Hlas 38 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4613/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 20. 9. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Deň kysáčskej sármy

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

V znamení mexickej poézie

Malina trafil na súmraku

Z obsahu

20. 9. 2014 | 38 /4613/

Uzávierka čísla: 17. 9. 2014

4 TÝŽDEŇ 4 502 5 Štát ničí naše dediny

6 NAŠA TÉMA 6 Štát imúnny na potreby výrobcov 8 Farebné je zdravé 9 Stoly bez soľničiek

11 ĽUDIA A DIANIA 11 Možno predať majetok zaťažený hypotékou? 13 Močidlá horia, otravujú občanov

Skupina Maks zo Selenče začiatkom septembra oslávila pekné jubileum. V rozhovore so spevákom Jánom Dobríkom podávame retrospektívny pohľad na predošlých 40 rokov jej pôsobenia. (s. 36) J. Pániková Foto: z archívu skupiny

19 Oživené spomienky na zašlé časy

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Ešte jeden škôlkarský Detský kútik

23 OBZORY 23 V znamení mexickej poézie 25 Minulosť je celkom nedávna 28 Čítanie vo Fragmentoch

31 KULTÚRA 31 Slovenčina v srdiečkach škôlkarov 32 S Čajakom do Banskej Bystrice

V nedeľu 14. septembra v Aradáči nepršalo, takže oberači – účastníci 7. turisticko-zábavného podujatia Aradáčska hroznová oberačka – vo veselej nálade zašli do vinohradov, naoberali sladké strapce, a tak symbolicky označili začiatok tohtoročného zberu hrozna. (s. 15) V. Hudec

33 Na rok (možno) bez prvákov

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Body zostali za Tisou 47 Chybili a prehrali 50 Obetavosť vyšla na márnosť

Autorka titulnej fotografie: Elena Šranková

Ak ste si pri pohľade na túto sladkú fotku pomysleli: Ako odolať? alebo Čo si z tohto všetkého môžem dať? tak iste dbáte na svoje stravovanie. A práve o ňom je Naša téma v tomto čísle Hlasu ľudu. (s. 6 – 10). A. Francistyová Foto: E. Šranková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Po slovensky aj Neslováci?

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Niektorí z nás sa na to pamätajú: v základnej škole sme mali jazyk spoločenského prostredia všetci: kým sme sa my Slováci v Kulpíne učili srbčinu, rovesníci Srbi mali slovenčinu. Zaujímavým spôsobom získané základy týchto jazykov sme si skúšali už na najbližšej prestávke.

ri vynovovaní školských programov roku 1991 táto výučba bola zrušená. O tom, že predsa mala aj svoje výhody, svedčí údaj, že po ďalších a ďalších kádrových zmenách v rezortnom ministerstve či pokrajinskom sekretariáte evidujeme niekoľko pokusov o prinavrátenie tohto programu. Vážne pokusy boli i na začiatku roku 2012. Reakcie verejnosti však smerovali z krajnosti do krajnosti: z tej pozitívnej, že je človek bohatý toľko, koľko jazykov ovláda, a táto výučba mu v tom „obohatení“ pomôže, po tú negatívnu, že v štáte, kde je srbský jazyk úradný, príslušníci srbského národa sa nemusia okrem materinského jazyka učiť i jazyk niektorého národného či národnostného spoločenstva, ktoré zhodou okolností prevláda v ich prostredí. Márne boli vysvetlenia, že ani nie tak dávno učenie jazyka spoločenského prostredia prebiehalo spontánne: najprv detí v hre, neskôr v škole, potom počas vojenčiny, že sme si boli bližší, lepšie sme si rozumeli... Tému zaktualizoval v týchto dňoch Výbor pre vzdelávanie a kultúru Zhromaždenia Vojvodiny, ktorý jednohlasne schválil iniciatívu na opätovné uvedenie jazyka spoločenského prostredia do základných škôl vo Vojvodine. Člen výboru a navrhovateľ Aleksandar Marton svoj návrh ozrejmil tým, že sú mladí ľudia najzraniteľnejšia spoločenská skupina a príčinou incidentov neraz je práve to, že si navzájom nerozumejú. Preto je veľmi dôležité, aby mladí ľudia ovládali aspoň minimum z jazyka spoluobčanov iného národa či národnosti, s ktorými sú denne v kontakte. Rezortné republikové ministerstvo už povolilo výučbu tohto predmetu v dvoch základných školách v Subotici. Teda návrh nie je nerealizovateľný, len treba nájsť najprimeranejší spôsob jeho zaradenia do školských programov. Teda najprv anketovať rodičov, nájsť kádre... A už sa hlásia aj odporcovia: s vyhláškou, že údajne „v niekoľkých vojvodinských obciach srbský jazyk viac nie je úradný, ale má iba status jazyka spoločenského prostredia“, že ide o prežitok z Titových čias... Uvádzajú dokonca príklad srbských detí v Bielom Blate, ktoré by sa – ak je meradlo uvedenia jazyka spoločenského prostredia do výučby viac než 15 percent príslušníkov určitého jazykového spoločenstva v konkrétnom prostredí – mali učiť aj po maďarsky, aj po slovensky... A keďže je tu aj materinský jazyk, tiež záväzný cudzí jazyk, tieto deti by vraj „po skončení základnej školy mohli odísť ako diplomati aj do Spojených národov...“ Pamätáme sa... Boli na to aj učebnice (Hovoríme po slovensky, autorky Jarmila Miháľová a Mária Hriešiková, 1989), so susedom rovesníkom pri odchode do školy sme sa presviedčali, ako sa budeme navzájom rozprávať: on si chcel upevniť slovenčinu, ja srbčinu... Vždy sme však našli kompromis. A boli to vraj zlé Titove časy... Tita už nemáme, ale kompromis ešte nezomrel. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 38 /4613/ 20. 9. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

502 P

otenciálni investori mali šancu prejaviť záujem o účasť v privatizácii zvyšných 502 firiem do začiatku tohto týždňa. Termín vypršal 15. septembra a údaje o tom, aká je trhová hodnota doteraz neprivatizovaného spoločenského kapitálu, nezverejnili. Údajne na adresu agentúry pre privatizáciu ani neprišlo veľmi veľa listov o záujme. Samozrejme, že nás zaujíma začiatok konca procesu privatizácie. Pre mnohé verejné podniky to bude aj koniec viacročnej agónie, pre ich zamestnaných koniec jedných starostí, začiatok iných. Pozerajúc sa z môjho uhla na privatizáciu, v prvom pláne však zostávajú dve veci. Vlastne v podstate vidím len privatizáciu médií – teda čo sa udeje s médiami, ktoré vysielajú v rečiach národností, predovšetkým tie, ktoré produkujú a vysielajú program po slovensky. Druhá vec je riešenie otázky podnikateľského priestoru našej ustanovizne. Aj ten je, žiaľ, v privatizácii ako súčasť firmy Dnevnik holding. Lokálne rádiá a televízie, ktoré vysielajú v rečiach národností, doterajšie etapy transformácie ako-tak prežili. Keď bolo potrebné a keď sa to mohlo, zakročili aj národnostné inštitúcie a vplývali na to, aby sa neprajné zmeny aspoň zastavili a odročili. Aj teraz Asociácia slovenských lokálnych médií, Asociácia slovenských novinárov a Výbor pre informovanie NRSNM navrhli kompetentným, aby odročili privatizáciu týchto médií a aby zastavili platnosť nových mediálnych zákonov, aspoň kým neprejdú voľby a kým sa nekonštituujú nové národnostné rady. Proces však trvá, termíny idú, medzi 502 verejnými podnikmi v privatizácii zostáva 60 médií, medzi nimi aj tie slovenské. Lamentovanie nepomôže, peniaze na investovanie do svojich médií nemáme, ale dajme hlavy dokopy, ruky priložme k dielu. Veď donedávna sme vyčitovali, že ten a ten za dinár kúpil tú a takú hospodársku spoločnosť. A taký obecný rozhlas, čo keby...? Ale Dnevnik, budova na najkrajšom mieste najkrajšej ulice v najkrajšom meste asi mnoho stojí. Pre nás hlasľudovcov jej hodnota, vlastne hodnota len piateho poschodia je neoceniteľná. Ako zachovať svoj životný priestor na piatom poschodí? Asociácie, výbory... pomôžu? V jubilujúcom roku, počas osláv, nám neminie dať hlavy dokopy a vysúkať rukávy. www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Absurdy

Samuel Žiak



Anna Lazarevićová

bsurd najväčší zo všetkých: ceny tovarov a služieb sa zvyšujú, len platy a penzie sa znižujú. Najnovšie je oznámené zdraženie plynu o necelých päť percent, čo iste nepoteší spotrebiteľov odkázaných na tento zdroj energie. Z druhej strany zmeny v organizácii a pôsobení stratových verejných podnikov, včítane dodávateľa plynu, nie sú ešte stále na obzore. Keďže verejné podniky už dávnejšie nadobudli povesť „studne bez dna“, ktorá sústavne hlce rozpočtové peniaze, premiér Vučić sľúbil, že do augusta zmení väčšinu riaditeľov s cieľom zabezpečiť ich úspešnejšie hospodárenie. August prišiel a prešiel, zmeny sa neudiali. Nielenže sa nezmenili riaditelia, ale sa nezmenili ani výdavky zo štátnej pokladnice. Nie prvý raz občanom sa predkladá suma, akú treba ušetriť, aby sa štát vyhol nebezpečenstvu bankrotu. Najnovšie sa operuje so sumou 700 miliónov eur a siaha sa prevažne po riešeniach vychádzajúcich z príjmov občanov. Akoby iné riešenia neexistovali, alebo neprichádzali do úvahy. Jedno z riešení, ktoré by takisto prinieslo určité úspory, sa týka práve „studne bez dna“, čiže verejných podnikov, na ktoré štát vyčleňuje miliardu eur. Je pravda,



že tento problém nevznikol včera, ale ani aktuálna vláda ho nedokáže riešiť zajtra. Podobne ako riešenie problému nadbytočných zamestnancov vo verejnom sektore odročila na budúci rok s poznámkou, že ich počet vlastne ani nie je taký veľký ako sa tvrdilo. Medzi absurdy made in Serbia iste patria dlhočizné úporné rokovania o tom, ako zmeniť volebnú vôľu občanov a moc vo Vojvodine. Keď prvý taký pokus v pouličných demonštráciách stroskotal, začal sa hľadať iný spôsob. Keď ani zopár preletov a vznik novej strany nedokázal zmeniť väčšinu na pokrajinskej úrovni, začalo sa rokovať o rekonštrukcii vlády, o koncentrickej vláde a podobných akrobáciách. A tak to trvá do dnešného dňa. Bez toho, aby sa niekto zamyslel nad tým, že na to doplatia občania Vojvodiny. Školský príklad toho, že všetko sa točí okolo peňazí, sa udial v Základnej škole Svetozara Markovića v Kragujevci. Pre nedostatok peňazí na bežnú prácu a fungovanie táto vzdelávacia ustanovizeň sa dostala do dlhov, ktoré do učební priviedli súdnych vykonávateľov. Tí urobili súpis inventára, a tak sme dostali prvú školu, ktorá odišla na bubon. Našťastie, riešenie sa v poslednej chvíli predsa našlo a deti – naša budúcnosť zostali v školských laviciach.

O peniazoch je aj prípad z Pančeva. Pre dlh za kúrenie v sume 750 000 dinárov pančevská tepláreň spotrebiteľovi svojich služieb zabavila byt, ktorý potom predala, aby z takto získaných peňazí vzala, čo jej patrí a zvyšok vrátila majiteľovi. Ako sa uvádza, podobných prípadov, keď občania pre dlhy zostali bez bytu, už bolo, no rozdiel je len v tom, že byt zvyčajne predali (za väčšiu sumu) sami majitelia a nečakali, aby to urobili veritelia. Tak či onak, ide o ďalší dôkaz, že peniaze hýbu svetom a ľudským osudom. Rozhodovanie o osude tohtoročného Pochodu hrdosti v Belehrade prebiehalo v tieni jednej odsúdeniahodnej udalosti. Na LGBT aktivistu z Nemecka na ulici nášho hlavného mesta zaútočili traja chuligáni a ťažko ho zranili. Údajne sa riadili heslom Nechceme cudzincov. Minister vnútorných vecí Nebojša Stefanović konštatoval, že tento útok na nemeckého občana poukázal na určité nedostatky našej spoločnosti. Minister zahraničných vecí Ivica Dačić bol trochu prísnejší a vyhlásil, že incident spôsobil ujmu na dobrom mene a záujmoch Srbska. Na čo tým myslel, uvidíme v nasledujúcom období. Zvlášť ak sa Pride v Belehrade plánovaný na 28. september ani tentoraz neuskutoční z bezpečnostných dôvodov. Ak budú rozhodovať spoločenské nedostatky namiesto demokratických výdobytkov.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MIROSLAV ŠTĚPÁN, RIADITEĽ, TATRAVAGONKA BRATSTVO, SUBOTICA

Nedostatok kvalifikovaných kádrov Oto Filip – Mohli by ste stručne zhodnotiť postavenie slovenskej firmy, akou je i vaša na srbskom trhu, a problémy, na ktoré prípadne naráža? – Slovenská firma na srbskom trhu v prvom rade využíva poten-

Informačno-politický týždenník

ciál Srbska pre činnosť a pre zamestnanie ľudí zo Srbska. S tým, že sa snaží premietnuť ten potenciál do exportu do Európy a, samozrejme, na domáci trh, ktorý rátame, že porastie ďalej. Keď ide o prekážky, tak predpisy nimi nie sú. Prekážkou je asi to, čo všade v Európe: že je síce ako

nezamestnanosť, ale v potrebných profesiách je vlastne nedostatok kvalifikovaných ľudí. Dobrí ľudia aj zo Srbska – a nás sa týkajú hlavne profesie zváracie – poutekali kdesi do západnej Európy, do Nemecka a inde za vyššie platy a my s tou skutočnosťou bojujeme denne. Ide o evidentný nedostatok kvalifikovanej sily na našu činnosť, teda na výrobu vagónov, ktorý je tu u nás. • TÝŽDEŇ •

VOJVODINSKÍ POĽNOHOSPODÁRI UPOZORŇUJÚ

Štát ničí naše dediny

VOĽBY DO NRNM 2014

Začína sa otáčať volebné koleso J. Pániková

epubliková volebná komisia v piatok 12. septembra schválila ďalšiu, v poradí štvrtú, listinu na voľbu členov do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Ide o volebnú listinu Slováci vpred! – Pavel Surový, na ktorej je 29 kandidátov. Pripomíname, že sú okrem tejto listiny schválené aj listiny Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová, Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna a Matica slovenská v Srbsku – za slovenskosť. Zatiaľ najviac schválených listín má bunjevská národnostná menšina. Príslušníci tejto národnosti 26. októbra budú môcť voliť kandidátov z najmenej päť listín. Sú to tieto listiny: Zväz báčskych Bunjevcov – Mirko Bajić, Bunjevci – Mr. Suzana Kujundžić-Ostojić, Bunjevská národná listina – Branko Pokornić, Bunjevská matica – Marko Marjanušić a Aj Bunjevci sú občania Srbska – Mirjana Savanov. • TÝŽDEŇ •

Ďalej nasledujú národnostné spoločenstvá, ktoré majú po dve schválené listiny, resp. jednu listinu. Gréci majú zatiaľ dve listiny – Aj Gréci sú občania Srbska a Sa Ga Po – Srbsko-grécke priateľstvo – Petar Rodifcis-Nađ. Rovnaký počet schválených listín majú aj rumunské a rómske národnostné spoločenstvá; Rómovia budú po prvýkrát voliť členov rady na priamych voľbách a sú to listiny Zväz pre zmeny – ľudia na mieru človeka a Naša rómska listina – Duško Jovanović, kým sú Zjednotená listina – Daniel Petrović a Iniciatíva Rumunov zo Srbska – Bojan Barbucić zatiaľ jediné schválené listiny na voľbu členov Národnostnej rady Rumunov. Po jednu listinu zatiaľ majú nemecké národnostné spoločenstvo – Podunajskí Nemci Vojvodiny, rusínske – Rusínska liga – Olena Papuga, česká – Česi spolu – Štefan Klepaček a maďarská – Maďarská svornosť, na ktorej je 35 kandidátov.

Záber z piatkového stretnutia

aby republiková vláda garantovala, že investor nebude môcť pestovať GMO. Známe je, že pokrajinská vláda vyhlásila Vojvodinu za región, kde sa geneticky modifikovaná strava nemôže pestovať,“ povedal tajomník Bugarski a doložil, že touto zmluvou republiková vláda zradila poľnohospodárov vo Vojvodine. Svoje sklamanie rovnako vyjadrili aj prítomní poľnohospodári. Ako povedali, nechcú byť druhoradými občanmi vo svojom štáte, ale uchádzať sa o prenájom pôdy za rovnakých podmienok, ako aj záujemcovia z Emirátov. Predseda Klubu 100P+ Vojislav Malešev zdôraznil, že od samotného začiatku ukazovali na tento problém, keďže si myslia, že sa ocitli v nelojálnej konkurencii. „Záujem

o prenájom pôdy majú spoločnosti, ktoré sa zaoberajú spracovaním poľnohospodárskych produktov a majú možnosť dodatočného zárobku, pokým my obyčajní poľnohospodári to nemôžeme. V tomto štáte podpísaná zmluva akoby nemala žiadnu hodnosť. Napr. spracovatelia cukrovej repy nám poslali dodatky k zmluve, v ktorých je uvedená menšia suma než tá, ktorá bola dohodnutá, a pritom v jednej časti je uvedené, že je v našom záujme podpísať ten dodatok. Zaujíma ma, v záujme koho je podpísať také niečo? Keď štát predá nerastné suroviny, vodné zdroje, obrábateľnú pôdu – jej občania tam nemajú žiadnu budúcnosť,“ rozhorčene uzaviera tento poľnohospodár.

INÝ NÁHĽAD

našej krajine, v určitých sférach, väčšie práva majú cudzinci ako jej občania – bolo jedným zo záverov úradujúceho pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Branislava Bugarského. Dôvod na taký výrok je zmluva podpísaná medzi vládou Srbska a spoločnosťou Al Rafawed zo Spojených arabských emirátov, ktorá sa vzťahuje na prenájom štátnej pôdy vo Vojvodine. Pripomíname, že sa pred takmer dvoma týždňami predstavitelia rezortného pokrajinského sekretariátu stretli s Ministerkou poľnohospodárstva Snežanou Bogosavljević-Bošković a dohodli sa o ďalšom stretnutí, na ktorom by predebatovali sporné časti zmluvy.

V piatok 12. septembra tajomník Bugarski oboznámil predstaviteľov poľnohospodárskych združení vo Vojvodine s rozhodnutím ministerstva, podľa ktorého oni nemôžu zorganizovať také stretnutie a odporúčajú obrátiť sa na príslušné orgány. Tajomník Bugarski, spolu s predstaviteľmi poľnohospodárskych združení, vyjadril sklamanie nad takou odpoveďou, a ako povedal, zámerom piatkového stretnutia bolo určiť ďalšie kroky na riešení tejto pálčivej situácie. „Záujem vojvodinských poľnohospodárov je ten, aby sa za rovnakých podmienok zúčastnili v licitácii štátnej pôdy, rovnako tak, ako má štát záujem, aby dediny boli bohaté, aby nevymreli, ale aby tam žili mladí ľudia a mladí budú tam žiť, len ak budú môcť pracovať. Ak už máme zmluvu, ktorá ignoruje ústavné zriadenie Srbska, žiadame,

Ďuro Varga

Jasmina Pániková

38 /4613/ 20. 9. 2014

Naša téma Ako sa stravujeme Anna Francistyová

okyny a rady na každom kroku, len si niečo pre seba vybrať: Stravovanie podľa krvných skupín, Stravovanie podľa lunárneho kalendára, Dvanásť krokov k zdraviu prospešnej strave detí a adolescentov... Je tu aj hora hesiel, ktoré denne lákajú konzumentov alebo propagujú nejaké výživné doplnky. Ak napríklad chcete zdravo schudnúť 10 alebo aj viac kilogramov za šibenične krát-

ku dobu... A keďže hádam všetky máme nejaké neduhy, ktorých by sme sa čím skôr chceli zbaviť, nečudo, že nás občas dostane reklama v niektorom médiu, kamarátkina skvelá skúsenosť, že raz za čas zájdeme aj do špecializovanej predajne a vyskúšame niečo nové. Chutilo? Zabralo? Jesť však treba každý deň a dlhšie úlety do exotiky, vegetariánstva, vegánstva vedia dobre narušiť rodinný rozpočet. Ak nie je súčasť liečby, spravidla od nich upustíme, alebo si

ich dožičíme len sporadicky. Zostávame pri zaužívanom jedálnom lístku ovplyvnenom iba sezónnym ovocím či zeleninou. A aj pri bohatom a kalorickom vianočnom, veľkonočnom či inom slávnostnom stolovaní netreba zabúdať na vzácnu radu lekárov: – Dajte si z každého, ale s mierou. A na ďalších niekoľko našich strán nájdete aj ďalšie informácie o tom, ako si správnou životosprávou ochrániť a zachovať zdravie, to najväčšie bohatstvo každého z nás.

O POSTAVENÍ ORGANICKEJ VÝROBY V NAŠEJ KRAJINE

Štát imúnny na potreby výrobcov Jasmina Pániková

kologická výroba, biologická a organická výroba. Ide o tri odlišné termíny, ale rovnaký význam – o biologickú rovnováhu systému pôda – rastliny – zvieratá – človek, čiže nepoužívanie umelých hnojív a syntetických ochranných prostriedkov. Mimo hraníc našej krajiny organická výroba nie je žiadna novinka a používanie takých výrobkov v domácnostiach je takmer každodennosťou. U nás je situácia trochu iná. Našťastie, organická výroba naberá na intenzite, ale v porovnaní s niektorými európskymi štátmi, stále sme na začiatku. Napr. v Rakúsku z celkových obrábacích plôch 25 % patrí ekologickému poľnohospodárstvu, na Slovensku je to 16 %, kým u nás také plochy zahŕňajú skromných 3 – 4 %. Potvrdil nám to aj Jozef Gašparovský, riaditeľ spoločnosti Zdravo Organic zo Selenče. „Spracovaním ekologických potravín sa zaoberáme od roku 2004, kým sa takáto výroba v našej krajine začala zjavovať pred 25 rokmi,“ hovorí spolubesedník. „Máme osobitný program, ktorý sa technologicky líši od spracovania konvenčných potravín. Postup musí byť pod kontrolou certifikačného telesa, ktoré potvrdzuje, že ide o organický výrobok.

www.hl.rs

Nepoužívame umelé hnojivá, syntetické ochranné prostriedky a geneticky modifikované organizmy. Jednoducho povedané – vraciame sa takému spôsobu pestovania a spracovania, aký používali naši predkovia.“

Jozef Gašparovský, riaditeľ spoločnosti Zdravo Organic

Záujem o organickú výrobu stúpa, ale otázne je, či rovnako stúpa aj záujem o používanie týchto výrobkov. „Občania sú stále málo informovaní o tom, čo je organický výrobok a aký ma vplyv na naše zdravie. Pritom naše stravovanie vôbec nie je heterogénne. Stravujeme sa prevažne štyrmi obilninami: pšenicou, kukuricou, sójou a ryžou, čím sme zabránili nášmu organizmu, aby do seba

Informačno-politický týždenník

prijímal substancie z druhých obilnín, ktoré potrebuje naše telo na vytváranie imúnnych látok.“ A tu, podľa Gašparovského, na scénu vystupujú farmaceutické spoločnosti, ktorým sme dali možnosť, aby vyrábali umelé prostriedky, ako vitamínové doplnky. „V poslednom čase počet výrobcov stúpa, ale málo je veľkých spracovateľov, akými je napr. aj naša spoločnosť. Naša sesterská spoločnosť, organická farma kráv v Čurugu, má tisíc dojníc na organickú výrobu mliečnych výrobkov, ale to je stále málo. Nestačia pokryť záujem trhu.“ Záujem o výrobu jestvuje. Veľkých spracovateľov je zatiaľ málo a spotrebiteľov, aj tých domácich, aj zahraničných, je čoraz viac. A aký vzťah má k tejto problematike náš štát? Nastoľuje sa otázka, či pracuje v prospech rozvoja organickej výroby, alebo ju spomaľuje. V týchto dňoch pokrajinská vláda spolu so spoločnosťami, ktoré sa zaoberajú výrobou a spracovaním organických potravín, malými výrobcami, vedeckými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, založili Vojvodinský klaster organickej výroby, jediný klaster tohto druhu v Srbsku. „Ideou klastra je zabezpečiť profit v záujme všetkých výrobcov a spotrebiteľov,“ prízvukuje riaditeľ spoločnosti

Zdravo Organic, jednej z členiek klastra. „Klaster musí informovať štát o potrebách ekologických poľnohospodárov. Jednoducho povedané, ide o spájanie záujmov v rámci jedného hospodárenia, v tomto prípade je to ekologické poľnohospodárstvo a spracovanie ekologických surovín a ich dodávanie na trh. V tejto chvíli ekologickí výrobcovia v Srbsku majú množstvo problémov. Jedným z nich je aj nejestvovanie podzákonných aktov, v celosti zladených s normami Európskej únie. Ako príklad uvediem používanie ochranných prostriedkov, ktoré sa vyrábajú z prírodných surovín – cesnaku, pŕhľavy, vratiča a pod. alebo semien, ktoré sú na listine Európskej únie. My ich nemôžeme používať, lebo v našom štáte nie sú zaregistrované. Pokým som bol podpredsedom asociácie Serbia Organica, naliehali sme na Ministerstvo poľnohospodárstva, aby uznali listinu únie a umožnili nám, aby sme sa aj my zásobovali tými prostriedkami, ale nepodnikli nič. U nás je byrokracia veľký problém, ale verím, že veľká časť týchto problémov bude riešená v rámci prístupových pohovorov nášho štátu pred vstupom do Európskej únie,“ optimisticky uzaviera náš spolubesedník. • NAŠA TÉMA •

ZUŽITKOVANIE DROBNÉHO OVOCIA

Sibírska arónia hojne zarodila Katarína Verešová

rahé fľaštičky sibírskej arónie v predajniach zdravej výživy alebo lekárňach postupne nahrádzajú výsadby na vlastných záhonoch. Táto populárna kríkovitá bylinka podobná nepovšimnutej jarabine časom získala na popularite aj v Starej Pazove. Tohto roku sa v čerstvom stave prvý raz objavila aj na pazovskom trhu, a to z domáckej výroby, poriadne umytá, čerstvá a šťavnatá. Za pľacovým pultom sedela Katarína Šipicky-Šágyová, ktorá s veselou tvárou predávala toto populárne ovocie pedantne uložené v debničke. A mala sa z čoho aj tešiť, lebo zákazníci nielenže očami sa „popásali“ na tomto zdravom ovocí, ale ho aj kupovali. Veď v ovocinárskej časti trhu aróniu nemal nikto iný a táto vyložená na pulte bola úplne čerstvá, pred chvíľou oberaná.

Katarína Šipicky-Šágyová presne vie, kto aróniu najviac kupuje. Sú to ľudia, ktorí operovali kŕčové žily a potrebujú zlepšiť cirkuláciu krvi. K tomu im pomôže 50 zrniek arónie denne, buď v čerstvom alebo zmrazenom stave. Niektorí si ju na zimu odkladajú aj v podobe sirupu alebo sladkého. Šipicky-Šágyovci ju začali pestovať pred tromi rokmi, keď v záhrade vysadili sto mladých zošľachtených kríkov. Tejto jari kríky prvý raz bohato zakvitli. „Pretože sme sibírsku aróniu nechceli postrekovať, kvety obhrýzal chlpáčik obyčajný, takže sme ho neustále museli zbierať. Vďaka vtedy vynaloženej snahe arónia nám hojne zarodila. Keďže tento rok boli výdatné dažde, plody získali na veľkosti. Preto sú také pekné,“ ukázala na debnu Katarína Šipicky-Šágyová.

Sto kríkov urodilo hodne, okolo 300 kg. Plody oberali syn a nevesta, kým maličká vnučka okolo nich veselo poskakovala. Hoci na prvý pohľad tak nevyzerá, oberanie arónie nie je priveľmi piplavá robota. Za jeden večer dvaja oberači môžu naoberať za štyri vedrá. Na druhý deň sa plody umývajú, a potom sa sušia. Menšiu časť plodov možno nechať na odtrhnutých halúzkach, aby sa postupne osušili. Katarína Šipicky-Šágyová nám prezradila, že z tohto drobného ovocia skúsila uvariť sladké, ktoré je vraj skutočnou pochúťkou. „Teraz aróniu jedávame čerstvú a sladké merkujeme pre hostí,“ povedala s úsmevom na záver rozhovoru. Katarína Šipicky-Šágyová

ČO SI MYSLIA PETROVČANIA

O súčasnom stravovaní ného zloženia výživných látok. Pre súčasného človeka je charakteristický prebytok vnesených kalórií, a zároveň nedostatočný príjem vitamínov a minerálov. O tom, ako vnímajú súčasné stravovanie doma a vo svojom okolí, opýtali sme sa aj niekoľkých Petrovčanov.

Miluša Hendliová, podnikateľka: – Myslím si, že sa v súčasnosti nestravujeme kvalitne. Málo dbáme na to, čím sa stravujeme. Viac pozornosti treba venovať tomu, čo si kladieme do úst a žalúdka, lebo vidno, že aj strava v značnej miere vplýva na naše zdravie a zjavujú sa mnohé ochorenia, ktoré zrejme súvisia aj s nezdravou výživou. Následky nesprávneho stravovania sa prejavia kedy-tedy, a potom človek veľmi veľa peňazí minie na lieky.

Samuel Baláž, dôchodca: – Keď ide o súčasné stravovanie, mienim, že by bolo potrebné jesť veľa zeleniny, ovocia a mäso tak ako naši starí – dvakrát do týždňa: v nedeľu a v stredu alebo vo štvrtok. Treba preferovať domácke výrobky, lebo vtedy človek vie, čo kladie do úst. V obchodoch núkajú priemyselnú stravu. Je v nej veľa konzervantov, aditívov, emulgátorov a ďalších škodlivých látok. Petrovec je známy výrobou domácich klobás a ostatných údenín. Hoci sa uvádzalo, že to je nie zdravá výživa, aj vedci prišli k záveru, že najčistejší proteín je práve v domácej klobáse a slanine a že sa treba vyhýbať spracovaným výrobkom z veľkých bitúnkov, zvlášť párkom, salámam a ostatným spracovaným výrobkom, lebo tam pridávajú skutočne všeličo.

Pavel Topoľský, poľnohospodár: – U nás na dedine alebo v menších mestách sme so stravovaním na tom ešte dobre. Zle sú na tom občania vo väčších mestách, ktorí si všetko zadovažujú vo veľkoobchodoch. My si väčšiu časť stravy dopestujeme aj sami a dbáme na to, čo vnášame do nášho tela. Napríklad nestriekam nič z toho, čo si dopestujem vo vlastnej záhrade. Verím, že tak robia aj ostatní Petrovčania. Dbáme, čím chováme ošípané, ako i sliepky a aj ostatná hydina sa dopestuje po domácky – na dvore, menej v klietke, kde ich kŕmia s veľkou prímesou antibiotík. V súčasnosti pri rýchlom tempe života čoraz viac je v našom živote prítomná tzv. rýchla strava. Je však kalorická, mastná a škodí aj nášmu zdraviu.

Jaroslav Čiep

j holým okom vidieť, že sa stravovacie návyky drasticky menia. Na dedine trochu pomalšie ako v meste, ale predsa. Obchody núkajú množstvo hotových výrobkov podozrivej kvality a bez kvalit-

• NAŠA TÉMA •

38 /4613/ 20. 9. 2014

Naša téma RADÍ DR. MÁRIA VOZÁROVÁ

Farebné je zdravé Elena Šranková

a tému správneho stravovania sme si pohovorili s Dr. Máriou Vozárovou, špecialistkou sociálnej medicíny z Kysáča, ktorá sa už dlhé roky zaoberá promóciou zdravia a zdravotnou výchovou. – Ešte v 16. storočí istý vedec povedal, že bez ohľadu na to, kto je otec nejakej choroby, nesprávna výživa je jej matkou. Následky nesprávneho stravovania sa totiž po mnohých rokoch prejavia na zdraví. Vznik chronických chorôb však zapríčiňuje mnoho činiteľov. Zriedka je iba samotná strava príčinou vzniku nejakého ochorenia. Ale ako sa spomína v uvedenej výpovedi, zamiešané prsty má v každej chorobe. V súčasnosti sa mnohí ľudia zaujímajú o zdravé stravovanie, ale často je to tak, že prečítajú iba titulok nejakého článku, ktorý je často formulovaný ako senzačná novinka. Najpodstatnejšie je nerobiť unáhlené závery, hneď ako sa dozviete o nejakom novom objave týkajúcom sa výživy. Každú správu si treba dôkladne pre-

čítať a počkať na jej potvrdenie z rôznych vedeckých odborov. – Aká je paralela medzi zdravím a výživou? – Zdravie súvisí s optimálnym, primeraným a najvhodnejším prísunom výživných látok. V súčasnosti hlavné výživové problémy súvisia s nadmerným príjmom tukov, bielkovín a sacharidov, čiže v prebytku kalórií a s nedostatočným príjmom vitamínov a minerálov. Potreba živín je v rôznom veku odlišná a závisí

aj od fyziologického stavu. Napr.: rýchly rast dospievajúcich, tehotenstvo, dojčenie... Navyše rôzni ľudia majú rozličné energetické spotreby, čo závisí od ich fyzickej aktivity. Pre kompletnú výživu je dôležitá kombinácia rôznych potravín, lebo každé jedlo obsahuje inú zmes výživných látok. Nesmieme zabudnúť na vodu, ktorá tvorí u dospelých približne 60 percent celkovej telesnej hmotnosti. O význame vody hovorí údaj, že ak z tohto množstva stratíme vyše 8 percent, javia sa závažné zdravotné problémy. Na porovnanie: z celkových tukov v našom tele môžeme stratiť až do 90 percent. Každodenne by sme mali vnášať 2 – 3 litre vody, pravda viac pri zvýšenom potení. – Ako sa zdravo stravovať? – Na túto otázku sú rôzne odpovede. Zvolila by som niekoľko odporúčaní. Jedným z nich je, že by každodenná strava mala byť rôznorodá, čo znamená, že náš tanier by mal byť pestrofarebný. Obilniny, zvlášť celozrnné, by sme mali vnášať do organizmu pravidelne, lebo sú nám vlákniny zo zŕn obilnín veľmi potrebné. Každodenne treba jesť ovocie a zeleninu (400 do 500 g). Pritom sa myslí na sezónne, ale aj mrazené a nakladané. Udržiavať si zdravú telesnú hmotnosť je

tiež jedným z dôležitých odporúčaní. Ak priberáte, jednoducho jedzte menej a pestro. Pritom sa viac pohybujte. Zdraví ľudia môžu jesť všetky potraviny, samozrejme, primeranú veľkosť porcií. Obmedzte vnášanie soli, nesmelo by prekročiť 6 g denne, počítajúc všetku soľ v potravinách. Zasýtené živočíšne masti treba zameniť nezasýtenými rastlinnými olejmi. V súčasnej dobe sa margaríny značne obmedzujú pre obsah translipidov. Treba konzumovať len chudé mäsá, piť uvedené množstvo vody a voliť si jedlá s malým obsahom cukru, teda vyhýbať sa sladkostiam. Jesť treba pravidelne, netreba vynechávať hlavné jedlá, zvlášť nie raňajky, lebo to vedie k neovládateľnému hladu a následne prejedaniu sa. Desiata a olovrant utlmia hlad medzi hlavnými jedlami. A nakoniec: príprava jedál by mala byť bez vyprážania na tuku, teda varenie a dusenie. – Keď to všetko zhrnieme do záveru... – Zmeny v životospráve treba robiť postupne. Pre dobré zdravie treba jesť s mierou, a pritom rozmanitú stravu. Treba zvýšiť spotrebu zeleniny a ovocia, dodržiavať pitný režim a pravidelne sa pohybovať.

