Hlas 49 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4624/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 6. 12. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Cena RTV Jozefovi Maďarovi

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Aká je hodnota poľnohospodárskeho gazdovstva v Srbsku?

Musia byť spokojní

Z obsahu

6. 12. 2014 | 49 /4624/

Uzávierka čísla: 3. 12. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Ekoturizmus ako ďalší projekt 6 Sleduje ich čoraz viac ľudí 8 Zdieľanie osožných skúseností

11 SLOVENSKO 11 Kruté Obvinenie

12 ĽUDIA A DIANIA 14 Čelarevské jablká chutia Rusom 16 V chotári rozmerali nové parcely 20 Čaro Vianoc

Tohtoročný, v poradí 15. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem odznel v sobotu 29. novembra v staropazovskej divadelnej sále v organizácii MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka a za účasti 14 spevákov z ôsmich prostredí. (s. 31) A. Lešťanová

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jeseň inšpiruje aj v decembri

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 24 Pozornosť venovať aj spôsobu zavlažovania 28 V zimných mesiacoch čistíme kôru stromov 29 Ako ich prežiť v dobrej nálade

31 KULTÚRA 32 Slovenská literatúra v kvíze 34 Bez názvu alebo B&B (Beograd – Berlin) via Leipzig

Mladých slovenských tvorcov zo Srbska a Rumunska do Báčskeho Petrovca prilákal dolnozemský umelecko-ekologický workshop, ktorý bol v znamení témy Pohľad očami sovy, a 28. a 29. novembra ho zrealizovala osvetová komisia Matice slovenskej v Srbsku. (s. 33) J. Čiep

35 Zvíťazili Andrea a Daniela

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Nezriekajú sa tradície 49 Prezimujú na druhom mieste 50 Pazovské volejbalistky na mape Európy Autor titulnej fotografie: Ján Diňa

Medzinárodný veľtrh športu prebiehal od 27. do 29. novembra v hale 2 Belehradského veľtrhu. Otvoril ho minister mládeže a športu Vanja Udovičić. (s. 51) O. Filip

Editoriál

Mikuláš a tradícia

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Foto: E. Šranková

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Je tu advent. Očakávanie. Ale veď očakávaním žijeme stále, len si to v uponáhľanom živote neuvedomujeme alebo nestíhame uvedomiť. Teraz si ten „luxus“ môžeme dovoliť. Lebo je advent.

nebojíme sa očakávať, lebo s istotou vieme, že to očakávané decembrové pekné príde: pravdaže, Vianoce. Neopakovateľné čaro najkrajších zimných sviatkov poteší každú dušu, zažehná aj všetky nepríjemné zážitky, negatívne emócie, ktoré sa nám nakopili od januára. Potajomky sa na vianočné sviatky tešíme už s prvými decembrovými dňami. Ich peknou predzvesťou je aj dnešný Mikuláš. Meniny pre menovcov svätého Mikuláša, ale predovšetkým radosťou pre najmladších. História hovorí, že tento mimoriadne skromný a zbožný muž bol biskup v Myre, dnes je to mestečko Dembre v južnom Taliansku. Bol ešte mladý, keď mu zomreli rodičia. Po sebe však zanechali taký majetok, že sa Mikuláš nemusel báť o svoje živobytie. On sa však rozhodol všetko venovať chudobným. Z jeho životopisov je najznámejšia príhoda o tom, ako nepozorovane v noci trom dcéram chudobného muža v jeho rodnej Patare dával po mešec zlata na veno, aby sa mohli čestne vydať. Odtiaľ ten ľudový zvyk, že sa v noci pred sviatkom svätého Mikuláša dávajú deťom darčeky tak, aby nezbadali, kto im ich dáva. Ach, to sladké detské očakávanie, čo im do vyleštených čižmičiek a topánočiek pod rúškom mikulášskej noci pribudne... Je pravda, že dnešný Mikuláš nenosí mešce so zlatom, ale už pomaly zabúda na domáce jablká a orechy, ktoré deti dostávali 6. decembra skôr... Viac sa orientuje na južné ovocie a súčasné darčeky a hračky, ale dobre je, kým na svoje povinnosti nezabúda. Lebo práve december je najbohatší na rôzne zvyky a obyčaje, ktoré sa ešte v našich končinách dodržiavajú. Vrátane predmikulášskeho čistenia detskej obuvi a rannej odmeny v tvare mikulášskych darčekov za túto nekaždodennú detskú prácu. Aj to je kultúra a tradícia vojvodinských Slovákov, ktorú si treba chrániť a prenášať na prichádzajúce generácie. Uznávame, že sa nezachováva a neprenáša všetko „do bodky“. Súčasný pracovný rituál nedovolí napríklad gazdinkám dodržiavať všetky predsviatočné i sviatočné úkony babičiek či prababičiek, lebo Štedrý deň je ešte pracovný... Gazda spravidla nemusí myslieť i na stádočko či kŕdeľ v zadnom dvore, lebo sú maštale, kuríny často prázdne (alebo ich v súčasných dvoroch ani nieto), ale vždy sa to nejako zahladí a niečo z tých zdedených zvykov sa môže oprášiť, prispôsobiť a deťom predostrieť. Nechceli sme tentoraz nakúkať Mikulášovi do batoha, do peňaženky, ani do bankového účtu. Lebo vieme, že aj on pocítil všeobecnú krízu a reštriktívne vládne opatrenia. Decembrové sviatky sú však predovšetkým o rodinnej súdržnosti, o teple domova, o radosti, o žiariacich detských očkách. A tú žiaru vie vylúdiť aj malá pozornosť. Napríklad krásne a zdravé červené jablká a orechy z vlastnej záhrady. Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  49 /4624/ 6. 12. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA



168 HODÍN

Úlohy

Dobrovoľné povinnosti

Oto Filip

Michal Ďuga

hceli by sme na chvíľku nemyslieť na tie tragické a neľudské udalosti, ktoré sa čoraz častejšie dejú v našom okolí. To však neznamená, že chceme zavierať oči pred všetkým neľudským, čo dolieha do nášho ucha, a veruže aj oka, a pomaly i z nášho susedstva. Veď už tak veľmi potrebujeme počuť aj niečo pekné a nášmu srdcu milé – ak už aj nepôjde o hlas srdca, tak nech je to aspoň hlas rozumu. Hlas rozumu, ktorý sa neustále snaží nájsť cestičku ani nie do krajšej budúcnosti, ale predovšetkým cestičku k človeku. Nájsť teda cestičku k tej tak bezmocnej a zraniteľnej ľudskej bytosti, ktorá pritom tak často zabúda, že ľudský život nie je len hra, ale predovšetkým klbko povinností. Preto nás v uplynulých dňoch nesmierne potešilo vyhlásenie podpredsedníčky vlády Srbska a spolupredsedníčky Zmiešanej komisie pre hospodársku spoluprácu Srbska a Slovenska prof. Dr. Zorany Mihajlovićovej po návrate z dvojdňovej návštevy Slovenska, že sa pred týmito dvomi krajinami črtá mnoho spoločných projektov v oblasti energetiky, poľnohospodárstva, financií a transportu. „Srbsko pociťuje veľkú úctu k Slovensku a je vďačné za jeho podporu, ktorú dáva Srbsku na jeho ceste do Európskej únie,“ vyhlásila Z. Mihajlovićová v Bratislave po podpísaní Protokolu zo šiesteho zasadania Zmiešanej komisie. Vzhľadom na to, že spokojnosť s výsledkami zasadania vyjadril aj spolupredseda Zmiešanej komisie a slovenský minister hospodárstva Pavel Pavlis, ktorý poznamenal, že viedli rozhovory o konkrétnych projektoch, do ktorých budú zapojení hospodári, a že sa už po niekoľkých mesiacoch začnú realizovať. Pritom zdôraznil, že je Srbsko prioritnou krajinou pre slovenských investorov na Balkáne. Ako teda vidno, ciele a úlohy sú zadané, slová pookriali aj srdce, aj rozum, takže nám zostáva už teraz sa tešiť z ich výsledkov.

www.hl.rs

neď na úvod sa nastoľuje otázka, s čím skôr začať: správami pochmúrnymi, bežnými alebo pozitívnymi? O žiadne nie je núdza. No uplynulý týždeň sa predsa akosi konal v znamení tých prvých. Z nich treba uviesť, že po viacerých kontroverzných vyjadreniach Vojislava Šešelja, ktoré podľa trestného tribunálu v Haagu podnecujú násilie, prokurátori tribunálu zmenili názor a oznámili, že by sa predák SRS mal vrátiť do Haagu. Hlavný prokurátor súdu Serge Brammertz podčiarkol, že dôvera v Šešelja nebola odôvodnená a že sú jeho verejné vyhlásenia neakceptovateľné. Pár dní predtým v Európskom parlamente bola schválená rezolúcia o ňom, ktorou je Haagsky tribunál vyzvaný preskúmať podmienky jeho prepustenia na slobodu a naše vedenie dištancovať sa od jeho vyhlášok. Na viaceré kritické slová a rezolúcie Šešelj reagoval slovami, že ho naša moc bude musieť nasilu vrátiť do Haagu. Podľa podpredsedu vlády Rasima Ljajića Šeselj je v právnickom zmysle slova problém Haagu a nie Srbska. „Na spomínanú rezolúciu, ktorá nemá ani právnický, ani politický význam, sa treba v prvom



rade dívať ako na súčasť volebnej kampane v susednom Chorvátsku,“ zhodnotil Ljajić. A ako reakciu na posledné skraty na relácii Záhreb – Belehrad chorvátsky premiér Zoran Milanović, ktorý nie tak dávno na záhrebskom letisku privítal Mladena Markača a Antu Gotovinu po prepustení z haagskeho väzenia, sa poponáhľal oznámiť, že nepríde na belehradské stretnutie premiérov Číny a krajín strednej a východnej Európy 16. decembra. Aj zámienka, aj zámer je jasný. Azda v rovnakom čase, keď sa Záhreb zaoberal nami, náš Špeciálny súd otvoril ďalšiu kauzu: pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia úradného postavenia rozhodol, aby sa na tridsať dní v celách predbežného zadržania ocitli bývalý riaditeľ Ústavu pre výstavbu mesta Nový Sad Borislav Novaković, ako aj traja ďalší zamestnanci. Zaujímavé je vyhlásenie predsedu Pokrajinského výboru DS Miroslava Vasina, ktorý povedal, že je Novaković zadržaný tri hodiny pred tlačovkou, na ktorej chcel poinformovať verejnosť o nezákonnom správaní sa Správy kriminalistickej polície. Do kategórie tzv. čiernej kroniky patrí i správa, že sa obvinený z vraždy nášho fanúšika Marka

Ivkovića 53-ročný Kadri Aktaš priznal k činu, že sa v Bačkom Gradišti po viachodinovej dráme bez obetí ukončil incident spôsobený 75-ročným M. L., ktorý sa zabarikadíroval v dome a hrozil, že aktivuje bombu, že sme za desať mesiacov mali až 111 obetí obchodovania s ľuďmi... Ďalšia znepokojujúca správa, nie síce z čiernej kroniky, ale skôr z oblasti ekonomiky a energetiky prišla začiatkom týždňa: ruský prezident Vladimir Putin oznámil v pondelok, že Moskva ruší projekt plynovodu Južná vetva za súčasných podmienok a že môže spolupracovať s Tureckom na budovaní plynovej križovatky pre južnú Európu. Poukázal, že Rusko nemalo súhlas Bulharska s výstavbou časti plynovodu. Premiér Aleksandar Vučić, ktorý začiatkom týždňa pobudol na historickej návšteve Izraela, oznámil, že pre uvedenú správu nie je šťastný, ako aj to, že platíme cenu za veľkých, no, že sa naši občania nemajú strachovať ani tejto, ani tej budúcej zimy. Zdá sa, že všetci zase budeme mať dosť chvíľ, keď naša aktívna účasť v nich bude akosi dobrovoľne povinná: od mocnárov po občanov, od ekonomiky po energetiku. Aj o tom je naša súčasnosť.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JURE KOŠIR, SLOVINSKÝ LYŽIAR

Všetko a niečo Oto Filip – Keďže ste nositeľom mnohých medailí v alpských lyžiarskych disciplínach, môžete zhodnotiť, čo vám šport dal a o čo vás obral? – Šport mi prakticky poskytol všetko. Bol som profesionálom vo

Informačno-politický týždenník

svetovom pohári pätnásť rokov, až do tridsiateho štvrtého roku života. Za ten čas som zažil a nazbieral veľa skúseností, zdolal veľa ciest, pobudol vo všetkých končinách sveta. Samozrejme, do istej miery mi zabezpečil aj živobytie, existenciu. Neuvažujem

veľmi nad tým, o čo ma obral. Do tohto konta môžem zaradiť kus zdravia, keďže som mal zopár úrazov. Alebo sú tu aj niektoré momenty v časoch mladosti, kde som jednoducho nebol prítomný: napríklad oslavy maturity, niektoré sviatky alebo aj vychádzky s rovesníkmi. Na tie jednoducho nebolo času, lebo so špičkovým športom akosi nešli spolu. • TÝŽDEŇ •

KOORDINÁTORKA UN V POKRAJINSKEJ VLÁDE

Ekoturizmus ako ďalší projekt Jasmina Pániková

tála koordinátorka UN v Srbsku Irena Vojáčková-Sollorano vo štvrtok 27. novembra navštívila pokrajinskú vládu a pri tejto príležitosti sa stretla s predsedom vlády Bojanom Pajtićom, podpredsedom vlády a pokrajinským tajomníkom pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslavom Vasinom, ako aj s pokrajinským tajomníkom pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného okolia Slobodanom Puzovićom. Stretnutie bolo prevažne zamerané na možnosti zveľadenia potenciálov pokrajiny cez rozvoj

turizmu a podnikateľstvo, a to v oblasti ochrany životného prostredia. Koordinátorka Vojáčková-Sollorano poznamenala, že program UN pre rozvoj, ktorý je zameraný na ochranu životného prostredia a lokálny rozvoj, predovšetkým prispieva k rozvoju ekoturizmu v chránených oblastiach Srbska. Keďže je národný park Frušká hora najstarším národným parkom v Srbsku, ktorý obsahuje jedinečné prírodné, kultúrne a duchovné hodnoty, odznel návrh, aby táto svetová organizácia spolu s pokrajinou a lokálnymi samosprávami rozvíjali projekt,

ktorý by bol zameraný na udržateľný turizmus. Predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić zdôraznil, že je pre pokrajinu dôležité rozvíjanie

medzinárodných projektov, a to s cieľom nielen zachovania jedinečného a kultúrneho dedičstva, ale aj zveľadenia postavenia žien, resp. ženského podnikateľstva. Osobitnú pozornosť venovali aj dlhoročnému riešeniu a posilneniu profesionálnych kompetencií rómskej populácie. O doterajších projektoch zameraných na zlepšenie postavenia rómskej populácie sa koordinátorka Vojáčková-Sollorano pochvalne zmienila, podobne ako aj o projektoch na posilnenie ženského podnikateľstva. Ako povedala, Vojvodina ukázala veľkú zainteresovanosť, aby sa aj rómska populácia integrovala do spoločenského života.

EXPOZIM

Kúzlo sviatkov O. Filip

cou, zdá sa, že tento najpopulárnejší zimný šport má u nás čoraz viac zástancov. Badať to aj z príznačností akcie Expozim. Ešte pred niekoľkými rokmi bola dosť skromná a prevahu na nej mal skôr bazárový než riadny predaj. Situácia je dnes celkom iná. Už používané športové potreby sú v úzadí a lesk a kúzlo potrieb, ktorými možno spríjemniť nadchádzajúce decem-

ový a jazdený lyžiarsky výstroj, bundy, vaky, chrániče, lyže, viazania, výbavu pre horolezcov, zimné bundy a nohavice a ďalšie stovky produktov, slovom, všetko na zimu, ponúkali návštevníkom kúpiť vystavovatelia na 29. Medzinárodnom veľtrhu zimného športového vybavenia, turizmu a rekreácie Expozim. Prebiehal od 27. do 30. novembra na rozlohe štyritisíc štvorcových metrov v hale 4 Belehradského veľtrhu, za účasti popredných domácich dovozcov a výrobcov uvedených produktov, zástupcov známych svetových značiek, zimných turistických centier, lyžiarskych Slovinský stánok stredísk, cestovných agentúr... brové a januárové sviatky, bolo Aj keď v lyžovaní nie sme eu- cítiť takmer na každom kroku. rópskou alebo svetovou veľmo- A obdivovalo ich omnoho viac • TÝŽDEŇ •

Z otvorenia veľtrhu Expozim

návštevníkov ako v nie tak ďalekej minulosti. Expozim, usporiadaný Belehradským veľtrhom v spolupráci s belehradskou asociáciou Šport pre všetkých, značne rozšíril záber svojich podujatí. Okrem tých klasicky výstavných jeho súčasťou boli i tribúny, propagovanie zimných aktivít, akými sú Rekreačné stretnutia na Kopaoniku, Snehové dobrodružstvo na Tare, Zimný festival detskej rekreácie na Zlatibore, 20. jubilejné stretnutie rekreačných špor-

tovcov na Jahorine... S pestrou lyžiarskou ponukou prišli najmä Slovinci, ktorých niekdajší profesionálny lyžiar a druhý umiestnený v Svetovom pohári v roku 1994 Jure Košir veľtrh aj úradne otvoril. S cieľom úspešne končiť hospodársky rok, viacerí výrobcovia prišli s nemalými a exkluzívnymi zľavami siahajúcimi od desať do sedemdesiat percent. Kríza je, lyžovanie je dosť nákladný šport, takže sa väčšina musela prispôsobiť tomu: tak ponúkajúcich, ako i kupujúcich. Veď ako-tak zladiť možnosti ponuky a dopytu bolo a zostalo najväčším kumštom úspešného obchodovania...

49 /4624/ 6. 12. 2014

Týždeň K JUBILEU RÁDIO-TELEVÍZIE VOJVODINA V ŠTÚDIU M

Sleduje ich čoraz viac ľudí Juraj Bartoš

poďakovať sa dnes všetkým tým, ktorí počas týchto 65 rokov vložili seba, takže osobitne pozdravujem našich dôchodcov. Ďalšia pekná vec, kvôli ktorej sme sa tu dnes zoskupili, sú odmeny. Chcem našim odmeneným zaželať úplné šťastie a zdravie a chcem im povedať, že žiaden úspech nie je ani veľký, ani malý. Je však isté, že žiaden úspech nie je možný bez veľkej práce. Hlboko sa im poďakúvam za ich sebaobetavosť, prácu a za to, že vniesli vlastný kapitál do tejto ustanovizne, že sa oň nesebecky podelili s nami a že sa každý deň prostredníctvom nich a ich práce Rádio-televízia Vojvodina dostáva po program, ktorý deň čo deň viac a viac ľudí vo Vojvodine a v Srbsku počúva a pozerá.“ V domnienke, ba presvedčení, že naši kolegovia, pracovníci Rádio-televízie Vojvodina si plne

erejný servis Rádio-televízia Vojvodina je celý rad rokov jediné médium v regióne, ktoré vyrába a vysiela programy až v desiatich rečiach. V Štúdiu M v predchádzajúci piatok 28. novembra si jeho pracovníci pripomenuli 65 rokov nepretržitej činnosti Rádia Nový Sad a 40. výročie vysielania Televízie Vojvodina. Aj v roku, ktorý sa končí, pracovníci RTV majú za sebou kvantá vyrobených programov, ktoré sleduje auditórium Časť odmenených pracovníkov Rádio-televízie Vojvodina nielen v pokrajine, ale aj v celej krajine, a časť veru i v celom recipientov, keďže sa neostýcha vić o. i. podotkol, že svete prostredníctvom webovej orientovať na vysielania, akým je po príchode do RTV stránky na internete. Niektoré vojvo- Državni posao, vyznačujúce sa inte- si ako prioritný cieľ dinské vysielania patria k najstarším lektuálnym humorom, či Pundrav- vytýčil „prinavrátiť v regióne (napríklad Rádiodráma, ci, zameriavajúce sa na sexuálnu entuziazmus s vyso5kazanje a Tabloid). Mnohé z nich výchovu tínedžerov, respektíve kou úrovňou identizískali významné domáce a zahra- Talentinci, ktoré otvára bránu mla- fikácie ľudí s tým, čo ničné ocenenia. Čo je azda najdô- dým nadaným ľuďom. Čerstvou robia, spokojnosť, ležitejšie, začali sa aj prípravy na novinkou je O rádio, čiže prvý di- pocit hodnoty, bez stavbu budúceho nového sídla RTV. gitálny mládežnícky internetový ohľadu na to, v ktorozhlas. RTV taktiež vsádza na kri- rej časti ustanoviztické nezaujaté informovania, nuž ne pracujú“. Pokiaľ sa širokému záujmu tešia jej britké ide o manažment, politické vysielania, akými sú: Jedan podčiarkol, že „jeho na jedan, Sučeljavanje a U nedostatku cieľom bolo idendokaza. Vedenie a pracujúci RTV sú tifikovať problémy Zo vzácneho ocenenia sa tešili osobitne hrdí na uznania, ktoré sa a nehľadať chyby aj Milina Florianová a Jaroslav Kolár im dostali do rúk na domácich a mimo seba“, t. j. až svetových súťažiach, najmä za vy- po odstránení vlastných vyrovnať uvedomujú, že sú tu na to, aby nikajúce dokumentárne vysielania. sa s vonkajšími neplechami. Vysoko informovali, vzdelávali a pobavili, V príhovore generálny riaditeľ ve- ocenil lojálnosť zamestnaných roku prajeme im, aby úspešne speli k trrejnej mediálnej ustanovizne Rádio- 2013, keď celé mesiace pracovali valému cieľu: byť a zostať skutočnou -televízie Vojvodina Srđan Mihajlo- bez platov. Poďakúvajúc sa im za multimediálnou základňou. Veď vo Generálny riaditeľ RTV vynaložené úsilie, dodal: svojich radoch majú znamenitých Srđan Mihajlović „Nádejam sa, že rok odborníkov. Riaditeľ Mihajlović pred nami, ktorý bude najúspešnejším z nich odovzdal Rádio-televízia Vojvodina, plný výziev, poskytne ceny za pozdvihnutie úrovne rozodznelo úvodom krátkeho odpoveď, že sa nám hlasových a televíznych vysielaní stretnutia terajších a niekdajpodarilo urobiť potreb- v roku 2014. Odmeny sa dostali ších jej pracovníkov, dbá o to, né kroky, takže sa nám do rúk novinárov, redaktorov, reaby vo svojich radoch udržala podarí posun, ktorý za- žisérov, produkčných, zvukárov, autentických vojvodinských bezpečí, aby sme mali strihačov, ako aj iných technických autorov, takže nie je málo účinnú a organizovanú pracovníkov a pracovníkov matých, ktorí tvoria sústavne štruktúru, lebo musím nažmentu. Všetkým sa, pravdaže, aj niekoľko desaťročí, avšak povedať, že ju v tejto dostal zaslúžený potlesk, a potom takisto sa stará i o priberanie chvíli nemáme v úpl- pri skromnom pohostení nasledomladých vzdelaných kádrov. nosti. Myslím si, že je valo oprášenie spomienok, ale aj Nie div, že si RTV zachováva mimoriadne dôležité kovanie nových plánov. doterajších a získava nových Medzi prítomnými v Štúdiu M boli aj penzisti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

NA SLÁVNOSTNEJ AKADÉMII V SND

Cena Jozefovi Maďarovi Samuel Žiak

sobotu večer 29. novembra na slávnostnej akadémii k 65. výročiu Rádia Nový Sad a v predvečer 40. výročia Televízie Vojvodina v Srbskom národnom divadle v Novom Sade slávnostne odovzdali prestížnu cenu Slavuja Hadžića za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorivosti nám a našim čitateľom dobre známemu kameramanovi Jozefovi Maďarovi. „Jozef Maďar trpezlivo skúma každý záber, pozorne ho formuje a tvaruje, vedomý si toho, že pred Jozef Maďar preberá cenu sebou má osobitnosť, ktorú treba artikulovaním posolstva svetla týmito slovami Dimitrije Boarov, a zvuku zdôrazniť. Maďar patrí do predseda poroty ceny Slavuja skupiny kameramanov, ktorí sa Hadžića, odovzdal Jozefovi Marozhodli skúmať široké horizonty ďarovi Cenu za celoživotné dielo komunikácie vizuálneho obsahu v oblasti televíznej tvorivosti. Člena asociatívnej úrovni, a svoj novia poroty si nemohli nevšimautorský výraz stavia na symbo- núť, že tvorivosť a výskumníctvo lických a metaforických prvkoch,“ Jozefa Maďara nie je obmedzené

JUBILEUM FILOZOFICKEJ FAKULTY V NOVOM SADE

Verná minulosti a zahľadená do budúcnosti Jasmina Pániková

tieto začiatky si spomenuli v pondelok 1. decembra na slávnostnej akadémii, ktorou štartovali oslavy tejto vysokoškolskej ustanovizne.

esťdesiat rokov rozširujeme vedomosti – týmto heslom sa nesú vzácne oslavy jubilea Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Rozhodnutím vtedajšieho Zhromaždenia NR Srbska bola založená v roku 1954 a vtedy pôsobila v rámci Univerzity v Belehrade. Po šiestich rokoch – po založení Novo- Hostia na slávnostnej akadémii sadskej univerzity, sa stala jej súčasťou a odvtedy Počas piatich dní usporiadané úspešne pôsobí už 60 rokov. Na bolo sympózium Stretnutie kul• TÝŽDEŇ •

len na kameramanskú činnosť, ale že sa ustavične zdokonaľuje vo všetkých zložkách audiovizuálnych médií a ako taký je aktívnym členom tvorivého tímu a ohnivkom, ktoré spája kameru, réžiu, produkciu a postprodukciu. Jozef Maďar pri preberaní odmeny vyjadril vďaku redaktorom a spolupracovníkom všetkých redakcií Televízie Vojvodina, že mu v rámci každodennej práce umožnili prejaviť sa a budovať vlastnú kreativitu. Rád sa prispôsoboval rôznym autorským prístupom, rád prijímal sugescie spolupracovníkov. Nerobí rozdiel medzi krátkymi a dlhými túr, interdisciplinárne stretnutie mladých vedcov spoločenských a humanistických vied Kontexty, ako aj početné prezentácie, prednášky a výstavy. Dekanka Filozofickej fakulty prof. Dr. Ivana Živančevićová-Sekerušová zdôraznila, že v prvých rokoch na fakulte pôsobilo iba šesť oddelení, pokým ich je dnes až sedemnásť, až štyridsaťpäť akreditovaných študijných programov a štrnásť stredísk, z ktorých ako najdôležitejšie vyzdvihla Stredisko pre srbský jazyk ako cudzí jazyk, v rámci ktorého poznatky o tomto jazyku nadobudli početní zahraniční novinári, diplomati a podnikatelia z rôznych končín sveta. V Stredisku pre jazyky, ktoré je sprístupnené študentom, ako aj iným občanom, je možnosť vyučovania okrem bežných jazykov aj portugalský, turecký a perzský jazyk, kým v novootvorenom Konfuciovom inštitúte je možné vyučovanie čínskeho jazyka a kultúry. Okrem jazykových stredísk pôsobia aj Stredisko pre aplikovanú psychológiu s laboratóriom

formami, rovnako sa angažuje aj pri krátkej reportáži, ako aj pri dôležitom dokumentárnom filme. Takým spôsobom si vytvoril vlastný ľahko čitateľný kameramanský rukopis. V rámci akadémie hostí privítali generálny riaditeľ pokrajinského verejného servisu Srđan Mihajlović a riaditeľ rádia József Klem. Obaja svojimi prejavmi zdôraznili význam pestovania kultúrnej diverzity u nás, ktorej priam symbolom je Rádio Nový Sad. Svojou prítomnosťou sobotňajšiu slávnosť tohto významného jubilea poctili veľvyslanec Michael Davenport, vedúci delegácie Európskej únie v Republike Srbsko, predseda vojvodinského Zhromaždenia István Pásztor, podpredsedníčka vojvodinského Zhromaždenia Anna Tomanová-Makanová, primátor Nového Sadu Miloš Vučević, štátny tajomník Ministerstva pre kultúru a verejné informovanie Saša Mirković, pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić a početní hostia.

Dekanka Filozofickej fakulty prof. Dr. Ivana ŽivančevićováSekerušová

pre experimentálnu psychológiu, Výskumné stredisko, Mediálne stredisko atď. Dozvedeli sme sa o minulosti a súčasnosti fakulty, avšak zaujímalo nás, aké sú plány do budúcna. Dekanka Živančevićová-Sekerušová povedala: „Máme akreditované tri nové študijné programy. Ide o program simultánneho tlmočenia, ktorý je ako taký zatiaľ prvý akreditovaný program v našej krajine, program srbského jazyka ako cudzieho jazyka a doktorandské štúdium z humanistických vied. Programy, ktoré sú zatiaľ v príprave, sú sociálna práca a lídrovstvo vo vzdelávaní,“ povedala.

