Hlas 22 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4649/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 30. 5. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Triumf Padinčanky v Pivnici POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ŠPORT

Od 1. júna nový Zákon Športovcov o predžatevnom aj dážď kropil financovaní

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Ekológia si pýta viac 6 O uplynulej práci a účinnosti NRSNM 7 Podklad je základ

9 SLOVENSKO 9 Úspechy nerozdeľujem na malé a veľké

10 ĽUDIA A DIANIA

30. 5. 2015 | 22 /4649/

Uzávierka čísla: 27. 5. 2015

Koncom novembra lanského roka sa v Zhromaždení AP Vojvodiny uskutočnili najprv ustanovujúca, a potom i prvá pracovná schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Pri príležitosti uplynutia šesťmesačnej činnosti od zvolenia nového zloženia NRSNM nás zaujímalo, ako jej členovia, ale aj niektorí iní príslušníci slovenskej národnosti hodnotia uplynulú prácu a účinnosť tejto našej najvýznamnejšej inštitúcie. (s. 6) M. Ďuga

13 Tancovala ďalšia generácia maturantov 17 Obchádzka cez Aradáč 19 Srdce k narodeninám

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Čoskoro príde voľno...

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Slabý dopyt po kukurici 24 Náhrada škôd vzniknutých výskytom chorôb 26 Škodcovia šešúľ repky olejnej

31 KULTÚRA

Plán kultúrno-umelecko-novinárskeho večierka, súčasti Živých novín, v padinskom kultúrnom dome v sobotu 23. mája ušili: režisér programu Ljubiša Sremčević (zľava), riaditeľ DK Michala Babinku Ondrej Tomek, divadelníci Anna Širková a Ján Pap, tiež scenárista a autor prítomnej fotografie. (s. 14 ) J. Bartoš

31 Zvíťazila Padinčanka 33 Najúspešnejší žiaci petrovského gymnázia 34 Z kultúrnej klenotnice osady

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Body do Vojlovice 49 Nie je už neskoro? 51 Rastú mladí šampióni Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

Petrovčania a ich hostia aj tohto roku primerane oslávili deň osady. Tohtoročné pripomínanie si Dňa Petrovca od 22. do 24. mája sa nieslo v znamení 270. výročia prisťahovania sa Slovákov na toto územie. Nechýbali početné spoločenské a športové podujatia. Fotografický záber prinášame z ústredného programu Petrovec vo svojej jedinečnosti. (s. 34) J. Čiep

Editoriál

Privatizácia menšinových médií neveští nič dobrého

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: O. Filip

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



O mesiac by sa mal ukončiť proces privatizácie médií. Potrvá však určitý čas, kým zistíme, či úspešne. Našim lokálnym a treba povedať, že aj pokrajinským médiám kniha budúcnosti asi nebude vypísaná ružovým.

enšinové spoločenstvá (konečne) čoraz hlasnejšie vo verejnosti varujú, že štátne privatizačné tendencie neprinesú nič dobrého v mediálnej oblasti, v ktorej je zakotvené aj získané právo na informovanie v materinskej reči. Upozorňujeme na to aj v týždenníku Hlas ľudu, v ktorom v posledných niekoľko mesiacov (či rokov?!) často poukazujeme na zjavný problém v tejto oblasti. Koordinácia národnostných rád národnostných menšín začiatkom mája zaslala republikovému ministrovi kultúry a informovania Ivanovi Tasovcovi otvorený list, v ktorom apeluje na patričný orgán, aby zastavil privatizáciu menšinových médií. Okrem iného sa v ňom píše, že „s cieľom dosiahnutia verejného záujmu definovaného článkom 16 Zákona o verejnom informovaní, z privatizácie sa majú vyňať lokálne a regionálne elektronické médiá (podľa odporúčania národnostných rád), ktoré desaťročia vysielajú program aj v jazykoch národnostných menšín, predovšetkým v lokálnych samosprávach, v ktorých sú menšinové jazyky v úradnom používaní. Ide o získané právo na informovanie v materinskom jazyku na lokálnej úrovni, a preto národnostné rady žiadajú, aby tieto médiá zostali vo funkcii lokálnych a regionálnych verejných servisov a aby boli vo vlastníctve lokálnych samospráv, ktoré ich budú systémovo financovať”. Toto stanovisko na schôdzi (21. mája) venovanej úskaliam, ktoré trápia menšinové spoločenstvá vo veci aktuálnej privatizácie médií, podporil aj Výbor pre informovanie Zhromaždenia APV. O tomto, ale aj o „priestorovom” probléme redakcií Hlas ľudu a Ruske slovo na stretnutí s patričným výborom pokrajinského zhromaždenia hovorili predstavitelia dvoch printových redakcií spolu s predstaviteľmi NRNM. Redakcie jediného slovenského a jediného rusínskeho týždenníka na území Srbska toho času zápasia s problémom nájomného za priestory, v ktorých sídlia takmer od samotného založenia, a ktoré sa nachádzajú na piatom, resp. siedmom poschodí budovy podniku Dnevnik-holding, a. s., v reštrukturalizácii. „Po nedávnom zvýšení poplatkov za používanie pracovného priestoru budúcnosť redakcií Hlasu ľudu a Ruského slova je prinajmenej neistá,” upozorňujú riaditelia NVU Hlas ľudu a Ruske slovo Samuel Žiak a Martica Tamašová. Na kopu problémov menšinového informovania sa už nakopilo hodne toho, čo naozaj môže mať veľmi negatívny a ďalekosiahly dopad na urýchlenie beztak rýchlej asimilácie príslušníkov menšinových spoločenstiev. A 1. júl klope na dvere – čo nám len prinesie?! Opravdiví menšinoví novinári majú už z toho knedľu v hrdle – obávajú sa najhoršieho… V elitných novinárskych odborných kruhoch sa povráva, že ide o zámerné „vypúšťanie“ oblasti informovania zo skupiny získaných práv, čo je v úplnom rozpore s najvyšším štátnym aktom. Dokonca to sa prieči aj mnohým medzinárodným dokumentom, ako je napr. Európska charta o menšinových a regionálnych jazykoch a Rámcová dohoda o ochrane národnostných menšín, ktorých je naša krajina podpisovateľkou. Ale u nás je všetko možné. Aj to nemožné. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  22 /4649/ 30. 5. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Antibiotiká Normy a platformy Michal Ďuga

Oto Filip

oraz častejšie nás odborníci upozorňujú na to, aby sme nebrali antibiotiká podľa vlastného zdania, ale aby sme sa viac starali o seba a snažili sa o ich rozumné užívanie. Počet infekcií odolných proti antibiotikám totiž stúpa alarmujúcim tempom, čo predstavuje vážne ohrozenie ľudského zdravia. Práve preto jedným zo základných kameňov akčného plánu EÚ týkajúceho sa antimikrobiálnej rezistencie je zlepšenie rozumného používania antibiotík, a to tak v Európe, ako aj na celom svete. Snažme sa preto lepšie porozumieť príčinám nesprávneho používania antibiotík, aby sme boli viac schopní zmeniť správanie – správanie pacientov, lekárov a lekárnikov. Antibiotiká sa veľmi často predpisujú a používajú zbytočne ako „bezpečnostné“ alebo „preventívne“ opatrenie, čo môže z dlhodobého hľadiska spôsobiť ich neúčinnosť. Predovšetkým nám je teda potrebná lepšia diagnostika ako základ pre postupy predpisovania antibiotík. Netreba totiž zabúdať, že v prípade vírusovej infekcie netreba predpisovať antibiotiká, a aj pacienti by mali vedieť, že ich netreba užívať. Musíme si raz navždy zapamätať, že najlepší predpis na nádchu a chrípku je starať sa o seba, a nie brať antibiotiká! Zneužívanie alebo nesprávne používanie antibiotík vedie k rezistencii voči antibiotikám, a to môže mať tragické následky práve vtedy, keď skutočne budete potrebovať liečbu antibiotikami a vy ich potom, jednoducho, nebudete môcť prijať, lebo na vaše telo už nebudú účinkovať. Už aj kvôli tomu si treba predovšetkým uvedomiť riziká samoliečby antibiotikami, po ktorých mnohí z vlastnej iniciatívy nekontrolovane siahajú a ktoré by sa výlučne mali brať na základe lekárskeho predpisu. Zatiaľ čo odborníci teda pracujú na tom, aby zachovali účinnosť antibiotík a zamedzili potenciálne infekcie, mnohí z nás práve zapríčiňujú mnohé vážne ochorenia ich nekontrolovaným používaním.

www.hl.rs

yšlienka Herakleitosa z Efesu, vyslovená niekoľko storočí pred naším letopočtom, znejúca nič nie je trvalé, okrem zmeny, potvrdzuje sa aj dnes u nás a každodenne. Zvlášť aktívny v tomto, na diplomatickom a domácom pláne, bol prezident Tomislav Nikolić. Pred vyše týždňom pobudol na Kube, kde na stretnutí s prezidentom Raúlom Castrom a inými poprednými činiteľmi ďalekej krajiny prebrali celý rad otázok v oblasti bilaterálnych vzťahov s dôrazom na ich prehĺbenie. Nemožno nespomenúť konštatáciu, že Kuba podporuje našu územnú zvrchovanosť a že obe krajiny zdieľajú rovnakú vášeň k slobode a nezávislosti. Na domácom pláne hitom sa stáva dlho očakávaná platforma prezidenta Nikolića o Kosove, ktorej podstatou, podľa niektorých poznatkov a zistení, je idea vyjadrená slovami – sever pokrajina, iné časti Kosova skôr republika, čo už teraz vyvoláva viaceré dilemy. Ako to napríklad zladiť s Bruselskou dohodou? Najmä s jej časťou vzťahujúcou sa na sever Kosova, kde Priština už dlho, takmer dva roky brzdí založenie Spoločenstva srbských obcí, obávajúc sa, že by



to znamenalo veľkú autonómiu pre Srbov a možno aj začiatok prípadnej deľby pokrajiny. Čosi možno bude jasnejšie po predebatovaní dokumentu v štátnom a vládnom vedení, tiež po utorkovej schôdzi Bezpečnostnej rady OSN o Kosove, alebo aj po niekoľkých diplomatických návštevách. Najmä premiéra Aleksandra Vučića v strede týždňa v Tirane, a najskôr po jeho pobyte v USA naplánovanom na jún. Pravdepodobne to budú dosť tvrdé rokovania, nielen kvôli Kosovu, ale aj z toho pádu, že americkým spolubesedníkom bude musieť ozrejmiť, že naša spolupráca s Moskvou a Pekingom nie je upriamená proti záujmom USA v tejto časti Európy, ako nie je ani rušivým činiteľom či prekážkou integračným procesom na euroatlantickom priestore. Ďalšou neľahkou skúškou je kauza menom Šešelj, o ktorej sa hovorilo začiatkom týždňa počas dvojdňového pobytu hlavného žalobcu tribunálu Serga Brammertza v Belehrade, ktorý k nám prišiel v rámci príprav na vypracovanie pravidelnej polročnej správy Bezpečnostnej rady OSN o spolupráci Srbska a Haagskeho tribunálu. Prvý záver zo stretnutí je, že medzi Belehradom a Haagom niet otvorených otázok. Na konto prípadu Še-

šelj – ktorému tribunál prikázal vrátiť sa do 26. mája – premiér Vučić skonštatoval, že budeme konať podľa zákonov Srbska a v súlade s medzinárodným verejným právom. Po príchode listu z Haagskeho tribunálu na adresu nášho Ministerstva spravodlivosti o návrate predáka SRS začiatkom týždňa, zostáva vidieť, čo i ako v dňoch pred nami. Samotný Haag totiž tento prípad riadne skomplikoval. Preto, mieni predseda Národnej rady pre spoluprácu s Haagskym tribunálom Rasim Ljajić, nezostáva iné, než sa vynasnažiť, aby sme sa zo zamotanej situácie dostali s čím menšími škodami. Prakticky ide o chránenie práv obvinených na strane jednej a o neohrozenie našej eurointegrácie na strane druhej. Akosi v tieni týchto významných diplomatických tém ostávajú tie naše, ako sú stav ekonomiky, reformy a ich dopad, reorganizácie, úspory. Ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy Kori Udovički prezentovala v pondelok odhad, že vo verejnej správe je okolo deväťtisíc ľudí prebytočných. Reformy, platformy, normy. Zmeny ako stálica, od politickej, cez hospodársku, po iné sústavy. Je dobre, že sme čoraz hlbšie v nich. Alebo slovami Ľudovíta Štúra, ktorého dvojsté výročie narodenia tohto roku oslavujeme, naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA DORU BOSIOK, MULTIMEDIÁLNY UMELEC

Podstatou je vtipnosť Oto Filip – Čo vás podnietilo dať druhej monografii o sebe názov Self portrait alebo Autoportrét a čo vám je z viacerých druhov umenia, ktorými sa zaoberá-

Informačno-politický týždenník

te, predsa najbližšie? – Keď sa mi pred niekoľkými rokmi dostala do rúk rock autobiografia člena skupiny Rolling Stones Keitha Richardsa menom Život, prečítal som si ju a veľmi sa mi zapáčil spôsob, akým on svoj súkromný život poprepletal so svojím pôsobením ako gitaristu

skupiny Rolling Stones. Vtedy som sa rozhodol vlastný výtvarný život spolu s iným zakomponovať do monografie, ktorá nedávno uzrela svetlo sveta. Pri všetkých druhoch umenia, ktorými sa zaoberám, najdôležitejšia mi je vtipnosť. Tá je to podstatné, to naj... • TÝŽDEŇ •

POKRAJINSKÍ POSLANCI SA VYJADRILI

Proti pripojeniu k Elektrodistribúcii Belehrad Jasmina Pániková

a utorkovom zasadnutí pokrajinského Zhromaždenia za informáciu o reštrukturalizovaní Elektrohospodárstva Srbska hlasovalo 66 poslancov. Návrhom záverov, ktoré schválili, pokrajinskí poslanci vyjadrili svoj nesúhlas s pripojením Elektrovojvodiny k Elektrodistribúcii Belehrad. Navrhujú, aby Elektrovojvodina bola jedným z operatérov na distribúciu elektrickej energie, aby aj naďalej mala status hospodárskej spoločnosti, čím by sa podľa nich umožnila kvalitnejšia a istejšia dodávka elektrickej energie, ako aj zachovanie majetku všetkých občanov Vojvodiny. Za tieto závery hlasovali poslanci Demokratickej strany, Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny a Zväzu vojvodinských Maďarov. Závery o reštrukturalizovaní Elektrohospodárstva Srbska prezentoval

pokrajinský tajomník pre energetiku Nenad Stanković, ktorý zdôraznil, že zlikvidovaním EV budú pokrajina a jej občania poškodení. Ako povedal, to zapríčiní zmenšenie zamestnaných v pokrajine a, pravdaže, zvýšenie v Belehrade. Rovnako sa vyjadril aj Nenad Borović, člen poslaneckej skupiny DS. Podľa neho ide o odňatie majetku od občanov Vojvodiny, ktorí desaťročia vkladali do takého vyspelého systému, akým je EV. „Pripojenie Elektrovojvodiny k Elektrodistribúcii Belehrad nemá žiadny ekonomický základ. Týmto sa zosmiešňuje autonómia a ruší sa právna subjektivita AP Vojvodiny,“ povedal Borović. „Ak niekto chcel prispieť k rozvoju pokrajiny, tak by menej úspešné hospodárske spoločnosti pripojil k Elektrovojvodine, ktorá je bez žiadnej dilemy najúspešnejšia zo

všetkých hospodárskych spoločností, ktoré sa zaoberajú distribuovaním elektrickej energie. Na konci roka 2014 Elektrovojvodina mala prevádzkový zisk vo výške dve miliardy 328 miliónov dinárov a Elektrodistribúcia Belehrad mala stratu vo výške tri miliardy 413 miliónov dinárov. Viac je než očividné, kto dobre hospodáril a kto nie,“ vyhlásil Borović. Pripomenul, že ešte v roku 2012 pokrajinský parlament schválil rozhodnutie proti zrušeniu EV, ktoré vtedy podporili všetky poslanecké skupiny. Vtedy bola formovaná pracovná skupina, ktorá mala spolu s pracovnou skupinou republikovej vlády vyhľadať najlepšie riešenie pre EV a pri reštrukturalizovaní Elektrohospodárstva Srbska. Ako povedal, ani dodnes tá skupina nebola zapojená do práce a mieni, že je to rozhodnutie Srbskej pokrokovej strany, ktorá chce zmenšiť autonómiu Vojvodiny.

VO VLÁDE VOJVODINY ZVEREJNILI VÝSLEDKY DVOCH SÚBEHOV POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU PRE URBANIZMUS, STAVEBNÍCTVO A OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Ekológia si pýta viac Oto Filip

ve sumy prostriedkov, dva rozličné súbehy, inakšie prístupy a záujmy. Na prvý súbeh, ktorý nakladal so sumou takmer 35 miliónov dinárov na vypracovanie plánovacích dokumentov lokálnych samospráv – plánov generálnej a plánov detailnej regulácie – prihlásilo sa len dvanásť obcí, ktorým rozvrhli vcelku šestnásť miliónov dinárov. Inými slovami, už v budúcich dňoch treba očakávať nové súbehové kolo, vlastne uchádzanie sa obcí o doposiaľ nerozvrhnutých sedemnásť miliónov dinárov. Celkom iný obraz pri druhom, environmentálnom súbehu. Prostriedkov bolo čosi nad 16 miliónov dinárov, no záujem o tieto prejavilo až 35 obcí s vyše štyridsať projektov. Získalo ich 25 samospráv s rovnakým počtom projektov, upriamených najmä na upratanie a odstránenie odpadov: zadováženie kontajnerov • TÝŽDEŇ •

a smetných košov pre domácnosti, Fond pre ochranu životného prosseparovanie odpadov, odstránenie tredia, ktorého pôsobenie Vojvodine tých animálneho pôvodu, sanáciu umožňovalo nakladať ročne s približne dvesto miliónov dinárov na zamorených oblastí. Tesne pred podpísaním zmlúv ekologické zásahy. Dnes je tá suma s predstaviteľmi lokálnych samospráv, pokrajinský tajomník pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia Dr. Slobodan Puzović osobitne akcentoval aktuálny stav tunajšej environmentalistiky. Jeho základnou príznačnosťou je konštatovanie: problémov veľa, peňazí neúprosne Záber z podpísania zmlúv málo. Mohlo to byť aj inak, keby sa pred dvoma rokmi so mnohonásobne menšia, problémy špinavou vodou z koryta nevyhodilo zase viacnásobne vyhrotenejšie. aj dieťa. Totiž pre nie veľmi presved- K tým najväčším patrí otázka úpravy čivé dôvody zrušený je republikový vodných tokov a prečisťovania vôd,

Predstavitelia Srbskej pokrokovej strany sa s takou konštatáciou, samozrejme, nezhodli. Šéf poslaneckej skupiny SNS Predrag Matejin povedal, že nejde o odňatie a rabovanie majetku občanov Vojvodiny, lebo sa o to, ako povedal, v predchádzajúcom období postarali práve demokrati. „Ekonomický záujem, záujem o vstup do Európskej únie, spolupráca s Medzinárodným menovým fondom si vyžaduje taký spôsob práce, aký realizuje vláda Srbska, pokým pokrajinská vláda tomu oponuje iba preto, aby získala denné politické body,“ povedal Matejin. Počas hlasovania poslanci okolo koalície SPS-PUPS-JS boli zdržaní. Ako pred začiatkom zasadnutia povedal Pavle Budakov, poslanci tejto koalície nevidia pointu hlasovať za niečo, za čo už hlasovali pred tromi rokmi. „Vtedy bolo uzavreté, že Elektrovojvodina má aj naďalej zostať ako osobitný hospodársky subjekt,“ hovorí Budakov. „Pracovná skupina vôbec neinformovala, čo podnikli, a tu spočíva celkový problém. Prečo nenavrhli, aby v prípade spoločného pôsobenia všetkých distribučných podnikov sídlo podniku bolo v Novom Sade? Elektrovojvodina by mohla dať príklad, ako elektrodistribučný podnik má hospodáriť. Oni tú šancu prepásli,“ uzavrel Pavle Budakov. viaceré aspekty odpadového hospodárstva, klesajúca kvalita, prípadne zamorenosť vzduchu, vody a pôdy, otázky riadenia chránených oblastí... Na ilustráciu neadekvátneho vzťahu k niektorým ekologickým záväzkom tajomník Puzović uviedol príklad narábania s nebezpečným zdravotníckym odpadom, konkrétne s päť ton liekov, ktorým vypršali záručné lehoty a ktoré sú ešte stále uskladnené v strede Nového Sadu, namiesto toho, aby už boli expedované bezpečným spôsobom do cudziny, kde sú strediská na ich zničenie. Nie je teda všetko len o prostriedkoch, je čosi aj o vzťahu a zodpovednosti. A je aj o potrebe spoločne bojovať o to, aby sa peniaze zo zákonom určených ekologických poplatkov a úhrad odvádzali do fondov na ochranu životného prostredia a trovili presne a prísne na účely, na ktoré sú i stanovené. Bez toho ťažko očakávať posuny vpred v približovaní sa európskym ekologickým štandardom, a všetkému, čo obsahuje prístupová kapitola číslo 27.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Týždeň ŠESŤ MESIACOV NOVÉHO ZLOŽENIA MENŠINOVÉHO PARLAMENTU

O uplynulej práci a účinnosti NRSNM Michal Ďuga Anička Chalupová Anna Lešťanová árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny je zastupiteľský orgán Slovákov, občanov Srbska, prostredníctvom ktorého príslušníci tejto národnostnej menšiny uplatňujú svoje práva v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. V októbri minulého roku boli voľby členov do národnostných rád a v novembri, v Zhromaždení AP Vojvodiny, sa uskutočnili najprv ustanovujúca, a potom i prvá pracovná schôdza Národnostnej rady. Do funkcie predsedníčky NRSNM bola opätovne zvolená Anna Tomanová-Makanová a posty podpredsedov

ženia v uplynulom období schválili nové znenie Štatútu a rokovacieho poriadku NRSNM a, samozrejme, formovali pracovné telesá – komisie, výbory a výkonnú radu. Podľa slov predsedníčky NRSNM v súčasnosti naplno pracuje na realizácii schválených plánov a programov v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. – NRSNM prebrala aj úlohu koordinovania všetkých národnostných rád národnostných menšín v Srbsku, kde sa v dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi snažíme spoločne artikulovať a jednotne pôsobiť na realizácii prioritných úloh vzťahujúcich sa na otázky ochrany a skvalitnenia práv príslušníkov národnostných menšín, – hovorí Tomanová-Makanová. V tomto

boli tentoraz pridelené Jurajovi Červenákovi, Miroslavovi Kožíkovi a Jánovi Litavskému. Za novú predsedníčku Výkonnej rady NRSNM na základe novej volebnej konštelácie bola zvolená Katarína Melegová-Melichová. Pri príležitosti uplynutia šesť mesiacov činnosti novozvolených členov NRSNM, zaujímalo nás, ako jej členovia a zároveň aj niektorí iní príslušníci slovenskej národnosti hodnotia uplynulú prácu a účinnosť tejto našej najvýznamnejšej inštitúcie. Preto sme niektorých členov NRSNM, predovšetkým nositeľov volebných listín, oslovili s otázkou, ako hodnotia doterajšiu prácu nášho tzv. menšinového parlamentu. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá bola nositeľkou volebnej listiny Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová, pripomenula, že po minuloročných voľbách a konštituovaní nového zlo-

zmysle predsedníčka polročnú činnosť hodnotí pozitívne. Upozorňuje však na určité negatívne aspekty, ktoré, ako hovorí, vyplývajú zo snáh o istú polarizáciu a vyostrenie vzťahov počas zasadnutí rady, kde často prichádza k nerešpektovaniu rokovacieho poriadku NRSNM, nedodržiavania rokovacieho programu a neraz zaznejú aj neprimerané slová. A práve to je jav, s ktorým sa v minulosti nestretali v takejto miere a ktorý určite neprospieva ani základnému poslaniu NRSNM, ktorá ako orgán kultúrnej autonómie má efektívne zastupovať slovenskú národnostnú menšinu v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písma, a určite neprospieva ani dobrému menu samotnej Národnostnej rady. Katarína Melegová-Melichová, ktorá bola počas volieb v čele listiny Matica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

slovenská – za slovenskosť a toho času je predsedníčkou Výkonnej rady NRSNM, v rozhovore poznamenala, že vzhľadom na to, že uplynulé polročné obdobie činnosti nového zloženia NRSNM vlastne pokrýva koniec jedného finančného a kalendárneho roka a začiatok druhého, nemožno ani povedať, že ide o polročnú činnosť. Pripomenula však, že teraz sú do činnosti rady zapojení mnohí noví ľudia a že sa vynakladá veľké úsilie v akcii na zapisovanie detí do slovenských tried v našich prostrediach. – Svedkami sme skutočnosti, že je nielen evidentný pokles počtu detí, ale sa zmenšuje aj počet zapísaných detí do slovenských tried, lebo ich rodičia zapisujú do srbských, – konštatovala Melegová-Melichová. Upozornila, že je v tom veľké nebezpečenstvo, lebo tunajším Slovákom tým hrozí aj zatvorenie škôl a v tom dôsledku aj strata práce pre početných učiteľov, ale zároveň sa tým strácajú aj konzumenti a tvorcovia slovenskej kultúry a nositelia našich slovenských tradícií. Predsedníčka Výkonnej rady NRSNM upozornila aj na blížiace sa ukončenie procesu privatizácie médií, teda aj tých, ktoré majú aj menšinové programy, ktorú sa našej rade nepodarilo ani odročiť, ani zastaviť. Práve preto si myslí, že náš informatívny priestor už nikdy viac nebude taký, aký ho máme dnes, ale budeme na tom horšie. Avšak aj napriek všetkým problémom Melegová-Melichová konštatovala, že je spokojná, ako sa činnosť NRSNM rozbehla, ale podotkla, že nie je spokojná s tým, čo sa dosiahlo v oblasti informovania a privatizácie médií, čo vyplýva predovšetkým z toho, že je zákonodarca neústupčivý a nechce pozmeniť zákon, keď ide o menšinové médiá. Člen NRSNM Pavel Surový, ktorý bol počas volieb v čele listiny Slováci vpred! – Pavel Surový, často v médiách označovanej ako určitej opozície väčšinového bloku v zložení NRSNM,

vyhlásil, že sa nič v činnosti tejto našej najvýznamnejšej inštitúcie nezmenilo, ale všetko zostalo po starom. – Zostalo staré rozmýšľanie, staré spôsoby a štýl vedenia menšinovej politiky, lebo tí istí ľudia tvoria väčšinu a riadia sa heslom „po nás potopa“, – povedal Surový pre náš týždenník. Predovšetkým vyjadril nespokojnosť, že Anna Tomanová-Makanová už dvanásť rokov vedie Národnostnú radu, čo je, podľa neho, príliš dlhá doba, a kritizoval aj to, že jej blízki spolupracovníci sú už dlhú dobu na rovnakých funkciách. – Vytvorená väčšina nechce pripustiť medzi seba inak zmýšľajúcich ľudí s integritou, aby im nenarušili rovnováhu, postavenie, vplyv na prerozdeľovanie peňazí a moc. Aktuálna väčšina formovaná okolo Anny Tomanovej-Makanovej s Maticou slovenskou a Ligou Slovákov Vojvodiny nemá sluch za rozumné a kvalitné návrhy, iniciatívy, projekty, podnety, ktoré príslušníci našej listiny predkladajú, – povedal Surový. Okrem toho väčšine vytýka, že sa v ničom s nimi neradia, do ničoho ich nezapájajú a že o podpore mladých sa len deklaratívne hovorí, a skutky hovoria niečo celkom iné. Surový tvrdí, že vedenie NRSNM začalo cenzurovať aj zápisnice zo zasadnutí rady. Kým sa vraj na prvých štyroch zasadnutiach uvádzali v zápisniciach aj ich názory a komentáre, teraz je to už nie praxou. Pritom sa spytuje, ako sa teda verejnosť dozvie, kto čo hovoril, ak nie je možné, aby sa vyniesli aj iné názory? Podľa jeho názoru je nepochopiteľné, že sa nesmie hovoriť o problémoch a poukazovať na prešľapy. Surový poukazuje na skutočnosť, že členovia NRSNM z jeho listiny hlasovali a podporili mnoho návrhov na zasadnutiach, ktoré sú v záujme Slovákov, keďže im predovšetkým ide o pravdu, poriadok, spravodlivosť a verejný záujem všetkých Slovákov, aby každý Slovák vedel, kam idú jeho peniaze. – Iba zmenou uvažovania a štýlom riadenia slovenských inštitúcií my Slováci môžeme ísť vpred do Európy, – konštatoval tento člen NRSNM. Na mienku o polročnej činnosti slovenského menšinového parlamentu sme sa pýtali aj nositeľov listín Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna a Slovenská strana – Ján Paul, ale • TÝŽDEŇ •

odpoveď sme nedostali buď pre ich zaneprázdnenosť alebo pre nepochopenie tematického záberu tohto článku. K ucelenejšiemu obrazu o uplynulej činnosti tejto inštitúcie možno prísť aj prostredníctvom ankety s niektorými inými príslušníkmi slovenskej národnosti.

Mária Ďurišová, riaditeľka Obecnej knižnice v Kovačici: – NRSNM sa aj v súčasnosti maximálne zakladá a pracuje v prospech tunajších Slovákov. V rámci Výboru pre kultúru pracuje komisia pre knihovnícku činnosť, ktorá doteraz našim piatim knižniciam (v Báčskom Petrovci, Kovačici, Padine, Kysáči a Starej Pazove) pomáhala tak, že im každoročne zabezpečovala nové slovenské knihy z produkcie Slovenského vydavateľského centra. Tohto roku sa budeme všetci spoločne zasadzovať o to, aby NRSNM knižne, a ak treba, aj finančne podporila aj knižnice v slovenských prostrediach, ktoré sú omnoho menšie a menej vybavenejšie. Pavel Šimek, administratívno-technický pracovník v ZŠ m. Tita v Padine: – Činnosť NRSNM, pre rodinné povinnosti a záväzky, sledujem najčastejšie prostredníctvom nášho týždenníka Hlas

ľudu, teda o NRSNM zväčša iba čítam. Úprimne vám poviem, že som mal inú predstavu o NRSNM. Aj skôr bola spolitizovaná, ale teraz je to vari ešte viditeľnejšie. Ľúto mi je, že nezvíťazila Matica slovenská, ktorá sa, zdá sa mi, nezaoberá príliš veľa politikou. V terajšej zostave NRSNM sú aj Padinčania. Jeden z nich je aj Ján Paul, ktorý v dôsledku toho, že sa hanbil za svoj slovenský pôvod, zmenil svoje priezvisko. Myslím si, že ak chce zastupovať záujmy tunajších Slovákov, musí sa najprv naučiť písať, čítať a hovoriť po slovensky. Keď ide o samotnú činnosť NRSNM, tak mienim, že pracuje dobre. Koľko má peňazí, toľko môže urobiť, aj jej delia prostriedky zo štátneho rozpočtu, nemá svoj výrobok, ktorý by mohla predať, aby zarobila. Kritikov vždy bolo a čas ukáže svoje, kto koľko a ako robí.

Zdenko Uheli, výkonný riaditeľ SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej

Pazove: – Z postu, na ktorom toho času som, s činnosťou NRSNM som spokojný. V našom spolku pôsobia početné programové formy, ktoré majú aj čulú aktivitu. NRSNM v súlade s možnosťami podporuje obetavú prácu členov spolku. Toho času najmä s Výborom pre kultúru intenzívne pracujeme na príprave Detskej divadelnej prehliadky 3 x Ď. Prehliadka bude v dňoch 5. až 7. júna a jej organizátormi sú aj Obec Stará Pazova a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Nápomocnú ruku nám NRSNM vždy podáva, aj keď ide o súbehy a projekty, teda ak nám niečo nie je jasné, alebo máme nejaký problém, neraz zatelefonujeme a vždy nám ochotne pomôžu a poradia, čo pre fungovanie nášho spolku veľa znamená.

Miroslav Bako, ochotník zo Starej Pazovy: – S celkovou aktivitou NRSNM sa hlavne informujem prostredníctvom ich webovej stránky. Najnovšie správy si prečítam aj po slovensky, aj po srbsky a takýto spôsob informovania verejnosti sa mi veľmi páči. Konkrétne, čo sa týka Starej Pazovy, výsledky práce NRSNM sú viditeľné. Myslím tu najmä na činnosť dvoch výborov – Výboru pre úradné používanie jazyka a písma (dvojrečové

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: VLADIMIR ZELENOVIĆ, PODTAJOMNÍK POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU PRE URBANIZMUS, STAVEBNÍCTVO A OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Podklad je základ Oto Filip

eálne plánovanie, bežné alebo ústretové, patrí k základným predpokladom rozvoja lokálnych samospráv, získavania investičných vkladov, rovnomernejšieho napredovania hospodárskych odvetví. Ako jeho význam vidí podtajomník Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a riaditeľ Ústavu pre urbanizmus Vojvodiny Vladimir Zelenović? Teda: – Napriek ich veľkému významu, vypracovanie plánovacích dokumentov môže narážať aj • TÝŽDEŇ •

na isté ťažkosti. O čo ide, aj ako ich riešiť? – Ústav pre urbanizmus Vojvodiny vypracúva plány pre 36 obcí. A náš sekretariát vyčleňuje významné prostriedky ako pomoc obciam na vypracovanie ich plánovacích dokumentov, čo je i zákonným záväzkom. Význam týchto dokumentov je obrovský, už aj z toho aspektu, že nemožno urobiť žiaden investič-

ný zásah bez toho, aby neexistoval plánovací základ. Všimli sme si, že sa na trhu dejú také veci, že cena vypracovania plánovacej dokumentácie drasticky klesla počas posledných dvoch rokov. V prostriedkoch, ktoré vyčleňuje náš sekretariát ako maximálne orientované na plánovacie dokumenty, je priestor aj na vypracovanie topo-

nápisy na inštitúciách a ustanovizniach) a Výboru pre kultúru. Keďže sa zaoberám hudbou a komponovaním hudby, veľmi som spokojný s tým, ako NRSNM podporuje oblasť kultúry, lebo neraz bez jej pomoci a podpory by sa celkový projekt nemohol dotiahnuť do konca.

