Hlas 44 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4619/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 1. 11. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Národnostné voľ by 2014

MOZAIKA

Rozviať prach zabudnutia ŠPORT Ján Triaška Báčsky Petrovec

Jednota je budúcnosťou Budúcnosti

Z obsahu

1. 11. 2014 | 44 /4619/

Uzávierka čísla: 29. 10. 2014

4 TÝŽDEŇ 6 Voľby do NRSNM 9 Rozmery pomoci 10 Dráha bez konečnej stanice

13 ĽUDIA A DIANIA 13 Vzdali hold obetiam vojny 18 Výšivky sú moje bohatstvo 19 Plná tácka pôžitku, nielen z jedál

O energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojoch energie sa hovorilo na Dňoch energetiky, prebiehajúcich v Zhromaždení APV v Novom Sade. (s. 5) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Aj jeseň inšpiruje

23 MOZAIKA 23 Október – mesiac publicistiky 24 Ich magické uhly 30 Pšenový koláčik

31 KULTÚRA 33 Cena Pavlovi Tomášovi 34 Demák a jeho Husle

Rozhlasová súťaž mladých recitátorov po 41-krát prebiehala v sobotu 25. októbra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. V prednese poézie a prózy sa vyskúšalo takmer šesťdesiat žiakov základných škôl a stredoškolákov a na našej snímke sú tí najúspešnejší. (s. 31) J. Pániková

36 Operný pop s dávkou vášne

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Jednoducho povedané – škoda! 48 Prvá remíza slávistov 50 Súpera netreba podceniť

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Kovačica je od 24. októbra do 2. novembra hostiteľkou 45. prehliadky slovenských ochotníckych divadelných súborov Vojvodiny Divadelný vavrín 2014. V deň otvorenia prehliadky javisko patrilo domácemu súboru, hercom Divadla VHV scény pri DK 3. októbra v Kovačici, ktorí zahrali komédiu Carla Goldoniho Starý frfloš v réžii Jána Makana. (s. 32) A. Chalupová

Editoriál

Otázniky povolebné

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: E. Šranková

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak



A mali sme voľby. So všetkým, čo tieto spoločenské medzníky prinášajú. Teraz už len analyzujeme, komentujeme, kombinujeme, predpokladáme...

šetci vieme, že sme pri voľbe členov tretieho mandátneho zloženia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v nedeľu 26. októbra mali k dispozícii až päť volebných listín. A všetci sa pýtame: načo nám bolo toľko? Nestačili napríklad iba dve? Čo už: mali sme ich päť (Niektoré národnostné menšiny mali aj viac!) a mali sme možnosť zvoliť si a zakrúžkovať jednu z nich. V predvolebnej kampani sa nám všetky prezentovali. Aj v našom týždenníku. Viac alebo menej sme sa oboznámili s ich programami, víziami, sľubmi. Ale ako to už pri kortešovaniach býva, verejne sa i znevažovalo rivalov. Aj tá strana mince v kampani bola veľavravná: voličom napovedala i o autoroch tých pikantných textov. Tak to už beží: cieľ svätí prostriedky. A sme v cieli. Sme? Pri uzávierke tohto čísla boli známe iba predbežné výsledky volieb, ale veríme, že ani tie konečné štvrtkové sa od nich veľmi nelíšia. Podľa vôle voličov v našom novom parlamente sú kandidáti zo všetkých piatich listín: z prvej desiati, z druhej traja, z tretej šiesti, zo štvrtej deviati a z piatej jeden. Dvadsaťdeväť členov majú konštituovať radu v lehote do dvadsať dní po voľbách. To bude ten cieľ. Keďže však ani jedna listina nemá absolútnu väčšinu (15 členov), už kolujú verejnosťou kombinácie a hádanky ohľadom koalície. V tejto dohre však môžeme byť len pozorovateľmi. Tam, kde sme mohli priamo zasiahnuť, sme urobili málo. Číslice sú neúprosné: do osobitných voličských zoznamov sa zapísalo 31 195 príslušníkov slovenskej národnosti a vo voľbách sa zúčastnilo 9 681 voličov. Menej ako tretina. Počujeme, že boli problémy s voličskými zoznamami – že sa občania tam nenašli, že všetci voliči nedostali pozvanie na voľby, že ich od využitia tohto práva odradil lístok napísaný po srbsky a cyrilikou... Kto nemá chuti, ľahko vykrúti. Ale neuznávame výhovorky a osočovania v duchu: „Nemal som so sebou osobný preukaz, tak som voliť nemohol. Nikdy viac nepôjdem.“ Ak sa už na pozvaní píše, že osobný, teda občiansky preukaz treba, tak treba. Veď to nebolí. A poriadok musí byť. Ale naši ľudia už asi majú dosť volieb, hlasovania, povedzme si na rovinu – aj politiky. Lebo aj keby národnostné rady mali byť nepolitické, srší to predsa politikou. Nečudo, že aj teraz, keď máme voľby za sebou, všetci tak trochu politizujeme: o kampani, o výsledkoch volieb, o budúcej práci národnostnej rady. Len si treba uvedomiť jej kompetencie: tie sú iba v oblasti kultúry, informovania, vzdelávania a úradného používania jazyka a písma. Netreba čakať nemožné, teda napríklad prínos či pomoc pri zamestnávaní, v poľnohospodárstve... Veríme, že sú s príslušnosťami národnostnej rady dobre oboznámení všetci kandidáti z volebných listín, ktorí sa už v týchto dňoch stanú jej právoplatnými členmi. Len ju najprv v stanovenom termíne konštituovať...

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  44 /4619/ 1. 11. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Škrty

Anna Lazarevićová

ravdepodobne ste ani netušili, že vlastne ani nejestvujete. A nemôžete povedať, že sme vás na to neupozornili. Veď už začiatkom roka, pred parlamentnými voľbami, sme vám prikazovali, aby ste si preverili, či sa nachádzate v jednotnom voličskom zozname, kde sa vedie jednotná evidencia všetkých občanov našej republiky, ktorí majú právo voliť. Bolo pritom umožnené všetkým, aby v mestských a obecných správach, kde majú bydlisko, nahliadli do zoznamu voličov a overili si tam vnesené údaje a prípadne podali žiadosť o zápis, vymazanie, zmenu, doplnenie alebo opravu. Tiež sme vás upozornili, žeby ste to neponechávali „na zajtra“, a potom boli v deň volieb prekvapení, že vy právo voliť vlastne ani nemáte. Tie voľby sa však skončili, mnohí z vás na ne ani nevyšli, lebo sa necítili byť tými, ktorí majú o volebnom výsledku rozhodnúť, takže ste voličský zoznam ani nepreverovali. A neskoršie sme vás zasa upozorňovali, že sa blížia voľby do národnostných rád (čo sa osudovo týka príslušníkov národnostných menšín), že sa treba zapísať do osobitného voličského zoznamu, aby ste využili volebné právo zvoliť tých najdôveryhodnejších predstaviteľov svojej menšiny. Vy ste však o tom asi nedbali, dokonca nebolo vám podozrivé ani to, že ste pozvanie na voľby nedostali, a potom sa stalo, že keď ste prišli svojich favoritov zakrúžkovať, tak vám to nedovolili, lebo ste sa nenachádzali vo voličskom zozname. A vieme, že štát nekonal narýchlo. Veď bol termín dočasného zatvorenia osobitného voličského zoznamu aj posúvaný práve kvôli vám, ktorí sa vždy správajú komótne, len aby ste sa stačili zapísať. A tak sa stalo, že správaním v zmysle: veď som bol na tom zozname počas minulých volieb, tak sa určite na tom zozname nachádzam aj teraz... – ste sa znemožnili voliť. A tým ste, vlastne, svojim kandidátom spôsobili problémy. Štátu nie, lebo on tým iba ušetril. Sme však presvedčení, že to v žiadnom prípade nebolo jeho cieľom!

www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Šetrenie

Michal Ďuga



tav štátnych financií je vážny. Rozpočtové položky sa nezhodujú, príjmy a výdavky sa vychýlili z rovnováhy veľmi nevhodným spôsobom: objem prvých klesá, váha druhých rastie. Čísla vravia, že v rozpočte na bežný rok príjmy sú o 33 miliárd dinárov nižšie a výdavky o 9 miliárd vyššie od plánovaných, pričom deficit dosiahol sumu 225 miliárd dinárov. Tak sa uvádza v opravnom rozpočte, ktorý Národné zhromaždenie schválilo spolu so súvisiacimi zákonmi. Z viacerých strán však počuť, že deficit je omnoho vyšší a že dosahuje celých 300 miliárd dinárov, za čo môžu predovšetkým niektoré výdavky, ktoré podľa starých dobrých zvykov zostali skryté kdesi „pod čiarou“. Tieto výdavky sa vzťahujú na garancie poskytované veľkým verejným a štátnym podnikom (napr. Srbijagasu a pod.), na prostriedky na krytie strát bánk, ako aj na projektové pôžičky. S cieľom dosiahnuť aké-také úspory na neľahkej ceste k finančnej konsolidácii, zákonom je predpísané 10-percentné zníženie platov vo verejnom úseku a 22 až 25-percentné zníženie penzií. Tieto nepopulárne opatrenia sa začnú uplatňovať od 1. novembra. Ako v parlamente vyhlásil premiér Vučić, niet iného spôsobu



ako sa dostať zo situácie vyvolanej chybami z minulosti. Zároveň požiadal občanov o trpezlivosť zdôrazniac, že 61 percent penzistov a 50 percent zamestnaných vo verejnom úseku nové opatrenia nijakým spôsobom nezasiahnu. Ak to mal byť argument v prospech nových opatrení, sotvaže by mohol niekoho potešiť. Najmenej tých, na ktorých sa uvedené percentá vzťahujú, pretože ich platy a penzie neprevyšujú tých nezdanených 25-tisíc dinárov. Opoziční poslanci kritizovali vládne opatrenia zamerané na plátanie rozpočtovej diery a nastolili otázku, prečo sa nepracuje na zvýšení príjmov a prečo sa trestajú občania, ktorí sa nijakým spôsobom nepričinili o manko v rozpočte. Okrem toho upozornili, že je zníženie penzií neústavné, lebo ide o získané práva, a že niektorá budúca moc bude raz musieť vrátiť takto vzniknuté dlhy penzistom. Nielen v parlamente, ale aj v médiách a inde sa v týchto dňoch zoširoka analyzovali očakávané účinky vládnych opatrení, ktoré sú takrečeno len kvapka v mori toho, čo si plátanie rozpočtu vyžaduje. Zo zníženia platov a penzií sa totiž očakáva 400 miliónov eur, ktoré by ľahko mohli byť odviate vetrom, ako

povedal predseda Fiškálnej rady Pavle Petrović, ak sa súbežne nepopracuje na situácii vo verejných podnikoch. Ak je suma plánovaná zo zníženia platov a penzií malá a nedostatočná, prečo sa po nej muselo siahnuť? Alebo prečo sa nesiahlo aj po iných opatreniach, ktoré by boli účinnejšie a dokonca štedrejšie? Prečo sa napríklad nezačalo šetriť na výdavkoch na politické strany? O tejto otázke sa hovorilo aj počas parlamentnej rozpravy, aby sa nakoniec zistilo, že odpoveď sa skrýva v zákone. Skrátka, platný zákon je taký, že prostriedky na prácu politických strán rastú spolu s rastom rozpočtových výdavkov. Čím vyššie výdavky, tým viac peňazí pre politické strany. Bez ohľadu na rozpočtové príjmy. Vzhľadom na pochybnú logiku takého zákonného riešenia, poslanci v parlamente sa zhodli, že zákon treba čím skôr zmeniť. Práve schválený opravný rozpočet ukázal, že sa niektoré veci nedajú zmeniť nie za noc, ale ani za rok či za dva. Napriek sľubom, očakávaný rozchod so starou praxou sa neudial. Jediné, čo sa udialo, je zníženie platov a penzií. Pre jedných veľa, pre druhých málo.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MILAN VANČO, PREDSEDA KLUBU FILATELISTOV, PIEŠŤANY

Náruživý zberateľ Oto Filip – Filatelia je vašou srdcovou záležitosťou zrejme už dlho? – Začal som s tým už v detstve a je to koníček, ktorému som verný celé desaťročia. Mám rôzne série známok, s temati-

Informačno-politický týždenník

kou od Japonska po naše slovenské dejiny, celé albumy. Okrem známok s rôznymi námetmi, veľkosťami a formami, som i zberateľom starých pohľadníc, najmä tých, na ktorých sú Piešťany, ako i lis-

tov, dokumentov, mincí, často storočných... Môžem povedať, že je filatelia nielen mojím životným koníčkom, ale mi aj v škole výrazne pomohla. Keď som zbieral známky, tak ma zaujímalo, čo je na nich. Azda aj to prispelo k tomu, aby som zo zemepisu vždy mal výbornú známku. A obľúbil som si vtedy aj históriu, ktorá ma dodnes neprestala baviť. • TÝŽDEŇ •

ZO ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Opravný rozpočet po druhýkrát Jasmina Pániková

Pravdaže, rovnakej mienky nie je aj opozícia. Podľa nich vláda Vojvodiny neušetrila žiadne prostriedky, ale ide o prenesené prostriedky, ktoré vznikli na základe nerealizovaných projektov. Đorđe Milićević (SNS) vyhlásil, že opravný rozpočet neobsahuje elementy a charakter rozvojového rozpočtu, ale ako povedal, ide o jalovú politiku pokrajinskej vlády.

oslanci pokrajinského Zhromaždenia v utorok 28. októbra po druhýkrát v tomto roku schválili opravný rozpočet AP Vojvodiny, ktorým sa predvída zisk 58,7 miliardy dinárov a výdavky vo výške 62,5 miliardy dinárov. Týmto rozpočtom sa rozpočet Pokrajinského sekretariátu pre zdravotníctvo zvýši o 53,06 milióna dinárov, Pokrajinského sekretariátu pre Podobne ako aj na minulom zasadnutí šport a mládež o 73,52 Zhromaždenia, aj na tomto sa poslanci milióna din., Pokrajin- nemohli vyhnúť otázke o rekonštrukcii ského sekretariátu pokrajinskej vlády. Avšak v tomto prípade pre energetiku o 490 mali precíznejšie odpovede. Podľa predsedu miliónov din., pokým vlády Bojana Pajtića rekonštrukcia vlády sa 490 miliónov din. je očakáva v priebehu týchto dňoch a keď ide určených na podporu o personálne zmeny, tie zatiaľ nie sú známe. zamestnávania. V zdôvodnení opravného rozVeľká polemika sa viedla aj počtu pokrajinský tajomník pre ohľadom informácie s návrhom financie Zoran Radoman uviedol, že záverov o odškodnení Vojvodiny sa opravným rozpočtom pokrajinská privatizovaním Ropného priemysvláda vyhne zadlženiu, ku ktorému lu Srbska (NIS), ktorý navrhla Liga sa dostali vnútorným šetrením. sociálnych demokratov Vojvodiny.

v Ropnom priemysle Srbska, ako odškodné za vklady, ktoré občania Vojvodiny vložili do budovania Naftagasu a určitých častí Ropného priemyslu Srbska, a aby sa informácia so závermi poskytla aj vláde Srbska,“ vyhlásila Sedlarevićová. Ako povedala, nej– Naftagas vybudovala Vojvodina, a preto de iba o privatizáciu musí dostať odškodné, – hovorí Maja Ropného priemyslu Sedlarevićová. Srbska, ale aj čerpaZástupkyňa šéfa poslaneckej nie zdrojov. „Čerpanie štát nekonskupiny LSV Maja Sedlarevićová troluje. Podľa odhadov expertov pripomenula, že sa informáciu ak sa v čerpaní bude pokračovať pokúsili pridať na denný poria- takým rýchlym tempom, vo Vojdok Zhromaždenia 37-krát. „V vodine o menej ako desať rokov informácii o odškodnení navrhu- nebudeme mať žiadne ropné jeme, aby Zhromaždenie žiada- zdroje.“ Túto iniciatívu podpolo, aby sa Vojvodine a lokálnym rila Liga sociálnych demokratov samosprávam na teritóriu Voj- a Demokratická strana, čiže 54 vodiny prenieslo 55 % z akcio- poslancov, pokým 32 poslancov vého kapitálu Republiky Srbsko bolo proti.

Z DNÍ ENERGETIKY V NOVOM SADE

Zdroje, trh a účinnosť Oto Filip

energiou je to často ako s láskou: začína nás trápiť, až keď jej už niet. Alebo v zime, keď stŕpame, čo všetko prinesú vrtochy počasia. Energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje energie sú stále nevyčerpateľnou, slabo vyčerpanou témou z viacerých dôvodov. Energií ubúda, starostí pribúda. Údaje znepokojujú: Srbsko podľa jednotky spoločenského produktu troví štvornásobne viac elektrickej energie, než členky EÚ. Podľa niektorých výpočtov až polovica strovenej energie vyjde u nás nazmar, hlavne pre zlé izolácie a inštalácie. Znamená to ročnú škodu približne pol miliardy eur. – Sme tu, aby sme na konkrétnych príkladoch z praxe ukázali, akým spôsobom možno dosiahnuť úspory a tým si zabezpečiť o niečo kvalitnejšie žitie. Okrem energetickej • TÝŽDEŇ •

účinnosti načim nám v čoraz väčšej miere využívať všetky domáce zdroje, ktoré máme, – vyzdvihuje pokrajinská tajomníčka pre energetiku Nataša Pavićevićová-Bajićová. Sú to rámce, v ktorých sa konalo už tradičné podujatie Dni energetiky – ako dejisko tematických debát, miesto vypočutia nárokov a žiadostí zainteresovaných, skenovania situácie u nás či v regióne a, samozrejme, stanovenia celého radu potrebných opatrení. Všetko to prebiehalo 23. a 24. októbra v rámci niekoľkých tematických oblastí: uplatnenia obnoviteľných zdrojov energie v stavebníctve, energetickej účinnosti v teplárňach, zákonného regulatívu a možností financovania v energetike, energetickej účinnosti v lokálnych samosprávach. Najpodstatnejší však bol piatkový záver podujatia, menovite prezentácia Akčného plánu v oblasti bioenergie. Keďže

sa v súčasnosti v našom regióne len okolo štyri percentá tepelnej energie produkuje z biomasy, intenciou spomínaného plánu, ktorý je práve na Na štarte Dní energetiky podpísali verejnej rozprave, je do- aj Protokol o spolupráci a podpore siahnuť dvanásť percent Pokrajinského sekretariátu pre výroby tepelnej energie energetiku Asociácii výrobcov mlieka z biomasy za päť rokov. Vojvodiny: Sanja Bugarská a Nataša Predsavzatie celkom re- Pavićevićová-Bajićová álne, vzhľadom na skutočnosť, že je práve biomasa zo mi, nielenže možno v perspektíve všetkých alternatívnych zdrojov usporiť desiatky alebo aj stovky energie vo Vojvodine najvýraznejšie miliónov eur na ročnej úrovni, ale zastúpená. Len za ňou sú iné mož- sa výrazne dajú zlepšiť aj štatistiky nosti získavania energie: z vetra, zamestnanosti. Všetko to bude na slnka, vody, prameňov geotermál- obzore, keď sa, ako vraví pokrajinská nych a iných... Širším využívaním tajomníčka Pavićevićová-Bajićová, energetických zdrojov domáceho energetika stane prioritnou témou pôvodu, tunajšou výrobou a men- nášho každodenného žitia. A keď ším mrhaním energií, vybudovaním v jej záujme dokážeme vhodne verejných skladov, podporou domá- kombinovať a uplatňovať celý rad cim výrobcom a inými opatrenia- potrebných opatrení. 44 /4619/ 1. 11. 2014

Voľby

REPUBLIKOVÁ VOLEBNÁ KOMISIA ZVEREJNILA

BÁČSKOPETROVSKÁ OBEC

Predbežné výsledky volieb

Najviac zakrúžkovali Maticu Jaroslav Čiep

Najviac hlasov získala listina číslo 4

5 volebných miest – 3 v Petrovci a po 1 v Kulpíne a v Hložanoch. Najviac účasti a rozdiel od iných osád v Srbsku, vo voľbách mali Hložanci – 32,59 %, pokde slovenskí voliči uprednostnili tom Petrovčania – 28,74 % a najmenej listiny pod poradovými číslami Kulpínčania – 25,13 %. Po matičiaroch 1 alebo 4, v osadách Báčskopetrov- v tejto obci najviac hlasov získala listina skej obce voliči podľa predbežných Slováci vpred! – Pavel Surový 383 (24,24 výsledkov volieb najviac dôverovali %), potom Slovenská identita – Anna listine 3 Matica slovenská v Srbsku Tomanová-Makanová 293 (18,54 %), – za slovenskosť, ktorá v nedeľu 26. Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna 174 (11,01 %) a nakoniec Slovenská strana – Ján Paul 39 (2,46 %). Vo všetkých troch osadách v Báčskopetrovskej obci vôľa slovenských voličov bola veľmi približná a pohybovala sa v uvedených obecJedna z málopočetných chvíľ, keď volebná komisia ných rámcoch. Na volebných v Petrovci mala viac práce miestach sme neoktóbra vo voľbách do Národnostnej evidovali väčšie nedopatrenia. Voličov rady slovenskej národnostnej menšiny s volebným lístkom, ale bez osobného na úrovni obce získala 691 hlasov (43,73 preukazu, nepripúšťali k urnám. Viacerí %) zúčastnených voličov. Už dlhší čas občania sa sťažovali, že pozvanie ani pre voličov z tejto obce je charakteris- nedostali, a prichádzali voliť aj tí Slotické, že sa nezúčastňujú na voľbách váci, ktorí sa predtým nezapísali do všetkých druhov. Aj teraz z 5 602 Slo- osobitného voličského zoznamu. Na vákov k volebným urnám pristúpilo iba záver možno pridať aj údaj, že v Báč1 618, čiže 28,88 % voličov zapísaných skopetrovskej obci okrem Slovákov do osobitného voličského zoznamu. možnosť voliť mali aj Rómovia, Rusíni, Na území Obce Báčsky Petrovec bolo Maďari a Slovinci.

Elena Šranková

VOĽBY DO NRSNM V PIVNICI

Jasmina Pániková

epubliková volebná komisia v pondelok 27. októbra zverejnila predbežné výsledky volieb do národnostných rád národnostných menšín. Na voľbách členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny najviac hlasov – 3 293 (10 mandátov) získala listina Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová. Druhou umiestnenou listinou je listina Slováci vpred! – Pavel Surový 2 814 hlasov (9 mandátov), po nej nasledujú Matica slovenská – za slovenskosť 1 846 (6 mandátov), Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna 1 051 hlasov (3 mandáty) a Slovenská strana – Ján Paul 519 hlasov (1 mandát). Príslušníci slovenskej národnosti mali možnosť voliť na 160 volebných

miestach a po tlačenie tohto čísla Hlasu ľudu Republiková volebná komisia spracovala výsledky zo 159 volebných miest. Pre tieto voľby je príznačná nízka volebná účasť voličov všetkých národnostných spoločenstiev. Do osobitných voličských zoznamov sa zapísalo 31 195 Slovákov a na voľby vyšlo iba 9 681 (31,03 %) voličov. Neplatných hlasovacích lístkov bolo 155. Zástupca predsedu Republikovej volebnej komisie Ivan Šebek zdôraznil, že sa incidenty na voľbách vyskytli iba v Obci Tutin, kde sa voľby zopakujú. Pripomenul, že 17 národnostných menšín malo možnosť voliť členov národnostných rád na priamych voľbách, pokým na elektorskom zhromaždení svojich členov zvolili príslušníci chorvátskej, macedónskej a čiernohorskej národnostnej menšiny.

AKO HLASOVALI KYSÁČANIA

a dvoch hlasovacích miestach v Kysáči zo zapísaných 2 444 voličov na voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vyšlo 733 voličov (takmer 30 percent), pričom 14 lístkov bolo neplatných. Podľa predbežných výsledkov naj- Na hlasovacom mieste v Kultúrnoviac hlasov v Kysáči informačnom stredisku získala listina číslo 4 Slováci vpred! – Pavel Surový (347), listina číslo 2 Liga Slovákov Vojnasleduje listina číslo 1 Slovenská vodiny – Ján Brna (55), kým za identita – Anna Tomanová-Maka- listinu číslo 5 Slovenská strana – Ján nová (195), listina číslo 3 Matica Paul hlasovali 4 občania Kysáča. slovenská – za slovenskosť (118),

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V popredí listina s číslom jeden Katarína Gažová

ve volebné miesta na voľbu členov NRSNM v základnej škole 15. októbra v nedeľu 26. októbra boli prístupné Pivničanom. Podľa informácií, ktoré nám o výsledkoch volieb poskytla tajomníčka Miestneho spoločenstva Pivnica Vlasta Šusterová-Červená, v Pivnici bolo úhrnne zapísaných 1 671 voličov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 513 Pivničanov, čiže 30 %. Z toho počtu neplatných bolo 6 hlasovacích lístkov

a platných 507. Výsledky hlasovania v Pivnici sú nasledujúce: listina č. 1 Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová získala 362 hlasov, čiže 71 %; listina č. 2 Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna 29 hlasov, čiže 5 %; listina č. 3 Matica slovenská v Srbsku – za slovenskosť 69 hlasov, čiže 13 %; listina č. 4 Slováci vpred! – Pavel Surový 44 hlasov, čiže 8 %. Listina číslo 5 Slovenská strana – Ján Paul získala 3 hlasy voličov, čo je menej ako jedno percento voličov v Pivnici. • VOĽBY •

STARÁ PAZOVA

Najviac hlasov listine Slováci vpred! – Pavel Surový Anna Lešťanová

o osobitného voličského zoznamu v Starej Pazove bolo zapísaných 3 280 príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Voľby členov NRSNM prebiehali na štyroch volebných miestach v tamojšom stredoškolskom stredisku. Podľa predbežných výsledkov v tejto najväčšej sriemskej osade najviac hlasov získala listina Slováci vpred!

– Pavel Surový – 534 hlasov. Listina Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová – 275 hlasov, Matica slovenská – za slovenskosť – 201 hlasov, Slovenská strana – Ján Paul – 64 a Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna – 34 hlasov. Nedeľňajšie voľby v Starej Pazove prebiehali bez incidentov, no údajne sa nedopatrenia vyskytli na jednom volebnom mieste ohľadom voličského zoznamu. Okolo 50 príslušníkov slovenskej národnostnej

menšiny, ktorí sa vraj do osobitného voličského zoznamu zapísali na predchádzajúcich voľbách pred štyrmi rokmi, tentoraz neboli na zozname. Na území Staropazovskej obce v nedeľu 26. októbra okrem volieb členov do slovenskej národnostnej rady svojich nových predstaviteľov do národnostných rád volili aj Rómovia, Ukrajinci, Bunjevci, Slovinci, Rumuni, Maďari a Bosniaci. Podľa slov Vesny Jovanovićovej,

Na nedeľňajších voľbách členov NRSNM sa zúčastnil aj Staropazovčan Miroslav Gubečka členky pracovného telesa, ktorú formovala RVK pre Staropazovskú obec, do utorka 28. októbra sa im nedostali žiadne pripomienky k priebehu volieb.

ŠÍDSKA OBEC

Voľ by prebiehali bez problémov Stanislav Stupavský

oľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v nedeľu 26. októbra v Obci Šíd prebiehali na siedmich volebných miestach. V meste Šíd na dvoch volebných miestach spolu bolo zapísaných 632 voličov Slovákov, na volebnom mieste v Binguli 151 Slovákov, na volebnom mieste v Erdevíku 409 Slovákov a na volebnom mieste v Ľube 185 Slovákov. V celej Šídskej obci zaregistrovaných bolo 2 204 príslušníkov národnostných menšín. V Šíde hlasovalo 202 voličov, čiže trochu viac ako 32 %, v Binguli 75, čiže 49 %, v Erdevíku 187, čiže 45,72 % a v Ľube 82, čiže 44,32 %. Spolu hlasovalo 546 alebo 39,14 %. Za listinu číslo 1 Slo-

venská identita – Anna Tomanová-Makanová spolu hlasovalo 296 alebo 54,21 %, a to: v meste Šíd 145 voličov alebo 71,78 %, v Binguli 15 alebo 20,27 %, v Erdevíku 101 alebo 54,01 % a v Ľube 35 alebo 42,68 %. Za listinu číslo 2 Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna hlasovalo spolu 62 voličov alebo 11,35 %; v meste Šíd spolu 14 voličov alebo 6,93 %, Z hlasovania v Miestnom spoločenstve Šíd v Binguli 32 alebo 42,66 %, v Erdevíku 3 alebo 1,60 % a v Ľube 11,38 %, v Erdevíku 32 alebo 17,11 % 13 alebo 15,85 %. Za listinu číslo 3 a v Ľube 16 alebo 19,51 %. Za listinu Matica slovenská v Srbsku – za sloven- číslo 4 Slováci vpred! – Pavel Surový skosť spolu hlasovalo 71 voličov alebo hlasovalo spolu 101 alebo 18,49 %; 13,00 %; v meste Šíd spolu 23 alebo v meste Šíd spolu 17 voličov alebo

VOĽBY V LALITI

Najviac dôvery listine číslo 4 Jaroslav Hrnčiar

o osobitných voličských zoznamov v Odžackej obci bolo zapísaných 1 696 príslušníkov deviatich národnostných spoločenstiev, ktorí si predstaviteľov svojich národnostných rád volili na štyroch miestach: v Odžakoch, v Bogojeve, v dedine Deronje a v Laliti. Vo voličských zoznamoch najpočetnejší boli Maďari (587), nasledujú • VOĽBY •

Rómovia (556), potom Slováci (485), Nemci (58), Slovinci a Rusíni po traja, Ukrajinci dvaja a po jeden príslušník bunjevskej a bulharskej národnostnej menšiny. Zo 485 príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny 447 bolo zapísaných v Laliti, 31 v Odžakoch a 7 v Bogojeve. Lalitskí Slováci si svojich predstaviteľov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny volili v budove Základnej

školy Nestora Žučného. Z uvedeného počtu vo voľbách sa zúčastnilo 283 oprávnených voličov. Najviac hlasov získala listina číslo 4 Slováci vpred! – Pavel Surový – 147 hlasov, za ňou nasleduje listina číslo 1 Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová – presne 100 hlasov, po nich listina číslo 3 Matica slovenská v Srbsku – za slovenskosť – 26 hlasov, listina číslo 2 Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna získala 6 hlasov, kým

8,41 %, v Binguli 24 alebo 32,00 %, v Erdevíku 46 alebo 24,59 % a v Ľube 14 alebo 17,07 %. Za listinu číslo 5 Slovenská strana – Ján Paul hlasovalo spolu 9 alebo 1,64 %; v meste Šíd spolu 3 alebo 1,48 %, v Binguli 3 alebo 4,00 %, v Erdevíku 1 alebo 0,53 % a v Ľube 2 alebo 2,43 %. Základné pripomienky možno usmerniť k určeniu volebných miest v meste Šíd, ktoré sa nachádzali v častiach mesta, v ktorých príslušníci národnostných menšín takmer nežijú. Pre starších občanov odľahlosť volebných miest bol problém a možno práve to zapríčinilo aj malé percento účasti na voľbách. najmenej dôvery získala listina číslo 5 Slovenská strana – Ján Paul – iba 2 hlasy. Dva lístky boli neplatné. V Odžakoch zo zapísaných voličov hlasovalo 17. Najviac hlasov získala listina číslo 1 – 8 hlasov, potom listina číslo 4 – 6 hlasov, kým listina číslo 3 získala 3 hlasy. Možno by výsledky volieb boli inakšie, keby v Laliti do osobitného voličského zoznamu bolo zapísaných ešte asi 100 oprávnených voličov. Otázku, prečo je tomu tak, by sa mohlo položiť na viacerých miestach. A nejasné je aj to, prečo väčšina matičiarov tak v Laliti, ako aj v Odžakoch, najmenej hlasovala za matičnú listinu.

