Hlas 23 2015 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4650/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 72 | 6. 6. 2015 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Živé noviny ožili v Padine

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Slovák v čele srbských orchestrov

Kovačica hop, Hajdušica trop

Z obsahu

6. 6. 2015 | 23 /4650/

Uzávierka čísla: 3. 6. 2015

4 TÝŽDEŇ 5 Padine venovať viac pozornosti 8 Spoločné úsilie a zodpovednosť 9 Mať a prejaviť vlastný názor

10 ĽUDIA A DIANIA 13 Polia plávajú, siatiny sa utápajú 17 Brzdí nás finančný dom z karát 20 Joga je viac ako trend

22 DETSKÝ KÚTIK

Učitelia kedysi mali na starosti výučbu a výchovu školopovinných detí a boli hybnou silou v prostredí. Žiaci, rodičia a spoluobčania si ich vážili. Ako by sa v tých podmienkach vynašli terajší učitelia? Na snímke je kysáčsky učiteľský kolektív z roku 1988 na veľkej prestávke v zborovni. (s. 18) E. Šranková

22 Už k nám zavítal jún

23 OBZORY 23 Slovák v čele srbských orchestrov 26 Mal som na čom stavať 28 Iniciátor rozvoja novej drámy a nového divadla

31 KULTÚRA 32 Posledný raz v škole? 34 Vojvodinské tlačené slovo v Nadlaku

Akcia Vrchnáčikmi k úsmevu (Čepom do osmeha) má dva ciele – zbieraním všetkých druhov plastových vrchnákov prispieť k ochrane životného prostredia a pomôcť tým, ktorým je pomoc potrebná. (s. 19) J. Pániková Foto: V. Petkovićová

35 Prvá cena (ne)motivuje

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Cúvli pod nátlakom Temerínčanov 47 Body pre spokojný spánok 49 Lístok do nižšej ligy Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

V programe otvorenia 45. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v sobotu 30. mája na javisku amfiteátra v Hložanoch sa vyzvŕtali po dva páry zo všetkých účinkujúcich súborov z 19 našich prostredí. Sviatok slovenského vojvodinského folklóru obohatili aj 4 hosťujúce súbory. (s. 31) A. Francistyová

Editoriál

Identifikácia s vlastnou identitou

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Foto: www.sxc.hu

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

ABC SRBIJA D I G I T A L



K filozofickým rozjímaniam o podstate identity pristupujeme spravidla vtedy, keď sa nám zdá, že sa práve ona nachádza v kríze.

dobe, o ktorej sa stále hovorí, že je príliš digitálne globalizovaná, nič dobrého neprinášajúca, aj pojmu identita poľahky pripisujeme krízový stav. Takto v súčasnosti identitu ako národnú, resp. národnostnú kategóriu, ktorá je pravdepodobne najdôležitejší, a zároveň tak protirečivý pojem myslenia, vnímajú mnohí príslušníci menšinových spoločenstiev vo Vojvodine. S rastúcim nacionalistickým klikom s proeurópskou orientáciou našej krajiny, ktoré sa, prirodzene, medzi sebou navzájom popierajú, obavy z „úniku“ či nemožnosti zachovania (slovenskej) identity narastajú. Bojujeme o ňu, o národnú, kultúrnu, či jazykovú identitu, lebo o ňu nebude nik stáť, ak my nestojíme za ňou. No niekedy, nad vlastné sily, zápasíme s veternými mlynmi, z ktorých na nás útočí zubatý drak, tvrdiaci, že nás povedie vpred. Zabúdame, že identita je pojem, ktorý môže a musí meniť svoju akosť a podstatu, lebo bez zmien niet rozvoja. Ten príde skôr vtedy, „keď sa identita buduje sama osebe a nie tak, že nám niekto vedie politiku percepcie a politiku spomienok“, ako to výstižne v interview v časopise Nový život na tému identity povedal Vladimir Pištalo, súčasný srbský spisovateľ a laureát NIN-ovej ceny. Mnohí intelektuáli aj v minulosti, aj v súčasnosti poukazujú na chápanie identity ako na množiny totožností, v ktorej nachádzame aj identitu matky, povolania, jazyka, kultúry či národa a ktorá prináleží každému jednotlivcovi osve. A každá kružnica je jedinečná, neopakovateľná, lebo každý človek má jedinečnú identitu, a ako takú ju treba chápať a narábať s ňou. V tom zmysle neraz zaráža fakt, že sa akosi letargicky staviame voči vlastnej identite a integrite. Voči vlastnému ja, keď niekto drzo šliape po nás a my bez kompromisu na to pristaneme. Možno by sme sa znovu mali identifikovať s tou našou vnútornou identitou, prinavrátiť seba, a potom zas dať si prilbu na hlavu a s mečom v ruke bojovať proti šelmám, ktoré nám vedome – nevedome ničia národnú identitu. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

ABC SRBIJA W E B

TotoTlačiareň vydanie HLOvo Toto vydanie PRINT Ovo izdanje izdanje je oditovano je oditovano je auditované je auditované

Báčsky Petrovec

ABC SRBIJA P R I N T

Ovo vydanie izdanje Toto je auditované oditovano je

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  23 /4650/ 6. 6. 2015

Týždeň  Z MÔJHO UHLA Michal Ďuga

Oto Filip

nohých možno veľmi ani neprekvapí skutočnosť, ktorú začiatkom minulého mesiaca počas rozpravy o súdnych zákonoch v Národnom zhromaždení zverejnil minister spravodlivosti, že v súdoch v Srbsku sa nachádza o niečo menej ako milión starých súdnych prípadov. Neprekvapí preto, lebo sme si tej skutočnosti dennodenne vedomí a neustále sa v bežnom živote stretáme s novými a novými prípadmi zastarávania súdneho konania. Pravdaže, dotyčný minister ten stav odsúdil, dokonca nazval ho alarmujúcim a pripomenul, že pomalé súdnictvo je dnes jedným z najväčších problémov aj európskych štátov, a preto sa zasadzoval o schválenie nových súdnych opatrení, ktoré by to mali doriešiť a ktoré boli obsiahnuté aj v navrhnutých zákonoch: námietka a sťažnosť. Ako vysvetlil, o ich platnosti predovšetkým rozhodujú predsedovia súdov a v zákonoch naznačená ochrana práv na súdne konanie, ktoré by sa pritom malo ukončiť v rozumnom čase. Teda občan má právo domôcť sa reálnej súdnej ochrany v rozumnom čase, ktorá sa začína podávaním sťažnosti. Dokonca novými zákonnými opatreniami sa uznáva aj právo na peňažné odškodnenie pre tie konania, ktoré sa neukončia v rozumnom čase. Ide o to, že aj pri európskom, či svetovom hodnotení podnikateľského prostredia najvýraznejším problémom ostáva pomalé súdnictvo a nízka vymožiteľnosť práva, a to predovšetkým pre zdĺhavé procesy bez efektivity pre oprávneného. A tu vlastne prichádzame ku samotnému koreňu veci. Podľa platných zákonov sa u nás toho času nielenže umožňuje zdĺhavé súdne konanie, ale sa tým umožňuje aj jeho zastarávanie, čo znamená, že podľa zákona sa vinní netrestajú, ale pozbavujú trestnej zodpovednosti. O to smutnejší je fakt, že sa tým za nevinných vyhlasujú napríklad aj tí, ktorí spôsobili úrazy, ktoré sa končia smrťou jednotlivcov. Je pravda, že na niečo také treba mať predovšetkým dobrého advokáta a, samozrejme, aj kopu peňazí. Zároveň tým iným, ktorí nič z toho nemajú, zostáva chudinka nádej, že pravda nakoniec predsa len zvíťazí.

www.hl.rs

168 HODÍN

Medzi mlynskými kameňmi

Súdnictvo



etreba sa tomu diviť: východisko z veľkej krízy ľudia čoraz častejšie hľadajú v malých kaviarňach. Tam sa koncentruje najviac mýtov lacného optimizmu alebo ťažkého pesimizmu, prípadov preberania súčasnosti či hľadania budúcnosti. S ťažko otraseným sebavedomým pohľady sa upierajú do mnohých súvislostí s bezpodmienečným hodnotením možných signálov a náznakov. Za nami je vôbec prvá návšteva jedného nášho premiéra Tirany, z ktorej predsedovia vlád Srbska a Albánska Aleksandar Vučić a Edi Rama zaslali niekoľko pozoruhodných odkazov. Napríklad ten, že evidentné rozdiely treba zjemňovať dialógom, že nastupuje čas skoncovať s bariérami medzi Albáncami a Srbmi, že nás okrem dávky vzájomného pochopenia môže spájať i autostráda Belehrad – Tirana, že si budúcnosť možno predstavovať aj ako región bez hraníc. Náznaky a slová pekné, žiaľ, v kolízii s realitou. V Prištine, ktorú tiež treba pozorovať v širších súvislostiach, sa netaja úmyslom založiť Vojsko Kosova, avšak na zelenú ústavným doplnkom o ozbrojených silách Kosova treba aj aspoň trinásť hlasov predstaviteľov menšín. U nás zase platformu prezidenta Tomislava Nikolića o Kosove šéf diplomacie Ivica Dačić označil ako oneskore-



nú, prihovárajúc sa za rozdelenie Kosmetu ako najlepší, najspravodlivejší a jediný možný prístup k urovnaniu dlhoročného problému. Nové hodnotenia, stará prax: rozdielne idey o kľúčových štátnych otázkach sa prezentujú skôr verejne než v rámci štátneho vedenia. Veď voľby sa blížia. Tým nezhodám sa nevyhla ani Srbská pravoslávna cirkev, ktorej vedenie episkopa Artemija vylúčilo z cirkevných radov, kým vladyku Filareta zmenilo. Často skloňovanou témou uplynulých dní bola aj kauza s názvom Vojislav Šešelj. Predák radikálov z deviateho vlasteneckého kongresu SRS v Belehrade oznámil, že sa dobrovoľne nevzdá Haagskemu tribunálu, že nebude ani utekať, ani sa skrývať, a že ho preto budú musieť niesť na letisko. Začiatok týždňa poznačil i štart súdneho procesu v Špeciálnom súde obvineným z vraždy Slavka Ćuruviju: od šéfa štátnej bezpečnosti Radomira Markovića, cez náčelníka belehradskej štátnej bezpečnosti Milana Radonjića, po jej príslušníkov Ratka Romića a Miroslava Kurjaka, ktorý je na úteku. Novinár a majiteľ Dnevnog telegrafa prišiel o život na základe rozkazu osobnosti z najvyšších štruktúr niekdajšej moci, zrejme pre svoje verejné vystupovanie a kritiku politiky predstaviteľov moci. No neplynú dni len v znamení káuz a súdnych procesov, ako je naprí-

klad i ten s Darkom Šarićom a jeho komplicmi obvinenými z pašovania viac než päť ton kokaínu z Latinskej Ameriky do Európy. Za udalosť presahujúcu rámce uplynulého týždňa zaiste treba označiť oficiálnu návštevu trvajúcu od utorka do štvrtka premiéra Aleksandra Vučića v USA. Tak pre stretnutia s americkým viceprezidentom Joe Bidenom, významnými štátnymi činiteľmi USA, predstaviteľmi hospodárskych spoločností alebo aj s predstaviteľmi srbskej diaspóry v USA, ako aj pre obsah a rozsah tém siahajúcich od bilaterálnych vzťahov, cez otázky demokratizácie, justície, oblasti ľudských práv a odhalenia vrahov amerických štátnych príslušníkov bratov Biticiovcov v roku 1999, po podporu Washingtonu európskej ceste Srbska... Ešte pred začiatkom návštevy moskovský denník Komersant ocenil, že by sa Vučićova návšteva v USA mohla stať medzníkom, keď ide o zahraničnú politiku Belehradu, tvrdiac, že sa čoraz väčšmi upriamuje na západ, hoci pokračuje v trvaní na neutralite a na dobrých vzťahoch s Ruskom. Akoby nič u nás a vôkol nás nemohlo bez mlynských kameňov, raz diplomatických, na druhý deň politických, inokedy zase politických, hospodárskych či bezpečnostných. Niektoré melú pomalšie, iné rýchlejšie, no to všetko patrí k dobe a chvíľam, ktoré práve žijeme.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA MILICA GRBIĆOVÁ, PANČEVSKÁ MALIARKA

Symbol odolávania zmenám Oto Filip – Motív sedliackej studne je častý vo vašej tvorbe... – Už v minulosti jednou z prvých ukážok, že ste sa ocitli v poli alebo dedine, bola sedliacka studňa. Mňa do umenia zaúčal akademický maliar Stojan Trumić a pri tom

Informačno-politický týždenník

spoločnom hľadaní výtvarných motívov vždy som sa tešila, keď sme v poli narazili na sedliacku studňu. Tá sa odjakživa buduje rovnakým spôsobom, má rovnakú funkciu. Preto je symbolom odolávania zmenám, ukážkou zotrvania niečoho. Bolo by krásne, keby sme aj my i naše osudy boli také pevné, trvácne ako tá sedliacka studňa. To, že opakujem tento motív, zna-

mená, že sa snažím správať podľa návodu z čias dávnych, ktorý vraví, že podobné spôsobuje podobné. Čiže opakovaním motívu symbolizujúceho zotrvanie, prihováram sa vlastne za jeho pretrvávanie aj v našom každodennom živote, vo všetkých mravných a iných významoch. Je to odpoveď na otázku, prečo je sedliacka studňa mojím obľúbeným motívom. • TÝŽDEŇ •

Z OKRÚHLEHO STOLA POĎME ČÍTAŤ HLAS ĽUDU

Padine venovať viac pozornosti Juraj Bartoš

iac než veľa slov o potrebe usporiadania podujatia známeho ako Živé noviny vietor za posledné roky (či vari desaťročia?) odvial do éteru. Konečne sme sa zmohli, spolu s ústretovými Padinčanmi, zorganizovať podujatie vo funkcii živého kontaktu redakcie Hlasu ľudu s čitateľmi nášho týždenníka. Práve s cieľom počuť hlas nespokojných stretli sme sa s nimi pri debate, okrúhlom stole s názvom Poďme čítať Hlas ľudu, v piatok 29. mája v zborovni ZŠ maršala Tita. S návrhom Ladislav Petrovič (zľava) víta referentov pri okrúhlom stole: Samuela hostiteľov sme absolútne súhlasili: Žiaka, Ondreja Kotváša, Vladimíru Dorčovú-Valtnerovú a Jána Šimáka je obojstranný záujem o to, aby Hlas Dopisovateľ HĽ Ján Bokor upozornil, a dodal, že ľudia nie sú spokojní s tým, ľudu o Padine informoval obsiahlejšie že ľuďom prekáža, keď v novinách ne- ako málo HĽ píše o Padine. Dodal, že a sústavnejšie. Úvodné slová predsedu Rady MS nájdu príspevky o tom, čo sa v dedine predsa je nádej na viac príspevkov, dialo, tobôž, keď do- keďže tu začala pôsobiť nová mladá Padina a riaditeľa pisovateľ napíše a re- dopisovateľka Elenka Ďurišová. Pozákladnej školy Ladakcia to neuverejní. znamenal, že naprieky všetkému kvôli dislava Petroviča HĽ NIE JE DRAHÝ Ján Hološ: „Ak sa budeme zrie- Preto navrhol: „Rieše- láske voči slovenčine sa nezrieka nášho padli do úrodnej pôdy: „Verím, že si kať novín, tak nebudeme v nich nie vidím v rozšírení periodika. Problém, na ktorý často narážajú z Padiny odnesiete mať ani toľko, koľko máme teraz. dopisovateľskej siete. pekné dojmy. Padi- Zavadzajú mi cestopisy na dve Treba zaangažovať aj novinári, aj dopisovatelia HĽ, vypona je veľká dedina, strany a na pokračovanie? Miesto mladých ľudí. Ako zorovala Ružena Kraticová: „Osoba, je v nej o čom písať, nich by tam mohlo byť viac prí- ich získate? Tak, ako s ktorou chcem hovoriť pre noviny, veľa sa tu toho deje, spevkov z našich osád. O kultúre kedysi HĽ získal mňa. sa nechce rozprávať a zase iná osoba, verím, že budete treba písať stále. Noviny nie sú Rozvite komunikáciu. v ktorej nevidím nič, ma proste ťahá za mať dosť materiálu drahé. Dvesto dinárov vstupenka Veľa nám znamenali rukáv; chcela by byť v novinách.“ Martin na prezentovanie na futbal, 200 din. predplatné pre posedenia s dopiso- Ďuriš povedal, že sa Hlas ľudu zlepšil, Padiny.“ Po ňom Hlas ľudu na mesiac – to nie je veľa. vateľmi v redakcii HĽ.“ a že ho kupoval aj vtedy, keď nebol opraty vzal do rúk Hlas ľudu treba odoberať, lebo ho Prízvukoval tiež, že s novinami spokojný. Pochvalne sa Hlas ľudu musí viac zmienil o tom, že sú pri okrúhlom stole moderátor podu- nebudeme mať.“ byť hlasom ľudu, aby aj dopisovatelia. Poukázal na niektoré jatia, dopisovateľ mu čitateHlasu ľudu Ondrej Kotváš. Riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel lia lepšie rozumeli. Zazlieval Žiak a zodpovedná redaktorka týžden- „vysokú jazykovú úroveň“, níka Hlas ľudu Vladimíra Dorčová-Valt- ako i to, že veľa píšeme „o nerová zhustene poinformovali prítom- našich utečencoch, ktorí ných (žiaľ, nebolo ich veľa) o aktuálnej žijú na Slovensku“, v negasituácii, v akej naše periodikum vzniká, tívnom kontexte spomeozrejmili najvypuklejšie problémy, nul aj „rozhovor s nejakým s ktorými zápasíme. Potom občania krčmárom“ a dodal: „Píšte Padiny svojimi kritickými postrehmi, o našich ľuďoch.“ Ondrej Kotváš sa pokúsem-tam komplimentmi a návrhmi, pomáhali hľadať odpoveď na kľúčovú sil o komparáciu s obdootázku: čo robiť, aby sa v Padine zvýšil bím, keď sa v Padine, ako povedal, predávalo 800 – záujem o HĽ? Podľa mienky Pavla Šimeka príspevky 900 výtlačkov: „Písali sme Ján Hološ (sprava), Anna Petrášová, z Padiny, na rovnaké témy ako z iných predovšetkým o ľuďoch, Dušan Kereš a Ján Bokor prostredí, sú kratšie a jednotlivé témy poľnohospodároch, remesa tu nesledujú sústavne ako inde. selníkoch, teda o tých, ktorí noviny aj konkrétne nedopatrenia a podčiarkol, Aj to sú vraj dôvody, pre ktoré jeho čítali a tvorili život.“ Mal aj konkrétny že keď sa v HĽ viac bude písať o ľuďoch, spoluobčania prestávajú kupovať náš návrh: „Možno by nebolo zle mať v Pa- bude mať viac čitateľov. Kriticky sa zmienil aj Ladislav Petrotýždenník, o čom už aj sám uvažuje. dine jednu kontaktovú linku, malú vič. Pochválil vizuálnu stránku nášho Orodoval o to, aby informácie mali miestnosť, aby to lepšie išlo.“ „My chceme aj články zo života Padi- týždenníka a poznamenal, že pokles približne rovnaký status, bez ohľadu ny, nielen zo školy,“ povedal Ján Kotváš nákladu HĽ v Padine je odzrkadlením na to, z ktorého prostredia sú. • TÝŽDEŇ •

(ne)spokojnosti tunajšej čitateľskej obce s jeho obsahom, najmä s informovaním o udalostiach a ľuďoch v Padine. Domnieva sa, že o veľkých prostrediach sa musí písať viac. Nastolil tiež otázku, či treba v HĽ „toľko politiky..., či Poľnohospodárske rozhľady musia byť na ôsmich stranách“ a tiež sa zasadzoval za to, aby sa viac písalo o „obyčajných ľuďoch“. Vyčítal tiež náročnosť slovenčiny v HĽ. SLOVO HLASĽUDOVCOV Vladimíra Dorčová-Valtnerová zdôraznila, že kritiky, ktoré odzneli, poslúžia ako vzpruha do lepšej práce. Ohľadne poklesu nákladu skonštatovala, že ubúda aj počet Slovákov. Redaktor športovej rubriky HĽ Juraj Pucovský o. i. povedal, že by bol šťastný, keby v každej dedine mal takého spolupracovníka, akým je Ján Bokor z Padiny, konštatujúc, že nemáme ani jedného športového dopisovateľa tridsiatnika. Riaditeľ Samuel Žiak o. i. podčiarkol: „Treba, aby ste nám oznámili, čo sa má v Padine udiať, aby sme mohli vyslať nášho spolupracovníka či novinára.“ Objasnil aj otázku ceny HĽ: Noviny sa dostávajú na trh za 50 dinárov, poštové za jeden výtlačok je 30 din. a vytlačenie jedného výtlačku HĽ stojí 35 din. Riaditeľ túto záležitosť uzavrel takto: „To sme nespomenuli náklady späté s ustanovizňou (platy atď.). Výroba jedného výtlačku stojí 200 din. Náš štát našej menšine za jeden výtlačok dáva 200 din. My sme tu na to, aby sme tie peniaze opodstatnili. Žiadame od vás, aby ste nám pomohli, lebo kým máme čitateľov, budeme mať aj noviny. My naozaj vynakladáme veľké úsilie na to, aby boli svetové.“ Ako uzavrel Ján Šimák, niečo musíme v Hlase ľudu meniť už aj na základe vypočutých pripomienok. Aby sme, ako sám povedal, spoločnými silami v Padine zvýšili náklad v Padine na 500 predaných exemplárov (z terajších 320). V každom prípade diskusia pri okrúhlom stole načrtla rámce cesty, ako sa dostať k cieľu. Teraz už „len“ zostáva – makať. My hlasľudovci niektoré veci musíme robiť lepšie a vy milí čitatelia – kupujte a čítajte Hlas ľudu. Aby sa vás potomkovia nespýtali, prečo ste naň zanevreli.

23 /4650/ 6. 6. 2015

Týždeň ŽIVÉ NOVINY V PADINE

Otvorenie jednodňového dopisovateľstva Hlasu ľudu Anna Lešťanová

v Padine sme pomenovali Otvorenie jednodňového dopisovateľstva. Túto časť sme zámerne takto nazvali, aby sme zaujali občanov Padiny, čo sa nám asi nepodarilo, lebo viac-menej

dve výstavy a minidopisovateľstvo Hlasu ľudu, elodenná akcia Živé noviny ožívajú Dorčová-Valtnerová. (alebo: Hlasľudovci v Padine) sa Prvú správu z tohto v piatok 29. mája začala otvorením jednodňového online jednodňovédopisovateľho dopisovastva z Padiny teľstva Hlasu na hlasľudov- Prvú správu na hlasľudovské online vydanie ľudu v Dome skú webovú zaslala Jasmina Pániková, vedľa ktorej je kultúry Mistránku za- Miroslav Dobroňovský, technický redaktor chala Babinslala koleku v Padine. gyňa Jasmina Pániková, ktorý pripomenul, že interakcia a Na začiatku a tým vlastne informovala, dvojsmerová spolupráca – vzťah zamestnanže Živé noviny v Padine čitateľ a redakcia, resp. prostredie cov NVU Hlas ožili. Súčasťou tohto prvé- a Hlas ľudu – musia byť prítomné. ľudu privítal ho podujatia, ako sme už Dokopy bolo inštalovaných zo 60 a pozdravil spomenuli, boli aj dve vý- článkov z Hlasu ľudu a, ako uviedol Andrej Tomek, stavy, ktoré pripravili a redaktor Filip, je to naša vystretá riaditeľ Domu mali na starosti Oto Filip, ruka k tomuto prostrediu v záujme kultúry, kým redaktor Hlasu ľudu (člán- zlepšenia novín a aby sa ony čítali. V mene redakcie mládežníckeho o samotnom ky z Padiny a o Padine Česť otvoriť prvé podujatie celodennej akcie Hlasu ľudu v Padine časopisu Vzlet hovoril S. Lenhart. podujatí, ktopublikované v novinách mal Andrej Tomek (sprava); vedľa stoja: Stevan Lenhart, Vladimíra rého cieľom v období január – jún Vzletovci prispeli s ukážkovou výDorčová-Valtnerová, Oto Filip a Samuel Žiak je priblížiť sa 2014), a Stevan Lenhart, stavou ilustrácií, ktorá bude i na k čitateľom a zlepšiť vzájomnú spo- vidím tu svojich kolegov z redakcie, zodpovedný redaktor časopisu Vzlet tohtoročnom Stretnutí pod lipami luprácu, hovorili Samuel Žiak, riaditeľ čo ale neuberá na poslaní tejto prvej (ilustrácie z rubriky Rozlety), ktorí sa v Báčskom Petrovci a ktoré boli zverejnené v rubrike Rozlety. Zároveň NVU Hlas ľudu, a Vladimíra Dorčová- akcie, ktorú by som mohla nazvať prítomným i prihovorili. -Valtnerová, zodpovedná redaktorka. tri v jednom,“ povedala, vzhľadom „Noviny nemajú zmysel existen- pripomenul, že i z tohto prostredia „Prvú z naplánovaných miniakcií na skutočnosť, že tam boli otvorené cie bez čitateľov,“ akcentoval Filip, majú mladých tvorivých ľudí.

ŽIVÉ NOVINY V PADINE

150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine Elenka Ďurišová

slovenskej tlače. Výstava bola zoradená chronologickými príkazmi od retím bodom návštevy hlasľuprvých časopisov v slovenskej reči dovcov v Padine bola – Slávik a Zornička, výstava pod názvom ktoré v roku 1864 150 rokov slovenských začal vydávať učiteľ novín a časopisov vo Jozef Podhradský. Vojvodine (1864 – 2014) Inak na výstave nainštalovaná v galérii boli prezentované Domu kultúry Michala úplne všetky dolnoBabinku. Návštevníkom zemské slovenské sa na začiatku prihovoril časopisy, z ktorých riaditeľ Domu kultúry niektoré vychádzaAndrej Tomek, a potom jú až do dnešných slovo prevzali organidní. Stredobodom zátori výstavy – riaditeľ týchto časopisov Slovenského vydavateľpočas svojich dejín ského centra Vladimír Záber z otvorenia výstavy: (zľava) Andrej Tomek, boli zhruba všetky Valentík, ktorý je zároveň Vladimír Valentík a Samuel Žiak záujmové oblasti. autorom výstavy, a riaditeľ NVU Hlas ku a vývoja slovenskej tlače, a pritom Sú to časopisy pre deti a mládež, tiež ľudu Samuel Žiak. poukázal na významné osobnosti zo informatívne, poľnohospodárske,

www.hl.rs

Vladimír Valentík sa na úvod zmienil o význame slobody slovenskej reči v Srbsku a pokračoval o dejinách vzni-

Informačno-politický týždenník

školské, pedagogické, cirkevné a politické, ako aj časopisy pre literatúru a kultúru. Zaujímavosťou tejto výstavy je skutočnosť, že sú ňou obsiahnuté početné slovenské lokálne časopisy. • TÝŽDEŇ •

ŽIVÉ NOVINY V PADINE

V rukách print, v prstoch online Vladimír Hudec

snahe priblížiť sa svojim čitateľom v Padine, na ktorých vraj trochu hlasľudovci pozabudli, členovia redakcie sa v piatok 29. mája vybrali do

dela sa o minulosti osady, komunálnych problémoch, spoločenskom živote, ale aj o smutnej skutočnosti, že aj tuná sa zmenšuje počet detí a že mnohí mladí ľudia opúšťajú Padinu a odchádzajú za prácou alebo študovať na Slovensko.

poľnohospodári. Jeden zo známejších Pavel Brezina si práve prišiel trochu oddýchnuť do krčmy a Juraj Bartoš to využil, aby získal informácie na vždy aktuálne poľnohospodárske témy a dilemy. V krčme si zaspieval aj Vlastimír Povolný a jazyková redaktorka Anna Horvátová prečítala úryvok z reportáže Vladimíra Dorču z roku 1996, ktorý Padinu mal veľmi rád. O Padine písali aj sami Padinčania. Najznámejší medzi nimi akiste je Michal Babinka, novinár a básnik, ktorého menom sa hrdí aj padinský kultúrny stánok. O tom, ako písal, presvedčili sme sa z textu, ktorý prečítala kolegyňa Elena Šranková. Nuž a kde sa vzal, tam sa vzal aj majiteľ jedinečného

Valentová, vraj aj píšu a svoje práce zverejňujú vo Vzlete. O svojej tvorbe a záľubách rozprávali mladej kolegyni, takmer rovesníčke Jasmine Pánikovej. Aj mladá kolegyňa zo Slovenska Monika Necpálová mala šťastie, keďže sa do krčmy prišiel občerstviť aj riaditeľ DK Andrej Tomek, od ktorého sa dozvedela o činnosti divadelnej sekcie. Kto o čom – mladí o hudbe, a tak si Jasmina Pániková všimla aj to, že v Padine sú aj vynikajúci hudobníci, ktorí, hľa, hrali hosťom aj v tejto krčme. Zvedavá novinárka sa dozvedela, že ich nacvičuje Janko Tomek, s ktorým si nakrátko pohovorila, a on jej prezradil, že v krčme budú mať skúšku dievčenská a chlapčenská spevácka, ako aj tanečná skupina. Vraj v Dome kultúry nieto vykurovanie a je im chladno. Zrejme nebýva tak často, že s novinármi po teréne behajú aj šéfovia, ale do Padiny predsa len prišli aj zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dor-

„Tak vy nie ste inšpekcia?“ opýtala sa krčmárka vyľakane novinárov tejto najslovenskejšej osady v Srbsku. Po Ani v krčme sme nemohli tom, čo si za okrúhlym stolom vypočuli prejsť bez kritiky, že málo od najvernejších čitateľov a spolupracov- píšeme o Padine. Kolegovia níkov pochvaly, ale aj kritiky, všetci spolu sa bránia. „Možno je tomu aj sa presťahovali do Domu kultúry Michala tak, ale boli aj iné časy, keď Babinku, kde v spolupráci s domácimi sa o Padine písali reportáže.“ ochotníkmi usporiadali pre svojich či- Mladá dopisovateľka z Padiny tateľov program symbolického názvu Elenka Ďurišová to ilustrovala Dievčenská spevácka skupina padinského Domu kultúry si zaspievala v krčme Živé noviny ožívajú podľa scenára Juraja textom niekdajšieho redaktora Bartoša a Jána Papa a v réžii Ljubišu kultúrnej rubriky a Obzorov Jána Cicku. etno múzea Pavel Petráš, ktorý kolegovi čová-Valtnerová a riaditeľ Samuel Žiak. Sremčevića. V tom do krčmy vchádzajú mladí pa- Bartošovi vyrozprával o tom, ako už ako Medzičasom vraj ustali, kým našli koleSo svojimi spolubesedníkmi sa stretli, dinskí speváci Irena Nosáľová, Vlastimír malý chlapec začal zbierať starožitnosti, gov v krčme. No účet, ktorý tam urobili, a kdeže by inde, ak ako vznikol etno dom, odkiaľ pravdaže, zaplatili, a prisľúbili, že odteraz novinári budú častejšie prichádzať do nie v krčme (impropozbieral exponáty... vizovanej na javisku Krčmári a, pravdaže, najmä Padiny a písať o ich úspechoch a probDK) podobnej tým, krčmárky, vedia všetko, čo sa lémoch, ale že si účty v krčme budú sami v ktorých sa novinári v dedine deje, a tak noviná- platiť. Žiaľ, tieto sľuby počulo pomerne na svojich potulkách rom prezradili, že sa ani mladí málo Padinčanov, ktorí akoby chceli za informáciami neraz pristavovali. Dočkali ich tam krčmár a krčmárka a hostia (Anna Širková, Snežana Garafiátová, Pavel Brezník, Ján Pap) kochajúci sa Anna Francistyová v rozhovore s mladými najnovším číslom padinskými spevákmi Hlasu ľudu a titulnou stranou, z ktorej im spievala Padinčan- Povolný a Pavel Hološ. Ako objednaní ka Irena Nosáľová, tohtoročná víťazka pre redaktorku kultúrnej rubriky Annu Stretnutia v pivnickom poli. Nuž a keď si Francistyovú. Ihneď si s nimi pohovorila dopovedali, že nie sú žiadna inšpekcia, ale o účasti a úspechu na tohtoročnom S Rebekou Majdlíkovou (sedí vľavo) a Martinou Valentovou novinári, ktorí prišli písať o Padine a Pa- a minulých festivaloch Stretnutie v piv- (pri mikrofóne) sa rozprávala Jasmina Pániková dinčanoch, už to bežalo ako po masle. nickom poli a plánoch do budúcna, a A práve vo chvíli, keď sa novinári so Irena jej a všetkým ostatným zaspievala Padinčania nelíšia od svojich rovesní- potrestať hlasľudovcov za to, že o nich svojimi hostiteľmi radili, o čom písať, do pieseň, ktorou v Pivnici zvíťazila. kov v iných osadách. Vraj cez deň spia málo písali, a neprišli si pozrieť tento krčmy vošiel padinský richtár Ladislav Od krčmárov sa dozvedáme, že Pa- a v noci... počítače, Facebook, mobily, vydarený večierok vo väčšom počte. Petrovič, nuž Anička Chalupová nemrha- dinčania nielenže pekne spievajú, ale žurke... Ale sú aj výnimky. Podaktorí, ako Snímky: O. Filip, V. Hudec la časom a ihneď ho vyspovedala. Dozve- sú naširoko známi ako dobrí a usilovní napríklad Rebeka Majdlíková a Martina • TÝŽDEŇ •

23 /4650/ 6. 6. 2015

Týždeň PRVÉHO JÚNA BOL MEDZINÁRODNÝ DEŇ RIEKY SÁVY

Spoločné úsilie a zodpovednosť

 LETMO

Oto Filip

Vzdor

aša obľúbená zábava: dívať sa cez plot do cudzieho dvora. Dosť častá vlastnosť: závidieť inému alebo iným. Kiežby to zostalo len v rámci jednotlivcov, nebolo by to ani natoľko otrasné. Oveľa horšie je však, že sa uvedený spôsob rozmýšľania presadil sťa huby po daždi aj do širších spoločenských rámcov. Následkom sú odpovede, ako je nenačim nám Európska únia, my sme jej potrební. Nič nás nedokáže ani poraziť, ani rozhodiť. Ak nás iní nechcú, môžeme všetko zvládnuť aj sami. Inšpirujeme sa pritom krízami a problémami iných, tešiac sa, že v trampotách nie sme len my. Keď vypukla kríza v neďalekom Grécku, začali sme si brať vzor z jeho vzdoru Bruselu. Akosi mimo

www.hl.rs

vlastnej pozornosti zostalo úsilie Atén objaviť východisko v hľadaní spoločnej reči s Európou alebo snahy o reformy, podnikanie a nemalé úspory aj v nie celkom priaznivých podmienkach. Na rozdiel od nás, kde kult práce zďaleka nezažil a aj v rozpore so zaužívanými predstavami o leňošení, slnku a mori, Grécko je krajinou, kde sa pracuje viac alebo dlhšie než inde v Európe. Gréci robia viac ako 42 hodín za týždeň. Na porovnanie, priemerný pracovný týždeň Nemcov trvá 35,6 hodiny, u Holanďanov je 30,5 hodiny. Ten náš efektívne trvá omnoho kratšie. A ekonomike ťažko pomôžu iné vzory a vzdory. Najviac sa jej na začiatok zíde dôkladný pohľad na vlastný dvor. Potom aj jeho upratovanie a riadenie, usilovné, samostatné a cieľavedomé. Z cudzích dvorov, nech sú akékoľvek, osohu pre nás málo. Ani ho nebude.