49 /4624/ 6. 12. 2014

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS VEĽVYSLANCA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU DR. JÁNA VARŠA

Zdieľanie osožných skúseností Oto Filip

európskej integrácii nie sme sami. Pomáhajú nám mnohí, medziiným aj štyri krajiny Vyšehradskej skupiny. Veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Jána Varša sme sa v tomto kontexte opýtali: – Slovensko a iné krajiny naďalej poskytujú významný prínos k našej eurointegrácii… – Slovensko sa stalo predsedajúcou krajinou Vyšehradskej skupiny 1. júla tohto roku. V rámci tohto predsedníctva dosť podstatnú časť zohráva aj spolupráca vyšehradských krajín v dvoch smeroch: smerom na východ, k východnému partnerstvu, a smerom na juh, k spolupráci so západobalkánskymi krajinami. V tomto smere sa vyvíjajú aj určité aktivity. Medzi najdôležitejšie z hľadiska západného Balkánu možno považovať konferenciu na úrovni ministrov

zahraničných vecí v Bratislave 31. októbra tohto roku. Na nej sa okrem nášho ministra Miroslava Lajčáka zúčastnila aj Federica Mogheriniová, nová vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť. Tak isto na nej bol prítomný aj rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz, ako aj ministri zahraničných vecí krajín západného Balkánu, vrátane ministra Srbska Ivicu Dačića. Tam krajiny Vyšehradskej skupiny podporili integráciu Srbska. Nielen-

že to, že podporili, ale zároveň v záverečnom vyhlásení aj vyjadrili podporu urýchlenému otváraniu kapitol v prístupovom procese medzi Srbskom a Európskou úniou, pochopiteľne za predpokladu, že budú splnené požadované podmienky. – Čo vplývalo na usporiadanie seminára venovaného prístupovej kapitole 31? – V prípade balkánskych krajín, konkrétne Srbska, naše slovenské veľvyslanectvo sa zamýšľalo nad tým, že by bolo dobre zorganizovať nejaký seminár, s cieľom zdieľať naše poznatky získané v rámci prístupového procesu do Európskej únie. A vybrali sme si tému kapitola 31, čiže zahraničná bezpečnostná a obranná politika. Pretože, ako viete, Slovensko je v tomto období zároveň aj krajinou kontaktnou ambasádou NATO, teda tie otázky bezpečnosti a zahraničnej politiky sú prepojené. Práve preto sme

STRETNUTIA: IVAN VAŇO, ČLEN STÁLEHO ZASTÚPENIA SLOVENSKA PRI EURÓPSKEJ ÚNII V BRUSELI

Príležitosť treba využiť O. Filip

a nedávnom seminári, prebiehajúcom na úrovni veľvyslancov a expertov krajín Vyšehradskej štvorky, ktorý sa konal na ambasáde Slovenskej republiky v Novom Belehrade, bol jedným z aktívnych účastníkov. Hoci voľného času predtým nebolo nazvyš, predsa sa objavilo niekoľko minút na rozhovor s Ivanom Vaňom, členom Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli. Má na starosti politicko-vojenskú skupinu a ako vraví, je to viac-menej krízový manažment, čiže otázky bezpečnosti a obrany Európskej únie. – Čo je vlastne cieľom seminára a pobytu u nás? – V prvom rade rozhovory o procese integrácie do Európskej únie. Ide o to, aby sme pomohli našim srbským partnerom pochopiť, aké vnútorné procesy sme museli

www.hl.rs

urobiť, ako sme pripravovali naše štruktúry, našich ľudí, ktorí vlastne neskôr dotiahli Slovenskú republiku do Európskej únie, kde dnes aj pôsobíme. Chceli by sme vám povedať jednak o procesoch v Bratislave, jednak o procesoch v Bruseli. Ako to máme celé nastavené, ako sme sa vlastne pripojili k tomuto hodnotovému procesu Európskej únie. – Keďže sa rozprávame pred začiatkom seminára, očakávate, že mu budú dominovať aj otázky bezpečnosti? – Uvidíme, aký bude záujem zo strany partnerov. Predpokladám, že minimálne im dáme prehľad ako fungujeme, aké máme pokryté príslušné výbory, aj to, aká je aktuálna agenda v Bruseli. To znamená,

Informačno-politický týždenník

že si prebehneme aj tie aktuálne misie a operácie, ktoré má nasadené Európska únia. Tiež otázky, týkajúce sa toho, ako pripravujeme ľudí, výcvik, policajtov, vojakov do týchto misií. Malo by to byť aj o tomto. Hlavným motívom je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika únie, čo je vlastne trošku širší rámec. To je už aj o vzťahu k tým zahraničným politikám Európskej únie v širšom kontexte, nielen v kontexte bezpečnosti. – V akej miere ste v obraze, keď ide o Srbsko, čo by ste nám odporučili? – Chce to hlavne vnútornú politickú diskusiu, entuziazmus a proste hľadať čo najväčšiu podporu

vybrali túto tému. Tak sme nadviazali na to, čo urobilo maďarské veľvyslanectvo 10. marca, keď analogický seminár zorganizovalo v oblasti poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka. – Podujatie – teda seminár – sa zrejme plne vydarilo... – Som veľmi rád, že pozvanie prijali Tanja Miščevićová, hlavná vyjednávačka Srbska v prístupovom procese, tak isto aj zástupca vedúceho delegácie Európskej únie v Srbsku Oskar Benedikt. Bol som veľmi rád, že krajiny Vyšehradskej štvorky, tak ambasádori, ako i experti, akceptovali účasť na tomto seminári. Jeho hlavnou témou je nielen otázka postupného zbližovania, zlaďovania zahraničnopolitických pozícií Srbskej republiky so zahraničnou a bezpečnostnou a obrannou politikou EÚ, ale, ako samotná vyjednávačka Miščevićová povedala, sú tam aj ďalšie aspekty, ktoré sú do toho pojaté. Napríklad účasť Srbskej republiky na civilných mierových misiách v zahraničí, čiže tá užšia spolupráca s jednotlivými krajinami, čo, myslím, že účastníci tohto seminára zo Srbska ocenili. A dúfam, že to bude plniť svoj účel. pre tú európsku integráciu. Toto bol prípad aj Slovenska. My sme boli možno tí šťastní, ktorí nemali až toľko problémov a takú históriu. Teda bolo to v našom prípade jednoduchšie. Ale aj tak ten proces, keď krajina vstupuje do Európskej únie, je poznačený tým, že sa dá uskutočniť veľa reforiem, ktoré by v inom období nebolo možné uskutočniť. Takže je to príležitosť, ktorú treba využiť. – V tomto roku sa dovŕšilo prvé desaťročie členstva Slovenska v únii. Ako sa pozeráte na toto obdobie? – Urobili sme obrovské kroky: máme euro, čo dnes každý vie. Máme aj svoje určité limity, ktoré sme zistili, kde treba ďalej pracovať. Ale celkovo sa dá povedať, že Slovensko urobilo obrovský krok aj v ekonomickej oblasti, aj vo vzťahu k obrane a bezpečnosti, kde vlastne pracujem ja. Máme svojich predstaviteľov na Balkáne, či v misiách v Gruzínsku, dokonca v Afganistane. Takže, ako sa hovorí, sme spoluzodpovední, spolupodieľame sa a snažíme sa byť zodpovedným partnerom a zodpovedným spojencom. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Údaje, ktoré treba vedieť

Podnikanie Ž

eny na najvyšších poschodiach nášho biznisu sú skôr raritou než pravidlom. Podľa jedného z posledných prieskumov v čele hospodárskych spoločností je ich len necelých dvadsať percent. A nebolo by ich azda ani toľko, nebyť skutočnosti, že v dosť prípadov podnikateľky samy založili vlastné firmy. Ani vo svete nie je oveľa lepší obraz. Prieskum spoločnosti Mazars, mapujúci názory na emancipáciu žien cez postoje viac než 750 mužov z celého sveta ukázal, že až 52 percent mužov vôbec nevníma ženy ako svoju profesionálnu konkurenciu. Každý piaty anketovaný sa cíti byť v pracovnom živote ohrozený ženami len niekedy, štrnásť percent zriedkakedy, kým sa len päť percent opýtaných cíti byť ohrození ženami v práci často. Inými slovami, trend posilnenia úlohy žien v pracovnom svete, ktorému výrazne dominujú • TÝŽDEŇ •

V rokoch od 2007 do 2011 Európsky sociálny fond zabezpečil školenie pre prácu alebo niektorý iný druh pomoci pre 12,5 milióna ľudí. Okolo 2,4 milióna osôb dostalo ro-

-potravinársky úsek zamestnáva najväčší počet ľudí. Je v ňom 4,2 milióna pracovných miest a obrat 954 miliárd eur. Únia je vlastne najväčším svetovým dovozcom a vývozcom poľnohospodársko-potravinárskych produktov.

botu v lehote pol roka po ukončení školení, kým osemstotisíc mladých Európanov získalo pracovné príležitosti ďakujúc iniciatíve Európskej únie k zamestnávaniu mladých. Aj v oblasti ekonomiky všetky členské štáty únie mali osoh z jej

rozšírenia. Vstup nových členov znamenal i vznik väčšieho a integrovanejšieho vnútorného trhu v prospech všetkých krajín, tak isto podnet k zveľadeniu životnej úrovne obyvateľstva v štátoch, ktoré sa únii pripojili v rokoch 2004 a 2007. Jednotný trh pozitívne vplýval na vznik silných regionálnych reťazí kapitálu, najmä v automobilovom priemysle. Zlepšila sa i konkurencieschopnosť. Estónsko napríklad zvýšilo pracovnú produktivitu v úseku obchodu o 10,9 percenta v období 1999 – 2003, respektíve o šesť percent v rokoch 2004 – 2012. Aj účasť produktívnej verejnej spotreby v oblasti výskumu a rozvoja, energetiky, dopravy, vzdelávania, zdravotníctva a ochrany životného okolia stúpol po začlenení do únie takmer vo všetkých krajinách v poslednom desaťročí. (V budúcom čísle: Najnovšie trendy)

Oto Filip muži, je stále relatívne slabý. Sú aj štáty, kde doposiaľ pretrváva hlboká spoločenská priepasť medzi mužmi a ženami a kde napríklad ženy bez sprievodu mužov nemôžu dokonca ani odísť do banky otvoriť si účet. Hoci v posledných rokoch stúpa počet žien, ktoré prejavili obrovský pokrok a vlastným prístupom k vzdelaniu, práci, životu a rodine dosiahli výrazné úspechy, tieto zmeny stále nie sú dostatočné. Práve preto všetky takéto príklady si treba nielen vážiť, ale i prezentovať. Čím viac pozornosti, tým viac aj možností. A o to budeme bližšie k demokraticky vyspelej spoločnosti, ktorá rešpektuje vyváženú úlohu mužov a žien ako rovnocenných partnerov na pracovisku, ako i inde. Keďže rýchle a jednoduché východiská neexistujú, jasné je, že musí ísť o dlhodobý proces, no podstatné je, aby mal správny trend a viditeľné výsledky. Len tak sa pri rôznych porovnávacích štúdiách zbavíme niektorých nelichotivých pozícií pri hodnoteniach skutočnej úrovne rodovej rovnosti.

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

liónov ľudí v rozvojových štátoch získalo prístup k pitnej vode, kým 23 miliónov osôb dostalo lepšie sanitárne podmienky. V rámci európskej výroby poľnohospodársko-

Ďuro Varga

ozoruhodných faktov, týkajúcich sa Európskej únie, je neúrekom. Keď ide napríklad o hospodárstvo, je pravdou, že globálna ekonomická a finančná kríza spomalila jeho rozvoj vo všetkých členských štátoch, no jasné je i to, že je väčšia a silnejšie integrovaná únia schopnejšia odolávať početným nástrahám a skúškam. Ak sa na zreteli má historický pohľad, tak si možno všimnúť, že v roku 1992 osoh z jednotného trhu únie malo 345 miliónov osôb, kým ich je v súčasnosti približne 500 miliónov. V únii existuje viac než dvadsať miliónov malých a stredných podnikov, čo je 99 percent ich celkového počtu. V nich je dve tretiny pracovných miest a tieto realizujú 60 percent výroby v EÚ. Treba zopakovať a vyzdvihnúť i to, že je s dvoma tretinami globálnej pomoci, ktorú poskytuje, únia najväčším donátorom na svete. Práve ďakujúc nej – v období rokov 2004 – 2012 – viac ako 67 mi-

49 /4624/ 6. 12. 2014

Týždeň OKRÚHLY STÔL V PETROVCI

Obeť násilia nie je sama... Katarína Gažová

d začiatku roka a doteraz v Báčskopetrovskej obci bolo prihlásených 21 prípadov násilia, podozrievania násilia, zneužívania a zanedbávania v rodine – informovala riaditeľka Sociálneho strediska Obce Báčsky Petrovec Aleksandra Arsenin na okrúhlom stole pomenovanom Spolu proti násiliu na ženách. Stretnutie prebiehalo vo veľkej sieni Obce B. Petrovec v stredu 26. novembra, teda o deň neskoršie po konferencii v Novom Sade v Zhromaždení APV pri príležitosti desiateho výročia pôsobenia siete Život bez násilia. Podujatie v Petrovci sa realizovalo v rámci kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách a bola to iba jedna z aktivít, ktoré sa usporadúvajú na území Vojvodiny. Tento tvar aktivít sa realizuje s cieľom posilnenia povedomia o rôznorodosti násilia na ženách, ku ktorému prichádza každodenne nielen u nás, ale i v iných krajinách sveta. Hostí z pokrajinskej a obecnej úrovne v Petrovci privítala predsedníčka Obecnej rady pre rodovú rovnosť Katarína Zorňanová a v mene lokálnej samosprávy predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. Predseda pritom podotkol, že sa na území obce aktívne pracuje na zamedzovaní a znižovaní násilia na

ženách. Na okrúhlom stole sa aktívne zúčastnili predstaviteľky troch rozličných pokrajinských inštitúcií: zástupkyňa pokrajinského ombudsmana pre rodovú rovnosť Danica Todorovová, riaditeľka Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť Vesna Šijački a Maja Sedlarevićová zo Ženskej parlamentárnej siete Zhromaždenia APV. Danica Todorovová vysvetlila, že sa násiliu na ženách na pokrajinskej úrovni začali venovať od roku 2004, keď sa ženy vlastne začali sťažovať na násilie v rodine. Vtedy to ešte nebol rozpracovaný systém a teraz sú už v tejto oblasti výskumy, získané údaje a jeden iný prístup kompetentných inštitúcií k tomuto problému spoločnosti. V tom smere podnecujú vsieťovanie inštitúcií, ktoré sa zaoberajú týmto problémom kvôli ich účinnejšiemu vyriešeniu. S výsledkami predsa nemôžu byť spokojní a musí sa omnoho viac pracovať na ovplyvnení vedomia každého jednotlivca, ktorý trpí násilie zo strany ľudí, s ktorými

žije v jednej rodine. Vesna Šijački vyzvala predstaviteľov kompetentných inštitúcií Báčskopetrovskej obce, aby sa zmienili o skúsenostiach v oblasti násilia na ženách. Predstaviteľ Stanice polície v Petrovci Dragan Vidaković poukázal na veľmi dobrú spoluprácu s Domom zdravia v Petrovci a Sociálnym strediskom Obce B. Petrovec. Podľa údajov, ktoré uviedol vlani v obci, bolo 17 prihlášok násilia a v bežnom roku doteraz 7 prihlášok. Pracovníci polície absolvovali edukáciu ako postupovať v prípadoch násilia, aby vedeli správne reagovať a odhadnúť situáciu v teréne. Riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu poukázala na to, že pred dvomi rokmi bol založený tím pre ochranu pred násilím na úrovni obce a Sociálne stredisko a všetky kompetentné inštitúcie obce podpísali Zmluvu o spolupráci v oblasti ochrany pred násilím, podľa ktorej postupujú. Keď sa podozrieva, že ide o násilie, robí

sa vyhodnotenie. Skúsenosti ukazujú, že takých 42 percent žien samy prihlásia násilie. V takom prípade sa pomáha obeti násilia pri posilňovaní uvedomelosti, aby neskoršie prišlo k právnemu postupu proti násilníkovi a aby sa také manželstvo skončilo. Sociálne stredisko sa stará aj o deti takých rodín a v spolupráci s Červeným krížom na území obce sa zabezpečuje aj materiálna pomoc v tvare balíkov. V rámci strediska pôsobí aj poradňa pre manželské a rodinné vzťahy. Na území obce je najviac prípadov psychického násilia na ženách, a potom nasleduje násilie fyzické a ekonomické v menšej miere. V prípade, že je násilník psychicky chorá osoba, to už patrí do kompetencie zdravotníctva. Predstavitelia Domu zdravia v Petrovci: úradujúci riaditeľ Dr. Jaroslav Danko a lekárka Dr. Zorana Ponjevićová tiež hovorili o postupe v prípade násilia na ženách a o dobrej spolupráci s políciou a Sociálnym strediskom. Všetky spomenuté inštitúcie obce majú podporu lokálnej samosprávy. Predseda obce P. Marčok v súvislosti so Sociálnym strediskom podotkol, že nemá adekvátne miestnosti na prácu. Aj zamestnancov je málo, ale štát nedáva takú možnosť zamestnať ďalších odborníkov. Hostky z pokrajinskej úrovne sa pochvalne zmienili o práci na území Báčskopetrovskej obce keď ide o násilie na ženách a vyzdvihli, že azda najdôležitejšie je každej obeti násilia dať podporu a ukázať jej, že v tom ťažkom položení predsa nie je sama, ale sú tu kompetentné inštitúcie, ktoré jej pomôžu.

NAMIESTO POZNÁMKY

Svedomitého šoféra treba vychovávať Vladimír Hudec

o poslednej tragédii, keď mladý vodič bez vodičského preukazu a pod vplyvom alkoholu zavinil dopravnú nehodu, v ktorej o život prišli traja mladí ľudia, Ministerstvo dopravy začalo aktivity na zmene Zákona o bezpečnosti v doprave, ktorými sa o. i. predvídajú aj omnoho prísnejšie pokuty za neuctievanie noriem správania sa v doprave. Od tohto zákona sa zrejme očakáva, že prinúti nesvedomitých vodičov, aby začali uctievať predpisy, čo by nakoniec malo zastaviť alebo aspoň významne zmenšiť počet tragických dopravných nehôd. Takúto reakciu patričného ministerstva zrejme treba pozdraviť, ibaže nemôžeme si nevšimnúť, že aj platným zákonom je zakázané sadať za

www.hl.rs

volant v stave opitosti, a mnohí, ako vidno, to predsa len robia. Zakázané je aj telefonovať počas jazdy, a veľká väčšina vodičov to neuctieva. Zakázané je však aj riadiť auto bez vodičského preukazu, a sú ľudia, ktorí na to vonkoncom nedbajú. Zakázané je... resp. všeličo sa v doprave nesmie robiť, ale mnohí to predsa len robia, lebo im tak viac zodpovedá. A že je tomu tak, potvrdila aj akcia Ministerstva vnútorných vecí počas uplynulého víkendu, keď aj napriek viac než upozorňujúcej tragédii na Dunaji, ale aj iných o nič menších tragédiách, ku ktorým prišlo v uplynulom období a v ktorých o život prišli hlavne mladí ľudia, bezmála 250 vodičov iba v Belehrade riadili auto pod vplyvom alkoholu, pričom až desiati boli v stave opitosti. Nové prísnejšie pokuty a najmä tá,

Informačno-politický týždenník

ktorá predvída odňatie auta, ktorým bol spáchaný priestupok, možno aj privedú k rozumu jednotlivých šoférov, ibaže je verejným tajomstvom, že nesvedomití vodiči spravidla nájdu spôsob, ako sa vyhnúť pokute, a potom sú si vedomí toho, že majú niekoho, kto ich zachráni, aj naďalej sa na cestách správajú bezohľadne a sú veľkým nebezpečenstvom pre ostatných účastníkov v doprave. Najnovšie zmeny zákona sú iba ten prvý, nie však aj dostatočný krok v zavádzaní poriadku na cestách. Nesvedomitých, a najmä tých úplne bezohľadných vodičov možno disciplinovať iba prísnou a sústavnou kontrolou dopravy, všade a na každom kroku, tak ako to polícia robila v týchto dňoch, a dôsledným uplatnením zákona pre všetkých, ktorí sa oň previnia, pričom by zrejme nesmelo

byť privilegovaných. Zároveň však treba pôsobiť aj prevenčne a v koreni zamedziť vznik nových bezohľadných vodičov. Významnú úlohu v tom majú školy, ale aj inštruktori v autoškolách, v ktorých sa pripravujú budúci vodiči. Veľkú zodpovednosť však majú aj rodičia, ktorí by museli sústavne dozerať na správanie sa svojich detí v doprave, prenášať im vlastné skúsenosti, upozorňovať na nebezpečenstvo, ktoré číha na cestách... Nakoniec v žiadnom prípade by nesmeli byť zhovievaví voči neprimeraným požiadavkám svojich synov a dcér a nedovoliť im, aby používali auto aj v časovom intervale, keď je to mladým vodičom zakázané, a nedajbože dať auto do rúk mladistvým osobám bez získaného vodičského preukazu! Slovom, svedomitého šoféra treba vychovávať už odmalička. • TÝŽDEŇ •

Slovensko Kruté Obvinenie Č

ROMÁNOVÝ DEBUT NOVOSADSKEJ PUBLICISTKY A REŽISÉRKY MAJE HRIEŠIK

Rastislav Boldocký

o prežíva človek, ktorého neprávom obvinia zo sexuálneho zneužívania vlastných dcér? Toto je ústrednou témou knihy Obvinenie, ktorá sa v týchto dňoch dostala na pulty slovenských kníhkupectiev. Príbeh, ktorý okrem iného nastavuje zrkadlo slovenskému súdnictvu, ale aj celej spoločnosti, napísal hudobník, scenárista a šéfdramaturg rádia Maroš Hečko a novosadská divadelná režisérka a publicistka Maja Hriešik. „Na začiatku bol skutočný denník človeka z väznice z prelomu rokov 2006/7, ktorý si písaním pomáhal, aby prežil peklo. Nebol to žiaden literát, len vnímavý človek,“ vysvetľuje Maja, ako sa dostala k svojmu románovému debutu. „Vydavateľstvo Tatran oslovilo Maroša, či by tento príbeh a tému krivého obvinenia nespracoval vo forme knihy. Maroš ma k tomu prizval, išlo o naozaj háklivú tému, veľa sme sa o tom potrebovali rozprávať, najmä ako muž a žena, mať v tom mužský a ženský pohľad.“ Autorská dvojica veľmi neváhala, či sa do projektu pustí. „Zaujalo nás na prípade niekoľko vecí –

to, že to bol prekvapivý príbeh spravodlivosti, ktorá bola akosi prirýchla, hoci inokedy je práve v otázkach ochrany voči týraniu tragicky pomalá. Bol to paradox,“ hovorí autorka, ktorá žije v Bratislave od roku 1997 a vyštudovala estetiku na Filozofickej fakulte UK a divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení. „Na druhej strane na téme síce parazitujú bulvárne médiá, ale málokedy sa niekto do problematiky pustí hlbšie a vážnejšie. Akoby téma sama osebe paralizovala. Ale ako sa potom dajú zlepšiť nástroje

pomoci obetiam, ako aj spôsoby vyšetrovania podozrení zo zneužívania?“ Kniha sleduje 13 mesiacov väzby, v ktorej hrdina Vladimír Otčenáš strávi za obvinenie zo zneužívania. Trvá zhruba šesť rokov, kým ho súd celkom zbaví podozrenia a oslobodí, ale autorská dvojica sa rozhodla neopisovať celý proces. „Sústredili sme sa len na to prvé obdobie, ktoré strávil vo väznici. Polovicu toho času totiž strávil v kolúznej väzbe, čo znamená, že sa ocitol v úplnej izolácii, bez možnosti kontaktovať s vonkajším prostredím, dokonca ani so svojou najbližšou rodinou. Sú to dlhé, prázdne mesiace čakania a hlavne uvažovania o tom, čo robiť v takejto situácii, ale aj o tom, aká je odvrátená stránka našej spoločnosti či rozpadnutých rodín,“ zdôrazňuje Maja. Maroš Hečko sa slovenskej čitateľskej obci už prezentoval ako autor spoluautor úspešnej knihy Kandidát. Pre Maju je Obvinenie románová prvotina, v minulosti sa totiž venovala skôr divadelným projektom. Najmä réžii, a knižne jej vyšli aj eseje na tému dramaturgie

v súčasnom tanci a divadle Telesnosť európskeho divadla. Písanie románu preto bolo pre ňu veľkou výzvou. „Museli sme sa vyhnúť akémukoľvek zjednodušovaniu a stereotypom,“ vysvetľuje. Tiež bolo pre nich dôležité, čo najdôvernejšie dostať na papier, aj iný rozmer, ktorý príbeh ponúkal. „Akoby realita vo väznici ešte výrečnejšie hovorila o realite na slobode a krajine ako takej,“ dodáva autorka. Podľa prvých recenzií a čitateľských ohlasov im väčšina zámerov vyšla. „Príbeh živo opisuje nielen väzenské prostredie, ale aj vnútorné prežívanie obvineného, do ktorého sa vieme ľahko vcítiť. Svoju zásluhu na tom majú práve autori, ktorí spracovali monológ hlavného hrdinu veľmi autenticky,“ napísal napríklad o knihe denník Pravda.

SÉRIA PROTESTOV V BRATISLAVE A KOŠICIACH PROTI KORUPCII V SLOVENSKEJ POLITIKE

Pellegrini novým šéfom parlamentu R. Boldocký

auza predraženého nákupu CT skenov pre piešťanskú nemocnicu si vyžiadala ďalšie politické rošády, ale aj protesty v najväčších slovenských mestách. Po ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej a podpredsedníčke parlamentu Renáte Zmajkovičovej zo svojej funkcie odstúpil aj šéf Národnej rady SR a silný muž vládnej strany Smer-SD Pavol Paška. Za Paškovým odstúpením boli tak trochu aj spomínané protes- Peter Pellegrini (foto: internet) ty. Zdôvodnil ho totiž obavami o bezpečnosť svojej rodiny, keď monštrácií konala aj pred jeho sa jedna zo spomínaných de- domom. Zároveň podal viaceré • SLOVENSKO •

trestné oznámenia na viacerých opozičných lídrov za údajné ohováranie v súvislosti s kauzou CT skenov. Tí však trvajú na svojom a zdôrazňujú, že už bývalý predseda parlamentu v žiadnom prípade nie je obeťou, za akú sa snaží vykresliť. Výsledkom posledných udalostí sú výrazné zmeny na kľúčových politických postoch v krajine. Novým predsedom parlamentu sa stal doterajší minister zdravotníctva Peter Pellegrini. Tento 39-ročný rodák z Banskej Bystrice vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor financovanie, bankovníc-

tvo a investovanie. Pôsobil ako ekonóm a ako asistent poslanca Ľubomíra Vážneho. Po voľbách v roku 2010 sa stal poslancom za ľavicový Smer-SD. V súčasnosti je tiež podpredsedom strany Smer. Pellegriniho na čele ministerstva zdravotníctva vystriedal doterajší štátny tajomník rezortu, 39-ročný ľavicový intelektuál Juraj Draxler. Aj novým ministrom zdravotníctva sa stal doterajší štátny tajomník rezortu – 42-ročný Košičan Viliam Čislák. Renátu Zmajkovičovú na poste podpredsedníčky vystrieda 60-ročný právnik Miroslav Číž, ktorý v minulosti už túto funkciu zastával.

49 /4624/ 6. 12. 2014

Ľudia a diania Schválili druhý opravný rozpočet ZO ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

ýborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 28. novembra schválili druhý opravný rozpočet, ako i ďalších 72 bodov rokovacieho programu. Nie div teda, že sa zasadnutie skončilo 20 minút pred polnocou.

Za predložený druhý opravný rozpočet hlasovali výborníci vládnucej koalície. Predtým prebiehala viachodinová rozprava upriamená hlavne na prostriedky v hodnote 1,1 miliardy dinárov určené na konsolidáciu finančne najohrozenejších novosadských komunálnych a verejných podnikov: Lisje, Čistoća, Gradsko zelenilo, Put, Spens a Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo, čiže na zníženie počtu zamestnaných a splatenie dlhov uvedených podnikov. Napriek prebytku z vlaňajška novosadský rozpočet bude o 300 miliónov nižší než sa plánovalo, lebo sú príjmy v tomto roku znížené. Opravný rozpočet je inak v sume 24,6 miliardy

Pracovné ovzdušie vo výborníckych laviciach dinárov a je o 2,11 percenta vyšší od júlového. Opravným rozpočtom je stanovené zníženie platov v mestskej správe o 10 percent, tiež sú vyčlenené prostriedky na výstavbu Žeželjovho mosta v hodnote 117 miliónov dinárov, ako i prostriedky na dotácie súkromným predškolským ustanovizniam

v hodnote 45,6 milióna. Podľa slov Dejana Mandića, člena Mestskej rady povereného financiami, peňažná injekcia by mala zachrániť niektoré zo spomenutých podnikov. V nasledujúcom roku budú však pod prísnym dozorom, aby hospodárili v reálnej zóne.

