Hlas Ludu 9/2019

Vzácna návšteva zo Slovenska Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 2. 3. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4844/

9

Z obsahu

Výstava výtvarných prác Jozefa Klátika pod názvom Priestor bola otvorená vo štvrtok 21. februára v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade a venovaná je autorovej sedemdesiatke. Výstavu Klátikových trojrozmerných grafík si možno pozrieť do 21. marca.

D. Vŕbová

Tradičná vínovo-klobásová fiesta ladená s veselou slovenskou ľudovou hudbou, ktorú už 25 rokov nepretržite organizuje Miestny odbor Matice slovenskej v Padine, sa uskutočnila v sobotu 23. februára v padinskej reštaurácii Hole. Na snímke sú tohtoroční víťazi podujatia.

A. Chalupová

2. 3. 2019 | 9 /4844/

Uzávierka čísla: 27. 2. 2019

Zima s knihou bola po druhýkrát v Báčskom Petrovci tejto zimy. V nedeľu 24. februára v predsieni Slovenského vojvodinského divadla prezentovali aktuálnu knižnú produkciu Slovenského vydavateľského centra. Hosťami večierka boli aj traja spisovatelia zo Slovenska: Miroslav Demák, Miroslav Bielik a Ján Tazberík.

J. Čiep

Členovia Loveckého spolku Hložany v sobotu 23. februára pretriasli vlaňajšiu činnosť, určili úlohy na bežný rok, zvolili predsedu a ostatné orgány. Po úspešnej práci si v loveckom dome pochutnali na srňacom paprikáši; uvarili ho Ján Bartoš (vľavo) a Miloslav Dudok.

J. Bartoš

Vyprofilovaný festival Divadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA) v Pivnici o mesiac zdvihne oponu po 25. raz. Úlomky z jeho štvrťstoročných dejín vám ponúkame v prílohe Mozaika a na tejto archívnej snímke záber z vyhodnotenia 16. ročníka v roku 2010.

A. Francistyová

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

V ktorom sme filme?

K

aždoročne sa aspoň počas trvania Medzinárodného filmového festivalu FEST možno cítiť akoby Srbsko bolo súčasťou moderného kultúrneho sveta, ku ktorému naša (síce niekdajšia) krajina kedysi patrila a jej hlavné mesto bolo dokonca tvorcom pokrokovej kultúry v tomto regióne. Zároveň potešuje skutočnosť, že Belehrad je aj dnes schopný usporiadať prestížny festival, ktorý si vážia a navštevujú svetové mená siedmeho umenia.

Jedným z nich je anglický herec a režisér Ralph Fiennes, ktorému bolo uplynulý víkend udelené festivalové uznanie Belehradský víťaz za jeho doterajšiu tvorbu. Udialo sa to pred projekciou jeho filmu Biela vrana (The White Crow), hovoriacom o Rudolfovi Nurejevovi (1938 – 1993), jednom z najväčších baletných umelcov 20. storočia. Okrem ako vynikajúci baletník Nurejev je známy aj ako prvý sovietsky disident v období Studenej vojny, ktorý sa rozhodol zostať v Paríži, keď vystupoval vo Francúzsku roku 1961. Nový Fiennesov film hovorí o tejto udalosti, ale aj o umelcovom narodení v transsibírskom vlaku neďaleko mesta Irkutsk, kým jeho matka cestovala do Vladivostoku, potom o jeho detstve v meste Ufa, školení a začiatkoch kariéry v Petrohrade. Rolu mladého Nurejeva hrá ruský baletník a herec Oleg Ivenko a zaujímavosťou je, že tento film bol nahrávaný práve v Srbsku, s účasťou tunajších hercov (Nebojša Dugalić, Igor Filipović, Jovo Maksić) a s hudbou Belehradskej filharmónie.

V obsiahlom programe FEST-u sú aj filmy nedávno odmenené cenou Oscar. Je to Zelená kniha (Green Book, réžia: Peter Farrelly), biografická dráma s prvkami komédie o vzniku priateľstva medzi afroamerickým klaviristom a jeho italoamerickým šoférom, ktorí spolu cestujú po americkom juhu počas 60. rokov minulého storočia. Aj historická dráma s prvkami čiernej

Foto: fest.rs

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

komédie Favoritka (The Favorite, réžia: Yorgos Lanthimos) s vrcholnou hereckou trojicou (Olivia Colman, Emma Stone, Rachel Weisz) – ide o príbeh o menej známej anglickej kráľovnej a dvoch sesterniciach, ktoré súperia o status jej sympatie. Premieta sa aj romantická dráma If Beale Street Could Talk (réžia: Barry Jenkins) o Harleme v období 70. rokov minulého storočia s Oscarom odmenenou herečkou vo vedľajšej úlohe Reginou Kingovou, ako aj Vice (réžia: Adam McKay), biografická komediálna dráma o životnej ceste Dicka Cheneyho, bývalého viceprezidenta USA. Napriek skutočnosti, že film sa v tomto storočí z kín presťahoval na obrazovky počítačov a smartfónov, medzinárodný filmový festival v Belehrade navštevuje početné obecenstvo, čo si možno vysvetľovať nostalgiou a túžbou po nejakom minulom (pokojnejšom a poetickejšom) období, ale skôr predsa tým, že toto podujatie nestráca vlastnú identitu, dušu a magickosť.

Tohtoročný FEST prebieha v Belehrade od 22. februára do 3. marca a projekcie festivalových filmov možno sledovať aj v Novom Sade (do 4. marca) v kinách Arena, CineStar NS a Promenada Cineplexx.

Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

6 Pozitívne tóny spolupráce

29 Čoraz menej študentov menšinových jazykov

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

14 Činnosti priveľa – peňazí primálo

43 Hviezdna jeseň Našej hviezdy

MOZAIKA

22 Taký festival nám bol potrebný

a titulnej strane Ministerka kult r Slovenskej repu lik u ica Lašš kov a predsedníčka RS M Li uška Lakatošov

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

oto Juraj Bartoš 9

2. . 2019

3

Týždeň

InPress

Maduro vs. Guaidó

Padajú masky Jasmina Pániková

O

bčas môžeme počuť, že niektoré osoby nosia masku na tvári – pretvarujú sa, neprejavujú vlastný pocit. Iní si zase „nasadia masku skromnosti“ a hrajú svoje malé divadielko. Medzitým, keď masky padnú, všetko je jasné... Ibaže niektorí si sami stiahnu masky a ďalej hrajú... Áno, máme na mysli skutočnú ochrannú masku, a takisto skutočnú pretvárku. Všetci vieme, že pre chrípku, ktorá si tejto zimy vyžiadala niekoľko obetí, starších občanov, ale aj dvadsiatnikov, v nemocniciach sú zakázané návštevy chorých a do 25. februára ani žiaci nechodili do škôl. Občania túto výstrahu pochopili vážne, avšak, ako vždy, vyskytli sa aj určité výnimky.

Tentoraz sa o ne postaral najdôležitejší muž našej krajiny.

Víkendy si prezident vyhradil pre návštevy miest a dedín, kde v rámci svojej kampane občanom sľubuje lepšiu budúcnosť, a v priebehu týždňa stačí navštíviť aj podaktoré ustanovizne, napr. zdravotné, a je to v poriadku.

Navštíviť nemocnice, rozprávať sa s lekármi a vidieť, v akých podmienkach pracujú. Dokonca v poriadku je navštíviť aj samotných maličkých pacientov, aj keď istotne viacerí z nich nevedia, kto je ten pán, okolo ktorého sa hrnú novinári a ochrankári. Možno by sme na jedno oko aj prižmúrili a zabudli, že sú aj takéto návštevy zbieranie politických bodov, keby len nebolo tej masky. Pardon, keby jej bolo. V plnom prúde epidémie prezident navštevuje oddelenie hematológie, na ktorom sú deti choré na rakovinu a s drasticky zníženou imunitou. Poprechádza sa, sadne si k pacientovi, stiahne masku, usmeje sa a fotí sa s nimi a pritom má šokujúcu podporu ministra zdravotníctva, ktorý to schvaľuje, keďže ide o splnenie žiadostí deťom s najťažším ochorením, „pre ktoré je veľmi neisté, čo sa s nimi stane“. Niet čo pridať, masky padli a všetko je jasné.

