Hlas 51 52 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

51 – 52 /4626 – 4627/

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 20. – 27. 12. 2014 | CENA 100 DIN

Krásne Vianoce

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Ružové Vianoce

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Sú veci, ktoré sa nám v živote periodicky opakujú. Keď vieme, že nám prinesú pekné chvíle a radosť, tak sa na ne právom tešíme. Také sú aj Vianoce.

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec



ú čarovné, krásne, a to nielen vďaka jagavým ozdobám, ktorými si ich v príbytkoch skrášľujeme, ale predovšetkým vďaka slávnosti v duši. Podporenej i škoricovo-vanilkovou vôňou z kuchyne, vôňou ihličia... Po ktovie koľký raz pozeráme v televízii príležitostné rozprávkové príbehy, ktoré nás vždy dostanú vykúzleným happy endom. Aj preto sú Vianoce pekné, lebo aspoň v televízii sa po celé dni ponúka dobro, krása a víťazí spravodlivosť. Keď si len uvedomíme, ako málo stačí na vianočné kúzlo: spoločné rodinné stolovanie, dobrá nálada pri tichej vianočnej hudbe, pri stromčeku alebo len vkusne ozdobenej vetvičke či aranžmáne. Každý si zdobíme príbytky podľa vlastných želaní, afinít alebo podľa disponujúcich zásob. Tohto roku je vraj v trende ružová farba. Teda v tomto duchu sme vám v petrovskom kvetinárstve Orchidea naaranžovali aj fotografiu na titulnej strane nášho vianočného čísla Hlasu ľudu. Niektorými detailmi si môžete aj vy doma takto doladiť svoju výzdobu. Predsa príjemná nálada a spoločnosť najbližších sú na Vianoce na nezaplatenie a sviatky nám a vám iste budú čarovné aj pri ozdobách jagajúcich sa do červena, do žlta, do modra... Ako pri tejto príležitosti povedať niečo nové... Ani netreba. Darúvajme si aj tentoraz navzájom pekné a teplé slová. Len nech sú úprimné, zo srdca. My vám ich v tomto čísle Hlasu ľudu tiež ponúkame a to aj v osobitnej prílohe s gratuláciami. Odporúčame i vianočnú prílohu, a to nielen s radami o tom, ako skrášliť príbytok či obohatiť stolovanie, ale aj o tom, ako oslavujú najkrajšie sviatky vojvodinskí Rusíni a Maďari. I v ostatných rubrikách tohto nášho posledného čísla s vročením 2014 si iste nájde každý niečo pre seba. Keď už je posledné v tomto jubilejnom roku, keď sme si spolu s vami pripomenuli 70. výročie nepretržitého vychádzania Hlasu ľudu, chceme sa vám, milí naši čitatelia a priatelia, poďakovať za vašu doterajšiu dôveru a podporu. V súlade s vašimi prianiami a očakávaniami a s našou redakčnou politikou budú tu naše a vaše noviny pre vás i v novom roku 2015. Prvé číslo s tradičným darčekom – nástenným kalendárom – dostanete už pred Silvestrom. A len tešiť nás bude, ak podobne ako vám vianočné číslo Hlasu ľudu spestrí Vianoce vo vašich príbytkoch, i každé ďalšie číslo nášho týždenníka bude mať u vás stále a veríme, že i dôstojné miesto. Anna Francistyová

Titulná strana: A. Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Sviatky Vianočný pozdrav V Z Michal Ďuga

Samuel Vrbovský, biskup

ždy sa tešíme sviatkom, predovšetkým takým, akými sú Vianoce, ktoré onedlho zaklopú na naše dvere a budú časom radosti a veselosti. Je pravda, že hlboko v našich spomienkach sú navždy uschované práve tie Vianoce, ktoré sú celé zahalené čistotou snehovej prikrývky. Ona tieto sviatky posúva do určitej novej dimenzie, doslova idylickej, hoci jej neuberá na význame a kráse ani tá naša dnešná snaha a úmysel, aby sme spoločne so svojimi milými prežili tieto sviatky radosti, lásky a pokoja. Nespomíname náhodou tie zasnežené spomienkové časy. Veď doterajší vývoj počasia podľa našich klimatológov naznačuje, že sa rok 2014 zapíše medzi najteplejšie roky za posledných 100 rokov. Dokonca aj z celosvetového hľadiska bude tento rok len ďalším dôkazom, že na našej planéte prebieha klimatická zmena, na čo upozorňuje aj Svetová meteorologická organizácia. Človek však nemá veľa toho na výber – len sa zmenám prispôsobiť. Musí v spolupráci s inými projektovať budovy, ktoré dokážu odolať čoraz extrémnejším prejavom počasia a v poľnohospodárstve sa orientovať na zmenu využívaných plodín. Človek je spoločenská bytosť. Vždy sa snaží o spoluprácu, o čom hovorí aj tretie stretnutie Číny so 16 krajinami regiónu v Belehrade, kde sa v uplynulých dňoch premiéri štátov strednej a východnej Európy stretli s čínskym premiérom s cieľom zveľadiť vzájomnú spoluprácu. V tom istom čase však doliehali zo sveta hrôzostrašné správy o útoku bojovníkov islamského hnutia Taliban na školu v pakistanskom meste Péšávar, ktorý si vyžiadal najmenej 141 mŕtvych, vrátane 132 nevinných detí, a preto bolesť neutíšila ani skutočnosť, že o život prišli aj všetci útočníci. Ani nemohla, lebo podstatou človeka je láska a život, a preto veríme, že práve kúzlo Vianoc prinesie do našich domov pokoj a radosť a zároveň poskytne zmysel nášmu životu.

www.hl.rs

avítali k nám znovu Vianoce. Naša myseľ a náš zrak sa v tomto čase upriamujú k Betlehemu, k betlehemským jasličkám, kde pred dávnymi vekmi zaznel chválospev radosti, ktorý svojím dosahom prekročil rámec svojej doby a až dodnes milióny sŕdc veriacich po celom svete napĺňa príjemným hrejivým teplom. Vianoce sa so svojou jedinečnou zvesťou vedia prihovoriť každému a svojím kúzlom a čarom vedia si podmaniť každé srdce. Po tieto dni mocnejšie ako inokedy znie k nám slovo nebeského anjela: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán“ (Luk. 2,10). Túto radosť je ťažko opísať. Aj tie najvznešenejšie slová sú prislabé, aby v plnej kráse, veľkosti a hĺbke mohli vystihnúť, čo znamená vianočná radosť z narodeného Spasiteľa. Z betlehemských polí zažiaril prúd radosti až k mudrcom od východu, a potom v stáročnej zvesti v kresťanskej cirkvi sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Na Vianoce sa má každý veriaci kresťan radovať. Táto radosť sa prejavuje aj tým, že sa ľudia stávajú navzájom



bližší, zabúdajú na rozdelenie, bolesti, navzájom si odpúšťajú, v láske a spomienkach sa obracajú aj k tým najvzdialenejším. Ale čo to vlastne spôsobuje, že ľudské srdcia v takýto čas sú také bohaté na hodnoty, inokedy zabudnuté a obchádzané? Má to svoju príčinu. Ľudia sú pod dojmom udalosti, ktorá sa síce odohrala dávno, ale ktorá v tej istej sile a príťažlivosti zasahuje aj nás dnes. Vianoce nám každoročne pripomínajú udalosť, keď Boh najmocnejšie prehovoril do našich dejín a sklonil sa k nám. Božiu blízkosť možno pocítiť na každom kroku. Vidíme ju v onom ovzduší bratských citov, ktorými je ovládané v takúto chvíľu ľudské srdce, je zrejmá v láskyplnom objatí roztratených členov rodiny, ktorí sa v takýto čas vracajú domov, aby spoločne so svojimi milými prežili sviatky radosti, lásky a pokoja. Áno, Božia blízkosť je badateľná na každom kroku, lebo Pán Boh každoročne vo svojom Synovi, keď Vianoce zaklopú na dvere našich domov, prichádza aj k nám. Na Vianoce Boh sám v Ježišovi Kristovi zostupuje do biedy nášho života, aby nás pozdvihol z prachu zeme a oznámil nám začiatok novej doby spásy, v ktorej sa otvorili nebesá, aby Boh navždy prebýval uprostred svojho ľudu.

Aj počas tohoročných Vianoc Boh sa prihovára k nám, k ľuďom, ktorí Ho milujú, práve tak k tým oduševneným, ako aj k tým, ktorí kráčajú za Ním v úzkosti a v pochybnostiach viery. Chce sa nám prihovoriť, lebo On nemôže mlčať vtedy, keď vidí v hriechu a v náboženskej vlažnosti nás, ku ktorým prišiel, aby nás našiel a spasil. Preto On klope na brány našich sŕdc, keď ich chce roznietiť pre vyššie ciele. On musí klopať všade, lebo všade chce, aby počuli Jeho požehnanie prinášajúci hlas. Boh hovoril a hovorí. Prehovoril ústami prorokov a v plnosti času prehovoril vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Niet vhodnejšej chvíle, ako práve teraz, na Vianoce, aby sme si uvedomili túto Božiu starostlivosť o nás a otvorili Mu svoje srdcia, aby naše srdcia, myslenie a konanie naplnil citmi lásky, porozumenia, bratskej zhody, aby sila lásky spojila jedno srdce s druhým, človeka s človekom. Kúzlu Vianoc nikto neodolá. Je to čas radosti, veselosti. Všetci sa radujú. Ale mnohí nevedia, prečo sa radujú. U mnohých je to len zvyk. Pán Ježiš preto každoročne prichádza k nám znova a znova, aby nás priviedol k hlbšiemu uvedomeniu si vianočnej radosti. Chce do našich domov priniesť pokoj, radosť, svetlo a teplo. Chce dať zmysel nášmu životu. Všetkým vám, bratia a sestry, želám požehnané a radosťou naplnené vianočné sviatky, ako aj šťastlivý a úspešný nový rok 2015.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IVANA HLAVSOVÁ, VEĽVYSLANKYŇA ČESKEJ REPUBLIKY V SRBSKU

Potrvá to roky Oto Filip

– Čo by ste Srbsku odporúčali ohľadom skúseností v oblasti spoločnej bezpečnostnej politiky Európskej únie? – Môžem hovoriť o tom, čo sme získali na základe vlastných skúseností a vzťahuje sa na Kapitolu 31, teda na spoločnú zahraničnú, bezpečnostnú a ob-

Informačno-politický týždenník

rannú politiku Európskej únie. Je to vlastne najviac o procese, ktorý je dlhodobý. Je to aj o spolupráci, ktorá je na medzivládnej úrovni. Tam sa rozhoduje konsenzom, čo znamená, že ho musíme spolu hľadať. Lebo nám to poskytuje možnosť zúčastniť sa v debatách na témy, ktoré trebárs nie sú naše vlastné prio-

rity. Viem, že u nás ten proces trval celé roky, kým sme sa tú koordináciu dobre naučili. Vedomá som si tiež, že to i v Srbsku bude trvať celé roky. Aj na nedávnom seminári národných expertov V4 a vedúcich zastupiteľských úradov v Belehrade, zameranom na odovzdávanie uvedených skúseností, som povedala, že sme pripravení pomôcť vám v tejto oblasti, v tejto látke, kdekoľvek to bude potrebné. • TÝŽDEŇ •

K BELEHRADSKÉMU STRETNUTIU ČÍNY SO ŠESTNÁSTIMI KRAJINAMI STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY (SVE)

Nové mosty Euroázie Oto Filip

ína v Európe, Európa v Číne. Ako inak v hospodársky čoraz menšom a tesnejšom svete, v ktorom diaľky už dávno nehrajú žiadnu významnú rolu. Uplynulé stretnutie šéfov vlád Číny a krajín SVE 16, Štvrté ekonomicko-obchodné fórum Číny a krajín strednej a východnej Európy s troma panelmi: o obchode, infraštruktúre a hospodárstve a celý rad bilaterálnych a iných stretnutí premiérov, ministrov, členov hospodárskych delegácií umožnili Belehradu získať 16. a 17. decembra prívlastok európskej ekonomickej alebo skôr obchodnej metropoly. Veď zoskupilo viac než 6 500 účastníkov, nad 400 hospodárskych a štátnych delegácií Číny a krajín SVE 16, ktorí počas dvoch dní rozoberali naliehavé témy z oblasti infraštruktúry, poľnohospodárstva, priemyslu, turizmu, internetových technológií, prepravy... Srbsko sa ako hostiteľ, podľa slov premiéra Aleksandra Vučića, prejavilo nie ako krajina medzi Východom a Západom, ale ako dejisko ich tvorivých – hospodárskych a politických – stretov. Už na prvom pondelkovom stretnutí

Poprední účastníci Belehradského stretnutia

našich krajín a národov. Aby na utorkovom otvorení 3. stretnutia Čína – SVE 16 vyzdvihol, že ide o historickú návštevu čínskeho premiéra, prvú po roku 1986, a že je hrdý na to, že sa Srbsko stalo hostiteľom takéhoto stretnutia. Konštatujúc, že si všetci my prajeme lepšiu hospodársku budúcnosť pre našich občanov, Vučić uviedol i to, že je vstup Srbska do EÚ naším strategickým cieľom, čím sa rozumie i širšia spolupráca nielen so susedmi, ale aj s inými časťami sveta. Čínsky premiér Li, ktorý už na začiatku pobytu u nás v pondelok kvitoval, že samit upevní vzťahy Srbska a Číny a zveľadí čínsko-európske vzťahy, aj pri otvorení Belehradského samitu tlmočil ochotu Pekingu pomôcť svojou technológiou

O nadštandardných slovensko-srbských vzťahoch: z utorkového stretnutia premiérov Roberta Fica a Aleksandra Vučića

s premiérom Li Kequiangom (Kche-čchiang) podotkol presvedčenie, že politika, ekonomika a priateľstvo môžu pôsobiť spolu a prispievať k napredovaniu • TÝŽDEŇ •

a vedomosťami krajiny strednej a východnej Európy. Má to prispieť k rozvoju ich infraštruktúry a k otvoreniu nových pracovných príležitostí v nich.

Viacerí premiéri na samite prezentovali nové možnosti a modality budúcej spolupráce. Tak premiéri Rumunska, Albánska, Slovenska a Bosny a Hercegoviny vyzdvihli význam spolupráce regiónu s Čínou, hodnotiac, že kľúčový význam má ozrejmenie a účinné uplatnenie dobrých projektov. Rumunský premiér Victor Ponta sa zmienil o dobrých a veľkých energetických projektoch s čínskymi spoločnosťami a albánsky premiér Edi Rama uviedol, že sa otvorila nová kapitola v regióne a že je nevyhnutné, aby sa stala kapitolou prosperity. Slovenský premiér Robert Fico vyjadril vďaku Srbsku za dobrú organizáciu podujatia a srdečné privítanie a zmienil sa o plánovaných projektoch, ktoré Slovensko má s Čínou, kým predsedajúci Rady ministrov Bosny a Hercegoviny Vjekoslav Bevanda zhodnotil, že je podujatie podanou rukou priateľstva spájajúcou dva kontinenty. Aj z výsledkov Belehradského stretnutia je jasné, že aj pár rokov môže znamenať mnoho, ak sa využijú tým správnym spôsobom. Pragmatickí, akí už sú, Číňania to pochopili a v duchu toho i konajú. Majú záujem, zdroje, možnosti. Preto každoročné stretnutia sedemnástich lídrov, podčiarkuje ich premiér Li, berú ako čosi, čo ich ženie vpred, poskytuje spoľahlivú podporu a silné záruky v duchu čínskej myšlienky Silná lokomotíva poháňa vlak rýchlo. Preto už na prvej, varšavskej schôdzi

premiérov vzniklo dvanásť čínskych opatrení na podporu priateľskej spolupráce s krajinami SVE, o rok neskoršie svetlo sveta uzreli Bukureštské zásady pre spoluprácu, obsahujúce päťdesiat iniciatív zahŕňajúcich oblasť obchodu, financií, infraštruktúrnych prepojení, zelenej energie... Belehradský samit sa zase konal v znamení zameranosti na veľké projekty, ako je most Mihajla Pupina v Belehrade, ktorý je prvým veľkým infraštruktúrnym projektom čínskej spoločnosti v Európe, železničné prepojenie Belehrad – Budapešť, ktoré by mohlo byť vystavané za niekoľko rokov, termálna elektráreň Stanari v BiH.... Odpoveď na otázku, prečo práve spolupráca Číny a SVE 16 je v podstate jasná: väčšina štátov je na podobnom stupni rozvoja, ich ekonomiky sa navzájom mimoriadne dopĺňajú. Krajiny SVE 16 majú zdravú priemyselnú základňu, rozvinutú vedu, technológie, vzdelávací systém a značné ľudské zdroje, no naliehavo potrebujú investície, aby mohli zlepšiť infraštruktúru. Čína uvádza, že ponúka dobre zavedený priemyselný systém, priaznivé náklady vo výrobnom sektore a dostatočné zdroje cudzej meny na pokrytie požiadaviek krajín strednej a východnej Európy v oblastiach infraštruktúry, obchodu a investícií. Všetko to sú solídne základy, na ktorých ich spolupráca stále naberá nový dych a rastie: tak do výšky, ako aj do šírky.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Týždeň 2. ZASADNUTIE NRSNM

Nový štatút nevyhovuje všetkým Jasmina Pániková

a necelé tri týždne nové zloženie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zasadalo už dvakrát. Najnovšie sa uskutočnilo v stredu 10. decembra. Ako najdôležitejší bod bol Štatút NRSNM, ktorý členovia schválili 15 hlasmi, pokým 12 členov bolo zdržaných. Okrem pripomienok niektorých členov, že im návrh štatútu bol zaslaný v srbčine, odzneli aj konkrétne pripomienky k určitým článkom štatútu, t. j. k ich opodstatneniam. Obmedzenie mandátu predsedu rady na dva mandáty, možnosť otvorenia regionálnych kancelárií NRSNM v intencii decentralizácie práce NRSNM (ktorý členovia aj schválili) a zaradenie do štatútu, aby rada mala jedného zástupcu predsedu a troch podpredsedov pre regióny, sú tri (z celkovo päť) pripomienok, ktoré zaslala Katarína Melegová-Melichová. Takmer trikrát viac pripomienok mali členovia listiny Slováci vpred! – Pavel Surový, ktorí si takisto žiadali, aby bol obmedzený mandát predsedu rady, ale aj aby Výkonná rada raz mesačne podávala súhrnnú správu o svojej činnosti,

Nejednotné hlasovanie o pripomienkach k štatútu návrhoch a rozhodnutiach, aby sa zvukové záznamy zo zasadnutí zverejňovali na webovej stránke NRSNM, takisto aj zmluvy (bez osobných údajov), ako tajomník rady by mal pracovať výlučne právnik, s najmenej trojročnou praxou a ukončenou štátnou skúškou a pod. V mene komisie, ktorá pracovala na zladení štatútu s platnou legislatívou, prijatie, respektíve odmietnutie pripomienok odôvodnil Vladislav Tárnoci. Napr. návrh obmedzenia mandátu predsedu rady podľa neho nie je možné zaradiť do štatútu, pretože sa také niečo môže obmedziť iba zákonnými predpismi, nie štatútom. „Vzhľadom na to, že v zákone

ZMLUVY O FINANCOVANÍ NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN. Pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny Mihály Nyilas a predsedovia národnostných rád národnostných menšín v pondelok 15. decembra podpísali zmluvy o financovaní ich činnosti. Ide o dodatočné prostriedky vo výške 20 miliónov din., ktoré sú zabezpečené jesenným opravným rozpočtom. V pokrajine v tomto roku pôsobilo 13 národnostných rád (teraz ich je 14 – založená je čiernohorská národnostná rada) a rezortný sekretariát vyčlenil 40 miliónov din. na ich bežnú činnosť a 15 miliónov din. na rozvojovú činnosť, t. j. financovanie ustanovizní, nadácií, hospodárskych spoločností a iných organizácií, ktorým sú národnostné rady zakladatelia alebo spoluzakladatelia. Na stretnutí predsedovia rád predostreli svoju doterajšiu činnosť, ale aj problémy, s ktorými sa stretávajú – nátlaky politických strán a pod., ktoré im sťažujú prácu. Na snímke: Predsedovia národnostných rád a predstavitelia rezortného sekretariátu. J. P-á

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

také niečo nemáme, národnostné rady nie sú oprávnené, aby taký článok uviedli vo svojich štatútoch,“ povedal V. Tárnoci. Členovia listiny Slováci vpred! po schválení štatútu demonštratívne opustili zasadnutie. Nositeľ tejto listiny Pavel Surový, nespokojný s obsahom a epilógom hlasovania o Štatúte NRSNM, povedal, že podstatné veci, akými sú transparentnosť

a demokratické hodnoty a princípy vo fungovaní rady sú v štatúte úmyselne vynechané.„Listina Slováci vpred! podala veľmi konštruktívne a demokratické návrhy, aby štatút bol univerzálny dokument aj pre ďalšie roky. Navrhovali sme, aby sme boli rovnomerne zastúpení vo výboroch, im sa to nepáčilo a odmietli. Prečo sme demonštratívne vystúpili von? Preto, lebo nesúhlasíme s doterajšou prácou. Myslíme si, že osoba, ktorá je stále v tej inštitúcii, nemôže priniesť zmenu,“ povedal P. Surový. Najviac polemiky sa, samozrejme, viedlo okolo nového štatútu. Hoci v menšom počte, ale postačujúcom na kvórum, členovia rady schválili návrh na vyhlásenie Matice slovenskej v Srbsku za združenie osobitného významu pre slovenskú národnostnú menšinu a podporné stanovisko k zaradeniu MSS medzi reprezentatívne združenia Srbska v oblasti kultúry.

O MOŽNOSTIACH ZVEĽAĎOVANIA ROZPOČTOVEJ SÚSTAVY v súlade s úspornými opatreniami na rok pred nami rokovali 11. decembra v Novom Belehrade účastníci ôsmej ročnej konferencie užívateľov verejných prostriedkov. Hovorili o prioritách rozpočtového systému, možnostiach hodnotenia jeho účinnosti, o reorganizovaní, prestavbe štruktúry a reforme platov vo verejnom úseku, tiež o novinkách v pracovných vzťahoch na rok 2015. Osobitnú pozornosť upriamili na programové rozpočtovanie, ktoré aj u nás začína nahrádzať tzv. tradičný rozpočet. Kým sa tento druhý prednostne zaoberá výdavkami na základe ekonomickej klasifikácie, menovite tými, ktoré sa týkajú platov, tovarov a služieb, programový rozpočet klasifikuje výdavky a náklady podľa užšie definovaných príslušností a opatrení užívateľov rozpočtu, zároveň ukazujúc, na aké konkrétne ciele sa prostriedky trovia, ako je táto spotreba spätá so strednodobými cieľmi, aj aké konkrétne výsledky sa pritom dosahujú. Za hlavné výhody programového rozpočtu sa považuje, že poskytuje jednotný rámec na stanovenie prioritných nákladov a výdavkov, že zveľaďuje koordinovanie rôznych politík, že zabezpečuje finančný kontext strednodobým plánom užívateľov rozpočtu, že umožňuje zistiť neúčinné trovenie prostriedkov, že prispieva k zveľadeniu služieb verejnej správy cez správne odhady relácií ich ceny a kvality, že je transparentnejší ako rozpočty tzv. klasické. Ide vlastne o nový a moderný nástroj riadenia verejných financií, umožňujúci zabezpečenie vyššej prehľadnosti a lepšiu kontrolu nakladania s verejnými prostriedkami. Na snímke je záber z konferencie. O. F. • TÝŽDEŇ •

REGIONÁLNE POTENCIÁLY VO FUNKCII ROZVOJA SRBSKA

Treba ich lepšie využívať Oto Filip

egatívnych účinkov rozvojovej nevyrovnanosti je ozaj mnoho a problémy ňou spôsobené sú komplexné a navrstvené, celé desaťročia hromadené, s tendenciou ďalšieho vyhrotenia. Z aspektu celkového rozvoja štátu oblasti s rozvojovými ťažkosťami si vyžadujú dodatočné úsilie a vkladanie verejných prostriedkov, aby mohli ako-tak prispieť k celkovej štátnej konkurencieschopnosti. Je už zaužívanou praxou, že väčšie zahraničné investície spravidla prichádzajú do veľkých a vyvinutých miest, čo znamená, že tie menšie zostávajú nevyvinuté. A sú aj iné nezladené relácie: mestá – dediny, vyvinutejší sever – menej vyvinutý juh. Otázkami, ako zredukovať disparity, sa zaoberali účastníci medzinárodného vedeckého zhromaždenia o regionálnom rozvoji, ktoré sa konalo 11. decembra v Kongresovom stredisku

Sava v Novom Belehrade. Otvoril ho minister hospodárstva Željko Sertić. Oznámil, že sa chystajú zmeny Zákona o regionálnom rozvoji, schváleného v júli 2009, ktorý vyplynul zo Stratégie regionálneho rozvoja Srbska na obdobie rokov 2007 – 2012. Tiež uviedol, že sa do polovice roka 2015 má ukončiť šesť projektov, na základe ktorých by Srbsko mohlo od Európskej únie na ich financovanie žiadať alebo počítať s 50 miliónov eur. Za jednu z prvých úloh, keď ide o regionálny rozvoj a pôsobenie ministerstva, ktoré vedie, označil rast zamestnanosti. Skutočne podnetný a zaujímavý prejav mala predsedníčka Výboru pre hospodárstvo, regionálny rozvoj, obchod, turizmus a energetiku Národného zhromaždenia Dr. Aleksandra Tomićová. Uviedla napríklad skutočnosť, že regionálne rozdiely medzi spolkovými krajinami Nemecka sú len niekoľko percent, kým sú medzi našimi oblasťami desiatky percent. Alebo tú, že aj naše najvyvinutejšie

Dr. Aleksandra Tomićová prezentovala kopu relevantných údajov pásma výrazne hospodársky meškajú za najnevyvinutejšími oblasťami únie. S cieľom meniť takúto situáciu, v Belehrade sa konštruktívne a konkrétne hovorilo o témach rozmanitých: o ukážkach dobrej praxe regionálneho rozvoja, uplatnení regionálnej politiky,

MEDIÁLNE ZÁKONY NA LOKÁLNEJ ÚROVNI

Chce to náležitú prípravu Juraj Bartoš

ez ochoty miest a obcí vyčleniť (aspoň) 2 percentá z ich rozpočtov na súbehové spolufinancovanie lokálnych médií, tieto to veru v nadchádzajúcom období nijako nebudú mať ustlaté na ružiach. Tak by asi znel najpodstatnejší záver z okrúhleho stola pod názvom Mediálne zákony na lokálnej úrovni / Návrh na rozvoj lokálneho informovania. V rámci podujatia zameraného na nadchádzajúce nevyhnutné zmeny vo sfére informovania, vyplývajúce zo sady platných mediálnych zákonov, o. i. predstavili Akčný plán na rozvoj lokálneho informovania. Hoci ide o to, ako nové zákony umožnia kvalitnejšie informovanie na lokálnej úrovni, v Zhromaždení AP Vojvodiny veru 11. decembra optimizmu bolo menej než šafranu... Ako je známe, podstatou nových, respektíve pozmenených mediálnych zákonov je zmena vzťahu • TÝŽDEŇ •

štátu, pokrajiny a lokálnych samospráv voči médiám a verejnému informovaniu. Zákon o verejnom informovaní a médiách nakladá privatizáciu všetkých médií, ktorých zakladateľmi sú štát, pokrajina a lokálna samospráva, a to do 1. júla 2015. Predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor poznamenal, že tenzie pretrvávajúce (aj) v mediálnom priestore 14 – 15 rokov „nezoslabli ani po prijatí sady mediálnych zákonov“. Pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić ocenil ako významnú skutočnosť to, že „štát uvedením ustanovení o verejnom záujme informovanie zaradil medzi pôsobnosti s osobitným významom, ktoré nebudú odkázané výlučne na trh“. Pripomenul zhubný účinok Zákona o privatizácii, na základe ktorého sa sprivatizovala časť lokálnych médií, a zdôraznil: „S ohľadom na skutočnosť, že väčšina menšinových spoločenstiev má relatívne malý počet príslušníkov,

menšinové médiá musia mať významnú finančnú podporu moci na všetkých úrovniach, lebo nebudú samoudržateľné. Očakávam, že v blízkej budúcnosti budeme musieť spolu s národnostnými radami nájsť najlepšie riešenia pre kvalitné, včasné a pravdivé informovanie občanov AP Vojvodiny. Teda mienim, že sa aj redakcie menšinových titulov čoraz viac musia orientovať na audio- a audiovizuálnu produkciu a na internet.“ Štátny tajomník v Ministerstve kultúry a informovania Saša Mirković uznal, že nasledujúci rok bude komplikovaný, keďže sa médiá v prvej polovici roka budú subvencovať z rozpočtu a od 1. júla 2015 začne platiť model financovania médií výlučne formou projektov, pričom už od začiatku roka 2016 sa lokálne médiá budú financovať prostredníctvom projektov a verejné servisy z poplatkov. Akčný plán pre rozvoj lokálneho informovania prezentovali tajomník Nezávislého

o vzťahu priemyselného rozvoja a regionálnej politiky, o regionálnej a medzinárodnej spolupráci regiónov. Jasné je, že len urýchleným odstránením systémových problémov v záujme zmenšenia regionálnych rozdielov možno podnietiť spoločensko-ekonomický rozvoj a zlepšiť životné podmienky v nevyvinutých pásmach. Napríklad na juhu Srbska, na ktorý najtvrdšie doľahla hospodárska kríza. Veď len mesto Niš zostalo počas nej bez 50 000 priemyselných robotníkov. Jednou z možností dosiahnuť lepšie regionálne napredovanie nevyvinutých je rozvoj malých a stredných podnikov, ďalšou je ich rýchlejšia prispôsobivosť globálnym a štátnym hospodárskym trendom, treťou je účinnosť politiky, štvrtou lepšia spolupráca štátnych inštitúcií, piatou nastolenie koherentného a integrovaného rámca politiky a plánovania, šiestou dostatok európskych a investičných prostriedkov… Príležitostí je dosť, lenže treba, aby všetci aktéri regionálneho rozvoja boli omnoho viac navzájom spätí a najmä upriamení na vznik a štart tých rozvojových projektov, ktoré sú predovšetkým v záujme rastu konkurencieschopnosti dnes nevyvinutých oblastí.

spolku novinárov Vojvodiny Nedim Sejdinović a mediálna expertka Zsuzsana Szerencsésová. Osobitne podčiarkli potrebu po zadefinovaní verejného významu a zviditeľnenia financovania lokálnych médií. Zasadzujú sa aj za to, aby sa lokálne samosprávy aktívne chystali na nevyhnutný proces tranzície v mediálnej oblasti, aby sa uschopňovali ľudia na písanie projektov a najmä aby lokálne samosprávy neznižovali doterajšiu (beztak najčastejšie nepostačujúcu) sumu na dofinancovanie činnosti lokálnych médií. O doterajších skúsenostiach na pláne pokusu o zveľadenie spolufinancovania projektov v oblasti verejného informovania hovorila predstaviteľka Balkánskej výskumníckej siete (BIRN) Tanja Maksićová, ako aj predstavitelia štyroch obcí, ktoré sa podieľali na skúšobnom projekte projektového financovania (Pančeva, Kovinu, Kanjiže, Vrbasu). Okrúhly stôl usporiadali: Oddelenie pre médiá OBSE v Srbsku a Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny, s podporou Zhromaždenia AP Vojvodiny a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Týždeň Z PÔSOBENIA VLÁDY AP VOJVODINY

Uznanie z oblasti rodovej rovnosti aj do Báčskeho Petrovca Katarína Gažová

lávnostné udeľovanie ročných uznaní z oblasti rodovej rovnosti za rok 2013 vo štvrtok 11. decembra usporiadali vo vestibule vlády AP Vojvodiny v Novom Sade. Miroslav Vasin, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, odovzdal uznania: v kategórii jednotlivcov Dr. Tatjane Đurićovej-Kuzmanovićovej z Nového Sadu a v kategórii organizácií si ho zaslúžila Akadémia podnikania žien z Báčskeho Petrovca, v mene ktorej ho prijala riaditeľka Jana Zabunovová. Uznania z oblasti rodovej rovnosti vláda AP Vojvodiny udeľuje od roku 2003 s cieľom zvyšovania uvedomelosti v oblasti rodovej rovnosti a zviditeľňovania nezištnej práce tak jednotlivcov, ako aj organizácií na poli emancipácie žien. Pred slávnostným činom udeľovania odmien sa mnohopočetným prítomným prihovoril pokrajinský tajomník Miroslav Vasin. Hovoril o potrebe zveľaďovania oblasti rodovej rovnosti na ceste do EÚ. Pripomenul predsa aj tú reálnu časť nášho každodenného života a uviedol nedávny príklad

násilia nad ženami v Čoke, ktorý mal kandidátok na uznania bol veľký. Pri mické posilňovanie žien. Zamerali sa tragický koniec, lebo manžel nakoniec výbere sa riadili vyhodnotením bo- hlavne na edukáciu žien pre úspešný usmrtil svoju manželku. Práve preto hatej činnosti v oblasti emancipácie biznis, čím v značnej miere prispeli zdôraznil dôležitosť práce na uve- hodnoty, akou je rodová rovnosť. k ekonomickej samostatnosti žien domelosti a lepšom postavení žien Po udelení odmien, ktoré odovzdal a zmenšovaniu rodovej nerovnosti v našej spoločnosti a to, aký tragický tajomník Miroslav Vasin, sa poďakovali vo sfére ekonómie. Svojím pôsobením je osud žien, ktoré sú obeťami násilia. a prihovorili aj odmenené: Dr. Tatjana prispeli k rozvoju lokálneho prostrePreto pokrajinská vláda dia a vďaka tejto organizácii aj ďalej bude pracovať v roku 2009 v Petrovci bolo na nových a osožných otvorené Podnikateľsko-inoaktivitách v oblasti rovačné stredisko, ktoré sa stalo dovej rovnosti. Nakoniec biznis inkubátorom. Akadémia predstavil aj nositeľov podniká rad aktivít na zapájaní ročných uznaní z oblasti žien do spoločenského života. rodovej rovnosti za rok Počas osemročného pôsobe2013. V kategórii jednotnia absolvovali rad osožných livcov si uznanie zaslúžila projektov z oblasti zlepšenia Dr. Tatjana Đurićováekonomického postavenia -Kuzmanovićová z No- Zaslúžené odmeny: (sprava) Jana Zabunovová a Dr. žien vo Vojvodine a širšie. vého Sadu predovšetkým Tatjana Đurićová-Kuzmanovićová; vedľa nich je Po príhovoroch odmenev oblasti podnikania žien pokrajinský tajomník Miroslav Vasin ných nasledovala prezentácia a vo zveľaďovaní ekonozbierky Desať rokov – Ročné mickej emancipácie žien. V kategórii Đurićová-Kuzmanovićová, univerzitná uznania v oblasti rodovej rovnosti (2003 organizácií sa uznanie za rok 2013 profesorka z Nového Sadu, a Jana – 2013): životné príbehy odmenených, dostalo Akadémii podnikania žien Zabunovová, riaditeľka Akadémie ktorá vyšla pri príležitosti desaťročnice z Báčskeho Petrovca, ktorá už rad ro- podnikania žien v Báčskom Petrovci. udeľovania ročných odmien z oblasti kov zanecháva hlbokú stopu v emanAkadémia podnikania žien v Pet- rodovej rovnosti. Publikáciu v rámci cipácii podnikateliek a stimulovaní ich rovci ako mimovládna organizácia slávnostného podujatia predstavila práce a všetkého toho, čo privádza pôsobí od roku 2006 a je jednou z pr- Vesna Šijačká, riaditeľka Ústavu pre k ekonomickému posilňovaniu žien. vých organizácií, ktorá svoje aktivity rodovú rovnosť AP Vojvodiny, so spoAko vysvetlil tajomník Vasin, zoznam usmernila predovšetkým na ekono- luautorkami a recenzentkami.