44 /4619/ 1. 11. 2014

Voľby KOVAČICA A PADINA

Vysoké povedomie iba keď šlo o zápis Anička Chalupová

Kovačickej obci v nedeľu 26. októbra bolo otvorených osem volebných miest, na ktorých si príslušníci národnostných menšín volili svojich predstaviteľov národnostných rád. Do osobitných voličských zoznamov bolo celkovo zapísaných 11 045 voličov, z čoho najviac Slovákov – 8 155. V Kovačici sa hlasovalo na troch a v Padine na dvoch volebných miestach, ktoré boli v základných školách. Aj napriek tomu, že Slováci v tejto obci prejavili vysoké povedomie keď ide o zápis do osobitných voličských zoznamov, v nedeľu k volebným urnám pristúpilo v priemere 23 %

zapísaných voličov, čo hlasovalo 186 Kovačije o 14 % menej ako na čanov. Najmenej hlapredchádzajúcich voľsov (48) získala tretia bách. V Padine bol ohlas listina Matica sloventrošku vyšší ako v Koská – za slovenskosť. vačici. Z piatich ponúkListina pod číslom 4 nutých listín na voľbu Slováci vpred! – Pavel predstaviteľov NRSNM Surový získala priazeň v Kovačici hlasovalo 946 116 voličov, kým poča v Padine 962 voličov. tom získaných hlasov Kovačičania najčastejšie sa na treťom mieste zakrúžkovali listinu pod v Kovačici ocitla Sloporadovým číslom 1 Slovenská strana – Ján venská identita – Anna Paul, ktorá dostala 118 Tomanová-Makanová, Na jednom z troch hlasov. ktorá získala priazeň 450 hlasovacích miest Padinčania najvoličov, čiže viac ako 47 v Kovačici väčšmi dôverovali %. Za listinu pod číslom Pavlovi Surovému, 2 Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna čiže listine pod číslom 4 Slováci vpred!,

V JUHOVÝCHODNOM A STREDNOM BANÁTE

Hlasovala tretina voličov Vladimír Hudec

V Hajdušici sa hlasovalo na jednom volebnom mieste a okrem najpočetnejších Slovákov členov národnostných rád volili aj príslušníci maďarskej, albánskej a nemeckej menšiny, kým tamojší Macedónci svojho elektora

odobne ako v iných prostrediach, aj v slovenských osadách juhovýchodného a stredného Banátu voliči neprejavili väčší záujem o voľby do národnostných rád. Priemerne v Hajdušici, Jánošíku, Aradáči, Bielom Blate a vo Vojlovici svoje volebné právo využila tretina voličov, od 37 percent v Bielom Blate a Hajdušici po 26 percent v Jánošíku a Vojlovici. Pre tieto osady je príznačné aj to, že ani jedna z listín nedostala absolútnu podporu voličov, ale si všade hlasy rozdelilo viac listín, až na výnimku Hajdušice, kde viac Z volebného miesta v Hajdušici ako 90 percent hlasov dostali dve listiny. Poďme však radom. vyslali na elektorské zhromaždenie, ktoré v ten istý deň bolo v Belehrade. HAJDUŠICA Do osobitného voličského zoznamu JÁNOŠÍK v tejto osade je zapísaných 304 SlováV Jánošíku je do osobitného vokov a svoje volebné právo využilo 115, ličského zoznamu zapísaných 553 čiže 37,8 percenta. Pritom najviac svo- Slovákov a vo voľbách sa zúčastnilo jich hlasov – 83 zverili listine Slovenská 146, čiže 26,4 percenta. Najviac hlasov identita – Anna Tomanová-Makanová, zverili listine Liga Slovákov Vojvodiny kým listina Matica slovenská v Srbsku – Ján Brna – 49. O 4 hlasy menej, čiže – za slovenskosť dostala 25 hlasov. 45, získala listina Slovenská identita Listina Slováci vpred! – Pavel Surový – Anna Tomanová-Makanová, kým získala iba 4 a Slovenská strana – Ján Slovenská strana – Ján Paul dostala 24, Paul dva hlasy, kým Liga Slovákov listina Slováci vpred! – Pavel Surový 11 Vojvodiny – Ján Brna nedostala ani a Matica slovenská – za slovenskosť jeden hlas. 10 hlasov.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Možno by ohlas v tejto osade bol aj väčší, vzhľadom na to, že žiadosť hlasovať vyjadrili aj občania, ktorí nie sú zapísaní do osobitného voličského zoznamu, a pritom tvrdili, že pred štyrmi rokmi boli zapísaní a hlasovali. Okrem Slovákov v Jánošíku hlasovali ešte aj príslušníci rumunskej menšiny. ARADÁČ Do osobitného voličského zoznamu je zapísaných 710 aradáčskych Slovákov. Z toho počtu na nedeľných voľbách sa zúčastnilo 226, čiže 31,8 percenta. Najviac dôveryhodná bola listina Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová, ktorej zverili 94 hlasov. Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna získala 71 hlasov, kým ostatné tri strany dostali podstatne menej – listina Slováci vpred! – Pavel Surový 28, Matica slovenská – za slovenskosť 20 a Slovenská strana – Ján Paul 13 hlasov. V Aradáči okrem Slovákov hlasovali ešte aj Maďari a Rómovia. BIELE BLATO Do osobitného voličského zoznamu v Bielom Blate je zapísaných 274 voličov a svoje volebné právo využilo 103. Najviac hlasov – 44 zverili listine číslo 4 Slováci vpred! – Pavel Surový.

za ktorého hlasovalo 336 voličov, čiže 34,93 %. Listina Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová získala 231 hlasov. Listine Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna dôverovalo 122 Padinčanov, pokiaľ Matica slovenská – za slovenskosť získala najmenej (65) hlasov a Padinčania svojmu spoluobčanovi, čiže Slovenskej strane a Jánovi Paulovi dali 195 hlasov. Úhrnne teda Slováci v Kovačici a Padine najviac hlasov dali listine Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová, ktorá získala 681 hlasov, potom listine Slováci vpred! – Pavel Surový (452), listine Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna (308), Slovenskej strane – Ján Paul (312) a listine Matica slovenská – za slovenskosť (113). Listina číslo 1 Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová dostala 33 hlasov, Matica slovenská v Srbsku – za slovenskosť 15, Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna 9, kým Slovenská strana – Ján Paul nedostala ani jeden hlas. Okrem Slovákov v Bielom Blate hlasovali ešte aj Maďari, Rómovia a Bulhari. VOJLOVICA V meste Pančevo voľby do národnostných rád národnostných menšín boli organizované na troch volebných miestach, na ktorých hlasovali príslušníci 12 menšín a medzi nimi aj Slováci, ktorí v najväčšom počte hlasovali na volebnom mieste vo Vojlovici, kde je do osobitného voličského zoznamu zapísaných 512 Slovákov. Z toho počtu volebné právo využilo 135 voličov, čiže 26 percent. Najviac hlasov – 40 zverili listine Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová. O 10 hlasov menej dostala listina Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna, kým listiny Matica slovenská v Srbsku – za slovenskosť a Slováci vpred! – Pavel Surový dostali po 27 hlasov a Slovenskej strane – Ján Paul dôverujú iba piati vojlovickí Slováci. Voľby prešli bez žiadnych problémov, ibaže Slováci v neďalekom Starčeve, ktorých je vo voličskom zozname zo 30, sa rozhorčovali nad tým, že sú rozvrhnutí na volebné miesto v Omoljici, a mienia, že keď už v ich osade nebolo volebné miesto, bolo logickejšie, aby hlasovali vo Vojlovici, ktorá je trochu bližšie, a s ktorou starčevskí Slováci majú rodinné a iné vzťahy. • VOĽBY •

Týždeň EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Rozmery pomoci

Rovnosť

ovnaké práva na papieri, rozličný osud v praxi. Ženy to v každom prípade majú ťažšie ako muži: aj keď ide o záväzky a zárobky, aj keď ide o vzdelávanie a zamestnávanie. Veď tri zo štyroch žien u nás malo či má osobné skúsenosti prameniace v nerovnoprávnej pozícii s mužmi. Nedostávajú sa veľmi k slovu nielen v bežných príležitostiach, ale ani pri tých iných: slávnostných, volebných. Dokonca vtedy ešte menej ako inokedy. V rozprave po nedávnom udelení cien víťazkám súbehu o najlepšie mediálne príspevky o úlohe žien v realizovaní práv národnostných menšín odznel v Zhromaždení Vojvodiny i jeden z mnohovravných údajov. Hlas mužov dominuje nielen bežnej politike, • TÝŽDEŇ •

Oto Filip ale ešte výraznejšie predvolebnému a volebnému obdobiu. – V časoch pred voľbami žien akoby nebolo, – uviedla jedna z účastníčok, názorne to ilustrujúc slovami, že vtedy ani keby zmizli z povrchu zemského. – Ani ich hlas nepočuť, ani sa o nich vôbec nerozpráva, – zdôraznila. Ilustrovala to skutočnosťou, že sa z viac než tridsať reklamných klipov ženský hlas javí len v jednom jedinom. Slovom síce pekným, no neprimeraným: láska. Toľko o ženách, ich postavení a právach v spoločenskom živote a v politike. Pritom nikto nikdy nedokázal, že im tam nie je miesto. Alebo že by neboli úspešnejšie v riadení a v rôznych vedeniach ako ich kolegovia. V tom všetkom sa ale ťažko presadia, kým väčšina bude v zajatí stereotypov a zvykov. Železných košieľ celkom neprimeraných dobe, v ktorej práve sme.

Jakša Vlahović: Zavodňovanie

obyčajní ľudia z nej nebudú mať žiaden osoh. Keby vlajkonosiči takýchto mienok lepšie analyzovali údaje, ľahko by sa dozvedeli, že je v tomto tisícročí práve únia naším najväčším donátorom. Od roku 2000 po súčasnosť z EÚ a jej členov do Srbska prišlo až 75 percent úhrnných donácií. Z Ruska približne tri percentá. Srbsko tiež má osoh z lacných úverov, ktoré

nám poskytuje Európska banka pre rekonštrukciu a rozvoj, tiež Európska investičná banka. Európske investície si možno všimnúť vo všetkých oblastiach a odvetviach. Napríklad v dopravnej infraštruktúre (Most slobody a Žeželjov most v Novom Sade, most Gazela v Belehrade, cesty a hraničné priechody), v zdravotníctve (sanitky, mamografy, odstránenie lekárskeho odpadu), v ekológii s akcentom na kvalitu vzduchu a vody a na nakladanie s pevným odpadom (Subotica, Sriemska Mitrovica, Užice, Požarevac), v pristúpení k programom EÚ, ako je Erazmus, v reforme verejnej správy, v boji proti korupcii... Rozvojová pomoc sa v posledných rokoch čoraz viac orientuje na naše prípravy na členstvo v únii. (V budúcom čísle: Modernizácia a reformy)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

pracovných príležitostí. Ďakujúc tomu, EÚ je stále jedným z najlákavejších miest na život, prácu a vzdelávanie v súčasnom svete. EÚ patrí medzi prvých päť najbohatších hospodárstiev vo svete a tvorí jednu štvrtinu celosvetového hrubého dôchodku. So 16,4 percenta svetového exportu je najväčším aktérom v globálnom obchode. Vďaka sociálnemu modelu trhovej ekonomiky, občania EÚ majú jeden z najvyšších životných štandardov na svete. Až sedem z deviatich krajín s najlepšími účinkami v oblasti rodovej rovnosti je v Európe. Podľa indexu ľudského rozvoja Spojených národov Estónsko, Slovensko a Grécko sú lepšie umiestnené, než Katar, napriek jeho bohatstvu. Ukážok je mnoho. No napriek týmto, stále vo vzduchu visí aj otáznik, nastoľovaný odporcami eurointegrácie, opierajúci sa o mylné tvrdenie, že únia Srbsku nepomáha a že

Ďuro Varga

ednou z častých, teda frekventovaných téz tunajších euroskeptikov je, že je aj Európska únia v kríze. Z toho akosi automaticky vyvodzujú záver, že by sa mohla rozpadnúť. To, čo však treba vedieť, je, že práve solidarita na úrovni únie umožnila členským štátom vyhnúť sa v časoch ťažkej krízy bankrotu, bojovať s vysokou mierou nezamestnanosti, stabilizovať verejné financie a odštartovať tie reformy, ktoré ich upriamili v smere hospodárskeho zotavenia. Preto sa z jednej z najväčších ekonomických kríz, ktoré svet doposiaľ zažil, Európska únia dostáva s väčšou sebadôverou a novými nástrojmi na lepšiu koordináciu hospodárskych politík, tiež s väčšou odolnosťou proti ekonomickým otrasom. Aj v tejto chvíli sa inštitúcie únie a členské štáty veľmi a úporne angažujú na zveľaďovaní vlastnej globálnej konkurencieschopnosti, ako aj na vzniku čoraz väčšieho počtu

44 /4619/ 1. 11. 2014

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: MATEJ BZOVSKÝ, NOSITEĽ CENY HLASU ĽUDU

Dráha bez konečnej stanice Oto Filip

kolegom Matejom Bzovským sa poznáme tak dlho, a tak dobre, že by sme sa v prípade časovej núdze možno ani nemuseli rozprávať. Obaja žijeme v Starej Pazove, celé roky sme cestovali spolu do roboty, úradovali v tej istej kancelárii. Spolu sme sledovali konferencie a akcie, stranícky zjazd Bosny a Hercegoviny v Sarajeve, spolu chodili na poli- Matej Bzovský tické školenie do Kikindy, spolu sa dávno angažovali v akcii Hlas ľudu do každej domácnosti – v Lugu, Ľube či Ašani... Športový publicista a kronikár Maco, Matija či Matt Busby je v objatí žurnalistiky približne šesťdesiatpäť rokov. V súčasnosti je, po Samuelovi Miklovicovi, i druhý tunajší slovenský novinár s najdlhšou tvorivou stážou v našich periodikách. Písal a píše dodnes: do Hlasu ľudu, do Dnevnika, v ktorom sa mu vlastne začala novinárska púť, do denníka Sportski žurnal, novín záhrebských, médií iných... S úsmevom si pripomína dve príhody: – Počas pobytu na Sicílii u dcéry napísal som text aj do ich novín o našich zvykoch. Bol som nedávno v belehradskej Politike, vlastne v denníku Sportski žurnal. Kolegovia sa riadne prekvapili, keď som im povedal, že som vo februári oslávil osemdesiatku. Lebo si ma stále predstavovali ako kohosi v strednom veku. Vraveli, že sú ozaj radi, že dodnes píšem, že ešte mám silu, vôľu novinárčiť aj v tomto veku... Už v rokoch päťdesiatych začal písať o športe, ktorému je verný dodnes. Jeho pero sa úspešne pristavovalo aj pri kultúrnych dianiach a recenziách divadelných predstavení. Písal aj o ekonomike,

www.hl.rs

vyskúšal sa aj v humoreskách z pazovského života, púšťal sa do háklivých a analytických textov, akými boli tie o hospodárskej kriminalite v zemedelskom družstve. Veď ako inak, keď žurnalistiku chápe ako tvorivý jed, ktorý sa človeku dostane pod kožu a už nikdy viac ho nepustí. Jeho záujmový svet sa pritom však nekončí. Bol, aj je, aj výrazne spoločensky angažovaný. Ešte od čias mladosti: bol v mládežníckej organizácii nielen členom, ale i tajomníkom, tiež vedúcim Mládežníckej katedry. Celé desaťročia je aktívny v rôznych

futbalových fórach, organizáciách, inštitúciách: od členstva v predsedníctve FZV cez predsedu FZ Sriemu, po Komisiu pre zveľadenie športu v Srbsku a aktivity v rôznych výboroch a asociáciách. Šport je jeho druhou celoživotnou záľubou a radosťou: už v mladosti sa zaoberal futbalom, volejbalom, basketbalom. – Kedy sa to všetko vlastne začalo? – Už keď som mal sedem či osem rokov volejbalisti ma Cena Hlasu ľudu brali na každý zápas, azda ako akýsi maskot, talizman. Kovačice, iných slovenských dePotom aj futbalisti. Spolu s nimi dín. Keď som bol štrnásťročným som chodil kamiónom do Pivnice, chlapcom, angažoval som sa ako brigádnik na výstavbe štadiónu Jednoty. Ihrisko najprv bolo pri železničnej stanici, potom ho presťahovali do stredu mesta. Bol som v radoch mládežníkov aj vtedy, keď poľský prezident Gomulka mal prísť k nám a navštíviť Napredak. Za päť dní sme urobili cestu od stredu mesta po túto spoločnosť. xxx Úspešné a činorodé desaťročia, ktoré ťažko obsiahnuť aj knihou, nieto obmedzeným priestorom v novinách. Veď je už teraz za ním skutočné more času, dianí, driny, tvrdého života, skúšok a nástrah. Je tu i známy výrok, že sa ako mladý človek snaží, chce meniť svet, kým by v rokoch pokročilých najradšej premenil mladosť, čo sa však nedá. Lebo roky, žiaľ, už nevrátiš. No dobre je, keď je čo bilancovať: – Poďme radom. Tento rok priniesol dva významné dátumy v osobnom živote: začiatkom februára oslavu osemdesiatky v dobrom zdraví, v polovici októbra získanie svojrázneho uznania za celoživotné dielo – Ceny Hlasu ľudu, ktorá sa udeZ udelenia Ceny za celoživotné dielo: zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová, riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel ľuje raz za päť rokov. Načim ešte Žiak a laureát Matej Bzovský (Snímka: E. Šranková) čosi vyzdvihnúť?

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

– Keď sa pozriem dozadu, môžem skonštatovať, že som so svojím životom aj spokojný, aj nie som. Som preto, lebo mám dobrú rodinu, šťastné rodinné vzťahy. S manželkou Ružicou máme štyri deti: dvoch synov a dve dcéry. Je tu aj deväť vnukov a vnučiek. Sú dobrí, slušne vychovaní, čo si veľmi vážim, lebo je v týchto časoch ozaj ťažko vychovávať deti. Spokojný som aj preto, že sa mi vlani podarilo získať rehabilitáciu pre môjho otca, ktorého po oslobodení odviedli práve tí ľudia, s ktorými kedysi pracoval. Šlo o čistú pomstu. Mohol sa zachrániť, keby nechodil domov, no nechcel to, keďže si bol vedomý, že nič zlé nespáchal. Keď ho prepustili zo zemunskej väznice, zabili ho za nič, zastrelili pri vchode do Starej Pazovy, na tzv. Šicare. V časoch budovania benzínovej pumpy INA objavili tam jeho telesné pozostatky. Podal som žiadosť o jeho rehabilitáciu. Je teda plne rehabilitovaný, čo ma naplnilo skutočným šťastím. – Udialo sa to vlani... – Áno, no vrátil by som sa k tomuto roku. K najmilšiemu zo všetkých uznaní – Cene Hlasu ľudu. Myslím si, aby som nebol neskromný, že som si ho skutočne zaslúžil, najmä za tú dlhoročnú vernosť, vlastné pôsobenie a poslanie. K tomu musím pridať, že sa i celá moja rodina našim novinám dlhé roky plne venovala. Kolportérmi boli aj deti, ale aj manželka: v rokoch sedemdesiatych, keď v Pazove bolo okolo osemsto výtlačkov, Ružica mala na starosti celú Pazovu, noviny roznášala, predplatné zbierala. Osožilo jej to – pri stretnutiach s čitateľkami a čitateľmi sa naučila dobre po slovensky. A keď ide o tú druhú stranu mince, to, čo som dosiahnuť mohol, no neurobil som, tak mi je ľúto, že som neukončil Ekonomickú fakultu. Zdolal som jej prvý stupeň. Zostal som s mamou a keďže som sa pomerne včas zamestnal – najprv v pazovskom kine, a potom v Beograd-filme, kde som bol ekonómom a bol som mimoriadne dobre platený – na ten druhý stupeň akosi už nebolo dostatok času. – A potom cesty začali smerovať do Hlasu ľudu... – Keď prišlo pozvanie dnes už nebohého Andreja Čelovského, nemohol som ho odmietnuť. • TÝŽDEŇ •

v ďakovnom prejave na tom pekne organizovanom programe v Štúdiu M v Novom Sade. Vybavili sa mi vtedy i časy, keď som začínal ako sedemnásťročný dopisovateľ Hlasu ľudu. Vtedy mi šéfredaktor Tibor König navrhoval, aby som prišiel do redakcie. Bol by som jednoznačne jej najmladším členom. Niektorí ľudia tu v Starej Pazove to znemožnili, zrejme kvôli tomu, čo si mysleli o mojom otcovi. – A je tu aj spomienka či odkaz, najmä tým mladším? – Mal som to šťastie, že som pracoval s dobrými kolegami, s ktorými ma dodnes spája kopa zážitkov, spomienok, anekdot. S manželkou Ružicou počas slávnostnej akadémie v Štúdiu M Očarilo ma to priateľstvo v redakOnedlho sa však Hlas ľudu ocitol tli, porozprávali. Povedala nám, že cii, to, ako ma prijali – srdečne, v azda najťažšej situácii vo svojich k nim chodili partizáni, rozprávala ako rovnocenného. Na to nikdy dejinách. Odišiel som z veľké- až dovtedy, kým sme pri konci nemôžem zabudnúť. Osobne mi ho platu, priamo pred dverami rozhovoru nezistili, že jej manžel v spomienkach najviac utkvelo, udelenia bytu v Belehrade, na bol známy ustašovec v Boľovciach. s akou netrpezlivosťou, až verminimálny plat do Nového Sadu. Z článku nebolo nič. Nám však vou som čakal chvíľu, kedy mi Ale pre mňa Ondro bol a zostal zostalo poučenie, že si všetko treba svetlo sveta uzrie prvý článok – veľkým človekom. Po príchode do dobre preveriť. Novinárstvo chá- šlo o dáky komunálny problém našej redakcie som zastihol dob- pem predovšetkým ako remeslo. – v Dnevniku, potom aj v Hlase rý novinársky manšaft. Boli sme Stále sa máš čomu učiť. Aj dnes ľudu. Ako bude vyzerať, kde bude ako rodina, kamarátili zalomený. Dávka tej sme sa, po uzáviernetrpezlivosti zostala ke každého čísla sa vo mne dodnes. Teraz konala ďalšia v klusú tu mladší kolegobe na 10. poschodí via, ktorým prajem Dnevnika. Rád by som mnoho úspechov. Je sa vrátil do vtedajšej to normálne: jedni doby. Žiaľ, nejde to. odchádzajú, iní pri– Osobné chápachádzajú. Mladým nie novinárstva? každopádne načim – Ide predovšetkým dať šancu, umožniť o veľmi zodpovedný im prejaviť sa... prístup k témam, Rozprávali sme sa o ktorých píšem. ešte dlho, o témach Môžem sa pochváliť, mnohých. Napríklad že som nemal žiado tom, že sa viacerým S vnučkou Máriou Bzovskou, víťazkou kovačických ne dementi na moje Rozspievaných klenotov vnukom a vnučkám príspevky, hoci som dostalo pod kožu prása venoval aj témam náročným, si rád pekný článok prečítam: tak ve to, čo Mateja dávno prilákalo: háklivým. Novinár si všetko musí mojich bývalých kolegov, ako aj šport. Alebo aj o tom, že zdedili dobre preveriť ešte predtým, než tie, ktoré vychádzajú v Politike hudobné nadanie po jeho manželzasadne k písaciemu stroju, k počí- alebo inde. Všímam si nové výrazy, ke Ružici. A že niet azda pazovskétaču. Keď si fakty a okolnosti dobre lexiku, syntax. Treba sa stále učiť, ho chóru a zboru, v ktorom niekto preveríš a za tým článkom si sto- učiť a učiť, zdokonaľovať sa. z nich nie je. Publicistika a šport, – Po celom rade získaných naplnenie a stálice osudu nositeľa jíš, tak nebudú žiadne problémy. Spomínam si na jednu z ciest, keď cien, kde je v tom všetkom Cena Ceny Hlasu ľudu. Matejove dráhy sme spolu s Milinkou Vrtunskou Hlasu ľudu? bez konečnej stanice. A toľko zaboli na teréne v Boľovciach. Hľa– Osobne ma veľmi, veľmi do- ujímavého a pekného je v dome dali sme partizánske bázy. Je to jala. Keď som sa vrátil domov Bzovskovcov, že to cítiť na každom dnes možno trochu i vtipné, no a položil si ju na stôl, začali sa mi kroku. Veď o tom je život. O troch vtedy nám nebolo do smiechu. lesknúť slzy v očiach. Dostal som generáciách pod jednou strechou, Niekto z miestnych nám dal adresu už ceny Futbalového zväzu Vojvo- vyplnený tým, čo ich láka, čo majú jednej vdovy s poznámkou, že diny, Futbalového zväzu Srbska, radi. Toľko povolaní a poslaní, pôjde o vďačnú spolubesedníč- Miestneho spoločenstva Stará záľub a zázrakov. Trvajúcich stále, ku. Údajne v jej dvore bola jedna Pazova, no táto je pre mňa životná. dodnes. Kým je a bude dostatok z báz. Pekne sme sa s ňou stre- Presne tak, ako som to i povedal síl. Na všetko milované a svoje. 44 /4619/ 1. 11. 2014

Týždeň • Ľudia a diania OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Prispôsobiť sa domácim pomerom Oto Filip

ijeme v dobe nových zistení, preskupovania, odhadovania a odhaľovania perspektív. Kde sú v tom všetkom menšinové noviny? Podľahnú náporu nových technológií a miznú do nenávratna alebo zotrvajú navzdory všetkému? Pri hľadaní jednej z možných odpovedí na niektoré z dilem tohto druhu otázkou sme oslovili vynikajúceho znalca súčasnej mediálnej problematiky prof. PhDr. Samuela Brečku, PhD., z bratislavskej Paneurópskej vysokej školy: – Súčasné pôsobenie globál-

nych a tzv. lokálnych alebo aj menšinových médií je zrejme

protirečivé. Čo s nimi v ére internetu? – Sú, samozrejme, úvahy o tom, či nám tá globálna komunikácia všetko nezvedie na jednu úroveň. Myslím si, že sa regionálne a lokálne médiá nemusia obávať o vlastnú budúcnosť, predovšetkým vzhľadom na svoju, mimoriadne dôležitú, blízkosť k čitateľovi, poslucháčovi, divákovi. Ľudia, čo vieme zo psychologických výskumov už dávno, sa zaujímajú o dve veci: o tie, ktoré sú nám úplne neznáme, ktoré sú nám vzdialené, a potom o tie, ktoré sú pri nás a sú nám blízke. My sme voľakedy, kedysi v roku 1968, ŠKOLSKÝ DVOR staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove dostal novú asfaltovú vrstvu. Investíciu mala na starosti Direkcia pre výstavbu obce a hodnota prác je dva milióny dinárov. Školský dvor je i univerzálnym ihriskom pre malý futbal, hádzanú a basketbal. Z direkcie oznámili, že s úpravou škôl, resp. školských dvorov na území Staropazovskej obce mienia pokračovať aj naďalej. A. Lš. Foto: z archívu direkcie

robili reprezentatívny výskum po Slovensku. Opýtali sme sa napríklad respondentov v dedinách aj to, čo pre nich bola včera najdôležitejšia správa. A tou bola, že doviezli do dediny kapustu. Teda nie to, že práve vtedy zasadalo Valné zhromaždenie Spojených národov. Keď ide o dilemu, čo s menšinovými médiami v čase internetu, treba si čosi všimnúť. Menšiny slovenské, nech sú kdekoľvek, či v Kanade alebo Austrálii, môžu sledovať slovenské médiá, čítať slovenské noviny, počúvať rádio, pozerať televíziu, aj to bez problémov. To ale potom znamená, že by sa médiá národnostných menšín, kdekoľvek vo svete, mali viac sústreďovať na domáce publikom, na domáce problémy. Už nepotrebujú ako voľakedy informovať o tom, čo sa deje na Slovensku. To sa čitatelia a poslucháči ľahko dozvedia cez internet. Takže obsahom sa im treba prispôsobiť vlastným domácim pomerom.



KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Realizácia projektu. Na zasadnutí Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova, ktoré sa konalo v pondelok 20. októbra, tajomník Milenko Vučinović informoval, že predmetom týkajúcim sa osudu robotníckych oddychovní na Zlatare a v Čanji, ktorý iniciovala Sociálno-ekonomická rada, sa teraz zaoberá obecná verejná prokuratúra. Členovia rady spolu s Twining tímom pokračujú v realizácii projektu Zveľadenie sociálneho dialógu, ktorý financuje Európska únia. alš

NÁVŠTEVA ŽIEN Z NIŠSKÉHO OBVODU. Uplynulý víkend členky Ženského spolku v Kovačici privítali predstaviteľky Združenia podnikavých žien z Nišu, Gadžinho Hanu a Svrljigu. Bolo to vlastne prvé stretnutie v rámci projektu Spoznajme Vojvodinu, ktorý finančne podporil Ústav pre rodovú rovnosť. V miestnostiach kovačického spolku vedúce spolkov podpísali memorandum o spolupráci a dohodli sa o spoločných aktivitách. Viac ako 30 žien podnikateliek z južného Srbska, ktoré sa zaoberajú ľudovými remeslami, potvrdilo, že toto je len prvé z budúcich stretnutí, ktoré mienia organizovať v záujme výmeny skúseností a s cieľom pomôcť aj iným ženám pri zakladaní súkromného biznisu. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ • ĽUDIA A DIANIA •

V STAREJ PAZOVE SI PRIPOMENULI DEŇ OSLOBODENIA

Vzdali hold obetiam vojny Anna Lešťanová

Po minútke ticha, ktorou vzdali hold obetiam vojny, o význame oslobodenia od fašizmu hovoril Milan Pjevac, predseda Obecnej

ladením kvetov k pomníku padlých bojovníkov a obetí fašizmu v strede Starej Pazovy a k pomníku národného hrdinu Janka Čmelíka v mestskom parku účastníci NOB, predstavitelia obce, bojovníckych organizácií a základnej školy si pripomenuli 23. október, deň, keď v druhej svetovej vojne bola oslobodená Stará Pazova a okolité osady. Vo štvrtok v budove Zhromaždenia obce delegáciu, v ktorej boli účastníci NOB a ich potomkovia, predstavitelia bojovníckych organizácií a občania, prijali obecní funkcionári, a to Đorđe Radinović, predseda obce, Branislava Pred pomníkom národného hrdinu Janka Maliová, námestníčka Čmelíka predsedu obce, a Radoje Blagojević, predseda ZO. Po bojovníckej organizácie. Kvety zvítaní a rozhovore nasledovalo k pomníku padlých bojovníkov kladenie kvetov k pomníku v stre- a obetí fašizmu položili delegáde Starej Pazovy. cie Obce Stará Pazova, Obecnej

Delegácia Obce Stará Pazova pred pomníkom v strede mesta

bojovníckej organizácie, Novej komunistickej strany Juhoslávie a Socialistickej mládeže. Kvety k pomníku národného hrdinu Janka Čmelíka položili predstavitelia miestnej organizácie v čele s predsedom Šimom Domonim. O živote a hrdinskej smrti Janka Čmelíka hovoril Janko Havran, riaditeľ základnej školy, ktorá nosí jeho meno. Bez ohľadu na daždivé počasie, žiaci predviedli pekný poeticko-hudobný program.

Záverom sa bojovníci, medzi ktorými bola aj Zuzana Bzovská, bojovníčka XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády, a iní hostia kamarátili v aule Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića. K 70. výročiu oslobodenia Starej Pazovy a okolitých osád príležitostné programy predviedli i žiaci základných škôl Very Miščevićovej z Belegiša a Boška Palkovljevića Pinkiho zo Starej Pazovy.

28. OKTÓBER V PETROVCI

Hodina dejín Jaroslav Čiep

ak ako každý rok, aj v tomto roku predstavitelia lokálnej samosprávy, spoločenských organizácií a združení, učitelia a žiaci z petrovských škôl sa v utorok 28. októbra o desiatej hodine predpoludním zhromaždili na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla. Je to miesto, kde sa presne v ten deň roku 1941 konala poprava mladých revolucionárov, ktorí povstali proti fašistickej nadvláde a okupácii maďarského vojska. Po primeraných básňach v prednese žiačok základnej školy a gymnázia a vystúpení žiackeho • ĽUDIA A DIANIA •

chóru v príležitostnom programe a pietnej spomienke na martýrov slobody sa prihovorili predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok a predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Svojráznou hodinou dejín prítomným žiakom vojnové časy, tragické chvíle a popravu skrátka sprítomnil profesor dejepisu Ján Benda. Potom viaceré organizácie a združenia položili vence k pomníku na nádvorí SVD. Zástup sa presunul aj na partizánske hroby, do časti cintorína, kde po skončení druhej svetovej vojny vystavali spoločnú hrobku pre umučených prvobo-

Pietna spomienka na popravených mladíkov

jovníkov. Pri hrobke hold padlým vzdal predseda Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Rybovič a chór pod vedením profesorky Marieny Stankovićovej-

-Krivákovej zaspieval primeranú pieseň. Vždy k tomuto dňu hrobka na petrovskom cintoríne býva príležitostne upravená a ozdobená kyticami kvetov.