4

www.hl.rs

DN

S

tredobodom svetovej pozornosti a médií v posledných týždňoch je stupňovanie krízy vo Venezuele – tamojšie vzrastajúce tenzie zapríčiňujú čoraz väčšie obavy z vypuknutia občianskej vojny. V tejto krajine na severe Južnej Ameriky v súčasnosti figurujú dvaja prezidenti. Prvým z nich je Nicolás Maduro, zvolený po druhýkrát za prezidenta na vlaňajších voľbách, ktoré boli bojkotované opozíciou a považované za nedemokratické. Venezuelské Národné zhromaždenie, v ktorom má väčšinu opozícia, v januári t. r. za nového dočasného prezidenta vymenovalo 35-ročného Juana Guaida (dovtedajšieho predsedu parlamentu), ale Maduro odmietol odstúpiť z postu, čo vyvolalo masové protesty a nakoniec aj nepokoje a zrážky.

Na rozdiel od svojho predchodcu Huga Cháveza (ktorý bol od roku 1998 štyrikrát zvolený za prezidenta Venezuely, avšak zomrel roku 2013) Maduro podľa mienky značnej časti tamojšieho obyvateľstva nemá dostatočnú politickú kapacitu a ekonomická situácia v tejto krajine sa počas jeho vlády badateľne zhoršila. Na to význam-

ne vplýval aj pokles ceny ropy, na ktorú je Venezuela výrazne bohatá – a zdá sa, že práve ložiská tejto suroviny určujú záujmy niektorých zahraničných krajín (predovšetkým USA) zasahovať do celej veci.

Dramatická tenzia stúpla najmä po tom, ako sa do Venezuely mala priviezť zahraničná humanitárna pomoc. Prezident Nicolás Maduro totiž mieni, že prísun humanitárnej pomoci zo zahraničia je vlastne prípravou na vojenský zásah (čiže inváziu) USA a rozhodol sa uzavrieť hranicu s Brazíliou, ako aj zabrániť príchodu humanitného konvoja zo susednej Kolumbie použitím vojenskej sily. Proti protestujúcim občanom, ktorí sa na hranici s Kolumbiou pokúsili prevziať zásielky potravín a liekov, venezuelské vojsko použilo slzný plyn a zbrane, pričom okolo 300 ľudí bolo zranených a najmenej dve osoby zahynuli. Vodca venezuelskej opozície a „druhý“ prezident Juan Guaidó (ktorý má podporu USA a časti krajín EÚ a Južnej Ameriky, ale nie aj Ruska a Číny) odkázal, že od medzinárodného spoločenstva bude žiadať pomoc pri oslobodzovaní krajiny od Madurovej vlády,

pričom vraj „netreba vylučovať ani jednu možnosť“. Medzičasom štátny tajomník USA Mike Pompeo označil Nicolása Madura ako „chorého tyrana“ a začal spomínať aj možnosť vojenskej akcie USA s cieľom oslobodiť venezuelský národ.

Hosťujúc v televíznom vysielaní Oko srbský novinár a dlhoročný dopisovateľ z Južnej Ameriky Borislav Lalić poznamenal, že bohaté ložiská ropy sú pre Venezuelu v dnešnej situácii vlastne nevýhodou a silná propaganda proti Madurovi určite bude pokračovať, pričom ekonomická a sociálna kríza v tejto krajine sa každým dňom zhoršuje.

Medzinárodná spoločnosť je ohľadom venezuelskej krízy v podstate rozdelená na dva bloky – východný (podporujúci Nicolása Madura) a západný (podporujúci Juana Guaida). Je zaujímavé, že na svetovej mape ohľadom tejto veci Srbsko je vyznačené ako krajina, ktorá za venezuelského prezidenta uznáva Madura. V širšom regióne takýto postoj prejavujú ešte len Turecko a Bielorusko. Keď ide o krajiny EÚ, väčšina uznáva Guaida, pokým niektoré (vrátane Slovenska) vlastne rešpektujú rozhodnutia venezuelského Národného zhromaždenia.

Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

•T

D

•

K USTANOVUJÚCEJ SCHÔDZI VÝKONNEJ RADY NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Pozvaní na schôdzu, absolvovali tlačovku

Juraj Bartoš

N

a rokovacom programe ustanovujúcej schôdze Výkonnej rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade bolo navrhnutých úhrnne 27 očíslovaných bodov rokovacieho programu, plus 30 tzv. podbodov. Schôdzu zvolanú na stredu 20. februára naplánovali najprv na štvrtú, potom ju „pre technické a organizačné dôvody“ posunuli na šiestu hodinu popoludní. Novinárske obavy z možnosti zmeškania posledného spoja sa čoskoro ukázali ako zbytočné. Práve keď sa obidvaja prítomní novinári usadili v zasadačke, boli vyzvaní, aby si urobili zábery a počkali vonku (teda na chodbe), a že potom sa môžu pýtať na to, čo ich zaujíma. Na otázku, kedy sa asi schôdza skončí, bolo im povedané, že nevedno; po zopakovaní otázky odpoveď znela, že asi o takú hodinu.

Seansa za zavretými dverami trvala čosi viac než pol druha hodiny. Medzičasom pribudol aj tretí novinár, spolu s kameramanom, ktorému najprv bolo povedané, že zábery zo schôdze môže nahrať po jej ukončení, potom ho predsa na zopár minút pustili do zasadačky, kým trvala. Až sa skončila, boli sme pozvaní do úradu predsedníčky NRSNM, kde nám na otázky odpovedal predseda a podpredsedovia aktuálnej Výkonnej rady.

NOV LO N VR NRSNM Na otázku, čo bolo to najdôležitejšie, čomu sa venovali, predseda VR povedal, že na schôdzi najdôležitejšie bolo, že bola konštituovaná Výkonná rada. Poinformoval o jej zostave, takže: predseda VR NRSNM je Miroslav Tomáš, podpredsedovia sú: Anna Huďanová a Branislav Kulík a členovia: Svetlana Zolňanová (vzdelávanie), Ján Makan (kultúra; na schôdzi absentoval), Zlatko Lenhart (informovanie), Janko Havran (úradné používanie jazyka a písma).

Dodajme, že Správnu radu NRSNM v tomto zložení zvolili členovia na 2. schôdzi 28. decembra 2018 v Báčskom Petrovci, o čom už médiá informovali. V pokračovaní predseda Tomáš povedal: „Mali sme dnes •T

D

•

na prvej schôdzi 27 bodov, ktoré posúvame na ďalšie zasadnutie, ktoré sa plánuje na 27. februára, keď bude zasadať Národnostná rada.

Snažíme sa, aby všetci Slováci boli spokojní a aby sme umožnili všetkým, aby boli lepšie podmienky pre kultúru, jazyk, vyjadrovanie atď.“ Na otázku, aké stanovisko zaujala VR k správam Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Múzea vojvodinských Slovákov, odpoveď znela: „Boli aj tie body, ale to ešte bude schválené na Národnostnej rade.“ Na našu otázku, či sú nejaké

ako minulé štyri roky, že nebudú ťažké slová, že nebudú urážky, že sa dáme dokopy a pre dobro Slovákov budeme pracovať najlepšie, čo môžeme.“ Na záver tlačovky sme sa spýtali, kto vlastne pripravil správy výborov a inštitúcií. Odpovedal podpredseda Kulík: „Koordinátori. S tým, že bývalí predsedovia schválili, samozrejme, každý svoju správu.“ Na otázku, či boli podané všetky správy, s ktorými VR počítala, odpovedal: „Novinovo-vydavateľská ustanovizeň nepodala správu

Záber z tlačovky po ukončení schôdze Výkonnej rady Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny

novinky ohľadne rozpočtu, predseda VR NRSNM odpovedal: „Sú nejaké novinky čo sa týka samého rozpočtu, ale priemerne je to tak, ako bolo aj v minulých rokoch, takže...“ N M S NAM NA ...

Pravdaže sa novinári zaujímali aj o to, či takýto spôsob práce Výkonná rada NRSNM bude praktizovať aj v budúcnosti, respektíve, či novinári budú môcť byť prítomní aj na jej schôdzach. Zareagovala podpredsedníčka Huďanová: „Toto bolo prvé zasadnutie Výkonnej rady; keďže bolo konštitutívne, tak nemusí znamenať, že to bude zabehaná prax, teda nemusí znamenať, že to bude tak ako bolo dnes večer. Inak konštitutívna bola trošku dlhšia a všetko sa robilo v takej dobrej nálade, pozitívna energia bola, všetci sme boli jednotní. Máme nádej, že tak bude aj na Národnostnej rade, nie

o činnosti, nepodala finančnú správu, nepodala plán na nastávajúce obdobie, ani finančný plán, aj keď bola viackrát vyzývaná aj mailom, aj telefonicky. Dúfame, že po Národnostnú radu to vykonajú.“ OT KA V D T OVAN A Spolu s kolegami slovenských redakcií Rádio-televízie Vojvodiny sme trpezlivo, naprieky nemilému prekvapeniu v dobrej nálade, čakali na chodbe na ukončenie schôdze za zavretými dverami. Podobne na chvíľu, keď ich pozvú do zasadačky, v kuchynke čakali riaditeľky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Múzea vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovcová a Anna Séčová-Pintírová. Patrí sa povedať, že na pozvánkach, ktoré sme dostali do redakcie Hlasu ľudu, sa jednoznačne oznamuje, že sme boli povolaní „na zasadnutie Výkonnej rady NRSNM, ktoré sa uskutoční

v stredu 20. februára 2019 so začiatkom o 18 h“. Teda neboli sme pozvaní na tlačovku po ukončení schôdze, lež priamo na schôdzu.