SVET V ROKU 2014 (2)

Prekresľovanie mapy Oto Filip

podstate celý uplynulý rok prebiehal v znamení výraznej nedôvery medzi Kyjevom a Moskvou. Zdá sa, že i najnovšie dejiny Ukrajiny varujú, že v Kyjeve nie je nikdy nič isté. Politický a hospodársky rozvrat krajiny nesie podpisy mnohých: vnútroštátnych aktérov, susedov, dokonca i medzinárodného spoločenstva. Badať to aj z rýchlosti, ktorú nabrala špirála násilia, od sklonku roku 2013, po mesiace roku, ktorý práve odpisujeme. Už v marci 2014 mnohé udalosti boli poznačené skutočne rýchlym spádom: prvého marca ruský parlament schválil nasadenie ruských vojakov na Ukrajine, o deň neskoršie premiér novej koaličnej vlády a jeden z hlavných vodcov opozície Arsenij Jaceňuk obvinil Rusko z vyhlásenia

www.hl.rs

vojny. Diplomatické vzťahy s Ukrajinou Rusko prerušilo 7. marca. Prekresľovanie geopolitickej mapy tejto časti sveta odštartovalo 6. marca, keď promoskovské vedenie Krymu vyhlásilo čiernomorský polostrov za súčasť Ruska a krymský parlament odhlasoval jedenásteho marca Deklaráciu o (jeho) nezávislosti. Východ Ukrajiny začal praskať vo švíkoch a počet obetí nepokojov stúpať. V polovici tretieho mesiaca sa konalo krymské referendum, následkom čoho bolo, že osemnásteho marca ruský prezident Vladimir Putin podpísal s predstaviteľmi Krymskej republiky a Sevastopoľu v Kremli zmluvu o ich vstupe do Ruskej federácie. Súhlas s pripojením vyslovilo asi 95 percent krymských voličov. Na to Západ reagoval ďalšími sankciami Rusku za anexiu, keďže Moskva 22. marca prevzala vojenskú kontrolu nad Krymom.

Informačno-politický týždenník

Európska únia zrušila samit s Ruskom a 21. marca s Ukrajinou podpísala politickú časť asociačnej dohody. Asociačné dohody s Ukrajinou, tiež s Gruzínskom a Moldavskom EÚ uzavrela 27. júna. Marec bol i mesiacom iných tragédií: ôsmeho marca sa stratilo malajzijské lietadlo s 239 cestujúcimi na palube na linke z Kuala Lumpuru do Pekingu. Dvadsiateho štvrtého marca sa zistilo, že sa lietadlo zrútilo do Indického oceánu a že katastrofu nikto neprežil. Do pátrania po jeho troskách, ktoré trvalo celé mesiace, sa zapojili tímy z mnohých krajín. Neboli to jediné obete v tom mesiaci. Na sklonku marca súd v Egypte vyniesol trest smrti nad približne 530 stúpencami zvrhnutého islamistického prezidenta Muhammada Mursího. I o mesiac neskoršie egyptský súd vyriekol ďalší trest smrti: tentoraz pre 682 príslušníkov Moslimského bratstva. A pri

potopení lode s konžskými utečencami na Albertovom jazere medzi Ugandou a Kongom sa koncom marca utopilo vyše 250 ľudí. Nastúpil apríl, no medzinárodný krízový obraz sa nezlepšil: Západ naďalej obviňoval Rusko, že je za nepokojmi na východe Ukrajiny, najmä pre pôsobenie proruských ozbrojencov v meste Slavjansk. Slovom, Ukrajina sa ocitla na okraji občianskej vojny. Separatisti sa začali dožadovať referenda o samostatnosti Doneckej a Luhanskej oblasti a tí z Donecka žiadať Rusko o vojenskú pomoc a pričlenenie. V štvrtom mesiaci vlani Krym dostal novú ústavu, podľa ktorej je neoddeliteľnou súčasťou Ruska. Zaujímavé je, že po týchto ťahoch, ktoré nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová zhodnotila ako narúšanie povojnovej mapy Európy Ruskom, prezidentovi Putinovi popularita v Rusku začala stúpať. U amerického prezidenta Obamu bola zase v máji historicky najnižšia. (V budúcom čísle: Máj – mesiac volieb) • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Pred otváraním kapitol

Omyly

niektorých prieskumov sa treba tešiť. Je síce pravdou, že nám výsledky mnohých, hlavne ekonomických, pripomínajú počas roka sypanie soli do rozškriabanej, ťažko sa hojacej rany, no sú našťastie i tie iné, zväčša kladné. Zaujímavé je, že viaceré z nich vyvracajú niektoré zaužívané predstavy. Usudzujúc podľa nedávneho Indexu zúfalstva Googlu, dni sviatkov a zimné mesiace nie sú najdepresívnejším obdobím v roku. Pojmy depresia, úzkosť, bolesť, stres, únava sa na celosvetovej sieti najviac vyhľadávajú počas jari a v lete. Ktovie, možno to súvisí aj s dovolenkami: kde získať dostatok peňazí na ne, alebo s výčitkami, prečo to leto bolo až také nákladné. Ľudia sú teda najšťastnejší počas vianočných a novoročných sviatkov. • TÝŽDEŇ •

v angažovaní sa v dialógu medzi Belehradom a Prištinou s cieľom zabezpečenia normalizácie vzťahov s Kosovom. Konštatujúc pritom, že sme doteraz v ňom dosiahli viditeľný pokrok a že treba konštruktívnym spôsobom

pokračovať v uplatnení všetkých zmlúv bez odkladu dialógu. Samozrejme, je tu aj známy názor, že musíme pokračovať v reformách, keďže od toho, ako aj od vzťahov s Kosovom, závisí tempo nášho priblíženia sa k Európskej únii. Je to vlastne to, na čom sa sústavne angažujeme. Bez takého prístupu by zástupca vedúceho Delegácie EÚ v Srbsku Oskar Benedikt nemohol nedávno skonštatovať v Belehrade, že sme dosiahli veľký pokrok na ceste do únie. Dokladoval to údajom, že do začiatku decembra bolo zoskrínovaných 22 z celkových 35 kapitol. Aj vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport v posledných týždňoch neraz podčiarkol jasnú eurointegračnú orientáciu Srbska. Na podujatí na tému Inštrument na predprístupovú po-

Oto Filip Mýlia sa aj tí, ktorí sa nazdávajú, keďže z dna duše nenávidia pondelok, že ide o najhorší deň. Pravdou je, že sú ľudia depresívnejší cez týždeň ako počas víkendu. Najhorším dňom nie je však ten prvý v týždni, ale druhý, prípadne tretí, čiže utorok a streda. Len potom prichádza na rad pondelok, za ním štvrtok. Z jednotlivých pojmov sa s pondelkom spája bolesť a úzkosť, s utorkom stres a depresia, so stredou únava. Päť spomínaných pojmov sa omnoho menej ako inokedy vyhľadáva pred víkendom, aby počet vyhľadávaní stúpol v nedeľu popoludní a večer. Potom nastupuje nový týždeň: od pondelkovej úzkosti do stredajšej únavy. Šťastie však, že kde sa vzal, tam sa vzal, taký tohtoročný ústretový kalendár. Totiž, počas dvoch sviatkov po sebe si od štvrtka do nedele riadne vydýchneme. Horšie to však bude o rok, keď dni voľna padnú na víkend. Preto tešme sa zo sviatkov pred nami aspoň dvojnásobne viac.

INÝ NÁHĽAD

 LETMO

a podmieňovaní nášho vstupu (najnovšie údajnou nutnosťou uznať nezávislosť Kosova), na čo z Bruselu odpovedajú očakávaním, že Srbsko bude pokračovať

Ďuro Varga

oblasti eurointegrácie situácia v týchto decembrových dňoch pripomína tú pred rokom. S tým rozdielom, že sme vtedy netrpezlivo očakávali začiatok úradných rokovaní s Európskou úniou, vlastne prvú medzivládnu konferenciu, ktorá prebiehala 21. januára v Bruseli a je právom považovaná za historický, prvý konkrétny krok Srbska k Európe. Odvtedy uplynul necelý rok. Hoci stále nedošlo k otváraniu jednotlivých kapitol, neznamená to, že šlo o premrhaný čas. Lebo robilo sa to, čo sa v daných okolnostiach mohlo a malo a čo najčastejšie bolo viacnásobne podmienené: tak našimi pomermi, ako aj pomermi v regióne, či pohybmi v samotnej EÚ. Odporcovia únie naďalej trvajú na tézach o ďalších (konkrétne nemeckých) podmienkach

moc II 2014 – 2020: nové možnosti a nové skúšky v procese rokovaní Srbska s Európskou úniou, ktoré sa konalo 10. decembra, Davenport zase vyhlásil, že niet stagnácie v rokovaniach Srbska a únie o členstve, ako aj to, že by Belehrad mal využiť prostriedky z európskych fondov na dosiahnutie potrebných politických a hospodárskych kritérií únie. Podľa generálnej tajomníčky Európskeho hnutia v Srbsku Maje Bobićovej základným cieľom finančnej podpory Európskej únie je prispieť k zladeniu nášho zákonodarstva s jej výdobytkami a úprava štátu a spoločnosti podľa európskych meradiel a štandardov. Zásadná strategická cesta, ako aj jej ciele, podmienky a prekážky sú známe. V duchu toho zostáva konať, zvlášť intenzívne od chvíľ, keď sa v roku pred nami začnú otvárať jednotlivé prístupové kapitoly. Lebo ich bude treba čím skôr i zatvárať. To je to tempo, naznačujúce rýchlosť presunu k o niečo lepšiemu životu než ho práve máme.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Slovensko Ani jeden most za sebou som nezbúral SEDEM PLUS JEDNA OTÁZKA PRE MGR. JURAJA ŠEFČÍKA, EVANJELICKÉHO ZBOROVÉHO FARÁRA – SENIORA V SENICI

Rastislav Boldocký

ývalý kulpínsky farár Juraj Šefčík sa na Slovensko presťahoval v októbri 1997. „Na odchod som mal viac dôvodov,“ vysvetľuje. „Dcéra študujúca na Slovensku sa rozhodla tu zostať, manželka je zasa rodáčka zo Slovenska. Určite svoju rolu zohrali aj povojnové pomery v krajine a nie celkom dobre sa vyvíjajúce pomery v cirkvi.“ Od svojho príchodu je evanjelickým kňazom v Senici a v rámci cirkvi je mimoriadne aktívny. Jedno obdobie bol členom komisie pre reštrukturalizáciu Evanjelickej cirkvi na Slovensku. V rámci Myjavského seniorátu zastával post predsedu Seniorátnej pastorálnej konferencie a v roku 2004 ho seniorátny konvent zvolil za konseniora a o tri roky na to si ho cirkevné zbory Myjavského seniorátu zvolili za seniora na šesťročné volebné obdobie. Ako pritom dodáva, aj v cirkevnom zbore bolo za týchto 17 rokov veľa práce: „Podarilo sa nám zrealizovať vysúšanie stien kostola, natretie celej fasády a olíčenie interiéru, zateplenie kostola, teplovzdušné vykurovanie, ozvučenie, generálna oprava historických organov

a nakoniec výmena všetkých okien na farskej budove.“ – Čo bolo pre vás na Slovensku najťažšie? – Zbaliť veci v Kulpíne a potom rozbaliť v Senici – to len na odľahčenie otázky. Určite pochopenie rytmu života a životnej filozofie v spoločnosti, ale i v samej cirkvi. Aj keď mne Slovensko bolo blízke a myslel som si, že dobre poznám tunajšie pomery, predsa som musel vynaložiť hodne úsilia, aby som prenikol do všetkých zákutí a pór fungovania spoločnosti. Už aj tým, že som sa ja, ako aj počas pôsobenia v SEAVC v Juhoslávii, neuzavrel pod kostolné klenby, ale sa zapájal do kultúrneho i spoločenského života v prostredí. – Kedy ste si uvedomili, že sa nevrátite? – Ešte keď som sa balil do kamióna v Kulpíne. – Mali ste v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod vašu kariéru?

– Nielenže mal, ale stále mám. Ani jeden most som za sebou nezbúral. Za 17 rokov, koľko pôsobím v Senici, som buď zorganizoval alebo sprostredkoval mnohé obojstranné výmeny speváckych zborov, divadelných súborov, folkloristov, kontakty medzi školami, cirkevné výmeny zborových návštev, niekoľko výstav kovačickej insity… Bola tiež podpísaná dohoda o všestrannej spolupráci medzi Obcou Báč a mestom Senica. Počas občianskej vojny sme v Senici do domácností

PODĽA ŠÉFA DIPLOMACIE MIROSLAVA LAJČÁKA JE ZRUŠENIE VÝSTAVBY PLYNOVODU LOGICKÉ

Južná vetva by bola pre Slovensko nevýhodná R. Boldocký

atiaľ čo Srbsko sa snaží spočítať finančné aj strategické straty zo zrušenia výstavby plynovodu South Stream, teda Južná vetva, Slovensko má na projekt diametrálne iný názor. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák totiž jeho zrušenie skôr privítal. Slovensko vníma zastavenie projektu výstavby plynovodu South Stream / Južná vetva „pozitívne“ a „je to logické rozhodnutie“, zdôraznil šéf slovenskej diplomacie pre médiá.

www.hl.rs

Tento projekt by podľa neho neriešil problém, išlo by len o diverzifikáciu trás a nie zdrojov. „Slovensko by

Informačno-politický týždenník

bolo postavením plynovodu South Stream negatívne zasiahnuté. Obchádzal by nielen Ukrajinu, ale aj Slovensko a naša strategická úloha kľúčovej tranzitnej krajiny by zmizla,“ vysvetlil Lajčák. Ako dodal, v Európskej únii platia isté pravidlá definované v treťom energetickom balíčku a projekt ako bol predložený ich nerešpektoval. Plynovod Južná vetva mal zabezpečiť prepravu ruského zemného plynu cez Čierne more do južnej a strednej Európy a obísť pritom Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin

prijali slovenské deti z Vojvodiny. A či môj pôvod ovplyvnil moju kariéru? Ak áno, tak skôr pozitívne. – Čo považujete za svoj najväčší úspech? – V Senici som zaznamenal slušný kariérny rast. Aj keď neviem, či kariérny rast vždy možno považovať za úspech, niekedy je to skôr obeť. – Ľutujete niekedy, že ste odišli z Vojvodiny? – Niežeby mi myšlienky nezalietali, niekedy aj nostalgicky, smerom na juh, ale nemôžem povedať, že ľutujem. Teda neľutujem. – Čo by sa muselo stať, aby ste sa vrátili? – Týmto smerom vôbec nerozmýšľam. – Komu fandíte, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? – Nie som športovo orientovaný, aj keď nemôžem povedať, že si dobrý zápas nepozriem, vtedy ale skôr sledujem kvalitu a férovosť hry, ako by som sa zaťažoval lokálpatriotizmom. – Blížia sa Vianoce, chcete niečo popriať čitateľom Hlasu ľudu? – Pokojné a ničím nerušené požehnané sviatky. Foto: z archívu J. Š.

na začiatku mesiaca počas návštevy Turecka oznámil, že zastavuje projekt výstavby plynovodu. Pokračovanie v projekte označil za nemožné pre negatívny postoj Európskej únie. Na vytvorení plynového uzla pre južnú Európu chce Rusko spolupracovať s Tureckom, povedal Putin po rokovaniach s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Ukončenie projektu Južná vetva potvrdil aj šéf spoločnosti Gazprom Alexej Miller. Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker takýto postup nedávno odmietol a vyzval na ďalšie rokovania. Slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, zodpovedný za energetickú úniu, chce vytvoriť pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá by posúdila aktuálnu situáciu a pripravila nový plán na riešenie energetických otázok a zásobovanie plynom pre strednú a juhovýchodnú Európu. • SLOVENSKO •

Ľudia a diania Zeleninárske družstvo Dedinská záhrada NOVINKA V BÁČSKOPETROVSKEJ OBCI

Jaroslav Čiep

včítane predstaviteľov Družstevného zväzu Vojvodiny a predsedu Radoslava Jovanova, projektovú manažérku Dunju Rakocijovú a predstaviteľov lokálnej samosprávy v čele s

Obci Báčsky Petrovec v decembri 2014 začalo s prácou novozaložené špecializované družstvo Dedinská záhrada. Zakladajúce zhromažProjekt denie tohto zeleninárObec Báč v spolupráci s Obcou Báčsky skeho družstva bolo vo Petrovec a v partnerstve s Družstevným zväštvrtok 11. decembra zom Vojvodiny realizuje projekt Ekonomická vo veľkej sieni Obeckonkurencia prostredníctvom združovania do ného domu v Petrovci. poľnohospodárskych družstiev. Celková hodDružstvo je výsledkom nota projektu je 134 000 eur, z čoho dotácia realizácie projektu EkoEurópskej únie prostredníctvom programu nomická konkurencia proExchange 4 je 115 000 eur. stredníctvom združovania do poľnohospodárskych družstiev financovaného z prostried- predsedom obce Pavlom Marčokom. kov Európskej únie prostredníctvom Po voľbe predsedujúceho, zapisovaprogramu Exchange 4, podobne ako teľky a overovateľov zápisnice, 15 špecializované ovocinárske družstvo, prítomných zakladateľov s volebktoré sa zakladá v Selenči. ným právom (s vkladom 24 000 din.) Poradca na tomto projekte Bra- schválilo zmluvu o založení družstva nislav Kevenský na zakladateľskom a družstevné pravidlá. Stanovili zhromaždení privítal prítomných, si úradné meno družstva: Seoska

Vedenie družstva s úradujúcim riaditeľom Miroslavom Kudronom (vpravo)

bašta – Dedinská záhrada – Village Garden, so sídlom v Ulici Ľudovíta Dudka 5 v Hložanoch. Potom sa pristúpilo k voľbe vedenia družstva. Andreja Bartoša zvolili za predsedu zhromaždenia na nastávajúce 5-ročné obdobie a úradujúcim riaditeľom s jednoročným mandátom sa stal Miroslav Kudron. Správnu radu Dedinskej záhrady tvoria: predseda

NA KOVAČICKOM GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA

Vždy ochotní pomôcť sebe a iným Anička Chalupová

tomto roku sa naplnilo päťdesiatdva rokov od založenia strednej školy a štyridsaťsedem rokov pôsobenia Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Po úspešne realizovaných októbrových podujatiach venovaných oslave Dňa školy a veľkého jubilea – 160. výročia narodenia svetoznámeho vedca Mihajla Pupina, táto škola v čele s riaditeľom Pavlom Rohárikom sa prednedávnom pustila do realizácie ďalších aktivít. Na sklonku novembra v gymnáziu aplikovali finančné prostriedky • ĽUDIA A DIANIA •

z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá v sume

290 000 dinárov určené na vybavenie školských učební, kabinetu biológie a chémie. Okrem toho v spolupráci s Obecnou organizáciou Červeného kríža začiatkom decembra sa tradične zúčastnili v druhej akcii dobrovoľného darcovstva krvi. V tejto akcii, ktorú už rad rokov organizuje Inštitút pre transfúziu krvi v Belehrade, sa zúčastnilo 36 dobrovoľných darcov krvi (žiakov štvrtého ročníka, zamestnancov gymnázia, zamestnancov kovačického cukrovaru, ako aj iných občanov), ale siedmich lekári odmietli zo zdravotných príčin. Poslednej tohtoročnej akcii dobrovoľného darcovstva krvi na gymnáziu predchádzala prednáška z aktuálnej oblasti, ktorú úspešne realizoval Goran Subotić, odborný spolupracovník spomínaného belehradského inštitútu.

Ondrej Fekete a členovia: Miroslav Kudron, Jaroslav Štajfer, Jaroslav Baláž a Pavel Šeprák. Dozornú radu tvoria: predseda Vladimir Koprivica a členovia Martin Macko a Ján Kukučka. Na záver si noví družstevníci popriali ešte viac členov nielen z Hložian, ale aj zeleninárov z Petrovca a Kulpína.



KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec LAČOKOVCOM ZHOREL DOM. Nešťastie, aké neprajeme ani najväčším nepriateľom, zasiahlo rodinu Lačokovú v Ulici J. Jesenského v Petrovci, keď im vo včasných ranných hodinách v stredu 10. decembra úplne zhorel dom. Štipľavý dym zobudil zo sna nášho kolegu Janka, účtovníka v NVU Hlas ľudu, ktorý ešte stihol zachrániť mamu. V rodičovskom dome sa už nedalo nič zachrániť. Aj napriek zásahu hasičov silný oheň, ktorý sa pravdepodobne vznietil od komína, zničil alebo znehodnotil všetok majetok v izbách, v podkroví i na streche. V tejto ťažkej životnej skúške Lačokovcom denne pomáhajú nielen osobne, ale aj vďaka zbernému stredisku na petrovskej fare alebo platbami na zverejnené číslo bežného účtu tak kolegovia, príbuzní, priatelia, známi, ale aj neznámi dobrodinci. V zatiaľ neobývateľnom dome majstri tesári v týchto dňoch už postavili novú konštrukciu a za nezištnej pomoci cirkevníkov a známych pokryli dom. Dočasné bývanie nešťastní Lačokovci našli u svojho uja. A. F.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Ľudia a diania NA SLOVÍČKO S ARADÁČSKYM VINOHRADNÍKOM ALBERTOM WICHNALOM

Najprv kvalita, potom kvantita Vladimír Hudec

oprednému aradáčskemu vinohradníkovi a vinárovi Albertovi Wichnalovi sa v týchto dňoch dostalo pozoruhodné uznanie. Jeho víno rýnsky rizling je vyhlásené za najlepšie biele víno a zároveň sa stalo absolútnym víťazom súťaže zreňaninského Klubu vína o najlepšie víno stredného Banátu. – Tohto roku sme sa veľmi trápili s ochranou viniča, čo sa zvlášť prejavilo vo fáze zrenia hrozna, keď sa už nesmelo postrekovať, – povedal Albert Wichnal na úvod. – Preto sme museli oberať skôr než hrozno mohlo nazbierať nadostač cukru. Najhoršie na tom bol práve rizling, pokým napríklad frankovka a sauvignon zostali zdravé do konca, no priemerná cukornatosť hrozna bola 15 až 17 percent, čo je príliš málo na výrobu kvalitného vína. Napriek tomu podarilo sa mi vyrobiť výnimočne kvalitné víno, o čom svedčí aj cena, ktorú som získal v konkurencii 70 vín z celého stredného Banátu. Nechcel by som byť neskromný, ale členovia odbornej komisie mi povedali, že proste nemôžu veriť, že som v takom roku dosiahol takú kvalitu vína. Aby som bol úprimný, aj sám som bol z toho prekvapený. V čom je tajomstvo? – Niet žiadneho tajomstva. Jednoducho, ak chcete dostať kvalitné víno, nesmiete šetriť. Musíte mu dať všetko, čo si postup výroby vyžaduje a musíte všetko urobiť presne načas, ani skôr, ani neskoršie. Tohto roku sa napr. zvlášť nesmelo pozdiť s pretákaním vína, keďže hrozno bolo poškodené ochoreniami. Pre nízku cukornatosť hrozna musel som, samozrejme, pridať aj určité množstvo cukru. Nerobil som to len ja, robili to aj veľké registrované vinárne. Napríklad vinári v Chorvátsku dostali povolenie svojej vlády a EÚ, že v tomto roku výnimočne môžu namiesto štandardných 1,5 percenta pridať 2-percentá cukru. V opačnom by víno nebolo ani kvalitné, ani trvácne. Albert Wichnal má vinohrad vysadený na jednom hektári a hoci

www.hl.rs

je vinohradníctvo rali 11 ton hrozjeho základným na, o dve tony povolaním, o rozmenej ako vlani. šírení plôch pod Z toho 2,5 tony viničom nateraz čierneho hrozna neuvažuje. predali, lebo to – Vo vinohrabolo rentabilnejde treba mnoho šie ako hromadiť pracovať: vinič červené víno, ktoostrihať, neskorrého významné šie výhonky a pamnožstvá zostali zuchy vylamovať, odvlani. K tomu okopať… Sami to tento rok nezodnedokážeme uropovedal čiernym biť načas ani na odrodám hrozna tejto ploche, kdea sotva by bolo že by sme mohli možné dosiahnuť na väčšej. Musíme zodpovedajúcu angažovať robot- Albert Wichnal je hrdý na úspech kvalitu. Z tých níkov, ibaže vo svojho vína na regionálnej súťaži dôvodov vyrábal v Zreňanine vinohrade nikto iba rosé a biele nechce robiť. Prečo, neviem. vína – spolu zo 4 000 litrov, ktoré Toho roku Wichnalovci naobe- predáva hlavne doma, vo svojej

pivnici. Najviac predá v decembri, lebo sú vtedy zabíjačky, pravoslávne slavy, vianočné a iné sviatky. – Predávam takmer výlučne doma, lebo nie som registrovaný a nemôžem legálne predávať, napríklad reštauráciám, – hovorí A. Wichnal. – Registrácia vinárne je veľmi komplikovaná a drahá a z toho nieto žiaden osoh, iba dodatočné náklady. Podľa mojej mienky zákon treba zmeniť, aby aj malí vinohradníci mohli rovnoprávne s veľkými vinárňami a úplne legálne predávať svoje výrobky. Okrem toho všetci vinohradníci v Aradáči patria k malým výrobcom, a preto si myslím, že naša budúcnosť je v združovaní. V tom prípade by však bolo potrebné určiť minimum kvality, ktorú treba splniť, ibaže mnohí vinohradníci nie sú na to pripravení. Pre mnohých je dôležitejšia kvantita, len aby sa čím skôr a čím viac predalo, a kvalita je v druhom pláne. Moja filozofia je inakšia. Záleží mi predovšetkým na kvalite, a tým lepšie, ak spolu s kvalitou dosiahnem aj kvantitu.

Z KANCELÁRIE PRE MLADÝCH V PETROVCI

Usporiadali vzdelávacie kurzy

Časť frekventantov mládežníckych vzdelávacích kurzov

Jaroslav Čiep

okálne mládežnícke dobrovoľnícke edukačné stredisko (LOVEC) v rámci Kancelárie pre mladých Obce Báčsky Petrovec v októbri predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí vyzvalo mladých záujemcov, aby sa zapojili do mesačného bezplatného zdokonaľovania, čiže kurzov nemeckého jazyka a gra-

Informačno-politický týždenník

fického programu Photoshop. „Záujemcovia od začiatku novembra do začiatku decembra mali možnosť sledovať zaujímavé prednášky z uvedených programov. Organizovali sme dvakrát po dve hodiny do týždňa. Nemčinu za posledný mesiac a pol zo 30 mladým ľuďom priblížili Branislav Séč a Daniel Lekár a do tajov rýchleho a jednoduchého pridávania profesionálnych efektov

v grafickom programe Photoshop asi 15-člennú skupinku zasvätila Irena Pešková. Tieto vzdelávacie kurzy pre mladých vyplývali zo schváleného Lokálneho akčného plánu pre mladých,“ povedala koordinátorka obecnej kancelárie Daniela Feketeová. Vo štvrtok 11. decembra predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok účastníkom kurzov slávnostne odovzdal diplomy. • ĽUDIA A DIANIA •

FOTOPABERKY Z HLOŽIAN

Samé pekné veci Juraj Bartoš

ravdaže, podaktorí čitatelia novinárom (za ktorými „sa práši“) často vyčítajú, že píšu len špatne o prostrediach, ktoré poznajú lepšie než iné. Zazlievajú im, že nepíšu „afirmatívne“. Tí, ktorí tak robia, buď zabúdajú (čo je celkom ľudské), alebo zámerne abstrahujú, keď „kritizéri“ informujú aj o niečom dobrom peknom užitočnom. Sotva si uvedomujú, že novinári predsa len najradšej informujú o čomkoľvek normálnom a hodnotnom, či už ide o malé alebo veľké diela ľudskej činnosti. Občania Hložian, len čo je pravda, už pozabudli na projekt Dunajský sen. Nie je to prvý, ani posledný nesplnený sľub, ktorý počuli z úst... pre pokoj v dome nepovieme koho. Na druhej strane, keď nie mnohí, tak aspoň niektorí z nich si povšimli, aj sa kladne vyjadrili o tom, čo vidno aj z početných vozidiel, ktoré deň čo deň premávajú cez dedinu. Stromy sú orezané, na pravoslávnom kostole staré, enormne poškodené škridlice nahradili novými, obľúbenú mládežnícku kaviareň Marínu pozmenili k dobru na nepoznanie, namiesto starého zdemolovaného prístrešia na autobusovej zastávke v

Nová búda na starej autobusovej zastávke v Masarykovej ulici • ĽUDIA A DIANIA •

Ulici Masarykovej je tam teraz nové, v cintoríne a v dedinských uliciach pribudli nové stromky a mostíky... S potešením prinášame zopár fotografií z Hložian, znázorňujúcich samé pekné veci, t. j. objekty, ktoré v tomto roku boli vynovené, a podaktorých ľudí, ktorí sa o to pričinili. Robotníci miestneho KP Gloakvalis zriaďujú poškodené mosty a mostíky

Pravoslávny chrám si dávno pýtal novú strechu

Jesenné upratovanie pri Dome smútku

Kaviareň Marína dlho čakala na „nové šaty“ 51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Ľudia a diania SVIATKUJEME

Vianoce Juraj Bartoš

ianoce, narodenie Krista Pána. Po našsky Kračúm či Kračúň. Ktože by sa netešil sviatku Božieho narodenia? Vianoce. Čas na písanie vianočných pozdravov a darčeky. Zo srdca Vám prajem krásne Sviatky pokoja a lásky... Pokojné a zasnežené Vianoce... Je čas na pokánie i čas na vianočné zvyky a obyčaje. Kračúm, kresťanský sviatok – čas na stretnutie v rodinnom kruhu. Na oprášenie biblických historiek. Na exkurzy starých otcov a starých mám do čias ich detstva. Na otvorené ústa a natrčené uši holobriadkov tisnúcich sa pri teplej sedliackej peci; len aby im, nebodaj, neuniklo slovko-dve z rozprávania starších pri vianočnom stole. V prednej izbe, so slamou na handrovkách, dominuje stromček, zoťatý vŕštek jedličky či borovičky alebo len väčšia halúzka ihličnana, dekorovaný salónkami, ľahkými chumáčikmi vaty v úlohe snehových chumáčov, podaktorou guľou, t. j. orechom zabaleným do pozlátka z bonbónikov či čokoládok. Prirodzene, pod zrkadlom ozdobenom taktiež ihličím, na bielom vyšívanom obruse leží Biblia a spevníky. Deťom kolú oči najmä dve misy: nie toľko tá s ovocím (jablká, orechy, suché slivky, sem-tam i pomaranč), koľko druhá. Z nej vábia pacharaje, sladkosti: oblátky, sadlové buchničky, orechové šápy a muškacóny. Produkciu slín

v detských ústočkách podnecuje z predizby cez kľúčovú dierku sa predierajúca vôňa kapustnice... Vonku zúri metelica, vnútri

sa rozhostilo teplo, pokoj, akási neobjasniteľná úľava. Ale... čo to zvonku na Štedrý večer počuť? Výstrely. Rany z mažiara a rôznych starých alebo nových improvizovaných pištolí (do ktorých sa nadžgal pušný prach a fojtáše z papiera); teraz sa už používajú petardy čiže rozbušky. Onehdy sa všetci zapukávari najprv zoskupili pred kostolom, kde spoločne

strieľali po ukončení bohoslužieb, len čo deti pri kostolnom vianočnom stromčeku zakončili svoj program, zaspievali a zarecitovali verše na slávu Ježiša Krista a Vianoc. Potom sa mládenci v skupinách rozišli po dedine, zapukávať dievkam pod oblokmi. Keď ich pozvali dnu, zablahoželali domácim šťastné a veselé Vianoce, zjedli, čo im ponúkli (rohlík, koláč alebo ovocie), vypili pohár – dva vína či šťavy a poď ho ďalej strieľať – aj do druhej po polnoci. Kedysi sa nábožné pesničky ozývali i z kostolnej turne a spievali ich aj vinšovníci: Čas radosti, veselosti, svetu nastal nyní; / v mestečku Betleme, v jasličkách na slame, leží malé pacholiatko na zime... V deň Božieho narodenia 25. decembra, zaránky, deti chodili k príbuzným polazuvať. Keď sa nenaučili inú, dobrá bola, hádam aj najfrekventovanejšia, básnička: Ja som malý juhás, polazujem u vás, / ovce sa mi na doline a ja chodím po dedine, / kapseľka mi trčí, pes do nej vrčí, / dajte mi oriešok (dinárik), nak sa mi napučí... Dnes je už podstatne menej vianočných a iných starých

pekných zvykov, práve tak ako je pomenej ľudí v kostole. Iná doba... Vianoce, v ponímaní kresťanov, sú sviatok údajného vtelenia a telesného narodenia Ježiša Krista ako Božieho Syna. Z teologického hľadiska ide o jav, keď „Boh sa stáva človekom, aby skrze jeho poníženie, neskôr smrť a vzkriesenie, človek mohol mať účasť na Božom živote”. Slovom „Ježiš prišiel na svet pre to, aby zomrel za hriechy ľudstva”. Preto ľudstvo oslavuje jeho príchod, príchod vykupiteľa. Katolíci, evanjelici a iné kresťanské cirkvi a cirkevné spoločenstvá ich oslavujú 25. decembra, od 4. storočia nášho letopočtu. Predtým sa Vianoce, nie nadlho, oslavovali 7. januára; pravoslávni veriaci si dodnes uctievajú práve tento dátum. Od reformácie sa Vianoce, čítame ďalej na webovej stránke Wikipédie, začínajú sláviť už deň pred Božím narodením, teda 24. decembra (pravoslávni: 6. januára): je to dobre známy Štedrý večer (Badnje veče – u Srbov). Pokým protestanti sústreďujú svoju oslavu na služby Božie v podvečer Štedrého večera a na ranné bohoslužby 25. decembra, oslavy u katolíkov (podobne ako u pravoslávnych) vrcholia polnočnou omšou – začína sa až odbije polnoc na 25. decembra (7. januára). Tak či onak, dobrí a ostatní ľudia, šťastné a veselé. A pokoj s vami.

