Hlas 48 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4623/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 29. 11. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Predsedníčka NRSNM

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Električkou k zopätým rukám

„Hádzaná” do siete Partizana

Z obsahu

29. 11. 2014 | 48 /4623/ Uzávierka čísla: 26. 11. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Ďalšia štvorročná výzva 6 Zbližovanie a zlaďovanie pozícií 8 Nevyhnutné zmeny v zákone

10 ĽUDIA A DIANIA 11 Bohatá ponuka srbských a slovenských škôl 13 Poznatky pre budúcnosť 21 Kto prednášal na evanjelickom gymnáziu vo Vrbase?

Zhromaždenie APV bolo dejiskom medzinárodnej konferencie Posilnenie malých a stredných podnikov prostredníctvom záručných schém a európskeho COSME programu. Prebiehala 20. novembra. (s. 9) O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Vrtuľník s cukríkmi v Pivnici

23 MOZAIKA 23 Kostol bez žiadnych kovových prvkov 24 Digitalizácia TV vysielania v Srbsku 30 Adventný kalendár pre zamestnané ženy

31 KULTÚRA 34 Súčasná slovenská literatúra na dlani 36 Prihlásených pätnásť spevákov

Ústrednou témou 10. konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorá prebiehala v piatok 21. novembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade, bolo Hudobné umenie v živote človeka. Podujatie otvorila Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS (na snímke sprava). (s. 31) E. Šranková

37 Sviatok spevu po selenčsky

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Hosťom len omrviny 47 Domácim len prvé slovo 48 V druhej časti iná nôta Autorka titulnej fotografie: Jasmina Pániková

Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca v sobotu 22. novembra 2014 zorganizoval ďalšie Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny. V rámci dvoch koncertov 8 zborov z Vojvodiny a hosťujúci Univerzitný zbor Mladosť z Banskej Bystrice v evanjelickom kostole spievali duchovné a v aule základnej školy svetské piesne. (s. 32) J. Čiep

Editoriál

Staronovou cestou

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Foto: J. Pániková

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Aj tento rok je pomaly za nami. Ešte len jeden mesiac, ale aj ten rýchlo preletí. To historické, čo sme mali pred sebou v tomto roku, je už za nami: zdolali sme voľby a máme už aj novú Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny.

ak ako sa na parlament patrí, aj tento náš národnostný slovenský má väčšinu a opozíciu. A aj keď NRSNM „v zmysle zákona zastupuje slovenskú národnostnú menšinu v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania v jazyku národnostnej menšiny a úradného používania jazyka a písma, zúčastňuje sa v procese rozhodovania alebo rozhoduje o otázkach z týchto oblastí a zakladá ustanovizne, hospodárske subjekty a iné organizácie tiež z týchto oblastí“, kandidovanie členov jej tretieho mandátneho zloženia z až piatich listín pochopiteľne poznačilo aj prvé zasadnutie a voľbu prvého človeka. Prvého medzi rovnými, ale predsa prvého. Aj keď sme všetci tak trochu kombinovali a predpovedali, právo priamo na voľbu vplývať mali iba tí vyvolení dvadsiati deviati, ako sa to v istom divadle hovorí „právoplatní a zákonom chránení“ členovia rady. A oni tajným hlasovaním rozhodli, že aj v treťom mandáte žezlo predsedníčky zveria do rúk Anne Tomanovej-Makanovej. Teraz sú všetky oči upriamené na ňu. Budú v práci Národnostnej rady zmeny? Koľko v tej staronovej ceste bude starého a koľko nového? Nepopierateľne predsedníčka Tomanová-Makanová musí počítať so silnou opozíciou, s jej kontrolnou a politickou prácou. Ale v práci Národnostnej rady sa predovšetkým očakáva konštruktívna spolupráca a konštruktívna výmena názorov, čím menej emotívnych diskusií s osobným osočovaním, korektný politický zápas o hodnoty, ktoré majú zlepšiť život Slovákov v Srbsku. Ale aby sme sa aj my nedostali do tej roviny, že NRSNM stotožňujeme s jednou osobou a s jednou Annou. Veď medzi základnými zásadami práce Národnostnej rady je i snaha angažovať čím širší okruh ľudí. Doteraz napríklad bolo do práce NRSNM okrem 29 zvolených členov a 5 zamestnancov odbornej služby aktívne zapojených takmer 200 členov výborov a ich komisií, predovšetkým odborníkov zo štyroch oblastí, ktoré sú v kompetencii Národnostnej rady. A je tu priama či nepriama spolupráca so 41 vzdelávacími inštitúciami, v oblasti kultúry so 79 slovenskými spolkami, inštitúciami, organizáciami a združeniami, v oblasti informovania s 11 médiami a v oblasti úradného používania jazyka a písma s 11 obcami, v ktorých sa slovenčina používa v úradnom styku. Kto bude tentoraz v tíme tých 200 oslovených a angažovaných, ako budú pracovať výbory a komisie? Či bude iná transparentnosť? Zmení sa napríklad niečo v trápnej finalizácii Stretnutia v pivnickom poli, kultúrneho podujatia, kde je NRSNM jedným zo zakladateľov a ktoré už dva ročníky zostalo bez podpory jedného zo závažných spoluorganizátorov? Jesto čo dobiehať, naprávať, spresňovať. Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  48 /4623/ 29. 11. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

168 HODÍN

Zlomové obdobie

Zodpovednosť A N

Oto Filip

Michal Ďuga

a tragické udalosti sme všetci veľmi citliví a je to aj normálne, čiže tak to aj má byť, lebo v opačnom prípade by to bol krok od podstaty človeka, od jeho humánnej podstaty. Predovšetkým sa nás dotýka, keď sú účastníci a obete tých tragických udalostí mladí ľudia. Tak to bolo aj v najnovšej dopravnej tragickej udalosti v Belehrade, v ktorej vyhasli životy troch mladých ľudí. Hneď sa ozvala vyhlásením aj podpredsedníčka vlády Srbska a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová, že ohľadom takých tragických udalostí máme morálny záväzok a občiansku povinnosť, aby sme vykonali všetko, aby k takým nešťastiam neprichádzalo. Žiaľ, čoraz viac mladých ľudí pod vplyvom alkoholu a v autách so silným motorom hynie v dopravných nehodách. Preto sa ako kompetentná v tejto oblasti rozhodla hneď založiť pracovnú skupinu, ktorá súrnym postupom navrhne zákonné zmeny ochrany mládeže v doprave, ktoré budú musieť byť schválené súrnym postupom, aby sa začali uplatňovať už od 1. januára budúceho roku. Podľa jej návrhu osobám do 21. roku života by sa malo zakázať jazdiť na silných autách, predovšetkým v nočných hodinách, a mal by pre nich platiť prísny zákaz používania alkoholu, tiež aby boli tresty prísnejšie, ak sa v autách nachádzajú aj deti. Dokonca zdôraznila, že je ochotná rozprávať sa o tých opatreniach aj s odborníkmi z dopravy, aby sa prihliadlo i na prax európskych krajín, kde také predpisy už sú, ako aj s rodičmi. Už uplynulý utorok sa mala pracovná skupina po prvýkrát stretnúť, žiaľ, to sa potom posunulo o jeden deň, ale aj napriek tomu veríme, že sa dodrží plánovaná sedemdňová lehota navrhnúť zákonné zmeny, aby sa o tom mohla vyjadriť aj vláda, aj parlament, a aby od nového roku bola platná nielen väčšia bezpečnosť, ale aj ľudská zodpovednosť.

www.hl.rs

kýkoľvek pohľad na dni za nami by nemal byť bez zreteľa na celkový kontext doby, ktorá v zásade už dlhšie neposkytuje možnosť optimálnych východísk. Keď však nie sú optimálne, dobrý je nástup akýchkoľvek. Jedno sa objavilo pred vyše týždňom: misia MMF a predstavitelia našej vlády dosiahli súhlas uzavrieť nový trojročný stand-by aranžmán v hodnote miliardu eur. Oznámili to v Belehrade vedúca delegácie MMF Zuzana Murgašová a minister financií Dušan Vujović, ktorý podčiarkol, že sa program, obsahujúci všetky zložky na vznik dobrého rozpočtu na nadchádzajúci rok, stane operatívny už l. januára 2015. Aj tú druhú správu z rovnakého dňa, 20. novembra, možno považovať za kladnú a potešujúcu. Na záver návštevy Belehradu európsky komisár pre susedskú politiku a rozširovanie Johannes Hahn zhodnotil, že sú Európska komisia a európska rodina národov partnerom Srbsku na jeho ceste k členstvu v EÚ, ako i to, že je z postoja premiéra Aleksandra Vučića jasné, že je cestou Srbska cesta k Európskej únii. Dôležitou témou rozhovorov, ktoré Hahn



mal s prezidentom Tomislavom Nikolićom, premiérom Aleksandrom Vučićom, predsedníčkou Národného zhromaždenia Majou Gojkovićovou, ministrom spravodlivosti Nikolom Selakovićom a členmi parlamentného Výboru pre eurointegráciu, boli i otázky realizácie vážnych hospodárskych a ďalších reforiem, príchodu investorov, otvárania nových prístupových kapitol, vôbec zveľadenia nášho demokratického, právneho a politického systému. V rozhovore s Hahnom premiér Vučić zopakoval, že Srbsko vedie politiku v záujme svojich občanov, že je naším strategickým cieľom cesta do EÚ, že Rusku nebudeme uvádzať sankcie a že podporujeme územnú integritu Ukrajiny. Iste za zmienku stoja aj slová európskeho komisára Hahna, že v budúcom období často mieni navštevovať Belehrad s cieľom zaistiť a prispieť k tomu, aby sa Srbsko čím skôr stalo členom únie, tiež tie, že vzťah Srbska k Rusku nebude vplývať na otváranie nových kapitol. To, že je nielen v živote, ale aj v politike málo jednoliatych a neporovnateľne viac kontrastných farieb a správ, potvrdil piatok, keď z tureckého Istanbulu prišla správa o tragickom incidente pred tamojšou špor-

tovou halou, v ktorom o život prišiel fanúšik Marko Ivković. Tento zločin, hodný rázneho odsúdenia, sa však neuveriteľne rýchlo začal premietať do iných polôh, hlavne politických a diplomatických, takže sa viaceré neodmerané reakcie naň skôr podobali na prilievanie oleja na oheň, než na triezve pokusy urovnať situáciu, a predovšetkým vinných za zločin čím skôr objaviť a primerane potrestať. V čiernej, nie síce dennej, ale ročnej kronike je aj správa, že od začiatku roka v domácom, rodinnom násilí prišlo o život 22 žien, kým sa strediskám pre týrané ženy o pomoc obrátilo ich vyše 2 700. Tá krimikronika sa zase neobíde bez správy o pondelkovom zatknutí majiteľa Farmakomu MB Miroslava Bogićevića na Letisku Nikolu Teslu pri Belehrade pri pokuse opustiť krajinu. Vyšetrovanie o podozrení, že braním úverov poškodil Hospodársku banku a štát o viac než dvadsať miliónov eur, polícia ukončila pred niekoľkými dňami. Čo nový deň, to ďalšie nemilé prekvapenie. Je to osud týždňov, dní a hodín plných zlomov. Tých je, žiaľ, stále neporovnateľne menej pozitívnych než tých iných: komplikovaných a negatívnych.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IVANA BACANOVIĆOVÁ-JUKLIČEKOVÁ, ŠTÁTNA EXPERTKA, AUSTRIA WIRTSCHAFTSERVICE (AWS), RAKÚSKO

Dôležitý úsek Oto Filip – Čím sa v Rakúsku hlavne zaoberajú malé a stredné podniky? – Ako aj inde, tieto podniky sú dôležitým úsekom ekonomiky, či už pôsobia v turizme, v gastronómii alebo v iných sférach. Na

Informačno-politický týždenník

strane inej máme aj dosť podnikov, ktoré sa práve upriamujú na úsek informačných technológií, menovite na elektroniku, elektrotechniku, počítačový softvér. Hodná časť podnikov je spätá aj s automobilkami, takže dosť závisia od produkcie áut, od

tejto branže. Povedala by som, že sú tie oblasti záujmu veľmi rozličné, dosť pestré. My ako AWS nemáme nejako vyhranené tie úseky, keďže sa v rámci prístupu podnikov financiám pri poskytovaní záruk riadime heslom: ktokoľvek vstúpi, je vítaný. Jedine, kde nepôsobíme, je turizmus a gastronómia, lebo na to existuje jedna banka a jedna inštitúcia, ktoré sa nimi zaoberajú. • TÝŽDEŇ •

Nové zloženie NRSNM

Z KONŠTITUTÍVNEHO ZASADNUTIA NRSNM

Ďalšia štvorročná výzva Jasmina Pániková

o 26 dňoch, koľko uplynulo odo dňa volieb členov do národnostných rád, príslušníci slovenskej národnosti sa v piatok 21. novembra konečne dozvedeli, kto bude v čele Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a ktoré osobnosti z kandidačných listín budú rokovať o otázkach dôležitých pre našu menšinu. Napäté tváre prítomných v zasadačke Zhromaždenia AP Vojvodiny skutočne svedčili o tom, že vymenovanie predsedu rady na ďalší štvorročný mandát až do konca zostane neisté. Tak aj bolo. Pätnásť hlasov bolo v prospech doterajšej predsedníčky Anny Tomanovej-Makanovej, kým druhý navrhnutý kandidát Pavel Surový mal 13 hlasov. Jeden hlasovací lístok bol neplatný. Vymenovaní boli aj podpredsedovia Národnostnej rady, ktorými sú Ján Litavský (pre Banát), Juraj Červenák (pre Báčku) a Miroslav Kožík (pre Sriem). Avšak samotnému hlasovaniu za predsedu a podpredsedov NRSNM predchádzalo potvrdenie mandátov členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Staronové zloženie rady od minulého piatka tvoria títo členovia: Anna Tomanová-Makanová, Vla• TÝŽDEŇ •

dimír Valentík, Jarmila Ćendićová, Ladislav Petrovič, Anna Chrťanová-Leskovcová, Miroslav Kožík, Zuzana Lenhartová, Martin Zloch, Jarmila Šprochová-Beličková, Samuel Čelovský, Pavel Surový, Libuška Lakatošová, Katarína Vrabčeniaková, Zlatko Lenhart, Anna Boldocká-Ilićová, Ján Havran, Miroslav Benka, Zlatko Šimák, Anna Huďanová,

výsledkoch, ktoré získali v predchádzajúcom mandáte. „To, čo nebolo dostatočne dobré, to, čo nedalo adekvátne výsledky, budeme sa usilovať meniť a zlepšovať,“ hovorí Tomanová-Makanová. „Budeme v sústavnom kontakte s našimi výchovno-vzdelávacími a kultúrnymi ustanovizňami, kultúrno-umeleckými spolkami, združeniami a médiami, kde nás očakáva veľa práce, – Budeme skúmať keďže sa musia privavšetko, čo sa bude tizovať a podľa terajrobiť, – hovorí šieho Zákona o národP. Surový nostných radách viac nemôžeme preberať zakladateľské práva.“ Predsedníčka vyjadrila nádej, že všetci členovia budú dobre spolupracovať, bez ohľadu na to, do ktorej listiny patria. Keď ide o transparentnosť práce NRSNM, o ktorej sa počas predvolebnej Katarína Melegová-Melichová, Ján kampane veľmi hovorilo, TomanoSlávik, Igor Feldy, Jarmila Bohušová, vá-Makanová povedala, že sa všetci Pavel Marčok, Juraj Červenák, Ján členovia a občania môžu opýtať na Litavský, Ján Brna, Jarmila Agarská všetko, čo ich zaujíma. „Každý sa a Ján Paul. môže opýtať, ako a kde sa minuli V prvom vyhlásení pre médiá peniaze, a keď ide o zverejňovanie v novom mandáte predsedníčka zmlúv na našej webovej stránke, tie Anna Tomanová-Makanová zdô- nie sú zverejnené iba preto, lebo raznila, že prácu, ktorá je pred obsahujú osobné údaje, ktoré sa nimi, budú stavať na pozitívnych nesmú zverejňovať. Avšak už od

budúceho roka budeme zverejňovať meno, priezvisko a sumu, ktorá bola tej osobe zaplatená za určitú prácu. Povinní sme každé tri mesiace posielať programové a finančné správy do Ministerstva financií a Kancelárie pre ľudské a menšinové práva. Ak by sme sa nepridŕžali schválených finančných plánov a programov, z republikového rozpočtu by sme už žiadne peniaze nedostávali. Pritom nezávislý revízor tiež kontroluje zmluvy, plány a programy, takže neviem, čo je to, čo je netransparentné,“ uzaviera Tomanová-Makanová. V nadchádzajúcom období o transparentnosti budeme skutočne veľmi často počúvať. Terajší člen NRSNM Pavel Surový sa to dožadoval aj počas predvolebnej kampane, ale aj teraz, keď je rada už konštituovaná. Ako povedal, žiada si, aby „na webovej stránke bolo zverejnené, kto dostával prostriedky z rozpočtu NRSNM, koľko tisíc eur sa vyhodilo na chmeľový sklad, či je 200-tisíc eur vrátených, lebo sme dostali tri rôzne odpovede – jednu od pána Furdíka, jednu od zamestnancov a jednu z tretieho miesta, a nakoľko sme informovaní, do štátnej pokladnice peniaze nie sú vrátené. Chceme vidieť tie doklady a takto budeme skúmať všetko, čo sa bude robiť,“ povedal Surový. Členov Národnostnej rady skutočne očakáva veľa práce. Zlepšiť dosiahnuté, vybudovať nové a transparentne prezentovať svoju prácu. Sú to požiadavky nielen terajšej opozície v NRSNM, ale určite aj početných občanov.

48 /4623/ 29. 11. 2014

Týždeň SEMINÁR NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Zbližovanie a zlaďovanie pozícií Oto Filip

aša európska púť nie je len našou záležitosťou, aspoň nie v tom zmysle, že by sme ňou museli kráčať sólo. Porozumenie, podpora a opora iných, medzi nimi najmä členov Vyšehradskej skupiny, je stálicou umožňujúcou nám ľahšie zdolávať početné skúšky a reformy pred nami. Potvrdilo sa to aj v pondelok, keď sa na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade, na úrovni ambasádorov a expertov V4, konal seminár o prístupovej kapitole 31, zaoberajúcou sa zahraničnou, bezpečnostnou a obrannou politikou: spoločnou a, samozrejme, európskou. Ako hostiteľ, v mene predsedníckej krajiny Vyšehradskej štvorky, ktorou sa Slovensko stalo 1. júla tohto roku, ho otvoril veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Ján Varšo. Hovoril o dejinách vytvorenia Vyšehradskej skupiny, ktorej korene siahajú až do roku 1335, keď sa s cieľom rozvíjať

Byť transparentný alebo nie? Priam hamletovská otázka… (foto: Jarmila Takáčová) obchod a prepravu a utužovať priateľstvo, stretli vo Vyšehrade traja králi: Česka, Poľska a Uhorska, aby o niekoľko storočí neskoršie, konkrétne v roku 1991, následne na ich dedičstvo nadviazali prezidenti Československa a Poľska Václav Havel a Lech Walesa a premiér Maďarska József Antall. Naša hlavná negociátorka Tanja Miščevićová sa na seminári zmienila o význame kapitoly

K 10. VÝROČIU SIETE ŽIVOT BEZ NÁSILIA

31, o vytváraní mechanizmov na pripájanie sa spoločným pozíciám v Európskej únii, o medzirezortnej koordinácii pri zapájaní sa rôznych úsekov do spoločného prístupu ku kapitole 31. Zástupca vedúceho Delegácie EÚ v Srbsku Oskar Benedikt dokladoval skutočnosť, že Srbsko spravilo veľký pokrok na ceste do únie údajom, že je z 35 kapitol 22 zoskrínovaných.

Veľvyslanci a experti krajín Vyšehradskej štvorky: hostiteľského Slovenska, ako aj Česka, Poľska a Maďarska prezentovali našim odborníkom zo štátnej správy, inštitúcií, Vojska a mimovládnych organizácií, počas dvoch sesií, mnohé poznatky a odporúčania, zistené a získané vo vlastných prístupových procesoch. Tieto nám len môžu prísť vhod. Lebo to zdieľanie skúsenosti iných potrebujeme ako soľ, tým skôr, že záväzkov neúrekom a času málo. A veľmi sú prepojené nielen otázky bezpečnosti a zahraničnej politiky, ale i všetky pohyby na starom kontinente. Preto sa treba včas otvárať možnostiam reagovať na ne v duchu základných európskych hodnôt, akými sú mier, porozumenie, spoločné hľadanie východísk. V tomto kontexte sú mnohé poznatky a odkazy iných, v konkrétnom prípade členov aliancie štyroch štátov strednej Európy, priam nepostrádateľné. Aj v tom je význam nášho progresívneho prispôsobovania sa pozíciám Európskej únie.

ženy takmer neprihlasovali násilie. Dnes je tomu inak. Každoročne ženy čoraz viac prihlasujú násilie v rodine, a to neznamená, že násilie stúpa, ale teraz sa o ňom viac hovorí, čiže ženy získali dôveru pripomenuli okrem iného na kon- v inštitúcie,“ hovorí Todorovová. ferencii pre médiá a pri príležitosti Desiatemu výročiu venovali aj desiateho výročia pôsobenia siete konferenciu, na ktorej sa zúčastnilo Život bez násilia, ktorú v utorok 25. viac ako 120 účastníčok a účastnínovembra v Zhromaždení AP Voj- kov zo sociálnych a zdravotných vodiny zorganizoval pokrajinský stredísk, polície, súdov a pokraombudsman. jinských inštitúcií Zástupkyňa pokraViete, čo znamená pre rodovú rovnosť. jinského ombudsma- slovo femicída? To je Stredobodom konna pre rodovú rovnosť pojem označujúci vraž- ferencie bol nový Danica Todorovová dy spáchané na ženách, Program ochrany pri tejto príležitosti dievkach, dievčencoch žien proti násiliu zdôraznila, že ochra- a dokonca aj bábät- v rodinných a partna žien stále nie je na kách ženského pohlavia nerských vzťahoch tej úrovni, ktorú si oni mužmi, a to z nenávisti, vo Vojvodine na obprajú. „V našej práci sa z pôžitku alebo pocitu dobie rokov 2015 stretávame s vážnymi nadvlády, v ktorom si – 2020. Pokrajinská formami porušenia páchateľ myslí, že má vláda potvrdila tento ľudských práv, ktoré právo zavraždiť ženu. program a posunusú späté s násilím v rola ho na schválenie dine, a odhaľujeme do pokrajinského slabé stránky v systéme. Práve Zhromaždenia. Ako povedali, táto sieť, ktorá pôsobí už desať ide o pokračovanie uplatňovania rokov a zhromažďuje inštitúcie predchádzajúcej Stratégie boja a ustanovizne, ktoré sa zaoberajú proti násiliu na ženách a násilia násilím v rodine, prispela k tomu, páchaného na základe pohlavia, aby sa zvýšila dôvera obetí násilia. ktorú Zhromaždenie schválilo V prvých rokoch nášho pôsobenia v roku 2008.

Zabrániť zvýšeniu počtu obetí Jasmina Pániková

d 1. januára do 20. novembra t. r. v našej krajine bola spáchaná vražda na 22 ženách, z čoho päť vrážd bolo vo

maloleté deti. Sú to údaje, na ktoré sa neradi pozeráme a o ktorých takisto neradi počúvame. Skutočnosť, že sú tie ženy zabité, hovorí (aj) o tom, že zodpovedné inštitúcie prepásli šance zachrániť

Každá druhá žena v našej krajine je obeťou násilia – odznelo v Zhromaždení AP Vojvodiny Vojvodine. Všetky ženy poznali páchateľov. Štyri ženy zavraždili ich manželia a jednu syn. Ženy boli vo veku od 36 do 65 rokov. Po nich zostalo 11 detí, z čoho tri

www.hl.rs

ich životy, pravdaže, ak obete predtým prihlasovali násilie v rodine. Včasná a adekvátna reakcia inštitúcií je najlepší spôsob, aby sa ženy dlhoročne zachránili –

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Symboly svedčiace o hodnotách

Zárobky

adečo nemusí byť také, aké sa na prvý pohľad javí. Lebo je relatívne. Kto z nás ešte nepočul upozornenie rodiča v štýle: – Ak sa nebudeš učiť, skončíš u smetiarov... Možno to platilo kedysi, no v niektorých komunálnych podnikoch našich veľkých alebo väčších miest sú v súčasnosti zárobky aj tejto kategórie zamestnancov celkom slušné, dakde až nadpriemerné. Napriek tomu záujemcov o túto robotu je najčastejšie veľmi málo. Aj pre rozšírený názor väčšiny ľudí na ňu, tiež pre nebezpečenstvá, ktorým sú títo pracovníci v nočných hodinách vystavení. V jednej z najväčších svetových metropol – New Yorku – celkom iný obraz. Na prácu smetiara sa čaká celé roky, lebo počet záujemcov mnohonásobne prevyšuje počet • TÝŽDEŇ •

Oto Filip voľných pracovných miest. Treba len byť trpezlivý, zdravý a silný a mať vodičský preukaz. Podľa údajov Sanitárnej služby svetového mesta v tomto roku bolo až 94 000 kandidátov na 500 voľných pracovných miest. Je to následok veľmi slušných platov: tak smetiar začiatočník zarába 34 000 dolárov ročne, aby sa po piatich odpracovaných rokoch táto suma zdvojnásobila. Smetiarov považujú za svojráznych hrdinov veľkomesta, najmä preto, že umožňujú, aby fungovalo v akýchkoľvek poveternostných podmienkach. Podľa tlačovej agentúry Tanjug, ktorá je prameňom tejto správy, mladých ľudí láka hlavne istota. Ako uvádzajú, keď sa raz stanú smetiarmi, môžu si byť istí, že robotu vždy budú mať. Tak v lete, keď začínajú fungovať o štvrtej ráno, ako aj v iných ročných obdobiach. Tieto síce nie sú natoľko lákavé, no je tu vidina dobrého zárobku a nezanedbateľný fakt, že si iní, na rozdiel od nás, ich robotu skutočne vážia.

Netreba zabúdať, že štáty, ktoré kedysi viedli ničivé vojny, teraz tvoria úniu založenú na spoločných hodnotách, so silným jednotným trhom, vlastným právnym zriadením, systémom schvaľovania rozhodnutí, s vlastnými inštitúciami. Už samotná predstava o ozbrojených zrážkach medzi jej členmi je nemysliteľná. Skúsenosti z minulých rokov a desaťročí ukázali, že je rozšírenie jedným z najdôležitejších inštrumentov dosiahnutia bezpečnosti

na starom kontinente. Znamená to, že gravitačná sila EÚ bola hlavným činiteľom stability na našom kontinente a že jej dejiny jasne naznačujú, že niet protirečení medzi šírením únie a prehlbovaním integrácie. Európska únia úspešne dokázala tak jedno, ako i druhé: od roku 1973 sa rozšírila sedemkrát a za ten čas do svojich radov prijala 22 nových členov. Únia je vlastne veľmi flexibilnou sústavou, s veľkými možnosťami prispôsobovania sa novým okolnostiam aj to s väčším počtom členov a s väčšou politickou pestrosťou. To jej umožňuje úspešne sa sústreďovať na racionalizáciu integrácií, riešenie problémov súvisiacich so zamestnanosťou a rastom, na zabezpečenie toho, aby ďalšie rozšírenia mali podporu v nej samotnej, ako aj v kandidátskych krajinách. (V budúcom čísle: Údaje, ktoré treba vedieť)

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

pektovať. Hlavným cieľom únie je presadzovanie týchto hodnôt, ako aj mier a blahobyt európskych národov. Tieto všeobecné ciele sú doplnené ich detailnejším zoznamom, ktorý zahŕňa presadzovanie a propagovanie sociálnej spravodlivosti a ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii. Zrušenie trestu smrti je jedným z predpokladov členstva v únii, ktorá sa aktívne zasadzuje za globálne moratórium na uplatnenie trestu smrti. Európska únia sa v roku 2012 stala nositeľom Nobelovej ceny za mier práve pre dlhoročný prínos k zveľadeniu mieru, pomereniu sa, demokracii, rešpektovaniu ľudských práv.