Informačno-politický týždenník

INÝ NÁHĽAD

ve najväčšie tunajšie rieky oslavujú v júni svoje dni: rieka Sáva 1. júna, rieka Dunaj 29. júna. Prvý cieľ týchto medzinárodne významných dátumov je jasný: upútať pozornosť verejnosti na význam ich ochrany. V tomto kontexte si treba pripomenúť, že pri príležitosti 2. februára – Svetového dňa mokradí bola podpísaná Deklarácia siete chránených oblastí v povodí rieky Sávy (Sava Parks). Tvoria ju inštitúcie zo Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Srbska riadiace chránené pásma pri Sáve, od jej prameňa po vlievanie sa do Dunaja pri Belehrade. Podpisom deklarácie sa uvedené inštitúcie vlastne zasadzujú o udržovanie dobrého ekologického stavu rieky, preberajú zodpovednosť za zachovanie biologickej diverzity chránených pásiem v povodí, a pritom si stanovujú záväzok zveľaďovať cezhraničnú spoluprácu v záujme udržateľného

rozvoja a chránenia prírodného v povodí Sávy – Sava Parks pod- Republiky Srbskej, Verejnej ustabohatstva a kultúrneho dedičstva písal v pondelok 1. júna aj pokra- novizne na riadenie chránených tejto časti Európy. jinský tajomník pre urbanizmus, prírodných hodnôt VukovárskoPredstaviteľ siete Sava Parks a jej stavebníctvo a ochranu životného -sriemskej župy z Vinkoviec, ako tlačový tajomník Goran Gugić vy- prostredia Dr. Slobodan Puzović. aj Národného parku Triglav. zdvihuje, že spájanie chránených Týmto sa aj Vojvodina ako prvá Tajomník Puzović osobitne oblastí prostredníctvom štyroch vláda pripojila k ekologickým podčiarkuje význam zodpovedkrajín znamená možnosť nosti za udržateľný rozvoj ich účinnejšej ochrany, kona ochranu oblastí pri Sáve, kurencieschopnú turistickú tiež zachovania jedinečnéponuku, ako aj vyzdvihoho prírodného, kultúrneho vanie kľúčovej úlohy, ktorú a duchovného dedičstva tieto pásma už teraz majú nášho regiónu. Zmieňujúc v nutnom prispôsobovaní sa sa v mene nadácie EuroNatur klimatickým zmenám. Je náTheresa Schillerová podotýzoru, že si rieka Sáva zaslúžila ka skutočnosť, že tak krajiny, osobitný status v uvažovaní ktoré spája rieka Sáva, ako aj a plánovaní a že treba chrániť ľudia, ktorí pri nej žijú, budú jej integritu. Za špecifickosť mať najväčší osoh z kvalitnej chránených oblastí v poriečí ochrany našich spoločných Sávy považuje to, že ochrana Piati podpisovatelia deklarácie prírodných hodnôt. Nehoprírody nie je obmedzujúcim s predstaviteľkou nadácie EuroNatur (v strede) voriac o tom, že ide o končiniteľom, ale čímsi, čo dokátinuálne akcie, ktorými si že fungovať ako hybná sila rozvoja, aktivitám ostatných podpisova- tým pravým spôsobom treba zvlášť vidieckych oblastí pri nej. teľov. Dokument o ochrane Sávy pripomínať Svetový deň ochrany V zasadačke číslo 23 pokrajin- a jej okolia podpísali na začiatku životného prostredia 5. jún, ako skej vlády v Novom Sade Dek- týždňa aj predstavitelia Turistickej aj iné dôležité environmentálne laráciu siete chránených oblastí organizácie Obce Ruma, vlády dni.

Ďuro Varga

Oto Filip

• TÝŽDEŇ •

SLOVO DALO SLOVO: Mgr. PAVOL ŠKOVRÁNEK, RIADITEĽ STREDNEJ ODBORNEJ ŠKOLY MASMEDIÁLNYCH A INFORMAČNÝCH ŠTÚDIÍ V BRATISLAVE

Mať a prejaviť vlastný názor O. Filip

oniec mája je akosi spravidla obdobím, keď aj do Hlasu ľudu vítajú viaceré návštevy zo zahraničia. Dané je to zvýšením počtu spoločenských, kultúrnych a iných udalostí u nás, poznačené zase prianím rozvíjať vzájomnú spoluprácu, tak mediálnu, ako aj inú. Kým u nás práve prebieha zápas s nástrahami privatizácie lokálnych elektronických médií, inde, napríklad na Slovensku, médiá majú problémy inakšie. Lebo sú iné aj pomery. Na niektoré z nich sa dalo posvietiť prostredníctvom rozhovoru s Mgr. Pavlom Škovránkom, riaditeľom bratislavskej Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií. Tým skôr, že túto funkciu zastáva viac ako desať rokov alebo dve funkčné obdobia. – Zdá sa, že ide o váš prvý pobyt u nás? – Som skutočne prvýkrát u vás a som veľmi rád, že som tu v Novom Sade. Bol som, samozrejme, v okolitých krajinách, no toto je prvá moja návšteva v Srbsku. Toto májové počasie síce nie je práve najvľúdnejšie, no také je aj u nás na Slovensku. – Ste riaditeľom Strednej

odbornej mediálnej školy na Slovensku... – Na doplnenie uvediem i to, že máme v podstate tri študijné odbory, z ktorých sa každý končí maturitou. Jeden je informačné systémy a služby, potom sú tu masmediálne štúdiá a od 1. septembra otvárame nový študijný odbor marketingová komunikácia. – O žurnalistike sa učí na viacerých slovenských vysokých školách. Budú tí mladí ľudia mať príležitosť uplatniť sa? – Celkový súčasný systém školstva, ktorý je u nás, má chyby. Myslím si, že to naše školstvo v minulosti, v bývalom Československu, bolo vynikajúce. A teraz sme na tom tak, že sa ideme učiť od škandinávskych krajín, berieme si nejaké vzory od Fínov a iných, čo je podľa môjho názoru veľkou chybou. A tých škôl vysokých a stredných je na Slovensku, kde je päť a pol milióna obyvateľov, ozaj veľmi veľa. Keby v mojich kompetenciách boli tie možnosti, určite by som zredukoval nejaké školy, ktoré nemajú potrebnú kvalitu. Keď ide o to, či sa všetci uplatnia, bojím sa, že nie; teda všetci sa iste neuplatnia. – Ako je na tom vaša škola,

ktorá sa deklaruje ako škola plná možností? – Trh práce požadoval takých pracovníkov stredoškolských, akí maturujú u nás. Preto sme využili to, že sme prakticky jediná stredná škola na Slovensku, ktorá učí masmediálne štúdiá a plus aj tú marketingovú komunikáciu. Najväčší záujem je o masmediálne štúdiá, ktoré máme v experimente, ktorý teraz končíme. Prvých maturantov máme tento rok a už druhý rok máme taký záujem, že si vyberáme študentov. V Bratislave je veľmi málo takých stredných odborných škôl, že si môžu študentov vyberať. – Významným segmentom školenia sú kádre a prax... – Marketingovú komunikáciu len otvárame, takže o nej nebudem teraz rozprávať. Naše

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: JOVANKA ARSIĆOVÁ-KARIŠIĆOVÁ, PREDSEDNÍČKA SPRÁVNEJ RADY CEDEF

Strategická priorita O. Filip

re neprehliadnuteľnú skutočnosť, že je kvalitnej vody stále menej, čoraz viac sa o nej rozpráva. Celkom opodstatnene. Včera sme si pripomenuli 5. jún, Svetový deň ochrany životného prostredia, v rámci neho i význam všetkých environmentálnych zložiek. Vhodnou osobnosťou na stručný komentár, týkajúci sa ich dôležitosti, je iste predsedníčka Správnej rady CEDEF Jovanka Arsićová-Karišićová: • TÝŽDEŇ •

– Podľa mnohých názorov strategickou surovinou a naj-

dôležitejším zdrojom uplynulého storočia bola ropa. Súhlasíte s konštatovaním, že sa strategickým zdrojom tohto storočia stáva práve voda? – Strategický význam vody je skutočne obrovský, ale strategickým zdrojom nebude len voda, ale všetky obnoviteľné zdroje energie. A v tomto je, keď ide o Srbsko, veľmi významná i biomasa. Odhaduje sa, že je okolo šesťdesiat percent obnoviteľných zdrojov energie

masmediálne štúdiá fungujú aj vďaka externým učiteľom. Sú z praxe a máme ich až jedenásť, medzi ktorými je aj Dr. Zdenko Cho. Veľmi nám pomáhajú. Ako stredná škola máme aj družobnú dohodu s vysokou školou súkromnou, čiže Akadémiou masmédií, s ktorou je veľmi dobrá spolupráca. U nás trojtýždňovú prax majú tretiaci a štvrtáci, ktorí chodia do rôznych médií. V štvrtom ročníku spravia aj takú menšiu diplomovku, ktorú aj obhajujú. – Ako sa vy osobne dívate na žurnalistiku slovenskú, možno aj z toho kádrového aspektu? – Nie som, samozrejme, odborníkom z praxe, takže ten môj vlastný názor, ktorý iste mám, treba brať tak trošičku s rezervou. Uplatniteľnosť žurnalistov na Slovensku je v zásade možná, lebo je periodík dosť. Keď ide o to, ako to vnímam, tak môžem povedať, že veľa z tých novinárov sú určitým spôsobom povďační napríklad aj politickej strane, ktorá momentálne vládne na Slovensku. A naznačujú tú vďačnosť rôznymi spôsobmi, takým nejakým podtónom alebo i nejakým odtieňom. Toto sa mi nepáči v našej žurnalistike. Osobne si myslím, že jeden žurnalista by sa mal vedieť kontrolovať. Takisto by mal skutočne tlmočiť vlastný názor. Ľudia a čitatelia si už spravia ten svoj. Toto mi chýba, taká vyložená otvorenosť. Teda to, že nebudem nikomu povďačný a budem mať a tlmočiť svoje, názor vlastný. v oblasti biomasy. Našťastie, Srbsko má dosť dobré vodné toky, ako aj veľký počet malých a minihydroelektrární. Aj lokalít, ktoré sú už využité, alebo je ich využívanie v pláne. Obnoviteľné zdroje energie majú byť prioritou. My sme podpisovatelia dohody o spolupráci s Európskym energetickým spoločenstvom, podľa ktorej máme záväzok, aby sa do roku 2020 dvadsaťsedem percent energie získavalo z jej obnoviteľných zdrojov. Jasné je, že je v tom voda jedným z podstatných strategických činiteľov. No opakujem, že je v tom aj biomasa veľmi významná. Veľmi dôležitá je, samozrejme, aj solárna energia, energia geotermálna a energia vetra.

23 /4650/ 6. 6. 2015

Ľudia a diania Vymenovali riaditeľov ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

asadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 29. mája sa netrpezlivo očakávalo, lebo boli nahlásené kádrové zmeny. Avšak na rokovacom programe nebol zaradený bod týkajúci sa cintorína v Kysáči, ako to bolo sľúbené na zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, keď prišlo k zmene predsedu RMS, čiže richtára. Jednotliví členovia RMS totiž tvrdili, že rozhodnutie, na základe ktorého spravovanie a údržba cintorína zostane v kompetencii Kysáčanov (cirkevného výboru), schvália práve na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 29. mája. O tejto záležitosti sa však na schôdzi nerokovalo. K určitým kádrovým zmenám prišlo okrem iného v siedmich novosadských verejných komunálnych podnikoch: Urbanizmus, Lisje, Put,

Gradsko zelenilo, Novosadska toplana, Vodovod a kanalizácia a JGSP Nový Sad. Tam sa totiž doterajší úradujúci riaditelia rozhodnutím výborníkov v Zhromaždení mesta stali riaditeľmi. Tak v čele Lisja zostáva Vladimir Đaković, Urbanizmu Dušan Miladinović, Puta – Željko Džakula, Zelenila – Aleksandar Bogdanović, Toplany Dobrosav Arsović, Vodovodu a kanalizácie Miloš Stanisavljević a v čele JGSP – Milan Stanivuković. Keďže mestský ochranca občanov Aleksandar Grujić podal demisiu, novým ochrancom občanov sa na základe schváleného rozhodnutia výborníkov stala právnička Marina Popov-Ivetić. Výborníci k tomu schválili demisiu Dr. Andreja Fajgelja na miesto riaditeľa Kultúrneho strediska Nového Sadu a za úradujúceho riaditeľa zvolili Bojana Panaotovića, sociológa a publicistu, doteraz zamestnaného v TV Most.

Pred výborníkmi bola ešte jedna demisia, a to Janka Čobrdu, ktorý odstúpil z funkcie riaditeľa VKP Stan, kde za úradujúceho riaditeľa zvolili Gorana Zarića. Riaditeľkou Pozorišta mladih sa stala Emilija Mrdaković, herečka – bábkarka. Na piatkovom zasadnutí Zhromaždenia mesta výborníci schválili deklaráciu o odsúdení zločinu v Rajinom lese v roku 1944. Spomenúť treba aj to, že vládnuca koalícia neschválila návrh opozície, aby sa rokovalo aj o zmene riaditeľa Informatiky Dejana Čelara a o prinavrátení do práce zamestnancov, o ktorých inšpekcia práce zistila, že ich nezákonne prepustili z práce. Inak títo robotníci pred začiatkom zasadnutia protestovali pred budovou novosadského Zhromaždenia mesta. Výborníci k tomu schválili rozhodnutie o kúpe pozemku v Ulici Ivu Andrića od Vojska Srbska a odsúhlasili, aby sa odpustili dlhy

AS Dnevnik záverečne s 31. decembrom 2013, v prípade, že sa tento podnik privatizuje. V rámci 53 bodov rokovacieho programu výborníci schválili aj plán generálnej regulácie Rumenky a plán podrobnej regulácie budúcej továrne vody na Petrovaradínskej ade. Schválili správy o vlaňajšej práci väčšiny verejných podnikov s pripomienkou, že na rozdiel od bežných subvencií kapitálové investície sa realizovali len v malom percente. Schválili aj správu o práci právneho zástupcu Mesta Nový Sad v roku 2014, program ochrany životného prostredia mesta na obdobie rokov 2015 až 2024, program užívania poľnohospodárskej pôdy na bežný rok a stratégiu rozvoja sústavy zelených plôch v meste do roku 2030. V pokračovaní výborníci prerokovali a schválili plán práce komunálnej polície na bežný rok a zmeny plánov práce jednotlivých podnikov. Somborský bulvár, ktorý podľa vysvetlenia Komisie pre pomenovanie ulíc nikdy nebol úradne pomenovaný, na základe rozhodnutia výborníkov sa bude volať Bulvár patriarchu Pavla.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Decentralizovať kultúru Vladimír Hudec

poradí 26. zasadnutie Zhromaždenia obce Plandište prebiehalo neobvykle pokojne. Pozornosť zvlášť upútala skutočnosť, že aj opozícia, čiže výborníci skupiny občanov My môžeme, my chceme – Zoran Vorkapić svojimi hlasmi podporila schválenie takmer všetkých materiálov. Šéf tejto skupiny Zoran Vorkapić to vysvetlil tým, že na rokovacom programe boli otázky, ktoré treba podporiť, ako napr. rozhodnutie o zmenách rozhodnutia o dávaní pod ochranu štátu starých parkov vo Veľkom Gaji a na sálaši Jagodić, tiež správy o činnosti obecnej knižnice, Obecnej organizácie Červeného kríža, historického archívu v Belej Crkve, inštitúcií, na prácu ktorých opozícia ani v minulosti nemala námietky. Opozícia nemala námietky ani proti práci Domu zdravia, aj keď sa o tejto otázke na zasadnutiach lokálneho parlamentu v minulosti mnoho dis-

www.hl.rs

kutovalo. V práci tejto ustanovizne je síce dodnes mnoho problémov týkajúcich sa predovšetkým nedostatku lekárov, na čo lokálna samospráva nemôže mnoho vplývať, lebo to súvisí so štandardmi Ministerstva zdravotníctva, ktorými sa počet lekárov určuje podľa počtu obyvateľov. V rozprave o činnosti Kultúrneho strediska Vuka Karadžića odznela poznámka, že práca tejto obecnej kultúrnej inštitúcie je centralizovaná, že rôzne kultúrne programy usporadúva výlučne v sídle obce, pokým je kultúrny život v osadách ponechaný výlučne na tamojších ochotníkov, a tam, kde niet ochotníkov, niet ani kultúrnych akcií. V súvislosti s tým odznel návrh, aby KS vynaložilo úsilie a kultúrne programy organizovalo aj v dedinách, v ktorých jestvujú priestorové podmienky. Zhromaždenie jednohlasne schválilo ročný program ochrany, úpravy a používania poľnohospodárskej pôdy na rok 2015, ktorým

Informačno-politický týždenník

je plánované dávanie do prenájmu 3 066 hektárov štátnej pôdy rozdelených do 226 licitačných jednotiek. Z toho 370 hektárov v 26 licitačných jednotkách sa Tráva pred ambulanciou v Hajdušici bujnie nachádza v hajdušicže to je príliš drahé a že trávu možno kom chotári. V pokračovaní Zhromaždenie kosiť aj za omnoho menej peňazí. obce doterajšiu úradujúcu riaditeľku Odpovedajúc na výbornícku otázku, Domu zdravia Dr. Mariju Marko- kto má kosiť trávu na verejných vićovú zvolilo za riaditeľku tejto plochách, predseda obce Milan Seustanovizne na obdobie štyroch laković povedal, že tohto roku obec rokov a schválilo aj viacero iných v rozpočte neplánovala prostriedky na tie účely a ponechala miestnym kádrových riešení. V poslednom bode venovanom spoločenstvám, aby samy zorganiotázkam výborníkov bolo počuť zovali tie práce a prostriedky budú poznámky týkajúce sa údržby verej- zabezpečené opravným rozpočtom ných zelených plôch v osadách a na už v priebehu júna. Nepovedal však, cintorínoch. Totižto vlani tieto práce kto to mal robiť a zaplatiť doteraz, vykonával Spoločenský komunálny keďže sa vegetácia dávno začala a podnik Polet a obec na tie účely na mnohých verejných plochách, z rozpočtu vyčlenila 20 miliónov di- o. i. aj v Hajdušici, tráva je už vyše nárov. Opozícia vtedy poznamenala, kolena. • ĽUDIA A DIANIA •

BÁČSKA PALANKA

v ktorých doteraz pôsobili, nemohli presadiť vlastné stanoviská týkajúce sa potrieb prostredí, z ktorých prichádzatia socialistov (PS), do jú, respektíve, že je ktorého tiež prestúpila celková politika ich Anđelka Krkobabićová doterajších politicz výborníckej skupiny kých strán pomýSocialistickej strany lená. Avšak podľa Srbska (SPS) a Hnutia mienky „opustených združených penzistov rodín“ tí, ktorí „zmeSrbska (PUPS). Z tábonili farby“, sa riadili ra najpočetnejšej SNS osobnými záujmavystúpil výborník Gli- Ako nabudúce voliči Obce Báčska Palanka zareagujú mi. Tak či onak, len gorije Inđić: pristúpil ku na nemotorne rozohranú partiu? doteraz z celkove 42 kolegom zo Srbského hnutia obrody (SPO). Pokrokárom odpochodovali do tábora SNS. výborníkov lokálnej samosprávy sa teraz pripojil Radenko Pojužina Na základe zimných a čerstvých dresy prezliekli, ak sa nemýlime, (SSS), tvrdiac, že bude vystupovať politických preletov sa ukazuje, až trinásti. Aktuálne prelety sú, samostatne, podobne ako to istý čas že na výborníkov v Zhromaždení dovolíme si povedať, pomerne robila Kovačevićová-Gerasimovská. obce Báčska Palanka silou magnetu logickým pokračovaním pôrodAtletická disciplína známa pod pôsobí inak ľavičiarsky orientované ných bolestí pred ustanovujúcou názvom prelety z (politického) Hnutie socialistov. Ktoré ako suchá schôdzou Zhromaždenia obce hniezda do iného (taktiež politic- špongia vpíja všetko, čo prichádza, (2012), keď sa pred očami a ušami verejnosti dlho utajovala odpoveď kého) hniezda sa v Báčskej Palanke či už zľava alebo sprava. Mimochodom, prelietavci tvrdia, na otázky: kto s kým... prečo... ako... teší čoraz väčšej obľube. Nie je tomu tak dávno, čo radikáli húfne že vo výborníckych skupinách, dokedy...?

Preleť, preleť... Juraj Bartoš

eby tak šlo o peknú slovenskú pesničku, začínajúcu sa veršom Preleť, preleť, čierny vták..., nebolo by neprimerané trebárs zatlieskať. Ibaže si tu chceme posvietiť na prelety iného druhu. Na májovej, 30. schôdzi Zhromaždenia obce Báčska Palanka odzneli mená prelietavcov a smery ich (od)letov. Tak Bojana Kovačevićová-Gerasimovská zaletela z výborníckej skupiny Srbskej pokrokovej strany (SNS) do Tretieho Srbska, ktoré sa týmto spôsobom prvý raz dostalo do výborníckej siene. Na druhej strane dvere lokálnej samosprávy sú do ďalšieho zavreté pred (pravicovým) združením Dveri, keďže jeho člen a výborník Aleksandar Stevanović svoju budúcnosť naďalej vidí pod ochranným krídlom Hnu-

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ŠÍD

Zánik dvoch verejných podnikov Stanislav Stupavský

asadnutie Zhromaždenia obce Šíd, ktoré sa konalo v pondelok 1. júna, už podľa rokovacieho programu vyzeralo ako jedno z tých, ktoré sa zapíšu do dejín tohto orgánu, keďže v ten istý deň dva verejné podniky prestali fungovať ako verejné podniky a vybrali sa smerom privatizácie (Verejný podnik Rádio Šíd) a smerom zániku (Verejný podnik Športové stredisko). Verejná ustanovizeň pre šport Partizan iba formálne zmenila svoj status z financovania príznačného pre podniky na financovanie z indirektných prameňov. Rozhodnutie o privatizácii Rádia Šíd v rozprave jednoznačne odmietali všetci výborníci, ale zákon bol silnejší a prinútil ich predsa len vyhlasovať privatizáciu. Zostalo otázne, čo sa teraz stane s informovaním v slovenskej a v rusínskej reči, ktoré sa nepretržite uskutočňovalo na vlnách tohto rozhlasu od založenia Rádia Šíd v roku 1969 dodnes. • ĽUDIA A DIANIA •

Druhý verejný podnik postihol ešte drastickejší osud, lebo sa dožil likvidácie. Tu zasa zostalo neznáme, čo sa stane s trinástimi zamestnancami VP Športové stredisko. Zhromaždenie obce schválilo správu o práci obecnej správy Šíd na rok 2014, ktorú podal Romko Papuga, náčelník obecnej správy. Niekoľko zaujímavých konštatácií z jeho prejavu sa vzťahovalo napríklad na to, že obecná správa v tejto chvíli má ažúrované zoznamy voličov, do ktorých je zapísaných 31 082 občanov a že v osobitnom voličskom zozname je zapísaných 2 987 občanov. Znepokojuje fakt, že v minulom roku bolo o 214 školských detí menej ako v roku 2013 a o 109 detí bolo menej v predškolských ustanovizniach. V oblasti podnikateľstva pokračuje trend zanikania súkromných podnikov. Úmyselne ako posledný bod rokovacieho programu zaradili rozhodnutie o odvolaní z funkcie riaditeľa Turistickej organizácie Obce Šíd Miroslava Janjića. Opozícii nebolo jasné, o čo vlastne ide, či je to iba vý-

sledok koaličnej dohody vládnucich strán, alebo ide o čosi iné. Konečne sa klbko rozplietlo a ukázalo sa, že ide o čistý politický obchod, lebo riaditeľ Janjić opustil svoju bázu DSS, a tak sa stal nespôsobilým.

Po rozsiahlej a ťažkej diskusii, pred samým hlasovaním, podpredseda Zhromaždenia obce povedal, že podľa dohody bude hlasovať za odvolanie, ale rovnako ako Pilát Pontský si umýva ruky.

PREDNÁŠKA NA TÉMU ZÁVISLOSTI. V organizácii Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove v utorok 26. mája vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy odznela zaujímavá prednáška na tému Problém závislosti na digitálnych technológiách a paradox odcudzenosti v čase globálnych komunikácií. Prednášal Dr. Oliver Subotić, inžinier informačných technológií, ktorý vyštudoval i teológiu. Ako povedal, súčasné technológie sú z jednej strany výnimočne lákavé, sugestívne a zvodné, kým z druhej strany poskytujú nové možnosti komunikácie. „Internet treba účelovo používať,“ zdôraznil na prednáške, o ktorú Staropazovčania prejavili značný záujem a mnohí sa zapojili aj do diskusie. Dr. Oliver Subotić je autorom niekoľkých kníh, v ktorých spracúva problematiku odcudzenosti a problematiku závislosti na digitálnych technológiách. O ňom a jeho dielach na prednáške hovoril Nikola Drobnjaković z vydavateľstva Bernar so sídlom v Starých Bánovciach. a. lš. 23 /4650/ 6. 6. 2015

Ľudia a diania NA SLOVO S PADINSKÝM RICHTÁROM

Vytrvalá práca prináša plody Anička Chalupová

a spolkov, ktoré pôsobia v dedine (ochotníci pri Dome kultúry, Od príchodu Slovákov do Padiny SKUS, spolky včelárov, ekológov, uplynulo 209 rokov. Na týchto maliarov a žien, tiež, požiarnické priestoroch, ktoré a poľovnícke združeponúkali vcelku nia, početné kultúrne chudobné podsekcie, športové kluby mienky na život, a pod). Občania Padivyrastali nové ny si prostriedky na generácie Padinživobytie zarábajú čanov. Postupom poctivou prácou, začasu sa podmienoberajú sa prevažne ky zlepšovali, Papoľnohospodárstvom, dina rástla a rozale budúcnosť vidia aj víjala sa. v stavebníctve a poNa to, ako dečetných remeslách. dina dýchala v Miestne spoločenstvo uplynulom polv Padine sa vždy usiroku, opýtali sme Ladislav Petrovič lovalo dať dokopy to, sa Ladislava Petčo je dobré a užitočné. roviča, predsedu Rady Miestneho Dlhé roky úspešne spolupracuje so spoločenstva Padina. všetkými a najmä s obecnou samo– Napriek tomu, že nemáme správou, padinským komunálnym samozdanenie, snažíme sa akými- podnikom a inými, ktorí sú vždy -takými prostriedkami podporiť ochotní pomôcť tejto osade a jej činnosť všetkých tých, ktorí akým- obyvateľom. koľvek spôsobom prispievajú k Do čoho sa v dedine investorozvoju dediny. Padinčania sú valo v poslednom čase? usilovní ľudia, svoju čulú aktivitu – MS Padina je nasmerované na a bohatú tvorbu prejavujú pro- financovanie z rozpočtu obce, takstredníctvom rôznych združení tiež z prostriedkov pokrajiny, ako i

V RÁMCI OSLAVY DŇA ŠKOLY MARŠALA TITA V PADINE prebiehalo i stretnutie terajších zamestnancov a penzistov, ktorí roky, ba celé desaťročia strávili v tejto ustanovizni. Bolo to príjemné a dojímavé stretnutie. Po uvítacom príhovore riaditeľa školy Ladislava Petroviča nasledoval voľný rozhovor, v ktorom dôchodcovia sprítomnili svoje zážitky z čias pôsobenia v škole. Na snímke je časť účastníkov stretnutia s riaditeľom. O. K.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

na účasť v súbehoch na granty. Aj keď v aktuálnych rámcoch činnosť MS má skôr poradenskú funkciu, snažíme sa byť maximálne zapojení do riešenia problémov, ktoré trápia našich občanov. Napriek tejto nepopulárnej finančnej a

na úprave pešej zóny cez Hornú dolinu. Keď ide o plány, MS Padina v tomto roku plánuje vyasfaltovať všetky chodníky v strede dediny, dostavať športovú halu, zrekonštruovať budovu DK Michala Babinku…

V parku v strede osady budujú nové chodníky

hospodárskej kríze úspešne sa nám podarilo zakončiť práce na úprave poľných ciest, upratali sme komunálny odpad. V týchto dňoch naplno prebiehajú práce

Vo svojom doterajšom rozvoji MS Padina dosiahlo mimoriadne úspechy, osada zaznamenala rast, život ľudí sa v porovnaní s minulosťou viacnásobne zlepšil.

V STAREJ PAZOVE v prvý júnový deň otvorili špecializovanú predajňu na predaj mäsiarskych prístrojov tak pre domácnosti, ako aj pre profesionálnych mäsiarov. Majiteľkou obchodu je Mirjana Hudecová, ktorá poznamenala, že ľudia na týchto priestoroch bežne používajú mäsiarske potreby, čo ich vlastne podnietilo na taký krok. Otvorenie predajne je prípravou na obdobie jeseň – zima, čiže na zabíjačkovú sezónu. V predajni ponúkajú bohatý výber výrobkov, ktoré sa používajú v celej Európe, a nových zákazníkov chcú prilákať aj cenami, ale predovšetkým kvalitou. Obchod sa nachádza v Ulici Janka Čmelíka a dobre je zásobený aj všetkými ingredienciami potrebnými na zakáľačku. Na fotografii je majiteľka Mirjana Hudecová a vedúci predajne Miroslav Bačvanski. a. lš. • ĽUDIA A DIANIA •

V PETROVSKOM CHOTÁRI

Polia plávajú, siatiny sa utápajú Jasmina Pániková

s nadmiernym množstvom spŕšok som nemal skúsenosti. Žiaľ, teraz ejaky, ktoré pred dvomi týždňa- môžem povedať, že aj moje plochy mi zasiahli územie Vojvodiny, boli, a aj sú pod vodou. Siatiny na nezapríčinili všetkým dobro. takmer piatich jutrách zeme plávali Pokým jedni čakali dážď, ktorý vo vode. Nemohol som čakať, aby by prerušil obdobie sucha, iní sa voda sama zmizla z povrchu zeme, mu veľmi netešili, zvlášť ak majú a preto som ju po celý deň čerpal, siatiny umiestnené v nižších čas- aby som ako-tak zachránil to, čo tiach chotára. Rovnako bolo aj sa ešte zachrániť dalo.“ Ako vidíme, sója a paprika sú stále vo vode, ale takisto si všímame, že vôkol polí sú aj jarky. „Áno, sú tam jarky, ale poprechádzajte sa dookola a uvidíte, aké sú,“ hovorí náš spolubesedník. „Tie jarky roky nikto nečistí, nikto sa nestará o ne. Niektoré z nich sú vykopané ešte za čias Márie Terézie, niektoré sú novšie, ale ani tie nie sú funkčné. Dane, ktoré vôbec nie sú nízke, si pravidelne platíme, lebo vieme, čo bude nasledovať, ak si tú povinnosť nesplníme, ale tí, ktorí by sa mali starať o čistenie jarkov, to nerobia. Neviem, či je taká situácia aj v iných chotároch, ale v petrovskom, žiaľ, je takto.“ – Nezostalo nič iné, iba prehĺbiť staré

Sotvaže sa majiteľ tejto kukurice dočká úrody

O vyčíslení škody sa zatiaľ nedá hovoriť. To bude možné, keď škoda bude viditeľná, čiže o niekoľko mesiacov. „Pestujem priemyselnú papriku, ktorú by som teraz mal plečkovať, postriekať ochranným prípravkom, ale to nemôžem robiť, lebo je tam voda alebo blato. Po niekoľkých dňoch sa voda určite vyparí, ale to nebude koniec problémom. Povrchová vrstva zeme sa ,zapečie‘ a bude tvrdá ako kameň. Rovnaká situácia je aj v jednej časti, kde je zasiata sója. Škodu nám nikto nebude môcť vynahradiť. Môžeme si poistiť svoje pozemky,

alebo vykopať nové jarky, – hovorí Samuel Valentík.

