitne tých mladších, združovať sa, a tým sa stať spoločným činiteľom ich zmien a rastu. – Hovorili ste o tej spoločenskej podpore. Tá je však skôr záležitosťou aktérov a aktivít iných... – Ak sa pozrieme na zloženie Národného zhromaždenia Srbska, zistíme, že je v ňom len jeden poslanec akože z oblasti poľnohospodárstva. Vravím to akože, lebo nejde o skutočného pôdohospodára. Nie je tam jeden jediný poľnohospodár z priamej výroby, ktorý by povedal, čo všetko trápi dedinu. Rozhodujú iní, ktorým je základným zamestna-

ním byť poslancom. Tu nieto pokroku, keď sa rovnaký názor forsíruje posledných dvadsať rokov. Ideálne by bolo, keby sme podľa počtu ľudí, ktorí žijú v dedinách, mali úmerné zastúpenie poslancov. Len vtedy by sa lepšie dal počuť hlas našich výrobcov. Veľmi je dôležité, aby si aj naši sedliaci viac navzájom dôverovali. Aby si verili, aby lepšie vychádzali so susedom. Aby neviedli súdne spory s ním okolo toho, kde je hranica, či je meter sem alebo tam, koho ten strom je, ale aby sa radšej upriamili na príležitosti spolu skvalitniť život na vidieku. – To je na nich. No svoj podiel v tom všetkom má mať aj pred štyrmi rokmi založený výbor, ktorý vediete... – Snažíme sa prostredníctvom porád, okrúhlych stolov, prednášok a iného čosi ponúknuť v záujme zmien. Prvú monografiu s názvom Ako a prečo sa organizovať do družstiev? sme vytlačili v náklade päťdesiattisíc výtlačkov a distribuovali ju do našich dedín. Žiaľ, tá zmena zmýšľania ešte stále je dosť pomalá. Za nami je veľké vedecké podujatie, s našimi a zahraničnými účastníkmi na tému zdravia dedinského obyvateľstva. A v máji bude prebiehať dvojdňové vedecké zoskupenie s osemnástimi referátmi, na ktorom sa budeme zaoberať otázkou zveľadenia dedín v horských oblastiach. Ak sa pozrieme na pásma smerom k Macedónsku, k Bulharsku, ku Kosovu, uvidíme, že je tam všetko poloprázdne alebo vyľudnené. – Možno sa na tom činiť úspešne? – Dá sa to. Na nadchádzajúcej vedeckej konferencii sa budeme snažiť poukázať na šance, ako zdroje v týchto oblastiach lepšie využívať. Ide o lesy, plody, včelárstvo, potraviny, etnohodnoty, využívanie turistických potenciálov... Málo sa napríklad staráme o geotermálne vody, a pritom v Srbsku máme až tristo ich prameňov. Bolo by dobre, keby lokálne samosprávy, kde tie pramene sú, preskúmali kvalitu vôd, ich kapacitu. Prečo by sme v Srbsku každý rok neotvorili nové kúpele? Prečo nevyužívame tie vody, ktoré máme, na zohrievanie miestností a iných priestorov, iné zase na účinnejšie pestovanie zelenín a kvetín, ďalších výrobkov? Do mora možností, ktoré je tu, treba nám začrieť hlbšie, – uzaviera akademik Dragan Škorić. • TÝŽDEŇ •

BURZA TURISTICKEJ PRIZMY ZAHRNULA AJ MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH ZDRAVOTNÉHO TURIZMU

Ísť stále ďalej

 LETMO

Kultúra

ú rôzne druhy kultúry: kultúra dialógu, kultúra správania, knižná kultúra... Pri kultúre dialógu najčastejším prehreškom je nerešpektovanie toho druhého, skákanie do reči, pretískanie vlastného názoru ako jedine správneho. Zaujímavý prípad sa stal ohľadom kultúry správania. Istý mladík, jeden z najlepších študentov ekonomiky, so študijným priemerom takmer desať, sa po získaní diplomu uchádzal u istého novosadského novopodnikateľa o robotu. Prišiel na pohovor ako sa sluší, načas a v obleku. Pri stretnutí mu nádejný zamestnávateľ zašomral čosi ako pozdrav, aby ho hneď v druhej vete požiadal, skôr rozkázal, urobiť desať drepov. Neveriac tomu, čo počuje, kandidát sa spýtal, načo je to dobré. – Aby som videl, či budeš bezpodmienečne poslúchať, – zaznela odpoveď. • TÝŽDEŇ •

Oto Filip – Nuž, ja sa neuchádzam o robotu učiteľa telovýchovy, – odpovedal bez váhania a pobral sa preč. Po ešte niekoľkých súbehoch, na ktorých vlastne nepochodil, jeho znalosti a schopnosti dokázala oceniť istá čínska firma. Najprv pôsobil v jednej z jej odbočiek u nás, aby ho potom prevelili do Číny. Nesťažuje sa. – Keby som to všetko nezažil na vlastnej koži, asi by som si myslel, že ide o vykonštruované prípady. Najhorší sú tí, čo sa ktovieakými spôsobmi rýchlo dostali ku kapitálu a namýšľajú si, že sú pupkom sveta, – vraví. Pritom nezabúda podotknúť, že sa kultúra správania nedá kúpiť. Buď tu je alebo nie je. Žiaľ, u niektorých sa aj tá získaná v škole alebo v rodine vytratila, u iných zase nikdy ani nebola. Ibaže ak sa peniaze nechápu ako podnet možnej bezohľadnosti. A tej je dosť vôkol nás. Koľko aj novopečených zbohatlíkov.

INÝ NÁHĽAD

a otázku, prečo ľudia cestujú, tá najjednoduchšia a najvýstižnejšia odpoveď znie: lebo to chcú a môžu. Lebo majú dostatok času na to, viac alebo menej peňazí a hlavne potrebu oddýchnuť si. Aj keď súčasný turista zďaleka nemusí byť tak pracovne vyťažený ako jeho otec, jemu je oddych predsa potrebnejší. Predovšetkým preto, lebo je v svojráznom civilizačnom stroji, v mlyne, takže sa neobíde bez stresu ako jedného z následkov zvýšených pracovných nárokov, konkurencie, zodpovedného prístupu k záväzkom, disciplíny, tímovej práce. Odpoveďou je osamelosť, podnecujúca nutnosť zmeniť prostredie, nabiť si tvorivé baterky. Osoh z toho má i turizmus ako odvetvie, no i celkové hospodárstvo. Napriek kríze zaznamenáva rast, čo sa pozitívne premieta i do ekonomickej sféry. Zlepšuje jej ukazovatele, zároveň otvárajúc nové pracovné príležitosti. Šéfredaktor časopi-

su Turistická prizma Đorđe Mihajlović uvádza údaj, že by podľa dlhodobých prognóz Svetovej turistickej organizácie v období 2010 – 2020 ročný turistický rast mal byť takmer štyri percentá, z čoho oprávnene vyplýva záver o vitalite Z otvorenia Burzy Turistickej prizmy: Miroslav a sile celkového turis- Vasin a Đorđe Mihajlović tického priemyslu. Tá bola viditeľná aj na tohtoroč- podčiarkol význam spätosti turizmu nej, v poradí 18. Burze Turistickej a zdravotníctva, výmeny skúseností prizmy s názvom Workshop – WTP všetkých dejateľov v týchto oblas2015, zveľadenej medzinárodnou tiach, predstaviteľov pohostinských konferenciou o zdravotnom turizme objektov, kúpeľov, hotelov, výrobJuhovýchodnej Európy MedTravel cov lekárskych vybavení. Známe je, že Vojvodina má ne2015. Táto sa začiatkom tretej dekády apríla konala v Master stredisku malý počet renomovaných kúpeNovosadského veľtrhu. Otvárajúc ľov, taktiež zázračnú panónsku podujatie, ktoré zoskupilo takmer krásavicu, akou je Frušká hora, sto spoločností z viacerých krajín tromfov, ktorými sú nielen príroregiónu, podpredseda pokrajin- da v celej svojej rozmanitosti, ale skej vlády a pokrajinský tajomník aj národný park, monastiere, celý pre hospodárstvo, zamestnávanie rad iných nevšedností. Tie a celý a rodovú rovnosť Miroslav Vasin rad iných oblastí, akcií a praxe,

Ďuro Varga

O. Filip

úsilia a projektov vplývali na to, aby pokrajina dosiahla mimoriadne výsledky v turizme. Počet návštevníkov vlani stúpol o sedem percent, kým vlaňajší devízový prílev bol až o tridsať percent väčší než v roku 2013. A v roku 2013 návštevníkov Vojvodiny bolo až o 21 percent viac ako v roku 2012. Solídny základ, na ktorom sa dá stavať ďalej. Jedným z prvých záväzkov v nadchádzajúcom období sú nielen nové ponuky a podnety, ale i zvýšenie povedomia občanov o význame zveľadenia kvality turistickej ponuky. Pokrajinský tajomník Vasin v tomto kontexte často skloňuje tézu, že tá závisí od každého občana, od toho, ako sa stará o svoj dom, dvor, záhradu, vôbec majetok. Aj turistický produkt potrebuje značku, ak chce byť konkurencieschopný, nové školenia zainteresovaných, združovanie menších subjektov do väčších celkov a klastrov, dostatočne široký priestor na všetky jeho druhy: bežný, poľovnícky, kúpeľný, destinačný, športový a iné. Strechou nad nimi sú vojvodinské špecifiká a hodnoty. O nich sa dosť, no nie i všetko, vie nielen na týchto, ale aj na svetových rovnobežkách. A treba to naďalej lepšie využívať.

18 /4645/ 2. 5. 2015

Týždeň Z PREZENTÁCIE PUBLIKÁCIE ÚZEMNÉ PLÁNY OBLASTÍ ZVLÁŠTNEHO VÝZNAMU V ROKOCH 2003 – 2013 V APV

Kľúč do viacerých dverí Oto Filip

zemné a urbanistické plány, ich realizácia a ochrana sa už celé roky podpisujú pod zveľadením a udržateľným využívaním priestorov, ktoré obývame. Predovšetkým preto, že sa nimi stanovujú ciele a úlohy, priority, inštrumenty a spôsoby, celkovo i strategické základy harmonického a zladeného lokálneho a regionálneho rozvoja. Ako jeden z najvýznamnejších právnych inštitútov, ktorý prostredníctvom svojich koncepčných a operatívnych nástrojov rozhodujúce ovplyvňuje spôsob funkčného využitia územia, toto plánovanie zároveň vytvára záruky zachovania jeho prírodných, kultúrnych, ekologických a iných hodnôt. Na zistenie, čo to prakticky znamená, načim prelistovať približne stotridsať strán textu publikácie a desiatky detailných máp územných plánov ôsmich oblastí zvláštneho významu: Národného parku Frušká hora, Obedskej bariny, Deliblatskej piesočiny,

Z pondelkovej prezentácie monografie

Zasavice a iných. Monografia s názvom uvedeným v nadtitulku vznikla vďaka úsiliu pracovníkov Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, ako aj Verejného podniku Ústav pre urbanizmus Vojvodiny, no i Ústavu pre ochranu prírody Vojvodiny, Národného parku Frušká hora, Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pomníkov... – Územné plánovanie je kľúčom na zachovanie a zveľadenie

ochrany životného prostredia, ako aj keď ide o udržateľné využívanie zdrojov. Počas posledných desiatich rokov som si uvedomil, že je toto plánovanie taktiež základom harmonického rozvoja ktoréhokoľvek štátu, ktoréhokoľvek regiónu. Náš regionálny územný plán a táto publikácia sú prínosom k tomu, aby verejnosť, tí čo schvaľujú rozhodnutia na lokálnej a inej úrovni, predstavitelia podnikateľského a mimovládneho úseku a iní vedeli, kde môžu napríklad

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: DR. DRAŠKO REĐEP, KRITIK, PUBLICISTA A ESEJISTA

Voda je istotou O. Filip

re každého z nás Vojvodina je čímsi iným. Každému niečo iné znamená. Vlastný názor na to má aj kritik a publicista Dr. Draško Ređep, ktorý práve v tomto roku oslavuje osemdesiatku. Pred jednou z nedávnych vernisáží v Malom výtvarnom salóne v Novom Sade bolo zaujímavé vypočuť si jeho odpoveď na otázku: – Čo považujete za zvlášť príznačné, keď ide o túto časť Panónskej nížiny? – Pochopiteľne, je to voda. Vojvodinu vytvorili nie dve slová, ale dva princípy: kolonizácia a kanalizácia. V časoch záplav, s ktorými súbežne vznikajú aj

www.hl.rs

požiare, v Novom Sade počas povstania v rokoch 1848 – 1849 Štatút mesta chránili a strážili na člne. Lebo na vode je istota. Práve preto namaľovať domy na pilótach bolo jedným z mojich zadaní Milanovi Stojkovovi, jed-

Informačno-politický týždenník

nému zo synov Savu Stojkova, ktorý je nielen architektom, ale aj maliarom. Podobá sa na tých našich niekdajších tzv. naivných maliarov, ktorí na pohároch maľovali tváre našich blízkych, krajinky, okolie... Dom na pilótach a zemľanka boli našimi prvými tunajšími stanovišťami. Mnohí moji priatelia z iných, horských alebo prímorských oblastí, ako napríklad Igor Mandić, ktorý sa so mnou potuloval po Vojvodine v rokoch sedemdesiatych, nevychádzal z údivu, ako sme mohli stavať nabíjané domy z hliny. Ja však neotrasiteľne rešpektujem vlahu. Veď som vyrastal v južnom Srieme, kde táto akoby bola vyššia od strechy. Voda je bezpochyby najdôle-

investovať, za akých podmienok, ako pritom napĺňať postuláty udržateľnosti. Je to v záujme ekonomického rozvoja prostredia, novej zamestnanosti, sociálnej opatery obyvateľov, zdravého životného okolia, – podčiarkol na pondelkovej prezentácii pokrajinský tajomník pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia Dr. Slobodan Puzović. Riaditeľ Ústavu pre urbanizmus Vladimir Zelenović vyzdvihol, že sa táto inštitúcia už šesťdesiat rokov zaoberá územnou úpravou Vojvodiny, a že kľúčovým bol rok 2002, keď bol schválený tzv. omnibus zákon. Týmto sa príslušnosti v oblasti územného plánovania v pokrajine preniesli na APV, následkom čoho bol i vznik Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus. Zmienil sa tiež o uplynulej činnosti ústavu, v čele ktorého je, tiež o ďalších plánoch, týkajúcich sa vypracovania nových plánovacích dokumentov. Ako vyzdvihla Mr. Dragana Dunčić, redaktorka publikácie prezentovanej 27. apríla, predpokladom dostať sa na druhý breh rieky je mať most. V tomto kontexte sú i územné plány jedným zo závažných predpokladov a mostov k menej komplikovanej budúcnosti. žitejší situačný činiteľ tej starej Vojvodiny. Zároveň to platí aj pre tú takzvanú obrubovú Vojvodinu. Tá je najatraktívnejšia. Pritom nemám na mysli len tu periférnu. Mám na zreteli dediny, v ktorých je ešte stále len jedna cesta, ako je Kolut alebo kedysi Mošorin. Povedané stručne, tá okrajová Vojvodina si ako jediná zachovala to staré. To sú tie najmenšie dediny, ako je Toba v Banáte, Riđica alebo Tavankut. Tu sa uschováva naša múdrosť, tu sú naše sťahovačky. Všetci sme sa sem odniekiaľ dostali. Aj v tom zmysle je voda významná. Sem sme prichádzali kedy-tedy, dakto aj skôr, zo všetkých štyroch strán sveta, lebo je toto typická imigračná oblasť. V tom pramení aj tá vysoká dávka tunajšej tolerancie, existujúca i vďaka vode. Čiže opakujem, dve slová sú paralelné a idú ruka v ruke: kolonizácia, a tých bolo rôznych, a kanalizácia. • TÝŽDEŇ •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA S PROFESOROM A KULTÚRNYM PRACOVNÍKOM

Za Samuelom Boldockým (1943 – 2015) Jaroslav Čiep

vadsiaty piaty apríl bol pre Samuela Boldockého vždy veselý, lebo v tento deň oslavoval svoje narodeniny. Sobota 25. apríla 2015 pre rodinu a kamarátov Samuela Boldockého sa stala smutná, lebo tento nestor nášho slovenského etnika práve v deň svojich 72. narodenín dokončil svoju tuzemskú púť. Slovenská menšina v Srbsku, ale i širšie, v tento deň zostala chudobnejšia o profesora, literárneho kritika, jazykovedca, zostavovateľa učebníc a antológií, prekladateľa a spoločenského pracovníka, ktorý po siedmich krížikoch životného údelu neuniesol i ťarchu zákernej choroby, ktorá ho v poslednom čase čoraz viac nahrýzala. Zo základných biografických prvkov uvedieme iba skrátka, že Samuel Boldocký v rokoch 1958 až 1963 absolvoval učiteľskú školu v Báčskom Petrovci, v rokoch 1963 – 1967 študoval juhoslovanské jazyky a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Po štúdiách pôsobil celý svoj pracovný vek, až po odchod do výslužby v roku 2006, ako profesor srbského jazyka a literatúry na Gymnáziu Jana Kollára v Báčskom Petrovci. Oženil sa s Máriou, rod. Labátovou, z Kulpína, profesorkou, a v manželstve majú dve dcéry Annamáriu a Marianu. Od študentských čias sa Samuel Boldocký venoval jazykovednému výskumu, ale predovšetkým literárnokritickej a publicistickej činnosti, hlavne v oblasti tvorby slovenských autorov v Srbsku. Štúdie, kritiky a recenzie publikoval v časopisoch a zborníkoch Nový život, Hlas ľudu, Vzlet, Zborník Spolku vojvodinských slovakistov, Prilozi proučavanju jezika, Kontrastivna jezička istraživanja, Polja a i. Aj v zborníkoch z rôznych sympózií doma a na Slovensku. Samostatne vydal knihy kritík a úvah Prehodnocovanie hodnôt (1986), Podnetnosť literatúry (1996), • TÝŽDEŇ •

Podnety a úskalia slovenskej literatúry v Juhoslávii (2003), Literárne reflexie (2004), Kroky a stopy v kultúre a literatúre vojvodinských Slovákov (2010) a Svedectvo doby (2013). Je autorom štyroch učebníc slovenského jazyka pre základné školy, ktoré vyšli pod spoločným názvom Hovoríme po slovensky. Podpísal sa ako šéfredaktor monografického zborníka Báčsky Petrovec 1745 – 1995, ako zostavovateľ zborníkov: Desať rokov činnosti obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (2001) a 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku (2012), ako zostavovateľ kníh: Žiacky domov v Petrovci (2007), Riaditelia gymnázia v Petrovci (2009) a naposledy zostavil antológie slovenskej vojvodinskej rurálnej

Petrovec, kde Samuel Boldocký v rokoch 1992 – 2000 zastával post predsedu, písal i scenáre pre literárno-hudobné pásma, ktoré obecenstvo ocenilo ako veľmi úspešné. V rokoch 1996 až 2000 bol i výborníkom Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a v rokoch 2003 – 2010 i členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Okrem toho aktívne sa ako člen správnych rád podieľal aj v Knižnici Štefana Homolu a Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Od začiatku roku 1993 v Petrovskom rozhlase ustanovili reláciu Matičný kútik, ktorá sa na vlnách tohto rádia s krátkou prestávkou dodnes vysiela a pripravoval ju Samuel Boldocký. Okrem pôso-

poézie Rodiskom oprstenkovaní (2010), prózy Putá zeme (2011) a eseje Predtým a potom (2014). Zostavil knihy aj iným spisovateľom a hodne prekladal aj zo srbčiny do slovenčiny a naopak. Tento neúnavný nestor slovakistiky sa aktívne podieľal na literárnom, kultúrnom a spoločenskom živote slovenskej menšiny v Srbsku. Bol členom redakcie časopisov Nový život a Dolnozemský Slovák, v rokoch 1998 – 2002 bol predsedom Spolku vojvodinských slovakistov, bol medzi iniciátormi obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii, neskôr v rámci MOMS

benia v kultúre, Samuel Boldocký bol aktívny i na športovom poli. V mladosti sa podieľal na rozvoji miestneho volejbalu, stolného tenisu a hokeja. V roku 1996 Samuelovi Boldockému udelili Októbrovú cenu Obce Báčsky Petrovec za vynikajúci prínos k literárnej tvorbe a osvetovej práci Slovákov v Juhoslávii. Je nositeľom i početných ďalších cien a uznaní. Medzi nimi možno spomenúť Cenu časopisu Nový život, ktorú kritik Boldocký získal za roky 1992 a 2008 a tohto roku ocenili jeho prácu i medzinárodnou Cenou Ondreja Štefanka v Nadlaku.

Komemorácia venovaná zosnulému Samuelovi Boldockému bola v nedeľu 26. apríla o 13. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci, v rámci ktorej sa prihovorili nielen jeho kolegovia, ale aj kamaráti, matičiari a hostia. Úvodné slová rozlúčky predniesli bývalí kolegovia profesori Ondrej Koroš a Anna Hansmanová. Primerané básne prečítali Miroslav Babiak, Hana Tanciková a profesorka Helena Despićová. V mene kultúrnych aktivistov sa so Samuelom Boldockým rozlúčila predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a v mene kamarátov Viera Benková. Primerané slová rozlúčky predniesol aj podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavel Hlásnik, po čom boli prečítané i sústrastné telegramy. Záverom komemorácie sa mnohí z veľkého počtu prítomných zapísali i do kondolenčnej knihy. Pohreb Samuela Boldockého sa konal tiež v nedeľu 26. apríla o 15. hodine a vykonal ho velebný pán Vladislav Ivičiak, farár petrovský, s kantorom Pavlom Očovejim za prítomnosti dôstojného pána biskupa Samuela Vrbovského. Na poslednú cestu ho vyprevadili nielen blízka rodina, ale aj mnohí spolupracovníci, žiaci, kamaráti, susedovci, početní ctitelia jeho tvorby zblízka i zďaleka, zo Srbska i zo zahraničia. Naposledy sa pri rakve a pri hrobe príhodnými slovami s profesorom Boldockým rozlúčili K. Melegová-Melichová a Veno Nechvátal, veršami M. Babiak a spevom Komorný zbor Zvony a Stanislav Bajaník. Česť jeho pamiatke a nech mu je ľahká rodná petrovská zem.

18 /4645/ 2. 5. 2015

Slovensko Na živote hľadám pekné stránky SEDEM OTÁZOK PRE MILANA BULOGA, ADMINISTRATÍVNEHO PRACOVNÍKA

Rastislav Boldocký

azovčan Milan Bulog (40) na Slovensko odchádzal dvakrát. A ako tvrdí, ani raz to nebolo ľahké. „Vyrastal som za zlatých čias blahobytu a bezstarostného života v starej Juhoslávii. A potom zrazu prepukla občianska vojna a krajina sa za dramatických okolností rozpadla. Rozhodol som sa preto študovať na Slovensku,“ spomína. „Bolo ťažké rozlúčiť sa s rodným krajom, rodinou, kamarátmi, opustiť folklórny súbor Klasy…“

mojej dlhoročnej kamarátky Miliny Bírešovej stal členom tímu British International School v Bratislave, kde pôsobím už päť rokov,“ vysvetľuje. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Možno sa to bude zdať smiešne, ale za dvadsaťjeden rokov, koľko som tu, som si nezvykol na ich odpovede

V roku 1994 sa zapísal na Strojnícku fakultu v Bratislave a po úspešnom skončení štúdia sa vrátil domov, kde absolvoval základnú vojenskú službu. Vtedy Rodinná pohoda – s manželkou Anetou sa rozhodoval, čo a ako a synom Matejom ďalej. „Uvedomil som si, že po bombardovaní sa Srbsko bude na otázku, že koľko je hodín? – O tri len veľmi ťažko zotavovať. Tak som minúty tri štvrte na tri. A ono je to sa vrátil na Slovensko. Mal som tam vlastne iba 2.42. Dodnes to neovlákamarátov z čias štúdia, kontakty, dam (smiech). aké-také zázemie.“ – Kedy si si uvedomil, že tu zoDlhé roky pracoval pre mobilného staneš žiť? operátora, potom chvíľu v banke. – Dlho som zvádzal vnútorný boj, „Až nakoniec som sa na pozvanie či zostanem žiť tu na Slovensku alebo

sa vrátim dole a skúsim to tam ešte raz. Nakoniec o tom za mňa rozhodol sám osud – poslal mi do náručia moju manželku Anetku. Mimochodom, je Bratislavčanka, ale i tak jej v žilách koluje temperamentná balkánska krv. Odkedy som s ňou, všetky moje pochybnosti o tom, kde budem žiť, sa rozplynuli. Ešte keď mi Anetka spraví pravé domáce „pazovské kífle“, tak naozaj nie je o čom rozmýšľať (úsmev). – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Ani nie. Pôvod určite ovplyvnil môj život, ale to zrejme platí v prípade každého. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Svoju rodinu, pričom v roku 2013 nám do rodiny pribudol syn Matej. Žijeme pokojným životom v rodinnom dome v Dunajskej Lužnej, čo je obec pri Bratislave. Manželka rada cez víkendy záhradkárči a my so synom čítame komiksy, hlavne Alana Forda a Zagora. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Či ľutujem? Neľutujem. Snažím

sa na každom období svojho života hľadať tie pekné stránky. Detstvo v Starej Pazove, môj starý otec Pavel, mama Anna, sestra Ivana, otec Vlado, moje babky, všetci zanechali na mne nezmazateľné stopy. Polia, lúky, kone, kravy, vinohrad, všetko to malo svoje čaro. Rovnako aj folklórny súbor, cestovania, vystúpenia, kamaráti. Na študentský život na internáte tiež rád spomínam. V súčasnosti mám síce viac povinností, je tu rodina, zamestnanie. Ale aj takýto život má svoje pôvaby a prednosti. Jednoducho každé obdobie života prináša niečo nové. Snažím sa veľa nepremýšľať nad tým, čo bolo, ale skôr nad tým, čo je a čo bude. Zobrať si to najlepšie. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Vrátim sa, keď budem dôchodcom a budem si užívať slovenský dôchodok v Srbsku! To si takmer všetci, čo zo Srbska odišli, hovoria (smiech). Ale ja to mám jednoduchšie – manželke sa Stará Pazova a Pazovčania veľmi páčia. Zvlášť jedna cukráreň, nebudem ju menovať. Nevie si tiež vynachváliť to, že tureckú kávu a burek nájde na každom kroku. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Srbija! (úsmev). Slováci sú ako národ „operovaní“ od tímových športov. Snímka: z archívu M. B.

Z ÚČASTI NA OSLAVÁCH UKONČENIA DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY SA STALA HORÚCA TÉMA ZAHRANIČNEJ POLITIKY

Premiér Fico do Moskvy pocestuje R. Boldocký

sť či neísť do Moskvy na oslavu 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny? V posledných týždňoch túto otázku riešili viacerí svetoví lídri. Kým srbský prezident Tomislav Nikolić ruské pozvanie prijal, slovenskí najvyšší predstavitelia zareagovali iným spôsobom. Prezident Andrej Kiska už dávnejšie oznámil, že do Moskvy nepocestuje, zatiaľ čo premiér Fico zvolil kompromisné riešenie. Rusko síce navštívi, ale nezúčastní sa na vojenskej prehliadke. „Môžem povedať, že 7. mája by

www.hl.rs

sa malo konať podujatie v Poľsku, kde sa má pripomínať takisto koniec fašizmu, odtiaľ sa siedmeho večer vrátim do Liptovského Mikuláša; 8. mája ráno v Liptovskom Mikuláši budú oficiálne oslavy ukončenia vojny na Slovensku. Odtiaľ odletím do Kyjeva, kde 8. mája večer budú v Kyjeve ďalšie oslavy ukončenia druhej svetovej vojny a pádu fašizmu a 9. mája sa zúčastním na kladení vencov a na recepcii v Moskve k ukončeniu druhej svetovej vojny,“ povedal podľa agentúry SITA na tohtotýždňovom HN-klube v Bratislave. Rozptýlil tak všetky pochybnosti, ktoré sa v posledných

Informačno-politický týždenník

týždňoch objavili okolo jeho cesty do Ruska. Ako premiér dodal, za svoju účasť na oslavách sa nehanbí. Väčšina západných lídrov do Ruska nepocestuje, čo je forma protestu proti role Moskvy v ukrajinskej kríze. To, že ide o mimoriadne citlivú tému, ukázalo sa na príklade Českej republiky. Ľavicový prezident Miloš Zeman medzi prvými avizoval svoj plán cestovať do Moskvy a zúčastniť sa aj na vojenskej prehliadke, za čo sa mu ušlo kritiky z úst amerického veľvyslanca v Prahe Andrewa Schapira. Po ostrej vzájomnej slovnej prestrelke Zeman pozmenil svoje plány a nakoniec pocestuje

do Moskvy, ale nebude sedieť na tribúne počas vojenskej prehliadky, ktorú západné krajiny na čele s USA považujú za demonštráciu sily. Český prezident počas prehliadky bude rokovať práve so slovenským premiérom Robertom Ficom. Z krajín Európskej únie najvyššie zastúpenie na vojenskej prehliadke budú mať zrejme iba Grécko a Cyprus. Nemecká kancelárka do Moskvy pricestuje až 10. mája, aby položila veniec k pamätníku neznámemu hrdinovi. Na oslavách sa zúčastnia premiéri alebo prezidenti troch desiatok krajín, vrátane Číny, Indie či Severnej Kórey. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania V popredí rozprava o Direkcii ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

ajväčší záujem na zasadnutí lokálneho parlamentu v Petrovci v piatok 24. apríla vyvolal bod týkajúci sa Verejného podniku Direkcia pre výstavbu Obce Báčsky Petrovec. Všetky ostatné body rokovacieho programu boli rýchlo a takmer bez rozpravy schválené. Aj tentoraz výborníci mali pripomienku k tomu, že predseda Zhromaždenia obce Rajko Perić zvolal zasadnutie v piatok v predvečerných hodinách. Na začiatku zasadnutia sa zdalo, že výborníci vôbec nemajú záujem diskutovať. Tak narýchlo schválili ročný program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskeho pozemku obce, ako aj program opatrení na podporu realizácie poľ-

nohospodárskej politiky a politiky rurálneho rozvoja obce na rok 2015. V súvislosti s navrhnutým finančným plánom zdravotníckej ustanovizne Dom zdravia Báčsky Petrovec, pripomienku mala iba výborníčka Anna Boldocká-Ilićová, ktorá úradujúceho riaditeľa Jaroslava Danku vyzvala, aby vysvetlil, aké dlžoby táto ustanovizeň má, lebo o tom sa v dokumente nepíše. Na jej výzvu neprišlo však žiadne vysvetlenie, ani odpoveď. Výborníci potom aj tento bod schválili. Širšia diskusia sa viedla v prípade Direkcie. Do rozpravy sa zapojili Karol Werle, Radomir Zotović, Spasoje Prodanov a predseda obce Pavel Marčok. Zhodli sa jedine na tom, že správy sú dôkladne a dobre napísané. Werle prízvukoval, že z plánovaných 63 miliónov dinárov

vlani bola realizovaná iba polovica. Napriek stroveným prostriedkom efekty v oblasti komunálnej infraštruktúry v teréne nevidno. Ako uviedol, v minulosti sa z obecného rozpočtu vyčleňovalo 30 percent, a teraz iba takých 8 – 9 percent ročne. Radomir Zotović pripomenul, že Direkcia nemá svoj majetok a nemá ani odborné kádre. Správu Direkcie pochválil aj podpredseda ZO Spasoje Prodanov. Pavel Marčok napočítal investície a prostriedky, ktoré sú na tieto účely určené. Spomenul novú studňu v Petrovci, telocvičňu v Hložanoch, vybavenie telocvične v Petrovci, bazénový komplex v Maglići, cyklodráhy pre Kulpín a Petrovec a pokračovanie prác na kanalizácii v Petrovci a v Kulpíne. V pokračovaní schôdze Zhromaždenie obce schválilo správy o práci

a plány komunálnych podnikov Komunalac Maglić a Gloakvalis Hložany, a potom aj správy a plány všetkých štyroch miestnych spoločenstiev na území Obce B. Petrovec. O týchto dokumentoch a témach sa takmer vôbec nediskutovalo. Výborníci v pokračovaní schválili finančný plán Strediska pre sociálnu prácu Obce B. Petrovec na bežný rok, ako aj rozhodnutie o verejných parkoviskách na území obce. Hoci je situácia s privatizáciou Informačného strediska Báčsky Petrovec v Petrovci povážlivá, ani jeden jediný výborník sa neprihlásil o tom diskutovať; správy a plány tejto inštitúcie boli bez slova schválené. Schválené bolo aj rozhodnutie o zložení Obecného štábu pre mimoriadne situácie a podporený bol i iniciatívny návrh na schválenie normatívnych aktov zo strany príslušných orgánov obce. Záverom schôdze odzneli pripomienky výborníkov, prečo doteraz nedostali odpovede na predtým položené výbornícke otázky.

