Hlas 45 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4620/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 8. 11. 2014 | CENA 50 DIN

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Uťahovaniu opaskov sa nevyhne ani agrár ŠPORT

Slávia prevýšila Kriváň

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Vavrín Kovačičanom

Z obsahu

8. 11. 2014 | 45 /4620/

Uzávierka čísla: 5. 11. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Viac o prelietaní ako o plánoch 6 Slovenská republika a Slováci v zahraničí 2014 8 Chráňme si súkromie

10 SLOVENSKO 10 Odchod ministerky zdravotníctva

11 ĽUDIA A DIANIA 14 Smútok na okraji Ľuby

Konferencia Pristúpenie k Európskej únii v oblasti ochrany životného prostredia a úlohy jednotiek lokálnej samosprávy prebiehala 30. októbra v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade. (s. 5) O. Filip

18 Prispeli ku krajšiemu vzhľadu osady 19 Šach so živými figúrkami

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Kreslíme jeseň

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Najväčší dopyt bol po kukurici 25 Jesenná ochrana repky olejnej proti škodcom 28 Okrasné trávy zdobia záhradu aj v zime

31 KULTÚRA 32 Kovačičania – víťazi prehliadky 34 Len dvanásť zelených

Misijná slávnosť v Binguli s posviackou zrekonštruovaného evanjelického kostola a fary sa konala v nedeľu 2. novembra. Binguľčania a ich hostia si zároveň pripomenuli 70. výročie otrasného ničenia dediny. (s. 13) J. Bartoš

38 Zastávka s ukradnutým úsmevom

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Zapľul, a dostal zaucho!? 49 Brankári hrali prím 50 Legenda Jednoty a Mladosti

Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová

V kirvajovú nedeľu 2. novembra v Dome kultúry Michala Babinku v Padine prebiehal 19. banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline 2014. O titul najkrajšieho hlasu v Banáte súťažilo sedem mladých spevákov, ktorí predstavovali Aradáč, Hajdušicu, Vojlovicu, Kovačicu a Padinu. (s. 31) A. Chalupová

Editoriál

Otázniky divadelné

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Foto: A. Chalupová

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Žijeme divadlom. Tým pravým, lebo teraz nám skutočne nejde o žiadne metafory či asociácie. Obvyklá scénická žatva slovenských vojvodinských ochotníkov spestrila nám posledný októbrový a prvý novembrový víkend, druhý novembrový víkend patrí divadelnému podujatiu v Kysáči.

rehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín prebiehala v Kovačici a počas uplynulých dvoch víkendov priniesla na potešenie a posúdenie divákom i odborníkom nových jedenásť predstavení. Organizácia podujatia je zakotvená v zmluve o vzájomných právach a povinnostiach podpísanej v Starej Pazove (je totiž jedným zo siedmich kultúrnych podujatí s osobitným významom pre vojvodinských Slovákov, ktorých je NRSNM jedným zo zakladateľov), kde sa uvádza, že sa prehliadka môže usporiadať aj v inom prostredí. Teraz si ju napríklad do Kovačice privolala tamojšia oslava divadelnej storočnice. Zo štandardného priebehu trochu vybočil jeden moment v záverečnom ceremoniáli. Nielen divákov, ale veríme, že aj samotných účastníkov prekvapil neobvyklý – veľký – počet ocenení, ktoré odborná porota rozhodla udeliť. Všetci vyvolaní ani v hľadisku neboli... Máme nové pravidlá o odmeňovaní? Podľa slov jednej z členiek vraj máme. Nuž za 45 rokov niečo sa aj menilo, ale vždy sa vedelo, že porota obecenstva hneď po predstavení odmení v každom súbore jedného protagonistu (vlani to boli dvaja), odborná porota má k dispozícii tie najväčšie ceny za herecké výkony a za ďalšie zložky divadelného projektu (udelených bolo tentoraz 15) a niekoľko diplomov za herecké výkony (teraz ich udelili až 36: 14 plus ešte 22 (!!!) – za najlepšieho herca a najlepšiu herečku v každom každučkom predstavení). Pritom nikto ani nespomenul Cenu Tomáša Hriešika Máška (a prehliadka prebiehala v znamení 100. výročia kovačického divadla, do ktorého Máško prispel ohromným inovatívnym prínosom) a takisto nebola udelená – a ani spomenutá – Cena Juraja Ondríka. Opýtali sme sa. Vraj: „Podľa zoznamu cien sa tieto ceny neudeľujú.“ Škoda. Prečo a kedy zmizli? A ešte sme dostali odpoveď, že „počtom ceny, ktoré boli udelené, plne zodpovedajú pravidlám“. Aj vlaňajšia prehliadka v Starej Pazove bola v súlade s novou zmluvou, ale v záverečný večer nebolo udelených vyše 50 ocenení... Tohto roku na návrh odbornej poroty pribudla Špeciálna cena za originálny text (!). Niekto tu nemyslí na 20-ročnú tradíciu Festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov v Pivnici? Veď jedným z jeho hlavných cieľov je odmeniť nový divadelný text a vznik tohto festivalu skutočne podnetne vplýva na rozmach pôvodnej dramatickej tvorby vojvodinských Slovákov, lebo mnohí za perom siahli práve vďaka nemu. Neodškriepiteľným dôkazom sú aj dve zbierky nových textov: Nová slovenská vojvodinská dráma (2004) a Nová slovenská vojvodinská dráma II (2014), v ktorých je spolu 26 nových divadelných textov. Nepremyslené gesto alebo cielený úmysel? Festival DIDA sa totiž nedostal do zoznamu siedmich celomenšinových podujatí, dokonca už niekoľko rokov NRSNM nepodporuje ani pivnický dramatický seminár Píšeš? Píšem!, ktorý organizuje to isté Ochotnícke divadlo Janka Čemana... A odmenený nový text by iste zabodoval aj na pivnickom festivale... Ak sa naň súbor prihlási. Ak sa bude mať kam prihlásiť... Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  45 /4620/ 8. 11. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



SEDEM DNÍ

Dozvuky Peniaze V B Vladimír Hudec

Anna Lazarevićová

oľby do národnostných rád národnostných menšín boli a prešli. Asi tretina Slovákov zapísaných do voličského zoznamu zvolila svojich predstaviteľov v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Ani jedna z piatich listín však nedostala absolútnu väčšinu, takže nás v nastávajúcom období očakávajú rozhovory, dohovory, koalície... Mnohí Slováci buď v neúradných rozhovoroch alebo verejne, prostredníctvom spoločenských sietí vyjadrili svoj nesúhlas so spôsobom, akým sa volili členovia NR. Právom sa totiž nastoľuje otázka, či nám takéto voľby vôbec boli potrebné, resp. či sa o 29 miest v NRSNM muselo uchádzať až 5 listín, čiže bezmála 150 ľudí. Možno by to ani nebol až taký problém, keby počas predvolebnej kampane nebolo vytvorené nezdravé ovzdušie, keby sa lídri jednotlivých listín navzájom neobviňovali zo špinavej kampane, zneužívania postavenia a médií... čo sa potom, logicky, prenieslo aj medzi voličov, o čom najlepšie svedčia polemické tóny na spoločenských sieťach. Dokonca sa spomína aj úloha štátu, ktorý vraj organizovaním takýchto volieb medzi príslušníkov menšín vlastne hodil jablko sváru. Tak alebo onak, voľby sú za nami a známi sú aj noví členovia predstaviteľského telesa vojvodinských Slovákov. Niektorí budú tvoriť vládnucu väčšinu, iní zasa opozíciu. V súlade s tým sa nastoľuje otázka, či aj NRSNM bude fungovať podobne ako republikový parlament, že opozícia bude lamentovať a vládnuca väčšina jednohlasne schvaľovať stanovené rozhodnutia v navrhnutom znení. To si asi ani jeden Slovák, ktorému záleží na zachovaní slovenskej identity, nepraje, a preto by vari najlepšie bolo, aby novozvolení členovia NR zabudli na predvolebné podfuky a začali svorne pracovať na národa roli dedičnej, resp. na účinnom uskutočnení stanovených práv v štyroch oblastiach, ktoré sú v kompetencii NR. Zasadnutia NRSNM a jej výborov majú byť miestom, na ktorom si členovia rady a výborov budú vymieňať mienky a schvaľovať najkvalitnejšie rozhodnutia v prospech celej menšiny. Koniec koncov iba tak sa dopracujú k transparentnosti trovenia prostriedkov, čo bolo kľúčovou témou uplynulých volieb.

www.hl.rs

ez nich sa nedá. Čím ich je viac, tým lepšie. A nikdy ich nie je veľa, naopak, stále sa pýta viac a viac. Ako ktosi so zmyslom pre humor vyhlásil, ani jeden človek ešte nikdy neuznal, že má primálo rozumu a priveľa peňazí. Niektoré ľudské vlastnosti sa nezmenili dodnes. O peniazoch, predovšetkým tých štátnych, rozpočtových, ale aj iných, naši predstavitelia v týchto dňoch začali rokovania s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu (MMF). Vravia, nie bez optimizmu, že za dobrý znak treba považovať už to, že MMF prišiel do Belehradu, bez ohľadu na konečné výsledky rokovaní. Ak k tomu pochváli opatrenia, ktoré vláda podniká v záujme finančnej konsolidácie, tým lepšie pre vládu. Pre peniaze trpia priateľstvá. Nie nadarmo vzniklo upozornenie, že s priateľom jedz a pi, ale obchody neuzatváraj. Kombinácia priateľských s obchodných vzťahov väčšinou nevydrží skúšku času. Keď nedávno vyšlo najavo, že pre dlžobu Rusko takmer o tretinu zmenšilo dodávku plynu Srbsku, v nejednej tvári sa zrkadlilo rozhorčenie a sklamanie. Naši priatelia Rusi sa takým spôsobom dožadujú splatenia 200-miliónového dlhu, akoby zabudli na odveké



priateľstvo. Alebo mnohí v Srbsku zabudli, že obchod je obchod a že v politike rozhodujú predovšetkým záujmy. Inými slovami, Moskva ani tentoraz slzám neverí. Pre peniaze sa štrajkuje. U nás často, občas aj dlho. Ani zastaveniu práce advokátov, ktoré trvá od 10. septembra, čiže dva mesiace, ani napriek viacerým pokusom o dosiahnutie dohody s Ministerstvom spravodlivosti, ešte nevidieť konca-kraja. Predložené zmeny a doplnky Zákona o notároch a Zákona o obrate nehnuteľností, o ktorých Národné zhromaždenie rokovalo v súrnom postupe, advokáti zamietli so zdôvodnením, že nejde o žiadne podstatné zmeny, ale len o také „deklaratívne a zamerané na uvedenie verejnosti do omylu“. Najnovšie sa na štrajk rozhodli aj zdravotníci, ktorí takým spôsobom protestujú proti zníženiu platov vo verejnom sektore so žiadosťou, aby pre nich zníženie platov neplatilo. Minister zdravotníctva odpovedá, že o znížení či o výnimkách nemieni s nikým rokovať, pretože zákon platí rovnako pre všetkých. Pre peniaze sa menia zákony. Oznámenú zmenu Zákona o financovaní politických aktivít vláda sa rozhodla realizovať v nezvyčajne krátkej lehote, hneď potom, čo sa začal pra-

nierovať nelogicky márnotratný spôsob, akým sa vypočítava suma rozpočtových peňazí určených na činnosť parlamentných strán. Podľa platného zákona výška týchto prostriedkov sa určuje podľa výšky rozpočtových výdavkov a bez ohľadu na výšku rozpočtových príjmov. Podľa pripravovaných zmien a doplnkov, ako sa oznamuje, prostriedky na riadnu činnosť politických strán majú závisieť od rozpočtových príjmov, takže už v budúcom roku strany dostanú o 365 miliónov dinárov menej ako tohto roku (tohto roku je na financovanie politických strán v rozpočte určených 1,12 miliardy dinárov). Pre peniaze sa porušujú zákony. Najnovšie vyšlo najavo, že ani rozdeľovanie podpory postihnutým v májových záplavách neprešlo bez nedopatrení. Počas nedávnej návštevy Krupnja premiér Vučić zdôraznil, že bolo podaných okolo sto trestných prihlášok proti tým, čo sa pokúsili využiť príležitosť a zarobiť na cudzom nešťastí. Pre lásku k peniazom sa často zabúda na všetko ostatné. O nej sa hovorí, odkedy je svet svetom, o nej sa píše v knihách. O tejto láske hovorí Molierov Lakomec a mnohé iné diela. Smutné, ale pravdivé: ak ide o peniaze, neplatia žiadne pravidlá.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

GUSTÁV MURÍN, SPISOVATEĽ

Je to úžasné Oto Filip – Aké dojmy si odnášate z tohtoročnej návštevy Belehradského knižného veľtrhu? – Belehradský veľtrh musím porovnávať s veľtrhmi inými. Napríklad s tým, keď som tento

Informačno-politický týždenník

rok bol v Prahe, kde som prezentoval svoju knižku, alebo s Parížom, kde som pobudol minulý či predminulý rok. Musím povedať, že toto je úžasné, obrovské, fantastické. Je to jeden z najväčších

veľtrhov v Európe. A myslím si, že by bolo dobre, aby sa Slovensko tu viac zúčastňovalo, pretože – čo je obdivuhodné – je tu veľmi veľa mladých ľudí. To je veľmi dobrá správa pre literatúru v Srbsku a dúfajme, že aj na Slovensku. • TÝŽDEŇ •

ZREKONŠTRUOVANÁ POKRAJINSKÁ VLÁDA

Viac o prelietaní ako o plánoch Jasmina Pániková

rekonštrukcii pokrajinskej vlády sa hovorí už niekoľko mesiacov. Takmer ani jedno zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny sa neskončilo bez tejto témy. V pondelok 3. novembra za touto témou vojvodinskí poslanci konečne položili bodku. Aspoň na určitý čas. Na 36. zasadnutí pokrajinského Zhromaždenia väčšinou hlasov poslanci schválili rekonštrukciu vlády Vojvodiny. Ide o personálne zmeny v Pokrajinskom sekretariáte pre vedu a technologický rozvoj, energetiku a nerastné suroviny, ako aj v Pokrajinskom sekretariáte pre poľnohospodárstvo. Na návrh predsedu pokrajinskej vlády Bojana Pajtića poslanci pozbavili funkcie doterajšieho pokrajinského tajomníka pre vedu a technologický rozvoj a podpredsedu pokrajinskej vlády Dragoslava Petrovića a za nového tajomníka rezortného sekretariátu bol zvolený Vladimir Pavlov. Na poste pokrajinského tajomníka pre energetiku a nerastné suroviny

Natašu Pavićevićovú-Bajićovú, ktorá Rekonštrukciu vlády podporili podala demisiu, vystriedal Nenad poslanci Demokratickej strany a Ligy Stanković a keď ide o Pokrajinský sociálnych demokratov Vojvodiny sekretariát pre poľnohospodárstvo, (LSV), ako aj niekoľko poslancov vodohospodárstvo Sociálno-demokratickej Podľa Igora Mirovića strany Borisa Tadića, ktoa lesníctvo novým tajomníkom sa stal (SNS) vláda Vojvodiny rých pre podporu rekonBranislav Bogaroški, kúpila priazeň niekoľ- štrukcie vylúčili z tejto doterajší šéf posla- kých poslancov, čo je strany. Napr. novozvoneckého klubu Ligy podľa neho najhanob- lený tajomník Vladimir sociálnych demokra- nejší spôsob rekonštruk- Pavlov bol na minulých tov Vojvodiny. Novým cie vlády v politických republikových voľbách podpredsedom po- dejinách pokrajiny. Ako členom vtedajšej Novej krajinskej vlády sa stal povedal, hlas poslanky- demokratickej strany, tepokrajinský tajomník ne z Hnutia sily Srbska rajšej Sociálno-demokrapre hospodárstvo, Very Ugričićovej-Ilićovej tickej strany (SDS), ale je prácu a zamestná- kúpili zvyšnými peniaz- medzičasom vylúčený vanie Miroslav Vasin. mi z Rozvojovej banky zo strany, podobne ako Predseda vlády Bo- a Fondu pre kapitálové aj Miloš Gagić, ktorý bol jan Pajtić povedal, že vklady Vojvodiny, čím šéfom poslaneckej skuhlavnými cieľmi zre- si Demokratická strana piny tejto strany v pokonštruovanej vlády zabezpečila väčšinu. krajinskom Zhromaždení, bude doriešenie fia poslankyňa Ivana Minancovania a kompetencií Vojvodiny lićová. Udiali sa aj zmeny v zostave a zabezpečenie sociálneho štandardu Demokratickej strany. Z hnutia Sila pre občanov pokrajiny. Podľa neho je Srbska do DS odišla Vera Ugričićovárekonštrukcia následkom dlhodobé- -Ilićová. ho vydierania poslancov DS, s cieľom Rekonštrukciu nepodporili pozabezpečenia parlamentnej väčšiny. slanci SNS, DSS, SPS a strany Treća

Z KONFERENCIE PRISTÚPENIE K EURÓPSKEJ ÚNII V OBLASTI OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A ÚLOHY JEDNOTIEK LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY

Na tom záleží veľmi Oto Filip

elkom bežná scéna: z komínov sa valí dym, pokračujúca industrializácia znečisťuje vzduch, odpadkov je čoraz viac... Environmentálny boj proti týmto a iným druhom zamorenia okolia si aj u nás i od nás žiada nielen zásady, ako sú obozretnosť, preventívna akcia, princíp, že sa škoda má odstraňovať tam, kde znečistenie vzniká, ako i uplatnenie hesla znečisťovateľ platí, ale aj obrovské finančné prostriedky a rozsiahlu spoločenskú akciu. O týchto témach sa rokovalo na nedávnej konferencii zameranej na ekologické záväzky lokálnych samospráv v prístupovom procese, ktorú v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade 30. októbra otvoril predseda Stálej konferencie miest a obcí Dr. Zoran Perišić. Podotkol, že je prístupová kapitola č. 27 jednou z najnáročnejších, čo do• TÝŽDEŇ •

kladuje i údaj, že si dosiahnutie európ- sa procesu eurointegrácie a plnými skych štandardov v environmentálnej kapacitami sa hýbeme v európskom oblasti vyžiada viac ako desať miliárd smere,“ vyzdvihla. eur vkladov. A to všetko nemožno Na konferencii usporiadanej zdolať bez dobre prichystaných v rámci programu Podpora lokállokálnych samospráv, keďže je prax taká, že sa dve tretiny spoločného európskeho zákonodarstva realizujú na lokálnej úrovni. Štátna tajomníčka v Ministerstve poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Stana Božovićová podčiarkla, že je ekológia záležitosťou nás všetkých, že sa onedlho, už v tomto mesiaci má za- Veľa záväzkov pre všetkých v budúcom období čať bilaterálny skríning vzťahujúci sa na túto oblasť, ako aj to, nym samosprávam v Srbsku v prože schopná a kvalitná administratíva cese eurointegrácie, financovaným musí existovať nielen na štátnej, ale Švédskom, sa početní predstavitelia aj na lokálnej úrovni. „Nevzdávame lokálnych samospráv poinformovali

Srbija, pokým sa koaličný partner Zväz vojvodinských Maďarov nezúčastnil v hlasovaní. Ako povedal predseda pokrajinského Zhromaždenia a líder Zväzu vojvodinských Maďarov István Pásztor, rozhodnutie o rekonštrukcii nie je dobré a nedorieši ani zákon o financovaní a ani zákon o kompetenciách Vojvodiny. „Gratuloval“ predsedovi vlády k „úspešnému chytaniu poslancov“, čo iba rozprúdilo polemiku medzi predsedom Zhromaždenia a predsedom vlády. Otvorené boli mnohé otázky, kto za koho loboval, či rekonštrukcia má za cieľ zlepšiť budúcnosť občanov Vojvodiny alebo ide len o ochranu vlastných záujmov a kresiel, akú „dobu trvanlivosti“ bude mať zrekonštruovaná vláda a pod. Jedno je isté – neprajná atmosféra medzi poslancami DS, LSV a ZVM, ktorá bola badateľná aj na prechádzajúcich zasadnutiach, na tomto najnovšom kulminovala. Vyhláška predsedu Pásztora podnietila aj otázku možnej zmeny predsedu Zhromaždenia. Na otázku, či je možný taký scenár, predseda vlády Bojan Pajtić povedal, že o všetkom budú rokovať s poslancami koalície v nadchádzajúcich dňoch. Počkáme. Čakali sme dokončenie rozprávky o rekonštrukcii, počkáme aj na toto. o prístupovom procese, skúškach a šanciach, ktoré im prináša, taktiež o zásadných témach, ako je oblasť riadenia komunálnych vôd a odpadov, priemyselné znečistenie, riadenie odpadov. Účastníci sa, samozrejme, zamerali aj na osožné skúsenosti krajín, ktoré prístupové rokovania majú už dávno za sebou. Pri realizovaní konkrétnych záväzkov, ktoré sú pred nimi, im pomôžu aj dva dokumenty, vlastné manuály. Jeden má názov Proces rokovaní s EÚ pre kapitolu 27 – životné prostredie a vznikol v rámci partnerského projektu medzi Agentúrou pre ochranu životného prostredia Švédska a Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Republiky Srbsko, druhým je Stav ochrany životného prostredia na lokálnej úrovni v Srbsku autora Peru Markovića, ktorého vydavateľom je Stála konferencia miest a obcí v Srbsku. Smernice sú, ochota tiež, zostáva nutnosť čím rýchlejšie a reálnejšie sa blížiť k naplneniu európskych ekologických štandardov – náročných, komplikovaných, ale predovšetkým potrebných. Lebo si cestu do budúcnosti bez nich predstaviť nemožno.

45 /4620/ 8. 11. 2014

Týždeň V BRATISLAVE PREBIEHALA STÁLA KONFERENCIA

Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2014

Bratislave 30. a 31. októbra t. r. prebiehala Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2014, ktorá bola po prvý raz usporiadaná v roku 1999 a odvtedy sa koná každé dva roky a organizuje ju Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Hlavnou témou tohtoročnej konferencie bol prístup štátov, v ktorých žijú a pôsobia Slováci, k národnostným menšinám a krajanským komunitám. Záštitu nad týmto podujatím, na ktorom sa zúčastnilo takmer 90 Slovákov žijúcich v zahraničí z 22 krajín a takmer 30 hostí zo Slovenska, prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Po prečítaní pozdravného listu prezidenta SR sa účastníkom Stálej konferencie prihovorili: podpredsedníčka Národnej rady SR Jana Laššáková, podpredseda vlády SR a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skal-

Nálada bola priateľská

ský, bratislavský pomocný biskup, titulárny biskup zo Serre Jozef Haľko, za Generálny biskupský úrad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Edita Ško-

www.hl.rs

dová a predseda Matice slovenskej na pobyt na území Slovenskej KULTÚRA na Slovensku Marián Tkáč. republiky v rámci stanovených Konferencia oceňuje informácie Na začiatku konferencie sláv- pravidiel. účastníkov a konštatuje, že štruknostne odovzdali Cenu Ondreja Počas dvojdňovej konferencie túra a charakter starostlivosti Štefanka Nine Holej, krajanskej odzneli cenné príspevky, v ktorých domovských štátov o slovenské aktivistke v prostredí Slovákov si účastníci, a medzi nimi boli národnostné menšiny potvrdzuje v USA. Cenu O. Štefanka udeľuje aj početní účastníci zo Srbska, dominantné postavenie ich kulKultúrna a vedecká spoločnosť vymenili informácie a praktické túrneho dedičstva pri uchovávaní Ivana Krasku v Nadlaku význam- skúsenosti o možných spôsoboch národnej a jazykovej identity. ným osobnostiam slovenského získavania podpory pre svoju čin- Osobitné postavenie kultúrnej krajanského života na pamiatku nosť. sféry vyžaduje, aby ÚSŽZ pokraliteráta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme Ondreja Štefanka. Pracovnú časť otvoril predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, ktorý okrem iného informoval o novej inštitucionálnej príslušnosti ÚSŽZ pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Touto zmenou získal ÚSŽZ okrem operatívnych výhod a flexibility výkonu štátnej politiky aj gesciu podpredsedu vlády SR a ministra zahraničných Odzneli mnohé cenné príspevky – záber z konferencie vecí vo vzťahu k štátnej politike k Slovákom žijúcim v zahraničí. Účastníci diskutovali aj na iné čoval v podpore všetkých segFurdík hovoril aj o pozitívnych vážne témy, akou je otázka zacho- mentov slovenskej národnostnej vania národného povedomia a ja- kultúry s osobitným zreteľom na zyka u mladej generácie a otázka mladú generáciu. prípravy novej koncepcie štátnej Konferencia odporúča krajanpolitiky Slovenskej republiky vo ským komunitám a národnostvzťahu k Slovákom žijúcim v za- ným menšinám zvýšiť adresnosť hraničí, ktorej príprava je aktuál- a účinnosť podpory rozvoja kultúry sprístupnením informácií a nou prioritou ÚSŽZ. Rokovanie Stálej konferencie vyššou koordináciou pri využívaní Slovenská republika a Slováci ži- financovania projektov zo zdrojov júci v zahraničí 2014 sa skončilo ÚSŽZ a domovských štátov. prijatím záverov, v ktorých sa, Zvýšenú pozornosť krajanských okrem iného, vysoko hodnotia organizácií a ÚSŽZ si vyžaduje doterajšie aktivity a obetavosť koordinácia podpory v oblasti organizátorov a podporovateľov ľudovoumeleckých aktivít ako krajanského života vo svete, ich súčasti kultúrneho dedičstva a úsilie rozvíjať slovenskú spolu- tradičnej kultúry, knižníc, vydápatričnosť, hodnoty kultúrneho vania periodickej a neperiodickej dedičstva a ďakuje predchádza- tlače, muzeálnych a výstavných zmenách smerovaných na zjed- júcim aj súčasným aktivistom, činností, podpory autorského zánodušenie a zlacnenie procesu členom spolkov a organizácií za zemia a tvorcov, ich stavovských získania osvedčenia Slováka žijú- ich obetavosť a nenahraditeľný organizácií, umeleckých súborov, ceho v zahraničí, ktoré dáva právo vklad pri presadzovaní spoločných spolkov, špecializovaných výSlovákovi žijúcemu v zahraničí záujmov: skumných činností s dôrazom

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

na prezentáciu všetkých foriem a portálov, pričom potvrdzuje v úzkej spolupráci s príslušnými ich nezastupiteľný význam. Zároveň však upozorňuje na určitú inštitúciami na Slovensku. Je potrebné, aby ÚSŽZ a krajan- elektronickú presýtenosť, čo naské organizácie venovali osobitnú vodzuje potrebu koncentrovať pozornosť a dôraz zapájania detí finančnú podporu, a tak zabeza mládeže vo všetkých oblastiach pečiť informačnú efektívnosť kultúrneho života, ktoré zabezpe- a prehľadnú vzájomnú komuničujú generačný prenos hodnôt káciu. Stále aktuálna je však otázkultúrnej a jazykovej identity. ka podpory vydávania tlačových Konferencia odporúča kraja- krajanských médií. nom, aby v oblasti manažmentu Konferencia zdôraznila výzpodpory z finančných zdrojov nam mediálnej oblasti ako rozvodomovských štátov a Sloven- jového faktora kultúry, jazykovej skej republiky zvýšili úroveň tých a národnej identity Slovákov programov a projektov v oblasti v zahraničí. Oceňuje skutočnosť, kultúry, pre ktoré bude cieľovou že národnostné menšiny disposkupinou populácia detí a mláde- nujú v niektorých domovských že s úlohou spomaliť asimiláciu a krajinách možnosťami rozhlarozvíjať národnú a jazykovú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Delegáti konferencie vyzdvihujú celoživotný motivačný význam kultúrno-spoločenských a jazykovo-konverzačných pobytov detí a mládeže na Slovensku pre rozvoj a uchovanie národnej identity a ich podporu zo strany ÚSŽZ, čo umožní kompenzovať nedostatok finančnej podpory v domovských krajinách. Konferencia odporúča spracovanie kultúr- Účastníci konferencie zo Srbska no-osvetovej stratégie voči slovenskému svetu ako sú- sového a televízneho vysielania, časť Koncepcie štátnej politiky ale aj tvorby, ktorá s tým súvisí. pre Slovákov žijúcich v zahraničí V oblasti kultúrneho života do r. 2020 alebo samostatne, národnostných menšín a krajana to i v spolupráci s Výborom pre ských komunít odporúčame kultúrno-osvetovú činnosť Rady krajanským organizáciám v súvlády pre kultúru. činnosti s ÚSŽZ vypracovať účinZa mimoriadne významný né programy a projekty, ktoré faktor pôsobiaci v domácich budú kompenzovať nedostatky, podmienkach krajanských spo- resp. slabé stránky zabezpečenia ločenstiev považuje konferencia rozvoja kultúry v domovských slovenské kresťanské misie a zbo- krajinách s dôrazom na mladú ry a odporúča ÚSŽZ pokračovať generáciu, s cieľom minimalizov osvedčených formách spolu- vať asimilačné vplyvy. práce pri uchovávaní jazykovej, Vyzývame ÚSŽZ a krajanské kultúrno-hodnotovej, národnej organizácie naďalej venovať a duchovnej identity Slovákov pozornosť ochrane hmotného žijúcich v zahraničí a hľadanie a nehmotného kultúrneho dedičnových spôsobov. Konferencia stva slovenských národnostných oceňuje vznik Ekumenickej du- menšín a slovenských komunít chovnej rady SZSZ. a pokračovať v podpore ich uchoKonferencia konštatuje dyna- vávania pre budúce generácie mický rozvoj informačnej sféry, prostredníctvom moderných krajanských webových stránok technológií a špecializovaných • TÝŽDEŇ •

inštitúcií vrátane digitalizácie krajanskej periodickej tlače. Delegáti považujú za stále aktuálnu otázku televízneho vysielania zabezpečovaného Slovenskou republikou pre krajanov a o krajanoch. ŠKOLSTVO Účastníci konferencie vítajú obnovenie činnosti Komisie pre školstvo a vzdelávanie pri ÚSŽZ vrátane záujmovej sekcie pre západnú Európu a zámorie. Priebeh rokovania potvrdil, že podpora školstva, výchovy a vzdelávania slovenských národnostných menšín v domovských krajinách má byť politic-

ky, spoločensky a ekonomicky zabezpečovaná na porovnateľnej úrovni s majoritným obyvateľstvom. Delegáti vyjadrujú požiadavku, aby Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s ÚSŽZ, s krajanskými inštitúciami, pedagógmi a školskou komisiou naďalej venovalo pozornosť potrebám v danej oblasti spolupráce a podpory. V oblasti školstva, výchovy a vzdelávania národnostných menšín a krajanských komunít odporúčame krajanským organizáciám a ÚSŽZ realizovať programy a projekty, ktoré budú kompenzovať nedostatočné zabezpečenie v domovských krajinách s dôrazom na zastavenie poklesu záujmu o slovenské školy a vzdelávanie zo strany slovenských rodín a mládeže.

FINANCIE Napriek tomu, že konferencia oceňuje štátnu starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí, považujú delegáti zníženie objemu prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu projektov a programov slovenských komunít a národnostných menšín v zahraničí za zásadnú prekážku plnenia úloh štátnej politiky. Konferencia odporúča ÚSŽZ podniknúť kroky ku konsolidácii finančných prostriedkov na predchádzajúcu úroveň, ktorá bude korešpondovať s príslušným uznesením vlády SR. Očakáva i postupnú valorizáciu objemu prostriedkov. Konferencia pozitívne hodnotí aktivity ÚSŽZ podporujúce zmenu tzv. pobytového zákona, ktorou sa pre držiteľa osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí zjednodušili administratívne postupy a poplatky, záležitosti späté so zdravotným poistením, ubytovaním a prechodným pobytom. Konferencia odporúča zrušiť pre držiteľa osvedčenia poplatky spojené s procesom udeľovania občianstva Slovenskej republiky. MIGRÁCIA Konferencia zdôrazňuje potrebu priebežného monitorovania migrácie a dynamických zmien, ktoré prináša vo vzťahu k štátnej politike k Slovákom žijúcim v zahraničí. Je potrebné podporovať optimálne podmienky na uchovávanie a rozvoj jazykovej a kultúrnej identity na základe zisťovania potrieb slovenských komunít. Delegáti zdôrazňujú potrebu účinnejšej spolupráce diplomatických zastupiteľstiev SR s organizáciami Slovákov v jednotlivých krajinách pri utváraní pozitívneho vnímania slovenských spoločenstiev na úrovni štátnych orgánov, v mediálnom prostredí a celkovom spoločensko-politickom prostredí. Delegáti konferencie diskutovali o myšlienke pamätníka a múzea slovenského zahraničia a odporúčajú ÚSŽZ pokračovať v ďalšom postupe v spolupráci s krajanskými organizáciami.