Ďuro Varga

urópska únia má mnohé klady. Je najúspešnejším mierovým projektom v dejinách, pásmom stability a demokracie, najväčším integrovaným hospodárskym trhom. Dvanásť zlatých hviezdičiek na modrom úzadí na európskej zástave symbolizujú ideál jednoty, solidarity a harmónie medzi národmi Európy. Zjednotení v rozličnosti – tak znie základné motto Európskej únie. Ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, vládnutie práva a rešpektovanie ľudských slobôd sú základnými hodnotami EÚ. Uvedené sú aj na samotnom začiatku Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobudla účinnosť v decembri 2009 ako posledná v rade zmlúv regulujúcich fungovanie únie. Spomenuté hodnoty sú spoločné pre všetky členské štáty, čo znamená, že ich aj každý európsky štát nárokujúci si stať sa členom EÚ musí reš-

48 /4623/ 29. 11. 2014

Týždeň VÝZVA Z MINISTERSTVA OBCHODU, TURIZMU A TELEKOMUNIKÁCIÍ

Žiadosti o bezplatné STB Jasmina Pániková

STB adaptéry. S tým cieľom vyzvala občanov, aby odovzdali žiadosť o bezplatné adaptéry, na ktoré majú právo užívatelia peňažnej sociálnej pomoci, užívatelia práva na príspevok pre pomoc a starostlivosť pre druhú osobu, ako aj penzisti s minimálnou penziou. Žiadosti je možné odovzdať v strediskách pre sociálnu pomoc a vo filiálkach Fondu penzijného a invalidného poistenia (Fond PIO). Podľa štátnej tajomníčky Matićovej Set Top Box by nemal stáť viac ako 2 500 dinárov, možno ho kúpiť v obchodoch s technickým tovarom, avšak

roces digitalizácie v našej krajine je v záverečnej fáze. Analógové vysielanie bude možné do 17. júna 2015, dokedy by si všetci tí, ktorí nevlastnia moderné televízory, mali zabezpečiť Set Top Box (STB) adaptér. Presnejšie, musia si zabezpečiť. V opačnom prípade im nebude umožnené pozerať žiadny televízny program. Štátna tajomníčka Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií Tatjana Matićová vyhlásila, že pre 180-tisíc najohrozenejších občanov vláda Srbska zabezpečila bezplatné

značka Ministerstva obchodu, turizmu a telekomunikácií je jedinou zárukou, že ide o overený aparát. Žiadosti je možné odovzdať do júna, avšak z ministerstva apelujú na všetkých zainteresovaných, aby ich podali aspoň do februára, a to iba preto, aby sa ich distribuovanie mohlo vykonať do 17. júna. Od januára bude otvorené aj call centrum, kde sa občania budú môcť infor-

VÝSLEDKY VÝSKUMU PRÁCE NRNM

Nevyhnutné zmeny v zákone J. Pániková

týždni, keď sa nové zloženia väčšiny národnostných rád národnostných menšín už formovali, ale mali byť konštitutívne zasadnutia, pokrajinská ombudsmanka Anikó Muškinja Heinrichová a jej zástupkyňa Eva Vukašinovićová predstavili výsledky prieskumu Štyri roky národnostných rád národnostných menšín. V priebehu júna a júla t. r. pokrajinský ombudsman skúmal, nakoľko sa Zákon o národnostných radách národnostných menšín aj uplatňuje v praxi. Rovnaký dotazník zaslali na adresy 19 národnostných rád, ktoré sú konštituované po voľbách v roku 2010, a vo výskume sa zúčastnilo 15: albánska, bulharská, bunjevská, grécka, česká, ukrajinská, vlašská, egyptská, chorvátska, maďarská, macedónska, nemecká, rumunská, rusínska a slovenská. Ako pokrajinská ombudsmanka povedala, cieľom tohto výskumu bolo definovať problémy v uplatňovaní zákona počas jed-

www.hl.rs

ného mandátu národnostných rád. Okrem toho, výskumom sa mala zistiť myšlienka národnostných rád o tom, v ktorom smere by sa mali vykonať zmeny a doplnky zákona keď ide o ich

vićová poznamenala, že na základe výsledkov národnostné rady boli najaktívnejšie v oblasti vzdelávania a kultúry, pokým boli najpasívnejšie v oblasti informovania. „Niektoré národ-

Anikó Muškinja Heinrichová (sprava) a Eva Vukašinovićová

kompetencie, keďže v januári t. r. rozhodnutím Ústavného súdu niektoré časti zákona týkajúce sa kompetencií národnostných rád boli vyhlásené za neústavné. Zástupkyňa pokrajinskej ombudsmanky Eva Vukašino-

Informačno-politický týždenník

nostné rady nemohli v úplnosti vykonávať značný počet kompetencií aj z toho dôvodu, lebo nie je organizované vyučovanie v danom jazyku, jazyk toho národnostného spoločenstva nie je v úradnom používaní alebo

movať o celkovom priebehu digitalizácie. Karikatúra: Ďuro Varga

nejestvujú médiá, ktoré informujú v tom jazyku. Vzhľadom na túto situáciu je jasné, že zákonom prepísané kompetencie nemôžu všetky národnostné rady uplatňovať v rovnakej miere,“ hovorí Vukašinovićová. Na základe výsledkov pokrajinský ombudsman uzavrel, že niektoré národnostné rady, aj keď predstavujú početnejšie národnostné spoločenstvo, využívali kompetencie v menšej miere, než sa to od nich očakávalo, na rozdiel od národnostných rád, ktoré boli aktívnejšie aj napriek tomu, že predstavujú menej početnú národnosť. Pripomína, že je nevyhnutné doplnenie Zákona o národnostných radách národnostných menšín, ktoré by bližšie určilo podmienky a kritériá pre vyhlásenie výchovno-vzdelávacích ustanovizní a ustanovizní kultúry ako ustanovizne osobitného významu pre danú menšinu, nevyhnutné je, aby štát v nadchádzajúcom období vykonal opatrenia, ktoré znížia politický vplyv na prácu rád a okrem iného aj zodpovedné štátne orgány by mali umožniť, aby informovanie príslušníkov národnostných menšín bolo nezávislé, objektívne a pozbavené všetkých vplyvov na redakčnú politiku. • TÝŽDEŇ •

MALÉ A STREDNÉ PODNIKY

Všetko (nie) je tu Oto Filip

lož, aby si mohol získať. Je to heslo, ktoré omnoho ľahšie vysloviť než zrealizovať, najmä v dnešku, ktorým výrazne hýbu peniaze. Naše malé a stredné podniky, často spoločnosťou zanedbané inštitucionálne a finančne, musia mať poriadnu dávku vynaliezavosti, aby sa pri stupňujúcej konkurencii vôbec udržali, nieto ešte napredovali. Každý dinár im príde vhod, takže sa netreba diviť, že veľká zasadačka Zhromaždenia APV počas nedávnej medzinárodnej konferencie na tému ich možného zveľadenia prostredníctvom záručných schém a európskeho COSME programu takmer praskala vo švíkoch. Lebo sa na nej hovorilo o záležitostiach pre tie podniky existenčne dôležitých, taktiež o skúsenostiach susedných štátov – členov únie, vzťahujúcich sa na financovanie a na to, ako sa k nemu dostať.

Podujatie usporiadané Záručným fondom APV a Fondom Európske záležitosti otvoril

a remeselníctva. Podotkol, že sa pre mnohé tieto aktivity zvýšil počet klastrov vo Vojvodine, ktorých je približne tridsať, významných najmä preto, že zoskupujú malé a stredné podniky a podnikateľov. V oblasti pomoci ekonomike a podnikateľom sú smernicami štyri základné stra-

Plná sieň je dostatočným ukazovateľom záujmu o hospodársku problematiku

podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin, ktorý poukázal na celý rad opatrení na zveľadení podnikateľstva

tegické ciele: rozvoj klastrov, zelená ekonomika, inovačné hospodárstvo a certifikácia ako symbol získavania nových poznatkov a rastu konkurencieschopnosti.

POZNÁMKA

Násilie má domovské právo Juraj Bartoš

ásilie v kaviarňach, násilie na uliciach, násilie na štadiónoch, násilie na cestách. Násilie v školách, násilie v rodinách, násilie na pracoviskách. Násilie verbálne i manuálne. Páchajú ho silnejší (fyzicky či ekonomicky) nad slabšími, muži nad ženami, mladí nad starými, spupní nad skromnými, bezočiví nad ohľaduplnými... Násilie nazíza, škerí sa z televíznych obrazoviek, z novín a časopisov, obzvlášť z tabloidov. Tie sa ním priam živia. Nízke pudy zapaľujú filmy praskajúce z prehnaných dávok násilia, alkohol a iné neduhy sú najčastejšie priamou spúšťou násilných skutkov. Vyhrážky, poníženia, • TÝŽDEŇ •

agresívne správanie, zastrašovania, bitky, poranenia, vraždy sú

u nás „na programe dňa” (tobôž nocí) častejšie ako mäso na jedálnom lístku priemerného občana. Už sa takmer jediný deň v týždni, mesiaci či roku nezaobíde bez vraždy, nie to bez obyčajného násilia, akými je bežné porátanie s použitím kombinácií zápasníckych techník, respektíve strelných či chladných zbraní – bez smrteľného výsledku. Obeťami zverského správania násilníkov, jednotlivcov či organizovaných skupín sú manželky, milenky, žiaci, učitelia, rodičia, pekári, lekári, fanúšikovia, novinári, policajti, intelektuáli, príslušníci národnostných sexuálnych a iných menšín, politici, biznismeni, mafiáni... Páchatelia

O európskom COSME programu, jeho intenciách a niektorých skúsenostiach dôkladnejšie hovorila poradkyňa v Ministerstve hospodárstva Zorica Marićová, ako i Zdravko Ilić z Hospodárskej komory Srbska. Okrem prezentovania programov Európskej únie pre rozvoj malých a stredných podnikov účastníci snemovania sa zvlášť sústredili na dva tematické celky s názvom Skúsenosti a úloha členských štátov únie v posilnení malých a stredných podnikov prostredníctvom tzv. mikroúverov a záručných schém. V prvom z nich sa o možnostiach ako získať väčšiu úverovú podporu pre podniky zmienili napríklad predstavitelia Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) či Americkej rozvojovej agentúry (USAID), v druhom zase svoje skúsenosti so záručnými fondmi prezentovali hostia z Maďarska, Rakúska, Talianska... Nových poznatkov pribudlo dosť, zrejme aj šancí vedieť sa dobre zorientovať. Veď aj o tom je eurointegrácia: spoločnom hľadaní východísk a ciest, aby zajtrajšok bol predsa o čosi lepší než dnešok. sú, prirodzene, manželia, milenci, žiaci, rodičia, učitelia, policajti, chuligáni, mafiáni... Agresia a násilie, fyzické i psychické, majú u nás proste domovské právo. Alebo, ako hovorí psychológ Žarko Korać, agresia sa u nás javí ako „prijateľný spôsob správania“. Pravdaže, nie od včera. Korene patologického násilia – či náhodou alebo ani nie – siahajú akosi do obdobia tzv. druhej Juhoslávie. Prikvitlo akosi ruka v ruke s pluralistickou straníckou sústavou. Najprv vo forme dunenia zápalistých slov (len si spomeňme, kto a čo a akým spôsobom hovoril na početných straníckych mítingoch, a potom i v parlamentnej zasadačke); onedlho po nich zahrmeli zbrane... Kde je východisko? Nuž, na opačnom konci tunela. Ako sa k nemu dostať? Metódou násilím na násilie? Sotva. Môžbyť dôkladným uplatnením existujúcich zákonov, respektíve ich zlepšením?

48 /4623/ 29. 11. 2014

Karikatúra: Ďuro Varga

Ľudia a diania Údajne práce skončia o tri roky S VÝSTAVBOU KANALIZÁCIE V PETROVCI SA POKRAČUJE

Jaroslav Čiep

jednotlivých uliciach Petrovca si nemožno nevšimnúť, že od polovice novembra vedľa vozoviek sú kopce vykopanej zeme, ktorá na viacerých miestach aj zavadzia premávke. Ide o práce, ktorými sa pokračuje s uvádzaním kanalizácie v tejto osade. Tento vleklý, takmer už plnoletý, projekt teraz zase dostal zelenú vo viacerých rozpočtoch. Vo štvrtok 20. novembra 2014 aj čelní ľudia Obce Báčsky Petrovec v čele s predsedom Pavlom Marčokom si pozreli staveniská a oboznámili sa s tým, ako prebiehajú práce na výstavbe kanalizácie v Petrovci. Pri tejto príležitosti predseda obce vyhlásil, že pre túto fázu „celková hodnota prác je 27 miliónov dinárov“ a fi-

nančnú injekciu zabezpečili týmto spôsobom: 12 miliónov z úveru cez rozpočet Báčskopetrovskej obce, 5 miliónov z republikového rozpočtu a ďalších 10 miliónov dinárov z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo. Podľa slov predsedu Marčoka v prácach sa bude pokračovať aj neskôr, lebo v Pokrajinskom fonde pre kapitálové vklady majú prisľúbené prostriedky na predĺženie prác na uvádzaní kanalizácie aj v Petrovci a v Kulpíne. „Práce budú pokračovať aj na budúci rok a o také dva, najviac tri roky kanalizácia musí byť ukončená v celej obci,“ smelo sľubuje predseda. Hlboké kopy pre gravitačnú Riaditeľ obecného Verejného kanalizáciu v Ulici Janka Jesenského komunálneho podniku Prog-

res Vladimír Turan vyhlásil: „Toho času sa konajú práce na výstavbe sekundárnej kanalizačnej siete s prípojkami do domácností v Ul. kulpínskej a v Ul. kosovskej. V Ulici Janka Jesenského beží výstavba gravitačného potrubia, šácht, ako i spojenie s výstavbou vákuového potrubia. Ide o komplikovanejšiu časť a výkopy sú na veľkej hĺbke. Toho času prebiehajú aj prípravné hydromechanické a elektroinštalačné práce pre vákuovú stanicu číslo 2 v Ulici generála Štefánika. Do konca roka by malo prísť aj vybavenie pre ňu. Očakávame, že by sa táto fáza mala ukončiť za 90 pracovných dní a uvidíme, či nám čas dovolí, aby vykonávateľ prác podnik Vodoput z Ady a jeho pracovníci pracovali nepretržite.“ Cena prípojok na kanalizačnú sieť v Petrovci zostala nezmenená, v prepočte na dináre je to hodnota 240-eur plus daň z pridanej hodnoty, ktorú možno vyplatiť jednorazovo alebo na 24 mesačných splátok.

S HAJDUŠIČANMI O VYKUROVANÍ

Plyn je drahý alebo nie je?! Vladimír Hudec

ýdavky na vykurovanie bytov sú významnou položkou v rodinnom rozpočte väčšiny rodín v Srbsku. S úmyslom zistiť, ako je to v Hajdušici, navštívili sme dve tamojšie rodiny. Najprv sme zavítali do rodiny Nagyovej. Nový, stále neomietnutý, a tým z aspektu vykurovania energeticky príliš neúčinný dom, vykurujú drevom. Vo veľkej obývačke, ktorá je spojená s kuchyňou a jedálňou, si všímame sedliacku pec. Prekvapili sme sa, keď sme zistili, že je chladná. – Nateraz, kým vonku nie je veľmi chladno, túto miestnosť vykurujeme sporákom, v ktorom kúrime výlučne drevom. Keby sme nakúrili do tejto piecky, v izbe by bolo neznesiteľne teplo. Sedliackou pecou vykurujeme, iba keď je tuhá zima. V nej najviac kúrime sójovou slamou, ale aj haluzami a suchými pozostatkami paradajok, ktoré sme pestovali vo fóliovníku, tiež použí-

www.hl.rs

Aleksandar a Gyorgy Nagyovci hrdí na svoju sedliacku piecku, ktorá im prináša významné úspory

vame šúľky, starý papier, čiže všetko, čo dobre horí, okrem plastiky. Vzhľadom na to, že syn Aleksandar svoju izbu tiež vykuruje drevom, okrem napočítaného počas sezóny strovíme zo 10 kubických metrov dreva. Na všetko, čiže drevo a balíky

Informačno-politický týždenník

sójovej slamy, ktorú musíme kúpiť, vyčleníme 50- až 60-tisíc dinárov, čo je celkom znesiteľné. Keby sme nemali túto piecku, a možnosť časť kuriva zabezpečiť zdarma tu vôkol nás, strovili by sme omnoho viac, čo by pre náš rozpočet bolo veľkým zaťažením. Inak aj keď máme v dome plynovú inštaláciu, o vykurovaní plynom vonkoncom neuvažujeme, lebo na to nemáme peniaze, – hovorí hlava rodiny Gyorgy Nagy. V rodine Černákovej však inak kalkulujú: – Plynom vykurujeme od prvého dňa, keď sme si ho roku 1988 zaviedli. Nemienime sa ho zrieknuť, kým účet neprevyšuje polovicu penzie. Nateraz sa do tých kalkulácií úplne vtesnávame, – povedala Katarína Černáková. – To predovšetkým vďaka tomu, že náš dom je veľmi dobre zateplený. Steny sú hrubé, omietnuté blatom, aj povala je z blata, ktoré je výborným tepelným izolátorom. Okrem toho v posledných rokoch sme investo-

Katarína Černáková: Nechceme pod staré dni byť kuričmi

vali do termoizolácie domu, čo sa teraz vracia v podobe zmenšenej spotreby plynu. V októbri sme napríklad strovili iba 29 kubických metrov, napriek tomu, že vykurujeme na troch miestach, aj varíme na plyne. V obývačke sme napríklad tejto zimy nezväčšovali plameň na piecke a miestnosť sa zohreje výlučne plameňom z horáčika, ktorý je tak napravený, aby dával trochu väčší plameň, čo úplne stačí, aby bolo príjemne teplo. Doteraz sme za plyn najviac zaplatili 10-tisíc dinárov a môžem sa pochváliť, že sme nikdy nezostali dlžní. Keď lepšie pouvažujeme, vykurovanie drevom alebo uhlím by vonkoncom nebolo lacnejšie, ibaže by sme mali omnoho viac práce a prachu. • ĽUDIA A DIANIA •

VEĽTRH FAKÚLT 2014 V BÁČSKOM PETROVCI

Bohatá ponuka srbských a slovenských vysokých škôl Jaroslav Čiep

rijatím predstaviteľov 24 vysokoškolských ustanovizní zo Slovenska, z Prešova, Trnavy, Nitry, Bratislavy a Banskej Bystrice, a zo Srbska, z Nového Sadu, Belehradu, Subotice, Sriemskych Karloviec a Sriemskej Kamenice, na pôde lokálnej samosprávy predsedom Obce Báčsky Petrovec Pavlom Marčokom v stredu 19. novembra 2014 odštartoval tohtoročný, v poradí šiesty, Veľtrh vzdelávania. Toto podujatie má aj svoje úradné otvorenie, kde sa okrem predsedu obce prihovára a na pôde gymnázia záujemcov víta i riaditeľ Pavel Belička. Každý Treba si dobre rozmyslieť a zvážiť, čo ponúkajú jednotlivé vysoké rok toto podujatie tradične or- školy, čo vyžadujú a aká je možnosť profesionálneho uplatnenia ganizuje Kancelária pre mladých mladých ľudí po ukončení školenia

Obce Báčsky Petrovec v spolupráci s Gymnáziom Jána Kollára so žiackym domovom. Práve s cieľom vyjsť v ústrety žiakom petrovskej strednej školy a oboznámiť ich s možnosťami ďalšieho vzdelávania, resp. štúdia na vysokých školách v Srbsku a na Slovensku, zrodila sa idea organizovať toto stretnutie. Každý rok počet fakúlt, ktoré využijú možnosť komunikovať s potenciálnymi študentmi priamo na ich strednej škole, je čoraz väčší. Organizátori okrem Slávnostnej siene gymnázia, kde prebieha akcia zoznamovania sa s fakultami, tohto roku museli nájsť aj ďalšie miestnosti, aby mohli vmestiť predstaviteľov všetkých fakúlt, ktoré na tomto svojráznom veľtrhu vysokých škôl vyjadrili záujem predstaviť sa petrovským maturantom. Okrem domácich tohto roku sa po prvýkrát prezentovali aj vysoké školy zo Slovenska a Združenie YMCA z Báčskeho Petrovca maturantom predstavilo dobrovoľníctvo v zahraničí, resp. svoj EVS program.

ANKETA S OBČANMI KULPÍNA

Čím vykurujete svoje príbytky? Katarína Gažová

lnečný november nám prišiel vhod. Aspoň nemusíme vykurovať naše príbytky tak ako v zime. Dátum v kalendári predsa upozorňuje, že sa na vykurovaciu sezónu treba pripraviť. Zašli sme medzi Kulpínčanov s otázkou, čím plánujú alebo čím začali vykurovať tejto sezóny. PAVEL JURÍK: – Orientoval som sa na vykurovanie tzv. pazder-

Pavel Jurík • ĽUDIA A DIANIA •

kami. Pilinu, teda kurivo, som si zaobstaral už v júni. Už niekoľko rokov si tento druh kuriva zadovažujem na pílach v okolí – v Kysáči, v Silbaši a v Petrovci. Už v lete si pilinu doveziem domov, poriadne presuším, aby v zime mohla dobre horieť. Takýto spôsob vykurovania praktizujem už niekoľko rokov, pozdáva sa mi a je aj ekonomicky výhodný. Pilinou vykurujem izby a v kuchyni mám obyčajný sporák na šúľky, tie si zadovážim zo svojej kukurice, a na drevo, a to bukové, ktoré kupujem. ĽUDMILA GRŇOVÁ: – Moja rodina žije v obytnej budove. Každý byt má svoj osobitný spôsob vykurovania. My byt vykurujeme uhlím a elektrinou. V obývačke máme pec na pevné palivo. Zadovážili sme si uhlie z Bosny, lebo to kolubarské, ktoré sme používali v minulých rokoch, teraz nie je dostať. V bytovke dolu máme pivničný priestor na uskladnenie uhlia a iného pev-

ného paliva. Spálňu vykurujeme elektrickou akumulačnou pecou. Pritom využívame elektrinu po tej nižšej cene, hlavne v nočných hodinách. V minulosti v tejto obytnej budove boli vo funkcii tzv. kachľové pece, ktoré sa teraz už nepoužívajú. ZLATKO HARMINC: – V dome máme ústredné kúrenie na sójovú slamu. Mali sme tohto roku viac ako päť jutár sóje, ale stačí nám slama z jutra a pol. Pec Uniko

Zlatko Harminc

Ľudmila Grňová

z Kovačice máme už tri roky a sme veľmi spokojní, že sa v nej môže využiť aj biomasa. Na túto zimu máme schystaných asi takých 75 balíkov sójovej slamy. Pokým nezakúrime do pece, v kuchyni, kde sa dosť zdržiavame cez deň, máme sporák na pevné palivo, a tu hlavne kúrime drevom. V dnešnej dobe, keď sú vykurovacie zdroje drahé, vykurovanie biomasou nám je aj finančne veľmi výhodné. 48 /4623/ 29. 11. 2014

Ľudia a diania TRAMPOTY JÁNOŠÍČANOV S JESENNÝMI PRÁCAMI NA POLI

Voda hatí zber a orbu Vladimír Hudec

A že situácia vonkoncom nie je ružová, potvrdil nám aj Ondrej Mega, oľnohospodári sa tohto roku tešili profesor matematiky na dôchodku, hojnej úrode, ale v jednotlivých ktorý sa naplno venoval poľnohosčastiach Vojvodiny akoby sa im podárstvu na otcovskom majetku. ani neurodilo, lebo voda na poliach – Neviem, čo mám robiť. Je pekný nedovolí zber jesenných plodín. Príliš čas a mal by som ešte zlá situácia je predovšetkým v Banáte, toľko toho urobiť, ale RIGOLOVANIE najmä v častiach, kde dominuje menemôžem. Na poli mi nej kvalitná lužná pôda černozemná zostala ešte kukurica Odborníci prevlhčenú pôdu vysvetľujú tým, že (ritska crnica). So zberom jesenných na dvoch jutrách, ale je sa ťažkými strojmi pôda zbije až natoľko, že sa na plodín sa trápia aj v Jánošíku, kde mäkko a nedá sa robiť. hĺbke 30 až 40 cm vytvorí nepriepustná vrstva. je na poliach ešte stále mnoho nePokúsil som sa aj orať. Z tých dôvodov radia aspoň raz za päť rokov vykozožatej sóje a kukurice, a ďalších 15 Zdalo sa mi, že sa dobre nať rigolovanie alebo podrývanie pôdy na hĺbku percent chotára nemožno orať. orie. Odrazu traktor za50 cm, a ak je možné, aj hlbšie. Tým spôsobom sa – Problém sa začal črtať už počas stal. Ocitol sa vo vode tá nepriepustná vrstva pôdy rozbije a voda znovu žatvy pšenice, – hovorí Ján Tomeček, a ani krok ďalej. Museli bude môcť odtekať do hlbších horizontov. tajomník Miestneho spoma ťahať von. Skúsil ločenstva, ktorý sa aj sám som na inom mieste zaoberá poľnohospodár– blato, na treťom tiež stvom. – Už koncom júna mäkko... To je strašné. a začiatkom júla brázdy Zem je presýtená vomiestami boli plné vody dou. Musím si však a hatili žatvu. Niekde všimnúť, že vodohosvodu možno vypúšťať do podársky podnik úromelioračných kanálov, veň vody v hlavnom inde ju zasa nieto kde odvodnom kanáli drvypustiť. Veľká väčšina žal veľmi zaveľa na pšenice je však omlátená. vysokej úrovni, takže Zostala však na brázdach voda nemohla odtiea dolinách, kde pre mäkcť. Teraz hladinu vody kú pôdu žatva nebola v tom kanáli značne možná. Podobne je tomu znížili, ale už je neteraz aj so sójou a kukuskoro. ricou, ibaže sú výmery, Stopy po viaznutí kombajnu hlboké viac ako pol metra Vyšli sme do časti ktoré nemožno zberať, chotára, ktorý Jánoomnoho väčšie. Kombajny mlátia, aj po niekoľko metrov, ktoré rozbije šíčania menujú „Za pasoviskom“. kým ide. Keď kombajnista pocíti, že iba silný a dlhotrvajúci mráz. Akže Tam je vraj najhoršia situácia. Obraz stroj viazne, zastáva a posúva sa ďalej. mráz nebude, takto zoraná pôda sa skutočne divný pre 21. november. Neraz sa však stalo, že nezastal načas, veľmi ťažko kvalitne skyprí a pripraví Sója je ešte stále na poli, aj keď mala alebo mienil, že prejde, a zaviazol a na na jarnú sejbu. byť v sýpkach najneskoršie do konca tom mieste urobil hlboké koľaje, čo zasa vyvolá dodatočný problém, ako LICITÁCIA ŠTÁTNEJ PÔDY V STAREJ PAZOVE takú pôdu zorať. Prevlhčená pôda nielenže prekazila zber úrody, ale zastavila aj predsejbovú prípravu, a tým aj sejbu pšenice, v dôsledku čoho Jánošíčania pšenicou neobsiali ani polovicu plánovaných výmer. Konečne takúto pôdu je veľmi ťažko orať. Totižto v jánošíckom chotári dominuje rítska černozem Anna Lešťanová komisie pre prenajímanie štátnej 3. a 4. akostnej triedy a jej základnou poľnohospodárskej pôdy, bez žiadrvé kolo tohtoročnej licitácie nych problémov. Vylicitovaných vlastnosťou je, že ak sa po nej precháštátnej pôdy v Starej Pazove tentoraz bolo 319 ha. Vojin Suša dza strojmi, keď je mokrá, zbije sa až bolo v pondelok 17. novembra hovorí, že je najvyššia cena dosiahnatoľko, že sa veľmi ťažko orie. Nuž a toho roku bola prevlhčená od žatvy vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy. nutá v katastrálnej obci Golubinci pšenice, cez žatvu sóje až po zber ku- V deviatich katastrálnych obciach a zo začiatočnej ceny jedného kurice. Zem je vraj natoľko zbitá, že aj poľnohospodárom bolo ponúknu- hektára 76 800 dinárov ornú zem tam, kde je pomerne sucho a možno tých viac ako 587 hektárov pôdy. v štátnom vlastníctve tam prenajali Licitácia prebiehala, ako uvie- až za 130 800 dinárov ha. Najväčší orať, orie sa veľmi ťažko a spotreba paliva je o 20 až 25 percent väčšia ako dol Vojin Suša, predseda obecnej pozemok, ktorý sa prenajímal,

za normálnych podmienok, čiže na orbu jedného jutra je potrebné aj do 25 litrov paliva. Nuž a ďalší problém takejto pôdy je aj v tom, že za pluhom zostávajú obrovské hrudy, čiže ako tomu tuná povedia – remene, dlhé

V Golubinciach viac ako 130-tisíc za hektár

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hľa, táto kukurica a sója popri sú vo vode septembra. Miestami je vo vode, inde je iba na prvý pohľad sucho, ale pre mohutné stroje predsa len mäkko. Porasty sóje sú úplne suché a povalené, pokým sa časť porastov nenávratne zvalila na zem. Zrnká sú ešte zdravé, ale miestami na nich vidieť čierne bodky, ako jasný znak začiatkov skazu. V poli je aj mnoho kukurice, ale tá vraj môže vydržať aj do jari. – Pozri sa. Zdá sa, že je sucho, ale za mnou v zemi zostávajú odtlačky topánok. Čo potom zostane za traktorom a kombajnom? – ukazuje Ondrej. Časť kukurice sme vylámali ručne, lebo by stroje istotne zaviazli, ale musím byť úprimný, ani to sa mi už nechce robiť. Sami dve jutrá zrejme nemôžeme olámať, a ak by som zaplatil robotníkov, vyšlo by nás to drahšie. Počkám, a čo bude. Ak na jar, tak na jar. Nedá sa nič robiť, – konštatuje príliš zmierene na záver náš spolubesedník. vynášal 164 ha a túto pôdu v Starej Pazove vylicitovali za 49 650 dinárov za hektár. Ináč najnižšia začiatočná cena sa pohybovala v rozpätí 31 150 dinárov až 76 800 dinárov za hektár a najnižšia vylicitovaná suma je v hodnote 32 150 dinárov / ha. Na cenu prenajatej štátnej pôdy vplývala kvalita ornej zeme a veľkosť parcely. V mene Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva zmluvy s poľnohospodármi uzaviera obecné rezortné oddelenie a realizácia zmlúv sa musí vykonať v stanovenej lehote. Pre všetky pozemky, ktoré zostali neprenajaté, bude vypísané druhé kolo licitácie. • ĽUDIA A DIANIA •

POČÍTAČOVÝ KURZ V KULPÍNE

Poznatky pre budúcnosť Katarína Gažová

pondelok 24. novembra, keď sme zavítali na počítačový kurz pre dospelých frekventantov v informatickom kabinete kulpínskej základnej školy, sa húževnato pracovalo. Profesor Branislav Cesnak prednášal teoreticky, a potom ihneď aj prakticky účastníkom infor- Na počítačovom kurze v Kulpíne matického vzdelávania ukazoval základy použitia excelu. vé stretnutia, teda počas celého Po skončení pondelkovej časti novembra to bolo súhrnne šestnásť hodín práce. Kurz je plánokurzu sme si s ním pohovorili. – S prácou sme začali začiatkom novembra. Každý týždeň sme absolvovali dve dvojhodino-

vaný ako pokročilý kurz pre word a tiež základný kurz pre excel. Vlani v tomto období sme mali zák-

ladný kurz pre program word, teda zdolali sme komunikácie a používanie internetu a teraz sme nadväzovali na ten základ. Tohto roku máme spolu dvanásť frekventantov a sú to hlavne tí, ktorí už vlani absolvovali ten začiatočnícky kurz, ale aj niektorí noví, ktorí už získali nejaké základy na počítačoch. Tento kurz má na starosti Obec Báčsky Petrovec a Pokrajinský ústav pre rodovú rovnosť z Nového Sadu. Musím pochváliť frekventantov a sú to hlavne ženy, že sú chtivé a ochotné získať nové počítačové vedomosti. Ďalej už potom od nich závisí, koľko ich uplatnia v praxi.

SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA V KULPÍNE

Staroba a mladosť vedno K. Gažová

radičný program venovaný najstarším občanom Slnečná jeseň života odznel v nedeľu 23. novembra v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpí-

teľov penzistov z Hložian a Maglića privítal predseda Ján Činčurák. V pokračovaní pre striebrovlasých občanov osady odznel páčivý a vydarený spomienkovo-relaxačný program. Réžiu a scenár tohto programu podpisuje Ján Kopčok-

pína pod vedením Jána Kopčoka a za hudobného sprievodu Jána Andrášika. Práve z tejto príležitosti učiteľ Kopčok zložil aj niektoré nové

Predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová absolvovala aj ten začiatočnícky kurz a je frekventantkou aj tohtoročného, takže ich mohla porovnať. – Už ten vlaňajší kurz mi značne pomohol aj pri práci na počítači, keď ide o tie spolkové záležitosti a aj vôbec v komunikácii. Teraz sa tiež usilujem zdolať nové a už náročnejšie poznatky. Aby som si to obľahčila, zapisujem si, čo nás prednášateľ učí, a potom sa snažím doma si to zopakovať a upevniť tie vedomosti. Vlani nám ten začiatok bol trochu ťažší a teraz nám už dobre ide. Predsa by som podotkla, že nás frekventantov najviac hatí to, že neovládame angličtinu, čo je predsa problém pri práci s počítačom. Preto sme sa medzi sebou rozprávali o tom, že by bolo dobre pre nás starších zorganizovať aj kurz zo základov anglického jazyka, aby sme ovládli tie základné informatické termíny. Poznatky z počítačového kurzu sú každopádne osožné a iste nám pomôžu v modernej komunikácii. bolo povedané, smiech je najlepší liek v tejto neľahkej dobe. Okrem účasti penzistov do programu sa zapojili i žiačky štvrtáčky kulpínskej základnej školy. Recitáciu Môj macík predniesla Timea Čemanová a pod taktovkou učiteľa Kopčoka zaspievala aj žiacka dievčenská spevácka skupina.