V rozprave bolo počuť vzájomné obvinenia výborníckych skupín v súvislosti s tým, kto je zodpovednejší za ťažký stav podnikov v mestskom komunálnom úseku. Obvinenia sa vzťahovali aj na to, kto v uplynulom desaťročí zamestnal viac ľudí vo verejných podnikoch. Aktuálna vládnuca väčšina mieni, že je za veľký počet zamestnaných zodpovedná opozícia a že v dôsledku toho došlo k finančným problémom. Opoziční výborníci zasa tvrdia opak a k tomu mienia, že sa prepúšťaním takmer 500 ľudí vo verejných komunálnych podnikoch a predškolskej ustanovizni nič nedosiahne, lebo na ich miesta čoskoro prídu noví zamestnanci. O tom, že v meste museli začať so znižovaním počtu zamestnaných a z rozpočtu vyčleniť prostriedky na splatenie dlhov podnikov, hovorili primátor M. Vučević a D. Mandić, poverený financiami. Povedali, že to urobili preto, lebo je terajší stav neudržateľný.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Peniaze ako dôvod na polemiku Vladimír Hudec

strednou témou 22. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište vo štvrtok 27. novembra boli verejné financie. Najprv vedúci príslušnej služby Jozsef Boros informoval výborníkov o uskutočnení rozpočtu počas prvých deviatich mesiacov bežného roku. V spomínanom období sa do obecnej pokladnice vlialo 272 miliónov dinárov, čiže 60,7 percenta plánovaných prostriedkov, a minulo sa o 3 percentá viac peňazí, resp. 285 miliónov dinárov. Boros zároveň konštatoval, že je významne zmenšený rozpočtový deficit, ktorý teraz dosahuje 13 miliónov dinárov. Táto informácia znovu poslúžila ako dôvod na polemiku medzi bývalým a aktuálnym predsedom obce Zoranom Vorkapićom a Milanom Selakovićom. Najprv Vorkapić upo-

www.hl.rs

zornil na vyhlášky čelných osobností obce o tom, že sú zabezpečené prostriedky na početné investície, ktorými sa umožní zamestnanie veľkého počtu občanov. Konštatoval však, že tu ide iba o politický marketing, a že za jediné investície tejto koalície pri moci možno považovať verejnú studňu a semafor v strede Plandišta, ktorý ani mesiac po montovaní ešte stále nefunguje. Zároveň obvinil aktuálne vedenie z početných machinácií a dožadoval sa odpovede na otázku, koľko prostriedkov obec dostala z republikových a pokrajinských orgánov. Predseda obce Selaković, odpovedal, že vďaka prostriedkom z pokrajiny a republiky sa obec vyhla blokáde účtu a iba vďaka veľkému úsiliu a šetreniu prekonala deficit, ktorý na začiatku roka dosahoval 37 miliónov dinárov. Za krízu, do ktorej sa obec dostala, obvinil bývalé vedenie a zároveň ubezpečil prítomných, že krízu prekonajú a že

Informačno-politický týždenník

zabezpečia aj investície, z ktorých sa jedna, výstavba priemyselnej zóny, začne realizovať už v týchto dňoch. Väčšinou hlasov výbornícka väčšina schválila druhý tohtoročný opravný rozpočet, ktorým sú rozpočtové príjmy plánované prvým opravným rozpočtom znížené o 16,2 milióna dinárov, takže namiesto doterajších 448 miliónov obecný rozpočet je stanovený v sume 431,9 milióna dinárov. Najväčšie zmenšenie prostriedkov je plánované v obecnej správe – o 33 miliónov dinárov. Pokračovanie zasadnutia bolo vyhradené na kádrové otázky. Namiesto Dr. Josifa Mustu, ktorý odchádza do dôchodku, za úradujúceho riaditeľa Domu zdravia vymenovali Dr. Mariju Markovićovú. Doterajšia úradujúca riaditeľka Đurđevka Tafrová je vymenovaná za riaditeľku Strediska pre sociálnu prácu. Pre vypršanie mandátu uvoľnili doterajších a vymenovali nových členov

školských výborov základných škôl vo Veľkej Grede a v Hajdušici. Novými členmi školského výboru ZŠ J. J. Zmaja v Hajdušici sa stali Ivica Davitkovski, Jovan Repac a Željko Cesnak ako predstavitelia lokálnej samosprávy. Predstavitelia zamestnancov sú Anđelika Pejovićová, Vieročka Marčeková a Mišo Hraško a predstavitelia rodičov Anka Hrašková, Milinka Kalnáková a Valéria Govdová. Záverom zasadnutia opozícia informovala zhromaždenie a vedenie obce, že čistička odpadových vôd v Hajdušici už viac ako mesiac pracuje bez akéhokoľvek dozoru, lebo robotník, ktorý to doteraz robil honorárne, od marca nedostal ani dinár úhrady a zdarma nechce robiť. K tomu informovali, že pre určité poruchy na zariadení sa odpadová voda neprečisťuje, ale odchádza do prírody, čo môže spôsobiť ekologické problémy. • ĽUDIA A DIANIA •

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

O obecných financiách a riaditeľoch ustanovizní Katarína Gažová

poradí 22. zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu sa konalo v piatok 28. novembra v popoludňajších hodinách, následkom čoho bolo menej diskusných príspevkov a akoby aj menší záujem výborníkov o body rokovacieho programu. Výborník Miloš Jojić hneď na začiatku vyslovil protest proti predsedovi Zhromaždenia obce Rajkovi Perićovi a ihneď po schválení rokovacieho programu z protestu zo zasadnutia odišiel. V takom tóne sa potom nieslo celé zasadnutie. Bez slovka diskusie výborníci zdvihnutím zelených kariet podporili správy o realizácii ročných plánov práce všetkých štyroch základných škôl z územia obce, ako aj Gymnázia Jána Kollára na školský rok 2013/2014, ako aj ročných plánov práce na školský rok 2014/2015. V bode vyhradenom pre správu o realizácii obecného rozpočtu za

Výborník Karol Werle sa zapojil do diskusie o realizácii obecného rozpočtu prvých deväť mesiacov bežného roka do diskusie sa zapojil výborník Karol Werle. Podotkol, že súvaha finančného pôsobenia obce je veľmi dôležitá, ale výborníci nemajú záujem o nej sa zmieniť. Poukázal na skutočnosť, že po druhej oprave plánovaný obecný rozpočet na rok 2014 bol takých 658 miliónov dinárov a za prvých deväť

mesiacov sa z toho realizovalo iba 349 miliónov, čiže 53 percent. Preto by podľa jeho mienky bola potrebná ešte jedna oprava rozpočtu. Zmienil sa aj o priebehu komasácie v Petrovci, s ktorým vraj občania nie sú spokojní, ako aj o zmenšenej sume prostriedkov vyčlenených pre obecnú Direkciu. Bez diskusie lokálny parlament

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Aj OSA plánuje stavať nové byty Katarína Verešová

a 25. zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa uskutočnilo v piatok 28. novembra, výborníci prerokovali a schválili zmeny finančných plánov menších miestnych spoločenstiev na bežný rok, ako aj opravné finančné plány Strediska pre kultúru, Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, Turistickej organizácie a Červeného kríža Stará Pazova. Okrem toho schválili zmeny štatútu PU Poletarac, dve rozhodnutia o kúpe nehnuteľností od podniku Speed v Starých Bánovciach a jednej miestnosti v podkroví budovy obce od podniku Arhitektura. • ĽUDIA A DIANIA •

Ako zvyčajne, nechýbali ani určité kádrové zmeny. Namiesto Milana Končarevića, ktorý podal demisiu na funkciu riaditeľa VKP Čistoća, za úradujúceho riaditeľa tohto verejného podniku zvolili Jovicu Gagricu, doterajšieho riaditeľa RTV Stará Pazova. Za úradujúceho riaditeľa Rádio-televízie Stará Pazova vymenovali Miloša Lazića. Zvýšenú pozornosť výborníkov vyvolal korigovaný Program hospodárenia a finančný plán na bežný rok VP Obecná bytová agentúra. Dôvodom toho bola plánovaná výstavba viacposchodovej obytno-prevádzkovej budovy v Ulici Cyrila a Metoda 6 v Starej Pazove, ako aj dva projekty

Miroslav Jovanović, riaditeľ Obecnej bytovej agentúry ubytovania utečencov a sociálne ohrozených osôb v Golubinciach a Starých Bánovciach. Podľa slov Miroslava Jovanovića, riaditeľa VP Obecná bytová agentúra, v obytnej budove v Starej Pazove bude vybudovaných 60 bytov celkovej

schválil aj ďalšie štyri body: uznesenie o právnom zastupiteľstve obce, o zrušení uznesenia o začiatku postupu scudzenia nehnuteľností vo verejnom obecnom vlastníctve, novelizáciu uznesenia o cene obce a iných verejných obecných uznaniach, ako aj novelizáciu Štatútu VP Direkcia pre výstavbu Báčsky Petrovec. Z funkcie úradujúcej riaditeľky Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci výborníci uvoľnili, a potom na nasledujúce štvorročné obdobie do funkcie riaditeľky vymenovali Vieru Tárnociovú-Krstovskú z Petrovca. Keď však ide o vedúcu funkciu v Dome zdravia Báčsky Petrovec, z troch prihlásených kandidátov Správna rada tejto ustanovizne do funkcie riaditeľa nenavrhla ani jedného. Preto výborník Radomir Zotović navrhol odvolať predsedu Správnej rady alebo ho požiadať, aby podal demisiu. Nestalo sa tak, takže Komisia pre kádrové otázky do funkcie úradujúceho riaditeľa zdravotníckej ustanovizne na šesťmesačné obdobie navrhla doterajšieho úradujúceho riaditeľa Dr. Jaroslava Danku z Petrovca, čo výborníci hlasovaním podporili. Záverom zasadnutia schválili zánik mandátu členky Obecnej rady Mileny Nišićovej z Maglića a tajným hlasovaním za nového člena tohto obecného orgánu zvolili Gavru Govorčina z Kulpína. Výbornícka otázka Ondreja Koroša sa vzťahovala na riešenie problému túlavých psov v Petrovci. rozlohy 3 000 štvorcových metrov. Výborník Slobodan Popović agentúre vyčítal, že pravdepodobne ide stavať dosť drahé byty (okolo 780 eur za jeden štvorcový meter, koľko stoja byty v belehradskom sídlisku Stepu Stepanovića) a že predbežná hodnota tohto projektu je okolo 200 miliónov dinárov. Na to Miroslav Jovanović, riaditeľ OSA, odpovedal: „Výstavba tejto budovy sa čoskoro začne. Vykonávateľ prác je zvolený prostredníctvom súbehu a 2 – 3 banky túto výstavbu mienia úverovať. Keď ide o cenu bytov, tá sa určí podľa konkurencie na trhu až po výstavbe.“ Do roku 2017 táto agentúra plánuje vybudovať 195 bytov, z toho väčšinu dajú do nájmu sociálne ohrozeným osobám. Dalo by sa povedať, že šlo o rutinované zasadnutie obecných predstaviteľov, ktorí v druhej časti schôdze jednohlasne schválili každý návrh z rokovacieho programu. V prvej časti schôdze niektorí výborníci z radov opozície, menovite SRS, vyslovili viaceré poznámky takmer ku každej téme z rokovacieho programu.

49 /4624/ 6. 12. 2014

Ľudia a diania

Čelarevské jablká chutia Rusom Juraj Bartoš

vić, doteraz do ovocného sadu a chladiarní vložili 40 miliónov eur. Jablká z čelarevskej plantáže tvoria takmer 20 % celkovej produkcie tohto druhu ovocia v Srbsku. DA plánuje jabloňami vysadiť ďalších 200 hektárov, čím celková investícia dosiahne 60 miliónov eur. Majetok Podu-

a majetku Podunavlje Čelarevo spoločnosti Delta agrar v septembri dali do prevádzky druhú chladiareň. Má rovnakú kapacitu ako prvá, čiže do oboch uskladnili 13 000 ton kvalitných jabĺk ôsmich odrôd, ktoré toho času pestujú na plantáži rozlohy 400 hektárov. Až 80 percent celkového množstva, teda približne 17 000 ton z vlastnej produkcie a ďalších asi 8 000 ton jabĺk dopestovaných kooperantmi, Delta Agrar vyváža do Krása, akej ťažko odolať Ruska. Zvyšnú časť predajú čo na domácom navlje teraz zamestnáva zhruba trhu, čo v škandinávskych kra- 200 robotníkov, avšak počas jinách a vo Veľkej Británii. oberačky na jabloňovej plantáži Ako pri otváraní novej chla- si privyrába ešte 600 až 1 000 diarne povedal prvý muž spo- sezónnych, nielen z Čelareva, ale ločnosti Delta Miroslav Miško- aj z okolitých dedín. Po rozšírení

ovocného sadu zrejme ich budú potrebovať ešte viac. Možno po vedať, že Delta Agrar je priekopníkom v oblasti pestovania jabĺk moderným čiže intenzívnym spôsobom. Projekt odštartovala pred siedmimi rokmi obstaraním sadeníc z južného Tirolska. Výroba podlieha systému Global Gap Do chladiarní sa vmestí 13 000 ton a pred rokom tu implementovali aj štandard vyššia než cena štandardných HACCP, čím sa dopracovali k vy- odrôd. Inak obe odrody klubonikajúcej kvalite jabĺk. Nie div, že vých jabĺk sa vyznačujú úplne k odrodám, ako sú trebárs gala červenou farbou a zvýšenou či braeburn pribudli aj odrody chrumkavosťou a cukornatosklubových jabĺk modi a fuji kiku, ťou. V chladiarni vydržia bez ktoré najmä na zahraničnom zmeny vlastností takmer celý trhu prechádzajú „na ruvačku“, rok, a kiku vraj na policiach môže hoci je ich cena o 20 – 30 percent stáť až deväť mesiacov.

JÁNOŠÍK

Rozsah prác diktujú peniaze Vladimír Hudec

týchto dňoch zamestnanci Vodohospodárskeho podniku Južni Banat z Vršca mohutným strojom vysekávali, čiže sečkovali hustú trstinu, kríky a samorastlé stromky na hlavnom odvodovom kanáli neďaleko Jánošíka. Podľa slov tajomníka jánošíckeho Miestneho spoločenstva Janka Tomečeka, naposledy tento kanál vyčistili pred tromi rokmi. – Vtedy bagrom kanál zbavili bahna, takže teraz hádam postačí aj toto, – hovorí Tomeček. – Možno by sa síce žiadalo pozbierať rastlinné zvyšky po sečkovaní, najmä tie dlhšie haluze, ktoré spadli na dno, pretože je ich mnoho a mohli by zastaviť vodu. Avšak aj takto je to lepšie ako nijako. Na to, čo, koľko a kedy budú robiť,

www.hl.rs

my nemôžeme vplývať. Už sa dokonca nemôžeme uchádzať ani o prostriedky na tie účely. Jedine môžeme upozorniť, kde treba intervenovať. V podniku hlavne akceptujú našu mienku, hoci naposledy Mohutný stroj pohltil všetko pred sebou, od nám jasne pove- trstiny po tenšie stromy dali, že nemajú peniaze. Tak napríklad vidno, že konfigurácia terénu mení, takže po každom čistení by sa žiadalo obrubník je už vyšší od asfaltu dôkladnejšie upraviť, čiže urovnať a nedovolí vode, aby odtiekla nábrežie garádu, resp. priestor z cesty. Všimneme si z druhej strany medzi garádom a cestou. Robotníci síce odnesú zem, ale predsa cesty menší garád, ktorý je úplne zakaždým zostane nová, najmenej obrastený stromkami hrubými desaťcentimetrová vrstva. Tým sa „ako ruka“.

Informačno-politický týždenník

– To je dedinský garád, ktorý spravidla udržiavajú majitelia pozemkov, vedľa ktorých tiahne. Konkrétne, tento vyčistili pred niekoľkými rokmi, ale ak bude tuhá zima, ľahko sa môže stať, že všetko „zhorí“ už v nasledujúcich mesiacoch, keď majiteľ pôdy alebo niekto iný stromky spíli a spáli v sporáku. Tak to funguje už roky a nie je v tom žiaden problém. Garád je zarastený iba na tomto mieste, ďalej je úplne čistý. Omnoho väčší problém je v tom, že majitelia pôdy preorávajú striasacie dráhy, ktoré sme pred niekoľkými rokmi vystavali z pokrajinských prostriedkov. Hľa, na tomto mieste je vyoraná celá jedna brázda. Z toho však nebude žiaden osoh, lebo tu je len čistý štrk, ibaže je spáchaná škoda. Tým, že dostali striasaciu dráhu, majitelia pôdy vedľa cesty sú vlastne privilegovaní, lebo majú tvrdú cestu až k pozemku, a preto nerozumiem, prečo ju sami ničia, – pohoršuje sa Janko Tomeček. • ĽUDIA A DIANIA •

Z 9. VEĽTRHU ETNO POTRAVÍN A NÁPOJOV

Tradícia a ambícia Oto Filip

by sa človek pokochal v jedlách bežných a netradičných, nemusel v danom prípade ani mať hlbokú peňaženku, ani sa vydať na ďaleké cesty. Potraviny jednoduché, nenáročné na čas a suroviny a také, čo trochu voňali exotikou už

páčilo alebo na čo bolo dosť peňazí. Aj nezasvätený aktér si pritom mohol všimnúť aktuálne trendy v zdravej výžive, mnohé nové značky potravín, vôbec to, čo z gastronomických špecialít obstálo na skúške času, ako i niektoré, ktoré sa viac netešia popularite konzumentov. Kým na prízemí boli potraviny a nápoje, na poschodí dominovali ručné práce

K zvýrazneniu prívlastku etno prispeli aj iné obsahy. Napríklad ukážka niekdajšej dedinskej domácnosti, tiež rôzne ručné práce, ktoré ponúkali spolky žien, dielne, výšivkárky, iné zručné majsterky a umelkyne holdujúce tomuto druhu ľudovej tvorivosti. O túto druhú zložku sa v prvom rade pričinil časopis Moja praktika, ktorý i zorganizoval uvedenú výstavu.

Troma veľtrhmi v tom istom čase: etno nápojov a potravín, veľtrhom športu a podujatím Expozim sa Belehradský veľtrh očividne snažil vyjsť v ústrety rôznym záujmom zákazníkov. Podľa ich počtu zámer sa zrejme vydaril. Povedané inak – potešujúca skutočnosť pri koncipovaní jeho tematických a hospodárskych plánov na nadchádzajúci rok.

a som, deti, Mikuláš, modlite sa Otčenáš...! Keď ten zahrmel, najčastejšie znenazdajky, keď ten treskol korbáčom po dverách a po drevenom nábytku, či, nebodaj, po vrecku nohavíc alebo trebárs po chrbte! Jój! Ešte aj teraz pocítia zimomriavky tí, ktorým sa uliezlo šľahnutie spomenutým alebo podobnou rozhvízdanou rekvizitou. Chodieva(l) spravidla večer. Vedel prekvapiť deťúrence, keď sa 5. decembra vracali zo ško- Báčskopalanský Mikuláš ly. Alebo prerušil zabíjačkovú večeru a deti ako myšky, len hosťom: bunda, „handrovka“ čo uvidia kocúra, len tak, ktoré či deka... Na rozdiel od Mikuláša „poupred ktorým, ani na olympijských pretekoch, šprintovali a skákali, ličného“, ktorý len strašil a mlátil najčastejšie smerom do „kucova“ hlava-nehlava, ten „domáci“ po sa poberali. V tom teplučkom niekoľkých švihoch remeňom, kúte za pecou, v tom skutočnom bičom a či čím iným, či už sa obmalom raji, sa zavše našlo dačo jekt jeho návštevy spamätal a dena ochranu pred nevolaným klamoval požadovanú modlitbu

alebo nie, predsa vyľakané deti počastoval orechmi, jablkami, prípadne pomarančmi, cukríkmi alebo inými sladkosťami, eventuálne i hračkami. Najmä „ak boli dobré“. Ak ale „boli zlé“ – ušlo sa im zopár strúčikov cesnaku, hlávka – dve cibule a/lebo aj prútik. Darčeky od Mikuláša si deti našli aj ráno 6. decembra, teda na Mikuláša, v topánkach, papučiach, čižmách či teniskách. Len ak ich večer predtým riadne očistili a vyleštili. Za sviatok svätého Mikuláša môže istý biskup, ktorý žil v Myre (dnešná Dembra v Turecku). Podľa údajov získaných na internete, za života vraj vykonal veľa dobrých šľachetných skutkov. Zachránil nevinne odsúdených, tak isto námorníkov pred búrkou, a tým, že, ako hovorí legenda, bohato obdaroval zlatom istého boháča, ktorý prišiel o majetok, zachránil jeho dcéry pred vynúteným vydajom (tie potom, pravda, žili čestne a vydali sa šťastne), zapísal sa do dejín ako spravodlivý muž, ktorý prináša darčeky. Pssst! Kto to tam... Jój, poď ho, do „kucova“... Mikuláš na obzore! Foto: J. Švec

Tradičný účastník celé roky: erdevícky Vitastil

v samotnom názve, mohol objaviť na uplynulom, v poradí deviatom Veľtrhu etno potravín a nápojov v hale 3 Belehradského veľtrhu od 26. do 29. novembra. Podujatie prebiehajúce pod záštitou Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, za výdatnej podpory Hospodárskej komory Srbska a Hospodárskej komory Belehradu, zoskupilo okolo tristo našich a zahraničných vystavovateľov prezentujúcich viac než tisíc tradičných a iných výrobkov: mäso a med, údeniny a syry, vína a liehoviny, torty a zákusky, špeciality lokálne, recepty a nápady nové. Boli hlavne na stánkoch regionálnych hospodárskych komôr, družstevných zväzov, združení výrobcov a lokálnych samospráv. Pre vystavovateľov vytúženým terčom bol zákazník a trh. Pre obchodných partnerov, od hotelov, cez reštaurácie a obchodné reťazce, po rôzne kuchyne, cieľom bolo kúpiť čo najviac toho najlepšieho, samozrejme, čo najvýhodnejšie. Návštevníci zase chodili sem a tam. Pritom skúšali a brali to, čo sa im za• ĽUDIA A DIANIA •

SVIATKUJEME

Mikuláš J. Bartoš

– J

49 /4624/ 6. 12. 2014

Ľudia a diania KOMASÁCIA V PETROVCI

V chotári rozmerali nové parcely Jaroslav Čiep

komasačnými prácami v Petrovci sa začalo pred tromi rokmi, čiže na jar roku 2011. Keďže ide o prvý pokus o sceľovanie pozemkov a utváranie väčších celkov v súčasných dejinách osady, od začiatku sa vedelo, že to nepôjde hladko. Po zdolaní právnických problémov a viacerých nedorozumení, predsa sa pristúpilo k overovaniu majiteľov pôdy, mapovaniu chotára a k zisťovaniu kvality zeme. Do katastrálnej obce Petrovec patrí 6 386 ha pôdy a ďalších 770 ha zaberá stavebná časť. Tieto hektáre podľa úradnej evidencie odbornej služby doteraz boli rozkúskované na viac ako 20 000 parciel. Po zmeraní chotára geometri navrhli novú mapku s podrobným určením kvality pôdy a vypracovali aj návrh nového usporiadania častí chotárov, včítane novej

Komisia pre komasáciu v Drágove zoskupila majiteľov pôdy a určila im nové parcely

infraštruktúry poľných ciest a odvodových kanálov. Po dlhšej odmlke, viacerých nedorozumeniach a zmene predsedu komisie, v prvej polovici tohto roku sa predsa pristúpilo k návrhu prideľovania nových parciel. Komisia predvolávala majiteľov pôdy a spoločne sa pokúsili doriešiť umiestnenie nových parciel v petrovskom chotári

V KULPÍNE VYSÁDZALI OKRASNÉ STROMKY. Miestne spoločenstvo Kulpín zabezpečilo 139 nových stromkov, ktoré koncom novembra vysadili v hlavnej ulici. Robotníkov na tieto práce angažovalo MS a návrh drevín, ktoré treba zaobstarať, dali odborníci z obecnej Direkcie. Ako informuje tajomník MS Kulpín Zlatko Harminc, ide o stromky menom froksimusy – 72 kusov, potom 25 sorbusov, tiež toľko červených ringlotov a 17 tují. Pri výbere sa dbalo na výšku stromov, aby, keď vyrastú, neprekážali elektrickej sieti, ako aj na hĺbku koreňov, ktoré by mohli poškodiť plynovú pouličnú sieť. Časť sadeníc vysadia v parku v centre, kde niektoré dreviny vyschli. K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a nájsť optimálne riešenie pre všetkých. Odhad, že v októbri ukončia túto fázu a že vyjdú do chotára, aby na tvári miesta rozmerali pôdu, sa ukázal ako správny. Od polovice novembra sa totiž v chotári rozmeriavajú

nové parcely. Akým spôsobom pracujú, zistili sme, keď v čele s predsedom komisie, Dipl. právnikom Markom Govorčinom usporiadali prideľovanie zeme v Drágove. Vykolíkované obvody každej parcely ukázali majiteľom, pričom sa o tomto úkone zostavila i zápisnica. Tú pôdu noví majitelia hneď potom môžu začať obrábať, lebo je čas orby. Ako na tvári miesta počuť, účastníci komasácie sú viac-menej spokojní s pridelenou pôdou, hoci sú aj takí, ktorí čakali, že to sceľovanie bude väčšie, že budú mať menej parciel, alebo že získajú lepšie miesto v chotári. Pravda, sú aj takí výluční, ktorí zastávajú stanovisko, že všetkým iným možno všetko zmeniť, ale im sa nesmie zmeniť nič.

KOVAČICKÝ KLENOT V NOVÝCH ŠATÁCH. Budova Galérie insitného umenia v Kovačici bola naposledy renovovaná v roku 1989. Medzičasom zub času značne poškodil omietku na budove, takže sa lokálna samospráva, menovite Oddelenie pre hospodárstvo a lokálno-ekonomický rozvoj Obce Kovačica v čele s náčelníčkou Máriou Hriešikovou-Benkovou, rozhodlo vypracovať projekt s cieľom prispieť k skvalitneniu turistickej ponuky obce. Začiatkom novembra začala realizácia prvej časti projektu Riznica turizma, s ktorým Obec Kovačica už vlani aplikovala na Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Zo získaných prostriedkov v sume 3 milióny dinárov sa pristúpilo ku komplexnej oprave podstrešia a priečelia budovy galérie a k výstavbe parkoviska pred budovou Miestneho spoločenstva a obecnou Turistickou organizáciou. Druhá fáza projektu bude pokračovať v budúcom roku 2015. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

ZVUKÁR ADAM BENKA Z KOVAČICE

nášal na mnohých mladých ľudí, ktorí sa chceli naučiť pracovať s rozhlasovou technikou. Nikdy som nebol na nich žiarlivý, ba naopak, prial som si, aby získali viac vedomostí ako ja. Na začiatku mojej pracovnej kariéry sa pracovalo v iných technických podmienkach, pokým sa súčasní mladí technici majstrovsky sa mi veľmi páčila. Musím uznať, vyznajú v počítačovej technike že to už bola oveľa ľahšia, krajšia a telekomunikačnej technológii. a lepšia práca. Vedel som, že Kedysi sa robilo inak ako tu zostanem do konca svojho dnes? pracovného veku, a tak som ako – Pred trinástimi rokmi v rámzvukár v rozhlase ci Ustanovizne pre inpracoval 36 rokov. formovanie Rádio KoOkrem práce vačica začala s prácou zvukára mali ste aj Televízia Obce Kovanejaké iné záľuby? čica. Do kolektívu pri– V Kovačickom budli ďalší pracovníci, rozhlase chybovali noví ľudia s novými novinári, tak som nápadmi. Zo začiatku sa vyskúšal aj v tam pracovali veľkí tomto odvetví. Roentuziasti, ktorí zabil som rôzne príčali naplno rozvíjať spevky, rozhovory rozhlasový a televíza dokonca, môžem ny program. Mnohí z sa pochváliť, že od nich sa stali známyroku 1983 do roku mi profesionálnymi 1985 som bol aj donovinármi, pracujú v Vždy v súlade s dobou – za súčasným mixážnym pisovateľom Hlasu pultom v novej budove RTV OK špičkových domácich ľudu. Písal som rôza zahraničných méne články a najviac som sledoval priamo do roboty. Boli to krásne diách. Pre mňa, ktorý som celý šport. Neskoršie, ako sa program časy, rozhlas priamo prenášal svoj pracovný vek strávil v rádiu, rozrastal, pribúdali nové pra- programy z rôznych kultúrnych práca zvukára je mimoriadne covné povinnosti, času na sle- podujatí, z vítania Nového roka pekná a vzácna. Budem si často dovanie futbalových stretnutí v hoteli Park a pod. Teraz to, žiaľ, spomínať na roky strávené v a na písanie bolo čoraz menej, celkom zaniklo. tejto ustanovizni. Teraz, už ako takže som sa novinárčenia muVďaka vašej ochote a láske „mladý“ dôchodca, sa chcem sel vzdať. k rozhlasu zaučili ste značný venovať svojej rodine a možno Na ktoré vysielania si rád počet mladých zvukárov? si vymyslím aj nejaký koníček spomínate? – V minulosti som s radosťou a na rozptýlenie v nudných dô– Veľmi mi je ľúto, že zaniklo nesebecky svoje vedomosti pre- chodcovských dňoch.

Vychutnáva si prvé dôchodcovské dni Anička Chalupová

edným z prvých zamestnaných zvukárov v Kovačickom rozhlase bol Adam Benka, ktorý v rozhlase zotrval do dnešných dní. Na nedávnej oslave 13. výročia televíznej a o tridsať rokov staršej lokálnej rozhlasovej stanice spolupracovníci slávnostne vyprevadili Adama Benku, technika a zvukára, do zaslúženého dôchodku. – Zamestnal som sa 1. augusta 1978 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici, v rámci ktorého pôsobila aj lokálna rozhlasová stanica. Nastúpil som na miesto kino-operátora, zvukára v rozhlasovej stanici a technika všeobecne. Neskoršie, v 80. rokoch, rozhlas pôsobil ako samostatná pracovná jednotka. Mal som tú česť a možnosť rozhodnúť sa, kde chcem pracovať, tak som sa rozhodol pre informovanie. Nasledovali prvé profesionálne kroky v rozhlase v roku 1980 – 81. Mali sme starú techniku, ťažko sa s ňou pracovalo, ešte ťažšie hľadali pásky… Neskoršie sme v rámci spolupráce s asociáciou lokálnych rozhlasových staníc Vojvodiny dostali novú techniku značky Studer, ktorá

kedysi najsledovanejšie pásmo pozdravov a blahoželaní poslucháčov k rôznym oslavám, napr. k zásnubám, meninám, odchodu do armády… Zanikli aj nočné zábavné vysielania, tzv. rozhlasové maratóny. Tie vysielania obyčajne finančne podporovali rôzni sponzori a poslucháči ich radi sledovali až do rána. Program bol pestrý a odmeny krásne a bohaté. Poslucháči sa celú noc hlásili do programu a často vôbec nespali, od rádioprijímača odchádzali

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

emajte mi, ctení občania, za zle, dnes som ale riadne rozčertený, nuž bubnujem s patričnou dávkou rozhorčenia, ktorého blenu aj vám neprajem ani za kávovú lyžičku. Ako by som nebol namosúrený, keď – len čo nám okolo uší prestalo obsmŕdať dobiedzavé komárstvo – začala na nás útočiť pliaga zima. Fuj! Problém za problémom na nás sa valí, hoc´ je ešte len jeseň v ka• ĽUDIA A DIANIA •

lendári. Ešte k tomu Baľšój Valóďa skazál: Júžnyj pótok nebudet! A nech sa EÚ praští rovno o matičku Zem! Tak. Nech. Nám tu a teraz zima neublíži. Sme predsa silnejší od súdu Osudu. Ak sa nám aj pominie plyn, máme elektrinu. Kebyže dákym zázrakom ani tej nebolo nadostač, máme drevo. A keby sme aj bez neho zostali a nebude čím vykurovať, budeme sa ohrievať pri tom, čo nám je naj-

bližšie: budeme si, pekne-krásne, podkurovať. Z podkurovania je jednostaj teplejšie nielen v izbe, ale aj okolo srdca. Mrznúť v každom prípade nebudeme. Za to vám ručím vlastným pougárskym slovom a čírou ŽENNSN (Žurnalistickou Etikou Nášho Nadovšetko Slobodného Novinárstva). Vďaka pánubohu a ŽENNSN už dávno netŕpneme nad tým, či na tévé B92 pani Olja Bećkovićovie – nebodaj – tomu-ktorému pánovi ministrovi alebo – božechráň! – rovno pánovi premiérovi nepoloží dáku mrazivú otázku. A je nám z toho teplejšie. Aj

pán Predrag Sarapa má po probléme s vysielaním Sarapin problem na tévé Studio B; živý-zdravý-dravý presťahoval sa, pri tichosti, milí hosti, na tretí-štvrtý-devätnásty-či ktorý kanál tévé Pink. A je nám náš malý svet zaraz väčší a ružovejší. Sem-tam vyfrkne veta-dve aj pri bubnovaní, prípadne sa bubnuje s náplasťou na hube, no a čo? Veď to je taký hrejivý pocit! Temer ako návrat pána Šekiho z malebného Haagu. Niet nad horúci zemiak v temer prázdnej hrsti...