EVANJELICKÝ CIRKEVNÝ ZBOR V JÁNOŠÍKU sa okrem na duchovnom poli snaží pôsobiť aj v kultúrnej oblasti, s prvoradým cieľom pestovať cit pre pekné, kreatívne a nekaždodenné medzi veriacimi, zvlášť medzi mladými. V súlade s tým jednotlivé obdobia v cirkevnom roku spravidla začínajú menším kultúrnym podujatím, buď výstavou, alebo koncertom. Na začiatku adventu budúci konfirmandi v chráme božom zažali prvú sviecu na adventnom venci, a potom zaspieval spevokol Gloria. Po bohoslužbách vo farských miestnostiach otvorili prvú samostatnú výstavu kresieb konfirmandky Luny Petrášovej (na fotografii s kňazom Slađanom Danielom Srdićom a konfirmandmi), Janošíčanky žijúcej v Belehrade, ktorá sa vo voľnom čase zaoberá kreslením. vlh Foto: z archívu cirkevného zboru

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

PODUJATIE ZDRUŽENIA TERRA A ZÁKLADNEJ ŠKOLY V KULPÍNE

Ozdobili stromček Katarína Gažová

radičné zdobenie vianočného stromčeka v Kulpíne Mládežnícke združenie Terra usporiadalo v nedeľu 14. decembra v centre osady. – V tomto roku sme sa rozhodli ozdobiť stromček o niečo skôr

pre ktoré je to veľká radosť. Vlani sme si vďaka našim štedrým sponzorom zadovážili veľký, päťmetrový umelý stromček a ozdoby, takže tohto roku stačilo iba trochu doplniť ozdoby z prostriedkov, ktoré dostávame z obecnej úrovne na riadnu činnosť. Súbežne so zdobením

Po skrášlení stromčeka rôznofarebnými ozdobami prítomní sa presunuli do vestibulu kulpínskej školy, kde odznel hodinový pestrý novoročný program. Pripravili ho žiaci spolu s učiteľmi, a tak potešili početné obecenstvo. Šantivé deti spievali, tancovali, koledovali, hrali na hudobných nástrojoch, recitovali, hrali divadielka. Svojou veselosťou a hravosťou vítali nadchádzajúce sviatky a dobrú náladu preniesli aj na dospelých. Po s k o n č e n í Radosť zo zdobenia programu znovu jedličky bola očividná v strede osady

Vianočnou a novoročnou náladou deti ovplyvnili aj dospelých

ako minulé roky, lebo sme sa chceli pripojiť k akcii Základnej školy Jána Amosa Komenského, ktorá usporadúva tradičný novoročný program. Do aktivity zdobenia stromčeka sme okrem našich volontérov zapojili aj iných občanov a hlavne deti,

stromčeka sme zorganizovali ešte jednu vedľajšiu aktivitu. Zadovážili sme lampióny, na ktoré každý občan, či už malý alebo veľký, mohol napísať, čo si praje do nového roku 2015, – vysvetlila novozvolená predsedníčka Terry Jasmina Kuštrová.

Lampióny šťastia s prianiami Kulpínčanov

mládežníci z Terry na veľkom ozdobenom stromčeku zapojili farebné svetielka. Čerešničkou na torte bolo vypustenie po-

četných svetelných lampiónov šťastia spolu so želaniami Kulpínčanov do nasledujúceho kalendárneho roku.

EVANJELICKÉ CIRKEVNÉ ZBORY V JÁNOŠÍKU A HAJDUŠICI pred ôsmimi rokmi ustanovili pekný zvyk stretávať sa v adventnom období, raz v Jánošíku, potom zasa v Hajdušici. Tentoraz bol rad na Hajdušičanov, aby uhostili svojich susedovcov, medzi ktorými mnohí majú aj príbuzných. Tohto roku sa pripojili aj delegácie cirkevných zborov z Aradáča a Zreňanina v čele s tamojším kňazom Vladimírom Lovásom, ako aj delegácia cirkevného zboru z Bieleho Blata. Všetci spolu sa najprv zúčastnili na nedeľných bohoslužbách, ktoré v Hajdušici prebiehajú v popoludňajších hodinách (na fotografii). Na začiatok zaspieval hajdušický spevokol a po liturgickej časti sa veriacim primeranou kázňou venovanou nastávajúcim sviatkom prihovoril farár aradáčsky Vladimír Lovás. Na záver zaspieval spevokol Glória z Jánošíka. Po bohoslužbách sa veriaci zo štyroch banátskych osád presťahovali do zborovej siene, kde strávili príjemné chvíle v kamarátení a speve nábožných piesní. O pohostenie sa postaral hajdušický cirkevný zbor, ale aj usilovné Hajdušičanky, členky Oltárneho krúžku žien. vlh • ĽUDIA A DIANIA •

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Ľudia a diania KULPÍNSKO-KYSÁČSKE TROJIČKY

Šťastie má tri mená

Elena Šranková

olo ticho. V postieľkach spinkali tri utešené bábätká. S ich rodičmi Milotkou a Jankom Šimovcami sme si sadli vo vedľajšej izbe a postupne sa dozvedali o najšťastnejšej udalosti v rodine a zvlášť o tom, ako to vyzerá byť trojnásobnými rodičmi naraz? Love story Miloty Privizerovej z Kysáča a Jána Šimu z Kulpína sa začala pri tanci v súbore Krajan, kde boli najprv tanečným a neskoršie zamilovaným párom. Milotka rozpráva, že sa zabávali štyri roky, a potom sa, pred dvomi rokmi, zosobášili. Prezrádza, že plánovala mať dve deti, medzi ktorými by bol dvojročný rozdiel. Janko zasa vraví, že síce uvažoval o troch potomkoch, ale nie naraz. Bol šokovaný, keď zistil, že bude trojnásobným ockom. Obaja však vravia, že šok bol pozitívny a že neskoršie z tej pozitívnej strany brali i tehotenstvo a dnes si nevedia predstaviť, ako by to bolo, keby mali „len“ jedno dieťatko. Sú, samozrejme, radi, že sa im narodili deti oboch pohlaví, ale Ján vraví, že mu záležalo len na

Driemoty na decembrovom slniečku

nemocnici, kde ich lekári a sestry nazvali hrdinami. Nemali žiadne zdravotné problémy a na trojičky mali veľmi dobrú váhu. Po siedmich dňoch dostali priepustku a mohli ísť domov, avšak museli počkať, až sa zotaví ich mamka. Ináč v Kysáči si nikto nepamätá, že by už predtým boli trojičky, a Ján hovorí, že ani v Kulpíne, dokonca

lený rytmus, lebo ich od prvého dňa spolu kŕmia, ukladajú spinkať, kúpu... Pritom Šimovci pôsobia

zostáva s deťmi sama. Keďže na všetko už má „taktiku“, mama jej spravidla príde na pomoc iba počas večerného kúpania. Šimovci chvália svoje deťúrence a hovoria, že v noci pri nich „nazbierajú“ zopár hodín spánku. Práve toľko, aby si dobili batérie na nasledujúci deň. Neznamená to, že starostlivosť o trojčatá nie je náročná, ale ako Milotka vraví, všetko môžu vystačiť fyzicky, psychicky a finančne. Ján je zamestnaný v Novom Sade a ona je vychovávateľka v kysáčskej škôlke. Pomoc sa im dostala aj z Mesta Nový Sad, a to na kúpu kočíka a v tvare rodičovského poplatku, čo postačilo na zabezpečenie najnevyhnutnejších potrieb. Finančnú krízu nateraz nepocítili a ako to bude ďalej, uvidia. Mienia, že deti vychovajú tak, aby netúžili po nemožnom, aby boli reálne. Vedomá si toho, že je dojčenie veľmi významné a zdravé, Milotka ho od začiatku uplatňuje a aj po troch mesiacoch dojčí svojich synčekov a dcérušku. Pravdaže, s pri-

Päťčlenná rodina Šimová

Šimovci: Mário, Iva a Aleks (Foto: z rodinného albumu)

tom, aby detičky boli zdravé. Tretiemu dieťatku sa dokonca nedalo určiť pohlavie, takže o tom, že budú mať dvoch chlapčekov a dievčatko, ani sami nevedeli, až do pôrodu. Mário, Iva a Aleks sa narodili 11. septembra v novosadskej

www.hl.rs

ani v Báčskopetrovskej obci. Ako hovoria mladučkí rodičia, po príchode z nemocnice im na pomoc prišli aj jedna, aj druhá mama, ale onedlho uvideli, že to zvládnu sami. Aj samotní súrodenci si postupne zvykli na ustá-

Informačno-politický týždenník

vyrovnane, sú veselí a s radosťou vysvetľujú, ako a čo všetko treba denne zdolať, a to tri razy. Rozprávajú, že počas tehotenstva mali obavy z toho, ako to zvládnu, ale vďaka dobrej organizácii je to ľahšie a jednoduchšie než si predstavovali. Predsavzali si, že všetko musí od začiatku byť organizované a držia sa toho. Vravia, že pri deťoch neslobodno prejaviť nervozitu, lebo to pocítia a znepokoja sa. Keď Janko popoludní odíde do práce, Milotka

dávaním mlieka. Obaja starostliví rodičia si už teraz všímajú, že sa ich trojičky charakterovo líšia. Pritom každý má niečo jedinečné, s čím získa ich priazeň a očarí ich zakaždým, keď ho vezmú do náruče. Tipujú, že Iva bude mať „pod dozorom“ svojich bratov a každodenne si uvedomujú, ako detičky rýchlo rastú. Nech by z ich dorastania mali len radosť a čerpali sily na všetko, čo ich s Máriom, Ivou a Aleksom čaká. • ĽUDIA A DIANIA •

MEDOVNÍČKY AKO BRAND

Aurel art medovníčky Katarína Verešová

Moldavska, nikdy som nevedela, aký suvenír mám svojim rodákom z Pazovy odniesť. Inšpirovaná motívmi z môjho rodného kraja, ako aj zo Slovenska a Maďarska, začala som robiť kupáž. Potom som sa dopracovala aj k originálnej receptúre medovníčkov.

eď do dopisovateľstva Hlasu ľudu prišiel Zlatko Hric, profesor výtvarnej kultúry zo Starej Pazovy, po skenované historické pohľadnice Starej Pazovy, nasvedčovalo to, že konečne aj Stará Pazova dostane zaujímavé, umelecky vypracované suveníry. A navyše, keď povedal, že jeho manželka, pôvodom Moldavka, robí aj príležitostné medovníčky, ledva sme čakali, aby sme videli, aké jedlé dielka vychádzajú z Hricovej kuchyne. Na stole vyložené miniatúry rozličných tvarov (maľované rukavice a čižmičky) šírili výraznú medovníkovú vôňu a dominovali jasnými zosúladenými farbami a čistými reliéfnymi motívmi. Bolo ich škoda zjesť. No predsa, ochutnávka po zdvorilom ponúknutí peknej mladej gazdinky musela byť. Medzičasom, domáca Inga Hricová peknou slovenčinou Inga Hricová v kuchyni rozprávala o tom, ako sa týmto remeslom začala zaoberať: Svoj recept som dochutila, a tak „Keď som odchádzala k mojim do som ich zaregistrovala ochranou

známkou Aurel art. Viete, v rumunčine aurel je zlato, a pretože môj manžel sa volá Zlatko, tak je to to.“ Ingine medovníčky prvý raz boli ponúknuté vlani na Vianočnom bazári na pazovskej fare, potom v rámci Združenia pazovských žien na veľkonočnej výstave v spolku Výroba Inginých medovníčkov Janka Čmelíka, a potom už ďalej, na zájazdoch. spravila unikátny medovníček,“ Robí ich teraz aj na objednávku, spomenula si Inga Hricová. V jednej druhej miestnosti (pri a to nielen na kresťanské sviatky, ale aj na súkromné oslavy: svadby, manželovom ateliéri) Inga robí narodeniny, krstiny... „Odišli do originálne suveníry, niektoré Chorvátska, Grécka, Číny, Mol- v spolupráci s kolegyňou Zdendavska a do Spojených arabských kou Ikerovou. Jej manžel Zlatko emirátov. Jedna kamarátka má prízvukoval, že tieto umelecké známu v Abú Zabí a nevedela dielka jeho manželka robí úplne si poradiť, čo venovať tamojším samostatne a že on, vraj, robí jej kamarátkiným deťom. Oslovila manažment. Suveníry z Inginho mňa a vybrali sme novoročné ateliéru sú také, že by sa darcovia motívy: vločky, snehové domčeky, za darčeky nemuseli hanbiť. Žiaria stromčeky. Priatelia hudby skupi- unikátnym štýlom ovplyvneným ny Crvena jabuka ma tiež oslovili, umeleckou nótou úžitkových aby som tomuto sarajevskému predmetov. bandu k ich novému albumu

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

as radosti, veselosti, znovu nastal nám. Akoby aj nie nenastal, keď namiesto temperatúry vzduchu klesá teplota dinára. Hej, veruže klesá, pred našimi, pred očami, dinára hodnota, s ohľadom na hodnotu eura, klesá. Permanentne. Ako dobre! Že ako to – ako dobre? Len pomaly. Pomaly ma veďte hore k šibenici... A uvažujte, prosím pekne! Ak hodnota dinára s ohľadom na hodnotu eura klesá – a klesá, hoc´, zatiaľ, nie práve krkolomne, ale mohli by jej, na základe záko• ĽUDIA A DIANIA •

na o doprave, pristrihnúť krídla, mohli a mali by jej odňať vodičák – vari nie je logické, že hodnota eura sa zvyšuje, há?! Nepovedal som, aby ste dumali? Nu, i što vy, pažálasta, nedúmajete? Pačemú? Što s vámi slučílas (v éti tíchije vičerá...)? Čo sa s vami, vážení, robí? Vari vás už omrzela naša PLYNulá rýchlojazda do vytúženej Ú-nie? V ktorej Ú-nie, až do Nej dorazíme – ak len predtým nenarazíme, napr. na Vysokú (Aj To Veľmi) Životnú Úroveň – kopneme dinár pod posteľ ako oná

babička pod posteľ kopla, hou, no, hádam len viete, čo (kopla) a presedláme na tvrdú valutu, na euro, ktoré euro-euríčko, radujme sa, veseľme sa, deň čo deň silnie. Aspoň vo vzťahu k dináru... keď nie k doláru. Tak veru. Na dinár, a na euro tobôž, sa patrí dívať z oboch strán mince. Veď aj minca je len ako človek. Pravá, prípadne falošná. Má líce a má rub. A jej hodnota je menlivá. Nevyspytateľná. Keď vyletí vysoko, raz nevieš, ako a kde (do)padne. Či na líce a či na rub. Alebo zostane vo vzduchu. Levitovať. Preto, že je temer ako človek, žiadnou mincou pohŕdať netreba. Treba byť nanajvýš racionálny. I emotívny.

Chmatnúť všetko, čo život ponúka (nikdy nevieš, čo je k čomu dobré). Takže: Aj dinár, aj euro. Aj Východ, aj Západ. Aj Srbsko, aj Kosovo. Aj Kosovo, aj Ú-nie. Aj Ú-nie, aj Rusko. Aj Rusko, aj Čína. Aj Čína, aj Otčina. Aj Otčina, aj Cudzina. Aj dolár, aj euro. Aj euro, aj jen. Aj ATM, aj KMM. Aj sestra, aj brat. Aj pokrokár, aj demokrat. Aj anjel, aj kat. Aj opak, aj líce. Čas radosti, veselosti, znovu nastal nám. Nuž, teda: dinárik mi dajte, alebo len euro, hoci. Zdraví – praví zostávajte, na duch(n)u neklesajte, a nech vám je Pán... viem, že viete, ktorý, na pomoci! Bum-bum-bum-bum-bum-bum-bum!

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Ľudia a diania VIANOCE V PRAHE

Najsladšie trdlo na svete Monika Necpálová

apokon vám je aj tak najbližšie tam, kde hladí líce anjel... Majú Vianoce kalendár? Možno aj majú, tam kdesi v nebi alebo v Biblii. Ale tu na zemi nie. Ich príchod a odchod určujú ľudia. Raz sa tomu vraví salónky, inokedy St. Klaus, potom vianočné esemesky alebo znovuobjavené pohľadnice. Vyčerpanosť po prebdenom roku si pýta svoje. Volanie po jednoduchosti, teple, vôni, prívetivosti, objatí, milom slove, po všetkom, čo je pravým opakom osamelosti. Preto už niekoľko týždňov pred oficiálne stanovenými dátumami vianočných sviatkov prichádzajú Vianoce. Na túžobné volanie duše človeka. ... vytúžili sme si Vianoce. Prišli do Prahy o desať dní skôr ako k ostatným. Prišli, nie ako kedysi na saniach, ale na kolesách. A prišli práve vďaka tomu, že neboli až také biele. Ktovie, ako by tie kone pod kapotou zvládli na takej dlhej trase cestu snehovými závejmi? Prahe sneh až tak nechýba. Jemné biele stružlinky, čo za noci primŕzajú na čelných sklách električiek, sa zväčša do rána rozpustia. Tie, čo odolajú stupňom na teplomeri, zdobia dlažbu námestia a v tienistých rohoch ulíc sú aj počas dňa zdrojom detskej radosti. Tu i tam spravia drobci na okraji chodníka malého snehuliaka s krátkou životnosťou. Popoludní, keď sa ho dotkne slnko, mení skupenstvo a odchádza polovica z neho v podobe pary do neba. Tie naše Vianoce v Prahe voňali ako trdelník. Škoricový. Škorica vraj hreje a je zdrojom dobrej nálady. Odmotávate si z neho kúsok po kúsku a šibalsky núkate toho, kto kráča s vami. Lebo trdelník nikdy nekupujete, keď ste sami. Aj ten sa mi vtedy dostal do rúk po otázke: „Čo ti kúpim?“ Dostala som trdlo. Ba dostala som k nemu aj anjela. A tak ma ten človek, čo mi kúpil trdlo, vyslal s týmito dvoma darčekmi v ústrety Vianociam. Vraj, viac mi nebude treba, šťastie príde samo... Už tu bolo. Držalo ma

www.hl.rs

Čas anjelský v Prahe

za ruky. V jednej sladkosť sviatkov a v druhej anjel. Staročeské trdlo – píše sa na každom vianočnom stánku na Václavskom námestí. Vraj je to inak slovenský vynález, ale po Jánošíkovi a Tokaji prišli sme aj o trdelník. Aspoň vedzte, že dutý koláč – Skalický trdelník získal v roku 2007 ochrannú známku Európskej únie. Sladké kysnuté cesto sa mení pod rukami pekárov na dlhé valčeky. Tie sa ovínajú na kovovú rúrku – trdlo, pečú, až z nich vznikne jeden mäkučký valček. Trdelník vám obalia vo vanilkovom alebo škoricovom cukre či orechoch. Odštipkávajúc z neho, kráčame námestím a počúvame koledy. Najkrajšie ich hrajú tí, čo s klobúkom čakajú Ježiška na ulici už niekoľko rokov. Hudba sa väčšinou pletie, hudobníci sa prekrikujú, jedni hrajú džez, ďalší dokola rolničky, vedľa niekto ladí husle, mladá kapela spúšťa kombo a drnčí na gitarách a za dňa bežia aj vianočné koncerty. Obvykle obidve slávne námestia – Staromestské aj Václavské – vypadajú nádherne a sú plné muziky. Na obidvoch je postavené pódium, kde sa každý deň prestrieda niekoľko vystúpení domácich českých, slovenských, ale aj iných hudobníkov. Spievajú zbory dospelých aj detí. Jedným z najkrajších vystúpení je asi aj prezentácia menšín žijúcich v Prahe – vianočné vystúpenia

Informačno-politický týždenník

si tu pripravia spolky všemožných národov a národností. Detičky poobliekané v krojoch alebo ako betlehemci či anjelikovia (ale aj čertíci) reprezentujú svojou národnou hudbou Vianoce vo svojich krajinách. Aj keď pre väčšinu z nich domovskou krajinou je už Česká republika. Spektrum kultúry, obyčajne takej farebnej, zmierlivo halí biela farba sviatkov. Kolotoč koncertov sa spúšťa v decembri, len čo sa rozsvieti obrovský vianočný stromček na Staromestskom námestí. V ten večer sa na námestí ťažko predrať, k živému Betlehemu sa ani nedostanete. Celkom prvý vianočný stromček dal v Prahe postaviť v roku 1812 pre svojich štedrovečerných hostí riaditeľ Stavovského divadla J. K. Liebich. V tom istom čase k vychyteným podujatiam patrí aj vystúpenie slovenských folkloristov súboru Limbora v Divadle U hasičů, ktorí sa po celý rok schádzajú a ako tanečníci či speváci sa učia slovenským tradíciám. Program je venovaný vianočným zvykom z rôznych regiónov Slovenska a spája sa aj s ochutnávkou vianočných dobrôt. Vidieť malé Limborčatá drobčiť na javisku je zážitok pre každého rodiča a neraz aj starého rodiča. Koľkí z nich práve kvôli tomuto vystúpeniu prichádzajú do Prahy zo Slovenska? Na pódiu pred celým svetom stoja pred Vianocami aj deti zo všetkých pražských základných

škôl. Organizácia Krúžky, ktorá zabezpečuje vedenie mnohých vzelávacích a kultúrno-umeleckých krúžkov v tamojších školách, sa tiež pripravuje na vianočný program. Okrem spoločného vystúpenia tesne pred Vianocami moji malí divadelníci vystúpili takto pred dvoma rokmi aj vo svojej mestskej časti. Boli to škriatkovia, ktorí pred divadelným vystúpením rozsvietili vianočný stromček na tamojšom námestí. Radosť rodičov bola radosťou pre mňa. A radosťou bolo všetkým tým mojim štvorročným drobcom našepkávať text, veď bez toho by to nebola dokonalá premiéra! Ich dokonalosť spočívala v čomsi úplne inom. Priniesli vianočné iskričky do oka každého, kto sa na nich prišiel pozrieť. Čokoládoví Mikulášovia do ruky za odmenu pre deti a horúci punč dospelákom... A čo Kollár? Nielen piesňou je človek živí. Hovorené slovo sa dostáva k slovu v Literárnej súťaži Jána Kollára. Už niekoľko rokov ju organizuje Slovensko-český klub. Uplatniť sa v nej môžu mladí autori slovenského pôvodu žijúci v Čechách, ale aj českí študenti, korí spracujú tému zo Slovenska. Nie je to tak dávno, čo príspevky do súťaže môžu na počesť velikána slovenského jazyka Jána Kollára zasielať aj krajanské školy zo Srbska nesúce jeho meno. Veľmi úspešne sa v posledných rokoch na súťaži umiestnili žiaci Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ale aj Základej školy Jána Kollára v Selenči. Bez ohľadu na krajinu, talent slovenských detí – možno budúcich literátov – je zrejmý a treba ho aj touto formou podporovať. Odmeňovanie sa koná v predvianočnom čase v Nostickom paláci v Prahe. Vianoce v Prahe sú srdcom národov. Ľudia zo všetkých kútov sveta sa tu schádzajú, aby ich zahrnul pocit, že nie sú sami. V predvianočnom čase roka sa ich tu zíde toľko, že sa už na námestia pomaly ani nezmestia. Práve vtedy sa stane vianočný zázrak... hľadajú šťastie, nie v hluku a jase, ale skutočné svetlo jeden v druhom navzájom. Vo svetle vianočných ozdôb treba skutočného anjela hľadať. A možno budete mať toľko šťastia, že si vás nájde sám... • ĽUDIA A DIANIA •

Z VIANOČNÉHO CHARITATÍVNEHO BAZÁRA

Belehrad ako križovatka Oto Filip

ovráva sa, že svet je veľký a malý zároveň, v závislosti od toho, ako ho kto vníma. Belehrad konečne má šťastie, že

dzi najúspešnejšími v tejto časti Európy. No nemusí byť len kongresový turizmus podnetom, aby sa predstavitelia z rôznych končín sveta ocitli na jednom mieste v našej

Tých pokladov na zjedenie bolo až-až: od talianskej pizze, cez slovenskú kapustnicu, po pokrmy zaradené do tzv. stredomorskej stravy. Samozrejme, i jedlá mnohé iné, tradičné a exotické, ktoré návštevníci mali príležitosť kúpiť, koštovať ich buď na tvári miesta alebo doma. Vianočný bazár je predovšetkým o túžobnom očakávaní Vianoc, o chvíľach, ktorým sa vopred tešíme, o tom, že si navzájom Náš stánok – ozaj rozmanitá ponuka máme pomáhať, o úteku zo samoty, o nádeji. Preto aj výťa- svojho Charitatívneho výboru žok z podujatia, ktorého krédom na základe zozbieraných prosi zmyslom je humanita, ide na triedkov (ide o sumu približne pomoc rôznym humanitárnym 140 000 eur) schválil šestnásť proorganizáciám pomáhajúcim sta- jektov pomoci organizáciám ako

Tlačenica bola skutočne predvianočná

nemusí na politických mítingoch dokazovať, že patrí svetu, keďže svet ho aj intenzívne, aj často navštevuje. Aj to nielen počas rôznych medzinárodných zjazdov a konferencií, podľa počtu ktorých je už roky prvý v regióne, me-

POČASIE

20. 12.– 26. 12. 2014

Kapustnica skvele chutila

metropole. Peknou decembrovou príležitosťou na to je tradičný Vianočný charitatívny bazár usporiadaný Medzinárodným klubom žien prebiehajúci už po štrnástykrát. Dátum – 7. december, dejisko obvyklé – hala 2 Belehradského veľtrhu. Činní v ňom boli v tú nedeľu nielen zástupcovia veľvyslanectiev, ale aj dobrovoľníci z desiatok krajín. Každý so snahou ukázať početným návštevníkom to svo- Tešíme sa spolu je naj, pekné a špecifické: čosi zo zvykov, rým ľuďom, invalidom, obetiam etnografie, hudby, rodinného násilia, na podporu tanca, prírodných boja proti obchodovaniu s ľuďmi. a iných krás štátov, Samozrejme, keďže vieme, akú ktoré reprezentujú. spúšť májové záplavy nechali Samozrejme, neo- za sebou, aj občanom nimi pobišlo sa to ani bez bo- stihnutým. hatej ponuky národMedzinárodný klub žien z Bených jedál a nápojov. lehradu (IWC) prostredníctvom

sú Chlieb života, Medzinárodná sieť pomoci, Tvorivé edukačné stredisko, Združenie matiek samoživiteliek, Stredisko pre integráciu mládeže... Pomoc najmä tým, ktorí by bez nej v mnohom zostali bezmocní a sami. A to by aspoň počas Vianoc nemal byť nik. Keď už nie aj inokedy...

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

7˚ | 12˚

5˚ | 11˚

3˚ | 11˚

3˚ | 10˚

2˚ | 10˚

3˚ | 11˚

3˚ | 9˚

• ĽUDIA A DIANIA •

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Ľudia a diania S MÁRIOU HLAVÁČOVOU, VEDÚCOU ŽENSKEJ SPEVÁCKEJ SKUPINY KIS KYSÁČ

Kroj hrdo prezentujú, ale aj zachovávajú Elena Šranková

ikto nemôže poprieť, že speváčky Ženskej speváckej skupiny KIS Kysáč nie sú vždy pekne oblečené do nádherných krojov. Naopak, dostávajú za to iba slová chvály a uznania. O oblečenie speváčok dbá Mária Hlaváčová, ktorá je vedúca skupiny od jej založenia, čiže celých 54 rokov. – Vždy prihliadam na to, aby kroje, v ktorých vystu- Speváčky ženskej speváckej skupiny zapôsobia na obecenstvo tak spevom, ako i krojom pujeme, boli primerané príležitosti a podujatiu. Pred takými spievajú a venujú tejto záľube kus zelenkavú, beľavú, kemenčokavú, čenská spevácka skupina, nuž sa piatimi rokmi som si všimla, že seba. Aj tak sme sa celkom neobišli drapovú a popolavú. Občas vy- vyhýbame tomu, aby sme boli Kysáčania vynášajú sukne na od- bez trov, lebo bolo treba dokúpiť stupujeme v rovnakých drapových oblečené rovnako ako dievčatá. pad. Pritom to boli kroje v dobrom stužky, ale predsa šlo o minimálnu štofkách, tiež v tmavých sukniach: Všetky členky nosia rovnaké blúzky, stave, ktoré sa ešte dali upraviť a sumu. Aby stužky a iné ozdoby tmavomodrých, tmavozelených, a máme trojaké, ktoré som takisto použiť. Bolo mi veľmi ľúto, keď som boli rovnaké, kúpila som ich pre čiernych. Naše mamy skoro všetky sama ušila, – hovorí vedúca, ktorá zistila, že sa ani ten najstarodávnej- všetky. Prihliadala som na to, aby boli sedliačky, takže po nich máme na záver dodáva, že členky sú si vesa naše kroje podobali starému hlavne tmavé kroje. Kašmerínky domé toho, že v spoločnosti vládne pôvodnému kroju, bez limbačiek tiež máme, ibaže v nich zriedka finančná kríza, takže nemôžu čakať a súčasných výzdob, teda aby boli vystupujeme, lebo v Kultúrno- na to, aby im KIS alebo niekto iný také, aké sa nosili voľakedy. Keďže -informačnom stredisku je i diev- zabezpečil kroje. sme nemohli zadovážiť dosť látky na rovnaké sukne, rozhodli sme sa, že budú v troch farbách: modré, zelené a hnedé, ale všetky rovnako ušité. Oplecká som tiež vyšívala a šila zdarma. Ženy zaplatili iba za materiál, – hovorí vedúca Hlaváčová a pokračuje: – Od malička vystupujem a ako 15-ročná som spievala v ženskej speváckej skupine, ktorú zaMária Hlaváčová ložil Ján Lomen. Odvtedy doslova ší kroj v našej dedine nezachoval, žijem za spevácku skupinu, v ktorej ale spolu s mnohými inými zakončil som zotrvala dodnes. V celom tom v jamách. Preto som začala apelo- dlhom období som len dva razy vať na ženy, aby nevyhadzovali suk- chýbala na skúške. Aj keď som nene na odpad, pretože si my členky dávno bola chorá a nemohla som speváckej skupiny z nich ušijeme vystupovať, predsa som chodila kroje. Keď som dosiahla, aby sa na skúšky, aby som po uzdravení kroje neodhadzovali, nazbieralo mohla pokračovať v speve. V ŽenVIANOČNÝ BAZÁR 2014 prebiehal 14. decembra na novej fare sa tých sukní skutočne mnoho. skej speváckej skupine KIS Kysáč cirkevného zboru SEAVC v Starej Pazove a zoskupil 24 účastníkov. Rozmýšľala som najprv o tom, že toho času je nás 14 a na poslednom Okrem výrobcov medovníčkov, vianočných a novoročných unikátnych ich rozdelím členkám speváckej vystúpení pre chorobu nespievala darčekov, návštevníkov lákali aj knihy a rôzne iné suveníry. Na tomto jedna členka. Ide teda o veľmi skupiny, aby si každá sama ušila v poradí deviatom vianočnom bazári sa podľa slov koordinátorky kroj, ale pochybovala som o tom, stabilné zloženie skupiny, – uviedla Maríny Bakovej okrem Staropazovčanov zúčastnili aj Kysáčania, Teže ich ušijeme rovnako. Trápilo naša spolubesedníčka a znovu sa merínčania a Petrovčania. Prostriedky získané z predaja ozdobných ma aj to, že je finančná kríza a že vrátila ku krojom. a úžitkových predmetov venujú deťom z marginalizovaných komunít – Okrem rovnakých sukní všetky nie každá žena si môže dovoliť šitie v Afrike. Podobný vianočný bazár od utorka 16. decembra do konca kroja. Preto som sa rozhodla, že to máme starodávne štofke, ktoré týždňa prebiehal aj v Slovenskom národnom dome v organizácii urobím sama a dala som sa do šitia. sú každá inej farby. Obliekame si Združenia pazovských žien SKUS. Robila som zdarma, na znak vďa- ich, keď vystupujeme. Pozornosť K. V. upútajú najmä farbami, lebo máme ky voči členkám skupiny, ktoré

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚA SEAVC

Kalendár z behu prírody a života ľudského (Domová pokladnica Daniela Richarda s kalendárom na rok 1863) – prvá časť Dni v týždni a Veľkej noci sú totožné s rokom 2015 Katarína Verešová Január

Február

Marec

1. Š. „Keď Boh s nami – 2. P. Kto proti nám? 3. S. Časté vinše, malé skutky. 4. N. Kňazstvo na koledách. 5. P. Nové riadne práce v roku. 6. U. Kapce v poctivosti. 7. S. Doba „3 kráľovnej zimy“. 8. Š. Vlci a líšky hladujú. 9. P. Nedostatok mlynskej vody. 10. S. Vajcia v najlepšej cene. 11. N. Prvé svadobné ohlášky. 12. P. Poznaj, že dňa pribúda. 13. U. Pilné práce v horách. 14. S. Gazda krm prezerá. 15. Š. Pradivo sa rozmnožilo. 16. P. Doba častejších nemocí. 17. S. Čerstvá ovocina vzácna. 18. N. Prvé sobáše a svadby. 19. P. Husle a barbora majú pilno. 20. U. Dobré husy nesú. 21. S. Zajac štepu nebezpečný. 22. Š. Obloha v najväčšej kráse. 23. P. Hostiny z údeniny. 24. S. Medveď sa obracia. 25. N. Starosť o teplé hrady. 26. P. Malé trhy v mestách. 27. U. Deň je o hodinu dlhší. 28. S. Pol fašiangov za nami. 29. Š. Málo kráv dojí. 30. P. Prípravy krosien k práci. 31. S. Dobrý čas pre divadlá.

1. N. Túžba po lepšej dobe. 2. P. Hospodári prorokujú. 3. U. Krm ide do ceny. 4. S. Jedlá zo strukovín. 5. Š. Hostiny z údeného. 6. P. Pilné práce pri krosnách. 7. S. Divé husy už cestujú. 8. N. Slnko hriať počína. 9. P. Čistenie stromov. 10. U. Slabé včely hynú. 11. S. Starosti o teplé hrady. 12. Š. Práce v horách prestali. 13. P. Mlieko sa už množí. 14. S. Hodiny o ¼ h. Priskoro. 15. N. Vrany a kavky už sedia. 16. P. Deň je o dve hodiny dlhší. 17. U. Fašiangové radovánky. 18. S. Pomni, že si z prachu! 19. Š. Kováči majú pilno. 20. P. Drozd počína spievať. 21. S. Barančatá na trhu. 22. N. Kto nemusí, necestuje. 23. P. Posvätné ticho pôstu. 24. U. Matej ľady láme. 25. S. Režuchu máš v potoku. 26. Š. Prví škrváni poletujú. 27. P. Starosť o jarné semä. 28. S. Lieskový kvet pučí.