45 /4620/ 8. 11. 2014

(podľa: www.uszz.sk) Snímky: A. Meleg

Týždeň Z VEREJNEJ TRIBÚNY O OCHRANE ÚDAJOV A ĽUDSKÝCH PRÁV

Chráňme si súkromie Jasmina Pániková

rčite sa každý z nás aspoň raz ocitol v situácii, keď musel kúpený tovar vrátiť, čiže reklamovať ho. Okrem účtu, ako samozrejmosť, povinné je priložiť aj osobné údaje, vrátane aj rodného čísla (JMBG), ktoré my vo veľkej miere bez problému napíšeme. Takých príkladov je veľa. Údaje o veku, národnostnej príslušnosti, vierovyznaní, sexuálnej orientácii... Bez problémov ich sprostredkujeme, akoby neboli osobné, a pritom žiadny zákon v našej krajine neprikazuje, že sme povinní prezradiť ich. Na tieto a podobné nedopatrenia, ktoré sa v našej krajine dennodenne stávajú, upozornil komisár pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov Rodoljub Šabić. Na verejnej tribúne Právnická krajina – ochrana údajov o osobnosti a ľudské práva, ktorá bola zorgani-

Komisár pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov Rodoljub Šabić zovaná v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny, poverenec Šabić zdôraznil, že je právo o súkromie občanov našej krajiny každodenne vystavené vysokému riziku. „To je problém našej mentality, ktorá si

neváži osobné a súkromné. Všetci sú mienky, že majú právo na všetky informácie. Áno, majú právo keď ide o informácie verejného významu, ale keď ide o osobné údaje, tie nemá právo nikto požadovať. V tejto oblasti

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Pamätnica a diškurzy

Pamätnica 50 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade (1961 –2011) Konferencia a zborník prác Diskursi manjinskih jezika, književnosti i kultura u jugoistočnoj i srednjoj Evropi II (Diškurzy menšinových jazykov, literatúr a kultúr v juhovýchodnej a strednej Európe II). Oto Filip

eči sa vravia, no napísané zostáva. Nadobúda to na význame zvlášť po jubileách, keď po odznení slávnostných chvíľ treba čosi trvácne a trvajúce nechať do vena budúcim generáciám. Ak pre nič iné, tak aby vedeli, aké priamočiare alebo kľukaté boli cesty ich predchodcov. Pri príležitosti 60. výročia Filozofickej fakulty, ako aj polstoročia existencie Katedry, prípadne Oddelenia slovakistiky, ktoré bolo v roku 2011, svetlo sveta uzrie pamätnica k tomu. Niektoré základné údaje o nej ozrejmila vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová. – Teda pamätnica je tu. Čo obsahuje?

www.hl.rs

– V týchto dňoch je vytlačená a keďže ide o tvrdú väzbu, trochu dlhšie sme na ňu čakali. Na nej začal pracovať ešte prof. Dr. Michal Týr, no toho materiálu najprv bolo dosť málo, takže práce finišovali len v tomto roku. Prvou časťou sú dejiny slovakistiky, údaje a životopisy zamestnancov, druhou spomienky bývalých zamestnancov, tak profesorov, ako i študentov, ktorí odchádzali na výlety na Slovensko, písali Čar(b)ológ, spomínali si na študentské časy a zoznam všetkých študentov, ktorí dodnes absolvovali slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte. Treťou časťou sú literárne práce našich študentov, spisovateľov, ktorí už majú vydané knihy a podobne. Sú tam aj úryvky z nich

Informačno-politický týždenník

s cieľom osviežiť to čítanie. Štvrtá časť je fotogaléria. Možno jej zostavenie pre objektívne príčiny a rozšírenie obsahu potrvalo, no v každom prípade je dobre, že aj napriek niektorým lapsusom uzrela svetlo sveta. Premiéra

je naša krajina zatiaľ príliš ďaleko od štandardov v demokratickom svete. Ak sa tieto problémy v dohľadnom čase nevyriešia, som presvedčený, že budú vplývať aj na negociačné procesy našej krajiny s Európskou úniou a v súlade s kapitolou 23,“ hovorí Šabić. Ako povedal, aj médiá majú prínos v porušovaní práva na súkromie. „V Kódexe novinárov Srbska je ochrana súkromia opísaná krásnymi vetami, ale prax zverejňovania osobných údajov a kódex jednoducho nekorešpondujú. A z druhej strany, na porušenie súkromia ukazujú iba vtedy, ak to vyvolá určitý škandál. Nedávno boli médiá zaplnené o krádeži identity a to iba z dôvodu, že išlo o premiérovho brata. Penzista z Obrenovca, ktorý je obeťou krádeže identity, nezískal žiadnu mediálnu publicitu. To sa musí zmeniť. Musí sa poukazovať a upozorňovať na tento problém.“ Prístup k informáciám verejného významu je podľa komisára Šabića stále problematický, ale ako povedal, v porovnaní s minulými rokmi je viditeľný určitý krok vpred. Tu sa podľa neho nesmie zastať a z toho dôvodu vyzval novinárov, aby vždy trvali na tom, aby im informácie verejného významu boli dostupné.

pamätnice bude 2. decembra v rámci osláv 60 rokov Filozofickej fakulty, keď bude premiéra aj Pamätnice Filozofickej fakulty. Neskôr urobíme našskú prezentáciu, nielen takú bežnú, lebo si myslíme, že ju načim spestriť kultúrno-umeleckým a iným programom. Okrem toho 6. novembra sme organizovali konferenciu pod názvom Diskursi manjinskih jezika, književnosti i kultura u jugoistočnoj i srednjoj Evropi II, lebo pod tým názvom spolu s Oddelením hungarológie a Oddelením rusinistiky sme ako účastníci spolu zapojení do republikového projektu Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja Srbska. Z tejto konferencie do konca novembra vyjde aj zborník prác, ktorý je už prichystaný do tlače. Tento projekt trvá štyri roky a prvý zborník Diskursi I sme vydali v roku 2012. Na konferencii sa vlastne prezentuje výskumný a vedecký potenciál pracovníkov troch oddelení. V zborníku prác dominuje to, čo sme za štyri roky realizovali na vedeckom poli na republikovom projekte. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Modernizácia a reformy

 LETMO

Hygiena

red niekoľkými dňami sa očiam okoloidúcich naskytol záber, aký u nás dosť zriedkavo vidieť. V samotnom strede Nového Sadu, priamo pred poštou, sa jeden pes rozhodol spáchať to, čo nenačim a, obrazne povedané, nechať vlastné stopy pri jednom z kvetov. Majiteľka ani chvíľu neváhala, vybrala nylonové vrecko a malú lopatku a nenápadne upravila zamorený priestor. Vo vyvinutých krajinách je to čosi celkom bežne. Istý Pazovčan, ktorý nedávno pobudol v Austrálii, vraví, že sú tresty za zašpinenie parkov a verejných plôch priam drastické. U nás by však bolo treba najprv začať s kultúrou správania. So všetkými tými malými detailmi, ktoré možno zastrešiť pojmom hygiena. • TÝŽDEŇ •

Oto Filip Po jednej zo smutných príležitostí, akou je pohreb, jeden z trúchliacich pozostalých si pri podávaní kávy zobral spoločnú lyžicu, dal si z misky cukor a pokojne ju oblízal skôr ako ju vrátil tam, skadiaľ ju zobral. Pritom ani brvou nemihol. Alebo – detail druhý. V jednej z miestnych predajní jedného z veľkoobchodov, v časti, kde sa predáva mäso, príslušný mäsiar priam pred očami návštevníkov ho mieša, spracúva, triedi, seká, podáva. Navonok nič zvláštne. Na poznámku jedného zo zákazníkov, prečo to robí bez ochranných rukavíc, odvrkol, že ruky má čisté. Hygiena zrejme nie je všade ani prítomná, ani samozrejmosťou. Musela by byť, keďže nejde toľko o kultúru správania, koľko o skutočnosť, že ide ruka v ruke so zdravím. A to všetci máme len jedno. Kým je možných nákaz až neúrekom.

Informačné stredisko EÚ bolo jedným z aktérov nedávneho Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade vhodného hospodárskeho partnera, tiež rozšíriť podnikanie mimo hraníc štátu, v ktorom sú. Európska investičná banka podpísala vlani v Srbsku dve finančné zmluvy so skupinou Crédit Agricole s cieľom financovania projektov malých a stredných podnikov, ktoré propagujú lokálne moci a ktorých koneční užívatelia sú v oblasti hospodárstva

založeného na vedomostiach, energetike, ochrane životného prostredia, priemyslu, zdravotníctva, vzdelávania a služieb. Celkový záver je jasný: Európska únia je dnes realitou, bez ktorej nemožno. V prvom rade preto, že dennodenne poskytuje svojim občanom početné osohy a výhody. (V budúcom čísle: Vysoká kvalita života)

INÝ NÁHĽAD

Ďakujúc stálym zmenám, modernizácii a reformám, únia za pol storočia dosiahla mier a obdivu-

hodný stupeň stability a pokroku. To badať aj z jedného štatistického údaja – ľudia v nej žijú dvanásť rokov dlhšie od priemerného obyvateľa vo svete: očakávaný životný vek v Európe je 78,9 roka. Podľa prieskumov verejnej mienky obyvatelia Dánska sú najšťastnejším národom na svete. Taktiež majú i najnižší stupeň úplatkárstva na planéte. Jednou z dosť častých, samozrejme, mylných téz je, že v prípade začlenenia Srbska do Európskej únie naše malé podniky skrachujú pre obrovskú konkurenciu. Práve opak je pravdou. Usudzujúc podľa predošlých rozšírení, obchodovanie medzi tzv. starými a novými členmi veľmi rýchlo stúpalo, čím súbežne vznikali nové možnosti pre malých podnikateľov a nové pracovné miesta. Niet dôvodov, aby to Srbsko nevyužilo rovnakým spôsobom. Okrem toho únia má politiku na poskytovanie pomoci malým a stredným podnikom, pomáha im riešiť problémy, umožňuje dostať sa ľahšie k financiám, pomáha im nájsť

Ďuro Varga

aspektu ekonómie všetky členské krajiny Európskej únie mali osoh z rozšírenia. Práve šírenie upevnilo pozíciu únie ako silného globálneho hráča na svetovej scéne umožnilo vznik väčšieho a integrovaného vnútorného trhu, podnietilo rast a zveľadilo životnú úroveň v krajinách, ktoré vstúpili do nej v rokoch 2004 a 2007. V prípade prvých pätnásť, tzv. starých členov, otvorilo nové exportné a investičné možnosti. Odstraňujúc obchodné prekážky, rozšírenie teda výrazne prispelo k väčšiemu, integrovanejšiemu a pokrokovejšiemu vnútornému trhu, čo spôsobilo, že sa EÚ stala a stáva konkurencieschopnejším a lákavejším zahraničným investorom. Hoci globálna kríza vplývala na rast a zamestnanosť aj vo všetkých členských štátoch, práve rozšírená únia ju dokázala ľahšie zdolať.

45 /4620/ 8. 11. 2014

Slovensko Ak to život zariadi, tak sa vrátim SEDEM OTÁZOK PRE MIROSLAVA GRŇU, POČÍTAČOVÉHO GRAFIKA

Rastislav Boldocký

etrovčan Miroslav Grňa (47) sa na Slovensko dostal začiatkom 90. rokov tak trochu náhodou. „Prišiel som otcovi kúpiť farby a zároveň sa rozhliadnuť po nejakej práci. U nás boli v tom čase sankcie a mimoriadne zlá ekonomická situácia.“ Hoci to zo začiatku nevyzeralo ružovo, vďaka odporúčaniu kamaráta nakoniec dostal ponuku pracovať ako počítačový grafik. Po mesiaci sa už definitívne sťahoval do Bratislavy. „Nový šéf sa na mňa pozeral s nedôverou. Keď mi sľuboval miesto, zjavne neveril, že sa naozaj presťahujem,“ spomína. „Nakoniec ma predsa len zamestnal a už po niekoľkých mesiacoch sa ma opytoval, či nemám niekoho ďalšieho od

nás, koho by mohol zamestnať.“ Miro pracuje ako počítačový grafik dodnes. – Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie? – Začiatky. Prichádzal som so 70 markami v peňaženke. Musel

som si rýchlo nájsť prácu, ubytovanie, aj vyžiť. Boli dni, keď som mal na obed rožok a desať dekagramov parížskeho šalátu a na večeru tenko nakrájanú slaninu s cibuľou. Po dvoch-troch mesiacoch sa dostavila prvá vážna kríza, ktorá je príznačná pre prisťahovalcov. Poznám ľudí, čo ju neprekonali a vrátili sa domov. Mne pomohlo aj to, že v tom čase v Bratislave študovalo veľa ľudí od nás, tak som mohol vyhľadať ich spoločnosť. – Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť? – Nedá sa to presne povedať. Ale už pri prvých návštevách domu som si uvedomil, že zrazu žijem úplne iný život a len ťažko by sa mi vracalo na staré. – Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srb-

skom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru? – Ani nie. – Čo považuješ za svoj najväčší úspech? – To, že som to všetko prežil. – Ľutuješ niekedy, že si odišiel? – Nie, neľutujem. Presnejšie povedané, zmieril som sa s tým, že tu zostanem. – Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil? – Vôbec neuvažujem v tomto smere. Ak život zariadi, že sa budem musieť vrátiť, tak sa vrátim. – Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Záleží to od športu. Hokej – jednoznačne Slovensku. Basketbal a vodné pólo – Srbsku. Futbal – rozhodcom (úsmev).

PODOZRIVÝ NÁKUP CT PRÍSTROJA SPÔSOBIL ZÁVAŽNÉ POLITICKÉ TURBULENCIE

Odchod ministerky zdravotníctva R. Boldocký

enšie zemetrasenie prežíva v týchto dňoch slovenská politická scéna. Pre aféru s piešťanskou nemocnicou odstúpila ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a zo svojej funkcie odišla aj podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová. Opozícia pritom žiada aj ďalšie „hlavy“. Predovšetkým je sporný nákup CT prístroja pre nemocnicu v Piešťanoch. Tá ho získala od firmy Medical Group SK za údajne premrštených 1,6 milióna eur. Pre porovnanie: predchádzajúce vedenie nemocnice vysúťažilo rovnaký prístroj za rovný milión, teda cena bola nižšia až o 600-tisíc eur. Po prepuknutí aféry si premiér Robert Fico zavolal ministerku Zvolenskú na koberček.

www.hl.rs

Zuzana Zvolenská

„Požiadal som ju, aby sa vzdala funkcie ministerky zdravotníctva,“ uviedol vo vyhlásení pre médiá. Zvolenská ho poslúchla a podala demisiu. Vysvetlila pritom, že nominant Ministerstva zdravotníctva v správnej rade nemocnice ju riadne neinfor-

Informačno-politický týždenník

moval o sporných postupoch. Aféra si tiež vyžiadala odchod štyroch členov správnej rady nemocnice vrátane rapera Ega aj poslankyne za Smer Renáty Zmajkovičovej. Tú premiér Fico zároveň vyzval, aby zložila funkciu podpredsedníčky Ná-

rodnej rady SR, čomu politička vyhovela. Politológ Miroslav Kusý vo vyhlásení pre denník Plus jeden deň takýto postup ocenil, ale pripomenul, že by nemal byť výnimočným. „Takto by mal premiér postupovať a takto sľubovať postupovať vo všetkých sporných prípadoch, kde sa ukazuje, že vysoký funkcionár nejakým spôsobom zlyhal.“ Časť opozície však žiada aj demisiu predsedu parlamentu Pavla Pašku. Ten totiž v minulosti pôsobil vo firme Medical Group SK, ktorá spomínaný CT prístroj piešťanskej nemocnici predala. „Podal som trestné oznámenie a začíname zbierať podpisy na odvolanie P. Pašku z funkcie predsedu parlamentu, jeho firma totiž zo kšeftu profitovala,“ napísal na sociálnych sieťach Daniel Lipšic, predseda konzervatívnej strany NOVA. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Ako zaplátať dieru? Z 25. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Juraj Bartoš

ýborníci Zhromaždenia obce Báčska Palanka sa nenudili ani na 25. zasadnutí. Aj v stredu 29. októbra sa najviac iskrilo počas diskusie o obecnom mešci. Správu o realizácii obecného rozpočtu v období január – september 2014 koaličná väčšina, pravdaže, prijala, avšak musela si vypočuť celý rad kritických postrehov z radov opozičných výborníkov. Opodstatňujúc situáciu v obecnej pokladnici po prvých deviatich mesiacoch predseda obce Aleksandar Đedovac povedal, že prílev bol 809 383 785 dinárov, čo je 56,71 percenta z celkovej sumy 1 427 342 443 din. vytýčenej v pláne na bežný rok. Mieni, že obecný mešec sa v záverečnej časti roka bude plniť

intenzívnejšie (čo by nebolo novinkou, pozn. nov.). Do toho istého rohu fúkal aj predseda ZO Mita Lačanski: „Áno, opozícia nám spočituje mínus v pokladnici, ale do konca roka zostáva nadostač času na to, aby sa situácia zlepšila. Pousilujeme sa o to, aby rozpočet na konci roka nebol deficitný.“ Vedúci výborníckej skupiny Srbskej radikálnej strany (SRS) Dragan Bozalo sa na háklivú situáciu díva celkom inak: „Po polročnom bilancovaní sa minulo o 4,5 % prostriedkov viac než bol prílev a po deviatich mesiacoch rozpočet je v mínuse už o približne 8 percent, čiže asi o 100 miliónov dinárov. Mienime, že v kontexte Vučićových reforiem realizácia inkasovania pohľadávok bude značne menšia, obzvlášť po znížení

ZMLUVA O REALIZÁCII PROJEKTU. V Starej Pazove nedávno usporiadali slávnostné podpisovanie zmluvy medzi Regionálnou rozvojovou agentúrou Srem (RRA Srem) a Obcou Stará Pazova, ktorou sú určené práva a záväzky uvedených strán v realizácii projektu Revízia Stratégie udržateľného rozvoja Obce Stará Pazova na obdobie rokov 2010 – 2020. Táto zmluva tesne súvisí so zmluvou o finančnej podpore na sufinancovanie zveľaďovania inštitucionálnych a spravovateľských kapacít v jednotkách lokálnej samosprávy v AP Vojvodine, ktorú 5. septembra uzavreli Obec Stará Pazova a Pokrajinský sekretariát pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. RRA je partnerom v tomto projekte a zmluvu v piatok 24. októbra podpísali Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Milan Mirić, riaditeľ RRA Srem. Projekt potrvá osem mesiacov. A. Lš. • ĽUDIA A DIANIA •

platov v novembri a decembri. Rozpočet na konci roka sotva bude pozitívny; skôr bude – prvý raz po druhej svetovej vojne – v mínuse. Nazdávame sa, že nebol dobre plánovaný, na čo sme márne upozorňovali už pred jeho schválením.“ Podobne uvažuje aj vedúci výborníckej skupiny Demokratickej strany (DS) Ranko Marjanov: „Vidno, že vládnuca koalícia blúdi, a to preto, lebo plánovaný rozpočet nebol reálny. Chvália sa tým, že naša obec je jedna z najvyvinutejších v Srbsku a vidíme, že za prvých deväť mesiacov príjmy tvoria len 56 percent z plánovaných. Podľa mienky DS neopodstatnene veľa míňajú na niektoré kultúrne podujatia a málo sa odvádza na investície. Tak povedzme na jednu budovu Predškolskej ustanovizne Mladost (známu ako Bambi) namiesto plánovaných 11 miliónov vyčlenili len 165 000 dinárov. Na druhej strane minuli 53 miliónov na kúpu firmy Merkur, ktorá je v

procese konkurzného konania a je otázne, či a kedy sa zjavia investori, ktorí ju zotavia.“ Hlava obce A. Đedovac obhajujúc kúpu továrne Merkur okrem iného povedal, že keby ju nekúpila obec, mohlo sa stať, že ju niekto kúpi za jedno euro. Podčiarkol, že Merkur bol vyhodnotený na 260 miliónov din., nuž sa domnieva, že „ide o dobrú investíciu“, už aj s ohľadom na skutočnosť, že „v obvode továrne je podnikateľský priestor veľkosti niekoľko tisíc štvorcových metrov“. Rozdielne názory, prirodzene, poznačili aj diskusiu týkajúcu sa 3. bodu (z celkove 28) rokovacieho programu, teda správy o legalizácii bezprávne vybudovaných objektov na rok 2014, ktorá taktiež dostala zelenú zásluhou koalície pri moci lokálnej samosprávy. Pravdaže, práve pokrokárom a ich koaličným partnerom zostáva riešiť túto, ako i ďalšiu kruciálnu otázku: ako do konca roka zaplátať zjavnú dieru, ktorá ohrozuje obecný mešec.

TRADIČNÉ BALÍČKY PRE PRVÁČIKOV V PETROVCI. Stalo sa tradíciou, že v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, tak ako i v ostatných školách v obci, začiatkom školského roka prvákom rozdelia príručky a iný materiál o bezpečnosti v doprave. Tohto roku síce s menším oneskorením, resp. v pondelok 3. novembra v školskej telocvični sa zhromaždili všetci petrovskí prváci spolu s učiteľmi. Tu ich privítali predstavitelia Báčskopetrovskej obce v čele s predsedom Pavlom Marčokom. Žiakom sa prihovorili aj predstavitelia Ministerstva vnútra, príslušníci dopravnej polície z Policajnej stanice Báčsky Petrovec. Balíčky, ktoré zabezpečili z Obecného fondu pre bezpečnosť v doprave, obsahovali reflexné vesty, šatky a edukačný materiál z oblasti bezpečnosti v doprave, primeraný prvákom. J. Č. 45 /4620/ 8. 11. 2014

Ľudia a diania ŠÍD

Nové rozhodnutie, staré problémy

Ulica kneza Miloša počas konania trhu v jednom z pokojnejších dní

Stanislav Stupavský

eď ide o organizovanie trhov a jarmokov v Šíde, tu sa vyskytuje problém, s ktorým lokálna samospráva zápasí už roky. Ide o masový predaj výrobkov nie v priestore trhoviska alebo jarmočis-

ku, ale vedľa chodníkov v okolitých uliciach. Táto prax sa v poslednom čase ešte väčšmi zvýraznila, keďže sa do priestoru jarmočiska nevmestila ani polovica predavačov rôzneho tovaru. Tak sa stalo, že jarmočisko zostalo poloprázdne, ale zato sa Ulica cára Dušana od jarmočiska

a takmer po budovu Zhromaždenia obce premenila na jarmočisko. Hoci bolo vynaložené značné úsilie, aby sa táto prax zmenila, ani za pomoci služby lokálnej inšpekcie sa nedosiahli viditeľné výsledky. Keď ide o priestor trhoviska, tu je situácia inakšia. Trhovisko je umiestnené na malom priestore a takmer všetky predajné miesta VKP Standard dal do nájmu, takže na tom priestore nezostáva miesto pre tých, ktorí sa občas objavia na trhu s cieľom predať svoje výrobky. Problém riešili sami občania, ktorí vyložili tovar na predaj vedľa chodníkov v Ulici kneza Miloša neďaleko trhoviska. Následkom takej praxe, zvlášť v stredu a sobotu, keď bývajú najväčšie trhy, sú veľké problémy v doprave a s parkovaním v spomínanej ulici. S cieľom konečne riešiť tieto problémy, lokálna samospráva schválila rozhodnutie, ktorým sa zakazuje predaj výrobkov mimo priestoru jarmočiska a podobný zákaz platí aj pre predaj na trhu okrem stredy a soboty. Ako vidno, občania dodržiavajú toto rozhodnutie, keď ide o organizovanie jarmokov, ale problém s trhom bude oveľa ťažšie alebo nemožné riešiť, pokiaľ sa nenájde nová, väčšia lokalita pre trhovisko.

NÁHODILÉ STRETNUTIE

Záľuba a zárobok v jednom Vladimír Hudec

a tohtoročnom podujatí Sladký deň v Bielom Blate svoje koláče a torty vystavila aj mladá bieloblatská rodáčka žijúca v Ečke Natália Vukovićová, ktorá sa zaoberá pečením koláčov a tort na objednávku. Príprava koláčov je vraj jej veľkou záľubou od detstva. – Natália od malička bola vždy pri mne, keď som pripravovala koláče, – povedala nám jej matka Ilonka Vršková, vychovávateľka v bieloblatskej základnej škole. Táto mladá podnikavá žena hovorí, že predaj koláčov neprináša veľký zárobok, ale predsa sa zarobiť dá. Zvlášť sa jej darí v období pravoslávnych sviatkov, na ktoré sa zvyčajne chystá veľké množstvo koláčov. Jej špecialitou je rozťahovaný zemiakový koláč.

www.hl.rs

– Je to pôstny koláč, ktorý mnohé mladé gazdinky nevedia pripraviť a hodí sa na pôstne oslavy. Inak Natália svoju záľubu z detstva chcela pozmeniť na povolanie, zapísala sa do školy pre cukrovinkárov, ale z rodinných príčin školu neskončila. Predsa prisľúbila, že keď deti ešte trochu Natália Vukovićová na bieloblatskom Sladkom odrastú, školu dni v spoločnosti manžela, rodičov a dcéry, ktorá skončí. Okrem jej často pomáha v práci toho plánuje získať aj kuchársky diplom, lebo sa Dovtedy príprava koláčikov zostáva vraj tak ľahšie môže zamestnať. jej základným zamestnaním.

Informačno-politický týždenník



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Ženský klub má za sebou druhú prednášku, ktorá pod názvom Spoločne si upravme záhradku! prebiehala v stredu 29. októbra v priestoroch Podnikateľského a inovačného centra. O verejných zelených plochách v Obci Báčsky Petrovec prednášala záhradná architektka Dana Majerová. Druhú časť prednášky venovala úprave súkromných záhrad, vysvetliac, ako používať rastlinný materiál, ktorý je v súčasnosti najviac vyhľadávaný.

xxx Tvorivé dielne. V rámci projektu Tradíciou do budúcnosti na petrovskej evanjelickej fare každú nasledujúcu sobotu pred Vianocami o 16. hodine (8., 15., 22., 29. novembra a 6. a 13. decembra) bude rušno. Zorganizujú tam pre záujemcov dielne, na ktorých sa venujú vypracovaniu vianočných pohľadníc zo slamy a servítok, okrasných sviečok, medovníkov a oblátok.

xxx Batôžková zábava. Spolok petrovských žien v nedeľu 9. novembra o 16. hodine v Ulici národnej revolúcie 22 (Dom penzistov) v Petrovci zorganizuje batôžkovú zábavu pod názvom Batôžtek na stôl. Ako informuje predsedníčka Mária Gašparovská, o krátky program, večeru, tombolu a hudbu už majú postarané. J. Č. • ĽUDIA A DIANIA •

TROJITÁ UDALOSŤ V BINGULI

Sviatok na niekdajšom rumovisku Juraj Bartoš

lnečnými lúčmi nasýtené nedeľné predpoludnie sa rozhostilo nad Sriemom. Chrám Boží v Binguli sa vypĺňa. Okrem domácich cirkevníkov prichádzajú aj početní vzácni hostia. Tesne pred desiatou hodinou zaznie zvon, ulica spustne, vnútro kostola sa upokojí. Začína sa misijná slávnosť Sriemskeho seniorátu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Umocní ju posviacka zrekonštruovaného chrámu. Udalosti pridá na význame aj tretí segment: pietna spomienka na 70. výročie tragickej udalosti, ktorá onehdy postihla Binguľu a jej tri kostoly... Len čo doznie pesnička V Tvojom dome, svätý Pane... v podaní domáceho spevokolu, cirkevný dozorca Miško Galádik víta prítomných: dôstojného pána biskupa Samuela Vrbovského, vznešeného pána Jána Vinkoviča, seniora sriemskeho, i velebných pánov farárov a farárku Jána Vidu, Igora Feldyho, Ondreja Marčoka a Annu Petrákovú-Petrovićovú. Prívet patrí aj delegáciám zborov a fílií Sriemskeho seniorátu zo Šídu, Višnjićeva, Bijeljiny, Erdevíka, Ľuby, Sriemskej Mitrovice, Lugu, Starej Pazovy, Slankamenských Vinohradov, Boľoviec a Dobanoviec, tiež hosťom z Obce Šíd, Miestneho spoločenstva Binguľa, predstaviteľom Srbskej pravoslávnej cirkvi, Rímskokatolíckej cirkvi a Baptistickej cirkvi v Binguli, majstrom, ktorí spríjemnili tento stánok, ako i Daniele Ďurašovej a Martinovi Markušovi (organizácia AERD Padina), autorom projektu, prostredníctvom ktorého Binguľčania získali prostriedky na rekonštrukciu chrámu. Slova sa ujíma velebná pani farárka Olina Kolárová zo Šídu, duchovná pastierka fílie v Binguli: – Tešíme sa, že môžeme byť domácimi seniorálnej misijnej slávnosti na tento rok. Na kostole máme postavené nové vstupné dvere a vežové okná a na celej fare sú vymenené všetky vonkajšie okná a dvere, čo je vyfinancované Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Biskupský úrad usmernil na nás donáciu z AP Vojvodiny; využili • ĽUDIA A DIANIA •