44 /4619/ 1. 11. 2014

Ľudia a diania ZO STAROPAZOVSKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Podnik Čistoća medzi najlepšími Anna Lešťanová

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na 24. zasadnutí, ktoré sa konalo v piatok 24. októbra, jednohlasne schválili všetkých 14 bodov rokovacieho programu. Medzi najvýznamnejšie body na zasadnutí určite patrilo schválenie zmien a doplnkov programov hospodárenia dvoch staropazovských verejných podnikov – VP Čistoća a VP Vodovod a kanalizácia. Po kratšej rozprave, v ktorej vystúpili Srđo Komazec zo Srbskej radikálnej strany a Bogdan Miljević zo Srbskej pokrokovej strany, slova sa ujal Milan Končarević, riaditeľ Verejného podniku Čistoća. Pripomenul, že od tohto roku okrem riadnej činnosti podnik Čistoća má na starosti aj iné práce, ako je starostlivosť o zalesňovateľskú škôlku,

Riaditeľ VP Čistoća Milan Končarević pred výborníkmi staropazovského obecného parlamentu

kompletnú údržbu cintorínov, údržbu ciest a iné. Medzi nové funkcie v Čistoći, ako povedal riaditeľ Končarević, najnovšie patrí aj údržba pouličného osvetlenia v obci. Táto pracovná jednotka s činnosťou začala pred niekoľkými mesiacmi, keď na to v podniku boli vytvorené podmienky. Z

týchto dôvodov museli pristúpiť k zmene štatútu a kolektívnych zmlúv a v podniku vypracovali aj novú systematizáciu pracovných miest. Pre rozšírenie okruhu pôsobenia vo VP Čistoća nevyhnutné bolo schválenie zmien a doplnkov programu hospodárenia tohto podniku. Ako na zasadnutí uvie-

ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA PANČEVO

Michael Davenport – čestný občan Pančeva Vladimír Hudec

a úvod zasadnutia Zhromaždenia mesta Pančevo v piatok 24. októbra pri určovaní rokovacieho programu výborníci SPS reagovali na vyhlásenie primátora Pavla Radanova, ktorý deň predtým povedal, že rozhodnutie o udelení novembrových cien treba zrušiť, lebo v uplynulom období jednotlivci a skupiny robili veľký nátlak na členov komisie pre udelenie tejto ceny. Konštatujúc, že sú hrdí na prácu svojho predstaviteľa v komisii Vitomira Sudarského, ktorý je aj jej predsedom, výbornícka skupina SPS – JS opustila zasadnutie, lebo – ako povedal výborník Mirko Nikolić – v takom ovzduší nie je možné pracovať a rozhodovať. Návrh novej stratégie rozvoja mesta na obdobie rokov 2014 – 2020 nevyvolal očakávanú rozpravu a vládnuca koalícia ho schválila. Výborníci LSV povedali, že tento dokument považujú za poli-

www.hl.rs

tický, lebo ho schvaľujú strany pri moci, a ligisti, ako to konštatoval Pavle Đukić, hoci ponúkali svoju pomoc, do vypracovania stratégie neboli zapojení. Na druhej strane Rajko Milović z SDPS konštatoval, že v stratégii chýba jasne definovaný cieľ vyjadrený v konkrétnych číslach – o koľko percent bude zmenšená nezamestnanosť, koľko občanov sa vďaka rôznym podnetným prostriedkom rozhodne vrátiť na dedinu, koľko kilometrov ciest sa vybuduje... Ostré reakcie viacerých výborníkov vyvolal návrh primátora Pavla Radanova, aby vedúceho misie EÚ v Srbsku Michaela Davenporta vyhlásili za čestného občana Pančeva. Tento návrh bol dokonca dôvodom väčšej prítomnosti polície v budove mestského zhromaždenia, lebo jednotliví výborníci pozývali občanov na protest proti takému návrhu. – Michael Davenport svojimi vyhláseniami ospravedlňoval bombardovanie Spolkovej repub-

Informačno-politický týždenník

dol riaditeľ Končarević, v uplynulom dvojmesačnom období tím expertov z Hospodárskej komory Srbska vykonal dôkladnú analýzu hospodárenia a fungovania VP Čistoća, a to na základe príkazu o uplatnení opatrení vlády Republiky Srbsko ohľadom analýzy práce verejných podnikov s cieľom skvalitniť ich prácu. „Pred pár dňami zo spomínanej komory sme dostali certifikát. Ide o hodnotné uznanie, ktorým VP Čistoća Stará Pazova zaradili medzi 10 najúspešnejších verejných podnikov v Srbsku,“ akcentoval riaditeľ Končarević a dodal, že pre nich toto uznanie mnoho znamená. Zdôraznil ešte, že netreba zabudnúť, že od 1. januára 2014 VP Čistoća z obecného rozpočtu nedostáva žiadne subvencie. O zmenách a doplnkoch programu hospodárenia VP Vodovod a kanalizácia sa zmienila Josipa Matićová-Stojimirovićová, šéfka účtovníctva v tomto staropazovskom podniku. Dôkladne podľa statí vysvetlila, čo všetko vplývalo na zmeny a doplnky programu a zároveň prízvukovala, že celkové investície podniku na rok 2014 sú o 20 percent nižšie od plánovaných.

liky Juhoslávie a Pančevo je jedno z najčastejšie zasahovaných miest, v dôsledku čoho koncentrácia škodlivých látok viacnásobne stúpla a ochudobnený urán zanechal následky, ktoré občania Pančeva budú cítiť nasledujúcich 100 rokov, – povedala výborníčka Smilja Glamočaninová-Vargová. Na druhej strane členka Mestskej rady Suzana Jovanovićová konštatovala, že v pozadí návrhu je vlastne intenzívna spolupráca mesta Pančevo s Európskou delegáciou v Srbsku a že Michael Davenport prejavuje veľký záujem o Pančevo aj mimo svojich bežných pracovných povinností. Konečne s 38 hlasmi za a siedmimi proti zhromaždenie vyhlásilo Michaela Davenporta za čestného občana Pančeva. Počas hlasovania viacerí výborníci SNS a takmer všetci výborníci DSS neboli v sieni, a proti boli výborníci SDPS. Na druhej strane návrh podporili aj výborníci z radov opozičnej LSV. Potom výborníci bez rozpravy schválili viacero rozhodnutí, medzi ktorými bolo aj rozhodnutie o novom spôsobe vyberania poplatkov za diaľkové vykurovanie, ktoré sa začne uplatňovať od budúceho roku. Týmto rozhodnutím je určené, že občania tepelnú energiu budú platiť podľa spotreby, a člen Mestskej rady Predrag Patić zdôvodnil, že sa tak ušetrí 20 až 30 percent zdrojov energie. Zároveň vyjadril poľutovanie nad tým, že sa uplatnenie rozhodnutia odročí na budúci rok. • ĽUDIA A DIANIA •

BÁČSKY PETROVEC

Matičný dom v nových farbách Jaroslav Čiep

ráce na oprave priečelia budovy Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka prebiehali v poslednom kvartáli roku 2010. Vtedy začalo aj zatepľovanie budovy, takže v nasledujúcich rokoch všetky okná a dvere z vonkajších strán budovy nahradili novými z plastovej hmoty. Plastové okná a dvere okrem prízemia dostali aj miestnosti na poschodí, ktoré používa Múzeum Nový lesk matičnej budovy v Petrovci vojvodinských Slovákov. Práce sa uskutočnili na základe pro- minulého roka vypracovali projekt jektov, ktoré v jednotlivých rokoch na ÚSŽZ a po jeho schválení v tomto schválil Úrad pre Slovákov žijúcich roku pristúpili k oprave podstrešia a plastík na stenách, ako aj k líčev zahraničí (ÚSŽZ) z Bratislavy. Keďže po výmene okien vznikli niu čelnej strany budovy. Podľa viaceré miesta, kde omietka bola rozpočtu z Úradu získali 2 000 eur poškodená, zamestnanci Matice a materiál zabezpečil aj petrovský slovenskej v Srbsku na sklonku rodák maliar Vladimír Urbanček.

Doterajšie tak trochu šedé nuansy farieb v polovici októbra majstri pretreli sviežimi farbami, ale tentoraz vo výraznejších modrých odtieňoch. Tie v kombinácii s bielou dávajú honosný, reprezentačný vzhľad matičnej budovy v Petrovci.

PRVÉ STRETNUTIE PENZISTOV A INVALIDOV PRÁCE pod názvom Pri kávičke poobedie s penzistami sa hložianskym dôchodcom vydarilo nad očakávanie. Nedeľné popoludnie v kaviarni Pod lipami v nedeľu 26. októbra pulzovalo dobrými vibráciami. Vzišli z neformálnych družných rozhovorov asi sto prítomných pri keksoch, šťave, káve a čaji. Úvodom stretnutia predseda Miestnej organizácie penzistov a invalidov práce Ján Haška, inak iniciátor podujatia, ktoré chce byť tradičné, privítal hostí. Dvaja z nich sa aj prihovorili: predseda Rady Miestneho spoločenstva Ján Bohuš a riaditeľ Komunálneho podniku Gloakvalis Samuel Valo. Básne, krátke prózy a úvahy predniesli Zuzana Turóciová, Zuzana Dudková a Anna Galambošová. Pavel Baďan poinformoval prítomných o výhodách zľavnenej karty pre penzistov, ktorú si u neho môžu zadovážiť. Tajomníčka Zuzana Turóciová o. i. povedala: „Penzisti vraj majú veľa voľného času, ale často sa oň nemajú s kým rozdeliť; tu sme teda preto, aby sme sa stretli, porozprávali sa, proste aby sme jedno odpoludnie strávili inak než každý iný deň.“ J. B. • ĽUDIA A DIANIA •



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Návšteva zo Slovenska. V pondelok 20. októbra Obec Báčsky Petrovec navštívil Branislav Ondruš, štátny tajomník v Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na pôde lokálnej samosprávy rokoval s vedením Báčskopetrovskej obce, pričom sa oboznámil s novými strategickými dokumentmi, s hospodárskymi podmienkami, ako i s možnosťami investovania do tohto prostredia. V rámci návštevy B. Ondruš navštívil Miestne spoločenstvo Hložany a súkromný podnik Agroplod, ako i ústredie Matice slovenskej v Srbsku v Petrovci. xxx Počítačový kurz. Obec Báčsky Petrovec a Pokrajinský ústav pre rodovú rovnosť zorganizujú počítačový kurz pre pokročilých. Kurz bude prebiehať v každej osade v obci v základných školách a začne v novembri 2014. Preto vyzvali záujemkyne, ktoré už ovládajú základné vedomosti v práci s počítačom a chcú si vedomosti prehĺbiť, aby sa prihlásili na tento kurz. V závislosti od záujmu a počtu prihlášok uprednostnia nezamestnané ženy nad 40 rokov. xxx Investície KFW z Nemecka. V stredu 22. októbra Báčskopetrovskú obec navštívila delegácia nemeckej vládnej organizácie KFW, ktorú sprevádzali predstavitelia Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Organizáciu KFW zastupoval projektový manažér Johannes Kannicht. Témou rokovaní bolo zapojenie Obce Báčsky Petrovec do realizácie projektu výstavby regionálnej depónie v Novom Sade, resp. technická podpora pri výstavbe transferových staníc v tejto obci, ako aj transport komunálneho odpadu na budúcu regionálnu depóniu. J. Č-p

44 /4619/ 1. 11. 2014

Ľudia a diania

PADINSKÍ MOTORKÁRI A HASIČI V SPOLOČNEJ AKCII. V uplynulom roku k oslave uctyhodného jubilea, 85 rokov založenia Dobrovoľného požiarnického spolku Padina, bola zrenovovaná a zrekonštruovaná budova spolku. V prácach okolo budovy sa vždy zúčastňovalo iba niekoľko aktívnych členov, ktorým za to patrí veľká vďaka. Podľa slov predsedu DPS Jána Žolnaja, posledné dve októbrové nedele usporiadali akciu na úprave fasády zo dvora, do ktorej sa zapojili aj početní členovia združenia motorkárov Two Wheels Padina. Z prostriedkov DPS zabezpečili potrebný materiál, pokým na líčenie stien potrebujú pomoc domácich štedrých dobrodincov.

KOMPOSTOVANIE V JÁNOŠÍCKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE. Pod vedením členov školského aktívu v Základnej škole T. G. Masaryka pre prírodné vedy, v ktorom sú učitelia Jaroslav Halabrín, Elena Omastová, Martina Zríniová a Marína Koláriková, žiaci jánošíckej základnej školy z dosák vyrobili dva kompostéry, ktoré naplnili lístím opadnutým zo stromov na nádvorí školy. O niekoľko mesiacov sa lístie rozloží a vznikne kompost, čiže organické hnojivo, ktoré je kľúčovou zložkou organickej poľnohospodárskej výroby. Tak jedným úderom zabili dve muchy – poupratovali školský dvor a namiesto toho, aby lístie zapálili, uložili ho do kompostérov a na jar, keď sa vysádza zeleninová priesada a kvety, kompost predajú záhradníkom a gazdinkám a čosi zarobia. J. H-ín Foto: J. Takáč

A. Ch.

VO SVETLE ŠTATISTÍK: RODOVÁ ROVNOSŤ V SRBSKU (5)

Niektoré porovnávacie perspektívy Oto Filip

edomá si často priam priepastného rozdielu medzi postavením mužov a žien v biznise, Európska únia v poslednom desaťročí upriamuje osobitné úsilie v smere zveľaďovania pozície menej zastúpenej populácie v podnikaní. S tým cieľom vzniklo niekoľko iniciatív, realizovaných buď priamo zo strany európskych inštitúcií alebo cez rôzne programy podpory. Tak Európska sieť na podporu podnikania žien vznikla z iniciatívy Švédska v roku 2000 s cieľom zviditeľniť ženy v biznise, umožniť im prajnejšie podnikateľské a tvorivé ovzdušie a rast ich počtu, ako aj stúpanie počtu spoločností, v čele ktorých sú. Je tu aj Európska sieť ambasádoriek –podnikateliek pô-

www.hl.rs

sobiaca od roku 2009. Jej účelom je zapojiť úspešné podnikateľky do kampane promócií ženského podnikateľstva, a tým vplývať aj na iné, aby začali samostatný biznis. V sieti je zatiaľ okolo 270 úspešných európskych podnikateliek, z čoho zo Srbska desať. Koordinovanie ich činnosti je v príslušnosti Národnej agentúry pre regionálny rozvoj. Európska sieť na podporu mentoriek vznikla pred troma rokmi. Je v nej sedemnásť krajín účinkujúcich v Rámcovom programe konkurencieschopnosti a inovácií EÚ. Prioritnými cieľmi tejto siete, v radoch ktorej je aj Srbsko, je zveľaďovať, podporovať a podnietiť uvedený druh biznisu prostredníctvom porád a mentorstva. Zvlášť v začiatočnej fáze riadenia a rastu spoločností, najčastejšie

Informačno-politický týždenník

medzi druhým a štvrtým rokom ich existencie. Vďaka európskemu úsiliu viaceré významné európske spoločnosti úspešne zakomponovali rodovú rovnosť do vlastných podnikateľských štruktúr a praxe. Tak IBM, spoločnosť zaoberajúca sa informačnými technológiami a zamestnávajúca viac než 430 000 ľudí, vyštartovala s programom rodovej pestrosti zamestnaných ešte v deväťdesiatych rokoch. Celým radom aktivít a zodpovedným prístupom k rodovej rovnosti sa stala príkladom mnohým iným. V roku 2012 bola medzi prvých desať z päťdesiat svetových spoločností podľa počtu žien na vedúcich pozíciách, celé roky je aj na zozname sto najlepších spoločností pre zamestnané matky. Jedna z vedúcich mediálnych skupín v Nemecku Axel

Springer AG (12 800 zamestnaných) začala pred štyrmi rokmi projekt zvýšenia počtu žien na riadiacich pozíciách. V roku 2010 ich bolo šestnásť percent, o rok neskoršie už 25 percent. Do tretice je tu aj grécka nadnárodná spoločnosť Kleemann Hellas SA (výroba a inštalovanie výťahov), v ktorej pred desaťročím bolo len päť percent žien angažovaných v predaji. Vďaka rôznym aktivitám ich počet za niekoľko rokov viacnásobne stúpol: v roku 2012 ich v oddelení predaja bolo dokonca tridsať percent. Uvedené a mnohé iné príklady treba chápať nielen ako základ možných porovnaní, ale viac ako smernicu, akým smerom sa dívať v oblasti rodovej rovnosti už dnes či zajtra. (Dokončenie v budúcom čísle: Od záverov k odporúčaniam) • ĽUDIA A DIANIA •

V KOVAČICKOM CIRKEVNOM ZBORE

Pripomenuli si posviacku kostola Anička Chalupová

krem tradičného kirvajového jarmoka, ktorý svojou rozmanitosťou vždy upúta pozornosť nielen Kovačičanov, ale aj hostí spoza chotára, v kovačickom kostole sa každoročne konajú slávnostné bohoslužby, na ktorých si veriaci pripomínajú deň posviacky kostola. V nedeľu 19. októbra kovačický chrám bol vyplnený do posledného miesta. V kirvajovú nedeľu sa na slávnostných bohoslužbách v kovačickom kostole zúčastnili oba cirkevné zbory – Kovačica I, vedený farárom Pavlom Sklenárom, seniorom banátskym, a Kovačica II, vedený farárom Martinom Bajzom. Kovačický zbor II usporiadal primeraný program, v rámci ktorého vystúpili oba spevokoly, ženský a zmiešaný, a pre presbyterov a cirkevnú správu bola tradične prisluhovaná Večera Pánova. Druhý zbor privítal cirkevníkov z Lugu v čele s farárom Jánom Vidom. Pri tejto príležitosti si všetci spoločne pripomenuli Deň posviacky kostola, ktorý bol vystavaný a posvätený roku 1928. Štrnásť rokov predtým bola vystavaná kostolná veža a nainštalovaný organ. Kovačický kostol 19. októbra 1928 posvätil sarvašský farár Gabriel Machuľa,

Ženský spevokol cirkevného zboru Kovačica I

senior Békešsko-banátskeho seniorátu. V nedeľu na predpoludňajších bohoslužbách účinkovali starší spevokol pod vedením kantora Jána Nemčeka, ženský spevokol pod vedením Alžbety Hriešikovej a mládež pod

taktovkou Márie Sklenárovej a prof. Pavla Tomáša ml. Kirvaj v Kovačici okrem športových dianí poznačil festival slovenských ľudových piesní pre deti Rozspievané klenoty 2014.

DVOJIČKY Z KULPÍNA SA SCHYSTALI NA MAŠKARÁDU. Nina a Mina Bjelicové, sestry – dvojičky sa ako škôlkarky z PU Včielka v Kulpíne zapojili do aktivít Detského týždňa. Mama Vlasta im z tej príležitosti – ako vidno na fotke – pripravila originálne masky. Takto vyparádené sa pripojili k deťom vo svojej škôlke v záverečný deň Detského týždňa, keď mali maškarádu a keď sa zúčastnili v sprievode tiahnucom ulicami Kulpína, aby sa predstavili spoluobčanom. Na snímke: Nina (zľava) ako slniečko a Mina ako kvetinka. K. G. Foto: J. Z.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

ríjemnú správu prinášam, priatelia. Ako oznámili z vyšších polôh, znížia sa tenzie... Ten...pen... Hí! Prepáčte, vážení, ale z týchto početných opatrení zameraných na zabezpečenie optimálnych podmienok pre náš urýchlený pád... pardon, let – áno, let za VVŽÚ, čiže vytúženou vysokou životnou úrovňou (ach, jaj, hádam len na ňu, na VVŽÚ, nenarazíme čelom či tylom) sa mi už riadne točí v hlave. • ĽUDIA A DIANIA •

Inými slovami nie je reč o tenziách, ale o penziách. A platoch. Ktoré penzie a platy, veru áno, vážení priatelia a ostatní (od)počúvajúci, sa u nás budú znižovať. O tenziách zatiaľ nevedno, ako sa budú správať, ale penzie, ako i platy zamestnancov v oblasti štátneho úseku sa musia znížiť. Konečne náš lament..., prepáčte, parlament, rozhodol v prospech našej lepšej budúcnosti. Prosím o potlesk! A o ovácie: Par-lament!

Par-Lament! Ďakujem, ďa-Kujem! Všakže je, vážení, všetko absolútne logické a jasné! Penzisti (okrem tých, ktorých penzia je menšia než 25 000 dinárov) a spomenutí zamestnanci počas nasledujúcich dvoch rokov (aspoň dvoch rokov, možnože ani toľko a prečo nie aj dlhšie!?) budú síce mať peňazí menej, avšak až im, t. j. až nám svitne, až sa štátny erár zotaví a začne z neho nie kvapkať, ale cícerkom ba prúdom prúdiť čo riadna penzia, čo riadny plat, vhupneme priamo do lepšej budúcnosti. Ani prasiatka do žita. Hurá, hurá, hurá! Nu, što vy malčíte?

Pajďom, tavárišči, jiščó raz; jiščó mnóha-mnóha raz: Urá-urá-urá!!! Veď náš pán prezident rázne odmietol zúčastniť sa na podujatí v Belgicku venovanom storočnici začiatku Veľkej vojny. Preto, že organizátori prisľúbili, že vytasia aj štátne symboly tzv. Republiky Kosovo. Ihneď zareagovala aj kosovská dievčina, pardon, kosovská prezidentka Atifete Jahjaga. Vyhlásila rázne, že veru bez pána Tomislava Nikolića do toho Belgicka ani ona za svet neodcestuje! Takže sa veci, ako vidno (a ako dobre!), hýbu k lepšiemu. Hurá, (h)urá, urá!

44 /4619/ 1. 11. 2014

Ľudia a diania STAROPAZOVČANKA VLASTA MAJORSKÁ UKÁZALA SVOJ TALENT

Dekoračné a úžitkové predmety z papiera Anna Lešťanová

o konca októbra v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove je otvorená nevšedná výstava unikátnych prác z novinového papiera, ktoré zhotovuje Vlasta Majorská zo Starej Pazovy. Rozličné predmety z papiera,

košíky a iné dekoračné a úžitkové predmety, vyrába vyše roka. Slávnostné otvorenie výstavy, na ktorej V. Majorská početným spoluobčanom po prvý raz ukázala svoj talent, sa konalo v stredu 15. októbra. Návštevníci obdivovali vystavené predmety, ktorých základným materiálom je

Vystavené dekoračné predmety

novinový papier. Svoje výtvarné a dekoračné schopnosti Vlasta Majorská začala prejavovať pri úprave výkladov, keď ešte pracovala ako predavačka. Potom svoj talent usmernila na príležitostné vyzdobovanie domu, najmä v ústrety veľkonočným a vianoč- Autorka výstavy Vlasta Majorská (vpravo) ným sviatkom. Hoci Súčasťou výstavy sú aj krásne výroba unikátnych výrobkov z novinového papiera je jej ob- pletené šály, tiež výsledky práce ľúbeným koníčkom, najnovšie jej šikovných rúk. Vlasta Majorská svoje kreatívne sily usmernila je pravidelnou návštevníčkou na zošľachtenie podnikateľských pazovskej Ľudovej knižnice a o jej priestorov svojich dvoch synov. práci a talente sa na slávnostnom Kvetinové aranžmány v košíkoch otvorení výstavy veľmi pozitívne sú tak verne zhotovené, že sa ich a podnetne zmienili zamestnanmnohí na slávnostnom otvorení kyne knižnice Nataša Filipová, výstavy museli dotknúť, aby sa riaditeľka, a Mirjana Žakulová, presvedčili, z čoho sú vyrobené. historička umenia.

NA SLOVÍČKO S BIELOBLATSKOU VÝŠIVKÁRKOU ERŽOU KUCHÁRIKOVOU

Výšivky sú moje bohatstvo Vladimír Hudec

prievodným podujatím tohtoročného Sladkého dňa v Bielom Blate bola výstava výšiviek dlhoročnej členky bieloblatského Spolku žien Erže Kuchárikovej. Vystavených bolo viac ako 40 výšiviek a medzi nimi aj tie staré vyše päťdesiat rokov, ktoré táto 82-ročná starenka vyšila ešte za mladi. Vyšívať vraj začala v dievčenskom veku a všetko, čo doteraz vyšila, má uschované v skriniach. Je tam takmer sto vyšívaných vankúšikov, obrúskov, uterákov... – Keď som bola dievka, nemali sme často možnosť kúpiť látku a bavlnu – pamuk na vyšívanie, – povedala nám Kucháriková. – Akže sa nám predsa podarilo zohnať nejaké plátno, ihneď som ho vyšila. Nuž a keď som sa roku 1953 vydala, mali sme viac možností, takže som

www.hl.rs

začala viac aj vyšívať. Najviac som robila v zime na posedeniach s príbuznými a priateľmi. Kým ostatné ženy hrali karty, ja som vyšívala. Nikdy som nemala rada karty. Vtedy sme ešte elektrický prúd nemali,

takže sme sa častejšie stretávali a ja som vyšívala pri petrolejovej lampe. Vyšívanie jej vraj veľmi pomohlo aj keď ešte pomerne mladá ovdovela, aby prekonala samotu a skrátila si dlhé nočné chvíle. Po dennej namá-

Erža Kucháriková (v strede) na výstave s Máriou Haníkovou (vpravo) a Máriou Hromčíkovou

Informačno-politický týždenník

havej práci vyšívala aj do polnoci, a tak pri výšivkách oddychovala. Okrem toho skôr veľmi mnoho aj priadla, plietla, tkala. Vždy to však robila výlučne pre potreby vlastnej rodiny a nikdy netúžila po tom, aby tú svoju zručnosť speňažila. Tak je tomu dnes. Aj keď je už v úctyhodnom veku a žije z poľnohospodárskej penzie, nechce svoje ručné práce predať, a tak si aspoň trochu doplniť skromný rodinný rozpočet. Vraj to, čo dostane, jej úplne stačí, a trochu jej aj syn pomôže. – So ženským spolkom som bola na mnohých zájazdoch, kde okrem iných boli vystavené aj moje ručné práce. Okoloidúci ich obdivovali, pýtali sa na cenu, chceli si ich kúpiť ako suvenír, ale ja som ich nechcela predať. Sú len a len moje a nieto tých peňazí, za ktoré by som sa s nimi rozlúčila. Mám dve vnučky, ktoré síce nevyšívajú, ale majú rady vyšívané veci. Občas ich spoločne obdivujeme. Jedného dňa, keď mňa nebude, budú mať pamiatku na svoju starú mamu. • ĽUDIA A DIANIA •

DRUHÁ ÓDA NA ZEMIAKY V HLOŽANOCH

Plná tácka pôžitku, nielen z jedál Juraj Bartoš

ky odhalili španielski Spevácka skupina SŽS v konquistadori v horách zložení: Zuzana Fábryová, ruhé v poradí Zemiakové hody, Čile a Ekvádora v poloMária Francistyová, Anna podobne ako vlani, hložiansky vici 16. storočia. Biely Zátrochová, Mária Šranková Spolok žien Slovenka usporiadal okrúhly zemiak krášlil a Anna Hataľová, zaspievala v kaviarni Pod lipami. Aký to bol svia- sedliacke stoly. Bol zázopár pesničiek. Hrali hutok pre zmysly v sobotu podvečer 25. roveň najlacnejšou i dobníci Ján Zelenák a Ján októbra! Na pekne prikrytých stoloch najbezvýznamnejšou Andrášik. Len čo hostky a zemiaky pripravené na všetky možné zeleninou. Bol hanený hostia okoštovali voňavé spôsoby. Ľudové jedlá s ľudovými i chválený, uctievaný a šťavnaté i chrumkavé krumnázvami: bagáne, bagániky, gerheňa zavrhovaný... pľové dobrôtky, už sa na ta– vyprážané i pečené. Pampúšiky, haO použití zemiakov Zemiaková torta s vetvičkou a kvietkami symbolizuje nečnom pódiu len tak hmýrilušky, rejteša. Pita, buchty, gombóce, v praxi hovorila Miriam vzmáhanie sa slovenských ženských spolkov lo. Zábava pokračovala aj po furkovce; fašír, lepňa, kysnuté koláča. Murtínová. Tak sa prívylosovaní pestrej tomboly Zemiakovo-kokosové guľky, zemia- tomní dozvedeli, že prečisťujú črevá, Zuzana Dudková, Zuzana Šranková, (časť zeleniny zabezpečilo Združekové guľky s orechmi, s krupicou i s že sú bohaté na vitamín C, liečia rany Anna Fábryová, Anna Hataľová, nie poľnohospodárov Hložany) do makom. Zemiaky plnené škvarkami, a pozitívne vplývajú na pokožku. S Anna Galambošová, Mária Francis- neskorej nočnej hodiny. papriky plnené zemiakmi, zemiakový prítomnými sa rozdelila aj o zopár tyová, Zuzana Galambošová ml., Členky SŽS sa už 27. októbra stretli Mária Štajferová-Ďurišová, Mária zase. Na tradičnom pondelkovom koláč s tvarohom a, pravdaže – ze- užitočných rád: miaková torta. – Keď varíte zemiaky v šupke, Galambošová, Anna Lačoková a večierku si vymenili nielen okrasné Úvodom 2. ročníka Zemiakových vodu posoľte; vtedy nepopraskajú. Viera Miškovicová, ako i zemiakové rastliny a kvetiny, ale aj idey o tom, čo hodov početných prítomných pri- Alebo pridajte do vody polievkovú pochúťky, ktoré priniesli Pivničanky usporiadať počas zimných večerov, vítala predsedníčka SŽ Slovenka a lyžicu oleja. Keďže staré a nové ze- a Petrovčanky. ktoré klopú na dvere. Asociácie slovenských spolkov žien miaky neobsahujú rovnaké množViera Miškovicová. O vzácnej azda i stvo škroboviny, treba ich pripranedocenenej zelenine o. i. povedala: vovať rozdielnymi spôsobmi: staré – Zemiaky obstoja na suchu i v zemiaky sa vkladajú do studenej mokrej pôde; znesú také aj onaké vody, nové do vriacej. Keď chceme, počasie, a keď človek s nimi zaob- aby sa zemiaky uvarili rýchlejšie, chádza čo len trochu pekne, od- treba do vody pridať trošku prášku menia sa mu päťnásobne. Nemajú do pečiva. Staré zemiaky získajú životodarnú šťavu hrozna, majú však vynikajúcu chuť, keď do vody pridáme trochu cukru, mlieka alebo citrónovej šťavy, prípadne octu. Vodu z uvarených zemiakov možno použiť na čistenie strieborných, oceľových a pozlátených predmetov, ktoré ponoríme do vody na desať minút, potom ich utrieme vlnenou hanV BIELOM BLATE SI TRADIČNE 16. OKTÓBRA PRIPOMÍNAJÚ dričkou, opláchneme SVETOVÝ DEŇ VÝŽIVY. Vďaka kolektívu bieloblatskej základnej školy, čistou vodou a osušíme. rodičom a deťom, aj toho roku v sieni Domu kultúry pripravili bohaté Zemiakové šupky dobre stolovanie, ktoré bolo svojráznou ukážkou tradičnej bieloblatskej horia; zabránia usádzagastronómie. Deti mali príležitosť vidieť a ochutnať niektoré už niu nečistôt v komíne... takmer zabudnuté jedlá z jedálneho lístka ich starých rodičov, čo aj je Pri vzdávaní pocty podstatným poslaním tohto podujatia. Účastníci však upozornili, že zemiakom boli aj predOchutbávka zemiakových dobrôt netreba preháňať v jedení, tiež vyjadrili svoje znepokojenie z toho, že staviteľky spolkov žien z mnohé deti vo svete sú ohrozené, pretože nemajú nadostač potravy. mäsitosť gaštanov. Môžu sa vysmážať Báčskeho Petrovca, Kulpína, Pivnice, V príležitostnom programe prejavili solidaritu so všetkými hladnými a variť, a hodia sa ku všetkému. Sú Silbaša, Begeča a Padiny. Veru vedeli deťmi na svete a upozornili, že medzi práva každého dieťaťa patrí vďačné: stačí k nim hrnček mlieka pochváliť chutné jedlá, ktoré pripraaj to základné – dostatok potravy. Keby to bolo možné, prevažnú alebo štipka soli... vili Hložančanky: Mária Šranková, časť toho, čo bolo vystavené, by zaslali svojim hladným rovesníkom – Írsko je prvá európska krajina, v Mária Baďanová, Anna Parkániová, v Afrike, Ázii či v iných končinách. ktorej začali pestovať zemiaky, – po- Anna Čipkárová, Zuzana Bohušová, V. H. dotkla Zuzana Šranková vo výklade Ilona Baradićová, Zuzana Hašková, Foto: M. Nedeljkov o dejinách vzácnej kultúry. – Zemia- Vera Šulcová, Anna Zátrochová,