Aj kulpínske žiačky zaspievali najstarším občanom Spevácka skupina MOP Kulpín, vedúci programu Ján Kopčok (sprava) a Pajo Kolarski (zľava) ochotne prispeli k pobaveniu penzistov

ne. Tentoraz ho pripravili samotní penzisti a pripojili sa im aj žiačky základnej školy. V mene Miestnej organizácie penzistov Kulpína prítomných domácich penzistov a predstavi• ĽUDIA A DIANIA •

-Učo. Program pod názvom Spomienky obsahoval aj spevácke, aj hudobné časti ako aj žartíky, recitácie. Páčivé a trefné pesničky v slovenčine a v srbčine predviedla spevácka skupina penzistov Kul-

pesničky. Predniesla ich skupina a aj dueto Zuzana Zimová a Ján Kopčok. Program bol teda venovaný spomienkam, a to na detstvo, školské časy, mladosť, vojenčinu, manželstvo, dovolenky a nakoniec na jeseň života. O tú žartovnú zložku programu sa postaral Pajo Kolarski a tiež Ján Kopčok, lebo ako

Dobre pripravený a koncipovaný program Slnečnej jesene života si, žiaľ, prišiel pozrieť iba menší počet kulpínskych penzistov a hostí. Vzhľadom na jeho bohatú náplň to bola veľká škoda. Tí, ktorí si túto príležitosť nedali ujsť, sa dobre pobavili a strávili príjemné nedeľné popoludnie.

48 /4623/ 29. 11. 2014

Ľudia a diania MÁRIA A ONDREJ GODOVCI ZO ZREŇANINA POSKYTUJÚ ÚCHYLOK OPUSTENÝM PSOM A MAČKÁM

Falošný môže byť človek, mačka nie! Vladimír Hudec

eď sme prednedávnom navštívili Ondreja a Máriu Godovcov v ich dome v Zreňanine, prekvapil nás veľký počet mačiek. Čierna, čierno-biela, žltá, biela, tarkavá... Všetky sa v okamihu zoskupili vôkol Márie. – Je ich spolu 23, a ani jedna nie je naša, – prezradil nám Ondrej. – Vlastne všetky nám buď niekto doniesol, resp. hodil do dvoru, vediac, že máme radi zvieratá, a že sa o ne postaráme, alebo sme ich našli na ulici opustené, v zlom stave. Vyliečili sme ich, teraz sú u nás, takže sú predsa určitým spôsobom naše. Poskytujeme im útulok a staráme sa o ne, kým im nenájdeme majiteľa. Občas sa nám to podarí, v čom nám veľmi pomáha internet, ale ešte stále nám viac mačeniec donesú, ako odnesú. Toľko mačiek zrejme treba nachovať. – Stravou sa zásobujeme hlavne u mäsiarov a žien, ktoré na trhu predávajú kurčatá. Poskytnú nám odpad, resp. všetko to, čo nemožno predať. V pekárňach sa zásobujeme starým chlebom. Väčšinu kúpime, ale niečo „zarobím“ tak, že pekárňam a mäsiarom poskytnem klampiarske služby. Občas však kúpime aj granulky. Vyžadujú si toľkí miláčikovia mnoho práce? – Veru vyžadujú, – hovorí Mária. – Pol druha hodiny ráno a rovno toľko večer. Každý druhý deň totiž varíme 20 litrov chovy. Ale už nám je to mnoho. Povedali sme si, že viac nebudeme prijímať nové, ale prednedávnom sme predsa prijali jedno mačiatko. Bolo v chúlostivom stave, a bolo nám ľúto neprijať ho. Teraz je už dobre. Našťastie, nadviazali sme kontakty aj so združeniami milovníkov zvierat, ktoré nám pomáhajú v nachádzaní majiteľov a neplatíme sterilizáciu. Nesťažujeme sa.

www.hl.rs

– Zo živočíchov sa nesmierne tešíme, – nadväzuje Ondrej. – To pre nás nie sú psy a mačky, ale živé stvorenia, ktoré sa nám potešia, keď prídeme domov. Mačku treba mať rád a ona vám to vráti. Keď mi mačka začne priasť, ihneď mi je teplo okolo srdca, a uspokojím sa. To, čo môže zviera dať človeku, nemôže nikto na Žuťa so svojimi mačiatkami svete. Ak je niekto chorí na srdce, nech si mačku majiteľom. Preto sa tak správala. dá na prsia, lebo mačky majú Žiadala od nich ochranu. Aj my sme mali miláčika, Žuťa sme ju pozitívnu energiu. volali. Bola to dobrá mačka. Taká Panuje mienka, že mačka bola rozumná, len čo nerozprávala. Vtedy sme ešte nevedeli za je falošná. – Falošný môže byť človek, sterilizáciu, takže sa párila, a keď ale mačka v žiadnom prípade sa začala kotiť, musel som byť nie. Ona vskutku môže pomôcť pri nej, kým sa neokotila. Proste človeku. A nestojí to mnoho, ma volala, aby som prišiel, a ak

Mária Godová v spoločnosti svojich miláčikov

iba trochu lásky, nachovať ju, pohladkať. Vedel som o mačke, ktorá sa pravidelne kotila na chodbe domu svojich majiteľov. Neskrývala mačiatka, a keď pocítila nebezpečenstvo, sťahovala ich výlučne do domu, teda bližšie k majiteľom. Mačka získali veľkú náklonnosť a verila

Informačno-politický týždenník

som chcel odísť, tak ľútostivo mravčala za mnou, takže som musel zostať. Dovolila mi odísť až keď posledné mačiatko prišlo na svet. Žiaľ, udrelo ju auto. Podarilo sa nám ju vyliečiť, ale po čase ju na ulici zadrhli túlavé psy. Mali sme vtedy veľký smútok. Aj dnes máme niekoľko privi-

legovaných mačiek, ktoré púšťame do domu. Pravdaže, to privilégium by nemohli mať všetky, lebo by sa to nedalo vydržať, ale v podstate nerobíme rozdiel medzi nimi tak, že niektorú máme viac radi a niektorú menej. S mačkami je to podobne ako v rodine s deťmi. Rodičia všetky majú radi, ale predsa je niektoré aspoň trochu privilegovanejšie. Okrem mačiek máte aj psov. – Je ich 7 a dobre spolunažívajú s mačkami. Síce vo väčšine sú zatvorené v boxe, ale aj keď ich pustíme von, nesprávajú sa podľa porekadla, že sa majú radi ako pes a mačka. Dokonca mali sme prípad, že mačiatka zostali bez mamy a pritúlili sa k sučke Asky. Pokúsili sa cicať a veru sa im to podarilo. Aska pustila mlieko aj keď sa nikdy predtým, a ani potom, nekotila. Dokonca tie mačiatka odchovala a svoje potomstvo nikdy nemala, lebo sme ju neskoršie sterilizovali. Susedovci nehromžia? Predsa žijete v urbánnom prostredí s prísnymi normami v držaní domácich zvierat. – Ľuďom žijúcim v meste obyčajne prekáža brechot psov a mnohí nemajú radi ani mačky. My sme našťastie nemali nepríjemnosti. V iných častiach mesta sa veru stávalo, že ľudia otrávili psov a mačky. Nám sa to ešte nestalo. Síce vieme, že našim susedovcom niekedy zavadzajú naše živočíchy, ale v susedstve sa navzájom uctievame, vypomáhame si, občas niekomu urobím remeselnícku službu. Nemôžem sa sťažovať. Máme fantastických susedovcov, ktorí majú porozumenie pre túto našu veľkú záľubu, za čo sme im nesmierne povďační, – uzaviera Ondrej. • ĽUDIA A DIANIA •

V Hložanoch pribúdajú stromy Juraj Bartoš

o dlhom michalskom lete opraty berie do rúk jeseň. Hoci uplynulý utorok bolo zamračené a mená mali Kataríny, krátko popoludní hložiansky

komunálnici odstránia terajšie, ktoré (keďže ide o sibírsky brest) v zime vedia narobiť trampoty, lebo sa pod váhou snehu lámu konáre. Pred vchodom do Domu smútku zasadili okrasné moruše,

Pred vchodom do Domu smútku zasadili okrasné moruše

Vyrúbané stromy nahradili novými

cintorín ožil. Pravdaže sme sa pozreli a spýtali, čo sa deje. Odpoveď poskytla predsedníčka miestneho Spolku žien Slovenka Viera Miškovicová: – Realizujeme druhú časť projektu Najkrajšia cesty do školy. V marci sme vysádzali sadenice okrúhleho agátu a teraz zazeleňujeme cintorín. Dnes ešte chceme v Ulici Ľudovíta Dudka novými sadenicami nahradiť tie, ktoré sa na jar neprijali. V stredu na Ulici maršala Tita dosadíme stromky tam, kde boli odstránené staré, suché a choré. V utorok členky Spolku žien Slovenka, spolu s členmi Združenia ekológov Ekos a Združenia poľnohospodárov Hložany zasadili asi 30 sadeníc, v stredu pridali ďalších 40. Pomohli aj hložianski požiarnici, ktorí priviezli cisternu s vodou. Ako povedala predsedníčka Miškovicová, zostalo ešte v užšom centre Hložian dosadiť stromky v parku pri Dome kultúry. To si zrejme naprogramujú až keď • ĽUDIA A DIANIA •

povedľa chodníkov v cintoríne borovice (Pinus olichiana), jarabinu (Sorbus), ako i červené slivky a na hlavnej ulici výlučne smreky, poinformovala nás V.

Aj ruže skrášlia prostredie

Miškovicová a na záver dodala: – Prostriedky pre projekt Najkrajšia cesta do školy zabezpečila fondácia Trag z Belehradu. Základnou jeho časťou bolo vysádzanie stromkov východnou stranou Ulice Ľudovíta Dudka, ako i vzdelávacie aktivity s deťmi (na jar a v lete). Druhá časť projektu sa vzťahuje na zabezpečenie sadeníc (dodala ich škôlka Green in Rumenka – Čelarevo), ktoré sme zasadili v cintoríne a v spomenutých uliciach.

Ekológia na prvom mieste. Obecný výbor Zeleného ekologického hnutia Vojvodiny v Šíde organizoval v sobotu 22. novembra v strede mesta akciu, ktorá je súčasťou karavány s cieľom navštíviť všetky vojvodinské osady a občanom vstúpiť do svedomia v záujme zachovania zdravého životného prostredia, zdraviu neškodných a prírodne dopestovaných potravín, bez používania pesticídov a iných škodlivých látok. Aktivisti hnutia darovali všetkým prítomným občanom po jedno zdravé, ekologicky dopestované jablko. Predseda Obecného výboru hnutia Dejan Bulatović povedal, že svojimi skutkami sa pokúšajú vstúpiť do svedomia ľudom nielen v tomto prostredí, ale aj v celom svete a verí, že všetci pochopia, že bez zdravého a ekologicky čistého prostredia nieto budúcnosti pre človečenstvo. St. S. 48 /4623/ 29. 11. 2014

Ľudia a diania STRETNUTIE BÝVALÝCH SPOLUŽIAKOV A ICH UČITEĽKY V STAREJ PAZOVE

Po päťdesiatpäťke mená si nehádali Anna Lešťanová

zapísané štyri ročníky žiakov s vyučovacou rečou slovenskou, ktorí v ďalšom školení rednedávnom sa v Starej Pazove konalo – od piateho ročníka – pokračovali buď v spoločné stretnutie bývalých spolužiakov ZŠ hrdinu Janka Čmelíka alebo 15. mája. 4. ročníka tamojšej ZŠ Boška PalkovljevićaPred päťdesiatimi piatimi rokmi, ako -Pinkiho s ich učiteľkou Ruženou Červenskou, hovorí súdružka Ružena Červenská, to rod. Fejdiovou, ináč neúnavnou dejateľkou v boli malé, ale šťastné deti. Niektorí žiaci oblasti ľudovej kultúry a známou choreografkou do školy chodili bosonohí, kým dievčence staropazovských detských folklórnych skupín. bežne vyobliekané do ľudového kroja. V školskom roku 1958/59 v tejto škole boli Na pamiatku si ich spoločnú čiernobielu fotografiu (druhej generácie žiakov) bývalá učiteľka dodnes verne uschováva v albume. Počas nášho rozho- Súčasnosť – neprítomní zaslali pozdrav. Bývalí voru, u súdružky doma v Pazove, kde spolužiaci so súdružkou Ruženou Červenskou (sedí). nám stručne zhodnotila toto krásne (Foto: Michal Hric-Červenský) stretnutie, mali sme možnosť nakuknúť aj do jej pracovného učiteľského po skončení škôl rozbehli na všetky svetové zošita, ktorý je veľkým svedectvom jej strany. Niektorí na vysoké školy, iní zasa za dlhoročnej úspešnej osvetovej kariéry. prácou. Dnes je väčšina z nich na dôchodku, Zoznam aj tejto generácie bol prehľadne pričom tu však netreba zabudnúť na ďalšie urobený. rarity, lebo práve ich učiteľka, ktorá je živá a Každé spoločné stretnutie bývalých schopná vykonávať každodenné práce, v súspolužiakov má svoje čaro a toto po časnosti ich vnukov v pazovskom slovenskom päťdesiatpäťke sa v istej tamojšej reštau- spolku učí tancovať, spievať a hrať. Stretnutie bývalých spolužiakov navzájom Pred päťdesiatimi piatimi rokmi – v triede bolo 32 rácii nieslo v znamení dobrej nálady. žiakov – 12 dievčeniec a 20 chlapcov Bývalí spolužiaci si zaspomínali, ako sa zblížilo, teraz sú vraj ako jedna rodina.

MEDZINÁRODNÝ DEŇ TOLERANCIE V ZŠ BRATSTVA A JEDNOTY V BIELOM BLATE

Buďme ľudia Vladimír Hudec

tomu bolo aj tohto roku. Školská pedagogička Jelena Batanjská v Základnej škole Bratstva a spolupráci s učiteľmi a profesormi jednoty rôznymi podujatiami zorganizovala niekoľko dielní, v si už tradične pripomínajú ktorých deťom priblížili podstatu Medzinárodný deň tolerancie, výrazu tolerancia. ktorý je rozhodnutím Valného – Bolo veľmi zaujímavé počuť, čo zhromaždenia OSN roku 1996 si deti myslia o tolerancii, a dielne stanovený na 16. novembra. Tak akiste pomohli, aby sme povedomie o potrebe spolunažívania, teda skutočného významu slovka tolerancia, pozdvihli na vyššiu úroveň, – povedal nám riaditeľ bieloblatskej školy Milan Nedeljkov. – Rozprávali sme sa o úlohe masovokomunikačných prostriedkov, zvlášť Práca účastníkov dielní, ktorá svedčí o tom, že aj keď sa ľudia navzájom rozlišujú v jazyku, kultúre, o vplyve bulvárnáboženstve... majú aj mnoho spoločného nej tlače na roz-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Aj napriek rozličnej kultúre a rozličným ľudovým krojom v Bielom Blate v zhode a tolerancii žijú Slováci, Maďari, Srbi, Bulhari a Rómovia

širovanie homofóbie, senzacionalizmu a vytváranie chybného hodnotového systému. Pravdaže, pohovorili sme si aj o citlivých otázkach z každodenného života, kde často narážame na nezrelé alebo nedôsledné riešenia, kde sa priam nanucuje potreba po prevencii a práci s mladými. Vcelku môžeme uzavrieť, že rozličnosti jestvujú, ale aj to, že rozličnosť

nesmie byť prekážkou komunikácie medzi ľuďmi. Na zveľadenie tohto povedomia sa však musí úporne pracovať aj vtedy, keď sa zdá, že všetko je v poriadku, lebo problémy, na ktoré narážame v každodennom živote, sú často veľké a niť tolerancie je veľmi tenká. Nie náhodou nebohý patriarcha Pavle povedal: „Buďme ľudia aj keď nám je ťažko...“ • ĽUDIA A DIANIA •

BOJOVNÍCI V KYSÁČI



Nové vedenie

Báčsky Petrovec

Anna Legíňová

Slovenskom národnom dome v Kysáči 24. novembra 2014 usporiadali konštitutívne zasadnutie Miestnej organizácie bojovníkov, ich potomkov a sympatizantov. Prítomným sa prihovoril Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Ján Slávik, predseda Rady Miestneho spoločenstva, hostia Milovan Vujić, predseda Miestneho výboru bojovníkov druhej svetovej vojny a člen predsedníctva Mestského výboru bojovníkov, Zoran Drapšin, potomok Petra Drapšina, predseda Mestského výboru bojovníkov mesta Nový Sad, ako i predseda Sekcie bojovníkov kozarskej bitky v N. Sade, a Milan Vukelić, člen Mestského výboru bojovníkov mesta Nový Sad a predseda Združenia bojovníkov Liman III. Zasadnutie aj napriek pokročilému veku – nedávno oslávil deväťdesiatku – zvolal dlhoročný predseda Michal Anušiak, s cieľom zvoliť nové vedenie a osviežiť organizáciu, ktorá v Kysáči pomaly zaniká. Vďaka takému entuziastovi určite však nezanikne, lebo sa dedko Anušiak spolu s teraz už bývalým tajomníkom Jánom Vitézom zasadzujú o to, aby sa všetky bojovnícke sviatky

Záber zo zasadnutia

oslavovali a aby v tých oslavách účinkovali aj mladšie generácie a deti. Tak sa na obete vojen nezabúda, ba naopak, dáva sa im patričné miesto v histórii osady s bohatou tradíciou v NOB, akou je Kysáč. Na konštitutívnom zasadnutí za predsedu zvolili Miroslava Brnu, tajomníkom sa stal Nedeljko Lugonja, zapisovateľom ako i delegátom do Mestského výboru Ján Vitéz,

pokladníkom Ondrej Kováč. Výkonný výbor tvoria Rastislav Surový, Pavel Pálik a Ján Hlaváč. Dozornú radu tvoria Pavel Pálik, Pavel Medveď, predseda, a Michal Kohút. Do bojovníckej organizácie sa budú môcť zapojiť aj potomkovia bojovníkov, ako i sympatizanti, ktorí podporujú boj proti fašizmu, nielen ten, ktorý bol v minulosti, ale i v súčasnosti.

Svetový deň podnikania žien. Akadémia podnikania žien v Petrovci si tento svetový deň pripomenula v stredu 19. novembra 2014 v kaviarni Casablanca svojráznym podujatím, v ktorom nechýbal ani vášnivý tanec flamenco a jazzová hudba v podaní Ossa tria. Na večierku sa predstavili zaujímavé ženy, prítomní si vypočuli o silných príbehoch, videli provokatívne módne kúsky a mali možnosť ochutnať i výborné produkty. xxx Akcia darcovstva krvi. Vo štvrtok 20. novembra v miestnostiach Červeného kríža Miestna organizácia ČK Petrovec zorganizovala poslednú tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Ani tentoraz nebola núdza o dobrovoľníkov, ktorí sa odhodlali pomôcť tým, ktorí pri rôznych nešťastiach a zdravotných problémoch potrebujú túto pomoc. V stanovený čas sa prihlásilo 80 darcov, z ktorých štyroch pre zdravotné problémy museli odmietnuť. Potešuje však údaj, že okrem 77 starých darcov v novembri sa prihlásili aj traja darcovia, ktorí po prvýkrát účinkujú v tejto šľachetnej akcii. J. Č-p

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

znamujem občanom, že: využívajúc svoje ústavné právo na štrajk, začínam štrajk, ktorý štrajk mienim štrajkovať formou skrátenia bubnovania o celých pätnásť slov a XV písmen a 15 interpunkčných znamienok, vytyčujúc požiadavku 3 x 15, ktorou požiadavkou požadujem väčšie práva pre nás pougárov alias osvetových pracovníkov teda osvetárov, menovite: 1. skrátenie pracovnej doby o ďalších pätnásť (XV) • ĽUDIA A DIANIA •

KRÁTKE SPRÁVY

minút; 2. zvýšenie počtu pougárov o také percento, ktoré percento zaručí vyrovnanie počtu pougárov s počtom konzumentov pougár(n)ovín; 3. predĺženie letných pougárskych dovoleniek o ďalší mesiac; 4. regulovanie zimných pougárskych prázdnin tak, aby sa nebubnovalo od Vianoc po Veľkú noc, alebo trebárs od Michala po Ďura. Čo, prosím, vravíte? Nepočujem... Je tu veľa hluku... Štrajkujú tu advokáti (iba ten jeden neštrajkoval, volá sa

Dik, takže musel psím kúrom páliť tam, skadiaľ prišiel, do Holandska), štrajkujú učitelia, profesori, štrajkujú študenti i žiaci; pardon: žiaci nie, neštrajkujú, žiaci iba tak trošku bijú, čo rodičov, čo starých rodičov, čo koho stihnú, azda sa im tak vidí, povedal by šťastne nebohý, keďže čo sa deje, nevidí, Duško Radović, že sa sami začínajú na nich, na starších podobať. Darmo, márne sa nadrapujete, vravím vám, nepočujem. Veď sa ešte stále nezľahol hluk po voľbách do NTNZNRNSNM (Národnostne Tretej Národnostnej Zostavy Národnostnej Rady Národnostne Slovenskej

Národnostnej Menšiny). Keďže na UNZ (Ustanovujúcom Národnostnom zhromaždení) zvolili NNNP NTNZNRNSNM (Novo-novo-novú Predsedníčku NTNZNRNSNM), tak novozvolenej NNNP-e pri tejto príležitosti blahoželáme a jej mladému predsedníckemu protikandidátovi, dizajnistovi – majiteľovi zopár svetových cien a uznaní – odkazujeme: Ľahko je byť v niečom najlepší na svete, my tu ale v čele NSSAČČ (Našej slovenskej society a či čo) potrebujeme niekoho skúseného a kedysi taktiež mladého. BUM!

48 /4623/ 29. 11. 2014

Ľudia a diania V KOVAČICI SI PRIPOMENULI VÝZNAMNÉ VÝROČIE

Sto rokov od posvätenia kostolnej veže Anička Chalupová

ú dni a udalosti, ktoré sú nezabudnuteľné v živote každého jednotlivca, osady, cirkevného zboru. Takou zvláštnou udalosťou v Kovačici bola slávnosť pri príležitosti 100. výročia výstavby kostolnej veže, ako aj posviacky vynovenej budovy

Kovačickí cirkevníci môžu byť hrdí na svojich predkov, ktorí výstavbu kostolnej veže dokončili roku 1914

fary a vnútromisijných bohoslužieb Banátskeho seniorátu. V nedeľu 9. novembra na slávnostných bohoslužbách v slovenskom evanjelickom kostole v Kovačici sa zúčastnili duchovní pastieri: dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC, vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a farár cirkevného zboru Kovačica I, ako aj velební páni Mgr. Ján Cicka, predseda Kňazskej konferencie a farár padinský, Mgr. Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky, Mgr. Vladimír Lovás ml., farár ardáčsky, a Mgr. Martin Bajza, farár cirkevného zboru Kovačica II. Okrem početných hostí, predstaviteľov spoločensko-politického a kultúrneho

St. S. www.hl.rs

života z Kovačice a z iných miest, na slávnostných vnútromisijných službách Božích sa zúčastnili aj

Chrám Boží bol v nedeľu plný cirkevníkov a hostí spoza chotára

V organizácii Ekumenickej humanitárnej organizácie v Šíde v miestnostiach Rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v piatok 21. a v sobotu 22. novembra zorganizovala seminár, na ktorom sa zúčastnili aktivisti Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, Evanjelickej metodistickej cirkvi a Rusínskej gréckokatolíckej cirkvi zo Šídu, z Nového Sadu, Kysáča, Báčskeho Petrovca, Osijeku a Vukováru. Témou seminára bola Identita – kto som ja. Domáci seminára boli členovia Rusínskej gréckokatolíckej cirkvi a prednášatelia boli aktivisti z Anglicka Clive Fowle a Judith Holliday.

Ženský spevokol cirkevného zboru Kovačica II s učiteľom Jánom Markom

Informačno-politický týždenník

početní predstavitelia cirkevných zborov Banátskeho seniorátu. Roku 1910 kovačický cirkevný zbor v čele s farárom Jánom Čaplovičom začal práce na obnovení kostola, ako aj na dostavbe veže, ktorá napriek vypuknutiu prvej svetovej vojny bola šťastne dokončená roku 1914. Vtedy bol kúpený aj nový veľký organ. Vo vojne zbor utratil veľký a malý zvon, ktoré znovu zaobstaral až roku 1923. K slávnostnému ovzdušiu pri tejto príležitosti prispeli ženský a zmiešaný cirkevný spevokol dvoch kovačických cirkevných zborov.

VĎAKA ZA ÚRODU. V nedeľu 16. novembra t. r. v Kovačici bola nevšedná slávnosť. Príležitostné bohoslužby, ktoré konali vznešený pán senior banátsky Pavel Sklenár, farár cirkevného zboru Kovačica I, a velebný pán Martin Bajza, farár v cirkevnom zbore Kovačica II, boli venované oslave za dary záhrad a polí. O príjemný duchovný zážitok veriacich v kovačickom kostole ozdobenom kvetmi a rôznymi plodmi jesene sa okrem zmiešaných zborových spevokolov, ženského a mládežníckeho spevokolu, pričinili aj najmladší, ktorí znovu potvrdili skutočnosť, že je budúcnosť cirkevného života v tejto slovenskej osade na dohľadnú dobu zaistená. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAZNAMENALI SME V BÁČSKOM PETROVCI

Regionálna porada sociálnych pracovníkov Jaroslav Čiep

racovníci obecných stredísk pre sociálnu prácu občasne majú svojrázne pracovné stretnutia, na ktorých si okrem iného vymieňajú i skúsenosti a oboznamujú sa s aktuálnymi predpismi a problémami v našej spoločnosti. Jedno také regionálne stretnutie stredísk pre sociálnu prácu sa naposledy uskutočnilo vo štvrtok 20. novembra 2014 v malej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Zasadnutia sa okrem predstaviteľov stredísk pre sociálnu prácu obcí Báčsky Petrovec, Nový Sad, Báčska Palanka, Báč a Beočin zúčastnili aj predstavitelia republikových a pokrajinských inštitúcií. V mene republikového Ministerstva pre prácu, zamestnávanie, bojov-

Zo stretnutia sociálnych pracovníkov časti Juhobáčskeho obvodu nícke a sociálne otázky na stretnutí účinkoval štátny tajomník László Csikós, ako aj predstavitelia Komory sociálnej ochrany a Pokrajinského ústavu pre sociálnu ochranu. V mene

Obce Báčsky Petrovec hostí privítal náčelník Obecnej správy Vladislav Tárnoci a riaditeľka petrovského sociálneho strediska Aleksandra Arseninová.

Podľa slov tajomníka Csikósa, rezortné ministerstvo sa snaží všetkým strediskám sociálnej práce byť naporúdzi a zároveň sú si vedomí, že každý jeden obvod má svoje špecifické problémy, s ktorými sa pasuje a preto sa pokúšajú cestou stretnutí odborníkov mapovať závažné problémy v jednotlivých krajoch. Na jednom mieste sú to azylanti, inde delikvencia maloletých osôb, alebo gerontologická problém, lebo je tam iba populácia starých osôb a pod. Pre každé obecné sociálne stredisko vo Vojvodine sa im podarilo zadovážiť dvakrát po 400 tisíc dinárov pre zveľadenie podmienok práce sociálnych pracovníkov. Odborný poradca v pokrajinskom rezortnom sekretariáte Tomislav Bogunović vyhlásil, že vo Vojvodine je vypuklým problémom aj prirodzený prírastok obyvateľstva a preto pre každé tretie a ďalšie dieťa v rodine zabezpečili pomoc v hodnote 12 tisíc dinárov pri nasledovných dvoch rokoch, ale sa ponosoval na to, že narážajú na veľký problém a nedostatočnú ústretovosť republikových orgánov pri formovaní detského strediska vo Vojvodine.

NOVÝ ŽEŽELJOV MOST

Stavba na pokračovanie Oto Filip

dá sa, že si investori a stavitelia nového Žeželjovho mostu cez Dunaj v Novom Sade veľmi vážne zobrali k srdcu slová nemeckého lekára, básnika, novelistu a esejistu Gottfrieda Benna. Ten totiž vyhlásil, že Žiť, to znamená stavať mosty cez plynúce rieky. Žarty však nabok. Nástupca v NATO agresii zbúraného mostu vzniká priam neuveriteľne pomaly. Začali ho stavať s výrazným oneskorením, lehoty na jeho ukončenie sa viackrát posúvali, aby do tretice, k viacerým nedorozumeniam a sporom na relácii Železnice Srbska (investor) a zahraniční a domáci vykonávatelia prác, pribudli i tie medzi Belehradom a Novým Sadom, tiež medzi najvplyvnejšími stranami na vládnych pozíciách alebo v opozícii. Následok bol jasný: posledných niekoľko mesiacov veľké pracovisko zívalo prázdnotou a aj tých niekoľko • ĽUDIA A DIANIA •

strážnikov akoby sa stratili v mori odložených oceľových konštrukcií. Veľké investičné podujatie, ktorého odhadovaná hodnota je nad 45 miliónov eur a na ktoré EÚ vyčleňuje 28 miliónov, kým to iné Vojvodina a mesto Nový Sad, sa zase začalo viac skloňovať pred niekoľkými dňami. Totiž vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport pobudol 13. novembra v pokrajinskej vláde, kde sa stretol s jej predsedom Bojanom Pajtićom. Z tej časti oznámenia, v ktorej sa uvádza, že hovorili aj o spolupráci pokrajinskej a republikovej administratívy na realizácii plánov vitálne významných pre ekonomický a hospodársky rozvoj Vojvodiny, možno usúdiť, že na pretrase bola i otázka pokračovania výstavby mostu. Potvrdilo sa to o deň neskoršie, keď pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman oznámil, že vo verejnom podniku Železnice Srbska prebiehalo zasadnutie, na

Kedy sa takýto záber zmení? ktorom sa rokovalo o Žeželjovom moste, ako i to, že jeho účastníci pochopili, že APV chce zaplatiť svoju čiastku, keď sa jej však doručí účet so špecifikáciami o raste cien pre väčší objem prác. Aj predstavitelia mesta oznámili, že sa opravným rozpočtom zabezpečí okolo milión eur na financovanie dodatočných prác na stavbe mostu, v duchu záveru vlády Srbska akceptovať náklady realizátorov spôsobené uvedenými prácami. Následne, v pokrajinskej vláde prebiehalo 18. novembra zasadnutie pracovnej skupiny, zaoberajúcej sa otázkou výstavby mosta. Na ňom

okrem predstaviteľov vlády APV, Ministerstva stavebníctva, Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady, VP Železnice Srbska, mesta Nový Sad, boli aj predstavitelia realizátora prác: firmy Azvi zo Španielska, budujúcej most v konzorciu s firmami Taddei z Talianska a Horta Coslada zo Španielska. Účastníci tlmočili nesporný záujem pokračovať v prácach na výstavbe čím skôr. V posledných dňoch badať, že i počet robotníkov na stavenisku stúpol. Všetko ďalej závisí od peňazí a počasia. A aj od tretieho P(é): pochopenia, že sú mosty predovšetkým tu na to, aby nás spájali, nie rozdeľovali.