Médiám neboli poslané žiadne podkladové materiály k ustanovujúcej schôdzi, a tak sa môžeme len domnievať o tom, čím sa členovia NRSNM na ustanovujúcej schôdzi vskutku zaoberali, nemôžeme ale informovať konkrétnejšie. Keďže sme schôdzu priamo nesledovali, nemáme doznanie ani o tom, ako sa členovia Výkonnej rady NRSNM vyjadrili o výročných správach, respektíve plánoch a programoch práce výborov NRSNM za rok 2018, výročných správach o činnosti a hospodárení, ako aj o plánoch činnosti a finančných plánoch na rok 2019 NRSNM, ÚKVS, MVS; NVU Hlas ľudu požadované materiály pred schôdzou VR neposlala. Na rokovacom programe ustanovujúcej schôdze VR NRSNM o. i. bolo aj schválenie pracovných pravidiel pre zamestnancov Rady, pravidiel o vnútornej organizácii a klasifikácii pracovných miest v Rade. Zaujímavý pre verejnosť mohol byť aj bod 21: Schválenie rozhodnutia o zakladaní pracovného pomeru (nevedno, koho a s kým – pozn. J. B.).

Aj bod 20: Schválenie o náhradách (hoci nie je jasné, koho, na ktorom poste a prečo treba zameniť, alebo aké výdavky, komu a z akých dôvodov treba nahradiť).

S ohľadom na skutočnosť, že pokým ustanovujúce schôdze NRSNM, ako i výborov pre vzdelávanie a kultúru NRSNM sa konali za prítomnosti novinárov, ustanovujúce schôdze Výkonnej rady NRSNM, Výboru pre informovanie, respektíve pre úradné používanie jazyka a písma sa diali mimo očí verejnosti, nastoľuje sa otázka budúceho spôsobu zviditeľňovania práce NRSNM, jej orgánov a telies vo funkcii verejného záujmu.

Majúc na zreteli fakt, že do utorka (26. februára), keď vznikal tento text, redakcia Hlasu ľudu nedostala pozvánku (ani podkladové materiály) na schôdzu NRSNM predbežne avizovanú na stredu (27. februára), črtá sa hmlistá odpoveď na jasnú otázku spomenutú v predchádzajúcej vete.

9 /4844/ 2. 3. 2019

5

Týždeň MINISTERKA KULTÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY ĽUBICA LAŠŠÁKOVÁ V SRBSKU

Pozitívne tóny spolupráce Anička Chalupová Anna Lešťanová Jasmina Pániková Juraj Bartoš Danica Vŕbová

jazyka a v rámci programu navštívila aj výstavu Kreatívna ekonomika v Galérii Babka, obdivovala obrazy zakladateľov kovačickej insity v Galérii insitného umenia a zavítala do Spomienkového domu Martina Jonáša. Jej návšteva Kovačice sa ukončila stretnutím v súkromnom ateliéri maliarky Evy Husárikovej.

V

dňoch 21. a 22. februára ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková pobudla v Srbsku, navštívila niektoré inštitúcie a ustanovizne vo Vojvodine a stretla sa s predstaviteľmi tunajších Slovákov v Kovačici, Starej Pazove a v Novom Sade. Pôvodne plánovaná návšteva Báčskeho Petrovca (mala sa uskutočniť v stredu 20. februára) bola pre pracovné povinnosti ministerky zrušená.

Príhovor Lašš kovej v Zhromaždení o ce Kovačica

STR T UTI S UM L AMI A T KMI V STAR PAZ V Vzácnych hostí zo Slovenska v čele s Ľubicou Laššákovou, ministerkou kultúry SR, v miestnostiach staropazovského Klubu VHV vo štvrtok 21. februára srdečne privítali a pozdravili Libuška Lakatošová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova, so spolupracovníkmi. V úvodnej časti stretnutia známy operný spevák Boris Babík, ináč predseda Rady MS Stará Pazova, zaspieval slovenskú ľudovú pieseň a premietaný bol i úryvok zo zatiaľ nedokončeného filmu pod pracovným názvom Sny a túžby Martina Jonáša v réžii Miroslava Benku.

O činnosti členov tunajšieho slovenského spolku sa viac zmie-

izby, o ktorej poinformovala Anna Balážová. Zahraničná delegácia mala možnosť obzrieť aj aulu divadelnej sály a samotnú divadelnú sálu. Rokovaní v Starej Pazove sa zúčastnili aj predstavitelia tamojších slovenských inštitúcií a ustanovizní – cirkvi (farár Igor Feldy), školy (riaditeľ Janko Havran) a MOMS (predsedníčka A. Balážová). Rozhovory s predstaviteľmi významnej delegácie zo Slovenska možno chápať ako vhodný úvod do začiatku osláv 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy v roku 2020.

U PR DS DU P KRA I SK VL D Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková sa v piatok 22. februára na pôde pokrajinskej vlády v Novom Sade stretla s predsedom Igorom Mirovićom a pokrajinskou tajomníčkou pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Draganou Miloševićovou. Na zasadnutí bola prítomná aj veľvyslankyňa Slovenskej republiky Dagmar Repčeková. Zasadnutie bolo zatvorené pre médiá a v správe, ktorú sme dostali z pokrajinskej vlády, sa o. i. uvádza, že témou zasadnutia bola doterajšia spolupráca, ako aj pokračovanie podpory národnostných a kultúrnych inštitúcií Slovákov vo Vojvodine. Hovorili

a tanečnej sk ške detských skupín v Starej Pazove

MI IST RKA V K VA I I Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková sa na začiatku svojej pracovnej návštevy v Srbsku v sieni Zhromaždenia obce Kovačica vo štvrtok 21. februára zúčastnila na konferencii Vplyvy početných jazykov Panónskej nížiny a Balkánu na vznik a udržateľnosť slovenského naivného umenia v Srbsku a jeho kreatívnej ekonomiky, kde vo svojom príhovore zdôraznila význam a dôležitosť zachovania slovenského jazyka a kultúry Slovákov žijúcich v Srbsku. „Pre mňa je úžasné spoznanie, čo potomkovia Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali pred viac ako 200 rokmi, dokázali do týchto čias zachovať.

Je to tá krásna slovenčina, ktorú

6

www.hl.rs

často takú peknú nepočujete ani na Slovensku. Po druhé, sú to krásne tradície. To všetko vo mne budí dojem, že má zmysel podporovať nielen insitné umenie v Kovačici, ale celú slovenskú pospolitosť, ktorá žije v tejto krajine,“ podotkla ministerka, ktorá sa pri tejto príležitosti stretla aj s Vladanom Vukosavljevićom, ministrom kultúry a informovania Republiky Srbsko. V rozhovore dvoch ministrov kultúry vznikol dohovor, aby sa slovenské insitné umenie v Srbsku v roku 2020 zapísalo do listiny nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Laššáková svojou prítomnosťou podporila aj 19. ročník oslavy Medzinárodného dňa materinského

Informačno-politický týždenník

Zo zasadnutia v pokrajinskej vl de

nil Alexander Bako, podpredseda spolku. V miestnostiach Slovenského národného domu ministerka Laššáková so spolupracovníkmi mala možnosť pozrieť si tanečnú skúšku detských skupín, stretla sa aj s členkami Združenia pazovských žien a nevystala ani obchôdzka etno

aj o založení Kultúrneho strediska Slovákov v Novom Sade a Strediska insitného umenia v Kovačici, ktoré, ako povedal predseda Mirović, budú mať podporu pokrajinskej vlády, rovnako ako aj oslava storočnice založenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Predseda •T

D

•

spresnila, aký by to mal byť objekt a čo všetko by mal obsahovať. Potom by malo nasledovať riešenie finančných záležitostí, príprava projektu a nakoniec jeho finalizácia.