49 /4624/ 6. 12. 2014

Bum-bum!

Ľudia a diania DROTÁRSKA DIELŇA V OSIJECKÝCH ŠKOLÁCH

Čo dokážu žiacke prsty! Juraj Bartoš

onečne sme sa vydali na návštevu základných škôl v Osijeku a Višnjevci, kde slovenčinu vyučuje profesor Vlatko Miksád. V stredu 26. novembra sám tam hral „iba druhé husle“, keďže „primášku“ robila pani Anđelka Đunđa. Zamestnankyňa súdu a členka Matice slovenskej v Osijeku učila žiakov vyrábať

Slovenské hry a tance ruka v ruke so slovenským remeslom

Vedúca dielne znalecky vysvetlila, poradila, pomohla

Také srdce stojí za kúsok úsilia

ozdoby – drotárskou technikou. A veru zručne! Tradičné slovenské remeslo jej zaliezlo pod kožu počas prvého pobytu na Slovensku a už sa tam nasťahovalo, tak sa zdá, raz a navždy. Mimochodom, okrem drotárskej techniky

KAMARÁTENIE PENZISTOV V KYSÁČI. Miestna organizácia starobných penzistov v Kysáči v sobotu 15. novembra zorganizovala posedenie pre členov a hostí z iných osád. O organizáciu podujatia s chutným paprikášom, hudbou a tombolou v miestnostiach reštaurácie FK Tatra sa postarali aktivisti organizácie starobných penzistov v čele s predsedom Pavlom Medveďom. Na večierku boli prítomní aj predstavitelia Rady Miestneho spoločenstva Kysáč, penzisti zo zbratanej MOP Bratstvo – Telep z Nového Sadu, tiež z Hložian, Čurugu, Gospođiniec, Starej Pazovy, Veterniku a Begeča. Nechýbala ani posádka vysielania RTV Dodati život godinama s autorom Dragoljubom Remeckim. Spolu ich bolo 100. Rôzne pečivá, sladké a slané, pripravili členky Výkonného výboru MOSP, ktoré mali na starosti aj bohatú tombolu. Až 300 odmien prichystalo 36 sponzorov. M. Ď-ka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

predtým ovládla aj výrobu kraslíc viacerými spôsobmi. Nechcelo sa nám veriť, čo dokážu žiacke prsty vytvoriť za dve školské hodiny. V každej škole dielňu úspešne absolvovalo po 13 – 14 žiakov. Zo začiatočných rozpakov, keď sa pred nimi ocitli náčrty budúcich anjelov, srdiečok a zvončekov, drôty, kliešte

a trúbky, na ktorých drôt budú ohýbať, deti sa raz-dva dostali do tvorivého zápalu. Nikto nerezignoval, všetci účastníci dielne, za pomoci vedúcej a jej asistentky Viery Miksádovej z Iloku, vyrobili aspoň jeden ozdobný predmet, podaktorí aj dva. Pri odchode sme sa ich spýtali, či sú šťastní z toho, čo sa naučili. Ku kladnej odpovedi dievčatá a chlapci pripojili krásne úsmevy a oči im len tak žiarili. Užitočné odpoludnie spestrili aj skúškou krátkeho folklórneho výstupu pri hudbe Vlatka Miksáda a Ivana Šandora, s ktorým sa 13. decembra zapoja do tradičného Vianočného programu.

STAROPAZOVSKÝ SPOLOK PRE AFIRMÁCIU INVALIDOV FÉNIX na stretnutí Fénix a priatelia vo štvrtok 27. novembra oslávil 20. výročie založenia. Predsedníčka spolku Jelica Despotová v príhovore podotkla, že za uplynulé dve desaťročia realizovali viaceré prioritné ciele, ktoré si vytýčili pri zakladaní spolku. Poukázala i na veľkú a sústavnú pomoc lokálnej samosprávy v realizácii aktivít. O činnosti spolku sa podrobnejšie zmienila Mirjana Sokolovićová, podpredsedníčka spolku. Po oficiálnej časti programu nasledovala zábava pri hudbe s početnými hosťami. A. Lš. • ĽUDIA A DIANIA •

PRVÁ SVIECA NA ADVENTNOM VENCI sa rozsvietila aj v rodine Zuzany a Pavla Ožvátovcov v Kysáči. Do Vianoc zostáva zapáliť ešte tri adventné sviece. Z internetu iste všetci poznáme príbeh štyroch sviečok, ktoré znamenajú mier, vieru, lásku a nádej. Odkaz je ten, že plameň nádeje by nikdy nemal vyhasnúť a že každý z nás by mal plameň mieru, viery, lásky a nádeje neustále udržiavať zapálený. Inak slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená „príchod“. Symbolom adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviečkami – tie sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. I keď v minulosti adventné vence neboli také časté v našich rodinách, dnes si ich naše gazdinky zadovažujú, alebo aj samy zhotovujú. E. Š.

GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA V PETROVCI

ŠTVRTÝ ROČNÍK KOVAČICKÉHO BÁLU

Jaroslav Čiep

Anička Chalupová

Postavili novú ohradu

–S

topäťdesiatdva metrov vystavanej čelnej ohrady, z toho stotridsať metrov samotného múrika, kým zvyšné metre tvoria brány na vchode do školy – to je bilancia vykonaných prác, ktoré od polovice septembra

odovzdali v decembri minulého roka a v júni sme dostali správu, že sú naň zabezpečené prostriedky. Tak sme vypísali verejné obstarávanie a vybrali najvýhodnejšie ponuky. Potom majstri zvalili starý chatrný múrik, vykopali a vyliali nové základy a vystavali nové priečelie školy. Celý ideový projekt je vypracovaný tak,

Hudba, zábava a dobrá nálada

lenovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v sobotu 29. novembra 2014 v reštaurácii Červené víno v Kovačici usporiadali štvrtý Kovačický bál. Hostí na Kovačickom bále, ktorí prišli aj z iných prostredí, ako napr. zo susednej Padiny, Vojlovice, Aradáča, Kysáča, ako aj zo Slovenskej republiky, z miest Rožňava a Modra, privítali predstavitelia MS Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom Pavlom Balážom. V príležitostnom programe vystúpili hostia z Rožňavy, ktorí zahrali na fujare a zaspievali slovenské ľudové piesne z Gemera. Mladá speváčka Gabriela Feketyová, účastníčka tohtoročného festiva-

lu slovenských ľudových piesní pre deti Rozspievané klenoty, a osvedčené mladé speváčky Jarmila Hajková a Michaela Marková, účastníčky tohtoročného festivalu slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli, predniesli tradičné ľudové piesne z Dolnej zeme. Program moderovala profesorka Katarína Lenhartová-Petríková. V programe Kovačického bálu nechýbala ani bohatá tombola a spoločenské hry, tiež otázky z dejín osady a iné zaujímavosti, ktoré pripravil Mgr. Martin Bajza, farár cirkevného zboru Kovačica II, a gymnazistka Anna Andrea Holíková. Nasledovala chutná večera, tanec a zábava do neskorých nočných hodín.

Priečelie budovy petrovského gymnázia má nový vzhľad

do konca novembra prebiehali na vynovení budovy Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, – vysvetlil riaditeľ gymnázia Pavel Belička. A dodal: – Projekt podporil a v prevažnej miere vyfinancoval Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny. Projekt sme • ĽUDIA A DIANIA •

aby sa zachoval pôvodný vzhľad múrika, čo znamená, že dolu je murovaná časť a hore na nej kovová ohrada. Ideový projekt vypracovala naša bývalá žiačka, architektka Miroslava Červená. Realizácia projektu stála takmer 3 milióny dinárov, – uzavrel riaditeľ petrovského gymnázia Pavel Belička.

Momentka z tanečného pódia 49 /4624/ 6. 12. 2014

Ľudia a diania NOVÉ PODUJATIE V KYSÁČI

a ešte mnohé iné zaujímavé a sviatkom primerané veci. Vystavovatelia majú nádej, že sa im pripoja aj v prostredí, tainí Kysáčania zaokže sa obrátil berajúci sa ručnými prácami, lebo na členov zberateľskej sekcie podujatie potrvá spolku. S podudo 13. decembra. jatím Čaro ViaVýstavu možno noc začali v prvú navštíviť každý adventnú nededeň od 16. do 20. ľu 30. novembra hodiny. v priestoroch Otvorenie výSlovenského ná- Vystavovatelia ručných prác na novom kysáčskom podujatí stavy prebieharodného domu, lo v príjemnom kde svoje ručné práce vystavu- kde si Kysáčania môžu kúpiť darče- ovzduší, v ktorom znela vianočná je osem zberateľov a výrobcov ky primerané vianočným a novo- hudba a dalo sa posedieť pri čaji rôznych vecí a ozdôb. V jednom ročným sviatkom. Sú to predmety či káve a porozprávať o príprapriestore je výstava vianočných vyrobené servítkovou technikou, vách na nadchádzajúce sviatky. servítok, pozdravov, ozdôb, hra- zo šúpolia, tkané a háčkované veci, Prítomní návštevníci a kupujúci čiek a poštových známok s via- medovníkové chalúpky, ikebany, sa iste pričinia o to, aby sa zvesť nočnými a novoročnými motívmi. ježkovia s vianočnou pšenicou, o podujatí Čaro Vianoc rozniesla V druhej časti je predajná výstava, vianočné a novoročné pohľadnice Kysáčom.

Čaro Vianoc Elena Šranková

Kysáči sa po prvýkrát organizuje podujatie Čaro Vianoc, ktoré má na starosti zberateľská sekcia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka. Iniciátorom podujatia je Michal Francisty, predseda spolku a zberateľ servítok, pohľadníc, sošiek a všetkého, čo súvisí s Vianocami. Už dlhší čas sa zaoberá ideou zorganizovať takéto podujatie podľa vzoru vianočných trhov na Slovensku, kde žil 20 rokov. Najnovšie pobudol dlhší čas v Anglicku a po návrate sa rozhodol svoje predsavzatie realizovať a presadiť duch vianočných trhov do Kysáča. Nestretol sa s kladným ohlasom

TEMATICKÝ PROGRAM V PETROVCI

Sila lásky k najbližším Jaroslav Čiep

oci trošku neskoršie ako v minulých rokoch, ale o to úprimnejšie, aj tohto roku v preplnenej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci odznel tradičný tematicky ladený program venovaný starším spoluobčanom. Pravdaže, ide o Slnečnú jeseň života, program, ktorý škôlkari, žiaci a ochotníci v spolupráci so svojimi vychovávateľkami, učiteľmi a vedúcimi prichystali na znak vďaky a úcty k staršiemu veku svojich starých rodičov a iných príbuzných. Aj tohto roku program koordinovala a realizovala Miestna organizácia Červeného kríža v Báčskom Petrovci. V piatok 28. novembra sa z hudobných, tanečných, divadelných, speváckych a recitačných vystúpení svojich mladých ratolestí tešili všetci prítomní. Za ich úsilie ich aj štedro odmenili veľkým potleskom. V hodinovom programe sa vystriedali petrovskí škôlkari, žiaci základnej

www.hl.rs

školy, gymnazisti a aktivisti Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina, ktorí starším spoluobčanom predstavili svoje talenty. Zaspievali skupinovo a chórovo, zatancovali moderné jazzové a slovenské ľudové tance, hrali divadielka, prihovárali sa krásnym slovom. Gymnazisti sa

Informačno-politický týždenník

Najmladší spolkári po prvýkrát osievali múčku a miesili chlebíky

predstavili s bodmi, s ktorými zožali úspechy na školských súťažiach.

Program moderovali Elena Vršková a Tibor Baláž. SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA V SELENČI. Program venovaný starším spoluobčanom 28. novembra prebiehal aj v selenčskom Dome kultúry. Otvorila ho riaditeľka Základnej školy Jána Kollára Katarína Vrabčeniaková. Zmesou básní, piesní, tancov a divadelných scénok sa obecenstvu prihovorili žiaci základnej školy, ako aj tí najmladší, škôlkari z Predškolskej ustanovizne Kolibrík. Povzbudivé potlesky a úsmevy svedčili, že diváci mali z programu ozajstný pôžitok. V. H-ová • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Rovnoprávne používanie slovenského jazyka – záver z roku 1861 Katarína Verešová

kým spôsobom sa naši predkovia z tzv. Dolnej zeme v polovici 19. storočia dožadovali práva na úradné používanie slovenského jazyka v školách, na verejných miestach, v cirkevných zápisniciach? Spoľahlivé informácie o tom môžu poskytnúť protokoly z Báč-sriemskeho seniorátu Evanjelickej a. v. cirkvi z rokov 1859 až 1861, zvlášť v častiach vzťahujúcich sa na pokusy o rozdelenie Báč-sriemskeho seniorátu na nemecký a slovenský. Pripomenúť treba, že sa tunajší evanjelici žijúci v Báčke a Srieme roku 1791 odlúčili od Peštianskeho seniorátu (v rámci Banského dištriktu) zásluhou petrovského farára Ondreja Stehlu, ktorý sa stal aj prvým seniorom tohto seniorátu. Po smrti Jána Seberíniho (1780 – 1857), superintendenta Banského dištriktu, národovca a známeho náboženského spisovateľa a pedagóga, superintendentom tohto dištriktu sa stal Jozef Sekáč (Szekácz) (1809 – 1876), profesor Teologickej akadémie v Budapešti

Maďari boli proti. Patent narazil na odpor aj u zemepánov, lebo im zmenšoval mocenské postavenie v cirkvi. Dňa 29. marca 1860 v Novom Vrbase všetky zbory Báč-sriemskeho seniorátu, okrem miest Szeghegy a Bajša, sa vyčlenili z autonomistického zriadenia a pripojili sa k patentu. Dňa 5. septembra 1860 sa seniorát rozdelil na slovenský, zriadený podľa patentu, a nemecko-maďarský, zriadený podľa autonómie. Samuel Borovský, ktorý bol evanjelickým farárom v Pivnici, asi sa najviac usiloval o osamostatnenie Slovákov od Nemcov v Báč-sriemskom senioráte. Žiaľ, to sa neuskutočnilo, a to najmä preto, lebo na druhej strane s ideou, aby situácia zostala takou, aká je, stáli Albert Pronay a Jozef Sekáč ako predstavitelia Banského dištriktu. Rozdelenie seniorátu netrvalo dlho, lebo už 2. mája 1861 na seniorálnom konvente Jozef Sekáč, superintendent Banského dištriktu, zmieril obe strany, a tak bola znovu nastolená jednota seniorátu.

Témou bolo práve rozhodnutie z 5. septembra 1860, v ktorom sa hovorilo o rozdelení tohto seniorátu na dva (na slovenský a na nemecký), ako aj záver Banského dištriktuálneho konventu z 8. – 10. októbra 1860. Superintendent pri tej príležitosti vyzdvihol: „... žeby sa predsa žiadal a vinšoval, keďby ešte aj na ďalej tento Seniorát pri jednote v bratskej láske a svornosti sotrvávať mohol a že by to jeho srdcu nevýslovnú radosť spôsobilo, keby sa on s tou istotou do domu navrátiť mohel, že tento Vel. Seniorát v jednote nerozdvojený sotrvať v tomto cirkevnom hlavnom zasadnutí uzavrel.“ V pokračovaní zápisnice sa uvádza: „... potom, keď od niektorých Dvoj. p. farárov zo slovenskej strany boli prednesené príčiny, pre ktoré sa rozvojenie toto požaduje – k tomu, že sa uzavrelo: že Vel. tento Báčsko-Sriemsky Seniorát chce aj ďalej zostávať v jednote, tak ale, že bude ubezpečená tak jedna, ako aj druhá tu miesto majúca národnosť slovenská tak ako nemecká.“ Plniac požiadavky slovenských

dov seniorálnych obnovovať... Každému údu tohoto Vel. Sen. shromaždenia je slobodno hovoriť v tej reči, ktorá mu je najmilšia. Seniorát tento má vždy dvoch rovnoprávnych zapisovateľov, jednoho pre slovenskú a druhého pre nemeckú zápisnicu, ktoré obidve sú pôvodné a jednako vieryhodné sa držať majú.“ Na tomto zhromaždení bolo dohodnuté, že sa znovu majú uskutočniť voľby na seniora, konseniora a seniorálneho dozorcu. Za seniora sa mal zvoliť farár zo slovenských cirkevných zborov a za konseniora z nemeckých cirkevných zborov. Mali zvoliť dvoch rovnoprávnych zapisovateľov (z radov slovenských a nemeckých farárov), dvoch slovenských a dvoch nemeckých dekanov, jedného pre vojenskú hranicu a šajkašský batalión. Novým seniorom sa stal Karol Tefsény, lalitský kňaz, a konseniorom Jakob Berker z Nového Vrbasu. Pre nemeckú cirkev boli určené dva dekanáty, červenský a kiškérešský. Pre slovenskú cirkev boli dva dekanáty: petrovský

Rozhodnutie z roku 1861 o záväzku prekladať úradné doklady aj do slovenského jazyka

a odporca patentu 1859. Preto neprekvapuje fakt, že práve on, pôvodom síce Slovák, znemožnil rozdelenie Báč-sriemskeho seniorátu na nemecký a slovenský. Z toho hľadiska je pochopiteľné, prečo sa, napríklad, zápisnice Báč-sriemskeho seniorátu písali len v nemeckej reči, a to práve vtedy, keď sa tunajší slovenskí kňazi snažili uplatniť cisársky patent z 1. septembra 1859. Kým Slováci väčšinou boli za patent, Nemci a • ĽUDIA A DIANIA •

Na hlavnom seniorálnom Báč-sriemskom evanjelickom a. v. zhromaždení sa v dňoch 1. a 2. mája 1861 v Novom Vrbase okrem superintendanta a seniora Jána Tefséniho (farára v Torži) z radov duchovenstva zúčastnili aj slovenskí kňazi: Juraj Jesenský (Kysáč), Daniel Koléni (Kulpín), Karol Tefséni (Laliť), Karol Jesenský (Stará Pazova), Daniel Štúr (Kucura), Štefan Abrahám (Nový Sad), cirkevní dozorcovia, profesori a učitelia.

farárov, dozorcov a učiteľov, na tomto seniorálnom zhromaždení bolo uzavreté, že seniorát okrem seniora bude mať aj konseniora: „Keď je senior v nemeckej cirkvi úradujúci farár, tedy nasledovne musí konsenior byť volený zo slovenskej cirkvi farár a táto vzájomnosť tak zachovaná, že po nemeckom seniorovi nasledovať musí slovenský senior a naopak, a každé tri roky musí sa voľba v tomto zmysle ohľadom úra-

(Nový Sad, Kysáč, Petrovec a Kulpín) a pivnický (Hložany, Palanka, Silbaš, Selenča, Pivnica, Laliť a Bajša). Dekanát pre vojenskú hranicu a šajkašský batalión zahrnul patriace zbory: Starú Pazovu, Novú Pazovu, Neudorf (Banatsko Novo Selo), Bánovce a Titelský batalión. Osamostatnenie Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi sa na týchto priestoroch uskutočnilo až o šesťdesiat rokov neskoršie – roku 1921.

49 /4624/ 6. 12. 2014

Dážď Padá dážď po jazere, padá i po stromoch, poďme, kamaráti, domov. Pretože ho aj my radi máme, s radosťou prší i na nás, a na všetko naokolo. Damjan Sokola

Andrea Vanková

Jeseň

. romy už nahé sú Jeseň prišla, st ú. aj hr sa ti i de Na ulici s listam ičke, áv tr po jú ka Ute é lístie. at zl é, kde je such šie ň všetko na kraj Teším sa, že jese zmení, to viem iste. vá Dijana Jonášo

Jesenná krása

Jeseň inšpiruje aj v decembri

entoraz sa vám chceme pochváliť so zásielkou z Banátu, ktorú sme dostali zo Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku. Našim kamarátom – tamojším piatakom – tohtoročná dlhá jeseň bola vďačným motívom na zostavenie veršovaných slohových prác a na výstižné fotografie z našich dedinských dvorov. Ďakujeme a už sa tešíme i na vaše decembrové – teda zimné a vianočné zásielky.

Jesenná radosť Jeseň je už tu. Listy zo stro mov padajú. Všetky deti sa jeseni rad ujú. Vlečky žltej kukuričky do dvora ľudia zvážajú a jesenné plody v záhrad ách oberajú. Deti z toho veľ kú radosť majú. Jeseň je krásna, ale nie iba preto, že kvi tne krásna chr yzantéma, ružová, biela, červená a fi alová, ktorú ja mám rada. Deti zbierajú pestrofareb né listy a každý človek si môže by ť istý, že tá radosť jesenná deťom mnoho znamená . Andrea Vanková

Jeseň prišla a s ň ou list storak ý, z nich nie je an i jeden rovnak ý. V parku pestré listy naháňa ich každ letia, é dieťa. Radujem sa aj ja v ich farbe a kráse ako dákej vzác nej okrase. Anđela Mrđov á

Andrea

Vankov á

Hruška

Dijana Jonášová

Hruška je ovocie chutné a šťavnaté. Vitamínov má veľa. Mam ju rád aj ja, aj moja sestra Viera. Hrušky chcem mať plný sad, a tak zdravý budem veľmi rád. Filip Mega A. F. a J. T.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 6. decembra 2014 ČÍslo

24 /1882/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najdrahšiu pšenicu máme v Srbsku

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

Aká je hodnota poľnohospodárskeho gazdovstva v Srbsku? Ľubica Sýkorová

a základe údajov z posledného sčítania v poľnohospodárstve v Srbsku bola vypracovaná štúdia pod názvom Sčítanie v poľnohospodárstve 2012 – Poľnohospodárske gazdovstvá podľa ekonomickej veľkosti a typu produkcie v Republike Srbsko. Z nej sa dozvedáme, že v Srbsku máme 631 552 poľnohospodárskych gazdovstiev. Priemerná ekonomická hodnota poľnohospodárskeho gazdovstva je 5 939 eur. Priemerná hodnota rodinného gazdovstva predstavuje 4 990 eur a gazdovstiev právnych osôb a podnikateľov 204 755 eur. Podľa získaných údajov rodinné gazdovstvá predstavujú až 99,5 % z celkového počtu poľnohospodárskych gazdovstiev. V Srbsku najväčšiu hodnotu majú poľnohospodárske gazdovstvá vo Vojvodine – 12 032 eur a najnižšiu v regióne južného

a východného Srbska – 3 414 eur. Gazdovstvá sú zaradené do ôsmich ekonomických tried. Najväčší počet – 45,7 % má ekonomickú hodnotu menšiu ako 2 000 eur. Najnižší počet gazdovstiev – 0,3 % patrí do triedy 100 000 eur a viac. Ekonomická sila gazdovstva predstavuje brutto hodnotu produkcie na jednotku miery. Len na porovnanie – priemerná ekonomická hodnota poľnohospodárskeho gazdovstva v Európskej únii je 25 128 eur. ... Vedeli by ste si tipnúť, koľko percent ornej pôdy sa zavlažuje v Srbsku? Je to okolo 100 000 hektárov, čo predstavuje asi 3 % z celkovej obrábanej poľnohospodárskej pôdy. Takmer 55 % zavlažovanej pôdy je vo vlastníctve rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev, zostatok je vo vlastníctve firiem a podnikateľov. Plochy, ktoré zavlažujú právne osoby a podnikatelia, v

a Produkčnej burze v Novom Sade v období od 24. do 28. novembra 2014 bol zaznamenaný jeden z rekordných tohtoročných týždenných obratov. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol väčší o 40,34 %. Finančný obrat bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyšší až o 52,10 %. Na domácom trhu sme v uvedenom období mali najdrahšiu pšenicu a zároveň v širšom okolí jednu z najnižších cien kukurice. Ceny obidvoch komodít rastú – cena pšenice agresívne, cena kukurice sa pomaly blíži k cenám na medzinárodných trhoch. Pšenica za posledný mesiac zdražela o 32 %. V uvedenom období sa predávala po 23,50 din./kg, jej priemerná cena bola 25,50 din./ priemere predstavujú kg (23,18 bez DPH). 15,1 hektára, rodinné Veľký dopyt na domácom trhu bol aj poľnohospodárske gazpo kukurici. V uvedenom období jej dovstvá zavlažujú priemerne 0,1 hektára. priemerná cena bola 14,95 din./kg (13,59 ... bez DPH), čo je v porovnaní s predTohtoročnú úrodu hrozna chádzajúcim týždňom o 2,80 % viac. hodnotia vinohradníci ako jedZdražela aj sója – o 7,14 %. Prienu z najslabších za posledných merná cena bola 49,50 din./kg pár rokov. Výnosy očakávanej (45,00 bez DPH). Sójové výlisky produkcie boli na niektorých so 44-percentným obsahom miestach hlboko podpriemerné. bielkovín sa predávali po Celková úroda hrozna bola nižšia 65,40 din./kg (54,50 bez až o 70 %. Daždivé a chladné DPH) a slnečnicové výpočasie počas letných mesiacov, lisky s 33-percentným málo slnka, strapce napadnuté obsahom bielkovín múčnatkou, neúčinné postreky E u r ó p y . po 24,60 din./ – to všetko zapríčinilo rýchle Momentálkg (20,50 bez hnitie hrozna, a aby sa aspoň ne má Srbsko DPH). ○ niečo zachránilo, muselo sa dostatočné zásorýchlo obrať. Kvalita tohtoročného vína závisí od lokality a odrody. V Srbsku sa lokálne odrody viniča za daných podmienok osvedčili oveľa lepšie ako niektoré vysokokvalitné odrody zo západnej

by vína, takže tohtoročná slabá úroda sa na zásobovaní vínom neodzrkadlí. Priemerne sa u nás dopestuje okolo 300 000 ton hrozna a vyrobí okolo 1,3 milióna hektolitrov vína. ○

Z obsahu Na zimu sa treba chystať už v lete Str. 3

Barborky – nežné kvety uprostred zimy Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PESTOVANIE VO FÓLIOVNÍKOCH A SKLENÍKOCH

Pozornosť venovať aj spôsobu zavlažovania

Ľubica Sýkorová

estovatelia, ktorí majú fóliovníky a skleníky, vedia, že okrem zaobstarávania kvalitného biologického materiálu, vhodnej agrotechniky, správnej výživy treba venovať pozornosť aj spôsobu zavlažovania. Na trhu máme pomerne široké spektrum závlahových systémov od rôznych výrobcov. Pôda v zakrytých priestoroch je vystavená veľkému teplu, ktoré urýchľuje vyparovanie vody. Preto jej pravidelný prídel pre rastliny je veľmi dôležitý. Rastliny pestované v zakrytých priestoroch sú v plnom rozsahu odkázané na prísun vody pomocou závlahového zariadenia. Úspech zavlažovania v zakrytých priestoroch spočíva v správnom použití a zosúladení viacerých podmienok:

v zakrytom priestore; – použitie kvalitnej (čistej a zdravotne bezchybnej) vody. Pri výbere závlahovej techniky pestovateľ musí byť informovaný o nárokoch zavlažovaných rastlín na vodu z hľadiska závlahového množstva, dávkovania a spôsobu aplikácie. Niektoré rastliny vyžadujú

– výber najoptimálnejšej závlahovej techniky, zodpovedajúcej požiadavkám rastlín na vodu a nárokom užívateľa na mechanizáciu alebo automatizáciu prevádzky zavlažovania; – správny režim zavlažovania, podľa ktorého dostávajú rastliny vodu v potrebnom množstve a v požadovanom termíne; – regulovanie vhodnej klímy

dostatok vody v koreňovej časti a neznášajú navlhčovanie povrchu. Iné zase potrebujú vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu a pri niektorých sa tieto požiadavky menia alebo kombinujú. V zakrytých priestoroch používame dva základné typy závlah: vrchná závlaha (nad porastom) a spodná závlaha (ku

koreňom alebo v poraste). Vrchná závlaha dodáva vodu dýzami a postrekovačmi nad celou plochou zavlažovaných rastlín. Účelom je vytvárať požadovaný vodný režim pôdy a ovzdušia (klimatizácia). V niektorých prípadoch sa vyžaduje len klimatizácia, na ktorú sú vhodné dýzy s jemným rozstrekom vody. Obyčajne sú tieto dýzy a mikropostrekovače vyrobené z plastov. Zo zahraničia sa dovážajú mikropostrekovače, ktorých prevádzkové parametre a spoľahlivosť sú na vysokej úrovni. Ide najmä o výrobky z Izraela, USA, Francúzska či Nemecka. Spodná závlaha dodáva vodu na povrch alebo priamo do pestovateľského substrátu, do kontajnerov, odkiaľ ju čerpajú rastliny koreňovou sústavou. Na tento účel je vhodná kvapková a bodová závlaha a závlaha perforovanými hadicami. Tenkostenné perforované hadice sú z hľadiska investičných nákladov najvýhodnejším systémom. Vhodné sú pre zavlažovanie všetkých rastlín pestovaných v riadku, najmä uhoriek, jahôd, rajčiakov, pri ktorých nie je prekážkou čiastočné navlhčenie povrchu listovej plochy. Pozitívnu kvalitatívnu zmenu do zavlažovania zeleniny,

kvetín, ale aj ovocných plodín a viniča prinieslo zavedenie kvapkovej závlahy. Polyetylénové hadice s kvapkovačmi môžu byť položené na pôde alebo zavesené nad ňou. Dodávajú vodu pozvoľne (2 až 4 l / hodinu) tak, aby ju rastliny stačili prijímať a efektívne zužitkovať. Zavlažované rastliny, ale aj zariadenia na kvapkovú závlahu a mikropostrek vyžadujú používanie čistej vody. Jej kvalitu treba zistiť laboratórnym rozborom a podľa potreby zabezpečiť jej úpravu. Najjednoduchším zariadením sú sieťové a pieskové filtre, ktorých používanie pri kvapkovej závlahe aj pri odbere vody zo studní je nevyhnutné. Vážnym problémom je dodržiavanie vhodného závlahového režimu, to znamená, dodať rastlinám dostatok vody v správnom období. Z mnohých, často zložitých metόd riadenia závlahového režimu možno pre drobnopestovateľov odporučiť zavlažovanie podľa zmien vlhkosti pôdy. Na meranie momentálneho stavu pôdnej vlhkosti sa používajú rôzne tenzometre (prístroje na meranie tlaku) a vlhkomery, podľa ktorých je možné udržiavať vlhkosť pôdy v požadovaných hraniciach. Zavlažovanie v zakrytých priestoroch je zložitý proces, ktorý vyžaduje vhodné technické zariadenia, odborné vedomosti a skúsenosti užívateľa. V každom prípade je potrebné zvážiť potrebu pestovaných rastlín na vodu, požiadavky pestovateľa, finančné možnosti a po poradení sa s odborníkmi vybrať si vhodné závlahové zariadenie. Aj tu platí, že vysoká kvalita, spoľahlivosť a dlhá životnosť vyváži vyššiu cenu. ○

