Hlas 39 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4614/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 27. 9. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Plody jesene

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

S jeseňou prichádzajú aj problémy…

Úspech ako Čínsky múr

Z obsahu

27. 9. 2014 | 39 /4614/

Uzávierka čísla: 24. 9. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 RTV už nebude podnájomníkom 6 Návrh deklarácie rozdelil poslancov 7 Pretrvávajúci model

8 SLOVENSKO 8 Nemám chuť na nové začiatky

9 ĽUDIA A DIANIA 11 Čo na to inšpekčná služba? 17 Mokrá oberačka

Ústav pre rodovú rovnosť AP Vojvodiny v piatok 19. septembra v Novom Sade za hojnej účasti záujemkýň zorganizoval okrúhly stôl O stave a perspektívach rozvoja podnikania žien vo Vojvodine. (s. 5) K. Gažová

18 Ženy sú oporou cirkevného zboru

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Na zážitky z prázdnin sa nezabúda

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Nová kukurica ešte v ponuke nie je 26 Jesenní škodcovia obilnín 28 Najzdravšie sú tie z vlastného stromčeka

31 KULTÚRA 31 Žiaci, do toho! 33 Byť či nebyť – verš alebo stanovisko?

Žatva slnečnice v Kovačickej obci sa skončila ešte uplynulý týždeň, teraz už naplno prebieha zber cukrovej repy. Aj napriek nepriaznivému počasiu úroda je slušná, avšak z neuveriteľne nízkych výkupných cien sú poľnohospodári rozhorčení. (s.14) A. Chalupová

33 Krátky, ale úspešný zájazd

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Smutná nedeľa vo Vrbare 48 Šesťbodový náskok slávistov 49 Dobrý futbal

Autor titulnej fotografie: Vladimír Hudec

Mladí padinskí ochotníci, členovia divadelnej sekcie Domu kultúry Michala Babinku v nedeľu 21. septembra premiérovo zahrali divadelné predstavenie Čakanie na Godota autora Samuela Becketta v réžii Martina Labáta. (s. 34) A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Poďme na jarmok

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Je to putovné stretnutie dolnozemských Slovákov, ale má aj ďalšiu dimenziu. Nejde tu totiž len o vzájomné spoznávanie sa, výmenu poznatkov, skúseností, ale aj o prezentáciu našej tradičnej kultúry väčšinovému národu v tejktorej krajine.

ovoríme, pravdaže, o 6. stretnutí dolnozemských Slovákov Na jarmoku, ktorý sa tohto roku uskutoční v Srbsku, presnejšie v Kovačici, a to už o týždeň, 4. októbra. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, tohtoročný organizátor jarmoka, a jeho partneri v projekte – Turistická organizácia Obce Kovačica a Miestne spoločenstvo Kovačica – v rámci jeho propagácie usporiadali i tlačovú konferenciu v Belehrade. Takýto krok by iste pochválila aj ideová tvorkyňa tohto podujatia Anna Ištvánová z Maďarska. Keď sa jej podarilo týmto spôsobom zmobilizovať a dať do jedného organizačného tímu chtivých aktivistov Slovákov z niekoľkých okolitých krajín v tom ani nie veľmi ďalekom roku 2008, bola riaditeľkou Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. Táto skvelá a neúnavná organizátorka chcela týmto projektom predovšetkým zviditeľniť charakteristiky života a práce Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku a sprístupniť ich spoluobčanom Neslovákom. Prvý ročník sa vydaril a okrem gastronomických špecialít, remeselníckych a umeleckých výrobkov v Békešskej Čabe sa ponúkali aj duchovné skvosty – folklór, divadlo, knižné prezentácie, zasadala tam redakcia časopisu Dolnozemský Slovák. Už nasledujúci ročník prebiehal v Srbsku, a to v Báčskom Petrovci v rámci Slovenských národných slávností. Pri jeho príprave boli síce obavy, či je to pravé miesto, lebo SNS majú svoju ustálenú koncepciu a toto podujatie môže stratiť svoju identitu, ale ukázalo sa, že obavy boli zbytočné. Potom bol jarmok v Rumunsku (2010), na Slovensku (2011), znovu v Maďarsku (2012), vlani nebol usporiadaný a tohto roku je znovu v Srbsku. Škoda len, že A. Ištvánová už nie je medzi nami... Iste by sa potešila, ako tento medzinárodný slovenský jarmok „narástol“, – že jeho 6. ročník privíta v Kovačici okolo 400 účastníkov: remeselníkov, kuchárov, folkloristov... z Maďarska, Rumunska, Chorvátska, Slovenska a z hostiteľského Srbska a že ho finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. S cieľom predstaviť tradičnú gastronómiu, ľudové remeslá, tance, spevy a iné formy tradičnej kultúry dolnozemských Slovákov, organizátori pripravujú tri celky podujatia: stánky tradičných špecialít dolnozemských Slovákov, stánky remeselníkov, resp. ľudovoumeleckých výrobcov a folklórny program na javisku. Dolnozemský jarmok bude prebiehať na nádvorí MS Kovačica. Slávnostný otvárací program sa začne o 13. hodine a inšpirovaný bude prvým jarmokom v Kovačici, ktorý tu usporiadali roku 1934, ako aj jarmočnými príhodami a vtipnými scénkami zo slovenských dolnozemských jarmokov. Chcete si pripomenúť niekdajšiu pravú jarmočnú atmosféru? Obohatenú dokonca o medzinárodnú dimenziu? Nájdite spôsob, ako sa na budúcu sobotu dostanete do Kovačice. A doprajte si nezabudnuteľné zážitky. Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní. 39 /4614/ 27. 9. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Sféry

Menej ako málo

Samuel Žiak

Anna Lazarevićová

ozvojovým krajinám treba dať šancu, aby pokročili, aj za cenu, že zvýšia emisiu skleníkových plynov. Takto v utorok vyzval náš prezident Tomislav Nikolić predstaviteľov svetovej politiky a biznisu na jednodňovom klimatickom summite OSN v New Yorku. A tých bol rekordný počet: viac ako 120, vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu. Srbsko je malou krajinou, ale v spolupráci s inými môže predísť hrozbám a riešiť aj tie ťažkosti, ktoré sú nad jej sily, predsa sľúbil prezident Nikolić. Úlohou summitu bolo pripraviť pôdu na novú medzinárodnú zmluvu, ktorou sa budú riešiť klimatické zmeny. Generálny tajomník OSN Ban Ki-mun už skôr vyhlásil, že chce, aby lídri dali na summite odvážne sľuby. Peniaze však ponúklo iba zopár rozvinutých krajín. Treba vyzdvihnúť Francúzsko, ktoré ako prvé vyrukovalo s konkrétnou sumou: oferuje miliardu dolárov do takmer prázdneho celosvetového fondu na pomoc chudobným krajinám, ktoré by sa mali prispôsobiť klimatickým zmenám. Sú aj iné krajiny, ktoré prispejú, ale príznačné je, že sa na summite nezúčastnil prezident Číny, ktorá je najväčším znečisťovateľom a súčasne aj najbohatšia krajina a krajina s najsilnejším rozvojovým potenciálom. Teda aj tu je všetko o peniazoch. A kde sme tu my? Z jednej strany trpíme a obávame sa následkov globálnych klimatických zmien, teda sme zodpovední, kým z druhej strany výhovorkou, že potrebujeme rýchly hospodársky a iný rozvoj, nezodpovedne prosíme o možnosť vyhnúť sa stanoveným zásadám a predsa trochu znečisťovať. A kde som tu ja ako človek? Kto mi dal to právo zničiť rovnováhu planéty, ktorá ma vo svojich sférach miléniami trpí?!

www.hl.rs

patrenia zamerané na šetrenie uzreli svetlo sveta a v praxi, čiže v peňaženkách občanov sa majú prejaviť už 1. novembra. Šetrenie je len krajší názov pre zníženie penzií a platov vo verejnom sektore s jediným cieľom, zmenšiť rozpočtový deficit, a tým prispieť k záchrane štátu pred bankrotom. Hoci tieto nepopulárne opatrenia iste nikoho nepotešili, nikto ani nezdvihol hlas proti nim: ani syndikáty, ani penzisti, ani zamestnanci. Mnohí ich dokonca nazvali reformnými, hoci ťažko povedať, čo v rozdeľovaní chudoby môže pôsobiť reformne. Za naozaj reformné opatrenia by sa mohlo považovať šetrenie na niektorých iných úrovniach, inakšie organizovanie verejného úseku s cieľom zvýšiť jeho účinnosť, inakšie hospodárenie verejných podnikov, dopovedanie otázky podnikov v reštrukturovaní. Medzi reformné opatrenia by takisto patrilo zabezpečenie vyšších rozpočtových príjmov prostredníctvom napríklad účinnejšieho vyberania daní alebo zmenšenia sivej ekonomiky, ktoré zasa predpokladá už spomínané inakšie organizovanie verejného úseku... Zdá sa však, že na uskutočnenie tohto na naše pomery



trochu zložitejšieho procesu zatiaľ ešte niet podmienok alebo politickej vôle – to je jedno. Radšej sa budeme naďalej točiť v nekonečnom kruhu starých zvykov a ešte starších problémov, než by sme si nastavili latku trochu vyššie. Z druhej strany občanom sú s potešením ozrejmené veľkolepé plány výstavby, úpravy a blahobytného napredovania, ako je napríklad Belehrad na vode či rýchle trate tiahnuce z jedného na druhý koniec krajiny. Plánom nič nechýba, samozrejme, ibaže z nich sa nežije. Tak či onak, plánované zníženie penzií a platov vo verejnom úseku sa stalo realitou a už vyše týždňa mnohí vypočitujú, čo ich to bude stáť. Bez ohľadu na konečnú sumu, zníženie bude vplývať na kúpnu silu obyvateľstva, čo pri priemernom plate čosi nad tristo eur nie je žiadnym prekvapením. Okrem priemerného platu do úvahy treba brať aj celkové zadlženie občanov. O tom, že veľký počet občanov má značné dlhy, svedčí veľký dopyt po úveroch na refinancovanie, ktoré umožňujú jednotné splácanie viacerých iných pôžičiek. Značnej popularite sa teší aj povolené prečerpanie na bežnom účte, ako aj platenie šekmi s odročenou splatnosťou. Štatistika

hovorí, že občania v Srbsku majú úvery v celkovej hodnote 5,9 miliardy eur. Ekonomická kríza vplývala nielen na pokles štandardu obyvateľstva, ale aj na rast celkového zadlženia. Niekto si pomohol tým, že sa zadlžil, no niekto pre veľké dlhy doslova bankrotoval. Keďže u nás inštitúcia osobného bankrotu ešte neexistuje, to sa nikomu nedá dokázať. Často sa však uvádza, koľko občania dlhujú za elektrický prúd, komunálne účty, dane z majetku. Napríklad dlhy občanov za kúrenie dosiahli sumu 15 miliárd dinárov. Zo spolu schválených 670-tisíc bankových úverov okolo šesť percent alebo 36-tisíc je v omeškaní, čo znamená, že ich užívatelia majú problém so splácaním. Do podobných problémov sa dostalo aj takmer 250-tisíc bežných účtov a 80-tisíc úverových kariet. Ekonómovia zastávajú mienku, že u nás ešte neznáma inštitúcia osobného bankrotu by pre občanov vo veľkých dlhoch mohla znamenať akú-takú výhodu v prípade, že by pre dlhy mohli zostať bez všetkého majetku. Keď niekto vyhlási osobný bankrot, musí sa mu totiž zabezpečiť základná existencia. Ak napríklad ide o hypotéku, dlžník nepríde o celý dom, ale len o časť domu, aby mal kde bývať. No zmysel osobného bankrotu spočíva v tom, aby sa po určitom čase človeku umožnil nový začiatok. A to už nie je málo.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MILENKO MILIVOJEVIĆ, BÝVALÝ RIADITEĽ NOVOSADSKÉHO PRÍSTAVU

Treba sa dobre organizovať – Keďže ste v rámci projektu DaHar spolupracovali s členmi Európskej únie, ako je Slovensko či Maďarsko, nazdávate sa, že by nám to mohlo osožiť aj dnes či zajtra? – Dobre by bolo vedieť využívať ich pozitívne skúsenosti, týkajúce sa procesu vstupu do Európskej únie a uchádzania sa o prostriedky

Informačno-politický týždenník

z európskych predprístupových a prístupových fondov. Tie peniaze nám prídu vhod i na širšie uvádzanie, budovanie a rozvoj riečnej informačnej sústavy. Jej účelom je pospájať všetky plavidlá s materskými prístavmi, s políciou, so správou prístavov a inými subjektmi, s tým cieľom, aby mohli navzájom komunikovať a aby sme my mali možnosť

sledovať ich plavbu u nás. Európske prostriedky sa nám veľmi zídu aj na údržbu riečnych plavebných trás, ktorých dĺžka je podľa príslušnej medzinárodnej konvencie u nás 586 kilometrov a ktorých hĺbka, v normálnych pomeroch a situácii, teda keď nie je sucho, musí byť dva a pol metra. Prostriedky teda sú, no načim sa nám dobre organizovať, vypracovávať dobré projekty a stále sa uchádzať o ich realizáciu. • TÝŽDEŇ •

verejných servisov a to sa aj musí dodržať. Chceme dať maximálnu podporu Verejnému servisu RTV Vojvodiny, ale takisto si musíme byť vedomí aj výdavkov, ktoré si vyžaduje nielen výstavba, ale aj vybavenie takej budovy,“ povedal Mirković. mali pred sePodpredseda pokrajinskej vlády bou náročnú a pokrajinský tajomník pre kultúru úlohu, keďže a verejné informovanie Slaviša Grujić museli čo najpovedal, že ich ďalším krokom bude efektívnejšie dohovor s príslušným republikovým využiť priestor ministerstvom a Mestom Nový Sad, rozlohy 12-tiaby spoločne vyhľadali partnerov síc štvorcozo zahraničia, ktorí by prispeli k pových metrov, trebným finančným prostriedkom, do ktorého ktoré sú podľa neho, veľmi vysoké. mus e li z a Keď ide o Mesto Nový Sad predplánovať päť seda Zhromaždenia mesta Siniša televíznych Sević vyhlásil, že sa mesto bude štúdií, desať podieľať na čo rýchlejšom poskytorozhlasových vaní stavebných povolení a v súlade štúdií, množstvo technic- Podpora zo strany štátu, pokrajiny a Mesta Nový Sad s ich rozpočtom plánujú pomôcť aj finančne. ko-technoloA čo plánuje podniknúť vedenie gických miestností a všetko ostatné, to konkrétne kroky, ktoré plánujú rádio-televízie? Ich ďalším krokom je čo, podľa neho, potrebuje moderná podnikať. Štátny tajomník Ministerstva kul- vypracovanie technického projektu, televízia. Predstavitelia Ministerstva kul- túry a verejného informovania Saša ktorý by mal byť vypracovaný do túry a verejného informovania, Mirković vyzdvihol, že úlohou štátu konca tohto roku. Budúci rok je pokrajinskej vlády a Mesta Nový bude predovšetkým starať sa o im- podľa Blažu Popovića určený na Sad aj verejne prisľúbili, že budú plementáciu Zákona o verejných prípravu pozemku na výstavbu, podporovať výstavbu budovy a jej servisoch. „Zákonom sme určili s ktorou by sa podľa zaplánovaných vybavenie. Zaujímalo nás, ktoré sú budúci model financovania oboch aktivít, malo začať v roku 2016.

VÝSTAVBA NOVEJ BUDOVY RÁDIO-TELEVÍZIE VOJVODINY O DVA ROKY

RTV už nebude podnájomník Jasmina Pániková

šetci si stále spomíname na rok 1999 a NATO bombardovanie našej krajiny. V tom roku bola zbúraná aj budova Rádio-televízie Vojvodiny a od vtedy táto ustanovizeň sídli v neadekvátnej budove. Koncom mája t. r. Verejný servis RTV Vojvodiny a Spoločnosť architektov Nového Sadu vypísali konkurz na ideovo-architektonické riešenie novej budovy RTV Vojvodiny. Konkurz bol uzavretý polovicou augusta a v pondelok 22. septembra najúspešnejšie práce prezentovali na výstave v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. Na konkurze hodnotili 16 prác a troch najúspešnejších autorov aj odmenili. Prvú cenu dostal autorský tím v zložení Dragoljub Kujović, Riste Dobrijević a Danijela Milojević z Belehradu. Predseda komisie a poradca generálneho riaditeľa RTV Vojvodiny Blažo Popović pri tejto príležitosti povedal, že architekti

V NOVOM SADE OKRÚHLY STÔL O PODNIKANÍ ŽIEN VO VOJVODINE

Medzery, ktoré ťažko vyplniť R Katarína Gažová

otázku, ako sa všeobecné ekonomické zmeny reflektovali na ženy a ich postavenie v ekonomickom ozoberanie stavu a perspeka spoločensko-kultúrnom kontívy rozvoja podnikania žien texte, čiže v akej miere vplývajú vo Vojvodine tvorili náplň na dosiahnutie väčšej rovnoprávstretnutia, ktoré v piatok 19. sepnosti žien v ekonomickej sfére. tembra v Zhromaždení mesta Tento okrúhly stôl v NoNový Sad uspovom Sade, ako súčasť meriadali Ústav pre todológie výskumu, usporodovú rovnosť AP riadali v rámci programu Vojvodiny a KomiVýskum o podnikaní žien sia pre rodovú rovv AP Vojvodine Ústavu pre nosť Mesta Nový rodovú rovnosť. AutorSad. Na okrúhlom kami a vedúcimi tohto stole sa zúčastnil projektu sú sociologičky pozoruhodný poprof. Dr. Slobodanka Marčet vojvodinských kov a Višnja Baćanović. podnikateliek a svoGoran Sečujski, člen jou prítomnosťou Mestskej správy pre hosho poctili početní podárstvo, vysvetlil, čo hostia, medzi ktoMesto Nový Sad koná rými i predstavitelia lokálnej samosprá- V poradí už šiesty okrúhly stôl o podnikaní žien bol v oblasti podpory podvy Mesta Nový Sad. zameraný na výmenu skúseností účastníčok; osožné nikateľom. Podľa údajov Riaditeľka Ústavu údaje z tejto oblasti im prezentovali Vesna Šijački z Národnej služby pre pre rodovú rovnosť (druhá sprava), riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť zamestnávanie koncom Vesna Šijački pred- AP Vojvodiny, a Goran Sečujski, predstaviteľ lokálnej augusta 2014 v Novom Sade bolo 29 017 nestavila prácu tejto samosprávy Mesta Nový Sad

• TÝŽDEŇ •

ustanovizne. Ako ozrejmila, ústav začal výskum o podnikaní žien vo Vojvodine s cieľom širšie a hlbšie vzhliadnuť do zložitej a spoločensky dôležitej aktuálnej problematiky podnikania žien. A zároveň v snahe, aby dostali odpoveď na

zamestnaných. Z toho počtu 16 142 sú ženy. Najviac je žien, ktoré majú 4. a 7. stupeň vzdelania. Pre osoby, ktoré nemajú zamestnanie, ako povedal G. Sečujski, jeden zo spôsobov je samozamestnávanie, a to otvorením súkromných podnikov, pre ktoré Mesto Nový Sad vypisuje verejný súbeh. Vlani polovicu zo schválených prihlášok podali ženy, ktoré rozbiehali svoje súkromné podnikanie a ktoré mali dobré biznis plány. V čulej diskusii podnikateľky z rôznych oblastí pôsobenia hovorili o vlastných skúsenostiach. Bolo počuť pripomienky, že vážnejšie úvery a subvencie v oblasti súkromného podnikania dostávajú hlavne muži. Hovorilo sa aj o administratívnych prekážkach, nefunkčnosti poradenských služieb v tejto oblasti a o neprístupnosti ku informáciám o tom, ako začať súkromne podnikať. Prof. Branka Lazić sa dotkla otázky zamestnávania mladých a možnosti odbornej prekvalifikácie. Záverom diskusie jej účastníci uzavreli, že je veľmi podstatná výmena skúseností a sprostredkovanie rôznych dôležitých informácií medzi podnikateľkami.

39 /4614/ 27. 9. 2014

Týždeň ZO ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Návrh deklarácie rozdelil koalíciu Jasmina Pániková

v texte“. „Deklarácia je v rokovacom poriadku definovaná ako všeobecný postoj Zhromaždenia a tento dokument neprestavuje ani všeobecný postoj vládnucej koalície.“ Šéf poslaneckej skupiny Srbskej pokrokovej strany Predrag Matejin vyhlásil, že táto skupina podporuje zmenu Ústavy, keďže je to nevyhnutnosť na vstup do Európskej únie, ale iniciatívu LSV, DS a NDS nepodporili. Podľa neho ide o manipuláciu verejnej mienky a pokus prikrývania problémov aktuálnej vlády. „Trend zmenšovania aktuálnej väčšiny bude pokračovať a čoskoro sa bude vytvárať nová vláda vo Vojvodine a Bojan Paj-

rvý jesenný deň priniesol chladné počasie, ale v Zhromaždení AP Vojvodiny bola aj viac než horúca atmosféra. Dôvod na to bol prvý bod rokovacieho poriadku – Deklarácia o potrebe zavedenia zmien v Ústave Srbska alebo schválenia novej Ústavy. Výsledkom triapolhodinového rokovania bolo schválenie tejto deklarácie, za ktorú hlasovalo 64 poslancov, 33 bolo proti a zdržaných nebolo. Deklaráciu iniciovala Liga sociálnych demokratov Vojvodiny a v schválení ich podporili aj Demokratická strana a Nová demokratická strana. Zhromaždenie musí mať svoj postoj – hovorí Branislav Bogaroški Všetko však neprebiehalo hladko, ako si jednotlivé posla- chaná alebo odignorovaná, keď zaoberajú záujnecké skupiny predstavovali. sa schvaľovali strategické zákony, mami Vojvodiny, O deklarácii sa jednotne nevy- ktoré sa zvlášť týkali budúcnosti nepodporili tenjadrili ani poslanci, ktorí tvoria občanov Vojvodiny. Pravdaže, to dokument. vládnucu koalíciu. Zhromaždenie Vojvodiny ne- Nastoľuje sa Predstaviteľ navrhovateľov môže priamo meniť Ústavu, ale otázka, či je Zväz deklarácie a predseda posla- môže rozprúdiť verejnú rozpravu, vojvodinských neckého klubu LSV Branislav a to iba preto, aby sme včas pre- Maďarov aj naBogaroški povedal, že je hlavným dostreli svoje názory a najlepším ďalej zástancom motívom deklarácie otvorenie spôsobom definovali možné politiky, ktorú verejnej rozpravy na tému zmeny postavenie Vojvodiny v budúcej sme spoločne Ústavy a postavenia pokrajiny. Ústave. Nepochopiteľné je, aby obhajovali 14 „Pokrajina mnohokrát bola vyne- strany, ktoré vyhlasujú, že sa rokov alebo pre nich tá politika Deklaráciu podporilo 64 poslancov viac nie je aktuálna. Považujú seba za časť tić v žiadnom prípade nebude koalície alebo nie?“ spytuje sa pokrajinský premiér,“ povedal Matejin. Bogaroški. Na otázku, kto bude novým Predseda pokrajinského Zhromaždenia a líder Zväzu vojvodin- premiérom, od šéfa pokrajinskéských Maďarov István Pásztor ho výboru DS Miroslava Vasina povedal, že sa deklarácia používa sme, pravdaže, dostali odpoveď, na drobné politické záujmy, čo by že to bude aktuálny premiér Pajsa v žiadnom prípade nesmelo tić. Ako povedal, väčšina, ktorá stať, keď ide o taký dôležitý do- podporila deklaráciu, nie je (aj) kument, akým je zmena Ústavy. nová väčšina v Zhromaždení. Prvý bod bezpochyby vyvolal Ako povedal, o niekoľko dní si na ňu nespomenú ani tí, ktorí ju najviac polemík, ale poslanci navrhli. Podľa Pásztora členom schválili aj ďalšie body, akým je aj ZVM nebolo umožnené, aby správa o realizácii vojvodinského sa vyjadrili o dokumente, ale rozpočtu. Pokrajinský tajomník Pred začiatkom zasadnutia členovia politickej organizácie Treća dostali iba papier, na ktorom pre financie Zoran Radoman Srbija, ktorá má v Zhromaždení dvoch poslancov, protestovali pred bolo 64 podpisov poslancov. pripomenul, že podľa plánu vlábudovou Zhromaždenia a na Námestí slobody. Dôvod na to bola dekZ toho dôvodu sa ZVM nezú- dy Srbska Zákon o financovaní larácia a jej schválenie. Podľa nich ide priamo na úkor štátu, pokrajiny Vojvodiny mal byť vypracovaný častnil v hlasovaní. a spoločnosti. Členovia organizácie rozdelili poslancom listy, v ktorých Podľa Milenka Jovanova (DSS) do polovice tohto roku, čo sa okrem iného uvádzajú, že vraj hlasovaním za tvrdenia, ktoré sú uvedeklarácia je komický akt, ktorý neudialo. Skonštatoval, že sa dené v texte dokumentu, podporia drobné politické záujmy tria Pajtić obsahuje „gramatickú chybu to neodzrkadľuje na rozpočet – Čanak – Tadić. v názve a obsahový problém pokrajiny.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Pretrvávajúci model

ASOCIÁCIA MÉDIÍ

Legalizácia softvéru Samuel Žiak

odnota nelegálne používaného softvéru v Srbsku sa odhaduje na 70 miliónov dolárov. V roku 2011 to bolo až 104 miliónov dolárov. Zaznamenaný je teda určitý pokrok. Vidno to aj z údajov o miere softvérového pirátstva, ktorá za dva roky klesla o tri percentuálne body – zo 72 percent v roku 2011 na 69 percent v roku 2013. Celosvetová miera softvérového pirátstva v súčasnosti je 42 percent. Veľký rozdiel je medzi vyspelými a rozvojovými krajinami. Vo vyspelých štátoch tento ukazovateľ vynáša 24 percent, kým v rozvojových štátoch jeho hodnota je okolo 68 percent. Tieto a celý rad podobných údajov, ktoré odzrkadľujú potrebu vplývať na zníženie miery softvérovej kriminality u nás, prezentovali predstavitelia srbskej kancelárie medzinárodnej spoločnosti Business Software Alliance (BSA), predstavitelia Microsoftu a zástupca Adobe na utorkovej porade s členmi Asociácie médií v Belehrade. • TÝŽDEŇ •

Cieľom porady bolo pre členov asociácie zabezpečiť lepšie podmienky na legalizáciu softvéru, sprístupniť najnovšie produkty informatického priemyslu redakciám, médiám a vydavateľom a znázorniť kroky, ktoré sa podnikajú v boji proti nelegálnemu používaniu softvéru. Od mája roku 2011 do konca roku 2013 osobitná jednotka daňovej správy v 1 400 vykonaných kontrol odhalila 820 prípadov nelegálneho softvéru. Ako výsledok kontroly bolo zakúpenie licencií v hodnote 4 250 000 eur. Aj iné štátne orgány majú podľa zákona založené osobitné útvary, ktoré tvoria sústavu ochrany práv v oblasti informatických a komunikačných technológií. Stúpili nám teda aj do svedomia, lebo informačné technológie sú hybnou silou hospodárskeho a spoločenského rozvoja na celom svete.

nevie alebo nemá postoj k tomu, aká bude budúcnosť EÚ. Dosť nejasností a dilem naďalej existuje u občanov, aj keď ide o to, kto sú najväčší donátori a aký je skutočný obraz rozvojovej pomoci, ktorú Srbsko dostávalo a dostáva zo zahraničia od roku 2000. Mnohí sa nazdávajú, že prím v tomto hrá Rusko, iní uvádzajú niektoré iné štáty. Skutočná situácia je však takáto: Európska únia a jej členky sa takmer troma štvrtinami (73,62 percenta) podieľajú na realizovanej nenávratnej rozvojovej pomoci Srbsku v období 2000 – 2013. Na druhom mieste sú USA s približne trinástimi percentami. Nasleduje Nemecko, Švédsko, Taliansko, Nórsko, Švajčiarsko... Spravidla je poslednou alebo aspoň jednou z posledných otázka znejúca takto: Ak by ste mohli zvoliť model budovania krajiny, v ktorej by ste chceli žiť, model ktorej z uvedených krajín by ste vy osobne zvolili pre Srb-

sko? V zozname je deväť štátov, z ktorých je najobľúbenejší, a to už dlhšie ako pretrvávajúci a najlepší model Švajčiarsko. Teda dvadsaťšesť percent našich občanov by najradšej žilo v Srbsku podobajúcom sa uvedenej krajine, kým by devätnásť percent respondentov najradšej uprednostnilo nemecký model. Na treťom mieste je Nórsko so štrnástimi percentami podpory, na štvrtom Rusko s dvanásťpercentnou podporou. Japonsko má päť percent podpory, Spojené štáty a Čína po dve percentá. Brazília má jedno, kým Poľsko necelé percento podpory. Každému dvadsiatemu anketovanému sa žiaden z ponúknutých modelov nepozdáva. Až pätnásť percent opýtaných nevie, ktorú krajinu by si najradšej zvolilo ako žiaduci model budovania vlastnej. (V budúcom čísle: Čo dohoda priniesla?)