1. N. Počiatok fyzickej jari. 2. P. Pilné čistenie stromov. 3. U. Priadza sa dokonáva. 4. S. Pluhy a brány v oprave. 5. Š. Miazga stromov sa hýbe. 6. P. Chodníky už obschli. 7. S. Mlynár má zas vody. 8. N. Deň je o 3 h dlhší. 9. P. Domáce husy sedia. 10. U. Gazda, hotuj sa k práci. 11. S. Detinské hry v úslní. 12. Š. Dnes sme v pol pôste. 13. P. Mnoho z putujúceho. 14. S. Vtáctva k nám doletelo. 15. N. Prvá trávička vykuká. 16. P. Konvalinka v kvete. 17. U. Medveď sa prebudil. 18. S. Včely už preletujú. 19. Š. Časté jarné vetry. 20. P. Plátna hodne pribúda. 21. S. Počiatok hviezd. jary. 22. N. Deň a noc v rovnováhe. 23. P. Teplá hrada je zelená. 24. U. Bosé nohy zas vidno. 25. S. Už i rovina vyschýna. 26. Š. Lepšie časy nastávajú. 27. P. Oranie pod jarinou. 28. S. Netopier sa už vyspal. 29. N. Vŕba v poctivosti. 30. P. Krásny zimzelen kvitne. 31. U. Pastier trúbu čistí.

Apríl

Máj

Jún

1. S. Dňa rýchlo pribúda. 2. Š. Zvony ticho zatíchli. 3. P. Plné chrámy nábožných. 4. S. Radostné hlasy zvonov. 5. N. Pravdu svet neukrižuje! 6. P. Deň radost. obyčajov. 7. U. Práce v záhrade nastali. 8. S. Čas ostatných ladov. 9. Š. Divý gaštan pučí. 10. P. Už viac vtákov sedí. 11. S. Húsatá na pažiti. 12. N. Hry mládeže vonku. 13. P. Starosti o kapustnice. 14. U. Skrátený vinič „plače“. 15. S. Ozimina sa zotavuje. 16. Š. Marhule v kvete. 17. P. Už len pavúci tkajú. 18. S. Reťkovka na stole. 19. N. Kukučka už kuká. 20. P. Rylo v tuhej práci. 21. U. Lipa sa rozvíja. 22. S. Lastovičky doleteli. 23. Š. Tulipán v svojej sláve. 24. P. Lúky do zákazu. 25. S. Hostiny zo žinčice. 26. N. Doba chrústov nastala. 27. P. Už aj vinič pučí. 28. U. Slávik si prespevuje. 29. S. Kukurica je v zemi. 30. Š. Koniec prác pri svetle.

1. P. Počiatok hospod. roka. 2. S. Lúky sú všade zelené. 3. N. Vinič silno pučí. 4. P. Vrabci majú mladé. 5. U. Práce okolo kapusty. 6. S. Celé vtáctvo liahne. 7. Š. Skaza húseníc hrozí. 8. P. Prepelice už počuť. 9. S. Ozimina sa sype. 10. N. Lipa v svojej kráse. 11. P. Záhradníci v strachu 12. U. pre mrazivé časy 13. S. na zelené veci. 14. Š. Krása v zelenej hore. 15. P. „Žofia víno pije.“ 16. S. Buky, duby kvitnú. 17. N. Hodvabníci sa liahnu. 18. P. Najviac mlieka v roku. 19. U. Štepy hnať počínajú. 20. S. Záhrady už odkvitli. 21. Š. Slnce v znamení dvojičok. 22. P. Kačičky v potoku. 23. S. Ryby kladú ikry. 24. N. Sláva cirkvi a prírody. 25. P. Neboj sa už mrazu. 26. U. Prvé hrmavice tu. 27. S. Bača v pilnej práci. 28. Š. Hostiny zo šalátu. 29. P. Agát je v kvete. 30. S. Chrústy už vyhynuli. 31. N. Postriežky na roje.

1. P. Počiatok ovocného roku. 2. U. Mesiačik sa usmieva. 3. S. Slávik si prespevuje. 4. Š. Horniaci putujú na dolnú, 5. P. zem ku letnej práci. 6. S. Prvé jahody zrejú. 7. N. Doba rakových hostín. 8. P. Ozimina v kvete. 9. U. Mlynári v odpočinku. 10. S. Sneh na horách mizne. 11. Š. Prvé roje v úľoch. 12. P. Včas ráno sa brieždi, 13. S. neskoro večer mrká. 14. N. Kráľovná ruža kvitne. 15. P. Kosy, hrable v oprave. 16. U. I jačmeň sa vysypal. 17. S. Prvé hrozno v kvete. 18. Š. Už častejšie hrmí. 19. P. Lastovičky majú mladé. 20. S. Prvé uhorky na stole. 2 1. N. Hviezd. počiatok leta. 22. P. Najdlhšie dni v roku. 23. U. Trhy na čerešne. 24. S. Ozimina hodne žltne. 25. Š. Kúpanie v riekach nastalo. 26. P. Kukučky už zatíchli. 27. S. Veselé spevy pri sene. 28. N. Slovenská lipa v kvete. 29. P. Bohatstvo na zeleniny. 30. U. Sypárne sú prázdne.

• ĽUDIA A DIANIA •

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Miroslav Supek, 2. ročník, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku . 2, itová, 5 Ivana Šm v Kysáči ra ZŠ Ľ. Štú

Saňa Francistyová, 5. 2, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Krásne Vianoce, kamaráti!

rajeme vám vianočné sviatky plné darčekov a radostí a ďakujeme vám za to, že ste nám literárnymi a výtvarnými prácami i v tomto roku pomohli kreovať náš a váš Detský kútik. A potešíte nás, keď na nás nezabudnete ani počas sviatočných a prázdninových dní.

, 1. ročník, Dario Mámojka v Jánošíku a yk ZŠ T. G. Masar

Ema Francistyo vá ZŠ Ľ. Štúra v Ky , 5. 2, sáči

TENTO VIANOČNÝ DARČEK z redakcie Hlasu ľudu a Detského kútika zasielame účastníkom 6. seminára pre žiakov Po literárnych stopách vojvodinských Slovákov Slovákov. Zvlášť ho adresujeme členom víťazného modrého tímu: Dušane Babincovej z Kovačice, Rachele Majdlíkovej z Padiny, Monike Babíkovej zo Starej Pazovy, Petre Častvenovej z Petrovca a Jane Viergovej z Aradáča. A. Francistyová a J. Tomáš

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Vianoce klopú

na dvere... Jasmina Pániková

novu sú pred nami sviatky šťastia a pokoja. Otvárame náruče a svoje srdcia a vítame v nich svojich najmilších. Trávime ich v kruhu rodiny a neraz si sediac pri vianočnom stromčeku zaspomíname, ako sa Vianoce oslavovali kedysi... Aký bol stromček, aké darčeky boli pod stromčekom a s akými dobrôtkami gazdinky potešili svojich domácich. Nasledujúce strany prinášajú spomienky gazdiniek z Erdevíka a Lugu, zavítali sme aj medzi maďarskú a rusínsku spoločnosť a navrhujeme vám aj niekoľko drobných rád na darčeky.

nočný a i V kaleidoskop OSOBITNÁ PRÍLOHA • 20. – 27. decembra 2014

VIANOČNÉ STOLOVANIE A ZAPUKOVAČKY V ERDEVÍKU A V LUGU

Na Štedrý več er

kapustné jedlá a klobáska Katarína Verešová

starých zápisoch nachádzame, že sa slovenské gazdinky ešte v polovici decembra chystali k vianočným hodom, lebo vtedy pekávali oblátky. Dnes sa už všetko dá kúpiť v obchode, ak peňazí jesto nadostač. Poznáme aj chvíle prebytku, keď sa k vianočným a novoročným oslavám vyprážali, vysmážali a pekávali celé prasce a iné kilá čerstvého mäsa tak, že z preplnených tácok vypadávali stehná, fašírky a plnené slané záviny. Dnes si ľudia viac vážia skromnosť, jednoduchosť a zbožnosť. „Veď Vianoce nie sú len starostlivosť o plné bruchá, ale predovšetkým pomyslenie na narodenie nášho Vykupiteľa Ježiša Krista, ktorý sa narodil v chudobe z lásky,“ bolo počuť ženy z Erdevíka, ktoré prišli do Starej Pazovy zaspievať duchovné piesne v druhú adventnú nedeľu. Porovnávajúc jedálny lístok k Štedrému dňu a večeru medzi sriemskymi slovenskými ženami, možno vycítiť, že toto prostredie prijalo trochu vplyv pravoslávnych Srbov a rímskokatolíckych Chorvátov. Najmä 24. decembra v niektorých rodinách sa pripravuje pôstna smažená alebo pečená ryba so zemiakovým šalátom. No po štedrovečerných službách Božích v Erdevíku sa zvyčajne varí kapustnica alebo sárma. „U nás doma predpoludním sa postí a keď prídeme večer z kostola, potom už na stole máme sármu a po nej sladkosti. Máme deti a vnúčatá, ktoré nám vinšujú, a potom dostanú od nás darčeky,“ prezrádza Mária Holičová,

erdevícka zvonárka. Dodala, že potom spoločne odchádzajú k starej mame a ona pred nimi rozkrojí červené jablká na toľko kúskov, koľko detí, vnúčat a pravnúčat má. V Erdevíku sa traduje, že podávanie kúskov z červeného jabĺčka

na zajtrajší deň, lebo chodievam riadne do kostola. V prvý vianočný deň je všetko tradičné s kúskami mäsa, zemiačkami a rôznymi koláčikmi,“ uznala Anna Valentíková. Mariena Šerfézyová, erdevícka nevesta a pôvodom Lužanka, prezradila, že nieto rozdiel stolovania v Erdevíku a v Lugu. V oboch slovenských osadách sa na Štedrý večer ponúka sárma a pečená klobáska a všade detičky chodia vinšovať. Avšak v Erdevíku zanikla pekná stará obyčaj, aby mládenci chodili po polnoci spievať dievkam vianočné pesničky z Tranoscia či Evanjelického spevníka. Na rozdiel od Erdevíka, podľa slov Marieny Šerfézyovej, v Lugu sa Pred vianočným stromčekom Erdevíčanky zachovala táto kres(zľava): Mariena Šerfézyová, Mária ťanská obyčaj a volá Holičová, Anna Valentíková a Ruženka sa zapukovačka. Matúšová Mládenci od polnoci sa darcom praje dobré zdravie na do rána chodia dievkam spievať celý rok. Ruženka Matúšová, dcéra vianočné pesničky. Svoj príchod Márie Holičovej, sa k rozhovoru ohlasujú tak, že zapukávajú pepridala tým, že po štedrovečernej tardami pod okná dievok, aby ich večeri celá rodina si sadne k ozdo- jeden z dievkiných rodičov pustil benému stromčeku, pod ktorým do domu. Keď odspievajú, dievka sú pekne zabalené darčeky. ich ponúkne kúskami praženej A ako to v Erdevíku bývalo vo- klobásky, chlebom, tekutým obľakedy? „Keď som bola malá, moja čerstvením a koláčmi. mama chystávala kapustnicu aleZ Vianoc sa takto tešia deti, bo krumple na ťapši. Zo sladkostí mladí, dospelí ľudia a seniori. nachystala salovke a medovú pitu. Spomienky na tiché vianočné Ja mám vo zvyku pre ten Štedrý chvíle a radosť z nového roka večer robiť sármu a variť supu všetkým zostávajú dlho milé. ○

SVIATOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

Štedrý večer, Vianoce, Vilija,

Szentes te, Karácsony... Jasmina Pániková

Karácsonyfa fenyőága, hintsél a spomínam si, že sme záväzne cez deň chodili zvestovať Vianoce békét a világra! jedli orechy, jablká a cesnak chlapci a dievčatá, a keď sa už Maďarská národnostná menši- s medom. Prečo? Preto, aby sme stmie, tú úlohu preberajú starší na vo Vojvodine, rovnako tak ako boli zdraví.“ chlapci – mládenci. O polnoci, aj takmer všetky menšiny žijúce rovnako ako aj dnes, šli do na vojvodinskom území, sa na kostola. Avšak nikdy nešla celá Vianoce začínala pripravovať už rodina. Zvyčajne matka zostala začiatkom decembra. Adventný doma, a to preto, aby ozdobila veniec, ktorý tradične chystali stromček a nachystala jedlo, v kostole, bol náznakom toho, ktoré podávali po príchode že do Vianoc zostali iba štyri z kostola. týždne. Tri sviečky boli rovnakej „Boli sme sedliacka rodina farby a štvrtá, ktorú poslednú a tak ako všetci, aj my sme zapálili, bola inej farby. „Bolo mali veľkú pec, v ktorej moja to krásne obdobie. Vianočnú matka na Štedrý večer záväzne atmosféru bolo možné pocítiť piekla čerstvú klobásu. Pokým viac než teraz,“ s dávkou nostalsa klobása pomaly piekla, ona gie začala rozprávať 80-ročná ozdobila stromček, ktorý bol Novosadčanka Ilona Vargová, záväzne položený pomedzi dve ktorá do svojho desiateho roku okná, a to preto, aby ho videli žila v neďalekom Žablji. aj iní, a zvlášť naši susedovci, „Spytujete sa ma, či si spomí- Ilona Vargová si pri ručnej ktorí neoslavovali Vianoce, keď nam na tie časy? Pravdaže, že si práci zaspomínala na detstvo aj my. Po polnočných službách spomínam. Na Štedrý deň sme sme hneď šli domov a sadli si za takmer celý deň mali pôst. Jedli Po večeri sa deti, samozrej- stôl, ktorý bol už bohatší než ten, sme iba toľko, aby nám nebolo me, hrali a ich bezprostrednú aký sme mali pred niekoľkými zle. Okolo štvrtej hodine moja hru z času na čas prerušilo hodinami. Pečená klobása, rôzne matka začala chystať štedrove- buchotanie po okne a otázka, koláče a stromček, na ktorom černú večeru, takisto pôstnu. či si chcú vypočuť vianočné sa trblietali cukríky vo všelijaPred večerou otec kých farbách, stále priniesol prútený mám pred očakôš, v ktorom bola mi. Záväzne sme kukurica, pšenica mali aj prskavky, a iné obilniny, na na ktoré sme sa ktoré položil slaveľmi, veľmi tešili. mu a na slamu svoj Veď sme také nieklobúk. Potom recičo mohli vidieť iba toval báseň, v ktorej raz v roku. Našu hovoril, že nám pridetskú očareniesol Božie dieťa.“ nosť vianočným Štedrovečernú vestromčekom močeru v rodine pani hol prerušiť iba Ilony začínali tak, spánok, lebo v tú že kúsok z každého noc všetci zostájedla najprv polovali vo svojich Malí koledníci prichystaní zvestovať o Ježišovom narodení žili pod tanier a len (Foto: Klára Bíró) domoch. V prvý potom jedli. Bolo to, vianočný deň celá ako nám povedala, pre anjelov. piesne a vinše. Boli to vianoční rodina šla do kostola a v ten „Štedrovečerný stôl nebol taký koledníci, na ktorých sa malé deň moja matka nechystala bohatý ako dnes aj preto, lebo deti veľmi tešili, a preto ich vždy obed. Jedli sme to, čo zostalo sme sa stále pridŕžali pôstu. Na aj odmenili. Pravdaže, skrom- odvčera. V druhý vianočný deň stole sme mali fazuľovú polievku, ne – ovocie, orechy, cukrík... sme chystali obed – polievku, pravdaže, bez mäsa, makové V maďarskej spoločnosti sa aj mäso, rôzne prívary, a vtedy sa a medové gubó (opekance) dodnes zachovala obyčaj, aby išlo aj na návštevu, na rozdiel

Viacero pomenovaní, ale význam je rovnaký – narodenie Ježiša Krista. Bez ohľadu na to, do ktorej národnostnej menšiny patríme a či sme rímskokatolíckej, gréckokatolíckej alebo inej viery, spoločné nám je to, že sa na tento sviatok všetci tešíme. Máme spoločné aj niečo iné? Pravdaže! Veď takmer 300-ročné nažívanie na tomto priestore má za príčinu to, aby si menšiny navzájom určité zvyky preberali a dodržiavali ich aj dodnes. Na nasledujúcich dvoch stranách vám predostrieme maďarské a rusínske vianočné obyčaje a vy zvážte, či a koľko máme spoločných zvykov.

20. – 27. 12. 2014 • 51 – 52 /4626 – 4627/ od predchádzajúceho dňa. Šli sme najprv k starým rodičom, potom k starému otcovi, kde sa zišla celá rodina, a bolo nás skutočne veľa. Hrali sme sa, dedo nám rozprával všeličo zo svojho detstva až po zajatie počas vojny a my sme vpíjali každé jeho slovo. Boli to krásne časy. Skromné, chudobnejšie, ale krásne. Zo svojho vianočného obedu sme vždy odniesli aj svojim pravoslávnym susedovcom a, pravdaže, aj oni pozývali nás počas ich Vianoc. A dnes... Dnes je to úplne inak, ale nebudeme v tejto krásnej predvianočnej nálade hovoriť o tom. Radšej si spomínajme na krásne chvíle a tešme sa na sviatky,“ uzaviera Ilona Vargová. Na vianočnom stole ani skôr a ani teraz nechýbal Diós-mákos beigli – Orechový a makový závin. Ponúkame vám aj recept: Na cesto: 500 g múky, 250 g masla alebo margarínu, 2 vajcia, 20 g kvásku, 1 PL mletého cukru, 1,5 dl smotany, soľ, 1 vajce na potieranie. Orechová plnka: 200 g mletých orechov, 200 g mletého cukru, 0,5 dl mlieka, 20 g vanilkového cukru, 50 g hrozienka, ktoré sme predtým namočili do rumu. Maková plnka: 200 g mletého maku, 200 g mletého cukru, šťava a strúhaná kôra z jedného citróna, 0,5 dl vody. Cesto sa najlepšie vydarí, ak si ho prichystáme deň skôr. Múku zmiešame s margarínom, pridáme mierne zohriatu smotanu, do ktorej sme pridali kvások, cukor, štipku soli a vajcia. Vymiesime cesto, zabalíme do fólie a uložíme do chladničky. Na druhý deň ho premiesime, natenko rozvaľkáme a plnky prichystáme tak, že si najprv zohrejeme mlieko, príp. vodu a pridáme ďalšie ingrediencie. Záviny najprv natrieme žĺtkom a pol hodiny neskoršie aj bielkom. Necháme kysnúť ešte pol hodiny, na viacerých miestach prebodneme vidličkou a pečieme 30 – 40 min. na 180 stupňov Celzia. Nova radosť stala, jaka nebyvala, nad vertepom zvizda jasna svitu rozsijala... Rusínska národnostná menšina nám je jazykovo veľmi

Rusínske vianočné zvyky: Na Viliju, keď si žena sadne za stôl, už takmer celý večer nevstane od stola. Prečo? Preto, aby sliepky sedeli v hniezdach počas celého nasledujúceho roku. Vidličky, ktoré používali počas večere, zaviažu stužkou a tie isté vidličky používajú aj nasledujúce ráno, a to preto, aby rodina bola vždy spolu. Po štedrovečernej večeri zo stola odpracú iba taniere a jedlo. Omrviny a všetko iné zostane na stole a pri takom stole aj raňajkujú. Po raňajkách pozbierajú omrviny, ale nezahodia ich do koša, ale nakŕmia nimi hydinu.

priblížila, ako to a matka s malými deťmi zostáv ich rodine bolo vala doma. V prvý vianočný deň niekedy a čo sa sme už nepostili, ale sa v našom z tých zvykov za- dome chystal slávnostný obed – polievka, mäso a ako sladchovalo dodnes. „Keď som bola kosť sme mali bobaľky. V ten malá, na Štedrý deň sme všetci boli doma, nič deň sme najprv sme nerobili, žiadnu omrvinku chodili k starým z podlahy sme nezamietli, iba Mikuláš vždy poteší deti (Foto: Slavko Nađ) rodičom,“ hovorí. v tichosti oslavovali. Už v druhý „Dedo priniesol deň sme šli k starým rodičom, slamu, roztriasol po rodine.“ blízka. Však to všetci poznáme Nemohli sme sa nespýtať, – oni rozprávajú po rusínsky, ju pod stolom a po nej cukríky, my po slovensky a rozumieme ktoré sme ihneď pozbierali. čo sa z tých obyčají dodnes Za ten čas matka doma chystala jedlo za Viliju (Štedrý večer), ktoré bolo pôstne – rybacia polievka, ryby, krompľaniky, kapušťaniky (kapustníky) a bobaľky (opekance). Na Viliju deti chodili vinšovať a svoj príchod zvestovali otázkou: Dáte nam se veseliti?, na čo Bobaľky – záväzná pochúťka (nielen) domáci odpove- u Rusínov dali: Dáme! SpoKedysi sa oslavovalo inak, – mínam si, že mali vyrobený zachovalo. „To sa rozlišuje hovorí Hanča Provčiová betlehem, ktorý vniesli do v každej rodine, ale už málokto si. Avšak, sú blízke aj naše domu, a recitovali a spievali pestuje staré obyčaje,“ hovorí vianočné obyčaje, alebo...? piesne o Ježišovom narodení. pani Provčiová. „Ja mám dcéru Hanča Provčiová zo Šídu nám Neskoršie sme išli do kostola a nevestu, ale ony už nechystajú ani krompľaniky, ani bobaľky a ani kapušťaniky. Ja som staršia, tak dodržiavam tradíciu, ale mladšie generácie už nie. Krásne sú Vianoce aj teraz, ale V šupke uvaríme 6 väčších zemiakov, ktoré ochladené stlakedysi to bolo inak. Ľudia sa číme. Pridáme trochu soli a múky podľa potreby. Vymiesime na ne viac tešili, viac si vážili cesto, ktoré má byť tvrdšie, rozdelíme na guľôčky a rozvaľvýznam Vianoc. Dnes je to už káme na okrúhle placky hrúbky takmer 1 cm. Dočervena ich tak, ale aspoň my starší pestumôžeme piecť v rúre alebo v panvici. Na takmer pol litri oleja jeme naše obyčaje a snažíme upražíme 4 cibule. Touto plnkou natrieme upražené placky sa preniesť ich aj na mladších.“ a poukladáme ich jedny na druhé. ○

Tradičné vianočné krompľaniky:

III

SVIATOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

Dobré (drobné) rady na vianočné darčeky Jasmina Pániková

Istotne každoročne čítate a počúvate o tom, ako nemusíte vždy iba kúpiť darček pre vašich najmilších, ale ich môžete urobiť aj sami. Áno, takých rád je neúrekom veľa, ale často sa stane, že si potrebný materiál nemáme kde kúpiť. Ponúkame vám niekoľko rád na vianočné darčeky, pre ktoré potrebný materiál istotne máte vo svojej domácnosti a ak aj nemáte, je možné ho kúpiť. Ak ste sa už rozhodli, čím potešíte svojich najmilších, možno vám tieto rady pomôžu nabudúce.

Zhotovte kuchárku

Kúpeľová bomba Relax vo vani skutočne každý potrebuje. Darujte kúpeľovú bombu, ktorú veľmi jednoducho zhotovíte. Potrebujeme: 2 lyžice sódy bikarbóny, 1 lyžicu kyseliny citrónovej (monohydrát), 1 lyžicu kukuričného škrobu, 1 lyžičku esencie (podľa vlastného výberu), 1 – 2 kvapky potravinárskej farby a vodu podľa potreby. Sódu bikarbónu, kyselinu citrónovú a škrob nasypeme do nádoby a dobre vymiešame. Ak chceme, aby lopta mala lepší účinok na pleť, pridáme jednu lyžicu epsom soli. Pridáme farbu a esenciu, dobre premiešame a pomaly striekame vodu na zmes. Ak sa nám v ruke zmes rozsýpa, nastriekame ešte trochu vody a premiešame. Zmes ukladáme do okrúhlych foriem (alebo aj iných tvarov), trochu počkáme a opatrne vyberieme.

Bude to perfektný darček pre všetkých, ktorí chcú experimentovať pri sporáku. Kúpte dekoratívny notes a vypíšte obľúbené recepty. V prípade, ak váš rukopis nie je nadostač reprezentačný, vytlačte recepty na pestrom papieri, ktorý potom zalepíte do notesa.

Darujte fotoalbum Neuskladňujte fotografie iba v počítači. Technika vždy môže zlyhať. Kúpte fotoalbum, vyhľadajte čoraz viac fotografií, vyrobte ich, zalepte a album môžete spestriť aj tak, že pod každú fotografiu napíšte niekoľko slov príznačných pre danú fotografiu.

Vianočné guľky Môžete ich spraviť pre niekoho alebo aj ozdobiť svoj stromček. Na vyhotovenie tejto ozdoby potrebujeme 1 l škrobu, ktorý v nádobe rozmiešame s vodou (70 : 30), nafukovacie balóny a pamuk na háčkovanie. Nafúkame balón veľkosti vianočnej guľky, potrieme ho škrobom a navinieme pamuk z rôznych strán. Záväzne niekoľkokrát natierame škrobom. Zhotovenú guľu necháme sušiť na izbovej teplote 2 – 3 dni. Keď pamuk úplne uschne, ihlou prepichneme balón a pinzetou opatrne vyberieme kúsky balóna. Rovnakým spôsobom je možné spraviť aj snehuliaka, ibaže vtedy jednu väčšiu a menšiu guľu zlepíme lepidlom a takisto aj iné časti.

20 Gratulácie OSOBITNÁ PRÍLOHA HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK PRE KULTÚRU A VEREJNÉ INFORMOVANIE Slaviša Grujić

Ctenej redakcii, váženým čitateľom Hlasu ľudu a všetkým občanom Vojvodiny blahoželám nastávajúce vianočné a novoročné sviatky s úprimným želaním, aby ich spolu so svojimi rodinami prežili v pokoji, zhode a blahobyte, v dobrom zdraví a radosti s vierou v lepšiu a bohatšiu budúcnosť.

PRIMÁTOR MESTA NOVÝ SAD Miloš Vučević Všetkým spoluobčanom, ktorí Vianoce oslavujú podľa gregoriánskeho kalendára, blahoželám k tomuto veľkému kresťanskému sviatku a prajem im, aby ho oslávili v radosti, duševnom pokoji v kruhu rodiny. V čase nadchádzajúcich sviatkov máme si navzájom darovať pekné a teplé slová. Rodinné teplo a mier sú predpokladom nášho spravodlivého a čestného života. Nech vás v tom duchu vaša viera a najväčší kresťanský sviatok učinia vytrvalými vo vašich cieľoch a želaniach, smelými v boji o lepší život vašich blížnych a poctivými vo svojich dielach.

G R AT U L Á C I E

2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

G R AT U L Á C I E

2015

Pozdrav krajanom

Matičný vianočný pozdrav Blížia sa najkrajšie sviatky roka... V kalendári ostalo už len pár posledných strán. Bilancujeme, porovnávame i vážime – to, čím sme počas roka prešli, to, čomu sme čelili, to, čo nás spravilo šťastnými, i to, čo nás zarmútilo. Všetko negatívne však postupne vytláča čarovná atmosféra, ktorú koncom roka prinášajú najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Sú to sviatky dobra, šťastia, súdržnosti i pocitu, že na svete vládne ľudskosť silnejšie ako zloba. Mnohí sa vraciame do detstva, spomíname si na našich predkov, v mysliach si pertraktujeme tie najkrajšie spomienky. Nejedna z nich sa viaže práve na čas Vianoc. Čas splnených prianí, detskej radosti, plných brušiek i radosti z toho, čím nás obdarovali najbližší. Pri štedrovečernom stole pripravujeme tanier i pre tých, ktorí už s nami byť nemôžu. Pre tých, ktorí dali život nám či našim rodičom. Spomíname si na predkov, ktorí svoje korene mali na Slovensku. Tí starší si možno mnohokrát spomenú i na tradičné slovenské Vianoce a tí mladší, pri príbehoch o tom, ako to kedysi bývalo v chudobnej domovine, si v mysliach utvárajú nejeden obraz, do ich pamäte sa vrýva nejedna spomienka na rozprávanie starých mám a dedov. V tomto čase si i my na Slovensku spomíname na naše roztratené „dietky“ po šírom svete. Niet azda krajiny, kde by Slovák svojou nohou nevkročil. Pri práci v Matici slovenskej si každodenne pripomíname cesty našich krajanov, dennodenne sa stretávame so stopami po ich činnosti a každodenne sme hrdí na to, že celé roky, a v mnohých prípadoch i celé stáročia sa naši krajania pevne držali svojej podstaty a nezabúdali, kam siahajú ich korene. Vážení krajania, i v ťažkých podmienkach, ktoré máte ako menšinový národ ďaleko od svojej vlasti, hrdo pokračujete v ťažkej práci na roli dedičnej a snažíte sa o to, aby váš koreň nikdy nevyschol. My matičiari vašu prácu ostro sledujeme. Tešíme sa z vašich úspechov a rovnako nás mrzí, ak sa vám do vašej prospešnej práce občas pripletie nejedno polienko. I keď sa to možno nezdá, Matica slovenská sa vám stále snaží byť silnou oporou i prístavom, kde môžete nájsť radu či podporu. Pred nami sú najkrajšie sviatky roka. Veríme, že v tomto čase si cez spomienky na vašich predkov a rodinu spomeniete nielen na Slovensko, ale i na Maticu. Prajeme vám krásne, požehnané a radostné sviatky v kruhu svojich najbližších i v objatí spomienok na rodnú vlasť a Slovensko. Prežite šťastné a veselé Vianoce! Zuzana Pavelcová Krajanské múzeum Matice slovenskej

G R AT U L Á C I E

2015

Nech vo vašich životoch vždy viac ožívajú tie ešte driemajúce vrchy domoviny a nový život nech prúdi svetom a zavládne svetlo, pravda, láska a dobro. Hovorieva sa, že domov nie je miesto, kde bývame, ale je to miesto, kde nám rozumejú. Náš slovenský svet sa tak rozprestiera všade tam, kde môžeme počuť našu materinskú reč, či čítať slovenskú knihu. Naši krajania v zahraničí si už mnohé roky udržiavajú a pestujú nielen materinský jazyk, ale aj slovenskú kultúru a tradície, ktoré sa hlavne vo veľkej miere dodržiavajú v období Vianoc. V kultúre žije jazyk národa. Keď zmizne slovo, odíde aj spomienka na tých, ktorí tu boli s nami. Vďaka predkom, ale aj vďaka vám sme dnes svedkami čulého slovenského života ďaleko za hranicami rodnej vlasti. Veď aj tá najmenšia vlasť je hodná najväčšej lásky, lebo vlasť je matkou nás všetkých. Niet na celom svete azda človeka, ktorý by nemiloval svoju matku, rodinu a svoju vlasť. Práve rodina a teplo domova je to, po čom túži každý z nás počas vianočných sviatkov. Aj slovenský svet je jedna veľká rodina. Ste našou súčasťou i radosťou, preto vám z úprimného srdca chceme zaželať tie najkrajšie, šťastné, veselé a najmä slovensky láskyplné Vianoce. Keď zimnú pesničku spieva Váh i Hron, nech celým svetom zahlaholí novoročný zvon, na nebi ohňostroj hviezd nádherne planie, prijmite, prosím, naše blahoprianie – veľa zdravia, šťastia, radosti a lásky, nech nám ten rok nový v tom slovenskom svete, pevný most postaví. Mgr. Daniel Zemančík riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

Všetkým svojim členom, priaznivcom, podporovateľom a občanom pokojné a štedré vianočné sviatky a pevného zdravia, pokoja a zdaru v novom roku praje

Šťastné a veselé vianočné sviatky a nový rok 2015 plný pohody, zdravia, radosti a lásky čitateľom Hlasu ľudu a všetkým milovníkom umenia želá

Slovenské vojvodinské divadlo

Matica slovenská v Srbsku

Báčsky Petrovec

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

G R AT U L Á C I E

2015

G R AT U L Á C I E

2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu a smotany

Príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších a všetko najlepšie v novom roku 2015 praje KVETINÁRSTVO

Báčsky Petrovec Ul. národnej revolúcie 11 tel.: 021/780-461

Svojim zákazníkom, spoluobčanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme pokojné prežitie vianočných sviatkov a úspešný nastávajúci rok 2015

Ponúkame: romány, encyklopédie, kuchárky, slovníky, svetové bestsellery, knihy pre deti, kancelárske potreby Báčsky Petrovec, Leninova 7 tel.: 063/803-25-82 delodefia@stcable.net

Silbaš tel.: 021/777-429 Majitelka: Mária

Zákazníkom a všetkým občanom želáme krásne vianočné sviatky a úspešný nový rok 2015

Žiaková

Veselé Vianoce a šťastný nový rok 2015

Ul. priemyselná zóna b. č. Báčsky Petrovec tel.: 021/21-00-180 fax: 021/21-00-190 www.global-union.rs

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

G R AT U L Á C I E

2015

Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGROPLOD

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov

Hložany

Krásne vianočné sviatky so svojimi najmilšími, veľa šťastia, zdravia, lásky a rodinnej pohody v roku 2015

Majitelia: Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 kooperácia: 021/788-726 poľnohospodárska lekáreň: 021/788-012

Krásne Vianoce a v novom roku 2015 veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody

Navštívte nás – budete spokojní!

HAŠKA G I M

Prajeme vám veselé Vianoce a šťastný nový rok 2015

M. Tita 87 Kulpín

tel.: 021/2286-018 2286-454 fax: 021/2286-475 e-mail: haskagm@gmail.com office@haska.rs

Kulpín Ul. radnička 12 tel.: 021/786-714 mobil: 063/517-574

G R AT U L Á C I E

Želáme vám krásne Vianoce a v novom roku 2015 zdravie, šťastie, lásku a rodinnú pohodu

2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

Krásne Vianoce a v novom roku 2015 zdravie, šťastie, úspech a príjemnú rodinnú pohodu svojim zamestnancom, zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu želá súkromný podnik Báčsky Petrovec

Ul. Kolárova 14 tel.: 021/781-663 www.kocka-backi-petrovac.ls.rs

dekoratívne obkladačky z polystyrénu pre dom

Našim terajším, ale aj novým zákazníkom prajeme krásne prežitie Vianoc a šťastný a úspešný nový rok 2015

Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739 www.stilby.co.rs office@stilby.co.rs

Poliklinika

ZDRAVLJE Báčsky Petrovec Jarmočná b. č.