6. 6. – 12. 6. 2015

POČASIE

v petrovskom chotári, kde sa škoda spôsobená výdatnými spŕškami zatiaľ iba začína ukazovať. Jej konečné rozmery budú viditeľné až neskoršie. Potvrdil nám to aj Samuel Valentík, poľnohospodár z Báčskeho Petrovca. „Na poliach sa škoda vždy môže stať,“ hovorí Samuel Valentík. „Poľnohospodárstvom sa zaoberám už dvadsať rokov a počas tých rokov sa ani raz nestalo, že škodu zapríčinila voda. Ľadovec alebo sucho vplývali na nižšiu úrodu, ale

Škoda, že na papier nemožno preniesť žblnkot vody, ktorá niekoľko dní odtekala z tejto plochy

ale odškodné môžeme dostať iba v prípade, že škodu zapríčiní napr. ľadovec, hoci aj to je otázne, lebo boli aj také prípady, že pokým z poisťovacej služby vyšli do terénu, situácia bola o niečo lepšia a podľa nich sa nemohlo dokázať, že to zapríčinil ľad.“ V tejto chvíli poľnohospodára Valentíka skutočne najväčšmi trápia zaplavené polia, ale, ako nám povedal, prácu mu strpčuje aj pôda, ktorú mu pridelili po komasácii. „Odovzdal som pôdu prvej a druhej triedy, kde nikdy nestála voda a niet ju ani teraz, a dostal som pôdu tretej triedy. Terajšia parcela je poskladaná z častí, ktoré obrábali štyria – piati majitelia a jednej, ktorá aj predtým bola moja. Rozdiel medzi mojou pôvodnou časťou parcely a týmito, ktoré mi pridelili, je viac než očividný. Je tam voda a veľké množstvo buriny. Prvý rok po komasácii, žiaľ, nebude veľmi úspešný. Vidno, že pôda nebola kvalitne obrábaná, ale to sa môže vyriešiť. Najväčším problémom je to, že podnik, ktorý by mal mať na starosti údržbu jarkov a ktorý za to aj poberá poplatky, si svoju časť povinností nespĺňa,“ uzaviera Samuel Valentík.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚| 30˚

15˚ | 28˚

15˚ | 27˚

15˚ | 26˚

15 | 27˚

• ĽUDIA A DIANIA •

23 /4650/ 6. 6. 2015

Ľudia a diania DIVNÁ PRAX V DORUČOVANÍ POŠTY NA DEDINÁCH

Pravidlá spomaľujú zásielky Vladimír Hudec

ošta, čiže spoločenský podnik PTT, ktorý pôsobil v bývalej Juhoslávii, sa chválil tým, že zásielky doručí rýchlo a bezchybne. A bolo tomu naozaj tak. Zásielky v rámci Vojvodiny, ale aj do ostatných častí Srbska sa doručovali už nasledujúceho dňa. Do vzdialenejších krajov bežne cestovali 3 až 4 dni, avšak zásielky označené ako súrne prijímateľ napr. v Slovinsku dostal už na druhý deň. Aj vtedy sa síce stávalo, že zá- Pavel Vŕba sielka zablúdi, ale o pár dní sa predsa len dostala na správnu adresu. Na tie časy si zaspomínal dlhoročný hajdušický poštár Pavel Vŕba. – V šesťdesiatych rokoch, keď jediným spojením osady so svetom bola železnica a lora (úzkokoľajový dopravný prostriedok ťahaný koňom, pozn. vlh), už o

štvrtej ráno som vrece s poštou odnášal na loru, ktorá ho zaviezla na vlak. O siedmej som dočkal loru, ktorá priniesla vrece s poštou, tú som hneď roztriedil po uliciach a hybaj po dedine. Všetko som musel doručiť v ten istý deň. Zvlášť bolo namáhavé pred Novým rokom, keď ľudia zasielali gratulácie. Bolo ich toľko, že sa mi nevmestili do tašky, takže som sa aj trikrát musel vracať na poštu po nové množstvá. Novín tiež bolo veľmi mnoho. Napríklad každý z asi 300 robotníkov poľnohospodárskeho kombinátu každý týždeň dostával noviny PKB Poljoindustrija. Počas roznášania som sa však musel aspoň dvakrát vrátiť na poštu preveriť, či medzičasom neprišiel nejaký telegram, ktorý nesmel dlho ležať na pošte. Okrem roznášania riadnej pošty vyberal som aj TV

predplatné. Spočiatku, kým ešte nebolo chodníkov a asfaltových ciest, v zime som poštu roznášal pešo, lebo sa na bicykli po blate nedalo jazdiť. Neraz sa stalo, že len čo som prišiel z konca dediny, na pošte už čakal telegram. Nemal som kam. Znovu som musel ísť na ten istý kraj. Kým nebolo mnoho penzistov, stačil som za jeden deň rozdeliť aj poštu, aj penziu, – hovorí Pavel Vŕba. Dnes je tomu celkom inak, najmä v malých dedinách. Pravidlami VP Pošte Srbije dediny sú rozdelené na dve časti. V jednej poštár poštu roznáša v pondelok, stredu a piatok, v druhej v utorok a vo štvrtok. To v praxi vyzerá takto: ak napríklad obyvateľovi časti, ktorú poštár navštevuje v utorok, zásielka stihne v piatok, poštár ju doručí až v utorok?! Platí to aj pre doporučené zásielky, aj keď často ide o úradné záležitosti s určitou lehotou. Výnimkou spravidla sú iba post expres zásielky a prípadné telegramy, ktorých je dnes už zanedbateľne málo. Adresát môže zásielku dostať aj v deň jej príchodu, ale si ju musí

sám vyzdvihnúť na pošte. Niektorí poštári síce nedbajú mnoho na toto pravidlo a všetku poštu roznesú v ten istý deň, hoci pri tom riskujú, že v prípade kontroly utŕžia trest, alebo aspoň upozornenie, že porušili pravidlá firmy. Iní zasa prísne dodržiavajú pravidlá, následkom čoho zásielky prichádzajú s určitým oneskorením. To sú aj základné dôvody, prečo viacerí čitatelia Hlasu ľudu noviny nedostávajú v piatok, ale až v utorok, alebo si ich v piatok musia prebrať na pošte. Vo VP Pošte Srbije však mienia, že týždenník, ktorý vyšiel so sobotňajším dátumom, je aj v utorok, dokonca aj v piatok nasledujúceho týždňa doručený celkom načas?! Nerozčuľujú sa ani vtedy, keď sa noviny na ceste z Nového Sadu do Jánošíka, Erdevíka, Vršca, Hajdušice, Vojlovice občas stratia a predplatitelia ich nedostanú vôbec. Poštári, s ktorými sme sa rozprávali, hovoria, že nedostali žiadne zdôvodnenie zavedenia tohto pravidla, ktoré aj sami považujú za nezmyselné, ale vraj proti tomu nemôžu, resp. nesmú. Údajne si to už aj jeho autori začali uvedomovať a uvažujú o jeho zrušení. Čím skôr to urobia, tým skôr prinavrátia dôveru občanov, ktorá je týmto vážne narušená.

ČO TRÁPI PETROVČANOV

Krádeže, krádeže, krádeže Jaroslav Čiep

j v Petrovci sa jednotliví občania nielen v poslednom čase verejne sťažujú, že im niekto krivdí. Najčastejšie ide o krivdu v podobe krádeží. Kradne sa takmer všade. Na verejných plochách okrem zničených odpadových košov a zlámaných stromčekov vedľa chodníkov po 1. máji sme videli aj kvety vytrhané z malých záhradiek vedľa Begeja a zahodené do vody. Niekto teda nivočil a šlo mu iba o to, aby spáchal škodu. Keď ide o krádeže, istá žena sa ponosovala, že jej spred domu ukradli šesť stromčekov a ďalšia, takisto rozhorčená, že zasadila muškáty na terasu po-

www.hl.rs

hostinského objektu a niekto jej ukradol celé dva kvetináče. Známa spoluobčianka sa žalovala takto: „Som nahnevaná. Včera som bola na hroboch. Šla som zaliať primulky v malom kvetináči na maminom hrobe a keď tam, kvetináča niet, voľakto ho ukradol!“ A prekliala lupiča: „Dajbože, aby sa jej alebo jemu razom vysušili, keď sú ukradnuté. Boli tam od februára, od maminých narodenín, stále kvitli, ošetrovala som ich a zalievala... Preto som taká rozhorčená!“ Na to sa nadviazala ďalšia žena: „Ja som už nestačila kupovať svieže kvety, lebo máme štyri hroby. Vždy vydržali iba jeden deň alebo ani toľko. Tak som ich zaliala

Informačno-politický týždenník

gypsom do pohárikov a dala do váz. Nevedeli to vybrať, tak ich odstrihli – profesionáli!“ Najsmutnejší príbeh však vyrozprával mladý muž, ktorý si tiež všimol, že z hrobov miznú nielen kvety, celé vázy, ale aj mosadzné písmenká z pomníkov. Pri prechádzke vedľa cintorína zastihol človeka s „úlovkom“ nabaleného až natoľko, že sa mu rozsýpalo spod kabáta. Dvakrát volal na políciu a za ten čas naháňal zlodeja po lúkach. Keď prišli policajti, kričali na neho a na psa, s ktorým sa prechádzal. Pes sa naľakal, štekal na policajtov a takmer ho zastrelili. Kričiac ich presviedčal, že je on ten, kto ich privolal. Za ten čas zlodej bežal poľom a kým ho

stihli, „úlovok“ rozhádzal po poli a u neho nič nenašli. Tak mu nič ani nemohli. „Nikto potom nehľadal, kde to rozhádzal a myslím si, že sa zlodej po krátkom čase vrátil pozbierať korisť,“ uzavrel svoj príbeh mladý muž. O chuligánoch, lúpežníkoch a zlodejoch počuť na každom kroku, tiež o nehoráznosti ľudského charakteru. Ľudia sa ponosujú, že si nikto neuctieva cudzie úsilie, že zanikol cit pre pekné, okrášlené a čisté okolie. Morálka sa celkom zvulgarizovala. Aj učitelia uznávajú, že nové generácie nemajú pod kontrolou ani oni v škole, ale ani rodičia doma, že nové generácie vyrastajú bez cieľa, spoločenských noriem, ale aj bez hanby. • ĽUDIA A DIANIA •

POHĽADNICA Z NEMECKA

Malé milé momentky Zelené... mám ťa rád, zelené...

Juraj Bartoš

N Zvítanie

Pri pive

Pohoda • ĽUDIA A DIANIA •

emecko. Jediná krajina, v ktorej môžete ochutnať (v prípade nadbytku času a peňazí) päťtisíc druhov piva. Súčasné Nemecko – chrbtová kosť Európskej únie. Nemecko niekdajšie – vinník za najničivejšiu vojnu, akú doteraz svet zažil. Dnes je Nemecko znovu skutočný priemyselný gigant. Nemôžete – trebárs cez okno uháňajúceho vozidla – neobdivovať perfektné cesty, továrne úhľadné ani maketa Belehradu na vode, prekrásnu čistú prírodu. Nemôžete sa načudovať poriadku a čistote mestských ulíc, nepovšimnúť si širokú paletu jazykov a spektrum pletí na uliciach väčších miest. Môžbyť pocítite, ako sa čosi skotúľalo; nie je vylúčené, že sa práve rozsypal balíček predsudkov o Nemcoch. Napríklad o tom, že nie sú vtipní a komunikatívni, že sú chladní a neústretoví. Pritom oni iba majú vlastný humor a jasne vyhranené hranice správania. Boli sme teda v Nemecku. Málo sna, veľa rozhovorov, veľa nadšenia, veľa piva. Ale dobrého. Žiadne obväzy na raňajšiu hlavu sme nepotrebovali. Nuž ale, poďme na to radom. Privolajme si na pomoc zopár záberov z cesty do Gomaringenu, na májové oslavy 20. výročia založenia a činnosti tamojšieho Slovenského spolku... Spolu s novosadskými šafárikovcami.

Klobásky

Tanec

Tübingen 23 /4650/ 6. 6. 2015

Ľudia a diania ZO STAROPAZOVSKEJ LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY

Existuje nadbytok zamestnancov? Anna Lešťanová

ko je známe, okolo deväťtisíc ľudí by malo odísť z verejného úseku do konca roka. Oznámila to prednedávnom Kori Udovički, ministerka štátnej správy a lokálnej samosprávy. Keďže sa tento plán na zmenšenie počtu zamestnaných vo verejnom sektore vzťahuje aj na lokálne samosprávy, o aktuálnej situácii v Obci Stará Pazova nám porozprával Bojan Kovrlija, náčelník staropazovskej obecnej správy. Podľa jeho slov v staropazovskej obecnej správe toho času nemajú nadbytok zamestnancov. Dokonca uviedol, že od roku 2012, keď v obci mali 174 zamestnaných, tak na neurčitú, ako aj na určitú dobu, sa počet pracovníkov zmenšil na 155 ľudí. V súčasnej chvíli by

Bojan Kovrlija

vlastne potrebovali ešte zo desať zamestnancov navyše, ale na to neexistuje zákonná možnosť. Za to iste môže aj prirodzený odliv zamestnancov z dôvodu odchodu do dôchodku, zmeny bydliska, prípadne svojvoľného odchodu zo zamestnania. Toto

posledné sa vzťahuje zvlášť na mladých odborníkov v oblasti informačných technológií, ktorí si veľmi ľahko nájdu lepšie zaplatené pracovné miesto než v obecných službách. Ako ďalej uviedol vedúci staropazovskej obecnej správy Kovrlija, koncom roku 2013 v Staropazovskej obci spolu s miestnymi spoločenstvami bolo zamestnaných 240 osôb, a teraz ich je 207, čo znamená, že ide o väčšie zmenšenie počtu zamestnaných od toho 5-percentného, ktoré sa teraz žiada. Keď ide o verejné podniky, treba povedať, že na základe radu rozhodnutí, ktoré schválilo Zhromaždenie obce Stará Pazova, viaceré práce, ktoré skôr vykonávali verejné a súkromné podniky, sú teraz v ingerencii a pod dozorom obecných verejných komunálnych podnikov, ako je Vodovod a kanalizácia, Čistoća a iné. Vzhľadom na objem prác, ktoré tieto podniky vykonávajú, ani tu neexistuje nadbytok zamestnancov. Foto: G. Majstorovićová



KRÁTKE SPRÁVY

Terchová Padinčania a Jánošíčania v škole v prírode. Pod záštitou Ministerstva školstva Slovenskej republiky a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí od 20. do 29. mája štyridsať žiakov slovenských základných škôl zo Srbska pobudlo v škole v prírode na Slovensku. Počas tohto pobytu v Terchovej žiaci z Padiny a Jánošíka s učiteľkami Lýdiou Funtíkovou, Milkou Petrovičovou, Martinou Zríniovou a Anželikou Pešićovou navštívili mnohé významné pamiatky v Terchovej, zoznámili sa s dejinami mesta a jeho okolia, boli na Oravskom hrade, na Slaníckom ostrove, v Oravskom múzeu Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, v lyžiarskom stredisku Vrátna a nadviazali nové priateľstvá so žiakmi z Maďarska. Pobyt účastníkov z Padiny a Jánošíka na Slovensku finančne pomohla Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

A. Ch.

Z TRENČÍNA NA BELEHRADSKÝ VEĽTRH

Ceny porovnateľné, kvalita vyššia Monika Necpálová

lovenský priemyselný trh prichádza čoraz častejšie s novými produktmi aj na územie Srbska. Podpora vzájomných obchodných vzťahov je v záujme aj väčších či menších podnikateľov so sídlom na Slovensku. Na Veľtrhu techniky v Belehrade sa 11. – 15. mája tohto roku predstavila aj firma EMSYST z Trenčína. Martin Zubák, obchodný zástupca trenčianskej spoločnosti, uvádza: „Naša firma sa v Srbsku predstavuje po prvý raz. Pozvanie prišlo po úspešnej prezentácii Slovenska na veľtrhu v Minsku, kde sa spoločnosť uviedla nedávno.“ Veľtrh v Belehrade Slovákov zaujal hlavne priateľským prístupom organizátorov. Ako sa dozvedáme, v Trenčíne na elektrotechnickej výstave sa vystavuje približne na rovnakej ploche.

www.hl.rs

Martin Zubák, zástupca firmy na veľtrhu v Belehrade, prezentuje snímače

Účelom účasti na veľtrhu je podľa obchodného zástupcu nájdenie distribútora alebo predajcu v Srbsku. Firma EMSYST je na slovenskom trhu dvadsať rokov a zaoberá sa vývojom, výskumom a návrhom tenzometrických snímačov. Tie sa využívajú pri priemyselnom

Informačno-politický týždenník

meraní, konkrétne pri meraní sily zaťaženia či veľkosti lisovacích síl na rôznych testovacích zariadeniach, v gumárenskom i automobilovom priemysle alebo pri chladiacej technike. Firma má zastúpenie v Rusku, Bielorusku, Českej republike, Poľsku a Maďarsku. Hlavný odberateľ firmy je v Nemecku. Cieľom je momentálne dostať slovenské produkty medzi konštruktérov v Srbsku a skúsiť tu nájsť obchodnú alebo obchodno-technickú spoločnosť, ktorá by vedela produkty ponúkať na srbskom území. Môže ísť pritom o jednotlivca – podnikateľa alebo samostatnú srbskú spoločnosť, ktorá môže produkty kúpiť a predať ďalej alebo ich sama dokáže aplikovať vo svojej výrobe. Podľa Martina Zubáka, ktorý firmu na veľtrhu v Belehrade zastupoval, pri návšteve

v Belehrade sa malo zistiť aj to, aké meracie produkty sa tu ponúkajú a či je na trhu miesto aj pre slovenskú firmu. Martin Zubák ozrejmuje: „Určite sa sem dovážajú snímače čínskej výroby, ale naše produkty ako produkty prvovýrobcu sú za rovnakú cenu, no kvalita je neporovnateľne vyššia. To už vieme z testovania konkurenčných snímačov.“ Približne 60 % produkcie tejto slovenskej firmy je export. Za rok vyrobí asi 1 000 výrobkov v štandardnej ponuke a približne 200 kusov na objednávku na mieru. Možno len dodať, že Srbsku pribudol ďalší pozitívny ohlas od slovenskej obchodnej spoločnosti. Podľa jej zástupcov Srbsko má potenciál stať sa významným obchodným partnerom v medzinárodných vzťahoch. • ĽUDIA A DIANIA •

SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: ADRIAN GROUP, BANSKÁ BYSTRICA

Brzdí nás finančný dom z karát Naopak, tento rok máme pocit, že ťažké strojárstvo, hlavne železnica anskobystrická spoločnosť a podobné investičné projekty a programy trochu sa už pred rokvlievajú srbskej ekomi etablovala na nomike druhý dych. našom trhu. A má aj Kvôli tomu sme tu. ďalšie plány pre buNavyše, naše minisdúcnosť. Jej základterstvo nám ponúklo ná ponuka – ucelený výborný program pre systém vykurovania malé podniky, ktorý je už inštalovaný sme chceli využiť. v mnohých objek– Vráťme sa do toch a budovách tak roku 2013... na Slovensku, ako aj – My sme sa dostali v Českej republike, vo Generálny riaditeľ predvlani s niekoľkýFrancúzsku, v Maďar- Ing. Michal Mihalyfi mi podnikmi do fázy, sku, Holandsku, Poľsku, Rusku, Ukrajine, Bielorusku. Nie kde je hotový projekt, kde je hotový div, keďže sa pri celom systéme a investičný plán, k analýzam splatvšetkých výrobkoch prihliada na to, nosti, ale niekde nedošlo k realizácii. aby boli energeticky účinné a úspor- Orientovali sme sa na tie veľké né, pritom i priaznivé k životnému fabriky v Belehrade, Novom Sade, prostrediu. Generálneho riaditeľa Kragujevci a inde, no problémom spoločnosti Ing. Michala Mihalyfiho im bolo zabezpečiť financie. – Čo je práve aktuálne vo vašej sme stretli v máji na veľtrhu techniky v Belehrade na národnom stánku ponuke? – Okrem štandardného prograSlovenskej republiky. – V Belehrade ste naposledy mu plynových vykurovacích telies boli pred dvomi rokmi. Vlani ste prišli sme sem s výparníkovým na veľtrhu techniky neúčinkovali. chladičom. Nie je to novinka, ale Čo najviac podmieňuje príchod priniesli sme ho sem preto, lebo za tie roky sa tá technológia posunula k nám? – To závisí od toho, ako máme ďalej a v Srbsku je predsa trochu rozpracované tie predinvestičné iná klíma ako u nás. Je extrémnejšia plány so zákazníkmi. Minulý rok čoraz viac a vo fabrikách so zlou nebolo nič tak horúce, aby sme izoláciou môže to byť dosť neprímuseli byť viditeľní na tejto výstave. jemné pre zamestnancov. Iba za

Oto Filip

použitia vody, bez prievanu a za málo peňazí dokážete o desať stupňov ochladiť vonkajší vzduch. Tento chladič pri nás dokáže ochladiť vonkajších 35 stupňov na 25 stupňov, a to osemnásťtisíc kubíkov za hodinu. – Keď ide o tzv. nadstavbu, presnejšie o prepravu, logistiku, predpisy, čo by podľa vášho názoru uľahčilo vzájomné obchodova- Chladič vzduchu nie? – Keď ide o obchod medzi Slovenskom a Srbskom, takmer nie je priestor na zlepšenie, okrem toho občasného plávajúceho kurzu. Vlastne nič nám neprekáža. Prekáža nám finančná situácia v Srbsku. V podstate sa zle robí s krajinou, kde je samotný štát často jedným z najväčších dlžníkov tých gigantických závodov, kde sa pohybujeme. To potom sekundárne spôsobuje platobnú neschopnosť menších. Je to celý taký domino efekt, že jeden subjekt má napríklad jeden deň zablokované účty, a potom ani ďalší dvadsiati nemôžu robiť kvôli

tomu. Je to presne ten systém, že odídete do fabriky, tam dva roky robíte prípadové štúdie, riešite projekt za vlastné peniaze, zdoláte celú predprípravu, aby dva dni pred podpisom zmluvy ktosi tretí zablokoval jej účet. – Belehrad nie je asi jediná destinácia, na ktorú chodíte. Ktoré sú tie základné údaje o spoločnosti?

– Boli sme v Moskve, paralelne s touto výstavou je Kyjev, pred nami je Brno. To sú naše ťažné podujatia. Naša značka funguje od roku 1993, ale vzhľadom na zmeny tých formátov, tých vlastníkov, Adrian, s. r. o., funguje takých šesť – sedem rokov. Momentálne máme desať ľudí. Firma je organizovaná tak, že v podstate v každej krajine pre nás pracujú rôzni predstavitelia. Máme, samozrejme, i partnerské firmy, ktoré pre nás realizujú zákazky. Uzavriem tým, že v štandardnom roku na export ide okolo 85 percent našej produkcie.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbum!

áva sa na známosť, že propougársky orientovaní botovia sa právom dožadujú obnovenia bežného spravodajstva. Tak teda k friškým správam pripájame podaktorý appendix formou odosobneného komentára. V Srbsku je veľa zákonov, ibaže sa mnohé z nich neuplatňujú!? Nový druh teplej vody objavil predseda švajčiarsko-srbskej obchodnej komory pán Ukropina. Pravdaže. Lebo keď sa jeden taký zákon prehnane • ĽUDIA A DIANIA •

uplatňuje, rýchle sa opotrebuje, takže siahneme po inom zákone; keď sa aj ten opotrebuje, máme poruke ďalší... Netrpezlivo čakáme na prijatie zákona o nutnosti súrnej výstavby fabrík na produkciu (a recykláciu) zákonov. Z Rady vlády Srbska pre boj proti korupcii oznámili, že Rada za posledných 10 rokov vláde zaslala viac než 40 správ. V nich sa prízvukuje, že nedopovedanosť predpisov týkajúcich sa procesu privatizácie umožňuje nezákonnosť a korupciu a že exis-

tuje súčinnosť štátnych úradníkov a vplyvných politikov a podnikateľov. No a? Veď v opačnom prípade by dotyčná Rada bola zbytočná, čo by zapríčinilo enormný nárast nezamestnanosti, či nie? Ktorá nezamestnanosť by sekala cestu korupcii... Dobrá správa znie: štát začal chrániť mliekarov. Len aby z ich radov nezaznelo: Ďakujeme, stačí! Ešte lepšia správa je o tom, že vraj rozpočet Srbska aj v máji kvitoval všetky kladné trendy od začiatku roka

(čokoľvek to znamená). Teraz už len aby rovnaké trendy zavítali aj do rozpočtov, to jest peňaženiek občanov Srbska. Ako uvádza denník Blesk, pán Šešelj zostal – bez peňazí! Vari ich len neminul onehdy na obložené chlebíky, ktoré ponúkal podaktorým krajanom, len aby sa pobrali na sever... Záverom super správa: vraj naposledy priemerný občan našej krajiny za priemerný rok priemerne skonzumuje o 23 priemerných kilogramov (pod)priemerného mäsa menej než roku 2007. Matka veda už dávno tvrdí, že vegáni žijú zdravšie. Bumbum!

23 /4650/ 6. 6. 2015

Ľudia a diania K STRETNUTIU UČITEĽOV

Vychovávali deti i prostredie Elena Šranková

d učiteľa na dôchodku Michala Gombára z Kysáča sa dozvedáme, že 23. mája v Petrovci sa stretli bývalí spolužiaci, ktorí Učiteľskú školu v Báčskom Petrovci skončili v školskom roku 1952/53. Na stretnutí sa zúčastnili: Jozef a Ján Šifelovci (Kovačica), Ján Pavlis, Katarína Častvenová, Zuzana Pucovská (Petrovec), Ján Kaňa (Boľovce), Zuzana Rožková, Anna Melegová (Bratislava), Mária Miškovicová (Hložany), Vierka Šipická (Stará Pazova), Anna Turčanová (Begeč), Mária Miháľová-Topoľská (Selenča), Anna Zorňanová (Silbaš) a Michal Gombár (Kysáč). Podnietení týmto stretnutím s učiteľom M. Gombárom sme si zaspomínali na význam učiteľov pred viac ako 60 rokmi. – Učiteľská práca voľakedy mala tri základné východiská: pedagogické, kulturologické a spoločenské. Učitelia ich museli mať stále na zreteli a dodržiavať ich profesionálne, podľa záujmu a inercie prostredia. Učiteľ nemohol byť neutrálny, keď sa naprí-

klad začínala výstavba chodníkov alebo asfaltovanie ciest, lebo to boli roboty životného významu. V zákone stálo, že učitelia nie sú povinní len vyučovať a vychovávať školské deti, ale paralelne musia byť činní v prostredí. Nesmelo sa dovoliť, aby prostredie zaostávalo, lebo by sa to odzrkadlilo na deťoch. Preto učitelia robili v knižniciach, boli činní v divadelnej a folklórnej sfére... Každý mal nejaký zvonec, ktorým bol zaviazaný, a to sa v dedine cítilo. Kultúrno-osvetová činnosť

bola veľmi intenzívna a teraz to nikto nerobí, hoci by aj naďalej bolo potrebné, – hovorí učiteľ Gombár. Akoby to včera bolo, náš spolubesedník si spomína, že po skončení Učiteľskej školy krátko robil v Kysáči, odišiel za vojaka, oženil sa a s manželkou robili v Jánošíku. Po roku sa vrátili späť do Kysáča, kde učiteľ dlho robil v škole v Tankosićeve, v kombinovaných ročníkoch, a potom v terajšej budove školy až do dôchodku v roku 1994.

– Farár a učiteľ voľakedy mali za úlohu pôsobiť medzi ľuďmi a usmerňovať náboženský a bežný život. Učitelia si zvykli, že je to ich povinnosť a vo verejnosti sa utvorila mienka, že učitelia a farári sú prví ľudia v prostredí, na ktorých sa ľudia majú obracať a ktorých majú počúvať. Tak tomu bolo aj vtedy, keď naša generácia začínala pôsobiť. Ľudia si učiteľov vážili, mali sme autoritu, – spomína pán učiteľ a dozvedeli sme sa, že sa najviac venoval divadelnej činnosti, ale mal na starosti aj prednášky pre občanov v rámci Ľudovej univerzity a v priebehu rokov aj rad iných úloh a funkcií v spoločenskom živote Kysáča. – Rodičia detí, ktoré som učil, teraz už majú vnukov a hovoria, že sa tá škola s touto teraz nedajú porovnať, že je to teraz menej seriózna robota, – hovorí spolubesedník a potom dokladá: – Som však tej mienky, že keby terajší učitelia robili v podmienkach z čias môjho učiteľovania, dosahovali by úspechy alebo neúspechy, ako aj my vtedy. Čo by sa však stalo, keby sme sa my terajší penzisti dostali do súčasných školských pracovných podmienok? Pravdepodobne by sme konali, ak nie rovnako ako terajší kolegovia, tak podobne, – hovorí na záver Michal Gombár. Foto: J. Diňa

Z CIRKEVNÉHO ZBORU V PADINE

Jubileum Padinských zvonov Ondrej Kotváš

pondelok, v 2. slávnosť turíčnu, cirkevný zbor Slov. evanjelickej a. v. cirkvi v Padine si pripomenul významné jubileum časopisu Padinské zvony, ktorý sa v týchto dňoch dožil svojich dvadsiatych narodenín. Pri tejto príležitosti sa početní Padinčania a ich hostia zhromaždili najprv v kostole, kde si na bohoslužbách venovaných Turícam pripomenuli i 20. výročie vychádzania časopisu. Na bohoslužbách sa zúčastnil aj Pavel Sklenár, senior banátsky, ktorý sa zmienil o jubi-

www.hl.rs

lujúcom časopise ako o celopadinskom zdroji informovania a zároveň Padinským zvonom zaželal hojné Božie požehnanie a prítomným blahoželal k jubileu. Slávnostné zhromaždenie redakcie, spolupracovníkov, sponzorov, donátorov a ctiteľov časopisu prebiehalo v spoločenských miestnostiach bývalej Utvy. Padinský pán farár Ján Cicka výstižne hovoril o začiatkoch vydávania časopisu, o prvých

Informačno-politický týždenník

spolupracovníkoch a ťažkostiach, na ktoré narážali, ale aj o veľkom význame Padinských

zvonov, a to nielen pre cirkevný zbor, ale pre celú dedinu. V pokračovaní vyjadril vďaku všetkým, ktorí podporili vydávanie časopisu, ako aj pevnú nádej, že časopis bude vychádzať aj naďalej. Záverom stálym spolupracovníkom, podporovateľom a sponzorom odovzdal ďakovné listiny. Foto: Fotoštúdio Centar • ĽUDIA A DIANIA •

ROZHOVOR S PREDSEDNÍČKOU ZDRUŽENIA VRCHNÁČIKOM K ÚSMEVU (ČEPOM DO OSMEHA) VANJOU PETKOVIĆOVOU

Za olympijský bazén úsmevov Jasmina Pániková

deň tam videl jedného chlapca, ktorého matka denne vozila do ovorí sa, že najkrajšia odme- školy. Rozhodli sme sa, že tomu na za veľké úsilie je úsmev chlapcovi pomôžeme najprv. a zvlášť vtedy, keď sa ten Odišli sme k nim, povedali nám, úsmev objaví na detskej tváričke. že by musel mať osobitnú školskú Tú najkrajšiu odmenu si zaslúži lavicu, keďže k tým obyčajným sa aj združenie Vrchnáčikom k úsmevu s vozíkom ťažko dostal. Keďže sa (Čepom do osmeha), ktorého členo- vtedy naša akcia iba rozbiehala, via za pomoci tisíce iných občanov počas celého jedného roka sme pomáhajú chorým deťom, a tým len zbierali vrchnáčiky. To bolo spôsobom im uľahčujú každoden- v marci minulého roku, keď sme ný život. O samotnom združení sa aj registrovali v Agentúre pre a zbernej akcii sme sa rozprávali hospodárske registre a odvtes predsedníčkou združenia Van- dy sme nazbierali okolo 17 ton jou Petkovićovou, diplomovanou vrchnáčikov. ekologičkou. Sme spoločnosť, ktorá často pochybuje o každej novej idei. Bol taký prípad aj keď ide o túto akciu? – Žiaľ, áno. Mnohí neverili, že sa nám to vydarí. Ľudia si neuvedomovali, že my nepýtame peniaze, ale iba vrchnáčiky. To, čo sa dnes deje a proti čomu bojujeme, je nemilá skutočnosť, že niektorí jednotlivci zneužívajú naše logo, naše škatule na zber vrchnáčikov, ktoré neskoršie predajú a zoberú si peniaze. Našťastie, nie všetko je čierne. Máme vynikajúcu spoluprácu so spoločnosťou Fructus a BeX, ktoré nám zdarma dovážajú plné vrecia vrchnáčikov z celého Vanja Petkovićová so synom Ognjenom, Srbska a najnovšie sme ktorý sa takisto pridal k triedeniu začali spolupracovať aj vrchnáčikov s akvaparkom Petroland. Akcia získala podporu aj Akcia štartovala z vašej inicia- zo strany Ministerstva spravodlitívy. Čo vás k tomu podnietilo? vosti, čo potvrdilo, že je celá akcia – Počas štúdia som sa dozvede- legálna. Určité prostriedky sme la o podobnej akcii, ktorá prebie- dostali od spoločnosti NIS, ktoré hala v Slovinsku. Spolu s kolegami takpovediac zachránili celú akciu. na fakulte sme zbierali vrchnáčiky, Koľkým deťom ste vďaka tejto ale o tom takmer nikto mimo akcii ako-tak uľahčili život? našej fakulty nevedel. Neskoršie – Dávid z Pivnice bol prvý, môj manžel navrhol, aby sme ktorému sme pomohli, odvtedy akciu rozšírili a pokúsili sa zozbie- sme pomohli ešte šiestim deťom rať prostriedky na kúpu nejakej a v súčasnosti zbierame vrchnázdravotníckej pomôcky. Keďže čiky pre dve deti. Sú to deti zo je zamestnaný v Pivnici, každý Zmajeva, Futogu, Somboru, Ko-

• ĽUDIA A DIANIA •

lutu, Nového Sadu, Aranđelovca... Aké množstvo vrchnákov je potrebné na kúpu určitej pomôcky? – Závisí to od toho, čo potrebujeme kúpiť. Na kúpu lavice, vozíka, terapeutického tricykla a pod. sú zvyčajne potrebné dve tony vrchnáčikov, pokým na kúpu motorového tricykla boli potrebné štyri tony. Isteže každé dieťa a, samozrejme, aj jeho rodičia sú prešťastní, keď dostanú terapeutickú pomôcku, no mali ste aj taký prípad, ktorý sa nejakým spôsobom líšil od ostatných? – Možno to bol práve chlapec zo Somboru, ktorému sme kúpili tricykel vybavený elektrickým motorom. Dolné končatiny má

paralyzované a keďže chodí do školy, jeho starý otec ho každý deň vozieval na bicykli. Vďaka tricyklu tento chlapec, ktorý je už siedmakom, teraz môže sám chodiť do školy, do obchodu, za priateľmi... Jednoducho jeho sociálny život sa citeľne zlepšil. Žiaľ, je veľa detí, ktoré potrebujú určité pomôcky. Ako do budúcna mienite určovať, komu pomôcť? – Práve v nasledujúcich dňoch vypíšeme konkurz na našej webovej stránke a Facebooku. Prihlásiť sa môžu všetci, z celého Srbska, a keďže tie deti trpia takmer na rovnakú chorobu, rozhodujúca bude ich finančná situácia, počet členov v rodine, podmienky bývania a pod.