INÝ NÁHĽAD

bude čoraz viac uzatvárať, tým i čoraz ťažšie priberať nových členov. Jedenásť percent odpovedí smeruje k tomu, že únia síce prekoná dnešné problémy. No bude to za cenu jej zmien, takže nám členstvo v nej nebude v budúcnosti znamenať to isté, čo dnes. To, že Európska únia zdolá dnešné problémy, bude sa ďalej šíriť a pred ňou je dobrá budúcnosť, myslí si osemnásť percent anketovaných. Takmer každý štvrtý opýtaný (24 percent) buď

Ďuro Varga

a otázku Ako vy vidíte budúcnosť Európskej únie? každý piaty opýtaný (presne 20 percent) odpovedá, že táto v budúcnosti narazí na ešte väčšie problémy a pravdepodobne a skôr sa celkom uzavrie, možno aj rozpadne. Čiže podľa nich by nebolo treba rátať s jej ďalším rozširovaním a silnením. Približne dvadsaťsedem percent respondentov si myslí, že únia pravdepodobne dokáže zdolať súčasné problémy, no pritom sa

39 /4614/ 27. 9. 2014

Slovensko Nemám chuť Plynové na nové začiatky hry K U NA SLOVENSKO UŽ VYŠE DVOCH TÝŽDŇOV PRÚDI Z RUSKA MENEJ PLYNU, NEŽ SI OBJEDNALO

SEDEM OTÁZOK PRE PROFESORA PAVLA MUČAJIHO, DEKANA FARMACEUTICKEJ FAKULTY UK

Rastislav Boldocký

R. Boldocký

ž vyše dvoch týždňov slovenské médiá každý deň so železnou spravodlivosťou prinášajú správy o znížených dodávkach plynu z Ruska. Mení sa len informácia o tom, nakoľko gigant Gazprom privrel kohútiky. Niekedy je to desať percent, inokedy až štvrtina. Zatiaľ tento výpadok nijako neovplyvnil život a ekonomiku pod Tatrami, ale s blížiacim sa príchodom zimy je takýto vývoj určite dôvodom na znepokojenie. Gazprom vysvetľuje zníženie dodávok technickými problémami. Podľa generálneho riaditeľa ruského energetického giganta Alexeja Millera, výpadok sa týka takzvaných dodatočných požadovaných objemov nad spomínané kontrakty. Tieto vraj Gazprom bude môcť uspokojiť až keď úplne naplní zásobníky plynu na rekordných 72 miliárd kubických metrov, čo môže trvať aj mesiac a pol. Keďže však s podobnými sťažnosťami ako Slovensko v posledných dňoch prišlo aj Rakúsko, Poľsko či Rumunsko, viacerí analytici sa domnievajú, že znížené dodávky plynu môžu byť odvetou za poslednú vlnu sankcií Európskej únie proti Moskve. Denník Pravda navyše poukázal aj na ešte ďalšiu možnosť. Začiatkom septembra slávnostne otvorili plynovod Vojany – Užhorod, ktorým plyn prúdi reverzne na Ukrajinu. Ide o pomoc východnému susedovi, ktorému Rusko v apríli zvýšilo cenu plynu na dvojnásobok. „Vyzerá to na ruskú politiku, v štýle – ak vy budete dávať plyn Ukrajine, my vám ho obmedzíme,“ tvrdí denník vo svojom komentári.

www.hl.rs

eď sa Petrovčan Pavel Mučaji (46) v roku 1988 vrátil zo základnej vojenskej služby, vedel, že chce študovať farmáciu, nevedel však, kde. Prijali ho totiž v Bratislave, aj v Sarajeve. Dnes svoju voľbu určite neľutuje. „Bola to asi prozreteľnosť. Nie ani tak moja, ako mojich rodičov. Zrejme vytušili, čo sa o zopár rokov na území bývalej Juhoslávie zomelie,“ spomína. „Ak by som odišiel do Sarajeva, nestihol by som doštudovať.“ S Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského je spätá celá jeho kariéra. Mimochodom, mimoriadne úspešná. Po ukončení magisterského štúdia zapísal doktorandské, neskôr sa venoval vedeckej činnosti aj prednášaniu. Dnes je dekanom a vlani sa stal profesorom, čo je najvyššia vedecko-pedagogická hodnosť. Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Všetky začiatky sú ťažké. Ešte mám v živých spomienkach, ako sme s kolegom Vladom Pucovským mrzli v Budapešti, kým sme v rámci cesty

domov museli prestupovať z jednej vlakovej stanice na druhú stanicu, aby sme stihli spoj na opačnom konci mesta (úsmev). Na fakulte to tiež nebolo jednoduché. Ako cudzinci z krajiny, ktorá v tom čase bol v úplnej izolácii, sme nemohli chodiť na zahraničné študijné pobyty, čo bol veľký hendikep. Potrebovali sme totiž vidieť, ako funguje farmácia vo vyspelejších štátoch. Neskôr zasa nebolo jednoduché vyriešiť v Bratislave bytovú otázku. Kedy si si uvedomil, že sa nevrátiš? – Stále mám pocit, že som nikdy neodišiel. Možno aj preto, že rozhodnutie zostať tu žiť dozrievalo vo mne postupne, nenápadne. Keď som ukončil štúdium, u nás stále zúrili vojny a krízy, tak som zapísal postgraduál. Neskôr som sa oženil a vtedy už bolo jednoduchšie, aby som ja zostal na Slovensku, ako keby sa manželka musela presadzovať v – pre ňu – úplne novom prostredí. Keď prišli deti, o návrate už nemohlo byť ani reči. Mal si počas svojej kariéry kon-

takty so Srbskom, respektíve bývalou Juhosláviou? – O nejakej systematickej spolupráci sa nedá hovoriť, ale zopár konkrétnych prípadov by sa našlo. Napríklad z belehradskej Farmaceutickej fakulty tu bola doktorandka Višnja Popovićová. Spolu sme dokonca publikovali v celkom prestížnom zahraničnom vedeckom časopise. Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – Ťažko povedať. Každý skutočný úspech je zložený z množstva malých, čiastkových, ktoré často ani nepostrehneme, takže pôjdem na to inak. Za každým úspechom hľadaj ženu; čiže pre mňa je tým najväčším úspechom rodina. Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Neuvažujem tak. Ako som povedal, stále mám pocit, že som nikdy neodišiel. Veď do Petrovca stále pravidelne chodievam. Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Je ľahké sa vrátiť, keď je kam. Oveľa ťažšie sa z domu odchádza. Na druhej strane – ako som už naznačil – všetky začiatky sú zložité. No a pre mňa s rodinou by presťahovanie bolo určitým spôsobom novým začiatkom. Naozaj nemám chuť cez niečo podobné prechádzať, a neviem, čo by ma k tomu mohlo prinútiť. Komu fandíš, keď sa Srbsko a Slovensko stretnú v nejakom športe? – Asi to závisí od športu. V hokeji zrejme Slovákom, bola by to poriadna hanba, keby prehrali so Srbskom (smiech). Vo futbale, baskete či ďalších kolektívnych športoch skôr Srbsku.

SLOVENSKOM OTRIASLA TRAGICKÁ SMRŤ HOKEJISTU ANDREJA HLINKU

Samovražda majstra sveta

R. Boldocký

okejové Slovensko si poplakalo. Držiteľ kompletnej medailovej zbierky z majstrovstiev sveta Miroslav Hlinka sa obesil vo svojej hotelovej izbe, kde pôsobil ako asistent trénera. Stále zostáva nejasné, prečo si siahol na život. Médiá špekulovali, že príčinou mohli byť rodinné problémy, keďže športovec má za sebou rozvod. Bývalý výborný center zažiaril najmä v reprezentačnom drese na

Informačno-politický týždenník

majstrovstvách sveta. Z Göteborgu 2002 má zlato, z Petrohradu 2000 striebro a z Helsínk 2003 bronz. Rodák z Trenčína začínal aktívnu kariéru v miestnej Dukle. Hral aj za Spartu Praha, Jokerit Helsinki, Slovan Bratislava, Karlove Vary, MODO, Dinamo Moskva, Zlín, Žilinu, Pardubice, Chomutov, Poprad a v minulej sezóne vypomáhal prvoligovej Trnave a druholigovej Dubnici nad Váhom. Od leta 2014 bol asistentom trénera Miroslava Chudého v extraligovom klube HC ‚05 Banská Bystrica. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Kroky k úspešnej spolupráci HOLANDSKO AKO POTENCIÁLNY PARTNER

Jaroslav Čiep



Stará Pazova

hospodársku spoluprácu Srbska a Holandska. Okrem Obce Báčsky Petrovec do organizáretí rok zaradom zo desať študentov cie týchto pracovných návštev sa zapojil aj Univerzity HVA z Amsterdamu zavítalo Pokrajinský sekretariát pre medziregionálnu do Báčskeho Petrovca. spoluprácu a lokálnu samosprávu Ich pobyt v Business para Fond pre podporu investícií vo ku Báčsky Petrovec inicioVojvodine. val inak podnikateľ Janko Vo štvrtok 18. septembra hostí Grňa. V rámci odbornej praxe z Holandska a z Nového Sadu študenti mapovali modely v mene Báčskopetrovskej obce podnikania tunajších hosprivítal predseda obce Pavel Marpodárov, a potom ponúkli čok so spolupracovníkmi, ktorý svoje postrehy o tom, čo hosťom predstavil lokálne špecitunajším modelom chybuje fiká. Osobitný dôraz dal na rozvoj a vo svete je bežne zaužívané. hospodárstva, stredného podTýmto spôsobom zahraniční nikateľstva a cestovného ruchu študenti prispievajú k skvaako hlavných potenciálov tejto litneniu podnikateľského lokálnej samosprávy v súčasnosovzdušia a pomáhajú nájsť ti. Zároveň predstavil Stratégiu kvalitnejšie modely hospo- Iniciátor spolupráce rozvoja Obce Báčsky Petrovec dárenia, spravovania biz- profesor Sven Dekker na obdobie 2014 až 2020. nis parkov a priemyselných Profesori z Amsterdamu podoštvrtí. Holandským študentom z Fakulty tkli, že sa u nich o Petrovci vďaka študenúžitkových vied z Amsterdamu túto študijnú tom hodne toho vie a veria, že vzájomná návštevu Vojvodiny sprostredkúva profesor spolupráca na hospodárskom a podniSven Dekker. Tentoraz s nimi pricestovala aj kateľskom poli sa v budúcnosti bude iba profesorka Claartje Rakestrawová. zveľaďovať. Svoje postrehy o užitočnosti Spolupráca Business parku Báčsky Petro- tejto spolupráce vyjadrili riaditeľka VIP vec a holandskej univerzity sa realizuje vďaka fondu Emilija Stefanovićová a konzultant holandskej organizácii PUM, ktorá zabez- pre rozvoj Aleksandar Ostojić, ktorý bol pečuje dobrovoľnícku prácu holandských zároveň i tlmočníkom z angličtiny. Študenvedúcich a manažérov v malých a stredných tom z Holandska logistickú podporu pri podnikoch v rozvojových krajinách, ako výskume poskytuje manažment Business aj vďaka Veľvyslanectvu Holandska, ktoré parku Báčsky Petrovec v čele s riaditeľom podporuje túto iniciatívu s cieľom zlepšiť Branislavom Kevenským.

DRUHÚ ULO CHLADIAREŇ spustila spoločnosť Delta Agrar na majetku Podunavlje neďaleko Čelareva v stredu 17. septembra. Jej kapacita, rovnako ako výkonnosť prvej chladiarne postavenej pred niekoľkými rokmi, je 6 500 ton. Spoločnosť Delta Agrar do jej výstavby investovala šesť miliónov eur. J. B. • ĽUDIA A DIANIA •

KRÁTKE SPRÁVY

Praktikanti. Výsledkom spolupráce Obce Stará Pazova s Pokrajinským sekretariátom pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a Pokrajinskou službou pre zamestnávanie, aj tejto jesene na základe súbehu boli zvolení deviati skončení vysokoškoláci z Obce Stará Pazova, ktorí praktikantskú prax získajú u ôsmich zamestnávateľov. V stredu 17. septembra zmluvy o jednoročnej platenej praxi podpísali predseda obce Đorđe Radinović a zamestnávatelia, u ktorých mladí odborníci získajú potrebnú prax a prípadne si neskoršie nájdu aj trvalé zamestnanie. Vo financovaní ročnej praktikantskej stáže obec sa zúčastňuje s dvoma tretinami prostriedkov a celková suma je 3,8 milióna dinárov. K. V.

Kovačica

Zmluvy. Obec Kovačica ešte v uplynulom roku vo svojom lokálnom akčnom pláne určila, že z rozpočtu vyčlení 1,5 milióna dinárov na zamestnávanie praktikantov a na verejné práce. Pokrajina projekt podporila rovnakou sumou prostriedkov. Na súbeh, ktorý vypísal Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť v spolupráci s Národnou službou pre zamestnávanie, sa v Kovačickej obci prihlásilo 8 firiem, pokým počet prihlásených vysokovzdelaných mladých odborníkov bol oveľa väčší. V prvej polovici septembra predseda obce Miroslav Krišan podpísal zmluvy so zamestnávateľmi v Kovačickej obci o jednoročnej praktikantskej praxi šiestich mladých vysokovzdelaných ľudí, ktorí takto získajú potrebnú odbornú prax, a dvaja budú angažovaní na realizácii verejných prác. A. Ch.

Báčsky Petrovec

Modely správania. V sobotu 20. septembra v priestoroch Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec zorganizovali prednášku regresného terapeuta Patrika Balinta Modely správania, ktoré nosíme v sebe, ale nie sú naše. Patrik Balint sa regresnej terapii profesionálne venuje od roku 2000. Pracuje a prednáša na Slovensku a v Českej republike a do praxe vnáša nové techniky. J. Č-p 39 /4614/ 27. 9. 2014

Ľudia a diania RIPORT Z PAZOVSKÝCH POLÍ

Hájnici strážia aj v noci Katarína Verešová

oci sú polia najčastejšie v súkromnom vlastníctve, do nich môže prakticky každý vstúpiť, včítane zlodejov. Okrem toho pastieri neraz vpustia ovce do mladého žitka, a tak zničia úrodu. Naďalej pretrváva aj zvyk spaľovať slamu a kukuričie priamo v poli, čo môže vyvolať požiar širších rozmerov. S cieľom predísť nevítaným javom, na základe rozhodnutia Obce Stará Pazova bola pred rokom ustanovená hájnická služba. V priebehu roka hájnici dosiahli kladné výsledky a nadobudli vzácne skúsenosti. Rozvrhnutí sú podľa chotárov, pričom každý hájnik dozerá na dva chotáre. Každý má k dispozícii služobný automobil a ďalekohľad a poruke má aj patričné zápisničné tlačivá. Živan Smuđa má na starosti staropazovský a golubinský chotár a Ján Kiš dozerá na vojčiansky a krnješevský chotár. Do polí chodia každý

Hájnici Živan Smuđa a Ján Kiš v teréne

deň, dokonca aj v noci. Podnikajú tak náhodné výjazdy, ako aj súrne obhliadky na pozvanie, keď niekto nahlási pochybný zber cudzích plodín a iný zákonom zakázaný jav. Hovoria, že sú s prácou spokojní, majú radi pobyt v šírom poli, ale keď vypátrajú zlodeja, sú z toho potom nepríjemnosti, tým skôr, že na miesto činu musia zavolať políciu. „Za predchádzajúci rok som sa

ZDRUŽENIE PODNIKATEĽOV BÁČSKY PETROVEC 1842

Plánované voľ by sa nevydarili Jaroslav Čiep

o zániku petrovského Spolku remeselníkov miestni remeselníci, malí a strední podnikatelia potrebovali roky na to, aby si zasa organizovane zastali pod jednu strechu. Pred štyrmi rokmi došlo k založeniu súčasného „cechového“ Združenia podnikateľov Petrovec 1842, ktoré spravuje sedemčlenné predsedníctvo v čele s podnikateľom Jánom Makanom, ako i zhromaždenie počítajúce 21 členov. Odvtedy sa miestni podnikatelia úspešne či menej úspešne usilujú zlepšiť podmienky svojej práce a podnikania. Po štyroch rokoch činnosti vedenie združenia v sobotu 20. septembra v zasadačke Podnikateľského a ino-

www.hl.rs

zoznámil s mnohými majiteľmi polí, z diaľky poznám ich traktory a rád sa s každým porozprávam. Ľudia nám začali dôverovať, takže sa nám dobre robí,“ s potešením hovorí hájnik Ján Kiš. Živan Smuđa, ktorý dozerá na pazovský chotár, upozorňuje poľnohospodárov, aby po zbere kukurice nepálili zvyšky obilia v poli. Zároveň zdôrazňuje, že musia prihlásiť súhlasné „paberkárstvo“,

v minulom volebnom období podarilo vykonať, resp. získať pre svojich členov. Zároveň ozrejmil aj to, čo ešte visí na klinci, čaká na lepšie časy a väčšie pochopenie štátnych a daňových úradov, ako aj lokál-

vačného strediska usporiadalo volebné zhromaždene. Z viac ako sto členov prišla však iba hŕstka, ktorá nebola uznášaniaschopná, takže sa druhý Predseda podnikateľov Ján Makan a vedúca n a p l á n o v a n ý ženskej sekcie Zuzana Ožvátová bod rokovacieho programu – voľby vedenia – ne- nej samosprávy. Za tieto štyri roky mohol uskutočniť. Preto sa dohodli, podnikatelia nastolili pred širšou že aktuálne predsedníctvo bude verejnosťou témy, ako samozdanenie naďalej pracovať v starom zložení a lokálne poplatky pre podnikateľov, a v zimnom období zase zvolajú vytváranie priaznivejších podmievolebné zhromaždenie. nok podnikania, zakladanie nových Pri štvrtom výročí založenia zdru- podnikov, zamestnávanie nových ženia predseda Ján Makan podal pracovníkov a samozamestnávanie. obsiahlu správu o tom, čo sa im Zaoberali sa aj riešením problé-

Informačno-politický týždenník

ktoré je tiež zakázané, aby sa vyhli nedorozumeniu: „Ľudia údajne zbierajú roztrúsené zvyšky úrody, ale často sa potajomky pustia aj do zberu kukurice na susedných parcelách, čo sa volá krádež. Mal som už v golubinskom, ale aj v pazovskom chotári problémy so zamestnanými ovčiarskymi pastiermi a musel som rázne intervenovať,“ zdôraznil hájnik Živan Smuđa. Pretože niektorí poľnohospodári v časti kukuričných polí zvyknú pestovať zeleninu, pazovskí hájnici Ján Kiš a Živan Smuđa im radia, aby také parcely hneď na jar prihlásili v príslušnom združení poľnohospodárov. V takom prípade hájnici týmto záhradám venujú zvýšenú pozornosť. A upozorňujú: „ Každý prípad krádeže treba včas prihlásiť. Keď niekto v poli zistí, že sa niekto po cudzích poliach moce, tiež nám to má hlásiť. Už sme napísali niekoľko trestných prihlášok s fotozábermi a odovzdali sme ich sudcovi pre priestupky, najmä v prípadoch vysýpania odpadu živočíšneho pôvodu na úrodné polia. Svedomite vykonávame svoje hájnické povinnosti a po roku tých neželaných javov je menej.“

mu sivej ekonomiky a možnosťou zmenšenia alebo zrušenia niektorých poplatkov. Vyslovili závažné pripomienky na prácu trhovej inšpekcie, inšpekcie práce a komunálnej inšpekcie. Združenie dobre spolupracovalo so združeniami rovnakého zamerania z Bečeja, Kikindy a Báčskej Palanky a predstavili sa na niekoľkých veľtrhoch podnikateľov, z ktorých jeden i sami zorganizovali, ako aj na viacerých jarmočných podujatiach v Petrovci. Počas Slovenských národných slávností prichystali dokumentárnu výstavu o 150-ročnej tradícii remeselníctva v osade a výstavu koníčkov členov združenia. Spolupracovali s Akadémiou ženského podnikania, aktívne účinkovali v programe Exchange 3 a svojim členom poskytovali rôzne rady a služby. V procese reštitúcie sa dožadovali prinavrátenia domu remeselníkov. Podarilo sa im zmeniť rozhodnutie obce a znížiť poplatky za reklamy. V rámci združenia aktívne pracovala aj sekcia ženského podnikania, ktorá dobrú spoluprácu nadviazala s podnikateľmi zo Slovenska a Slovinska. • ĽUDIA A DIANIA •

MOČIDLÁ HORIA, OTRAVUJÚ OBČANOV (2)

Čo na to inšpekčná služba? Jaroslav Čiep

roblém depónie v Petrovci sa z roka na rok zväčšuje. V minulom čísle Hlasu ľudu sme oslovili Vladimíra Turana, riaditeľa Verejného komunálneho podniku Progres, ktorý ozrejmil názor „spravovateľa“ skládky na tento vleklý problém. Tentoraz sme zaklopali na viaceré dvere v budove báčskopetrovskej lokálnej samosprávy. Najprv sme v obecnej správe zašli na Oddelenie pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony, kde sme obecného komunálneho inšpektora odb. Ing. špec. Duška Lukača oslovili s otázkou, či sťažnosti občanov prišli aj po túto inštitúciu a čo je v právomoci inšpektora, keď vznikne problém horiacej depónie, ktorý potom občanom strpčuje život. – Podľa platných zákonov je zakázané hrabať sa v komunálnom odpade na depónii alebo na inom mieste, kde sa koná skladovanie odpadu zo strany tým poverených osôb. Takisto je zakázané pálenie komunálneho odpadu a iných druhov odpadu na depóniách a iných verejných plochách v sídliskách..., – cituje komunálny inšpektor články zákona týkajúce sa daného problému a po-

Požiar na petrovskej depónii hasia zamestnanci VKP Progres

kračuje: – Najčastejšie vynášam zákaz zdržiavania neoprávnených osôb na depónii. Keď sa to jednotlivcovi opakuje, zašlem ho k sudcovi pre priestupky, lebo to patrí do pôsobnosti našej inšpekcie. Nie sme si však občas istí, či niekto zapálil depóniu, alebo prišlo k samovznieteniu v letných mesiacoch, keď slnečné lúče cez odhodené sklo vznietia plameň. Často sa stáva, že oheň tlie kdesi v hĺbke a len keď dostane prísun vzduchu, zrazu vyrazí na povrch a vtedy vidno aj otvorené plamene. Vlani podjeseň obec dala vyvŕtať studňu a zadovážila pumpu na hasenie ohňa na depónii. Na vŕtanie studne, pumpu a príslušenstvo bolo vyčlenených okolo 100 000 dinárov

z obecného rozpočtu. – Keď depónia horí, sťažnosti občanov prídu aj po mňa a vtedy vychádzam do terénu. Na tvári miesta sa presvedčím, či pracovníci Progresu, ktorých zavolám uhasiť požiar, prácu vykonajú. Dokumentujem to aj fotozáznamami, ktoré ukladám ako jednotlivé spracované predmety. Problém s depóniami vôbec – nielen tej v našej obci – je v tom, že nie sú zariadené podľa platných predpisov, vedľa komunálneho je tam kopa hospodárskeho a iných druhov odpadu, ktoré tam nepatria. Následkom toho sa tam všeličo zmieša, a potom je to ťažko udržiavať. Skládka zaberá viac ako 5 ha. Na súčasnej petrovskej depónii

ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU V HAJDUŠICI

Už nebude prerušení dodávky Vladimír Hudec

eď v lete roku 2011 tridsaťročná vodovodná studňa vyschla a občania zostali bez vody, Obec Plandište problém riešila tak, že z rozpočtových prostriedkov vyvŕtala novú studňu. Miestne spoločenstvo Hajdušica na jar roku 2012 z účelových prostriedkov z AP Vojvodiny vyvŕtalo ešte ďalšiu studňu. Očakávalo sa, že dve nové studne zabezpečia nehatené zásobovanie občanov pitnou vodou bez predtým bežných problémov. Nestalo sa celkom tak, lebo sa na pripojenie tej druhej studne • ĽUDIA A DIANIA •

na potrubie čakalo dva a pol roka. Nové obecné vedenie po voľbách neprejavilo totiž záujem pokračovať v prácach, ktoré predchádzajúca moc začala, ale jej sústavne vyčítali neúčelové míňanie prostriedkov

a neprimerané zadlžovanie. Za ten čas zo studne v Hajdušici voda vo dne v noci vytekala rovno do garádu (20 až 25 litrov za minútu). Nie je ťažko vypočítať, že za dva roky nenávratne odtieklo neuveriteľných 26 miliónov litrov zdravej pitnej vody, a to vo chvíli, keď celé mestá v Srbsku (Užice, Zreňanin, Inđija...) zápasia s nedostatkom vody. Na to v Zhromaždení obce Plandište upozornili aj výborníci z Hajdušice, avšak VKP Polet, ktorý gazduje hajdušickým vodovodom, potreboval dva roky

evidentne sa nájde aj nebezpečný odpad zmiešaný s komunálnym odpadom, takže podľa predpisov by sa celá depónia mala považovať za nebezpečný odpad. Nevýhodou spravovania odpadu v našej krajine je to, že sa nekoná selekcia odpadu, alebo sa koná vo veľmi malej miere. Chybuje nám už tá prvotná selekcia, ktorá by znemožnila dávať všetko na jednu hŕbu bez ohľadu na to, kde to všetko zakončí. Keď ide o depónie, Srbsko ako štát v tejto oblasti veľmi pokrivkáva. V celej krajine nemáme napríklad skládku nebezpečného odpadu a z druhej strany máme továrne na výrobu hnojív a prípravkov na postrek. Nebezpečný odpad, čo vzniká pri výrobe, a potom aj pri použití, teda ambaláž, najbližšie možno skladovať iba v Rakúsku, vo Viedni, kým u nás končí na lokálnych depóniách. Štát by mal urobiť ešte veľa krokov, dokonca definovať celkovú stratégiu v tejto oblasti, aby sme sa dostali ku kvalitnému riešeniu problému odkladania a separácie odpadu na regionálnej úrovni. Keď ide o regionálne depónie, ich prvý variant bol vypracovaný roku 2003, neskoršie bol ešte dvakrát pozmenený, ale ani dodnes sa neujal v praxi a nemáme ani náznaky, že regionálna depónia v Novom Sade začne fungovať v bližšej budúcnosti. Foto: z archívu obecného komunálneho inšpektora na to, aby zastavil také neprípustné mrhanie vodou a na jar tohto roku studňu konečne zastavili. Na vodovod ju však ešte stále nepripojili. To, že disponujú objektom, ktorý môže predísť zastaveniu dodávky vody v dôsledku havárie, uvedomili si v polovici leta, keď došlo k havárii čerpadla v druhej studni, ktorá osadu zásobuje vodou a občania niekoľko dní zostali bez vody. Konečne v týchto dňoch aj tú druhú studňu pripojili na vodovod. Ako sa neúradne dozvedáme, nejestvuje potreba plniť vodovod z oboch studní, ale sám fakt, že jestvujú dve výdatné studne vybavené všetkými potrebnými zariadeniami, ubezpečuje Hajdušičanov, že budú mať normálny tlak v kohútikoch a že sa nemusia obávať prerušení v dodávke vody ani počas suchých letných mesiacov, keď je spotreba vody omnoho väčšia než jedna studňa môže zabezpečiť.

39 /4614/ 27. 9. 2014

Ľudia a diania EKO DEŇ V HLOŽANOCH

Poukázali na význam ozónového obalu Jasminka Činčuráková -Galambošová

očas svojej bezmála desaťročnej činnosti mimovládna organizácia Združenie ekológov Ekos v Hložanoch svojimi aktivitami povzbudzuje spoluobčanov k zvyšovaniu životnej úrovne pomocou environmentálnych pozitívnych vzorov. S rovnakým cieľom už sedem rokov usporadúva podujatie pod názvom Eko deň Hložian, ktoré sa aj tohto roku nieslo v znamení hesla Meňme svoje zvyky a nie klímu a aj svetového ekologického Dňa ochrany ozónového obalu Zeme, ktorý je určený na16. september, ale Hložanci si tento deň vždy pri-

pomínajú v najbližšiu nedeľu. Eko deň organizujú s cieľom poukázať na to, aký veľký význam pre zdravý a kvalitný život má pohyb na čistom, sviežom

vzduchu. Tak bolo aj v nedeľu 14. septembra. Program na nádvorí miestnej kaviarne Pod lipami otvorili výtvarným táborom žiakov nižších tried Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina. Na úvod sa prítomným prihovorila predsedníčka združenia Ekos Viera Turčanová, ktorá zvlášť poukázala na mimoriadny význam ozónového obalu. Druhá časť primeraného programu patrila literárnemu pásmu, ktoré pripravila profesorka Anna Huďanová so žiakmi vyšších tried hložianskej základnej školy, stredoškolákmi a školákmi z Báčskeho Petrovca. Najkrajšie žiacke slohové environmentálne práce boli odmene-

SELENČA

S kukuricou v hlavnej úlohe Juraj Berédi

nedeľu 21. septembra v Selenči po druhýkrát usporiadali Kukuriciádu. Na tohtoročnom podujatí sa zúčastnili dôchodcovia, ktorí sa podľa voľakedajšieho zvyku každý deň stretávajú „poľa“ obchodníka v penzii Pavla Berédiho „na diváne”. Hlavným Vzdali hold kukurici organizátorom podujatia je Juraj Kubeček, ktorý aj Sadí ju razom po zbere jačmeňa, tohto roku zabezpečil kukuricu aby sa do prvého jesenného vhodnú na varenie a pečenie. dňa mohla pripraviť na konzum.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kubeček hovorí, že sa rozhodol vzdať hold kukurici inšpirovaný rôznymi „-iádami” (slaniniáda,

né. Po programe nasledovala maratónska prechádzka k Dunaju alebo jazda na bicykloch. Okrem prechádzky už roky prebiehajú preteky na rolleroch – rolleriáda, ako aj Hry bez hraníc. Na nábreží Dunaja súťažili žiaci ZŠ Jána Amosa Komenského z Kulpína a žiaci z Hložian. Športovú zložku podujatia pripravili profesori Ján Lačok a Ján Hansman. Aj tohto roku bolo podujatie dobre navštívené a zúčastnili sa všetky vekové skupiny. Hoci sa všetci obávali daždivého počasia, táto septembrová nedeľa bola slnečná a príjemne teplá. Foto: ZE Ekos klobasiáda atď.), pretože základnou surovinou pri výrobe mäsa v krmivách je práve kukurica. Podľa jeho slov treba oslavovať zrnko kukurice, od ktorého všetko vlastne začína. Kukurica sa piekla a varila v dvoch kotloch a na nej si mohli pochutnať nielen účastníci, ale aj všetci záujemcovia. Sám organizátor roznášal kukuricu aj do domov spoluobčanov, o ktorých vedel, že by sa radi prišli zúčastniť na tomto podujatí, ale nemôžu zo zdravotných dôvodov. Zaujímavé je, že pre túto akciu organizátori nezískali žiadnych sponzorov, ani finančnú podporu. Všetko, čo robia, robia z lásky a s nesmiernym entuziazmom. Zostáva len zaželať im dobrého zdravia a vytrvalosti, aby aj o rok varili a piekli kukuricu na potešenie svojich spoluobčanov. • ĽUDIA A DIANIA •

NA „CHMEĽOVEJ OBERAČKE“ V KYSÁČI

Keď to rozvoniava spomienkami Elena Šranková

posledných dňoch leta vo dvore Zuzany Grňovej v Kysáči rozvoniaval chmeľ. Vôňa už takmer neznámej a Kystky sa sušia, bude z nich pivo i liek zabudnutej rastliny pria striekalo to na mňa zo všetkých než sme vybrali chmeľnicu, už volala spomienky a sústrán. V oberačke moja úloha bola ho nemal kto vykupovať. Záujem časnosť odrazu rozvoadministračná, pri požunkoch, – oberačov tiež bol slabší, avšak ňala minulosťou. hovorí Z. Agarská. s takým malým traktorom som – Keď som sa vydala do – Dcéra Zuzka sa narodila ich zbierala po dedine do vlečky, rodiny Grňovej, pestovav sezóne oberačky chmeľu, ta- niekedy počastovala medovým nie chmeľu u nich bolo kže od útleho veku chodievala chlebíkom a vždy sa oberačka dlhoročnou tradíciou. do chmeľnice. Oberači k nám dotiahla do konca, – spomína Zo siedmich bratov až vždy radi chodili, aj deti. Rada teta akoby to bolo včera. šiesti mali chmeľnice: som s nimi komunikovala, varila Z kystiek, ktoré sa už sušia, teta Ján, Jozef, Ondrej, Pavel, som krachľu, v blízkosti sme mali Zuzana uvarí domáce pivo, časť aj Samuel a Michal. Predovocie, ktorého sme oberali a po- rozdá tým, čo ho potrebujú ako tým ich otec pestoval „Oberačka“ u tety Grňovej núkali, takže bývalo vždy veselo. liek. A tak starodávna rastlina, chmeľ a pamätám si, že chmeľnice vtedy mali ešte Nikdy nezabudnem na postreko- Chmeľ sme odovzdávali do Pet- vďaka jedinému koreňu v rodine aj Pavel a Ján Pálikovci, Michal vanie, keď som s určitou malou rovca a do apatínskeho pivovaru. niekdajších pestovateľov, predsa Pavlov a Ján Javorka. Chmeľ bol dávkou strachu vodila koníka V posledných rokoch, predtým nie je zabudnutá. skutočným zeleným zlatom, bol veľmi hľadaný a vyvážal sa do zahraničia, – hovorí 74-ročná Zuzana. – V roku 1958 sme urobili sušiareň, v ktorej sme okrem vlastného chmeľa sušili aj iným. Pod chmeľnicou sme mali takmer hektár a práce v nej sa začínali odkrývaním skoro SOBOTA 27. SEPTEMBRA členov Galérie insitného umenia a výstavy Marjana 20.00 – Premiérový program nového Detského Pavlova Poznáte ma?(prízemie a podkrovie GIU) na jar – koncom marca a kon13.00 – 20.00 Otvorenie Dolnozemského jarmoku čili sa až v októbri. V roku 1984 folklórneho súboru Vločka (sieň DK 3. októbra) (nádvorie MS) sme chmeľnicu vybrali. Je tomu 20.00 – Ľudová veselica: Big Foot z Báčskeho presne tridsať rokov, – spomína NEDEĽA 28. SEPTEMBRA 9.00 – Fazuliáda – súťaž vo varení kotlíkovej Petrovca (nádvorie MS) teta Zuzana, kým oberá kystky, 20.00 – Na bicykli okolo sveta – premiéra kniz ktorých uvarí pivo, ale poslúžia fazule (Rybársky spolok, Ul. JĽA) hy Snežany Radojčićovej z Belehradu (obecná aj ako liek na hemoroidy. knižnica) – Vlani som tento koreň chmeľa PIATOK 3. OKTÓBRA 19.00 – 70 rokov od oslobodenia Kovačice – pietdoniesla od pána majstra Martina Klátika z Nového Sadu. Na rozdiel na slávnosť pred Pomníkom padlých bojovníkov NEDEĽA 5. OKTÓBRA (stred mesta) 12.00 – Októbrový turnaj v kolkoch (kolkáreň v od vlaňajška tohto roku bohato 20.00 – Páračky – galaprogram KUS V šírom poli Športovo-rekreačnom stredisku Slávia) zarodil. Máme vlastne chmeľ 14.00 – Detský jarmok (nádvorie MS) hruška (sieň DK) z mesta, – hovorí s úsmevom 21.00 – Rockový večer: hudobné skupiny Whid16.00 – Organový koncert MgA. Janka Siromu a Zuzana Agarská, ktorá si spomína hout Fear z Kovačice a Mad Red z Belehradu dychového orchestra SEAVC (evanjelický kostol) na práce v rodičovskej chmeľnici, (nádvorie Miestneho spoločenstva) 18.00 – Ľudová veselica: hudobná skupina Elton kde pomáhali spolu so sestrami Band z Kovačice (nádvorie MS) Annou Vozárovou a Máriou Obu- SOBOTA 4. OKTÓBRA 20.00 – Starý frfloš – divadelné predstavenie chovou. Pravdaže, ako to vtedy 9.00 – Trofej Kovačice 2014 – turnaj v stolnom ochotníkov Divadla VHV scény v Kovačici (sieň DK) detské ruky vládali. tenise (ZŠ Mladých pokolení) – Spomínam si, že moje spo11.00 – Uvedenie do prevádzky čističky a kana- PONDELOK 6. – NEDEĽA 12. OKTÓBRA lužiačky a kamarátky k 1. máju lizačnej siete (Debeljačská cesta) Detský týždeň 12.00 – Otvorenie 62. výtvarného salónu diel išli na kanál a ja do chmeľnice.