• ĽUDIA A DIANIA •

44 /4619/ 1. 11. 2014

Ľudia a diania V DUNAJSKEJ LUŽNEJ NA SLOVENSKU

Pripomenuli si 200 rokov posviacky kostola Anička Chalupová

nedeľu 12. októbra v Dunajskej Lužnej na Slovensku oslávili 200 rokov posvätenia evanjelického kostola. Na veľkolepej slávnosti sa zúčastnili početní hostia, medzi nimi aj generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik. Poďakovanie a pozdrav v krátkom liste zaslali

aj evanjelické cirkevné zbory zo Srbska na čele s dôstojným pánom biskupom Samuelom Vrbovským. Slávnosť sa začala v sobotu popoludní slávnostným koncertom Te Deum Laudamus, na ktorom vystúpil domáci spevokol Cantate Deo, speváčka Danica Stankovská, herec Juraj Sarvaš a dolnozemskí umelci MgA. Janko Siroma (organ)

Na oslave sa zúčastnili domáci cirkevníci a hostia z Vojvodiny

Slovenský evanjelický kostol v Dunajskej Lužnej

a študent teológie Miroslav Poničan (trúbka). Týmto koncertom bola zároveň podčiarknutá dlhodobá spolupráca, svornosť a spolužitie Slovákov z rôznych regiónov Slovenska a z Dolnej zeme, ktorých pri tejto príležitosti do svojej náruče privinul tamojší 200-ročný chrám Boží. Slovenský národ neustálym sťahovaním a zmenami bydliska odjakživa snil sen o krajšom živote. Ten sa postupne napĺňal na panónskej rovine, no nostalgická túžba po slovenskej vlasti pretrvávala v hrudi nejedného Slováka na Dolnej zemi. Po prvej svetovej vojne, a najmä po ukončení druhej svetovej vojny sa naskytla možnosť návratu Slovákov na Hornú zem. Opustené domy vysťahovaného nemeckého obyvateľstva na juhu

krajiny postupne osídľovali obyvatelia z iných regiónov Slovenska. Okrem domácich tam prišiel aj prúd Slovákov z Dolnej zeme, ktorí osídlili mesto Mischdorf neďaleko dunajských lesov. Dnes malé mestečko pomenované Dunajská Lužná pamätá svoju históriu a na sťahovanie si spomínajú aj dolnozemské rodiny Pudelka, Slávik, Brna, Kopčok, Holík, Dubovský, Spevák, Hrančo, Milecz, Menczl a mnohí iní. Nové obyvateľstvo Mischdorfu po druhej svetovej vojne zdedilo od evanjelických Nemcov krásny chrám Boží. O kostol sa pekne starajú a s láskou ho upravujú aj v súčastnosti. Posledných 36 rokov sa o duchovný rast zboru nezištne a obetavo stará farárka Mgr. Elena Ružeková s rodinou. Foto: J. Siroma

Z OKTÓBROVÝCH DNÍ SOLIDARITY SO STARŠÍMI V STAREJ PAZOVE

Večer s divadelným súborom Babylon Anna Lešťanová

staropazovskom Klube pre denný pobyt starších osôb a osôb s invaliditou v rámci Októbrových dní solidarity so staršími ľuďmi v utorok 21. októbra usporiadali večierok. Hosťami večierka boli členovia divadelného súboru Babylon SD VHV, ktorý úspešne pracuje pri tamojšom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Návštevníci tohto štvrtého programu v rámci uvedenej akcie, ktorú už tradične po piatykrát zorganizovalo Stredisko pre sociálnu prácu spolu so Službou pre

www.hl.rs

domácku opateru a pomoc v dome a Klubom pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou, mali možnosť nielen vypočuť si od divadelných protagonistov, ako Babylon vznikol, rástol a dosiahol špičkové výsledky, s ktorými sa Spoločná fotografia na pamiatku – hostia zapísal do dejín a organizátori staropazovského slovenského divadelníctva, lež a naživo vidieť niekoľko maestráli pozrieť si zostrihy z predstavenia nych hereckých pohybov.

Informačno-politický týždenník

Z víťazného divadelného súboru Babylon sa tentoraz na večierku zúčastnili Miroslav Kožík, Miroslav Bako, Zdenko Kožík, Milan Mutić, Dušan Simić, Jelena Vučkovac, Dušan Cetina, Davor Gašpar, Stefana Budimirovićová. Členovia SD VHV Stará Pazova s príslušníkmi staršej generácie spoluobčanov strávili veľmi pekné chvíle v rámci podujatia Starším s láskou. Štvrtý večierok Októbrových dní solidarity so staršími uzavrel dlhoročný herec a režisér Zdenko Kožík monológom o príchode Slovákov na tieto priestranstvá. Foto: Z. Milić • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Dejiny Kulpína pred príchodom Slovákov Katarína Verešová

aždá osada má svoju minulosť, ktorá je najčastejšie opísaná v monografiách a kronikách. Máloktorá osada má však také bohaté záznamy o minulosti, ktorá siaha až k začiatku druhého milénia, ako ich má Kulpín. Tá minulosť je o to zaujímavejšia, že ju opísal učiteľ Štefan Kvas, ktorý v Kulpíne pôsobil v rokoch 1890 až 1925. Píšuc o dejinách Kulpína, Kvas čitateľa Národného kalendára na priestupný rok 1924 (Kníhtlačiareň úč. spoločnosť v Petrovci, 1923) v úvode oboznámil so zemepisnou polohou tejto báčskej osady, lebo chcel zdôrazniť 89-metrovú vyvýšeninu – jeden z najvyšších bodov Dolnej Báčky, ktorá sa volá Vinička. Vďaka tejto vyvýšenine, podľa záznamu Štefana Kvasa, počas sťahovania národov tam sa najviac ľudstva premlelo. „Medzi jej dočasnými pánmi najviac sa spomínajú Gepidi, Huni, Obri [Avari]. Rimania tuná len niektoré strážne miesta mali, aby sa proti kočovým národom brániť mohli. Po narodení Kr. Pána príchod a výbojnosť Hunov zapríčinili, že sa aj Slovania, bydliaci nad Karpatmi, počali sťahovať. Keď mocná ríša Hunov prepadla, Slovania zo svojej starej vlasti v celých húfoch prekročili Karpaty a osadili sa aj na rovinách Báčky,“ uvádza Kvas v článku Dejiny Kulpína. O prvých osadníkoch Kulpína Kvas napísal: „Kulpín je veľmi starodávna dedina a čo je najhlavnejšie, bola ona slavianskym živlom založená a tou je i dnes. Dejepis a dejepisné údaje nám tvrdia, že ju istý Kolpán, velikáš, založil, ktorý z Bodrice doviedol sem svoj ľud a na terajších viničkách založil (svoju) dedinu, ktorú od jeho mena pomenoval Kolpán, alebo Coplan. Stalo sa to medzi rokmi 1100 – 1200, lebo už roku 1211 je Kulpín spomínaný ako dedina. Že na terajších viničkách ležal prvý Kulpín – terajší je už na treťom mieste – dokazujú i tamže vyorané a vykopané staré základy niekedy mocných stavísk, kostí, staré • ĽUDIA A DIANIA •

peniaze, svedkovia to, že tam dedina musela byť.“ Kvas túto vyvýšeninu často navštevoval, lebo v článku chválil krásny výhľad z nej na Fruškú horu. Použil to na úvod opisu života z roku 1235 na Viničke: „Bela IV., kráľ uhorský, totižto v tomto roku daroval Kulpín istému Pošovi de genere Čák, ktorého dediči potom pozdejšie, menovite Ugrín, a toho syn Mikuláš, darovali ⅓ z majetku Štefanovi comesovi, synovi Michala z Iloku. Pravdepodobne šlo o ženbu, a tá ⅓ poľa kulpínskeho a obce bola menovanému daná ako veno... Prišla tatárska pohroma, túto neobišiel ani Kulpín. Ako okolité dediny, tak i on bol spálený, zničený. Po tatárskom plene sa rozpŕchnuté obyvateľstvo vrátilo späť.“ Po Mikulášovi polovicu majetku dostal Štefan z Iloku a druhú

Despot Đurađ Branković (zdroj: blog.b92.net)

polovicu dostali synovia Pankráca z Alpáru: Bartolomej, Štefan a Demeter. V roku 1411 jedným z majiteľov bol Ján z Kulpína. „O majetok kulpínsky sa v tom roku iste následkom vydaju dcér menovaných majiteľov viac rodín pravotilo. Jánovu dcéru Alžbetu, pravotila rodina Rady, ale bezvýsledne, lebo Alžbeta šťastlivo obdržala ½ majetku. Na Kulpín v tom

Evanjelický kostol v Kulpíne roku 1923 (zdroj: NK na rok 1924)

istom čase nároky mal aj istý Mikuláš z Tomaševiec, ten ale súd prehral a druhú polovicu majetku obdržala rodina Ďura z Dobornoku, vlastne jeho žena Katarína. Roku 1442 Mikuláš z Iloku svoju ⅓ majetku daroval ilockému r. kat. plelánovi Blažejovi z Ťahňa... O tri roky pozdejšie, teda roku 1445 dedinu i čiastku chotára mala v rukách rodina Balagovská. O krátky čas dostala sa dedina do rúk grófa Đurađa Brankovića. Tento posledný ju mal ešte ako dedinu. Časy prvého Kulpínа boli za týmto vypočítané. Prišiel koniec. Prišla turecká invázia, pustošenie, zaniknutie i ľudských životov i dedín. Kulpín, ako aj druhé okolité dediny, bol so zemou zrovnaný. O Kulpíne ako dedine dejepis sa zmieni roku 1590 keď, vraj, mal všeho všudy 20 obyvateľov. Iste to tak bolo, že sa po spálení a vydrancovaní niektorí vrátili, nejaké koliby si vystavali a len čakali na vhodnú príležitosť, ako sa preč na bezpečnejšie miesto dostať. Po roku 1590 tam je Kulpín už ako pustatina spomínaný,“ opisuje Štefan Kvas. Tento niekdajší kulpínsky učiteľ dôkladne pátral po ďalších prameňoch. Spomenul, že srbské obyvateľstvo za tureckej okupácie z Báčky utekalo a že po čase bola vybudovaná osada bližšie k Silbašu na tzv. Klise. Roku 1652 majiteľom Kulpína bol gróf Vešelíni a úradníkom panstva bol Mikuláš Mihalek. Táto dedina mala svoj kostol,

panstvo Vešelínovské malo svoju kúriu a hospodárske staviská. O tri roky neskôr majiteľom Kulpína bol Adam Vešelíni. Avšak podľa záznamu Štefana Kvasa, obyvateľom tohto novšieho Kulpína sa muselo zle vodiť, lebo po zatlačení Turkov rakúska vláda začala Srbom odoberať dané im práva a nekatolíkov prenasledovať. „Toto nútilo obyvateľstvo Kulpína, aby opustilo svoju dedinu a odsťahovalo sa do Ruska. Dedina nanovo spustla. Roku 1727 sa Kulpín už ako pustatina spomína, ktorej polovicu generál Oduyer osvojil,“ prízvukuje Kvas. Počas panovania Márie Terézie majiteľom majetku bol Vučković, ktorý sa neskoršie Stratimirovićom menoval. Toto panstvo nasťahovalo „svoje“ obyvateľstvo na terajšom mieste. Do tejto novej dediny sa pred náboženským utláčaním osadilo aj niekoľko slovenských rodín, ktoré panstvo vďačne prijalo. Slováci vtedy dostali pozemky na dom a na obrábanie, zaznamenal Štefan Kvas, a o príchode Slovákov do tejto báčskej osady uviedol: „Tento zlomok Slovače prišiel do Kulpínu roku 1743 a ako horliví evanjelici, odkázaní súc na samých seba, služby Božie si v súkromných domoch vydržiavali. Pozdejšie z horných stolíc, zvlášte z peštianskej, novohradskej a hontianskej sa ešte viac Slovákov dosťahovalo, takže roku 1783 kulpínski evanjelici pripojili sa k Petrovcu.“

44 /4619/ 1. 11. 2014

Prišla jeseň

vidím veľké von z mojej izby, eď sa tak pozriem je tu jeseň.“ vu no myslím si: „Z po a de íro pr v y en la leto zm ou mocou odohna čk y Jeseň svojou veľk eli Vč a. dažď sebou oblak y plné li čo ra ie zb a slnko a priniesla na y lajú esemesky, ab sty ce ky et vš jedna druhej posie í or tv eň ešte neza jes m ký po u, ed m ejš najviac iky do tepl ích malé spevavé vtáč aj i išl Od . om et kv ku ktorou nás každé tú krásnu melódiu, krajov a vzali sebou priniesla aj zlato, búdzali. No jeseň omov. Ani ráno príjemne zo ro list na koná ch str ý žd ka ila rb sfa ktor ým de hrať s listami e dočkať, kedy sa bu ôž m ne už sa r to vie ci videli, aké sú lej dedine, aby všet a roznášať ich po ce žltej farbe. krásne v tejto zlato úrne dni nám ravé počasie a chm ch sy , na rá né lad Ch iesla nám však aj znovu jeseň. Prin tu je že ili, m ná oz všetci potešili. ým sme sa naozaj mnohé plody, ktor b Jana Trusinová, 6. i nč le Se ZŠ Jána Kollára v

Pani Jeseň Po lete docestuje bie. jedno krásne obdo meno: jej m vá aj Prezradím Pani Jeseň je to!

Žltá jeseň Po daždivom lete prišla žltá jeseň. Slniečko ohrieva a všetko dozrieva. Kukurica – žlté zlato, jablká a hrušky na to. Vezmi si ma šťavnatú do tašk y na desiatu. Pre roľníka únava, traktor len tak uháňa. Zo záhrady všetko ber, lebo ide november! Sára Zorićová, 4. a ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

očné obdobie, ktoré nám prichádza po teplom a prázdninovom lete, má tiež svoje čaro. A tak napriek niektorým sychravým momentom, jeeto, seň prináša i inšpirujúce témy: prírodu vo všetkých Prešlo leto, už ho ni eseň. odtieňoch žltej a červenej farby, plody zo záhrad i polí prišla jeseň, tu je pi y, ol šk do a mnohé iné sezónne radosti. Dôkazom sú aj tieto ú Deti id y. er lit ť sa práce od našich a vašich kamarátov z Báčskeho pí dú bu Petrovca a Selenče. Pošlete nám aj vy tie rová, 4. a svoje jesenné výtvory? Michaela-Jana Dý skom Petrovci ZŠ J. Čajaka v Báč

Zavítala aj možno p k nám jeseň, o Sladké, ž čuť v táčiu pieseň lté jabĺčk . a oberáme z rebríčk a na nich a s pri teplu i pochutíme čk Žlté listy ej peci v zime. p do tráv y adajú, sa uklad ajú. Azda by si Ale vieto pospať chceli? rv hrá sa s n eľmi smelý imi, pokoj ne dá Bude ve . ru listom b e da! ZŠ J. Čaja

www.hl.rs

Maja ka v Báč Hricová, 4. a skom Pe trovci Informačno-politický týždenník

Prišla jeseň bohatá, priniesla plody zo zlata. Jabĺčka žlté a červené a hruštičk y sladké a šťav naté. Stromy v sade smutno sto ja, že ich listy pôdu hnoja. Na poliach veľa práce, kukurička sa nám smeje zase. Slniečko nás cez deň hre je, v noci mesiac rosu seje. Október známu vôňu ne sie: to ujo Iso gaštany pečie. Skupina kamarátov ich má veľmi rada, príde uja navštíviť aj zajtra . Sandra Megová, 4. a ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Krásna jes eň

Aj jeseň inšpiruje

Jeseň

Jesenné plody

Prišla jeseň krásna. Stromy, list y – krása. Koberec je žltý, keď je rosa , i vlhk ý. Počasie je krá svieti slnko sne, ja Vietor fúka sné. nežne na rastliny jesenné.

Sára-Noem i ZŠ J. Čajak Tanackovićová, 4. a a v Báčsko m Petrovc i

A znovu je tu jese

ozriem sa všade vô kol seba a čo vidím ? Vš čarokrásna nádher a. Vábivo pekná, ale ade je tá aj sychravá a chladná. Každoročne koncom septembra nás opúš slnka. Na zem spad ťajú teplé lúče li listy mandľovníka , figy, brez y, buka, topole, orecha, jab lone, hrušky, slivk y.. . Jesenné vône prebúdzajú pocit pom inuteľnosti, a preto , keď obloha plače, zdá sa, akoby plak ala kvôli nám alebo s nami. Všetko sa zdá by ť také tiché, upokojujúce, akob y táto chvíľa bola len momentom z rozpr ávky. Zrazu sa i tá ch víľa rozbije na milió častí, keď počujem n stekajúce sa kvapky na okennom skle. Na ten obraz pred tým mi zostali len príjemné spomien Viem, že onedlho sa ky. k nám dostaví pani zlatými niťami a ja Jeseň so svojimi sa opäť ponorím do svojich myšlienok a snov. Teodora Provodov ská, 6. a ZŠ Jána Kollára v Selenči A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIV 1. novembra 2014 ČÍSLO

184

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

SLOVENSKÁ TLAČ V SRBSKU JUBILUJE

Tep Európy Str. 3

Budova niekdajšej petrovskej kníhtlačiarne

Na tomto stroji bolo vytlačené aj prvé číslo Hlasu ľudu

Október – mesiac publicistiky Jaroslav Čiep

roku 1939 tlačila aj detský časovom úseku vznikali aj mnohé iné časopis Naše slniečko, vydá- seriálové publikácie rôzneho zamerania ríchod jesevaný Maticou slovenskou v – žiacke, študentské, konfesionálne, hune – mesiace Juhoslávii. Detský časopis, moristické, pedagogické, hospodárske, september ktorý v súčasnosti vychá- odborné.... Znalec v tejto problematike a predovšetkým okdza ako Zornička, oslavu- Dr. Samuel Čelovský ich počet odhaduje tóber sú v dejinách je 75. výročie. Na sklonku až na dvesto titulov. Súpis a celkové Slovákov v Srbsku druhej svetovej vojny, 19. zhodnotenie ich prínosu k zachovaniu bytostne späté aj októbra 1944, v petrovskej národného povedomia, jazyka a kultús publicistikou. kníhtlačiarni bolo vytlače- ry Slovákov v Srbsku však čaká na iné Práve tohto roku né aj prvé číslo nášho týž- jubileá či príležitosti. vyvrcholili oslavy denníka Hlas 150. výročia začiatľudu. Predkov našich novín tým sa na a časopisov, ale aj tomto úzepripomínanie radu mí čítavali aj iných jubileí, ktoré Dolnozemský sa práve v októbri, Titulná strana prvých Slovák a Náale už v neskorších záverečných účtov rodná jednodesaťročiach, ba aj Kníhtlačiarne uč. spol. ta. Roku 1949 storočiach, udiali na začal vychátýchto priestoroch a v značnej miere dzať aj literárny časopis ovplyvnili nielen kultúrne, ale aj spo- Nový život. Aj ten v nových ločenské pomery tunajšej Slovače. Po spoločenských pomeroch ukončení prvej svetovej vojny, keď sa naši nadväzoval na medzivojpredkovia ocitli za hranicami, oddelení nový matičný Náš život. od materského jadra národa a s pudom O polstoročie neskôr po sebazáchrany, roku 1919 medzi iným zrode Hlasu ľudu, roku založili aj Kníhtlačiareň, účastinársku 1994, sa zrodil aj mesačník, spoločnosť, v Petrovci. Deväťdesiat päť rodinný magazín Rovina, rokov táto tlačiareň v rôznych obmenách ktorý tohto roku tiež stojí Bohatá paleta časopiseckej tvorby tunajších a pod rôznymi menami tlačí slovenské v rade jubilantov. V tom- Slovákov bola obsiahnutá aj dokumentárnou slovo, aj knižné, aj časopisecké. Tak od to poldruhastoročnom výstavou v piatok 17. októbra v Novom Sade

Zbalila ho! Str.6

Aké poklady sú ukryté v kapustných listoch? Str. 8

Mozaika O MLADÝCH ĽUĎOCH ROZHODNUTÝCH NEVZDAŤ SA

Ich magické uhly Oto Filip

VČERA, DNES, ZAJTRA...

nom MladíCe – mladí s diagnózou C (kancer) – ktorí, napriek zvádzaniu najťažšieho životného boja, nestratili zmysel pre originalitu. Niektorých z nich choroba obrala o ruku, iných o nohu, no vážia si

–M

o j í m m a g i ckým uhlom je miesto, kde sa najradšej stretávam s priateľmi. Vlastne, je to posilňovňa na otvorenom na Ade Huja, – konštatuje sedemnásťročný Davor. – Som Sára zo Somboru, mám šestnásť rokov a mojím magickým uhlom je maliarske plátno… Slová na prvý pohľad všedné. Ibaže nie sú. Vyslovujú ich mladí ľudia vo veku do dvadsaťosem rokov rozhodnutí neprehrať boj s najzákernejšou zo všetkých chorôb – Koláče zo srdca a so srdcami rakovinou. Plátno,

Jej magickým uhlom je plátno zvečniť svoje potešenie, zmýšľanie, paberky ťažkých a ľahších chvíľ. A tým nám všetkým iným, ktorí sme osudove lepšie na tom, pripomenúť význam zdravia, ako i životné hodnot y, ktoré si v tejto uponáhľanej dobe často ani nevšímame. Cieľom im je, aby sa ich slovo, ich pohľad, ich nádej dostali nielen k najbližším: rodičom, bratom, sestrám, deťom, ktoré sú im oporou, ale aj k mnohým iným, prednostne mladým, chorým a zdravým. Aj ako povzbudenie, aj ako výstraha, aj ako generačné spolucítenie. Po podujatí, ktoré sa

Stop depresii pečenie koláčov, odchod na koncerty, stretnutia s priateľmi…sú pre nich špeciálnymi miestami a skutkami s magickým čarom, keďže práve tam čerpali alebo i práve čerpajú dodatočnú silu a energiu nevzdať sa. Za žiadnu cenu. Väčšine sa to aj podarilo. A tak vznikla nevšedná spoločnosť me-

slová Al Pacina vyslovené vo filme Vôňa ženy: Pre amputovanie ducha neexistuje protéza. S cieľom nezostať v boji so zákernou chorobou osamelí, rozhodli sa prostredníctvom veľkoplošných umeleckých fotografií, vystavených neďaleko Kultúrneho strediska Belehradu na otvorenom,

Pre novú silu do posilňovne

začalo 18. októbra a potrvá do 8. novembra, sa bude konať aukcia fotografií. Tak snímky, ako i prostriedky budú venované viacerým nemocniciam, v ktorých sa liečia deti choré na rakovinu. Život je raz taký, inokedy onaký, no ako kvituje dvadsaťpäťročný Dušan, len na Kalemegdane, pri pohľade na sochu leva, si uvedomil, že sa levom musí stáť aj sám. Lebo inak chorobe podľahne. A vzbudilo to v ňom obrovskú silu. Bojuje dodnes. Úspešne. Jednou z foriem jeho a ich boja je i súčasná výstava. Hlboko úprimná, venovaná všetkým mladým – chorým na rakovinu, tým, ktorí sa z nej dokázali vyliečiť, všetkým iným, ktorí postihnutým chorobou sú oporou. Tú, okrem vlastnej rozhodnosti, potrebujú viac než ktokoľvek iní.

HLAS ĽUDU | 1. 11. 2014 • 44 /4619/

MESTO JESENNEJ POLITIKY

Tep Európy Monika Necpálová

kúpiť si mesačný lístok a lístok siedmej ráno je Brusel na určitý počet zahalený do čierneho šatu. jázd. Napríklad Tma ako o polnoci. Aj na päť jázd stojí ulici je ticho. Cesta autobusom okolo 7 eur. Medo Bruselu bola nečakane krátka. sačník 50 eura. Namiesto o šiestej ráno sme prišli Brusel nie do hlavného mesta Belgicka už je veľmi čisté o piatej. Cestovalo sa zo Zvolena mesto. O tom sa o deň predtým o deviatej ráno presvedčíte už s prestupom v Prahe o šiestej pri vstupe do Brusel ako dopravná tepna má zastávky na každom kroku večer. Na druhý deň ráno o piatej met r a . Okolo stewardka autobusu zahlásila: hlavy vám preletí dokrčený plá- a jazykových skupín. Navyše každý Central. Je to vďaka tomu, že Vystupovať! prakticky všetky regionálne tok novín. Pod nohami sa pletú je sám osebe originál. Miestami Brusel pripomína vlaky prechádzajú cez Brusel. Prebrala som sa, horko-ťažko vrecúška z vysypaných smetných som si pretrela unavené oči. Poze- košov. Všetko možné, čo pohľad so svojimi rachotiacimi vagónmi Doprava po meste železnicou je rajúc z okna raz nemôžem uveriť, práve neláka. Pri vstupe do metra a krásne prečudesnými cestujú- tak výhodným a vyhľadávaným že toto tiché nočné mestečko bez zakúpenú cestovnú kartu označíte cimi New York. New York Európy! spôsobom cestovania do práce. jedinej živej duše je Brusel. Uvažu- v špeciálnom termináli, a potom Aglomerácia mesta a zároveň ... zo stanice metra Gare Centrajem, či to nie je nejaké iné mesto hor sa do vagónov. Ani tie nevyze- najväčšia aglomerácia Belgicka le sa v tom ráno, keď moje čižmičpred našou cieľovou stanicou. rajú príliš moderne, ale sú plné ob- je domovom milióAlebo žeby som Brusel už pre- divuhodných ľudí! Tu vám srdce na ľ udí. Samotné behla a zabudla vystúpiť? Časový zaplesá. Tie šaty, čo ich zdobia, mesto má len okolo rozostup a takmer 24-hodinová akoby boli od všetkých svetových 150 000 obyvatecesta ma tiež pomýlili. módnych návrhárov. Mini, maxi, ľov. Pod označením Navyše autobus nás vyhodil koža, strapce, organza aj vrecia! Brusel sa často rozurovno na ceste. Žiadna veľká au- Všetko vyzerá ako nastylované. mie aj celý Bruselský región, do ktorého tobusová stanica, ako hlavné mesto spadá. by sa dalo očakávať. Región sa rozkladá Dokonca žiadna malá na ploche 161 km2. autobusová stanica. Mesto má rozlohu Žiadna tabuľa s ná32 km2. zvom „Bruxelles“. Brusel je tepnou Proste iba hlavná Európy. Okrem toho, cesta. Nič z čoho by že je pretkaný metsa dalo usudzovať, že rom, je aj najdôležisom nevystúpila zle. tejším železničným Zopár ľudí vystúpilo uzlom štátu. Staníc z autobusu so mnou. je hneď niekoľ ko. Ostali však stáť na Dôležitou stanicou mieste, evidentne je Brusel – Juh (Bručakajúc odvoz. xelles – Midi, Brussel Keď že ja som sa – Zuid). Z tejto sta- Sprejeri – frajeri v hlavnom meste píšu aj na mala na miesto svojho nice sa ako šibnutím informačné tabuľky k pamätihodnostiam nového bydliska dočarovného prútika staviť sama, nebolo dostanete za necelú hodinu a pol ky prvýkrát stúpili na bruselskú nad čím váhať. Intuido Paríža, necelé dve hodiny do pôdu, vypravím po žltej alebo tívne som sa vybrala Londýna, za 140 minút do Kolína červenej linke metra do staniopačným smerom nad Rýnom, Amsterdamu, a za ce Maelbeek. Bývam v podstate ako ostatní. Relatívtri hodiny do Frankfurtu. Spoloč- v centre mesta. Dokonca už od ne rýchlo sa mi pred Motorka v dopravnej špičke veľkomesta nosti ako TGV, Thalys, Eurostar vchodu vidím obrovské zrkadlové očami zobrazila modrá prefrngne pomedzi kolónu áut ako myšička sú tu prakticky doma. Železnice draky Európskej únie. Pešobusom tabuľa s veľkým bielym M. Metro! Zakrátko pochopím Dredy, nóbl strihy, zelené číro! zabezpečujú aj prepravu v rámci to k nim trvá len 15 minút. Pokiaľ systém kartičiek na cestovanie. Môj Ľudia sú reprezentačnou škálou mesta. Zo stanice Brusel – Juh sa nestratím v spleti uličiek, bulválístok bol na jednu jazdu a stál 1,80 národností, vzdelanostných a eko- vás za pár minút vláčik odvezie rov a na prechodoch pre chodcov eura. Okrem toho Brusel dovoľuje nomických vrstiev, náboženských na centrálnu stanicu Brusel – chytím zelenú vlnu...