AKCIA VRCHNÁČIKY NA VOZÍKY. Humanitárna akcia Vrchnáčik pre hendikep v Staropazovskej obci prebieha už tri mesiace a denne sa do nej zapája čoraz viac ustanovizní a inštitúcií, ako aj občanov. Z iniciatívy obecnej Kancelárie pre mladých nedávno začala akcia Vhoď vrchnák (Ubaci čep). Pri tejto príležitosti VKP Čistoća dodal koše na zbieranie vrchnáčikov do DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, PU Poletarac, tiež do základných a stredných škôl. Do akcie sa zapojilo aj Zhromaždenie obce Stará Pazova Na kúpu invalidného vozíka potrebné je zozbierať 2 tony plastových vrchnákov a medzi prvými akciu podporila ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (na fotografii). Akcia má za cieľ pomôcť občanom Staropazovskej obce – členom Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix a Združenia paraplegikov Frušká hora Sriem pri kúpe nevyhnutných pomôcok na kvalitnejší život. a. lš. 23 /4650/ 6. 6. 2015

Ľudia a diania V ZÁUJME ZDRAVÉHO ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU

Joga je viac ako trend Elenka Ďurišová

súčasnosti človek každodenne čelí početným problémom, finančným i sociálnym, jeho organizmus nahrýzajú stres a napätie, ktoré môžu byť príčinou rôznych chorôb, nepokojov a psychického nesúladu. Donedávna ešte tabu témou a dnes potrebou je cvičenie jogy a meditácia. Na túto tému prvý padinský certifikovaný inštruktor jogy Martin Kuraj vraví:

– Človek si osobnosť formuje počas celého života. Skúša nové veci, odmietajúc pritom to, čo mu neosoží, a zachovávajúc a prehlbujúc vedomosti o tom, čo mu je prospešné. Tak sme sa spolu s manželkou Annou začali zaoberať technikou transcendentálnej meditácie. Bolo to koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia a vnímali sme ju ako pohonnú silu, ktorá v nás vyvolala osobitný záujem. Najprv sme sa o nej dozvedeli od priateľov, potom sme sa zúčastnili na školení, ktoré v sebe zahrnulo aj iniciáciu. Sú vedecké dôkazy, že ľudia, ktorí meditujú, sú zdravší a úspešnejší v rôznych životných oblastiach. Joga je inak širší pojem od toho, čo je známe

www.hl.rs

vo verejnosti. Člení sa na osem odvetví: jama (morálny vzťah voči iným), nijama (morálny vzťah voči sebe – telesný a duchovný), ásana (najznámejšia oblasť, ktorá zahrnuje cvičné polohy a vzťahuje sa tiež na duchovný a telesný rozvoj), pránájáma (dýchacie techniky), pratjáhára (kontrola zmyslov), dháraná (koncentrácia na objekt alebo mantru), dhjána (meditácia transcendovania) a samádhi (nirvána – pokoj sa stáva súčasťou osobnosti). Pred meditáciou sa totiž odporúča cvičiť aspoň základné ásany, a tak sme vlastne prišli do styku s jogou. Niekoľkokrát na školení vystúpili už certifikovaní joga inštruktori, ktorí nám interpretovali aj tie ťažšie polohy. Mne a mojej manželke

som sa školil, a mám ukončený TIMS (fakulta pre šport a turizmus) v Novom Sade, oddelenie pre joga inštruktorov. Keď ide o meditáciu Martin vysvetľuje: – Zlepšuje výkon mozgu, prospieva zdraviu, zlepšuje kreativitu a memóriu. Človek je pokojnejší, čo je v súčasnosti veľmi dôležité, keď vieme, že stres je koreňom mnohých chorôb. Má veľký vplyv na vnútorné šťastie, vyrovnanie sa so sebou a s okolím. Známe je, že my všetci sa navzájom ovplyvňujeme. Osoba, ktorá medituje, šíri vôkol seba pozitívnu energiu. Počas bombardovania, v Zreňanine, niekoľko stovák ľudí sa pravidelne stretávalo a spoločne

sa veľmi zapáčili a rozhodli sme sa pustiť do toho. Absolvoval som školenie na inštruktora jogy, vlastním certifikát školy, v ktorej

meditovali. Po vojne dospeli k záveru, že Zreňanin bol jediné mesto, ktoré nebolo bombardované. Sú aj mnohé iné dôkazy

Informačno-politický týždenník

o efektoch spoločnej meditácie. Po dôkladnom overení účinnosti meditácie a jogy Martin sa rozhodol, že sa o svoje vedomosti podelí s občanmi Padiny: – Padina je dosť otvorená pre inovácie. Už dlhšie sa občanom tu ponúkajú hodiny aerobiku, pilatesu a iné, takže sme sa rozhodli uviesť aj jogu. Za pomoci sociálnych sietí zoskupili sme záujemcov a vďaka Základnej škole maršala Tita, ktorá nám poskytla priestor, zámer sa zrealizoval. Prvá hodina je zdarma, aby tí, čo váhajú alebo nepoznajú jogu, mali možnosť si ju vyskúšať. Tohto roku v septembri náš projekt naplní dva roky. Na tieto cvičenia nie je podmienkou byť ohybným, elastickým, tá kvalita sa získa cvičením. Sama joga je o utlmení ega, z čoho teda vyplýva, že keď vidíte, že niekto zvládne nejakú polohu lepšie než vy, nenamáhajte sa ho dostihnúť. Pointou je počúvať svoje telo, poznať svoje hranice a šíriť ich tempom, aké vám zodpovedá. Okrem týchto cvičení mal som príležitosť organizovať niekoľko prednášok o meditácii, ktoré mali veľmi dobrú ozvenu. Martin a jeho manželka absolvovali aj rôzne kurzy o zdravej výžive a vegetariánstve. O ďalších krokoch Martin hovorí: – Termíny v školských priestoroch máme iba dva ráz do týždňa, čo je minimálny počet, lebo ideálne by bolo cvičiť každý deň. Preto je naším ďalším cieľom nájsť si nejaký vhodný priestor, kde by sme sa mohli viac venovať cvičeniu, meditáciám a rôznym edukačným dielňam o zdravej výžive. Tým sa naše pátranie po lepšom a zdravšom životnom štýle nekončí. Je to iba začiatok, lebo je ešte veľa toho, čo sa chceme naučiť a zvládnuť. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Od krajčírstva k publicistike Katarína Verešová

o skupiny popredných Sloveniek z konca 19. a prvej polovice 20. storočia patrí aj Marína Maliaková, rod. Ormisová (1861 – 1964), o ktorej sme v tejto rubrike už písali (asi pred dvomi rokmi). Do ÚA SEAVC pribudli kópie listov adresovaných na Máriu Maliakovú, a to od Terézie Zuzany Vansovej (1857 – 1942), slovenskej spisovateľky, predstaviteľky prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľky ženského časopisu Dennica, funkcionárky Živeny, podporovateľky ochotníckeho divadla a etnografky. Terézia

Terézia Vansová v pôsobivých šatách

Vansová a Marína Maliaková si výborne rozumeli, takže ich korešpondencia bola bohatá, čo cítiť aj pri čítaní Vansovej listov Maliakovej, respektíve Ormisovej (vydala sa za profesora Jozefa Maliaka). Z nich sa okrem iného možno dozvedieť aj to, že Marína Ormisová sa stala výbornou krajčírkou a šila skvostne šaty pre mnohé dámy na Slovensku. V listoch z obdobia rokov 1891 až 1997 Terézia Vansová si u Maríny objednávala šitie šiat. Asi prvá objednávka prišla v roku 1891: „Posielam Ti tuto 10 m satinu, že by Si mi reku, jedne šaty z neho ušila. Čo myslíš, nebude to šialené pre mňa? Ohľadom strihu, nechá• ĽUDIA A DIANIA •

vam sa na Tvoj vkus,“ píše Vansová krajčírka Marína (vydatá) Maliaz Píly Ormisovej do Revúcej. O šesť ková sa chopila aj pera, takže sa rokov neskoršie Vansová písala: stala dopisovateľkou ženského ča„Teraz o tých mojich šatách. Vieš, sopisu Dennica. Písala cestopisy, ja som už chcela mať od toho Ber- správy, besednice a komentáre. ku látky, aby sme tú vzájomnosť Jeden článok Zabíjačky v Srieme pestovali, i písala som mu po – Kultúrny obrázok, v ktorom sa vzorky. Tej poslal po vzorky, ale ich po Martine všade chcú mať a kým si to vyvolia, môžeš si myslieť, že to dlho potrvá. Šoltésová mi už pred týždňom písala, že mi ich pošle, že ich je päť kilo (!)... Ja si teraz želám šaty anglické.“ V tom čase sa v Martine rozrastala idea založiť dievčenskú školu v rámci ženského spolku Živena: „Že i takáto Rodina Maliaková s príbuznými (Marína Maliaková hore v strede) prostá, praktická škola bola by nám veľkým dobro- kritickejšie zmienila o nedostatočdením, a že v niečom nahradila nej šetrnosti dolnozemských gazby nám aj knižnú školu, je vec diniek, vyvolal ostrú reakciu istej istá. No i bola by s radosťou uví- ženy z „Dolniakov“. O tom Terézia taná. Zpomedzi všetkých posiaľ Vansová Maríne Maliakovej v liste iba jednou slovenskou matkou zo 6. mája 1902 napísala: „Zaprebola mi nadhodená otázka, že hendovaly si totiž dolnozemské či tá škola skutočne bude môcť panie Tvoj kultúrny obrázok – poskytnúť našim dcéram viac do- a poslaly naň odvetu do Dennice mácohospodárskych vedomostí, –, odvetu, – poneváč ide z krajiny viac prípravy ku gazdinskému papriky, dosť peprnčí. Prišla ešte povolaniu, ako domáca príprava pred zakľučením čísla, ale som ju jednako nebude školou vytisnutá, nevzala do 5. čísla, lebo som si a berúc do povahy, že v mnohých to chcela premyslieť. Sprvu som jednoduchých, ako zvykne sa to si myslela, že to vôbec netreba povedať, z ruky do úst žijúcich uverejniť, ale môj muž mi radí, že domácnostiach, dcéry ani pri áno, len že musím niektoré výrazy najlepšej vôli nemajú príležitosti zmeniť. Ja som nevidela v tom všestrannejšie pocvičiť sa i v mi- Tvojom článku žiadnu urážku a, moriadnych domácich prácach menovite pre panie dolnozemské musíme naisto uveriť, že rok takej nie. Je to obraz ľudu sriemskeho, praktickej školy poskytne im viac viac snáď Srbov, ako nás – a neide a dôklasnejšieho cvičenia, než ďalej, ako práve na ten ľud. Tu si rodičovská domácnosť,“ napísala ale dolnozemské panie všetko Elena Šoltésová v článku Naša Ži- povťahovaly na seba a bránia vena (Dennica 1, 1898, č. 8, s. 114). sa – ako vedia. A mne sa všetko Po vydaji za Jozefa Maliaka roku tak vidí, že je v tom viac osobnej 1899 (Sriem jej bol blízky, pretože zášti a že sú na zlej ceste. Ony totiž sa jej brat Fedor Ormis zamestnal – a viac ešte pri tom ON a jedna ako evanjelický kňaz v Binguli), ONA, sú tej mienky, že to písala

Julinka Medvecká – a táto, chúďa, má velikých, ale zaťatých nepriateľov a nepriateľky menovite v Petrovci. Jej to nevedia odpustiť, že ona vôbec na Dolnú zem prišla. Tak sa mi vidí, že to pripisujú jej a že odtiaľ ten krik a odtiaľ ten hnev.“ V súvislosti s polemickým článkom Zabíjačka v Srieme s reakciou autorky pod pseudonymom Dolnozemky Koľko krojov toľko obyčajov dnes, vo svojom článku Zo slovenského ženského hnutia na Dolnej zemi prof. Dr. Jarmila Hodoličová napísala: „Sám článok a reakcia naň predstavujú vzácny národopisný materiál s podrobným opisom jedál a zabíjačkových obyčají, keďže sa obidve strany snažili byť čím podrobnejšie a presvedčivejšie pri opise „kultúrneho“ obrázku zo života nášho ľudu.“ Redigujúc Dennicu, Terézia Vansová mala chvíle beznádeje, o čom sa zverila práve Maliakovej. V liste z roku 1903 Vansová si poťažkala: „Snáď som už strašná pesimistka, že ma to tak veľmi bolí... Keď ja píšem temer krvou srdca svojho – a potom vidím, že si to ani nepovšimnú, nie žeby sa z toho vzal dakto naučenia, alebo potešenia, ó, to už úfať vari ani nemožno! Keby nebolo niekoľko výnimiek, ktoré vyvážia toto ľahké pravidlo nezaujatosti za našu národniu vec, tak by ťažko bolo vytrvať na svojom mieste.“ A Terézia Vansová vytrvala ďalšie desaťročia. Po sebe nechala veľa krásnych prozaických a divadelných prác. Známa je jej Sirota Podhradských alebo Z fary a zo školy... Podobne dom Maríny Maliakovej v Iloku (v ktorom s rodinou dlho žila) sa stal „literárnym domom“, v ktorom určitú dobu pôsobila aj dievčenská škola. Pre všetky šľachetné práce v prospech ľudu vždy treba mať pri sebe spriaznené duše. Také boli aj Maliaková a Vansová, i keď boli priestorovo od seba dosť vzdialené.

23 /4650/ 6. 6. 2015

azove 2, bry, 2. líka v Starej P á F v la Branis u Janka Čme in Z Š hr d

Milina P e ZŠ hrdin tríková, 1. 1, u Ja n k a Čmelík a v Star ej Pa

zove

V kráľovej rozprávke Klára Filipová, 4. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Žili raz kráľ a kráľovná, ktorí boli najbohatší na svete. Mali jedenásť synov a jednu dcéru. Ich šaty, koruny, stoly, stoličky, všetko bolo zo zlata. Jedného dňa však kráľovná umrela na chorobu, ktorú lekári nemohli zistiť. O jeden rok neskoršie kráľ povedal, nech mu nájdu novú kráľovnú. Ten sluha, ktorému to rozkázal, bol zradca a doviedol princeznú Izabelu. On bol jej ozajstný sluha. Keď ten zradca práve tento mesiac nám všetkým prináša leto, letné prázdnidoviedol Izabelu, ihneď sa kráľ ny a dovolenky. Ešte iba trochu zotrvať v školských laviciach, do nej zamiloval. O niekoľko a potom už začnú tie dlhé voľné chvíle. Príroda je v tomto období dní už bola svadba. Kým kráľ krásna a pestrá, a to si veru povšimli aj staropazovskí žiaci a všetko to jednej noci spal, Izabela mu do namaľovali. Tieto vydarené výtvarné práce sú v našom kútiku, aby úst nasypala jedu. Keď sa kráľ možno aj vás, priatelia, inšpirovali k maľovaniu a prenášaniu toho, zobudil, necítil sa dobre. Načo vidíte vôkol seba a čo vám vie učariť, na papier v tvare výkresu sledujúcej noci mu Izabela zasa alebo literárnej práce. Žiaci Základnej školy hrdinu Janka dala jed. Hovorila pritom: „Keď Čmelíka v Starej Pazove boli naozaj tvoriví a ich práce ty zomrieš, ja budem panovať nad sa preto našli na tejto pestrej detskej strane touto krajinou, ja budem najbohatšia novín. na svete, ja, iba ja. Týchto tvojich hlupákov zabijem, tak ako aj teba. Cha-cha-cha.“ Kráľ to všetko počul, no v tej istej chvíli aj umrel. Keď jeho deti počuli, hneď prišli k otcovi a začali nariekať. Slza jeho maličkej dcéry spadla kráľovi na čelo a stal sa zázrak, on sa zobudil. Izabela si myslela: „Ako je to možné, veď som mu dala jed a dám mu večer zasa.“ No Izabela viac nemohla zostať v kráľovstve, ako ani kráľov sluha. Kráľ sa spamätal, čo Izabela povedala, a hneď ju vyhnal z kráľovstva. Kráľ si potom našiel novú kráľovnú, ktorá bola skutočne dobrá a milovala kráľove deti a oni ju tiež mali radi. Tak si žili niekoľko rokov, Aleksa Dam janović, 4. 2 kým kráľ už naozaj neumrel. , Z

, n ď an , 2 . 1 Dário Me nka Ja ZŠ hrdinu zove Starej Pa Čmelíka v

Už k nám zavítal jún

Š hrdinu Jan ka Čmelíka v Starej Pazo ve

1, ve Dávid Molnár, 3. elíka v Starej Pazo Čm a nk Ja ZŠ hrdinu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anita Turčanová, 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti K. G. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Mal som na čom stavať Iniciátor rozvoja novej drámy a nového divadla Dvadsať rokov inakšieho zvuku

str. 4 str. 6

Nový Sad 6. 6. 2015 Ročník XXXII Číslo 5/372

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 7

JUBILEÁ S NAŠÍM PRVÝM ŠKOLENÝM DIRIGENTOM, OSEMDESIATNIKOM JURAJOM FERÍKOM

Slovák v čele srbských orchestrov kantorského príplatku živil dve deti a manželku. Ale ichý skromný muž. Vždy pekne sme žili. Cestovalo tak akosi v tieni, v „zá- sa málo, jedine sem-tam kulisí“, v druhom plá- k tete do Nového Sadu, vlane. Pritom je nesporne kom, skoro ráno... Do Hlomajster remesla. Ak umenie žian sme k starým rodičom dirigovania veľkými orchestra- jazdili na bicykloch, raz za mi možno nazvať remeslom. mesiac, občas i k Dunaju. Po príchod do Nového Sadu – Váš otec i starý otec roku 1980 spolupracoval, sám boli kantori. Ako ste sa hovorí, len so Srbmi. Profesor k hudbe dostali vy? Juraj Ferík je prvý školený di– Sestra Ľudmila chorigent z radu vojvodinských, dievala na hodiny klavíra respektíve juhoslovanských k tete Filipovej. Často som Slovákov. Narodil sa v Petrov- šiel s ňou, doma sme mali ci 19. mája 1935, žije v Novom klavír, nuž... Hudbu som si Sade. Osvedčil sa ako dobrý však obľúbil predovšetkým Osemdesiatnik zborový spevák, činil sa ako tak, že som chodieval s ot- (Foto: J. Bartoš, 19. 5. 2015) autor hudobných aranžmá- com do kostola. nov: upravil množstvo predo– Prejdime sa, rýchle, žiac- 1953. Žiak som bol veľmi dobvšetkým ľudových a detských kymi uličkami. rý, taká silná štvorka... piesní, menej i zábav– Gymnázium doných. Pod mnohé sa spievajúcim generápodpísal ako skladaciám otvára oči... teľ. Poznáme ho ako – Hrať na klavíri som – Kto je dirigent? Človek, ktorý orchestru sa naučil u slepého člena odborných huzavadzia, alebo práve, že mu vlieva rozhodu- hudobníka Ondreja dobných porôt pokrajúcu dávku energie? jinských (nielen sloBoldockého. V 5. a 6. – Podstata práce dirigenta je v tom, že vedie triede sme už hrávavenských) festivalov. a usmerňuje všetkých hudobníkov, aby konkrét- li do tanca kolegom Vyučoval na Akadémii ne dielo zaznelo najlepšie. Dirigent je ten, kto- na gymnáziu, tiež pri umení v Novom Sade rý ukáže hudobníkom cestu, ktorou treba ísť, nácviku folklórnych na odbore technika pričom je najdôležitejšie určiť správne tempo programov. Mali sme hlasu. Namiesto toho, a zmeny. Musí na skúškach nastupovať tak, aby dobrých profesorov. aby sme prepisovali mu rozumeli, preto by mal byť dobrý psychológ. Zvlášť rád si spomínam z jeho bohatého žiMusí vedieť, ako hudobníkov dostať do spoloč- na Pavla Chrťana. Bol votopisu v Lexikóne nej koľaje, ako sa vyrovnať s negatívnou ener- vynikajúci človek, mlaslovenských vojvogiou, ako pritlmiť problémy jednotlivcov, ako dý, chtivý a vzdelaný, dinských vysokoškolich naladiť tak, aby všetko fungovalo optimálne. ukazoval nám cestu ských učiteľov a vedcov autora Jána Mardo života. ku (Nový Sad 2009), poďme si s ním pohovoriť. – Do základnej školy som VETERINÁR? – Vyrastali ste v Petrovci. chodieval počas okupácie, zá- HUDOBNÍK! Aké sú vaše spomienky na väzná bola aj maďarčina, ale – Ako dozrelo rozhodnudetstvo? málo sme sa z nej naučili. Po tie odísť na štúdium do Be– Vtedy v ňom bolo veľa bla- štyroch triedach základnej lehradu? ta; neboli chodníky, ani uličné školy nasledovalo osem tried – Otec, keďže vyrástol v rodiosvetlenie. Žilo sa veľmi skrom- slovenského gymnázia, tiež ne hudobníka, chcel, aby som ne. Otec z učiteľského platu a v Petrovci. Končili sme roku sa dal na štúdium hudby. Mama Juraj Bartoš

DIRIGENT

pochádzala z rodiny mäsiara, nuž chcela, aby som bol zverolekár. Nakoniec ma predsa poslali do Nového Sadu, kde som sa celý rok, na kurze pre učiteľov, pripravoval na prijímaciu skúšku pre vysokú školu, takže som neskoršie na Akadémii umení, na učiteľskom (teoretickom) oddelení bol medzi najlepšími študentmi. Paralelne so štvorročným štúdiom som spieval v speváckom zbore Krsmanović, od roku 1957. Postupne som tam pôsobil aj ako korepetítor, druhý dirigent, asistent dirigenta. Veľa sme vtedy cestovali po svete. Už roku 1957 sme boli v Mníchove na Medzinárodnom festivale študentov, na svetový festival do Viedne sme cestovali loďou: orchester, speváci a divadelníci, ako reprezentanti Juhoslávie... Trikrát sme pobudli v Spojených štátoch a Kanade na trojmesačných zájazdoch. – Čo bolo to, čo vás odviedlo k dirigentskej paličke? – Neviem... Viem len, že keď som bol malý, ujo odrezal kus kukuričnej byle a dal mi ho do ruky. Vraj preto, lebo som, počúvajúc hudbu z rádia, stával pred tou „škatuľou“ a – „dirigoval“. Neskoršie som často chodieval do Lesíka, kde hrávala hasičská dychovka, v Báďonskovom hostinci vyhrávala cigánska hudba, obskakoval som tam, chodieval medzi hudobníkov na svadbách... Spomínam si, ako mi bolo strašne ľúto, keď som bol v Prahe na polročnom zdokonaľovaní. Lebo mi napadlo, že ja som až ako šestnásťročný videl prvýkrát hudobné predstavenie (v Srbskom národnom divadle v Novom Sade). A tam, v Prahe, na hudobné matiné, na špičkové koncerty a hudobné predstavenia do Národného divadla prichádzali šesťročné deti! Tak sa vštepuje vzťah k skutočným hudobným hodnotám... – K prvému zamestnaniu ste sa dostali v Súčasnom divadle na Terazijách v Belehrade. Ako?

>>>

JUBILEÁ

6. 6. 2015 • 23 /4650/

>>>

24/II

prosili, aby som pre nich urobil úpravy slovenských ľudových – Vtedy som už, ako člen Krs- piesní. Na návrh Savu Vukosavlmanovića, dirigoval operety jeva som začal písať slovenské a muzikály. Vyšiel súbeh, pri- skladby pre festival Zvuky Pahlásil som sa, kandidátov veľa nónie (konal sa v Osijeku) a moja nebolo, prijali ma. Najprv mi skladba Zuzka Turanová tam i zvídali nacvičoťazila. S RNS sme orvať spevokol, ganizovali aj festivaly p o to m s o m v Selenči, v Petrovci, odchádzal na lebo rozhlas potrebobaletné skúšky val slovenské detské a a hral som... angažované piesne... Neskoršie som – Čo vám dal a nahrádzal dihudba? Iba pekné, rigentov a naalebo...? koniec som aj – Hudba ma obosám dirigoval. hatila o vzácnu di– Ako a premenziu. Vďaka spevu čo ste z Beleha hudbe obišiel som radu „prestúporiadny kus sveta. pili“ do Nišu? Dostal som sa na – Preto, že Dubrovnícke letné som v BelehRoky mladosti hry, do Poľska, Rarade nemal kde kúska, Nemecka, do bývať, a v Niši dirigentovi sym- niekdajšieho Sovietskeho zväzu, fonického orchestra patril aj Turecka, Ameriky... Nezabúdajtzv. kádrový byt. Keďže som sa me, že roku 1957 sa nedalo len roku 1965 oženil, a aj manželka Slobodanka ako inžinierka architektúry dostala v Niši zamestnanie, presťahovali sme sa. Bol som vedúcim umeleckého symfonického orchestra desať rokov. Organizoval som hudobný život, výmeny dirigentov, usporadúvali sme pedagogické koncerty pre žiakov gymnázií stredných a základných škôl v Niši a inde, boli tu tiež Juhoslovanské zborové slávnosti, bol som aj členom vedenia tohto podujatia. AKO CHUTIA VAJÍČKA A KORENIE... – Ako vás vlastne prijali v Belehrade, Niši, a potom aj v Novom Sade? – Nemôžem sa sťažovať. V prvom rade ma pekne prijali v zbore Krsmanović, ibaže si po troške zavtipkovali na konto môjho prízvuku. Ale v dobrom, neboli zlomyseľní. Vtedy boli časy inšie. Odborníkov na vážnu hudbu bolo málo a tento druh hudby sa pestoval starostlivejšie než teraz, neexistovala folková hudba a tzv. turbofolk. – Prečo ste roku 1980 zakotvili v Novom Sade? – Vtedy sa tu zakladalo Hudobné centrum (zoskupovalo operu, balet, symfonický orchester), v novej budove Srbského národného divadla. Pozvali ma, aby som obsadil post vedúceho operného zboru a pridelili mi kádrový byt. – Ako ste začali spolupracovať s Rádio-televíziou Nový Sad? – S Novosadským rozhlasom som spolupracoval už začiatkom šesťdesiatych rokov, keď ma po-

So zborom Krsmanović roku 1961 vať. Počas zájazdu do Spojených štátov dvaja členovia nám zostali tam, boli z toho nepríjemnosti. Nepríjemnosti sme mali aj s vtedajšou juhoslovanskou emigráciou v Amerike. Na kon-

skými heslami a naši chlapci sa s prívržencami četníkov a ustašov aj pobili. – Kam speje súčasná hudba, svetová a naša? – Dnes je v hudbe – aký pa-

Stretnutie detí na Tašmajdane v Belehrade 1967 tak vycestovať do zahraničia. Priberal som nových členov v belehradskom Krsmanovići a viem, že mladí ľudia prichádzali preto, aby mohli cestovať, ba emigro-

certoch v Chicagu nás triafali vajcami, hádzali na nás mleté korenie, aby sme nemohli spievať... Demonštranti si na nás počkali s protijuhoslovan-

So zborom Svetozara Markovića, Nový Sad 1989

radox! – menej zastúpená hudobná stránka. Viac sa vsádza na rôzne mimohudobné zložky, na svetelné a iné efekty, ktoré skresľujú výkon spevákov. Teraz sa v Novosadskom rozhlase temer vôbec nenahráva ľudová hudba a kedysi bol záväzok každý rok nahrať sólistov, ktorí získali ceny na festivale V pivnickom poli. Pokiaľ ide o tzv. populárnu hudbu u nás, je to vlastne ľudová pieseň zahraná zábavným spôsobom. Žiaľ, počuť ju nielen na zábavách, ale aj na svadbách. Pravdaže, nemá vysokú umeleckú úroveň. Osobne je mi strašne ľúto, že už nespievame ako voľakedy... na zábavách, svadbách, posedeniach; nepestuje sa spev ako taký. Fotograﬁe: z archívu J. Feríka

HLAS ĽUDU • OBZORY

KNI HY

Dôkladná v spracovaní Máškovho života a diela (Máško – Monograﬁa. Pripravil Pavel Matúch. Kovačica : Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, 2014) Janko Takáč

Zdá sa nám, že sa vtedy v kovačickom divadle chcelo ísť na niečo nové a jedinečné, napriek tomu, že šlo o dedinské prostredie. Tá inscenácia v celom veľkom bývalom štáte vyvolala mnohé reakcie a časopis Nový život roku 1986 uverejnil preklad až dvanástich kritík z vtedajšej tlače (zaradené sú aj do tejto monografie). Ďalšie vynikajúce Hriešikove predstavenia boli: Marat vs. Sade (Peter Weis) z roku 1987 a Citatum A z roku 1988. Boli to v Kovačici prvé inscenácie, v ktorých figurovali prvky postmoderny, ktorú Hriešik chápal ako „používanie sémantických významov v umení“ (napr. v predstavení Marat vs. Sade, používali sa prvky pop artu, znaky a symboly, ako je logo Coca-Cola a profil Lenina, čo predstavovalo smelý komentár na 20. storočie, ktoré začalo s Leninom a končí sa s amerikanizáciou v duchu úplnej komercializácie – všadeprítomnej Coca-Coly. Divné je to, že také niečo Máško videl už v polovici osemdesiatych, keď bola tzv. železná opona ešte stále príliš živá a zdravá). Tie tri predstavenia prichádzali ako významná čiastka evolúcie kovačického divadla, ktoré sa, nielen v rámci Divadla vojvodinských Slovákov, ale aj širšie, stalo niečím, čo je poprednejšie od všetkého, čo sa v tom momente deje na divadelnej scéne. Tak napríklad predstavenie Prípad Jelizavety B. bola údajne prvá inscenácia Daniila Charmsa v bývalej Juhoslávii. Tieto tri predstavenia preto predstavujú svojrázny evolučný skok, ale bol to aj moment, ktorý sa na kovačickej scéne viac nikdy nezopakoval – napriek tomu, že neskoršie spadla železná opona, že sa spoločnosť stávala čoraz slobodnejšia, kovačické divadlo – ktoré počas osemdesiatych bolo jedinečné, inovačné,

kontroverzné až nebezpečné – už také nikdy nebolo. V skutočnosti táto monograﬁa najviac hovorí o jednom zvláštnom a odlišnom období v živote bývalej juhoslovanskej spoločnosti. Sedemdesiate a osemdesiate predstavovali obdobie vyvrcholenia v rozvoji kovačickej kultúry a divadla. Nebolo to ťažko, s ohľadom na to, že vtedy kovačický Dom kultúry – pod vedením riaditeľa Jána Čecha – mal až 13 zamestnancov, kým sa jedno predstavenie hrávalo priemerne dvadsaťkrát. Žilo sa vo veľkom, pomerne bohatom a miernom štáte a v spoločnosti, ktorá si cenila aj kultúru, aj rozličnosti. Skutočnosť, že občania dedín a miest bývalej Juhoslávie plnia siene a radi sledujú predstavenie hrané po slovensky (v jazyku, ktorý nerozumejú), je dnes takmer nemysliteľná... Okrem ciest po Juhoslávii cestovalo sa aj na Slovensko, kde – hlboko spoza tzv. železnej opony – kovačické popredné inscenácie údajne predstavovali provokáciu na hranici škandálu. Veľmi zaujímavé sú aj Matúchove reportáže zo zájazdov kovačických divadelníkov na Slovensku, ako aj rozhovory s vtedajšími mladými kovačickými herečkami Annamáriou Kňazovicovou (dnes Bobićovou) a Annou Tomanovou (dnes aj Makanovou), kde sa vidí, ako kovačická mládež, kovačické divadlo a kovačický Dom kultúry dýchali v druhej polovici osemdesiatych. Pritom sú veľmi vtipné polemiky a listy, ktoré Máško písal – o trampotách s divadelnými kritikmi, o divadelných selektoroch, o novinároch, ktorí sledujú divadlo, o nedbanlivosti a alkoholizme medzi kultúrnymi dejateľmi. To, čo chýba v tejto monograﬁi, je Máškov životopis. Problém je v tom, že my tu sledujeme to, čo iní – z osobného, pomerne intímneho uhla – hovoria o Hriešikovi a jeho činnosti, pričom je občas dosť ťažko v tom všetkom sa orientovať. Niekto, kto nepozná kovačickú kultúrnu scénu v druhej polovici 20. storočia, môže mať ťažkosti pri vynachádzaní sa a zachycovaní všetkých súvislostí.

25/III

roku, keď kovačické divadlo oslavovalo svoje sté narodeniny, bola pripravená aj táto obdivuhodná monografia, venovaná pamiatke na kovačického herca, režiséra a kultúrneho dejateľa Tomáša Hriešika-Máška (1956 – 1993). Kniha vyšla s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave a je veľmi pekne a pôžitkársky vybavená. Vo farebnom a tvrdom obale obsahuje kvalitné fotografie, plagáty, afiše, skice, návrhy scénografie, články z časopisov, dokonca aj dokumenty viazané na činnosť Divadla VHV v Kovačici... a ako taká hovorí aj o tom najlepšom období kovačického divadla a kovačickej kultúry vôbec. Prvá časť monografie je venovaná Máškovej mladosti. Čítame o jeho detstve, školení a formovaní do inteligentnej, sčítanej a smelej osobnosti, kultúrneho dejateľa a jedinečného umelca a intelektuála. Sú tam spomienky a anekdoty z pera jeho suseda Pavla Baláža, kamaráta a rovesníka Martina Marčeka, učiteľky slovenčiny Kataríny Stanovej a majiteľa Galérie Babka Pavla Babku. O jeho rodinnom živote píšu dcéra Danka a manželka Alžbeta. Je zrejmé, že Máško už ako chlapec rozmýšľal o umení. Najprv to vidíme ako osudový výber spomedzi hrania futbalu na ulici a čítania komiksov doma, potom ako časť jeho vlastnej profesionálnej orientácie, keď už vo ôsmej triede písal písomnú prácu o svojej túžbe byť umelcom. Tráviť čas v divadle začal ako tínedžer, najprv ako pomocník a rekvizitár, potom aj ako štatista a herec. Roku 1979 sa zamestnal v Dome kultúry a ďalší rozvoj šiel prírodne – stal sa režisérom, čo pre Kovačičanov znamenalo byť aj „organizátor, dramaturg, šepkár, kostymér, krajčír, maskér, maliar, vrátnik, kurič...“ Odvtedy, až po koniec svojho života, Máško sa úplne venoval divadlu a kovačickej kultúre. O osobnosti a diele Tomáša Hriešika-Máška sa v tejto mono-

grafii zmienili aj početní kovačickí a vojvodinskí divadelníci: Pavel Jonáš, Viera Sládečeková, Pavel Kožík-Arkaško, Ján Šipický-Maco, Ján Babka, Jaroslav Hriešik a Eva Poliaková-Hrková (všetci herci Divadla VHV v Kovačici), Ján Šifel (kovačický herec a režisér), Mária Havranová (bývala kovačická herečka, dnes profesionálna kostymérka a scénografka na Slovensku), Ľuboslav Majera a Ján Makan (obaja profesionálni režiséri), Fedor Popov (herec a režisér), Katarína Melegová-Melichová (predsedníčka MSS), Ján Špringeľ (novinár), Annamária Boldocká-Grbićová (profesorka a publicistka), Martin Prebudila (spisovateľ ) a Mária KotvášováJonášová (profesorka a spisovateľka), Milina Florianová (redaktorka v rozhlase), Martin Kizúr (akademický maliar), Pavel Kuľa (podnikateľ) a nakoniec aj Pavel Matúch (zostavovateľ monografie, bývalý herec Divadla VHV v Kovačici, dnes redaktor časopisu Zornička). Z Máškovho článku K dejinám divadla v Kovačici po druhej svetovej vojne, ktorý sa taktiež nachádza v monografii, vidíme, že veľmi dobre poznal divadelnú činnosť kovačických ochotníkov aj v dekádach predtým, ako sa stal hlavným činiteľom kovačického divadelníctva. Zdá sa nám však, že po prvých predstaveniach, ktoré od roku 1980 režíroval v Kovačici (Kvadratúra kruhu, Malomeštiakova svadba a Dvaja bratia), kľúčový bol rok 1984 a inscenácia Prípad Jelizavety B. (podľa Daniila Ivanoviča Charmsa, ruského surrealistického spisovateľa, básnika a dramatika). Hovoríme to preto, lebo tam šlo o svojrázny pokus o objavovanie slobody, robilo sa o smelšom výbere textu, ako aj o originálnejšom, nekaždodennom prístupe k divadelnej inscenácii.