Posviacku chrámu vykonal biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský. Spájajúc minulosť a súčasnosť o. i. povedal: – Určite, že kto pozná cirkevné dejiny, si pripomenie, že práve tu sa udialo v malom zničenie mesta Jeruzalema a jeruzalemského chrámu. A práve v tom si chceme pripomenúť aj slová, ktoré hovorí nábožný žalmista: „V Teba dúfali naši otcovia, dúfali, a Ty si ich zachraňoval. Ku Tebe volávali a vyslobodzoval si ich; v Teba dúfali a nebývali zahanbení.“ Keď práve tu predkovia vaši, drahí Binguľčania, začínali svoj život na rumoviskách svojej dediny, v čo Cirkevní hodnostári po posviacke chrámu v Binguli: J. Vida (zľava), verili? Čo očakávali, ak len nie to, že I. Feldy, A. Petráková-Petrovićová, S. Vrbovský, O. Kolár, O. Marčok, Boh je dobrý, že Boh aj keď dopustí, M. Galádik (dozorca), J. Vinkovič, D. Bábeľa (kostolník), S. Galádik neopustí, že pomôže, pozdvihne... Na nás je, aby sme sa aj my patrične (bývalý dozorca), Jaroslav Petržľan (kantor) starali o to, čo sme zdedili, a vy si sme ju na opravu fasády. Robili ľovský, adresujúc hostiteľom, ale aj uvedomte, že keď máte všetko toto sme aj zbierku medzi cirkevníkmi, ostatným, metaforický odkaz: „Aby vynovené, že je potrebné obnoviť odpracovali zhruba 100 pracovných človek nebol naplnený vínom, ale si aj vaše myslenie, vaše srdcia a vašu vieru. dní, finančne pomohlo aj Miestne Príležitostnú kázeň mal spoločenstvo Binguľa a Obec Šíd. velebný pán farár Igor Feldy Všetkým ďakujeme. Tretí dôvod na zo Starej Pazovy. Za základ dnešné stretnutie v Binguli je ten, k misijnej slávnosti si zvolil že sa dnes ráno o deviatej hodine, slová napísané v proroctve keď prvýkrát zvonilo na tieto boJeremiášovom: „Keď budete hoslužby, práve naplnilo 70 rokov, volať ku mne, keď prídete, odkedy 2. novembra 1944 bubeník a budete sa modliť ku mne, rozniesol správu, že sa v ten istý vypočujem vás. Budete ma deň, do šiestej hodiny večer, všetci hľadať a nájdete ma, keď ma majú z dediny vysťahovať, a že kto budete hľadať celým srdcom.“ tak neurobí, bude zabitý... Nasledovala zaujímavá predSpomienku na hroznú udalosť náška farárky Anny Petrákosprítomnil mladý profesor slovenvej-Petrovićovej z Belehradu ského jazyka a literatúry Darko týkajúca sa jednoty Svätej Bábeľa na základe svedectva svojho Trojice: Boha Otca, Boha Syna starého otca. Aká to musela byť a Boha Ducha Svätého, v konotrasná traumatizujúca skúsenosť! texte Nicejského vyznania Ľudia museli zutekať do Erdevíka, kresťanskej viery. Starej Bingule, Šídu... Odtiaľ veAž biskup Vrbovský vykočer videli, ako im vysoké plame- Zrenovovaný a vysvätený evanjelický nal Áronovské požehnanie, ne pohlcujú rodnú dedinu. Počas chrám Boží v Binguli prítomní spolu zaspievali nasledujúcich zopár dní nepriateľ zamínoval a zbúral všetky tri kos- aby bol naplnený Duchom Svätým, pieseň Hrad prepevný je Pán Boh toly... Až sa vrátili, Binguľčania našli ktorý mu pomáha staré zavrhnúť a náš. Potom sa premiestnili do iba rumovisko. Na ňom sa schúlili začať odznova. Duch Pána Ježiša Slovenského národného domu, k k bohoslužbám. Až neskoršie si Krista je ten, ktorý nás učí láske, dob- spoločnému obedu. Viacerí hostia slovenskí evanjelici v Binguli na rotivosti, zhovievavosti, porozume- sa vyberanými slovami poďakoniekdajšom rumovisku postavili niu.” V tejto časti slávnosti slovom a vali svojim hostiteľom za krásny nový kostol a faru; vysvätené boli spevom prítomných oblažili aj farár program a pohostenie a popriali im erdevícky Ján Vida i farár kysáčsky veľa takých vydarených podujatí, 4. novembra 1962. Misijnú slávnosť otvoril senior Ondrej Marčok, ktorý trinásť rokov aké sa im podarilo zorganizovať v prvú novembrovú nedeľu. sriemsky Ján Vinkovič, farár bo- pôsobil v Binguli. 45 /4620/ 8. 11. 2014

Ľudia a diania BOLO RAZ JEDNO POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO ALEBO:

Smútok na okraji Ľuby Juraj Bartoš

hovorí jeden z nich, taktiež chce zostať anonymný, – ako sa naše dedinské družstvo mohlo dostať do rúk majiteľov mimo našej dediny, nechápem... Povedia vám Ľubania, že pôvodným majiteľom pomerne veľkého majetku bol ich spoluobčan Vladimir Tošić, ktorému štát po oslobodení, v období budovania socializmu, pôdu a sálaš vyvlastnil. Tošićovcom zostalo len povolené maximum. Mimochodom, syn pána Vladimira Tošića bol pred druhou svetovou vojnou okresný náčelník v Iloku, kde onehdy patrila aj Ľuba. Tam ho vraj roku 1937 zastrelili, priamo na pracovisku a pochovaný je na ľubskom cintoríne, kde odpočívajú aj jeho rodičia. Ako bolo, tak bolo, len v období „povestných pooktóbrových

ubu vraj dodnes občas navštevujú potomkovia niekdajšieho tamojšieho gazdu Vladimira Tošića, na ktorého si občania, spôsobom z kolena na koleno, zachovali pekné spomienky. Ako sa asi cítia niekdajší Ľubania, teraz už dávno Belehradčania, dotyčného deti a vnukovia, keď uvidia... Vojvodinskou ulicou v Ľube, idúc z centra osady, prejdete povedľa pravoslávneho kostola a zaraz sa dostanete priamo do poľa. Strelíte pohľadom doprava a už sa vám pred očami zapotáca guľkou času zasiahnutý holý smútok. Cestičkou zabúdania k niekdajšiemu PD Ľuba Ruiny niekdajšieho poľnohospodárskeho družstva. Trosky či tiché obozretnými krokmi po podlahe že v družstve ozveny pokusu o socialistický posypanej spráchnivenými zrnami najpr v bolo spôsob života, o život „ušitý na „čerstvej“ pšenice, a už zaznie zamestnaných mieru človeka“. Rozbitý sen o ozvena kýchnutia. Na zdravie, smú- päť – šesť ľudí, spoločnosti rovnakých, trebárs i tok! Smrť fašizmu – sloboda náro- neskoršie i viac, du! Slobodienka, sloboda... krásne a že potom, keď „rovnakejších“. milé dievča; sa začali zaklačo si nám len dať organizácie porobila; čo združenej prása s tebou, ce, základné krásnou ilú- a zložené, ich ziou krásnych poľnohospoidealistov, dárske druž- Tie časy tajdú... a strechy tiež stalo...? stvo sa dostalo Pamätajú pod správu erdevíckeho. privatizácií“, hovoria odvážnejší sa, pravdaže, – Už ani neviem, nemôžem Ľubania, novým majiteľom býsi spomínajú byť múdry, ako sa to stalo, – valého PD Ľuba sa stalo Poľnohospodárske družstvo Medoš z Erdevíka. Čo sa stalo s traktormi, vlečkaUprostred kráľovstva smútku mi, kombajnmi a inými strojmi a Najprv vám pohľad spočinie na starší ľudia, ľúbi prívesmi? Tie sú, vraj, možno už priečelí hlavnej stavby. Ešte stále je Ľubania, na staré úplne zhumpľované. Avšak zem tu tabuľka s domovým číslom 1. Tu dobré časy. Keď s je zem. Tá nezhnije, nepoddá sú tiež, nikam neubzikli, mreže na tým, čo dopestovasa ani času, ktorý úporne a naoknách, za ktorými kedysi sídlilo li, nemuseli utekať vidomoči s veľkým úspechom riaditeľstvo. Na hlavnú stavbu sa do Erdevíka, či do nahrýza zvyšky niekdajšieho nadväzujú sklady. Ľubania, ktorí Šídu. Mali svoje ľubského poľnohospodárskeho sa pamätajú „na lepšie časy“, po- družstvo, mali koodružstva, niekdajšej „ekonómie“, vedia, že sa do nich vmestilo viac peráciu – na dosah, ktorú v lete opantáva burina, na než 200 ton chlebovín. Potrhané priamo pod nosom. jar a v jeseni dusia dažde, v zime elektrické káble, rozbité okná a Ceny osiva, mineju dlávi sneh a permanentne ju, vylámané okenice opáčime iba rálneho hnojiva, pomaly ale iste, do zabudnutia očami; dvere otvárať nemusíme; paliva, kukurice, odvievajú vetriská, o akých sa sú rozvalené, otvorené dokorán. pšenice, jačmeňa jej zakladateľom nesnívalo ani Stačí zopár krokov a sme priamo v boli známe na zav najhoršom možnom sne. objatí desivého smútku. Z hniezd čiatku hospodárPred skladom moruša. Pod na strope vzlietne zopár vrabcov, skeho roka. Všetko ňou studňa. Pri nej, kde sa vzal, jemný prach zhora sa stretne s klapalo ako sa patrí, tu sa vzal: chlapec. Svedkovia týmto zdola, ktorý sa dvíha pod povedia a dodajú, Svedkovia premien života.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

NA SLOVÍČKO S BIELOBLATSKÝM POĽNOHOSPODÁROM MICHALOM ZADUNAJSKÝM

Neoplatí sa, ale niečo robiť musíme Vladimír Hudec

eď sme sa Michala Zadunajského, penzistu, ktorý svoje dôchodcovské dni trávi v obrábaní pôdy, nedávno opýtali, aká je situácia v chotári, krátko odpovedal: – Veľmi zlá. Mnoho pršalo. Pôda je takmer všade prevlhčená, takže ešte stále je mnoho kukurice na poliach a nemožno ani orať, ani siať pšenicu. Medzičasom suché slnečné a teplé počasie dopomohlo, aby sa s prácami pokračovalo a aby poľnohospodári dobehli zmeškané. Náš spolubesedník však predbehol dažde a kukuricu vylámal ešte v polovici októbra. S úrodou je nanajvýš spokojný. – Tohto roku urodilo skutočne na výbornú. Kukuricu som uskladnil v košoch a nevážil som ju, ale na základe objemu košov zo skúsenosti viem, že tam je asi vagón kukurice. Taká úroda nebýva často. Michala Zadunajského nízka cena kukurice netrápi, lebo ju nemieni predať, ale použiť v chove svíň. V chlievoch má jednu prasnicu

a predáva prasce buď na ďalší chov, alebo na pečenie, a tie, čo zostanú, nechá pre vlastné potreby. Svine predáva hlavne mäsiarom, ale aj iným zákazníkom. – Nie je z toho bohvieaký zárobok, – hovorí. – Ak predáš mäsiarom, na peniaze musíš čakať mesiac či dva, a aj iní spravidla žiadajú, aby zaplatili v dvoch či troch splátkach. Niečo však robiť musíme. Nemôžeme sedieť so založenými rukami. Nevypočítal som, ale zdá sa mi, že sa týmto spôsobom, zvlášť keď sa nám podarí popredať prasce, predsa len trochu viac zarobí ako z predaja kukurice. V osevnej štruktúre na desiatich jutrách, koľko obrába rodina Zadunajská, tretina záväzne patrí slnečnici. Tohto roku túto olejninu pestovali na štyroch jutrách. Podľa slov nášho spolubesedníka z tejto výroby nemali straty, ale ani nezbohatli. Úroda im vraj postačila na pokrytie výrobných nákladov. – Slnečnica toho roku prežila tri veľké dažde, keď porasty doslova boli vo vode, – vysvetľuje. – Prvýkrát

Michal Zadunajský z chovu prasiec má zisk, ale aj potešenie

ju dážď zaplavil, keď bola vysoká asi 30 cm. Vtedy sme museli vykopať zo 300 metrov garádov a vypustiť vodu do melioračných kanálov. Námaha sa oplatila a porasty sme zachránili. Druhý veľký dážď bol v lete, keď voda znovu stála na poliach. Pomerne rýchlo sa stiahla, ale predsa zanechala následky, čo sa odzrkadlilo predovšetkým na

veľkosti kalapov, ktoré zostali malé. Konečne aj dažde v auguste vplývali na to, že slnečnica nedostatočne naliala zrnká a náhle dozrela, takže úroda bola skutočne skromná – 1,3 tony z jutra. Podľa odborníkov optimálna lehota na sejbu pšenice je koncom októbra. Toho roku však pre nesmiernu vlhkosť pôdy v mnohých častiach Banátu, a tak aj v Bielom Blate lehoty nebolo možné dodržať. Michalovi Zadunajskému sa síce podarilo obsiať pol druha jutra, ale zostalo ešte zasiať dva a pol jutra. Netrápi ho, že sa optimálne lehoty minuli, lebo z vlastnej skúsenosti vie, že sejbu možno vykonať aj omnoho neskoršie. – Pred rokmi sa mi nepodarilo posiať ani do Nového roku. Konečne sa mi to podarilo na sv. Sávu, čiže 27. januára. Trochu zamrzlo, vyšiel som do chotára, ručne som osivo rozhádzal po zemi a trochu som ho tanierovou bránou prihrabal. O dva týždne žitko vykuklo von zo zeme a nakoniec sme z toho jutra namlátili tri tony pšenice.

OBCE BÁČ A BÁČSKY PETROVEC REALIZUJÚ PROJEKT

Ekonomická konkurencia a družstvá Jaroslav Čiep

rojekt Ekonomická konkurencia prostredníctvom združovania do poľnohospodárskych družstiev, ktorý financuje Európska únia cez program Exchange 4, sa rozbehol naplno. Cieľom projektu, v ktorom participujú obce Báč a Báčsky Petrovec v spolupráci s Družstevným zväzom Vojvodiny, je zveľadiť konkurencieschopnosť ovocinárov a zeleninárov a podporiť nové poľnohospodárske družstvá. Medzi najvýznamnejšie aktivity projektu patrí založenie medziobecnej pracovnej skupiny, ktorá má pripraviť systém opatrení lokálnych samospráv na podporu družstevníctva, semináre pre ovocinárov a zeleninárov, zakladanie ovocinárskych a ze• ĽUDIA A DIANIA •

Odborníci z Družstevného zväzu Vojvodiny riadia kroky pri zakladaní zeleninárskeho družstva v Hložanoch

leninárskych družstiev, účasť na poľnohospodárskych veľtrhoch v krajine a v zahraničí, zabezpečenie a vybavenie skladov ovocia a zeleniny a financovanie práce štyroch poľnohospodárskych poradcov. Ako sme sa dozvedeli od po-

radcu na tomto projekte Branislava Kevenského, obce Báčsky Petrovec a Báč za účasti kancelárií pre lokálny ekonomický rozvoj zorganizovali cyklus prednášok na tému družstevníctva a nasledujúcou aktivitou bude samotné založenie družstiev. Prvé

družstvo pre ovocinárov založia v Báči a druhé pre zeleninárov v Hložanoch, kde je aktívnych zeleninárov najviac. O príkladnom záujme o tento druh organizovania sme sa presvedčili aj na prednáškach, ktoré odzneli 24. a 31. októbra v zasadačke báčskopetrovskej lokálnej samosprávy. Na odborných prednáškach sa zhromaždil značný počet poľnohospodárov nielen z Hložian, ale aj z Petrovca a Kulpína a z osád Báčskej obce. Odborníci hovorili o smeroch rozvoja družstevníctva u nás a o tom, ako sa zakladajú družstvá. Na druhej prednáške nosnou témou bili družstevné hodnoty a princípy, ako aj aktivity po založení družstva a príklady dobrej praxe. V nasledujúcich týždňoch prednášky sa uskutočnia v Báči.

45 /4620/ 8. 11. 2014

Ľudia a diania

HUDOBNÝM VEČIERKOM v utorok 28. októbra v Starej Pazove uzavreli októbrové dni solidarity so starými ľuďmi, ktoré v organizácii Strediska pre sociálnu prácu prebiehali v Klube pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou. Ako hostia v programe v rámci podujatia Starým s láskou vystúpili mladí hudobníci a speváci Miroslav Mirković z FS Dukat a Milivoj Kovačević z KUS Branka Radičevića. Návštevníci a organizátori tohtoročných októbrových dní solidarity so starými ľuďmi boli s priebehom podujatia spokojní. Všetky utorkové programy počas mesiaca mali bohatú náplň a odzneli v príjemnej atmosfére. A. Lš.

VO SVETLE ŠTATISTÍK: RODOVÁ ROVNOSŤ V SRBSKU (6)

Od záverov k odporúčaniam Oto Filip

rozboru ktoréhokoľvek aspektu rodovej rovnosti: od výchovy a vzdelávania po trh práce jasne vyplýva záver, že je pozícia žien v našej spoločnosti ťažšia a zložitejšia než pozícia mužov. Ako je už konštatované, je to hlavne následok inštitucionálnej a štrukturálnej diskriminácie, spoločenského, osobného a iného nepochopenia, takisto absencie adekvátnych opatrení verejnej politiky a inštitúcií, ktoré by ich mali realizovať. Čo však robiť, aby sa to zmenilo? Keď ide o podnikanie žien, odporúča sa zveľaďovanie inštitucionálnych rámcov v tejto oblasti, zmenšenie rozdielov medzi mužmi a ženami v biznise, zveľaďovanie podnikateľského ovzdušia, poskytovanie širšej podpory pri samotnom vstupe a štarte súkromného biznisu, ako aj pri rozvoji už existujúcich podnikov. Niektoré zo

www.hl.rs

snáh musia byť aj v smere ľahšieho zlaďovania rodinného a profesijného života podnikateliek, čo sa dá dosiahnuť kvalitnejšími službami týkajúcimi sa starostlivosti o rodinu: zo strany školy, jaslí, iných inštitúcií. Je to potrebné najmä preto, lebo oblasť privátneho zostáva priestorom, v ktorom zmeny, ktoré majú viesť k odbremeneniu žien od rôznych záväzkov a záťaží, prebiehajú veľmi pomaly a ľudia ich ťažšie akceptujú. Tak je napríklad prijateľnosť účinkovania žien v politike často priamo podmienená vekom dieťaťa. Na vysvetlenie: znamená to, že viac než dve tretiny občanov zastáva názor, že by sa manžel, a nie manželka, mal zaoberať politikou, keď dieťa má menej než tri roky. Približne polovica občanov sa nazdáva, že malé dieťa pravdepodobne bude trpieť, ak je matka zamestnaná a že je v záujme rodiny, aby sa

Informačno-politický týždenník

SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA V KYSÁČI. Miestna organizácia Červeného kríža v Kysáči spolu so žiakmi a ochotníkmi po 35-krát usporiadala program Slnečná jeseň života, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 2. novembra v preplnenej veľkej sieni KIS Kysáč. Organizáciu podujatia mali na starosti aktivisti Červeného kríža v čele s tajomníčkou Elenou Fulmekovou. Prítomných v mene ZOČK privítala profesorka triednej výučby Anna Legíňová, ktorá spolu so žiačkou Janou Kozovou moderovala program. V mene RMS Kysáč sa prihovoril predseda Ján Slávik a v mene Mestskej organizácie ČK Dragan Lazić, ktorý priniesol dar pre najstaršiu Kysáčanku, 93-ročnú Máriu Vozárovú. Dar prebral a poďakoval sa jej syn. Javisko bolo ozdobené žiackymi výkresmi a v programe vystúpili škôlkari, žiaci, členovia KIS Kysáč a KUŠS Branka Radičevića, ako aj učiteľka Elena Surová. Básňami, piesňami, tancami a divadielkami sa účastníci snažili svojim starým spoluobčanom zavďačiť sa a popriať im peknú a pokojnú slnečnú jeseň života. M. Ď-ka

Z nedávnej konferencie o postavení žien

žena venovala domácnosti, kým sa od muža očakáva, aby zarábal. V Srbsku sa podstatne menej mužov – 77 percent – venuje domácim prácam ako žien, ktorých je 95 percent. Tu je i ďalší údaj: ženy sa denne na neplatených prácach priemerne angažujú viac ako päť hodín, muži necelé tri hodiny. Takéto a podobné ukazovatele naznačujú potrebu meniť doterajšiu politiku a chápania oblasti rodovej rovnosti. Napríklad –

namiesto politiky upriamenej na to, aby sa ženám pomohlo, aby čím lepšie realizovali tzv. ženské záväzky doma a na trhu práce, treba mať nový prístup a novú politiku. Tie prvoplánovo musia byť upriamené na znovu rozvrhnutie zodpovednosti, vplyvu a moci medzi ženami a mužmi vo verejnej a súkromnej sfére spoločnosti. Je to cesta ako odstraňovať diskrimináciu, ktorej je ešte stále aj hodne, aj všade. • ĽUDIA A DIANIA •

NA SLOVO S VEDÚCOU MUZEÁLNEHO KOMPLEXU V KULPÍNE

Rôznorodosť ideí a budovy zrelé na opravu Katarína Gažová

ri príležitosti Dňa Múzea Vojvodiny v Novom Sade, ktorý si pripomenuli v pondelok 27. októbra, navštívili sme Muzeálny komplex v Kulpíne, ktorý pôsobí v rámci tejto ustanovizne. O práci kulpínskeho múzea, novinkách a plánoch hovorili sme s vedúcou Milicou Marčetovou. Aké novinky máte v kulpínskom múzeu? – Najčerstvejšou novinkou je to, že sa Muzeálny komplex v Kulpíne stal známym aj podľa filmovej produkcie a vďaka RTS, ktorá tu v roku 2009 začala nakrúcať seriál Sva ta ravnica, potom roku 2011 seriál Jagodići a pred mesiacom zakončili nakrúcanie pokračovania tohto seriálu, ktoré sa má vysielať už v novembri. Okrem toho Vináreň z Čoky vlani tu nakrúcala šot a prezentáciu svojich výrobkov. Vlani bola v kulpínskom múzeu založená muzeálna učebňa, kde organizujeme kreatívno-edukačné programy pre škôlkarov a žiakov. Takýmto spôsobom deti získajú vedomosti o múzeu a muzeálnej práci. Spracúvame témy z oblasti poľnohospodárstva, dejín, literatúry, ekológie. Prvoradým

cieľom je snaha, aby sa návštevy kultúrnych inštitúcií stali zvykom aj našej najmladšej populácie. V priebehu roka je múzeum miestom rozmanitých podujatí. – Celý rok sa tu niečo deje. Začiatkom roka v spolupráci so Spolkom kulpínskych žien usporadúvame podujatie venované tradičným jedlám, potom na jar so združením vinárov máme podujatie Veľká noc v Kulpíne. Maskový bál pre najmladších organizujeme v júni ku koncu školského roka. Počas leta sú tu oslavy Dňa Kulpína a Predslávnosťové dni v Kulpíne. Milica Marčetová Vzhľadom na to, že je pred Muzeálnym komplexom aleja velikánov, v ktorej sú busty významných osobností Kulpína, tohto roku sme v rámci PDvK, ktoré organizuje MOMS, mali v galérii múzea výstavu makiet budov, ktoré projektoval architekt svetového mena pô-

vodom z Kulpína Michal Milan Harminc. V organizácii Turistickej organizácie B. Petrovec, Spolku žien a MS Kulpín sme v septembri mali aj medzinárodné podujatie Svadba voľakedy a dnes. V septembri prebiehal tiež tradičný výtvarný tábor a v októbri, počas Detského týždňa, sme usporiadali dielne

pre žiakov z oblasti recyklovania a ekológie. Aká je turistická návštevnosť komplexu? – Môžem skonštatovať, že pozoruhodná. Okrem skupinových návštev máme aj návštevy jednotlivcov, ktoré sa realizujú

v spolupráci s turistickými kanceláriami. Spomenula by som aj odborné návštevy, väčšinou z poľnohospodárskych fakúlt z Nového Sadu a Zemunu, ako aj z poľnohospodárskych stredných škôl. Prichádzajú k nám aj zahraniční turisti, najviac zo Slovenska, ale aj z Maďarska a zo vzdialenejších krajín, akými sú Japonsko, Kazachstan, Ukrajina, Rusko, Dánsko. Ročne máme čosi nad desaťtisíc návštevníkov. Čo plánujete podnikať do budúcna? – Okrem dielní pre deti budú tu aj dielne pre penzistov a invalidov, ktoré sú naplánované na začiatok nasledujúceho roka. Plánujeme aj projekcie dokumentárnych historických filmov o rodinách Stratimirovićovej a Dunđerskej, ktoré tu žili. Podujatie na tému Zoznám sa so svojím prostredím plánujeme aj v širších rozmeroch, nielen pre Kulpín. Počas novembra v organizácii pravoslávnej cirkevnej obce Kulpín usporiadame podujatie venované karlovskému metropolitovi Stefanovi Stratimirovićovi. V akom stave sú budovy v rámci muzeálneho komplexu? – Možno povedať, že nie práve na závideniahodnej úrovni. Problémom sú nedoriešené majetkovo-právne vzťahy, lebo si dedič Nikola Tanurdžić z Nového Sadu žiada návrat majetku. A pokiaľ sa to nerieši, štát nemieni vkladať prostriedky do opravy kaštieľa. Môžeme jedine písať projekty na úpravu, čiže na stavebno-remeselnícke práce.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

itajte, vážení, pri počúvaní dnešných pekných a len pekných správ! Že vraj v kedysi ďalekom, a teraz v Záhrebe takom nám blízučkom, uvrhli do vyšetrovacej väzby tamojšieho pána primátora. No, a? – pýtate sa? No, nič. Len ak to, že my tu opäť a zase meškáme. Správa z nášho tradične teplučkého juhu hovorí, že Preševo sa náležite chystá na prívet albánskeho pána premiéra Ediho Ramu. Už je vraj • ĽUDIA A DIANIA •

pripravený aj červený koberec – dlhý celých sto metrov. Správa neuvádza, koľko dronov a vlajok s namaľovanými dronmi pripravili na prípravy ešte ako srdečných stretnutí vždy pripravení odroni a odkundesi. Prehĺbenie dobrých vzťahov medzi našou a spomenutou susednou krajinou, vám je, vážení, takpovediac, hotová vec. Veď náš nedávny pán prvý predseda vlády jasne povedal to, čo (hádam len) aj nedávny pán prvý podpredseda vlády myslí:

Túto situáciu treba prekonať! Nuž a vari naši nie sú veľmajstri na prekonávanie Týchto Situácií?! V súlade s požiadavkou doby sa patrí odstrániť istú ničím zapríčinenú dilemu. Po onom povestnom súboji našich futbalových orlov so súpermi z nám susednej, vopred spomenutej a teda temer priateľskej krajiny sa totižto strhol ohromný, pravdaže, zbytočný krik, keď zopár mladistvých frkanov, takrečeno deťúreniec v plienkach, samozrejme, že z vlastných pohnútok, porozbíjalo kdekade – vo veselej nálade – okná a dvere na pekárňach, ako i zopár ilúzií o priampríkladnom spoločnom živote

presiaknutom láskou a toleranciou v blahobyte tu žijúcich príslušníkov národa a národností. V tejto súvislosti sa dáva na známosť, ktorú známosť treba hneď a razom prijať s čistým srdcom, že tu ale fakticky šlo o malú milú tak trošku preventívnu a veľmi legitímnu prípravu na štrajk hladom. Áno, štrajk hladovkou. Lebo je predsa naše demokratické právo práve hladovkou vysloviť svoj hlboký nadovšetko úprimný a dobromyseľný protest proti rapídne sa zvyšujúcej životnej úrovni. Už aj preto, že, ako je dobre známe, kto vysoko letí... Bum-bum-bum!

45 /4620/ 8. 11. 2014

Ľudia a diania MLADÍ HAJDUŠIČANIA REALIZOVALI VLASTNÝ PROJEKT

Prispeli ku krajšiemu vzhľadu osady Vladimír Hudec

lub mladých Kasper v Hajdušici v týchto dňoch realizoval projekt, na základe ktorého získal prostriedky z rozpočtu Obce Plandište na vyhotovenie dvoch oznamovacích tabúľ. Mladí Hajdušičania si totiž všimli, že v osade vládne nedostatok priestoru na lepenie oznamov, plagátov, smútočných oznámení... Z toho dôvodu občania na tieto účely používali sklenené plochy na oboch autobusových zastávkach. Použitý

lep a rôzne lepiace pásky na skle zanechávali machule a stopy, ktoré vonkoncom neboli pekné. Okrem toho, že špatili vzhľad osady, takto polepené sklené plochy u pocestných vyvolávali zlý dojem o osade a jej občanoch. Obec tento projekt ocenila ako kvalitný a schválila prostriedky v sume 40-tisíc dinárov, pomocou ktorých mladí Hajdušičania vyhotovili dve tabule a postavili ich v strede osady a na autobusovej zastávke na vchode do osady Mladí kasperovci nielenže Hrdí na svoju iniciatívu: mladí Hajdušičania pri novej oznamovacej tabuli

Vyžiadalo si to hodne trpezlivosti, aby sa vrstvy lepu zmyli zo skla

žiadali peniaze, ale sa projektom zaviazali, že po postavení oznamovacích tabúľ dobrovoľne vyumývajú sklenené plochy na zastávkach, a tak prispejú ku krajšiemu vzhľadu svojej osady. Tento sľub na pracovnej akcii koncom októbra aj splnili. Okoloidúci občania sa o akcii mládežníkov zmienili pochvalne, a tí starší si spomenuli aj na dávno zašlé časy, keď mladí svojou dobrovoľníckou prácou stavali cesty, trate, mestá... Nové oznamovacie tabule sa už tešia prvým oznamom

a plagátom, ale, žiaľ, aj správam o smrti spoluobčanov. Na skle na zastávkach aspoň nateraz nieto ani jedného plagátu a mladí veria, že to tak aj zostane, lebo iba tak táto akcia nadobudne úplné opodstatnenie. Toto nie je prvá akcia mladých Hajdušičanov na úprave osady. Počas svojho ročného pôsobenia zorganizovali niekoľko pracovných akcií, v ktorých upravili priestor pred Domom kultúry a vôkol slovenského a matičného domu.

NOVÝ SAD

November, náladu nám neber Oto Filip

red rokom prvé dni novembra boli sychravé, skutočne jesenné. Tieto sú zase priam optimisticky krásne a jasné. Skoro že jarné. Zdá sa, že ani všetkým predpovediam veriť netreba, zvlášť vtedy, keď je to v náš prospech. Nijaké leto s kopou spŕšok sa azda rozhodlo čosi nám predsa vykompenzovať. Veď nás o toľko pekných dní obralo. Istý slovenský spisovateľ, ktorý písal o meste v pondelok ráno, videl v ňom dosť prázdnoty a samoty. Nový Sad sa im v tento pondelok úspešne vyhol. Z ľudí priam sálala dobrá nálada a zdá sa, že aj budovy boli akosi inšie než inokedy: akoby

www.hl.rs

jasnejšie a veselšie. Len nech to potrvá ešte zopár novembrových dní. Bárs aj v druhej či tretej dekáde. Ak nie, zostáva len spomínať na tieto chvíle nafotené v strede mesta, prípadne neďaleko staníc: železničnej a autobusovej.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

PAZOVA PRE MLADÝCH S ODKAZOM MIERU SRBSKA A KUBY

Šach so živými figúrkami Anna Lešťanová

eľvyslankyňa Republiky Kuby v Belehrade Mayra Ruíz Garcia so spolupracovníkmi pobudla

hostiteľmi sledovala program, ktorý prebiehal na Námestí Dr. Zorana Đinđića. Na námestí, ktoré nedávno v rámci projektu Pazova pre mla-

Živé šachové figúrky na pazovskom námestí

Veľvyslankyňa Mayra Ruíz Garcia a Aleksandar Inđić pri tabuľke s menom známeho kubánskeho šachistu

vo štvrtok 30. októbra v Starej Pazove. V budove ZO mala rozhovory s predstaviteľmi lokálnej samosprávy, a potom spolu so svojimi

dých spestrili novými obsahmi, na jednej z lavičiek sa nachádza tabuľka s menom jedného z najznámejších svetových šachistov,

Kubánca José Raula Capablancu (1888 –1942). Pri príležitosti tejto prvej návštevy veľvyslankyne Kuby Starej Pazovy na námestí usporiadali minislávnosť s príležitostným programom. Tak veľvyslankyňa zahrala ukážkovú šachovú partiu so živými figúrkami – žiakmi ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho so staropazovským veľmajstrom Aleksandrom Inđićom. Na pazovskom námestí sa nachádzajú tabuľky s menami

16 svetových šachových šampiónov. Veľvyslankyňa Kuby podporila projekt Pazova pre mladých a zároveň pozvala Aleksandra Inđića, aby sa na rok zúčastnil na memoriálnom turnaji Capablancu v Havane. Samozrejme, okrem šachu vzácna hostka so svojimi hostiteľmi hovorila aj o spolupráci na relácii Srbsko (Stará Pazova) – Kuba v oblasti kultúry, turizmu, ekonomiky....

