Hlas 50 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4625/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 13. 12. 2014 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Mesiac sviatkov

OBZORY

Definovali sa spoločné ciele slovenskej komunity? ŠPORT

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Susedovcom zima pre nespavosť

Z obsahu

13. 12. 2014 | 50 /4625/ Uzávierka čísla: 10. 12. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Teraz už len za jeden koniec 6 Napĺňať odkaz predkov 8 Koncept treba meniť

10 NAŠA TÉMA 11 Zostarnúť nie je umenie – umenie je vyrovnať sa s tým 13 Všetko je Božia vôľa

14 ĽUDIA A DIANIA 14 Oslávili 70. výročie oslobodenia 17 Rozvíjať ekologické povedomie 19 Tancom k humanitárnym skutkom

Už tradičné predvianočné stretnutie s krajanmi prebiehalo 4. decembra podvečer na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. (s. 6)

O. Filip

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Decembrový vejár tém

23 OBZORY 23 Definovali sa spoločné ciele slovenskej komunity? 28 Tohtoročným laureátom je Partick Modiano 30 Neviditeľné a iné fronty

31 KULTÚRA 31 Ako koruna polstoročnej práce 33 Vštepovanie lásky k slovenskej ľudovej pesničke

V jednom z najväčších rybníkov v Európe – v AS Ečka neďaleko Bieleho Blata v týchto dňoch naplno prebieha rybárska žatva, čiže výlov rýb z jazier, uskladňovanie do zimných stánkov a, pravdaže, odbyt. (s. 16) V. Hudec

35 Nezáviďte ochotníkom uznania, toto sú len papiere!

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Aj na Slovensku prázdne tribúny 49 Od Ratkova po Rastinu 48 Jednota a Partizan najlepší Autor titulnej fotografie: Oto Filip

V sobotu 6. decembra v Galérii insitného umenia v Kovačici pri 60. výročí autorkinej maliarskej tvorby bola slávnostne otvorená 66. samostatná výstava prác najstaršej kovačickej insitnej maliarky Alžbety Čížikovej (zľava). (s. 32) A. Chalupová

Editoriál

Bez veľ kých slov

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Foto: O. Filip

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



Sme už v polovici decembra. Čoraz kratšie dni a dlhšie noci striedajú sa ako na bežiacom páse. Akoby sa snažili čím skôr spustiť oponu za rokom 2014. Bez ohľadu na to, či niekomu bude za ním ľúto, alebo či si niekto privoláva jeho skoré ukončenie, aj tak sa na Silvestra definitívne ukončí.

ovedali sme si však: Bez veľkých slov. Teda tak ako obvykle na sklonku kalendárneho roka znovu tu máme začiatok cirkevného roka a advent je pritom prípravné obdobie na vianočné sviatky. Je radostným obdobím, ale adventný čas je príležitosťou i na to, aby človek v tom radostnom očakávaní spomalil svoje životné tempo a zamyslel sa. Možno aj nad tým, čo si predsavzal v tomto roku urobiť a ešte to neukončil, či niekomu niečo sľúbil a v rýchlom životnom kolobehu na sľub zabudol. Súvahy sa robia nielen tie zákonom a dobrými mravmi predpísané v podnikoch, ustanovizniach, občianskych združeniach, ale aj v súkromí, v duši. Ak ešte nikto nezrušil zákaz, tak v čase adventu by sa napriek radostnému očakávaniu nemali organizovať veľké zábavy, svadby a hlučné veselia. V niektorých našich prostrediach na to stále dbajú a aj pravidelné kultúrne podujatia s hlučnou hudbou sa snažia usporiadať pred adventom. Ale veľa toho, čo tradícia nakladá a čoho sa naši starí prísne dodržiavali, už neplatí. Na druhej strane, veď je do konca roka ešte dosť dní na súvahu a ukážky celoročnej práce. A keďže voľné chvíle počas sychravých a chladných decembrových dní je dobre spríjemniť si v spoločnosti, zvykli sme si už na početné koncerty, programy, na ktorých naše kultúrne inštitúcie svojím spôsobom bilancujú. Okrem takých pravidelných – spravidla štefanských, predvianočných či prednovoročných podujatí – do kroniky tohtoročných väčších kultúrnych akcií okrem výberových festivalov v ústrety jubilejnému 50. festivalu Stretnutie v pivnickom pripíšeme si i ďalšie. Napríklad v divadelnej Starej Pazove práve vrcholí 21. memoriál Juraja Ondríka, ktorý vo svojom programe okrem divadelných predstavení ponúka i večierky s literárnou a knižnou prezentáciou. V Kovačici je všetko pripravené na 16. festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí a v jeho repertoári je 13 nových detských skladieb. Pre naše dorastajúce generácie, ktoré prejavujú afinitu k výtvarnému umeniu, je tu pravidelný výtvarný tábor Makovička v Petrovci a pred zimnými prázdninami neuškodí trochu zábavného upevňovania látky zo slovenčiny. Po úspešnom kvíze na pravidelnom 6. seminári pre žiakov v Petrovci nasleduje aj ďalší v Pivnici v organizácii Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Aj keď z médií a z pestrých výkladov na nás útočia výzvy na horúčkovité predvianočné nákupy a darčekové preteky – ktorým asi s ohľadom na reštrikčné vládne opatrenia v dobrej miere odoláme – dúfame, že si užívate príjemné adventné chvíle v kruhu rodiny. Nech vám vydržia a dúfame, že ich obohatí aj toto číslo nášho a vášho týždenníka Hlas ľudu.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  50/4625/ 13. 12. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Deklarácia Michal Ďuga

www.hl.rs

168 HODÍN

Nenaplnené priania Oto Filip

edzi základné medzinárodné dokumenty o ľudských právach patrí Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá 10. decembra 1948 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov. Tento dokument sa stal jednotným štandardom pre všetkých ľudí a všetky národy v oblasti ľudských práv. Mnohé štáty sveta vychádzali a vychádzajú pri tvorbe ústav práve z tohto medzinárodného dokumentu. V týchto dňoch je teda tomu už 66 rokov ako bola Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá. Znepokojuje nás však vyhlásenie pokrajinského ochrancu občanov (ombudsmana) pri pripomínaní tohto výročia, v ktorom sa okrem iného hovorí, že dnes už jednotlivé články deklarácie pôsobia dojmom utópie. K tomu vraj prispievajú početné a neriešené problémy, ktoré, ako napr. nezamestnanosť, korupcia alebo diskriminácia oslabujú dôveru v inštitúcie, podnecujú biedu a nerovnosť, spôsobujú, že sa stáva otáznou spravodlivosť sociálnej starostlivosti, zapríčiňujú tenzie, podnecujú násilenstvo, vyhraňujú rodové členenie a sťažujú uskutočňovanie predovšetkým sociálno-ekonomických práv. Následky toho všetkého pritom pociťujú tí najzraniteľnejší – deti, ženy, starí a v prípade nezamestnanosti mladí do 30 rokov a starší viac ako 50 rokov. Pokrajinský ombudsman pritom považuje za svoj záväzok upozorniť, že strata dôvery v spoločenský systém ochrany ľudských práv je živnou pôdou autokracie a oslabuje podporu demokracii a privádza k čoraz hlbšiemu znehodnocovaniu ľudských práv. Nakoniec, povzbudzuje jednotlivcov, aby s cieľom ochrany svojich práv a záujmov obrátili chrbát inštitúciám a začali uplatňovať súkromné pravdy. Je pritom zarmucujúce, že niektorí občania, aj napriek platnosti tejto deklarácie, porušujú jej nariadenia a správajú sa obmedzujúco k ostatným. Veríme však, že bude čoraz viac takých, ktorí sa správajú k iným práve tak, ako je to rozpísané v spomínanej deklarácii.



koby dažďa beztak nebolo dosť, aj v decembri nás zasahujú ďalšie ľadové sprchy, najmä politické. Zastavenie projektu plynovodu Južná vetva Moskvou je skutočne správou rozčarujúcou: aj pre náš stavebný priemysel, ktorému výstavba mala umožniť práce v hodnote 450 miliónov eur, aj pre obyvateľstvo, ktoré očakávalo energetickú bezpečnosť a ukončenie obáv zo studených radiátorov a spomalenia tempa priemyslu pri každom zostrení ukrajinskej krízy. Na význam energetiky škoda troviť veľa slov. Stačí sa opýtať obyvateľov Boljevca, Majdanpeku, dedín pri Svrljigu alebo Knjaževci, ako im bolo celé tie dni bez elektrického prúdu, vody, vykurovania... Hoci sú problémy vo východnom Srbsku následkom mimoriadnych okolností, predovšetkým ľadového dažďa, to neanuluje význam stabilnej elektroenergetickej sústavy a jej adekvátneho pôsobenia v zimných podmienkach. Otázky týkajúce sa následkov zastavenia projektu Južná vetva boli začiatkom týždňa predmetom telefonických rozhovorov prezidentov Srbska a Ruska Tomislava Nikolića a Vladimira Putina, ako aj premiérov Aleksan-



dra Vučića a Dmitriho Medvedeva. Lebo by trvalé zastavenie dlho očakávaného projektu malo mnohé následky: nielen ekonomické, ale aj politické. A úlohou všetkých úloh je zabezpečiť energetickú stabilitu: nielen pre tento, ale ešte viac pre roky nadchádzajúce. Keďže je december priam uliaty na súvahy, poučenia a odkazy, o jeden sa postaral prezident Tomislav Nikolić slovami, že sa ocitneme pred voľbou buď Kosovo, buď Európa, presnejšie, že nám Brusel bude žiadať, aby sme uznali Kosovo ako podmienku vstupu do Európskej únie. O pár dní neskoršie, počas návštevy Krupnja a odovzdávania kľúčov novovybudovaných domov postihnutým záplavami, premiér Aleksandar Vučić podotkol, že sa Srbsko nezrieka ani svojej európskej cesty, ani svojej územnej zvrchovanosti. To svojím vyhlásením potvrdil aj prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Ivica Dačić, keď v nedeľu vyhlásil, že Európa úradne nežiadala od Srbska, aby uznalo Kosovo. Deň neskoršie v pondelok v belehradskom rozhovore s poslancom nemeckého Bundestagu Nilson Anenom, šéf našej diplomacie, tlmočil očakávanie, že Nemecko

pozitívne zhodnotí politiku vlády na realizácii vnútorných reforiem, účasť v dialógu s Prištinou a prínos k stabilizácii regiónu. Anen nášmu ministrovi blahoželal k preberaniu predsedania OBSE, vyzdvihujúc, že je to prejav rastúcej dôvery členov OBSE k Srbsku. Aj na stretnutí premiéra Aleksandra Vučića s nemeckým poslancom Nils Anen sa pozitívne zmienil o úsilí Srbska splniť kritériá na pristúpenie Európskej únii, ktorých následkom sú značne zveľadené vzťahy v regióne. Napriek všetkým týmto slovám, ako aj konštatovaniu vedúceho delegácie EÚ v Srbsku Michaela Davenporta, že sa rokovania Srbska a Európskej únie nezastavili a že je ten proces aktívny a dynamický, jasné je, že predsa možno cítiť isté tiene a odtiene vzťahov veľkých na našej eurointegrácii. Preto aj otvorenie jednotlivých kapitol Európskou radou na základe odporúčania Komisie skôr možno očakávať v budúcom roku, než v tomto decembri. K prekvapeniu by azda mohlo dôjsť, len keby sa rýchlo dosiahol ďalší pokrok v kapitole 35, vzťahujúcej sa na normalizáciu vzťahov Belehradu a Prištiny. A v to ťažko dúfať za ten krátky čas. Dni plynú, aj my s nimi. Podstatná je však nádej. I poznanie, že kde niet poriadku, všetko ide do úpadku.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PhDr. HANA HUBÁČKOVÁ, MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ ČESKEJ REPUBLIKY

Zaujímavá etapa Oto Filip

– V mene Odboru spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ českého MZV ste účinkovali na seminári V4 venovanom prístupovej kapitole 31… – Uvedený seminár organizovala slovenská ambasáda, čo si veľmi cením. Zúčastnili sa v ňom predstavitelia všetkých štátov Vyšehradskej štvorky, čo je, nazdá-

Informačno-politický týždenník

vam sa, celkom dôležitý politický odkaz Srbsku. Zaoberali sme sa tým, čo znamená spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie, ako aj jej spoločná bezpečnostná a obranná politika. Čiže otázkami, akým spôsobom naše krajiny v týchto dvoch oblastiach pôsobia, čo sme sa počas obdobia nášho členstva v únii o nich naučili, ako aj o tom, ktoré skúsenosti z nich môžeme v tejto

chvíli preniesť Srbsku. Snáď to bude pre našich srbských kolegov užitočné, pretože je vaša krajina v pomerne zaujímavej etape príprav na otváranie kapitol a rokovaní o pristúpení k únii a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika je jednou z tém, ktoré sa budú negociovať. To, čomu tiež treba venovať väčšiu pozornosť, sú i metódy práce, čiže to, ako uspôsobiť administratívu štátu, napríklad Ministerstvo zahraničných vecí a Ministerstvo obrany na to, aby boli v uvedených dvoch oblastiach pripravení k plnej účasti. • TÝŽDEŇ •

K ŠTARTU TRETEJ ZOSTAVY NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Teraz už len za jeden koniec Juraj Bartoš

stredu 10. decembra, keď vznikal tento text (predpoludním), v Báčskom Petrovci sa (asi) uskutočnila 2. schôdza Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (popoludní). Na rokovacom programe čerstvej tretej zostavy Rady sa ocitli predbežne navrhnuté dva body: schválenie zápisnice z jej 1. schôdze (konala sa hneď po ustanovujúcej schôdzi 21. novembra 2014 v Novom Sade) a prijatie nového Štatútu. Nevieme, v akom ovzduší prebiehala schôdza v Petrovci, je ale pomerne známe, ako to vyzeralo na ustanovujúcej a prvej pracovnej schôdzi, ako i v období tzv. predvolebnej kampane. Nemienime na tomto mieste vyťahovať z povrchu kalnej vody špinavé prádlo. Chceme vrhnúť pohľad na aktuálne zloženie NRSNM a čiastočne ho porovnať s predchádzajúcim, s dôrazom na potrebu nechať bokom všetko, čo bolo predtým, a usmerniť sily na to, čo najviac potrebujeme: na činorodú a transparentnú činnosť NRSNM, jej orgánov a telies. Vieme, že o 29 „kresiel“ v Rade sa uchádzalo zo 120 kandidátov (až z piatich kandidačných listín), avšak pre nehatenú prácu najvyššieho fóra Slovákov v Srbsku je mimoriadne dôležité, aby všetci členovia Rady mali na zreteli skutočnosť, že sú všetci rovnoprávni, bez ohľadu na to, či vo voľbách boli na listine Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová, ktorá dostala 10 mandátov, Slováci vpred! – Pavel Surový (9), Matica slovenská – Za slovenskosť (6), Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna (3) alebo Slovenská strana – Ján Paul (1). Všetci majú rovnakú „váhu“, odhliadnuc trebárs od skutočnosti, či sú v Rade staroosadlíci (a teda konzumujú už tretie mandátové obdobie), či sú jej členmi druhý raz alebo práve debutujú. Sú rovnoprávni bez ohľadu na • TÝŽDEŇ •

skutočnosť, či sa medzičasom oddali „umeniu prelietania“ z jedného (politického či záujmového) „tábora“ do druhého / tretieho). To, či sú členmi jednotlivých politických strán (a značný počet je), by taktiež nemala a nesmela byť prekážka pre ich pôsobenie v Rade s jediným cieľom: maximálne nasadiť všetky možné, predovšetkým odborné kapacity v záujme ich kvalitného pôsobenia v NRSNM a/lebo v jej orgánoch či telesách. Kameňom úrazu predovšetkým prvej zostavy NRSNM (naj-

je opäť z Báčskeho Petrovca (teraz je ich navlas rovnako ako v predchádzajúcom období, teda 7), rovnaký počet členov (teraz) majú Kysáč a Hložany (3, predtým Kysáč 2 a Hložany 1), nasledujú Nový Sad (2, toľko mal aj v uplynulom mandátovom období) a Selenča (1, predtým tiež 1); „svojich predstaviteľov“ v Rade teraz nemajú báčske prostredia Pivnica (predtým 2) a Kulpín (predtým 1). Pokiaľ ide o Banát, „zastúpené sú len: Kovačica (4 členovia, oproti 5, koľko ich bolo v predchádza-

Novozvolená NRSNM: Komu zveríme žezlo predsedu? (Foto: J. Pániková)

mä pred voľbami, ale aj počas jej pôsobenia) bolo teritoriálne zastúpenie troch regiónov. Nebolo toľko „dôležité“, kto je v akej miere v tej-ktorej oblasti, ktorými sa Rada zaoberá, kompetentný, koľko bolo „významné“ to, v akej miere sú „zastúpení“ Slováci žijúci v Báčke, Banáte a Srieme. Takže si najprv posvietime na tieto súvislosti. V aktuálnom zložení zase najviac členov Rady prichádza z Báčky (16, rovnaký počet tento región mal aj v období 2010 – 2014), potom z Banátu (7, predtým až 10), Sriemu (5, predtým 3) a jeden člen je z Belehradu (hlavné mesto Srbska „predstaviteľa“ nemalo). Keď ide o „zastúpenie“ jednotlivých prostredí, možno skonštatovať, že tradične najviac členov Rady

júcom období) a Padina (3 – 3), pokým z Aradáča teraz členovia Rady nie sú. Sriem sa v aktuálnej štruktúre podieľa takto: Stará Pazova (4 členovia – oproti doterajším 3), a Petrovaradín (1, predtým – nikto); konečne, v Rade je 1 člen z Belehradu. V terajšom zložení Rady nie sú členovia zo Šídu, Erdevíka, Báčskej Palanky, nehovoriac o Laliti, Hajdušici, Jánošíku, Ľube a iných, čo menších, čo vzdialenejších prostredí. Podstatne dôležitejšia než teritoriálna príslušnosť je nesporne odbornosť členov NRSNM. Žiaľ, z rozhodnutia Republikovej volebnej komisie o pridelení mandátov členom NRSNM nie je jednoznačne zrejmá úroveň vzdelania ani profesijné skúsenosti aktuálneho mančaftu

Rady. Tak napríklad kvitujeme až troch ekonómov, ibaže dvaja z nich sú „diplomovaní“, jedna nie je a jeden má aj kvalifikáciu informatik; sú tu tiež dvaja novinári (avšak ani jeden nevyštudoval žurnalistiku, ani neukončil žiadnu vysokú školu). Najviac je profesorov, a to: fyziky (2), slovenského jazyka (2), triednej výučby (2), telovýchovy (1), dejepisu (1), srbského jazyka a literatúry (1), informatiky (1) a tu sú aj dve lekárky. Z ostatných profesijných a vzdelanostných profilov sa uvádzajú (vždy len raz): diplomovaná pedagogička, kunsthistorička, elektrotechnik energetiky, koordinátor pre ľudské a menšinové práva, diplomovaný režisér, diplomovaný právnik, organizátor kultúrnych aktivít, farár, diplomovaný elektrotechnik, riaditeľ obecnej televízie, farmaceutická technička a podnikateľ. K čiastočnému porovnaniu dodáme, že v období 2010 – 2014 v zložení NRSNM bolo až osem riaditeľov základných a stredných škôl a iných ustanovizní, ako aj tri osoby na postoch predsedov matičných organizácií a spolkov. Stará čínska múdrosť, ktorej autorstvo spravidla pripisujú chýrečnému štátnikovi Mao Ce-tungovi, znie v slovenčine asi takto: Nie je dôležité, akej farby je mačka, dôležité je, aby chytila myš. Uplatnené na pozorovanú tému mohla by znieť: Nie je dôležité, ktorej farby je ktorý člen NRSNM, ktorej politickej strane venoval svoje srdce, je však absolútne dôležité, aby celým srdcom a najmä rozumom pracoval v prospech NRSNM a teda i slovenskej menšiny v Srbsku. S vedomím, že nikto nie je nenahraditeľný a že (aj) tí, ktorí za nich hlasovali, rátajú nielen s ich maximálnymi výkonmi, ale (a najmä) so zviditeľňovaním vlastnej činnosti, ktorá sa nekončí iba zverejnením Štatútu NRSNM na jej webovej stránke. A že im teda prichodí ťahať za jeden – ten istý – koniec.

50/4625/ 13. 12. 2014

Týždeň Z TRADIČNÉHO PREDVIANOČNÉHO STRETNUTIA S KRAJANMI NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Napĺňať odkaz predkov Oto Filip

ekná, svojrázna a na nezaplatenie bodka takmer na záver roka. Chvíle potešenia a radosti v očakávaní nadchádzajúcich sviatkov, najmä Vianoc. Spôsobili ich už tradičné predvianočné stretnutie veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Jána Varša, jeho manželky Dr. Viery Varšovej a pracovníkov veľvyslanectva s početnými zástupcami slovenskej komunity: novozvolenými členmi NRSNM, predstaviteľmi Matice slovenskej v Srbsku, našej cirkvi, lokálnych samospráv, inštitúcií a organizácií… Prebiehalo 4. decembra v miestnostiach slovenského Zastupiteľského úradu v Novom Belehrade. Úprimný, zo srdca hovorený prejav k početným účastníkom predvianočnej recepcie veľvyslanec Varšo tematicky rozčlenil na štyri bloky. V prvom sa sústredil na celý rad jubileí, významne ovplyvňujúcich nielen dejiny, vývoj a perspektívy Slovenska, ale aj naše vzájomné vzťahy: od stého výročia vypuknutia 1. svetovej vojny, na konci ktorej vznikla Československá republika, cez 70. výročie Slovenského národného povstania, po 17. november 1989, keď sa český a slovenský ľud po-

stavili proti totalitnému režimu v prospech pluralistickej demokracie, slobody, reforiem. Úsilie nebolo márne: pätnásť rokov po zamatovej revolúcii, 1. mája 2004 sa Slovensko stalo členom Európskej únie a NATO, v roku 2009 aj eurozóny. A čo iné kvitovať o vzájomných vzťahoch Bratislavy a Belehradu než to, že sú históriou overené a preverené, priateľské a nadštandardné, bez otvorených Z predvianočného štvrtkového podvečera otázok, no poznačené i potrebou dostať ich hospodársky Dunaji pobudla podpredsedníčka segment na úroveň veľkého poli- vlády a ministerka stavebníctva, tického potenciálu. Azda najná- dopravy a infraštruktúry Zorana zornejším dokladom ich kvality sú Mihajlovićová... Významný prínos k uvedeným pravidelné medzištátne stretnutia a návštevy na najvyššej vládnej, vzťahom poskytuje aj naša koministerskej a iných úrovniach: munita, obývajúca vojvodinské v januári u nás pobudol premiér priestory približne dvestosedemRobert Fico, v máji podpredseda desiat rokov. Dr. Varšo jej predstavivlády a minister zahraničných vecí teľom, v prvom rade pilierom, ako a európskych záležitostí Miroslav sú škola, Matica, cirkev, NárodnostLajčák, na sklonku októbra Brati- ná rada, tiež všetkým iným, ktorí slavu navštívil náš podpredseda akýmkoľvek spôsobom nezištne vlády a minister zahraničných pôsobia v záujme a v prospech vecí Ivica Dačić, v prvý decem- slovenskosti ďakoval za takúto brový deň na zasadaní Zmiešanej prácu a aktivity. Následne prečítal komisie pre hospodársku spolu- blahoprajný list zaslaný podpredprácu dvoch krajín v krásavici na sedom vlády Slovenska Mirosla-

Z LISTU MIROSLAVA LAJČÁKA

Konštruktívne a súdržne

ist, ktorým Miroslav Lajčák, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, zablahoželal Anne Tomanovej-Makanovej k opätovnému zvoleniu do funkcie predsedníčky Národnostnej rady a ktorým všetkým našim činiteľom a členom Národnostnej rady praje veľa úspechov, osobne prečítal na predvianočnej recepcii veľvyslanec Ján Varšo. Vyjadruje v ňom ubezpečenie, že Slovensko aj naďalej bude podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu

www.hl.rs

Slovákov žijúcich v Srbsku. „Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí i Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbskej republike budú tiež pokračovať v úzkej spolupráci s Národnostnou radou a ďalšími inštitúciami pri napĺňaní Vášho poslania k slovenskej komunite,“ zo svojho postu sľubuje Miroslav Lajčák. Ako dobrú východiskovú základňu v tomto smere podpredseda Lajčák uvádza závery z konferencie Slováci a Srbi – história a súčasnosť, na ktorej sa aj sám v máji zúčastnil. „Potešilo ma najmä, že ju spo-

Informačno-politický týždenník

ločne organizovali Národnostná rada, Matica slovenská v Srbsku a Slovenská evanjelická cirkev augsburského vyznania. Verím, že Národnostná rada bude naďalej tmeliacim činiteľom, ktorý bude vo svojej činnosti materializovať bohatú studnicu inšpirácií a podnetov zo škôl, cirkvi a spolkov i kultúrno-umeleckých združení v rámci Matice slovenskej.“ „Veľmi ma poteší, keď sa pre novozvolenú Národnostnú radu a všetkých jej 29 členov stane napĺňanie tohto zákonného mandátu pre zachovávanie a rozvíjanie slo-

vom Lajčákom opätovne zvolenej predsedníčke Národnostnej rady Anne Tomanovej-Makanovej, ako i novozvoleným členom rady. Týmto uzavrel tretí blok, po ktorom nasledoval ten štvrtý: bohatá a pestrá ponuka slovenských jedál a slovenských nápojov. Sprevádzaná úprimným želaním hostiteľov, aby sa nám všetkým splnilo to, čo si prajeme, a čo očakávame. A keďže je na našich pleciach napĺňanie odkazu predkov, Dr. Varšo nám na záver príhovoru poprial, aby sme s ním naďalej spoločne napredovali, v pozitívnom a konštruktívnom zmysle ho rozvíjali. venskej identity v Srbsku hlavnou prioritou a pod Vaším vedením sa bude vykonávať konštruktívne a súdržne v duchu odkazu Vašich predkov.“ Záverom svojho listu podpredseda Lajčák ubezpečuje opätovne zvolenú predsedníčku Národnostnej rady, ale aj všetkých nás, že aj v súčasnosti, keď Srbsko prechádza dôležitou etapou transformácie spoločnosti, s cieľom integrovať sa do Európskej únie, Slovenská republika bude v rámci svojich možností aj naďalej materiálne a morálne podporovať projekty na zachovanie a rozvíjanie slovenského povedomia, ktoré prispievajú k prezentácii slovenských tradícií v multietnickom Srbsku. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Najnovšie trendy

Následky

tým jasným a všadeprítomným nebezpečenstvom sa možno stretnúť na každom kroku. Úplatkárstvo alebo skutočná pliaga spoločnosti. Povráva sa, že je staré ako svet a že k jeho najvernejším spojencom patrí tajomstvo. To využívanie a zneužívanie verejnej moci alebo i prostriedkov iných (úplatky, dary) na súkromné účely je natoľko rozšírene, že ťažko nájsť oblasť, v ktorej ho nieto. Rozmery teda má rôzne: natoľko zamorilo všetko, že je skôr pravidlom ako výnimkou. Systém mravných hodnôt zlyháva na každom kroku. Pri nástupe do autobusu belehradskej mestskej hromadnej dopravy sprievodca na otázku, či sa možno jednu zástavku zviesť bez platenia 72 dinárov, odpovedá celkom vážne: „Samozrejme. Jedna zástavka – jedno pivo alebo • TÝŽDEŇ •

(V budúcom čísle: Pred otváraním kapitol)

Oto Filip jedna káva…“ Nie tak dávno, keď ešte v obehu boli mesačné dopravné preukazy, ktoré, v závislosti od relácie, podniky platili pár tisíc dinárov, tieto sa na belehradskom Zelenom venci dali kúpiť azda za trojnásobne menšiu cenu. Kupujúci a pasažieri takmer nemohli prejsť tých niekoľko desiatok metrov bez toho, aby ich aspoň niekoľko predávajúcich nepristavilo. Preukazy predávali nielen zamestnanci podnikov, ale omnoho viac tí iní. Bolo nad slnko jasné, že každý zrejme mal kanály, ako sa k nim dostať. Aj to je korupcia. Nie síce veľká, no takmer rovnako nebezpečná, lebo sa hlboko zakorenila v spoločnosti a do súčasnosti. To, o čom sa málo uvažuje, je, že na jej následky doplácame všetci. Západniari to pekne vystihli obrazným prirovnaním: niet žiadneho obedu zdarma. Lebo platenie kedy-tedy príde na rad.

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

vplývali aj na to, že by v súčasnom referende účinkovalo viac našich obyvateľov ako predtým: približne sedemdesiat percent. O čosi viac než polovica respondentov očakáva nové podmienky počas procesu pristúpenia, no stúpa aj počet anketovaných, ktorí si myslia, že sa obídeme bez nich. Každý tretí občan by sa rád dozvedel čosi viac o efektoch začlenenia do únie z aspektu hospodárskej situácie a štandardu,

tiež o tom, ako v súčasnosti žijú občania v jej členských štátoch. Keď ide o tých, ktorí členstvo v únii nepodporujú, takýto svoj postoj predovšetkým zdôvodňujú obavami z ďalších podmieňovaní a nátlakov, tiež z chudoby alebo straty zvrchovanosti. Podľa názoru takmer dvoch z troch občanov poľnohospodárstvo je prvé na súpiske priorít z oblastí, ktoré potrebujú pomoc únie. Za ním nasleduje zdravotníctvo (42 percent), ako aj rozvoj chudobných regiónov (40 percent). Na rozdiel od viacerých prieskumov prebiehajúcich predtým, v Srbsku stúpa povedomie týkajúce sa európskych programov pomoci. Je to v prvom rade následok

Ďuro Varga

apriek všetkým dianiam, dilemám, otáznikom, výpočtom a prepočtom a množstve toho, čo sa v súvislosti s našou európskou integráciou práve skloňuje a deje, táto stále zostáva našou základnou strategickou, nielen zahraničnopolitickou orientáciou. A je to dobre. V zásade to tak vnímajú aj občania, svedectvom čoho sú pravidelné prieskumy verejnej mienky. Posledné z nich prezentovala agentúra TNS Medium Galup 1. decembra v Belehrade. Prebiehalo od 24. do 30. septembra na vzorke 1 241 dospelých osôb. Podľa neho členstvo Srbska v Európskej únii podporuje 57 percent občanov, kým 47 percent má generálne pozitívny postoj k nej. Ak by sa referendum o pristúpení konalo dnes, tak by za členstvo v EÚ hlasovalo 53 percent občanov, kým by proti bolo 28 percent. Očakávania, že sa život stane lepším, ako aj začiatok rokovaní v januári 2014

pomoci, ktorú nám Európska únia poskytla počas májových záplav a po nich. Preto aj na otázku, ktorý medzinárodný partner najviac pomáha pri odstránení následkov záplav a obnovení postihnutých oblastí, najväčší počet občanov, 35 percent, odpovedalo, že je to práve únia. Počas spomínaného prieskumu polovica našich občanov tlmočila očakávanie, že sa Srbsko stane členom Európskej únie počas budúcich šesť až desať rokov, kým približne každý piaty anketovaný bol toho názoru, že sa to nestane nikdy. Keď ide o dialóg Belehradu a Prištiny podporuje ho 58 percent občanov, čo je asi toľko, koľko bolo i pri predošlých prieskumoch. Komentujúc výsledky najnovších ukazovateľov európskej orientácie občanov Srbska, vedúci delegácie Európskej únie v Srbsku Michael Davenport zhodnotil ako posmeľujúci rast pozitívneho trendu všeobecných názorov našich občanov na Európsku úniu.