S MIRKOM VLČEKOM Z PIVNICE

Správna výživa– prameň zdravého života Katarína Gažová

rganickou poľnohospodárskou výrobou sa zaoberá aj Mirko Vlček z Pivnice, študent master štúdií na odbore agroekonómie Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade. Nielenže sa venuje zdravým potravinám, ale sa snaží v tom smere vzdelávať aj svoje prostredie. – Odkedy sa venuješ organickej výrobe? – Začali sme pred pol druha rokom spolu s kamarátmi Tonym Paculom a Vladimírom Síčom. Výroba je pod dozorom certifiko-

www.hl.rs

vanej firmy, ktorá kontroluje, čo a ako my to robíme, a či je to v súlade so Zákonom o organickej výrobe RS. Nepoužívame minerálne hnojivá, ani pesticídy, ktoré sa v minulosti vlastne používali ako otravy na vojenské ciele... Ľudia si napríklad neuvedomujú, čo robia, keď zemiaky, ktoré už dozreli, striekajú s totálnym herbicídom, aby zničili buriny a ľahšie vybrali zemiaky zo zeme: že ten total zemiaky vsiaknu, a potom ich také konzumujú... – Ako sa zrodila idea venovať sa tomuto spôsobu výroby? – V Pivnici máme Ekologické

Informačno-politický týždenník

združenie dedinskej turistiky a rozvoja vidieka a tu robíme na promócii a edukácii organickej výroby a výživy. Pred dvomi rokmi, kým som bol v Novom Sade, počas štúdií sme sa s kamarátmi rozprávali, čo budeme robiť po štúdiách. Vtedy sme sa rozhodli pre organickú výrobu v biozáhradkách, ktoré budú prístupné pre návštevníkov. – Aký je vzťah vášho dedinského prostredia k tejto výrobe? – Snažíme sa túto výrobu v Pivnici propagovať čím viac, lebo z toho možno pekne zarobiť • NAŠA TÉMA •

a slušne žiť. Hlavne sa to vzťahuje na ľudí, ktorí majú menšie záhradky, v ktorých sa hodne organických rastlín dá dopestovať. Nehovorím, že na väčších parcelách nemožno tak robiť, ale to si už vyžaduje náročnejší komplexnejší biznis plán. My sme ochotní pomôcť každému záujemcovi, a preto v Pivnici organizujeme prednášky a navštevujeme i výrobcov v iných prostrediach. – Čo pestujete a kde predávate svoje výrobky? – Hlavne sa zatiaľ orientujeme na mestské prostredia. Predajné stánky máme v Novom Sade a v Báčskej Palanke a usilujeme sa kupcom ponúknuť čím rôznorodejšiu paletu výrobkov.

Pestujeme: organickú mrkvu, petržlen, paštrnák, mangold (srb. blitva), tekvičky, papriku, desať odrôd fazule, cviklu, reďkev, špenát, maliny, aróniu, zemiaky, hrach, kukuričku na varenie a na pukanie, kapustu, kel, karfiol atď. V Novom Sade je osobitný „organický“ trh, ktorý má už desaťročnú tradíciu. Nachádza sa na SPENS-e a otvorený je každý štvrtok popoludní. Tam aj my popri skúsených výrobcoch predávame svoje výrobky. Len kvôli porovnaniu: u nás na dedine máme iba dvoch – troch kupcov a v meste popredáme všetko. Našimi výrobkami zásobujeme aj niekoľko predajní v meste. Dokonca naše ekozdruženie založilo v B. Palanke osobitný ekologický trh, ktorý je otvorený

každý piatok. Začali sme 1. augusta a budeme ho organizovať do 31. októbra. Prichádzajú sem výrobcovia certifikovaných organických výrobkov z územia Vojvodiny. – Aký je rozdiel medzi organickými a konvencionálnymi rastlinami? – Naši ľudia radšej ostriekajú burinu, ako by ju okopali. Tak si obľahčia, ale pritom nerozmýšľajú, aké sú tie potraviny škodlivé pre organizmus. Ani minerálne hnojivá by sa nemali používať pre záhrady. Organické potraviny majú bohatšie nutritívne zloženie, teda viac vitamínov a minerálov, lebo sa pestujú v prírodných podmienkach. Poľnohospodárska fakulta v No-

vom Sade vypracovala štúdiu, v rámci ktorej skúmali trhy na území Nového Sadu. Z výskumov vyplýva, že 66 percent zeleniny a ovocia na týchto trhoch obsahuje viacej rezidívov, teda chémie, ako je dovolené. Po ich konzumovaní náš organizmus sa stáva svojráznym skladom škodlivých látok, ktoré postupne poškodzujú vitálne orgány a môže prísť k nevyliečiteľným chorobám. Jediné, na čo my ľudia môžeme dávať pozor, je výživa, lebo na prostredie, v ktorom žijeme, nemôžeme toľko vplývať. Vo svete dopyt po organickej výrobe rastie. Príkladom je Rakúsko, kde sa takto stravuje až 40 percent občanov, pokiaľ u nás je to menej než jedno percento.

RAŇAJKY V ŽIACKOM DOMOVE

Stoly bez soľničiek Monika Necpálová

dravé stravovacie návyky treba pestovať už od mladého veku. Pochvalu za chutnú stravu ako Rad Zlatej varešky si pripínajú na biele kuchárske rovnošaty kuchári v Žiackom domove pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Žiaci vedia oceniť, že zdravá strava vie byť aj veľmi chutná. Sedemdesiatpäť porcií raňajok, obedov a večerí sa pripravuje dennodenne, s výnimkou víkendu. V piatok popoludní sa totiž niektorí ubytovaní študenti vracajú domov a varí sa menej. „S našimi študentmi vychádzame veľmi dobre. Sú nanajvýš kultúrni,“ vyznáva sa Svetlana Zimová, šéfkuchárka kuchyne, ktorá tu pre žiakov varí už päť rokov, a pokračuje: „Každý mesiac máme inšpekcie či už z Nového Sadu alebo z Belehradu. Všetko od prípravy jedla až po samotné servírovanie musí byť podľa normatívov.“ Preto aj chýbajú na stoloch soľničky. „Snažíme sa pripravovať všetko chutne a zdravo. Ako uvaríme, naši žiaci zjedia.“ • NAŠA TÉMA •

Pokiaľ sa nájde niekto, kto podľa lekárskeho rozhodnutia potrebuje špeciálny typ stravy, vedia sa v kuchyni prispôsobiť. V tomto školskom roku však na individuálnej strave nie je nik. Žiaci v jedálni používajú digitálne karty, takže je presne monitorovaný vydaný počet porcií v priebehu dňa. „Na raňajky nechodia všetci, ale jedlo sa pripravuje pre plný počet. Obedy stíha väčšina žiakov,“ rozprávame sa v svetlej jedálni a nakukneme aj do kuchyne. Práve sa na obed pripravuje slepačia polievka s haluškami, zapečené biele mäso s hranolkami a zeleninou. Všetko sa robí zdravo, bez oleja. Na výber je z dvoch jedál. Kuchári si už poznajú žiakov tak dobre, že vedia odhadnúť, koľko bezmäsitých porcií treba pripraviť. Po dobrom obede nechýba dvakrát do týždňa ani dezert. K raňajkám si študenti môžu vybrať z niekoľkých druhov jedál i nápojov. Rozvoniava praženica, ale podáva sa aj műssli či jogurt. Večera je vždy teplá. Prihliadnuc na finančnú dostupnosť stravovania v žiackom domove, na jeho pestrosť,

Svetlana Zimová, šéfkuchárka pod čapicou, pri príprave štvrtkového obedu

adekvátne časové rozvrstvenie počas dňa, niet sa čo čudovať, že sú školáci spokojní. Jedlo obsahuje všetky výživné látky, počas týždňa sa na tanieri objaví ryba, hydinové i bravčové mäso, nechýbajú šaláty, vždy čerstvé ovocie, zeleninové prílohy, mliečne výrobky. Dodajme, že

v priestoroch žiackeho domova nenájdete automaty s rýchlym občerstvením alebo nápojmi. Sleduje sa hlavne všeobecný prospech žiaka. A čo viac mu môže byť na osoh ako zdravá a výdatná strava, aby mohol ľavou zadnou zvládať školské povinnosti?

38 /4613/ 20. 9. 2014

Naša téma NA KUS REČI S MARÍNOU ĎURICOVOU

Tanier každého prezradí Anička Chalupová

dravá výživa je pojem, ktorý v posledných rokoch počúvame čoraz častejšie a jej cieľom je zachovať si zdravie, ktoré je tak veľmi vzácne. „Zdravie je dobro, o ktorom nevieme, kým ho nestratíme,” zdôraznila Marína Ďuricová, jedna z majiteľov podniku zdravej výživy v Kovačici. – Zdravú výživu v našej domácnosti najprv do svojho jedálnička zaradil manžel Pavel, napríklad používal iba za studena lisované oleje, potom poradil aj mne. Aj keď bolo zo začiatku ťažšie zvyknúť si na takú výživu, už onedlho som pocítila účinky na mojom organizme. Dnes mi je to celkom normálne raňajkovať ovsené, ražné alebo iné vločky so sušeným ovocím a pod. Cítim sa lepšie, znížil sa mi krvný tlak, cholesterol, zmizli problémy tráviacej sústavy. Nemám bolesti hlavy, ani depresie, zlepšila sa mi nálada, jednoducho – žijem celkom inak.

Marína Ďuricová

– Dokážeš vždy odolať pokušeniu? – Všetko treba jesť s mierou. K zdravej výžive nepatrí veľa mastného, sladkého a veľa soli. Páči sa mi stará ľudová múdrosť: Raňajky zjedz sám, obed si rozdeľ s priateľom a večeru daj nepriateľovi. Rozumný človek by mal odolať pokušeniu, ak vie, že mu niektoré potraviny môžu ublížiť. Ak budeme vedieť, aké účinky na

nás majú rôzne potraviny, budeme vedieť, že niektorým jedlám sa jednoducho oplatí vyhnúť. Sú medzi nami mnohí, ktorí fajčia, žijú v strese, občas si dajú pohárik alkoholu, a preto by mali dodržiavať zdravú výživu, ktorá je veľmi dobrou prevenciou proti rôznym chorobám. Naše telo bojuje s rôznymi neduhmi – so znečisteným ovzduším, chemikáliami v jedlách a všetkým, čo sa v tele usádza – aspoň stravovaním by sme mu mali uľaviť a zbaviť ho látok, ktoré mu škodia. – Sú Kovačičania o tejto výžive nadostač informovaní? – Myslím si, že hlavným problémom nášho nezdravého stravo-

vania je okrem pohodlnosti práve zlá alebo slabá informovanosť. Nevieme alebo nechceme sa o tom informovať. Až keď prídu prvé náznaky nejakej choroby, potom si občania dajú o tom niečo povedať, kupujú si zdravú stravu, aby „odohnali“ od seba zákerné a iné choroby. Preto sa treba načas zaujímať o to, čo vložíme do úst. – V súčasnej dobe sa čoraz častejšie vyskytujú problémy s nadváhou. – Na šťastie, s nadváhou som nikdy nemala problémy, možno má v tom prsty genetika, ale na druhej strane aj chudí rodičia majú niekedy silné deti, takže genetika asi za to tak veľmi nemôže. Potrebné je aj cvičiť. Trikrát týždenne cvičím pilates, lebo väčšia časť mojej práce je vlastne na ceste, veľmi veľa cestujem autom. Moja dcéra Maňa hovorí, že skôr než odídem cvičiť, som nervózna a domov z cvičieb prídem veselá, plná nálady. Teda zlá životospráva, ale aj málo telesnej aktivity ovplyvňuje naše zdravie. Keby si 20-ročná osoba vedela predstaviť, aké bude mať ťažkosti po 20 – 30 rokoch, iste by sa zriekla mnohých nezdravých potravín a dala by sa do cvičenia.

STARÁ PAZOVA

Nové trendy vo výžive Anna Lešťanová

ovoriť o zdravom životnom štýle a správnej životospráve je stále veľmi osožné. Dodržiavať tieto zásady mnohým však spôsobuje problémy. Hlavne pre málo poznatkov alebo ľahostajnosť, ktoré potravné články treba konzumovať, ktoré nie, prípadne v akej miere. Pred dvomi rokmi bolo i v Starej Pazove založené združenie Klub zdravia. Je to rozvetvená celosvetová organizácia, do ktorej sú zapojení eminentní lekári a odborníci, ktorí sa zasadzujú o zdravú a správnu výživu ľudí. Inštruktorkou zdravej výživy v staropazovskom klube je Kristína Giregová, ktorá sa pred-

www.hl.rs

nedávnom na Zlatibore zúčastnila i na tematickom seminári. Hovorilo sa tam o tom, ako zdravou výživou „bojovať“ proti chorobám. Podľa jej slov stravujeme sa nezdravo, nepravidelne a málo sa hýbeme, čo je hlavným dôvodom aj mnohých ochorení, akými sú vysoký krvný tlak, diabetes či rakovina. Najviac treba jesť, ako uviedla spolubesedníčka, čerstvé ovocie a adekvátnym spôsobom spracovanú zeleninu. Z jedálneho lístka treba vyradiť cukor, čiže sladkosti a údeniny. Po letnej prestávke v Klube zdravia zahlasujú ďalší cyklus prednášok o zdravej výžive, pričom prvá prednáška bude 5. októbra vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove.

Informačno-politický týždenník

Kristína Giregová a Láslo Čáni

Ináč o doterajšie prednášky občania mesta prejavili veľký záujem a pripravili si ich lekári špecialisti a zdravotnícki inštruktori. Prednášky o zdravej výžive boli obohatené koštovkou zdravej stravy. Týmito akciami chcú organizátori preventívne vplývať na ľudí a upozorniť ich na to, čo odborníci na výživu odporúčajú pri zostavovaní jedálneho lístka.

Podpredsedom Klubu zdravia v Starej Pazove je Láslo Čáni. Mieni, že ak ľudia dbajú na to, čo konzumujú, majú zdravý životný štýl. Generálne o zdraví vraj ľudia rozmýšľajú iba vtedy, keď sa ono naruší. Dokonca mnohí si neuvedomujú, že zdravou a vyváženou stravou môžu ovplyvniť svoje zdravie a to je naše najväčšie bohatstvo. • NAŠA TÉMA •

Ľudia a diania Možno predať majetok zaťažený hypotékou? ROZHOVOR S NOTÁROM V STAREJ PAZOVE

Katarína Verešová

a prízemí nového paneláka za Slovenským národným domom v Starej Pazove sídli úrad notára Savu Dedajića. Otvorený bol 1. septembra tohto roku, podobne ako aj takmer sto notárskych kancelárií v iných mestách v Srbsku. Už v prvých dňoch u notára bol riadny nával zákazníkov zo Staropazovskej a z Inđijskej obce, lebo dočasne kryje obe obce. Okrem notára v úrade pracujú ešte dvaja pomocní právnici. Sava Dedajić skôr pracoval vo vojenskom právnom zastupiteľstve v Belehrade, potom zložil notársku skúšku a Ministerstvom spravodlivosti Republiky Srbsko bol vymenovaný za notára. – Ktorými prácami sa notár zaoberá a aké sú vaše prvé skúsenosti? – Ministerstvo spravodlivosti RS vymenovalo zatiaľ spolu 94 notárov a z plánovaných štyroch notárov na území Základného súdu Stará Pazova vymenovaný som bol iba ja (o toto miesto sa uchádzali štyria kandidáti). Je mi ľúto, že u nás nevypísali súbeh hneď na dvoch notárov, pretože teraz kryjem aj územie Základného súdu v Inđiji. Preto je tu toľko ľudí, a preto som už v tomto týždni v situácii, že musím objednávať porady desať dní dopredu. Doteraz som mal rozhovory so zákazníkmi a navrhol som právne úkony prevažne z oblasti obratu nehnuteľností. Okrem toho notár poskytuje služby v oblasti podpisovania a overovanie iných zmlúv: o hypotéke, doživotnej opatere, rozdelení majetku za života, o rozdelení spoločného majetku manželov... Za deväť pracovných dní sme spravili toľko, koľko sa bežne v praxi robí za pol roka, zvlášť keď ide o rozmanitosť práv• ĽUDIA A DIANIA •

nických prác. Mali sme predaj a kúpu nehnuteľností, doživotné zaopatrenie, testamenty, klauzuly pre intabuláciu, tzv. povolenia a zápis práva vlastníctva na nehnuteľnosti...

Pazovský notár Sava Dedajić

– Aké sú ceny vašich služieb? – Tarify sú zverejnené na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti (link „Javnobeležnička tarifa“) a platia pre všetkých notárov na území republiky. Chcem prízvukovať, že naši zákazníci dostanú akt (za ktorý zaplatia) s pečiatkou, erbom a názvom Republiky Srbsko a my notári vlastným majetkom zodpovedáme za zákonnosť každej zmluvy. Pred podpísaním zmluvy musíme preveriť, či daná nehnuteľnosť nebola už predtým predaná tretej osobe, porovnáme s webovým katastrom listinu nehnuteľností a od katastra požiadame o najnovšiu verziu tejto listiny. Nedovolíme napríklad uzavrieť zmluvu jedného z manželov o predaji majetku (hoci je zapísaný sám ako majiteľ), lebo existuje zákonný predpoklad, že sú obaja manželia právnymi majiteľmi majetku. Preto do

rujeme a elektronickým spôsobom uschovávame.

kancelárie pozveme aj druhého manžela, aby poskytol súhlas. Slovom všetko, čo sa dá preveriť, my preveríme. Doteraz za podobné zmluvy ručil advokát a súd len pečiatkou potvrdil, že sa dokument podpísal. – To znamená, že teraz nemožno predať majetok zaťažený hypotékou? – Možno predať aj majetok pod hypotékou. Náš právny systém to nezakazuje, ale my notári musíme zainteresovanú stranu na to upozorniť. Ak nám však povie: Viem o tom, ale predávajúci si dlhy vyrovnal, ibaže to ešte nebolo zaevidované, my to musíme rešpektovať. Okrem toho existujú aj iné typy zaťažení, napríklad zmluva o doživotnom zaopatrení. Ak kupujúci súhlasí, že sa bude starať o rodičov predávajúceho (a súhlasia aj samotní rodičia), notár ich vôľu musí rešpektovať. – Notár má prístup k databáze údajov o situačnom stave majetkov? – Zatiaľ ešte nám klient musí sám priniesť dôkaz o právnom vlastníctve. My zatiaľ nemáme možnosť vybrať listinu nehnuteľností. Na Ministerstve spravodlivosti nám však sľúbili, že dostaneme notárske heslá do katastrov, aby sme mohli preveriť, či napríklad tesne pred podpísaním zmluvy nebol majetok zaťažený hypotékou. – Notár pracuje aj s testamentmi? – Každý občan môže napísať a overiť testament rozličnými spôsobmi. My notári v rámci Komory verejných zapisovateľov máme spoločný register testamentov. Počas dedičného konania tu preveríme, či zosnulý zanechal testament. My notári testamenty teda píšeme, ove-

– Aké sú vaše prvé dojmy z notárskej práce, ako vás občania prijali? – My ako národ každú novinku prijímame tak trochu skepticky. Musím však povedať, že sa mi už teraz ľudia zdôverujú. Začínajú chápať, že my sme tu pre nich a robíme v ich záujme. – Ktorý termín sa vám väčšmi páči, notár alebo verejný zapisovateľ? – Termín notár je pre mňa akosi prijateľnejší. Je latinského pôvodu a označuje starú právnickú profesiu. Používajú ho všetci Slovania okrem Chorvátov, teda aj Slováci.



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Milión na subvencie. V rámci súbehu na rozvoj podnikateľstva Obce Stará Pazova subvenčnú podporu v úhrnnej sume milión dinárov dostalo 20 podnikateľov. Podpora sa vzťahuje výlučne na kúpu nových alebo používaných strojov a zariadení, špeciálnych nástrojov, reprodukčného materiálu a surovín. V pondelok 15. septembra usporiadali slávnostné odovzdávanie zmlúv. „Prvý raz týmto spôsobom z rozpočtu podporujeme súkromných podnikateľov. Pousilujeme sa takýmto alebo podobným spôsobom podporiť našich súkromníkov aj na rok,“ povedal na tlačovke Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Podrobnejšie o súbehovom konaní hovorila Suzana Ilićová, náčelníčka Oddelenia pre hospodárstvo, a Goran Savić, námestník predsedu obce poverený ekonomickým rozvojom a strategickým marketingom. Okrem iného uviedli, že sa o subvencie najviac zaujímali výrobcovia cestovín, koláčov, tlačív, kaderníci a kozmetici. Každý podnikateľ dostal podporu v sume 50 000 dinárov. K. V.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Ľudia a diania ZO STREDISKA SOCIALNEJ PRÁCE V KOVAČICI

Aj trpká práca vie priniesť sladké plody Anička Chalupová

patrovateľská služba Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici už osem rokov plní svoje poslanie, pomáha ľuďom odkázaným na pomoc iných, snaží sa zvýšiť ich kvalitu života. V súčasnosti v nej pracuje 19 opatrovateľov, ktorí svoje služby poskytujú zákazníkom v domácnostiach vo všetkých osadách Kovačickej obce.

Anna Farkašová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu

Od 1. júla tohto roku, podobne ako aj vlani, Stredisko sociálnej práce v Kovačici realizuje projekt Pomoc starým osobám, na ktorom pracujú tri opatrovateľky (dve v Kovačici a jedna v Padine). Po realizácii tohto projektu, ktorý potrvá do 28. februára 2015, stredisko získa licenciu pre túto službu. Okrem doterajších zamestnancov na základe ďalšieho projektu pribudli traja opatrovatelia, ktorí sa od 1. augusta t. r. starajú o osoby so zdravotným postihnutím, osoby s invaliditou. Táto starostlivosť sa vzťahuje hlavne na denné aktivity odvodené od potrieb človeka, ktoré si zdravotne postihnutá osoba nemôže alebo nevie zaistiť, alebo potrebuje pri ich uspokojení významnú pomoc. Túto pomoc už niekoľko rokov užíva aj rodina Benková, čiže Anna Benková, ktorá má zdravotne postihnutého syna Želislava. – Veľmi som spokojná s touto službou, bez nej by naše dvere boli ešte stále zavreté. Musela by som sa naďalej sama starať o všetko, čo je späté so Želkovou

chorobou. Viac než rok chodí k nám opatrovateľka Marína, ktorá so Želkom cvičí, píše, ide s ním na prechádzku, ale k tomu vykoná aj nutné hygienické práce, umyje ho, očeše, oholí. Nie je ľahko venovať sa mu 24 hodín denne, trvá to už 38 rokov a jeho mentálna zrelosť je asi na úrovni 3- až 5-ročného dieťaťa. Zo srdca ďakujem všetkým, ktorí pomáhajú rozvoj tejto služby a zvlášť vedeniu strediska, ktoré zabezpečilo takýto spôsob pomoci. Podľa slov koordinátorky projektu a riaditeľky strediska Anny Farkašovej, cieľom týchto projektov je naďalej rozvíjať tieto služby v smere zdokonaľovania funkcie osôb s invaliditou a pomoci starým ľuďom pri zdolávaní nevyhnutých životných úkonov a v kontakte so spoločenským prostredím. Okrem toho stredisko sa stará aj o najmladších občanov, ktorých tiež zapája do svojich projektov. Tak deti z náhradných, ohrozených a sociálne slabších rodín z Kovačickej obce spolu s cirkevnou mládežou z oboch kovačických

PRACOVNÉ RAŇAJKY V PETROVCI

Jednoduché účtovníctvo J. Čiep

poradí piate stretnutie, ktoré vedenie Podnik ateľského a inovačného strediska v Báčskom Petrovci zvykne organizovať raz do mesiaca v tvare podnikateľských raňajok, sa nieslo v znamení odbornej apretácie zákonov na tému Jednoduché účtovníctvo – jednoduchšie nemôže byť. Aj tentoraz Zo septembrovej porady účtovníkov a podnikateľov v PIC prednášala Dragana Galićová, certifikovaná účtovníčka, petrovskej obce, ako aj niekoľko ných podnikateľov. Spoločne sa majiteľka účtovníckej agentúry podnikateľov, aby sa presvedčili, či pokúsili riešiť niektoré sporné a súdna znalkyňa z Kikindy. Vo správne pochopili nové predpisy situácie z každodennej praxe. štvrtok 11. septembra v sieni PIC a zákony týkajúce sa účtovníctva Blíži sa 30. november, dokedy sa sa zhromaždili účtovníci z Báčsko- remeselníkov a malých a stred- paušálni poplatníci majú vyjadriť,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anna Benková, užívateľka pomoci

cirkevných zborov pobudli na 3. medzinárodnom slovensko-srbskom tábore, ktorý sa v tomto roku uskutočnil od 13. do 19. júla v Račkovej doline. Tento týždenný biblický misijný tábor zorganizoval cirkevný zbor ECAV Podlužany, s ktorým Stredisko sociálnej práce už roky spolupracuje, a projekt finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, mimovládka Peplos a Obec Kovačica.

či mienia viesť knihy jednoduchého účtovníctva, alebo zostanú v sústave paušálu. Od nich sa žiada, aby zvážili, čo je výhodnejšie pre nich a činnosť, ktorú vykonávajú. Bolo počuť, že nielenže účtovníci nie sú spokojní so schválenými zákonmi a viacerými apretáciami jednotlivých zákonných článkov, ale ani samotní podnikatelia nie sú najspokojnejší s účtovníckymi službami. Azda aj preto, lebo prílev peňazí je čoraz menší a každým dňom je ťažšie obstáť v tvrdom hospodárskom boji. V podstate účtovníctvo je jednoduchá matematika, ale problémom u nás je logika zákonov, ktoré by mali byť šité na mieru tak štátu, ako aj podnikateľov, čo v súčasnosti nie je praxou. Záverom stretnutia koordinátorka podnikateľských pracovných raňajok Jana Zabunovová informovala prítomných o možnosti zúčastniť sa na rokovaniach s francúzskymi podnikmi začiatkom októbra v Rumunsku. • ĽUDIA A DIANIA •

HORÚCI A VLEKLÝ PROBLÉM PETROVČANOV

Močidlá horia, otravujú občanov Jaroslav Čiep

ielen v poslednom čase, ale už dlhšiu dobu problém skládky v Petrovci rastie. A to nielen z toho dôvodu, že Obec Báčsky Petrovec k tomuto vleklému problému pristupuje ľahostajne. V letných mesiacoch sa stupňuje aj tým, že takmer každodenne na skládke za osadou vzbĺkne oheň a gumy, plasty a ktovie čo ešte horí po celé noci. Keď je nízky tlak, dym sa dostane do osady až k ľudským príbytkom. Mnohí nesmú ani otvoriť okná a vetrať izby, lebo ich dusí dym a pach. Niet pochýb o tom, že výpary z plastov sú škodlivé pre ľudí a iné živé bytosti. Aj do našej redakcie sme dostali listy občanov, ktorí sa sťažujú, že horí depónia odpadu a smrdí horiaca plastika. Ľudia sa otravujú toxickými výparmi zo skládky, ktorú v Petrovci volajú Močidlá. Mnohí sa ponosujú, že situácia je čoraz horšia a v posledných dvoch rokoch až neznesiteľná. Údajne volali aj policajtov, hasičov, vedenie obecnej samosprávy, ale tí ich vraj len oblafli nesplnenými sľubmi. Petrovčania, ako počuť, sa začínajú sami organizovať a pre nedostatok ochoty riešiť tento pálčivý problém, spoločne sa chystajú najať advokátov a zažalovať lokálnu samosprávu. Miestnu petrovskú depóniu spravuje Verejný komunálny podnik Progres. Preto sme oslovili riaditeľa Vladimíra Turana, ktorý nám odpovedal na otázky týkajúce sa problému lokálnej skládky. – Na zasadnutí Miestneho spoločenstva sme tiež rozoberali problém trvalého riešenia problému depónie, ktorého sa občania dožadovali. Hovorili sme aj o tom, či by sa nedalo postaviť strážnika, aby neprichádzalo k uvedeným problémom. V súčasnosti petrovskú depóniu nemožno ani označiť za skládku. Je to obyčajné smetisko a podobá sa skôr na divokú depóniu než na miesto organizo• ĽUDIA A DIANIA •

Dym a výpary z častých požiarov na depónii strpčujú život Petrovčanom

vaného odkladania odpadu. My ako Progres sa snažíme odpad zatlačiť čím ďalej. Chodí tam buldozér, stláča to, aby bolo čím menej priestoru na vzplanutie ohňa. Strážnika v tejto chvíli dať tam nemôžeme, lebo by nemal žiadne právomoci. Kýmkoľvek depónia nebude ohradená a my ako komunálny podnik nebudeme môcť kontrolovať, či občania vlečky s odpadom vysýpajú tam, kde sa im povie, my máme ruky zviazané. Kým si naši zamestnanci buldozérom robia cestu a priechod, aby mohli čím ďalej vysypať odpad a o tri – štyri dni je tá cesta zahrabaná najrozličnejším odpadom, aj takým, ktorý tam nepatrí, ako sú kusy betónu, zemina a stavebný odpad, zatiaľ to nebude lepšie. Na Močidlá patrí len komunálny odpad. Neraz je nemožné kamiónmi sa dostať ďalej a musíme intervenovať. V tejto chvíli, keď je ten priestor otvorený, keď je depónia spolovice načierno, občania nedbajú a aj sami vplývajú na to, že tam vznikajú situácie, ktoré nám strpčujú život. – Keď ide o vzplanutie ohňa, kto ho zapáli, nemôžem povedať. Stalo sa, že pri veľkých horúčavách sa oheň aj sám vznietil. Údajne to robia osoby, ktoré chodia na depóniu a zbierajú staré železo. Nie je problém, keď na povrchu

zhorí papier, ale vtedy, keď oheň zachytí hlbšie vrstvy. Na smetisku obec dala vyvŕtať studňu a kúpila aj pumpu. Viackrát sa aj takto intervenovalo a oheň sa zahasil. Žiaľ, v noci sa tam nemôžeme dostať. Je to dočasné riešenie, lebo dnes

oheň uhasíme a zajtra ho niekto zase môže zapáliť. Najhoršie je to, keď horí nad ránom alebo v noci. Osvetlenie tam nejestvuje a môžeme si len dosekať pneumatiky na strojoch. O tom, že ide o veľký problém, som sa presvedčil aj sám a ospravedlňujem sa občanom. Tak ako zavadzia iným, zavadzia aj mne, keď na ránom pocítim, že zapácha a utekám zavrieť okná. Vedomý som si problému a trvalé riešenie vidím iba v sanácii depónie. Projekt sanácie petrovskej a kulpínskej depónie jestvuje. Ním je určené všetko, čo treba podniknúť, vrátane jej ohradenia. Súhlas sme dostali aj z pokrajiny, jedine chybujú peniaze na realizáciu. Z prostriedkov v hodnote 300 dinárov na domácnosť, ktoré Progres vyberá za organizovaný odvoz odpadu raz do týždňa, nedočahuje ani na základné trovy. Keď sa skládka upraví, budeme ju môcť primerane spravovať, a potom, v prípade, že to nebudeme robiť svedomite, občania nám môžu právom vytýkať.

NOVÝ MOST NA KANÁLI GOLUBINCE – BÁNOVCE v Starej Pazove je vybudovaný, takže po desiatich rokoch obchádzky občania Fruškohorskej ulice sa môžu rýchlejšie dostať do Novosadskej ulice a do centra mesta. Starý most, ktorý stál na tom istom mieste, bol zbúraný pred desiatimi rokmi, keď sa prehlboval tento pre Sriem významný kanál. Most je významný aj pre poľnohospodárov, ktorý často používajú túto časť cesty. Široký je 6,6 metra a dlhý 12 metrov, má betónovú konštrukciu a železnú ohradu. Stál vyše 3,3 milióna dinárov a vykonávateľom práce bola firma BB Gradnja MPR z Bajinej Bašty. K. V. 38 /4613/ 20. 9. 2014

Ľudia a diania 9. DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY

Hold pikantnej špecialite Elena Šranková

eň kysáčskej sármy, ktorý Spolok kysáčskych žien po deviatykrát usporiadal v nedeľu 14. septembra, prebiehal v priestoroch Kultúrno-informačného strediska Kysáč. Podujatie sa začalo vítaním hostí, čoho sa ujala Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ. Medzi hosťami boli spolkárky žien z Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Bajše, Bieleho Blata, Dobanoviec, Kulpína, Vojlovice, Silbaša, Starej Pazovy a susedných dedín Rumenky a Stepanovićeva. V rámci podujatia v Knižnici Michala Babinku usporiadali výstavu obrazov a prác členov Výtvarného krúžku Michala Geržu, ktorý pôsobí pri Miestnej organizácii penzistov invalidov práce. O založení

Autorky na výstave Výtvarného krúžku Michala Geržu

kysáčske spolkárky Martina Grňová, Klaudia Hegedišová a Daniela Đukićová.