RADY PRE ZÁUJEMCOV

Ako robiť dobré fotografie Jaroslav Čiep

práve skončeným študentom Fakulty technických vied Igorom Bovdišom sa širšia verejnosť mohla už skôr zoznámiť prostredníctvom jeho fotografií, ktoré vystavoval nielen v rodnom Petrovci, ale aj v širšom okolí. Mnohí skúsenejší fotografi si už vtedy všimli Igorovo dobré oko a zmysel pre kompozíciu fotografie bez ohľadu na to, či ide o portréty alebo krásy flóry a fauny v petrovskom chotári, prípadne zblízka zachytené cez makro alebo teleobjektívy rôzne motýle, chrobáky, živočíchy vo svojom prírodnom prostredí. Práve Igora Bovdiša ako znalca fotografie pozvali z Akadémie podnikania žien v Báčskom Petrovci, aby im pomohol preniknúť do tajov fotografovania. V súčasnosti je • ĽUDIA A DIANIA •

fotografovanie veľkou záľubou tak mladých, ako aj tých starších. Fotografie si ukladáme do albumov, alebo ich predstavujeme svetu pomocou sociálnych sietí. Aby naše obrázkové spomienky neboli len výsledkom mechanického cvakania, ale premysleného fotografovania, Igor Bovdiš vo svojej prednáške zdôraznil základné tipy na dobrú fotku a ponúkol aj niektoré spôsoby, ako urobené zábery zlepšiť. V utorok 22. októbra v miestnostiach Podnikateľského a inovačného centra v podstate založili Ženský klub. Táto prednáška bola prvou z radu aktivít, ktoré si naplánovali na nadchádzajúce zimné obdobie. Už v stredu 29. októbra na rade sú rady odborníkov na úpravu záhrad a priedomí, ktorí záujemcom porozprávajú o vhodnom výbere rast- Fotograf Igor Bovdiš na úvod vysvetlil princípy zachytávania svetla linného materiálu pre okrasné záhradky. 45 /4620/ 8. 11. 2014

Ľudia a diania

Pazovskí škôlkari Halloween party veľkého srdca V KULPÍNSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Katarína Gažová

ž niekoľko rokov v Základnej škole Jána Amosa Komenského pretrváva zvyk, že v posledný októbrový večer usporadúvajú halloweenovú žiacku besiedku. Masko-

Anna Lešťanová

o vysunutom oddelení Predškolskej ustanovizne Poletarac v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka koncom októbra rozdelili humanitárnu pomoc deťom ubytovaným v živiteľských rodinách. Staropazovská PU Poletarac tradične každý rok v rámci Detského týždňa okrem iných aktivít organizuje aj zbieranie humanitárnej pomoci. Tohto roku Detský týždeň prebiehal od 6. do 10. októbra pod heslom Každé dieťa šťastnej tváre chráni jedna rodina a práve v tomto období najmladší z Poletarca spolu s rodičmi a vychovávateľmi uskutočnili humanitárnu akciu pre deti zo živiteľských rodín. Do akcie zbierky školských potrieb sa zapojili deti z predškolských skupín tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne. Zamestnanci v Poletarci školské potreby roztriedili podľa vekových skupín a balíky odovzdali deťom v piatok 24. októbra. V mene Združenia živiteľov Široké srdce Stará Pazova sa prihovoril Martin Sládok, ktorý sa poďakoval všetkým, ktorí sa zúčastnili v tejto hu-

www.hl.rs

manitárnej akcii, a najmä námestníčke riaditeľky Poletarca Radmile Bogdanovićovej a jej spolupracovníkom. Podľa jeho slov balíky deťom v živiteľských rodinách mnoho znamenajú, lebo „venovali ste im pozornosť a dokázali ste, že tieto deti nie sú samy, že aj iní myslia na ne“. Akciu spestrili škôlkari z Poletarca, korí pripravili primeraný program. Foto: R. Čániová

Informačno-politický týždenník

vané tekvice a od vchodu do budovy po vestibul, kde prebiehala žiacka party, rozmiestnili horiace sviečky. Samozrejme, nechýbala ani hudba, pri ktorej sa žiaci bavili. V strašidelnosti stridžej noci žiaci mali aj vhodné kostýmy, účesy,

Maskovaní žiaci na Halloween party

vaní kulpínski žiaci sa aj tohto roku v piatok 31. októbra stretli vo svojej škole na jedinečnej party v ústrety 1. novembru, lebo sa táto noc na rozhraní dvoch mesiacov považuje za najmagickejšiu noc v roku. Na dotvorenie nálady večera organizátori zaobstarali vyrezá-

mejkap. Dali sa tu stretnúť rôzne strašidelné postavičky a každá z nich vyzerala originálne a zvláštne. Inšpiráciu pri maskovaní žiaci vyhľadali v rôznych filmoch a rozprávkach a veľmi sa snažili úchvatné filmové a rozprávkové postavy čím vernejšie napodobniť.

MAŠKARNÝ PLES V STAREJ PAZOVE. V posledný októbrový deň v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka usporiadali maškarný ples. Na plese sa zúčastnili žiaci vyšších ročníkov, panovala tam dobrá nálada, maskované postavičky tancovali a pekne sa bavili. Bola aj súťaž o najlepšiu masku, víťazov ktorej porota odmenila primeranými darčekmi. Organizátorkami maškarného plesu boli profesorky Alena Litavská, Andrea Dvornická-Machová a Libuša Simendićová, ktoré sa tiež premenili na rozprávkové bytosti. Pripravili aj výstavu vyrezávaných tekvíc a túto časť programu mal na starosti profesor výtvarnej kultúry Ján Agarský. A. Lš. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Martin Lehotský a jeho Tranovského kancionál Katarína Verešová

tom, ako veľmi je dôležité chrániť archívnu pozostalosť svojich predkov, dosvedčí príbeh evanjelického farára Martina Lehotského (zomrel roku 1750 v dedinke Orechová neďaleko Trenčína), ktorého priamym potomkom bol Karol Miloslav Lehotský (1846 – 1915), učiteľ v Báčskom Petrovci, Laliti a Hložanoch, kde aj umrel. Pripomíname, že učiteľ Karol Miloslav Lehotský bol otcom akademického maliara Karola Miloslava Lehotského (1879 – 1929), ktorý sa narodil v Laliti a umrel v Brne. Cennou archívnou pozostalosťou je Tranovského kancionál vytlačený roku 1636, ktorý Martin Lehotský zdedil po rodičoch. S ním zažil neuveriteľné svedectvo o prítomnosti Ducha Svätého. Ten príbeh s kancionálom prenášali jeho potomkovia, až kým jeden z potomkov, v tom čase lalitský učiteľ Karol Miloslav Lehotský tento zvláštny kancionál neodniesol do knižnice Tranovského v Liptovskom Svätom Mikuláši. V ÚA SEAVC v Srbsku so sídlom v Starej Pazove tento kancionál nie je. Niečo je tu predsa uschované. Je to časopis pre dorastajúcu mládež Nový rod, nakladateľa Spolku Tranoscius z decembra 1924, v ktorom bol opísaný dojímavý príbeh o zachovávaní Lehotského exemplára Tranovského Písni duchowní z roku 1636. Príbeh písomne zvečnil Ján Mocko (1843 – 1911), cirkevný a literárny historik v Novom rode (orgán Sväzu ev. mládeže na Slovensku, roč. IV., december 1924, č. 4, s. 126 a 127), ktorý napísal: „Martin Lehotský bol sirotou. Obaja rodičia mu umreli a svoje jediné dieťa nechali na strýca. Malý Martin prišiel do cudzieho domu, ku cudzím ľu• ĽUDIA A DIANIA •

ďom, ktorí neboli k nemu dobrí. Martin bude prijatý do katolícA strýca, keď tento pozrel naň kej cirkvi. Ale Martin nedočkal svojimi prísnymi očami, sa priam v dome tú hodinu. Podarilo sa bál. Nemal nikoho, komu by mu nájsť jeho drahé otcovské sa bol vyžaloval, kto by ho potešil, bol tu sám, opustený. Ale predsa len mal niekoho. Rodičia ho naučili modliť sa ku Otcovi v nebesiach, ktorí neopúšťa siroty a naučili ho spievať. Ba nechal mu otec aj pekný, dobre zviazaný kancionál, ktorý Martinko nadovšetko miloval. Keď si zaspieval z neho: Kdo jen na Boha se spoléha, alebo pred spaním: O Ježiši můj Pane, rozšíř svá křídla na mně, kuřátko zemdlené... a keď poprosil toho nebeského Otca, aby On ho chránil... tak mu odľahlo na duši, akoby kameň z nej spadol. Hneď sa potešil a pokoj zavládol v jeho vnútri. Ale nemohol dlho ostať v pokoji pri týchto svojich pokladoch. Ľudia ho Obálka časopisu Nový rod chceli aj o tieto orabovať. Lenže nerátali na to, že si ich Martin nedá a že si ich aj dedičstvo, odobratý kancioobráni. Strýc – tútor prestúpil na nál, do malého batôžteka si ho katolícku vieru a s ním celý dom. zabalil s inými milými vecami, Ani Martin nemal ostať pri tej a nočnou hodinou opustil dom viere, v ktorej ho vychovali jeho svojho tútora. Pustil sa do sveta. evanjelickí rodičia. Strýc sa počal Pri Váhu našiel u brehu plť, poveľmi snažiť o to, aby sa z Marti- pýtal zdatných pltníkov, aby ho na stal katolík. Dal ho vychovať vzali hore a spolu s nimi putoval katolíckemu kňazovi, nahováral dolu Váhom. Plť pristavila niže ho, trestal ho. Ale Martin nech- Trenčína neďaleko Orechového. cel sa zriecť svojej evanjelickej Tam vysadol malý chlapec, poviery. Bolo čosi v 10-ročnom ďakoval sa pltníkom za láskavosť chlapcovi, čo mu šeptalo, že by a šiel smerom dedinky. Tu chcel to bol ohavný hriech. A tak cítil, oprobovať šťastie. Dostal sa ku že mu to otec a matka šeptajú. gazdovi, ktorý ho upotrebil ku I jeho milý kancionál ho v tom najhorším prácam a keď nevlálen potvrdil. Veď u katolíkov dal, týral ho a bil. A keď ani tu by nemohol spievať z neho. nemohol vydržať, pustil sa znoStrýc doliehal, bol naň namrzený vu do sveta so svojím batôžkom. a prísne tresty vymeral chlapcovi Prišiel do malej dedinky podmäkkej duše. Ba oraboval ho aj večer. Zvonili. Ľudia sa hrnuli ako o kancionál a určil aj deň, kedy čierne mrákavy jedným sme-

rom... i on šiel za nimi. Ocitol sa v milom evanjelickom kostolíku, evanjelický kňaz bol pred oltárom, zahučal organ a onedlho chrámom zavzneli milé zvuky známej piesne: Čas radosti, veselosti. Martinovi vyhŕkli z očú slzy radosti, vyňal zo svojho batôžka kancionál a spieval aj on. Nikdy nespieval s takým slastným oduševnením, nikdy sa neradoval tak narodeniu Ježiška, ako teraz. I jeho kancionál zdal sa mu byť drahším, ako inokedy. A Pán Ježiš mu dal dôsť k tejto radosti. Tento Štedrý večer mu priniesol aj domov, aj rodičov, ba určil mu aj budúci beh jeho života. Farár si všimol chlapčeka ako vyťahuje kancionál, ako spieva, ako sa raduje... Zaujímal sa oň a keď videl, aký je opustený, voviedol ho do svojho domu. V rodine farára, kde jeho malí vrstovníci najprv s údivom, ale potom veselo brali ho medzi seba, našiel to, čo on už dávno nezacítil: pekný Štedrý večer, teplo sŕdc a lásku. Ako bol rád, keď po večeri mohol i on vziať do ruky svoj kancionál, a tak zo srdca zaspievať. Martin Lehotský stal sa služobníkom Božím. Zomrel ako muž známy a vysoko vážený široko-ďaleko.“ V článku Rodinný pôvod a životná púť Karola Miloslava Lehotského Vladimír Valentík v knihe Z dejín výtvarného umenia vojvodinských Slovákov (NRSNM v Srbsku, Nový Sad 2007) sa uvádza, že maliarov prastarý otec Ján bol vnukom spomínaného orechovského farára Martina Lehotského. Maliarov otec, taktiež Karol Miloslav Lehotský, v Báčskom Petrovci rozvinul bohatú ľudovýchovnú, pedagogickú a národnopolitickú činnosť najmä v Nedeľnej škole a v rámci Spolku báčsko-sriemskych evanjelických učiteľov.

45 /4620/ 8. 11. 2014

á, 4. 3 Ďuríčekov Alexandra ita v Padine T ZŠ maršala

Ján Dubovsk ý, 8. c ZŠ J. Čajaka v Báčskom Petrovci

Gabriel Petráš, 4. 3 ZŠ maršala Tita v Padine

Kreslíme jeseň

no, jeseň je pani bohatá, lebo nám prináša krásne a zdravé ovocie a „farbí listy do zlata“, ale vie sa nám prihovoriť aj sychravými dňami. Nič z toho neuniklo ani týmto našim mladým výtvarníkom z Padiny a Báčskeho Petrovca. Oberáme hrušky, jablká, vozíme z poľa domov a uskladňujeme v košoch kukuricu, ale sú aj také dni, keď vietor trhá lístie zo stromov, keď šibe studený dážď. A viete, ako sa kedysi vykonávali jesenné poľné práce, kým ešte do našich dvorov nezavítali traktory? Nuž takto, ako nám to nakreslil Janko z Petrovca: usilovným poľnohospodárom pomáhali kone.

3 Monika Macáková, 4. ine ad ZŠ maršala Tita v P

Iveta He dio ZŠ marša vá, 4. 3 la Tita v P adine

3 Taňa Staňová, 4. adine v P ta Ti la ša ar m ZŠ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 8. novembra 2014 ČÍslo

22 /1880/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najväčší dopyt bol po kukurici

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

poslednom októbrovom týždni bol na Produkčnej burze v Novom Sade zaznamenaný minimálny pokles obratu. Tovarový obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 4,34 %, finančná hodnota obratu bola nižšia o 28,04 %. Od 27. do 31. 10. 2014 sa obchodovalo s kukuricou, pšenicou a slnečnicovými výliskami. Podobne ako v predchádzajúcom týždni, aj v uvedenom období najväčší dopyt bol po kukurici a predstavoval až 90 % z celkového obratu. Kukurica s vyšším obsahom vlhkosti (do 18,5 %), ktorej v tomto roku máme veľmi veľa, sa predávala po 11,66 din./kg (10,60 din./kg bez DPH). Cena kukurice štandardnej kvality sa pohybovala od 12,90 do 13,20 termín vypršal koncom din./kg (bez DPH). Jej priemerná cena októbra. Bolo by dobré, bola 14,39 din./kg (13,08 bez DPH), čo keby sa sejba pšenice bolo v porovnaní s predchádzajúcim vykonala do desiateho týždňom o 2,49 % vyššia cena. novembra. Po tomto termíne by už výnosy mohli O pšenicu v uvedenom období byť nižšie. Oneskorená sejba nebol veľký záujem a jej cena sa pšenice môže spôsobiť oveľa pohybovala od 19,58 din./kg – 17,80 väčšie finančné straty ako bez DPH (na začiatku týždňa) do predĺžený zber kukurice. 19,00 din./kg bez DPH na konci ... týždňa. Podľa posledných údajov MiPriemerná cena slnečnisterstva poľnohospodárstva nicových výliskov bola v Srbska organickou výrobou sa v uvedenom období 26,27 Srbsku v minulom roku zaoberalo din./kg (21,89 bez DPH), 1 281 výrobcov, čo bolo o 220 čo bolo v porovnaní viac ako v roku 2012. Organická s predchádzajúcim výroba bola založená na 8 228 ha d o m i týždňom o 2,78 % nuje chov – o 1 888 ha viac ako v roku 2012. vyššia cena. ○ Najviac organických výrobkov sa oviec, naslevyviezlo do Nemecka, Holandska, duje chov hoUSA, Veľkej Británie a Švajčiar- vädzieho dobytska. V minulom roku sme vyviezli ka, včiel a hydiny. V 7 100 ton organických výrobkov v Srbsku aj naďalej exishodnote 10,7 milióna eur. Najviac tuje významný potenciál sa vyviezlo koncentrovaných pre budúci rozvoj organického ovocných štiav, sušených černíc, poľnohospodárstva, ale národný višní, malín a dulového pretla- plán je ešte stále bez výrazného ○ ku. V organickom dobytkárstve pokroku.

Uťahovaniu opaskov sa nevyhne ani agrár

Ľubica Sýkorová

ie práve optimistické správy sa dozvedáme každý deň. Znižovanie platov a starobných dôchodkov nás čaká už od novembra, životná úroveň nám stále klesá, mladí ľudia sú bez práce, advokáti štrajkujú (a onedlho nielen oni), plyn zdražel… jednoducho – čaká nás tvrdé uťahovanie opaskov. A od neho nie je ušetrené ani domáce poľnohospodárstvo, ktoré malo byť „pilierom srbskej ekonomiky”. Opravným rozpočtom sa predvída zníženie finančných prostriedkov pre poľnohospodárstvo o takmer štyri miliardy dinárov. Sú to predovšetkým prostriedky určené na projekty, ktorých realizácia sa už v tomto roku neuskutoční. No podľa slov ministerky poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Snežany Bogosavljevićovej-Boškovićovej s projektmi sa bude pokračovať na budúci rok. Neuvažuje sa ani

o tom, aby boli znížené alebo zrušené subvencie, podporné prostriedky a prémie. Podľa jej slov už v blízkej budúcnosti by mali byť schválené zákony o predžatevnom financovaní, rozvoji udržateľného rybného hospodárstva, rozvoji poľovníctva a zákony o bezpečnosti potravín. Výraznejšia rozpočtová podpora domácemu poľnohospodárstvu podľa viacerých odborníkov bude možná až o tri roky, kedy by Srbsko mohlo začať využívať prostriedky z predprístupových fondov EÚ určených pre rurálny rozvoj. Dovtedy sa „koláčik” bude musieť deliť oveľa opatrnejšie, aby sa nestalo, že tí veľkí zjedia zase najviac. ... Odborníci z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade a novosadského Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo odporúčajú výrobcom, aby nakrátko prerušili zber kukurice a posiali pšenicu, ktorej optimálny agrotechnický

Z obsahu Výhody mulčovania

Cezmína v našich záhradách Str. 5

Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

SKRÁTKA O ZIMNOM SKLADOVANÍ

Ovocie a zeleninu oddelene

Ľubica Sýkorová

ákladným pravidlom správneho skladovania ovocia a zeleniny v zimných mesiacoch je ich oddelenie, nikdy ich nesmieme skladovať spoločne. Ideálnym miestom na skladovanie je vetracia pivnica, no poslúžia aj zazimovacie jamy a hroble. Zelenina a ovocie sa preto skladujú oddelene, aby navzájom nenatiahli do seba vôňu toho druhého. Pokiaľ nemáme dostatočné možnosti na ich oddelenie, pomôže aj piesok. Do neho uskladníme zeleninu, ovocie tak zostane chránené. Každé ovocie a zelenina podliehajú hnilobe. Hnilé kusy treba čo najskôr odstrániť, aby sa nešírila aj na zdravé plody. Najviac jej podliehajú jablká a hrušky. Najvhodnejšie skladovanie je v debničkách maximálne v dvoch radoch, kedy sa neotlačia, máme k nim jednoduchý prístup a rýchlo môžeme nahnité kusy odstrániť. Na skladovanie zeleniny je vhodné použiť piesok, ktorý zabráni napáchnutiu ovocia od zeleniny. Jednotlivé druhy zeleniny uložíme do debničiek a prikryjeme novinami. Rôzne druhy treba oddeliť kvôli rôznej dĺžke trvanlivosti. V pivnici, kde skladujeme ovocie a zeleninu, by nemalo mrznúť a mali by sme udržiavať optimálnu vlhkosť. Tú docielime položením misky s vodou na zem alebo polievaním dlážky. Teplotu zabezpečíme nechaním zasvietenej žiarovky, ktorá zabráni mrznutiu. Teplota by mala byť tesne nad bodom mrazu. Miestnosť vetráme počas dňa, keď mrazy nie sú také silné. Zazimovaciu jamu si môže urobiť každý, kto má vlastnú záhradu, ale nemá pivnicu alebo iný priestor podobného typu. Zazimovacia jama má byť aspoň 3 m dlhá, 2 m široká a 0,3 m hlboká. Na spodok jamy nasypeme piesok, uložíme zeleninu, drevené latky, vrstvu slamy a zeminu. Do takých-

to jám môžeme uskladniť pór, mrkvu, petržlen, kel alebo paštrnák. Zeleninu treba pravidelne kontrolovať a pri vyšších mrazoch dosypať zeminu, aby bola izolačná vrstva hrubšia. V skladovacej miestnosti musíme oddeliť cibuľu a cesnak od ostatnej zeleniny, pretože si vyžadujú suché prostredie. Pozitívnou kombináciou je chren a čierna reďkev s ostatnými druhmi koreňovej zeleniny. Pomáhajú dlhšiemu uskladneniu napríklad mrkvy a petržlenu. PODMIENKY SKLADOVANIA Hlúbovú zeleninu skladujeme

pri teplote -1 až 1 °C a vlhkosti 85 – 95 %. Väčšinu koreňovej zeleniny skladujeme pri teplote 0,5 °C a vlhkosti 85 – 95 %. Za takýchto podmienok nám vydrží 120 až 180 dní. Cibuľu a cesnak skladujeme pri vlhkosti 65 – 75 % a teplote 0 – 2 °C. Pred uskladnením

je nutné ich poriadne vysušiť. Na krátkodobé uskladnenie môžeme dať aj karfiol, špargľu alebo listovú zeleninu. Vhodné prostredie je teplota od -1 do 1 °C a vlhkosť 85 – 95 %. Zimné jablká a hrušky skladujeme pri teplote od 0 do 4 °C a vlhkosti 85 – 92 %. ○ foto: z internetu

KEDY POUŽÍVAŤ RAŠELINU?

Rododendrony ju zbožňujú Ľ. Sýkorová

ašelina je nahromadený, čiastočne rozložený rastlinný materiál. Vzniká pri rozklade machov, tráv alebo stromov vo vlhkom prostredí, tzv. rašelinisku. Vznikala milióny rokov nedokonalým rozkladom týchto rastlín pod vodou, za nedostatočného prísunu kyslíka. Podľa dostupných zdrojov celosvetové zásoby rašeliny pokrývajú približne 2 % povrchu Zeme. Pravá prírodná rašelina je vhodná na všeobecné zlepšenie záhradných pôd, na ich prekyprenie, zľahčenie, prevzdušnenie a úpravu pH. Rašelina je čistý prírodný produkt bez prísad.

Udržuje vzdušnosť a kyprosť pôdy, pomáha viazať slnečné lúče, a tým podporuje zahrievanie pôdy. Podporuje dobrý rast, bohatú tvorbu koreňov a kvetov. Látky obsiahnuté v rašeline obmedzujú tvorbu koreňových chorôb. V pôde zadržiava vlahu a chráni ju pred vysychaním. Obohacuje pôdu o organické látky, zlepšuje zadržiavanie živín pre rastliny a zamedzuje ich vyplavovanie do spodných vôd. Pre zlepšenie pôdy v záhrade sa odporúča zmiešať 30 – 70 litrov rašeliny s pôvodnou zeminou na 10 m². Pri sadení treba zmiešať pôvodnú zeminu s rašelinou v pomere 1 : 1 a výdatne poliať. Najčastejšie sa rašelina používa ako prímes do substrátov. V

rašeline sa dobre darí obľúbeným rododendronom, vresom, azalkám, vhodná je pri pestovaní brusníc a čučoriedok. Urýchľuje klíčenie rastlín, je prirodzene teplým obalom a dodáva živiny. Nevýhodou rašeliny je, že rýchlo vysychá, preto ňou neplytváme na slnečných záhonoch, kde ju potom vysušenú zbytočne rozfúka vietor. Na záver treba však pripomenúť, že pri ťažbe rašeliny sa ničí vzácny biotop, ktorý sa tvoril milióny rokov. Dochádza k ničeniu a poškodzovaniu životného prostredia a nielenže sa nenávratne ničia rašeliniská, ale aj živočíchy, obývajúce takéto územia, prichádzajú o svoj životný priestor. ○

8. 11. 2014 • 45 /4620/

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (2)

Hranica cez pozemok

Oto Filip

ech už to bol kto chcel: kúzelník alebo múdra matka príroda, vytvoril kdesi medzi slovinským Ptujom a chorvátskym Varaždinom, v okolí Drenovca pri Zavrči, pri majetku Haloze, podivuhodný svet krásy a pokoja, spájajúc na farme Roberta Pungračiča celú škálu nevídaných maličkostí a detailov, priam sa tlačiacich do pozornosti návštevníka. Či už dlhší alebo kratší pobyt na nej jasne naznačuje, prečo sú práve rodinné gazdovstvá kľúčom potravinovej istoty Cesta, ktorá je zároveň i hranicou: vľavo je Chorvátsko, každého štátu. vpravo Slovinsko Tiež to, že sa od Slovincov skutočne máme čo učiť. Je síce prav- na približne 50 000, pričom jed- by som, že je mojou životnou filodou, že aj u nás najväčšiu časť no poľnohospodárske gazdovstvo zofiou byť stále v styku, mať rovpozemkového fondu vlastnia ro- v súčasnosti priemerne vlastní nováhu s prírodou, – priznáva sa dinné gazdovstvá, no je Robert Pungračič, ktorétu aj ďalší údaj, ktorý ho gazdovstvo je, podľa veľmi neteší. Totiž veľkovšetkého, čo na ňom je, sť priemerného gazdovod domu po pomocné stva u nás je okolo päť, objekty, stroje a kvev Európskej únii takmer ty, ozaj takým malým osemnásť hektárov. Nie vesmírom rôznych možnáhodou: väčšie rozlohy ností a spôsobov zabezznamenajú aj viac možpečiť si existenciu. ností zveľaďovať tech– Niekedy menej znanológiu výroby, chrániť mená viac, – konštatuje. siatiny a produkty, ra– Práve preto upredcionálnejšie a hospodárnostňujem kvalitu na nejšie používať techniku, V rozhovore s novinármi úkor kvantity. Človek sa účinnejšie zavodňovať... musí vynachádzať: vyráV tomto možno objaviť príčiny, či obrába sedemdesiat hektárov prečo sa napríklad v Dánsku za pôdy. Mnohé z takýchto praktík posledné polstoročie počet gaz- a skúseností si Slovinsko už osvodovstiev zredukoval zo 140 000 jilo a uplatňuje ich. – Ako ste si zrejme už všimli, zaoberáme sa v prvom rade vinohradníctvom a vidieckym turizmom. Nemôžem nespomenúť dobytkárstvo a zeleninárstvo, ktoré sú vlastne vo funkcii turizmu. To je to, čo ostáva na majetku. Smerom von predávame rôzne druhy bielych vín: sauvignon, shardonet, rajnský rizling, graševinu... Obrábame šestnásť V chládku jednej z pivníc hektárov pôdy, dvanásť našich a štyri v prenájme. Desať hektá- bať hlavne to, o čo trh javí záujem, rov zaberajú vinohrady, iných čo má stále odbyt. Zdá sa mi, že šesť lesy, lúky, pasienky. Snaží- ľudia často v tomto odvetví prime sa žiť z poľnohospodárstva veľmi akcentujú úlohu a nároky slušne, po celý rok mať čosi, čo Európskej únie. Neustále nám Je už zrelé? znamená nové príjmy. Povedal ich opakujú politici a iní. Únii zá-

III

leží, aby tie podstatné záležitosti, ako sú práva a slobody, ekologické a iné základné záležitosti, boli v poriadku. Všetko iné je na tebe, ako sa vieš vynájsť, ako tvrdo, koľko sa venuješ práci. Môj pozemok je napríklad zaujímavý i tým, že rovno cez jeho stred tiahne hranica medzi Slovinskom a Chorvátskom. Čo to prakticky znamená? Nuž nič extra: jednej krajine platím dvadsaťpercentnú daň z pridanej hodnoty, druhej dvadsaťdva percent. A už som si aj zvykol na to, – uvádza do širšieho obrazu ma-

Časť výrobných zariadení jiteľ ukážkovej slovinskej poľnohospodárskej domácnosti. Je v nej všetko: zlomky dejín a súčasnosti, poľnohospodárstvo a turizmus, životná filozofia založená na praxi. A nadovšetko pocit, že jej gazdu vôbec neláka

hľadať si šťastie a perspektívu na inej strane. Veď svoje je len svoje... ○ (Dokončenie v budúcom čísle: Mnohoraké chute vín)

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jesenná ochrana repky olejnej proti škodcom bez použitia moridiel (1)

Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Ladislav Dulanský

jeseň, zvlášť keď je dlhá a teplá, na založených porastoch repky môžu rôzni škodcovia spôsobiť nemalé škody. Poškodzujú mladé rastliny, ktoré sú na poškodenie najcitlivejšie. Škodcovia tiež znižujú kondíciu repky pred zimou. Zvládnutie škodcov na jeseň dáva predpoklad na jej vhodné prezimovanie, následnú regeneráciu, zvládnutie škodcov na jar a následný primeraný výnos. K už „tradičným“ škodcom v jesennom období, ako sú skočky rodu Phyllotreta, piliarka repková, siatica oziminová, slizniaky, v posledných rokoch pribudli druhy, ktoré často neškodia v repke ako napríklad mora gama, kvetárka kapustová a minulej jesene aj molička kapustová. Najviac využívaným ochranným opatrením proti škodcom v jeseň bolo do tohto roku morenie osiva. Ako robiť ochranu proti týmto škodcom v nasledujúcich rokoch, je otáz-

ka, ktorú si kladú mnohí pestovatelia. V tomto článku chceme odpovedať aj na túto otázku. Koncom mája 2013 Európska komisia rozhodla o obmedzení používania troch účinných látok insekticídov zo skupiny neonikotinoidov. Na prípravky na báze účinných látok clothinidin, imidacloprid a tiametoxan od 1. decembra 2013 začali platiť v EÚ obmedzenia na ich používanie v ochrane rastlín proti škodcom. Prípravky na báze týchto účinných látok sa využívajú okrem iného aj v ochrane repky olejnej proti škodcom morením osiva. Tento spôsob ochrany predstavuje základ priamej ochrany repky proti škodcom vzchádzajúcich rastlín, a to proti skočkám z rodu Phyllotreta, skočke repkovej, krytonosovi kapustovému, piliarke repkovej, kvetárke kapustovej a voške kapustovej. Pri niektorých z týchto škodcov, ako napríklad kvetárka repková, je to jedinou uspokojivou, účinnou ochranou. Všetky tieto škodlivé druhy sú veľmi nebezpečné, lebo napádajú rastliny,

kým sú malé, a tým aj veľmi zraniteľné. Výhodou morenia je dobrá účinnosť na škodcov, ktorí poškodzujú aj klíčiace rastliny, ako napríklad skočky z rodu Phyllotreta. Imága týchto skočiek môžu zničiť rastliny ešte pod povrchom pôdy a iba morením osiva môžeme čeliť tomuto typu škodlivosti. Na Slovensku bol zatiaľ zaregistrovaný iba jeden prípravok na insekticídne morenie repky, a to Mesurol 500 FS (methiocarb). Alternatívou v ochrane je foliárna aplikácia registrovaných prípravkov. Foliárna aplikácia je efektívna proti jedincom, ktorí sú priamo zasiahnutí, ale jedincov, ktorí migrujú a priletia na postriekanú plochu po niekoľkých hodinách, neničí. Preto sa postrek musí opakovať, často aj v intervaloch kratších ako dva dni, čo je finančne a časovo náročné. Používa sa v ochrane proti skočkám, piliarke, krytonosovi kapustovému, no proti kvetárke kapustovej sa nepoužíva. Základom úspešnej foliárnej aplikácie insekticídov je pravidelná kontrola porastov, monitorovanie škodcov a v prípade potreby zasahovanie načas. V nastavajúcej situácii treba v prvom rade dôsledne využívať metódy integrovanej ochrany. Pripomeňme, že od 1. 1. 2014 pestovatelia sú povinní uplatňovať ustanovenia integrovanej ochrany proti škodlivým činiteľom. Znamená to využívanie preventívnych a priamych metód ochrany, ktoré majú čo najme-

nej vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necielené organizmy a životné prostredie. V ochrane repky proti škodcom na jeseň z preventívnych metód ochrany veľký význam majú agrotechnické opatrenia. Účinným opatrením proti väčšine týchto škodcov je osevný postup a priestorová izolácia. Hlboká orba po zbere porastov horčice silne napadnutých larvami piliarky repkovej výrazne znižuje populáciu tohto škodcu, hlboká jesenná orba výrazne redukuje populáciu kvetárky kapustovej. Neskoré termíny sejby pomáhajú vyhnúť sa napadnutiu skočkou repkovou, skočkami z rodu Phyllotreta a voškou kapustovou. Miernym zvýšením výsevku dosahuje sa zníženie škodlivosti skočkou repkovou a kvetárkou kapustovou. Veľká rezerva v potláčaní populácie škodcov je využívanie ich prirodzených nepriateľov. V literatúre je veľa údajov o vysokej miere redukcie škodcov rôznymi druhmi prirodzených nepriateľov. Uvedieme len jeden príklad. V regulácii populácie lariev skočky repkovej majú významné postavenie lumky z rodu Tersilochus (Hymenoptera: Ichneumonidae). V Nemecku zaznamenali 61-percentnú parazitáciu lariev druhom T. tripartitus. Okrem lumkov populáciu tohto škodcu výrazne obmedzujú aj parazitické háďatká a bystrušky, chrobáky z čeľade Carabidae. Pri priamej ochrane dôležité je sledovanie výskytu škodcov pomocou daných postupov. Výber spôsobu ochrany treba zvoliť na základe týchto sledovaní pri prekročení prahu škodlivosti. ○ (Pokračovanie nasleduje)