ROZHOVO R V OBJATÍ UMENIA: Mr. PAVEL ČÁNI, AKADEMICKÝ MALIAR, GRAFIK A PEDAGÓG

Mal som na čom stavať Oto Filip

znamená uprednostňovanie Mám potrebu teraz robiť väčšie rôznych formátov... formáty. Tie jednoducho vyšli – Je také nepísané pravidlo, že azda z toho, že grafika je predsa ielen román môže byť ako rieka. Môže grafici alebo aj výtvarníci, ktorí menší formát a známe je, že som sa ňou stať i rozhovor, to študovali, aby sa potom prik- ju robil hodne, tak miniatúry, zvlášť ak sa vyleje z lonili ku grafickému výrazu, sa ako aj ilustrácie. Malý formát postupne a časom si vyžaduje viac času, vyčerpáva vopred určeného dostali k potrebe najmä oči, musí pri ňom byť veľká koryta a naberie robiť niečo väčšie. koncentrácia, je bez možnosti celkom iný obsah Osobne som dlho výraznej expresivity v práci. a šírku. K stretnurokov na otázku, Na rozdiel od maliarstva, kde tiu s Pavlom Čánim aký formát, aká máme tie široké, efektné ťahy, došlo onedlho po veľkosť, praktic- ktoré majú svoj význam, a forma jeho dvoch úspešky citoval môjho je pritom podriadená obsahu. ných tohtoročných známeho, žiaľ, Uzavriem tým, že teraz sú tu tie jarných výstavách u ž n e b o h é h o väčšie, no nie megaformáty. Ešte v Slovinsku, v Celji, profesora Albína stále rozmýšľam pragmaticky. a to v jeho súčasBrunovského, vý- Je to väčší formát, no nie taký, nom pôsobisku – znamného a chý- ktorý by sa musel kamiónom Múzeu vojvodinrečného ských Slovákov v slovenPetrovci. Na niektoré veci sa ho jednoducho ského grafika, ktonedalo neopýtať. Azda všetci rého som sa opýtal: alebo aspoň drvivá väčšina nás „Človeče, robíš tak veľa, vie to základné o ňom: že sa máš ty nejaký formát, narodil v roku 1953 v Kačareve ktorý ti zodpovedá?“ v učiteľskej rodine, že študoval Očakával som, že bude v Trnave na Slovensku, ako aj na filozofovať na túto Akadémii umení v Novom Sade, tému, no odpovedal skadiaľ pokračoval v postgraduál- mi len tak, bez váhanom štúdiu grafiky v Belehrade, nia: „Samozrejme, že na Fakulte výtvarných umení u mám. Je to ten, ktorý profesora Marka Krsmanovića, môžem objať.“; čiže je že patrí k našim najznámejším to tá veľkosť, kde sa umelcom, že mal celý rad sa- bez nejakého väčšieho mostatných výstav a účastí na úsilia môžeš ponoriť do Motívy niekdajšie a súčasné kolektívnych výstavách doma a tvorby. To len potom v zahraničí, že ho láka kontrast, a po čase prichádza, tradícia, ale i priestorový objekt, že, karikujem, musíš mať rebrík, presúvať na výstavy, čo tiež vie grafika a maľba… No keďže sme aby si sa dostal k všetkým kú- byť riadnym problémom. – Môže maliar mať svoju obvšetci nielen nositeľmi talentu tom svojej maľby. To objatie, aj a cieľa, ale aj výplodom alebo psychologicky, aj pragmaticky či ľúbenú farbu? – Jasné, že môže mať. Mojou výsledkom okolností, výchovy, prakticky, znamená, že je všetko iných vplyvov, od domácich cez na dosah ruky. A to je to ľudské. obľúbenou je modrá. Absolútne školské po spoločenské, bolo Všetko ostatné je menej ľudské, nemá žiadny súvis so slovenskou možno viac iné alebo božské. modrou, skôr ho má s byzantzaujímavé pozrieť sa skou modrou. No aj na ten aspekt vývinu najväčší súvis má umelcovej osobnosti. prakticky s otcom. Pútajúci už tým, že poLebo mi veľmi zachádza z rodiny, ktorá včas poukazoval si bez umenia, maľby, na významné moliteratúry, divadla, menty maliarstva hudby azda nevedea často pritom la predstaviť čo len spomínal blantaký obyčajný, bežný kyt, blankyt. On deň. Ani bez tvorby, mi nevedel presne toho inšpiratívneho a to definovať, lebo záchranného svetla, nemôžeš vysvetliť blikajúceho im celé niekomu, kto je desaťročia v ústrety. dieťa a v živote – Začnime možno nevidel všetky trochu formálne. farby, ktorá je Umelecké diela sú Pavel Čáni na pracovisku táto. No mám ju rôznej veľkosti, čo v Múzeu vojvodinských Slovákov

26/IV

6. 6. 2015 • 23 /4650/ rád takú, akú ju Modigliani na svojich maľbách používa. Videl som tie jeho reprodukcie v detstve a originály už ako skončený študent a myslím si, že je modrá farba ono. Stále reagujem na ňu: od džínsov po nezábudky. – Dlho ste žili v Erdevíku. Zanechal nejaké stopy aj v tom výtvarnom zmysle slova? – Samozrejme, a nielen Erdevík. Každý štvorcový meter, na ktorý som stúpol, má svoju rozprávku. Často sa mi stávajú tie retrospektívy v snách, keď cítim, že som konkrétne v Erdevíku, aj keď dnes nie je taký, aký v skutočnosti bol. Alebo je oveľa skutočnejší a zjavuje sa vo sne v takej realite, akú iní nemali možnosť vidieť. Mám neuveriteľne veľa zážitkov, ktoré potom, zisťujem, sú späté s mestami, v ktorých sme bývali. Erdevík určite zanechal veľmi silné stopy vo všetkom. Tu som mal svoj prvý ateliér, v Erdevíku som žil svoju mladosť. Tie stopy boli aj v Báčskom Pe t r ovc i , a ko aj v Padine, v Petrovaradíne, v Novom Sade, či v Ribnjaku... Spomínam tie mestá, v ktorých som žil dlhšie ako rok. Všetky tie dokopy majú spoločné čosi, čo sa určite zjavuje aj v mojich výtvarných prácach. Veď každé z nich vplývalo na mňa iným spôsobom. – Už keď sme pri retrospektíve, nemožno obísť detstvo. Zrežíroval prvú umeleckú križovatku vtedy sám život? – Myslím si, že rodina, a to moje prvé detstvo má tiež extra význam pre vlastnú tvorbu. Na jeden zážitok si často spomínam a nazdávam sa, že bol veľmi významný, možno až rozhodujúci pre to, aby som sa stal výtvarníkom. Znovu je spätý s mojím otcom, ktorý, dovolím si to takto povedať, určite mal väčší talent výtvarnícky ako spisovateľský. Je totiž veľká škoda, že sa viac nezaoberal výtvarným umením. Jeden obraz, ktorý som si zachoval ako jediný po ňom, je na čestnom mieste v ateliéri u mňa. Je to krajinka z Padiny. V jedno dávne ráno sa mi otec prihovoril: Poďme, pôjdeš so mnou, ideme maľovať

ROZHOVOR

HLAS ĽUDU • OBZORY všetko zdalo inakšie. Padinu, ktorá nepoznala vodu, vystriedal erdevícky potok, ktorý nám pri konci záhrady tiekol a keď boli lejaky, vedel byť aj nebezpečný. Ten Erdevík so skutočným lesom, s kopcami, ktoré sa mi zdali ako

prejavy. Každý, kto sa umením zaoberá a chce sa v tom dostať ďalej, musí najprv zdolať remeslo. Potom nasleduje celý kozmos, tá neskutočná šírka výtvarných premýšľaní. Len potom sa mi výtvarný prejav stával bežným

v štáte, ktorý nevidí, keď ide o kultúru, o umenie, veľké a veľa možností, ktoré má. Juhoslávia a teraz Srbsko mali či majú vynikajúcich umelcov vo všetkých oblastiach. Osobne môžem povedať to, čo azda i mnohí iní: ťažko byť umelcom v Srbsku, ale nikdy by som sa nemenil s ničím iným. Tie povolania, ktorými som prešiel, vždy sa viažu, priamo alebo nepriamo, aj k výtvarnému umeniu. Učil som aj na vysokej, aj v strednej, aj v základnej škole, prednášal som aj škôlkarom, aj na akadémiách. Mal som pritom príležitosť vidieť, čo možno rozličným generáciám dať a zistil, že to veľmi, veľmi prijímajú. A že sa to skutočne lepí na nich, od tých najmladších až po študentov. Na strane druhej veľa i dávajú. Rok som pôsobil na Akadémii umení v Novom Sade a som presvedčený, že som viac získal od študentov než som Pri jednej z malieb prichystaných pre divadelné predstavenie im dal. Podobne tomu bolo aj s inými povolaniami, prácami, Mount Everest v porovnaní s pa- spôsobom života. Nemusím teda poslaniami. Bol som aj riadidinskou konfiguráciou, prírodou mať nejakú iniciatívu konkrétnu, teľom divadla, kde sa nenačim ma očaril. konkrétny príbeh, ktorá by ma osobitne zmieňovať o spätosti – Je tu tvorba stále nová. Čo špeciálne prilákala, aby som čosi výtvarného, vizuálneho a divaje inšpiráciou aj v týchto alebo tvoril. Mám cykly, ktoré sa vždy delného umenia, inicioval som aj po toľkých rokoch? dotýkajú niečoho spoločného a vznik nášho národného múzea – Sú to tie najťažšie otázky, v rámci toho rozjímania vznikajú – Múzea vojvodinských Slovákov, lebo tak, ako sú položené, mô- jednotlivé obrazy, líšiace sa ná- v rámci ktorého dnes pôsobí žem odpovedať, že ma všetko metom, veľkosťou, farebnosťou, i Galéria Zuzky Medveďovej. inšpiruje. Nespomenul Nebolo ma načim veľmi som, že som v detstve veľpresviedčať, aby som sa mi rád čítal. Medziiným, ujal tých riaditeľských funknie tie odborné, no pocií, keďže som v prípade pulárno-vedecké knihy uvedených inštitúcií bol z psychológie, filozofie. prítomný aj vtedy, kým som Tu som sa nachytal, začal nestál v ich čele. V prípade sledovať niektoré pre Galérie Zuzky Medveďovej mňa zaujímavé javy, týkato znamenalo angažovať júce sa psychiky, filozofie. sa celé roky pri podujaA potom zbadáš, že sa aj tiach a výstavách, pomáhať ty sám, iným spôsobom, Vladimírovi Valentíkovi, ich neustále dotýkaš. Nie ktorý tam od začiatku bol je to čosi mimo mňa alebo alfou a omegou a je náš nás. Asi celý život mám najväčší znalec, tak keď veľké šťastie. Aj preto, že ide o Zuzku Medveďovú som absolvoval petrova jej dielo, ako aj keď ide ské gymnázium, kde som o slovenských výtvarníkov, mal dobrých profesorov, profesionálov, insiťákov či ktorí ma podnecovali rozamatérov. Prispieval som mýšľať. Profesorka Zlata k udržaniu vysokej úrovKišgeciová, ktorá mi nine galérie a v tom inakším kdy nedala z výtvarného Precízna kresba ako príznačnosť a stálica spôsobom pokračoval aj umenia vyššiu známku z funkcie riaditeľa múzea, ako trojku, mi vždy dávala hŕbu kompozíciou, štruktúrou. kde dnes patrí. Uzavriem tým, že literatúry, kníh. Spomínam si ako – Z celého radu povolaní, som veľa toho získaval, ako dúna osobitný zážitok, keď ma za- čo ktoré dalo alebo možno aj fam, že som i urobil čosi pre túto sielala k nej po nejaké výtvarné zobralo? našu spoločnosť, našu národencyklopédie. Neskoršie som – Všetky tieto povolania berú nosť. Medziiným aj to, aby sme v ich kvalitných reprodukciách čas, no dávajú veľa. Najmenej zachovali a ukázali to hodnotné, objavoval niektoré námety, bu- cez tie, cez ktoré som prešiel, čo možno prezentovať nielen dúce témy, oblasti, ktoré ma možno pozerať ten finančný nám Slovákom, ale aj všetkým zaujímali, tie vrcholné výtvarné aspekt. Ukazuje to, že žijeme iným.

27/V

do prírody. Bolo leto, na bicykel naložil plátna, štetce, stojan. Bolo toľko toho, že som si nemal kde sadnúť, takže tlačil bicykel a šli sme vedno pešo. Keď sme vyšli von z dediny, prach bol taký horúci, že som nemohol chodiť. Prosil som ho, aby ma dal na bicykel. Nejako nám to nevychádzalo, takže mi vravel, aby som chodil vedľa cesty, po tráve. Bolo to júlové strnisko, ktoré riadne pichalo, no prišli sme tam, kam zaumienil a namaľoval ten obraz. Keď sme už mali ísť späť, vravel mi: No teraz si sadni, nejako nájdeme trochu miesta. Tvrdil, ja si na to síce už nespomínam, že som mu odpovedal: „Nie ja, teraz ten namaľovaný obraz musí byť tam vzadu.“ Či je to jeho rozprávka, alebo čosi iné, no ten zážitok bol asi tou spúšťou, ktorá ma nasmerovala do výtvarníctva. Boli sme na tej páľave pár hodín, no stálo to zato. Videl som ako vzniká obraz prvýkrát v živote. To sú tie stopy padinské. – Otec je často v tých výtvarných príbehoch. A mama? – Jej patrí všetko ostatné. Maximálne mi šla v ústrety, keď zistila, že ma kreslenie baví. Vždy mala poruke nejaký ten papier, ceruzy, farby, lebo som najprv ako dieťa pokreslil všetky možné knihy, aj tie vzácne. Už v základnej škole ma začala zásobovať odbornou literatúrou. O veľa toho sú záslužní moji rodičia, ktorí mi absolútne nevnucovali nič. Mal som perfektné detstvo. Nezneužíval som, ale som maximálne využíval ten pobyt na dedine. Tá socializácia išla tým správnym smerom – byť časťou jednej spoločnosti, ale aj v nej mať vyhradený priestor aj pre to svoje ja. Rodičia mi v tom veľmi diskrétne napomáhali. Mama ma i divadlom nakazila, lebo v tej erdevíckej fáze rodičia vždy boli na skúškach, vždy v spolku. V Padine tiež tak bolo. A tak, keď sa zo zákulisia pozeráš na vznik divadla, na tie vizuálne momenty, na tie premeny, na tie obmeny, na tú hru a hravosť, to všetko ma tiež svojím spôsobom budovalo ako výtvarníka. Brat Ladislav pravdepodobne pozbieral a rozvíjal, aj to veľmi dobre, to ostatné, čo sme získali tým, že sme mali Pavla a Júliu, našich rodičov, takých, akí boli, najmä hudobné a literárne nadanie. Boli sme fakt umelecká rodina. Dali by sa o tom písať celé romány. Vrátim sa k tej pôvodnej otázke. V Erdevíku sa mi po Padine

DIVAD LO

6. 6. 2015 • 23 /4650/

PODPORA A PREZENTÁCIA NOVEJ SLOVENSKEJ A SVETOVEJ DRÁMY

Iniciátor rozvoja novej drámy a nového divadla (Nová dráma / New Drama 2015. Bratislava 10. – 15. 5. 2015) Ján Čáni

28/VI

estival tvaruje predovšetkým jeho náplň. Oslovenie verejnosti. Niečo, čo si nielen vypočujeme. Nad čím aj postojíme. „Nechajme sa unášať originálnym svetom novej drámy, ktorý nás prinúti klásť si nové otázky a odhaľovať nové priestory.“ (Vladislava Feketeová, riaditeľka festivalu Nová dráma / New Drama a riaditeľka Divadelného ústavu) Dramaturgická rada festivalu z množstva novej drámy vybrala tento rok 11 inscenácií: „V rámci súťažného programu tak uvidíme osobitú interpretáciu európskych, slovanských i slovenských dejín, svojský pohľad na osobnosti slovenskej a európskej kultúry, kontroverzné nazeranie na súčasné ekonomické zriadenie a môžeme tiež sledovať mnohostranné prehodnocovanie tisícročia starých prikázaní.“ (Dária Fojtíková-Fehérová, členka dramaturgickej rady) Na 11. ročníku Novej drámy zarezonovalo nielen 11 predstavení. Verejnosti festival sprístupnil, prevažne formou inscenovaného čítania, množstvo nových dramatických textov. Projekt Dráma – súťaž o pôvodný dramatický text v slovenskom a českom jazyku, Dramaticky mladí, Európska únia očami drámy / Ódy či frašky? Uskutočnená medzinárodná konferencia Balans hovorila o práci s publikom a bola otvorená aj výstava Obraz, spomienka, svedectvo Mila Fabiana, víťaza súťaže Bienále divadelnej fotograﬁe 2014. Klapalo to – výborný tím! Jedenásty ročník predstavil aj jednu zaujímavú novinku – festival získava patróna. Prvou „godmother“ je svetoznáma nemecká dramatička Dea Loher. Na festival priniesla aj posolstvo: „Čo možno najviac reality, nielen útržky z nej. Vytvoriť čo najviac súvislostí; uviesť do vzájomných vzťahov všetko, čo naoko len osamotene koexistuje; neizolovať predmet písania od svojho okolia, tiež žiadne špecializované divadlo pre menšiny alebo záujmové skupiny. Nedopustiť zvrhnutie sa divadla na tematický večierok.“

V tomto kontexte pripomeňme aj Focus Nemecko, ktorý priblížil súčasnú nemeckú drámu medzi ﬁkciou a dokumentárnosťou. Na túto tému hovorila nielen Master class Dey Loher Logo festivalu (majstrovská lekcia nemeckej dramatičky Dey Loher), tiež predstavenie Zlatý drak kráľ Svätopluk vyrovnáva s minulosRolanda Schimmelpfenniga (DAB, ťou a zároveň nazerá do budúcnosti, Nitra), prednáška Jürgena Bergera, aby pochopil skazu svojej ríše. O predstavení sa píše: „Odvekú ale v prvom rade špičková inscenácia Hansa-Werner Kroesingera potrebu liečiť pošramotenú národSpomienka na bojové polia 1914 / nú hrdosť, blúdiť medzi kapitálom 2014 – realizovaná v spolupráci s Západu a zdanlivou duchovnosťou festivalmi BITEF (Belehrad) a MESS Východu a hľadať národnú identi-

Z krstu knihy: Vladislava Feketeová, vydavateľka zborníka, riaditeľka festivalu a DÚ (Sarajevo) a Goetheho inštitútmi v juhovýchodnej Európe. Ide o dokonalé dokumentárne divadlo, jeho prívrženca – predtým spolupracovníka Roberta Wilsona a Heinera Müllera – hovoriace o vojne z rozličných perspektív. Za Slovensko vystúpil Viliam Klimáček, a tak sme si spolu s ním pripomenuli 30. výročie založenia divadla GUnaGU. Šlo o svojráznu prezentáciu jeho trinástich hier v zborníku, ktorý vydal Divadelný ústav. Po podvečernom stretnutí nasledovalo predstavenie Underground (historky z bratislavského metra). Jednu z posledných jeho drám Mojmír II. alebo Súmrak ríše na tomto festivale uviedlo Slovenské národné divadlo. Na prahu života a smrti sa

tu spája autor Viliam Klimáček s moderným fenoménom pracovnej migrácie.“ Klimáčkovu historickú fikciu režisér Rastislav Ballek berie iba ako osnovu na rozvitie aj ďalších stránok inscenácie; napríklad kvalitné prepojenie hudby a hereckého prejavu, spev, tanec, vrstevnatý výtvarný jazyk inscenácie, maska a bábka... „Divákov vťahuje do labyrintu paralelných hereckých akcií, mnohoznačných mizanscén a divadelných metafor zakódovaných v hudbe aj v scénickom výraze. A hoci sa všetko na prvý raz nepodarí rozlúštiť, Mojmír II. alebo Súmrak ríše zostáva výnimočným spektakulárnym zážitkom s výbornými hereckými výkonmi protagonistov Slovenského národného divadla.“

Leitmotív festivalu labyrint najlepšie stelesnilo Slovenské národné divadlo a päťhodinové predstavenie Desatoro. „Divadelná púť po netradičných hracích priestoroch, ukrytých v útrobách novostavby Slovenského národného divadla. Desať prikázaní zverených desiatim režisérom, ktorí k zložitej téme, zaťaženej množstvom predsudkov a apriórnych výkladov, pristupujú napospol s otvoreným, slobodným skúmavým duchom. Jednotlivé epizódy sú navyše vyšperkované vynikajúcimi hereckými výkonmi.“ Prispeli k tomu veľká inovačná sila a mimoriadny cit pre prepojenie abstraktne formulovaných, nadčasových zásad s prítomnosťou. V tomto bludisku tak vzájomne pôsobili a koexistovali umelecké koncepcie uskutočnené pomocou celého spektra tvorivých postupov – od pohybového divadla, resp. pantomímy, cez rôzne podoby klasickej činohry až po diskusné, apelatívne vystúpenia a divadlo poézie. Predstavenie medzinárodná porota v zložení Kristina Matvienko (Rusko), Jana Binder (Nemecko) a Ján Šimko (Slovensko) vyhlásila za najlepšie. Osobne ma potešilo Teatro Tatro, ktoré pod vedením Ondreja Špišáka uviedlo okultný príbeh milencov Michaila Bulgakova z románu Majster a Margaréta. Nepreniknuteľné tajomstvo. „Autor v inscenácii nachádza paralely medzi situáciami z románu a Bulgakovovým životom, pranieruje neduhy dnešnej konzumnej a rozmarnej spoločnosti a nešetrí ani domácu či zahraničnú politiku. Štylizácia, grotesknosť a bujará oslava divadelnosti dosahujú v tejto impozantnej inscenácii vrcholnú podobu. Neveľké šapito divadlo opäť poskytne priestor pre mnohé prekvapenia, nezameniteľnú výtvarnú poetiku súboru a tentoraz aj magicky temnú atmosféru.“ Vynájsť sa v tomto labyrinte nebolo ľahko. Odmena odvážlivcom však nevystala. Núdze o divadlo nebolo! Každý deň sa dalo odhaliť podaktoré skryté zákutie Slovenského profesionálneho divadla. „Avšak najdôležitejší odkaz domácim i zahraničným divákom vysielajú vďaka festivalu práve slovenské divadlá, ktoré každoročne prinášajú do Bratislavy výborné nové divadlo. Za desať rokov existencie nášho festivalu sa uvádzanie novej drámy na slovenských javiskách zdvojnásobnilo a my veríme, že sa tak stalo aj vďaka nášmu úsiliu prezentovať a podporovať novú drámu, upozorňovať na jej význam a potenciál.“ (Vladislava Feketeová)

HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY

JUBILEUM FESTIVALU RING RING

Dvadsať rokov inakšieho zvuku Stevan Lenhart

sú ﬁnancie (ako keby všetky iné veci fungovali). Keď 15 dní pred začiatkom festivalu musíte počítať s nedostatkom prostriedkov a nevyhnutným mínusom alebo neželaným zrušením vopred do-

Broken.Heart.Collector

hodnutých vystúpení – nie je to príjemný pocit. Ale keď sa začne hudba a keď zažijete tak mnoho pekných koncertov, stretnete sa so slobodomyseľnými a srdečnými

umelcami, a pritom aj s vynikajúcim obecenstvom, nakoniec predsa prevládne pocit spokojnosti. Perspektíva festivalu je zrejme – neustály boj. A nevyhnutnosť rozširovania siete festivalov, hudobníkov a spolupracovníkov.

Na tohtoročnom festivale Ring Ring sme si užili vystúpenia dvoch skupín, ktoré boli 22. mája v Kultúrnom stredisku Rex. Nasledujú impresie... NESKUTOČNÝ AVANT-ROCK A IMPROVIZOVANÝ BLUESPOP, čiže: MIR a Broken. Heart.Collector Švajčiarski experimentalisti MIR mali vystupovať na festivale Ring Ring ešte vlani, ale ich koncert bol znemožnený skrze tragické následky záplav a Dni smútku v Srbsku. Organizátor vtedy sľúbil, že obecenstvo predsa nezostane ukrátené o koncert tejto nekaždodennej skupiny – sľub bol dodržaný a v tomto roku do Belehradu konečne zavítali dlho očakávaní Švajčiari a obecenstvu poskytli asi hodinovú dávku neskutočného avantgardného zvuku. Inštrumentálny prejav MIR nemožno porovnať hádam ani s jednou inou skupinou, je zároveň zúrivý a odmeraný, dynamický a meditatívny, hlučný a ambientný, komplexný a priamy. Skladby sú v značnej miere založené na bubnoch a exotických bicích nástrojoch Daniela Buessa (Ensemble Phoenix, 16 – 17), na ktorého repetitívne rytmy gitarista Papiro sype tajuplné, šamanské zvuky analógového syntetizátora a netradičných dychových nástrojov. Rakúske žensko-mužské kvinteto Broken.Heart.Collector má omnoho emotívnejší prejav, v ktorom ide o súhru spevu Maje Osojnikovej (pôvodom zo Slovinska) a viac-menej štandardného inštrumentálneho zloženia (bubny – gitara – basgitara), pričom však títo hudobníci na svojich nástrojoch hrajú zväčša neštandardne a osobitnú farbu celkovému zvuku pridáva basový klarinet Susanny Gartmayerovej. Ich koncert bol prechádzkou vskutku najrozličnejšími štýlmi (v opisoch ich tvorby sa spomínajú tak džez, voľná improvizácia a šansóny, ako aj rock, industrial noise a disco), v porovnaní s predchádzajúcou skupinou to však vyznelo ako nejaký improvizovaný blues-pop v snivom, teatrálnom ovzduší. Skrátka: vydarený večer.

29/VII

Mundo, usporadúva sa už štyri roky a významnú časť jeho prograž celé dve desaťročia mu tvoria vystúpenia domácich belehradský Festival hudobníkov. novej hudby RING RING – Aké súvislosti majú Ring dovádza interpretov, Ring a Todo Mundo? ktorí zvukom do– Festival Todo kážu rúcať hranice Mundo vznikol z pomedzi štýlmi, búrať treby vyčleniť world ustálené pravidlá music do jedného a obohacovať osobitného prograobecenstvo o skúmu a tiež s cieľom, senosti inovačných aby médiá prestali prejavov a inakších stotožňovať Ring umeleckých senziRing a world music. bilít. Od 14. do 25. Obidva festivaly ormája 2015 bolo juganizuje Združenie bilejné dvadsiate Ring Ring, ale Todo vydanie festivalu Mundo sa realizuje – bola to príležitosť v partnerstve s DoBojan Đorđević osloviť jeho riaditemom mládeže Be(foto: Marija Vitas) ľa a organizátora lehrad, pričom my Bojana Đorđevića a poprosiť ho máme nadradenú úlohu v koncipoo odpovede na zopár otázok... vaní programu a vo výbere inter– Aké hudobné štýly sú vlastne pretov, lebo v priebehu rokov na zastúpené na festivale Ring Ring rôznych turné a prostredníctvom a akí hudobníci tu vystupujú? vysielania Disco 3000 na vlnách – Od samého začiatku koncepcia Rádia B92 som nadviazal mnohé tohto festivalu bola veľmi široká, kontakty vo svete world music. zahŕňala hudobníkov z rôznych – Pred začiatkom tohtoročkrajín a všelijaké štýly, ktoré možno ného festivalu Ring Ring sa charakterizovať ako alternatívu hovorilo, že tento rok (okrem tomu, čo sa najčastejšie počúva toho, že je jubilejný) doteraz v médiách alebo na iných festivaloch a koncertoch. S kolegom Konjikušićom sme ešte začiatkom 90. rokov vo vysielaní Pomen crvenom patuljku na vlnách Rádia B92 takúto hudbu opísali ako „ťažkú alternatívu“ a pod tým sme chápali rôzne štýly: od avant-rocku cez free jazz, elektroakustickú a súčasnú elektronickú hudbu až po world music. Toto posledné sa dnes už zdá byť súčasťou pop-kultúry, ale v polovici 90. rokov bolo celkom underground. V priebehu rokov niektoré veci upútali viac pozornosti – najmä world music začiatkom tohto stoMIR (foto: sl) ročia a džez v posledných niekoľko rokov. Postupne bol world music bude asi najťažší... Aké je resučoraz menej zastúpený v progra- mé po ukončení podujatia a aká me festivalu Ring Ring, lebo ho perspektíva sa črtá ohľadom už všetci iní začali zaraďovať do budúcnosti festivalu? svojich programov. Avšak dnes – Od samého začiatku zakažorganizujeme aj osobitný world dým mám dojem, že sa všetko music festival pod názvom Todo začína odznova. Najväčší problém

x X x

VÝSTAV Y

6. 6. 2015 • 23 /4650/

K VÝSTAVE POHĽAD Z OKNA VO VÝTVARNEJ GALÉRII KULTÚRNEHO STREDISKA BELEHRADU

Premeny štvrte Oto Filip

30/VIII

Goran Basarić totiž štyridsiatimi fotograﬁami, ktoré nafotil počas uplynulých tridsiatich piatich rokov, prezentoval proces výstavby novobelehradského Bloku 61. Z okna svojho bytu celé desaťročia

vakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Ani nezažiješ dve totožné situácie s tými istými ľuďmi a na tom istom mieste ako predtým. Platí to univerzálne, dokonca aj pre architektúru, kde sú stavebné a estetické zmeny síce často dosť pomalé, dokonca akosi nepostrehnuteľné. Spájajúc dobu s výstavbou, autor, fotograf a kameraman Goran Basarić dokazuje uvedenú tézu pútavou výstavou, preTen sychravý jesenný biehajúcou od 7. do deň roku 1980 30. mája vo Výtvarnej galérii Kultúrneho stredis- pozorne objektívom zaznaka Belehradu v rámci mnoho- menával zmeny a procesy na rakých podujatí Belehradského internacionálneho týždňa architektúry (BINA), ktorý sa predĺžil na takmer celý máj. Autorkou jej konceptu je Mirjana Milanovićová, dizajnu Jelena Stefanovićová, no a Písal sa rok 1984 návštevníkom zostalo len stlačiť spúšť spo- staveniskách, ihrisku, zelemienok a vrátiť sa pár desať- ných plochách. S cieľom ukázať ročí dozadu. úzadie tých zmien, rozhodol sa priblížiť nám Blok 61 v širšom kontexte zemepisnom, dávajúc ho do súvislosti s hlavným mestom a štátom, no i historickom, uvádzajúc základné udalosti, ktoré poznačili vtedajšiu dobu. Tak tie u nás, ako i tie vo Keď párky chutili najlepšie (1985) svete.

Nie je to však všetko. Druhou rovinou možného Počas letných horúčav (1988) vnímania časov niekdajších je hudba alebo aj videošoty, tre- lehradu začínal opäť vrieť na vlťou zase istá paralela. nách novej vlny v hudbe, literaKonkrétne koláž fotogra- túre, divadelníctve, keď v hlavfických záberov Bijlmera, bytovej štvrte Amsterdamu, vystavanej na rovnakých sociálnych, urbanistických a architektonických zásadách, ako aj novobelehradské štvrte 61 až 64. Základ alebo prísady prístupu, ktorý si Basarić zvolil, alebo aj inšpiráciu, možno objaviť vo filme Dym natočenom podľa scenára Paula Ostera. Ide o scénu, keď majiteľ predajne cigariet každý deň kladie stojan na roh ulice a robí jeden fotografický záber z rovnakého miesta. Na otázku nového známeho, spisovateľa preDoprava mestská zerajúceho jeho fotoalbumy, a osobná (1990) prečo stále fotí to isté, odpovedá: „Pozri sa lepšie, všetky nom meste prebiehali festivaly svetového významu. Po vzrutie snímky sú odlišné.“ Aj Gorana Basarića zaujalo šujúcich rokoch osemdesiatych stále sa, nápadne alebo ne- prišli dramatické roky deväťdesiate, potom aj nové tisícročie, všetky s inakšími detailmi odhaľujúcimi zvedavému divákovi vtedajšiu dušu mesta. Slovom, zaujímavé cestovanie minulosťou a časťou metKontrasty roku 2008 ropoly, dokument nánápadne, meniace mesto. Do zorný, reálny a blízky. Veď aj jeho novobelehradskej štvrte vtedy a dnes šlo alebo ide o 61 sa prisťahoval v roku 1980, – nás. Takých, akými sme boli v dobe, keď kultúrny život Be- a pretrvali.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Cestu na Detvu si vytancovali Hložančania T 45. FOLKLÓRNY FESTIVAL TANCUJ, TANCUJ... V HLOŽANOCH

Anna Francistyová

roslav Vasin, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť.