Štipľavá kysáčska špecialita

a aktivitách tohto najmladšieho kysáčskeho krúžku hovorila Mária Sláviková, predsedníčka. Hovorené slovo popretkávali krásnymi ľudovými pesničkami, ktoré v otváracom programe zaspievali najmladšie

Deň kysáčskej sármy je každoročne poznačený nejakou novinkou. Tentoraz to bola zaujímavá prednáška Čedomira Keca zo združenia Agroprofit na tému Doplnkové zamestnanie žien na dedine s možnos-

Z prednášky o doplnkových zamestnaniach dedinských žien

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Slané dobroty

ťou profitu a ako ho uskutočniť. Ako uviedol, štatistika hovorí, že ženy v domácnosti denne vykonajú 30 až 110 prác. Prieskumy ukázali, čo ešte by mohli robiť, aby popri všetkom aj zarobili. Navštevujúc dediny v krajinách Európskej únie, teda bohatšie od našich, zistili, že ženy majú až 200 zamestnaní, v ktorých niečo vyrábajú, alebo poskytujú nejaké služby, a tak profitujú. Toto je možné aj u nás, avšak Č. Keco vyzdvihol, že krízové body sú v nás. Našim ženám chybuje iniciatíva, podnikavý vedúci a organizovanie do družstiev. Okrem iného uviedol možnosti, ako sa možno dostať na trh, ako aj niektoré druhy organizovania mimo družstiev. Vyzdvihol tiež význam patentovania výrobkov a pozastavil sa pri otázkach týkajúcich sa organickej výroby. Nasledovala ochutnávka sármy, zábava pri hudbe skupiny Vladimíra Dudka, a veru sa aj tancovalo. Nechýbala ani tombola a pohos-

Servírovanie sármy

tinné kysáčske ženy z tejto príležitosti nachystali chutné slané pečivá a koláče od výmyslu sveta. Členky Spolku žien sa za pomoci sponzorov pousilovali vyzdobiť javisko nielen výšivkami, ale aj kvetinovými a zeleninovými aranžmánmi a carving výzdobami.

Predstaviteľky hosťujúcich spolkov žien • ĽUDIA A DIANIA •

NA ARADÁČSKEJ HROZNOVEJ OBERAČKE

Spievali, tancovali a hrozno oberali Vladimír Hudec

re časté dažde vinohradníci to tohto roku nemali ľahké. Aradáčskym vinohradníkom počasie spôsobilo dodatočný hlavybôľ, keď im v prvú septembrovú sobotu nedovolilo zorganizovať 7. Hroznovú oberačku, tradičné turisticko-zábavné podujatie venované práci, ktorej sa teší každý vinohradník a milovník vína. Podujatie odročili na nedeľu 14. septembra, avšak znovu bolo zamračené a zdalo sa, že už-už začne pršať. Do poslednej chvíle sa nevedelo, či bude defilé alebo nebude, či oberači pôjdu do vinohradov alebo nepôjdu... Pohľady oberačov a hostí boli upriamené do neba. Bude pršať, nebude pršať, pôjdeme, nepôjde-

Anna Tomanová-Makanová tiež pomohla oberačom

Albert a Elena Vichnalovci (prví sprava) boli spokojní s prácou oberačov nálade sa zástup oberačov vybral hore-dolu aradáčskymi ulicami. Najprv sa pristavili vo vinohrade Michala Godu. A tam ich na stole už čakala klobása, vínko, koláče, hrozno... Vinohradníci a hostia ochutnávajú špeciality, obzerajú hrozno, vymieňajú si skúsenosti. Konštatujú, že majiteľ dobre zachránil vinohrad, aj keď následky zhubného vplyvu častých dažďov predsa vidieť. Sú však aj následky, ktoré na hrozne nevidieť a necítiť, ale

me... Organizátori boli v rozpakoch, ale to neprekážalo hudobníkom z Meleniec, ktorí hrali na dobrú náladu. Konečne o pol jedenástej niekto povedal: „Čo čakáme?! Veď neprší. Pôjdeme, a čo nám Pán Boh dá.“ Krojovaní oberači si potom, akoby ledva dočkali, posadali do fiakrov a na traktorové vlečky. Z jednej vlečky bolo počuť charakteristickú hudbu a spev meškárok, na Pekné strapce hrozna lákali účastníkov druhej vlečke sa medzi deti usadil a neúnavne rozťahuje sa môžu prejaviť na kvalite vína. harmoniku Ján Zvara Moco, na Pre nedostatok slnka cukornatosť tretej hudobníci z Meleniec hrajú hrozna je pomerne nízka – 16 až vlastný repertoár. V takej veselej 17 percent. Michala Godu to veľmi • ĽUDIA A DIANIA •

netrápi. Keďže meteorológovia predpovedajú, že v nasledujúcich dňoch bude slnečno a teplo, s obe-

kolega Zorňan z rozhlasu, ktorý je na oberačke prvýkrát. „Budeme oberať u Vichnalovcov. Poďme pešo, nie je to ďaleko,“ ponúkol nám svoju spoločnosť Ján Labát. Prechádzka chotárom všetkým dobre padla. S príchodom do vinohradu Alberta Vichnala nálada stúpa. Piesňou sa vzdáva hold hroznu a vínu. „Vínko, vínko, vínko červené...“; „ Ešte si ja, ešte si ja pohár vína vypijem“; „Ešte vínko nevykyslo...“ ozýva sa aradáčskym chotárom. Mladí sa chytajú do kola. Tancujú čardáše, užické kolo, spievajú bećarac... Ženy a dievky začínajú oberať hrozno. Kde sa vzala, tam sa vzala, oberala aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová. Vraj prišla pomôcť. Zakrátko sú koše plné. „Nemáme do čoho oberať, dajte košiare!“ volá na majiteľov. „Na

Meškárky svojou hudbou a spevom dali podujatiu zvláštny cveng račkou nebude náhliť, lebo vraj to môže významne zvýšiť cukornatosť, údajne aj pol percenta denne. Ak bude viac slnečných dní, možno dosiahnuť aj uspokojivých 20 percent cukru. So slanými a sladkými pochúťkami oberačov vítali aj vo vinohradoch Jána Hrubíka, Pavla Janču a Pavla Janiša. Ochutnáva sa vlaňajšie víno, obzerajú vinohrady, obdivujú pekné, veľké strapce hrozna... „Ja som si myslel, že dnes budeme hrozno oberať, a my len jeme a pijeme,“ konštatuje

dnes to úplne stačí,“ odpovedajú Vichnalovci. „Pôjdeme domov, načim hrozno vymúľať.“ Spoza mračien vykuklo slnko a ohrialo oberačov, ktorí sa voľkynevoľky pobrali domov. Mladé pekné dievky šikovne skočili do suda a bosými nohami usilovne mliaždili hrozno, z ktorého vytekal božský mok. Podujatie sa skončilo tradičným kultúrno-umeleckým programom domácich ochotníkov. Pod organizáciu sa podpísalo združenie aradáčskych vinohradníkov a vinárov a nezištne pomohli všetky ostatné aradáčske združenia a spolky.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Ľudia a diania PRÍPRAVY NA JESENNÝ ZBER V STAREJ PAZOVE

Ak cesty budú zablatené... Katarína Verešová

že asfaltové cesty budú zablatené okrá jar a mokré leto pritiaha šmykľavé, takže nu za sebou obyčajne jasnú automobilová jazda jeseň, – tak hovorí stará nebude bezpečná. ľudová pranostika. Keďže sa pre Dopravná polícia klimatické zmeny už ani na ľudové ukladá vysoké popríslovia nedá celkom spoľahnúť, kuty „vynášačom“ staropazovskí poľnohospodári blata na cestu a prázačali rozmýšľať o tom, ako cez ve toho sa poľnomagistrálne a lokálne cesty cukhospodári obávarovú repu bezpečne prepravia na jú. Preto prítomní existujúce dve prizmy. poľnohospodári V rámci toho Miestne združenie Podpredseda poľnohospodárskeho združenia Ján Turčan a Vladipoľnohospodárov Stará Pazova Janko Ďurčík vedľa hydrantu „zaparloženého“ mír Uhrík spomínali vyzvalo príslušné obecné orgány, ambróziou účelové prostriedky dopravnú políciu, požiarnikov z árendy obecných a cestárov, aby sa stretli a stanovili utvoria operatívny štáb jesenného rolí, s cieľom preveriť, kam tie pespôsob transportu poľnohospo- zberu cukrovej repy a kukurice. niaze idú, ak nie na údržbu chotárdárskych výrobkov. Stretnutie sa Ide o to, že v pazovskom cho- nych ciest, hydrantov a striasacích uskutočnilo vo štvrtok 11. sep- tári jestvujú len dva hydranty pri dráh. Radivoje Sekulić, odborný tembra, ibaže bez predstaviteľa striasacích dráhach vedľa magis- radca pre rozvoj poľnohospodárpolície. O deň neskoršie sa stre- trálnych ciest. V prípade dažďa stva Obce Stará Pazova, uznal, že tli v plnom zložení a rozhodli, že počas zberu cukrovej repy je isté, peniaze z árendy štátnej zeme sa

majú použiť aj na údržbu poľných ciest, ale zdôraznil, že návrhy majú dať poľnohospodárske združenia. Vladan Bojić z Direkcie pre výstavbu súhlasil, že treba vybudovať viac striasacích dráh s hydrantmi, ale povedal, že peniaze na tieto účely nemajú. Navrhol na jar vypracovať dôkladný plán údržby poľných ciest v spolupráci s pazovským poľnohospodárskym združením a doložil, že z Petrovca dostali projekt na tieto účely, ktorý môže poslúžiť aj Pazovčanom. Predstavitelia dopravnej polície poľnohospodárom odporučili, aby cukrovú repu vyberali organizovane, podľa rajónov, a aby sa v spolupráci s cestármi na cestách v jednotlivých rajónoch postavila dopravná signalizácia. V záujme zabezpečenia rýchlej a nehatenej kampane vyberania cukrovej repy bude teda utvorený operatívny štáb, v ktorom budú predstavitelia poľnohospodárskeho združenia, veľkých gazdovstiev, AS Napredku, obce, Direkcie pre výstavbu, VKP Čistoća a VKP Sremput.

V ĽUBE VYRASTÁ POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO

Malo by byť na úžitok všetkým Juraj Bartoš

lica vojvodinská v Ľube. Do krásneho slnečného augustového predpoludnia sa vryje zvuk vŕtačky doliehajúci z prednej izby starého rodinného domu. Na dvore vrndží buldozér, roztláča ruiny starej stavby. Ľudia zbierajú staré tehly, odnášajú ich na hŕbu ku stohu slamy. Čo sa to tu robí? – pýtame sa domáceho Vladka Rumana (1960). – Družstvo, – vraví oslovený. – Aké? – pýtame sa ďalej a odpoveď znie: – Tu bude družstvo na výkup poľnohospodárskych výrobkov: slnečnice, kukurice a pšenice, našich tradičných kultúr. Ľuba za socializmu poľnohospodárske družstvo mala … Ibaže z neho zostali len prázdne, zubom času riadne načaté objekty, čakajúce na posledný súd. O tom, ako sa ľubskí poľnohospodári lopotili s dopestovanými chlebovinami po odumretí starého družstva, náš

www.hl.rs

spolubesedník hovorí: Najprv (už do konca septembra) založení družstva, hovorí: – Slnečnicu sme odvážali do – Najviac toto robím kvôli synovi by Rumanovci chceli sprevádzkoŠídu, kukuricu a pšenicu do Erde- a neveste. Majú dve deti, mladí sú, vať poľnohospodársku lekáreň. víka, tam sú dve družstvá: Medoš nech robia, nech sa sami starajú Potom začnú uzavierať zmluvy s a Mitin mlin. Mechabudúcimi kooperantmi a v nizáciu máme starú lete 2015 mienia odštartoa je v zlom stave, vať výkup poľnohospodárale políciu to nezaskych výrobkov. Ich spoluujíma, ľudí zastavujú občania už nebudú musieť na cestách a trestajú nakupovať osivo, ochranné finančnými pokutaprostriedky, doplnky k vými… Preto si myslím, žive pre domáce zvieratá že toto, čo robíme, a iné potreby mimo dedibude dobré pre celú ny. Do nasledujúceho leta dedinu. chcú vybudovať sklady na Vladko Ruman je aj výkup výrobkov a ak sa rosám poľnohospodár. bota bude dariť, neskoršie Vlastní zo dvadsať postavia aj silá. Hodnota jutár pôdy a „áreninvestície, hovorí zakladaduje” ešte asi 10 – 15 teľ družstva, bude známa k. j. Jeho syn pracuje – Šli sme do toho na vlastné riziko, – hovorí Vladko „len nakoniec”. Dodá už len ako vodič autobusu Ruman (vľavo) toľko, že vlastné prostriedbáčskopalanského ky mu nevystačili, takže Dunavprevozu, dcéra ukončila o družstvo, nech ho zveľaďujú. siahol aj po bankovom úvere, lebo druhý ročník štúdia medicíny v Robotu zrejme budú mať, veď sa podnet zo štátnych fondov nie je Novom Sade. O motívoch, ktorými Ľubanom viac oplatí výrobky predať určený na výstavbu a rekonštruksa riadil pri realizácii myšlienky o tu než inde. ciu objektov.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

NA SLOVÍČKO S HAJDUŠICKÝM VČELÁROM VLADIMÍROM MALIAROM

Medu ani za liek Vladimír Hudec

o odkvitnutí slnečnice a vyberaní slnečnicového medu včelári na týchto priestranstvách končia výrobný rok, sumujú výsledky ročnej práce a začínajú včely pripravovať na zimné obdobie. Tohto roku sa však nemajú čím pochváliť. Potvrdil nám to aj Vladimír Maliar, popredný hajdušický včelár a predseda združenia včelárov Obce Plandište Banatska matica. – Tento rok bol pre včelárov zvláštny a ťažký. Teplá zima a začiatok jari síce zodpovedal včelám, ktoré mohli vyletovať a zbierať si stravu. Včelie rodiny sa dobre rozvili a pripravené dočkali kvitnutie repky olejky, prvej včelej pastvy, ktorá prináša významnejšie množstvá medu. Očakávali sme teda dobrú produkciu medu, avšak vo chvíli, keď repka olejka začala kvitnúť, počasie sa zhoršilo a chladno s dažďom zostalo aj počas kvitnutia agátu, ďalšej pastvy, z ktorej včelári očakávajú najviac medu. Za takého počasia rastliny nemedili a včely nevyletovali, takže namiesto toho, aby sme z úľov vyberali med, museli sme včely dokrmovať. Následok toho, že nemohli vy-

letovať a zbierať med, v silných včelích rodinách vznikol silný rojivý pud, čo včelárov prinútilo utvárať nové včelie rodiny. Tým však rodina slabne, a to sa od-

12 kg z úľa, ale boli aj včelári, ktorí nenavyberali takmer nič. Za 30 rokov, koľko včelárim, toto je presvedčivo najhorší rok. Doteraz som za najhorší považoval rok, keď som navyberal 20 kg z úľa. Ten, kto vybral viac než smel, bude mať problém, lebo už začiatkom zimy bude musieť včely dokrmovať. Prax hovorí, že také včely, ak prežijú zimu, nie sú

Vladimír Maliar vo svojom včelíne zrkadľuje aj v produkcii medu. Slnečnicovú pastvu sme ako-tak využili, ibaže včely boli hladné, museli sme najprv uspokojiť ich potreby a vybrať len to, čo zostalo. Ja som priemerne navyberal

na jar schopné dať významnejšiu produkciu medu. Nedá sa však nič robiť. Aj my včelári závisíme od poveternostných podmienok a proti prírode jednoducho nemôžeme, – vysvetlil včelár Maliar.

Za takých okolností malí včelári majú med iba pre vlastné potreby a tí, ktorí vlastnia väčšie množstvá včelích rodín, majú aj určité trhové zvyšky. – Majú, ale málo. O tom vari najlepšie svedčí údaj, že včelári v našom združení toho roku ponúkli na predaj iba 3 tony medu, čo je desaťkrát menej než v bežných rokoch. Nedostatok medu síce vplýval na zvýšenie jeho ceny na trhu, čo trochu akumuluje straty zapríčinené nízkou produkciou, ale pre malé množstvá medu finančné efekty tejto výroby budú veľmi skromné, – konštatuje náš spolubesedník a pripomína, že okrem s prírodou tunajší včelári toho roku zápasia aj s neúprosnou administráciou. Pre ľahostajnosť lokálneho zverolekára, ktorý na jar mal evidovať a v ministerstve prihlásiť počet včelích rodín, ale to neurobil, včelári ešte stále nedostali tohtoročné subvencie, ktorými štát podporuje túto výrobu. V združení sa snažia tú nespravodlivosť napraviť a presvedčiť ministerstvo, že včelári, ktorí svoju časť práce načas vykonali, nie sú na vine, že niekto iný nevykonal svoju prácu, ale z Ministerstva poľnohospodárstva (aspoň nateraz) niet žiadneho ohlasu. – Vcelku sme mali rok, na ktorý treba čím skôr zabudnúť a venovať sa príprave včiel na zimu a na nasledujúcu medovú kampaň, – uzavrel popredný hajdušický včelár.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum! Nakladá sa občanom, aby sa razom zhlboka nadýchli a najmä aby hneď za tým s úľavou, ak to ešte neurobili, vydýchli. Lebo majú na to skvelý dôvod. Čo jeden? Dva! Pred niekoľkými dňami z kompetentného orgánu (KO), aj to s riadnym predstihom, upovedomili občanov, že možno očakávať výdatné spŕšky. Informácia sa ukázala ako čistý zásah do čierneho. Lejak naozaj niektoré regióny neobišiel. S rovnakou presnosťou KO predpovedal, že dotyčné spŕšky nevyvolajú väčšie • ĽUDIA A DIANIA •

problémy. Opäť a znovu a zase KO trafil do čierneho: spŕšky nezapríčinili žiadne problémy, ak si odmyslíme obligátne záplavy; veď aj na väčšie sme si zvykli, či nie? Po príjemnej správe, žiaľ, nasleduje nepríjemná. Naša vláda znovu a zase, do ďalšieho, prolonguje rozhodnutie, ktorým sa o desať percent znížia platy zamestnancov vo verejnom úseku, ako i penzie. Nie je vylúčené, že penzisti a zamestnanci v spomenutom úseku začnú uvažovať o prípadnom štrajku, keďže

práve rozpracovali stratégiu, ako sa vyrovnajú s avizovaným opatrením na uzdravenie štátnej ekonomiky (do opaskov pridali ďalšie dierky, metódou autosugescie sa ubezpečili, že keď budú mať menej, menej i minú ergo viac ušetria), nuž a teraz – vláda váha a váha… Aby ste si ale, vážení občania, nehútali, že inde je všetko ideálne, prinášame vám aj dve správy z kedysi bieleho sveta. Prvá hovorí, že kde bolo, tam bolo, len do televízneho štúdia počas ranného vysielania vlietol netopier. Vzápätí vznikla úžasná trma-vrma-panika; ako sa zbaviť zrádnika?! Televizionári sa vraj súčasne smiali a vrieskali, ani čo

by sa ocitli v dákom našom in vivo tévé vyd(s)iel(r)aní, ktoré sem-tam vyzerá ani čo by doň pustili zopár netopierov. Vresku a smiechu tam totižto býva aj na vývoz. Druhá správa zo sveta: Tam bolo, kde bolo, ale len bolo, a u nás naisto nebolo, istý študent sa zacvikol v kontajneri na smeti, do ktorého kontajnera sa zo špásu dostal vlastným pričinením. Po polhodinke ho odtiaľ dostali hasiči. Či je Pravda a či nie, len sa povráva, že čoskoro pri kontajneroch v našich mestách a môžbyť aj dedinách budú mávať službu – hasiči. Pre prípad, že by sa tam zacvikli študenti, alebo trebárs penzisti či zamestnanci vo verejnom úseku.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Ľudia a diania POHĽADY KRAJANOV ZO ŠVÉDSKA

Prisťahovalci alebo minorita? Monika Necpálová

POČASIE

20. – 26. 9. 2014

krajine švédskych kráľov pestujú svoju kultúru aj Slováci. Ich svet je zeleno-modrý. Modré sú dravé rieky. Nebové je nebo. Belasé sú krídla holubov. Zelenou dýcha les, zelenkavou vonia tráva, dokonca aj listy v rukách poštára sú zeleno-modré. K listu do starej vlasti je priložená fotografia čarovnej krajiny. Tej, ktorú si vybrali za svoj nový domov. Švédsko. Široká a vysoká zem. Medzi tými, čo sem prišli v roku 1968 bol aj Dušan Daučík, dnes čestný predseda Švédsko-slovenského spolku a šéfredaktor časopisu Svensk Slovak Info. Nedávno aj jeho kroky zaviedli do krajinky už napohľad inej. Rovnučko – rovnej! Vojvodina… „Situácia vo Švédsku a vo Vojvodine je neporovnateľná. Vojvodina je príkladom pre všetkých Slovákov na svete. Azda nikto sa nemôže pochváliť takými úspechmi udržania kultúry a reči. Nepoznám štát, kde by sa krajanom podarilo niečo podobné,“ zauvažuje Dušan Daučík, kráčajúc novosadským námestím. V hlave mi skrsne myšlienka: Vari sa Slováci vo Švédsku nemajú kde učiť v slovenčine… Dušan, akoby mi čítal myšlienky, spustí: „So slovenským školstvom to u nás nie je jednoduché. Nie je tam žiadna škola pre Slovákov. Potomkovia našej generácie už nie vždy rozprávajú po slovensky.“ V tom čase si vraj nikto nemyslel, že sa bude môcť na Slovensko vrátiť. Každý Slovák sa preto veľmi snažil, aby sa jeho deti rýchlo asimilovali, aby sa podobali Švédom, aby im nikto neubližoval. Ako mi objasnil môj spolubesedník, tých zopár ľudí hovoriacich po slovensky možno aj učilo svoje deti rodnej reči, ale celkovo sa zatiaľ

žiadnu slovenskú školu neoplatilo konáva obrovské vzdialenosti, aby zakladať. Pre koho? Ľudia dnes sú, povzbudil Slovákov vo Švédsku pravdaže, za to, aby sa vyučovalo a pripomenul im, že sú súčasťou v slovenčine. Švédsko je však také slovenskej komunity. Švédsko je rozľahlé, že zozbierať deti do jednej desaťkrát väčšie ako Slovensko. triedy si zatiaľ vyžaduje veľké úsilie. Zo Štokholmu na sever krajiny je Všetci však vieto omnoho ďalej me, že Švédsko ako na samotné je teraz čoraz Slovensko. Mnohí Slováci majú pocit, častejšie cieže sú členmi spolku ľovou krajinou mnohých Slovápráve vďaka tomu, kov. Mladá geneže dostávajú do rácia prichádza rúk Svensk Slovak za prácou. „Jedni Info. Väčšina akcií sú veľmi vzdelaní sa robí v hlavnom – lekári, inžinieri, meste, kam nemá a druhú skupinu možnosť prísť kažtvoria remeseldý. níci, robotníci, Situácia v méktorí prichádzajú Dušan Daučík diách dnes nie je zvlášť z východ- v Báčskom Petrovci jednoduchá, a tak ného Slovenska,“ sa reč zvŕta týmto prezrádza Dušan Daučík a rozvíja smerom. „Elektronické médiá informyšlienku: „Mnohí Slováci, ktorí mujú okamžite, zatiaľ čo noviny reprídu, nie sú jazykovo priprave- portujú niečo, čo sa už dávno stalo ní. Často nevedia žiadnu cudziu alebo oboznamujú s tým, čo by sa reč a keď majú nejaké problémy, malo konať. Našťastie, skutočnosť obracajú sa na spolok. Poradíme je taká, že ľudia si ešte vždy radi im napríklad, kde založiť účet, ale pozrú fotografie, na ktorých sú. z času na čas sa objavia aj závaž- Teší ich, keď sa píše o nich alebo nejšie problémy.“ Na druhej strane o udalostiach, na ktorých boli,” do Švédska prichádzajú aj Slováci, ozrejmuje šéfredaktor časopisu. ktorí robia Slovensku skutočnú Dostali naň veľmi malú podpočesť. Profesijná príprava sloven- ru. „Je to trochu škoda. Západné ských lekárov dovoľuje raz-dva sa krajiny veľa nedostávajú, hoci my vyšvihnúť medzi celoštátnu špičku. niekedy potrebujeme viac peňazí Svensk Slovak Info je časopis, ako krajania v Čechách či Maďarktorý informuje o živote Slovákov sku,“ vysvetľuje Dušan Daučík: vo Švédsku. Pred osemnástimi rok- „Tieto krajiny považujú Slovákov mi ho založil práve Dušan Daučík. za minoritu, takže dostávajú od Rozličnosť príspevkov pokrýva štátu finančné dotácie. My sme vo všetko, čo sa udeje za niekoľko Švédsku iba prisťahovalci. Postatýždňov v tamojšej slovenskej venie menšiny tu majú napríklad komunite. Vychádza len štyrikrát Fíni či Laponci…“ Preto si Slováci ročne, predtým vychádzal šesťkrát vo Švédsku musia pomáhať sami. za rok. V čom je však jeho váha? Trebárs formou členského, ktoré Periodikum je jediným spojivom nie je vysoké, lebo vedenie spolku medzi všetkými kútmi štátu, pre- sa usiluje prilákať nových členov.

Spolok má asi 250 členov, ale číslo nie je presné. Dokonca aj počet Slovákov vo Švédsku ťažko odhadnúť. „Keď sme my prichádzali do Švédska, nikto nás neregistroval, prípadne sa uvádzala národnosť česko-slovenská. A, samozrejme, Čechov je tu omnoho viac,“ spomína si Dušan Daučík. Súčasnosť Slovensko-švédskeho spolku, založeného v roku 1992, sa spája s koštovkami vína, katarínskou zábavou i vianočnou kapustnicou. Ľudia sa stretávajú aj na prednáškach či premietaní filmov. Stretnutia so zaujímavými osobnosťami sú pravidelnou súčasťou krajanského života. Slováci vo Švédsku však veľmi dobre vedia aj to, že krajania si musia navzájom podávať pomocnú ruku. Spomeňme len toľko, že kedysi zbierali peniaze, ktoré venovali Matici slovenskej v Báčskom Petrovci, lebo, ako hovorí Dušan, „naši bratia Slováci potrebovali pomoc“. Na konte majú aj veľa iných akcií. „Zbierali sme zdravotný materiál. Švédsko má svoju civilnú obranu. Disponuje rôznymi zdravotnými pomôckami a materiálmi, ktoré sa musia každých päť rokov vymieňať za nové. My sme tieto vymenené, nepoužité materiály mohli prebrať a transportovať ich nákladnými autami do nemocníc na Slovensko,“ približuje aktivitu Slovákov vo Švédsku Dušan Daučík: „Naši na Slovensku sú veľmi vďační, keď sa k nim touto cestou dostanú napríklad invalidné vozíčky alebo chodidlá.“ Samozrejme, zdravotná starostlivosť je veľmi nákladná záležitosť a každá pomoc, ktorá ju urobí finančne dostupnejšou, je vítaná. Rovnako je to aj s kultúrou. Vedzte, že ak krajania zo Švédska zavítajú na predstavenie do nového Slovenského národného divadla v Bratislave, otvorí sa pred nimi opona, z ktorej kúsok patrí aj im. Kruh sa uzatvára... krajania to vedia najlepšie… teraz my pomôžeme vám a druhý raz niekto iný pomôže nám…

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

15˚ | 25˚

14˚ | 23˚

13˚ | 23˚

12˚ | 24˚

11˚ | 20˚

10˚ | 22˚

11˚ | 21˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

V SLOVENSKOM ETNOMÚZEU V PADINE

Oživené spomienky na zašlé časy Anička Chalupová

náty sa stali základom zbierkového fondu. Odvtedy sa zbierkový fond ilovníci starých strojov cez ví- denne rozširoval, najmä zásluhou kend 12. – 14. septembra prišli majiteľa Pavla Petráša, ktorý nielenže Padinskou Dolinou hudba sa počuje… – z príležitostného na svoje. Vo dvore Slovenské- roky zbieral a uschovával rôzne staré programu ho etnomúzea Petráš v Padine po- predmety, ale im už atmosférou hľady návštevníkov lákali zaujímavé etnodomu dodával akúsi nadčasovú, slovenských ľudových piesní zahistorické poľnohospodárske stroje, myšlienkovú a duchovno-historickú spievalo ženské spevácke kvarktoré pred niekoľkými desaťročiami hodnotu. V súčasnosti je v múzeu teto, Padinčanka Zuzana Slivková prispela slovom o autorovi, Kataríbrázdili a obrábali padinské polia. okolo 5 000 exponátov. Zbierka je Slovenské etnomúzeum Petráš v zvláštna tým, že počas návštevy na Petrášová, učiteľka vo výslužbe, Padine bolo založené pred ôsmimi tohto etnomúzea človeka opanuje si zaspomínala na zašlé časy, a rokmi a doteraz výstava bola sprí- nejaký zvláštny pocit návratu do Pavel Povolný-Juhás, insitný maliar, elegantne predviedol, ako sa pliesstupnená verejnosti prevažne v in- minulosti. ka bičom. V minulosti sa bičiskom teriéri a v menšej miere aj v exteriéri Súčasťou nedávnej výstavy bol starého etnodomu, ktorého expo- primeraný program, v ktorom zmes celkom jednoducho a prirodzene plieskalo domácim zvieratám na povel a rozkaz, dnes sa používa už len na ukážku, v žiadnom prípade nie je súčasťou práce v poľnohospodárstve. V pozdravnom príhovore na podujatí sa prihovorila Eva Petrášová, tajomníčka Miestneho Niektoré exponáty na výstave datujú spoločenstva Padina, Miroslav Kri- do druhej polovice 19. storočia šan, predseda Obce Kovačica, ktorý Skôr než výstavu slávnostne otvovyzdvihol význam tohto projektu, a Nikola Škrbić, riaditeľ Inštitútu Tamiš rili, návštevníkom sa prihovoril aj v Pančeve, sa stručne zmienil o his- sám autor a majiteľ Slovenského tórii a tradícii poľnohospodárstva v etnodomu Pavel Petráš, ktorý okrem tomto vojvodinskom regióne, ako aj výstavy pripravil chutné pohostenie o spôsobe používania vystavených podľa receptov padinských starých Na podujatí nechýbala ani ukážka raňajok starodávnym spôsobom exponátov. mám.

DETSKÝ TÁBOR V ŠÍDE

O slovenskej kultúre a duchovnosti Stanislav Stupavský

a fare a v slovenskom evanjelickom kostole v Šíde od 11. do 13. augusta prebiehal Detský tábor slovenskej kultúry a duchovnosti. Organizátorom a nositeľom tejto akcie bola Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Šíde, pričom sa zapojil aj Slovenský kultúrno-umelecký spolok Jednota a Základná škola Sriemskeho frontu. V práci tábora sa zúčastnilo spolu 38 detí, a to zo Šídu, Višnjićeva, Bijeljiny a Bingule, ako aj zo Slovenska, z Košíc. Obsiahly program, ktorý realizovali v priebehu troch dní od 10. do 20. hodiny, pozostával • ĽUDIA A DIANIA •

z viacerých celkov. Časť duchovného obsahu realizovala šídska farárka Olina Kolárová, divadelno-scénický program, v rámci ktorého deti nacvičili divadielko, realizovala učiteľka slovenčiny Anna Kovárová, a časť venovanú tanečnej choreografii realizovala choreografka SKUS Jednota Vlasta Feltánová. Okrem toho ako šľahačka na torte boli ľudové piesne, ktoré s deťmi nacvičila vedúca spevokolu SKUS Jednota Blaženka Dierčanová. Deti boli ubytované v domácnostiach a celkovú organizáciu financovala Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Šíde z milodarov svojich členov.

Z cvičenia na dvore

Tábor uzavreli v stredu popoludní, keď pred početnými rodičmi a cirkevníkmi v kostole a na farskom dvore deti predniesli program, ktorý zdolali počas troch dní. O programe a o priebehu tábora

najlepšie hovoria slová účastníkov, ktorí jednohlasne položili detsky úprimnú otázku: Prečo to trvalo len tak krátko? Organizátorov to potešilo a sľúbili, že akciu príležitostne zopakujú.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Ľudia a diania FRANCÚZSKYMI OČAMI

Srbsko je šarmantná krajina Andrea Speváková

esiac na dosah ruky a jagavé hviezdy na krásnom modrom nebi – to nikde inde nenájdete, len tu, na tejto našej rovine, zhodne tvrdia Arielle Bossuytová, študentka žurnalistiky a novinárka denníka Nord éclair (Blesk severa) z Francúzska a jej stará mama zo Selenče. Za krásou sveta mnohí z nás by sa najradšej vybrali niekam ďaleko do zahraničia, Arielle však rada chodí do Srbska a rok čo rok objavuje nové zákutia našej malebnej krajiny. Tu sa vraj cíti voľnejšie než doma, všetko jej vyzerá oveľa jednoduchšie. Oslovil ju najmä dedinský spôsob života, kultúrne a zábavné obsahy v menších osadách, ako aj zvláštne ticho, vôňa a chuť jedál. Podľa nej francúzske dediny sú príliš umŕtvené. Mieni, že Srbsko je šarmantná krajina, ktorá má budúcnosť. Turizmus a prírodné bohatstvo by vraj mohli Srbsko postaviť na

Arielle Bossuytová

nohy. Možno to bude tým, že je tu na dovolenke, lebo medzi tým, čo vidí, a tým, čo počuje od miestnych, je značný rozdiel. Zároveň zdôrazňuje, že návštevníci zo zahraničia nevedia pochopiť ten veľký rozdiel. Časť problému možno kotví aj v pocitoch obmedzenia, keďže Srbsko vlastne zatiaľ ešte nikam nepatrí, a pritom je obklopené štátmi, ktoré patria do EÚ. Nie div, že v takej situácii

vzniká živná pôda na rozvoj getoizačných prvkov. Podľa Arielle Bossuytovej srbský národ má charakter a môže uspieť, ibaže si musí zvoliť správnu cestu – ozajstnú demokraciu. Mal by sa obrátiť k Európe napriek tomu, že niektoré pravidlá EÚ by priniesli určité nepopulárne zmeny v spôsobe zaužívaného života a práce. Mediálny obraz o Srbsku utvorený zvlášť v období nedávnych vojen a spoločensko-politických pomerov na Balkáne, aj vo Francúzsku značne ovplyvnil mienku o Srboch. Ako hovorí A. Bossuytová, súčasná predstava o Srbsku a jeho občanoch nie je celkom správna najmä z toho dôvodu, že je umelým výsledkom informovania, a nie ozajstného poznania krajiny a ľudí. Z druhej strany však stále ťažíme zo starej slávy a dobrého mena získaného v období druhej svetovej vojny, ako i z prekvapujúcej usilovnosti gastarbeiterov či emigrantov.