PROFESIONÁLNA ORIENTÁCIA ŽIAKOV

Deň dievčat v Srbsku Jaroslav Čiep

druženie podnikateliek Srbska spolu so svojimi partnerskými organizáciami si 23. apríla už piaty rok za sebou pripomenulo medzinárodný Deň dievčat (Girls’ Day). Deň dievčat bol ustanovený na úrovni Spojených národov a pripomína sa od roku 2001. Doteraz v tomto podujatí účinkovalo viac ako milión dievčat. Aktivity podnikané ohľadom tohto medzinárodného dňa sú zamerané na to, aby

dievčatá získali čím viac informácií pri výbere svojich budúcich povolaní, aby nepodľahli stereotypom, ale aby sa viedli osobnými afinitami a talentom. Deň dievčat je udalosť, ktorá sa tradične vo svete usporadúva v posledný štvrtok v apríli s cieľom, aby sa dievčatá zoznámili aj s netypickými profesiami, ktoré vykonávajú aj ženy. Program je koncipovaný tak, že žiačky záverečných ročníkov základných škôl navštevujú vybrané podniky a inštitúcie a tým spôsobom majú príležitosť získať konkrétne poznatky z oblastí,

Praktická ukážka práce žien v komunálnom podniku • ĽUDIA A DIANIA •

Kulpínske dievčatá v petrovskej policajnej stanici

v ktorých ženy nie sú nadostač zastúpené. V Báčskom Petrovci toto podujatie pre dievčatá z Kulpína podporili a pre záujemkyne dvere otvorili Verejný komunálny podnik Progres a Stanica polície. Tieto inštitúcie si vytypovali preto, lebo dievčatá preukázali záujem o oblasť bezpečnostných štruktúr a o právo, ekonomiku a administratívu. V budove polície žiačky Danielu Vrbovskú, Natašu Detkovú, Janu Šimovú, Maju Madackú a Anastaziju Govorčinovú, pedagogičku v Základnej škole Jana Ámosa Komenského Zagorku Marinkovićovú a koordinátorku Milotu Vidovú privítala policajtka Sanja Veličkovićová, ktorá im dopodrobna vysvetlila, aké sú predpoklady pre prijatie do služby, aké sú požiadavky, ako sa testujú záujemkyne, ktoré

školské vzdelanie potrebujú, aby mohli konkurovať na doškolenie pre policajtky. Okrem toho na vlastnom príklade školenia pre povolanie policajtky plasticky znázornila, ako to vyzerá vo výcvikovom stredisku a ako vyzerá jeden priemerný deň počas školenia. Oboznámila ich aj to tom, čo je úlohou policajta a aké sú možnosti postupovania v službe. O všetkých činnostiach, ktoré vykonáva VKP Progres, dievčatá informoval riaditeľ Vladimír Turan a o pracovných miestach, na ktorých sa v tomto podniku podieľajú aj ženy, hovorila šéfka účtovníctva Jasna Cesnaková. Návštevníčkam aj prakticky ukázali a vysvetlili, ako sa vyberajú poplatky za vykonané komunálne služby, ako sa riešia pripomienky, ako sa v podniku účtuje a ako sa riešia právne záležitosti.

18 /4645/ 2. 5. 2015

Ľudia a diania O TÝŽDEŇ SA BUDE KONAŤ ĎALŠÍ FESTIVAL V NOVOM SADE

Veda sa nedá Oto Filip

edysi to so záujmami bolo inak. Mladých zväčša lákali študijné odbory, ako je právo alebo ekonomika, cudzie jazyky, spoločenské vedy. Technika na dlhý rad rokov uviazla v ústraní, aby sa len v súčasnosti začal prinavracať záujem o ňu. Následkom tejto éry moderných technológií, sveta informatiky, s ktorým každý z nás musí mať do činenia. Jeden z najčastejších

Výsledky úsilia výskumníkov a bádateľov, vynálezcov a odborníkov, tiež veda, vzdelávanie, inovácie, nové technológie sa už dávno prestali chápať za náklad, keďže sú osožnou investíciou do budúcnosti, hnacím motorom dnešného a budúceho rozvoja, predpokladom úspešnej kon-

Budúci inžinieri

Keď aj príroda žičí vede

kurencieschopnosti a rozšírenia využívania existujúcich zdrojov. Jasné, to všetko za predpokladu, že sa bude viac vkladať do bádania, projektov, odbornej a medzinárodnej vedeckej spolupráce. Netreba zabúdať, že hmotné podmienky a výkon spolu úzko súvisia a že niet preto

reklamných sloganov vysielaných v slovenských televíziách znie: Študuj vedu a techniku! Budúcnosť sa ti poďakuje! Svedectvom viacročných tunajších snáh presunúť vedu z okraja spoločenského záujmu bližšie k jeho stredu je aj tradičný, raz ročne v kampuse Univerzity V zajatí exaktných vied v Novom Sade prebiehajúci Festival vedy, kto- inej cesty než zvyšovať skutočne rý sa uskutočňuje za podpory veľmi skromné percento hrubéPokrajinského sekretariátu pre ho domáceho produktu vyčlevedu a technologický rozvoj. ňované na vedu a výskum, ktoré Tohtoročný bude prebiehať na u nás je medzi najnižšími v Euróbudúci víkend a bude sa niesť pe. Bez toho náš vedec skôr zov znamení hesla Všetko je možné. stane exotickou bytosťou s níz-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kou spoločenskou prestížou a nízkym finančným ohodnotením, než osobnosťou, ktorá bude slúžiť príkladom iným, zvlášť mladým ľuďom. Predvlaňajší pútač Festival vedy, Najúčinnejším spôsobom, ako prilákať mladých študentov, je príklad. Zistenie v živote a v praxi, čo tá-ktorá definícia alebo rovnica z knihy znamená. Počuť je viac ako prečítať, vidieť zase viac ako počuť. A zažiť je kdesi pri vrchole tejto stupnice. Festival vedy je tu na to, aby poskytol množstvo nových vedeckých zážitkov. Preto sa osvedčil, preto rok čo rok nadobúda nové kvality a obsahy. Veda sa nedá – ani odstrániť, ani odsunúť nabok. Jej cesta je totiž len jedna, tá vpred. ktorý sa 9. a 10. mája bude konať už siedmykrát, počas uplynulých šiestich rokov spravidla prilákal stovky výskumníkov, pedagógov, expertov, študentov, dobrovoľníkov a návštevníkov, aktérov zo všetkých fakúlt a inštitútov, ktoré sú zložkami Novosadskej univerzity. Aby im názorne ukázal, že sa vstup do sveta vedy oplatí, lebo tam je všetko možné. Dosiahnuť zázraky, naplniť sny. Prostriedkom na to bude okolo osemdesiat dielní, viaceré prednášky a tribúny na témy aktuálne a atraktívne. Názov jednej z nich je Akú hodnotu má diplom v Srbsku? Reálnu alebo nereálnu, väčšiu alebo menšiu než v cudzine? Šiesty Festival vedy zoskupil vlani v máji viac ako päťsto účastníkov z takmer štyridsať vedných oblastí, od astronómie, fyziky, biológie, cez robotiku, po právo, ekonomiku, psychológiu. Očakáva sa, že ich o týždeň bude i viac.



KRÁTKE SPRÁVY

Báč Certifikát. Dom zdravia v Báči 21. apríla získal certifikát o akreditácii zdravotníckych ustanovizní. Agentúra pre akreditovanie zdravotníckych ustanovizní v tomto kole udelila 31 certifikátov a za posledných päť rokov ho získalo spolu 130 zdravotníckych ustanovizní. Prítomným v klube národných poslancov v Belehrade sa najprv prihovorila riaditeľka agentúry Rodoljupka Radisavljevićová, ktorá zdôraznila, že u nás je certifikovanie dobrovoľné, ale aj napriek tomu sa prihlásil veľký počet ustanovizní, tak štátnych, ako aj súkromných. Certifikácia znamená zvýšenie kvality úrovne služieb a ochrany pacientov, ako aj zavedenie zodpovedajúcich štandardov. Certifikát o akreditácii na tri roky prebral riaditeľ DZ Báč Steva Panić.

J. B-di • ĽUDIA A DIANIA •

SELENČA

Problémy s kvalitou vody Juraj Berédi

oda z miestneho vodovodu v Selenči znovu nie je vhodná na pitie a používanie v domácnosti. Toto nedávno oznámili z Verejného komunálneho podniku Tvrđava v Báči na základe výsledkov mikrobiologickej analýzy vzoriek Pitná voda z cisterny vody z miestneho vodovodu. Potrebné analýzy vody zákaze používať vodu na pitie vykonal sanitárny inšpektor, a iné bežné účely v domácnosti. Robotníci verejného koktorý aj vydal rozhodnutie o

munálneho podniku v nasledujúcich dňoch podnikali dôkladné opatrenia na vypláchnutie potrubia, nádrže a čerpadiel miestneho vodovodu. Zatiaľ sa to pokúsili urobiť hyperchlórovaním vody, čo znamená, že niekoľko dní voda vôbec nebola vhodná na používanie. Z verejného komunálneho podniku vyzvali občanov, aby si urobili zásoby

vody na dva-tri dni, pokým nezačne hyperchlórovanie vody. Najväčšie problémy z toho mali chovatelia dobytka, ktorí denne potrebujú veľké množstvá vody. Po realizácii nevyhnutných opatrení na údržbu miestneho vodovodu voda sa bude kontrolovať na prítomnosť mikroorganizmov a povolenie na jej používanie má svojim rozhodnutím poskytnúť príslušná inšpekcia, ktorá koná dozor nad vodovodnou sieťou. Kým voda nebola vhodná na používanie a zodpovedajúcej kvality, občania Selenče sa pitnou vodou zásobovali z plastových nádrží, ktoré mali k dispozícii na dvoch miestach v osade.

ENEF KLASTER V PETROVCI

Ako usporiť na vykurovaní a chladení? Jaroslav Čiep

stredu 22. apríla v zasadacej sieni v budove Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec sa uskutočnila nekaždodenná, ale predovšetkým zaujímavá verejná debata na tému úspor pri vykurovaní a chladení. Úspory pri vykurovaní a chladení príbytkov, ktoré ponúka ENEF klaster so sídlom v Novom Sade, sa pohybujú od 30 do 85 %. Predstavitelia tohto klastra tvrdili, že to dokážu realizovať nielen v rodinných domoch, ale aj v hospodárskych objektoch. Spolu s hore uvedeným združením debatu spoločne realizovali Pokrajinský sekretariát pre energetiku a minerálne suroviny a Obec Báčsky Petrovec. V mene Báčskopetrovskej obce na začiatku prezentácie prítomných privítal námestník predsedu obce Ondrej Benka a účinkovali i predseda klastra Radivoj Blagojev, prof. Dr. Zoltán Zavargo, dekan technologickej fakulty Univerzity v Novom Sade, a Dušan Gnjatović. V klastri pôsobí zo 30 podnikov a v jeho aktivitách účinkujú početné vojvodinské inštitúcie, včítane Prírodovedno-matematickej fakulty, Technologickej fakulty a Fakulty technických • ĽUDIA A DIANIA •

Sú tepelné pumpy budúcnosťou v našich domácnostiach? – odpovede sa pokúsili poskytnúť na debate v Petrovci

vied v Novom Sade, ako aj viaceré pokrajinské sekretariáty a regi-

onálne hospodárske komory z Vojvodiny.

V rámci debaty predstavili možnosti úspor energie, ale aj jej výroby s použitím obnoviteľných zdrojov. Odborníci vysvetlili, prakticky a názorne ukázali, ako možno šetriť energiami v už existujúcich objektoch, predstavili úspory po termickej izolácii domov, po vbudovaní okien s nízkoenergetickým sklom a za uplatnenia vykurovania tepelnou pumpou na princípe dvoch studní, či už za použitia klasických radiátorov alebo podlahového vykurovania. Na záver predstavili aj možnosti úverovania záujemcov za spolupráce s bankami a fondmi.

K SVETOVÉMU DŇU PLANÉTY ZEME v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v stredu 22. apríla usporiadali niekoľko podujatí. Význam tohto dňa žiakom ozrejmila Libuša Simendićová, profesorka zemepisu, a po premietaní dokumentárneho filmu o ochrane planéty a životného prostredia žiaci vyšších ročníkov vykonali rôzne experimenty a prichystali aj príležitostnú výstavu prác. Do podujatia sa zapojili i žiaci nižších ročníkov, ktorí s veľkou radosťou sadili kvety (na snímke). Na stenách chodby a školskej jedálne vyvesili početné plagáty s ekologickými odkazmi. Okrem toho žiaci sa zapojili i do akcie zbierania uzáverov na fľašiach, ktorá má humanitárny cieľ – poskytnúť pomoc rovesníkom. Najusilovnejších žiakov čaká odmena. A. Lš. 18 /4645/ 2. 5. 2015

Ľudia a diania K LEPŠIEMU POSTAVENIU MLÁDEŽE V PETROVCI

lémoch mladých v tejto obci. Názorne svoje výskumy o problematike nezamestnanosti mladých predstavili Marína Kondačová a Martina Vitézová. Hovorilo sa aj Jaroslav Čiep osobnosti mladého človeka – teo stratégii YMCA Srbsko lesnú, duševnú a duchovnú, ktoré a o plánoch do budúcna, ve petrovské mládežnícke by sa mali rozvíjať v rovnováhe. vrátane výstavby budovy združenia, ktoré sa rozhod- Preto v tejto organizácii nájdeme mládežníckeho stredisli vytvoriť tretie, v podstate kluby a družstvá tradičných aj ka vo Vrbare. Architeknielenže sa združili, ale vytvorili aj netradičných športov, ale aj huzárodok niečoho, čo má aj väčšie dobné a divadelné kluby, jazykové Hostia na zhromaždení z Poľska a Dánska tonický návrh budovy vypracúva Ľuboslava Časrozmery. Totiž z dvoch miestnych kurzy a spoločnosti zaoberajúce sa s domácim tlmočníkom tvenová a predstavil ho mimovládnych mládežníckych štúdiom Biblie, dobročinnosťou a organizácií od soboty 25. apríla pomocou ľuďom, ktorí ju potrebu- logické „spracúvanie“ mládeže. Kristián Haška. Vypočuli sme si aj vyrastá celoštátna organizácia, jú. YMCA má viacero programov Rešpektuje osobné presvedčenia konkrétne skúsenosti domácich ktorá sa bude po Srbsku rozširovať na pomoc mladým cestovateľom, každého človeka, pokiaľ nevedú mládežníkov, ako prostredníctvom práve z Petrovca. Nejde iba o oby- prevádzkuje ubytovne a infor- k nepriateľstvu a neznášanlivosti. tohto združenia existuje možnosť Od roku 2007 do tejto zúčastniť sa na medzinárodných čajnú organizáciu, ale chvíle táto organizácia kempingoch a seminároch, ale o YMCA (Young Men‘s v Srbsku pôsobila iba i dobrovoľníctvom získať nové Christian Association), v Petrovci. V súčasnos- pracovné a životné skúsenosti. čo označuje celosvetoti prerástla miestny ráz Snahu založenia YMCA Srbsko vé združenie, ktorého a vytvára sa dojem, že vysoko ocenili aj prítomní prednázov naznačuje, že ide sa poberá míľovými stavitelia YMCA Európy z Poľska o kresťanské združenie krokmi vpred. Vo veľ- a z Dánska. Nasledovala voľba mladých ľudí. kej sieni Zhromaždenia vedenia novej organizácie. PredOrganizácia má na obce Báčsky Petrovec sedníčkou Správnej rady sa stala všetkých kontinentoch sme boli svedkami fú- Hana Tanciková a členmi Martina s výnimkou Antarktídy zie petrovskej pobočky Vitézová, Ivana Ilićová, Lukáš Sýdokopy okolo 10 miYMCA a združenia E.Y.B.L. kora a Miroslav Očenáš. Dozor nad liónov členov. Vznikla (Enable Youth Better Life). prácou združenia budú vykonávať v roku 1844 vo Veľkej Odteraz existuje YMCA Srbsko a pracuje pod Na valnom zhromaždení Marián Triaška, Branislav MerBritánii. Jej poslaním vedením Hany Tancikovej (vľavo) novej organizácie Lukáš ník a Daniela Feketeová. V mene je pre mladých ľudí vytvárať možnosti na zábavné, a mačné centrá po celom svete. Sýkora zhodnotil vlaňajšiu prácu obce sa na záver zhromaždenia pritom užitočné využitie voľného Neviaže sa so žiadnou cirkvou, ani združenia E.Y.B.L. a Marián Triaška prihovoril a mládežníkom poprial času. Rovnostranný trojuholník v politickou stranou, čiže v žiadnom YMCA Báčsky Petrovec. Hovorilo zdaru i námestník predsedu obce znaku YMCA symbolizuje tri zložky prípade jej cieľom nie je ideo- sa aj o súčasnej situácii a prob- Jaroslav Popović.

Založili YMCA Srbsko D

V KOVAČICI

Jubilejný ročník súťaže Čo vieš o doprave? Anička Chalupová

od patronátom Auto-moto zväzu Srbska a v organizácii Rady pre bezpečnosť dopravy Obce Kovačica v nedeľu 26. apríla 2015 Základná škola Mladých pokolení bola hostiteľkou obecnej súťaže z dopravy. Na desiatom ročníku súťaže Čo vieš o doprave? sa zúčastnili žiaci základných škôl z Padiny, Samoša, Debeljače, Idvora, Kovačice a Uzdina, ktorí si prostredníctvom previerkových testov a jazdou na bicykli po školskom polygóne overili vedomosti z oblasti dopravy. Účastníci boli rozdelení do troch kategórií, ktoré hodnotili odborné komisie utvorené z dopravných policajtov v čele s odborníkom

www.hl.rs

Laureáti súťaže, ktorí si vybojovali vstupenku na oblastnú prehliadku Jonelom Sućom a profesorov technického vzdelávania, ktorých viedol Dušan Babinec. Krásne slnečné počasie prispelo k úspechu akcie a podľa slov riaditeľky školy Ireny Hlebecovej, vďaka ochote a usilovnosti školských pracovníkov, súťaž mladých účastníkov v doprave sa

Informačno-politický týždenník

uskutočnila na výbornú. Najúspešnejší žiaci boli odmenení hodnotnými odmenami, ako napr. bicykel, prilba a svetelné zariadenie pre bicykel. Podľa rozhodnutia posudzovacej komisie, v najmladšej kategórii prvé miesto obsadila žiačka uzdinskej školy

Marisa Maranová a Mihajlo Pešić, žiak kovačickej školy. Druhé miesto si rovnoprávne rozdelili Janko Cicka z Padiny a Nataša Lukinová z Idvoru. O niečo menej bodov mali žiaci Marína Omastová z Kovačice a Sava Mihajlov z Uzdinu, ktorí zakotvili na treťom mieste. V druhej kategórii si prvé miesto vybojovali žiaci Elena Stoja z Uzdinu a Duško Filipović z idvorskej školy. Iba o jeden bod menej mala Uzdinčanka Melisa Maranová, ktorá spolu s Ognjenom Marićom, žiakom debeljačskej školy, zakotvili na druhom mieste. Na treťom mieste sú Katarína Kukučková z Padiny a Aleksandar Radu z Uzdinu. V najstaršej kategórii najlepšie výsledky dosiahli Denis Krecu z Uzdinu a Danijela Filipovićová z Idvoru. Iba o nuansu slabšie výsledky mali žiaci uzdinskej školy Alberto Maran a Anastasia Eliza Fera. Stefan Stanić z Debeljače a Alexandra Milinová zo Samoša zakotvili na treťom mieste. Laureátov tohtoročnej obecnej akcie Čo vieš o doprave? očakáva oblastná súťaž, ktorá je naplánovaná na 10. mája t. r. • ĽUDIA A DIANIA •

S RIADITEĽKOU ZÁKLADNEJ ŠKOLY V ERDEVÍKU NATALIJOU PONOŠOVOU

Čoraz viac možností a stále menej detí... Juraj Bartoš

aktuálnom školskom roku v Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku majú 218 žiakov nižších a vyšších tried, plus 28 žiakov (iba nižších tried) vo vysunutých oddeleniach v Binguli (17) a Ľube (11). Výučba sa koná v prvej zmene a v Erdevíku majú po dve vyššie triedy. Prvákov je však len 16, v druhej triede je 17 žiakov, štvrtákov je 14, ale do 3. triedy chodí už iba 9 žiakov. Hoci bociany dedinu akosi obchádzajú, tvorivé idey vedúcim školy nijako nechýbajú a možno povedať, že podmienky pre prácu sa zlepšujú. V rámci externého oceňovania škôl erdevíckej ZŠ sa dostala vysoká štvorka, takže vedenie uvažuje o možnosti jej presadenia na post lídra v okolí, nielen preto, že škola má kapacitu pre tisíc žiakov. Jej riaditeľka Natalija Ponošová predsa zahryzne do témy z inej strany: – Nie sme spokojní s počtom žiakov. Mienim, že treba popularizovať rodičovstvo; v tejto veci budeme aj naďalej pracovať. – Čo konkrétne škola podniká na zvýšení natality? – Popularizujeme témy, akými je heslo: Mama, tata, chcem sestru a brata! Usilujeme sa v spolupráci s triednymi učiteľmi prostredníctvom žiakov vplývať na rodičov, aby narodili viac detí. Tak isto sa snažíme zvýšiť záujem osvetárov o prácu v našej škole. Mladí ľudia z Erdevíka odchádzajú húfne, lebo tu nemajú pracovné príležitosti. Nie div, že si ťažko zakladajú rodiny, a že sa čoraz zriedkavejšie rozhodnú pre viac než jedno dieťa. Keď som bola riaditeľkou v období 2002 – 2005, v škole bolo až 460 žiakov... – Ako ste na tom s odbornými kádrami? – Na tomto pláne sme spokojní, keďže sú jednotlivé predmety odborne obsadené na 95 %. Iba matematiku nemáme zastúpenú odborne, ale učiteľka, ktorá ju vyučuje, sa už zapísala na štúdium matematiky. Novinkou je, že učiteľom výtvarnej kultúry je profesor výtvarného umenia. • ĽUDIA A DIANIA •

pre druhú možnosť. Uvažovali sme aj o evanjelickej náboženskej výučbe, ale nie je nadostač detí na založenie skupiny. Ďalej máme kreslenie, maľovanie, sochárstvo, ľudovú tradíciu a zo športov ponúkame volejbal a futbal. – O ktoré mimoškolské aktivity sa deti zaujímajú najviac? – Môžeme sa pochváliť, že máme tamburášsky orchester, potom sú tu skupiny srbského a slovenského folklóru, mladší a starší spevácky zbor, divadelná sekcia, taktiež rytmická a výtvarná, ako i sekcie anglického a rus– Vychádzame zo skutočnosti, kého jazyka... Týmto aktivitám – Koľko zamestnancov máte že v Erdevíku je veľa prázdnych venujeme primeranú pozornosť, súhrnne? – Máme 52 zamestnaných. Ke- domov, ktoré možno kúpiť veľmi čo sa odzrkadľuje na úspechoch dysi v škole pracovali prevažne výhodne. Tu sa osvetový pracov- našich žiakov na medziškolských Erdevíčania, teraz je to už celkom ník môže naskutku cítiť výborne; súťažiach. inak. Odborné služby a pomocný pre mňa osobne je Erdevík naj– Na údržbu veľkej školy trepersonál síce tvoria domáci, avšak krajšia dedina v Srieme. Musím ba veľa peňazí. Ako sa k nim asi 70 % učiteľov cestuje, väčšinou povedať ešte niečo: v škole teraz dostávate? zo Šídu, ale aj zo Sriemskej – V predchádzajúcom Mitrovice, ba i z Báčskej Paškolskom roku sme zrealilanky. To citeľne komplikuje SLOVÁCI, PREČO...?! zovali niekoľko dôležitých organizáciu práce, predovšet– Osobne ma veľmi prekvapuje, že je vecí. Na prvom poschodí kým však ide o to, že máme čoraz menej detí v slovenských triedach, sme vymenili kompletnú značné cestovné trovy. Na- – hovorí riaditeľka Ponošová a dodáva: – elektrickú sieť, zaviedli sme šťastie orgány Šídskej obce Rodičia ich zapisujú do srbských tried, čo protipožiarny alarm, ako dodržujú finančnú dynamiku. je veľká škoda. Slovenské deti sa v Erdevíku i prípojky na internet do Problém je v tom, že mimou- učia slovenský jazyk ako záväzný a srbský každej triedy, taktiež káble čebné aktivity sa konajú hneď jazyk ako nematerinský, pokým v nižších pre videodozor a rozhlas. po ukončení riadnej výučby, triedach v Binguli a Ľube majú slovenči- Projekt hodnoty 2,6 milióna takže deti občas strávia v ško- nu ako výberový predmet. V Erdevíku sa dinárov vyfinancovala obec le aj osem hodín v kuse. To slovenčinu v kombinovaných triedach (1. z úverových prostriedkov. zaťažuje najmä žiakov, ktorí a 3., resp. 2. a 4.) učí 12 žiakov: 3 prváci, 1 Vymenili sme aj dvere na dochádzajú z Ľuby a Bingule. druhák, 5 tretiakov a 3 štvrtáci. učebniach, vylíčili aulu ŽIACI ZO ZÁPADU a všetky triedy, ohradili – V uplynulom školskom sme školské ihrisko, dali roku žiaci prvý raz riešili testy máme aj takmer desať detí zo sme urobiť izoláciu stien medzi z niekoľkých predmetov. Ako zahraničia: Francúzov, Angličanov školou a telocvičňou. V tomto sa im darilo? a Američanov. Prišli k nám bez roku mienime vypracovať projekt – Naša škola sa na túto úlohu toho, aby poznali srbský jazyk, na výstavbu krovu. Uvažujeme pripravila dobre, učitelia so žiakmi prijali sme ich a usmernili v duchu i o tom, či nenapíšeme projekt pracovali počas niekoľkých sobôt, programu inklúzie. Je zaujímavé, na získanie prostriedkov z eukeďže v riadnom rozvrhu nebol ako rýchle zvládajú srbský jazyk, rópskych fondov na zaobstaranie priestor na prípravy. Deti predsa dokonca sa zaujímajú aj o výučbu solárnych panelov, keďže je škola nedosiahli práve najlepšie výsled- slovenského jazyka. O tom, že veľký spotrebiteľ elektrickej enerky. Uvidíme, ako sa im bude dariť dedina je ústretová, najlepšie gie. O to skôr, že sme úspešne v tomto školskom roku, v ktorom hovorí skutočnosť, že si tu kupuje zvládli výcvik na prípravu probude niekoľko noviniek týkajúcich domy veľa cudzincov. jektov pre fondy IPA. Z 29 škôl sa záverečnej skúšky. Osobne sa – Pre ktoré voliteľné pred- v pokrajine, ktoré v rámci výcviku mi páči, že za úspech zo základnej mety sa žiaci môžu rozhodnúť? písali projekty, náš bol medzi piaškoly dostanú viac bodov. – Pokiaľ ide o predmety voliteľ- timi najatraktívnejšími a týkal sa – Spomenuli ste, že sa usilu- né, ponúkame náboženskú (pra- prevencie obezity školských detí; jete prilákať mladých učiteľov. voslávnu) výchovu a občiansku takže rozmýšľame o tom, ako ho výchovu; viac detí sa orientuje zrealizovať v praxi. Čím? 18 /4645/ 2. 5. 2015

Ľudia a diania USILOVNÍ OBČANIA HLOŽIAN

Odiali dedinu do sviatočných šiat Juraj Bartoš

sobotu 2. mája občania Hložian, spolu s pozvanými hosťami a inými návštevník-

predtým upravili parčík pred pamätníkom obetiam národnooslobodzovacieho boja a robotníci Komunálneho podniku Gloakvalis spílili stromiská pri Dome kultúry, ktoré (najmä v zime) ohrozovali budovu a okoloidúcich. V piatok a sobotu zahučali traktory na asfaltovej plošine na

Samuel Rojka ozrejmuje vec podrobnejšie: – V prvý deň sme navážali zem, s nasadením ťažkej mechanizácie, čo finančne zabezpečila Obec Báčsky Petrovec. Zúčastnilo sa asi tridsať ľudí s traktormi a vlečkami. Odvážali zem najmä Na begeckuo a na Krvavice, kde boli najväčšie jamy. V sobotu sme rovnali cesty všade tam, kde Hložanci majú pôdu. Zapojilo sa 35 poľnohospodárov s traktormi a primeranými prívesmi. Ktosi poznamenal, že čo do počtu účastníkov, akcie Ekologičky Zuzana Žemberyová rovnania ciest bývali aj ma- (zľava) a Anna Franková vyfarbili sovejšie. Predseda Rojka však „Prvú studňu“ (pri ceste do podčiarkuje, že štát na tento Petrovca) účel už neposkytuje bezplatné palivo, a že s ohľadom na hĺbku poľnohospodárskych mešcov

Ekológovia zaraz mali plné vrecia „hanby“

Osviežujúci park v centre Hložian

mi, oslávia Deň osady. Pred niekoľkými týždňami o tom bola reč na schôdzi Rady Miestneho spoločenstva Hložany, žiaľ, za zatvorenými dvermi. Nahliadli sme teda za dvere otvorené dokorán. Tam, kde sa hložianske združenia občanov tradične činia, v podvečer osláv, na skrášlení svojej dediny, ktorá práve len tak vonia pokosenou trávou, kvetmi jabloní, orgovánov a celej palety kvetín. Upratané trhovisko, vylíčené lipy V stredu 22. apríla trhovis- (v popredí: Štefan Čipkár) ko zaránky ožilo, hoci trhový deň je pondelok. Zhŕklo sa tu 24 vchode do Hložian zo smeru penzistov, aby spolu s členkami Petrovca. Vyrazili do chotára, aby Spolku žien Slovenka pouprato- zriadili poľné cesty, viac či menej vali nádvorie niekdajšej „novej zhumpľované počas jesenných školy“ a vybielili stromy vôkol prác. Nový predseda Združetrhoviska a v centre. Ženy už nia poľnohospodárov Hložany

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

výsledok je predsa uspokojujúci. Iste: všetci, ktorí na vlastné náklady prispeli k lepšiemu stavu poľných komunikácií, zasluhujú si aspoň verejné pochválenie. Rovnako ako hŕstka členov miestneho Združenia ekológov

Pavel Balca: „Hloh je symbol Hložian.“

nia zbavili špatným spôsobom povedľa cesty smerujúcej do Petrovca a k Dunaju. Ešte keby sa mal kto postarať o najstaršiu časť tzv. starého cintorína...