Festival otvorili predstavitelia vlaňajšieho víťazného súboru zo SKC P. J. Šafárika v Novom Sade. Tohtoročný folklórny sviatok bol trochu aj divadelný, lebo scenár pripravila Mgr. Monika Necpálová, odborníčka v tejto sfére umenia. V určených úlohách sa výborne vynašli aj moderátori Anna Funtíková a Rastislav Zorňan. Vystúpenia tanečných skupín boli rozdelené do dvoch častí – v prvej časti odznelo 11 tanečných bodov a v druhej 12. Vystúpili jeden alebo i dva súbory z týchto prostredí: Hložany, Aradáč, Kovačica, Kulpín, Laliť, Šíd, Lug, Padina, Boľovce, Pivnica, Erdevík, Kysáč, Báčsky Petrovec, Jánošík, Vojlovica, Stará Pazova, Nový Sad a súbor Krajan – Vojvodina so žiackym domovom Gymnázia Jána Kollára v Petrovci. Po skončení súťažnej časti festivalu obecenstvo v amfiteátri potešili vystúpeniami hosťujúce súbory zo Slovenska (FS Bažalička, Príbelce– Plachtince), z Česka (FS Púčik, Brno), zo Srbska (FS Vila) a z Chorvátska (FS Mladost, Samobor). V záverečnom ceremoniáli výsledky práce oboch porôt >>>

Zelenú plochu pred Domom kultúry posiali kvety v krojoch už predpoludním. Kapely z jednotlivých osád sa zhlukovali v skupinkách a hrali svoje piesne. Okolo nich sa zbiehali dievčatá vyfintené v krojoch a spievali. Tóny sa plietli pomedzi seba, akoby sme sa ocitli na veľkom dvore muzicí- Etno výstava o svadobných zvykoch rovania. Koncert speváckych zo Starej Pazovy a Šídu, a predskupín a ľudových orchestrov stavili sa i 3 orchestre: z Vojlovice, na javisku Domu kultúry privítal Nového Sadu a Padiny. Koncert 25 speváckych skupín z celej moderovala Elena Vršková. Vojvodiny: z Aradáča, Báčskeho Pred vstupom do areálu amPetrovca, Hajdušice, Jánošíka, fiteátra sa zišli aj vojvodinské Kovačice, Kysáča, Lugu, Padiny, spolky žien. V ich stánkoch sa Vojlovice, Nového Sadu, Hložian, ušlo každému podľa chuti. Ne-

ďaleko amfiteátra v prestávke medzi koncertmi tanečných súborov Vladimír Hudec s korepetítorom Jaroslavom Greksom z Hajdušice učili v tanečnej škole záujemcov tri hajdušické tance: Reštender, Sirotu a Metlový tanec. Priali si aj viac záujemcov a navrhujú, aby do tohto Tanečného domu odteraz všetky účinkujúce súbory poslali aspoň jeden tanečný pár. Aj po skončení festivalu muzika hrala zo všetkých strán a aj samotná vrava bola najkrajším sprievodným podujatím tohto folklórneho sviatku.

nej choreografii. Divákov predtým oslovili Ján Bohuš, predseda Rady Miestneho spoločenstva v Hložanoch, Pavel Marčok,

ohtoročnému sviatku vojvodinského folklóru prialo aj počasie, a tak sa všetky naplánované akcie a sprievodné podujatia realizovali podľa plánu. Na 45. Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch v sobotu 30. mája t. r. bolo až 1 300 účastníkov z 19 našich prostredí, ako i hosťujúce súbory zo Srbska a zo zahraničia. Po koncerte speváckych skupín v Dome kultúry nasledovala tanečná časť programu, a tá sa začala tradičným slávnostným sprievodom účastníkov z centra Hložian k amfiteátru. Ukážky z tancov na každej križovatke nedočkaví diváci odmenili Podnetné slová z javiska amfiteátra potleskom. V otváracom programe v amfiteátri javiskom predseda Obce Báčsky Petrovec, predefilovali všetky súbory a po Katarína Melegová-Melichová, dva páry si po slávnostných prí- predsedníčka Matice slovenskej hovoroch zatancovali v spoloč- v Srbsku, Anna Tomanová-Ma-

kanová, podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, a Mi-

NA 45. FFTT

Aj metlový tanec

Monika Necpálová

eň, keď tancovalo nebo a zem bola plná švihu a rytmu, začal zavčas rána. Priestorové skúšky, nácvik spoločnej choreografie, ozvučenie amfiteátra. Zákulisie pri festivale Tancuj, tancuj... nezostalo očiam divákov neviditeľné. Naopak, všetci domáci z Hložian priložili ruky k organizácii. Spolok žien Slovenka pripravil výstavu Svadobné obyčaje – Začínačka. Výstavu navštívili v Dome kultúry aj hostia festivalu z Čiech a nemohli sa vynadívať. Anna Galambošová im porozprávala aj to, ako zváč pozýval na svadbu a ako veselo bolo prvý svadobný deň pri muzike. • KULTÚRA •

23 /4650/ 6. 6. 2015

Kultúra >>> zverejnil Marijan Pavlov a ceny odmeneným udelili Anna Tomanová-Makanová a Ján Bohuš. Podľa rozhodnutia poroty hodnotiacej výkon orchestrov a speváckych skupín, ktorá pracovala v zložení: Juraj Ferík, Jarmila Juricová-Stupavská a Slovenka

porota určila dievčenskej speváckej skupine KOS Jednota v Hložanoch (vedúci Rastislav Struhár), 2. cenu ženskej speváckej skupine KIS v Kysáči (vedúci Miloslav Kardelis) a 3. cenu dievčenskej speváckej skupine SKUS Jánošík v Jánošíku (vedúca Katarína Mosnáková-Bagľa-

Predstavitelia odmenených orchestrov, speváckych a tanečných skupín

Učíme sa základné kroky hajdušických tancov

Benková-Martinková, 1. cenu získal ľudový orchester SKOS Detvan Vojlovica (vedúci Vladimír Kolárik), 2. cenu ľudový orchester SKC P. J. Šafárika Nový Sad (vedúca Tatiana Jašková) a 3. cenu orchester Domu kultúry Michala Babinku v Padine (vedúci Janko Tomek). Keď ide o spev, tohto roku excelovali dievčatá a ženy; totiž 1. cenu

šová). Táto porota sa rozhodla udeliť aj dve špeciálne ceny, a to ženskej speváckej skupine SKOS Detvan z Vojlovice a dievčenskej speváckej skupine SKC P. J. Šafárika Nový Sad za dlhoročný výborný výkon na FF Tancuj, tancuj... Pôvodné a štylizované tance, ako i spracované obyčaje hodnotila porota v zložení Milorad

Lonić, Marijan Pavlov a Tatiana Kriváková-Amidžićová. Ceny, ktoré pripravila NRSNM, vystupujúcim súborom rozdelili takto: 1. cenu a sošku NRSNM mladšej tanečnej skupine KOS Jednota v Hložanoch (choreograf Jaroslav Kriška), 2. cenu folklórnemu súboru Klasy zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove (choreograf Zlatko Ruman) a 3. cenu folklórnemu súboru SKUS Jánošík v Jánošíku (choreografka Katarína Mosnáková-Bagľašová). V revuálnej časti Vlastimil Fabišík, vedúci FS Púčik z Brna a zároveň riaditeľ podujatia Jánošíkov dukát, navrhol, keďže víťaz festivalu cestuje

ako predstaviteľ vojvodinských Slovákov na Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, aby súbor ovenčený druhou cenou na FFTT pricestoval do Česka na ich festival. Treba si to ešte aj úradne dopovedať a spečatiť zmluvou, ale ak návrh dostane zelenú, tak do Česka odcestuje ako prvý v tomto aranžmáne súbor zo Starej Pazovy. Aj tohtoročný festival spolu zorganizovali NRSNM, Miestne spoločenstvo Hložany, KOS Jednota Hložany, Obec Báčsky Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a prispeli i ďalšie inštitúcie, ustanovizne, združenia a podniky.

PRIPRAVUJE SA 22. ZLATÁ BRÁNA

Posledný raz v škole? Elena Šranková

etský folklórny festival Zlatá brána, ktorý sa viac ako 20 rokov uskutočňuje v Kysáči, tohto roku bude 19., 20. a 21. júna. Okrem nedeľňajšieho galakoncertu organizátori aj tentoraz pripravujú rad sprievodných podujatí. V piatok 19. júna aj tentoraz bude vyhradený na otvorenie výstav a bábkové divadielko. Výstavy otvoria v Galérii SND a v škole, kde budú vystavovať členky Spolku kysáčskych žien. Divadielko bude na festivalovom zámku na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra. V sobotu otvoria ešte jednu výstavu v škôlke Lienka, po ktorej na zámku

www.hl.rs

Zlatej brány bude tradičný koncert hosťujúcich detských folklórnych súborov. Tentoraz vystúpia súbory Rozmarín z Viedne (Rakúsko) a Zvončeky z Hontianskych Nemiec (Slovensko). V rámci nedeľňajšieho galakoncertu, ktorý sa začne o 16. hodine, bude vystupovať skutočne veľký počet ratolestí z našich slovenských prostredí, o čom svedčí údaj, že tu odznie až 46 bodov. Ani tentoraz sa na školskom dvore počas festivalu nebudú predávať alkoholické nápoje, čo je v súlade s tým, že ide o detský festival a že sa maximálne prihliada na bezpečnosť tak účastníkov, ako i obecenstva. Dohodli sa tak čle-

Informačno-politický týždenník

Domáci tanečníci na javisku Zlatej brány

novia organizačného výboru na zasadnutí v pondelok 1. júna. Jediné, čo ustarostilo členov organizačného výboru, je informácia,

že po dlhých rokoch pravdepodobne vyhostia Zlatú bránu zo školského dvora, a to už na budúci rok. • KULTÚRA •

22. prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď Stará Pazova 5. – 7. júna 2015

Program Piatok 5. júna 9.30 – 9.40 – Otvorenie prehliadky 9.40 – 10.10 – Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec: Mesačný bál 10.30 – 11.15 – Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec: Kde bolo, tam bolo... 11.30 – 11.45 – PU Poletarac, Stará Pazova: Soľ nad zlato 12.15 – 12.45 – ZŠ Jána Kollára, Selenča: Len pekne 13.30 – 13.50 – ZŠ hrdinu J. Čmelíka, Stará Pazova: Tri príbehy 14.20 – 14.45 – SKC Pavla Jozefa Šafárika, Nový Sad: Príbeh o slnku 15.20 – 15.50 – ZŠ Jána Kollára, Selenča: Lomidrevo – hra o slovenských obroch 16.35 – 17.20 – Divadlo VHV, Báčsky Petrovec: Maľovaná abeceda

Sobota 6. júna

16.10 – 16.30 – ZŠ maršala Tita, Padina: Popoluška 17.00 – 17.30 – ZŠ Branka Radičevića, Boľovce: O dievčati, ktoré bolo premenené na vtáčika 18.00 – 19.00 – KUS Zvolen, Kulpín: Soľ nad zlato

Nedeľa 7. júna 9.30 – 10.10 – 10.40 – 11.05 – 11.40 – 12.10 – 12.50 – 13.10 – 14.30 – 14.55 – 15.30 – 16.15 – 17.00 – 18.00 – 18.05 –

SKOS Detvan, Vojlovica: Čarodejník z krajiny Oz ZŠ 15. októbra, Pivnica: Len tak? SKUS Jednota, Šíd: Zázračný strom OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra, Pivnica: Pes Jeana Labadieho SKUS Milana Rastislava Štefánika, Binguľa: Snívalo sa mi... ZŠ Bratstvo, Aradáč: Peter Pan Hosťujúce predstavenie z Púchova, Slovenská republika Zatvárací program prehliadky

9.30 – 10.00 – ZŠ hrdinu J. Čmelíka, Stará Pazova: Cesta ku šťastiu 10.30 – 11.00 – DK Michala Babinku, Padina: Ako uspieť v škole bez toho, aby ste sa snažili 11.30 – 12.00 – ZŠ Mladých pokolení, Kovačica: Novoročná rozprávka 12.30 – 12.50 – ZŠ maršala Tita, Padina: Vlk a kozliatka 14.00 – 14.20 – ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato: Šípková Ruženka 15.00 – 15.35 – Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie, Kultúrno-informačné stredisko Kysáč – Ochotnícke divadlo KIS Kysáč: Zázračná kniha KRÁTKY NÁVRAT DO MINULOSTI. Miestny odbor Matice slovenskej v Hajdušici v spolupráci so základnou školou, čiže učiteľkami slovenského jazyka a náboženstva Tatianou Németovou a Ľuboslavou Tomečekovou v pondelok 25. mája zorganizovali návštevu žiakov, ktorí chodia na hodiny slovenčiny a náboženstva, matičného etno domu. Bola to príležitosť, aby sa deti zoznámili so spôsobom života ich starých a prastarých rodičov. Hostitelia im vysvetlili, čomu slúžili kolovrat a krosná, čomu mliečniky, do akých nádob ženy dojili mlieko, v čom vyrábali smotanu a maslo, ako piekli chlieb. Dozvedeli sa tiež, ako ľudia skôr mrvili kukuricu, ako sa používala starobylá žehlička, ktorá sa hriala žeravými uhlíkmi, ale aj to, že postele boli vystlané slamou a kukuričným šúpolím... Zrejme s tým, čo tu videli a počuli, sa deti stretli po prvýkrát, čo ani nediví, lebo v dnešnej dobe počítačov a elektrických a iných pomôcok v domácnostiach sa všetky tieto predmety presťahovali do dejín. Na záver si malí hostia pochutnali na herovkách a babkinom srdiečku, ktoré pre nich pripravili ochotné matičiarky. Týmto sa tento svojrázny návrat detí do dejín neskončil, keďže podľa slov učiteľky Németovej na hodinách slovenčiny budú tak písomne, ako aj výtvarne spracúvať to, čo tu videli. Podobné návštevy MOMS plánuje zorganizovať aj pre ostatné deti v hajdušickej škole, ale, ak o to prejavia záujem, aj pre deti z okolia. Na snímke: Dievčence vyskúšali, ako im slušia čepiec a mladuchine vence. vlh • KULTÚRA •

23 /4650/ 6. 6. 2015

Kultúra OSEMNÁSŤ PANELOV DO RUMUNSKA

spôsob vydávania novín a ďalších časopisov i kníh. Samotnú výstavu priblížil Vladimír Valentík. Z jeho úst príbeh z každého výstavného panelu o tlačiarenskej černi vo Vojvodine dostal ďalší rozmer. Zaujímavosťou je už obdobie, ktoré výstava dokumentuje: 1864 – 2014. Vydávanie časopisov sa vo Andrej Meleg Vojvodine spája s vydávaním časopisov Zornička a lov medzi priaSlávik v už spomenutom teľmi – krajanmi roku 1864 a výstava sa nikdy nie je dosť. končí súčasnou dobou A tých zapísaných a časopismi Hlas ľudu, v tlači nám treba ešte Rovina i menovkyňou pôviac. Práve o nich je vodnej Zorničky, ktorú tu reč: V sobotu 30. pod tým istým názvom mája riaditelia troch vydáva v spolupráci s NVU popredných inštiHlas ľudu SVC v Báčskom túcií vojvodinských Na vernisáži: (zľava) hostiteľ Pavel Hlásnik, hostia Pavel Slovákov zavítali do Čáni, Vladimír Valentík, Samuel Žiak a nadlacký spisovateľ Petrovci. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík zoznámil Nadlaku. Tamojšiemu Ivan Miroslav Ambruš domácich aj s bohatou obyvateľstvu priblížili ďalšiu peknú udalosť, ktorá sa u 18 veľkých panelov. Viac sa záujemca vydavateľskou činnosťou vydanás vo Vojvodine udiala vlani pri môže dozvedieť v katalógu, ktorý vateľstva. Na konci prezentácie si orgapríležitosti osláv 70. výročia Novino- je takpovediac výstavou v malom. vo-vydavateľskej ustanovizne Hlas Sprievodca na 18 stranách ponúka nizátori a hostia vymenili pekné darčeky a prisľúbili si pokračovanie ľudu. Hovoríme o výstave venovanej kompletne zmenšenú výstavu. Na vernisáži Pavel Čáni vysvet- spolupráce. Veď aj druhá strana 150. výročiu slovenského tlačeného slova vo Vojvodine. Na vernisáži lil Nadlačanom, ako v súčasnosti má o sebe čo povedať a predstaviť v Rumunsku sa prihovorili Pavel funguje Múzeum vojvodinských svoju činnosť u nás vo Vojvodine. Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov. Samuel Žiak predstavil Tento večierok je dôkazom, že Slovákov, Samuel Žiak, riaditeľ NVU našu novinovo-vydavateľskú usta- spolupráca medzi dolnozemskými Hlas ľudu, a Vladimír Valentík, riaditeľ novizeň. O Hlase ľudu už obyvatelia Slovákmi pretrváva a v budúcnosti Slovenského vydavateľského centra Nadlaku počuli a nejeden mal aj sa bude len prehlbovať. Veď kapaa zároveň autor výstavy. Výstava pod možnosť prečítať si niektoré čísla city našej národnosti mimo hraníc titulom 150 rokov slovenských novín nášho najznámejšieho týždenníka. matičného štátu boli a sú ešte stále a časopisov vo Vojvodine pozostáva z Ozrejmiť však bolo treba i samotný veľké.

Vojvodinské tlačené slovo v Nadlaku

Stará Pazova Uhostili dva zahraničné súbory. Aktivisti SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy nedávno privítali členov Detského folklórneho súboru Červené jabĺčko z Rovinky (Slovensko) a Folklórneho súboru Púčik z Brna (Česko). Tanečníci zo Slovenska spolu so svojimi hostiteľmi – členmi detskej skupiny SKUS h. J. Čmelíka vystúpili 29. a 30. mája na 10. Medzinárodnom folklórnom festivale Roztancovaná mladosť v Novej Pazove. Okrem celovečerných koncertov v rámci tohto festivalu sa konalo i slávnostné defilé. FS Púčik koncert pre pazovské obecenstvo usporiadal v piatok 29. mája v divadelnej sále a v sobotu sa, rovnako ako aj jeho hostitelia FS Klasy, zúčastnil na 45. FF Tancuj, tancuj... v Hložanoch. V nedeľu 31. mája dve detské tanečné skupiny hostiteľského spolku úspešne vystúpili na Hudobnom festivale detí Vojvodiny v Báčskej Topole. Domov sa vrátili s odmenami – staršia tanečná skupina získala striebornú plaketu a mladšia bronzovú. A. Lš.

ATLAS IMAGINÁRNYCH MIEST DOKTORANDOV ŠTÚDIÍ ARCHITEKTÚRY NOVOSADSKEJ FAKULTY TECHNICKÝCH VIED

Ľahostajnosť neprípustná Oto Filip

elehradský internacionálny týždeň architektúry (BINA) nesklamal žiadne očakávania. Bol obsahovo pestrý, tvorivo objavný, na podujatia bohatý, časovo trvajúci omnoho dlhšie než to názov káže. Medzi 7. a 30. májom bolo treba byť dosť úporný, aby sa návštevník mohol ako-tak ponoriť do všetkého alebo aspoň väčšiny toho, čo ponúkal. Prím medzi viacerými jeho dejiskami patril Kultúrnemu stredisku Belehradu. V Galérii Podrum priestor bol vyhradený pre práce študentov doktorandských štúdií architektúry Fakulty technických vied v Novom Sade. Hybnou silou a mentorom výstavy upriamenej na interdisciplinárne skúmanie hraničných priestorov

www.hl.rs

a styčných bodov literatúry a architektúry bola prof. Dr. Jelena Todorovićová. Doktorandi mali za úlohu skúmať neznáme, vybrať sa v ústrety vlastnému vnímaniu umeleckého diela čiastočne skonkretizovaného do individuálnych priestorových odpovedí. Prostredníctvom priestorových a svetelných inštalácií, skulptúr, digitálnej tlače, kombinovaných techník, makiet, interaktívnych Skulptúra Nutópia autorky Sanje inštalácií reagovali na úryvky z Maljkovićovej diel Borgesa, Schillera, Rossetiho, Lennona, Mottu, Wellsa, Bartona... Slovníkom imaginárnych miest, ktorý Tým pozorovateľovi umožnili, aby svetlo sveta uzrel aj u nás pred sedemsa bez žiadnej ľahostajnosti kochal nástimi rokmi a obsahom ktorého sú v novom svete, lavírujúcom medzi rozličné imaginárne pojmy z dejín skutočným a imaginárnym, blízkym európskej literatúry. Včera slovník, dnes atlas, zajtra čosi nové. Veď nová a nedosiahnuteľným. Celý projekt je vlastne inšpirovaný BINA opäť rýchlo príde.

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Spoločný koncert. V piatok 29. mája v sieni Slovenského domu v Šíde SKUS Jednota Šíd a KUS Mladost zo Samoboru (Chorvátsko) usporiadali celovečerný kultúrno-zábavný program piesní a tancov. Bola to generálna skúška pre folkloristov dvoch spolkov pred vystúpením na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch a pred vystúpením detského súboru SKUS Jednota na festivale Zlatá brána v Kysáči. Aj tento koncert je výsledkom spolupráce, ktorá sa začala pred niekoľkými rokmi na Sriemskej zakáľačke a klobasiáde a na samoborskej salamiáde. Po programe sa organizátori dohovorili o pokračovaní spolupráce. St. S. • KULTÚRA •

NA DOSKÁCH VOJLOVICKÉHO SPOMIENKOVÉHO DOMU

Čarodejník aj po slovensky Vladimír Hudec

je konečné slovo moje. Kostým je pre mňa veľmi dôležitý prvok každého predstavenia. Keď si herec oblečie kostým, stotožňuje sa s postavou, ktorú potom iba prezentuje divákom. Ja totiž deti učím, že nemajú hrať

o úspechu, ktorý s predstavením Čarodejník z krajiny Oz v srbskom jazyku dosiahli na 6. mládežníckom divadelnom festivale Vojvodiny v Kule, členovia mladšej divadelnej sekcie SKOS Detvan v nedeľu 31. mája toto vydarené predstavenie pred vlastným obecenstvom zahrali aj v slovenskom jazyku. Režisérku predstavenia Terezu Weberovú-Oravcovú, ktorá je zároveň aj autorkou textu a originál- Originálne kostýmy významne prispeli nych kostýmov, k úspechu predstavenia sme sa opýtali, nakoľko bolo náročné pripraviť ta- danú postavu, ale sa musia s ňou kéto, podľa ocenení odborníkov, stotožniť. Tak teda ak si vrana, jedinečné predstavenie. máš byť vrana a nie hrať vranu. – Myslím si, že sa už dobre Ak si bosorka, buď bosorka, ak poznáme, a že deti majú skú- strašidlo, tak strašidlo... Myslím si, senosť v práci so mnou. Hlavne že som dobre ocenila možnosti sa dohovárame o tom, ako by hercov, a že preto predstavenie to všetko malo vyzerať, aj keď tak dobre dopadlo.

Čarodejník z krajiny Oz je už druhé predstavenie, ktoré vojlovickí divadelníci zahrali v dvoch jazykoch – po slovensky a po srbsky, čím sú jedineční medzi vojvodinskými slovenskými divadelnými súbormi. Dve hlavné hrdinky v predstavení Alisa Oravcová (strašidlo) a Jana Marková (Dorothy) nám prezradili, že nacvičiť predstavenia v dvoch jazykoch nebolo až tak ťažko, ale že predsa museli omnoho viac cvičiť. Keď ide o slovenskú verziu, pomáhala im učiteľka slovenčiny Katarína Lenhartová-Petráková, ale aj Tereza a Miroslav Oravcovci. Predstavenie inšpirované známym filmom popretkávané je prvkami moderných tancov, akými sú napríklad hip-hop, kramp a iné a na obecenstvo zvlášť zapôsobila zladenosť pohybov s hudbou. Tanečné prvky v predstavení spolu s tanečným súborom Fusion Crew z Pančeva pripravili Stefan Vidović,

Sandra Vidovićová a Alisa Oravcová. Výber songov, preklad a nacvičovanie spevu mala na starosti Katarína Kalmárová a text do slovenčiny preložila Kristína Gajanová. Toto predstavenie, ako aj všetky ostatné podujatia SKOS Detvan v tomto roku sa nesú v znamení jubilea – 40 rokov založenia spolku, čo bola príležitosť, aby si podpredseda spolku Miroslav Oravec na úvod spomenul na bohatú minulosť detského divadla vo Vojlovici a všetkých tých, ktorí sa o to pričinili. Predstavenie zároveň bolo aj generálnou skúškou pred vystúpením na prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove v sobotu 6. júna.

POZNÁMKA

Prvá cena (ne)motivuje Anna Francistyová

no, dôležité je zúčastniť sa, ale vždy je tu aj tá šanca zvíťaziť. Titul, ktorý poteší, ktorý zatiaľ neznámeho speváka dostane na výslnie – na titulné strany novín, do titulkov denných aktualít... Ale môže aj uškodiť: jednotlivcovi, spolku, pozorujúc s nadhľadom i slovenskému vojvodinskému etniku... Ako? Napríklad právo zúčastniť sa na Stretnutí v pivnickom poli majú speváci od 16 rokov. A spravidla takí mladučkí na festival aj prichádzajú. A čo keď taká mladučká speváčka • KULTÚRA •

už svoj debut korunuje víťazstvom? Nuž spravidla viac na festival nepríde. A to je škoda. V časoch, keď na nás zovšadiaľ číhajú elektronické a moderné spôsoby na využitie voľného času, tých mladých ľudí, ktorí chcú spievať slovenské ľudové piesne – pritom aj tie menej známe datujúce z mladosti ich rodičov a starých rodičov – by sme si mali chrániť ako kvapku vody na dlani. Talentovaného mladého speváka poteší aj 3. cena odbornej poroty za prednes, aj cena za autentickosť piesne (lebo ani tu nestačí mať

len pôvodnú pesničku, ale ju aj presvedčivo zaspievať). Pritom ho aj motivuje, aby čím lepšie využil tú druhú a tretiu šancu zúčastniť sa v súťažnej časti pivnického festivalu o rok či o dva. Skúsenejší speváci si tu už neraz vyspievali aj dve, dokonca i tri víťazstvá, a netreba im ich odoprieť, ak si ich zaslúžili aj pri druhej či tretej účasti. Vystúpenie po predchádzajúcom víťazstve aj pre mladučkých, aj pre tých skúsenejších spevákov má svoje riziká: môže byť silnejšia konkurencia, môže zlyhať hlas, nesadnúť pesnička... Potom

prichádza trápny pocit. Lebo od vlaňajšieho víťaza sa očakáva, že nepochodí horšie ako vlani... Tá nepísaná zodpovednosť a záťaž spravidla rozhodne, a tak aj napriek láske k spevu a slovenskej ľudovej piesni mladučká laureátka viac nepríde. Už sa to v dejinách pivnického festivalu stalo: takýmto nepopulárnym spôsobom zatvorili sme práve pootvorené dvere Aradáčanke, Dobanovčanke... Ozaj, nezľakla sa záťaže titulu najlepšej nádejná dobrá speváčka a tohtoročná víťazka Padinčanka? Príde na festivalové javisko znovu?

23 /4650/ 6. 6. 2015

Kultúra OPONA SLOVÁKOV NEDELÍ

Divadelná slučka viaže Tisovec a Pivnicu Monika Necpálová

ivadelná slučka viaže tých najvernejších. Tých, čo veria Tálii na Dolnej i Hornej slovenskej zemi. Jednou takou slučkou sú už roky zviazané súbory DS Daxner z Tisovca a Divadlo Janka Čemana z Pivnice. Slučku neustále uťahuje a tak priateľské vzťahy a spoluprácu utužuje aj Michal Stejskal, režisér z DS Daxner. Divadelná družba s Pivnicou je plná stretnutí. Na tomto ročníku festivalu DIDA sa Tisovec predstavil hrou Ivana Bukovčana Slučka pre dvoch, ktorá mala premiéru v roku 2014. Na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom nedávno v apríli hra získala cenu za najúspešnejšiu scénografiu a prvá skončila aj na Zochovej

divadelnej Relu. Snažíme sa vúcej. Polročné byť otvore skúšobné obdoní k novým bie ovplyvnili aj členom, ale kolegovia z dizatiaľ sa nám vadelnej sféry to len málo darí,“ uvažuje v Bratislave režisér Michal a Brne. „Každý rok pripravujeStejskal a pome predstavenie kračuje: „Za tie tak, aby bolo roky sú diváci v Pivnici pre zaujímavé pre celú verejnosť,“ nás ako rodiozrejmuje funna. Chceme im govanie súboru poskytnúť to Michal Stejskal. Michal Stejskal o spolupráci najlepšie. To je Návštevníkom s Pivničanmi pre nás veľmi festivalu DIDA dôležité.“ sa teda už na pohľad naskytla Ochotnícke divadlo vo Vojvonedávno možnosť vidieť určite dine má veľkú tradíciu, ktorá, jedno z najlepších predstavení ako sa dozvedáme, ovplyvňuje slovenskej amatérskej scény. aj súčasnú tvorbu ochotníc„Na Slovensku je problém kych súborov na Slovensku. pritiahnuť mladých ľudí k divad- Ako Michal Stejskal v rozhovore

V NOVOM FILMOVOM PROJEKTE POVRATAK (RETURN) ŠTYRIA PAZOVČANIA

Režisér a traja herci

hercov – Máriu Anna Lešťanová Chlebianovú a Vladimira a 53. Prehliadke Kerkeza. Traja ochotníckych diherci z Pazovy vadiel Vojvodiny, vo filme majú ktorá v Starej Pazove epizódne úlohy. prebiehala v dňoch Film sa nahrá16. až 24. mája, bolo va v Sombore, niekoľko sprievodných skadiaľ pochápodujatí. Organizátori dza pôvodom prehliadky Ústav pre hlavný herec kultúru Vojvodiny, Zväz z Ameriky, a ochotníkov Vojvodiny, v Bezdane. „Pre Zväz ochotníkov Obce nás troch je toto Stará Pazova, Stredisko niečo celkom pre kultúru Stará Pazonové a veľmi va a Obec Stará Pazova Alexander Bako (v strede) v spoločnosti s Borom Đorđevićom (zľava) a hercom z Ameriky Lazarom zaujímavé. Zomedzi ne zaradili pro- Rockwoodom známili sme sa jekciu filmu Pesnik autora Predraga Jakšića, filmového tímu – medzi známych hercov zo tak s našimi, ako aj s americkými režiséra zo Starej Pazovy. Vo filme Srbska (Milorad Mandić-Man- hercami a pre nás táto účasť vo hral i Alexander Bako, pazovský da, Bora Đorđević, Dubraka filme je veľkou skúsenosťou,“ Mijatovićová, Rada Đuričinová, povedal A. Bako a dodal, že sa herec a režisér. Raša Bukvić) a z Ameriky (Lazar premiéra filmu očakáva do konca Toho času P. Jakšić pracuje na novom filmovom projekte Rockwood, John Savage, Nick roka. Povratak (Return) a okrem A. Baka Mancuso, Michael Paré) zapoFoto: z archívu A. Baka do hereckého internacionálneho jil ďalších dvoch pazovských

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

načrtol, Tisovčania videli niekoľko inscenácií slovenských dolnozemských autorov, ale aj inscenácie vznikajúce pod dohľadom Ľuba Majeru, Kataríny Hitzingerovej či Dany Turanskej. To sú mená známe rovnako dobre na Slovensku a sú zárukou kvality. „Pred dvoma rokmi sme pripravili hru VHV. Bola to jedna z úspešných inscenácií a aj do budúcna by sme radi siahali po autoroch z Dolnej zeme. Je to pre nás výzva,“ odhodlane hovorí tisovský divadelník. Nečudo, tlmočiť odkaz zahraničného autora je výzvou vždy. O to zaujímavejšie je pre diváka na Slovensku, ak mu niekto z inscenátorov ponúkne dielo slovenského autora, pôsobiaceho medzi krajanmi. Je to cesta ako kráčať cez divadlo vojvodinskou rovinou.



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Kultúrny informátor na jún, v ktorom sa avizujú kultúrne diania v tomto mesiaci, predstavili Alexander Bako v mene Strediska pre kultúru a Petar Nerandžić v mene Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova na tlačovke v utorok 2. júna v tamojšej galérii. Jún je v znamení troch festivalov – Prehliadky detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (5. až 7. júna), Steliných dní na počesť Dr. Stely Gundeljovej (19. a 20. júna) a Vidovdanských stretnutí (26. a 27. júna). Tradičný záverečný program pazovských škôlkarov bude 8. júna v divadelnej sále a rozlúčkový program malých maturantov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka 10. júna. Ani v tomto mesiaci nevystane bohatý filmový program a pre milovníkov výtvarného umenia je tu výstava pazovského maliara Milenka Hadžića v galérii Strediska pre kultúru 8. júna. a. lš. • KULTÚRA •

Z VÝLETU PROFESOROV A ŠTUDENTOV SLOVAKISTIKY

Pozdrav z Banátu Slovákom Martina Bartošová

štýlom – motívmi sedliakov s veľkými pracovitými rukami a nohami, v scénografii slovenských domčekov a polí. V dome nechýbajú ani obrazy

estovanie je kľúčom k spoznávaniu nielen iného, ale aj vlastného štátu, národa, jeho jazyka a kultúry. Iba tak je možné uvedomiť si, že aj „naše“ má, napriek nedostatkom, svoje kvality, jedinečnosť a tradíciu, na ktorú môžeme byť iste hrdí. Presvedčili sa o tom aj študenti z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Na pamiatku aj spoločná fotka Sade, ktorí v utorok 26. mája so svojimi profesormi – iných maliarov, staré ikony a knihy, vďaka finančnej podpore Asociácie starožitný prepychový nábytok a slovenských pedagógov – navštívili rozličné predmety svedčiace o Joslovenské osady Kovačicu a Padinu. nášovej zberateľskej činnosti. Slovakisti sa najprv zastavili v KoPotom akademických občanov vačici, kde si pozreli Pamätný dom cesta zaviedla do Obecnej knižnice významného insitného maliara Mar- v Kovačici, kde sa dozvedeli o jej čintina Jonáša, do ktorého sa umelec nosti a o významných osobnostiach, nasťahoval so svojou rodinou ako ktoré pôsobili a dodnes pôsobia tridsaťročný. Steny tohto domu zdo- v Kovačici. Jednou z nich je znábia Jonášove obrazy s jedinečným ma slovenská spisovateľka pre deti

a mládež Mária Kotvášová-Jonášová, s ktorou sa študenti mali príležitosť zoznámiť a porozprávať. Na rozlúčku im spisovateľka nezabudla

dať vzácne rady, ako čo najlepšie a najkvalitnejšie literárne tvoriť. Po spoločnom obede v Turistickom stredisku Relax nasledoval odchod do Padiny. Tu sa študenti a profesori zoznámili s činnosťou knižnice pôsobiacej v Dome kultúry Michala Babinku, ktorá napriek

materiálnym problémom vytrvalo bojuje o zachovávanie a pestovanie slovenčiny ako materinského jazyka. Pre milovníkov histórie nechýbala obhliadka padinského etno domu, ktorý roku 1911 postavil padinský cirkevný zbor. Podľa údajov v ňom žil padinský kantor. Padina je známa zvlášť podľa hlbokých studní, najmä Šajbenovej, kopanej roku 1910 a hlbokej 35 metrov. Májová exkurzia slovakistov sa skončila odchodom na padinský cintorín, kde sú pochovaní významní slovenskí spisovatelia Albert Martiš (1855 –1918) a Michal Babinka (1927 – 1974). Na znak vďaky a úcty k nim študenti prečítali Babinkove básne, po ktorých profesori na oba hroby položili vence. Na tomto výlete bolo 8 zamestnancov a 11 študentov Oddelenia slovakistiky, jeho organizáciu mala na starosti asistentka Ma. Jasna Uhláriková a vďaka dojmom a fotografiám zostane výletníkom dlho v pamäti. Foto: z archívu Oddelenia slovakistiky

OZNÁMENIE Z NRSNM

Rozhovory s ministrom

oordinácia národnostných rád sa 1. júna 2015 stretla v Ministerstve osvety, vedy a technologického rozvoja s ministrom Dr. Srđanom Verbićom, so štátnou tajomníčkou Dr. Zoranou Lužaninovou a Jasminkou Peruničićovou-Alenovou, poverenou otázkami menšinového školstva v Srbsku. Koordinátorka pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny PaedDr. Svetlana Zolňanová v mene predstaviteľov výborov pre vzdelávanie národnostných rád všetkých národnostných menšín v Srbsku prezentovala aktuálny stav menšinového vzdelávania v Srbsku. Koordinácia národnostných rád, ktorou predsedá Anna Tomanová-Makanová, tieto závery vypracovala na spoločnom stretnutí v Kovačici 9. a 10. mája 2015. • KULTÚRA •

Od Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja sa očakáva Stratégia menšinového vzdelávania v Srbsku, ktorá bude prezentovaná verejnosti už v júni. Zásadná požiadavka menšín v Srbsku je zachovanie vzdelávania v jazyku menšín v už jestvujúcich vzdelávacích inštitúciách, zachovanie tried s menším počtom žiakov, ako je to zákonom stanovené v menšinových školách a vytvorenie priaznivejších podmienok na vyučovanie materinského jazyka s prvkami národnej kultúry. S ministrom boli prerokované otázky vydávania učebníc v jazyku menšín, možnosti uznávania diplomov, medzištátne dohody, organizovanie súťaží a záverečných skúšok v jazykoch menšín, skladanie lektorátov a odborné zdokonaľovanie učiteľov.