Anička Balážová, profesorka telesnej výchovy a ochotnícka režisérka zo Starej Pazovy: – S pôsobením NRSNM som spokojná, lebo finančne podporuje aj divadelnú sekciu v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, v ktorej som zamestnaná ako profesorka telesnej výchovy. NRSNM nám napr. finančne zabezpečila zájazdy s predstavením Cesta ku šťastiu, ktoré sme spoločne režírovali kolega Ivan Ječmen a ja. Spokojná som teda nielen s činnosťou Výboru pre kultúru, ale aj s aktivitami Výboru pre vzdelávanie, najmä s uskutočnenými akciami spolu s MSS a samotnou školou ohľadom zápisu budúcich prvákov do slovenskej triedy. Myslím tu na bezplatné učebnice, žiacke zájazdy na Slovensko cez letné prázdniny. Pre žiakov a ich rodičov to veľa znamená. Snímky: z archívu NRSNM, A. Chalupová a A. Lešťanová

graficko-katastrálnych podkladov. Najmä vzhľadom na to, že je ten podklad súčasťou plánu a že bez zabezpečenia jeho kvality nemožno ani začať pracovať. Obce narážajú na ten problém, že musia osobitne vypisovať tendre na snímanie tých základov, na topografiu, čo im spôsobuje veľké problémy. My sme preto v mene nášho sekretariátu a urbanistického ústavu navrhli, aby sa v rámci ceny, ktorá sa vyčleňuje na plánovacie dokumenty, dovolilo obciam vypísať tender aj na vypracovanie plánu na zabezpečenie katastrálno-topografických podkladov. Tá suma, tie prostriedky, ktoré sekretariát vyčleňuje, umožňuje dostatok priestoru na zabezpečenie toho všetkého, a týmto obce to majú ľahšie pri vypracovaní dokumentov, ktoré potrebujú.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Týždeň

Oto Filip

vzdušie na štarte vlaňajšej jesene bolo v mnohom podobné tomu dnešnému. Viacerí účastníci Belehradského bezpečnostného fóra a novinári, ktorí ho sledovali, odhadovali vtedy, kedy nastúpi deň D – otvorenie prvej prístupovej kapitoly. Žiadne prognózy zatiaľ nevyšli. Od konca septembra 2014 uplynulo už osem mesiacov a náznaky sa stále rôznia. Podľa tých najnovších otvorenie prvých kapitol možno reálne očakávať najskôr a len v októbri. Občanov toto posúvanie termínov už riadne unavuje, takže nečudo, že rôzne prieskumy verejnej mienky poskytujú i rozličné údaje, najčastejšie podmienené tým, čo sa v procese eurointegrácie práve deje. Podľa najnovšieho prieskumu na vzorke 1 265 plnoletých osôb, ktorý nedávno zverejnila agentúra Medium Gallup a vypracovaného pre potreby delegácie EÚ v Srbsku, 59 percent občanov

 LETMO

Oto Filip

Úspory

načnú časť odpovede na dilemu, aký život je pred nami, môžeme poskytnúť aj sami. Dospelí obyvatelia Japonska, jednej z hospodársky a technologicky najvyspelejších krajín sveta, takmer spravidla upozorňujú svoje deti, že žijú v chudobnom štáte, takže nie je (pre nich) iné východisko, len školiť sa a pracovať do úmoru. My sa zase nazdávame, že máme všetko, a stačí len byť vynaliezavý a úspech a dobrý život sú už tu, zaručené. Tak sa aj správame. To, čo možno zužitkovať, nevyužívame, poplatky, ktoré sa inde bežne naplácajú, nechávame plávať bokom, opustené priestory, v ktorých kedysi boli fabriky, vojenské posádky, odborárske letoviská zívajú prázdnotou, namiesto toho, aby to priemyselné a iné dedičstvo bolo oázou nových kreatívnych obsahov, ktoré naša kultúra potrebuje ako soľ.

www.hl.rs

Nie je to o nič lepšie ani na úrovni štátu. Ani už osemnásť rokov existujúca Direkcia pre majetok Republiky Srbsko, ktorá je jedinou inštitúciou oprávnenou narábať ním, nemá konečný a presný zoznam majetku prislúchajúceho štátu, mestám, obciam. Je tu ale sľub jeho vedenia, že do konca roka údaje o ňom budú konečne zaevidované a prístupné užívateľom a záujemcom. Osobitným príbehom sú viaceré ekologické pomery, kde sme na tom tiež veľmi zle. Odpadové hospodárstvo, konkrétne opätovné využívanie rôznych druhov odpadov je u nás len pri tých prvých krokoch. O nič lepšie nie sme na tom, ani keď ide o čistenie vôd, ktorých je stále menej. Úspory nemusia byť len finančné, alebo tie osobné na bankových účtoch, či schované kdesi v dome. Oveľa väčšiu váhu majú tie, ku ktorým sa možno dopracovať zodpovednejším a inakším správaním každý deň. Od lepšieho vzťahu k práci po nezanedbávanie všetkých výhod, ktoré alebo máme, alebo môžeme mať.

Informačno-politický týždenník

INÝ NÁHĽAD

Dlhá púť

suma európskych prostriedkov zabezpečených na sanáciu škôd a následkov vlaňajších záplav. Na zabezpečenie a koordinovanie 264 projektov cezhraničnej spolupráce vyčlenených je 105 miliónov eur. Počas uplynulého roku sa konalo päť stretnutí s Európskou komisiou na tému realizácie Stabilizačnej a asociačnej dohody, bolo koordinovaných sedem projektov na podporu Srbsku v procese eurointegrácie, konali sa štyri Vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Devenport počas nedávnej medzinárodné konferencie s tonávštevy v Novom Sade uto tematikou. Za ten čas ocenili podporuje členstvo Srbska v únii. že sa Srbsko stane členom únie zladenosť s právnymi normami Okolo 35 percent nepodporuje, o desať rokov alebo aj skôr, kým EÚ až 522 našich zákonov a podkým šesť percent nemá názor sa v porovnaní so septembrom zákonných aktov a schválených na to. Základné príčiny podpory 2014 značne zmenšil počet res- je aj päť správ o skríningu... Sú tu eurointegrácie sú ekonomickej pondentov, ktorí sú toho názoru, aj tisíce preložených a odborne povahy a týkajú sa lepšej budúc- že sa to nestane nikdy. Vtedy zredigovaných strán európskeho nosti a prosperity (46 percent), ich bolo 22 percent, dnes ich je zákonodarstva, desiatky seminálepšieho životného štandardu o osem percent menej. rov, študijných návštev, školení, (38 percent) a lepších možností Vysvetlenie tejto väčšinovej rôznych iných podujatí... na zamestnanie (34 percent). Ak podpory možno najlepšie treba Všetkého veľa, až na čas, neby sa referendom o pristúpení hľadať vo všetkom, čo sa v ob- návratne plynúci a priamo nás Srbska k Európskej únii konalo lasti eurointegrácie udialo počas nútiaci využívať racionálne každnes, na ňom by sa zúčastnilo prvého roku pôsobenia vlády dú jeho chvíľu. V prvom rade na 73 percent občanov, z ktorých 55 Srbska. Od konca apríla 2014 do urýchlenie reformného procesu. percent by bolo za členstvo, kým konca apríla 2015 je z Programu Tak kvôli nám samotným, ako proti by bolo 26 percent. EÚ IPA naprogramovaných a zaaj kvôli budovaniu zdravých záPodľa uvedeného prieskumu bezpečených takmer 116 miliónov kladov nášho budúceho členstva 55 percent občanov očakáva, eur. Viac ako 162 miliónov eur je v Európskej únii.

Ďuro Varga

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA

• TÝŽDEŇ •

Slovensko Úspechy nerozdeľujem na malé a veľké K

SEDEM OTÁZOK PRE EVU SEVERÍNIOVÚ, ODBORNÚ ASISTENTKU PRE PREDPRIMÁRNU PEDAGOGIKU

Rastislav Boldocký

ovačičanka Eva Severíniová v marci 1999 skončila v Srbsku vyššiu pedagogickú školu a už aj mala sľúbené miesto v jednej z materských škôl na novosadskom Limane. O týždeň sa začalo bombardovanie. „Dieťa moje, zabudni na prácu a utekaj čo najďalej odtiaľto,“ povedal jej vtedy riaditeľ. Jeho slová si zobrala k srdcu. „Rozhodla som sa pre Slovensko, lebo tu máme rodinu, navyše nemusela som prekonávať jazykovú bariéru,“ spomína. Napriek rodinnému zázemiu v Bratislave začiatky pre Evu neboli vôbec jednoduché. „Nostrifikácia diplomu trvala neuveriteľných šesť rokov, takže som musela robiť rozličné práce či brigády, aby som sa uživila,“ vysvetľuje. Snažila sa však v rámci možností zostať v akom-takom kontakte so svojou profesiou – predprimárnou pedagogikou, čiže výchovou detí v predškolskom veku. Okrem iného napríklad pracovala ako inštruktor plávania, korčuľovania či lyžovania. Chvíľu tiež vyučovala deti srbčinu na srbskom veľvyslanectve. Hoci tento projekt netrval dlho, vďaka kontaktom na ambasáde sa dostala k ďalšej práci. Začala učiť zamestnancov slovenských ministerstiev po srbsky. Hlavne tých, čo

mali dlhodobejšie pôsobiť v krajinách bývalej Juhoslávie. „Boli medzi nimi vojaci a dôstojníci v mierových misiách, diplomati, dokonca aj veľvyslanec,“ dodáva. V roku 2003 sa konečne zamestnala v súkromnej bilingválnej materskej škole, no a o dva roky sa dočkala aj vytúženej nostrifikácie – uznali jej bakalársky titul. Otvorilo jej to dvere aj do štátnych škôlok, ale hlavne umožnilo pokračovať v štúdiu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Najprv v magisterskom, potom obhájila rigoróznu skúšku, čím získala titul PaedDr. Na fakulte potom začala pracovať na čiastočný úväzok ako odborný asistent a zároveň absolvuje aj doktorandské štúdium. Okrem toho v súčasnosti pracuje v štátnej materskej škôlke a keď ju zavolajú, odbehne aj na niektoré z ministerstiev vyučovať srbčinu. „Som dosť vyťažená, ale nesťažujem sa,“ smeje sa. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Nemôžem hovoriť o nejakých veľkých ťažkostiach. Na Slovensko som predtým často chodila, takže som vedela, do čoho idem. Okrem toho som pozorne sledovala situáciu v Srbsku po bombardovaní, mnohé moje kolegyne pracovali ako predavačky v obchodoch. To som nech-

Eva na pedagogickej konferencii v španielskej Barcelone cela a snažila som sa maximálne využiť možnosti, ktoré mi Slovensko poskytuje. – Kedy si si uvedomila, že tu zostaneš žiť? – Ešte stále si to neuvedomujem. Vlastne nepozerám sa na to tak. Nemám problém prispôsobiť sa novému prostrediu a veľmi nevnímam hranice. Kebyže sa rozhodnem, zajtra by som mohla žiť úplne inde. – Mala si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil

nejako pôvod tvoju kariéru? – Môj osobný a profesionálny život vždy bol a vždy bude spätý so Srbskom. Po príchode sem som učila srbčinu a robila preklady. V rámci výskumu na fakulte som porovnávala spôsob výučby v srbských a slovenských materských školách. Aj teraz spolupracujem so srbskými vysokými školami, snažíme sa napríklad nadviazať spoluprácu v rámci programu Erasmus. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Svoje úspechy nerozdeľujem na väčšie a menšie. Každý z nich má pre mňa osobitnú hodnotu a význam. – Ľutuješ niekedy, že si odišla? – Ľutujem, že na území bývalej Juhoslávie boli vojny. Ale keď sa na to celé pozriem z časového odstupu, v mojom živote zrejme všetko bolo tak, ako malo byť. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátila? – Čo ja viem? Možno, ak by som sa v rámci výmeny medzi fakultami išla do Srbska učiť... Ale v skutočnosti to neriešim. Tých 500 kilometrov nie je až tak veľa, navyše moderné informačné technológie túto vzdialenosť ešte skracujú. S rodinou niekedy presedím na skype aj tri hodiny. Aj keď je pravda, že priamy kontakt a kávičky s kamarátmi mi vždy budú chýbať (úsmev). – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Stále Srbom. S tým som vyrastala, mám k tomu bližší vzťah. Navyše sú podľa mňa Srbi lepší športovci. Snímka: z archívu E. S.

SMER PREDSTAVIL SOCIÁLNY BALÍČEK S CIEĽOM ZVÝŠIŤ ŽIVOTNÝ ŠTANDARD V KRAJINE

Slovensko zníži DPH na potraviny R. Boldocký

vesto miliónov eur. Taká je hodnota sociálneho balíčka, ktorý na svojom sneme schválila vládna ľavicová strana Smer-SD. Pätnásť opatrení, ako je napríklad zníženie dane z pridanej hodnoty na základné potraviny, by malo pomôcť najmä ekonomicky najzraniteľnejším vrstvám obyvateľstva a socialisti ho chcú uviesť do praxe do marca 2016. Reakcie odborníkov a opozície na navrhované opatrenia sa rôznia. Najdôležitejším bodom takzvaného druhého sociálneho balíčka je zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na základné potraviny z dvadsať na desať percent. Podľa premiéra Roberta Fica je to výrazné zníženie, ktoré by štát mohlo zo štátnej pokladnice ročne • SLOVENSKO •

vytiahnuť až sto miliónov eur. Ako však z opozičnej strany Sieť tvrdí, že ceny dodal ministerský predseda, menej klesnú maximálne o 4 – 5 percent. razantné zníženie Zvyšok si podľa by nemalo zmysel. Minimálna mzda neho ponechajú „Ak znížite DPH z 20 obchodníci cez na 19 percent, nemá vo vybraných zvýšenie ziskovej to absolútne žiadny krajinách marže. Na druhej vplyv na ceny, lebo strane treba poveobchodníci ceny dať, že nižšia DPH 380 eur na základné poneznížia,“ povedal Slovensko 332 eur traviny nie je slona tlačovej besede. Česko Viacerí kritici však Poľsko 410 eur venským výmysupozorňujú, že ani Maďarsko 333 eur lom a nájdeme d es aťp e rce ntn é ju vo viacerých 396 eur európskych krazníženie DPH sa Chorvátsko 791 eur jinách. Napríklad zákonite nemusí Slovinsko premietnuť do de- Nemecko 1 473 eur aj v Srbsku, kde sú saťpercentného zní- Luxembursko 1 923 eur jej sadzby práve ženia cien mlieka či na úrovni desať a 235 eur dvadsať percent. chleba. Robert Auxta Srbsko

Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, Smer plánuje zvýšiť materskú dávku zo 65 na 70 percent platu matky, tiež zvýšiť minimálnu mzdu z 380 na 400 eur, presadiť program pomoci pre okresy s vysokou nezamestnanosťou a výrazne znížiť ceny bankových účtov. Ľudia s najnižšími príjmami by dokonca mali mať jeden účet bez akýchkoľvek poplatkov za jeho vedenie. Ostatné opatrenia sa týkajú najmä školstva, zdravotníctva a bývania. Opoziční politici obviňujú premiéra Fica, že sa pomocou balíka snaží zvýšiť svoju popularitu pred budúcoročnými voľbami. Ten to odmieta. Podľa neho je sociálny balík výsledkom zlepšeného výkonu slovenskej ekonomiky a je fér, aby sa tieto pozitívne čísla premietli do zvýšenia životného štandardu ľudí.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Ľudia a diania 270 rokov na vojvodinskej černozemi OSLAVY DŇA PETROVCA

Jaroslav Čiep

račná na oblohe a výdatný dážď hrozil, že zmarí viactýždňové prípravy na oslavy. Našťastie, nestalo sa. Náplň dní víkendu 22. – 24. mája (najbližšieho ku 25. máju), keď Petrovec tohto roku oslavoval narodeniny, bola mimoriadne bohatá a rozmanitá. K tomu určite prispelo vedomie, že sa roku 2015 v Petrovci oslavuje aj 270 rokov od prisťahovania Slovákov

Okrem už zachodených obsahov: čerstvej a údenej klobásy, pálenky, vína, koláčov, maškŕt, medu a včelárskych výrobkov a iných pestrých drobností, prítomní mali možnosť ochutnať aj domáce pivo, alebo si preveriť koordináciu pohybov s nasadením masky, ktorá u človeka vyvoláva zdanlivú dávku alkoholu v tele. V parku vedľa usporiadali taký skromnejší Festival kvetín a predajnú výstavu kvetov, sadeníc a kríkov. Spolok petrovských žien

Na začiatok vztýčenie vlajok: srbskej, petrovskej a slovenskej

Komisia pre pálenku „pracovala“ hrdinsky a zvolila tú najlepšiu z 28 vzoriek

a osídlenia osady. Programov bolo bol veľmi činný a okrem novej etnaozaj hodne a návštevníci určite nografickej výstavy návštevníkom nestačili navštíviť všetky punkty, ponúkol aj predajnú výstavu tort a ktoré sa v harmonograme osláv svadobnú kapustu uvarenú v kotponúkali. Vybrali si však niektoré, loch. K tomu prezentoval aj vlastné ktoré ich najviac zaujali. Piatko- ručné práce. Na ďalších stánkoch vé úvodné podujatia boli zväčša kultúrneho rázu a sobota 23. mája bola vlastne ústredným dňom oslavy Dňa Petrovca. Tak ako bolo zobrazené na pútači v strede osady, domácich a hostí lákali predovšetkým festivalom klobás a tort. Programy boli sústredené na Námestí slobody, v priľahlom parku v strede osady a na nádvorí Miestneho spoločenstva. Od javiska, na ktorom prebiehal program, na námestí začínala jarmoková ulica, kde sa zoskupili početné spolky, z Petrovca i z okolia, a návštevníkom Návštevníkov osláv zovšadiaľ lákala ponúkali všelijaké výrobky. vôňa čerstvo smaženej klobásy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na námestí mládežnícke združenia Na nádvorí MS Petrovec k zaa miestne spolky tiež predstavili chodenej súťaži vo výrobe čerstvej svoju činnosť a na predaj ponúkali klobásy, súťaži o najlepšiu údenú svoje výrobky. klobásu a súťaži o najlepšiu páPo ukončení ústredného progra- lenku pribudol festival klobás, mu v malom parku pred Sloven- tzv. Petrovsko-martinské paralely. ským vojvodinským divadlom V piatok totiž vo výrobe tradičnej vztýčili vlajky, a potom aj oficiálne čerstvej klobásy podľa petrovskej otvorili tohtoročný Deň Petrov- receptúry súťažili domáci politici ca. Na javisku pred pomníkom predseda Rady MS Ján Rybovič sa zmienil o význame tohtoročného jubilea a slovo odovzdal predstaviteľom Báčskopetrovskej obce, MSS, NRSNM, AP Vojvodiny, hosťom z Kovačice, Martina, Nitry, Málinca, Slatiny a z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Program na námestí pokračoval tancami Víťaz súťaže o najlepšiu údenú klobásu Karol a spevmi. Vystupova- Horvát (s početnými diplomami) s petrovským li deti z Predškolskej richtárom Jánom Rybovičom ustanovizne Včielka, žiaci Základnej školy Jána Čajaka, a obecní funkcionári s hosťami speváci z Málinca, koncertovala z Martina, Nitry a Bratislavy. Ani hudobná skupina DeArt z Martina. v sobotu, keď súťažili všetci záuPo umeleckom programe animátori jemcovia, hodnotiace komisie to pre prítomné deti prichystali súťa- nemali ľahké, lebo vzoriek klobás že, dielne a hry bez hraníc. Vedľa, a pálenky býva z roka na rok stále na druhej strane ulice sa návštevníci viac. Komisie sa predsa pochlapili mohli pobaviť pri súťaži o najsilnej- a usilovali sa čím správnejšie vyšieho muža Srbska vo viacerých hodnotiť klobásy a pálenku. Zo silových športoch a v Klube drob- 16 skupín, ktoré na tvári miesta nochovateľov si mohli pochutnať chystali tenkú klobásu, najväčšmi sa, rovnako ako aj vlani, darilo Kyna zajačom paprikáši. • ĽUDIA A DIANIA •

Novinka – festival klobás: alebo keď starostovia a prednostky nadievajú petrovskú štipľavú

sáčanom. Zvíťazil tím Čemanovcov: Michal, Ján a Mária. Zlaté diplomy zo súťaže si odniesli aj ďalšie tímy v zložení: – Samuel Jagoš (Kulpín), Ondrej Ušiak (Petrovec) a Daniel Čásar (Pivnica); – Jasna Hrubíková, Ondrej Hrubík st., Pavel Pavlov (všetci z Petrovca) a Nikola La-

Maškrtníci v Spolku petrovských žien navštívili predajnú výstavu tort

lić (Odžaci); – Alena Zátrochová, Vlastislav Hrubík, Miroslav Bovdiš (všetci z Petrovca); – Anna Pavelková, Juraj Slavka a Samuel Oros (všetci z Petrovca). V kategórii údených klobás komisia zo 42 vzoriek za najchutnejšiu vyhlásila klobásu, ktorú priniesol

Karol Horvát (ktorý sa stal absolútnym víťazom) a zlatom sa ovenčili aj ďalší Petrovčania: Denisa Cerovská, Martin Kováč, Ján Topoľský a Pavel Pavlov. Tohto roku hodnotili rekordný počet vzoriek domácej pálenky – až 28. Podľa prezentovaných výsledkov najviac chutila

komovica (z hrozna) Jozefa Hemelu a výborné boli a zlaté diplomy získali aj destiláty z marhule Anny Hodoličovej, hrušky Rastislava Denďúra, duly Karola Horváta a jablka Miroslava Lačoka a Daniela Rybárskeho. Vo Vrbare v rovnakom čase prebiehal osobitný program. Okrem veselice a zábavy pre mládež v sobotu volili krásku a detskú krásku. O tom, že záujem bol primeraný, svedčí údaj, že sa na súťaži zúčastnilo 20 dievčat a 10 mládežníčok. V rámci oslavy Dňa Petrovca nedeľa je tradične športovým dňom, ale ani tentoraz nechýbali nedeľné bohoslužby venované miestnemu sviatku, predpoludním v evanjelickom a poobede v baptistickom kostole.

K VÝROČIU TOVÁRNE MARBO PRODUCT

Dve desaťročia s chuťou na správne veci J. Čiep

arbo Product je jeden z lídrov srbských a regionálnych výrobcov chrumiek. Ako súčasť svetovej spoločnosti PepsiCo v roku 2015 oslavuje dvadsať rokov podnikania. Značka Chipsy, prvá v portfóliu spoločnosti Marbo, tohto roku si tiež pripomína 20 rokov od svojho vzniku. Továreň v Maglići v Báčskopetrovskej obci okrem výrobkov Chipsy v súčasnosti vo svojom portfóliu má aj značky Pardon, Clipsy a Gud. Predaj takmer polovice výrobkov sa uskutočňuje v krajinách nášho regiónu, ale aj

v krajinách západnej Európy a v Spojených arabských emirátoch. „Od získania podniku pre PepsiCo spoločnosť roku 2008 zrealizovali sme početné investície do ľudských zdrojov a výroby. Vďaka inováciam podarilo sa nám podnik a jeho značkové výrobky Chipsy, Clipsy, Pardon a Gud pozdvihnúť na rozpoznateľnú úroveň. Investovali sme do moderného pásu na výrobu zemiakových lupienkov (chipsy), ako aj do zariadenia na spracovanie odpadových vôd v Maglići. V súčasnosti továreň patrí medzi najmodernejšie továrne tohto typu v Európe a je jedným

Pred transportom do predajní výrobky treba dobre zabaliť

• ĽUDIA A DIANIA •

Thomas Nikolaos, Michail Orfanoudakis a Tatjana Mitrovićová ozrejmili 20 rokov hospodárenia

z najreprezentačnejších príkladov bezpečného pracovného miesta,“ povedal komerčný riaditeľ podniku PepsiCo pre západný Balkán Michail Orfanoudakis novinárom v stredu 20. mája pri spoločnej obchôdzke továrne v Maglići. „Zemiaky si zadovažujeme od viacerých veľkých výrobcov z celého Srbska a dobre spolupracujeme aj s miestnymi výrobcami. Dôraz dávame na zabezpečenie najvyššej úrovne kvality surovín. S výkupom 35 000 ton do roka Marbo je jeden z najväčších priemyselných odberateľov zemiakov. Na výrobu chrumiek značky Chipsy sa používa osem rozličných sort zemiakov. V maglićskej továrni je viac ako 500 zamestnancov,

čo Marbu dáva postavenie významného zamestnávateľa v tejto komunite,“ zhodnotil riaditeľ továrne Thomas Nikolaos. Na území západného Balkánu spoločnosť PepsiCo v súčasnosti má dve výrobné prevádzky a zamestnáva zo 1 200 osôb. Okrem továrne v Maglići, výroba prebieha v Marbo, d. o. o., Laktaši v Bosne a Hercegovine. V roku 2015 Marbo Product získal certifikát Najlepší zamestnávateľ (Top Employer) Srbska 2015, ktorý udeľuje Inštitút Top Employer z Holandska. V roku 2014 tiež získal ocenenie pre najlepšieho zamestnávateľa v konkurencii výrobcov jedál portálu Infostud. Foto: pepsico.com

22 /4649/ 30. 5. 2015

Ľudia a diania Z 30. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Zelená pre občianske iniciatívy Juraj Bartoš

esať bodov z 33 navrhnutých stiahli výborníci na 30. schôdzi Zhromaždenia obce Báčska Palanka z rokovacieho programu. Na návrh výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany sa uzhodli, že finančné správy miestnych spoločenstiev na rok 2014 pretrasú nabudúce. Pokým sa v súvislosti so správou o práci obecnej správy iskrilo, napodiv, rozoberanie správy o činnosti verejného podniku Direkcia pre výstavbu Obce Báčska Palanka poznačili zmierlivé tóny. Obe správy týkajúce sa vlaňajšieho roku prijali väčšinou hlasov. Radikáli síce poznamenali, že na prácu direkcie majú isté poznámky, ale kladne ocenili, že „je prvý raz aspoň technicky dobre prehľadne upravená“. V rámci bodov 11 až 15 pozmeneného rokovacieho programu, po úmornej iskrivej diskusii, výborníci schválili uznesenia, na základe

ktorých sa uskutoční referendum. Znamená, že v nedeľu 28. júna sa občania miestnych spoločenstiev Čelarevo, Pivnica, Tovariševo a Mladenovo vlastnými podpismi môžu vyjadriť k občianskej iniciatíve (podanej 24. marca). A teda vyjadriť sa, či súhlasia, aby Zhromaždenie obce Báčska Palanka výkonom komunálnej činnosti na Nakoniec nechýbali úsmevy: území každého konkrét- záber z 30. schôdze ZO Báčska Palanka neho miestneho spoločenstva po- sa mienime vrátiť osobitne. Už verila výlučne Verejný komunálny aj preto, že je na obzore aktivita podnik Komunalprojekt z Báčskej miestnych spoločenstiev, ktoré Palanky. Zhromaždenie obce na očakáva referendum, zameraná sledovanej schôdzi 22. mája vyme- na jeho úspešnú realizáciu. Aj na tejto schôdzi bolo zrejmé, novalo komisie pre uskutočnenie referenda a volebné výbory. Ako že jarné obdobie výdatne prispelo je známe, na predchádzajúcej, k preletom výborníkov z jedného marcovej schôdzi ZO sa viedla do druhého (ba z druhého do ostrá polemika ohľadne presúvania tretieho) tábora. Slovom, doškompletného komunálu (aj) v de- lo k okatej zmene výborníckej dinách Báčskopalanskej obce na štruktúry v Zhromaždení obce Komunalprojekt. K téme referenda v porovnaní s jej „začiatočným

SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: FULL EKO, PREŠOV

Teplo slnka v dome Oto Filip

edzinárodný veľtrh techniky v Belehrade sa spravidla neobíde bez noviniek, prípadne zaujímavých výrobkov. V ére silnej konkurencie takmer každá firma inovácie opodstatnene chápe ako jeden z najlepších spôsobov, ako sa úspešne presadiť na trhu. Prešovská firma Full Eko, s. r. o., prezentovala v Belehrade v polovici mája produkty, ktoré u nás nie sú veľmi časté a sú celkom v ekologickom trende: samoregulačné fólie zabezpečujúce teplo domova, ako aj fotovoltaické systémy montujúce sa na plochých a šikmých strechách alebo na fasádach budov. Výhodou obidvoch sú nemalé úspory energie. – Full Eko vznikol v roku 2011, v podstate sme mladá firma. Zaujímame sa o nové technológie,

www.hl.rs

o ekológiu. U vás propagujeme lúčov už nemám a je mi zima. V infra vykurovanie. Máme založené podstate ide o teplo slnka v dome. pobočky v Čechách, na Ukrajine a Pri klasickom vykurovaní nahriechceme ich urobiť aj tu, – uvádza vame vzduch, kým my nenahriezáujemcu do obrazu vame vzduch, ale konateľ firmy Ing. predmet, ktorým Martin Dzubaj. z nášho aspektu – Ekonomika, môže byť aj človek. – Sídlite na energetika, ekológia… to sú tie tri Slovensku, no základne E vášho etablujete sa aj pôsobenia? inde? – Každá budova – S týmto sme potrebuje teplo. A začali ešte skôr, to teplo my vieme v rámci inej firdodať lacno a zdramy. Fungujeme vé. Čiže infra, to je to v tomto biznise spektrum zdravých sedem rokov, čo lúčov. Vysvetlím to je relatívne dosť. tak: keď svieti slnieč- Ing. Martin Dzubaj Tie technologické ko a vonku je mínus zdatnosti máme desať, je mi teplo, lebo prijímam to dosť vysoké. Sme na Slovensku, v slnečné spektrum zdravých lúčov. Ukrajine, v Čechách, teraz sme tu. Len čo vojdem do tieňa, príjem tých Prvýkrát sme boli u vás predvlani,

Informačno-politický týždenník

stavom“, čo je tiež osobitná téma. Záverom skonštatujme, že radikáli na jednej z predchádzajúcich schôdzí ZO navrhli, aby sa výborníci správami o činnosti miestnych spoločenstiev zamestnávali na osobitnej schôdzi. Márne, takže sa opakoval „zostrih“ rokovacieho programu priamo na začiatku schôdze. Nemožno sa neopýtať, prečo? Odpoveď si pýta aj otázka, prečo sa významné zároveň citlivé záležitosti, o ktorých „z lietadla jasne vidieť“, že sa o nich bude viesť rozsiahla a prudká výmena názorov, takmer spravidla zaraďujú do druhej polovice rokovacieho programu zasadnutí ZO. Vari je niekomu vhod prejednávať dôležité veci vtedy, keď výbornícka koncentrácia vykazuje pokles? keď sme si to tu boli zmapovať. Uvidíme, aký efekt bude mať táto účasť. Tých krajín a záujmu je veľa a sme na to len niekoľkí, ktorí sa tomu venujeme aktívne. Fungujeme inakším systémom ako iní, na partnerskej báze. Na Slovensku máme 35 montážnych skupín, v ktorých je od jedného do desať ľudí, v Čechách je tých skupín zo desať, na Ukrajine je ich tiež niekoľko. – Sú niektoré obmedzujúce momenty, keď ide o budúcu spoluprácu s nami? – Neviem zatiaľ, ako sem budete dostávať tovar, keďže ste mimo Európskej únie. Tie legislatívne veci bude musieť riešiť náš človek u vás, lebo nevieme všetky právne aspekty, ako by to mohlo fungovať, no jasné je, že sa budeme musieť prispôsobiť. Na rozdiel od iných firiem, ktoré majú iné cieľové funkcie, my sa orientujeme na koncovejšieho zákazníka, na menšie prevádzky, na domy, – podčiarkuje Ing. Dzubaj. Samozrejme, s nádejou, že aj u nás Full Eko objaví dostatok nových partnerov vo svete úsporných energií. • ĽUDIA A DIANIA •

V STAREJ PAZOVE SI PRIPOMENULI DEŇ PRÍCHODU SLOVÁKOV

Vydarený program a zaujímavá prednáška Anna Lešťanová

ohto roku si staropazovskí Slováci pripomínajú 245 rokov od príchodu do Starej Pazovy. Slávnostný program venovaný výročiu usporiadali v pondelok 25. mája v školskej jedálni ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Okrem školy k organizácii tohto vydareného podujatia prispel i tamojší MOMS. Na programe sa zúčastnili početní hostia – predstavitelia slovenských inštitúcií a ustanovizní, terajší a bývalí učitelia, rodičia žiakov a iní občania, ktorých pozdra-

Program spestrili aj žiaci

Profesor Jaroslav Miklovic

vili Janko Havran, riaditeľ školy, a Anna Balážová, predsedníčka pazovských matičiarov. V príhovore Balážová o. i. povedala, „že tento časový úsek so sebou niesol všelijaké ťažkosti. Naši predkovia si na týchto priestoroch našli nový domov a cez celé toto obdobie si zachovali svoju identitu. Nezabudli na svoj materinský jazyk, kultúru, tradíciu,

K jubileu prítomným zagratulovali velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský (stojí) a Veno Nechvátal, profesor na dôchodku

ktorú si my až dodnes chránime“. Pri tejto príležitosti predsedníčka staropazovských matičiarov popriala, aby sa im spoločnými silami, spolu so školou, Slovenskou evanj. a. v. cirkvou a SKUS hrdinu Janka Čmelíka darilo aj naďalej. Potom odznel vydarený program, v ktorom sa zúčastnili žiaci základnej školy a na úvod všetci prítomní spoločne zaspievali matičnú hymnu. Žiaci sa predstavili hudobnými a speváckymi bodmi, ako i slohovými prácami. V rámci oslavy Dňa príchodu Slovákov do Starej Pazovy (za

dátum osídlenia Slovákov v Starej Pazove sa pokladá 21. máj 1770) Jaroslav Miklovic, profesor dejín, mal zaujímavú prednášku pod názvom 245-ročná Stará Pazova. Hovoril o príchode Slovákov, vzniku osady a nasťahovaní prvých rodín (Selenča, vznik, príčiny odchodu a snahy Slovákov evanjelikov o presídlenie, Petrovaradínsky pluk, hraničiarske práva a povinnosti, príchod na pustatinu Pradium Pahsoe…) . Údaje z minulosti Starej Pazovy zistené na základe historických prameňov upútali pozornosť prítomných.