8. 11. 2014 • 45 /4620/

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Výhody mulčovania Ľubica Sýkorová

8. – 14. 11. 2014

POČASIE

ulčovanie je agrotechnická metóda, ktorá sa používa v záhradníckej aj poľnohospodárskej oblasti. Podstatou mulčovania je pokrytie povrchu pôdy vrstvou organického alebo anorganického materiálu, najmä z dôvodu potlačenia rastu burín. Ide o ekologickú metódu, ktorá nemá negatívny vplyv na životné prostredie, pretože nevznikajú toxické rezíduá. Mulčovanie nám šetrí energiu a čas, ktorý by sme strávili pri okopávaní a odburiňovaní záhonov. Mulč pôsobí v zimnom období ako hrejivá perina a celoročne ako nepriepustná vrstva pre burinu. Mulčovanie je dôležité nielen v záhradníctve, ale aj v zeleninárstve, ovocinárstve či v rastlinnej výrobe. Mulč je v podstate rozsypaná vrstva materiálu na pôdny povrch tak, aby sme docielili ekologické hospodárenie s vlahou, zabránili rastu burín a potlačili teplotné výkyvy. Mulč je tiež zdrojom živín. Na mulčovanie zeleniny používame najmä slamu, prípadne seno a lístie. Kôra, hobliny a štiepka nie sú vhodné. Zeleninový záhon na jar zbavíme burín, pozberových zvyškov a prevzdušníme napr. kultivátorom, vidlami. Pri sejbe semiačok môžeme ako mulč využiť jemnú vrstvu pilín, ktoré pôdu chránia a aj označujú už osiate plochy. Pri výsadbe semiačok do hniezd, napr. fazule či tekvice, môžeme plochu v okolí priamo nahrubo namulčovať. Pri výsadbe priesad je vhodnejšie najprv plochu nastlať senom či slamou a následne mulč v miestach výsadby odhrnúť a priesadu zasadiť do zeme s pridaním prírodného hnojiva. Taktiež môžeme namul-

čovať veľmi tenkou vrstvou do 0,5 cm aj samotné priesady, čím ich chránime proti úpalu a pomôžeme im rýchlejšie sa po výsadbe prispôsobiť novým podmienkam. Mnohé zeleniny, najmä tie, ktoré sú náchylné na výkyvy vlahy, ako sú rajčiny, uhorky, dyne, karfiol a pod., pri mulčovaní výrazne lepšie rastú vďaka vyváženému prísunu vlahy aj počas veľmi suchého ob-

V okrasnej záhrade má okrem uvedeného aj priaznivý vplyv na estetiku okrasných záhonov. Okrem estetického hľadiska nastielaním mulču pre väčšinu drevín vytvárame prirodzené lesné prostredie. Všeobecne k mulčovaniu používame kôru, drevnú štiepku, piliny (pozor – obsahujú veľa smoly, môžu obmedzovať rast rastlín, pri

Jahodám sa darí pod fóliou dobia, keď stačí vodu dodávať len priamo k rastlinám. PREČO MULČOVAŤ? Mulčovanie umožňuje minimalizovať ochranu (mechanickú aj chemickú) proti burinám. Znižuje agrotechnické nároky na obrábanie pôdy, netvorí sa pôdny prísušok. Nastielaním sa zlepšujú vlahové pomery mulčovaných plôch. Zabraňuje erózii pôdy, mulč chráni korene v zimnom období pred premrznutím a cez leto pred vysušením pôdy. Pri rozklade zvyšuje obsah humusu pôdy. Mulč zvyšuje mikrobiálnu aktivitu.

rozkladaní berú živiny rastlinám, odporúčajú sa k ihličnanom, k ružiam, k cesnaku, na chodníčky). Kôra sa pomaly rozkladá. Nevýhodou je rozširovanie hubových chorôb. Tieto choroby sa môžu rozšíriť na rastliny a zničiť ich. Vrstvu mulču sa odporúča dať zjari a doplniť na konci leta. Ďalším mulčovacím materiálom je aj lístie (používame len lístie, ktoré nie je napadnuté chorobami); slama (je ideálna pre rýchlo rastúce rastliny, no pri tlení odčerpáva z pôdy dusík, preto sa odporúča použiť zmiešanú so slepačím trusom); rašelina (ktorá je

však menej vhodná, pretože príliš skoro vysychá, okysľuje pôdu); ihličie (vhodné k jahodám, malinám, ostružinám, azalkám, zároveň odpudzuje slimáky); odrezky vetvičiek a rastlín (treba ich rozdrviť čo najjemnejšie). Kamene, štrk a kamienky sa hodia k teplomilným rastlinkám, akumulujú v sebe teplo zo slnečného svitu, zadržujú v sebe vlhkosť, štrk odrádza slimáky. Sú vhodné aj na chodníčky. Zelené hnojenie je vhodné pod výsev špenátu a bôbovitých rastlín, kompost a textílie veľmi pozitívne ovplyvňujú rast rastlín. Položenie textílie nie je náročné. Je vhodná aj ako vrstva pod kôrový mulč a veľmi vhodná pre pestovanie jahôd. Životnosť má približne 2 – 3 roky. Ako mulč môžeme použiť aj bylinky (aromatické bylinky, ako sú šalvia či mäta, odpudzujú škodcov); pokosenú trávu, ktorú musíme nechať trochu presušiť, aby nedošlo k hnitiu. Pokosená tráva je ideálna pre mulčovanie, priláka aj dážďovky, ktoré pôdu dostatočne prevzdušnia. Mulč sa odporúča nasypať na záhony vo vrstve vysokej 10 až 20 cm, tak má mulčovanie výraznejší účinok. Vďaka tejto vyššej vrstve burina pod mulčom zhnije. Mulčom môžeme zakryť aj zaburinené záhony a nie je potrebné burinu vytrhávať, iba ho utlačíme. Ak dáme tenkú vrstvu, môže ho rozfúkať vietor. Najlepšie obdobie pre mulčovanie je jar. S mulčovaním treba počkať dovtedy, kým rastlinky trochu podrastú. Záhony najprv treba dobre zaliať, potom mulč nasypeme okolo sadeníc. Okolo vyšších rastlín treba nechať priestor. Potom pôdu opäť dôkladne zalejeme. Okolo stromčekov nedávame mulč až ku kmeňu, mohlo by dôjsť k jeho zahnívaniu. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

10˚ | 18˚

8˚ | 19˚

7˚ | 19˚

8˚ | 17˚

7˚ | 18˚

7˚ | 17˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Okrasné trávy zdobia záhradu aj v zime Ľubica Sýkorová

zdobné trávy v tomto období pútajú našu pozornosť svojimi súkvetiami. Mnohé sa už vďaka chladným nociam vyfarbili a dodali našim záhradám pestrofarebné čaro jesene. Dôležité je nestrihať ich, s tým počkáme do jari! Pohľadom na suché trsy a súkvetia sa môžeme tešiť aj počas zimy, najmä ak sú pokryté inovaťou, vytvárajú nezabudnuteľné scenérie. Vyššie druhy musíme na zimu zviazať. Väčšina tráv je nenáročná na pestovanie, rastú takmer v kaž-

dej pôde a všetkých potešia svojou rôznorodosťou. Okrasné trá-

vy sú významným a nenáročným doplnkom v každej okrasnej zá-

PICHĽAVÁ, ALE SYMPATICKÁ

Cezmína v našich záhradách Ľ. Sýkorová

ďaka ostnatým listom sú cezmíny vhodnými rastlinami na výsadbu živých plotov. Rastú nahusto, sú zelené aj v zime, ich červené bobule krásne žiaria a poskytujú potravu vtákom. Cez pichľavé listy zároveň nikto a nič neprejde. Rod cezmína (llex) zahŕňa niekoľko sto druhov rastlín. U nás môžu rásť iba mrazuvzdorné druhy a kultivary. Vyberať môžeme z druhov s tmavými lesklými listami a ostňami, kultivary s panašovanými alebo aj okrúhlymi listami. Niektoré druhy majú tiež namiesto červených bobúľ napríklad žlté alebo čierne. Cezmína je vždyzelený vzpriamený ker alebo malý strom, ktorý môžeme pestovať ako soli-

tér, ako ker tvarovaný strihom alebo ako živý plot. Môže rásť na rôznych pôdach od vápenatých až po málo úrodné a kyslé, no uprednostňuje suché, dobre priepustné a ľahké pôdy. Dokáže rásť v polotieni aj v úplnom tieni, priame slnko jej môže popáliť listy. V minulosti jej kvalitné drevo, ktoré horí aj mokré, používali na rezbárske práce. Cezmíny tiež orezávali a používali ako zimné krmivo. Pichľavé zvlnené listy odrádzajú mnoho živočíchov od kradnutia vajíčok spevavých vtákov, ktorí hniezdia v jej korune. Červené bobuľky dodávajú v čase Vianoc cezmínam farbu a práve vtedy sú tieto vždyzelené kry alebo stromy najatraktívnejšie. Cezmíny rastú väčšinou pomaly, no v dobrých podmienkach

môžu dosiahnuť výšku viac ako 10 metrov. Väčšinou bývajú pestované ako kríky. Lepšie sa im darí v skupinových výsadbách, než ako solitéry, vďaka udržia-

hrade. Vyplnia nevyužitú plochu, kde sa iným kvetom nedarí, zvýraznia farbu pozadia výsadby a často sa postarajú o vyplnenie priestoru pod výsadbou. Trávy sadíme na jar. Tento termín je dôležitý najmä pre niektoré ázijské a teplomilné druhy, napr. všetky druhy rodu ozdobnica (Miscanthus), kortadéria (Cortaderia), perovec (Pennisetum). Hoci väčšina okrasných tráv je v našich klimatických podmienkach otužilá, predsa je dobré niektoré na zimu prikryť. Za zimnú pokrývku bude vďačný perovec a kortadéria. Pri nej sa treba postarať aj o ochranu pred zrážkovou vodou počas zimy, aby nevyhnila pre premokrenie. Nadbytok vlahy môžeme eliminovať aj tým, že do výsadbovej jamy umiestnime drenáž. Okrasné trávy sú nielen pôsobivým doplnkom záhrad, ale aj vítanou ozdobou sušených kvetov. V interiéri vynikajú napr. v dlhých úzkych sklenených vázach. ○ vaniu mikroklímy medzi rastlinami. Hnojíme ich raz ročne, na jar, hnojivom pre listnaté stromy. Rastliny vysádzame najlepšie na jar, aby mali do zimy dostatok času na zakorenenie. V lete môžeme cezmínu prerezávaním tvarovať. Rozmnožujeme ich aj odrezkami, pri ktorom si nové rastliny zachovávajú všetky vlastnosti pôvodnej rastliny. Väčšina odrôd je dvojdomá, k opeleniu potrebujeme samčiu aj samičiu rastlinu. Ak sa chceme dočkať farebných bobúľ, musíme vysadiť aspoň dve rastliny opačného pohlavia. Pri pestovaní cezmíny je potrebné chrániť deti pred konzumáciou jej bobúľ. Tie síce chutia vtákom, pre ľudí sú však jedovaté. Aj niekoľko málo bobúľ môže spôsobiť veľmi vážne komplikácie. Najznámejšia a najčastejšie pestovaná je cezmína ostrolistá (llex aquifolium). Je to vždyzelená rastlina s lesklými, vykrajovanými a ostnatými listami. Kvitne v máji alebo júni drobnými bielymi alebo zelenými kvietkami. Bobule tejto cezmíny sú sýtočervené a vydržia na kríku od leta do jari nasledujúceho roka. ○

8. 11. 2014 • 45 /4620/

MÓDA A KRÁSA

ZDRAVIE A MY

5 PROTISTARNÚCICH TIPOV

AJ MOZOG POTREBUJE SPRÁVNU VÝŽIVU

Poznali ich už naše staré mamy

bytkom tvorby kolagénu a v dôsledku hormonálnych zmien začínajú po 50. roku kontúry tváre výraznejšie ochabovať. Čo sa s tým dá robiť? Ochrana pred slnkom – UV lúče poškodzujú elastické vlákna a urýchľujú starnutie kože. Dôsledne používajte UV ochranu počas celého roka! Skoncujte s fajčením – pravidelné dávky nikotínu urýchľujú ochabovanie pleti a vznik vrások. Za ušetrené peniaze si radšej kúpte kvalitný krém alebo parfum. Používajte očný krém – ovisnu-

té viečka poriadne pridajú roky! Investujte do spevňujúcich krémov, ktoré redukujú opuchy a vyhladzujú vrásky. Večer sa odlíčte – platí to pre všetky vekové kategórie a pre zrelú pleť dupľovane! Ak zanedbáte večerné odlíčenie, ráno bude vaša pleť vyzerať mdlo, unavene a staro. Rozmaznávajte ruky – prezrádzajú skutočný vek! Tenučkú pokožku s minimom tukových žliaz ošetrujte viackrát denne výživným krémom s obsahom urey. 

5 TOP potravín pre skvelú pamäť

iež sa vám niekedy stáva, že si neviete spomenúť na bežné veci? Možno ste iba prepracované alebo vám chýbajú dôležité zložky v potrave. LEPŠIA PREVENCIA AKO DEMENCIA Dôvodov, prečo zabúdame, môže byť veľa. Ak vylúčime vážne diagnózy, ako Alzheimerovu chorobu alebo iné typy demencie, môže ísť o zníženú funkciu pamäti. Tú veľmi často zapríčiňuje dlhodobý stres, prepracovanosť, tlak a nezdravý životný štýl. Príčinou však býva aj nesprávna výživa mozgu. Ľudský organizmus si jednoducho pýta svoje a ak mu to nedáme, začne haprovať a je jedno, či ide o telesnú alebo duševnú kondíciu. Človek

ŠESŤ NAJLEPŠÍCH POTRAVÍN PRE ZDRAVÉ KOSTI

Toto musíte jesť!

eny, ktorým už osteoporózu diagnostikovali, by si mali dopriať až 1 400 mg vápnika denne. Ktoré potraviny ho majú najviac? Najlepšie potraviny pre zdravé kosti Mak: Obsahuje až 12 ráz viac vápnika ako mlieko. Už 100 gramov naplní odporúčanú dennú dávku. Mliečne výrobky: Najvyšší obsah vápnika majú tvrdé syry. Vedie parmezán (má 1 100 mg vápnika v 100 gramoch), ementál (900 mg), gouda a eidam (800 mg). Biely jogurt (100 g) má „len“ 180 mg vápnika. Orechy a semienka: Vedú lieskové orechy (majú 300 mg vápnika na 100 g), potom vlašské orechy, mandle a para orechy. Zo semienok sú najcennejšie sezamové, ktoré ho obsahujú až 670 mg na 100 g. Ryby: Morské aj sladkovodné ryby sú bohatým zdrojom vápni-

ka a zároveň vitamínu D. Vysoké hodnoty majú sardinky, losos či tuniak. Zelenina: Ak neznášate ryby a mlieko, skvelou alternatívou je zelenina, najmä hlúbová. Pol kila karfiolu obsahuje odporúčanú dennú dávku vápnika, o trochu

menej je v keli a brokolici. Tofu: Viete, prečo Japonky nemajú osteoporózu? Lebo jedia sóju a výrobky z nej. Jedno tofu (200 g) obsahuje od 500 do 1 700 mg vápnika, čo je viac ako odporúčaná denná dávka! Dá sa pripraviť na sladko aj na slano. 

VII

zabúda, ak mozog nedostatočne alebo nesprávne vyživuje, pamäť zhoršuje aj nadmerné pitie alkoholu, nedostatok spánku a pohybu. Pamäť zlepšia olivy, kukurica, fazuľa či avokádo. Trénujte si mozog! Zabúdanie a výpadky pamäti najviac hrozia tým, čo rozmýšľajú najmenej. Najlepšie mozog cvičíme pri lúštení krížoviek, sudoku, hlavolamov, čítaní knihy, pri spoločenských hrách alebo učení cudzieho jazyka. REBRÍČEK POTRAVÍN PRE SKVELÚ PAMÄŤ Rybí olej – v top hitparáde proti zabúdaniu hrá jednoznačne prím. Obsahuje totiž omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú súčasťou nervových buniek a hrajú dôležitú úlohu pri spracúvaní informácií. Ginko dvojlaločné – tento vyše 2000 rokov starý strom má doslova zázračné účinky na ľudský organizmus. Ako pôsobí proti zabúdaniu? Ako antioxidant vychytáva voľné kyslíkové radikály, odbúrava oxidačný stres a spomaľuje vekom podmienené zmeny v mozgu. Zvyšuje odolnosť ciev a činnosť nervových buniek. Vitamín B12 (kobalamín) – ako jediný vitamín obsahuje aj kov kobalt. Nájdete ho v rybách, vo vajciach, v mlieku a mäse. Spolu s kyselinou listovou zohráva dôležitú úlohu pri správnej látkovej premene homocysteínu na metionín, pričom práve príliš vysoká hladina homocysteínu zvyšuje riziko vzniku demencie. Vitamín E – podobne ako ginko pôsobí ako antioxidant a vychytáva voľné radikály. Najviac ho do organizmu dostanete, ak budete jesť orechy, vaječné žĺtky, obilniny a mlieko. Sója – obsahuje fosfatidylserín, chemickú látku, ktorá je zložkou bunkových membrán. Ak sa dostane mimo membrány, znamená to zánik bunky. Vekom produkcia fosfatidylserínu v tele klesá. Preto by sme ho mali dopĺňať, uľahčíme tým šírenie impulzov v mozgu. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Bingo torta

Zemiaky so slaninkou

Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 5 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, pol kypriaceho prášku; Na obe plnky: 1 margarín, 250 g práškového cukru; Na plazmovú plnku: 300 g mletých Plazma keksov, 3 dl bublinkovej šťavy; Na pudingovú plnku: 4 vanilínové pudingy, 1 l mlieka, 15 lyžíc cukru, 200 g čokolády; Potrebujeme aj: 1 škatuľu Jaffa keksov, škatuľu piškót, 1 dl šťavy na namáčanie keksov a piškót. Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky, pridáme cukor a keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky, múku a kypriaci prášok. Dobre zľahka vymiešame. Vylejeme na plech vystlatý papierom na pečenie. Po upečení necháme vychladnúť. Pre obe plnky: Vyšľaháme margarín s práškovým cukrom. Plazmová plnka: Mleté Plazma keksy vymiešame so šťavou a pridáme tretinu margarínu vyšľahaného

Suroviny: väčšie zemiaky, tenké plátky slaninky, koreniny, olej, maslo, strúhaný syr. Takto sa to vydarí: Zemiaky ošúpeme, nakrojíme a do zárezov napicháme slaninku. Osolíme a podľa chuti posypeme aj inými koreninami. Pokvapkáme olejom, podlejeme vodou a zakryté fóliou pečieme v rúre asi 30 minút. Odkryjeme a na vrch zemiakov dáme po kúsku mas-

la. Pečieme zakryté ďalších 15 minút. Znovu odkryjeme a zemiaky posypeme nastrúhaným syrom. Pečieme ešte 15 minút odkryté. Dĺžka pečenia je orientačná, závisí od rúry a veľkosti zemiakov.

Syrové muffiny Suroviny: 175 g strúhaného tvrdého syra, 125 g polohrubej múky, 1 lyžička kypriaceho prášku, soľ, 1 vajce, 125 ml mlieka, 30 g roztopeného masla. Takto sa to podarí: Nastrúhame syr, pridáme preosiatu múku zmiešanú s kypriacim práškom, soľ (so soľou opatrne, lebo aj syr je slaný), vajce, mlieko, roztopené vychladené maslo a všetko dobre vymiešame. Dostaneme

JAFFA TORTA dosť husté cesto. Pomocou dvoch lyžíc naplníme cestom papierové košíčky. Pečieme v rozohriatej rúre pri teplote 180 °C asi 20 minút. Necháme vychladnúť na mriežke. Foto: E. Šranková

Vajcový chlebík na sladko Suroviny: 3 vajcia, asi 1 dl mlieka, trochu soli, lyžica cukru, trochu mletej škorice. Takto sa to vydarí: Vajcia vyšľaháme, pridáme aj ostatné suroviny. Do tejto zmesi zmá-

s cukrom. Dobre zmiešame. Touto plnkou potrieme upečené cesto. Na plnku naukladáme Jaffa keksy, ktoré sme predtým zmáčali do šťavy. Pudingová plnka: Pudingové prášky vymiešame s cukrom, pridáme trochu mlieka, dobre rozmiešame a zavaríme do zvyšného mlieka. Keď plnka vychladne, zmiešame ju so zvyšným margarínom vyšľahaným s cukrom. Túto plnku rozdelíme a do jednej polovice pridáme nastrúhanú čokoládu. Na Jaffa keksy natrieme žltú pudingovú plnku. Na ňu poukladáme piškóty zmáčané v šťave. Potrieme čokoládovou plnkou. Tortu vyzdobíme ľubovoľne.

čame chlebíky a upražíme do ružova. Upražené polejeme javorovým sirupom. Namiesto sirupu môžeme roztopiť med a zmiešať s pomarančovou šťavou.

Suroviny: Na cesto: 1 kg Jaffa keksov, 3 dl mlieka, 1 margarín; Na plnku: 3 vanilínové pudingy, 1 l mlieka, 14 lyžíc cukru, 3 lyžice práškového cukru, 1 margarín; Na ozdobu: 3 šľahačky. Takto sa to podarí: Cesto: Mlieko s margarínom necháme zovrieť. Zložíme zo sporáka a pridáme rozdrobené Jaffa keksy. Dobre vymiešame a keď sa vychladí, formujeme cesto. Necháme v chladničke stuhnúť. Plnka: Pudingové prášky

vymiešame s cukrom, pridáme trochu mlieka, dobre rozmiešame a zavaríme do zvyšného mlieka. Keď plnka vychladne, dobre ju zmiešame s margarínom, ktorý sme vopred vyšľahali s práškovým cukrom. Plnku natrieme na jaffové cesto. Ozdobíme šľahačkou. Foto: z internetu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 380 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra V padinskej doline 2014 BANÁTSKY FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ

Anička Chalupová

udová pieseň je významným prejavom duchovného života každého národa, odovzdáva sa a prijíma z pokolenia na pokolenie a zachováva sa i prostredníctvom rôznych kultúrnych

V kirvajovú nedeľu 2. novembra v sieni Domu kultúry Michala Babinku v Padine známou festivalovou zvučkou V banátskom širokom poli… začal sa 19. ročník tejto speváckej prehliadky. Obecenstvu sa najprv prihovoril zástupca predsedu Kovačickej obce Laslo Vidač, ktorý okrem iného vyzdvihol, že toto podujatie treba chrániť a podporovať aj v budúcnosti práve kvôli zachovávaniu slo-

Festival slávnostne otvoril Laslo Vidač

najkrajšieho hlasu v Banáte v tomto roku súťažili: Adam Števko z Aradáča, Vladimír Hraško z Hajdušice, Ivana Ivaničová z Vojlovice, Michaela Marková a Jarmila Hajková z Kovačice a domáce spevácke nádeje Irena Nosáľová a Paulína Valentová. Spevákov sprevádzal dvanásťčlenný ľudový orchester v zložení: Anita Petráková (prvé husle),

Víťazka Michaela Marková z Kovačice

podujatí. Sem bezpochyby patrí aj Banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline, ktorý sa každoročne usporadúva v rámci tradičných Padinských dní kultúry. A už bezmála 20 rokov plní svoje poslanie: ochraňuje a prezentuje slovenské ľudové piesne – typické pre slovenské prostredia v Banáte.

Kolárik z Vojlovice, Ján Zvara-Moco z Aradáča, Michal Hrudka z Hajdušice, Emil Nemček ml. z Kovačice a Vladimír Hudec z Padiny, titul najkrajší hlas v Banáte, ako i prvú cenu na festivale si zaslúžila Michaela Marková z Kovačice. Druhú cenu si vyspievala Ivana Ivaničová z Vojlovice a tretia cena sa dostala do rúk domácej speváčke Irene

Podľa mienky obecenstva najkrajšie spievala Padinčanka Irena Nosáľová

venskej ľudovej tradície a kultúry v Banáte. V súťažnej časti festivalu každý z účastníkov zaspieval po dve piesne. O titul

Sprievodným podujatím bola výstava fotografií Poznáte ma? autorov Anny Síčovej-Pintírovej a Marijana Pavlova

Odborná porota nemala ľahkú úlohu: (zľava) Vladimír Kolárik, Ján Zvara-Moco, Michal Hrudka, Emil Nemček ml. a Vladimír Hudec • KULTÚRA •

Darko Munćan a Jana Galasová (druhé husle), Pavel Tomáš ml. a Vladimír Petrovič (viola), Vlastimír Povolný (flauta), Denis Galas (klarinet), Daniel Cicka (cimbal), Vlastislav Hlavatý a Vladimír Halaj (akordeón), Saňa Stvorcová (violončelo) a vedúci orchestra Janko Tomek (kontrabas). Podľa mienky odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení: Vladimír

Nosáľovej, ktorá získala zároveň aj najväčšiu priazeň obecenstva. To, že je pieseň dar, sila života, svojím prednesom dokázali aj hostia, osvedčení speváci, ktorí vystúpili v rámci tohto podujatia: Ivan Slávik z Kysáča a Martina a Andrea Halajové z Boľoviec. Festival moderovali mládežníci Blažena Valentová a Vlado Šimák.

45 /4620/ 8. 11. 2014

Kultúra 45. PSODT DIVADELNÝ VAVRÍN 2014 V KOVAČICI

Kovačičania – víťazi prehliadky

Anička Chalupová

rehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín, ktorá sa usporiadala v dňoch 24. októbra až 2. novembra pri príležitosti osláv 100 rokov divadla v Kovačici, ponúkla jedenásť súťažných inscenácií (jedno súťažné predstavenie bolo zrušené a jedno bolo nesúťažné) z desiatich prostredí: Stará Pazova, Padina, Pivnica, Nový Sad, Laliť, Kulpín, Vojlovica, Aradáč, Báčsky Petrovec a Kovačica. V druhej časti prehliadky, ktorá sa začala v stredu 29. októbra, s inscenáciou Nízkotučný život autora Viliama Klimáčeka a v réžii Jarmily Gerbocovej sa predstavili mladí herci padinského ochotníckeho divadla Nová scéna. Herečkou večera sa podľa rozhodnutia poroty obecenstva, ktorú tvorili vždy noví členovia, stala Ivana Čapová za stvárnenie postavy Miriam, koučky chudnutia. V nasledujúci večer s divadelným predstavením I na U, v réžii Danky Svetlíkovej a Dragana Karlečíka, ktorý je i autorom predlohy, obecenstvu sa predstavili domáci ochotníci, členovia združenia občanov Kolektív kreatívnych amatérov. Rozhodnutím poroty obecenstva hercom večera sa stal

www.hl.rs

Daniel Veňarský, ktorý sa výborne vyskúšal v úlohe Ducha. V piatok 31. októbra javisko patrilo najprv ochotníkom Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína, ktorí zahrali Divadelnú komédiu fínskeho dramatika Bengta Ahl-

z Vojlovice za úlohu Agatona Arsića. Sobotňajší divadelný deň sa začal divadelným predstavením Láska alebo niečo tomu podobné v réžii Jána Zvaru a Jana Hrubíka, ktorý je zároveň aj autorom predlohy. V predstavení hrali ochotníci

Odborná porota pri vyhlásení najúspešnejších účastníkov 45. PSODT: (zľava) Miroslav Fábry, Danka Hriešiková a Monika Necpálová

forsa. Réžiu mal na starosti Ján Chalupka. Neskoršie sa obecenstvu predstavili Vojlovičania, členovia SKOS Detvan s divadelným predstavením Trúchliaci pozostalí autora Branislava Nušića a v réžii Vladany Cvijanovićovej. Hercami večera sa stali Michal Čiliak, ktorý v kulpínskom predstavení stvárnil úlohu Oscara, a Michal Kalmár

Informačno-politický týždenník

Kultúrneho centra v Aradáči – Divadelná sekcia Branislava Vierga. Na záver 45. prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2014 v Kovačici sa v sobotu predstavili členovia Divadla VHV z Báčskeho Petrovca v poetickom kabarete s prvkami stand up comedy Od zajtra nepijeme v réžii Petra S. Butka. Hercami

večera sa stali Adamko Šťastný za stvárnenie postavy Pankráca Bečkereckého a Miroslav Babiak za úlohu Chlapca. Slávnostné vyhodnotenie 45. PSODT Divadelný vavrín 2014 sa usporiadalo v nedeľu 2. novembra v sieni DK v Kovačici, kde začiatok ceremoniálu patril štyrom mladým hercom (Milina Čížiková, Ján Chrťan, Andrej Vereský a Annamária Chalupová), ktorí pod taktovkou režisérky Danky Hriešikovej predviedli pohybové performancie a prečítali časť správy odbornej poroty. V správe odbornej poroty (Miroslav Fábry, herec Srbského národného divadla v Novom Sade, a herečky a režisérky Monika Necpálová zo Slovenska a Danka Hriešiková z Kovačice) okrem iného sa uvádza: „Odborná porota hodnotila predstavenia s cieľom podnecovať k tvorbe a v zmysle pozitívnej kritiky, keď chcela poukázať na kvality predstavenia, hercov, réžie, svetla, hudby, scény, kostýmov, jazykového prejavu, na úpravy textu, originalitu textu. Odborná porota sa pokúšala podať každému súboru pomocnú ruku a nasmerovať ho k tomu, aby v ďalších reprízach predstavenia pôsobili prirodzenejšie, komplexnejšie a pútavo, tiež sa snažila nielen slovne, ale aj prakticky • KULTÚRA •

poukázať ako ľahšie, výraznejšie stvárniť niektoré postavy, priblížiť režijné postupy a objasniť princípy dramaturgie.“ Najúspešnejším hercom, režisérom, textárom a divadelným súborom Jarmila Ćendićová, predsedníčka Výkonnej rady NRSNM, slávnostne udelila ceny a diplomy. Prvú cenu za divadelné predstavenie, zlatú plaketu a sošku NRSNM získalo Divadlo VHV scény pri DK v Kovačici za inscenáciu Starý frfloš, druhú cenu a striebornú plaketu

gríniho v predstavení Starý frfloš. Cenu za najúspešnejšiu réžiu získal Ján Makan za inscenáciu Starý frfloš. Gabriela Seleštianska získala Cenu za najúspešnejší debut v predstavení Od zajtra nepijeme, za stvárnenie postavy tínedžerky. Podľa rozhodnutia odborníkov Saša Krga vypracoval najúspešnejšie kostýmy v predstavení Starý frfloš. Špeciálnu cenu za originálny text (udelená po prvýkrát) získal Dragan Karlečík za autorskú hru I na U,