50/4625/ 13. 12. 2014

Týždeň ROZHOVORY A STRETNUTIA: SINIŠA LAZIĆ, RIADITEĽ FONDU EURÓPSKE ZÁLEŽITOSTI

Koncept treba meniť Oto Filip

alé a stredné podniky v hospodárstve Európskej únie zamestnávajú dve tretiny ľudí a vytvára sa v nich okolo šesťdesiat percent hrubého domáceho produktu členov únie. O tom, ako posilniť tento segment nášho hospodárstva, rokovalo sa na nedávnej konferencii, ktorú v Zhromaždení APV spoločne usporiadali Záručný fond APV a Fond Európske záležitosti. Pri tej príležitosti sa konal i rozhovor s prvou osobnosťou pokrajinského Fondu Európske záležitosti Sinišom Lazićom o viacerých aktuálnych ekonomických trendoch. – Nielen povolaním, ale i viacerými funkciami, ktoré ste doteraz zastávali, mali ste príležitosť vhĺbiť sa do sveta ekonomiky. Ako sa dívate na jej dnešné smerovanie? – Stav je celkovo taký, že len prostredníctvom verejných prác a tých, ktoré sa opierajú o ne, ako aj o financovanie z rozpočtu, prakticky máme možnosť čosi realizovať, pracovne

sa angažovať. Akoby konkurencie a trhu vôbec nebolo. Náš trh je síce otvorený, no naše podniky sú dosť slabé na to, aby mohli úspešne vystupovať a presadiť sa úspešne na

medzinárodnom trhu. – Potrebné sú teda zmeny? – Myslím si, že koncept, ktorý platil v uplynulých rokoch, možno až v celom desaťročí, a keď podstatou stratégie bolo lákať zahraničné investície a investorov k nám, na tieto priestory, musíme meniť. Ten proces musíme teda obrátiť. Čiže upriamiť sa všetkými silami na to, aby sme našu výrobu zinternacionalizovali. Tým

v prvom rade mám na zreteli potrebu zvýšiť jej konkurencieschopnosť, čo je nevyhnutné, aby sa dostala a obstála na trhoch Európskej únie, mala tam svoje miesto. Je to opatrenie s prívlastkom nevyhnutné. Ak sa my angažujeme len na tom, aby sme za každú cenu lákali zahraničné investície, a pritom súbežne nerobíme na tom, aby sme naše produkty viac exportovali do cudziny, nazdávam sa, že to nie je dobrá cesta. – Žiada si to i isté ozrejmenie... – Možno si všimnúť, že sa veľké investície spravidla koncentrujú vo veľkých mestách. Je celkom jasné, že sa investori upriamujú na Belehrad, kde je s okolím pár miliónov spotrebiteľov, alebo na Nový Sad, kde je tých spotrebiteľov približne pol milióna, alebo dokonca, ak zoberieme do úvahy celú Vojvodinu, do dvoch miliónov. Keď sa vklady koncentrujú na malom priestore veľkých miest, to znamená, že iné oblasti zostávajú ponechané napospas osudu. – Čo doteraz rozhodovalo o vkladoch?

SVET V ROKU 2014 (1)

Od zlého k horšiemu O. Filip

ptimistom to zase nevyšlo. Namiesto upokojenia prichádzalo znepokojenie, takže riadne rozháraný svet počas uplynulých dvanástich mesiacov poskytoval ozaj zriedkavo príležitosti spokojne si vydýchnuť nad tým, čo bolo. O to však bolo viac chvíľ, keď sme si pripomínali nejednu skazu, ktorú rok, ktorý postupne odpisujeme, lifroval ani na bežiacom páse. Zrejme sa mýlili mnohí, čo sa nádejali, že sa pripomínanie stého výročia začiatku prvej svetovej vojny stane výstrahou pred vojnami, zrážkami a súbojmi novými. Veď sa opäť málokto dokázal úspešne postaviť proti zlu, ktorého bolo až-až. Natoľko, že na mnohých svetových rovnobežkách pretekalo z pohárov trpezlivosti takmer deň čo deň.

www.hl.rs

Ukrajina a ebola, naštrbené vzťahy veľkých a vplyvných, letecké a iné katastrofy... Nebolo mesiaca, azda ani týždňa, na konto ktorého by sa dalo povedať, že by bol lepší, než ten predošlý. Jeden z tragických náznakov toho, aký by mohol byť prichádzajúci rok 2014, vznikol v posledný decembrový deň roku 2013, keď v dvoch bombových útokoch v ruskom Volgograde zahynulo približne štyridsať osôb. Teroristi šli z Kaukazu. V polovici januára 2014 sa Izrael rozlúčil so svojím expremiérom Arielom Šaronom, staviteľom politiky, ktorý predtým ako skonal vo veku 85 rokov, bol celých osem rokov v kóme. V druhej polovici prvého tohtoročného mesiaca sa Ukrajina zase stáva stredobodom svetovej pozornosti: násilné strety polície a demonštrantov v Kyjeve 19. januára boli najsilnejšie od novembra 2013, aby koncom

Informačno-politický týždenník

januára pri konfliktoch ukrajinských demonštrantov s políciou padli i prvé obete. V tom čase Európska únia a USA volajú po ukončení násilia a po vystupňovaní sporov ukrajinská opozícia odmietla 25. januára ponuku prezidenta Viktora Janukovyča, aby viedla vládu. Tri dni pred koncom januára prezident Ukrajiny prijal demisiu premiéra Mikolu Azarova. Nevyriešilo sa však vtedy veľa toho: na strane jednej ruský prezident Vladimir Putin nariadil splniť dohodu s Ukrajinou o úvere a zlacnení plynu, na tej druhej sa viaceré západné a iné mocnosti na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa konala 1. februára, nevedeli dohodnúť na riešení súčasnej napätej situácie na Ukrajine. Na rozhraní januára a februára prezident Janukovyč podpísal Zákon o amnestii pre demonštrantov a aby

– Príčiny, prečo ktosi prišiel k nám investovať, možno hľadať v úrovni infraštruktúrnych vybavení, v povahe trhu, v jeho schopnosti prijať istý produkt. Opakujem, že sa musí meniť koncept výroby, posilniť malý a stredný biznis. Na štáte je záväzok vytvárať také podnikateľské ovzdušie, v ktorom sa malé a stredné podniky ľahšie dostanú k potrebným, najmä obratovým prostriedkom. – Pri tej pomoci ide len o peniaze? – Nejde len o tieto. Možno im pomôcť s hradením časti nákladov na prepravu, ale niektorých iných zložiek výroby, ktoré ju doposiaľ zaťažujú, čo tiež znamená pomoc. To je pár hlavných smerníc. Musíme sa zbaviť konceptu, ktorý možno bol uplatniteľný od roku 2000 po rok 2008, keď sa začala globálna hospodárska kríza. Odvtedy sme mali mať nový ekonomický prístup k našej vnútornej ekonomike. Jeho podstatou mala byť pomoc malému a strednému biznisu v záujme zvýšenia a vyrovnania zahraničnoobchodnej výmeny s medzinárodným spoločenstvom. To sa však nekonalo, takže sú jedným z následkov nezladené bilancie v tejto sfére. Taktiež skutočnosť, že nevznikal dostatočný počet nových pracovných príležitostí. všetko bolo ešte komplikovanejšie, začali sa objavovať trhliny v radoch ukrajinskej opozície. Osemnásty február sa zapísal ako najkrvavejší deň dovtedy v Kyjeve, keďže o život vtedy prišlo 25 ľudí. Napriek uzavretiu dočasného prímeria 19. januára medzi Janukovyčom a opozíciou, dráma nabrala na intenzite – do Kyjeva sa vrátila vojna a začali pribúdať desiatky mŕtvych. Široké protestné hnutie konečne vyústilo v pád režimu. Na konci februára je zvrhnutý prezident Viktor Janukovyč, ktorý odišiel na Krym, a zároveň bolo oznámené, že sa prezidentské voľby budú konať 25. mája. Ako sa i očakávalo, Moskva spochybnila novú moc v Kyjeve. Ďalšou fázou drámy sa rýchlo stal Krym, kde začalo silnieť volanie po návrate do Ruska. Podľa niektorých otázka, čí je, je stará rovnako ako samotný Krym: civilizačne ho pozdvihli Gréci, meno mu dali Tatári, obývajú ho prevažne Rusi, na papieri patrí Ukrajincom... (V budúcom čísle: Prekresľovanie mapy) • TÝŽDEŇ •

ZMLUVY PRE OBCE A ZDRUŽENIA OBČANOV

Bezpečnosť a zveľadenie IT sektoru Jasmina Pániková

okrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť v týchto dňoch realizuje konkurzy určené pre lokálne samosprávy, združenia občanov, malé a stredné podniky. Zmluvy, ktoré v piatok 5. decembra podpísali s predstaviteľmi obcí a civilného sektoru, majú za cieľ zveľadenie a rozvoj elektronických komunikácií a informačnej spoločnosti. Hodnota vo výške viac ako 23 miliónov dinárov je určená na zabezpečenie videokontroly v 34 vojvodinských školách a na 23 križovatkách, ako aj hotspot lokalít, čiže lokalít s bezplatným bezdrôtovým internetom, a túto možnosť tentoraz využije 23 lokálnych samospráv. Pre civilný sektor je vyčlenené menej prostriedkov – 6 miliónov dinárov, ktoré 42 združení občanov využijú na organizovanie konferencií alebo iných druhov edukácie občanov v oblasti elektronických komunikácií. Jednou z 23 obcí je aj Báčskopetrovská obec. Predseda

obce Pavel Marčok pre náš týždenník vyhlásil, že už dva roky pracujú na tom, aby v celej obci zabezpečili lokality s bezplatným bezdrôtovým internetom, čo sa im aj podarilo. „Tentoraz sme sa rozhodli pre videokontrolu v školách, a to v tých, v ktorých sme s touto prácou začali alebo tam, kde ho vôbec nebolo, akou je základná škola v Hložanoch. Týmto sme uzavreli túto prácu, teda všetky školy v našej obci majú vide- – Projektom k väčšej bezpečnosti v celej okontrolu, ktorá je, obci, – poznamenal predseda Pavel Marčok. samozrejme, dôležitá pre bezpečnosť detí. Ďalším piatich fáz a predstavuje novú projektom je videokontrola na úroveň bezpečnosti pre všetkých vchode a východe z dedín a do- občanov našej obce,“ povedal zor sa bude konať v policajnej Pavel Marčok. Prostriedky na realizáciu stanici v Báčskom Petrovci. Je to zložitejší projekt, pozostáva z projektov dostali aj združenia

občanov. Úspech v tomto konkurze malo aj združenie občanov Mládežnícky klub Obce Stará Pazova, ktorý získal prostriedky vo výške 80-tisíc dinárov. Člen združenia Miroslav Kožík nám povedal, že tieto prostriedky využijú na organizáciu dielní na tému Bezpečnosť na internete a sociálnych sieťach a projekt plánujú zrealizovať už v týchto dňoch. Prostriedky dostal aj Obecný mládežnícky parlament v Báčskom Petrovci. Týmto projektom zrealizujú školenie učiteľov v oblasti multimediálnych výdobytkov, presnejšie, ako tieto výdobytky uplatniť vo vyučovacích hodinách. Školenie bude prebiehať od februára budúceho roku, a to vo všetkých školách Báčskopetrovskej obce. Rezortný tajomník Miroslav Vasin zahlásil, že v nadchádzajúcich dňoch bude zrealizované aj podpisovanie ďalších zmlúv, a to v oblasti turizmu, priemyslu a prostriedky sú zabezpečené aj pre zhruba 200 mikro-, malých a stredných podnikov.

ného významu i návrh týkajúci sa reprezentačných združení v oblasti kultúry. Rozhorčenie v Rade a radoch kultúrnych dejateľov vyvolalo aj odmietnutie návrhu smerujúce k zníženiu počtu uznaní za špičkový prínos do národnej kultúry a sprísneniu kritérií. Kritické tóny zazneli aj z radov kultúrnych pracovníkov. Združenie filmových pracovníkov Srbska sa ozvalo oznámením. V ňom dáva najavo, že je šokované skutočnosťou, že v predbežnom návrhu Zákona je vymazaný pojem kinematografie (kinematografická tvorba a kinematografická činnosť) a namiesto neho sa uvádza „úplne abstraktný a neurčitý pojem“ audiovizuálna činnosť (bez podrobnejšieho určenia). Baletní umelci zazlievajú Ministerstvu, že v budúcom Zákone namiesto jasne vyhraneného pojmu balet bude figurovať všeobecný pojem – tanec. Podľa nich „je neprípustné

vynechanie termínu balet ako špecifickej kultúrnej oblasti“. O to skôr, že Zákon osobitne kvituje pojmy pantomíma a cirkus. „Eskiváž“ skutočnej živej, čiže priamej diskusie s tvorcami kultúrnych obsahov zo strany Ministerstva kultúry a informovania vyznieva ako eskamotáž, teda artistický výkon bazírujúci na oklamaní zmyslov divákov. Ako zámer, ktorý má vo verejnosti vytvoriť predstavu o skutočnom záujme Ministerstva vylepšiť existujúci Zákon o kultúre. Zamietnutím podstatných pripomienok a návrhov, ktoré vzišli priamo na základe praxe a odbornosti ľudí pôsobiacich na pôde kultúry, verejnosti sa proste vnucuje celkom odlišný záver. Najmä s ohľadom na skutočnosť, že všetky budúce parciálne dokumenty, ktoré regulujú jednotlivé špecifické oblasti kultúry, budú vyplývať práveže zo strešného Zákona o kultúre...

POZNÁMKA

Kultúr(n)e zaucho Juraj Bartoš

rinajmenšom neobvyklé rozhodnutie Ministerstva kultúry a informovania (ďalej: Ministerstvo), podľa ktorého sa verejné debaty týkajúce sa predbežného návrhu na zmeny a doplnky Zákona o kultúre (ďalej: Zákon) nemôžu nahrávať a nezúčastnia sa na nich rezortný minister ani štátni tajomníci, lež budú pri tom právnici, vyvolalo rozhorčenie (časti) kultúrnej verejnosti v Srbsku. Olej na ohník nespokojnosti dolial aj pokyn z ministerstva, aby zainteresované subjekty svoje návrhy na zmeny a doplnky zákona posielali formou e-mailov na webovú stránku rezortného • TÝŽDEŇ •

ministerstva (do 15. decembra). Ako paradox vyznieva tiež skutočnosť, že trebárs Národná rada pre kultúru (ďalej: Rada) bola tá, ktorá (až) pred dvoma rokmi iniciovala zmeny Zákona, jej návrhy, sugescie a mienky (zaslané 20. októbra) rezortné Ministerstvo vraj prevažne ignorovalo. Z celkove asi 20 podrobne zdôvodnených návrhov Ministerstvo prijalo iba jeden v úplnom znení, niekoľko návrhov akceptovalo len čiastočne a najväčšiu časť zamietlo. Ako vyplýva z oznámenia Rady, v košíku s neprijatými návrhmi je návrh na klasifikáciu činnosti. Taktiež návrhy týkajúce sa práv národnostných menšín, návrh na ustanovenie podujatí celonárod-

50/4625/ 13. 12. 2014

Naša téma v protismere. „Aktivity na zveľadení zdravia a prevencie chorôb a nehôd starších treba uplatňovať počas celého STARÍ ĽUDIA AKO KOSŤ V HRDLE roka, organizovane, predovšetkým na úrovni lokálneho spoločenstva. Majú sa zameriavať na zapájanie starých osôb do všetkých foriem rozhodovania o ich chorobe a budúcej starostlivosti o ich zdravie...“ Citované postrehy v článku denníka Blic (30. 9. 2013) sú, pravdaže, správne, ibaže je v tom furt Juraj Bartoš o predĺženie ľudského veku, na druhej zdravie. Štatistické údaje nasvedčujú, povestné nešťastné „ibaže...“ strane táto okolnosť nesie sebou výzvy, že v Srbsku roku 2012 každá druhá Lokálne samosprávy sa totiž už lanéta Zem, prirodzene, starne. ktoré vôbec nie je jednoduché riešiť. osoba vo veku 65 rokov a viac, bola celé desaťročia, viac neúspešne než Paralelne s ňou – čo celkom pri- Hoci sa (aj) u nás postupne posúva ve- hospitalizovaná v dôsledku ochorení úspešne, zamestnávajú problémami rodzené azda ani nie je – starne ková hranica pre odchod do dôchodku, srdca a krvných ciev a každá tretia rôzneho druhu, pričom problémy i jej obyvateľstvo. Jednak preto, že s ohľadom na vysoký počet nezamest- osoba následne niektorého malígneho starých ľudí akosi zostávajú v úzadí klesá prirodzený prírastok, jednak z naných, zvyšovanie počtu starých ľudí ochorenia alebo ochorenia kosťo- ich pozornosti a činnosti. Na tomto, vo-svalovej sústavy a spojivových len čo je pravda, má nezanedbateľný tkanív. Ľudia často nemajú peňazí podiel hmotná základňa na makroeani na obstaranie najnevyhnutnejších konomickom a na lokálnom pláne. liekov, ba ani na základné potraviny. S Rozdiely medzi urbánnymi a rurálnymi pribúdajúcimi krížikmi na chrbte sa len prostrediami sú viac než okaté. Starí potvrdzuje ľudová múdrosť: Mladosť ľudia v čoraz väčšom počte zostávajú radosť – staroba choroba... Hoci je sami, zabudnutí zo strany najbližpravda, že aj mladosť má čoraz menej ších. Mnohí ani nemajú príbuzných argumentov na patriacu jej radosť. či niekoho, kto by sa o nich mohol Už aj preto by mladí ľudia museli mať postarať, respektíve, kto sa o nich na zreteli inú ľudovú sentenciu (pozri postarať chce. Deti alebo vzdialenejší potomkovia často len z obďaleč medzititulok). striehnu, kedy sa „prekážka“ pominie, V Gerontologickom stredisku Báčska Palanka aby mohli schmatnúť to, „čo im patrí“. NEPOSMIEVAJ SA STARÉMU, sa starí ľudia cítia bezpečne Už dávno neplatí kedysi všeobecne I TY BUDEŠ STARÝ. Srbsko roku 2006 síce prijalo Národ- ujaté morálne motto: Sadaj, mladý, u toho dôvodu, že sa predlžuje životný sa na pláne beztak dávno narušenej nú stratégiu o starnutí, tiež na desiatky starého a nauč sa kumštu jeho. Dnes vek ľudí. Odborníci na demografiu ekonomickej rovnováhy v krajine javí strategických dokumentov, ktoré by (a nie práve – iba – od včera) už chce Spojených národov predvídajú, že ako hotová ekonomická bomba byť vajce múdrejšie ako do roku 2050, prvýkrát v dejinách s neznámou dobou výbuchu. sliepka. Rozprávka o otľudstva, počet starých ľudí vo svete Na najstaršiu populáciu číhacovi, synovi a starom prevýši počet mladých. Naša krajina jú scylly a charybdy zo všetkých otcovi sa rozbila spolu s na tejto neveselej ceste má temer strán. Predovšetkým ju gniavi Kde sú šedy, tam sú vedy. príbehom o zdrúzganej vývodiace postavenie. Na začiatku 21. sociálne ohrozenie, chudoba, Sto rokov dožije (ten), kto múdro žije. drevenej misôčke... storočia je Srbsko podľa priemerného potom tiež indiferentný postoj Staroba – hotová choroba. Sociálne strediská sú veku obyvateľstva (41,6 roka) jedna spoločnosti, ktorá pre nich ne- Je vo dva konce skrčený (zohnutý). zahrabané požiadavRastie do zeme. z najstarších krajín vo svete. vytvára adekvátne podmienky. Čím viac krížov (krížikov) na chrbte, tým ťažšie nohám. kami na zabezpečenie Podľa posledného sčítania obyva- Osobitný problém, povedali by Starému už len bochnička, sklenička a teplý kútik. starostlivosti o starých. teľstva roku 2011 občanov vo veku sme taktiež sa vyhrocujúci, je Starci – dva razy chlapci. Pre existujúce (a nepo65 rokov a starších je už teraz 16,8 nevraživý vzťah mladých ľudí Starý, ale jarý. stačujúce) opatrovnícke percenta. Ich počet sa zvyšuje enorm- voči starým súkmeňovcom, kto- Drž sa starších rady a nedôjdeš vady. služby nie je nadostač ne, takže vraj do roku 2030 ich bude rý nadobúda čoraz surovejšie Starému už hlas uteká. prostriedkov. VolonStaré chrámy majú dobré zvony. aspoň 22 %, čiže každý piaty občan formy (smerujúce od verbál- Šediny sú hrobové kvetiny. téri na všetkých, ktorí bude mať 65 alebo viac rokov. Nie je neho a fyzického týrania po Starý strom nie je dobré presádzať. ich pomoc potrebujú, vylúčené, že za predpokladu terajšej znevažujúci ignorantský vzťah). Lepšia rada starších ako mladých umenie (múdrosť). jednoducho nestačia. progresie, navrávajú výsledky analýz Podľa istých výskumov mladí Starí ľudia vychádzajú na detské chodníky. Ubytovanie v starobinRepublikového ústavu pre štatistiku, v starých vidia prekážku na Starý už len do hŕbky letí. coch je spravidla draJe starý ako Matuzalem (ako svet, ako Abrahám). roku 2041 sa v Srbsku zvýši priemerný zvýšenie kvality ich vlastného Ledva ťahá (vlečie) nohy za sebou. hé, nehovoriac o tom, vek na 46,5 roka, pričom percento života. Hoci práveže najstarší V starobe obanuješ (oľutuješ), ak mladosť zle stráviš. že súkromné domovy ľudí vo veku 65 a viac rokov stúpne občania často doplňujú rozpre staré osoby často Z Frazeologického slovníka Kataríny nespĺňajú potrebné krina 25,2 a percento osôb nad 80 rokov počet mladších. Habovštiakovej a Emy Krošlákovej tériá... Dobré svedomie sa zdvojnásobí, teda z terajších 3,5 si Mimochodom, penzie drvivej švihne na 7,8 %. väčšiny dôchodcov umožňujú je mäkká poduška. Tak existenciu na tenkej nitke. Pravdaže, oblasť starostlivosti o starých ľudí mali vraví ľudové príslovie, ibaže sa (aj v MLADOSŤ – RADOSŤ; STAROBA – veľké percento (aj) starých ľudí nemá regulovať v ich prospech. Lenže kvalita oblasti starostlivosti o starých ľudí) ŽALOSŤ (CHOROBA) žiadne príjmy. Prirodzene, pri hmotnom života najstaršej populácie sa nepo- tak ukazuje, že mäkkú podušku už Na jednej strane je prirodzené úsilie úpadku klesá o. i. aj starostlivosť o sunula smerom hore; skôr sa uberá (temer) nikto nepotrebuje.



Čím viac krížov na chrbte, tým ťažšie nohám

Povedali o starobe

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• NAŠA TÉMA •

S OBYVATEĽMI DOMOVA FÉNIX V PADINE

Zostarnúť nie je umenie – umenie je vyrovnať sa s tým Anička Chalupová

ačiatkom bežného roka v Padine otvorili domov pre seniorov Fénix majiteľa Padinčana Jána Marku. V ňom uplatňujú moderné opatrovateľské metódy s komplexným a individuálnym prístupom k seniorom, teda primerane sa starajú o ľudí, ktorí sa rozhodli pre pobyt v ňom. Okrem ubytovania a pomoci starším osobám zámerom služieb v tejto ustanovizni je aj vytvorenie štruktúrovaného denného programu pre klientov, ako aj podpora ich schopností s cieľom udržať čo najvyššiu kvalitu života. K šestnástim zamestnancom tohto sociálneho zariadenia patria aj ich súčasní obyvatelia, ktorí si tu pokojne vychutnávajú svoje dôchodcovské dni.

dcéra priviedla sem do Padiny. Tu je všetko pekné, čisté, izby sú vybavené potrebnou súčasnou technikou a nachádzame sa pod 24-hodinovým dozorom zdravotných sestier. Páči sa mi tu, lebo okrem vypíjania kávičky a družby s ostatnými obyvateľmi domu čítam aj dennú tlač, a to mi stačí. Mám sedemdesiatšesť rokov a prajem si nateraz iba toľko, aby som nastávajúce sviatky, katolícke Vianoce, prežila šťastne v spoločnosti mojej dcéry a vnuka, ktorý je vo Švajčiarsku. Rozália Cicková z Padiny: – Nemám doma nikoho, nemá sa o mňa kto starať a nemám ani veľké príjmy, ale mám zato syna v zahraničí, ktorý sa finančne

Etelka Kostićová z Vlajkovca: – Som tu najmladšou obyvateľkou. Prišla som pred necelými dvoma mesiacmi, lebo tu mám aj rodinné korene. Pred niekoľkými rokmi som zostala sama, nemohla som vykonávať všetky domáce práce, a preto som musela niekoho zaplatiť, aby mi pomáhal,

Rozália Cicková

Etelka Kostićová

postaral o môj pobyt v tomto domove. Chorá som, doma som si nedokázala nič sama urobiť; tu mi je teraz dobre. Mám osemdesiatšesť rokov, nohy ma neslúžia, a preto tu počas dňa môžem iba čítať, najčastejšie Bibliu. V novom roku si želám smrť, lebo som v duši osamelá, ťažko mi je, keď si pomyslím, že rodinný dom je prázdny, zamknutý, opustený..., že sú moji najmilší ďaleko.

neskoršie som bola ubytovaná v dome pre staršie a choré osoby vo Vladimirovci. Nebola som však spokojná s ich službami, tak ma

Mária Vasiljevová z Perlezu: – Najprv som starecké dni prežívala doma sama, neskoršie som bola v Belehrade, a prednedávnom

• NAŠA TÉMA •

v Kovine, neskoršie som prišla do Padiny. Cez deň sa porozprávam s tunajšími obyvateľmi, zažartujeme si, pozeráme televízny program, trošku oddychujem, zatelefonujem si s mojimi deťmi... K nastávajúcim sviatkom si želám, aby sme sa tu všetci pekne pobavili, ochutnali nejakú dobrú tortu, šťastne prežili Vianoce a privítali nastávajúci rok, v ktorom ma čaká môj ôsmy krížik na chrbte.

Mária Vasiljevová

Johan Hana z Padiny: – Nasťahoval som sa do Fénixu 1. novembra 2014 a plánujem tu

som sa pripojila k tejto spoločnosti v domove Fénix v Padine. Mám 95 rokov a neočakávam nič zvláštne, len zdravie, s ktorým zatiaľ nemám žiaden problém. Prajem si len toľko, aby takto potrvalo ešte dlho, lebo mi Johan Hana (sedí tretí zľava) v spoločnosti ošetrovateliek a obyvateľov domova Fénix je tu dobre. Ľubica Madžovská z Kačareva: – Bola som osamelá, chorá, potrebovala som spoločnosť a pomoc. Mám dvoch synov, ktorých som nechcela zaťažovať mojimi starosťami. Bola som najprv v starobinci

Ľubica Madžovská

prežiť zimu, teda stačí mi zostať tu do apríla. Strávim tu akože päťmesačný oddych. Všeobecne všetko dnes treba platiť, nič nie je výhodné, ale keď k penzii pridám ešte trošku peňazí, môžem si dovoliť stráviť zimu tuná, kde mi operú šaty, vyžehlia, zabezpečia výbornú stravu. Všetky miestnosti sú dobre vykúrené, jedným slovom nemám sa tu o čo starať, len oddychovať. Voľné chvíle strávim vo vyšívaní Wiehlerových gobelínov, práve dokončujem gobelín pod názvom Dobrí priatelia. Dobre sa tu cítim, každý deň je pre mňa jedinečný. Naposledy mi všetci usporiadali krásnu oslavu mojich 77. narodenín a prekvapili ma tortou. V novom roku si prajem zdravie, lebo všetko iné sa môže kúpiť, iba zdravie nie.

50/4625/ 13. 12. 2014

Naša téma K NEDÁVNEMU ODCHODU STAROPAZOVSKÉHO BRATISLAVČANA A BRATISLAVSKÉHO STAROPAZOVČANA JÁNA MATERÁKA (8. 9. 1912 – 9. 11. 2014)

Dve storočia v jednom osude Oto Filip

ožno veľmi pochybovať o tom, že sa báčimu Jankovi Materákovi v živote dostala do rúk kniha Dr. Stanoja Stefanovića a Dr. Maksimilijana Kocijančića Ako sa dožiť stovky. Nebola mu však asi ani potrebná: stovky sa nielen dožil, ale dva roky zašiel aj do tej druhej. Bol osobnosťou nesmierne zaujímavou: vitálnou, prívetivou, píšucou, milujúcou život, Pazovu, spoločnosť, obidve svoje vlasti. Nevedno, či je autorom tej vtipnej hlášky on sám, alebo jeho pazovský rodák Miroslav Demák, no stojí za spomenutie. – Vieš, čo je tajomstvom báči Jankovho dlhého veku a slušného zdravia? To, že má najradšej biele mäso – slaninu. Odhalil jedno z tajomstiev Miro, predtým, než sa pobral do najbližšieho mäsiarstva nájsť práve takú, aká sa báči Jankovi páči. V rozhovore, ktorý sme viedli pred pár rokmi, báči Janko, ktorý

ako občan Starej Pazovy bol občanom desiatich štátnych útvarov (toľkokrát sa názov štátu za približne storočie menil), vravel, že pevne verí, že sa dožije stovky. To sa mu aj splnilo. Ozrejmil, že svoj dlhý životný vek treba vysvetliť súhrou genetického momentu (jeho matka žila približne deväťdesiat rokov), ako aj spôsobu života: – Vedomý som si, že ma odchod neminie, ibaže neviem, kedy. Viete, ako sa vraví: mladý môže a starý musí zomrieť. Snažím sa žiť striedmo, nebol som nikdy fajčiarom, deň Vo veku 99 rokov... dodnes mám rozplánovaný na akési povinnosti a úseky, Vlastné slová, že človek nikdy stravujem sa s mierou, za týždeň nesmie zabudnúť na svoj rodný kraj, skonzumujem len liter bieleho vína… celé desaťročia dokazoval jeho praPrezradil, že sa venuje písaniu videlnými návštevami, nielen pri prírodokmeňov tak Materákovcov, kto- ležitostiach slávnostných, ale aj tých rých možno objaviť aj v Pazove, aj v bežných. Štipku Brehov sa pred rokBoľovciach, aj v Poľsku či v Argentíne, mi snažil mať doma prostredníctvom ako aj Čmelíkovcov… vinohradu pri neďalekej Modre.

Spomínal, že do školy chodil spolu s profesorom Michalom Filipom, tiež na to, ako sa stal spoluzakladateľom Spolku Slovákov z Juhoslávie, ako aj Združenia Pazovčanov žijúcich na Slovensku, ktoré onedlho oslávi dve desaťročia úspešného pôsobenia, a ktorému bol prvým predsedom… Mal ozajstné more poznatkov o Pazove, o dvadsiatom storočí a Bratislave, o vrtochoch a úskaliach doby. Život ho nikdy nezlomil. Nedal v sebe zničiť alebo zaprieť optimizmus – ako svojrázny životodarný medikament, ktorý tiež prispel, aby sa mu nakopilo až toľko rokov a skúseností. Nám, s ktorými sa občas stretával, zostalo len ľutovať, že akosi nikdy nebol dostatok času hlbšie načrieť do tých jeho premien, spomienok, zlomov a víchríc za nami, ktorých skutočne bolo neúrekom. A ktorých bol aktérom a svedkom. Život dal, život vzal… Šťastie, že tie úlomky pekných spomienok naň ťažko miznú. Lebo bol osobnosťou jedinečnou.

STAROBA A CHOROBA NA PETROVIĆOVOM SÁLAŠI

Ak všetci zostarnete... Katarína Verešová

áseň Arsena Dedića Nedaj se Ines, i keď hovorí o láske, subtílne skresľuje štýl a spôsob života jednej generácie, ktorá ťažko mení najskrytejšie túžby pod bremenom samoty a odcudzenia. Jeho verš: „Ja nebudem mať s kým zostať mladý, ak vy všetci zostarnete,“ možno pochopiť aj v zmysle starnutia prostredia. Najdrastickejším príkladom starnutia sídliska, v ktorom žijú aj vojvodinskí Slováci, je Petrovićov sálaš. Od Starej Pazovy je vzdialený 12 kilometrov. Patrí k Miestnemu spoločenstvu Belegiš, avšak jeho obyvatelia sú odkázaní na Starú Pazovu ako sídlo obce. Najprv na sálaši bývali nádenníci veľkostat-

www.hl.rs

kára Petrovića, po druhej svetovej vojne Poľnohospodársky majetok Napredak tam vybudoval byty pre najchudobnejších robotníkov. Žilo tam zhruba 200 ľudí. Petrovićov sálaš má typizované domce s dvomi dvojizbovými bytmi. Vôkol nich sú oplotené malé zeleninové a kvetinové záhradky. Cesta z Pazovy na Petrovićov sálaš je stará, úzka, betónová a tri uličky sú posypané starým štrkom. Na tomto sálaši je ohradený niekdajší PM Napredak, dnes majetok spoločnosti Delta agrar. V rámci neho je i moderná farma kráv a veľký, moderný zeleninový skleník. Pred odchodom na Petrovićov sálaš v decembri sa treba dobre zababušiť, lebo silná košava posúva nielen čiapky, ale aj jazdiace auto. Keď sme dorazili, sídlisko bolo pus-

Informačno-politický týždenník

té. Z diaľky sa počul len autobus, ktorý doviezol robotníkov z farmy a naspäť zaviezol sálašníkov, ktorí robia v Pazove. Ináč sem dochádza aj školský autobus pre zopár školských detí. Dnes na Petrovićovom sálaši žije sotva 40 osôb: utečencov, penzistov a osamotených dedičov bývalých robotníkov Napredka. Ich zásobovanie potravinami, liekmi a inými druhmi tovaru závisí od zopár rodín, ktorí žijú na sálaši a vlastnia auto. Prípadne sami chodia autobusmi do Starej Pazovy zásobiť sa na celý týždeň, lebo už dva roky na sálaši nemajú žiadnu predajňu. Petrovićov sálaš sa doslova stal spálňou osamotených chudobných ľudí, odkázaných na deti či kmotrovcov, ktorí žijú ďaleko od nich, alebo na humánnych ľudí.