III

Mozaika AKO OŽIVIŤ SPOMIENKU NA LEGENDÁRNEHO SLOVENSKÉHO MARŠALA ANDREJA HADÍKA VO FUTOGU

Rozviať prach zabudnutia Ján Kišgeci

zdobeného oltára a iných cirkevných predmetov, pochádzajúcich zo starého, už zrúcaného kostola, ktorý budoval ešte gróf Andrej Hadík, hostia zo Slovenska v rozhovore s katolíckym farárom Antunom Kopilovićom, zaniete-

eď v roku 2004 Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh na pomenovanie Národnej akadémie obrany v Liptovskom Mikuláši po maršalovi Andrejovi Hadíkovi, bolo to symbolické gesto. Slovenská verejnosť a osobitne Ozbrojené sily SR a ich príslušníci sa ním prihlásili k historickému významu a odkazu slovenského rodáka, ktorý patril medzi najslávnejších a najschopnejších európskych vojvodcov druhej polovice 18. storočia. Maršal a gróf Andrej Hadík (1710 – 1790) patrí totiž medzi najvýznamnejšie osobnosti uhorského obdobia nielen slovenských, ale aj dolnozemských a srbských dejín. Táto skutočnosť, ako aj poznanie, Pri debate s miestnym farárom že jej význam a dosah si začíname len teraz uvedomovať, ným historikom – profesorom svedčia o tom, že budovanie Elemirom Wisingerom z Futogu tradícií a úcty k osobnostiam a profesorom Jánom Kišgecim, na Slovensku a v Srbsku nemajú dlhú históriu. To boli pohnútky delegácie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v čele s jeho predsedom Igorom Furdíkom, ktorá 11. mája 2014 navštívila mesto Futog v Srbsku, aby týmto spôsobom dala poctu i úctu spomienke na „zabudnutého Slováka“ Andreja Hadí ka . Ten je práve tu, v areáli rímskokatolíckeho kostola, pochovaný spolu s manželkou a dcérou. P o ob ch ô dzke kostola (budovaného v roku 1908) a prehliadke sakrálnych relikvií, obrazov, bohato Interiér kostola

vyjadrili prianie, aby sa sprítomnila a zajedno aj zviditeľnila spomienka na osobnosť, respektíve na život a dielo velikána Andreja Hadíka. Tento člen nižšej šľachty pochádzajúcej zo Slovenska sa stal najvyššie postaveným

vojenským veliteľom v slovenských dejinách. V roku 1756 počas prusko-rakúskej vojny

s neveľkým husárskym oddielom asi 3 000 mužov obsadil na niekoľko dní Berlín. Bola to facka vtedajšiemu slávnemu pruskému kráľovi Fridrichovi II. Z tohto slávneho „bleskového vojenského ťaženia“ Andreja Hadíka pochádza aj slovné spojenie „husársky kúsok“. Andrej Hadík sa neskôr stal hlavným veliteľom rakúskej armády a ministrom obrany rakúskeho cisárstva. Na futockom dvore v tú májovú nedeľu odznel návrh, aby sa našiel spôsob, ako prezentovať širšej verejnosti jeho zásluhy nielen ako vojnového stratéga, čo vedel obratným, taktickým zvratom vyhrať vojny, ale aj ako humanistu, ktorý sa už v druhej polovici 18. storočia prihováral za zrušenie poddanstva. Za svoje vojnové zásluhy od panovníčky Márie Terézie získal najvyššie rakúske vyznamenanie – Velkokríž a k tomu titul grófa a veľké Futocké panstvo, pod ktoré pat-

HLAS ĽUDU | 1. 11. 2014 • 44 /4619/ rili aj slovenské osady te vystaviť aj sakrálne kaštieľ by bol na tieto účely vy– Petrovec a Hložany. predmety prenesené hovujúcejší, o čom by bolo poTreba zdôrazniť, že zo starého Hadíkovho trebné hovoriť s predstaviteľmi Kysáč bol osídľovakostola budovaného a Poľnohospodárskej školy a veupraveného v baroko- dúcimi Miestneho spoločenstva ný Slovákmi práve vom štýle. dediny Futog. Prvá osobnosť v čase, keď majiteľom úrodnej pôdy, po Úvodný rozhovor vo mesta Zoran Crepulja pozdravil ktorej Slováci túžili, bol Futogu vyústil aj do kon- iniciatívu, prejavil o ňu záujem Slovák – Andrej Hadík. krétneho návrhu, aby sa a prisľúbil, že sa Miestne spoTak ako umne vedel hneď realizoval prvý krok ločenstvo dediny Futog aktívne viesť vojny, dokázal v týchto predsavzatiach. zapojí do tejto šľachetnej akcie. spravovať aj majetok. Predstavitelia zo SlovenV predbežných rozhovoroch bol Do poľnohospodárska ponúkli prostriedky spomenutý aj hypotetický náskej výroby zaviedol na reštauráciu veľkého vrh na zhotovenie sochy Andreja intenzívne plodiny, obrazu, portrétu grófa Hadíka, podobnej tej, ktorá sa Andreja Hadíka, ako aj nachádza v Budapešti. Na Budínnové odrody rastlín a nové plemená doreštaurovanie jeho mar- skom vrchu sa totiž vypína jeho bytka. V roku 1770 na šalského klobúka. Reštau- jazdecká socha v životnej veľkosti. panstve vo Futogu dal račné práce na ostatných Socha je postavená na nevysokom vysadiť chmeľ, najprv sakrálnych predmetoch a kamennom postamente. pre potreby vlastného oltári z Hadíkovho kostola Zhodou okolností neďaleko pivovaru a neskoršie aj by sa vykonali neskoršie sídli aj umelecká vysoká škola. na predaj iným pivopodľa programu, ktorý Jej študenti založili tradíciu, ktorá varom. Táto rastlina by bol zadefinovaný v vyvoláva v Budapešti úsmev. Vysa neskoršie najlepšie spomínanom projekte. chádzali z toho, že Andrej Hadík udomácnila v PetrovPokrajinsk ý ústav potreboval pre obsadenie Berlína ci, ktorý sa stal strepre ochranu kultúrnych veľa šťastia. Veľa z jeho šťastia diskom chmeliarstva pamiatok a tiež Ústav potrebujú aj študenti pri sklanielen vo Vojvodine, Nového Sadu kladne daní skúšok. A tak si vymysleli, ale i v celej bývalej Portrétová olejomaľba – dielo neznámeho autora zhodnotili iniciatívu zo že Hadíkovo šťastie prejde na Juhoslávii. Slovenska – afirmovať nich pri skúškach iba vtedy, keď V tomto príspevku osobnosť Andreja Hadí- večer alebo v noci pred skúškou spomíname iba niektoré fakty v Subotici by sa do aktivít zapo- ka nielen v prospech Slovákov, vylezú na podstavec pomníka a a ukazovatele, ktoré boli pod- jilo aj Miestne spoločenstvo vo ale aj Srbov a príslušníkov iných dotknú sa genitálií Hadíkovho netom pre predsedu Úradu pre Futogu a Stredná poľnohospo- národov a národností žijúcich koňa. Asi to funguje. Hadíkova Slovákov žijúcich v zahraničí dárska škola, ako aj Turistická v tejto časti Európy. Odborníci socha vrátane koňa je z bronzu, pána Igora Furdíka, aby navrhol organizácia vo Futogu. Činnosť z Ústavu vyjadrili názor, podľa už riadne poznačeného časom a harmonogram aktivít s cieľom by sa uskutočňovala pod pat- ktorého muzeálny spomienkový počasím. Len pohlavné orgány afirmovať osobnosť Andreja Ha- ronátom Ústavu pre ochranu díka, sprítomniť a zviditeľniť jeho kultúrnych pamiatok mesta Nový dielo. Tieto aktivity by mali mať Sad a rovnomenného Ústavu výchovný charakter pre mladé Autonómnej pokrajiny Vojvogenerácie, školiace sa práve diny. Bol predložený návrh, aby vo veľkolepom kaštieli, ktorý sa zvolali predstavitelia týchto vybudoval gróf Andrej Hadík. inštitúcií na rokovanie, na ktorom Pôsobí tu Stredná poľnohos- by sa zadefinovali podklady na podárska škola založená po 2. vypracovanie osobitného prosvetovej vojne. Je to škola, ktorá jektu o afirmácii života a diela má dobrú reputáciu a veľký počet Andreja Hadíka. Projekt by sa žiakov. Futog sa nachádza vedľa stal základným materiálom pre veľkého mesta – Nového Sadu, žiadosti o získanie finančných významného spoločensko-poli- prostriedkov z fondov Republiky tického, osvetového a kultúrne- Srbsko a Slovenskej republiky. Už počas prvej návštevy deleho strediska Vojvodiny. Maršal a gróf Andrej Hadík je zaujímavá gácia zo Slovenska navrhla, aby osobnosť tak pre Slovákov, ako sa vo Futogu našiel adekvátny Delegácia ÚSŽZ vedená jeho predsedom Igorom Furdíkom si v areáli i Srbov. Prezentácia jeho skut- priestor na zriadenie muzeálnej katolíckeho kostola vo Futogu obzerá vzácny artefakt – maršalský kov by prispela aj k zveľadeniu expozície, ktorá by bola venova- klobúk Andreja Hadíka ná osobnosti Andreja Hadíka. turistiky v tomto prostredí. V harmonograme aktivít je zá- Pán farár Antun Kopilović bol priestor netreba hľadať len v koňa sú hladké a čisté, zrejme ujem zapojiť všetkých činiteľov, tej mienky, že by cirkev na tieto samotnom kostole, ktorý je aj od častého dotýkania sa. Zdá resp. všetky subjekty, ktoré môžu účely mohla vyčleniť južnú ap- tak už zaplnený monumentál- sa, že aj husárske kúsky môžu prispieť k efektivite a úspešnosti sidu v samotnom kostole. Ak by nymi obrazmi, ikonami a ďalšími mať rôznu podobu... práce na projekte. Okrem Kato- sa tento priestor architektonicky sakrálnymi predmetmi z obdobia líckej cirkvi vo Futogu a jej sídla upravil, mohli by sa tu náleži- pôsobenia A. Hadíka. Futocký Foto: Ľudo Pomichal

Mozaika KORÁLIKY CESTOVATEĽKY

Zbalila ho! Monika Necpálová ... kufor  Povezdme si čosi k systému balenia batožiny. Odporúča sa brať len veci praktické a vecí málo, lebo isto nieSlobodná ako čajka na pobreží Severného mora čo dokúpite. Ja k tomu dodám, ako vždy s huŠampón tiež vymeníte za nádobku spolu štyri kilo. Sprcháč vymemorom (ktorý neraz s menším formátom. Jednoducho níte za mydlo, namiesto štyroch ako jediný s nami na všetko spakovať, zipovať a kufor pier stačí jedno – väčšinou si zo cestách zostáva), nezipsovať! Napokon zistíte, že si záhadných dôvodov nechávame cestujte na jeseň, keď radšej ponožky, silonky, spodnú to, čo po troch podpisoch dopíše. vás čaká aj babie leto, bielizeň každý deň operiete, ako Doposiaľ mudrci, informatici, aj lejaky, aj prvý sneh. vláčiť celú garderóbu. technici a iní zdatní „ci“ nevymysNavrhujem navodiť si S topánkami je to horšie. Ne- leli jeden druh káblikov na nabídojem, že máte k dismôžete ísť predsa na recepciu jačky k telefónom, diktafónom, pozícii len malý kufor. v papučiach, ani poskakovať po fotoaparátom, kamerám, noteSkromnosť je výsadou pláži v lodičkách (niežeby som bookom. Necítite sa na cestách cestovateľov. Ak sa jej neskúsila). Elegantné, športové, trochu ako drotári, samí drót! raz naučia, viackrát ju papuče a niečo pohodlné na ces- A vraj remeslo takmer vyhynulo! ocenia. Každý kus batotovanie voľky-nevoľky potrebu- Desať káblov zaberá sakramentžiny vyjde kopu peňazí jete. Čím menšia noha, tým lepšie sky veľa miesta, a to nehovorím, navyše a takým neprípre cestovateľa. Cestovatelia si aj do akého šialenstva nás tie pojemný prekvapeniam je tak na vysokej nohe nežijú. Úva- tvorské káble dovádzajú, kým ich lepšie sa vyhnúť. (Stoja hy, či brať tepláky, bundy, svetre, rozmoceme. No bez nich sú nám tie staré háby, na ktonohavice sú tiež na mieste. Veď prístroje zbytočné. rých tak trváme, za to? občas ísť niekam naľahko, bolo Knihy, ktoré majú navodiť dobrú Za tie peniaze si možno Na cestách po Belgicku po vlastných či cudzích stopách? by nemiestne. atmosféru pri cestovaní, tie vydopriať predsa jeden Koniec koncov zistíte, že vám kladáte jednu po druhej z kufra nový kus oblečenia né pliagy neobčiahnete. A keby priamo z cudziny! Niežeby na tom aj, viera vraj uzdravuje. Ešte aj vlastne netreba nič. Ide o stav von, až napokon zostane len to záležalo, ale je to rada nad zlato...) tá tuba zubnej pasty nie a nie bezmocnosti, keď vám už začína najnevyhnutnejšie. Odporúča sa ponechať si aspoň mapku. Teda Systém balenia neexistuje. Ak pokiaľ nedisponujete lastovičím existuje, mali by zaviesť kurzy orientačným zmyslom alebo balenia. Zbaliť možno všetko. dostatočne veľkým bankovým Najhoršie je, keď sa vám zdá byť kontom. Aj v tomto prípade plavšetko dôležité, všetko sa môže tí, peniaze riešia každý problém. zísť. O deviatej večer už síce Slovníky, pekný znak toho, že naveľa zavriete kufor, ale aj tak idete do cudziny, nahradí razom vás praktickosť núti prehodnotiť populárny jazyk „ruky-nohy“, obsah ešte raz. Tak pred polnoktorý ovláda najviac obyvatecou začína vybaľovanie znova. ľov na planéte Zem, a vycibrená O druhej v noci sa napokon váha pamäť. Vedomosti napokon vykufra zníži. Ale beznádejný pohľad čítate z brožúrok, ktoré na vás na kopu vecí na koberci privádza budú číhať vo všetkých múzeách, do úzkosti. Únava donúti baliča na staniciach a v infocentrách. k spánku. Ráno začína kolotoč Alebo... zalovte na webe. Darmo, prebaľovania odznova. S kufvedomosti v knihách vážia veľa. rom je to horšie ako s deckom. Občas sa treba spoľahnúť na inAž do okamihu, keď je najvyšší štinkt, na to, čo vieme. A vieme čas utiecť, utekať. Potom to už viac, ako si myslíme. Ostatné nás ide šmahom ruky. Minicestovatelia s kufríkom a fotoaparátom do Ameriky cestovanie naučí. Ani doma by Namiesto veľkej osušky napokon stačí malý uterák. Zásobu schudnúť. Vytlačíte polovicu do byť všetko jedno. Každá drobnosť, sme sa tak rýchlo nenaučili, ako tridsiatich škatuliek liekov znížite umývadla a razom sa vám chu- ktorú odoberiete, nič nezaváži, na cestách. Tam ide totiž o život! na polovicu a veríte, že zahranič- dulinká chudinka vopchá do kufra. ale súčet drobností v kufri robí Bŕŕŕm, štartujeme...

HLAS ĽUDU | 1. 11. 2014 • 44 /4619/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Zrnká slov

Po príchode domov muž našiel vo svojej posteli priateľa. – A ty čo tu robíš? – Tak vidíš, – pošepkala žena priateľovi. – Nehovorila som ti, že je to totálny idiot?!

– Čo si to dovoľujete, mladý muž, – ja som robila zákusky, keď vy ste ešte neboli na svete. – Hm. Potom však nechápem, prečo ich predávate až teraz. – Pán výpravca, dočkám sa toho vlaku? – Prečo nie, veď ste ešte mladý.

Žena, ktorá chce dosiahnuť rozvod, vysvetľuje sudcovi: – Môjho manžela zaujímajú len konské dostihy. Hovorí iba o dostihoch, sníva sa mu o dostihoch, chodí iba na dostihy. Len kone a kone. Dokonca si nepamätá ani dátum našej svadby! – To nie je pravda! – zvolá rozhorčený manžel. – Brali sme sa vtedy, keď Čierna hviezda zvíťazila na pretekoch v Kentacky!

– Ty nemáš problémy, keď sa z krčmy vraciaš neskoro domov? – Ani nie. Ja sa s manželkou stavím, že prídem načas, a ona sa teší, že vyhrala. Profesor literatúry vraví študentovi: – Ty teda tvrdíš, že si túto prácu napísal sám? – Áno. – Tak potom mám to životné šťastie zoznámiť sa s Jankom Jesenským osobne.

V cukrárni hovorí návštevník jej majiteľke: – Pani, tie vaše zákusky sú otrasné!

Nevymýšľaj si minulosť podľa potreby. Je krásne niečomu veliť, aj keď by to bolo stádo dobytka.

Da Vinci

Cervantes Optimizmus je, keď žena večer neumyje riad, v nádeji, že zajtra bude mať do toho väčšiu chuť. Thomsonová Ruka má päť prstov a každý je iný. České príslovie

Slovenské príslovia a porekadlá Iba jedna macocha dobrá, aj tú čert vzal. Kde je macocha, tam je aj otčim. Macocha – čertova socha. Macocha – psia noha. Macocha – čertov bič.

Krok späť

Vlada Bulatović Vib

Ako snívať o budúcnosti, keď sýti chrápu naplno? V zdravom jablku, zdravý je aj červík. Bývalej Juhoslávie niet, ale je veľa bývalých Juhoslovanov. Je to ideál: kreslo v strede mesta, honosný dom v predmestí. Bohatí – sú to iní. Nikomu neuznávam, že dobre pláva, ak nezatopil aspoň dvoch učiteľov.

Presvedčili ste boha vo mne (Aforizmy)

Karikatúra: Milan Rogulja – Príchod

Z ľudovej múdrosti

1. – 7. 11. 2014

POČASIE

Mladá žena, starý muž – to hotová bieda už. Dajte, bože, muža, čo by sa mi páčil, po krčmách nechodil, tabaku nefajčil! Lepšia chudobná robotnica, ako bohatá márnica. Láska je ako prsteň, konca kraja nemá. Matka sladká, ale otec drak, nezriedka to býva tak. Kto chce peknú ženu mať, musí na ňu nakladať.

Aleksandar Baljak

Keď spozná svoje deti, revolúcia stratí chuť. Doba vychádza v ústrety denným správam. O druhej stránke medaily sa píše nedostatočne afirmatívne. Pochovali ho v afére velikánov. Veda si žiada obete. Politika ich vlastní. Bol na dobrej ceste, kým iní neodbočili. Chlp je hrdinom na jazyku. Sú na najlepšej ceste, aby sa nikam nedostali. Zopakujte nám sľuby, ak chcete, aby sme vám aj ďalej verili. Samozrejme, že vám verím, presvedčili ste boha vo mne. Cesty sa nám rozchádzajú, zrážka je nevyhnutná.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 14˚

4˚ | 15˚

5˚ | 15˚

5˚ | 18˚

5˚ | 19˚

6˚ | 18˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

ZDRAVIE A MY

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Pšenový koláčik Suroviny:

2,5 pohára mlieka, 1 pohár pšena (proso), 1 pohár sušených sliviek (200 g), 1/2 pohára zmäknutého masla, 1/2 pohára cukru, 2 vajcia, soľ, 1 lyžica kakao; Na posypanie a poliatie: ovocný sirup, práškový cukor. Takto sa to podarí: Slivky umyjeme, zalejeme studenou vodou a necháme hodinu napučať. Pšeno sparíme viackrát vriacou vodou a zakaždým scedíme (stratí tak horkú chuť). Potom pšeno vsypeme do horúceho mlieka, mierne osolíme, pridáme 1 lyžicu masla a varíme asi 15 minút domäkka. Mäkké pšeno necháme vychladnúť. Kúskom masla vymastíme zapekaciu misu. Zvyšné zmäknuté maslo vyšľaháme s cukrom, pridáme žĺtky, kakao a vyšľaháme hustú penu. Bielky vyšľaháme na tuhý sneh. Žĺtkovú hmotu

zmiešame so pšenom a nakoniec pridáme aj sneh. Slivky scedíme. Na dno pekáča dáme časť pšenovej zmesi, poukladáme polovicu sliviek a opäť pridáme pšeno. Navrch rozdelíme zvyšné slivky. Pečieme pri teplote 180 °C asi 35 minút. Porcie na tanieri prelejeme ovocným sirupom a poprášime práškovým cukrom. 

Zelenina v domácnosti dlhšie vydrží keď... ... ju budete kontrolovať Otlačené alebo zhnité miesta ihneď odstráňte, inak sa pokazí aj zvyšok. Každý deň zeleninu kontrolujte. ... sedí teplota Naša domáca zelenina vydrží v chladničke dlhšie. Brokolica, špenát, listové šaláty a podobne sa ideálne skladujú pri teplote pod 8 stupňov.

Stredomorské druhy však neznesú chlad: baklažán, paprika alebo cuketa vydržia dlhšie pri teplote 15 stupňov. ... ju zamrazíte Ak ste nakúpili veľa zeleniny a nestihnete ju zjesť čerstvú, poduste ju tri až osem minút vo vriacej vode, schlaďte ľadovou vodou a dajte do plastovej nádoby alebo

RODIČOVSTVO

Sú stále choré?

ak to zmeňte! 3 zaručené rady, ako deťom zlepšiť imunitu Len pred týždňom prestalo vaše dieťatko sopliť, a už zasa kašle? Na zdravotnej ste častejšie než v práci? Ak zmeníte niektoré návyky, bude váš pokladík zdravší a šťastnejší. 1. Zvýšte dávky phytonutrientov Sú to látky, ktoré posilňujú imunitu. Sú to najmä vitamín C a karotenoidy, ktoré nájdete v čerstvom

ovocí a zelenine. Pomáhajú zvyšovať produkciu bielych krviniek a interferónov, ktoré posilňujú bunky a zabraňujú prieniku vírusov do organizmu. Na desiatu a olovrant im dajte jabĺčko, pomaranč, banán či hrušku, výborná je strúhaná mrkva s citrónovou šťavou. Na večeru zeleninový šalát so syrom a jogurtom spraví divy. 2. Dozrite na zdravý spánok Ak sa drobci nevyspia, sú unavení

Foto: E. Šranková

VIII

apusta má vysoký obsah vitamínov C a K, je cenným zdrojom vitamínu E a draslíka. Nechýba v nej ani betakarotén, kyselina listová a tiamín. Obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá je dôležitá pre správne trávenie. Červená kapusta je navyše bohatá na prospešné antioxidanty.

zamrazovacieho vrecka a šup s ňou do mrazničky. ... ju skladujete neumytú Mnoho druhov zeleniny má ochrannú vonkajšiu vrstvu, ktorá chráni pred vysušením a zárodkami. Pri umývaní sa zničí. Preto ju radšej umývajte až tesne pred konzumáciou. Okrem toho po umytí zelenina zvlhne a rýchlejšie začne plesnivieť. ... jablká budete skladovať oddelene Vyparuje sa z nich etylénový plyn, ktorý spôsobí, že zelenina alebo kvety zvädnú.  a ich obranyschopnosť tiež. Nedostatok spánku zvyšuje náchylnosť na choroby, rastie pravdepodobnosť vzniku alergií. Batoľa potrebuje spať 18, dojča 13, predškolák a mladší školák 10 hodín denne. Vzduch v spálni nemá byť príliš teplý a pred spaním treba vyvetrať.

Zdravá šťava Výskumy preukázali, že kapustová šťava má priaznivé účinky na žalúdočné a dvanástnikové vredy. Čas liečenia sa u pacientov, ktorí štyrikrát až päťkrát denne pili pohár čerstvej kapustovej šťavy, skrátil na dva týždne a ustali u nich aj bolesti žalúdka.

3. Otužujte ho Už trojročné detičky môžete začať sprchovať vlažnou až studenou vodou, najlepšie ráno. Otužujeme celé telo okrem hlavy, vlasy nenamáčame. Dieťa poriadne vyutierajte froté uterákom pekne dosucha, oblečte mu bavlnenú spodnú bielizeň a spoločne si 5 až 10 minút zacvičte. 

Kyslá liečiteľka Najemno nakrájaná hlávková kapusta, ktorá prešla bakteriálnym kvasením, je dokonca ešte zdravšia ako surová, obsahuje množstvo užitočných mikroorganizmov a enzýmov, ktoré okrem iného zlepšujú trávenie a vstrebávanie živín.  Foto: z internetu

Mozaiku číslo 184 pripravil Oto Filip

Aké poklady sú ukryté v kapustných listoch?

Kultúra Nielen recitátori, ale aj nádejní spisovatelia 41. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV

Elena Šranková Jasmina Pániková

úťaž mladých recitátorov, ktorá prebiehala už po 41k rát, b o l a v sobotu 25. októbra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu v Novom Sade. Aj v tomto roku žiaci súťažili v štyroch kategóriách – v prednese poézie a prózy žiakov nižších ročníkov, v prednese poézie žiakov vyšších ročníkov Filip Gál a v prednese poézie stredoškolákov. Zhruba bolo 60 súťažiacich. Zodpovedná redaktorka programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad Milina Florianová na úvod súťaže vyslovila potešenie z pekného počtu účastníkov, a to práve v roku, keď RNS a Slovenská redakcia RNS oslavujú 65. narodeniny. Ako povedala, súťaž sa realizuje za podpory NRSNM, čiže Výboru pre vzdelávanie, ako i Matice slovenskej v Srbsku a Asociácie slovenských pedagógov, vďaka prostriedkom získaným prostredníctvom projektov z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Účastníkom, ich pedagódom, rodičom a prítomným sa prihovoril Jožef Klem, riaditeľ RNS. Informoval, že v roku, keď oslavujú 65 rokov jestvovania, podnecujú nové projekty venované mladým. Ide totiž o webovú stránku vo všetkých menšinových jazykoch a v srbčine, ako aj o O rádio, čiže Mládežnícke rádio, ktoré oficiálne začne s prácou 29. novembra. Súťaž otvoril spisovateľ Miroslav Demák, ktorý všetkých súťažiacich vyhlásil za víťazov a poprial im, aby jedného dňa, keď • KULTÚRA •

budú v jeho rokoch, privádzali na súťaž svoje vnúčatá. Po prednese a posedení so spisovateľom Miroslavom Demákom, od ktorého sa malí recitátori mohli dozvedieť mnoho o prenesení svojich myšlienok na papier, a o ktoré mali skutočne veľký záujem, nasledovala, pravdaže, najočakávanejšia časť – vyhodnotenie súťaže. V prednese poézie žiakov nižších ročníkov prvé miesto získal Filip Gál z Aradáča, nacvičila Soňa Zahorcová, druhé Kristián Balček z Kovačice, nacvičila Katarína Karkušová, a tretie Valéria Vitézová z Kysáča, ktorú nacvičila

Otvorenie súťaže: Milina Florianová, zodpovedná redaktorka programu v slovenskej reči, a Jožef Klem, riaditeľ RNS

viac zapôsobil prednes Martina Krajčíka z Báčskeho Petrovca, nacvičila Miluška Anušiaková-Majerová. Druhú cenu dostala

Kovačici, nacvičila Mária Kotvášová-Jonášová, pokým tretia cena sa dostala do rúk Malvíne Zolňanovej z petrovského gymnázia, ktorú nacvičila A. Boldocká-Grbićová. Prednes žiakov a stredoškolákov hodnotila porota v zložení: Ján Širka (predseda), Daniela Legíňová-Sabová a Ján Čáni.

Monika Bažaľová Miluška Vranková

Anna Legíňová. V prednese prózy najúspešnejšia bola Miluška Vranková z Kysáča, nacvičila Ľudmila Berediová-Stupavská, druhé miesto obsadil Damir Gages z Kovačice, nacvičila Mária Kotvášová-Jonášová, a tretie Emília-Jana Pálešová z Erdevíka, nacvičila Ružena Ďuríková. V prednese poézie žiakov vyšších ročníkov na porotu naj-

Martina Bartošová z Aradáča, nacvičila Jaroslava Števková, a tretiu Gabriela Svetlíková z Kovačice, nacvičila Mária Kotvášová-Jonášová. Vo štvrtej súťažnej kategórii – v kategórii stredoškolákov – najúspešnejšia bola Monika Bažaľová z Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, nacvičila Annamária Boldocká-Grbićová. Druhú cenu získal Martin Chrťan z Gymnázia Mihajla Pupina v

Martin Krajčík

Moderátorom bol Viktor Korčok. MSS najúspešnejších recitátorov, žiakov základných škôl, odvedie na Slovensko, na Mikulášske trhy. Každý účastník od NRSNM a MSS získal knihu ako spomienku na účasť.

44 /4619/ 1. 11. 2014

Kultúra 45. DIVADELNÝ VAVRÍN 2014 V KOVAČICI

Otvorená opona scénických hodov bola divadelná scénka Ústav pre nemanželské deti autorky Olgy Ćosićovej v podaní členov Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice. Inscenácie a výkony hercov sleduje odborná porota, ktorú tvoria herečky a režisérky: Monika Necpálová zo Slovenska a Kovačičanka Danka Hriešiková a profesionálny herec SND Miroslav Fábry.

Anička Chalupová

ri príležitosti osláv úctyhodného jubilea 100 rokov divadla v Kovačici v piatok 24. októbra v Dome kultúry 3. októbra slávnostne a oficiálne otvorili 45. prehliadku slovenských ochotníckych divadelných súborov Vojvodiny – Divadelný vavrín 2014. V otváracom programe fragmentmi z dejín divadla divákov oslovili mladí herci Andrej Vereský, Ján Chrťan, Milina Čížiková a Annamária Chalupová. Po uvítacích slovách Pavla Jonáša, predsedu Divadla VHV scény v Kovačici, auditóriu sa prihovorila Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM. Medziiným zdôraznila, že „divadlo bolo a vždy bude serióznou záležitosťou, komplexným umením, náročnou prácou, ktorá si vyžaduje náročných ľudí, ktorí vedia rozmýšľať, cítiť, ktorým je umenie

Účastníci otváracieho programu

Makana. Hercom večera sa stal Ján Žolnaj za stvárnenie postavy Meneghetto. Krásne umelecké zážitky mali milovníci divadla aj v sobotu 25. októbra z vystúpenia staropazovského divadelného súboru s predlohou Mila Urbana Živý bič v réžii Aničky Balážovej a neskoršie aj z predstavenia padinských hercov v inscenácii Samuela Becketta Čakanie na Godota v réžii Martina Labáta. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva titul herca večera získali Anna Kanášová zo Starej Pazovy za stvárnenie Herci SKUS hrdinu Janka Čmelíka v divadelnej postavy Ilčíčky a predlohe Živý bič Želislav Kukučka a javisko blízke”. Obecenstvu 45. z Padiny za úlohu Estragona. V nedivadelnej prehliadky v Kovačici deľu kovačické javisko DK patrilo zaželala veľa krásnych umeleckých najprv hercom SKC P. J. Šafárika z zážitkov, účastníkom veľa radosti z Nového Sadu, ktorí sa predstavili vydarených vystúpení a podujatie predlohou, napísanou podľa rovnomennej poviedky Jána Čajaka slávnostne otvorila. V prvý deň divadelných ho- ml. Zypa Cupák v réžii Rastislava dov (24. októbra) javisko patrilo Zorňana, a neskoršie Laliťania, domácemu súboru, čiže hercom členovia OD Michala Benku-Uču Divadla VHV scény pri DK 3. ok- pri KUS Štefánik, predviedli jedtóbra, ktorí zahrali komédiu zná- noaktovú veselohru Diabol v raji meho talianskeho dramatika Carla manželskom v réžii Duška Hrnčiara Goldoniho Starý frfloš v réžii Jána a Maríny Párnickej. Cena obe-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

censtva sa tentoraz dostala do rúk hercovi Bojanovi Brnadićovi, ktorý stvárnil úlohu Ďura Siráka, a herečkou večera sa podľa rozhodnutia poroty obecenstva stala Daniela Miháľová, ktorá v lalitskom predstavení hrala Barušu, slúžku Ivanovu. Sprievodným podujatím v nedeľu v popoludňajších hodinách v upravených miestnostiach Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM) bola prezentácia zborníkov Nová slovenská vojvodinská dráma I a II, ktorú viedli Vladimír

Prehliadku otvorila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová

V nedeľu Pivničania prezentovali publikáciu Nová slovenská vojvodinská dráma II

Brňa, Kvetoslava Imreková-Šusterová a Olga Ćosićová z Pivnice. Pri tejto príležitosti Márii Kotvášovej-Jonášovej, profesorke slovenského jazyka a literatúry, tiež spisovateľke pre deti, udelili autorský výtlačok najnovšej publikácie Nová slovenská vojvodinská dráma II. Záverom prezentácie

Do konca 45. PSDT (28. októbra do 2. novembra) milovníkom Thálie je ponúknutých ešte osem divadelných predstavení. Počas celého Divadelného vavrínu v aule DK a miestnostiach KOKRAM je divákom sprístupnená dokumentárna výstava 100 rokov kovačického divadelníctva. • KULTÚRA •

STRETNUTIE PEDAGÓGOV V RUMUNSKU

dolnozemských Slovákov. Po kratšej prestávke odzneli príspevky učiteľov zo Srbska, z Maďarska, Rumunska a Chorvátska. Príspevky zo Srbska mali: Vesna Kámaňová z Pivnice hovorila o spracovaní románu Zypa Cupák netradičným spôsobom (ukážková hodina) a Anna Hrková a Darina Poliaková zo ZŠ Mladých pokolení z Kovačice o sfilmovaní poviedky Márie Kotvášovej-Jonášovej Lektúra sa píše sama. Vo večerných hodinách všetci účastníci stretnutia boli hostia Kultúrno-folklórneho spolku Komlóš zo Slovenského Komlóša v Maďarsku, ktorý oslavoval 65. výročie pôsobenia. Záverom stretnutia slovenských dolnozemských pedagógov je, že sa i naďalej treba stretávať, vymieňať si skúsenosti a učiť sa navzájom.