Rozhovor sa otočil i na možnosť zariadenia Centra slovenského insitného maliarstva v Kovačici; jeho súčasťou by mal byť aj Dom Martina Jonáša, ktorý prahne po rekonštrukcii. S týmto nápadom, informovala veľvyslankyňa Repčeková, súhlasil aj minister kultúry Republiky Srbska Vladan Vukosavljević. V rámci diskusie Pavel Surový z postu riaditeľa Kultúrneho centra Kysáč stručne odprezentoval projekt týkajúci sa možnosti založenia detského folklórneho festivalu „jedinečného v celej Európe“, t. j. výstavby objektu na tento účel. Podčiarkol, že projekt je v stratégii mesta Nový Sad ako jeden z jedenástich, ktoré mesto chce zrealizovať do roku 2021. Podpredseda Surový predostrel aj ďalší projekt,

so spolupracovníkmi a delegáciou Veľvyslanectva SR v Srbsku zavítala aj do Archívu Vojvodiny. V mene tejto ustanovizne vzácnych hostí privítal riaditeľ Nebojša Kuzmanović s odbornými spolupracovníkmi Ljiljanou Bubnjevićovou, Kristijanom Obšustom, Aleksandrom Bursaćom a Ljiljanou Dožićovou. Predstavili im prácu Archívu, ale aj bohatý archívny materiál, ktorým disponujú. Osobitný dôraz patril archívnym materiálom v slovenčine, čiže historickým dokumentom, ktoré sú späté so Slovákmi.

V súvislosti s tým hosťom predostreli plán o digitalizácii archívnych materiálov z fondu F. 138, do ktorého patria dokumenty v slovenčine svedčiace o Ministerku u icu Lašš kov a jej spolupracovníkov privítala zločinoch nad Slovákmi v 2. svetovej predsedníčka RS M Li uška Lakatošov vojne. O tomto vzácnom materiáli Mirović a ministerka Laššáková sa Laćarková – tlmočníčka zastupiteľpodrobnejšie hovoril master sociuzhodli, že doterajšie dobré vzťahy ského úradu SR. Na strane hostiteľov álnej antropológie a archeológie sú dobrým základom na zveľadenie sme videli podpredsedov Rady Pavla Kristijan Obšust. Ministerke a jej despolupráce prostredníctvom výmeny Surového, Tatianu Vujačićovú a Zlatlegácii boli prezentované aj vzácne študentov a umelcov a realizácie ka Šimáka, predsedníčku výboru pre dokumenty z dejín vojvodinských projektov z oblasti kultúry. kultúru NRSNM Annu Čapeľovú a Slovákov, akými koordinátorku VPK sú Akt o založení PRI ATI U PRIM T RA V Svetlušu Hlaváčovú.

Matice slovenskej SADU V srdečnom a v Kráľovstve JuhoMinisterku kultúry SR Ľubicu La- konštruktívnom slávii z roku 1932, ššákovú 22. februára prijal aj pri- rozhovore dve strazakladaciu listinu mátor Nového Sadu Miloš Vučević. ny predebatovali slovenského gymMédiám bolo umožnené snímať prioritné potreby názia v Báčskom začiatok stretnutia v mestskej radnici. slovenskej komuniPetrovci, ale aj draV správe uverejnenej na webovej ty v Srbsku, respekhocenný archívny stránke primátora Nového Sadu tíve možnosti partimateriál z obdobia sa o. i. uvádza, že v rozhovore bola cipácie Ministerstva od 12. do 17. stororeč „o modalitách na nadviazanie kultúry a vlády Sločia. Riaditeľ Kuzmaintenzívnejšej spolupráce na poli venskej republiky v nović dodal, že prakultúry, zvlášť v rámci projektu Nový realizácii kapitálocujú na postavovaní Sad – Európske sídelné mesto kultúry vých projektov tu pamätných tabúľ 2021“. Spolubesedníci uzavreli, ako žijúcich Slovákov, dvom slovenským sa v danej správe hovorí: „Kultúrna v súčinnosti s Rebásnikom, ktorí výmena a medzinárodná spolupráca publikou Srbskom, Riadite Archívu Vojvodin ministerke kult r SR daroval k pie počas turecko-srbna poli kultúry vplýva na lepšie vzá- AP Vojvodinou a zakladacích listín petrovsk ho mn zia a Matice slovenskej skej vojny zahynuli jomné oboznámenie a na vytvorenie mestom Nový Sad. ako dobrovoľníci zo harmonických vzťahov a kultúra sa V tomto kontexte hovorili predo- zacielený na rekonštrukciu schátralej Slovenska. Ministerka Laššáková stáva čoraz významnejšou aj pre všetkým o možnostiach výstavby, budovy tlačiarne v Báčskom Petrovci. a riaditeľ Kuzmanović sa dohodli ekonomický rozvoj.“ respektíve zrekonštruovania už Na záver hodinového rozhovoru o spolupráci Archívu Vojvodiny s reexistujúceho objektu. Budúci dom – za prítomnosti médií – Libuška La- nomovanými inštitúciami na SlovenLA K V A P D RS M slovenskej kultúry či slovenské kul- katošová pozvala ministerku Ľubicu sku, ale ako možný druh spolupráce Na pôde NRSNM ministerku Laššá- túrne centrum by malo poskytnúť Laššákovú na tohtoročné Slovenské navrhli aj výmenu výskumníkov, kovú a jej delegáciu, v ktorej bola aj prístrešie pre NRSNM, Ústav pre kul- národné slávnosti a darovala jej koautorstvo, výstavy. Laššáková veľvyslankyňa Slovenskej republiky v túru vojvodinských Slovákov, Novi- obraz; Pavel Surový ministerke ve- pozvala Nebojšu Kuzmanovića a jeho Srbsku Dagmar Repčeková, privítala novo-vydavateľskú ustanovizeň Hlas noval zopár publikácií z produkcie kolektív, aby sa v auguste zúčastnili predsedníčka Rady Libuška Laka- ľudu, ako i pre niektoré organizácie KC Kysáč. Naplánovaná návšteva osláv Slovenského národného potošová. V slovenskej výprave bol aj novosadských Slovákov. Prichádza Ústavu pre kultúru vojvodinských vstania, počas ktorých by podpísali Peter Hajnala – generálny riaditeľ do úvahy aj zriadenie internátu pre Slovákov vystala. memorandum o spolupráci Archívu kancelárie ministerky, Milan Cigáň tunajších slovenských študentov Vojvodiny a Múzea SNP v Banskej – zahranično-politický poradca mi- a prenajímanie podnikateľských V AR V V V DI Bystrici. Delegáti spolu s hostiteľmi nisterky, Jozef Švolík – generálny priestorov. Uzhodli sa, aby NRSNM Ministerka kultúry SR Ľubica Laš- navštívili aj Múzeum pripojenia 1918. riaditeľ sekcie umenia, a Bratislava v priebehu nasledujúceho mesiaca šáková počas návštevy Nového Sadu •T

D

•

9 /4844/ 2. 3. 2019

7

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Konverzia dlhov SPENS-u Elena Šranková

N

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v stredu 20. februára medziiným schválili rozhodnutie, ktorým sa dlhy ŠPS Vojvodina (takmer 544 miliónov dinárov) konvertujú na trvalý podiel Mesta Nový Sad v kapitáli tohto verejného podniku. Potom výborníci schválili ďalšie rozhodnutie, aby ŠPS Vojvodina (SPENS) zobralo úver v sume 100 miliónov dinárov na vyplatenie odstupného pre sedemdesiatich zamestnaných.

Ako povedala Adrijana Mesarovićová, námestníčka primátora, tieto dve rozhodnutia vyplývajú z 25 bodov plánu podnikateľskej a finančnej konsolidácie SPENS-u, čo má byť ukončené v priebehu nadchádzajúcich mesiacov. Pred zasadnutím Srđan Kružević, zástupca primátora, vyhlásil, že konvertovaním dlhov mesto zvýšilo

základnú hodnotu SPENS-u, čo je v súlade so zákonnými riešeniami.

Ako uviedol, počas nezáväzného verejného súbehu, ktorým sa snažili nájsť potenciálne riešenia, mali rad kontaktov so záujemcami o SPENS, ktorí ako podmienku rozhovorov vyzdvihli riešenie energetickej účinnosti tohto športového strediska a veľkého počtu zamestnaných. Tých je toho času 228 a napríklad v roku 2012 ich bolo 303. Kružević ešte povedal, že na SPENS-e napriek veľkej konkurencii nie je prenajatých iba osem lokálov. Podnik ročne uskutočňuje 500-miliónový obrat, čo je podnetom pre vedúcich v meste, aby hľadali východiská z dlhoročnej krízy, v ktorej sa ŠPS Vojvodina ocitlo.