Vďaka Miroslave Balejovej, humanitárnej pracovníčke, predtým zamestnanej gerontologičke v Stredisku pre sociálnu prácu Starej Pazovy, prišli sme do rodiny Popadićovej. Mária Popadićová je odkázaná na posteľ, lebo si pred dvadsiatimi rokmi v dopravnej nehode poranila bedrá a chrbticové stavce. Opatruje ju osemdesiatročná mama Milosava. Miroslava Balejová jej práve z Pazovy doniesla objednané lieky a hygienické prostriedky. Kým polopohyblivej Márii ošetrovala nechty (lebo jej mama to už nemôže urobiť, keďže slabo vidí), prenášala im novinky z Pazovy, hovorila o tom, ako sa Pazovčania chystajú na vianočné a novoročné oslavy... Na otázku, čo by samy chceli v predajni nakupovať, odpovedali: „Šaty, ktoré máme, ani nepouží• NAŠA TÉMA •

S OSEMDESIATROČNOU ZUZANOU HUDECOVOU Z HAJDUŠICE

Všetko je Božia vôľa Vladimír Hudec

semdesiatročná Hajdušičanka Zuzana Hudecová už desať rokov žije sama. Najprv zostala bez manžela a o rok neskoršie aj bez staršieho syna, pokým mladší syn žije s rodinou vo Vršci. Navštívili sme ju v jej útulnom príbytku. Prijala nás s úsmevom a keď sme sa ju opýtali, čo jej v samote najťažšie padne, odpovedala: – Najťažšie mi je to, že sa nemôžem pohybovať a robiť tak ako skôr. Tohto roku mi totiž operovali bedrovú kosť a doktor mi prikázal, aby som veľmi dbala, ako kráčam. Veru nebolo ľahké rozhodnúť sa pre takú operáciu. Doktor mi však povedal: „Alebo operácia, alebo invalidný vozík.“ Rozhodla som sa, že sa dám operovať a čo Pán Boh dajú. Po operácii som najprv bola u detí vo Vršci, potom dva týždne v kúpeľoch. Ďakujem Pánu Bohu, že znovu môžem chodiť, síce za pomoci paličky, a na dlhšie dráhy iba s behúľom, ale sa pohybujem, nesedím vo

vame. A ten chlieb z mrazničky sa nám už zhnusil!“ Spočitujúc slovenské rodiny žijúce na Petrovićovom sálaši, dostali sme informáciu, že od roku 2009 je medzi nimi aj Anna Martinovićová, rodená Bzovská, so synom Petrom. Pretože je takmer našou rovesníčkou, pobrali sme sa aj za ňou. Zarazilo nás zistenie, že Anna, kedysi v Pazove veselá a rázna ženička, teraz leží v posteli, po chemoterapii nádoru prsníka. Prišla o vlasy a teraz jej pomaly rastú nové. Mali sme radosť z toho, že sa nám nesmierne potešila a nepustila nás domov, kým sme jej nevyrozprávali, čo nového v Pazove. Zdôverila sa nám, ako sa so synom dostala sem. Po rozvode a matkinej smrti dostala peniaze z tretiny domu, čo jej však nestačilo na dom v rodisku. Jedinou možnosťou získať krov nad hlavou bolo presťahovanie sa do dvojizbového bytu na Petrovićovom sálaši. Pracovné miesto v Pazove opustila a začala pracovať ako sezónna pracovníčka • NAŠA TÉMA •

vozíku. Sama si doma všetko urobím, drevo donesiem, uvarím si, okúpem sa... Deti ma volali k nim do Vršca, ale kým môžem, budem doma; ak raz už nebudem vládať sama, tak sa k nim pritúlim. Žiť na dedine a nechať záhradu zaburiniť si ani jedna svedomitá gazdinka nedovolí. Nedovolila veru ani Zuzana Hudecová, aj keď jej myšlienky bývajú upriamené na iné problémy. – Susedovi som zaplatila, aby mi obrobil záhradu, takže zemiaky, cibuľu a iné zeleniny pre mňa mám, a čo nemám, to si kúpim, ale mi aj deti pomáhajú a kúpia, čo treba. Teraz som už úplne na pokoji, lebo som záhradu dala zorať. Svine už dávno nechovám a ani sliepky som si na zimu nenechala; mäso z nich je v mrazničke. Teraz mám iba jedného kuťka a dve mačičky. Ale netrápim sa veľmi. Som šťastná, že som na nohách. Na jar, ak budem môcť, obrobím záhradu, aby som nemusela všetko kupovať. Ani bez

„Len nech nemusím ležať“ kureniec, čiže sliepok nezostanem. Akže nebudem vládať robiť, tak sa budem musieť inak zorganizovať. Po manželovi som zdedila 100 eur nemeckej a 3 600 dinárov poľnohospodárskej penzie. Pravdaže, nie je to mnoho, takže musím dobre kalkulovať, ale veľmi dbám, aby som nikomu nezostala dlžná. Zostalo mi vyplatiť príspevok na výstavbu domu smútku. Nemohla som skôr kvôli operácii, ale teraz už aj to vyplatím.

Gerontologička – volontérka Miroslava Balejová (zľava), Mária a Milosava Popadićové na poliach Napredka. Vyškolila syna a dcéru (dcéra sa jej šťastne vydala v Pazove). Teraz bojuje s chorobou. V malom byte žije so synom, ktorý sa o ňu stará. Pri ošetrovaní jej veľkú pomoc poskytuje kmotra Alexandra Bajalovićová zo Starej Pazovy, ktorá každý večer k jej lôžku chodieva

spať. Kmotra aj za lekármi chodí, aj lieky z Pazovy jej nosí, takže sa teraz cíti lepšie. Všetky tieto spolubesedníčky sa boja zimy, zvlášť veľkých snehových závejov. Ak nasneží toľko, že sa cez nadjazd diaľnice E-75 nebude môcť prejsť, zostanú odseknuté od sve-

Predsa samota je najhoršia. – Nedám sa jej zvládnuť. Pravidelne si chodíme so svatkou jedna k druhej na kávu, a aj so susedami, ktoré sú tiež vdovy, sa často navštevujeme. V zime sme doma v teplom a v lete si poklebetíme na lavičke pod orechom. Dlhé nočné chvíle trávim aj pri čítaní Biblie a často si zaspievam zo spevníka, aj keď mi ženy prídu na návštevu. Televíziu nehľadím mnoho, ale seriál Malá nevesta si záväzne musím pozrieť. Veľkú radosť mám aj z toho, že ma deti, vnúčence a teraz aj pravnúča pravidelne navštevujú. Prinášajú mi radosť do domu. Ľúto mi je len, že nemôžem chodiť do kostola, ani spievať pri nebožtíkovi, ani odchádzať na pohreby. Donedávna to bezo mňa neprešlo, a teraz mi veľmi chýba. Ale tak je, ako musí byť. Všetko je Božia vôľa. Tak hovorí ešte stále svižná starenka, ktorú aj napriek pokročilému veku veselá nálada a optimizmus neopúšťajú. Nehorekuje nad krutým osudom, ale sa snaží spestriť si slnečnú jeseň života a všetko, ako hovorí, odovzdala do Božích rúk.

ta. Nielenže sa im pominú zásoby potravín, ale ani pohotovostné služby sa nebudú môcť dostať k nim. Vo všetkom sa opierajú len na Delta agrar a na potrebu postarať sa o dobytok na svojej farme. Lebo vraj len tento podnik má záväzok, v prípade potreby, odhŕňať husté snehové záveje zo starej úzkej dvanásťkilometrovej cesty, ktorá týchto chudobných ľudí žijúcich na Petrovićovom sálaši spája s civilizáciou. Starí ľudia sú ako kosť v hrdle, – hovorí staré príslovie. Chudobní ľudia, zaťažení chorobou, pritom žijúci v zostarnutom opustenom sídlisku, takrečeno uprostred civilizácie, bez základných podmienok na živobytie, opierajú sa na vlastnú existenčnú skromnosť s jedinou nádejou, že ich navštívia a potešia humánni ľudia. Alebo im prichodí na um úvodný verš spomenutej Dedićovej básne: „Tak sa to javí, že predsa len vy máte pravdu, lebo som sám na pobreží, ktoré ste opustili a odovzdali nevoľne...“

50/4625/ 13. 12. 2014

Ľudia a diania ŠÍD

Oslávili 70. výročie oslobodenia Stanislav Stupavský

sobotu 6. decembra občania Šídu oslávili významné jubileum – 70 rokov od oslobodenia mesta v druhej svetovej vojne. Lokálna samospráva k jubileu pripravila bohatý program.

Pavel Zorjan, účastník NOV zo Šídu

V sieni Zhromaždenia obce usporiadali slávnostné zasadnutie Obecnej organizácie Zväzu bojovníkov NOV, na ktorom sa zúčastnil aj predseda Pokrajinského výboru Zväzu bojovníkov Vojvodiny Svetomir Atanacković. Vo svojom prejave Atanacković

vyzdvihol, že je neprípustné, že zo Šídu, ktorí v miestnostiach sa v poslednom čase status oslo- Knižnice Simeona Piščevića uspoboditeľov a bojovníkov uznáva riadali výstavu obrazov. Dvadsiati aj hnutiam a vojakom, ktorí boli autori, členovia klubu, na výstave predstavili 32 diel. kvislingovia a kolaboracionisti. O bojoch, ktoré partizáni a ich spolubojovníci v noci na 6. decembra roku 1944 viedli na oslobodenie Šídu hovoril jeden z účastníkov, bojovník Gavrilo Vinčić. Na slávnostnom zasadnutí sa zúčastnil aj toho času jediný žijúci bojovník Slovák, ktorí účinkoval v boji za oslobodenie Šídu, 91-ročný Pavel Zorjan. Po slávnostnom zasadnutí delegácie bojovníkov a lokálnej samosprávy položili kvety na hrobku pad- Laureáti obecných cien a diplomov lých na sriemskom fronte a za oslobodenie Šídu, v ktorej je V podvečerných hodinách pochovaných 2 646 bojovníkov. v sieni Domu kultúry prebiehaDelegácia lokálnej samosprávy lo slávnostné zasadnutie Zhropoložila kvety k pamätnej tabuli maždenia obce Šíd venované šídskym bojovníkom a obetiam významnému dátumu z dejín fašistického teroru, ktorí prišli o mesta Šíd, ktorý je rovnako výživot v období rokov 1941 až 1945. znamný aj pre celú Šídsku obec. K tejto slávnostnej chvíli svoj V tejto súvislosti Zhromaždenie príspevok dali aj členovia Výtvar- obce ustanovilo a každoročne ného klubu Savu Šumanovića udeľuje Šiestodecembrovú cenu,

ktorá je najvýznamnejším obecným uznaním. Laureátmi Šiestodecembrovej ceny tohto roku sú: Obecná organizácia Zväzu bojovníkov NOV Šíd, a Nikola Vasić, predseda Obce Šíd. Finančnej časti ceny v sume 50 000 dinárov Nikola Vasić sa zriekol v prospech občanov postihnutých povodňou v dedine Jamena. Obecná komisia okrem toho rozhodla udeliť diplomy najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v minulom roku. Diplomy dostali: Cyklistický klub Jednota Šíd, Veselin Vučković, básnik zo Šídu, Dr. Branka Ďurovićová, lekárka zo Šídu, Cvjetko Rakić z Višnjićeva, Základna škola Vuka Karadžića v Adaševciach a Dragica Živkovićová-Lela, učiteľka na dôchodku zo Šídu. Na záver oslavy významného jubilea odznel príležitostný kultúrno-umelecký program v sieni šídskeho kultúrneho domu.

K VÝROČIU RÁDIA ŠÍD

Celých 45 rokov vysielajú po slovensky S. Stupavský

erejný podnik Rádio Šíd 6. decembra oslávil 45 rokov založenia. Túto lokálnu rozhlasovú stanicu roku 1969 založila skupina entuziastov za podpory vtedajšieho riaditeľa Ľudovej univerzity Đorđa Grčića a lokálnej samosprávy. Od začiatku Rádio Šíd vysiela program v srbčine, slovenčine a v rusínčine. Prvým redaktorom bol Svetislav Nenadović, technikom Miroslav Hemela a novinárom Miroslav Buľčík. Prví hlásatelia boli Zuzana Stupavská (v slovenčine), Sofija Vinčićová a Ľubomir Perenčević (v srbčine) a Olja Besermeni (v rusínčine). V prvých rokoch program v slovenčine

www.hl.rs

Blaženka Dierčanová, hlásateľka Rádia Šíd v slovenčine

bol obmedzený na 1,5 hodiny týždenne, dnes je to hodina týždenne. Po Zuzane Stupavskej a Sa-

Informačno-politický týždenník

muelovi Zorjanovi do Rádia Šíd prichádza Ondrej Krásnik, ktorý na mieste redaktora a hlásateľa v slovenskej reči pracoval až po odchod do dôchodku. Práce sa potom ujala Nataša Kolárová. V súčasnosti program v slovenčine vedie Blaženka Dierčanová, ktorá mu pridala aj novú kvalitu tým, že nadviazala kontakty s viacerými inými rozhlasovými stanicami, ktoré vysielajú po slovensky a s ktorými uskutočňuje výmenu programov. Tak sa občania Šídu informujú o aktualitách v iných prostrediach, v ktorých žijú Slováci a naopak, Slováci v iných prostrediach sa môžu oboznámiť s novinkami v Šíde. Teraz, keď sa program v sloven-

čine ustálil a získal novú kvalitu, zamestnancov Rádia Šíd, ako aj poslucháčov a občanov trápia obavy z toho, čo by lokálnym rozhlasovým staniciam mohla priniesť privatizácia. Poučení skúsenosťou Sriemskej televízie, v ktorej mali vysielanie v slovenskej reči, ale po privatizácii ho majiteľ zrušil, Šíďania sa obávajú, že by sa to isté mohlo stať aj so slovenčinou na vlnách Rádia Šíd. Všetkých by potešilo, keby sa tieto obavy ukázali ako zbytočné a prax dokázala, že vysielanie v slovenskej reči má budúcnosť. V gratulácii k výročiu Verejnému podniku Rádio Šíd želáme, aby aj do budúcna vysielal program rovnako ako doteraz. • ĽUDIA A DIANIA •

SVET V KOCKE – aj takto by mohol znieť názov nedeľného Vianočného charitatívneho bazára v Belehrade, organizačne podpísaného Medzinárodným klubom žien a prebiehajúceho v hale 2 Belehradského veľtrhu. Dobročinné podujatie, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia takmer päťdesiatich krajín, otvorila predsedníčka Národného zhromaždenia Srbska Maja Gojkovićová. Osobitne podotkla jeho humanitárnu dimenziu vyjadrenú heslom Predstav si, čo všetko spolu dokážeme. V tomto kontexte zacitovala aj nesmrteľného Duška Radovića a jeho slová, že aj naše málo môže znamenať mnoho tým, ktorí nemajú nič. Práve s tým cieľom je zozbieraných takmer 150 000 eur. Ako pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú. O. Filip

UZAVRELI INFORMATICKÉ KURZY V BÁČSKOM PETROVCI A KULPÍNE V KOVAČICKEJ OBCI

Podklady modernej komunikácie Katarína Gažová

nformatické kurzy pod názvom Vyššia úroveň informatického vzdelávania žien vidieckeho prostredia kvôli pozdvihnutiu podni-

Z udeľovania osvedčení frekventantom v Kulpíne

kateľských kapacít a revitalizácie dediny realizovala Obec Báčsky Petrovec za finančnej podpory Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť. V rámci tohto projektu v spolupráci so základnými školami prebiehali kurzy práce na počítačoch vo všetkých štyroch osadách Obce Báčsky Petrovec, ktoré navštevovalo 50 účastníkov. Diplomy o úspešne absolvovanej vyššej úrovni informatického kurzu organizovanom pre ženy (aj mužov) v Báčskopetrovskej obci v stredu 3. decembra odovzdali • ĽUDIA A DIANIA •

účastníkom najprv v ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne, a potom aj v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Osvedčenia frekventatntom kurzu odovzdal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. Pri tejto príležitosti vyjadril potešenie, že sa informatické vedomosti na území obce zveľaďujú. Vyššie informatické vedomosti podľa jeho slov pomôžu frekventantom kurzov tak v každodennom, ako aj v profesionálnom živote. Predseda P. Marčok sa pri tejto príležitosti poďakoval pokrajinskej vláde a Ústavu pre rodovú rovnosť AP Vojvodiny, že umožnili realizovať edukatívne informatické kurzy. Pri projekte informatických kurzov pomohla i Kancelária pre lokálno-ekonomický rozvoj Obce B. Petrovec. Kurzy v Petrovci a v Kulpíne prebiehali v informatických kabinetoch základných škôl a prednášali profesori informatiky v týchto školách. V Kulpíne prednášal Branislav Cesnak a kurz úspešne absolvovalo dvanásť frekventantov. V Báčskom Petrovci prednášala Mária Milenkovićová a mali pätnásť účastníkov.

November poznačený požiarmi

Kovačickí požiarnici v nedeľu 23. novembra hasili požiar v rodinnom dome v Kovačici

Anička Chalupová

poslednom čase sme svedkami čoraz častejších požiarov v Kovačickej obci. Z toho dôvodu sme nedávno navštívili predstaviteľov Profesionálnej požiarnicko-záchranárskej jednotky a Dobrovoľného požiarnického spolku v Kovačici. Hodnotiac predchádzajúce obdobie členovia DHS v Kovačici konštatovali, že v období žatvy, keď zvyčajne hrozí nebezpečenstvo požiarov, v bežnom roku zaznamenali menej požiarov než vlani. V tejto žatevnej sezóne vzplanuli 3 či 4 požiare, keď sa v chotároch zapálili suché porasty, ale našťastie nezapríčinili vážnejšiu hmotnú škodu. Požiarnicko-záchranárska jednotka a DHS v Kovačici v žatve konali dozor 24 hodín denne, ale zvýšený dozor mali aj počas jesenného zberu

krmovín. V tomto období hasiči intervenovali päťkrát. Niekoľko intervencií kovačickí profesionálni, ako aj miestni dobrovoľní hasiči zaznamenali aj v novembri, keď v troch prípadoch zápasili s ohňom v rodinných domoch uprostred dedín (jeden v Debeljači a dva v Kovačici).Všetky požiare sú vyvolané následkom nesvedomitého správania sa človeka. Ľudia totiž ignorujú predpisy, nekontrolujú svoje komíny, zbytočne zaťažujú elektrické inštalácie, neadekvátne odkladajú horúci popol a pod. V požiarnicko-záchranárskej jednotke je v súčasnosti zamestnaných deväť profesionálnych požiarnikov, ktorí pôsobia za podpory dobrovoľných požiarnikov vo všetkých osadách Kovačickej obce. Napriek nedostatku finančných prostriedkov všetci sa správajú nanajvýš odborne a profesionálne.

50/4625/ 13. 12. 2014

Ľudia a diania NAVŠTÍVILI SME RYBÁRSKY MAJETOK EČKA

čakajú až ich vrátime do jazera na ďalší chov. Rybník Ečka predáva ryby prevažne vo vlastných špecializovaných predajniach v celom Srbsku, Vladimír Hudec strane v Česku a Maďarsku kapra ako aj prostredníctvom veľkých pestujú extenzívne, čiže kŕmia ho obchodných reťazcov. Podľa slov posledných mesiacoch v roku výlučne obilninami, čo zname- nášho spolubesedníka, v Srbplody svojej ročnej práce zbená, že percento tukov je omnoho sku je pomerne malá spotreba rajú aj rybári. Z toho dôvodu vyššie ako u nás. Naša výroba je rýb. Najviac sa ryby konzumujú na rybárskom majetku Ečka neďapolointenzívna. Vykrmujeme ich príležitostne v období pôstnych leko Bieleho Blata je v týchto dňoch koncentrovaným krmivom, ktoré pravoslávnych osláv v novembri rušnejšie než obvykle. Najprv ryby obsahuje 25 až 48 percent prote- a decembri, v ostatných desiatich z jazera za pomoci siete zaženú ínov. Tým sa naše ryby vyznačujú mesiacov podstatne menej. – Keby sme mali len ryby ťažšie do úzkeho kanála, z ktorého ich omnoho nižším percentom tukov špeciálnym strojom vyberajú na a sú omnoho kvalitnejšie. Inde od troch kilogramov, s predajom pohyblivý pás, kde ich skupina však majú pomoc štátu, pokým my v Srbsku by sme nemali žiadne robotníkov triedi podľa veľkosti. od štátu nedostávame ani dinára problémy. Pokým zákazníci vo Vojvodine za najlepšie považujú ryby Veľké ryby sa predávajú vo veľsubvencií. koobchode na tvári miesta, a to, Hoci je možnosť uskladnenia do dvoch kilogramov, južnejšie od čo zostane, tiež skončí v zimnom živých rýb v zimnom stánku, v kaž- Sávy a Dunaja nekúpia rybu menšiu Nenad Radulović stánku, kde si počká na zákazníkov. dom rybníku včítane Ečky sú naj- od troch či viac kilogramov. Ide však Ečka patrí medzi najväčšie ktorá pracuje v zložení spoloč- šťastnejší, keď ich môžu predať o to, že je takú veľkú rybu ťažko dopestovať, ako aj o to, že taká rybníky v Európe. Skôr sa výroba nosti Mirotin. – Niet ťažšej výroby hneď po výlove. výroba je príliš drahá, uskutočňovala na takmer 4 000 v poľnohospodárstve – vysvetľuje náš spohektároch vodnej plochy, pokým od rybárskej. Chov konlubesedník. – Zo 20 dnes v zložení podniku zostali ja- zumného kapra od larpercent našej ročnej zerá rozlohy 2 800 hektárov. Z toho vy po dospelú rybu trvá výroby ide na vývoz, sa pre zúžený trh v Srbsku, a tým aj tri roky. To nemožno ani hlavne do Republiky zmenšené možnosti odbytu celého len porovnať s chovom Srbskej a Macedóndopestovaného množstva, ako aj kurčiat, ktorý trvá 45 ska. Skôr sme vyvážali pre nemožnosť vývozu živých rýb dní. To sa potom odzraj do Rakúska, avšak neexploatuje 1 000 až 1 200 hek- kadľuje aj v cene rýb, podľa noriem EÚ do tárov vodných plôch. Na zvyšných ktoré sú drahšie než krajín toho spoločen1 600 hektároch priemerne ročne kurčatá, ale vzhľadom stva môže vyvážať iba dopestujú okolo 3 000 ton rýb. na dĺžku chovu, ten spracovateľ mäsa, nie Tretinu z toho tvoria mladé rybky, rozdiel nie je až taký aj farma. Pravidlám čiže tzv. rybí poter, ktorý nepredá- veľký. Cena kapra vo podliehajú aj rybnívajú, ale používajú na ďalší chov, veľkoobchode je 2,3 ky, hoci podľa iných a ostatných 2 000 ton sú konzumné eura a v maloobchode ryby, prevažne kapor, menej aj je len trochu vyššia. Z kanálu v predlžení jazera ryby sa vyberajú a na pás pravidiel ryby nie sú považované za dotolstolobík, sumec, ostriež, šťuka Náš kapor je najlacnej- prenášajú za pomoci špeciálneho dvíhadla, ktorý bytok, ale za produkt a iné druhy sladkovodných rýb. ší v Európe, kde kapra rybári menujú „žaba“ rybníka. Tak či onak, – Rybárstvo je tvrdý biznis, – nemožno kúpiť pod 4 povedal na úvod Nenad Radulović, eurá, napr. v Nemecku stojí 8 a vo – Ryby sa chovajú 180 dní v roku máme obmedzený vývoz živých riaditeľ tejto akciovej spoločnosti, Francúzsku až 9 eur/kg. Na druhej a nasledujúcich 180 dní sú v sta- rýb, a preto sme sa orientovali aj ve pokoja. Keby sme na spracovanie. Investovali sme ich kŕmili aj v zime, ich do novej mraziarne kapacity 500 pohyblivosť a spotreba ton a do prevádzky na údenie kyslíka by bola omno- kapra. V týchto dňoch očakávaho väčšia, čo na takom me povolenie na vývoz, pričom malom priestore môže dúfame, že nám to umožní spolu byť zhubné a môže za- so spracovanými rybami vyvážať príčiniť uhynutie. Avšak aj živé ryby, vďaka čomu by sa aj v stave pokoja ryby nám otvorili možnosti na zvýšenie utrácajú na váhe, až do výroby. Máme k dispozícii viac ako dvoch percent mesač- 1 200 hektárov vodných plôch. Iba ne, čiže 10 až 12 percent jazero Joca, ktoré je v tejto chvíli za šesť mesiacov, – vy- pozmenené na raj pre športových svetľuje N. Radulović. rybárov, má rozlohu 500 hektárov. – Preto sa snažíme ryby Zmluva o prenájme jazera vyprší odpredať čím skôr. Veľké koncom roka a keby sa vývoz rýb straty spravidla máme rozbehol, aj tu obnovíme výrobu, – Ryby v decembri skúsení rybári trpezlivo usmerňujú na okraj jazera; na mladých rybkách, optimisticky uzavrel riaditeľ rybníka v opačnom by vraj zostali v bahne ktoré v zimnom stánku Ečka Nenad Radulović.

Rybárstvo je tvrdý chlebík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

K USKLADŇOVANIU ODPADU V OBCIACH BÁČSKY PETROVEC A VRBAS

Rozvíjať ekologické povedomie občanov Katarína Gažová

uskladňovaní odpadu v obciach Báčsky Petrovec a Vrbas sa hovorilo na schôdzi tematickej fókusovej skupiny vo štvrtok 4. decembra v Báčskom Petrovci. Realizovaná je ako súčasť projektu MOPAL (model uplatnenia Aarhuskej konvencie v lokálnych rámcoch), ktorý realizuje Ekologické hnutie Vrbas za podpory Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Na schôdzi v Petrovci sa zúčastnili zainteresované subjekty, ako sú predstavitelia výkonnej moci, škôl a predškolských ustanovizní, civilného sektoru, výrobných a komunálnych podnikov, Juhobáčskeho obvodu, Ministerstva poľnohospodárstva, ekologických hnutí a ďalší. Schôdzu otvoril predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. Potom predseda Obce Vrbas Bratislav Kažić poukázal na problém uskladňovania odpadu v obci, ako aj na problém veľkého báčskeho kanálu a výstavbu ústredného zariadenia na prečisťovanie odpadových vôd. Predstaviteľka

Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Tina Janjatovićová zdôraznila neustálu potrebu po zvyšovaní povedomia občanov o ochrane životného prostredia. Zástupca predsedu Obce B. Petrovec Ondrej Benka povedal, že obec zápasí s veľkým problémom, keď ide o uskladňovanie odpadu a údržbu depónií. V roku 2010 sa zapojili do vypracovania plánu regionálneho nakladania s odpadom na úrovni Juhobáčskeho obvodu spolu s obcami Báč, Báčska Palanka, Beočín, mestami Nový Sad a Vrbas. Tento plán pokrajina schválila a mal by sa uplatňovať v nasledujúcich troch rokoch. V Báčskopetrovskej obci sa občania ešte len pripravujú na primárne separovanie odpadu, ktoré je na nízkej úrovni. Separácia odpadu v domácnostiach sa vzťahuje na tzv. PET ambaláž, papier, sklo, plechovky. Organizované odvážanie odpadu v obci funguje a každá domácnosť dostala odpadové koše na tieto účely. Žiada sa ohradiť depónie a kontrolovať požiare, ktoré tam neustále vznikajú. Projekty pre

Príklad dobrej ekologickej praxe vo Vrbase ozrejmila Beata Fridrichová v spoločnosti Ondreja Benku (sprava) a Radomira Čurovića

všetky štyri depónie v obci sú vypracované, ale ich realizácia si vyžaduje veľké prostriedky, takých 100 miliónov dinárov. Riaditeľ VKP Standard Vrbas Radomir Čurović vysvetlil, že na území obce majú päť dedín, v ktorých sa odpad odváža raz týždenne, a v samom meste Vrbas to robia každý deň. Separovanie odpadu zatiaľ nemajú organizované, ale vzdelávajú občanov, aby selektovali odpad z domácností. Depónia zaberá 10-hektárovú plochu a denne sa tam zozbiera 80 ton odpadu. V poslednom roku pracujú aj na legalizácii mestskej depónie. Obec Vrbas dostala ústredné zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd. Niektoré podniky sú už pripojené a v bu-

dúcom roku plánujú pripojiť až 4 000 domácností na kanalizáciu. Koordinátor projektu a predseda Ekologického hnutia Vrbas Ratko Đurđevac pripomenul, že na úrovni mesta pracujú zvlášť s deťmi a mládežou, s cieľom pozdvihnúť ich ekologické povedomie. Ako príklad dobrej praxe v uskladňovaní a separovaní odpadu predstavitelia Vrbasu uviedli podnik Carnex. O nakladaní s odpadom v Carnexe pútavo hovorila Beata Fridrichová, manažérka ochrany životného prostredia v MK Group. Zdôraznila, že dôkladne vypracovaný systém separovania a recyklácie prináša v každodennej práci vynikajúce výsledky a dokonca aj finančný zisk.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

obrý deň, ctené občianstvo! Dnešné bubnovanie začíname výbornou správou. Priniesol ju holub priamo z Hlavného Mesta, v ktorom HM tamojší Mestský ústav verejného zdravia oznámil, že sezóna chrípky ešte vždy vôbec nie je na obzore. Epidemiológovia MÚVZ v Belehrade totižto ešte stále neizolovali VíRus chrípky (VRCH). Veď ako by ho, neboráka, aj mohli identifikovať, či čo je izolovať, keď dotyčný VRCH, • ĽUDIA A DIANIA •

nainfikovaný informáciou, že veru Južná vetva alias Júžnyj tok sa nekoná, zdrhol hlava – nehlava, v neznámom smere. V rámci dnešného oznamovania občanom ešte jedna správa, nemenej výborná a podstatne dôležitejšia než predchádzajúca. Ako ste sa už dozaista dozvedeli z NNSM (Našich Nadovšetko Slobodných médií), v uPLYNulých dňoch, začiatkom končiaceho sa týždňa si telefonírovali najprv

prezidenti Ruska a Srbska, a potom aj premiéri Ruska a Srbska; nech sa pripravia ministri Ruska a Srbska... Nevieme síce, ktorým jazykom hovorili, vieme ale, že v rámci PLYNulého dialógu Naši tunajší jasne naznačili Našim tamojším, že prerušenie projektu Južná vetva je pre Našich tunajších (pre nás teda taktiež) zlá správa. Našich tamojších sa toto objavné doznanie natoľko dotklo, a tak ich zarmútilo, že sa, aha, ihneď a zaraz zamračilo tak, ako sa len vie zamračiť raz za sto rokov, a začalo pršať i mrznúť. Ba veru priamo na hlavu istého nášho ministra, na-

šťastie opatrenú helmou, bachol obrovský ľadový cencúlisko zo stromovia, takže odteraz, v súlade s raz a navždy platným vojenským heslom, podľa ktorého VH Čižma hlavu chráni, naši ministri budú popod stromovie chodiť s čižmami. Slovom, je nám jednostaj teplejšie z hrejivej skutočnosti, že totiž v dôsledku zintenzívňujúceho sa a multiplikujúceho sa telefonického dialógu, sa telefónne vedenie čoraz viac zohrieva, takže sa pri ňom čo nevidieť budeme môcť nehatene ohrievať do milej vôle. Bum-bum!