Z KANCELÁRIE PRE MLADÝCH V STAREJ PAZOVE

Tancovala ďalšia generácia maturantov A. Lešťanová

resne napoludnie v piatok 22. mája na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove maturanti tamojších dvoch stredných škôl, Gymnázia Branka Radičevića a Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića, sa zúčastnili v najväčšom mládežníckom projekte v Európe – Tanci tolerancie, čiže na Maturitnej paráde 2015. V Starej Pazove sa toto podujatie uskutočnilo štvrtýkrát a skupinu okolo 130 mladých ľudí viedla a tancovať štvorylku učila profesorka Svetlana Inđićová. Týmto spôsobom sa Pazova i tohto roku zaradila k mestám v Srbsku a v Európe, kde súčasne prebiehalo tancovanie štvorylky. Koordinátorom Maturitnej parády 2015 bola • ĽUDIA A DIANIA •

obecná Kancelária pre mladých za podpory generálneho patróna Obce Stará Pazova. BEZPLATNÉ TESTOVANIE NA HIV Ústav pre verejné zdravie zo Sriemskej Mitrovice v spolupráci s Obecnou organizáciou Červeného kríža, Domom zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja a Kanceláriou pre mladých Obce Stará Pazova v stredu 20. mája usporiadal akciu bezplatného testovania na HIV, ktorá prebiehala na mestskom námestí. Podľa slov organizátorov ohlas občanov bol výborný. V rámci činnosti Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova v období máj – november naplánovali realizáciu projektu Edukačné a psychologické poradne pre mladých.

Maturitný tanec v Starej Pazove neprekazil ani dážď Cieľom je edukácia a zosilnenie osobných zručností mladých, aby sa lepšie vynachádzali v sociálnych situáciách, nenásilne riešili konflikty, nadväzovali zdravé interpersonálne vzťahy... Služby poradne sú bezplatné a určené sú pre mladých

ľudí vo veku 15 až 30 rokov. Pre tých mladších od 18 rokov potrebný je súhlas rodičov. Realizáciu projektu podporilo Ministerstvo mládeže a športu a lokálna samospráva zabezpečila zodpovedajúcu miestnosť.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Ľudia a diania

Do Padiny – na Živé noviny

ko sme si len mocne priali, v sobotu pred týždňom, aby „nešaflilo“... Krátko pred deviatou s čerstvým penzistom TVV Ljubišom Sremčevićom sme jeho autom vyrazili z Nového Sadu. Na nízkej namosúrenej oblohe sa len tak dažďu hompáľali nohy... „Haló, nazdar, Paľko, aké tam máte počasíčko?“ „Konečne prší, len tak sa leje... Neviem, ako to zvládnete...“ „Nech len prší. Veď v Padine vody nikdy dosť. Ver nám na slovo, že prinesieme slnko.“ Pavel Kuľa je náš spoľahlivý padinský radca. Poznáme sa taký rok; dnes neodišiel na stavbu, počká, urobí nám sprievodcu. Čím viac sa blížime k cieľu, tým veselšie sa slnečné lúče predierajú cez husté májové chmáry.

Šajbenova studňa

KTO PRÍDE – UVIDÍ... Pred Domom kultúry Michala Babinku v Padine nás už čakal riaditeľ Ondrej Tomek. Ani nás poriadne neusadil, zazneli známe hlasy a ruka v ruke s nimi už tu boli ich majitelia. Anna Širková a Ján Pap, znamenitá herecká dvojica. Janko Tomek, vedúci Komorného zboru Viliama Figuša-Bystrého, musel odcestovať, ale poslal nám návrh repertoáru, ktorým figušovci prispejú ku programu.

www.hl.rs

„My si to predstavujeme takto...“ nemešká Janko, matador divadelných dosiek, zároveň exriaditeľ DK MB. Jeho kompánka Anka sa zapája do diskusie plasticky a írečite. Hneď je jasné, že pásmo pod názvom Živé noviny ožívajú (alebo: Hlasľudovci v Padine) v piatok 29. mája nebude práve konvenčné. Veď prečo by aj bolo? „Ona je intelektuálka, pracuje u istého pána profesora, takže sa dá povedať – diplom získala... popri zamestnaní. Hlas ľudu číta strašne rada. Najmä športové strany...“ „Keď je tam toľko krásnych futbalových nôh!“ „Bude tam aj typ napajedený na celý svet a na Hlas ľudu obzvlášť!“ „Len jeden? My sme sa už obávali, že ich tu bude ako na štadióne...“ „Jeden, ale reprezentačný! Však uvidíte...“ Uvidíme a veru uvidia všetci milí milovníci a drahí antimilovníci Hlasu ľudu, ktorým sa nelení zmerať cestu do padinského kultúrneho domu. Kde by sme spoločne chceli hľadať odpoveď na otázku, ako sa prehrýzť cez neviditeľné, ale obmedzujúce bariéry ako o Padine písať viac... Kultúrno-umelecko-novinársky večierok pod názvom V rukách print, v prstoch online (alebo Živé noviny ožívajú), chce byť koktailom novinárskych rozhovorov s občanmi Padiny, ktorí sa starajú o jej duchovný a hmotný rast, o tom, čo ich trápi a čo ich teší. Odznejú slovenské pesničky a všetko bude okorenené vtipnými replikami domácich divadelníkov, takže sa ide na pracovnú prechádzku s kamerou a foťákom...

Informačno-politický týždenník

Trim dráha pramení pri kostole a uberá sa v smere Hornej doliny

METLA MENOM NEISTOTA Padina je, zvykne sa povedať, percentuálne najslovenskejšia osada v Srbsku, môžbyť i vôbec mimo Slovenska. Riaditeľ Základnej školy maršala Tita Ladislav Petrovič je zároveň predseda Rady Miestneho spoločenstva Padina. V škole je rušno; doháňajú, čo vypustili z rúk, kým sa tu štrajkovalo.

Má pre nás zopár pekných správ a jednu špatnú. „Práve tu robia trim dráhu. Tiahne od kostola, pozdĺž celej Hornej doliny. Budeme renovovať aj Dom kultúry. Žiaľ, máme už len 540 žiakov. Pred piatimi rokmi ich bolo 640. Rodí sa menej detí a ľudia húfne odchádzajú, prevažne na Slovensko...“

• ĽUDIA A DIANIA •

Dilema v najnovšom padinskom parku: dievča alebo netopier?

Aká ohromná škoda, aká smutná skutočnosť! Aké to ťažké musí byť – opustiť rodnú dedinu. Azda najkrajšiu, najvzdušnejšiu, najzelenšiu spomedzi všetkých v Srbsku, v ktorých žijú (aj) Slováci. Odísť teraz, keď sa odveká starosť tunajších ľudí stala záležitosťou minulosti... Keď Padinčania premohli „storočný smäd“, keď sa vyrovnali s nedostatkom pitnej vody... Myšlienky váhy olova okato kontrastujú so slnečnými lúčmi, ktoré, ani sme si nevšimli, zase začali ohrievať mäkkú banátsku rovinu. Len čo sme zabŕdli do tajomstva chýrečnej Šajbenovej studne, pristúpil k nám muž s metlou v ruke. „Bývam tu vedľa. Ján Šimák. Práve tu upratujem. Mládež hýrila, narobili neporiadok; pozrite sa len, koľko ohorkov...“ Mládež... Naša zlatá mládež. Naša budúcnosť. Bez práce... Bez perspektívy? Kam ju praští metla menom neistota...? Pravdaže sa Padinčania živia predovšetkým roľníctvom. Trebárs sú ponechaní napospas poveternostným podmienkam. Je pravda, že Šajbenovu a ďalšie kopané studne nahradil dedinský vodovod, avšak tunajší poľnohospodári problém letného sucha neriešia závlahou. Voda je tu príliš hlboko, hlbšie než v Báčke. Predsa sa majú čím pochváliť. Veď sú vynaliezaví a pracovití. Nie div, že vlastnia najsúčasnejšiu mechanizáciu a obrábajú veľké plochy oraníc aj v susedných chotároch. Pred necelými desiatimi rokmi založili Združenie poľnohospodárskych výrobcov Padiny. Združuje takmer 50 čo väčších, čo menších poľnohospodárskych majetkov, • ĽUDIA A DIANIA •

hovorí jeho predseda, mladý (zatiaľ i slobodný) muž Branislav Slivka. Jeden z popredných poľnohospodárov Pavel Brezina ohľadne neadekvátnej štátnej politiky povie: „Najhoršie je, že nemáme žiadnu istotu v procese výroby, najmä keď ide o ceny našich výrobkov. Nehovoriac o tom, že je stále prítomné riziko, či a kedy vôbec dostaneme peniaze za to, čo dopestujeme.“ TAKÝ ETNO DOM! Azda by si aj slepý všimol, že Padina sa vyznačuje zeleňou. Povedal by mu to čistý vzduch, pošeplo by mu trilkovanie vtáčkov, šteklivé vône a šelest rozkošného stromovia a bylinného bohatstva. Jój, ako sa tu dýcha! Z krásnych parkov sa len tak rozlieha veselý detský výskot. Tu sa šantí, naháňa za loptou, lieta

dráha. Ejha, to sa tu bude bežať za zdravím... Zdravie je, nesporne, dôležitý artikel. Zdravá hlava, zdravé srdce, zdravé pľúca, zdravá chrbtica, zdravý žalúdok... Zdravý duch v zdravom tele. Komuže by sa po ňom nezacnelo. A čo tak zdravé kolená? Aby sa – z kolena na koleno – prenášalo a odovzdávalo kultúrne dedičstvo... Muž práve s takými kolenami nás privítal srdečne a voviedol do neveľkého padinského domu. V ktorom nám... vyrazilo dych! „Vitajte v Etno múzeu Petráš. Na kolobežke Sprístupnili sme ho roku 2006 a je v ňom viac než 7 000 exponátov. zanechá do vena nedoceniteľnú Niektoré z nich sú staré hádam ľudovú studnicu, nakladá povedať, aj 200 rokov. Väčšina predmetov, čo azda sám necháva pre seba. ktoré som našiel a kúpil, prípadne Starostlivosť o taký etno dom by mi ich darovali spoluobčania, sa už nijako nesmela byť iba záležitosnepoužíva. Je i niekoľko, o ktorých ťou Pavla Petráša a jeho manželky som sa zatiaľ nedozvedel, na čo Dušanky. Tak sa nám vidí, že ak je slúžili a ako sa volali... Cítim v duši, krčah – právom – symbol Padiny,

Park so starou studňou v úzadí

Pavel Petráš (zľava) a Pavel Kuľa v Etno múzeu Petráš

sa so psíkmi či trebárs s vetrom opreteky. Tu sú hojdačky, hen sú stoly, kolo nich lavičky, prirodzene – všetko z dreva. Tam letí lopta do koša, onam do brány... Po okraji lesíka sa, aha, hadí budúca trim

že som posledný človek, ktorý to musí zachovať, aby budúce naše pokolenia vedeli, ako sa voľakedy ťažko žilo.“ Chvenie zo stretnutia so vzácnym človekom, ktorý svojej dedine

nuž malé milé pestré a nanajvýš vzácne múzeum je naskutku živou ochrannou značkou tej istej dediny, keď nie i Kovačickej obce. So širším spoločenským záujmom by predsa mala ruka v ruke ísť aj spoločná hmotná podpora, či nie? Tak či onak, hovoríme si na odchode, prídeme, s radosťou, opäť do Padiny. Na Živé noviny. S cieľom lepšie poznať malebnú slovenskú dedinu, ktorá o rok oslávi 210 rokov príchodu Slovákov. Stretnúť jej svedomitých, čestných, pracovitých ľudí. Spomenúť si na tých, ktorí široko-ďaleko prerazili lokálne rámce (alebo to ešte len urobia), ako sú Albert Martiš, Viliam Figuš-Bystrý, Michal Babinka a iní. Prídeme sa, reku, navzájom lepšie zoznámiť, napadlo nám pri odchode.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Ľudia a diania NA TRHU V PADINE

Ponuka veľká, peňaženka prázdna Anička Chalupová

výrobcovia hračiek... Tovar rozklaNa pultoch padinského trhu dali aj po zemi. Známi i neznámi v posledných časoch ponuka je aždý štvrtok je si navzájom radili spravidla dobrá, sveta je mnoho, v Padine malý pri kúpe, kritizo- ale... peňazí je málo, ľudia kupujú sviatok. V ten vali, vychvaľovali, menej. Cítiť, že vládne kríza, ľudia deň sa na trhu strenakoniec si tľapli do nemajú peniaze. távajú občania tejdlaní a nákup sa to najslovenskejšej zvyčajne konosady vo Vojvodine, čil v najbližšom aby kupovali, predáhostinci pri olvali, alebo len tak domáši. poobzerali tovarom V súčasnosti bohato ozdobené je padinský trh predajné pulty a poumiestnený na rozprávali sa o tom, inom mieste, čo nového v dedine. iba niekoľko V minulosti týžulíc ďalej od pôdenné trhy a výročvodného, kde né jarmoky v Padije krytá časť urne zhromažďovali Najradšej má pekné čená na predaj občanov na pľaci počasie – Zuzana potravín, zele- Pavel a Anna Valentovci pred kostolom a za Hedíková niny, ovocia... s Padinčankou Zuzanou Ďurišovou kostolom v známej Pa d i n č a n k a padinskej Doline. V ponuke bolo Zuzana Hedíková (84) nám prePredávajúca na trhu Anna Vavšeličo, od ihly po veľký dobytok, zradila, že na nákupy na trh chodí lentová sa sťažuje, že zákazníci ktorý býval priviazaný o stromy. iba za pekného počasia. Keďže skôr kúpia kvety do črepníkov, Medzi domácimi ženičkami svoje jej už roky nedovolia pestovať ako napríklad nejaký kus odevu. pulty mali aj remeselníci: obuv- ovocie a zeleninu, na trhu kupuje Spolu s manželom Pavlom na níci, hrnčiari, košikári, varechári, všetko, čo potrebuje do kuchyne. trhu ponúka rôzne oblečenie

a doma dopestované zeleniny. Padinčan Ondrej Kotváš má rád ryby. Ak si ich nekúpi na trhu v Pančeve, tak si rovnako čerstvé a dobré zadováži na padinskom trhu. Na otázku, čo si myslí o cenách, odpovedal, že predavači neustále zvyšujú ceny so zdôvodnením, že sa zvýšila cena eura. Pritom však ceny neznížia vtedy, keď euro „spadne“. Aj v nekrytej časti trhu situácia je podobná. Vzhľadom na bohatú ponuku tovaru, ako aj tlačenicu, sa veľmi podobá blšiemu trhu. No i tu predavači krútia hlavou a hovoria, že sa slabo kupuje, že sa ľudia najčastejšie vyzvedajú na ceny, alebo len tak v skupinách debatujú.

V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Ku Dňu školy So súdruhom Titom… A. Chalupová

elých 44 rokov padinská základná škola nesie meno maršala Tita, a preto i Deň školy oslavuje 25. mája, v deň jeho narodenín. Pri príležitosti tohtoročnej oslavy Dňa školy v nedeľu 24. mája v sieni Domu kultúry Michala Babinku usporiadali príležitostný kultúrno-umelecký program. Oslava Dňa školy vždy bola vhodnou príležitosťou na Z tohtoročného programu ozrejmenie výsledkov výchovno-vzdelávacej práce a žiac- zasadnutie školského kolektívu, kych úspechov v mimoškolských na ktorom si všetci spolu s penaktivitách a rôznych krúžkoch. zistami školy zaspomínali na zašlé Táto škola sa vždy má čím po- časy, evokovali spomienky na chváliť. Predtým než začal bohatý bývalých žiakov a zamestnancov. V pestrom príležitostnom žiacprogram v sieni padinského DK, v škole sa uskutočnilo slávnostné kom programe v DK sa predstavili

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

členovia speváckeho zboru pod taktovkou Pavla Tomáša st., učiteľa hudby, ktorí na úvod zaspievali pieseň So súdruhom Titom. Predstavili sa aj recitátorky a interpretky, ktoré prezentovali padinskú školu na obecných, oblastných,

pokrajinských a republikových prehliadkach, škola tiež prezentovala žiakov, ktorí získali hodnotné ocenenia na rôznych významných súťaženiach doma a v zahraničí. V rámci programu vystúpili aj členky rytmickej skupiny, ktoré nacvičila učiteľka Mária Kotvášová, mladé padinské baletky, členky tanečného klubu Balerína a členovia folklórnej skupiny predviedli choreografiu učiteľky Anny Halajovej. Program moderovali žiaci Ivana Petrášová a Miško Valenta. V rámci oslavy Dňa školy vo štvrtok 21. mája v Športovom stredisku Dolina usporiadali rôzne športové hry, v ktorých si žiaci vyskúšali svoje športové schopnosti a telesné zručnosti. • ĽUDIA A DIANIA •

REKONŠTRUKCIA MAGISTRÁLNEJ CESTY ZREŇANIN – NOVÝ SAD

Obchádzka cez Aradáč rodzene ostrým uhlom. Projektom je plánované, že križovatka má byť pod pravým uhlom, čo umožní agistrálna cesta Zreňanin – bezpečnejší výstup vozidiel na Nový Sad je veľmi dôležitá magistrálu. Náležitá pozornosť už tým, že stredný, severný sa venuje aj prípojkám poľných a juhovýchodný Banát spája s Nociest na hlavnú cestu, vým Sadom, čiže aj s ktorých je mnoho a nie Báčkou a s hranicou s sú adekvátne rozmiestMaďarskom, resp. EÚ. nené. Pritom si mnohí Vystavaná bola pred majitelia pôdy vedľa viac ako tromi desaťrocesty urobili vlastný čiami a prvé vážnejšie výstup na cestu, čo je opravy boli vykonané veľmi nebezpečné. Aj pred tromi rokmi, keď keď je projektovaná je dôkladne rekonako autostráda, povoštruovaná časť cesty lená rýchlosť naďalej od Nového Sadu po zostane obmedzená tzv. Žabaljskú križovatna 80 km/h. Do konca ku. Mnohí vodiči, ktorí mája má byť ukončetadiaľ často jazdia, sa ný hlavný projekt, povšak pýtali, prečo najtom nasleduje verejné prv nebola opravená obstarávanie a voľba tá druhá časť cesty, od spomínanej križovatky Križovatka na starej ceste Zreňanin – Aradáč tiež bude vykonávateľa prác. Začiatok prác je naplánopo Zreňanin, ktorá bola podstatne rekonštruovaná vaný na júl tohto roku. v oveľa horšom stave. Práce na rekonštrukcii cesty na Želanie vodičov sa pravdepo- foru vybudujú kruhový objazd a dobne splní tohto roku. V rámci neďaleko odtiaľ aj miesto pre au- vlastnej koži pocítia aj Aradáčania, projektu rehabilitácie ciest prvej tobusovú zastávku. Zlepšená, čiže pretože kompletná, inak dosť triedy na území Srbska, ktorý sa rozšírená bude aj križovatka so intenzívna doprava bude usmerfinancuje z prostriedkov Svetovej starou žabaljskou cestou a križo- nená na starú novosadskú cestu banky, Európskej investičnej ban- vatka pri moste na Tise so starou cez Aradáč. Táto cesta je však vo ky, Európskej banky pre obnovu aradáčskou cestou. Určité zmeny veľmi zlom stave, zvlášť na výa rozvoj a sčasti aj z prostriedkov sa vykonajú aj na križovatke starej chode smerom k Tise, takže podľa Republiky Srbsko, bude totiž dô- cesty zo Zreňaninu a cesty do mienky predsedu aradáčskeho kladne rekonštruovaná aj táto ces- Aradáča. Táto cesta sa totiž spája MS Nikolu Josimova najprv by ta v dĺžke 24 kilometrov. Cieľom s magistrálnou cestou pod nepri- túto cestu mali opraviť v záujme

Vladimír Hudec

rekonštrukcie je výmena hornej asfaltovej vrstvy vozovky, rekonštrukcia jednotlivých križovatiek a dopravnej signalizácie. Najväčšia zmena sa plánuje na žabaljskej križovatke, kde namiesto sema-

bezpečného priebehu dopravy danej intenzity. Ako osobitný problém sa nastoľuje dobytok na ceste, čiže kravy, ktoré na pastvu za dedinou odchádzajú a vracajú sa práve touto cestou. V ranných a predvečerných hodinách to môže významne spomaliť jazdu, prípadne vytvoriť dopravné zápchy. Okrem toho mnohí aradáčski poľnohospodári, ktorí vlastnia pôdu z pravej strany spomínanej cesty, denne prechádzajú cez magistrálu, takže sa nastoľuje otázka, či im to bude povolené aj počas vykonávania prác, alebo si budú musieť hľadať alternatívnu, a tým pravdepodobne aj omnoho dlhšiu a drahšiu cestu.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Zber elektronického odpadu. V utorok 2. júna od 8. do 15. hodiny v Základnej škole Jána Čajaka v Petrovci (pri kotolni) bude prebiehať zber elektronického odpadu. Vedúci školského ekologického krúžku ako organizátori akcie pozývajú spoluobčanov, aby sa zúčastnili v akcii a do školy priniesli elektronický odpad v stanovenom čase. Peniaze získané z predaja odpadu použijú na kúpu kníh do školskej knižnice.

POUGÁR

j. č-p

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbum! Dáva sa na známosť! Zo známych dôvodov sa nastoľuje objektívna potreba brať na vedomie staré dobré slovenské príslovie: Daždivý máj v stodole raj! V duchu tu spomenutej ľudovej múdrosti sa odporúča a nakladá nereptať na májový dážď. Tak isto sa prikazuje širokému národnému ľudstvu nenadávať na privolávačov tohtoročného blahodarného májového dažďa, ktorý dážď je blahodarný už aj preto, že umožňuje a činorodo priamo podnecuje • ĽUDIA A DIANIA •

štart výstavby Nášho Hlavného Mesta Na Vode. Ako aj výstavbu Iných Našich Miest Na Vode, respektíve Vo Vode. Ktoré, ako sledujeme v Našich Nadovšetko Slobodných Médiách, rastú ako huby po daždi, priamo z májovej vody. Nehovoriac o Našich Tradičných Festivaloch, ktoré taktiež rastú Ani z Vody, takže kompetentní tuho a urýchlene pracujú na ich premenovaní. Ako sa neúradne dozvedáme z veľmi spoľahlivých vlhkých zdrojov, ak

sa festivalové lejaky zopakujú, festival Stretnutie v pivnickom poli sa bude volať Stretnutie v pivnickom mokrom poli a Folklórny festival Tancuj, tancuj... sa premenuje na FF Prší, prší, len sa leje... A atď. a etc. a pod. Už sa čaká len na úspešné referendá, v rámci ktorých občania Hložian, Pivnice a iných upršaných festivalov dajú zelenú historickým návrhom. Lebo Hložanci alias Hložančania, rovnako Pivničania a iní Našinci sú ohromne pobožní

ľudia. Ktorí sa, ako je dobre známe, modlia a modlia a modlia... najmä v máji. Žeby len pozhovelo, aby nepršalo... Mimochodom, podľa spoľahlivej, ako dáždik čerstvej správy, tohtoročný výdatný májový dážď vraj privolal najlepší slovenský týždenník v Srbsku (užšom i širšom). Ktorý týždenník sa, konečne, odhodlal na usporiadanie Živých novín. Kde inde, než v Padine. Ktorá Padina potrebuje vodu ako v rozprávke Soľ nad Zlato.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Ľudia a diania S ANNOU HAVRANOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Kroj je moja srdcová záležitosť Anna Simonovićová

ovorí sa – šťastný to národ, ktorý deťom vštepuje lásku k svojim koreňom, tradíciám. Staré mamy a mamy majú radosť z toho, keď svoje deti a vnúčatá vyobliekajú do krojov. Dnes už síce oveľa menej našich žien možno stretnúť na ulici a inde, ktoré by bežne chodili vyobliekané v kroji. Len vo výnimočných prípadoch, keď si dajú záležať, mnohé naše ženy sa vyobliekajú do sukieň. Medzi také patrí aj Anna Havranová, ktorá bežne kroj nenosí, ale keď sa naskytne nejaká príležitosť, rada sa do kroja oblečie. Aj pri návšteve ma teta Anna dočkala vyobliekaná v kroji, pokým časti pazovského tradičného oblečenia rozložila po gaučoch. Na našu otázku, prečo sa dodnes rada oblieka do kroja, odpovedala:

– Je to láska, ktorú mi vštepila moja mama. Ako malé dievča som kroj bežne nosila, vtedy to bolo tak. Vtedy som nemala veľa sukní, boli sme tri sestry a k tomu siroty, tak nám mama nemohla

zabezpečiť všetko, čo sme chceli. Pritom moje kamarátky mali krásne sukne, a priala som si

mať raz veľa sukní, lebo kroj rada nosím. Teraz sa mi ten sen splnil, kúpila som si všelijaké pekné sukne a mám z nich radosť. I keď bežne nosím občiansky oblek, do kostola či na svadbu, alebo pri nejakej príležitosti v Združení žien do kroja sa vždy rada oblečiem. Takmer sedemdesiatročná teta Anna nemala ľahký život. – Mala som nádej, ako každé mladé dievča, že keď sa vydám, budem mať možnosť zaobstarať si viac, avšak nemala som to ľahké. Mladá som sa vydala, z chudoby som odišla do chudoby a k tomu ešte aj manžel ochorel. Trápili sme sa, no vďaka Bohu po jeho vyzdravení sme obaja pracovali, nielen v podnikoch, ale aj po pracovnom čase, len aby sme si zabezpečili krajší život. Tak sme si kúpili pozemok, vystavali nový dom... O tom, prečo nenosí viac suk-

ZBOR ICHTHYS Z BRATISLAVY vystúpil nedávno v Báčskom Petrovci, Silbaši, Pivnici a Báčskej Palanke. Členmi sú študenti Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave, prevažne zo Slovenska, ale aj z Palanky a Kysáča. Zbor pôsobí od roku 2003 pod vedením zbormajsterky Mgr. art. Kataríny Juríkovej a jeho názov je odvodený z gréckeho slova ICHTHYS, čo znamená „ryba“, a je zložený z prvých písmen starokresťanského vyznania Ježiš Kristus je Boží Syn a Spasiteľ. Počet členov zboru sa mení, keďže skončení študenti odchádzajú a prichádzajú noví do prvého ročníka. Na repertoári majú prevažne sakrálne skladby, ale aj protestantské chorály, gospely, spirituály, svetovú hudbu a slovenskú duchovnú hudbu. Doteraz vydali dve cédečká. E. H.

ne, Anna Havranová hovorí: – Bolo to roku 1970, keď sa nám narodil syn, na manželov návrh, ktorý už nechcel počúvať, ako mi ako každej Slovenke hovoria Zuzka, keď ja sa volám Anna. No moja láska k slovenskému kroju nezanikla. Keď ma manžel pred šiestimi rokmi navždy opustil, začala som si kupovať kroj a dnes mám plné

skrine, ku každej sukni mám zodpovedajúcu keténku, oplecko, ručník. Túto lásku ku kroju vštepila aj svojim deťom a vnúčatám. – Moja dcéra tancovala vo folklórnej skupine, potom aj vnučka, vnuk hrá na harmonike a hral aj v orchestri. Všetkým som s láskou zaobstarala pekný kroj. Teta Anna na záver prejavila ľútosť, že nie je viac žien, ktoré sa chcú obliecť do pazovského kroja. My môžeme len poznamenať: kiežby bolo viac takých, akou je Anna Havranová, nielen keď ide o zachovanie kroja, ale aj materinského jazyka.



KRÁTKE SPRÁVY

Erdevík Klobasiáda. V poradí 16.

sriemska klobasiáda sa uskutoční v sobotu 16. júna v Pionierskom parku v centre Erdevíka. Na podujatí sa očakáva účasť veľkého počtu vystavovateľov klobás v prírodných a umelých črevách. Okrem toho budú vyložené najlepšie sriemske vína, syry, koláče a iné potraviny. Sponzormi podujatia sú MS Erdevík, Sriemska hospodárska komora, Turistická organizácia Obce Šíd a Hospodárska komora AP Vojvodiny. Záverom podujatia vyhlásia najlepších účastníkov a usporiadajú ľudovú veselicu. K. Vig

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

V ZDRAVÍ Z VIEDNE DO ERDEVÍKA

Srdce k narodeninám Monika Necpálová

poza brány počuť vravu. Na dvore je iste veselo. Otvárame, nakúkame. Ksenija Balážová vykročí veselo ku nám a predstavuje rodinu. Podávanie rúk preruší jemný úsmev, ktorý sa zjaví vo dverách príbytku. „Anita?“ opýtam sa a pritom tuším, že toto je mladá slečna, ktorá sa len pred pár dňami 11. mája vrátila z Viedne. Prežila tam pol druha roka života, ale ruch veľkomesta nebol to najzvláštnejšie, čo tam zažila. To najkrajšie, čo ju tam postretlo, môže pochopiť len srdce. Nové srdce. Dostala ho k narodeninám. „Aj doktori vravia, že teraz môže oslavovať narodeniny dvakrát,“ s radosťou spomína Anitina mama Ksenija a dodáva: „Keď nám zavolali, že dcéra môže ísť na operáciu, nemohli sme ani my, ani doktori uveriť. Bolo

to po deviatich dňoch, ako nás zapísali na zoznam čakateľov. Len Anita nebola prekvapená. Hovorila mi, že predsa vedela, že na narodeniny dostane srdiečko.“ Anita oslávila trináste narodeniny 28. augusta, deň predtým úspešne zvládla transplantáciu srdca vo Viedni. Dievčatko aj s celou rodinou je už opäť doma v Erdevíku. „Najťažšie pre mňa v nemocnici bolo porozumieť lekárom. Všetci hovorili len po nemecky, takže keď som potrebovala s niečím sa poradiť, obracala som sa na sestry, ktoré hovorili po slovensky. Aká šťastná som bola, že rozumiem. Až neskôr sa objavila aj lekárka hovoriaca po česky,” vysvetľuje Ksenija. Zato Anita sa s lekármi skamarátila razom. „So všetkými si píšem. Doktor Zuckermann vedel od začiatku, že chcem byť kardiologička. Ale teraz som sa

rozhodla, že radšej budem fyzioterapeutkou,“ hovorí Anita a objasní: „Do školy pôjdem až od septembra. Najviac sa teším na biológiu.“ Popri neľahkej situácii, Anita s lekármi komunikovala vždy pozitívne a na vysokej úrovni. Aj v tom všetkom zložitom našla čosi, čo podnecovalo jej Anita s mamou a mladšou sestrou pár dní záujem. po návrate do Erdevíka „Te r a z s o m bola pozrieť spolužiakov. Veľmi doktor Zuckermann z viedenskej mi chýbali,“ opisuje a prináša nemocnice. Iste to potvrdia všetci, nám ukázať obrovskú pandu, ktorých sa neochvejný optimizktorú dostala na privítanie. Hoci mus mladej slečny priamo dotkol. zatiaľ musí dbať na liečebný re- „Teraz sa chodievam bicyklovať, žim, užívať niekoľko druhov liekov hrám sa so súrodencami a čítam a veľkej spoločnosti sa vyhýbať, novú knihu, ktorú mi darovala aby náhodou nedostala nejakú najlepšia priateľka,“ hovorí Anita infekciu, nenudí sa. „Čakajú má a spomenie dôverné kamarátstvo skúšky, aby som mohla ukončiť so Slovenkou Marínou. Zanedlho tento ročník. Učitelia mi vyšli už si dievčatá iste s radosťou zaaj vlani v ústrety,“ vysvetľuje nám tancujú slovenské tance. Srdcia „dieťa fenomén“, ako ju nazval tancujú už teraz.