Keďže výbornícka skupina Demokratickej strany rozhodla bojkotovať zasadnutie Zhromaždenia mesta, v rozprave sa z radov opozície zúčastnili výbornícke skupiny Srbskej

radikálnej strany a Hnutia Už bolo dosť!, ktoré sa vyjadrili proti návrhom týkajúcich sa SPENS-u.

Pred stredajším zasadnutím vyhlásenie pre novinárov mal i Veljko Krstonošić, predseda mestskej organizácie DS, ktorý uviedol, že sa na bojkot práce zhromaždenia rozhodli na žiadosť Novosadčanov, a nie následkom rozhodnutia z vyššej úrovne. Ako najproblematickejší uviedol bod týkajúci sa ŠPS Vojvodina, a rozhodnutie, ktoré mesto schválilo, nazval „katastrofálnym“. Pripomenul, že mesto pred rokom dalo SPENS-u 400 miliónov dinárov na vyplatenie dlhov voči Toplane a pripomenul, že dlhy presahujú pol miliardy. Podľa jeho mienky vedúci v meste nevedia, ako SPENS dostať z krízy, ale dodatočne zvyšujú jeho dlhy o 100 miliónov dinárov.

Námestníčka primátora Mesarovićová v odpovedi vyzdvihla, že banka

bude prísne kontrolovať, ako ŠPS Vojvodina použije úver a akým spôsobom on bude zabezpečený. Ako povedala, odstupné pre zamestnaných v tomto podniku by malo znížiť výdavky na platy o 65 miliónov dinárov ročne.

Pri vysvetľovaní krokov stanovených konsolidáciou uviedla, že sú určené reštriktívne opatrenia na prenajímanie veľkej a malej sály, ako i to, že nájomníci podnikateľského priestoru budú stimulovaní. Povedala tiež, že sa plánom predvída automatizácia všetkých prevádzkových procesov, vyrovnávanie cien, vyjednávanie priameho vzťahu medzi nájomníkmi a dodávateľmi energetických zdrojov, ako i nová systematizácia, ktorej fókus má byť na základnej činnosti podniku.

Na zasadnutí okrem toho schválili Lokálny akčný plán politiky pre mladých v období rokov 2019 až 2022, rad urbanistických plánov, investičný plán Mestskej správy pre majetky a majetkovoprávne práce. Odsúhlasili tiež vypísanie verejných súbehov na riaditeľov podnikov JGSP Novi Sad, Stan, Novosadska toplana a Lisje.

MINISTER ZORAN ĐORĐEVIĆ V KOVAČICI

Uvažovali o dvoch projektoch Anička Chalupová

M

inister pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Zoran Đorđević navštívil v stredu 20. februára Kovačickú obec. Cieľom návštevy bolo zmapovať situáciu v teréne a informovať o reformách stredísk pre sociálnu prácu, ako i o zavedení systému sociálnych kariet, ktoré obľahčia prácu ministerstva a umožnia transparentnejšie rozdeľovanie prostriedkov.

Návšteva sa začala prijatím v budove Zhromaždenia obce Kovačica, kde ministra Đorđevića privítali predseda obce Milan Garašević a jeho zástupca

Jaroslav Hrubík. Počas tohto stretnutia prebiehali rozhovory o dvoch návrhoch na budúce projekty, ktoré podporí Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Republiky Srbsko. Bližšie o nich predseda Obce Kovačica Milan Garašević pre TV Pančevo povedal, že jeden projekt sa vzťahuje na starostlivosť o mladé osoby, ktoré po dovŕšení 18. roku života odchádzajú z pestúnskych rodín, a v druhom projekte sa mienia zasadzovať o výstavbu kuchyne v jednej zo škôl z územia obce, v ktorej je zvýšený počet detí v predĺženom pobyte.

Neskoršie minister Đorđević so spolupracovníkmi navštívil denný pobyt

pre osoby s postihnutím, ktorý už bezmála štyri roky funguje v rámci služieb Stredis- Momentka z návštevy ministra Đorđevića v špeciálka pre soci- nom zariadení pre sociálnu integráciu osôb so zdraálnu prácu votným postihnutím (foto: kovacica.org) v Kovačici. starostlivosť o osoby so zdravotným Počas prehliadky tohto špeciálneho postihnutím. zariadenia, ktoré podporuje sociálnu Riaditeľka Strediska pre sociálnu integráciu osôb s telesným a mentál- prácu Dušanka Petráková informovala nym postihnutím, minister pozdravil ministra Đorđevića o úspešnej práci a zamestnancov, užívateľov služieb a ich pozitívnom trende na všetkých poliach rodičov. Pri tejto príležitosti zdôraznil, činnosti tejto ustanovizne. že jeden zo záväzkov ministerstva je

ŠÍD

Volili členov rád miestnych spoločenstiev Blaženka Dierčanová

N

a území Obce Šíd sa v nedeľu 24. februára konali voľby členov rád MS. Občania mali možnosť voliť na 34 volebných miestach – štrnástich v Šíde, troch v Erdevíku a po jednom v ostatných dedinách.

Do volebného zoznamu bolo za-

8

www.hl.rs

písaných úhrnne 30 195 voličov, z toho najviac v Šíde – 13 500 voličov. V novom mandáte šídske miestne spoločenstvo bude mať 9 členov, v menších osadách, ako sú: Batrovce, Molovin, Bikić Do a Privina Glava budú traja členovia, kým v ostatných miestnych spoločenstvách Šídskej obce bude päť členov.

Informačno-politický týždenník

Ako povedal predseda volebnej komisie Romko Papuga, volebný deň prebiehal bez incidentov.

Presvedčivé víťazstvo vo voľbách dosiahla Srbská pokroková strana (SNS), a to vo všetkých 19 miestnych komunitách na území Obce Šíd. Okrem kandidátov Srpskej pokrokovej strany v Ľube kandidovali aj predstavitelia Ligy

sociálnych demokratov Vojvodiny, no po sčítaní lístkov väčšinu získali kandidáti SNS. Účasť voličov v celej obci bola 35,28 percenta zapísaných do voličského zoznamu.

V Šíde hlasovalo 29,04 percenta a najväčšiu účasť zaznamenali v Ľube – 68,87 percenta. V najbližšom období sa majú konštituovať rady miestnych spoločenstiev.

•

DAA

DALOST •

HOSTIA ZO SLOVENSKA V STAREJ PAZOVE

Za zveľadenie spolupráce Anna Lešťanová

N

a trojdňovej pracovnej návšteve v Staropazovskej obci (od 19. do 21. februára)

Výmena darčekov

pobudla delegácia zo Slovenska.

V delegácii boli Matúš Krajči, starosta Obce Belá, Ján Filip, poradca

starostu, a Milan Laurenčík, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja a poslanec v Národnej rade Slovenskej republiky. Pri tej príležitosti predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović usporiadal v stredu 20. februára slávnostné prijatie.

Obec Belá a Obec Stará Pazova viac ako tri roky udržiavajú kontakty, navzájom si vymieňajú skúsenosti a stretávajú sa pri kultúrnych, športových a iných podujatiach.

Cieľom tejto návštevy bolo zveľadiť spoluprácu, čo menovite znamená, že hostia a hostitelia rokovali o možnostiach jej rozšírenia na celý Žilinský kraj. Milan Laurenčík okrem iného povedal: „Žilinský región ponúka obrovské množstvo turistických príležitostí – lyžovanie, bicyklovanie, vodné športy, tiež veľa zaujímavej histórie, a máme tam hrady, zámky, galérie, ktoré môžu aj ľudia zo Starej Pazovy vidieť a navštíviť. Tak isto sme i priemyselným

Zo sl vnostn ho prijatia hostí zo Slovenska v Starej Pazove

centrom a sme centrom, kde sa vyrába hádam najviac áut na hlavu obyvateľa vo svete.“ Odzneli tu však aj konkrétne návrhy a na začiatok je navrhnutá spolupráca medzi výtvarnými dejateľmi.

Starosta Obce Belá Matúš Krajči povedal, že je s doterajšou spoluprácou veľmi spokojný, a zdôraznil, že si s vedením Staropazovskej obce rozumejú aj z tej ľudskej stránky, čo

KOVAČICA

Vysadili takmer 800 stromov

Anička Chalupová

E

kologické hnutie Obce Kovačica (EHOK) v nedeľu 24. februára zorganizovalo akciu vysádzania mladých stromov na

vačice a okolia. Mladí aktivisti tohto združenia sa pustili do podobných podujatí aj v aktuálnom roku. Prvá úspešná akcia, v ktorej vysadili zhruba päťdesiat mladých sadeníc sibírskeho brestu, sa uskutočnila 21.