50/4625/ 13. 12. 2014

Ľudia a diania NA POĽNOHOSPODÁRSKE TÉMY V STAREJ PAZOVE

Trpká strana pestovania cukrovej repy Katarína Verešová

ampaň vyberania cukrovej repy sa skončila, všetko je vyúčtované a sedliaci teraz rátajú, koľko z kráľovnej priemyselných kultúr zarobili. Hoci

v ktorých namiesto zmluvnej ceny 0,33 eura za kilogram plus daň z pridanej hodnoty, určili cenu v dinárovej protihodnote 4 dináre za kilogram bez DPH. Výrobcovia týmto anexom boli podstatne poškodení. Tretím

pazovský poľnohospodár, ktorý v tomto roku hospodáril na 30 hektároch, z toho 10 hektárov vlastnej pôdy (ostatné zobral do árendy). Podobne ako Janko Turčan hovoria aj ostatní pestovatelia curkovej repy. Tejto jari sa väčšinou rozhodli sladký koreň predať cukrovaru Hellenic sugar v Žablji. Na otázku, prečo tie anexy zmlúv s nižšími cenami v auguste poľnohospodári podpísali, Janko Turčan odpovedal: „A

čo sme mali robiť? Tie neférové anexy zmlúv ponúkli všetky cukrovary rovnako, akoby sa dohodli. V takej situácii nás malo ochrániť Ministerstvo poľnohospodárstva, ale neurobilo to. Ja som povedal vedúcim žabaljského cukrovaru: to čo nám Otec nebeský dal, vy ste nám takto zobrali. Okrem toho cukrovary aj spracovanú siláž draho predávajú dobytkárom ako krmivo. Z našej repy cukrovary majú teda dvojnásobný zárobok.“

Cukrová repa na prizmách v okolí Pazovy

POČASIE

13. 12.– 19. 12. 2014

je pazovský chotár úrodný a aj rok bol dobrý, poľnohospodári hovoria, že ich snaha nebude adekvátne zaplatená. Dlhoroční pestovatelia sladkého koreňa tvrdia, že to, čo im priaznivé počasie dožičilo, zobrali majitelia cukrovarov. Základný problém je v tom, že im pri odovzdávaní cukrovej repy zarátali vysoké percento nečistoty – 30 až 40 %, i keď počas vyberania tejto priemyselnej plodiny vládli takmer ideálne podmienky, v ktorých suchá sypká zem sama odpadávala z plodov. Druhý problém je zasa v tom, že po zistení väčších výnosov (v porovnaní s vlaňajšími) cukrovary v auguste ponúkli výrobcom anexy zmlúv,

problémom bola nameraná digescia (sladkosť cukrovej repy) 11 – 13 %, čo je málo. „Cukrovú repu som zasial na 4 hektároch a 33 ároch, z ktorých som po zbere naplnil 6 kamiónov. Keď som videl vyúčtované, vyrátal som, že mi cukrovar zobral tri a pol kamióna a ja som zarobil len dva a pol kamióna. Zarátaná nízka digescia a vysoká nečistota šla na konto cukrovaru. Keď som odrátal osivo, umelé hnojivo, chemické prostriedky a árendu, zistil som, že som tohto roku z cukrovej repy zarobil veľmi málo. K výdavkom nerátam orbu, časté striekanie a mechanické ošetrenie cukrovej repy,“ sťažuje sa Ján Turčan, mladý

NA BATÔŽKOVOM POSEDENÍ V KYSÁČI sa tentoraz zoskupilo menej penzistov než v minulých rokoch. To však neprekážalo tým, čo prišli, aby duchovne a telesne pookriali pri príhovoroch, príbehoch, piesňach a pokrmoch, ktoré si sami pripravili. Tradičné adventné batôžkové posedenie, ktoré organizuje Miestna organizácia penzistov invalidov práce v Kysáči, bolo na Mikuláša, v predvečer druhej adventnej nedele. Penzisti si na ňom spomenuli na obyčaje a zážitky späté s predvianočným obdobím a hovorili o význame adventu. O to sa pričinili Ján Vitéz, predseda MO invalidov práce, Ondrej a Darina Marčokovci, Rastislav a Elena Surovci, Magda Lomenová, Anna Legíňová, Zuzana Strehovská, Mária Sláviková a žiačky Klaudia Hegedišová, Mia Mešiová a Marína Šmitová. Slané a sladké dobroty si v batôžkoch priniesli sami účastníci a členky organizácie penzistov uvarili čaj a kávu a vyzdobili miestnosti vianočnými ozdobami. Večierok prešiel v duchu prichádzajúcich sviatkov, ktorých atmosféru už cítiť v Kysáči vďaka niekoľkým podujatiam. E. Š.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | 9˚

1˚ | 9˚

2˚ | 8˚

1˚ | 8˚

2˚ | 9˚

3˚ | 8˚

1˚ | 8˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

AKCIA MEMORIÁLNEHO STREDISKA DR. JANKA BULÍKA

SVIATKUJEME

Tancom Lucka k humanitárnym skutkom Anička Chalupová

sobotu 6. decembra, na Mikuláša, v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici aktivisti Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom Pavlom Balážom odovzdali nazbierané peniaze z „tancovania s nevestou“ na humanitárne účely. Po kratšom príležitostnom programe, v ktorom účastníci tohtoroč- Darček odovzdali Veljkovi Rankovićovi nej detskej svadby za hudobného sprievodu Janka na osobnosť a dielo Dr. Janka Dišpitera zaspievali niekoľko Bulíka. slovenských ľudových piesní a stredoškoláčka Anna Andrea HoMIKULÁŠ. líková prečítala text o Mikulášovi, Deti, ktoré sa organizátori podujatia potešili navštevujú hodivšetkých skromným, ale pekným ny náboženskej darčekom. Úhrnnú „vytancovavýučby a ktoré nú“ sumu 27-tisíc dinárov a 10 sa pripravujú eur z detskej svadby darovali na vianočný Veljkovi Rankovićovi z Obreprogram v slonovca, ktorému májové povodvenskom evanne zničili rodinný dom. Darček jelickom a. v. symbolicky odovzdali Zdenka cirkevnom zbore Krasková, nevesta, a Miroslav v Šíde, počas vyToman, ženích na tohtoročnej 8. učovacej hodiny detskej svadbe. Na mikulášskom zažili príjemné večierku sa zúčastnili hostia z prekvapenie. Kovačice, Padiny a z Belehradu. Navštívil ich MiMemoriálne stredisko Dr. Jankuláš. Pre mnoka Bulíka okrem Detskej svadby hé z nich to bolo organizuje aj rad iných podujatí, prvé stretnutie ktorých zámerom je pestovať s Mikulášom, kultúru a ľudové tradície kovačicktoré im iste kých Slovákov. Sú to prezentácie utkvie v pamäti kníh, literárne večierky, výstavy na celý život. a pod. Založené bolo roku 2008 St. S. s cieľom zachovávať pamiatku • ĽUDIA A DIANIA •

Báčskopalanská Lucka Juraj Bartoš

richádza 12. decembra, večer pred meninami Lucie. Kedysi najčastejšie zahalená do bielej posteľnej plachty. Obyčajne mala dlhý prút a veľmi„krátky knot“. Vedela sa rozzúriť a prútom zaraz namaľovať „klobásy” na zadkoch a chrbtoch generácie, ktorá rastie. Dobrým deťom (tých sa jej ale vždy málilo) sa prihovárala takmer milým hlasom: – Deti, ja som Lucka, / zažmúrte si očká, / žeby ste vy nevideli, / čo vám nesiem do cipeli.

Deťúrence si, samozrejme, museli ihneď ľahnúť a – spať. Inak sa im mohlo uleznúť horúceho výprasku. Lenže pre vzrušenie zo stretnutia s takpovediac mátohou umocnené šteklivou otázkou (čo im Lucka spustí do topánok) práveže zaspať nijako nemohli. Do vyčistenej obuvi Lucka obyčajne naukladala sladkosti, ale aj šúľky, kefu, ba pastu na obuv, tiež cibuľu a(lebo) aj prút – pre neposlušníkov. Na Lucku si dospelí začínali robiť osobitný kalendár, teda zapisovať, aké je počasie v ten-ktorý deň. Verili, že aké bude tých 12 dní od Lucky po Kračún, čiže po Vianoce, také budú mesiace počas nasledujúceho roku. Ešte donedávna sa od Lucky až po Tri krále (6. januára) nevarila fazuľa, t. j. bôb, vraj aby deti neboli rapavie. Akosi po druhej svetovej vojne zanikol iný zvyk. Keď totiž na Lucku (13. decembra) prvý prišiel do domu muž, so sebou priniesol „oceľ” či„ocieľku”; to bolo znamenie, že sa v dome nič nerozbije, že všetko bude pevné, tvrdé ako „ocieľka”. Ťukneme si na internete dve slová: sviatky a Lucia. Hneď sa dozvieme, že svätá Lucia žila v Syrakúzach na Sicílii v 3. storočí, teda v období prenasledovania kresťanov. Vraj jej kat mečom preťal hrdlo, lebo ju odmietnutý ženích obvinil z kresťanstva. Lucia totiž tajne dala Bohu sľub, že zostane pannou a nechcela sa vydať za mládenca, za ktorého ju chcela dať jej matka. Foto: J. Švec

50/4625/ 13. 12. 2014

Ľudia a diania AKCIA SPOLKU DIABETIKOV V KULPÍNE

Diabetes a hypertenzia – choroby modernej doby Katarína Gažová

polok diabetikov Obce Báčsky Petrovec dvakrát ročne organizuje akcie bezplatného merania hladiny cukru v krvi v osadách obce, jednu na jar, druhú v jeseň. V stredu 3. decembra takú akciu usporiadali v miestnostiach Miestneho spoločenstva Kulpín. – Ročne absolvujeme takých 14 až 16 akcií, lebo akcie mávame aj pri príležitosti väčších podujatí na úrovni obce, ako sú Slovenské národné slávnosti, Deň Petrovca, Vidovdanské dni v Maglići a po- Sestry Mária Marková (zľava) a Anna Medovarská vymerali cukor dobne. Každý druhý rok akcie a tlak Kulpínčanom usporadúvame aj v základných častňujú od sedem rokov, pričom sa choroba odhalila v čím mladšom školách, tiež pre zamestnancov aj vtedy žiada súhlas rodičov. Často veku. Ročne skontrolujeme hladiškôlky, a chodíme aj do podnikov sa stáva, že sa cukrovka zistí práve nu cukru 800 až 1 300 občanom, a ustanovizní. Deti sa v akciách zú- u detí, a dôležité je, aby sa táto – povedala tajomníčka Spolku

PREVÁDZKOVANIE DOMU SMÚTKU V KULPÍNE

Problémy zažehnané Anna Francistyová

edávno bola v Kulpíne aktualizovaná citlivá otázka, v riešení ktorej sa mobilizovala takmer celá dedina: ide o pohrebný obrad v Dome smútku na evanjelickom cintoríne pre sociálne prípady, ateistov a pre niektorých ďalších spoluobčanov evanjelikov, ktorí majú nárok na poslednú rozlúčku a miesto posledného odpočinku na tomto cintoríne, ale neplatia cirkevné poplatky, kde je aj úhrada za údržbu Domu smútku. Ináč v tejto osade je aj pravoslávny cintorín, kde je tiež vo výstavbe Dom smútku. S cieľom nájsť trvalé riešenie, v novembri zasadali ohľadom tejto záležitosti členovia Rady Miestneho spoločenstva, a potom svoj návrh predstavitelia v čele s predsedom Miroslavom Čemanom predostreli aj na presbyteriálnom konvente v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore. Na

www.hl.rs

tejto schôdzi sa zúčastnil a skúsenosťami zo Selenče Kulpínčanom poradil i vznešený pán Vladimír Valent, senior báčsky a farár selenčský. Tu sa vykryštalizovali závažné momenty, ktoré vo forme záverov v nedeľu 7. decembra prediskutovali a schválili na celocirkevnom konvente členovia zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kulpíne. Keďže tak cintorín, ako i pozemok, na ktorom je vybudovaný Dom smútku, ako i sám tento objekt – vystavaný z prostriedkov evanjelikov a členov denominácií – sú vo vlastníctve SEAVC v Kulpíne, o tom, či sa Dom smútku dá niekomu na používanie (Rada MS Kulpín navrhla, aby jeho prevádzkovanie a aj údržbu mal na starosti VKP Progres v Petrovci), alebo sa predá, môže rozhodnúť iba Biskupský úrad čiže Synodálne presbyterstvo SEAVC v Srbsku. Teda v tomto smere sa nič nemení, nemení sa ani ročný poplatok do fondu na údržbu Domu smútku –

Informačno-politický týždenník

2 eurá (v dinárovej protihodnote) na osobu (v nedeľu bol jednohlasne odsúhlasený) a účastníci konventu jednohlasne schválili i rozhodnutie z presbyteriálneho konventu, že do tohto fondu Miestne spoločenstvo v Kulpíne prispeje sumou 600 eur ročne, ktoré usmernia na úhradu služieb domovníka a pri riešení sporných prípadov pochovávania. Podľa slov velebného pána Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., farára kulpínskeho, ďalším krokom v úradovaní kulpínskeho evanjelického zboru bude, aby sa všetko dohovorené dalo na papier – do zmlúv. Prítomní vyzvali členov MS, aby urobili zoznam rodín v hmotnej núdzi, čo je v evanjelickom cirkevnom zbore už vypracované, a vie sa presne, kto v tom sociálnom programe je, teda kto je oslobodený od platenia cirkevného poplatku a má i právo na bezplatné použitie Domu smútku.

diabetikov Anna Moráveková. Do akcií merania hladiny cukru v krvi sa ochotne zapája aj Dom zdravia Báčsky Petrovec, čiže patronátna služba tejto ustanovizne. V Kulpíne akciu merania cukru a tlaku vykonávali patronátne sestry Mária Marková a Anna Medovarská. – Do tejto akcie v Kulpíne sa zapojilo tridsať občanov, čo je pekný počet. Dnešné výsledky akcie v Kulpíne sú dobré. Zvýšené hodnoty cukru v krvi mali tí, ktorí už majú diabetes a majú určenú terapiu. Účastníkom akcie sme vymerali aj krvný tlak. Občania sú radi, keď sa o ich zdravotnom stave porozprávame a keď im poradíme, ako ďalej postupovať. Takýchto užitočných akcií by bolo treba organizovať čím viac, aby sa do nich zapájali aj mladší ľudia. Diabetes a hypertenzia sú choroby modernej doby a jedna s druhou súvisia, – povedala po skončení akcie patronátna sestra v DZ Petrovec Mária Marková.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Aerokickboxing. Akadémia podnikania žien v stredu 26. novembra 2014 v Podnikateľskom a inovačnom stredisku v rámci Ženského klubu predstavila Teodoru Petejovú, inštruktorku a trénerku v Kick-box klube z Kulpína. Na svojráznej prednáške slovo bolo o tom, ako tento čoraz populárnejší šport vplýva na život ženy, na jej sebadisciplínu a sebadôveru.

Belehrad Nový úspech Zlatých remesiel. Na belehradskom výstavisku v dňoch 26. až 29. novembra magazín Praktika zorganizoval podujatie venované etno výžive a nápojom. Na podujatí sa aj tentoraz, ako i v minulých rokoch, zúčastnilo združenie Zlaté remeslá. Petrovské gazdinky si z prestížneho etnogastronomického veľtrhu priniesli ďalšiu hlavnú cenu Grand Prix, ktorú získali za medovníčky a drobné pečivá. J. Č-p • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Začiatky vydávania časopisu Evanjelický hlásnik Katarína Verešová

vanjelický hlásnik, časopis Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, pomaly končí päťdesiaty ročník vychádzania. Vychádza raz do mesiaca. Vydáva ho Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku, Nový Sad. Hlavným a zodpovedným redaktorom je biskup ThMgr. Samuel Vrbovský a výkonným redaktorom je ThMgr. Ján Vinkovič. Časopis má redakciu, ako aj tím poverený jazykovou a technickou úpravou. Nepretržite sa od začiatku tlačí v Báčskom Petrovci. Jeho náklad je toho času 1 850 výtlačkov a predáva sa v cirkevných zboroch na základe ročného predplatného. Časopis Evanjelický hlásnik finančne podporuje Úrad pre spoluprácu s cirkvami a náboženskými spoločenstvami vlády Republiky Srbsko. Analyzujúc impressum prvého a posledného čísla Evanjelického hlásnika, možno si všimnúť, že si časopis zachoval pôvodnú redakčnú úpravu s jednotlivými rubrikami. Porovnávajúc technickú stránku, rozdiely sú viditeľné nielen z hľadiska koloritu a kvality papiera, ale aj z hľadiska tlačiarenského spôsobu sádzania a tlačenia, čo je aj pochopiteľné, ak sa vie, aké technické predpoklady boli v roku 1926, a aké sú dnes. Prvé číslo Evanjelického hlásnika vyšlo v júni roku 1926 ako náboženský evanjelicko-augšpurského smeru mesačník, venovaný záujmom Evanj. a. v. slovenskej cirkvi v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Od januára 1927 vychádzal ako mesačný časopis venovaný záujmom Evanjelickej augšpurského vyznania slovenskej cirkvi v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Podstatnú zmenu koncepcie a náplne redakcia Evanjelického hlásnika uskutočnila v októbri 1928, keď sa stal nábožensko-osvetovým mesačníkom pre Kráľovstvo SChS. Do roku 1941, keď po okupácii • ĽUDIA A DIANIA •

Kráľovstva Juhoslávie fašistickým aby časopis rozširovali, odporú- ozval vtedajší biskupský adminisvojskom bolo vydávanie časopisu čali, podporovali a nadovšetko trátor Evanjelickej a. v. slovenskej prerušené, Evanjelický hlásnik v ňom vkladali plody duševnej cirkvi Adam Vereš článkom Náš bol formátu B5. V období rokov práce svojej.“ časopis. Okrem uvedenia pohnú1926 až 1941 hlavným redakDo prvého čísla okrem redak- tok, prečo tento mesačník uzrel torom Evanjelického hlásnika tora Zgútha prispel len farár Ján svetlo sveta, Adam Vereš bez bol erdevícky farár a istý čas aj Dedinský. okolkov napísal: „Pri vydávaní senior sriemsky Ladislav nášho časopisu nemysZgúth. Evanjelický hlásnik leli sme na nijaký hmotbol obnovený roku 1964 ný zisk, totižto že nám z iniciatívy biskupa SEAVC snáď časopis donesie Dr. Juraja Struhárika. Preosoh peňažný, ba práve to tohtoročné čísla tohto s tým sme počítali, že široko známeho evanjelicak časopis nebude sa kého časopisu vojvodinmôcť sám vydržiavať, ských Slovákov sú svojím podporu poskytne nám spôsobom jubilejné. dištrikt, senioráty, cirkvi „Keďže každého dňa a jednotlivci nášho čamôžeme vidieť, ako mnosopisu. Náš neúnavný hí z nášho slovenského ev. pán redaktor a národný a. v. ľudu pri vzývaní boha pracovník nežiada pemamony hynú uprostred ňažnú úhradu, čo koná, duševných a telesných koná z lásky oproti svojej hriechov, a ako veľká cirkvi a národa. Dobrovoľne prevzal na seba tú čiastka národa nášho vôbec sa nestará o svoju ťažkú úlohu, aby časopis budúcnosť za hrobom, nielen do tlače vypravil, tým menej ešte aby sa ale aby na seba do toho pridržala čistého evanječasopisu i najviac písal.“ lického učenia dľa augVereš na písanie nabádal špurskej viery a konečne, každého človeka: „Nieto keď stále spatrujeme, ako toho evanjelika, ktorý by málo záleží poniektorým nevedel napísať niečo zo na Ježišovi Kristovi, Pánovi života svojej cirkvi: ako sa a Spasiteľovi hriešnych zakladala, kto dal podnet duší, rozhodnuté bolo, ku založeniu modlitebniaby i náš slovenský ev. a. ce, lebo kostola, kto čo v. dištrikt vydával cirkevný Titulná strana prvého čísla Evanjelického hlásnika oferoval na cirkev, alebo časopis, ktorý vyznačiac ktorého zaslúžilejšieho si za cieľ kresťanskú missiu – by Prvé číslo bolo rozoslané do cirkevníka vyprevadila cirkev na na rozkvete kráľovstva Božieho všetkých cirkevných zborov s po- hrobitov... My sľubujeme, že svoju pracoval v lone slovenskej ev. a. v. známkou, že „kto si časopis nemie- povinnosť vykonáme a udržícirkve v Kráľovstve SChS,“ uvádza ni ponechať, nech nám ho pošle me časopis na úrovni dobrého v úvodníku prvého čísla Evanje- späť, ináče považovaný bude za a poučného časopisu, od Vás lického hlásnika redaktor Ladislav predplatiteľa“. záleží Drahí Čitatelia, či ho Vy Zgúth. V prvom júnovom čísle Ako to už obyčajne býva na zase udržíte hmotne?“ z roku 1926 v pokračovaní napísal: začiatku nejakej umnej práce, Tieto sľuby biskupov a redakto„I všetkých snaživých údov našej aj táto snaha, aby sa čítal a roz- rov sú zachované dodnes. Preto slovenskej ev. a. v. cirkve v Juho- široval Evanjelický hlásnik, bola Evanjelický hlásnik má v domácslávii, prosíme duchovenstvo, nesmierne ťažká. Napomínania nostiach slovenských evanjelikov voláme naše slovenské učiteľstvo, o význame čítania a duchovné- dlhú tradíciu. všetku našu inteligenciu, obracia- ho povzbudenia boli rozličným Tento časopis si aj dnes zame sa k nášmu roľníckemu a re- spôsobom priamo a nepriamo slúži byť písomným „priateľom meselníckemu stavu a vôbec ku uvedené v každom článku. A v a radcom“ v každej evanjelickej všetkým milovníkom našej viery, čísle 4 Ev. hlásnika sa aj osobne rodine. 50/4625/ 13. 12. 2014

Jánošík – jník? hrdina alebo zbo

Robivajú aj slovenským uraja Jánošíka nazý dátum jeho narodenia ný nom Hoodom. Pres ovej. i roku 1688 v Terch m sa nevie. Bolo to as vsko to ip v L 13 17 ku olo ro Zomrel mladý, ok i praMikuláši. bnej rodiny. S rodičm kov, Pochádzal z chudo ro sť ná em os ófa. Keď mal coval u jedného gr e utiekol. u a po pr vej porážk čin jen vo na nú druodišiel oje br oz il číkom založ S kamarátom Uhor im tovar ali br , ov án a p pcov žinu. Prepadali ku . Preto bol áhali chudobným a peniaze a pom ojníkom udobnými ľuďmi. Zb obľúbený medzi ch ytili ho a odsúdili na smrť Ch m písať bol iba krátk y čas. smrti sa začali o ňo o jeh Po u. šibenico endy. všelijaké bájky a leg jv ýznamnejší slovenský na je šík no Já j Jura piesňach doteraz vo filmoch, hrdina, ktorý žije až ote sú písané i knihy. Myso živ a legendách. O jeh inulosti veľmi hrdí, že v m lím si, že sú Slováci eto ho Pr . šík no Já l bo žil taký človek, ak ým nikdy nezabudnú. ročník Filip Kráľovsk ý, 4. anoch ož Hl v a in ut ag Dr ZŠ J. M.

Obloha plače

Môj obľúbený kocúrik

Obloha sa rozplakala, veľké slzy vylievala, že už leto končí a jeseň k nám vkročí.

a mám doma mnohé zvieratká, ale najmilší mi je náš kocúr. Volá sa Káco, je sivo-biely, má pekné oči a biele labky. Keď Káco bol malý, bol stále doma, teraz, keď odíde, tak sa nevráti niekoľko dní. Káca som dostala od starkej. Rád jedáva myši, mäso a mlieko. Často chodieva do mlyna, kde loví myši, a keď sa vráti domov, je zamúčený a na fúzoch má pavučiny. Káco sa rád hrá s loptičkami a najväčšmi sa chce hladkať. Keď si sadnem na stoličku, hneď príde ku mne a chce, aby som ho hladkala. Kým ho hladkám, neraz aj zaspí. Vie byť však aj trochu zlý, niekedy aj smiešny. Gabriela Galambošová, 4. ročník ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

Decembrový vejár tém

Obloha sa rozplakala, veľké slzy vylievala, že už slnce menej svieti, na ulici je málo detí. Obloha sa rozplakala veľké slzy vylievala, že už všetky lastovičk y chystajú si nohavičky. Plačkaj, plačkaj obloha, to je tvoja úloha, keď ty plakať prestaneš, úsmev od nás dostaneš. Lýdia Murtínová, 5. ročník ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

Obľúbené zviera: kôň

oje najobľúbenejšie zviera je kôň.

ž sú nám dni vyplnené zimnými sviatkami: poVždy sa teším, keď ideme na taký výlet, kde si budeme môcť obzrieť tešili nás mikulášske darčeky, očakávame ich aj kone. aj od Lucky, potom sú tu už krásne vianočné Kôň môže byť veľký alebo malý, hnedý, sviatky. Ale my v redakcii Detského kútika máme čierny, biely a fľakatý. Mne je obľúbený čierny v zásobe kopu vašich prác na rôzne školské témy. s bielymi fliačikmi. Koníky jedávajú bylinky. V ústrety zimným prázdninám si pripomeňte, Ony sú bylinožravce. Majú rady ovos, ďatelinu ako ste opisovali najobľúbenejšie zvieratká, a seno. Zo zeleniny si rady pochutnajú na mrkve. ako vás nadchol jesenný dážď, legenda Jedávajú aj cukor. Kone môžu preskakovať preo Jánošíkovi, ako ste kreslili kolokážky a rýchlo bežať, lebo majú dlhé a silné nohy. Mne sa kone zapáčili, ešte keď som ich prvýkrát beh vody, detskú radosť videla naživo. Bolo to na Novosadskom veľtrhu, s balónmi. kde som bola s rodičmi. Obzreli sme si maštaľ s koňmi a sledovali sme i preteky koní. Boli to krásne zvieratá. Silne sa odrážali a preskakovali prekážky. Čierne kone boli najkrajšie. Mali pekne učesané chvosty a srsť sa im leskla na slnku. Dlhá hriva im viala, keď bežali. Odvtedy sú mi kone obľúbené zvieratá. Často čítam knihy o zvieratkách a zvlášť o koňoch.

ník, Miriam Kalková, 1. roč i ZŠ 15. októbra v Pivnic

Lev – kráľ zvierat

Elena Zvarcová, 4. ročník ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch

asto pozerám te levízny program a zo všetkých zvierat na jviac sa mi páči lev . Lev má žltohnedú srs ť, vysoký je jeden m a môže vážiť až 25 eter 0 kg. Lev loví najča stejšie antilopy a zebry. Sv oje mláďatá si ochr aňuje, učí ich, ako majú loviť, keď narastú . Na Pr vý máj som bol v zoolo gickej záhrade a vid el som tam aj leva. Nejako mi vyzeral smutno . Myslím si, že je to preto, že je zatvorený, a pr eto, že nežije tak, ako by mal. Mne sa lev veľmi pá či preto, že je kráľ zv ierat.

Maximilián Imrek, 1. ročník, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Damián Fekete, 4. ročník ZŠ J. M. Dragutin a v Hložanoch

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tara Grahovc

6ová z Pančeva,

ročná A. F. a J. T.

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Zatiaľ sa bavia len divadlom

str. 2

Nadčasovo magický svet kníh

str. 4

Nový Sad 13. 12. 2014 Ročník XXXI Číslo 12/367

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

Pamätnica o vysokoškolskej slovakistike v Novom Sade str. 7

SPOLOČNOSŤ SLOVÁCI ZO SRBSKA A SLOVENSKÉ ZAHRANIČIE

Deﬁnovali sa spoločné ciele slovenskej komunity? Vladimír Valent

rednedávnom sme mali možnosť oboznámiť sa z početných správ s pozdravmi a vyhláseniami úradných činiteľov Slovenskej republiky a iných účastníkov stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2014, ktorá prebiehala v Bratislave. Tí, ktorí to chceli dôkladnejšie spoznať, mohli sa s konferenciou oboznámiť aj zo správ na portály Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), ktoré boli uverejnené 30. októbra a 3. novembra 2014. V správach ÚSŽZ a ani na portáloch inštitúcií Slovákov zo Srbska niet náznaku, že sa predstavitelia Slovákov zo Srbska v domicilnom štáte niekde (a kedy) stretli, deﬁnovali spoločné a aj osobitné ciele slovenskej komunity v Srbsku, a potom tie záujmy a návrhy predniesli tak delegátom konferencie, ako aj činiteľom Slovenskej republiky. Žiaľ, niet ani verejného chýru o tom, že sa spomenutí činitelia dohodli o ocenení, o kladnom alebo inom hodnotení a o vplyve pomoci zo Slovenska pre trvalo udržateľný rozvoj, pokrok v zachovaní povedomia etnického občana v Srbsku, o ochrane hmotnej a nehmotnej kultúry a dedičstva etnika, o postavení a o spoločenskom živote etnika v domicilnom štáte a o (re) prezentovaní cieľov a výsledkoch svojich činností. Ešte menej sú slovenskej obci v Republike Srbsko verejne známe ocenenia kľúčových cieľov, významov a záujmov Slovákov domicilného štátu o pomoc prameniacu z daní občanov a z rozpočtu Slovenskej republiky. To treba posudzovať majúc na zreteli aj skutočnosť, že slovenským komunitám v zahraničí môže prekážať, a prekáža im, keď na súbehoch ÚSŽZ / Bratislava niekedy až 30 %

Úradom odsúhlasených podaných žiadostí o ﬁnančnú dotáciu patrí Slovákom zo Srbska. A tá „zelená vetva slovenského národa“ ako menšina pretrvávajúca v Srbsku, roku 20111 s 52 750 príslušníkmi, aktívna, tvorivá, hrdá na seba a svoje výtvory, dedičstvo, vyše 280 rokov zachovávajúca si identitu, vlastnosti a hodnoty svojho národa – aj sebavedome sa o seba starajúca, meniaca sa, zdokonaľujúca sa a majúca nápomocnú ruku susediacich inorečových občanov a úradov Republiky Srbska, tvorí iba 2,3 % štatistického odhadu počtu Slovákov2 (2 236 730) mimo Slovenskej republiky. Verejnosti v Srbsku by malo byť známe, a nie je, či sú spomenuté záujmy predostreté počas konferencie, a ešte menej je známe, ako na ne reagovali účastníci snemovania v Bratislave. A bolo by potrebné nielen oboznámiť, ale skôr sa často konzultovať so slovenskou obcou v Srbsku, tiež viesť vecný, nepretržitý dialóg s tou obcou, sprostredkovanie tých poznaní, stanovísk tunajšej verejnosti, ako aj údajov o produkovaní skutkov. Skutkov, ktorým je v popredí starostlivosť o vlastnú integritu, sebapoznanie, sebanápravu a sebazáchovu, starostlivosť o dospievajúce generácie Slovákov v Srbsku, mládež, rodiny, zostarnuté, nemajetné a osoby na okraji etnika i spoločnosti, o školenie, kultúru, hmotné a nehmotné dedičstvo, ekonomický a duchovný rozvoj i pokrok, spolupatričnosť, tiež identitu človeka. To preto, že človek si má byť vedomí toho, že ak chce niečo zmeniť najprv a na prvom mieste musí pozmeniť seba samého, vlastné poznanie a chápanie seba, sveta vôkol seba i svoj život a k tomu aj spoločenské postavenie, život etnika v jeho mnohotvárnosti a nedokonalosti. Aj keď znie osožne, medzi nami,

povedať si, Slováci, kde sme, užitočnejšie by bolo v domovskom štáte a v Slovenskej republike ciele plniť v súlade s dejinným vývojom a pokrokom alebo zánikom asimilujúcej sa (radšej do spoločnosti integrujúcej sa) národnostnej menšiny. Patrí tam zaradiť poznanie tvorivosti a života Slovákov a iných etník tak v inštitučných, ako aj osobných postojoch a rámcoch, skutkoch a v učive pre väčšinové obyvateľstvo v domicilných štátoch etník a aj v povedomí a v školskom, študijnom učive a v pôsobení občanov, orgánov Slovenskej republiky a jej vládnych a mimovládnych organizácií. Pochválil by som taký postoj na tej konferencii, ak počas nej fyzické osobnosti Slovákov zo Srbska hovorili iba vo svojom mene. Inak by sa im správať nepatrilo. Spytujem sa: kde, kedy a prečo tie veľmi citlivé a významné fakty pre život a pôsobenie príslušníkov slovenskej komunity v Republike Srbsko tunajšia verejnosť nepozná, cestou svojich združení všetkých druhov nemala možnosť vplývať na to a na ich reprezentovanie? Či naozaj tu spomenutí predstavitelia menšiny tie stanoviská majú deﬁnovať (aj vtedy, keď je to správny záver, dobré riešenie potreby) iba v úzkom (záujmovom) kruhu ľudí? Načo vytvárať dojem, že oni nepovažujú svojich slovenských spoluobčanov ako základňu a prameň aj ich života, a tak aj ich pôsobenia? Je skutočne ťažko zabezpečiť (aj v kontrolovanej a sebacenzúrou novinárov v elektronickej mediálnej sfére a v tlačených periodikách) nepretržitú dvojstranne smerujúcu spoluprácu s tou občianskou obcou? Kto a akou mierou jeden druhému tu nedôveruje? A prečo je to tak, ak sú moje úsudky, poznanie, správne? Je na čase dobré skutky a smernice pochváliť, verejne opodstatniť. Nenačim byť ľahostajný k nedopat-

reniam, nespolupráci inštitúcií a reprezentantov etnika. Považujem, že by mohlo byť užitočné opomenutie a aj odvolanie z postavení tých osôb, ktoré nerobia v prospech spolupráce, ale uprednostňujú vlastné alebo stanoviská úzkeho kruhu osôb. A v spojitosti s tým niekedy aj záujmy, spoločenské posty a im patriace výhody. Práve preto zo spoločenského života, normálnej ľudskej praxe, nedostatky a výkyvy načim čím skôr a čím menej bolestivo odstrániť. Medzi nami sú mnohí iniciatívni, kreatívni, inovační, rozhľadení a aktívni jednotlivci, tvorcovia ideí, autori všetkých spoločenských pokrokov, ale aj pohrôm. Z takých dôvodov načim im to uznať. A povedať. Oni by nemali byť nedotknuteľnými bytosťami. Poukazujem aj na to, ÚSŽZ pripravil a uverejnil závery stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2014 v Bratislave. Závery svedčia o rozmanitosti a historickej rozvetvenosti sa vzájomne odlišných potrieb a záujmov slovenských enkláv v šírom svete a osobitne novomigrantov zo Slovenska do štátov Európskej únie. Mienim, že ÚSŽZ a úrady Slovenskej republiky právom očakávajú aktívny prínos Slovákov zo zahraničia pri deﬁnovaní programových cieľov a koncepcie štátnej politiky pre slovenské enklávy a Slovákov v zahraničí na obdobie rokov 2015 – 2020. Obdobne sa to vzťahuje aj na návrhy pre novelizáciu zákona Slovenskej republiky o Slovákoch žijúcich v zahraničí (zákon 472/2005). A nezabúda sa ani na obmedzenosť alebo obmedzovanie ﬁnančných zdrojov štátu, ktorými by sa reálne mohlo vplývať na dlhodobú, premyslenú, slovenským príslušníkom v zahraničí prepotrebnú a pre životoudržateľnosť významnú pomoc. A povolenými zásahmi organizovanú oporu i podporu. ○

1 Súpis obyvateľstva v Republike Srbsko z roku 2011 2 Zdroj informácií a odhady z roku 2008: portál (rok 2014) ÚSŽZ v Bratislave, národné štatistické úrady, odhady krajanských spolkov, MZV SR a zastupiteľské úrady.