48 /4623/ 29. 11. 2014

Ľudia a diania

Dva vydarené bazáre Anna Simonovićová

a sklonku cirkevného roka a na začiatku adventného obdobia spomíname si na dve vydarené humanitárne akcie, ktoré v tomto roku, v roku štyridsiateho výročia založenia, zorganizoval Oltárny krúžok žien Tabita, pôsobiaci pri slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Starej Pazove. – Jesenný a jarný bazár sú akcie, ktoré vznikli s cieľom pomôcť spoluobčanom dvojnásobne. Po prvé, tým, ktorí nevedia, čo so zvyškom odevu a prinesú ho na bazár, po druhé pomôcť tým, ktorí si za symbolické ceny môžu kúpiť odev. A nielen to, je tu aj humanitárny charakter, lebo po každom skončení bazáru odev sa odnáša do Červeného kríža. Ďalšie výhody sú v tom, že sa z finančných prostriedkov pomáha

buď členom cirkevného zboru alebo aj iným ľuďom v núdzi. Tak sa Oltárny krúžok žien zapojil do mnohých humanitárnych akcií a finančne podporili niekoľko rodín, ktorých deti čakali na operáciu, a to Martina Slivku z Padiny, istú mnohopočetnú kresťanskú rodinu na Kosove a tiež vyčlenili na úpravu kostola, – povedala nám Anna Malková, iniciátorka tejto akcie.

Bazáre sa organizujú pravidelne zjari a v jeseni na novej fare. Tohtoročné dva bazáre boli vydarené, nielenže sa pri zbere zapojili Staropazovčania, ale aj jednotlivci z Nemecka a zo Slovenska, tiež aj Rotary kluby zo Slovenska a potomkovia vysťahovaleckých rodín novopazovských Nemcov. Tovar, ktorý dostanú, predávajú, a ceny sú vskutku populárne. Väčšinu

Z RODINNÝCH ALBUMOV

Spomienky oprášené, spomienky oživené Anička Chalupová Na kúrenie je najlepšie staré drevo, na pitie staré víno, na dôverné rozhovory starí priatelia a na čítanie starí autori, – zapísal raz anglický filozof Francis Bacon.

ovačičan Ján Mlynárček je verným čitateľom Hlasu ľudu už dlhý rad rokov. Nosí ho vo svojom srdci od detstva. Číta radom všetky články, ctí si i starých i mladých autorov. Ako 13- – 14-ročný chlapec spolu s Jozefom Suchánekom sa stal kolportérom tohto týždenníka. Pamätá si, že v minulosti v stredu a sobotu vychádzalo dvojčíslo na veľkom formáte. V päťdesiatich rokoch Hlas ľudu odoberalo okolo 60 – 70 domácností. Z tých čias mu utkvela v pamäti príhoda, na ktorú si podnes spomína.

www.hl.rs

„Bol som vždy rád, keď sa objavili noví odberatelia novín. Ako kolportér Hlas ľudu som ponúkal na každom kroku, vážil som si túto robotu. Raz som tak vošiel do dvora Adama Ďuricu v Ulici Janka Čmelíka s cieľom ponúknuť im nové číslo Hlas ľudu. Volal som na domácich hneď z uličných dverí, lebo som nebol istý, či majú psíka alebo nie. O chvíľku sa predo mnou objavil gazda, ktorý mi povedal, že chce noviny, ale síce nie razom. Pozdravil som sa, otočil a smutný som sa pobral ďalej, len keď som o niekoľko dní zistil, že noviny Ďurica chceli, len si ich nemohli vziať do rúk, lebo ich mali čiernou kočovou masťou strašne ufúľané. Práve vtedy, keď som bol u nich, báťa Adam opravovali veľké železné kolesá na starom traktore.” Ján Mlynárček, bývalý obchodník, už niekoľko rokov si užíva dni na dôchodku. Trávi ich hlavne uži-

Informačno-politický týždenník

Toto silné priateľstvo, ako si sľúbili, potrvá aj medzi ich potomkami – Ján Mlynárček a Franc Fašnik počas tohtoročnej návštevy v Kovačici

točne, niekedy aj veselo spolu so svojou rodinou a kamarátmi. S jedným kamarátom si ruky podáva už viac ako pol storočia. Je to Franc Fašnik zo Slovinska, s ktorým sa po prvýkrát zoznámil v Záhrebe na vojenčine v roku 1964. Neskoršie, keď si vyzliekli vojenskú rovnošatu, sľúbili si, že na seba nezabudnú, že sa budú stretať, priateľstvo udržiavať. Aj napriek tomu, že vojna začiatkom 90. rokov zmenila vzťa-

odevných predmetov predávajú za 100 až 500, kabátiky do 1 000 dinárov. Z predaja na jarnom bazári, ktorý bol koncom marca, sa utŕžilo okolo päťdesiattisíc dinárov. Anna Malková hovorí, že z tých prostriedkov jednu časť vyčlenili rodinám v Obrenovci, tiež dvom členom cirkevného zboru zaplatili časť pobytu v cirkevnom tábore v Crikvenici, jednu časť, keď boli mládežníci zo Slovenska po benzín. Z predaja počas jesenného, inak pätnásteho v poradí bazára, ktorý bol v októbri, a trval ako aj všetky doterajšie – týždeň, členky krúžku Tabita nazbierali deväťdesiattisíc dinárov. Ako a kde usmernia tieto prostriedky, ešte sa nerozhodli. S touto akciou sú spokojní aj návštevníci, aj malá hŕstka žien, ktorá nosí staropazovský kroj, lebo na bazári si nájdu aj časti pazovského kroja. Jedno je však isté, členky Oltárneho krúžku žien Tabita aj naďalej budú organizovať takéto viacúčelové, osožné a humanitárne akcie. hy medzi ľuďmi, ktorí zo začiatku patrili do jedného, neskoršie ich rozdelila do dvoch štátov, Jánovo a Francovo priateľstvo zostalo pevné, zotrvalo do dnešných dní. Obaja sú už dôchodcovia, dodnes ich pripúta aj spoločný hasičský koníček. Mlynárčekovci a Fašnikovci podnes trávia kus dovolenky buďto v Kovačici, alebo v slovinskom mestečku Ruše. Prednedávnom silné priateľské vzťahy spôsobili nové stretnutie, totiž začiatkom septembra tohto roku rodina Fašniková pobudla na trojdňovej návšteve v Kovačici. Okrem príjemnej družby hostitelia Mlynárčekovci so svojimi hosťami navštívili kovačický cintorín, slovenský evanjelický kostol, v ktorom ich privítal Martin Bajza, farár v cirkevnom zbore Kovačica II, stretli sa s kovačickým insitným maliarom Pavlom Cickom, okoštovali Tomanovu pálenku a neskoršie sa so sľubom, že sa o rok znovu stretnú, rozišli znovu každý svojou cestou. Najväčšie šťastie, ktoré ťa môže stretnúť, je to, že si nájdeš oddaného priateľa. Toto bohatstvo však môžeš uchrániť len tým, že si tento poklad ukryješ v srdci a budeš si ho vážiť viac ako vlastný život. (Konfucius) • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Kto prednášal na evanjelickom gymnáziu vo Vrbase? Katarína Verešová

založil školskú knižnicu. Pretože bojoval proti maďarizácii, prinútený bol túto školu opustiť a s ním odišlo aj dosť žiakov. Opierajúc sa o pramene z tohto gymnázia, Wikipédia uvádza, že Abaffyho zastúpil viedenský študent Michajlo (Michaľ) Godra, ktorý ako riaditeľ pôsobil 32 rokov... Tento, v podstate Michal Godra, dožil aj ničenie budovy gymnázia počas revolúcie 1848/1849, aj dekréty

tom, koľko je dôležité zachovávať archívne doklady z duchovného a spoločenského života, nech poslúži téma o najstaršom evanjelickom gymnáziu Báč-sriemskeho seniorátu so sídlom vo Vrbase. Toto gymnázium sa u nás najčastejšie spomína v biografiách Michala Godru (1801 – 1876), profesora, slovenského básnika a publicistu, ktorý v období rokov 1836 až 1868 pôsobil ako riaditeľ na nižšom evanjelickom gymnáziu v Novom Vrbase vo Vojvodine. Pod nátlakom maďarizácie funkcie bol zbavený a zvyšok života strávil v Báčskom Petrovci... Dnešné Gymnázium Žarka Zrenjanina vo Vrbase sa môže pochváliť, že je jedným z troch najstarších gymnázií v Srbsku. Bolo založené roku 1809 ako Súkromná latinská škola. Potom pôsobilo ako Evanjelická gramatická škola. V článku Petku Koprivicu Dva veka vrbaske ´male Sorbone´ (Politika, 12. 14. 2009) sa uvádza: „Počas 19. storočia a medzi dvomi vojnami v tejto škole získa- Pohľadnica gymnázia vo Vrbase li vedomosti poprední Srbi tej doby: patriarcha Georgije Branković, episkop Sergej Kaćan- Bachovho absolutizmu. Gymnáski, advokát a predseda Matice srb- zium nemal kto financovať, takže skej Pavle Kojić. Medzi maturantmi sa začala zbierka dobrovoľných tej doby bolo mnoho Vrbašanov príspevkov. A o to sa postaral najnemeckej a maďarskej národnosti, viac práve Báč-sriemsky seniorát. ktorí potom získali vysoké pocty Presné údaje o tom sa nachádzajú v rôznych vedeckých disciplínach.“ (na šťastie) v zachovanej zápisnici S týmto gymnáziom súvisia aj tohto seniorátu zo 6. apríla 1859. mená učiteľa a prvého riaditeľa Seniorálne zasadnutie pod Jochana Blasiho (Blašiho), evan- vedením seniora Johana (Jána) jelického farára Andreasa Skolku, Tefsényiho a farára v Torži bolo Johana Buzaša z Nového Vrbasu v novosadskom evanjelickom a Josifa Nađa z Kucury. Prednášky kostole. Z radu duchovenstva boli v latinčine. Podľa prameňov prítomní boli: Georg (Juraj) Jesenz Wikipédie, od roku 1822 škola ský, konsenior kysáčsky, Ferdinand sa začala menovať Konfesionál- Girtzfeld, senior Červenský, Karol na gramatická škola. V období Tefsényi, dekan lalitský, Karol Jerokov 1826 až 1836 riaditeľom senský, dekan staropazovský, Karol tejto školy bol Karel Abaffy, ktorý Both, dekan starovrbaský, Samuel • ĽUDIA A DIANIA •

Borovský, bývalý konsenior pivnický, Ján Bysterický, seniorátny kurátor starokerský, Jakub Beker, seniorálny vyšší notár novovrbaský, Daniel Kolényi, farár kulpínsky, Daniel Štúr, farár kucurský,... Ľudovít Babylon, farár bajšiansky, Bohumil Gress, farár malokerešský, Jozef Stehlo, farár hložiansky, Karol Borovský, administrátor, a Pavel Škultéty a Šimon Benjač, kapláni. Zo stavu učiteľského prítomný

bol Michal Godra, rektor, a profesori: Ondrej Martonfy a Henrik Jökel. Ďalší učitelia boli: Tobini Langhoffer z Lalite, Ignác Rúčka zo Selenče, Ján Herrštein z Kulpína, V. Čepčány z Malého Kereša a Ján Garay z Petrovca. „Následkom punktu 11. sestavení Deputace protokolu od 3 unora 1859 ohľadom jeho Dvojctihodnosti pána profesora Gustáva Škultéry, ktorému pro jeho duchovní mdlobu, jemu svereným profesorkým povinostem na sen. Gymnázsium sodpovidat nelze a dodočasné zastávaní úradu tohoto nemožné jest conventualitov, se ustanovilo: a) Pana Sen. kaplána Eugena Meša požádati,

aby ono vyprázdnené místo profesora dočasne zastával; b) Concurs do 31. Mája b. r. vypísati, aby táže profesora, když ne prvé, aspoň začátkom nového školského roku rádnym profesorom obsažená byla; c) Dotaci téže profesory má záležať 500zl. jako ročného platu a 50 zl. ročne za bydlo,“ z tohto bodu jasné bolo, kto sa o vrbaské gymnázium priamo staral, ako aj fakt, že na tomto seniorálnom evanjelickom gymnáziu pôsobil aj Gustáv Škultéty. V zápisnici Báč-sriemskeho seniorátu sa uvádza, že senior Banátskeho evanjelického a. v. seniorátu Vilém Karner už zozbieral dobrovoľné príspevky na vrbaskú školu, ako aj to, že bolo treba kúpiť fyzické aparáty na vyučovanie na Seniorálnej škole. Noví študenti: Jiři Frideric, N. Zvarényi (syn profesora Karla Zvarényiho) a C. Lauček boli oslobodení platenia poplatkov na zápis do školy. Na tomto seniorálnom konvente sa hovorilo aj o evanjelických školách na dedinách. Debatovalo sa o platoch učiteľov, o modernizácii výučby a o objednaní učebníc. Zaujímavým sa zdá fakt, že na seniorálnom konvente Báč-sriemskeho seniorátu (ktorý sa konal v Novom Vrbase 2. mája 1861) bolo slov aj o materinskom slovenskom jazyku: „Pri tejto príležitosti upomenutý bol Vel.S eniorát na tú spravedlivú potrebu, aby sa v tejto sen. vyššej škole aj jazyk slovenský jeho obligátny prednášal. Žiadosť táto bola za potrebnú a spravodlivú uznatá a k uskutočneniu k profesorom naložená (Protokol Báč-sriemskeho seniorátu 1859-1880, s. 59. zápisnicu viedol Ľudovít Babylon.).“ O rok neskôr bolo založené Slovenské evanjelické gymnázium v Revúcej.

48 /4623/ 29. 11. 2014

á, udelkov Dijana P 6-ročná

Dominik Žilaji,

Mia Gedrová, 6-ročná

Ela Činčuráková, 6-ročná

5-ročný

Vrtuľník s cukríkmi v Pivnici

emôžeme nezostať ešte trochu v Pivnici, keď tam majú toľko atrakcií. Veď posúďte sami. Najnovšie sme napríklad od tamojších škôlkarov a ich vychovávateliek Anky a Julky dostali krásny balík výkresov s týmto sprievodným listom: „Jeseň už dávno zavítala do našej dediny. Priniesla do našich polí, záhrad a ovocných sadov veľa šťavnatých, chutných a užitočných plodov. My sme ich v škôlke ochutnali a pre vás i nakreslili. Naša dedina je známa aj preto, že tu máme usilovných poľnohospodárov, dobrých hercov, veselých spevákov a tanečníkov, ale asi neviete, že v Pivnici máme i opravdivého pilota. A ten nám jedno piatkové ráno urobil velikánske prekvapenie, keď sa s vrtuľníkom objavil na štadióne Futbalového klubu Slávia. Okrem toho, že sme videli vrtuľník tak blízko, od pilota sme dostali i cukríky. Preto vám zasielame tieto výkresy, aby ste sa i vy s nami spoločne tešili.“ Ďakujeme.

Laura Grňová, 6-ročná

Timea Šim

očná

onová, 6-r

Vaňa Holý , 6-ročný

Maja Tóto vá, 5-ročn á

Dijana Pudelková, 6-ročná

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XIV 29. novembra 2014 ČÍSLO

185

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA CESTÁCH

POTULKY PO SLOVENSKU

Raritný kostol v Hronseku roku 1725 evanjelici vystavali bez použitia kovových prvkov

Kostol bez žiadnych kovových prvkov Jaroslav Čiep

ávštevy starej vlasti nám neraz prinesú mnohé vzácne poznatky o predkoch, ktoré, iba keď si ich na tvári miesta obzrieme, nás presvedčia, že sa skutočne oplatilo odísť tam. Jedno zo vzácnych miest, ktoré vyvolá obdiv u všetkých iných návštevníkov, je Hronsek v regióne Pohronie v Okrese Banská Bystrica. Ide o dedinku počítajúcu sotva 650 obyvateľov, o ktorej prvá písomná zmienka datuje už z roku 1250. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice. V tejto obci sa nachádzajú až tri historicko-kultúrne pamiatky. Je tu Vodný hrad z 15. storočia a Soósovsko-Géczyovský kaštieľ postavený v barokovom slohu z r. 1775. V zámockej záhrade je stará, viac ako 200-ročná lipa a mohutný dub. Predsa v Hronseku je najznámejší drevený artikulárny kostol z 18. storočia, ktorý je vzácnou historickou pamiatkou. Na Slovensku je ich iba päť. Do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako svojrázna rarita je zapísaný od roku 2008. Ako nám to odborne pri jeho návšteve hovorila miestna farárka Anna Jakušová, história vzniku dreveného kostola zapadá od obdobia silného katolicizmu do obdobia, keď na scénu dejín vystupuje kežmarský gróf Imrich Tököly, ktorý za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I.

a donútil ho zvolať Šopronský snem v roku 1681. Ten potvrdil závery Viedenského mieru z roku 1606 vo veciach slobody náboženstva a povolil evanjelikom postaviť v jednej stolici 2 kostoly, v Hronseku a Ostrej Lúke. Článok, čiže artikula 25 stanovoval pre stavbu chrámu podmienky, že musel byť postavený v priebehu jedného roka, že musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov, že nesmel mať vežu a že vchod nesmel byť priamo z ulice. Stavba kostola v Hronseku sa začala v októbri 1725 a na jeseň 1726 bola hotová. Kostol má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý a 11 m široký. Má 30 okien. Stĺpy sú v záhlaví zdobené vyrezávaným iónskym ornamentom, sú dubové, ostatné časti sú väčšinou smrekové. Na dolnej časti chórov je zavesený vyrezávaný ornament v podobe lipového listu – symbolu slovanského povedomia. Kostol má 1 100 miest na sedenie, amfiteatrálne usporiadaných. Z každého miesta je vidieť na oltár. Klenba tvarom pripomína prevrátenú loď. Kostol má päť vchodov, postavených oproti sebe, a 30 okien, rozmiestnených po celom obvode. Strecha je šindľová, na jej troch stranách sú dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti. K oltáru kostola patrí šestica vymeniteľných obrazov, ktoré sú rozmiestnené na priečelí chórov a striedavo sa osadzujú do spoločného rámu oltára podľa aktuálnej liturgie počas roka. Nádvorie kostola zdobia 4 mohutné lipy, z ktorých

Z obsahu

Digitalizácia TV vysielania v Srbsku Str. 2

Nestor našej prírodovedy Str.6 Sládkovičova báseň Hojže, Bože, jak to bolí... vznikla v Hronseku a práve v artikulárnom kostole ju pri návšteve zaspievali i speváci Komorného zboru Musica viva z Petrovca dve sú také staré ako kostol. Súčasne s kostolom bola vedľa neho postavená aj zvonica s rovnakou architektúrou. I dodnes sa každú nedeľu v tomto kostole konajú evanjelické služby Božie. V čase stavby artikulárnych chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť protestantských cirkevných stavieb. Pre stavbu v Hronseku bolo vybrané miesto, kde všade na okolí boli močiare a v bezprostrednej blízkosti rieka Hron. Hoci je iba desiatku metrov od rieky, jej vody nikdy neprišli po samotný kostol, a tak nepoškodený zotrval až do dnešných dní. Na záver spomeňme, že v rodnej obci svojho otca známy štúrovský básnik Andrej Sládkovič roku 1847 uzavrel manželstvo v tomto kostole s domácou devou Antóniou Júliou Sekovičovou.

Tvarohový koláč s ovocím Str. 8

Mozaika

Digitalizácia TV vysielania v Srbsku

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Veľké skúšky sú aj pred RTV

Siniša Isakov profesor na Akadémii umení v Novom Sade a poradca riaditeľa RTV Vojvodina

igitalizácia televízneho vysielania v Srbsku, roky odkladaná, sa konečne rozbehla. Tento medzinárodný záväzok, ktorý si susedné krajiny už takmer splnili, Srbsko, na papieri, začalo ešte roku 2009, schválením moderného, účinného a perspektívneho štandardu DVB-T2 a MPEG-4, ktorý zabezpečuje kvalitný signál za výhodné ceny. Schválená bola aj Stratégia prechodu na digitálne vysielanie a za koniec analógového vysielania určili 4. apríl 2012. Rok Európskych majstrovstiev vo futbale (UEFA 2012) a Olympijských hier v Londýne (OI 2012) bol viac než dobrý na kúpu veľkej, plochej obrazovky. S prípravami sa však meškalo, harmonogram, ktorý bol stanovený Stratégiou, nikto nerešpektoval. Malo to za následok tesné

priblíženie sa lehoty – keď všetky digitálne vysielače v celej Európe začnú vysielať s plným výkonom, čo analógovému príjmu zapríčiní až také prekážky, že obrazovka nebude viditeľná. Aby sa to predsa nestalo, s nevyhnutnou podporou Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ako aj schválením niekoľkých dekrétov vlády Srbska, celý proces sa zrýchlil. S cieľom oboznámiť občanov s procesom digitalizácie štartovala

kampaň na všetkých televíziách, schválené sú rozhodnutia o začiatku a konci obdobia simultánneho vysielania analógového a digitálneho TV signálu (simulcast) pre všetky regióny v Srbsku. Pre severnú časť, ktorá zahŕňa AP Vojvodinu a širšiu oblasť Belehradu, simulcast oficiálne štartoval 1. septembra 2014 a skončí sa presne po 6 mesiacoch – 28. februára 2015. Presnejšie v rámci tzv. iniciálnej siete vysielanie sa začalo omnoho skôr, hoci

občania a širšia verejnosť s tým neboli oboznámení. Vláda taktiež schválila rozhodnutie o značke, ktorú musí obsahovať každý televízor v predajniach a ktorá by mala pomôcť občanom pri kúpe nového prijímača. Samozrejme, mnohí občania si už skôr kúpili nové ploché a veľké televízory, a to skôr než bolo schválené rozhodnutie. Tým sa vystavili riziku, že po zrušení analógového vysielača môžu byť nekompatibilní so zvoleným štandardom a zostanú bez svojich obľúbených programov. Avšak v takých prípadoch môže pomôcť tzv. Set Top Box (STB) adaptér v tvare štvorca, ktorý sa zapojí medzi prijímaciu anténu a televízor. Presnejšie, STB je určený tým občanom, ktorí si neplánujú v skorej budúcnosti kúpiť nový televízny prijímač. Každý prijímač, ktorý občania teraz používajú, s STB adaptérom môže poslúžiť na príjem digitálnych staníc až dovtedy, kým aparát bude fungovať. Osobitným nariadením sa vláda

HLAS ĽUDU | 29. 11. 2014 • 48 /4623/ zaviazala, aby pre finančne najohrozenejších občanov zabezpečila bezplatné STB. Sú to užívatelia práva na peňažnú sociálnu pomoc, užívatelia práva na príspevok pre pomoc a starostlivosť o druhú osobu podľa Zákona o sociálnej ochrane a Zákona o penzijnom a invalidnom poistení, ako aj penzisti, ktorí bývajú sami a ktorých dôchodok nie je vyšší od najnižšie stanovenej penzie. Prihlášky sa môžu podať v strediskách pre sociálnu prácu, ako aj v filiálkach Fondu penzijného a invalidného poistenia (Fond PIO). Občania, ktorí doposiaľ pozerali TV programy cez káblové systémy (KDS) alebo IPTV služby, sa nemusia trápiť, keďže konverziu, ak bude potrebná, vykoná operátor, ktorému aj tak platia za službu príjmu TV obsahu. Pravdaže, aj tentoraz krajší a lepší obraz bude na novej, plochej, veľkej obrazovke, ktorá v tomto prípade nemusí mať stanovenú značku. Najlepší obraz a zvuk budú mať tí, ktorí sú odhodlaní zaplatiť trochu viac, čo im umožní jeden z digitálnych balíkov, ktoré obsahujú na desiatky zahraničných a lokalizovaných tematických programov najväčších médií. Väčšina KDS a IPTV operá-

tam, kde sa tie aj bežne vyskytujú v hojnom počte. KDS systémy sa nachádzajú prevažne v mestských oblastiach, ktoré sú bohatšie. Tam, kde kábloví operátori nemali záujem rozšíriť svoje káble, zvyčajne ani Telekom nemá dobrú sieť a neposkytuje služby IPTV. A sú to práve oblasti s veľkým počtom starších domácností a malou hustotou osídlenia. V takých oblastiach bude potrebná aj dodatočná asistencia pri prispôsobovaní prijímača a zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom to štát plánuje zabezpečiť. V krajinách, v ktorých sa tento proces už skončil, veľkú účasť v tomto segmente, okrem štátnych služieb, ktoré pôsobia v teréne, mali aj dobrovoľníci, čo sa ukázalo ako veľmi úspešné a užitočné. Dôvod na hlavolam majú aj početné regionálne a lokálne televízne stanice, ktoré teraz musia zmeniť celkový systém distribuovania, na ktorý si už roky alebo desaťročia zvykli. Namiesto toho, aby si sami zabezpečovali systémy pre (analógové) vysielanie, inštalovaním stĺpov alebo vysielacích zariadení na prenajatých stĺpoch v primeranej lokalite, teraz svoj digitálny signál budú musieť prenechať verejné-

Ponuka televízorov je, ale aká? torov každodenne poskytuje čoraz väčší balík programov vo vysokej rezolúcii (HDTV), na ktorú sú nové displeje už prichystané. Pravdaže, všetci občania, ktorí doposiaľ pozerali iba satelitné programy, sa nemusia obávať, lebo sa tam nič nebude meniť. Najviac problémov, zvyčajne, je

mu podniku Emisiona tehnika i veze (ETV), ktorý ako jediný vysiela signál digitálnej televízie v Srbsku. Za služby prenosu signálu do vysielača a samotné vysielanie budú musieť zaplatiť podľa cenníka, ktorý zatiaľ nie je schválený! Tento nový výdavok pre médiá, okrem analógového vysielacieho zariadenia, ktoré sa

čoskoro stane zbytočným, každopádne nebude nízky a môže sa stať, že bude kvapka, ktorá preplní pohár plný mediálnej žlči. ETV zatiaľ nezverejnila výšku poplatku za digitálne vysielanie sčasti aj preto, lebo pre posúvanie určitého počtu vysielačov z jestvujúcich stĺpov na vyššie, pravdaže, výhodnejšie lokality a za väčšej prenosnej sily, stanice budú dostupné väčšiemu počtu potenciálnych divákov než sú teraz. Týmto sa takmer všetky lokálne televízie stanú menej alebo viac regionálne. To môže

vysielajú program v jazykoch národnostných spoločenstiev, lebo v určitej miere sa o ne aj naďalej môžu starať národnostné rady národnostných spoločenstiev. Medzitým aj tu sa musí zmeniť model financovania v súlade s novým mediálnym regulatívom, ktorý schválili v lete t. r., ale to je už osobitná téma... Na záver, kto bude mať osoh od celkového procesu digitalizácie? Okrem občanov, ktorí dostanú lepší obraz a zvuk, ako aj početné nové programy, hlavní víťazi budú

Pár antén staršej generácie predstavovať aj veľkú šancu pre tieto televízie, samozrejme, za predpokladu, že získajú priazeň divákov. Nebude to ľahko vzhľadom na veľkú konkurenciu, čoraz slabšiu kúpnu silu, ale predovšetkým pre vlastné technické a produkčné problémy, ktoré najväčší počet lokálnych a regionálnych televízií majú v obrovskom počte. Netreba zabúdať, že signál, ktorý schádza do digitálneho multiplexu musí byť aj technicky dobrý, lebo ak digitálny signál bude slabý, obrazovka sa sčasti alebo aj celkovo zamrzne alebo celkom zmizne. Také chyby moderní rozmaznaní diváci nebudú tolerovať bez ohľadu na to, v akej miere ich daný obsah bude zaujímať, a ľahko si nájdu tie stanice, kde sa takéto chyby nevyskytujú. Ak sa k týmto problémom lokálnych a regionálnych televízií pridá aj povinná privatizácia médií, taktiež do polovice roka 2015, viditeľné je, že veľký počet týchto médií má viac než jeden seriózny problém. Ako sa tie médiá udržia bez stálej podpory z obecného rozpočtu a ako budú úspešne pokračovať v digitálnom období, je veľkým otáznikom. Iba o štipku menej problémov sa nachádza pred médiami, ktoré

III

mobilní operátori a poskytovatelia internetu. Už teraz, bohatí a silní, prenájmom voľných častí spektra po zhasnutí analógových vysielačov budú mať možnosť uviesť servisy najnovšej generácie, s novými službami. Vyplýva, že sa štát pustil do tohto procesu s cieľom pomôcť tým, ktorí aj doteraz boli bohatí a na účet médií a občanov, ktorí musia uniesť najväčšie bremeno! To ale nemusí tak byť, ak si zodpovední spomenú na princíp, ktorý rešpektovali hospodársky úspešné európske krajiny, keď prechádzali cez túto fázu a ktorý znie: „Voľné frekvenčné spektrum (digitálna dividenda) nepatrí ani vláde, ani ministrom, ako ani regulačným telesom, ale občanom.“ Čoskoro, resp. už o niekoľko mesiacov sa presvedčíme, či štát využije možnosť premyslenými opatreniami zadovážiť občanom nové mobilné služby a širokopásmový prístup internetu za prijateľné ceny. Môže to úplne zmeniť hospodársky obraz krajiny. Potrebné sú však dobre cielené predpisy, na ktoré sme doposiaľ ako spoločnosť, žiaľ, nemohli byť hrdí. Snímky: Oto Filip

Mozaika SPLEŤ VIERY V KRAJINE DVOCH SVETADIELOV

REPORTÉRI

Električkou k zopätým rukám Monika Necpálová

ekonečno na zemi? Alebo skôr tam, kde sa láme zem a nebo... Na kraji ľudskej duše stojí viera... Spoznávať ju je ako počítať všetky odtiene dúhy. Je ich nekonečno. Ale len dovtedy, kým sa s vierou nezoznámite prostredníctvom ľudí. Každý jeden človek má vlastnú. V tej chvíli slovo také neurčité, tak ťažko uchopiteľné, dostáva tvar. Pozrime sa spoločne do krajiny, ktorá sa rozprestiera na dvoch svetadieloch. Navštívme jeden chrám v Sergiev Pasade a odhaľme cestou k nemu aj „náboženstvo“ 21. storočia. Konzum verzus kozmos? TELESHOPING V ELEKTRIČKE NAŽIVO Cestou do Sergiev Pasadu z Moskvy skúšame ďalší dopravný prostriedok. Modrý zázrak pozostáva z niekoľkých vagónov. Ich trup sa prevažuje doširoka na obe strany. Svetlá jej žiaria ako veselé oči túžiace po prachu ruskej roviny.