Hložianski poľnohospodári rovnali cesty – na vlastné náklady

Ekos, ktorí v sobotu 25. apríla pozbierali odhodené plastové vrecia, fľaše a iný odpad, ktorého sa ich nesvedomití spoluobča-

Keď je dedina odiata do sviatočných šiat, oslavy Dňa Hložian budú mať lepší cveng. • ĽUDIA A DIANIA •

PADINA



Nezvyčajná veverička Elenka Ďurišová

Padina

– Klietka musí byť veľká a vysoká, lebo sa rady šplhajú. Do klietky treba dať slamu alebo drevené stružliny, lebo v prírodnom stanovišti žijú v brlohu. Kŕmiť ich treba

pitie. Rozmnožovanie musí byť kontrolované. Dočítali sme sa, že mláďatá samička vychováva tvorčlenná rodinka Hlavčová spoločne so samcom, no v našom z Padiny vo svojom dome prípade to nebolo tak. Museli okrem psíkov, mačičiek, pasme samca vzdialiť, lebo pagájov a rybičiek pestuje ubližoval mláďatám. Ozýaj jedného nezvyčajného vajú sa podobne ako myši. miláčika. O aké zvieratko V prírodnom stanovišti žijú ide, rozpovedala nám Ivadva – tri roky, v domácnosti, na Hlavčová: pri kontrolovanej strave, – Pred rokom sme na dožijú aj desať rokov. jarmoku videli malé zvieKeď ide o návyky týchratká, ktoré sa naším dcéto zvierat, ich majiteľka ram Ivetke a Ivanke hneď uviedla: zapáčili. Keď nám k tomu – Sú skutoční miláčikovia, predavač povedal, že sú hlavne pre rodiny s malýveľmi čistotné a krotké, mi deťmi. Moje dcéry ich museli sme ich kúpiť. Ich nanášajú, hrajú sa s nimi, latinský názov je Octodon degus a známejšie Ivetka s mamou Ivanou a maličkým miláčikom a pritom sa nemusím obávať, že ich zvieratka uhryznú. sú ako degu čílsky. Ako samé meno hovorí, pochádzajú ďatelinou, senom a zeleninou. Avšak je tu jedno pravidlo: musíte z Čile, ale mylne ich nazývajú Nesmú jesť ovocie, kukuricu a nič ich brať zospodu a nechytať ich za veveričkami, pretože tie iba napo- s veľkým obsahom cukru, lebo sú chvost. V noci sú pokojné, rady sa dobňujú. Sú to hlodavce podobné náchylné na cukrovku. Výskumníci slnia a ohrievajú v rukáve. Nemučinčilám a morčatám (morským diabetu ich pre túto ich vlastnosť síte sa obávať, že sa stiahnu pod prasiatkam). Zaujímavé je to, že používajú pri experimentoch. nábytok a že tam zostanú, pretože v Čile ich považujú za škodcov, Kúpu sa v špeciálnom sopeč- sú veľmi zvedavé a čoskoro vylezú pokým v Európe sú výnimočnými nom piesku a týmto spôsobom von. Treba dbať len na izbové sa odmasťujú. Preto sa považu- kvety, keďže majú vo zvyku vykomiláčikmi. O pestovaní týchto hlodavcov jú za veľmi čistotné a nesmrdia. pávať zem z kvetináčov, zhrýzať Vždy musia mať sviežu vodu na kvety, ale aj drevenú podlahu. Ivana hovorí:

KRÁTKE SPRÁVY

Trim dráha. Ako povedala tajomníčka Miestneho spoločenstva Eva Petrášová, z iniciatívy Padinčanov v Doline zariadili chodníček na prechádzku. Projekt, do ktorého patrí aj asfaltovanie parkoviska a chodníkov, finančne podporí Obec Kovačica. Pred začiatkom prác spolu s Ekop-om, Verejným komunálnym podnikom Padina, penzistami, Miestnou organizáciou invalidov práce, Spolkom žien a inými občanmi usporiadali dve akcie čistenia hôrky. Tento rekreačný chodník sa tiahne okrajom padinskej hôrky, aby sa nenarušilo prírodné stanovište tu hniezdiacich vtákov a bažantov. E. Ď.

Oprava

V minulom čísle Hlasu ľudu v texte pod názvom Padinčania upravili poľnú cestu smerom do Samoša autorky Elenky Ďurišovej, č. 17, str. 17, sa stala neúmyselná chyba. Chybne sa totiž uviedol údaj o prostriedkoch vyčlenených na opravu cesty v Padine. Namiesto sto miliónov malo písať milión dinárov. Prosíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili. Red.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť, že sa pred týždňom na známosť nedávalo zo subjektívnych dôvodov. Lebo moja pougárska maličkosť mala rovných tridsať. Druhý raz. Nie je vylúčené, že by ste ma po bubnovaní ponúkli, povedzme tuhou kávou. Ostýchavý, aký už raz som, netrúfol by som si ohrdiť vás a už by z toho boli reči... Ako keď toť padal oný balkón. T. j. Falkon. Ktorý Falkon našťastie predsa len nepadol. Takže nám padol kameň zo srdca. Priamo na prsty na nohách. Jój! • ĽUDIA A DIANIA •

Ešte sa dáva na známosť: Naša milovaná mladá a pokroková vláda sa, v hojnosti a zdraví, dožila prvého výročia svojho činorodého pôsobenia. Takrečeno tretí raz. Slávnostnú schôdzu pán premiér a páni ministri absolvovali – akoby natruc vláde v tieni – na výslní. V rajóne uhľokopu Kolubara. Lebo, ako je dobre známe, slnečné lúče podnecujú výkonnosť. Ak nie sú príliš silné... A vraj boli. Omámený, prepáčte, posilnený blahodarným jarným slniečkom už predtým sa (ďalším) husárskym

kúskom do dejín zapísal pán minister práce. Keď sa priam prekonal v Dome penzistov v Apatíne, kde slávnostne sprevádzkoval – výťah. Ó, ako ma len mrzí, že som dotyčného nepoprosil, aby mi, presne pred týždňom, slávnostne otvoril – fľašku. Je tu ďalšia dobrá správa: nezamestnanosť sa u nás rapídne znižuje. Vlani vraj, napísal denník Blesk, zomrelo 793 ľudí čakajúcich na prácu. Aby ste si nemysleli, že u nás je dáka cenzúra, oznamujeme verej-

nosti, že sa mnohí právom pohoršovali nad obsahom tanierov s raňajkami, ktoré ponúkli samodruhým ženám v niektorých belehradských pôrodniciach. V ktorých tanieroch sa, okrem kúsku chleba, ocitol aj kúsoček syra, koliesko salámy a (asi) pol vajíčka. Syr je predsa drahý... Ani saláma nie je lacná! Našťastie, mimoriadne situácie u nás – čo nevidieť – už iste určite nebudú. Zásluhou frekventovanosti ich výskytu, nie je nemožné, budú premiestnené do zásuvky s označením Bežné situácie.

18 /4645/ 2. 5. 2015

Ľudia a diania

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V EMC V KYSÁČI. V 3. nedeľu po Veľkej noci konfirmačná slávnosť prebiehala aj v Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči, kde bolo konfirmovaných 9 detí, z toho päť chlapcov a štyri dievčence. Prípravu a slávnostné služby Božie vykonala Mgr. Anna Páliková-Kunčáková, superintendentka EMC v Srbsku. Zaujímavosťou a osviežením na slávnosti bolo premietanie fotografií konfirmandov z ich krstín, detstva a z účinkovania v rôznych cirkevných programoch. K slávnostnému ovzdušiu prispeli spoločne zaspievané piesne, chválospev, vystúpenie spevokolu Glória, báseň Eleny Surovej, výzdoba modlitebne, ale nadovšetko prítomnosť rodičov, krstných rodičov, súrodencov, spolužiakov a priateľov konfirmandov. Najslávnostnejšou bola chvíľa, keď konfirmandi zvládli skúšku a prvýkrát pristúpili k Večeri Pánovej. Na snímke: konfirmandi EMC so superintendentkou A. Pálikovou-Kunčákovou.

KONFIRMÁCIA V SILBAŠI sa konala 12. apríla, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci. Slávnosť vykonala farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Deti obnovili svoju krstnú zmluvu, a tým sa stali dospelými členmi cirkevného zboru, zároveň výborne odpovedali na otázky, a tak potešili rodičov, krstných rodičov, starých rodičov, príbuzných a všetkých prítomných cirkevníkov. Konfirmovaných je spolu desať detí, a to: Martina Galická, Adrián Čapeľa, Branislav Rauza, Nina Medovarská, Ines Tordová, Melani Majerová, Sebastián Hložan, Ivona Zorjanová, Adrián Kopčok a Vladimír Fábry. R. K. Foto: A. Laćarak

E. Š.

SNEMOVALI KYSÁČSKI INVALIDI PRÁCE

Na minime možností Elena Šranková

dôsledku ťažkej ekonomickej situácie, znížených penzií, zdraženia poplatkov a potravín invalidi práce patria do tej kategórie obyvateľstva, ktorá žije na minime ľudských možností. Konštatovali to na výročnom zasadnutí Miestnej organizácie invalidov práce v Kysáči, ktoré prebiehalo v piatok 24. apríla v miestnostiach Slovenského národného domu. Prítomní boli penzisti z Kysáča (58 z 228 členov), Rumenky, Futogu a Begeča. Medzi hosťami boli aj predstavitelia Mestskej organizácie invalidov práce Nového Sadu, ako i domácich relevantných subjektov. V pracovnej časti snemovania odzneli správy o vlaňajšej činnosti nielen MO invalidov práce, ale aj Výtvarného krúžku Michala Geržu, ktorý pôsobí v rámci tejto organizácie. O činnosti organizácie invalidov práce hovoril Ján Vitéz a o práci

www.hl.rs

výtvarného krúžku Mária Sláviková. Ako vyplynulo zo slov predsedu J. Vitéza, ich penzie sú medzi

pobudli iba osem členov a vďaka dobrej spolupráci s mestskou organizáciou prihliadali hlavne

Domáci a hostia na snemovaní

najohrozenejšími, takže nemohli využiť ponuky na oddych pri mori a v kúpeľoch. Na liečebnom pobyte v kúpeľoch bezplatne

Informačno-politický týždenník

na zvýhodnené zásobovanie potravinami a zdravotnými pomôckami (okuliarmi) na splátky. V priebehu roka zorganizovali

štyri akcie, vedomí si toho, že aj stretnutia obohacujú. Minulý rok organizácia invalidov práce uzavrela s pozitívnou bilanciou, o čom informovala pokladníčka Zuzana Petrušková. Dozorná rada v čele s Michalom Vozárom konštatovala, že činnosť a účty sú v poriadku. Zo slov M. Slávikovej sa prítomní dozvedeli, že vo výtvarnom krúžku sa vlani zamerali na usporadúvanie výstav a výtvarných táborov, ale boli aj na výstavách, podujatiach a táboroch mimo Kysáča. Výtvarný krúžok má 16 členov a z príležitosti snemovania tiež nainštalovali výstavu. Hovorilo sa aj o plánoch do budúcna. Tie týkajúce sa invalidov práce predstavila tajomníčka tejto organizácie Mária Grňová a plány výtvarného krúžku ozrejmila M. Sláviková. Ich činnosť v tomto roku bude podobná tej vlaňajšej a v mnohom závisí od finančnej situácie a možností. • ĽUDIA A DIANIA •

DOBRÉ SUSEDSKÉ SPOLUNAŽÍVANIE RODÍN VEREŠOVEJ A CRNOBRNJOVEJ V STAREJ PAZOVE

Ani ploty nepotrebujú

oritnou prácou, zaoberajú sa i zeleninárstvom. „S našimi susedmi Verešovcami sa pekne kamarátime, vymieňame si skúsenosti a spolu sedávame pri kávičke,“ zdôraznila Dušanka Crnobrnjová.

Dušanka Crnobrnjová vo fóliovníku medzi kvetmi

Anna Lešťanová

aždý človek má okolo seba vytvorený okruh najbližších ľudí, s ktorými sa denne stretáva a komunikuje. Okrem úzkej rodiny a priateľov v našej bezprostrednej blízkosti sú aj susedovci. A ich si nevyberáme, boli tu pred nami, alebo prišli po nás. V Starej Pazove v Ulici Very Miščevićovej výnimočne dobré susedské vzťahy majú dve rodiny – Verešová a Crnobrnjová. Susedia, zeleninári a kvetinári, žijú bez plotov medzi dvormi a záhradami. Na pracovnom mieste, či už vo fóliovníku alebo na otvorenom priestore navzájom si pomáhajú, vymieňajú si skúsenosti a v chládku pod obľúbeným stromom spolu popíjajú kávičku vždy, keď im to pracovné povinnosti dovolia. RODINA CRNOBRNJOVÁ Dušanka a Branko Crnobrnjovci sa už 13 rokov zaoberajú pestovaním mladých kvetinových rastliniek určených na presádzanie. Skôr žili vo Vojke, kde sa 17 • ĽUDIA A DIANIA •

rokov venovali zeleninárstvu. niečo zarobili, lebo v súčasnej Teraz žijú v Starej Pazove, kde dobe aj v tejto oblasti vládne za domom majú veľký fóliov- veľká konkurencia. Okrem pesník a v ňom niekoľko desiatok tovania kvetov, ktoré je ich prirozličných druhov kvetov. „Tá t o p r á c a je namáhavá a vyžaduje si angažovanie celej rodiny počas celého roka. Pre nás dovolenka nikdy neexistuje, ani v lete, ani v zime,“ povedala naša spolubesedníčka Dušanka. Rodina Crnobrnjová, v ktorej sú dve dospelé deti, na život si zarába pestovaním priesady, ktorú predávajú tak doma, ako aj na trhu v Starej Pazove. Hovoria, že musia pestovať početné druhy Na pracovnom mieste: Anna a Pavel Verešovci kvetín, len aby so zeleninovou priesadou

RODINA VEREŠOVÁ Anna a Pavel Verešovci sa už celé desaťročie aktívne zaoberajú pestovaním zeleniny a zeleninovej priesady. Tradícia záhradníctva v tejto rodine je inak veľmi dlhá a siaha vyše sto rokov do minulosti. Záhradníctvom sa úspešne zaoberali nielen Pavlovi rodičia, ale aj starí rodičia. Všetky druhy zeleninovej priesady a zeleniny, ktoré sa najčastejšie konzumujú na týchto priestoroch, Verešovci pestujú v obrovskej záhrade – v štyroch fóliovníkoch a na otvorenom priestore. Usilovných manželov Verešovcov sme koncom apríla cez obed zastihli, kde inde, než na pracovnom mieste. Pripravovali pôdu na presádzanie papriky, karfiolu, tekvičiek… Dopestovanú zeleninu a zeleninovú priesadu predávajú na okolitých trhoch. „Máme aj kiwano (lat. Cuccumiis Metuliferuss),” povedala Anna Verešová a na vysvetlenie dodala, že to je exotické ovocie, čosi medzi uhorkou a tekvičkou. Kiwano obsahuje vitamíny a iné látky, ktoré účinne zachovávajú dobré zdravie nášho organizmu. Hoci Verešovci majú dlhoročnú a bohatú skúsenosť v záhradníctve, v záujme rozvíjania čím úspešnejšej výroby a vlastného zdokonaľovania používajú prístupnú literatúru a rady odborníkov. „So susedovcami Crnobrnjovcami si veľmi dobre rozumieme, žijeme tu akoby na jednom dvore,“ potvrdili Verešovci, ktorí tiež bez oddychu pracujú od svitu do mraku. Dcéry so svojimi rodinami rodičom pomôžu vždy, keď môžu. Aj výroba a pestovanie kvetov, rovnako ako aj pestovanie zeleniny si vyžaduje veľké vklady a veľa práce. A keď ide o predaj – to je vždy hotová lotéria, zhodujú sa jedni i druhí susedovci.

18 /4645/ 2. 5. 2015

Ľudia a diania

KONFIRMÁCIA V KULPÍNE. Konfirmačná slávnosť v Kulpíne tradične býva v druhú nedeľu po Veľkej noci. Za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, starých rodičov a príbuzných v nedeľu 19. apríla svoju krstnú zmluvu potvrdilo a dospelými členmi evanjelického cirkevného zboru v Kulpíne sa stalo sedemnásť konfirmandov: desať dievčat a sedem chlapcov. Konfirmandov, ktorí v ten deň po prvýkrát požívali sviatosť Večere Pánovej, pripravil a slávnosť konfirmácie vykonal kulpínsky zborový farár Jaroslav Javorník. Zvláštnosťou tohtoročnej konfirmácie bolo to, že všetci konfirmandi mali rovnaké šaty – rúcha, aj dievčatá, aj chlapci. Od tradície spoločného fotografovania nových členov kulpínskeho zboru spolu s pánom farárom, jeho manželkou, triednymi učiteľkami zo základnej školy a riaditeľkou školy neustúpili ani tohto roku. K. G. Foto: M. Šimová

KONFIRMÁCIA V STAREJ PAZOVE prebiehala v tretiu nedeľu po Veľkej noci 26. apríla v plnom kostole. Krstnú zmluvu potvrdilo štyridsaťosem konfirmandov za prítomnosti rodičov, starých rodičov, krstných rodičov a príbuzných, takže miesta v laviciach nebolo pre všetkých veriacich. Aj tohtoročných piatakov slávnostne konfirmoval velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, ktorý umožnil zriedkavejším návštevníkom kostola aktívne sa zapojiť do cirkevného poriadku služieb Božích. Tejto slávnosti sa zúčastnili aj triedni učitelia konfirmandov, riaditeľ základnej školy Janko Havran a predsedníčka MOMS Anna Balážová. V mene zboru konfirmandom, ktorí ako darček dostali Novú zmluvu so žalmami, zablahoželal Ján Havran, dozorca staropazovského zboru. K. V-ová Foto: J. Réner

Z PROGRAMU EÚ ERASMUS +

Klub Kreatornica a Stredisko sociálnej práce spoločne v projekte Anička Chalupová

rámci programu EÚ ERASMUS + sa realizuje projekt pod názvom Ľudové remeslo – šanca pre každého, do ktorého sú, okrem partnerov z piatich krajín EÚ (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko), zapojení aj Klub Kreatornica v Kovačici a Stredisko pre sociálnu prácu obce Kovačica. Realizácia tohto dvojročného projektu štartovala ešte v októbri uplynulého roka a koncom marca t. r. sa uskutočnilo prvé spoločné stretnutie partnerov projektu v Českej republike, v Českom Těšíne. Cieľové skupiny projektu sú osoby s nízkou alebo základnou kvalifikáciou, ľudia, ktorí prišli o zamestnanie, staršie osoby a seniori, ako aj zdravotne postihnutí. Týmto osobám sa prostredníctvom dielní pomôže zvládnuť vybrané

www.hl.rs

remeslo, čím sa im venuje patričná pozornosť. S týmto cieľom bolo aj vytvorené projektové partnerstvo šiestich spoluúčastníkov. Sú to predovšetkým organizácie a inštitúcie, ktoré sa dlhodobo zaoberajú prácou s občanmi, tvoriacich cieľové skupiny projektu. Podľa slov Anny Farkašovej, riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici, základnými cieľmi projektu sú zvládnutie ľudových remesiel a získanie remeselnej zručnosti starších ľudí, ktorí stratili sebadôveru, prinavrátenie dobrej nálady seniorov a zdravotne postihnutých, vyhľadávanie remeselníkov – dobrovoľníkov pre výučbu ľudových remesiel, propagácia ľudových remesiel pre širokú verejnosť – organizovaním festivalov ľudových remesiel a pod. Ako nás informovala Farkašová, projektové aktivity, ktoré budú realizované v priebehu dvoch rokov,

Informačno-politický týždenník

sú rozdelené na lokálne, počas nadchádzavzdelávacie a školiace júcich dní, v spoaktivity, ako aj činnosť lupráci s Klubom súvisiacou s nadnáKreatornica, pre rodnými projektovými seniorov a zdrastretnutiami. votne postihnuté – Stredisko pre sociosoby plánujeme usporiadať kreaálnu prácu sa do tohto projektu zapojilo vďatívne dielne, kde ka spolupráci s Klubom Anna Farkašová, sa naučia všelijaKreatornica v Kovačici v riaditeľka Strediska kým zručnostiam, čele s predsedom Pav- pre sociálnu prácu ručným prácam, lom Vereským, ktorý už Obce Kovačica ktoré budú môcť niekoľko rokov spolu s neskoršie predať členmi klubu spolupracuje so slo- a takým spôsobom prispieť do venským Občianskym združením rodinného rozpočtu. Teda cieľom tradičných ľudových umeleckých projektu Ľudové remeslo – šanca pre remesiel v Piešťanoch, ktoré vlast- každého je zamestnávanie, boj proti ne vypracovalo tento projekt. Na chudobe a sociálnemu vylúčeniu. sklonku marca t. r. sa usporiadalo Tak sa pousilujeme seniorom a prvé spoločné stretnutie partnerov zdravotne postihnutým osobám projektu v Českom Těšíne. Tam užitočne vyplniť čas, kvalitne sme si stanovili plány a určili, ako ovplyvniť ich život, ktorý vôbec budeme ďalej realizovať projekt. Už nie je ľahký. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

VHV a Dr. Ľudovít Mičátek Katarína Verešová

ovorí sa, že koľko šľachetných diel vykoná človek za života, toľko živých spomienok zostáva po jeho smrti. Medzi tie osobnosti, ktoré po sebe zanechali veľa šľachetnej práce, patrí aj Dr. Ľudovít Mičátek (1874 – 1928), advokát, politik, redaktor časopisu Dolnozemský Slovák, vydavateľ a prvý dištriktuálny dozorca Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. Narodil sa 25. 8. 1874 v Kysáči a po ukončení ľudovej školy v rodisku študoval na gymnáziu v Sarvaši, Hradci Králové a v Kecskeméte, a potom právo v Prešove, Debrecíne a Budapešti. Ako advokátsky praktikant pracoval na Myjave, ako koncipient v Martine a v rokoch 1902 až 1928 bol majiteľom a vedúcim advokátskej kancelárie v Novom Sade. Okrem toho, že sa prejavil ako dobrý šéfredaktor časopisu Dolnozemský Slovák, vo Vojvodine sa osvedčil aj ako výborný organizátor politického, kultúrneho a hospodárskeho života. Ako excelentný advokát úspešne obhajoval nielen slovenských evanjelikov v Kovačickom procese (1907), ale aj zakarpatských Ukrajincov v Marmaršskom procese (1913). Významný je aj jeho prínos pri utváraní nového slovanského štátu, Kráľovstva SChS, ako tajomníka Srbsko-slovenskej národnej strany vo Vojvodine a neskôr v politickom živote tohto štátu… V písomnej pozostalosti pazovského farára Vladimíra Konštantína Hurbana (dramatika VHV) sa nachádza viac listov s podpisom a hlavičkou advokáta Mičátka. Cenným archívnym dokladom je korešpondenčný lístok písaný v maďarčine, ktorý dosvedčuje, že Ľudovít Mičátek prostredníctvom vojnovej pošty 18. 10. 1914 písal do Trenčína svojmu kolegovi advokátovi Dr. Karolovi Štúrovi. Tento doklad hovorí o tom, že aj výrazný zá• ĽUDIA A DIANIA •

stanca práv Slovákov a Slovanov, to byť vo všetkých belehradských slávnosť, aby si už 27-eho tu bol. advokát Ľudovít Mičátek, bol tiež novinách aj tunajších, tu teda Prídi k nám na večeru, aj Krčméry medzi prvými zmobilizovaný na ústupu niet a Ty všetko odlož na bude tu, a po večeri bude diškurz krvavú vojnu, podobne ako aj stranu, aby súc dôstojne zasvätili pri čiernej káve vo väčšej našej mladí ľudia z rodu Hurbanovcov na znak Slavianskej solidárnosti spoločnosti.“ a Štúrovcov. Ľudovít Mičátek sa veľa zaooslavu Štúrovu a Miletičovu. Ja Z obdobia, v ktorom Mičátek som sa toho držal, čo si posledne beral aj politickým životom. Bol bol redaktorom Dolnozemské- o mne povedal, že nám Ty stojíš k aktívny v Slovenskej národnej ho Slováka, kostrane. Avšak najväčší prínos dal k osamostatneniu rešpondencia je plná záznamov o Slovenskej evanjelickej a. vydavateľskej činv. cirkvi. „K jeho menu sa nosti. Zaujímavým viaže otvorenie slovenskej sa zdá fakt, že VHV ev. a. v. synody v Juhosláuž 2. marca 1913 vii, pri ktorej ako právnik navrhol vydávať bol jeden z najzaslúžilejdolnozemský kaších pracovníkov. Naša lendár, o čom hoslovenská ev. a. v. cirkevná vorí: „... vynesené ústava v mnohom nosí na by bolo všetko, čo sebe stopy jeho práce,” zodpovedá našim uvádza redaktor Ladislav pomerom. História, Zgúth v nekrológu v Evanobyčaje, život, štajelickom hlásniku (august tistika atď. Vieme, 1928, roč. III., č. 8, s. 115). že naši ľudia by Pri slávnostnej inštalácii si tento kalendár dištriktuálneho predsedobľúbili.“ níctva pazovský farár a Zo zachovaných vtedajší senior sriemlistov Dr. Ľudovíta sky Vladimír Konštantín Hurban o Dr. ĽudovítoMičátka z Nového Sadu adresovavi Mičátkovi napísal: „... ných na Vladimíra ako advokát osadil sa v Konštantína HurNovom Sade a hneď s bana do Starej mladistvou vervou dokazoval, že je povedomý Pazovy možno zistiť, že roku 1909 Slovák a že chce byť na Mičátek organizopomoci svojmu národu. val silvestrovskú Oznam Slovenskej národnej strany pred voľbami A preto zaujal sa o naše zábavu v Novom roku 1924, keď predsedom bol Ľ. Mičátek národné a cirkevné veci, Sade a VHV pozval tak menovite pri chýrnom na prednes zopár Kovačickom procese brákupletov. V niektorých listoch dispozícii pri zariaďovaní slávnos- nil Slovákov. Z jeho pozostalej komentoval prácu Matice sloven- ti, teda toho sa drž, lebo by som korešpondencie vidno, ako sa skej a v jednom (z 3. mája 1926) prišiel do najväčších rozpakov vtedy Slováci zo Slovenska tiež Hurbana pozval na veľkolepé a pritiahol si snáď aj omrzlosť. k nemu utiekali vo svojich polistretnutie: „Ty na každý pád prídi Nebolo by od veci, keby si v druhý tických procesoch. Jeho úprimna 5-eho, prosím Ťa o to, lebo by deň na slávnostnej akadémii v né slovanské srdce pravdaže sme boli blamovaní pred celou mene Čechov a Slovákov, alebo priviňovalo nielen Slovákov, Európou. Neber to tak citlivo, na bankette vzdal hold pamiatke ale aj bratov Srbov a Rusinov a lebo nie žeby Slováci nechceli Miletičovej.” vôbec všetkých tých, ktorí ´lačpočuť o Štúrovi, ale tá nehoda sa O rok neskôr, presnejšie 25. de- neji a žizneji spravedlnosti´. Bol nám stala, že už boli aj pozvánky cembra 1927 Dr. Ľudovít Mičátek dozorcom vo viac cirkvách a vytlačené a v poslednej minúte pozval VHV na zvláštne stretnu- naposledy bol vymenovaný za všetko vystalo. Karol Lehotský tie: „27. XII akiste večer príde v dištriktuálneho dozorcu. Keď maľuje obraz Miletića a Ľudovíta zastúpení Matice slovenskej p. sa už dielo prichystané malo Štúra, do stredy to má byť hotové. Štefan Krčméry na oslavu sto- do života uviesť, hľadajúc úľavu Príde gymnasium, aj tu sa robí ročnej pamiatky Matice srbskej svojej chorobe, zomrel vo Viedni propaganda. Dnes či zajtra má do Nového Sadu. Aj Ty prídi na tú dňa 6. júla 1928.“ 18 /4645/ 2. 5. 2015

tićová, Anja Ra a Hložany lk PU Včie

Keď narastiem, budem…

Nataša G ala PU Včielk mbošová, a Hložan y

Silné puto priateľstva

vláštny vzťah vždy bol a iste aj bude medzi deťmi a zvieratTúžim byť zverolekárkou keď kami. Veď takmer každé dieťa chce mať svojho domáceho narastiem. Pre takú prácu sa treba miláčika: psíka, mačičku, zajačika, vtáčika alebo aj niektoré mnoho učiť, vzdelávať. Priala by som iné prítulné zvieratko. Potom sa spolu hrávajú, šantia a zabávajú si byť zverolekárkou preto, lebo veľmi a je to radosti, zvlášť teraz na jarnom slniečku a po zelenej milujem zvieratá, ale aj preto, lebo trávičke. To puto medzi deťmi a zvieratkami je silné a trvalé. im chcem pomôcť. Predovšetkým Vzájomné priateľstvo však, veríte či nie, môže vzniknúť vtedy, keď si niečo zrania, zlomia a aj aj medzi zvieratkami. Zvieratká namaľovali a túto keď ochorejú. Okrem tohto zamestnania stranu ilustráciami dotvorili škôlkari sú aj iné povolania, ako sú: lekári, poľnoz Hložian. hospodári, učitelia, predavačky,... Každý človek má nejakú svoju prácu a je niekde zamestnaný. Môj otec pracuje v továrni na výrobu topánok v Kovačici, ktorá sa menuje Ukus. Moja mama je učiteľkou v padinskej škole. Veľmi dobre viem, že ak budem chcieť stať sa zverolekárkou, musím chodiť roky do školy a musím sa Psíček a mačička sa zvyčajne neznáaj usilovne a veľa učiť, aby som mohla šajú, ale toto je príbeh o veľmi dobrých vykonávať takú zodpovednú prácu. Ale priateľoch. liečiť zvieratá bude pre mňa potešením. Bol slnečný jarný deň a psíček si pri Túžim byť zverolekárkou, lebo je to svojej búde pochutnával na kosti. Už veľmi pekná práca. dosť sýty zdriemol, kým ho teplé slniečko ohrievalo. Okolo chodila hladná mačička, Tatiana Stanová, 4. 3 ktorá mala dve mačiatka. Zavoňala psíkovu ZŠ maršala Tita v Padine kosť, a kým psíček spal, ona mu šla zobrať jeho kosť. Aj by sa jej to podarilo, keby sa psíček nebol zobudil a schmatol svoje obľúbené jedlo. Mačička smutná utiekla preč a mňaukala. Žalovala sa psíkovi, že nemá mlieka pre svoje deti. Keď to psíček počul, zľutoval sa nad ňou a dal jej svoje mlieko z mištičky, ktoré sa mu zvýšilo. Mačička odvtedy každý deň navštevovala psíčka, ktorý si svoje jedlo podelil s ňou. A tak sa stali vernými priateľmi.