I NT E RV IE W

13. 12. 2014 • 50 /4625/

MIMOVLÁDNE ZDRUŽENIE KOKRAM V KOVAČICI

Zatiaľ sa bavia len divadlom Janko Takáč

24/II

ovačické združenie KOKRAM (KOlektív KReatívnych AMatérov) je niečo úplne nové na kovačickej umeleckej scéne. Ide o mimovládku, ktorá zoskupuje divadelných nadšencov, ktorí sa venujú divadelnej produkcii od začiatku až po sám jej koniec. Dodnes KOKRAM má za sebou dve inscenácie – drámy Sud prachu a I na U – a v príprave je ešte jedna, detské predstavenie Čarodejník z krajiny Oz, ktoré si kovačické publikum bude môcť pozrieť už 21. decembra v rámci Vianočných trhov. Všetky predstavenia združenia KOKRAM sú v celosti robené v rámci tohto združenia – od réžie a hercov až po technickú podporu. Dokonca v druhom predstavení I na U, s ktorým sa združenie zúčastnilo aj na Divadelnom vavríne, inscenovaná bola dráma Dragana Karlečíka, jedného z členov združenia KOKRAM. Na konci prvého roku jeho fungovania, zdá sa nám, že s týmto združením sa začína jedno nové, lepšie obdobie divadelníctva v Kovačici. Preto sme sa rozhodli pre rozhovor s vedúcimi členmi tohto združenia. V nových miestnostiach združenia KOKRAM nás privítali: Jan Puškár (1984), v KOKRAME je členom Dozornej rady, producentom a scénografom, diplom získal na Fakulte manažmentu na UK v Bratislave; Miroslav Sabo (1990), v KOKRAM-e je hercom a hudobníkom, študentom je výpočtovej techniky a multimédií; na herectvo sa intenzívne zameriava od základnej školy; a Dragan Karlečík (1978), scenárista a režisér v KOKRAM-e, po ukončení kovačického gymnázia študoval germanistiku v Novom Sade. Za sebou má dve napísané drámy a jednu inscenáciu... – Ako vznikla idea o založení KOKRAM-u? Ján Puškár: – Idea sa zrodila náhodou, a to tak, že sme sa rozprávali s Darinou Dudkovou o tom, že by sme mohli založiť nejakú neziskovú organizáciu, s cieľom robiť nejaké predstavenie, ale tak, aby sme neboli viazaní za Dom kultúry a aby sme doň zapojili čím viac nových a mladých hercov. Stretli sme sa

prvýkrát v kaviarni Jarmočisko mnohých sme zapájali. v zime tohto roku a dohodli sa – Prvé miestnosti ste mali o tom, že ideme založiť združe- v Miestnom spoločenstve... nie a že sa obecenstvu zahráJán Puškár: – Áno, tam boli me predstavenie, ktoré bude prvé skúšky, a potom nám vykrátke a jednoduché. Vypadlo šli v ústrety aj z Domu kultúry, to však práve naopak – prvé ktorý nám požičal reﬂektory pre predstavenie nebolo ani krátke, ani jednoduché, ale bolo zaujímavé. – V Padine je už podobné divadelné združenie Nová scéna, založené dva roky pred vami... Ján Puškár: – Áno, veď sme ich aj poprosili, aby nám poskytli rady pri organizácii. Videli sme, že to môže fungovať aj takýmto spôsobom, nezávisle od Domu kultúry. – A čo vám bolo hlavnou pohnútkou, čo ste chceli dosiahnuť so združením KOKRAM? Miroslav Sabo: – Za takých desať mesiacov máme za sebou dve predstavenia a jedno je na ceste. Ideu sme vlastne opodstatnili, a to aby sa robili predstavenia a aby bolo čím viac nových členov nášho združenia. Ján Puškár: – Chceli by sme zapojiť aj viac typov umení do činnosti nášho združenia, lebo sa zatiaľ bavíme len divadlom. Zároveň chceme upraviť tieto miestnosti, v ktorých sa teraz nachádzame (miestnosti združenia sú na poschodí kovačického Domu kultúry, pozn. autor), aby to bol jeden multimediálny priestor, v ktorom by sme sa mohli schádzať my, ale aj ostatní mladí ľudia, ktoJán Puškár, Dragan Karlečík, rí majú záujem o kultúru Miroslav Sabo a umenie, aby mohli tuná kvalitne stráviť svoj voľný čas... prvé predstavenie. Ostatné sme – Kto bol iniciátorom a kto takmer všetko robili z vlastných boli prví členovia KOKRAM-u? zdrojov... Ján Puškár: – Darina Dudková – Sud prachu bolo prvým bola iniciátorkou a boli tam aj predstavením, prečo ste si Ivan Kornović ako režisér, Dra- práve to zvolili? gan Karlečík ako asistent réžie, Miroslav Sabo: – Bola najprv Miroslav Sabo, Daniel Veňar- idea robiť niečo od Moliéra, ský, Anna Veňarská, Igor Košút, ale sme potom museli trochu Adam Strakúšek, Ivana Svetlíková improvizovať s ohľadom na po(riaditeľka obecnej Turistickej čet hercov, ktorých sme mali k organizácie), Zuzana Šipická, dispozícii, takže sme sa predsa Milo Jonáš... Ako sme rozširo- pokúsili inscenovať Sud prachu vali tú ideu, ako sme pracovali (viac o tomto predstavení: Hlas na tej našej prvej produkcii, ešte ľudu, č. 26/4601, s. 36, pozn.

autor), aj to na letnom javisku v Miestnom spoločenstve, kde sme mohli použiť ambiciózne rekvizity, ako sú automobil, motorka... V podstate, prvý projekt by nebol taký zvláštny, keby nešlo práve o Sud prachu. – Koľko ja viem, bola to prvá kovačická produkcia na otvorenom priestore, aké máte skúsenosti z takej práci? Ján Puškár: – Na samom začiatku sme robili vnútri, na poschodí v budove Miestneho spoločenstva. Neskoršie najväčší problém nám bol, keď sme mali vyjsť na javisko, ktoré je veľké, ale na ňom nie sú podmienky pre divadlo, najmä svetlo a zvuk. A nebolo tam ani sedadiel, kde by diváci mohli sedieť (po premiére sme sa rozhodli znížiť počet divákov z 300 na 180, aby ľudia mohli vidieť všetko, čo sa deje na scéne), a ani scénograﬁu sme nemohli nechávať tam, ale sme ju po každej skúške museli rozoberať, vniesť do budovy MS, a potom ju zajtra znovu postaviť na javisko. Všetko to si vyžadovalo mnoho ľudí, ktorí majú na starosti technickú úlohu produkcie. Vladimír Kuchárik mal na starosti zvuk, Daniel Hajko svetlo, Dragan Vladić bol producent a moja pravá ruka, a pomáhali aj Jaroslav Žolnaj, Marek Chalupa, Želko Horniaček, Martin Jonáš, Jaroslav Zaim... – Lístky na premiéru boli vypredané, aké boli reakcie? Miroslav Sabo: – V najväčšom počte boli pozitívne reakcie. Najviac problémov bolo s tým, že ľudia čiastočne nevideli alebo nepočuli všetko, čo sa stávalo na javisku, ale ľudom sa páčilo, aj keď neboli zvyknutí sledovať predstavenie na otvorenom. – Je to ukončená produkcia, alebo budú aj ďalšie vystú-

HLAS ĽUDU • OBZORY aj o prvé seriózne predstavenie, ktoré sa zaoberá vážnymi témami z našej spoločnosti. V podstate po prvýkrát si naše obecenstvo mohlo pozrieť niečo, čo vôbec nebolo ľahké pozerať. Naše divadlo má storočnú tradíciu, ale nie často sa zaoberalo aj tými ťažšími témami. Viac sa v našom prostredí zameriavali na zábavu a eskapizmus. Dragan Karlečík: – V kontexte KOKRAM-u – povedané ﬁlmovým slovníkom – ak Sud prachu bol A produkcia, I na U bola B produkcia. Išlo o malé predstavenie, ale také, s ktorým sa chcelo povedať niečo dôležité o spoločnosti, v ktorej žijeme... Ján Puškár: – Menej bolo divákov na tomto predstavení, ale preto boli komentáre, najmä ľudí, ktorí prežili situáciu, o ktorej

Okrem toho, keď som jej zaslal môj text, dobre ho rozumela a ihneď mi napísala svoje poznámky a mala dobré nápady, ako to postaviť na javisko... Ján Puškár: – Mali sme problém aj s časom, lebo sa tesne pred premiérou Danka musela vrátiť na Slovensko. Hercami v predstavení I na U boli: Miroslav Sabo, Daniel Veňarský, Annamária Chalupová, Jaroslav Dudáš a Eva Labátová. Kým v predstavení Sud prachu asi polovica hercov boli debutanti, tentoraz sme mali len jedného. – Miroslav, hral si hlavnú postavu vojaka; ako si sa v tej úlohe vynašiel, vzhľadom na to, že si mladší a že nemáš priame skúsenosti s vojnou? Miroslav Sabo: – Áno, keď bola vojna na Kosove, ja som bol štvrtákom. Tri mesiace sme

KRAM so súborom kovačického Domu kultúry? Ste súperi alebo spolupracovníci? Ján Puškár: – Aj jedno, aj druhé, ale viac ide o spoluprácu. Napríklad, požičiavame si hercov – Igora Košúta, Viktóriu Šifelovú, Mila Zlocha – a dobre spolupracujeme. Je to v záujme aj jedných, aj druhých. – Ktoré sú plány združenia KOKRAM do budúcna? Miroslav Sabo: – Robíme predstavenie Čarodejník z krajiny Oz, pričom sa najviac spoliehame na ﬁlm z roku 1939. Ide o produkciu, do ktorej sú zapojení všetci členovia kolektívu a bude asi desať hercov na javisku. Chceli by sme deťom priblížiť toto zaujímavé dielo. Ján Puškár: – Premiéra bude na Vianoce, v ten deň, keď v organizácii obecnej Turistickej or-

Ján Puškár, Miroslav Sabo, Dragan Karlečík sa hovorí v tomto predstavení. – Bola toto ľahšia produkcia? Ján Puškár: – Bolo jednoduchšie – menej hercov na javisku, ľahšia organizácia, ľahšie bolo aj ﬁnančne, avšak preto sa tu vo väčšej miere prejavili herecké výkony. – V prvej produkcii ste mali profesionála Kornovića a v druhej Danku Svetlíkovú, tiež ako profesionála. Ako sa rozlišovali dvaja režiséri? Kto boli herci v tejto produkcii? Dragan Karlečík: – S Dankou bolo ľahšie pracovať, lepšie vysvetľovala hercom, čo majú robiť. Jej profesor na fakulte je režisérom, takže z tej strany ona bola úspešnejšia v práci s hercami.

nechodili do školy a vôbec som si nebol vedomý toho, čo sa deje, okrem toho, že sme nešli do školy. Inšpiráciu som preto čerpal zo samotného textu. Bolo by mi ľahšie, keby som mal také skúsenosti, ale predsa je pre mňa oveľa väčším šťastím, že som ich nemal... – Plánujete ešte niekde vystupovať s predstavením I na U? Ján Puškár: – V Kovačici sme vystúpili trikrát a v Padine raz. Máme v pláne ísť do Vojlovice, potom – spolu s padinským súborom – do Lugu a pozvaní sme aj do Pivnice na festival DIDA, lebo je to festival venovaný vojvodinským autorom. – Aký je vzťah združenia KO-

ganizácie (TOOK) budú Vianočno-novoročné trhy v Miestnom spoločenstve. Málo je času, ale sa pousilujeme, aby sme aj my prispeli. Okrem toho máme ešte mnoho ideí. Chceli by sme v týchto miestnostiach, ktoré sme si nedávno upravili s ﬁnančnou podporou Obce Kovačica, realizovať výstavy, stand up comedy večierky, humoristické mládežnícke vysielanie pre rozhlas (pre obecnú RTV OK) a podobne. Je v Kovačici mnoho mladých ľudí, ktorí sa zaoberajú rôznymi druhmi umenia, takže by sme chceli otvoriť tieto naše miestnosti aj pre nich. Snímky: J. Takáčová

25/III

penia s týmto predstavením? Predpokladám, že je dosť ťažko znovu a inde predstavenie inscenovať... Ján Puškár: – Áno, najprv je ťažko znovu zoskupiť všetkých tých ľudí a keď sa robí na otvorenom, vtedy je problém aj s počasím. Ak je chladno, ak duje vietor, ak prší... – tak sa to nedá realizovať. Boli sme s ním v Padine na letnom javisku a videli sme, koľko je problematické presťahovať scénograﬁu, ktorá bola prispôsobená kovačickému javisku, keďže javisko v Padine bolo trochu menšie, z čoho nastal problém. Úhrnne sme mali tri vystúpenia v Kovačici a jedno v Padine, a s ukončením leta sme sa dohodli, že pre Divadelný vavrín urobíme nové predstavenie. Napriek tomu predstavenie Sud prachu bude znovu inscenované na nasledujúci rok. – Dvadsať rokov uplynulo od vzniku tejto drámy, ako to vyzerá dnes, aká je ťarcha textu Sud prachu? Dragan Karlečík: – Keďže sa ešte stále, bohužiaľ, cítia sa tie deväťdesiate roky, text bol pochopiteľný. Podstata textu je prenesená a ľudia v našom predstavení spoznávajú súčasnosť, v ktorej žijeme... – Druhá produkcia bola len o také tri mesiace neskoršie, povedz nám, Dragan, ktorý je pôvod textu I na U? Dragan Karlečík: – Písal som predstavenie (viac o tomto predstavení si prečítajte v časopise Vzlet, č. 8, str. 5, poznámka J. T.), ktoré by som ja osobne chcel vidieť. Keď bola vojna na Kosove, mal som kamošov, ktorí boli tam dolu a po návrate mi rozprávali svoje skúsenosti a príbehy. Vlastne keby som sa nezapísal na štúdium v Novom Sade, aj mňa by čakal odchod do vojny, takže som v tej dráme možno najviac písal o svojich strachoch. Bola to svojrázna autoterapia. – Ja som v tom videl protivojnovú drámu... Dragan Karlečík: – Keď som ju začal písať, bola to taká humanistická a protivojnová dráma, ale ako som ju končil, uvidel som, že sa v nej robí aj o šialenstve, o pocite viny a o mojich vlastných pochybnostiach. Konečne, keď sme robili inscenáciu, v texte som uvidel aj niečo tretie – to, že v tejto dráme je viac prvkov z môjho života a vlastne v celom procese adaptácie textu na javisko som spoznal veľa toho práve o sebe. – Koľko ja viem, ide o prvé kovačické predstavenie podľa textu kovačického autora, ako

INTERVI EW

I LU S T R ÁC IE

13. 12. 2014 • 50 /4625/

VÝVIN SLOVENSKEJ ILUSTRÁCIE POZNAČILI VIACERÉ LÍNIE

Nadčasovo magický svet kníh Oto Filip

ieťa si svet okolo seba najčastejšie vníma srdcom a zrakom. Platí to aj o detských knihách, kde si aj preto, alebo skôr najmä preto, tradičná ilustrácia trvalo udržiava svoju pevnú pozíciu napriek lákavým vizuálnym obsahom a efektom novodobých médií. Ilustrácie, či už nežné, alebo tie plné fantazijnej magiky, či tie opierajúce sa o výtvarné princípy, ako sú opakovanie, variácia, rytmus, alebo tie vyznačujúce sa expresívne dynamickou kresbou, nápaditosťou, výraznou farebnosťou sú spravidla organicky prepojené s textom: doplňujú

26/IV

Albín Brunovský: ilustrácia z knihy Páví kráľ ho, umocňujú, vysvetľujú. Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), ako uvádza vedúca jeho sekretariátu Mgr. Viera Anoškinová, získalo počas uplynulého takmer polstoročného obdobia veľmi vysoký medzinárodný kredit, vďaka ktorému sa stalo známe v celom svete. Lebo rok čo rok

umožňuje odbornému publiku a najmä detským návštevní-

Mgr. Viera Anoškinová kom nahliadnuť do najnovších trendov a vývoja v ilustračnej tvorbe, získať prehľad toho najlepšieho, čo sa za posledné dva roky udialo v tejto oblasti v domácom a celosvetovom meradle. Predstavitelia Bibiany – medzinárodného domu umenia pre deti, ako i Bienále ilustrácií Bratislava sú už niekoľko rokov pravidelnými účastníkmi nášho októbrového belehradského Medzinárodného knižného veľtrhu. A je v každom prípade dobre, že už samotný začiatok ich účinkovania na veľtrhu poznačila prednáška Mgr. Anoškinovej o vývinových cestách a rázcestiach slovenskej ilustrácie, najmä detskej. Keďže pracovné povinnosti kázali ísť na ďalšie dejisko, nezostalo iné než v deň otvorenia veľtrhu poprosiť prednášajúcu, aby tie trendy aspoň stručne záujemcovi priblížila. Žiadosti vyhovela bez váhania: – Už z letmého pohľadu je jasné, že detská ilustrácia istým spôsobom zoskupila viaceré najznámejšie mená

slovenského výtvarníctva, ktoré na BIB neraz účinkovali a víťazili. Ten svet detí ich plne oslovil a výsledok je tu... – Moja prednáška má názov Vývin slovenskej ilustrácie v kontexte Bienále ilustrácií

– Magický svet kníh je nepredstaviteľný bez profesora Albína Brunovského... – Patrí k zakladateľom slovenskej ilustrátorskej školy a vychádzal z umeleckej školy Vincenta Hložníka. Jeho línia je veľmi významnou: je to taká fantazijná, imaginatívna ilustrácia, z ktorej vychádzalo množstvo ďalších ilustrátorov, aj keď to potom už vnímali inak. Albín dlho pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Katedre voľnej graﬁky a knižnej ilustrácie, ktorú viedol a kde vychoval veľmi veľa nových žiakov, niekoľko generácií vynikajúcich ilustrátorov, z ktorých sa mnohí stali uznávanými umelcami pôsobiacimi nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Z nich, napriek tomu, že boli jeho žiakmi, nestali sa jeho kópisDušan Kállay: ilustrácia z knihy tami, ale títo vlastne šli Alica v krajine zázrakov svojou cestou. Je to teda dobré. V tejto kolekcii v Bratislave 1967 – 2013, pre- ocenených ilustrátorov máme tože bienále je dobrým porovnávacím alebo východzím bodom na rozprávanie o tom, ako sa vlastne vyvíjala slovenská ilustrácia: v našom aj v svetovom kontexte a z hľadiska toho, že ilustrácie na BIB-e vždy hodnotí medzinárodná porota. S výnimkou jedného, v každom ročníku dostal niektorý zo slovenských ilustrátorov cenu. Svedčí to o tom, že kvalita slovenskej ilustrácie je naozaj na svetovej úrovni. V tom jej vývine možno vidieť viacero línií, ktoré sa prelínajú, sú paralelMiroslav Cipár: ilustrácia z knihy né, alebo sa niektoré Biela kňažná vyvíjajú ako nové...

HLAS ĽUDU • OBZORY

ILUSTR ÁC I E

napríklad aj Petra Uchnára, ktorý ako keby nadväzoval na Brunovského napriek tomu, že už nebol jeho žiakom. – Nemožno prehliadnuť ani

teľom patrí napríklad František Blaško alebo Ľuba KončekováVeselá. No špeciﬁckým v tejto vývinovej línii je Miroslav Cipár, ktorý bol až taký znakový, využíva humorný podtón a je do istej miery ovplyvnený aj Fulovou tvorbou, aspoň teda z môjho uhla pohľadu. Je zaujímavý aj tým, že vytvoril logo BIB-u, logo Bibiany, ktoré sa používajú doteraz. Vytvoril i logo Slovenskej národnej galérie alebo Bratislavských hudobných slávností. Čiže on, okrem toho, že je ilustrátor, je i graﬁcký dizajnér. – Sú aj línie ďalšie? – Ďalšou je taká ironická až satirická a tou predstaviteľom je napríklad Ondrej Zimka. Získal ocenenie dvakrát. Je ešte jedna zaujímavá František Blaško: ilustrácia línia, poznačená tým, z knihy Kamaráti pušinkovia že ilustrátori používajú strašne veľa ľudových meno Dušana Kallaya. motívov zo Slovenska. Je v nej – Po Albínovi nastúpil na napríklad Viera Bombová alebo jeho miesto na vysokej škole Róbert Dúbrovec: používajú jeho nasledovník na Oddelení až neuveriteľne veľa z tých knižnej ilustrácie Dušan Kállay, ľudových motívov, no napriek ktorý ako jediný zo Slovenska tomu sú ich práce zaujímavé aj získal najvyššie ocenenie na BIB pre súčasných čitateľov. – Grand Prix v roku 1983. Dostal – Čo je však príznačnosťou aj Cenu H. Ch. Andersena, čo súčasnosti?

Ondrej Zimka: Ilustrácia z knihy Rozprávky na niti – Postupne nastupuje i nová generácia, čo som ja osobne veľmi rada. Lebo začínajú sa presadzovať aj mladí ľudia, mladí ilustrátori. Z autorov patriacich tým novým trendom, ktorí získali cenu na BIB-e, uvediem Tomáša Klepocha alebo Danielu

xxx Čo skonštatovať namiesto záveru? Zostáva len súhlasiť so slovami generálnej komisárky BIB PhDr. Zuzany Jarošovej, podľa ktorej sa Bratislava stala v roku 1967 hlavným mestom svetovej ilustrácie a je ním dodnes. Predovšetkým ďakujúc vynikajúcim umelcom, Daniela Olejníková: Ilustrácia ktoré má, a ďakujúc z knihy Trinásť ktorým je BIB vskutku fascinujúci fenomén... No i ten sa predsa musí merobila celú knihu sama. Vlastne aj preto práve dostala na po- niť. Náplni a príznačnostiam slednom BIB-e plaketu. Porota novej doby sa zrejme nevyhne ocenila aj ilustrácie, ale aj celú nik. Ani knižná tvorba. Badať tú knižku, proste celý ten jej to aj zo skutočnosti, že počítačovo spracovaná ilustrácia princíp tvorby knihy. – Zaoberajú sa ilustráciami už nie je nóvum, ale každým len vyštudovaní ilustrátori? rokom vlastne dobieha ilu– Z nových ilustrátorov je tam stráciu tradičnú. Oba druhy aj Martina Matlovičová, ktorá majú svoje špeciﬁká, oba si síce má iný prístup. To je aj pýtajú tvorivý prístup, oba majú zaujímavé práve v tých nových svoje výrobné, technologické trendoch, že ilustrácie nerobia a iné zvláštnosti. Rozhodujúce len ľudia, ktorí vyštudovali a najpodstatnejšie zo všetkého ilustrácie, ale aj iní. Martina je však to, aby plnili svoj účel napríklad vyštudovala animá- a deťom sa páčili. Veď na to ciu. Preto i tie ilustrácie jej sú vlastne tu...

27/V

sa považuje za Nobelovu cenu medzi ilustrátormi. Vlastne on teraz pôsobí na škole už veľmi dlho a spomínaný Peter Uchnár je jeho žiak. Ďalšia z tých línií by bola akoby až naivistická. To sú skôr ilustrácie určené pre najmenšie deti. K jej predstavi-

Olejníkovú. Títo používajú nielen klasické techniky maliarske, ale začínajú uplatňovať i počítačovú grafiku, ktorú vždy kombinujú s ručnou prácou. Napríklad tak, že vytvoria návrh, potom to stiahnu do tabletu, čosi s tým spravia v ňom a znova vytiahnu. Čiže, nie je to čisto počítačová grafika, ale je to aj taká remeselná práca, ako ja tomu hovorím. Zaujímavé na nich je aj to, že veľakrát si sami robia aj vlastnú typografiu. V prípade Daniely Olejníkovej je Peter Uchnár: ilustrácia z knihy príznačné tiež to, že si Peter Pan sama robí písmo. Čiže vytvára nielen ten grafický dizajn kníh, ale akoby knižky akoby vychádzali, boli vystrihnuté zo scény, z animovaného filmu. Sú také dynamické, hravé... Je to úplne iný prístup, ktorým tiež zaujala porotu, – vyzdvihuje Mgr. Vierka Anoškinová.

L IT E R AT ÚR A

13. 12. 2014 • 50 /4625/

NOBELOVA CENA ZA LITERATÚRU

Tohtoročným laureátom je Patrick Modiano Michal Ďuga

28/VI

aureátom Nobelovej ceny za literatúru 2014 je francúzsky spisovateľ Patrick Modiano, ktorý má úspechy u kritiky aj u čitateľov. Cenu získal „za umeleckú prácu so spomienkami, s ktorou zachytil neuchopiteľné ľudské osudy a odhalil život počas okupácie“. Porota teda ocenila jeho majstrovskú prácu so spomienkami, ktorou vytvára najneuchopiteľnejšie ľudské osudy a odkrýva skutočný živý svet. Patricka Modiana občas označujú aj za najväčšieho súčasného žijúceho francúzskeho autora, ktorého knihy oceňuje nielen kritika, ale aj široká verejnosť. O svojej literárnej kariére povedal: „Nikdy som neuvažoval, že by som mohol robiť niečo iné. Nemal som žiadny diplom, žiadnu jasnú kariéru. Je však ťažké stať sa spisovateľom ako mladý. Radšej nečítam svoje rané knihy. Nie kvôli tomu, že by sa mi nepáčili, nespoznávam sa v nich. Je to niečo, ako keď sa starý herec pozerá na svoje bývalé postavy.“ Patrick Modiano sa narodil 30. júla 1945 na predm e s t í Pa r í ž a v BoulogneBillancourt. Vyrástol v rodine obchodníka so židovskými koreňmi a herečky. Študoval na Lýceu Henriho IV. v Paríži, kde ho geometriu učil Raymond Queneau, ktorý bol pritom významným spisovateľom (písal prózu: Deti bahna, Môj priateľ Pierot, Modré kvety; poéziu: Sto tisíc miliárd sonetov; do francúzskeho literárneho jazyka vniesol dovtedy nevídanú hovorovosť a spájal racionalitu s fantáziou a preslávil ho najmä román Zazie v metre), a ktorý vybadal jeho talent a mal na neho ako spisovateľa rozhodujúci vplyv. Už v roku 1968 debutoval ako spisovateľ románom La

Place de l‘Etoile a kniha sa okamžite stretla s dobrým prijatím. V roku 1972 za román Les Boulevards de ceinture získal Veľkú cenu za román Francúzskej akadémie a v roku 1978 za román Rue des Boutiques obscures získal Goncourtovu cenu, najprestížnejšie francúzske literárne ocenenie. Pritom je nositeľom aj Rakúskej štátnej ceny za

preložené do angličtiny, medzi nimi Les Boulevards de ceinture (1972; Okruhy: román, 1974), Villa triste (1975, Villa triste, 1977), Quartier perdu (1984, Trace zloby, 1988) a Voyage de Noces (1990, Medové

Laureát Patrick Modiano

európsku literatúru z roku 2012 a Svetovej ceny Cina Del Ducy z roku 2010. Podľa švédskych akademikov sú knihy to h to r o č n é ho laureáta Nobelovej ceny za literatúru plné spomienok, zabúdania či otázok identity a viny. V textoch často vystupuje Paríž a často ho možno vnímať ako kreatívnu súčasť celej práce, opisuje Modianovu tvorbu Nobelov výbor, a poznamenáva: „Jeho príbehy sú zväčša postavené na autobiograﬁckých základoch či udalostiach, ktoré sa odohrávali počas nemeckej okupácie. Niekedy svoje poklady získava z rozhovorov, článkov v novinách či vlastných poznámok, ktoré nazbieral za všetky tie roky.“ Niektoré z jeho prác boli

týždne, 1992). Jeho posledným dielom je román Pour que tu nie te perdes pas dans

le Quartier (2014). Modiano tiež napísal knihy pre deti a ﬁlmové scenáre. V slovenčine mu v roku 1980 vyšiel román Vila Triste (Villa Triste) a v roku 2006 román Rodokmeň (Un Pedigree). V Srbsku bolo exkluzívnym vydavateľom kníh tohto autora belehradské vydavateľstvo Stubovi kulture, ktoré ho prezentovalo ako najvýznamnejšieho francúzskeho autora. V tom vydavateľstve vyšli tieto jeho diela: Te neznanke (2002), Mala princeza (2004), Rodoslov (2007), U kafeu izgubljene mladosti (2010), Dora Bruder (2014). Pritom sa napríklad o románe Rodoslov (Un Pedigree) zmienili, že ide o „súhrnné dejiny francúzskej spoločnosti v prelomových okamihoch 20. storočia, rodinné dejiny vyrozprávané ako sled ﬁlmových záberov, ktorými sa spoznávame s jedným iným pohľadom na spoločnosť a dejiny, ktoré nepoznáme“. Foto: internet

Viera Benková

NOEMOVA ARCHA... Nad ránom prebudil ma zvláštny ľadový sen: z blyštiaceho polárneho snežného objatia vyhupla predo mnou ozrutná kovová skriňa sťa skutočná Noemova biblická archa; táto však nevoňala cédrom a santalovinou, ale sklom, liatinou a tichom ľadovca... Večer som zvedavo surfovala v počítači, vďačiac kamarátke Vierke za preverené správy o vedecky vybudovanej novodobej arche: Na nórskom súostroví Svalbard v ľadovci do hlbokého ľadového tunela je umiestnená kovová skriňa ukrývajúca semená našej Zemegule! Nová Archa, napovedáš svetovú katastrofu alebo koniec sveta!?