viem, či ich berú z vlastnej domácnosti, alebo odinakiaľ, ale mnohé z nich už majú pár majiteľov za sebou. Celú cestu nám v pravidelných intervaloch spríjemňovali hudobníci, ktorí prechádzali jednotlivými vagónmi. Zvuk harmoniky sa miešal s husličkami, gitarou či spevom. Jedným to išlo lepšie, pri iných ste radi, keď sa presunú do iného vagóna. Nuž každý si na živobytie zarába ako vie. Vidieť teleshoping naživo vám pripadá najprv smiešne, ale postupne zistíte, že cesta je vďaPredavač novín na stanici v Moskve pred ka týmto obchodníkom tým, ako sme nastúpili do električky a umelcom príjemná. Ba čo viac: Je pestrá, divoká, ho vagóna dovalil prvý predavač s čerešňami vášne. Kde-tu niekto – predavač nápojov. Káva! Čaj! umelcom prispeje, ktosi si občas Voda! Asi pol minúty na to sa ozvala ďalšia hlasná ponuka na najlepšie a najlacnejšie nápoje. Najlepšia voda! Najchutnejšia voda! Najčistejšia voda! Najzdravšia voda! Po nich nasled ov a l p r e da j novín, zmrzliny či rôznych iných výrobkov. Aj by som si nie čo kúpila, ale nestí- Čo tie cesty prinesú? hala som všetky

Ona, okaňa električka

Svojou prívetivosťou električka doslova vťahuje do svojho vnútra dobrodruhov. Sama osebe veští zábavu, riziko a dobrodružstvo. Pre domácich klasický stereotyp cestovania z okolitých miest do centra Moskvy každé ráno do práce a večer naopak, pre mňa vzrušujúci pocit z cesty do neznáma. Električka sa ani poriadne nestihla rozbehnúť a už sa do náš-

tie „najlepšie“ ponuky ani reflektovať. V električke bolo pomaly viac predavačov ako ostatných cestujúcich. Každý z nich bol jedinečný, obvešaný výrobkami od vý- Muzikanti spríjemňujú cestu dopravným myslu sveta. Ne- prostriedkom

kúpi u predavačov ruskú Gazetu či morežonoje. Predať škrabku na bielenie zemiakov je skutočný kumšt. Neverili by ste, aký zdatný musí byť obchodník, aby vás počas 15 minút jazdy električkou presvedčil, že práve dnes na obed dostanete chuť na zemiakovú kašu a jediný spôsob, ako uhasiť hlad, je kúpiť si hneď teraz špeciálnu pomôcku, bez ktorej by ste zemiaky neobielili nikdy! Jedinečná príležitosť! Nemusíte chodiť do obchodu, priamo na tomto mieste si môžete kúpiť malý zázrak, ktorý ľahko schováte do vrecka a vytiahnete kedykoľvek ho budete potrebovať. Idete po námestí a vyhladli ste? Nič to, vaša škrabka na krumple si s tým raz-dva poradí. Pyré to go, požalujsta! Dokáže i nemožné. Vaša škrabka na zemiaky! Ešte nikdy nebolo čistenie zemiakov také jednoduché. Stačí jeden pohyb rukou a zemiak je očistený. Žiadna

námaha, žiadne nadbytočné okrajovanie zemiakov. Dolu zíde jedine šupka. Dokážu s ňou pracovať aj muži! Neváhajte a kúpte teraz! Jedinečný nožíček, najpraktickejší na svete za najnižšiu cenu. Verte-neverte tento „teleshoping“ v električke má úspech, inak by ho asi nikto nerobil. V okamihu, keď do električky vojde tlupa kontrolórov spolu s policajtmi, všetko sa pohne. Lepšie povedané, všetko sa začne hýbať tri minútky predtým. Električka si vrčí ďalej svojou cestou, keď sa zrazu do nášho vagóna hrnú tucty

HLAS ĽUDU | 29. 11. 2014 • 48 /4623/ cestujúcich. Prichádzajú z predošlých vagónov. Dostali avízo, že sa čosi deje. Ako tak rýchlymi krokmi smerujú do ďalšieho vagóna, ťahajú so sebou ďalších cestujúcich. Takto postupne sa pridávajú jeden ku druhému a utekajú dopredu. Sú

námestíčka, túlavé psy. Chcela som odfotografovať jedno staré tmavomodré auto a zachytiť tak obraz života neďaleko stanice. „Sú to pašeráci. Predávajú kradnuté mobilné telefóny. Hocikto z tých ľudí, čo sedeli v aute, mohol vy-

Pohľad na chrám

to čierni pasažieri. Nemajú lístok. Kým kontrolór odkontroluje lístky ostatných cestujúcich, čierni pasažieri sú už dávno v prednej časti električky. Čakajú na to, kým električka zastane. V tom momente prebehnú, vyletia von, aby mohli naskočiť do zadných vagónov, ktoré už kontrolóri prešli. V tej chvíli, keď električka zastaví, vidíte cez okno, ako ľudia šialene vybiehajú z vagónov a bežia, bežia o dušu do ďalšieho vagóna. Mnohí prebehnúť stihnú a sú zachránení. Ale sú i pomalší a tí ostávajú trčať niekde na stanici na kraji sveta. Normálne vám ich je ľúto. Držíte im palce, kričiac „pridaj, pridaj, rýchlejšie“.

skočiť von, dať ti pod oko a rozmlátiť foťák,“ dozvedela som. „Ale ako je možné, že sú tu. Prečo ich nechytia tí policajti?“ spýtala som, hľadiac na to, že v blízkosti stanice sa prechádzali dookola traja či štyria strážcovia zákona. „Je to jeden veľký biznis a kolotoč peňazí. Sú v ňom zapojení všetci. Samozrejme, že ich kupliari podplatili, preto môžu bez obáv teraz predávať ukradnuté veci na verejných miestach.“ Pobrali sme sa ďalej, kým sme však prekročili brány chrámového opevnenia, zastavili sme sa na

BOHOSLUŽBY S FOŤÁKOM? V y s t úpili sme v Sergiev Pasade. Malé mestečko vyzeralo úplne inak ako svetové veľkomesto. Bol to jeden z tých záberov, na Kto si to zabudol? Na parkovisku pred ktorých vidieť plno chrámom. farieb neľahkého života. Ľudia bez nôh, starenky trhovisku. Predávalo sa všetko od predávajúce koberce, sto druhov šálov, cez sošky svätých, jantár, alko a nealko vo výklade malič- mušelínové šatky. Jednu mám kého stánku, policajti, na zemi i ja a dokonca pravú. Bola naozaj zabudnutá čižma, kárička zapra- lacná, pretože obchodníci už bataná kuframi opustená v strede lili veci. Kúpila som ju len za 250

rubľov. Pravosť sa overuje pomocou prsteňa. Ak šál prejde celý cez prsteň bez toho, aby sa zadrhával, mušelín je pravý. V chrámovom komplexe sme si kúpili lístok, ktorý nás oprávňoval fotografovať. Vstup bol inak zadarmo. Komplex tvorilo niekoľko chrámov. Každý z nich je vyzdobený zlatom a žiari belobou, ktorej na samom vrchu kraľujú cimburie – cibuľovité vežičky. Náprah fotoaparátom asi z 50-metrovej vzdialenosti sa dotkol jedného mnícha. Ten náhle prerušil rozhovor a rozbehol sa krikom ku Vstup do chrámu v Sergiev Pasade mne. Nenachádzala som slov. Pochopila som však, že som sa dopustila obrovského sukňu a cez vlasy som si prehodila hriechu, keď som ho chcela odfo- biely šál. Muži si klobúky musia tiť. Okamžite vymazať fotku, na pri vstupe zložiť. Počas služby znejú nádherné ktorej je jeho tvár! „Ty ne glupij amerikanskij turist!“ rozohňoval spevy mužského zboru. V prvej chvíli som si myslela, že tie tóny vyludzuje organ. Ale zmýlila som sa. Tým zázračným nástrojom bol ľudský hlas. Zbor pravidelne prerušoval modlitbu hlavného mnícha. Dvojhodinový priestor je vyplnený iba spevmi a modlitbami. Na druhej strane ľudia môžu do chrámu vchádzať (i odchádzať) počas celej služby. Pravoslávni sa prežehnávajú na trikrát. Znamená to, že prežehnanie, ktoré poznáme od našich katolíckych kresťanov, zopakuje pravoslávny veriaci trikrát a zakončí ho poklonou a mnohokrát aj bozkom zeme. Okrem toho je Dejisko obradov zvykom bozkávať ikony. sa. Kým ku mne dobehol, stihol Pri obraze svätého preto stojí sa trochu upokojiť. Najviac sa mi väčšinou nejaká babička a hanpáčilo konštatovanie: „Nech ti to dričkou utiera miesta, ktoré ste práve pobozkali. Boh odpustí, devočka!“ Krása nových miest sa začína Začala sa služba. Zvony odbili päť hodín. Zaujímalo ma, ako to už samotnou cestou. Šli sme na prebieha na pravoslávnej službe. miesto, ktoré malo dýchať pokoCelá služba trvá najmenej dve jom a voňať kadidlom a myrhou. hodiny. V chráme obyčajne nie sú Cesta však bola veselá ako ranné žiadne miesta na sedenie, ale aj vtáča. Práve ono svojou nátukeby boli, sedieť sa nesmie. Všet- rou skáče za poznaním a zobká ky ženy môžu do chrámu vstúpiť semienka tolerancie. Stačí mu len s pokrývkou na hlave. Aj ja spoznávať odtiene viery v krajoch som si v ten deň radšej obliekla matky Zeme.

Mozaika K DVOJSTÉMU VÝROČIU NARODENIA JOSIFA PANČIĆA

Nestor našej prírodovedy Oto Filip

edičstvo, ktoré nestarne. Je to nielen najstručnejšia charakteristika významu životného diela veľkého mena našej vedy, ale aj názov výstavy usporiadanej k dvojstému výročiu narodenia prírodovedca Josifa Pančića (1814 – 1888). Začala sa 10. novembra v Ústave pre ochranu prírody Vojvodiny v Novom Sade, potrvá do 7. decembra 2014. Bol vedcom a výskumníkom, pedagógom a lekárom, študentom filozofie vo Viedni a medicíny v Pešti, erudovanou a všestrannou osobnosťou, ktorá celý svoj život bezvýhradne upísala zberateľstvu a vede. Josif

Súborné dielo

Plagát výstavy

Pančić sa prednostne zaoberal botanikou, hoci skúmal aj hmyz, ryby, vtáctvo, minerály... Počas štyridsaťročnej výskumnej práce popísal okolo 2 500 a objavil a zosystematizoval približne sto druhov rastlín, medzi ktorými je azda najznámejšia Pančićova omoNiektoré z prác rika (Picea omorika). Podľa názoru tohto veľkého mena vedy 19. storočia, vzdelanie a osveta sú Je autorom vyše štyridsať vedeckých prác, najlepším prostriedkom na vznik blahobytu. z ktorých za kapitálne považujú jeho dielo Ako pedagóg Pančić bol presvedčený, že sa Flóra Kniežatstva Srbsko (1874). Bol najvšestrannejším znalcom a objaprírodné vedy najlepšie vyučujú na tvári miesta: v poli, v lese, na brehu, vôbec v prírode, viteľom prírody našej krajiny, neúnavným zasadzujúc sa za princíp názornej výučby. hľadačom s moderným prístupom k vede Súčasníci a ďalšie generácie ho právom po- a výskumu. Hlboké stopy na základe nových važovali za jednu z najvzdelanejších osobností poznatkov a objavov zanechal nielen v botasvojej doby. Veď okrem iného bol i dlhoročným nike, ale aj v zoológii, mineralógii, geológii, rektorom Veľkej školy, jedným zo zaklada- agronómii, lesníctve... Slovom a stručne, teľov Srbskej lekárskej spoločnosti, prvým prírodovedec jedinečný, dovidiaci oveľa ďalej predsedom Srbskej kráľovskej akadémie. od doby, v ktorej žil.

Najznámejšia: Picea omorika

Z korešpondencie

Časť rastlín zo Srbska a Čiernej Hory

Takto sa v druhej polovici 19. storočia robil herbár

HLAS ĽUDU | 29. 11. 2014 • 48 /4623/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek Lord odchádza z domu a sluha sa ho pýta: – Mylord, kde vás nemám hľadať, ak ma mylady pošle po vás? Sedia dvaja lordi vo svojom klube. Jeden z nich zloží noviny a vraví tomu druhému: – Pane, práve som sa dočítal, že ste pochovali svoju ženu... – Áno, pane. Nedalo sa nič robiť. Zomrela. Peter vraví kamarátovi: – Prišiel som na to, že človek nemá piť z cudzieho pohára... – Dostal si azda chrípku? – Nie, po papuli! Dve známe sa stretnú a rozprávajú o svojich deťoch: – Tak čo, – spytuje sa jedna, – ten váš Jožko je už samostatný? – Už nie. Práve sa minulý týždeň oženil. – Prečo si stiahol žiadosť o rozvod, Fero? To sa tá tvoja stará tak polepšila? – Polepšila. A veľmi. Odkedy som podal žiadosť o rozvod, neprehovorila so mnou ani slova. Takú by som už veru nenašiel... – Boli ste už súdne trestaný?! – spytuje sa sudca. – Áno, pán sudca. Ale to už bolo dávno. Pred dvadsiatimi rokmi. – A čo ste robili odvtedy? – Sedel som, pán sudca. Do kabíny rozhlasového reportéra dobehne futbalový hráč: – Prosím vás, nemohli by ste ten zápas komentovať pomalšie?! Už nevládzeme behať tak rýchlo, ako rozprávate.

POČASIE

29. 11.– 5. 12. 2014

Hovorí riaditeľ sekretárke: – To, že píšete v pracovnom čase ľúbostné listy, by som vám mohol azda prepáčiť, ale nedávajte mi ich na podpis!

Zabudol som si... Ján Majerník

Zabudol som si kdesi smiech, v ktoromsi meste, u ktorejsi ženy. Zabudol som si. Ale nech – možno, že je tam dobre uložený na horšie časy. Možno, že už rozdala ho, možno, že ním svieti, dakomu možno pomôže vyjsť zo samoty, možno blaží deti, možno žiaľ na žart obráti, možno ho niet už, možno ešte nie je krvavo, do dna vysmiaty. možno ním podnes nado mnou sa smeje, možno, že s iným... Ale nech, bez lásky predsa život nemá ceny. Zabudol som si kdesi smiech, v ktoromsi meste, u ktorejsi ženy.

Karikatúra: Ranko Guzina

Vreckový kalendár

Ranko Guzina

Sťažujú sa domáci zradcovia, že sú v porovnaní s cudzími žoldniermi slabo platení. Netreba prepadnúť panike. Keď všetko zdražie, ceny sa stabilizujú. Vodič sa ospravedlňuje sudcovi za priestupky: nikdy by som sa tak nenalial, keby som nebol pod vplyvom alkoholu. V poslednom období žijem čoraz lepšie, ale aj v stálom strehu, či ma (ne)chytia. Všetkých, ktorí sa pokúsia žiadať o azyl v Európe, vrátia do Srbska – podmienečne na päť rokov. Rada chudobe: chlieb najdlhšie trvá, ak ho nenačnete. Pravda zašla priďaleko. Dostala sa až do verejnosti!

Z nemeckých grafitov Práca je sladká, no, žiaľ, som diabetikom. Pane, neodpúšťaj im, dobre vedia, čo činia. Raj – reklamná zložka pekla. Voľný je ten, kto si praje to, čo beztak musí... Podstatné je napredovať, smer nie je dôležitý. Skutočnosť, že zomrel, ešte stále nie je žiadny dôkaz, že aj žil. Začleňte sa do nudistov. Teraz ide o boj o holý život. Bez akcie niet satisfakcie.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 10˚

4˚ | 11˚

3˚ | 10˚

3˚ | 9˚

2˚ | 7˚

1˚ | 7˚

0˚ | 8˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Tvarohový koláč s ovocím višní alebo lesnej zmesi, 2 vrecúška želatíny (najlepšie goveđi želatin Dr. Oetker).

ADVENTNÉ VENCE

Pripravte si takýto nádherný kúsok

Takto sa to podarí: Cesto:

Suroviny: Na cesto: 300 g mletých plazma

keksov, 125 g masla alebo margarínu, 100 ml mlieka; Na plnku: 300 g šľahačky, 300 ml mlieka alebo vody, 450 g tvarohu s 0 % mliečnej masti (čerstvý syr Ella), 200 g práškového cukru; Ešte potrebujeme: 300 g malín alebo

Vyšľaháme maslo alebo margarín, pridáme mleté keksy a mlieko. Dobre vymiešame. Dáme do plechu (35 x 25 cm) a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Plnka: V jednej nádobe vyšľaháme šľahačku s mliekom alebo vodou. V druhej nádobe zmiešame tvaroh s práškovým cukrom. Tieto dve zmesi dobre zmiešame. Natrieme na vychladnuté cesto v plechu. Na plnku navrstvíme maliny alebo višne alebo lesnú zmes (alebo iné ovocie). Šťavu, ktorá zostala po scedení ovocia, využijeme na prípravu polevy a pridáme i vodu. Polevu pripravíme podľa návodu na vrecúšku želatíny. Polejeme vrch koláča. Skladujeme v chladničke.  Foto: E. Šranková

SVIATKY BEZ STRESU

Adventný kalendár pre zamestnané ženy

by ste si Štedrý večer, tento nádherný moment rodinného šťastia a pohody, mohli vychutnať bez stresu, rozplánujte si prípravy. Misia: upratať byt, umyť okná, nakúpiť darčeky, napiecť koláče, uvariť sviatočnú večeru... 29. november: Je čas zaobstarať si adventný veniec. Zajtra na ňom zapálite prvú sviečku! Skúste si ho urobiť sama, ušetríte celkom slušnú sumu, za ktorú si môžete dopriať niečo iné. 30. november: Je prvá adventná nedeľa: ešte neupratujte, nevarte, nepečte, nalaďte sa na najkrajšie obdobie v roku. 1. december: Nakúpte sladkosti na Mikuláša. Ak aj nemáte deti, potešte čokoládkou alebo bonboniérou aspoň partnera alebo mamu. Maličkosti robia dobrú atmosféru v rodine! 5. december: Urobte si zoznam ľudí, ktorých chcete obdarovať, a vymyslite aj čím. Na základe toho si potom zostavte rozpočet, aby ste vedeli, koľko môžete minúť na darčeky. No a začnite ich nakupovať.

6. december: Upečte si dnes s deťmi medovníčky: no a čo, že urobia kopu neporiadku a cesto sa lepí na podlahu aj v spálni. 7. december: Druhá sviečka horí! Vyzdobte si byt s predstihom: zaveste svetielka nielen na stromček, ale trebárs okolo okna v kuchyni, zaveste na vonkajšie dvere veniec, rozmiestnite po obývačke svietniky. 8. december: Ak sa chystáte na generálne upratovanie, mali by ste začať skriňami. Neberte to len ako nutné zlo, pekne poctivo poupratujte, roztrieďte a vyhoďte staré oblečenie. Nezabúdajte, že poriadok v dome je poriadok v duši. 10. december: Urobte si zoznam potravín, ktoré potrebujete nakúpiť na sviatky, a tie trvanlivé choďte nakúpiť už teraz. 11. december: Dnes bude deň plný vôní: pustite sa do vanilkových rožtekov a ďalších drobných koláčikov, bez ktorých by ste si sviatky u vás doma nevedeli predstaviť. No a potom je čas poupratovať poriadne kuchyňu,

VIII

IBA SVIEČKY Ak nemáte čas a dostatok materiálu na výrobu venca, vyriešte to originálne. Na podlhovastú misu umiestnite veľké sviečky a tie označte číslami. Čísla si môžete vyrobiť napríklad z hmoty fimo alebo zo samotvrdnúcej hmoty.  Foto: z internetu

skôr by to totiž aj tak nemalo zmysel. 12. december: Nakúpte alebo si vyrobte vianočné pohľadnice a rozpošlite ich rodine, kamarátom, známym, všetkým, ktorých nosíte v srdci. 13. december: Urobte večer poriadky v kúpeľňových skrinkách, za hodinku to musíte zvládnuť: staré krémy, laky, šampóny a inú rozpoužívanú kozmetiku po záruke nemilosrdne vyhoďte, aj tak by vám práve mohli vyvolať nejaké alergie. 14. december: Zapáľte tretiu sviečku. Rozvoňajte byt. Zapáľte večer aromalampu s vôňou škorice, alebo rozkrájajte na tenké plátky pomaranče a nechajte ich pomaličky sušiť v pootvorenej rúre alebo na radiátore. 15. december: Dnes je deň umývania okien a prania záclon i závesov. Nezabudnite umyť aj rámy a parapety. Večer si doprajte prechádzku, aby z vás trochu opadol po upratovaní stres. Alebo pozvite známych k sebe domov na varené vínko. 16. december: Odľahčite si jedálny lístok. K Vianociam patria ťažké jedlá. Predpripravte sa na túto kalorickú bombu a zamerajte sa na ľahkú stravu. 17. december: Choďte na kozmetiku, manikúru, ku kaderníčke, venujte sa trochu sama sebe, budete mať dobrý pocit. Objednajte sa však včas a s predstihom.

Mozaiku číslo 186 pripravil Oto Filip

Blíži sa magický čas, keď budeme zapaľovať prvú sviečku na adventnom venci.

18. december: Ak máte umelý stromček, skontrolujte ho. Vyskúšajte, či fungujú svetelné reťaze. Pozrite si, v akom stave je sviatočný obrus, vyperte ho a vyžehlite, zistite, či máte dosť príborov, pohárov atď. Pamätáte si ešte, kde ste minulý rok odložili stojan na stromček? 19. december: Vyberte sa na trh kúpiť kyslú kapustu, ak ste si naložili vlastnú kapustu, skontrolujte jej stav a kvalitu. 20. december: Poupratujte si v chladničke a špajze. Miesto sa vám zíde na uskladnenie koláčikov a toho množstva jedla, ktoré počas sviatkov vyprodukujete. 21. december: Štvrtá sviečka horí. Je čas zabaliť večer darčeky. Zaobstarajte napríklad každému členovi rodiny „jeho“ baliaci papier. Ušetríte si čas, ktorý by ste strávili vypisovaním menoviek. 22. december: Ak ste milovníčkami živých stromčekov, teraz je čas zadovážiť si ho. Skladujte ho v chlade, aby vám neopadal. 23. december: Najvyšší čas urobiť zemiakový šalát, aby sa do zajtra všetky ingrediencie spolu prepojili a odležali. Manžela pošlite kúpiť kapra. 24. december: Je to tu! Šťastné a veselé! 

Kultúra Hudobné umenie pod lupou odborníkov 10. MUZIKOLOGICKÁ KONFERENCIA V ÚKVS

Elena Šranková

druhej strane, čo sa týka pôsobnosti a vplyvu, môže byť Ústave pre kultúru vojvoaj najvyšším umením. MgA. dinských Slovákov v Novom Janko Siroma na konferenSade v piatok 21. novembra ciu poslal príspevok Vplyv prebiehala 10. muzikologická artificiálnej hudby na človekonferencia Slovenská hudba vo ka v kontexte vojvodinských Vojvodine s ústrednou témou HuSlovákov. Nasledoval blok, dobné umenie v živote človeka. Podktorý bol viac venovaný Kristína Lomenová predstavila svoju ujatie otvorila Milina Sklabinská, ľudovej kultúre a kultúrne- dizertačnú tému riaditeľka ÚKVS, a vyslovila mu dedičstvu. Autorka potešenie z toho, že sa publikácie Dedičstvo Baňačky Na tejto katedre urobia všetko podarilo usporiadať deMgr. Katarína Királyová, PhD., pre to, aby vyškolili a na Dolnú sať ročníkov, ako i z toho, zo Slovenského osvetového zem vrátili odborníkov, ktorí budú že myšlienka venovať sa centra Celoštátnej slovenskej vedieť pomôcť. Z tejto katedry na tejto téme, podnecovať samosprávy v Budapešti spo- 10. muzikologickú konferenciu výskum, dokumentovať menula výskum v dedinke do Nového Sadu prišla PaedDr. a vydávať zborníky žije naBaňačka, kde zapísala 142 Marianna Kološtová, PhD., ktoďalej. Spomenula niektoré slovenských pesničiek v ná- rá hovorila o koncepcii štátnej z doteraz spracovaných rečí. Informovala, že rozbehla kultúrnej politiky a starostlivosti tém a osobnosti zo sveta ďalšie výskumy, lebo ešte sú o Slovákov žijúcich v zahraničí hudby, ktoré k tomu dali lokality v Maďarsku, kde je a pochvalne sa zmienila o partihodnotné príspevky. čo zapísať, hoci v dvanás- cipovaní na umelecko-pedagoNa sobotňajšej konfetej hodine. Spomenula celý gickom vzdelávaní krajanov na rencii hovorili renomovaní rad podobných publikácií Dolnej zemi. odborníci zo Slovenska Knižný darček pre ústav od Mgr. Kataríny Počas náročného programu z výskumnej činnosti, ktoré a z Maďarska. Z Ústavu Királyovej, PhD., z Maďarska vyšli v Maďarsku. Ako vyhlá- 10. konferencie Slovenská hudba hudobnej vedy Slovensila PhDr. Zuzana Drugová z vo Vojvodine odzneli hodnotné skej akadémie vied v Bratislave sa Mr., z Katedry estetiky Filozofickej Metodického centra Univerzity príspevky. Ako na záver povedala zúčastnili PhDr. Hana Urbancová, fakulty Univerzity Komenského Mateja Bela v Banskej Bystrici, nie riaditeľka Sklabinská, pre ústav DrSc., a doktorandka zo Starej Pa- v Bratislave. Vo svojom príspevku sa je chybou, že v dolnozemskom je dôležité, že týmto nadväzujú zovy Mgr. art. Kristína Lomeno- zameral na reflexiu podielu hudby folklóre sú aj inoetnické vplyvy. Je spoluprácu so Slovenskou akavá. Príspevkom retrospektívneho ako fenoménu ľudovej, ale predo- to prirodzený vývoj a práve tie ino- démiou vied v Bratislave a že charakteru H. Urbancová zhrnula všetkým umelej kultúry na formo- etnické vplyvy sú vzácne, ojedinelé budú spoločne hľadať spôsoby, históriu, súčasný stav a perspektívy vaní slovenskej národnej a kultúrnej a jedinečné. Staropazovské spevy ako zužitkovať materiály, ktoré spolupráce, týkajúcej sa výskumu identity, ako i národnej a kultúrnej sa dostávajú ako pojem naspäť na sa v akadémii vied nachádzaľudovej piesne, ale aj hudby a čias- identity vojvodinských Slovákov. Slovensko a Z. Drugová verí, že po- jú, aby to bolo prospešné pre točne i tanca v prostredí vojvodinPo prvej, ako i po druhej pracov- dobných pojmov v nasledujúcich tunajších Slovákov. Bolo počuť ských Slovákov. Staropazovčanka nej časti bola diskusia, do ktorej sa rokoch nájdu na Dolnej zemi oveľa i nové názory, videnia a fakty K. Lomenová predstavila svoju okrem tých, čo mali zahlásené prí- viac a budú hľadať to, čím je dolno- z oblasti filozofie umenia, ktorá dizertačnú tému Piesňová tradícia spevky, zapojili Michal Harpáň, Pavel zemská tradičná slovenská kultúra je náročnou oblasťou. V bloku Slovákov v regióne Vojvodina v Srbsku Baláž, Vladimír Valent, Michal Čiliak vlastná, špecifická, ojedinelá, akú venovanom výskumu tanca túto a výskum, ktorému sa venuje. Ako a Katarína Mosnáková-Bagľašová. nemá nikto iný na svete. Pre prítom- problematiku iba načali a načrtli. informovala, základný výskum zatiaľ Keďže všetky práce a príspevky, V druhej časti konferencie sa prof. ných choreografov bol zaujímavý realizovala v Starej Pazove. Od 15 PhDr. Oliver Bakoš, PhD., z Katedry príspevok Mgr. art. Martina Urbana, tak ako aj v minulých ročníkoch, informátorov a speváckej skupiny estetiky Filozofickej fakulty Uni- PhD., z Katedry hudobnej kultúry budú zhrnuté v zborníku, ten iste pazovských žien zozbierala 347 pies- verzity Komenského v Bratislave Pedagogickej fakulty Univerzity bude mimoriadne kvalitný a prispeje ní, z čoho 331 slovenských. O parti- venoval predstaviteľovi nemeckej Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý k dokumentácii, ktorú v ústave už cipácii zborových telies a osobností klasickej estetiky a filozofie Schel- sa zameral na špecifiká tanečnej majú. zo Slovenska na festivaloch spevác- lingovi a rozdielu v tom, či hudba pedagogiky v krajanskom prostredí. Ako súčasť konferencie potom kych zborov vo Vojvodine hovoril môže byť najnižšie alebo najvyššie Okrem iného povedal, že krajanská v slávnostnej sieni Gymnázia Jovana prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc., z umenie. Ako vyplynulo, Schelling kultúra nie je žiadna vykopávka ani Jovanovića Zmaja v Novom Sade Katedry hudobnej kultúry Pedago- to vysvetľuje tak, že môže byť po- muzeálna záležitosť, ale živý feno- odznel koncert Univerzitného zboru gickej fakulty Univerzity Mateja Bela chopená ako základné umenie, mén, pretože nositelia, ktorí ju robia, Mladosť z Banskej Bystrice pod vedev Banskej Bystrici. Zameral sa na prvé z ktorého vychádzajú ostatné, ale na ju nielen udržujú, ale aj rozvíjajú. ním prof. PaedDr. M. Pazúrika, CSc.