PENZISTI V KYSÁČI ZORGANIZOVALI ZÁBAVU

Spomienky na dni mladosti Elena Šranková

23. mája, keď si penzisti medzi seba pozvali hostí z 15 združení penzistov, s ktorými bežne spolupracujú alebo sa kamarátia. Predseda Združenia starob-

a 25. máj, deň narodenín Josipa Broza Tita a Deň mladosti, zostali už len spomienky, najmä v pamäti starších občanov. S nimi sú späté aj spomienky na Štafetu mladosti, ktorá cestovala vtedajšou SFR Juhosláviou a ktorú 25. mája odovzdávali vtedajšiemu prezidentovi Titovi. Z príležitosti tohto dátumu združenie starobných penzistov v Kysáči už tri roky organizuje zábavu s kultúrno-umeleckým programom a pose- Pavel Medveď na zábave v KIS Kysáč dením, na ktorom sa vždy zúčastní pekný počet ných penzistov Pavel Medveď penzistov, a to nielen z Kysáča. hovorí, že podobné zábavy orgaTak bolo aj tohto roku, v sobotu nizujú aj z príležitosti spomienky • ĽUDIA A DIANIA •

na 29. november z toho dôvodu, aby sa zachovala pamiatka na Deň mladosti a Deň republiky. „Keď sa stretneme s penzistami z iných združení, o týchto našich podujatiach a snahách zachovať spomienku na tieto sviatky, všetci sa zmieňujú iba pozitívne. Sám si spomínam, ako to bolo pekne, keď sme štafetu vítali v Kysáči. Pred 48 rokmi som bol predsedom mládežníckej organizácie a vtedy kysáčski mládežníci preberali Štafetu mladosti na pol cesty medzi Stepanovićevom a Kysáčom. Dvaja chlapci a jedno dievča, alebo naopak, si štafetový kolík podávali z ruky do ruky, bežali s ním až do dediny, kde

ho občania vítali spravidla pred obecným domom. Na vyzdobenej vlečke boli mikrofóny, prihovoril sa predseda Miestneho spoločenstva, odzneli recitácie a piesne. Nechýbala hudba, žiaci zo školy s červenými pionierskymi šatkami a modrými čiapkami, s kyticami kvetov, ktoré hádzali na tých, čo niesli štafetu. Štafeta sa nezdržiavala dlho, a potom ju opäť naši mládežníci niesli až na pol cesty do Rumenky. Mladí chceli niesť štafetu, nebolo treba nikoho nútiť. Boli to pekné časy,“ spomína predseda penzistov v Kysáči. Spomeňme i to, že štafetu uviedli v roku 1945 na návrh mládežníkov z Kragujevca ako Titovu štafetu (1945 – 1957). Neskoršie toto podujatie premenovali na Deň mladosti (1957 – 1980). Do smrti J. B. Tita roku 1980 štafetu mu každý rok odovzdávali 25. mája na Štadióne JĽA v Belehrade. So Štafetou mladosti sa pokračovalo aj po Titovej smrti: Aj po Titovi – Tito (1980 – 1988). Posledná slávnosť z príležitosti Dňa mladosti na belehradskom štadióne prebiehala roku 1988.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Ľudia a diania

TURÍCE. Päťdesiat dní po Veľkej noci v každom evanjelickom cirkevnom zbore oslavujeme Turíce, čiže Zoslanie Ducha Svätého na apoštolov. Jánošícky chrám bol pri tejto príležitosti ozdobený ručníkmi a ratolesťami topole. Ako nám jánošícky pán farár Slađan Daniel Srdić vysvetlil, tento zvyk dodržiavajú v troch cirkevných zboroch v Banáte: v Padine, v Kovačici a v Jánošíku, čo symbolizuje starozákonnú prítomnosť Ducha Svätého. Na ratolesti sa vešali ručníky, ktoré ženy nosili len do kostola a na sviatky, aby boli posvätené, ako aj hlavy žien, ktoré ozdobovali. Na kazateľnici vždy visel veľký hodvábny ručník snúbenky, ktorej svadba mala byť najbližšie po Turícach. Okrem toho do kostola dievky nosili aj vyšívané ručníčky, ktoré neskoršie dávali mládencom pri zásnubách.

KONFIRMÁCIA V PALANKE. V slovenskom evanjelickom kostole v Báčskej Palanke konfirmácia tradične býva vo Svätodušnú nedeľu, čiže na Turíce. Tohto roku svoj Krst svätý potvrdili a novými členmi cirkevného zboru sa stali títo konfirmandi: Kristína Kolárová, Annamária Kollárová, Andrea Čipkárová, Martin Chrček, Ivor Adámek, Jovana Členková, Vladka Beličková, Darko Cinkotský a Karolína Slančeková. Treba poznamenať, že to je nezvyčajne veľký počet konfirmandov pre toto prostredie. S mladými pracoval a slávnostný obrad vykonal domáci pán farár Vladimír Grňa. Novým členom cirkvi zablahoželal dozorca Michal Ruman a Martin Kováč ich privítal v cirkvi a pozval na mládežnícke stretnutia v sobotu a na bohoslužby v nedeľu. E. H. Foto: M. Kováč

M. L.

SPOLOK ŽIEN V LUGU

Usilovné ako včielky Monika Necpálová

očuli ste? Že vraj budú Dni medu? Len čo včielky sladký nektár pozbierajú, včeličky zo spolku žien pripravia podujatie sladké ako med. Jesť sa budú len medové koláče a vyšívať včeličky. Odvážne plány sa iste budú dariť novovzniknutému spolku v Lugu s označením Usilovné včeličky. Nataša Rojková, predsedníčka spolku, vysvetľuje: „Spolok sa koncom marca dočkal svojej registrácie. Vznikol z iniciatívy Kultúrno-umeleckého spolku. Schválený bol štatút a spolok sa môže uchádzať o finančné dotácie.“ A hoci administratívne zakladanie združenia chvíľu trvalo, žienky nezaháľali a s aktivitami už začali. Zjari sa stretávali vždy v pondelok v Dome kultúry na priadkach. Pri domácich koláčikoch sa dobre rozprávalo, háčkovalo či plietlo. V sobotu 9. mája sa podieľali aj na prí-

www.hl.rs

Výstavných predmetov už teraz majú neúrekom

Nataša Rojková

pravách stretnutia Spievanky, spievanky, ktoré organizoval KUS Mladosť. Vystúpilo tu viacero spevákov z Lugu a vek nehral prím. Naopak, podujatie vítalo priateľov hudby od najútlejšieho veku až po tých, čo už naspievali v živote stovky piesní. Aj toto svedčí o tom, že Lug je príkladom výbornej spolupráce medzi jednotlivými združeniami a spolkami.

Informačno-politický týždenník

Spolok žien má okolo tridsať členiek, no hádam ich bude i viac. Tretina je mladších, ale, samozrejme, sú tu aj staršie dámy. Všetok dovtedajší záujem o stretávanie zlyhával na tom, že nemali miestnosť. Dnes tento problém neexistuje, lebo v obnovenom kultúrnom dome nielenže ženy našli priestor na svoje aktivity, ale plánujú tu vytvoriť aj etnoizbu. Veď aj Lug má čo návštevníkovi prezentovať. Jednou z prvých akcií, ktorú organizoval novozaložený spolok, bola tohtoročná Zima s knihou, prezentácia Slovenského vyda-

vateľského centra. Práve vtedy okrášlila prijímaciu miestnosť kultúrneho domu aj výstava výrobkov žien. Niektoré predmety sú skutočne vlastnoručne zhotovené, iné zozbierali a pamätajú si ich ešte staré mamy. Okrem toho sa spolkárky zúčastnili už aj na výstave v Suseku a ich činnosť v tom najlepšom zmysle slova naberá na obrátkach. Kým v iných prostrediach sa ženské spolky trápia s laxným prístupom mladej generácie, v Lugu sa na záujem mladých žien nemôžu sťažovať. Úspešné začiatky nech sú im motiváciou aj do budúcna! • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Slečna, ktorá celý svoj život venovala ženám a publicistike Katarína Verešová

a Srbské poviedky V. Mičátka (1940). Venovala sa i prozaickej tvorbe, ržika Mičátková bola v rokoch ktorou sa zaradila k popredným tridsiatych najaktívnejšia predstaviteľom dolnozemskej liverejná aktivistka u nás. teratúry medzivojnového obdobia. O nej sa hovorilo, že je čudná, ne- Poviedky a črty ladila feministicky skromná, že veľa chce, s realistickým pohľabez osobného živodom na ženské hrta, ktorého sa zriekla. dinky... V časopisoch Tam, kde prišla, tam sa Dennica, Dolnozempracovalo, ona vedela ský Slovák, Národná posmeliť, dať silu, nájednota, v Sborníku dej, zobudiť ospalosť ČS. zväzu v Kráľovstve dedinskú, iniciatívna, SHS, v Slovenských neúnavná, plná životpohľadoch, Živene ného entuziazmu, hľaa v Letopise Živeny dajúca šťastie, radosť publikovala jubileja zadosťučinenie v orné články o spisovaganizovaní súčasnosti teľoch, kultúrnych Češiek a Sloveniek na pracovníkoch a predpoli národnej osve- Eržika Mičátková staviteľkách ženského ty, napomáhaní slo- roku 1951 hnutia v Juhoslávii, vanskej vzájomnosti starala sa o rozširoa podporovaní dobročinných a vý- vanie slovenskej tlače. V r. 1910 – chovných účelov na poli sociálneho 1913 členka výboru pobočky spolku života,“ napočítala vlastnosti najpo- Lipa, do r. 1918 podpredsedníčka prednejšej slovenskej dolnozemskej Spolku ev. žien v Kysáči, v r. 1921 organizátorky ženského hnutia prof. – 1923 tajomníčka, 1924 – 1932 Dr. Jarmila Hodoličová v článku predsedníčka Ústredného spolku Z verejnej a literárnej činnosti Eržiky čs. Žien v Kráľovstve SHS. R. 1928 Mičátkovej (Jarmila Hodoličová, Kon- vyznamenaná Záslužným krížom sv. túry slovenskej vojvodinskej literatúry Sávu,“ píše o Mičátkovej v Lexikóne a kultúry, Slovenské vydavateľské slovenských žien (Slovenská národná centrum, Báčky Petrovec 2011, s. knižnica, Národný biografický ústav, 115 – 124). Martin 2003, s. 166). Eržika Mičátková sa narodila 18. Eržika Mičátková sa teda vzdala novembra 1872 v Kysáči z otca Jána súkromného života (nebola vyBranislava Mičátka, kysáčskeho datá a nemala deti), len aby bola učiteľa, a matky Alžbety, rod. Mar- prítomná všade tam, kde ju ženy šallovej. Najprv sa školila po boku a dievčatá potrebovali v prospech svojho otca, a potom dva roky sociálnej ochrany, podpory školenia študovala na nemeckej kláštornej a etnografie. Určite aj jej zásluhou škole v Novom Sade a rok na súk- bolo, že sa slovenský ľudový kroj romnej škole v Osijeku. „Pôsobila zachoval pred zabudnutím a zániv Kysáči, činná v ženskom hnutí, kom (už vtedy niektoré dámy zavrochotníckom divadle, osvetovo-bu- hovali bohatstvo ľudového kroja). diteľskej, hospodárskej i politickej Jej osobitným pričinením bolo aj práci. Písala pod pseud. Dcéra ľudu, to, že znemožnila násilenstvo nad debutovala prekladmi zo srbo- mladými dievčatami slúžiacimi chorvátštiny, slovinčiny a ruščiny. ako detské ošetrovateľky a tzv. Preložila diela J. Babića Gaj (1900), bedinérky v Belehrade. J. Laskovera Trpiteľ (1902), B. NuInšpiráciu čerpala pracujúc šića Rok deväťstopätnásty (1926) so ženami v kultúre a informovaní. a jeho „Onamo! Namo!...“ (1931) So slečnou Ľudmilou Hurbano-

„E

• ĽUDIA A DIANIA •

vou (1878 – 1969) bola dôverná kamarátka. V ÚA SEAVC je zatiaľ uložená len Eržikina korešpondencia s Ľudmilou Hurbanovou, a to z obdobia rokov 1902 až 1916 (úhrnne 12 listov). Písomná komunikácia týkajúca sa aktivít Ústredného spolku čs. žien v Kráľovstve SHS prebiehala však prostredníctvom Eržikinej švagrinej Štefánie Mičátkovej, i keď Ľ. Hurbanová a E. Mičátková jedna po druhej zastávali funkciu predsedníčky tejto ženskej asociácie. Eržika a Ľudmila si navzájom vymieňali názory „patriace slečinkám“ – dôverné. Tak v rokoch 1902 a 1903 komentovali slovenské zábavy v niekoľkých osadách. (Eržika podporila Ľ. Hurbanovú, aby vystúpila na javisku 2. februára 1903.) Dokonca všetky listy sa

rada v kroji, no ak bych len sama bola, trápne by mi bolo,“ píše Eržika Mičátková v liste Ľudmile Hurbanovej 20. februára 1911. Eržika Mičátková bola s chorou sestrou Ľudmilkou v Pešti a odtiaľ 30. marca 1911 napísala dlhý list o sestrinej ťažkej operácii: „Teda, Ľudík môj, len nech sa Vám páči k nám zosadnúť, a to všetkým – dve izby budete mať k dispozícii, moja bude Tvoja a v druhej traja spať môžu, blízko, iba pár krokov je hostinec. – Nuž len príďte, keď ste zdraví. Ja som tu u Tetky. Je tu prekrásne – ale mňa nič neteši.“ V liste zo 17. januára 1914 čítame skvostne zaujímavosti: „Vladko, počujem, že sa žení. Plakať budem, ak si Maďarku vezme, potom nám zabudne tak pekne do kalendárov písať – no to Štefanina Blanka, čudesné dievča (táradlo) hovorila, ja to neverím. Vladka by bolo škoda. Sú tu dievčatá Slávikove, Vierka a Elenka, alebo Bujnová Milôtka, to by pre Vladka bolo, ostatne to srdce – ach to srdce – neviem či si dá rozkázať.“ Na začiatku Veľkej vojny Hurbanové najprv utiekli do Kysáča skryť sa pred priamymi zrážkami medzi srbským a ra-

Eržikin list z 11. januára 1916

týkajú zábav, dámskych a krojových šiat, vzájomných návštev, ale aj sladkých ženských klebiet: „A hádam i Kopčočka dopláva – ak ešte príde Dr. Chrenka tak zacelo! Možno i Abafyčky – no už nie sú na dobrej nohe s K., aspoň tak sa vraví. Ja by prišla na pondelok sama z N. S. a ostatní ak prídu, nech si zastanú, kde myslia. Povedz mi úprimne, či môžem k Vám – k Tebe, však si pospím i na divane a v utorok – či v stredu hneď bych musela domov... A či budeš v kroji? A kto bude? Ja by

kúskym vojskom, a potom pol roka na Slovensko. O tom, koľko bola Eržika smelá, svedčí správa v liste z 11. januára 1916, keď napísala, že sama cestovala do Nového Sadu a že zbierala predplatné na Živenu: „Predplatky som zbierala – takmer 40 pred. som získala. Čakal ma list milého obsahu od p. Šoltészovej – ja som z lásky k veci to robila – lebo náš ľud teraz predpláca všeličo nepravé.“ Taká chrabrá a inovatívna bola celý svoj život. Umrela v Kysáči 19. decembra 1951.

22 /4649/ 30. 5. 2015

tí k , v Fun íta Štúra a l s o Mir Š Ľudov 7. 1, Z či á v Kys

Katarína Malár iková, 6. ročník , ZŠ T. G. Masaryk a v Jánošíku

Čoskoro príde voľno...

Vek života...

Jednu rodinu tvoria všetci členovia kolský rok pomaly, ale iste vstupuje do záverečnej domácnosti. Moja rodina má šiestich fázy, do posledného mesiaca. Máj sa pomaly s nami lúči. členov, a to sú: mama, sestra, starý V školách je zhon, mnoho práce a aktivít treba dotiahnuť otec, stará mama a staručká mamička. do konca. A teplé slniečko neúprosne volá deti do ulíc. Ale, milé Chcel by som vám napísať o nej, deti, ešte trochu zotrvajte, usilovne pracujte, aby tie známky staručkej mamičke. Má až 89 rokov, boli čím lepšie. A potom vás čaká veľká prázdninová pohoda. ale ani by ste neverili, ona sa tak vôbec Aj napriek všetkému, čo máte pred sebou, nezabúdajte na necíti. Je plná života a energie..., lenže Detský kútik a zašlite nám svoje práce, ako to robia aj vaši raz náhodou spadla a zlomila si kosť kamaráti z iných škôl alebo škôlok. Budeme sa tešiť v kĺbe a odvtedy je dosť nemotorná. No, na spoluprácu s vami a iste sa aj vy potešíte, keď to jej nerobí ťažkosti, aby nám hocikomu uvidíte svoju literárnu alebo výtvarnú prácu poradila, pomohla. Keď začne rozprávať v novinách. o svojom živote, to znie ako rozprávka. Mnohokrát mi poradila, ako a čo mám urobiť, ako sa mám správať. Vždy mi hovorí, aby som si ctil všetkých, svoju mamu a šanoval si ju. Aby som sa staral o mladšiu sestru a aby som bol starým rodičom vždy na pomoci. Prišla jar, slnko svieti, Mnohokrát som rozmýšľal o tom, že by som radujú sa všetky deti. chcel dožiť taký vek. To by bolo pekne, všeličo si človek prežije a skúsi. Najkrajšie je, že nás Lúka sa zelená, všade sú kvety, má všetkých okolo seba. Jej deti, vnúčatá, veľká radosť pre nás – deti. pravnúčatá... máme ju radi všetci. Nikdy jej nie je ťažko zažartovať s nami. Všade krik, všade zhon. Chceli by sme, aby ešte dlho žila a bola s nami, Deti vravia škole: „Zbohom.“ veď málokto dožije taký vek života.

Jarná báseň

ová, Korčok Dijana a Hložany lk PU Včie

Damjan Ilić, 5. a ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

Marek Va le ZŠ 15. ok ntík, 1. ročník, tóbra v P ivnici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kristián Žiška, 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Manuela Klátiková, 5. b, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLV 30. mája 2015 Číslo

11 /1893/

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Slabý dopyt po kukurici

Od 1. júna nový Zákon V o predžatevnom financovaní

Ľ. Sýkorová

Ľubica Sýkorová

ový Zákon o financovaní a zabezpečení financovania poľnohospodárskej výroby, ktorý je známy aj ako Zákon o predžatevnom financovaní, bol širokej verejnosti prezentovaný aj na 82. Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade. Ešte pred piatimi mesiacmi z iniciatívy Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska bol schválený v Zhromaždení Srbska a 1. júna 2015 má nadobudnúť platnosť. Tento zákon by mal zabezpečiť, aby poľnohospodárski výrobcovia jednoduchším a výhodnejším spôsobom mohli získať úverové prostriedky, ktoré môžu investovať do poľnohospodárskej výroby. Podľa slov ministerky poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska Snežany Bogosavljevićovej-Boškovićovej, jednou z výhod je, že ako záruku na získanie úveru žiadatelia nebudú musieť poskytovať svoje nehnuteľnosti, ale budúci poľnohospodársky produkt, čiže úrodu. Aby poľno-

hospodári boli lepšie informovaní, od 1. júna začne intenzívna akcia prezentácie zákona a edukácia pre všetkých zainteresovaných. Ministerstvo poľnohospodárstva pri jeho príprave malo obrovskú technickú pomoc a podporu od Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo UNFAO. Medzitým poľnohospodárski výrobcovia majú určité pochybnosti. Dôvodom je najmä fakt, že takýto zákon nebol v praxi použitý v žiadnej krajine Európy. Podľa ich názoru nový zákon zabezpečuje oveľa väčšie právomoci tým, ktorí financie poskytujú od poľnohospodárov, kvôli ktorým bol zákon napísaný. Predčasne je však polemizovať o niečom, čo ešte v praxi nebolo vyskúšané. Najideálnejšie by bolo, keby si nikto nemusel brať úvery, keby sa výroba mohla financovať zo zisku, keby… Ale to by sme museli žiť v inej krajine. ... Májové búrky sprevádzané silným vetrom, lejakom a ľadov-

dňoch od 18. 5. do 22. 5. 2015 bol na Produkčnej burze v Novom Sade zaznamenaný veľmi slabý dopyt po kukurici. Tovarový objem obratu bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom väčší o 32,92 %. Finančný obrat bol vyšší až o 66 %, a to vďaka významnej úlohe sóje v štruktúre burzového obratu. V uvedenom období v prvej polovici týždňa bol o kukuricu veľmi slabý záujem, čo malo com opäť potvrdili, vplyv aj na jej cenu – 15,00 din./kg (bez DPH). že človek proti príKu koncu týždňa sa dopyt po tejto komodite rode bojovať nemôzväčšil, takže aj jej cena išla hore. Predávala že. Počasie je stále sa po 16,89 din./kg (15,35 bez DPH). V poextrémnejšie, nielen rovnaní s predchádzajúcim týždňom je to kdesi ďaleko od nás, o 2,33 % vyššia cena. na inom kontinente... Cena pšenice v uvedenom období bola v Pestovatelia malín a porovnaní s predchádzajúcim týždňom o ovocinári z určitých častí 0,31 % nižšia. Predávala sa po 21,17 din./ Srbska prišli o svoju úrodu, kg (19,25 bez DPH), no predpokladá sa, ktorú im za pár minút zničil že s približujúcou sa žatvou jej cena ľadovec. Kto vynahradí obbude stále nižšia. rovské škody pestovateľom? Na novosadskej burze bol v Kto je na vine? Sami pestovauvedenom období záujem najmä telia, ktorí si nepoisťujú svoje o sóju, ktorej priemerná cena porasty, vinice, ovocné sady...? bola 44,81 din./kg (40,74 bez Alebo štát, pretože nezabezpečil DPH). Cena tejto poľnohosdostatočný počet protiľadovpodárskej komodity je na cových rakiet? Táto situácia sa domácom trhu už dlhšiu opakuje už každoročne. Vynadobu pomerne stabilná. ložené úsilie je zničené za malý Slnečnicové výlisokamih. Jedno z nových opatrení ky sa predávali po Ministerstva poľnohospodárstva bude musieť 28,20 din./kg (s Srbska je náčrt nového zákona okolo 500 diDPH). ○ o protiľadovcovej ochrane. V nárov investovať ňom je zahrnutý návrh, aby sa z do poistenia. Poispodporných prostriedkov – sub- ťovne budú musieť z vencií pre rastlinnú výrobu asi 5 týchto prostriedkov nakúpiť % použilo na poistenie. To zna- protiľadovcové rakety. Zákon mená, že každý poľnohospodár, by sa mal schváliť ešte v tomto ktorý dostane subvenciu 100 eur, roku. ○

Z obsahu Perspektívy biomasy Str. 3

Skrátka o chorobách rajčiakov

Do vášho receptára Str. 6

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU IN MEMORIAM

Prof. Dr. János Berényi

en málokto, kto poznal Jánosa Berényiho, mohol uveriť smutnej správe, že svoj ťažký a veľmi boľavý boj so zákernou chorobou prehral. Len málokto, kto ho poznal, mohol tomu uveriť najmä preto, lebo bol veľký bojovník. Už dlhší čas ho trápila ťažká choroba, no on sa nevzdával. Často aj napriek silným bolestiam prišiel do práce, chcel byť prítomný pri všetkom, čo sa dialo. No choroba zvíťazila a János odišiel na večný odpočinok. Ak tam, kde odišiel, existuje niečo, čo sa dá zdokonaliť, on bude určite pri tom. Pretože bol perfekcionista. Narodil sa 15. júla 1954 v banátskej dedinke Torda. Po ukončení strednej poľnohospodárskej školy v Kanjiži navštevoval Poľnohospodársku fakultu v Novom Sade, kde v roku 1979 úspešne ukončil vysokoškolské štúdium ako jeden z najlepších študentov. Zamestnal sa na Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, konkrétne vo vtedy novootvorenom ústave v Báčskom Petrovci. Zaoberal sa genetikou, šľachtením rastlín a semenárstvom alternatívnych rastlinných druhov. V roku 1985 na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade sa stal magistrom v oblasti genetika a šľachtenie

(1954 – 2015)

rastlín. Titul doktor vied získal v roku 1990. V tom istom roku bol vymenovaný za vedúceho Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny, kde túto funkciu zastupoval viac ako dvadsať rokov. Jeho vedecká kariéra bola mimoriadne úspešná. V roku 2002 získal hodnosť vedeckého poradcu, v roku 2008 titul profesor v oblasti genetiky, šľachtenia a semenárstva. Prednášal na mnohých fakultách, kde bol

medzi študentmi mimoriadne obľúbený. Jeho prednášky boli zaujímavé, zábavné, a pritom na vysokej odbornej úrovni. V roku 2009 bol promovaný za čestného doktora prestížnej Korvinovej univerzity v Budapešti (Budapesti Corvinus Egyetem). Toto čestné uznanie Doctor Honoris Causa Agriculturae et Horticulturae bolo uznanie za jeho úspešnú prácu a špičkové vedecké výsledky.

NOVÝ KOMPENZAČNÝ FOND PRE CHOVATEĽOV

Náhrada škôd vzniknutých výskytom chorôb

Ľubica Sýkorová

práva pre veterinárstvo Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska plánuje založiť národný kompenzačný fond, z ktorého by sa kryli škody vzniknuté výskytom nákazlivých chorôb domácich zvierat. Zák-

ladným cieľom tohto fondu, ktorý bude založený za pomoci Európskej únie, je vzájomná podpora, spolupráca a podelená finančná zodpovednosť medzi vládou tv prípade rozšírenia rôznych nákazlivých chorôb zvierat. Aj keď Srbsko už má vypracovaný efektívny mechanizmus náhrady škôd pre určité nákazlivé ochorenia

zvierat, Srbsko musí zdokonaliť vlastný model, aby udržateľným spôsobom zabezpečilo adekvátnu úroveň podpory dobytkárstvu. Európska únia pripisuje prioritu predovšetkým prevencii a kontrole chorôb zvierat cestou definovania spoločného zákonodarstva EÚ v tejto oblasti, čo zahŕňa choroby, ako napr. klasický mor ošípaných

Prof. Dr. Berényi celý svoj pracovný život venoval genetike a šľachteniu rastlín a semenárstvu alternatívnych plodín. Najviac ho bavila práca s cirokom, tabakom, konopou. Zaujímal sa o scopaeológiu – novšiu vednú disciplínu o metlách. No jeho srdcovou záležitosťou boli tekvice, ktorým sa venoval od mladosti. Každoročne sa zúčastňoval na festivale tekvíc v Kikinde, za zaujímavými druhmi tekvíc dokázal precestovať stovky, ba až tisícky kilometrov. Bol pravidelným hosťom v rôznych televíziách, kde s veľkou láskou a zanietením rozprával o svojej práci. Je autorom a spoluautorom 27 odrôd alternatívnych plodín v Srbsku a 17 v zahraničí. Zverejnil viac ako tristo vedeckých prác, niekoľko kníh. Aktívne sa zúčastňoval rôznych akcií a podujatí venovaných zachovaniu etnických a kultúrnych tradícií obyvateľov Vojodiny, bol autorom niekoľkých výstav o konope, ciroku a tabaku v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne. Srdce prof. Dr. Jánosa Berényiho dotĺko v nedeľu 3. mája 2015. Vo svojom profesionálnom, ale aj osobnom živote dosiahol toho veľa. Veľa vďaka tomu, lebo život miloval a je veľmi smutné, že musel predčasne odísť. Určite najviac bude chýbať jeho najbližším, no prázdny priestor zostane po ňom aj vo vedeckých kruhoch. Česť jeho pamiatke. ○ Ľ. S. (srb. klasična kuga svinja), ktorá môže mať škodlivý vplyv na ekonomiku krajiny. Tu patrí aj besnota, ktorá môže byť nebezpečná aj po ľudské zdravie. EÚ už dlhší čas pomáha Srbsku pri potláčaní týchto dvoch chorôb prostredníctvom financovania rôznych projektov, ktoré sa implementujú od roku 2010. O budúci nacionálny kompenzačný fond je veľký záujem nielen medzi chovateľmi, ale aj medzi odbornými službami, ktoré sú poviazané s výrobou bezpečných potravín, ochranou spotrebiteľov a verejného zdravia, ako aj s inštitúciami, ktoré zabezpečia jeho právny a finančno-prevádzkový kontext. ○

30. 5. 2015 • 22 /4649/

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE O OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOCH ENERGIE, PREBIEHAJÚCEJ V RÁMCI NOVOSADSKÉHO POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Napriek často skloňovanej skutočnosti, že je biomasa naším najvýraznejším potenciálom obnoviteľných zdrojov energie, zdá sa, že nielen predstavitelia mnohých spoločností, organizácií a inštitúcií, ale ani poľnohospodári nie sú dostatočne Otvárajúc konferenciu, cieinformovaní o tom, ako ju ľom ktorej bolo tak prezentotreba a možno využívať. vať nové úverové možnosti a Práve z tohto dôvodu linky Záručného fondu APV, svetlo sveta na veľtrhu ako aj európske modely vyuuzreli i dve tematické žívania obnoviteľných zdrojov publikácie, ktorých vyenergie, podpredseda pokradavateľom je Záručný jinskej vlády a pokrajinský fond APV. Prvou je Tvoja tajomník pre hospodárstvo, biomasa – tvoja enerzamestnávanie a rodovú rovgia, druhou Promovanie Jedno zo zariadení na využívanie drevnej nosť Miroslav Vasin označil uplatnenia biomasy na biomasy energetickú účinnosť za skvelú malých a stredných poľšancu hospodárskeho rozvoja, skutkom ohrozujúcim iných, aj pre nohospodárskych gazdovstvách ktorú by bolo škoda premárniť. ničenie obrovských energetických vo Vojvodine. Východiskovou Tým skôr, že Vojvodina má ozaj zdrojov, ku ktorým sa v súčasnosti tézou a zámerom oboch je lepmnoho biomasy. Svoj príhovor čoraz ťažšie dostať. Ukážkou toho šie využívať zdroje, ktoré máme. ukončil odkazom, že by jej plamene je i údaj, na ktorý poukázal po- Opodstatnenosť toho ozrejmujú mali horieť v našich peciach a nie krajinský tajomník pre energetiku mnohými príkladmi, ktorými by na našich poliach, zrejme naráža- Nenad Stanković, podľa ktorého sme v perspektíve mali spieť júc na divnú prax pálenia strnísk je Vojvodina výrazne závislá na k lepšej energetickej sebestača vôbec pozostatkov na poliach. dovoze, lebo sa viac ako polovicou nosti, tým aj k vyšším úsporám. Je to viacnásobnou škodou: aj pre energetických potrieb zásobuje Alebo keď príroda dáva, tak ber, životné okolie, aj je nebezpečným v zahraničí. aby si potom neľutoval. ○

Perspektívy biomasy

Oto Filip

en argument je celkom logický: biologicky rozložiteľný odpad je v zásade zadarmo a teda nepotrebuje výraznejšiu štátnu alebo finančnú podporu. S istým oneskorením v porovnaní s inými krajinami sme si to začali uvedomovať aj my, takže nie div, že sa na nedávnom Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade v polovici mája na obnoviteľné zdroje energie dalo dívať v dvoch rovinách. V tej praktickej a výstavnej, poznačenej nárastom záujmu návštevníkov a zvýšenou ponukou, čiže počtom zariadení na využívanie biomasy, napríklad na vyhrievanie, ako aj v tej teoretickej, ukážkou ktorej bola konferencia o perspektívach využívania biomasy v pôdohospodárstve.