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Pamätnica o vysokoškolskej slovakistike v Novom Sade (50 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade (1961 – 2011), 60 rokov Filozoﬁckej fakulty v Novom Sade (1954 – 2014) : 50 godina visokoškolske slovakistike u Novom Sadu (1961 – 2011), 60 godina Filozofskog fakulteta u Novom Sadu (1954 – 2014). Red.: Dr. Jarmila Hodoličová, Dr. Adam Svetlík, Mr. Zuzana Týrová. Nový Sad : Slovakistická vojvodinská spoločnosť, 2014) Anna Horvátová

Slovenska, čo si uvedomujú aj fakulty školiace slovenčinárov na Slovensku. Do konca 80. rokov naši vysokoškolskí učitelia chodievali na Slovensko v rámci výmen a na pozvanie prednášať na dohodnuté témy.“ Ku kvalite publikácie prispela aj fotogaléria, ktorá dokumentuje diania a skresľuje osobnosti. A keďže vraj nie je možné vydať tlačou noviny, knihy, vôbec teda

tlačené slovo bez chýb, svedčí aj papierik vsunutý do knihy, na ktorom sú uvedené chyby vyskytujúce sa v publikácii. Žiaľ, vyskytujú sa tu ešte nedopatrenia, pre niekoho možno nepodstatné, zbytočné pripomienky, ale predsa by sa v takej hodnotnej knihe tomu malo vyhnúť. A je to len dôkazom toho, že netreba zaznávať lektorské a korektorské práce pracovníkov, ktorí sa proste len na to zamerajú a tak ľahšie tie nedopatrenia postrehnú. Ako pracovníčka na lektorských prácach v Novinovovydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu, často kritizovaná alebo nepochopená, práve tak, ako aj naše jediné slovenské informačné printové médium, aj uznávané, aj zaznávané, aj chválené, aj hanené, ktorej nie je cudzia ani príprava knihy, musím skonštatovať, že deadline

a uzávierka pri vydávaní knihy sa podstatne líši od uzávierky v novinách. Predsa len tá časová tieseň pri vydávaní kníh netlačí natoľko, ako je tomu v novinových redakciách. Preto tu iba pripomínam, že niekedy maličkosti vedia narušiť kvalitu, a stalo sa práve to, čo nám hlasľudovcom zazlievajú, ba kritizujú nás, viac-menej neprávom – pri príprave tejto publikácie neprihliadali dostatočne. Zvlášť sú citlivé mená a priezviská, ktoré nachádzame nenáležite uvedené, napr. ženské meno nie je Olivéra, ale Olivera; priezvisko Uhláriková sa vyskytuje aj nenáležite ako Uhlariková. V niektorých prípadoch vystalo i prechyľovanie ženských mien, a k tomu ide o publikáciu vydanú v slovenskom jazyku, na čo sme neraz dostali kritické poznámky. Nachádzame i nesprávne písanie ženských zdvojených priezvisk, ktoré sa podľa pravidiel slovenského jazyka píšu so spojovníkom (bez medzier), a to takto Kotvášová-Jonášová a nie s pomlčkou Kotvášová – Jonášová. Pomlčka a spojovník sa niekedy nevhodne používajú, alebo nie každý rozpoznáva tieto dve čiarky a ich funkciu. Na uvádzanie priamej reči sa uvádzajú buď úvodzovky alebo pomlčka, spojovník určite nie. Pomlčka sa píše aj keď sa uvádza obdobie rokov, nie teda takto so spojovníkom 19612011. V spisovnej slovenčine to má byť zapísané s pomlčkou a vtedy sú záväzné aj medzery: 1961 – 2011. Okrem toho, v pestrej obrázkovej prílohe sa pýta uviesť aj mená autorov fotograﬁí, aby sa tak teraz, ako i o niekoľko rokov vedelo, kto tú-ktorú fotograﬁu sprostredkoval, či udalosť fotografoval. Týmito poznámkami sa však v žiadnom prípade nechce ubrať z významu a hodnoty tejto publikácie, ale len prispieť k pozornejšiemu postupovaniu vo vydávaní tých ďalších v neďalekej budúcnosti.

29/VII

ok 1961 je medzníkovým rokom keď ide o Slovákov žijúcich vo Vojvodine, presnejšie keď ide o slovakistiku a štúdium slovenského jazyka a literatúry. Najmä v tom roku sa v reorganizácii vyššieho a vysokého školstva vo Vojvodine štúdium slovenského jazyka a literatúry prenieslo na Filozoﬁckú fakultu v Novom Sade. Odvtedy, teda viac ako päťdesiat rokov, sa školia kádre, ktoré sa uplatňujú v každodennej praxi na všetkých úsekoch, kde sa slovenčina používa teoreticky a prakticky. Toto krásne jubileum si uctili aj pracovníci Oddelenia slovakistiky. Takým svedectvom činnosti a úctyhodným rokom pretrvávania je aj pamätnica či publikácia 50 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade (1961 – 2011) – 60 rokov Filozoﬁckej fakulty v Novom Sade (1954 – 2014), ktorá svetlo sveta uzrela vďaka obetavosti univerzitných profesorov, členov redakcie: Dr. Jarmily Hodoličovej, Dr. Adama Svetlíka a Mr. Zuzany Týrovej. Úvodné poznámky jasne naznačujú, že „cieľom tejto publikácie je podať v hlavných črtách prehľad 50-ročnej činnosti študijnej skupiny slovenský jazyk a literatúra založenej v roku 1961 na Filozofickej fakulte v Novom Sade, základné informácie o pracovníkoch katedry, zoznam lektorov zo Slovenska a uviesť mená a priezviská ukončených študentov do roku 2014“. Publikácia určite aj splnila svoj zámer, čo vidno aj nahliadnutím do obsahu; sú tu totiž tieto state: Historiát, Zamestnanci, Lektori, Študenti, Spomienky, Literárne texty našich študentov – spisovateľov, Fotogaléria, a k tomu v druhej časti knihy aj texty preložené do srbčiny. Tým publikácia bude zaujímavou aj Neslovákom, a je to zároveň aj dôkazom toho,

že Slováci aj napriek skutočnosti, že v nárečovej podobe majú problém s vyjadrovaním v tomto špecifickom slovensko-srbskom bilingválnom prostredí, spôsobený práve silným vplyvom blízkej srbčiny, natoľko si uctievajú nielen jazyk väčšinového srbského národa, ale vôbec svoj štát ľudí v ňom. Veď aj preto, ale, samozrejme, predovšetkým zásluhou vysokoškolských profesorov (ako sa uvádza v článku Päťdesiat rokov pôsobenia odboru slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte v Novom Sade) „50-ročná činnosť v oblasti slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade bola úspešná a prispela k zlepšeniu pozícií slovenského jazyka. Z dokumentácie o vydaných diplomoch sa dozvedáme, že dvojročné štúdiá slovenského jazyka a literatúry v rokoch 1963 – 1974 skončilo 36 študentov, základné štvorročné štúdium v rokoch 1971 – 2014 spolu 125 študentov, základné štvorročné štúdium podľa Bolonskej deklarácie 12, diplomové akademické štúdium – master 8 študentov a magisterské štúdium slovakistiky 6 študentov. Je to chvályhodný počet a vzhľadom na ďalšie plány treba pokračovať v školení odborníkov slovakistického profilu. Ináč základné štvorročné štúdiá boli organizované do roku 2006 a od školského roku 2006/2007 sa prešlo v súlade s Bolonskou deklaráciou na štvorročné a päťročné štúdiá (4 + 1) – základné a diplomové akademické štúdiá“. My niekdajší študenti sme nadovšetko hrdí, že sme súčasťou dejín a že nás niekedy cestičky či už náhodou, ale nie, práve na štúdium slovenského jazyka a literatúry zaviedli. Pokladám preto proste za nevyhnutné spomenúť aj tieto riadky: „Katedra slovenského jazyka a literatúry v Novom Sade je najsilnejšia pedagogicko-vedecká inštitúcia tohto profilu mimo územia

VÝSTAV Y

13. 12. 2014 • 50 /4625/

VÝSTAVA O VOJVODINE VO VEĽKEJ VOJNE

A teda podujatie, ktoré v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade odštartovalo 25. novembra, chronologicky a tematicky členiť. Začali ho ukážkami predvojnových politických pomerov vo Vojvodine, ktorá vtedy bola súčasťou Rakúsko-Uhorska, a Sarajevským atentátom, aby pokračovali témami, ako sú diania na balkánskych bojiskách pred storočím, Solúnsky front, represie vo Vojvodine, rakúsko-uhorská propaganda, dobrovoľníci v srbskom vojsku. Záver tematicky poznačili exponáty vzťahujúce sa na Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade, ako i na dni pripojenia sa Vojvodiny novému štátu. Aby sa im takýmto koncept vydaril, opierali sa nielen o exponáty Múzea Vojvodiny, ale aj ďalších inštitúcií: Múzea S r i e m u , M ú ze a juhoslovanského vojnového letectva, Múzea mesta Nový Sad, Mestského múzea Subotice, Rukopisného oddelenia Matice Srbskej, predmetov zo súkromných zbierok. Tak vznikli mnohé ukážky ďalšieho fragmentu dianí, plných smútku, otrasov a drám, ktoré Z dávnych zbraní a vyznamenaní rovno pred storočím vej a vojnovej kontinuite, štyria výrazne otriasali týmito priestorautori výstavy Neviditeľné fronty mi. Sú nielen dokumentom doby, – Vojvodina a prvá svetová voj- ale i varovaním, že zlo v rôznych na, čiže Predrag Bajić, Vojislav podobách pretrváva stále a číha Martinov, Kristina Menešiová dodnes. Veď nie náhodou vzniklo a Drago Njegovan sa rozhodli to známe: kto sa z dejín nepoučí, zoskupiť množstvo originálnych bude ich musieť zopakovať. A nie exponátov: od zbra- sú to vôbec lekcie ani príjemné, ní po dokumenty. ani ľahké.

Neviditeľné a iné fronty Oto Filip

ozerať sa dozadu, aby sme sa lepšie zorientovali dopredu, čerpať silu z otrasov, učiť sa na chybách, vydávať sa na cesty historické a vracať sa k dejinám… Je ozaj mnoho dôvodov všímať si obsahy a odkazy výstav usporiadaných k stému výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny. Veľkej nielen podľa území a dejísk, kde sa konala, ale aj podľa toho, že v nej bojovalo takmer 70 miliónov vojakov. A predovšetkým tragickej, keďže sa ako najväčšia a plná hrôz kataklizma svojej doby neobišla bez desiatok miliónov zabitých, zranených, ovdovených, osirelých osôb.

Dejisko výstavy sobené predovšetkým hlbokými spoločensko-politickými zmenami. S prianím stavať na predvojno-

30/VIII

Prvé dva roky... Veľké utrpenie pred storočím hlboko zasiahlo a bytostne sa dotklo nielen vtedajšieho svetového a nášho obyvateľstva, ale i mnohých štátov, národov, oblastí. Ani Vojvodina nebola výnimkou. Hoci strategicky vyčlenená z priamych vojnových dianí, predsa mala svoje neviditeľné a iné fronty spô-

Svedectvá teroru, internácií, nátlakov

Časť vybavenia jedného zo solúnskych dobrovoľníkov

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad

Kultúra Ako koruna polstoročnej práce PAMÄTNICA ODDELENIA SLOVAKISTIKY

Jasmina Pániková

ýsledky päťdesiatročného pôsobenia skutočne nie je ľahko dať dokopy. Uviesť všetky významné udalosti, aktivity, spomenúť si na všetky mená, ktoré zanechali stopy vo fungovaní jednej vysokoškolskej katedry, tiež nie je ľahko. Pravdaže, máme na mysli Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, ktoré ešte v roku 2011 oslávilo 50 rokov založenia. V tomto roku sa im podarilo vydať knihu – pamätnicu 50 rokov vysokoškolskej slovakistiky v Novom Sade (1961 – 2011), ktorú prezentovali 3. decembra a tak svojráznym spôsobom prispeli k oslavám 60. výročia založenia Filozofickej fakulty. O samotnej knihe a histórii oddelenia sa stručne zmienila Dr. Jarmila Hodoličová, vedúca Oddelenia slovakistiky. Ako povedala, päťdesiatročná činnosť slovakistiky na Filozofickej fakulte je úspešná. „Dvojročné štúdiá v rokoch 1963 – 1974 skončilo 36 študentov. Základné štvorročné štúdium v rokoch 1971 – 2014 ukončilo 125 študentov, podľa bolonskej deklarácie 12 štu-

sa naša katedra stala najsilnejšou pedagogicko-vedeckou inštitúciou tohto profilu mimo územia Slovenska,“ povedala J. Hodoličová. Tieto a podobné úspechy a najmä bohatá tradícia ich podnietili, aby vydali knihu, ktorá zostane skutočným svedectvom pre ďalšie generácie. Knihu tvoria state z histórie oddelenia, životopisy uči- K obsahu prezentácie prispel aj Komorný zbor Agapé teľov a lektorov, spomienkové texty učiteľov „Usilujeme sa o to všetci, ktorí lo štúdium slovakistky, máme a bývalých študentov, úryvky sme tu zamestnaní. Organizu- magistrov, ktorí magistrovali na z tvorby našich vojvodinských jeme konferencie, teraz sme našom oddelení, a 14 doktorov spisovateľov, ktorí kedysi takisto, vydali knihu a takisto vydávame vied, ktorí práve na Oddelení ako aj dnešní študenti navštevo- aj študentské časopisy. Máme slovakistiky obhájili svoje dokvali Katedru slovakistky, a záve- dobrých študentov, za tieto roky torské dizertácie,“ povedala na rečnou časťou sú fotografie, tie asi 170 študentov absolvova- záver. staršie, ako aj zo súčasnej doby. Svedectvo o úspechu, ktorý DECEMBROVÝ VZLET v príhovore potvrdila aj dekanka čitateľom darúva bookmark / Filozofickej fakulty Ivana Živankalendár na rok 2015 s kresčevićová-Sekerušová, uzrelo bou Renáty Milčákovej, ilusvetlo sveta. Avšak, zaujímalo strátorky zo Slovenska. Ďalnás, či môžeme aj v budúcnosšou osobitnou prílohou je

Pamätnica – svedectvo minulosti a výzva pre budúcnosť

dentov, diplomové akademické štúdium master 8 študentov a magisterské štúdium slovakistiky šiesti študenti. Týmto • KULTÚRA •

ti očakávať rovnaké, alebo aj väčšie úspechy. „Verím, že budúcnosť bude rovnako úspešná,“ hovorí vedúca oddelenia.

hudobný plagát, na ktorom sú Pitbull a Lana Del Rey. V novom Vzlete sa píše o nedávno uskutočnenom literárnom seminári pre žiakov našich základných škôl, maturitnej exkurzii petrovských gymnazistov a škole v prírode na Slovensku, nechýbajú správy z padinskej, jánošíckej a vojlovickej školy. Nadšencov slovenskej literatúry bude zaujímať rozhovor s Michalom Hvoreckým a výber zo súčasnej prózy a poézie (Václav Kostelanski, Peter Repka). Milovníkom filmového umenia odporúčame dve recenzie (Fury, Blbý a blbší sú späť), hudobným fanúšikom rubriky Live reports a Nové albumy, ako aj články o známych spevákoch a skupinách (Pitbull, Lana Del Rey, AC/DC). Pokračujú rubriky Info-svet (Android 5.0), PC hry (Never Alone), Rozlety, Vaša tvorba, Pohľadnica, Móda a Svetové zaujímavosti, ako aj dobrodružstvá kresleného hrdinu Kocúra Igora. Na titulnej strane je ilustrácia komiksového autora Vuka Palibrka, s ktorým sa rozprávame v rubrike Zóna deviateho umenia. Čítajte Vzlet! 50/4625/ 13. 12. 2014

Kultúra OTVORENÁ VÝSTAVA PRVEJ DÁMY NAŠEJ INSITY

Z obrazov sálajú čaro a pôvab Anička Chalupová

prvú decembrovú sobotu t. r. na Mikuláša milovníci insitného umenia mali nevšedný umelecký zážitok z vystavených obrazov v kovačickej Galérii insitného umenia. Vo výstavných priestoroch na podkroví tejto budovy svoje umelecké diela, olejomaľby súčasnej a najmä dávnejšej tvorby po 66-krát samostatne vystavila Alžbeta Čížiková, najstaršia predstaviteľka kovačickej školy insity. „Umelecký dar, silné nadanie, vycibrená senzibilita – sú to základné charakteristiky výObraz Svadba – svadobný sprievod Slovákov, Maďarov, Srbov a Rumunov

Alžbeta Čížiková: „Keď maľujem, všetky trápenia zostávajú bokom a emócie vkladám do obrazov.“

príhovore Márie Raspírovej, riaditeľky GIU, v príležitostnom programe účinkoval ženský cirkevný spevokol pod taktovkou učiteľa Jána Marka. Alžbeta Čížiková začala maľovať ešte začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia. Už ako osemnásťročná začala rozvíjať a cibriť svoje výtvarné nadanie po boku známych mien kovačickej insity, kde medzi prvými bol bard a vedúca osobnosť kovačickej insity Martin Jonáš. V jednom jeho doklade z bohatého archívu existuje údaj, že 27. januára 1954 na snemovaní výtvarného krúžku Kultúrno-osvetového spolku Pokrok členmi školy insitného umenia sa stali Adam Marček, Ján Veňarský, tiež žiačky Alžbeta Čížiková a Paulína Koreňová. Duchovne jej bol dosť blízky aj

tvarnej tvorby tejto umelkyne,” podčiarkla vo svojom odbornom hodnotení Jarmila Ćendićová, historička umenia. Za prítomnosti domácich maliarov a cezpoľných hostí, milovníkov insity a zbožňovateľov diel tejto kovačickej umelkyne, ktorá už šesťdesiat rokov maľuje, výstavu slávnostne otvoril Mgr. Martin Bajza, velebný farár SEAVC cirkevného zboru Kovačica II. Po uvítacom Zo slávnostného otvorenia výstavy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

poetizované malebné scénky ju vlastne podnietili maľovať. Jej špecifickým, rozpoznateľným a originálnym maliarskym jazykom zobrazuje zvyky, tradíciu a spôsob života Slovákov v Kovačici, ktorú výtvarní kritici, milovníci a zbožňovatelia insitného umenia láskavo pomenúvajú „mekkou insity”. Podstata tvorby umelkyne pramení z jej detstva a mladosti. Výsledkom takých spomienok sú obrazy, na ktorých dominuje číra a bezstarostná mladosť, ktorá je na vstupe do života, ale aj romantické idealizované krajinky domova. Sedemdesiatosemročná umelkyňa Čížiková je aj zručná kresliarka, zaoberá sa grafikou, ako aj technikami akvarel a pastel. Počas šesťdesiatročnej maliarskej práce dostala početné uznania, ako napr. medailu Amsterdamu v roku 1979, zlatú

Výstavu slávnostne otvoril Mgr. Martin Bajza na snímke s Jarmilou Ćendićovou, autorkou a jej sestrou Evou Husárikovou, tiež insitnou maliarkou

prvý kovačický maliar a jej príbuzný Martin Paluška, ktorého

medailu na medzinárodnej výstave v Debeljači v roku 1989, špeciálnu cenu na 6. bienále juhoslovanského insitného umenia v Jagodine v roku 1993, diplom na Medzinárodnej výstave insity v Lisabone v roku 1996. V roku 1999 získala Cenu za celoživotné umelecké dielo na 9. medzinárodnom bienále insitného umenia v Jagodine. Výstava umeleckých diel Alžbety Čížikovej, ktorá oprávnene nosí titul prvej dámy – maliarky kovačickej insity, bude sprístupnená návštevníkom v GIU do 6. januára 2015. • KULTÚRA •

SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ V PETROVCI

Vštepovanie lásky ku slovenskej ľudovej pesničke Katarína Gažová

Druhá časť koncertu patrila spe poradí už 22. festival sloven- váčkam, ktoré sa ských ľudových piesní Spie- uchádzali o účasť na vajže si, spievaj v organizácii Stretnutí v pivnicMOMS Petrovec a Kultúrno-ume- kom poli. V súťažnej leckého spolku Petrovská druži- časti za sprievodu na odznel v nedeľu 7. decembra ľudového orchesv sieni Slovenského vojvodinského tra pod vedením divadla v B. Petrovci. Rastislava Struhára Predsedníčka MOMS Petrovec vystúpili už skúsené a predsedníčka MSS Katarína Me- petrovské speváčky legová-Melichová pripomenula, že Alexandra Brtková, Účastníci festivalu spolu zaspievali pesničku Spievajže si, spievaj... festival vznikol v prvom rade preto, Maja Levárska a Jaraby sa deťom vštepovala láska ku mila Kolárová. Každá zaspievala certu. Na potešenie obecenstva kroj z účastníčok súťažnej časti slovenskej ľudovej pesničke, ktorá dve súťažné pesničky. Pokiaľ v hľadisku zaspievali úspešné dostali Maja Levárska a Jarmije hlboko zakotvená v našej tradí- pracovali hodnotiaca porota speváčky Milina Častvenová la Kolárová. Odborná porota cii, kultúre a slovenskosti. Samot- a porota obecenstva, na javisku a Andrea Lačoková z Petrovca rozhodla udeliť aj dve ceny za ný festival primeranými slovami SVD bežala revuálna časť kon- a Marína Zahorcová z Hložian. autentickosť piesne. Získali ich Záver revuálnej časti patril vy- Alexandra Brtková za pieseň Za stúpeniu známeho petrovského našima humní zahúkala sova speváka Miroslava Hemelu za a Jarmila Kolárová za pieseň Krôčharmonikového sprievodu On- kom, koník, krôčkom. Tretiu cenu dreja Maglovského. odbornej poroty získala Maja Moderátori festivalu Andrea Levárska. Druhú cenu odbornej Lačoková a Rastislav Labáth pre- poroty si vyspievala Alexandra čítali rozhodnutia oboch porôt Brtková. Cena obecenstva sa dofestivalu a odmeny odovzdali stala Martinovi Parkánimu a Silvii Anna Medveďová a Mariena Stan- Grňovej. Víťazkou tohtoročného kovićová-Kriváková. Šesť cien za festivalu Spievajže si, spievaj je najkrajší kroj z Nádejí získali: Ema Jarmila Kolárová. Tŕpková, Martin Červený, Iveta Festival sa konal pod záštiKováčová, Šajli Ponigerová-Fe- tou Obce Báčsky Petrovec a za rero, Martin Parkáni a Vladimíra nezištnej podpory početných Víťazka festivalu v Petrovci Jarmila Kolárová Sabová. Dve odmeny za najkrajší sponzorov.

otvoril Pavel Marčok, predseda Obce Báčsky Petrovec, a potom sa koleso hudby a spevu naplno roztočilo. Prvá nesúťažná časť festivalu pomenovaná Nádeje pozostávala z vystúpení žiakov nižších a vyšších ročníkov Základnej školy Jána Čajaka a Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Za hudobného sprievodu ľudového orchestra pod vedením Jána Andrášika na javisku sa vystriedal celý rad mladých nádejných spevákov v podaní slovenských ľudových pesničiek. Vyparádení boli v tradičných ľudových krojoch z rôznych období. Najviac účastníkov prvej časti koncertu boli dievčatá. • KULTÚRA •

SPEVÁCKA SKUPINA CIRKEVNÉHO ZBORU ERDEVÍK spievala v Starej Pazove 7. decembra na 2. adventnú nedeľu a tým predstavila svoj repertoár duchovných piesní, ktorý nahrala aj na cédečku. Dvanásťčlenná skupina žien erdevíckych evanjeličiek spievala aj dvojhlasne, čím sa s kantorom – administrátorom Jaroslavom Petržlenom a zborovým farárom – administrátorom Mgr. Jánom Vidom zaradila medzi vzácnych šíriteľov duchovného dedičstva. Do programu vsunula aj nábožné básne. Aj tentoraz pazovský evanjelický kostol bol takmer plný milovníkov duchovných piesní zo Starej Pazovy, Slankamenských Vinohradov a Erdevíka, ktorým erdevícky kňaz pripravil zaujímavú adventnú úvahu na zamyslenie sa. Pred koncertom ďalšie dve hostky – študentky sociológie z fínskej Diakonickej fakulty (prvé dve vystúpili pred týždňom) zapálili na adventnom venci dve sviečky, a potom s pazovskou mládežou zaspievali jednu duchovnú pesničku vo fínčine. Na snímke: Erdevícka spevácka skupina pred pazovským oltárom. K. V-ová 50/4625/ 13. 12. 2014

Kultúra KOVAČICKÁ PROFESORKA – MICROSOFTOVÁ EXPERTKA

Použili to, o čom iní tvrdia, že sa nemôže Anička Chalupová

druhej polovici novembra t. r. kompánia Microsoft medzi svojich globálnych inovatívnych edukátorov z celého sveta zaradila troch zo Srbska. Jednou z nich sa stala aj Padinčanka Darina Poliaková, profesorka informatiky v Základnej

tvom digitálnej technológie a odbornými prednáškami ju podporili aj kolegovia profesori v škole: Eva Omastová (biológia), Anna Hrková (slovenčina), Miroslav Tomáš (telesná výchova), Zuzana Putniková (občianska výchova), Irina Damjanovićová (biológia), zdravotní odborníci Dr. Predrag Vitomirov a hlavná sestra DZ v Kovačici Vesna Garajová. Spoločnou tímovou prácou na hodinách informatiky, z vyťažených video- a fotomateriálov vznikol krátky film, ktorý bol prezentovaný v škole na tzv. press konferencii venovanej rodičom a predstaviteľom lokálnej RTV. Účastníkmi v programe prostredníctvom sociálnej siete skype boli aj žiaci jednej súkromnej základnej školy v Belehrade, ktorí sa vďaka svojim rodičom zdravo stravujú. Pripomeňme i to, že v rámci tejto

Základným ohnivkom vo vzdelávacej práci sú deti (na hodine informatiky)

akcie vznikla kuchárka, v ktorej žiaci ponúkajú recepty na zdravé jedlá. Pokračovaním tohto Microsoft programu bude vzájomná spolupráca s vyše 800 prednášateľmi z celého sveta, medzi ktorými je aj

profesorka D. Poliaková. Oni budú na základe špeciálnych online prednášok zdokonaľovať a zvyšovať kvalitu svojej vzdelávacej práce a pritom edukovať svojich kolegov na školách.

STARÁ PAZOVA Profesorka Darina Poliaková bezmála 25 rokov kráča cestou celoživotného vzdelávania

škole Mladých pokolení v Kovačici. Okrem nej sú to Katarina Aleksićová z Belehradu a Ana Živkovićová z Nišu. – Do programu Microsoft som sa zapojila v uplynulom roku s prácou, ktorú som vytvorila s mojimi žiakmi, kde som sa spomedzi vyše 100 účastníkov dostala do užšieho kruhu. Kompánia Microsoft hodnotila môj prístup a kvalitu prednášok, používanie súčasnej technológie, ako aj inovatívne metódy na hodinách výučby. Každá hodina môže byť žiakom zaujímavá, záleží však na schopnosti a kreativite prednášateľa, ktorý by mal používať rôzne vyučovacie metódy, tímovú prácu a pod. V projekte, ktorý vypracovala profesorka Poliaková, bola veľmi dobre spracovaná anketa o zdravej výžive, ktorú žiaci prostredníctvom internetového výskumu urobili so svojimi rodičmi. Celú akciu žiaci samostatne nahrávali prostredníc-

www.hl.rs

Kultúrny informátor na december Katarína Verešová

ajnovší informátor Strediska pre kultúru Stará Pazova predstavili v stredu 3. decembra. Najväčší priestor je venovaný Memoriálu Juraja Ondríka, ktorý od 11. do 14. decembra bude v divadelnej sále. V programe tohto memoriálu sú štyri predstavenia: Cesta ku šťastiu (premiéra detského predstavenia v réžii Aničky Balážovej a Ivana Ječmena), Podozrivá osoba v réžii Alexandra Baka, Babylon v réžii Miroslava Kožíka a Živý bič v réžii Aničky Balážovej. Posledného dňa memoriálu bude premiéra Pazovského kalendára na rok 2015. Potom nasledujú tradičné tzv. výročné koncerty v miestnostiach divadelnej sály. Výročnú výstavu obrazov bude mať Združenie výtvarných umel-

Informačno-politický týždenník

cov Starej Pazovy, hudobno-scénický program Zimné čarodejstvá predvedú žiaci základných škôl, výročné koncerty uskutočnia ChKOS Tomislav z Golubiniec a KUS B. Radičevića zo Starej Pazovy. Vianočný koncert 25. decembra uskutoční SKUS h. J. Čmelíka. Tesne pred Silvestrom Stredisko pre kultúru deťom venuje dedkov Mrázov koncert a RTV Stará Pazova – slovenská redakcia – 28. decembra bude mať tradičnú verejnú voľbu melódie roka. V decembrovom programe sú aj filmy s vianočnou tematikou

v 3D technológii, ako aj celý rad výstav v Nových Bánovciach, Novej Pazove a Starých Bánovciach. • KULTÚRA •

UDELENIE PLAKIET SVETLOST V STAREJ PAZOVE

Nezáviďte ochotníkom uznania, toto sú len papiere! K. Verešová

„V

šetci majú široké pole pôsobenia v kultúre. Radím im, aby nezávideli jedni druhým, lebo tieto uznania sú len papiere. Pot je ten, ktorý pracujúc v ochotníctve

v Slovenskom divadle VHV SKUS h. J. Čmelíka a Art centre Chlieb a hry zo Starej Pazovy, Milenko Hadžić, výtvarný pedagóg, výtvarník a podnecovateľ výtvarného života v Starej Pazove, Petar Kudra, folklorista – autor choreografií a organizátor Odmenení za dlhodobú činnosť v ochotníckej činnosti

Odmenení zlatou plaketou Svetlost za rok 2013

tečie z nás, a to zriekanie cítia naše rodiny. Uctievajte si jedni druhých. Verte mi, všetky moje diplomy od lokálnych po republikové by som dala, keby pomohli, aby medzi nami umelcami zavládla harmónia,“ povedala v mene odmenených plaketami Svetlost za rok 2013 dlhoročná herečka Mária Chlebianová. Bolo to v pondelok 8. decembra na slávnostnom udelení najvyšších uznaní za prínos k rozvoju kultúry v Obci Stará Pazova v sieni Zhromaždenia obce. Plakety Svetlost, ktoré udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova, sú najspoľahlivejším meradlom toho, čo dosahujú ochotníci v oblasti recitátorstva, divadelníctva, folkloristiky a výtvarníctva. Sú prejavom úcty k zriekaniu sa voľného času v prospech špičkového umenia, čo sa počas roka prejaví na súťažiach: pokrajinských, republikových a tých mimo hraníc našej krajiny. O tom, že aj rok 2013 bol mimoriadne úspešný pre ochotníkov Obce Stará Pazova, svedčí široká škála odmien korunovaná teraz plaketami Svetlost. Špeciálnym uznaním – plaketou Svetlost za dlhoročnú sústavnú činnosť boli odmenení: Mária Chlebianová, dlhoročná úspešná herečka • KULTÚRA •

folklórneho života v KUS Branka Radićevića v Starej Pazove a v ChKOS Tomislav v Golubinciach, Mirjana Radovanovićová, folkloristka a ctiteľka ľudových krojov, ktorá dlhé roky šije kroje pre KUS B. Radičevića v Starej Pazove a zároveň má na starosti ich výzor, a Spasoje Miša Milić, dlhoročný divadelný ochotník a režisér v KUS Mladosť a Ochotníckom divadle Mgr. Mirka Tatalovića-Ćiru v Novej Pazove. Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova sa rozhodol plaketou Svetlost za rok 2013 odmeniť jeden kolektív a jedného jednotlivca. Za 60-ročnú úspešnú a kvalitnú prácu v pestovaní kultúrneho dedičstva touto cenou odmenili KUS Mladosť z Novej Pazovy. Najúspešnejším jednotlivcom sa stal Miroslav Kožík, režisér – ochotník, ktorého nonverbálne divadlo Babylon Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu J. Čmelíka dosiahlo vrcholné uznanie a priazeň na balkánskych festivaloch a na Slovensku. Zlatou plaketou Svetlost za rok 2013 sa ovenčili: recitátorky Jelena Miljevićová z Novej Pazovy a Ema Kočišová zo Starej Pazovy, detské chóry ZŠ svätého Sávu z Novej Pazovy a ZŠ Simeona Aranického zo Starej Pazovy, folklórne súbory ZŠ B. P. Pinkiho a ZŠ Janka Čmelíka

zo Starej Pazovy, detský divadelný súbor ZŠ Janka Čmelíka (za inscenáciu hry Rozprávka na dobrú noc), Slovenské divadlo VHV SKUS hrdinu J. Čmelíka (za predstavenie Babylon) a Ochotnícke divadlo Mgr. M. Tatalovića-Ćiru (za inscenáciu hry Nije čovjek ko ne umre).