• KULTÚRA •

stretnutia s dirigentmi z Vojvodiny, na dirigentské kurzy na Slovensku, dirigentské kempy v Petrovci, partnerské výmeny speváckych zborov, hosťovské vystúpenia speváckych zborov na festivaloch slovenských speváckych zborov v Báčskom Petrovci. O hudbe ako súčasti identity veľmi zaujímavo a podnetne hovoril Kulpínčan doc. PhDr. Michal Babiak,

48 /4623/ 29. 11. 2014

Kultúra MINULÝ VÍKEND V PETROVCI

Mohutnie slovenská zborová práca vo Vojvodine

Marienou Stankovićovou-Krivákovou a Annou Medveďovou, so sólistkou Annou Struhárovou a s hudobným sprievodom Vladimíra Kováča. Selenčské Zvony tiež spievali pod taktovkou dlhoročného umeleckého vedúceho zboru Juraja Súdiho. V kostole potom zaspievali dva staropazovské zbory: vokálna skupina Primavera s dirigentom Pavlom Kadlečíkom a Miešaný spevácky

dva koncerty: prvý s duchovnými tom podľa prichystaného prograpiesňami umiestnili do evanjelic- mu po dve piesne zaspievali aj: omorný zbor Musica viva kého kostola a druhý v znamení Komorný zbor Nádeje z Pivnice z Báčskeho Petrovca v sobotu predvedenia 22. novembra 2014 siedmy s v e t s k ý c h rok za sebou zorganizoval Stretnu- piesní do auly tie slovenských zborov z Vojvodi- Základnej škony. V rámci dvoch koncertov osem ly Jána Čajaka, zborov z Vojvodiny a hosťujúci kde potom Univerzitný zbor Mladosť z Banskej družba zboBystrice v evanjelickom kostole rov a veselá spievali duchovné a v aule zák- zábava pokračovala. ladnej školy svetské piesne. V petrovTradičné podujatie, kde sa sústredia slovenské vojvodinské skom kostole zbory, sa každoročne usporadúva zbory privítal Petrovský zbor Musica viva aj tento rok na výbornú zdolal organizáciu Stretnutia v Báčskom Petrovci pri konci roka, miestny farár slovenských vojvodinských zborov zbor Tília zo Starej Pazovy pod vedením Anny Đurđevićovej. Na záver vystúpil hosťujúci Univerzitný zbor Mladosť z Banskej Bystrice s dirigentom Milanom Pazúrikom. Po presunutí do základnej školy krásny umelecký zážitok z kostola okrem uvedených zborov umocnilo aj vystúpenie mladého chlapčenského Komorného zboru Viliama Figuša Bystrého z Padiny. V rámci tohtoročného stretnutia zborov návštevníci mali možnosť vypočuť si viaceré hudobné žánre, Univerzitný zbor Mladosť z Banskej Bystrice pod vedením Dr. Milana Pazúrika okrem rozličné úpravy a prístupy k predv Petrovci vystúpil aj v Novom Sade, Kulpíne a Selenči vedeniu jednotlivých piesní, ktoré ako čerešnička na v novembri. Tak torte v závere pretomu bolo aj zentovali aj hostia tohto roku, keď študenti z Banskej nie tak početný Bystrice v rámpetrovský speci minikoncertu, vácky zbor Muktorým oduševnili sica viva a jeho všetkých divákov, podporovatelia ako aj účinkujúcich vynaložili veľa spevákov. úsilia, aby zase Na záver prograprichystali sviamu sa všetkým tok spevu. Na účinkujúcim zborozdiel od toho, rom a ich vedúcim ako bolo v mi- Vedúci všetkých účinkujúcich zborov organizátori zavďanulých rokoch, keď koncert zborov odznel v sie- Vladislav Ivičiak a stretnutie otvo- s dirigentkou Annou Stojnevo- čili diplomom a kyticami kvetov ni Slovenského vojvodinského rila riaditeľka Ústavu pre kultúru vou, Komorný zbor Agapé z No- a ako to moderátori Rastislav divadla ako jeden celok, tohto vojvodinských Slovákov Milina vého Sadu pod vedením Miliny Labáth a Elena Vršková uzavreli, roku sa organizátori rozhodli Sklabinská. Na samotný úvod Sklabinskej, Miešaný zbor SKC P. už teraz sa tešia na stretnutie koncert osviežiť inováciami. Totiž prvého koncertu zaspieval aj J. Šafárika z Nového Sadu s vedú- o rok. Aj tohto roku sa rozlúčili namiesto jedného dlhého progra- mladší petrovský spevokol pod cou Annou Crveniovou, domáci spoločne zaspievanou piesňou mu stretnutie zborov rozdelili na vedením Pavla Očovejiho, a po- zbor Musica viva s dirigentkami Aká si mi krásna.

Jaroslav Čiep

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

MARJAN KARAVLA, AKADEMICKÝ MALIAR ZO STAREJ PAZOVY, toho času prezentuje svoju tvorbu v Novej Pazove. Milovníci výtvarného umenia si jeho 8. samostatnú výstavu môžu pozrieť do 10. decembra v Galérii novopazovského Kultúrno-podnikateľského strediska. Organizátorom výstavy je Združenie výtvarných umelcov Novej Pazovy v čele s predsedom Vladimirom Došenovićom. Vernisáž bola 14. novembra a spomenutá výstava prác Marjana Karavlu pozostáva zo 14 obrazov (kombinovaná technika na plátne), z 3 digitálnych grafík a 3 priestorových sôch. Výstavu otvoril Alexander Bako, jeho dlhoročný spolupracovník v Stredisku pre kultúru Stará Pazova, ktorý sa zmienil i o jeho doterajšej úspešnej umeleckej tvorbe. Na fotografii z archívu M. Karavlu: (zľava) Vladimir Došenović, Marjan Karavla a Alexander Bako na vernisáži.

DRUHÚ DEKÁDU NOVEMBRA, presnejšie dni medzi 12. a 22. novembrom, v Malom výtvarnom salóne Kultúrneho strediska Nového Sadu poznačila zaujímavá výstava dvoch rakúskych umelcov: Andreasa Dworaka (1957) a Kurta Spitalera (1966). Tvorivou parketou prvého z nich je konceptuálne umenie, maliarstvo, fotografia a inštalácia, druhého zase sochárstvo. Podujatím s názvom At sixes and sevens dvaja autori poukazujú na akože matematický koncept inštalácie, symbolizujúcej poriadok a neporiadok, vnútro a zovňajšok, stenu a priestor... Dworak to robí štvorcom a kruhom, vôbec geometrickými formami, ktoré sú mu základom opakujúcej sa kresby, Spitaler zase červenými nitkami, ktorými relativizuje pôvodne prísny geometrický poriadok (na snímke).

A. Lš.

O. F.

ZAUJÍMAVÚ VÝSTAVU ŽIACKYCH PRÁC autorov z územia Staropazovskej obce v rámci programov Strediska pre kultúru Stará Pazova otvorili v piatok 21. novembra vo vstupnej hale divadelnej sály. Vystavených je 26 prác, ktoré vznikli počas tohtoročného Detského týždňa a v rámci obecného výtvarného tábora pomenovaného Staré Bánovce 2014. O vzniku tábora hovorila Ivana Kerkezová, učiteľka výtvarnej kultúry starobánovskej ZŠ Slobodana Savkovića. Na ňom sa zúčastnilo osem základných škôl z územia obce a na spomenutej výstave otvorenej do začiatku decembra je i práca Ervína Hrica, žiaka ZŠ hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Tábor bol realizovaný za podpory Strediska pre kultúru Stará Pazova a jeho prvoradým zámerom je popularizácia výtvarnej kultúry medzi žiakmi. A. Lš. • KULTÚRA •

48 /4623/ 29. 11. 2014

Kultúra POSEDENIE SO SPISOVATEĽMI V PETROVCI

Súčasná slovenská literatúra na dlani Jaroslav Čiep

premenovanú na OZ literarnyklub. sk. Doteraz sa mu podarilo vydať viac ako 350 kníh a je zakladateľom i viacerých národných literárnych súťaží, akými sú Poviedka (1996), Román (2006) a Básne (2009).

retie pristátie pred kultúrnou verejnosťou Slovákov v Srbsku, ale aj ostatnými záujemcami, v týchto dňoch mal projekt LiteraTour. Pod týmto slovným spojením – svojráznymi túrami do slovenskej literatúry – sa Balla (8. 5. 1967 Nové Zámky) vlastným skrýva prepojenie súčasnej menom Vladimír Balla absolvoval Vysokú slovenskej produkcie a spi- školu ekonomickú v Bratislave (1990), sovateľov s akademickou či- odvtedy pracuje na Okresnom úrade v tateľskou obcou, predovšet- Nových Zámkoch. Poviedky začal uverejkým aktívnym potenciálom, ňovať od roku 1992 najmä v časopisoch resp. čitateľmi, ktorí dokážu Dotyky a Literárny týždenník. Knižne túto literatúru akceptovať debutoval zbierkou poviedok Leptokaria v originálnom vydaní po slo- (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Krasku. vensky a venujú sa štúdiu Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) slovenskej literatúry. Okrem sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné obecenstvu v Srbsku, sloven- poviedky do románového celku. Roku skí spisovatelia sa v rámci 2000 vydal zbierku krátkych próz Graviditohto projektu predstavili aj ta, roku 2001 Tichý kút, v roku 2003 knihu v Ľubľane, Záhrebe, Krakove Unglik, v roku 2005 De la Cruz, v roku 2008 knihu s názvom Cudzí (2008) a v roku 2011 a Budapešti. Jeden z mála vydavateľov rozprávačské až autobiografické prózy V v Slovenskej republike, ktorý mene otca. Za svoje literárne diela získal svoju produkciu nenechal aj viaceré ocenenia. Okrem Ceny Ivana ujsť prúdom času a odolal Krasku je laureát súťaže Poviedka 97 nátlaku vydávať brakovú (1997) a naposledy získal Cenu Anasoft tvorbu, ale svoj vlastný vy- litera (2012) za novelu V mene otca (2011). davateľský potenciál zameral na pôvodnú a súčasnú slovenskú literatúru, je aj Koloman Vydavateľ Bagala sa v rámci Kertész Bagala. Tento vydavateľ slo- LiteraTour doteraz v Srbsku predvenskej literatúry roku 1991 založil stavil s básnikom Ivanom Štrpvydavateľstvo KK Bagala a kultúrnu kom, neskôr aj s predstaviteľom agentúru L. C. A., od roku 2007 strednej generácie spisovateľov

Z prezentácie prebiehajúcej 24. novembra na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci: (zľava) Kolomán Kertész Bagala, profesorka Marta Součková, Balla a Agda Bavi Pain

Bavi Pain (pseud.) Agda (19. 6. 1969 Košice) debutoval okul-

tistickou zbierkou básní Kosť & Koža (2002). Je autorom prozaických textov Koniec sveta (2006). Poéziu a prózu publikuje pod rôznymi pseudonymami a značkami v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Ako autor a scenárista má za sebou niekoľko úspešných televíznych relácií, zábavných show, reklamných spotov a kampaní, videoklipov, rozhlasových a divadelných hier či hraných seriálov. Okrem toho pôsobí aj ako dramaturg, interpret, venuje sa filmovej a hudobnej kritike a tvorbe a pravidelne publikuje v tlači, rádiu a televízii doma aj v zahraničí. Pain je spolu s režisérom Gejzom Dezorzom spoluautorom scenára filmu Fabrika smrti: mladá krv. V 80. a 90. rokoch zároveň pôsobil v undergroundovej hudobnej skupine Liter Geňa, ktorej nahrávky sa šírili iba samizdatovo. Marekom Vadasom a mladou autorkou Zuzkou Kepplovou. Aj pod tretie pristátie súčasných

SEMINÁR O PEDAGOGICKEJ DOKUMENTÁCII bol v piatok 21. novembra v Základnej škole Jána Kollára v Selenči. Po príhovore riaditeľky školy Kataríny Vrabčeniakovej kolegov oslovili prednášatelia: Žolt Konja z Nového Sadu, predstaviteľ Ústavu pre zveľadenie vzdelávania a výchovy, a Goran Stanojević zo strednej PTT školy v Belehrade. Tento projekt selenčská základná škola realizovala vďaka finančnej pomoci pokrajinského sekretariátu a aktuálna problematika z pedagogickej praxe zaujala všetkých poslucháčov zo selenčskej základnej školy (na snímke z archívu školy). V. Havranová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

slovenských spisovateľov, ktorým knihy vyšli v tomto vydavateľstve, a pod ich prezentáciu v Srbsku, sa podpisujú Lektorát slovenského jazyka a kultúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v Novom Sade a v Belehrade a Ministerstvo kultúry SR, ktorí v dňoch 24. a 25. novembra 2014 v Báčskom Petrovci, v Novom Sade a v Belehrade prichystali prezentáciu ďalších významných slovenských spisovateľov Ballu a Agda Bavi Paina. Moderovanie týchto literárnych posedení mala na starosti univerzitná profesorka a literárna kritička Dr. Marta Součková, ktorá sa snažila nielen skrátka načrtnúť základné charakteristiky tvorby hostí, ale aj načrieť do ich vnímania súčasného literárneho milieu na Slovensku a vo svete, ich podnetov na písanie a animovať prítomných študentov aktívne sa zapojiť do literárnej debaty. • KULTÚRA •

AKCIA NA FILOZOFICKEJ FAKULTE

Novosadské túry do literatúry Elena Šranková

o petrovskej prezentácii v pondelok 24. novembra nasledovala ďalšia, a to v Novom Sade, na Filozofickej fakulte UNS, na Oddelení slovakistiky. Študentov a profesorov privítala prof. Dr. Jarmila Hodoličová, vedúca oddelenia. Spomenula, že mnohí študenti poznajú tvorbu prítomných spisovateľov Agdu

nika, známeho aj podľa iných mien, i podľa toho Jozef Anton Gaál. Obaja patria k autorom, ktorí debutovali po roku 1989 a patria do najsúčasnejšej literatúry. Moderátorka Součková predstavila i niektoré z ich publikácií, medzi

Uvítanie na začiatku stretnutia

Najúspešnejší študenti na súťaži: (zľava) Aneta Lomenová, Martina Bartošová a Vladimír Valihora

Bavi Paina a Vladimíra Ballu. Avšak poznať literárne dielo je celkom iný zážitok ako poznať autora osobne. Pripomenula tiež, že študenti sledujú súčasnú slovenskú tvorbu, ale sa, žiaľ, ku knihám nemôžu ľahko dostať. A toto bola príležitosť nielen získať širší rozhľad súčasnej slovenskej literatúry, ale vďaka vydavateľovi Kolomanovi Kertészovi Bagalovi si niektoré z týchto kníh i kúpiť. Prof. Dr. Marta Součková, literárna kritička a v tomto prípade i moderátorka, súhlasila, že je stretnutie so spisovateľmi naživo celkom iné, ako iba čítanie, a povedala, že rozprávanie s hosťami možno prispeje k tomu, aby ich študenti naďalej čítali a interpretovali. Predstavila hostí Vladimíra Ballu, slovenského prozaika, a Agdu Bavi Paina, prozaika a bás• KULTÚRA •

inými Koniec sveta, More. Love. Čajky., V mene Otca. Potom už nasledovali otázky týkajúce sa ich tvorby. Agda Bavi Pain sa predstavil i básňou z pripravovanej knihy. Vydavateľ výhradne slovenskej literatúry Koloman Kertész Bagala povedal pred novosadskými študentmi, že vydáva iba to, čo sa mu osobne páči. Orientoval sa výlučne na slovenských autorov, lebo sa na mladých Slovákov akosi zabudlo. O deň neskoršie (v utorok 25. novembra) prezentácia v rámci projektu LiteraTour pokračovala v Belehrade, na Filologickej fakulte UB, na Katedre slavistiky. Na tej novosadskej bolo miesta aj pre otázky pre autorov a rozhovor s nimi, po čom nasledovala ešte jedna slávnostná záležitosť: vyhlásenie výsledkov súťaže, kto-

rú organizovali v rámci Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty. Ako povedala Dr. Marína Šimáková-Speváková, študenti posielali na súťaž práce rôznych žánrov. Boli tam prozaické texty, básnické, literárnovedné texty a boli i adaptácie iných textov, ponášky. Súťažili siedmi autori a v komisii okrem Spevákovej boli J. Hodoličová a M. Součková, ktorá súťaž iniciovala a zabezpečila knižné odmeny. Komisia rozhodla, že neudelia ceny jednotlivo, ale že trom najúspešnejším autorom udelia po dve knihy podľa vlastného výberu a ostatným štyrom po jednej kni-



he. Najúspešnejšie sú študentky master štúdií Aneta Lomenová a Martina Bartošová, ktoré napísali prozaické texty, a študent štvrtého ročníka Vladimír Valihora, ktorý poslal literárnovedný text. Ako Speváková poznamenala, vidno, že títo študenti pracujú na sebe a vzhľadom na to, aké práce posielali na súťaž skôr, badať kvalitatívny posun v ich práci. Preto týchto troch autorov a ich ďalšiu tvorbu, ku ktorej majú afinitu, chcú podporiť aj uverejnením ich prác v študentskom časopise Traf!. Pochválili, pravdaže, aj všetkých účastníkov súťaže.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 29. novembra v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci bude 6. seminár pre žiakov, ktorého nosnou témou a zároveň témou kvízu pre účastníkov z vojvodinských základných škôl je Po literárnych stopách vojvodinských Slovákov. A. F. NOVÝ SAD. V rámci osláv 60 rokov Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade Oddelenie slovakistiky bude mať premiéru pamätnice 50 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade (1961 – 2011). Premiéra bude 3. decembra 2014 o 11. hodine v slávnostnej

sieni Filozofickej fakulty v Novom Sade. T. P. NOVÝ SAD. Výročné zasadnutie Zhromaždenia SKC P. J. Šafárika bude vo štvrtok 11. decembra o 19.30 h v miestnostiach Centra. Hovoriť sa bude o realizovaných aktivitách sekcií v roku 2014, o projekte výstavby nového Slovenského domu, podá sa finančná správa, správa o realizovaných projektoch a slovo budú mať aj Umelecká a Dozorná rada. Všetci členovia Centra sú srdečne vítaní.

48 /4623/ 29. 11. 2014

A. L.

Kultúra V ÚSTRETY FESTIVALU ROZOSPIEVANÝ SRIEM V STAREJ PAZOVE

Prihlásených pätnásť spevákov Anna Lešťanová

Klube VHV staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka v nedeľu 23. novembra bolo zasadnutie Festivalového výboru tohtoročného 15. festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem. Zasadnutie viedol Pavel Kukučka, predseda FV, a na ňom sa zúčastnili predstavitelia väčšiny prostredí prihlásených na festival. Na úvod zasadnutia kratšiu súvahu minuloročného festivalu, ktorý sa uskutočnil v Šíde, podal Pavel Kukučka, lebo predstavitelia z tohto prostredia nemajú účastníkov v súťažnej časti tohtoročného festivalu, a preto sa nezúčastnili ani na tomto zasadnutí. Vlaňajší 14. ročník festivalu Rozospievaný Sriem zhodnotil ako úspešný. Pochválil všetky zložky festivalu, tak prípravy, ako i samotnú realizáciu. Zdôraznil pritom, že festival spĺňa svoje poslanie

a mladí speváci zo Sriemu sú po účasti na ňom smelší pri ďalších vystúpeniach a istejší v prednese svojej piesne. Potom sa členovia FV venovali prípravám na tohtoročný Rozospievaný Sriem, ktorý v organizácii MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka a za finančnej podpory Obce Stará Pazova a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru naplánovali na sobotu 29. novembra o 19. hodine v staropazovskej

divadelnej sále. Ako informovala Libuška Lakatošová, predsedníčka Organizačného výboru 15. ročníka tohto sriemskeho festivalu, všetko je pripravené a účasť prihlásilo pätnásť spevákov z ôsmich prostredí (zo Starej Pazovy, Boľoviec, Dobanoviec, Slankamenských Vinohradov, Iloku, Erdevíka, Lugu a Bingule). Na nedeľňajšom zasadnutí vymenovali členov odbornej poroty, poroty obecenstva a poroty, ktorá bude hodnotiť

ľudový odev. Podľa pravidiel festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní o rok bude Rozospievaný Sriem znovu v Starej Pazove, hoci o jeho organizáciu prejavili záujem Lužania, vzhľadom na to, že majú nový Dom kultúry a oslavy 30. výročia spolku Mladosť. Hoci medzi členmi FV bola dobrá vôľa podporiť usporiadanie festivalu aj v menších prostrediach, predstavitelia Lugu majú týždňovú lehotu – do začiatku festivalu informovať, či budú hostiteľmi Rozospievaného Sriemu v roku 2016. Podľa pravidiel sa na organizáciu totiž treba prihlásiť dva roky dopredu a Staropazovčania ako jeho zakladatelia schválili rozhodnutie, aby sa festival Rozospievaný Sriem o rok konal predsa v tomto meste. V nedeľu, keď zasadal festivalový výbor, v staropazovskej divadelnej sále odznela aj generálna skúška spevákov s orchestrom.

Z ČINNOSTI MOMS KYSÁČ

Nová kancelária Michal Ďurovka

alšie zasadnutie Správnej rady MOMS Kysáč bolo v utorok 18. novembra v novej kancelárii v Slovenskom národnom dome. Predseda MOMS a čestný predseda MSS Rastislav Surový podal správu o prácach na zateplení budovy Slovenského národného domu a dobudovaní novej kancelárie rozlohy 25 m². Práce boli vykonané za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá. Prispel aj MOMS a dobrovoľní darcovia. Keď ide o ďalšiu činnosť v MOMS Kysáč, plánujú konkurovať o dotáciu ÚSŽZ s projektom

www.hl.rs

Branislava Kokavca týkajúceho sa zachovania starých fotografií, ako i fotografovania zvykov a krojov. Michal Gombár napísal knihu o znamenitých Kysáčanoch a rodinách, ktorú MOMS plánuje vydať na rok Pamiatka na prvé zasadnutie v novej kancelárii a realizovať za pomoci samotných občanov Kysáča, čiže plánujú zozbierať členské za rok vedúci Galérie SND, ktorý údajpredpredajom knihy. Odznela aj 2014, a to za pomoci niektorých ne dostal od Anny Tomanovejpokladničná správa o príjmoch svojich členov, ako i domovníka, -Makanovej 300 000 dinárov. a výdavkoch pre obdobie od 1. s ktorým po úspešnej skúšobnej V skutočnosti tie peniaze boli januára do 31. októbra bežného práci podpíšu zmluvu na neur- zaplatené na účet kysáčskeho MOMS, z ktorých sa potom vyroku a informácia o probléme čitú dobu. Na zasadnutí nechýbala roz- budovalo depo, ktoré používa výplaty nereálne veľkého účtu za vodu, ktorú chcú riešiť spolu prava o špinavej predvolebnej nielen Galéria SND, ale i kysáčsky s predstaviteľmi Rady Miestne- kampani v ústrety voľbám do MOMS a KUS Vladimíra Mičátho spoločenstva a VP Vodovod NRSNM, v ktorej bol neprávom ka. Foto: z archívu MOMS a kanalizácia. Do konca roku „obvinený“ aj Michal Madacký,

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KONCERT K PREMIÉRE KNIHY A CÉDEČKA

Sviatok spevu po selenčsky Anna Francistyová

redvlani, pri 30. výročí úspešnej hudobno-básnickej tvorivosti, sa Mr. Juraj Súdi zo Selenče odhodlal vydať zbierku svojich skladieb. Publikácia Môj život je tisíc piesní vyšla za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a vo vydaní Slovenského vydavateľského centra a Komorného zboru Zvony. Premiéru mala v Novom Sade – v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, ale autorovým veľkým želaním bolo predstaviť ju aj v rodnej Selenči... Medzičasom sa celý náklad knihy minul, vďaka schválenému ďalšiemu projektu v ÚSŽZ sa podarilo dotlačiť zbierku, svetlo sveta uzrelo aj cédečko – plánované ako doplnenie vytlačeného materiálu ešte v roku 2012. Vytúžený a už aj chystaný selenčský krst druhého vydania zbierky Môj život je tisíc piesní a rovnomenného cédečka trochu posúril novembrový zájazd Univerzitného zboru Mladosť z Banskej Bystrice a prianie jeho vedúceho, aby zbor vystúpil aj v Selenči. A bol z toho dvojitý a opravdivý sviatok spevu, na aký si selenčské obecenstvo už zvyklo. Teda koncert hlavne zborového spevu vo vyplnenej sále Domu kultúry v Selenči v nedeľu 23. novembra pozostával z dvoch častí. Najprv sa pestrým repertoárom zloženým z deviatich skladieb predstavil už spomenutý zbor študentov z Banskej Bystrice pod vedením prof. PaedDr. Milana Pazúrika, CSc., potom sa, ako to zahlásila moderátorka večierka Anna Margaréta Valentová, „fanfárami“ Dychového orchestra Dobrovoľného požiarnického spolku v Selenči Selenčanka – vlastne hymnou selenčských požiarnikov – začala prezentácia zbierky a cédečka Juraja Súdiho. O predstavovaných artefaktoch a o prínose autora – hudobného pedagóga, dirigenta, kantora, skladateľa a autora učebníc J. • KULTÚRA •

Súdiho do hudobného a kultúrneho života vojvodinských Slovákov hovorili profesorka Anna Medveďová z petrovského gymnázia a profesor M. Pazúrik z Univerzity v Banskej Bystrici. Potom o ňom „hovorili“ jeho piesne rôznych žánrov zahrnuté v zbierke a časťou i na CD. Najprv detské skladby spievali vokálne sólistky Sára Turanská, Nina Šimoniová Juraj Súdi v trochu vyrežírovanej hudobnoa Jana Trusino- hlasľudovskej póze po úspešnom koncerte vá za sprievodu Speváckeho zboru Zvončeky Mladosť zo Slovenska, vokála Orchestríka zo ZŠ J. Kollára nych sólistov Leonóry Súdiovej, v Selenči. Potom prišiel na rad Jarmily Papovej, Márie Faďo-

divákov v hľadisku zaspievali už takmer zľudovenú skladbu J. Súdiho na text známej básne Ivana Krasku Otcova roľa... Je to len malý úlomok z výsledkov troch tvorivých desaťročí v živote J. Súdiho, lebo zbierka Môj život je tisíc piesní obsahuje až 107 detských, tanečných, angažovaných, duchovných, lyrických a národných skladieb. Na rovnomennom cédečku je 16 skladieb a je to výber z opusu tanečných skladieb, kde je J. Súdi autorom hudby, textov a úprav. Všetko sú to známe a mnohé i na festivale Selenča – Petrovec, resp. Zlatý kľúč aj odmenené piesne. Do CD ich naspievali ako sólisti, v duete či v triu Juraj a Leonóra Súdiovci, Anna Berédiová a Ľudmila Ragová. O tom, že je doplnením zbierky, svedčí aj obal, na ktorom je tá istá reprodukcia obrazu profesora výtvarnej kultúry Miška Bolfa. A tento koncert ešte raz dosvedčil o správnej životnej orien-

Selenčská hudobná a spevácka budúcnosť vyrastá pod bdelým a odborným okom profesora Súdiho

výber z duchovných, národných, lyrických a tanečných skladieb v podaní Mestského zboru Neven z Báča, Zboru rímskokatolíckej cirkvi Ave Mária a Spevokolu evanjelickej a. v. cirkvi Ozvena zo Selenče, tiež hosťujúceho zboru

šovej, Márie Turanskej a Juraja Súdiho, ako i Komorného zboru Zvony a za sprievodu orchestra Zvonivá cimbalovka. O priam majestátny záver koncertu sa postarali všetci účastníci – bolo ich takmer 200 – keď za podpory

tácii Juraja Súdiho. V jeho snahe vštepovať lásku k hudbe ďalším záujemcom a prichádzajúcim generáciám, tiež v tvorení nových hudobných skvostov mu môžeme zaželať len vytrvalosť a ďalšie úspechy.