K dobrému menu prispievajú, samozrejme, i športovci, umelci a vedci nielen zo Srbska, lež z celej bývalej Juhoslávie: Tesla, Đoković, Bregović, M. Jovovićová, Zlatanović... Mladá žurnalistka Bossuytová mieni, že srbské médiá nie sú nadostač slobodné. Tlač je na tom podobne v celom svete. Noviny predávajú škandály, lenže za nepravdivé informácie vo Francúzku takmer určite utŕžite pokutu. Písať však môžete o všetkom, kritizovať, zosmiešňovať, hoci aj hlavu štátu. To ale neznamená, že neexistuje vplyv veľkých skupín, ktoré dokážu usmerniť jednotlivcov a médiá k určitým témam. Vlastné uplatnenie Arielle vidí v menších, ale hodnotných súkromných printových médiách v oblasti sociálno-spoločenskej, žánrovo má najbližšie k reportáži. Veľké svetové médiá ju nedokážu osloviť. Pred krikľavými názvami s povrchnými obsahmi vždy uprednostní ozajstnú hĺbku. Kvalitné texty a príspevky sú oveľa častejšie v menších médiách, a preto si zvolila takú cestu. Ako povedala, možno sú malé, ale zaslúžia si prežiť, lebo práve také sú budúcnosťou ľudstva.

 RETROSPEKTÍVA (47.) vo výbere Kataríny Gažovej BELANOVCI MYSLIA NA SVOJICH SPOLUOBČANOV

Ľubania sú zásobenejší

onedávna malá predajňa v strede osady bola pre 700 obyvateľov Ľuby aj jediným nákupným miestom. Samozrejme, bolo v nej, čo bolo, ale nie všetko a nie v každej chvíli. Nuž preto za väčšími nákupmi Ľubania museli cestovať buď do Erdevíka, do Šídu, alebo do Iloka. V lete to ešte aj šlo. Ale v zime takéto zásobovanie robilo ťažkosti. Často totiž bolo treba jamu vystáť v čakaní na autobus, ktorý spravidla meškal. Už ani Ľuba nie je tým, čím bola včera. Súkromná iniciatíva prenikla aj do tejto malej sriemskej dedinky a tak občanov zbavila dovčera ešte bežných problémov so zásobovaním. Manželia Belanovci, Jasminka a Milan sa dovtípili. Jednu

www.hl.rs

miestnosť vo svojom novom dome upravili na predajňu. Jasminka bola bez zamestnania a so žiadúcou kvalifikáciou pre prácu za pultom. Belanovci vedeli, do čoho sa púšťajú. Svoj krok si dobre premysleli. A dali sa do roboty s opravdivým elánom, nešetriac pritom vlastnými silami. Ľubania si na novú predajňu v osade rýchlo zvykli. Nie div, veď Belanovci im ponúkli na začiatok zmiešaný tovar širšieho sortimentu, než je v tej spoločenskej, dokonca po prístupnejších cenách. Ľudia tomu jednoducho povedia, že je u Milana a Jasminky všetko lacnejšie, nuž radšej u nich nakupujú. No toto nie je aj jediná prednosť súkromnej predajne pred spoločenskou. Dru-

Informačno-politický týždenník

há, o nič menej závažná spočíva v tom, že táto predajňa má otvorené dvere pre zákazníkov takpovediac stále. Belanovci vedia, že si občania denné potreby musia zadovážiť na svitaní, lebo potom už treba byť v poli, treba pracovať. Preto sú za pultom a k dispozícii zákazníkom od pol piatej ráno až do deviatej večer. A tak každý deň. Žiadna nedeľa, žiadny víkend, podnikaví manželia teraz pred oddychom uprednostnili prácu. Hovoria, že to je jediný spôsob, aby súkromník obstál. A v ich predajni dostať skutočne všetko, čo človek potrebuje denne; aj školský príbor, ale aj svieži voňavý chlieb v každej chvíli, veď je od súkromníka. Ale u Belanov-

cov dostať aj väčšie hodnotnejšie veci, bicykel napríklad, rôzne elektrospotrebiče nevyhnutné pre domácnosť. No ak ich v predajni nemajú, stačí majiteľom povedať, čo by ste potrebovali. Zadovážia to na obrátení. A ak náhodou nie ste ako zvykneme povedať, pri peniazoch a nákladnejšiu vec do domácnosti súrne potrebujete, ani z toho vás hlava bolieť nemusí. Majitelia predajne núkajú prajné podmienky – kúpu na splátky. No a v súvislosti s tým, čo sme tu už povedali, ešte len malá poznámka: Belanovcom reklamu nerobíme. Oni ju vskutku nepotrebujú, lebo si pred otvorením predajne povedali: – Sme tu kvôli zákazníkom. A povedaného sa aj držia. Nuž práve v tom je ich veľká prednosť. Elena Valentíková (Z Hlasu ľudu č. 43, ktoré vyšlo 20. októbra 1990 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Dolnozemskí Slováci v USA Katarína Verešová

slovenskí evanjelici, zvlášť z Dolnej zeme, o ktorých chcem písať, do spomenutého mesta počali sa sťahovať tiež minulého storočia. Avšak hromadné sťahovanie spadá do rokov 1900-1910. Mnohí prišli sem len na pár mesačnú dobu, na rok, na dva. Slovom, zlepšiť si hmotný

V tomto veľkopriemyselnom meste v USA dolnozemskí Slováci si v roku 1911 založili vetvu podpornej organizácie Slovenská Ev. Jednota. Zakladateľmi boli: Ján Rybovič, Juraj Rybovič, Pavel Sabo, Ján Galamboš, Ján Maglovský, Michal Častven a Jozef Sabo. Tento

merickí Slováci tvoria približne jednu tretinu slovenského národa vo svete a pre slovenskú samostatnosť v rokoch deväťdesiatych veľa urobili. Preto by sme mali poznať aj ich históriu. Americký Slovák Jozef Janek sa podujal priblížiť nám dejiny amerických Slovákov aspoň heslovite. V jeho chronológii vyloženej na portáli slovenskeslovo.sk možno prečítať aj niektoré významné mená slovenského vysťahovalectva, ktoré pôsobili v určitom období. Imrich Kružliak v článku Slováci v zahraničí (kniha Starý národ – mladý štát, Národná banka Slovenska a Litera, Bratislava 1994) okrem iného uviedol: „Masové sťahovanie Slovákov do Ameriky sa začalo v prvej polovici devätnásteho storočia a pokračovalo do roku 1914. Vtedy prišlo do USA vyše päťstotisíc Slovákov. Pre trojmiliónový národ to bola obrovská strata... Usadzovali sa prevažne Skupinová fotka Slovákov v Detroite (z Národného kalendára na rok 1930) v štátoch Pensylvánia, Ohio, Michigan, Illionis, New Jersey, stav v starom kraji a potom vrátiť spolok pomenovali dodatočným New York, Minneapolis a Connec- sa nazad do rodnej zeme. Niektorí menom S. E. J. a v roku 1926 ticut. Dnes sú už Slováci rozptýlení ostali tu dlhšiu dobu, naučili sa reč k menu dodali ešte dve slová, tapo celej Amerike.“ a poznali život, o ktorom ani nesní- kže sa volal Slovenská Ev. Av. Vyzn. Napriek tomu, že do USA odchá- vali. Skrátka, naučili sa poznať sys- Jednota (S.E.A.V.J.). Išlo o podpordzali dočasne, zarobiť si na lepšie tém tunajšieho života. Behom času nú organizáciu, prostredníctvom živobytie svojej rodiny, zoskupo- obľúbili si túto novú vlasť a stali sa ktorej sa každý člen mohol povali sa a zakladali slovenské spolky jej občanmi. Po dlhšej dobe, vžili sa istiť. Podľa potreby vyplácala aj a časopisy. „V roku 1893 mali už 277 naši i do organizačného života, bez milodary pre núdzou trpiacich spolkov, z toho 184 v Pensylvánii,“ akého sa tu v Amerike ani myslieť členov. V roku, keď Červnák písal uviedol Kružliak v spomenutom nedá. Na rôznych organizáciach tento článok, Jednota počítala 25 článku. a spoločenstvách stoja celé Spoj. 000 členov (spolu s deťmi). Táto Životom dolnozemských Slo- Štáty a preto tak blahodarne pro- slovenská organizácia mala svoj vákov v USA sa viac zaoberal Ján sperujú. Pred rokami iste milo pad- úrad a svoje vedenie, ako aj dva Červenák, ktorý do Národného la i našim predkom spoločenská výbory: chorých a zachovania kalendára na rok 1930 napísal porada, v tak hlučnom a rôznymi majetku. Na schôdzach určovali obsažný článok Detroit. V prvej národami obydlenom meste. Ináč výšku poplatku na poistenie a na časti článku ozrejmil históriu tohto človek najlepšie si vie ceniť spo- iné spoločenské potreby. Medzi mesta, jeho priemysel, obchod- ločenský život, keď je v cudzine,“ také patrila aj kultúrno-osvetoníctvo, stavebníctvo a dopravu. uviedol Červenák v úvode opisu vá práca a vydavateľská činnosť. Druhú časť článku venoval prvým spoločenského života Slovákov Vychádzal týždenník Slovenský slovenským vysťahovalcom. „Naši v Detroite. hlásnik. • ĽUDIA A DIANIA •

„Pred 16 rokmi v lone spomenutého spolku, číslo 218, založená bola i naša a. v. v. cirkev na východnej strane mesta Detroit, Cirkev Svätej Trojice. Má dnes postavený chrám pre 300 dúš a faru... Ba z kruhu nášho spolku, našli sa pred rokmi ochotníci, ktorí majú lví podiel pri zakladaní kníhtlačiarne v Petrovci... Výš spomenutí nie menej boli činní i pri zbierke na Slovenské gymnázium v Petrovci. Podobne v lone spolku organizovaní sú i ochotníci divadiel, a nie jedna zdarná hra predviedla sa na javišti Slovenského domu. Taktiež každé leto je usporiadaný spolkom spoločenský výlet do prírody, kde sa jak mladí tak starí v lese a v kráse prírode pokochajú,“ uviedol v roku 1929 Červenák v uvedenom článku. Červenák uviedol aj mená tých, ktorí v Detroite zomreli. Boli to: Michal Ferko a Ondrej Súdi z Kysáča, Tomáš Vrbovský, Ján Baláž a Pavel Sabo z Petrovca, Michal Čelovský a Andrej Babko zo Slovenska, Ján Plachtinský z Kulpína, Samuel Pitlikár z Bingule a Eva Trocová z Poľska. V tomto článku je uvedený aj jeden zaujímavý údaj. Z priestoru bývalého Kráľovstva SChS v Detroite v tej dobe pôsobilo 60 rodín. Zamestnaní boli vo fabrikách, štyria boli obchodníci v mäsiarskom a groserskom obchode. Tento počet Slovákov azda bol väčší, pretože sa autor tohto vzácneho dokumentu sťažoval na to, že istý počet Slovákov sa nezapojil do združenia dolnozemských Slovákov. Pretože Detroit hraničí s Kanadou, v tej dobe sa niektoré slovenské rodiny začali sťahovať do susedného Toronta. Podľa sčítania obyvateľstva vo veľkomeste Detroit vtedy žilo až 16-tisíc Slovákov.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Ešte jeden škôlkarský Detský kútik

Aneta B ab Kovačic ková z e

Andrej V e z Kovačic ňarský e

en nech nikto nepovie, že škôlkari „nečítajú“ naše noviny. Len čo sme v septembri štartovali s prácami našich najmladších priateľov, hneď sa hlásili ďalší a ďalší... Teraz tu máme budúcich umelcov z Kovačice a Kulpína. Všetci sú 5-roční: Kovačičania sú v celodennom pobyte v PU Kolibrík, Kulpínčania sa tešia z každodenných stretnutí v tamojšej pobočke petrovskej PU Včielka. A všetci nás rovnako potešili svojimi prácami na rôzne témy.

Alexandra Veňa

rská z Kovačice

Nevena Đu z Kovačic kinová e

Irena Ku

Kulpín štrová z

Sára Šimonová z Kovačice

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Petar Valentík

z Kulpína A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Pod dohľadom Hviezdoslava

str. 4

Pančevčania majú byť na čo hrdí

str. 7

Rozhovory medzi sebou a o sebe

str. 8

Nový Sad 20. 9. 2014 Ročník XXXI Číslo 9/364

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KULTÚRA MEDZINÁRODNÝ NOVOSADSKÝ LITERÁRNY FESTIVAL

V znamení mexickej poézie Michal Ďuga

Novom Sade v pondelok 25. augusta na Námestí mladomanželov, prejavom predsedu Matice srbskej, profesora a básnika Dragana Stanića, slávnostne bol otvorený deviaty Medzinárodný novosadský literárny festival. Toto významné kultúrne podujatie v organizácii Spolku spisovateľov Vojvodiny aj tohto roku počas štyroch dní uhostilo viac ako sto spisovateľov a prekladateľov, ktorí mali účasť v rámci početných programov. Týmto sa Nový Sad aj tohto roku dostal do stredu svetových literárnych dianí a znovu sa potvrdil ako mesto poézie, zdôraznil riaditeľ a zakladateľ tohto festivalu, básnik Jovan Zivlak. „Môže nás len tešiť, že sa v Novom Sade – ktorý by skutočne mal byť mestom poézie vzhľadom na svoju tradíciu – stretneme s najvyššími dosahmi básnickej tvorivosti,“ povedal pre tlačovú agentúru Tanjug Zivlak a z bohatého festivalového programu upozornil na sympózium o avantgarde, ideológii, umení...

Predseda Matice srbskej, profesor a básnik Dragan Stanić, slávnostne otvoril deviaty Medzinárodný novosadský literárny festival

bola tohto roku stredobodom a Belehrade. pozornosti novosadského literárKeď ide o význam a ohlasy tohneho festivalu. Už podľa ustálenej to medzinárodného literárneho praxe, v rámci bohatého festiva- festivalu, treba zdôrazniť, že vo lového programu boli udelené veľkej miere prispel k tomu, aby aj tradičné festivalové ceny: Brankova cena, Antonio Deltoro (67) mladému autorovi je jeden z najdo 29 rokov za prvú prestížnejších knihu poézie, uznaautorov mexickej nie pre najlepšieho literatúry, ktoslamového básnika rého sa tvorba a, samozrejme, na plne prejavuje prvom mieste i Mepráve v týchto dzinárodná cena pre rokoch. Je auliteratúru Nový Sad, torom desiatok ktorej sa tohto roku kníh a nositeľom nositeľom stal menajvýznamnej- Antonio Deltoro xický básnik Antonio ších mexických (snímka: internet) Deltoro. cien za literatúNapočítané prograru. Jeho tvorba je preložená do mnohých my festivalu prebieeurópskych jazykov a doteraz bol hosťom hali nielen na Námestí na mnohých literárnych festivaloch vo svete. mladomanželov, ale

Významné miesto na tomto medzinárodnom literárnom festivale aj tentoraz patrilo viac ako dvadsiatim významným hosťom zo zahraničia: z Anglicka, Francúzska, Nemecka, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Dánska, Ruska, Kolumbie a predovšetkým z Mexika, lebo poézia tejto krajiny

Festival počas štyroch dní uhostil viac ako sto spisovateľov a prekladateľov

Nový Sad sa znova dostal do stredu svetových literárnych dianí, zdôraznil riaditeľ a zakladateľ tohto festivalu, básnik Jovan Zivlak

aj v Klube Absolut, v priestoroch oddelenia Srbskej akadémie vied a umení a v Mestskej knižnici, ale zároveň sa uskutočnili aj návštevy fruškohorských kláštorov a hosťovania v iných mestách Vojvodiny: v Sriemskych Karlovciach, Sombore, Sriemskej Mitrovici, Žablji

sa naši básnici čoraz viac prekladali a prezentovali vo svete. Jeho dosahy sú pritom plánované, lebo sme také výsledky aj očakávali a umožní zveľaďovanie našich kultúrnych stykov so svetom. Snímky: Branko Lučić

KULT ÚR A

20. 9. 2014 • 38 /4613/

SRBSKO-SLOVENSKÉ KULTÚRNE STYKY

Branko Radičević a Štúr Dr. Nebojša Kuzmanović

24/II

iterárny vedec Risto Kovijanić je autorom mnohých prác, ktoré sa týkajú kultúrnych stykov srbských a slovenských slavistov. Jedným takým je i príspevok, v ktorom venoval pozornosť literárnym vzťahom Branka Radičevića a Ľudovíta Štúra. Uverejnil ho po slovensky roku 1933 v Turčianskom Sv. Martine a roku 1935 ten istý text vyšiel aj po srbsky v Subotici. V príspevku sa hovorí o Brankovej známosti so Štúrom a Štúrovej kritike Brankových básní. Branko Radičević pred koncom života uverejnil svoje jediné dve knihy básní – roku 1847 lyrické a 1851 epické. Kniha lyrických básní „otvorila novú epochu srbského lyrického básnictva“ a bola „rozsudkom smrti pseudoklasicistickej školy“, hodnotí Kovijanić. Tú knihu Branko venoval srbskej mládeži. O Brankových epických básňach počas jeho života nehovoril nikto okrem Ľudovíta Štúra. Podľa Kovijanića sa Štúr a Branko osobne poznali. „Ich prvé stretnutie bolo určite vo Viedni.“ Vidno to z Brankových listov otcovi, ako i z pamiatok Štúrovho žiaka Jozefa Podhradského. Kovijanić predpokladá, že sa zoznámili v roku 1844. Keďže Štúr bol jedným z najvýznamnejších, ak nie i najvýznamnejší ideológ slovanstva toho obdobia, jeho mienka bola veľmi uznávaná. Okrem toho Štúr bol zo strany Matice srbskej vymenovaný za dozorcu Knižnice srbskej mládeže v Bratislave, v ktorej sa diskutovalo o literatúre, a v ktorej sa čítali nové literárne práce. Štúrovým zameraním nebola len literárna kritika, ale sa ňou aj zaoberal, takže vo veľkej miere svojimi postojmi vplýval na srbskú a slovenskú literárnu mládež. „Štúr nás zasvätil do písania kritiky,“ hovoril Podhradský. Jeho stanoviská boli klasicistické: vzorom bola antická literatúra, najmä „hrdinská“, takže medzi mládežou popula-

rizoval Homéra a Horácia. Bol pod Heglovým vplyvom, s jeho ideami sa zoznámil v Nemecku. Podľa neho literatúra a umenie majú slúžiť idei a národu, čiže slovanstvu. Zasadzoval sa za úplnú ideologizáciu literatúry a bol proti „bajronovstvu“, emóciám, citom a „erotike“ v poézii. V slovenských mládežníckych kruhoch sa v tých rokoch dokonca čítalo Štúrovo vyhlásenie, „aby sa mládež v záujme morálky chránila pred romantizmom a erotickým senzualizmom“. „Slovanská poézia nebude ospevovať lásku, česť a vášne jednotlivca, ale vznešené predmety: vieru a národ a bude slúžiť všeobecnému,“ hovoril Štúr. Tie jeho náhľady boli blízke stanoviskám „matičiarov“ – Jovana Hadžića a Teodora Pavlovića, ktoré Branko vo svojich básňach satirizoval. Štúr bol aj osobným priateľom Hadžića, lebo spoločne vystupovali v uhorskom parlamente: „... a popri tom, ohľadom srbského pravopisu podporoval mienku Hadžića a nie Vuka alebo Branka – podporoval etymologický pravopis, písanie starých cyrilských znakov: jať, tučný, jer atď.“ Podľa Kovijanića Štúr – a možno i Njegoš – „čítal Brankov Đački rastanak ešte v rukopise“. Prvá Štúrova reakcia bola: „Pred ním je veľká budúcnosť!“ Avšak neskôr boli jeho postoje veľmi ostré, čo na Brankovi zanechalo stopy. Počas roku 1846 sa Štúr a Branko stretli niekoľkokrát. Štúr dobre ovládal srbčinu a Radičević „už dobre rozumel češtinu a podľa vzoru českej hymny zložil báseň Gde sanak moj“ a „po slovensky sa učil neskôr zo Štúrovej kritiky“, hovorí Kovijanić opierajúc sa o texty Pavla Popovića, Svetozara Vulovića, Dr. Milana Hodžu a M. Hurbana. Štúr nemohol pochopiť Branka, lebo bol ideológom a bojovníkom za národné práva a Branko bol „básnikom novej doby“, ktorú charakterizovali intímnosť a individualizmus oproti kolektívnemu duchu. Keďže srbská bratislavská mládež

bola pod Štúrovým duchovným vplyvom, ohradila sa a odsúdila Brankove básne venované srbskej mládeži. Oni – v čase, keď medzi nimi bol i Svetozar Miletić – uverejnili text pod názvom Ohrada, text, ktorý sa netýkal literárnych hodnôt. „Pri písaní Ohrady hlavné slovo mal bezpochyby Miletić,“ hovoril Jovan Đorđević; a keďže Hadžić bol Miletićovým mecenášom, dalo sa očakávať, že „sa mu cítil byť zaviazaný“. Podľa Kovijanića sú teda príčiny odsúdenia Brankových básní zo strany srbskej mládeže: Štúrove literárne názory a vojvodinská príslušnosť bratislavskej srbskej mládeže, keďže súviseli, hlavne materiálne, s Hadžićom, Pavlovićom a Rajačićom, ktorí boli „hlavnými obeťami Brankovej kritiky“. Podľa neho ani sama Ohrada nebola napísaná bez Štúrovho vplyvu a súhlasu. (1) Brankova kniha epických básní sa zjavila začiatkom roku 1851. V nej boli dve epické básne: Gojko a Hajdukov grob. O tejto knihe Štúr uverejnil kritiku v Slovenských pohľadoch koncom januára 1852. Kritika bola veľmi nepriaznivá a negatívna, takže „bola vážnym úderom na Brankovu reputáciu“, hovoril Pavle Popović. Z Brankovej rozsiahlej odpovede, ktorá bola uverejnená až roku 1924, vidno, že mu tá kritika veľmi prekážala: „Vy ste do mňa kameňom a ja do Vás (verte mi) len chlebom: podľa všetkého bol málo tvrdý...“, píše Branko. Keďže Branko neodpovedal na kritiku, lebo „otáľal so zverejnením svojej odpovede“, na jeho obranu vystúpil Đura Daničić, ktorý písal Đorđemu Natoševićovi: „Teraz Štúr znovu zaútočil na neho v slovenských novinách, a to nemilosrdne a zlostne, Pán Boh zachráň. V kritike je hlavné to, že Štúr nekritizuje to, čo Branko napísal, ale to, čo si on myslí, že Branko chcel napísať.“ Podľa Kovijanića, i keď Štúr ostro kritizoval Brankove básne, nebol „zlomyseľný“. Jeho kritika je vecou nepochopenia,

lebo „nebol literárnym kritikom z povolania“, takže Branko mal úplnú pravdu, keď poprel Štúrove pripomienky: „o ’miešaní romantiky v básňach’“. Na konci Kovijanić uvádza Brankovu údernú vetu: „Bože môj, ako len pusto musí byť v srdci p. Štúra, keď takéto niečo povedať môže.“ Zo srbčiny preložil: Pavel Matúch POZNÁMKA 1 Kovijanić sa otázke odsúdenia Brankových básní venoval ešte v jednom článku. Tak píšuc o Markovi Popovićovi-Vukovarcovi, Brankovom bratrancovi, Kovijanić hovorí: „Známe je, že sa srbská bratislavská mládež verejne ohradila od Brankovej Posvety a – pod vplyvom Štúrových literárnych názorov – odsúdila hlavne Brankove básne. Ako sa k tej otázke staval Brankov rodák Marko Popović, nie je známe.“ Marko Popović, jeden z vydavateľov Slavjanky a jeden z tajomníkov srbského žiackeho spolku na Slovensku, študoval v Bratislave v rokoch 1845 – 48. Bol jedným z najlepších priateľov Svetozara Miletića, istý čas spolu i bývali a spolu odišli i do revolúcie. Kovijanić predpokladá, že Popović vtedy zahynul, lebo ho slovenský spisovateľ Viliam Paulíny-Tót opísal vo svojej poviedke Škola a život, ktorá bola uverejnená roku 1866. „Jestvuje jedna slovenská poviedka, ktorej hlavný hrdina je Srb,“ hovorí Kovijanić. Z tohto textu sa dozvedáme, že tento Marko Popović, okrem toho, že bol Brankovým príbuzným, bol aj vlastným strýcom Bogdana a Pavla Popovićovcov. In: R. Kovijanić, Jedan Brankov rođak (Marko Popović), Letopis Matice srpske, Nový Sad, január 1940, str. 95 – 100. Tento text vznikol z prednášky, ktorú mal Kovijanić 12. decembra roku 1939 v belehradskom Spolku pre srbský jazyk a literatúru.

HLAS ĽUDU • OBZORY

KNI HY

Minulosť je len celkom nedávna (Vladimír Hurban Vladimírov: Jazykovedné práce. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014) Anna Horvátová

Slovákom, aby vedel i slovensky písať.“ Následne sa vyjadril aj takto: „Ak my sami neuctíme a nevážime svoju reč, ak my sami zohavujeme tú drahú materčinu, tak sme nie hodní akési práva žiadať tu v tejto našej terajšej vlasti, ako Slováci.“ Nasleduje záznam z prednášok z pravopisnej oblasti – Sedem hodín o slovenskom pravopise, kde nemožno nepostrehnúť jeho konštatácie, ktoré si dnes mnohí privlastňujú ako svoje výpovede: „Pravopis je nauka, ktorá nás učí, ako máme zaznačiť reč, ktorú rozprávame. ... Tak ako čo je reč Bohom daný dar človekovi (zvery „nevravia“), tak je i písmo dar umu, lebo človek je rozumný tvor, a ako taký, chce si svoje myšlienky a reči zaznačovať (pre seba) a chce aj druhým dať možnosť, aby toto zaznačenie pochopili.“ Štvrtú hodinu venoval mäkčeniu, a výstižne uviedol: „Ľúbozvučný jazyk slovenský je ohybný a mäkký.“ S právom si už vtedy posvietil aj na ypsilon. Týždeň je názov ďalšej prednášky, v ktorej dopodrobna, odborne, ale zrozumiteľne, vysvetľuje „miery na čas, na vzdialenosť a na ťarchu“ a dni v týždni. V prednáške O tom pravopise popiera tvrdenie, že sa nikto nevyzná v našom pravopise: „Nikto sa nevyzná v našom pravopise? Myslím, že ste sa tu trochu pomýlili. Hádam len jesto aspoň jedon-jediný z nás Slovákov, ktorý vie a vyzná sa v našom pravopise.“ Aj tie ďalšie sú stručné a čo je podstatné, nestrácajú ani poučný ráz: „Borba za malicherné veci“, Najnovší slovenský pravopis – v ktorom sa zasadzuje za zachovanie ypsilonu, ktorý vtedajšia Učená spoločnosť vyhodila z pravopisu, „dokonca ho radikálne čistila, až konečne jej neostalo len a, e, i, o, u.“, Viete spievať, pane?, Jednotné písmo v Juhoslávii, BE-

SEDNICA (Z príležitosti vydania „Pravidiel slovenského pravopisu“), Pravopisné zaujímavosti, Ako písať cudzie slová, Slovania medzi sebou, Fragmenty o písme a písmenách, Štýl, Slovenské mená... Nič nové ani dnes nie je, keď sa zjavia poučky o predponách, lebo už vtedy VHV dôkladne spracoval aj tému predpony; svedčí o tom Besednica o slovenskom jazyku od VHV – Predpony v slovenčine. V prednáške -OVÁ či –OVA? (Besednica o písaní rodinných mien ženských) sa venuje problematike – aj v súčasnosti je to kameňom úrazu – prechyľovania ženských priezvisk. Hurban upozorňoval aj na správne používanie predložiek – O predložke „za“ a o predponách za- a zá-. Na číslovky si tiež posvietil v stati Hovoríme a píšeme správne SLOVENSKY – „Štyridsať – päťdesiat“ (Lingvistická zábavka o písaní čísloviek). Ako vidno, číslovky sú tvrdším orieškom, a zrejme preto tomuto slovnému druhu venoval viac priestoru. Aj v druhej časti je zaradená prednáška venovaná čísliciam – Číslice – a ako sa upotrebujú. Latinské slová v slovenčine je názov príspevku, v ktorom sa zameriava na slová, v ktorých je badateľný latinský koreň. Medzi zaznamenanými prednáškami sa opakujú aj Predložky a predpony v slovenčine. Okrem iných textov, pozoruhodný je aj ZNAMIENKA ROZDEĽOVACIE (Interpunkcia), s ktorými ešte aj dnes zápasíme. Nie je od veci uviesť, že tretia časť je vlastne Slovník cudzích slov od A po Z. V roku 2012 sa na Filozoﬁckej fakulte Prešovskej univerzite konal vedecký seminár Jazyk je zázračný organizmus: Metamorfózy jazyka a jazykovedy, a tento názov seminára vlastne vystihuje podstatu jazykovednej oblasti. A o tom, že je jazyk zázračný organizmus, o čistotu ktorého bojovali už na začiatku minulého storočia, svedčí aj dielo Vladimíra Hurbana Vladimírova. Dokonca, ako sa uvádza v úvodnej stati: „V niektorých prácach sa VHV vedecky vhlbuje do problémov a snaží sa čím úplnejšie vystihnúť podstatu veci.“

25/III

áujmové pole jazykovedy je v súčasnosti veľmi široké a pestré, prehľadne sa vyčerpáva oblasť systémového opisu jazyka. Avšak nebyť entuziastov, ktorí sa ani v nie tak dávnej minulosti venovali jazykovede, vtedy určite len porovnávacej, či už ako amatéri alebo na vyššej úrovni, ani základy jazykovedy, ako vedy skúmajúcej jazyk, by neboli také komplexné. Tie lexikograﬁcké práce sa často ani nepokladali za vedeckú činnosť, skôr za ochotnícku činnosť. A bolo to na škodu jazykovedy. Preto keď sa nám dnes dostane do rúk knižka ako Jazykovedné práce Vladimíra Hurbana Vladimírova, za vydanie ktorej vďačíme Slovenskému vydavateľskému centru, a ktorú v roku 2014 vytlačila novozaložená tlačiareň HL PRINT, my príslušníci slovenského jazykového spoločenstva vojvodinského máme byť povďační našim predkom, lebo sa v rokoch tridsiatych minulého storočia a určite aj skôr podujali na takú úžasnú prácu, v prospech celého jazykového spoločenstva. Sú to ľudia, skutočné osobnosti, ktoré nešetrili seba, nedokázali robiť len pre seba, ale predovšetkým pre okolie. Ich práca sa vyrovnáva s prácou chirurgov, ktorí pomáhajú chorým. Aj oni liečili podlomené zdravie, hoci nie ľudí, ale – jazyka. Ich prvoradým cieľom bolo zachovať čistotu slovenského jazyka. Sú to ľudia, ktorí i keď nie sú produktom mediálnych kampaní, nezapadli prachom. Po sebe zanechali niečo nemerateľné, zapísali sa do dejín ako autori niečoho trvalého, ktoré nemá pominuteľnú hodnotu. Vladimír Hurban Vladimírov je práve takou osobnosťou. Okrem jeho bohatej literárnej tvorby – je autorom nemalého počtu jednoaktoviek, historických, symbolických a expresionistických hier, libriet – horlivo brojil proti nečistote jazyka. Ešte v tridsiatych rokoch písal o niektorých chybách, ktorých sa spisovná slovenčina podnes nemôže zbaviť. V predhovore Anny Marićovej,

ktorá je aj zostavovateľkou knihy, je trefne zvolený citát VHV: „... ak ste len trošku – troštíčku hrdí na to, že ste Slovák – tak majte toľko hrdosti – ale aj úcty k tomu jazyku a naučte sa ho správne písať.“ Tieto slová by aj dnes mal mať na zreteli každý jeden, ktorý sa čo len trošičku cíti byť Slovákom. VHV akoby vtedy správne vystihol, že je slovenčina vojvodinských Slovákov v chúlostivom stave, pričom iste ani netušil, že aj napriek jeho snahe a aj napriek snahám jeho nasledovníkov, slovenské nárečia budú čoraz chorľavejšie. VHV sa súbežne venoval aj dramatickej práci a pozorne sledoval jazyk. Je chvályhodné, ako sa uvádza aj v knihe, že „v pozostalosti VHV, ktorú podrobne spracoval profesor Michal Filip, sa zachovalo 24 prác o jazyku a o nárečí. Niektoré z týchto prác boli uverejnené v Našom živote, v Národnej jednote a v Národnom kalendári“. Na predložky, predpony, pády – už na začiatku minulého storočia VHV ako jazykovedec poukazoval. „Až v troch prácach VHV hovorí o predložkách a predponách v slovenčine, presne oddeľujúc a charakterizujúc, čo sú to predložky, čo predpony a aký majú význam a funkciu. Pri predložkách hovorí o pádoch, ktoré si jednotlivé predložky vyžadujú, a pri predponách o 16 predponách, ktoré s jednotlivými slovami tvoria 4500 nových slov.“ V knihe, ktorá je rozdelená na tri časti, sú zhrnuté prednášky VHV jazykovedca, ktoré neboli zdĺhavé, naopak boli výstižné, stručné, pochopiteľné, s cieľom, aby problém bol ujasnený. Prednáška o slovenskom pravopise je prvou v knihe zaradenou a z nej citujeme, to, čo je akoby uliate aj pre ľudí v dnešnej dobe: „Ak to našim gazdom a iným pánom „nenačim“, pre každého človeka potrebné je, ktorý si namýšľa byť

NOVIN Á R ST VO

20. 9. 2014 • 38 /4613/

SLOVENSKÁ NOVINÁRKA CEZ MAĎARSKÉ HRANICE

Pod dohľadom Hviezdoslava Monika Necpálová

26/IV

am ťa kroky vedú, človeče? Na tvoju zem, tam, kde cítiš svoje korene. Dozerá na nás hlbokým pohľadom Hviezdoslav... I jeho kedys’ zvádzal svet... maďarský kraj nám vtedy nebol ďaleko a reč bola bližšou... V jeho presahoch odohráva sa aj naša augustová hra na novinárov. Ševelíme na jeho, Hviezdoslavovom, námestí, okolo nás už začína namiesto letnej pary padať jesenné lístie. Poľahky sadáme ku knihám a nechávame, aby okoloidúci čerili naše myšlienky a nútili nás občas hlasno sa zasmiať nad tým, ako je to na tom svete prepletené. Ako chrbtový kôš. Aby sa mohli dve novinárky stretnúť v Bratislave, museli obe zakúsiť chuť krajanstva. Andrea Kiss pochádza z Maďarska, zo slovenskej dedinky Irminčok. Jej práca novinárky ju zaviala do Budapešti, kde si ju ako redaktorku chytili Ľudové noviny. Práve tam začína teraz v jeseni študovať slovenský jazyk a literatúru. Má za sebou trojročné štúdium žurnalistiky na Filozoﬁckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „V našej malej redakcii nájdete štyroch pracovníkov. Dvaja sa túlajú po krajine a píšu. Bolo by dobre, keby sa na práci mohli podieľať aj viacerí, ale všetko je otázka ﬁnancií,“ objasňuje mi Andrea, ako to vypadá v Ľudových novinách. Redakcia pokrýva celé Maďarsko, keďže Slováci sú dosť rozptýlení. „Snažíme sa, ale keď sa nám nepodarí dostať na nejakú akciu, tak oslovíme našich dopisovateľov. Máme kontakty na ľudí, ktorí vedia po slovensky,“ pokračuje. Sídlo redakcie je v Budapešti, žiadne menšie elokované redakcie však nie sú, dokonca ani s vyslanými reportérmi nemožno počítať. „V minulosti to bolo tak, že aj na Dolnej zemi bol jeden reportér – býval na slovenskom gymnáziu medzi nami,“ spomína si mladá redaktorka na študentské časy, „a keď bolo v okolí Békešskej Čaby, Slovenskom Komlóši, Sarvaši a v menších osadách niečo zaujímavé, bol vyslaný práve on.“