Miroslavovi Sabovi za stvárnenie postavy vojaka (I na U), Alene Chalupkovej za stvárnenie postavy Jassonovej (Divadelná komédia), Kataríne Kalmárovej za stvárnenie postavy Sárky vdovy (Trúchliaci pozostalí), Vladimírovi Gagesovi za stvárnenie postavy Bonifáca Bečkereckého (Láska alebo niečo tomu podobné) a Mire Lainovićovej za stvárnenie postavy dievčaťa (Od zajtra nepijeme). Diplom a titul najúspešnejšieho herca večera udelili: Igorovi Košútovi za stvárnenie postavy Nicoleta (Starý frfloš), Miroslavovi Kožíkovi za stvárnenie postavy Jana Kúrňavu (Živý bič), Danielovi Cickovi za stvárnenie postavy Luckyho (Čakanie na Godota), Rastislavovi Zorňanovi za stvárnenie postavy žandára a krčmára (Zypa Cupák), Duškovi Hrnčiarovi za stvárnenie postavy doktora Miloša Ivanova (Diabol v raji manželskom), Vladovi Šimákovi za stvárnenie postavy

(Starý frfloš), Anna Kanášová za stvárnenie postavy Ilčíčky (Živý bič), Katarína Kadancová za stvárnenie postavy Vladimíra (Čakanie na Godota), Anna Brtková-Valentová za stvárnenie postavy Zuzy, Ďurovej sestry (Zypa Cupák), Daniela Miháľová za stvárnenie postavy Baruše (Diabol v raji manželskom), Ivana Čapová za stvárnenie postavy Miriam, koučky chudnutia (Nízkotučný život), Annamária Chalupová za stvárnenie postavy Márie (I na U), Daniela Čelovská za stvárnenie postavy Lotty (Divadelná komédia), Mirjana Krištofiková za stvárnenie postavy Simky (Trúchliaci pozostalí), Helena Bartošová za stvárnenie postavy Žofie Bečkereckej (Láska alebo niečo tomu podobné) a Marína Turčanová za stvárnenie postavy dievčaťa (Od zajtra nepijeme). Cena za kultúru hovoreného slova sa dostala do rúk súboru SKUS hrdinu Janka

Podozrivú osobu si obecenstvo s pôžitkom a smiechom vychutnávalo plných 140 minút

získali ochotníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka Slovenské divadlo VHV v Starej Pazove za divadelné predstavenie Živý bič. Bronzovú plaketu a tretiu cenu získalo divadelné predstavenie Čakanie na Godota a mladí ochotníci Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Odborná porota Cenou za najúspešnejšiu scénografiu odmenila pazovský kolektív a Aničku Balážovú, ktorá získala aj Cenu za dramatizáciu románu Mila Urbana Živý bič. Cena za najúspešnejšie stvárnenú hlavnú ženskú postavu sa dostala do rúk Anne Širkovej za stvárnenie postavy Marcolíny v predstavení Starý frfloš, pokým Michal Čiliak za stvárnenie postavy Oscara v predstavení Divadelná komédia získal Cenu za najúspešnejšiu mužskú postavu. Cenou za najúspešnejšie stvárnenú epizódnu ženskú postavu sa ovenčila Katarína Kolárová za stvárnenie postavy Lindy v predstavení Divadelná komédia a Miloslav Jonáš najúspešnejšie stvárnil epizódnu postavu Pelle• KULTÚRA •

ktorú uviedlo kovačické Združenie občanov KOKRAM. Špeciálna cena za hudobné naštudovanie sa dostalo do rúk Vladimírovi Zimovi a Jaroslavovi Zimovi v predstavení Od zajtra nepijeme, kým Kovačičanka Darina Dudková získala Špeciálnu cenu za svetelné efekty v predstavení I na U. Diplom za najúspešnejší herecký výkon porota udelila: Pavlovi Brezníkovi za stvárnenie postavy Todéra (Starý frfloš), Igorovi Pisklovi za stvárnenie postavy notára Okolického (Živý bič), Kataríne Kadancovej za stvárnenie postavy Vladimíra, Želislavovi Kukučkovi za stvárnenie postavy Estragona, Anne Kadancovej za stvárnenie postáv Pozza a chlapca a Danielovi Cickovi za stvárnenie postavy Luckyho (Čakanie na Godota), Bojanovi Brnadićovi za stvárnenie postavy Ďura Siráka (Zypa Cupák), Maríne Párnickej za stvárnenie postavy Karolíny (Diabol v raji manželskom), Vladovi Šimákovi za stvárnenie postavy Egona, ducha slobody (Nízkotučný život),

Prirodzený prejav mladých hercov z Padiny zaujal i divákov

Egona, ducha slobody (Nízkotučný život), Miloslavovi Zlochovi za stvárnenie postavy Mikiho (I na U), Vlastislavovi Zelenákovi za stvárnenie postavy Bengta (Divadelná komédia), Michalovi Kalmárovi za stvárnenie postavy Agatona Arsića (Trúchliaci pozostalí), Adamkovi Šťastnému za stvárnenie postavy Pankráca Bečkereckého (Láska alebo niečo tomu podobné) a Jánovi Sklenárovi za stvárnenie postavy čašníka (Od zajtra nepijeme). Diplom získali aj najúspešnejšie herečky večera: Viktória Šifelová za stvárnenie postavy Žanety

Čmelíka Slovenské divadlo VHV zo Starej Pazovy za predstavenie Živý bič. Čerešničkou zatváracieho programu 45. Divadelného vavrínu v Kovačici bola veselohra Podozrivá osoba autora Branislava Nušića, v réžii Alexandra Baka a v podaní osvedčených hercov Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Divadelný vavrín 2014 sa usporiadal pod patronátom NRSNM a nositeľ tohtoročného Divadelného vavrínu bude reprezentovať slovenské vojvodinské ochotnícke divadlo na Scénickej žatve v Martine na Slovensku.

45 /4620/ 8. 11. 2014

Kultúra JESENNÉ LISTY V HLOŽANOCH

Len dvanásť zelených Juraj Bartoš

ieľom tradičného kolážového večierka Jesenné listy, ktorý v nedeľu 2. novembra odznel v hložianskom Dome kultúry, bolo pohladiť dychom jesene, zároveň vzdať poctu životným jubileám našich znamenitých básnikov Viery Benkovej (75) a Víťazoslava Hronca (70). Pomerne nepočetní účastníci programu (5 recitátoriek a 7 spevákov) pietnu Elena Vršková Alena Pešková Martin Parkáni spomienku venovali i nedožitej osemdesiatke hložianskeho osvetára a kultúr- Bartošová-Korčoková osobitne Jarmilu Bohušovú, čestného Záverom programu moderátorka neho dejateľa, horlivého mati- privítala hostí: podpredsedu MSS predsedu MSS Rastislava Suro- Martina Bartošová vyzvala príčiara Samuela Feketeho, ako i Vladimíra Feketeho, predsedníč- vého s manželkou, ako i pred- tomných, aby si pozreli výstavu spisovateľovi Pavlovi Mučajimu ku školského výboru ZŠ Jozefa staviteľov matičných odborov fotografií záhrady spoluobčianky (85), ktorý zomrel pred necelým Marčoka Dragutina v Hložanoch z Petrovca, Palanky a Čelareva, Anny Benkovej, inštalovanú v a riaditeľku podniku Agroplod i miestnych spolkov a združení. predsieni Domu kultúry. mesiacom. Melancholické tóny jesene krásnym slovom, teda kvalitným prednesom básní a próz (prezentáciou výberu z diela vyššie spomenutých osobností) zručne namaľovali: Alena Pešková, Miriam Murtínová, Elena Vršková, Jelena Červenáková (po srbsky) a Mária Šulcová. Ľudovými pesničkami pavúčie nite babieho leta dotvárali Silvia Ferková, Jaroslav Kriška, Martin Parkáni a trio RAJ, čiže Rastislav Struhár, Adam Vladislav Stupav- Piatok 7. novembra ský a Jaroslav Kriška. O prímes 12.00 Pietna spomienka pri hrobke Zuzany Kardelisovej na kysáčskom populárnej a rokovej hudby sa cintoríne pričinili speváčky Marína Za- 20.00 Otvorenie festivalu horcová a Marta Gažová (s diev- Divadelný súbor KUS Zvolen, Kulpín čenským triom), tiež R. Struhár Bengt Ahlfors: Divadelná komédia a A. V. Stupavský. Program, v Preklad: Peter Kerlík ktorom vari po prvý raz, odkedy Réžia: Ján Chalupka Matičný odbor Matice slovenskej usporadúva podujatie Jesenné Sobota 8. novembra Nedeľa 9. novembra listy, sa takmer vyrovnal po- 18.00 Celkom malé divadlo, Starý Tekov – 15.00 Divadlo VHV, scéna v Kovačici pri Dome mer hovoreného slova a hudby, Slovenská republika kultúry 3. októbra respektíve piesní, trval takmer Voľná inšpirácia románom L. N. Tolstého: Carlo Goldoni: Starý frfloš presne hodinu. Obecenstvo, v Play Karenina Réžia: Ján Makan ktorom okrem Hložancov boli aj Réžia: Bc. art. Peter Luptovský návštevníci z okolia, sa čudovalo, 20.30 Hriňovské divadlo, Hriňová – Slovenská 20.00 Zhodnotenie festivalu a udelenie cien že na javisku videlo len dvanásť Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec republika zelených listov, čiže aktérov inak Branislav Nušić: Podozrivá osoba Maja Zdurna Fabriková: Metamorfózy ženy páčivého programu. Preklad: Samuel Miklovic Réžia: Maja Zdurna Fabriková V úvodnom prívete predsed Réžia: Alexander Bako níčka MOMS Hložany Mária

11. festival Zuzany Kardelisovej Kysáč 7. – 9. novembra 2014

PROGRAM

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

Úprimné obrazy Jána Žolnaja Anička Chalupová

plynulú sobotu – 1. novembra – v kovačickej Galérii insitného umenia slávnostne otvorili 17. samostatnú výstavu obrazov insitného maliara Jána Žolnaja. Členom GIU sa stal roku 2008, kým sa insitným umením zaoberá už vyše 40 rokov. Svoje obrazy doteraz vystavoval na početných kolektívnych výstavách doma a v zahraničí a v deň jeho 61. narodenín mu GIU v čele s riaditeľkou Máriou Raspírovou usporiadala ďalšiu samostatnú výstavu. Výstavu citátom známeho nemeckého básnika Goetheho: „Umenie nie je preto, aby sa o ňom hovorilo, ale aby sa naň pozeralo,” slávnostne otvorila historička umenia Jarmila Ćendićová. V primeranom programe gymnazistka Anna-

mária Chalupová predniesla jednu maliarovu báseň o láske a v krásnych tradičných krojoch vyobliekané speváčky Ivana Čížiková a Gabriela Feketyová za sprievodu učiteľa hudby Pavla Tomáša st. predniesli niekoľko slovenských ľudových Jeho životným krédom je výtvarná tvorba a poézia. Na snímke je autor výstavy s hosťami. piesní. Výstava, ktorá obsahuje zo Odchodom do dôchodku sa J. úprimnosťou, pestrofarebnosťou Žolnaj začal intenzívnejšie zaobe- a emóciami. Na svojich obrazoch 40 obrazov, bude sprístupnerať výtvarnou tvorbou a najradšej znázorňuje roľnícky, obyčajný de- ná milovníkom výtvarnej tvorsa venuje olejomaľbám, grafike a dinský život, každodenné radosti by na podkroví Galérie insitpastelom. Hoci neštudoval ume- a starosti, ľudové piesne, zvyky a ného umenia v Kovačici do 5. decembra. nie, jeho obrazy žiaria čistotou, obyčaje.

OZNÁMENIE ZO SKC P. J. ŠAFÁRIKA V NOVOM SADE

Prihláste sa na 2. fujarový seminár OSLAVA DŇA ŠKOLY V KYSÁČI. V Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči sa v stredu 29. októbra v slávnostnom programe striedali spevy, recitácie, prednes literárnych prác, divadielka, folklór a na záver i rytmické tance, presnejšie zumba, kde tancovali i učiteľky a rodičia. Úradujúca riaditeľka školy Daniela Marčoková (na snímke) privítala predstaviteľov lokálnej samosprávy, penzistov, žiakov, rodičov, starých rodičov a členov kolektívu. Spomenula, že minulý školský rok bol poznačený početnými úspechmi žiakov a samým tým i učiteľov, ktorí ich pripravovali na súťaženia. V tomto školskom roku je v kysáčskej škole 417 žiakov, zoradených do 16 tried so slovenskou vyučovacou rečou a 8 s výučbou po srbsky. V rámci tohtoročného Dňa školy učiteľský kolektív do dôchodku vyprevadil Annu Škrbićovú, profesorku ruského jazyka a literatúry a knihovníčku, Milana Trivunčića, profesora srbského jazyka a literatúry, a Miroslava Sertića, profesora telesnej výchovy. Traja jubilanti – Katarína Vrbovská, Mária Marčoková a Miloslav Struhárik – odpracovali v škole po 20 rokov. M. Ď-ka • KULTÚRA •

lovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade vyzýva záujemcov o absolvovanie základov interpretácie na slovenskom tradičnom nástroji – fujare, aby sa prihlásili na druhý fujarový seminár vojvodinských Slovákov pod názvom Fujara naša slovenská. Seminár sa uskutoční od 5. do 7. decembra 2014 (prvý deň v Novom Sade v miestnostiach SKC P. J. Šafárika a ďalšie dva dni v ubytovni Testera v Čerevići) a bude ho viesť Ján Šimiak, fujarista z Očovej, kolísky tohto hudobného nástroja. Projekt podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny AP Vojvodiny.

Teoretické prednášky a praktická časť seminára prinesú poznatky o výrobe píšťal, o fujarových ľudových piesňach a spôsobe ich interpretácie, ako aj všeobecné kulturologické informácie o tomto najtypickejšom slovenskom hudobnom nástroji, ktorý bol v novembri 2005 v Paríži zapísaný organizáciou UNESCO do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Prihlášky treba zasielať najneskôr do 16. novembra 2014 na adresu: SKC P. J. Šafárika, Vuka Karadžića 2a, 21 000 Nový Sad, alebo na e-mail: safarikns@ gmail.com. Bližšie informácie o ubytovaní, poplatku a hradení cestovných lístkov získate na tel. čísle 069 180 19 81.

45 /4620/ 8. 11. 2014

Kultúra K ŽIVOTNÉMU JUBILEU PROF. DR. MICHALA HARPÁŇA

Uznania, ktoré prekračujú hranice Jasmina Pániková

ichal Harpáň, profesor, literárny teoretik a literárny vedec, koncom minulého mesiaca oslávil svoje životné jubileum – 70 rokov, počas ktorých získal mnohé domáce a zahraničné ocenenia a nejedného študenta zasvätil do tajov literatúry. Vo svojej činnosti sa nezameriava iba na teóriu literatúry, ale aj na súčasnú slovenskú literatúru, presnejšie súčasnú poéziu a na slovensko-srbské literárne styky. Narodil sa 27. októbra 1944 v Kysáči. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade študoval juhoslovanskú literatúru, postgraduálne štúdium ukončil na Filologickej fakulte v Belehrade a doktorát literárnych vied získal na Filozofickej fakulte v Novom Sade v roku 1978, kde pracoval od roku 1969. Vedúcim Oddelenia slovakistiky bol od roku 1986 po rok 2013, keď odišiel do dôchodku. Profesor Michal Harpáň svoje vedomosti neprenášal iba na študentov slovenského jazyka a literatúry v Novom Sade. Súbežne pracoval aj na Filologickej fakulte v Belehrade (1989 – 2013), ako aj na Pedagogickej

fakulte v Sombore – na oddelení v Petrovci (1997 – 1999). Jeho pole pôsobenia zašlo aj mimo hraníc. V druhej polovici 90. rokov pracoval aj na Vysokej škole pedagogickej v Maďarsku, v Se-

vyšlo v roku 1986 a ďalšie prepracované a doplnené vydania vyšli v rokoch 1996, 2004 a 2009. O hodnote tejto knihy svedčí aj fakt, že sa ako základná učebnica teórie literatúry používa na všet-

Z udelenia Veľkej medaily sv. Gorazda: (zľava) Michal Harpáň a Ján Varšo

gedíne, a v rokoch 2005 – 2011 pôsobil na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je autorom početných kníh, z ktorých je učebnica Teória literatúry podľa mnohých literárnych teoretikov zatiaľ neprekonanou a jedinou knihou tohto druhu. Prvé vydanie tejto knihy

kých univerzitách na Slovensku, vrátane aj niekoľkých oddelení slovakistiky mimo Slovenskej republiky. Nemožno nespomenúť ani jeho ďalšie knihy: Priestory imaginácie (1974), Poézia a poetika Michala Babinku (1980), Premeny rozprávania (1990), Literárne

paradigmy (2004), Texty a kontexty (2004), Predslovy a doslovy (2009)... O kvalite jeho vedeckovýskumnej a pedagogickej práce svedčia aj početné ocenenia, ktoré sa mu dostali do rúk. Uvedieme iba niekoľko: Cena časopisu Nový život za najlepší vedecký príspevok, Cena Spolku slovenských spisovateľov za prínos do slovenskej literatúry, Zlatá medaila Filozofickej fakulty UK za pedagogickú a literárnu činnosť, čestný doktorát (doctor honoris causa) Univerzity Mateja Bela... Na tomto závideniahodnom zozname sa nachádza aj Cena Ondreja Štefanka, ktorú mu v minulom roku udelili v rumunskom Nadlaku, a to za propagáciu slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničí. Jeho najnovšou cenou je Veľká medaila svätého Gorazda, ktorú mu v júni t. r. za celoživotné dielo v oblasti slovenskej literárnej vedy, pedagogickej činnosti a za rozvoj slovakistiky vo Vojvodine v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča udelil veľvyslanec SR v Belehrade Ján Varšo. Foto: J. Čiep

NÁVRAT DO BUDÚCNOSTI AJ NA NAŠOM TRHU

Odkazy univerzálne Oto Filip

ol to zážitok na pohľadanie. Povratak u budućnost (Návrat do budúcnosti) alebo príbeh jedného sídliska, obsahujúci univerzálne odkazy o súčasnej a minulej dobe a nás v nich, si od predposledného októbrového dňa môžu vychutnať aj čitatelia v Srbsku. V prvom rade ďakujúc vydavateľstvu Sezam Book a prekladateľke Zdenke Valentovej-Belićovej, ktorá na tej štvrtkovej premiére na Belehradskom veľtrhu stručne a s mierou

www.hl.rs

priblížila účastníkom akcie dosť kontroverznú osobnosť autora a základné črty jeho diela. Azda preto, aby nezostal dlžen svojej povesti, G. Murín uviedol, že osobne má veľmi silné vzťahy k Srbsku a že ovláda jedinú vetu po srbsky, v ktorej je jediným slušným slovom majka. – Som veľmi rád, že som medzi vami, tiež preto, že ma na takomto podujatí sprevádza moja manželka, ktorá si myslí, že ja nič nerobím, len píšem... – vtipne podotkol. Zmienil sa aj o genéze vzniku prvého pre-

Informačno-politický týždenník

kladu svojho diela do srbčiny, konštatujúc, že má veľké zážitky týkajúce sa našej literatúry, ako i to, Zo štvrtkovej premiéry a prezentácie diela Gustáva že spolupráca Murína v Belehrade s vydavateľstvom Sezam Book bola fantastická, októbrový večer: najprv v miestmimoriadne profesionálna, vďaka nostiach spolku v Starej Pazove, aby o deň neskoršie pokračovala Európskej komisii aj veľkorysá. Návrat do budúcnosti začal svoju v Báčskom Petrovci. No, to je už púť súčasnosťou už v ten štvrtkový minulosť... • KULTÚRA •

NOVÁ GENERÁCIA ŠTUDENTOV MASTER ŠTÚDIA NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY. Takmer pred mesiacom na Oddelení slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade privítali študentov prvého ročníka základných akademických štúdií a v pondelok 3. novembra boli oficiálne privítaní aj študenti master štúdia (na snímke s vedúcou oddelenia Jarmilou Hodoličovou). Novými potenciálnymi držiteľmi master diplomu sa stalo osem študentov. Štvorročné základné štúdium na Oddelení slovakistiky prebiehalo do roku 2006. V súlade s Bolonskou deklaráciou od školského roku 2006/2007 prebieha štvorročné, resp. päťročné štúdium (4 + 1). Akademickú hodnosť master zatiaľ získalo osem študentov. J. P-á

POSEDENIE SO SPISOVATEĽOM

Murín v petrovskom gymnáziu Jaroslav Čiep

elehradský knižný veľtrh, ktorý práve doznel, bol podnetom návštevy našej krajiny viacerých spisovateľov zo Slovenskej republiky. Gustáv Murín (1959) bol jeden z nich a dôvodom jeho návštevy bola prezentácia jeho čerstvo preloženého románu Návrat do budúcnosti (čiže na srbskom trhu ho možno kúpiť pod menom Povratak u budućnost). Na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom sa v piatok 31. októbra na poludňajšej besede stretol s tunajšími gymnazistami. Okrem žiakov autora v Slávnostnej sieni gymnázia na posedení privítali aj profesorky slovenského jazyka

Gustáv Murín sa po druhýkrát predstavil petrovským žiakom a literatúry Annamária Boldocká-Grbićová a Marta Pavčoková. Literát a publicista Gustáv Murín v Petrovci

hovoril o významných Slovákoch v dejinách a v súčasnosti a prezentoval ich podobizne cez videopro-

jekciu. Tiež si zaspomínal na zážitky zo svojich potuliek svetom, ale rozpriadal aj o mafiánskom okrúžení na Slovensku z konca 90. rokov, o čom tiež napísal viacero kníh. Okrem toho vyškolený biológ a prírodovedec vydal aj tucet prozaických kníh, esejí, kníh literatúry faktu, ale venoval sa aj rozhlasovej a divadelnej tvorbe, scenárom a odbornej literatúre. Gustáv Murín ako spisovateľ sa po druhýkrát predstavil petrovskému obecenstvu. Totiž v roku 2010 na nekonvenčnom literárnom posedení v Knižnici Štefana Homolu bol členom delegácie Slovenského PEN centra, ktorá sa vtedy predstavila sládkovičiarom z gymnázia a žiakom vyšších ročníkov základnej školy.

Dve pazovské knižné premiéry Anna Lešťanová

lovenský spisovateľ Gustáv Murín vo štvrtok 30. októbra pobudol aj v Starej Pazove. Večierok v Klube VHV usporiadala Literárno-recitačná spoločnosť Ľudmily Hurbanovej, programová forma pôsobiaca pri tamojšom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Okrem Gustáva Murína z Bratislavy hosťom literárnej besedy bol aj Martin Prebudila, básnik a spisovateľ zo Starej Pazovy. Bola to svojrázna pazovská premiéra Murínovej knihy Povratak • KULTÚRA •

u budućnost a Prebudilovej Tri bodky v dvoch vytiach. Nielenže si navzájom tieto svoje diela – posýpaním konfetových písmeniek a číslic – uviedli do života, ale ich aj veľmi pútavo predstavili obecenstvu. Bol to jeden z vydarenejších večierkov, na ktorom vzácny hosť zo Slovenska hovoril nielen o svojich publikovaných dielach a plánoch, ale aj zaspieval, lebo na pozadí besedy sa počuli deti, ktoré v tom čase mali folklórnu skúšku a ktoré ho priam oduševnili. Tiež si tam zanôtil i Pavel Lešťan, známy staropazovský

spevák slovenských ľudových piesní, ktorý zároveň z pera Kataríny Hricovej-Topoľskej prečítal jej poetický odkaz k najnovšej básnickej zbierke M. Prebudilu. Literárny večierok moderovala Anna Simonovićová, predsedníčka Literárno-recitačnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej, a hostí a obecenstvo v miestnostiach klubu pozdravila a privítala Anna Lepšanovićová, predsedníčka Gustáv Murín (zľava) a Martin Prebudila spolku. 45 /4620/ 8. 11. 2014

Kultúra KATARÍNA MELEGOVÁ-MELICHOVÁ OSLÁVILA ŠESŤDESIATKU

Zastávka s ukradnutým úsmevom Jaroslav Čiep

matičiarov Jarmila Pálenkášová v návrhu na ocenenie uviedla, že sa Katarína Melegová-Melichová narodila v Petrovci a v rodisku zakončila i základnú školu a Gymnázium Jána Kollára. Študovala slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Ako novinárka v slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu začala pracovať roku 1976, kde sledovala kultúrnu problematiku, aby sa po roku zamestnala v týždenníku Hlas ľudu. Tuná v rokoch osemdesiatych dve funkčné obdobia bola šéfredaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Roku 1993 sa stala riaditeľkou Domu kultúry 28. októbra v Petrovci a šéfredaktorkou Rádia Petrovec, ktoré fungovalo v rámci Domu kultúry,

Obci Báčsky Petrovec je pätnásty október každý rok dňom bilancovania, vtedy zvolajú aj slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce a na ňom sa udeľujú i primerané ocenenia jednotlivcom a kolektívom. Na výzvu, ktorá bola zaslaná verejnosti z lokálnej samosprávy, na Cenu Obce Báčsky Petrovec prišli početné iniciatívne návrhy. Najviac z týchto návrhov skloňovali meno Kataríny Melegovej-Melichovej. Na toto prestížne ocenenie ju ako 36-ročnom profesionálnom kandidovali početné spolky a jednovinárčení do dôchodku odišla notlivci: Miestny odbor Matice začiatkom roka 2013 z funkcie slovenskej a cirkevný zbor SEAVC jeho riaditeľky a zodpovednej v Petrovci, Asociácia slovenských redaktorky. spolkov žien, Spolok žien SloZ pracovnej a spolovenka z Hložian, Spolok čenskej biografie Kapetrovských žien, Spolok taríny Melegovej-Melikulpínskych žien, obecná chovej sa možno dočítať verejná právna zástupkyi to, že pre potreby TV ňa, Ministerstvo financií Nový Sad doteraz prelo– Daňová správa – Regižila viac ako 200 slovenonálne oddelenie Nový ských a českých filmov, Sad – Expozitúra Báčsky ako i niekoľkých kníh. Petrovec a výborníci DraV rokoch 1986 až 1988 hotína Dorčová z Báčskezostavovala aj Národný ho Petrovca a Rajko Perić kalendár. V roku 1997 zaz Maglića. Preto členovia ložila Detskú divadelnú komisie jednohlasne vydielňu, ktorá pôsobila niesli záver, ktorý následne do roku 2000, a v rámci schválilo aj Zhromaždenie nej vznikli dva úspešné obce: Cenu Obce Báčsky detské muzikály: Zajko Petrovec na rok 2014 udeChvastúň a Vrabčiaci a liť novinárke, publicistke inscenácia Aby nám bolo a kultúrnej horliteľke Katav škole veselo. S vedením ríne Melegovej-Melichovej lokálnej samosprávy v z Báčskeho Petrovca za jej Petrovci roku 2005 ako dlhoročnú a plodnú prázodpovedná redaktorcu a tvorbu, zachovanie ka profilovala obecné a zlepšenie kultúrno-osvenoviny Naša reč, ktoré tovej a umeleckej tvorivosvychádzali dvojrečovo ti slovenskej národnostnej do jari roku 2009. Vo svomenšiny v Republike Srbjej novinárskej práci sa sko a mimo jej hraníc. zameriavala hlavne na Laureátka Ceny obce Laureáti Ceny Ondreja Štefanka – s Dr. Michalom oblasť kultúry. Katarína Melegová-Meli- Babiakom, v Nadlaku 2014 Katarína Melegováchová je inak aj čerstvou šesťdesiatničkou. Šiesty krížik v dvoch funkčných obdobiach. Aj -Melichová je členkou Národna svojom chrbte zapísala 30. po osamostatnení Rádia Petrovec nostnej rady slovenskej národoktóbra. V mene petrovských zostala tam pracovať a po viac nostnej menšiny od jej založenia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a zastávala aj početné funkcie v rámci jej výborov. Je aj iniciátorkou založenia a predsedníčkou Asociácie slovenských lokálnych médií. Snaží sa zveľadiť podmienky pre prácu a úroveň informovania v lokálnych médiách, ktoré vysielajú svoj program aj v slovenčine. Ako herečka a recitátorka dlhý rad rokov aktívne pôsobila v Divadle VHV. Hrala v predstaveniach Kubo, Statky-zmätky, Záveje, Nikolo a Nabuchodonozor, Deti, Popanštená kotrba, Chvastúň, Macbeth, Dom Bernardy Alby, v hranom filme Mišo a zahrala si aj v prvej inscenácii profesionálneho Slovenského vojvodinského divadla Zuzka Turanová. Autorkou je i brožúry 125 rokov divadla v Petrovci, ktorú Divadlo VHV vydalo roku 1991. Na prehliadkach slovenských divadelných ochotníkov, regionálnych a pokrajinských súťažiach recitátorov, Stretnutí v pivnickom poli, Festivale slovenskej hudobnej tvorby (neskoršie Zlatý kľúč) bola roky členkou odborných porôt a po presťahovaní Festivalu slovenskej hudobnej tvorby do Petrovca aj priamou organizátorkou festivalu. Osvedčila sa aj ako textárka a jej texty zhudobnili skupiny Trag, Echo, Fair Play, skladatelia Samuel Kováč, Ondrej Maglovský a iní. Od založenia Matice slovenskej v Juhoslávii, dnes v Srbsku, Katarína Melegová-Melichová bola aktívnou účastníčkou početných programov ako recitátorka, moderátorka a v poslednom pol druha desaťročí zvlášť ako organizátorka a scenáristka programov. Je scenáristkou viac ako 120 celovečerných programov, večierkov, festivalov. Pravidelne je autorkou programov ku Dňu obce a ku Dňu Petrovca. Za predsedníčku Matice slovenskej v Srbsku ju zvolili roku 2009. V súčasnosti je už v druhom funkčnom období a od roku 2001 je i predsedníč• KULTÚRA •

kou Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci. Ako predsedníčke MSS sa jej podarilo zintenzívniť vydavateľskú činnosť Matice, z čoho podpísala ako prekladateľka Jeden rok v Bielom Blate a prejavila sa aj ako autorka a zostavovateľka publikácií Ča- Pri udelení Ceny Obce Báčsky Petrovec, október 2014 (foto: A. Varga) rovná niť v ruke ženy a Ako zachovať slovenskosť. pozorne naštudovala. Tieto prá- v zahraničí v marci tohto roku Dejiny slovenských spolkov, kto- ce potom vyšli v publikáciách Kataríne Melegovej-Melichovej ré vyvíjali kultúrnu činnosť od Spolkografia (2005, 2006). Okrem za jej aktivity udelilo medzinánasťahovania sa Slovákov v Pet- toho odbornými prácami je za- rodnú Cenu Ondreja Štefanka za rovci (26 spolkov) a v Hložanoch stúpená aj v zborníkoch doma, príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrne(15 spolkov) až po súčasnosť, si v Rumunsku a na Slovensku. Svetové združenie Slovákov ho života a spolkovej činnosti v Katarína Melegová-Melichová

slovenskom zahraničnom svete. Pri tejto príležitosti Pavel Hlásnik o našej jubilantke povedal, že je komplexnou osobnosťou slovenskej komunity vo Vojvodine, ktorá sa svojou pestrou a bohatou činnosťou upísala kultúre, slovenskej kultúre v zahraničí, pritom však autentickej a nemenej slovenskej, ako je tá v materskej krajine. Pre Katarínu Melegovú-Melichovú je príznačný mimoriadne široký záber kultúrnych aktivít, ktorým sa v priebehu rokov venovala. Novinárka, publicistka, prekladateľka, divadelníčka, scenáristka, rozhlasová redaktorka a manažérka alebo stručne povedané kultúrna aktivistka. Katarína Melegová-Melichová s plným nasadením a s celou vážnosťou už celé štyri desaťročia zasvätila službe kultúrneho života Slovákov v Srbsku, ale aj na Dolnej zemi.