RODINNÉ PODNIKY VO VIDIECKYCH OBLASTIACH SRBSKA (3)

Takéto a podobné dilemy je najlepšie regulovať rodinným štatútom, ktorým sa majú upraviť početné otázky späté s podnikaním, ako je oblasť pôsobenia založených výborov, vzťahy medzi členmi rodiny, manažmentom, akcionármi, riaditeľom, majiteľom. Keď ide o zamestnávanie, tu by mali byť zvýhodnené kvalitné, odborné a schopné kádre, bez ohľadu na to, či sú členmi rodiny, O. Filip príbuzní, alebo s majiteľom nie sú v žiadnom rodinnom dborníci vravia, že pomere. Nielen politika zapodstatu podnikateľmestnávania, ale ani politika stva možno definovať odmeňovania by nesmela mať aj ako zladenie súčasných diskriminačný ráz, lebo sa aj potenciálov a zdrojov s butu predovšetkým má hodnotiť dúcimi očakávaniami, pri výsledok a kvalita odvedenej istom risku, bez ktorého práce, zodpovednosť, lojalita niet ani zisku. Preto je poa profesionálny prístup. trebná iniciatíva a tvorivosť Na rozdiel od iných častí podnikateľov, teda majiteľov sveta, kde je rodinný biznis kapitálu v rodinných podni- Autori štúdie o rozvoji rodinných veľmi rozšírený, má dlhé dejiny koch, ako aj ich manažérov podnikov na vidieku na nedávnom a tradíciu, u nás je – okrem súka odborníkov. Treba však poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade romných rodinných gazdovstiev ísť radom. a remeselníctva – táto forma Základnými fázami v rozvo- práce, majiteľ v tých rodinných podnikania len pri začiatkoch ji rodinného podniku sú jeho môže vykonávať viac funkcií, čo rozvoja. Aby sa plne využili výzaloženie, partnerstvo bratov ale vie spôsobiť aj isté problémy. hodné prírodné a ľudské zdroa sestier, ako aj združenie prí- Napríklad tie, či zisk investovať je v dedinských prostrediach, buzných. Na rozdiel od klasických do rozvoja, alebo ho rozdeliť zmenšil počet nezamestnaných firiem, v ktorých je silnejšia deľba príbuzným? a chudobných, ľudia s podnika-

Fázy rozvoja, dilemy a brand

III

teľským nadaním, ako aj štátne inštitúcie na všetkých úrovniach by sa museli viac a širšie angažovať na rozvoji rodinných firiem na vidieku. Má to nielen rozvojové, ale aj hospodárske a sociálne opodstatnenie. V takýchto snahách je potrebné spieť ku kvalitným značkám alebo brandom. Úspešný brand musí mať viac charakteristík. Má byť autentický, jedinečný, presvedčivý, konštantne kvalitný. U nás sa značka chápe ako spoločný menovateľ pre názov uznávaného výrobku, jeho balenie a všetko to, čo ponúka spotrebiteľovi. Jasné je, že je výroba potravín tou činnosťou, prostredníctvom ktorej Srbsko môže najrýchlejšie vytvárať svoje značkové produkty, konkurencieschopné na medzinárodnom trhu. Náš brand sa musí nielen prezentovať, ale aj ochrániť, pričom sa musia rešpektovať svetové štandardy kvality. Je to i spôsob, ako prispieť k lepšiemu využívaniu spracovateľských kapacít, keďže produkty z vyšších fáz spracovania skôr ako iné prerazia na trhu. ○ (V budúcom čísle: Výrobné programy a možnosti)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia šešúľ repky olejnej Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

ešule repky olejnej poškodzuje viac druhov fytofágov. Najvýznamnejší sú: krytonos šešuľový (srb. repičina pipa alebo rilaš kupusne mahune) – Ceutorhynchus obstrictus a byľomor kelový (srb. mušica repičine /kupusne/ ljuske) – Dasineura brassicae. Nielen názory na význam týchto dvoch škodlivých druhov, ale niektoré fakty spojené s ich škodlivosťou sa v posledných desaťročiach výrazne menili. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia, aj keď sa títo škodcovia vyskytovali v porastoch, nezapríčiňovali významné hospodárske škody. Situácia sa zmenila na prelome tisícročia, Poškodené šešule na rastline keď významné škody spôsobua zvyškami rastlín, najčastejšie je byľomor kelový. Do polovice mimo poľnohospodárskej pôdy, prvého desaťročia nového milénia na okraji lesov a v krovinách. Do spôsoboval tento škodca veľmi porastov repky začínajú prelietavážne škody, aby nasledujúcich vať pred kvitnutím, keď teplota 4 – 5 rokov jeho škodlivosť bola prekročí 13 °C. Masový nálet je pri znížená. No na začiatku druhého teplote nad 18 °C. Počas úživného desaťročia znovu jeho škodlivosť žeru chrobáky vyžierajú malé, ale stúpla. V staršej literatúre sa uváhlboké dierky do bylí a pukov. Sadza, že byľomor kelový kladie mičky kladú po jednom vajíčku do vajíčka do šešúľ, ktoré poškodila šešúľ, ale do jednej šešule môže samička krytonosa šešuľového. naklásť vajíčko viac samičiek. Pred Tento symbiotický vzťah medzi kladením vyhrýzajú do šešule krytonosom šešuľovým a byľomomalé jamky, do ktorých naklarom kelovým nové pozorovania dú vajíčko. Toto miesto prekryjú nepotvrdili (Kazda). sekrétom, ktorý zabráni využitie jamky na opakované nakladenie KRYTONOS ŠEŠUĽOVÝ – CEUTORvajíčka. Larvy sa liahnu za 8 – 10 HYNCHUS OBSTRICTUS dní a živia sa tvoriacimi sa seImágo krytonosa šešuľového menami. Po dokončení vývoja je malý nosánik, telo je dlhé 2,5 opúšťajú šešule, padajú na zem – 3 mm, sivočiernej farby. Telo a kuklia sa plytko v pôde. Imága je prekryté hustými sivými chĺpsa liahnu koncom júla a v auguste kami, takže je podobne sfarbea živia sa na rôznych druhoch ný ako krytonos repkový, ale je kapustovitých rastlín. Už koncom menší. Na štíte má na bokoch augusta vyhľadávajú miesto prešpicatý hrbolček. Hlava je malá, zimovania. Krytonos má jednu v nebezpečenstve zatiahnutá do generáciu do roka. štítu. Nosec je veľmi tenký, lesklý Priame poškodenia spôsoa rovnomerne zahnutý. Tykadlá bené imágami vyhrýzaním dier sú lomené, kyjovité. Vajíčko je do mladých šešúľ sú z hľadisoválneho tvaru, bielej farby, dlhé ka škodlivosti bezvýznamné. 0,5 mm. Larvy sú apódne, biele V starších literárnych zdrojoch až žlté s hnedou hlavou. Telo má sa uvádza, že tieto poškodenia rohlíkový tvar. Dorastená larva je vytvárajú vhodné podmienky na zavalitá, dlhá 4 – 5 mm. nakladanie vajíčok do šešúľ byChrobáky prezimujú pod lístím

ľomorom kelovým. Pozorovania Kazdu v posledných rokoch túto konštatáciu nepotvrdili. Priame škody spôsobené larvami sú tiež zanedbateľné. Larva v šešuli poškodí len 2 – 3 semená, často len jedno. Ostatné semená sa vyvíjajú normálne. Napadnuté šešule je ťažko rozoznať od nenapadnutých. Napadnuté sú len trochu zdurené, svetlejšie a sú zatvorené až do zrelosti, nepraskajú. Poškodenia larvami byľomora kelového môžu byť významné. Aj aktivita krytonosa šešuľového umožňuje prenikanie vody do šešúľ, ako aj sekundárnych patogénov, čo môže spôsobiť zahnívanie semien a predčasné klíčenie. PREVENTÍVNA OCHRANA Významným agrotechnickým opatrením je správny osevný postup a zabezpečenie priestorovej izolácie nových porastov od minuloročných plôch s porastmi kapustovín. Dôležitým opatrením je tiež regulácia kapustovitých burín a ničenie rastlinných zvyškov. Veľmi je dôležité dodržiavať priestorovú izoláciu aspoň 1 km medzi ozimnou a jarnou repkou. MONITORING A PRIAMA OCHRANA Populačnú hustotu imág krytonosa šešuľového zisťujeme vizuálne, striasaním súkvetia v poraste

repky od fázy zeleného púčika až do konca kvitnutia. Hodnotí sa po 25 súkvetí na 4 miestach v suchom poroste pri teplote nad 15 °C a za bezvetria. Prah škodlivosti je 1 imágo na jednu rastlinu pred začiatkom kvitnutia a na začiatku kvitnutia. Cielená chemická ochrana proti krytonosovi šešuľovému sa spravidla nevykonáva. Zásahy cielené proti iným škodcom, najmä blyskáčikovi a byľomorovi kelovému, znižujú populáciu aj tohto škodcu. BYĽOMOR KELOVÝ – DASINEURA BRASSICAE Imága sú malé komáre, dĺžka tela je 1,2 – 1,5 mm. Hlava a hruď sú čierne, bruško je červenkasté s bielymi a čiernymi chĺpkami. Má veľmi dlhé nohy, tiež dlhé a tenké tykadlá. Presné určenie je možné len pod lupou. Treba dávať pozor, lebo na repke sa vyskytuje viac podobných druhov. Larva je apódna, acefálna, dlhá 0,5 – 1,5 mm, spočiatku biela, neskôr žltkastá. Prezimuje v štádiu kukly, plytko v pôde na poliach, kde sa pestovala repka. Imága sa začínajú objavovať pri teplote nad 13 °C, obyčajne je to na prelome apríla a mája. Liahnutie imág prebieha

30. 5. 2015 • 22 /4649/ ráno a predpoludním. Samčeky lietajú nad pôdou, tu prichádza k páreniu. Samičky sa vyskytujú v okolí kvetov a šešúľ a kladú vajíčka do šešúľ v ten istý deň, keď bolo párenie. Žijú veľmi krátko, samčeky 1 – 2 dni, samičky 4 – 9 dní. Počas života imága takmer vôbec neprijímajú potravu. Maximálny výskyt v poraste býva na poludnie a popoludní za bezveterného slnečného počasia. Samičky kladú vajíčka do mechanicky nepoškodených šešúľ rôznych veľkostí, ale najčastejšie do mladých, dlhých do 3 cm. Samičky kladú najčastejšie po 10 vajíčok, ale pretože do jednej šešule nakladie vajíčka niekoľko samičiek, môže sa v jednej šešuli vyvinúť aj 100 lariev. Larvy sa živia vysávaním stien šešúľ a semien. Vývoj lariev trvá 9 – 15 dní, počas vývoja prechádzajú 3 larválnymi instarmi. Dospelé larvy opúšťajú šešule a kuklia sa v zemi. Vývoj jednej generácie trvá 3 – 4 týždne. Druhá generácia sa objavuje na prelome mája a júna. Samičky tejto generácie kladú vajíčka aj do veľkých šešúľ, ktoré neboli mechanicky poškodené. Do roka môže mať v našich podmienkach 1 – 6 generácií. Časť kukiel môže zostať v diapauze, ktorá môže trvať niekoľko dní, mesiacov, ale i rokov (1 – 5 rokov). Preto sa imága môžu objavovať aj na pozemkoch, kde sa v posledných rokoch nepestovali kapustoviny.

30. 5. – 5. 6. 2015

POČASIE

ŠKODLIVOSŤ A EKOLÓGIA Škodlivým štádiom sú larvy, ktoré škodia vysávaním vnútorných stien šešúľ a semien, pričom vylučujú toxické látky, ktoré spôsobujú najskôr žltnutie šešúľ, neskôr sú šešule fialové a zdurené. Napadnuté šešule zakrpatievajú, sú pokrútené a predčasne praskajú a vypadávajú z nich semená, čo zvyšuje škodlivosť. Na ozimnej repke škodia prvé dve generácie. Škodlivosť druhej generácie je rôzna a závisí najmä od priebehu

Šešule napadnuté larvami byľomora kelového počasia. Výskytu byľomora vyhovuje teplé, suché, slnečné počasie bez vetra. Nižšie teploty do 15 °C výrazne znižujú výšku škôd. Naopak, tropické teploty nad 30 °C a sucho výrazne zvyšujú škody. Škody sú väčšie v riedkych porastoch a na plochách v blízkosti polí, kde pred rokom bola pestovaná repka. PREVENTÍVNA OCHRANA Imága byľomora kelového sú zlí letci, preto je veľmi významná časová a priestorová izolácia novozaložených porastov repky od plôch, kde bola repka pestovaná posledné tri roky. Významné je aj pri predchádzaní premnoženia byľomora nepestovať vedľa seba jarnú a ozimnú repku. Priestorová izolácia musí byť najmenej 1 000 m. Z agrotechnických opatrení významná je ešte aj hlboká orba po zbere repky, ak bola silne napadnutá týmto škodcom. Takto sa ničia kukly v pôde. Do tejto kategórie ochrany patrí aj likvidácia kapustovitých burín a používanie prípravkov šetrných k prírodným nepriateľom škodcu. Jednou z takýchto látok sú aj stimulátory rastu na báze nitrofenolov, ktoré spevňujú steny šešúľ, a tým znemožňujú kladenie vajíčok samičkám byľomora kelového. Významná je aj podpora prírodných nepriateľov. V porastoch, kde sa nepoužíva chemická ochrana, je parazitovaných

aj 80 % populácie škodcu. Chemická ochrana proti byľomorovi je namáhavá, pretože má rýchly vývoj a nepretržite sa vyskytuje v poraste už od mája. Problematický je aj vstup s technikou do repky vzhľadom na výšku porastu. Obmedzené je aj použitie insekticídov vzhľadom na nebezpečenstvo pre včely. URČENIE POTREBY OCHRANY A JEJ TERMÍNU Chemická ochrana sa robí vtedy, ak zistený výskyt škodcov v porastoch dosiahne prah škodlivosti. Hodnotenia treba robiť od začiatku kvitnutia až do konca plného kvitnutia. Hodnotenia sa môžu robiť tromi spôsobmi: vizuálne, smýkaním a pomocou žltých vodných misiek (Mörickeho misiek). Pri vizuálnom hodnotení odpočet robíme na 25 rastlinách na každej strane porastu. Vizuálne hodnotenie je náročné na čas, treba vedieť rozoznať škodcu. Ľahko sa dá zameniť s druhmi z radu blanokrídlovcov, ktoré majú podobnú veľkosť. Rozdiel je v tom, že blanokrídlovce majú dva páry krídel, majú výrazne kratšie nohy než byľomor a lietajú rýchlymi trhavými pohybmi. Pozorovania treba robiť počas teplého a slnečného počasia, najlepšie na poludnie. Prahom škodlivosti je 1 samička byľomora na 4 rastliny.

Ako prah škodlivosti sa uvádzajú 2,5 imága na 10 rastlín od fázy žltého puku do konca kvitnutia. Pri hodnotení výskytu metódou smýkania je prah škodlivosti 2 byľomore na 10 smykov. Žlté vodné misky treba umiestniť do zóny súkvetí, lebo sú tu prítomné samičky, ktoré nakladajú vajíčka. Tieto údaje dávajú lepšie informácie o kladení vajíčok, a tým aj o škodlivosti tohto škodcu. Údaje zo žltých misiek umiestnených na povrchu pôdy dávajú informácie o liahnutí imág. Prahy škodlivosti sú veľmi nízke, často bývajú prekročené, no treba ich dodržiavať, lebo často – aj keď sa zdá, že v poraste je slabý výskyt, následne sa objaví pomerne významné poškodenie šešúľ. VÝBER INSEKTICÍDOV Na ochranu repky proti šešuľovým škodcom je registrovaný pomerne veľký počet insekticídov z rôznych skupín. Okrem výberu insekticídu účinnosť výrazne ovplyvňuje aj termín jeho aplikácie. Kontaktné insekticídy sú účinné, keď sa používajú v čase maximálneho výskytu imág v poraste. Presne určiť toto obdobie je pomerne zložité. Druhá nevýhoda použitia týchto insekticídov je, že v tomto období je v poraste veľký výskyt včiel a prirodzených nepriateľov škodcov a hrozí nebezpečenstvo ich ohrozenia. Nálet imág je časovo veľmi roztiahnutý, preto sa aplikácia musí robiť viackrát, čo výrazne komplikuje ochranu. Prípravky zo skupiny neonikotinoidov majú dobrú účinnosť proti mladým larvám. Termín aplikácie by mal byť pri konci kvitnutia. Kombinácia insekticídov z týchto dvoch skupín je účinná, ale môže ohroziť včely. Prípravky netreba použiť viac ako dvakrát za sezónu (prípravok s rovnakým typom aktívnej látky). Tým predchádzame vzniku rezistencie aj pri iných škodcoch repky, nielen proti šešuľovým škodcom.  (foto: J. Tancik)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

10˚ | 25˚

12˚ | 25˚

13˚ | 26˚

13˚ | 27˚

14˚ | 27˚

15 | 27˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZELENINOVÁ ZÁHRADA

Skrátka o chorobách rajčiakov Ľubica Sýkorová

ajčiak (Lycopersicon esculentum) patrí medzi najrozšírenejšie druhy zeleniny. Aj u nás je najčastejšie pestovaná zelenina, no, bohužiaľ, aj najviac napádaná rastlina rôznymi chorobami a škodcami. Medzi významné činitele, ktoré rozhodujú o dopestovaní vysokých a kvalitných úrod, patrí ochrana. Jej efektívnosť sa podstatne zvyšuje pri včasnom objavení škodcu alebo prejavov choroby, správnej diagnóze a výbere vhodnej metódy ochrany. Určenie príčin vzniku chorôb rastlín alebo zistenie vyskytujúcich sa škodcov robí pestovateľom často veľké problémy. Medzi veľmi nebezpečné a najčastejšie sa vyskytujúce choroby rajčiakov určite patrí fytoftóra, známa aj ako pleseň zemiaková na rajčiakoch, ktorá za pár dní dokáže zlikvidovať celý porast. Fytoftóra zemiaková na rajčiaku (Phytophtora infestans, srb. plamenjača paradajza) v chladných a vlhkých rokoch môže spôsobiť zníženie úrody až o 90 %. Prvé príznaky sa vyskytujú na listoch a plodoch. Na listoch sú škvrny hnedej farby, ktoré sa postupne rozrastajú. Na spodnej strane listovej čepele sa vo vlhkých podmienkach (častá rosa, drobný dážď) na škvrnách objavuje biely práškovitý povlak. Napadnuté listy zasychajú alebo pri vyššej vlhkosti vzduchu hnijú. Na plodoch vznikajú zelenohnedé mierne vypuklé škvrny. Pri veľkej vlhkosti sa na plodoch zjavuje biely práškovitý povlak. Choré plody nedozrievajú a hnijú. S preventívnymi postrekmi začíname už v júni. Intervaly by nemali byť dlhšie ako 14 dní, pri daždivom počasí skrátime na 7 až 10 dní. Pri silnejšom infekčnom tlaku treba používať prípravky so systémovým účinkom. Ak máme k dispozícii len kontaktne pôsobiace fungicídy, musíme skrátiť intervaly medzi jednotlivými postrekmi na 10 až 7 dní. Na ošetrovanie rajčiakov na

začiatku vegetácie môžeme použiť prípravky s dlhšou ochrannou lehotou, v zberovom období sú použiteľné len prípravky s krátkou ochrannou lehotou. Pred postrekom treba obrať všetky zrelé a dozrievajúce plody. Okrem chemickej ochrany musíme dodržiavať aj určité agrotechnické opatrenia, najmä porasty zavlažujeme tak, aby sa nezmáčali nadzemné časti rastlín (zavlažujeme podmokom). Rajčiaky sadíme na slnečné a vzdušné stanovištia v redšom spone, aby rastliny po daždi čo najskôr obschli. Pravidelne odstraňujeme zahusťujúce pazušné výhonky, najmä pri kolíkových odrodách. Výber fungicídov je v súčasnosti veľký, napr. Orvego, ktorý má krátku ochrannú lehotu, Bravo 500, Dakoflo, Mankogal, Equation pro, Cuprozin, Funguran OH, Odeon, Polyram, Quadris, Acrobat MZ a mnohé ďalšie. Alternáriová škvrnitosť listov a plodov (Alternaria porri) – napáda nielen vňať, ale aj plody rajčiakov, do ktorých huba prerastá zvyčajne cez stopku. Na rozdiel od septoriózy sú pri alternárii škvrny na listoch omnoho väčšie (5 – 15 mm). Škvrny na plodoch sú tmavohnedé až čierne a neustále sa zväčšujú. Za vlhka bývajú porastené hustým čiernym hubovým povlakom. Šírenie ochorenia podporujú časté zrážky, vysoká vzdušná vlhkosť a časté zavlažovanie rastlín postrekom. Na ochranu používame napr.: Acrobat MZ, Bravo 500, Dithane DG Neo-Tec, Novozir MN 80. Intervaly by nemali byť dlhšie ako 14 dní, pri daždivom počasí skrátime na 7 až 10 dní. Septóriová škvrnitosť listov rajčiakov sa veľmi často zamieňa s alternáriovou škvrnitosťou, no škvrny sú menšie a zasahujú len listy a stonky rastlín. Vyskytuje sa iba na rajčiakoch pestovaných v poľných podmienkach. Všetky prípravky proti fytoftóre sú účinné aj proti septorióze. Hniloba špičiek plodov rajčiakov súvisí predovšetkým s nedostatkom vlahy v období ich

intenzívneho rastu a s narušeným príjmom vápnika z pôdy. Keďže nie všetky odrody postihuje rovnako, ide aj o odrodovú citlivosť rajčiakov. Na vzniknutých škvrnách sa druhotne objavujú rôzne hubové povlaky, preto hnilobu špičiek plodov mnohí pestovatelia považujú za ochorenie hubového pôvodu. V skutočnosti stačí rastlinám v období sucha zabezpečiť pravidelnú a výdatnú závlahu, harmonickú výživu a rastliny niekoľkokrát ošetriť po založení plodov listovými hnojivami s vyšším obsahom vápnika. Pri zvinovaní listov rajčiakov ide o reakciu na poveternostné podmienky, hlavne na vysoké teploty a nízku vzdušnú vlhkosť. Antraknóza rajčiaka (Colletotrichum atramentarium, srb. uvelost paradajza) je známa takmer po

celom svete a môže zapríčiniť veľké škody. K prvým príznakom patrí hnitie malých korienkov, väčšie korene hnednú a podliehajú nekróze. Choré rastliny možno poznať po zaostávaní v raste, žltnutí, zasychaní a postupnom opadávaní listov. Vegetačné obdobie rastlín je skrátené, rastliny majú málo plodov. Na plodoch sa tvoria okrúhle hnedé prepadnuté škvrny, po čase sú zvráskavené. Na škvrnách sa objavujú ružové alebo jasnohnedé vyvýšeniny nepravidelne alebo koncentricky rozhodené. Huba prezimuje vo forme sklerócií vo zvyškoch chorých rastlín, preto pozberové zvyšky treba dôkladne pozbierať a spáliť. Na parcelách, kde sa choroba vyskytla, rajčiaky nesmieme pestovať najmenej tri roky. 

30. 5. 2015 • 22 /4649/

VARENIE

Ľadové kávové špeciality: Hravo ich pripravíte

ymeňte svoj obľúbený horúci nápoj za osviežujúcu dobrotu a skúste si miesto obyčajnej kávy urobiť ľadovú. Káva s menším alebo väčším množstvom mlieka, s bohato vyšľahanou penou či so šľahačkou je pre nás úplne bežná záležitosť. Ale čo tak vyskúšať jej studený variant? Grécky nápoj. Hľadáte dokonalé osvieženie? Pripravte si caffé frappé. Budete potrebovať len ľad, kávu, mlieko a cukor. Do po-

hára vysypeme 1,5 ČL instantnej kávy a 3 ČL kryštálového cukru. Zalejeme 20 ml studenej vody a malým ručným mixérom šľaháme asi 1 minútu, kým nevznikne tuhá kávová pena. Do peny pomaly vlejeme 50 ml studenej vody, pridáme kocky ľadu a opatrne prilejeme 100 ml vychladeného mlieka. Servírujeme vo vysokých pohároch so slamkou a s pohárom vody. Ľadové kapučíno. Dobre vychladených 250 ml silnej kávy

vyšľaháme s 200 ml studeného mlieka a 80 ml kávového likéru. Do 4 pohárov rozdelíme po 2 kopčeky vanilkovej zmrzliny, pridáme vyšľahané kapučíno a ozdobíme šľahačkou, hoblinkami čokolády a ostrúhanou pomarančovou kôrou. So zmrzlinou. Uvaríme 125 ml espressa a necháme vychladnúť. Kávu, kocky ľadu, 1 ČL kryštálového cukru a 100 ml mlieka premiešame v šejkri, až vznikne

TIPY A TRIKY PRE RODINU

Dobré rady na každý deň

Citróny. Získate z nich takmer až dvojitú dávku šťavy, keď ich pred vytlačením dáte na 15 minút do horúcej vody. Zipsy. Ak sa vám stále zasekávajú alebo sa do nich zachytáva látka, skúste po zuboch zipsu viackrát prejsť špičkou mäkkej ceruzky. Grafit (tuha) ceruzky spôsobí, že zips bude opäť poddajný. Záhradnícke nástroje. Ak ich chcete ochrániť pred hrdzou, natrite ich motorovým olejom a strčte ich do vedra s pieskom.

Hrdzavé fľaky. Ak sa vám na látke objavil hrdzavý fľak, poľahky ho odstránite, keď ho pretriete šťavou zo zrelej paradajky. Nechajte potom vysušiť a preperte ako obyčajne. Vešiaky na oblečenie. Budú odolné proti šmýkaniu sa, ak na ich konce navlečiete gumičky. Sklenené vázy. Aj bez náročného drhnutia ich zbavíte usadenín. Nalejte do nich vodu, v ktorej dajte rozpustiť tabletu na čistenie umelého chrupu, nechajte pol hodiny

pôsobiť, vypláchnite a hotovo! Voda na polievanie. Vodu s nádychom sviežosti pre kvetinky si zarobíte takto: nechajte rozpustiť želatínu v horúcej vode a pridajte 3 šálky studenej vody. Touto zmesou polievajte rastliny raz do mesiaca. Fľaky od trávy. Týchto fľakov sa zbavíte, ak ich pokvapkáte citrónovou šťavou, budete ich chvíľu ľahko stierať, a potom necháte pôsobiť približne 20 minút. Tienidlá na lampy. Tienidlá,

ZDRAVIE A MY

Čím nahradiť analgetiká? BABSKÉ RECEPTY PROTI BOLESTI

Tabletky nemusia byť jediným riešením našich zdravotných problémov. Už starovekí Sumeri vedeli, že pomôžu aj bylinky či zaručené babské recepty. • Proti bolesti chrbtice vyskúšajte radšej rehabilitácie (škola chrbta, fyzioterapia). • Migrénu odstránia dostatok odpočinku, pitný režim, športové aktivity. • Zažívacích ťažkostí sa zbavíte aj vďaka pravidelnému

stravovaciemu režimu, zdravej výžive, zanechaním konzumácie kávy, alkoholu, cigariet, liekov, ktoré znižujú tvorbu žalúdočnej kyseliny. • Predmenštruačné problémy treba riešiť so svojím gynekológom. • Pacient, ktorý má celý život problémy s obličkovými alebo žlčníkovými kameňmi a trpí častými kolikami, by nemal zabúdať ani na bylinky. Už starovekí Sumeri vedeli, že vylúhovaná kôra z vŕby lieči.

OD BOLESTI HLAVY VÁM POMÔŽU

Liečivé bylinky – prírodnou náhradou analgetík sú levanduľa, citrón, lipa, bazalka a tymian zaberajú aj pri depresiách. Bazový kvet – namočte ho na hodinu do octu a kvet si na pár minút priložte na hlavu. Tvaroh a cibuľa – do studeného tvarohu nakrájajte cibuľu a zmes si na 15 minút priložte na čelo a spánky. Pomáha to hlavne pri bolestiach

VII

pena (môžeme použiť aj ručný šľahač). Do vysokého pohára vložíme niekoľko kociek ľadu, kopček zmrzliny a zalejeme v šejkri pripravenou kávou. Ozdobíme šľahačkou a strúhanou čokoládou alebo škoricou.  ktoré sú z látky, sa čistia ťažko. Skúste použiť kefu alebo valček na hrčky, jednoducho nimi zopárkrát prejdite po tienidle. Zájdené ponožky. Zájdené biele ponožky ponorte na noc do teplej vody s troma alebo so štyrmi kolieskami citróna. Ráno klasicky vyperte a ponožky budú krásne biele. Čistenie žalúzií. Pohodlne ich očistíte, keď si kúpite biele bavlnené rukavice na čistenie, ponoríte ich do zmesi z octu a vody (1 : 1) a prejdete nimi po jednotlivých lamelách. Občas rukavice vypláchnite čistou vodou, a potom ich znova ponorte do zmesi na čistenie. 

spôsobených dlhým pobytom na slnku. Kuracia polievka – zaberá hlavne v prípade, keď bolesti súvisia s prekážkou medzi nosom a dutinami. Polievka nos dokonale prekrví a problémy odstráni. Jablčný mušt – môžete ho nahradiť aj jablčným octom. Zmiešajte ho s medom, namočte do neho šatku a prikladajte si ju na hlavu. Liečivý obklad má okamžitý účinok. Mäta pieporná – 4 dl vody a 1 polievková lyžica mäty vám postačí na prípravu obkladu, ktorý si prikladajte na bolestivé miesta, hlavne ak sú bolesti spojené s prechladnutím. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Tvarohový zákusok s malinami

Roláda s malinovým krémom

Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 100 g kryštálového cukru, 70 g hladkej múky, 40 g škrobovej múčky; Na plnku: 8 plátkov želatíny, 500 g malín, 500 g tvarohu, 100 g kryštálového cukru, 2 lyžice citrónovej šťavy, 1 lyžica práškového cukru Takto sa to podarí: Cesto: Rúru predhrejeme na 200 °C, plech vystelieme papierom na pečenie. V mise vyšľaháme do peny žĺtky, 4 lyžice horúcej vody a 70 g cukru. Z bielkov a 30 g cukru vyšľaháme sneh, ktorý opatrne zamiešame do žĺtkovej peny. Do masy preosejeme múku so škrobovou múčkou a zľahka premiešame. Cesto nalejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a vo vyhriatej rúre pečieme 12 až 15 minút. Po upečení piškótu preklopíme na pocukrovanú utierku, papier na pečenie pokvapkáme vodou a odstránime. Piškótu pomocou utierky zavinieme a necháme úplne vychladnúť. Plnka: Želatínu namočíme v studenej vode. Maliny preberieme a polovicu odložíme nabok. Zvyšné maliny rozmixujeme a prepasírujeme cez sitko. Tvaroh, 150 g mali-

Suroviny: Na cesto: 4 bielky, štipka soli, 1 lyžica kukuričného škrobu; Na plnku: 300 g jemného tvarohu, 150 g mixu čučoriedok a malín, 100 g kryštálového cukru, 2 plátky želatíny Takto sa to podarí: Cesto: Rúru predhrejeme na 160 °C, plech vystelieme papierom na pečenie. Vo veľkej mise vyšľaháme bielky so štipkou soli. Potom za stáleho šľahania prisypeme trochu cukru a šľaháme, až sa úplne rozpustí. Takto do snehu zapracujeme všetok cukor. Nakoniec pridáme preosiatu škrobovú múčku a na najvyšších obrátkach šľaháme 5 minút. Sneh by mal byť pevný a lesklý. Sneh preložíme na plech a vrch uhladíme. Vo vyhriatej rúre pečieme 20 až 25 minút. Korpus by mal byť zvonka chrumkavý, celkom prepečený a vo vnútri ešte mäkký. Po upečení vyberieme a necháme úplne vychladnúť. Plnka: Želatínu namočíme do studenej vody.

nového pyré a cukor dohladka rozmiešame. Citrónovú šťavu ohrejeme, želatínu vyžmýkame a rozpustíme v citrónovej šťave. Do želatínovej zmesi pridáme trochu malinového tvarohu, dôkladne rozmiešame a túto zmes zamiešame do zvyšného tvarohu. Z odložených malín niekoľko odložíme na ozdobenie, zvyšné zamiešame do tvarohu a odložíme do chladničky. Vychladnutú piškótu rozbalíme. Tvaroh premiešame metličkou a natrieme na piškótu. Opäť zvinieme a dáme na 2 hodiny do chladničky stuhnúť. Pred podávaním zvyšné pyré premiešame s práškovým cukrom a zmesou pokvapkáme vrch piškóty. Ozdobíme odloženými malinami. 

Ovocie preberieme, umyjeme, dohladka rozmixujeme a prepasírujeme do čistého hrnca. Pridáme cukor a na miernom ohni povaríme, až sa cukor rozpustí, a odstavíme. Tvaroh prešľaháme. V teplej ovocnej šťave roztopíme vyžmýkanú želatínu a pridáme 2 lyžice tvarohu. Zmes dobre rozmiešame a vylejeme do zvyšného tvarohu. Snehový korpus preklopíme na čistý papier na pečenie a odstránime použitý papier. Na cesto nanesieme tvarohovú plnku a pomocou papiera opatrne zvinieme do rolády. Odložíme na hodinu do chladničky. Pred podávaním  nakrájame na plátky.

Schwarzwaldská roláda Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 80 g cukru, 50 g hladkej múky, 50 g škrobovej múčky, 20 g kakaa, trochu cukru na posypanie; Na plnku: 100 ml smotany na šľahanie, 100 g cukru, 1 pohár zaváraných višní, 300 g nízkotučného tvarohu, 3 plátky želatíny, 2 lyžice višňovice, 3 lyžice višňového lekváru. Takto sa to podarí: Cesto: Bielky so štipkou soli vyšľaháme mixérom dotuha. Žĺtky, cukor a 3 lyžice horúcej vody šľaháme 4 minúty. Múku zmiešame so škrobovou múčkou a s kakaom. Do vaječnej zmesi striedavo pridávame múčnu zmes a sneh z bielkov. Cesto

vylejeme na plech (35 x 30 cm) vystlaný papierom na pečenie. Pečieme pri teplote 200 °C. Medzitým posypeme utierku cukrom. Upečené cesto ihneď vyklopíme na utierku a zrolujeme. Plnka: Smotanu vyšľaháme s cukrom. Višne necháme odkvapkať, tvaroh vymiešame dohladka. Želatínu necháme napučať v studenej vode, potom ju vyžmýkame a rozpustíme v horúcej višňovici. Želatínu zapracujeme do tvarohu a pridáme aj smotanu a višne. Cesto rozvinieme, potrieme lekvárom a nakoniec tvarohom. Zatočíme a dáme na hodinu do chladničky. Vrch ozdobíme  práškovým cukrom. zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 393 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Zvíťazila Padinčanka NA JUBILEJNOM 50. STRETNUTÍ V PIVNICKOM POLI

Anna Francistyová

a pivnickom javisku na odznaku so známou festivalovou vločkou veľká päťdesiatka svietila celé tri dni: od 22. do 24. mája. A na jubilejnom Stretnutí v pivnickom poli na jej slávu zneli ďalšie slovenské ľudové piesne. Keď dozneli, tak sa počet piesní zo súťažných koncertov v uplynulom festivalovom polstoročí zastavil na čísle 2 586. Tohto roku pribudlo 46, ktoré uplynulý víkend vyspievalo 23

ky: Prvou speváčkou na 1. Stretnutí v pivnickom poli v roku 1966 bola speváčka z Padiny Zuzana Halabríniová. Teda Padinčanka pivnický festival otvorila a na ňom vtedy aj zvíťazila. O 50 rokov – teda na jubilejnom 50. Stretnutí v pivnickom poli v roku 2015 – znovu triumfovala Padinčanka: Irena Nosáľová, jediná tohtoročná predstaviteľka tejto slovenskej banátskej osady. V dejinách festivalu to však nie sú jediné víťazky z Padiny, aby ste nedostali mylnú domnienku, že speváci z Padiny tu víťazia iba každých 50 rokov...