KOVAČICKÝ OKTÓBER 2014

PROGRAM

• ĽUDIA A DIANIA •

39 /4614/ 27. 9. 2014

Ľudia a diania S POĽNOHOSPODÁRMI V KOVAČICKEJ OBCI

Slnečnica urodila, cena sklamala Anička Chalupová

atva slnečnice v Kovačickej obci sa skončila asi pred týždňom a poľnohospodári sa hlavne tešili slušnej úrode tejto olejniny. Znepokojila ich však nízka výkupná cena, ktorá ešte

Dipl. Ing. Jozef Haviar

stále nie je presne určená, ale sa povráva, že bude rovnaká ako v uplynulom roku. – Na území Kovačickej obce, na parcelách poľnohospodárskych podnikov a družstiev slnečnicou bolo obsiatych 6 000 hektárov. Napriek daždivému letu, ktoré na poliach zapríčinilo nadmernú vlhkosť pôdy, úroda bola slušná, priemerne sa urodilo okolo 2,5 tony z hektára, – zhodnotil v krátkych črtách tohtoročnú žatvu slnečnice Dipl. Ing. Jozef Haviar, odborný spolupracovník pre poľnohospodárstvo v ZO Kovačica. Poľnohospodár Ján Benka z Kovačice tohto roku zmenšil plochy obsiate touto kultúrou a dôvodom je z roka na rok rovnako nízka

výkupná cena. Ako povedal, na zabezpečenie existencie a aké-také plánovanie nasledujúcej sezóny by sa žiadala vyššia cena. Hojná úroda je slabou útechou pre poľnohospodárov, lebo výkupná cena ich výrobku je podceňujúco nízka. Výkupcovia počas žatvy za túto olejninu platili 25 a pol až 28 din./kg. Na druhej strane výrobné náklady tejto kultúry, čiže ceny paliva, osiva a ochranných prostriedkov sa značne zvýšili. – Spolovice som spokojný s úrodou slnečnice, aj keď neprajné počasie vplývalo na jej kvalitu. Zber slnečnice v padinskom chotári začal skôr než v iných chotároch Kovačickej obce. Tohto roku som mal nádej, že bude lepšia cena ako vlani, a preto som sa v tomto výrobnom roku viac venoval slnečnici

Padinský poľnohospodár Michal Garafiát

ako inej kultúre. Slnečnicu som predal spoločnosti s r. o. Dolina v Padine, kde som dostal akontáciu 27 dinárov za kilogram, ale predpokladajú, že sa cena vyšplhá aj do 33 din./kg a neskoršie nám vyplatia ten rozdiel, – hovorí padinský poľnohospodár Michal Garafiát.

S DROBNOCHOVATEĽKOU ZO STAREJ PAZOVY

Stádočko moje milé... Katarína Verešová

„K

e´ budeš mať krumple, cibuľu a masť v komore a stádo vo dvore, nikdy lačná nebudeš, povedala mi raz stará svokra, od ktorej som sa naučila, ako sa domáce zvieratá opatrujú,“ povedala Vieročka Papová počas rozhovoru v kuchyni pri kávičke, kým čakala, až sa mäso z mangalice usmaží. Varila obed pre svoju rodinu: manžela Michala, ktorý pracuje v podniku Lifam M, zaťa Pavla Petríka, stavbára, dcéru Miroslavu, predavačku detských šiat, a vnučku Milinku, žiačku prváčku. Syn Miroslav toho času pracuje na stavbách na Slovensku. Staropazovčanka Vieročka Papová sa rozhodla venovať drobnochovateľstvu a chovu inovatívneho stáda pred niekoľkými rokmi, keď sa im holovnica zaburinila. Vtedy svojej rodine oznámila, že mieni kúpiť rozlič-

www.hl.rs

né domáce zvieratá. Vo veľkej záhrade za domom rastie rozličná zelenina a burina, ktorá sa dá zužitkovať, a k tomu vlastnia čosi nad osem jutár úrodnej pôdy, takže tie zvieratká istotne hladné nebudú. V hospodárskej časti dvora dnes je celá farma: alpské kozy, svine (mangalice, vietnamské a pietren), sliepky (obyčajné a austrálske), husi, kačice (hluchonemé, nejaké neobyčajne pekne skrížené a divé), morky, zajace a holuby. Hydina voľne pobehuje po dvore. Jedna morka liahne mladé a jedna kačica v šope stráži svoje kačíčence a kurence. Pre každý druh ošípaných majú osobitný chliev. V jednom chlieve je matka vietnamka s drobnými prasiatkami. „Toto prasiatko po narodení malo len 90 gramov. Mangalice a vietnamky sa kŕmia okrem kukuričnej a žitnej (nie pšeničnej) kaše rozličnou

Informačno-politický týždenník

zeleninou a senom v priebehu deviatich mesiacov, až kým nezavoláme mäsiara. Je to lacný chov,“ tvrdí Papová a dodá, že mäso z týchto svíň je oveľa chutnejšie než od tých obyčajných a k tomu ich masť neobsahuje nezdravý cholesterol. Zvlášť sú sympatické alpské kozy, ktoré okrem mäsa rodine dávajú zdravé mlieko. Tu sú aj zajace v klietke, takže každé ráno a večer na kŕmenie a vôbec na opateru potrebuje asi 45 minút (spolu s dojením kôz). Vieročka Papová v holubej klietke „Náš jedálny lístok je veľmi bohatý a stále vyhutuje- úprimne hovorí Vieročka. Túto me nové recepty. Problém je robotu považuje inak za najolen v tom, že ja vždy oľutujem sožnejšie možné hobby, lebo tak každého vykŕmeného jedin- zabezpečuje zdravé stravovanie ca, ktorý musí odísť do hrnca,“ celej svojej rodiny. • ĽUDIA A DIANIA •

POHĽADY POĽNOHOSPODÁROV V BANÁTE SÚ ČASTO UPRIAMENÉ DO NEBA

Dážď (ne)ohrozuje úrodu Vladimír Hudec

zrela a treba ju zberať. Pôda je však rozmočená, takže s ťažkými strojmi sa nedá robiť. K tomu aj vlhkosť zrna je omnoho vyššia od

ýdatné dažde vo chvíli, keď bolo treba zberať slnečnicu a sóju, vyvolali vážne znepokojenie poľnohospodárov v Banáte. – Situácia so sójou je aj taká, aj onaká, – povedal nám hajdušický poľnohospodár Michal Suda. – Značná časť porastov ešte stále nie je úplne zrelá, takže jej dažde veľmi nezavadzajú. Porasty sú však pováľané, a to následkom letných lejakov. Šťastná okolnosť je tá, že neležia celkom na zemi, ale vo výške asi 10 – 15 cm. Keby úplne padli na zem, úroda by vyšla nazmar. Táto poloha rastlín však vyhovuje hlodavcom, ktoré si bez väčších problémov zbie- Ján Labát rajú zásoby na zimu. Na druhej strane v omnoho horšej situácii štandardov. Z druhej strany keď sú buď včasnejšie odrody alebo prestane pršať a sója sa začne skôr sadená sója, ktorá už do- sušiť, začnú pukať pošvy a zrnká

nenávratne padnú na zem. V tom prípade treba čím skôr urobiť zber, avšak treba dbať aj na to, aby zrnká boli dostatočne suché, aby výkupcovia na úkor veľkej vlhkosti celkové množstvá sóje výrobcom nezmenšili úmerne nadmernej vlhkosti. Kukurici vraj takéto počasie nezavadzia a na poli môže zostať až po prvý sneh. Dokonca aj odborníci radia, že s lámačkou netreba náhliť, lebo nadmerná vlhkosť vzduchu môže zapríčiniť plesnivosť kukurice v sýpkach. Zber slnečnice však už dávno mal byť vykonaný. Potvrdil nám to aj Aradáčan Ján Labát. – Časté dažde hatia zber slnečnice. Na poli nám zostalo ešte viac ako sto jutár slnečnice, ktorá už dávno dozrela a tieto dažde jej vonkoncom nezodpovedajú. V dôsledku vlhka prostriedok kalapa začne hniť a zrnká vypa-

Michal Suda

dúvajú von. Zvlášť je postihnutá slnečnica tzv. gricko, ktorá má veľké a ťažké kalapy, ktorých ťarchu korene v rozmočenej pôde nevydržali. Inak slnečnica vcelku dobre urodila – priemerne 16 až 17 metrákov z jutra, ale z tej, ktorá je ešte stále v poli, úroda bude istotne omnoho menšia. O koľko, to uvidíme až po zbere.

V KLUBE ŠTUDUJÚCEJ MLÁDEŽE V KOVAČICI

Mladí v projekte Oklupacija Anička Chalupová

lub študujúcej mládeže v Kovačici po dlhšej prestávke bol znovu oficiálne registrovaný 21. augusta 2008. Odvtedy sa jeho členovia pravidelne zúčastňujú na rôznych akciách.

Cieľom Klubu študujúcej mládeže je medziiným aj aktívne zapájanie mladých ľudí do rôznych seminárov a edukácií z oblasti zdravotníctva, kultúry, športu, ekológie, volonterizmu... Počas uplynulých dvoch víkendov členovia Klubu študujúcej

Dôležitá je nielen práca, ale aj kamarátenie pri farbení lavičky

Časť pracovného tímu KŠMK • ĽUDIA A DIANIA •

mládeže v Kovačici účinkovali v akcii opravovania a farbenia lavičiek a pracovali aj na úprave fontány v parku v strede osady. Ide o projekt, ktorý finančne podporilo Ministerstvo pre mládež a šport Republiky Srbsko a Iniciatíva mladých, Zdrojové centrum v Opove. Zámerom projektu je

zvýšenie dlhodobej aktivitizácie mládeže, zapojenie dobrovoľníkov do úpravy verejných plôch. V sobotu 13. septembra do projektu sa zapojili aj členovia Klubu Kreatornica spolu so školopovinnými deťmi, ktoré v parku vyrábali rôzne šperky pre blížiaci sa Detský trh v Kovačici.

39 /4614/ 27. 9. 2014

Ľudia a diania PO DOPRAVNOM NEŠŤASTÍ V STAREJ PAZOVE

Žiada sa obozretnosť všetkých účastníkov Katarína Verešová

a križovatke ulíc Jovana Popovića, Svätosávskej a Partizánskej v Starej Pazove v utorok 16. septembra popoludní sa stala ťažká dopravná nehoda. Auto prichádzajúce z vedľajšej ulice Jovana Popovića narazilo na motorku rýchlo sa pohybujúcu Svätosávskou ulicou. Mladý vodič bol po páde z motorky v bezvedomí, ale sa prebral a keď prišla pohotovostná lekárska služba, dokázal povedať, že ho chrbtica nebolí... V Starej Pazove sú časté prípady dopravného zranenia chodcov, cyklistov a motocyklistov. Nie

náhodou. Nielen hlavné, ale pomaly aj vedľajšie ulice sú veľmi frekventované, takže úrazy sú možné prakticky na každom kroku. Vodiči áut musia byť veľmi opatrní a chrániť nielen seba, ale aj iných, čiže motocyklistov, cyklistov a chodcov. Napriek tomu, že v každej ulici jestvujú pri domoch chodníky, chodci a cyklisti bežne používajú cestu. Voľakedy cyklisti používali výlučne chodníky v najfrekventovanejších uliciach: Karađorđovej a Kráľa Petra I. Osloboditeľa (Krivý šor a Kurta šor). Teraz jazdia aj dopravne zaťaženou starou medzinárodnou cestou Belehrad –

Situácie, ktoré vystríhajú účastníkov v doprave

Nový Sad. A niežeby sa pri jazde držali okraja cesty, ale sa rozšíria po celej pravej strane vozovky. Napríklad pre sukne dodatočne „našírené“ slovenské ženy zaujmú celú polovicu cesty, hrdo sa voziac do kostola a späť (a pritom sa ešte obzerajú). V noci je situácia ešte ťažšia, lebo staré bicykle nemajú žiadne nočné osvetlenie. Najväčší dojem vzbudila jedna Pazovčanka, keď sa urazene

sťažovala, ako jazdiac na bicykli z vedľajšej ulice na hlavnú ulicu prudko narazila na jazdiaci automobil. Na otázku, či nevidela pred križovatkou dopravný znak Stop, odpovedala: „Dieťa moje, baš ja hľadím na znaky!“ Treba si uvedomiť, že pri vstupe (pešo, bicyklom a iným dopravným prostriedkom) na cestu každý si musí dávať pozor a poznať aspoň základné dopravné predpisy.

NA SÚŤAŽI V RAKÚSKOM MESTE INNSBRUCK

Padinský carvingový majster medzi najlepšími Anička Chalupová

dňoch 15. až 18. septembra v rakúskom meste Innsbruck prebiehala Medzinárodná súťaž International Carving Trophy 2014 v dekoratívnom vyrezávaní do ovocia a zeleniny. Na tomto najväčšom európskom podujatí sa tohto druhu zúčastnilo

52 predstaviteľov z 18 štátov. Z Asociácie carving majstrov Srbska po prvýkrát sa na súťaži zúčastnili aj dvaja majstri z Kovačickej obce – Mihalj Silađi z Debeljače a Jaroslav Praskač z Padiny, ktorý na nedávnom podujatí Carving Cup Relax 2014 v Kovačici v kategórii Home made obsadil druhé a v kategórii Black Box prvé miesto.

Jaroslav Praskač vedľa svojej odmenenej práce v Rakúsku

Odmenení účastníci súťaže v Innsbrucku

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na súťaži v Innsbrucku carvingový majster Jaroslav Praskač v oboch kategóriách v jednotliveckej konkurencii obsadil druhé miesto. Okrem toho ako člen tímu zo Srbska, kde okrem Silađiho bola aj Jasmina Rajićová- Šćurićová z Nového Sadu, sa ovenčil striebornou medailou. Tretie

miesto obsadil carvingový tím z Bulharska, a prvé celok majstrov z Thajska. Členovia Asociácie carvingových majstrov Srbska začiatkom novembra cestujú do Bulharska, kde sa zúčastnia na ďalšej medzinárodnej súťaži vo vyrezávaní do ovocia a zeleniny. • ĽUDIA A DIANIA •

SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Mokrá oberačka Katarína Verešová

eď je leto slnečné a jeseň teplá a suchá, kvalita vína je vynikajúca – tvrdia nielen someliéri, ale aj všetci vinári sveta. V akej miere sa tohtoročné víno bude chuťou podobať tomu z roku 1996 alebo 1984, keď sme mali podobné počasie ako tohto roku, ukáže čas – a sladomer po zbere hrozna. Už teraz je jasné, že väčšina vínnych odrôd do konca septembra nestačila dozrieť. K tomu prispeli časté a objemné dažde v lete a vlhký september. Menďanovci, poprední ovociná-

ri zo Slankamenských Vinohradov, do 20. septembra hroznovú oberačku neusporiadali, lebo vo svojej vinici „nad Podrumom“ zistili, že cukornatosť hrozna nepresahuje 15 %. Podľa slov Miroslava Menďana ešte nevedia, koľko z pol jutra vinice plantážového typu naoberajú, ale na rozdiel od iných, ich hrozno zatiaľ vyzerá pekne. „Mnohí vinohradníci, ktorí k nám chodia po mlieko a syr, sa sťažujú, že zo slnečnej strany hrozno je zrelé, z opačnej zelené alebo začína hniť. Za to môže toto oblačné a nadmieru vlhké počasie,“ hovorí Miroslav Menďan,

Miroslav Menďan na ulici v Slankamenských Vinohradoch

Oberači pod nylonom

ktorý s bratom Jankom a bratovým synom Jaroslavom spoločne obrábajú rodinný majetok. Obrábajú takmer 100 jutár zeme a okrem viniča sa oveľa viac venujú ovocným sadom broskýň, slivák a jabloní. K tomu pestujú kukuricu a iné klasické poľnohospodárske kultúry. Na zníženie úrody v Slankamenských Vinohradoch vplývala múčnatka, peronospóra a pleseň sivá, a to napriek častým postrekom. „Vraví sa, že vinica potrebuje sluhu a nie pána, ale tohto roku ani sluha vo vinici nemohol pomôcť. Márne sme odstraňovali nadbytočné listy, aby hroznu neprekážali pri dozrievaní, no po častých dažďoch polozrelé strapce dokántrili letné a jesenné hmly,“ sťažoval sa Miloš Eror z Nového Slankamenu.

Vo štvrtok a v piatok 19. a 20. septembra v Slankamenských Vinohradoch začala oberačka. Už v sobotu snahu oberačov prekazil dážď.

OPRAVA V článku pod názvom Oslávia 120. výročie matkocirkvi autora Juraja Bartoša, ktorý sme zverejnili v čísle 37 (4612) s dátumom 13. 9. 2014 na strane 17, sa stala chyba v uvedení náboženskej príslušnosti superintendenta vo výslužbe Evanjelickej metodistickej cirkvi Martina Chovana. V uvedenom texte sme totiž pána farára Martina Chovana predstavili ako adventistu. Pána Chovana prosíme o prepáčenie a našich čitateľov prosíme, aby si chybu opravili. R.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

okojne, len pokojne, vážení občania! Veď sa teraz len začne jeseň a vy sa už duríte nad slovami pani podpredsedníčky vlády a zároveň pani ministerky dopravy Zorany Mihajlovićovej, že, ako údajne povedala, Srbsku bude chýbať elektrický prúd, plyn, uhlie a mazut. Ani čo by sa práve začínala zima, celí podráždení šomrete a pýtate sa, čím budeme vykurovať. Nuž, keď nie pri spomenutých zdrojoch energie, ohrievať sa budeme pri • ĽUDIA A DIANIA •

najlacnejšom druhu kuriva, teda pri sľuboch, ktoré pršia ľahkosťou a hustotou opadávajúceho jesenného lístia. Generálny riaditeľ Verejného podniku Srbijagas pán Dušan Bajatović nás s istotou ubezpečuje, že plynu bude. Riaditeľ Elektrohospodárstva Srbska (EPS) pán Aleksandar Obradović je taktiež optimista. Ako povedal, tender na obstarávanie uhlia je už pripravený. Zverejnia ho len čo vláda dá zelenú. Neviem, ako

vám, ale mne je z týchto sľubov teplejšie než pri kozube, v ktorom si veselo praská tvrdé palivo. Ako neuveríte mužovi, ktorý má, ako to o ňom onehdy povedal aktuálny premiér pán Aleksandar Vučić – bezočivo vysoký plat, a ako nedáte za pravdu mužovi, ktorý šéfuje šesťstopäťdesiatim (tak veru: 650) riaditeľom; že vraj toľko ich má EPS. Vážení, takže sa uvoľnite. Vychutnajte nastávajúcu jeseň, pokochajte sa v jej zlatožltom šate a podšatí. Zoberte si príklad trebárs od štyristo (áno: 400) pilne pracujúcich pracovníkov poisťovní, ktorí vraj celé štyri (ozaj:

4) dni vychutnávali čará Tary (ak len netárali novinári), a to celé tri (áno: len 3) mesiace po zdražení povinného poistenia vozidiel v poisťovniach. Tak veru, priatelia, treba je… pardon: treba behať, ničoho sa nebáť. Aj bez jedenia sa dá žiť. Veď Ind menom Prahlad (alebo Prehlad) Jani má 85 rokov, žije v jaskyni a vraj celých 74 rokov neje a nepije. Lekári tvrdia, že žije, lebo uplatňuje jogu a meditáciu a on sám vraví, že ho požehnala bohyňa Amba. Poďme teda, ľudia, meditovať. Ak nepomôže ani joga, vyhľadajme pani bohyňu Ambu …

39 /4614/ 27. 9. 2014

Ľudia a diania OLTÁRNY KRÚŽOK ŽIEN V JÁNOŠÍKU 55-ROČNÝ

Ženy sú oporou cirkevného zboru Vladimír Hudec

ešporné služby Božie v jánošíckom evanjelickom cirkevnom zbore v nedeľu 21. septembra boli slávnostnejšie než obvykle a venované boli 55. výročiu založenia Oltárneho krúžku žien. Pri tej príležitosti sa tešili aj hosťom, predstaviteľom cirkevných zborov a oltárnych krúžkov

Sklenár, senior banátsky, ktorý hovoril o význame oltárnych krúžkov žien a konštatoval, že ženy sú oporou a hybnou silou života v každom cirkevnom zbore a najmä v zbore bez kňaza. Členkám Oltárneho krúžku žien sa prihovorili a zablahoželali aj hostky z iných zborov. Poďakovala sa im novozvolená predsedníčka jánošíckeho Oltárneho krúžku

kou nápomocnou rukou cirkvi, a tak aj tento v Jánošíku, – povedal nám farár jánošícky. – Pravidelne sa stretajú dvakrát mesačne po nešporných bohoslužbách, ale

Stará a nová predsedníčka OKŽ Anna Vánková (vľavo) a Mária Urbanová v kostolnej záhrade

Členky Oltárneho krúžku žien sú činné aj v cirkevnom spevokole

žien. Spolu so svojimi kňazmi Jánom Cickom a Vladimírom Lovásom prišli delegácie z Padiny, resp. Aradáča, z cirkevného zboru Kovačica I v čele so seniorom Banátskeho seniorátu Pavlom Sklenárom, ako i delegácie cirkevných zborov z Hajdušice, Vojlovice, Ostojićeva a zboru Kovačica II. Všetkých privítal miestny kňaz Slađan Daniel Srdić, ktorí pripomenul, že 55. výročie je iba predlžením okrúhleho jubilea, „avšak žijeme v dobe, keď život sa ľahko stráca, a preto aj touto slávnosťou chceme ďakovať Pánu Bohu za každý jeden prežitý rok, každú prežitú chvíľu“. Po liturgickej časti, ktorú mali na starosti kňazi Ján Cicka a Vladimír Lovás, primeranou kázňou sa prihovoril vznešený pán Pavel

www.hl.rs

žien Anna Vánková. V programe zaspievala mládežníčka Maja Miloševićová za organového sprievodu Kristiána Omastu a spevokol cirkevného zboru. – Oltárne krúžky žien sú veľ-

aj inokedy, keď je to potrebné. Sú to hlavne rôzne pracovné akcie upratovania kostola alebo jeho okolia, príprava pohostenia pri rôznych príležitostiach. Okrem fyzických prác snažia sa nezanedbať ani tú duchovnú stránku, takže usporadúvajú rôzne prednášky a evanjelizačné večierky, na ktoré pozývajú aj farárov z iných zborov. Pritom nezabúdajú a snažia sa čím častejšie navštevovať našich starých a osamelých veriacich, ktorí do kostola už nemôžu prísť pre sta-

robu a chorobu, a trávia s nimi chvíle pri nábožných pesničkách a v modlitbe. Pri tých návštevách ich potešia aj nejakou maličkosťou – balíčkom či dinármi, v duchu kresťanskej lásky, a tak im spestria dni. – V poslednom čase sme skutočne mnoho robili, – povedala nám dlhoročná predsedníčka OKŽ Mária Urbanová. Pred niekoľkými rokmi sme totiž začali generálnu opravu kostola, takže práce bolo mnoho, predovšetkým v príprave jedla pre majstrov, ale aj v upratovaní kostola po majstroch. Okrem toho dôkladne sme upravili aj priedomie kostola a kostolnú záhradu a sme naozaj hrdé na to, ako teraz vyzerá. Po bohoslužbách Jánošíčanky pre svojich hostí pripravili bohaté pohostenie, slané a sladké pochúťky. Zároveň to bola príležitosť na rozptýlenie, kamarátenie a výmenu skúseností.

AKCIA DARCOVSTVA KRVI V KULPÍNE. Sezónne poľnohospodárske práce tentoraz nepriaznivo vplývali na počet darcov krvi v akcii v utorok 9. septembra. Ako informovala tajomníčka OOČK Tatiana Cerovská, krv v ten deň prišlo darovať 28 Kulpínčanov, ale pracovníci Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu siedmich zo zdravotných príčin odmietli, takže drahocenný mok darovalo 21 darcov. Medzi nimi boli aj dvaja noví darcovia. Bola to tretia tohtoročná akcia v Kulpíne a do konca roka má byť realizovaná ešte jedna.

Informačno-politický týždenník

K. G. • ĽUDIA A DIANIA •

K 120. VÝROČIU ZALOŽENIA MATKOCIRKVI V ŠÍDE

Stretnutie spevokolov Stanislav Stupavský

cirkevnom zbore Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde 16. september má zvláštny význam. Toho dňa roku 1894 cirkevný zbor v Šíde a jeho diaspóry a fílie vo vtedajších okresoch Županja, Sriemska Mitrovica a Ruma vyniesli uznesenie o založení matkocirkvi v Šíde, ku ktorej budú patriť fílie Soľany a Grk (dnes Višnjićevo) a diaspóry

Šídsky spevokol

v tridsiatich osadách v spomínaných okresoch, v ktorých žili slovenské rodiny. Za prvého farára si zvo- Pazovský spevokol Tília lili Júliusa Hersteina a farský úrad bol založený na fare v tomto cirkevnom zbore konal v Šíde. Treba vyzdvihnúť i to, že neuveriteľných 58 rokov – až do farár Ján Lacko do služby nastúpil roku 1955, keď odišiel do dôpo krátkom administrovaní bin- chodku. S úctou sa pozerajúc do minuguľského farára Júliusa Bodnára v rokoch 1895 a 1896. Za kňaza losti vedenie šídskeho cirkevného bol postavený roku 1897 a službu zboru na konvente začiatkom roku 2014 rozhodlo primerane osláviť 120. výročie úspešnej práce. Za ústredné podujatie určili stretnutie spevokolov Sriemskeho seniorátu, ktoré usporiadali 21. septembra v sieni Slovenského domu v Šíde. Stretnutie otvoril senior sriemsky

Ján Vinkovič, ktorý gratuloval domácim cirkevníkom a povedal, že ide o zriedkavú príležitosť oslavy jubilea duchovným spevom. Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová vo svojom príhovore povedala, že sme znovu na tomto mieste prejavili svoju vytrvalosť a rozhodnosť aj duchovnou piesňou zachovávať a pestovať svoju slovenskú identitu, vieru a reč. Na stretnutí sa predstavili spevokoly z Bingule, Boľoviec, Slankamenských Vinohradov, Erdevíka, Šídu a Starej Pazovy, odkiaľ okrem spevokolu Tília vystúpila aj menšia spevácka skupina. Z domáceho cirkevného zboru vystúpil aj detský spevokol a ženské dueto Kolárová – Dierčanová.

KOVAČICKÍ EVANJELICI NA SLOVENSKU

Na seniorátnom dni v Jabloňovciach Ján Jančovic

unajsko-nitriansky evanjelický seniorát má rozsiahly obvod. Jeho geografické hranice mapujú územie od Sitna a Zobora k Váhu a Dunaju. Patrí do neho tridsaťdva evanjelických cirkevných zborov, ktoré ležia na Účastníci seniorátneho dňa v Jabloňovciach území piatich okresov. Jeden z najstarších cirkev- pôsobil evanjelický farár Juraj ných zborov, dnes však už jeden Slávik, ako hlása aj pamätná tabuľa z najmenších, je v Jabloňovciach. na nej, jeho častým hosťom bol V obci Jabloňovce je evanjelický spisovateľ Martin Kukučín, ktorý tu kostol z roku 1459 a rovnako aj čerpal námety na svoje diela Mišo obnovená bývalá evanjelická fara. a Na podkonickom bále. Dnes túto Keď v nej na konci 19. storočia historickú budovu spravuje Du• ĽUDIA A DIANIA •

najsko-nitriansky seniorát, ktorý ju využíva ako Misijno-rekreačné zariadenie, ktorého častým hosťom býva hlavne mládež. Aj keď málopočetný, ale životaschopný jabloňovský zbor s pomocou ochotných evanjelických susedov pripravil v sobotu 13. septembra seniorátny deň. Tento piaty ročník konaný na pôde a v priestoroch ECAV v Jabloňovciach bol vydarený a významný aj v tom, že sa na ňom aktívne zúčastnili hostia zo zahraničia. Na pozvanie seniorátu zavítala sem zo Srbska početná delegácia evanjelického cirkev-

ného zboru Kovačica II na čele so svojím farárom Martinom Bajzom, s ktorým prišla aj mladšia a staršia skupina zborového spevokolu. V preplnenom útulnom kostole patrilo rozhodujúce vedenie bohoslužieb s programom hosťom. Po privítaní zahraničných hostí a všetkých účastníkov evanjelického dňa farárkou Zoricou Horákovou, slova sa ujal a primeranú kázeň mal kovačický farár Martin Bajza. V priebehu bohoslužieb vystúpili oba kovačické spevokoly. Evanjelickou hymnou Hrad prepevný sa bohoslužby v kostole skončili. Nasledovalo pohostenie prítomných účastníkov. Hostia z Kovačice sa v nedeľu 14. septembra zúčastnili bohoslužieb v sídle seniorátu v Kalnej nad Hronom.