(NE)NÁHODNÉ STRETNUTIA: DRAGO KEKANOVIĆ, SPISOVATEĽ, NOSITEĽ ANDRIĆOVEJ A VITALOVEJ CENY

druhé vydanie knihy Usvojenje a tri ceny – Andrićova, Danka Popovića a Grigorija Božovića – svedčí, že to dielo dobre prijali aj ľudia, ktorí nie sú odborne vzdelaní na to, aby vedeli, čo je to krásne v tej-ktorej poviedke, čo každá z nich nesie, znamená. – Poviedka alebo román? K čomu máte bližšie? – Poviedka, no neviem presne prečo. Som toho názoru, že román môže napísať ktokoľvek. Človek si teda sadne a napíše svoj román. Kým rozprávku, príbeh, poviedku každý napísať nedokáže. – Zvlášť nie kvalitnú? – To sa rozumie. Ťažko je dokonca aj zlú poviedku napísať, zvlášť ak ťa tá nechce. Rozprávka si žiada iný druh práce, iný druh koncentrácie ako román. Rozprávač nesmie byť zamilovaný do seba, musí byť zamilovaný len a len do rozprávky. A tá je všetkým v ňom. Románopisec si na strane druhej môže dovoliť rôzne slobody, experimenty. Poviedka a príbeh si žiadajú jasnosť, jednoduchosť, precíznosť. Najkrajšie sú tie poviedky, v ktorých nie sú zbytočnosti. Nie náhodou som spomenul Čechova, ktorý povedal, že poviedka vzniká tak, že odstránite všetky zbytočné slová z nej. Andrić zase mal iný návod. Známe je, že ešte dávno povedal: v poviedke slovám má byť tesno, myšlienkam široko.

Pramení to vo mne Oto Filip

aždého na knižnom veľtrhu láka čosi iné: dakoho nové knihy, iného staré vydania, tretieho premiéry, štvrtého výstavy, piateho rozhovory... Práve náhoda a neplánované stretnutie počas Belehradského knižného veľtrhu, na stánku vydavateľstva Kairos zo Sriemskych Karloviec sa podpisujú aj pod tento rozhovor s autorom nesmierne zaujímavým, uznávaným a tvorivým. Obľúbenou parketou Dragu Kekanovića, narodeného v roku 1947, je najmä krátka próza, dejiskom prostredia urbánne a rurálne, hrdinami ľudia až tragicky sa nevynachádzajúci v nových časoch, v porážkach či odchodoch. V jeho opuse je približne dvadsať kníh: zbierok poviedok, románov, noviel. Pútavé a moderné rozprávanie v nich ho už dávno vyniesli na literárne výslnie. Je nositeľom početných, našich najvýznamnejších literárnych cien: Andrićovej, Ceny Vladimira Nazora, Vitalovej za knihu roka (vlani), Dušana Vasiljeva, Ceny Branka Ćopića, Grigorija Božovića, Danka Popovića, Borisava • KULTÚRA •

Stankovića... – Má vôbec zmysel opýtať sa vás, ktorá vám je osobne najmilšia? – Dnes môžem skonštatovať, že nemám nejaký osobitný vzťah k cenám. Ceny ti čosi znamenajú alebo osožia, keď si mladý. V týchto rokoch, v ktorých som, beriem to tak, že azda mali prísť a prišli. – No pri takejto konkurencii ten ich príchod, ako vravíte, zrejme nebol náhodou. Veď je tá mimoriadne silná. – Som šťastný, že nemám poňatia o konkurencii, ako aj preto, že nežijem vôbec tým nejakým literárnym životom. Nie som ani v tých spisovateľských kruhoch. Nikdy som vlastne tam ani nežil. Sám sebe celkom stačím. A stačí mi vlastniť, mať svoju knižnicu. Nestretol som ešte Čechova. Neviem, možno je tu, no keby som ho stretol, spoznal by som ho. Niektorí si pravdepodobne namýšľajú, že sú ním, a tak sa aj správajú. Ja viem, uvedomujem si, že nemôžem byť lepší než on. To, čo však môžem a na čo sa zmôžem, je snažiť sa tvoriť najlepšie, čo viem, písať z duše.

– Čiže, dá sa to pochopiť aj tak, že všetko, čo tvoríte, pramení vo vlastnej duši... – To je ono, tá podstata. Ide o to, aby sa vám život poskladal tým spôsobom, že ani vy nemôžete existovať bez rozprávok, ale ani tie bez vás. – U vás je tá symbióza úspešná... – Vyzerá, že je. Neviem presne, koľko je moja tvorba akceptovaná, no ceny vravia, že je. A ľudia, ktorí moje diela čítali, sa zrejme našli v tých príbehoch a objavili dostatok dôvodov udeliť im ceny. Nie sú to ľudia, ktorí nevedia čítať. Na strane druhej, už

45 /4620/ 8. 11. 2014

Kultúra • Oznamy

Kedy sa jednáme a kedy konáme?! Anna Horvátová

enáležité používanie slovesa jednať a jeho zvratnej podoby jednať sa je tiež častým omylom tak v hovorenom, ako i v písanom prejave v slovenskom jazyku. Základný význam slovesa jednať sa je dohovárať sa o cene pri kúpe alebo predaji: jednať sa s kupcom o dom; jednať sa na trhu. So slovesom „jednať“ sa stretávame aj v niekoľkých prípadoch v tom nesprávnom význame. Používa sa namiesto slovies – konať, robiť, počínať si; spisovne je nie „treba jednať“, ale treba konať, robiť,

počínať si. Nesprávne sa slovesá „jednať“, „pojednávať“ používajú aj vo význame rokovať, viesť rozhovor, hovoriť, diskutovať: „jednať o spolupráci“ je nesprávne – správne rokovať o spolupráci. Namiesto zaobchádzať, vychádzať s niekým sa tiež nesprávne používa „jednať“; na príklade je to takto: nesprávne „nevie jednať s ľuďmi“ správne má znieť nevie zaobchádzať s ľuďmi, nevie vychádzať s ľuďmi. Ak sa dačo stručne a bez dlhého úvodu vysvetľuje, počujeme frázy „jedná sa“, „nejedná sa o to“. Ani tu nie sú tieto slovesá na mieste; frázy majú správne znieť: ide o to, nejde o to.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Kultúrny informátor na november. Aj na tento mesiac zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova pripravili bohatý program. Najnovší informátor predstavili v pondelok 3. novembra v tamojšej galérii a z neho sa dozvedáme, že osobitným týždňovým programom (7. až 15. novembra) si aj Stará Pazova pripomenie 100. výročie začiatku prvej svetovej vojny. Naplánované sú divadelné predstavenia, výstavy, dokumentárne filmy... Koncert štátneho súboru SĽUK zo Slovenskej republiky sa v staropazovskej divadelnej sále uskutoční 13. novembra, kým Festival mladých spevákov slovenskej ľudovej hudby Rozospievaný Sriem – v organizácii SKUS hrdinu Janka Čmelíka a MOMS Stará Pazova – 29. novembra. Premiéra divadelného predstavenia Art centra Chlieb a hry NO NAME alebo B&B v réžii Miroslava Benku (v ktorom sa bude hovoriť po srbsky, slovensky, nemecky a maďarsky) sa usporiada 30. novembra. Ani v tomto mesiaci nevystane bohatý filmový repertoár, detské divadelné predstavenia a niekoľko výstav. A. Lš.

BLAHOŽELANIE BRANISLAV PACULA zo Sriemskej Mitrovice dňa 10. októbra 2014 úspešne obhájil dizertačnú prácu v odbore modul výrobné strojníctvo, a tým úspešne ukončil master štúdiá na Technickej fakulte Belehradskej univerzity. Z jeho úspechu sa tešia a do budúcna mu všetko dobré želajú rodičia Vierka a Ilija a brat Martin s manželkou Svetlanou a synom Markom.

DOBRE PLATENÁ PRÁCA PRE KAŽDÉHO zahraničného Slováka V automobilovom a elektrotechnickom priemysle

Miesto výkonu práce:

Bratislava, Trnava, Lozorno, Senec

– Bezplatné právne poradenstvo – Po odpracovaní 6 mesiacov bezúročné pôžičky do 1000,-€ – Vo vlastnom tréningovom centre vyškolíme vodičov VZV a iné pracovné pozície

– Ubytovanie zabezpečené – Doprava do práce zabezpečená – Stravné lístky – Zálohy Ponúkame prácu - operátor výroby, montážny pracovník, šičky, vodič VZV, zvárači, upratovanie a ďalšie Volajte +421 0948 002 048 alebo píšte nabor@e-personal.eu 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, v Ul. Jožefa Atilu č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. novembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-933/14, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211 schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, v Ul. Jožefa Atilu č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, v Ul. Jožefa Atilu č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, v Ul. Jožefa Atilu č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie anténovej sústavy pre tri úseky pre GSM 900 a UMTS. Anténová sústava pre všetky tri úseky bude pozostávať z jednej antény po úseku, typu Kathrein 80010485. Azimuty antén sú 20 ° (prvý úsek), 135 ° (druhý úsek) a 290 ° (tretí úsek). Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Nikolu Teslu – Telep, MS Bratstvo Telep, MS Južný Telep. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Postavenie anténovej sústavy je v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-1193/13 z 11. decembra 2013, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, v ktorej sa uvádza, že je parcela číslo 5062, k. o. Nový Sad II, určená na postavenie nosiča antén s anténami a štandardných kabinetov základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch na jestvujúcom objekte na lokalite Jožefa Atilu č. 2 v Novom Sade. S podanou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, číslo 2205/14-271 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Základná stanica mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211 má celkovú efektívnu vyjadrenú silu od 1297,4 W (pre všetky tri úseky) pre systém GSM 900 a pre systém UMTS celková efektívna vyjadrená sila je 1361,5 W (pre všetky tri úseky). Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetnej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetná základná rozhlasová stanica ma efektívnu vyjadrenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základné rozhlasové stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán je v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, a rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, splnomocnený orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vyjadrenou silou spotrebičov), splnomocnený orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc princípy prevencie a opatrenia (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 – rozhodnutie US), ktorým sa žiada, že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná na spôsob, že medziiným predstavuje najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred spomenuté a predovšetkým špecifickosť lokality (husto osídlená obytná štvrť), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa vyžarovania, a to sa výlučne môže zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou a starou mamou

ZUZANOU OŽVÁTOVOU

rod. Menďanovou z Petrovca 14. 10. 1931 – 1. 11. 2014 Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme. Dcéra Zuzana Peťkovská s manželom Jánom, vnučka Daniela a vnuk Ján

POSLEDNÝ POZDRAV

JARKE ŠEPRÁKOVEJ 13. 2. 1960 – 23. 10. 2014 z Hložian

Tichú spomienku si na Teba zachovajú: teta Tanciková, Pavelkovci a Tancikovci z Petrovca

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ v Kulpíne: – starý dom v Ul. fruškohorskej č. 96, 4 kvadráty, cena 8 000 eur; – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-16-34. BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45.

44 /4619/

1. 11. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. novembra 2014 uplynulo desať rokov, čo nie je s nami môj drahý manžel a náš ocko a starký

ZLATKO MENĎAN

27. 12. 1934 – 3. 11. 2014 zo Starej Pazovy

ZUZANA KOVÁČOVÁ

rod. Balcová 1929 – 2009 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Lásku si mala v srdci, dobrotu vo svojej duši. Tvoji najbližší na Teba nezabúdajú... S láskou a úctou dcéra Mária s rodinou

SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustil drahý manžel, otec a starký

SAMUEL OČOVEJI

1936 – 2004 – 2014

Čas plynie, ale spomienka na Teba je vždy živá. S láskou si na Teba spomínajú manželka, syn a dcéra s rodinami

1947 – 2004 – 2014 z Kysáča

021/ 47-20-840 a

S láskou si spomínajú a na neho nezabúdajú: Manželka Zuzana, dcéra Jasmina Pavlovová, zať Ján a jeho vnučky Bjanka a Maja, dcéra Vladimíra Kolárová, zať Ján a jeho vnukovia Alexander a Andrej

021/47-20-844 inzercia@hl.rs

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 3. novembra 2014 uplynulo dva roky, čo nás opustil môj drahý manžel, náš otec a starký

PAVEL GALICKÝ

3. 11. 2012 – 3. 11. 2014 zo Silbaša

Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Ony nenahradia prázdnotu, ktorá po Tebe zostala. I keď nám je ťažko a srdcia sú plné smútku, spomienky predsa neblednú. Nezmluvná Božia láska nás posilňuje, aby sme v ťažkých chvíľach nepoklesli. S úctou si na Teba spomínajú: manželka Zuzana, synovia Ondro a Paľko s rodinou a dcéry Katka a Vierka s manželmi

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ujom a strýkom

JÁNOM TANCIKOM

Oznamujte v Hlase ľudu

VLADIMÍR MIHÁĽ

Drahý môj ujo, skvelé spomienky na Teba si natrvalo uschovám vo svojom srdci. Syn po zosnulej sestre Vieročke Vladimír Obšust s rodinkou

Informačno-politický týždenník

1930 – 2014 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú rodiny Kostolániová, Tanciková a Kondačová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 4. novembra 2014 sme si pripomenuli prvé výročie smrti

ŠTEFANA ČAPEĽU 1959 – 2013 – 2014 z Kysáča

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Len kytičku kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. Tvoji najmilší: dcéra Elmíra s manželom Miroslavom a vnúčatá Maja a Ivan Gombárovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ANNU ŠTEFANIDESOVÚ

4. 7. 1968 – 10. 11. 1993 – 2014 z Hložian Zvalili sa na nás mračná nerestí, duša nám je už dlhé roky v smútku a v bolesti. Dúfame v Teba, Bože, že neopustíš nás, čokoľvek sa ešte stane. Svoj kríž pokorne aj ďalej niesť budeme, až časom aj my k Tebe do večnosti sa dostaneme. Smútiaci rodičia a brat s rodinou • OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s manželom, otcom a starým otcom

Dňa 18. októbra 2014 uplynulo 20 rokov od smrti nášho milovaného manžela, otca a deda

PAVLA PREBUDILU

JÁNOM TANCIKOM

1932 – 1994 – 2014 sanitného podplukovníka zo Starej Pazovy žil a pôsobil v Sarajeve

27. 6. 1930 – 28. 10. 2014 z Báčskeho Petrovca

Neplačte, že som odišiel, ten večný pokoj mi prajte, len v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte.

Hrdí sme na Teba. S láskou a úctou si na Teba stále spomíname. Manželka Anna, dcéra Jarmila, zať Pavel a vnukovia Pavel a Viktor Pilkovci

Zarmútená manželka Katarína, dcéra Anna a syn Ján s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 4. novembra 2014 uplynul rok, čo nie je s nami náš drahý, starostlivý otec, tesť a starý otec

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 4. novembra 2014 uplynul rok, čo ma navždy opustil milovaný manžel

ŠTEFAN ČAPEĽA

1959 – 2013 – 2014 z Kysáča

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote tak mnoho znamenal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, milá usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, čo pre nás pracovali. Neustále si v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Dcéra Jasmina, zať Dejan a vnukovia Nemanja, Uroš a Stefan Damjanovci

SPOMIENKA

Spustla už záhrada, spustol aj dvor, ticho je v dome, nepočuť Tvoje kroky v ňom. Zaspal si tíško, srdce prestalo biť. V živote si pre seba nič nežiadal, celé srdce si nám dal. Kiež Boh odmení Tvoju večnú lásku a zásluhy. Navždy s Tebou v srdci a myšlienkach Tvoja manželka Darinka

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 8. augusta 2014 po ťažkej chorobe nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

ONDREJ KÁMAŇ

15. 11. 1950 – 8. 8. 2014 z Pivnice

VELIMIR STOJIMIROVIĆ

ŠTEFAN ČAPEĽA 1959 – 2013 – 2014 z Kysáča

S láskou si na neho spomínajú kmotrovci Makovníkovci

• OZNAMY •

1961 – 2011 – 2014 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a v srdci Ťa zachovávať.

Nezabúdame na Teba...

Manželka Zuzana, syn Ondrej, dcéra Zuzana s manželom Jankom a vnuk Dejan

44 /4619/

Jarmila, Saša a Igor

1. 11. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 7. novembra 19.30 Stretnutie v pivnickom poli z roku 2007, druhá časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.30 Kumštáreň Nedeľa 9. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 11. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: o Slnečnej jeseni života v Kysáči, o rôznorodom využití tekvíc, z výstavy výšiviek v Bielom Blate, z vnútromisijných služieb v Binguli, o prípravách na Stretnutie v pivnickom poli a iné. Dúhovka bude venovaná sedemdesiatinám prof. Dr. Michala Harpáňa, literárneho kritika a teoretika, dlhoročného vedúceho Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 7. novembra – Muž v ohni Sobota 8. novembra – Moskovská horúčka Pondelok 10. novembra – Rok 1 Utorok 11. novembra – Posadnutá Streda 12. novembra – Priamy kontakt Štvrtok 13. novembra – Sajrajt sága 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 9. novembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z Jesenných listov 22.00 Film: Proroctvo: Koniec sveta 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Monika Bažaľová, recitátorka

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 9. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné hody v Kovačici Utorok 11. novembra 16.00 Jej Výsosť tekvica – strava a liek Dedinský výtvarný svet Jána Žolnaja Čo nového v našom chotári? Piatok 14. novembra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Pacho, hybský zbojník Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 45 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov programu venovaného starším osobám.

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

dve 1. časť 2. časť tajničky samohlásky tajničky povedľa

volt

ad notam

malá ťava

kameň vzácnych vlastností

niekoho trápiť ponad

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. amatér Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. north

H ĽU LAS DU

vpíšte

NÓ

vonku

Vranje

kopal (exp.)

celková

náuka o vzťahu k svetu

niečo

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 12. novembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 16. novembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

sokol (srb.) spevák Proeski

vpíšte NPA priemyselná rastlina

vpíšte ÁK

liter alt

neplodná

oblok hebrejský pozdrav usporiadaný za sebou

elektrický (skr.) TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte LČH mužské meno

síra

Nikola Kojo vpíšte DÁ

solmizačná slabika

Valjevo ž.meno

herečka Ras

romb

v poriadku (angl. skr.)

prsia

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 VODOROVNE: Jahorina, Emona, op, Sarajevo, ene, rok, nedeľa, R, nto, a, zy, é, la, naf, laureát, IT, salo, sin, mapa, tlak, div, yard, ala TAJNIČKA: JESENNÉ LISTY

spojka

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu z 18. októbra 2014 bolo: DEŇ HLASU ĽUDU. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: EVA LENHARTOVÁ, Námestie XII. V. B. č. 8, 26 000 PANČEVO-VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45 /4620/ 8. 11. 2014

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Darovali bod Cementu Ján Bokor

Jesenné majstrovstvá sa blížia ku koncu. Po prehre v Pančeve Čelarevčania zostali na druhom mieste. Prvoumiestnená Senta pokračuje v sérii dobrých výsledkov. Ostatné kluby strácajú šancu bojovať o primát. Po štvrtej prehre zaradom zreňaninský Banat sa ocitol v dolnej časti tabuľky. Odžačania ešte nevyhrali a pevne držia lampáš. Zo štyroch menovcov najmenej sa darilo Somborčanom, lebo prehrali Obranca Doliny Pavić v 33. min. najvyššie vyskočil a ponad doma, kým novopazovský, šídsky zadákov Cementa (zelené dresy) trafil sieť Jorgića – 1 : 0 a sriemskomitrovický Radnički chýbala len lepšia streľba útočníkov. zaznamenali cenné výhry. Padinská Dolina dosiahla piatu remízu. Dolina svoju prevahu korunovala Výsledky 12. kola: Dinamo – ČSK Pivara 1 : 0, Dunav – Sloga 1 : 2, Radnički (SM) – Banat 2 : 0, Dolina – Cement 1 : 1, Radnički (S) – Rad- gólom obrancu Pavića, ktorý vyššie nički (Š) 0 : 1, Senta – Bačka 1901 1 : 0, Tekstilac – Radnički (NP) 0 : 3, vyskočil od zadákov súpera a upravil loptu do siete. Do konca polčasu sa Vršac – Prigrevica 2 : 1. Program 13. kola: Prigrevica – Dinamo, Radnički (NP) – Vršac, Bačka mladý Veličković predrel pred bránu, 1901 – Tekstilac, Radnički (Š) – Senta, Cement – Radnički (S), Banat – neprihral voľnému Sarajlinovi, ale kopol vedľa žrde. V závere hostia Dolina, Sloga – Radnički (SM), ČSK Pivara – Dunav. z Beočínu obkolesili rozhodcu, nepotrebne protestovali. Počuli sme DOLINA – CEMENT 1 : 1 (1 : 0) špatné slová na účet rozhodcu Draanúšikovia Doliny museli poponá- Đoković z prvého rohového kopu gana Momčilovića z Báčskej Topoly, hľať s kirvajovým obedom, aby od dobre odcentroval, ale loptu pred ktorý hostí zmiernil červenou kartou začiatku sledovali futbalový zápas. bránou nikto nezachytil. Potom Či- pre Suvajdžića. Tak hostia v druhom polčase mali Pre včasný začiatok na ihrisko prišlo goja slabo kopol, takže brankár Jormenej divákov a ani výkon domácich gić chytil loptu do náručia. Najlepšiu hráča menej. Domáci to nevyužili, príležitosť nevyužil Sarajlin, keď lebo po prestávke hrali veľmi rozhánemohol zvýšiť sviatočnú náladu. Pozitívnu známku si zasluhuje iba z troch metrov kopol vedľa brány rane. Podobne ako na predchádzaprvý polčas. V ňom Dolina viedla bezmocného brankára. Domáci sa júcich zápasoch ich výkon spľasol, hru a mala šance vsietiť viac gólov. ľahko dostávali pred bránu Jorgića, nemal kto stmeliť rady mužstva.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Presun do stredu tabuľky AŠK – NAFTAGAS 4 : 0 (2 : 0) Suzana Kokavská

radáčania sa konečne rozohrali a druhýkrát zaradom na vlastnom ihrisku zaslúžene a presvedčivo vyhrali. Domáci od začiatku ukázali svojmu súperovi, že chcú vyhrať. Plán sa im začal uskutočňovať už v 12. min., keď jeden z najlepších strelcov Ďuríček strieľal z takmer 30 metrov. Lopta letela do pravého dolného rohu, pred bránou sa odrazila od trávnika, preskočila brankára a ocitla sa v sieti. Domáci futbalisti sa neuspokojili s minimálnym náskokom, ale pokračovali v útokoch a úplne zatlačili futbalistov z Boky pred vlastnú bránu. Iba o

www.hl.rs

päť minút po prvom góle Rajčević silne strieľal z podobnej pozície ako Ďuríček, obrana Naftagasa odrazila loptu von z ihriska. Potom dvakrát zaradom z rohu centroval Mijić, ale sa domáci útočníci pred bránou súpera nevynašli najlepšie. O to aby sa na prestávku odišlo s náskokom, ktorý sľuboval úspech sa postaral Vesin, ktorý najprv prebehol celé ihrisko, kombinoval s Brirmancom a akciu skončil efektným gólom. Aj po prestávke domáci pokračovali v dobre organizovanej hre. Už v 48. min. Vesin si vytvoril ďalšiu šancu, ibaže kopol rovno do brankára. Birmanac sa však nachádzal na správnom

Informačno-politický týždenník

mieste a odrazenú loptu zaslal vedľa bezmocného strážcu siete. Konečne v poslednej minúte po rýchlom protiútoku Gál sa ocitol zoči-voči s brankárom, dvakrát ho prekľučkoval a loptu zaslal do nechránenej siete. Treba však povedať, že aj hostia, aj keď sa hlavne bránili mali niekoľko výhľadných príležitostí, ibaže sa brankár Kurtešan, ako aj obrancovia Striško, Apostolović, Prodanović a iní nedali zmýliť. AŠK: Kurtešan, Prodano vić, Striško, Birmanac, Ďuríček, Bredšnajder, Rajčević (Gál), Mijić, Vesin, Korać, Apostolović. Ostatné výsledky 10. kola: Omla-

Jednotlivci sa pokúšali sólovými akciami dostať k bráne, čo sa im nedarilo. Hostia z Beočínu sa úporne bránili a svoju šancu hľadali v protiútokoch. V snahe zvýšiť náskok domáci obrancovia čoraz častejšie odchádzali do útoku a pred bránou zostávalo dosť nechráneného priestoru. Hazard sa Doline vypomstil. Hostia v 84. min. kopli na bránu Trivunovića, lopta zmenila smer a našla sa v sieti. Tak Dolina mužstvu Cementa darovala bod, ktorému sa jeho futbalisti veľmi potešili. DOLINA: Trivunović, Pavić, Nedučić, Vasić, Đoković, Čigoja, Ivanišević (Šarenac), Vukotić, Veličković, Šušnjar, Sarajlin (Spaskovski).

1. Senta 12 2. ČSK Pivara 12 3. Sloga 12 4. Dolina 12 5. Dunav 12 6. Dinamo 12 7. Cement 12 8. Radnički (SM) 12 9. Radnički (Š) 12 10. Banat 12 11. Vršac 12 12. Prigrevica 12 13. Radnički (NP) 12 14. Bačka 1901 12 15. Radnički (S) 12 16. Tekstilac 12

9 8 6 5 6 6 4 4 3 3 3 3 3 3 2 0

2 1 25 : 6 29 2 2 17 : 6 26 4 2 15 : 10 22 5 2 17 : 9 20 2 4 11 : 12 20 2 4 9 : 11 20 6 2 13 : 12 18 5 3 16 : 11 17 5 4 10 : 10 14 5 4 8 : 10 14 4 5 10 : 14 13 3 6 11 : 14 12 3 6 16 : 21 12 2 7 9 : 16 11 4 6 11 : 18 10 2 10 7 : 25 2

dinac – OFK Klek 2 : 1, Banat – ŽFK Banat Bagljaš 1 : 0, Lehel – OFK Gradnulica 2 : 0, Borac – Rusanda 0 : 3, Proleter – Potisje 3 : 1. V poslednom kole tejto jesene AŠK očakáva ťažký zápas v dedine Knićanin s tamojšim mužstvom Potisje, ktoré má iba o bod menej.

1. Banat 2. Proleter 3. Rusanda 4. Lehel 5. OFK Klek 6. AŠK 7. Naftagas 8. Banat Bagljaš 9. Potisje 10. Borac 11. Omladinac 12. Gradnulica

10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10

7 6 6 5 5 4 3 4 3 3 3 1

3 2 0 2 1 1 4 1 3 1 1 1

0 19 : 2 24 2 34 : 6 20 4 19 : 13 18 3 14 : 9 17 4 9 : 19 16 5 18 : 14 13 3 16 : 15 13 5 14 : 17 13 4 14 : 11 12 6 9 : 22 10 6 9 : 24 10 8 2 : 35 4 • ŠPORT •

Program 13. kola: Mladosť – Maglić, Vojvodina – Sutjeska, Krila Krajine – Hajduk, Titel – Proleter, Kulpín – Mladost radost, Obilić – Budućnost, Bečej – Stari grad, Tvrđava – Borac.

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Bod s úsmevom SUTJESKA – MLADOSŤ 0 : 0

Samuel Medveď

Báčskom Dobrom Polji to nikdy nebolo ľahké. Pamätajú si na to generácie petrovských futbalistov, ktoré tam zažívali mnohé nepríjemnosti. Akoby náhodou Mladosť si tohto roku na tomto horúcom trávniku vybojovala dve bezgólové remízy. Na jar v marci, keď mužstvo hralo v silnejšom zložení a viedol ho temperamentný Hercegovec Zoran Šaraba, bolo tiež nerozhodne 0 : 0, ako i minulú nedeľu. Podľa slov Jána Jakuša, ktorý viedol proti Sutjeske oba celky (aj dorast), oslabené mužstvo „modrých“ (nehrali Pavlis, Jakuš, Vuković) podalo dobrý výkon. Nešťastie zasiahlo Petrovčanov

už v 3. min., keď si brankár Leňa zlomil prst (teraz mu je v sadre), no ale nejako zotrval do konca zápasu, aj keď skúsený Pavel Fejdi z lavičky bol pripravený zastať si medzi žrde. V 15. min. rozhodca Barna z Ďurdeva po tom, čo Leňa v trestnom území fauloval domáceho hráča, ukázal na pokutový kop. Vydržal aj zranený: Igor Leňa Našťastie, Leňu nepotrestal kar- (Mladosť Petrovec) tou, brankár Mladosti sa vykúpil a jedenástku zneškodnil. Petrovskí dorastenci vyhrali V druhom polčase, keď sa do- v predzápase 3 : 2. máci otvorili, aj Mladosť začala Výsledky 12. kola: Maglić zakladať protiútoky. Na trávnik – Tvrđava 1 : 0, Borac – Bečej zo striedačky vošli Torbica a Mi- 0 : 1, Stari grad – Obilić 1 : lenković. 1, Budućnost – Kulpín 3 : 1, MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Očo- Mladost radost – Titel 1 : 0, veji, Babiak, Rupar, Severíni, Proleter – Krila Krajine 3 : 0, Đukanović (Torbica), Trišić, Haš- Hajduk – Vojvodina 2 : 1, Sutka (Milenković), Jovanić, Mijin. jeska – Mladosť 0 : 0.

Foto: J. Pucovský

1. Bečej 12 10 2. Mladost radost 12 9 3. Borac 12 7 4. Hajduk 12 6 5. Titel 12 6 6. Proleter 12 6 7. Vojvodina 12 5 8. Tvrđava 12 4 9. Sutjeska 12 4 10. Kulpín 12 5 11. Maglić (-1) 12 4 12. Mladosť 12 2 13. Stari grad 12 2 14. Budućnost 12 2 15. Obilić (-1) 12 2 16. Krila Krajine 12 2

1 3 1 4 1 1 2 4 3 0 1 5 4 3 4 3

1 41 : 5 31 0 33 : 13 30 4 24 : 13 22 2 21 : 11 22 5 18 : 14 19 5 22 : 20 19 5 19 : 11 17 4 13 : 20 16 5 16 : 18 15 7 18 : 38 15 7 14 : 31 12 5 16 : 21 11 6 7 : 17 10 7 14 : 22 9 6 10 : 18 9 7 13 : 27 9

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dorast Tatry vyhral v Rumenke nad domácim Jedinstvom 1 : 0. Gól dal Ivan Jurás. Výsledky 13. kola: Futog – Susek 2 : 1, Proleter – Šajkaš 3 : 1, Dinamo – Veternik 1 : 0, Jedinstvo – Vinogradar 3 : 1, Petrovaradín – Mladost 4 : 1, Sofeks – Sirig 1 : 1, Slavija – Fr. partizan 1 : 1, TSK – Tatra 2 : 0. Program 14. kola: Fr. partizan – TSK, Mladost – Sofeks, Veternik – Jedinstvo, Šajkaš – Dinamo, Futog – Proleter, Susek – Tatra, Sirig – Slavija, Vinogradar – PetrovaraBoško Trojanović (modrý dres) sa neúspešne dín. Zápasy sa začnú o 13. pokúsil prekľučkovať aj brankára TSK Petkovića hodine.