Marína Zahorcová spevákov z Kysáča, Bingule, Báčskeho Petrovca, Nového Sadu, Pivnice, Aradáča, Kovačice, Padiny, Vojlovice, Hložian, zo Selenče, Starej Pazovy, Šídu, ako i z Chorvátska – z Iloku a Osijeku. Aj ony sú už v štatistike neúnavného festivalového kronikára Janka Čérného: teda doteraz sa pred mikrofónom pivnického festivalu vystriedalo 1 317 účastníkov zo 47

Katarína Kalmárová prostredí a predstavovali 102 spolkov a kultúrnych inštitúcií. Už sme znovu v riporte z práve ukončeného jubilejného festivalu, ale doprajme si ešte perličku zo štatisti• KULTÚRA •

Vlastimír Povolný

piatok 22. mája vyjadril Miroslav Vasin, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Diania Irena Nosáľová na javisku, kde sa – ako povedal moderátor festivalu v piatok 22. a v sobotu 23. mája Rastislav Zorňan – už polstoročie sprevádzal 11-členný a spevákov píšu dejiny hudby vojvodinských záverečného nedeľného koncertu Slovákov, svojou prítomnosťou poctili (24. mája) 12-členný ľudový orchester i Juraj Červenák, podpredseda Národ- pod vedením primáša Valentínanostnej rady slovenskej národnostnej -Michala Grňu. Hrali v ňom ešte: menšiny, Milina Sklabinská, riaditeľka Đorđe Petriško, Pavel Tomáš ml., Anita Ústavu pre kultúru vojvodinských Petráková (1. husle), Štefan Brňa, Slovákov, a Živko Šljivar, predseda Lazar Hrgić, Vieroslava Válovcová (2. Zhromaždenia Zväzu ochotníkov husle), Ondrej Maglovský (harmoniObce Báčska Palanka. Keďže je tento ka), Sándor Zadányi-Rötheli (cimbal), festival jedným z podujatí s osobit- Jozef Malina (viola), Irenka Rötheliným významom pre vojvodinských -Buraiová (violončelo) a Ervín Malina Slovákov, aj tohto roku ho spolu (kontrabas). Dobrú súhru orchestra zorganizovali NRSNM, SKUS Pivnica, so spevákmi aj tohto roku postrehli Zhromaždenie obce Báčska Palanka a pochválili členovia odbornej poroty a ÚKVS. Podporila ho i vláda AP Voj- hodnotiacej prednes a autentickosť vodiny, Úrad pre Slovákov žijúcich piesní, v ktorej boli Juraj Ferík (predv zahraničí, NVU Hlas ľudu, ako i po- seda), Mária Zdravkovićová a Jarmičetné ďalšie inštitúcie, ustanovizne, združenia, podniky a jednotlivci. Osobitnú podporu dostal i vo svojom vernom obecenstve, ktoré posmeľovalo aj teraz všetkých účinkujúcich a rovnako i za pomalú i za rýchlu

Odmenení speváci Víťazkou festivalu a nositeľkou 1. ceny za prednes sa stala Irena Nosáľová z Padiny, 2. cenu odbornej poroty za prednes získala Marína Zahorcová z Hložian, dve 3. ceny získali Katarína Kalmárová z Vojlovice a Vlastimír Povolný z Nového Sadu, špeciálnu cenu za prednes udelili Robertovi Zgrablićovi z Osijeku. Ceny za autentickosť piesne sa dostali do rúk Jarmile Kolárovej z Báčskeho Petrovca (Čia to labuť) a Andrei Lomenovej z Kysáča (Sedela Anička). Za ľudový odev odmeny na festivale dostali Daniela Đukićová z Kysáča (všedný kroj) a Sára Valentíková z Pivnice (pôvodný). Obecenstvo svoje dve ceny určilo pre speváčky z Pivnice: Sandru Grňovú a Sáru Valentíkovú. ÚCTA TRADÍCII Úspešný jubilejný festivalový ročník sa niesol aj v znamení uplynulého polstoročia, a preto už v slávnostnom otvorení vďaku a uznanie generáciám a generáciám Pivničaniek a Pivničanov, entuziastov pri organizácii päťdesiat ročníkov podujatia, ktoré tým najlepším spôsobom zachováva tradíciu slovenského národnostného spoločenstva vo Vojvodine, v

pieseň. Na výzvu moderátora na konci prvého súťažného koncertu osobitný potlesk diváci venovali aj Štefanovi Rumanovi-Ujcovi, ktorý bol v organizácii festivalu od samotného začiatku a náhle umrel tri dni pred jeho 50. ročníkom... PÔVODNÉ PIESNE, SKVELÍ SPEVÁCI, SPRÁVNE KROJE Účastníkov súťažných koncertov

Jarmila Kolárová la Juricová-Stupavská (členky). Vo svojej záverečnej správe sa vyznali, že síce očakávali viac účastníkov na jubilejnom ročníku, ale s jeho kvalitou sú predsa spokojní. Tohto roku bolo menej debutantov ako obvykle, bolo viac presvedčivejších chlapov – spevákov ako obyčajne a viac ako polovica účastníkov sa predstavila obidvoma dávno nepočutými alebo takmer zabudnutými pôvodnými piesňami zo svojho prostredia. Aj na nedeľňajšom stretnutí so spevákmi ich pochválili za prednes a uznali, že im tohto roku bolo skutočne málo tých pravidlami festivalu stanovených

22 /4649/ 30. 5. 2015

>>>

Kultúra >>>

najlepšie ohodnoteným spevákom, ktorí sa divákom s určenou piesňou predstavili ešte raz, a v druhej – revuálnej časti bola prezentácia cédečka Oženel sa Janík vydaného k 50. Stretnutiu v pivnickom poli. Postarali sa oň NRSNM a Rádio Nový Sad a výber pôvodných a odmenených pesničiek z doterajších festivalov za sprievodu ľudového orchestra predniesli renomovaní speváci: Miroslav Hemela, Anita Petráková, Boris Babík, Marína Zahorcová a Anna Zorňanová.

šesť cien, najradšej by vraj udelili aj dve prvé a dve druhé ceny... Etnologička Vlasta Vinkovičová, ktorá hodnotila ľudový odev, si tiež prichvaľuje na 50. Stretnutí v pivnickom poli „opravdivú prehliadku tých starších, pôvodných krojov, ale i kroje

Andrea Lomenová

Sandra Grňová

Daniela Đukićová z novšej doby“. Ešte stále sa speváci vraj viac orientujú na sviatočné kroje, ale tohto roku boli niektorí účastníci aj odvážnejší, ktorí „vedeli, že rovnako silným dojmom zapôsobia aj v kroji všednom, najmä ak ho použijú v súlade s textom piesne“. Pri oceňovaní sa riadila heslom, že „vyhodnotiť iba to najstaršie by bolo zase nespravodlivé, ale z palety predstavených krojov bolo ťažké vybrať to najkrajšie“. V nedeľu v zasadačke SKUS Pivnica v poradí s porotcami a pred záverečným koncertom od organizátorov festivalu všetci účastníci dostali diplom za účasť so symbolickým darčekom

Sára Valentíková a Janko Čérný, ktorý je v organizačnom výbore pivnického festivalu 49 rokov, podľa svojich štatistických ukazovateľov odmenil aj ďalších bývalých účastníkov a verných sprievodcov tohto podujatia. Všetci prítomní si pochutili i na tradičnej festivalovej torte. V nedeľu poobede Asociácia slovenských spolkov žien usporiadala výstavu ručných prác, ktorú si záujemcovia pozreli v predsieni kinosály. Svojimi exponátmi prispeli členky spolkov žien z Kulpína, Aradáča, Selenče a Pivnice. V prvej časti záverečného nedeľňajšieho koncertu boli udelené ceny

V STAREJ PAZOVE UKONČILI 53. PREHLIADKU OCHOTNÍCKYCH DIVADIEL VOJVODINY

Ceny aj do Pazovy Anna Lešťanová

ohtoročná 53. Prehliadka ochotníckych divadiel Vojvodiny prebiehala v Starej Pazove v dňoch 16. až 24. mája. V súťažnej časti z naplánovaných ôsmich divadiel vystúpilo sedem súborov. Šesť predstavení zahrali na prehliadkovom javisku Najúspešnejší divadelníci v Pazove. Herci zo Šídu vystúpili na svojej scéne, kde si ich nepricestovali. Slávnostné vyhodnotenie a pozrela i odborná porota v zložení: predseda Saša Volić, režisér z Be- udelenie odmien najúspešnejším lehradu, a členovia Tibor Vajda, divadelníkom na prehliadke bolo režisér z Nového Sadu, a Sonja v nedeľu 24. mája v staropazovskej Stipićová, herečka z Nového Sadu. divadelnej sále. Správu odbornej Divadelníci z Irigu z objektívnych poroty prečítal Saša Volić. Prvé dôvodov na prehliadku do Pazovy miesto na 53. PODV obsadili diva-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

delníci z Kruščića (Veľká dráma – Velika drama), druhé miesto získali Pazovčania (členovia KUS Branka Radičevića Večera bláznov – Večera budala) a tretie miesto divadelní ochotníci z Kuly (Ľúbostný list – Ljubavno pismo). Tieto tri súbory postúpili do ďalšieho republikového súťaženia. Na nedeľňajšej slávnosti udelili 5 diplomov za herecké výkony a dostali ich i dvaja pazovskí herci: Miroslav Kožík (za stvárnenie postavy Jana Kúrňavu v prestavení Živý bič SD VHV Stará Pazova) a Janko Šarkézy (za stvárnenie postavy Fransoa Piňona v predstavení Večera bláznov). Diplom za epizódnu

Robert Zgrablić Aj k jubilejnému festivalu patrili tradičné tanečné zábavy, tentoraz nechýbal ani pravidelný bulletin (tiež s okrúhlym dvojčíslom: 59 – 60). Usporiadaný v roku 225. výročia príchodu Slovákov do Pivnice zostane v peknej spomienke nielen účastníkov, ale aj divákov a ďalších milovníkov slovenskej ľudovej piesne. úlohu získala Radica Števanovová zo Starej Pazovy (za stvárnenie postavy Marleny v predstavení Večera bláznov). Diplom za scénický pohyb udelili súboru Večera bláznov Francisa Vebera v réžii Alexandra Baka, kým diplom za najlepšiu scénografiu získala režisérka Anička Balážová a kolektív v predstavení Mila Urbana Živý bič. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva najviac hlasov dostal súbor Veľká dráma z Kruščića, na predlohu Sinišu Kovačevića a v réžii Dejana Cicmilovića. Prehliadku v mene Ústavu pre kultúry Vojvodiny zatvoril Vladimir Ris, ktorý spolu s Petrom Nerandžićom, tajomníkom Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, udelili odmeny najúspešnejším divadelníkom na tohtoročnej 53. PODV. Na počesť odmenených vystúpili členovia Divadelného štúdia KUS Branka Radičevića z Nových Bánoviec. Zahrali komédiu Stevana Sremca Pop Ćira a pop Spira, v réžii Alexandra Baka. • KULTÚRA •

V PADINSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Republiková súťaž zo slovenského jazyka Anička Chalupová

Základnej škole maršala Tita v Padine vo štvrtok 21. mája bola republiková súťaž zo slovenského jazyka, na ktorej sa zúčastnilo zhruba 65 žiakov základných škôl z našich osád vo Vojvodine (Hložany, Kulpín, Padina, Aradáč, Pivnica, Silbaš, Kovačica, Jánošík, Báčsky Petrovec, Kysáč, Stará Pazova, Erdevík, Susek, Selenča a Laliť). Po príležitostnom programe žiackeho orchestra pod taktovkou prof. Pavla Tomáša ml. a uvítacom príhovore Ladislava Petroviča, riaditeľa padinskej školy, účastníkom súťaže sa prihovorili Ján Brna, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a prof. Dr. Anna Makišová z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Žiaci 7. a 8. ročníka neskoršie písali testy zo slovenského jazyka a v zborovni školy zasadal Aktív slovenčinárov. V rámci zasadnutia

A. Makišová hovorila o miestnych názvoch a obyvateľských menách, neskoršie profesorky Anna Hrková, Darina Poliaková a Mária Kotvášová-Jonášová prezentovali prácu a mimoškolské aktivity v kovačickej škole, profesorka Zuzana Lenhartová hovorila o didaktických hrách, ktoré sa môžu aplikovať vo vyučovacom procese. Po pracovnej časti, skôr než organizátor zverejnil výsledky súťaže, hostia s hostiteľmi navštívili etno dom, pozreli si výstavy fotografií v škole a v Dome kultúry Michala Babinku. Neľahkú prácu v hodnotení žiackych testov mala posudzovacia komisia v zložení prof. Dr. A. Makišová (predsedníčka), Mr. Zuzana Týrová, Ma. Jasna Uhláriková, Ma. Tatiana Pintírová, Mariena Korošová, Alena Pešková a PaedDr. Svetlana Zolňanová. Najlepšie siedmačky boli: Maja Vargová (1. miesto) zo ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, Jana Viergová (2. miesto) zo ZŠ Bratstvo v Aradáči a Ivana

Odmenené účastníčky s organizátormi súťaže

Petrášová (3. miesto) zo ZŠ maršala Tita v Padine. Odmenené, ktoré tiež pobudnú na 10-dňovom pobyte na Slovensku, čo im zabezpečili NRSNM a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sú aj ôsmačky: Emília Jana Pálešová (1. miesto) zo ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku, Sandra Bagľašová (2. miesto) zo ZŠ Bratstvo v Aradáči,

REPUBLIKOVÁ SÚŤAŽ ZO SLOVENČINY PRE STREDOŠKOLÁKOV

Najúspešnejší žiaci petrovského gymnázia Elena Šranková

priestoroch Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v nedeľu 24. mája bola republiková súťaž zo slovenského jazyka pre žiakov stredných škôl. Zúčastnilo sa na nej 45 žiakov z gymnázií Jána Kollára v Báčskom Petrovci a Mihajla Pupina v Kovačici, z Ekonomicko-obchodníckej školy v Starej Pazove a zo Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. Po krátkom programe sa prítomným prihovorili Pavel Belička, riaditeľ petrovského gymnázia, a Ján Brna, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM a riaditeľ petrovskej školy. Organizátormi súťaže boli Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvo• KULTÚRA •

Časť odmenených stredoškolákov, členky komisie a organizátori súťaže

ja, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovakistická vojvodinská spoločnosť. Hodnotenie žiackych testov mala

na starosti komisia v zložení: Mariena Korošová, prof. Dr. Anna Makišová, prof. Dr. Marta Součková, PaedDr. Svetlana Zolňanová,

Anabela Stošićová (2. miesto), žiačka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove a Michaela Lešťanová (3. miesto), tiež z pazovskej školy. Organizátormi tejto súťaže zo slovenčiny boli Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovakistická vojvodinská spoločnosť. Ma. Jasna Uhláriková, Mr. Zuzana Týrová a Alena Pešková. Výsledky v Slávnostnej sieni gymnázia vyhlásila Z. Týrová a víťazom udelila diplomy a primerané dary. V prvom ročníku prvé miesto obsadili Hana Čížiková a Rebeka Majdlíková, obe z kovačického gymnázia, druhé miesto obsadil Vladimír Zima a tretie miesto Aňa Marčoková, obaja z petrovského gymnázia. V druhom ročníku prvé miesto obsadila Tabita Vágalová z petrovského gymnázia, druhé miesto Ivan Kožík z Ekonomicko-obchodníckej školy v Starej Pazove a tretie miesto Stefana Nemogová z kovačického gymnázia. V treťom ročníku prvé tri miesta obsadili žiaci petrovského gymnázia – prvý bol Vladimír Vaňa Valent, druhá Ivana Bažíková a tretí Ivan Kováč. Vo štvrtom ročníku prvé dve miesta tiež získali žiaci petrovského gymnázia: prvé Jaroslava Majerová a druhé Lýdia Speváková. Tretie miesto obsadila Anna-Mária Babincová z kovačického gymnázia.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Kultúra OBSAHY A PODUJATIA V RÁMCI DŇA PETROVCA

Z kultúrnej klenotnice osady Jaroslav Čiep

eďže oslavujeme 270. výročie príchodu Slovákov do Petrovca, okrem štandardnej piatkovej náplne programov tohto roku v rámci Dňa Petrovca odznel aj ústredný program pomenovaný Petrovec vo svojej jedinečnosti. V sobotu predpoludním v sieni SVD ho zrealizovali petrovskí matičiari v čele s predsedníčkou Katarínou Melegovou-Melichovou. V poldruhahodinovom dokumentárno-hudobnom programe sa divákom netradičným spôsobom pokúsili predstaviť 270-ročné dejiny Petrovčanov vo všetkých

Petrovec vo svojej jedinečnosti aj v rámci príležitostného programu k svojej 270

výber hudby, textov pesničiek a kostýmy podpisuje Daniela Legíňová-Sabová. Predstavenie čerpá témy známej slovenskej

tina zahral Peter Opavský, Doru – Patrícia Dominika Pavlíková, suseda Jana – Andrej Balca, susedu Betu – Daniela Speváková a zbojníkov – Sandra Todorovićová, Emília Gániová a Viktor Sľúka. Okrem premiéry v rámci petrovských osláv diváci v nedeľu mali možnosť pozrieť si reprízu ďalšieho predstavenia pre deti SVD Mesačný bál, ako aj reprízu

k náplni osláv aktívne prispievajú aj Spolok petrovských žien, Združenie petrovských výtvarných umelcov a Spolok filatelistov. Ženy prichystali a otvorili ďalšiu zaujímavú etnografickú výstavu pomenovanú Svadobné zvyky a obyčaje v Petrovci, ktorou sa pokúšajú zachovať pred zabudnutím bohatstvo našich tradícií. Počas vernisáže svadobníčky prišli s duchnami a podľa svadobných zvyklostí hostí ponúkali svadobným koláčom, pálenkou a vyhrávali im aj trubkári. Filatelistická prehliadka Dni filatelie Petrovca 4, ktorú sme si obzreli v čitárni Knižnice Štefana Homolu, priniesla ďalší pohľad na bohatstvo známok a peňazí, ktoré vo svojich zbierkach uschováva 14 miestnych zberateľov. Výstava je zároveň i prezentáciou 40-ročnej filatelistickej činnosti v Petrovci. Ďalšia v rade výstav ponúknutá návštevníkom DP je kolektívna výstava obrazov Čaro štetca 4 aktívnych členov petrovského umeleckého združenia v miestnostiach obecnej Turistickej orga-

Kde bolo, tam bolo... v Slovenskom vojvodinskom divadle

segmentoch a oblastiach života. Obsažnú naratívnu časť obrazom dopĺňali rozličné fotografie z minulosti osady, aj početní mladí a starší herci, renomovaní speváci, ktorí spievali a cappella alebo v sprievode harmoniky či huslí, ako i riaditelia s maketami inštitúcií, spolkov a združení, ktoré zastupujú. Úvodom programu sa obecenstvu prihovorili petrovský richtár Ján Rybovič, predseda obce Pavel Marčok a pokrajinský tajomník Miroslav Vasin. Slovenské vojvodinské divadlo sa k veľkolepejšiemu pripomínaniu miestneho sviatku pričinilo ďalšou tohtoročnou premiérou. V piatok 22. mája napoludnie premiérovo uviedli detské divadelné predstavenie Kde bolo, tam bolo, v ktorom sa pod réžiu, scénu,

www.hl.rs

ľudovej rozprávky O hlúpej žene a v predstavení si zahrala tá istá zostava petrovských spolkárov, ktorá i vlani zvíťazila na festivale 3 x Ď v Starej Pazove s predstavením Mušky z gumipušky. Keď ide o osoby a obsadenie v hre Kde bolo, tam bolo, gazdu Mar-

V Spolku žien opravdivá svadba

Informačno-politický týždenník

Na prvom koncerte zborového spevu a vážnej hudby vystúpili zbory z Petrovca a Senty

veselohry Hore nohami v predvedení petrovského Divadla VHV. Tradične svojimi výstavami

nizácie. Svoje obrazy verejnosti tohto roku predstavilo 26 autorov a súčasťou expozície bolo 14 obrazov, ktoré vznikli počas výtvarného tábora chorvátsko-srbského priateľstva. V sobotu umelci usporiadali i výtvarný tábor pre žiakov základných škôl. Novinkou bol v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia nedeľný koncert Komorného zboru Musica viva a ich hostí: huslistky Maríny Cerovskej, klaviristu Vladimíra Kováča a zmiešaného zboru základiny Stevana Sremca zo Senty s dirigentkou Kingou Losoncovou. • KULTÚRA •

45. FOLKLÓRNY FESTIVAL TANCUJ, TANCUJ... VOLÁ

Poďme do Hložian! Juraj Bartoš

lop, klop! Už je zase tu. Už mu v Hložanoch otvárajú dvere. Veď je tu doma. V sobotu 30. mája popoludní a večer sa rozozvučí a roztancuje v plnej nádhere. 45. Folklórny festival Tancuj, tancuj... Poďme rezko za ním. Čo nám ponúkne? Jazdný poriadok je nasledujúci: O 13.00 v Dome kultúry bude koncert speváckych skupín a orchestrov (mal by sa skončiť asi o štvrtej popoludní). O 16.00 sa začne slávnostné defilé z trhoviska v centre dediny smerom k amfiteátru. Ten je stále za futbalovým ihriskom a Loveckým Vlani sa z víťazného vavrína tešili novosadskí šafárikovci domom. Výkony spevákov a orchesV amfiteátri najprv (o 17.00) základnej školy sa záujemcovia, odznie otvárací ceremoniál v rámci podujatia Tanečný dom, trov posúdia: Juraj Ferík, Jarmila a o 17.30 sa začne 1. koncert ta- môžu naučiť hajdušické tance Juricová-Stupavská a Slovenka Benková-Martinková. Tanečné nečných súborov. Štart druhého, Reštender, Sirota a Metlový. V záverečnom programe (od skupiny ohodnotia: Milorad večerného naplánovali na 20.00; kto nebude prítomný, môže si ho 21.30) sa predstavia hosťujú- Lonić, Marijan Pavlov a Tatiana pozrieť v priamom prenose na ce folklórne súbory z Česka, Kriváková-Amidžićová. Na kro2. programe Televízie Vojvodina. Chorvátska, Slovenska a Nové- je si tentoraz posvieti Marijan Medzi dvoma koncertmi, na ih- ho Sadu. Festival sa, pravdaže, Pavlov. Nakoľko je známe, koncertom spevákov a orchestrov risku s umelou trávou pri budove ukončí vyhlásením víťazov.

prítomných bude viesť Elena Vršková. Tanečné koncerty má moderovať dvojica Anna Funtíková a Rastislav Zorňan. Organizátori, teda Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Hložany, Kultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (žeby práve preto, že je ich až päť?) do stredy neusporiadali žiadnu tlačovku, ani nepozvali predstaviteľov médií na schôdzu organizačno-správnej rady, takže zatiaľ nemáme odpovede na niektoré otázky, ktoré verejnosť zaujímajú. To ale nie je dôvod, aby sme na festival neprišli. Veď nás čaká spŕška krásnych piesní, hudby a tancov. Ako aj predajňa starodávnych predmetov a jedál (už od 11.00) a etno výstava na poschodí DK (od 12.30). Keby – nebodaj – naskutku začalo pršať, tak sa festival uskutoční (prípadne dokončí) v Dome kultúry.

VEĽKÝ ÚSPECH GYMNAZISTOV Z PETROVSKÉHO DOMOVA

Ovenčení zlatými hlasmi Jaroslav Čiep

aždý rok svojráznym vyvrcholením žiackej tvorivosti stredoškolákov zo žiackych domovov v Srbsku je súťaž internatistov na pokrajinskej a republikovej Domiáde. Podobne ako v minulých rokoch, talentovaní žiaci z petrovského internátu aktívne súťažia a každý rok dosahujú dobré výsledky, lebo ide o pomerne malý študentský domov vzhľadom na veľké študentské centrá v pokrajine a v celej krajine. Okrem súťaží vo sfére kultúrno-umeleckej tvorby domovy súťažia aj v športe na športových domiádach. Každý rok sa viacerí žiaci z Petrovca prebojujú aj na záverečné republikové súťaženie, ale doteraz nikdy nedosiahli taký výnimočný úspech ako tohto roku. Z pokrajinskej Domiády v Zreňanine ako najúspešnejší sa na republikovú prehliadku • KULTÚRA •

žiackych domovov v Belehrade (16. mája) dostali i predstavitelia Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. A opäť excelovali, a to hneď v dvoch kategóriách – v rámci súťaže zábavnej a ľudovej hudby, kde zaspievali slovenské ľudové piesne. A tak získali i špeciálne uznanie za zachovanie a pestovanie ľudových tradícií. Krásny prednes a zladenosť v speve petrovských žiakov ohromil všetkých prítomných na súťaži. Zvlášť bol povšimnutý päťhlasný spev maturantov Ľudmily Ragovej, Sáry Krížovej a Anny Berédiovej (všetky zo Selenče), Mareka Franku (z Petrovca) a tretiaka Vladimíra Pavla Žiaka (zo Selenče) v prednese anglickej piesne Say Something. Tieto ocenenia sú nielen korunou úsilia žiakov, ale aj ich profesorky hudobnej kultúry Anny Medveďovej, ktorá spevákov už dlhý rad rokov na gymnáziu úspešne nacvičuje. Foto: z archívu GJK

Kvinteto petrovských gymnazistov – dvojnásobných víťazov tohtoročnej republikovej Domiády s profesorkou Annou Medveďovou (prvá sprava)

22 /4649/ 30. 5. 2015

Kultúra V MALOM VÝTVARNOM SALÓNE KULTÚRNEHO STREDISKA NOVÉHO SADU

by získavali na expresivite a sile odkazu. Je v nich aj nádej, aj nepokoj, aj sen. Aj určitý dištanc od hlučnej skutočnosti, umožňujúci ponoriť sa do osamelosti a inTáto najnovšia, trospekcie. Podľa poznačená graumelkyne výchofitovou, strie diskom i krásou bornou a zlatou je príroda, ale aj ceruzou ako privoda ako jej zámárnymi tvorivýkladná zložka, mi technickými vystihnutá pronástrojmi, naznacesom menenia čovala nie kunderyby do človeka rovsky neznesiteľa naopak, taktiež nú, ale svojráznu premeny, bez ktoľahkosť existencie, rých sa nič nehýzvýraznenú spobe vpred. A ktoré jením geometčlovek musí cítiť rických a orgakdesi hlboko nických foriem, Homo-ihtis 2 v sebe, vo vnútri. hrou s nimi, stupňovaním tónov A z nich čerpať silu a optimizmus, a odtieňov bielej, sivej a čiernej lebo ho v opačnom prípade zahalí farby. Pre absenciu koloritu, kres- tieň a tma.

Pocta prírode a metamorfózam Oto Filip

že základy umeleckej tvorby získavala v ateliéri akademického iac rovín vnímamaliara Viktora Škrania, do detailov banju v Bečeji, že vypremyslené kresštudovala maliarstvo by, experimentovanie na Akadémii umení so svetlom a plochou, v Novom Sade, najmä tušenie ako inšpiráu profesorov Dušana cia... Mnohými pojTodorovića a Gorana mami možno ozrejmiť Despotovského, že obsah a dosahy uplyv súčasnosti pôsobí nulej výstavy kresieb ako výtvarná peda(trvala od 11. do 23. gogička na troch mája) s názvom Mestredných školách tamorfózy, autorkou v Novom Sade a v Bektorých je umelkyňa Metamorfózy 2 čeji, že účinkovala na Györgui Acai. približne desiatich Z jej životopisu treba uviesť, že kolektívnych a takmer rovnako sa narodila v roku 1986 v Sente, toľkých samostatných výstavách.

 RECENZIA

Knižnica v Kysáči má svoju knihu (Michal Gombár: Zakladanie knižnice v Kysáči. Nový Sad : Mestská knižnica v Novom Sade, 2014) Zdenka Valentová-Belićová

álo je kultúrnych ustanovizní u nás, ktoré sú v takej miere vysokosenzitívne na pestovanie integratívneho multikultúrneho modelu kultúry, akou je Mestská knižnica v Novom Sade. Tentoraz Mestská knižnica dala svoj významný príspevok slovenskej národnostnej menšine uverejnením knihy Zakladanie knižnice v Kysáči, ktorej autorom je kysáčsky učiteľ Michal Gombár. Publikácia vyšla dvojjazyčne a je bohato dokladovaná prílohami a fotografiami. Redaktorkou vydania je Zdenka Valentová-Belićová, ktorá upravila text a zároveň ho preložila do srbčiny. Kniha vyšla v edícii Poklady rodiska, ktorou si táto ustanovizeň chce pripomenúť založenie a pôsobenie všetkých pobočiek mestskej knižnice, ktorých je súhrnne 26. Ďalšia snaha hlavného a zodpovedného redaktora a riaditeľa Dragana Kojića je zaznamenať zakladanie pobočiek slovami súčasníkov tých udalostí. Knižnica v Kysáči má spomedzi všetkých pobočiek významné postavenie, pretože je najstaršia, teda

www.hl.rs

má najdlhšiu tradíciu pôsobenia, čo s veľkým nadšením Kojić vo svojom predslove aj zdôraznil. Výstižný názov publikácie by bol aj Čítací spolok v Kysáči 1913 – 1941, pretože kniha nepredstavuje kompletné dejiny tejto knižnice, ale hovorí o zakladaní a činnosti čítacieho spolku, ktorého jednou z prvoradých aktivít bolo práve formovanie a čin-

nosť knižnice a čitárne, na základe ktorej kontinuálne ďalej vyrastala

Informačno-politický týždenník

dnešná ustanovizeň. V texte sa zdôrazňuje fakt, že Čítací spolok v Kysáči bol založený ešte roku 1862 a o tom existuje aj písaná stopa, ktorá je zaznamenaná v zošite poznámok Juraja Jesenského, evanjelického farára v Kysáči, Excerpta varia Georii Jeszenszky ab anno 1854, ktorý svoj text uverejnený v Pešťbudínskych vedomostiach v decembri 1862 odpísal do tohto zošita. Ďalšie vzácne pramene pre túto publikáciu boli štyri zápisničné knihy, v ktorých je obsiahnutá práca obnoveného Čítacieho spolku v období 1913 –1941. Tieto originálne zápisnice predstavujú nedoceniteľné vzácne dokumenty pre slovenské kultúrne dejiny, ktoré je nevyhnutné trvale chrániť. Aj v tomto zmysle novosadská knižnica dáva svoj príspevok a spomenuté štyri zápisničné knihy so 169 zápisnicami, ďalej Poštovú knihu (z obdobia 1927 – 1940) a Jesenského poznámkový zošit digitalizovala a v takejto forme ich bude trvale chrániť pre budúcich bádateľov. Redaktorka vydania vo svojom doslove zdôrazňuje, že práve Slováci boli tým podnetným a progresív-

nym prvkom tejto spoločnosti už od svojho príchodu. O tom, v akej miere Slováci vychovaní v protestantskom duchu dávali dôraz na vzdelávanie, svedčí fakt, že už vo svojich migráciách so sebou viedli vzdelaných remeselníkov, ktorí v období tesne po príchode vyučovali deti. Avšak už po prvých rokoch svojho trvalého nasťahovania sa v Kysáči zaslali žiadosť vrchnostiam, aby im povolili dosadiť si učiteľa, čo im 21. marca 1785 bolo aj povolené. Z aspektu dejín v tejto knihe je zaznamenaná krátka chvíľa. Z pohľadu jednej generácie značné obdobie ich života, ale pre túto knižnicu a pre rozvoj tohto prostredia zaznamenané je rozhodujúce obdobie, ktoré trvalo tridsať rokov a v ktorom boli položené základy kultúrneho rozvoja a kultúrnych dejín tohto mesta. Týmto gestom pracovníci Mestskej knižnice nielenže vzdali hold autorovi, významnému kysáčskemu kultúrnemu dejateľovi, ale aj hold Kysáču, Slovákom, kysáčskej knižnici, na ktorú sú veľmi hrdí, a toto gesto je o to hodnotnejšie, ak vieme, že celý projekt vyfinancovali výlučne z vlastných finančných zdrojov. • KULTÚRA •

V PADINE

K 160. výročiu narodenia Alberta Martiša Anička Chalupová

Babinku odznela prezentácia diel Alberta Martiša, ktorý strávil v Paadinská pobočka Obecnej dine 40 rokov plodnej, ale ťažkej knižnice v Kovačici v piatok osvetovej práce. Prezentáciu mala 23. mája pri prína starosti prof. Dr. ležitosti 160. výročia Jarmila Hodoličová narodenia Alberta z Nového Sadu, ktoMartiša, horlivého rá magisterský titul Slováka, veľkého názískala obhájením rodovca, spisovateľa vedecko-literára učiteľa, usporiadala nej práce na tému niekoľko podujatí. Literárna činnosť Pred knižnicou Alberta Martiša. bola nainštalovaná Milovníkom literavýstava literárnych a túry sa prihovoril výtvarných prác žiaaj Vladimír Valentík, kov 5. a 6. ročníka ZŠ riaditeľ Slovenskév Kulpíne (Sára Obu- Portrét Alberta Martiša ho vydavateľskéchová, Nataša Kráho centra, ktorý liková, Monika Vidová, Nataša medziiným zdôraznil, že mnohé Dobrovoľská, Kristína Báďonská literárne práce tohto ľudovýchova Igor Búrik), Hajdušice (Edita Er- ného pracovníka, publicistu a deiová a Vladimír Hraško) a Padiny prekladateľa zostali v rukopise. (Saško Valenta, Dajana Šimáková, V príležitostnom programe žiaci Iveta Hudecová, Matija Kadanec, padinskej ZŠ predviedli scénku Ján Hlavatý a Vanesa Marková). o tom, ako Martiš vyučoval žiakov V rámci literárneho podujatia v na hodine, a prispeli aj choreGalérii Domu kultúry Michala ografiou Na hajšovkách, ktorú

Z literárnej prezentácie prof. Dr. Jarmily Hodoličovej nacvičili s učiteľkou Annou Halajovou. Do podujatia sa zapojili aj členovia literárnej sekcie Anička Strehovská, Janko Hološ a Mária Galasová, ktorí prečítali úryvky z literárnych diel Alberta Martiša a Jozefa Holúbeka.