Okolo tisíc výtlačkov Ľudových na katedre.“ novín sa šíri poštou, prostrednícJednými z obľúbených Antvom objednávok. Všetky sloven- dreiných predmetov boli práve ské samosprávy – celoštátna aj nepovinné jazyky – chorvátčina regionálne – odoberajú noviny. a ruština. Na Slovensku totiž mlaOkrem toho sa periodikum do- dým ľuďom veľmi záleží na tom, stáva do škôl i mládežníckych aby ovládali čo najviac cudzích organizácií. Jeden výtlačok stojí jazykov. Dovtedy sa Andrea učila v prepočte euro. Vždy je to lacnej- len angličtinu. „Začala som sa cítiť šie ako maďarské týždenníky. Prvé číslo vyšlo koncom roku 1957. Viac ako pol storočia pravidelného vychádzania prešlo už nejakými zmenami. Pred dvoma rokmi sa zmenil formát, navyše dnes sa vychádza plnofarebne. Hoci do redakcie neprichádzajú ohlasy čitateľov, veľa podnetov sa novinári dozvedia priamo v teréne. Andrea Kiss, mladá slovenská novinárka, Ľudové noviny sú pochádzajúca z Maďarska, ako vždy teraz viac-menej s fotoaparátom v ruke spravodajské, na publicistiku neostáva priestor. nepríjemne, lebo tu mnohí mali To je však výzva pre budúcnosť. dva alebo tri jazyky a vedeli ich „Môj materinský jazyk je ma- ozaj na úrovni. To ma motivovalo, ďarský, takže som sa borila so slo- aby som aj ja začala študovať venským jazykom. Štúdium z toho ďalšie cudzie reči.“ Ako sa hovorí, dôvodu nebolo jednoduché. Ale koľko jazykov ovládaš, toľkokrát odchádzala som s výbornými doj- si človekom. V Maďarsku je to mami. Škola mi dala veľa. V našom vraj skôr naopak, len málo ľudí ročníku sme boli traja krajania,“ ovláda plynulo jeden cudzí jazyk. vyzvedám sa, aký dojem na nej Andrea študovala na slovenskom zanechalo štúdium žurnalistiky dvojjazyčnom gymnáziu v Bév Bratislave. Okrem Andrey tu kešskej Čabe. Slovenský jazyk sa študovali aj študenti z Chorvátska vyučuje len 5 – 6 ráz do týždňa, aj Srbska. „Domáci študenti na nás okrem toho sa v ňom učia ešte pozerali trochu ako na exotiku. niektoré predmety ako dejepis, Tešili sa, že existujú nejakí kraja- zemepis. Andreino „bohužiaľ“ nia. Nemali dovtedy poznatky, že svedčí o všetkom. Našťastie, samov okolitých krajinách žijú Slováci. statným predmetom je slovenský Moja osobná skúsenosť je však aj národopis, kde sa preberajú dejiny taká, že len ťažko chápali, že nie od Veľkej Moravy i tradície a zvyky som Maďarka zo Slovenska, ale Slovákov žijúcich v Maďarsku. Slovenka z Maďarska,“ vysvetľuje „Moje priezvisko je maďarské. mladá novinárka, „bolo pre nich Rodičia rozumejú po slovensky, ťažké predstaviť si, že v Maďarsku ale nepoužívajú slovenčinu, skôr žije viac ako 30 000 obyvateľov miešaný slovensko-maďarský slovenskej národnosti. Pedagó- jazyk, keď komunikujú so staršími govia boli na nás však vždy milí, ľuďmi. Mamka s babkou sa tak rozsnažili sa nám pomôcť. S nimi mám právajú,“ vysvetľuje Andrea, ktorá len pozitívne skúsenosti. To, že sa už doma slovenčinu nemohla nevieme dokonale slovenčinu, naučiť. Deti sa naučia po slovensky brali normálne. Tešili sa, že sme na školách – aspoň toľko, čo sa

podarí naučiť za pár hodín. V materských školách sa dozvedia iba základné frázy, veršíky. Andrea ako Slovenka žijúca v Maďarsku je hrdá na niekoľko vecí. „Veľmi rada som s ľuďmi zo Slovenského Komlóša. Sú veľmi hrdí na svoj folklór. Keď sme spolu, vždy spievame piesne a tancuje sa slovenský marš. Ovláda ho každý bez ohľadu na vek. Veľmi dobre sa cítim aj medzi mladými,“ vymenúva kolegyňa, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku sídliacej v Békešskej Čabe: „Snažíme sa organizovať pravidelné podujatia. V Maďarsku sú medzi Slovákmi rôzne politické zoskupenia, ale my prijímame všetkých, bez ohľadu na to, odkiaľ je a čo zastáva. Želáme si všeobecne dobrú spoluprácu.“ Dvadsiatka veľmi aktívnych členov organizuje podujatia, na ktoré napokon príde viac ako stovka ľudí. Pribúdajú nové tváre. Podporuje ich štát aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Celoštátna slovenská samospráva, regionálne samosprávy. Hlavným cieľom je zachovanie slovenského jazyka, kultúry a identity. „V rodinách sa už nerozpráva po slovensky a jazyková situácia, treba povedať nahlas, je kritická. Keď sme nedávno boli v Mlynkoch, pokúsili sme sa nadviazať vzťah aj s inými organizáciami. Riaditeľka tamojšieho osvetového centra nám ponúkla spoluprácu,“ hovoríme s Andreou o oživovaní slovenčiny. Začalo sa uvažovať, ako oprášiť vedomosti zo slovenských kníh. Od septembra dokonca organizujú v Slovenskom inštitúte ﬁlmové večery. Očakávajú sa režiséri, herci... Treba sa predsa zoznámiť aj so slovenským súčasným umením. No za umením, i za tým novinárskym, je čosi viac... je za ním reč slovenská a hrdosť na Hviezdoslava.

HLAS ĽUDU • OBZORY

NOVINÁRST VO

ROZHOVOR S REDAKTOROM IMRICHOM FUHLOM

Slovenská komunita v maďarských reáliách Anna Horvátová

a maďarskej tlače. Nielen spravodajstvo je tam, aj veľa fotograﬁí, vrátane fotogalérií a široká ponuka článkov s hlavným dôrazom na publicistiku, predovšetkým na reálny obraz situácie a života slovenskej národnosti.“ V rozhovore sme sa dotkli aj financovania, veď financie sú nevyhnutné na pôsobenie čohokoľvek, samým tým, že je aj približne 10 percent materiálov uverejnených v maďarčine. O zabezpečovaní prostriedkov na činnosť, či skôr na existenciu, hovorí takto: „Táto platforma slúži aj kultúrnemu slovensko-maďarskému dialógu a porozumeniu, avšak aj napriek tomu nemá to nijakú štátnu podporu v Maďarsku, nemá to vlastne žiadnu podporu v Maďarsku. Zo Slovenska z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí dostávam prostriedky, stačí to tak na technické vybavenie. Honoráre nemôžem platiť, ale predsa aj dobrovoľníkov mám, ktorí ochotne prispievajú, čo je potvrdením skutočnosti, čo som už i spomenul, že portál je skutočnou tvorivou dielňou publicistov. Inak prevažne všetko robím sám.“ Tvorca portálu v uplynulom desaťročí pri vedení, redigovaní a aktualizovaní internetových novín predsa nadobudol bohaté skúsenosti v oblasti nového druhu novinárstva a vzájomného virtuálneho prepojenia. Azda preto sa nemohol nedotknúť a nespomenúť aj nás vojvodinských Slovákov, keďže nie je pôvodný, ozajstný Dolnozemčan, a hneď si všimne jazykový rozdiel a ako dobrú radu nad zlato takto povedal: „Vašou aj výhodou, aj nevýhodou je, že slovanský jazyk je väčšinový jazyk;

Snímka: Ľudo Pomichal

27/V

rajina pod Tatrami sa medzi vojvodinskými Slovákmi najčastejšie spomína ako naša pravlasť, ktorú túžiac po náboženskej slobode opustili naši predkovia. Novšie aj v súvislosti s turistickým ruchom. A Bratislava má svoje čaro. Učarila aj pätnástim frekventantom Letnej školy žurnalistiky pre krajanov 2014, ktorých sem zaviedla buď novinárska zvedavosť, buď nostalgia, buď túžba po nových známostiach. Osemdňový spoločný návrat do školských lavíc na Katedre žurnalistiky Filozoﬁckej fakulty bratislavskej Univerzity Komenského zblížil krajanov žijúcich za hranicami Slovenska. Úžasné spojenie príjemného s užitočným. Alebo možno hľadanie koreňov, aj tých pod zemou. Či prevetranie starých – nestarých poznatkov a získanie nových, stretnutie s krajanskými novinármi z Poľska, Rumunska, Maďarska a výmena skúseností s nimi, hodnotenie úrovne slovenského, pre všetkých – materinského jazyka. Dá sa v bilingválnom prostredí vyhnúť vplyvu silnejšieho jazyka?! Byť Slovákom medzi Slovákmi je ideálne. Nie sme však na tom všetci rovnako. Zisťujeme, že naša slovenská komunita, u nás vo Vojvodine, v Srbsku, nie je na tom ani tak zle, porovnajúc s inými krajanmi, len keby sme sa mohli vyhnúť silného vplyvu srbského jazyka. Porovnávame maďarské periodikum s viac ako polstoročnou históriou – Ľudové noviny s naším týždenníkom; z týždňa na týždeň poskytuje aktuálne správy ilustrované farebnými fotograﬁami z dianí samosprávnej, školskej, kultúrnej, náboženskej sféry Slovákov v Maďarsku. Rovnako tak aj Hlas ľudu informuje o Slovákoch v Srbsku. A čo teda ponúka nezávislý slovenský portál oslovma.hu – Slovák v Maďarsku, ktorého zakladateľom, prevádzkovateľom a redaktorom je náš spolubesedník z maďarských

Mlyniek, bývalý šéfredaktor Ľudových novín, Imrich Fuhl. Vďačný to spolubesedník. Odpovede poskytuje pohotovo, akoby sa vopred pripravil, a to plynulou slovenčinou, nie lámanou slovenčinou a maďarčinou, ani dokonca nie s prízvukom maďarským: „Nezávislý slovenský portál v Maďarsku oslovma.hu s podtitulkom Slovák v Maďarsku bol naplno rozbehnutý 4. októbra 2011 – symbolicky na Deň slovenských novinárov v Maďarsku.“ Nemožno tu hovoriť o dlhoročnej tradícii, i keď výsledky sú viac ako vynikajúce. Ale predsa to bude lepšie, keď pán Fuhl, hoci s nemalou dávkou skromnosti, povie o tom: „Táto internetová platforma predstavuje azda najväčší prínos pre slovenskú komunitu v Maďarsku v oblasti zabezpečenia či prehĺbenia plurality názorov, slobody prejavu a tlače. Portál sa stal ozajstnou tvorivou dielňou publicistov venujúcich sa problematike Slovákov v Maďarsku. Zároveň sa osvedčil aj ako vierohodný zdroj, a to nielen pre Slovákov v Maďarsku, a dôležitý prostriedok zachovania národnostnej identity, prispievajúc k rozvíjaniu materinského jazyka a kultúry našich krajanov.“ Overili sme si, že portál je nielen spravodajstvo, ale je tam veľa fotograﬁí vrátane fotogalérií, no aj o tomto lepšie povie jeho zakladateľ: „Portál so stálymi rubrikami Aktuality, Politika, Kultúra, Názory, Literatúra, História, Dokumenty, Monitoring a Archív poskytuje možnosť vyhľadávania v čoraz väčšom množstve príspevkov, vrátane elektronického archívu a vlastného prehľadu slovenskej

s maďarčinou je to inak, hneď bije do uší, keď človek pomieša maďarčinu do slovenského prejavu. Vy keď miešate srbčinu do svojho prejavu, tak si ani nevšímate. Ale buďte opatrní, aby sa skôr alebo neskôr nestalo, že automaticky v tých vašich prejavoch začne prevládať srbčina, a nie slovenčina. To tak všeobecne hovorím, lebo vy s tým nemáte problémy. Predsa musím povedať, že sa mi to páči. Dokonca spomínam si na tie osemdesiate roky, nestalo sa mi vtedy tak často, žeby som niečomu nerozumel; pred tridsiatimi rokmi sa mi zdalo, že ste menej miešali do prejavov srbčinu, a teraz občas sa mi stane, že musím rozmýšľať, či je to po slovensky alebo po srbsky.“ Osemdesiate roky mnohým neblednú z pamäti, aj teraz si živo spomínajú na družbu, zážitky strávené buď medzi nami vojvodinskými Slovákmi alebo na spoločné chvíle na Slovensku či v Maďarsku, na čo si aj Imrich s dávkou nostalgie spomína: „V osemdesiatych rokoch pravidelne sme sa vymieňali, rad radom; spomínam si na Ota Filipa a Ďura Bartoša. Pamätám sa na osemdesiaty štvrtý – piaty rok, keď som prvýkrát zažil Vojvodinu. Páčila sa mi tá viacjazyčnosť, obdivoval som tie päť- – šesťjazyčné tabule. To bol vlastne pozitívny príklad pre nás, príklad pre celú strednú Európu, chodili sme si odkukať, ako by sa tá národnostná otázka mala riešiť. Aj z toho nemôžem pochopiť, ako sa potom tie národy zbláznili, avšak to už nie je na nás.“ Mnohým veciam človek nerozumie, ani dokonca tomu, prečo už pred tridsiatimi rokmi v slovenských školách v Maďarsku učili viac po maďarsky ako po slovensky alebo prečo vojvodinskí Slováci zaznávajú svoj jazyk a srbčinou ho nahrádzajú aj vtedy, keď to nemusia. Imrich Fuhl s trpkosťou vystihuje: „Nerozumiem napríklad, prečo si bol starý otec taký istý v tom, že to, čo zasadil, aj vyrastie. Pamätám si, ako starostlivo vyberal miesto na dvore, aby každému z nás zasadil jeden stromček, na ktorý sme časom zabudli. Až nedávno som si pripomenul aj tie naše stromčeky. Pozrel som si ich. Naozaj vyrástli. Niečo ma však predsa len trápi: nevidím korene.“

Č A S O PISY

20. 9. 2014 • 38 /4613/

DVE ČÍSLA SLOVENSKEJ REVUE PRE LITERATÚRU, VÝTVARNÉ UMENIE, HISTÓRIU A KRITIKU

Čítanie vo Fragmentoch Stevan Lenhart

ných prednáškach žiakom na tému Danteho tvorby, o metafyzických lovenský časopis Fragment prechádzkach slovenskými jaskymal vždy avantgardistickú, ňami… Nekaždodenné zážitky s alternatívGinsbergom mal aj (už spomenutý) nu povahu. Ivan Štrpka, ktorý tiež besedoval o Tá bola výrazná najtzv. následnej cenzúre a niekdajšej mä v období 1987 situácii v slovenskej literatúre, ako – 1989, keď vycháaj o samých začiatkoch osamelodzal ako samizdat. bežeckých aktivít… Dnes sa odzrkadDuchaplné a inšpiratívne pohráľuje aj v minimavanie sa s textom možno nájsť v listicko-artistickej rubrike Alfabet, označenej ako grafickej úprave „esejisticko-experimentálny výlet (pôsobiacej ako do neznáma“. Samé písmená P a opozícia naproti V totiž inšpirujú Jána Púčeka a luxusnému dizajnu Altu Vášovú k vytvoreniu celkom modernej časopinečakaných riadkov. Medzi tvorivé seckej produkcie), experimenty časopisu Fragment ale najmä v obsahu, tiež patrí rubrika Malá hračka – ktorý je zameraný veľké následky. Pomenovaná je na čisté literárne a výtvarné umenie podľa frázy sprebez ohľadu na trendy či požiadavky vádzajúcej ilu„urýchlenej“ doby (je v podstate stráciu na jednej proti týmto trendom). A Fragment zápalkovej škanie je len časopis – jeho súčasťou je tuľke spred pol hodnotná knižná edícia vydávajúca storočia. V tomdiela súčasnej slovenskej (a inej) to roku bola na literatúry. Slovensku uspoPred nami sú prvé dve tohtoriadaná výstava ročné čísla Fragmentu. Obidve sa z á p a l ko v ý c h začínajú niekoľkými vetami, čiže nálepiek Match citáciami z diel Eliasa Canettiho box art Made in a Kazimierza Brandysa. A obidve Czechoslovakia čísla potom pokračujú poéziou súobsahujúca 1 časných slovenských autorov: Mily 344 nálepiek z Haugovej (autorky vyše dvadsiatich 50. a 60. rokov básnických zbierok a laureátky dvadsiateho stovlaňajšej Ceny Dominika Tatarku) ročia. Na tých nálepkách sú proa Ivana Štrpku (známeho člena pagačno-reklamné soc-realistické básnickej skupiny Osamelí bežci). slogany, ktoré kedysi mali určitú Rubrika Poste Restante prináša spoločensko-manipulačnú funkciu minizbierky vzácnych textov ve– na stranách časopisu Fragment sa novaných osobdnes nimi inšpirujú Nenadchýnajte sa príliš technickými zázrakmi, lebo človek Ján Litvák a Oleg nostiam a tvorbe sa ešte nenaučil ich používať. Ustavične nám hrozí úder od Pastier. dvoch zosnulých nich. Presný, vedecký, vypracovaný, medzi oči alebo do srdca. majstrov. Prvý Vo Fragmente sú z nich je maliar tiež prítomní: Pavel Kazimierz Brandys (1916 – 2000), poľský spisovateľ Vilikovský, Peter Milan Laluha (1930 – 2013), Zajac, Alexander o ktorého autorskom vývine transkripciám zvukových záznamov Makarov-Krotkov a Andrej Platonov a špeciﬁckostiach výrazu sa hovorí čitateľ Fragmentu má príležitosť (1899 – 1951); sú tu aj krátke výv obsiahlych príspevkoch Juraja (a vlastne privilégium) dozvedieť bery z tvorby nedávno zosnulých Mojžiša a Dominika Tatarku. Mojžiš sa menej známe detaily zo života spisovateľov Miodraga Vukovića uvádza poznámky o maliarovom a tvorby niektorých významných (1947 – 2013) a Andreja Chudobu živote a školení, spomína si na predstaviteľov súčasnej slovenskej (1927 – 2014). Obidve čísla časopisu známosť a spoluprácu s ním, tiež literatúry. A tak sa od Ivana Laučíka uzaviera rubrika s trefným názvom: porovnáva rôzne recenzie maliaro- dozvedáme o jeho stretnutiach s Konečná! Nevystupovať! vých prác a výstav. Starý Tatarkov Allenom Ginsbergom počas 60. Viac o časopise Fragment: www. text je esejisticko-analytickým rokov dvadsiateho storočia, o taj- frg.sk.

28/VI

pozorovaním maliarovho štýlu a motívov a vybraný je z katalógu k výstave Laluhových autoportrétov z roku 1969 (rubrika je ilustrovaná práve tými autoportrétmi). Tým druhým majstrom je Vincent Šikula (1936 – 2001) a milovníkov jeho diela určite poteší 45-stranová časť časopisu obsahujúca texty známeho spisovateľa (poviedka Cesta do Liderovíc a jedna báseň z rukopisnej pozostalosti), ale aj texty o ňom. Jeho dcéra Veronika Šikulová si v próze Benedicite spomína na otcovo priateľstvo s Rudolfom Slobodom, pokým zo starej eseje Dušana Kužela (pôvodne uverejnenej roku 1966) sa možno dozvedieť niektoré kuriozity v súvislosti s prózou Nebýva na každom vŕšku hostinec… Dokumentárna rubrika Nahrávačky čitateľa vedie priamo do prešovského Múzea vín na stretnutie so slovenskými spisovateľmi, ktorí mali v tom bohémskom ovzduší v období pred zhruba pätnástimi rokmi mimoriadne zaujímavé besedy a čítačky. Vďaka

Pančevč (Pančevo Film Festival (PAFF), Janko Takáč

priebehu piatich festivalových dní málo toho ukazovalo na fakt, že ide o prvý rok festivalu. Áno, aj Pančevo od tohto roku má svoj medzinárodný filmový festival. Päťdesiat filmov zo všetkých strán sveta mohli by sme zaradiť do mnohých kategórií – od tých krátkych, z pera mladých autorov, po tie celovečerné s vážnou a pomerne bohatou produkciou. Podmienka bola len tá, že všetky museli byť umelecké a z tzv. autorskej a nezávislej filmovej produkcie, že pestujú originálny a nezvyčajný prístup, ako ku scenáru – tak aj ku forme, štruktúre a úhrnnej estetike vo svojej vizuálnej komunikácii s divákom. Hlavným cieľom festivalu bolo vidieť, čo všetko súčasná filmová produkcia prináša a ponúka a zároveň podporiť a promovať novú generáciu filmových autorov. Festival sa dial vo viacerých priestoroch v meste (Kultúrne centrum Pančeva, Dom mládeže Apolo, galéria Elektrika...) a zahrnul okrem filmov aj diskusné fόra a rozhovory s autormi, prednášky a edukačné dielne pre deti a mladých, výstavu filmových scénografií, ako aj rôzne hudobné diania (napr. v prvý deň bol koncert skupiny Veliki Prezir, v druhý deň vystupovala Rita Braga). Bolo vidno, že je PAFF organizovaný na vysokej úrovni a že ako taký značne obohatil kultúrny život mesta. Návštevnosť bola výborná a pekne bolo vidieť, že sú Pančevčania veľmi hrdí na svoj festival (pred každou projekciou sme si pozerali tri krátke promočné filmy o festivale, ktoré zakaždým dostali silný potlesk obecenstva). Hlavný tím festivalu tvorili Ognjen Glavonić, Tatjana Krstevská a Stefan Ivančić. V porote festivalu boli Vladislava Milosavljevićová, Bobo Jelčić, Branislav Dimitrijević a Nikola Ležajić. Hostia festivalu, ktorí

FI L M

HLAS ĽUDU • OBZORY

ania majú byť na čo hrdí od 3. do 7. septembra 2014) každodenne otvárali program – boli Bogdan Diklić, Sergej Trifunović, Nikola Đuričko, Svetozar Cvetković... Víťazom festivalu je ﬁlipínsky

Plagát festivalu

Plagát ﬁlmu Varvari

nov, ktorí sa volajú Varvari a ktorí zároveň majú lokálny krimi-gang. Luka žije v chudobnej a disfunkčnej rodine bez otca, ktorý zmizol hneď po vojne. Opustený zo strany vlastnej rodiny a odcudzený od spoločnosti, v ktorej žije, ponechaný je, aby ho vychovala

balových zápasoch, nočných kluboch a bezuzdných zábavách, na ktorých dominujú násilie a promiskuitný sex. Predsa v jeho chaotickom živote figurujú dva hlavné ciele – nájsť si otca, ktorý ho opustil, a prinútiť jeho bývalú frajerku Stefanu (Marija Rakićová), aby sa mu vrátila. Varvari je dielo sledujúce dráhu, ktorú uviedli filmy ako Klip (2012) a Šišanje (2010), s tým, že tu máme aj referencie na kultné dielo Rane (1998). Ide o film o mládeži, ktorá odrastá v srbskej povojnovej a transformačnej spoločnosti, v ktorej sú všetky hodnoty opustené a všetky vzorce obrátené naopak. Taká mládež sa časom – od obete a trpiteľa zlých okolností

Plagát ﬁlmu Les Combattants

PAFF – Varvari, režisér Ivan Ikić a producent Milan Stojanović sociálna pracovníčka (Marina Vodeničarova), on je súčasťou skupiny futbalových chuligá-

turbo-folková televízia, uličné gangy a rovnako samopašný vrstovníci. Potuluje sa po fut-

– stáva činiteľom zla a účastníkom v tom začarovanom kruhu násilia, spoločenského skazenia a všeobecného úpadku. Ide o ešte jedno z diel, podľa ktorých si budeme spomínať prvé dve dekády 21. storočia v Srbsku. Vo ﬁlme hrajú aj Nenad Petrović, Jasna Đuričićová, Aco Ćirović, Aleksandar Pitulić a Lidija Popovićová. Všetky ďalšie údaje o účastníkoch a víťazoch festivalu možno nájsť na internetovej adrese: www.pancevoﬁlmfestival.com

29/VII

film Norte, the End of History Lava Diaza. Najzaujímavejšie filmy na PAFF pre nás boli dva mládežnícke filmy – francúzsky Les Combattants a domáci Varvari. Thomas Cailley – režisér a scenárista filmu Les Combattants (2014) – nám ponúkol jeden pekný, nepretenciózny príbeh o láske a ceste k dospelosti. Madeleine (hrá ju Adèle Haenel) a Arnaud (Kévin Azaïs) trávia spolu leto niekde pri mori, na juhu Francúzska a hľadajú seba. Madeleine je drsná, príkra a strohá. Okrem toho, že študuje ekonomiku, chcela by sa stať komando vojakom – parašutistkou a čiastkou úderného oddielu pechoty. Preto sa pripravuje a ide na tábor, skadiaľ ju možno zvolia, aby šla pracovať ako vojak. Arnaudovi práve umrel otec. Predtým, ako sa rozhodne ísť niekam študovať, začína pracovať v rodinnom stolárskom podniku.

Avšak zhodou okolností sa zamiloval do Madeleine, opúšťa prácu a ide za ňou do tábora... Les Combattants prináša duchaplný, ale nenápadný obraz súčasnej francúzskej mládeže a pekne bolo pozrieť si romantickú komédiu a návrat k témam, ako láska a odrastanie v mládežníckom ﬁlme. Pravým opakom je domáci film Va r v a r i ( 2 0 1 4 ) . Pod tento film sa ako scenárista a režisér podpísal Ivan Ikić (1982). Hlavný protagonista Luka (Željko Marković) je nešťastným stredoškolákom, ktorý ako utečenec z Kosova a Metóchie u ž d e v ä ť r o kov žije v Mladenovci. Okrem toho, že je maloletým delikventom, o ktorom sa musí starať jeho

UMENIE

20. 9. 2014 • 38 /4613/

DUNAJSKÉ DIALÓGY 2014

Rozhovory medzi sebou a o sebe Jasmina Pániková

30/VIII

ialógy sa nemusia viesť iba medzi dvomi ľuďmi, v tom či onom jazyku. Jedinečným spôsobom ich dokážu viesť aj umelecké diela. Môžu medzi sebou korešpondovať a dať možnosť nadviazať vzťahy nielen medzi umelcami, ale aj konzumentmi. V Novom Sade a Petrovaradíne od 25. augusta do 15. septembra po druhýkrát prebiehal Medzinárodný festival súčasného umenia Dunajské dialógy. Ide o jedinečné mozaikové podujatie pozostávajúce z početných performancií, tribún, prednášok a najmä výstav, na ktorých svoje výtvory prezentuje po jeden umelec zo Srbska a po jeden autor z niektorej podunajskej krajiny. Tohtoročný festival bol špeciﬁckejší než minuloročný. Partnerskou krajinou bolo Slovensko a

Mira Brtková vs. Marek Kvetan

Olja Stefanović Triaška vs. Ján Triaška umelecké dialógy v novosadských galériách viedli umelci zo Slovenska s reprezentantmi umelcov zo Srbska, ktorými boli vojvodinskí Slováci. Ako umelecký riaditeľ festivalu Sava Stepanov povedal, slovenská komunita vo Vojvodine má vynikajúcich umelcov, a preto bez váhania rozhodnutie padlo práve na štyroch, resp. piatich umelcov. Dialógy prebiehali na viacerých lokalitách. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov dialógy viedli Jozef Klátik a Martin Derner, v Malom výtvarnom salóne Mira Brtková a Marek Kvetan, Bel Art Galéria bola miestom rozhovorov pre diela Rastislava Škulca a Viktora Freša, kým v Galérii Srbinovski umeleckým spôsobom tému domu preberali Olja Stefanović Triaška a Ján Triaška.

Dve ženy na ceste a dvaja pred obrazom Okrem týchto výstav prebiehali aj ďalšie, na ktorých vystavovali umelci z Rakúska, Maďarska, Nemecka, Chorvátska, Bulharska, Ukrajiny, Moldavska, Slovinska, Čiernej Hory, Česka, Bosny a Her-

cegoviny, pravdaže, zo Slovenska a Srbska. Usporiadané bolo aj malé sympózium na tému Umenie a kríza. Jeden zo záverov zo sympózia bol aj ten, že je pre súčasného človeka kríza niečo, čo ho dennodenne prenasleduje, ale takisto je to aj prostredie, v ktorom vzniká a funguje umenie, a pritom jej aj odoláva. Dialogické formy slovenských vojvodinských umelcov a umelcov zo Slovenska ukázali, že umenie obsahuje univerzálny spôsob vyjadrovania a komunikovania. Nepozná žiadne bariéry, ale prispieva k vzájomnému spoznávaniu a porozumeniu.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra Slovenčina v srdiečkach škôlkarov S PSYCHOLOGIČKOU ALENKOU REPAC

Elena Šranková

sychologička Alenka Repac z Kysáča má za sebou šesťročnú skúsenosť v práci s deťmi v Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo v Novom Sade. Od októbra plánuje začať s realizáciou programu pre zachovávanie a pestovanie slovenského jazyka a kultúry pre deti predškolského veku vo väčšinovom srbskom prostredí. – Program potrvá od októbra 2014 do júna 2015 v Novom Sade, v škôlke Palčica, v Ulici Branimira Ćosića 40. Predpokladám, že zažije. Dokonca mám nádej, že bude i pokračovať. Nakoľko bude záujem rodičov a detí, je možné, že sa vytvorí skupinka slovenských detí na celodennom pobyte a projekt Slovenčina rastie v mojom srdiečku je začiatkom toho. Schválený je prostredníctvom súbehu Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá a podporil ho Výbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Písaný je v spolupráci so Združením vychovávateľov

osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny, – hovorí autorka Alenka Repac, ktorá samotný program, plánovanie a realizáciu aktivít bude mať na starosti. Keďže si všimla, že v skupinkách novosadských predškolákov sú deti zo slovenských alebo zmiešaných manželstiev, ktoré nemajú možnosť komunikovať po slovensky mimo rodiny, prišla na ideu realizovať takýto program. Tým skôr, že v Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo už fungujú podobné programy po rusínsky a maďarsky. – Plánovaná je spolupráca s Filozofickou fakultou, Katedrou pre slovakistiku a s Katedrou pre psychológiu. Program je určený pre deti od 4 do 7 rokov, ktoré žijú v Novom Sade, ktorým je slovenský jazyk materinský, alebo je materinský jednému z rodičov,

alebo starému rodičovi, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoria v rodinnom prostredí a bez ohľadu na to, či sú zapísané do predškolskej ustanovizne alebo nie. Do programu sa môžu zapojiť deti, ktorým slovenský jazyk nie je materinský, ak rodičia majú záujem o to, aby získali komunikačné zručnosti v slovenčine, – hovorí spolubesedníčka a očakáva, že sa tým spôsobom podporí kognitívny, jazykový a socio-emocionálny rozvoj u detí. – Deti takto budú mať možnosť používať a rozvíjať slovenský jazyk aj mimo rodinného kruhu, získajú základy kultúrnej identity, podporí sa pozitívny vzťah dieťaťa voči slovenčine, slovenskej kultúre a tradícii, tiež rozvoj etnickej a jazykovej tolerancie medzi

deťmi, ako i rozvoj národného a kultúrneho povedomia. Rodičia sa edukujú o tom, ako správne rozvíjať dvojjazyčnosť u dieťaťa, vytvorí sa možnosť, aby si rodičia a deti rozšírili sociálnu sieť s inými príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny a zväčší sa počet detí, ktoré postúpia do vyšších stupňov školenia v slovenčine, – hovorí. Spomína, že sa deti najľahšie učia cez hru, a preto to budú robiť prostredníctvom pesničiek, básničiek, simuláciou rôznych situácií. Počas trvania programu Slovenčina rastie v mojom srdiečku okrem iného plánuje s deťmi a ich rodičmi realizovať výlety do slovenských prostredí, navštíviť Detský folklórny festival Zlatá brána v Kysáči. Program bude otvoreného typu a vítaná je spolupráca starých rodičov. Na záver psychologička dodáva, že pracovať bude po jednu hodinu 2-krát v týždni a plánovaný počet v jednej skupine je od 12 do 16 detí. Poplatok bude primeraný a za druhé dieťa polovičatý.