VEREJNÁ HODINA SLOVENSKÉHO JAZYKA s prvkami národnej kultúry sa uskutočnila 29. mája v Základnej škole J. Attilu v Novom Sade. Hodinu pripravili novosadskí žiaci 1. až 7. ročníka s profesorkou Vierou Fedelovou z týchto základných škôl: Jovana Popovića, Sonje Marinkovićovej, Žarka Zrenjanina a už spomenutej hostiteľskej školy J. Attilu. Rodičia, starí rodičia a súrodenci žiakov si vypočuli recitácie, žartovné texty, ďalšie slohové práce a zopakovali si čo-to i z gramatiky. Táto neobvyklá hodina slovenčiny bola využitá i na oslovenie a výzvu rodičov budúcich prvákov, aby si deti zapísali na slovenčinu, či už v septembri alebo o rok, o dva. Aj samy sa presvedčili, že slovenčina nie je strašiakom, ani záťažou, na hodinách sú žiaci uvoľnení, pekne sa bavia, priatelia a súčasne sa i učia. Aj táto hodina sa skončila vo veselej nálade a všetci si ešte pochutnali na domácich medovníčkoch. V. F. Foto: z archívu V. Fedelovej 23 /4650/ 6. 6. 2015

Kultúra

KRÁTKE SPRÁVY

Lazarevac

AKCIA RASTIEME S TANCOM V KOVAČICKEJ OBCI. V pondelok 1. júna (Medzinárodný deň detí) v rovnakej chvíli v niekoľkých obciach a mestách v Srbsku, Republike Srbskej a Čiernej Hore deti s dospelými sa zapojili do hudobno-tanečného podujatia Rastieme s tancom. Zámerom podujatia je šírenie pozitívnej energie, radosti, sociálnej, rodovej a národnostnej rovnosti. V organizácii Detskej tanečnej asociácie Srbska a Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačickej obci sa tancovalo aj v Kovačici. Na futbalovom ihrisku Športovo-rekreačného strediska Slávia zo 400 detí tancovalo so svojimi vychovávateľkami a rodičmi. Okrem detí z polodenného a celodenného pobytu do tanca sa zapojili aj tí najmenší – z jasličiek. Toto humanitárne podujatie finančne podporila Obec Kovačica a zozbierané prostriedky budú odovzdané deťom, ktoré trpia nejakým zdravotným problémom. Na snímke: Najmladší tanečníci s vychovávateľkami a rodičmi v Tanci tučniakov. A. Ch.

Mrzíme sa, či nenávidíme? Anna Horvátová

ennodenné stresy vyvolané urýchleným tempom života, neustálym sa hnaním za finančnými prostriedkami len negatívne vplývajú na našu osobnosť, vyvolávajúc v nás trpké pocity a z toho aj neprimerané správanie. Navzájom sa odcudzujeme, spoločenské a medziľudské vzťahy sú deštruované a tie spôsobujú aj negatívne city, následkom čoho sa stáva, že sa začíname „mrzieť“. Okrem toho, čo určite všetci vieme, že taký stav neprospieva nikomu a všetkým nám strpčuje život, nezvolili sme si ani správne slovo na definovanie toho stavu. Najmä v tomto prípade je slovo „mrzieť“ poslovenčený srbský ekvivalent slova mrzeti. Vo vojvodinskej slovenčine sa stane, že použijeme aj srbské slovo mržnja, bez toho, aby sme zauvažovali, či to nie je vypožičané zo srbčiny. Spisovné slovenské náhrady sú nenávidieť, nenávisť. Pociťovanie nenávisti je teda opak vznešenému citu milovať niekoho, ale, žiaľ, život je už raz taký. Nenávidieť možno soka, klamstvo, nenávidený je i tyran. Stáva sa, že

sa vyjadríme aj expresívne – na smrť nenávidieť niekoho. Nenávisť, nenávistnosť je silný citový odpor, nepriateľský vzťah, nevraživosť, napr.: nenávisť k nepriateľovi; triedna, rasová nenávisť, pociťovať nenávisť. Prídavné meno je nenávistný: nenávistný pohľad... Sloveso mrzieť v spisovnej slovenčine nie je neznáme, avšak s určitými významovými rozdielmi od toho srbského. Slovenský význam tohto ekvivalentu je takýto: vzbudzovať pocit nepríjemnosti, nespokojnosti alebo zlosti: hádka ho mrzela, mrzí ma, že musím čakať, mrzí ma to – ľutujem; pociťovať nespokojnosť, mrzutosť – hnevať sa, zlostiť sa: mrzieť sa na deti, na seba, na neporiadok. Prídavné meno mrzký znamená nasledujúce: škaredý, nepekný, špatný, ošklivý: mrzký pohľad, mrzké počasie; alebo zlý, podlý, (ne)hanebný: mrzký čin, mrzké klebety. Príslovku i vetnú príslovku mrzko môžeme použiť v takýchto prípadoch: mrzko hovoriť, vonku je mrzko. Mrzkosť, škaredosť, ošklivosť alebo špatnosť je nepeknosť na vzhľad, to, čo sa pri nazeraní nepáči, opak pojmov je krása a peknota alebo básnicky peknosť.

Vysoké ocenenia na republikovej súťaži. Republiková prehliadka žiackych speváckych zborov a orchestrov základných a nižších hudobných škôl prebiehala v dňoch uplynulého víkendu v Stredisku pre kultúru v Lazarevci. Na tejto prehliadke sa zúčastnili aj mladučkí hudobníci z Kovačickej obce, ktorí získali vysoké ocenenia. Žiacky orchester ZŠ Mladých pokolení vedený učiteľom hudby Pavlom Tomášom st. sa ovenčil zlatou plaketou a spevácky zbor tejto školy získal striebornú plaketu. Žiacky orchester ZŠ maršala Tita v Padine, ktorý odborne vedie prof. Pavel Tomáš ml., získal 3. miesto a bronzovú plaketu. A. Ch. Zlatá plaketa aj Selenčanom. Na 16. republikovej súťaži orchestrov základných škôl a základných hudobných škôl Srbska, ktorá prebiehala 30. a 31. mája v Centre pre kultúru v Lazarevci, v kategórii žiackych orchestrov Orchester ZŠ Jána Kollára v Selenči obsadil prvé miesto. V konkurencii bolo 17 takýchto hudobných telies a Selenčania sa sem dostali po získaní titulu víťaza na 54. hudobnom festivale detí Vojvodiny 17. mája v Báčskej Topole. S mladými hudobníkmi pracuje profesor hudobnej kultúry Mr. Juraj Súdi a v repertoári orchestra je vážna hudba, úpravy rómskych, srbských a slovenských ľudových piesní a súčasná tanečná hudba. Teraz má 16 členov, ktorí hrajú na nasledujúcich hudobných nástrojoch: prvé, druhé a tretie husle, husľová kontra, cimbal, gitara, paličky, violončelo, klavír a kontrabas. Po účasti na tejto prehliadke má pred sebou ešte rad vystúpení a po koncerte vo svojej škole (v nedeľu 7. júna o 17. hodine) chystá sa na Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči. A aby sa toto hudobné teleso mohlo dostať aj za hranice selenčského chotára, pomohla mu Obec Báč. J. S.

Piešťany Kreatornica prezentovala remeslá dolnozemských Slovákov. Členovia Klubu Kreatornica v Kovačici na sklonku mája po siedmykrát pobudli na kúpeľnom ostrove v Piešťanoch, kde sa zúčastnili na festivale tradičných ľudových remesiel. Okrem domácich majstrov na podujatí bola aj stovka remeselníkov z Českej republiky, Poľska, Maďarska, zo Slovinska a Srbska, ktorá prezentovala viac ako 50 rozličných remesiel. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Zakladatelia festivalu:

MIESTNE SPOLOČENSTVO NÁRODNOSTNÁ DA HLOŽANY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY V SRBSKU

POĎAKOVANIE

KOS JEDNOTA HLOŽANY

V sobotu 30. mája 2015 v Hložanoch prebiehal 45. Folklórny festival Tancuj, tancuj... Tradičný folklórny sviatok vojvodinských Slovákov si uctilo 1 300 účastníkov, obohatili ho svojou účasťou aj hosťujúce súbory MIESTNE SPOLOČENSTVO KOS JEDNOTA NÁRODNOSTNÁ DA Organizátori: z našej krajiny a zo zahraničia. Organizátori festivalu srdečne ďakujú všetkým účastníkom programov, MIESTNE SPOLOČENSTVO KOSHLOŽANY JEDNOTA NÁRODNOSTNÁ SLOVENSKEJ DA HLOŽANY NÁRODNOSTNEJ HLOŽANY HLOŽANY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY V SRBSKU sprievodných podujatí, divákom a všetkým, čo akýmkoľvek spôsobom prispeli k úspešnému priebehu MENŠINY V SRBSKU tohtoročného najmasovejšieho hudobno-folklórneho podujatia Slovákov v AP Vojvodine.

Organizátori:

MIESTNE SPOLOČENSTVO NÁRODNOSTNÁ DA HLOŽANY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY V SRBSKU

KOS JEDNOTA HLOŽANY

OBEC BÁČSKY PETROVEC

KOS JEDNOTA HLOŽANY

ÚSTAV PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

MIESTNE SPOLOČENSTVO KOS JEDNOTA NÁRODNOSTNÁ DA HLOŽANY HLOŽANY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY V SRBSKU Členovia Organizačno-správnej rady

FestivalFestival nančne podporili: nančne podporili: Festival nančne podporili: OBEC BÁČSKY PETROVEC

ÚSTAV PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Michal Hataľa, predseda Katarína Dobríková Vladimír Medveď Rastislav Struhár Milina Sklabinská

ÚSTAV PRE KULTÚRU OBEC Členovia Organizačno-správnej rady VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV BÁČSKY PETROVEC Michal Hataľa, predseda Koordinátorky festivalu: POK JINSKÝ SEKRETARIÁT REPUBLI SRBSKO Katarína Dobríková Ú D PRE Ivana SLOVÁKOV Svetlíková KULTÚRU MINISTERSTVO POK PRE JINSKÝ SEKRETARIÁT ŽIJÚCICH REPUBLI SRBSKO Ú D PREVSLOVÁKOV ZAH NIČÍ Vladimír Medveď A VEREJNÉ INFORMOVANIE ŽIJÚCICH V Jasna KULTÚRY A INFORMOVANIA PRE KULTÚRU MINISTERSTVO ZAH Makišová NIČÍ POKA VEREJNÉ JINSKÝ SEKRETARIÁT REPUBLI SRBSKO INFORMOVANIE KULTÚRY A INFORMOVANIA Ú D PRE SLOVÁKOV Rastislav Struhár Generálny sponzor 45. PRE folklórneho festivalu Tancuj, KULTÚRU MINISTERSTVO ŽIJÚCICH V ZAH NIČÍ Členovia Organizačno-správnej radytancuj... Generálny sponzor 45. folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Sklabinská A VEREJNÉ INFORMOVANIE KULTÚRY AMilina INFORMOVANIA

Generálny sponzor:

Michal Hataľa, predseda Generálny sponzor folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Koordinátorky festivalu:45. Katarína Dobríková Ivana Svetlíková Vladimír Medveď Jasna Makišová s.r.o. Agroplod s.r.o. Agroplod Rastislav Struhár Hložany Hložany Milina Sklabinská Mediálni sponzori: Mediálni sponzori: Mediálni sponzori: s.r.o. Agroplod

Koordinátorky Hložany festivalu: Ivana Svetlíková RTV Vojvodiny RTV Petrovec Hlas ľudu Mediálni sponzori: NVU RTV Vojvodiny RTVMakišová Petrovec NVU Hlas ľudu Jasna Sponzori 45. folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

festivalu pomohli: Sponzori 45. folklórneho festivalu Tancuj,Organizáciu tancuj... Sponzori: s.r.o. Gloakvalis Hložany

s.r.o. Gloakvalis Hložany Gloakvalis, s. s r. o., Hložany PG Fana, Hložany Základná škola Jozefa Marčoka Dragutina, Hložany s.o.r. Grading Báčsky Petrovec s.o.r. Grading Báčsky Petrovec Grading, s. o. r., Báčsky Petrovec STR Srna, Hložany Spolok žien Slovenka, Hložany Diskont Protea Hložany NVU RTV Vojvodiny RTV Petrovec Hlas ľudu Protea Hložany Diskont Protea, Hložany VPD ZlatnoDiskont zrno,Agrointer Hložany s.r.o. Begeč Združenie poľnohospodárov, Hložany Begeč STR Srna Hložany Agrointer, s. s r. o., Begeč Hatala, s. s r.s.r.o. o., Agrointer Hložany Dobrovoľný hasičský spolok, Hložany STR Srna Hložany festivalu Tancuj, tancuj...spolok, Hložany VPD Zlatno zrno Hložany Melina, s. r. d., HložanySponzori 45. folklórneho Poľovnícky VPD Zlatno zrno Hložany

• KULTÚRA •

Hatala Hložany s.r.o. s.r.o. Gloakvalis Hložany s.r.o. Hatala Hložany s.o.r. Grading Báčsky Petrovec Organizáciu 45. folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... pomohli: Organizáciu 45. folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... pomohli: Diskont Hložany 23 /4650/ 6. 6. 2015 Základná škola JozefaProtea Marčoka Dragutina z Hložian Základná škola Jozefa Marčoka Dragutina z Hložian s.r.o. žien Agrointer Spolok SlovenkaBegeč z Hložian Spolok poľnohospodárov žien Slovenka z Hložian Združenie STR Srna Hložanyz Hložian Združenie poľnohospodárov z Hložian

Kultúra • Oznamy

Výzva k našim spisovateľom

DROBNÝ OZNAM VYHLASUJEM za neplatný diplom zo záverečnej skúšky o skončení Strednej technickej školy Jovana Vukanovića v Novom Sade vydaný v roku 2002 na meno Branislav Sabo z Kysáča.

ydavateľstvo Hlasu ľudu v Novom Sade a Slovenské vydavateľské centrum (SVC) v Báčskom Petrovci vyzývajú našich spisovateľov, aby rukopisy svojich budúcich kníh, ktoré by chceli v ňom vydať v roku 2016, dostavili do našich vydavateľstiev najneskôr do 1. septembra 2015, lebo v opačnom prípade ich nebudeme môcť zaradiť do vydavateľského plánu na nasledujúci rok. Rukopis knihy bude treba zaslať do HĽ a SVC rovnako na cédečku (vysádzaný v programe Word), ako aj na papieri v dvoch exemplároch. Rukopis musí byť kompletný, s očíslovanými stranami, s definitívnymi názvami textov a jednotlivých svojich častí (cyklov), s primeranými podpismi pod fotografiami a obrázkami, s menami autorov fotografií, kresieb a umeleckých obrazov, ak ich mená sú vôbec známe (toto v prípade, že kniha bude ilustrovaná), s obsahom a s definitívnym názvom knihy, ktorý sa neskôr už nebude môcť zmeniť. Citáty treba uvádzať iba v úvodzovkách („“), nie italicom, nie boldom a nie podčiarkované. Akže sa zjaví citát v citáte, treba ho označovať malými úvodzovkami (‚‘). Citácie musia byť vierohodné, lebo v redakcii ich už viac nikto nebude porovnávať s originálmi (v prípade nepresného citátu autor si zaň bude sám zodpovedať). Pri citovaní veršov v prozaickom texte verše od seba treba oddeľovať šikmými zátvorkami (/) s medzerami pred i po zátvorke. Pri citovaní celých básní alebo ich fragmentov v podobe veršov v prozaickom texte verše treba uvádzať italicom. Dialógy v poviedkach a románoch treba klásť do stredne dlhých pomlčiek (–, nie -, a nie —), nie do úvodzoviek („“), nie do italicu, nie do boldu a nie podčiarkované. Do úvodzoviek alebo do italicu možno umiestňovať myšlienky hrdinov, ale potom v celej knižke rovnako. Do úvodzoviek treba umiestňovať nespisovné a ironicky použité slová, zatiaľ čo cudzie treba dávať italicom. Názvy kníh a rôznych iných textov, názvy filmov, výtvarných, sochárskych, hudobných a iných umeleckých diel treba dávať italicom. Nie však mená osôb, ani názvy časopisov a iných periodík. Názvy rubrík a príloh časopisov tiež treba dávať italicom. Pri preberaní básní do antológií a iných výberov zostavovateľ sa musí pridržiavať počtu veršov, aký určil sám autor, a teda nesmie ich lámať podľa vlastného dobrozdania ani nijakým iným spôsobom meniť bez súhlasu autora. Rovnako sa treba správať aj pri preberaní prozaických textov: nebude teda možné spájať jednotlivé odseky textu alebo jeden odsek deliť na niekoľko odsekov. Do výberov možno zaraďovať len texty poslednej ruky, schválené samotným autorom, čo sa vzťahuje nielen na básne, ale aj na všetky ostatné texty. Keď ide o dramatické texty, mená osôb treba uvádzať verzálkami (veľkými písmenami) a didaskálie v okrúhlych zátvorkách a v italicu. Okrem toho rukopis musí obsahovať tie verzie textov, ktoré boli uverejnené (ak vôbec predtým boli uverejnené) v časopisoch a zborníkoch (lebo tie tam boli náležite redigované, lektorované a korigované), nie prvotné verzie tých istých textov, ktoré zostali autorom v počítačoch v nelektorovanej a nezredigovanej podobe. Toto zároveň znamená, že už viac nebude možné posielať do vydavateľstiev „rukopisy“ kníh v podobe xeroxov (fotokópií) predtým (v časopisoch a zborníkoch) vytlačených textov, ktoré do knihy autor zaraďuje – ako to bolo bežnou praxou doteraz. Keď ide o vedecké publikácie, autori sa pri uvádzaní literatúry a bibliografických jednotiek v poznámkach pod čiarou budú musieť pridŕžať pokynov, ktoré boli vypracované pod dozorom vtedajšej lektorky slovenčiny na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade Dr. Zuzany Hurtajovej a vytlačené v časopise Nový život roku 2002 (Pokyny autorom, NŽ, 54, 2002, č. 11 – 12, s. 670 – 671, tiež uvedené na tejto webovej stránke). V prípade, že sa týmito pokynmi autori nebudú riadiť, ich knihy nebudú zaraďované do vydavateľského plánu týchto vydavateľstiev na budúci rok. (HĽ, SVC)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe ažúrovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 25. 5. 2014 schválil rozhodnutie, ktorým je rozhodnuté, že nositeľ projektu Regionálna depónia, s. s r. o., Subotica, Námestie Lazara Nešića č. 1, nie je záväzný vypracovať novú, ani ažúrovať jestvujúcu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba Subotickej regionálnej sanitnej depónie, na katastrálnej parcele číslo 2635, k. o. Bikovo, ZO Subotica. Rozhodnutie sa môže dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

hlasludu.info www.hl.rs

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adice 3, Ul. Ilije Garašanina č. 2, na katastrálnej parcele číslo 2598/1, k. o. Veternik, Nový Sad, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nenahraditeľného manžela, ocka a dedka

SMUTNÁ SPOMIENKA

JURAJA STANU 1943 – 2014 – 2015 z Kovačice

MICHAL MARČOK

ANNA MARČOKOVÁ

13. 3. 1945 – 4. 6. 2013

rod. Krajčíková 10. 2. 1947 – 21. 12. 2013

Obzor smútkom potmavel, smrť zobrala srdca diel. Skončila sa jedna púť, nemôžeme zabudnúť dotyky rúk, očí svit, pretrhla sa šťastia niť.

z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú

Manželka Katarína, dcéra Katarína, zať Peter a vnučka Mia Tóthovci

syn Jaroslav a dcéra Zdenka s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. júna 2015 je tomu desať rokov, čo nie je s nami náš drahý manžel, otec a starký

SAMUEL ČERVENÝ

1935 – 2005 – 2015 z Kulpína

S úctou si na Teba spomínajú, v srdci Ťa nosia a na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú Tvoji najmilší: manželka a dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našich rodičov

KATARÍNU ČILIAKOVÚ

rod. Lačokovú 1966 – 2012 – 2015 z Kulpína

Život, ktorý nám je daný, je krátky, ale spomienky sú večné. Tvoji najmilší

ONDREJA TATLIAKA

10. 8. 1930 – 18. 9. 2007

ZUZANU TATLIAKOVÚ

rod. Dýrovú 27. 11. 1935 – 31. 5. 2014 z Báčskeho Petrovca

Tí, ktorých milujeme – neumierajú, žijú v našich srdciach a spomienkach. S láskou si na nich spomínajú: synovia Ondrej, Ján a dcéra Anna s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs • OZNAMY •

23 /4650/ 6. 6. 2015

Oznamy SPOMIENKA 30. výročie úmrtia otca a starkého

BOĽAVÁ SPOMIENKA

mamu a starkú

Uplynuli tri roky, čo nie je s nami naša milovaná sestra

EVKA CARANOVÁ

rod. Králiková 1958 – 2012 – 2015 z Uzdinu rodom z Kovačice

JÁNA VARGU

MÁRIU VARGOVÚ

1924 – 1985 – 2015

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: sestry, bratia a rodina Králiková z Kovačice

1927 – 2009

manžela, otca a deda

SMUTNÁ SPOMIENKA

na moju manželku, našu mamu a starú mamu

ANNU LOMIANSKU

rod. Filkovú 2. 4. 1939 – 7. 6. 2005 – 2015 z Kulpína

VLADIMÍRA STRACINSKÉHO 1948 – 2013

svokru a starkú

svokra a starkého

S láskou si na Teba stále spomíname. Manžel a synovia s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

MÁRIU MANDÁČOVÚ 1926 – 2006

1924 – 1995

rod. Harpáňová 9. 5. 1929 – 4. 6. 2014 – 2015 z Kysáča Trvalú spomienku na Teba si zachováva sestra Zuzana Madacká

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MÁRIU MARČOKOVÚ

9. 5. 1929 – 4. 6. 2014 – 2015 z Kysáča Čas plynie a nenavráti to, čo vzal. Zostali iba spomienky a žiaľ. S úctou si na Teba spomínajú: nevesta Mária, vnuk Miloslav a vnučka Milota Pavlovová s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

JOZEFOVI HRKOVI – CEPIMU

5. 12. 1931 – 15. 5. 2015 z Báčskeho Petrovca

z Petrovca

dcéra, manželka a nevesta Anna Stracinská s rodinou

MÁRIA MARČOKOVÁ

Dipl. vet. JURAJOM PÁLENKÁŠOM

SAMUELA MANDÁČA

S láskou a úctou spomienku si zachováva

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo ma navždy opustila moja sestra

Na Vašu dobrotu, súcitnosť a rady nikdy nezabudneme. Zároveň si s láskou a úctou spomíname na pani doktorku Elenku. Zuzana a Kristína Filkové z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA na

19. 10. 1955 – 5. 5. 2015 z Kovačice

Ňanika Katarína a švagor Severínyovci a sesternica Ľudmila Dedečková s dcérou Katkou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

JOZEF HRK

JÁNA AGARSKÉHO

13. 3. 1959 – 7. 6. 2013 – 2015 z Kovačice

1940 – 2008 – 2015 z Kysáča

S láskou si na Teba spomínajú: manželka Milina a synovia Jaroslav a Branislav s rodinami

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Aj po dvoch rokoch s veľkou túžbou po Tebe... s veľkým bôľom, hlbokou úctou, vďakou a láskou si každý deň na Teba spomíname. Manželka Eva, syn Vladimír a dcéra Eva s Nenadom a deťmi Aleksom a Isidorou • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. júna 2015 uplynul rok, čo nás navždy opustila moja dobrá mama a stará mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ZUZANOU ČÁNIOVOU

MÁRIA MARČOKOVÁ

ZUZANOU ČÁNIOVOU

rod. Slavkovou 13. 2. 1932 – 20. 5. 2015 z Báčskeho Petrovca

rod. Harpáňová 9. 5. 1929 – 4. 6. 2014 – 2015 z Kysáča

rod. Slavkovou 13. 2. 1932 – 20. 5. 2015 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti.

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. S láskou si na Teba spomína dcéra Mária Kokavcová s manželom a deťmi Ivanom a Marínou Blagojevićovou s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 7. júna 2015 uplynú dva smutné roky, čo nás opustil náš milovaný syn a brat

Spi tíško, drahá moja, za Tebou plače sestra Tvoja. Po ťažkom kríži a boji odpočívaj v pokoji.

Zarmútení: syn Vladimír a dcéra Zuzana s rodinou

S Tebou sa lúči

SPOMIENKA

sestra Mária Sýkorová

SPOMIENKA

na môjho manžela a nášho otca

na nášho deda

ŠTEFANA SABU

JOZEF HRK

1959 – 2013 – 2015 z Kovačice

Tvoji najmilší – rodičia a brat s rodinou

manželka Anna, dcéra Alenka a syn Štefan s rodinami

SPOMIENKA na

PAVLA MAKANA

26. 8. 1942 – 9. 6. 2014

Vnúčatá: Valentína, Jana a Denis

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

ANNU MAKANOVÚ rod. Sýkorovú 15. 8. 1944 – 4. 4. 1998

z Báčskeho Petrovca Drobia sa dni, jedno za druhým sa míňajú ročné obdobia, čas neúprosne plynie, ale bolesť a žiaľ neblednú... Tichučko v srdci, aj pri stretnutiach s tými, ktorí ich poznali, s hlbokým zármutkom, láskou a úctou spomína dcéra Anna Ďakujem, ak spomínate tiež. • OZNAMY •

5. 6. 2014 – 5. 6. 2015 z Kysáča

Život plynie ďalej, ale spomienka na Teba je stále prítomná medzi nami.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

S láskou si na Teba spomínajú

ŠTEFANA SABU

5. 6. 2014 – 5. 6. 2015 z Kysáča

JÁNA KULÍKA

1928 – 1981 – 2015

ANNU KULÍKOVÚ rod. Fejdiovú 1933 – 2014 – 2015

z Báčskeho Petrovca Ste v našich srdciach, spomienkach a myšlienkach. Dcéra Anna s rodinou

23 /4650/ 6. 6. 2015

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Piatok 5. júna

19.30 Zostrih 45. Folklórneho

festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch, 1. časť

20.00 Dobrý večer, Vojvodina

– kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 7. júna

11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

Utorok 9. júna

10.10 Paleta – výber najlepších

Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti Popoludňajší program

15.00 Správy vysielaní z produkcie Rádiošport (pondelok) Slovenskej redakcie RTV Kronika našich osád Vojvodina titulkovaných (utorok) po srbsky na 1. programe Hudobné vysielanie TVV Inteen (streda)

Pondelok – sobota 18.00 Denník REPRÍZY Sobota 6. júna 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 12. júna

Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

16.45 Repríza nedeľných

vysielaní

Sobota 13. júna

vysielaní

Dúhovka – v prvej časti nedeľného bloku bude odvysielaná reportáž z tohtoročného 45. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Odznejú dojmy návštevníkov o účastníkoch, o tom, kto najkrajšie tancoval a spieval, a skúsenosti organizátorov, ako sa im darilo v príprave a realizácii festivalu.

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 5. júna – Syn draka, 1. časť Sobota 6. júna – Syn draka, 2. časť Pondelok 8. júna – Drsný Shaft Utorok 9. júna – Veterán Streda 10. júna – Resident Evil – Afterlife Štvrtok 11. júna – Mission Impossible 3 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 7. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Hospodin je môj pastier Utorok 9. júna 16.00 Do videnia, škola! Penzisti, čo robíte? Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 12. júna 16.00 Slovenský film: Zvony pre bosých Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 7. júna 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu 45. FFTT 22.00 Film: Tak si predstav 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

5.30 Repríza nedeľných

TV Týždeň prinesie príspevky o Medzinárodnom snemovaní pod názvom Menšinové jazyky vo vzdelávaní a výučbe, o Dňoch volejbalu v Petrovci, o úspechoch kovačických žiakov, o višnjićevskom členovi reprezentácie v kajakárstve a iné aktuality z našich prostredí.

TV PETROVEC

Tatiana-Milina Turanová hovorí o zbere toxického odpadu v Báčskopetrovskej obci

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 23 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno, ktoré sa oslavuje 8. júna a spomína sa aj v prísloví. autorka: ANNA BIČIA- zvyšok ROVÁ

obaja tajnička

riečny plastová augsburské používala záclona hrubé príslušník ostrov na okná vyznanie výrazy

južné ovocie

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. jedol obed Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. poveril výkonávaním obvod

dekáda 1 000 kg nasýtený plynný uhľovodík

Rakúsko zástupcovia (srb.)

alt

mesto v Rusku

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 7. júna 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 10. júna 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

temnota (expr.) kananejská bohyňa úrody

vpíšte TDD

m. meno

spojka

príslušník ázijských nomádov

ono

medzinárodná preprava

Oliver Twist

amerícium vydáva zvuk „hí“

koralový ostrov

reper orgán čuchu

moment ženské meno zvuk AS (srb.) HL DU ĽU škola zošíval

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 23 VODOROVNE: obetoval, poranila, OL, N, lab, tancuj, K, R, sutana, EK, jama, Bar, Jovo, or, život, vak, lkn, Avon, aoe, lapil, km, ananás, A TAJNIČKA: TANCUJ, TANCUJ

metál meter hmota, surovina

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 20 z čísla 20 Hlasu ľudu zo 16. mája 2015 bolo: ŠTEFAN MORAVČÍK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JURAJ PARKÁNI, Ul. Veljka Vlahovića č. 45, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

23 /4650/ 6. 6. 2015

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Cúvli pod nátlakom Temerínčanov Ján Bokor Už dávno je známe, komu patrí titul a kto sa presťahuje do nižšej súťaže, takže záverečné zápasy majstrovstiev prebiehajú príliš uvoľnene. V predposlednom kole Čelarevčania potvrdili titul majstra, odpísaní Somborčania a Odžačania dožili ďalšie vysoké prehry a Subotičania dobrými výsledkami posunuli Padinčanov z tretej na štvrtú priečku. Výsledky 29. kola: Dunav – Dinamo 2 : 0, ČSK Pivara – Radnički (SM) 3 : 1, Sloga – Dolina 1 : 1, Banat – Radnički (S) 6 : 1, Cement – Senta 4 : 4, Radnički (Š) – Tekstilac 4 : 1, Bačka 1901 – Vršac 3 : 0, Radnički (NP) – PIK Prigrevica 3 : 0. Program posledného 30. kola: Dinamo – Radnički (NP), PIK Prigrevica – Bačka 1901, Vršac – Radnički (Š), Tekstilac – Cement, Senta – Banat, Radnički (S) – Sloga, Dolina – ČSK Pivara, Radnički (SM) – Dunav. SLOGA – DOLINA 1 : 1 (0 : 1)

adinčania na horúcej pôde v Temeríne produkovali dobrú hru. Dlho mali náskok a boli blízko k výhre, ale v konečnom museli cúvnuť pred ostrou hrou domácich a uspokojiť sa s jedným bodom. Keďže sa v Temeríne body ťažko získavajú, aj remíza je úspech. Ako na väčšine zápasov, tak aj v Temeríne Dolina odohrala výborne prvý polčas. Hrali bezchybne, páčivo a nebojácne. Škoda, že prevahu

v tomto období korunovali iba jedným gólom. Strelcom vedúceho gólu bol Popović. Útočník hostí tentoraz nekomplikoval a v 17. minúte z 25 metrov delovkou rozvlnil sieť domáceho brankára Rockova. Hostia v druhom polčase boli vystavení nebezpečným štartom domácich futbalistov, a keďže im to vyľakaní rozhodcovia tolerovali, museli cúvnuť a chrániť nohy pred možným zranením.

Neprekonateľný záložník Doliny Vukotić

Temerínčania však aj napriek všetkému dlho nemohli preraziť obranu Doliny, kde vynikal vysoký stredný záložník Vukotić. Predsa v 75. minúte sa domácim podarilo vyrovnať gólom Tomića zo správne odpískanej penalty. Rozhodca Davidović zo Žitišta na biely bod ukázal, keď obrana hostí v šestnástke faulovala agilného útočníka Slogy Panića.

Do konca zápasu mohli hostia aj vyhrať, ale strelu Čigoju zastavila žrď. V tvrdej hre rozhodca ukázal po štyri žlté karty každému celku. Doline to bude prekážať v poslednom kole, keď nebudú mať právo hrať Čigoja, Popović a Šarenac. DOLINA: Trivunović, Jokić, Vasić (Mrđa, Bančov), M. Šušnjar, Čigoja, Milovac, Vukotić, A. Šušnjar (Mačužić), Šarenac, Popović, Nedučić. Na sobotu o 17.00 h v Padine bude hosťovať majster ligy ČSK Pivara Čelarevo. Medzi dvoma kolami v stredu sa hrávajú pohárové zápasy Srbska pre územie Vojvodiny. Dolina sa zapojila do tejto najmasovejšej futbalovej súťaže hosťovaním v Novom Sade, kde si zmerala sily s Borcom. V regulárnom čase sa zápas skončil bez víťaza 1 : 1. Po lepšom kopaní penált Dolina výsledkom 7 : 6 postúpila do ďalšieho kola. V osem finále zohrali zápas v Čurugu s tamojším Hajdukom a vyhrala 0 : 3. Bol to zároveň prvý zápas dvoch celkov v dejinách.

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Domáci omnoho lepší KUPINOVO – SLOGA 3 : 1 (1 : 0)

Károly Vig

rdevíčania do Kupinova zaslali kombinované mužstvo. Tréner Ninković vynechal viacerých štandardných hráčov, a tým spôsobom ich zachránil pred zranením a prípadnými žltými kartami, keďže Slogu v poslednom kole na vlastnej pôde očakáva derby posledného kola s celkom ŽSK zo Žablja. Zápas v Kupinove bol ľahký a pekný. Domáci celok, ktorý bojuje o záchranu, musel vyhrať a od začiatku hral ofenzívnejšie. Vedenia sa ujal v 33. minúte; strelcom bol zadák domáceho celku Čeko.

www.hl.rs

S týmto výsledkom sa odišlo na oddych. Po zmene strán domáci aj naďalej hrajú lepšie a obliehajú bránu Tojagića, ale výsledok zostal nezmenený až po 70. minútu druhého polčasu, keď najlepší hráč na tomto zápase Čeko aj druhýkrát prekonal brankára Slogy. Iba 3. minúty neskoršie rozhodca Petrović zo Šajkaša správne odpískal jedenástku, ktorú premenil Đuričić, a tak zvýšil náskok svojho celku na 3 : 0. V poslednej štvrťhodinke zápasu Erdevíčania akoby sa zobudili zo spánku, presadili hru na polovicu súpera, pritom si vytvorili aj niekoľko príležitostí,

Informačno-politický týždenník

avšak 15 minút na obrátenie výsledku predsa nestačí, a podarilo sa im iba gólom Simeunovića v 84. minúte skorigovať výsledok. SLOGA: Tojagić, Babić, Cvetićanin, Čobanović, Pendo, Vuković, Bosanac, Kovačević, Rančić (Savić), Považan (Simeunović), Miščević. Výsledky 29. kola: Jugović – Budúcnosť 3 : 1, LSK Laćarak – Ljukovo 2 : 1, Borac – Omladinac 2 : 1, Index – Mladost 1 : 2, Hajduk – Kabel 2 : 0, Jednota – Sremac 4 : 2, ŽSK – Crvena zvezda 2 : 3, Kupinovo – Sloga 3 : 1.