Večierok, ktorý organizovali knihovníčky padinskej knižnice Eva Taubertová a Zdenka Obšustová, úspešne moderovala Elenka Ďurišová. Sprievodnou akciou bola predajná výstava kníh SVC a titulov zo Slovenska.

Martina Bartošová s profesorkou Jaroslavou Števkovou po vystúpení vo Valjeve

pochopiť, precítiť, a tak ju aj predniesť. Martina skutočne cíti báseň a počas recitovania ju prežíva, – hovorí profesorka Števková. A tomu, že Martina má blízko k umeleckému prednesu krásneho slova, nasvedčujú aj jej plány do budúcna. Na našu otázku, čo plánuje v živote robiť, krátko odpovedala: „Chcela by som byť herečkou. Najprv sa zapíšem na gymnázium, a potom na hereckú akadémiu.“ Netreba pochybovať, že vytrvalosťou si ten svoj sen aj splní. Inak Martina je všestranná. Okrem recitovaním zaoberá sa aj gymnastikou, v čom tiež má dosť úspechov. Tohto roku so školským gymnastickým tímom postúpila na pokrajinskú, a potom aj na republikovú súťaž. Okrem toho na nedávnej regionálnej súťaži zo slovenčiny, ktorá bolo v Jánošíku, obsadila druhé miesto. Foto: z archívu M. Bartošovej

POZORUHODNÝ ÚSPECH MLADEJ RECITÁTORKY Z ARADÁČA

Tretia v Srbsku Vladimír Hudec

a tohtoročnej 42. republikovej prehliadke recitátorov pod názvom Básnik môjho rodu Slovákov v Srbsku dôstojne reprezentovala šiestačka v Základnej škole Bratstvo v Aradáči Martina Bartošová, ktorá prednesom básne Milana Rúfusa Medveď a komár získala tretiu cenu. Prednes krásneho slova má vraj Martina v žilkách. Recitovať začala už v druhom ročníku, keď sa učiteľke Sonji Zahorcovej prihlásila, že by sa aj ona chcela zúčastniť na školskej súťaži. Odvtedy pravidelne vystupuje a dosiahla už pozoruhodné úspechy. Dvakrát s učiteľkou Zahorcovou bola na republi• KULTÚRA •

kovej súťaži, na Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov v organizácii Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad si raz vyrecitovala prvé miesto a raz bola druhá. Tohtoročná tretia cena vo Valjeve je doteraz jej najväčším úspechom. Nacvičila ju profesorka slovenčiny Jaroslava Števková. – Martina je ozajstný talent. Nepatrí medzi žiakov, ktorí sa spoliehajú na učiteľku, aby im zvolila báseň. Ja jej síce navrhnem viacero básní, ale ona sama rozhoduje o tom, ktorú bude recitovať. Môžem povedať, že si skutočne vie zvoliť, ktorá jej najviac zodpovedá. Nuž a potom, samozrejme, analyzujeme báseň, rozpracúvame ju... Najdôležitejšie je báseň dobre

22 /4649/ 30. 5. 2015

Kultúra

„Nebolo mi pravo, tak mi bolo krivo!“ Anna Horvátová

re neznalcov vojvodinskej slovenčiny, takej špecifickej, inej a už príliš posrbčenej, konštatácie „nebolo mi pravo“, „tak mi bolo krivo“ nie sú vôbec pochopiteľné. A čo my vlastne nimi chceme vyjadriť? Srbskou príslovkou „pravo“ v takej nenáležitej syntagme „nebolo mi pravo“ vyjadrujeme pocit nespokojnosti s niečím konaním, rozhodnutím, resp. že sa nezhodujeme s počínaním, konaním niekoho... Namiesto tohto svoju nespokojnosť v slovenskom jazyku môžeme vyjadriť nie jedným spojením, ale: rob si, čo chceš; mne je všetko jedno; mne je jedno; nie som proti tomu alebo je mi všetko jedno. Tu možno použiť aj tieto spojenia: nepáči sa mi to; nebolo mi po vôli; nie mi je po vôli. Spojením „krivo mi je“ („tak mi je

krivo“, „krivo mi bolo“) vyjadrujeme nespokojnosť, ľútosť a siahame po ňom aj v prípade, keď nás niekto rozčaruje svojím správaním, konaním, keď zažijeme sklamanie v priateľstve, v láske, v práci, jednoducho v tých prípadoch, keď sme aj rozčarovaní, ale z tých nepríjemností aj rozhorčení. V týchto prípadoch také nenáležité tvary treba vystriedať slovenskými tvarmi: je mi ľúto, ľutujem. Pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím vyjadríme aj týmito slovesami: banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla; mrzieť: (neosobné) mrzí ma to; expresívne kajať sa; knižne želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť. A keď sa zároveň aj trápime, vhodné sú tieto slová: ľútiť, ľútostiť, žialiť: ľútostila, žialila nad synovým neúspechom; aj knižným slovom žalostiť možno vyjadriť tie trpké pocity.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Minulý víkend Petrovec navštívila vrútocko-martinská kapela DeART. V piatok 22. mája napoludnie prichystali program pre žiakov vyšších ročníkov Základnej školy Jána Čajaka a vo večerných hodinách koncertovali v Divadelnom klube VHV. V sobotu si ich návštevníci Dňa Petrovca mohli vypočuť na javisku na Námestí slobody v rámci programu po oficiálnom otvorení miestnych osláv. Kapela vznikla začiatkom roku 2013 ako úspešné pokračovanie kapely Náhodní pocestní. DeART hráva predovšetkým vlastnú hudobnú tvorbu. Hudba päťčlennej DeART je ovplyvnená bluesom, džezom, folkom a rockom. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 31. mája o 20. hodine na javisku Slovenského vojvodinského divadla bude hosťovať mestské divadlo Teatar 91 z Aleksinca s komédiou Pozovi me radi preljube v réžii Branislava Nedića. Ide o britskú cynickú komédiu, zosúčasnenú, v ktorej sa prezentujú mužsko-ženské vzťahy a inštitúcia manželstva. J. Č-p NOVÝ SAD. V stredu 3. júna 2015 v sieni SKC P. J. Šafárika v Novom Sade o 19. hodine v rámci stretnutia novosadských matičiarov sa bude konať večierok venovaný deťom. Na večierku sa predstaví detská divadelná sekcia Šafárika a žiaci základných škôl, ktorí navštevujú hodiny slovenského jazyka, prichystajú primeraný program. Všetci sú vítaní. MOMS Nový Sad

IN MEMORIAM

Štefan Ruman 1929 – 2015

ez bolestí a chorôb do spomienok odcestoval Štefan Ruman-Ujco. Narodil sa 17. decembra 1929 v Bođanoch, na sálaši v Rite. Pochádzal z chudobnej rodiny, precestoval niekoľko osídlení v Slavónsku, aby roku 1953 zakotvil s rodičmi a sestrami v Pivnici. Po roku 1955 ďalších 25 rokov vykonával prácu pokladníka a dozorcu na tanečných zábavách mládeže. Založením FS V pivnickom poli pracoval pre jeho prospech a od prvého Stretnutia v pivnickom poli bol jeho podporovateľom.

www.hl.rs

Prímeno Ujco získal po deťoch svojich sestier, ktoré ho tak, po pivnicky, oslovovali. Zapáčilo sa to aj mládeži a známejší bol podľa prímena ako podľa krstného mena. V roku 1965 sa oženil so Zuzanou, rod. Zelenákovou, z Kulpína, ktorá ihneď dostala prímeno Ujčiná. Spoločne pracovali na malom sedliackom gazdovstve. Ujco bol známy podľa odchovu pekných koní, ktoré, keď bolo treba, priahal pre potreby spolku, ale i pre filmo-

Informačno-politický týždenník

vanie príspevkov zo Stretnutí v pivnickom poli na požiadavku televíznych redaktorov. Spoločne takmer pol storočia žili so Stretnutím a pre Stretnutie. Ujco bol dozorný na vchode a staral sa o poriadok, kým Ujčiná varievala kávu v malej miestnosti nad javiskom pre novinárov a hostí. Pravdymilovný a pracovitý, čestný a štedrý bol vo svojom živote Ujco Ruman. Tak získal mnoho priateľov, uctievali si ho i tí, čo ich nepustil bez vstupného lístka na tanečnú zábavu alebo programy SKUS Pivnica. Na oslavy svadobnej päťde-

siatky prišli len ďalší príbuzní a priatelia, lebo vysoký vek ho ubral o blízkych, bol najmladším z ôsmich detí svojich rodičov. Vo veselej nálade rýchle prebehli hodiny nedeľného poobedia a večer navštívil oslavný koncert venovaný päťdesiatke súboru V pivnickom poli. Potom aj družné posedenie v spolku. V posledný deň života robil výber fotografií z osláv, potom sa zaujímal o programy jubilejného 50. Stretnutia v pivnickom poli, ktorého sa nedočkal. Umrel v podvečer 20. mája na vchode do kuchyne rodinného domu a pochovaný bol vo štvrtok 21. mája t. r. za veľkej účasti spoluobčanov a príbuzných z okolia. Česť jeho pamiatke! Ján Guba • KULTÚRA •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na zaťa a švagra

so synovcom a s bratrancom

PAVLOM ĎUGOM

ONDREJA MOLNÁRA

30. 1. 1945 – 22. 5. 2015 z Bijeljiny rodom z Kulpína

1963 – 2014 – 2015 z Hložian

Životná odlúčenosť sa mohla chápať, ale tento Tvoj odchod spôsobil veľký bôľ. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová strýko Michal Ďuga s rodinou Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Novkabel, Industrijska b. č., Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2279/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h do 29. júna 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 30. júna 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Spens, na katastrálnej parcele číslo 893, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h do 22. júna 2015. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. júna 2015 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

• OZNAMY •

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú starká a Mita Srnkové

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

ONDREJA MOLNÁRA

ŠTEFAN RUMAN – UJCO

1963 – 2014 – 2015 z Hložian

1929 – 2015 z Pivnice

Odišiel si do večnosti celkom náhle a nečakane. Spomínať si budeme na naše priateľstvo a spoluprácu.

Spomienka na Teba nie je v slovách, ani v slzách, ale vždy je v našich srdciach. Sestra Mária so synmi Brankom a Marekom

Rodina Gubová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Dňa 27. mája uplynul rok, čo nás nečakane opustil náš oci a manžel

ŠTEFAN RUMAN – UJCO

ONDREJ MOLNÁR

17. 12. 1929 – 20. 5. 2015 z Pivnice rodom z Bođan – Rítu

1963 – 2014 – 2015 z Hložian

Opustil si ma náhle, bez pozdravu a rozlúčky a zanechal v samote. Tvoje šľachetné srdce bude biť v mojich spomienkach, ako bilo aj počas nášho 50-ročného spoločného života. Ďakujem všetkým tým, ktorí prišli vyprevadiť môjho manžela na poslednú cestu na pivnickom cintoríne.

Už len kyticu kvetov z lásky Ti na hrob môžeme dať, pokojný večný spánok Ti priať a s bolesťou v srdci si na Teba spomínať.

Manželka Zuzana

Zarmútené: manželka Vierka a dcéry Vierka a Irenka

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

hlasludu.info www.hl.rs

inzercia@hl.rs 22 /4649/ 30. 5. 2015

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva smutné roky, čo nás opustila naša dcéra, sestra a vnučka

VLASTA ŠEPRÁKOVÁ

30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 – 2015 z Hložian

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohla ešte žiť. Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Tvoji rodičia, sestra a starká

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli už dva smutné roky, čo nás navždy opustila naša vnučka, neter a sesternica

VLASTIČKA ŠEPRÁKOVÁ 30. 6. 1989 – 29. 5. 2013 – 2015 z Hložian

Cestou života kráčame bez Teba. Ale Ty si vždy v našich srdciach – na Teba nikdy nezabudneme. Starký a starká Buzekovci, tetka, švagor a sesternica Marína Štefanidesovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. mája uplynulo pätnásť rokov, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec a starký

JÁN MEGA

1943 – 2000 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Večnú pamiatku si zachovávajú a s láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 21. mája nás náhle a nečakane navždy opustil náš milovaný manžel, otec a dedo

VLADIMÍR TANCIK 17. 8. 1947 – 21. 5. 2015 z Báčskeho Petrovca

Úprimne sa poďakúvame všetkej bližšej a ďalšej rodine, ako aj všetkým známym a príbuzným, ktorí prišli s nami vyprevadiť nášho zosnulého na poslednú cestu. Tvoji najmilší: manželka, dcéra a syn s rodinami

SPOMIENKA

Uplynú dva roky, čo nás opustil manžel, otec a apko

ADAM SUCHÁNSKY

23. 6. 1941 – 31. 5. 2013 – 2015 z Kovačice

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. S láskou si na Teba stále spomíname. Manželka Katka, syn Jaroslav s manželkou Eržikou a vnukovia Jarko a Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynú už tri roky, čo nás navždy opustila moja dobrá mama, svokra a naša milá starká a mamička

MÁRIA ŠIMOVÁ

17. 2. 1928 – 24. 5. 2012 – 2015 z Kulpína

Na jej nekonečnú lásku, obetavosť, šľachetnú dušu a veľké srdce nikdy nezabudneme a trvale si zachovávame milé spomienky. Dcéra Marka Bohušová s rodinou

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ROZLÚČKA A SPOMIENKA

Dňa 21. mája 2015 nás nečakane navždy opustil kmotor, kamarát a dobrý človek

VLADIMÍR TANCIK 1947 – 2015 z Petrovca

MÁRIA KOPČOKOVÁ 16. 3. 1950 – 11. 5. 2015

S láskou si na Teba budeme spomínať. Kmotrovci Triaškovci a Stanislav s rodinou z USA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

VLADIMÍROM TANCIKOM

17. 8. 1947 – 21. 5. 2015 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú: švagor a švagriná Legíňovci a ich dcéry Jarmila Pantelićová a Vlasta Parkániová s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

milovanému synovi, manželovi, otcovi a tesťovi

JAROSLAVOVI STRUHÁRIKOVI 1953 – 2015 z Čelareva

Matka Mária, manželka Biljana, syn Ľubomír, dcéra Marína a zať Andrej

• OZNAMY •

PAVEL KOPČOK

MÁRIA KOPČOKOVÁ

8. 12. 1944 – 5. 10. 2014

PAVEL KOPČOK

16. 3. 1950 – 11. 5. 2015

z Báčskeho Petrovca

8. 12. 1944 – 5. 10. 2014

z Báčskeho Petrovca

S láskou si na nich budeme spomínať a trvalú spomienku zachovávať. Dcéra Milinka, zať Dušan a vnúčence Daniel a Nina

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo pätnásť smutných rokov, čo nie je s nami náš drahý manžel, oci a starký

V myšlienkach ste stále s nami. Dcéra a vnuk

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MÁRIOU ČENGIĆOVOU rod. Šprochovou 5. 8. 1955 – 30. 4. 2015 z Nového Sadu rodom z Petrovca

ONDREJ ČÁNI

1931 – 2000 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Mala si život rada a všetkých nás. Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba nezabudneme.

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. S láskou si na Teba spomínajú manželka a dcéra s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 1. júna 2015 uplynie rok, čo nie je s nami náš drahý manžel, otec a príbuzný

Spevákovci a Kosovcovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ONDREJA ČASTVENA

MIŠO POVOLJNI 1935 – 2014 – 2015 z Cerja, rodom z Padiny

Tí, ktorých milujeme – neumierajú, žijú v našich srdciach a spomienkach. S láskou si na neho spomínajú: manželka Dobrila, syn Pajo a rodina Strehovská

1. 6. 2014 – 1. 6. 2015 z Báčskeho Petrovca

Život plynie ďalej, ale spomienka na Teba je stále prítomná medzi nami.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Tvoji najmilší

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynulo sedem mesiacov, čo nás opustil otec a starký

s našou mamou a starkou

MÁRIOU KOPČOKOVOU 16. 3. 1950 – 11. 5. 2015 z Petrovca

Na Teba si s láskou a smútkom v srdci bude spomínať dcéra Mária Hanáková s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s naším starkým, svokrom, strýkom a príbuzným

Dipl. vet. med. JURAJOM PÁLENKÁŠOM 5. 12. 1931 – 15. 5. 2015 z Báčskeho Petrovca

Spi ticho, tichučko, už dosníval si žitia sen a cestou bolesti odišiel si tam, kde je pokoj a láska len. Smútiaca rodina

SPOMIENKA

S láskou a úctou generácia ´60 www.hl.rs

1944 – 2014

Na Teba si s láskou a smútkom v srdci spomína dcéra Mária Hanáková s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 24. mája 2015 po ťažkej chorobe ma opustila moja drahá manželka

MÁRIA ĎUROVKOVÁ rod. Madacká 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú mi Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada. Zarmútený manžel Ján

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pri príležitosti stretnutia a pripomínania si 40 rokov od ukončenia základnej školy v Kovačici generácia žiakov narodených roku 1960 si spomína na zašlé časy a spolu strávené chvíle so svojimi zosnulými spolužiakmi.

PAVEL KOPČOK

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 20. 5. 2015 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zmena účelu nádrže na skladovanie mazutu v nádrži na skladovanie eurodieselu s rekonštrukciou stanice a čističky, na k. p. č. 4892, k. o. Báč, nositeľa projektu Sunoko, s. s r. o., v Novom Sade, Námestie Marije Trandafil č. 7. Rozhodnutie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

MÁRIOU ĎUROVKOVOU rod. Madackou 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, ktorých si rada mala. Za všetky trápenia, bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Syn Ján s manželkou Annou a vnúčatá Miloslav a Marína

POSLEDNÝ POZDRAV andike

MÁRII ĎUROVKOVEJ rod. Madackej 1940 – 2015 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou a starkou

s našou tetou

MÁRIOU ĎUROVKOVOU

rod. Madackou 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

Osud nevráti to, čo vzal, zostali len spomienky a žiaľ.

S láskou a úctou si na Teba vždy budú spomínať

Syn Štefan a vnuk Miroslav

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so svatkou

s našou kmotrou

MÁRIOU ĎUROVKOVOU

rod. Madackou 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

S úctou rodina Ďurovková – Michal, Zuzana, Michal, Ján a Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou andikou

MÁRIOU ĎUROVKOVOU rod. Madackou 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

rodiny Madacká a Legíňová

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

S úctou si na Teba budem spomínať. Svatka Litavská

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Kmotrovci Vozárovci s deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

s našou andikou

Dňa 30. mája 2015 je tomu desať rokov, čo nás opustila naša milovaná

JULIANA VALENTÍKOVÁ

MÁRIOU ĎUROVKOVOU

rod. Ďurčianska 1. 4. 1942 – 30. 5. 2005 – 2015 z Pivnice

rod. Madackou 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

S láskou a úctou si na ňu spomínajú: dcéra Karmena, zať Rastislav a vnúčatá Anna a Michal

Vo svojich spomienkach si ju navždy zachová andika Petríková s rodinou

• OZNAMY •

S ňou sa lúčia a len v dobrom si na ňu budú spomínať rodiny: Privizerová, Kardelisová, Domoniová a Budićová

22 /4649/ 30. 5. 2015

hlasludu.info www.hl.rs 43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Sobota 30. mája 19.30 Reportáž z minuloročného 44. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch 20.00 Priamy prenos druhého koncertu tanečných súborov 45. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch Nedeľa 31. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program Utorok 2. júna 15.00 Správy 10.10 Paleta – výber najlepších Rádiošport (pondelok) vysielaní z produkcie Kronika našich osád Slovenskej redakcie RTV (utorok) Vojvodina titulkovaných po Hudobné vysielanie srbsky na prvom programe Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) TVV

Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 30. mája 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety

Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Piatok 5. júna 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

Dúhovka – v prvej časti nedeľného bloku bude odvysielaná reportáž z tohtoročného jubilejného 50. Stretnutia v pivnickom poli, na ktorom sa predstavili speváci tak z našich prostredí, ako i zo zahraničia. Odznejú aj dojmy návštevníkov a účastníkov a skúsenosti organizátorov. Náboženské vysielanie prinesie príspevky o podstate Vstúpenia Ježiša Krista na nebesia, o aktivitách a výročiach z početných cirkevných zborov: o oslave 50. výročia Oltárneho krúžku žien v Erdevíku, o 20. výročí Padinských zvonov, o cirkevnom zbore v Jánošíku a o filiálnom zbore vo Višnjićeve. www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 29. mája – Pán domu Sobota 30. mája – Krutá pomsta Pondelok 1. júna – Strelec v ohrození Utorok 2. júna – Sexi roztlieskavači Streda 3. júna – Kráčajúca skala Štvrtok 4. júna – Barbar Conan 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 31. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Živé noviny ožívajú Utorok 2. júna 16.00 Maškarný ples v Padine Do videnia, škola! Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 5. júna 16.00 Slovenský film: Pieseň o sivom holubovi Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 31. mája 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu osláv Dňa Petrovca 22.00 Film: Herkules 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Sobota 6. júna 5.30 Repríza nedeľných vysielaní

TV PETROVEC

Anna Hašková, kvetinárka z Hložian

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 22 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je pomenovanie folklórneho festivalu, ktorého zakladateľmi sú Hložančania. autorka: ANNA 2. časť BIČIA- zodrala sa jestvovala erbium tajn. ROVÁ

osob. pálenka bočná laba zám. z hrušky loď v (demin.) (srb.) bazilike

priniesol ako obeť

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. zranila Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. vpíšte LAB zatajil

dusík

Oleg Lomonosov

Nový Sad

draslík

1. časť tajničky röntgen

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 31. mája 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 3. júna 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

zvonku

reverenda obytný automobil

priekopa

Emir Kusturica

Oliver Twist

reper Jovan

mesto v Č. Hore

posledné písmeno

žitie

kypri pôdu

hromada, hŕba vpíšte LKN

plecniak

belehradský časopis

značka kozmetiky

ženské meno tri samohlásky vpíšte LÁ

kilometer

vpíšte LÁPIL

síra

južné ovocie

alt

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 21 VODOROVNE: ulahodiť, varovala, IC, rotor, ako, sen, Zora, lak, avá, mi, A, láme, nad, A, oddane, úver, NR, Ivan, ban, bol, bo, í, AD, kajak TAJNIČKA: ANNA LACKOVÁ-ZORA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 19 z čísla 19 Hlasu ľudu z 9. mája 2015 bolo: ŠTEFÁNIA MIČÁTKOVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: IVAN FRANCISTY, Ul. Leva Tolstého č. 46, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

22 /4649/ 30. 5. 2015

Šport Dva zápasy – jeden bod SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Dve výhry v dvoch kolách dosiahli Sloga, Cement a Bačka 1901, po štyri body získali Prigrevica a Vršac. Šesť mužstiev má výhru a prehru, kým Dinamo, Tekstilac a Radnički (S) prehrali oba zápasy. Výsledky 27. kola: ČSK Pivara – Dinamo 3 : 1, Sloga – Dunav 1 : 0, Banat – Radnički (SM) 1 : 2, Cement – Dolina 1 : 0, Radnički (Š) – Radnički (S) 7 : 1, Bačka 1901 – Senta 2 : 0, Radnički (NP) – Tekstilac 8 : 0, Prigrevica – Vršac 2 : 2. Výsledky 28. kola: Dinamo – Prigrevica 1 : 2, Vršac – Radnički (NP) 3 : 2, Tekstilac – Bačka 1901 3 : 5, Senta – Radnički (Š) 3 : 0, Radnički (S) – Cement 0 : 3, Dolina – Banat 1 : 1, Radnički (SM) – Oba góly v Padine padli v priebehu štyroch minút – 1 : 1 Sloga 1 : 2, Dunav – ČSK Pivara 1 : 0. Program 29. kola: Dunav – Dinamo, Sloga – Dolina, Banat – nović vyrazil loptu spod brvna. zápasu skončila v sieti Trivunovića, Radnički (S), Cement – Senta, Radnički (Š) – Tekstilac, Bačka 1901 Do hry po prestávke vošiel naj- a tak hostia prostredníctvom ná– Vršac, Radnički (NP) – Prigrevica, ČSK Pivara – Radnički (SM). lepší strelec M. Šušnjar a mužstvo hradníka Stepančeva vyrovnali. Doliny hneď zahralo priebojnejšie. Domáci si mysleli, že strelec bol CEMENT – DOLINA 1 : 0 (1 : 0) Sieť hostí zo Zreňanina sa dlho v postavení mimo hry, ale keďolina mala v Beočine územnú Šarenac, Pavlović, Popović (Ban- nevlnila, lebo Stefanović kryl ostré že pomocník nič nesignalizoval, prevahu, ale nie aj naladené- čov), Nedučić. strely Šušnjara, Vukotića, Nedu- hlavný rozhodca Bojan Paštar ho strelca, aby získala body. DOLINA – BANAT 1 : 1 (0 : 0) čića, Pavlovića. zo Subotice gól uznal. Obrana Domáci futbalisti iba niekoľkokrát Banátske derby sledoval pomerVýborný brankár kapituloval Doliny nemala zastať, mohla útok boli pred bránou nezamestnaného ne malý počet divákov. Domáci v závere zápasu. Najprv loptu znemožniť, nuž by hostia nezískali Trivunovića. To im však stačilo, aby nesplnili úlohu favorita a zmrhali z kopačky Nedučića odrazil, ale bod, ktorý hádam ani nečakali. stredopoliar Suvajdžić v 20. min. príležitosť poraziť renomovaného záložník Doliny z druhého polčasu DOLINA: Trivunović, Jokić, súpera. Už v 1. min. brankár hostí rozvlnil sieť. Stalo sa to v 87. min. Vasić, Čigoja, Vukotić, A. Šušnjar, vsietil jediný gól. DOLINA: Trivunović, Jokić, Va- vyrazil strely Šarenca a Mačužića. a zdalo sa, že to bude jediný gól na Šarenac, Pavlović (M. Šušnjar), sić, M. Šušnjar (Mačužić), Čigoja, Po rohovom kope aj vysoký Nedu- zápase. No lopta po jedinom proti- Mačužić (Lončarski), Popović, Vukotić, A. Šušnjar (Lončarski), čić hlavičkoval, ale brankár Stefa- útoku hostí v posledných chvíľach Nedučić.

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Záchrana sa usmieva... MLADOST RADOST – KULPÍN 1 : 2 (0 : 0)

Gavra Govorčin

álokto z Kulpínčanov počítal, že si v stretnutí s tretím v tabuľke futbalisti Kulpína zo Srbobranu môžu priniesť tri body. Výhra je tým prekvapujúcejšia a potešujúcejšia, ak máme na zreteli, že hostia na tento zápas pricestovali len s trinástimi futbalistami, medzi ktorými boli iba dvaja Kulpínčania. V prvom polčase sa hralo najviac v strede ihriska, takže výrazných šancí ani nebolo. Zaznamenali sme iba pokus Stajića, ktorý predsa nebol presný. Po zmene strán na ihrisko vykročil ešte nedostatočne zotavený Haška, hráč s veľkým srdcom, ktorý robil početné nepríjemnosti domácej obrane. Tento hráč v 56.

www.hl.rs

min. unikol z pravej strany. Keď sa ocitol v trestnom území, ostro vypálil a sieť sa vlnila – 0 : 1. V 76. min. sme videli krásnu akciu Lazičića a Ivkovića, aby tento druhý strelou z asi dvanástich metrov zvýšil výsledok. Domáci sa v pokračovaní húževnato usilovali zmeniť výsledok. Podarilo sa im to tri min. pred koncom, keď Ignjatović nedovolene zastavil útočníka tímu Mladost radost a Botorić po strele z bieleho bodu bol bezmocný – 1 : 2. Žlté karty v radoch Kulpína dostali Trišić, Ignjatović a Mirković. Tomu druhému je to druhá, párna. KULPÍN: Botorić, Ignjatović, Lutkić, Mirković, Vučković, Ralević, Trišić, Zečević (Haška), Ivković (Marinković), Stajić, Lazičić.

Informačno-politický týždenník

Na dobrej ceste k záchrane: mužstvo FK Kulpín

Výsledky 27. kola: Tvrđava – Maglić, zápas odročili, Bečej – Borac 3 : 2, Obilić – Stari grad 1 : 0, Kulpín – Budućnost 2 : 2, Titel – Mladost radost 3 : 0, Krila Krajine – Proleter 5 : 1, Vojvodina – Hajduk 4 : 3, Mladosť – Sutjeska 3 : 1. Výsledky 28. kola: Maglić – Mladost, zápas bol na programe vo štvrtok, Sutjeska – Vojvodina 4 : 0, Hajduk – Krila Krajine 1 : 0, Proleter – Titel 1 : 0, Mladost radost – Kulpín 1 : 2, Budućnost

– Obilić 7 : 0, Stari grad – Bečej 2 : 1, Borac – Tvrđava 2 : 1. Tabuľka: 1. Bečej 65 bodov, 2. Borac 52, 3. Mladost radost 50... 8. Mladosť 40... 12. Kulpín 32... 15. Maglić 26 (-1), 16. Obilić (-1) 19 bodov. Program 29. kola: Borac – Maglić, Tvrđava – Stari grad, Bečej – Budućnost, Obilić – Mladost radost, Kulpín – Proleter, Titel – Hajduk, Krila Krajine – Sutjeska, Vojvodina – Mladosť. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Body do Vojlovice HAJDUŠICA – MLADOSŤ (V) 0 : 2 (0 : 0) Vladimír Hudec

nedeľu sa v Hajdušici stretli mužstvá, ktoré tejto jari zaznamenali slabé výsledky. Domácim futbalistom výhra bola dôležitá na prinavrátenie sebadôvery, vzhľadom na to, že tejto jari získali iba šesť bodov a už sa prakticky rozlúčili s touto ligou. Vojlovičania v Hajdušici bojovali o záchranu. Ani Mladosť v posledných deviatich kolách nevyhrala, získala iba dva body.

Žiaľ, silný lejak, ktorý padal počas celého prvého polčasu, nedovolil hráčom, aby zahrali kvalitnejšie, takže sa na prestávku odišlo bez gólov. Po zmene strán, keď už prestalo pršať, hralo sa omnoho lepšie. Domáci sa snažili preniknúť pred bránu brankára Mladosti Šahorića, ale obrana dobre fungovala. Na druhej strane hostia z rýchlych protiútokov nebezpečne ohrozovali Melicha. Už v 55. min. Đorđev vyrazil sám pred brankára Hajdušice, ale strieľal rovno doňho. Iba o pár

Susedia bez rešpektu RADNIČKI – SLÁVIA 3 : 2 (2 : 1) Ján Špringeľ

oci slávisti majú na svojom konte za posledných šesť sezón o jednu výhru viac (6 : 5), dve prehry od futbalistov z filmového mestečka sú trpkejšie ako iné. Výbornou hrou a výhrou na trávniku hostí 13. apríla 2014 Radnički vzdialil Kovačičanov od minuloročného titulu. Na začiatku tejto sezóny vyradila Baranda doma Sláviu presvedčivým výsledkom vo finále pohára na území dvoch susedných obcí (6 : 1). Aj napriek tomu, že až traja hráči Radničkého si dnes obliekajú dres Doliny (bratia Šušnjarovci a Mačužić), futbalový klub z Obce Opovo patrí roky medzi vedúcich členov Prvej juhobanátskej ligy. Za posledný poltucet sezón skončili renomovanú súťaž dvakrát na šiestom, dvakrát na piatom a dvakrát na treťom mieste. Nečudo, že klub, ktorého ikonou je kapitán Dragomir Šušnjar (otec

bratov z Doliny), je stabilným ligistom a v hornej časti tabuľky aj v súčasnosti. Slávia proti hostiteľom nehrala v najsilnejšej zostave. Niektorí futbalisti sú zranení, iní vykartovaní. Náhradný brankár Pejčinović tentoraz bol v obranných šíkoch. Miroslav Ivanišević strelil úvodný gól na zápase v 11. min., vyrovnal sedemnásť minút pred prestávkou Nenad Rošulj. Výsledkový obrat Radničkému priniesol Vladimir Radojev (v 36. a 50. min.). Skóre zápasu uzavrel Vlastislav Dudáš v 65. min. SLÁVIA: Krstić, Ján Čerňoš, Radenković, V. Dudáš, Ivanišević (Pejčinović), Strakúšek, Sachter, S. Dudáš (Petković), P. Čížik, Jaroslav Čerňoš, Vulišić. Po skrížení zbraní s Hajdušicou, Kovačica ako majster ligy zohrá dva posledné zápasy s Crvenou zvezdou a Partizanom. Najprv v Pavliši, a potom 7. júna 2015 doma s Gajom.