Krásne vianočné sviatky so svojimi blízkymi a veľa šťastia, zdravia, lásky a pohody v novom roku 2015 želá

Chirurgia, ORL, urológia, ortopédia, dermatovenerológia tel.: 021/782-890, 781-530

BÁĎONSKÝ

Röntgen, ultrazvuk a CT, tel.: 021/782-891 Prim. Dr. Miroslav Miháľ, chirurg onkológ, ordinácia v Novom Sade od 18. do 19. hod. tel.: 021/401-915

stomatologická ordinácia

Dr. Jaroslava Vindišová rádiologička – ultrazvuk CT – skener Doppler

Báčska Palanka Ul. 8. marca 1 tel.: 021/604-1241 mobil: 063/83-73-144

Dr. Janka Bugarská a Dr. Mária Báďonská

Dr. Jasmina Vargová otorinolaryngologička tel.: 021/780-792 Prof. Dr. Ján Varga detský chirurg – urológ tel.: 021/780-792

Krásne Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2015 OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

G R AT U L Á C I E

2015

G R AT U L Á C I E

2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

Miestne spoločenstvo

BÁČSKY PETROVEC

KULPÍN

Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle krásne vianočné sviatky v kruhu svojich najbližších a veľa zdravia, šťastia, osobných a pracovných úspechov v novom roku 2015 praje

Svojim občanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme požehnané vianočné sviatky a šťastný a úspešný nový rok 2015

Miestne spoločenstvo

MAGLIĆ

HLOŽANY

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle želá krásne vianočné sviatky a v novom roku 2015 veľa zdravia, šťastia a rodinného pokoja

Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu, ako i všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné prežitie vianočných sviatkov a veľa šťastia, zdravia a úspechov v novom roku 2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

G R AT U L Á C I E

2015

Svojim spoluobčanom a všetkým ľuďom dobrej vôle krásne a požehnané Vianoce a v novom roku 2015 mnoho zdravia, šťastia, radosti a úspechov prajú

Aroma Potkonjak, d. o. o. Ul. XIV. VÚSB 14 Báčsky Petrovec

Majiteľ: Denis Potkonjak

• • • •

reštaurácia denné menu izby prednášky z gastronómie

tel.: 021/780-557 mobil: 069/585 85 02, 062/165 79 36 www.nacionalnakuca-aroma.in.rs e-mail:denis.potkonjak@gmail.com

Aktivisti SLOVENSKÉHO KULTÚRNO-UMELECKÉHO SPOLKU SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

KVETINÁRSTVO

Báčsky Petrovec 14. VÚSB 16 tel.: 021/782-547 a 062/187-24-68

Slovenský kultúrnoumelecký spolok VINOHRADY

Podnikateľka: Alena Kováčová Na skrášlenie vašich sviatkov ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány a ozdobnú galantériu

Janka Čmelíka 8 Slankamenské Vinohrady

Krásne Vianoce a šťastný nový rok 2015

TOVÁREŇ NA VÝROBU MÓDNEJ OBUVI, a. s., KOVAČICA

Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a ľuďom dobrej vôle prajeme požehnané Vianoce a v novom roku 2015 pevný krok v pohodlnej obuvi FMO UKUS, a. s. Ul. Nikolu Teslu 55, 26 210 Kovačica tel.: +381 13 661 906, +381 13 661 926 fax: +381 13 661 276 www.ukus.rs

G R AT U L Á C I E

2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

Svojim občanom, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné vianočné sviatky a veľa zdravia, šťastia a pracovných úspechov v novom roku 2015 želá

OBEC BÁČSKA PALANKA

Svojim građanima, kao i svim ljudima dobre volje srećne Božićne praznike, puno zdravlja, sreće i poslovnog uspeha u Novoj 2015. godini želi

OPŠTINA BAČKA PALANKA

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

G R AT U L Á C I E

2015

Pokojné Vianoce a šťastný nastávajúci rok 2015 praje

Miestne spoločenstvo Stará Pazova Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a ľuďom dobrej vôle prajeme požehnané Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2015

Prajeme vám veselé a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia, lásky a úspechov v novom roku 2015

Slovenský kultúrnoumelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka

BAPEX, d. o. o.

Ulica Cyrila a Metoda 11 Stará Pazova www.skushjcmelik.rs

Báčsky Petrovec

Ulica novosadská 59 21 470 Báčsky Petrovec tel.: 021/781-222

Krásne Vianoce a v novom roku 2015 mnoho zdravia, šťastia, pracovných úspechov a rodinnej pohody

Kamenárska dielňa

SPEVÁK Báčsky Petrovec Ul. kulpínska 49 tel.: 021/780-503 a 063/784 83 97

G R AT U L Á C I E

2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

Rada Miestneho spoločenstva

Miestne spoločenstvo

PIVNICA

SILBAŠ Spokojné prežitie vianočných sviatkov, pohodu a lásku v kruhu svojich najbližších a veľa zdravia, osobných a pracovných úspechov v novom roku 2015 prajeme občanom a čitateľom Hlasu ľudu

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle želá krásne vianočné sviatky a v novom roku 2015 zdravie, šťastie a rodinnú pohodu

Všetkým občanom Padiny, čitateľom Hlasu ľudu a ľuďom dobrej vôle krásne a veselé Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2015 želá

Prajeme vám veselé a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia, lásky a úspechov v novom roku 2015 KOMUNÁLNY PODNIK

Verejný komunálny podnik

GLOAKVALIS

, s. s r. o.

HLOŽANY

Padina

Ulica maršala Tita 58 Hložany tel. č.: 021/788-006

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

Námestie oslobodenia 9 013/667-107 a 667-231

G R AT U L Á C I E

2015

OBEC KOVAČICA

Krásne prežitie vianočných sviatkov a všetkým občanom Kovačickej obce a ľuďom dobrej vôle do nového roku 2015 veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov želajú predseda Kovačickej obce

Miroslav Krišan

G R AT U L Á C I E

predseda Zhromaždenia obce

Ján Puškár

2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

VIANOČNÚ POHODU A V NOVOM ROKU 2015 VEĽA ŠŤASTIA, ZDRAVIA A SPOKOJNOSTI Kamenárska dielňa

BARTOŠ

Špecialistická stomatologická ordinácia

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu

Dr. Ana Meši

21 470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel.: 021/780-158 fax: 021/780-772

doktorka stomatológie špecialistka stomatologickej protetiky 21 211 Kysáč Ul. Dr. Janka Gombára 125 021/828-617 062 84 11 275

Založená roku

V čarovnej atmosfére Vianoc zabudnite na starosti všedných dní a nový rok 2015 prežite čo najlepšie

www.padinakomerc.com staub@verat.net padinakomerc.namestaj@gmail.com

nábytok • drevo • kov S. R. O. PADINA KOMERC 26 215 Padina, Leninova 18, tel./fax: 013/668-959

Padina: 013/667-275 Kovačica: 013/661-036 Nábytok na mieru: 013/660-464 Vyrábame aj nábytok na vašu mieru a žiadosť

Šťastné a požehnané vianočné sviatky a úspešný nový rok 2014

Šťastlivé Vianoce a novoročné sviatky

VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova Срећни новогодишњи и божићни празници

ЈП Дирекција за изградњу општине Стара Пазова

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

G R AT U L Á C I E

2015

Veselé Vianoce a úspešný nový rok 2015 vám praje

Keď vianočné zvony odbijú polnoc a oznámia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite hneď na všetky starosti a prežite nový rok 2015 v zdraví, šťastí a radosti

viera, pokoj, radosť a láska Kysáč, ul. Benešova čd. 3

tel.: 021/828-135 mob.:064/150-111-6 064/150-111-6 e-mail: kulikprohrom@gmail.com

Pokojné prežitie vianočných sviadkov a úspešný nový rok 2015 Verejný podnik

Vodovod a kanalizácia Stará Pazova Ulica Branka Radičevića 2 tel.: 022/310-680 VIETE SI PREDSTAVIŤ SVIATKY BEZ VODY? SME S VAMI 24 HODÍN DENNE! PRE NÁS SVIATKY NEEXISTUJÚ, PRETOŽE VÁM CHCEME ZABEZPEČIŤ KVALITNÚ VODU NA DOSAH RUKY V KAŽDEJ CHVÍLI. UŽITE SI SVIATOČNÉ ČARO, VŽDY NA VÁS MYSLÍME. ĎAKUJEME ZA DÔVERU. Telefón k dispozícii: nonstop, aj počas sviatkov: 022/310-330. G R AT U L Á C I E

2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

AUTOKLAMPIARSKA DIELŇA OPRAVA HAVAROVANÝCH VOZIDIEL

Všetkým občanom a ľuďom dobrej vôle požehnané a veselé Vianoce a šťastný nový 2015 rok želá

majitelia:

Boris a Zdenko Verešovci STARÁ PAZOVA Ul. kráľa Petra I. 104 tel: 022/311-797, fax: 022/317-047 mobil: 063/551-258 – Boris

Verejný komunálny podnik Elán Jánošíkova 123, Kovačica 013/661-275

Veselé Vianoce a šťastný nový rok 2015

Zdravotným pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým občanom Staropazovskej obce želáme veľa zdravia a radosti v novom roku 2015

DOM ZDRAVIA

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA STARÁ PAZOVA

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

G R AT U L Á C I E

2015

Knihy z Hlasu ľudu – darčeky k Vianociam Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania:

vám praje všetko najlepšie v novom roku 2015, veľa šťastia, zdravia, lásky a rodinnej pohody

1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlas ľudu, na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

G R AT U L Á C I E

2015

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

21 470 Báčsky Petrovec, Ul. maršala Tita 14 tel.: 021/780-065, 780-106 fax: 021/780-137

AS 021/780-360

021/780-334

s. s r. o.

AS s. s r. o.

021/781-372

021/829-010

, s. s r. o. 021/782-033, 782-044

Krásne Vianoce a v novom roku 2015 mnoho zdravia, šťastia, pracovných úspechov a rodinnej pohody

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 20. – 27. 12. 2014

G R AT U L Á C I E

2015

20. – 27. 12. 2014 • 51 – 52 /4626 – 4627/

VIANOČNÝ A NOVOROČNÝ RECEPTÁR

Rok sa končí

za prestretým stolom Ľubica Sýkorová

Tak, a je to tu zase – predvianočný ošiaľ v nákupných centrách, kupovanie darčekov pre našich najbližších, vianočných ozdôb, stromčeka, ale aj rôznych dobrôt a ingrediencií potrebných na prípravu vianočných a silvestrovských jedál, koláčikov, zákuskov či osviežujúcich kokteilov. Krásne prestretý štedrovečerný stôl patrí k Vianociam rovnako ako vianočný stromček a darčeky. Všetci túžime stolovať počas najväčšieho sviatku roka vkusne, netradične a v kruhu rodiny. Vianočný obrus, stolové dekorácie a sviatočné prestieranie vytvárajú počas Štedrého večera neopakovateľnú atmosféru. Tento sviatočný čas je úzko spätý s prípravou tradičných jedál. Každá gazdinka má svoj vlastný štýl varenia, a to sa týka aj prípravy vianočného menu. Niektoré sa prísne

pridržiavajú niekoľkoročných zvykov, pečenie cukroviniek je pre nich predovšetkým súčasťou tradícií a vianočných rituálov. Iné rady experimentujú a pokúšajú sa do celej atmosféry vniesť kúsok niečoho vlastného. Prežiť záver roka pokojnejším, sviatočným, rodinným štýlom v kruhu najbližších a vychutnať si naplno čaro najkrajších sviatkov je iste želaním každej z nás. Na spestrenie vianočného a novoročného menu vám aj my ponúkame niekoľko receptov s prianím prežitia šťastných a veselých Vianoc.

K Vianociam patria

aj medovní čky

ámorné výpravy v dávnej minulosti priniesli do Európy vzácne suroviny a koreniny, ako sú škorica, zázvor (ďumbier), mandle, sušené ovocie, ktoré sú dodnes základnými prísadami v receptoch na vianočné pečivo. Zrejme prvým koláčom, ktorý sa začal spájať s vianočným obdobím, bol medovník (Lebkuchen). Pripravovali ho mnísi z kláštorov v nemeckom Norimbergu. Išlo o koláč sladený medom a ochutený zmesou korenia prospešnou na trávenie, ktorá obsahovala kardamóm, muškátový oriešok, škoricu, zázvor, aníz, koriander, klinčeky a čierne korenie. V 16. storočí začali vznikať cechy medovnikárov a v tom období sa pečenie vianočných koláčikov rozšírilo po celej Európe. Každý národ si vytvoril vlastný obľúbený druh a originálny recept. Majstri pernikári

dôkladne strážili svoje tajomstvá po stáročia. Cenili si chutný med od včelárov, múku z gazdovských polí a koreniny, ktoré obchodníci privážali z ďalekého Orientu. Vianočný medovníček musí byť jemný a krehký zároveň, voňavý

a zdobiť ho musí orech kráľovský. Receptov na medovníky je na tisíce. My vám ponúkame starý recept, ktorý je údajne zárukou toho, že z rúry nevytiahnete tvrdé kúsky, ktoré budú mäknúť celé týždne. Potrebné suroviny: 160 g medu,

160 g kryštálového cukru, 120 g margarínu, 500 g hladkej múky (T 650), 1 ČL jedlej sódy bikarbóny, 2 vajíčka, 1 – 2 ČL perníkovej zmesi korenia (škorica, klinčeky, muškátový oriešok,…), 1 žĺtok na potieranie. Pracovný postup: V hrnci roztopíme tuk, cukor a nakoniec med. Po čiastočnom vychladnutí primiešame vajíčka a múku zmiešanú so sódou bikarbónou a korením. Rukami vypracujeme cesto a odložíme zabalené vo fólii na noc do chladničky. Na pomúčenej doske vyvaľkáme cesto na plát, vykrojíme z neho rôzne tvary a ukladáme na plech vystlatý papierom na pečenie. Medovníčky potrieme rozšľahaným žĺtkom a každý kúsok ozdobíme polovicou orecha. Pečieme na 180 °C asi 10 minút. Ozdobiť ich môžeme cukrovou polevou podľa vlastnej fantázie. ○

SVIATOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

Pozvánka

k sviatočnému stolu

ajkrajšie na najkrajších sviatkoch roka je, že sú ešte len pred nami. Môžeme si vychutnávať každú chvíľku príprav v kruhu svojich najbližších. Predvianočné obdobie má svoju jedinečnú atmosféru, chuť a vôňu či už vanilky, škorice, medu alebo orechov. Naše podvedomie reaguje veľmi intenzívne a ešte aj dnes si vieme vyčariť vôňu Vianoc nášho detstva, jedinečnú chuť vianočných koláčikov, pečiva, rôznych dobrôt, ktoré vedeli tak chutne pripraviť len naše mamy a staré mamy. Možno aj naše deti budú raz s nostalgiou spomínať na Vianoce, ktoré sme pre nich pripravovali my. Ponúkame vám niekoľko receptov na sviatočné menu:

VIANOČNÁ JABLKOVÁ TORTA S ČOKOLÁDOVOU POLEVOU

PEČENÝ KAPOR NA MANDLIACH A ZELENINE Potrebujeme: stredne veľkého kapra nakrájaného na podkovy alebo na kúsky, 150 g masla, 50 ml oleja (ideálny je mandľový), soľ podľa potreby, 100 g lúpaných nesolených

mandlí, 200 ml smotany na šľahanie, 50 ml mandľového likéru Amareto, 500 g koreňovej zeleniny (mrkva, petržlen, zeler, tyčinkový zeler).

Postup: Porcie kapra osolíme a pokvapkáme mandľovým likérom, opečieme dozlatista na oleji. Mäso vyberieme na tanier a prikryté necháme upariť. Zeleninu nakrájame na hrubšie kúsky, na výpeku ju do zlata opečieme. Môže ostať chrumkavá, tyčinkový zeler pridávame ako posledný. Vyberieme ju a na tej istej panvici opečieme do svetlohneda nakrájané mandle a podlejeme šľahačkovou smotanou. Necháme vyvrieť na primeranú hustotu a na zjemnenie pridáme maslo. ○

KAPRIE MEDAILÓNIKY Potrebujeme: 8 porcií kapra, 20 g masla, 40 g hladkej múky, 200 ml smotany na šľahanie, 25 g strúhaného chrenu. Postup: Porcie kapra umyjeme a varíme v osolenej vode asi 8 min. Vyberieme ich a opatrne z nich stiahneme kožu. Na panvici zohrejeme maslo. Kapra obalíme v hladkej múke a opekáme z každej strany asi 1 minútu. Smotanu ušľaháme a vmiešame chren. Na každú porciu kapra nastriekame chrenovú šľahačku. Podávame so zemiakovým šalátom. ○

Potrebujeme: 5 vajec, 4 polievkové lyžice kryštálového cukru, 5 polievkových lyžíc polohrubej múky, 1 PL citrónovej šťavy, citrónovú kôru z polovice citróna; Na plnku: 1 kg jabĺk, 1 PL kryštálového cukru, 200 ml vody, 40 g pudingového prášku, 1 vanilkový cukor, 1 KL mletej škorice. Postup: Najskôr vyšľaháme sneh a vymiešame žĺtky s cukrom dopenista, pridáme šťavu z citróna. V preosiatej múke rozmiešame citrónovú kôru a dáme do žĺtkovej masy. Opatrne vmiešame tuhý sneh z bielkov. Cesto vylejeme do olejom vymastenej formy (na spodok môžeme dať papier na pečenie, ktorý tiež vymastíme). Množstvo cesta je pre formu s priemerom 20 cm a výškou 6 cm. Pečieme 35 – 40 minút, skúšame špajdľou, či je cesto upečené. Korpus necháme vychladnúť. Zatiaľ si nastrúhame jablká a pridáme mletú škoricu. V 200 ml vody rozmiešame pudingový prášok, vanilkový cukor, kryštálový cukor a vylejeme do hrnca s postrúhanými jablkami. Zmes privedieme do bodu varu a povaríme asi 5 minút (stále miešame) a necháme vychladnúť. Vychladnutý korpus vyberieme z formy, dáme dole papier, prekrojíme a potrieme plnkou (môžeme prekrojiť aj 2- krát). Polejeme čokoládovou polevou, ktorú pripravíme zo 150 g čokolády (s obsahom 70 % kakaa) a 95 g masla a roztopíme vo vodnom kúpeli. Ľubovoľne ozdobíme napr. povykrajovanými ozdobami z jablka. Rezané časti jablka potrieme rozkrojeným citrónom, aby sme zabránili hnedému zafarbeniu. ○

Tradičné vianočné krompľaniky:

III

SVIATOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

Dobré (drobné) rady na vianočné darčeky Jasmina Pániková

Zhotovte kuchárku

20. – 27. 12. 2014 • 51 – 52 /4626 – 4627/

MEDOVÉ REZY S GAŠTANOVOU PLNKOU Potrebujeme: 400 g polohrubej múky, 150 g práškového cukru, 100 g medu, 50 – 60 g masla, 2 vajcia, 1 kávová lyžička sódy bikarbóny, 30 g kakaa, štipka soli; Na plnku: 500 g gaštanového pyré, 2 balenia vanilkových pudingov, 600 ml mlieka, 120 g masla izbovej teploty, 100 – 150 g práškového cukru (podľa chuti), 1 – 2 kávové lyžičky vanilkového extraktu, rum alebo rumová esencia; Na čokoládovú polevu: 150 g čokolády na varenie, 1 – 2 KL oleja – za stáleho miešania roztopiť nad parou. Postup: Med, cukor a maslo premiešame a zohrejeme. Nevariť! Odstavíme zo sporáka a občas premiešame. Ešte do teplého vmiešame dve vajcia. Sypké suroviny zmiešame v miske (nezabudnite všetko preosiať) a pridáme mierne ochladenú maslovú zmes. Vypracujeme cesto a necháme pri izbovej teplote postáť 2 hodiny. Potom ho rozdelíme na 3 rovnaké časti, rozvaľkáme na veľkosť plechu (asi 30 x 40 cm) a pečieme na obrátenej strane. Plech trošku pomastíme. Pečieme krátko iba 7 – 8 minút . Hneď po upečení cesto nožom oddelíme od plechu, zosunieme ho na rovnú plochu a necháme vychladnúť, aby tuhlo. Rovnakým spôsobom upečieme zvyšné 2 pláty. Plnka: Uvaríme vanilkový puding v mlieku, za občasného premiešania necháme vychladnúť. Môžeme ho prikryť potravinárskou fóliou tak, aby sa dotýkala pudingu, a vychladnutý prešľaháme mixérom. Maslo vymiešame s práškovým cukrom. Pridáme vanilkový extrakt a gaštanové pyré, prešľaháme, potom pridáme po častiach vychladnutý puding a zakaždým dobre prešľaháme. Plnku rozdelíme na dve časti, jednu časť natrieme na spodný plát, prikryjeme ďalším plátom a natrieme druhú polovicu plnky. Prikryjeme tretím plátom. Vrch polejeme čokoládovou polevou a necháme stuhnúť. ○

PSTRUH V CESTÍČKU S JOGURTOVOU OMÁČKOU

Potrebujeme: 4 pstruhy (alebo filety z inej ryby), 1 citrón, 250 g hladkej múky, 2 dl piva, 2 vajcia, olej;

Na omáčku: 3 paradajky, 125 ml bieleho jogurtu, pažítka, soľ, mleté čierne korenie, citrónová šťava.

Postup: Zmiešame múku, pivo, soľ a žĺtky. Z bielkov ušľaháme sneh, ktorý pridáme k cestíčku, opatrne zamiešame a necháme v chlade odstáť 10 minút. Pstruhy vykostíme, aby vznikli filety. Nasekáme si petržlenovú vňať, v ktorej obalíme ryby, a pokvapkáme citrónom a obalíme v cestíčku. Vypražíme v rozpálenom oleji dozlata. Omáčka: Paradajky oblanšírujeme, olúpeme a pokrájame na kocky. Pridáme pokrájanú pažítku, rozmiešame ich v jogurte, všetko osolíme a okoreníme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Všetko dobre premiešame. Podávame so zemiakovými hranolkami alebo pečenými zemiakmi. ○

MANDARÍNKOVÁ ROLÁDA

Potrebujeme: 5 vajec, 5 PL práškového cukru, 5 PL polohrubej múky, 2 PL kakaa; Na plnku: 1/2 litra mlieka, 60 g

pudingového prášku, 1 vanilkový cukor, 150 – 200 g masla, 5 PL práškového cukru, 7 – 8 čerstvých mandarínok.

Postup: Najskôr vyšľaháme sneh. Vymiešame žĺtky s cukrom dopenista, postupne pridáme preosiatu múku a opatrne vmiešame tuhý sneh z bielkov. Nakoniec vmiešame kakao. Cesto vylejeme na plech (36 x 26 cm) vyložený papierom na pečenie (papier vymastíme olejom) a pečieme 10 – 15 minút na 180 °C. Upečené cesto dáme hneď na vlhkú utierku a po 2 minútach spolu s papierom hneď stočíme do rolády. Mlieko dáme s vanilkovým cukrom variť, do vriaceho vlejeme pudingový prášok rozmiešaný v troche studeného mlieka a uvaríme hustý krém. Maslo vymiešame s 5 PL práškového cukru. Keď krém vychladne, pomaly ho vmiešame do masla a nakoniec dobre vyšľaháme. Roládu rozvinieme, odstránime papier a natrieme plnkou. Na ňu do jedného radu položíme celé mandarínky, roládu opäť zvinieme a dáme stuhnúť do chladničky. ○

VII

SVIATOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

CESNAKOVO-SYROVÉ SILVESTROVSKÉ KOLIESKA Potrebujeme: 200 g hladkej múky, 1/2 balíka pečivového prášku, 4 strúčiky prelisovaného cesnaku, 125 g masla, 100 g syrokrému, 1/2 KL soli, 1 vajce. Postup: Z uvedených surovín vypracujeme cesto, ktoré necháme v chlade 20 minút odpočinúť. Cesto vyvaľkáme na pomúčenej doske na hrúbku asi 0,5 cm a ľubovoľne povykrajujeme. Vykrojíme aj stred alebo ozdobíme orieškom a potrieme rozšľahaným vajíčkom. Pečieme vo vyhriatej rúre (180 °C) asi 15 – 20 minút dozlatista. 

GAŠTANOVO-ČOKOLÁDOVÝ DEZERT Potrebujeme: 1 a 1/2 balíka piškót, 100 g horkej čokolády,1 KL oleja; Na plnku: 2 x 250 g gaštanového pyré, 250 g jemného tvarohu (sitan sir neslaný), 1 – 2 PL práškového cukru (podľa chuti), trochu rumu alebo rumovej esencie, 4 – 6 PL marhuľového

džemu (podľa chuti), 300 ml šľahačkovej smotany; Na namáčanie: 150 ml mlieka, 1 PL cukru, rum alebo rumová esencia; Na ozdobu: čokoládové hoblinky. Uvedené množstvá sú na formu na biskupský chlebíček 22 x 11 cm.

Postup: Nad parou za občasného premiešania roztopíme čokoládu s 1 KL oleja. Dlhé piškóty (26 kusov) namočíme z jedného konca do čokolády a necháme na mriežke stuhnúť. Gaštanové pyré rozmiešame vidličkou a ochutíme rumom a práškovým cukrom, pridáme syr, zvyšok roztopenej čokolády a dobre premiešame. Formu vystelieme potravinárskou fóliou. Mlieko mierne zohrejeme, aby sa cukor rozpustil, a ochutíme rumom. Piškóty namočíme do mlieka a poukladáme pozdĺžne na dno formy. Na piškóty (bez čokolády) natrieme gaštanovo-čokoládovú plnku. Vnútornú stranu formy vyložíme piškótami, namočenými v čokoláde. Gaštanovo-čokoládovú plnku prikryjeme druhou vrstvou piškót namočených v mlieku, bez čokolády. Namáčame krátko iba jednu stranu, aby sa veľmi nerozmočili. Druhé gaštanové pyré zmiešame s marhuľovým džemom a ochutíme rumom. Šľahačkovú smotanu vyšľaháme dotuha. Asi 3 – 4 PL odoberieme na ozdobenie a zvyšok šľahačky opatrne vmiešame do gaštanovo-marhuľovej plnky, ktorú natrieme na piškóty. Prevísajúcou časťou fólie dezert prikryjeme a odložíme do chladničky minimálne na niekoľko hodín, no najlepšie na celú noc. Pred podávaním ho pomocou fólie vyberieme z formy, fóliu opatrne odstránime, ozdobíme šľahačkou a posypeme čokoládovými hoblinami. 

VIANOČNÝ PUNČ Potrebujeme: 1/2 litra čierneho čaju, 200 g cukru, 1/2 litra bieleho vína, kôra z polovice dobre umytého pomaranča a z polovice citróna, 3 klinčeky,

kúsok celej škorice, šťava z dvoch pomarančov a dvoch citrónov, 2 dl rumu, 1/2 dl koňaku.

Postup: Do horúceho čaju zamiešame cukor. Vo víne uvaríme kôru z pomaranča a citróna, klinčeky, škoricu a zmiešame s čajom. Pridáme šťavu z pomarančov a citrónov, rum a koňak. Podávame horúce v širokých pohároch.  Na záver nášho sviatočného receptára vám ponúkame recept veľmi populárnej torty, známej ako šeherezáda. Recept nám poskytla čitateľka z Kysáča.

ŠEHEREZÁDA Potrebujeme: 2 balenia tzv. tureckých keksov; Na plnku: 5 karamelových pudingov, 15 lyžíc cukru, 1 a ¼ litra mlieka, 1 margarín, 500 g šľahačky, voda obyčajná alebo minerálka; Na výzdobu: nastrúhaná čokoláda. Postup: Plnka: Pudingové prášky a cukor vymiešame, pridáme trochu mlieka a dobre zmiešame. Do zvyšného vriaceho mlieka zavaríme vymiešaný puding s cukrom. Keď krém zhustne, zložíme zo sporáka a po vychladnutí pridáme vyšľahaný margarín. Plnku dobre vypracujeme. Šľahačku vyšľaháme s vodou alebo minerálkou (môžeme aj s mliekom) podľa vlastného výberu. Môžeme pridať aj stužovač šľahačky (kremfix). Na tácku skladáme 5 x 6 keksov. Nenamáčame! Na keksy natrieme pudingovú plnku, a potom šľahačku. Striedame, kým nestrovíme keksy, plnku a šľahačku. Dostaneme 4 až 5 radov. Vrch torty potrieme plnkou a šľahačkou a navrch nastrúhame čokoládu (asi 2 rebrá). Náš tip: Namiesto karamelových pudingov môžeme použiť lieskovcové a do plnky pridať i 100 g opečených a zomletých lieskovcov.  foto: E. Šranková

Prílohu pripravili Jasmina Pániková a Ľubica Sýkorová. Recepty a fotografie z internetu.

VIII

Kultúra Petrovičovci – laureáti podujatia ODZNEL 16. FESTIVAL LETÍ PIESEŇ, LETÍ 2014

Anička Chalupová

estival slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí má za sebou 16 ročníkov, v rámci ktorých doteraz vznikol chvályhodný počet skladieb rozdielnych žánrov vokálno-inštrumentálnej hudby pre deti. Tak toto podujatie úspešne spĺňa svoj cieľ – podnecovanie hudobnej tvorby pre deti. Tohtoročný festival hudobnej tvorby pre deti usporiadali v nedeľu 14. decembra t. r. v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Odznelo 13 nových skladieb. Po úvodnom prejave Anny Tomanovej-Makanovej, predsedníčky Národnostnej rady slovenskej národnostnej

Detský spevácky zbor za odbornej pomoci učiteľa Pavla Tomáša st. mal vždy významnú úlohu na tomto festivale (členovia detského speváckeho zboru s účastníkmi – spevákmi festivalu)

st. Keď odznelo 13 pesničiek, členov ocenenie odbornej poroty a zlatá odbornej poroty Juraja Feríka, Jar- plaketa NRSNM. Pieseň predniesla milu Juricovú-Stupavskú, Jaroslava Alexandra Vašeková. Podľa rozhodNemčeka a Zuzanu Len- nutia posudzovacej komisie Marian hartovú čakala neľahká Častvan úspešne predniesol pieseň práca. Kým analyzovali Marťan v záhrade autorky Leonóry a hodnotili, obecenstvo Súdiovej a textára Pavla Jankovićav sieni DK na osobitných -Šoleho a zároveň si vyspieval 3. lístkoch okrúžkovaním cenu za interpretáciu. Druhú cenu volilo najlepšieho speváka za skladbu a striebornú plaketu a najkrajšiu skladbu. Sym- NRSNM získala autorka a textárka patie obecenstva získala Katarína Petrášová za skladbu Páčia skladba Láska všade vôkol sa mi modré oči, kým si interpretka nás autorov Jána Šofranka tejto skladby Gabriela Svetlíková a Adama Torňoša v pred- vyspievala 2. cenu za prednes. Víťaznese Andrey Babkovej. nou skladbou 16. ročníka festivalu Predseda odbornej poroty populárnej hudby pre deti Letí pieJaroslav Nemček sa zmie- seň, letí sa stala a zlatou plaketou nil o kvalite tohtoročné- NRSNM sa ovenčila skladba Júlový ho festivalu a vyzdvihol deň, skladateľa a textára Ladislava Prvá cena odbornej poroty za interpretáciu, dobrú kvalitu skladieb a Petroviča. Víťaznú rovnomennú ako aj Cena obecenstva sa dostali Ivete Petrovičovej (s otcom Ladislavom, textárom speváckych prednesov. pieseň predniesla mladá speváčka Podľa hodnotenia odbor- Iveta Petrovičová, ktorá získala a odmeneným skladateľom v spoločnosti Anny Tomanovej-Makanovej, predsedníčky nej poroty tretiu cenu, najväčšie sympatie obecenstva a ako aj bronzovú plaketu rozhodnutím posudzovacej komisie NRSNM, a Miliny Sklabinskej, riaditeľky NRSNM, získala skladba si zároveň vyspievala 1. cenu za ÚKVS) Šťastná autora Želka Su- interpretáciu. menšiny, festival slávnostne otvorila cháneka a textárky Viery Torňošovej, Okrem už spomenutých účastAlexandra Vašeková, víťazka vla- ktorej sa do rúk dostalo najvyššie níkov na festivale Letí pieseň, letí ňajšieho ročníka festivalu. Doteraz do hudobného sveta populárnej hudby pre deti festival vyprevadil viac ako 360 skladieb. Všetkých spevákov na festivale Letí pieseň, letí sprevádzal sedemčlenný orchester v zložení: Ján Petrovič (gitara), Ján Tomek (basgitara), Ján Litavský (bicie nástroje), Milan Milisavljević, Branislav Gagić a Karol Bečei (dychové nástroje) a Ján Petrovič (klávesové nástroje). J. Petrovič mal zároveň na starosti úpravu piesní a veľký detský spevácky zbor pod tak- Marťan v záhrade zaznel v prednese Mariana Častvana, ktorý získal 3. tovkou učiteľa hudby Pavla Tomáša cenu za interpretáciu • KULTÚRA •

2014 vystúpili: Alexandra Vašeková (pieseň Šťastná), Valentína Chalupová (pieseň Indiáni, skladba Elena Krošláková, text Anna Čapandová), Martina Tomanová (pieseň Nesmieš – musíš, skladba Samuel Medveď, text Juraj Bartoš), Annamária Kolárová (pieseň Zima je, skladba Elena Krošláková, text Anna Čapandová), Mária Gáliková (pieseň V našom dvore, skladba Pavel Tomáš ml., text Pavel Gálik), Teodora Šimonová (pieseň On a ona, ty a ja, skladba Teodora a Róbert Šimonovci, text

Druhou cenou za interpretáciu sa ovenčila Gabriela Svetlíková

Elena Hložanová), Ines Juricová (pieseň Kam sa stratia motýle, skladba Samuel Medveď, text Daniel Hevier), Michaela Papová (pieseň Zaľúbený kocúr, skladba Juraj Súdi ml., text Mária Vršková) a Jana Galasová (pieseň Rozlúčka so školou, skladba a text Katarína Petrášová). Spoluorganizátorom festivalu, ktorý prerástol svoje lokálne hranice a stal sa podujatím celomenšinového významu, sú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Dom kultúry 3. októbra v Kovačici a Obec Kovačica, pokým festival finančne podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstvo kultúry RS a Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny. Program úspešne viedla skúsená moderátorská dvojica Anna Funtíková a Ján Žolnaj. Pri udeľovaní cien a odmien pomohol dedko Mráz, ktorého stvárnil Ján Poliak.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Kultúra DIELNE PRE MLADÝCH UMELCOV V PETROVCI

Makovička aj medzinárodná Jaroslav Čiep

poradí 15. výtvarný tábor Makovička, ktorý sa uskutočnil 13. decembra 2014 v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, po pol druha desaťročí prvýkrát mal medzinárodný ráz. Organizačný výbor výtvarného táboru Makovička pravidelne začiatkom decembra do Petrovca pozýva mladých nadaných žiakov so svojimi pedagógmi zo škôl so slovenskou vyučovacou rečou a tohto roku po prvýkrát pozvanie prijali hostia z Nadlaku, ktorí pricestovali so svojou vedúcou výtvarného krúžku a profesorkou vo

Čižmanská z Kysáča a tretí Daniel Hodolič z Petrovca. V rámci súťaže maliarov komisia najviac ocenila Tabitu Pavelovú z Petrovca, na druhom mieste zakotvila Miroslava Machová zo Starej Pazovy a tretia bola Snežana Ilbašićová z Maglića. Profesor výtvarnej kultúry Ján Agarský

Odmenení nádejní výtvarníci a časť prác

Otvorenie 15. Makovičky a príhovory organizátorov

výslužbe Máriou Štefankovou. Okrem nich na Makovičke účinkovalo ešte zo 50 nádejných výtvarníkov. V tohtoročnú luckovskú sobotu, na rozdiel od minulých, počasie bolo teplé. Také boli aj príhovory pred začiatkom zo strany organizátorov. Zoskupeným žiakom a pedagógom z Kysáča, Kulpína, Hložian, Selenče, Maglića, Starej Pazovy, Pivnice, Nadlaku a Petrovca sa prihovorili koordinátorka Daniela Triašková, riaditeľ školy Ján Brna, výtvarný kritik Vladimír Valentík, predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková a riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni. Účastníci Makovičky aj tohto roku mali možnosť vybrať si jednu z troch ponúknutých dielní. Maliarsku dielňu viedol Michal Ďurovka z Kysáča, grafickú dielňu Pavel Čáni z Kulpína a sochársku dielňu Milorad Bogdanović z Maglića. Po ukončení prác, spoločnom obede a návšteve Galérie Zuzky Medveďovej a jej depozitára, komisia na záver zhodnotila vyhotovené práce a vyhlásila troch najúspešnejších žiakov z každej dielne, ktorých organizátor odmenil. V rámci sochárskej dielne najúspešnejšia bola Nataša Fodorová zo Starej Pazovy, druhé miesto obsadila Jana Ivana Chovancová z Kysáča a tretí bol Branislav Banjac z Hložian. V rámci grafickej dielne najviac sa presadila Darina Vetráková z Nadlaku, druhá bola Mila

www.hl.rs

zo Starej Pazovy vyhlásil, že je spokojný s tohtoročnou Makovičkou a tešil sa aj z úspechov svojich žiačok. Poznamenal, že v grafike konkurencia bola veľmi silná, najmä hostia z

Rumunska mali výborné práce. Pripomenul, že išlo o náročnú techniku: suchá ihla, ktorá sa bežne na základných školách nepraktizuje. Okrem ocenených žiakov darčeky získali všetci účastníci a z makovičkovských prác na jar z príležitosti oslavy Dňa školy usporiadajú výstavu. Ďalšou novinkou tejto Makovičky je i iniciatíva k založeniu Aktívu slovenských učiteľov výtvarnej výchovy v rámci ASP.