39 /4614/ 27. 9. 2014

Ľudia a diania YMCA BÁČSKY PETROVEC V KOSOVE A CHORVÁTSKU

Cestovatelia pod krídlami holubice Monika Necpálová

o pre nás znamená mier? Nadčasová otázka. Úvahy viac filozofické je občas ťažko sprítomniť. Príležitosťou na to bola medzinárodná konferencia Mosty pre budúcnosť, ktorú od 6. do 11. septembra zorganizovala YMCA Europe. Podujatia sa zúčastnili viaceré štáty – Srbsko, Čierna Hora, Kosovo, Macedónsko, Albánsko, Rumunsko, Spojené kráľovstvo, Bulharsko a i. Do Prištiny odcestovali aj mladí vyslanci z mládežníckeho združenia YMCA Báčsky Petrovec. Projekt sa sústredil na previazanosť mladých ľudí. Cieľom bolo naučiť sa hľadieť jeden na druhého s porozumením k mieru a hodnotám, ktoré nás spájajú, na rozdiel od problémov, ktoré nás rozdeľujú. Pracovné skupiny sa na konferencii pokúsili vyjadriť hodnotu mieru v mediálnom projekte. „Všetky skupiny pripravili videá na

tému mier. Bola to príležitosť naučiť sa komunikovať v tíme, dospieť k spoločnej hlavnej myšlienke. Naučili sme sa počúvať jeden druhého a prakticky realizovať zámer,“ hovorí o pozitívnej energii v tíme Martina Vitézová, jedna z našich účastníčok. Na konferencii Írsko uviedlo poslucháčov do problematiky nábožen- Mládežnícky pracovný tím v Kosove ských konfliktov v krajine. S podobnou tematikou z vianočného programu, ktorý vystúpilo aj Kosovo. YMCA Báčsky pripravila YMCA a ktorý obsahoval Petrovec prezentovala prepojenie piesne v troch jazykoch.“ Medzinárodných podujatí, na hudby a mieru. „Chceli sme poukázať na to, že hudobné festivaly ktorých participuje YMCA Báčsky v Srbsku sú skvelou príležitosťou Petrovec, je však viac. Štrnástka na sprostredkovanie mieru cez mladých ľudí z Obce Báčsky Petromuziku,“ spomína Martina a do- vec sa v polovici augusta zúčastnila dáva: „Zároveň sme ukázali úryvky desaťdňovej medzinárodnej mlá-

dežníckej výmeny s cieľom rúcať bariéry medzi Srbskom, Chorvátskom a Bosnou, ktoré pretrvávajú už 20 rokov. Podujatie v Rogoznici zorganizoval Červený kríž Županja. Stačilo pár spoločných chvíľ a každý pochopil, že všetci sme len obyčajní ľudia, ktorí majú veľmi veľa spoločného. „Vekový rozdiel medzi účastníkmi od 16 do 29 rokov sa vôbec necítil. Zaujímavé bolo, ako sa tvorili priateľstvá medzi ľuďmi. My sme boli všetci Slováci zo Srbska, a tak ostatní mali možnosť vidieť aj našu špecifickú kultúru a počuť slovenčinu. Zo začiatku to bolo pre nich zvláštne, ale napokon, keď sme im vysvetlili, ako sa Slováci dostali do Srbska, tak bariéra, o ktorej celý seminár bol, zmizla,“ vysvetľuje Hana Tanciková zo združenia YMCA. Lepší dôkaz, že medzinárodné stretnutia otvárajú oči na ceste k mieru ani nenájdeme. Foto: z archívu YMCA

 RETROSPEKTÍVA (48.) vo výbere Kataríny Gažovej CENA PARTIZÁNSKY UČITEĽ AJ VO VAJSKE

Škola s teplou náručou N epochybujeme, že Základná škola Aleksu Šantića vo Vajske, ktorá je založená roku 1938, od mája t. r. zažíva svoje najťažšie chvíle v dejinách. Prinútená je zaoberať sa nielen výchovou a vzdelávaním žiakov, ale svoje teplé náručie otvorila pre utečencov z Chorvátska. Tak sa škola a jej učitelia stali svojráznym spojivom mnohých nešťastníkov z pravého brehu Dunaja s bezpečím Vojvodiny a Srbska. Od 4. mája cez zberné stredisko prešlo vyše 20 tisíc utečencov, kým je zaevidovaných asi 11 tisíc. Humánna akcia veru nemohla zostať nepovšimnutá. A tak sa ZŠ Aleksu Šantića vo Vajske dostalo najvyššie pokrajinské uznanie v oblasti výchovy a vzdelávania – cena Partizánsky učiteľ. Vajska, ktorá má 3268 obyvateľov, pred desiatimi rokmi dostala novú,

www.hl.rs

súčasnú budovu školy, ktorá je pýchou dediny, kde vedno žije štrnásť národov a národností. Dnes škola vo Vajske spolu s niekoľkými oddeleniami v Bodjanoch má 479 žiakov. To však nie je všetko. K nim od začiatku nového školského roku pribudlo zo sto vrstovníkov-utečencov z viacerých dedín Slavónie, Barane a západného Sriemu. Pritúlili ich k sebe ako svojich najbližších. Na škole Aleksu Šantića sa im umožnilo pokračovať v školení, ktoré museli pre vyčíňanie vojny prerušiť vo svojich rodiskách. Riaditeľka školy Zorka Kozomorová, ktorá za svoju prácu pred niekoľkými rokmi osobne tiež získala cenu Partizánsky učiteľ, hovorí, že tridsaťšesť žiakov utečencov u nich skončilo niektorú z tried v školskom roku 1990/91. Mienili sme, že sa veci v Chorvátsku predsa urovnajú a žiaci sa vrátia do svojich škôl. Nádej márna, skutoč-

Informačno-politický týždenník

nosť ešte černejšia. Žiaci nielenže sa nevracali, ale pribúdali aj noví. Museli sa zaopatriť, posadiť do lavíc. Hoci je škola vo Vajske priestranná, má mnoho učební a kabinetov, predsa sa vyskytli problémy. Nebolo nadostač lavíc a stoličiek. Preto spočiatku, zvlášť v nižších ročníkoch, na jednej stoličke museli sedieť aj dvaja žiaci. Neskoršie sa to vyriešilo. Ďalšie, čo bolo treba urobiť, je prispôsobenie sa žiakov utečencov tunajším programom výchovy a vzdelávania. Tie sa najväčšmi rozlišujú z predmetu dejín. Určité trampoty im robí aj výučba cudzieho jazyka. Na ZŠ Aleksu Šantića sa vyučuje anglický a žiaci za Dunajom sa hlavne učili po rusky a nemecky. Táto otázka sa však vyriešila za pomoci ZŠ Vuka Karadžića v Báči (pre nemecký jazyk) a ZŠ Mošu Pijadeho v Báčskom Novom Sele (pre ruský jazyk). Učitelia svojim novým žiakom

takmer na každom kroku vychádzajú v ústrety. Neťaží sa im zorganizovať aj doplnkové hodiny z jednotlivých predmetov, len aby deťom umožnili úspešne sa zapojiť do procesu výučby. Medzi žiakmi z Chorvátska nie sú výlučne Srbi, lež i Chorváti, Maďari, Rómi… Ak nemohli tam spoločne navštevovať školu, tu musia. Kolektív školy, ktorého žiaci okrem iných úspechov boli raz prví a trikrát tretí na súťažení matematikov Juhoslávie, sa prispôsobili novým podmienkam práce a zvýšeným záväzkom. Vyžaduje si to od nich doba, v ktorej žijeme. A neťažkajú si, robia. Keď nedávno míny začali padať i na túto našu vojvodinskú stranu, brány školy Aleksu Šantića museli, nazdávame sa, dočasne, zavrieť. Znie troche ironicky, ale celkom pravdivo: cenu Partizánsky učiteľ škola vo Vajske si vyslúžia v skutočných partizánskych podmienkach. Tým je i hodnotnejšia. J. Pucovský (Výber z Hlasu ľudu č. 40, ktoré vyšlo 5. októbra 1991 v Novom Sade) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Útrapy Bajšanov do polovice 19. storočia Katarína Verešová

ajsevernejšia slovenská osada vo Vojvodine je malebná Bajša. Hoci podľa štatistických údajov z roku 2012 v nej žije 86 Slovákov (spolu so Srbmi a Maďarmi v Bajši žije 2 297 obyvateľov), úspešne zachovávajú svoj duchovný a kultúrny život. V Bajši sa nachádza kaštieľ šľachtickej rodiny Zakovcov z 18. storočia, etnodom a Slovenské kultúrne centrum. Duchovný život Slovákov prebieha v evanjelickom kostole, pri ktorom je pekná nová fara. Čítajúc dejiny tejto osady z pera Martina Kmeťa (Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a obrazoch, Petrovec 1930) a príspevok z pera Jozefa Maliaka (Národný kalendár na rok 1931, Petrovec 1930) vzniká dojem, že Bajšanom pre rozličné prchké charaktery svojich duchovných a osvetových vodcov do prvej polovice 19. storočia nebolo ľahko zachovať si národnostnú identitu. Bez ohľadu na to, kedy sa prví Slováci osadili v Bajši, či roku 1720 (potom by Bajša mala byť najstaršou slovenskou osadou vo Vojvodine), ako uvádza Martin Kmeť, niekdajší kantor a učiteľ, alebo neskoršie, ako to dokumentuje Dr. Ján Sirácky v knihe Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem (zemepán Stevan Zako osadnícku zmluvu podpísal 17. februára 1757), historik Jozef Maliak v úvode svojho článku Dejiny vzniku a ďalšieho vývoja ev. a. v. cirkve bajšanskej (NK na rok 1931) sa sťažuje: „Zdeliť udalosti, dávno sa odohravšie, potomstvu, alebo písať dejiny niektorej cirkve nikto nemôže komu chybujú dejinné žriedla... Aby predsa ctihodné potomstvo nebolo pripravené o svoje práva a aby nenadišli roky, ktoré by riekli, že sme nežili: čo mi pamäť ľudí vekom zašlých pri mojom skúmaní a dopytovaní poskytla, to držím si za povinnosť verne zdeliť budúcemu pokoleniu.“ Vďaka práve takým ľuďom aj dnes možno jednotlivé údaje v podobe zaujímavostí dopĺňať. • ĽUDIA A DIANIA •

Opisujúc najstaršiu minulosť Michala Slamaja, vysúdeného Z druhej strany, Slamajov náBajše sa nastoľuje otázka: Ako je kysáčskeho a predtým vyhnané- stupca Pavel Gallovič veľmi trpel možné, že si bajšiansky pospolitý ho staropazovského kňaza (zo kôli nenávisti učiteľa Andreja ľud svoju otcovskú vieru Beňu. „Keby sa nebol a materinský jazyk vôusiloval tento muž bec zachoval, napriek [Gallovič] premáhať ustavičným nátlakom hada, zúriaceho proti smerujúcim k odnárodjeho srdcu, bol by býneniu a napriek finanval ušetrený od starostí, covaniu nevzorných až mrzutosti, biedy, nepahašterivých duchovných trných nepríjemností a osvetových vodcov? a sĺz. Hoci nešťastie bolo „Malý tento prútik, príliž veľké, predsa cnosť hneď na počiatku svojho a učenosť dosiahli tu sa tu osadenia vyvolil si svoju odmenu. Beňa ako ukazujú aktá seniorálmuža, z horného Uhorska sem došlého, isténych konventov, bol ho Ďurkoviča za levítu pôvodcom mnohého a učiteľa svojej rastúzla...,“ opisuje Maliak na cej, ale rozpustilej a zdizáklade starej zápisnice vočilej mládeže. Jeho zo seniorálneho konnástupcom stal sa istý ventu tej doby. Masnicius, povolaný sem K utíšeniu vzbury hlavne pre jeho známosť došlo po príchode učimaďarčiny a Ďurkovič teľa Benjamína Reisa (v musel mu istotne proti Bajši pôsobil dva roky, svojej vôle ustúpiť svoje potom v Báčskom Petmiesto, ale napriek tomu rovci a Novom Sade) ostával ako súkromník a po príchode farára i ďalej v Bajši. NásleMateja Ambrózyho dok toho pokračovania z Nového Sadu, ktorý Bajšanov bol, že medzi napísal históriu cirkvi oboma týmito mužmi bajšianskej a za ktorého vznikli zvady a roztržky. úradovania boli základy chrámu položené (kosĎurkovič, aby sa vyvŕšil Slovenský ev. a. v. kostol v Bajši (z NK na rok 1931) na svojom sokovi, obrátil tol bol dokončený za sa ku katolíckemu pleúradovania Jána Šimbánovi do Topoly, ktorému udal Starej Pazovy odišiel v roku 1788). šáleka). Duchovné a národné Masnicia, ako on protizákonne V článku Jozefa Maliaka sa uvádza: obrodenie v Bajši nastalo až po odbavuje evanjelické služby Božie, „Michal Slamaj bol nespokojná príchode farára Štefana Homolu. ktoré od r. 1681 boli obmedzené a svadlivá hlava. On opovrhoval Avšak mnohé utrpenia nastali aj zákonom... Plebán topolský, ktorý nielen svojimi súdruhmi vrstovník- v tejto osade v búrlivých rokoch dosiaľ nestaral sa o bajšanských mi, lež i ustanovizniami cirkevný- 1848/49, takže sa Homola po osadníkov, podlým udavačom mi, on sa vysmieval ako cirkevným troch rokoch služby vrátil do upozornený na nezákonité počí- tak i politickým vrchnostiam, ba rodného Rybníka (Gemer). nanie Bajšanov práve počas odba- odopieral doprosta poslušnosť Zápisnice písané v latinčine vovania služieb Božích, Masnicia zákonom. Hovorí sa, že nič nebolo sa v Bajši končia s rokom 1846, bral na zodpovednosť, zhabal tak svätého čo by on nebol zľahčil, lebo podľa povšimnutia Jozefa náboženské knihy, prísne zabrá- nebolo zločinného skutku ktorého Maliaka, potiaľ siahala doba dunil ďalšie...,“ uvádza o začiatkoch by sa nebol dopustil naproti svojim chovných správcov bajšianskej duchovného života Bajšanov Jozef spolubratom. Po mnohých zva- cirkvi odchovaných latinskými Maliak. doch a roztržkách s báč-sriemskym školami, a dodal: „Ona sa konPo vydaní Tolerančného patentu seniorálnym predstavenstvom, čí smrťou Šimšáleka, ktorý tu 29. 10. 1781 Bajšania si v roku nenávidený od všetkých svojich zomrel. S jeho nástupcom počína 1785 zvolili prvého farára Jána cirkevníkov, bol konečne na zákla- rad duchovných správcov, ktorí Tomku, keď dostali prvú školu, faru de žaloby tých istých odsúdený na taktiež odchovaní latinskými a modlitebnicu. Druhý konflikt sa stratu úradu a z fary brachiálnou školami doniesli do Bajše už silné začal s príchodom druhého farára mocou odstránený“. národné povedomie.“ 39 /4614/ 27. 9. 2014

ríčeková Aď ka Ďu

Na zážitky z prázdnin sa nezabúda

Monika M

acáková

eptember je pomaly za nami, už sme aj podľa kalendára v jeseni, ale stále si pripomíname zážitky, stretnutia, dojmy – samozrejme, predovšetkým tie pekné – z nedávnych letných prázdnin. Píšu sa slohové l po y som strávi in n práce, vytvárajú výtvarné diela... Aj naši kamaráti zo zd rá p l é va etn hrá oji kamaráti: hry 4. 3 Základnej školy maršala Tita v Padine veru očas letných prázdnin l dobne ako m všetci levíziu, hra te l ra ze o majú na čo spomínať: na cesty do zahraničia, sme oddychovali od školsk p , aj a som sa u d o ých ch b o o d l odieva k moru, do Fruškej hory, na návštevy starým povinností. Ja som bo la na na počítači, ch al otcovi. Ale okrem Slo ve nsku. Boli sme tam trin rodičom a na veľa hier, zábav, naromáh ásť dní, inak som po ore, v Noa to v Bratislave a v Levic na Fruškej h ej hore deninových osláv, radostí. Prel o b m iach. Navštívili so o šk toh u Fr o V sme niektoré hrady, zám svedčte sa aj sami. Pančeve. ky, mosty, dokonca ásne. vom Sade a i jeden nový hrad. Jeden a bolo nám kr sa í n d äť p l vi štv rtok sme strávili ilo áč P som strá . i vo Viedni, kde sme tiež j čistý vzduch v starej časti mesta Je tam naoza ielni. Robili sme tam videli mnohé kultúrne pa jd miatky a katedrálu. mi aj v tvorive ra sme skladali rôzne Po návrate zo Slovenska ďa ie ap p z e , sy lších trinásť dní sm re li ýk va v elo som bola u starkej v Kov etné prázdniny rý ieratká, mod ačici. Pekne som sa chlo uplynuli. vecičk y a zv sme sa o poštu. Asi tam hrala, a aj som jej po Najprv sme boli pr li máhala. Keď som sa i mori. S rodičs hlinou, hra in mi začala chýbať vrá tila domov, hrávala som sa m n i a s zd o se rá str p ž ou e u d sm s kamarátkami, sa re e ce stovali auv st som ale i na počítači, čítala som tobusom a kúsok sm m augusta knihy a pomáhala e šli aj trajektom. škola. Konco nov ý školský rok. rodičom. Keď bolo pekn Počas celého poby ť na é počasie, boli sme tu sme mali krásne začal chysta z prázdniny ce si sa po kúpať na bazénoch Re m ča sie so . Rá že no i, m hn že eď i, laxu. Kamarátka sa po raňajkách i sa m Páči oslavovala narodeniny, ale sme šli na pláž, pr ol, ale nepáč h ýc d d o po ed re tom som mala ve b če rom sme do narodeniny aj ja. Dostala chodievali na prec š á som há tr e veľa darčekov. dz P ky l . e veľa pršalo. Ra z sme Gabri A na druhý deň sa už zač sa zastavili pri teni al nový školsk ý rok sových terénoch a znovu sme v školsk ých a sledovali zápasy . Poby t pri mori bo laviciach. l pre mňa krásny zá Annamária Tomášikov žitok. á Doma som počas pr ázdnin pomáhala rodičom a starej mame, hrala som sa s kamarátkam i, so sestrou sme chodievali utekať na pomocné ihrisko a raz sme si pražili am erické palacinky. Ani toto leto nepr ešlo bez narodeni nových osláv, lebo narodeniny mám v lete aj ja, aj kamar átka. Vozili sme sa na kolieskových ko rčuliach, bicyklova li sme sa, kúpali v b azéne. Tieto letné prázdniny som ve ľmi pekne strávila a zostanú mi v pek nej spomienke. Tijana Bešková

per Dielňa je su

Bola som aj v Leviciach

Leto pri mori

Taňa Staňová

www.hl.rs

Gabriel Petráš Informačno-politický týždenník

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 27. septembra 2014 ČÍslo

19 /1877/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Nová kukurica ešte v ponuke nie je

AKTUÁLNE Z DOMOVA

Ľ. Sýkorová

dôvodom sú nepriaznivé poveternostné podmienky. Opakujúce sa dažde spôsobujú, že zrno kukurice má stále vysokú vlhkosť, a preto sa pestovatelia so zberom žltého zlata neponáhľajú. V dňoch od 15. do 19. septembra 2014 bol obrat na Produkčnej burze v Novom Sade stále na nízkej úrovni. Tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 30,02 % nižší. Finančná hodnota obratu bola taktiež nižšia – o 12,61 %. V ponuke je čoraz menej kukurice z minuloročnej úrody, čo je aj hlavný dôvod zvyšovania jej ceny. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bola o 2,41 % drahšia a predávala sa po 17,69 din./kg (16,08 bez DPH). Cena pšenice sa pohybovala od 17,00 do 18,00 din./kg (cena bez DPH) a nemenila sa už takmer dva mesiace. Jej priemerná cena bola 19,14 din./kg (17,40 bez DPH), čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 3,23 % menej. Zlé poveternostné podmienky komplikujú aj veľmi malá kapacita aj zber sóje, takže sója z tohtoročnej úrody skladovacích priestorov. má vyššiu vlhkosť a jej cena na novosadskej V Srbsku chýbajú moderburze bola 40 din./kg (bez DPH). Aj sója z né skladovacie priestory pre minuloročnej úrody bola v porovnaní s takmer päť miliónov ton obilnín, jej cenou spred roka nižšia až o 30 %. najmä pre kukuricu. Väčšina Predávala sa po 45,32 din./kg (41,20 skladovacích priestorov nemá bez DPH). sušiarne, chemické analýzy sa V uvedenom období bola po robia iba na niektorých miestach, prvý raz v ponuke osivová kvalita pšenice, slnečnice a sóje pšenica. Odrody Pobeda a nevplýva na výkupnú cenu,… Po Simonida sa predávali po minuloročnej afére s aflatoxínom 27,50 din./kg (25 bez si nesmieme dovoliť, aby sa DPH), odroda Evropa situácia zopakovala. tomu tak a NS40S po 28,60 Tento rok neprial ani vino- nie je. Veľa din./kg (26 bez hradníkom. Opäť sa ukázalo, že dažďov a málo DPH). ○ pestovať vinič nie je jednoduché, slnka malo vplyv na a aby úroda bola kvalitná, treba výskyt chorôb, ktoré na to veľké vedomosti a skúse- značne ovplyvnili kvalitu nosti. Vinohradníkom by veľmi a výnosy hrozna, ktoré budú pomohlo stabilné počasie bez v porovnaní s predchádzajúcimi dažďov počas zberu, no nateraz rokmi oveľa nižšie. ○

S jeseňou prichádzajú aj problémy…

Ľubica Sýkorová

remiér Srbska Aleksandar Vučić minulý týždeň predstavil širokej verejnosti úsporné opatrenia vo verejnom sektore, ktoré sú pre krajinu nevyhnutné. Pomocou nich by sa o pár rokov Srbsko malo zmeniť na bezpečnú krajinu, ktorá myslí na budúcnosť svojich detí. Tieto opatrenia zasiahnu každého z nás. Zmeny nastanú aj v domácom agrosektore. Podľa jeho slov, viac sa nebudú financovať tzv. domáci poľnohospodárski tajkúni, ale pomáhať sa bude malým a skutočným výrobcom. Prvé pozitívne výsledky by sa mali vidieť už v roku 2016… Dovtedy je ďaleko. A okrem zlej finančnej situácie domácich

sedliakov trápia aj tohtoročné nevšedné poveternostné podmienky. Neustále daždivé počasie nedovoľuje riadne pozberať úrodu a pripraviť pôdu na jesennú sejbu. No nielen počasie, ale aj nezodpovednosť niektorých pestovateľov sú dôvodom, prečo sa na poľných plodinách vyskytli početní škodcovia a choroby. Nedodržiava sa osevný postup, kukurica a repa sa pestujú v monokultúre, ignorujú sa rady predpovedno-spravodajskej služby, ktorá pravidelne informuje a upozorňuje pestovateľov na aktuálne choroby a škodcov. Situácia sa zlepší iba vtedy, keď sa budú riadne vykonávať a dodržiavať agrotechnické opatrenia. Medzi mnohé problémy v domácom agráre určite patrí

Z obsahu Opatrnosť aj pri kúpe hnojív Str. 2

Bez podnetov to nejde Str. 3

Do Vášho Receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VÝŽIVA RASTLÍN

Opatrnosť aj pri kúpe hnojív Ľubica Sýkorová

j keď sa v posledných rokoch na domácom trhu kvalita minerálnych hnojív zlepšila, pri kúpe musíme byť stále opatrní. Na trhu s minerálnymi hnojivami môžeme nájsť všeličo. Niektorí zahraniční, ale aj domáci výrobcovia ponúkajú celý rad výrobkov, ktoré síce upútajú svojím atraktívnym obalom, ale ich kvalita je často veľmi nízka, až pochybná. Na trhu sa taktiež môžeme stretnúť s rôznymi prípravkami, ktoré by sa vzhľadom na obsah rastlinných živín vôbec nemali deklarovať ako hnojivá. Obyčajne sú to kvapalné hnojivá, ktorých koncentrácia je niekedy na úrovni živných roztokov určených bez predchádzajúceho riedenia na priamu aplikáciu. V ponuke sú tiež hnojivé koncentráty, hlavne od renomovaných zahraničných firiem, ktoré sú určené na zarobenie hnojivej zálievky alebo postreku zmiešaním s vodou. Základom reklamy býva aplikácia kvapkových množstiev „zázračného” hnojiva. Z hľadiska hodnotenia hnojív je najdôležitejšie posúdiť, ako sa používaním hodnoteného minerálneho hnojiva darí pri dodržaní všetkých podmienok jeho používania uspokojovať výživové potreby rastlín, pre ktoré je určené. Samozrejme, že musia byť splnené všetky ďalšie potrebné predpoklady na rozvoj pestovaných rastlín (zdravotný stav porastu, kvalita pestovateľského substrátu, svetlo, teplo, optimálne zavlažovanie a pod.). Najdôležitejšie je, aby hnojivo obsahovalo všetky potrebné živné látky v ich optimálnej chemickej forme a požadovaných vzájomných pomeroch; aby prispievalo k dosahovaniu požadovanej reakcie (pH) prostredia; aby pri dodržaní aplikačnej dávky bola zabezpečená požadovaná koncentrácia všetkých živín, a to pri dodržaní optimálnej soľnatosti (EC) prostredia; aby malo vyhovujúce manipulačné a skladovacie

vlastnosti; aby bolo bezpečné z pohľadu skladovania, manipulácie a aplikácie; aby nepôsobilo negatívne na ostatné rastlinné a živočíšne spoločenstvá; aby nebolo zdrojom nežiaducich látok, ktoré by mohli spôsobiť kontamináciu pestovaných rastlín alebo prostredia; aby bolo cenovo prístupné. V záujme dodržania kvality vyrábaných a distribuovaných hnojív sú podmienky uvádzania hnojív do ich obehu a tiež podmienky ich používania a skladovania stanovené príslušnými zákonmi. K udržaniu trvalej úrodnosti pôdy je potrebné dopĺňať živiny hnojením. Podľa času aplikácie rastlinných živín rozlišujeme tieto druhy hnojenia: melioračné – je to jednorazové opatrenie s dlhodobým účinkom, obvykle sa robí pri príprave pozemku pre výsadbu; predzásobné – hnojenie živinou na niekoľko rokov dopredu, pričom v ďalších rokoch sa touto živinou spravidla nehnojí; pri príprave pôdy – spravidla sa aplikuje celá dávka fosforečného a draselného hnojiva, prípadne niektoré sekundárne živiny a

mikroelementy (v prípade dusíka sa však aplikuje len jeho časť); na list – hnojenie počas celého vegetačného obdobia. Podľa aplikovaného množstva rastlinných živín hovoríme o hnojení: melioračnom – predzásobnom; základnom – vegetačnom (aplikácia celej dávky potrebných živín pred začiatkom vegetačného obdobia); doplnkovom. Podľa spôsobu aplikácie rastlinných živín poznáme hnojivá: pôdne (hnojivo sa zapraví do pôdy a rastliny prijímajú živiny z pôdy výlučne koreňmi); mimokoreňové – listové (foliárne); závlahou; špeciálne (výživné látky sa aplikujú tak, aby sa zohľadňovali špecifické požiadavky pestovania rastlín). Podľa spôsobu účinku hnojivá sa rozdeľujú na hnojivá priame a hnojivá nepriame. Priame hnojivá sú látky, ktoré obsahujú jednu alebo viac rastlinných živín v minerálnej alebo organickej forme. Rastlinám poskytujú priamo prvky potrebné pre ich život. Nepriame hnojivá v podstate nedodávajú rastlinám živiny, ale pôsobia na zlepšenie podmienok

výživy rastlín úpravou prostredia. Sú to napríklad rôzne sorbenty zabraňujúce vyplavovaniu živín z pôdy, látky ovplyvňujúce pôdnu štruktúru, rôzne bakteriálne prípravky, ktoré sprostredkujú výživu rastlín (rhizobium – využitie atmosférického dusíka) a iné. Podľa pôvodu sa hnojivá rozdeľujú na organické a priemyselné (minerálne). Podľa skupenskej formy sa rozdeľujú na tuhé a kvapalné. Priemyselné hnojivá môžu byť jedno- alebo viaczložkové, pričom viaczložkové hnojivá sa ďalej delia na kombinované a zmiešané. Priemyselné hnojivá obvykle okrem hlavnej – účinnej zložky obsahujú i vedľajšie zložky, ktoré môžu byť pre rastliny užitočné alebo priaznivo pôsobia na úrodnosť pôdy. Treba myslieť aj na to, že väčšina pôd má nízky obsah organickej hmoty, a preto je potrebné okrem minerálnych hnojív využívať aj hnojivá organické. A nakoniec – ani ten najkvalitnejší produkt nebude užitočný, ak sa nebude správne používať. ○ (foto: zdroj internet)

27. 9. 2014 • 39 /4614/

STAV DOBYTKÁRSTVA V APV (6)

Bez podnetov to nejde

O. Filip

už chronickým problémom poľnohospodárstva – nedostatkom peňazí – sa každý snaží vyrovnať ako vie aj môže. V krajinách Európskej únie sa tieto záležitosti riešia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, u nás zase rôznymi podnetmi, čiže subvenciami z rozpočtu, cieľom ktorých je aspoň ako-tak prispieť k zlepšeniu pozície poľnohospodárov. Tie stimuly sú rôzne. Okrem tých pre oblasť rastlinnej výroby v sume 6 000 dinárov po hektári (maximálne sto hektárov), pre zadováženie imputov, akými sú palivo a hnojivá, na regresovanie prémie poistenia vo výške 40 percent, ako i regresu na náklady uskladnenia produktov vo verejných skladoch (takisto

Dobytkárstvo treba dostať zo stagnácie 40 percent), pre dobytkárstvo sú stanovené priame platby, ktoré v závislosti od druhu podnetov majú rôzne maximálne sumy. V tomto roku je ich približne pätnásť. Tak prémia pre úľ včiel môže byť päťsto dinárov, pre

kvalitné ošípané päťtisíc dinárov (po kuse), ovce a kozy sedemtisíc dinárov (tiež po kuse). Stimuluje sa i výroba iných produktov napríklad rožného dobytka, produkcia sliepok, moriek, rýb, akými sú kapry a pstruhy...

SLOVO MÁ: JANEZ ERJAVEC, PREDSEDA SPRÁVY POMURSKÉHO VEĽTRHU, GORNJA RADGONA

Konkurencia bude výraznejšia Oto Filip

oľnohospodárske veľtrhy sú spravidla dianím, na ktorom najviac toho možno nielen vidieť, ale i dozvedieť sa. Zvlášť keď sa človek stretne s osobnosťou, ktorá dennodenne žije a rieši pôdohospodárske problémy, dilemy a ťažkosti. Už celý rad rokov ňou je i predseda správy Pomurského veľtrhu Janez Erjavec. Už na úvod nedávneho augustového stretnutia vyzdvihuje, že základným riadiacim a východiskovým heslom 52. Medzinárodného poľnohospodársko-potravinárskeho veľtrhu v Gornjej Radgoni bola snaha úspešne skĺbiť to tradičné s tým novým. – Ktoré však boli základné zložky veľtrhu? – Ťažiskom tohtoročného podujatia bola nielen prezentácia rôznych rastlinných druhov, ale aj

odvetví dobytkárstva, tiež ukážok poľnohospodárskej techniky. Nezabudli sme však ani na malé rodinné gazdovstvá, keďže je tento rok vyhlásený za ich rok. Venovali sme im viaceré odborné porady, mnohé výstavné obsahy. – Čo by ste celkovo označili za najväčší problém slovinského poľnohospodárstva? – Poľnohospodár v Slovinsku nie je v podstate inakší ako pôdohospodár vo Vojvodine. Tak jeden, ako i druhý vždy majú veľmi málo peňazí. No najväčší problém, a je to problém azda aj v takmer celej Európskej únii, je v tom, že sú ceny výrobkov nízke, náklady vysoké. Je pravdou, že v únii poľnohos-

podári dostávajú niektoré priame platby na obrábanie pôdy, no tie nestačia na komerčné pestovanie produktov. U nás v Slovinsku je totiž ten problém, že sú rozlohy veľmi malé. Tak jeden poľnohospodár obrába najčastejšie desať, oveľa zriedkavejšie dvadsať alebo tridsať hektárov pôdy. Je to ozaj málo na to, aby títo boli konkurencieschopní s gazdovstvami v iných krajinách, kde sú majetky rozlohy aj sto či dvesto hektárov, dokonca aj viac. A to im umožňuje oveľa racionálnejšiu výrobu potravín. – Keď sme sa rozprávali vlani, podotkli ste, že je ekologické poľnohospodárstvo jedným zo

III

Otázkami podnetov vzťahujúcich sa na poľnohospodárstvo sa hlavne zaoberá Správa pre agrárne platby, ktorá je našou prvou špecializovanou inštitúciou zaoberajúcou sa výlučne subvenciami v poľnohospodárstve. Aj keď je prostriedkov neúmerne menej než potrieb, isté je, že sú aj tie skromné predsa základom postupného napredovania dobytkárstva, ktoré už dlhšie stagnovalo. A ktoré po dosiahnutie vyrovnaného pomeru s rastlinnou výrobou potrebuje preto kopu času, peňazí a celkovo inakší postoj k nemu. Aby sa všetky tie problémy, ktorým bolo vystavené v minulosti, sústavne odstraňovali. Známe je totiž, že je 50 percent dobytkárskej výroby v pomere k výrobe celkovej tou spodnou hranicou jeho udržateľnosti. A že bez toho niet zladeného rozvoja tak poľnohospodárstva, ako ani vidieka, ktorý rovnako ako ono tiež potrebuje zmeny a zotavenie. ○ základných rozvojových trendov tohto sedemročného obdobia, rokov 2014 až 2020. Hýbe sa čosi vpred v tomto smere? – Ide to veľmi pomaly, lebo ekologická výroba je produkciou, ktorá môže byť natoľko úspešnou, nakoľko má kupujúcich. Ona je veľmi drahšia než výroba integrovaná alebo klasická. Takmer spravidla ten, kto sa ňou zaoberá, musí sám nájsť aj trh. Ten však v súčasnosti nie je natoľko vyvinutý, aby umožňoval akúsi masovejšiu produkciu. Ekologická produkcia u nás zaberá medzi dva a päť percent výroby celkovej. – Ešte otázka na záver: keďže Slovinsko muselo prijať sankcie, ktoré EÚ uvalila Rusku, ako sa to prejaví na vaše poľnohospodárstvo? – Keď ide o sankcie, tak treba vedieť, že Slovinsko nie je veľkým výrobcom poľnohospodárskych produktov a nie je ani výrobcom tých produktov, ktoré sú sankciami zahrnuté. Preto tie sankcie nie sú pre nás výrazným problémom. Skôr bude problémom to, že sa iné členky EÚ pre spomínané sankcie budú chcieť viac presadiť na našom trhu, čo znamená i nižšie ceny pre našich výrobcov. Budeme teda viac vystavení výraznejšej konkurencii zo strany iných než doposiaľ... – ○ uzaviera riaditeľ Erjavec.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jesenní škodcovia obilnín – podmi Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

jeseň, zvlášť keď je dlhá a teplá, na založených porastoch obilnín môžu spôsobiť nemalé škody rôzni škodcovia. Sú veľmi nebezpeční, lebo ohrozujú rastliny, kým sú malé a veľmi zraniteľné. Tieto poškodenia majú veľký vplyv na prezimovanie porastu. Obilniny napáda celá škála škodlivých organizmov počas celého vegetačného obdobia. Už počas vzchádzania obilnín na jeseň sú to skočky (srb. buvač): skočka obilná – Phyllotreta vittula, skočka steblová – Chaetocnema aridula a skočka dreňová – Chaetocnema hortensis; vošky (srb. lisne vaši): voška trávová – Metopolophium dirhodum, voška čremchová – Rhopalosiphum padi a voška ovsená – Sitobion avenae a cikádky; cikádka burinová – Psammotettix alienus a ostrôžka priesvitná – Javesella pellucida. Mladé vzchádzajúce rastliny poškodzujú larvy hrbáča obilného (srb. žitni bauljar) Zabrus tenebrioides a tiež larvy dvoch múch: zunčavky jačmennej (srb. švedska mušica) – Oscinella frit a zelenušky žltopásej (srb. žuta žitna mušica) – Chlorops pumilionis. Mladé rastliny tiež môžu požierať slimáky a hlodavce. Podzemné časti rastlín obilnín v jeseň môžu poškodzovať drôtovce (srb. žičari) – larvy kováčikov a pandravy (srb. grčice) – larvy chrústov. HRBÁČ OBILNÝ Hrbáč obilný (Zabrus tenebrioides, Coleoptera, Carabidae) je významný škodca obilnín už niekoľko desaťročí. Každoročne sa v strednej Európe proti tomuto škodcovi vykonávajú postreky na väčších alebo menších plochách. Je známe, že škodí v jeseň a na jar na porastoch v monokultúre alebo na porastoch z opakovanej sejby obilnín. Napáda aj porasty na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti polí, na ktorých sa v minulých rokoch vo väčšej miere vyskytoval tento škodca.