Pes a mačka

Veronika M ra PU Včielka víková, Hložany

Igor Párnický, 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

an , Marek Tom Hložany a lk e či V PU

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Valentína Valentíkov á, PU Včielka Hložany K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 2. mája 2015 ČÍslo

9 /1891/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Ceny stabilné po celý mesiac

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

O týždeň sa začína poľnohospodársky veľtrh

Ľubica Sýkorová

eden z desiatich najvýznamnejších poľnohospodárskych veľtrhov v tejto časti Európy otvorí svoje brány už o pár dní. Od 9. do 15. mája 2015 sa po roku na novosadskom výstavisku opäť budú prezentovať veda a prax, výrobcovia, obchodníci, odborníci, vedci, jednoducho všetci tí, ktorí sa zaoberajú alebo ich činnosť úzko súvisí s poľnohospodárstvom. Poľnohospodársky veľtrh opäť navštívia mnohé domáce a zahraničné delegácie, podnikatelia, budú sa nadväzovať nové spolupráce. Na tohtoročnom veľtrhu svoje produkty a služby predstaví viac ako šesťdesiat krajín sveta. Poľnohospodárske stroje a rôzna mechanizácia bude tvoriť viac ako 31 %, potravi-

nársky priemysel (potraviny a nápoje) 10 %, stroje a zariadenie pre potravinársky priemysel 9 %, vybavenie pre dobytkárstvo 8 %, organická poľnohospodárska výroba 7 %,… Poľnohospodársky veľtrh ešte stále patrí medzi najnavštevovanejšie veľtrhové podujatia v Srbsku. Štatisticky 55 % návštevnosti predstavuje široká verejnosť, 25 % pracovné návštevy podnikateľov, obchodníkov, vedeckých a odborných pracovníkov a 20 % sú kolektívne návštevy. V tomto roku svoju účasť potvrdili aj predstavitelia kompánie Al Dahra zo Spojených arabských emirátov. Už tradične Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh má každý rok aj svoju partnerskú krajinu, ktorej je venovaný jeden deň. V tomto roku je to Taliansko. Účastníci a hostia majú príležitosť v

a posledný mesiac sa ceny poľnohospodárskych komodít na Produkčnej burze v Novom Sade výrazne nemenili. Akoby sa stalo nepísaným pravidlom, že v Srbsku na trhu s poľnohospodárskymi výrobkami sú prítomné minimálne cenové odchýlky a veľmi slabá trhová aktivita. Situácia sa čiastočne zmenila v minulom týždni. Dopyt po poľnohospodárskych komoditách bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom dvakrát väčší. Trh s kukuricou bol v dňoch od 20. do 24. apríla 2015 pomerne stabilný. Priemerná cena kukurice bola 17,76 din./kg (16,14 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom iba o 0,18 % viac. No podľa počtu podpísaných kúpnych a predajných zmlúv to vyzerá tak, že tento deň sa bližšie o túto komoditu rastie záujem, čo otvára nové zoznámiť s agrárnymi perspektívy ozdravenia trhu s kukuricou. Za a inými úspechmi tejto povšimnutie stojí skutočnosť, že kukuricu krajiny, ako aj degustopredávali vývozcovia, ktorí ju nakúpili vať svetoznáme talianske s cieľom vyvážať a teraz ju predávajú potravinárske výrobky a domácim zákazníkom. Dôvodom sú vína. veľké zásoby a plné silá a terminály ... na vývozných prístavoch. Podľa údajov Hospodárskej Priemerná cena sóje bola v uvekomory Srbska, do minulého denom období 44,76 din./kg týždňa z celkových plánova(40,71 bez DPH). Cena slnečniných pestovateľských plôch cových výliskov s 33-percentbolo obsiatych 15 %. Kukurica ným obsahom bielkovín sa bude pestovať na viac ako bola 26,40 din./kg (22,00 1,1 milióna hektároch, slnečnibez DPH), čo bolo o ca na 180-tisícoch hektároch 3,51 % menej ako a na takých istých plochách v predchádzajúvom fi nanaj sója. Cukrová repa bude com týždni. ○ covaní, no na menších plochách ako v minulom roku, približne na dovtedy je ešte 40 000 hektároch. Aj v tomto veľmi ďaleko. Zelenina sa v Srbsku roku pestovatelia bojujú s nepestuje na otvorenom na dostatkom financií potrebných na sejbu. K zlepšeniu situácie približne 300-tisíc hektároch by v budúcom roku mohol a vo fóliovníkoch a skleníkoch ○ pomôcť Zákon o predsejbo- na 5 500 hektároch.

Z obsahu Brzdou je politické nepochopenie Str. 3

Nové pravidlá pre výsadbu viniča Str. 2

Sempervivum – vždy živé Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EURÓPSKE POĽNOHOSPODÁRSTVO

Nové pravidlá pre výsadbu viniča pripravila: Ľubica Sýkorová

urópska komisia 9. apríla 2015 zverejnila nové pravidlá režimu schvaľovania výsadby viniča. Na základe najnovších zmien pravidiel by sa plochy viníc v EÚ mohli v obmedzenej miere každoročne rozširovať. Ako sa dohodlo v reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2013, nový režim sa bude uplatňovať od 1. januára 2016 a nahradí prechodný režim práv na výsadbu. Režim práv na výsadbu sa na úrovni EÚ zaviedol v roku 1976 v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom. V tom čase bola problémom nadmerná a čoraz objemnejšia výroba (najmä stolových vín nízkej kvality), ktorá nemala dostatočný odbyt. Zaviedol sa zákaz akejkoľvek novej výsadby viniča s cieľom obmedziť výrobu stolových vín a predísť prebytku. Tento zákaz mal pôvodne platiť od 1. decembra 1976 do 30. novembra 1978, ale dátum skončenia platnosti režimu práv na výsadbu sa v rokoch 1976 až 2008 desaťkrát predĺžil, a to vždy dočasne. Pravidlá platné v súčasnosti, ako aj rozhodnutie ukončiť dočasný zákaz výsadby viniča na úrovni EÚ s platnosťou od 31. decembra 2015 (s možnosťou zachovať tento zákaz do 31. decembra 2018 v členských štátoch, ktoré ho chcú zachovať na celom svojom území alebo len na niektorých častiach územia), sú súčasťou reformy spoločnej organizácie trhu s vínom, ktorá sa schválila na politickej úrovni koncom roka 2007.

Napriek priaznivému vývoju sa v sektore vinohradníctva a vinárstva EÚ stále musí riešiť otázka, ako zlepšiť svoju konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch. Tretie krajiny, ktoré sú hlavnými výrobcami, aj naďalej získavajú podiely na trhu na hlavných spotrebiteľských trhoch v rámci EÚ aj mimo nej. Súčasný právny rámec v oblasti práv na výsadbu na úrovni EÚ je ustanovený v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov. Základnou zásadou režimu je dočasný zákaz výsadby odrôd viniča, ako aj štepenia do 31. decembra 2015, ktorý platí pre všetky členské štáty s výnimkou tých, na ktoré sa vzťahuje pravidlo de minimis. Podľa tohto pravidla sa v členskom štáte, v ktorom sa režim nezačal uplatňovať do 31. decembra 2007, ani naďalej neuplatňuje. Týka sa 11 z 27 členských štátov: Belgicko, Dánsko, Estónsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Výsadba aj štepenie sa povoľujú

len v prípade, že sú na ne udelené práva na výsadbu. Podľa komisára EÚ pre poľnohospodárstvo nový systém vytvára priestor, aby sa v reakcii na rastúci svetový dopyt v európskom sektore vinohradníctva a vinárstva postupne zvyšovala produkcia. Členským štátom zároveň poskytuje širokú škálu ochranných opatrení na riešenie možných spoločenských a environmentálnych rizík v jednotlivých vinohradníckych oblastiach. Z nedávnej externej štúdie vyplynulo, že napriek nárastu objemu a hodnoty vývozu do tretích krajín od roku 2008 a výraznému zlepšeniu obchodnej bilancie Európska únia naďalej stráca podiel na svetových trhoch. Okrem toho sa podľa prognóz má celková spotreba na svetovej úrovni do roku 2025 zvyšovať, zatiaľ čo v EÚ bude naďalej klesať. Tento trhový trend teda naznačuje, že sektor vinohradníctva a vinárstva EÚ bude v budúcnosti čoraz viac závisieť od vývozu.

Na nových pravidlách sa zhodli členské štáty aj Európsky parlament. Upravujú, ako by mali členské štáty (na vnútroštátnej úrovni) riadiť systém bezplatných a neprenosných povolení na výsadbu. Rovnako sa nimi zavádza mechanizmus ochranných opatrení v prípade novej výsadby: udeľovanie povolení sa obmedzuje tak, aby sa v jednom členskom štáte vinohradnícka plocha smela rozrastať len o 1 % ročne, pričom členské štáty môžu v odôvodnených situáciách ešte obmedzovať rast na vnútroštátnej či regionálnej úrovni, prípadne rozlišovať medzi oblasťami so zemepisným označením a bez neho. Pravidlá tiež objasňujú prechod zo súčasného systému na nový režim a postup, akým sa platné práva na výsadbu zmenia na povolenia. Práva na výsadbu z rezervy, ktoré sa výrobcom neudelia do konca roku 2015, po tomto dátume zaniknú. ○

RASTLINNÁ VÝROBA

Kukurica bez burín Ľ. Sýkorová

edno z najdôležitejších opatrení úspešného pestovania kukurice je ničenie burín, ktoré značne znižujú výnosy a kvalitu kukurice, znižujú teplotu pôdy, odoberajú vodu a výživné látky z pôdy. Na začiatku vegetácie kukurica rastie pomalšie,

čo zodpovedá rozvoju a rastu burín. Preto je veľmi dôležité, aby sa odstránili už v začiatočnej fáze rozvoja kukurice. Odborníci na ničenie burín po výseve a pred vzídením kukurice odporúčajú napr. kombináciu herbicídov Basar (1,4 – 1.5 l/ha) + Rezon (1,4 – 1,5 l/ha). Basar je selektívny herbicíd na ničenie

jednoročných trávovitých a niektorých širokolistých burín v porastoch kukurice. Rezon sa v tejto kombinácii používa na ničenie veľkého spektra jednoročných širokolistých burín. Kombináciou týchto dvoch herbicídov zabezpečíme kompletné ničenie najvýznamnejších burín rozmnožujúcich sa semenom. ○

2. 5. 2015 • 18 /4645/

S PUBLICISTOM BRANISLAVOM GULANOM O JEHO KNIHE OSUD ODŇATÉHO MAJETKU

Brzdou je politické nepochopenie

Oto Filip

podvečer 16. apríla svetlo sveta uzreli prvé výtlačky rozsiahlej a seriózne napísanej, vyše päťsto strán obsahujúcej knihy autora Branislava Gulana Osud odňatého majetku, ktorej vydavateľom je Banátske kultúrne stredisko v Novom Miloševe. Publikácia je tematicky členená na tri časti: reštitúciu, cirkevný a družstevný majetok. Dlhoročného novinára, člena Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU), ktorý je odnedávna na dôchodku, sa opytujeme: – Ako vlastne vznikol záujem o takúto tematiku? – Na začiatku mojej kariéry, na sklonku sedemdesiatych rokov, reštitúcia bola tabu témou.

Ako novinára ma zaujala, keďže ma zvyčajne najviac lákalo to, čo bolo neprístupné a zakázané. Začal som sa plne venovať témam tohto druhu, skúmal, zbieral údaje. Keď som bol v Zhromaždení Juhoslávie, hľadal som poznatky v archívoch, knihách, dokumentoch. Moci sa striedali, čo znamenalo aj zmenu zákonov, čomu som sa tiež venoval. – Z troch zložiek knihy veľmi je zaujímavá otázka družstevného majetku... – Nie náhodou je na tretej pozícii v obsahu, keďže sa na tom pláne najmenej urobilo. Údaje sú veľavravné – od roku 2000 dodnes sa vystriedalo až dvanásť ministrov poľnohospodárstva a v tomto období vzniklo až jedenásť návrhov Zákona o družstvách. A stále podni-

káme na základe zákona lémom prostredníctvom z roku 1996. družstiev. V opačnom – Čo to zapríčinilo? prípade im hrozí, že – Základným dôvodom skrachujú a zmiznú. Veď je, že politická oligarchia už teraz nie sú konkukladie odpor organizovarencieschopní na trhu. niu sa poľnohospodárov Ten sme otvorili bez do družstiev. Lebo takéto toho, aby sme si ich ich organizovanie znameakýmkoľvek spôsobom ná mať organizovaných ochránili. Uzavriem tým, že ich nič dobré neočapoľnohospodárov, čoho sa obáva každá moc. Kaž- Titulná strana káva v tejto sústave, ak dá im čosi sľubuje pred novej publikácie nepríde podpora polivoľbami, aby potom od tická, z vedenia štátu. nich očakávala volebné hlasy. No Ak túto budú mať, tak následne keď sa dostane k moci, tak druž- budú mať i podporu lokálneho stevníctvo považuje za dedičstvo spoločenstva. Všetko iné znamená minulosti. A veľmi blízko tomu je veľké otázniky nad ich budúcim neraz počutá téza, že sú zástancovia osudom, zvlášť tých menších gazdružstiev vlastne akýmsi nepriateľ- dovstiev a poľnohospodárov. Ako mi štátu či politiky. to vyzdvihujem aj v knihe, jednou – To je dosť divné uvažovanie? zo základných podmienok vstupu – Je. Zvlášť keď vieme, že naša Srbska do EÚ je riešenie problémov dedina a naši pôdohospodári družstevných majetkov, tak v rovine dokážu ľahšie odolať kríze a prob- zákonnej, ako aj tej praktickej. ○

RODINNÉ PODNIKY VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA (1)

Podporiť rozvoj dedín bez pracovných príležitostí, že vzdelávacia sústava neustále produkuje nové kádre, čo všetko sú edinské oblasti u nás a zvlášť zložky, pre ktoré sa brány chudoby poľnohospodárstvo prešli môžu ešte širšie otvoriť. počas uplynulých desaťročí Pohľad do minulosti naznačuje, rozsiahlymi zmenami, ktoré sa preže jedným z následkov javili nemalým znížením povojnového konceptu rastlinnej a živočíšnej uprednostnenia rozvoja výroby, poklesom živottzv. ťažkého priemyslu nej úrovne tamojšieho na úkor všetkých iných obyvateľstva, devastáodvetví spôsobil obrovskú ciou majetkov a prírody, priepasť medzi mestskými spustnutím objektov. priemyselnými a dedinPretrvávajúca kríza však skými pôdohospodárskynúti všetkých prispôsomi prostrediami, ktorá bovať sa, plne využívať v určitých rokoch mala existujúce možnosti, až excesný ráz vyjadrený hľadať východiská. Pre pomerom 1 : 22. Práve nezamestnaných mladých vysokovzdelaných Predstaviteľky a predstavitelia rodinných podnikov preto sa v súčasnosti čoraz častejšie javia požiadavky odborníkov, či už s pra- na vidieku na aprílovom snemovaní v SANU definovať koncept reincovnými skúsenosťami v Belehrade dustrializácie vidieckych alebo bez nich jednou zo šancí je zakladať malé a stredné na základe nie tak dávno schvá- oblastí, opierajúc sa pritom o rozpodniky vo vidieckych oblastiach. lených Zákona o konkurze, Zákona voj malých, stredných a rodinných A sebazamestnávaním súbežne o privatizácii a Zákona o práci, podnikov. Musia sa slovom hľadať riešiť dva pálčivé spoločenské desiatky tisíc ďalších ľudí nechá nové aktivity a cesty získania Oto Filip

problémy – ekonomicko-rozvojový a sociálny. Netreba zabúdať, že nezamestnanosť už roky stúpa, že si tak prestavba štruktúry verejných podnikov, ako aj transformácie

III

a udržania zamestnanosti, využívať príroda a práca poľnohospodárov, remeselné a iné tradície a ďalšie prednosti vidieka, aby sa hospodárske očakávania mohli naplniť, čo sa následne má kladne prejaviť aj v oblasti zlepšenia stavu životnej úrovne obyvateľstva. Za podstatu realizácie podnikateľských ideí na dedinách možno označiť nielen malú armádu práce s nezamestnanými kádrami všetkých profilov, ale aj prispôsobovanie terajších potenciálov a zdrojov budúcim očakávaniam, čo, samozrejme, nesie aj určité riziko. V čase, keď je celá spoločnosť, ekonomika a poľnohospodárstvo v transformácii k trhovému hospodárstvu, práve dedina núka to, čo sa od podnikateľa žiada: robiť inakšie od svojich konkurentov, v záujme prerazenia na trhu sa rýchlejšie orientovať na nové možnosti. A na vidieku je ich dosť, predovšetkým v potravinárstve. Miera zúročenia toho závisí od ľudského činiteľa, ktorý je stále hlavným prameňom konkurencieschopnosti podniku, svojho alebo rodinného. ○

(V budúcom čísle: Druhy rodinných firiem)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia vzchádzajúcich rastlín sóje Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

ýznamné škody na vzchádzajúcich porastoch sóje môžu spôsobiť aj škodcovia z triedy cicavcov, a to hlodavce: chrček obyčajný, hraboš poľný a významné škody môže spôsobiť aj zajac poľný. ZAJAC POĽNÝ (LEPUS Zajac poľný CAPENSIS) Na jar sa živí rôznymi druhmi poľných plodín a zeleniny. Na sóji sa živí od jej vzchádzania až po zber. Požiera mladé a staršie listy, struky a aj zrelé zrná. Škody, ktoré

Hraboš poľný

zapríčiňuje, závisia od toho, ktorá časť rastliny je poškodená a v akej miere. Najväčšie škody spôsobuje, keď zničí vegetačný vrchol mladých rastlín vo fáze 2

až 4 listov, vtedy tieto rastliny hynú. Poškodenia, ktoré sú zapríčinené neskôr, môžu byť nahradené bočným vetvením. Ak je zničená väčšia časť rastliny, tieto nemôžu dať úrodu ako nepoškodené rastliny. Zajace na veľkých parcelách škodia hlavne na okraji polí alebo vedľa cestičiek, kde sa pohybujú, kým na malých po celom poli. Na zníženie škôd od zajacov môžeme použiť postrek s 1-percentným

Zdravý porast sóje (foto: Ľ. S.)

draselným mydlom, ktoré má repelentný účinok počas 8 až 10 dní alebo do prvého dažďa. CHRČEK OBYČAJNÝ (CRICETUS CRICETUS) Je polyfág, ktorý napáda všetky pestované rastliny. Živí sa semenami a na jar a v lete podzemnými a nadzemnými vegetatívnymi časťami rastlín. Na jar sa najprv živí rastlinami lucerny, ďateliny, obilnín, kým nevzídu jarné plodiny: kukurica, slnečnica, sója, cukrová repa a iné. Poškodzuje a ničí Chrček obyčajný rastliny najmä okolo svojej nory. Tým spôsobom vznikajú miesta bez rastlín veľkosti aj niekoľko árov. Pri väčšom výskyte škodcu je počet poškodených miest na jednom poli väčší. HRABOŠ POĽNÝ (MICROTUS ARVALIS) Je polyfág, ktorý sa môže živiť na viac ako 200 druhoch rastlín. Sóju poškodzuje počas celej vegetácie. Na jar sa môže živiť vysiatym a naklíčeným osivom, neskôr na nadzemných častiach, požierajúc stonku a bočné vetvy. Počas leta požiera struky a vyvíjajúce sa zrná až do žatvy. Ako kritické číslo sa

v literatúre uvádza 1 – 2 aktívne nory na 1 ár. OCHRANA Proti hrabošom sa ochrana vykonáva agrotechnickými, biologickými a chemickými opatreniami. Z preventívnych agrotechnických opatrení vý-

znamné sú nasledujúce: – načas vykonaná žatva či zber obilnín, kukurice, slnečnice a sóje s čo najmenšími stratami; – po zbere je potrebné z pozemku odstrániť pozberové zvyšky – slamu, listy z repy alebo vňať zo zemiakov; – podmietku urobiť hneď po žatve a včas urobiť hlbokú orbu; – najúčinnejšie opatrenie je načas vykonaná hlboká orba, ktorá zapríčiňuje búranie chodieb a mechanické ničenie mnohých jedincov, oraním možno zničiť 85 – 90 % populácie hraboša; – správna príprava pôdy pred sejbou ozimín tiež negatív-

2. 5. 2015 • 18 /4645/ ne vplýva na rozmnožovanie hraboša. Treba sa vyhýbať siatiu ozimín po sóji, slnečnici a cukrovej repe. BIOLOGICKÁ OCHRANA – PODPORA PRIRODZENÝCH NEPRIATEĽOV Úspešne vykonané agrotechnické opatrenia pomáhajú predátorom v biologickom boji proti hrabošom. Vyorávaním sa hraboše dostávajú na povrch pôdy a sú ľahkou korisťou predátorov. Dlhodobo je potrebné zvyšovať podiel drevín v krajine, ktoré umožňujú rozšírenie prirodzených nepriateľov, najmä dravých vtákov. Biologická ochrana proti hrabošom pomocou prirodzene sa vyskytujúcich šeliem a dravcov je lákavá, ale v praxi ťažko uskutočniteľná. Dravce môžu brániť dočasne premnoženiu hrabošov, ale iba v prípade, že krajina je vhodná na ich rozmnožovanie. V okamihu gradácie populácií škodcov sa nedokážu rýchlo rozmnožiť, a tak zabrániť škodám spôsobeným hrabošmi. Preto je potrebné podporovať prirodzených nepriateľov aj mimo populačnej gradácie hrabošov. CHEMICKÁ OCHRANA Účinná ochrana proti hlodavcom je len vtedy, ak sa robí pravidelná kontrola výskytu hraboša a v prípade potreby následná aplikácia. Povolené prípravky je možné použiť len dávkovaním priamo do nôr tak, aby k nástrahe nemali prístup voľne žijúce zvieratá a vtáctvo. Potrebu zásahu určujeme na základe počtu používaných východov z nôr. Na jar aplikáciu vykonávame, ak zistíme už stredný výskyt hraboša, a to je od 41 do 100 použitých nôr na 1 ha pôdy. ○

2. 5 – 8. 5. 2015

POČASIE

(foto: z internetu)

OVOCINÁRSTVO

Správna závlaha zaručuje kvalitnú úrodu Ľubica Sýkorová

nožstvo vody, ktoré rastlina potrebuje pre svoj rast, vývin a dosiahnutie vysokej úrody, nazývame celková vlahová potreba. Na jej stanovenie je dôležité poznať vodný režim rastlín vo vzťahu k fotosyntéze, k rastu vegetatívnych orgánov i k tvorbe úrody. Vieme, že napr. rodiaca jabloň pestovaná v tvare zákrpku odparí počas horúceho letného dňa 50 – 150 l vody, za vegetačné obdobie 2 000 až 3 500 l vody. Moderné ovocinárstvo sa vyznačuje vysokou intenzitou výroby. Vysoká úroda je podmienená výkonným biologickým materiálom, jeho dobrým zdravotným stavom a dostatočným zásobením vodou a živinami počas celého vegetačného obdobia. Aj keď minulý rok bol mimoriadne bohatý na zrážky, netreba sa spoliehať len na prírodu. So zavlažovaním ovocných drevín a drobného ovocia majú mnohí pestovatelia dobré skúsenosti. Správna závlaha prináša viaceré efekty: – zvýšenie úrod ovocia o 30 až 40 %, – zlepšenie vzhľadovej a nutričnej kvality ovocia, – dodávanie živín prostredníctvom závlahovej vody. Z hľadiska výberu spôsobu zavlažovania sa aj pre drobnopestovateľov situácia zlepšuje a v ponuke sú stále nové závlahové zariadenia. Pre podmienky záhradkárov a drobnopestovateľov sa odporúčajú nasledujúce systémy: kvapková závlaha, mikropostrek, závlaha postrekom. Kvapková závlaha sa vyznačuje režimom pomalého dávkovania vody priamo k jednotlivým stromom alebo krom. Z hľadiska hospodárenia s vo-

dou je kvapková závlaha výhodná. Podľa poveternostných podmienok (v období teplých a suchých dní) sa kvapkovou závlahou dodáva voda približne raz až dvakrát za týždeň, vždy 4 – 8 hodín. Technicky je kvapková závlaha riešená tak, že potrubie priemeru 16 až 20 mm je trvalo namontované asi 0,5 m nad zemou, alebo položené na zemi pri kmeňoch. Pri kyprení treba dávať pozor, aby

dodáva raz za 5 – 10 dní, pričom dávku možno merať v mm. Vhodná dávka je okolo 20 – 25 mm. Na závlahu postrekom sa používajú rôzne otočné závlahové postrekovače, dýzy a škatuľové postrekovače. Priemer zavlaženej plochy je 6 – 12 metrov. Hodinová intenzita týchto zariadení je 5 – 10 mm. Závlahové dávky aplikujeme každých 10 – 14 dní vo výške 25 až 35 mm.

sme rúry nepoškodili. Na potrubí sú nainštalované kvapkovače na výtok vody, intenzita je 2 až 4 litre za hodinu. Mikropostrek sa aplikuje malými plastovými mikropostrekovačmi, ktoré sú osadené 0,2 – 0,3 m nad pôdou a rozstrekujú vodu jemnými kvapkami pod korunami stromov. Jeden mikropostrekovač zavlaží kruhovú plochu s priemerom 3 – 6 m s intenzitou okolo 5 mm za hodinu. Výhodou mikropostreku je udržiavanie priaznivej mikroklímy v poraste, znižovanie vysokých letných teplôt a zvyšovanie vlhkosti vzduchu. Mikropostrekovače zavlažujú aj plochu medziradia, čo je priaznivé najmä pri podplodinách alebo v zatrávnených sadoch. Voda sa pri tomto spôsobe