Cena Pavlovi Tomášovi Anna Hrková

ných rokoch s nimi dosahuohtoročné je vynikajúce v poradí piavýsledky: prvé te stretnutie miesta vo Vojslovenských dolvodine a v Srbnozemských pedasku. gógov sa uskutočDruhý deň nilo v Rumunsku, v stretnutia Nadlaku, od 17. do prebiehal v 19. októbra. Už trarámci preddične prvého dňa nášok profestretnutia udelili sorov zo SloCenu Samuela Tevenska doc. šedíka za vynikaPhDr. Michajúcu pedagogickú, Laureáti Ceny Samuela Tešedíka, Pavel Tomáš prvý zľava la Babiaka a organizátorskú a doc. PhDr. riadiacu prácu v oblasti sloven- v Padine, pracuje so školským Ladislava Lenovského o kulského národnostného školstva chórom a orchestrom a v posled- túrnom dedičstve a identite v zahraničí, za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech VÍŤAZOSLAV HRONEC V SILBAvzdelávania v slovenskom jazyku ŠI. V utorok 21. októbra z vlastnej v zahraničí, za mimoriadnu voľnoiniciatívy a v organizácii Ústavu časovú činnosť vyvíjanú pre deti a pre kultúru vojvodinských Slovámládež v slovenských komunitách kov a jeho riaditeľky, Silbašanky v zahraničí a za celoživotné dielo, Miliny Sklabinskej v silbašskom ktorým sa vytvoril významný prícirkevnom dome seba a svoju tvorspevok trvalej hodnoty pre rozvoj bu predstavil Víťazoslav Hronec. slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Na literárnom večierku prítomní Laureátmi sú Pavel Bujtár z dedinčania mali príležitosť zoNadlaku, Pavel Tomáš z Kovačiznámiť sa so zaujímavou tvorbou ce, Libuša Pestiová z Békešskej tohto nášho vynikajúceho básnika, Čaby a JUDr. Dagmar Hupková, spisovateľa, esejistu, redaktora, bývalá pracovníčka Ministerstva literárneho kritika, ktorý podstatne školstva, vedy, výskumu a športu vplýval a vplýva na našu literárnu SR. Kovačičan Pavel Tomáš už vyše tvorbu. Silbašania, hlavne Silbašanky, členky Aktívu žien, si pozorne vypočuli životopis Víťazoslava tridsať rokov pracuje ako učiteľ S. Ž. Hronca a jeho dielo, podané chronologicky. hudobnej kultúry v Kovačici a

V STAREJ PAZOVE VYSTAVUJE JAROSLAV VRŠKA

Duša sveta Anna Lešťanová

ilovníci výtvarného umenia si do 3. novembra v aule staropazovskej divadelnej sály môžu pozrieť prvú samostatnú výstavu obrazov Jaroslava Vršku (1970), ktorý žije a pracuje v Starej Pazove. Z povolania je učiteľom a maliarstvom sa zaoberá od roku 2001. Jaroslav Vrška, účastník početných kolektívnych výstav a výtvarných táborov, je členom Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy (ZVUSP). • KULTÚRA •

Slávnostné otvorenie jeho prvej samostatnej výstavy pomenovanej Duša sveta bolo v piatok 24. októbra. Táto svojrázna retrospektívna výstava pozostáva z 35 vybraných prác (hlavne olejomalieb), ktoré tento nadaný pazovský umelec namaľoval za uplynulé desaťročie. Z oblastnej prehliadky výtvarnej tvorby ochotníkov Sriemu, kde dosiahol pozoruhodné výsledky, postúpil na ďalšie súťaženie – pokrajinskú prehliadku, ktorá bude 7. novembra na Palići.

Jaroslav Vrška so svojimi hosťami

O diele Jaroslava Vršku na piatkovej vernisáži hovorili Marína Havranová, historička umenia zo Starej Pazovy, a Zorica Opavská, predsedníčka ZVUSP, ktorá zároveň

výstavu otvorila. V hudobno-poetickej časti programu sa zúčastnili Branko Radičević, gitarista z Kaća, a Helena Lazićová zo Starej Pazovy prednesom krásneho slova.

44 /4619/ 1. 11. 2014

Kultúra CENA SSS ZA CELOŽIVOTNÉ DIELO

Spolok slovenských spisovateľov ocenil Vieru Benkovú Jaroslav Čiep

„V

ážená a ctená pani Viera Benková, naša ctená poetka a spisovateľka!“ takéto bolo oslovenie v úradnom liste adresovaného zo Spolku slovenských spisovateľov a zaslaného 29. septembra 2014 z adresy Laurinská 2, 815 84 Bratislava do Petrovca na adresu našej spisovateľky Viery Benkovej. V liste sa ďalej uvádza: „Dovoľte nám, aby sme Vás srdečne pozdravili a s radosťou Vám oznámili, že predstavenstvo Spolku slovenských spisovateľov sa na svojom zasadnutí 18. 8. 2014 uznieslo udeliť Vám pri príležitosti Dňa slovenskej literatúry Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo v oblasti poézie a slovenskej literatúry v za-

Viera Benková s Cenou Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo

hraničí. Blahoželáme Vám a prosíme, aby ste uvedenú cenu prijali. Dni

slovenskej literatúry, ktoré sa konajú v Bratislave od 15. do 19. októbra 2014, sú vhodnou príležitosťou, aby sme Vám cenu odovzdali osobne na slávnostnom odovzdávaní cien v Slovenskom národnom divadle v Modrom salóne v nedeľu 19. októbra 2014 o 15.30 hod.“ Na záver ešte pridali: „ Veríme, že sa na slávnostnom odovzdávaní cien priamo zúčastníte, a bude nám cťou stretnúť sa s Vami pri tejto vzácnej príležitosti. S úctou a poďakovaním.“ V podpise Miroslav Bielik, predseda SSS, a Ján Tazberík, tajomník SSS. Ide o krásne gesto zo Slovenska preukázané našej spisovateľke a našej slovenskej krajanskej literatúre v Srbsku vôbec. Do rúk sa nám dostal aj odvetný list, ktorý poputoval späť na Slovensko a s dovolením autorky ho predkladáme aj čitateľom Hlasu ľudu: „Vážené predstavenstvo SSS! Váš list ma strašne prekvapil, až som sa zamyslela nad svojou tvorbou, či si ona vôbec zaslúži takéto vysoké ocenenie – veď celý život mi bol iba snaha to, čo vo mne dozrievalo, dostať na papier. A nielen to: stále som túžila, aby sme sa my slovenskí autori rozosiati po svete lepšie poznali a takto spoločnými snahami vytvorili dobré umelecké diela a

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE JÁNA ČAJAKA V PETROVCI

Demák a jeho Husle J. Čiep

ie, nebude tu reč o hudbe, ani o hudobníkovi, ale o spisovateľovi a vydavateľovi Miroslavovi Demákovi, našincovi, ktorý dlhodobo žije a pôsobí v Slovenskej republike. Jeho návštevu rodnej krajiny využili Asociácia slovenských pedagógov a Výbor pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, aby zorganizovali posedenie žiakov so spisovateľom. Možnosť stretnúť sa s Miroslavom Demákom mali vyberaní žiaci základných škôl a ich učitelia, ktorí na školách vedú recitačné krúžky, z ôsmich slovenských prostredí vo Vojvodine. Stretnutie bolo v piatok 24. októbra v aule Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci.

www.hl.rs

Na úvod sa prítomným žiakom a pedagógom prihovorili predsedníčka ASP Mária Andrášiková a autorka projektu predsedníčka VPV NRSNM Svetlana Zolňanová, po čom nasledoval kratší umelecký program petrovských žiakov, ktorí spievali, čítali biografické črty o spisovateľovi a úryvky z jeho rozprávok, ale aj zahrali na opravdivých husliach. Po takomto úvode opraty rozhovoru s Miroslavom Demákom prebral Ladislav Čáni. Vyzvedal sa o jeho záľube v detskej literatúre, a potom sa autora pýtali aj prítomní žiaci, ktorí mali jedinečnú príležitosť naživo sa stretnúť s autorom básní a rozprávok z ich čítaniek. Práve o tom, ako v súčasnosti zmizol živý kontakt autora so svojimi čitateľmi, hovoril samotný spisovateľ a zaspomínal si na časy, keď spolu s ostatnými

Informačno-politický týždenník

Dobrý rozprávač Miroslav Demák

slovenskými spisovateľmi pre deti Mučajim, Majerovou, Tušiakom, Benkovou a inými takmer každý týždeň navštevovali niektorú z našich škôl. Miroslav Demák sa žiakom zdôveril aj s tým, prečo roku 1990 premenoval Pionierov na Zorničku – lebo

nezabudli na seba, kdekoľvek sme na svete. Spoznať sa, uverejňovať svoje literárne a poetické texty v literárnych časopisoch doma a na Slovensku bol vždy môj sen, ako aj slovenskú literatúru priblížiť krajine, kde sme doma... Sčasti sa mi to už začalo dariť, ale ešte toho veľa je pred nami! Takže si myslím, že by bolo dobre pokračovať ďalej v tom, čo sme si predsavzali – poznať sa a pochváliť, ak je to za pochvalu, upozorniť, ak je to na upozornenie a snažiť sa dosiahnuť ešte vyššie umelecké vrcholky. A práve to ma trápi, že vo Vojvodine, kde sme sa ocitli a zakorenili už takmer 300 rokov, pomaly mizne hlas mladých. Mnohí sa vybrali do sveta, ako i mladí zo Slovenska, ale v duši prechovám nádej, že sa raz vrátia a budú pokračovať na tejto našej spoločnej ceste!“ V pokračovaní listu ešte píše: „Ak ste mi udelili cenu za tieto snahy, tak ju prijímam, ale si myslím, že moja literárna dráha je skromná a na sebe ešte musím veľa pracovať. S Vašou pomocou možno to i dosiahnem. Ďakujem Vám, do Bratislavy prídem a zúčastním sa aj festivalu slovenskej literatúry spolu s kolegom Martinom Prebudilom. Som povďačná za takúto výnimočnú poctu!“ V podpise Viera Benková.

kedysi v Starej Pazove vychádzal detský časopis s rovnakým pomenovaním, a aj Vladimír Hurban Vladimírov v Pazove vydával časopis Mravec. Mravec je i v súčasnosti prílohou Zorničky. Spomenul údaj, že v šťastných rokoch Zornička vychádzala v náklade 4 500 kusov a mala až 40 strán, kým teraz je menej detí, aj náklad Zorničky je omnoho nižší. K tomu obsah časopisu je o polovicu menší. Žiaci sa na posedení so spisovateľom dozvedeli, že autor po svojej tridsaťpäťke prestal písať literatúru pre dospelých a venoval sa iba literatúre pre deti. Napísal 9 kníh a 12 preložil. Kniha Husle mala najviac vydaní a Demákova najúspešnejšia kniha je Jedna smrť v Belehrade. Stretnutie so spisovateľom sa uskutočnilo za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a organizátor pre každú školu zabezpečil darček v tvare kníh autora s venovaním do školskej knižnice. • KULTÚRA •

Z 59. MEDZINÁRODNÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU V BELEHRADE

Príbehy, zázraky a sny Oto Filip

nebyť účasti kultúrnych dejateľov zo Slovenska. Začnime Bibianou, akmer päťsto priamych vysta- Medzinárodným domom umenia vovateľov, z ktorých je každý pre deti. siedmy zo zahraničia, vyše tri– Na tomto veľtrhu sa prezendsaťtisíc štvorcových metrov vý- tujeme dvomi, respektíve tromi stavných priestorov, Čína ako čestný výstavami. Tou jednou sú ocenení hosť a slogan Nastal čas knihy – a už ilustrátori z Bienále ilustrácií Bratislava 2013, kým druhou a treťou Milisav Tešić otvoril veľtrh v nedeľu podvečer sú kolekcie zo súťaže najkrajších kníh Slovenska za rok 2013 a 2012, zo Slovenska, tak sa utorok niesol venovať tento večierok na veľtrhu – podčiarkuje Viera Anoškinová, ve- v znamení našich literárnych reálií. nášmu dlhoročnému šéfredaktorovi dúca Sekretariátu BIB, ktorá v pon- V jeho podvečer sa, tiež v Sieni knižných vydaní a poprednému delok popoludní mala v Sieni Bra- Branislava Nušića, pod usporiada- slovenskému vojvodinskému spisonislava Nušića i skutočne vateľovi Víťazoslavovi zaujímavú prednášku Hroncovi, – podotkol, o vývine slovenskej iluuvádzajúc, že mu SVC strácie v kontexte Bienápri príležitosti životle ilustrácií v Bratislave ného jubilea vydalo v rokoch 1967 – 2013. Po dve knihy. Ide o dielo mnohých rokoch svetlo Pod klenbou básnickej sveta, ďakujúc bratislavtradície, obsahujúce skému vydavateľstvu predslovy k jeho anPerfekt, uzrela i kniha tológiám a chrestoGrozdany Olujićovej Mgr. Viera Anoškinová matii slovenskej vojNebeská rieka v preklavodinskej poézie, ktorú sme pri podstate nášho najväčšieho de Mirjany Šišolákovej. zostavil, a ďalšie – Čas sviatku knihy, tradične prebiehajú- Táto mozaika by nebola všedný a čas sakrálny, ceho v posledný októbrový týždeň. úplná bez údaja o tom, Časť výstavného priestoru Bibiany ktoré je vlastne zborV netradičnom termíne, v nedeľu že na stánku Združenia níkom prác o Hroncopodvečer, najdôležitejšie kultúrne občanov kultúra cyriliky prebieha teľskou taktovkou Pokrajinského vom literárnom diele. Vyzdvihol, že podujatie v regióne otvoril básnik zaujímavá kaligrafická výstava, sekretariátu pre kultúru a verejné aj v Bratislave svetlo sveta uzrela a akademik Milisav Tešić. Poukázal kde je medzi autormi i popredný informovanie konala premiéra no- kniha, ktorej autorom je jubilant na otvorenosť našej kultúry, tiež na slovenský typograf a kaligraf Ľu- vých kníh Slovenského vydava- – Príkre svahy. Jej vydavateľom je problém zachovania zvláštností bomír Krátky. teľského centra. Zmienil sa o nich Spolok slovenských spisovateľov jazykov a literatúr malých národov Ak sa zo záujmového aspektu riaditeľ SVC Vladimír Valentík. a autorské výtlačky Víťazoslavovi v čoraz globálnejšom svete. V mene pondelok konal v znamení tvorby – Zaumienili sme si predovšetkým Hroncovi v Belehrade slávnostne Číny, ktorú na podujatí zastuodovzdal jeho predseda Miroslav puje delegácia 150 kultúrnych Bielik. O nových Hroncových diedejateľov a ktorá po úradnom lach a tvorbe sa širšie zmienil Dr. otvorení mala i svoje vlastné Adam Svetlík, kým sa predseda otvorenie na dokonale uspoSpolku slovenských spisovateľov riadanom výstavnom priestoM. Bielik a riaditeľ vydavateľstva re, prihovoril sa spisovateľ Liu uvedeného spolku Roman Michelko Jenjun úvahou o úlohe litezamerali na viaceré aspekty spoluratúry, ktorú označil za most práce predstaviteľov literatúr dvoch spájajúci národy. Politikov vyblízkych krajín. Na záver večierka sa zval čítať literárne diela, aby sa V. Hronec stručne zmienil o svojich národy a ľudia lepšie poznali šiestich dielach, ktoré mu doteraz a navzájom si rozumeli, aby vyšli na Slovensku. Uviedol, že Príkre rozdiely boli menšie, keďže svahy svetlo sveta uzreli najprv sme v konečnom dôsledku v srbčine – pred osemnástimi rokmi. všetci len ľudia. A následne prečítal zo zbierky jedVeľtrh by, samozrejme, nenu z básní: v slovenčine a v srbčine. bol pre nás to pravé orechové Z utorkovej prezentácie nových vydaní SVC Zneli fakt dobre. Obidve verzie.

• KULTÚRA •

44 /4619/ 1. 11. 2014

Kultúra NA SLOVÍČKO SO SKUPINOU LA GIOIA

Operný pop s dávkou vášne Jasmina Pániková

ublikum na Slovensku a v Česku ich spoznalo ešte v roku 2008. Známi sú podľa štýlu, ktorý jedinečným spôsobom spája operu a pop hudbu. Oni sú skupina La Gioia (tal. radosť). Tvoria ju traja vynikajúci speváci – tenorista Matej Vaník a barytonisti Peter Ďurovec a Peter Ševčík a zatiaľ majú nahraté tri albumy. Známa slovenská trojka skutočne získala početných fanúšikov aj na našich priestoroch, a to vďaka vystúpeniu na festivale Zlatý kľúč v Selenči. Využili sme tú možnosť a opýtali sa ich niekoľko otázok. Ako by ste sa predstavili našim čitateľom? La Gioia: Sme skupina zo Slovenska, ktorá interpretuje piesne v štýle belcanta. Prvý album sme vydali v roku 2009 a v repertoári máme slovenské, české, ruské a talianske piesne, ktoré sami upravujeme, ako aj piesne početných amerických skupín, ktoré prispôsobujeme svojmu štýlu. Po prvýkrát ste vo Vojvodine. Nakoľko vám je známa tunajšia slovenská komunita? La Gioia: Medzi slovenskou vojvodinskou komunitou sme po prvýkrát, ale táto časť Európy nám je známa, lebo sme tu dovolenkovali. Vieme, že je tu mnoho Slovákov, a skutočne môžeme povedať, že sme sa tešili na túto návštevu, lebo toľký počet Slovákov vyvoláva pocit akoby sme boli na Slovensku. Poznáme početných ľudí z Vojvodiny, ktorí študovali na Slovensku, ale musíme uznať, že keď ide o slovenskú vojvodinskú hudbu, tá nám zatiaľ nie je známa. Sú na Slovensku podobné skupiny, akou je vaša, alebo ste jediní? La Gioia: Musíme povedať, že sme zatiaľ jedni jediní aj na Slovensku, aj v Česku. Možno aj jestvuje nejaká podobná kapela, ale my ju nepoznáme. Ide o to, že sa slovenská hudba u nás veľmi

www.hl.rs

málo hrá. Slovenské rádiá sú pre slovenskú hudbu príliš macošské. Nemáme rádio, ktoré by hralo iba slovenskú hudbu. A to vám závidíme, lebo vy máte také rádiá.

Matej Vaník

Peter Ševčík

Peter Ďurovec

Vystupujete a plánujete koncerty aj mimo Slovenska a Česka? La Gioia: Našimi prioritami sú Slovensko a Česko, keďže sme sa tam najprv zviditeľnili.

K tomu, samozrejme, prispela súťaž Československo má talent, v ktorej sme postúpili do finále. Vystupujeme aj v Poľsku a Rakúsku a teraz si istotne na zoznam pridáme Srbsko. Naše plány sú jednoduché – koncertovať, spolupracovať so zahraničím, nahrávať videoklipy a spracúvať piesne. Vieme, čo chceme, vieme, ako to má znieť, a preto nemusíme mať obrovský tím, ale všetko si spravíme sami. A je to najlepšie.

Vaša interpretácia a výstup skutočne pripomínajú skupinu Il Divo. Už ste si zvykli na to porovnanie? La Gioia: Na Slovensku donedávna nepoznali skupinu Il Divo. Prvýkrát u nás vystupovali pred tromi rokmi, avšak my sme už vtedy boli známi. Ľudia hovorili, že sú ako my, a nás to skutočne teší, lebo sú predsa najlepší na svete. Nemôžeme sa uraziť na také prirovnanie a či by sa oni urazili – to nevieme. Doložíme iba jedno: skutočne by sa neurazili.

DETSKÉ DIVADLO V PETROVCI

Nový Peter Pan Jaroslav Čiep

etské divadlo zo Subotice s predstavením Aleksandry Glovackej Peter Pan v réžii hosťujúceho režiséra z Belehradu Predraga Štrbca sa v stredu 22. októbra v Slovenskom vojvodinskom divadle predstavilo petrovskému publiku. Týmto predstavením sa autorka a režisér pokúsili novým spôsobom prerozprávať známu rozprávku o stratených chlapcoch v Krajine-Nekrajine. Ich Peter Pan je omnoho reálnejší, súčasnejší. Situovaný je do okolností, ktoré sa podobajú na našu nerozprávkovú každodennosť,

Informačno-politický týždenník

Záber zo subotického predstavenia Peter Pan

ale zrovna tak je i obrazotvorný a hravý. Túto rozprávku o dospievaní subotický divadelný kolektív s veľkým úspechom hrá už dva roky. S ním vystupoval na početných festivaloch v Srbsku a v zahraničí a hosťoval pred detskými divákmi takmer v celej krajine. Aj petrovským deťom zahrali žilky. Spoločne sa dobre bavili a na záver predstavenia sa presvedčili, či je možné na tomto svete nájsť zlatý stred medzi die-

ťaťom a dospelým človekom. Herci, ktorí stvárnili predstavenie, sú predovšetkým veľké deti, a preto aj subotický Peter Pan bola skutočná pochúťka pre deti. Predvoj v hereckom kolektíve viedol Vladimir Grbić a za ním pochodovali Gordana Vukovová-Ciganjiková, Aleksandra Bašićová, Svetlana Abramovićová, Boško Boškov, Jelena Raškovićová, Branislav Trifković, Elvira Galová a Zalan Greguš. • KULTÚRA •

V SKUS JÁNOŠÍK

Zmena generácií Vladimír Hudec

a výročnom a zároveň volebnom zhromaždení, ktoré bolo začiatkom jari, vedenie SKUS Jánošík je úplne omladené. Dlhoroční

nové vedenie, na čelo ktorého sa dostala Karolína Supeková. Po jej boku si zastali Darko Kroček, podpredseda, Kristijan Omasta, tajomník, Monika Tomečeková, pokladníčka, Martina Zríniová, umelecká vedúca, Dani-

Usmiati jánošícki ochotníci po vydarenom festivale V Šándore na bráne členovia, ktorí takmer 25 rokov na svojich pleciach niesli činnosť spolku a pozdvihli ho na úroveň špičkových slovenských spolkov vo Vojvodine, povedali: – Dosť bolo. Treba mladých hodiť do ohňa. V súlade s tým zvolili

ca Vŕbová a Miroslav Brkala. Všetci spolu sa smelo a svorne dali za pasy so skúškami, ktoré so sebou prináša ochotnícka činnosť a riadenie kultúrno-umeleckého spolku. Táto zmena podľa slov novozvolenej predsedníčky

PREMIÉRA V KULPÍNE

Divadelná komédia na kulpínskej scéne Katarína Gažová

roku osláv 110 rokov divadla v Kulpíne divadelná sekcia Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen pre obecenstvo príležitostne pripravila hru súčasného škandinávskeho autora Bengta Ahlforsa Divadelná komédia. Predstavenie malo premiéru na divadelných doskách v sieni kulpínskeho Domu kultúry v piatok 17. októbra za veľkého počtu divákov. Réžiu a úpravu tejto divadelnej hry, ktorú predviedli kulpínski divadelní ochotníci, mal na starosti Ján Chalupka a text predlohy preložil Peter Kerlík. Divadelná komédia je komédia o zákulisí divadla, čiže divadelná hra o divadle. Stvárnil ju • KULTÚRA •

divadelný súbor v zložení: Michal Čiliak, Mária Koruniaková, Katarína Kolárová, Anna Zelenáková, Ján

nebola ani trochu ľahká, tým skôr, že sa skúsení ochotníci úplne vzdali činnosti a doslova všetko ponechali na mladých. – I keď sme všetci dlhoroční členovia spolku, nemáme skúsenosť v jeho riadení, takže sme si najprv museli dať hlavy dokopy a dohovoriť sa, čo a ako ďalej robiť, – úprimná je Karolína Supeková. – Bolo nám však potrebné niekoľko mesiacov, aby sme začali niečo robiť, v dôsledku čoho sme odmietli niekoľko pozvaní a nezúčastnili sme sa ani na festivale v Aradáči. Základný problém je, že nás je pomerne málo. Niektorí členovia sú v škole, resp. študujú, iní zasa odišli za prácou na Slovensko, ale na druhej strane máme dve posily zo susednej Hajdušice. Plánujeme však vypísať výzvu na príjem nových členov a očakávam, že sa nám pripoja viacerí mladí ľudia, ktorí doteraz ešte netancovali. V tejto chvíli spolok má iba jednu mládežnícku skupinu. Pôsobí tiež dievčenská spevácka skupina, máme niekoľko sólistov a orchester, a to je vlastne všetko. Chalupka, Daniela Čelovská, Michal Feher, Alena Chalupková, Milina Ďugová-Krnáčová, Ján Trpinský, Vlastislav Zelenák, Miroslav Horvát, Hana Zelenáková a Ján Čelovský. S týmto predstavením divadelníci KUS Zvolen Kulpín vystúpia na Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2014 v Kovačici v piatok 31. októbra. Foto: www.kulpin.net

Skúsená herecká zostava KUS Zvolen aj tentoraz dobre pobavila obecenstvo

Prvým podujatím mladých jánošíckych ochotníkov bol vydarený festival V Šándore na bráne, ktorý sa uskutočnil v prvú októbrovú sobotu. Po festivale umelecká vedúca Martina Zríniová vyzvala všetkých účastníkov, aby aj ďalej prichádzali na skúšky, lebo ich v nastávajúcom období očakáva príprava celovečerného programu, s ktorým plánujú odcestovať do Poľska na odvetnú návštevu FS Zelený javor z obce Krompachy. Po návrate z Poľska na nich čaká Katarína Mosnáková-Bagľašová s novou choreografiou, s ktorou vystúpia na obecnej prehliadke a, pravdaže, na FF Tancuj, tancuj... Okrem toho mienia zorganizovať ďalší ročník medzinárodného folklórneho festivalu a s celovečerným programom zavítať do niektorej zo slovenských osád. Na nový začiatok celkom dosť. Kiežby sa im v tom darilo.



KRÁTKE SPRÁVY

Belehrad

MOMS má novú Správnu radu. S cieľom znovu rozprúdiť činnosť miestneho matičného odboru 22. októbra v sieni MS Vidikovac (Mestská obec Rakovica) sa stretlo 18 Slovákov, ktorí si posvietili aj na volebné listiny v ústrety voľbám do NRSNM. Schôdzu viedol Vladimír Valent, ktorý informoval prítomných o dočasnom zabezpečení miestnosti pre podobné a ďalšie stretnutia, a to každú prvú stredu v mesiaci v podvečerných hodinách. Zaujal sa i o organizovanejšiu spoluprácu tunajších Slovákov, inštitúcií a združení Slovákov v Srbsku. V súlade so stanovami MSS a Pravidlami o organizácii a práci MOMS si potom belehradskí matičiari zvolili osemčlennú Správnu radu v zložení: Ján Krivák, Zlatko Lenhart, Vanja Renovićová, Pavel Tordaj, Suzana Đukićová, Pavel Tisovský, Zuzana Valentová a Peter Urban. Za predsedu Správnej rady si zvolili J. Kriváka, za podpredsedu Z. Lenharta a za pokladníka P. Tisovského. Voľby ďalších funkcionárov realizujú na zasadnutí Zhromaždenia MOMS 5. novembra, kde schvália i ročný plán práce MOMS. Priali by si, aby sa do práce ich matičného odboru zapojil čím väčší počet mladých ľudí, poukázali na užitočnosť zájazdov do slovenských prostredí v Srbsku a do Slovenskej republiky. V ústrety voľbám do NRSNM si povedali, že by sa do nového zloženia mali dostať kandidáti, ktorí svojou prácou získali dôveru volebného telesa. V. V.

44 /4619/ 1. 11. 2014

Kultúra  RECENZIA

Text, ktorý sa dostane pod „úžitkový povrch“

(Pavel Vilikovský: Prvá a posledná láska. Bratislava : Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r. o., 2013) Marta Součková

avel Vilikovský je laureátom ceny Anasoft litera 2014 za svoju knihu Prvá a posledná láska. Uvedené konštatovanie by asi žiadneho čitateľa Vilikovského prózy neprekvapilo, keby sa autor nestal víťazom tejto prestížnej slovenskej súťaže už druhý raz (po laureátstve v Anasoft litera 2006). Porota hodnotila v danom, 9. ročníku 194 kníh, a tak i jej rozhodnutie potvrdzuje kvality Vilikovského písania. „Nie som o nič múdrejší ako zamlada, (...) len sa menej čudujem. Menej žasnem.“ (s. 10), hovorí protagonista Vilikovského novely Na ľavom brehu pamäti z knihy Prvá a posledná láska, fotograf Kamil, svojmu priateľovi Vilovi v jej úvode. Možno sú tieto slová kľúčovejšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo, možno podstatnejšie ako prvá láska bude i v tomto Vilikovského texte (seba)poznanie, priznanie vlastnej slabosti či (aj potenciálnych) zlyhaní. Kamilove slová nemožno nevnímať ani mimo zábleskov jeho rozpomínania sa na mladosť a detstvo, pripomínajúcich hľadanie správneho zorného uhla cez aparát či aspoň prstový rámik. Nedá sa nevidieť ani protagonistova potreba (i cez spomienky) zmúdrieť či dozrieť, akceptovať minulé a spoznať tak prítomné (nielen) Ja, avšak s nanajvýš poctivým relativizovaním vlastnej pamäti v zmysle Švejkovho výroku, motta novely: „Buď je to vrozená blbost, aneb jsou to vzpomínky z mládí.“ Aj táto Vilikovského próza vypovedá, parafrázujúc jej narátora, o vnútorných nálezoch, o citovosti, prežívaní, ktoré je, podobne ako v iných textoch tohto autora, prepojené s vonkajšou skutočnosťou. Metafora ľavého brehu

www.hl.rs

pamäti poukazuje na subjektivitu rozpamätávania sa, na možnú omylnosť a legitímnu „nepravosť“ či nedostatočnosť individuálnej pamäti. Tak ako si Kamil nedokáže predstaviť tvár niekdajšej pomocnice v domácnosti, Réziky, napriek tomu, že na ňu bol silne naviazaný (čistou, detskou láskou), a vidí len detail jej vlasov, rozdelených „v prostriedku do dvoch zvláštnych pletencov, ktoré priliehali k ušiam ako slúchadlá“ (s. 16), tak si nevie či nechce priznať isté traumatizujúce skutočnosti, preto sa radšej nezastaví, nepozerá sa dozadu. Kamil pozoruje, portrétuje cudzích ľudí, ale nestihne spraviť autoportrét: „Dalo by sa povedať, že sa sám sebe starostlivo vyhýbal.“ (s. 22) Kamilov „príbeh“ možno interpretovať rozličnými spôsobmi, ako nevyhnutné prispôsobovanie sa človeka „tým druhým“, čiže i menšiemu či väčšiemu zlu, no tiež ako večný spor umelca o „holú skutočnosť“. Záverečný motív nájdeného hrobu Réziky, návrat Kamila k fotografovaniu, jeho uvedomenie si, že aj on sám inštaluje, aranžuje „skutočnosť“, nepriamo vypovedá o Kamilovom opätovnom, hocako nechcenom či neuvedomenom podľahnutí nátlaku a azda i o (ďalšej) sprenevere sa vlastným ideálom. Práve prostredníctvom „ľavosti“, subjektivite spomienok stvárňuje Vilikovský minulosť inak, ako sa o nej môžeme dočítať v histórii: dejinné udalosti, vojna, sú dlho len vzrušujúcim príbehom, ktorý sa „odohrával kdesi za plotom“ (s. 44). Malý Kamil tak nevníma smrť suseda či padajúce bomby, ale bojí sa, aby sa mu do holého stehna nezadrela trieska; alegorické vozy sa mu páčia atď. V novele Na ľavom brehu pamäti, ale tiež v poviedke Štvrtá reč sa ústrednou stáva temporalita, individuálna aj historická. Pros-