Hrbáč obilný škodí v štádiu larvy a imága. Prítomnosť lariev škodcu v mladých porastoch obilnín v jeseň a na jar sa zisťuje veľmi ľahko na základe charakteristických poškodení listov larvami. Dobre sú viditeľné rozžuvané listy mladých rastlín, ktoré sa sušia a nadobúdajú sivú farbu. Tieto príznaky vidieť v porastoch už od konca októbra – začiatku novembra. Larvy sú aktívne večer, sú veľmi žravé a aktívne sú do prvých mrazov, keď migrujú hlbšie do pôdy. Oteplením na jar znovu začínajú byť aktívne a škody zapríčiňujú až do konca svojho vývoja. Larvy spôsobujú znižovanie počtu rastlín a odnoží na jednotku plochy. V prípade väčšieho výskytu a dlhšieho obdobia aktivity porasty môžu byť aj úplne zničené. Imága znižujú počet zŕn v klase.

Hrbáč obilný (foto: z internetu) PODMIENKY VYHOVUJÚCE ŠKODCOVI K masovému výskytu hrbáča obilného najviac napomáha nesprávna agrotechnika. Najväčší vplyv má opakovaná sejba obilnín viac rokov po sebe. Hrbáč obilný je škodca obilnín v monokultúre a v takýchto podmienkach pravidelne zapríčiňuje veľké škody a porast môže aj úplne zničiť. Masovému výskytu hrbáča napomáha aj neskorá sejba, oneskorený zber slamy a oneskorene vykonaná podmietka. Okrem nesprávnej agrotechniky na zvýšený výskyt tohto škodcu

majú aj poveternostné podmienky v auguste a septembri. Počas týchto mesiacov sa imága nachádzajú v pôde v hĺbke 10 – 40 cm v letnej diapauze. Keď sú v tomto období vysoké teploty a dlhotrvajúce sucho, imága neskoršie opúšťajú pôdu, čo negatívne vplýva na vývojový cyklus škodcu. Samičky nerado kladú vajíčka do suchej pôdy, a ak aj nakladú, väčšina z nich uhynie. Skrátka, suché počasie v lete a na začiatku jesene má negatívny vplyv na vývoj a populačnú hustotu tohto škodcu. OCHRANA Agrotechnické spôsoby ochrany majú veľký význam v ochrane porastov proti tomuto škodcovi. Dodržiavanie vhodných agrotechnických opatrení môže úplne vylúčiť chemickú ochranu. Dodržiavanie osevného postupu predstavuje najvýznamnejšie opatrenie. Odporúča sa striedať obilniny so strukovinami a repou. Ďalšie významné agrotechnické opatrenia sú: načas a kvalitne vykonaná žatva, bez strát, treba zabezpečiť odvoz slamy hneď po žatve a načas vykonať podmietku. Podmietku robíme krížom na smer sejby, čím obmedzíme samičky v kladení vajíčok. Ničenie výdrvu tiež je významné opatrenie. Bránením ničíme nielen buriny, ale aj imága a nakladené vajíčka. CHEMICKÁ OCHRANA PROTI LARVÁM Chemickými insekticídmi zasahujeme proti larvám hrbáča obilného na jeseň alebo na jar v porastoch, v ktorých bola použitá nesprávna agrotechnika, alebo kde sa nevykonala preventívna chemická ochrana proti imágam. Hranica škodlivosti je 2 – 3 larvy na m2 v porastoch vo fáze vzchádzania. Opodstatnenosť chemickej ochrany môžeme stanoviť aj na základe počtu poškodených rastlín na m2. Na jeseň sa chemická ochrana odporúča robiť, ak je v poraste pšenice 5 – 7 poškodených rastlín na m2, v porastoch jačmeňa 7 – 10

poškodených rastlín. Dôležité je aplikáciu vykonať načas, kým ešte larvy nezapríčinili významné škody. Väčšia účinnosť insekticídov sa dosahuje, keď postreky urobíme vo večerných hodinách, keď larvy vyliezajú zo svojich chodieb. Použiť treba 500 litrov postrekovej kvapaliny na hektár. Treba zdôrazniť, že chemické zásahy proti larvám treba obmedziť a viac využívať agrotechnické metódy. VOŠKY Vošky (Aphididae, Sternorrhyncha) sa na obilninách vyskytujú každý rok vo väčšej alebo menšej miere. Je to drobný hmyz, ktorý sa živí vyciciavaním štiav z pletív rastlín. Na obilninách sa vyskytujú od vzchádzania porastu v jeseň, najmä ak je dlhá a nadmerne teplá. V jesennom období obyčajne nezapríčiňujú významné priame škody, ale môžu škodiť nepriamo, prenosom vírusových ochorení. Na obilninách sa vyskytuje viac druhov vošiek, okolo 10 druhov, ale v strednej Európe najvýznamnejšie sú tri druhy: voška ovsená Sitobion avenae; voška trávová Metopolophium dirhodum a voška čremchová Rhopalosiphum padi. ŠKODLIVOSŤ VOŠIEK Vošky na rastlinách, a tak aj na obilninách, škodia priamo a nepriamo. Priamo škodia vyciciavaním štiav z listov, stoniek a klasov. Vyciciavaním štiav vošky odčerpávajú značnú časť asimilátov. Zníženie úrody môže byť aj 40 %. Priame škody sú významné v podmienkach vysokého výskytu vošiek na klasoch vo fáze mliečnej zrelosti a mliečno-voskovej zrelosti, čo má za následok zníženie počtu zŕn v klase, zníženie HTZ, a tým aj zníženie úrody. Nepriame škody vznikajú stratou asimilačnej plochy v dôsledku prekrytia listov hubami na miestach, kde sa nachádza medovica. Medovica je tekutina obsahujúca cukry, ktorú vylučujú vošky a olepujú rastlinu. Na tieto miesta sa sťahujú huby – černe,

27. 9. 2014 • 39 /4614/

enky na premnoženie a ochrana (1)

27. 9. – 3. 10. 2014

POČASIE

ktoré prekrývajú asimilačnú plochu rastliny. Oveľa vážnejšie nepriame škody môžu vošky spôsobiť prenosom vírusových ochorení. V literatúre sa uvádza okolo 30 druhov vírusov škodiacich na obilninách, ale v Európe hospodársky významné sú len 4 druhy, a to: vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf luteovirus – BYDV; srb. virus žute patuljavosti ječma); vírus žltej mozaiky jačmeňa (Barley yellow mosaic virus), vírus miernej mozaiky jačmeňa (Barley mild yellow virus) a vírus zakrpatenosti pšenice (Wheat dwarf virus). Najviac vyskytujúci a hospodársky najvýznamnejší druh v strednej Európe je vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa. Parazituje na okolo 100 druhov divorastúcich a pestovaných rastlín z čeľade lipnicovité (Poaceae). Z obilnín sú to: jačmeň, pšenica, raž, ovos a kukurica. Tieto vírusy sa neprenášajú ani mechanicky ani semenom, ale prenášajú ich iba perzistentné vošky – to sú vošky, ktoré po satí štiav na infikovanej rastline sú schopné prenášať vírus počas celého života. V literatúre sa uvádza až 25 druhov vošiek, ktoré prenášajú tento vírus. Najvýznamnejšie druhy sú: voška čremchová, ovsená, trávová, kukuričná (Rhapalosiphum maidis), obilná (Schizaphis graminis) a ďalšie. Zdrojom infekcie sú obyčajne rastliny jačmeňa a pšenice z výdrvu, trvalé trávne porasty, ale aj burinné druhy tráv. Aj kukurica je významným zdrojom nákazy v jeseň, keď vošky z porastov kukurice preletujú na porasty vzchádzajúcich ozimín. Väčšiemu výskytu viróz napomáha teplá a dlhá jeseň, mierna zima a skorá sejba ozimín.

Vošky na steble pšenice (foto: J. Tancik) Symptómy na napadnutých rastlinách obilnín týmto vírusom sa začínajú prejavovať neskoro v jeseň, ale najmä až na jar budúceho roku. Infikované rastliny zaostávajú v raste, sfarbené sú do žlta a majú ježovitý tvar. Napadnuté rastliny nevytvárajú klasy a po čase sa sušia. OCHRANA PROTI VOŠKÁM – PREVENTÍVNE OPATRENIA Na zníženie tak priamych, ako i nepriamych škôd spôsobených voškami na obilninách je možné vplývať viacerými agrotechnickými opatreniami: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čím menším rozsypávaním zŕn, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie rastlín z výdrola, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne

termíny sejby a optimálne hnojenie. Z hľadiska škôd od viróz sejba ozimín by mala byť neskoršie, pri konci agrotechnického termínu, aby rastliny po vzchádzaní boli vystavené možnej infekcii čím kratšiu dobu. Významné je, aby porasty obilnín nesusedili, najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti ozimného. Základným opatrením v jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výmrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Zníženie preletu infikovaných populácii vošiek a iného hmyz – vektorov viróz z porastu na porast zabraňujú aj vetrolami medzi pozemkami. Pri pšenici môžeme pri slabšej infekcii dopad choroby eliminovať miernym zvýšením dávky dusíka, pri jačmeni toto opatrenie má menší efekt.

OCHRANA PROTI VOŠKÁM V JESEŇ Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jesene, treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. V oblastiach s pravidelným výskytom viróz sa odporúča morenie osiva insekticídmi. Porasty vysiate v neskorších termínoch (druhá polovica októbra a neskôr) sú menej vystavené napadnutiu voškami. Len v prípade dlhej a teplej jesene sa aj v týchto porastoch môžu vyskytovať vošky. Treba ich tiež kontrolovať a podľa potreby zasahovať. Aplikácia na jeseň sa vykonáva vo fáze 2 – 3 listov, v prípade potreby aplikácia sa opakuje po 2 – 3 týždňoch. Najčastejšie sa používajú pyretroidy pre ich dobrú perzistenciu a majú aj repelentný účinok. ○ (Pokračovanie nabudúce)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | 23˚

9˚ | 22˚

11˚ | 23˚

11˚ | 25˚

12˚ | 22˚

11˚ | 21˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

V KRÁTKOSTI O PESTOVANÍ CITRÓNOVNÍKA

Najzdravšie sú tie z vlastného stromčeka

Ľubica Sýkorová

a domácom trhu v auguste nehorázne zdraželi citróny. Jeden kilogram je ešte stále drahší ako kilové kura. Dôvodom je údajne slabá úroda v Argentíne, ktorá je najväčším pestovateľom a zároveň hlavným zásobovateľom Európy citrónmi v období od júna do septembra. Na exotickom ovocí vypestovanom vo vlastnom kvetináči si

môžeme pochutiť kedykoľvek a bez veľkých výdavkov. Ak si k tomu pripočítame skutočnosť, že naše citróny nie sú chemicky ošetrené, môžeme ich spotrebovať aj s kôrou. Aby sme vedeli zabezpečiť rastlinám vhodné podmienky na rast, kvitnutie a plodenie, ešte pred zaobstaraním napr. citrónovníka je vhodné preštudovať si informácie o jeho pestovaní. Aj keď dnes máme k dispozícii množstvo literatúry a internetových stránok venujúcich sa ich pestovaniu, aspoň v krátkosti si pripomeňme základné pravidlá, ktoré by sme mali dodržať. HLAVNÉ ZÁSADY PESTOVANIA Izbový citrónovník môže narásť do dvojmetrovej výšky. Aby sa mu

dobre darilo, potrebuje pre svoj rast veľa svetla a veľa vody od mája do septembra. Počas jesene postupne zálievku zmenšujeme. V zimných mesiacoch ho zalievame raz za10 až 20 dní. Na zalievanie používame dážďovku alebo prevarenú vychladenú vodu. V zimnom období sa dni veľmi skracujú a pri pestovaní v teplom byte dochádza k opadaniu listov a rastlinka živorí. Najvhodnejšie je studené zimovanie, keď rast-

rast. Najlepšie je počas vegetácie (keď už nehrozia mrazy) umiestniť ich von. Substrát použitý na pestovanie by mal byť priepustný. Odporúča sa používať slabokyslý s pH 6 – 6,5. Môžeme si ho namiešať alebo kúpiť substrát špeciálne pre citrusové rastliny. Na dno nádoby dáme drenážnu vrstvu, aby korienky nestáli vo vode a nezahnívali. Rastlinu presádzame skoro na jar pred začiatkom

linu umiestnime do chladného prostredia s teplotou najviac 12 °C a minimálnou vlhkosťou vzduchu. Aj v zimných mesiacoch potrebuje dostatok svetla, ale pozor na priame slnko. V tomto období polievame len veľmi málo, a to len tak, aby nepreschol substrát. V zimnom období neprihnojujeme. Počas vegetačného obdobia vyberieme pre citrónovník svetlé miesto (opäť pozor na slnečný úpal). Ako pravý citrus aj citrónovník je citlivý na rovnováhu medzi teplom a svetlom – čím viac má tepla, tým viac potrebuje svetla. Ideálna teplota na pestovanie je od 20 do 30 °C. Pri vysokých teplotách zastavuje

vegetácie. Staršie rastliny, ktoré sú už v dostatočne veľkej nádobe, nepresádzame, ale vždy na jar odoberieme vrchnú vrstvu zeminy a doplníme novým substrátom. Počas vegetačného obdobia pravidelne prihnojujeme, najlepšie hnojivom určeným pre citrusy. Ak nepoužívame hnojivo pre citrusy, musíme rastline pridávať aj stopové prvky, najmä železo. Vhodné je používať aj listové – foliárne hnojivá. Rezom a tvarovaním získavame požadovaný tvar a urýchlime aj rodivosť. Rez môžeme rozdeliť na výchovný a udržiavací. Izbový citrón režeme koncom zimy alebo na začiatku jari. Treba si všimnúť rozdiel medzi vegetatívnymi ko-

nárikmi (ktoré tvoria kostru rastliny), rodivými konárikmi (krátke, tenké a vodorovné, na ktorých sa formujú púčiky) a horizontálnymi, ktoré sú silné, dlhé a zbytočne vyčerpávajú rastlinu. Pri reze tieto horizontálne skracujeme na polovicu a konáriky, ktoré sa križujú, treba preriediť. Pri pestovaní sa môžeme stretnúť s problémami spôsobenými živočíšnymi škodcami, prípadne chorobami. Existuje rad chorôb (spôsobených virózami, baktériami, prípadne hubami), ktoré citrónovník napádajú. Rastliny je nutné pravidelne kontrolovať a už pri miernom napadnutí sa snažiť škodcu zničiť buď nejakým biologickým spôsobom (mechanické zničenie, užitočný hmyz, BIO prípravky....), prípadne použitím špeciálnych prípravkov na ničenie škodcov (insekticídy, akaricídy). Na citrónovníku sa najčastejšie vyskytujú roztoče, vošky, molice (biele mušky), strapky (čierne mušky hlavne v substráte), puklice,… Okrem chorôb a škodcov sa môžeme stretnúť s rôznymi fyziologickými poruchami. Tie sú spôsobené nedostatkom, prípadne prebytkom niektorých základných živín, prípadne základných činiteľov potrebných pre rast. Zo živín sú to základné prvky (NPK – dusík, fosfor, draslík), ale aj stopové prvky (najčastejšie nedostatok železa – chloróza). Ostatné činitele sú: svetlo, teplo, substrát (napr. pH) a, samozrejme, voda. Prvým príznakom, že rastlina nie je v poriadku, sú žltnúce a neskôr opadajúce listy, pričom príčin môže byť niekoľko. Je to spôsobené buď teplotným šokom, nedostatkom svetla alebo naopak spálením od slnka, nadmerným polievaním či nedostatkom niektorých stopových prvkov, najmä železa a zinku. Vhodný ozdravovací postup spočíva v presadení do ľahkej a vzdušnej humusovej zeminy, poprípade odstránenie poškodených častí koreňového balu a skrátenie koruny. ○ (foto: z internetu)

27. 9. 2014 • 39 /4614/

ZASE DOMÁCE ÚLOHY!

Zlaté pravidlá na ich hravé zvládanie

kola je už v plnom prúde. Aj vášmu dieťaťu trvá celú večnosť, kým dokončí úlohy? A takmer vždy sa to skončí karhaním, trestami a rodinným konfliktom? Dá sa to zmeniť. Pre rodičov, ktorí sa dennodenne trápia pri úlohách svojich potomkov, je tu niekoľko užitočných rád. Známy americký psychológ Larry Koenig vo svojej knihe Chytrá výchova radí, že stačí zopár pravidiel, ktoré však treba naozaj dodržiavať. PRAVIDLO Č. 1: Stanovte si čas Urobím si to potom! Tiež si odkladá domácu úlohu na poslednú chvíľu? Ak má váš školák sklon úlohy odkladať, musíte toto pravidlo presadzovať veľmi dôsledne. Ak dieťa chodí do nižšej triedy základnej školy, malo by si úlohy urobiť najneskôr do siedmej hodiny večer, školák vo vyššej triede do ôsmej a stredoškolák do deviatej hodiny. Ak chodí dieťa na záujmový krúžok, treba tomu prispôsobiť rozvrh domácich úloh. Pri rozvedených rodičoch by bolo ideálne, ak by dieťa dodržiavalo rovnaký čas

na prípravu do školy u oboch rodičov. PRAVIDLO Č. 2: Aj miesto je dôležité Nedovoľte, aby si úlohy písalo pri sledovaní televízie. Je nevyhnutné, aby si ich robilo vo svojej izbe alebo v tichej miestnosti, kde sa môže na prácu sústrediť. Počúvanie hudby netreba zakazovať, lebo podporuje pamäť a sústredenie. Ak dieťa rozptyľuje to, že je samo, posaďte ho za stôl do kuchyne a vy pri ňom môžete napríklad variť. PRAVIDLO Č. 3: Zvládnu to samy Ak sa dieťa sťažuje, že domáca úloha je veľmi náročná, rodičia si to väčšinou vysvetlia tak, že dieťa nevie, ako úlohu urobiť. Prejdite teda s dieťaťom všetky pokyny a zadania, aby ste sa ubezpečili, že im rozumie. Potom však nezabudnite vašu ratolesť nechať, aby si úlohy urobila sama. Treba jasne povedať, že úlohy sú povinnosťou detí, je to ich práca a povinnosťou rodičov je odpove-

AKO VYŽIŤ Z MÁLA?

Ako znova naplniť rodinný rozpočet!

eňaženka prázdna, do výplaty ďaleko, na účte mínus. Čo teraz? Uvádzame zopár tipov, ako sa vyhrabať z dlhov a nezblázniť sa z toho! Ak máte po dovolenke hlbšie do peňaženky, nezúfajte. Obmedzte sa v jedle, odoprite si drahšiu kozmetiku, zabudnite pár týždňov na kultúru. Aj tadiaľto vedie cesta k plnšej peňaženke. – Nesnažte sa za každú cenu nakupovať, keď sú akcie alebo zaručene „výhodné“ zľavy. Skôr si dajte čas a naučte sa dobre čítať

letáky a prepočítavať. – Obmedzte jazdu autom. Na nejaký čas stavte na mestskú dopravu, vlak alebo autobus. – Doprajte si namiesto rodinnej návštevy divadla a kina radšej televízny večer, alebo ešte lepšie, skočte do knižnice. – Keď sa už vyberiete na nákupy, noste so sebou radšej hotovosť, ktorú si doma odrátate. Jednak viete, čo presne chcete kúpiť, a jednak vás to nebude zvádzať na drahšie nákupy, s ktorými ste nerátali. 

dať na otázky, ak to budú vedieť. Úlohy vždy skontrolujte, aby ste sa presvedčili, či sú správne.

POZOR! Pravidlo neplatí pre prváčikov a deti s poruchami učenia. PRAVIDLO Č. 4: Naučte ich stíhať Trvá im celý večer, kým zvládnu napísať úlohy? Sedia celý večer za stolom a stále nič? Riešte to. V záujme zachovania duševného zdravia všetkých zúčastnených s tým čo najskôr niečo urobte. Najlepšie je vyhradiť na urobenie úloh určitý časový úsek, napríklad jednu hodinu, potom prísť, všetky zošity a učebnice vziať a odložiť. Nestihli to? Ich problém. Takto sa deti pripravujú na život, veď aj v práci musíte úlohy urobiť do istých termínov. Ak to

nestihnú, musia šéfovi vysvetliť, prečo, a znášať aj dôsledky. Deti sa takto naučia hospodáriť s časom. Zoznam možných pozastavených činností: televízia, návštevy kamarátov, videohry, telefónne rozhovory, pobyt vonku. K prváčikovi si radšej sadnite Rodičia prváčikov to majú asi najťažšie. Vydržať pokojne sedieť a nevybuchnúť, ak sa čiary či oblúčiky nedaria tak ako treba, to chce naozaj konskú dávku trpezlivosti. Pre niektoré deti je ťažšie naučiť sa koncentrovať a zorganizovať si čas. Aj tak im však treba ukázať, ako to dosiahnuť. Je to dar, ktorý budú potrebovať celý život. Tým, že si k dieťaťu sadnete a pomôžete mu pridŕžať sa rozvrhu hodín a pokynov z poznámkového zošitka, osvojí si pracovnú metódu. Ak to dieťaťu dlho trvá, trošku povzbudenia prinesie výsledky. Prváčikom by malo na domáce úlohy stačiť 15 minút denne, dlhšie sa deti ani nedokážu sústrediť. 

PREČ S KUCHYNSKÝMI PACHMI

Zbavte sa smradu raz a navždy!

uchyňa má rozvoniavať ako najchutnejšie miesto v dome. Čo však robiť, keď nám to kazia pachy z odpadkov, chladničky či umývačky riadu?

CHLADNIČKA Namočte vatový tampón do vanilkového extraktu a vložte do malej misky do najspodnejšej otvorenej poličky. Odstráňte, keď vata vyschne. Ak sa vám viac páči vôňa kávy, použite namiesto toho misku mletej kávy. ODPADKOVÝ KÔŠ Odpadkový kôš poriadne vyčistite horúcou vodou a octom. Pachy môže pohltiť aj tanierik so sódou bikarbónou.

VII

UMÝVAČKA RIADU Najprv zvoľte program oplachovania bez mydla, para odstráni zvyšky jedla. Ak pachy zostali, je čas vytiahnuť špongiu a kefku a vyčistiť filtre a skontrolovať, či čosi neostalo niekde zaseknuté. SPORÁK Vypnite všetky horáky. Zanesené miesta postriekajte univerzálnym prípravkom v spreji a nechajte pôsobiť 10 minút. Potom ide všetko jednoducho zoškriabať plastovou škrabkou na ľad. Horáky a všetky čistené miesta umyte mydlovou vodou a utrite do sucha. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Slivkový koláč

Jemný slnečnicový koláč s kozím syrom S u r ov i n y : Na cesto: 700 g múky, ½ kocky droždia, 3 dl mlieka, 1 dl oleja, 2 lyžičky soli, 1 lyžica cukru, 1 vajce; Na potretie: 1 žĺtok, podľa chuti slnečnicové semiačka a mak, podľa chuti kôpor alebo pažítka, 250 g salámy, podľa chuti kozí syr. Takto sa to podarí: Do misky preosejeme múku, pridáme mlieko, cukor a rozmrvíme droždie. Droždie necháme troška napučať a pridáme ostatné suroviny. Cesto dobre a na hladko vypracujeme. Malo by byť tuhšie a necháme na teplom mieste vykysnúť. Kým cesto kysne, nadrobno nakrájame salámu a nastrúhame syr. Kôpor alebo pažítku nakrájame nadrobno. Keď cesto vykysne, preložíme

zmiešanú s kypriacim práškom a olejom. Dobre vymiešame a do jednej polovice zmesi pridáme kakao. Upečené slivky posypeme krupicou a biele cesto vylejeme po slivkách. Potom vylejeme tmavé cesto a pečieme koláč ešte 15 minút na 200 C̊ . Upečený koláč prevrátime na tácku a po horúcom, čiže po slivkách, ktoré sú teraz navrchu, potrieme eurokrém vymiešaný s džemom. Keď koláč vychladne, môžeme ho ozdobiť šľahačkou.

ho na dosku, premiesime a oddelíme si trochu cesta na stred a na guľky, ktoré budeme dávať medzi rolky. Rozvaľkáme na 1/2 cm, po celom rozložíme syr, naň salámu, kôpor a stočíme na roládu. Okrúhly plech vymastíme a roládu krájame asi na 2 cm a ukladáme dookola plechu. Medzi rolky vkladáme malé guľky a do stredu urobíme plnenú guľku. Potrieme rozšľahaným žĺtkom. Rolky posypeme slnečnicovými semiačkami a guľky makom. Pečieme na 180 – 200 °C asi 20 – 25 min.

Šťavnaté marhuľové rezy s tvarohom

dvojcentimetrové šikmé pásy, ktoré následne na striedačku prekladáme. Potrieme rozšľahaným vajíčkom a preložíme na plech vystlaný papierom. Pečieme pri teplote 180 C̊ asi 20 minút.

Suroviny: Na cesto: 2 hrnčeky múky, 1 kypriaci prášok, ¾ hrnčeka kryštálového cukru, ½ hrnčeka oleja, 1 vajce, 1 hrnček mlieka, 2 lyžice mlieka, 1 lyžica kakaa; Na plnku: 500 g tvarohu, 2 vajcia, 1 vanilínový cukor, 3 lyžice kryštálového cukru, 1 hrnček mlieka, 1 vanilínový puding, kôra z ½ citróna; 7 dl marhuľového (alebo iného) kompótu. Takto sa to podarí: V jednej mise mixérom vymiešame všetko na cesto okrem kakaa a 2 lyžíc mlieka. V druhej vymiešame všetko na plnku, okrem

Slaný závin Suroviny: 1 balenie lístkového cesta; Na plnku: 100 g dusenej šunky, 50 g jemnej salámy, 4 natvrdo uvarené vajcia, 100 g strúhaného syra, 1 červená paprika, 4 čerstvé šampiňóny; Na potretie: 1 vajce. Takto sa to podarí: Lístkové cesto rozvaľkáme a do stredu poukladáme šunku, nakrájane šampiňóny, syr, na polovičku nakrájané vajíčka, salámu opäť syr, papriku. Zoberieme radielko a lístkové cesto z bokov narežeme na

Suroviny: 500 g sliviek, 3 lyžice krupice; Na cesto: 3 vajcia, 10 lyžíc cukru, 12 lyžíc múky, 12 lyžíc mlieka, 3 lyžice oleja, 1 balíček kypriaceho prášku, 2 lyžice kakaa; Na potretie: 100 g eurokrému a 4 lyžice slivkového džemu. Takto sa to podarí: Slivky nakladieme na plech a každú polovicu posypeme trochou cukru a škorice. Slivky pečieme 10 minút na 200 C̊ . Cesto: Kým sa slivky pečú, vyšľaháme vajcia s cukrom, pridáme mlieko, múku

ovocia (kompótu). Ovocie pokrájame na hrubšie pásiky. Plech vyložíme papierom na pečenie, 2/3 cesta rozotrieme na plech, do zvyšku cesta pridáme preosiate kakao a mlieko. Na cesto vylejeme tvarohovú náplň, do nej poukladáme odkvapkané a pokrájané marhule alebo iné ovocie. Na ovocie lyžicou nanesieme kakaovú časť cesta – tak ako sa podarí. Pečieme vo vyhriatej rúre na 190 °C približne 30 minút, záleží od rúry; rozmery plechu: 30 x 40 cm. Pred podávaním môžeme posypať práškovým cukrom. (zdroj: internet)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 377 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Žiaci, do toho!

VÝBOR PRE VZDELÁVANIE NRSNM ZABEZPEČIL UČEBNICE

Jasmina Pániková

rvá generácia žiakov slovenskej triedy v Strednej zdravotníckej škole 7. apríla v Novom Sade sa do prvej triedy zapísala v školskom roku 2012/2013. Teraz sú teda už tretiakmi a ako sme sa dozvedeli, všetky predmety, okrem latinčiny, sa vyučujú po slovensky. Veľkú zásluhu v tom má aj Výbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorý nielenže sa podieľal na založení slovenskej triedy v tejto škole, ale každoročne zabezpečuje potrebné učebnice. V spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom v tomto roku zabezpečili odborné učebnice, ktoré rozdelili žiakom vo štvrtok 18. septembra. „Zabezpečili sme učebnice z neurológie, chirurgie a vnútorného lekárstva, ktoré tím lekárov, ktorý vyučuje v tejto škole, ocenil ako veľmi adekvátne,“ hovorí predsedníčka Výboru pre vzdelávanie PaedDr. Svetlana Zolňanová. „Niektoré učebnice môžu žiaci používať ako cvičeb-

Budúci slovenskí zdravotní pracovníci

predmety sa v určitých ročníkoch nevyučujú rovnako,“ povedala Zolňanová. NRSNM a Žilinský samosprávny kraj v tomto roku zabezpečili 30 exemplárov učebníc. Sú súčasťou žiackej bibliotéky a žiaci si ich vypožičali na reverz, aby ich mohli používať aj ďalšie generácie. Riaditeľka školy Aleksandra Ber Božić vyjadrila vďaku za poskytnuté knihy, a zároveň zdôraznila, že veľká vďaka patrí aj učiteľom, ktorí sledujú vyučovanie na Slovensku, a tým prispievajú k obohateniu výučby v tejto škole. Spokojní sú aj žiaci. Anna Kolárová a Viktória Halabrínová z Jánošíka patria do prvej generácie slovenských (budúcich) zdravotných pracovníkov. Ako povedali, učitelia sú veľmi ústretoví, a preto ani raz nepochybovali o tom, že sa zapísali práve do slovenskej triedy. Pestré a pútavé učebnice prebrali Výbor pre vzdeučiteľky slovenčiny lávanie nezadovážil nice a niektoré sú vhodné aj pre iba knihy pre žiakov zdravotníckej učiteľov, ako učebné pomôcky, školy. Pozoruhodný počet kníh sa a to preto, lebo vyučovací plán dostane do rúk aj žiakom, ktorí a program v zdravotníckych ško- sa učia slovenský jazyk s prvkalách na Slovensku nie je rovnaký mi národnej kultúry. V piatok ako u nás a jednotlivé odborné 19. septembra v miestnostiach • KULTÚRA •

NRSNM učebnice prebrali ich učitelia. Okrem preberania učebníc prítomní slovenčinári sa zmienili o aktuálnej situácii vo vyučovaní predmetu Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry. Podľa učiteľov najväčší problém

prestavuje nízka národnostná uvedomelosť jednotlivých rodičov, ktorí nezapisujú svoje deti na vyučovanie tohto predmetu. Učitelia sa snažia ubezpečiť ich, ale, ako povedali, často to nemá pozitívny výsledok.