Pri zavlažovaní v ovocnom sade dodržiavame určité zásady: – na zavlažovanie používame vhodný systém, pri ktorom nedochádza k stratám vody odtokom alebo nadbytočným výparom; – závlahové dávky regulujeme tak, aby bola koreňová vrstva pôdy mierne vlhká, t. j. bez presušenia alebo nadbytočného prevlaženia; – pôdu pod stromami zakrývame čiernou agrotextíliou alebo nástielkou; – zatrávnené pásy kosíme pri výške trávy 5 – 7 cm, pokosenú trávu nastielame; – ak nie je pôda pokrytá nástielkou alebo vegetáciou, často ju kypríme, aby sme obmedzili výpar. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | 20˚

11˚ | 23˚

13˚ | 23˚

12˚ | 29˚

14˚ | 28˚

14 | 26˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Sempervivum – vždy živé Ľubica Sýkorová

kalnice, ľudovo skalné ruže, sa najčastejšie využívajú pri ozeleňovaní skalnej kompozície. Čoraz častejšie sa začínajú uplatňovať v modernom záhradnom dizajne, ale aj pri zazeleňovaní balkónov, terás a atypických vegetačných nádob. Latinský názov skalnice Sempervivum súvisí s mimoriadnou odolnosťou, nenáročnosťou a dlhovekosťou týchto rastlín. Semper znamená vždy a vivum živý. V minulosti sa od rodu Sempervivum oddelil rod Jovibarba, avšak dnes patria znova do jednej skupiny. Rozdiel spočíva hlavne v kvete. Jovibarba má menej kvetných lupienkov a bledožltozelené kvety. Sempervivum má naozaj širokú paletu nielen farieb a veľkostí, ale aj vyšší počet korunných lupienkov. Skalnice znesú horúčavy a sucho, ale prežijú aj zimu a veľké mrazy. Za každého počasia sú krásne zelené a dokážu rásť takmer bez pôdy. Uchytia sa na kameni, alebo aj na kúsku strechy, podľa čoho jeden druh dostal pomenovanie skalnica strechová. V pôvodných lokalitách v prírode rastú na pomerne neúrodných kamenistých stanovištiach, ktoré sú často vystavené nepriaznivým poveternostným podmienkam. Uspokoja sa aj s minimálnym množstvom substrátu. Možno ich pestovať na miestach, kde sa iným okrasným rastlinám nedarí. Môžu to byť skalky, suché múriky, škáry v kamenných chodníkoch, staré múry,... V prípade, že chceme skalnice pestovať v rôznych škárach, stačí, ak tam umiestnime trošku substrátu a zatlačíme doň mladú rastlinu. V prvých mesiacoch po zasadení je nutné skalnicu postrekovať vodou, iba tak má šancu na rýchle zakorenenie. V druhom roku sa už objaví niekoľko dcérskych ružíc

a postupne sa osadené miesto zazelená celé. Pestovanie skalníc na strechách bolo obľúbené už

v stredoveku, keď sa tradovalo, že chránia dom pred bleskom. Skalnice bývajú najkrajšie na jar v máji až júni. Cez zimu sa

mieste. Tieto sukulenty znášajú plné celodenné osvetlenie, holomrazy, vietor i dlhotrvajúce sucho. Na pestovanie stačí bežný ľahký substrát s prídavkom piesku a štrku. Obsah vápna znesú aj tie, ktoré ho neznášajú vo voľnej prírode (S. arachnoideum, S. montanum). Pokiaľ majú skalnice dobrú drenáž, odolávajú aj vlhkým zimám. Najväčší dekoračný účinok majú súvislé koberčeky a vankúšiky skalníc v rôznych farebných kombináciách. Vytvárajú prízemné ružice dužinatých listov priemeru 0,5 – 30

ružice uzatvárajú, okrajové listy zasychajú a vytvárajú rastline ochranný obal. Sfarbenie nadobúda výrazný červený nádych. Najkrajší vzhľad dosiahneme v chudobnejšej pôde, na slnečnom

cm, z ich stredu vyrastá kvetná stonka s vrcholíkovitým súkvetím vysoká 4 – 60 cm. Kvitnú od mája do septembra rôzne sfarbenými kvetmi (biele, žlté, ružové, fialové, ale aj s nádychom zelenej

a hnedej farby). Po odkvitnutí ružice hynú a treba ich z porastu odstrániť. Najlepšie sa rozmnožujú zakoreňovaním odtrhnutých alebo odpadnutých dcérskych ružíc, ktoré zapichneme do substrátu. Nijakú zvláštnu ďalšiu starostlivosť nepotrebujú. Nerozmnožujeme ich však na jeseň, slabo zakorenené rastliny môžu cez zimu uhynúť. Rozmnožovanie semenom nemá význam. Sortiment skalníc zahŕňa okolo 60 prírodných druhov a asi 400 kultivarov. Registruje ich The Sempervivum Society v Anglicku. Podľa hodnotení na výstavách sa dnes najviac cenia ochlpené skalnice a rastliny s drobnými ružicami. Skalnice majú zatiaľ priečne delené sfarbenie, alebo sú jednofarebné, prípadne majú rozdielne sfarbené líce a rub listov. Vyskytuje sa zelená, žltá, červená, hnedá a fialová až skoro čierna farba. Ružice bývajú úplne roztvorené, až guľovito uzavreté. Listy sú holé, obrvené alebo kaktusovito chlpaté. Skalnice už v dávnych dobách patrili k rastlinám, ktorým ľudia pripisovali liečivú moc. Ich účinok sa dodnes využíva (hlavne pri S. tectorum) v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Na liečebné účely sa využíva čerstvá vňať (na rany, kurie oká, na opuchliny po bodnutí hmyzom a na svrbiace a páliace miesta; 2-percentný odvar – slúži proti hnačkám, žalúdočným vredom; 6-percentný odvar – pri angínach a na natieranie po opaľovaní), šťava zmiešaná s olejom či bravčovou masťou sa aplikuje na popáleniny, letné pehy, krvné podliatiny, rozličné zápaly kože, afty. Zo šťavy listov sa pripravuje osviežujúci letný nápoj. 

PRIPOMÍNAME

Rajčiaky potrebujú priestor Ľ. Sýkorová

ajčiaky podľa výšky vzrastu vysádzame od seba na vzdialenosť 50 – 80 cm. Predpestované priesady dávame do jamiek vždy hlbšie, aby nám v pôde zakorenila aj časť stonky, čím dosiahneme väčšiu koreňovú sústavu a vyšší rast rajčiakov, a tým aj vyššie úrody. Rajčiaky pestujeme

len na 1 – 2 výhonky, pričom všetky bočné stonky pravidelne vyštipujeme, aby sme získali dostatok svetla, a tým obmedzili výskyt chorôb. Vylomené častí rajčiakov môžeme napichať do substrátu, v ktorom nám zakorenia, a takto ich môžeme potom vysadiť na pripravené záhony. Rajčiaky proti plesni striekame vhodnými fungicídmi, vždy preventívne už pri výške 10 – 20 cm. 

2. 5. 2015 • 18 /4645/

Zdravie a my Vedci zistili, prečo nás bolí hlava: Na vine je vzduch Je známe, že nečistoty vo vzduchu okolo nás spôsobujú časté bolesti hlavy, nervozitu, podráždenosť. Môžu za to aj kladné ióny. Naopak, záporné ióny nás nabíjajú energiou, zlepšujú náš metabolizmus, krvný obeh, posilňujú imunitu. Možno preto je nám tak dobre v horách, pri mori, riekach či vodopádoch. Tu je totiž najvyššia koncentrácia záporných iónov. Úplne najnižšia je v kanceláriách, školách a príbytkoch. Pomoc, môj muž chrápe: Kvapnite mu na vankúš! Ak váš partner chrápe, dajte mu na nos štipec, našite mu na pyžamo tenisovú loptičku, aby sa neprevracal na chrbát. Kruté, však? Je tu aj jemnejšia cesta.

Nakvapkajte na vankúš špeciálne kvapky z lekárne, ktoré obsahujú éterické oleje a výťažky prírodných látok, ako je eukalyptus, mäta pieporná, materina dúška, levanduľa či rozmarín. Vôňa rastlinných olejov v špeciálnom pomere spôsobuje silné prekrvenie a napätie na tkanivách, takže prúdiaci vzduch zabraňuje spôsobovaniu hlasných zvukov. Trpíte chronickými bolesťami? Patríte do rúk lekára! Osem z desiatich ľudí, ktorí trpia chronickou bolesťou, tvrdí, že bolesť riadi ich život a takmer tretina ju považuje za takú neznesiteľnú, až riadi ich život. Takmer tretina ľudí trpí takými silnými bolesťami, že majú niekedy chuť zomrieť. Nie všetci však vedia, že tento typ bolesti patrí do rúk odborníkom. Liečba sa zvyčajne začína

u praktického lekára. V prípade chronickej bolesti však treba zájsť za algeziológom, ktorý ušije každému pacientovi na mieru liečebný plán. Ten sa skladá z terapie liekmi a z nefarmakologického postupu. Hľadáte zdroj dobrej nálady? Breza vylieči váš smútok Liečivá sila stromov nie je výmysel. Svojimi plodmi, listami, kôrou či šťavou dokážu liečiť. Ak máte jarnú depresiu či únavu, zamerajte sa na brezu. Breza je skvelý strom pre melancholikov, zaháňa pesimizmus a vyvoláva dobrú náladu. Už samotný pohľad na biele kmene pôsobí upokojujúco. Z mladých brezových pupeňov si môžete spraviť šalát, z čerstvých lístkov zase čaj. Extrakty z brezy v nápojoch sú elixírom pre zdravie a krásu, regenerujú pokožku a vyhladzujú vrásky. 

DOMÁCNOSŤ

Čistiace prostriedky používajte s mierou

ygiena v domácnosti je dôležitá. Netreba to však preháňať s dezinfekciou – mnohokrát skôr uškodí. Kto si myslí, že vydezinfikovanie celého bytu alebo domu sa postará o hygienu, mýli sa. Lekári odporúčajú špeciálne dezinfekčné prostriedky používať iba vtedy, keď to sami poradia.

Takisto odrádzajú od čistiacich prostriedkov s označením antibakteriálny. Nielenže sú drahé, ale zničia iba o 2 percentá viac baktérií ako obyčajné čistidlá obsahujúce ocot. A nie sú ani celkom neškodné, pretože proti dezinfekčným podielom v nich sa zárodky a baktérie naučia byť odolné. Ak potom naozaj potrebujete použiť dezinfikujúci prostriedok, ten vám aj tak nepomôže, lebo zárodky si už „zvykli“.

OCOT STAČÍ Na čistenie stačí vlažná voda s octovým čistidlom. Zneškodníte tak 92 percent všetkých spúšťačov chorôb v domácnosti. Ak raz za čas naozaj potrebujete doma vydezinfikovať, pomôžu vám nasledujúce tipy. Tip 1: Umývanie s taktikou Všetky miesta, na ktoré sa veľakrát pri umývaní podlahy zabúda, ponúkajú zárodkom nový domov. Preto vždy podlahu umývajte starostlivo. To sa vám podarí najlepšie, keď budete plochu umývať úzkymi, „esíčkovými“ pohybmi.

Tip 2: Nikdy nie s horúcou vodou Horúca voda často zničí dezinfekčný účinok čistiaceho prostriedku. Okrem toho mnoho dezinfekčných prostriedkov má vysoký stupeň vyparovania, čím zaťažujú vašu sliznicu. Pri ich používaní majte natiahnuté rukavice na čistenie. Tip 3: Použite správnu handru Na dezinfekčné čistenie sa najviac hodia špongiové či kuchynské utierky alebo utierky z mikrovlákien. Na každú oblasť je nutné použiť novú handričku či utierku, inak môžete zárodky poprenášať. Všetky použité utierky a handričky operte minimálne pri 60 stupňoch. 

VII

UPRATOVANIE A PRAVIDELNÝ POHYB CHRÁNI PRED RAKOVINOU. Už dávno je známe, že pohyb úspešne znižuje riziko vzniku rakoviny prsníkov tým, že vplýva na hladinu hormónov a metabolické procesy. Pri porovnávaní účinkov jednotlivých druhov aktivít sa prišlo na to, že domáce práce sú v tomto smere efektívnejšie, ako fyzicky náročné športy. Ani v tomto prípade to však netreba preháňať a tento druh pohybu sa snažte párkrát týždenne doplniť aj o športovú aktivitu. Pravidelným upratovaním možno znížiť riziko choroby až o 30 %. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Vulkán Suroviny: 2 toast chleby, 2 vajcia, strúhaný syr, soľ a korenie Tak to sa to podarí: Na plech položíme chlieb toast. Vyšľaháme bielky a navrstvíme ich na chlieb. Hore urobíme dierku, do ktorej dáme žĺtok. Navrch dáme trochu strúhaného syra, osolíme

a posypeme korením. Zapečieme v rúre asi 10 minút na asi 180 ºC. foto: E. Š.

Pikantné tyčinky Suroviny: 25 g droždia, 150 ml vlažného mlieka, 150 g krém syra, 300 g masla, 1 vajce, 900 g múky, 1 lyžička soli, štipka cukru, 320 g natenko nakrájanej slaniny, 1 lyžička štipľavej papriky Takto sa to podarí: Do hlbšej nádoby nalejeme mlieko, pridáme lyžicu múky, štipku cukru a rozdrobíme droždie. Keď vykysne, rozmiešame so zvyšnou múkou, zmäknutým maslom, krém syrom, štipľavou paprikou a soľou. Cesto dobre vymiesime a rozvaľkáme do

štvoruholníkového tvaru. Nakrájame tyčinky, na každú natočíme kúsok slaniny a formujeme rukami. Pečieme v rúre vyhriatej na 220 ºC asi 20 minút, kým nezačervenajú.

Cestovinový šalát s tofu syrom

Zemiaky s údeným mäsom

Suroviny: 250 g tofu syra, 2 lyžice sójovej omáčky, lyžička vegety, lyžička čierneho korenia, 200 g cestovín (špirály, mušličky), 4 lyžice rastlinného oleja, 3 papriky, 3 p ar adajk y, malá uhorka (šalátová), 200 g sterilizovanej kukurice, 1 jogurt (125 g), 3 lyžice majonézy, posekaná bazalka, mleté čierne korenie Takto sa to podarí: Uvarenú cestovinu scedíme a polejeme olejom. Syr tofu, nakrájaný na kocky, necháme marinovať aspoň 1 hodinu v sójovej omáčke,

Suroviny: 1 kg zemiakov, 200 g údeného vareného mäsa, 150 ml mlieka, 100 g krúpou, 100 g polohrubej múky, 1 vajce, 4 strúčiky cesnaku, majorán, soľ, mleté čierne korenie, masť na vymastenie formy Takto sa to podarí: Krúpy (nahrubo zomleté zrno) dáme do sita a niekoľkokrát ich prepláchneme, až nám bude odtekať číra voda. Potom ich preložíme do hrnca, zalejeme vodou a uvaríme domäkka. Zemiaky olúpeme, umyjeme a najemno nastrúhame. Potom z nich zlejeme prebytočnú vodu a zalejeme ich teplým mliekom. Všetko dôkladne premiešame s krúpami, vajcom, prelisovaným

zmiešanej s vegetou a korením. Uhorky, papriku a paradajky nakrájame na malé kúsky. Nakrájanú zeleninu zmiešame s kukuricou, tofu a cestovinami. Jogurt vymiešame s majonézou, pridáme posekanú bazalku, mleté čierne korenie a vylejeme na cestovinu so zeleninou.

cesnakom zmiešaným so soľou, s majoránom a mletým čiernym korením. Zmes rozdelíme do zapekacích misiek vymastených masťou, vrch posypeme nakrájaným mäsom a mierne ho vtlačíme do zemiakovej zmesi. Pečieme pri teplote 190 °C asi 50 minút.

Nepečený zákusok Suroviny: 5 kyslých smotán, 250 g práškového cukru, 4 balenia piškót, 2 balenia malín alebo iného červeného ovocia, 400 ml sladkej smotany Takto sa to podarí: Vyšľaháme kyslú smotanu s práškovým cukrom. Do formy naskladáme rad piškót a potrieme s polovicou vyšľahanej kyslej smotany. Posypeme malinami alebo iným ovocím. Zopakujeme postup a nakoniec zákusok potrieme vyšľahanou sladkou smotanou. Necháme v chladničke stuhnúť. zdroj: internet POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 391 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Prezentovali tri absolútne čerstvé knihy SVC NA 21. KNIŽNOM SALÓNE

Jasmina Pániková

d minulého knižného salónu na Novosadskom veľtrhu po tento najnovší, ktorý prebiehal do 25. apríla, Slovenské vydavateľské centrum vydalo 22 kníh, z čoho už štyri v tomto roku. Práve niektoré z nich prezentovali v piatok 24. apríla. Ide najmä o knihy Čas všedný a čas sakrálny, knihu o literárnom diele Víťazoslava Hronca, ktorú zostavil Adam Svetlík, Pod klenbou básnickej tradície autora V. Hronca, zbierku poviedok Jednozubý úsmev Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej a najnovšiu knihu z produkcie SVC, fotomonografiu Môj Kysáč autora Michala Madackého. „Prečo sme si vytypovali práve tieto knižné tituly? Samozrejme, je viacero dôvodov,“ hovorí riaditeľ SVC Vladimír Valentík. „V prvom rade, myslíme si, že dlhoročná činnosť Víťazoslava Hronca si zasluhuje osobitnú pozornosť aj na knižnom salóne, a preto sme predstavili jednu

jeho knihu a jednu o ňom. Medzi prezentovanými knihami sa našla aj kniha Jednozubý úsmev, ktorú sme skutočne hodne prezentovali

fotografa Michala Madackého svojmu rodisku. Roky zhromažďoval fotografie, ktoré napokon zahrnul v monografii. Bolo nám

Traja osobitne prezentovaní autori

v našich prostrediach. Táto kniha je dôkazom, že ak sa novým autorom venuje patričná pozornosť, ich prvotiny môžu skutočne dobre zabodovať u čitateľov. Tretia a asi aj najdôležitejšia vec v rámci tejto prezentácie bolo spoločné vydanie knihy Môj Kysáč. Je to spoveď

cťou, že sme sa spolu s Galériou SND v Kysáči podpísali pod túto knihu,“ povedal V. Valentík. Nemohli sme si ale nevšimnúť, že návštevníkov na salóne bolo menej než obvykle. Potvrdil nám to aj pán Valentík. „Veľtrh bol dobre zorganizovaný. Pokrajinský

sekretariát pre kultúru a informovanie v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá znovu dali svoje maximum, aby boli menšinové vydavateľstvá čím lepšie prezentované. Avšak aj napriek tomu, že vstup na knižný salón bol zdarma, v porovnaní s minulými rokmi návšteva bola veľmi, veľmi skromná. Mám pocit, že veľká snaha vydavateľov prezentovať sa na salóne nemala adekvátny ohlas vo verejnosti. Príčinu môžeme hľadať možno v celkovej hospodárskej situácii, možno aj v nie najlepšom marketingu samotného salónu. Avšak spokojný som, ako prebiehali naše prezentácie a moja spokojnosť je o to väčšia, keďže sme prezentovali tri celkom nové vydania – Monografiu Márie Gaškovej, zborník prác 150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku a 70 rokov Hlasu ľudu, ako aj fotomonografiu Môj Kysáč,“ uzavrel.

O ĽUDOVÍTOVI ŠTÚROVI AJ V ÚKVS

Inšpirácia pre režisérov J. Pániková

ento rok sa v Slovenskej republike nesie v znamení Ľudovíta Štúra. Dôvodom na to je 200. výročie narodenia tohto kodifikátora spisovnej slovenčiny, politika a všeobecne významnej osobnosti našich dejín. Rôznymi podujatiami si rok Ľudovíta Štúra pripomínajú aj v Divadelnom ústave v Bratislave. Vďaka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Oddeleniu slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade v stredu 22. apríla aj slovenská vojvodinská verejnosť mala možnosť vypočuť si zaujímavú prednášku o Ľudovítovi Štúrovi. Prednášku pod názvom Ľudovít Štúr a slovenské divadlo viedla teatrologička, historička a lingvistka Juliana Beňová. Neza• KULTÚRA •

merala sa na Štúra ako lingvistu, ale na Štúra, ktorý ovplyvnil divadelných režisérov. Ako povedala, inscenácie, ktorých témou bola táto významná osobnosť našich dejín, vznikali príležitostne, či už pri príležitosti 100 rokov revolúcie alebo výročia vzniku spisovnej slovenčiny, avšak máloktoré vznikali spontánne. „Ľudovít Štúr mal zaujímavé životné osudy, ale možno neboli také zaujímavé, ako niektorých iných národných hrdinov, ale predsa sa na javisku objavili,“ povedala Beňová a doložila, že takých inscenácií bolo viac, v ktorých figuroval alebo iba ako postava z revolúcie, alebo ako hlavný hrdina. Práve tieto inscenácie pútavou historkou a foto- a videodokumentáciou prezentovala na prednáške. Doposiaľ sme o Štúrovi hovorili

ako o kodifikátorovi a historikovi, avšak práve jeho život a dielo podnietili dramatika Karola Horáka, aby v roku 1996 napísal hru Príď kráľovstvo Tvoje, ktorú v tom istom roku predviedlo Divadlo Slovenského Juliana Beňová národného povstania Martin. Ako Beňová povedala, stvách, ktorej autorom bol VladiHorák osudy hrdinu nespracoval mír Hurban Vladimírov a zahrali v oslavnom, heroickom tóne, ale ju ochotníci v Starej Pazove. Ako zobral ich polemicky. Najnovšou pani Beňová zdôraznila, táto hra inscenáciou je Misky strieborné, bola odohraná v tom istom roku nádoby výborné, ktorú predvied- aj na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci, avšak keď lo Štúdio 12 v marci t. r. Zaujímavé je to, že sa ako hlav- ide o Slovensko, profesionálni ný hrdina Štúr prvýkrát objavil herci ju nikdy nepredniesli, iba v inscenácii Ľudovít Štúr z roku jej jedna časť bola odvysielaná 1926, v historickej hre v troch dej- v rozhlase. 18 /4645/ 2. 5. 2015

Kultúra DVA V JEDNOM: O FESTIVALE A VÝSTAVE KNIŽNÝCH ILUSTRÁCIÍ NA UPLYNULOM SALÓNE KNÍH

Farba a jas Oto Filip

zy. Spoločné mali to, že vystavené práce boli pútavé, farebne pestré, ynikajúcu možnosť porovná- často až žiarivé, rôznorodé, štylisticvania a konfrontácie dosahov ky, žánrovo a technicky mnohoraké, ilustrácie v širšom meradle tie z detského rozprávkového sveta plné farieb a jasu. ponúkli v rámci Pozorovateľov uplynulého 21. Melákali, no treba si dzinárodného salóvypočuť i mienku nu kníh v Novom odborníkov. ZaklaSade dve podujatia. dateľku a riaditeľku Prvým bol Festival BooklLL Fest-u Senku knižnej ilustrácie Vlahović-Filipov sa BooklLL, druhým preto opytujeme: hosťujúca výstava – Ste z prvej geSlovenskí ilustrátori nerácie, ktorá u nás ocenení na Bienále ukončila špeciailustrácií v Bratislave listický študijný 1967 – 2013, ktorú program ilustrá20. apríla otvoril Senka Vlahović-Filipov cie, takže môžete veľvyslanec Sloslovenskú a našu venskej republiky v Belehrade tvorbu tohto druhu hodnotiť... Dr. Ján Varšo. – Slovensko, už tým, že existuje Význam ilustrovanej knihy pre Bibiana, má seriózny prístup k ilukreativitu človeka od jeho detského stráciám. U nás existuje Zlaté pero, veku cez dospelosť po starobu je ktoré je možno i staršie, no z Bibiamimoriadny a nespochybniteľný. ny, z Bienále sa stála celá inštitúcia,

Je veľmi málo s e r i óz n e h o a systematického prístupu k tejto oblasti. Doteraz svetlo sveta u nás Uznanie za ilustrovanie básnickej zbierky získala uvideli len dve Miroslava Rakovićová teoretické kni– A ilustrácie zo Slovenska? hy o nej. Jednou je práca Vesny – Sledujem BIB a môžem povedať, Lakićević-Pavićević, kým som autorkou tej druhej ja. Existuje síce dosť že majú tú líniu kontinuity. Tu niet pardonu. Veľmi rešpekparciálnych prác, ale tujú štandardy. Niekto sú tie rozhádzané po pracuje klasicky, niekto rôznych periodikách modernejšie. Všetko vo rozmanitého zamesvete je vlastne v pohyrania. Slovom, to hodbe, všetko je súčasťou notenie u nás vcelku chvíle, ale aj toho pred chýba, takže je aj preto ňou a po nej... – vyzdviťažko presnejšie skomhuje Pedović. parovať stav knižných Jasné je, že ilustrácia, ilustrácií dvoch krajín, ten fascinujúci feno– uzaviera odborníčka. mén dneška a tvorby Vizuálny umelec u nás, ešte stále ani a ilustrátor Aleksanzďaleka nepovedala dar Pedović je toho Aleksandar Pedović svoje posledné slovo. názoru, že sa pri porovnávaní musí zohľadniť, kedy Teší však, že je viac ako kedysi podsa kto ilustráciami začal zaoberať ujatí, ktoré našim ilustrátorom môžu

Ilustrácia autora Aleksandra Pedovića Štyria odmenení ilustrátori: Dušan Pavlić (kniha pre deti), Milena Kaluđerović-Tonić (kniha básní), Vladimir Bursać (kniha prózy) a Milana Videnov (fotoilustrácia knihy) To však neznamená, že je i kvalita tohto druhu tvorby vyrovnaná. Iný kraj, iná tvorba, iný aj prístup k ilustrovaniu. Ten je rôzny, čo je i pochopiteľné, keďže ide o inakšie pomery, kontinuitu a tradíciu, o viacero generácií autorov a dosť široký časový horizont, v ktorom títo tvorili alebo tvoria. Prejavilo sa to aj na dvoch podujatiach prebiehajúcich na veľtrhových priestoroch v Novom Sade, z ktorých každé malo svoje príznačnosti, hodnoty a odka-

www.hl.rs

ktorá má istý počet zamestnaných, ktorí sa celý rok výlučne venujú ilustráciám. Je to Bienále svetového významu s medzinárodnou porotou a odmenenými autormi z celého sveta. Takýto koncept kladne vplýval aj na slovenských autorov, z ktorých viacerí získali ocenenia na BIB. U nás je zase stav taký, že nie sú dôkladné knihy, ani prehĺbené štúdie s touto tematikou, alebo ich je veľmi málo, ako nie sú ani študijné odbory vzťahujúce sa výlučne na ilustrácie.

Informačno-politický týždenník

a pokiaľ sa v tom dostal, kým je len na konci to, čo by si človek prial. Mieni, že sme sa stále nezbavili gýču, ktorý sa forsíruje na každej úrovni.

v budúcnosti širšie otvárať dvere do sveta. A že sa majú na koho prizerať, čo sa potvrdilo i nedávnymi podujatiami v Novom Sade.

Na ujasnenie V minulom čísle Hlasu ľudu v texte o finálovej súťaži žien v Petrovci, pod názvom Do Bystrice postúpili Milina a Anna autorky Kataríny Gažovej, HĽ č. 17, str. 32, v treťom odstavci sa vyskytla chyba. Uvedené je meno Anny Marušníkovej z padinského Spolku žien, ktorá v rámci podujatia nevystúpila. Správne má byť Elenka Ďurišová z padinského Spolku žien. Prosíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili a spomenutým účastníčkam sa ospravedlňujeme. Red. • KULTÚRA •

PETROVSKÁ VERNISÁŽ VÝTVARNEJ UMELKYNE DANIELY TRIAŠKOVEJ

Pretrvávanie inšpirácie geometrickou krajinkou Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Triaškovej obrazy „pozývajú” na aktívne rvá školená grafická výČáni, ako kolega vychutnávanie umenia tvarníčka v slovenskej grafik, zdôraznil, komunite vo Vojvodiže sa autorke podarilo nájsť prostredníctvom vejára možných ne, keď ide o tzv. nežnejšie priestor pre originálny vý- zorných uhlov. pohlavie, Daniela Triašková Ak sa v umení opätovné vratvarný prejav, do ktorého (1980) sa po desiatich rokoch geometrizáciou pretavuje canie ku geometrickým útvarom verejnosti prihovára piatou inšpiráciu z prírody, s cieľom, s ostrými hranami môže ochasamostatnou výstavou. aby nové abstraktné kom- rakterizovať ako autorkin obdiv Vernisážou pod názvom pozície nevplývali pasívne upriamený k trojuholníkovitým Grafiky a koláže, ktorá bola celkom, ktorý je na na percepciu 27. apríla v Galérii Zuzky Medkonzumentov, Pondelkové otvo- jej obrazoch prítomný veďovej v Báčskom Petrovci, ktorých diskrét- renie výstavy spríjem- už vyše jedného demladá umelkyňa dáva najne núti aktív- nila huslistka Marína saťročia, otázka, či sa avo, že má bohatú tvorivú ne rozmýšľať, Cerovská a kvinteto aspoň v diaľke záujmu skúsenosť, čo dosvedčuje ponechávajúc v zložení Ľudmila črtá grafické stvárňojej vyzretá výtvarná poetika. v š a k k a ž d é - Ragová, Sára Krížo- vanie ľudskej figúry, sa Niet divu, že na najnovších Pavel Čáni a v úzadí (zľava) Vladimír Valentík mu priestor na vá, Anna Berédiová, sama natisla. Autorka obrazoch, ktoré sú realizovaemóciu, ktorou Vladimír Pavel Žiak a vzápätí poskytla jasnú a Daniela Triašková né výškotlačovou technikou, sa môže identi- Marek Franka, ktoré odpoveď, že ju nateraz autorka neupúšťa od leitmotívu autorka transformovala do geo- fikovať. nacvičuje profesor- postava človeka ako krajinky, keďže očarenie rovinou, metrickej abstrakcie, ako na to pri Práve abstraktný ka hudobnej kultúry námet nepriťahuje… zažívané od detstva, v nej stále otvorení výstavy upozornil výtvar- spôsob stvárňovania Anna Medveďová. Tak teda zdá sa, že ný kritik Vladimír Valentík. Zároveň umeleckého vnímapretrváva. aj tá najbližšia buTriaškovej grafika a koláže poukázal na Platónove tlmočenia nia roviny poskytuje dúcnosť v Triaškovej predstavujú redukovanú krajinku, významu a symboliky trojuholníka možnosť rozličného tlmočenia umení bude poznačená geometstvárnenú rôznostrannými troju- ako najstaršieho geometrického autorkinho odkazu (ak sme toho rizáciou očarenia z rovinatého holníkmi. Čiže vo svojej vizuálnej útvaru, ktorý zjednocuje nebeskú názoru, že každé umelecké die- prostredia, odkiaľ pochádza a kde racionalizácii spomínaný motív a tuzemskú časť univerza. lo vlastní svojrázne posolstvo) stále žije a tvorí táto autorka.

VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ V STAREJ PAZOVE

Mágia okamihu Anna Lešťanová

o 4. mája je v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića otvorená tretia samostatná výstava fotografií autora majora Dragoljuba Stefanovića, pilota Vojska Srbska pod názvom Na tragu Ikarovih slutnji... Slávnostné otvorenie výstavy bolo v piatok 24. apríla a o autorovi a jeho dielach hovorili Mirjana Pugarová, historička umenia, a Milan Radulović, odborník v oblasti fotografie, ktorý zároveň výstavu otvoril (návštevníkom sa prihovoril tak po slovensky, ako aj po srbsky). • KULTÚRA •

Momentka z vernisáže: (zľava) Mirjana Pugarová, Dragoljub Stefanović, Nataša Filipová a Milan Radulović

Major Dragoljub Stefanović osem rokov riadil lietadlo MIG 21, a to vo všetkých poveternostných podmienkach, cez deň či v noci. Toho času riadi lietadlá Supergaleb G 4 a Utva 75. Svet fotografie odhalil v blízkosti otcovho Zenitu, takmer v rovnakom čase, keď sa v ňom zrodila i láska k lietadlám a letectvu. Digitálnou fotografiou sa Dragoljub Stefanović zaoberá od roku 2010. Doteraz vystavoval i na viacerých kolektívnych výstavách a pre jeho krásne zvečnené fotografie neba a lietadiel sa mu neraz dostali uznania. Vernisáž v pazovskej knižnici, ako povedala riaditeľka Nataša Filipová, bola pri príležitosti dvojnásobného významného dátumu – Svetového dňa kníh a Dňa Vojska Srbska (23. apríl). Tentoraz v hudobnej časti programu vystúpili žiaci vojčianskej Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića.

18 /4645/ 2. 5. 2015

Kultúra KOVAČICKÁ MOZAIKA 2015

Sviatok pre účastníkov súťaže Anička Chalupová

bolo ponúknuté tvoriť aj v nemčine a v rumunskom jazyku. V komisii, ktorá hodnotila práce, okrem K. Stanovej boli Mr. Slobodan Stevanovski, profesor Samuel Kráľovský,

ZŠ v Crepaji. O nuansu boli slabší žiaci Igor Čížik, žiak kovačickej ZŠ, a Anđela Ćulibrková z Crepaje. Posudzovacou komisiou boli ocenené aj literárne práce mladučkých autorov

pecifickým dátumom pre svetovú literatúru je 23. apríl, ktorý UNESCO roku 1995 vyhlásil za Medzinárodný deň knihy a autorských práv. Z tejto príležitosti v Obecnej knižnici v Kovačici vo štvrtok 23. apríla v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici zverejnili vyhodnotenie 7. ročníka literárno-počítačovej súťaže Kovačická mozaika 2015. Tohtoroční účastníci akcie zaradení do troch kategórií (nižšie a vyššie triedy základných škôl, stredoškoláci, študenti a Kovačická mozaika sa z roka na rok rozrastá – odmenení účastníci dospelí) si vyskúšali informatické schopnosti a literárne vlohy učiteľka Alžbeta Hriešiková a redak- Anny-Márie Tomášikovej z Padiny a na témy: Jediné, čo chcem, je všetko, torka Redakcie v maďarskej reči RTV Daniela Nikolića z Crepaje, ktorí zaSpätné zrkadlo a na voľnú tému. OK Natália Dudášová-Bakatorová. kotvili na 3. mieste. Keď ide o žiakov Podľa slov predsedníčky odbornej Podľa ich rozhodnutia, v kategórii vyšších tried, odmeny získali: Kristína komisie, profesorky Kataríny Stano- žiakov nižších tried základných škôl Kuľová z Padiny a Anyko Nagy z vej na súťaž prišlo 148 literárnych z územia Kovačickej obce 1. miesto Debeljače, ktoré sa umiestnili na prác v slovenskom, maďarskom, si rozdelili Ivana Megová, žiačka prvom mieste, pokým žiačky kovasrbskom a anglickom jazyku, i keď padinskej ZŠ, a Veljko Avramov zo čickej školy – Ema Farkašová a Ivona

AUTOKOREKTÍVNE HRAČKY VO VZDELÁVANÍ

Sám sebe učiteľom už v škôlke Monika Necpálová

v petrovskej predškolskej ustanovizni a predsedníčka spomenutého a vzdelávaní učiteľov sa už prazdruženia vychovávateľov, poodhavidelne podieľa Združenie ľuje, ako rozvíja pomôcvychovávateľov osvetových ka schopnosti dieťaťa: pracovníkov Slovákov Vojvodi„Dieťa na zadanej úlony. Nedávno sa združeniu opäť he pracuje samostatne. podarilo usporiadať v Báčskom Predovšetkým si samo Petrovci workshop zameraný na dokáže svoje odpovede didaktické možnosti využívania skontrolovať. Stačí, ak autokorektívnych pomôcok vo obráti tematickú kartu výchovno-vzdelávacom procese a dozvie sa správnej v predškolských ustanovizniach odpovede.“ Túto autoa základných školách. Lektori zo korektívnu pomôcku Slovenska Eva Gašparová a Viktor využívajú skoro všetky Murcín oboznámili pedagógov materské školy a polozákladných škôl i škôlok s povica základných škôl na Božena Levárska s deťmi v škôlke v Petrovci môckou Logico. V predškolskej používa autokorektívnu hračku Slovensku. Podobnými ustanovizni Včielka v Báčskom spôsobmi pracujú vo Petrovci si ju deti podávajú z ruky do príklad kvietkom ich farbu, alebo viac ako 40 štátoch Európy. ruky. Predstavme si ju ako ovládateľ- určuje časti ľudského tela. Od roku 2013 ju vďaka úspešnú tabuľku, do ktorej môžeme vklaBožena Levárska, vychovávateľka nému projektu združenia používa

www.hl.rs

dať súbory kariet s rôznymi témami. Pomocou farebných gombíkov na tabuľke potom dieťa priraďuje na-

Informačno-politický týždenník

Bírešová si zaslúžili druhé, resp. tretie miesto. V kategórii stredoškolákov, študentov a dospelých odborná porota, ktorá mala neľahkú úlohu, sa rozhodla rovnoprávne rozdeliť 1. cenu Kovačičanke Eve Pavićevićovej a Nikolovi Todorovmu z Crepaje, na druhom mieste zakotvili Zuzana Valentová z Kovačice a Nevena Gligorijevićová z Crepaje, pokiaľ sa s tretím miestom museli uspokojiť Jasmina Isajlová z Crepaje a Ján Valenta z Padiny. Komisia, ktorá hodnotila informatickú časť súbehu, zhodnotila, že pre nezodpovedajúcu kvalitu prác prvé miesto neudelia, pokým si stredoškoláčka Anna-Andrea Holíková zaslúžila druhé miesto. Marek Žolnaj, žiak kovačickej ZŠ, v tejto kategórii obsadil tretie miesto. Obecná knižnica v Kovačici aj tohto roku odmenila pedagógov, ktorí nesebecky priložili ruky k organizácii tohto podujatia. Primerané darčeky získali učiteľky Zuzana Petríková zo ZŠ v Kovačici a Biljana Dabićová z Crepaje. Odmeny v mene knižnice udelila profesorka Marija Trajkovićová, členka Správnej rady OK v Kovačici, a program moderovali stredoškoláčka Annamária Babincová a študent Pavel Kuchárik. všetkých 15 škôlok zameraných na výučbu v slovenskom jazyku vo Vojvodine. „Zoznámili sme sa s touto pomôckou na výstave hračiek a didaktických pomôcok, ktorá sa pravidelne organizuje ako sprievodné podujatie Konferencie s medzinárodnou účasťou pod hlavičkou Spoločnosti pre predškolskú výchovu na Slovensku a Slovenského výboru Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu,“ vysvetľuje Božena Levárska. Jedno je však vec mať a druhé vedieť ju správne používať priamo v triede. Podobný, vtedy dokonca akreditovaný, seminár už viac ako 50 vychovávateľov Vojvodiny absolvovalo. Tohtoročný workshop bol navyše tlmočený do srbčiny. Jednou z načrtnutých tém bolo i používanie autokorektívnych pomôcok ako metód pedagogickej diagnostiky. V krátkosti povedané, autokorektívne pomôcky pomáhajú rozvíjať osobnosť dieťaťa v psychomotorickej, socioemocionálnej a kognitívnej oblasti. • KULTÚRA •

V PADINE A KOVAČICI

Odborné zdokonaľovanie Elenka Ďurišová a Anička Chalupová

rámci odborného zdokonaľovania profesorov slovenčiny a triednej výučby, ktoré sa koná pod patronátom Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, v piatok 24. apríla v Banáte, v padinskej Základnej škole maršala Tita bolo akreditované školenie. Projekt finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na seminári sa zúčastnili profesori z Padiny, Kovačice, Aradáča, Jánošíka, Lugu a Bieleho Blata. Účastníkom sa prihovorili Ladislav Petrovič, riaditeľ padinskej základnej školy, a Svetlana Zolňanová, koordinátorka Výboru pre vzdelávanie, ktorá predstavila balíček so šiestimi interaktívnymi softvérmi, ktoré zabezpečil

aby profesori nemali obavy používať ich na hodinách. Sú v nich už serióznejšie úlohy, zhrnutá je v nich celá jazykoveda, okrem štylistiky, ktorá sa u nás vyučuje už od základnej školy. Keďže sú všetky tieto CD prispôsobené školskému systému na Slovensku, potrebné je deťom Účastníci akreditovaného seminára mali možnosť získať 24 bodov vysvetliť rozdiely, (z akcie v Kovačici) ako je povedzme známkovací systém. Každá z nich vo vyučovacom procese, Flip- Mladých pokolení v Kovačici. Po poukazuje aj na potrebu lepšieho ped classroom, čiže obrátená úvodnom prejave Zolňanovej technického vybavenia na ško- učebňa a ako poslednú oblasť o príprave žiakov na záverečné lách. Tieto programy ponúkajú prezentovala Educator Network. skúšky školenia, hovorila Mariemožnosť oceňovania každého Všetky prezentujúce poukazovali na Korošová. Po kratšej diskusii žiaka jednotlivo, preto by bolo na potrebu dobrej technickej nasledovali odborné prednášky: vybavenosti školy, zadováženia zmäkčovanie spoluhlások v slorýchleho internetu a prípravu a venčine – mäkká / tvrdá výslovprispôsobovanie sa na interak- nosť a uplatnenie v praxi, ktorú tívnu školu, tak samotnej vzde- viedla Dr. Anna Makišová a o delávacej ustanovizne a profesorov, jinách publicistiky prednášala Dr. ako i žiakov a rodičov. Jarmila Hodoličová. Odborné školenie učiteľov V záverečnej časti tohto odv rámci programu akreditova- borného vzdelávania bola kratšia ného pod číslom 827 Minister- diskusia a výmena skúseností, ako stvom školstva pokračovalo na aj vyhodnotenie akreditovaného nasledujúci deň v Základnej škole seminára.

 Darina Poliaková sa v Padine odborne zmienila o uplatnení nových informačno-komunikačných technológií vo vzdelávaní

ÚSŽZ. Balíček s troma cédečkami určenými pre prvý stupeň prezentovala profesorka triednej výučby Milka Petrovičová, ktorá medziiným zdôraznila potrebu rozvíjať u detí kritické myslenie. Pre učiteľa je nevyhnutné, aby sledoval nové trendy a inovácie. Dve cédečká sú venované pravopisným cvičeniam a diktátom, pokým tretie cédečko je program na spoznávanie Slovenskej republiky. Ďalší balíček, určený pre druhý stupeň, prezentovala profesorka slovenského jazyka Jana Kováčová. Medziiným poukázala na ľahké narábanie s danými cédečkami, • KULTÚRA •

najlepšie, keby každý žiak mal pred sebou počítač. Zatiaľ tento problém riešia používaním zošitov. Na záver prezentovania tohto interakčného balíčka Zolňanová doplnila, že tieto softvéry sa môžu používať aj ako učivo navyše, pre prípravy na súťaže alebo pre tých, čo chcú vedieť viac. V druhej časti seminára sa prihovorila profesorka informatiky Darina Poliaková, ktorá má certifikát MIE Expert. Jej prezentácia pozostávala z troch zložiek: uplatnenie informačných a komunikačných technológií

KRÁTKE SPRÁVY

Bratislava – Devín Dôstojná národná slávnosť na Devíne. V sobotu 25. apríla 2015 v rámci osláv 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra na Devíne bola národná slávnosť. Pri tejto príležitosti položili vence k pomníku sv. Cyrila a Metoda, k pamätnej tabuli Antona Bernoláka, k soche kráľa Rastislava a k pamätníku obetiam železnej opony. Na Devíne sa uskutočnili evanjelické služby Božie, vystúpil zborový spevokol Laudate z Bratislavy – Petržalky, FS Bystričan zo Záhorskej Bystrice, položili veniec k pamätnej tabuli Ľ. Štúra a konali sa aj ďalšie podujatia. Na tejto slávnosti sa zúčastnili Rastislav Surový, čestný predseda MSS, a Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka v Kysáči. Stretli sa aj s predstaviteľmi Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, prevzali vzácne knižné dary a publikácie o Štúrovi a spomenutom múzeu v Modre. Tie poslúžia Slovákom vo Vojvodine, aby si dôstojným spôsobom v priebehu celého jubilejného roka 2015 pripomínali osobnosť, dielo Ľ. Štúra a jeho pokračovateľov, ako i ich nedoceniteľný prínos k formovaniu slovenského národa, ku ktorému patria i Slováci žijúci vo svete. r. s. 18 /4645/ 2. 5. 2015

Kultúra  RECENZIA

Dolnozemskí Slováci v historickom spektre (Historické aspekty života dolnozemských Slovákov. Zborník prác z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala v Nadlaku 21. – 22. marca 2014. Nadlak : Vydavateľstvo Ivana Krasku, 2014) Jaroslav Čiep

ýznamnými publikáciami, ktoré zachytávajú tep kultúrneho a spoločenského života dolnozemských Slovákov, ale poskytujú aj historický prierez, sú zborníky, ktoré každoročne vydáva Vydavateľstvo Ivana Krasku v Nadlaku. Tie sú vlastne hmatateľným tvarom toho, čo sa už sedem rokov za sebou v polovici marca organizuje v Nadlaku. Ide o medzinárodné konferencie pri príležitosti udeľovania prestížnej Ceny Ondreja Štefanka žijúcim osobnostiam v slovenskom zahraničí, ktoré svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Každoročné stretnutie v Nadlaku, okrem udeľovania cien, späté je aj s konferenciou. Vlani sa konala v znamení témy Historické aspekty života dolnozemských Slovákov. Rovnomenný zborník s vročením roku 2014 Nadlačania vytlačili a verejnosti predstavili na tohtoročnej konferencii 20. marca 2015. Zaň sa ako editori podpísali Ivan Miroslav Ambruš (zodpovedný redaktor), Pavel Hlásnik a Bianca Uncová. V zborníku s rozsahom 380 strán je obsiahnutý doteraz rekordný počet príspevkov, referátov a štúdií vedcov, kultúrnych a spolkových pracovníkov zo Slovenska, z Maďarska, Srbska a Rumunska. Svoje vedecko-výskumné projekty a referáty uverejnilo 47 z 50 na konferencii účinkujúcich referentov z mnohých univerzitných centier zo štyroch uvedených krajín, ale aj

www.hl.rs

početní predstavitelia významných národnostných inštitúcií, spolkov a združení.

Aj v tomto zborníku, ako aj v tých predchádzajúcich, svoje príspevky uverejnil značný počet účastníkov konferencie zo Srbska. Referáty a štúdie v zborníku publikovali Katarína Melegová-Melichová (Matica slovenská v Srbsku a školská otázka), Samuel Boldocký (95 rokov slovenského gymnázia v Petrovci), Jaroslav Čiep (Príspevok k biografii Michala Rapoša, profesora slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a ku genealógii rodiny Rapošovej), Dr. Jarmila Hodoličová (Národný kalendár (1920-1944) – „najčítanejšia kniha“ vojvodinských Slovákov), Dr. Anna Makišová (Slovenčina na vysokých školách v Srbsku), Dr. Adam Svetlík (Literárna kritika vojvodinských Slovákov v časopise Dolnozemský Slovák), Dr. Zuzana Čížiková (Jaroslav Supek a literárne dedičstvo). Z prednesených referátov na vlaňajšej konferencii v zborníku vystali príspevky Vladimíra Valentíka (150 rokov slovenských novín a časopisov v Srbsku) a Dr. Samuela

Informačno-politický týždenník

Čelovského (Jozef Viktor Rohoň, rodák z Butína, zakladateľ divadla v Petrovci a významný vedec). Všetky príspevky publikované v zborníku sa týkajú dolnozemskej tematiky. Na život a prácu slovenskej menšiny v Srbsku si posvietili aj iní autori. Tak Dr. Michal Babiak píše o historickom bytí doln o z e m s k ýc h Slovákov, Dr. Miroslav Dudok o Jurajovi Ribayovi, Dr. Samuel Jovankovič o začiatkoch re-

meselníctva v Petrovci, Ondrej Druga o Dr. Jankovi Bulíkovi, Marína Hríbová o význame materinského jazyka pre udržanie sa v inonárodnom prostredí, Dr. Zuzana Drugová o výskume slovenských ľudových tancov z Banátu, Báčky a Sriemu a Dr. Marta Součková o poetike tvorby Kataríny Hricovej a Miroslav Demák uverejnil príspevok pod menom Nielen „motyka, moja gotika“, ale aj „šabľa a puška – pre chlapa skúška“. Záver zborníka zachytáva podrobnosti ohľadom udelenia Ceny Ondreja Štefanka 2014, vrátane štatútu ceny, zoznamu porotcov a laudatio na ocenených Michala Babiaka, Ninu Holú a Katarínu Melegovú-Melichovú.

V STAREJ PAZOVE VYSTAVUJE BRANISLAV JOVIČIĆ. Druhú aprílovú výstavu v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova venovali tamojšiemu maliarovi Branislavovi Jovičićovi. Slávnostné otvorenie výstavy bolo v pondelok 27. apríla v aule divadelnej sály a autor sa milovníkom výtvarného umenia do 11. mája predstavuje 24 dielami, ktoré vznikli za uplynulé tri roky. O autorovi na vernisáži hovorili Marjan Karavla, akademický maliar, a Anđelka Mali, novinárka, ktorá zároveň výstavu otvorila. V hudobno-poetickej časti programu vystúpili Stefana Budimirovićová, Vojislav Ilić a maliar Branislav Jovičić (na fotografii Z. Milića) v prednese poézie. a. lš.

• KULTÚRA •

KYSÁČSKI DIVADELNÍCI NA SLOVENSKU A V ČESKU

Účasť na dvoch festivaloch Elena Šranková

stavenie a poslanie ženy v Novom Meste nad Váhom o titul laureáta podľa slov J. Privizera zápasilo päť kvalitných súborov so šiestimi predstaveniami. Naši herci sa pritom nezahanbili, i keď sa im dostalo iba Ocenenie za živé udržiavanie tradície slovenského ochotníckeho divadla v zahraničí. Najvyššie kolektívne ocenenie

apríli divadelníci Ochotníckeho divadla KIS Kysáč dvakrát cestovali na Slovensko. V dňoch 12. až 15. apríla sa s veselohrou Jána Chalupku Sladká päťdesiatka zúčastnili na 18. festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom a v dňoch 22. do 25. apríla s hrou Branislava Čemana a Svetlany Gaškovej Klietka vystúpili na 48. súťažnej divadelnej prehliadke Paláriková Raková v Čadci. Režisér a vedúci OD KIS Kysáč Ján Privizer nám prezradil niektoré dojmy z týchto zájazdov. Na prehliadke neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej a svetovej dramatickej tvorby mapujúcej po- Pred Domom kultúry v Čadci, na Slovensku

získalo Dubnické divadlo z D u b n i ce nad Váhom za inscenáciu hry Jaromíra Břehového Zborovňa, ktoré sa teda zúčastní na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči. Po vyhodnotení Kysáčski ochotníci v Uherskom Brode, v Česku festivalu kysáčski ochotníci odcestovali do k najlepším doterajším výkonom. Ako minuloroční víťazi festivalu Uherského brodu v Česku, kde predviedli Sladkú päťdesiatku. Ta- Dida v Pivnici Kysáčania sa tohto mojší diváci veľmi pekne prijali roku zúčastnili na Palárikovej Ratúto veselohru a hercov podnietili kovej, kde vystupovali vo štvrtok 23. apríla v Dome kultúry v Čadci a o deň neskoršie v Dome kultúry v Turzovke. O finančné záležitosti – cestovné trovy, ubytovanie a stravovanie, ako i účasť Kysáčanov na spomenutej divadelnej prehliadke – sa postaral Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Odchody na Slovensko sú vždy príležitosťou spoznať nové kraje a podujatia, nadviazať kontakty, čo, pravdaže, kysáčski divadelní ochotníci aj využili a zo zájazdov sa vrátili s mnohými peknými dojmami. Foto: z archívu KIS

O PREDSTAVENÍ S MARTINOM LABÁTOM

Čakanie na Godota Elenka Ďurišová

tom, že debutantské dielo môže dosiahnuť profesionálnu úroveň, svedčí predstavenie Čakanie na Godota padinských mladých entuziastov. Už ich prvé dielo hovorí o tom, že sú netradiční, inovatívni a že majú za cieľ rozbiť stereotypy o divadle z dedinského prostredia. Martin Labát je v tomto predstavení režisérom a dramaturgom. O predstavení a účastníkoch hovorí: – Čakanie na Godota je prvé predstavenie, ktoré sme pripravili v nádeji, že zmeníme aspoň niečo v popularizovaní divadelného umenia v našom prostredí, ak si to predstavíme ako magnum opus • KULTÚRA •

umenia všeobecne. Vystupovali sme predovšetkým v Padine, osemkrát, ale i na Levických divadelných dňoch a na Divadelnom vavríne v Kovačici, kde sme získali bronzovú plaketu a tretiu cenu, kým diplom za najúspešnejší herecký výkon dostali všetci herci. V tvorení takej divadelnej formy účinkovali v prvom rade herci: Katarína Kadancová, Anna Kadancová, Želislav Kukučka a Daniel Cicka. Na základoch minimalizmu, čo obecenstvu zostalo najviac v pamäti, scénu vytvorila Dunja Palčeková. Dôležitú úlohu mali živá hudba na kontrabase Janka Tomeka, ako i mejkap, ktorý na starosti mala Jelena Kŕčová. Pre každé umelecké dielo, ktoré-

mu sa podarí u príjemcu vyvolať potrebu za zmenou, môžeme povedať, že splnilo svoju úlohu. Martinova odpoveď na otázku, ako prišli na ideu spracovať práve toto dielo, vychádza tiež z potreby povzbudiť príjemcu na zmenu: – Na ideu spracovať Becketta, vlastne túto hru, som prišiel preto, že veľmi čisto, jasne vysvetľuje, ako je to v hre zdôraznené, hnus, v ktorom sa ako spoločnosť nachádzame, a ako možno hľadať riešenie problémov prostredníctvom jednotlivca, alebo aspoň na to poukázať. Cez umenie a nie cez čakanie. Po tomto úspešnom diele publikum bude pred nich klásť vždy väčšie nároky. A zase o tom, že aj

oni sami od seba budú s každým predstavením očakávať a dávať viac, svedčí Martinova odpoveď: – Cieľ nám je nezostať iba na jednom predstavení, ale pokračovať ako nehermetická spoločnosť cez ďalšie výkony. Môže to byť Čechov, Shakespeare, Sartre alebo hociktorý autor, v ktorého diele pocítime niečo, čo chceme svetu a sebe povedať.

18 /4645/ 2. 5. 2015

Kultúra

Písmeno, slovo, reč Anna Horvátová

Slová písmeno, slovo, reč sú významovo rozličné. Písmeno je jednotlivý grafický znak písma, litera; graféma: malé, veľké písmená. Každé slovo je zložené z písmeniek. V žiadnom prípade nemôžeme namiesto slovka písmeno použiť slovko slovo, lebo nie sú rovnoznačné. Ale, žiaľ, aj to robíme často pod vplyvom srbčiny, lebo písmenko je v srbskom jazyku slovo. V srbčine sa pri slovnej hre povie na slovo, na slovo a v slovenčine je to na písmeno, na písmeno. Slovo písmeno použijeme aj keď chceme zdôrazniť nasledujúce: úplne všetko – do posledného písmen(k)a, ako i že je to presne, dôsledne: brať, vziať niečo do slova a do písmena – teda presne ako

sa povedalo. Keď sa povie: Nezmeniť (na niečom) ani písmen(k) a, to znamená – nezmeniť nič. Neraz na vyjadrenie použijeme aj knižné spojenie: zapísať sa do dejín zlatými písmenami. Slovo je základná jazyková jednotka s ustálenou formou i významom. Máme domáce, prevzaté, nové, spisovné, nárečové slová. Na správne vyjadrenie hľadáme vhodné slová. Sú chvíle, keď neprehovoríme slova – mlčíme ako peň, ako ryba. Spojením v pravom zmysle slova vyjadríme význam, myšlienkový obsah. Slovo je aj jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené slovo, slovo na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé slová. Neraz použijeme silné slová – ako odvážny výrok alebo prejav. Dennodenne sa stretávame s tými, čo vypovedajú prázdne slová, ktorých reč je bezobsažná, zbytočná. Sú

chvíle, keď stačí povedať iba dve-tri slová. O osobe, ktorá zaujímavo píše, hovorí, povieme, že je majster slova. Starostlivosť o správne vyjadrovanie je kultúra slova. O výrečnom človekovi povieme, že má dar slova. Dostať alebo nedostať sa k slovu znamená môcť či nemôcť prehovoriť alebo rozhodovať. Sľub, prísľub, uistenie je dať svoje čestné slovo, dodržať slovo. V prípade, keď je zbytočné hovoriť, povieme – škoda slov. Mať posledné slovo znamená rozhodnúť. Pri zrušení sľubu sa hodí spojenie – vrátiť slovo. Vyzvať hovoriť niekoho je – dať, udeliť slovo. Urobiť bez slova je urobiť poslušne. Chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za slovo znamená využívať, využiť, zneužívať, zneužiť niečie výroky. Spojením to je slovo do bitky vyjadrujeme vážnu reč. Pritom treba mať na zreteli, že slovo a reč nie sú synonymné slová,

a preto ich nemožno ani považovať za rovnoznačné. A netreba sa dať ani pomýliť pod vplyvom srbského jazyka, totiž slovenské slovko slovo je srbskom jazyku reč. Reč v slovenčine je schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city. Je to jazyk: slovenská, česká, nemecká reč; materinská reč. Môžeme ovládať alebo neovládať nejakú reč, resp. jazyk. Aj rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do reči; alebo bola reč o nás. Rečou vyjadrujeme aj spôsob hovorenia; rozlišujeme plynulú, jasnú, nesúvislú reč. Slávnostná, smútočná reč je rečnícky prejav, prívet, povedzme predniesť reč. Spojením šíriť reči vyjadrujeme nepravdivú, nepodloženú správu. Reč je aj spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná reč.