Informačno-politický týždenník

tredníctvom postavy Réziky sa Kamil vracia do svojho detstva, ale minulosť a prítomnosť je konfrontovaná tiež pomocou iných postáv, predovšetkým majora zo štátnej bezpečnosti a podnikateľa Petroviča. Kým majorovi Kamil kedysi dokázal odoprieť spoluprácu, do ktorej sa takmer zaplietol, Petrovič ho na vydanie knihy fotografií získa, respektíve Kamila presvedčia argumenty jeho ženy o nedostatku peňazí. Kamil je teda viac manipulovaný trhom peňazí než niekdajšími predstaviteľmi moci, čo (nielen v texte) vyznieva paradoxne, no tiež presvedčivo. Fikcia a skutočnosť sa relativizujú aj v druhej próze knihy, poviedke Štvrtá reč, v ktorej sa podobne ako „ľavosť“ pamäti prezentuje tzv. oral history, zaznamenávaná dobrovoľníkom Gabrielom, niekdajším učiteľom slovenčiny. Namiesto momentiek, obrázkov, však Gabriel narába so slovom, ktoré nemusí byť pravdivé ani vtedy, keď ľudia rozprávajú o skutočných udalostiach, lebo všetko zostáva iba „písmenkami na papieri. Výmysel, po anglicky fiction. Gabriel nejestvuje, je to len krycí názov pre istý druh ostychu. Ale to mlčanie, milý čitateľ, milá čitateľka, to mlčanie je skutočné“ (s. 197). Mlčanie sa však, ako je známe, v poviedke zaznamenáva slovami, čím sa bludný kruh fiktívnosti uzatvára. Vilikovský v poviedke opäť využíva sebareferenčnosť textu, narácia poukazuje sama na seba i na spolutvorbu, aktivitu čitateľa. V próze Štvrtá reč sú odkazy na proces písania a čítanie prepojené s historickými udalosťami 20. storočia, ktoré sú natoľko desivé, že bez následného „odpočinutia“, zastavenia sa, napríklad prostredníctvom mystifikačných textotvorných postupov, by pôsobili až neznesiteľne, šokujúco, drasticky. Napríklad scéna, v ktorej sa opisuje

vykopanie mŕtvoly matky, je vzápätí „odľahčená“ úvahou o funkcii Gabriela v texte: „Pohľad na mamu bol strašný, lebku mala rozmliaždenú, plno rán na tele a ruky mala až do kosti stiahnuté drôtom. Bola skrčená, ako keby bola v hrobe ešte žila. Uložili sme ju do truhly a odviezli na cintorín do Krjukova, kde boli pochovaní jej súrodenci a otec. Bola už v rozklade, veď bolo leto a v hrobe ležala jeden či dva týždne. Gabriel by mohol byť nielen postavou, ale aj rozprávačom. Poviedka by v tom prípade bola v prvej osobe, no pri rozprávaní v tretej osobe máme voľnejšie ruky, môžeme o Gabrielovi hovoriť poza jeho chrbát. On by o sebe poza vlastný chrbát hovoriť nemohol, to sa nedá.“ (s. 143) Iným prostriedkom na zníženie vysokých tém je rozprávanie o triviálnych veciach, všednej realite, napríklad o Gabrielovej príprave jedál. Na prvý pohľad nepatričné odbočenie od revolúcie k paštétam, nátierkam, nakladaným paprikám, hubám či lekvárom je i v tomto Vilikovského texte premysleným a funkčným postupom, ako sa vyhnúť pátosu či hroziacej senzačnosti. Ďalším esteticky účinným prostriedkom, ako vypovedať o hrôzach prežitých v sovietskych táboroch, je mlčanie (starého pána, ktorý už svoj príbeh Gabrielovi nepovie). Napokon, vo Vilikovského prózach nemožno obísť iróniu, ktorá v nich funguje viac či menej zjavne: „Jedného dňa jej oznámili, aby si v uvedenom termíne vyzdvihla manžela na stanici, a tak dovtedy bezdetná Vieročka nadobudla v pokročilom veku svoje prvé a jediné dieťa, nepoškvrnene počaté na sovietsky spôsob. Musela ho, malé a bezbranné, vodiť so sebou do školy, a kým učila, inžinier K. sedel v kúte kabinetu a chvel sa v smrteľnej hrôze pred svetom, v ktorom nedovidí na svoju matkoženu.“ (s. 164) Aj keď percipient, ktorý pozná Vilikovského prózy, nebude ani po tejto knihe prekvapený (napríklad novými postupmi či témami v nej), predsa neprestane žasnúť (napríklad nad väčšinou dobre napísanou vetou). Prvá a posledná láska tak nezostáva stáť na ceste k čitateľovi, ale dostane sa mu aj pod „úžitkový povrch“ (s. 98). • KULTÚRA •

PRED DVOMA STOROČIAMI SA NARODIL ADOLPHE SAX (1814 – 1894), VYNÁLEZCA SAXOFÓNU

Nástroj nielen džezový Oto Filip

veľmi nepresadil, so saxofónom a jeho najmä pre svoj tvorcom v hlavnej role: pestrá a mnohotvárna, e to krásny nástroj, ktorý si od- ostrý zvuk. Sax rovnako aké sú aj špeľúbili tak milovníci džezu, ako vymyslel celkom cifické zvuky nástroja, aj osobnosti, ako sú Charlie štrnásť druhov ktorý patrí k dychovým, Parker, Bill Clinton, Liza Simpso- saxofónov, od no jeho zvuk má čosi nová. Skladateľ George Bizet ho kontrabasového blízke aj k tým sláčikopovažoval za jediný nástroj, ktorý po sopranínový. Saxofón, ktorý vým. Hektor Berlioz za dokáže vyjadriť vášeň a nehu. jeho najväčšiu výhodu Dosť málo je ale známe, že je ro- najprv objednápovažoval mnohorakú diskom saxofónu Belgicko a jeho vala armáda, kekrásu početných možotcom Antoine Joseph (Adolphe) ďže chcela mať ností prejavu. Zvuky Sax, ktorý mu aj dal meno. Sax inštrument, ktorý tiché alebo hlučné, iné sa narodil 6. októbra 1814 vo bude dobre poplné emócií, rojčenia, valonskom mestečku Dinant, čuť, svoju zlatú melanchólie. Treba si odmalička prejavoval veľké hu- éru zažil až v mispomenúť na Gene dobné nadanie a konštruovaním nulom storočí Hakckmana a trúchlivé hudobných nástrojov sa zaoberal v Amerike, keď Jeden z exponátov venovaných tvorcovi saxofónu tóny jeho saxofónu, na už v mladosti. Ako pätnásťročný ju ovládol nový rozličné hudobné epochy. Okrem ktorom hral v demolovanej izbe vyrobil pre priemyslovú výstavu hudobný žáner – džez. Pri príležitosti dvojstého výro- viacerých koncertov v Kultúrnom vo filme Rozhovor. klarinet zo slonoviny. Saxofón, ktorý skonštruoval okolo roku čia narodenia uvedeného vyná- stredisku, v Zhromaždení mesta 1840 a úradne prezentoval o dva lezcu v Kultúrnom stredisku Be- Belehrad a v Lagáte Kolarac, od roky neskoršie, pôvodne zamýšľal lehradu v októbri prebiehal Prvý 10. do 26. októbra prebiehala CHÝRNIK ako nástroj pre vážnych hudobní- medzinárodný festival saxofónu, v spomínanom stredisku aj výstakov. Ten sa ale v klasickej hudbe prezentujúci tento nástroj cez va plagátov, ilustrácií a karikatúr BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 31. októbra o 20. hodine vo veľkej V STAROPAZOVSKEJ GALÉRII sieni Slovenského vojvodinského divadla si Divadlo VHV naplánovalo uviesť reprízu kabaretného predstavenia Od zajtra nepijeme v réžii Petra Sergeho Butka. Ide o predstavenie v tvare poetického Anna Lešťanová 180 detských, a zverejnil kabaretu so živou hudbou a prvkaokolo 17-tisíc ilustrácií mi stand-up comedy. októbri v staropav rozličných médiách zovskej Galérii Stre(najviac 4 000 v denJ. Č-p diska pre kultúru ných novinách Politika). ilustrácie detských kníh Za sebou má početné BÁČSKY PetrovEc. Dňa 16. nopod názvom Maličkosti kolektívne a samostat- vembra o 19. hodine v Slovenpre vyrastanie (Sitnice né výstavy tak v našej skom vojvodinskom divadle vystúpi za odrastanje) vystavuje krajine, ako aj v za- Sľuk, Slovenský ľudový umelecký Rade Marković (Belehhraničí. Je nositeľom kolektív. Bude to nádherný hurad 1955). Slávnostné niekoľkých prestížnych dobno-tanečný program v predotvorenie výstavy tohto odmien z oblasti grafiky vedení známeho profesionálneho všestranného umelca, a ilustrácie. slovenského kolektívu pod názvom ktorý sa zaoberá maV galérii milovníkov Krížom-krážom. liarstvom, grafikou, iluvýtvarného umenia poSVD stráciami, animáciou, zdravil a privítal Marjan karikatúrou, komiksom, Karavla, akademický KYSÁČ. V dňoch 7. až 9. novemdizajnom kníh, teoremaliar, a o výstave, ktorá bra sa v Kultúrno-informačnom tickou prácou z oblasti je jednou veľkou kni- stredisku Kysáč uskutoční 11. fesilustrácie a komiksu, hou, sa zmienil Dušan tival Zuzany Kardelisovej, na ktoako aj inými výtvarnými Milovanović, historik rom súťažia ochotnícke divadelné disciplínami sa konalo umenia z Belehradu. súbory s inscenáciami zobrazujú13. októbra. Súčasťou výstavy cimi postavenie a poslanie ženy Marković ilustroval Momentka z otvorenia výstavy (zľava) Marjan v pazovskej galérii je v spoločnosti. viac ako 300 kníh, z toho Karavla, Rade Marković a Dušan Milovanović farebný katalóg. E. Š.



Maličkosti pre vyrastanie

• KULTÚRA •

44 /4619/ 1. 11. 2014

Kultúra POSTVOLEBNÝ GRAMATICKÝ KOMENTÁR

Platia normy spisovnej slovenčiny aj pre politicko-propagačné materiály?! Anna Horvátová

„J

azyk je veľmi dôležitý a na výrazové prostriedky veľmi bohatý spoločenský nástroj. Ľahko a bez ťažkostí môže slúžiť preto, že je usporiadaný – zložitosť a bohatstvo sa neprejavujú v chaose, lež sa opierajú o pevnú organizáciu zjednocujúcu jazykové prostriedky a tvoriacu prehľadné systémy v podmnožinách prostriedkov. Za rozličnosťou individuálnych rečových prejavov sa skrýva jednotnosť jazykových zákonov, ktoré svojou zložitosťou neprekračujú intelektuálne schopnosti a možnosti jednotlivcov prirodzene používajúcich jazyk. Aj v jazyku platí princíp a zákonitosť vzťahov všeobecného a jednotlivého (konkrétneho), abstraktného a konkrétneho. (...) Jazykový systém tvorí priestor jazykových možností. (...) Norma určuje výber možností, ktoré dáva jazykový systém, obmedzuje

ho, zväzuje a zaväzuje používateľa jazyka narábať s jazykovými prostriedkami ustáleným spôsobom.“ Takto je stručne o jazyku napísané v knihe Základy jazykovej kultúry autorov Ábela Kráľa a Anny Rýzkovej z roku 1990. K tomu dodať možno, že prirodzený jazyk má univerzálnu platnosť = rozumejú mu a používajú ho všetci jedinci etnického alebo národného spoločenstva. Preto vznikajú jazykové bariéry, t. j. príslušníci jedného spoločenstva si kvôli veľkým rozdielom v jazykoch nerozumejú s príslušníkmi iného spoločenstva. Niekedy však si ani príslušníci jedného jazykového spoločenstva navzájom celkom nerozumejú, lebo majú rozkolísané normy. Je to už na jednotlivcoch alebo bližšie na ich dostatočne či nedostatočne vybudovanom jazykovom povedomí a svedomí. Preto netreba zostať nevšímavým a tobôž nie ľahostajným k rozličným

OZNÁMENIE Z NRSNM

Predĺženie súbehov Nového života a Čo dokáže pekné slovo V Hlase ľudu č. 36 zo 6. septembra 2014, na str. 40, sme zverejnili súbeh o najlepšiu prózu, básnický cyklus a literárnu esej redakcie mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život Slovenského vydavateľského centra a Výboru pre kultúru NRSNM v Srbsku. Zverejnili sme tu aj Literárnu súťaž žiakov základných a stredných škôl o žiacke literárne práce (próza a poézia) – voľná téma Čo dokáže pekné slovo Komisie pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, Výboru pre vzdelávanie NRSNM a Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. V súbehoch sa uvádza, že sú otvorené do 1. novembra. Ako však informujú z NRSNM, lehota súbehov je predĺžená a otvorené sú do 15. novembra. V uvedenom čísle Hlasu ľudu si okrem týchto súbehov všimnite i Pravidlá Literárnej súťaže Nového života.

www.hl.rs

pestrofarebným, nesmierne lákavým a „veľavravným“ politicko-propagačným plagátom, pútačom, ktoré nás priam znepokojovali pred voľbami. Aj teraz do národnostných rád národnostných menšín, pričom sa nás, samozrejme, týkali predovšetkým tie do našej slovenskej rady. Každá jedna listina sa snažila voličov osloviť svojím jedinečným, priam „historickým“ sloganom. K tomu by sa niektoré materiály dali prirovnať skupine na sociálnej sieti, ktorá, neviem prečo, pre mňa neopodstatnene, získala popularitu, a volá sa (znovu musím podotknúť, že mi nie je jasný ani zámer, ani cieľ, akokoľvek sa tvorcovia snažia ospravedlniť svoju činnosť) – Vyšľopený jazyk. Ako pracovníkom na národa roli dedičnej, takmer jediným ochrancom spisovnej slovenčiny na vojvodinských priestranstvách, ak nie aj jediným – pracovníkom Hlasu ľudu, prekážajú nám určité nedô-

slednosti v tých politických kampaniach v politickom marketingu. Nie je ospravedlnenie ani to, že sú to materiály lektorované, že sú na listine aj profesori slovenčiny, ktorý to dôkladne pozreli (profesori slovenského jazyka a literatúry, žiaľ, nemajú ten cit spozorovať chybičky tak, ako pracovníci, ktorí dennodenne sliedia po chybách, alebo poľovníckym slovníkom povedané lovia chyby po textoch, pozn. autorky). Určite by sa potom vyhlo aspoň tým gramatickým nedopatreniam – lebo súbor zákonitostí a pravidiel platných pre morfológiu a syntax si musíme uctievať. Ako i písanie ženských priezvisk s pridaním prípony „-ová“ alebo písanie zdvojených priezvisk, ktoré sa v spisovnej slovenčine odporúčajú písať so spojovníkom, hoci je aj v tomto prípade prax rozkolísaná. Gramatických nedopatrení je neúrekom. Preto lektori, korektori sú na to, aby z textov chyby odstraňovali.

OZNÁMENIE ZO ŠTÁTNEHO PEDAGOGICKÉHO ÚSTAVU BRATISLAVA

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, SPN – Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

vyhlasujú 23. ročník celoštátnej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Dvadsiaty tretí ročník súťaže sa bude niesť v znamení 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra, ktoré sa bude pripomínať počas celého Roku Ľudovíta Štúra 2015, vyhláseného vládou Slovenskej republiky. Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných škôl na území Slovenskej republiky prostredníctvom škôl a iných subjektov a v zahraničí prostredníctvom škôl, spolkov a organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí. Vybrané súťažné práce v slovenskom jazyku treba zaslať do celoštátneho kola do 31. januára 2015 (Slováci žijúci v zahraničí do 1. marca 2015) v štyroch exemplároch na adresu: Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, 830 00 Bratislava, heslo PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO (Slováci žijúci v zahraničí na adresu: Matica slovenská, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Mudroňova 1, 063 01 Martin, Slovenská republika, alebo na e-mail: domhronskeho@matica.sk). Záujemcovia o súťaž môžu ďalšie informácie o súťaži získať v Štátnom pedagogickom ústave (spu@statpedu. sk, tel. číslo: 02/49276111). Slávnostné vyhlásenie výsledkov 23. ročníka súťaže bude 4. júna 2015 (štvrtok) v Nových Zámkoch.

Informačno-politický týždenník

(Redakčne krátené) • KULTÚRA •

Oznamy GRATULÁCIA

DROBNÉ OZNAMY

BERIEM do prenájmu zem Profesorke ANNE LEGÍŇOVEJ z Kysáča srdečné gratulácie ( á r e n d y ) v báčskopetrovskom odovzdávajú a mnoho úspechov v práci z príležitosti obhajoby chotári a širšie; tel.: master práce so známkou 10 na tému: Odhaľovanie a práca 063/827-87-45. s talentovanými žiakmi v triednej výučbe výtvarnej kultúry, ktorá KUPUJEM staré a nové bola 10. októbra 2014 na Pedagogickej fakulte v Sombore želajú perie alebo mením za paplóny, vankúše rodičia a Kvetoslav. a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 Oznamujte v Hlase ľudu | 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 | inzercia@hl.rs a 021/782-278. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_Braće_Dronjak, v Ulici braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 24. novembra 2014. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu sa uskutočnia 25. novembra 2014 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 hodine.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 24. novembra 2014. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu sa uskutočnia 25. novembra 2014 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 hodine.

DOBRE PLATENÁ PRÁCA PRE KAŽDÉHO zahraničného Slováka V automobilovom a elektrotechnickom priemysle

Miesto výkonu práce:

Bratislava, Trnava, Lozorno, Senec

– Bezplatné právne poradenstvo – Po odpracovaní 6 mesiacov bezúročné pôžičky do 1000,-€ – Vo vlastnom tréningovom centre vyškolíme vodičov VZV a iné pracovné pozície

– Ubytovanie zabezpečené – Doprava do práce zabezpečená – Stravné lístky – Zálohy Ponúkame prácu - operátor výroby, montážny pracovník, šičky, vodič VZV, zvárači, upratovanie a ďalšie Volajte +421 0948 002 048 alebo píšte nabor@e-personal.eu • OZNAMY •

44 /4619/

1. 11. 2014

Oznamy DROBNÝ OZNAM

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 28. októbra 2014 uplynul rok, čo nás navždy opustil drahý manžel, otec a dedko

NA PREDAJ v Kulpíne: – starý dom v Ul. fruškohorskej č. 96, 4 kvadráty, cena 8 000 eur; – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-16-34. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na tretmán bezpečného odpadu (drevené palety) na životné prostredie Nositeľ projektu CONNECTA-TEAM, s. s r. o., Momčila Tapavice 2, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na tretmán bezpečného odpadu (drevené palety) na životné prostredie, Ulica Gavrila Principa 22, na katastrálnej parcele číslo 7737/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 27. októbra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-437/14, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu CONNECTA-TEAM, s. s r. o., Momčila Tapavice 2, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na tretmán bezpečného odpadu (drevené palety) na životné prostredie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Zariadenie na tretmán bezpečného odpadu (drevené palety) na životné prostredie, Ulica Gavrila Principa 22, na katastrálnej parcele číslo 7737/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu CONNECTA-TEAM, s. s r. o., Momčila Tapavice 2, Nový Sad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti; – zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu CONNECTA-TEAM, s. s r. o., Momčila Tapavice 2, Nový Sad, tomuto orgánu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na tretmán bezpečného odpadu (drevené palety) na životné prostredie, Ulica Gavrila Principa 22, na katastrálnej parcele číslo 7737/9, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Gavrila Principa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s informáciou o lokalite, číslo V-353-620/14 z 24. 7. 2014, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Predmetovým projektom predpokladaný je tretmán odpadových paliet. Tretmánom sa predpokladá rozmontovanie chybných častí paliet a nitovanie bezchybných častí. Spracovaná paleta sa znovu použije na uskladňovanie tovaru do paliet. Denná kapacita spracovaných paliet vynáša 12 t a celková kapacita skladu je 100 t. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – Zariadenia na nakladanie s odpadom, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Z odovzdanej dokumentácie zistené je, že projekt nepredstavuje dôležitejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že používaním opatrenia záchrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia v priebehu pravidelnej práce projektu sa nebudú javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

GUSTÁV HAŠKA 1939 – 2013 – 2014 z Kulpína

S láskou si na Teba stále spomíname. Manželka, dcéra a syn s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANDREJ ČELOVSKÝ 16. 9. 1927 – 12. 10. 2014 z Nového Sadu

Poriadny otep rokov nosím už na svojich ramenách Nedohľadné nadložie budúcnosti tlačí ma k cestičke na ktorej nevládne už nohy nenechávajú viditeľnú stopu stále viac sa podobám svojmu tieňu po ktorom tiež nezostáva nič Viem nakoniec sa urovnám s čiarou obzoru Na ráno potom už nevyjdem AČ

Ďakujeme všetkým tým, ktorí ho vyprevadili na poslednú cestu. Jeho najmilší • OZNAMY •

SPOMIENKA A SMUTNÁ ROZLÚČKA

KATARÍNA PETRÁŠOVÁ

rod. Kunčáková 27. 9. 1929 – 3. 11. 2013 – 2014

SPOMIENKA A SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUEL PETRÁŠ

7. 9. 1926 – 19. 10. 2014

KATARÍNA PETRÁŠOVÁ

z Kulpína

Zarmútení: dcéra Anna s manželom Jánom Sľúkovci, vnuk Stanislav a vnučka Tatiana s manželom a deťmi

na brata

VLADIMÍRA KRNÁČA

26. 1. 1955 – 21. 10. 2013 – 2014 z Petrovca

Všetko zmizlo, všetko sme stratili, len stopy vašej úprimnej lásky a dobroty nám zostali. Zarmútená dcéra Ružena s manželom Sremcovci, vnučky Nataša a Jasna s manželmi a dietkami

SPOMIENKA na

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou mamou

VIEROU ŠIRKOVOU

SVETLANU TRABAKOVÚ

sestra Anna a brat Samuel s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou mamičkou

27. 10. 1955 – 22. 10. 2014 z Kulpína

rod. Nátoňovú 1968 – 2005 – 2014 z Petrovca

Roky prechádzajú, ale pekné spomienky na Teba zostávajú. Tvoji najmilší Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú

7. 9. 1926 – 19. 10. 2014

z Kulpína

Ťažký osud to vzácne nám vzal, bolesť v srdciach, smútok a prázdny dom nám zanechal.

SPOMIENKA

SAMUEL PETRÁŠ

rod. Kunčáková 27. 9. 1929 – 3. 11. 2013 – 2014

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Syn Branislav s manželkou Boženkou

SPOMIENKA Dňa 30. októbra 2014 uplynulo šestnásť rokov, čo nás opustila naša milovaná matka a manželka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou mamou

VIEROU ŠIRKOVOU

ANNA LAČOKOVÁ -VITÉZOVÁ

27. 10. 1955 – 22. 10. 2014 z Kulpína

1952 – 1998 – 2014 z Báčskeho Petrovca

KATARÍNOU PAVČOKOVOU rod. Sýkorovou 20. 10. 1934 – 23. 10. 2014 z Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. S láskou a úctou jej opatrovatelia Hrubíkovci • OZNAMY •

Lásku si mala v srdci, dobrotu vo svojej duši, Tvoji najbližší na Teba nezabúdajú...

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Dcéra Jana s manželom Jaroslavom a vnučkou Irenkou

Anička, Martinka a Miroslav Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu PAN RIKO, s. s r. o., Bulvár cára Lazara 42/5, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt pre skladovanie a mechanickú prípravu pre transport bezpečného materi-

álu, v Ulici prímorská číslo 86, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

44 /4619/

1. 11. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 31. októbra 19.30 Vysielanie Divoká Vojvodina, synchronizované po slovensky 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Hore-dolu Nedeľa 2. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 4. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: o aktualitách zo slovenských prostredí, z prvého víkendu Divadelného vavrína, z knižného veľtrhu v Belehrade, z Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov, záznam o výsledkoch volieb do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a iné. Dúhovka bude venovaná Jozefovi Podhradskému, poprednému národnému buditeľovi, profesorovi filozofie klasických vied a literatúry, kňazovi a dramatikovi.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 31. októbra – Žiar tela Sobota 1. novembra – O konci lásky Pondelok 3. novembra – Pomstitelia – Utorok 4. novembra – Tajomstvo múmie Streda 5. novembra – Tak si predstav Štvrtok 6. novembra – Rozchod 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 2. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Október – mesiac starých osôb Utorok 4. novembra 16.00 Divadelné hody v Kovačici Halloween v Kovačici Čo nového v našom chotári? Piatok 7. novembra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Medená veža Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 2. novembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Gróf Monte Christo 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Ján Lačok, nositeľ Ceny za šport Obce B. Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 44 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov festivalu evergrínov, lyrických piesní a poézie, ktorý sa usporadúva v Hložanoch. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

tajnička dedičstvo relácia (turecky) TVV

miesto osobné večnej zámeno blaženosti Taliansko

nové (srb.)

nepravý spis

pohorie v Bosne opus

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. st. názov Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. Ľubľany

Alžbeta

hlavné mesto BaH 12

vpíšte ENE

elektrón mesiacov vpíšte ĽA

röntgen

deň v týždni

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 5. novembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 9. novembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

utopil

alt

vpíšte NTO dlhá samohl.

umenie (lat.) solmizačná slabika vodca Hunov

H ĽU LAS DU

ocenená osoba cicalo

Ivana Tadić TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte NAF vpíšte EAM

granátové jablko (srb.)

sínus

Mária Zdravkovićová obraz zem. povrchu

vpíšte KD

nátlak

zázrak

angl. dĺžková miera

bočná loď v bazilike

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43 VODOROVNE: označila, plemeno, Rab, Kemo, atom, r, d, výrastok, O, árenda, vekový, D, ak, de, ZE, lotéria, nar, ako, kód, kľúč, zmena, RI TAJNIČKA: ZLATÝ KĽÚČ

vpíšte ZY dobrá vôľa

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 41 z čísla 41 Hlasu ľudu z 11. októbra 2014 bolo: JAROSLAV SUPEK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MICHAL ĎUROVKA, Ul. Janka Jesenského č. 35, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. právne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

44 /4619/ 1. 11. 2014

Šport Zo Šídu aj bod stačí SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Domáci sa len v Prigrevici tešili výhre, kde odžacký Tekstilac utrpel deviatu prehru. Somborský Radnički presvedčivo porazil v Subotici Bačku 1901. V sérii neúspechov pokračujú Novopazovčania, ktorých doma porazila Senta a prebrala úlohu lídra tabuľky. Dunav si priniesol plný zisk spoza Tisy, keďže na hosťovaní porazil Banat. Druhá polovica zápasov sa skončila nerozhodnými výsledkami. Štyrom bodom sa viac potešili hosťujúce mužstvá. Výsledky 11. kola: Vršac – Dinamo 1 : 1, Prigrevica – Tekstilac 3 : 1, Radnički (NP) – Senta 1 : 3, Bačka 1901 – Radnički (S) 0 : 3, Radnički (Š) – Dolina 2 : 2, Cement – Radnički (SM) 2 : 2, Banat – Dunav 0 : 1, Sloga – ČSK Pivara 0 : 0. Program 12. kola: Dinamo – ČSK Pivara, Dunav – Sloga, Radnički (SM) – Banat, Dolina – Cement, Radnički (S) – Radnički (Š), Senta – Bačka 1901, Tekstilac – Radnički (NP), Vršac – Prigrevica. RADNIČKI (Š) – DOLINA 2 : 2 (0 : 1)

a štadióne pri šídskom mlyne súperi zohrali tradične zaujímavý zápas. Pozornosť asi 200 divákov upútali časté vzostupy a poklesky vo výkone oboch mužstiev, časté zmeny výsledku a neurčitosť víťaza. Nakoniec sa všetko skončilo spravodlivou remízou. Dolina v prvom polčase dobre odolávala útočnej hre domácich. Hráči Radničkého z rohov centrovali loptu pred bránu, kde si obrana hostí s brankárom Trivunovićom úspešne s ňou vždy poradila. Pohyblivejší hráči hostí organizovali nebezpečné protiú-

toky. Od 35. min. bolo 0 : 1. Vtedy Advigov uvoľnil priebojného Šušnjara, ktorý rozvlnil sieť brankára Romića. Tesne pred odchodom na prestávku Sarajlin nevyužil príležitosť vsietiť druhý gól a Doline zabezpečiť pokojnejší druhý polčas. V pokračovaní hostia pôsobili veľmi neorganizovane. Robili katastrofálne chyby, ktoré Šíďanom umožnili obrátiť výsledok. V prvom pokuse ich to znemožnil brankár Trivunović. Keď však Advigov v 62. min. prepustil loptu Đankovićovi, tento ju volejom

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Eufória na Kopove AŠK – OMLADINAC 5 : 0 (1 : 0)

Suzana Kokavská

nedeľu sa v Aradáči hralo za ťažkých podmienok, lebo úporný dážď počas minulého týždňa poriadne rozmočil ihrisko. To však Aradáčanom neprekážalo, aby od začiatku zaútočili a súpera zatlačili do vlastného trestného územia. Už v 12. min. Striško vyrazil sám pred brankára, ale trafil žrď. Z diaľky brankára Omladinca skúšali aj Bredšnajder a Rajčević, ale sa strážcovi siete podarilo zmeniť smer lopty a zachrániť si vlastnú bránu. Sieť hostí z Botoša v 28. min. načal

www.hl.rs

mladý Vesin, ktorý deň predtým oslávil svoje 18. narodeniny. Minimálnym náskokom domáceho celku sa odišlo na prestávku. Obavy divákov, – ktorí aj napriek chladnému počasiu prišli vo veľkom počte podporovať svoj tím – že sa futbalisti uspokoja s výsledkom a prestanú útočiť, sa však nesplnili. Už v 48. min. Mijić pekne hlavičkoval a zvýšil náskok svojho celku. Peknou prihrávkou mu asistoval na tomto zápase výborný Vesin. V 55. min. Rajčević sólovou akciou preniesol loptu na polovicu Omladinca, prihral Ďuríčekovi, ktorý ľahko loptu

Informačno-politický týždenník

Loptu po chybe Đorđevića domáci hráč Ćirić v 66. min. upravil do siete brány Trivunovića – 2 : 1

upravil do siete – 1 : 1. Hneď potom v 66. min. záložník Đorđević nepozorne vracal loptu brankárovi, využil to Ćirić a lacným gólom obrátil výsledok. V tých chvíľach Dolina nemala vodcu a pôsobila ako rozbité vojsko. Tréner Popov bol dôsledný v taktike a neurobil veľa, aby sa hra Doliny vrátila do pravých koľají. Zmeny v tíme nepriniesli žiadne zlepšenie. Voz, ktorý začal viaznuť v galibe, zabrzdil najlepší hráč Šušnjar, ktorý v 80. min. vyrovnal. Napriek chybám a slabému výkonu v druhom polčase hostia predsa v 90. + 3. min. nevyužili kolosálnu šancu. Šušnjar trafil žrď, odrazenú loptu Sarajlin kopol vedľa brány. Okrem korektnej hry oboch mužstiev treba pochváliť aj rozhodcu Predraga Arsića zo Stajićeva. DOLINA: Trivunović, Pavić, Nedučić, Đorđević, Vasić, Stojanov zaslal za brankárov chrbát – 3 : 0. Tento gól vyvolal radosť domácich, ale aj nervozitu hostí, ktorí začali hrať ostrejšie, a preto v 70. min. Apostolović pre zranenie musel opustiť ihrisko. Nuž a potom na ihrisko vybehol aj skúsený Goda, ktorý iba o päť minút neskoršie opravdivým eurogólom takmer z polovice ihriska vyvolal eufóriu na ihrisku a v hľadisku aradáčskeho Kopova. Štyri min. pred koncom sa do listiny strelcov zapísal aj Birmanac, ktorému pekne asistoval Bredšnajder. AŠK sa posunul na 9. miesto tabuľky a má 10 bodov. AŠK: Kurtešan, Josimov, Striško, Birmanac, Ďuríček, Bredšnajder, Rajčević (Goda), Mijić, Vesin, Korać, Apostolović (Števko). V predposlednom kole AŠK uhostí celok Naftagas z Boky.