48 /4623/ 29. 11. 2014

Kultúra  RECENZIA

Nepovšimnutá symbolická tehla (Vlatko Miksád, Ružica Černi, Štefan Jangl: Slovenský národný dom v Iloku 1952 – 1997 – 2014 / Slovački narodni dom u Iloku 1952. – 1997. – 2014., Ilok 2014) Juraj Bartoš

ravdaže, človek sa, keď má hlad, naje kdekoľvek, trebárs sediac na kameni, v tráve, či na šamlíku, s misôčkou alebo tanierom na kolenách, pod holým nebom či v gánku. Predsa len jedlo lepšie chutí, keď ho konzumujeme v pohode, pri prestretom stole v čistej kuchyni. Nemáme na mysli (iba) jedlo, ktoré do nás vchádza cez žalúdok, lež hovoríme (predovšetkým) o strave duchovnej, ktorá vplýva na utužovanie národného povedomia. Podobne ako v mnohých iných osadách niekdajšieho Rakúsko-Uhorska, aj Slovákom žijúcim v Iloku sa onehdy zacnelo po strave duchovnej, nuž si roku 1912 založili Slovenskú čitáreň, roku 1914 aj Slovenský čítací spolok, neskoršie i iné združenia, s prednostným cieľom pestovať materinskú reč. „Jedlo“ teda bolo, chýbala však primeraná „jedáleň“, čiže vlastná strecha nad hlavou, pod ktorou sa ešte dynamickejšie rozhýbe kultúrny život ilockých Slovákov, ktorí vtedy už, samozrejme, mali usporiadanú cirkev a školu. O tom, ako roku 1952 dokázali za pol roka postaviť vlastný Slovenský národný dom vo vtedajšej Juhoslávii, tiež o tom, ako ho roku 1997 obnovili – už v samostatnom Chorvátsku – i o tom, čo bolo potom a predtým, sa dokumentovane píše v dvojrečovej publikácii (po slovensky a po chorvátsky) Slovenský národný dom v Iloku 1952 – 1997 – 2014 / Slovački narodni dom u Iloku 1952. – 1997. – 2014., ktorá v Iloku vyšla tlačou v máji 2014. Jej autormi sú: profesor slovenského jazyka a literatúry,

www.hl.rs

učiteľ slovenčiny v základných školách v Iloku, Soľanoch, Osijeku a Višnjevci Vlatko Miksád (1957), profesorka dejepisu a archeológie, kustódka v Múzeu mesta Ilok Ružica Černi (1952) a plukovník v zálohe, teraz učiteľ na Fakulte špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity Ing. Štefan Jangl, PhD. (1955), ktorý v období február 1994 – február 1998 pôsobil v rámci mierovej misie Organizácie spojených

národov v Chorvátsku. Ako vydavatelia vzácnej knihy, ktorá vyšla s podporou Rady pre národnostné menšiny Republiky Chorvátsko, Vukovársko-sriemskej župy a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v náklade 1 000 exemplárov, sa uvádzajú: Matica slovenská Ilok a Vlatko Miksád. Publikácia má 211 využitých strán a obsah, ktorý sa zaoberá nielen ústrednou témou, ale poskytuje aj základné fakty o vzniku a raste mesta Ilok na pozadí historických skutočností, autori začlenili do nasledujúcich statí: Úvod, Poďakovanie, Ilok, Luteránstvo, Osvietenstvo, Osmansko-turecká čaršija, Pápežské vinice, Ilockí Slováci, Príchod Slovákov – katolíkov, Príchod evanjelikov, Ilockí Slováci v prvej polovici 20. storočia, Iločania, ktorých už

Informačno-politický týždenník

viac niet – Židia, Nemci, Genéza ilockých slovenských spolkov, Stavba Slovenského národného domu, Slávnostné otvorenie Slovenského národného domu, Aktivity v spolku po otvorení Slovenského národného domu, Občianska vojna v Chorvátsku a jej dopady na Slovákov Iloku, Vzdanie sa Iloku, Rekonštrukcia Slovenského národného domu, Slovenské Modré prilby, Medzinárodná správa územia, Slováci v Iloku po reintegrácii chorvátskeho Podunajska, Záver, Sumár v anglickom jazyku, Sumár v nemeckom jaz yku, Biografie, Tabuľky, Biografie autorov, Literatúra. Už roku 1914 ilockí Slováci nacvičili a 2. februára, teda „na Hromnice“, čiže „na Mary“ zahrali prvé divadelné predstavenie Strašidlo. Skúšky mávali v dome Maliakovcov. Po ukončení 1. svetovej vojny Slovenský čítací spolok obnovil činnosť až roku 1928 a čitáreň mal v dome Jána Krnáča, až po rok 1932, kedy sa presťahoval „do starých spolkových miestností, do bývalej nazarénskej modlitebnice“. Ilockí Slováci mali aj ďalšie spolky a združenia, ktoré menili názvy a čiastočne aj náplň činnosti. Pôsobila tu aj Matica slovenská, ktorá roku 1949 pozmenila názov na Kultúrno-osvetový spolok Štúr. Hlavný problém však bol nedostatok adekvátneho priestoru na rozvetvujúcu sa činnosť. O tomto svedčí aj veľavravný krátky odsek na s. 82: „Slováci súrne potrebovali vlastné priestory a o tom sa živo diskutovalo, ako vo vedení spolku, tak aj medzi bežnými členmi.“ Preto

sa s veľkou vervou v máji 1952 pustili do stavby svojho kultúrneho stánku. Dobrovoľnou prácou a hmotnými príspevkami (i s finančným prispením vojvodinských slovenských spolkov) sa pričinili temer o zázrak, keď na cirkevnom pozemku 27. decembra 1952 slávnostne otvorili síce nie celkom dokončený, ale už použiteľný Slovenský národný dom. Pozorovaná publikácia uvádza celý rad podrobností spätých s jeho výstavbou. Autori čerpali predovšetkým zo starostlivo vedených zápisníc SKOS Ľudovíta Štúra, tiež z dobovej tlače a odbornej literatúry. Veľmi podrobne a plasticky je spracovaná i rekonštrukcia objektu roku 1997, ktorú vykonal slovenský ženijný prápor za hmotného zabezpečenia Slovenskej republiky a s výdatnou pomocou ilockých Slovákov ako brigádnikov. Na dôvažok je v knihe aj (nie prehnane rozsiahla) fotografická príloha, tiež zoznamy príspevkov a prispievateľov na rekonštrukciu Slovenského národného domu, ako i zoznam Iločanov, ktorí pomáhali pri prestavbe. Domnievame sa, že monografia, o ktorej sme sa tu zmienili celkom povrchovo, splnila vytýčený cieľ, zadefinovaný v úvode na s. 7, „chronologicky zmapovať vznik a existenciu Slovenského národného domu v Iloku a uchovať pred zabudnutím mená osôb, ktoré tomu pomáhali“. Úvod sa inak končí krásnou krátkou vetou: „Jednou zo symbolických tehál tohto domu má byť aj táto kniha.“ Publikácia tou tehlou naskutku aj je. Zrovna preto je nepochopiteľné, že sa jej doteraz neušla zaslúžená pozornosť. Ani pol roka po tom, čo uzrela svetlo sveta, vzácna kniha sa nedočkala verejnej prezentácie a jej autori verejného ocenenia. Komu táto nedbanlivosť slúži ku cti? • KULTÚRA •

SVET VÝSTAV: SLOVENSKÝ KALIGRAF ĽUBOMÍR KRÁTKY PREZENTOVAL SVOJE PRÁCE V BELEHRADE

Slová neskutočne krásne Oto Filip

robí také okrasné písmo. Je zo Slovenska jediným účastníkom tejto medzinárodnej súťaže... – vysvetľuje Ing. Potrok. Ďalšie súvislosti ozrejmil predseda združenia Kultúra cyriliky Ivan Stratimirović: – Na úvod poviem len toľko, že naše poslanie vyplýva i z nášho mena: propagovať čím širšie používanie nášho národného a štátneho písma. Rovnako reš-

ebyť Ing. Mariána Potroka zo Sekretariátu BIB, celkom ľahko sa mohlo stať, že tá významná veľtrhová účasť zostane nepovšimnutá. Všetko sa vlastne zbehlo vtedy, keď počas nedávneho stretnutia na stánku Bibiany na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade pripomenul, že predstavitelia

Marián Potrok a Ivan Stratimirović – v strede jedna z prác Ľubomíra Krátkeho

Diela Láska (vľavo) a Danielov sen

bratislavského Medzinárodného domu umenia pre deti nie sú jedinými reprezentantmi Slovenska na našom významnom kultúrnom a knižnom podujatí. – Ide o výstavu na vedľajšom stánku patriacom Združeniu občanov Kultúra cyriliky, kde pán Stratimirović robí takú propagáciu kaligrafie. Medzi predstaviteľmi viacerých krajín sa zúčastňuje na nej i najlepší slovenský kaligraf, ktorého diela zaberajú celú stenu. Je to pán Ľubomír Krátky. Známe je o ňom, že spolupracuje s Dušanom Kállayom, ktorý ako prvý slovenský ilustrátor získal najvyššie ocenenie na BIB – Grand Prix v roku 1983 za ilustrácie ku knihe Alica v krajine zázrakov, že vydáva bibliofílie, že učil na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení a že je azda posledný u nás, ktorý • KULTÚRA •

Slová o dobre

pektujeme a chceme ukázať aj krásu písem iných národov. Náš projekt, na ktorom sa už niekoľ-

ko rokov angažujeme a ktorý možno označiť za jeden z najdôležitejších v činnosti združenia, má názov Medzinárodná výstava kaligrafie. Ďakujúc Ing. Potrokovi, pán Ľubomír Krátky sa stal naším hosťom, účastníkom vystavujúcim svoje úchvatné kaligrafie. Je ich niekoľko. Keď ide o spomenutý projekt, máme nádej, že na budúci rok usporiadame výstavu, na ktorej sa zúčastní približne päťdesiat krajín s prácami ich najlepších kaligrafov. Je to asi päťkrát viac aktérov, než ich je na tohtoročnom podujatí... Spolubesedník tiež uvádza, že sa kaligrafiami okrem Srbska a Slovenska prezentujú aj čestný hosť veľtrhu Čína, tiež Bielorusko, Ukrajina, Libanon, Egypt, Sýria, Mexiko... Tých účastníkov už o rok má byť podstatne viac: vlastne dosť na to, aby sa Belehrad na niekoľko dní skutočne stal svetovou metropolou úchvatnej krásy slova.



CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. MOMS Petrovec v utorok 2. decembra 2014 o 18. hodine v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci zorganizuje večierok venovaný životnému jubileu Kataríny Melegovej-Melichovej, predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku a Miestneho odboru Matice slovenskej Petrovec. J. Č-p

KYSÁČ. Kysáčsky spevník, tradičné podujatie, na ktorom si Kysáčania volia predstaviteľov na Stretnutie v pivnickom poli, bude v sobotu 29. novembra o 19. hodine vo veľkej sále Kultúrno-informačného strediska Kysáč. Bude to v poradí 21. kysáčsky spevník a predstavia sa na ňom znovu nádejní a súťažiaci speváci a nevystane ani revuálna časť koncertu.

48 /4623/ 29. 11. 2014

E. Š.

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

MILOVNÍCI KNÍH

Štefan Havran 1936 – 2014

áhle a nečakane 20. novembra 2014 na srdcovú porážku umrel Štefan Havran, profesor biológie vo výslužbe a býv a l ý r i a d i te ľ Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Po skončení základnej školy a gymnázia v rodnej Starej Pazove Š. Havran sa profesorom biológie stal v roku 1961 po získaní diplomu na Prírodovedno-matematickej fakulte v Belehrade. Celý pracovný vek strávil práve v ZŠ hrdinu J. Čmelíka. V mladosti sa zaoberal basketbalom a bol činný aj v Sokolskom spolku, na mládežníckych pracovných akciách, neskôr v táborníckej organizácii a v Hnutí zalesňovateľov, kde bol jedným zo zakladateľov šľachtiteľskej škôlky Brest. Mimoriadne prispel i k

rozvoju Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Mnohé generácie žiakov si ho spomínajú ako excelentného profesora biológie, lebo prednášal živo, s porozumením. Neskôr, keď sa stal riaditeľom (na tomto poste zotrval až 12 rokov), pazovská slovenská škola bola dôkladne rekonštruovaná a dostala novú špor tovú halu. V práci bol mimoriadne dôkladný a s kolegami sa vedel o všetkom dohovoriť. Na verejných miestach vystupoval otvorene s konkrétnymi plánmi a zámermi na zveľadení školy, rád sa rozprával s rodičmi a spoluobčanmi. Štefan Havran zostane dlho v pekných spomienkach ako praktický, dobrosrdečný a mimoriadne pracovitý človek. Česť jeho pamiatke. K. V.

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45.

www.hl.rs

1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlas ľudu, na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@ hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

DROBNÝ OZNAM TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

VÝZVA Obec Báčsky Petrovec v dňoch 20. a 21. decembra 2014 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci zorganizuje podujatie Vianočné trhy. Podujatie teda v tomto roku bude trvať dva dni. Vyzývajú sa záujemcovia, ktorí plánujú vystavovať na Vianočných trhoch, aby sa prihlásili. Prihlášky s tlačivom o podmienkach účasti si možno zadovážiť v budove Obce Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6, v stredisku pre služby na okienku č. 1, v miestnostiach Turistickej organizácie, Ul. Maxima Gorkého 17, alebo na webovej stránke: www. backipetrovac.rs. Prihlášky je možné doručiť osobne, e-mailom alebo poštou najneskoršie do 10. decembra 2014. Adresy, na ktoré treba doručiť prihlášky: Obec Báčsky Petrovec služba predsedu obce Ul. Kollárova 6 21 470 Báčsky Petrovec opstina@backipetrovac.rs

NA PREDAJ v Kulpíne: – starý dom v Ul. fruškohorskej č. 96, 4 kvadráty, cena 8 000 eur; – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-16-34. 40

Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania:

Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec Ul. Maxima Gorkého 17 21 470 Báčsky Petrovec turizambackipetrovac@gmail.com V prípade nejasností alebo akýchkoľvek informácií môžete nás kontaktovať na telefónne číslo: 021/780-247 každý pracovný deň od 7.30 – 15.30 h. Vopred sa tešíme na spoluprácu s vami. S úctou organizačný tím podujatia pre technickú časť a komunikáciu s vystavovateľmi

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Objekt pre skladovanie a mechanickú prípravu pre transport bezpečného materiálu PAN RIKO, s. s r. o., Bulvár cára Lazara 42/5, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt pre skladovanie a mechanickú prípravu pre transport bezpečného materiálu, v Ulici prímorská číslo 86, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. novembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1083/14, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu PAN RIKO, s. s r. o., Bulvár cára Lazara 42/5, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt pre skladovanie a mechanickú prípravu pre transport bezpečného materiálu, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Objekt pre skladovanie a mechanickú prípravu pre transport bezpečného materiálu, v Ulici prímorská číslo 86, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu PAN RIKO, s. s r. o., Bulvár cára Lazara 42/5, Nový Sad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti; – zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu PAN RIKO, s. s r. o., Bulvár cára Lazara 42/5, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt pre skladovanie a mechanickú prípravu pre transport bezpečného materiálu, v Ulici prímorská číslo 86, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-648/14 z 5. augusta 2014, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slana bara. V lehote stanovenej zákonom doručený je list „Rybárov z Nového Sadu“, ktorí mienia, že z Objektu pre skladovanie a mechanickú prípravu pre transport bezpečného materiálu – papiera, kartónu, odpadového alobalu a plastiky podnik PAN RIKO, s. s r. o., vypúšťajú odpadové vody z prania tlačeného materiálu priamo do kanálu. Z uvedeného, doručeného so žiadosťou o rozhodovanie o potrebu vplyvov na životné prostredie, vidno, že sa v pracovnom procese prípravy na lisovanie, balíkovanie a balenie bezpečného odpadu (papier, kartón, odpadový alobal, plastika) voda nepoužíva, takže odpadových technologických vôd nieto. Predmetovým projektom sa predpokladá činnosť prijímania, triedenia, uskladňovania, lisovania, sekania, balíkovania, balenia, s cieľom prípravy na transport bezpečného odpadu, s osobitným prízvukom na odpadový papier, kartón, odpadový alobal a plastiku. Plánuje sa, že skladom ročne prejde 3 500 t bezpečného odpadu (maximálny vchod je 10 000 kg denne) s tým, že sa ani v jednom okamihu nebude v sklade skladovať viac ako 100 t bezpečného odpadu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – zariadenia na uskladnenie a skladovanie odpadu, ktorý nie je škodlivý, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ale je menšej kapacity od kapacity definovanej ako kritérium pre rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade na životné prostredie (maximálny vchod je 10 000 kg denne). Z odovzdanej dokumentácie je zistené, že projekt nepredstavuje dôležitejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že používaním opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, počas pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

• KULTÚRA • OZNAMY •

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

Pred tridsiatimi rokmi, dňa 28. novembra 1984, v bôli a žiali nás zanechal náš dobrý otec a milovaný apko

Pred sedemnástimi rokmi nás opustila vrele milovaná mama, starká a babka

JÁN ČASTVEN

ZUZANA ČASTVENOVÁ

15. 2. 1911 – 28. 11. 1984

rod. Struhárová 14. 3. 1914 – 29. 5. 1997

z Petrovca V srdciach si uchovávame spomienky na Vašu starostlivosť, dobrotivosť a láskavosť. Vaši najmilší

Oznamujte

SPOMIENKA

v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844

Pri príležitosti stretnutia spomíname si na zosnulých spolužiakov

MIROSLAVA MADACKÉHO ANNU ZELENÁKOVÚ -HEVEROVÚ MILOSLAVA MEDVEĎA ANKU MENĎANOVÚ

inzercia@hl.rs

Generácia žiakov 1969 Kysáč

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. novembra 2014 uplynuli tri roky, čo nie je s nami náš drahý

MILAN ALEKSA 1986 – 2011 – 2014 z Crepaje

Čas, ktorý plynie, nie je liekom, pre bôľ a smútok – útechy niet. Preto prosíme Boha, aby Ti vynahradil všetko to, po čom si túžil a nemal. Nech večne trvá to, čo si mal a miloval. Bol si naším anjelom neoceniteľnej hodnoty, a teraz si našou nenahraditeľnou stratou. Navždy zarmútení Tvoji:

Teta Biljana, švagor Pavel, bratranci Miroslav a Pavel a synovec Luka 48 /4623/ 29. 11. 2014

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s otcom

PAVLOM ĎUGOM

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis z nej zlatým písmom hlása, že čestne život dožil. Nech jeho telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude pamiatka jeho stále živá.

30. 6. 1925 – 23. 11. 2014 z Kulpína

Odišiel si od nás v tichosti, my zostali sme v žiali, ale navždy budeš žiť v srdciach tých, ktorí ťa milovali.

Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel. Skromný v živote, veľký v láske a dobrote. Syn Michal s manželkou a deťmi a ich rodinami

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratom a strýkom

Vnučka Jarka s manželom a deťmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so švagrom

s milovaným manželom, otcom a starým otcom

PAVLOM ĎUGOM

Zomrel si, brat môj milý, spolu sme v detstve všeličo prežili. Teraz, keď nás rozlúčil života čas, s nádejou vo večnosť stretneme sa zas. brat Michal s manželkou a synom s rodinou

MICHALOM ĎUGOM

30. 6. 1925 – 23. 11. 2014 z Kulpína

Uplynulo sedemnásť rokov od smrti

PAVLOM ĎUGOM

30. 6. 1925 – 23. 11. 2014 z Kulpína

Dcéra Marka Petrovićová s manželom

SPOMIENKA

s dedkom

PAVLOM ĎUGOM

30. 6. 1925 – 23. 11. 2014 z Kulpína

Lúči sa s Tebou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s otcom

10. 9. 1940 – 16. 11. 2014 z Kulpína

Smutná pravda života vraví, že nič netrvá večne a i život každého z nás sa raz skončí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Bez Teba už musíme, no v našich srdciach stále ťa nosíme. Rodina Širková

POSLEDNÉ ZBOHOM

nášmu dedovi a pradedovi

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachováme. Zarmútená manželka, dcéra a syn s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom, dedom, pradedom a švagrom

JÁNOM LEKÁROM

22. 6. 1939 – 11. 11. 2014 z Báčskeho Petrovca

JÁNA MADACKÉHO

1941 – 1997 – 2014 z Kysáča Roky prechádzajú, ale pekné spomienky na Teba zostávajú. Tvoji najmilší

www.hl.rs

JÁNOVI LEKÁROVI 1939 – 2014 z Petrovca

Navždy si na Teba budeme spomínať. Vnučka Daniela a vnuk Vladimír s rodinami Informačno-politický týždenník

Neplačte, že som odišiel, ten večný pokoj mi prajte, len v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte. Zarmútená manželka Anna, synovia Vlasto a Ján s rodinou a švagor Ondrej • OZNAMY •

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na našich zosnulých spolužiakov

Dňa 27. novembra 2014 uplynuli štyri smutné roky od smrti môjho manžela, nášho otca, tesťa, svokra a deda

MÁRIU HRONCOVÚ rod. Kolárovú

JÁNA BAŽÍKA MÁRIU SPEVÁKOVÚ

generácia maturantov petrovského Gymnázia Jána Kollára 1974/75

VLADKA

MICHALA

1942 – 2010 – 2014 z Kysáča

Spi tíško, náš drahý, posledný spánok svoj. Odpočívaj v pokoji, náš žiaľ len Pán Boh zahojí. Navždy s Tebou v srdci a myšlienkach Tvoji: manželka Mária a deti

SMUTNÁ SPOMIENKA

a osem mesiacov od smrti nenahraditeľného manžela a ocka

JURAJA PETRÍKA

rod. Fábryovú

Na Vás si s úctou spomína

Dňa 26. novembra 2014 uplynulo ťažkých a boľavých 33 rokov od smrti vrele milovaného syna a brata

SPOMIENKA

1959 – 1981 – 2014 20. 9. 1932 – 16. 3. 2014

KUKUČKOVCOV z Nového Sadu

Za nimi smútia: zarmútená mama a manželka Anna a sestra a dcéra Zdenka s manželom Peđom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na môjho bratranca

s bratom, ujom a strýkom, ktorý nás opustil po kratšej chorobe

JÁNOM FEJDIM

JURAJA PETRÍKA

13. 9. 1949 – 7. 11. 2014 z Báčskeho Petrovca

1942 – 2010 – 2014 z Kysáča

MILINA MATKOVIĆOVÁ rod. Milerová 1970 – 2012 – 2014 z Aradáča

Milá naša, na Teba si s láskou spomíname. Tvoja dcéra Antónia, mama Mara, otec Ďuro, brat Miroslav s manželkou Svetlanou a malou Teou

SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

Trvalú spomienku si na Teba budú zachovávať

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva Tvoj bratranec Ján Ďurovka s rodinou

sestra Anna a brat Vladimír s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. novembra 2014 nás náhle a nečakane opustil drahý manžel, otec, svokor a starý otec

ŠTEFAN HAVRAN 2. 8. 1936 – 20. 11. 2014 profesor zo Starej Pazovy

ZUZU HOLI

rod. Holúbekovú 11. 2. 1942 – 2. 12. 2013 – 2014 z Padiny

MIROSLAVA MARČOKA 1951 – 2010 – 2014 z Kysáča

Navždy zostaneš v našich srdciach, myšlienkach a spomienkach. Tvoji najmilší • OZNAMY •

S láskou a úctou si na Teba spomína manžel Jozef s rodinou

Zavrel si oči, srdce prestalo biť, i keď sme ešte chceli spolu žiť. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší, čo naše srdcia nikdy nevylieči. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú: manželka Anna, synovia Dobroslav a Miroslav, nevesty Jaroslava a Katarína, vnukovia Igor a Robert a vnučky Ivana a Katarína

48 /4623/ 29. 11. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. novembra 19.30 Stretnutie v pivnickom poli z roku 2004 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 21.00 Hore-dolu Nedeľa 30. novembra 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie Utorok 2. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní

TV Týždeň prinesie príspevky: Nočný program o prezentácii knihy Juraja Súdiho 23.00 Hudobné relácie (utorok) a z koncertu zborov v Selenči, 23.00 Rozhlasová hra, hudobné o komasácii v petrovskom chotári, relácie (sobota) o stretnutí so slovenskými spisovateľmi na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade a o iných udalostiach v slovenských prostrediach. Dúhovka pri príležitosti Dňa Rádio-televízie Vojvodina uvedie dokumentárny film nakrútený roku 1999 pod názvom Novosadský rozhlas polstoročný, venovaný 29. TV STARÁ PAZOVA novembru roku 1949, keď sa o 17.00 po prvýkrát hlásateľ Novosadského rozhlasu po slovensky prihovoril Utorok – sobota poslucháčom. 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 28. novembra – 9 životov Sobota 29. novembra – Expendables – Nezničiteľní Pondelok 1. decembra – Aligator X Utorok 2. decembra – Krvavá voľba Streda 3. decembra – Španglicky ľahko a rýchlo Štvrtok 4. decembra – Bad boys 2 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Utorok 2. decembra 16.00 Kovačický bál Drž ma za ruky, zavri oči, cháp... Čo nového v našom chotári? Piatok 5. decembra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Ľalie poľné Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 30. novembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber zo Stretnutia v pivnickom poli 22.00 Film: King Kong 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Nedeľa 30. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Jesenné stretnutia v padinskej knižnici

Milina Častvenová, predsedníčka KUS Petrovská družina

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 48 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov tradičného koncertu spevákov slovenských ľudových piesní v Báčskom Petrovci. autorka: ANNA BIČIAROVÁ H ĽU LA DU S

H ĽU LA DU S

3. časť mocne spisovateľ herečka časť fólia na ž. meno tajn. Andrić Lancaser príboru balenie

1. časť tajn. odložil

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. urobila Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. pevnejším horkastý nápoj mesto v Taliansku

chren (srb.)

rieka v Rusku vpíšte AZ

Rumunsko

viatím padala

neznášanlivosť

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 3. decembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 7. decembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

tantal

vpíšte ČLV

ž. meno

smer výtv. umenia

v poriadku (angl.)

svätá (arabsky)

liter

nula

druh náčinia 2. časť tajn.

Taliansko

osob. zámeno

tenučko

osoba ž. H ĽU LA pohlavia DU S súlad

elektrický (skr.)

zvýšený tón A

zranenie vpíšte EĽ

spojka iba zameraný na askézu

karat

diaľka

súper

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 47 VODOROVNE: dekagram, opatrila, pitie, gr, Ita, groš, ee, koala, clo, RM, L, ť, klope, prevaha, hnedá, on, a, sa, E, e, no, žaket, atletika TAJNIČKA: HANA GREGOROVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu z 8. novembra 2014 bolo: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MICHAEL RYBÁR, Savská č. 14, 22 000 SRIEMSKA MITROVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

48 /4623/ 29. 11. 2014

Šport Hosťom len omrviny SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ján Bokor Na záver jesennej časti majstrovstiev hostia získali iba jeden bod, kým si ostatné na svoje kontá zapísali domáce celky. Ten jediný bod za chotárom získali Vrščania v Šíde s domácim mužstvom Radnički. Po minimálnej prehre v Zreňanine Senta zostala na čele tabuľky s rovnakým počtom bodov ako ČSK Pivara, ktorá v Čelareve porazila Dolinu. Temerínčania vsietili iba jeden gól predposledným Somborčanom a zostali po boku Padinčanov. Po presvedčivom víťazstve nad posledným Tekstilcom beočínsky Cement si zabezpečil miesto v hornej časti tabuľky. Novopazovčania vyprevadili Dinamo s poltuctom gólov v sieti a vzdialili sa od dna tabuľky. Výsledky 15. kola: Radnički (NP) – Dinamo 6 : 1, Bačka 1901 – Prigrevica 1 : 0, Radnički (Š) – Vršac 1 : 1, Cement – Tekstilac 4 : 1, Banat – Senta 1 : 0, Sloga – Radnički (S) 1 : 0, ČSK Pivara – Dolina 2 : 0, Z tejto akcie futbalisti ČSK Pivara vsietili prvý gól na zápase v Čelareve Dunav – Radnički (SM) 1 : 0. ČSK PIVARA – DOLINA 2 : 0 (1 : 0)

adinčania odcestovali do Čelareva s cieľom skončiť zápas bez porážky. To sa im nepodarilo, potkli sa na poslednej prekážke. Tréner Milan Stojanovski mal pred zápasom problémy ako zložiť naj-

lepšie mužstvo. Choroba niektorých hráčov mu prekážala plány. Pavić na zápas ani neodcestoval, kým Nedučić a Advigov museli hrať infikovaní vírusom. To sa na zápase veľmi neprejavilo. Dolina

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Očakávaná prehra STK MLADOSŤ – STK RADNIČKI 0 : 4

Bez výhry s Novosadčanmi: Pavel Turan (Mladosť Petrovec)

S. Medveď

etrovskí stolní tenisti s novosadským celkom, ktorý je v lige najlepší, to nemali ľahké. Táto prehra sa mohla i očakávať.

www.hl.rs

Výsledky jednotlivých partií: Lomen – Starević 1 : 3, Šramka – Komad 0 : 3, Turan – Čović 2 : 3, štvorhra Lomen / Turan – Komad / Čović 1 : 3.

Informačno-politický týždenník

produkovala dobrý výkon a veľmi kvalitnému hostiteľovi bola tvrdým orieškom. Podľa slov objektívnych divákov bol to najlepší zápas, ktorý tejto jesene v Čelareve sledovali. O to sa pričinili obaja súperi, ktorí potvrdili vysoké pozície v tabuľke. Dolina bola lepšia v prvom polčase. Vtedy si vytvorila šance, ktoré na šťastie domácich zostali nevyužité. Stojanov prvý vbehol do šestnástky domácich, dobre strelil, ale brankár Tankosić výborne zareagoval a znemožnil, aby lopta skončila v sieti. Domáci útočník Grgić odcentroval pred bránu Trivunovića, kde sa vysoký Nedučić pokúsil odraziť loptu, ale ju hlavičkoval do vlastnej siete. Tak sa domáci šťastne ujali vedenia v prvom polčase. Nízky, ale veľmi pohyblivý Šarenac mal kontrolu nad stredom ihriska a svojim útočníkom pripravil niekoľko pekných šancí. Pokusy Šušnjara tiež nepriniesli plody a výsledok sa nezmenil. Dolina do polovice druhého polčasu úspešne odolávala agresívnemu hostiteľovi. Snahy hostí na vyrovnanie sa neuskutočnili. Dobrá strela Vasića skončila tesne vedľa brány. Vyčerpaní Vasić a Advigov v závere zápasu si od trénera žiadali, aby ich vystriedal a neskoršie sa im pripojil aj Vukotić. Náhradníci Đoković, Ivanišević a Đorđević neospravedlnili dôveru

trénera, lebo hrali slabo. Odvtedy výkon hostí ochabol, Dolina náhle poľavila. Domáci to vedeli využiť a vďaka gólu Pavkova v 86. min. si zaistili víťazstvo. Tvrdý zápas dobre kontroloval rozhodca Nenad Minaković z Nového Sadu. Dolina prehrala, aj keď podala lepší výkon, ako to konečný výsledok hovorí. DOLINA: Trivunović, Nedučić, Vasić (Đoković), Stojanov, Spaskovski, Čigoja, Veličković, Advigov (Ivanišević), Vukotić (Đorđević), Šarenac, Šušnjar. Foto: P. Rohárik

1. Senta 15 11 2. ČSK Pivara 15 11 3. Dolina 15 7 15 7 4. Sloga 5. Cement 15 6 6. Dunav 15 7 7. Dinamo 15 6 8. Bačka 1901 15 6 9. Radnički (SM) 15 4 10. Radnički (NP) 15 5 11. Prigrevica 15 5 12. Radnički (Š) 15 4 15 4 13. Banat 14. Vršac 15 3 15. Radnički (S) 15 3 16. Tekstilac 15 0

2 2 30 : 7 35 2 2 22 : 6 35 5 3 20 : 12 26 5 3 17 : 12 26 6 3 20 : 17 24 3 5 14 : 16 24 3 6 13 : 22 21 2 7 16 : 18 20 6 5 17 : 14 18 3 7 26 : 26 18 3 7 17 : 17 18 6 5 14 : 14 18 5 6 10 : 13 17 5 7 12 : 21 14 4 8 14 : 22 13 2 13 10 : 35 2 • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Domácim len prvé slovo KULPÍN – HAJDUK 1 : 3 (1 : 1)

Juraj Pucovský

osledný jesenný zápas v Kulpíne domáce mužstvo a hostia z Čurugu zohrali v slnečnom počasí na dobre pripravenom trávniku. Zo 100 domácich fanúšikov v prvom polčase na + 8 stupňov Celzia zohrial aj dobrý výkon ich miláčikov. Už v 9. min. priháralo pred bránou Lj. Šarića, Okamih neskoršie lopta sa v 45. min. ocitla v sieti brány Tretí gól Hajduka vsietil Lepar v 80. min. ale strelu Matića stačil Kulpína – 1 : 1 blokovať obranca HajV druhom polčase sa všetka loptu hlavou, zacvendžala ľavá radost 1 : 0, Tvrđava – Budućnost duka. V 10. min. hostia z rohového kopu trafili miesto, kde sa spája voda hnala na mlyn hostí z Ču- žrď zmeraveného Lj. Šarića, ale sa 4 : 2, Borac – Stari grad 3 : 1. brvno a žrď, aby potom Koneč- rugu. Ovládli stred poľa, ľahko kožená odrazila von, aby ju potom ný vyboxoval loptu ďaleko od získavali priestor možno i preto, obranca Hajduka odkopol ďaleko 1. Bečej 15 13 1 1 50 : 7 40 brány. Radosť domácich prišla že obaja dobrí stredopoliari Kul- od brány. Pekné oku diváka, ale 2. Mladost radost 15 11 3 1 44 : 18 36 v 22. min. Veľmi dobrý Chalupka pínčanov – Lutkić a Kajtez, hrali bez gólu, ktorý si domáci zaslúžili. 3. Hajduk 15 8 5 2 27 : 14 29 Onedlho potom rozhodca Miloš urobil všetko sám, odňal loptu príliš defenzívne, blízko vlastnej 4. Borac 15 9 1 5 31 : 17 28 stopérovi Hajduka a prízemnou brány. Útočníci Hajduka sa ľah- Šavija z Gajdobry odpískal koniec 5. Proleter 15 7 3 5 28 : 24 24 ko dostávali do šancí. Tak v 70. tohto korektného zápasu, na ktostrelou rozvlnil sieť – 1 : 0. O päť min. neskoršie prenikavý Zečević min. brankár Konečný dvakrát rom sme nevideli ani jednu kartu. 6. Titel 15 7 2 6 22 : 18 23 ušiel z pravej strany, odcentroval za sebou bravúrne vyrazil strely Nebol na to žiaden dôvod, lebo sa 7. Tvrđava 15 6 4 5 19 : 24 22 po zemi, na druhej strane bol hostí zblízka. Nepodarilo sa mu všetci aktéri správali ozaj športove. 8. Vojvodina 15 6 2 7 22 : 14 20 KULPÍN: Konečný, Haška, sám Matić, ale z výhodnej pozície to v 72. min., keď ho z takých 9. Sutjeska 15 5 3 7 19 : 22 18 kopol vysoko nad bránu Hajduka. dvanástich metrov prekonal Stajić, Fatušić, Kozarov, Lazi10. Mladosť 15 3 6 6 20 : 25 15 A potom celkom nečakane hostia Makivić – 1 : 2. Z veľkej prevahy čić, Zečević (Davidovac), Lutv posledných chvíľach prvého pol- mužstva Hajduka sa zrodil aj tretí kić, Matić (Marinković), Kajtez, 11. Maglić (-1) 15 5 1 9 18 : 39 15 času vyrovnali. Len čo zakročil do gól v sieti domácich, ktorého Chalupka. 12. Kulpín 15 5 0 10 24 : 49 15 Výsledky 15. kola: Vojvodina 13. Krila Krajine 15 3 5 7 17 : 30 14 trestného územia, Bubanja strelil, autorom bol náhradník Lepar. lopta letela do pravého dolného Futbalisti Kulpína v tejto časti – Maglić 2 : 0, Krila Krajine – 14. Stari grad 15 3 4 8 10 : 24 13 rohu, brankár Konečný sa šmaril mali najväčšiu šancu v 85. min. Mladosť 1 : 1, Titel – Sutjeska 1 za ňou, mal ju v rukách, ale sa mu Náhradník Davidovac odcentroval : 0, Kulpín – Hajduk 1 : 3, Obilić 15. Obilić (-1) 15 2 6 7 12 : 26 11 vyšmykla a skončila v sieti – 1 : 1. z pravej strany, Chalupka zachytil – Proleter 0 : 0, Bečej – Mladost 16. Budućnost 15 2 4 9 19 : 31 10

Na konci bod z Palanky KRILA KRAJINE – MLADOSŤ 1 : 1 (0 : 0)

Samuel Medveď

utbalisti petrovskej Mladosti ukončili jesennú časť súťaže a z posledného zápasu z Báčskej Palanky si priniesli koľko-toľko cenný bod. Tohtoročná súťaž nebola ktovieako úspešná, avšak spoliehanie sa na vlastné kádre musí kedy-tedy priniesť ovocie. A aj finančná situácia, keď takmer všetci zápasia • ŠPORT •

s biedou, poukazuje na to, že sa musí šetriť. Zápas v B. Palanke mal svoju hlavnú náplň v druhom polčase. Ako nám povedali tréner Jakuš a hráči, v tejto časti domáci boli o štipku lepší a prví dosiahli vedenie. Mladosť o chvíľu prostredníctvom Pavlisa vyrovnala. Na tomto zápase rozhodca znovu poškodil Mladosť, lebo mohol pískať jedenástku v jej prospech. V prvom

polčase Petrovčania mali dobré šance. Znovu ich nevyužili Pavle Torbica a Saša Milenković. Hosťom chýbali zranení Vuković a Mijin. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Babiak, Jakuš, Rupar, Severíni, Torbica, Trišić, Milenković (Đukanović), Pavlis, Jovanić. Aj dorastenci v predzápase remizovali identickým výsledkom 1 : 1. Foto: J. Pucovský

Bod na spokojnosť: Ján Pavlis (Mladosť Petrovec)

48 /4623/ 29. 11. 2014

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

V druhej časti iná nôta JEDNOTA – CRVENA ZVEZDA 2 : 0 (0 : 0)

Matej Bzovský

a rozlúčke s jesennou súťažou podmienky pre hru boli priam ideálne, ale tribúna štadióna Jednoty v Starej Pazove zívala prázdnotou. Na zápas prišlo len asi 50 divákov, hlavne najvernejších prívržencov domácej Jednoty. Netreba priveľa hľadať príčiny takejto slabej návštevy. Na predchádzajúcich zápasoch domáce mužstvo podávalo matné výkony, niektoré priniesli i podozrivé výsledky, najmä ten vo Vojke, aj keď je to ťažko dokázať!? Práve to znechutilo mnohých dovtedy verných fanúšikov Jednoty, ktorí prisľúbili, že na zápasy viac neprídu. Na tomto zápase neboli práve tí, ktorí ten sľub dodržali.