6. 12. 2014 • 49 /4624/

ZO SKÚSENOSTÍ INÝCH: VO SVETE ENERGETICKO-EKOLOGICKÝCH INOVÁCIÍ

Na zimu sa treba chystať už v lete

Oto Filip

äčšina z tých nápadov je hodná nasledovania. V období krízy, finančnej, energetickej a ekologickej, snaha inovovať a prichádzať s novými nápadmi a postupmi prináša pozitívne výsledky v mnohých, teda i v malých súkromných podnikoch. Táto vždy však má spoločného menovateľa – túžbu po úspechu a nadšenie zainteresovaných dosiahnuť čosi nové, prinášajúce zisk, úspory, osobné uspokojenie. Neraz sa stáva, že niektorý Ceruza je zvyčajne malá, no je zo zamestnancov malej i takáto, obrovská a ukážková spoločnosti alebo jej majiteľ ráno dostane nápad, robných dielňach, ďalšie zase dopoludnia ho prediskutuje na veľtrhových podujatiach, s kolegami, aby ho popoludní tretie v domácnostiach. Vcelku, buď zrealizoval, alebo zavrhol. investovať do inovácií peniaze Je i názor, že sú inovácie po- a čas sa oplatí. Treba len mať zitívnym dôsledkom akéhosi vervu, tradíciu, schopných ľudí. chaosu, porušovania pravidiel Tiež si uvedomiť, že je vývoj a chute riskovať. A známe je, že výrobku stále dosť dobrodruž-

Úsporný systém vykurovania domov založený na plnom využití drevených odpadkov S takýmto heslom, zámerom a uhlom pohľadu sa konala koncom augusta jedna z prechádzok slovinským Medzinárodným poľnohospodársko-potravinárskym veľtrhom AGRA v Gornjej Radgoni. Priniesla celý rad známych a očakávaných obsahov, no aj nemalé prekvapenie – poznatok, že pravý

a ekologickej bilancii, jednak vlastnému vrecku. Vzhľadom na stav nášho životného prostredia a skromné energetické možnosti, ktoré máme, takáto prax, nápady a príklady sú teda plne akceptovateľné. Treba si len spomenúť na tie obrovské množstvá biomasy, o ktoré

Novodobý elektromobil na mestskú jazdu

Drevo na zimu načim chystať už začiatkom jesene je risk buď zisk, alebo prehra. Celý rad dobrých inovačných nápadov nezačína a nekončí len v továrni alebo v praxi. Mnohé z nich majú premiéru už vo vý-

nou disciplínou, kde riešenie výrobných paradoxov často vedie k technickému pokroku. Inými slovami – za všetkým hľadaj inovácie.

slovinský hospodár a výrobca už v lete intenzívne uvažuje o tom, čo ho, alebo záujemcu o jeho produkty, zima bude stáť, a v duchu toho koná. Podstatné je zmenšiť náklady na vyhrievanie bytu či domu. Tam, kde sa to dá, namiesto paliva využiť v doprave elektrinu. A podniknúť tak čosi dobré jednak energetickej

III

prichádzame každý rok, bez toho, aby sme ich transformovali aspoň do tepelnej energie. Energie a ekológia sú pre nás stále a doteraz otvorenou knihou, z ktorej sme zdolali len prvých niekoľko strán. Dobre je, že nás eurointegrácia núti serióznejšie študovať i všetky tie iné, ak načim aj po nociach. O dňoch ani nehovoriac. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Fuzariózy a mykotoxíny v kukurici Ing. Jana Kičinová, PhD., SEMPOL, spol. s r. o., Bratislava Ing. Ján Tancik, PhD., SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín

ukurica v porovnaní so pšenicou zvyčajne nemá problémy s hubovými chorobami, s výnimkou fuzarióz a snete kukuričnej. Každý rok je síce lokálne zaznamenaný vyšší výskyt snetí, helmintosporiózy alebo fuzariózy, ale taký rozsah napadnutia šúľkov fuzariózou, ako v roku 2014, nebýva obvyklý. Významné škody na kukurici sú najčastejšie spôsobované živočíšnymi škodcami, akými sú kukuričiar koreňový, vijačka kukuričná, mora bavlníková a dlhánik kukuričný.Fuzarióza šúľkov je parciálna infekcia zŕn alebo celých kukuričných klasov – šúľkov, spôsobovaná viacerými druhmi z rodu Fusarium (Fusarium moniliforme, F. graminearum, F. proliferatum, F. subglutinans a. i.). Infekcia samotných zŕn môže prebiehať štyrmi spôsobmi: 1. Infekcia prostredníctvom blizien. Tento druh infekcie vzniká, ak na poli zostali zvyšky kukurice, na ktorých druhy z rodu Fusarium prezimovali. Tie počas kvitnutia kukurice sporulujú (vypúšťajú spóry) a vetrom sa dostanú na blizny kvitnúcej kukurice. Spóry klíčia a prenikajú cez blizny, až kým mycélium nedosiahne dutinu blizny. 2. Rozširovanie a infekcia spôsobená hmyzom. Najčastejšie sú to húsenice vijačky kukuričnej, mory bavlníkovej a larvy kukuričiara koreňového, ktoré roznášajú spóry a uľahčujú infekciu rastlinných pletív svojimi požerkami. 3. Infekcia cez otvory v perikarpe. Tieto otvory môžu vznikať pôsobením abiotických faktorov, najčastejšie podľa dostupnosti vody (zrno zväčšuje alebo zmenšuje svoj objem),

čím na jeho povrchu vznikajú mikroskopické praskliny. 4. Infekcia klíčiacich rastlín spôsobená napadnutými semenami. Zdrojom infekcie môže byť i samotné napadnuté zrno. Kukurica môže byť infikovaná počas celej svojej vegetačnej doby. Po sejbe infikovaného osiva dochádza často k padaniu klíčiacich rastlín. Neskôr môžu

sobiť rôzne ochorenia ľudí alebo zvierat. Aj napriek tomu, že všetky nimi spôsobené choroby sa nazývajú súhrnne mykotoxikózy, môžu sa od seba podstatne odlišovať. V modernej poľnohospodárskej praxi sa akútne mykotoxikózy, spojené s vysokou mortalitou zvierat, vyskytujú len zriedkavo. Častejšie je u zvierat pozorovaná znížená úžitkovosť (nízka produkcia mlieka a svalovej hmoty), zhoršená fertilita, zvýšený výskyt metabolických ochorení (acidóza, ketóza) a celková imunosupresia spojená s vyššou náchylnosťou zvierat voči infekčným ochoreniam. Infekcia, ktorá vznikla po mechanickom Symptómy mypoškodení (ohryzením zverou) kotoxikóz závisia byť infikované korene a spod- od druhu mykotoxínu, jeho ná časť stebla, kde sa tvoria množstva, doby pôsobenia na zhnednuté miesta, a napadnuté organizmus, od veku, zdravotrastliny postupne odumierajú. ného stavu a interakcií s inými Na najspodnejších internódiách stebla dochádza k postupnému rozrušeniu parenchymatického pletiva a rozpadu drene stebla. Napadnuté steblá sú pokryté mycéliom huby a môžu sa ľahko lámať. Symptómy na šúľkoch môžu byť rôzne v závislos- Ružová farba mycélia – neklamný znak prítomnosti fuzárií ti od konkrétneho druhu z rodu Fusarium, ktoré toxickými látkami. Prítomnosť tu prevláda. Na povrchu zŕn mykotoxínov v rastlinných promôžeme pozorovať biely ale- duktoch, krmivách a potravibo ružový povlak mycélia huby. nách preto predstavuje vážne Zrná môžu postupne strácať potenciálne riziko po zdravie lesk, sivieť až praskať. Povlak človeka a zvierat. mycélia môže byť prítomný aj Zdravotný stav človeka môže vo vnútri klasového vretena po byť ohrozený priamo, a to konjeho prelomení. zumáciou intoxikovaných poFuzáriá produkujú celý rad travín alebo rezíduami mykomykotoxínov, ktoré môžu spô- toxínov v tkanivách zvierat – v

mäse alebo v mlieku. Okrem priameho vplyvu vysokých koncentrácií mykotoxínov na zdravie ľudí a zvierat je nezanedbateľná aj ich schopnosť kontaminovať potravinárske produkty v nízkych množstvách, keď pri dlhodobom príjme nízkych dávok vzniká skrytá chronická mykotoxikóza s nešpecifickými symptómami. Mykotoxíny sú chemicky a tepelne stabilné látky a ani zo zŕn, ani z rastlinných produktov sa nedajú nijako odstrániť. Z tohto dôvodu dochádza k ich prenosu z kontaminovaných zŕn do výrobkov (múka, chlieb, pivo...)

ČO SA STALO V ROKU 2014? Konkrétne na Slovensku podľa údajov získaných zo stránok SHMÚ (Slovenského hydrometeorologického ústavu), úhrn zrážok v mesiacoch jún, júl, august a september bol väčšinou nad hranicou DP 1901 – 1990, na západe Slovenska miestami aj veľmi výrazne, napríklad v septembri boli mesačné úhrny aj vyše 200 mm. To znamená, že vyšší úhrn zrážok bol najmä v období, keď kukurica dozrievala, čo nebýva zvykom. Už na relatívne suché šúľky padal dážď, čím boli vytvorené optimálne podmienky na rozvoj fuzariózy klasov. Neustále vlhká pôda spôsobila podmáčanie kukurice a udržovala v poraste permanentne vysokú vzdušnú vlhkosť, čo boli ideálne podmienky na rozvoj rôznych húb, vrátane fuzárií, ktoré spôsobili masívne plesnivenie dozrievajúcich a dozretých šúľkov. Najhoršie na celej situácii bolo, že danému problému pestovateľ nemal ako zabrániť. Výhodou boli len južnejšie a suchšie lokality, kde kukurica dozrela a mohla byť pozberaná skôr, ako došlo ku katastrofálnemu rozšíreniu plesní a plesnivých šúľkov. Vyšší výskyt fuzarióz mal za následok vyšší výskyt mykotoxínov, ktorých maximál-

6. 12. 2014 • 49 /4624/

– problém roku 2014 ne povolené množstvo upravuje Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 (tabuľka). V roku 2014 bolo zistené prekročenie maximálne povolenej hranice pre obsah DON-u v zrnách kukurice z viacerých lokalít. Jeho množstvá sa často pohybovali nad povolenú hranicu 1 750 μg.kg-1, pričom do síl sa triedili zrná podľa nasledujúcich

kategórií: – zdravý štandard do 1 750 μg.kg-1, – I. trieda od 1 750 do 4 000 μg.kg-1, – II. trieda od 4 000 do 5 000 μg.kg-1 Prekročenie povoleného obsahu zearalenonu a fumonizínov nebolo zatiaľ zaznamenané.

Deoxynivalenol

Maximálne hodnoty obsahu (μg.kg-1)

Nespracovaná kukurica

1 750

Obilie určené na priamu ľudskú spotrebu, obilná múka (vrátane kukuričnej múky, kukuričnej múčky a kukuričných krúp (21)), otruby ako konečný produkt predávaný na priamu ľudskú spotrebu a klíčky, s výnimkou potravín uvedených v bode 2.4.7 Zearalenon

750

Maximálne hodnoty obsahu (μg.kg-1)

Nespracovaná kukurica

200

Kukurica určená na priamu ľudskú spotrebu, kukuričná múka, kukuričná múčka, kukuričné krúpy, kukuričné klíčky a rafinovaný kukuričný olej

200

Kukuričné rýchle občerstvenie a vločky z obilia na báze kukurice na prípravu raňajok

Spracované potraviny na báze kukurice určené pre dojčatá a malé deti

Fumonizíny

Maximálne hodnoty obsahu (μg.kg-1) Suma B1 a B2

Nespracovaná kukurica

2 000

Kukuričná múka, kukuričná múčka, kukuričné krúpy, kukuričné klíčky a rafinovaný kukuričný olej

1 000

Potraviny na báze kukurice určené na priamu ľudskú spotrebu, s výnimkou potravín uvedených v bodoch 2.6.2 a 2.6.4

400

Spracované potraviny na báze kukurice a detská výživa pre dojčatá a malé deti

200

Tabuľka: Maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006)

OCHRANA V súčasnosti už existujú hybridy s vyšším stupňom tolerancie voči fuzarióze klasov, pričom ich pestovanie je jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení. Okrem toho je dôležité používanie iba zdravého, moreného osiva a nevysievanie kukurice príliš skoro a hlboko. Dôkladným zapracovaním pozberových zvyškov sa eliminuje zdroj primárnej infekcie. K účinným opatreniam počas vegetácie patrí aj ochrana kukurice proti škodcom, aby sa zamedzilo následnému rozširovaniu choroby. Ak pestovateľ toto všetko dodržal, v roku 2014 to nestačilo. Zasiahla totiž vyššia moc v podobe

Silné napadnutie šúľka fuzáriami

opatrením dobrej hygienickej praxe nákup kukurice uskutočniť až po negatívnom výsledku kontroly húb a najmä ich toxínov v zrnách v akreditovaných laboratóriách. Nebezpečenstvo v prípade týchto jedovatých metabolitov v potravinách a krmivách je o to závažnejšie, že niektoré druhy požívatín napadnutých mykotoxínmi nemusia byť senzoricky zmenené. Z tohto dôvodu je pravidelná kontrola potravín a krmív nevyhnutnou záležitosťou. Rovnako sa stanovujú aj Zmiešaná infekcia šúľka spôsobená najvyššie prípustviacerými hubami né množstvá myčastých a intenzívnych dažďov kotoxínov v potravinách, ktoré a všetky spôsoby ochrany boli sú uvedené v Potravinovom na túto situáciu prikrátke. Jedi- kódexe a v Nariadení Komisie ným východiskom a poučením (EÚ) č. 420/2011 z 29. apríla 2011, z tohto roka je analýza obsahu ktorým sa mení a dopĺňa Nariamykotoxínov v hybridoch pes- denie Komisie (ES) č. 1881/2006, tovaných v tomto roku, ktorá ktorým sa ustanovujú maximálpreukáže, ktorý hybrid kukurice ne hodnoty obsahu niektorých bol na tieto extrémne podmien- kontaminantov v potravinách. ky najvhodnejší, t. j. ktorý mal Tieto maximálne hodnoty sú často menené a dopĺňané. najnižší obsah mykotoxínov. Cieľom je zohľadniť pokrok vo vedeckých a technických VÝKUP Kukuričné zrná s nadlimitným poznatkoch, ako aj zlepšenia obsahom mykotoxínov nie sú v poľnohospodárskej, rybárskej vhodné na ľudský konzum a ani a výrobnej praxi. Tieto zmeny ako krmivo pre hospodárske majú udržiavať obsah kontamizvieratá. Ich využitie je mož- nantov na toxikologicky prijané len na priemyselné účely. teľných úrovniach, pričom musí V prípadoch podozrenia alebo byť dodržaná zásada proporcio○ priameho zistenia príznakov nality. foto: J. Kičinová zaplesnenia je nevyhnutným

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

BLÍŽI SA ČAS VIANOČNÝ

Barborky – nežné kvety uprostred zimy Ľubica Sýkorová

ozkvitnuté barborky na Vianoce sú prastarou ľudovou tradíciou, keď sa dvadsať dní pred Štedrým večerom narežú vetvičky čerešní alebo višní, vložia sa do vázy s vodou a do Vianoc by mali rozkvitnúť. Väčšinou naozaj rozkvitnú a o krásnu kvitnúcu dekoráciu máme postarané. Pôvodne mali barborky svoju úlohu pri ľudových obyčajach a boli iba z čerešní. No aj dnes, na Vianoce rozkvitnuté konáriky drevín sú prísľubom novej jari. Barborky si ľahko pripravíme, ak poznáme a dodržíme určité pravidlá. Rozkvitnúť môžu iba dreviny, ktoré začiatkom decembra (oby-

čajne 4. 12., na Barboru) ukončili hlboký zimný pokoj. Sú to druhy, ktoré kvitnú skoro na jar (zlatovka, čerešňa, višňa, okrasná čerešňa – sakura, drienka, mandľa,…).

Dôležité je, aby pred nastrihaním vetvičiek bolo dostatočne dlhé obdobie s nízkymi teplotami, nemusí však mrznúť. Bohato kvitnúť môžu iba konáriky, na ktorých je dosta-

NEZABUDNITE!

V zimných mesiacoch čistíme kôru stromov Ľ. Sýkorová

6. 12.– 12. 12. 2014

POČASIE

hrubej kôre starých stromov, ktorá sa postupne odlupuje, prezimujú mnohé škodce, ich vajíčka alebo larvy. Čistenie kmeňov a hrubých konárov od suchej kôry bolo dakedy dobrým zvykom. Bol to účinný mechanický boj proti mnohým prezimujúcim škodcom, po ktorom väčšinou nasledovalo bielenie vápnom, ktoré okrem dezinfekcie zabezpečovalo aj ochranu proti mrazom. Najmä v starších záhradách je nutné počas zimy vykonať

prakticky pri všetkých ovocných drevinách očistu kmeňov. Na ich povrchu pribúda odumretá kôra, tzv. borka, ktorá praská a oddeľuje sa od kmeňa. A práve tieto pukliny sa stávajú najlepším úkrytom pre rôznych škodcov, ktorí tu môžu naklásť vajíčka aj v niekoľkotisícovom počte na jednom strome. Povrch borky sa zase stáva živnou pôdou pre rôzne machy a lišajníky, v ktorých taktiež môže sídliť celý rad parazitov. Preto treba starú kôru odstrániť a ošetriť kmeň vhodným roztokom, väčšinou insekticídom alebo fungicídom proti

zistenému škodcovi či hubovej chorobe. Na čistenie kôry používame väčšinou drôtenú kefu alebo škrabku. Pri tejto práci musíme byť opatrní, aby sme nepoškodili zdravú kôru. Ak nájdeme práchnivejúce drevo, musíme ho celé vyškrabať alebo vyrezať a ranu vydezinfikovať. Vhodný je napríklad stromový balzam, ktorý slúži súčasne ako dezinfekcia i na ošetrenie rezných rán. Aj keď zima a mráz môžu značné množstvo škodcov zničiť, predsa len pod strom rozprestrime plachtu, do ktorej budú oškrabky aj so

tok kvetných púčikov, ktoré sú na rozdiel od listových väčšie, viac zaoblené a zoskupené v zhlukoch. Ak chceme, aby nám vetvičky kvitli na Silvestra a Nový rok, režeme ich o niekoľko dní neskôr. Pri mrazivom počasí neprenášame konáriky zo záhrady hneď do miestnosti s izbovou teplotou, ale na 6 až 10 hodín ich uložíme v studenej miestnosti, aby pomaly rozmrzli. Po prenesení do priestoru s izbovou teplotou im pred vložením do nádoby s vodou obnovíme rez, ktorý má byť šikmý a čo najdlhší. Vodu pravidelne každých päť až sedem dní meníme, pričom vždy obnovíme rez. Kvitnutie môžeme urýchliť ponorením celých konárikov na dvanásť hodín do vody teplej 30 °C. Suchý vzduch vo vykurovaných miestnostiach môže spôsobiť zasychanie kvetov. Vtedy je dobrou preventívnou ochranou mikroténové vrecko. Rozkvitnuté barborky aranžujeme na vianočný stôl do tradičnej väzby alebo dávame samostatne do vázy či džbánka.  škodcami padať. Odstránime ich spálením, nikdy ich nedávame do kompostu. Očistený kmeň čo najskôr ošetríme vhodným náterom. Ako sme už spomenuli, k tradičným prípravkom patrí vápenné mlieko. Biela farba chráni strom proti priamym slnečným lúčom a následne aj proti ďalšiemu popraskaniu kôry spôsobenému prudkými výkyvmi teplôt medzi dňom a nocou. Vápenným mliekom treba bieliť najmä kmene broskýň, čerešní, niektorých slivkovín, ale aj mladších jabloní, hrušiek a orechov kráľovských. Na väčších stromoch môžeme bieliť aj kostrové konáre do výšky jedného metra. Vápenné mlieko si pripravíme tak, že do 10 litrov vody zamiešame kilogram nehaseného vápna. Stromy je lepšie natrieť dvomi vrstvami, kostrové konáre možno postriekať celé. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 9˚

4˚ | 6˚

0˚ | 4˚

-1˚ | 4˚

0˚ | 5˚

0˚ | 6˚

0˚ | 8˚

6. 12. 2014 • 49 /4624/

VIANOČNÉ KÚZLA

Pričarujte si lásku, šťastie, zdravie, peniaze i pohodu! K eď budete mať štastie, budete mať zdravie, lásku aj peniaze. Ako si teda to šťastíčko pričarovať? Správne kúzla vám zabezpečia pevné zdravie, dosť peňazí a šťastie. Upleťte si úspech. Na Štedrý deň vezmite deväť hodvábnych stužiek – tri červené (pre lásku a vášeň), tri žlté (pre peniaze) a tri zelené (pre zdravie). Pomaly z nich spleťte vrkoč a počas práce si v duchu želajte šťastie a úspech. Vrkoč potom desať minút držte v rukách a nakoniec zaveste na stromček. Vyrobte si girlandu. Skopírujte si detské peniaze (peniaze na hranie) a navlečte ich na povrázok. Zaveste ich na okno alebo stromček a nechajte visieť až do Troch kráľov. Prinesie vám to na ďalší rok veľa peňazí. Kúpte si novú metlu. Skôr, než sa pustíte do predvianočného upratovania, kúpte si novú metlu a začnite vymetať byt v smere hodinových ručičiek. V duchu si hovorte: S touto metlou vymetiem všetky nešťastia a neúspechy. Zaobstarajte si peňaženku. Ideálne je farba červená, zlatá alebo žltá, zelená a strieborná. Dajte do nej novú bankovku a povedzte pritom: „Ako je hviezd na nebi a vody v mori, nech je aj v mojej peňaženke toľko peňazí a vždy sa mi darí.“ Vráťte dlhy. Do konca roka vráťte všetky dlhy. Váš rok potom bude pokojný, spokojný a bezstarostný. V minulosti počas sviatkov sa veľký význam pripisoval mnohým maličkostiam, napríklad vianočnému pečivu. Aby sa zabezpečila dobrá úroda, zdravie rodiny i hospodárskych zvierat, museli sa pri príprave koláčov i pri ich jedení dodržiavať prísne pravidlá. Keď gazdiná vymiesila cesto, hodila z neho sliepkam, aby dobre znášali vajíčka, a poobtierala si ruky o ovocné stromy v záhrade, aby dobre rodili. Ak cesto dobre vykyslo a dobre sa zdvihlo, malo sa „zdvíhať“ v budúcom roku aj gazdovstvo.

Keď bol koláč upečený, musel sa dávať veľký pozor predovšetkým na prvý kus, ktorý gazdiná vybrala z pece, pretože ten mal čarovnú moc. Gazda ho musel zjesť v stajni, čo mu zaručilo, že jeho dobytok bude po celý rok sýty. Ešte zo starých pohanských čias pochádza zvyk, podľa ktorého gazdiná tesne pred večerou vhodila do všetkých štyroch kútov izby orechy, ktoré mali predstavovať symbolickú večeru pre duše zomrelých. V priebehu storočí sa význam tohto zvyku zmenil a podobne ako iné obyčaje mali aj orechy v kútoch zabezpečiť prosperitu a zdravie

VIANOCE BEZ STRESU

Ako ich prežiť v dobrej nálade

ali by to byť sviatky pokoja, ale stávajú sa z nich skôr sviatky stresu. Zohnať darčeky pre celú rodinu, zaplatiť ich, vygruntovať byt, pripraviť bezchybnú večeru, vyjsť všetkým v ústrety... Vyhýbajte sa ľuďom, čo vyrábajú stres. Viete, ktorí to sú, však? Všetci máme takých v rodine! Stretnutie s nimi končí vždy slzami na krajíčku alebo hrčou horkosti v krku. Nenechajte im pokaziť vám Vianoce! Navštevujte ľudí preto, lebo to chcete, a nie preto, lebo musíte. Sviatky by sme mali tráviť s tými, s ktorými chceme, a ktorí nám ich robia výnimočnými. Udobrite sa. Život je príliš krátky na to, aby sme sa stále vŕtali v starých ranách. Raz príde čas, keď už bude na zmierovanie neskoro. Práve Vianoce sú obdobím, kedy by sme mohli staré rany pofúkať a udobriť sa s ľuďmi v okolí. Hádky

a nevyriešené spory bývajú veľmi stresujúce a tým, že sa s niekým zmierime, pomôžeme samy sebe a vyliečime si dušu. Majte reálne očakávania! To, že sa vaše Vianoce vydaria presne tak ako v amerických filmoch, je málo pravdepodobné. Štedrý deň je o tom, aby sme si užívali blízkosť druhých a vôbec nezáleží na tom, či sa večera podáva o piatej alebo až o desiatej a či sú darčeky dokonale zabalené. V jednoduchosti je krása. Má to byť najmä o vás a pekne strávenom čase.

VII

členov domácnosti. Z jablka sa zase predpovedalo aj zdravie členov rodiny. Ak jabĺčko, z ktorého pri večeri všetci jedli, malo peknú a zdravú dužinu, mali byť všetci rovnako zdraví po celý rok. Akt rozkrojenia jablka mal aj ochranný význam. Verilo sa, že ak by niekedy niekoho z rodiny „mátalo“ alebo by zablúdil, stačilo, aby si spomenul na to, s kým jabĺčko pri stole jedol, a hneď našiel cestu domov. Pre súdržnosť rodiny bolo dôležité aj to, aby počas večere od slávnostného stola nikto nevstával. Ten, kto by tak urobil, by počas roka dom určite opustil. 

Nebojte sa požiadať o pomoc. Ak sa chystáte pozvať viac hostí, nesnažte sa byť superžena. Poproste ostatných, aby vám pomohli s prípravou jedla a dekoráciami. Zadajte každému aspoň mini úlohu a budete mať pocit, že sa na slávnostných chvíľach podieľali všetci. Bez rozpočtu ani na krok. Vianoce sú obdobím, kedy prestrelíme svoje finančné limity. Potom si to celý rok vyčítame a trápime sa, ako sa dostaneme znova do plusu. Predtým, než sa vrhnete do nákupov, spravte si zoznam ľudí, ktorých chcete obdarovať a v akej hodnote by to malo byť. Pri nakupovaní majte ten zoznam so sebou, a ani keby ste naďabili na extramegasuper akciu neprešvihnite stanovenú sumu! Rovnako si určite rozpočet aj na jedlo, výzdobu a cestovanie tak, aby ste sa nemuseli stresovať kvôli peniazom. Zorganizujte si to. Vianoce sú hektické, preto sa nebráňte plánovaniu. Spravte si zoznam tých, ktorým chcete posielať pozdravy, zoznam potravín, ktoré potrebujete, a obchodov, kde ich zoženiete. Sledujte akciové ponuky v letákoch a hlavne začnite s nákupmi skoro!  Foto: z internetu

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Cheesecake s ovocím Suroviny: Na cesto: 250 g sušienok elvita (s mliekom alebo s medom a lieskovcami), 120 g masla; Na plnku: 250 g Mascarpone, 250 g syra Ricotta, 100 g tvarohu, 3 vajcia, 80 g cukru, šťava z 1 citróna, 1 kyslá smotana; Na želé: 1 červené tortové želé; 350 g ovocia, 1 vanilínový cukor. Takto sa to podarí: Cesto: Sušienky rozdrvíme a primiešame k nim maslo. Spracujeme na cesto a touto zmesou vystelieme dno vymastenej tortovej formy. Dáme na chvíľu do chladničky. Plnka: Mascarpone, Ricottu a tvaroh zmiešame. Pridáme k nim cukor, citrónovú šťavu a vajcia. Rozmiešame. Na

Makový perník s banánom

záver primiešame kyslú smotanu. Nalejeme na sušienkový podklad a dáme do rúry na 200 stupňov. Po 10 minútach znížime teplotu na 120 stupňov a pečieme ešte 20 minút. Želé: Podľa návodu si pripravíme želé. Umyté ovocie zmiešame s vanilínovým cukrom a s hotovým želé a nalejeme na upečený cheesecake. Necháme schladiť. Foto: E. Šranková

Suroviny: Na cesto: 2 vajcia, 200 g mletého maku, 200 hladkej múky, 5 lyžíc medu, 1 citrón, 1 kypriaci prášok do perníka, 1 lyžička perníkového korenia, 400 ml sójového mlieka; Na potretie: 200 ml slivkového lekváru; 2 banány; Na polevu: 100 g horkej čokolády, 1 lyžica oleja. Takto sa to podarí: Cesto: V miske zmiešame múku s kypriacim práškom do perníka, mletým makom, nastrúhanou kôrou z citróna a perníkovým korením. K sypkým surovinám pridáme vajcia, tekutý med, sójové mlieko a šťavu z citróna. Všetko spolu ručne premiešame a vylejeme na malý štvorcový

Zdroj: internet

Maková pita – lievaná Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 250 g cukru, 1 jogurtový pohár oleja, 1 jogurtový pohár mlieka, 2 jogurtové poháre múky, 1 kypriaci prášok; Na plnku: 1/2 litra mlieka, 5 polievkových lyžíc krupice, 300 g mletého maku, 250 g cukru; Na ozdobu: mletý cukor alebo šľahačka alebo bielkový sneh. Takto sa to podarí: Cesto: Bielky vyšľaháme, pridáme cukor, žĺtky, múku, olej, mlieko a kypriaci prášok. Polovicu cesta vylejeme na pomastený a pomúčený plech a spolovice upečieme. Vyberieme z rúry, vylejeme plnku, na plnku vylejeme druhú polovicu cesta a dáme piecť. Pečieme asi 40 minút. Plnka: Do mlieka, do ktorého sme dali cukor, zavaríme krupicu. Do toho zabaríme mak. Na ozdobu:

alebo okrúhly plech. Pečieme pri teplote 180 stupňov asi 45 minút. Po upečení vrchnú časť koláča trochu zrežeme a zarovnáme, aby sa lepšie natieral lekvár. Na cesto natrieme tenkú vrstvu lekváru. Banán nakrájame na kolieska a poukladáme vedľa seba na koláč. Poleva: Roztopíme horkú čokoládu a zmiešame s olejom.