Kovačica je hrdá na mladých ľudí, horlivých milovníkov prírody, ktorí sa zúčastňujú v takýchto akciách viacerých lokalitách v Kovačici a okolí.

Toto hnutie v uplynulom roku usporiadalo niekoľko úspešných akcií, od upratovania okolia, po zalesňovanie niektorých častí Ko• UDIA A UDAL STI •

zátori akcie vyrúbali a v spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu drevo rozdelili občanom, ktorí taký druh pomoci potrebovali. Ďalšia akcia sa uskutočnila o niekoľko dní neskoršie. Viac ako tridsať mladých aktivistov EHOK v čele s predsedom Vladimírom Kuchárikom, iných dobrovoľníkov, milovníkov prírody a početných predstaviteľov niekoľkých kovačických združení, ako je Združenie malých a stredných poľnohospodárskych výrob-

je veľmi významné. Táto multietnická sriemska obec má veľký potenciál na zveľadenie spolupráce a žilinský región by bol, ako uviedol Krajči, vhodný partner na to. Premietané boli aj dva filmy – dokumentárny film o živote občanov Staropazovskej obce, nahraný po slovensky, a hostia zo Slovenska svojim hostiteľom priniesli videoprojekciu o potenciáloch Žilinského kraja. cov, Združenie poľnohospodárov Kovačičania, Združenie včelárov, Kolektív kreatívnych amatérov, ARK Maratonko, ekol\ogická sekcia pri ZŠ, SP Prokop a iné, zamierili v nedeľu ráno na niekoľko lokalít, aby zasadili ďalšie stromy (červené duby, poľské jasene, lipy, gaštany, divé jablká a hrušky), a tak prispeli k obnove zeleného pásma a k zlepšeniu kvality životného prostredia.

Realizáciu tejto akcie pomohla aj Obec Kovačica, ktorá vyčlenila prostriedky na kúpu stromov.

Miestne spoločenstvo Kovačica, ako i mnohí iní sponzori, prispeli organizačne.

M A S V M PR DS D M. V sobotu 23. februára v mládežníckom združení YMCA bolo volebné zasadnutie, na ktorom volili predsedu združenia. Na post čelnej osoby sa dostal choreograf a vedúci Folklórneho súboru Petrovčan Pavel Pavlíni (na snímke), ktorý vystriedal dlhoročnú predsedníčku Hanu Tancikovú (zastávala funkciu predsedníčky od júna 2015).

februára, keď obnovili stromoradie v pásme vedľa cesty medzi Kovačicou a Padinou. Jedna časť tohto pásma bola v minulom roku poškodená otvoreným požiarom. Niekoľko poškodených stromov organi-

Ah Foto: z archívu YMCA 9 /4844/ 2. 3. 2019

9

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC – GOLUBINCE

Na Mačkarách súťažilo 16 masiek Anna Lešťanová

hale usporiadali maškarný bál a v nedeľu uličný karneval.

Ako povedal Vlatko Ćaćić, preda tradičnom podujatí Mačkare, ktoré každoročne seda organizačného výboru, ide usporadúvajú vo fašiango- o jedinečné podujatie, na ktoré vom období, občania Golubiniec sa občania Golubiniec pripravujú znázorňujú starodávne magicko- počas celého roka. Toto podujatie -náboženské obrady. Z tejto príle- sa stalo svojráznym brandom Golužitosti si chystajú primerané masky. biniec a Mačkare by v budúcnosti mali byť zaradené i do mapy karnevalových miest Európy, lebo si ich tohto roku prišli pozrieť aj členovia Federácie európskych karnevalovýh miest. Aleksandar Vasović, člen tejto federácie, povedal, že sa v júni bude vedieť, či sa Golubince stali súčasťou európskych karnevalových miest.

Ako povedal, sám bol Jedna z najkrajších detských masiek nadšený z toho, čo viÚstredný program tohtoročného del a zažil v tejto dedine, a najviac karnevalu Mačkare sa konal v zo všetkého ho azda oduševnilo dňoch uplynulého víkendu 23. a obecenstvo, ktoré bolo takisto 24. februára. V sobotu v športovej väčšinou maskované.

N

Ví aznú masku nazvanú Čierno-biela hudba zhotovila Marija Marku šová z Golubiniec Organizátorom karnevalu je veľkú kreativitu v zhotovovaní chorvátsky Kultúrno-osvetový masiek prejavili aj hostia z Osijeku spolok Tomislav a hlavným pat- (Chorvátsko), Šabca, Surčina, Starej rónom Obec Stará Pazova, v Pazovy… I tohto roku organizátori mene ktorej sa na nedelňajšom odmenili tvorcov najvydarenejších kultúrno-umeleckom programe masiek a kostýmov. V silnej konkuna nádvorí zámku Šlos prihovoril rencii súťažilo úhrnne 16 masiek Đorđe Radinović, predseda obce. – 10 detských a 6 dospelých.

V programe vystúpili aj mažoretky Počas dvojdňového podujatia zo Sonty a Apatinu. Po ukončení v Golubinciach návštevníci si v karnevalového sprievodu hlavnými zámku mohli pozrieť aj výstavu foulicami dediny návštevníci zhro- tografií a propagačného materiálu maždení na nádvorí zámku Šlos z uplynulých ročníkov. Mačkare sú mali možnosť vidieť a obdivovať inak zaradené medzi 11 podujatí všetky tohtoročné masky. Okrem osobitného významu pre Starosamotných občanov Golubiniec pazovskú obec.

ZŠRŠ HLOŽANY

Zase plánujú prácu s dorastom Juraj Bartoš

Z

druženie športových rybárov Šaran Hložany v roku za nami schválilo nový štatút, zosúladený s platnou legislatívou, povedal o. i. predseda Samuel Valo na výročnej schôdzi zhromaždenia v nedeľu 24. februára, na ktorej sa zúčastnilo zo 30 členov ZŠRŠ. Podávajúc správu o vlaňajšej činnosti, podotkol, že združenie akoby prežívalo úpadok.

Nasvedčuje tomu aj zopár faktov: začiatkom roka 2018 mali voľby, keďže sa niekoľkí členovia zriekli postov v predsedníctve. Predseda Valo tiež pripomenul, že sa oveľa menej členov zúčastňuje v súťažiach: „Zostala iba jedna skupina, a to sú seniori: Jaroslav Jakuš, Emil Čipkár a Martin Macko.“ Dvojica Samuel Valo a Ján Benko na súťaži v love kaprov v Maglići skončili na 3. mieste. Tento tím vlani v Kulpíne obsadil 2. miesto, úspešne súťažili aj v Mole... Majstrovstvá ZŠRŠ usporiadali pomerne neskoro, zúčastnil sa ich malý počet členov združenia

10

.hl.rs

a víťazom sa stal Ján Šranka. Na súťaži pri Dunaji v rámci Dňa Hložian 1. miesto obsadilo hložianske družstvo v zložení: Anna Dudková, Jaroslav Jakuš a Mária Baďanová. Na podujatí

254 911 din. Teda zvýšilo 53 790 a úhrnne na žírovom účte a v pokladnici na začiatku roka ZŠRŠ má 72 664 dinárov. Predseda Valo objasnil zvyšok peňazí skutočnosťou,

Pracovné predsedníctvo: mil ipkár, Martin Macko, Samuel Valo a účtovník Juraj Takáč

Deň Dunaja, ktoré zorganizovalo miestne ZE Ekos, víťazkou v súťaži žien sa stala Anna Jakušová. Účtovník Juraj Takáč podrobne poinformoval o hospodárení združenia v uplynulom roku. Celkové príjmy boli 308 701 din. a náklady

n ormačno politický týždenník

že vlani ZŠRŠ nemal dorast a teda sa nekonala ani zaplánovaná škola rybolovu. V pláne práce na rok 2019, ktorý podal Valo, sa hovorí, že prvoradým cieľom je – v spolupráci so základnou školou, t. j. s učiteľom Jánom Stupavským – usporiadať

prednášky pre deti. Rybári chcú upraviť kanál a potom zrealizovať rybárske preteky pre deti na jeho nábreží. Mienia taktiež usporiadať už zachodené súťaže a na celkovú tohtoročnú činnosť potrebujú 145 000 dinárov. Z členského, ktoré aj v tomto roku bude 500 dinárov, by mali získať 25 000, z obecného rozpočtu očakávajú 100 000 a zvyšok – od sponzorov.