Šance sa nerátajú... TSK – TATRA 2 : 0 (0 : 0)

Pavel Pálik

j keď v Temeríne nastúpili bez piatich hráčov prvého mužstva, tatranci zahrali dobre a pri trochu lepšej streleckej pohotovosti a šťastia výsledok mohol byť prajnejší pre hostí z Kysáča. Alargić v 37. min. prenikol z ľavej strany, uvoľnil Bojana Trojanovića, ktorý z asi 7- – 8-metrovej vzdialenosti volejom trafil brvno. O dve min. neskoršie podobnú príležitosť zahodil aj mladý Budík. Po prestávke sa po voľnom kope v skrumáži pred bránou najlepšie vynašiel domáci hráč Višekruna a z troch metrov prekonal dobrého Ljubičića. V 72. min. Varga po rohovom kope tiež zo skrumáže dal druhý gól. Vo finiši hostia zatlačili súpera a mali aj tri veľké šance. V 83. min. mladý Vozár sa v trestnom území • ŠPORT •

kľučkou zbavil dvoch domácich obrancov, nesebecky prihral Bojanovi Trojanovićovi, ale tento zaváhal a sieť domácich sa nevlnila. Potom ešte podobné šance mali Trojanovićov brat Boško a Kulík. Zápas v Temeríne sledovalo 100 divákov, viedol ho Savić z Nového Sadu. Žlté karty dostali Petković (TSK) a Boško Trojanović (Tatra). TATRA: Ljubičić, Červený, Kulík, Fejdi, Boško Trojanović, Daneček, Jambrich, Alargić, Bojan Trojanović, Budík, Kohút (Vozár).

1. Veternik 2. Proleter 3. Šajkaš 4. Slavija 5. Petrovaradín 6. TSK 7. Sofeks 8. Susek 9. Fr. partizan 10. Dinamo 11. Sirig 12. Mladost 13. Futog 14. Jedinstvo 15. Tatra 16. Vinogradar

13 10 1 2 33 : 13 31 13 9 3 1 29 : 13 30 13 7 2 4 25 : 15 23 13 6 4 3 22 : 12 22 13 6 4 3 20 : 14 22 13 7 1 5 18 : 18 22 13 6 3 4 29 : 18 21 13 6 2 5 27 : 19 20 13 6 2 5 23 : 19 20 13 5 1 7 15 : 21 16 13 4 3 6 14 : 21 15 13 4 2 7 17 : 19 14 13 4 1 8 18 : 28 13 13 3 2 8 13 : 26 11 13 2 2 9 17 : 35 8 13 2 1 10 12 : 41 7

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský JEDNOTA ŠÍD – OMLADINAC BATROVCI 3 : 0. Šídska Jednota pokračuje s úspechmi. Tentoraz Šíďania na svojom trávniku vyhrali presvedčivo vďaka gólom Milutinovića, Đurđevića a Jovičilića. OFK BINGUĽA – GRANIČAR JAMENA 1 : 0. Najkratší komentár tohto zápasu by mohol znieť – konečne. Keď Šućan vsietil, jasné bolo, že sa domácim konečne usmieva dobrý výsledok. To sa aj stalo, lebo Binguľčania vyhrali tento zápas. Zápas Hajduk Višnjićevo – Jednota Ľuba odročili na žiadosť Ľubanov. 45 /4620/ 8. 11. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Jesenný titul na obzore SLÁVIA – RADNIČKI 3 : 0 (2 : 0) Ján Špringeľ

ž úvodné minúty naznačovali, že ide o derby dvoch prvoumiestnených klubov. Hralo sa rýchlo a bojovne, s prevahou a šancami hostiteľov. V 3. min. po centrovanej lopte z pravého krídla Antićova strela hlavičkou skončila nad žrďou. Šesť minút potom strelu Gigovića obranca Radničkého kryl rukou. Penaltu premenil Petković – 1 : 0. V 12. min. Jovanović z pravej strany pokutoVlastný gól Radičkého: najvyšší v skoku Karović zdvojnásobil vého územia mieril mimo brány. skóre Slávie Prvú strelu Baranda vypálila v 20. min.: vić (zablokovaná strela do autu) LOPTY A DRESY diaľková bomba a P. Čížik (diaľkový projektil tesne Dva dni pred derby jesene zasadala v osade insity Mačužića skončila vedľa). V 35. min. obdobná pozícia Správna rada Futbalového zväzu obcí Kovačica – nepresne. Vzápätí pre Radnički: domáci obranca hral Opovo. Futbaloví funkcionári Predrag Perović a Pavel štandardná situácia rukou, penaltu Mačužića vynikajúRohárik všetkým súťažiacim klubom darovali po tri slávistov: Petković co kryl z ľavého kúta Krstić. lopty a po jedenásť rozlišovacích tréningových viest, z voľného kopu V druhej časti jasne dominovala kým FK Dolina dostala komplet dresov. mieril do šestnástkondične pripravenejšia Slávia. ky, najvyšší v skoku Baranda je najsilnejšia v strede obranca Karović znásobil výsledok štvrťhodinu pred prestávkou mali poľa, futbalisti z filmového mesvlastným gólom – 2 : 0. Poslednú ešte príležitosti Kovačičania Gigo- tečka ale medzi šestnástkami hra-

Zapľul, a dostal zaucho?! HAJDUŠICA – OMLADINAC 2 : 1 (0 : 1) Vladimír Hudec

ápas 11. kola v Hajdušici nebol zohraný v riadnom termíne, lebo po výdatných dažďoch takmer polovica ihriska bola pod vodou. Podľa rozhodnutia súťažiacich orgánov mužstvá Hajdušice a Omladinca z Deliblata tento zápas zohrali v stredu 29. októbra 2014. Hostia meškali a zápas sa začal so 45-minútovým oneskorením, keď rozhodca uzavrel, že sa skončí za vidna. Aj keď prejavili žiadosť vyhrať, útoky Hajdušičanov v prvom polčase nepriniesli výsledky. Na druhej strane hostia mali niekoľko príležitostí, z ktorých jednu aj využili – 0 : 1. Po zmene strán sa hralo takmer výlučne na polovici hostí, ktorí sa húževnate bránili, ale aj otáľali s časom a provokovali. Nuž a keď sa už zdalo, že sa im podarí zachrániť minimálny náskok v 88. minúte, keď slnko už poriadne zapadlo, Radović z voľného kopu vyrovnal a Anđelovski v 91. min. hlavou svojmu celku priniesol všetky

www.hl.rs

tri body. Hostia sa potom pokúsili stoj čo stoj vyrovnať, ale keď stroskotal aj posledný pokus, stalo sa niečo neprípustné. Stredopoliar hostí Tajdić provokoval divákov a zapľul v ich smere, za čo sa mu spoza ohrady dostalo zaucho. Bezpečnostná služba a domáci hráči síce nedovolili incident väčších rozmerov, ale domáci klub, aj keď vonkoncom nemohol vplývať na udalosti a zápas zorganizoval na výbornú, za gesto nezodpovedného diváka, ktorý podľahol provokácii, môže byť potrestaný. HAJDUŠICA: Melich, Radulović (Miksád), Mršić, Pomorišac, G. Stojkovski, Folťan, Đaković, Anđelovski, Đapa (Zambo), Radović, Ružić (Hrudka). MLADOSŤ (V) – HAJDUŠICA 3 : 1 (1 : 1) V prvom polčase zápasu vo Vojlovici domáci futbalisti úplne dominovali ihriskom a vytvorili si početné príležitosti. Predsa boli príliš nepresní, ale

Informačno-politický týždenník

im do cesty skvelými zákrokmi zastal aj brankár Hajdušice Melich. Žiaľ, v 26. minúte bol bezmocný. Domáci obranca Jovanov z voľného kopu silne vypálil pod brvno a priniesol náskok svojmu celku. Aj po tomto góle Vojlovičania neúnavne, ale bez úspechu obliehali bránu hostí. Na druhej strane vo finiši polčasu presný bol Đaković, takže sa na prestávku odišlo s nerozhodným výsledkom. Už v 51. min. sa domáci gólom Gudena znovu ujali vedenia. Po tomto góle hostia sa akoby zbavili tlaku a niekoľkokrát príliš nebezpečne pohrozili domácemu brankárovi Stojčićovi. Dve najvýhľadnejšie príležitosti mal Radović, avšak nevyužil ich. Domáci to vedeli trestať, a v 81. min. Radojković aj tretíkrát matoval Melicha pre konečných 3 : 1. MLADOSŤ: Stojčić, Stojanović, Jovanov, Momčilović, Šegović, Vasić, Žarko, Guden, Stanković (Antić), Forgić (Đorđev), Radojković (Janačković).

li po prestávke slabo. V 52. min. Gigović loboval brankára, ale aj bránu. Onedlho mal šancu aj Antić. Stopercentnú príležitosť nevyužili Kovačičania v 57. min.: Jovanović z pravej strany prihral voľnému Gigovićovi – ťažšie bolo netrafiť. O tri minúty neskôr hrotový útočník Gigović sa odčinil. Cielil presne po novej akcii Jovanovića a Petkovića z pravého krídla – 3 : 0. Päť minút pred záverečným hvizdom Petković strelil nad a ihneď nato skúšal aj Radenković. SLÁVIA: Krstić, Labudić (Strakúšek), P. Čížik, Ján Čerňoš, Radenković, Petković, D. Čížik, Vulišić, Antić (Vukajlović), Jovanović, Gigović (Bíreš). Pre Pančevčana Jovanovića bol tento zápas posledným v slávistickom drese. Vynikajúce kľučky bude devätnásťročný krídelník predvádzať fanúšikom austrálskeho Liverpoolu. Slávisti napravili zlý dojem z pohárového finále na území obcí Kovačica – Opovo, keď na začiatku futbalovej sezóny prehrali v Barande od Radničkého vysokým výsledkom 6 : 1. Tento klub prekvapil Sláviu aj 14. apríla tohto roku nečakanou výhrou v šampionáte 1 : 2. Kúzlil vtedy z protiútokov Šušnjar, ktorý si teraz oblieka dres Doliny. HAJDUŠICA: Melich, Miksád (Barbulović), Mršić, Pomorišac, G. Stojkovski, Folťan, Đaković, Đapa, Zambo (Hrudka), Radović, Ružić. Výsledky 12. kola: Jugoslavija – Vojvodina 0 : 1, BAK – Vulturul 2 : 0, Sloga – Jedinstvo Stević 4 : 1, Polet – Partizan 2 : 0, Omladinac – Crvena zvezda 3 : 3, Mladosť (V) – Hajdušica 3 : 1, Slávia – Radnički 3 : 0, Budućnost – Mladost (O) 4 : 1.

1. Slávia 12 11 2. Vojvodina 12 8 3. Radnički 12 8 4. Mladosť (V) 12 8 5. Polet 12 7 6. Jedinstvo Stev. 12 6 7. BAK 12 6 8. Sloga 12 5 9. Partizan 12 4 10. Mladost (O) 12 4 11. Hajdušica 12 4 12. Jugoslavija 12 4 13. Omladinac 12 3 14. C. zvezda 12 3 15. Bud.(A)(-1) 12 2 12 1 16. Vulturul

1 2 1 0 1 2 2 1 2 2 1 1 3 2 1 2

0 45 : 5 34 2 23 : 11 26 3 23 : 9 25 4 26 : 19 24 4 32 : 17 22 4 31 : 28 20 4 20 : 22 20 6 21 : 25 16 6 22 : 20 14 6 16 : 20 14 7 14 : 21 13 7 21 : 32 13 6 23 : 35 12 7 15 : 24 11 9 16 : 46 6 9 8 : 22 5 • ŠPORT •

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

A dve penalty? BUDÚCNOSŤ – LSK 0 : 0

Ján Murtin

ložianskym futbalistom sa pred 200 divákmi nepodarilo poraziť dobre organizovaných hostí z Laćarka, ktorí prišli s cieľom neprehrať, a tak zostať na tabuľke pred hostiteľmi. V pravom majstrovskom, tvrdom zápase domáci diktovali tempo, ale sa do šancí dostávali iba po prerušení hry. Dva-tri sľubné centre Lukića na prvú žrď nemal kto zaslať za chrbát naladeného Aleksića. Brankár LSK v 29. min. vyrazil strelu Lukića z voľného kopu z 25 metrov na roh. V 36. min. po rohovom kope bravúrne kryl strelu Alića hlavou z troch metrov. Hostia v prvom polčase iba raz pohrozili Zeljkovićovi, ale sľubný center Grbić zaslal ponad brvno. V 47. min. náhradník Leđanac sa dostal do šance, no v poslednej chvíli ho obetaví stopéri hostí úspešne blokovali. Najväčšiu šancu domácich po krásnej prihrávke Lukića zahodil solídny Panić, ktorý sa ocitol na dvanásť metrov zoči-voči s brankárom Aleksićom, ale slabšou pravou nohou kopol vedľa brány.

Rukou znemožnený gól: Branko Batinić (Budúcnosť Hložany) Vo finiši zápasu rozhodca Erbes z Nového Sadu oškodil domácich o dve čisté jedenástky. V 85. min. Matić ušiel strážcom a Stojičić ho rukami šmaril na trávnik, no očividný faul rozhodca nechcel pískať. V nadstavenom čase najprv Leđanac trafil do ruky obrancu a rozhodca správne nariadil iba rohový kop za Budúcnosť. Po ňom Đekićovu prihrávku Batinić zblízka hlavičkoval, no obranca Radulović rukou znemožnil, aby sa vlnila

sieť brány LSK. Na prekvapenie všetkých rozhodca nepískal nič, čo vyvolalo veľkú revoltu v radoch domácich futbalistov, tiež v obecenstve. Po zápase obranca hostí sa priznal, že to bola jedenástka ako „zemeguľa, ale keď rozhodca nepískal – čo je tu je!“ Na zápase sme videli štyri žlté karty, po dve v každom mužstve. Domáci ich dostali štandardne za frflanie na rozhodcov (Lukić a Leđanac), kým hostia boli potrestaní za ostré zákroky. Keby sa rozhodca riadil podľa pravidiel futbalovej hry, hráči LSK museli za otáľanie hry dostať aspoň ešte 3 – 4 žlté karty. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đekić, Batinić, Uroš Joksimović, Alić, M. Kobilarov, N. Kobilarov (Leđanac), Trivunović, Matić, Lukić (Sivčević), Panić (Obradović). Výsledky 12. kola: Budúcnosť – LSK 0 : 0, Jugović – Borac 1 : 7, Ljukovo – Index 2 : 2, Omladinac – Hajduk 2 : 0, Mladost – Jednota 2 : 0, Kabel – ŽSK 1 : 1, Graničar Sremac – Kupinovo 1 : 1, Crvena zvezda – Sloga 0 : 0.

Károly Vig

Erdevíčania boli lepším mužstvom, re Erdevíčanov Raičević a Grković mal tento zánevyužili niekoľko pas v Novom príležitostí aj vtedy, Sade veľký význam keď sami vybehli preto, aby prerušili pred brankára Časériu slabých vývića, ale netrafili sledkov. Hneď trebránu. ba povedať, že sa Domáci sa hlavvyznamenali obaja ne bránili s cieľom, brankári, ktorí majú aby neinkasovali najväčšie zásluhy, Bod je úspech: Boris gól. To sa im aj pože sa siete nevlnili. Považan (Sloga Erdevík) darilo a hráči Slogy V 33. min. rozmôžu len banovať, hodca Goran Vukčević z Novej že nevyužili niekoľko šancí a nePazovy oprávnene potrestal vyhrali tento zápas. červenou kartou najlepšieho SLOGA: Tojagić, Babić (Šarić), hráča domácich Zečevića, nuž Radin, Bojanić, Jelčić, Raičević, C. zvezda mala do konca hráča Kovačević, Nedić, Grković, Pomenej na trávniku. S hráčom viac važan (Simeunović), Matić.

• ŠPORT •

Foto: J. Pucovský

1. Omladinac 2. ŽSK 3. Kabel 4. Borac 5. Mladost 6. C. zvezda 7. Ljukovo 8. Sloga 9. LSK 10. Budúcnosť 11. Index 12. Jednota 13. Gran. Sremac 14. Jugović 15. Kupinovo 16. Hajduk

12 10 12 7 12 7 12 7 12 6 12 4 12 5 12 4 12 4 12 4 12 3 12 3 12 3 12 2 12 1 12 1

1 4 2 1 4 5 2 4 3 2 3 3 2 4 5 4

1 28 : 8 31 1 20 : 8 25 3 19 : 7 23 4 23 : 9 22 2 21 : 13 22 3 15 : 14 17 5 13 : 20 17 4 13 : 17 16 5 15 : 23 15 6 13 : 16 14 6 12 : 15 12 6 12 : 16 12 7 12 : 17 11 6 15 : 26 10 6 7 : 16 8 7 13 : 25 7

Dolu kopcom MLADOST – JEDNOTA 2 : 0 (2 : 0)

Matej Bzovský

Brankári hrali prím S CRVENA ZVEZDA – SLOGA 0 : 0

Program 13. kola: Sloga – Budúcnosť, Kupinovo – C. zvezda, ŽSK – Graničar Sremac, Jednota – Kabel, Hajduk – Mladost, Index – Omladinac, Borac – Ljukovo, LSK – Jugović.

taropazovskí futbalisti nezopakovali úspech z minulej sezóny, keď vyhrali v Báčskom Jarku nad mužstvom Mladost 1 : 0 gólom mladého Avramovića. Tentoraz zažili prehru, podľa predchádzajúcich výkonov možno aj očakávanú, a tak sú v tabuľke čoraz nižšie. Domáci agresívnou obranou od začiatku zápasu eliminovali útočnú silu hostí. Už v 10. min. Zukić z voľného kopu ideálne „posadil“ loptu na hlavu nabiehajúceho záložníka Ratića, ktorý nekompromisne vsietil – 1 : 0. Po inkasovanom góle hostia odkopávali loptu čím ďalej od svojej brány, ale medzi útočníkmi nebolo jednotlivca, ktorý by vážnejšie ohrozil domáceho brankára. Dve šance nestačili Jednote na vyrovnanie, a potom v 39. min. brankár Marko Mijatović nedovoleným, ale jedine možným spôsobom zrazil Svitića. Správne nariadenú jedenástku skúsený Mudrinić premenil na 2 : 0.

Druhý polčas obetavo hrajúci Pazovčania začali trochu lepšie, útoky zakladali prostredníctvom rýchleho, ale osamelého Furtulu, ktorého domáci dobre strážili. Dve-tri príležitosti na prekonanie pevnej domácej obrany nestačili. „Bez pravého útoku, dobrého kanoniera ťažko vyhrať,“ povedal po zápase tréner Milan Vujasin. „Vo väčšej časti zápasu hrali sme bez dôrazu a nasadenia. V našej hre sa nemôže nič podstatné napraviť, aj keď dobre trénujeme. Jednoducho hovoriac nemáme mužstvo pre väčšie dosahy a chýba nám aj viac kvalitných hráčov. Zostáva nám ďalej bojovať s disponujúcim kádrom o čím lepšie postavenie v prvej časti majstrovstiev. V zimnej prestávke treba rozmýšľať o prípadných posilách, samozrejme, ak to prostriedky v rozpočte klubu dovolia.“ JEDNOTA: Mijatović, N. Bojić, Jelović, Šuša, Stegnjajić, Gačić, Furtula, Šestović (Tanasković), Dimić (Milaković), Igrač, Ivančević.

45 /4620/ 8. 11. 2014

Šport SPOMIENKA NA JÁNA KOVÁČA-BIELEHO

Legenda Jednoty a Mladosti Matej Bzovský

o ťažkej, krátkej a neúprosnej chorobe sa v 87. roku života nenávratnou cestou vybrala jedna z legiend staropazovského, ale i petrovského futbalu Ján Kováč, ktorého sme poznali podľa prímen Biely alebo Žan. Ján Kováč začal behať za loptou už ako decko po prkosovských pažitiach, a potom sa ako pätnásťročný dostal do najlepšieho zloženia voľakedajšieho krátko pôsobiaceho PSK. Po demobilizácii v roku 1946 sa stal štandardným hráčom Jednoty, ktorú dočasne opustil pre odchod do petrovského gymnázia. Vo futbalovej kariére pokračoval v radoch petrovskej Mladosti, kde s veľkým úspechom hrával štyri sezóny. S mimoriadnym futbalovým technikom Ondrejom Kolárom bol úderným tandemom tohto známeho báčskeho klubu v chýrečnej Vrbare. Po skončení gymnázia sa zapísal spolu so svojím veľkým priateľom a spoluhráčom

Ondrejom Kolárom z Mladosti na Sloga), za prítomnosti viac ako Poľnohospodársko-technickú fa- 400 fanúšikov Jednoty, ktorí do kultu v Zemune. Obaja Nového Sadu cestohrali v tíme fakulty, ktovali špeciálnym vlarý získal prvé miesto kom. Po veľkom boji v rámci Belehradskej na trávniku s vtedy univerzity. Týchto silným mužstvom dvoch dobrých futSrbobranu Jednota balistov a kamarátov vyhrala 1 : 0. Jediný zaradili do univerzitgól padol vďaka šiného mužstva, ktoré kovne odcentrovanej si vtedy zmeriavalo sily lopte Janka Kováča, s ostatnými univerzitktorú hlavou do siete nými výbermi zo Skopupravil tiež obľúbený je, Záhrebu, Sarajeva, hráč fanúšikov JednoTitogradu a Ľubľany. ty Nebojša Škorić. Ján Kováč nezabúSvojho času si dal ani na svoju JedKováčovo šikovné notu, v ktorej hrával narábanie s loptou pravokrídelníka, odkiaľ všimli i čelní ľudia výborne nahrával do belehradskej Crvenej stredu ihriska. V mod- Ján Kováč-Biely zvezdy, prvoligového ro-bielom tričku JedZemuna, Borova, ale noty dosiahol najväčšie úspechy. jemu sa nechcelo z Pazovy, lebo Medzi nimi je aj v análoch klubu tu zaoral hlbokú futbalovú brázdu. natrvalo zapísané získanie veľ- Po nej kráčal plných pätnásť rokov, kého pohára Vojvodiny. Finále zohral viac ako 500 majstrovských, tejto masovej súťaže sa hralo pohárových a priateľských zána ihrisku Vojvodiny (niekdajšia pasov. Vyznačoval sa korektnou

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Bezmocní aj v Sonte Juraj Pucovský

erby jesene sa hralo v Ratkove, kde výsledok takmer do poslednej chvíle bol nerozhodný 1 : 1, čo by viac potešilo hostí z dediny Aleksa Šantić. Potom však rozhodca Rakić odpískal penaltu za domácich, z ktorej títo vsietili gól, a tak Radnički pravdepodobne získa titul jesenného majstra, lebo by v poslednom kole nemal mať ťažkú úlohu v Rastine. O nespokojnosti Šantićanov netreba ani len hovoriť. Najviac gólov diváci videli v Kolute, kde domáce Jedinstvo podľahlo hosťom z Kupusiny 3 : 4. Bod si odniesla Šikara z Crvenky. Jedinstvo v Ribareve zaznamenalo prvú výhru, na ktorú jeho priaznivci čakali viac ako 900 minút!

www.hl.rs

Laliťania na hosťovaní v Sonte, odkiaľ sa posledné tri roky vracali s plným ziskom, tentoraz nepochodili dobre. Domáci v tejto chvíli majú omnoho lepšie mužstvo, ktoré si ľahko poradilo s hráčmi Panónie. Hostia úspešne odolávali len do 25. min., keď sa ich sieť prvýkrát vlnila. Do polčasu bolo 2 : 0. Ďalšie štyri góly mužstvo Dinama dosiahlo v 60., 67., 70. a 80. min. Lalitskí futbalisti môžu byť ešte šťastní, že neinkasovali viac gólov, lebo Sonćania trikrát trafili žrď, rozhodca im anuloval jeden gól a nepískal aspoň jednu penaltu! Tak zverenci domáceho trénera Vinka Đanića pokračujú v úspechoch, keďže na posledných šiestich zápasoch štyrikrát vyhrali, dvakrát remizovali, pri-

Informačno-politický týždenník

čom dosiahli gólový pomer 13 : 1. Všetka česť, dinamovci! Výsledky 10. kola: Crvenka – Šikara 2 : 2, Jedinstvo (K) – Partizan 3 : 4, Jedinstvo (R) – Rastina 1 : 0, Radnički – A. Šantić 2 : 1, Dinamo – Panónia 6 : 0. Voľný bol Metalac. Program posledného kola: Panónia – Crvenka, A. Šantić – Dinamo, Rastina – Radnički, Partizan – Metalac, Šikara – Jedinstvo (K). Voľné je Jedinstvo (R).

1. Radnički 2. Aleksa Šantić 3. Šikara 4. Dinamo 5. Partizan 6. Jedinstvo (K) 7. Metalac 8. Crvenka 9. Jedinstvo (R) 10. Rastina 11. Panónia (-1)

9 9 9 9 9 9 9 9 10 9 9

7 6 5 5 5 5 4 2 1 1 1

1 1 3 3 2 0 0 3 2 1 0

1 31 : 8 22 2 20 : 10 19 1 21 : 10 18 1 17 : 8 18 2 21 : 13 17 4 20 : 17 15 5 13 : 12 12 4 11 : 16 9 7 6 : 22 5 7 15 : 25 4 8 6 : 40 2

hrou, vážil si súpera, v kariére nedostal žiadne napomenutie, ani len žltú kartu. Po skončení bohatej futbalovej kariéry Ján Kováč sa venoval zamestnaniu profesora, rodine, spoločenskej činnosti. Na Jednotu nikdy nezabudol, neraz spomínal na zápasy, ktoré hral s velikánmi pazovského futbalu: brankárom Balážom-Mamičkou, Stefanovićom-Bećarom, Pavlom Menďanom-Pálikom, Dvornickým-Bearom, Kabasom, Jurajom Arnoldom, Očovajom, Barjaktarevićom, Rumanom, Malkom, Sontićom, Škorićom, Kerstingom, Hadžićom a ďalšími. Ján Kováč – Biely alebo Žan – zostane pazovským a petrovským milovníkom futbalu v peknej a trvalej spomienke, najmä za všetko to, čo venoval Jednote a Mladosti.

PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – SKUPINA ZÁPAD

Druhá výhra doma

VK KULPÍN – VK PARTIZAN 3 : 0

Katarína Gažová

sobotu 1. novembra 2014 si v Kulpíne sily zmerali dve najsilnejšie mužstvá v Prvej vojvodinskej lige – skupina západ. Mužstvo z Báča má vysokých a kvalitných hráčov a ani mužstvo Kulpína v tom nezaostáva. Kvalitu hráčov a dobrú formu prejavili aj tentoraz na zápase doma, keď presvedčivo zvíťazili nad mužstvom Partizana. Možno povedať, že domáci odohrali ako nikdy doteraz, a tak potešili početných fanúšikov na zápase v telocvični kulpínskej školy. Preto neprekvapuje, že sa zápas skončil presvedčivou výhrou kulpínskeho mužstva maximálnym výsledkom 3 : 0. Výsledky jednotlivých setov boli takéto: 25 : 16, 25 : 15 a 25 : 19. VK KULPÍN: Relota, Stančul, Babić, Ćirić, Petrušić, Dudáš, Zima, Govorčin, Zanfirović, Stojanović, Lekár, Očenáš. V sobotu 8. novembra lokálne volejbalové derby zohrajú VK Maglić 1953 a VK Kulpín v maglićskej športovej hale. • ŠPORT •

Pred bránou Kriváňa znova nič!

FUTBALOVÁ JESEŇ V PIVNICI A SELENČI

Slávia prevýšila Kriváň Juraj Pucovský

ivnická Slávia a selenčský Kriváň do nových majstrovstiev Medziobecnej ligy Báčska Palanka – prvá trieda vykročili z celkom rozličných pozícií. Selenčania vlani obsadili 4. priečku, ktorá im priniesla postup do novoutvorenej Oblastnej ligy ÚFZ Nový Sad, ale svoje miesto predsa prepustili palanskému mužstvu Stari grad. Pivničania zasa skončili na poslednom mieste a len vďaka reorganizácii futbalových súťaží zostali v tejto lige. Jesennú časť súťaže v sezóne 2014/15 pivnická Slávia skončila na druhom mieste, keď 5 zápasov vyhrala, po dva hrala nerozhodne a prehrala, s gólovým pomerom 22 : 13 a získala 17 bodov. Pivničanov najviac škrie prehra na domácom trávniku s priamym konkurentom o titul, jesenným majstrom Hercegovcom z Gajdobry. V prípade výhry teraz by

zaslúžene oslavovali pivnickí futbalisti. Selenčský Kriváň jeseň skončil na šiestom mieste s troma bodmi menej od Slávie. Selenčania štyri zápasy vyhrali, dva hrali nerozhodne a tri prehrali. Gólový pomer je 17 : 14. Kapitán Mário Malina a spoluhráči svoju bilanciu pokazili v posledných dvoch kolách, keď prehrali doma s mužstvom Bački hajduk a v Neštíne rovnakým výsledkom – 1 : 2. Zvlášť boľavé pre fanúšikov je to, že s tímom z B. N. Sela „žltí“ mali výhru v hrsti, dlho viedli 1 : 0, a potom vo finiši hostia v priebehu niekoľkých minút obrátili výsledok. Futbal je taký, zvraty sú možné, radosť takmer v okamihu vystrieda rozčarovanie. Môžeme však kvitovať, že Slávia a Kriváň vcelku nesklamali svojich fanúšikov. Jarná odveta bude príležitosťou na to, aby ešte viac radosti zavítalo na futbalové trávniky a tribúny v Pivnici a Selenči.

Brankár Slávie Vladimír Čobrda

Gólman Kriváňa Pavel Naď

Duel o loptu: Vlastimír Nímet a Daniel Kočonda (zľava)

Kôpka radosti Selenčanov

• ŠPORT •

Prepáč, Ivane Kotiv!

Obrazy dávno zabudnutých predkov – plagát pre výstavu Časť súboru Obrazy dávno zabudnutých predkov – jeden z fotoeditoriálov Výstavná skrinka s uznaniami

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Art centrum Chlieb a hry Art centrum Chlieb a hry je umelecké centrum sídliace v Starej Pazove; 15. marca 2007 ho založili scenárista, herec, režisér a dizajnér, významný umelec doc. M. Benka (Akadémia Benka, Brtková a Feldy umení, Nový Sad, a Fakulta dramatických umení, Belehrad) a skupina pred Veľvyslanectvom SR umelcov, vydavateľov, pedagógov: akademická maliarka a filmová režisérka v Belehrade M. Brtková, spisovateľ a vydavateľ M. Demák, akademický maliar a grafik prof. Mgr. art. J. Klátik, hudobník, člen Belehradskej filharmónie Mgr. art. Lj. Lazić, mezzosopranistka B. Bulovićová, herec a pohybový umelec Z. Kožík, vydavatelia a tlačiari Ivkovićovci, profesorka V. Pavkovová, pedagogička a prekladateľka, účtovníčka D. Zlatkovićová, sekretárka V. Benková a generálny koordinátor N. Begović. Neskoršie sa umelcom pripojili aj akademický sochár M. Havrilov, architektka M. Gegenbauerová a kostýmová výtvarníčka J. Zlatkovićová. Za sedem rokov pôsobenia AC bolo zamerané na usporiadanie výstav, vydavateľskú činnosť (knihy M. Demáka, J. Klátika, V. Hronca, J. Čajaka...), ale najmä na divadelnú produkciu: Maľované inovaťou (premiéra v Opere a Theatre Madlenianum v Belehrade), Obrazy môjho sveta (premiéra v RND v Bratislave), Na krídlach snov, Betlehem, Dni zo snov Einsteinovcov, Divadlo v obraze – Obraz v Maľované inovaťou – divadle. Predstavenia AC sa zúčastnili na početných festivaloch, prezentáciách, plagát pre predstavenie umeleckých dielňach tak doma, ako aj v zahraničí (na Slovensku, v Taliansku, Chorvátsku, Maďarsku, Čiernej Hore, Poľsku). Umelci AC vystúpili na troch kontinentoch: v Európe, Ázii a v Afrike (len v Teheráne za desať dní predstavenie videlo viac ako 10 000 divákov) a za svoju prácu M. Benka s africkou získalo mnohé prestížne ocenenia. delegáciou v Káhire Anna Lešťanová Divadlo Foto: z archívu AC Chlieb a hry v obraze – Obraz v divadle – katalóg

Súbor Maľované inovaťou v Gaze, 2008

Návrat z Teheránu, letisko v Istanbule, 2008

Dni zo snov Einsteinovcov