Z BESEDY SO SPISOVATEĽOM VÍŤAZOSLAVOM HRONCOM V KOVAČICI. V piatok 12. decembra 2014 milovníci literatúry si v Obecnej knižnici v Kovačici uctili životné sedemdesiatiny spisovateľa a literárneho vedca a kritika Víťazoslava Hronca. Vzácneho hosťa a početných prítomných uctievateľov diela tohto spisovateľa privítala Mária Ďurišová, riaditeľka Obecnej knižnice v Kovačici. Pri tejto príležitosti jubilant predstavil svoju biografiu, ozrejmil dlhodobé snahy v oblasti literatúry a umenia dolnozemských Slovákov, prečítal niekoľko básní z vlastnej tvorby, ktorej začiatky siahajú do roku 1956. Pritom sa poďakoval všetkým prítomným tak, že im udelil zbierky svojich básní. Hosťom osláv, okrem jubilanta, bol kovačický poeta Michal Bíreš, ktorého básne prečítal študent slovenského jazyka a literatúry Pavel Kuchárik z Kovačice. V. Hronec, aj keď je už na zaslúženom dôchodku, ešte stále tvorí, zaoberá sa literatúrou. Bol šéfredaktorom časopisu Nový život, pôsobil ako novinár v týždenníku Hlas ľudu, bol šéfredaktorom knižných vydaní vo vydavateľstve Obzor a pod. Na snímke: Momentka z piatkovej besedy. A. Ch.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

21. MEMORIÁL JURAJA ONDRÍKA

Elixír šťastia z divadelného prednesu Ječmen. Ide o inscenáciu spracovaa počesť barda vojvodinského nú podľa námetu divadelníctva Juraja Ondríka Jána Uličianskeho (1933 –1992) v dňoch 10. až z rozprávky Ostrov 14. decembra v Starej Pazove uspo- objavov. Deti sa na riadali tradičný Memoriál Juraja scéne hrali o námorníkov. Podkladom Ondríka. Memoriál sa začal v Klube VHV fabuly bolo nájsť na spomienkovým posedením z úcty troch ostrovoch tri k dávnemu kamarátovi, spoluher- zložky pre recept na covi a režisérovi. Literárno-reci- elixír šťastia pre osatačná spoločnosť Ľ. Hurbanovej motenú, ničím zapripravila hudobno-recitačné neprázdnenú a tým pásmo, po ktorom jednotlivcom nešťastnú kráľovnú udelili ďakovné listiny za jubi- Regínu. Osemnásťlujúcu a dlhoročnú ochotnícku členný súbor žiakov činnosť v Slovenskom divadle VHV pazovskej základnej Predsedníčka SKUS hrdinu J. Čmelíka Anna Lepšanovićová pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. školy (z čoho jede- (prvá zľava) a odmenení herci Nositeľmi listín sú: za 20-ročnú násti boli debutančinnosť Miroslav Ruman, za 25-roč- ti) bežkal, plával, staval, vrtošil akoby tie najjednoduchšie spra- nonverbálneho predstavenia Banú činnosť Ján Šarkézy (Šaran), za a vynaliezavosťou získaval to, cované rekvizity boli skutočné bylon SD VHV SKUS h. J. Čmelíka. 30-ročnú činnosť Lýdia Gedeľovská čo kráľovná rozkázala. Kráľovná poklady ďalekých opustených Hádam aj preto, že sa obecenstvo a Zdenko Kožík, za 35-ročnú čin- z nápoja elixíru šťastia nezískala ostrovov na zmrazenom póle, chcelo „druhými očami“ pozerať na nosť Vladimír Vereš. Za dlhodobú šťastie, lebo zistila, že šťastie ne- v tropických pralesoch a v krajine asociatívne zobrazenie biblickej ochotnícku prácu v divadelníctve leží vo zvláštnych džúsoch, lež Indiánov. Z javiska sálalo kúzlo témy, ktorú pohybmi a tanečnými fantázie a umeleckej transfor- prvkami výborne zobrazil súbor a folklóre ďakovné listiny dostali: v objavovaní svetadielov. Režiséri tohto predstavenia mácie. Hrali: Valentína Hudecová, pod režijnou taktovkou Miroslava Mária Chlebianová, Mária Rumanová, Zlatko Fábry, Štefan Kiš a Ján ukázali, že sú výborní divadel- Nataša Fodorová, Marta Kukuč- Kožíka. Asociatívne vnímanie tohVereš. Na tomto pietnom žúre ní pedagógovia, lebo početný ková, Daniel Babík, Viktor Striško, to divadelného prednesu bolo o to Ela Balážová, Lara Šipická, Nina silnejšie, ak sa vie, že tento projekt Ušjaková, Milinka Strejčeková, bol v minulom roku ovenčený Ema Folťanová, Mia Menďanová, vysokými cenami na festivaloch Andrea Turanová, Mária Folťanová, Balkánu. Alenka Lakatošová, Ivona Hricová, Pred úspešným vystúpením Monika Babíková, Milan Domoni pazovského súboru s hrou Živý a Martina Domoniová. Hudbu mal bič v réžii Aničky Balážovej 14. na starosti Ivan Ječmen a svetlo decembra vo foyeri divadelnej sály bola premiéra Pazovského Vladimír Bako. Kým premiéru detského pred- kalendára na rok 2015. Skvelá stavenia Cesta ku šťastiu sledo- návštevnosť aj tohto publikačvalo plné obecenstvo, reprízové ného predsavzatia prezrádza, predstavenie Slovenského voj- že sa táto ročenka u čitateľov vodinského divadla z B. Petrovca udomácnila. Martin Prebudila, Podozrivá osoba v réžii Alexan- redaktor Pazovského kalendára, dra Baka 12. decembra pozeral prezradil, že témou tohto almamalý počet divákov. Predtým, nachu je obchodníctvo. Okrem Záber z predstavenia Cesta ku šťastiu pred plným hľadiskom Nušićovu kalendária sú tu tiež zaujímavé komédiu hrali pre žiakov ZŠ h. články z histórie, minuloročných herecký súbor (ktorý zároveň ostrieľaní herci sa veselo zabávali, lebo rozprávali zážitky zo skúšok, „robil“ aj scénografické úzadie) Janka Čmelíka. Toto predstavenie aktivít, básne, detské rozprávky vystúpení a zájazdov – aj z doby kolektívnym tancom uviedol do zostane zapamätané aj podľa toho, a témy z okolitých slovenských života a pôsobenia Juraja Ondríka. hry, aby sa neskôr na scéne ľahko že Alexander Bako práve 12. 12. osád. Hosťami premiéry PazovskéMemoriál Juraja Ondríka 11. pohyboval a voľnejšie zobrazoval 2014 odohral 500. vystúpenie ako ho kalendára boli Jaroslav Feldy decembra pokračoval premiérou presne typizované jednotlivé po- herec. Preto mu na javisku udelili a Štefan Cicka z MOMS Nový Sad, ktorí hovorili o údržbe hrobiek detského divadelného predsta- stavy. Preto celý čas dej prebiehal ďakovnú listinu spolku. Pekná návštevnosť publika bola farára I. B. Štefánika a biskupa A. venia Cesta ku šťastiu v podaní hravo a plynulo, bez spádov. Zaužiakov ZŠ Janka Čmelíka. Réžiu jímavým je tiež fakt, že pazovské aj 13. decembra, keď po ročnej Vereša. Túto premiéru piesňami podpísali Anička Balážová a Ivan deti dokázali publiku vyčarovať, prestávke znovu vystúpil súbor spestril orchester spolku.

Katarína Verešová

• KULTÚRA •

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Kultúra MSS VYZVALA RODIČOV V KOVAČICI

Prečo po slovensky? Anička Chalupová

problémom zápisu slovenských detí do srbských škôl sa stretávame dlhý rad rokov takmer vo všetkých slovenských prostrediach vo Vojvodine. V Kovačici je tento problém v poslednom období tiež citeľný. Matica slovenská v Srbsku s podporou Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj pripravila projekt Prečo po slovensky?, ktorý prezentujú vo vzdelávacích ustanovizniach v slovenských prostrediach. Vo štvrtok 11. decembra Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, navštívila Kovačicu so zámerom, aby projekt predstavila v tomto prostredí. Zároveň využila príležitosť a vyzvala rodičov, aby svoje deti, budúcich prváčikov, zapísali do slovenských škôl a slovenských tried. V uvítacom príhovore všetkých prítomných rodičov pozdravila

Anna Jakábová, riaditeľka Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici, ktorá sa zároveň zmienila o doterajšej praxi v tejto vzdelávacej ustanovizni. Z tejto príležitosti predsedníčka MSS K. Melegová-Melichová hostiteľom odovzdala balík slovenských kníh a brožúrky, ktoré obsahujú informácie o výhodách vzdelávania v slovenčine. V brožúrkach sú aj pripomienky k úspechom popredných osobností, ktoré sa učili v slovenských školách Nie všetky slovenské deti vo svete majú šťastie vyučovať sa v materinskej reči a dnes vynikajú vo svo- (snímka z rodičovskej porady v Kovačici) jich profesiách. Na tomto posedení s rodičmi teľky a profesorky, zamestnané využiť možnosť zapísať svoje deti budúcich žiakov prvého ročníka vo vzdelávacích ustanovizniach do slovenských škôl a dať ich vzdelaniu vyšší stupeň... veď dieťa sa o prednostiach a kladných v Kovačici a Padine. Jedným zo záverov rodičovskej si najlepšie osvojí nové poznatky, skúsenostiach, ktoré získali počas vzdelávania vo svojom materin- porady v Kovačici bol i ten, že si zvládne učivo v materinskom skom jazyku, zmienili vychováva- treba vážiť svoju materinskú reč, jazyku.

V PETROVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Školské čítanie za elektronický odpad Jaroslav Čiep

o knižnice Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci pribudol značnejší počet kníh povinného čítania, ktoré boli v posledných rokoch deficitnými. Pohovorili sme si o tom s učiteľkou triednej výučby Milinou Krajčíkovou, ktorá podrobnejšie vysvetlila, o čo ide. „Pred dvoma mesiacmi, presnejšie 1. októbra, sa žiaci, rodičia a známi zapojili do akcie zbierania elektrického a elektronického odpadu, ktorú sme z iniciatívy učiteľky Vlasty Učiteľky Lomenová a Krajčíková so žiakmi Lomenovej zorganizo- v školskej knižnici

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vali v našej škole. Zozbierali sme 890 kg elektronického odpadu. Spolupracovali sme s Jurajom Stupavským z Hložian, ktorý v obci jediný má povolenie zbierať tento druh odpadu. Akcia sa vydarila, za predaný odpad sme získali 13 500 dinárov. Keďže nám chybujú knihy v žiackej knižnici, aj ekologický krúžok v našej škole súhlasil s touto

akciou. Za získané peniaze sme v Ústave pre učebnice objednali knihy povinného čítania pre 3. až 6. ročník, z každého titulu po 10 kníh. Práve sme ich prebrali a po zavedení do kartotéky knihy budú k dispozícii žiakom,“ povedala učiteľka Krajčíková. K tomu ešte pridala: „Keďže sa akcia vydarila, na jar plánujeme ďalšiu.“

CHÝRNIK

KYSÁČ. V sobotu 20. decembra o 19. hodine v Galérii SND bude 3. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov. e. š. SELENČA. V nedeľu 21. decembra o 17. hodine v sieni Domu kultúry bude tradičný vianočný

ekumenický koncert duchovnej hudby Pánovi spievame spolu. Na koncerte, ktorého organizátormi sú Komorný zbor Zvony a orchester Zvonivá cimbalovka, okrem domácich speváckych zborov a orchestrov vystúpia hostia z Nového Sadu, Šídu, Vajsky a Báča. J. B-di • KULTÚRA •

V JÁNOŠÍKU ZASADALI PREDSTAVITELIA MOMS

Banátski matičiari si to nezaslúžili Vladimír Hudec

govej-Melichovej. Poznámky mal i na, sobotu 13. decembra sa podľa jeho mienky, z iniciatívy Pavla Baláža, neprimeraný spôsob, podpredsedu Matice slo- akým predsedníčka venskej v Srbsku pre Banát, bola zastupovaná na v Jánošíku stretli predstavitelia tohtoročných SNS, banátskych MOMS. Na stretnutí keď pre zdravotné sa zúčastnili Kovačičania, Padin- problémy nemohla čania, Vojlovičania, Hajdušičania osobne predstavovať a domáci Jánošíčania, pokým Maticu, ako i na znevystala účasť matičiarov z Bie- uctievanie podpredleho Blata, Aradáča a Zreňanina. sedov MSS... Všetko Témou zasadnutia boli výsledky vyvrcholilo zneuctenedávnych volieb do NRSNM ním banátskych maa slabé zastúpenie matičiarov tičiarov počas nez Banátu na matičnej listine, ako dávnych volieb do aj iné otázky týkajúce sa pôso- NRSNM, keď na ma- Banátski matičiari na zasadnutí v Jánošíku benia MSS. tičnej listine boli iba Na úvod P. Baláž upozornil piati kandidáti z Banátu, z toho bol až na 12. mieste a ďalší na 19., na viacero príkladov porúša- všetci na miestach, od ktorých sa na 22. a na dvoch posledných nia Stanov MSS zo strany pred- sotva mohlo očakávať, že budú miestach. Také rozvrhnutie basedníčky MSS Kataríny Mele- aj zvolení. Čiže prvý Banátčan nátskych kandidátov kvalifikoval ako hanebné a pre banátskych matičiarov, ktorí si to vonkoncom nezaslúžili, urážlivé. – Na všetko toto upozorňujem preto, lebo to jasne hovorí o porúšaní matičných stanov, či už úmyselne alebo náhodou. Nechcem znášať morálnu zodpovednosť pred budúcimi generáciami matičiarov, a preto aj zápisnice musia byť archivované písomne a nie iba elektronicky, aby sa vedelo, kto a ako menovite v Matici a vo vedení pracoval, čo rozprával a ako hlasoval, – ozrejmil svoje poznámky P. Baláž. V súvislosti s budúcimi voľbami do NRSNM navrhol, a ostatní to podporili, aby matičná listina bola zostavovaná „podľa kľúča“ tak, aby na voľbách roku DOKUMENTÁRNA VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ poprednej obchodnej 2018 prvý na listine bol kandia veľkostatkárskej rodiny Petrovićovej bola v Starej Pazove v Národdát z Banátu, druhý zo Sriemu nej knižnici Dositeja Obradovića 11. decembra. Zberateľ fotografií a tretí z Báčky, a tak radom po Milivoj Kovačević a autor audiovizuálneho projektu Znamenití kandidáta č. 29. V roku 2022, Staropazovčania povedal, že ide o prvú zo seriálu výstav fotografií aby prvý na listine bol kandidát Starej Pazovy a jej občanov, ktorých viac niet. Počas otvorenia a zo Sriemu, druhý z Báčky a tretí pred početnými poslucháčmi, hovoril o rodine Petrovićovej, ktorá z Banátu. Kandidátov by si mali nechala hlboké stopy v dejinách tohto mestečka. Okrem rodovoliť samotné regióny. Okrem kmeňa cincarsko-srbskej rodiny Petrovićovej hovoril o tom, ako sa toho aj v koordinačnom telese dostal k údajom a fotkám tejto povestnej rodiny. Skenované fotky by mali rovnako byť zastúpené sú odložené do krajského fondu pazovskej knižnice. Ináč Milivoj všetky tri regióny. Kovačević pre RTV Stará Pazova odvysielal aj seriál Znamenití StaV obsiahlej výmene mienok sa ropazovčania. Výstava bude otvorená jeden mesiac. Foto: Milivoj prítomní predstavitelia MOMS Kovačević a výstava fotografií. najviac pozastavili pri voľbách do NRSNM. Bolo počuť všelijaK. V-ová

• KULTÚRA •

ké mienky, od tej, že Banát ani neponúkol viac kandidátov, čo je však iba čiastočne pravda. Hajdušičania totiž mali kandidáta, o ktorom, ako sa ukázalo, predstavitelia koordinačného telesa z Banátu nevedeli nič, po to, že Vojlovičania odmietli kandidovať svojho kandidáta, lebo boli nespokojní so spôsobom zostavovania listiny, a to, že kandidátka z Bieleho Blata záhadným spôsobom zo 4. miesta bola posunutá na 29. miesto. Hľadali sa aj „zradcovia“ z matičnej listiny v NRSNM, ktorí mimo rozhodnutia ústredne podporili listinu Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová. Dokonca bolo počuť mienku, že ich treba vylúčiť z Matice. Na druhej strane jednotliví diskutéri sa zasadzovali za nevyhnutnú jednotu v NRSNM a neprípustnosť, aby slovenský parlament fungoval podľa systému pozícia a opozícia, lebo iba jednotní môžu byť osožní slovenskej komunite v Srbsku. Bolo však počuť aj návrhy, že by predsedníčka MSS za všetko, čo sa v uplynulom období udialo, musela podať demisiu, ale aj stanoviská, že treba rešpektovať jej zdravotný stav a tentoraz iba vážne upozorniť ústredňu MSS, že musí meniť spôsob práce v záujme Matice, matičiarov a Slovákov v Srbsku, lebo v opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo, že Matica zanikne.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Kultúra SEMINÁR V NRSNM

Praktické cvičenia pre mediálnych pracovníkov Jasmina Pániková

nohí ľudia sú na omyle, keď povedia, že stačí iba zakončiť si školu a zamestnať sa a tu sa všetko, čo súvisí s ich zdokonaľovaním, končí. Našťastie, sú aj takí, ktorí si uvedomujú, že neustále zdokonaľovanie je nevyhnutné pre hocijakú prácu a najmä pre takú, ktorá súvisí s verejnými vystúpeniami. Uvedomuje si to aj Výbor pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a najmä novinári, ktorí sa zúčastňujú na takýchto seminároch. Najnovší seminár pre hlásateľov a moderátorov slovenských vojvodinských elektronických médií prebiehal 12. a 13. decembra v priestoroch NRSNM. Prostriedky na jeho realizáciu zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Seminár absolvovalo osem, resp. deväť hlásateľov a moderátorov z RTV Vojvodina, Rádia Nový Sad, RTV OK, Rádia Šíd a Rádia Stará Pazova. S frekventantmi pracovala Monika Necpálová, novinárka a herečka, ktorá na Katedre autorskej tvorby a pedagogiky Divadelnej fakulty Akadémie umení v Prahe absolvovala aj semináre hlasovej výchovy, rečníckeho prejavu a autorskej tvorby pre profesionálov, používajúcich pri svojej tvorbe hlasový prejav. Ako povedala, cieľom tohto seminára bolo, aby účastníci zvládli techniku a kultúru reči, a to cez rôzne cvičenia, a aby si osvojili spôsoby svojpomoci pri moderovaní. „Celý seminár bol koncipovaný veľmi prakticky,“ hovorí Necpálová. „Všetci účastníci sa zapájali do rôznych úloh, pracovali kolektívne, museli si venovať vzájomnú pozor-

Školiteľka Monika Necpálová s frekventantmi (Foto: V. Lenhart)

nosť, byť stopercentne prítomní, aktívni poslucháči. Pracovali sme aj individuálne, a to tak, že každý verejne vystúpil, hovoril na rôzne témy a snažili sme sa priblížiť, v čom spočíva analytický žáner, a debatovali sme aj o tom, či chýba kritika v súčasnom novinárstve. Okrem tejto praktickej novinárskej časti sme sa pokúsili aj o sebareflexiu

moderátora, ktorý v dnešnej dobe podlieha mnohým vplyvom, či už v zamestnaní alebo zo strany recipienta, ako sa s tým vyrovnať vo svojom profesijnom živote, akým spôsobom v sebe aktivovať energiu, ako čo najlepšie verejne vystúpiť,“ povedala a vyjadrila spokojnosť, aj keď ide o záujem o seminár, ale aj o aktivity účastníkov.

Darček potomkov rodiny Stratimirovićovej pozostáva zo štyroch reprodukcií vzácnych portrétov slávnych predkov: met-

ropolitu Stefana Stratimirovića, generála Đorđa Stratimirovića, Ivana Vučkovića Stratimirovića a Bogića Vučkovića Stratimirovića. Dva portréty sú od neznámeho autora a dva od autora Arsenija Teodorovića. Okrem reprodukcií portrétov vystavený je erb rodiny Stratimirovićovej, vypracovaný podľa rakúskej heraldiky. Záverom slávnosti v kulpínskom múzeu hovoril potomok rodiny Stratimirovićovej Ivan Stratimirović, ktorý sa pri tejto príležitosti poďakoval Múzeu Vojvodiny a múzeu v Kulpíne za uctievanie dejín rodiny Stratimirovićovej. Portréty podľa jeho slov svedčia nielen o dejinách rodiny Stratimirovićovej, ale aj o dejinách národa. Spomenuté portréty sú vystavené v salóne Veľkého kaštieľa v Kulpíne.

V MUZEÁLNOM KOMPLEXE V KULPÍNE

Portréty predkov Katarína Gažová

o radu tohtoročných aktivít Muzeálneho komplexu v Kulpíne pribudla na sklonku kalendárneho roka ešte jedna výstava. V piatok 12. decembra za prítomnosti vzácnych hostí otvorili výstavu Portréty predkov. Múzeum Vojvodiny z Nového Sadu, v rámci ktorého pôsobí aj komplex v Kulpíne, ako darček od Stefana Stratimirovića z Belehradu, potomka slávnej rodiny Stratimirovićovcov, dostalo reprodukcie portrétov slávnych predkov tejto rodiny. Na otvorení výstavy portrétov sa v mene Muzeálneho komplexu v Kulpíne prihovorila vedúca Milica Marčeta a v mene vedenia Múzea Vojvodiny Bogdan Šekarić, námestník riaditeľa. Životopis metropolitu Stefana Stratimirovića prečítal Maksim Teslić a o životnej

www.hl.rs

Z otvorenia výstavy

púti generála Đorđa Stratimirovića hovorila Jelena Ninkov, obaja žiaci Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

K JUBILEU VEĽKEJ MALIARKY

Jedinečná výtvarná ikona Oto Filip

statnú v Galérii Cvijety Zuzorićovej. V rokoch 1948 – 1972 pôsobila ako profesorka na Akadémii výtvarných umení v Belehrade. Zomrela vo veku 95 rokov v roku 2009 a nechala za sebou bohaté dielo, pozoru- Zátišie s bielym džbánom (1973) hodný a pokojný opus. Veď maľovala rozličnými tech- skutočne pozoruhodnou aunikami, venovala sa portrétom, torkou. Nielen tým, že značnú časť svojich diel darovala našim krajinomaľbe a zátišiam. Je prvou maliarkou výtvarníč- múzeám a galériám, ale najkou zvolenou za riadneho člena mä kvalitou a trvaním tvorby. Srbskej akadémie vied a umení Bola aktívna celé desaťročia, (SANU) v roku 1978, iniciátorkou poznačené vývinom, zmenami vzniku jej Umeleckej zbierky. a rozvojom jej maliarskej tvorby, Zaujímalo ju nielen maliarstvo pestrým zastúpením výtvarných a pedagogická činnosť, ale aj tendencií, polôh a techník. Žila v knižné a časopisecké ilustrovanie. rušnej a krušnej dobe, ku ktorej Svedčia o tom desiatky kníh, tiež mala čo svojsky povedať. Robila noviny, akými boli Kekec, Poleta- to skutočne neúnavne, tak, že sa jej tvorba právom zaraďuje k vrrac, Zmaj… Ljubica-Cuca Sokićová bola cholom srbského modernizmu.

utorok 9. decembra sa dovŕšilo presne sto rokov od narodenia ikony výtvarného umenia Srbska 20. storočia: Ljubice-Cuce Sokićovej. Narodila sa v Bitole, detstvo a najväčšiu časť života strávila v Belehrade. Kresleniu ju v Druhom belehradskom gymnáziu učila ďalšia veľká maliarka Zora Petrovićová, na Umeleckej škole v rokoch 1930 – 1934 študovala maliarstvo u umelcov, akými boli Vasa Pomorišanac, Ljuba Ivanović, Beta Vukanovićová, Ivan Radović. Následne tri roky strávila na zdokonaľovaní v Paríži, kde navštevovala hodiny večerného aktu a grafiky, kamarátila sa s Peđom Milosavljevićom a Aleksom Čelabonovićom, inšpirovala Cézannovými dielami, vpíjajúc podstatné zásady a odkazy modernizmu. Napríklad

Ljubica-Cuca Sokićová: Autoportrét (1929)

to, že sa obraz musí budovať, že má svoje zákonitosti a žiarenie prameniace v jeho vnútri, hĺbke. V Paríži mala aj prvú kolektívnu výstavu v roku 1937, v Belehrade vo februári 1939 prvú samo-

V PETROVCI

Tábor chorvátskosrbského priateľstva Jaroslav Čiep

edenie a aktívni členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov pred koncom roka, presnejšie v sobotu 13. decembra, v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec zorganizovali celodenný výtvarný tábor, tentoraz aj s medzinárodnou účasťou, a pomenovali ho výtvarný tábor chorvátsko-srbského priateľstva. Na Lucku do Petrovca na družbu a spoločne aktívne stráviť čas pri maľovaní pricestovali výtvarníci, ktorí pôsobia v rámci Matice slovenskej Kukučín – Kuntarič z Jakšiča, Chorvátsko. Ako dosvedčila Mária Ivičiaková, predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov, v spoločnosti domácich výtvar• KULTÚRA •

ných ochotníkov sa hostia dobre cítili a touto cestou zachodená družba medzi výtvarníkmi z Chorvátska a domácimi maliarmi sa rozvíja v dobrom smere. Vlani

Príjemné chvíle pri spoločnom maľovaní

Na záver spoločná fotografia účastníkov výtvarného tábora chorvátskosrbského priateľstva z Petrovca a Jakšiča

Petrovčania totiž boli hosťami v Jakšiči na podobnom tábore, a Jakšičanov sme mali možnosť už stretnúť v Petrovci aj skôr. V rámci humanitárneho tábora Ako rastie strom, keď sa z predaných obrazov, ktoré vznikli v rámci tábora, zabezpečili stromčeky pre parky vedľa a v rámci škôl v Báčskopetrovskej obci. Okrem tvorivého maľovania domáci hostí odviedli na prehliadku miestnych kultúrnych znamenitostí a nechýbalo ani spoločné pobavenie. Na záver pri uzavretí tábora organizátor účastníkom udelil ďakovné listiny.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Kultúra 16. VIANOČNÝ KONCERT OSIJEK 2014

Pookriali pri slovenských zvykoch Juraj Bartoš

väz Slovákov v Chorvátsku je strešná organizácia tamojšej slovenskej menšiny, ku ktorej sa hlási asi päťtisíc ľudí. V rámci zväzu pôsobí 16 slovenských matíc (nie matičných odborov ako u nás) a zopár kultúrno-umeleckých spolkov. Každá Matica každý rok usporiada (aspoň) jedno podujatie zamerané na pestovanie slovenského jazyka, zvykov a(lebo) obyčají. Povoláva naň predstaviteľov ostatných slovenských matíc, ako aj inonárodných spolkárov či matičiarov. Pred týždňom, v sobotu 13. decembra sme sledovali Vianočný koncert, ktorý tradične, teraz už šestnásty raz, usporiadala Matica slovenská Osijek. Na javisku veľkej sály Základnej školy Antuna Mihanovića sa zaradom vystriedalo na desiatky detí a dospelých. Vianočné piesne, recitácie, zvyky, hry a žarty prezentovali matičiari, ochotníci z

Josipovca, Jurjevca, Markovca (túto dedinu reprezentovali aj členovia SKUS Franja Strapača), Miljeviec, Zokovho Gaja, Višnjevca, Osijeku (vrátane žiakov ZŠ Vladimira Becića, ZŠ Višnjevac, Tamburášskej školy Batorek a rodiny Žagarovej), KUS Rusínov z Osijeku a KUS Šokadija z Bocanjeviec. Plné Vianočný zvyk Betlehemci hľadisko všetkých odmenilo hlasným potleskom. Ten Osijeku Ivanovi Komakovi a predsedovi patril aj rečníkom: Zuzane Pavelcovej z Zväzu Slovákov v Chorvátsku Mirkovi Krajanského múzea Matice slovenskej Vavrovi. Medzi prítomnými boli aj: (zo Slovenskej republiky), podpredse- riaditeľka Kultúrneho centra Slovákov dovi Rady pre národnostné menšiny v Našiciach Sandra Kraljová-Vukšićová, v Chorvátsku Nikolovi Makovi (ktorý členka Rady pre národnostné menšiny podujatie úradne otvoril), honorárne- a tajomníčka ZSCH Branka Baksomu konzulovi Slovenskej republiky v vá, predseda Rady pre národnostné

SÚSTREDENIE A ZDOKONAĽOVANIE

Víkend tanca a hudby Aneta Lomenová

prvý decembrový víkend, 6. a 7. decembra 2014, prebiehalo sústredenie členov SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu a odborné zdokonaľovanie hudobníkov slovenských

nacvičovali zmesi slovenských ľudových piesní pre nahrávanie druhej fázy CD tejto skupiny. Privítacie slová v hoteli Testera mala Katarína Mosnáková-Bagľašová, predsedníčka SKC P. J. Šafárika. Počas dvojdňového pobytu na Tes-

Pracovalo sa aj na postavovaní dolnozemskej choreografie Drevorubači Ivana Valenta a Anny Brtkovej-Valentovej. Odborné zdokonaľovanie hudobníkov slovenských ľudových piesní mali na starosti Tatiana Jašková a hudobníci zo Slovenska Tomáš

tere tanečníci úspešne absolvovali detviansku choreografiu Keď ma odobrali, štylizovaný tanec z okolia Podpoľania, ktorý nacvičil Ivan Slávik.

Lupták – huslista a Zdenko Černák – cimbalista. Hudobníci pripravovali repertoár piesní pre nahrávanie CD dievčenskej speváckej skupiny.