Rýchle krupicové kúsky

Ozdobíme mletým cukrom alebo šľahačkou alebo bielkovým snehom. Ak dávame bielkový sneh, koláč môžeme skôr potrieť jemným lekvárom. Bielkový sneh: Na 1 bielok dáme 50 g cukru a vanilkový cukor. Toto šľaháme a varíme vo vodnom kúpeli 5 – 10 minút. Foto: E. Šranková Recept makovej pity lievanej a ešte mnohé recepty chutných koláčov vyhľadajte v Hlasľudovskej kuchárke – Z kysáčskeho receptára.

Suroviny: Na plnku: 1 l mlieka, 3 žĺtky, 200 g krupice, 150 g cukru, 2 balíčky vanilínového cukru, 250 g margarínu; keksy Petit, 200 ml sladkej smotany; Na posypanie: nastrúhaná čokoláda. Takto sa to podarí: Plnka: Vyšľaháme žĺtky s cukrom a vanilínovým cukrom, pridáme krupicu a trochu mlieka. Do zvyšného mlieka zavaríme túto zmes a varíme, kým nezhustne.

Keď trochu vychladne, pridáme vyšľahaný margarín a dobre vypracujeme. Keksy položíme do plechu, na ne vylejeme plnku, kým je ešte teplá. Keď vychladne, natrieme vyšľahanou šľahačkou a posypeme nastrúhanou čokoládou. Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 382 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Doteraz najúspešnejší Z FESTIVALU ROZOSPIEVANÝ SRIEM V STAREJ PAZOVE 2014

Anna Lešťanová

ohtoročný 15. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem odznel v sobotu 29. novembra v staropazovskej divadelnej sále v organizácii MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Festival otvorila Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, a v príhovore poukázala na veľký význam tohto sriemskeho hudobného podujatia. Po zvučke festivalu – piesne Neďaleko od Vojky je Pazova – zaspievala vlaňajšia víťazka Rozospievaného Sriemu Nataša Ćirkovićová zo Starej Pazovy. V súťažnej časti festivalu vystúpilo 14 spevákov z ôsmich prostredí: Daniela Mučajiová z Iloku, Andrea Halajová z Bo- Odmenení speváci ľoviec, Darko Bábeľa z Bingule, Emília Melegová z Lugu, Ivan Gašpar z Erdevíka, Martina Menďanová z Iloku, Marko Macho zo Slankamenských Vinohradov, Snežana Kukučková z Lugu, Darko Uheli zo Starej Pazovy, Ružena Lovásová z Bingule, Igor Franka z Erdevíka, Martina Kukučková z Boľoviec, Daniela Greksová z Dobanoviec a Izabela Stošićová zo Starej Pazovy. Výkony spevákov sledovala a hodnotila od- Víťazka festivalu Snežana Kukučková borná porota, porota obecenstva a porota, ská, Zlatko Chňupa a Jaroslav ktorá hodnotila ľudový odev. Petržľan, víťazkou 15. festivalu Podľa rozhodnutia odbornej mladých spevákov slovenských poroty, ktorá pracovala v zlo- ľudových piesní Rozospievaný žení: Juraj Kubečka (predseda), Sriem sa stala Snežana KukučAnna Verešová, Vladana Bzov- ková z Lugu. Druhú cenu si • KULTÚRA •

vyspievala Ružena Lovásová z Bingule a dve tretie ceny odborná porota udelila Martine Menďanovej z Iloku a Darkovi

Porotu hodnotiacu pôvodnosť ľudového kroja tvorili Vlasta Vinkovičová (predsedníčka), Ružena Červenská a Anna Šagová-Ćirićová. Ceny V mene Organizačného výboru tohto- najúspešnejším na ročného festivalu účastníkov a publikum tohtoročnom festivale pozdravila Libuša Lakatošová. V prí- udelil Pavel Kukučka, hovore privítala hostí: predstaviteľov predseda FV Rozospieobecných a miestnych orgánov v čele vaný Sriem. Okrem s predsedom obce Đorđom Radinovićom, spevákov na festival ktorý sa i prihovoril, tamojších inštitúcií sa dobre pripravil aj a ustanovizní, niekoľkých členov NRSNM, tamojší slovenský ľuavšak pri tomto dôsledná nebola. Na fes- dový orchester pod tivale verejne neprivítala tiež prítomného vedením Miroslava Miroslava Kožíka, podpredsedu NRSNM Opavského, v zložení: Miroslav Pap ml., pre Sriem. Igor Havran, Vladislav Uhelimu zo Starej Pazovy. Cena Forgáč, Miroslav Lepšanović poroty obecenstva – porota a Alexander Ćirković. Ako popracovala v zložení: Miroslav vedal Juraj Kubečka, jeden zo Pap st. (predseda), Anna Horvá- zakladateľov tohto sriemskeho tová, Zdenka Ikerová, Anna festivalu, toto bol doteraz najDomoniová, Željko Čapeľa, úspešnejší ročník. Silvester Kolár a Ružena ĎuríV revuálnej časti festivalu ková – sa dostala tiež Darkovi vystúpili Staropazovčanky AnaUhelimu. Medzi odmenených bela Stošićová, Mária Bzovská, na festivale sa dostali aj Igor Nataša Ćirkovićová, Katarína Franka z Erdevíka, zaspieval Šagová a osobitný bod mal i ornajpôvodnejšiu slovenskú ľu- chester. O scénografiu javiska dovú pieseň, a Emília Mele- sa postarali členky Združenia gová z Lugu, ktorá mala na pazovských žien. Festival mofestivale najautentickejší kroj. derovala Zdenka Kožíková. 49 /4624/ 6. 12. 2014

Kultúra O 6. SEMINÁRI PRE ŽIAKOV V PETROVCI

Slovenská literatúra v kvíze Anna Francistyová

ravidelné jesenné stretnutie žiakov základných škôl vo Vojvodine na už tradičnom žiackom seminári v Petrovci tentoraz prebiehalo v sobotu 29. novembra. Iniciátorka a hlavná organizátorka podujatia profesorka slovenčiny a predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková materiál na 6. seminár našla v slovenskej vojvodinskej literatúre. A tak k upevňovaniu jazykového povedomia pribudlo zaujímavým spôsobom pripravené upevňovanie učiva z hodín slovenskej literatúry. Na sobotňajšom stretnutí do súťažného programu bolo zapojených nielen 30 akreditovaných žiakov z 10 škôl (Kovačica, Padina, Aradáč, Stará Pazova, Erdevík, Pivnica, Selenča, Hložany, Kulpín, Báčsky Petrovec), ale aj ďalší žiaci hostiteľskej školy. Podstatou seminára Po literárnych stopách vojvodinských Slovákov bol kvíz, v ktorom

Práve sa riešili úlohy z oblasti Asociácie

a ôsmaci v modrom, červenom, bordovom, oranžovom, žltom a zelenom tíme riešili úlohy zo štyroch skupín a o vecné ceny v spoznávaní tajomnej osoby a zadaných známych slovenských piesní súťažili ich vrstovníci. Autormi kvízových otázok a ich počítačového prevedenia

Úlohu riešiť presne a čím skôr

účinkovalo 6 päťčlenných tímov zložených z náhodne zvolených predstaviteľov všetkých desať škôl. Tento súťažno-zábavný program viedol spisovateľ a pesničkár Ladislav Čáni. Siedmaci

www.hl.rs

sú profesorka ZŠ Mladých pokolení Anna Hrková a Vladimír Kuchárik z kovačickej televízie. Cieľom tohto kvízu bola snaha prilákať žiakov k čítaniu kníh, ale išlo tu aj o precvičovanie

Informačno-politický týždenník

ústneho vyjadrovania žiakov. Organizátori sa postarali i o pekné ceny pre najúspešnejších znalcov slovenskej literatúry – tablety, USB, grafiky a gramatiky, ktoré získali tri najlepšie tímy, a boli to žiaci v modrých, červených a bordových tričkách. Po súťažnej časti žiaci navštívili Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom a učitelia slovenčiny mali svoje pracovné stretnutie. Hovorilo sa o zaslaných projektoch a o skúsenostiach Veselý propagačný materiál so zeleným a otázkach z bež- zajkom a ďalšími postavičkami zo slovenskej nej praxe. Spolu vojvodinskej literatúry s hostiteľskou ZŠ Jána Čajaka do organizácie toh- Asociácia slovenských pedagóto svojrázneho a úspešného gov. Seminár svojou návštevou žiackeho zdokonaľovania sa za- poctili Pavel Marčok, predseda pojili a svojím spôsobom semi- Obce Báčsky Petrovec, a PaedDr. nár podporili Úrad pre Slovákov Svetlana Zolňanová, predsedžijúcich v zahraničí, Pokrajin- níčka Výboru pre vzdelávanie ský sekretariát pre vzdelávanie, NRSNM, a všetkých účastníkov správu a národnostné spolo- srdečne privítali profesorka M. čenstvá, Obec Báčsky Petrovec, Andrášiková a Ján Brna, riaditeľ Výbor pre vzdelávanie NRSNM a ZŠ J. Čajaka v Petrovci. • KULTÚRA •

WORKSHOP MLADÝCH TVORCOV Z DOLNEJ ZEME

Pohľad očami sovy Jaroslav Čiep

zo základnej školy a gymnázia v Petrovci. o Báčskeho Petrovca mlaJe to po dlhšej dých slovenských ume- odmlke (čítaj nedoleckých tvorcov zo Srbska statku financií) tretie a Rumunka prilákal umelec- sústredenie a tretia ko-ekologický dolnozemský téma, ktorou si orworkshop, ktorý bol v znamení ganizátor zaumienil témy Pohľad očami sovy. Zrealizo- zaujať mladých tvovala ho osvetová komisia Matice rivých ľudí s umeslovenskej v Srbsku v čele s profe- leckou žilkou. Prvý sorkou hudobnej kultúry Annou workshop z roku 2010 Medveďovou 28. a 29. novembra. sa niesol v znamení V Dome MSS Ľudovíta Mišíka na k lobúkov, druhý tomto stretnutí sa zúčastnilo 11 o rok neskôr zacielili mladých tvorcov. Okrem Nadla- na motýle. Podobne čanov účinkovali domáci žiaci ako to bolo v minulých ročníkoch, táto zaujímavá Tvorivá umelecká nálada v petrovskom workshope a úspešná akcia okrem nových známos- liahnu a stravujú, ako a kedy sa bených látok. K tomu sa prilepili tí, kamarátenia a tvorivej sčitujú. Ekologička im tiež pora- gombíčky a iné pomôcky. Každý nálady priniesla žiakom dila, akým spôsobom reagovať, kombinoval podľa svojej predčiže na ktoré internetové stránky stavivosti.“ i nové poznatky. Po ukončení práce účastníkom Po úradnom zvítaní sa možno oznámiť, keď žiaci nadídu a otvorení workshopu na uhynuté sovy. Inak sovy patria sa v sobotu prihovoril profesor biológie Andrej Medveď a vyv piatok v Štefánikovej do radu chránených vtákov. Po odborných teoretických rozprával im vlastné poznatsieni otvorili výstavu fotografií profesora Andre- radách o možnosti práce a tech- ky o skúsenostiach so sovami ja Medveďa s názvom nikách s papierom v rámci dielne v petrovskom prostredí. Potom Sovy v našom prostredí. sa pristúpilo k praktickej časti sa všetci spolu vybrali na terén Podnetnou témou pred a stvárneniu sovy v rôznych ob- do ulíc Petrovca, vyšplhali sa aj umeleckým spracovaním menách. Výtvarnícku dielňu na na kostolnú vežu, kde možno témy účastníkom bol i do- tvorbu umeleckých sôch zná- panoramaticky pozorovať okokumentárny film a názorná zorňujúcich sovy viedla Mária lie a keďže na stromoch okolo prezentácia Ochrana sov Štefanková, profesorka výtvarnej kostola sídlia aj sovy, pokúsili – očami ekologičky Milady kultúry z Nadlaku. Žiakom tiež sa ich vypozorovať. Sústredenie mladých umelcov Stankovićovej. Biologič- bola nápomocnou i profesorky účastníkov zoznámili ka výtvarnej kultúry Daniela sa ukončilo verejnou prezentáUž sa to začína podobať na vtáka s tým, kde sovy žijú, ako sa Triašková z Petrovca. Mária Šte- ciou prác, keď žiaci za pomoci fanková vysvetlila, svojich školiteliek vytvorené akým spôsobom skulptúry rozložili pred matičzhotovili sochy: ným domom na okolité stro„Účastníci robili my. Čiže aj týmto symbolickým sovy z papiera ta- činom tie sovy chceli vrátiť do kým spôsobom, prírody. Celkom na záver sa auže papier zgúľali torka projektu Anna Medveďoa vytvarovali telo vá účinkujúcim poďakovala za sovy. Potom pri- účasť a rozdelila im ďakovné dali a dolepili hla- diplomy. Vedúca projektu pre vu, nohy a krídla. médiá i tentoraz zdôraznila, že Všetko to oblepo- zámerom podujatia tohto druvali páskou a keď hu je vyhľadávanie a podpora dosiahli žiadaný mladých slovenských talentov tvar, potom sa na z Dolnej zeme, ako i medzináto nalepovalo pe- rodná spolupráca mladých ľudí. rie z papiera alebo Tohtoročnú tému si zvolili inšpiiných nastrihaných rovaní prácou a entuziazmom a predtým naškro- svojich kolegov biológov. Časť ukončených stvárnení sovy z papiera podľa predstavivosti účastníkov

• KULTÚRA •

49 /4624/ 6. 12. 2014

Kultúra

DIVADELNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Bez názvu alebo B&B (Beograd – Berlin) via Leipzig Anna Lešťanová

úbor Art centra Chlieb a hry v spolupráci s Kultúrnym centrom Nového Sadu v nedeľu 30. novembra uviedol premiéru divadelného predstavenia Bez názvu alebo B&B (Beograd – Berlin) via Leipzig, ktorého adaptáciu, réžiu, scénický dizajn a zvukový obraz podpisuje

Miroslav Benka. Predstavenie je realizované podľa prozaického diela Lazu K. Lazarevića a iných prameňov, pričom základným motívom je poviedka Švabica. Milovníci Tálie o nový projekt Miroslava Benku prejavili veľký záujem a 70-minútové predstavenie, ktoré nemá prestávku, si pozrelo obecenstvo v plnej staropazovskej

divadelnej sále. V predstavení, ktorého dej sa odohráva v Berlíne, Belehrade a vo Valjeve, hrá 17 hercov – tak osvedčení, ako aj debutanti. Jaroslav Vrška stvárnil postavu 39-ročného Dr. Mišu Maričića, lekára Okresu mesta Belehrad, kým Slobodan Babin 22-ročného Mišu Maričića, študenta všeobec-

REDAKČNÁ SCHÔDZA OHĽADOM MONOGRAFIE. V druhej polovici novembra t. r. sa uskutočnila schôdza členov redakcie (na snímke), ktorí sa podieľajú na príprave a vydaní publikácie o vzniku a histórii ochotníckeho divadla v Kovačici. Na zasadnutí, ktoré viedol Pavel Jonáš, predseda Divadla VHV scény v Kovačici, spresnili niektoré veci okolo monografie, ktorá konečne uzrie svetlo sveta na sklonku bežného roka. Na finalizácii projektu, totiž na vydaní publikácie 100 rokov divadelníctva v Kovačici participuje Dom kultúry 3. októbra v Kovačici. Február t. r. bol pre ochotnícke divadlo v Kovačici významným mesiacom z pohľadu histórie. Pripomenuli si úctyhodné 100. výročie prvého divadelného predstavenia, ktoré predviedli kovačickí divadelní ochotníci. Bola to divadelná hra Kubo autora Jozefa Hollého. Uplynulo prvých 100 rokov divadla v Kovačici a začína sa ďalšia storočnica. Okrem zachovávania identity a kultúry v rokoch pred nami ochotníkov čaká aj boj o diváka v konkurencii so súčasnou informačno-komunikačnou technológiou. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ného lekárstva v Berlíne. Obaja herecký debut pod režijnou taktovkou Miroslava Benku stvárnili veľmi dobre. Mišovu lásku zo študentských čias Švábku Anu Gutiar výborne zahrala Helena Popová. V predstavení hrajú i Zdenko Kožík, Igor Piskla, Andrej Vereský, Radica Števanovová, Mária Chlebianová, Marína Vujovićová,... Po predstavení v Klube VHV sa M. Benka poďakoval všetkým tým, ktorí predstavenie podporili (ZO Stará Pazova, Kultúrne centrum Nový Sad, Stredisko pre kultúru Stará Pazova, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, RTV Stará Pazova, SKUS hrdinu Janka Čmelíka) a podieľali sa v jeho realizácii. Zmienil sa i o samotnom diele L. Lazarevića a vzniku tohto predstavenia, ktoré ani dnes netratí na aktualite. Okrem lásky dvoch mladých ľudí hovorí sa tu aj o mravných hodnotách, tradícii, patriarchalizme, nacionalizme, ceste do budúcna, ktorú trefne symbolizuje trať na javisku. Foto: M. Čaušević • KULTÚRA •

21. KYSÁČSKY SPEVNÍK V ZNAMENÍ DIEVČAT

Zvíťazili Andrea a Daniela Elena Šranková

a 21. Kysáčskom spevníku súťažili iba dievčatá, spolu 18. Festival bol vo veľkej sále Kultúrno-informačného strediska Kysáč v sobotu 29. novembra. Aj tentoraz pozostával zo štyroch častí. V prvej sa predstavilo 8 najmladších speváčok vo veku šesť až desať rokov: Soňa Francistyová, Valentína Sabová, Jarmila Anna Chovancová, Lucia Stajićová, Kristína Čiefová, Marína Šmitová, Klaudia HegedišoOdmenené speváčky vá a Andrea MacáČlenka odbornej poroty Anna Andrei Macákovej, 2. cenu Soni ková. V kategórii Medveďová pred zverejnením Francistyovej a 3. cenu Klaudii starších nádejných výsledkov povedala niekoľko Hegedišovej, ktorej najviac hlaspevákov sa predpostrehov poroty, ktorá pochvá- sov dalo i obecenstvo. V staršej stavilo 6 dievčat: lila všetky organizačné zložky detskej vekovej skupine 1. cenu Jana Sabová, Jana festivalu, ale aj prezentované získala Nina Francistyová, ktorú Ďurovková, Marína bohatstvo krásneho kysáčskeho odmenilo aj obecenstvo, a 2. cenu Macáková, Andrea kroja. Poznámky sa vzťahovali Andrea Miháľová. Odmenu za Miháľová, Jana Ivana výber piesní, lebo odzneli iba najkrajší kroj dostala Jana Sabová. na Chovancová a mnohokrát počuté a nie pôvodKeď ide o predstaviteľov KyNina Francistyová. né piesne. Preto neudelili Cenu sáča na Stretnutí v pivnickom O účasť na Stretnutí v piv- Víťazky spevníka (zľava) Daniela Đukićová a Andrea za autentickosť. Pripomenuli poli 2015, Andrea Lomenová tiež, že treba do spevu a súťaže získala 1. cenu odbornej poroty, nickom poli sa Lomenová podnietiť aj chlapcov. tiež Cenu obecenstva, a Daniela uchádzali speváčky: Martina Gr- hlasoval za speváka, ktorý sa mu Medzi najmladšími spevákmi Đukićová získala 2. cenu odborňová, Daniela Đukićová, Snežana najväčšmi páčil. Týmto spôsobom odborná porota 1. cenu udelila nej poroty. Maglovská a Andrea Lomenová. V sa hlasovalo aj za najkrajší kroj. revuálnej časti, kým diváci čakali KRESŤANSKÁ HUDOBNÁ na zverejnenie výsledkov poroty, SKUPINA MATUZALEM v obecenstvo zabávali spevácke dňoch 27. až 30. novembra skupiny KIS: dievčenská, ženská uskutočnila turné vo vojvodina mužská a zaspievali sólisti Juraj ských slovenských osadách. Kulík, Anna Marčoková, Vladimír Táto známa bratislavská trojTót a Jozef Pavlov. členná skupina hudobníkov Účastníkov Kysáčskeho speva spevákov, ktorá nahrala viac níka sprevádzal orchester pod cédečiek, vo štvrtok vystúpila vedením Miloslava Kardelisa. Konv Kysáči, v piatok v Padine, ferenciermi boli Aneta Lomenová v sobotu v Aradáči, v nedea Branislav Čeman. Javisko upravili ľu predpoludním v Kovačici členky ženskej speváckej skupiny a vo večerných hodinách v KIS Kysáč. Kysáčsky spevník vyStarej Pazove. V staropazovfinancovala Správa pre kultúru skom evanjelickom kostole mesta Nový Sad a podporili viacerí vystúpila v rámci adventného sponzori. Organizátorom je Ustaprogramu, v ktorom sa tradičnovizeň pre kultúru, informovanie ne namiesto večerných služieb Božích na prvú adventnú nedeľu usporadúvajú ekumenické humania vzdelávanie Kultúrno-informačtárne koncerty. Kostol bol plný poslucháčov. Ofery z tohto koncertu (ako aj ďalších podujatí, ktoré sa né stredisko Kysáč. uskutočnia v adventnom období) pomôžu marginalizovaným osobám v Afrike. Humanitárna pomoc Odborná porota pracovala sa uskutočňuje v rámci projektu Vysokej školy svätej Alžbety v Bratislave. Na tomto koncerte vystúpili v zložení: Juraj Ferík, predseda, aj mladé študentky sociológie z Fínska, ktoré niekoľko dní pobudli v Srbsku (predtým v Chorvátsku) s Anna Medveďová a Marko Srđecieľom zmapovať sociálne programy evanjelikov. vić. Prítomní v sieni tvorili porotu K. V-ová obecenstva, lebo každý divák • KULTÚRA •

49 /4624/ 6. 12. 2014

Kultúra V PADINSKEJ KNIŽNICI

Jesenné stretnutia

Povolný, Rebeka Majdlíková, Anička a Katarína Kadancové, Debora Pavelová a Daniel Cicka. Ako hosť sa so svojou poéziou predstavil osvedčený padin-

Anička Chalupová

adinská knižnica je zaujímavá tým, že jej členovia okrem prehŕňania sa v ríši literárnej tvorby a čítania kníh priamo účinkujú v rôznych významných akciách, ktoré knižnica organizuje. Jednu z nich usporiadali na sklonku novembra t. r. V rámci podujatia Jesenné stretnutia v sobotu Ovzdušie voňalo krásnym slovom a príjemnou hudbou 29. novembra usporiadali literárno-výtvarnú akciu Môj na poli literatúry a divadelné- ský literárny tvorca Miroslav svet, ktorú viedla knihovníčka ho umenia: Anička Strehovská, Halabrín. V hudobnom okienZdena Obšustová. Účastníkmi Dejan Beška, Elenka Ďurišová, ku na akordeóne zahral mladý boli mladí ľudia, ktorí sú činní Martina Valentová, Vlastimír hudobník Vladimír Halaj. Druhá

časť podujatia Môj svet patrila nainštalovanej výstave umeleckých fotografií autorov Martina Labáta, Miroslava Bíleka a Marka Markova, tiež obrazov mladých autoriek Sane Stvorcovej a Dalily Ľavrošovej, ako aj ilustrácií titulných strán kníh z polymérnej hliny autorky Elenky Ďurišovej. Vstupnou akciou podujatia Jesenné stretnutia bola tvorivá dielňa, v ktorej mládežníčky s osobitnými potrebami výtvarne spracovali jesenné motívy a novoročné pohľadnice. Dielňu si vymyslela a viedla knihovníčka Eva Taubertová.

 RECENZIA

Totálne divadlo Roberta Wilsona (Národní divadlo, Praha, Slovenské národné divadlo, Bratislava a Vígsínház, Budapešť: 1914) Ján Čáni Keď sme si skoro už vydýchli od ataku roku 1914 – znovu rana. Výstrel. Tentoraz ale nie na arcivojvodu a korunného princa Rakúsko-Uhorska Františka Ferdinanda, ale cez železnú divadelnú protipožiarnu oponu smerom z javiska do hľadiska alebo opačne. Dávkovaná paľba nás v predstavení 1914 voviedla dierami cez vystrieľané obrysy zvoníc do stredoeurópskeho mesta tesne pred strelou oznamujúcou začiatok Veľkej vojny. O tej sa tu dozvedáme z tlače, ktorá takto aj sama naštartovala sled fatálnych vojnových scén. Sčasti aj takto rok 1914 v strednej Európe vidí Američan Robert Wilson, mág súčasného svetového divadla. Vítaný hosť Národného divadla v Prahe. Tentoraz mu pri zrode inscenácie 1914 pomohli aj dvaja českí modernisti. Kľúčový román českej literatúry Jaroslava

www.hl.rs

Haška Osudy dobrého vojaka Švejka, ironický úškrn nad vojnou a jej absurditou, sa tu tvorivým spôsobom stretáva s protivojnovým opusom neskôr Viedenčana Karla Krausa Posledné chvíle ľudstva. Zdá sa, že práve 220 obrazov Krausovej ozrutánskej protivojnovej epopeje ponúkli Wilsonovi základný inšpiračný zdroj pri tvorbe priam snovej feérie. O predstavení možno totiž hovoriť aj ako o ostrej satire mapujúcej obludnosť vojny. Podvodníctvo, protekcionárstvo, korupčníctvo... vytvárajú čudné panoptikum kreatúr – groteskný sprievod vojnovej mašinérie. Verní druhovia v zbrani sa tu stretávajú s maškarádou prostituujúcej sa spodiny a sprostituovanej vrchnosti. V sprievode chýbajú len tí, čo mlčia, čo padli, aby vytvoril

Informačno-politický týždenník

materiál perverzného spojenia romantického dobrodružstva s precíznosťou ničivej techniky. No hoci predstavenie vzniklo na základe autentickej udalosti, napriek svojej dokumentárne

živnej pôde je celá inscenácia hrôzostrašne snová, dokument sa tu zmenil na zlý sen. Ako v snoch osoby a konania miznú, aby sa vzápätí objavili v novej forme. Slovo dostalo približne takú dôležitosť, akú má v snoch. Nám divákom zostalo už len prekvapenie a nadchnutie.