OZNÁMENIE Z NRSNM

Petrovčania v Erdevíku

utorok 2. decembra 2014 žiaci ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a členovia Kultúrno-umeleckého spolku v Báčskom Petrovci realizovali zaujímavý divadelný zájazd do Erdevíka. Predstavili sa erdevíckym žiakom, tiež žiakom z Ľuby a Bingule dvoma divadelnými predstaveniami v Slovenskom dome. Prvé vystúpenie mali žiaci ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci, ktorí sú aktívni v KUS Petrovská družina, pod názvom Mušky z gumipušky a pod režijnou

Striebornou a bronzovou plaketou Svetlost boli odmenení všetci tí, ktorí postúpili na pokrajinské a republikové festivaly či prehliadky. Najvyššie ceny udelila Biljana Čavićová, náčelníčka Oddelenia spoločenských činností. Bronzové a strieborné ceny darcom odovzdali Vladislav Pop, predseda Zhromaždenia obce, a Petar Nerandžić, tajomník Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova. Zdôvodnenie cien pripravila profesorka Anđelka Maliová, ináč moderátorka programu. Udelenie cien bolo popretkávané ľudovými piesňami, ktoré predviedli študentky etno hudby, folkloristky a Etnografická skupina žien SKUS h. J. Čmelíka. palicou Daniely Legíňovej-Sabovej a Ondreja Brnu. Nasledovali žiaci ZŠ Jána Čajaka v B. Petrovci, ktorí sú aktívni v Dramatickom krúžku v škole s predlohou Dlhý nos pod režijnou palicou Jarmily Pantelićovej za pomoci učiteľky výtvarnej kultúry Daniely Triaškovej. Spolu bolo 20 detí a 7 dospelých osôb. Zájazd sa úspešne realizoval, domáci vrúcne a milo prijali svojich hostí a priateľsky ich sprevádzali Erdevíkom, aby spoznali kultúrne a historické pamiatky. Deti mali nekaždodenný zážitok a pekné spomienky ich budú motivovať na ďalšiu prácu na divadelnom poli. Realizáciu tohto zájazdu finančne umožnil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a organizačne podporila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

50/4625/ 13. 12. 2014

Kultúra KNIŽNÉ VYDANIA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

December prinesie dve knihy Monika Necpálová

ecember je aj vo vydavateľskom svete známy ako štedrý mesiac. „Do konca roka očakávame dielo Márie Miškovicovej Slovenské ľudové tance, ktoré Matica vydá v edícii Identita,“ rozprávame

konajúceho sa počas Slovenských národných slávností,“ ukazuje vydané zborníky predsedníčka Matice. Matica slovenská v Srbsku vydáva knižné diela v niekoľkých edíciách. V edícii Matičné súzvuky sa približuje pôvodná tvorba vojvodinských Slovákov a vyšla tu napríklad anto-



CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Výstava pod názvom Veľká vojna v karikatúre bola otvorená 5. decembra vo foyeri divadelnej sály v Starej Pazove. Organizátormi boli Zemunský medzinárodný salón karikatúry a Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Branko Najhold, riaditeľ Zemunského medzinárodného salóna karikatúry vyzdvihol, že pri príležitosti pripomínania si stého výročia vypuknutia prvej svetovej vojny vybrali 60 autentických karikatúr svetových a srbských karikaturistov z dobovej tlače a kníh a ku skenovaným verziám zapísali karikaturistu a jeho tému. Okrem anglických, amerických, nemeckých, gréckych, francúzskych a srbských karikatúr, inšpirovaných ťažkou vojnou, bola predstavená aj jedna karikatúra Čecha Jozefa Ladu z kníh Jaroslava Hašeka o dobrom vojakovi Švejkovi. Výstava bude otvorená aj počas Memoriálu Juraja Ondríka. K. V-ová

Jednou z najnovších publikácií je kniha Predtým a potom

sa s Katarínou Melegovou-Melichovou, predsedníčkou Matice slovenskej v Srbsku. Matica za posledné roky zintenzívnila svoju vydavateľskú činnosť. „Za posledných päť rokov sme vydali viac kníh ako od oživotvorenia Matice roku 1990 až do roku 2010,“ podotýka predsedníčka. Publikácia vynikajúcej vojvodinskej choreografky Márie Miškovicovej má byť doplnená bohatou fotografickou prílohou. V tlači je aj antológia próz slovenských autoriek z Maďarska, Slovenska, Rumunska a Srbska pod názvom Studienky zostavovateľky Viery Benkovej. Kniha nadväzuje na jej výber z poetickej tvorby týchto autoriek, ktorá vyšla v roku 2012 pod titulom Plášť bohyne. V tomto roku zatiaľ prišla na svet pod hlavičkou Matice kniha Predtým a potom, v podnázve Eseje o tradičnom spôsobe života a literatúre vojvodinských Slovákov, ktorú zostavil Samuel Boldocký. „Každoročne vychádza aj zborník zo Stretnutia dolnozemských učiteľov,

www.hl.rs

lógia poetiky rurálneho lokálneho koloritu vojvodinských Slovákov Rodiskom oprstenkovaní či výber z rurálnej prózy vojvodinských Slovákov Putá zeme zostavovateľa Samuela Boldockého. V edícii Identita vyšlo vlani dielo zostavovateľky Kataríny Melegovej-Melichovej Ako zachovať slovenskosť. Publikácia nadväzovala na problematiku z vlaňajšej decembrovej konferencie v organizácii MSS. Monografie o Ivanovi Križanovi, Vladimírovi Urbančekovi, Bielom Blate, Spolku žien v Petrovci vyšli v edícii Matičné portréty. Sem treba zaradiť aj pohľad na tunajšiu dramatickú tvorbu do roku 1919, Pátos národných prísah od Jána Čániho. Vlani aj tohto roku sa Matica zúčastnila i na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave, aby priblížila svoju edičnú činnosť i verejnosti na Slovensku. Svoje knihy rozdeľuje na Stretnutí študujúcej mládeže, stretnutí slovenských dolnozemských učiteľov a matičiarov, ale odniesli si ich aj nedávni účastníci festivalu Rozospievaný Sriem.

Informačno-politický týždenník

BÁČSKY PETROVEC. V Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v sobotu 13. decembra o 9.30 h bude 15. výtvarný tábor Makovička. e. š.

domovom v utorok 16. decembra o 18.00 h v slávnostnej sieni gymnázia usporiada prezentáciu najnovšej publikácie gymnaziálnej pamätnice 2004 –2014. Všetci sú srdečne vítaní. J. Č-p KOVAČICA. V poradí 16. festival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí sa uskutoční v nedeľu 14. decembra o 18. hodine v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici. Podujatie organizuje Dom kultúry v Kovačici v spolupráci s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obcou Kovačica. Odznie 13 nových okrídlených skladieb slovenských autorov zo Srbska. ÚKVS NOVÝ SAD. Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Novom Sade prichystá Predvianočný koncert, ktorý sa bude konať v novosadskom evanjelickom chráme Božom 21. decembra o 17. hodine. Na koncerte sa zúčastnia Zmiešaný komorný zbor Agapé, Zmiešaný cirkevný spevokol a novosadské deti.

BÁČSKY PETROVEC. Gymnázium Jána Kollára so žiackym

a. lo

OZNÁMENIE Z NRSNM

K novému zákonu o učebniciach V utorok 2. decembra sa v Ústave pre učebnice v Novom Sade uskutočnilo pracovné stretnutie, na ktorom sa zúčastnili riaditeľka ústavu Romanca Jovanovićová, z Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová, z Národnostnej rady rumunskej národnostnej menšiny Anišoara Caran a redaktorky slovenských vydaní v Ústave pre učebnice Alena Pešková a Mariena Korošová. Témou rokovania bol nový Zákon o učebniciach. Svetlana Zolňanová spoločné pripomienky k pripravovanému zákonu odovzdala predstaviteľke Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja prof. Dr. Zorane Lužaninovej na verejnej rozprave v Subotici 8. decembra 2014, ako i republikovej poslankyni Libuši Lakatošovej na pripomienkovanie do parlamentu. • KULTÚRA •

JUBILANT MICHAL HYŽA

Činný v spolku, Matici a cirkvi Jarmila Struhárová

rásneho jubilea – 85 rokov života sa tohto roku dožil Michal Hyža, širšej verejnosti známy ako uvedomelý Slovák, matičiar, cirkevník a čestný predseda Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade. Michal Hyža, odborný učiteľ technickej výučby na dôchodku, pochádza z Kysáča. Do spoločenského života novosadských Slovákov sa zapojil v roku 1948, keď prišiel do SKUS P. J. Šafárika pomáhať v organizovaní aktivít spolku. Našiel tam ľudí, akými boli biskup Dr. Juraj Struhárik, učiteľ Michal Benka a iní, ktorí zoskupovali mládež a organizovali rôzne programy. Miško

ochotne pracoval na zariaďovaní cirkevných priestorov, ktoré vtedy, ako aj dnes, boli dané na použitie spolku. Činil sa i na usporadúvaní zábav a iných podujatí. O mladých ochotníkov nebola núdza, lebo dievčatá a mladíci, ktorí prišli do Nového Sadu na školenie takmer zo všetkých slovenských osád a miest, našli teplý kútik práve v Šafáriku. V roku 1976, keď Michal Hyža prevzal úlohu predsedu spolku, činnosť bola už rozhýbaná, zjavili sa mladé školené kádre, ktoré pracovali s ochotníkmi, a tak SKUS P. J. Šafárika dosahoval po-

zoruhodné úspechy na folklórnych festivaloch na úrovni Vojvodiny. Avšak boli aj obdobia poklesu, a tak začiatkom deväťdesiatych rokov hrozilo nebezpečenstvo zániku spolku. Preto zmenili vedenie a v čele nového znovu stál Michal Hyža. Obnovili činnosť všetkých odbočiek, dostavali nové miestnosti, zaobstarali nové kroje a technické vybavenia. Keď sa v roku 2000 chystali oslavy 80 rokov ochotníckej činnosti SKUS P. J. Šafárika, Michal Hyža navrhol vydať monografiu o živote novosadských Slovákov od príchodu na tieto priestranstvá po súčasnosť. Táto náročná kniha vyšla tlačou pod názvom Minulosť dneška. Za nezištnú prácu a úspechy spolku Michalovi Hyžovi udelili uznanie čestného predsedu. Obnovenie činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii v auguste

1990 malo veľkú ozvenu aj medzi Slovákmi v Novom Sade, a tak už v novembri založili novosadský MOMS. Do jeho vedenia sa čoskoro zapojil aj Michal Hyža a zotrváva v ňom dodnes. Okrem skúseností z dlhodobej činnosti v spolku, ktorú presadzuje do práce MOMS, osobne je ohnivkom, ktoré spája Maticu, novosadský cirkevný zbor a spolok. Michal Hyža sa do života Cirkevného zboru SEAVC v Novom Sade zapojil ako penzista a teraz je starším kurátorom. Novosadskí cirkevníci sú mu povďační za jeho úspešnú prácu pri transakcii cirkevných pozemkov, takže zbor zveľadil svoj majetok a viac nezápasí s finančnými problémami. Jubilant Hyža nešetril sily a pracoval všade, kde bolo potrebné: v domovej rade na údržbe budovy, v ktorej žije, tiež na Glavici, kde má chatu. Do ďalších rokov mu prajeme pevné zdravie, aby naďalej pracoval tak v SKC P. J. Šafárika, ako i v Matici a novosadskom cirkevnom zbore.

JÁN GÁBRIŠ

Národovec a kultúrny dejateľ Anička Chalupová

ačiatkom decembra t. r. v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici sa stretli aktivisti kovačickej kultúry, milovníci divadla, ochotníci Divadla VHV. Okrem plánovania budúcich činností v divadle si pripomenuli 60 rokov od smrti známeho kovačického verejného a spoločenského pracovníka Jána Gábriša, jedného z prvých divadelných ochotníkov v Kovačici, ktorý umrel 5. decembra 1954. Osemdesiat rokov bol úctyhodný vek jedného človeka, ktorý nikdy nemal v prvom pláne svoje záujmy, ale nezištne pracoval ako verejný pracovník. Jeho činnosť bola zvlášť plodná a čulá počas obdobia Rakúsko-Uhorska, keď sa rázne postavil proti maďarizácii a hájil národnostné práva. Ján Gábriš sa narodil v Kovačici, vyrastal v remeselníckej • KULTÚRA •

rodine. Základnú školu v maďarskej reči navštevoval v susednej dedine Debeljača, kde výborne ovládal tento jazyk. Neskoršie sa vyučil pletiarskemu remeslu, kde sa ako pomocník u rôznych majstrov snažil zdokonaliť svoje remeslo. Vo vzťahoch so Slovákmi sa stal uvedomelým národovcom a dopisovateľom tlače. I keď sa nachádzal v cudzom prostredí, predsa nezabudol na svoje rodisko a podľa svojich možností pomáhal spoločenský a politický život Kovačičanov. Po odchode do USA tamojších krajanov ovplyvňoval vtedajšou skutočnosťou rodného kraja a prispieval do tamojších slovenských novín. Počas prvej svetovej vojny pobudol štyri mesiace vo vyšetrovacej väzbe ako národovec a dlhé roky pracoval ako vynikajúci iniciátor kultúrno-umeleckého života v Kovačici, kde sa za jeho vedenia 22. februára 1914 hralo prvé divadelné

Ochotníci prvého divadelného predstavenia v slovenskej reči (zľava): Michal Trnčík, Juraj Zámečník, Karol Chrťan, Michal Mlynárček, Ján Poliak. Sedia: Eva Mikušová, Adam Barnák, Ján Gábriš, Mária Trančíková, Pavel Rapoš, Alžbeta Zámečníková, celkom dolu sedia Oľga Martišová a Ján Mlynárik.

predstavenie Kubo. Po vojne zapojil remeselníkov do kultúrneho spolku, participoval na založení knižnice, založil Kultúrno-osvetový spolok Pokrok, v ktorom sa po oslobodení, v roku 1921, stal aj jeho predsedom. Ako milovník kníh sa snažil rozvetviť čitateľskú sieť. Zároveň bol knihovníkom a svojím odborným vedením knihovne sa postaral o to, aby sa

knihy v tej dobe masovo čítali. Ján Gábriš bol čulým, primerane aktívnym človekom. Okrem toho, že bol dopisovateľom slovenskej tlače, mal svoje vlastné literárne práce, napísal cestopis, autobiografický záznam a tri rozprávky.

50/4625/ 13. 12. 2014

Použité údaje z Hlasu ľudu z roku 1954

Kultúra V DOBANOVCIACH

objatie, a zvlášť hudba, Maja dokázala tak, že objala každého účastníka a citovo predviedla melódie z Talianska, Grécka, Španielska, Francúzska, Anglicka, Afriky, Južnej Ameriky. PrítomŽeljko Čapeľa ných zvlášť dojala slovenkými piesňami. So svojím priateľom lovenský kulSalem na gitarách emotívnym túrno-osvespevom u prítomných vzbudili tový spolok pocit, že počas trvania programu Šafárik a MOMS precestovali mnohé zaujímavé Dobanovce na destinácie. Bolo krásne v takom december priovzduší, nuž nikomu nepadlo pravili bohaté na um opustiť slovenský dom. aktivity. V nedeľu Dokonca sa dohodli o novom 7. decembra na stretnutí, a to už na jar 2015, kedy Medzinárodnom by chceli pokračovať v cestovaní, humanitárnom vypočuť si nové piesne a hovoriť bazári na Beleh- Vystúpenie tanečníkov v Belehrade o jarnej očiste organizmu. radskom veľtrhu Do konca mesiaca v Slovenv kultúrno-umeleckom progra- nila prítomných skom dome reame ako predstavitelia sloven- z Dobanoviec, lizujú rad ďalších ského veľvyslanectva vystúpili Boľoviec, Pećipodujatí. Na 20. folkloristi a speváci SKOS Šafárik niec, Starej Padecembra si napláz Dobanoviec a účasť mali aj zovy, Inđije... novali ozdobenie členky Aktívu žien a vystavili tam Prostredníctvom jedličky, novoročné piesní a rozprásvoje výrobky. dielne a vianočný O deň neskoršie bola v Sloven- vok Maja „obišla“ koncert o 18.00 h. skom národnom dome v Doba- svet a pozastaO deň neskoršie 21. novciach dielňa zdravého života vila sa v mnodecembra o 19.00 a výživy. Totiž známa TV moderá- hých krajinách h odznie výročný torka, spisovateľka, propagátorka a regiónoch, o koncert folklórnej zdravej výživy a hudobníčka Maja ktorých vyrozskupiny SKOS ŠaVolková na pozvanie Aktívu žien právala zaujímafárikovci a priatelia. SKOS Šafárik hosťovala v Doba- vé údaje, najmä Po oslave Vianoc Dielňa zdravého života s Majou Volkovou (stojí pred novciach v pondelok 8. decem- o zdravej výžibude novoročné obecenstvom) bra. Bola to jej druhá návšteva ve. Predstavila kamarátenie mladv tomto roku. Programom, ktorý doterajšie vydania svojich kníh novšej 100 otázok a odpovedí. ších (27. decembra) a starších trval dve a pol hodiny, odušev- a najviac sa pozastavila pri naj- To, že nelieči iba výživa, ale aj členov (28. decembra).

Bohaté decembrové aktivity

SVET VÝSTAV

Koní stále menej Oto Filip

one, tátoše, paripy... Lipican, klusák, arabský kôň… Výkriky furmanov a švihanie biča dnes už počuť ozaj zriedkavo aj na dedine, len kde-tu. Krásnych zvierat je čoraz menej. Štatistika vraví, že ich počas sčítania pred dvoma rokmi v Báčskom Petrovci bolo, či skôr zostalo len sedem, v Kovačici sedemdesiat šesť… Dodnes o zvierati, kedysi nenahraditeľnom v poľnohospodárstve a vojenstve, vieme veľmi málo. Ani to, že príroda potrebovala až 300 mi-

www.hl.rs

liónov rokov, aby ho stvorila takého, aké je dnes, či to, že pre človeka bol najprv lovným zvieraťom, prípadne to, že Rimania, ktorých ťažko možno upodozrievať z mierumilovnosti, používali sprvu kone len pri športových hrách. Len potom nastúpili časy slávneho výroku: Kráľovstvo za koňa! Svedčili o tom, že v čase vojny rozhodoval o víťazstve a o tom, kto odíde s vavrínmi... Jediné, čo sa v poslednej ére zmenilo a je dobre, je že v súčasnosti kôň zostal priateľom, a teda prestal byť otrokom človeka. Ak nie v bežnom živote, možno ho, síce zriedkavo uvidieť na poľno-

Informačno-politický týždenník

hospodárskych veľtrhoch, pri slávnostných príležitostiach, na dostihoch... A, samozrejme, nie naživo, ale zvečneného na fotografiách aj Verva na výstave, ktorá prebiehala v uplynulých týždňoch vo vestibule novosadského strediska Apolo. Jej autorom je Dragan Dragin, ktorý sa tematicky zameral na svoj Čurug a jeho fiakeriádu. Na to, čo mu je zrejme v srdci: ako

(ná)dych minulosti, spona so súčasnosťou. Ušľachtilých zvierat je stále menej, no ich krása pretrváva, odolávajúc všetkému. Ibaže treba vedieť, kde ju i kedy hľadať. Aby sa nestratila. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Kedy člen nie je člen Anna Horvátová

o vojvodinskej slovenčine sa srbské spojenia član zakona, član ugovora a iné späté s touto terminológiou neraz prekladajú ako „člen zákona“, „člen zmluvy“... V tejto súvislosti zase môžeme skonštatovať, že to nie je správny preklad, aj napriek tomu, že slovo člen je zaradené do bohatého slovného fondu spisovnej slovenčiny.

Slovenské slovo člen má tieto významy: je to príslušník istej organizácie, spolku, spoločenstva: člen rodiny, člen politickej strany, člen opery. Stretávame sa s týmto termínom aj pri neživotných podstatných menách, a to v týchto prípadoch – je to člen radu, spájací člen, (v lingvistike) vetný člen – najmenšia jednotka gramatickej stavby vety: hlavný, závislý člen, holý, rozvitý člen; ako i v lingvistike v niektorých jazykoch na označenie určitosti

IN MEMORIAM

Svojim vnučkám a neteriam z Kovačice: LEI SABOVEJ, ktorá na Filozoﬁckej fakulte v Belehrade úspešne obhájila diplomovú prácu z etnológie – antropológie, a MII SABOVEJ, ktorá na Učiteľskej fakulte v Belehrade úspešne ukončila štúdiá a stala sa diplomovanou vychovávateľkou, k úspechu srdečné gratulujú

1936 – 2014

• KULTÚRA • OZNAMY •

i podstatná časť náboženského učenia: článok viery, ako i kratší písaný literárny útvar s politickou, odbornou, umeleckou a inou tematikou: úvodný, redakčný článok. Aj predmet spotrebnej povahy alebo určený na obchod, výmenu: spotrebné, priemyselné, potravinové články. Vo fyzike je to zdroj elektrického napätia vyvolaného chemickými alebo elektromagnetickými procesmi: elektrický, galvanický článok, suchý článok.

GRATULÁCIA

Ján Bartoš o ťažkej chorobe 3. septembra zomrel bývalý kovačický kantor Ján Bartoš. Narodil sa 3. júna 1937 v Kovačici. Od mladosti sa venoval službe Pánu Bohu na Jeho vinici. S manželkou Zuzanou, rodenou Garajovou, mal dve dcéry, Zuzanu a Máriu, ktoré sú zapojené do cirkevnozborového života. Zakončil kantorsko-levitský seminár v Báčskom Petrovci a spolu s manželkou sa zapojil do života v zbore. Bol členom mužského spevokolu a v roku 1966 mu bolo poverené viesť novozaložený dievčenský spevokol, ktorý onedlho prerástol v ženský. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia spojením dvoch spevokolov sa stal dirigentom zmiešaného spevokolu, ktorý spieval štvorhlasne. Spevokol bol známy v celej cirkvi a hosťoval aj v Poľsku, Česku, Slovinsku. V roku 1984

alebo neurčitosti podstatného mena. Význam v zmysle toho, čo je uvedené v príkladoch, spisovná slovenčina nepozná. Na označenie významu srbského člana slovenčina má termín článok, je to teda oddiel dôležitého textu: článok stanov, článok zákona, článok zmluvy... Okrem toho článok je i súčasť textu, časť, diel: článok reťaze – ohnivo, články prstov; alebo aj steblo sa skladá z článkov; článok nášho hospodárstva. Je

bol J. Bartoš zvolený za zborového kantora. Službu vykonával ochotne a svedomite, tak v Kovačici, ako aj v Zreňanine a Belehrade, kde mnoho rokov pôsobil. V cirkevnom zbore pracoval veľa rokov ako pokladník a každú prácu konal pre dobro cirkevného z b o r u. B o l horlivým navštevovateľom služieb Božích aj po tom, čo sa pre chorobu vzdal kantorskej služby, až do smrti. Pohreb zosnulého bol 4. septembra za prítomnosti veľkého počtu občanov na kovačickom cintoríne. Pohrebnú počestnosť vykonal Mgr. Ján Cicka, farár padinský a predseda kňazských konferencií. Z tejto časnosti, veríme, že tam do večnosti odišiel pokorný, skromný a verný kantor a cirkevník. P. S.

starí rodičia Gagesovci a ujo Vladimír.

KUPUJEM staré Volkswageny: T1, T2 do roku ’79; „Buby“ do roku ’67, stav vozidiel nie je dôležitý; tel.: 063/534-004, Robert.

MILOVNÍCI KNÍH Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozpráv- 4. Vladimír Dorča: Obrázky ky pre deti, cena 300 din. z manželského života, zbier2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, ka novinárskych humoresiek kniha o prvých prisťahovalcoch uverejnených v Hlase ľudu v do Padiny, cena 400 din. období 1992 – 1996, cena 500 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská din. kuchárka – Z kysáčskeho re- 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – ceptára – recepty starých mám 2013, všetko o Kysáči, od zaa súčasné recepty chutných jedál, loženia po súčasnosť, cena 2 cena 600 din. 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlas ľudu, na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@ hl.rs, ﬁlipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

50 /4625/ 13. 12. 2014

Oznamy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_braće_Dronjak Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_ Sad_braće_Dronjak, v Ulici braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. decembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-797/14, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti. Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanou po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_braće_Dronjak, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_braće_Dronjak, v Ulici braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetky významnejšie škodlivé vplyvy na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a výmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť patričnému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2460_01 NS_Nový_Sad_braće_Dronjak, v Ulici braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy DSC 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať zo šiestich panelových antén, výrobcu Kathrein. V každom úseku postaví sa po jedna anténa typu K742236 a K742215 na krytie v rozsahu DCS 1800 a UMTS. Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu GSM 1800 je 2 + 2 + 2 a pre sústavu UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimuty 20 ° (prvý úsek), 150 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek). Postavenie anténovej sústavy je v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-268/14 zo 16. júna 2014, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, v ktorej je uvedené, že je parcela číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, určená na postavovanie nosiča antén s anténami a typových kabinetov základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch na jestvujúcom objekte na lokalite braće Dronjak číslo 13, v Novom Sade. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) vykonaný je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená účasť zainteresovaných orgánov a organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote predpokladanej na verejné nahliadnutie, štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vyložená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 24. novembra 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písanej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ako aj podaných mienok zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 25. novembra 2014, čo je konštatované v zápisnici číslo VI-501-797/14 z 25. novembra 2014. Rozhodnutím o sformovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie pre odhad štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2460_01 NS_Nový_Sad_braće_Dronjak, v Ulici braće Dronjak 13, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10716/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-797/14 z 3. novembra, sformovaná je technická komisia pre hodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá preskúmala štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-797/14 z 5. decembra 2014 s hodnoteným predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k štúdii dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatované je, že je štúdia urobená v súlade so zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-797/14 z 15. septembra 2014, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt uskutoční v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky predpokladané opatrenia na zmenšenie alebo zamedzenie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodu 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu nebude významnejšie ohrozovať životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

DROBNÝ OZNAM BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Ulica Narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba autočerpadla surovej nafty (štyri čerpacie stanice, dva čerpacie ostrovy, prístupové a východiskové cesty, oceľová strieška, plató, rúrový most a technologická kanalizácia), v rámci rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2498/18, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

50 /4625/ 13. 12. 2014

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2459_01 NS_Nový_Sad_ Bulvár_Slobodana_Jovanovića Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2459_01 NS_Nový_ Sad_Bulvár_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. decembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-796/14, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti. Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, podanej po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2459_01 NS_Nový_Sad_ Bulvár_Slobodana_Jovanovića, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie – NS2459_01 NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť všetky významnejšie škodlivé vplyvy na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a výmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť patričnému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2459_01 NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre rozsahy DCS 1800 a UMTS. V každom úseku sa postaví po jedna panelová anténa typu K742236 výrobcu Kathrein na krytie rozsahu DCS 1800 a UMTS (spolu tri panelové antény). Plánované azimuty antén vynášajú 20 °, 140 ° a 250 °, respektíve po úsekoch oboch systémov. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu DCS je 2 + 2 + 2 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. Postavenie anténovej sústavy je v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-269/14 zo 16. júna 2014, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, v ktorej je uvedené, že je parcela číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, určená na postavenie nosiča antén s anténami a typových kabinetov základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch na jestvujúcom objekte na lokalite Bulvár Slobodana Jovanovića číslo 35 v Novom Sade. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05), vykonaný je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov a organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote predpokladanej na verejné nahliadnutie, štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vyložená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 24. novembra 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písanej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ako aj podaných mienok zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 25. novembra 2014, čo je konštatované v zápisnici číslo VI-501-796/14 z 25. novembra 2014. Rozhodnutím o sformovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie pre odhad štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2459_01 NS_Nový_Sad_Bulvár_Slobodana_ Jovanovića, Bulvár Slobodana Jovanovića 35, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10708/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, číslo VI-501-796/14 z 3. novembra 2014, sformovaná je technická komisia pre hodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá preskúmala štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-796/14 z 5. decembra 2014 s hodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k štúdii dal súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatované je, že je štúdia urobená v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-796/14 z 15. septembra 2014, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt uskutoční v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky predpokladané opatrenia na zmenšenie alebo zamedzenie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodu 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu nebude významnejšie ohrozovať životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželkou a matkou

ANNOU ČEMANOVOU rod. Ďurovkovou 24. 3. 1965 – 30. 11. 2014 z Kysáča

S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať. Manžel Pavel, syn Erik a dcéra Nina

POSLEDNÝ POZDRAV priateľke

ANNE ČEMANOVEJ rod. Ďurovkovej 1965 – 2014 z Kysáča

S úctou Gažovci z Kulpína

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s dcérou

ANNOU ČEMANOVOU rod. Ďurovkovou 24. 3. 1965 – 30. 11. 2014 z Kysáča

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 15. decembra 2014 uplynú 2 roky, čo nie je s nami môj drahý manžel, náš otec a dedo

SPOMIENKA

Dňa 13. decembra 2014 sú tomu dva roky, čo nie je s nami môj milovaný manžel, náš otec a starý otec

JÁN GUBEČKA

MARTIN KARKUŠ

5. 8. 1945 – 15. 12. 2012 – 2014 zo Starej Pazovy

16. 7. 1947 – 13. 12. 2012 – 2014 z Kovačice

Rodičia Mária a Michal Ďurovkovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s nevestou

Bol si človek, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás. Tá dobrota a láska zostanú v našich srdciach navždy.

S úctou a láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Manželka Mária, deti a vnúčatá

ANNOU ČEMANOVOU rod. Ďurovkovou 24. 3. 1965 – 30. 11. 2014 z Kysáča

Svokrovci Anna a Pavel Čemanovci

SPOMIENKA

Dňa 14. decembra 2014 uplynie 5 rokov, čo nás opustil náš otec a starký

SPOMIENKA

Dňa 16. decembra 2014 si pripomenieme desať rokov, čo do večnosti odišiel

PAVEL BENDA

JÁN LOMEN

1926 – 2009 – 2014 z Petrovca

1936 – 2004 – 2014 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

ANNOU ČEMANOVOU rod. Ďurovkovou 1965 – 2014 z Kysáča

Na blažený odpočinok do Božieho náručia svoju dlhoročnú členku so zármutkom vyprevádza Spolok kysáčskych žien

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kolegyňou

ANNOU ČEMANOVOU rod. Ďurovkovou 24. 3. 1965 – 30. 11. 2014 z Kysáča

S úctou Aktív učiteľov slovenčiny • OZNAMY •

Na jeho lásku, starostlivosť a dobrotu nezabúdajú a tichú spomienku si na neho zachovávajú dcéry Anna a Mária s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Odišiel ticho, niet ho medzi nami, v našich srdciach žije spomienkami. S úctou a láskou si na neho spomínajú manželka a deti s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na otca a starého otca

Dňa 7. decembra 2014 uplynul mesiac, čo nás navždy opustil môj manžel a náš otec a starý otec

ONDREJA KOTVÁŠA

JÁN TÝR

1950 – 2014 z Pivnice

12. 1. 1927 – 14. 12. 2013 – 2014 z Padiny Tichú a trvalú spomienku si na Vás navždy zachovávajú syn Ondrej s manželkou Máriou a vnúčatá Mária, Jarmila s manželom Pavlom a synčekom Andrejom a Jaroslav s manželkou Snežanou a dcérkou Ivanou

Bolesťou unavený tíško si zaspal zanechajúc všetkých, ktorých si rád mal. Za všetky tie trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Navždy zarmútená manželka Katka, dcéra Elenka s manželom Michalom, dcéra Miluška s manželom Štefanom a vnukovia Darko, Denis a Monika

50 /4625/ 13. 12. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. decembra 19.30 Pop-tón z roku 2004 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 14. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 16. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Pondelok – sobota Kronika našich osád 18.00 Denník (utorok) Hudobné vysielanie Sobota Inteen (streda) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Súzvuky (štvrtok) a Palety Z každého rožka troška 5.30 Repríza nedeľných vysielaní (piatok) 10.00 Repríza piatkových vysielaní Kaleidoskop (sobota) a Palety Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Piatok Vejár hudobných vysielaní 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: o druhej schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v novom zložení, o samostatnej výstave Alžbety Čížikovej, o činnosti Aktívu žien v Silbaši, zaujímavosti v pivnickej škole a aktuality z poľnohospodárstva. Dúhovka uvedie dokumentárny záznam o sociálnom, ekonomickom a podnikateľskom význame krčiem voľakedy a dnes pod názvom Krčmové rozhovory a veľavravenia.

Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 12. decembra – Underworld – Vzbura Lykanov Sobota 13. decembra – Underworld – Boj v podsvetí 2 Pondelok 15. decembra – Jazda smrti Utorok 16. decembra – Lovec votrelcov Streda 17. decembra – Pitbull Štvrtok 18. decembra – Tuxedo 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 14. decembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z programu Slnečná jeseň života 22.00 Film: The Amazing Spider-Man 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Zdravotná sestra Mária Marková sa zmienila o akcii Spolku pre boj proti cukrovke v Kulpíne

Nedeľa 14. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Na 4. Kovačickom bále Utorok 16. decembra 16.00 Letí pieseň, letí Alžbeta Čížiková oslávila 60 rokov maliarskej tvorby Čo nového v našom chotári? Piatok 19. decembra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 50 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika a prekladateľa (1885 – 1936). autorka: duté ANNA zaľúbená 1. časť plavidlá s odrazu riaditeľným BIČIAtajničky pohybom ROVÁ

spojka a

stavebnícka hra s kockami

alt

snaženie

rozvlnil sa herečka Lancaster

liečivá

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. rastlina Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

časť tela pri sedení

Taliansko

svetská vokálna polyfónia

druh lepidla utaj!

dobrý nápad vpíšte ZT

lítium

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 17. decembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 21. decembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ad notam

napadnutie

únik

vpíšte AÚ

stará mama (nem.)

nula vlastníctvo eráru

veľmi drobné

HL LU AS DU

vpíšte VÍTAJTE

erbium

silný alkoholický nápoj

hráč kolkami 2. časť tajn.

dusík

H ĽU LAS DU

vpíšte RÁ spojka

mazúrium

plošná jednotka

Nový Sad

osob. zámeno volt

vyrastať

solm. slabika

vpíšte ANS

dlhá samohl.

povyskakovať

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 49 VODOROVNE: slohovať, vinutie, ep, r, Ero, tavba, OL, O, tarabe, zvonenia, áim, O, KN, re, ala, D, nadanie, Toma, ebr, oko, eta, k, radary TAJNIČKA: SVETOZÁR HURBAN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 47 z čísla 47 Hlasu ľudu z 22. novembra 2014 bolo: HANA GREGOROVÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA BOLDOCKÁ, Ul. Vladimíra Nikolića č. 8, 21 000 NOVÝ SAD. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

50/4625/ 13. 12. 2014

Šport Pohľad vpred, ale i dozadu Z MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU ŠPORTU

Oto Filip

oncepčne, dvaja hlavní usporiadatelia nedávneho Medzinárodného veľtrhu športu – Ministerstvo mládeže a športu a Športový zväz Srbska – podnikli veľmi dobrý ťah, že beztak mnohoraký obsah podujatia spestrili aj možnosťou nazrieť do dejín nášho športu. Návštevníkom to umožnili početné exponáty: poháre získané v rôznych súťažiach, čiernobiele a farebné snímky, rekvizity, medaily, autogramy, podpísané dresy, iné ukážky svedčiace o časoch, keď naši športoví hrdinovia pôsobili, prípadne dosahovali rekordy na vrchole slávy. Tých ukážok bolo zo športov rôznych a mnohých: zimných a letných, volejbalu a hádzanej, futbalu a lyžovania, gymnastiky a pästiarstva… Hoci moderný šport existuje zhruba posledných dvesto rokov, dôraz na našom veľtrhu, Múzeum športu Fakulty športu a telesnej výchovy kládol hlavne na ukážky z minulého storočia, prípadne na tie zo sklonku storočia devätnásteho. Pre tých, ktorí nie sú celkom v obraze, treba povedať, že sme v roku 2008 oslávili 150 rokov telesných cvičení a novodobého športu v Srbsku, ako i 125 rokov Sokolského hnutia u nás. Sú tu aj dlhé tradície cyklistiky: 30. november 1884 je dátum vzniku

Hádzanárky kedysi Tenisové rakety spred viac ako storočia

Takéto boli kedysi boby Prvého srbského cyklistického spolku v Belehrade. Zaujímavé je, že prvým srbským športovým titulom boli práve noviny venujúce sa tomuto športu, pre ktorý je na strane jednej príznačná úctyhodná tradícia, kým na strane druhej absencia veľkých uznaní, medailí zo svetových majstrovstiev alebo olympijských hier.

Športové preukazy z roku 1934

Pohár z Barcelony

Prvý zápas, Subotica 1924

Reprezentácia v uruguajskom Montevideo, 1930

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ide o Velosipedské noviny, ktorých prvé číslo uzrelo svetlo sveta v januári 1887. Nielen cyklistika, ale aj každý iný náš šport mal a má svoje jagavé a bežné dejinné a iné chvíle, ako i svedectvá o nich. Sú nielen dôkazom Jeden z niekdajších jeho existencie, ale i aktérov, ktorí testovacích prístrojov ním hýbali, rekordov, ktoré dosahovali a ktorým sme sa spolu s nimi športovcov, ktorých krédom bolo a úprimne tešili, úpornosti, akou k nimi dodnes je – viac, lepšie, rýchlejšie. Kiežby sme aj vo viacerých iných speli, problémov, ktoré ich trápili. Na športovej tvári Srbska sú tie oblastiach boli aspoň približne tak doklady dejín minulosti, obrazne často na výslní ako sme to (boli, či povedané, vlastne vráskami, z ktorých sme) v športe. Jasné je, že keby sme nám, zvlášť v športoch kolektívnych, venovali toľko úsilia, priam driny do oveľa častejšie sálala radosť a po- zvládania vytýčených cieľov, ako to tešenie než znepokojenie. Svedčia robia športovci, mnohé problémy o tom stovky získaných medailí, tisíce by nás trápili omnoho menej. A cítili prekonaných rekordov, desiatky tisíc by sme sa aj lepšie. • ŠPORT •

NESLÁVNE DIVÁCKE REKORDY

Aj na Slovensku prázdne tribúny Samuel Medveď

ým sú v európskych metropolách, v Madride, Londýne, Miláne..., tribúny na futbalových štadiónoch takmer na každom zápase zaplnené do posledného miesta, na štadiónoch balkánských štátov vanie prievan. Dominuje násilie a polícia má hodne práce. To v poslednom čase platí aj pre Slovensko. Aj tam, keď sa hrajú zápasy medzi bratislavským Slovanom a trnavským Spartakom, tak kukláči a špeciálne jednotky polície majú hodne práce. Iná je zasa situácia, keď do Bratislavy na Pasienky, kde FK Slovan posledné roky sídli, keďže je štadión na Tehelnom poli pred niekoľkými rokmi zbúraný, príde menej atraktívny súper. Pasienky boli v minulosti štadiónom FK Inter, ktorý bol počas Československa dvakrát vicemajstrom štátu, potom počas samostatného Slovenska dvakrát i maj-

Štadión na bratislavských Pasienkoch dnes

strom krajiny našich predkov. Pred niekoľkými rokmi sa tento klub takpovediac rozpadol a toho času sídli niekde na vidieku Bratislavy, podobne ako i FK Artmedia, ktorá v roku 2006 hrala Ligu majstrov Európy.

Ako hovoria priaznivci futbalu na Slovensku, FK Inter (počas socializmu FK Inter Slovnaft) bol v minulosti miláčikom politických štruktúr a nikdy nebol v láske futbalových divákov. Na Pasienky sa málo chodilo. Aj teraz fanúšikovia

belasých (mnohí tvrdia, že im je ešte pri srdci Tehelné pole, ktoré sa nachádza na kúsok od Pasienkov) v malom počte chodia na zápasy. Podľa štatistických údajov, po ktoré sme prišli z webových stránok, máme tu priam frapantné konštatácie. Tak pred niekoľkými týždňami na majstrovskom zápase medzi Slovanom a ViOnom zo Zlatých Moraviec bolo len 635 divákov. Je to neslávny rekord Pasienkov. A všímajúc si ďalšie fakty, máme k tomu ešte i nasledujúce: zápas Slovan – Myjava videlo 691 divákov, súboj Slovanu a Košíc sledovalo 750 divákov, obe stretnutia v tomto majstrovskom ročníku. V minulosti, keď tu hral Inter a neskoršie i Artmédia, ktorej štadión za Starým mostom bol zbúraný, štatistika nám uvádza toto: zápas Inter – Trenčín sledovalo 348 divákov (rok 2004) a roku 2009 Artmédia hrala s Ružomberkom pred iba 180 divákmi. Foto: z internetu

ZAUJÍMAVÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Pre budúcnosť Tatry DORASTENCI – OTCOVIA 3 : 3

Pavel Pálik

a záver futbalovej sezóny v Kysáči dorastenci Tatry zohrali zaujímavý zápas. Súperom im bolo mužstvo vlastných

otcov, ktorí sú väčšinou bývalí futbalisti. Aj keď bolo chladno, zápas sledovalo okolo 50 divákov, medzi nimi boli aj mamy a manželky futbalistov. Nikto neobanoval, že prišiel, lebo sme videli zaujímavý

Nedali sa zahanbiť: zo zápasu synov a otcov v Kysáči

Úsmevmi podnecovali futbalistov... • ŠPORT •

futbal a šesť gólov. Hralo sa akoby o body. Otcovia dokázali, že nezabudli hrať futbal, a synovia im dobre čelili. Bol to rýchly, bojovný a korektný zápas. Nerozhodný výsledok 3 : 3 je najsprávnejší. Góly dali Kováč, Funtík a Mucha pre dorast, resp. Ožvát 2 a Jambrich pre mužstvo otcov. Po zápase otcovia zorganizovali spoločnú večeru. Po nej aktéri ešte

dlho sedeli, spievali a, pravda, debatovali aj o zápase. Dorastenci sa chválili, že „popustili otcom bod pre pokoj v dome“, a otcovia zase tvrdili, že nechceli poraziť synov, aby im neodpadla chuť od futbalu. To, kto mal pravdu, sme sa nedozvedeli. Jedno je však isté: na základe toho, čo sme videli, Kysáčanov očakáva pekná futbalová budúcnosť.

50/4625/ 13. 12. 2014

Šport VO FUTBALOVOM KLUBE HAJDUŠICA

Očakávajú horúcu jar Vladimír Hudec

utbalový klub Hajdušica v novej spoločnosti – Prvej juhobanátskej lige začal súťaž s jedným jediným želaním – nezahanbiť sa a vybojovať obstátie v tejto omnoho kvalitnejšej spoločnosti. Čiastočne sa im to aj podarilo. Na takmer všetkých zápasoch jesennej časti boli úplne rovnocenní svojim súperom a v konečnom dôsledku vďaka takým výkonom 5 zápasov vyhrali, jeden hrali nerozhodne a 9 prehrali. Získali 16 bodov a prezimujú na desiatom mieste. „Vedeli sme, že nebude ľahko. Sme nováčikmi v lige a máme dosť neskúsených hráčov. Našim cieľom bolo čím viac zápasov vyhrať doma a ak sa nám podarí ten-ktorý bod ukradnúť aj na hosťovaní a umiestniť sa v strede tabuľky. Ten plán sme aj splnili, čiže bližšie sme ku stredu ako ku dnu tabuľky. Vedomí sme si, že nás očakáva horúca jar, lebo sme v spoločnosti klubov, ktoré budú bojovať o záchranu,“ hovorí predseda FK Hajdušica Vladimír Maliar a konštatuje, že výkon možno mohol byť aj trochu lepší, ibaže im na viacerých zápasoch šťastie obrátilo chrbát. „Nešťastne sme prehrali niekoľko zápasov. V Grebenci (0 : 1) sme boli omnoho lepší, celý čas sme útočili, ale sme nešťastne prijali gól, a potom sme nemohli vyrovnať. V Gaji sme pri výsledku 2 : 2 inkasovali gól v poslednej minúte, doma s Vojvodinou z Crepaje tiež. Na zápase s Jedinstvom z Kačareva sme boli omnoho lepší,

ale sme nevedeli dať gól. Vlastne myslím si, že náš základný problém bol práve v tom, že sme vytvorili mnoho šancí, ale nemáme výrazného strelca, ktorí by ich aj využil. Veľmi málo gólov sme dali, iba 21. Menej od nás skórovali len Vulturul a Crvena zvezda. Keďže sú góly tie, ktoré prinášajú víťazstvá a body, tomuto problému sa počas zimnej prestávky budeme musieť vážne venovať.“ Predseda hajdušických futbalistov ďalej konštatuje, že sa im podarilo spojiť mladosť a skúsenosť. Tá mladosť sú okrem iných aj hráči, ktorí vyrástli vo vlastnej futbalovej škole a teraz sa začali dokazovať aj v seniorskej konkurencii.

Mužstvo hajdušických futbalistov, ktoré hralo jesennú časť majstrovstiev v Prvej juhobanátskej lige „To je pre nás dobre, ibaže musíme vydržať a obstáť v tejto lige a o rok-dva budeme mať mladšie a kvalitnejšie, ale aj lacnejšie mužstvo, lebo sú to hráči z našej osady, ktorí si nevyžadujú žiadne náklady. Na druhej strane sú tí skúsení hráči, ktorí mali niesť bremeno hry na

Brankár Melich zneškodnil početné strely súperov, medzi nimi aj túto futbalistov Vojvodiny z Crepaje

www.hl.rs

svojich pleciach, avšak aj tu sa zjavil problém. Viacerí medzi nimi majú pracovné záväzky a školské povinnosti, ktoré ich znemožňovaAnđelovski a Hrudka (v úzadí) na zápase li, aby pravidelne s kovačickou Sláviou prichádzali na „My vieme, čo nám chýba. Chýba tréningy. Je to aj pochopiteľné. Tréner Risteski síce trval na tom, nám skúsený strelec, ktorý bude aby všetci hráči pravidelne tréno- vedieť využiť každú šancu, ktorá sa vali, čo by zrejme bolo v prospech mu naskytne. Chýba nám možno kvalitnejších výkonov a lepších aj jeden spoľahlivý obranca, aby výsledkov, ale nemožno napríklad zaujal miesto zranených futbalisod poľnohospodára očakávať, aby tov. My však máme obmedzený prichádzal na tréningy v sezóne rozpočet, s ktorým najprv musíjesenných poľných prác. Okrem me vyfinancovať všetky náklady

Informačno-politický týždenník

toho máme robotníkov, ktorí pracujú v zmenách, študentov, ktorí sú mimo osady... Treba však povedať, že niektorí hráči vymeškávali tréningy, aj keď na to nemali žiadne dôvody, čo je neprípustné. Konečne mali sme aj dosť problémov so zraneniami. Náhradný brankár Jakšić bol zranený počas celej jesennej časti majstrovstiev. Zranil sa aj spoľahlivý obranca Milorad Mršić, ktorému pred dvoma rokmi vyoperovali jedno a teraz si zranil aj druhé koleno, takže je otázne, či vôbec bude pokračovať vo futbalovej kariére. Zranený bol aj Đukić a ku koncu súťaže sa zranili aj Radulović a Milan Mršić. Museli sme teda do mužstva zaradiť aj mladých hráčov a myslím si, že oni tú príležitosť využili. V nastávajúcom období s nimi budeme môcť vážne počítať.“ Keď ide o prípadné posily, náš spolubesedník hovorí:

súťaže, zaplatiť úradné osoby na zápasoch, honorár trénera, cestovné trovy na hosťovania... Veľmi málo nám zostáva na to, aby sme si doviedli nejakého kvalitného futbalistu. K tomu my nemáme vo zvyku platiť úhradu hráčom preto, že pre nás hrajú. Všetkým nemôžeme platiť úhradu a ak by sme zaplatili jednému, tak by sme v mužstve urobili rozbroj, takže zásadne neplatíme nikomu. Máme dosť registrovaných hráčov, ale sa pokúsime doviesť určité posily z okolia, ktoré budú súhlasiť s našimi podmienkami. Máme aj dvoch mladých a perspektívnych hráčov v kluboch vo Vršci, ktorí by možno aj pristali vrátiť sa domov. Verím však, že sa nám aj s hráčmi, ktorí na svojich pleciach vyniesli jesennú časť majstrovstiev, podarí obstáť v lige,“ s optimizmom uzavrel Vladimír Maliar. • ŠPORT •

FUTBALOVÁ JESEŇ V MEDZIOBECNEJ LIGE SOMBOR

Od Ratkova po Rastinu Juraj Pucovský

„Básnici“ však majú najviac dôvodov hnevať dôsledku reorganizácie sa na rozhodcov, ktorí futbalových súťaží z Me- ich, ako tvrdia, veľmi dziobecnej ligy Sombor poškodili. Derby Šikara postúpilo až šesť klubov: Lipar, – A. Šantić sa skončilo Mladost, Törekvés, Rusín, Gra- neslávne, lebo rozhodničar a Dunav. Z oblastnej ligy ca Jerilović z Apatina vypadla len Crvenka, do súťaže vylúčil až štyroch hrása mal zapojiť aj novozaložený čov hostí, a preto zápas KFK Kula, ale v poslednej chvíli bol prerušený v 85. min. sa vzdal účasti, lebo údajne ne- Šantićania tvrdia, že ich mal ihrisko pre domáce zápasy! poškodil aj druhý ApaTak v sezóne 2014/15 táto liga tínčan Rakić v Ratkove, namiesto 16, má iba 11 mužstiev. keď pri výsledku 1 : 1 Jesenný titul získal Radnički v nadstavenom čase z Ratkova, ktorý prehral len jeden pískal nejestvujúcu zápas, v Kupusine s Partizanom, penaltu za Radnički, a to v nadstavenom čase 3 : 2, z ktorej domáci získali pričom iba raz hral nerozhodne – rozhodujúce body pre Panónia už v 1. kole prehrala doma s tímom Aleksa Šantić – 0 : 1 1 : 1 doma s Dinamom zo Sonty. jesenný titul. Somborčania – Šikara 0 : 2 preto, že domáci vykopli loptu a Metalac 2 : 3, nuž preto za múrik. Hanba! Kým bude nemohli viac od 5. miesta. mať takých hráčov, Crvenka Somborský Metalac nemôže očakávať návrat ani len očakával omnoho viac. do Somborskej oblastnej ligy. Optimizmus budoval na Nedarilo sa ani Jedinstvu skutočnosti, že v jarnej z Ribareva. „Rybári“ na výhru polosezóne minulých čakali viac ako 900 minút! Jedimajstrovstiev patril me- ný úspech dosiahli v poslednom dzi tri najúspešnejšie kole nad poslednou v tabuľke mužstvá. Keď v 6. kole Rastinou – 1 : 0. po štvrtom neúspechu Lalitská Panónia v roku, keď zaradom tréner Nikola mala oslavovať 90 rokov jestvoElez podal demisiu, jasné vania, svojim fanúšikom priprabolo, že sa minulá úspeš- vila trpké chvíle. Laliťania začali ná jar nezopakuje. sezónu bez žiadnych príprav, Zaujímavý je prípad prvý gól na zápase so Šikarou kolutského Jedinstva, dal Pivarov z jedenástky po ktoré už niekoľko rokov presne 300 minútach hry, mužmajstrovstvá začína sil- stvo v 6. kole neodcestovalo no. Aj tentoraz mužstvo na zápas do Kolutu... Jediné Laliťania so Šikarou (prúžkované dresy) mohli získať aspoň bod z Kolutu prvé štyri kolá dve výhry Panónia dosiahla viedlo na tabuľke, ale po v Ribareve 4 : 2 a doma nad Ratkovčania dosiahli najvyššiu Mladé mužstvo Dinama zo katastrofe s Ratkovčanmi doma Crvenkou 3 : 0 kontumačne, výhru v majstrovstvách, keď Sonty celkom zaslúžene získalo – 1 : 5, začalo klesať čoraz nižšie po prerušenom zápase. Zimu v Laliti deklasovali Panóniu 8 : 0! štvrté miesto. Zverenci trénera a zastavilo sa na siedmej priečke. by v tomto klube v žiadnom Ťažký osud znáša Crvenka, prípade nesmeli prespať, ak Šikara sa pre mnohých celkom Vinka Đanića hrali veľmi dobnečakane stala vicemajstrom je- re, prehrali len so Šikarou 0 : 4. dlhé roky úspešný druholigista nechcú, aby sa im zopakovala sene. Futbalisti zo somborského Sonťania sedem posledných zá- a člen futbalovej elity SFR Juho- takáto zlá jeseň. Posledná, jedenásta Rastina výletníckeho strediska na úvod pasov nepoznali prehru: 4 výhry, slávie. Futbalisti z „najsladšej“ ako hostia deklasovali mestského 3 remízy a gólový pomer 14 : 2. dediny vyhrali len dva zápasy, vyhrala len nad Laliťanmi 7 : v Ribareve a doma nad Rastinou 0 a štvrtý bod získala v súboji rivala Metalca 4 : 0. Druhé miesto Všetka česť, dinamovci! zverenci trénera Blaška Milojeva Partizan z Kupusiny hral v ko- identickým výsledkom 3 : 1. so Šikarou – 1 : 1. Strmhlavý umocnili záverečným triumfom lísavej forme. Jeho futbalisti Najväčšiu blamáž Crvenčania pád niekdajšieho treťoligistu sa nad Jedinstvom z Kolutu 7 : 0. vedeli priniesť body z Crvenky 2 urobili v poslednom kole v Laliti, začal vtedy, keď ho opustil jeho Mužstvo z dediny Aleksa Šan- : 0 a Kolutu 3 : 2, ale dovolili, aby keď pri stave 2 : 0 za Panóniu tvorca Nikola Elez-Nino. Tým sme tić skončilo na treťom mieste. ich doma nepríjemne prekvapili v 79. min. opustili ihrisko, len hádam všetko povedali.

• ŠPORT •

50/4625/ 13. 12. 2014

Šport PRVÝ ZIMNÝ CYKLOKROS V ŠÍDE

Jednota a Partizan najlepší Stanislav Stupavský

nedeľu 7. decembra 2014 v nepriaznivom počasí na cyklistickej dráhe CK Jednota v Šíde usporiadali prvý zimný cyklokros cup Srbska, na ktorom sa zúčastnili pretekári takmer všetkých klubov v našej krajine. Organizátorom cyklokrosu bol CK Jednota, ktorého cyklisti a pretekári belehradského CK Partizan mali najviac úspechu. V kategórii seniorov najúspešnejší bol šampión Srbska Bojan Đurđić (CK Radnički Kragujevac), druhé miesto obsadil Aleksa Marić (CK Crvena zvezda Belehrad) a bronzovú medailu získal Ivan Tomić (CK Progresiv Belehrad). Medzi juniormi pokračuje do-

(CK Jednota Šíd) a tretí bol Andrej Galović (CK Partizan). Prvé a druhé miesto v konkurencii mladších dorastencov obsadili členovia Partizana Andrija Joksimović a Dušan Veselinović a tretí na stupienku víťazov bol Aleksandar Surudžić, cyklista Jednoty. V ženskej konkurencii najúspešnejšia bola šampiónka Srbska Violeta Trifkovićová Cyklistka Jednoty Violeta Trifkovićová zo šídskej Jednoty. Medzi mladšími dorastenkami zvíznova na najvyššom stupienku ťazila Emilija Đačanin (CK minácia Aleksandra Romana, nie- Jednota). kdajšieho cyklistu Jednoty a teraz V pretekoch najmladších cyklisčlena belehradského Partizana. tov víťazstvom sa ovenčil Teodor Druhé miesto obsadil Majkl Kovač Stanković (CK Avalski soko Beleh-

Z KOLKÁRSKEHO ŠPORTU V KOVAČICI

Cieľ – Prvá liga Srbska Ján Špringeľ

olkári kovačickej Slávie majú namierené do Prvej ligy Srbska – skupina Vojvodina. Po jesennej časti majstrovstiev Prvej vojvodinskej ligy sa slávisti nachádzajú na tretej Kolkári KK Slávia Kovačica majú pekné priečke. Získali rovnaký plány V Prvej lige Srbska – skupina počet bodov ako druhoumiestnený TSK Temerín – dvanásť – a majú Vojvodina kolkárky Slávie sa iba o bod menej od majstra prvej po jesennej časti šampionátu časti Slovena z Rumy. Kovačičania nachádzajú na šiestom mieste šesť zápasov skončili so štítom, tri v tabuľke. Slávistky dva zápasy na ňom (skóre 40 : 32). V jesennej vyhrali a v štyroch meraniach síl časti šampionátu si slávistické prehrali (skóre 18 : 30), získali štyri tričko obliekali Miroslav Hrček, body. Na majstrovských dueloch Zlatko Mihajlov, Juraj Čerňoš, si slávistické tričko obliekali Eva Želko Toman, Pavel Bíreš, Tomáš Sachterová, Anna Diňová, Eva Siroma a Martin Strakúšek. Pred- Čerňošová, Zorica Beracká, Anna seda KK Slávia Želko Hriešik je Kucháriková, Anna Farkašová, optimistom a verí, že Kovačičania Ľudmila Bírešová, Anna Husárová. ešte kvalitnejšie zohrajú jarnú Kovačičanky súťažia po rokoch časť majstrovstiev a o rok budú pôstu iba druhú sezónu, a preto hrať derby s padinskou Dolinou si ešte nenárokujú na prípadný postup do vyššej súťaže. vo vyššej lige.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pretekárom bolo najťažšie jazdiť hore kopcom...

rad), na druhom mieste skončil Predrag Tomić (CK Jednota) a tretí bol Lav Terzin (Progresiv). V miestnostiach Slovenského domu v Šíde pri spoločnom obede organizátori víťazom odovzdali medaily a primerané darčeky.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Bolo to derby STK MLADOSŤ – STK ČARDA KOD BRAŠE 4 : 2

Samuel Medveď

ko hovoria petrovskí stolní tenisti, bol to už tretí infarktový zápas tejto jesene, ktorý trval až tri hodiny. Súboj s Begečanmi priniesol priam úchvatný stolný tenis. Hra napínavá, ako na ostrí noža. Miroslav Lomen s mladým Dumnićom, ktorý pochádza z Čoky, pre ktorú i hrával, začal konfúzne. Prvé dva sety poľahky prehral. Potom Múdro a racionálne: Pavel Bažík akoby sa prebudil, vyrovnal na 2 : 2. (STK Mladosť) Ale už v piatom, rozhodujúcom sete nemal síl prekvapiť mladého súpera. predsa skúsenosť rozhodla. Tak si Petrovčania vybojovali V pokračovaní Pavel Bažík s dobrým Kirćanskim hral múdro cenné víťazstvo a titul jesenného a racionálne. Najprv viedol, potom vicešampióna. Výsledky jednotlivých partií: sa v druhom sete hralo na 11 : 13, Lomen – Dumnić 2 : 3 (6 : 11, 5 : v treťom vyhral 12 : 10... Opravdivým šlágrom zápasu bol 11, 11 : 3, 11 : 8, 8 : 11), Bažík – Kisúboj dvoch profesorov, telocvi- rćanski 3 : 1 (11 : 9, 11 : 13, 12 : 10, kára Turana a profesora sociológie 11 : 9), Turan – Stanić 3 : 2 (11: 7, 8 Stanića. Aj v štvorhre sa hralo do : 11, 11: 9, 15 : 17, 11 : 4), štvorhra: posledných síl. Petrovčania vtedy už Lomen / Turan – Kirćanski / Stanić viedli 3 : 1 a Lomenovi zostalo len 3 : 2 (5 : 11, 11 : 4, 11 : 6, 9 : 11, 11 : potvrdiť výhru. Keďže nemal svoj 9), Lomen – Kirćanski 0 : 3 (7 : 11, deň, s Kirćanskim prehral. Vyberať 8 : 11, 4 : 11), Turan – Dumnić 3 : horúce gaštany z ohňa zostalo len 1 (11 : 9, 11 : 8, 13 : 15, 11 : 5). kapitánovi Turanovi. Nebolo to ľahké Foto: J. Pucovský s veľmi dobrým Dumnićom. No • ŠPORT •

Úspech hostí: Kulpín – Hajduk – 1 : 3

Prvý bod z Vrbary odniesol Titel – 2 : 2

FUTBALOVÁ JESEŇ V PETROVCI, KULPÍNE A MAGLIĆI

Susedovcom zima pre nespavosť Juraj Pucovský

ž dávno sa nestalo, že až tri z piatich klubov Báčskopetrovskej obce hrajú v tej istej lige. Tentoraz v sezóne 2014/15 petrovská Mladosť, Kulpín a Maglić bojujú o body v novoutvorenej Oblastnej lige ÚFZ Nový Sad. Po skončení jesennej časti majstrovstiev všetky tri mužstvá získali rovnaký počet bodov – pätnásť, a o umiestnení rozhodol gólový pomer. Petrovská Mladosť je desiata (20 : 25), Maglić jedenásty (18 : 39), Kulpín dvanásty (24 : 49). Je zaujímavé, že vo vzájomných stretnutiach každé mužstvo má po jednu výhru (všetci na hosťovaniach) a prehru. Výsledky zápasov sú tieto: Kulpín – Mladosť 1 : 3, Maglić – Kulpín 0 : 3 kontumačne, Mladosť – Maglić 2 : 3. Fanúšikovia petrovskej Mladosti sú asi najväčšmi rozčarovaní, lebo ich miláčikovia vo Vrbare vyhrali len nad Vojvodinou z Tova-

riševa a mužstvom Stari grad z B. Palanky identickým výsledkom 1 : 0. „Modrí“ doma stratili až 14 bodov! Po tri body z Petrovca si odniesli Maglićania a Báčania, bod získali Titel, Obilić, Mladost radost a Hajduk. Možno práve to bol dôvod, že po desiatom kole z postu trénera odstúpil Dragan Čuljak a od zápasu s Hajdukom vo Vrbare (1 : 1) mužstvo viedol tréner dorastu Ján Jakuš. Kulpínčania začali príliš slabo, lebo mali problémy s hráčskymi kádrami. Prvú výhru zverenci Aleksandra Nakića dosiahli v 4. kole nad palanským mužstvom Krila Krajine 4 : 2 a do konca polosezóny predsa zoskupili rovnaký počet bodov ako ich obecní rivali. Jesenná bilancia susedovcom z Petrovca, Kulpína a Maglića iste prinesie zimu pre nespavosť. Päť bodov viac od poslednej Budućnosti z Mladenova nie je až tak veľa, aby sa vyhlo nebezpečenstvu zostupu. Preto sa susedský trojlístok musí na jarnú odvetu lepšie prichystať.

Druhý bod odcestoval do Zmajeva – 1 : 1

Zo zápasu Mladosť – Mladost radost – 3 : 3

Brankár Kulpína Konečný tentoraz bol úspešný

51 Prvá prehra doma: Mladosť – Tvrđava – 2 : 3

Babylon, 2013

Živý bič, 2014

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Slovenské divadlo VHV Stará Pazova

Bez Boha na svete, 2002

Košieľka, 1975

Slovenské divadlo VHV Stará Pazova je jednou z programových foriem, ktorá úspešne pôsobí pri tamojšom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Ináč prvé predstavenie po slovensky v Starej Pazove, bola to komédia Testiná do domu – spokojnosť von z domu, bolo hrané 2. februára 1903 v Kirschnerovom hostinci. Odvtedy sa tu divadlo hráva každý rok, takmer vždy sú to kvalitné predstavenia a dostávajú sa medzi tie najúspešnejšie, o čom svedčí nespočetne veľa odmien, uznaní, diplomov tak z domácich, ako aj zo zahraničných festivalov a prehliadok. Húfy skvelých hercov, režisérov, kostymérov, šepkárov, technikov prešlo cez pazovské divadlo, ktoré hrdo nesie meno známeho dramatického spisovateľa Vladimíra Hurbana Vladimírova. Práve VHV so svojou sestrou Ľudmilou a otcom Vladimírom Hurbanom st. stáli pri zrode divadla. Už 111 rokov v pazovskom divadle sa sústavne pracuje a neprekvapuje, že patrí medzi naše najúspešnejšie divadelné súbory. Kto počul o Starej Pazove, počul aj o tamojšom SD VHV. Aj vďaka úspešným vystúpeniam a získaným odmenám i za hranicami nášho štátu: na Slovensku, v Rakúsku, v republikách bývalej Juhoslávie, Nórsku, Fínsku... V rámci neho na divadelných doskách sa už neraz vyskúšali aj tí najmladší a všetkých v ich snahách podporuje a do nových úspechov motivuje skvelé obecenstvo. Anna Lešťanová Fotografie: z archívu SD VHV Stará Pazova

Mariša, 1985

Zberné stredisko, 2005

Pešo, 1986

Prví herci, 1903

Zem, 1974

Čertove obrázky, 2006

Neresti ľudstva, 2011

S.O.S, 1991

Keď vejú jarné víchre, 2010

Portrét VHV