Účastníci sústredenia ľudových piesní vo Fruškej hore v Čerevići. Zhromaždili sa tam tanečná skupina Centra a muzikanti, ktorí spolu s dievčenskou speváckou skupinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

menšiny Osijecko-baranjskej župy Franjo Kandžera, predseda Rady pre národnostné menšiny mesta Osijek Andrej Kristek, majiteľ tamburášskej školy Batorek Andrija Batorek, poradca pre školstvo Chorvátskej republiky Andrija Kuric a riaditeľ ZŠ A. Mihanovića Josip Mandurić. Vianočný koncert, pri ktorom chorvátski Slováci so svojimi hosťami priam pookriali, usporiadala Matica slovenská v Osijeku pod záštitou Rady pre národnostné menšiny Republiky Chorvátsko, s finančným prispením zástupcu českej a slovenskej menšiny v chorvátskom parlamente Vladimíra Bíleka a viacerých sponzorov. My sme zo sledovaného podujatia priniesli za priehrštie rozhovorov s chorvátskymi Slovákmi. Prezentujeme vám ich v nasledujúcom ročníku nášho týždenníka. V tomto termíne sa konal aj 2. fujarový seminár v Srbsku. Horská atmosféra v Čerevići sa práve zladila s jedinečnými zvukmi fujary, špecifického slovenského ľudového nástroja. Dojímavé rozfuky fujary plávali fruškohorským vzduchom a vrývali sa rovno do kostí každého, kto tú slovenskú slasť vedel postrehnúť. Lektorom fujary bol fujarista Ján Šimiak zo Slovenskej republiky. Na 2. fujarový seminár sa prihlásilo 14 nadšencov z okolitých slovenských osád, a to väčšinou frekventanti, ktorí sa vo fujare už vyznajú. Zúčastnili sa tu aj frekventanti z minuloročného seminára, ktorí základy v hre na fujare a postupy jej výroby a ladenia už hravo zvládli. Menej bolo tých účasníkov, ktorí sa s fujarou stretli po prvýkrát. Lektor a fujarista J. Šimiak mal najprv úvodné prednášky o fujare, praktické skúšky a postupne sa dopracovali k náčrtom interpretácie fujarových piesní. Členovia SKC P. J. Šafárika sú nesmierne hrdí na úspešne zrealizované projekty a o to viac motivovaní k budúcim činnostiam. Vďaka patrí predovšetkým finančným podporovateľom týchto akcií – Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá. • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Prof. Dr. Veselin Lazić

potenciály v individuálnej práci, využil na motivovanie početných kolegov – profesorov a nasledovníkov – študentov k dobrovoľníctvu a kreativite. Podarilo sa mu každému votkať niť jemnocitu a iracionálnej vzdorovitosti, aby vytvoril dominantnú črtu tímovej práce, ktorá sa prejavovala racionálnymi úspechmi vo forme výročných vedecko-odborných konferencií, zborníkmi prác na určité kultúrno-historické alebo etnografické, niekedy aj celkom obyčajné čenejsko-sálašské témy, jedinečné vo svete. Z týchto publikácií by bolo treba v múzeu v Kulpíne urobiť osobitnú výstavu, ktorá by bola svedectvom uctievania hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Bez jeho úpornosti, odovzdanosti novým ideám a výraznej motivácie pre zachovávanie dedičstva uvedených inštitúcií by ani nebolo. Prof. Dr. Veselin Lazić bol nadšený Vojvodinou a jej všetkými zložkami. Slávil pravoslávne tradície, avšak uctieval osobitosti národnostných menšín. To sa zvlášť prejavilo začiat-

1936 – 2014

ostala sa nám smutná správa, že v piatok 12. decembra po ťažkej chorobe, vo veku 78 rokov, v Novom Sade umrel profesor Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade Dr. Veselin Lazić. Odišiel do večnosti nečakane, práve tak, ako nečakane prichádzal vždy medzi kolegov na fakulte, s novými tvorivými ideami. Človek čulého, rozvážneho, veselého a zároveň nepokojného a bojovného ľudského ducha odchádza do spomienok. Neúnavný hájnik na vojvodinských poliach, ochranca poľnohospodárskych dejín, tradícií a kultúrneho dedičstva a zároveň obranca prirodzeného práva sedliaka a jeho rodiny – žiť dôstojne, v súlade so súčasnou dobou. Veselin Lazić podnikal „rovinno-lezecké“ túry a pochody so svojimi početnými nasledovateľmi, aby zjednotil poľnohospodárov v snahe vymôcť si lepšie hospodárske postavenie. Organizoval celoživotné školenie sedliakov formou odborných prednášok po vojvodinských dedinách, ako aj prostredníctvom zimných seminárov

v turistických strediskách Srbska. Jeho erudíciu, vedeckú tvorbu a šľachetnú prácu na poli národnom prezentoval časopis Iz istorije poljoprivrede (Z dejín poľnohospodárstva), odborný hlásnik, ktorý založil profesor Lazić so svojimi kolegami. Duchovným vodcom, čiže spiritus movens vo všetkých aktivitách pri zakladaní Kultúrnohistorického spolku Proleće na čenejskim salašima – PČESA (Jar na čenejských sálašoch), Vojvodinského združenia pre poľnohospodársku techniku v Novom Sade, Etno festivalu fotografie a filmu Paunovo pero (Pávie pero) v Gospođinciach, ako aj Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, bol práve profesor Veselin Lazić, nadšenec a obdivovateľ starých a nových strojov, dedinských tradícií a mestských vibrácií novej doby. Schopnosť koučingu ako hnacieho procesu, ktorým sa rozvíjajú a uvoľňujú osobné

Krát a raz Anna Horvátová

ásobné číslovky so zložkou „-krát“ sa píšu spolu, pokiaľ tie s podstatným menom „raz“ sa píšu osobitne. Násobnými číslovkami sa vyjadruje koľkokrát, koľko ráz, koľkonásobne sa nejaký predmet alebo dej vyskytuje (šesťkrát, viackrát, trojnásobný, tisícnásobný, dvojitý, trojitý, dva razy, desať ráz, sto ráz...). Výrazy prvýkrát, druhýkrát atď. sú nesklonné násobné číslovky, vyjadrujúce poradie, a píšu sa spolu ako jedno slovo. S rovnakým významom sú aj násobné číslovky prvý raz, druhý raz, tretí raz atď., v ktorých prvej časti je radová číslovka a v druhej časti podstatné meno raz. Tieto zložené číslovkové výrazy sa píšu osobitne ako dve slová. Treba si teda zapamätať, že násobné číslovky typu prvýkrát sa • KULTÚRA •

kom deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď každoročne organizoval v strede Nového Sadu prehliadku starých svadobných obyčají. Po mnohých desaťročiach sme tak mohli vidieť vo folklórnom svadobnom zástupe aj mladomanžela a mladuchu v slovenskom starodávnom kroji, s pierkom so stužkami a veľkou partou. Zvláštnosťou tých podujatí bola skutočnosť, že neboli iba folklórnymi prehliadkami, ale aj skutočnými sobášmi. Manželský sľub daný pred matrikárom bol platný. Po odchode do výslužby neodhodil pero a nezanevrel na svoje poslanie. Založil nové združenie poľnohospodárov, ktoré sa domáhalo dôstojných podmienok na svoj život a prácu – Klub 100P plus. Združenie vydáva aj svoj časopis s krátkym názvom AR – Agronomska revija. Profesor Lazić ani tam nešetril svoje pero, pred ktorým neboli ušetrené ani byrokratické úrady, ktoré často zabúdajú na sedliakov. Mnoho ďalšieho dobrého je poznačené pečaťou neúnavného profesora Veselina Lazića. Zostáva po ňom veľké nesmrteľné dielo. Aj pre neho platí výrok srbského velikána Petra II. Petrovića Njegoša: „Blago onom ko dovijeka živi, imao se rašta i roditi.“ Ján Kišgeci

píšu spolu ako jedno slovo, kým násobné číslovky typu prvý raz sa píšu osobitne, ako dve slová. Skupinovými číslovkami sa označuje počet v skupine: dvoje detí, pätoro obrusov, troje lavíc, šestoro koní... Používajú sa pri pomnožných podstatných menách: dvoje husieľ, troje rukavíc, štvoro hodiniek, pätoro potvrdení... Číselné podstatné mená: K nim sa zaraďujú také pomenovania množstva, ktoré sa dajú skloňovať ako podstatné mená. Sú to napríklad zlomky – stotina, desatina, ďalej číslovky typu pol, štvrť, štvrtina, jednotka, dvojka, pätorka, dvanástka, stovka, tisícka, osemdesiatka... Druhové číslovky: Označujú počet javov rozdielnych podľa akosti alebo nejakej inej vlastnosti. Tvoria sa zo skupinových čísloviek príponami -aký, -aká, -aké, -ako,

čím nadobúdajú tvar prídavných mien alebo prísloviek (jednaký, dvojaký, pätoraký, šestoraký, storaký; dvojako, trojako, desatorako, mnohorako...). Tie druhové číslovky, ktoré majú tvar prídavných mien, sa skloňujú ako prídavné mená podľa vzoru pekný. Neurčité číslovky: Môžu mať charakter základných (mnoho, málo, dosť, trochu...), druhových (mnohoraký, toľkoraký) a násobných (mnohonásobný, viac ráz, párkrát...) čísloviek. Niektoré neurčité číslovky prešli k prídavným menám (mnohonásobný, posledný), k zámenám (koľko, toľko), k príslovkám (mnoho, málo) i k časticiam (dosť, zopár, trochu). Slovo trocha môže byť podstatným menom (táto trocha mi nestačí), alebo neurčitou základnou číslovkou v nominatíve (trocha mlieka), alebo v akuzatíve (trochu mlieka).

CHÝRNIK

KYSÁČ. V sobotu 20. decembra od 10.00 do 18.00 h v letnej sieni KIS Kysáč budú Vianočné trhy, ktoré organizuje Miestne spoločenstvo Kysáč. Od 16.00 do 18.00 h bude príležitostný program, v ktorom budú účinkovať spevokoly a žiaci ZŠ. e. š. KYSÁČ. Ročný koncert KIS Kysáč – Novoročná estráda sa uskutoční v nedeľu 28. decembra 2014 o 18.00 h vo veľkej sále KIS Kysáč.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

e. š.

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o zopakovanom postupe, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. decembra 2014 schválila rozhodnutie v zopakovanom postupe číslo VI-501-8/11, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 232 odsek 2 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, v zopakovanom postupe, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, potrebný je odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Stanovuje sa, že nositeľ projektu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, keď ide o rozsah a obsah, vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať predovšetkým nasledujúce: – grafický a tabelárny náčrt prepočtu intenzity EM žiarenia predmetovej základnej stanice a kumulačného efektu v dôsledku blízkosti iných jestvujúcich projektov s rovnakými alebo podobnými efektmi (základné stanica, rozhlas a TV vysielače), v kruhu polomeru 300 m; – program sledovania vplyvov na životné prostredie v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúceho žiarenia (Úradný vestník RS, číslo 36/09) a platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, že nakladanie s odpadom bude v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10); – opatrenia ochrany od možných nehôd a opatrenia odstraňovanie následkov v prípade nehôd; – predpokladať spôsob a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade presťahovania a po prerušení práce objektu. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, v Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje o projekte, pre ktorý sa pôvodne podala žiadosť, vzťahovali sa na trojúsekovú anténovú sústavu, ktorá pozostáva z troch panelových antén typu Kathrein K739636, po jednej na každom úseku pre uskutočňovanie sústavy GSM 900 a tri panelové antény typu Kathrein K742213 po jednej na každom úseku pre uskutočňovanie UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 90 ° (prvý úsek), 210 ° (druhý úsek) a 330 ° (tretí úsek). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom informovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bratstvo – Telep. K podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie, v lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. júna 2011 schválila rozhodnutie číslo VI-501-8/11, ktorým potvrdila, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt. V súlade so zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, so schválením rozhodnutím verejnosť je oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bratstvo – Telep.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

K tomuto rozhodnutiu Vesna Kurteš podala sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia prostredníctvom tohto orgánu dňa 15. júla 2011. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia schválil rozhodnutie číslo 130-501-1718/2011-02 z 12. augusta 2011, ktorým sa zrušuje Rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo VI-5018/11 z 30. júna 2011 a predmet sa vracia späť prvostupňovému orgánu na zopakovaný postup a rozhodovanie. Poukazujúc na to, že je v úvode rozhodnutia Mestskej správy pre ochranu životného prostredia vynechané, z ktorých zákonných ustanovení vyplýva splnomocnenie zástupcu náčelníka pre schvaľovanie a podpisovanie rozhodnutí. Mestská správa pre ochranu životného prostredia v zopakovanom postupe dňa 14. septembra 2011 schválila rozhodnutie číslo: VI-501-8/11, v ktorom v súlade s návodom druhostupňového orgánu stanovila právny podklad na podpisovanie rozhodnutia, ktoré je uvedené v úvode rozhodnutia, a ktorým je stanovené, že pre projekt – základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2 nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie so schválením rozhodnutia v zopakovanom postupe, oboznamuje sa verejnosť prostredníctvom informovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Bratstvo – Telep a Vesna Kurteš. K tomuto rozhodnutiu Vesna Kurteš dňa 22. septembra 2011 podala sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia. Dňa 20. októbra 2011 Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia podal rozhodnutie číslo: 130-501-2186/2011-02, ktorým zamietol túto sťažnosť Vesny Kurteš na rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo: VI-501-8/11 zo 14. septembra 2011, ako neopodstatnenú. Proti rozhodnutiu Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia číslo: 130-501-2186/2011-02 z 24. októbra 2011, začalo sa správne konanie na základe sťažnosti Vesny Kurteš z Nového Sadu. V správnom konaní na základe sťažnosti Vesny Kurteš z Nového Sadu, Ul. Milana Savića č. 8, zastupovanej splnomocnencom Milošom Stojanovićom, praktikantom z advokátskej kancelárie advokáta Nikolu Stevanovića z Nového Sadu, Ul. Pavla Simića č. 5, Správny súd, oddelenie v Novom Sade, svojím rozsudkom III-5 U.13200/11 z 13. marca 2014 sťažnosť zvážil a zamietol rozhodnutie Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, číslo 130-501-2186/2011-02 z 24. októbra 2011 a vrátil predmet kompetentnému orgánu na zopakované rozhodnutie. Dňa 8. mája 2014 Mestská správa pre ochranu životného prostredia prijala rozhodnutie Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia číslo: 130-501-2186/2011-02 zo 6. mája 2014 ktorým sa zrušuje rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, číslo: VI-5018/11 z 14. 9. 2011 a predmet sa vracia späť prvostupňovému orgánu na zopakovanie postupu a rozhodnutie. V uvedenom rozhodnutí Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia sú poskytnuté návody na postup prvostupňového orgánu. Na základe tohto návodu Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. mája 2014 pod číslom VI-501-8/11 požiadala Mestskú správu pre inšpekčné práce, Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia o žiadosť o dostavenie údajov, ktorou sa žiada, aby sa jej doručili nasledujúce údaje: – ktorý systém na predmetovej parcele bol predmetom inšpekčnej kontroly 2010; – odkedy sa ten systém používa; – v ktorej fáze je inšpekčný postup, respektíve či je a ako je ukončený. Mestská správa pre inšpekčné práce, Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia, úsek pre ochranu životného prostredia dňa 10. júna 2014 doručila list číslo: XIV-501-1237/10, z ktorého sa nemohlo zistiť, na ktorého operátora sa vzťahujú údaje o anténach, vzhľadom na to, že sú na uvedenej lokalite inštalované sústavy dvoch operátorov. Z toho dôvodu Mestská správa pre ochranu životného prostredia zaslala Mestskej správe pre inšpekčné práce, Oblasť pre inšpekcie pre ochranu životného prostredia nový list číslo: VI-501-8/11 z 24. júna 2014, ktorým žiada doručenie dodatočných údajov a aby odpovedali na otázky: Ktorá sústava na uvedenej parcele bola predmetom inšpekčnej kontroly 2010?; Odkedy sa tá sústava používa a v ktorej fáze je inšpekčný postup, respektíve či je a ako je ukončený? a doplnili údajmi, ktorá z týchto dvoch staníc (TELENOR, s. s r. o., Telekom Srbija, a. s.) bola predmetom inšpekčnej kontroly (jedna alebo obidve) a aby doručili fotokópie aktov, z ktorých sa presne vidia charakteristiky základnej(ých) stanice(íc) pre ďalší proces konania postupu. Mestská správa pre inšpekčné práce, Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredie, úsek pre ochranu životného prostredia dňa 9. júla 2014 zaslala list číslo: XIV501-1237/10 z 8. júla 2014, ktorý obsahoval dodatočné údaje podľa žiadosti Mestskej správy pre ochranu životného prostredia s fotokópiou Správy o výskume úrovne vystavovania ľudí vysoko frekvenčným elektromagnetickým poliam – identifikačné číslo správy: 2502/13-271-MK z 22. marca 2013, ktorý vypracoval Inštitút Vatrogas. Vzhľadom na to, že tento orgán z doručenej dokumentácie postrehol nezhodu údajov správe o výskume úrovne vystavovania ľudí vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam – identifikačné číslo správy: 2502/13-271-MK z 22. marca 2013 a v odbornom zhodnotení zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, číslo 1420 z februára 2011, ktorú vypracovalo akreditované Laboratórium Konsing v Belehrade (ktorá je prvá podaná so žiadosťou) za-

• OZNAMY •

slaný je list číslo: VI-501-8/11 z 25. júla 2014, ktorým sa od nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., žiada, aby doručil údaje o charakteristikách zdrojov základnej stanice, ktorá je postavená na anténovom stĺpe na uvedenej parcele pre nedvojzmyselné určovanie aktuálneho stavu v teréne. Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., z dňa 19. augusta 2014 doručil údaje o anténach, ktoré sú momentálne inštalované na uvedenom stĺpe. Na základe analýzy doručených údajov tento orgán dňa 11. septembra 2014 nositeľa projektu požiadal, aby doručil nové odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia vypracované pre základnú stanicu, ktorá je postavená na predmetovej lokalite v lehote od 60 dní do dňa prijatia žiadosti. Predmetovú žiadosť nositeľ projektu prijal 15. septembra 2014. Dňa 14. novembra 2014 nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., tomuto orgánu doručil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej mobilnej telefónie NS Telep 2, číslo správy: 1510/14-271 AP, ktorú vypracoval Inštitút Vatrogas z Nového Sadu. Dňa 18. novembra 2014 po zozbieranej dokumentácii nevyhnutnej pre rozhodnutie, so žiadosťou o rozhodovanie v zopakovanom postupe o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie základnej stanice NS Telep 2, Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele č. 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, oboznámená je verejnosť prostredníctvom informovania v prostriedkoch verejného informovania, MS Bratstvo – Telep, Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia a Vesna Kurteš. K podanej žiadosti o rozhodovanie v zopakovanom postupe o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie v lehote stanovenej zákonom mienku doručila Vesna Kurteš. V mienke doručenej Mestskej správe pre ochranu životného prostredia zo strany Vesny Kurteš dňa 3. decembra 2014 uvedené je, že sa ona nezhoduje, aby sa žiadosť TELENOR, s. s r. o., dostala do postupu rozhodovania a dožaduje sa, aby sa odmietla ako neriadna, lebo v dokumentácii, ktorá je doručená verejnosti na nahliadnutie, nebolo konané v súlade so všetkými žiadosťami, ktoré určil Správny súd v rozhodnutí III5 U. 13200/11 z 13. marca 2014. V uvedenej mienke sa ďalej uvádza, že ona považuje, že sa v dokumentoch, ktoré sú doručené, nachádzajú údaje, ktoré nie sú vierohodné, teda uvedené je, že sa v dokumentoch, ktoré doručil nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., nachádzajú aj údaje o základnej stanici, ktorá je vlastníctvom Telekom Srbija, a. s., ktorá sa nachádza na tom istom anténovom stĺpe, pričom sa malo prihliadať na kumulačný efekt obidvoch základných staníc, pričom Telekom Srbija, a. s., nepotvrdila presnosť údajov o jej základnej stanici. V doručenej mienke Vesny Kurteš sa uvádza aj to, že sa nezhoduje, aby sa uvedená žiadosť o rozhodovanie dostala do postupu, lebo TELENOR, s. s r. o., doručil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia a správu o meraní organizácie, ktorá nie je kompetentná pre túto prácu, resp. po jej návodoch, s dokumentmi je doručené rozhodnutie Pokrajinského sekretariátu pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj číslo: 119-501-00134/2010-04 z 10. marca 2010 Inštitútu Vatrogas, s. s r. o., a certifikát o akreditácii ATS pre Inštitút Vatrogas, s. s r. o., a že, mieni že sú to dve rozličné firmy. Dňa 5. decembra 2014 Vesna Kurteš doručila, v mene všetkých podpísaných žiadosť o odstránenie všetkých staníc z predmetového stĺpu, s napomenutím, že sa takmer v každej druhej domácnosti, členovia ktorých podpísali túto žiadosť, vyskytuje kancerogénne ochorenie, a že je za posledných 4 – 5 rokov zvýšené úmrtie v podpísaných rodinách. Uvedené je aj, že sa javia aj iné anomálie na zdravotnom stave ľudí, ako i zvierat a domácich miláčikov a že po zozbieraní zdravotnej dokumentácie všetkých chorých (a zosnulých) kompetentný orgán bude oboznámený. Nahliadnutím do údajov o základnej stanici, pre ktorú je vypracované odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, číslo správy: 1510/14-271 AP, tento orgán určil, že tu ide o trojúsekovú anténovú sústavu operatéra TELENOR, s. s r. o., ktorý pracuje v dvoch rozsahoch, a to GSM 900 a UMTS. Pre GSM sú postavené antény K739634 a pre UMTS rozsah antény K742213, ktoré sú rozvrhnuté po azimutoch 90 ° (prvý úsek), 210 ° (druhý úsek) a 330 ° (tretí úsek). Tilt pre GSM900 je mechanický / elektrický – 1 °/ 6 °, – 3 ° / 6 ° a pre UMTS sú 0 ° / 4 °, 0 ° / 3 ° a 0 ° / 3 °. RBS je typu BTS3900A, pre GSM 900 konfigurácia vysielača je 4 + 4 + 4, pre UMTS 3 + 3 + 3, resp. po úsekoch. Základná stanica mobilnej telefónie NS Telep 2 má efektívnu vyjadrenú silu pre sústavu GSM 900 od 993,3 W (prvý úsek), 993,3 (druhý úsek) a 993,3 (tretí úsek) a efektívnu vyjadrenú silu pre sústavu UMTS od 3598,5 W (prvý úsek), 3598,5 W (druhý úsek) a 3598,5 W (tretí úsek). V rámci odborného zhodnotenia zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, číslo správy: 1510/14-271 AP spracované je i kumulačné pôsobenie so základnou stanicou operatéra Telekom Srbija, a. s., základná stanica ktorého je postavená na tom istom stĺpe. Pritom boli pre prehodnotenie použité nasledujúce údaje prislúchajúce základnej stanice operatéra Telekom Srbija, a. s.: Anténová sústava je trojúseková s anténami typu Kathrein 742241 (prvý, druhý a tretí úsek) pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Antény pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS sú rozvrhnuté po azimutoch 0,1 °, 112, 3 ° a 221,6 °, resp. po úsekoch. Titl na anténach je mechanický / elektrický, a to: 0° / 7 °, 0 ° / 5 ° a 0° / 6 ° pre sústavu GSM 900. Pre

• OZNAMY •

sústavu GSM 1800 je nasledujúci stav: 0 ° / 7 °, 0 ° / 7 ° a 0 ° / 6 ° a pre sústavu UMTS 0 ° / 4 ° a 0 ° / 4 °, resp. po úsekoch. Typ BS pre GSM 900, GSM 1800 a UMTS je Ericsson 6102. Konfigurácia kanálu antén (ERP) pre GSM 900 je 1538,5 W po úseku, GSM 1800 je 1086,58 W po úseku a pre UMTS je 415, 91 W po úseku. Analyzujúc tvrdenie Vesny Kurteš, ktoré je doručené s mienkou 3. decembra 2014 a v ktorom sa uvádza, že kumulačné pôsobenie obidvoch základných staníc na predmetovej lokalite nebolo rozoberané adekvátnym spôsobom, Mestská správa pre ochranu životného prostredia vykonala nahliadnutie do úradných údajov pre predmet, ktorý sa rozoberal pred týmto orgánom pod číslom: VI-501-481/11 a vzťahuje sa na základnú stanicu mobilnej telefónie NS Telep–NS48, NSX48, NSU48, na základnej parcele 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., späté s uvedeným predmetom číslo: VI-501-481/11, po vypršaní lehoty na doručenie dodatočných údajov a úrovne vystavovania ľudí vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam, identifikačné číslo správy: 0411/14-111 VG, ktorú vypracovalo akreditované laboratórium pre výskum Inštitút Vatrogas, akreditované číslo: 01-173. Porovnávajúc údaje pridané v Správe o výskume úrovne vystavovania ľudí vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam, identifikačné číslo správy: 0411/14111 VG, ktorú vypracovalo akreditované laboratórium pre výskum Inštitút Vatrogas, akreditované číslo 01-173, s údajmi z Odborného ohodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokalitnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, číslo správy 1510/14-271 AP, tento orgán zistil, že sa údaje o anténach, kabinetoch základných staníc, azimutoch a konfiguráciou kanálov, zhodujú v oboch dokumentoch, takže samým tým tento orgán považuje, že je kumulačné pôsobenie obidvoch prameňov na predmetovej lokalite vzaté do ohľadu zodpovedajúcim spôsobom. Vesna Kurteš sa taktiež nezhoduje ani s tým, aby sa uvedená žiadosť o rozhodovanie postúpila do konania, lebo TELENOR, s. s r. o., doručil odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia a správu o meraní, ktoré vypracovala organizácia, ktorá nie je splnomocnená na túto prácu, čiže že je doručené rozhodnutie Pokrajinského sekretariátu pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj číslo: 119-50100134/2010-04 z 10. marca 2010 pre Inštitút Vatrogas, s. s r. o., a certifikát o akreditovaní ATC pre Inštitút Vatrogas, s. s r. o., a že sú to, podľa jej mienky, dve rozličné firmy. Tento orgán považuje, že Inštitút Vatrogas prikladajúc certifikát o akreditovaní s akreditovaným číslom 01-173 a správu o výskume úrovne vystavovania ľudí vysokofrekvenčným elektromagnetickým poliam, identifikačné číslo správy: 2502/13271-MK z 22. marca 2013 s naznačením akreditácie ATC, kde je uvedené rovnaké číslo akreditácie (01-173), nedvojzmyselne poukázal, že tu ide o rovnakú firmu. Nahliadnutím do verejnej dostupnej evidencie z webovej stránky Agentúry pre hospodárske registre je tiež zistené, že pod názvom Inštitút Vatrogas jestvuje registrovaná len jedna hospodárska spoločnosť. Po rozoberaní nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetová základná rozhlasová stanica má efektívnu vyjadrenú silu väčšiu ako 250 W a môže mať významnejší vplyv na životné prostredie – bod 12 podbod 13 Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže žiadať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie je predpísané, že rozhodnutím, ktorým sa zisťuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, kompetentný orgán môže určiť aj rozsah, aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej efektívnou vysielanou silou prístrojov), kompetentný orgán v konkrétnom prípade rozoberal aj trvanie vplyvov, a to je, že základná stanica predstavuje kontinuálny prameň žiarenia. Uplatňujúc spôsoby prevencie a opatrení (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia, Úradný vestník RS, č. 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11 Rozhodnutie US), ktorými sa požaduje, že každá aktivita musí byť plánovaná a uskutočnená na spôsob, aby medziiným predstavovala najmenšie riziko po ľudské zdravie, štúdiou treba dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia dostupná technológia, technika a výstroj. Berúc do ohľadu vopred uvedené a osobitne špecifickosť lokality (husto obývaná stavebná zóna a blízkosť predškolskej ustanovizne), nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a oceňuje kvalita činiteľov životného prostredia na určenom priestore, vzájomné vplyvy jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia pre znemožňovanie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehôd a zabezpečiť sledovanie vplyvov prameňa žiarenia, a to sa výlučne môže zabezpečiť štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by malo vypracovať multidisciplinárny odborný tím. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a dedom

JÁNOM ČELOVSKÝM

3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 z Kysáča

Prosil si Pána Boha o pomoc a hovoril si: Neplačte, že som odišiel, ten večný pokoj mi prajte, len v srdci milé spomienky si na mňa zachovajte.

Bolesťou unavený tíško si zaspal. Zanechajúc všetkých, ktorých si rád mal. Za všetky tie trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti.

Manželka Zuzana Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu SB Company, s. s r. o., Nový Sad,

Dcéra Mária a vnuk Dušan Hadži Ruvimova 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel palivom so sprievodným obsahom, výšky prízemie (P) na Novosadskej ceste, vo Veterniku, na katastrálnej parcele číslo 1772/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projek-

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na recykláciu bezpečného elektronického odpadu Nositeľ projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188/a, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ul. Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 10. decembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-241/14, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti. Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188/a, Nový Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ul. Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188/a, Nový Belehrad. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetky významnejšie škodlivé vplyvy na životné prostredie. 3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia. 4. Po prevádzke objektu nositeľovi projektu sa nakladá, aby vykonal charakterizáciu kalu, ktorý sa vyčleňuje počas tretmánu odpadovej vody vo vertikálnom odlučovači a identifikuje ho podľa Pravidiel o kategóriách výskume a triedení odpadu (Úradný vestník RS, číslo 56/10). ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188/a, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Vý-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

JÁNOM ČELOVSKÝM 3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 z Kysáča

Bolesťou unavený tíško si zaspal. Zanechajúc všetkých, ktorých si rád mal. Za všetky tie trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Syn Michal s rodinou tu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

robný objekt na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ul. Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie a recyklácia bezpečného elektronického odpadu v objekte, ktorý je dimenzovaný, aby mohol prijať maximálne 200 t odpadu. Nositeľ projektu uvádza, že maximálna denná kapacita stroja na recykláciu vynáša 10 t. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite vydanou zo strany Mestskej správy pre Urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, číslo: V-353-1196/13 z 8. 11. 2013 a mienkou VP Urbanizmus Ústav pre urbanizmus, Nový Sad číslo UTU 109333/14 zo 14. júla 2014. Nositeľ projektu pridal zmluvu o prenájme prevádzkového priestoru uzavretého dňa 5. 11. 2013 medzi Hospodárskou spoločnosťou Slobodna zona Nový Sad, s. s r. o., a ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) vykonaný je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov a organizácií a verejnosti, takže je s podanou žiadosťou verejnosť oboznámená v prostriedkoch verejného informovania a ako zainteresovaný orgán bolo oboznámené MS Salajka. V zákonom stanovenej lehote predpokladanej na verejné nahliadnutie, štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vyložená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 17. novembra 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písanej forme k štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ako aj podaných mienok zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy uskutočnenej 19. novembra 2014, čo je konštatované v zápisnici číslo VI-501-241/14 z 19. novembra 2014. Rozhodnutím o sformovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie pre odhad štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný objekt na recykláciu bezpečného elektronického odpadu, v Ul. Bajči Žilinskog, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Tošin Bunar 188/a, Nový Belehrad, číslo VI-501-241/14 z 27. októbra 2014, sformovaná je technická komisia pre hodnotenie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá preskúmala štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-241/14 z 10. decembra 2014 so zhodnotením predmetovej štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k štúdii poskytol súhlas. Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie, po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie, konštatované je, že je štúdia urobená v súlade so zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a určovaní rozsahu a obsahu štúdie číslo VI-501-241/14 z 19. augusta 2014, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Ak sa projekt uskutoční v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa dodržia všetky predpokladané opatrenia na zmenšenie alebo zamedzenie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodu 2, 3 a 4 tohto rozhodnutia, práca objektu nebude významnejšie ohrozovať životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s dedíkom

s dedom

JÁNOM ČELOVSKÝM

3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 z Kysáča

Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel. Skromný v živote, veľký v láske a dobrote.

SMUTNÁ SPOMIENKA

3. 10. 1943 – 1. 12. 2014 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať vnukovia Michal a Miroslav

Vnučka Nataška so snúbencom Mariánom

SPOMIENKA

na brata, švagra a uja

JANKA DIERČANA

1980 – 22. 12. 2013 – 2014 z Hložian

MARTINA HALABRÍNA

SMUTNÁ SPOMIENKA na priateľa

RUŽENKU HALABRÍNOVÚ

14. 12. 1929 4. 3. 1958 – 19. 5. 2009 – 2014 – 27. 12. 2010 – 2014 z Padiny Rýchlo prešli naše krásne spoločné chvíle, ktoré si sprítomňujeme a veľmi nám chýbajú. Nesú Vás v spomienkach a v srdciach zarmútení: manželka a matka a syn a brat s manželkou

SPOMIENKA na

Brat môj, zanechal si nás bez slov a vo veľkom zármutku. Vždy si na Teba budú spomínať sestra Mária a švagor Ján s deťmi Sárou a Hanou Cerovskovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JANKA DIERČANA

1980 – 22. 12. 2013 – 2014 z Hložian Syn náš, uplynul už rok, čo si nás opustil. Odišiel si bez pozdravu a nás si zanechal vo veľkom žiali. Pred Tebou bol ešte život a mnoho radostí, ale osud bol nemilosrdný. Slzy v očiach neuschýnajú. S bolesťou a ťažkým srdcom si stále na Teba spomínajú Tvoji rodičia

JANKA DIERČANA – CEPTERA

22. 12. 2013 – 22. 12. 2014 z Hložian Rodina Rojková

KATARÍNOU LAČOKOVOU rod. Čániovou 22. 10. 1929 – 12. 12. 2014 z Báčskeho Petrovca

ktorá nás po ťažkej chorobe navždy opustila vo veku 85 rokov. S láskou, úctou a vďakou sa so zosnulou lúčia dcéra s rodinou a príbuzní • OZNAMY •

SPOMIENKA

DROBNÝ OZNAM T E S N E N I E (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

DROBNÝ OZNAM BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/827-87-45.

DUŠAN TURÓCI 1984 – 2014 z Hložian

Drobnosti tvoria život a nedajú zabúdať. Oživujú spomienky na kúsok života prežitý spolu. A chceli sme omnoho viac. Byť spolu vo všetkom. V radostiach boli sme spolu, v trápeniach zostali sme sami. S láskou si na Teba spomíname. Chýbaš nám aj po tridsiatich rokoch.

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Tvoji najbližší

Oznamy SPOMIENKA

na svojich rodičov, starých rodičov a prarodičov

BOĽAVÁ SPOMIENKA

KATARÍNA SÉČOVÁ rod. Papová 1913 – 1975

1928 – 2013 – 2014 z B. Petrovca

rod. Cinkotská 1928 – 2013 – 2014 z Báčskeho Petrovca

rod. Badinská 1901 – 1967

1896 – 1974

KATARÍNA ČERVENÁ

ALŽBETA NÍMETOVÁ

JOZEF NÍMET

SMUTNÁ SPOMIENKA

Naša láska je silnejšia od zabudnutia. Na našu mamu, mamičku a babku si s láskou a úctou spomíname. Dcéra Katarína Cechmajstrová s manželom Michalom, vnučka Tatiana Kováčová s manželom Samuelom, deťmi Ivanom a Ivetkou a vnuk Miroslav Cechmajster s manželkou Vesnou a deťmi Hankou a Petrom

S láskou a úctou si spomína a nezabúda sesternica Anna Lomenová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 7. decembra 2014 nás náhle a nečakane opustil bratranec

ONDREJ KOPČOK

SMUTNÁ SPOMIENKA

28. 3. 1951 – 7. 12. 2014 z Petrovca

na manžela

JOZEF SÉČ 1913 – 1998

PAVLA BENDU

1926 – 2009 – 2014 z Petrovca

So smútkom sme sa s Tebou rozlúčili, ale navždy budeš s nami v našich spomienkach. Sesternice Mária a Zuzana s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

KATICA NÍMETOVÁ

kmotrovi a krstnému otcovi

rod. Séčová 1932 – 1985

ONDREJOVI KOPČOKOVI

Tichú spomienku na Teba si zachováva

28. 3. 1951 – 7. 12. 2014 z Petrovca

manželka Anna

JÁN NÍMET 1930 – 2004 z Pivnice Spomienka žije.

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho otca a starkého

SMUTNÁ SPOMIENKA

Lúčia sa:

kmotrovci Pucovskovci a krstné deti Miroslav a Vladimír s rodinami

SPOMIENKA

PAVLA BENDU

1926 – 2009 – 2014 z Petrovca

ZUZANA HODOLIČOVÁ

SINIŠA JAVORNÍK

rod. Tárnociová 22. 10. 1935 – 24. 12. 1998 – 2014 z Pivnice S úctou a láskou si na Teba spomína

28. 5. 1971 – 21. 12. 1987 – 2014 z Nového Sadu

Tichú spomienku venujú: dcéra Zuzana s rodinou z Chorvátska a syn Jozef s rodinou z Petrovca

www.hl.rs

dcéra Zuzana Chlpková s rodinou

Informačno-politický týždenník

Otec

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom

s otcom a so starkým

Ťažký a krutý osud Ťa nečakane vzal a bolesť v srdci zanechal. Rozlúčka bola ťažká, ale spomienka na Teba zostáva večná.

Odišiel si od nás, my zostali sme v žiali, no navždy budeš žiť v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Na Tvoju starostlivosť a pracovitosť trvalú spomienku si zachová

Tvoja zarmútená manželka Anna

dcéra Zdenka s rodinou

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom, ujom a so švagrom

ONDREJOM KOPČOKOM

Navždy zarmútení: dcéra Jarka, zať Samuel a vnučky Ivanka a Hanka Hrubíkovci

V našich srdciach a spomienkach zostane navždy. Smútiaci: sestra Jarmila Struhárová s manželom Jánom a ich syn Milan s manželkou Marínou a dcérami Luciou a Júliou

SMÚTNÁ ROZLÚČKA s bratom a so strýkom

BRANISLAVOM VIERGOM

28. 3. 1951 – 7. 12. 2014 z Báčskeho Petrovca

Cestou života mal si ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je to bolesť a žiaľ. S láskou a úctou si vždy budeme na Teba spomínať. Tvoji Pavelkovci

SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 21. decembra 2014 je tomu mesiac, čo nás opustil

SINIŠA JAVORNÍK

28. 5. 1971 – 21. 12. 1987 – 2014 z Nového Sadu Bolo to sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Mama

• OZNAMY •

2. 11. 1952 – 10. 12. 2014 rodom z Aradáča

ONDREJOM KOPČOKOM

28. 3. 1951 – 7. 12. 2014 z B. Petrovca

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň.