DIVADELNÁ PREMIÉRA V KOVAČICI

Kokramovci predviedli hru I na U Anička Chalupová

ladí kovačickí divadelníci, členovia Kolektívu kreatívnych ochotníkov KOKRAM, po úspešnom divadelnom predstavení Sud prachu tohto roku pre milovníkov Tálie pripravili divadlo, ktoré v nedeľu 14. septembra t. r. predviedli vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. V tejto divadelnej sezóne mladí Kovačičania pripravili divadelnú inscenáciu I na U autora Dragana Karlečíka z Kovačice, ktorý sa spolu s Dankou Svetlíkovou, študentkou herectva na VŠMU v Bratislave, úspešne podieľal aj na réžii predstavenia. V nových divadelných rolách, ktoré textuálne upravila profesorka Anna Zlochová, sa dobre • KULTÚRA •

hralo divadelníkom: Miroslavovi Sabovi, Danielovi Veňarskému, Annamárii Chalupovej, Miloslavovi Zlochovi, Jaroslavovi Dudášovi a Eve Labátovej. Výber hudby mal na starosti Miroslav Sabo, svetelné zariadenie Darina Dudková, majsterkou zvuku bola Anna Veňarsk á. Pod technickú úpravu podujatia sa pod- Herci Kokramu v divadelnej inscenácii I na U písal Dragan Vladić v Kovačici onedlho znovu zahrajú a producentom je Jano Puškár. Mladí divadelníci v Kolektíve predstavenie I na U na 45. prehliadkreatívnych ochotníkov KOKRAM ke slovenskej ochotníckej divadel-

nej tvorby Divadelný vavrín, ktorá bude od 24. októbra do 2. novembra v Kovačici.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Kultúra NA SLOVENSKU O KULTÚRE VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

S Čajakom do Banskej Bystrice Andrej Meleg

ch cesty sa skrížili počas tohtoročných Slovenských národných slávností. Do Petrovca zavítala Oľga Lauková, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a dobrá kamarátka nás vojvodinských Slovákov. Netrvalo dlho a s riaditeľom Slovenského vydavateľského centra Vladimírom Valentíkom sa dohodli, že výstava Pozorné obecenstvo v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici venovaná Jánovi ČajaHistóriu slovenského zahranikovi pri príležitosti vlaňajšieho 150. na Bystricu. Riaditeľka Oľga Lauková výročia jeho narodenia a tohtoročné- na prezentáciu pozvala žiakov dvoch čia uviedol Michal Majer a pozval ho 70. výročia spisovateľovho úmrtia banskobystrických škôl vo veku 12 Vladimíra Valentíka, aby bližšie až 15 rokov. Týmto spôsobom aj zoznámil mladých poslucháčov s poputuje na stredné Slovensko. Výprava zo Srbska v zložení Vla- mladučkí Slováci spoznali život na naším životom, zvlášť z aspektu dimír Valentík, riaditeľ Slovenského Dolnej zemi. Podujatie oslovilo aj kultúry a vzdelávania. Žiaci pozorvydavateľského centra, podpred- viacerých hostí: Stanislava Líšku, po- ne sledovali prednášku, lebo bol seda Národnostnej rady sloven- radcu prezidenta Slovenskej repub- usporiadaný aj kvíz. Tí, ktorí správne skej národnostnej menšiny, ako i liky, Zuzanu Drugovú, programovú odpovedali na otázku súvisiacu autor výstavy, Pavel Čáni, riaditeľ manažérku Metodického centra so životom Slovákov v zahraničí, Múzea vojvodinskych Slovákov, a Univerzity Mateja Bela pre Slovákov domov si odniesli pekný darček Andrej Meleg, odborný pracovník žijúcich v zahraničí, a Juraja Filu, Slovenského vydavateľského centra Slovenského vydavateľského centra, starostu obce Liptovský Ján, rodiska a Múzea vojvodinských Slovákov. Vladimír Valentík zoznámil žiakov aj vyštartovala 9. septembra smerom Jána Čajaka.

s vydavateľskou činnosťou v Srbsku a prezentovaná bola aj powerpointová ukážka knižných vydaní. Pavel Čáni porozprával o činnosti Múzea vojvodinskych Slovákov s osobitným dôrazom na Galériu Zuzky Medveďovej. Prišlo i na prezentáciu najnovšej knihy Slovenského vydavateľského centra autorky Blanky Fábryovej Hlas krvi, ktorú do života uviedla Blanka Snopková, vedúca Oddelenia bibliografie v ŠVK. Úryvky z knihy predniesol Tomáš Albert. Na konci prišiel rad na vernisáž venovanú životu a dielu Jána Čajaka – jednej z ústredných osobností kultúrneho a osvetového života Báčskeho Petrovca a vojvodinských Slovákov v prvej polovici 20. storočia. Riaditeľ SVC hovoril o životnej ceste, čo „Jána Čajaka doviedla z malebného Liptovského Jána do vojvodinského bahna a na nedozernú rovinu, ktoré mu časom prirástli k srdcu, preto navždy zostal tu vo Vojvodine a je pochovaný v Petrovci“. Hodno s radosťou konštatovať, že Ján Čajak aj po 150 rokoch od narodenia sprostredkúva kontakty medzi Slovákmi a medzi krajinami, ako to robieval počas svojho života. Výstava Ján Čajak 1863 – 1944 nekončí svoju púť tu v Banskej Bystrici, ale bude pokračovať v budúcnosti do Liptovského Jána a nazdávame sa, že aj do iných miest na Slovensku.

V ÚSTRETY TRADIČNÉMU PODUJATIU V BÁČI

Dni európskeho kultúrneho dedičstva Juraj Berédi

Obci Báč aj tohto roku zorganizujú podujatie Dni európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré prebieha v takmer päťdesiatich európskych krajinách a v Srbsku od roku 1991. Mottom tohtoročného podujatia je Jazyk a gramotnosť a cieľom je prezentácia kultúrneho dedičstva. Dnes, keď je ohrozená existencia jednotlivých malých európskych jazykov, dôležité je širšej verejnosti poukázať na historický vznik a vývoj rôznych jazykov, ktoré predstavujú opravdivé multikultúrne európske bohatstvo. V Obci Báč, ktorá predstavuje veľký kultúrny potenciál a bohatstvo, keďže tu žijú príslušníci dvadsiatich národov a národností, sa toto podujatie organizuje od roku 2003 a tentoraz bude v dňoch 27. – 28. septembra. Podľa slov Darka Vojnovića, riaditeľa Turistickej organizácie Obce Báč, pre návštevníkov pripravujú bohatý kul-

www.hl.rs

túrny a zábavný program. Pre deti to bude umelecký program, v ktorom budú účinkovať tanečné skupiny všetkých škôl v obci. Prebiehať budú aj rozličné dielne, v ktorých si deti

Darko Vojnović vyskúšajú zručnosti, ale dôraz bude na dejinách a kultúrnom a vzájomnom spolunažívaní. Pre mládež budú organizované okrúhle stoly, ktorých

Informačno-politický týždenník

tematika by mala byť ich prínosom k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju prostredia, v ktorom žijú. Príležitosť prezentovať svoju činnosť budú mať rôzne združenia občanov, podnikatelia, umelci, združenia žien a rôzne spolky. Pre všetkých účastníkov, ale aj návštevníkov, sa bude variť poľovnícky guláš. Prvý deň sa podľa slov riaditeľa ukončí koncertom na Báčskej pevnosti a tradičným ohňostrojom. Mladých najprv pobaví dobre známa novosadská skupina Orion a po nich bude nasledovať koncert známej speváčky Goce Tržan. Zábava bude tradične pokračovať do skorých ranných hodín. Na koncerte duchovnej hudby, vo večerných hodinách vo františkánskom kláštore, okrem komorných zborov z obce vystúpi sláčikové kvarteto Belehradskej filharmónie. Pre tohtoročné podujatie je príznačné, že všetky udalosti budú v priestoroch Báčskej pevnosti a že sú rozdelené kultúrne

od športových. Športu bude patriť nedeľa, keď budú dva memoriálové turnaje: vo volejbale a vo futbale. Účasť na tohtoročnom podujatí prisľúbil republikový minister kultúry Ivan Tasovac. Do Báča sú pozvaní aj veľvyslanci európskych krajín, ktorí by sa mali zúčastniť okrúhleho stola, na ktorom sa budú rozoberať možnosti rozvoja prostredia za pomoci zahraničných investorov. Tohtoročné podujatie by malo byť ozaj veľkolepé, programovo bohaté a pestré. Podľa slov riaditeľa bude sa dbať, aby sa strovilo minimum prostriedkov, ktorých nikdy nie je nadostač a zvlášť v týchto krízových časoch. V porovnaní s minuloročným podujatím naplánovaný rozpočet pre tohtoročné podujatie je takmer o polovicu menší. K organizácii podujatia však prispejú sponzori. Zostáva nádej, že aj počasie bude žičiť organizátorom a že sa všetky naplánované programy uskutočnia. • KULTÚRA •

V JÁNOŠÍCKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

učivo. Vybavenosť školy vyučovacími pomôckami je na slušnej úrovni. Ešte len keby bolo aspoň trochu viac detí. Naša spolubesedníčka totiž upozorňuje, že nasledujúci školský rok bude najsmutnejší v dejinách školy. I keď v generácii, ktorá počtom žiakov utvorili samostat- tým dvom deťom, ale istotne Vladimír Hudec by sa na rok mala zapísať do prvej nú triedu. V tomto školskom roku pomôže aj ostatným. Fakticky triedy, sú narodené 4 deti, môže sa ohto roku sme zapísali máme dve samostatné a jednu sme dostali kombinovanú triedu stať, že v školskom roku 2015/16 v 61 žiakov, koľko sme kombinovanú triedu. V kombi- s dvomi učiteľmi, škole nebude prvámali aj vlani, –poinfor- novanej triede je 11 žiakov – päť čo je celkom dobkov. Dve deti sa totiž so svojimi rodičmi movala nás Zuzana Halabrínová, druhákov a šesť tretiakov. Veľmi re. Ak by sme uro- STARÝ PAPIER vysťahovali z JánoNa sklonku minulého riaditeľka Základnej školy T. G. sme uvažovali o tom, či kombi- bili kombinovanú Masaryka v Jánošíku, keď sme ich novanú triedu utvoriť s druhákov, triedu s tretiakmi školského roku žiacky parla- šíka, jedno dieťa je navštívili v prvých dňoch nového vzhľadom na to, že sú medzi nimi a štvrtákmi, v trie- ment v jánošíckej škole zor- zo srbskej rodiny, a školského roku. – V prvom roč- dve deti s osobitnými potrebami. de by sme mali až ganizoval úspešnú zbierku zapíše sa do školy v Plandišti. Nuž a níku máme deviatich žiakov. To Predsa sme zvážili, že takto bude 15 žiakov, čo je starého papiera. Nazbierali 1 štvrté dieťa úspeš250 kilogramov. Keď výkupje menej od minimálneho počtu dobre. Okrem iného aj preto, že pre kombinovane zdolalo všetky (15) na utvorenie samostatnej sme v tomto roku tiež dostali nú triedu mnoho. ca počul, že papier zozbierali previerky psychofydeti a že samé rozhodnú aj Od riaditeľky triedy, ale Ministerstvo osvety pedagogického asistenta, ktorý zických schopností o peniazoch, papier kúpil nám dovolilo, aby sme s týmto bude pomáhať predovšetkým Halabrínovej sa do- za 8 din./kg, čo je skutoč- a do prvej triedy zvedáme, že kádrosa zapísalo v tomne výborne vzhľadom na vá štruktúra zostala to školskom roku, cenu starého papiera na nezmenená, čo je lebo rodičia nechtrhu. Žiacky parlament na o. i. výsledok zákaceli, aby bolo samo svojom prvom zasadnutí zu zamestnávania v triede. Medzičav novom školskom roku roznových pracovnísom síce pribudlo hodol, že za tých bezmála kov vo verejnom ešte jedno dieťa, 10-tisíc dinárov, koľko za úseku do konca ktoré je v opatrovpapier dostali, kúpia lopty roka 2015. Väčšiníckej rodine a od pre telesnú výchovu. na predmetov vo jeho statusu bude vyšších ročníkoch závisieť, či na rok v formálne nie je odborne zastúpe- škole bude prvý ročník alebo nie. ná. Aj napriek tomu, že ten-ktorý Potom už v ďalších rokoch znovu predmet vyučujú profesori iného prichádzajú početnejšie generácie, profilu, podľa slov riaditeľky, kvalita ale ani jedna nie nad desať detí. Od neklesá. Všetky tieto predmety totiž patričných štátnych orgánov bude vyučujú profesori triednej výučby, závisieť, či triedy budú samostatné čiže skúsení pedagógovia, ktorí alebo kombinované. Tohtoroční jánošícki prváci s profesorkou anglického jazyka Máriou vedia kvalitne a v súlade s pedaDišpiterovou; v úzadí je nová interaktívna tabuľa, donácia Úradu gogickými normami prezentovať Foto: J. Takáč pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Na rok (možno) bez prvákov

–T

ZASADALA KOMISIA PRE ŠTIPENDIÁ

Podporili piatich žiakov z NRSNM

priestoroch Žiackeho domova Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci 10. septembra zasadala Komisia pre štipendiá NRSNM. Členovia komisie sa rozhodli podporiť piatich žiakov ubytovaných v Žiackom domove Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci: Vladimíra Vaňu Valenta a Annu Berédiovú zo Selenče, Tabitu Vágalovú z Pivnice, Vladislava Uhlíka • KULTÚRA •

z Bingule a Boženu Omastovú z Padiny. Žiakom, ktorí nie sú ubytovní v žiackom domove, budú zabezpečené učebnice zo slovenského jazyka. Pre žiakov strednej zdravotníckej školy v Novom Sade sú aj tentoraz, v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom, zabezpečené bezplatné učebnice na odborné predmety a pre desiatich žiakov v slovenských triedach kovačického gymnázia bude zabezpečená finančná pomoc na cestovné trovy a

učebnice vo výške 200 000 dinárov.

Rozhodnutím Komisie pre štipendiá, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vypísala súbeh na udelenie štipendií pre študentov slovenskej národnostnej príslušnosti, ktorí navštevovali hodiny slovenčiny alebo slovenskú základnú či strednú školu a študujú na fakultách v Srbsku.

Podmienky na udelenie štipendíí sú zverejnené v našich slovenských médiách a na webovej stránke NRSNM. Uchádzači si prihlášku na štipendium môžu stiahnuť z webovej stránky NRSNM www.rada.org.rs. Prihlášky je potrebné odovzdať osobne alebo zaslať poštou do ústredia NRSNM najneskôr do 10. októbra 2014.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Kultúra ÚVAHA NAD PREDSTAVENIAMI TOHTOROČNÝCH PETROVSKÝCH DNÍ DIVADELNÝCH

Od zajtra bude lepšie Annamária Boldocká -Grbićová

rečo sa sami od seba takto dištancujeme? Veď máme naše predstavy o sebe a tie sú vždy krajšie od skutočnosti. Sociokultúrny život našinca!? Celkom kvalitná hŕbka nešťastia! Idealizované zobrazenie a skutočná pravda – sú na náprotivných stranách. A u koho je pravda? Pravda je u toho, kto nami radi manipuluje. A ten je pričasto aj jeden z nás. A my hlavne mlčíme, občas zdvorilostne a formálne afirmujeme to, čo ešte máme. Ako národ holubičí – je to... o nás známe. Podrývame si po troške národnú mentalitu. Tým, že sa postupne vzdávame, odchádzame od svojeti. Ochotne sme ochotníctvo ponechali na vyššie manažérske formy. A na nadšenie a odovzdanosť zanevierame, ako na niečo, čo sa už nenosí. A že si na to pomaly až aj zvykáme! Naša exotika sa ešte stále opláca, kým zdroje nevyschnú, naše talenty od nás odchádzajú a akási odvážna a novátorská tvorba neexistuje. Zaslúžilí tvorcovia nám starnú. Živoríme doslovne, ale i metaforicky. Naše autority pomaly nevládzu. Nedočiahnu po cyber generácie, ktoré sa vymkýnajú z rúk svedomia, povedomia a posvätnosti. Máme kvázihodnoty a tie zasa majú svojich zbohatlíkov mecenášov a oni zaliečavcov. Veď túžba po moci a hmotnom je u človeka korumpovaného a ujarmeného vyspelou a odosobnenou civilizáciou nekonečná. Nekonečnejšia od mravov a piedestálov. Vieme, že ako menšina aj tak časom dôjdeme a tým pádom o to ľahostajnejšie strácame úroveň. Na takéto pocity ma podnietila Neoplanta Laszlova Veglova a Andrásova Urbanova- s energiou a expresiou, akú len v Újvidéki szinházs pestujú – pri otvorení tohtoročných Petrovských dní divadelných. Idealistke Márii Terézii, zapchali ústa menou

www.hl.rs

a v hľadisku /z náprotivnej strany divákov/ nebolo už žiadnej menšiny, ktorá by prehovorila a kde to ešte aj viacnásobne sa dokazovala – artikulovala svoje pravdy sebe, väčšine a menovému fondu! Ešte výraznejšie sa ma tieto pocity zmocnili, keď sa zapli farebné kabaretné žiarovky soirée, hneď z pondelka, a to ešte 1. septembra. Neštandardný termín na neštandardného Petra Serge Butka. Plná sieň už asi tušila, že to pôjde rovno takým samospádom. Niečo ako muzikál, či niečo ako kabaret. Do konca tohto predstavenia pod menom Od zajtra nepijeme ma trpkosť pocitov postupne opúšťala. Kedy bude v našom divadle všetko v poriadku? Už i na začiatku tohto textu i teraz som sa poslúžila parafrázou dvojveršia Jaroslava Filipa, Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Zámerne. Rovnako tak ako zámerne sa nimi dramaturgicky slúžil režisér Butko. Práve oni kričia z pozadia prvoplánového poetického kabaretu so živou hudbou s prvkami stand up komédie a piesňami českých a slovenských textárov a pesničkárov. Teda, aktualizované sú tie naše dilemy, či s nami bude ešte dlho všetko v poriadku!? Či budeme konštanta. Aspoň tak, ako je to konštantne v poriadku s tou pijatikou! Po úspešnej viacročnej spolupráci s petrovským ochotníckym divadelným kolektívom, najmä po úspechu inscenácie Óda na rovinu, Butko pokračuje vo svojom prvotnom režisérskom predsavzatí: špecifickým humorom, ráznou satirou a umeleckou nadstavbou sondovať tradičné a súčasné bytie Slovákov vo Vojvodine. Peter Serge Butko má za lubom – poriadne sústo – vytiahnuť z nás to, čo, povedané Lasicom, z nás odpadne, keď si niektoré veci povieme na rovinu a chce to cibriť k tým najvydarenejším odchýlkam! Predsavzal si byť promotér a vždy a vždy upriamovať trpkoúsmevný pohľad na mentalitu nášho

Informačno-politický týždenník

dolnozemského národa. Jeho invencia vo forme a umelecká excentrickosť zaberá a zobrala aj tentoraz petrovských ochotníkov. Zvláštnou expresiou to dýcha, keď spolu robia. Oprašuje v tomto kolektíve tú povestnú chuť z hry, aká tu kedysi trónila a robí nábor zvláštnych talentov. Je režisérsky predák, ktorého nasledujú. A on si je toho plne vedomý. A to nám treba, prinavracať divadlu česť a vertikálu, aj za cenu manipulácie takouto nezáväznou formou. Nie je to ale hurónska zábava. Obsahuje to aj slušnú porciu smútku, nostalgie a človečenstva. Teda novátorsky a odvážne alebo jednoducho riadiac sa slobodou a nonšalanciou zabŕdol petrovský kolektív do intelektuálneho kabaretného divadla, za akou na Slovensku siahajú stálice: Lasica – Satinský, Filip, Ria Ferčáková a v Česku Michal Horáček, Peter Hapka, Andřej Pavelka, Miki Jelínek a ďalší. Vyrozprávajúc príbeh o pijatike našej vezdejšej a jej holdovaniu, slúžiac sa trefnými a nežnými pesničkami, ako i dramaturgickými vsuvkami z nášho života, ale i úryvkom z nestarnúceho Smrekovho pacifistického Bacardiho, tentoraz vypísali -ódu na divadlo. Tridsaťčlenný kolektív bol prekvapením. Využívali po troške slovné hry, paradox, nonsens, iróniu, sebairóniu, improvizáciu, nečakanú pointu. Žargón, nárečie, ľudové výrazy. Stand up komédia to len chcela byť! Šikovne sa tu však šikol manšaft divadelníkov staršej generácie, ktorí sa vcítili do prvoplánovej myšlienky. Miroslav Babiak napríklad po dlhšom čase prepol na ochotnícku „jazdu“, ktorú vlastne nikdy ani nezanechal, ibaže tentoraz vyčkal oslovenie režiséra Butka. Aj Ondrejovi Brnovi ladí takáto navigátorská Butkova palica. Skvostom bola i reálna lekárka Jaňa Urbančeková Fejzulahiová, ktorá sebaironicky nadávala na kúry a kult či teror krásy v hmote holdujúcej

súčasnosti. Aj ostatní členovia petrovskej výpravy tentoraz ako speváci – herci ukázali, že sú tu pre mladých, čo sa k nim smelo a celkom sľubne prihlasujú. A ešte treba pripomenúť pozlátku na plagáte predstavenia: No cash production – takže i tento fakt, že je to v takejto kategórii robené, melancholicky pripomína staré dobré ochotníctvo, vlastne oddávanie sa. To, čo tomuto kúsku pridáva a čím je ovenčené – to je v prvom rade bravúrne hudobné naštudovanie Jaroslava a Vladimíra Zimovcov. Takto teda celkom majestátne pre našu divadelnú verejnosť pokračuje ich spolupráca s režisérom! Orchester (v zložení fascinujúci bratia Zimovci, a nie menej fascinujúci: Boris Gabríni, Miroslav Cerovský, Slobodan Perić) je ukážkový a patrí mu naša úcta. Rovnako tak i speváckym zdatnostiam a hlasovým možnostiam zatiaľ nedostatočne povšimnutých, či v iných vodách afirmovaných spevákov. Napríklad Andrey Hrubíkovej, ktorú poznáme len z ľudových piesní, a tu z nej bola suverénne vládnuca kabaretná hviezda, takisto i Miroslava Lainovićová, ktorú poznáme zo scény pre deti SVD, ale naozaj i ostatní, hlavne debutanti – speváci, avšak skutočne nie poslední v rade. Konštanta je, že všetko od zajtra bude lepšie. Budem myslieť na to od zajtra, povedala Scarlet! Nech sa v celej divadelnej veci i amerikanizujeme, (MADE IN USA: stand up komédie), len nech to trvá! Ak neprší, tak aspoň sa leje – zaspieval na záver i predseda petrovského ochotníckeho divadla. Nech sa divadlo v kultúre nečítania a globalizačného braku i skonzumuje, len aby nebolo prázdneho hľadiska ako na záver v Neoplante! Trezan sam tako bezvezan – vraví „Neoplantista“ Balašević – nech je to ten odkaz – ak nám odkazovať treba – tá sviečka v okne divadla dokorán. • KULTÚRA •

ŠTVRTÉ LITERÁRNE STRETNUTIE V PIVNICI

Jedinečné podujatie Elena Hložanová

edeľné poobedie 14. septembra v Pivnici patrilo členkám spolkov žien, ktoré majú blízko k literárnej tvorbe. Na štvrtom literárnom stretnutí prečítali 18 prác z rozličných prostredí, v ktorých žijú Slováci. Osobitosť týchto prác, ktoré zaujali naše ženy, je v tom, že sú písané v nárečí. Početné členky spolkov z Báčky, z Banátu, zo Sriemu, ale aj z Chorvátska, si najprv pozreli výstavu krojov, ručných prác a predmetov z minulosti našich predkov v Diakonickom

vyjadrila potešenie, že sa na literárne podujatie prihlásili početné autorky. Poďakovala sa bývalej riaditeľke Gerontologického strediska Nade Julinac za spoluprácu a povedala, že sa zvlášť teší aktuálnemu budovaniu útulku pre starých ľudí v Pivnici. Novozvolený riaditeľ Gerontologického strediska Milan Bajić sa tiež prihovoril prítomným. Predsedníčka Asociácie spolkov žien Viera Miškovicová vyjadrila radosť z toho, že Pivničanky zachovávajú kultúru, tradície, jazyk a vôbec slovenskú identitu. Orga-

Starodávna izba - časť z výstavy

dome. V miestnostiach SKUS hostí privítala predsedníčka Spolku pivnických žien Anna Valašeková a

nizujú podujatie pre ženy, ktoré si našli chvíle zapísať niečo, čo v ich živote nechalo stopy, na čo nechcú

Spoločná fotka žien – autoriek

zabudnúť. Ako povedala, je toto jedinečné podujatie vo Vojvodine. Svoje práce čítali: Katarína Arňašová z Báčskeho Petrovca, Anna Hnilicová z Hložian, Anna Fábryová z Iloka, Eva Pavićevićová z Kovačice, Ružena Kraticová z Padiny, Anna Koleková zo Selenče, prácu Zuzany Sklabinskej zo Silbaša prečítala Anna Žihlavská, Mária Záborská zo Starej Pazovy, Anna Hrnčiarová z Lalite, prácu Alžbety Séčovej z Pivnice prečítala Daniela Durgalová, Vlasta Vinkovičová z Boľoviec, Elena Hložanová z Báčskej Palanky, Katarína Balážová z Báčskeho Petrovca, Zuzana Šranková z Hložian, Zuzana Čížiková z Kovačice, Anna Malková zo Starej Pazovy a Miluška Belániová z Pivnice.

Na dobrú náladu zaspievali členky speváckej skupiny domáceho spolku a predviedli aj tri veselé scénky o nárečiach – príhody zo života. Konferenciérkou bola Anna Žihlavská. Anna Galambošová z Hložian sa poďakovala veršami za pekné chvíle v družbe a Elena Surová z Kysáča zarecitovala báseň. Alžbeta Séčová sa v mene domáceho spolku poďakovala A. Valašekovej za obetavú lásku, vytrvalosť a za hybnú silu v spolku a popriala jej dobrého zdravia a sily do budúcnosti. Po úradnej časti nasledovala družba pri večeri a rozhovore. Stretnutie zvláštnej náplne si aj tentoraz opodstatnilo svoje poslanie. Autorky textu si už tradične odniesli domov darčeky, z ktorých najvzácnejšia je publikácia literárnych textov z minuloročného stretnutia; vydavateľa pivnického Spolku žien v spolupráci s Gerontologickým strediskom v Báčskej Palanke.

VÝZVA Z KNIŽNICE ŠTEFANA HOMOLU V PETROVCI

Exlibris 2015 má tému Vodný svet

j tohto roku Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci umožňuje prejaviť sa mladým výtvarníkom – deťom od 6 do 15 rokov, a to zhotovením návrhu na exlibris alebo originálneho exlibrisu. Z podmienok súťaže pripomíname, že konečnú verziu návrhu treba vyhotoviť v čierno-bielej kombinácii tušom tak, aby bolo zrejmé, pre akú grafickú techniku je navrhovaný a originálny exlibris treba vypracovať niektorou z grafických techník (linoleoryt, • KULTÚRA •

linoleorez, drevorez, drevoryt, plastikoryt, suchá ihla) v jednej alebo viacerých farbách. Téma 15. ročníka medzinárodnej výtvarnej súťaže je Vodný svet. Človek spoznáva vodný svet dlho, ale zatiaľ odhalil iba malú časť jeho tajomstiev. Vo vode žijú ryby, tulene, hrochy, žaby, morské koníky, chobotnice, lastúry, hviezdice, hady i medúzy... Sú tam tiež rastliny a koraly, nedá sa zabudnúť na vodné vtáctvo. Vodný svet nie je iba more, ale aj rieky a potoky,

tiché zákutia v prírode okolo vás, veselé i hlučné vodopády, jazerá i horské oká. Do vodného sveta môžeme zahrnúť aj lode brázdiace hladinu, ponorky i vraky lodí. Patria sem aj ľudia, ktorí sa preháňajú na plachetniciach alebo malých loďkách, surfisti, plavci, potápači. Nemusíte zobrazovať iba moderné lode, vráťte sa do histórie hrdých plachetníc a parníkov. Veľkú časť vodného kráľovstva tvorí dosiaľ neprebádaný svet. Vaša fantázia má zelenú a môžete vytvoriť rastliny,

živočíchy a krajiny, ktoré existujú len vo vašej mysli. Každý účastník súťaže môže prihlásiť najviac dve práce. Súťažné práce zašlite najneskôr do 31. decembra 2014 na adresu: Knižnica Štefana Homolu Báčsky Petrovec, Národnej revolúcie 9, 21 470 Báčsky Petrovec alebo priniesť osobne. Ďalšie informácie možno získať na telefónnom čísle: 021/781335, kontaktom na e-mail: shomolu@stcable.net alebo priamo v knižnici.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Kultúra K JUBILEU SKUPINY MAKS ZO SELENČE

Štyridsaťročná hudobná púť Jasmina Pániková

ísal sa rok 1974, keď sa skupinka selenčských hudobníkov rozhodla založiť skupinu, ktorá má za sebou šesť albumov, obrovské množstvo vystúpení a najmä elán do práce, ktorý pretrváva už 40 rokov. Ide o skupinu Maks zo Selenče, ktorej členovia hrdo zdôrazňujú, že hrali v takmer všetkých slovenských osadách. Na zoznam nepridali ešte len tri slovenské osady. S Jánom Dobríkom, spevákom a frontmanom tejto skupiny, sme si zaspomínali na ich hudobné začiatky a pokúsili sme sa pretriasť 40-ročnú kariéru.

Zolňan, Juraj Súdi a ja. Podnietil nás k tomu istý pán, ktorý sa zaoberal predajom platní a kaziet. Bol hosťom na svadbe, kde sme hrali, a navrhol nám nahrať kazetu. Album sme nahrávali počas septembra a októbra v roku 1987 a obsahoval 14 piesní.

A potom nasledovali albumy s autorskými piesňami. – Druhý album Čarovná noc sme vydali v roku 1991. Obsahuje dvanásť piesní, z čoho je päť autorských. O tento album bol veľký záujem. Najprv vyšiel v náklade 3-tisíc kaziet, a potom ešte 2-tisíc. Propagovali sme ho po našich osadách, ale potom nás v tom zastavila vojna. O štyri roky sme v rukách mali tretí album, presnejšie tretiu kazetu a prvé cédečko. Je to album Slovenský sedliacky syn, a tu sme už mali aj ženský vokál. Vtedy s nami začala spievať Anička Ako nastala skupina Maks? Dudková, ktorá bola členkou našej Záber zo zábavy v Mládežníckom dome v Selenči v roku 1982 – Skupinu sme založili Ján Fodra, (foto: z archívu skupiny) skupiny dlhý rad rokov. Album Adam Ralbovský a ja. Pravdaže, obsahoval dvanásť Vtedy ste hrávali slovenské mali sme hudobné skúsenosti, kepiesní, z ktorých ďže sme často zastupovali určitých ľudové a terajšie ex-Yu piesne. bola pieseň Aká to členov iných skupín, ktoré vtedy Ako sa zrodila idea nahrať prvú ruža trojaká bezpôsobili, napr. v skupine Rubíny, gramoplatňu? pochyby opravdi– Naša prvá gramoplatňa vyšla a mali sme aj svoje osobitné vystúvý hit. Malé jubipenia. Vtedy sme prevažne hrávali v roku 1981. V selenčskom štúdiu leum – 25 rokov piesne vtedajších rokových skupín Rádia Báč sme nahrali dve piesne, sme mali osláviť a tesne pred vystúpením na kirvaji ktoré sme zaslali na konkurz festiv roku 1999. Pláv Lugu 4. septembra 1974 rozhodli valu Mladosť v Subotici. Na naše novali sme vtedy sme sa, že si založíme skupinu. prekvapenie, schválili nám tie vydať cédečko, ale V tom období meno Maks bolo dve pesničky a mali sme možnosť potom sme zvážili, v populárnych filmoch pomerne vystúpiť na veľkolepom podujatí že nie je vhodná časté a všetci sme sa medzi sebou Deň mladosti pred viac ako 10-tisíc chvíľa a posunuli oslovovali týmto menom. Preto divákmi, po boku skupín Piloti, sme ho o rok nesme sa aj my rozhodli, že sa naša Film, Model a iné. Po vystúpení skoršie. Album sa nasledovalo druhé prekvapenie. Ján Dobrík – vždy s gitarou v rukách skupina bude tak volať. volá Cestujeme Boli sme zaradea keďže sa člen ní medzi šestnásť možnosť podpísať zmluvu s vy- skupiny Štefan Petráš odsťahoval najlepších skupín davateľstvom Diskos, výsledkom do Ameriky, nahrávali sme ho na a mali sme vystúpiť čoho bola naša prvá platňa, na relácii New York – Selenča. Vtedy sa v ďalšom kole, teda ktorej boli dve piesne – Rock and nám pridal Dominik Krajčík, ktorý v sobotu. Keďže roll je krásna vec a Hudobná zába- s nami hrá dodnes. Piaty album sme vôbec nepo- va. Spomínam si, že sme tie dve vyšiel v roku 2005 a obsahoval až čítali s tým, že nás piesne museli nahrať za hodinu 21 piesní. Aj tento album bol sčasti zaradia do festivalu, a dnes jednu pieseň nahrávame nahratý „na diaľku“ a sčasti v Štúa ešte menej, že po- po celý deň. diu M Novosadského rozhlasu. stúpime do ďalšieV repertoári ste mali prvé ho kola, mali sme Po tomto albume ste mali viacdohodnuté hranie autorské piesne, ale váš prvý ročnú prestávku. Po deviatich na svadbe v Hlo- album obsahoval iba ľudové rokoch vyšlo vaše najnovšie žanoch, čo zname- piesne. cédečko. Čo bolo príčinou takej – Áno, prvý album, ako aj jeho prestávky? nalo, že v Subotici v žiadnom prípade názov hovorí, obsahoval iba ľu– Jednoducho povedané, nemav sobotu nemôže- dovky. Slovenské ľudové piesne li sme času. Takmer každý víkend sme vydali v roku 1987 pre Rádio- sme hrávali a možno by sme ho ani Prvú singel play platňu nahrali: (zľava) Miroslav me vystúpiť. Priaz-televíziu Belehrad a vtedajšiu teraz nevydali, keby sme neoslanivou okolnosťou Pavlović, Dževad Ramić, Ján Dobrík a Vladimír Kováč bolo to, že sme mali skupinu tvorili Dževad Ramić, Juraj vovali jubileum. My sme skupina, (foto: z archívu skupiny)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ktorá má zaplánované vystúpenia aj niekoľko mesiacov vopred. V poslednom čase si všímame, že si naše publikum zase čoraz viac žiada iba slovenské ľudové piesne, a preto sme najnovší album Veselo k jubileu upravili tak, aby bol čím bližšie ľudovkám. Album sa môže kúpiť, ale rozhodli sme sa, že ho viac budeme darovať, ako predávať. Je to svojrázny darček pre naše publikum.

Je rozdiel medzi zábavami v 80. a 90. rokoch a súčasnými? – Zábavy sú v každej osade inakšie. Všade sa mladí zabávajú, ale niekde je to výraznejšie, niekde zase trochu menej. No my sa vždy snažíme zdvihnúť náladu a myslím si, že sa nám to stále darí. My sme obyčajní ľudia, ktorí sa chcú porozprávať, žartovať a kamarátiť, a to určite vedia aj mladí, a možno práve preto prichádzajú v takom počte.

Práca hudobníka má určite pozitívne, ale aj negatívne stránky. Boli také chvíle, keď ste chceli Minuloročné vystúpenie na Rocktone odstúpiť od tejto práce? – Nie, neboli. Je to náročnejšie, maratón. Vo štvrtok a v piatok sme ale naša skupina funguje tak, že má hrali v Selenči, v sobotu na svadvšetko vopred dohodnuté, každý be v Kysáči, v nedeľu na zábave si spĺňa svoje povinnosti, a po- v Petrovci, v pondelok a utorok na tom niet problémov. Jedine nám futbalovom turnaji v Hložanoch, možno chýba spánok, ale zvykli v stredu na zábave v Pivnici, vo sme si. Spomínam si na rok 1994, štvrtok a v piatok zase v Selenči, keď sme mali opravdivý hudobný v sobotu na svadbe v Erdevíku

a v nedeľu do rána v Petrovci. Mali sme jedenásť vystúpení zaradom. Ak sme vtedy neodstúpili, tak už nikdy neodstúpime. A stalo sa aj to, že sme hrali na svadbe a v ten istý večer vystúpili na festivale, takže sme jazdili na relácii Petrovec – Selenča.