KOVAČIČANIA NACVIČUJÚ STARÉHO FRFLOŠA. Na začiatku tohtoročnej divadelnej sezóny ochotníci divadelnej scény VHV v Kovačici začali nacvičovať divadelnú inscenáciu Starý frfloš podľa textu talianskeho dramatika a tvorcu talianskej komédie Carla Goldoniho. Skúšky (na snímke je záber z jednej) majú v Dome kultúry 3. októbra takmer každodenne, a to viac ako tri mesiace. Úlohu režiséra si tentoraz prebral na seba Ján Makan. Roly v tomto predstavení obsadili títo herci: Anna Širková, Pavel Brezník a Anička Príbeľová z Padiny a Kovačičania Miloslav Jonáš, Ján Žolnaj, Viktória Šifelová, Viera Sládečeková, Jaroslav Hriešik a Igor Košút. Scénografiu má na starosti Goran Bobić. Premiéra divadelného predstavenia Starý frfloš autora Carla Goldoniho v réžii J. Makana a v podaní ochotníkov Divadla VHV scény v Kovačici naplánovaná je počas tohtoročných osláv Kovačického októbra a v rámci Divadelného vavrínu. A. Ch. 39 /4614/ 27. 9. 2014

Kultúra NOVÁ DOKTORKA NA UNIVERZITE V NOVOM SADE. Na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade Marína Šimáková Speváková obhájila doktorskú dizertáciu. Obhajoba bola v stredu 17. septembra 2014 pred komisiou v zložení: prof. Dr. Adam Svetlík, školiteľ, Dr. Zuzana Čížiková, docentka na Filologickej fakulte v Belehrade, a prof. PhDr. Marta Součková, PhD., riadna profesorka na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Téma, ktorú si kandidátka Šimáková Speváková (na snímke prvá zľava) zvolila, je Intertextualita v diele Víťazoslava Hronca. Po úspešnej obhajobe získala hodnosť doktorky literárnych vied. Red.

NA NÁVŠTEVE V PIVNICKEJ ŠKOLE

Škola, ktorá môže byť príkladom Katarína Gažová

novom školskom roku v pivnickej Základnej škole 15. októbra majú 275 žiakov rozdelených do 18 tried. V porovnaní s minulými rokmi majú viac prvákov, spolu 38 v dvoch triedach. Ako zdôraznila riaditeľka Tatiana Naďová, je to

pracujú tri vychovávateľky. V dvoch skupinách prípravného predškolského programu, tiež poldenného pobytu, je 27 detí. V jednej skupine sa vyučuje po slovensky a v druhej dvojjazykovo.

– Kádrovo je naša škola dobre zabezpečená. Všetky predmety sú odborne zastúpené v slovenčine

Druhú časť učebníc dostávajú žiaci zdarma. Žiaci nižších ročníkov všetky pracovné listy dostali bezplatne a učebnice sa objednávali nové, lebo si rodičia priali, aby deti od 1. po 4. ročník mali nové učebnice. Samozrejme, deti zo sociálne ohrozených rodín dostávajú učebnice zo školy. V tomto ohľade máme veľkú

Žiaci záverečného ročníka pivnickej školy nám zapózovali počas prestávky

pokrok, lebo vlani vyprevadili 25 ôsmakov. V rámci školy je predškolská ustanovizeň, kde sú tri skupiny predškolákov. V skupine poldenného pobytu sú deti od troch do päť a pol roka. Práca v nej je dvojjazyková a záujem rodičov je veľký. Je tu 30 detí, s ktorými

www.hl.rs

a v srbčine. So všetkými triedami pracujú odborníci. Náš kolektív je mladý, chtivý, ambiciózny, takže v súlade s tým sú aj výsledky, ktoré škola dosahuje. Keď ide o učebnice, nemáme problém. Jednu časť učebníc pre svoje deti rodičia zabezpečili prostredníctvom školy na tri splátky.

Informačno-politický týždenník

pomoc zo Strediska pre sociálnu prácu v Báčskej Palanke a naša Báčskopalanská obec zabezpečuje učebnice pre žiakov vyšších ročníkov zo sociálne ohrozených rodín. V oboch prípadoch ide o používané učebnice, – vysvetlila riaditeľka. Väčšie práce na budove školy

nerobili, lebo im to finančné možnosti nedovolili. Upravili žiacku kuchyňu, jedáleň, toalety, teda tie priestory, ktoré sa každý rok musia vynoviť. V pláne je do konca polroka končiť adaptáciu učební, v ktorých sa vyučujú dejepis a zemepis. V rozvojovom pláne školy si stanovili, že každý rok zrenovujú aspoň jednu učebňa. Myslí sa tu na úpravu a výmenu podlahy a zabezpečenie celkom nového nábytku. Tento plán sa darí, takže do polroka budú zrenovované všetky učebne na poschodí. – Projekt zabezpečovania skriniek pre žiakov pokračuje a plánujeme ich pre všetkých našich žiakov. Najbližšie aktivity sa vzťahujú na Detský týždeň, v ktorom vždy máme širokú paletu aktivít; 15. októbra zároveň oslavujeme Deň školy. Chceli by sme z tej príležitosti zorganizovať stretnutie partnerských škôl. Máme dlhoročnú spoluprácu so Základnou školou Jozefa Horáka z Banskej Štiavnice a chceme usporiadať stretnutie našich dvoch škôl. Pozvať chceme aj školu z Bulharska, zo Sofie, s ktorou sme nadviazali prvé kontakty na jednom seminári riaditeľov. Na to už máme zabezpečené prostriedky z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie. Aj s Liptovskou osadou zo Slovenska, s ktorou sme pracovali na projekte informačno-komunikačnej technológie vo výučbe, máme vynikajúcu spoluprácu, takže ich tiež pozveme na stretnutie. • KULTÚRA •

51. BELEHRADSKÉ MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE SPISOVATEĽOV

Byť či nebyť – verš alebo stanovisko? Martin Prebudila

stredu 17. septembra v Národnej knižnici v hlavnom meste Srbska slávnostne otvorili 51. Belehradské medzinárodné stretnutie spisovateľov, ktoré potrvalo do 22. septembra. Pred samým otvorením tohto svojrázneho kultúrneho podujatia v južnej časti strednej Európy predstavitelia Združenia spisovateľov Srbska v čele s básnikmi Adamom Puslojićom a Petrom Žebeljanom kladením kvetov k soche vzdali úctu jedinému srbskému nositeľovi Nobelovej ceny Ivovi Andrićovi. Pri slávnostnom otvorení účastníkom 51. Belehradského medzinárodného stretnutia spisovateľov sa vyberanými slovami prihovoril predseda Združenia spisovateľov Srbska Radomir Andrić. Prítomným účastníkom a hosťom festivalu sa prihovoril predseda Výboru pre medzinárod-

Predstavitelia Združenia spisovateľov Srbska pri soche Ivu Andrića

nú činnosť ZSS Dragan Mraović. Tohtoročné Belehradské medzinárodné stretnutie spisovateľov sa nieslo v znamení niekoľkých vzácnych jubileí: 450. výročia narodenia Williama Shakespeara, 200 rokov narodenia ruského básnika Michaila Jurieviča Lermontova,

150. výročia smrti reformátora srbského jazyka Vuka Stefanovića-Karadžića, 150. výročia narodenia známeho srbského dramatika Branislava Nušića... Týmto jubileám bol venovaný dvojdňový okrúhly stôl pomenovaný Byť či nebyť – verš alebo

stanovisko? a svojráznou raritou bolo, že sa na tomto podujatí zúčastnil i najbližší potomok ruského básnika, ktorý má rovnaké meno ako jeho slávny predok – Michail Jurievič Lermontov. Už v prvý večer stretnutia 34 spisovateľov a básnikov z takmer celého sveta predniesli časť svojej tvorby na Scéne Rašu Plaovića Národného divadla v Belehrade, kde v mene Spolku spisovateľov Slovenska vystúpil podpisovateľ týchto riadkov, keďže predseda spolku spisovateľ Miroslav Bielik bol znemožnený (z objektívnych dôvodov) zúčastniť sa na podujatí. V pokračovaní najnovších stretnutí literáti spolu s domácimi vycestovali do južného Srbska na pohorie Zlatibor, kde organizátori prvýkrát usporiadali poetickú prehliadku Básnické vatry zlatiborské, ktorá bola venovaná práve dvojstému výročiu narodenia Michaila Lermontova. Foto: z autorovho archívu

NOVÝ ŠKOLSKÝ ROK V SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOCH

Žiacke rúčky dokážu spraviť krásne veci Katarína Verešová

raja prváci: Ema Fábryová, Igor Šimo a Mihajlo Turan zo Slankamenských Vinohradov si na začiatku tohto školského roku prvý raz sadli do lavíc. Stali sa tak žiakmi Základnej školy 22. júla v Krčedine, vysunutého kombinovaného oddelenia v slovenskom jazyku v Slankamenských Vinohradoch. Okrem nich sú tu ešte dvaja druháci a jeden štvrták. Podľa slov ich učiteľky Martiny Fábryovej, práca v takomto kombinovanom oddelení je veľmi zaujímavá, lebo každé dieťa so sebou donáša niečo nové, takže im je veselo. „Spolupráca s rodičmi je dobrá, • KULTÚRA •

chodia pravidelne na rodičovské porady a často sa počujeme telefonicky,“ hovorí mladá učiteľka Martina Fábryová, ktorá tretí rok pracuje v tejto škole. Najprv učila šiestich žiakov, vlani boli piati a tohto roku v tejto malebnej fruškohorskej osade základné vzdelávanie získavajú zase šiesti žiaci. „Okrem riadnej výučby v tejto škole máme kreatívnu dielňu, v ktorej deti zhotovujú najrozličnejšie darčeky pre vianočný a veľkonočný bazár. Na tie bazáre sa chystáme po celý rok. Usporadúvajú sa v škole v Krčedine, lebo nás je tu málo. Teraz robíme nádobky z recyklovaného papiera. Aj na posled-

Učiteľka Martina Fábryová so svojimi žiakmi v Slankamenských Vinohradoch

nom veľkonočnom bazáre sme boli najlepší, lebo z ručných prác moji žiaci zarobili najviac peňazí,“ chváli si žiakov učiteľka a pripomína, že si z tých peňazí kúpia kombinovanú tlačiareň so skenerom. Počítač už majú, darovala im ho rodina Hajnalová z Bratislavy.

Podľa slov učiteľky Fábryovej, v Slankamenských Vinohradoch sú veľmi usilovné deti. Milujú prírodu a poľnohospodárstvo. Tú svoju lásku prejavujú tak, že si od rodičov vyprosili v záhradách kúsok parcely, a tam úspešne pestujú obľúbenú zeleninu. Foto: zo školského archívu

39 /4614/ 27. 9. 2014

Kultúra DIVADELNÁ PREMIÉRA V PADINE

S Beckettom v divadelnej sezóne Anička Chalupová

adinskí mladí divadelníci, členovia divadelnej sekcie Domu kultúry Michala Babinku, pre milovníkov Tálie tohto roku pripravili divadelnú hru, ktorá uplynulý víkend (v sobotu 20. a nedeľu 21. septembra) naplnila malú scénu padinského kultúrneho domu. V tejto divadelnej sezóne mladí Padinčania nacvičili divadelné predstavenie, absurdnú drámu Čakanie na Godota (pôvodný, francúzsky názov En attendant Godot) francúzskeho prozaika a dramatika írskeho pôvodu Samuela Becketta (1906 – 1989) v réžii Martina Labáta. Hlavné postavy sú tuláci, klauni a verní kamaráti, na sebe závislí Estragon (Želislav Kukučka) a Vladimír (Katarína Kadancová), ktorí čakajú na akéhosi Godota, pričom

Mladí padinskí herci v divadelnej hre Čakanie na Godota

vedú veľmi zvláštne rozhovory, takpovediac o ničom. Vedľajšie postavy v tejto javiskovej básni o ľudskom údele, o nekonečnom, bezútešnom čakaní na niekoho, kto by mohol vniesť

zmysel do ich života, sú Pozzo (Anna Kadancová), bohatý pán, jeho sluha Lucky (Daniel Cicka), ktorého má priviazaného na povraze ako psa, a chlapec (Anna Kadancová), Godotov sluha. Scé-

nografiu mala na starosti Dunja Palčeková a výberom hudby sa pohral Janko Tomek. Pod technickú úpravu podujatia sa podpísali: Denis Galas, Dunja Palčeková, Eva Taubertová, Zdenka a Elena Obšustové, Milka Petrovičová, Anna Sládečeková a Andrija Tomek. Nezištnú pomoc pri príprave divadelného predstavenia Čakanie na Godota poskytla Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Obec Kovačica, Dom kultúry Michala Babinku v Padine a Obecná knižnica Kovačica, pobočka v Padine.

KYSÁČSKI DIVADELNÍCI V NADLAKU

Krátky, ale úspešný zájazd Elena Šranková

chotnícke divadlo KIS Kysáč s hrou Dokonalá svadba v dňoch 13. a 14. septembra pobudlo v Rumunsku, v Nadlaku. O zájazde informuje vedúci Ján Privizer. – Naše ochotnícke divadlo dlho nehosťovalo v Nadlaku. V 90. rokoch sme tam hosťovali s bábkovým predstavením a ešte niektorými predstaveniami. Nadlačania nám návštevy opätovali a naposledy u nás vystúpili pred asi troma rokmi na Festivale Zuzany Kardelisovej. Na premiére divadelného predstavenia našich nadlackých kamarátov v Rumunsku sme sa dohodli o zájazde, ktorý sme teraz realizovali, a potom všetko spresnili na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci. V Nadlaku sme Dokonalú svadbu hrali v sobotu 13. septembra pred

www.hl.rs

viac ako 200 divákmi, ktorí hercov odmenili veľkým potleskom. Na nasledujúci deň sme cestovali domov, takže šlo o krátky, ale krásny a vydarený zájazd, na ktorom bolo času na upevnenie kontaktov, družbu a pre mladých hercov i na zábavu, – hovorí spolubesedník. Zároveň spomína aj tri záležitosti, na ktorých sa teraz pracuje v Ochotníckom divadle Kultúrno-informačného strediska. – Jednou z prvých aktuálnych vecí je príprava detského predstavenia v Z predstavenia Dokonalá svadba rámci detskej divadelnej scény, čo je výsledok účasti kysáč- Bystrici Svetlana Gašková napísala skych hercov na pivnickom semi- totiž divadelný text Zázračná kniha nári Píšeš? Píšem! Študentka Fakul- a nacvičuje ho s deťmi detskej ty dramatických umení v Banskej scény. Druhou aktualitou sú prí-

Informačno-politický týždenník

pravy na Divadelný vavrín v Kovačici, na ktorý sme prihlásili divadelné predstavenie Klietka v réžii Branislava Čemana. Treťou aktualitou je blížiaci sa festival Z. Kardelisovej, ktorý bude v novembri, i keď pôvodne bolo plánované, že bude v októbri. Keďže na ňom majú vystúpiť divadelníci z Prievidze, oni do Kysáča pricestujú a vystúpia v pôvodne naplánovanom termíne, teda 11. októbra a ich výkon si pozrie porota. O deň neskoršie vystúpia v SVD v Petrovci. Festival Z. Kardelisovej bude od 6. do 9. novembra, – hovorí J. Privizer. • KULTÚRA •

ROČNÁ VÝSTAVA ČLENOV ZZVU VOJVODINY

Ukážka aktuálnej produkcie E. Šranková

poradí 63. výstavu členov Zväzu združenia výtvarných umelcov Vojvodiny otvorili v pondelok 15. septembra v Galérii výtvarných umení darovaných zbierok Rajka Mamuzića v Novom Sade. I keď sa tradičná, 63. v poradí, výstava ZZVU Vojvodiny nazýva ročnou výstavou, ide vskutku o bienále. Na tohtoročnej sa predstavilo 76 autorov. Medzi nimi akademickí maliari z radov Slovákov: Jozef Klátik (Tri povrchy a jedna čiara, kombinovaná technika), Mária Gašková (Otvor, olejomaľba), Michal Ďurovka Práca Márie Gaškovej (Dary, olejomaľba) a Vladimír Labát-Rovnjev (Metamorfológia kou aktuálnej produkcie umelcov z svetla, kombinovaná technik na územia Vojvodiny, členov ZZVUV, v plátne – pastel). Výstava je ukáž- uplynulých dvoch rokoch. Selekcia

Michal Ďurovka

výstavy je špecifická. Aby sa čím obraznejšie / reálnejšie prezentovala súčasná nálada najväčšieho počtu členov vzhľadom na spoločný nástup, rozhodlo sa, aby tohtoročná výstava bola revuálneho charakteru. Za prítomnosti početných autorov, ale i priaznivcov a ctiteľov výtvarného umenia, výstavu otvorila Korina Gubik. Výstava, z príležitosti ktorej vytlačili kvalitný katalóg, je prístupná do 30. septembra a otváracie hodiny galérie (Ul. Vasu Stajića 1, N. Sad) sú od 9.00 do 17.00 hodiny. Foto: M. Ďurovka a J. Klátik

Jozef Klátik

VÝTVARNÝ TÁBOR V MÚZEU V KULPÍNE

Využitie recyklovaného odpadu Katarína Gažová

poradí 18. výtvarný tábor Múzea Vojvodiny v Novom Sade, ktorý sa od 15. septembra konal v Muzeálnom komplexe v Kulpíne, bol ukončený záverečnou výstavou recyklovaných sôch. Otvorenie bolo v sobotu 20. septembra v kulpínskom kaštieli. Vedúca Muzeálneho komplexu v Kulpíne Milica Marčeta predstavila štyroch sochárov, ktorí tvorili počas tohtoročného tábora v Kulpíne, a to Mirjanu Blagojev, Nikolu Macuru, Darka Đorđevića a Aleksandra Bunčića. O autoroch a ich sochách, ktoré vznikli počas tábora, hovorila kustódka Múzea Vojvodiny Dragana Gaj. Tohtoročná akcia prebiehala pod názvom Recyklácia ako sochárska inšpirácia. Sochy spomenutých autorov boli krea• KULTÚRA •

Sochár Nikola Macura prezentuje nezvyčajný hudobný nástroj, do ktorého funkčne zakomponoval vojenský recyklovaný odpad

tívne vytvorené z recyklovaného odpadu, ktoré poskytlo Vojsko Srbska. Počas novembra budú

vystavené v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade, ale organizátori tábora ich najprv chceli vystaviť

v kulpínskom múzeu, kde vznikli. Umelci svojimi dielami podali jeden nový pohľad na sochu z recyklovaného materiálu. Sochár Nikola Macura zhotovil sochy v tvare disko prilby, a potom aj nezvyčajného hudobného nástroja zostaveného z viacero prílb a vojenských bômb. Mirjana Blagojev vytvorila tzv. les dopravných znakov, ktoré vznikli z častí vojenských nástrojov a boli vystavené na balkóne kaštieľa a vôkol neho – v parku. Aleksander Bunčić v Kulpíne vytvoril kresby a skulptúry, v ktorých dominujú oranžové časti v podobe origami figúr a Darko Đorđević zasa skulptúry v tvare tyrkysových mimozemšťanov. Zaujímavá výstava nezvyčajných sôch spomenutých mladých a kreatívnych autorov skrášlila budovu kaštieľa a jeho okolie.

39 /4614/ 27. 9. 2014

Kultúra POHĽAD Z BRATISLAVY

Letná škola žurnalistiky na Slovensku:

(O význame a posolstvách rozvíjania slovenskosti vo vzťahu k žurnalizmu a slovenskému jazyku v krajanských médiách)

Ľudo Pomichal

koordinátor Letnej školy žurnalistiky 2014 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Bratislava

päť, znovu a zas, to čarovné a zajedno inšpirujúce, pričom v najlepšom aj provokujúce: na počiatku bolo slovo. Nespochybniteľné vedomie bytia a prejavu národa, v prípade nášho, slovenského, historickými súvislosťami a okolnosťami presahujúceho teritórium rovnomenného štátu. Prečo takto, možno netradične myšlienkovým obchvatom o doposiaľ v pozitivistickom duchu rezonujúcej Letnej škole žurnalistiky 2014 pre redaktorov slovenských krajanských médií (aj na stránkach týždenníka HLAS ĽUDU), ktorej po štyroch rokoch odmlky oživotvorený, už ôsmy diel sa odohral v auguste pod krídlami organizátorskej súčinnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, začínam dumky o jej potrebe, príťažlivosti, a tým aj perspektíve ďalšej životaschopnosti? Nuž i preto, ako v kontexte nasledujúcich riadkov sa vynasnažím upovedomiť, že jej zmysel, pretvorený v obsahovej príťažlivosti 15 účastníkmi z krajanských médií zo Srbska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Čiernej Hory a Českej republiky v prežitom bratislavskom týždni s elegantne nekonvenčnou finálnou bodkou v Banskej Štiavnici netkvel iba v programovej kompozícii užitočných a profesijne hodnotných a zároveň i náročných prednáškach, seminároch či praktických novinárskych výstupoch, tvorivých exkurziách v kľúčových slovenských médiách (RTVS – Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, TASR...) ale aj v ľudskom a novinárskom, životnými a praktickými poznatkami

www.hl.rs

účastníkov v utvrdenom vedomí, že iba spoločné a ambiciózne novinárske krajanské aktivity majú opodstatnenie a úžitkovú – žurnalistickú i osobnostnú nadhodnotu. ZODPOVEDNOSŤ ZA SLOVENSKOSŤ – PRÍJEMNÉ BREMENO KRAJANSKEJ ŽURNALISTIKY Ak teda – a najmä túto oblasť akcentujem – je reč o nových mediálnych horizontoch, ďalšom povznesení žurnalistických metód, prístupov, žánrovej objavnosti a pestrosti, ako aj jazykovej kultúry a slovotvorby v neustále sa rozširujúcom spektre printových, elektronických a internetových krajanských novinových a časopiseckých titulov, rozhlasových a televíznych staníc a programov či internetových webov a portálov, nemožno pri ich kreovaní a vylepšovaní vybočiť z rámca ich jedinečnosti. A teda nevyhnutnej dôležitosti pripomínania ich životnej potrebnosti v cieľoch zmysluplného informovania, organizovania a ovplyvňovania národného, spolkového, kultúrno-spoločenského a duchovného života Slovákov naprieč krajanským svetom. Hoci, celkom prirodzene, citlivo vnímajúc jednu z kľúčových oblastí šírenia slovenskej reči, kultúry, predovšetkým ale národného cítenia, a to aj v kontexte historických siločiar teritoriálneho zasadenia spoločenstva, v ktorom sa rozvíjajú. Inými slovami – okrem už spomenutých funkcií a úloh nesú na pleciach zodpovednosti slovenské krajanské médiá a ich jednotliví tvorcovia

Informačno-politický týždenník

– redaktori, spolupracovníci, dopisovatelia – okrem prakticko-žurnalistického aj filozoficko-sociologický aspekt. V našich, slovenských sebareflexiách, nech sú akokoľvek krajanským svetom – nevysťahovaleckým (autochtónni Slováci v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy v statuse národnostných menšín) i vysťahovaleckým (niekdajšie vysťahovalectvo, politicko-ideologická a duchovno-ekonomická emigrácia či súčasná globalizačno-sociálna migrácia dotýkajúca sa priestoru západnej Európy a celého zámoria) raz racionálne, inokedy diskutabilne emotívne vnímané a hodnotené, vedomá opodstatnenosť dišputy o rozmanitosti a s ňou aj „nepochopeniach“ predsa len má, alebo jej určite prislúcha, našťastie, zjednocovací aspekt. Aj keby ním nemal byť málokým očakávaný názorový súlad, určite sa zhodneme v tom, čo nás zjednotí: na našich génoch, dedovizni, najmä ale na najpodstatnejšom – reči. Našom spoločnom a pre krajanský svet „všeobjímajúcom“ – a nebojím sa to vysloviť, pre všetkých, ktorým srdce bije za „slovenskú vec“, v duchu vlasteneckého vcítenia sa – všemohúco nás zjednocujúcom – slovenskom jazyku. Našej materinskej reči. Je totiž poživňou, posolstvom i zodpovednosťou v pomyselnom batôžteku, s ktorým, darujúc nám ho do rúk a úst, nás vypravili do života naši predkovia. Zhmotňujúc a oduševňujúc v skutkoch svojich jedinečnosť daru všetkých apoštolov spisovnej reči slovenskej – Antonom

Bernolákom počnúc a Ľudovítom Štúrom – paradoxne, nekončiac. PREČO SME A BUDEME NAPRIEČ SVETOM ŠTÚROVÝMI POKRAČOVATEĽMI? Akiste aj pre čitateľa v súradniciach krajanských, a teda našich spoločných slovenských – názorovo, myšlienkovo i emotívne ladiacich – nebude objavným, ak vyrečiem, že my Slováci sme príliš mladým národom, aby naším, čochvíľa 200-ročným Ľudovítom Štúrom niečo končilo. Lepšie povediac, jeho slovenčinou, ktorou i v súčasnosti, len 171 rokov od „šriftu pod jazykový kánon“ našej hrdej národno-kultúrnej osobnosti – legendy (pretože kto ak nie Štúr má byť pre Slovákov kultúrne-duchovno-vzdelanostným principálom najvznešenejším?!), sa sýtime, nadchýname, hoci inokedy nad ňou i zahromžíme. Nuž a práve slovom „Slovákom – novinárskym krajanom súcim na slovo“ začala ešte v roku 2003 svoj sympatický a až do roku 2009 úspešný príbeh písať Letná škola žurnalistiky. Spočiatku v podmienkach, keď štátnu politiku vo vzťahu k Slovákov žijúcim v zahraničí stelesňoval Dom zahraničných Slovákov v gescii Ministerstva kultúry SR, aby od roku 2006 prijal túto zodpovednosť a garanciu „žurškoly“ súčasný Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Už úvodné ročníky naznačili opodstatnenosť takejto podpory našich krajanov v oblasti vzdelávania a profesijného žurnalistického zdokonaľovania – a to priamo na Slovensku, v slovenskom prostredí a v atmosfére slovenských médií. Pričom, čo rovnako nie je nezanedbateľné – vždy na pôde stále najprestížnejšej a podľa môjho osobného názoru na Slovensku programovo i obsahovo najkvalitnejšej školy zaoberajúcej sa prípravou budúcich novinárov. • KULTÚRA •

motívy, súvislosti, ambície Hoci sa v týždňovom programe prelínali zväčša témy teórie a praxe modernej žurnalistiky v podmienkach samostatného slovenského štátu tak, ako ich od zrodu Letnej školy žurnalistiky vníma a prezentuje náš hlavný partner – Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty UK s fundovanými odborníkmi, pedagógmi a vo viacerých prípadoch – čo v tomto roku zosobnili iskrivými prednáškami a príkladmi „živej novinárskej tvorby“ najmä skúsený publicista a autor úspešných reportážnych kníh Peter Kubínyi či moderátor Jaro Buček – aj renomovanými žurnalistami, kurz citlivo zdôraznil potrebu priority. Ňou bolo, je a nepochybne aj zostane ako výzva najnástojčivejšia kultivovanie jazyka, našej spoločnej „bezhraničnej“ slovenčiny. Cibrenia, zdokonaľovania a v tom najlepšom piplania slovenčiny v písomnom i ústnom prejave. Správneho, tvorivého a oku, uchu i duši lahodiaceho základného novinárskeho nástroja – alfy a omegy každého, kto vkročí do redakcie či vydavateľstva zameraného na slovenského čitateľa, poslucháča či diváka. OBNOVENÝ PROGRAM KURZU JE VÝZVOU PRE ÚSŽZ I KRAJANSKÉ MÉDIÁ Do okamihu, keď som sa s frekventantmi nedávneho augustového kurzu stretával v príjemnej, doslova priateľskej až rodinnej atmosfére počas siedmich, nasýteným programom a inšpiráciami obojstranne nezabudnuteľných dní, sa uskutočnilo sedem ročníkov Letnej školy žurnalistiky, ten ostatný v roku 2009. Následne odmlka. Dôvod? Jednoduchý, globálny. Svet vpadol do rokov ekonomickej krízy, finančný nedostatok sa nemohol neprejaviť aj u nás. Peniažkov na túto, nepochybujem, zásadne užitočnú a najmä odbornú krajanskú aktivitu, jed• KULTÚRA •

noducho nebolo. Nepátral som po tom, či nebolo väčšej vôle, odvahy, organizačného fortieľu... Napokon, v úrade som iba štvrtý rok, kreslo predsedu za ten čas vystriedali traja štatutári. Motivácia vrátiť Letnú školu žurnalistiky späť – a to priamo medzi hlavné podujatia organizované Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí – začala ožívať s príchodom súčasného predsedu, pána veľvyslanca Igora Furdíka. Práve on ako skúsený dlhoročný diplomat a všestranne mimoriadne rozhľadený človek, ctiaci si spoločenskú vážnosť

Z výletu v Banskej Štiavnici

médií a poznajúc kultúrno-duchovné potreby našich krajanov, sa s myšlienkou obnovenia „žurškoly“ s pridanou hodnotou novej kvality – lekcií OnLine kurzu žurnalistiky na portáli Slovenské zahraničie v priebehu ôsmich mesiacov – stotožnil. Vedno s ním, ako aj s docentkou Svetlanou Hlavčákovou, vedúcou Katedry žurnalistiky FiF UK, sme snovali plán, ako čo najpríťažlivejšie vrátiť „žurškolu“ na piedestál aktivít nášho úradu. Nešili sme ju pritom horúcou ihlou, veď po prvý raz sme si nad finančne náročný projekt, ktorý okrem svojej programovej kvality nie-

sol aj dôležitý prínos kontaktov krajanských novinárov s krajinou ich predkov – Slovenskom, ako aj vzniknuvšieho ľudského rozmeru vzájomnosti medzi nimi samotnými, zasadli spoločne ešte na jeseň pred dvoma rokmi. Prišli mesiace debát, stretávania sa, vytvárania modelov internetového online kurzu i samotnej Letnej školy žurnalistiky. Do popredia – okrem samozrejmého organizačného, obsahového a logistického zabezpečenia – sme si vytýčili nosnú métu. Stala sa pre nás výzvou, ktorú si napokon s cťou i profesionálnym

ich pôsobnosť v médiách, prostriedkoch masovej informácie a propagandy. Na to, aby médiá – vrátane krajanských, mohli pôsobiť efektívne, musia byť kvalitné. Z viacerých analýz, ktoré Katedra žurnalistiky FiF UK v Bratislave uskutočnila, vyplýva, že tomu v prípade krajanských médií tak nie vždy je. Bez kvalitnej slovenčiny – spisovnej a aj modernej s jej slovotvorbou, novotvarmi a inými nuansami – by však naši krajania sotva uspeli v oživotvorení a rozvíjaní slovenskosti vo všetkých jej prejavoch. Najmä v oblasti vzdelávania, kultúry, rozširovania krajanskej literatúry, vydavateľských činnostiach, divadelníctve, nevraviac už o pôsobení médií. Aj preto vnímam oživenie činnosti Letnej školy žurnalistiky vo všetkých spomínaných aspektoch ako skvelú správu nielen pre žurnalistov z krajanských médií, ale vo všeobecnosti pre všetky slovenské národnostné menšiny v strednej a juhovýchodnej Európe, ako aj pre slovenské komunity v štátoch naprieč piatimi kontinentmi. Ak tá tohtoročná, aj vzhľadom na výstupy, reakcie a ohlasy jej účastníkov – vrátane redaktorov Hlasu ľudu a ďalších účastníkov z Vojvodiny – naplnila ambíciu novinárskym prístupom osvojili svojej životaschopnosti, bude aj všetci účastníci augustového pre Úrad pre Slovákov žijúcich kurzu. Z rozličných koncepcií v zahraničí, ako aj jej partnera starostlivosti o štátny jazyk, – Katedru žurnalistiky FiF UK prijatých vládami Slovenskej v Bratislave, cťou i záväzkom republiky, vyplýva totiž potreba v tomto diele nielen pokračovať, zintenzívniť starostlivosť o slo- ale aj pokročiť. Vyššie, účinnejšie, venčinu na všetkých úrovniach. hlasnejšie. O to väčšmi, že Rok Dôležitá úloha sa tu pripisuje Ľudovíta Štúra v nadväznosti na profesiám s veľkým vplyvom 200. výročie narodenia jedného na jazykové vedomie, medzi z najznamenitejších Slovákov nimi na prvom mieste katedrám v celej našej histórii už-už klope žurnalistiky či masovej komuni- na dvere našej národnej hrdosti kácie a školám múzických umení, a vzájomnej krajanskej slovenktoré by mali zohrávať kľúčovú skej empatie! pomoc pri zdokonaľovaní sa v slovenčine i v zahraničí. Teda aj Foto: z archívu autora so záberom na našich krajanov, a Hlasu ľudu 39 /4614/ 27. 9. 2014