BRANISLAVOM VIERGOM

28. 3. 1951 – 7. 12. 2014 z B. Petrovca

28. 3. 1951 – 7. 12. 2014 z Petrovca

s otcom a so starkým

s bratom a ujom

ONDREJOM KOPČOKOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMÚTNÁ ROZLÚČKA

ZDENKO MATERÁK

22. 7. 1946 – 21. 11. 2014

2. 11. 1952 – 10. 12. 2014 rodom z Aradáča

S láskou si na neho budú spomínať a v srdciach ho zachovávať smútiaci: brat Ján s manželkou Máriou a ich syn Janko s manželkou Kristínou a dcérami Katarínou a Janou

SPOMIENKA

na rodičov Deväť rokov Štrnásť rokov uplynulo, čo uplynulo, čo zomrel umrela

BENKO MATERÁK

11. 8. 1922 – 17. 10. 2005

KATKA MATERÁKOVÁ 19. 5. 1925 – 30. 12. 2000

zo Starej Pazovy Na nich si spomínajú

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Ich najmilší

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. decembra 19.30 Pop-tón z roku 2004 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 21. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 23. decembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Pondelok – sobota Kronika našich osád 18.00 Denník (utorok) Hudobné vysielanie Sobota Inteen (streda) 2.00 Repríza piatkových vysielaní Súzvuky (štvrtok) a Palety Z každého rožka troška 5.30 Repríza nedeľných vysielaní (piatok) 10.00 Repríza piatkových vysielaní Kaleidoskop (sobota) a Palety Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Piatok Vejár hudobných vysielaní 16.45 Repríza nedeľných vysielaní TV Týždeň prinesie príspevky: Nočný program o tom, aký bol uplynulý rok 23.00 Hudobné relácie (utorok) v Báčskopetrovskej obci, keď ide 23.00 Rozhlasová hra, hudobné o bezpečnosť, o nositeľoch cien relácie (sobota) Nového života a Zorničky, o hudobnej škole pôsobiacej v rámci kovačického Domu kultúry a o poľnohospodárskej produkcii u nás v porovnaní s tou na Slovensku. Dotyky budú v znamení kvitovania úspechov predstaviteľov tunajších Slovákov na rôznych poliach pôsobenia: v podnikaní, vo vzdelávaní, vede, v kultúre a športe. Posledné tohtoročné vysielanie už v novoročnom nádychu privíta hostí v štúdiu, TV STARÁ PAZOVA spestrené bude videozáznamami a k nálade prispejú piesne víťazov Utorok – sobota festivalov, za ktoré diváci budú môcť 17.00 Správy hlasovať a získať niektorú z odmien.

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 19. decembra – Wasabi Sobota 20. decembra – Anna Kareninová, 1. časť Pondelok 22. decembra – Jazda smrti Utorok 23. decembra – Gang v útoku Streda 24. decembra – Evanjelium podľa Matúša, 1. časť Štvrtok 25. decembra – Evanjelium podľa Matúša, 2. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 21. decembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Anna Kareninová, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Dipl. Ing. agronómie Rastislav Struhár, generálny riaditeľ Sústavy Petrovec, sa zmienil o aktuálnej komasácii v k. o. B. Petrovec

Nedeľa 21. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Vyhodnotenie súťaže Čo dokáže pekné slovo Utorok 23. decembra 16.00 Vianočno-novoročný jarmok v Kovačici Ako chutia Vianoce Čaro Vianoc Piatok 26. decembra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Vianočná záhada Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 51/52 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

V tajničke je názov sviatku narodenia Krista Pána.

RÁDIO PETROVEC

autorka: ANNA biele vianočné BIČIA- vločky piesne ROVÁ

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

liter

liečivá prostriedok prvé písmeno talent rastlina na umývanie riadu

oklamaná

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

ad notam

Leskovac

súhlas áno

vpíšte DRV

prenájom

bájna krajina blahobytu

egyptský boh Slnka druh medveďa

hlavná bohyňa (zast.) H ĽU LAS DU

vpíšte DV tajnička zranil

ženské meno

spája konce luku

dvojica vpíšte GI

Taliansko

Streda 24. decembra súhrn 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia úradných prác Nedeľa 28. decembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

Rakúsko najväčšie zviera stroncium

nit

nula TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

starodávna skriňa

bublinky na povrchu

osobné zámeno

TELEVÍZIA PANČEVO

súhlas

3. a 1. samohláska

bočná loď v bazilike

evanjelium

4. a 5. samohláska

rúra (srb.)

to karát

speváčka Nikolić

tona

je evakuovaný

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 50 VODOROVNE: zvlnil sa, aloa, En, madriga, idea, oho, Li, zt, an, oma, aú, O, vítajte, arak, Er, N, kolkár, ár, Ma, rá, ona, ans, vyskákať TAJNIČKA: VLADIMÍR ROY

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 48 z čísla 48 Hlasu ľudu z 29. novembra 2014 bolo: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARTINA PETRÍKOVÁ, JNA č. 163, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Šport Nový krok do sveta MEDZINÁRODNÝ JADŽENT V TEMERÍNE

Juraj Pucovský

poverený pre šport. Potom sa dva dni hrali zápasy medzi družstvami, ktoré niesli mená miest, z ktorých jadžentisti prišli a viedli ich už skúsení a kvalitní hráči. Družstvo Sirigu hralo pod taktovkou Dragana Prokića, Bratislavu

utor jadžentu, profesor telesnej výchovy Janko Pavlis, a jeho hráčky a hráči nepoznajú prestávku, ani únavu, keď ide o obľúbený šport. Minulý mesiac v Temeríne usporiadali prvý me- JADŽENT DO AMERIKY? dzinárodný jadžentový V Temeríne, kolíske jadžentu, premiérovo turnaj podľa vzoru dosiaľ dvanásť zohraných predstavili tento šport pani Mariji BjelopetLíg turnajov Srbska. rovićovej, atašé Veľvyslanectva Spojených Cieľom organizova- štátov v Belehrade, predstaviteľovi Fondu nia Líg turnajov bola Any a Vladeho Divca Željkovi Mitkovsképrezentácia jadžentu mu, ako aj hosťom z Pirota. Všetci prijali pozvanie Nemanju Obradovića a jeho mládežníckych aktivistov, aby navštívili Temerín. Hostia mali možnosť prvýkrát sledovať jadžent a uzavreli, že tento šport, ktorý spoločne hrajú dievčatá a chlapci, právom je zapojený do toho, čo nazývame rodová rovnosť. Autor tohto športu Janko Pavlis hovorí, že je teraz potrebné nájsť spôsoby spolupráce tak s Veľvyslanectvom Spojených štátov, ako aj s Fondom Divac a mládežou z Pirota. Dobrá vôľa je vyjadrená, takže možno očakávať, že sa jadžent okrem v európskych štátoch a v Ruskej federácii čoskoro začne hrať aj v Spojených štátoch amerických. Profesor Janko Pavlis Ukážkový zápas pre hostí zohrali neúnavne rozširuje svoj žiaci Strednej školy Lukijana Mušicšportový výmysel kého a jadžentisti prvého Jadžena vyrovnávania kvali- tového klubu na svete JP ´93 z Temerína. Záverom aj správa, že sa majstrovský ty družstiev. To sa neskoršie potvrdilo ako zápas Jadžentovej ligy Srbska Beočín – Sisprávny krok, lebo via- rig skončil výsledkom 30 : 55. Najlepší na ceré kluby, a nie iba zápase boli Milica Kovačevićová a Nikola temerínsky JP ´93, boli Vukašinović. šampiónmi krajiny alebo získali Pohár Srbska. Teraz podnietili túto súťaž viedol Miloš Brcanov, kým Temes cieľom rýchlejšieho rozvoja rín hral podľa pokynov Ksenije a zvýšenia kvality jadžentu, Ergelaševovej. Výsledky zápasov sú tieto: Tektorý tento šport už zaradili do programu školských seminárov merín – Bratislava 66 : 53, Bratislapre svojich telocvikárov. Sú to va – Sirig 35 : 41, Temerín – Sirig Slovensko, Maďarsko a Rusko. 48 : 45, Sirig – Bratislava 44 : 59, Na prvom turnaji sa zúčastnili Bratislava – Temerín 62 : 41, Sirig hráči zo Slovenska, Maďarska – Temerín 23 : 15. Zápasy ako hlavní rozhodcoa Srbska, kým chýbali mladí šporvia viedli Miloš Brcanov, Janko tovci z Ruska. Turnaj otvoril Dalibor Šandor, Pavlis mladší, Boris Kujundžić, člen Obecnej rady v Temeríne Dragan Prokić a profesor Janko

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jadžent z Temerína na Slovensko, do Maďarska, Ruska...

Pavlis. O dobré pohostinstvo sa postarali zamestnanci Strednej školy Lukijana Mušického v Temeríne v čele s riaditeľom Milomirom Radićom. Športová

hala tejto školy bola oba dni plná jadžentistov a obecenstva. Ďalšie turnaje budú vo februári na Slovensku, potom v apríli v Maďarsku a v júni v Rusku.

HOKEJOVÁ ŠKOLA NS STARS V NOVOM SADE. Chlapci na našej snímke, ktorí jazdili na kolieskových korčuliach, chodcom v strede Nového Sadu rozdávali letáky. Z nich sme sa mohli dočítať, že Hokejový klub NS Stars koná zápis detí vo veku 5 až 11 rokov do svojej hokejovej školy. Tréningy mimo ľadu prebiehajú štyrikrát týždenne na kolieskových korčuliach na žiackom ihrisku. Tréningy na ľade sú tiež štyrikrát v týždni v ŠPS Vojvodina, známejšom ako SPENS. S deťmi – nádejnými hokejistami pracujú štyria domáci kvalifikovaní tréneri a dvaja hokejoví odborníci z Kanady. J. P-ský • ŠPORT •

AKTIVITY STK MLADOSŤ V MINULÝCH MESIACOCH

Očakávaný jesenný úspech Samuel Medveď

o tom, ako petrovskí stolní tenisti na jar vypadli z veľmi silnej Druhej ligy a ocitli sa taktiež v kvalitnej Prvej vojvodinskej lige, mohlo sa očakávať, že skúsené mužstvo STK Mladosť zabojuje o prvé miesto. Tak sa i stalo. Po prvej časti sú- Pavel Turan, Pavel Bažík a Ľudovít Kaňa ťaže Mladosť zakotvila (zľava) v hale Mostonga po skončení na druhej priečke. Prvý turnaja Sombor Open 2014 Bohatá bola aktivita klubu i mimo je Radnički z Nového Sadu, ktorý je bezpochyby najsilnejší, a Petrov- majstrovských zápasov v lige. Boli čania, ak si udržia druhé miesto, to rôzne turnaje, tak pre veteránávrat do vyššieho stupňa súťaže je nov, ako i mladších hráčov. Keď zabezpečený. Nebude ľahko v jarnej sa pozeráme na to, tak na prvom časti, ale ak Petrovčania zahrajú mieste musíme spomenúť nášho, ako v jeseň, tak by obavy nemali na SNS 2014 vyhláseného najlepbyť. Treba dúfať, že sa i Miroslavovi šieho športovca Pavla Turana, ktorý Lomenovi podarí preklenúť krízu, do získal Plaketu Dr. Janka Bulíka, tiež mužstva by sa tiež mal vrátiť teraz i jeho spoluhráčov Ľudovíta Kaňu zranený Vlastislav Záborský. Je tu a Pavla Bažíka, ktorí sa zúčastnili na troch turnajoch v Bečeji. Tamojší aj večný náhradník Ľudovít Kaňa.

Kolenica Cup má medzinárodný ráz a súťaží tam takých 180 až 200 účastníkov. Toho roku v Bečeji boli predstavitelia Bosny a Hercegoviny, Slovinska, Chorvátska, Macedónska, Čiernej Hory, tiež hostia z Lýbie a Španielska. V celkovom hodnotení týchto troch turnajov vo vekovej kategórii 35 – 50 rokov Turan získal tretie miesto. V auguste spomínaná trojica, tiež aj člen klubu Branko Lalić, žijúci v Nemecku, bola na Memoriáli Jecu Stokanova v Stapare, kde bol Turan znova tretí. Tento hráč bol tretí aj na turnaji Sombor Open 2014. Prvého júna kapitán Turan dosiahol najväčší úspech, keď v Šabci na Majstrovstvách Srbska pre veteránov v štvorhre so Srećkom Jovanovićom obsadil prvé miesto a v kategórii jednotlivcov bol druhý. V Šabci tiež boli Kaňa, Bažík a Darko Laćarak. Na jar zohrali turnaje o najlepšieho hráča klubu. Stal sa ním Miroslav Lomen, kým na Memoriáli Jaroslava Baďonského najlepší bol Filip Ujfa-

NEPEKNÉ JAVY MEDZI NAMI

Staropazovské čierne na bielom Matej Bzovský

ťažkej ekonomickej situácii v našej krajine neustále upozorňujeme, že treba šetriť prostriedkami, poukazujeme na to, aby sa chránilo všetko, čo sme horko-ťažko vybudovali. Poukazujeme na úlohu a svedomie všetkých občanov, zvlášť mladých ľudí, ktorí neraz nie sú si vedomí, že sa veľa vybudovalo alebo ešte vybuduje pre ich potreby, zvlášť keď ide športové objekty. V snahe zlepšiť športovú infraštruktúru predchádzajúce a terajšie vedenie Obce Stará Pazova vyčlenilo z rozpočtu nemalé prostriedky na výstavbu športových areálov, krytých a nekrytých ihrísk a hál, s cieľom zlepšiť podmienky na športovanie mladých ľudí, tiež rekreáciu starších osôb. Nie je od veci spomenúť v tejto súvislosti výrok: Jedni stavajú, druhí búrajú!, nedbajúc, • ŠPORT •

že sa značné prostriedky vyčleňujú aj z vrecka ich rodičov a príspevkov daňových poplatníkov. Na tie objekty sa namiesto hrdosti pozerajú s pocitom úžasu a rozhorčenia. Tak je to aj s ihriskom pre tzv. malé športy v strede mesta, povedľa Remeselníckeho domu. Patričné služby sa pousilovali zlepšiť celkové ovzdušie Dolámané stoličky na staropazovskej a zlepšiť podmienky pre tribúne sledovanie zápasov aj na ihrisku ligánov!? Začali ničiť sedadlá od prvého do posledného radu, takže v blízkosti športovej haly. Na tribúnach namontovali pekné ich je teraz na tribúnach veľmi málo, modré a biele plastové sedadlá, aby sa v nich mohlo pohodlne setakže tieto areály nadobudli oveľa dieť. Iste to nerobia starší ľudia, ani krajší výzor. Z nich bolo skutočne okoloidúci chodci, ale, žiaľ, mladí príjemne sledovať turnaje v malom chlapci, ktorí najviac aj využívajú futbale a súťaže v iných športoch, tieto ihriská. Veľa je tam v letnom tak detí, ako aj dospelých športov- období žiakov stredných škôl, ktorí cov. A potom sa zjavila ukrutná, tento priestor využívajú pre hodinemilosrdná ruka, či noha chu- ny telesnej výchovy. Netreba bez

luši a na súťaži pri príležitosti Dňa Petrovca prvý bol Filip Todorović. Starší a mladší dorastenci hrali aj na turnajoch v Čelareve a v Báčskej Palanke. Zvlášť na turnaji v B. Palanke dosiahli úspech tí starší, Todorović obsadil piate miesto a Ujfaluši bol druhý. Hrali tam aj tí mladší, Martin Pucovský a Andrej Lomen. Na záver treba uviesť, že seniori Kaňa a Turan každý pondelok chodia do Nového Sadu hrať tzv. Mestskú ligu (je tam šesť skupín po desať celkov). Pavel Turan hrá pre mužstvo Popović v prvej, najlepšej skupine, kým Ľudovít Kaňa súťaží pre mužstvo Trans-Nafta vo štvrtej skupine. Mužstvo zreňaninského Banatu II sa už pred začiatkom vzdalo súťaže.

1. Radnički 8 8 0 2. Mladosť 8 6 2 3. Čarda kod Braše 8 4 4 4. Partizan 8 4 4 5. Gusar 8 4 4 6. Vojvodina 2011 8 3 5 7. Srem-spin 8 3 5 8. Čoka 8 1 7 9. Temerín II 8 0 8

16 12 8 8 8 6 6 2 0

dostatočných dôkazov obviňovať žiakov a ich učiteľov, ktorí musia dbať na správanie sa školákov aj mimo školských lavíc. Prstom treba uprieť na chuligánov, bez ohľadu na to, či sú to žiaci alebo nečinní chlapíci, ktorí sú vstave zničiť všetko pred sebou, zvlášť vo večerných hodinách! Nejde iba o športoviská, ale i zničené a rozhádzané pouličné smetníky, zlámané lavičky v mestskom parku, poškodené dráhy pre chodcov a bicyklistov, ktoré smerujú k bazénu. Všetko treba nejako ochrániť. Keď ide o štadión Jednoty, ktorý je najčastejšie terčom, nestačí zamknúť bránu, ktorá je dennodenne dokorán otvorená. Práve preto aj Pazova potrebuje svedomitých komunálnych policajtov. Ak už nieto prostriedky na tieto účely, treba zamestnať aspoň nočného strážnika, lebo nestačí iba svetlo reflektorov, keďže sa tieto rozvratnícke javy stávajú v hociktorej hodine dňa a noci. Dobre hovorili naši starí, že vraj palica z raja vyšla. No toto sa v dnešnej dobe nesmie nielen použiť, čo viac ani len spomenúť!

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

Šport BILANCIA FUTBALOVEJ JESENE V PETROVCI

Z Vrbary sa body často viezli Samuel Medveď

tach hry. Podobne to bolo už v prvom zápase doma s Titelom, keď hostia v druhej časti prevýšili Mladosť. Pravda, hosťom po-

júli minulého leta sa uskutočnilo mimoriadne volebné zasadnutie FK Mladosť, na ktorom došlo k zmenám vo vedení klubu. Do správy sa dostali mladí ľudia, niektorí ešte aktívne hrajú i futbal. Predsedom sa stal Janko Pavlis, ešte stále hráč prvej jedenástky. Namiesto trénera Zorana Šarabu Báčska Tvrđava (biele dresy) dvakrát za sebou na lavičku si sa- vyhrala v Petrovci dol bývalý hráč FK Nový Sad Dragan Čuljak, ktorý mohlo i to, že Mladosť v pokrazotrval na tomto poste desať kôl. čovaní zostala bez Zbućnovića, Potom od zápasu s Hajdukom ktorý na tomto zápase vošiel z Čurugu mužstvo viedol tréner ako náhradník a po „častovaní“ dorastencov Ján Jakuš. oplzlými slovami rozhodkyňa Sandra Ninićová mu udelila červenú kartu. Iná je vec, že sa táto mladá dievka z Vrbasu v tej role celkom dobre nevynašla. Zlé verdikty rozhodcov Mladosť mala na zápasoch s Obilićom, Tvrđavou a Hajdukom doma, ako i na hosťovaní v MlaBrankár Obilića sa zaslúžil o remízu vo Vrbare denove. Tréner Čuljak zaďakoval vtedy, keď videl, že je celková dochádzka na tréningy veľmi slabá. Klub sa orientoval hlavne na svojich hráčov, čo väčšina fanúšikov podporila, ale mnohí „naši chlapci“ začali vyhrávať veľké hviezdy a trénovali tak, ako trénovali. Odzrkadlilo sa to i na výkonoch na ihrisku. Bolo vidno na niektorých zápasoch, že jednotlivcom v druhom polčase ubudli sily, a tak dva-tri body odišli z Petrovca. Typický príklad je zápas s Hajdukom z Čurugu, keď Mladosť za stavu 1 : 0 vyrovnávajúci gól inkasovala v posledných minú-

www.hl.rs

Dve prehry a slabé výkony na domácom trávniku poznačili zápasy s báčskou Tvrđavou (je to už druhá prehra zaradom od Báčanov) a susedmi z Maglića. Osobitne treba ocharakterizovať zápas v Bečeji s mužstvom, ktoré sa nachádza v čele tabuľky. Mladosť prehrala až 4 : 1. V mužstve nehrali Pavlis a Mijin, hneď Najlepší strelec: Pavle Torbica v prvom polčase sa zranil v útoku Rupar, vystriedal ho Vuković, i prehrala. Získala tak 15 bodov s ktorý sa tiež začiatkom druhé- negatívnym gólovým pomerom: ho polčasu zranil. Petrovčania 20 : 25; strelcami boli: Torbica si do polčasu udržali 0 : 0, sedemkrát, Pavlis a Mijin trikrát, v samom začiatku druhého kým po jednom góle vsietili D. polčasu Milenković mal kolosálnu šancu dosiahnuť vedenie. Potom došlo k spomínanému zraneniu, v obrane „modrých“ zostal len jeden stopér Stojimirović a domáci za takých desať minút realizovali všetko to, čo sa dalo a vsietili štyri góly. V zápase so srbobranskou menovkyňou (3 : 3) na domácej ploche Mladosť sa trikrát presadila aj vďaka chybám Brankár Leňa sa zranil na zápase hosťujúceho brankára s Obilićom Dimića. Hostia ukázali, že sú dobré mužstvo a predsa Babiak, Stojimirović, Đukanović, si odniesli bod. Jovanić, Milićević, Milenković Pozrúc sa do očí štatistiky mô- a Haška. Na zápasoch hralo 24 žeme zistiť, že Mladosť na konci hráčov: P. Fejdi (8 zápasov), Leňa jesene po odohratí 15 zápasov (7), Jakuš (14), D. Babiak (14), zakotvila na 10. mieste: vyhrala Jovičić (3), Očoveji (5), Rupar 3 zápasy, 6 remizovala a toľko (12), Fábry (12), Stojimirović (6), Vuković (7), Severíni (14), Torbica (14), Đukanović (11), Milenković (10), Mijin (10), Haška (9), Pavlis (12), Trišić (9), Jovanić (11), Milićević (3), Zbućnović, I. Fejdi, Ožvát a A. Babiak hrali na jednom zápase. Dorastenci odohrali 14 zápasov: 11 vyhrali, 1 remizovali a 2 prehrali. Získali 34 bodov s gólovým pomerom 51 : 12. Rekordnú výhru, až 12 : 0 dosiahli v Mladenove. Obsadili tretie miesto, hneď po Bečeji a Borcovi zo Šajkaša.

Petrovčania (modré dresy) trikrát viedli s mužstvom Mladost radost...

Informačno-politický týždenník

Snímky: J. Pucovský • ŠPORT •

NAVŠTÍVILI SME FK MLADOSŤ Z VOJLOVICE

Majú úspešný rok za sebou Vladimír Hudec

pomedzi troch nováčikov v Prvej juhobanátskej lige (Omladinac Deliblato, Hajdušica a Mladosť Vojlovica), Vojlovičania v novej spoločnosti podali najskvelejší výkon – 9 zápasov vyhrali a 6 prehrali. Útočníci dali 29 gólov, bezmála dva na zápase a obrana prijala 24 gólov. Takto si Vojlovičania na vlastné konto zapísali 27 bodov a na konci jesennej časti majstrovstiev zakotvili na piatom mieste. Dlhoročný predseda klubu Muhamed Cimirotić je s takým výkonom nanajvýš spokojný, ibaže... „Myslím si, že sme mohli aj omnoho lepšie. Aj keď máme mladé a kvalitné mužstvo, väčšina hráčov kvôli pracovným záväzkom nemôže prísť na každý zápas, lebo ich zamestnávatelia nemajú pochopenie pre športové aktivity svojich robotníkov.

Rozhorčený na rozhodcov: predseda FK Mladosť Muhamed Cimirotić Z tých dôvodov sme často boli prinútení hrať v okyptenej zostave, čo sa odzrkadlilo aj na výsledkoch jednotlivých zápasov. Keby sme na každom zápase boli kompletní, verím, že by sme nazbierali čo len desať bodov viac a boli by sme za pätami kovačickej Slávie, ktorá je bezpochyby najkvalitnejší celok v lige,“ príliš sebavedomý je predseda vojlovických futbalistov. Rozhorčený je však na postoj rozhodcov voči vojlovickému klubu. • ŠPORT •

Futbalisti Mladosti (v tmavomodrých tričkách) a Malečnika z Mariboru počas tohtoročného stretnutia vo Vojlovici „Mám dojem, že rozhodcovia na nás hľadia krivým očkom a často pískajú v prospech našich súperov,“ hovorí. „Naozaj neviem, čím sme si to zaslúžili? Síce pred dvoma rokmi, kým sme ešte boli v Druhej juhobanátskej lige, mali sme jeden príliš problematický incident. Zúčastnil sa v ňom aj náš hráč Zlatko Brezina, ktorý je jediný trestaný zákazom hrania futbalu dva roky, k tomu bol aj trestne zodpovedný, aj keď vonkoncom nebol vinný. Odvtedy máme problémy s rozhodcami. Predsa aj napriek tomu sa nám po šiestich rokoch podarilo vrátiť sa do Prvej juhobanátskej ligy a potvrdili sme, že nám je tu aj miesto.“ Financovanie je však veľký problém tohto klubu. Náš spolubesedník sa sťažuje, že v roku 2014 z prostriedkov mestského rozpočtu vyhradených pre šport Mladosť dostala iba 149 000 dinárov, resp. 12 400 dinárov mesačne. Na druhej strane iné kluby z územia Pančeva, ktoré sú v tej istej súťaži ako aj Mladosť, dostali priemerne zo 400 000 dinárov. O tom, že Mladosť postúpila do vyššej, a tým aj drahšej súťaže, ani hovoriť. Od vojlovického Miestneho spoločenstva, ktoré nedisponuje vlastnými prostriedkami, peniaze už ani neočakávajú. „Počítali sme s väčšími dotácia-

mi z mesta a veľmi nám chýbali,“ hovorí Cimirotić. „Nemali sme kam. Vynachádzali sme sa, ako sme mohli a vedeli. Významným zdrojom prostriedkov je naša sieň, ktorú prenajímame pre rôzne rodinné oslavy, aj keď je aj takých udalostí čoraz menej a z hospodárskych podnikov nám nápomocnú ruku podal iba podnik To i To z Belehradu. Občas sme našli aj iných menších sponzorov, ale sme predsa často aj my sami museli dávať peniaze z vlastného vrecka. Som však šťastný, že sa nám podarilo všetky účty vyrovnať a rok ukončiť bez dlhov. V tejto ťažkej finančnej situácii akiste na tom majú najlepšie polosúkromné kluby, ktoré za sebou majú bohatých sponzorov. Mladosť je však výlučne amatérsky klub, ktorý svojim hráčom neplatí ani len cestovné náklady a jediná satisfakcia za to, že hrajú pre náš klub, sú pravidelné posedenia a kamarátenie po zápasoch, na ktorých občas dostanú aj večeru.“ Aj napriek finančným problémom rok, ktorý sa pomaly chýli ku koncu, pre vojlovickú Mladosť bol výnimočne úspešný. Najprv vyhrali v mestskej pohárovej súťaži, získali titul majstra Druhej juhobanátskej ligy a postúpili a nakoniec vyhrali aj na jednom silnom memoriáli v meste Pan-

čevo. Okrem seniorského mužstva v klube majú aj kohútiky, pionierov a dorastencov, ktorí tiež súťažia v zodpovedajúcich ligách. Hrdí sú aj na to, že ich klub otvoril brány dokorán pre rekreantov, ktorí hrajú malý futbal na novom ihrisku s umelou trávou. Na štadión prichádzajú aj rodičia so svojimi deťmi na hojdačky a iné detské hračky, ktoré tu majú. Konečne majú pravidelné priateľské kontakty s Futbalovým klubom Malečnik z Mariboru, s ktorým sa naposledy stretli v lete toho roku vo Vojlovici. Foto: z archívu klubu

1. Slávia 2. Polet 3. Radnički 4. Vojvodina 5. Mladosť (V) 6. BAK 7. Jedin. Stević 8. Sloga 9. Mladost (O) 10. Hajdušica 11. Omladinac 12. Partizan 13. C. zvezda 14. Budućnost(-1) 15. Jugoslavija 16. Vulrurul

51 – 52 /4626 – 4627/ 20. – 27. 12. 2014

15 13 15 9 15 9 15 8 15 9 15 8 15 7 15 6 15 5 15 5 15 4 15 4 15 4 15 5 15 4 15 3

2 2 2 3 0 3 2 1 2 1 4 3 3 1 2 3

0 55 : 10 41 4 40 : 21 29 4 29 : 15 29 4 26 : 18 27 6 29 : 24 27 4 25 : 25 27 6 38 : 37 23 8 22 : 27 19 8 26 : 29 17 9 21 : 29 16 7 30 : 45 16 8 26 : 29 15 8 19 : 28 15 9 24 : 48 15 9 25 : 43 14 9 16 : 23 12 49

Šport OČAKÁVANÁ SPRÁVA Z MONAKA

Kosovskí športovci v Riu! Juraj Pucovský

osovo sa v utorok 9. decembra 2014 stalo regulárnym, v poradí 205. členom Medzinárodného olympijského výboru. Tak členovia najvyššieho olympijského fóra v Monaku iba jednohlasne potvrdili októbrové odporúčanie Výkonného výboru MOV, aby sa to schválilo. Ostrým odporcom tohto kroku je Srbsko, ktoré dodnes neuznalo rozhodnutie Kosova o nezávislosti z roku 2008. Proti prijatiu naša krajina protestovala s argumentom, že Kosovo nie je ani členom Organizácie spojených národov, aj keď existenciu tohto „štátu“ akceptovalo 108 zo 193 členských krajín svetovej organizácie. Napriek protestu Olympijského výboru Srbska neboli žiadne prekážky, aby v Monaku schválili takéto rozhodnutie. Je zaujímavé, že počas hlasovania proti prijatiu neboli ani členovia MOV z tých krajín, ktoré úradne neuznali

Kosovo ako samostatný štát! „Medzinárodný olympijský výbor je nezávislá organizácia, ktorého členovia sa samostatne vyjadrujú a my na to nemôžeme vplývať. Dodržaná je procedúra, predbežne Výkonný výbor MOV podmienečne prijal Kosovo a teraz také rozhodnutie iba potvrdili. Pre nás to nie je žiadnym prekvapením. Reagovali sme, kým to bolo v športových rámcoch, ale keď prevážila politika, my sme viac nič nemohli urobiť, lebo nie sme politická organizácia. Predstavitelia sme športových organizácií, súčasťou sme spoločnosti a naši športovci budú súťažiť s kolegami z Kosova. Preto insistujem, aby sme toto rozhodnutie pozorovali cez športovú prizmu a politikom nechali, nech sa zaoberajú svojou prácou,“ vyhlásil po správe z Monaka prezident Olympijského výboru Srbska Vlade Divac. Minister zahraničných vecí Ivica Dačić bol omnoho ostrejší:

„ R oz h o d n u t i e MOV je neprijateľné a neprincipiálne, lebo je to v rozpore s Olympijskou chartou. Týmto rozhodnutím Medzinárodný olympijský výbor narušil svoju prax, že do svojich radov môže prijať iba členskú krajinu Organizácie spojených národov. Je to zneužívanie a tendenčná politizácia športu. MOV sa ako univerzálna organizácia venúva rozvoju športu, zveľadeniu porozumenia a priateľstva, ale sa teraz dostal do pozície politickej arbitráže.“ Podľa slov Dačića Srbsko mieni, že by MOV nemal vynášať protirečivé politické rozhodnutia, s ktorými mnohí v medzinárodných rámcoch nesúhlasia, ale by mal prispievať k jednote a porozumeniu a nevytvárať nové nesváry medzi národmi. Pripomíname, že Olympijský výbor Kosova založili ešte roku 1992, zlučuje 30 športových federácií, z toho trinásť športov

ZHROMAŽDENIE FK SLÁVIA

Futbal nie je iba hra Ján Špringeľ

uľatá sa kopala v Kovačici už v roku 1907. Prvý zápas zohrali Banátčania o štyri roky neskoršie. Futbal bol ikonou Kovačice skôr ako insitné umenie. Prvý pastel, ktorý Ján Sokol, jeden z dvoch priekopníkov insity, nakreslil v roku 1937, bolo futbalové ihrisko s futbalistami. Stalo sa to štyri roky po zakladaní FK Slávia (1933). Futbalová Slávia si zachovala toto meno dodnes. Dnes má aj svoje priezvisko. Kovačičania sa výbornou organizáciou dopracovali k presvedčivému titulu jesenného majstra. Je veľkou pravdepodobnosťou, že od augusta budú po druhýkrát v dejinách hrať vo Vojvodinskej lige. Prvý raz koncom šesťdesiatych rokov bolo ale ľahšie hrať v pre-

www.hl.rs

Na Zhromaždení FK Slávia bolo slov aj o budúcnosti kovačického futbalu; kovačickí dorastenci z minuloročnej sezóny

stížnej súťaži. Futbal bol v „osade insity“ najdôležitejšou vedľajšou vecou na svete. Teraz už nie je. Tribúny Slávie boli plné, fanúšikovia podporovali ich miláčikov, tak aj onak. Momentálne sa nedá predať ani sto lístkov na domácich zápasoch.

Informačno-politický týždenník

Kovačickým futbalistom a vedeniu skôr húfne pomáhali podniky pôsobiace nielen v meste. Dnes je takých firiem čoraz menej. Chýba i samozdanenie a aj „časy sa zmenili“. Aj o tom – ako ďalej, Slávia – bolo zasadnutie, ktoré prebiehalo v piatok 12. decembra

je zaradených do olympijského programu. Kosovo pošle svoju prvú olympijskú výpravu na premiérové Európske hry do azerbajdžanského Baku v roku 2015. O rok neskoršie sa jeho športovci pod svojou vlajkou predstavia na Olympijských hrách v Riu de Janeiro. Už sa vie aj meno vlajkonosiča. Bude to džudistka Majlinda Kelmendiová, ktorá na OH v Londýne získala zlato vo farbách Albánska a na Majstrovstvách sveta dvakrát triumfovala pod vlajkou Medzinárodnej džudo federácie (IJF). Životná realita nám hovorí, že sa naši a kosovskí športovci môžu medzi sebou stretnúť o rok v Baku alebo ešte pravdepodobnejšie roku 2016 v Riu de Janeiro. Majme nádej, že zvíťazí športový duch, nie nenávisť a nedajbože nejaký zlovestný dron... 2014 v klubovej reštaurácii. Za dva roky sa nové vedenie dopracovalo k sľubným výsledkom. V kovačickom klube výsledkovú alebo hernú prevahu v niekoľkých majstrovských jesenných dueloch priniesli v druhých polčasoch práve Kovačičania. Na tento údaj je vedenie zvlášť hrdé. Práve jedným z cieľov správy bol, aby v Slávii postupom času v prvej jedenástke hrávali vlastní odchovanci. Prvý tím slávistov žiari, nemôže sa to ale povedať aj pre mladšie kategórie. A ešte v polovici deväťdesiatych rokov jagala futbalová škola Kovačica ´94. Vyšli z nej aj skutočné prvoligové a hviezdy srbského futbalu. Málopočetní prítomní na zhromaždení pomáhali mimoriadne podnetnými radami. Pomoc prisľúbilo aj Miestne spoločenstvo, hoci nemá taký rozsah pôsobností ako v minulosti. Za spolupráce s lokálnou samosprávou zorganizovalo zasadnutie, z ktorého by sa už čoskoro mali črtať určité výslednice. • ŠPORT •