Wilson aj v tomto prípade do divadla vrátil čistú, vysokú formu. Odhaľujúc nám tak totálnu či absolútnu ilúziu. Eleganciu, ľahkosť... V takomto totálnom predstavení prvkom prvoradého významu je však herec. Súhra celého súboru. Kolektívna tvorba. To, čo fascinuje na samotnom hereckom prejave celého ansámblu, je fyzická a verbálna expresivita. Tanec či opakovanie istých pohybov a akcií. Aj napriek striktne stanoveným mizanscénickým riešeniam, predstavenie je pre herca osobnou výpoveďou. Aj keď trochu zovšeobecnenou... metaforizovanou... zdivadelnenou. (Prezradil na repríze predstavenia v Belehrade herec Slovenského národného divadla v Bratislave Ján Koleník.) Doprial by som si užiť kúsok z tejto gracióznosti múz ešte raz! • KULTÚRA •

MATIČNÝ VEČIEROK V PETROVCI

K jubileu predsedníčky Jaroslav Čiep

etrovskí matičiari si príležitostným večierkom uctili životné jubileum Kataríny Melegovej-Melichovej, predsedníčky Miestneho odboru Matice slovenskej,

spytoval herec a novinár Miroslav Babiak. Na prácu novinárskej a vôbec kultúrnej sa v tvare verejného interview Kataríny spytovala jej dlhoročná spolupracovníčka v Petrovskom rozhlase Viera Dorčová-Babiaková. Z jubilantkinho Rozhovor bývalých rozhlasových kolegov: (zľava) Viera Dorčová-Babiaková, Katarína MelegováMelichová a Miroslav Babiak

Úryvok z publicistic- kovej, Anny Struhárovej, Jarmily kého opusu Kataríny Kolárovej a Komorného zboru Melegovej-Melicho- Musica viva. V mene MOMS Petvej neskoršie prečítala rovec podpredseda Jaroslav Čiep Anna Hansmanová. načal neformálnejšiu časť večierka Záverom príležitostný – gratulácie. Potom ešte viac ako text Viery Benkovej polhodinu sa s gratuláciami a príprečítala Mária Lavir- hovormi striedali početné matičné cová. Tento poldruha- delegácie z viacerých prostredí, hodinový program zástupcovia spolkov, inštitúcií, bol popretkávaný cirkvi, lokálnej samosprávy, ale trefným výberom i jednotlivci. Predsedníčke Matice Štefánikova sieň pre tento večierok bola primalá. Mnohí program sledovali hudobných čísel stisnutím ruky a bozkom priali z ďalších dvoch miestností. s nanajvýš kvalitnými dobrého zdravia, veľa pracovného ale aj celej Matice slovenskej literárneho odkazu časť z rodin- prednesmi v podaní hudobníkov elánu, ako aj rodinného pohodlia, v Srbsku. Literárne a hudobné ných spomienok a básní predniesli Samuela Kováča, Anny Zorňano- za čo sa im ona na záver úprimne podujatie v Dome MSS Ľudovíta Hana Tanciková a Rastislav Labáth. vej, Slovenky Benkovej-Martin- poďakovala. Mišíka domáci matičiari prichystali v utorok 2. decembra a ním PAMÄTNICU 50 ROKOV VYSOKOsi verejne pripomenuli predneŠKOLSKEJ SLOVAKISTIKY V NOVOM dávnom oslávenú šesťdesiatku SADE (1961– 2011) Oddelenie slovapredsedníčky Matice. kistiky Filozofickej fakulty prezentovalo Vedenie MOMS Petrovec v spov stredu 3. decembra. Ako poznamenala lupráci s matičným ústredím anivedúca oddelenia prof. Dr. Jarmila Homovali širší kruh spolupracovdoličová, jubileum oslávili ešte v roku níkov, takže program bol príliš 2011, a to ich podnietilo, aby vydali navrstvený a pestrý. Množstvo aj knihu, ako svedectvo o 50-ročnom prítomných na večierku privítala pôsobení. „Nestačí iba pripomenúť Anna Hansmanová, po čom Mária si také jubileum, ale treba mať aj na Andrášiková v krátkych črtách sprípapieri. Počas jedného roka sme pratomnila životnú a pracovnú dráhu covali na tom, aby pamätnica aj vyšla. matičnej jubilantky. V príhovore sa Napísali ju súčasní a bývalí profesori zohľadnili všetky aspekty bohatej a spomienkovými prácami prispeli aj činnosti a práce tejto neúnavnej bývalí študenti,“ povedala. Kniha pozomatičiarky, ale i novinárky, publistáva zo štyroch častí. Na začiatok knihy zoradili údaje z minulosti slovakistiky. Ďalej nasledujú cistky, prekladateľky, divadelníčky, životopisy profesorov a lektorov, zoznam študentov, ktorí absolvovali štúdium slovenského jazyka scenáristky, textárky, rozhlasovej a literatúry, spomienkové práce profesorov a študentov, ako aj práce bývalých študentov – tea printovej redaktorky a manarajších spisovateľov a na záver knihy zoradili fotogalériu. Knihu vydala Slovakistická vojvodinská žérky alebo stručne povedané spoločnosť a za finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ústavu pre kultúru kultúrnej aktivistky. Trochu viac vojvodinských Slovákov. Na snímke: Vedúca Oddelenia slovakistiky Jarmila Hodoličová a dekanka sa na tú divadelnú dráhu a dosahy Filozofickej fakulty Ivana Živančevićová-Sekerušová. na doskách, ktoré svet znamenajú, J. P-á Katarínu Melegovú-Melichovú • KULTÚRA •

49 /4624/ 6. 12. 2014

Kultúra PADINČANIA V ČESKEJ REPUBLIKE

Výtvarný svet dolnozemskej insity Anička Chalupová

rámci Galérie insitného umenia v Kovačici, ktorá je známa v celom svete, okrem insitných maliarov z domácej pôdy pracuje skupinka padinských výtvarných majstrov. Medzi nimi sú známi Pavel Povolný-Juhás a Martin Pap, ktorých obrazy od polovice novembra krášlia výstavné priestory zámku Poruba v Českej republike. Výtvarný svet dolnozemskej insity je názov výstavy obrazov padinských insitných maliarov, ktorá je otvorená v Ostrave pod záštitou zástupcu hajtmana Moravsko-sliezskeho kraja Ing. Ivana Strachoňa a v rámci spolupráce s Asociáciou pre edukáciu a regionálny rozvoj (AERD) a jej

Na otvorení výstavy sa zúčastnili predstavitelia kultúrneho, spoločenského a politického života

zástupcami Danielou Ďurašovou a Martinom Markušom. Pri tejto

príležitosti, keď maliari svojimi obrazmi priblížili návštevníkom

padinskú insitu, Pavel Povolný-Juhás v krátkych črtách priblížil dejiny najslovenskejšej osady na Dolnej zemi, hovoril o jej obyvateľoch, obyčajach a tradícii. Na tomto podujatí nechýbali chvíle hudobného prejavu, Nina Garafiátová, Tamara Kováčová a Ľuboslav Berković, členovia nedávno založeného SKUS Slnečnica, s ktorými pracujú choreografka Martina Hlavčová a Elena Sládečeková-Šimáková, skrášlili túto nevšednú príležitosť tancom a piesňami o Padine. Výstava Výtvarný svet dolnozemskej insity bude sprístupnená milovníkom výtvarného umenia do 16. decembra t. r. a neskoršie ju uvidia aj v iných mestách v Českej republike. Foto: z archívu AERD

SVET VÝSTAV

Minulosť ako memento Oto Filip

novú tematiku a problematiku, ale sa stalo i aktívnym účastníkom viacročného projektu. Ten, v rozličných formách a pri početných variáciách a doplnkoch, potrvá do roku 2018. Jasné je, prečo. Partnerom nášho múzea je belehradský Goethe inštitút a Francúzsky inštitút v Srbsku za podpory Elyzejského fondu. Návštevníka múzea medzi prvými a veľmi zaujmú práce Ne-

e známou pravdou, že dejiny píšu víťazi, no to neznamená, že treba zabúdať na porazených. Alebo na obete tej-ktorej doby. Iba vtedy, keď si dobre zapamätáme a uvedomíme, čo spáchalo násilie a zlo, a z toho vyvodíme potrebné a patričné poučenia, bude sa dať aj lepšie snívať o budúcnosti. Pamäť násilia a sny o budúcnosti... 1914 – 2014/2018 je i názov kolektívnej výstavy inštalovanej v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny v Dunajskej ulici v Novom Sade, trvajúcej od 19. novembra do 14. decembra. Uvedené múzeum, ktoré sa spoločensko-politickými pohybmi a dejinami zaoberalo doposiaľ

www.hl.rs

 takmer výlučne cez prizmu tematických historických výstav, novou, azda prvou výtvarnou výstavou pod vlastnou strechou, ktorej námetom sú konštelácie a ideológie minulosti v prepojení so súčasnosťou, a to v záujme novšieho definovania pozície Európy v dnešnom multipolárnom svete, nielenže načalo

Informačno-politický týždenník

bojšu Lazića, ktorý sa rozličnými grafickými technikami tematicky upriamuje na portréty obetí atentátov, politických a iných. Lebo pri týchto zločinoch vždy ide o jasný úmysel a nie vždy natoľko jasné motívy, o nich sa vie buď všetko, alebo nič, čo znamená možnosť stále nových interpretácií. Akými sú aj tieto na snímke, vzťahujúce sa na Johna Lennona.

CHÝRNIK

Nový Sad. Z objektívnych dôvodov sa Výročné zasadnutie Zhromaždenia SKC P. J. Šafárika posúva na pondelok 15. decembra 2014 o 19.30 h v miestnostiach Centra. Hovoriť sa bude o realizovaných aktivitách sekcií v roku 2014, o projekte výstavby nového Slovenského domu, podá sa finančná správa, správa o realizovaných projektoch a slovo budú mať aj Umelecká a Dozorná rada. al BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 7. decembra o 18. hodine vo veľkej sieni SVD v organizácii MOMS Petrovec bude 22. festival Spievajže si, spievaj. e. š. • KULTÚRA •

MATICA APELUJE NA RODIČOV

V slovenčine snívaj, v slovenčine sa uč! Monika Necpálová

Problematika vzdelávania v slovenčine je akútna práve v Banáte j keby si ovládal stodesať a Srieme. Brožúrka prináša informáľudských rečí, iba v jednej cie o výhodách vzdelávania v slosnívaš, iba v jednej vykríkneš venčine. Priamo dokladá úspechy zo spánku a každý, kto ťa poču- popredných osobností, ktoré sa je, ti porozumie. A keby si hovoril učili v slovenských školách a dnes zastávajú vo svovšetkými jazykmi jich profesiách výnášho sveta, máš nimočné miesta. iba jeden. Miluj Cez letáčik sa tak v ňom a spievaj!“ prihovoria režisér Slová slovenského Ľuboslav Majera, básnika Mikuláša Dušan Kereš, proKováča stávajú sa fesor a výskumník nositeľom idey na Katedre fyziky projektu Prečo po Univerzity v San slovensky?. Diegu, MargaNie je nič nové, réta Benková, Plagát k projektu Prečo po slovensky? keď priznáme, členka symfonicže mnohé slokého orchestra slave pracuje pre najväčšiu svetovú ale len v rámci projektu Pestovanie venské deti dnes vo Švajčiarsku, či spoločnosť v oblasti klinických štúdií slovenčiny s prvkami národnej kultúrodičia zapisujú ry. Ak by bol záujem rodičov, mohol vojlovický farár – Quintiles. do srbských škôl. „Ľahko sa stane, že hoci sa deti by sa tu vyučovať slovenský jazyk Branislav Kulík. Ako však neskôr O význame vzdelávania Svoje názory na budú odmalička učiť všetky predme- aspoň od prvého po štvrtý ročník, bude vyzerať bu- v slovenčine s Katarínou vzdelávanie v slo- ty po srbsky, koniec koncov srbčinu tak ako to bolo voľakedy. Deti by tak dúcnosť sloven- Melegovou-Melichovou venčine ponúk- aj tak nezvládnu na takej úrovni ako oveľa viac získali. ského národa vo Zhodneme sa iste, že treba neustáVojvodine? Nad touto otázkou sa nu aj Viera Červenáková-Ekdahl, tí, ktorým je to materinský jazyk. zamýšľame spolu s predsedníčkou viceprezidentka predaja pre FOX Lebo slovenské deti sú tak v cudzej le poukazovať na výhody používania Matice slovenskej v Srbsku Katarínou International Channels pre Európu koži od útleho veku,“ vysvetľuje materinského jazyka vo vzdelávaní. Melegovou-Melichovou. Matica pro- a Áziu, Juraj Danko, úradujúci riaditeľ Katarína Melegová-Melichová. Deti Veď dieťa najlepšie, aj podľa výskujekt Prečo po slovensky? pripravila Domu zdravia v Báčskom Petrovci, v novosadskom prostredí majú síce mov, zvláda učivo vo svojej materins podporou Pokrajinského sekre- a Marína Medveďová, ktorá v Brati- troch učiteľov, ktorí učia slovenčinu, skej reči. tariátu pre vedu a technologický rozvoj. Už v najbližšom období sa dostane do škôl a predškolských ustanovizní informačná brožúrka, aby si ju rodičia mohli preštudovať ešte predtým, ako ich školu či škôlku navštívia sami autori projektu. „Navštívime vzdelávacie ustanov meste – v srbčine trg – je v slovenčine námestie: Anna Horvátová vizne napríklad v Kovačici či Starej Námestie slobody, Námestie Ľudovíta Štúra... Pazove, kde je problém zapisovarbské slovo trg a slovenské trh sú významovo O význame podstatného mena trh ani netreba nia slovenských detí do srbských odlišné. Postrehli sme, že sa v našej slovenčine veľa hovoriť, okrem toho, že to nie je rovnoznačné škôl v poslednom období citeľný,“ srbské pomenovania námestí, ako Trg slobode, srbskému trg; trh je hospodárska činnosť, v ktorej hovorí predsedníčka Matice sloTrifkovićev trg do slovenčiny občas preklada- sa uskutočňuje kúpa a predaj na základe ponuky venskej v Srbsku a dodáva: „V Báčke jú ako „Trh slobody“, „Trifkovićov trh“. Takýmto a dopytu: domáci, svetový trh, tovar určený na navštívime menšie prostredia, ako poslovenčovaním srbských slov robíme prehrešky trh. Ponuka pracovných príležitostí je trh práce. sú napríklad Laliť či Kulpín.“ Matica voči slovenčine. Žiaľ, je to celkom bežný jav, Nezákonný predaj, v dnešnej dobe veľmi zisková prvýkrát prichádza do škôl s takýmto keď si takto nesprávne poslovenčujeme srbské činnosť, je čierny trh. Je aj verejné predávanie projektom a apeluje priamo na rodislovo. Správny ekvivalent srbského slova trg je a kupovanie istých druhov tovaru na určenom čov, aby sa deti zapisovali do slovenv slovenčine slovo námestie. Na správne pocho- mieste v určenom čase: týždenný trh, piatkový ských škôl. Podobné stretnutia však penie týchto slov z Krátkeho slovníka slovenského trh, vianočný trh... A trh je aj trhovisko, my tomu boli veľmi úspešné aj dosiaľ. Ako sa jazyka – najvhodnejšej pomôcky aj pre tých nezas- povieme „pľac“. dozvedáme od Kataríny Melegovejvätených do jazykovej problematiky – tu uvedieme Na okraj len táto zmienka, trh je aj trhnutie, -Melichovej, v Hajdušici sa dokonca významy slov trh a námestie. myknutie, šklbnutie. V športovej terminológii sa zapísali na slovenčinu aj deti, ktoré To nezastavané priestranstvo medzi priečeliami stretáme s disciplínou vzpieranie trhom. mali za kamarátov Slovákov.

„A

Trh nie je vždy trh

• KULTÚRA •

49 /4624/ 6. 12. 2014

Kultúra Z AROMATICKÉHO LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ (8)

Skorocel kopijovitý – Plantago lanceolata – matka rastlín

nglosaská oslavná báseň z istého starého rukopisu, pravdepodobne z jedenásteho storočia, velebí deväť rastlín a o skorocele hovorí toto: A ty, skorocel, matkou si rastlín, otváraš sa na východ, vnútri si mocný: po tebe vozy škrípu, po tebe ženy jazdia, po tebe sa mladuchy nosia, po tebe býčky fučia. Všetkému odolávaš, všetkému sa staviaš, Tak odporuj aj jedu, nákaze a neduhom, čo nad krajinou tiahnu.

Pre urodzenú pani Alžbetu Coborovú sa pripravoval tento macerát do kúpeľne: „Vňať skorocelu, leknínu, ľuľku, semeno čučoriedky, kvet granátovníka, kvet ruže. To všetko treba dať do červeného vína a pripraviť odvar.“ Aj toto nájdete v dokumente z roku 1617, ktorý bytčianski lekárnici vydali grófke Alžbete Coborovej a jej synovi Imrichovi Turzovi. Kniha odhaľuje všetky podoby vtedajšej farmácie. Na Slovensku odborníci preštudovali nielen dokumenty z archívov, ale „vyspovedali“ aj mnohé ľudové liečiteľky a liečiteľov, majiteľov lekární a koncesií a takto zmapovali i nanajvýš zaujímavú oblasť v tomto odbore – ľudové liečiteľstvo. V dejinách takmer tristoročného Petrovca historik sa iste potkne o mená prvých liečiteľov a prvých apatiekárov u nás. Nové veci sme zistili aj v rozhovore, ktorý sme viedli v dávnych sedemdesiatych rokoch minulého storočia so spisovateľkou Marienou Czoczekovou-Eichardtovou v jej domci v Novom Sade v Ul. Lazu Nančića 52. Táto spisovateľka bola potomkyňou Stehlovského rodu a Stehlovci mali na petrovskej fare lekárničku, v ktorej sa nachádzali

www.hl.rs

najpotrebnejšie bylinné lieky, ale aj prvá vakcína proti variole. (!) Od tety Marieny sme sa toho mnoho podozvedali... A obe sme spomínali aj na liečivú moc skorocelu. „ Ako deti sme sa hrali na lúke. Nazbierali sme si kvety skorocelu na dlhých stopkách, jeden sme ohli do slučky, druhý sme prevliekli cez slučku, ktorú sme pevne zatiahli

okolo neho a potiahli. Takto sme strieľali jeden do druhého. Bola to skutočná zábava. Poznajú to ešte dnešné deti? Neviem. Nám bolo vtedy veľmi dobre. Na celé dni od rána do večera sme chodili preč do lesa, ktorý bol 5 – 6 kilometrov od nášho domu a cestou sme si strieľali a chichúňali sa. Nepotrebovali sme nič, žiadne jedlo, ani vodu sme si so

POZNÁMKA

Knižnica je preč Juraj Bartoš

veľkou vervou sa v júni t. r. pustili do roboty Alena Pešková a Anna Vršková. V „predizbe” niekdajšieho Poľnohospodárskeho družstva Hložany, v budove oproti samoobsluhe Protea, v ktorej sídli Komunálny podnik Gloakvalis, členky Miestneho odboru Matice slovenskej v Hložanoch urýchlene zriaďovali knižnicu. Vyriadili miestnosť, systematizovali knihy, ktoré Hložancom darovali hostia zo slovenského partnerského mesta Holíč, pri májových oslavách Dňa Hložian, neúnavný aktivista Ondrej Zahorec z plytkého matičného mešca obstaral police... Písali

Informačno-politický týždenník

sme o tom v našich novinách koncom júna t. r. Knižnica začiatkom júla začala fungovať, ako sa hovorí, pri tichosti. Dvere pre verejnosť mala otvorené každú stredu vo večerných hodinách. Postupne pribúdali záujemcovia o čítanie kníh a paralelne sa zväčšoval aj knižničný fond, keďže doň prispel Spolok žien Slovenka, Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci a knihy darovalo aj zopár jednotlivcov, vrátane spisovateľky Viery Benkovej. Pokus o zvýšenie záujmu o čítanie sa ukazoval celkom sľubne. Ibaže v jeden septembrový stredový podvečer spomenuté matičiarky našli knižnicu – prázdnu. Prázdnučkú prázdnu. Žeby

sebou nebrali. Dotyk prírody, bylinky, stromy, dobrý vzduch nás liečili. Na jeseň, ak prišli nejaké kašľavé problémy, od mamy sme dostali skorocelový sirup a za chvíľu nám bolo opäť dobre.“ Skorocelové listy sú nápomocné aj pri trombóze, teplé obklady z listov sa používajú pri bolestiach hlavy, studené obklady zasa pri bolestiach zubov a ucha. Tehotné a dojčiace ženy by ho mali brať obozretne. Pritom zabíja baktérie, jeho listy vyčistia aj staré, tečúce rany (napr. aj po amputácii). Čerstvé listy skorocelu kopijovitého alebo veľkého sa umyjú, na doske rozvaľkajú na kašu a priložia na rany, na zápal žíl a pod... A čo povedať na záver? Duch skorocelu nech sa vznáša nad našimi záhradami, pri jeho používaní budeme naše telo pomenej otravovať umelými liekmi a prípravkami. Niekedy rady starých mám bývajú veru užitočné... Foto: z internetu zlodeji...? Nie. Čoskoro sa dozvedeli, že knihy sú vraj v jednej z bývalých vedľajších miestností niekdajšieho družstva. „Knižnica”, ktorá fungovala sotva o čosi dlhšie než tri mesiace, je teraz už čerstvo olíčená. Namiesto starej skrine s knihami a starým stolom je vo vynovenej miestnosti nový nábytok. Ale nie pre knižnicu. Vraj tam čoskoro sprevádzkujú zeleninárske družstvo, ktoré bude jedným z realizovaných segmentov projektu Ekonomická konkurencia prostredníctvom združovania do poľnohospodárskych družstiev. Prostriedky Európskej únie prostredníctvom programu Exchange 4 už využila Obec Báč, takže už v Selenči vraj funguje ovocinárske družstvo. Všetko je to krásne, ibaže neposkytuje odpoveď na otázku: Čo bude s matičnou knižnicou v Hložanoch? Ani na ďalšiu: kto a prečo s matičiarmi zaobchádza macošsky? • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania:

UČEBNICE PRE RÓMSKYCH ŽIAKOV. V piatok 14. novembra vyššia spolupracovníčka Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá Jelena Jankovićová do selenčskej základnej školy priniesla učebné pomôcky nevyhnutné na vyučovanie detí v rómskom jazyku. V škole ju privítali riaditeľka Katarína Vrabčeniaková, koordinátorka pre otázky Rómov Obce Báč Mira Petrovićová a učiteľ Dragan Petrović. Šestnásti žiaci dostali čítanku, pracovný zošit a zbierku básní. Učiteľovi Draganovi Petrovićovi hostka odovzdala najnovšie vydanie srbsko-rómskeho slovníka. Deti sa za darčeky poďakovali pesničkami a básničkami, ktoré predviedli v rómskom jazyku. Ako J. Jankovićová povedala, knihy nateraz dostane 510 žiakov vo viacerých školách a podobné akcie budú pokračovať aj v nasledujúcom období, a to v prospech zveľaďovania a zdokonaľovania procesu vzdelávania a socializácie Rómov. J. B-di

1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlas ľudu, na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@ hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

DROBNÝ OZNAM VÝSTAVA ILIJOVE VTÁKY. V miestnostiach Múzea insitného umenia Ilijanum v Šíde vo štvrtok 27. novembra slávnostne otvorili výstavu obrazov insitného umelca Iliju Bašičevića-Bosilja pod názvom Ilijove vtáky, ku ktorej finančne prispelo Ministerstvo kultúry Srbska. Pred početným obecenstvom sa pri otvorení výstavy našlo 56 obrazov na tému vtákov, z ktorých sa 6 obrazov po prvýkrát prezentuje obecenstvu. Medzi obrazmi je aj sedem, ktoré Ilija urobil na skle technikou, ktorou sa neslúžil často. Výstava bude otvorená do 15. decembra. Na fotografii: Riaditeľka múzea Ljubinka Pantićová predstavuje obraz Iliju Bašičevića. St. S. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu HIP Petrohemija, a. s., Pančevo, FSK Elemir, Ulica priemyselná cesta bb, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia vnútorného rozvedenia plynu a montovanie nových horákov na kotloch na výrobu vodnej pary v Továrni syntetického kaučuku v Elemire, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Elemir, ZO Elemir. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach budovy mesta Zreňanin, Námestie slobody, č. 10, do 22. januára 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia bude 23. 1. 2015 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

• KULTÚRA • OZNAMY •

TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

VÝZVA Obec Báčsky Petrovec v dňoch 20. a 21. decembra 2014 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci zorganizuje podujatie Vianočné trhy. Podujatie teda v tomto roku bude trvať dva dni. Vyzývajú sa záujemcovia, ktorí plánujú vystavovať na Vianočných trhoch, aby sa prihlásili. Prihlášky s tlačivom o podmienkach účasti si možno zadovážiť v budove Obce Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6, v stredisku pre služby na okienku č. 1, v miestnostiach Turistickej organizácie, Ul. Maxima Gorkého 17, alebo na webovej stránke: www. backipetrovac.rs. Prihlášky je možné doručiť osobne, e-mailom alebo poštou najneskoršie do 10. decembra 2014. Adresy, na ktoré treba doručiť prihlášky: Obec Báčsky Petrovec služba predsedu obce Ul. Kollárova 6 21 470 Báčsky Petrovec opstina@backipetrovac.rs Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec Ul. Maxima Gorkého 17 21 470 Báčsky Petrovec turizambackipetrovac@gmail.com V prípade nejasností alebo akýchkoľvek informácií môžete nás kontaktovať na telefónne číslo: 021/780-247 každý pracovný deň od 7.30 – 15.30 h. Vopred sa tešíme na spoluprácu s vami. S úctou organizačný tím podujatia pre technickú časť a komunikáciu s vystavovateľmi

49 /4624/ 6. 12. 2014

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ONDREJA LEŠŤANA

2004 − 2014 zo Starej Pazovy Ťažko je jeseňou života kráčať sama. Chýbaš mi!

MÁRIU KYSEĽOVÚ

rod. Gedeľovskú 1930 – 2006 – 2014 z Kysáča

Manželka Zlata s deťmi

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina

na desiate výročie úmrtia brata a uja

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

ONDREJA LEŠŤANA

zo Starej Pazovy

OZNAMUJE V súlade s Pravidlami o stálych súdnych tlmočníkoch (Úradný vestník RS, číslo 35/2010), a podľa zistených potrieb vyšších súdov na území AP Vojvodiny, dňa 19. 11. 2014 v Úradnom vestníku AP Vojvodiny 48/2014, v novinách Dnevnik a na webovej stránke tohto sekretariátu bol uverejnený oznam o dosadenie stálych súdnych tlmočníkov. Lehota odovzdávania prihlášok je 30 dní odo dňa zverejnenia oznamu a toto oznámenie uverejňujeme z dôvodu informovania možných kandidátov na stálych súdnych tlmočníkov, ktorí spĺňajú určené podmienky na dosadenie, aby načas odovzdali prihlášky na uvedený oznam.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 19. 11. 2014 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba a rekonštrukcia prevádzky pre základné chlórovanie na PPV Štrand v Novom Sade, na katastrálnej parcele 3675/1, k. o. Nový Sad II, nositeľa projektu VKP Vodovod a kanalizácia z Nového Sadu, Ulica Masarykova č. 17. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

www.hl.rs

Uplynulo osem rokov, čo nie si s nami, ale v našich spomienkach ešte stále žiješ.

SPOMIENKA

Manžel Pavel a synovia Vladimír a Jaroslav

SPOMIENKA

Je tomu rok, čo nás opustil

S láskou a úctou si na Teba spomína

MIŠO BEŠKA

sestra Mária Majorská s deťmi

1936 – 6. 12. 2013 – 2014 z Padiny

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

PAVLA KOPČOKA 8. 12. 1944 – 5. 10. 2014 z Petrovca

K nedožitým 70. narodeninám tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú manželka s vnúčatami

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

PAVLA KOPČOKA 8. 12. 1944 – 5. 10. 2014 z Petrovca

K nedožitým 70. narodeninám tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

Informačno-politický týždenník

Tvoji najmilší

S úctou a láskou si na Teba spomínajú manželka a dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JÁNA LABÁTA 16. 2. 1945 – 2002 – 2014 z Petrovca

I keď nám je ťažko a srdcia sú plné smútku, spomienky predsa neblednú. Nezlomná Božia láska nás posilňuje, aby sme v ťažkých chvíľach neklesli. S úctou si spomienky zachovávajú: dcéra Milina, zať Ján a vnuk Igor

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kolegyňou

SPOMIENKA

na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

MICHALA

1921 – 4. 12. 2007 – 2014

ANNU

1923 – 7. 12. 2012 – 2014

FABÓKOVCOV zo Silbaša

ANNOU ČEMANOVOU rod. Ďurovkovou 24. 3. 1965 – 30. 11. 2014 z Kysáča

Spomíname s úctou a povďační sme za všetku lásku a dobrotu, ktorú nám dali. Dcéry: Anna Červenská a Zuzana Čániová s rodinami

SPOMIENKA na našu starkú

na našu matiku

na nášho apíka

ANNU FEJDIOVÚ

ANNU KOPČOKOVÚ

JÁNA KOPČOKA

S úctou si na Teba bude spomínať kolektív ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 21. novembra 2014 nás nečakane opustil drahý manžel a otec

ING. ZDENKO MATERÁK DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45. NA PREDAJ v Kulpíne: – starý dom v Ul. fruškohorskej č. 96, 4 kvadráty, cena 8 000 eur; – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-16-34. • OZNAMY •

22. 7. 1946 – 21. 11. 2014 zo Starej Pazovy

Po Tebe nám zostalo prázdno a bôľ, ale i milé spomienky hlboko vryté do nášho srdca, ktoré nikdy nevymiznú. Tvoji: manželka Gordana a synovia Milan a Miloš

rod. Kopčokovú 1949 – 2009 - 2014 S úctou

rod. Demrovskú 1923 – 2014

1922 – 1984 – 2014

z Petrovca Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. decembra 2014 uplynie 5 rokov, čo nás opustil náš milovaný

SPOMIENKA

na svojho člena

NEDELJKO KUZMANOVIĆ MICHALA OŽVÁTA

1948 – 2009 z Petrovca

8. 9. 1923 – 8. 12. 2013 – 2014 z Kysáča Na Teba si spomínajú členovia Dobrovoľného hasičského spolku Kysáč

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame. Zarmútená manželka Milojka a sestra Ana s rodinou 49 /4624/ 6. 12. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. decembra 19.30 Stretnutie v pivnickom poli z roku 2006 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Kumštáreň Nedeľa 7. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 9. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád Pondelok – sobota (utorok) 18.00 Denník Hudobné vysielanie Inteen (streda) Sobota Súzvuky (štvrtok) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Z každého rožka troška a Palety (piatok) 5.30 Repríza nedeľných vysielaní Kaleidoskop (sobota) 10.00 Repríza piatkových Hudobné relácie (nedeľa) vysielaní a Palety 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) TV Týždeň prinesie príspevky: 23.00 Rozhlasová hra, hudobné o prezentácii pamätnice 50 rokov relácie (sobota) vysokoškolskej slovakistiky, tradícii Mikuláša, Vianočnom bazári v Kysáči, význame adventného obdobia, divadelnej premiére Miroslava Benku v Pazove a nevystanú ani aktuality z poľnohospodárstva. Dúhovka uvedie dokumentárny film z cyklu Osud sálašov a sálašanov, v ktorom si na svoju TV STARÁ PAZOVA mladosť na sálaši zaspomínal i Jozef Maďar, nositeľ prestížnej Utorok – sobota Ceny Slavuja Hadžića. 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 5. decembra – Hriešnica Sobota 6. decembra – Pomsta hriešnice Pondelok 8. decembra – Vnútorný nepriateľ Utorok 9. decembra – Aréna smrti Streda 10. decembra – Parchanti Štvrtok 11. decembra – Beštia 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 7. decembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu Slnečná jeseň života 22.00 Film: Víťazstvo hriešnice 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Pavlis, predseda FK Mladosť

Nedeľa 7. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Predvianočné stretnutie na Veľvyslanectve SR v Belehrade Utorok 9. decembra 16.00 Kovačičanka – laureátka Stretnutia v pivnickom poli Čo nového v našom chotári? Piatok 12. decembra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Ružové sny Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 49 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko nášho prvého školeného herca (1888 – 1933). Hral v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, v Srbskom národnom divadle v NS a vystúpil i na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci. autorka: ANNA 1. časť druh osobné 2. časť Oliver BIČIA- tajničky stromu zámeno tajničky Twist ROVÁ

štylizovať závity izolovaného vodiča

stredomorská rastlina

vpíšte EP

romb

Užičan

odrazu

dvorec Oleg Lomonosov

tavenie

ad notam

vpíšte TARABE

nula

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 10. decembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 14. decembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

venček

hlahol zvonov vpíšte ÁIM bočná loď v bazilike bôžik lásky

solmiz. slabika H ĽU LAS DU

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte dynamické mäkká V I E cvičenie spol.