Stabilný výkon: obranca Slávie A. Strakúšek (modrý dres) • ŠPORT •

vyhodiť ju von z ihriska trafil vlastnú sieť. V 82. min. brankár Hajdušice ešte z jedného duelu s Antićom vyšiel ako víťaz a zneškodnil aj peknú strelu Milanovića z diaľky. V nadstavenom čase Melich predsa ešte raz kapituloval. Po rýchlom protiútoku Antić vedľa vybiehajúceho brankára domácich, ktorý opustil bránu, loptu prihral osamelému Milanovićovi, ktorému nebolo ťažko zaslať ju do nechránenej siete – 0 : 2. HAJDUŠICA: Melich, Lipták, Petrović, Pomorišac, Radović, Mršić, ĐakoBrankár Melich znemožnil presvedčivejšiu vić (Cziczai), Anđelovski, prehru Miksád (Demse), Đapa, Ružić. MLADOSŤ: Šahorić, Stominút neskoršie z asi desiatich metrov strieľal aj Antić, ale brankár janović, Šegović (Janačković), S. Hajdušice znovu bol neprekona- Marković, P. Marković, Milosavlteľný. Medzičasom dve príležitosti jev, Đorđev (Milanović), Miodrag, mali aj Hajdušičania. Najprv Ružić Antić, Božić, Đurić. Výsledky 27. kola: Vojvodiprihral Demsemu do šestnástky, ale tomuto lopta ušla. V 64. min. na – Jugoslavija 1 : 3, Vulturul z okraja 20 metrov pekne strieľal – BAK 1 : 0, Jedinstvo Stević – Radović, ale jeho strelu zastavila žrď. Sloga 2 : 0, Parizan – Polet 1 : Nuž a potom v 75. min. Antić zno- 2, Crvena zvezda – Omladinac va mal príležitosť, Melich vybehol 2 : 2, Hajdušica – Mladosť 0 : 2, z brány, končekmi prstov zmenil Radnički – Slávia 3 : 2, Mladost smer lopty a Pomorišac v snahe (O) – Budućnost 1 : 0.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Zaslúžili si aspoň bod OMLADINAC – AŠK 6 : 5 (5 : 3) V. Hudec

radáčania do Botoša odcestovali bez niekoľkých štandardných hráčov. Buď pre párne karty alebo zranenia nehrali Rajčević, Apostolović, Gál, Vesin..., takže na ich miestach zahrali mladí a neskúsení náhradníci. Predsa aj v takej zostave hostia sa gólom Birmanca už v 10 min. ujali vedenia. Iba o tri min. neskoršie presný bol aj Bretšnajder – 0 : 2. V tej chvíli sa zdalo, že Aradáčania už na začiatku úplne zlomia odpor svojich hostiteľov, ktorí bojujú o záchranu. Avšak v 16. min. Popović skorigoval výsledok. To však Aradáčanov nezmýlilo a gólom Novakovića v 22. min. zvýšili náskok na 1 : 3. Nuž a potom sa na scénu dostal bývalý hráč AŠK Drndarević, ktorý hetrikom za štyri min., v 26., 27. a 30. min., úplne obrátil výsledok v prospech Omladinca. Konečne koncom polčasu Halász zvýšil náskok domácich na 5 : 3.

Začiatok druhého polčasu patril domácim futbalistom, ktorí svoju prevahu využili a Grujić v 63. min. ešte raz zvýšili náskok Omladinca. Zdalo sa, že Botošania úplne položili Aradáčanov na lopatky, avšak hosťujúci futbalisti tak nemienili, prebrali iniciatívu a Birmanac svojím druhým gólom v 68. min. znova znížil výsledok. Iba o päť minút neskoršie sieť Omladinca rozvlnil aj Hučok a prebudil nádej hostí, že na tomto hosťovaní môžu vyťažiť aspoň bod. Aradáčania sa snažili, obliehali bránu Omladinca, ale sa aj domáci šikovne bránili, zachránili vlastnú sieť a tesnú výhru, aj keď by remíza bola vari najspravodlivejšia. AŠK: Kurtešan, Števko, Prodanović, Striško, Birmanac (Čeman), Ďuríček, Bretšnajder, Mijić, Vesin (Hučok), Novaković, Korać Ostatné výsledky 20. kola: Proleter 2006 – Naftagas 4 : 0, Borac – Potisje 0 : 1, Lehel – Rusanda 1 : 2, Banat – OFK Gradnulica 2 : 0, OFK Klek – ŽFK Banat Bagljaš 5 : 1.

22 /4649/ 30. 5. 2015

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Bezmocní ako nikdy dosiaľ! BUDÚCNOSŤ – SLOGA 0 : 1 (0 : 1)

Ján Murtin

ložančania rozčarovali asi 150 divákov, lebo podali najslabší výkon tejto jari. Bola to múdra hra hostí z Erdevíka, ktorí nedovolili vážnejšie ohroziť brankára Tojagića. Brankár Slogy veľmi spoľahlivo vykonal svoju prácu a 2 – 3 nebezpečné pokusy z diaľky ľahko zlikvidoval. Pritom Raičević a Pendo panovali v šestnástke hostí, takže domáci kanonier Krstić vôbec nemal šancu. V útoku Simeunović a zvlášť Považan stále vážne hrozili domácej obrane. Títo dvaja boli aj aktérmi rozhodujúcej chvíle zápasu. V 26. min. Simeunović pekne prihral Považanovi pomedzi dvoch zadákov Budúcnosti, ktorý efektne z rohu šestnástky trafil opačný horný kút brány Kneževića a už vtedy stanovil konečný výsledok zápasu – 0 : 1. Hostia potom múdre otáľali s hrou, pozorne strážili nebezpečných N. Kobilarova a Lukića, takže si domáci nevytvárali šance. V 47. min. sa Považan pekne zbavil dvoch domácich hráčov, strelil na bránu, ale Knežević tentoraz vyrazil loptu. Domáci mali nato dva pokusy. Štefek zľava odcentroval, prvýkrát Krstić hlavou triafal mimo brány

Lopta v sieti Budúcnosti. Sovilj, Čobanović (4) a Vuković ((8) so zdvihnutými rukami) sa ponáhľajú k strelcovi... a druhý raz až z troch hráčov Budúcnosti z malého vápna nemal kto rozvlniť sieť za chrbtom Tojagića. Rozhodca Dino Kalafat ukázal dve žlté karty, potom i červenú, Uglješovi Joksimovićovi, takže Budúcnosť posledných dvanásť minút hrala s hráčom menej. Tak šance získať aspoň bod (v jeseň v Erdevíku bolo 0 : 0) v súboji s presvedčivými hosťami boli čoraz menšie a Sloga si na konci celkom zaslúžene odniesla tri body. BUDÚCNOSŤ: Knežević, Ardalić (Dujaković), Štefek, Uglješa Joksimović, Alić, Rodić, N. Kobilarov, M. Kobilarov, Krstić, Lukić (Obradović), Anušić (Marković). SLOGA: Tojagić, Kovačević,

Mohli aj vyhrať! KABEL – JEDNOTA 2 : 2 (2 : 0)

Matej Bzovský

ravdepodobne nikto zo 100 divákov na ihrisku pri novosadskom Štrande nemohol ani len predpokladať, že domáci v druhom polčase budú musieť húževnato zachraňovať aj bod. Kabelovci v prvej časti získali dvojgólový náskok. Brankára Pazovčanov Travicu v 28. min. prvý prekonal Topolić po rohovom kope. V 40. min. Ilić hlavou zvýšil na presvedčivých 2 : 0.

www.hl.rs

Hneď na začiatku druhej časti kapitán Jednoty v 47. min. nepríjemne prekvapil Sivčevića, aj keď lopta zasiahla niekoho z obrany Kabela a zmenila smer – 2 : 1. Po peknej akcii vyrovnal Furtula v 65. min. zápasu. Šancu na úplný zvrat zmaril náhradník Milaković, ktorého pekne uvoľnil G. Lukić. JEDNOTA: Travica, G. Lukić, Igrač, Ninić, Stegnjajić, Jelović, Uzelac (Milaković), Gačić, Furtula, A. Lukić (Krstović), Marković.

Informačno-politický týždenník

: 4, Hajduk – Omladinac 3 : 1, Jednota – Mladost 4 : 0, ŽSK – Kabel 3 : 0, Kupinovo – Sremac 3 : 1, Sloga – C. zvezda 4 : 0. Výsledky 28. kola: Budúcnosť – Sloga 0 : 1, C. zvezda – Kupinovo 6 : 3, Sremac – ŽSK 3 : 2, Kabel – Jednota 2 : 2, Mladost – Hajduk 5 : 3, Omladinac – Index 3 : 0, Ljukovo – Borac 1 : 0, Jugović – LSK 2 : 1. Tabuľka: Omladinac 64 bodov, 2. ŽSK 51, 3. Borac 48, 4. Sloga 40... 6. Budúcnosť 39... 10. Jednota 36... 16. Index 23 bodov.

... hráči Slogy v objatí s kanonierom Považanom Matić, Čobanović, Pendo, Raičević, Bojanić (Miščević), Vuković, Simeunović, Považan, Sovilj. Výsledky 27. kola: LSK – Budúcnosť 2 : 0, Borac – Jugović 3 : 5, Index – Ljukovo 0

Program 29. kola: Jugović – Budúcnosť, LSK – Ljukovo, Borac – Omladinac, Index – Mladost, Hajduk – Kabel, Jednota – Sremac, ŽSK – C. zvezda, Kupinovo – Sloga. Snímky: J. Pucovský

Štyri, a predsa málo! SLOGA – CRVENA ZVEZDA 4 : 0 (2 : 0)

Károly Vig

omáci mohli ešte viac naplniť sieť súpera z Nového Sadu. Bol to pekný zápas v Erdevíku, v ktorom Sloga dominovala ihriskom, diktovala tempo, zakladala úspešné akcie a vsietila štyri góly. Čobanović už v 6. min. postavil divákov na nohy gólom z rozbehu, keď lopta preletela cez obranný priestor C. zvezdy a skončila v sieti. Domáci si aj ďalej vytvárali šance, Novosadčania sa horko-ťažko bránili a v 14. min. Sovilj zvýšil na 2 :

0. Hostia si nijako nemohli upraviť rady, takže domáci brankár Tojagić vôbec nemal robotu. V pokračovaní sa tempo ešte zosilnilo, hosťom klesla morálka, takže sa z obliehania ich brány zrodili ešte dva góly mužstva Slogy. Autormi boli Považan v 69. min. a Grković v 78. min. Mužstvo C. zvezdy je šťastné, že neinkasovalo ešte niekoľko gólov. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Matić, Čobanović, Pendo, Raičević (Babić), Bojanić, Vuković, Simeunović, Považan (Grković), Sovilj. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Nie je už neskoro? TATRA – TSK 2 : 1 (1 : 0)

Pavel Pálik

onečne výhra a tri body na konte Tatry; len je otázne, či už nie je neskoro, keďže do konca majstrovstiev zostali iba dve kolá. No nádej nikdy netreba strácať a bojovať sa musí do poslednej chvíle. Najlepšiu šancu v 31. min. mal Trojanović, strelil do dolného rohu, ale skúsený brankár Temerínčanov Petković strelu zneškodnil. V 45. min. Goran Grijak v sólovom úniku zanechal všetkých hráčov, prekľučkoval aj Petkovića, nesebecky uvoľnil Klaića a na prestávku sa išlo s výsledkom 1 : 0.

V 64. min. Klaić unikol z ľavej strany, uvoľnil Grijaka, ktorý zvýšil na 2 : 0. V 68. min. Trojanović mal šancu zaistiť víťazstvo, no zmaril dobrú príležitosť. Potom začal veľký lejak, zmrklo sa, ihrisko sa podobalo jazeru... Iba vďaka osvetleniu, ktoré domáci používajú pre tréningy, zápas sa dohral. V 75. min. Miletić zo skrumáže pomedzi mnoho nôh skorigoval náskok Tatry. Vo finiši zápasu bolo ozaj napínavé. V 3. min. nadstaveného času Kovačević hlavičkoval do rohu, ale Privizer zásahom pod brvno zneškodnil túto veľkú šancu hostí z Temerína. TATRA: Privizer, Ábelovský,

Nebyť reflektorov: ako nočný zápas v Kysáči Budík, Milanov, Lukić, Jakšić, Martinko (Jambrich), Klaić, Grijak, Milunović, Trojanović (Ožvát). Výsledky 28. kola: Susek – Futog 4 : 1, Šajkaš – Proleter 2 : 1, Veternik – Dinamo 4 : 0, Vinogradar – Jedinstvo 1 : 0, zápas prerušili v 57. min. pre

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Domácim nádej zostáva SOKO – SLÁVIA 1 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

loptu ďaleko do poľa. V 40. min. Baláž z dvadsiatich metrov ostro kopol na bránu do pravého dolného rohu, ale brankár Mirković strelu kryl. Tesne pred odchodom na prestávku, v 43. min., domáci hráč Kolar prekonal Čobrdu – 1 : 0. V druhom polčase sa domáci snažili zachovať výsledok, kým hostia z Pivnice čakali svoju šancu,

ol to priemerný zápas dvoch rovnocenných súperov. Futbalistom z Novej Gajdobry boli body prepotrebné, lebo sú na predposlednom mieste a húževnate bojujú o záchranu v lige. Preto Novogajdobrančania často nevyberali prostriedky, aby zastavili súperov. Najväčšia obeť bol najnebezpečnejší útočník Pivničanov Jozef Žigmund. Rozhodca Nenad Palić z Karađorđeva mal dosť práce a domácim ukázal štyri žlté karty (Đurić, Sivčević, Jandrić a Novaković), z ktorých niektoré mohli byť aj červené. Prví nebezpečne zaútočili hostia v 3. min., keď Nímet a J. Žigmund prebehli z pravej strany, tento druhý zacentroval pred bránu, lopty sa zmocnil Vlastislav Kuchta, no z gólu nebolo nič! V 9. min. pohrozili domáci a šťastie stálo pri bráne J. Čobrdu, lebo sa strela Jandrića odrazila od žrde. Aj v 19. min. hosťom sa usmialo šťastie, lebo tentoraz Novaković trafil pravú žrď. V 37. min. brankár Čobrda vybehol z Najčastejšie na tráve: útočník brány, no obranca Séč vykopol Slávie Jozef Žigmund • ŠPORT •

aby vyrovnali výsledok. Žiadosť sa splnila mužstvu Soko, ktoré získalo tri cenné body a teraz má reálnu nádej, že zostane v tejto súťaži. SLÁVIA: J. Čobrda, M. Žigmund, Vladimír Kuchta, Milec, Séč (Petrović), Baláž, Vachula (Benka), Nímet, Čolović, J. Žigmund, Vlastislav Kuchta. Výsledky 17. kola: Bačka – Hercegovac 3 : 4, Mladost – Vajska 4 : 2, Neštín – Borac 2 :

nečas, Mladost – Petrovaradín 1 : 0, Sirig – Sofeks 1 : 0, Fr. partizan – Slavija 2 : 2, Tatra – TSK 2 : 1. Program 29. kola: Tatra – Susek, TSK – Fr. partizan, Slavija – Sirig, Sofeks – Mladost, Petrovaradín – Vinogradar, Jedinstvo – Veternik, Dinamo – Šajkaš, Proleter – Futog. 0, Bački hajduk – Kriváň 1 : 1, Soko – Slávia 1 : 0. Program 18. kola: Hercegovac – Soko, Slávia – Bački hajduk, Kriváň – Neštín, Borac – Mladost, Vajska – Bačka. Foto: J. Pucovský

1. Hercegovac 2. Borac 3. Bački hajduk 4. Neštín 5. Bačka 6. Slávia 7. Kriváň 8. Vajska 9. Soko 10. Mladost

17 11 17 10 17 7 17 8 17 7 17 6 17 5 17 6 17 4 17 5

3 3 33 : 16 36 2 5 41 : 29 32 5 5 29 : 22 26 2 7 28 : 24 26 3 7 30 : 32 24 5 6 26 : 28 23 5 7 22 : 25 20 0 11 33 : 41 18 5 8 22 : 33 17 2 10 25 : 39 17

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

Jednota Ľuba – Sinđelić Gibarac 3 : 2. Ľubanom sa konečne pošťastilo, keďže na svojom trávniku premohli minimálnym výsledkom mužstvo z Gibarca. Góly vsietili Laćarac, Dragičević a Ruman. Omladinac Molovin – Jednota Šíd 4 : 1. Indolentný vzťah k záväzkom v klube musel priniesť novú presvedčivú prehru. Gól Avramovića iba zjemnil túto trpkú skutočnosť. OFK Bikić – Hajduk Višnjićevo 4 : 4. Višnjićevčania sa z tohto hosťovania vrátili domov s cenným bodom. O to sa postarali strelci Jurošević 2, Zarić a Rakić. Borac Ilinci – OFK Binguľa 6 : 1. Divné by bolo, keby sa Binguľčania z hosťovania vrátili domov bez katastrofálnej prehry. Jediný za hostí trafil Milanović. 22 /4649/ 30. 5. 2015

Šport ŠPORT NA DNI PETROVCA 2015

Športovcov aj dážď kropil Juraj Pucovský Pavel Hansman Samuel Medveď

Oslava 15. výročia pôsobenia FŠ Mladosť pokračovala v nedeľu popoludní, keď vo Vrbare o prejdenej ceste hovorili jej prvý predseda Pavel Severíni a Dr. Vladimír Sýkora. Dnešní a bývalí členovia školy, tréneri a rodičia futbalistov mali možnosť sledovať videoprezentáciu materiálu z tréningov, zápasov, turnajov a zájazdov, ktorú pripravil Miroslav Belička. Všetci tí, ktorí tam boli, obzreli si aj výstavu fotografií a trofejí pod názvom Futbal, to je hra, ktorú pripravil kolega Pavel Hansman.

ČIERNE, HUSTÉ, OLOVENÉ MRAČNÁ a opravdivý, prudký, jarný lejak v sobotu ráno 23. mája 2015 hrozili, že celkom pokazia činnosť športovcov na športoviskách. Preto sa organizátori turnaja FŠ Mladosť z príležitosti 15 rokov jej pôsobenia rozhodli, že mužstvá kohútikov nebudú hrať vo Vrbare na tráve, ale v športovej hale. Mužstvá chlapcov narodených roku 2005 a neskoršie dosiahli tieto výsledky: MŠK Fomat Martin – Mladosť Petrovec 1 : 1, Vojvodina Nový Sad – Partizan 2 : 0, Mladosť – Vojvodina 0 : 2, Partizan – MŠK Fomat 5 : 1, MŠK Fomat – Vojvodina 0 : 9, Mladosť – Partizan 0 : 6. Prvé miesto obsadila Vojvodina, druhý bol Partizan, tretia Mladosť a posledný MŠK Fomat. Najlepším hráčom Kohútiky FK Vojvodina pod vedením trénera Nikolu Kovačevića premohli všetkých súperov turnaja je Mirko Ni- s celkovým skóre 13 : 0! kolašević (Vojvodina), najlepší brankár Marko Ristić NA KANÁLI DTD petrovskí ry(Partizan) a najlepší strelec Aleksa bári vo svojich miestnostiach pri Preradov (Vojvodina), ktorý vsietil Pontónovom moste i toho roku sedem gólov. ponúkali početným hosťom vyKeďže sa počasie zlepšilo, slnko prážanú rybu a kaprí paprikáš. premohlo oblaky a prestalo pršať, Nechýbali dvaja Jánovia, hudobníturnaj mladších pionierov (ročník ci, so svojím primeraným reperto2001) prebiehal na hlavnom ihris- árom. Na dráhe pri vode o trofeje ku vo Vrbare. Vo veľkom futbale bojovalo 21 žiakov ZŠ Jána Čajaka mužstvá dosiahli tieto výsledky: v kategórii jeden prút, veľa rýb. Mladosť Petrovec – Vojvodina Nový Sad 0 : 3, Partizan – CFK Vrbas 0 : 0, CFK Vrbas – Mladosť 2 : 2, Vojvodina – Partizan Belehrad 4 : 0, CFK Vrbas – Vojvodina 2 : 4, Partizan – Mladosť 4 : 0. Na turnaji zvíťazila Vojvodina (9 bodov), druhý bol Partizan (4 body), tretí CFK Vrbas (2 body) a štvrtá Mladosť (1 bod). Najlepší hráč turnaja je Dejan Zukić (Vojvodina), najlepší brankár Stefan Barjaktarov (Vojvodina) a najlepší strelec Uroš Cicmil (CFK Vrbas), Skupina rybárov s pohármi, diplomami a lístkami do autor troch gólov. Adrenalín parku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

PRED PETROVSKÝM LESÍKOM v nedeľu 24. mája bolo najmenej sto áut. Na novej strelnici do asfaltových terčov strieľalo takmer päťdesiat vynikajúcich strelcov. Medzi agátmi 21 kotlíkov a päťdesiat metrov východnejšie petrovskí včelári ukazovali, ako sa vyberá med z rámikov. Najchutnejší paprikáš z diviaka uvarili kuchári tímu Vikendica – Ján Stracinský ml., druhý kvalitný vychutnávali členovia skupiny Kysáčsky sálaš – Jaroslav Rybovič a tretie miesto obsadil Autocentar Kvrgić z Vrbasu. Po piatich hodinách streľby do terčov titul majstra získal Miško Fábry zo Slankamenských Vinohradov, Milan Gavrilov z Petrovca bol druhý a tretie miesto obsadil Slobodan Jarić z Futogu. Medzi mužstvami najlepšie triafali Petrovčania, za nimi strelci Grof MBM z Požarevca a bronz získali Silbašania.

bol Andrej Lomen a tretia Mia Mešiová. MLADOSŤ PETROVEC – MŠK MARTIN 0 : 1 (0 : 0). Po dlhšom čase milovníci futbalu v Petrovci sledovali zaujímavý medzinárodný zápas medzi domácimi futbalistami a mladým mužstvom MŠK Fomat z Martina, ktorý tvorili prevažne 19-roční mladíci. Mladí Martinčania hrajú pekný futbal, vidno, že sa školia, a slovenský druholigista si na nich buduje svoju budúcnosť. Možno si niekoho z nich povšimnú aj bratislavský Slovan, Trnava, Žilina... Napriek nepriaznivému počasiu, chmáram nad Vrbarou pred zápasom, v druhom polčase aj v opravdivom lejaku, zápas mal mimoriadne dobrú kvalitu. V 37. min. rozhodca Ľudovít Dudok z Hložian odpískal jedenástku v prospech hostí, ale Leňa, ktorý si po dlhšom čase zastal medzi žrde, vyrazil strelu Repana z rohu. V druhom polčase sme videli pokusy Hašku, Fábryho, Milenkovića a Miličevića. V druhom polčase Peržel z diaľky presnou strelou zdolal Leňu a bol to i jediný gól na zápase. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Pavlis, Darko Babiak, Vuković, Severíni, Milenković, Kajtez, Mijin, Vlaisavljević, Jakuš. Striedali: Očoveji, Andrej Babiak, Miličević, Ilić, Haška.

PO PRVÝKRÁT MEMORIÁL JAROSLAVA BÁĎONSKÉHO (1955 – 2005) zapadol do rámca osláv Dňa Petrovca. Človek, ktorý tak krátko žil, ale celý svoj životný vek venoval stolnému tenisu a práci s mladými talentami, si to určite aj zaslúžil. Na jubilejnom, desiatom memoriáli sa zúčastnilo jedenásť dospelých mužov a päť detí. Medzi dospelými súťažili: Ondrej Poničan, Ján Meši a Samu- Účastníci 10. Memoriálu Jaroslava Báďonského el Vitéz z Kysáča, v stolnom tenise Svetoslav Majera, MŠK FOMAT: Gálik, Myslovič, Ján Makan, Ján Andrášik, Janko Šupej, Bačik, Kováčik, Hlinčík, Topoľský, Jaromír Lehotský, Saša Rohoň, Repan, Turčina, Gríger, Struhár, Marko Mladenović, Ar- Peržel. Striedali: Páleš, Frkan, ben Chalupka z Petrovca. Z detí Lilge. súťažili: Kysáčanky Mia Mešiová V predzápase tohto duelu sa a Valéria Vitézová a traja domáci stretli veteráni domácej Mladosti tenisti: Stanislav Koruniak, Andrej a lalitskej Panónie. Zvíťazili PetLomen a Sara Zorićová. rovčania 5 : 3 (2 : 0), najviac vďaka Prví traja medzi dospelými boli: naladenému Samuelovi Benkovi, Ondrej Poničan, Janko Topoľský ktorý vsietil všetkých päť gólov. a Ján Meši. V konkurencii detí Za hostí skórovali Ž. Doroslavac zvíťazil Stanislav Koruniak, druhý dvakrát a Pivarov. • ŠPORT •

Reprezentácia Srbska na MS v Nemecku: Željko Garafiát (prvý sprava v drepe); šéftréner Mirko Čukvas stojí druhý sprava

Michal Garafiát v drese KK C. zvezda (v strede), dorastenecký majster Srbska

KOLKY SÚ ÚSPEŠNÝ ŠPORT V PADINE

Rastú mladí šampióni Ján Bokor

medzi najlepšími, domov si prinášali zlaté a strieborné medaily. Sezóna 2014/15 činnosti a úspechoch mladých kolkárov pre troch mladých padinských kolkárov v Padine sme sa dozvedeli u Michala Gara- bola veľmi úspešná. fiáta, kde je tento šport záľubou všetkých Najstarší z nich, Michal Garafiát, členov rodiny. Synovia Michal a Željko sú aktívni narodený roku 1996, nám prezradil, hráči, otec Michal ich vozí na súťaže a matka Ka- že mu je kolkárstvo veľmi zaujímavé. tarína upratuje kútik s trofejami. Tretí syn Janko Je to šport, v ktorom výkon každého je ešte maličký, ale hovorí, že jednotlivca prispieva Želislav Jakáb (prvý zľava) vlastní striebro keď narastie, pôjde stopami k celkovému úspechu v konkurencii mladších dorastencov starších bratov. Podobne je kolektívu. Z kolekcie to aj v rodine Želislava Jakába. zlatých medailí najmilšie sú Mirka Čukvasa. V rámci príprav naši kolkári hosTrojlístok padinských domu tie, ktoré získal na súťažiach ťovali v Rumunsku a v bosnianskej Banji Luke. Po rastencov: Želislav – Michal – v Subotici a v Apatíne. Michal návrate bola generálka v Apatíne s rovesníkmi Željko, sa začal rozvíjať celkom je teraz členom belehradskej C. z Maďarska. Na konci šéftréner reprezentácie náhodou. Zvedavosť priviedla zvezdy, ktorá súťaží v Superlige uzavrel zoznam účastníkov na MS. Z Padinčanov chlapcov do kolkárne v Padine. Srbska. Získal titul dorastenec- sa na ňom našiel Željko Garafiát. Majstrovstvá sveta prebiehali v prekrásnom Kotúľanie gúľ a hrkot zrazených kého majstra Srbska a ako člen kolkov sa im veľmi zapáčili. mužstva juniorov C. zvezdy sa nemeckom mestečku Speichersdorf. V skupinoSpolu s kamarátmi založili svoj stal šampiónom v tejto kategó- vej súťaži sa kadetom Srbska nedarilo a zostali bez plánovanej medaily. No keď spočítali výtím – Mládež Padiny a po dvoch rii kolkárov do 23 rokov. neúspešných účastiach na majŽeljko Garafiát sa narodil roku sledky zo všetkých disciplín, dorastenci Srbska strovstvách dediny, v treťom 1997 a hovorí, že mu kolkárstvo si zaslúžili druhú priečku. Željko Garafiát si postúpili do finále a stali sa prirástlo k srdcu. Presnosť, vy- z Nemecka priniesol pekné spomienky, ktoré najmladšími majstrami súťaže. trvalosť, koncentrácia sú jeho mu budú vzpruhou do budúcej činnosti v klube Vedenie KK Dolina v čele hlavné aduty. Rád si spomí- a podnetom na ešte lepšie výsledky. s Pavlom Beškom-Marićom si na na triumf a zlatú medailu, Snímky: z albumu Michala všimlo talent mladých chlapktorú získal v Pohárovej súťaži Presnosť, vytrvalosť, a Željka Garafiátovcov cov a zapojilo ich do svojej Vojvodiny v Báčskej Topole. Po koncentrácia: Željko činnosti. Želislav, Michal a Željkvalifi kačných turnajoch v ZreGarafiát sa chystá vrhnúť ko si spolu s trochu starším ňanine, Kljajićeve, Báčskej Želislav Jakáb v reprezentačnom tričku Srbska guľu do kolkov... Vladimírom Beškom vybojovali Topole a Belehrade, Željko na priateľskom zápase s Maďarskom v Apatíne miesta v prvej zostave KK DoGarafiát si vybojoval miesto lina, ktorá súťaží v Prvej srbskej lige – skupina medzi šestnástimi najlepšími hráčmi Srbska, Vojvodina. Naposledy sa im pripojil i mladučký a to v konkurencii seniorov. kolkár Denis Svák, takže Dolina má najmladší Želislav Jakáb sa narodil roku 1998 a súťaží tím v elite srbského kolkovania. medzi mladšími dorastencami. Je šampiónom Mimoriadne výsledky mladých padinských turnajov v Subotici a vo Vrbase; najlepší bol i na kolkárov si všimli aj zodpovední v Kolkárskom turnaji mladších dorastencov Trofej Belehradu. zväze Srbska. Začali ich pozývať do tréningového Medzi najväčšie úspechy mladých kolkárov kempu pre talenty, na rôzne turnaje, kde tréneri padinskej Doliny patrí účasť Želislava Jakába KZS pod vedením Mirka Čukvasa zo Somboru a Željka Garafiáta v štátnej reprezentácii, ktorá sledujú výkony, a potom robia selekciu najlep- sa chystala na Majstrovstvá sveta do Nemecka. ších hráčov z územia Srbska. Štyri roky zaradom Títo dvaja Padinčania absolvovali kompletné v kempe talentov a na turnajoch bratia Michal prípravy dorasteneckej reprezentácie Srbska. a Željko Garafiátovci a Želislav Jakáb vždy boli Začalo sa to vo Vrbase pod vedením šéftrénera

• ŠPORT •

FK Kulpín prvý a jediný raz za hranicami, v slovenskom Kráľovom Brode pri Galante (1969)

Najväčší úspech: Kulpínčania vo Vojvodinskej lige, zľava hore predseda Daniel Čelovský (2000)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Kulpín Začiatky futbalu v Kulpíne datujú od roku 1930. Tento šport do Kulpína zaštepili chlapci, ktorí mali styk s Petrovcom, kde sa už futbal hral. Prví sa snažili zorganizovať klub krajčír Ján Valentík a obchodník Daniel Danko. Kulpínčania najprv zohrali niekoľko zápasov mimo dediny, lebo svoje ihrisko nemali. Vtedy hrali Jozef Valfisch, Lukáč Nongrádi, Lajoš Fedela, Ján Vida, Obrad Kosovac a iní... Gavra Govorčin, Prvé ihrisko bolo na Rakićovom járaši. Potom ho presťahovali ku Gajinovmu sálašu, na25 rokov sledovala Dudara, strelište, potom hrali na ihrisku za Pujićovým domom, od roku 1958 v strede tajomník, dediny a konečne od roku 1982 až podnes sa ihrisko nachádza pri kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj. predseda FK Názov klubu sa tiež často menil. Pri založení 1930 to bol KŠK, o dva roky ho premenovali na Kulpín a náš Sokol, 1934 dostal meno Junak, 1939 znova KŠK, po oslobodení SD Jadran, aby roku 1958 získal dopisovateľ dnešný názov FK Kulpín. Klub od založenia hrával v najnižších, obecných ligách a hráčske kádre čerpal z vlastného prostredia. Tí kvalitnejší hráči odchádzali najčastejšie do petrovskej Mladosti. V povojnových časoch nemožno nespomenúť S. Grujića, P. Popovického, J. Škodáka, bratov Tomićovcov, Đ. Kolarského, bratov Gajinovcov, bratov Širkovcov, viacerých Chalupkovcov... Neskoršie prišli mladšie generácie: Z. Tomić, M. Valentík, V. Milinkov, bratia Zimovci, J. Valentík, M. Vrbaški... Osobitne spomenieme najlepšieho kanoniera FK Kulpín Paju Kolarského, Michala Koruniaka, hráča druholigového Kabelu, a Samuela Benku, člena druholigovej palanskej Báčky. Kuriozitou je, že v radoch Kulpína hrali štyria bratia Fábryovci: Michal, Ján, Vladimír a Pavel. Nakoniec povedzme, že roku 1982 bola akcia celej dediny, keď z petrovského Jarmočiska vozili mačinu, ktorou vyložili 8 000 štvorcových metrov kvalitného trávnika. Na zruinovanom a okradnutom dome D-T-D vybudovali dva byty, dolu dve prezliekarne a upravili klubovňu. Neskoršie dobudovali ešte dve šatne a kanceláriu. Vlani dokončili výstavbu betónovej tribúny kapacity asi 300 miest, zatiaľ bez prístreška. FK Kulpín toho času súťaží v Oblastnej lige ÚFZ Nový Sad. Vždy spoľahlivý: Gavra Govorčin Stanislav Haška (2015) Predčasný odchod: Rastislav Snímky: z archívu FK Kulpín, J. Pucovský a P. Pálik

Michal Koruniak (červený úbor)

Samuel Benka, dnes v drese veteránov Kulpína (2015)

Kulpín – Soko 5 : 0; postup do Novosadskej oblastnej ligy pred 2 000 divákmi (1998)

Na šiestom ihrisku v strede osady: všetci Kulpínčania v tíme (1972)

Báďonský (1984 – 2005)

Na začiatku najväčších úspechov roku 1995 s trénerom Miroslavom Červenským a predsedom Danielom Čelovským (zľava hore)

Mužstvo Kulpína počas osláv 50. výročia pôsobenia (1980)

Konečne na dnešnom ihrisku pri kanáli (1983)

Dnešný tím FK Kulpín (2015)