Ako osobitný problém identifikovali bezočivé správanie profesionálnych rybárov, respektíve pytliakov, ktorí denne lovia veľké množstvá rýb v Dunaji a v kanáloch – v rozpore so zákonom. Okrem členov ZŠRŠ s rozhorčením o tom hovorili aj ich kolegovia a hostia z Kulpína a Petrovca. Niektorí vyjadrili podozrenie, že služby, ktoré by mali dozerať na lov rýb a zasahovať proti pytliakom, vlastne s nimi spolupracujú, t. j. upozorňujú ich, že ich prídu skontrolovať. Odznela i poznámka, že rybári by sa sami mali viac starať o poriadok na miestach, kam chodia na rybačku.

•

DAA

DALOST •

ŽIACI Z JÁNOŠÍKA NA MYJAVE

Učili sa lyžovať

– kino, plaváreň, nákupy... A keď sa k tomu pridá tradičná návšteva etnodomu – výnimočného gazdovstva Gazdovský dvor na Turej Lúke, kde pre nich mali

Martina Berzová

Ž

iaci ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku navštívili po druhýkrát svojich kamarátov z Myjavy. Na Slovensku pobudli od 12. do 16. februára, keď priateľská ZŠ Štúrova pre nich pripravila nabitý a zaujímavý program.

Stredobodom záujmu bola lyžovačka na Starej Myjave.

Niektorí z jánošíckych žiakov ju už absolvovali počas minuloročnej návštevy, iní zase boli úplní začiatočníci.

Celkovú lyžiarsku výbavu, inštruktorov a občerstvenie mali na starosti domáci – žiaci a ich rodiny, ktoré žiakov ubytovali, učitelia, ktorí mali na starosti priebeh aktivít, a hlavne riaditeľ ZŠ Štúrova Jaroslav Foltín, ktorý sa spolu s riaditeľkou ZŠ T. G. Masaryka Zuzanou Halabrínovou podieľal

na organizácii tejto výpravy.

Lyžovalo sa po tri dni, pokiaľ ani snehu, ani dobrej vôle a odvahy nechýbalo nikomu.

Hostitelia sa poriadne postarali o svojich hostí aj vo voľnom čase

TR T R KP SP D RSK B LU v Kovačici sa uskutočnil v sobotu 23. februára v reštaurácii Červené víno. Členovia Združenia poľnohospodárov Kovačičania sa aj tohto roku postarali o to, aby návštevníci tejto akcie boli veselí a spokojní s organizáciou, ktorá z roka na rok získava na kvalite. Okrem veselej hudby, o ktorú sa postarali kovačickí muzikanti Ján Dišpiter a Ján Suchánek, účastníkom z domácej pôdy a zo susedných prostredí ponúkali chutnú večeru, bohatú tombolu a rôzne spoločensko-zábavné súťaže, medzi ktorými aj výber najkrajších krojovaných účastníkov. Tohtoročná zimná zábava poľnohospodárov mala aj charitatívny ráz, keďže účastníci podujatia poskytli dobrovoľné finančné príspevky na liečenie mladej zdravotne postihnutej Padinčanky Anny Hlavatej.

A. Ch. • UDIA A UDAL STI •

pripravené tradičné fašiangové divadielko a domáce šišky, žiaci sa mohli nielen dobre pobaviť, ale aj z kultúrno-historického hľadiska obohatiť svoje zážitky.

Z aktivít vo voľnom čase vyni-

kala aj príprava jedál, kde deti z Myjavy napiekli palacinky s domácim lekvárom a jánošícki žiaci pripravili tvarohovú ,gibanicu a tekvicové záviny z pekárskych kôr.

Tento rok sa do spoločnosti učiteľov a delegácie z Jánošíka dostal i primátor Myjavy Pavel Halabrín, vďaka ktorému spolupráca medzi Myjavou a Jánošíkom pretrváva už roky, a to nielen na tomto poli, ale aj na mnohých iných.

Delegáciu z Jánošíka uvítal i Folklórny súbor Kýčer z Turej Lúky, ktorého členovia si návštevy so SKUS Jánošík vymenili už niekoľkokrát.

Celý zájazd bol vydarený, žiaci a dospelí sa natešení vrátili domov a malo to iba jednu zlú stránku – trvalo to omnoho kratšie v porovnaní s dĺžkou času, aký na tento zájazd čakali.

Pred odchodom si však prisľúbili, že sa budú navštevovať aj naďalej a že sa nabudúce stretnú v Jánošíku.

PR D KA. Každý rok v zimnom období v Silbaši organizujú prednášky pre poľnohospodárov na aktuálne témy. V sobotu 23. februára prednášku v miestnostiach hasičského domu usporiadal podnik Mirosavljević, s. s r. o., zo Silbaša a zúčastnili sa predstavitelia podnikov VGP a Ingel Agro z Nového Sadu, ako aj predstaviteľka NLB banky z Báčskej Palanky. Podnik VGP ponúka traktory a podnik Ingel Agro zavlažovacie sústavy. Organizátori a účastníci boli spokojní s počtom prítomných poľnohospodárov.

R. K.

9 /4844/ 2. 3. 2019

11

Ľudia a udalosti POĽOVNÍCKY SPOLOK HLOŽANY

Takmer sebestačný kolektív Juraj Bartoš

P

oľovnícky spolok Hložany má 61 členov a 43 sú zároveň členmi Poľovníckeho združenia Petrovec. Na výročnej volebnej schôdzi LSH v sobotu 23. februára najprv odzneli správy o vlaňajšej činnosti. O práci správnej rady informoval tajomník spolku Ondrej Chlpka, finančný stav ozrejmil pokladník Ondrej Stupavský, pokým správca lovu Ján Ferko hovoril o situácii v poľovníckom revíri.

Nakoniec celkové fungovanie LSH v roku 2018 zhodnotil predseda Miroslav Pavčok; dvaja nedávno menovaní predostreli plány na bežný rok. K uvedeným výkladom neboli žiadne pripomienky, takže ich prítomní schválili jednohlasne.

Vlaňajší rok zhodnotili ako dobrý, bohatý na divinu. Menej sú spokojní s klesajúcim záujmom mladých ľudí o poľovníctvo, hoci vraj LSH ako jediný lovecký kolektív v obci má aj dorast a je takmer

celkom sebestačný. Vlani totiž na jeho účet pribudlo úhrnne 817 396 din.: až 452 000 din. z členských poplatkov a 308 000 din. zo zisku

37 680 din. a 24 482 za poistenie loveckého domu. Značnú časť prostriedkov si vyžiadala starostlivosť o divinu, zalesňovanie, ako i činnosť súťažnej streleckej sekcie (obsadila 2. miesto na republikových majstrovstvách v streľbe do asfaltových terčov).

Daniel Toman, Ondrej hlpka, Michal Bohuš, Miroslav Pavčok (sta ronový predseda LSH), Ján Pagáč a Ján Ferko

na loveckej zábave a zo súťaže o lovecký kotlík. Prevažnú časť peňazí (283 000 din.) usmernili na účet Poľovníckeho združenia Petrovec.

Na konto dane z majetku zaplatili

Jednohlasne prijali aj plán práce a finančný plán na rok 2019 a zvolili vedúcich na nasledujúce štyri roky.

Okrem bežnej činnosti v tomto roku mienia vydať monografiu Po-

EKOLOGICKÉ ZDRUŽENIE ZELENÍ PETROVEC

Vítaná je lepšia spolupráca v prostredí Jaroslav Čiep

V

čele ekologického združenia Zelení Báčsky Petrovec po demisii dovtedajšej predsedníčky Marieny Stankovićovej-Krivákovej a po uskutočnených mimoriadnych voľbách od vlani stojí predseda Ján Makan. Jeho zástupca je Miroslav Kevenský.

Tajomníčkou združenia je Mariena Stankovićová-Kriváková, pokladníčkou Milina Krajčíková a členmi užšieho vedenia sú aj Milada Stankovićová, Jarmila Pálenkášová a Tatiana Milina Turanová.

Vo svojich viac ako štvrťstoročných dejinách pôsobenia Zelení Petrovec iniciovali rad užitočných aktivít vo svojom prostredí. Viaceré z nich v súčasnosti sú vo vedomí Petrovčanov už celkom bežné a niektoré vyrástli aj na organizovanú aktivitu, predovšetkým miestneho komunálneho podniku.