Kim Novak ž. meno

nula riečny ostrov

Nemecko

rieka v Srbsku

talent točenie vpíšte EBR

Tomislav grécke písmeno

orgán zraku karát

ampér

tvrdá samohl.

rádiolokátory

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 48 VODOROVNE: spievaj, upevnila, pivo, Don, ren, Alba, averzia, Ta, O, člv, aja, ok, I, l, lopata, žena, el, len, rana, asketik, diaľ, sok TAJNIČKA: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ

Eduard (skr.)

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 46 z čísla 46 Hlasu ľudu z 15. novembra 2014 bolo: PETER JILEMNICKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LÝDIA GODOVÁ, Iva Lolu Ribara č. 25, 21 425 SELENČA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

49 /4624/ 6. 12. 2014

Šport

Veteráni dvoch mužstiev pred zápasom

OBRÁZKOVÁ PRÍLOHA Z PADINY

Nezriekajú sa tradície DOLINA – AŠK 5 : 2

Ján Bokor

utbal je hra na rozvíjanie súťažného ducha, ale aj na vytváranie a utužovanie priateľstva. Pekným príkladom kamarátenia s futbalovou loptou na ihrisku a mimo trávnika môžu byť dlhoročné styky padinskej Doliny a aradáčskeho AŠK. Tieto dva kluby nikdy nehrali vzájomné majstrovské zápasy, čo ich však neznemožnilo, aby sa pravidelne stretávali a hrávali priateľské zápasy.

Želko Maglocký (s loptou) útočí na bránu AŠK

Kde je lopta? Srđan Zakić a Saša Radović (zľava)

Na návštevu sa nechodí s prázdnymi rukami: Aradáčan Mišo Kurjak (vpravo) a Padinčan Milorad Markov, kapitáni mužstiev a organizátori zápasu

Legenda Doliny Vladimír Kováč-Seďo

Pevný zákrok ako voľakedy

Voľakedy sa na trávniku oproti sebe postavili prvé mužstvá, aktívni futbalisti, a to najmenej dvakrát v roku. Boli to nezabudnuteľné zápasy známych aradáčskych a padinských futbalistov. V poslednom čase v tejto krásnej tradícii pokračujú futbaloví veteráni. Futbalové legendy Padiny a Aradáča spoločne oslavujú sviatky vo svojich dedinách, keď sú ich zápasy takrečeno záväzné. Veteráni AŠK a Doliny sa stretli aj v nedeľu 23. novembra 2014. Dobrá nálada, ako aj vždy, nevystala. Tí, čo ešte môžu behať za loptou vyparádení v nových tričkách, bojovali

www.hl.rs

plnou silou. Tí starší, čo behať už toľko nevládzu, z hľadiska hlučne posmeľovali svoje mužstvo. Domácich hráčov zvyčajne býva viac, takže si môžu častejšie oddýchnuť na striedačke. Túto výhodu Padinčania naplno využili, vyhrali 5 : 2 a hosťom sa revanšovali za letnú prehru v Aradáči. „Tretí polčas“ prebiehal pri Legenda AŠK Jozef Čapeľa-Žungul (vpravo) prikrytom stole, chutnom jedle Snímky: P. Rohárik a spievalo sa do neskorého večera.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

VK KULPÍN V JESENNEJ ČASTI SÚŤAŽE

VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Dudáš, Stančul, Zima, Očenáš, Ćirić, Darko Stojanović, Zanfirović, Govorčin, Hasík, Lačok. v každej chvíli dobVK KULPÍN – VK re zahrať. Výsledky ŠÍD 3 : 2 jednotlivých setov: VK Kulpín sa v ne25 : 16, 25 : 9, 25 : 9. deľu 30. novembra VK KULPÍN: doma stretol s VK Stančul, ZanfiroŠíd. Kulpínčania vić, Daniel Stojadosť uvoľnene začali nović, Lekár, Bahru s presvedčením, bić, Hasík, Ćirić, že ľahko vyhrajú, Relota, Petrušić, Páčivá hra Kulpínčanov so Šíďanmi pred domácim čo však nebolo tak. Dudáš, Darko Sto- obecenstvom Mužstvo Šídu je janović, Govorčin. skúsené a tentoraz VK SOMBOR – VK KULPÍN 1 : 3 ní Somborčania mali prevahu a veľmi dobre hralo, hodne natrápilo Na hosťovaní v Sombore v so- získali set. Vo štvrtom sete boli Kulpínčanov. Možno povedať, že botu 22. novembra Kulpínčania obe mužstvá vyrovnané, lebo domáci dosť ťažko prišli k výhre, čo presvedčivo zvíťazili nad hos- Somborčania za hlučnej podpory potvrdzuje aj výsledok. Výsledky titeľmi. V prvých dvoch setoch fanúšikov v hľadisku dostali krídla, jednotlivých setov sú takéto: 21 : presvedčivo vyhrali, v treťom, ako ale aj napriek tomu prevládla 25, 28 : 26, 17 : 25, 25 : 18 a 15 : 10. to už často býva, si hru brali na kvalita a skúsenosť hráčov KulpíVK KULPÍN: Relota, Petrušić, ľahkú váhu, a tak bojovní a úpor- na. Rozhodca zápasu bol férový Dudáš, Stančul, Zima, Ćirić, a korektný. Výsledky jednotlivých Darko a Daniel Stojanovićovsetov: 18 : 25, 12 : 25, 27 : 25, ci, Babić, Zanfirović, Govorčin, 23 : 25. Lekár.

Tri víťazstvá VK KULPÍN – VK VEST 3 : 0

Katarína Gažová

stredu 19. novembra 2014 na domácich parketoch kulpínske volejbalové mužstvo privítalo hostí zo Šídu. Viac ako osemdesiat divákov malo pôžitok z dobrého výkonu v telocvični kulpínskej školy. Skúsení Kulpínčania poľahky vyhrali nad mladým, ale bojovným mužstvom zo Šídu. Pochvalne sa možno zmieniť, že sa hráči Kulpína obetovali za každú loptu. Keďže Kulpín má k dispozícii viac hráčov, v tomto zápase hrali hlavne tí jednotlivci, ktorí doteraz nedostávali väčšiu minutáž na parketoch. Všetci dokázali, že kulpínske mužstvo má 15 kvalitných hráčov pripravených

ÚSPECHY STK SLÁVIA 96

Prvá je Karkušová Ján Špringeľ

tolná tenistka Daniela Karkušová zo STK Slávia 96 z Kovačice sa nachádza na prvom mieste výsledkovej listiny mladších dorasteniek Srbska pre sezónu 2014/15 po štyroch bodovacích turnajoch.„Moja zverenkyňa v tomto roku pokročila technicky a takticky – na tréningoch, majstrovských zápasoch, domácich a medzinárodných turnajoch, čo sa odzrkadlilo aj prednedávnom vo Vršci, kde porazila vo finále Radmilu Tominjakovú zo STK Vojvodina Bačko Gradište a prebrala od nej kráľovské žezlo na výsledkovej listine,“ zdôraznil Danijel Toadjer, tréner Kovačičaniek. „V roku 2015 klub očakáva, že si Daniela oblečie tričko dorasteneckej reprezentantky Srbska. Z medzinárodných súťaží sa slávistky určite zúčastnia silných turnajov v chorvátskom Záhrebe a slovenských Malackách. Pred začiatkom majstrovstiev Druhej ligy sme sa posilnili: šampionát hrá aj staronová slávistka Nataša Veňarská. Popri talentovaných štyroch Kovačičaniek si tričko Slávie • ŠPORT •

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA DORA

Efektný záver sezóny TATRA – PROLETER 4 : 0 (1 : 0)

Pavel Pálik

Tréner Danijel Toadjer a stolné tenistky Slávie majú namierené na prvoligovú koľaj; vpredu v strede stojí Daniela Karkušová

oblieka aj talentovaná Padinčanka Svetlana Sládečeková. Zatiaľ sa nachádzame na druhom mieste v tabuľke, iba s jednou prehrou. Verím, že v jarnej časti šampionátu zostaneme na druhej priečke, čo nám umožní zohrať baráž o prvoligový stáž,“ prízvukoval Ján Karkuš, predseda STK Slávia Kovačica.

Môžeme povedať, že ak títo mladí futbalisti zotrvajú na ihrisku, Kysáčanov očakáva pekná futbalová budúcnosť. Tabuľku vedie Veternik, Tatra je druhá, ČSK Pivara tretí, C. zvezda Nový Sad štvrtá...

orastenci Tatry presvedčivo a zaslúžene porazili svojich rovesníkov z Banoštora. Domáci vo väčšej časti zápasu mali prevahu, ktorú korunovali štyrmi efektnými gólmi. Strelci boli Ábelovský, Martinko, Jurás a Vozár. Okrem pekných gólov videli sme celý rad vydarených akcií, rýchlych útokov, dobrých striel, bojovnú a korektnú hru oboch celkov. TATRA: Munjas, Kováč, Budík, O. Funtík, Ábelovský, Martinko, Mucha, Veľké očakávania od dorastu Tatry Jurás, Križan, M. Funtík, Ilić. Striedali: Červený, Pionieri Tatry prehrali doma B. Funtík, Šmit, Vozár. Tréner: s mužstvom OFK Futog 1 : 4. Jediný Ondrej Uram. gól dal Krajčík. 49 /4624/ 6. 12. 2014

Šport

Vicemajstri jesene 2014: Mužstvo Slávie s trénerom Dragomirom Bulatovićom (stojí prvý zľava)

PIVNICKÁ SLÁVIA VICEMAJSTER JESENE

doma, ako aj na hosťovaniach. Výsledkom toho boli dve výhry a remíza na trávnikoch súperov. Je to pekný úspech vzhľadom na to, keď vieme, že Slávia v minulých majstrovstvách bola posledná a len vďaJán Šuster ka reorganizácii súťaží nevypadla. itul jesenného majstra Veľký plus pre trénera v Medziobecnej lige Bulatovića je aj to, že po Báčska Palanka – prvej niekoľkých rokoch potriedy si celkom zaslúžene skytol šancu viacerým vybojovalo mužstvo Hermladým hráčom a niecegovca z Gajdobry. Na koľkí z nich si vybojovali druhom mieste zimuje pivmiesto v prvej jedenástnická Slávia, tretí je Borac ke. Sú to predovšetkým z Obrovca, štvrtý Neštín, na Grňa, Benka, bratia Vlaspiatom mieste skončil Bački tislav a Vladimír Kuchtovhajduk Bačko Novo Selo, ci, Kalko, Cibula, Vachula šiesty je selenčský Kriváň, a Petrović. Uvádzame, že siedma Bačka Despotovo, v jesennej časti si dres ôsmu priečku obsadil Soko Slávie obliekali iba traja z Novej Gajdobry, predpocezpoľní hráči: skúsený sledná deviata je Vajska a na Bulatović, Paprić a Vig, poslednom mieste skončila s ktorými sa mladým futMladost z Malého Báča. Keď balistom omnoho ľahšie sa všetko zváži, možno pohralo. Z domácich hráčov vedať, že je umiestnenie Sedmička – sedem gólov: Jozef Žigmund hrali ešte aj J. Žigmund, reálne. Príjemne potešili (Slávia Pivnica) Baláž, Kotiv, Panić, Séč, Pivničania a nováčik z Neš- Foto: J. Pucovský Nímet, Milec a M. Žigtína, kým sa od selenčského nerozhodný výsledok so susedmi mund. Zvlášť chceme zdôrazniť Kriváňa očakávalo trochu viac. Mužstvo pivnickej Slávie počas z Despotova a prehra s jesenným príspevok brankára – veterána Vladimíra Čobrdu, ktorý má za celej jesennej polosezóne bolo majstrom Hercegovcom. Dobre urobilo vedenie FK Slávia, sebou už štyridsiatku, ale je stále v hornej časti tabuľky, na konci je vicemajstrom, s čím všetci mi- že predĺžilo spoluprácu s trénerom ochotný pomôcť svojmu klubu. Je lovníci futbalu v Pivnici musia byť Dragomirom Bulatovićom z dediny tiež zaujímavé, že ako náhradník spokojní. Pivnický tím dvakrát zly- Savino Selo. Mužstvo pod jeho na striedačke sedel jeho syn Julián hal na domácom trávniku. Boli to taktovkou hralo stále útočne, tak Čobrda.

Musia byť spokojní

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vedenie Slávie urobilo hodne toho, aby zabezpečilo prostriedky na normálne fungovanie klubu. Pravdaže, to sa pozitívne odzrkadlilo aj na jesennú bilanciu: Pivničania 5 zápasov vyhrali, po dva hrali nerozhodne a prehrali. Gólový pomer je 22 : 13 a na konte majú zapísaných 17 bodov. Tričko pivnického mužstva si v jeseň obliekalo 21 hráčov. Všetkých deväť zohrali Čobrda, Bulatović a Benka, po osem v nohách majú Baláž, J. Žigmund, Paprić, Grňa a Vlastislav Kuchta, sedem zápasov hrali Kotiv a Nímet, na šiestich vystúpili Vig a Séč, päťkrát hrali Panić, Čolović, Milec a Kalko, trikrát na trávnik vybehli Vladimír Kuchta a Cibula, kým raz zahrali Petrović, Vachula a M. Žigmund. Mužstvo Slávie je jedno z najúčinnejších v lige. Do listiny strelcov sa zapísali šiesti hráči. Po sedem gólov dali J. Žigmund a Bulatović, štyrikrát trafil Benka, dvakrát vsietil Grňa a raz skórovali Vig a Vlastislav Kuchta. Rozhodcovia hráčom pivnického mužstva ukázali 17 žltých kariet a tri červené. V nepeknej spomienke im zostal rozhodca Srđan Vučković z Báča, ktorý na troch zápasoch hráčom Slávie ukázal až jedenásť žltých kariet! Pritom Slávia dva zápasy prehrala a jeden hrala nerozhodne. Rozhodcovia v prospech tímu trénera Bulatovića odpískali tri jedenástky, kým na biely bod v šestnástke brankára Čobrdu ukázali iba raz. • ŠPORT •

Mužstvu FK Jánošík chýbali iba štyri góly, aby získal titul jesenného majstra

FK JÁNOŠÍK PO JESENEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Prezimujú na druhom mieste Vladimír Hudec

utbalový klub Jánošík jesennú časť majstrovstiev v Medziobecnej lige Alibunár – Plandište ukončil na druhom mieste s devätnástimi bodmi. Rovnaký počet bodov má aj jesenný majster Banat z Ilandže, ktorý tie body získal len preto, že má o štyri góly lepšie skóre od Jánošíčanov. „Zlyhali sme len raz, v Miletićeve s tamojším Graničarom, keď sme prehrali 0 : 3,“ hovorí podpredseda klubu Vladislav Staňo. „Ani sme nehrali tak slabo, koľko rozhodca nadŕžal domácemu celku, a tak, ako sme sa dozvedeli, vlastne pomáhal mužstvu Sloga z Margity, ktorá prejavila vážne ambície postúpiť. Nuž a so Slogou sme hrali nerozhodne, pokiaľ sme ostatných šesť zápasov vyhrali.“ Náš spolubesedník situáciu v klube hodnotí ako celkom dobrú. Ibaže tentoraz museli odstúpiť od dlhoročnej tradície, aby sa opierali o vlastné hráčske kádre. „Detí je čoraz menej a jedným z následkov toho je, že nemá kto hrať futbal. Keďže sme chceli zachovať klub a súťažiť, museli sme hľadať hráčov v iných osadách,“ hovorí V. Staňo. „Dnes máme hráčov z územia celej obce, ale aj širšie. Niežeby sa aj v Jánošíku nedalo zoskupiť na• ŠPORT •

dostač hráčov, ale mnohí, ktorí by mohli, jednoducho nechcú hrať futbal. Mladí ľudia dnes nemajú záujem o žiadne aktivity. Podobný problém majú aj v spolku a iných organizáciách v dedine. V mužstve máme 17 hráčov, z toho sú desiati z Jánošíka. Priemerný vek je 23 až 25 rokov, navzájom si dobre rozumejú a zhodujú sa, čo sa, pravdaže, musí prejaviť aj na ihrisku. Hráme futbal, ale sa aj kamarátime. Trochu Bojovnosť nadovšetko: hráči Jánošíka v tmavých dresoch nám teraz hatí to, že sa viacerí chlapci zamestnali Predsa pohľady Jánošíčanov vždy problémov vyfinancujeme túto ligu. v Naftagase a keď sú v teréne, tak boli, a aj dnes sú upriamené hore, Pravdaže, ak by sme počas jarnej nemôžu prísť na zápas. Zazlievať im čiže do Druhej juhobanátskej ligy, časti majstrovstiev našli spoľahlivénemôžeme, existencia je predsa len v ktorej roky súťažili. ho a vážnejšieho sponzora, možno dôležitejšia.“ „Základným vinníkom, že súťaží- sa aj pokúsime postúpiť. Ale o tom Podľa slov V. Staňa aj organizácia me v najnižšej a najnekvalitnejšej potom.“ súťaže je omnoho lepšia. Skôr roz- lige, sú peniaze. Súdiac podľa kvality Snímky: J. Pániková hodca a delegát bol ten istý človek, mužstva vždy by sme mohli postúobčas sa stávalo, že neprišiel na piť. Vlastne vždy sme v hornej časti 1. Banat 8 6 1 1 25 : 6 19 zápas, takže aj kluby príliš nevážne tabuľky, ale sa nesnažíme postú2. Jánošík 8 6 1 1 21 : 6 19 chápali súťaž. Teraz je organizácia piť, lebo sme si vedomí, že by sme 8 4 3 1 21 : 9 15 na omnoho vyššej úrovni. to z finančného aspektu nemohli 3. Sloga 8 4 3 1 16 : 7 15 „Na každý zápas prichádza aj vydržať. Druhá juhobanátska liga 4. Graničar rozhodca, aj delegát, k tomu roz- je z finančného hľadiska omnoho 5. Gaj 8 3 0 5 16 : 21 9 hodcovia sú často z vyšších stupňov náročnejšia. Musím však povedať, 6. Solunac 8 2 2 4 15 : 16 8 súťaže. Kluby sú organizovanej- že sa aj na pláne financovania niečo 7. Naša Krajina 8 2 1 5 12 : 25 7 šie, pravidelne prichádzajú na zá- zmenilo, čiže dotácie z obce v tomto 8 2 0 6 6 : 25 6 pasy, takže sa to teraz už podobá roku prichádzajú pravidelne, a s tým, 8. C. zvezda 9. Lokve 8 1 1 6 7 : 24 4 na futbalovú súťaž.“ čo si sami prizarobíme, bez väčších 49 /4624/ 6. 12. 2014

Šport OBĽUBENÝ ŠPORT V STARÝCH KOĽAJACH

Pazovské volejbalistky na mape Európy Matej Bzovský

ako sa to zvyčajne povie, veľká vôľa, chuť, veľké sebazaprenie taropazovský volejbal vo a usilovnosť všetko zdolá. Aj keď, svojich bohatých dedjinách ruku na srdce, dievčatá si zaslúroky dosahoval mimoriadne žili oveľa viac. Musia sa uspokojiť výsledky. Tak volejbalisti Jednoty s podmienkami, ktoré majú, hoci boli presne pätnásť rokov členmi si už dávno zaslúžili vlastnú halu. našej najvyššej juhoslovanskej voNasledujúci medzinárodný zálejbalovej súťaže. V sezóne 1978/79 pas hráčky usilovného trénera Pazovčania boli blízko k získaniu Jovu Cakovića a jeho asistentov vzácneho titulu majstra niekdajšej v rámci 1. kola Challenge Cupu Juhoslávie. V zostave Jednoty vtedy zohrajú 19. decembra 2014 hrali hráči extrakvality, ktorí hájili aj s družstvom z nemeckého mesfarby reprezentačného ta Vilsbiburg. Odvemužstva vtedajšej krata je naplánovaná jiny (Kolarević, Barnák, o týždeň neskoršie Ribarić, Radišić, Vučković, v športovej hale Park Janković a ďalší). Z ligy povedľa ZŠ hrdinu zostúpili nie svojou vinou, Janka Čmelíka. Všetci ale z príkazu vtedajších veria, že volejbalistky politikov. Títo mali čudnú Jednoty budú znoDobré podanie prináša ľahšie a nepochopiteľnú výhovu hrdinkami pred body vorku, že mesto s ináč vyveľkým množstvom vinutými priemyselnými pazovských priaz- družstvom nebude miesta na a obchodnými podnikmi nivcov volejbalu. tribúne pre všetkých záujemcov. Tieto obľúbené dievčatá si túto nemôže financovať tenTento zápas, práve to šport, ktorý priniesol ako i mnohé pred- priazeň úplne zasluhujú. Budú slávu a veľkú popularitu chádzajúce, bude iba bojovať o každý bod, set, o nové Starej Pazove, lebo sa potvrdením, s akou víťazstvo a postup do záverečnej o volejbalistoch z plodnej záľubou a nadšením časti tohto európskeho pohára. sriemskej roviny počulo Staropazovčanov Dostať sa na mapu Európy nebolo v Záhrebe, Belehrade, a mnohých z okolia ľahko. Volejbalistky Jednoty si to Skopje, Sarajeve, Rijeke, Volejbalistky Jednoty dobre začali na európskej scéne... láka táto príťažlivá zaslúžili a teraz budú reprezentoMaribore, Ľubľane... A nie hra v prehadzovaní vať Starú Pazovu, mesto športu a iba v juhoslovanských rámcoch, ale máce družstvo 3 : 0 (25 : 14, 25 : lopty ponad sieť. Jedno je isté, biznisu v oveľa širších, európskych aj v zahraničí, lebo si volejbalisti 21, 25 : 22). Potom v odvete pred že aj v tomto súboji s nemeckým a medzinárodných rozmeroch. Jednoty zmeriavali sily s klubmi viac ako 1 000 domácimi divákmi z Francúzska, Grécka, Belgicka, Poľ- v športovej hale Park vyprevadili PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA ska a Československa. volejbalistky z prímoria rovnakým Rozhodnutie politikov za zele- výsledkom 3 : 0 (25 : 18, 25 : 19, ným stolom, ktorým šport nebol 25 : 17), a tak viac ako zaslúžene pri srdci, zapríčinilo dosť dlhú krí- postúpili do hlavnej fázy tejto euzu obľúbeného volejbalu v Starej rópskej súťaže, tentoraz medzi 18 Pazove. Usilovnosť, vytrvalosť, ba najlepších mužstiev v rámci Chal- STK GUSAR – STK MLADOSŤ 2 : 4 aj sebazaprenie športových pra- lenge Cupu starého kontinentu. S. Medveď rozhodujúcom piatom súpera covníkov po tej nútenej prestávke zdolal 11 : 4.) Nebolo ani trochu ľahko ápas, ktorý sa hral v malej sále priniesli návrat staropazovského prekonať túto, ale i mnohé iné V štvorhre Petrovčania, ako je základnej školy v Stapare, trval to už zvykom, nemali problém. volejbalu do starých koľají. Po prekážky v rámci elitnej súťaže až tri hodiny. Bolo to napínavé Potom sa hrali ešte dve partie tiež účasti v republikovej lige volej- volejbalistiek Srbska. Pazovské balistky Jednoty sa dostali do dievčatá trénujú v skromných stretnutie, v ktorom sa stolní tenisti z po päť setov, keď najprv Turan najkvalitnejšej súťaže v Srbsku. podmienkach v porovnaní s inými Petrovca zahrali so svojimi nervami, rozhodujúci piaty set s Bajčevom Slávu tunajšiemu volejbalu pri- klubmi. Neraz na zápasy vycestujú ale i s nervami tých Petrovčanov, čo prehral 10 : 12. Ťažké víťazstvo na niesli Anna Barnáková-Marićo- v nočných hodinách, noc prespia sledovali tento zápas. konci zabezpečil Miroslav Lomen. Už v prvom stretnutí Lomen nevá, ktorá ešte hrá vo Francúzsku, a ráno dočkajú v autobuse! Ba čo Výsledky: Bajčev – Lomen 3 Jelena Kostićová a iné hráčky, čo viac, musia vynechať aj niektoré čakane prehral. Potom v tvrdých : 1, Katanić – Turan 2 : 3, Milić hrali v rôznych selekciách Srbska. tréningy vo veľmi obsadenej hale súbojoch Turan a Bažík hrali až – Bažík 2 : 3, štvorhra Bajčev / V análoch tohto športu zlatými povedľa trhoviska, uspokojiť sa po päť setov (tak napr. vo štvr- Katanić – Lomen / Turan 0 : 3, písmenami je zapísaná krásna s prípravami na zápasy v nesko- tom sete Bažík s Milićom hral Bajčev – Turan 3 : 2, Balović – tradícia staropazovského volej- rých večerných hodinách. No po výsledok 20 : 18, a potom v Lomen 2 : 3.

balu. Tentoraz pokračuje vďaka nežnejšiemu pohlaviu. Dievčatá zo Sriemu sa začali predstavovať v tom najlepšom svetle. V minulom majstrovskom ročníku dosiahli ďalší veľký úspech, obsadili štvrté miesto vo Wiener Städtische Superligy Srbska, a na základe toho získali vízum na účasť na európskej scéne. Prvú kvalifikačnú časť Pohára Európy úspešne zdolali. V chorvátskom Poreči presvedčivo porazili do-

Hrali tri hodiny

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Strelec sa musí sústrediť

Volejbalistky – naplno

ŠPORTOVÁ TVÁR SRBSKA

To najlepšie, čo máme Oto Filip

kutočne to bolo podujatie na úrovni: aj podľa obsahu, aj podľa zložiek, aj podľa atraktivity, aj podľa počtu športových osobností, ktoré sa na ňom zúčastnili. Športová tvár Srbska – ako by sa metaforicky dali úhrnne pomenovať všetky akcie – bola v tých dňoch od 27. do 29. novembra 2014 skutočne pestrá a krásna, rovnako ako i mladosť, bez ktorej si ju ťažko predstaviť. Dvaja hlavní usporiadatelia: Ministerstvo mládeže a športu a Športový zväz Srbska nielenže dokázali na tom istom mieste – v hale 2 Belehradského veľtrhu zoskupiť takmer deväťdesiat športových odvetvových a štyridsať územných zväzov, ale aj naplno využiť každú minútku. Preto veľtrh mal aj výstavnú, aj ukážkovú, aj tematickú, aj odbornú, no hlavne tú praktickú časť: turnaje a súťaže, bez ktorých by azda stratil časť vlastného šmrncu a tej dynamiky, tak príznačnej pre snahy byť čím lepší, zvíťaziť, dosiahnuť rekord. Bolo pekne vidieť ten elán, s ktorým sa tí mladší púšťali do prezentácie jednotli-

Boli tam aj šermiari

vých športov, tak isto ich obdivné pohľady, akými sa dívali na naše športové legendy: od ministra Vanju Udovičića, cez Predraga Peruničića po Dejana Tomaševića a iných. Minister Udovičić na otvorení hovoril nielen o úspechoch a 26 medailách, ktoré sme tohto roku získali, ale aj o potrebe pestovať šport už na školách, o tom, čo ten pre celkový vývin jednotlivca znamená, taktiež o niektorých úskaliach masových javov, akým je rozmáhajúce sa násilie. Účastníkov v mene hlavného mesta ako hostiteľ privítal vo štvrtok 27. novembra primátor Belehradu Siniša Mali údajmi o tom, čo sa v oblasti infraštruktúry podniká, aby sme prichystaní privítali športovcov počas nadchádzajúcich európskych majstrovstiev v atletike, vodnom póle... Pútavým a atraktívnym podujatím, akým bol veľtrh športu, Belehradský veľtrh postupne začína klásť bodku za tohtoročnou sezónou. A zároveň sa chystať na ďalšie a krajšie.

Na stánku paralympionikov

Minister Vanja Udovičić

Primátor • ŠPORThlavného • mesta Siniša Mali

Dva duely v jednom ringu

Dôležitá je kondička

Časť priestoru vyhradili aj pre stolný tenis

Óda na rovinu, na SNS 2013

Od zajtra nepijeme, 2014

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Divadlo VHV v Petrovci

Negativisti, 2013

Za zrod slovenského divadla v Báčskom Petrovci, ale aj vôbec v Srbsku, sa pokladá 27. august 1866. Vtedy „ochotná Jeden deň, mládež“ zahrala prvé divadelné predstavenie – veselohru Starý vozka 2005 Petra III. Vtedy sa začali napĺňať bohaté dejiny petrovského divadla, ktoré sú poznačené mnohými významnými osobnosťami. V základoch súčasného petrovského ochotníckeho, neskôr aj profesionálneho divadla sú početné združenia, ktoré tuná pôsobili. Patrí sem predovšetkým Petrovský spevokol a divadelná aktivita vtedajších miestnych učiteľov. Z kulturologického hľadiska obdobie po prvej svetovej vojne v novom štáte ešte viac žičilo divadlu. V medzivojnovom období divadlo v Petrovci hrali i predškoláci, žiaci základnej školy, gymnazisti, akademici, dorastenci Sokolskej jednoty, Červeného kríža, členovia Petrovského spevokolu, Kupeckej mládeže, Miestneho odboru Matice slovenskej, Remeselníckeho spolku, Spolku žien... V početných inscenáciách dokopy 21 režisérov zoskupilo nad 200 hercov. V tomto období sa okrem veselohier a drám často uvádzali aj detské a bábkové inscenácie. Slovenské ústredné divadlo založili v Petrovci roku 1948. Svoje trvalé priestory divadelníci získali roku 1956 v budove Domu kultúry. Súčasné pomenovanie Divadlo VHV Petrovec dostalo roku 1968 a od roku 1970 divadelníci v Petrovci usporadúvali i Prehliadku slovenských divadelných súborov. Divadlo v tomto období už stojí na pevných základoch a predstavuje hybnú kultúrnu silu prostredia. V rámci neho vynikajú viacerí režiséri, neskoršie už aj profesionáli, ale aj jedŠtyri svadby na jednom notlivci z mnohopočetného hereckého súboru. V takejto súhre petrovské pohrebe, 2006 divadlo aj na celoštátnych divadelných prehliadkach neraz dosiahlo výnimočné úspechy. Jaroslav Čiep Foto: J. Čiep a viaceré archívy

Divadelné portréty

Balada o škodlivosti tabaku, 2009 Výročné zasadnutie, 2010

Otvorenie vynoveného Klubu VHV, 2010

Tip-top biotop, 2011