STAROPAZOVSKÍ FOLKLORISTI

Postúpili do oblastnej prehliadky Anna Lešťanová

becná prehliadka detskej folklórnej tvorby a tradície sa uskutočnila v Starej Pazove v sobotu 25. apríla. V oblasti folklórnej tvorby zo staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka vystúpili mladšia a staršia skupina, ktoré podľa rozhodnutia selektora Dejana Trifunovića, choreografa z Pan- Nádejná mladá speváčka Mária Bzovská čeva, postúpili do ďalšej oblastnej súťaže, ktorá bude 10. Choreografkou všetkých troch detských skupín spolku je Ružena mája v Starej Pazove. Aj v oblasti tradície členovia toh- Červenská a nacvičovateľmi sú to spolku dosiahli pekný úspech Branislav Pop a Katarína Šašová. a na oblastnú prehliadku sa do- Ináč na prehliadke vystúpilo menej stala tak detská tanečná skupi- súborov v porovnaní s uplynulým na, ako aj sólistka Mária Bzovská. obdobím.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OBECNÁ FOLKLÓRNA PREHLIADKA OBCE PLANDIŠTE prebiehala v piatok 24. apríla v Dome kultúry v Hajdušici. Toho roku však nemala súťažný, ale iba revuálny charakter. Zúčastnili sa jej kultúrno-umelecké spolky Dukati z Margity, Vuka Karadžića z Plandišta a Biseri a Bratstvo z Hajdušice. Spievalo sa a tancovalo na srbskú, slovenskú a rumunskú ľudovú nôtu. Príznačnosťou tohtoročnej prehliadky je, že vystúpili výlučne detské tanečné skupiny a iba jedna mládežnícka – hajdušického KUS Biseri, ktorá zatancovala bunjevské tance a tance z okolia Užica. Slovenský KUS Bratstvo predstavovali iba mužská a ženská spevácka skupina (na fotografii autora), a spevák Vladimír Hraško, pokým tanečná skupina nevystúpila, lebo sa jej nepodarilo do stanoveného termínu nacvičiť novú choreografiu. Hajdušickému obecenstvu sa predstavila aj nádejná huslistka z Hajdušice Anastázia Dodićová a na dobrú náladu niekoľko piesní zaspieval tamburášsky orchester Stari znanci z Veľkej Gredy. Program moderovala Danica Vŕbová. Podujatie spoločnými silami zorganizovali obecné kultúrne stredisko Vuka Karadžića, hajdušické spolky Bratstvo a Biseri a Združenie žien Oko z Hajdušice. vlh • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy 

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V stredu 22. apríla na javisku Slovenského vojvodinského divadla hosťoval Teatar na Savi z Belehradu s predstavením Autobiografia (podľa Nušića), ktorú predviedli pre žiakov vyšších tried Základnej školy Jána Čajaka. J. Č-p

NOVÝ SAD. Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade zorganizuje pravidelný matičný večierok (v stredu 6. mája 2015 o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade, Ulica Vuka Karadžića 2/a), ktorý sa bude niesť v znamení slovenskej vojvodinskej

literatúry pre deti a mládež. Svoju tvorbu pre deti predstavia tri mladé autorky a hostky večierka: Katarína Mosnáková- Bagľašová, Anna Kukučková a Mária Vršková. MOMS Nový Sad

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs ŠANCA PRE ZAMESTNANIE ŠOFÉROV Opis obsadzovanej pracovnej pozície: – šoféri z povolania so skúsenosťami a povolaniami pre výkon povolania v kamiónovej doprave; – vykonávanie práce sa bude vzťahovať na územie Európskej únie, so sídlom materskej spoločnosti na Slovensku. Predstavenie zamestnávateľa: Spoločnosť Albatros, s. r. o., má svoje sídlo v Dunajskej Strede, časť Mliečany, Slovenská republika. Pre ďalšie informácie o spoločnosti: www.albatros-group.sk Podmienky: * Prax min. v rozsahu 2 mesiacov; * Vodičské oprávnenie – vodičský preukaz kategórie C, E; * Kvalifikačná karta vodiča; * Digitálna karta do tachografov; * Lekárske potvrdenie o spôsobilosti vykonávať príslušné povolanie; * Ovládanie slovenčiny, prípadne maďarčiny. Splnenie podmienok nie je potrebné dokladať predložením všetkých príslušných dokladov a dokumentov vo fáze prejavenia záujmu o prácu. Podmienky, spôsob výkonu práce a odmeňovanie budú prezentované pri osobnom stretnutí. Kontakt: +421 917736149; mlalbatros@yahoo.com

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

hlasludu.info www.hl.rs

Nositeľ projektu Standard gas, s. s r. o., Bulvár Mihajla Pupina č. 12/IV, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba jednej čističky na plnenie autocisterien pentán hexan frakciou s nevyhnutným manipulačným potrubím v rámci komplexu Výrobno-distribučného centra Standard gas v Odžakoch, na katastrálnej parcele č. 6069/54, k. o. Odžaci. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

18 /4645/ 2. 5. 2015

Oznamy DROBNÝ OZNAM HĽADÁM do podnájmu dom v Báčskom Petrovci; mob.: 063 217 431.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, ocka a apku

IVETKU VARGOVÚ

Na Teba si s láskou a smútkom v srdci stále spomínajú: otec, mama, sestrička a starí rodičia Vargovci

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre školy základného vzdelávania a výchovy a pre školy stredného vzdelávania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 16/15) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV, číslo 53/14 a 54/14 – opr.), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA PRE ŠKOLY ZÁKLADNÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY A ŠKOLY STREDNÉHO VZDELÁVANIA NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2015 PODMIENKY SÚBEHU Podávatelia žiadostí môžu byť školy základného vzdelávania a výchovy a školy stredného vzdelávania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Srbská republika, AP Vojvodina a jednotka lokálnej samosprávy. Užívateľ je povinný pri obstaraní vybavenia konať podľa ustanovení Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník RS, čísla 124/12 a 14/15). Žiadosti o pridelenie prostriedkov sa odovzdávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu (jedna ustanovizeň odovzdáva len jedno súbehové tlačivo). Kompletná súbehová dokumentácia sa môže od 22. apríla 2015 stiahnuť z webovej adresy sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs Žiadosti sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením: Pre súbeh na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre školy základného vzdelania a výchovy a školy stredného vzdelania na území AP Vojvodiny na rok 2015, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). K prihláške na súbeh treba priložiť nasledujúcu povinnú dokumentáciu: 1) fotokópiu potvrdenia o zápise do súdneho registra vzdelávacích ustanovizní, 2) fotokópiu potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, 3) neviazanú ponuku – predbežný účet na obstaranie vybavenia (kalkulácia obstarania vybavenia). Lehota podania prihlášok na súbeh je 15. máj 2015. Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Zainteresované osoby dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu dostať v sekretariáte na tel. číslach: 021/487-4614, 487-4336 a 487-4884.

www.hl.rs

JANKA RAUZU

26. 12. 1985 – 30. 4. 2002 – 2015 z Kovačice

31. 8. 1948 – 2. 5. 2011 – 2015 zo Silbaša

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. S úctou si spomínajú Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starkým

BOĽAVÉ SPOMÍNANIE

Dňa 24. marca 2015 navždy nás opustila naša jediná dcéra a milovaná vnučka

TEODORA BAČÁNIOVÁ – TEA

SAMUELOM KRNÁČOM

13. 12. 1994 – 24. 3. 2015 z Vojlovice

1947 – 2015 z Petrovca

Spomienky si na neho navždy zachovajú: dcéra Jasminka, zať Ján, vnukovia Ján a Martin Stracinskovci a vnučka Maja s manželom Bojanom Josipovićovci

Tvoju mladosť a sny do života ukončila zákerná cudzia ruka. V srdciach našich bude vždy žiariť Tvoja krása, láska a dobrota. S hlbokým žiaľom sa s Tebou lúčia: mama Slađana, apa Miško a starký Michal Bačániovci

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre ustanovizne žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 16/15) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2015 (Úradný vestník APV, číslo 53/14 a 54/14 – opr.), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE OBSTARANIA VYBAVENIA PRE USTANOVIZNE ŽIACKEHO ŠTANDARDU V AP VOJVODINE V ROKU 2015 PODMIENKY SÚBEHU Podávatelia žiadostí môžu byť domovy žiakov stredných škôl, školy s domovom žiakov, špeciálne školy s domovom žiakov, domovy žiakov stredných škôl vo fáze zakladania, žiacke letoviská a žiacke kultúrne strediská na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko a AP Vojvodina.

Informačno-politický týždenník

Žiadosti o pridelenie prostriedkov sa odovzdávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu (jedna ustanovizeň podáva len jedno tlačivo). Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 22. apríla 2015 z webovej adresy sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs Žiadosti sa odosielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením: Súbeh pre žiacky štandard v AP Vojvodine – vybavenie, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (v prízemí budovy pokrajinskej vlády). K prihláške na súbeh sa pripája nasledujúca povinná dokumentácia: 1) fotokópia potvrdenia o zápise do súdneho registra ustanovizní žiackeho štandardu, 2) fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, 3) neviazaná ponuka – predbežný účet na obstaranie vybavenia (kalkulácia obstarania vybavenia). Lehota odovzdania prihlášok na súbeh je 15. máj 2015. Oneskorené alebo neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. Zainteresované osoby dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu dostať v sekretariáte na tel. čísle 021/487-42-62 a 487-46-14.

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

priateľovi a kmotrovi

ŠTEFANA ČÁNIHO

MIHAJLA SOVIŠA

1995 – 2015 z Nového Sadu

Večne budeš žiť v našich srdciach. Smútok a bôľ za Tebou nikdy nevymiznú.

25. 4. 1943 – 25. 4. 2015 profesorovi z Báčskeho Petrovca

Na Teba a na Tvoju dobrotu si večne spomíname.

Manželka Katica a vnukovia Saša, Moni a Robi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUELOVI BOLDOCKÉMU

S úctou si spomienku zachovajú

Manželka Jelena, dcéra Alisa a syn Stevan s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším dobrým bratom a báčinom

JÁNOM GLÓZIKOM

MIROSLAV KOLÁR – MACO

JÁN GLÓZIK 16. 9. 1939 – 14. 4. 2015 z Kovačice

16. 9. 1939 – 14. 4. 2015 z Kovačice

1961 – 2015 z Lugu

Tak veľmi sme s Tebou chceli tráviť krásne chvíle, ale neúprosný osud nám to nedovolil. Zarmútení: manželka, syn Silvester a dcéra Monika s rodinou

Vladimír a Anna

Tichú a trvalú spomienku na Teba si s úctou zachováva: sestra Alžbeta Halabrínová s dcérami Ankou Galátovou a Markou Balanovou s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Brat Pavel s manželkou Máriou a dcérou Máriou Benkovou s rodinou

SPOMIENKA na

ONDREJA KALKU 1944 – 2014 z Báčskej Palanky rodom z Pivnice

MICHALA GRŇU Dňa 29. apríla 2015 uplynul rok, čo nás opustil môj manžel, náš otec a apko. Spomienky na prežité chvíle s Tebou sú navždy zachované v našich srdciach. Manželka Zuzka, dcéry Jarmila a Boženka, zaťovia Milan a Goran a vnuk Aleksa

• OZNAMY •

2014 – 2015 z Kysáča

Pred rokom zalietla duša bratova k výšinám. Jediné potešenie z nového stretnutia kynie nám. Tvoje sestry: Anna a Mária s rodinami 18 /4645/ 2. 5. 2015

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 14. apríla 2015 nás po kratšej chorobe nečakane opustil a tíško usnul môj brat a náš krstný otec

POSLEDNÝ POZDRAV bratrancovi

JÁN GLÓZIK

MÁRIA ČELOVSKÁ

rod. Zelenáková 9. 7. 1923 – 6. 1. 2015

SAMUELOVI BOLDOCKÉMU

16. 9. 1939 – 14. 4. 2015 z Kovačice

PAVEL ČELOVSKÝ

profesorovi z Petrovca

19. 1. 1925 – 1. 5. 2001 – 2015

z Kulpína Tichú pamiatku na Vás si s úctou zachovávajú Vaši Pavel, Ján a Mária Filipová s rodinami

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. S Tebou sa lúči: sestra Mária a krstné deti Pavel a Ján s rodinami Matúchovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starým otcom

JÁNOM GLÓZIKOM

16. 9. 1939 – 14. 4. 2015 z Kovačice

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Padajú hviezdy, aj my padneme. Vädnú tie kvety, aj my zvädneme. A diamant v hrude nezhynie. Spomienku na Teba si zachovajú tí, ktorých si miloval a ktorí rovnako milovali Teba. Dcéra Anka Zlochová s manželom Jánom a synmi Vladimírom a Miloslavom

S láskou a úctou Vladimír a Milina s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

bývalému spolužiakovi, veľkému a úprimnému priateľovi

16. 9. 1939 – 14. 4. 2015 z Kovačice

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Budeš žiť v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Ďakujeme Ti za všetku lásku a dobrotu, ktorú si nám dával.

SAMUELOVI BOLDOCKÉMU

Dcéra Zuzana Svetlíková s manželom Jánom a deťmi Jankom a Dankou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 26. apríla 2015 uplynul rok, čo nás opustil môj manžel a náš otec, dedo a pradedo

Matej Hadrík s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

SAMUELOM BOLDOCKÝM 25. 4. 1943 – 25. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

ŠTEFAN HANSMAN

Vďaka za šťastné, krásne a veselé chvíle, ktoré sme mohli s Tebou prežiť. Zostaneš navždy v našich srdciach.

4. 3. 1936 – 26. 4. 2014 – 2015 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Teba spomínajú

www.hl.rs

Tvoji najbližší

Informačno-politický týždenník

Švagriná Anna a švagrovci Janko a Katarína Labátovci s rodinou

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUELOM BOLDOCKÝM

s bratom a ujom

25. 4. 1943 – 25. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Stačili dve-tri vety a zo všednej chvíle si urobil malý sviatok. Budeš nám veľmi chýbať. Sestra Viera, synovec Rasťo s manželkou Slávkou a dcérami Ninkou a Hankou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s apkom

s otcom

25. 4. 1943 – 25. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Vďaka za príkladný životný vzor; humorný nadhľad a „dobroduchársky“ štýl. Budeš nám veľmi chýbať. Dcéry Anna a Mata s manželmi Brankom a Jánom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojím manželom

SAMUELOM BOLDOCKÝM SAMUELOM BOLDOCKÝM 25. 4. 1943 – 25. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Vďaka za lásku, obetavosť a šťastné chvíle. Budeš nám veľmi chýbať. Vnúčatá: Nano, Mimi, Pepa a Ina

25. 4. 1943 – 25. 4. 2015 z Báčskeho Petrovca

Vďaka za život jedinečný, ležérny a plnohodnotný. Srdečná vďaka patrí všetkým z domova a zo zahraničia, ktorí nám vyjadrili sústrasť, podporili nás v tejto pre nás ťažkej chvíli a pričinili sa o dôstojnú pietnu rozlúčku s mojím manželom. Manželka Mária

• OZNAMY •

18 /4645/ 2. 5. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 1. mája Populárne piesne v štýle belkanto 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

19.30

11.00 11.30

Nedeľa 3. mája Dúhovka In memoriam

Utorok 5. mája 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie tieto príspevky: pripomienky zamestnávateľov k aktuálnemu návrhu Zákona o práci, aktivity zo Školy rybolovu v petrovskom Karase, novinky a aktivity z petrovského divadla, z výstavy fotografií a pletených predmetov v Laliti a z premiéry detského divadla vo Vojlovici. In memoriam – z úcty k spomienke na významného človeka Samuela Boldockého, literárneho kritika, editora a prekladateľa kníh, pamätníc a učebníc, slovakistu a matičiara, ktorý v deň svojich 72. narodenín opustil tento svet, bude odvysielaný jeho portrét pod názvom SAMOhyb.

www.hl.rs

Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 1. mája – Čierne zlato Sobota 2. mája – Hlavne nezáväzne Pondelok 4. mája – Podfukári – Utorok 5. mája – Posledný vyvolený Streda 6. mája – Pomsta znásilnenej Štvrtok 7. mája – Koniec ľudstva – Zrážka planét 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 3. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Spievajte Hospodinovi – nedeľa Cantate Utorok 5. mája 16.00 Tajomstvo šťastia Penzisti, čo robíte? Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 8. mája 16.00 Slovenský film: Postav dom, zasaď strom Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 3. mája 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Princ a ja – Rok po svadbe 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Rozhovor s Ondrejom Ferkom, poľnohospodárom z Petrovca

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 18 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov prvomájového sviatku. autorka: ANNA tajnička BIČIAROVÁ

lektorská osobné opytovacie spievanka predložka inštitúcia zámeno zám. nevlastnila elektrón

spoločný (prísl.)

kolísaním utíšil

vedúce

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. postavenie Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

stepný vták druh kozmetiky

kelvin vpíšte EPA

Ivan Stodola

spojka tropické ovocie

ž. meno

odhadovalo uchvátil

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 3. mája 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. mája 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

dlhá samohl. grécke písmeno

súhlas

rovnaké písmená

kilovolt pokos!

medzinárodná

zmluva

röntgen

dekáda označenie ženy

volt pulz

vpíšte ÁT hodnota tovaru

mal vedomosti nikel

vrecovitý obal

vpíšte OG alt

slovesná tvorba

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 16 VODOROVNE: redaktor, okolo, de, V, kkp, op, natočila, O, Oho, ár, široko, O, Atol, psv, tav, Kata, A, osolil, J, ovos, lán, akné, Antal, ed TAJNIČKA: JÁN KOPČOK

posledné písmeno abecedy

spojka

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 14/15 z dvojčísla 14 – 15 Hlasu ľudu zo 4. – 11. apríla 2015 bolo: VEĽKÁ NOC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: IGOR BARCA, Ul. Jána Jonáša č. 32, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

18 /4645/ 2. 5. 2015

Šport V Odžakoch mohli aj vyhrať SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Čelarevčania presvedčivo vyhrali aj v Šíde, tak potvrdili svoju domináciu v lige a nezadržateľne kráčajú k postupu do Prvej ligy Srbska. Druhá Senta poľahky naplnila sieť odpísaného Tekstilca. Padinská Dolina si priniesla bod z Odžakov a drží sa na tretej priečke. Po výhre nad Dinamom zreňaninský Banat pokročil k stredu tabuľky. Somborský Radnički zohral zápas bez gólov vo Vršci a zachoval si nádej na záchranu v lige. Výsledky 23. kola: Banat – Dinamo 2 : 1, Cement – Sloga 1 : 1, Radnički (Š) – ČSK Pivara 0 : 5, Bačka 1901 – Dunav 3 : 0, Radnički (NP) – Radnički (SM) 3 : 1, PIK Prigrevica – Dolina 1 : 1, Vršac – Radnički (S) 0 : 0, Tekstilac – Senta 0 : 6. Program 24. kola: Dinamo – Tekstilac, Senta – Vršac, Radnički (S) – PIK Prigrevica, Dolina – Radnički (NP), Radnički (SM) – Bačka 1901, Dunav – Radnički (Š), ČSK Pivara – Cement, Sloga – Banat. PIK PRIGREVICA – DOLINA 1 : 1 (0 : 0)

a veľmi zlom ihrisku v Odžakoch padinská Dolina prevýšila domáceho súpera. Vo väčšej časti zápasu hostia držali hru vo svojich rukách a mali množstvo šancí na výhru nad slabším súperom. V prvom polčase si padinské mužstvo vytvorilo 7 – 8 veľkých príležitostí, no

útočníci nevedeli prekonať výborného brankára domácich Kronića, ktorý svoje mužstvo zachránil od prehry. Zvlášť sa vyznamenal pri obranách striel Čigoju a M. Šušnjara. Hneď po prestávke Dolina sa ujala vedenia gólom M. Šušnjara. Čigoja v 49. min. z voľného kopu

Mnoho šancí – jeden gól: Milan Šušnjar (Dolina Padina) uvoľnil spomenutého strelca, ktorý rozvlnil sieť. Hneď potom domáci mali jedinečnú šancu vyrovnať, ale strela Mirosavljeva namiesto v sieti skončila na žrdi brány Trivunovića. Domáci vyrovnali vtedy, keď to nikto nečakal. Prelić z tridsiatich metrov z voľného kopu prekvapil neistého

SUBOTICKÁ OBLASTNÁ LIGA

Hostia sa krajšie usmievali BAJŠA – EGYSÉG 1 : 1 (1 : 1) Juraj Pucovský

kop pred bránou domácich, ktorí sa hnevali na neho, lebo si mysleli, že ich poškodil. Z podobnej vzdialenosti ako Laćak, najnižší a najrýchlejší hráč na zápase Olach ponad múr trafil pravú stranu brány Đorđevića – 1 : 1. Málokto z viac ako 150 divákov na tribúne a vôkol ihriska si vtedy sotva pomyslel, že to bude konečný výsledok tohto súboja. Bajša mala

zápase 22. kola na pekne upravenom štadióne v Bajši uprostred starého parku body boli potrebnejšie hosťom z Malého Iđoša, ktorí ešte stále neprekonali strach zo zostupu. Domáca Bajša začala však lepšie. Veľmi rýchlo, už v 7. min. sa vlnila sieť brankára Egységu Virága. Hostia urobili faul na asi dvadsať metrov od brány, loptu si postavil Laćak, a tak dobre namieril a kopol, že táto zmietla pavučinu z pravej šibenice – 1 : 0. Domáci pokračovali v útokoch a Očenáš sa v 22. min. ocitol na čiare malého vápna, ale netrafil. V 27. min. strela Bilbiju z asi ôsmich metrov skončila vedľa pravej žrde brány Virága. A potom rozhodca Goran Panić z Feketića Brankár Egységu Virág nemohol zastaviť presnú v 31. min. nariadil voľný strelu Bajšana Laćaka už v 7. minúte – 1 : 0

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v druhom polčase neustálu prevahu, niekoľko sľubných rohových kopov, ale vysokí obrancovia a brankár Egységu odčinili všetky nebezpečenstvá spred svojej brány. Najlepšiu príležitosť pre domácich mal náhradník Grgić v 88. min., ale po jeho silnej strele pod brvno brankár Virág loptu z druhého pokusu pevne zovrel do náručia. Hostia sa po zápase viac potešili bodu, a to ani neskrývali. Domácim sa nepodarilo vyhrať možno ani preto, že ich najlepšieho strelca Rahića úspešne

strážcu siete Doliny. Tak domáci šťastne získali bod. Dolina bola bližšie k výhre, no aj bod z hosťovania je dobrý. V Odžakoch sa hralo korektne a zápas solídne viedol Nikola Malidžan z Nového Sadu. PIK PRIGREVICA: Kronić, Gostović, Prelić, Babić, Radmanović, Radović, Vujošević, Vujičić, Stojičić (Zec), Mirosavljev, Đorović. DOLINA: Trivunović, A. Šušnjar, Mrđa, Jokić, M. Šušnjar, Brkić, Čigoja, Vuković, Šarenac, Nedučić, Veličković (Lončarski).

1. ČSK Pivara 2. Senta 3. Dolina 4. Bačka 1901 5. Sloga 6. Cement 7. Radnički (SM) 8. Dunav 9. Dinamo 10. Banat 11. Prigrevica 12. Radnički (Š) 13. Radnički (NP) 14. Vršac 15. Radnički (S) 16. Tekstilac

23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23 23

19 16 11 11 9 8 8 8 9 6 7 6 6 4 4 1

2 2 51 : 11 3 4 46 : 13 7 5 28 : 20 4 8 27 : 23 7 7 20 : 20 9 6 26 : 26 8 7 30 : 19 7 8 17 : 23 4 10 24 : 32 11 6 20 : 19 7 9 24 : 23 9 8 23 : 26 6 11 35 : 39 9 10 16 : 28 6 13 17 : 44 3 19 16 : 54

59 51 40 37 34 33 32 31 31 29 28 27 24 21 18 6

ustrážila obrana súpera. Rozhodca Panić žltými kartami potrestal domácich hráčov Tresiglavića, Nerca a Žemberyho, ako aj piatich hostí: Pejovića, Vujovića, Maleckého, Olacha a Itaja. BAJŠA: Đorđević, Žembery, Laćak, Mudrinski, Očenáš, Tresiglavić (Grgić), Đekanović (Nerac), Bilbija, Oruči, Tóth, Rahić. Výsledky 22. kola: Njegoš – Proleter 1 : 0, Vinogradar – Sloga 2 : 0, Radnički 1905 – Obilić 0 : 2, Bajša – Egység 1 : 1, Potisje – Panonija IM Topola 3 : 5, Čoka – Krivaja 0 : 3, Olimpija – Palić 11 : 1. Tabuľka: 1. Obilić 51 bodov, 2. Vinogradar 50... 7. Panónia 32, 8. Bajša 32..., 11. Egység 25... 15. Čoka -4 body.

Obecná liga Šíd Lazar Pavković

ILINCI: Borac – Jednota Šíd 2 : 0. Hostia na tomto zápase nevyužili mnoho šancí, takže si mladí a bojovní futbalisti Borca zaslúžene zapísali tri body na svoje konto. BINGUĽA: OFK Binguľa – Hajduk Višnjićevo 0 : 2. Bol to férový a korektný zápas, v ktorom hostia

triumfovali vďaka gólom Juroševića a D. Rakića. BIKIĆ DO: OFK Bikić – Jednota Ľuba 5 : 2. Ľubania sa s druhým v tabuľke maximálne snažili, cieľom im bolo získať bod, alebo prehrať s čím menším výsledkom. O to sa iba čiastočne postarali strelci Jednoty Petrović a B. Ćalić. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Repríza remízy OMLADINAC – SLÁVIA 1 : 1 (0 : 0) Ján Špringeľ

lávisti zohrali v srdci Deliblatskej piesočiny prvý zo štyroch nasledujúcich zápasov mimo vlastného trávnika. Tretieho mája si neskrížia zbrane Kovačica a Vojlovica v ŠRS Slávia. Rozhodnutím Disciplinárnej komisie FZO Pančevo musí líder šampionátu zápas 23. kola zohrať dvadsať kilometrov ďalej od vlastného štadióna (bude to v Deliblate), a to pre nešportové správanie sa hŕstky fanúšikov v 67. min. a po zápase s Poletom Izbište. K tomu Slobodan Gigović dostal za červenú kartu stopku v dvoch

dueloch. Vedenie Slávie hnevá viac fakt, že za podobnú výtržnosť fanúšikov na zápase Mladosť – Omladinac Prihral strelcovi Bírešovi: Bojan Petković v tom istom 21. kole (belasý dres) dostali Vojlovičania iba peňažnú pokutu. Desiateho ihrisku sa ani hostiteľom, ani hosa trinásteho mája hrajú futbalisti ťom príliš nedarilo. Jasnú územnú z osady insity majstrovské merania prevahu mali Kovačičania. Štyri min. pred záverečným hvizdom síl v Jabuke a Alibunári. Zápas s Omladincom hrala Slávia sa podarilo útočníkovi domácich na jednom z najkrajších štadiónov preniknúť do pokutového územia a trávnikov v Prvej juhobanátskej NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA lige. Kovačičania nehrali bez vykartovaných Ivaniševića, Jaroslava Čerňoša, Vulišića a Radenkovića, ako aj trestaného Gigovića. Na

a zavlniť sieť – 1 : 0. Vzápätí Petković prerazil po ľavej strane, prihral Bírešovi, ktorý neváhal a strelil vyrovnávajúci gól – 1:1. Za posledných osem rokov Slávia a Omladinac hrali len štyri zápasy – po dva v Druhej a Prvej juhobanátskej lige. V Deliblate vyhrali slávisti roku 2008 7 : 1, v Kovačici bol roku 2009 výsledok 7 : 0, kým vlani Slávia vyhrala doma 10 : 1. SLÁVIA: Krstić (Pejčinović), Sachter, P. Čížik, Strakúšek, Jaroslav Čerňoš, Petković, Milošević, D. Čížik, Vukajlović, Bíreš, St. Dudáš. Kovačičanom bol zápas s Omladincom tretí zaradom, v ktorom remizovali.

Neprehrali, potlesk Zazvoniť na poplach! zaslúžili VOJVODINA – HAJDUŠICA 6 : 0 (3 : 0) Vladimír Hudec

o prehre v minulom kole od priameho konkurenta o zostup Vulturula z Grebenca do Crepaje odcestovalo úplne okyptené mužstvo Hajdušice, bez zranených Radulovića a Stojkovského. Anđelovski a Lipták nehrali pre párne žlté karty, Ružić mal rodinné záväzky, Hrudka už dlhší čas netrénuje a nehrá pre pracovné záväzky... V takej zostave Hajdušičania ani nemohli vážnejšie čeliť omnoho kvalitnejšiemu celku. Na tomto korektnom zápase, ktorý hostia hrali podradnú úlohu, domáci už v prvej polhodinke troma gólmi rozhodli zápas a po zmene strán raz toľko trafili a iba dokončili agóniu hostí. „Ešte stále nie je všetko hotové, čiže jestvujú teoretické šance na obstátie, vzhľadom na to, že do konca majstrovstiev sa má hrať ešte dosť. Až šesť mužstiev má približne rovnaký počet bodov a hrozí im zostup. Skutočne však neviem, čo s takýmito výkonmi môžeme očakávať. Náš najväčší problém je ten, že sme z rôznych dôvodov uprostred majstrovstiev zostali bez niekoľkých kľúčových hráčov, čo sa zrejme muselo negatívne odzrkadliť na výkonoch a výsledkoch,“ hovorí úplne sklamaný predseda klubu Vladimír Maliar. • ŠPORT •

TATRA – PROLETER 1 : 1 (0 : 0)

HAJDUŠICA: Melich, Glogovac (Cziczai), Barbulović, Folťan, Mladenović, Pomorišac, Đaković, Radović, Đapa, Lečić (Zambo), Miksád (Demse). V nedeľu Hajdušičania uvítajú BAK z Belej Crkvy. Výsledky 22. kola: Jugoslavija – Mladosť (V) 1 : 1, Omladinac – Slávia 1 : 1, Polet – Budućnost 1 : 0, Sloga – Mladost (O) 1 : 0, BAK – Radnički 4 : 0, Vojvodina – Hajdušica 6 : 0, Vulturul – Crvena zvezda 1 : 0, Jedinstvo Stević – Partizan 3 : 1.

1. Slávia 22 2. Polet 22 3. Vojvodina 22 4. BAK 22 5. Mladosť (V) 22 6. Jedinstvo Stević 22 7. Radnički 22 8. Sloga 22 9. Budućnost -1 22 10. Jugoslavija 22 11. Crvena zvezda 22 12. Vulturul 22 13. Partizan 22 14. Omladinac 22 15. Mladost (O) 22 16. Hajdušica 22

17 5 0 13 3 6 12 3 7 11 6 5 11 1 10 958 949 8 3 11 8 4 10 8 2 12 7 4 11 7 4 11 6 6 10 6 6 10 6 4 12 6 4 12

70 : 13 49 : 25 38 : 23 34 : 29 34 : 31 47 : 47 33 : 30 24 : 35 31 : 51 34 : 52 34 : 38 23 : 33 38 : 42 35 : 52 31 : 38 24 : 40

56 42 39 39 34 32 31 27 27 26 25 25 24 24 22 22

Pavel Pálik

utbalisti Tatry konečne neprehrali. Hoci iba remizovali na vlastnom trávniku, diváci ich odmenili potleskom. Bol to pekný a do konca napínavý zápas. Hostia z Banoštora boli v prvej časti lepší, hrali rýchlo, tvrdo a ani v jednom okamihu nedovolili, aby ich tatranci nepríjemne prekvapili. Zdalo sa nám, že domáci druhému mužstvu v tabuľke nemôžu nič a že bolo len otázne, kedy inkasujú gól. V 48. min. sa to aj stalo. Brankár Privizer spolu s loptou na samej čiare trestného územia hodil na trávnik skúseného Bošnjakovića. Rozhodca nariadil, Pantović z jedenástich metrov bol presný a Proleter mal náskok – 0 : 1. Domáci v ďalšom priebehu postupne prebrali hru, zatlačili súpera a Trojanović v 64. min. hlavou nastrelil brvno. V 70. min. Bošnjaković ušiel domácim obrancom, ale už keď bol na takých šesť metrov sám pred bránou Tatry – zaváhal a Privizer mu loptu zobral. Konečne v druhej min. nastaveného času prišla radosť pre domácich. Bojan Trojanović zboku z pravej strany dobre strelil, lopta niekoho trafila, zmenila smer a skončila v sieti – 1 : 1. O minútku neskoršie Milunović mal šancu priniesť výhru domácim, ale zo 7 – 8 metrov nebol

Kohút (vo výskoku) dobre strážil skúseného Bošnjakovića (vľavo) presný. Predsa je nerozhodný výsledok najreálnejší... TATRA: Privizer, Kohút, Ožvát, Milanov, Srnka, Jakšić, Daneček (Jambrich), Martinko (Vozár), Grijak, Milunović, Trojanović. Výsledky 22. kola: Susek – Vinogradar 3 : 0, Mladost – Veternik 2 : 1, Sirig – Šajkaš 0 : 0, Fr. partizan – Futog 2 : 2, Tatra – Proleter 1 : 1, TSK – Dinamo 2 : 1, Slavija – Jedinstvo 4 : 2, Sofeks – Petrovaradín 3 : 0. Program 24. kola: 2. a 3. mája o 17. hodine sú na programe tieto zápasy: Mladost – Futog, Fr. partizan – Dinamo, Slavija – Sofeks, Susek – Veternik, Vinogradar – Šajkaš, Sirig – Proleter, Tatra – Jedinstvo, TSK – Petrovaradín. Dorastenci Tatry prehrali vo Futogu so Sofeksom 2 : 1.