Aké sú plány maksovcov do budúcna? – Plánujeme sa zúčastniť na blížiacom sa festivale Zlatý kľúč, na ktorom by sme mali vystúpiť s dvomi speváčkami. Máme novú posilu, speváčku Vlastu Vachulovú a, samozrejme, plánujeme vystupovať aj naďalej. Nikto z nás nevie, koľko rokov budeme vystupovať, ale plánujeme ešte zotrvať na tejto ceste, lebo nás zatiaľ ani sila, ani vôľa neopúšťajú.

Z AKTIVÍT KOVAČICKÉHO DFS VLOČKA

Prázdniny, na ktoré si budú spomínať Anička Chalupová

rázdniny sú preč a pre žiakov nastali rušné pracovné mesiace, avšak žiaci Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici, členovia Detského folklórneho súboru Vločka, na uplynulé letné prázdniny si budú dlho spomínať. DFS Vločka – pri kovačickej základnej škole – je založený začiatkom roka. Jeho členovia, žiaci nižších a vyšších ročníkov, počas prázdnin prezentovali svoju činnosť až na štyroch podujatiach, z toho dve boli v zahraničí. Mladí kovačickí folkloristi vystúpili najprv na 21. Detskom folklórnom festivale Zlatá brána. Po úspešnom vystúpení v Kysáči sa predstavili na galakoncerte detských folklórnych súborov v Báčskom Petrovci, v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností. V polovici augusta starší členovia tejto folklórnej sekcie v čele s učiteľkou triednej výučby Zuzanou Petríkovou pobudli v Bulharsku, kde sa zúčastnili na • KULTÚRA •

Na záver pobytu v Bulharsku fotografia na pamiatku

balkánskom folklórnom festivale. Zájazd sa realizoval vďaka finančnej podpore Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež, ktorý im schválil projekt Aktívne prázdniny. Časť prostriedkov na cestovné náklady zabezpečilo Kultúrno-osvetové spoločenstvo Obce Kovačica. Niekoľko dní po návrate z Bulharska kovačickí tanečníci (mladšia a staršia skupina) odcestovali na

Slovensko, kde sa zúčastnili na 4. ročníku festivalu Gazdovanie na Hriňovských lazoch. Predstavili sa dvoma choreografiami, ktoré pripravili Želko Suchánek a Zuzana Petríková. Ani jedno vystúpenie kovačických tanečníkov, členov DFS Vločka, by nebolo celkom úspešné, keby ho hudobne nepodporil žiacky orchester. Jeho členovia, v čele s vedúcim hudobníkom Jánom

Dišpiterom, vystúpili aj samostatne v rámci Medzinárodného festivalu ľudovej hudby pod Poľanou, kde svoju tvorbu prezentujú najlepší hudobníci zo Slovenska a susedných štátov. Neúnavní členovia sa v týchto dňoch naplno pripravujú na celovečerný koncert, ktorý usporiadajú 27. septembra vo veľkej sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Kultúra • Oznamy

Súbeh

V súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre kultúru, Výboru pre informovanie a Výboru pre úradné použitie jazyka a písma NRSNM na rok 2014 a na základe rozhodnutia Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre kultúru, Výboru pre informovanie a Výboru pre úradné použitie jazyka a písma, ktoré bolo schválené na schôdzach výborov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku udelí vysokoškolské štipendiá študentom, ktorí študujú na vysokých školách v Srbsku. Podmienky pre uchádzačov: 1. znalosť slovenského jazyka (po slovensky zakončená základná alebo stredná škola, alebo navštevovanie predmetu slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry – dokumentovať kópiou vysvedčenia); 2. orientácia na zamestnanie a pôsobenie v základných alebo stredných školách v Srbsku so slovenskou vyučovacou rečou, v slovenských médiách a v slovenských inštitúciách (dokumentovať čestným prehlásením); 3. úspešne ukončený aspoň prvý ročník vysokej školy; uprednostnené budú odbory: matematika, fyzika, nemecký jazyk, právo, žurnalistika a odbory z oblasti kultúry a slovenský jazyk a literatúra (kópia indexu so známkami); 4. vyjadrenie o poberaní finančnej pomoci (štipendia, úveru a pod.) od iných organizácií a inštitúcií (dokumentovať čestným prehlásením). Potrebné doklady (fotokópie): 1. výpis z matriky narodených – kópia; 2. vysokoškolský dokument, z ktorého vidno, že žiak úspešne zakončil aspoň I. (alebo II., III., IV.) ročník vysokej školy z uvedených odborov so známkami zo všetkých predmetov (kópia indexu so známkami); 3. čestné prehlásenie o tom, či uchádzač neuberá inú formu finančnej pomoci, a o tom, že má záujem pracovať v niektorej z inštitúcií s národnostným významom; 4. kontakt (adresa, telefón, elektronická pošta); 5. kópia vysvedčenie, z ktorého vidno, že navštevoval slovenskú školu alebo hodiny slovenčiny; 6. prihláška na súbeh na tlačive. Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Rozhodnutia o udelení vysokoškolských štipendií na dobu desať mesiacov, výšku štipendia, ako i počet štipendií schváli komisia NRSNM. Prihlášky s potrebnými dokladmi zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny Bulevar Mihajla Pupina 1/4 21 000 Nový Sad Súbeh je otvorený od 15. 9. do 10. 10. 2014 Doklady je potrebné odoslať najneskôr do 15. októbra 2014 alebo priniesť osobne. Dodatočné informácie na číslach: 021/422-989 a 063/532-989.



CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 14. septembra Divadlo VHV vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla uviedlo prvú reprízu kabaretného predstavenia Od zajtra nepijeme v réžii Petra Serge Butka. Ide o predstavenie v tvare poetického kabaretu so živou hudbou a prvkami stand-up comedy. SENTA. V stredu 10. septembra Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca, v rámci tradičného a pravidelného hosťovania Petrovčaniek v Sente, vystúpil na ich mestských slávnostiach na večierku zborového spevu v slávnostnej sieni v budove mestskej radnice. Ich hostiteľom bol Ženský komorný zbor Základiny Stevana Sremca. Senťania si tohto roku okrem iného pripomenuli 100. výročie stavby tejto budovy, ktorá sa aj v súčasnosti využíva ako budova mestského lokálneho parlamentu. J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Výzva

NRSNM a SKUS PIVNICA ako spoluzakladatelia podujatia vyzývajú záujemcov o účasť na 49. medzinárodnom festivale spevákov sólistov pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, ktorý bude prebiehať v netradičnom termíne, a to v dňoch 14. – 16. novembra 2014 v Pivnici. Prihlášky s presnými údajmi pre dvoch spevákov (z jednej osady, resp. štátu, keď ide o zahraničie) potrebné je zaslať do 29. septembra 2014. Pre jedného speváka treba prihlásiť 4 (štyri) pesničky a na dole uvedenú adresu zaslať notový záznam alebo audionahrávku a texty piesní. Pripomíname, aby sa prihliadalo na pôvodnosť a rozličné tempo piesní. Podľa možnosti neprihlasovať už predvedené pesničky z minulých ročníkov festivalu (zoznam všetkých doteraz predvedených piesní je aj na www.hl.rs). Právo účasti na Stretnutí majú speváci, ktorí majú viac ako 16 rokov a jeden spevák má právo účasti najviac 3-krát. Všetci speváci na koncertoch záväzne musia vystupovať v ľudovom kroji zo svojho prostredia. Organizátor Stretnutia – SKUS PIVNICA pre všetkých účastníkov zabezpečuje ubytovanie a stravu na celú dobu pobytu. Účastníkom festivalu cestovné hradí vysielajúca strana. Prihlášky možno zaslať na adresu, na ktorej zároveň získate aj potrebné informácie: SKUS PIVNICA 21 469 Pivnica, Vojvodinská 82, Srbsko tel./fax: +381 (0)21 756-098 mobil: +381 (0)64 122 74 18 e-mail: gvelentin@open.telekom.rs skudpivnice@hallsys.net

CENNÍK POLITICKÉHO MARKETINGU NA INZERČNÝCH STRANÁCH HLASU ĽUDU 1) KOLOROVÉ STRANY na obálke Veľkosť strany

Dimenzie

Základná cena

DPH 20 %

Celková suma

1/1 (2 a 51)

192 x 270 mm

30.000,00

6.000,00 36.000,00

1/2 (2 a 51)

192 x 135 mm

22.000,00

4.400,00 26.400,00

1/4 (2 a 51)

93 x 135 mm

16.000,00

3.200,00 19.200,00

2) KOLOROVÉ STRANY vnútorné 1/1

192 x 252 mm

25.000,00

5.000,00 30.000,00

1/2

192 x 125 mm

18.000,00

3.600,00 21.600,00

1/4

93 x 125 mm

14.000,00

2.800,00 16.800,00

3) Vsúvanie propagačného materiálu do novín Celý náklad

25.000,00

5.000,00 30.000,00

Spôsob platby: – 100 % preddavok – 7 dní pred zverejnením. Pripomienka: V ozname bude výrazne naznačené, že ide o predaný priestor. Nebudú sa zverejňovať predvolebné odkazy, ktoré vyzývajú na násilie, urážajú osobnosť príslušníkov iných politických strán, legálne zvolené štátne orgány, národ, taktiež ani texty, ktoré zasahujú do súkromia, pozývajú na netoleranciu, náboženskú, národnostnú nenávisť a iné diskvalifikačné odkazy. • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy GRATULÁCIA

Pravidelná autobusová linka po najvýhodnejšej cene v okolí! Mesačný lístok iba 65 eur (platí aj pre najbližších členov rodiny) alebo 20 eur v jednom smere

Evroturs – Padina Srbsko – Slovensko a späť Každý štvrtok a nedeľu prepravujeme cestujúcich na Slovensko: – 7.00 h – Padina – 7.10 h – Kovačica – 8.00 h – Zreňanin – 8.05 h – Aradáč (Lukoil benzínové čerpadlo) – 8.40 h – Nový Sad – 8.50 h – Rumenka (Kysáč) – 9.05 h – Báčsky Petrovec – 9.15 h – Silbaš – 9.25 h – Ratkovo – 9.40 h – Laliť Každý piatok a pondelok prepravujeme zo Slovenska (z autobusových zastávok) späť do Srbska: – 18.30 h – Nitra – 19.10 h – Trnava – 20.00 h – Bratislava

Informácie na: email: holubek.jan@gmail.com www.evroturs-padina.rs 069/11-11-223 EVROTURS – PADINA • OZNAMY •

Na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre JANKO SVETLÍK z Kovačice úspešne ukončil štúdium v odbore učiteľstvo telesnej výchovy a výtvarného umenia a získal titul magister. Pri tejto príležitosti zo srdca mu želáme mnoho úspechov v práci a šťastia v osobnom živote. Rodičia a sestra Danka

BLAHOŽELANIE Vnukovi JANKOVI SVETLÍKOVI z Kovačice srdečne gratulujem k ukončeniu vysokoškolských štúdií na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na Pedagogickej fakulte, odbor učiteľstvo telesnej výchovy a výtvarného umenia, kde obhájil diplomovú prácu a získal titul magister. Úspešnú prácu, zdravie a šťastie v ďalšom živote mu želá mamička Svetlíková.

GRATULÁCIA Pri príležitosti úspešného ukončenia štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a získaniu titulu magister svojmu vnukovi JANKOVI SVETLÍKOVI z Kovačice gratuluje a mnoho úspechov v živote praje apka Glózik.

BLAHOŽELANIE JANKO SVETLÍK z Kovačice na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Pedagogická fakulta, odbor učiteľstvo telesnej výchovy a výtvarného umenia obhájil diplomovú prácu a získal titul magister. Z tejto príležitosti mu gratulujeme a želáme veľa šťastia, zdravia a úspechov v práci. Teta a švagor Puškárovci s deťmi Aničkou a Jankom a Marínou a Nemanjom Marjanovićovcami

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou: hrady 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura; volať na tel. č.: 021/6350-088 a 060/63-50-088 od 7.00 do 21.00. 38 /4613/

20. 9. 2014

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2459_01 NS_Nový_Sad_ Bulvár_Slobodana_Jovanovića. Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, tomuto orgánu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. septembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-796/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2459_01 NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_Jovanovića schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 21 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, z hľadiska rozsahu a obsahu vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, tomuto orgánu podal riadnu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2459_01 NS_Nový_Sad_, Bulvár_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića č. 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy DCS 1800 a UMTS. V každom úseku sa postaví po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Katherin pre krytie rozsahu DCS 1800 a UMTS (spolu tri panelové antény). Plánované azimuty antén vynášajú 20 °, 140 ° a 250 ° po úsekoch oboch systémov. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, s podanou žiadosťou sa verejnosť oboznámi prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica. V lehote určenej zákonom neboli podané mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Postavovanie anténovej sústavy v súlade s Informáciami o lokalite, číslo V-353-269/14 zo 16. júna 2014, vydanej zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, v ktorej je uvedené, že parcela číslo 10708/2 k. o. Nový Sad I, určená je na výstavbu anténových nosičov a kabinetov základných staníc so zodpovedajúcimi nosičmi na jestvujúcom objekte na lokalite Bulvár Slobodana Jovanovića 35, v Novom Sade. Ku žiadosti nositeľ projektu priložil odbornú mienku zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_Jovanovića, číslo EM-2014-090/SO, ktorú vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Základná rozhlasová stanica mobilnej telefónie NS2459_01NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_ Jovanovića má súhrnnú efektívnu silu žiarenia 2023 W (pre všetky tri sektory) pre systém DCS 1800 a pre systém UMTS celková sila žiarenia je 1456 W (pre všetky tri sektory). Po rozoberaní žiadostí nositeľa projektu a údajov o lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie, a s ohľadom na to, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu silu žiarenia väčšiu od 250 W a môže mať značný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Rozhodnutia o stanovení Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie, predpísané je, že rozhodnutie, ktorým sa potvrdzuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah a obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem analýzy intenzity vplyvov (vyjadrenej účinnou silou zariadenia), splnomocnený orgán v konkrétnom prípade vzhliadol aj na trvanie vplyvov základnej stanice, ktoré predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňovaním princípov prevencie a ostražitosti článok 9 odsek 1, podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09-štátny zákon, 72/09-št. Zákona a 43/11-rozhodnutia US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola naplánovaná a realizovaná spôsobom, aby medziiným predstavovala najmenšie riziko po ľudské zdravie. Štúdiou treba potvrdiť, že pre predmetový projekt bude použitá najvýhodnejšia prístupná technológia, technika a zariadenie. Berúc do ohľadu všetko uvedené, nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a vyhodnocuje kvalita činiteľov životného prostredia na určitom priestore, vzájomné vplyvy terajších a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a postupy na znemožňovanie, zmenšenie a odstránenie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako aj postupy v prípade havárie a zabezpečuje sa sledovanie vplyvov prameňov žiarenia, a to sa môže dosiahnuť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť v Pokrajinskom sekretariáte pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, v lehote 15 dní od dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní od dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výroba plastickej ambaláže a tretmán odpadovej plastiky Nositeľ projektu PERA PLAST PETAR ILIĆ PR BUKOVAC, Ul. kráľa Petra I 58/A, Bukovac, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu na životné prostredie projektu Výroba plastickej ambaláže a tretmán odpadovej plastiky, Ulici priemyselná, na katastrálnej parcele číslo 2280, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. septembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-369/14, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu PERA PLAST PETAR ILIĆ PR BUKOVAC, Ul. kráľa Petra I 58/A, Bukovac, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výroba plastickej ambaláže a tretmán odpadovej plastiky, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výroba plastickej ambaláže a tretmán odpadovej plastiky, Ulici priemyselná, na katastrálnej parcele číslo 2280, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu PERA PLAST PETAR ILIĆ PR BUKOVAC, kráľa Petra I 58/A, Bukovac, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti; – zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť; – po uvedení projektu do prevádzky hlásiť sa v MVV – Úsek pre mimoriadne situácie, Správe pre mimoriadne situácie v Novom Sade, kvôli triedeniu do zodpovedajúcej kategórie ohrozenosti od požiaru v súlade so Zákonom o ochrane od požiaru (Úradný vestník RS, č. 111/09) a podzákonnými aktmi a v súlade s tým organizovať ochranu od požiaru. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu PERA PLAST PETAR ILIĆ PR BUKOVAC, Ul. kráľa Petra I 58/A, Bukovac, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výroba plastickej ambaláže a tretmán odpadovej plastiky, Ulica priemyselná, na katastrálnej parcele číslo 2280, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-60/14 z 24. 2. 2014, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Predmetovým projektom je plánovaná výroba plastických vreciek a vriec. Základná surovina je granulát polyetylénu nízkej a vysokej hustoty na tlačenie rôznych logotypov na vreckách a vreciach, používajú sa zodpovedajúce farby, alkohol a spomaľovače. Mesačná spotreba základnej suroviny (polyetylénu) je maximálne 200 t, ako i 500 kg farby, 400 l alkoholu a 100 l spomaľovačov. Odpad („škart“), ktorý vzniká pri výrobe (okolo 7 %), sa melie regranuluje a znovu používa ako základná surovina. Surovina na výrobu sa uskladňuje v originálnej ambaláži (vreciach) na drevených paletách, kým sa farba (kovové nádoby 25 kg) a organické rozpúšťadlá (kovové sudy 190 kg) uskladňujú v osobitnej časti objektu – sklade. Keďže je objekt zapísaný v katastrálnych knihách a má účel – iné priemyselné činnosti a majúc na zreteli list MVV – Úsek pre mimoriadne situácie, Správu pre mimoriadne situácie v Novom Sade, číslo 217-4895/14 z 23. 7. 2014, a usmerňuje nositeľa projektu, aby sa na jestvujúcom objekte nekonala výstavba, rekonštrukcia a adaptácia, vykonať kontrolu opatrení ochrany od požiaru v súlade so Zákonom o ochrane od požiaru. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 8 podbod 1 – Spracovanie polovýrobkov, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Z priloženej dokumentácie zistené je, že projekt nepredstavuje dôležitejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že používaním opatrenia ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 19. septembra uplynulo 5 rokov, čo nie je s nami náš syn, brat, vnuk a ujko

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho ocka a manžela

JANKO CHALUPA

1974 – 2009 − 2014 z Kovačice

JÁNA CHALUPU

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

28. 1. 1974 – 19. 9. 2009 z Kovačice

S úctou a láskou: rodičia, sestra Vierka a brat Želko s rodinami a stará mama Chalupová

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 21. septembra uplynú dva smutné roky, čo ma opustil môj manžel

na ociho a starkého

Tvoji: Annamária, Marek a Anička

JÁNA ZAVAROŠA

JÁN ZAVAROŠ 9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 – 2014 z Petrovca

9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 – 2014 z Petrovca

V pekných spomienkach si Ťa navždy zachovám. Manželka Anna

Dňa 14. septembra 2014 nás opustila naša drahá mama a mamička

na nášho milovaného otca a apku

ALŽBETA FARKAŠOVÁ

JÁNA FARKAŠA

1927 – 2003 – 2014

z Kovačice Zostanete navždy v našich srdciach. S láskou si na Vás stále budeme spomínať. Dcéra Alžbeta, vnučka Jarmila, vnuk Želko a pravnuk Stevan Edvard Takáčovci • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dva smutné roky uplynú 21. septembra odvtedy, čo nás opustil náš milovaný starký a oci

JÁN ZAVAROŠ

9. 5. 1947 – 21. 9. 2012 – 2014 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomína

BOĽAVÁ ROZLÚČKA TICHÁ SPOMIENKA

rod. Jonášová 23. 8. 1932 – 14. 9. 2014

Milovaní nikdy neumierajú, lebo ich živí hlboko v srdciach nosia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú

dcéra Anna s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs

Už len kyticu kvetou na hrob Ti môžeme dať a za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Navždy zarmútení: vnučka Katka s priateľom Jarkom, vnuk Samko, dcéra Katka a zať Samušo Záborskovci

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Srbijagas Nový Sad v Novom Sade, Ulica Narodného frontu č. 12, podal žiadosť o potrebe súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba plynovodu vysokého tlaku Báčska Palanka – Báč, s pobočkou pre Obrovac a GMRS Obrovac. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 h do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy v Báčskej Palanke, Ulica Kráľa Petra I č. 16 a Obecnej správy Báč, Námestie maršala Tita č. 2, do 16. 10. 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia všetci záujemcovia môžu svoje pripomienky a mienky doručiť v písomnej forme na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia sa budú konať 17. 10. 2014 o 12. 00 h v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39).

38 /4613/

20. 9. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. septembra 2014 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 19. septembra 2014 uplynul rok, čo nás opustil manžel, otec, brat a živiteľ 25. 11. 1955 – 19. 9. 2013 – 2014 zo Starej Pazovy Je tomu rok, čo kráčame cestou žiaľu a bôľu bez Teba. Si v každej našej myšlienke a spomienke.

7. 11. 1941 – 11. 9. 2013 – 2014 z Kysáča

SPOMIENKA

na mamu a starkú

Tvoji najmilší: nesobášená manželka Violeta s deťmi, teta Domoniová a sestra Mária Vargová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kamarátom

ANNU SRNKOVÚ

JÁNOM PATAČÍKOM

rod. Klarićovú 28. 3. 1924 – 16. 9. 1999 – 16. 9. 2014 z Petrovca S úctou a láskou si spomínajú na Teba Tvoji: Marka, Janko a Ankica

SMUTNÁ SPOMIENKA na môjho manžela

13. 6. 1941 – 28. 8. 2014 z Kovačice

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším otcom a apkom

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JÁNOM PATAČÍKOM 13. 6. 1941 – 28. 8. 2014 z Kovačice

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho syna

SLAVKA ZORJANA

28. 8. 1967 – 18. 9. 2013 – 2014 z Kysáča Z príležitosti prvého výročia úmrtia môjho syna s láskou si na neho spomínam. Navždy zarmútená mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. septembra 2014 nás náhle a nečakane opustil brat a ujko

PAVEL PETRÍK 1957 – 2014 z Kovačice

4. 5. 1957 – 10. 9. 2014 z Kovačice

Ďakujeme všetkým tým, ktorí v ťažkých chvíľach spolucítili s nami a prišli vyprevadiť nášho otca na Jeho poslednú cestu. S láskou a úctou: syn Janko s Natašou, sestrou, zaťom a mamou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

PAVLOM PETRÍKOM

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Dcéra Snežana Povolná s deťmi Tatianou, Ivanou a Denisom

13. 6. 1941 – 28. 8. 2014 z Kovačice

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachová A. Imro

1943 – 2004 – 2014 z Kysáča

Zarmútená manželka

JÁNOM PATAČÍKOM

Na Tvoju lásku a dobrotu si vždy budu spomínať: manželka, syn, dcéra s manželom, sestra Brngárová, vnuk, vnučky s rodinami a Nataška z Aranđelovca

ONDREJA ZORJANA

Uplynulo desať rokov od smrti môjho manžela, ale pamiatka zostáva večná.

JÁN CHLEBIAN

JÁN FUNTÍK

Tichú a trvalú spomienku na neho si zachovávajú Jeho najmilší a rodina Ožvátová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, a tak veľmi si ešte chcel žiť. Zostali už len spomienky a žiaľ. Zarmútená sestra Eva Babincová s rodinou

Informačno-politický týždenník

na brata a strýka

SLAVKA ZORJANA

28. 8. 1967 – 18. 9. 2013 – 2014 Z Kysáča S láskou si na Teba spomíname a v srdciach si Ťa uchovávame. Brat s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou

ANNOU BABJAKOVOU rod. Sabovou 16. 4. 1941 – 8. 9. 2014 z Báčskej Palanky

Trvalú spomienku si na Teba navždy zachová sestra Elena Bobáčeková s rodinou • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM PATAČÍKOM

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. septembra 2014 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš manžel a ocko

1. 8. 1936 – 22. 9. 2009 – 2014 z Kulpína

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom. Len cestička k hrobu zostala von. S láskou a úctou:

Ťažko je zmieriť sa s tým, že nie si s nami. Roky prechádzajú, ale pekné spomienky na Teba zostávajú. S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

dcéra Anka s manželom Stanislavom a synom Stefanom, mamou Ankicou a bratom Jankom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. septembra 2014 uplynie 7 boľavých rokov, čo nás opustila naša milovaná manželka, mama a stará mama

syn Jaroslav, nevesta Zuzana, a vnuk Jaroslav s manželkou Darou

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustila naša mama a starká

MÁRIA ĎURČÍKOVÁ

28. 8. 1967 – 18. 9. 2013 – 18. 9. 2014 z Kysáča

Manželka Mária a synovia Igor a Milan

JÁNA ČEMANA

13. 6. 1941 – 28. 8. 2014 z Kovačice

SLAVKO ZORJAN

Sme bez Teba, ale v našich srdciach zostaneš navždy s nami.

na otca, deda a svokra

JÁNOM PATAČÍKOM

13. 6. 1941 – 28. 8. 2014 z Kovačice

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, i keď sme ešte chceli spolu žiť. Osud ten krutý, žiaľ ešte väčší, naše srdcia nikdy nevylieči. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: manželka Anujka, syn Janko, dcéra Anka, zať Stanislav, vnuk Stefan a vnučky Danielka a Nataška s rodinami

SPOMIENKA

MÁRIA BRNOVÁ

rod. Rybárska 13. 7. 1953 – 21. 9. 2007 – 2014 zo Starej Pazovy

rod. Šepráková 1931 – 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na ňu spomínajú: manžel Pavel, syn Miroslav s manželkou Danušou, synom Máriom a dcérou Naďou a syn Ján s manželkou Zlatuškou a dcérami Annou a Máriou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s matkou a starkou

S láskou a úctou si na Teba spomínajú synovia Ondrej a Ján s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. septembra 2014 náhle a nečakane nás opustil otec, starý otec a svokor

PAVEL PETRÍK

4. 5. 1957 – 10. 9. 2014 z Kovačice

ANNOU BABJAKOVOU rod. Sabovou 16. 4. 1941 – 8. 9. 2014 z Báčskej Palanky

Ťažko je zmieriť sa s tým, že si nás náhle a nečakane navždy opustil. Si strata, ktorá sa nedá nahradiť. Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú Tvoji zarmútení: syn Pavel s manželkou Miroslavou a dcérou Milinkou zo Starej Pazovy

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a večne Ťa v srdci nosiť budú Tvoji najmilší: manžel Ján, dcéra Vierka Speváková, zať Janko, vnúčatá Tomáš a Martin a dcéra Mirka Novakovićová a zať Stevo

• OZNAMY •

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 38 /4613/

20. 9. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. septembra 19.30 Zo Stretnutia v pivnickom poli z roku 2003 (1. časť) 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Spektrum Nedeľa 21. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 23. septembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na 1. programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky z Dňa kysáčskej sármy, z Eko dňa v Hložanoch, o prípravách na Petrovský maratón a o ďalších aktuálnych dianiach v slovenských prostrediach.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 19. septembra – Pomstitelia Sobota 20. septembra – Nepriestrelný plán Pondelok 22. septembra – Predátor z hlbín Utorok 23. septembra – Som agent Streda 24. septembra – Špina Štvrtok 25. septembra – Bez stopy 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 21. septembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Robin Hood a neporaziteľný rytier 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

Dotyky – rodinný televízny magazín v septembri bude venovaný 40. výročiu pôsobenia skupiny Maks zo Selenče, ktorá má za sebou bohatú hudobnú tvorbu.

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

O skupine Maks zo Selenče v nedeľných Dotykoch

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 21. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Delegácia cirkevného zboru Kovačica II na Slovensku Utorok 23. septembra 16.00 Rozvetvená činnosť AERD Kovačickí folkloristi na aktívnych prázdninách Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 26. septembra 16.00 Slovenský film: Orlie pierko Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 38 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenskej spisovateľky, prekladateľky, scenáristky a autorky literatúry pre deti a mládež. Vlastné meno Mária Masaryková (1919 – 2004). autorka: ANNA vpíšte BIČIA- P O M ROVÁ

2. časť lietadlo mal strach tajn. (srb.) kelvin

ulica (skr.)

prostriedok na lakovanie ž. meno

1. časť tajn.

svätý (skr.) alt

vpíšte S HLADU V Í O L A ĽU

spojka odznak

zakríkla závodný výbor

počne

Streda 24. septembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 28. septembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

prvé písmeno

román E. Zolu

psovitá šelma

pevec hliník

bytosť

Jaroslava vpíšte

vpíšte LAVA ampér

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

podobný

ďakuje

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. topánky

TELEVÍZIA PANČEVO

jasot

JKE

3. a 4. samohl.

north

melódia orgán zraku

vpíšte AEN kôň v srb. nár. básňach

Loznica

rieka v Rusku

dlhá samohl.

opyt. zámeno

Barbikin manžel

volt

AS vzbudzujúci HL DU obavu ĽU

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 37 VODOROVNE: odkosil, Šiška, ak, es, omelo, tká, uhol, ročne, O, onkológ, vtom, Ras, an, alarm, tým, plno, e, ót, oil, ľalia, ži, dokonať TAJNIČKA: SAMUEL ŠIŠKA

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 35 z čísla 35 Hlasu ľudu z 30. augusta 2014 bolo: JÁN RAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN HEGEDÚŠ, Ul. Janka Čmelíka č. 15, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

38 /4613/ 20. 9. 2014

Šport Body zostali za Tisou SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Vyrovnali, ale predsa nevyhrali AŠK – ŽFK BANÁT 2 : 3 (0 : 2)

Posledné výsledky nasvedčujú o veľkej vyrovnanosti mužstiev. Čelarevčania vyhrali v Prigrevici a prebrali čelné miesto v tabuľke. Dosiaľ vedúca temerinská Sloga sa dožila katastrofy v Novej Pazove, pričom to Radničkému bol prvý triumf. Prvej výhre sa potešili i Somborčania, ktorý zabrzdili pančevský „rýchlik“. Prvý bod získali poslední Odžačania, kým Vršac prehral doma od Dunava. Padinčania na hosťovaní v Sente znova nedali gól a body zostali za Tisou. Výsledky 5. kola: Radnički (S) – Dinamo 3 : 1, Senta – Dolina 1 : 0, Tekstilac – Radnički (SM) 1 : 1, Vršac – Dunav 0 : 1, Prigrevica – ČSK Pivara 0 : 2, Radnički (NP) – Sloga 5 : 1, Radnički (Š) – Cement 3 : 1, Bačka 1901 – Banat 1 : 2. Tabuľka: 1. ČSK Pivara 12 bodov, 2. Banat 11, 3. Senta 10, 4. Sloga 10... 9. Dolina 7... 13. Prigrevica 5... 15. Radnički (S) 3, 16. Tekstilac 1 bod. Program 6. kola: Dinamo – Cement, Banat – Radnički (Š), Sloga – Bačka, ČSK Pivara – Radnički (NP), Dunav – Prigrevica, Radnički (SM) – Vršac, Dolina – Tekstilac, Radnički (S) – Senta. SENTA – DOLINA 1 : 0 (1 : 0)

lović strelou z dvadsiatich metrov prekvapil brankára hostí a postavil retie majstrovské kolo do Aradá- fanúšikov na nohy. Iba minútku po ča prinieslo 90 minút dramatic- tom, ako dal gól, Apostolović asistokého futbalu a množstvo gólov. val Mijićovi, ktorý hlavou zaslal loptu AŠK privítal prvých susedovcov zo do siete ŽFK Banát. V 82. min. však zreňaninského sídliska Bagljaš. Od neobozretnosť obrancov AŠK trestal Marković. Nasleduprvého hvizdu júcich desať minút rozhodcu Aradása Aradáčania snačania začali útočiť. žili vyrovnať, a tak Bránu hostí však z tohto zápasu vyprvýkrát ohrozili ťažiť aspoň bod, až v 25. min., ibaale sa im to nepože strela Mijića darilo. V mužstve skončila vedľa. Iba AŠK veľmi chýbali o pár minút nebrankár Kurtešan skoršie najlepšiu a strelec Ďuríček, šancu na zápase ktorí majú zdravotmal Gál, ktorý sa v né problémy. pokutovom území AŠK: Dimitrijepekne vymkol obvić, Prodanović rane Banátu, prekľučkoval aj bran- Zastane si znova medzi žrde? (Korać), Striško, kára, a potom – Rajko Kurtešan (AŠK Aradáč) Maksimović (Birmanac), Bredšnajkopil vysoko nad bránu! Nuž a po týchto nevyužitých der, Rajčević, Mijić, Matejin (Ćušanciach hostia za dve minútky dali purdija), Vesin, Gál, Apostolović. Ostatné výsledky 3. kola: Lehel dva góly. Najprv studenou sprchou Aradáčanov v 35. minúte „oblial“ – Omladinac 1 : 1, Borac – Banat Stojiljković a o dve min. neskoršie 1 : 3, Proleter 2006 – OFK Klek 5 : domácich šokoval aj Petrović – 0 : 2. 0, Naftagas – OFK Gradnulica 6 : Zdalo sa, že si hostia odnesú do- 0, Potisje – Rusanda 1 : 0 Aradáčania sa po treťom kole mov body bez väčšieho odporu domáceho celku. Futbalisti AŠK však nachádzajú na 9. mieste s troma tak nemienili a aj v druhom polčase bodmi a v nedeľu budú hosťovať pokračovali útočne. V 66. min. Striško v Kleku. silne vypálil z voľného kopu, ale lopta Foto: I. Pančić trafila brankára. V 73. min. ApostoSuzana Kokavská

tretnutie stanevplývali na korých rivalov nečný výsledok. Preto mu netreba v Sente prebiehalo v tradičveľmi ani zazliene dobrej nálade. vať. Aj na tomto Domáci jediný gól zápase sme videli, strelili v úvode že Doline chýba zápasu. V 9. min. dobrý kanonier. rozhodca odpískal Možno hostia nevoľný kop blízko museli prehrať, brány Doliny. Skúkeby Advigov na sený Lazar Popov záver trafil sieť. kopol ponad múr, DOLINA: Trivutrafil žrď, odrazenović, Vukotić, nú loptu dočkal Nedučić, Šarenac, Čigoja (SpaskovĐuričin a zdolal bezmocného Triski), Đoković (Ivavunovića. Tak Panišević), Šušnjar, dinčanom dobre Veličković, Adviznámy stredopoliar Najusilovnejší: Milan gov, Stojanov (RaPopov bol jedným Šušnjar (Dolina Padina) dić), Pavić. zo strojcov prehry v Sente. Počas celého zápasu sa hralo MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA tvrdo, vzletne a šancí na zmenu výsledku bolo na oboch stranách. V snahe získať body hráči oboch celkov robili aj chyby. V prvom polčase bývalí futbalisti Doliny Mi- JEDNOTA 1950 – NAŠA HVIEZDA 4 : 0 (2 : 0) livojev a Josimović, teraz v tričku Silbašania, no mladý brankár Pagáč Senty, zorganizovali dobrú akciu, Ján Murtin sa nedal prekvapiť. ale ich spoluhráč Matić kopol a sychravého počasia na šmykľaV 37. min. Ralević z autu uvoľnil vedľa brány. Hostia mali prvú vom trávniku pred 200 divákmi Kneževića, ktorý zblízka skóroval. V 44. šancu na vyrovnanie v 45. min., domáci futbalisti porazili dobrých min. Horvát zahral voľný kop, lopta no strela Veličkovića minula cieľ. Po prestávke sa hralo nervóz- hostí zo Silbaša, možno i privysokým prekvapila všetkých okrem Kneževića, nejšie, ale i ďalej veľmi korektne. výsledkom. V prvom polčase futbalisti ktorý rutinovane prekonal Križana. Silbašania v druhom polčase viac Nervozitu vyvolal neistý rozhodca Jednoty mali viac loptu v nohách, Igor Milanović, hoci jeho chyby ale do 37. min. viac na bránu strieľali útočili, ale obrana v čele so skúseným