(Ivanišević), Čigoja (Veličković), Advigov, Šarenac (Radić), Šušnjar, Sarajlin. Foto: P. Rohárik

1. Senta 11 2. ČSK Pivara 11 11 3. Dunav 4. Dolina 11 5. Sloga 11 6. Cement 11 7. Dinamo 11 8. Radnički (SM) 11 9. Banat 11 10. Prigrevica 11 11. Radnički (Š) 11 12. Bačka 1901 11 13. Vršac 11 14. Radnički (S) 11 15. Radnički (NP) 11 16. Tekstilac 11

8 8 6 5 5 4 5 3 3 3 2 3 2 2 2 0

2 2 2 4 4 5 2 5 5 3 5 2 4 4 3 2

1 24 : 6 26 1 17 : 5 26 3 10 : 10 20 2 16 : 8 19 2 13 : 9 19 2 12 : 11 17 4 8 : 11 17 3 14 : 11 14 3 8 : 8 14 5 10 : 12 12 4 9 : 10 11 6 9 : 15 11 5 8 : 13 10 5 11 : 17 10 6 13 : 21 9 9 7 : 22 2

Skvelý výkon: Ivan Vesin (AŠK Aradáč)

Ostatné výsledky 9. kola: Naftagas – Proleter 2006 1 : 0, Potisje – Borac 3 : 0, Rusanda – Lehel 0 : 2, OFK Gradnulica – Banat 0 : 6, ŽFK Banat Bagljaš – OFK Klek 0 : 2. Foto: I. Pančić • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Jednoducho povedané – škoda! MLADOSŤ – HAJDUK 1 : 1 (1 : 0)

Samuel Medveď

o povedať o nedeľňajšom zápase vo Vrbare? Povie sa tomu i šťastie alebo tu šlo o nešťastie. Len taká možno minútka či dve chýbali, aby si „modrí“ po dlhšom čase na domácom trávniku zabezpečili cennú výhru. Po dlhšom čase v Petrovci hrali hráči z Čurugu a predstavili sa ako solídne mužstvo. V prvom polčase sa hralo hlavne medzi dvomi šestnástkami, no Mladosť už od 5. min. viedla 1 : 0. Gól vsietil Luka Jovanić, ktorý mal hneď na začiatku druhého polčasu kolosálnu šancu zdolať brankára Hajduka, a tak možno zabezpečiť už vtedy domácim tri body. Mladosť na tomto zápase nastúpila pod taktovkou trénera dorastu Jakuša, lebo Dragan Čuljak, nespokojný s prácou, ešte minulý týždeň podal demisiu. V druhom polčase Mladosť mala dobré príležitosti skórovať. Tak v 69.

min. Svetozar Mijin bol v dobrej šanci, o desať minút neskoršie Trišić mieril do žrde, kým v 88. min. dobrý center Mijina nevyužil Torbica. A pokuta prišla už nadstavenom čase. V 90. + 2. min. hostia z ľavej strany centrovali do šestnástky pred bránu Fejdiho, domáci len krátko loptu odrazili, čo hostia pohotovo využili a kožená skončila v sieti. Domáci boli po zápase šokovaní a tiež revoltovaní na rozhodcovské verdikty. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Babiak, Jakuš, Rupar, Trišić, Torbica, Jovanić, Mijin, Pavlis, Haška (Đukanović). Petrovskí dorastenci pokračujú výborne. Hrajú prím a hosťujúcich rovesníkov vyprevadili so šiestimi gólmi. Výsledok predzápasu znel – 6 : 1! Výsledky 11. kola: Sutjeska – Maglić 1 : 1, Mladosť – Hajduk 1 : 1, Vojvodina – Proleter 2 : 0,

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dva góly, a dosť! TATRA – SLAVIJA 1 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

o 60 uzimených divákov iste neoľutovali, že prišli na ihrisko Tatry, kde sledovali zaujímavý a do konca napínavý zápas. Od začiatku oba celky hrali naplno, rýchlo a tvrdo. Domáci sa ujali vedenia v 11. min., keď vhodenú loptu z autu z ľavej strany Bojan Trojanović prehodil do stredu na hlavu skúseného Milunovića, ktorý ju šikovne zaslal do ľavého rohu. No v 31. min. domáca obrana jednu centrovanú loptu z pravej strany nestihla odkopnúť, takže Medić volejom z piatich metrov vyrovnal a už vtedy stanovil konečný výsledok. V 50. min. Lukić dostal druhú žltú, potom i červenú kartu a domáci takmer celý druhý polčas hrali s desiatimi futbalistami. • ŠPORT •

Vo finiši sa striedali skrumáže v oboch trestných územiach, domáce mužstvo raz zachránilo brvno a hostí nepresnosť útočníkov Tatry. Zápas v Kysáči viedol Tosić z Nového Sadu. Žlté karty dostali Ljubičić a Srnka (Tatra), Stakić a Stepanović (Slavija).

Skrumáž pred bránou Tatry

Kulpín, Mladost radost – Titel, Proleter – Krila Krajine, Hajduk – Vojvodina, Sutjeska – Mladosť. Foto: J. Pucovský

Ťažko vyhrať vo Vrbare: Vladimír Fábry (Mladosť Petrovec)

Krila Krajine – Mladost radost 2 : 2, Titel – Budućnost 2 : 1, Kulpín – Stari grad 2 : 1, Obilić – Borac 1 : 2, Bečej – Tvrđava 8 : 0. Program 12. kola: Maglić – Tvrđava, Borac – Bečej, Stari grad – Obilić, Budućnost – TATRA: Ljubičić, Daneček (Kulík), Fejdi (Červený), Lukić, Srnka, Boško Trojanović, Martinko, Alargić, Ujfaloši (Budík), Milunović, Bojan Trojanović. Dorastenci Tatry vyhrali v Budisave 1 : 0. Jediný gól vsietil Darko Križan. Pionieri Tatry prehrali v Kysáči s celkom Bystrica z Nového Sadu 2 : 6. Výsledky 12. kola: Susek – TSK 4 : 0, Tatra – Slavija 1 : 1, Fruškogorski partizan – Sofeks 3 : 2, Sirig – Petrovaradín 0 : 1, Mladost – Jedinstvo 1 : 2, Vinogradar – Dinamo 0 : 3,

1. Bečej 11 2. Mladost radost 11 3. Borac 11 11 4. Hajduk 5. Titel 11 6. Vojvodina 11 7. Proleter 11 11 8. Tvrđava 9. Kulpín 11 10. Sutjeska 11 11. Mladosť 11 12. Stari grad 11 13. Krila Krajine 11 14. Maglić (-1) 11 15. Obilić (-1) 11 16. Budućnost 11

9 8 7 5 6 5 5 4 5 4 2 2 2 3 2 1

1 3 1 4 1 2 1 4 0 2 4 3 3 1 3 3

1 40 : 5 28 0 32 : 13 27 3 24 : 12 22 2 19 : 10 19 4 18 : 13 19 4 18 : 9 17 5 19 : 20 16 3 13 : 19 16 6 17 : 35 15 5 16 : 18 14 5 16 : 21 10 6 6 : 16 9 6 13 : 24 9 7 13 : 31 9 6 9 : 17 8 7 11 : 21 6

Veternik – Proleter 1 : 1, Šajkaš – Futog 2 : 0. Program 13. kola: Futog – Susek, Sofeks – Sirig, Slavija – Fr. partizan, Proleter – Šajkaš, Dinamo – Veternik, Jedinstvo – Vinogradar, Petrovaradín – Mladost, TSK – Tatra. Zápasy sa začnú o 13.30 hodine.

1. Veternik 2. Proleter 3. Šajkaš 4. Slavija 5. Sofeks 6. Susek 7. Fr. partizan 8. Petrovaradín 9. TSK 10. Mladost 11. Sirig 12. Dinamo 13. Futog 14. Jedinstvo 15. Tatra 16. Vinogradar

44 /4619/ 1. 11. 2014

12 10 12 8 12 7 12 6 12 6 12 6 12 6 12 5 12 6 12 4 12 4 12 4 12 3 12 2 12 2 12 2

1 3 2 3 2 2 1 4 1 2 2 1 1 2 2 1

1 33 : 12 31 1 26 : 12 27 3 24 : 12 23 3 21 : 11 21 4 28 : 17 20 4 26 : 17 20 5 22 : 18 19 3 16 : 13 19 5 16 : 18 19 6 16 : 15 14 6 13 : 20 14 7 14 : 21 13 8 16 : 27 10 8 10 : 25 8 8 17 : 33 8 9 11 : 38 7 47

Šport zvezda – Polet 1 : 2, Partizan – Sloga 4 : 0, Jedinstvo Stević – BAK 3 : 1, Vulturul – Vojvodina, odročený zápas Hajdušica – Omladinac zohrali minulú stredu. Program 12. kola: Jugoslavija – Vojvodina, BAK – Vulturul, Sloga – Jedinstvo Stević, Polet – Partizan, Omladinac – C. zvezda, Mladosť (V) – Hajdušica, Slávia – Radnički, Budućnost – Mladost (O).

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Prvá remíza slávistov MLADOST – SLÁVIA 0 : 0

Ján Špringeľ

eľa zahodených šancí stálo Kovačičanov dva body. Fanúšikovia z osady insity, ktorí boli na zápase v Omoljici, tvrdia, že Slávia mala aspoň sedem veľkých príležitostí. Z toho počtu boli prinajmenej tri, v ktorých sa z protiútokov zoči-voči s brankárom Bujakovićom ocitli útočníci hostí a nepremenili ani jednu možnosť. Prívrženci Slávie ale zdôraznili, že dvoma výbornými zákrokmi, po jednom v oboch polčasoch, zachránil sieť Kovačičanov Krstić. V prvej tretine prvého polčasu Jovanović prihral Antićovi do malého vápna, ten ale nevyužil príležitosť. Pred prestávkou sa aj sám Jovanović ocitol pred Bujakovićom, strážca siete domácich bol úspešnejší. Po chybe obrancov Slávie malo domáce mužstvo

šancu otvoriť skóre. Počas polčasovej prestávky tréner Mršulov striedal V Omoljici kúzlili brankári: strážca siete Vukajlovića Bíre- Slávie Dejan Krstić (vľavo s loptou) šom. Hrotový útočník hostí mal dve príležitosti, z objektívnych dôvodov gólz ktorých ale tesne minul cieľ; strojca Gigović. SLÁVIA: Krstić, Poljak (Straprvýkrát hlavou z päťmetrovej vzdialenosti, v druhej mu kúšek), P. Čížik, Ján Čerňoš, zneškodnil strelu ochranca sväty- Radenković, Petković, D. Čížik ne Omoljičanov. Päť minút pred (Labudić), Vulišić, Jovanović, záverečným hvizdom Jovanović Antić, Vukajlović (Bíreš). Líder v tabuľke, Slávia, má po loboval aj brankára, ale obranca domácich zachránil Mladost jedenástom kole šesťbodovú od prehry. V poslednej minúte prednosť nad druhoumiestneP. Čížik z voľného kopu prihral ným Radničkim z Barandy. Práve Petkovićovi na hranicu pokuto- tieto dve mužstvá si v nedeľu 2. vého územia, ktorý vypálil pod novembra o 14. hodine skrížia brvno, ale znovu čaroval brankár zbrane v derby jesennej časti hostiteľov. Sedem minút pred majstrovstiev. Výsledky 11. kola: Budućkoncom výborne reagoval aj Krstić počas druhej zrelej príle- nost – Jugoslavija 1 : 3, Mladost (O) – Slávia 0 : 0, Radžitosti Mladosti. Pre Kovačičanov nenastúpil nički – Mladosť (V) 1 : 0, C.

TENISOVÝ TURNAJ PRE DIEVČENCE DO 12 ROKOV. V rámci osláv Kovačického októbra 2014 Tenisový klub Kovačica usporiadal turnaj pre dievčence do 12 rokov. Na tomto turnaji (z kalendára Tenisového zväzu Vojvodiny – III. kategória), ktorý sa začiatkom októbra po prvýkrát v dejinách bieleho športu v Kovačici usporiadal na antukových kurtoch TK Kovačica, sa zúčastnili mladučké tenistky takmer zo všetkých významnejších klubov Srbska. Okrem hostiteľov boli tam aj predstaviteľky TK z Belehradu (Haron, Privilege, Tipsarević, Winner, Đukić a Partizan) a mladé tenistky z tenisových klubov Vršac, Dinamo Pančevo, Meridiana Nový Sad, Nový Sad 2002, Galeb Zreňanin, Vest Gem Ruma, Gem Smederevo a Tennis Team Hipol Odžaci. Na tomto turnaji pre dievčence do dvanásť rokov sa zúčastnila aj Helenka Mužinićová, najvyššie nasadená členka TK Kovačica na listine Tenisového zväzu Srbska, ktorá v druhom kole zvíťazila nad svojou rovesníčkou z belehradského TK Partizan. Vo finále turnaja Nađa Živkovićová z TK Haron po trojhodinovom zápase zvíťazila nad Simonou Josimovićovou z TK Top Spin výsledkom 2 : 1. Na 3. mieste zakotvili Dijana Jovanovová (TK Dinamo Pančevo) a Aleksandra Blagojevićová, členka TK Đukić z Belehradu. Na snímke Igora Cicku: Ján Cicka, športový riaditeľ TK Kovačica, Simona Josimovićová a Nađa Živkovićová. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1. Slávia 11 10 2. Radnički 11 8 3. Vojvodina 11 7 4. Mladosť (V) 11 7 5. Jedins. Stević 11 6 6. Polet 11 6 7. BAK 11 5 8. Partizan 11 4 9. Mladost (O) 11 4 10. Sloga 11 4 11. Jugoslavija 11 4 12. Omladinac 10 3 13. Hajdušica 10 3 14. C. zvezda 11 3 15. Vulturul 11 1 16. Budućnost (-1) 11 1

1 1 2 0 2 1 2 2 2 1 1 2 1 1 2 1

0 42 : 5 31 2 23 : 6 25 2 22 : 11 23 4 23 : 18 21 3 30 : 24 20 4 30 : 17 19 4 18 : 22 17 5 22 : 18 14 5 15 : 16 14 6 17 : 24 13 6 21 : 31 13 5 19 : 30 11 6 11 : 17 10 7 12 : 21 10 8 8 : 20 5 9 12 : 45 3

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský

BRATSTVO SOT – OFK BINGUĽA 2 : 2. Binguľčania príjemne prekvapili svojich fanúšikov, lebo v stretnutí s jedným z najsilnejších mužstiev v lige podali mimoriadne dobrý výkon. Vďaka gólom Samardžića a Jankovića hostia zaslúžene získali bod. JEDNOTA ĽUBA – JEDNOTA ŠÍD 1 : 4. Po slabom štarte v majstrovstvách šídska Jednota sa stala najpríjemnejším prekvapením v posledných zápasoch tejto jesene. Novú výhru Šíďania dosiahli v Ľube. Góly za hostí dali Đurđević 2, Milinković a Chrček, za domácich trafil iba Ruman. OMLADINAC MOLOVIN – HAJDUK VIŠNJIĆEVO 3 : 1. Višnjićevčania pokračujú v slabých výkonoch. Domáci Omladinac má silnejšie mužstvo a jedna presná strela Vejnovića iba zachránila česť hosťujúceho mužstva. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

SLÁVIA: Čobrda, Nímet, Kuchta, Milec, Vig (Cibula), Paprić, Žigmund, Kotiv (Benka), Baláž, Bulatović, Grňa. Pionieri Slávie v majstrovskom zápase doma hrali nerozhodne 0 : 0 s rovesníkmi Borca z Obrovca. Výsledky posledného 9. kola: Soko – Hercegovac 1 : 1, Bački hajduk – Slávia 2 : 2, Neštín – Kriváň 2 : 1, Mladost – Borac 1 : 5, Bačka – Vajska 3 : 2.

Bod pre druhé miesto BAČKI HAJDUK – SLÁVIA 2 : 2 (1 : 1)

Ján Šuster

ivničania si v poslednom jesennom kole priniesli bod z horúcej pôdy. Dobre je známe, že futbalisti mužstva Bački hajduk v Báčskom Novom Sele často nevyberajú prostriedky, aby vyhrali. No v nedeľu nebolo tomu tak. Rozhodca Palić z Karađorđeva hneď na začiatku dal na vedomie, že nedovolí hrubú hru. Pískal všetko, čo nebolo v súlade s pravidlami futbalovej hry. Svoju autoritu rozhodca dokázal aj tým, že domácim hráčom ukázal dve žlté karty (Karić a Jandrić) a pískal aj jedenástku v prospech Slávie. Prvý gól diváci videli už v 6. min., keď domáci útočník Jurčević z dvadsiatich metrov presne strelil

a lopta sa ocitla v hornom rohu brány Čobrdu. Tento gól nezmýlil hostí z Pivnice. Nímet už v 10. min. odcentroval vysoko pred bránu B. hajduka, Žigmund hlavou prihral Bulatovićovi, ktorý zblízka trafil žrď, od ktorej sa lopta odkotúľala do siete – 1 : 1. Do polčasu viac gólov nebolo, aj keď príležitosti mali hostia Bulatović, Žigmund a domáci hráč Šuša. V 54. min. Radić strelil spoza hranice trestného územia, lopta sa od hrboľatého trávnika nešikovne odrazila, oklamala Čobrdu a skončila v sieti – 2 : 1. Domáci obranca Janović v 67. min. nedovolene zastavil v trestnom území Žigmunda, rozhodca bol blízko, ukázal na biely bod a Bulatović výsledok vyrovnal. Hostia mali v 88. min. a v 90. + 3.

Foto: J. Pucovský

Spoľahlivý v obrane: Aleksandar Paprić (Slávia Pivnica) min. dva voľné kopy, no Žigmund a Grňa nepresne strieľali.

1. Hercegovac 2. Slávia 3. Borac 4. Neštín 5. Bački hajduk 6. Kriváň 7. Bačka 8. Soko 9. Vajska 10. Mladost

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

6 5 5 5 4 4 4 2 2 1

1 2 1 0 2 2 2 4 0 0

2 17 : 8 19 2 22 : 13 17 3 23 : 19 16 4 16 : 12 15 3 18 : 14 14 3 17 : 14 14 3 15 : 15 14 3 12 : 18 10 7 14 : 26 6 8 11 : 26 3

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Osem gólov v Laliti! Juraj Pucovský

edeľné kolo poznačili tri víťazstvá hostí, jeden triumf domácich a jedna bezgólová remíza. Kuriozitou je, že diváci videli až na troch zápasoch rovno toľko gólov ako v Laliti. Pritom porazené mužstvá znova nedali ani len čestný gól. Agónia lalitskej Panónie pokračuje. Po jedinom víťazstve v Ribareve mužstvo, ktoré by toho roku malo osláviť 90. výročie pôsobenia, zažilo opravdivú katastrofu v súboji so susedmi z Ratkova. K najvyššiemu výsledku v doterajšej časti majstrovstiev v tejto lige iste prispelo aj to, že sa domáci horko-ťažko zoskupili jedenásti, že domáci hráč Vladimír Valent už v prvom polčase dostal červenú kartu, že Panónii chýbal spoľahlivý brankár Slobodan Stojanović, že je v klube ohromne mnoho problémov... Aleksa Šantić vysoko porazil Jedinstvo z Ribareva a zasadol na druhú priečku. Somborské muž• ŠPORT •

stvá Metalac a Šikara identickým výsledkom porazili Rastinu, resp. Partizan v Kupusine. Dinamo a Crvenka sa v Sonte rozišli s bezgólovým výsledkom. Výsledky 9. kola: Dinamo – Crvenka 0 : 0, Panónia – Radnički 0 : 8, A. Šantić – Jedinstvo (R) 4 : 0, Rastina – Metalac 0 : 2, Partizan – Šikara 0 : 2. Voľné bolo Jedinstvo (K). Program 10. kola: Crvenka – Šikara, Jedinstvo (K) – Partizan, Jedinstvo (R) – Rastina, Radnički – A. Šantić, Dinamo – Panónia. Voľný je Metalac.

1. Radnički 2. A. Šantić 3. Šikara 4. Jedinstvo (K) 5. Dinamo 6. Partizan 7. Metalac 8. Crvenka 9. Rastina 10. Jedinstvo (R) 11. Panónia (-1)

8 8 8 8 8 8 9 8 8 9 8

6 6 5 5 4 4 4 2 1 0 1

1 1 2 0 3 2 0 2 1 2 0

1 29 : 7 19 1 19 : 8 19 1 19 : 8 17 3 17 : 13 15 1 11 : 8 15 2 17 : 10 14 5 13 : 12 12 4 9 : 14 8 6 15 : 24 4 7 5 : 22 2 7 6 : 34 2

Ťažko je hrať tejto jesene v tričku lalitskej Panónie

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Bez prehratého setu

STK SREM SPIN – STK MLADOSŤ 0 : 4 S. Medveď štvorhra: Čupić / Vladisavljević – Lomen / Turan 0 : 3 Sriemskej Mitrovici petrovskí STK MLADOSŤ – STK ČOKA 4 : 0 stolní tenisti vyhrali ďalší zápas. Výsledky: Lomen – Ilijašev 3 : Výsledky: Čupić – Turan 0, Turan – Naumov 3: 2, Bažík – 2 : 3, Nedeljković – Lomen 2 : Komlušan 3 : 0, štvorhra: Turan / 3, Vladisavljević – Šramka 2 : 3, Lomen – Ilijašev / Naumov 3 : 0.

44 /4619/ 1. 11. 2014

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Súpera netreba podceniť! CRVENA ZVEZDA – BUDÚCNOSŤ 2 : 3 (0 : 3) Ján Murtin

tić „premiešali“ obranu C. zvezdy, ktorá panicky vyanúšikovia kopla loptu na roh. Sivčević Budúcnosti sa potom z rohu prihral na 2 dočkali, aby – 3 metre od Čavića a Matić si ich miláčikovia loptu usmernil do siete – 0 priniesli tri body : 1. Domáci aj ďalej útočili, z hosťovania, a to ale ich nervozita stupňovala z Nového Sadu, po každej stroskotanej akkde sa body ťažko cii. V 35. min. Panić zahral získavajú. Domáci Vychytal výhru: voľný kop z pravej strany podcenili „modro- Dragan Zeljković a vysoký Obradović hlavou -bielych“, čo sa im (Budúcnosť trafil ľavý roh – 0 : 2. V 40. poriadne vypom- Hložany) min. Matić vyzvŕtal strážcov, stilo. pred brankárom ho Uzelac z chrbta Za chladného a sychravého poča- zrúbal. Penalta ako slza, ale všetkých sia asi 50 divákov sledovalo vzrušujú- prekvapilo, prečo domáci hráč pre ci zápas. Tréner hostí Siniša Stanivuk brutálny zákrok neuvidel aspoň žltú mal pre tresty a zranenia neveľký kartu. Matić jedenástku premenil výber hráčov v kádri, ale z tých, čo na – zdalo sa – bezpečných 0 : 3. vybehli na trávnik, vyťažil maximum. Už v prvom útoku v druhom Skúsení domáci prví pohrozili, ale polčase po chybe Batinića domáci na bráne hostí čaroval ešte stále zra- veterán Milićević znížil náskok na nený Zeljković, ktorý priniesol istotu 1 : 3. To dalo krídla domácim, aby do obranných radov. Bravúrne kryl útočili vo vlnách. Bravúrny Zeljković strely Feratiho a Zečevića. sa nedal prekvapiť ani z vymyslenej V 15. min. najprv Sivčević a Ma- jedenástky v 75. min., ktorú slabý

Mierumilovné obecné derby JEDNOTA – OMLADINAC 1 : 2 ( 0 : 0) Matej Bzovský

riebeh zápasu bol mierumilovný, korektný, viac sa podobal priateľskému stretnutiu ako boju o body, ktoré obom súperom mnoho znamenali – hosťom, aby sa upevnili v čele tabuľky a domácim, aby sa vzdialili od nebezpečného pásma zostupu. V príliš chladnom jesennom počasí obe mužstvá hrali bez defenzívnych zábran. Spočiatku agilnejší hostia z Nových Bánoviec loptu držali viac v nohách, mali miernu prevahu a v 7. min. sa mohli dostať k vedeniu, ale strela Filipovića z výhľadnej situácie minula cieľ. Odpovedali domáci, ktorí sa postupne zbavili tlaku a v 24. min. Dimić ostro vypálil z hranice trestného územia, ale lopta preletela nad žrď. Hneď potom Furtula povedľa robustných strážcov opečiatkoval brvno.

www.hl.rs

Po prestávke už v 48. min. hostia prišli k vedeniu po váhaní brankára Mijatovića. Nasledovalo potom obdobie miernej a zaujímavej hry bez väčších vzrušení medzi fanúšikmi oboch mužstiev. Domácim srdcia zohriala pekná akcia v 71. min., keď mužstvo Jednoty prostredníctvom Mačka vyrovnalo. A potom v 81. min. prihrávka z rohu do šestnástky umožnila Jerkovićovi bez väčšej námahy doraziť loptu do siete. To ani veľmi neprekvapilo sklamaných domácich priaznivcov Jednoty, ktorí ešte pred posledným hvizdom rozhodcu začali opúšťať ihrisko, niektorí so sľubom, že na tribúnu viac neprídu! JEDNOTA: Mijatović, N. Bojić, Igrač, Stegnjajić, Jelović, Gačić, Šestović (Jašo), Dimić (M. Bojić), Mačak, Furtula, Tanasković (Maksimović).

Informačno-politický týždenník

rozhodca Ribak z Inđije odpískal po signalizácii pomocného Vladića. Rozhodca pre protesty ukázal niekoľko žltých kariet hosťom a trénera Stanivuka odstránil z lavice pre náhradníkov. Hrdina Zeljković potom odrazil prízemnú strelu zo značky pokutového kopu Milićevića, na loptu nabehol Gordanić, ale aj jeho strelu brankár hostí vyrazil na roh!? V 85. min. rozhodca oškodil domácich, keď nepískal čistú penaltu po faule nad Vitanovićom. Do konca zápasu domáci naháňali a hrozili

mu domáci hráči, ale ich nesmel trestať, čo je žalostné. To iba pomohlo hráčom Budúcnosti, aby sa ľahšie obránili. Rozhodca predĺžil zápas o šesť min. a práve v tej 90. + 6. min. C. zvezda skorigovala výsledok z očividného postavenia mimo hry. Strelcom bol Gordanić. Nepochopiteľné je, že sa potom hralo ešte tri min., no pozorný Zeljković sa nedal prekvapiť a tri body poputovali do Hložian. Hostia však mali skôr rozhodnúť o víťazovi, lebo v 78., 86. a 97. min. šance nevyužili Leđanac, Sivčević a Matić. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Uroš Joksimović (Uglješa Joksimović), Batinić, Obradović, Alić, Bjelajac, Sivčević (Lukić), Đekić, Matić, Trivunović, Panić (Leđanac). Foto: J. Pucovský

Vojčania dlho odolávali SLOGA – GRANIČAR SREMAC 2 : 0 (0 : 0) Károly Vig

Jednota – Omladinac 1 : 2, Hajduk – Ljukovo 2 : 1, Index – Jugović 1 : 0, Borac – LSK 4 : 0. Program 12. kola: Budúcnosť – LSK, Jugović – Borac, Ljukovo – Index, Omladinac – Hajduk, Mladost – Jednota, Kabel – ŽSK, Graničar Sremac – Kupinovo, C. zvezda – Sloga.

apokon aj Erdevíčania zahrali lepšie a porazili súpera z Vojky. Hostia dosť dlho odolávali, ale sa im nepodarilo prekonať istého brankára domácich Tojagića. Domáci futbalisti Otvoril skóre zápasu: si mohli výhru zabez- Branislav Bojanić pečiť aj skôr, keby im (Sloga Erdevík) rozhodca Stefan Kendža z Nového Sadu nebol zastavil niekoľko sľubných útokov. 1. Omladinac Druhý polčas priniesol úplný zvrat 2. ŽSK na ihrisku, a to v prospech domáce3. Kabel ho mužstva. Futbalisti Slogy nastolili 4. Mladost prudké tempo, takže hostia nemohli úspešne čeliť. Predsa až v 71. min. 5. Borac Bojanić výborne vypálil a lopta sa 6. C. zvezda ocitla v bráne Grujića. Iba o štyri 7. Ljukovo min. neskoršie Považan vsietil aj 8. Sloga druhý gól. Po ňom Vojčanom klesla 9. LSK morálka a len čakali, aby sa zápas čím skôr skončil. 10. Budúcnosť SLOGA: Tojagić, Matić, Radin, 11. Jednota Bojanić, Jelčić, Raičević, Kovače12. Index vić, Nedić (Cvetičanin), Považan, 13. Gran. Sremac Simeunović, Šarić (Babić). Výsledky 11. kola: Crvena 14. Jugović zvezda – Budúcnosť 2 : 3, Sloga 15. Kupinovo – Graničar Sremac 2 : 0, Kupinovo – Kabel 0 : 3, ŽSK – Mladost 0 : 0, 16. Hajduk

11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11

9 7 7 5 5 4 5 4 4 4 3 3 3 2 1 1

1 3 1 4 4 4 1 3 2 1 3 2 1 4 4 4

1 26 : 8 28 1 19 : 7 24 3 19 : 6 22 2 19 : 13 19 2 15 : 9 19 3 15 : 14 16 5 11 : 18 16 4 13 : 17 15 5 15 : 23 14 6 13 : 16 13 5 12 : 14 12 6 10 : 13 11 7 11 : 16 10 5 14 : 19 10 6 6 : 15 7 6 13 : 23 7 • ŠPORT •

Brankár Pagáč bravúrne kryl strelu Fabóka z voľného kopu

BOLI SME NA DERBY JESENE V HLOŽANOCH

Jednota je budúcnosťou Budúcnosti Juraj Pucovský

ladší hložiansky FK Jednota 1950, ktorý svoj druhý život začal 11. júla 2014, v prvej súťažiacej polosezóne v Medziobecnej lige Báčska Palanka – druhá trieda, zaslúžene získal titul jesenného majstra. Mužstvo, ktoré tvoria prevažne Hložanci, piati Čelarevčania a jeden Begečan, pod taktovkou trénera Jána Murtina vyhralo 5 zápasov, jeden hralo nerozhodne, ani raz neprehralo a gólový pomer je 18 : 5. Futbalisti Jednoty 1950 získali priazeň hlo-

Športové gesto: Čipkár preskočil Abadžića

žianskych fanúšikov vďaka dobrým výkonom a úspešným výsledkom, ktoré im priniesli tento úspech. Prvoradým cieľom FK Jednota je, aby v mužstve hralo čím viac hložianskych futbalistov, ktorí si jedného dňa oblečú dres teraz kvalitnejšieho FK Budúcnosť. Mladým hložianskym futbalistom sa tejto jesene nepodarilo poraziť iba Budućnost Parage, ktorá sa posilnila viacerými dobrými, skúsenými cezpoľnými futbalistami, a vedie ju tréner Michal Koruniak. Ako bolo na derby jesene v Hložanoch Jednota 1950 – Budućnost 2 : 2 (0 : 2), čiastočne znázorňujú aj tieto fotografie.

Brankárovi mužstva Budućnost Abadžićovi dvakrát v prvom polčase poskytovali pomoc a po prestávke ho vystriedal hráč Fabók

Gól Burgera v 25. min. – 0 : 1

Hataľa sprava odcentroval a Čipkár hlavou skorigoval na 1:2

Rozhodca Palić z Karađorđeva ukázal červenú kartu Kneževićovi (Jednota) a Huďanovi (Budućnost, číslo 7)

Veterán zo Silbaša Fabók do poslednej min. úspešne velil obrane Budućnosti

Pavel Hološ z Padiny, 2003

Melisanda Fúseková z Padiny, 2001

Účastníci, 2001

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline Ľudové piesne a spev boli súčasťou, soľou a korením každodenného života Slovákov žijúcich tu na Dolnej zemi. Odovzdávali sa a prijímali z pokolenia na pokolenie ústnou tradíciou. Ľudové piesne sa podnes zachovávajú prostredníctvom rôznych kultúrnych podujatí, medzi ktoré patrí aj Banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline. Toto kultúrne podujatie je založené roku 1995 a odvtedy plní svoje poslanie: snaží sa ochrániť a prezentovať slovenské ľudové piesne typické pre slovenské prostredia v Banáte. Zakladateľom festivalu je Hudobná mládež Padiny, v súčasnosti sa pod organizáciu tejto speváckej prehliadky podpisuje padinský Dom kultúry Michala Babinku. Každoročne sa na tomto festivale, ktorý sa usporadúva v rámci tradičných Padinských dní kultúry, stretajú speváci – ochotníci z celého Banátu a okrem zachovávania tradície a cieľov festivalu udržujú vzájomné kontakty. Známou festivalovou zvučkou a prednesom piesne V širokom banátskom poli... v prvej polovici novembra odznie už devätnásty ročník tradičného festivalu slovenských ľudových piesní V padinskej doline 2014.

Odmenení speváci, 2011

A. Chalupová

Vojlovičanka, 2012

Hostia, 2012

Foto: autorka a archív dopisovateľstva Hlasu ľudu v Kovačici

2007

Účastníci, 2012

Účastníci, 2013

Odmenené speváčky, 2012

Víťazka Jarmila Hajková z Kovačice, 2013