V stretnutí Pazovčanov so solídnym mužstvom z Nového Sadu obaja súperi si zaslúžili pochvaly. Od začiatku sa videlo, že sú domáci naladení pre hru, bojovali naplno, pripravili si aj vyložené šance, ktoré v prvej časti zmarili. Hostia úspešne odolávali, vypracovali si tiež niekoľko pološancí, ale sa na prestávku odišlo s nepopulárnym bezgólovým výsledkom. V druhej časti iná nôta. Domáci ešte viac zvýšili tempo, valili sa útoky na bránu hostí, ktorí sa len z protiútokov pokúšali ohroziť domácu sieť. C. zvezda mohla prvá vsietiť v 55. minúte, keď si po rýchlom protiútoku jej hráči vynútili predsa správnu jedenástku. Vyznamenal sa však brankár Marko Mijatović a strelu skúseného

kapitána Novosadčanov Dobrinjca vyrazil na roh. O štyri minúty nato nový pokutový kop, tentoraz tiež správne nariadený v prospech Jednoty. Úspešný z bieleho bodu bol domáci kapitán Nikola Igrač – 1 : 0. V ďalšom priebehu zápasu sa hráči Jednoty ešte viac rozbehli ihriskom, zatlačili súpera, v 74. min. po výbornom úniku Ivančevića a presnej prihrávke do šestnástky najlepšie zareagoval Aleksandar Šestović a dorazil loptu do siete bezmocného brankára – 2 : 0. Vo finiši zápasu domáci mohli dať aspoň gól viac, ale pripravené šance zahodili. Diváci predsa boli spokojní, predovšetkým s výhrou, ktorá Jednotu aspoň trochu vzdialila z nebezpečného pásma, aj keď zimné starosti zostávajú. JEDNOTA: Mijatović, N. Bojić (Jelović), Igrač, Stegnjajić, Šuša, Furtula, Gačić, Dimić (Marković), Ivančević (M. Bojić), Milaković, Šestović. Prvý jarný zápas Jednota zohrá doma s erdevíckou Slogou.

Jar nebude bez starostí... KUPINOVO – BUDÚCNOSŤ 3 : 1 (1 : 1)

Ján Murtin

poslednom jesennom kole futbalisti Budúcnosti zažili ďalšiu prehru na hosťovaní. Z Kupinova si mohli a museli priniesť aspoň bod, aby tak bezpečnejšie dočkali jarné pokračovanie súťaže. Do Kupinova pricestovalo iba dvanásť futbalistov z Hložian, keďže viacerí chýbali pre tresty a zranenia, kým Zečević a Batinić sa vôbec neospravedlnili. No vyzeralo tak, že zostava trénera Stanivuka prinesie ovocie, lebo hostia kontrolovali hru, vytvárali si šance. Leđanac a Matić nastrelili brvno, Sivčević nepremenil dva vyložené sólové úniky. Trest prišiel v 30. min., keď domáci Matić celkom nečakane prekonal dobrého Matića v bráne Budúcnosti – 1 : 0. Kuriozitou je, že traja hráči na tomto zápase majú priezvisko Matić, jeden v radoch Kupinova, dvaja v tíme Budúcnosti. V 36. min. Leđanac a Matić prepásli priam nemožné príležitosti. Usilovný Leđanac v 39. min. predsa hlavou vyrovnal – 1 : 1. Už v 41. min. hosťujúci hráči z 2 – 3 metrov nedokázali prekonať brankára Travicu. V druhom polčase sa 25 minút hralo hlavne medzi dvoma šestnástkami. Striedaním Dragojevića Petrovićom domáci tréner trafil do

www.hl.rs

čierneho. Náhradník domácich v 70. min. z desiatich metrov vypálil na bránu, Matić odrazil jeho strelu, ale iba do Mrkajića, ktorý rozvlnil sieť – 2 : 1. Štyri min. pred koncom po strele Jankovića, teraz Petrović prekonal bezmocného Matića, ktorý nemal podporu svojich obrancov. Tak body zostali v Kupinove. Rozhodca Erbes z Nového Sadu nevplýval na výsledok, ale pri udeľovaní žltých kariet nemal rovnaké kritérium. Každému celku ukázal po tri karty, v radoch hostí to boli Obradović, Panić a brankár Matić. Pre časté fauly a ťahanie hráčov súpera za tričká Mrkajić a Mihajlović po dostátych žltých kartách v 20. a 56. min. robili na ihrisku, čo chceli, rozhodca im nesmel ukázať druhú žltú kartu a poslať ich pod sprchy. Hostia si predsa sami zavinili túto prehru, lebo sa im mnoho nevyužitých šancí muselo vypomstiť. V druhom polčase stredopoliari Budúcnosti po stroskotaní útokov sa ani len nesnažili pomôcť zaťaženej obrane. No aj napriek tejto prehre Hložanci sú na 8. mieste s osemnástimi bodmi, ale to ešte stále nesľubuje bezstarostnú jar. BUDÚCNOSŤ: Srđan K. Matić, Uglješa Joksimović, Panić, Obradović (Uroš Joksimović), Alić, Bjelajac, N. Kobilarov, Sivčević, Srđan Z. Matić, Lukić, Leđanac.

Informačno-politický týždenník

Len raz trafil: Nikola Leđanac (Budúcnosť Hložany) Výsledky 15. kola: Kupinovo – Budúcnosť 3 : 1, ŽSK – Sloga 4 : 1, Jednota – Crvena zvezda 2

: 0, Hajduk – Graničar Sremac 3 : 1, Index – Kabel 1 : 1, Borac – Mladost 3 : 1, LSK – Omladinac 0 : 1, Jugović – Ljukovo 4 : 0. Foto: J. Pucovský

1. Omladinac 2. ŽSK 3. Borac 4. Kabel 5. Mladost 6. LSK 7. C. zvezda 8. Budúcnosť 9. Sloga 10. Ljukovo 11. Jednota 12. Kupinovo 13. Gran. Sremac 14. Index 15. Jugović 16. Hajduk

15 12 15 9 15 9 15 8 15 7 15 6 15 5 15 5 15 4 15 5 15 4 15 3 15 4 15 3 15 3 15 3

1 4 2 4 4 3 5 3 6 3 4 6 2 4 4 4

2 30 : 9 37 2 29 : 13 31 4 28 : 11 29 3 23 : 9 28 4 24 : 18 25 5 19 : 24 21 5 18 : 20 20 7 16 : 20 18 5 15 : 22 18 7 15 : 27 18 7 17 : 20 16 6 14 : 19 15 9 19 : 27 14 8 13 : 19 13 8 20 : 30 13 8 19 : 29 13

Bezmocní Erdevíčania ŽSK – SLOGA 4 : 1 (1 : 0)

Károly Vig

red 200 divákmi futbalisti ŽSK presvedčivo skončili jesennú polosezónu. Domáci sa veľmi rýchlo, už v 6. min. ujali vedenia krásnym gólom Mijića z dvadsiatich metrov. Tento hráč bol autorom hetriku na zápase, lebo Savića prekonal aj v 51. a 63. min.

Hostia z Erdevíka skorigovali na 3 : 1 prostredníctvom Grkovića v 78. min. Skóre zápasu uzavrel rýchlonohý Pazstor v 85. min. Rozhodca Svrkota z Nového Sadu jedinú žltú kartu ukázal domácemu hráčovi Ninkovićovi. SLOGA: Savić, Babić (Cvetičanin – Dobrić), Matić, Bojanić, Jelčić, Raičević, Kovačević, Vlaisavljević, Grković, Nedić, Šarić (Zec). • ŠPORT •

S NOSITEĽOM OSOBITNÉHO ŠPORTOVÉHO UZNANIA BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE JÁNOM LAČOKOM

Potešilo ma, že si moju prácu povšimli... Katarína Gažová

ri príležitosti oslavy Dňa obce Báčsky Petrovec udelili aj športové uznania významným nadšencom v tejto oblasti. Z jednotlivcov osobitné uznanie dostal Ján Lačok, profesor telesnej výchovy z Kulpína, za „dosiahnuté pozoruhodné športové výsledky v práci volejbalových mužstiev, dlhoročnú ochotnícku prácu vo volejbale na území obce a za odborné vedenie športovo-rekreačných aktivít“. V rozhovore s Jánom Lačokom posvietili sme si na jeho doterajšiu dlhoročnú volejbalovú dráhu, ktorej skromné začiatky boli počas navštevovania základnej školy na trávniku vedľa benzínovej pumpy v centre Kulpína, kde rekreačne hrávali volejbal.

Tréner Ján Lačok: „Hrdý som na svojich žiakov.“ „Vážnejšie som sa s volejbalom stretol po ukončení základnej školy v Kulpíne, keď som sa stal gymnazistom v Petrovci. Vtedy v Petrovci bol volejbal v rozkvete. Ako nováčik som sa teda zapojil do volejbalu na gymnáziu do Stredoškoláka, a potom aj v petrovskom Volejbalovom klube Mladosť. Mal som afinitu k športu a to, že som si zvolil práve volejbal, môžem vďačiť aj profesorovi Štefanovi Častvenovi, ktorý žiakov, čo mali tú volejbalovú žilku, trochu viac usmerňoval aj na hodinách telesnej výchovy. Aj ja sa vo • ŠPORT •

svojej práci v škole, pravdaže, venujem aj iným športom podľa programu práce, ale si nájdem kúsok času pre volejbal a prácu s talentovanými žiakmi. Okrem toho veľmi ma vtedy zaujala aj gymnastika, možno povedať, že som bol jedným z troch najúspešnejších stredoškolákov na petrovskom gymnáziu. Hlavne tieto dva športy rozhodne Profesor Ján Lačok (druhý zľava) s uznaním za dlhoročnú prácu vo volejbale vplývali na môj výber pokračovať v školení na štúdiách a potom sme sa vzchopili oživiť VK A tak sa aj stalo v roku 2010, odketelocviku v Novom Sade. Samo- Mladosť v Petrovci s hráčmi, akými dy máme svoj klub, predsedom zrejme, v treťom a vo štvrtom roč- boli Stracinský, Struhár, Guča, Kolár, ktorého je profesor Todor Radanov níku štúdií som sa užšie zameral na Majera, Lačok... Vtedy som bol ešte a ja pracujem ako tréner. Okrem volejbal, lebo to bol môj koníček. študentom a po skončení štúdií som prvej zostavy klubu pracujeme aj Počas štúdií som hrával volejbal aj sám pracoval na Gymnáziu Jána s deťmi: sú to dievčatá a chlapci pre Novosadskú univerzitu a pre Kollára v Petrovci a tiež v kysáčskej od tretej po šiestu triedu a jedna Fakultu telesnej výchovy, ktorú som škole, kde sa mi tiež podarilo roz- skupina dievčat 7. – 8. triedy. Okrem navštevoval. Spomínam si na rok prúdiť volejbal. Neskoršie som sa mňa do práce s deťmi aktívne je 1977, keď sme boli na Univerziáde zamestnal do Sriemskych Karloviec, zapojený aj hráč prvého mužstva v Záhrebe. Bol to pre mňa jeden a tam som aj hrával volejbal v drese klubu Ondrej Dudáš.“ Na otázku, čo pre trénera Lačoka jedinečný, krásny zážitok, ktorý mi tamojšieho Stražilova. Zároveň som trénoval aj dievčenské družstvo pet- znamená obecné športové uznanie, tento šport umožnil.“ Profesor Lačok si spomína, že rovskej Mladosti a niektoré dievčatá ktoré dostal ako zadosťučinenie za počas dvoch posledných ročníkov z Petrovca: Ceferová a Gajinovová svoju dlhoročnú zasvätenosť volejna petrovskom gymnáziu a dvoch začali hrať v Karlovciach pre Parti- balu, skromne odpovedal: „Vôbec som neočakával, že nejaké prvých rokov štúdií v Novom Sade zan, ktorý vtedy súťažil v Prvej lige.“ Prvého septembra 1990 profesor uznanie dostanem, takže ma to dosť bol aktívne a paralelne zapojený do troch disciplín: hrával futbal Lačok prichádza pracovať do rodis- prekvapilo. Nepovažujem seba za pre FK Kulpín, volejbal v Petrovci ka, do ZŠ Jána Amosa Komenského populárneho, robím si svoju prácu a tancoval v kulpínskom spolku v Kulpíne. V starej telocvični sa vytrvalo a pri tichosti. Predsa, keď Zvolen. Rozhodujúcim momentom intenzívne venuje trénovaniu vo- som si to všetko zvážil, volejbalu bolo zranenie so zlomeninami na lejbalu so žiakmi. Vznikla tak dobrá sa venujem od svojich pätnástich futbale a vtedy sa rozhodol venovať skupina až troch desiatok mladíkov, rokov až doteraz, keď mám už 62. Hrdý som na to, keď niektorý môj iba volejbalu, lebo je to šport, v dobrých volejbalistov z Kulpína. „Môžeme tu spomenúť Dr. Danka, žiak dosiahne úspech vo volejbaktorom nejestvuje priamy kontakt s hráčmi súpera, takže neprichádza bratov Govorčinovcov, Čapeľu, Va- le. Spomenul by som tu Dušana lentíka, Jagoša, Zareho Govorčina, Tojagića, ktorý bol mojím žiakom k podobným zraneniam. Neskoršie okrem v Petrovci J. Martuliaka, bratov Stojanovićovcov, v Karlovciach. Dušan, žiaľ, nie je Lačok bol aj hráčom v mužstve Dudáša, Zimu a z dievčat tu boli viac medzi nami a jeho neskorší Mladi zadrugar v Gajdobre a tiež vo Gajinovové. Stalo sa tak, že sme klub VK Vojvodina na jeho počesť Volejbalovom klube Maglić v rov- my nemali klub a naši Kulpínčania každoročne organizuje volejbalový neraz tvorili väčšinové hráčske jadro memoriál. Uznanie mi je podnetom, nomennej dedine. „Vtedy, pri formovaní VK Maglić VK Mladosť, kde vtedy hrávali. Po aby som, kým mám ešte sily, vo vlastne prišlo k zlúčeniu volejbalo- vystavaní novej telocvične v Kulpíne volejbale zotrval a vštepoval svoje vého športu v Petrovci a v Maglići. títo hráči prišli za mnou, aby sme vedomosti a skúsenosti mladým V Maglići som hrával také dva roky, založili volejbalový klub v Kulpíne. generáciám hráčov.“ 48 /4623/ 29. 11. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

„Hádzaná“ do siete Partizana PARTIZAN – SLÁVIA 2 : 5 (1 : 2)

Ján Špringeľ

šetko zaujímavé po prestávku v Gaji sa dialo v prvej štvrťhodine. Už po začiatočnom rozhodcovskom hvizde zmaril dve šance zaradom Vukajlović. Po rohovom kope a skrumáži v šestnástke hostiteľov mieril presne v 8. min. Gigović – 0 : 1. Vzápätí vyrovnal Andrejić vbehnutím do veľkého vápna z pravej strany – 1 : 1. Výsledok polčasu stanovil P. Čížik jedovatým šípom z 25 metrov v 16. minúte – 1 : 2. Päť minút po prestávke Petković prihral Vulišićovi, ktorý v prehustenom veľkom obdĺžniku cielil do siete Ardeleana – 1 : 3. Po treťom góle slávisti pribrzdili. Domáci mali veľkú príležitosť keď ich útočník hlavičkoval z malého vápna nad

bránu. Partizan zmenšil majstrovským gólom kapitána Kanačkého, ktorý prenikol po ľavej strane, dribloval obrancov hostí a vsietil pololobom v 72. min. – 2 : 3. V poslednej štvrťhodine slávisti znovu hrali naplno. Bíreš sa ocitol v troch príležitostiach a z dvoch skóroval. Najprv z protiútoku po prihrávke Petkovića z trinástich metrov zacielil tesne vedľa a ihneď nato z podobnej akcie strelil gól v 84. min., zvýšil na 2 : 4. Už z nasledujúceho útoku stanovil konečných 2 : 5. Antić centroval a po chybe obrancu Partizana pri druhej žrdi Bíreš rutinovane zaslal loptu do brankárovej svätyne. Slávia sa ani následne nezastavila v útokoch. Pred striedaním mal Gigović dve ďalšie skvelé možnosti na hostiteľský debakel „čierno-

Splnili očakávania

-bielych“. Z prvej loboval brankára a trafil do žrde. Od návratu do Prvej juhobanátskej ligy (sezóna 2009/10) Kovačičania hrali s Gajom na jedenástich meraniach síl. Zo šiestich skrížení zbraní vyšli slávisti so štítom, v štyroch na ňom, iba jeden sa skončil remízou. Hralo sa otvorene na každom zápase: Slávia vsietila 34 gólov, Partizan 27, dokopy 61 gólov! SLÁVIA: Krstić, Poljak, P. Čížik, Čerňoš, Radenković, Petković, Vulišić, D. Čížik (Labudić), Antić, Vukajlović (Bíreš), Gigović (Sachter). Takmer celú jesennú časť majstrovstiev bol bok po boku Slávie jeden z dvoch ďalších klubov, ktoré patria do Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo

do siete – 2 : 1. Nuž a keď rozhodca odpískal koniec polčasu, hosťujúci hráči naňho verbálne zaútočili, nemohli sa uspokojiť s tým, že pri HAJDUŠICA – MLADOST (O) 4 : 1 (2 : 1) prvom góle nepískal ofsajd. NajVladimír Hudec bolo 1 : 1. Najstarší hráč na ihrisku, úpornejší bol Nečov, ktorý za to útočník Mladosti Pinđa prebehol dostal červenú kartu a musel zo poslednom kole jesennej čas- od stredu ihriska niekoľkých hrá- stať v šatni. Fyzicky sa na rozhodcu ti majstrovstiev Hajdušičania čov Hajdušice a rutinovane preko- pokúsil zaútočiť aj tréner Mladosti pred vlastným obecenstvom nal Melicha. Po tomto hostia v 39. Aleksić, ale ho v tom znemožnili splnili očakávania a zaslúžene min. mali ešte jednu príležitosť, jeho hráči a ochranná služba na vyhrali. Prvú šancu na zápase mal ale Melich tentoraz dobre zare- zápase. Svojráznou kuriozitou je Radović v 18. min., ale jeho strelu agoval. Na prestávku sa predsa však, že rozhodca počas prestávky brankár Omoljice zneškodnil. Iba odišlo s minimálnym náskokom v kancelárii povedal, že aj tréner o minútku neskoršie ten istý hráč domáceho celku. O to sa postaral hostí dostal červenú kartu, ale mal ešte jednu príležitosť, ale mladý Lipták v 43. min., keď z tzv. začiatkom druhého polčasu bol mu lopta ušla. Dvakrát potom mŕtveho uhla hlavou loptu zaslal nedôsledný a neodstránil Aleksića pohrozili aj hostia z ihriska, takže tento z Omoljice, no ich do konca zápasu z lastrely skončili povičky nehatene viedol nad bránu. svoje mužstvo. V 30. min. ĐaPo zmene strán Hajković centroval na dušičania nebezpečne okraj šestnástky, obliehali bránu MlaRadović vyrazil dosti, ale ani Omoljisám pred brankáčania, aj keď o hráča ra, prekľučkoval ho slabší, nezložili zbrane. a zaslal loptu do Naopak. Niekoľkokrát nechránenej siete. nebezpečne pohrozili Hostia signalizovali Melichovi. Ich odpor ofsajd, ale rozhodca konečne zlomil Ružić Grujić z Vršca zostal gólom v 75. min. a vo pri svojom rozhod- Tréner Mladosti Aleksić neslúži príkladom, ako by sa hráči finiši zápasu sa do lisnutí. Už v 35. min. mali správať na zápase tiny srelcov zapísal aj

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jesenný titul bez prehry: Nemanja Vulišić (Slávia Kovačica)

(Radnički Baranda a Vojvodina Crepaja). Prekvapujúcou remízou Barandy s Jugoslavijou Jabuka a prehrou Crepaje na vlastnom trávniku s Poletom sa práve Izbište dostalo na druhú jesennú priečku. Slávia má tak ako šampión jesene pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev až dvanásťbodový náskok. Zambo pre konečných 4 : 1. HAJDUŠICA: Melich, Petrović, Lipták (Zambo), Pomorišac, G. Stojkovski, Folťan, Đaković, Anđelovski, Đapa, Radović (Miksád), Hrudka (Ružić). Výsledky 15. kola: Radnički – Jugoslavija 2 : 2, Hajdušica – Mladost (O) 4 : 1, Crvena zvezda – Budućnost 0 : 2, Partizan – Slávia 2 : 5, Jedinstvo Stević – Mladosť (V) 2 : 0, Vulturul – Omladinac 6 : 0, Vojvodina – Polet 1 : 4, BAK – Sloga 1 : 0.

1. Slávia 15 13 2 2. Polet 15 9 2 3. Radnički 15 9 2 4. Vojvodina 15 8 3 5. Mladosť (V) 15 9 0 6. BAK 15 8 3 7. Jedinstvo Stević 15 7 2 8. Sloga 15 6 1 9. Mladost (O) 15 5 2 10. Hajdušica 15 5 1 11. Omladinac 15 4 4 12. Partizan 15 4 3 13. Crvena zvezda 15 4 3 14. Budućnost (-1) 15 5 1 15. Jugoslavija 15 4 2 16. Vulturul 14 3 3

0 55 : 10 41 4 40 : 21 29 4 29 : 15 29 4 26 : 18 27 6 29 : 24 27 4 25 : 25 27 6 38 : 37 23 8 22 : 27 19 8 26 : 29 17 9 21 : 29 16 7 30 : 45 16 8 26 : 29 15 8 19 : 28 15 9 24 : 48 15 9 25 : 43 14 9 16 : 23 12 • ŠPORT •

Tréner Zlatko Mršulov (piaty zľava hore) so svojimi zverencami – jesennými šampiónmi

MIMORIADNA JESEŇ KOVAČIČANOV

Slávia slávi s dvanásťbodovým náskokom Ján Špringeľ

valita v každej z častí, čo futbal činia futbalom, je dôvodom viac než presvedčivého titulu jesenného majstra FK Slávia z Kovačice v Prvej juhobanátskej lige v sezóne 2014/15. Slávia na trinástich zápasoch vyhrala, dvakrát hrala nerozhodne, ani raz neprehrala. Vsietila najviac gólov (55), má najlepšiu obranu (10), najlepší pomer vsietených a prijatých gólov (až + 45) a dvanásť bodov viac od vicešampióna. Zásluhu na tom, že sú už teraz slávisti po dlhšej dobe znovu pred bránami Vojvodinskej ligy, majú všetci členovia realizačného tímu, od predsedu Stanislava Sucháneka až po trénera Zlatka Mršulova. Dobrý a včasný výber futbalistov, ktorí prinášajú v hre prevahu pred začiatkom majstrovstiev, veľmi dobrá kondičná príprava, väčšia disciplína hráčov na trávniku voči rozhodcom, o kúsok lepšia organizácia zápasov ako na jar, o štipku viac podpory bývalých slávistov na tribúnach i mimo nich, skvalitnená spolupráca so školou a susednou

Skvelý strelec Slobodan Gigović (druhý zľava)

Vynikajúci driblér Stefan Jovanović (vľavo) bude na jar Slávii chýbať Dolinou, finančná podpora z obecného rozpočtu a od štedrých sponzorov – aj to bola Slávia od júla do konca novembra. Slávistov dnes vyznačuje i skvelý brankár, prvotriedna obrana, viac prihrávok stredopoliarov dopredu ako v minulej sezóne, viac prenikania do útočného pásma súperov stredopoliarov a útočníkov a v neposlednom rade v prospech Kovačičanov svedčí nielen množstvo vsietených gólov, ale aj nespočetný počet rohových či voľných kopov a striel – do brány a tesne vedľa.

V strede poľa dominuje výborný stredopoliar Bojan Petković Plná tribúna divákov iba na zápasoch s Dolinou

Jablko nepadá ďaleko od stromu: Alexander Bíreš (tmavý dres) strieľa góly ako voľakedy • ŠPORT • jeho otec Pavel

Dobrá spolupráca s Dolinou: kapitáni Damir Ðoković (Dolina, 48 /4623/ 29. 11. 2014 prvý zľava) a Ján Čerňoš (Slávia)

Náš pán minister, 1992

Metelica, 1978

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Divadlo VHV – scéna v Kovačici

Dvaja bratia, 1983

Prvé slovenské divadelné predstavenie v Kovačici bolo 22. februára 1914. Domáci ochotníci (kovačická remeselnícko-sedliacka mládež) zahrali divadelnú hru Kubo od Jozefa Hollého. Divadlá v Kovačici sa zo začiatku hrali v krčmách, v Mládežníckom dome, neskoršie v Družstevnom dome, a potom v novootvorenom Dome kultúry a pripravovali ich nielen „pokrokovci”, ale aj syndikátna rada, školopovinné deti, žiaci neúplného gymnázia v Kovačici, Sedliacke pracovné družstvo, futbalisti, požiarnici, Ženský spolok, Ľudová mládež a železničiari. V sedemdesiatych rokoch divadelný život rozprúdil Ján Čech, riaditeľ Domu kultúry, producent a organizátor predstavení. V tom čase divadlo v Kovačici zaznamenávalo veľké úspechy, až sa od polovice sedemdesiatych rokov stáva jednou z troch scén Divadla VHV – poloprofesionálneho divadla Slovákov vo Vojvodine. S hercami začal odborne pracovať Mihajlo Vasiljević, známy režisér z Nového Sadu, začiatkom 80. rokov réžiu prebral vyškolený režisér Ľuboslav Majera. Založená bola aj mládežnícka scéna vedená Tomášom Hriešikom-Máškom. V tom období všetky divadelné predstavenia tejto scény Divadla VHV boli vysoko ohodnotené. Za najväčší úspech sa pokladá tretie miesto na Festivale ochotníckych divadiel Juhoslávie v Trebinji roku 1984 s predstavením Prípad Jelisavety B v réžii Tomáša Hriešika-Máška. V kovačickom divadle pracovali aj ďalší režiséri: Fedor Popov, Stanislav Sládeček, Ján Makan, Ján Čáni, Martin Zloch, Miljan Matijević, Mária Kotvášová-Jonášová, Ján Sládeček, Mirjana Vladisavljevová. Vedúcimi divadla boli aj Zlatko Kotváš a Goran Bobić a súčasným predsedom kovačickej scény Divadla VHV je Pavel Jonáš. Anička Chalupová Foto: z archívu autorky a divadla

Ženba a vydaj, 2013

Hora, 1977

Prípad Jelisavety Bam, 1984

Jánošík, 1986 (Máško)

Klbko, 1974

Falošné jednanie, 2012

Jánošík, 1986 (Jaroslav Hriešik a Pavel Kožík)

Marat versus Sade, 1987

Ženský zákon, 1989