Kultúra STUDIA ACADEMICA SLOVACA

Polstoročie slovenčiny nakríž glóbusom Monika Necpálová

republiky, Univerzita Komenského v Bratislave a Slovenská akademická informačná agentúra. Medzi študentmi (bez ohľadu na vek, povolanie, predošlú znalosť jazyka, kontinent, národnosť, dôvod) stretávame aj Milinu Čiliakovú z Kulpína, ktorá sa na SAS-e, ako sa komorne kurz volá, zúčastnila. Na jej tvári badať

richádzame na veľkú záverečnú párty na internáte Družba v Bratislave. Hudba. Za stolmi davy. Prúd debaty. Odraz svetiel. Zmes jazykov. Črty tváre poznajú všehochuť. Arrivederci, goodbye, hasta la vista, ćao... Po troch týždňoch nového kamarátstva chce každý jeden z prítomných využiť čas na posledné zbohom. Z 36 krajín celého sveta sa zišlo v Bratislave 176 nadšencov slovenského jazyka. Neverili by ste, čo človeka privedie k tomu, aby sa zamiloval do jazyka, aby odišiel zo svojho domova a spoznal kultúru úplne iného národa. A tak je to už 50 Studia Academica Slovaca absolvovala rokov. Jedni cez aj Milina Čiliaková (druhá zľava) leto dovolenkujú, iní študujú. Slovenčinu! Veru, úsmev, nadšenie a túžbu prísť práve toľko liet sa už priatelia znova. Takých je tu viac – niekslovenského jazyka stretávajú torí (či už za pomoci štipendií na Filozofickej fakulte Univerzity alebo vlastného vrecka) sa SAS Komenského v Bratislave. Pod zúčastňujú už po niekoľký raz. záštitou rektora Karola Mičietu „Keď sme 3. augusta vyrazili do aj tohto roku pre Letnú školu Bratislavy na SAS, trápilo ma, čo slovenského jazyka a kultúry tam budem robiť tri týždne, či sa Studia Academica Slovaca (SAS) mi tam bude páčiť. No hneď po pripravili skvelý program gestori prvom dni všetky moje trápenia a odborní pracovníci univerzity. zmizli. Zo Srbska nás tam prišlo Nielen vzdelávanie sa realizovalo šesť dievčat, štyri z Univerzity formou prednášok, seminárov a v Belehrade a moja kolegyňa prezentácií v priestoroch fakulty. a ja, ktoré študujeme v Novom Partnerské inštitúcie letnej školy Sade,” rozpráva Milina, študentka sú Jazykovedný ústav Ľudoví- slovenského jazyka a literatúry na ta Štúra Slovenskej akadémie novosadskej Filozofickej fakulte: vied, Slovenský národný korpus, „Už v prvý deň sme v Bratislave Literárne informačné centrum, spoznali nádherných ľudí z celého Divadelný ústav, Slovenské ná- sveta. Vznikli tam také kamarodné múzeum, Ústav slovenskej rátstva a zážitky, na ktoré nikdy literatúry Slovenskej akadémie nezabudnem. Okrem prednášok vied. Ako gestori podujatie zastre- na fakulte sme mali organizované šujú Ministerstvo školstva, vedy, aj exkurzie a rôzne koncerty, divýskumu a športu Slovenskej vadlo a filmy. Určite by som tam

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

šla znova a odporučila by som túto letnú školu každému, kto bude mať príležitosť ísť. S väčšinou študentov sme si vymenili kontakty na Facebooku, píšeme si a dúfam, že sa niekedy znovu stretneme.” Cieľom najstaršej letnej jazykovej školy na Slovensku, ako hovorí dvorná dáma kurzu, riaditeľka SAS Jana Pekarovičová, je nielen prehĺbiť znalosti, ale aj osobný vzťah k jazyku. V čom spočíva svetovosť SAS? To je azda otázka pre niekoľkých účastníkov kurzu. Na slávnostnom odovzdávaní certifikátov v Aule Univerzity Komenského to však za všetkých povedal jeden zo študentov. „Pred troma týždňami nebol by som schopný povedať tento príhovor. Dnes sa vám môžem prihovoriť po slovensky. Čo je SAS? SAS je priateľstvo,“ zo srdca povedal Daniel Alexander, ktorý z Anglicka odišiel do Francúzska a teraz už dva roky žije v Bruseli, kde je prekladateľom v Európskej komisii. Okrem toho, že sa za tri týždne od nuly plynulo naučil hovoriť po slovensky, dnes vie tancovať odzemok, vie, prečo Jano v ľudových piesňach nepije vodu a vie aj to, že kto druhému jamu kope... Obrovský aplauz si vyslúžil jeho vtipný a osobný prejav. Bol zároveň bodkou za troma týždňami augustového slovensko-svetového „šialenstva“ menom SAS! Ak sa budete chcieť do kurzu na rok prihlásiť, na základe odporúčaní verbálnych i neverbálnych všetkých prítomných vrele vám to odporúčame. Kurz je otvorený pre úplných začiatočníkov, mierne a stredne pokročilých, pokročilých.

Otvorme pomyselnú učebnicu SAS a mrknime, ktoré témy ponúka: korene a tradície slovenskej kultúry v európskom kontexte, tematizácia prvej svetovej vojny v krátkej próze medzivojnového obdobia, ohlasy na beletriu a publicistiku Mila Urbana. Do popredia sa dostáva aj slovenská hudba v rokoch 1. svetovej vojny či duálny systém vysielania na Slovensku a jeho problémy. Na SAS-e vás zoznámia s „neznámymi“ poetkami z 30. a 40. rokov 20. storočia v kontexte slovenskej literárnej kultúry, predstavia vám televízne reality show a ich vplyv na jazykovú situáciu na Slovensku a hádam aj pripravia voľačo chutné počas večera slovenskej kuchyne a ľudovej kultúry. Tohto roku na všetkých čakalo aj nedávno u nás uvedené divadelné predstavenie Ó, sláva hviezd, ó, sláva. Záujem budili aj výlet na hrad Devín, návšteva arboréta v Mlyňanoch, cesta do zlatej Kremnice. Tvorivé dielne odhalili zas talenty v divadle, filme, fotografii, ľudovom tanci, speve, tvorivom písaní, výtvarnom umení. V dňoch 19. až 22. 8. 2014 sa paralelne s letnou školou konalo aj medzinárodné sympózium 50 rokov Studia Academica Slovaca v kontexte domácej a zahraničnej slovakistiky za účasti zahraničných hostí, lektorov slovenského jazyka a kultúry pôsobiacich na univerzitách v zahraničí, bývalých i terajších spolupracovníkov SAS, predstaviteľov akademickej obce a verejného života. Preto sa niet čo čudovať, že sme na prechádzke Bratislavou stretli aj Martu Součkovú, momentálne slovenskú lektorku na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. „Ponáhľam sa, máme sympózium,“ poznamenala milo, prehodili sme pár viet, dohodli stretnutie pri šálke kávy v Novom Sade a utekala ďalej Hviezdoslavovým námestím. Nuž vidíte, svet je taký maličký! Len čo sa pohneme z Vojvodiny inam, dobehne nás sama. V Bratislave sme vojvodinských Slovákov aj tých, čo na Dolnú zem zavítali už nie raz zo Slovenska, stretávali na každom kroku. Ľudia k sebe vždy vedia nájsť cestu. Stačí poznať správnu reč. Azda to je dôvod, prečo sa toľko cudzincov učí po slovensky. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Obmeny slovesa pomeriť (sa) Anna Horvátová

loveso pomeriť (sa) patrí do slovného fondu spisovnej slovenčiny. Na správne pochopenie jeho významu nazrieme do Krátkeho slovníka slovenského jazyka; významy sloveso pomeriť sú: zmieriť, udobriť: pri poháriku ich pomeril; vypiť si na pomerenie. Pridaním zámena „sa“ ku slovesu získavame zvratné sloveso pomeriť sa: pomeril sa s ním až po rokoch. Nie je tu natoľko sporný význam, nakoľko obmeny, a to v nespisovnej podobe, ktoré sú čoraz frekventovanejšie v nárečí a dostávajú sa, žiaľ, aj do verejných prejavov. Je dokonca smutné, že veľká väčšina tunajších Slovákov na vyjadrenie tohto dobrého skutku nepovie inak, iba nespisovne – „pomieriť (sa)“: „Pri poháriku ich pomieril.“; „Pomierili sa s ním až po rokoch.“ Možno predpokladať, že to nespisovné „pomieriť (sa)“ je určitou imitáciou spisovného slovesa zmieriť (sa), ako významovo totožného; a znamená: odstrániť rozpor, spor, nesúlad: zmieriť rozvadených spolupracovníkov, zmieriť otca so synom, alebo spôsobiť, že niekto sa s niečím vyrovná, prestane mať námietky, výhrady: to ho zmierilo s osudom; nešťastie ho zmierilo s bratom; ako i udobriť, upokojiť: usiloval sa matku zmieriť. Zvratné sloveso je zmieriť sa – zanechať spory, nepriateľstvo, pomeriť sa:

Belehrad zmieril sa s bratom, ale aj zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné: zmieril sa s porážkou, nevedel sa zmieriť s myšlienkou, že osamel... Znepokojujú však väčšmi takéto nenáležité vety: „Pomer oslavu.“; „Pomer stoličku.“; „Čiapka sa mu pomerila.“ a pod. V nedostatočnej znalosti slovenčiny a nedostatočne vybudovaného slovenského povedomia znovu siahame po srbskom termíne, aby sme vyjadrili činnosť nejakého pohybu. Srbskému slovesu pomeriti v slovenčine zodpovedá slovenské sloveso posunúť (sa); vyjadrujeme ním tieto činnosti: – vykonať niečím kĺzavý pohyb po povrchu niečoho, postrčiť: posunúť páčku, posunúť stoličku nabok, posunúť si čiapku do tyla; – premiestniť, preložiť, presunúť: posunúť desatinnú čiarku o dve miesta, posunúť ručičky na hodinkách; – premiestniť v čase, preložiť na iný (neskorší termín): posunúť začiatok pracovného času, nový objav posunul vývin dopredu (urýchlil). Posúvať a posunovať použijeme na vyjadrenie nedokonavej činnosti. Avšak v tomto prípade: premiestňovaním zostavovať vozne do vlakových súprav je vhodné iba sloveso posunovať. V slovenčine sa ani čiapka, ani stolička, ani oslava „pomeriť“ nemôžu. Nezmyslom sa predsa dá vyhnúť, a to použitím zvratného slovesa posunúť sa; a dostaneme náležité znenie: čiapka sa mu posunula, hranica sa posunula, začiatok sa posunie.

Na obzore nový zákon o učebniciach a učebných pomôckach. V Slávnostnej sieni Ústavného súdu v Belehrade prof. Dr. Zorana Lužanin, námestníčka Ministra osvety, vedy a technologického rozvoja, a Jasminka Peruničić Atos, koordinátorka pre vypracovanie Stratégie menšinového vzdelávania v Srbsku, usporiadali zasadnutie s predstaviteľmi 11. národnostných rád, pre ktoré sa v Srbsku tlačia učebnice v jazyku národnostných menšín. Cieľom stretnutia bola debata o nedostatkoch aktuálneho Zákona o učebniciach a učebných pomôckach a možnostiach riešení v prospech vydávania učebníc v jazyku národnostných menšín v novom zákone a podzákonných aktoch. Záujmy slovenskej menšiny na tomto stretnutí hájila Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Väčšina prítomných sa zhodla, že v budúcnosti treba zachovať Ústav pre učebnice z Belehradu, aby zostal štátnym vydavateľom, jediným vydavateľom, ktorý vydáva nízko-nákladové učebnice, medzi ktoré patria vydania po slovensky. Vydávať menšinové učebnice budú môcť aj iní vydavatelia, ktorí o to prejavia záujem, a štát má za úlohu zabezpečiť dofinancovanie všetkých učebníc s nízkym nákladom. Aj do budúcna sa zachová v zákone možnosť dovozu učebníc z materskej krajiny, pod podmienkou, že ich použitie schváli minister, teda, že budú zodpovedať učebným osnovám u nás. NRSNM

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V Slovenskom vojvodinskom divadle pokračujú s premietaním filmov v spolupráci s Trimark Mobile Cinema z Belehradu. V nedeľu 21. septembra filmy premietali vo formáte 3D, a to kreslený film Lietadlá 2 (Planes: Fire and Rescue) a film Úsvit planéty opíc (The Planet of The Apes). BÁČSKY PETROVEC. Vedenie Slovenského vojvodinského divadla verejne oslovilo režisérov, že plánuje realizovať tri nové premiéry – jednu v marci 2015, druhú v máji 2015 a tretiu najneskôr do otvorenia 20. Petrovských divadelných dní. Zároveň poukázali na základné parametre: prostriedky zo Sekretariátu pre kultúru a informovanie APV pre jedno predstavenie by mali kryť technickú realizáciu predstavenia, autorské honoráre, autorské práva a postprodukciu. Apelujú, aby pri výbere predlohy režiséri zohľadnili finančnú a technickú situáciu. Repertoár • KULTÚRA • OZNAMY •

KRÁTKE SPRÁVY

SMUTNÁ SPOMIENKA

divadla v budúcom roku bude zameraný na realizáciu detského predstavenia a predstavení pre dospelých, z čoho jedno predstavenie pre dospelých by bolo na text slovenského spisovateľa. Všetky návrhy zohľadní Umelecká rada divadla a vyberie najadekvátnejšiu predlohu. J. Č-p

Uplynulo už 5 smutných a boľavých rokov, čo nás navždy opustil náš milý

NOVÝ SAD. V stredu 1. októbra o 19.00 hod. v sieni SKC P. J. Šafárika, na starej fare, bude prvé jesenné stretnutie novosadských matičiarov, na ktorom o úspešných vystúpeniach šafárikovských ochotníkov na podujatiach doma i v zahraničí budú hovoriť členovia vedenia a ochotníci predvedú ukážky z programov. Zmienia sa aj o sťažených podmienkach činnosti SKC pre nedostatok priestorov po tom, čo spadla strecha z jednej časti budovy, a o východiskách z tejto situácie. MOMS Nový Sad 39 /4614/

MICHAL BAŽAĽA – MAJKL

1934 – 2009 – 2014 z Petrovca Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote znamenal mnoho. Preto si na Tvoju lásku a dobrotu spomíname a nezabúdame. Manželka Miholjka a dcéry Vesna, Ivana a Jasna s rodinami 27. 9. 2014

Oznamy Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs

Pravidelná autobusová linka po najvýhodnejšej cene v okolí! Mesačný lístok iba 65 eur (platí aj pre najbližších členov rodiny) alebo 20 eur v jednom smere

Evroturs – Padina Srbsko – Slovensko a späť Každý štvrtok a nedeľu prepravujeme cestujúcich na Slovensko: – 7.00 h – Padina – 7.10 h – Kovačica – 8.00 h – Zreňanin – 8.05 h – Aradáč (Lukoil benzínové čerpadlo) – 8.40 h – Nový Sad – 8.50 h – Rumenka (Kysáč) – 9.05 h – Báčsky Petrovec – 9.15 h – Silbaš – 9.25 h – Ratkovo – 9.40 h – Laliť Každý piatok a pondelok prepravujeme zo Slovenska (z autobusových zastávok) späť do Srbska: – 18.30 h – Nitra – 19.10 h – Trnava – 20.00 h – Bratislava

Informácie na: email: holubek.jan@gmail.com www.evroturs-padina.rs 069/11-11-223 EVROTURS – PADINA 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. septembra 2014 nás náhle a nečakane opustil náš manžel a otec

PAVEL PETRÍK

4. 5. 1957 – 10. 9. 2014 Z Kovačice Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von. S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Manželka Zuzana a syn Zlatko

SMUTNÁ ROZLÚČKA so synom a otcom

PAVLOM URAMOM 1. 1. 1964 – 16. 9. 2014 z Hložian

Po ťažkej a nevyliečiteľnej chorobe nás opustil náš milovaný syn a otec. Trvalú spomienku na neho si zachovajú mama a synovia Darko a Daniel

SMUTNÁ ROZLÚČKA s báčinom

SPOMIENKA

JÁNOM PATAČÍKOM 13. 6. 1941 – 28. 8. 2014 z Kovačice

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme.

S láskou a úctou: Katarína Mitrovićová Šimová s deťmi

MICHAL BAŽAĽA 1934 – 2009 – 2014 z Petrovca

S úctou si na neho spomínajú rodiny Hrubíková a Bekićová • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na našu milovanú

MÁRIU GALÁTOVÚ

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 29. septembra 2014 uplynie 7 rokov, čo nás náhle opustil náš brat

s matkou a starkou

ADAM MIHÁĽ

rod. Urbanovú 7. 8. 1946 – 27. 9. 2008 – 2014 z Kovačice

4. 4. 1943 – 29. 9. 2007 – 2014 z Kovačice

Uplynulo šesť smutných rokov, čo si nás opustila a čas ešte stále nepotlačil náš hlboký žiaľ. Spomenie si každý, kto Ťa mal rád. Tvoji najmilší

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva sestra Anna De Jonge s manželom Albertom a deťmi Natašou a Emilom s rodinami z Holandska

SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na rodičov

KATARÍNOU VALENTÍKOVOU rod. Balcovou 1933 – 2014 z Petrovca

S láskou a úctou si na ňu budú spomínať synovia Ján a Samuel s rodinami

ZUZANE TRIAŠKOVEJ PAVLA KOZU

1926 – 2004 – 2014

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojou manželkou

1934 – 2014 z Petrovca

ANNU KOZOVÚ 1924 – 1999 – 2014

z Petrovca Roky plynú, ale smútok zostáva stále rovnaký. Chýbate mi. Dcéra s rodinou

od rodín Triaškovej, Červenej a Zlatkovićovej

KATARÍNOU VALENTÍKOVOU rod. Balcovou 1933 – 2014 z Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mamou a starou mamou Milá naša mama a mamička, bola si nám nenahraditeľnou oporou. Vďaka Ti za všetky chvíle, ktoré si nám venovala. Nech Ťa v tichosti večného pokoja navždy sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

ZUZANOU ŠKURÁŇOVOU rod. Kozovou 21. 4. 1930 – 13. 9. 2014 z Kysáča

Ďakujeme pani farárke Darine a pánovi farárovi Ondrejovi Marčokovcom za peknú oslovujúcu kázeň, predčitateľovi a pokladníkovi Vladimírovi Durcovi za primeraný príhovor, spevokolu za primeraný výber pesničiek, a všetkým tým, ktorí našu mamu a starú mamu prišli vyprevadiť na poslednú cestu.

Dcéra Zuzana a vnučka Kristína Filkové • OZNAMY •

Oznamujte S láskou a úctou si na Teba budem spomínať. Manžel Pavel

v Hlase ľudu

SMUTNÁ ROZLÚČKA

021/

so svatkou a starkou

47-20-840 KATARÍNOU VALENTÍKOVOU

rod. Balcovou 23. 11. 1933 – 14. 9. 2014 z Petrovca

021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs

Hospodin je mojím pastierom, nebudem mať nedostatku. (Žalm 23, verš 1) Svatka Mária Mocková s rodinou Marjanovićovou

39 /4614/

27. 9. 2014

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 10. septembra 2014 nás náhle, tragicky opustil náš otec, apko a svokor

PAVEL PETRÍK

4. 5. 1957 – 10. 9. 2014 z Kovačice

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová dcéra Anička s manželom Pavlom a synom Danielom

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 26. septembra 2014 uplynulo 30 boľavých rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec, apko a starý apko

JÁN POTRAN 1939 – 1984 – 2014 zo Starej Pazovy

Roky boľavé, smutné a ťažké. Ťažko je bez Teba žiť, úzkym chodníkom k Tvojmu hrobu chodiť. S plačom Ťa hľadáme, ale už niet návratu, ani nádeje, iba láska v našich srdciach navždy zostane. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Zuzana, syn Miro s manželkou Marienou a deťmi Andreou a Andrejom a dcéra Katarína Šipická s manželom Pavlom a deťmi Miroslavou a Milinkou Barnákovou s manželom a jej deťmi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 20. augusta 2014 nás nečakane navždy opustil náš milovaný manžel, otec, syn, brat a ujo

JOZEF – JOE BOÐANAC 30. 3. 1970 – 20. 8. 2014 Narodil sa pred 44 rokmi rodičom Nikolovi a Olinke (rod. Demrovskej z Báčskeho Petrovca) Bođanac v Akrone, OH. Býval v San Diegu, CA, kde je aj pochovaný. Veľmi často navštevoval krajinu svojich predkov – Srbsko a bol hrdý na svoj pôvod. Joe mal zlaté srdce. Miloval každého človeka a jeho veľkorysosť nemala obmedzenia. Pomohol takmer každému, koho stretol na svojej životnej púti, ale nikdy nežiadal nič pre seba. Vždy nasmiaty, aktívny, pracovitý... Pri ňom veci fungovali tak ako majú. Miloval svoju rodinu a priateľov. Všetci cítime veľkú stratu a nekonečný smútok. Spomienky na Teba navždy zostanú v našich srdciach, drahý Joe. Ten, koho ľúbime a kto ľúbi nás, akokoľvek dlho a ďaleko cestuje, nikdy neodchádza... Zarmútená rodina Bođanac

• OZNAMY •

39 /4614/

27. 9. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. septembra 19.30 Vysielanie Divoká Vojvodina, synchronizované po slovensky 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Hore-dolu Nedeľa 28. septembra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň ponúka príspevky o projektoch na zapisovanie detí do PU Včielka po slovensky, o zákone o ochrane práv spotrebiteľov, o oberačke papriky v Silbaši a Hložanoch a o iných dianiach v slovenských prostrediach. Dúhovka bude venovaná družbe Stanice polície v Petrovci s kolegami z partnerskej Nitry. Dnes už viac ako desaťročie dlhú družbu dvoch policajných zborov okom kamery zvečnili aj pred 8 rokmi, keď ľudí v rovnošate predstavili vo všednej každodennosti.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 26. septembra – Krvavá aréna Sobota 27. septembra – Letné vzplanutie Pondelok 29. septembra – Loch Ness Utorok 30. septembra – Návrat stratenej dcéry Streda 1. októbra – Ukradnutá identita Štvrtok 2. októbra – Medové týždne vo Vegase 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 28. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň So slovom Božím aj na Slovensko Čakanie na Godota v Padine Utorok 30. septembra 16.00 Celovečerný koncert DFS Vločka Padina spieva Pieseň je naša radosť Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 3. októbra 16.00 Slovenský film: Tri dcéry Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 28. septembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Kuriér 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Z výkupu sóje v Petrovci

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského prozaika a esejistu (1934 – 2008). autorka: nakrátko ANNA tajnička majetok rímskym nahnevane na tele ostrihané rovnaké obvod bodka BIČIAdom. zvieraťa vlasy samohl. štátu 500 (zriedkavo) ROVÁ číslica 1

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. plošná Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. jednotka

druh papagája

ampér

vpíšte

Nemecko

strihaním zbavená vlasov

veľkoleposť

nik

Ján Rak nula

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 1. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 5. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

natierala lakom vpíšte

Leskovac

AUS alt

Laza Nančić

vpíšte

časť tela

ČT kyslík vpíšte

OKR druh palmy

Anna dusík

osob. zám. TV relácia

okrem iného ženské meno

vodík

pramene (srb.) TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

starleta Kardashian

číslica 2

Eva

vpíšte

Adamov syn

EOL

hodina

snaženie

vlastní

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 VODOROVNE: poďakuje, obuv, lak, Mária, sv, víola, i, začne, zv, vlk, Nana, osoba, Al, lava, jke, A, ária, N, LO, dorat, ako, ken, obávaný TAJNIČKA: MÁRIA DURÍČKOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 36 z čísla 36 Hlasu ľudu zo 6. septembra 2014 bolo: SAMUEL ZOCH. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MIROSLAV SABO, Ul. Masarykova č. 112, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

39 /4614/ 27. 9. 2014

Šport Dolina sa nedala prekvapiť SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Domáce mužstvá vyhrali polovicu zápasov, tri sa skončili bez víťaza a na jednom sa tešili hostia. Najviac gólov bolo v Čelareve, kde vedúci ČSK Pivara zvalcoval hostí z Novej Pazovy. Plánované body získali temerínska Sloga, padinská Dolina a Dunav, ktorý v Starých Bánovciach ťažko porazil Prigrevicu. Gólov nebolo len v Zreňanine. Svojich fanúšikov najviac potešil beočínsky Cement, ktorý v Pančeve porazil Dinamo. Výsledky 6. kola: Dinamo – Cement 0 : 2, Banat – Radnički (Š) 0 : 0, Sloga – Bačka 1901 2 : 0, ČSK Pivara – Radnički (NP) 5 : 2, Dunav – Prigrevica 1 : 0, Radnički (SM) – Vršac 1 : 1, Dolina – Tekstilac 3 : 0, Radnički (S) – Senta 1 : 1.

Hosťom sa dva pokusy na vyrovnanie výsledku nevydarili. Svoju prevahu v prvom polčase domáci nevedeli vyjadriť väčším počtom gólov, lebo aj strelu Čigoju zastavil skúsený brankár Andrijašević. V druhom polčase sa fyzicky slabšie pripravení hostia snažili vyhnúť presvedčivejšej porážke, čo sa im len čiastočne podarilo. V 64. min. diváci videli najkrajší gól. Sarajlin sa pokúsil streliť z pravej strany, lopta sa dostala k Čigojovi, ktorý odcentroval k bližšej

žrdi a pohotový Šušnjar hlavou trafil sieť. V 85. min. Šarenac prenikol, obranca z Odžakov ho nepotrebne fauloval a penaltu úspešne premenil náhradník Spaskovski – 3 : 0. Dolina výkonom neoduševnila divákov, ktorí si zvykli v Padine sledovať kvalitnejší futbal. Rozhodca Nikola Radaković z Nového Sadu s pomocníkmi Predragom Arsićom zo Stajićeva a Slobodanom Petrovićom z Knićanina dobre viedli zápas. DOLINA: Trivunović, Pavić (Basarić), Nedučić, Vasić, Stojanov (Spaskovski), Čigoja, Ivanišević (Sarajlin), Vukotić, Veličković, Šarenac, Šušnjar. Dolina v nedeľu bude hosťovať vo Vršci.

DOLINA – TEKSTILAC 3 : 0 (1 : 0)

džacký Tekstilac nedosiahol prvú výhru v Padine a musí ju hľadať na inom mieste. Domáci od začiatku obliehali okolo brány Andrijaševića a len sa čakalo, kedy sa sieť zavlní. Prvý sa neúspešne pokúsil Šarenac, Šušnjar potom kopol silnejšie, ale tesne vedľa. Hostia mali jednu vyloženú šancu, ale ich úspešne znemožnil brankár Trivunović. Vytrvalý Šušnjar v 22. min. silnou strelou spoza trestného územia trafil sieť bezmocného Andrijaševića – 1 : 0.

Náhradník Spaskovski z jedenástky uzavrel skóre zápasu v Padine – 3 : 0

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Po prestávke iná pieseň PROLETER – JEDNOTA 1950 0 : 1 (0 : 0) Ján Murtin

iná pieseň. Futbalisti z Hložian krátkymi prihrávkami privádzali domácich do ďaka veľkej obetavosti a lepšej zúfalstva. Za dvadsať minút si vytvorili kondícii Hložanci 5 – 6 šancí, z ktorých v počasí a podiba tú v 51. min. zlatý mienkach, v ktorých náhradník Ľuboslav sa futbal hrá iba u nás, Hataľa realizoval – 0 : 1. zdolali nepríjemného V 58. min. rozhodca a ostrého súpera v KaJajčević z B. Palanky nerađorđeve. Počas celého pískal čistú jedenástku zápasu sa lial dážď, ihrispre Jednotu 1950. Raleko bolo rozmočené, pod vić ušiel Stoisavljevićovi, vodou, takže sa nedala ktorý ho v šestnástke kontrolovať lopta. z chrbta chytil za tričko Skúsení domáci v pra šmaril na trávu. Navom polčase viac útočili, Vynikol v Karađorđeve: miesto jedenástky za ale všetky ich pokusy Štefan Horvát (Jednota hostí a červenej karty zlikvidovala pozorná 1950) pre domáceho hráča, obrana hostí. Osamelý rozhodca pískal iba Bučík v útoku Budúcnosti nemal šancu voľný kop pred trestným územím skórovať. Karađorđeva. Žltá karta iba posmelila V druhom polčase to bola celkom domáceho kapitána, aby do konca

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zápasu robil, čo chcel – nadával svojim a hosťom, rozhodcom, kopal súperov – všetko bez žiadnych následkov!? V posledných chvíľach zápasu vynikli Benko a Horvát, ktorí smelo blokovali nebezpečné strely domácich. Istotu prejavil aj mladý brankár Pagáč. Roz-

hodca žltými kartami potrestal hosťa M. Hataľu a piatich Karađorđevčanov. JEDNOTA 1950: Pagáč, Đumić, Benko, M. Hataľa, Ljubičić, Supek (Ľ. Hataľa), Ralević, Knežević, Bučík (Žembery), Horvát, Molnár (Lončar). Výsledky 3. kola: Naša hviezda – Budućnost 3 : 0, Proleter – Jednota 1950 0 : 1, zápas Borac – Slavija odročili a Sloga bola voľná. Jednota 1950 po tejto výhre zostala na 1. mieste s maximálnym počtom bodov. Hložanci v nedeľu o 15.30 hodine uvítajú Borac z Vizića.