18 /4645/ 2. 5. 2015

Šport

V Silbaši 13 : 0?! Brankári vychytili dobrý deň V MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

NAŠA HVIEZDA – JEDNOTA 1950 6 : 0 (2 : 0)

Rastislav Kopčok

odloženom zápase 22. apríla 2014 Naša hviezda (ne)čakane vysoko porazila dovtedy vedúcu hložiansku Jednotu 1950 poltuctovým výsledkom. Dva góly v prvom polčase dali Grňa (31. min.) a Gašić (37. min.).

BORAC – JEDNOTA 1950 0 : 1 (0 : 0)

Ján Murtin

slabené a horko-ťažko zoskupené mužstvo hložianskej Jednoty 1950 v pravom majstrovskom zápase vyhralo nad nepríjemným mužstvom domáceho Borca v dedine Vizić. Najviac zásluh, že nebolo viac gólov, patrí obom brankárom, domácemu Jurićovi a hosťovi Pagáčovi, ktorí mali svoj deň. Už v 1. min. hráč hostí Šljivar nastrelil žrď, ďalšie šance nevyužili Molnár a Hataľa. V 25. min. ťažšie zranenie utrpel stopér Benko, ale po zmenách, ktoré v tíme urobil tréner J. Murtin, a vďaka veľkej bojovnosti domáci z tejto nepríjemnosti hostí nevyťažili nič. V 50. min. rozhodca anuloval regulárny gól Lončara. V 55. min. Molnár pekne odcentroval a Makiš potrestal jedinú chybu brankára

Jarića – 0 : 1. Domáci v pokračovaní priostrili hru, zatlačili mužstvo Jednoty, robili tlak na rozhodcu... Výborný Pagáč za pomoci obetavých spoluhráčov, zvlášť navrátilca do tímu T. Ljubičića, si zachoval čisté konto. JEDNOTA 1950: Pagáč, Feleć, Đumić, Fábry, Ljubičić, Benko (Supek), Molnár, Šljivar, Makiš, Lončar, M. Hataľa. Foto: J. Pucovský

Nikola Bulatović (modro-biely dres) v obklopení hráčov Jednoty 1950 Hložiansky brankár Pagáč v druhom polčase štyrikrát kapituloval. Prekonali ho Torić (66. min.), Bulatović (83. min.), Pejak (86. min. a 90. min.). NAŠA HVIEZDA: Plavšić, Danilov, Pajić, Grňa, Đaković, Zelen, Bulato-

nemali vôbec robotu. Góly vsietili Zbućnović 3, Zelen 2, Đaković a Bulatović. NAŠA HVIEZDA: Plavšić (Križan), Perišić, Torić, Grňa, Đaković, Zelen, Danilov, Bulatović, Gašić, Zbućnović, Čelovský.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Ján SEDLIAK – Rako 1943 – 2015

sobotu 25. apríla 2015 v Hajdušici po dlhšej chorobe umrel Ján Sedliak – Rako, legenda hajdušického futbalu. Patril medzi tých nadšencov, ktorí bez futbalu jednoducho nemohli. Jedni odchádzali, iní zasa prichádzali, iba Rako zostával a svoje skúsenosti prenášal na mladých. Tričko FK Hajdušice si obliekal viac ako dvadsať rokov. Pritom hral so štyrmi generáciami tunajších futbalistov a jeden zápas zohral aj so synom Jaroslavom. Neskoršie, keď zakvačil kopačky na klin, určitý čas bol aj trénerom a do konca života horlivým fanúšikom FK Hajdušica. Radoval sa výhram, hneval sa na hráčov a vedel ich aj pokarhať, keď prehrávali. Ani jeden zápas sa nehral bez jeho prítomnosti, až kým ho v tom úplne neznemožnila choroba. Jána Sedliaka pochovali na hajdušickom cintoríne 26. apríla tohto roku za veľkého počtu spoluobčanov a niekdajších spoluhráčov. Česť jeho pamiatke. vlh www.hl.rs

NAŠA HVIEZDA – SLOGA 7 : 0 Silbašskí futbalisti vysoko porazili aj hostí z Plavny. Brankári Plavšić a Križan

Čisté konto: Milan Pagáč (Jednota 1950 Hložany)

IN MEMORIAM

vić, Gašić, Torić, Čelovský, Pejak. JEDNOTA 1950: Pagáč, Đumić, Zarić, Fábry (Supek), Ralević, Feleć, Molnár, Šljivar, Čipkár, Horvát, M. Hataľa (Ľ. Hataľa).

Sedmička v sieti Pivničanov! SLÁVIA – VAJSKA 0 : 7 (0 : 3)

Ján Šuster

ýsledok tohto zápasu je priam neuveriteľný! Asi 100 divákov odišlo domov rozčarované, lebo ich miláčikovia zažili opravdivý výprask. Časť obecenstva predčasne opustila ihrisko. Autor týchto riadkov je 55 rokov vo futbalových dianiach v Pivnici, ale sa nepamätá, že Slávia v majstrovskom zápase doma inkasovala toľko gólov. Navyše prekvapuje, 1. Hercegovac 13 že sa to stalo s mužstvom 2. Borac 13 z malej dediny Vajska, ktoré 13 je na predposlednom mies- 3. B. hajduk te v tomto stupni súťaže a 4. Bačka 13 bojuje o záchranu. 5. Neštín 13 Celé mužstvo Slávie podalo slabý výkon, čo hostia vedeli využiť. Najprv J. Žigmund v 6. min., a potom aj Marek v 15. min. nepremenili šance. Sieť domácich načal Iličić v 29. min., druhý gól dal Marković z pe-

Informačno-politický týždenník

6. Slávia 7. Kriváň 8. Soko 9. Vajska 10. Mladost

13 13 13 13 13

nalty v 35. min., ktorú dopískal rozhodca Nikolić a výsledok polčasu uzavrel Dević. Po zmene strán futbalová pohroma domácich, ktorí za šesť min. inkasovali tri góly z protiútokov! Strelci boli Kekoc (54. min.), Dević (57. min.) a znova Kekoc (59. min.). Posledný gól padol v 90. min., keď Nikolić odpískal aj druhú penaltu pre Vajsku a Marković z druhého pokusu prekonal Čobrdu – 0 : 7. SLÁVIA: V. Čobrda, Séč, Marek, Nímet, Vachula, Vig (M. Žigmund), Petrović (Vladimír Kuchta), 8 2 3 23 : 11 26 Baláž, Panić, J. Žigmund, 7 2 4 31 : 23 23 Vlastimír Kuchta (Čolović). 6 4 3 26 : 17 22 Výsledky 13. kola: Neštín Hercegovac 0 : 0, Bački 6 3 4 21 : 20 21 –hajduk – Mladost 4 : 1, Soko 6 2 5 19 : 16 20 – Bačka 1 : 3, Slávia – Vajska 5 4 4 24 : 23 19 0 : 7, Kriváň – Borac 1 : 1. Program 14. kola: Her4 4 5 18 : 20 16 cegovac – Kriváň, Vajska 3 5 5 17 : 25 14 – Soko, Bačka – B. hajduk, 4 0 9 27 : 35 12 Mladost – Neštín, Borac – 2 2 9 15 : 31 8 Slávia. • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Rozbehli sa do stredu tabuľky OBILIĆ – KULPÍN 1 : 3 (1 : 2)

Gavra Govorčin

ulpín odcestoval na zápas do Zmajeva, ktorý domácemu Obilićovi mimoriadne mnoho znamenal v boji o záchranu. No už v 6. min. odcentrovanú loptu zľava bývalý hráč Zmajeva Radević z asi troch metrov šikovne zaslal do siete svojho niekdajšieho tímu – 0 : 1.

V šanci, ktorú mali domáci v 22. min., sa vyznamenal brankár Kulpína Botorić. O dve min. neskoršie Trišić ostro vypálil z voľného kopu, ale zacvendžala iba žrď. V 32. min. rohový kop z pravej strany a kanonier domácich loptu hlavou upravil do siete hostí – 1 : 1. V poslednej min. prvého polčasu Lazičić prihral Savićovi a tento skúsene loboval brankára – 1 : 2. Domáci sa nevzdávali ani v druhom polčase a v 65. min. hráč Obilića hlavou trafil žrď. Hralo sa takmer stále na polovici hostí, čo vie byť nebezpečné pre útočiace mužstvo. Potvrdil to v 68. min. veľmi dobrý Savić, keď zobral loptu na strede ihriska, unikol domácim strážcom a popod brankára dorazil loptu do siete Obilića – 1 : 3.

resp. v 41. min. Bečej mal šance vyrovnať výsledok, ale prvýkrát sa vyznamenal Botorić a druhá strela odišla nad bránu. Aj v druhom polčase sa striedali útoky oboch mužstiev. V 70. min. brankár lídra kryl ostrú strelu Trišića. O päť min. neskoršie lopta, ktorú kopol Chalupka, odletela nad bránu. Chalupka sa vykúpil v 77. min., keď prijal loptu od Savića a skúsene ju zaslal do siete – 2 : 0. Vedie Kulpín k záchrane: Miloš Savić V 80. min. na scéne bola tá (červený dres) istá dvojica; Savić centroval KULPÍN: Botorić, Haška (Ignjato- a Chalupka trafil cieľ – 3 : 0. vić), Stajić, Kozarov (Lutkić), Lakić, V 87. min. útočník hostí urobil zmäRadević, Mirković, Trišić, Ivković, tok v obrane Kulpína a skorigoval Savić, Lazičić (Zečević). výsledok. Domáci zabudli, že sa zápas KULPÍN – BEČEJ 3 : 2 (1 : 0) hrá 90 minút, a tak v 89. min. obrana Krásne nedeľné popoludnie, vý- akoby zaspala a Botorić aj druhý raz borne pripravené ihrisko, hosťovanie vyberal loptu zo siete. Šťastie pre lídra ligy z Bečeja sľubovali asi 200 domácich, že Bečejčania do konca divákom, že môžu očakávať dobrý viac nemali príležitosť a ani času na a kvalitný zápas. Očakávania sa spl- vyrovnanie výsledku. nili. Od začiatku sa striedali útoky na KULPÍN: Botorić, Ignjatović (Kooboch stranách, nuž brankári mali larski), Stajić, Kozarov (Lutkić), plné ruky práce. Lakić, Vučković, Mirković, Trišić, V 11. min. Botorić výborne zareago- Ivković, Savić, Radević (Chalupka). val. V 28. min. Radević uvoľnil Savića, Dorast hostí vyhral 2 : 3. ktorý bol neúprosný – 1 : 0. V 40. min., Výsledky 22. kola: Maglić – Prole-

Padli aj Mladenovčania STARI GRAD – MLADOSŤ 0 : 2 (0 : 1)

Samuel Medveď

stredu 22. apríla 2015 Mladosť hosťovala v Báčskej Palanke, kde zvíťazila nad domácim mužstvom Stari grad. Zápas sa hral na neupravenom, tvrdom a nerovnom ihrisku za prítomnosti malého počtu divákov.

Hostia z Petrovca boli lepší. Pekný bol prvý gól Mladosti, keď Milenković zachytil loptu volejom, ktorá skončila v rohu. Druhý gól dosiahol Mijin. Predtým Milićević prebehol ľavou stranou, prihral vysokému útočníkovi a bolo 0 : 2. MLADOSŤ: Fejdi, Vuković, Celin, Rupar, Pavlis, Severíni (Haška), Milenković, Kajtez, Mijin (Ilić), Vlaisavljević, Milićević. • ŠPORT •

Strela domácich na bránu mužstva Budućnost tentoraz nepriniesla gól MLADOSŤ – BUDUĆNOST 3 : 1 (2 : 1) Konečne sa Mladosti po dlhšom čase podarilo poraziť celok z Mladenova. Mladosť hrá tejto jari výborne, čo sa videlo i na tomto zápase. Hostia sa tiež pokúsili urobiť niečo pred

bránou domácich. Petrovčania sa vo finiši prvého polčasu, v 38. min., ujali vedenia vďaka zadákom hostí. Vždy naladený Torbica dobre loptu zacentroval Mijinovi, ale hráč z Mladenova spred neho trafil vlastnú bránu. O necelé tri min. neskoršie

ter 0 : 2, Mladost radost – Hajduk 2 : 0, Budućnost – Sutjeska 3 : 0, Stari grad – Mladosť 0 : 2, Borac – Vojvodina 4 : 2, Tvrđava – Krila Krajine 2 : 0, Bečej – Titel 2 : 0, Obilić – Kulpín 1 : 3. Výsledky 23. kola: Obilić – Maglić 1 : 2, Kulpín – Bečej 3 : 2, Titel – Tvrđava 4 : 1, Krila Krajine – Borac 0 : 3, Vojvodina – Stari grad 6 : 0, Mladosť – Budućnost 3 : 1, Sutjeska – Mladost radost 4 : 5, Hajduk – Proleter 3 : 2. Program 24. kola: Maglić – Hajduk, Proleter – Sutjeska, Mladost radost – Mladosť, Budućnost – Vojvodina, Stari grad – Krila Krajine, Borac – Titel, Tvrđava – Kulpín, Bečej – Obilić. Foto: J. Pucovský

1. Bečej 23 18 2. Mladost radost 23 14 3. Hajduk 23 12 4. Borac 23 13 5. Titel 23 11 6. Mladosť 23 9 7. Vojvodina 23 9 8. Proleter 23 8 9. Budućnost 23 8 10. Sutjeska 23 8 11. Tvrđava 23 7 12. Kulpín 23 9 13. Krila Krajine 23 6 14. Maglić (-1) 23 7 15. Stari grad 23 5 16. Obilić (-1) 23 3

2 3 67 : 15 56 5 4 60 : 31 47 5 6 35 : 25 41 1 9 51 : 30 40 4 8 35 : 26 37 8 6 32 : 26 35 5 9 35 : 23 32 6 9 35 : 43 30 5 10 37 : 39 29 4 11 34 : 41 28 7 9 25 : 34 28 1 13 40 : 59 28 7 10 27 : 38 25 2 14 25 : 60 22 5 13 13 : 38 20 7 13 17 : 40 15

Mladenovčania oklamali skúseného Pavlisa a zblíza im nebolo ťažko zdolať Fejdiho. Hostia potom urobili veľkú chybu, ich nedorozumenie využil Vlaisavljević a na prestávku „modrí“ odišli s gólovým náskokom. V prvom polčase diváci mohli vidieť ešte nádhernú delovku neunávného Milenkovića, ktorý mal na tomto zápase svoj deň, za čo ho domáce obecenstvo odmenilo. Len čo sa začal druhý polčas, nové nedorozumenie v obrane Budućnosti využil Svetozar Mijin a bolo konečných 3 : 1. Potom Mijin prekľučkoval i brankára hostí a odrazenú loptu od brvna zaslal vysoko nad bránu. Mal šancu aj obranca Vuković, ale jeho strela hlavou nebola presná. MLADOSŤ: Fejdi, Vuković, Pavlis, Jakuš, Rupar, Kajtez (Fábry), Severíni, Vlaisavljević, Mijin (Haška), Torbica, Milenković (Milićević). Domáci dorastenci prehrali s Mladenovčanmi 0 : 2.

18 /4645/ 2. 5. 2015

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Výpredaj domácich bodov JEDNOTA – LSK 0 : 0 Matej Bzovský

o nečakanej výhre Jednoty nad Borcom na novosadskej Klise sa očakával plný zisk na domácej ploche, no sieť hostí z Laćarka bola ako začarovaná. V stretnutí s tradične nepríjemným súperom LSK očakávania fanúšikov Jednoty sa nesplnili. Domáci hrajú v premenlivej forme a ťažko je predvídať, ako sa skončí každý ich súboj so súperom. Sobotňajší zápas sa skončil neobľúbeným bezgólovým výsledkom, stratou dvoch bodov na domácom trávniku, ale táto skutočnosť nezhoršila postavenie Jednoty v tabuľke. Preto nerozhodný výsledok Jednota – LSK nepriniesol domácim veľké rozčarovanie. Mnohí ledva dočkali na zápas večného derby v Belehrade, ktoré zasa prinieslo ďalšiu blamáž a hanbu nášmu futbalu, v réžii „fanúšikov“ našich najobľúbenejších mužstiev. Začiatok zápasu domácim dosť

sľuboval. Najprv zblízka vedľa žrde kopol Šestović, a potom sľubne odcentrovanú loptu nevyužil najlepšie Furtula. V 19. min. sieť domácej brány sa vlnila, ale hráč LSK Bojić bol v postavení mimo hry. Domácim stredopoliarom sa nedarilo dlhšie držať loptu v nohách, presnejšie prihrávať útočníkom, ktorí pôsobili príliš chaoticky. Hostia sa do konca zápasu zamerali na udržanie nerozhodného stavu, a to sa im s dávkou šťastia aj podarilo. „Mrzí nás najmä to, že nedokážeme dobré výkony na hosťovaniach zopakovať aj doma. Musíme to zlepšiť, ak chceme prilákať viac fanúšikov na tribúnu nášho štadióna. Bezgólovým výsledkom sa nám to nepodarí,“ povedal po zápase tréner Jednoty Milan Vujasin. JEDNOTA: Travica, G. Lukić, Jelović, Ninić, Stegnjajić (Krstović), Igrač (A. Lukić), Uzelac, Gačić (Dimić), Šestović, Furtula, Marković.

Kto je tu majster?

„Študenti“ obrátili výsledok INDEX – BUDÚCNOSŤ 2 : 1 (0 : 1) Ján Murtin

red asi 200 divákmi na Žiackom ihrisku v Novom Sade po skutočnej futbalovej „uspávanke“ domáci si na svoje konto pripísali tri možno osudové body v boji o záchranu. Na neadekvátnom trávniku prvý gól padol v 15. min., keď po rohovom kope Ožváta Obranca strelec: Uglješa Joksimović (modrý dres) obranca Uglješa Joksimović z hranice trestného po nedorozumení obrancov hostí územia prízemnou strelou preko- zblízka priniesol úplný zvrat – 2 : 1. Rozhodca Surla z Inđije ukázal nal domáceho brankára Ćirića – 0 : 1. No a potom nastalo futbalové po dve žlté karty každému mužticho. Zaznamenali sme iba dve stvu, v radoch hostí to boli Krstić strely Novosadčanov z voľných a M. Kobilarov. BUDÚCNOSŤ: Knežević, Joksikopov z diaľky, s ktorými si Knemović, Štefek, Trivunović, Alić, žević ľahko poradil. Druhý polčas bol ako prekopí- Rodić, N. Kobilarov (Anušić), M. rovaný prvý. Hralo sa bez vzruše- Kobilarov, Krstić, Ožvát (Marnia až do 77. min., keď náhrad- ković), Mitrović (Lukić). Pionieri Budúcnosti porazili ník Klaić z osemnástich metrov matoval brankára Budúcnosti. kysáčsku Tatru 6 : 1. Foto: J. Pucovský Druhý náhradník Ćuk v 90. min.

SLOGA – OMLADINAC 2 : 1 (1 : 1) Károly Vig

rdevíčania uhostili vedúce mužstvo v tabuľke s novým trénerom Mitom Ninkovićom, ktorý rozpracoval dobrú hernú taktiku. Mužstvo Slogy zahralo veľmi dobre a dalo pravú lekciu súperovi z Nových Bánoviec, ktorý je prakticky už členom vyššej súťaže. Jedna centrovaná lopta do šestnástky Omladinca v 19. min. trafila obrancu Čeprnju a skončila v sieti brány Jagodića – 1 : 0. Sloga mala neustálu prevahu, vytvorila si viacero šancí, mohla streliť ešte niekoľko gólov. Časté fauly hráčov Omladinca hatili hru domácich, ktorí prejavili určitú nervozitu. Využil to Ležajić, v 32. min. prebehol svojich strážcov a výsledok vyrovnal. V pokračovaní rozhodca Branislav Ljubinković z Rumy pre hrubú hru a nešportové správanie zaslúžene vylúčil z hry Novobánovčana Jerkovića. Vo finiši zápasu líder s hráčom menej akoby sa uspokojil s bodom.

www.hl.rs

Simeunović sa dvakrát ocitol sám pred brankárom Jagodićom, ale netrafil. To ho veru nahnevalo, urobil slalom medzi obrancami hostí, jeden z nich ho dohonil a fauloval v trestnom území. Rozhodca Ljubinković bez rozmýšľania ukázal na biely bod a Sovilj v 85. min. najprísnejší trest vo futbale premenil na víťazstvo Slogy 2 : 1. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Matić, Vuković, Bojanić, Raičević, Sovilj, Grković (Cvijić), Simeunović, Miščević, Pendo. Výsledky 23. kola: Index – Budúcnosť 2 : 1, Hajduk – Borac 2 : 1, Jednota – LSK 0 : 0, ŽSK – Jugović 1 : 2, Kupinovo – Ljukovo 2 : 0, Sloga – Omladinac 2 : 1, Crvena zvezda – Mladost 0 : 0, Sremac – Kabel 2 : 0. Program 24. kola: Budúcnosť – Sremac, Kabel – C. zvezda, Mladost – Sloga, Omladinac – Kupinovo, Ljukovo – ŽSK, Jugović – Jednota, LSK – Hajduk, Borac – Index.

Informačno-politický týždenník

IN MEMORIAM

Miroslav KOLÁR – Maco 1961 – 2015

lhoročný brankár lužského FK Poľana Miroslav Kolár – Maco usnul v nedeľu 19. apríla 2015 po krátkej a ťažkej chorobe. Od sedemnásť rokov až po štyridsaťpaťku bol brankárom v Lugu. Pre Poľanu zohral úhrnne viac ako 500 zápasov. V bráne lužského mužstva ako kapitán stál aj v sezóne 1995/96, keď Lužania boli majstrami a postúpili.

Známeho športovca M. Kolára na poslednú cestu v rodnom Lugu v utorok 21. apríla 2015 vyprevadil veľký počet ľudí z Lugu, Suseku, Iloku, Báčskej Palanky a celého okolia. Na svojho kamaráta a spoluhráča Maca si s úctou večne budú spomínať spoluhráči z klubu. Česť jeho pamiatke! Veteráni FK Poľana Lug • ŠPORT •

Vedenie a hráči VK Kulpín so svojimi hosťami

Kopa radosti s pohárom

VOLEJBALISTI KULPÍNA V DRUHEJ LIGE

Bravó, šampióni! Katarína Gažová

äťročnicu pôsobenia Volejbalový klub Kulpín oslávil najlepším možným spôsobom – titulom majstra v Prvej vojvodinskej lige a postúpil do Druhej volejbalovej ligy. Posledný zápas majstrovskej sezóny 2014/15 Kulpínčania zohrali v stredu 15. apríla v telocvični kulpínskej základnej školy s VK Botafogo z Nového Sadu. Aj na tomto poslednom zápase majstrovstiev Prvej vojvodinskej ligy – skupina západ domáci zvíťazili výsledkom 3 : 1 (25 : 17, 25 : 15, 24 : 26, 25 : 18). Všetky zápasy uplynulej sezóny zverenci trénera Jána Lačoka vyhrali, pritom iba jeden prehrali, a tak dosiahli najväčší úspech kulpínskeho športu, tiež jeden z najväčších športových úspechov v Báčskopetrovskej obci. Záverečnú slávnosť večierka šampiónov v telocvični základnej školy skrášlili početní fanúšikovia kulpínskych volejbalistov. V hľadisku bolo viac ako 300 divákov, ktorí dlhotrvajúcim potleskom odmenili hráčov Kulpína. A potom tiež ováciami pozdravili udeľovanie medailí, ktoré kulpínskym hráčom zavesili okolo krku predstavitelia Volejbalového zväzu

Vojvodiny. Víťazný pohár mužstvu VK Kulpín odovzdal predseda Rady Miestneho spoločenstva Kulpín Miroslav Čeman. Diváci, hráči a vedenie klubu spoločne dlho oslavovali veľký úspech kulpínskeho volejbalu. Od roku 2010, keď klub založili v Kulpíne, až dodnes, po tento vynikajúci postup opraty pevne v rukách držia šéf odborného štábu prvého mužstva Ján Lačok, predseda klubu Todor Radanov, ako aj kapitán mužstva a tréner Boris Relota. V uplynulej sezóne vo VK Kulpín trénovali, hrali a tento veľký úspech vybojovali: Aleksandar Stančul, Ondrej Dudáš (hráč, tréner dievčenskej skupiny a volejbalovej školy), Siniša Petrušić, Martin Lekár, Duško Babić, Miroslav Očenáš, Zare Govorčin, Daniel a Darko Stojanovićovci, Stanislav Zima, Darko Ćirić, Marko Zanfirović, Pavel Hasík, Igor Fábry, Aleksandar Zavaroš, Miroslav Ďuga, Rastislav Širka, Bogdan Kurjakov, Igor Milutinović, Peter Lačok a s mužstvom trénoval a o vyššiu úroveň a kvalitu výkonov kulpínskych šampiónov sa pričinil internacionálny hráč Igor Dudalj. VK Kulpín je toho času najúspešnejší športový klub Báčskopetrovskej obce, na ktorý sú aj Kulpínčania právom veľmi hrdí.

Presvedčivo aj na záver: zo zápasu Kulpín – Botafogo 3 : 1

Potlesk a ovácie obecenstva

Získali sme ešte jeden bod…

• ŠPORT •

Medaily pre šampiónov

Mužstvo FK Tatra (1931)

Po postupe do Novosadskej oblastnej ligy (2014)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Tatra Kysáč Milan Stepanov, olympionik, reprezentant Juhoslávie a Srbska

Michal Vozár-Ďaro v akcii (1966)

Popredná sedliacka mládež, žiaci Gymnázia v B. Petrovci a študenti futbal v Kysáči začali hrávať s „handrovkou“ už v rokoch 1922/23. Prvý klub v Kysáči – KŠK založili roku 1929, potom rok hrali ako Sokol a 1931 na návrh Michala Kardelisa-Mlynára klub pomenovali Tatra. Prvé roky Tatra hrala iba priateľské zápasy, hneď po založení aj súťaž o Slovenský pohár, ktorú zorganizovala Matica Slovenská v Juhoslávii. Od 11. augusta 1933 Tatra je členom Futbalového zväzu Nový Sad a odvtedy súťaží v novosadských a oblastných ligách. Prvý titul Tatra získala roku 1938, ale v kvalifikácii o postup prehrala s novosadským NFK 0 : 2 a 0 : 8. Roku 1947 Kysáčania postúpili, keď v kvalifikácii boli lepší od Slovana z kysáčskeho Tankosićeva 11 : 1 a 6 : 1. Roku 1952 prevýšili Proleter Ravno Selo 1 : 1, 4 : 1 a tiež postúpili. Tatra roku 1960 získala titul v Novosadskej oblastnej lige, ale do Srbskej ligy – bol to stupeň dnešnej rovnomennej skupiny Vojvodina – nepostúpili, lebo inđijský Železničar bol lepší v baráži 2 : 2 a 1 : 5. Je to doteraz najväčší úspech kysáčskeho futbalu. Dorast Tatry roku 1952 obsadil tretie miesto vo Vojvodine a tri sezóny hrával vo Vojvodinskej lige. V majstrovskej sezóne 2013/14 mužstvo Tatry postúpilo do novozaloženej Novosadskej oblastnej ligy. V pohárovej súťaži Tatra hráva od začiatku roku 1947. V roku 1998 dosiahla pamätný úspech, keďže bola vyradená až v štvrťfinále na území Futbalového zväzu Vojvodiny, keď po nerozhodnom výsledku 1 : 1 vypadla po penaltovom rozstrele s vtedy srbským ligistom – Sutjeskou B. D. Polje. Dnes FK Tatra má viac ako 100 aktívnych futbalistov – kohútikov, pionierov, mládežníkov, seniorov a veteránov. Za 86 rokov pôsobenia v klube bolo aktívnych viac ako 5 000 Kysáčanov a občanov z okolia. Tatru viedli 41 predsedovia: Pavel Pálik 14 rokov, Mirko Vučinić 7, Ján Kardelis 6, Radica Stepanov 5 rokov... Dnes Tatra hrá v Novosadskej oblastnej lige a predsedom je Miroslav Folkman. Pavel Pálik Foto: z archívu autora

Dorast Tatry tretí vo Vojvodine (1952)

FK Tatra (1959)

Legendy FK Tatra (1950 – 1965): J. Domoni, M. Nátoň, P. Koza

Tím Tatry (1996)

Vynikajúci hráč Miroslav Mihaľ útočí (1966)

Slalom rýchleho Miloslava Chrťana

Spoľahlivý brankár Tatry Ján Funtík

Hráči Tatry (2000)