1. Omladinac 29 2. Borac 29 3. ŽSK 29 4. Sloga 29 5. LSK Laćarak 29 6. Mladost 29 7. Kabel 29 8. Budúcnosť 29 9. Jednota 29 10. Crvena zvezda 29 11. Sremac 29 12. Kupinovo 29 13. Jugović 29 14. Hajduk 29 15. Ljukovo 29 16. Index 29

21 16 15 11 11 11 11 12 10 11 12 10 11 10 10 5

1 7 6 7 6 8 7 11 7 11 7 11 6 12 3 14 9 10 6 12 3 14 8 11 4 14 5 14 4 15 8 16

57 : 26 54 : 29 54 : 37 38 : 40 37 : 41 37 : 52 39 : 31 41 : 37 40 : 39 39 : 41 37 : 44 39 : 41 45 : 53 45 : 56 33 : 51 25 : 49

64 54 51 40 40 40 39 39 39 39 39 38 37 35 33 23

• ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

renú cestu ku bráne súpera. Päť minút neskoršie najlepší jednotlivec na zápase Nikola Igrač po peknom a rýchlom brejku ponúkol loptu rýchlemu Furtulovi, ktorý zvýšil na 2 : 0. Domáci do konca polčasu mali zvýšiť náskok, ale namiesto toho inkasovali gól zo správne nariadenej jedenástky po nepozornom zákroku brankára Travicu. V druhom polčase sa scenár zápasu nezmenil. Hostia aj ďalej pôsobili bez vôle a ich obrana znovu dokorán otvorila ces-

tu útočníkom domácich, ktorí začiatočnícky zahodili niekoľko šancí. Dva ďalšie góly strelecky naladeného Furtulu v 53. a 74. minúte prispeli k tomu, aby priaznivci Jednoty z nezaujímavého zápasu predsa len odišli spokojní, lebo sa kolo pred koncom zbavili strachu o zostup. V pokračovaní hostia nevyužili penaltu, keďže Kočijašević z bieleho bodu strelil ďaleko vedľa brány, ale vo finiši zápasu predsa len prekonali Travicu pre konečných 4 : 2. JEDNOTA: Travica, G. Lukić (Dukić), Uzelac, Ninić, N. Bojić, Jelović, Šestović (Jašo), Furtula, M. Bojić (Maksimović), Igrač, Marković. Na nedeľu Jednota v Novom Sade zohrá zápas s mužstvom Crvena zvezda.

V druhom polčase sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami. Zo 150 prítomných divákov nevidelo žiadne šance až po 70. minútu, keď rozhodca správne odpískal jedenástku pre domácich. Títo však ponúknutú šancu zvýšiť náskok nevyužili, lebo náhradný brankár Knežević strelu z bieleho bodu kryl. Tak výsledok zostal nezmenený až po 85. minútu, keď Budúcnosť z jedného rýchleho protiútoku gólom Krstića vyrovnala na 2 : 2. Nuž a po tomto góle domáci futba-

listi vynaložili veľké úsilie, aby vsietili ešte jeden gól, čo sa im vo finiši zápasu aj podarilo. Kneževića prekonal Đekić, a tak svojmu mužstvu priniesol body záchrany. BUDÚCNOSŤ: Matić (Knežević), Zečević, Dujaković, Ardalić, Alić, Rodić, N. Kobilarov, Trivunović, Krstić, Lukić (Marković) a Anušić (Obradović). V poslednom kole na vlastnej pôde Hložančania uvítajú mužstvo Kupinovo z rovnomennej osady.

Body na pokojný spánok JEDNOTA – SREMAC 4 : 2 (2 : 1)

Matej Bzovský

ŕstka fanúšikov Jednoty po zápase zrejme bola spokojná s výhrou zverencov trénera Milana Vujasina už aj preto, že sa Jednota konečne vyhla prípadnej rozlúčke s Novosadsko-sriemskou ligou, čo by bola veľká hanba pre staropazovský futbal s bohatou tradíciou. Domáci vzácne body získali pomerne ľahko, lebo hostia boli príliš znechutení. Hrali ľahostajne, akoby im nezáležalo, aby pokračovali v úspešnej jarnej sezóne.

Jednota od začiatku prebrala iniciatívu a už v prvej štvrťhodinke nevyužila dve stopercentné šance. Najprv v 7. minúte prihrozil Marković. Jeho prudkú strelu brankár Sremca vyrazil na pravačku nabiehajúceho Furtulu, ktorý z 5 – 6 metrov nerozvážne vypálil ponad bránu. V l5. minúte Marković si vypýtal loptu práve od Furtulu, ale ani jeho strela zblízka nenašla cieľ. Nuž a práve Marković sa v 32. minúte prvý zapísal do listiny strelcov, čo mu ani nebolo až tak ťažko, lebo mal úplne otvo-

V Kaći z povinnosti BUDÚCNOSŤ – JUGOVIĆ 3 : 2 (2 : 1)

Ján Murtin

predposlednom kole majstrovstiev Budúcnosť odohrala „povinný“ zápas v Kaći s mužstvom Jugovića, nad ktorým v jeseň doma horko-ťažko vyhrala 2 : 1. Domáci sa teraz úplne revanšovali za jesennú prehru v Hložanoch a zároveň si zabezpečili obstátie v lige.

Začalo sa to lepšie pre Hložančanov, keďže N. Kobilarov už v 5. minúte priniesol náskok svojmu celku. Po tomto góle sa však hostia stiahli na vlastnú polovicu ihriska a dovolili domácim futbalistom, aby prevzali iniciatívu. Títo to vedeli využiť a gólmi Đorđevića v 22. a Risa v 38. minúte obrátili výsledok vo svoj prospech.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Začarovaná sieť Naftagasu NAFTAGAS – AŠK 2 : 1 (1 : 0)

Vladimír Hudec

šanca za šancou futbalistov z Aradáča, ava hosťovaní v dešak sieť za chrbdinke Boka Aradátom domáceho čania počas celého brankára akoby zápasu boli lepší, ale čo bola začarovato stojí, keď z početných ná. Bretšnajšancí, ktoré si vytvorili, vyder, Ďuríček, užili iba jednu. Na druhej Nenin, Novastrane hostia z troch šanković, Vesin, cí, ktoré si vytvorili, využili Hučok a ďalší dve, čo im úplne stačilo Výhľadnú príležitosť na výhru. Vedenia sa ujali premrhal aj Igor Hučok si vytvorili najmenej 15 šancí, už v 12. minúte, avšak po tomto góle sa hlavne bránili. Pred z ktorých ľahšie bolo nedať, ako gólom Naftagasu sa striedala dať gól. Nuž a podľa vleklého

• ŠPORT •

futbalového pravidla, že keď nedáš gól, tak dostaneš, domáci túto neúčinnosť hostí v 53. minúte trestali druhým gólom v sieti Kurtešana. Konečne v 68. minúte aj Bretšnajder prekonal domáceho brankára a zobudil nádej svojich spoluhráčov, že môžu dohoniť zmeškané. Ukázalo sa však, že nádej nebola opodstatnená, lebo sa domáci futbalisti do konca šikovne bránili a obránili minimálnu prednosť. AŠK: Kurtešan, Striško, Apostolović, Prodanović, Novaković (Števko), Vesin, Rajčević,

Mijić, Korać (Hučok), Ďuríček, Bretšnajder. Ostatné výsledky 21. kola: OFK Klek – Omladinac 6 : 1, ŽFK Banat Bagljaš – Banat 0 : 1, OFK Gradnulica – Lehel 3 : 0, Rusanda – Borac 3 : 3, Potisje – Proleter 2006 2 : 3.

1. Banat 21 2. Proleter 2006 21 3. Potisje 21 4. OFK Klek 21 5. Rusanda 21 6. Naftagas 21 7. Lehel 21 8. AŠK 21 9. ŽFK Banat Bagljaš 21 10. Borac 21 11. Omladinac 21 12. OFK Gradnulica 21

23 /4650/ 6. 6. 2015

16 16 10 10 9 8 8 7 7 6 6 5

4 1 3 4 4 7 2 9 4 8 5 8 4 9 5 9 3 11 2 13 1 14 3 13

39 : 9 63 : 17 37 : 20 39 : 36 31 : 30 30 : 33 25 : 24 33 : 30 24 : 31 16 : 38 19 : 49 16 : 55

52 45 34 32 30 29 28 26 24 20 19 18 47

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Kovačica hop, Hajdušica trop SLÁVIA KOVAČICA – HAJDUŠICA 6 : 3 (2 : 2)

Ján Špringeľ

vodný gól na zápase mimoriadneho 28. kola nový šampión Prvej juhobanátskej ligy strelil z prvej akcie, keď Dudáš prihral z ľavej strany nabiehajúcemu Gigovićovi – 1 : 0. Práve, keď mala Slávia po štvrťhodine hry úplnú územnú prevahu, z protiútoku padol vyrovnávajúci gól. Melich diaľkovým výkopom rozohral Ružića až po postrannú čiaru polovice hostiteľov. Najlepší hráč hostí prenikol po hranicu pokutového územia a mieril presne – 1 : 1. Sedem minút neskoršie Petković centroval na hlavičku Gigovića – 2 : 1. Desať minút pred prestávkou skóre polčasu stanovil brankár Melich z penalty. Tesne predtým Sachter hral rukou v šestnástke. Už v prvej minúte po oddychu rukou vo veľkom vápne hrá aj obranca hostí Mršić. Presný z bieleho bodu je Petković – 3 : 2. V 58. min. Gigović po chybe Melicha strieľa pre hetrik – 4 : 2. Len štyri minúty neskoršie po dokonalej prihrávke Čížika Gigović strieľa pre 5 : 2. Tento hrotový útočník na dvoch posledných zápasoch Slávie

Duel Strakúšeka (FK Slávia) a Ružića (v bielom drese FK Hajdušica) v Kovačici strelil súperom dokopy osem gólov. Rodák z Foče v 65. min. centroval Petkovićovi, a bolo 6 : 2. Desať minút neskoršie obranca Hajdušice Anđelovski tiež hral rukou v šestnástke a Petković z jedenástky svoj hetrik chcel spečatiť štýlom Antonina Panenku, avšak lopta sa od brvna odrazila pred bránkovú čiaru. Desať minút pred

záverečným hvizdom Ðapa eurogólom z 25-metrovej vzdialenosti stanovil výsledok skríženia zbraní. Hralo sa vabank a bojovne deväťdesiat minút. V prvom polčase šance nevyužili Petković, Vulišić a Dudáš pre hostiteľov. V druhej časti hry príležitosti ešte mali aj trikrát Gigović, dvakrát Čížik a raz Milošević a Ján Čerňoš. Z hostí

Zložili zbrane

4 : 0, Partizan – Mladosť 2 : 1, Crvena zvezda – Slavija 2 : 1, Hajdušica – Budućnost 1 : 3, Radnički – Mladost (O) 2 : 4.

HAJDUŠICA – BUDUĆNOST 1 : 3 (0 : 1)

Vladimír Hudec

a základe nedeľňajšieho zápasu možno uzavrieť, že Hajdušičania úplne zložili zbrane. Totižto po výprasku v Kovačici 6 : 3, v predposlednom kole na domácej pôde uvítali tím Budućnost z Alibunára. Hosťom výhra znamenala obstátie v lige, takže počas celého zápasu boli bojovnejší a nebezpečne ohrozovali brankára Melicha. Bolo vidieť, že im záleží na všetkých troch bodoch. Na druhej strane Hajdušičania sa hlavne bránili a iba ojedinelými útokmi ohrozovali hosťujúceho brankára. Útokom Alibunárčanov čelili

www.hl.rs

až po finiš prvého polčasu, keď Melich prvýkrát kapituloval. S minimálnym náskokom hostí sa odišlo na oddych, ale sa ani po zmene strán na ihrisku nič podstatne nezmenilo. Hostia sú aj ďalej omnoho lepší a svoju premoc korunovali ďalšími gólmi v 60. a 72. minúte. Ku koncu polčasu rozhodca po ostrom zákroku obrancu hostí nad Ružićom ukázal na biely bod, z ktorého presný bol brankár Hajdušice Melich. HAJDUŠICA: Melich, Miksád, Lipták, Pomorišac, Radović (Lečić), Glogovac (Stojkovski), Đaković, Đapa, Demse (Petrović), Cziczai, Ružić.

Informačno-politický týždenník

skúšali Miksád a Ðapa. Kým sily stačili, Hajdušičania sa nevzdávali. Slávia: Krstić, Sachter (Jaroslav Čerňoš), Ján Čerňoš, P. Čížik, Strakúšek, Ivanišević, Petković, Vulišić, Gigović, S. Dudáš (Vukajlović), Bíreš (Milošević). Hajdušica: Melich, Lipták, Miksád, Pomorišac, Radović, Mršić, Glogovac, Anđelovski, Petrović (Lečić), Ðapa, Ružić. CRVENA ZVEZDA PAVLIŠ – SLÁVIA KOVAČICA 2 : 1 (1 : 0) V 29. kole Kovačičania odcestovali do Pavliša, kde sa stretli s Crvenou zvezdou. Bez mnohých futbalistov z prvého mužstva slávisti utŕžili minimálnu prehru. Slávia hrala na východe Banátu bez náhradných hráčov. Dres hostí si obliekli aj dorastenci Patak a Zloch. Domáci sa vedenia ujali v polovici prvého polčasu a vyrovnávajúci gól pre klub z osady insity v 61. minúte strelil Bojan Petković, avšak iba tri minúty neskoršie útočník hostiteľov uzavrel konečné skóre. Crvena zvezda je jediný klub, ktorý Slávia neporazila v šampiónskej sezóne 2014/15. Slávia: Krstić, Sachter, P. Čížik, Patak, Zloch, Strakúšek, Vulišić, Jaroslav Čerňoš, V. Dudáš, Petković, Vukajlović. Na nedeľu do Kovačice prichádza Partizan Gaj. Zápas posledného kola začína o 18. hodine.

Nepomohla ani strelecká skúsenosť Roberta Demseho Výsledky 29. kola: BAK – Jugoslavija 1 : 2, Vojvodina – Sloga 3 : 0, Vulturul – Polet 2 : 0, Jedinstvo Stević – Omladinac

1. Slávia 29 20 2. Polet 29 18 3. Vojvodina 29 15 4. BAK 29 14 5. Jedinstvo Stević 29 12 6. Radnički 29 12 7. Jugoslavija 29 12 8. Mladosť (V) 29 12 9. Budućnost -1 29 12 10. Mladost (O) 29 11 11. Partizan 29 10 12. Crvena zvezda 29 10 13. Sloga 29 10 14. Vulturul 29 9 15. Omladinac 29 8 16. Hajdušica 29 6

5 4 86 : 25 65 3 8 68 : 33 57 4 10 53 : 34 49 7 8 42 : 36 49 6 11 63 : 60 42 5 12 42 : 45 41 4 13 45 : 59 40 3 14 43 : 43 39 4 13 42 : 59 39 5 13 43 : 46 38 7 12 46: 49 37 6 13 49 : 55 36 4 15 35 : 47 34 6 14 29 : 44 33 9 12 44 : 61 33 4 19 30 : 64 22 • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Susedné derby domácim MAGLIĆ – MLADOSŤ 3 : 2 (1 : 0)

Samuel Medveď

odročenom zápase 28. kola Mladosť predminulý štvrtok hosťovala v susednom Maglići, kde ju domáci celok, ktorý bojuje o záchranu v lige, práve tak ako v jeseň, znova porazil. Pre párne žlté karty v mužstve Mladosti vystali Vuković, Darko Babiak a Kajtez, Mijin a Milićević sú zranení, kým Torbica má hodne pracovných povinností. Maglićanom boli body prepotrebné. V prvom polčase domáci vsietili gól z podozrivej ofsajd pozície a peknú šancu mal ešte aj hráč hostí Milenković, keď vyrazil sám pred brankára. Maglić v druhom polčase dosiahol vedenie 2 : 0, ale potom Petrovčania dvakrát presadili hru na polovicu domáceho celku a vyrovnali. Najprv Celin opravdivou bombou znížil náskok domácich na

2 : 1, a potom Andrej Babiak v 85. minúte urobil všetko, takže jeho menovcovi Haškovi nebolo ťažko vyrovnať. Avšak o necelé 4 minúty, teda v samom finiši zápasu, útočník Maglića loboval Leňu a svojmu celku priniesol tri vzácne body. MLADOSŤ: Leňa, Očoveji, Rupar, Celin, Fábry, Jakuš (Pavlis), Severíni (Ilić), Andrej Babiak, Milenković, Vlaisavljević, Haška. Dorastenecké celky v tomto kole nehrali. VOJVODINA – MLADOSŤ 0 : 2 (0 : 2) V predposlednom majstrovskom zápase Petrovčania hosťovali v blízkom Tovariševe, kde potvrdili, že tejto jari hrajú prím a priniesli si tri body. Aj keď znovu vystúpili nekompletní, modrí boli lepší celok na ihrisku. Futbalisti Vojvodiny chvíľkovo hrali špinavo, čo za následok

Desiati ožltli, dvaja očerveneli KULPÍN – PROLETER 3 : 1 (1 : 1)

Gavra Govorčin

utbalisti Kulpína na ihrisku vedľa kanála porazili mužstvo zo susedného Ravneho Sela a kolo pred koncom majstrovstiev si zabezpečili obstátie v lige. Hosťujúcim futbalistom body neznamenali nič, avšak od začiatku začali hrať ostro, agresívne a dosť nekorektne. Už v 9. minúte žrď zachránila domácich. V 24. minúte zaútočili aj domáci, ale strela Hašku skončila vedľa. Iba dve minúty neskoršie Haška znovu unikol po pravej strane, pekne centroval pred bránu, kde ju Ivković výborne pristavil a ostrým úderom rozvlnil sieť – 1 : 0. V 34. minúte sa centrovaná lopta z voľného kopu dostala pred bránu Kulpína. Ďuga bol bezmocný a bolo 1 : 1. Dve minúty neskoršie obranca hostí nedovolene zastavil útočníka domácich Savića, za čo sa mu dostala žltá • ŠPORT •

karta. Hosťom sa to nepozdávalo, zaútočili na rozhodcu, ale tento situáciu zmiernil tak, že dvoch najbojovnejších hráčov Proletera zaslal predčasne pod sprchy. Po zmene strán počtovo oslabení hostia nemohli vážnejšie čeliť domácim futbalistom. V 53. minúte po krásnej akcii Stajića, Ivkovića a Lazičića tento tretí zvýšil náskok domácemu celku – 2 : 1. Päť minút neskoršie Haška unikol po pravej strane, silne strieľal, obranca hostí nerozvážne intervenoval a lopta sa ocitla v sieti – 3 : 1, čo bol aj konečný výsledok tohto divného zápasu, na ktorom rozhodca udelil po 5 žltých kariet hráčom oboch mužstiev a hosťom aj dve červené. KULPÍN: Ďuga, Kolarski, Lutkić, Radević, Lakić, Trišić, Zečević (Haška), Lazičić, Stajić, Ivković, Savić (Marinković).

malo vážnejšie zranenie Andreja Babiaka. Rozhodca takú hru domácich potrestal dvomi červenými a tromi žltými kartami. Pre hostí nevystúpili Vuković, Torbica, Severíni, Mijin a Milićević. Títo dvaja poslední sú zranení. Mladosť sa ujala vedenia už v 5. min. z jedenástky, ktorú realizoval Pavlis. Všetko, čo sa týka gólov, sa skončilo už v prvom polčase, keď v 40. min. Celinova silná strela z asi štyridsať metrov skončila v sieti domáceho brankára. Domáci na bránu hostí kopali len raz a aj tú strelu Fejdi zneškodnil.

Hoci je zadák, silnými strelami prekvapí súperových brankárov – Celin (FK Mladosť) Mladosť: Fejdi, Fábry, Darko Babiak, Celin, Pavlis (Rupar), Jakuš, Kajtez, Andrej Babiak, Haška, Vlaisavljević, Milenković. Petrovskí dorastenci vystúpili iba desiati a utrpeli výprask v pomere 0 : 7.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Lístok do nižšej ligy Tatra – Susek 1 : 4 (0 : 1)

Pavel Pálik

atranci zaslúžene prehrali v Suseku a zabezpečili si lístok do nižšej ligy. V zápase, ktorý im ešte dával akú-takú nádej, že zostanú v lige, hrali slabo a neorganizovane. Hostia od začiatku začali naplno a už v 4. minúte sa gólom Mesaroša ujali vedenia. Toto poriadne zmýlilo Majstrovstvá dohrávajú aj mladí domácich futbalistov, a tak futbalisti Tatry, a medzi nimi aj počas celej prvej časti zápa- Zlatko Jambrich su hrali slabo a bez ideí. Ani hostia však neprejavili bohvieaký Abelovský, Martinko (Ožvát), futbal, takže sa na oddych odišlo s Klaić, Grijak, Milunović (Kohút) minimálnym náskokom Susečanov. a Trojanović. Výsledky 29. kola: Tatra – Keď Grijak v 57. minúte vyrovnal, zdalo sa, že v druhom polčase Susek 1 : 4, TSK – Fr. partizan bude lepšie, ale góly Šodića v 65. 2 : 1, OFK Slavija – OFK Sirig a Pavlicu v 68. minúte pochovali 4 : 1, Sofeks – Mladost 4 : 2, všetky nádeje domácich futba- Petrovaradín – Vinogradar 0 listov a ich fanúšikov, že z tohto : 2, Jedinstvo – Veternik 4 : 2, zápasu môžu získať prepotrebné Dinamo – Šajkaš 1 : 4 a Proleter body. O to, aby hostia nevyhrali – OFK Futog 0 : 4. V 30. poslednom kole v sobos väčším rozdielom, sa postaral naladený brankár Privizer, kto- tu 6. júna o 17.30 h sa stretnú: rý zneškodnil najmenej tri sto- Susek – Proleter, OFK Futog percentné šance hostí. Konečný – Dinamo, Šajkaš – Jedinstvo, výsledok stanovil Pavlica v 89. Veternik – Petrovaradín, Vinogradar – Sofeks, Mladost – OFK minúte. TATRA: Privizer, Srnka, Bu- Slavija, Tatra – Fr. partizan a OFK dík (Jambrich), Milanov, Lukić, Sirig – TSK. 23 /4650/ 6. 6. 2015

Šport MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Na konci bič plieska SLÁVIA – BAČKI HAJDUK 2 : 0 (2 : 0)

Ján Šuster

poslednom majstrovskom zápase mužstvo pivnickej Slávie na vlastnom ihrisku uhostilo mužstvo Bački hajduk Bačko Novo Selo. Diváci – bolo ich zo 200 – domov odišli spokojní s výsledkom, ale zvlášť s výkonom domácich futbalistov. Okrem toho mladí hráči, ktorých tréner Prole na tomto zápase zaradil do zostavy, dokázali, že s nimi do budúcna treba vážne počítať. Diváci na tomto zápase mali príležitosť vidieť všetko to, čo futbalovú hru robí lákavou – presné prihrávky, početné strely na bránu súpera, dobré zákroky

brankárov, a čo je najdôležitejšie – aj dva efektné góly domácich. Prví vážnejšie pohrozili domáci. V 11. minúte Benka po pravej strane prekonal všetky prekážky, ale jeho strelu z mŕtveho bodu brankár kryl. V 19. minúte Nímet ideálne uvoľnil Benku, ale jeho strela odišla nad bránu. Trochu neskoršie pohrozili aj hostia. Đuranović po rohovom kope dobre hlavičkoval ale aj Čobrda dobre intervenuje. Pekne z diaľky v 29. minúte strieľal aj obranca hostí Vranac, ale aj táto strela skončila vedľa. Nuž a potom v 39. minúte vynikol mladý Pintír, ktorý prekľučkoval dvoch zadákov hostí, a potom z pravej strany z okraja trestného

územia loptu zaslal do pravého horného uhla bezmocného hosťujúceho brankára. V 43. pekne kombinujú Vlastislav Kuchta a Pintír, po čom Kuchta manierom skúseného strelca loptu zaslal za chrbát hosťujúceho brankára Njenjića. V druhom polčase omnoho nebezpečnejší boli hostia, avšak domáci zadáci v čele so Séčom ich útoky načas zastavovali pred vlastným trestným územím. Predsa domáci v 76. minúte mali aj trochu šťastia, keď strelu Drinića zastavila žrď. Na záver pokojne možno konštatovať, že toto bol najlepší výkon domácich tejto jari a víťazstvo je celkom zaslúžené.

Keď sú strelci naladení... KRIVÁŇ – NEŠTÍN 5 : 3 (4 : 1)

Juraj Pucovský

ekná, slnečná nedeľa kirbajovej Svätej Trojice v Selenči priniesla fanúšikom Kriváňa ozaj pekný futbalový pôžitok. Domáci futbalisti v poslednom majstrovskom zápase porazili hostí zo sriemskeho Neštína, pričom 150 divákov videlo opravdivú spŕšku gólov. Selenčskí strelci vsietili päť gólov, presne toľko, ako na predchádzajúcich ôsmich jarných zápasoch spolu! Kuriozitou je tiež, že v prvej polhodinke sa siete vlnili až päťkrát. Brankár Neštína Mihajlo bol od začiatku vystavený streľbe domácich hráčov a v rozpätí od 4. min. po 24. min. kapituloval až štyrikrát. Skóre otvoril Ignjatović prízemnou strelou do pravého rohu spoza šestnástky v 4. min. Na 2 : 0 zvýšil Pavlov v 7. min. po dobrej prihrávke Spasića. Strelcom tretieho gólu z jedenástky bol brankár Pavel Naď v 16. min., ktorý prišiel na zápas rovno zo svadby svojho brata Rastislava. Dvadsaťminútovú futbalovú „kanonádu“ Kriváňa

www.hl.rs

Brankár Kriváňa Pavel Naď bol presný z penalty – 3 : 0

v 24. min. uzavrel Kutenič, keď z takých 18 metrov zachytil odrazenú loptu po rohovom kope a rozvlnil ľavú časť siete brankára Mihajla. Hosťom z Neštína sa pri prvom pokuse v 30. min. prostredníctvom Ćulibrka podarilo skorigovať na 4 : 1. Prvých dvadsať minút druhej časti v úplnosti patrilo Neštínčanom, ktorí sa všetkými silami pokúšali skorigovať výsledok. Znemožnili ich v tom „svadobník“ Naď a vlastná nepresnosť.

Informačno-politický týždenník

Vysoký strážca siete Kriváňa viackrát chytil, boxoval alebo nohami odrazil loptu kopnutú strelcami Sriemčanov a niekoľko striel skončilo vedľa brány. Dva pokusy Spasića, keď lopta minula cieľ, zahlásili, že si mužstvo Kriváňa, v ktorom prišlo k trom zmenám, upraví rady. Práve to umožnilo aj stopérovi A. Strehárskemu vyskúšať sa v role strelca. Podarilo sa mu to v 72. min., keď trafil z veľkej diaľky – 5 : 1. Hostí ani to

Jeden gól dal a druhý pripravil: Miroslav Pintír (FK Slávia)

SLÁVIA: Čobrda, Vladimír Kuchta, M. Žigmund, Milec, Séč, Baláž, Petrović (Vachula), Nímet, Pintír (Panić), Vlastislav Kuchta, Benka. Pionieri Slávie v nedeľu doobeda tiež zohrali majstrovský zápas. Na vlastnom ihrisku uhostili rovesníkov Hercegovac z Gajdobry a zaslúžene zvíťazili 4 : 0 (2 : 0). Góly za domácich dali Činčurák a Síč po dva. neznechutilo, zahrali vabank a vo finiši až dvakrát prekonali Naďa. Autorom oboch gólov bol Vidović, najprv prudkou strelou z ľavej strany v 80. min., a potom v 85. min. z penalty, ktorú zavinil kapitán Malina. Rozhodca Srđan Batez z Mladenova solídne viedol zápas, pre každé mužstvo odpískal po jednu penaltu, ale nemal príležitosť, ani potrebu ukázať žiadnu žltú či červenú kartu. KRIVÁŇ: Naď, Faďoš (Gašparovský), Jovović (Lipták), Deljanin (Buják), A. Strehársky, Ignjatović, Alexy, Kutenič, Darko Pavlov, Spasić, Malina. Výsledky posledného 18. kola: Hercegovac – Soko 0 : 3, Slávia – B. hajduk 2 : 0, Kriváň – Neštín 5 : 3, Borac – Mladost 2 : 10, Vajska – Bačka 4 : 2.

1. Hercegovac 2. Borac 46 3. Bački hajduk 4. Neštín 5. Slávia 6. Bačka 7. Kriváň 8. Vajska 9. Mladost 10. Soko

18 11 18 10 18 7 18 8 18 7 18 7 18 6 18 7 18 6 18 5

3 4 33 : 19 36 2 6 43 : 40 32 5 6 29 : 24 26 2 8 31 : 29 26 5 6 28 : 28 26 3 8 32 : 36 34 5 7 27 : 28 23 0 11 37 : 43 21 2 10 36 : 45 20 5 8 25 : 33 20 • ŠPORT •

Na každej križovatke kúsok z pripraveného tanca. Aj Boľovčania.

Zvíťazili Hložančania a už môžu plánovať cestu na Folklórne slávnosti pod Poľanou na Detve na budúci rok

NA 45. FOLKLÓRNOM FESTIVALE TANCUJ, TANCUJ...

Na veselú nôtu Anna Francistyová

bol folklórny sviatok. V Hložanoch: tam, kde pred 45 rokmi vznikol. Vtedy sa síce menoval Prehliadka ľudových tancov juhoslovanských Slovákov, ale podstata a cieľ podujatia zostali a stále pretrvávajú. Zachováva sa tradícia, dôraz sa dáva na zveľaďovanie a zvyšovanie kvality, ale dbá sa na charakteristiky slovenského vojvodinského folklóru. V sobotu 30. mája 2015 na troch súťažných koncertoch sa spievalo a tancovalo ostošesť. Poroty museli známkovať, hodnotiť, diváci iba tešiť sa, pospevovať so spevákmi, podupkávať s tanečníkmi a všetkých odmeniť potleskom. Svojich predstaviteľov poslalo 19 prostredí z našej krajiny, prišli aj hostia: z neďalekého Nového Sadu, ale i z Príbeliec a Plachtiniec (Slovensko), Brna (Česko) a Samoboru (Chorvátsko). Divákom sa páčili aj

Pazovčania nás zaviedli na ich svadbu

piesne, aj tance: nielen známe pivnické Čardáše na jednu nohu, vojlovické Tapantoše, ale i ďalšie temperamentné tance a spracované obyčaje: oblievačky, vyprevádzanie chlapcov na vojenčinu, maškarná zábava, vyberanie mája, svadobné rituály. Návštevníci 45. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... si mohli pozrieť aj etno výstavu, niečo si kúpiť na stánkoch so starodávnymi jedlami a ručnými prácami, naučiť sa nové hajdušické tance v Tanečnom dome. Najviac radostí si z Hložian odniesli iste členovia súborov, ktoré zabodovali u porotcov, ale krásne slnečné počasie a dobrá organizácia podujatia iste prispeli k tomu, aby 45. Folklórny festival Tancuj, tancuj... zostal v pekných spomienkach všetkým účastníkom a divákom. Foto: A. Francistyová a M. Necpálová

Moderátori Anna Funtíková a Rastislav Zorňan v zákulisí

Zatiaľ pod javiskom, jedného dňa aj na veľkom javisku...

• ŠPORT •

Jánošíčania a Jánošíčanky boli úspešní aj v speve, aj v tanci

Husle nad hlavu sa dvíhajú aj pred kultúrnym domom

Ešte chvíľku a ideme spievať: Padinčanky 23 /4650/ 6. 6. 2015

Mužstvo erdevíckej Slogy (1920)

Prvá fotka prvého tímu Sloga (1919)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Futbalový klub Sloga Erdevík Prvý FK Sloga (toto meno zostalo dodnes) v Erdevíku založili v ďalekom roku 1919 s cieľom, aby sa erdevícka mládež, ktorá dovtedy hrávala „medzi ulicami“, mohla organizovane zaoberať týmto športom, propagovať ho, hrať zápasy s inými dedinami a mestami. Prvé ihrisko bolo na jarmočisku, povedľa cesty do Kukujeviec. Po skončení druhej svetovej vojny, roku 1946, sa zoskupili erdevícki obuvníci, aby opravili a zhotovili nové kopačky, kým ženy šili dresy. Počas takmer 100 rokov jestvovania vo FK Sloga hrali stovky, ba tisíce futbalistov, pôsobili početní tréneri, ktorí sa často striedali. Zo starších generácií spomenieme hráčov Žarka Brankovića a Ljubomira Petrovića, ktorý vedel streliť gól aj z polovice ihriska! Dve desaťročia podporuje FK Sloga najčastejšie hral v Sriemskej lige, posledných päť sezón je členom vojvodinského Slogu: Negovan Đorđević stupňa súťaže, v ročníku 2014/2015 hrá v Novosadsko-sriemskej lige. Veľké úspechy Erdevíčania (druhý zľava) dosahovali pod vedením známeho hráča a trénera Stevana Igića. V sezóne 2001/2002 Sloga mala v tíme dvoch mladých futbalistov. Boli to 17- – 18-roční Branislav Ivanović a Boris Považan. Kým Branislav-Bane vo futbale dosiahol vrchol, najmä v londýnskom veľkoklube FC Chelsea, Boris, kedysi najtalentovanejší futbalista Sriemu, zostal verný erdevíckej Sloge dodnes! Veľký futbalový nadšenec a dobrodinec Negovan Đorđević prišiel do radov FK Sloga pred devätnástimi rokmi. Za jeho podpory a financií vystavali nové šatne, krytú triZmarený talent: Boris Považan, búnu, namontovali reflektory, upravili trávnik, takže na tomto športovom objekte kapitán FK Sloga Sloge môžu závidieť aj silnejšie kluby. Už tridsať rokov každé leto v auguste Sloga usporadúva futbalový Futbal na dlani: brankár memoriál. Tak vzdávajú hold všetkým zosnulým futbalistom a funkAleksa Tojagić cionárom. Účastníkmi sú známe kluby zo Sriemskej Mitrovice, Pećiniec, Šídu, Báčskej Palanky... Károly Vig Na svojom ihrisku v Erdevíku Snímky: z archívu autora, (1998) FK Sloga a J. Pucovský

Tím Slogy roku 2001, v ktorom hral Branislav Ivanović (stojí siedmy zľava)

Tím Erdevíčanov (1962)

Mužstvo Slogy na vrbaskom Šlajzi pred zápasom s FK Vrbas (1997)

FK Sloga v súčasnosti (2015)