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

JEDNOTA ĽUBA – OFK BIKIĆ 0 : 5. Futbalová katastrofa v Ľube. Na domácom trávniku inkasovať päť gólov a nevsietiť ani jeden, to sa považuje za hanbu! Preto sa fanúšikovia Jednoty po zápase zahanbení rozchádzali domov. HAJDUK VIŠNJIĆEVO – OFK BINGUĽA 4 : 0. Višnjićevčania ukázali svojim hosťom z Bingule, že nie darmo

roky hrávali vo vyšších súťažiach. Mladí domáci futbalisti kráčajú v stopách svojich predchodcov. Gólmi Chrčeka 2, Vejnovića a Juroševića presvedčivo porazili hostí z Bingule. JEDNOTA ŠÍD – BORAC ILINCI 2 : 0. Konečne sa aj Šíďanom podarilo vyhrať na svojom ihrisku, a to nad slabým mužstvom Borca. Góly Đurđevića a Jovičilića priniesli domácim radosť. • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Smutná nedeľa vo Vrbare MLADOSŤ – TVRĐAVA 1 : 2 (0 : 0) Samuel Medveď

jesene doma vo Vrbare nevyhrala. Hráči síce prejavili úsilie, ale hrali akoby živote a v športe, zvlášť vo fut- boli okovami spútaní. Diváci nakoniec bale je to tak, že človek nemôže odišli z Vrbary rozčarovaní. niektoré veci Hostia z Báča hrali predvídať. Niekto premyslene. V prpovedal, že i prevom polčase útočili hra je hra, len nie hlavne prostredníctaká príjemná ako tvom Batinicu, ktorý výhra! Petrovčania bol pre petrovskú si vytýčili, že sa od obranu nebezpečný. tejto jesene budú V útoku domácich spoliehať hlavne dobre pôsobil Đuna vlastný káder, kanović, ktorého na svojich hráčov, obecenstvo po striea tak budúcnosť daní odmenilo popetrovského futtleskom. V 22. min. balu prichádza tento hráč dobre z futbalovej školy, mieril hlavou, lenže ktorá je v tomto ponad brvno, kým prostredí už dlho v 25. min. pohotozakorenená. vo uvoľnil Torbicu, Nedeľňajšia prektorý kopol „do obhra prvého celku Jeden gól málo: Pavle Torbica lakov“. Potom mal Mladosti s báčskou (Mladosť Petrovec) nevydarený pokus Tvrđavou bola veru aj Milenković. smutná. Pozerajúc sa očami štatistiV druhom polčase Mladosť zapraky, je to už tretí neúspech v krátkom covala a v 53. min. dobre uvoľnený čase, lebo Báčania boli aj v minulom Torbica zo sólového úniku z pravej majstrovskom ročníku v obidvoch strany priniesol domácim radosť – 1 : zápasoch lepší. 0. Čoskoro, v 56. min., znova prenikol Teda Mladosť už tri zápasy tejto a mohlo byť 2 : 0. A potom prišlo ne-

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

V Kysáči sa nehralo

TATRA – FUTOG 3 : 0 kontumačne Pavel Pálik

ápas 6. kola v Kysáči sa nehral, lebo hostia z Futogu chceli do zápisnice zapísať hráča Miljana Radulovića, ktorý nemal športovú legitimáciu, ani písomné potvrdenie o lekárskej prehliadke, lebo to nedovolil delegát Stevanović z Nového Sadu. O 16.23 hod. delegát vyhlásil, že sa nebude hrať! Kysáčania tento zápas vyhrajú pravdepodobne kontumačným výsledkom 3 : 0. Výsledky 6. kola: Susek – Petrovaradín 2 : 2, Sofeks – Jedinstvo 3 : 0, Slavija – Dinamo 3 : 0, TSK – Proleter 2 : 0, Tatra – Futog 3 : 0 kontumačne, Fr. partizan – Šajkaš 0 : 2, Sirig – Veternik 1 : 3, Mladost – Vinogradar 5 : 2. Na tabuľke vedie Veternik s 15 bodmi, kým je Tatra na 13. mieste so šiestimi bodmi. Program 7. kola: Veternik – Mladost, Šajkaš – Sirig, Futog – Fr. partizan, Vinogradar – Susek, Proleter – Tatra, Dinamo – TSK, Jedinstvo – Slavija, Petrovaradín – Sofeks. Dorastenci Tatry remizovali s celkom ČSK Pivara 0 : 0.

• ŠPORT •

čakané vyrovnanie. V 59. min. domáci brankár nešikovne zakročil, lopta mu prešla takrečeno cez prsty a bolo 1 : 1. V 72. min. v šestnástke bol faulovaný Torbica, ale rozhodca Kantar z Báčskej Palanky jedenástku nepískal. O pár minút nato hostia prenikli zľava a lopta biliardovým spôsobom od žrde k žrdi skončila v sieti. To bolo hlavne všetko, čo sa na trávniku vo Vrbare udialo.

MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Babiak, Severíni, Jakuš, Stojimirović, Torbica, Jovanić, Milenković, Pavlis, Đukanović (Haška). Petrovskí dorastenci v predzápase boli uspešní a zvíťazili 2 : 0. Výsledky 5. kola: Mladost radost – Maglić 4 : 2, Proleter – Budućnost 1 : 1, Hajduk – Stari grad 0 : 0, Sutjeska – Borac 4 : 3, Mladosť – Tvrđava 1 : 2, Vojvodina – Bečej 0 : 1, Krila Krajine – Obilić 1 : 4, Titel – Kulpín 8 : 1. V nedeľu Mladosť znova bude hrať vo Vrbare, tentoraz s palanským mužstvom Stari grad. Foto: J. Pucovský

Osmička v sieti hostí TITEL – KULPÍN 8 : 1 (3 : 1) Ž. Marković

Tot otvoril aj skóre druhého polčasu už v 47. min. a do konajpresvedčivejší výca sa medzi strelcov zapísali sledok v tomto kole Subotin dvakrát, Šolić a Tintor. sa zrodil v Titeli, kde Hostia z Kulpína skončili zádomáci rovnomenný tím pas deviati, lebo Damjanović rozstrieľal sieť brankára a Matić dostali červené karty Kulpína Botorića. Po góod rozhodcu Barnu z Ďurdeva. loch Fehera a Stanojevića, KULPÍN: Botorić, Haška, Kulpínčan Vrbaški v 36. Stajić, Kolarski, Damjanomin. z penalty skorigoval Dolu kopcom vić, Lutkić (Fatušić), Kajtez, výsledok na 2 : 1. Minútku v Titeli: Miroslav Kopre (Zečević), Vrbaški, pred odchodom na pre- Stajić (FK Kulpín) Chalupka (Davidovac), Mastávku Tot vsietil i tretí gól tić. za domácich. Foto: J. Pucovský

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Ďalšia nezaslúžená prehra OFK KLEK – AŠK 4 : 3 (2 : 3) Vladimír Gál

j keď na horúcej pôde v Kleku dvakrát viedli a dali až tri góly, Aradáčania sa domov vrátili bez bodov. Na tomto zápase sa cítila neúčasť prvého brankára Kurtešana, ktorý zo zdravotných dôvodov na neurčitú dobu bude mimo trávnika. Domáci sa ujali vedenia v 10. min., keď ich útočník priamo z rohového kopu loptu zaslal do siete. Podobným spôsobom o päť minút neskoršie vyrovnal Gál, ibaže loptu, ktorú útočník AŠK zaslal z rohu, domáci obranca usmernil do siete. V 25. min. obranca Kleku chybil, Gál mu odňal loptu, vbehol do šestnástky, prekľučkoval aj brankára, ale tento ho zrazil. Rozhodca právom ukázal na biely bod, z ktorého bol presný Mijić. Radosť Aradáčanov krátko trvala, lebo už v 30. min. na centrovanú loptu v šestnástke AŠK najvyššie vyskočil útočník Kleka a zaslal ju do siete – 2 : 2. Na prestávku sa odišlo s náskokom hostí. V 42. min. Gál z 25 metrov silne strieľal, trafil

žrď a odrazenú loptu do siete zaslal Birmanac. Po zmene strán domáci celok po veľkej chybe brankára Dimitrijevića vyrovnal a iba o pár minút neskoršie domáci pekným gólom z diaľky opätovne získali náskok. Napriek útokom Aradáčanov, ktorí mali aj niekoľko šancí, Klek si vedel zachovať víťazstvo. Inak okrem Kurtešana z rôznych dôvodov hosťom chýbajú aj Ďuríček, Nenin, Vesin, Rajčević, Maksimović, Šťastný, Bredšnajder, Matejin. Práve preto mužstvo AŠK v nedeľu s lídrom tabuľky – Banatom z Čenty na vlastnej pôde bude na veľkej skúške. AŠK: Dimitrijević, Birmanac, Vesić (Ćupurdija), Prodanović, Striško, Apostolović, Korać, Gál, Bredšnajder, Mijić, Nenin (Savčić). Ostatné výsledky 4. kola: Omladinac – Rusanda 0 : 2, OFK Gradnulica – Potisje 0 : 0, ŽFK Banat Bagljaš – Naftagas 1 : 1, Banat – Proleter 2006 0 : 0, Lehel – Borac 0 : 1. AŠK sa po 4. kole nachádza na predposlednom 11. mieste a má 3 body.

39 /4614/ 27. 9. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

štvorci, ale píšťalka hlavného rozhodcu zostala nemá. SLÁVIA: Krstić, Ďuriš, P. Čížik, Ján Čerňoš, Radenković, Petković (Labudić), Antić, Vulišić, Jovanović (D. Čížik), Gigović, Bíreš (Vukajlović). Slávia je favoritom na zápase 7. kola s Omladincom znamenali v apríli 2011 (3 : z Deliblata. Súperi si skrížia 4). Vďaka výhram v Kovačici zbrane v nedeľu 28. septemmá predsa Slávia pozitívnu bra o 16. hodine a dobré výbilanciu s Poletom. Na me- Presný z trestného bodu: Bojan Petković (Slávia) sledky sú i pozvánkou fanúraniach síl neďaleko rumunšikom, aby prišli vo väčšom ských hraníc sa vždy hrá ostošesť. vića. Stredopoliar Petković presne počte podporiť jedného z hlavných Ihrisko Poleta je priam nedobytnou trafil z pokutového bodu a stanovil kandidátov na postup do Banátskej pevnosťou. Od roku 2008 doma konečné skóre. Tri minúty pred ligy. Počas predchádzajúcich hier Polet vyhral viac ako šesťdesiat koncom merania síl podobná akcia, na vlastnom trávniku ich mohlo duelov, čerstvá prehra od Slávie je zákrok nad Vukajlovićom vo veľkom byť totiž aj viac. iba dvanásta. Minulú nedeľu podľa slov členov vedenia Slávie hostitelia nestrelili SÚŤAŽ RYBÁROV V KOVAČICI ani raz priamo do brány súpera. Slávisti mali vďaka protiútokom viac príležitostí v oboch polčasoch, chvíľami aj územnú prevahu. Zákroky domácich boli občas nedovolené. V polovici prvého polčasu obrana Poletu faulovala v šestnástke Gigo-

Šesťbodový náskok slávistov POLET – SLÁVIA 0 : 1 (0 : 1)

Ján Špringeľ

troch horúcich trávnikov na východe Banátu si futbalisti z osady insity priviezli maximálny počet bodov. Ako na bežiacom páse sa striedali výhry v Grebenci, Belej Crkve a čerstvé víťazstvo v Izbišti. K tomu ešte pribudli triumfy doma nad Kačarevom, Crepajou a B. N. Selom. Výsledok trestnej výpravy Kovačičanov je, že po šiestom kole majú slávisti až šesť bodov prednosti nad štyrmi klubmi, ktoré majú po 12 bodov v čele peletónu. V Izbišti v posledných sezónach vedeli Kovačičania prehrať vysokým výsledkom: najprv 5 : 2 (v máji 2010) a neskôr aj 4 : 1 (v novembri 2012). Jedinú výhru na ihrisku Poleta za-

Poliak a Čížik najúspešnejší

Domáci slabší, ale vyhrali VULTURUL – HAJDUŠICA 1 : 0 (1 : 0)

Vladimír Hudec

ajdušičania do Grebenca odcestovali príliš oslabení, lebo pre párne žlté karty nemal právo hrať Radović. Hrudka a Demse nehrali pre zranenie a chýbal aj skúsený Đapa. Hostia predsa verili, že aj bez týchto dobrých útočníkov budú môcť vyhrať nad mužstvom, ktoré od začiatku majstrovstiev nezískalo ani bod. Očakávania sa im však nesplnili. V silnom lejaku, na hranici regulárnosti nejestvovali podmienky na hranie futbalu. Voda miestami stála na ihrisku, zastavovala loptu, a tak hatila hru. Obe mužstvá však mali rovnaké problémy a za takých okolností hostia mali prevahu, domáci sa húževnate, často aj nedovolene bránili, za čo im rozhodca ukázal až 5 žltých kariet. Zápas v 21. min. rozhodol útočník domáceho celku Stojanović, ktorý z voľného kopu

www.hl.rs

silne strelil, lopta sa odrazila od žrde a vošla do siete, takže brankár Melich bol bezmocný. Bola to vlastne jediná príležitosť domáceho celku. Počas celého zápasu sa hralo hlavne na polovici ihriska patriacej mužstvu Vulturul, avšak Hajdušičania si vytvorili iba dve-tri pološance a všetky ich pokusy priblížiť sa k bráne domáceho brankára stroskotali už na okraji šestnástky. HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Mršić, Pomorišac, G. Stojkovski, Folťan, Đaković (Barbulović), Anđelovski, Zambo (M. Stojkovski), Petrović (Pejčić), Ružić. Výsledky 6. kola: Jugoslavija – Partizan 3 : 1, Jedinstvo Stević – Crvena zvezda 5 : 1, Vojvodina – Radnički 1 : 2, BAK – Mladost (O) 3 : 2, Sloga – Budućnost 7 : 0, Polet – Slávia 0 : 1, Omladinac – Mladosť (V) 2 : 1, Vulturul – Hajdušica 1 : 0.

Informačno-politický týždenník

Anička Chalupová

a Tamiši pri Farkaždine v nedeľu 14. septembra 2014 bola súťaž v love rýb Dubinka 2014, ktorú usporiadalo Združenie športových rybárov Ribolovac v Kovačici. V súťaži sa okrem Kovačičanov v prvej kategórii, kde boli pionieri, ženy a dôchodcovia (Snežana Petkovićová, Ján Čížik, Martin Milosrdný ml., Aňa Farkašová, Anna

Daniel Poliak, Goran Milenković, Mišo Farkaš, Martin Cicka, Ján Paús a Vladimír Veňarský. V nedeľu pri Tamiši v prvej kategórii mali najlepšie výsledky títo rybári: tretí bol Martin Mokran, druhý bol Martin Milosrdný ml. a prvé miesto si vybojoval Ján Čížik. V druhej kategórii na treťom mieste zakotvil Ján Paús, druhé miesto si zaslúžil Mišo Farkaš a najlepším medzi seniormi bol Daniel Poliak.

Pokojnú hladinu Tamiša rozvírili početné udice pretekárov

Samporová a Martin Mokran), zúčastnili aj rybári Šandor Dekanj a Blagoje Stoiljković zo susednej Debeljače. V druhej kategórii si svoje rybárske schopnosti vyskúšali seniori Martin Labát, Pavel Poliak,

Pri odovzdávaní odmien bolo počuť, že v súťaži bolo najdôležitejšie mať trpezlivosť, skúsenosť, dobré rybárske vybavenie, kvalitnú návnadu na ryby a, samozrejme, šťastie. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Dobrý futbal

VAJSKA – SLÁVIA 3 : 4 (2 : 2)

Ján Šuster

V nadstavenom čase strážca siete Vajsky urobil veľkú chybu, ďaleko eď na jednom zápase padne od brány mal loptu v nohách, chcel sedem gólov, domáci majú tri- uvoľniť svojho hráča, ale nepresne krát náskok a predsa prehrajú, prihral... Lopty sa zmocnil Vlastislav to znamená, že sa hral dobrý futbal. Kuchta a z tridsiatich metrov lobom Začalo sa to dosť zle trafil prázdnu bránu pre hostí z Pivnice, – 3 : 4. Neobyčajný, lebo už v 7. min. krásny gól, ktorý PivDelić z pravej straničanom zabezpečil ny prihral Salajimu, zaslúžené víťazstvo. ktorý zblízka poslal Zápas vo Vajske loptu za chrbát pred malým počČobrdu. Hostí to netom divákov viedol zmýlilo, lebo už v 15. rozhodca Latinović min. vyrovnali. Obz Báčskej Palanky. ranca Vajsky Zorić Žlté karty dostali zastavil loptu rukou, Trifkanović a Marrozhodca Latinović ković u domácich a Majstrovsky – Vlastislav ukázal na biely bod Kuchta (Slávia Pivnica) Čolović v mužstve a Bulatović efektne Slávie. prekonal brankára – 1 : 1. V 25. min. SLÁVIA: Čobrda, Vladimír Kuchznova rýchla akcia Rodića, lopta ta, Séč (Vlastislav Kuchta), Nímet, sa z pravej strany dostala Ilićovi, Paprić, Baláž, Žigmund, Kalko, ktorého strela skončila v sieti. V 30. Benka, Bulatović, Čolović (Panić). min. už bolo 2 : 2. Bulatović prihral Pionieri Slávie porazili v MladenoŽigmundovi, tento bol rýchlejší od ve rovesníkov domácej Budućnosti svojich strážcov, prihral Benkovi 7 : 0. O góly sa rozdelili Denis Šuster a mladý futbalista Pivničanov ľahko 2, Záskalický, Vinković, Ćitanov, trafil do prázdnej brány. Činčurák a Valihora. V 60. min. Vukmir z hranice trestVýsledky 4. kola: Hercegovac ného územia dobre strelil, Čobrda – Neštín 3 : 0, Mladost – Bački loptu odrazil a Salaji sa druhý raz za- hajduk 2 : 4, Bačka – Soko 2 : 0, písal medzi strelcov – 3 : 2. V 83. min. Vajska – Slávia 3 : 4, Borac – Krisa znova prejavila zohraná dvojica váň 4 : 2. Bulatović – Žigmund. Prvý prihral Program 5. kola: Kriváň – Herdruhému a tento z pravej strany cegovac, Slávia – Borac, Soko – ostrou strelou prekonal brankára Vajska, B. hajduk – Bačka, Neštín Pajića a tretíkrát vyrovnal za hostí. – Mladost.

NEPREHLIADNITE NEDEĽU 28. SEPTEMBRA 2014

Príďte na 26. Petrovský maratón Jaroslav Čiep

rganizačný výbor Petrovského maratónu pozýva všetkých záujemcov na 26. maratón v Petrovci. Toto tradičné podujatie krokom alebo behom za zdravím bude v nedeľu 28. septembra 2014. Vyzývajú občanov Petrovca, tiež

Žiaci nižších ročníkov na začiatku bežeckej dráhy PM 2013

z bližšieho a ďalšieho okolia, aby si prišli zabehať na tohtoročný Petrovský maratón. Začiatok behov pre predškolské deti a školákov do 13 rokov je od 9. hodiny na ihriskách Základnej školy Jána Čajaka a pre ostatných bežcov štart bude pred pomníkom na petrovskom Námestí slobody o 10. hodine.

V pokračovaní nevydržali BORAC – KRIVÁŇ 4 : 2 (2 : 2)

B. Gajić

vesto divákov v Obrovci sledovalo zaujímavý zápas medzi domácim Borcom a selenčským Kriváňom. Hostia v 9. min. gólom Krížova získali náskok, aby Jovanović vyrovnal o päť min. neskoršie. N. Vukoje v 30. min. priniesol radosť domácim, ale Spasić v 35. min. • ŠPORT •

Prípravy bežia naplno a predsedníčka organizačného výboru Tatiana Kriváková-Amidžićová koordinuje so svojimi kolegami a ostatnými jednotlivcami a inštitúciami, ktoré viac ako štvrť storočie prikladajú ruky k dobrému zdaru maratónu. Sem možno zaradiť pracovníkov Gymnázia

unikol obrane Borca a vyrovnal. V druhom polčase mužstvo Borca zahralo agilnejšie a gólmi Jovanovića v 52. min. a N. Vukoju v 85. min. si zabezpečilo triumf. KRIVÁŇ: Naď, Sklabinský, Deljanin, Krížov, Ignjatović, Darko Pavlov, Kutenič, Mučaji, Spasić, Kočonda, Dobrík.

Jána Kollára, tiež všetkých základných škôl v obci, predškolskej ustanovizne, ale aj policajtov, požiarnikov, zdravotníkov, komunálnych pracovníkov, dobrovoľníkov Červeného kríža, Kanceláriu pre mládež, bikerov a iné podniky a médiá, ktoré už dlhý rad rokov podporujú PM. Jeho formálnym organizátorom aj tohto roku je Obec Báčsky Petrovec. Teda PM aj tohto roku bude štandardný ako i v minulosti, tiež dráhy a kategórie účastníkov sú usporiadané tak, ako aj vlani, s nepatrnými zmenami. Bežať sa bude vo viacerých kategóriách, na ihriskách základnej školy, a potom aj na dráhach 8 km, resp. 4 km pre bežcov – žiakov od siedmej triedy až po veteránov a rekreantov. Najúspešnejší i tohto roku získajú diplomy a medaily.

39 /4614/ 27. 9. 2014

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Nevyužili prihrávky Kobilarova BUDÚCNOSŤ – HAJDUK 3 : 0 (2 : 0) Ján Murtin

Výsledok sa zmenil až v 42. min., keď obranca Panić v sólovom únio veľmi dobrom výkone doku prekľučkoval troch súperov, vymáci futbalisti dosiahli druhú strelil na bránu, na odrazenú loptu výhru v majstrovstvách. Slanabehol Matić a zvýšil na 2 : 0. bým hosťom z Bešky sa nepodaV druhom polčase asi 200 divárilo vážnejšie ohroziť brankára kov sledovalo „uspávanku“. HloPopina, ktorý za 90 minút hry žianski futbalisti zahatali všetky nemal ani jednu strelu na bránu. prístupy k svojej bráne, hráči HajOslabené mužstvo Budúcnosti duka mali častejšie loptu v nohách, (chýbali trestaný M. Kobilarov, ale brankár Popin ani raz nebol Obradović a zranení Lukić a Jelić) v ohrození. tréner Stanivuk predsa postaHložanci sa prebudili iba v povil do formácie, ktorá musela sledných desiatich minútach zápriniesť úspech. Hostitelia od Stále hrozby sprava: Nenad Kobilarov pasu, keď do hry vošiel navrátilec začiatku zatlačili bezzubých hos- (Budúcnosť Hložany) z dovolenky Leđanac, ktorý vyvolal tí na svoju polovicu, ale zopár opravdivý zmätok v radoch Hajdunebezpečných prienikov rýchleho a skrumáži v šestnástke Hajduka, ka. Po hrubom faule nad ním strelil N. Kobilarova spoluhráči nevedeli Sivčević prekonal Brdara – 1 : 0. aj tretí gól za Budúcnosť z voľného Domáci do polčasu diktovali hru. kopu v 84. min. využiť. Predsa po jeho akcii v 29. min.

Kde sa podela vôľa? JUGOVIĆ – SLOGA 2 : 0 (1 : 0) Károly Vig

rdevíčania dobre začali zápas v Kaći, ale domáci Jugović si rýchlo poradil s útokmi súpera. Obe mužstvá sa dobre bránili, hoci nezabúdali ani na útočné akcie. Prvú nepríjemnosť hráči Slogy zažili vtedy, keď jedna lopta v šestnástke trafila do ruky Raičevića. Rozhodca Miloš Banjac z Inđije v 21. min. odpískal penaltu a Radojčić presnou strelou trafil sieť – 1 : 0. Náskok domácich nezmýlil hostí, ktorí útočili s cieľom vyrovnať výsledok, no nedarilo sa im veľmi aj vďaka ostrej hre Jugovića. V snahe zaistiť víťazstvo svojmu

mužstvu domáci hráč Vučelić v dueli ťažšie zranil brankára Slogy Tojagića. Jeho miesto v bráne potom obsadil mladý náhradník Savić. Oslabení Erdevíčania si chránili nohy od priostrých Kaćanov. O hre domácich hovorí aj skutočnosť, že rozhodca musel ukázať červenú kartu Risovi, ktorý opustil trávnik. Napodiv, hostia hrali bez vôle a akoby len čakali koniec zápasu. Preto neprekvapuje, že inkasovali aj druhý gól, ktorého strelcom bol Lakić. SLOGA: Tojagić (Savić), Babić, Cvetičanin, Bojanić, Vlaisavljević, Raičević, Kovačević, Grković, Šarić (Dobrić), Simeunović, Cvijić.

Čo to bolo v Kolute?

adnički z Ratkova celkom nečakane deklasoval vedúce Jedinstvo v Kolute. Žiadne problémy so súpermi nemali ani Šikara a Partizan. Laliťanom sa ani v treťom zápase v Kupusine nepodarilo vsietiť prvý gól v majstrovstvách!? Crvenka až vo štvrtom zápase dosiahla prvé víťazstvo. Somborský Metalac po

www.hl.rs

Zmeny sa osvedčili INDEX – JEDNOTA 1 : 1 (0 : 0)

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Juraj Pucovský

Rozhodca Rađen z Budisavy žltými kartami potrestal Leđanca za neprimeranú radosť po vsietenom góle a troch hráčov Hajduka. BUDÚCNOSŤ: Popin, Đekić, Panić, Trivunović, Alić, Bjelajac, N. Kobilarov, Uglješa Joksimović (Uroš Joksimović), Matić, Batinić (Zečević), Sivčević (Leđanac). Výsledky 6. kola: Budúcnosť – Hajduk 3 : 0, Index – Jednota 1 : 1, Borac – ŽSK 1 : 2, prerušené v 63. min., LSK – Kupinovo 2 : 1, Jugović – Sloga 2 : 0, Ljukovo – C. zvezda 2 : 2, Omladinac – Graničar Sremac 4 : 1, Mladost – Kabel 1 : 0. Tabuľka: 1. Omladinac 16 bodov, 2. ŽSK 16, 3. Kabel 10... 6. Jednota 8... 8. Sloga 8, 9. Budúcnosť 7... 16. Hajduk 2 body. Program 7. kola: Kabel – Budúcnosť, Graničar Sremac – Mladost, C. zvezda – Omladinac, Sloga – Ljukovo, Kupinovo – Jugović, ŽSK – LSK, Jednota – Borac, Hajduk – Index. Foto: J. Pucovský

dvoch neúspechoch zaznamenal druhý triumf za sebou. Výsledky 4. kola: Crvenka – Rastina 3 : 1, Partizan – Panónia 4 : 0, Šikara – Dinamo 4 : 0, Jedinstvo (K) – Radnički 1 : 5, Metalac – Jedinstvo (R) 2 : 0. Program 5. kola: Jedinstvo (R) – Crvenka, Radnički – Metalac, Dinamo – Jedinstvo (K), Panónia – Šikara, A. Šantić – Partizan.

Informačno-politický týždenník

Matej Bzovský

zaujímavá, obojstranne útočná, lopta sa často prehadzovala z jedápas v predpoludňajších ho- nej strany ihriska na druhú stranu dinách povedľa univerzitného a bolo aj viac šancí. Vedenia sa ujali strediska v Novom Sade iste viac v 51. min. Staropazovčania pekným žičil domácim, ktorí si gólom Šestovića z asi už dávno zvykli hrádvadsiatich metrov. vať v tomto termíne. Radosť hostí krátko Táto skutočnosť však trvala, lebo v 53. min. priveľmi nevplývala nastrelenú loptu do ani na výkon pazovruky Šestovića dosť skej Jednoty, ktorá slabý rozhodca kvaliod začiatku zahrala fikoval ako jedenástnaplno, angažovaku a domáci z nej ne, útočne, takže asi vyrovnali. Po tomto 200 divákov sa pripre hostí nesprazeralo zaujímavému vodlivom okamihu zápasu. si mužstvo Jednoty Hostia úspešne mohlo zabezpečiť čelili, boli blízko tri body, ale Furtula k výhre, ale Šestović, a Ivančević zahodili Dimić, Furtula a Ivanveľké príležitosti. čević nevyužili šanJEDNOTA: Mijatoce. K tomu rozhod- Mohli viac od bodu: vić, Igrač, Marković, ca Bozoki z Kovilja N. Bojić, Milaković Nikola Igrač (Jednota dopískal podozrivú (Tanasković), LjuboSt. Pazova) penaltu v prospech ja, Furtula, Dimić, Indexu. Šestović, Jelović, Ivančević. Jednota v Novom Sade nastúNa sobotňajšom zápase Jednota – pila v pozmenenej zostave, čo sa Borac domácim bude chýbať Furtula aj očakávalo, a fanúšikovia s tým a Novosadčanom Milović, ktorých súhlasia, lebo si jednotlivci svojou zaradili do amatérskej reprezentácie kvalitou nezaslúžili miesto v tíme Srbska, takže obe mužstvá nastúpia alebo nie sú vo forme. Hra bola bez najlepších hráčov.

• ŠPORT •

Medailisti z Pekingu s trénermi a hosťami na oslave v Novom Sade

ZVERENCI ZLATKA KESLERA ZNOVA OSLNILI

Znova nás potešili: Nada a Borislava (zľava)

Úspech ako Čínsky múr Juraj Pucovský

red odchodom do ďalekého čínskeho Pekingu na Majstrovstvá sveta v stolnom tenise zdravotne postihnutých športovcov od našich reprezentantov sme očakávali jednu, najviac dve medaily. Reálne bolo, že ju získa najvyššie nasadaná na svetovom rebríku Borislava Perić-Ranković. Nádeje sme vkladali aj do ženského reprezentačného družstva so želaním, aby zopakovalo úspech z MS 2010 z juhokórejského mesta Gwangju, keď si naše reprezentantky priniesli striebornú medailu. Títo vytrvalí, neúnavní a vzorní športovci, čo zväčša členovia novosadského STK Spin, pretromfli všetky optimistické predpovede, lebo sa domov vrátili so štyrmi medailami. Najlesklejší kov – zlatú medailu získala ženská reprezentácia v zložení Borislava Perić-Ranković, Nada Matić a Zorica Popadić. Bronzové medaily v kategórii T-4 jednotlivkýň sa zaleskli na hrudi Borislavy Perić-Ranković a Nady Matić. Tretiu bronzovú medailu získal ich klubový kolega Mitar Palikuća v kategórii T-5.

Nada Matić si zaslúžila túto radosť...

Pri hodnotení úspechu v Pekingu, ktorý sa môže porovnať s mohutným Čínskym múrom, legendárny Zlatko Kesler, nositeľ 15 trofejí z ME, 5 z MS a 5 z Paraolympijských hier, teraz šéftréner štátneho výberu Srbska, zvlášť vyzdvihol úspechy Nady Matić a Mitra Palikuću. Nada, ktorá je už desať rokov v európskej a svetovej špičke, získala prvú medailu na MS v konkurencii jednotlivkýň, lebo dosiaľ súťaž vždy končila vo štvrťfinále. Podobný úspech dosiahol aj Mitar, ktorý sa po dvoch medailách z ME prvýkrát dostal na stupienok víťazov na MS. Bronz s veľkou radosťou venoval svojmu synčekovi Maksimovi, ktorý sa narodil len niekoľko dní pred jeho odchodom do Pekingu. Nedávny úspech našich reprezentantov vysoko ocenili aj Zoran Mićović, prezident Paraolympijského výboru Srbska, a Predrag Svilar, člen Mestskej rady pre šport a mládež v Novom Sade. Zverencov Zlatka Keslera po krátkom a zaslúženom oddychu očakávajú prípravy na Majstrovstvá Európy v Dánsku 2015 a odchod na Paraolympiádu do brazílskeho Ria de Janeiro o rok neskoršie. Snímky: autor a Ilija Đurašinović

Žiak a učiteľ: Mitar Palikuća a Zlatko Kesler (zľava)

Luka Matić: „Mama, aká je to medaila?“

Tak hrá šampiónka: Borislava PerićRanković

Najstarší dom v Petrovci (z druhej polovice 18. storočia)

Kuchyňa v minulosti

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Múzeum vojvodinských Slovákov Izba (chyža) v Najstaršom dome

Zadná izba (komora)

Múzeum vojvodinských Slovákov (MVS)v Báčskom Petrovci, aké dnes poznáme, bolo rozhodnutím Obce Báčsky Petrovec a rozhodnutím Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny založené v roku 2011, avšak jeho história siaha oveľa hlbšie do minulosti. Ešte v roku 1946 z iniciatívy Matice slovenskej v Srbsku pre potreby nainštalovania výstavy sa začal zbierať etnografický materiál. V roku 1948 Odbor pre Slovákov Zväzu kultúrno-osvetových spolkov Vojvodiny inicioval založenie Múzea Slovákov v Juhoslávií a už o rok neskoršie – počas Slovenských národných slávností – bolo aj otvorené. V roku 1966 zmenilo názov na Národné múzeum a od roku 1970 bolo súčasťou Domu kultúry v Báčskom Petrovci. V zborníku prác, ktorý obsahuje príspevky z medzinárodnej odborno-vedeckej konferencie venovanej 60. výročiu múzea, autor textu a riaditeľ múzea Pavel Čáni o. i. uvádza, že od polovice 90. rokov po rok 2004 bola činnosť múzea takmer zastavená. Po založení Slovenského národného divadla v roku 2003 sa stalo súčasťou tejto inštitúcie a už o rok neskoršie bola obnovená jeho činnosť. V súčasnosti zastrešuje Galériu Zuzky Medveďovej a kultúrno-historickú pamiatku Najstarší dom v Petrovci. V rámci muzeálnych zbierok boli početné numizmatické, archeologické, prírodovedecké a iné predmety, ale postupom času sa zachovali iba tri zbierky – etnografická, umelecká a kultúrno-historická. Múzeum ani v súčasnosti nemá doriešené priestory na stálu expozíciu. Časť exponátov sa nachádza v budove MSS. Napriek všetkým problémom, s ktorými roky zápasí, predsa si spĺňa svoje poslanie – zbierať, skúmať, chrániť a prezentovať kultúrne dedičstvo vojvodinských Slovákov, nielen doma, ale aj v zahraničí. Jasmina Pániková Foto: z archívu A. Francistyovej a MVS

Perly a stužky

Ozdobné prikrývky

Slovenská izba

Nábytok v slovenskej izbe

Výstavný priestor Galérie Zuzky Medveďovej

Detská košieľka