V Hložanoch presvedčivo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Horvátom ľahko odolávala. Z protiútokov boli nebezpečnejší domáci. V 77. min. akcia náhradníkov Supeka a Ľ. Hataľu priniesla najkrajší gól na zápase, keď ten druhý trafil ľavý roh. V poslednej min. Bučík ušiel ľavou stranou, trafil Jevića na meter od brány – 4 : 0. Rozhodkyňa Vanja Ivanović z B. Palanky žltými kartami potrestala domáceho Ralevića, hostí Tubića a Ninkova. JEDNOTA: Pagáč, Đumić, Benko, M. Hataľa, Ljubičić, Boronjac (Jević), Ralević (Supek), Knežević, Bučík, Horvát, Lončar (Ľ. Hataľa). V sobotu Jednota bude hosťovať v Karađorđeve. • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Chybili a prehrali ŠAJKAŠ – TATRA 3 : 2 (2 : 1)

Pavel Pálik

nečne v 71. min. Bojan Trojanović po sólovom úniku vyrovnal na 2 : 2. Keď to nikto nečakal, v 80. min. brankár Ljubičić trochu dlhšie držal loptu v rukách. Rozhodca Radović z Veternika ocenil, že porušil futbalové pravidlá a nariadil nepriamy kop na asi 13 metrov od brány. Kým sa hostia hádali s rozhodcom, niekto z domácich uvoľnil Igračeva a tento loptu zaslal do siete brány Tatry. Nová debata s rozhodcom futbalistom z Kysáča nič nepomohla, body na radosť 100 divákov zostali v Kovilji. Domáci hráč Stojanov pre druhú žltú kartu, a potom červenú v 83. min. musel do šatne. Predtým žlté

osťom z Kysáča bol v Kovilji bod na dosah ruky, ale vďaka vlastným chybám prehrali. No poďme radom. Začiatok patril domácim, ktorí po chybách Ujfalušiho dvoma gólmi Mihajlovića v 6. min., resp. v 15. min. získali dvojgólový náskok. Obranca Tatry sa v 28. min. čiastočne vykúpil, keď delovkou z asi 28 metrov prekonal domáceho brankára Ljubića a stanovil výsledok prvej časti. Po prestávke sa obraz hry zmenil. Hostia mali prevahu a Milunović až päťkrát nevyužil svoje šance! Ko-

karty dostali aj domáci Maljurić a hostia Jambrich, Milunović a Boško Trojanović. TATRA: Ljubičić, Červený, Ujfaloši (Vozár), Srnka, Boško Trojanović, Ožvát (Kohút), Jambrich, Alargić, Budík (Kulík), Vyšmykol sa aspoň bod: Rade Ljubičić (Tatra Kysáč) Milunović, Desek 1 : 2, Vinogradar – Sirig 2 : 2, jan Trojanović. Dorastenci Tatry porazili doma Veternik – Fr. partizan 1 : 0, Šajkaš Petrovaradín 5 : 0. Góly dali Juras 2, M. – Tatra 3 : 2, Futog – TSK 1 : 1, ProleFuntík, B. Funtík a Marko. V budúcom ter – Slavija 2 : 1, Dinamo – Sofeks kole pionieri pocestujú do Čelareva 0 : 3, Jedinstvo – Petrovaradín 0 : a pionieri do Bukovca. Prvé mužstvo 1. Tatra je na 14. mieste s troma bodmi. Tatry uvíta Futog. Foto: J. Pucovský Výsledky 5. kola: Mladost – Su-

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Smola na kopačkách Petrovčanov BEČEJ 1918 – MLADOSŤ 4 : 1 (0 : 0)

Samuel Medveď

omu sa jednoducho povie smola. Petrovčania tú smolu v Bečeji mali neúrekom. Výprava Mladosti na tento zápas odcestovala oslabená, bez kapitána Pavlisa, Trišića (obidvaja boli v zahraničí), tiež bez chorého Mijina. V 10. min. sa zranil aj Vladimir Rupar a z lavičky musel na ihrisko ďalší obranca Vuković, ktorý hral do 51. min., potom ho zasiahol Ruparov osud a tréner Čuljak bol prinútení urobiť ďalšie striedanie.

V prvom polčase domáci len o štipku boli lepší od Petrovčanov. Dobrú šancu prepásol Stojimirović. Bolo to v 11. min., keď Torbica z pravej strany centroval a Stojimirović na opačnej strane kopal do domáceho brankára. Domáci najlepšiu šancu mali v 33. min. Asi z dvadsiatich metrov z voľného kopu triafali roh, Leňovi sa lopta vyšmykla, no v nasledujúcom pokuse domáci útočník cielil mimo. Len čo sa začala druhá polovica zápasu, Petrovčania mali kolosálnu šancu dostať sa k vedeniu. Milenković všetko urobil dobre až po záver, keď prišiel pred brankára, triafal dolný roh, no lopta minula cieľ. Domáci si v tej • ŠPORT •

chvíli vydýchli. Potom čoskoro prišlo to nepríjemné zranenie Vukovića a Mladosť zostala hrať len s jedným stopérom – Igorom Stojimirovićom. Veľké medzery v zadných radoch hostí využili domáci a za desať minút štyrmi gólmi ukončili robotu. V 64. min. už bolo 4 : 0. Potom mohli ešte niekoľkokrát realizovať svoju ofenzívu, ale sa dobrými zákrokmi vyznamenal brankár Leňa. V 78. min. po dobrej rozohrávke Hašku a Đukanovića tento druhý šikovne prekabátil domáceho brankára. Mladosť dosiahla čestný gól, hoci vo finiši mohol skórovať i nováčik hostí Luka Jovanić. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Babiak,

Jakuš, Stojimirović, Rupar (Vuković – Jovičić), Torbica, Jovanić, Milenković (Haška), Severíni, Đukanović. Petrovskí dorastenci tiež nemali v Bečeji úspech a prehrali 4 : 0. Výsledky 4. kola: Maglić – Titel 0 : 1, Kulpín – Krila Krajine 4 : 2, Obilić – Vojvodina 0 : 4, Bečej 1918 – Mladosť 4 : 1, Borac – Hajduk 1 : 1, Stari grad – Proleter 0 : 1, Budućnost – Mladost radost 2 : 3. Tabuľka: 1. Mladost radost 10 bodov, 2. Titel 10, 3. Bečej 1918 9... 7. Maglić 6... 10. Mladosť 5... 14. Kulpín 3 body... 16. Budućnost 1 bod. Program 5. kola: Mladost radost

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Crvenka bez výhry Juraj Pucovský

užstvo Crvenky je po 3. kole bez výhry, lebo prehralo aj druhý zápas na hosťovaní, tentoraz v Sombore s Metalcom. V súboji dvoch rovnomenných tímov v Ribareve o gól lepší boli

Kolućania, a tak zostali na prvom mieste s maximálnym počtom bodov. Radnički si v Ratkove ľahko poradil so Šikarou, kým Aleksa Šantić rovnakým výsledkom vyprevadil domov Rastinu. Jedinú remízu videli diváci na zápase v Sonte. Výsledky 3. kola: Metalac –

Chýbal v Bečeji: Svetozar Mijin (Mladosť Petrovec) – Maglić, Proleter – Budućnost, Hajduk – Stari grad, Sutjeska – Borac, Mladosť – Tvrđava, Vojvodina – Bečej 1918, Krila Krajine – Obilić, Titel – Kulpín. Foto: J. Pucovský Crvenka 3 : 1, Jedinstvo (R) – Jedinstvo (K) 1 : 2, Radnički – Šikara 5 : 2, Dinamo – Partizan 1 : 1, A. Šantić – Rastina 5 : 2. Voľná bola lalitská Panónia. Tabuľka: 1. Jedinstvo (K) 9 bodov, 2. A. Šantić 7, 3. Partizan 5... 10. Crvenka 1, 11. Panónia bez bodov. Program 4. kola: Crvenka – Rastina, Partizan – Panónia, Šikara – Dinamo, Jedinstvo (K) – Radnički, Metalac – Jedinstvo (R). Voľný je A. Šantić.

38 /4613/ 20. 9. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Brankár čaroval, útok neoslnil SLÁVIA – SLOGA (BNS) 2 : 0 (1 : 0) Ján Špringeľ

epamätá sa takýto raketový štart Slávie v Prvej juhobanátskej lige: všetkých päť výhier, maximálny počet bodov, trojbodový náskok nad súperom. Na meraní síl so susedmi z Banátskeho Nového Sela v prvom polčase sme videli festival zmarených šancí. Po prestávku hral len jeden tím: príležitosti Slávie sa striedali ako na bežiacom páse. Výbornými zákrokmi ale zneškodňoval strely Kovačičanov Miloš Milanović. Dovčerajší strážca siete Slogy, Doliny a Slávie Todor Krivokuća sa na zásahy svojho nástupcu hrdo pozeral z lavičky pre náhradníkov tímu z B. N. Sela. Po prestávke slávisti hrali na nepoznanie slabšie, navyše dopustili hosťom zopárkrát ohroziť bránu Krstića. Futbal je však hrou hier okrem iného aj pre nečakané zvraty. Slo-

ga štyri minúty pred záverečným hvizdom zahodila skvelú možnosť, keď po prihrávke v pokutovom území Jović mieril nad. V druhej minúte nadstaveného času Pavel Čížik z tridsiatich metrov vypálil z voľného kopu ľavačkou bombu – k tomu lopta pred brankárom ešte odskočila a zakončila neúprosne v sieti súpera. Po 2 : 0 fanúšikom Slávie sťaby spadol kameň zo srdca: do posledných chvíľ stŕpali, ale sa na záver tešili. Prvý gól vsietil Vulišić v závere prvej štvrťhodine hry. Gigović výborne strelil v pokutovom území, gólman bravúrne vybránil, nabiehajúci Vulišić v pokutovom území trafil presne do horného ľavého rohu brány Slogy. Najviac šancí takmer od začiatku skríženia zbraní mal Bíreš. Po polopríležitosti v 5. min. vzápätí strelil zľava v šestnástke slabšie a brankár strelu kryl. Hneď nato strelil Gigović,

Útočník Slávie Slobodan Gigović medzi brankárom Milošom Milanovićom a obrancom Slobodanom Stojčićom nabiehajúcemu Bírešovi výbornú strelu vyhodil na roh obranca hostí. V 12. min. precízny center P. Čížika z ľavej strany Bíreš hlavičkou míňa tesne mimo. Aj po strelenom góle až po prestávku mali hostitelia výraznú územnú prevahu. Petković v polovici polčasu strelil z voľného kopu, Milanović úspešne chytil. Strele Labudića v 25. min. predchádzal dokonalý, v nižších ligách takmer nevídaný center Petkovića. V poslednej tretine Milanović kryl ešte jednu strelu Bíreša a diaľkový projektil Vulišića. Päť minút pred polčasom stredopoliar Vulišić prenikol do veľkého vápna susedov z ľavej strany, centroval nabiehajú-

cemu Gigovićovi, ktorý strelil gól. Rozhodca Gojko Jovanović z Uljmy gól neuznal pre postavenie útočníka domácich mimo hry. V druhom polčase strelu P. Čížika zneškodnil strážca siete Slogy, kým striedajúci Vukajlović v 75. min. triafal takisto ľavačkou zľava tesne vedľa. Prvú zrelú možnosť dostala Sloga až v 62. min., keď Drinić nevyužil nepozornosť obrancov z pravej strany. SLÁVIA: Krstić, Poljak, P. Čížik, Ján Čerňoš, Radenković, Petković, Vulišić, Ďuriš (Vukajlović), Labudić (D. Čížik), Bíreš, Gigović (Jaroslav Čerňoš). Zverenci Zlatka Mršulova odchádzajú v nedeľu do Izbišta.

Vyhrali skúsenosť a gólman hostí HAJDUŠICA – JEDINSTVO STEVIĆ 1 : 3 (0 : 2) Vladimír Hudec

ápas 5. kola na ihrisku v Hajdušici oba celky, a zvlášť domáci futbalisti začali príliš obozretne. V prvej polhodinke sa hralo na strede ihriska a jedinú príležitosť mal útočník Hajdušice Ružić, ktorý vyrazil sám pred brankára, avšak keď mal strieľať, skĺzol sa a z gólu nebolo nič. Nuž a potom v 37. min. hostia z Kačareva z ľavej strany zorganizovali rýchly protiútok a Atanasov bol úspešnejší od brankára Melicha – 0 : 1. Len čo sa Hajdušičania pohli zo stredu ihriska, hostia im odňali loptu a podobným spôsobom ako minútku predtým Atanasov aj druhýkrát matoval brankára Hajdušice. Po zmene strán domáci futbalisti ukázali, že so súperom z Kačareva môžu hrať úplne rovnocenne. Dokonca, už v 51. min. mladý Đaković pekným gólom prebudil nádeje domácich futbalistov, že môžu dohoniť náskok hostí. Hajdušičania

www.hl.rs

Hajdušičania (v bielych dresoch) neúspešne obliehali bránu Jedinstva dostali krídla a neúnavne obliehali bránu súpera. Dve výhľadné príležitosti mal Hrudka, pekne strieľal aj Radović, ale brankár Jedinstva Živanović bol neprekonateľný. Postupne však hostia začali obštrukciami brániť výsledok, simulovali zranenia, čo im rozhodca Janković z Banátskeho Brestovca toleroval. Tak stlmili tlak domáceho celku a nadviazali rovnováhu. Pokúsili sa Hajdušičania zorganizovať aj

Informačno-politický týždenník

niekoľko rýchlych protiútokov, avšak v tom ich znemožnil rozhodca, ktorý prerušoval hru pre fauly, a tak umožňoval hosťom, aby si upravili svoje šíky. Príležitosti však mali aj hostia, ale obrana Hajdušice dobre fungovala. Predsa v 93. min. náhradník Anačković z nepatrnej blízkosti aj tretíkrát matoval Melicha a položil bodku za výsledkom tohto zápasu. HAJDUŠICA: Melich, Zambo,

Barbulović, Pomorišac (Petrović), G. Stojkovski, Mršić, Đaković, Anđelovski, Đapa (Mladenović), Radović, Ružić (Hrudka). Výsledky 5. kola: Omladinac – Jugoslavija 2 : 2, Mladosť (V) – Polet 2 : 1, Slávia – Sloga 2 : 0, Budućnost – BAK 1 : 2, Mladost (O) – Vojvodina 0 : 3, Radnički – Vulturul 5 : 0, Crvena zvezda – Patrizan 2 : 0, Hajdušica – Jedinstvo Stević 1 : 3. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Malina trafil na súmraku KRIVÁŇ – VAJSKA 2 : 1 (1 : 1)

Útočník Kriváňa Daniel Kočonda (prvý sprava) v 44. min. šikovne vyrovnal výsledok na 1 : 1

Juraj Pucovský

osťom z Vajsky sa šanca na gól naskytla už v 1. min., ale Salaji zameškal na dobre odcentrovanú loptu Vukmira z pravej strany. V 7. min. Vajska zostala bez Delića, ktorý si zranil hlavu pri zrážke s obrancom Dobríkom. A potom od 12. do 18. min. sa Darko Pavlov až trikrát ocitol pred brankárom Pajićom, no ani raz netrafil bránu.

V 24. min. hostia zahrali z rohu, v množstve domácich hráčov loptu hlavou zachytil ani nie veľmi vysoký hosť Zorić a táto sa už aj trepotala v pravom rohu brány Naďa – 0 : 1. Veľkú radosť si hádam všetci hráči hostí odišli rozdeliť s trénerom Miloradom Stojanovićom, ktorý kedysi viedol aj mužstvo Kriváňa. Domáci sa ťažko dostávali z nepríjemnej situácie. Trvalo to až do 44. min., keď Kutenič odcentroval z rohu

rovno na hlavu Kočondu a selenčský Messi presnou strelou trafil ľavú časť brány pod brvnom – 1 : 1. Iba o niekoľko sekúnd neskoršie Salaji unikol z pravej strany, ideálne odcentroval a Iličić z niekoľkých metrov hlavou strelil vedľa brány. Po prestávke Selenčania ožili. Pokus Pavlova v 52. min. odčinil brankár Pajić nohami, o desať min. neskoršie tento nešťastný útočník domácich znova netrafil do prázdnej brány. Ne-

vzdávali sa ani hostia a nebezpečný Iličić v 63. min. z niekoľkých metrov strelil vedľa. Viac ako 100 divákov z peknej tribúny Kriváňa sa hlasne ozvalo v 66. min., keď brankár Pajić odrazil loptu rovno na nohu Kočondu, ktorý zo šestnástich metrov napálil brvno nechránenej brány. Vo finiši zápasu sa nad Selenčou poriadne zotmelo a padal čoraz silnejší dážď. Domáci v 70. min. žiadali od rozhodcu Palića z Karađorđeva penaltu pre hru rukou Stankovića v trestnom území, ale z toho nebolo nič. Kriváňovci museli vynaložiť nové úsilie, aby sa dostali k víťaznému gólu. Napokon sa im to podarilo v 82. min., keď náhradník Jovović hodil loptu z autu, kapitán Malina šikovne obehol obrancu Bojića a stredného záložníka Stankovića a prízemnou strelou prekonal Pajića – 2 : 1. Tentoraz veľká radosť domácich futbalistov a ich fanúšikov. Nebol to však koniec vzrušeniam na tomto zápase, lebo Pavlovovi v 90. min. chýbalo iba niekoľko centimetrov na nový gól. Priháralo aj pred domácou bránou, ale sieť Naďa smelým zákrokom zachraňoval bojovný Jovović. Po tejto zaslúženej, ale ťažko vybojovanej výhre mužstvo Kriváňa poskočilo na prvé miesto v tabuľke. KRIVÁŇ: Naď, Kocić (Jovović), Dobrík, Deljanin, Krížov, Ignjatović, Darko Pavlov, Kutenič, Mučaji (Spasić), Kočonda (M. Strehársky), Malina.

Šťastný bod susedovcom SLÁVIA – BAČKA 1 : 1 (0 : 0)

Ján Šuster

ivnickí futbalisti vo väčšej časti zápasu mali viditeľnú prevahu a hostia z Despotova svoje šance hľadali v protiútokoch, ktoré domáci ľahko zastavovali.

Po peknej akcii útočného radu Slávie lopty sa zmocnil Kotiv, dobre strelil spoza šestnástky, ale trafil iba žrď. V 17. min. slabú strelu Panića brankár Brňa kryl. V 21. min. Benka prehodil Brňu, ale loptu z bránkovej čiary odrazil obranca Đaković. Do polčasu dobré príležitosti nevyužili ani Vladimír Kuchta a ešte raz Kotiv. Konečne v 64. min. Čolović zo stredu ihriska uvoľnil Bulatovića, ktorý bol rýchlejší od svojho strážcu a vedľa vybiehajúceho brankára Brňu poslal • ŠPORT •

loptu do pravého dolného rohu – 1 : 0. Od tej chvíle rozhodca Vučković z Báča začal nadŕžať hosťom. Pískal až šesť voľných kopov pred trestným územím Slávie, ale strely Zelena netrafili bránu alebo ich brankár Čobrda zneškodnil. V 89. min. obranca Paprić odkopol loptu z trestného územia domácich, zmocnil sa jej Nikić a hoci bol obrátený chrbtom k bráne Slávie, predsa nejako prekonal Čobrdu. Treba povedať, že sú za remízu v posledných chvíľach na vine aj domáci útočníci, lebo i v druhom polčase nevyužili veľa šancí. Zápas v Pivnici sledovalo viac ako 150 divákov. Žlté karty dostali bratia Kuchtovci a Baláž u domácich, Žigić, Popin, Zelen a Marković u hostí.

SLÁVIA: Čobrda, Vladimír Kuchta, Vlastimír Kuchta, Baláž, Paprić, Nímet, Grňa (Petrović), Kotiv, Panić (Čolović), Bulatović, Benka (Kalko). Pionieri Slávie v nedeľu predpoludním porazili rovesníkov Bačky z Despotova 6 : 1. Badinský dal 3 góly, Vinković 2 a Valihora. Výsledky 3. kola: Borac – Hercegovac 2 : 1, Kriváň – Vajska 2 : 1, Slávia – Bačka 1 : 1, Soko – Mladost 3 : 1, Bački hajduk – Neštín 1 : 2. Stop pre „svojich“: Rastislav Brňa Tabuľka: 1. Kriváň 7 bo- (Bačka Despotovo) dov, 2. Slávia 7, 3. Neštín Bačka – Soko, Vajska – Slávia, Borac 6... 10. Mladost 0 bodov. Rozvrh zápasov 4. kola: Hercego- – Kriváň. Foto: J. Pucovský vac – Neštín, Mladost – B. hajduk, 38 /4613/ 20. 9. 2014

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Obetavosť vyšla na márnosť JEDNOTA – HAJDUK 1 : 1 (0 : 0)

Matej Bzovský

obetavom, ale nie veľmi kvalitnom súboji o body sa súperi zo štadióna Jednoty rozišli deľbou bodov. Stretnutie starých rivalov zo Starej Pazovy a Bešky si nezasluhuje veľkú pozornosť. Bol to nezaujímavý zápas, v ktorom hostia túžili po

jednom bode, čo sa im na konci aj podarilo dosiahnuť. Od prvého hvizdu dobrého rozhodcu Milovana Jovanovića z Nového Sadu obrannou taktikou si mužstvo Hajduka zachraňovalo svoju sieť. Darilo sa im to zvlášť v prvom polčase, keď zriedkavo prechádzali na polovicu ihriska Jednoty. V tejto časti domáci

Najslabší výkon MLADOST – BUDÚCNOSŤ 4 : 1 (1 : 0)

Ján Murtin

po vhadzovaní lopty z autu. Hanba! V 77. min. domáci nastrelili do ložanci v Báčskom Jarku podali ruky M. Kobilarova priľnutej k telu, najslabší výkon od príchodu ktorý stál na hranici trestného úzeSinišu Stanivuka za trénera. mia a Surla na prekvapenie pískal Skromný domáci tím Mladost ich penaltu. Pavlović z bieleho bodu zaslúžene porazil. zvýšil na 3 : 1. V 83. Tréner hostí Stanimin. Kovačević z diaľvuk mal obrovské ky prekvapil Popina problémy, lebo – 4 : 1. pre zranenia neŽlté karty v radoch hrali kapitán Lukić hostí dostali Trivunoa spoľahlivý Alić, vić a M. Kobilarov. Jelić a Mitrović. Od BUDÚCNOSŤ: Popoplátanej zostavy pin, Đekić, Batinić Budúcnosti sa viac (Uroš Joksimović), ani nečakalo. Keď Trivunović, Zečević sa k tomu pridá aj (Panić), Bjelajac, N. nekorektné rozhoKobilarov, Uglješa dovanie rozhodcu Joksimović (SivčeSurlu z Inđije Nevydržali: Miloš Zečević vić), Matić, M. Koa jeho pomocníka (Budúcnosť Hložany) bilarov, Obradović. Maksića z Ogaru, Výsledky 5. kola: ešte je to dobrý výsledok. Mladost – Budúcnosť 4 : 1, Kabel – Chybu zadákov hostí v 15. min. Omladinac 0 : 1, Graničar Sremac využil Mudrinić a z hranice trest- – Ljukovo 1 : 2, C. zvezda – Jugović ného územia prekonal Popina – 1 2 : 1, Sloga – LSK 2 : 2, Kupinovo : 0. V prvom polčase brankár hostí – Borac 1 : 0, ŽSK – Index 2 : 0, zlikvidoval ešte dve šance futbalis- Jednota – Hajduk 1 : 1. tov Mladosti. Tabuľka: 1. Omladinac 13 boUž v 52. min. Budúcnosť vyrov- dov, 2. ŽSK 13, 3. Kabel 10, 4. nala po chybe brankára Vasiljevića Ljukovo 9, 5. Sloga 8... 7. Jednota a Svitića, keď Obradović dorazil 7... 14. Budúcnosť 4 body, 15. LSK loptu do prázdnej brány. O dve min. 4, 16. Hajduk 2 body. neskoršie chybil Panić, potom M. Program 6. kola: Budúcnosť Kobilarov zbytočne urobil faul, po – Hajduk, Index – Jednota, Bocentri hostia zaspali a Kovačević rac – ŽSK, LSK – Kupinovo, Jugopremenil výsledok na 2 : 1. Pokusy vić – Sloga, Ljukovo – C. zvezda, o vyrovnanie Budúcnosti zastavovali Omladinac – Graničar Sremac, spomenutí rozhodcovia vymýšľaním Mladost – Kabel. ofsajdov. Absurd je, že to urobili aj Foto: J. Pucovský

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mohli ľahko rozhodnúť o víťazovi. Najlepšie šance nevyužili Furtula, Mačak a Ivanišević, kým Marković z voľného kopu v 34. min. trafil brvno. V druhej časti sa hostia trochu zbavili tlaku, smelšie útočili, ale ich dve-tri príležitosti zneškodnil domáci brankár Mijatović. Jednota sa ujala vedenia v 52.

min., keď Erceg premenil správne nariadenú jedenástku. Hneď potom v 55. min. vytrvalí hostia vyrovnali prostredníctvom Ž. Mitrovića po hrubej chybe domácej obrany. Do ukončenia zápasu domáci sa snažili získať tri body, čo si podľa výkonu aj zaslúžili, ale nerozvážne zahodili množstvo príležitostí. To sa im na konci poriadne vypomstilo, lebo stratili dva cenné body. JEDNOTA: Mijatović, Bojić, Marković, Šuša, Stegnjajić, Milaković, Jelović (Šestović), Mačak, Furtula, Erceg (Glavačević), Ivančević (Gačić).

Dobre začali... SLOGA – LSK 2 : 2 (1 : 1)

Károly Vig

rdevíčania dobre začali zápas s mužstvom z Laćarka, ale sa im na konci nepodarilo získať viac ako bod. Mužstvo Slogy od začiatku zatlačilo tím LSK na svoju polovicu a z rýchlych akcií si vytvárali šance. Tak už v 7. min. Simeunović uvoľnil Bojanića, ktorý zacentroval pred bránu, kde na loptu nabehol Nedić a zaslal ju do siete – 1 : 0. V krátkom čase domáci ešte pohrozili hosťom, ale gól sa im nepodarilo vsietiť. Čoskoro, v 9. min., prišlo k vyrovnaniu výsledku. Brankár domácich Tojagić nepozorne vypustil loptu a Grbić ľahko vyrovnal. V pokračovaní sa hralo príliš tvrdo, až priostro, takže rozhodca Stevan Svrkota z Nového Sadu

často prerušoval hru a ukazoval žlté karty. No i napriek tomu najviac pričinením sa hostí vášne na ihrisku si nie veľmi krotili. Útok domácich bol nebezpečnejší od chvíle, keď v druhom polčase na trávnik vykročil Grković. Tento hráč sa už v 47. min. zbavil strážcov a majstrovsky prekonal brankára LSK. Domáci znova mali náskok, a to 2 : 1. Namiesto toho, aby si zaistili výhru nad súperom, domáci sa nepotrebne uvoľnili. Vo finiši zápasu hostia využili nepozornosť obrany Slogy a Bosančić v 89. min. vyrovnal výsledok. SLOGA: Tojagić, Babić (Vlaisavljević), Matić, Bojanić, Jelčić, Raičević, Kovačević, Nedić, Šarić (Cvetičanin), Simeunović, Cvijić (Grković).

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský OFK BINGUĽA – JEDNOTA ŠÍD 1 : 4. Binguľčania si mysleli, že šídske mužstvo patrí medzi slabšie v lige, a tak sa počas celého zápasu aj správali. To sa im na konci veľmi vypomstilo. Mladí hráči Jednoty svojim hostiteľom strelili štyri góly (Jovičilić, Starčević, Đurđević a Jovanović). Česť domácich zachránil Farkaš strelou z pokutového kopu.

GRANIČAR JAMENA – JEDNOTA ĽUBA 3 : 2. Ľubania na toto hosťovanie odišli s optimizmom, ktorý im prekazili domáci futbalisti. Góly Manojlovića a Tadića stačili iba na minimálnu prehru Jednoty. SREMAC BERKASOVO – HAJDUK VIŠNJIĆEVO 4 : 3. Hostia aj v tomto kole utŕžili novú prehru. Tentoraz o gól lepší v Berkasove bol domáci Sremac. • ŠPORT •

Družstvo jadžentistov pred zápasom

Zober tú loptu!

ĎALŠÍ KROK ZA HRANICAMI

Jadžent do škôl v Maďarsku? Juraj Pucovský

obre je známe, že Slovenská asociácia športu na školách viackrát zaradila jadžent do programu seminárov pre telocvikárov na Slovensku. Športovú hru, ktorú v roku 1993 vymyslel profesor Janko Pavlis z Temerína, štyri razy predviedli aj na Kaloka-

Pošmykol som sa...

gatii – Olympiáde detí a mládeže východoeurópskych krajín pod patronátom Medzinárodného olympijského výboru. Napokon jadžent pred pol druha rokom uviedli ako experiment v trvaní päť rokov do programu telovýchovy škôl v Belgorodskej oblasti Ruskej federácie. V maďarskom meste Békešská Čaba svojho času družstvo zo Slovenského Komlóša zohralo prvý medzinárodný zápas s prvým jadžentovým

klubom na svete JP 93 z Temerína. Tohto leta v Maďarsku prijali projekt pod názvom Jadžent zveľaďuje medzinacionálne vzťahy. Tvorcami projektu sú predsedníčka Združenia telocvikárov Csongrádskej župy Zsuzsana Banská-Kecseová a jej manžel Sándor z organizácie Šport pre všetkých Maďarska. Koncom augusta 2014 delegácia, v ktorej boli autor jadžentu, profesor Janko Pavlis, József Halapi, predseda Jadžentového zväzu Vojvodiny, a Zoran Govedarica, predstaviteľ Turistickej organizácie Temerín, navštívili Maďarsko. Vtedy sa s hostiteľmi dohovorili, že 26. septembra 2014 v Segedíne usporiadajú seminár pre jadžentistov, na ktorom tento šport účastníkom predstaví profesor Janko Pavlis. Po teoretickej prezentácii pionierske družstvá z Maďarska a zo Srbska zohrajú ukážkový zápas. Zahlásili, že sa s týmto športom prídu zoznámiť vedúci telocvikári z Budapešti, Päťkostolia a Segedína. Bude to príležitosť, aby všetci spoločne zvážili možnosť, ako zaradiť jadžent do riadneho programu maďarských škôl. Už teraz vieme, že sa družstvo jadžentistov z Maďarska zúčastní na medzinárodnom turnaji v tomto športe, ktorý v prvý novembrový víkend usporiadajú v piatich školách v Srbsku. Autor jadžentu J. Pavlis hostiteľom predstavil aj svoju novú ideu

Dohovor počas prestávky

Koho teraz trafím? – Móda pre páry, ktorá v budúcnosti má umožniť ľahšie získavanie prostriedkov pre činnosť jadžentových klubov, zväzov a asociácií. Zsuzsana Banská-Kecseová pri tejto príležitosti odovzdala dokumenty na členstvo v Medzinárodnej jadžentovej asociácii so sídlom v Temeríne. Profesor Janko Pavlis, autor jadžentu

2001

2011

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Rozspievané klenoty

2011, Vojlovičanka

Detský festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty sa po prvýkrát uskutočnil v roku 1992 v Kovačici z iniciatívy učiteľa hudobnej kultúry v tamojšej ZŠ Mladých pokolení a jedného z vedúcich v súbore V šírom poli hruška Pavla Nemčeka a za podpory kovačického MOMS. Za týchto 22 rokov mnohí z odmenených spevákov vyrástli z krátkych nohavičiek, ale aj hlasovo dozreli v opravdivých spevákov slovenských ľudových piesní, a tak môžu svoje prostredia (v Báčke, Srieme a Banáte) reprezentovať aj na „veľkých” festivaloch. Je to dokonca i zámer festivalu Rozspievané klenoty: deťom od malička umožniť súťaženie v prednese ľudových piesní. Rozspievané klenoty prerástli z lokálneho festivalu na vojvodinský festival, navyše v niektorých osadách podnietili organizovať súťaženie mladých spevákov, z ktorého sa dostávajú na kovačický festival. Rozspievané klenoty sa usporadúvajú v rámci osláv Kovačického októbra, festival je súťažného rázu: výkony spevákov hodnotí posudzovacia komisia, porota obecenstva a je tu aj osobitná komisia pre ľudový kroj spevákov. Toto jedinečné podujatie sa koná v dvoch častiach: na prvom koncerte svoje spevácke vlohy si skúšajú iba domáci – Kovačičania, z ktorých dvaja najlepší postúpia do finále. V druhej časti pokrajinského festivalu Rozspievané klenoty účinkujú už len tí najlepší mladučkí speváci z našich slovenských osád vo Vojvodine. Cieľom tohto podujatia je zachovať pôvodné slovenské ľudové piesne a najmladším vštepiť lásku k ľudovým piesňam. Doteraz sa to úspešne darilo. Anička Chalupová Foto: A. Chalupová a z archívu Hlasu ľudu

2012, Selenčan

2013, účastníci vo finále 2012, Kysáčan 2013, Nadlačanka

2012, otvorenie festivalu

2013, Kovačičania

2012, Pazovčanka