Sme však svedkami, že aj napriek sústavne vynakladanému úsiliu aktivistov Zelených v Petrovci cítiť

12

.hl.rs

nedostatok primeraného ekologického povedomia, kultivácie a správania sa k okoliu. Aj nedostatočnej údržby verejných plôch, či nadmerného špatenia nielen stredu Petrovca, ale aj vyklčovania takmer celého pásma stromov (tzv. veterné brány) v petrovskom

na verejnej skládke vedľa dediny, čomu už roky ani inšpekcia, ani upravovatelia skládky nedokážu „zastať na chvost“. Takže Petrovčania sa najmä v letných mesiacoch priam dusia v tejto toxikologickej bombe dymu tiahnuceho z močidiel.

Pracovné predsedníctvo na výročnom zhromaždení elených v Petrovci

chotári a ochudobňovania tunajšej černozeme. K tomu treba prirátať aj zamorenie vzduchu, predovšetkým nekontrolovateľnými ohňami

n ormačno politický týždenník

O tomto, ale aj iných pre prostredie ekologicky dôležitých témach bolo reči na výročnom zhromaždení Zelených v piatok

ľovníckeho spolku Hložany a olíčiť lovecký dom. Tohtoročný rozpočet vyčíslili na 780 000 dinárov, pričom sa zase najviac spoliehajú na vlastné zdroje príjmov; členský poplatok (2 000 din.) zostáva nezmenený.

Prv než dostali slovo hostia, nasledovali voľby predsedu a orgánov LSH – verejným hlasovaním. Na čele spolku počas nasledujúcich štyroch rokov bude doterajší predseda Miroslav Pavčok. Zhromaždenie zároveň zvolilo členov správnej rady, dozornej rady, disciplinárnej komisie, komisie pre priberanie nových členov a 5 delegátov do Poľovníckeho združenia Petrovec (ďalší traja sú: predseda, tajomník a správca lovu).

V rámci bodu rôzne sa za pozvanie na snemovanie poďakoval a úspešný rok hložianskym poľovníkom poprial Milan Novkov, predstaviteľ Loveckého zväzu Vojvodiny. Pred začiatkom práce zhromaždenia minútou ticha si spomenuli na zosnulého člena Pavla Srnku. Po uzavretí schôdze nasledovala spoločná večera pri živej hudbe tria Galamboš – Hemela – Pavčok.

22. februára v miestnosti obecnej turistickej organizácie. Zo dve desiatky prítomných si pozorne vypočuli údaje o minuloročných aktivitách združenia, ale aj o plánoch na tento rok. Akcie Zelených sa zväčša cyklicky opakujú. Pravidelne organizujú úpravu mestečka, výsadbu stromov a iné pre toto prostredie prospešné akcie.

Podotkli však, že chybuje lepšia spolupráca, nielen so sesterskými organizáciami, ale aj s inými subjektmi v Petrovci. Zelení na všetko nestačia sami. Vlaňajšie aktivity zhrnuli do finančnej sumy 120 000 dinárov. Na rok 2019 ročné členské stanovili na 300 din.

Aj tohto roku miestni Zelení sa chystajú na jarnú úpravu Petrovca, na akciu zadovažovania a delenia stromov a kvetín záujemcom. Aj na orezávanie stromov vysadených v predchádzajúcich rokoch. Podotkli, že treba viac času venovať aj prednáškam zameraným na upevňovanie ekologického povedomia spoluobčanov. Zelení tohto roku plánujú viac pozornosti venovať aj zošľachteniu areálu rybníka vo Vrbare a pamätníka martýrom slobody.

•

DAA

DALOST •

NOVODOBÉ POSEDENIA V HAJDUŠICI

V spoločnosti sa ľahšie robí Vladimír Hudec

D

edinčania sa skôr v zimnom období častejšie navštevovali, spoločne sa zaoberali ručnými prácami, hrali karty, klebetili... Je to aj pochopiteľné, lebo v zime je omnoho menej práce ako v lete, takže dlhé zimné večery rýchlejšie prešli v spoločnosti.

Novodobé technické výdobytky, televízia, internet, televízne seriály, tie starobylé zvyky potlačili síce do úzadia, odcudzili ľudí, ale nemožno povedať, že sa ľudia dnes už vôbec neschádzajú podľa vzoru niekdajších sedačiek (posedení).

Aj dnes sa ľudia navštevujú a kamarátia, ale neraz ten čas využijú, aby v spoločnosti vykonali užitočné práce, ktoré sa zvyčajne robia v zime pri teplej piecke. Jednou z takých prác je aj lúskanie orechov či lieskovcov, bez ktorých nie je takmer žiadna vojvodinská dedinská domácnosť. Ak je orechov menej, nechajú si ich pre vlastné potreby, avšak prípadné zvyšky sa veru predajú. Veď ten-ktorý dinár do domu je vždy vítaný.

Na takých novodobých priadkach či sedačkách sme sa prednedávnom ocitli v rodine

Sedliakovej v Hajdušici. Keďže sa zima už pomaly chýli ku koncu a orechy stáli v komore nevylúpané, gazdinka Anka Sedliaková s manželom Milkom rozhodli, že ich treba vylúpať, kým sa ešte nezačnú jarné práce v záhrade. Na pomoc im prišla Milkova sestra Olina a susedovci Balážovci. Milko orechy rozbíjal kladivom a ostatní vyberali jadrá zo škrupiny. Trochu robili rukami, trochu jazykom, ale zvýšilo sa im času aj na kávičku, šťavu, pivečko a rožky. Čo nevidieť, orechy boli vylúpané a pripravené na predaj.

Svojpomoc susedovcov a príbuzných je vždy vítaná

V TRH T R M . Dňa 21. februára sa na belehradskom výstavisku začal 41. Veľtrh turizmu s heslom Leto je bližšie, ako si myslíte. Otvoril ho minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić, zdôrazniac, že turizmus nie je len zábava a rekreácia, ale v značnej miere prispieva k ekonomickému rozvoju krajiny.

Partnerskou krajinou bolo Bulharsko. Svoj stánok mala aj Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec, na ktorom prezentovali gastro ponuky, výrobky úžitkového umenia (na fotke Anna Legíňová) a turistické potenciály obce.

Na veľtrhu vystavovalo viac ako 650 vystavovateľov z 38 krajín. Turistické kancelárie vyjadrili spokojnosť so záujmom o letné ponuky, ako aj s predajom letných destinácií. ah

PO G R

Bumbumbumbum-bumbumbum!

O

znamujem sa občanom, znovu a zase!

Aj počas uplynulého týždňa Som behom-beh absolvoval početné návštevy a stretnutia.

So Sebou a s mojimi milými prívržencami. Ktorým Som osobne zorganizoval spontánne stretnutia so Mnou. Aby Som elaboroval početné problémy, pardon, početné pozitívne príklady príkladného plnenia pracovných pougárskych povinností. Makám minimálne dvadsaťštyri a pol hodiny denne a s ohľadom na skutočnosť, že Mám pokazený televízor a nemohol Som sledovať vlastné úchvatné verejné vystúpenia, dokonca ani

•

DAA

DALOST •

prostredníctvom chladničky, keďže sa Mi tiež pokazila, čítal Som aj našu Nadovšetko Slobodnú Tlač.

V radoch vrchností mimoriadne obľúbený týždenník NIN prináša rozhovor s rovnako vo vyšších polohách obľúbeným profesorom ekonomiky Miodragom Zecom, opatrený (text interview, nie pán profesor) titulkom Občania protestujú / poddaní výskajú. No veď.

Zatiaľ je dobre, kým nezačnú protestovať všetci poddaní. Ktorí sa množia – jedna radosť.

Vyskytol sa tamtiež aj iný titulok (pod ním nasleduje text o čoraz masovejších občianskych protestoch 1 z 5.000.000.000):

Vzbura ignorovaných so stanoviskom. No veď. Zatiaľ je dobre, kým sa nevzbúria ignorovaní bez stanoviska; tých je, ako je známe, vždy podstatne viac.

Nuž ale. Nebabrime sa protestmi ani politikou. Nakuknime do ružovej komnaty našej svetlej súčasnosti.

V Pančeve vraj zatkli dvoch policajtov, ktorí vtrhli do budovy pošty. Ukázali pracovníčke revolvery a tá im, vyľakaná, vyčítala osemstotisíc. Dinárov. Aký omyl!

Môžbyť sa dotyčným zdalo, že dotyčná práve vylúpila banku, nuž chceli tie prachy vrátiť. Ďalší veľký omyl sa udial v

Juraj Bartoš

Kraljeve. Tamojšia polícia – tiež napísal denník Blic – v spálni istého občana našla 1,28 gramu kokaínu. Ktorý ale dotyčný, nie je vylúčené, tam ukryl len preto, aby ho niekto prípadne nepoužil.

Keďže kokaín, všakáno, škodí zdraviu.

Do tretice – omyl z novosadských ulíc. Kde príslušné orgány zlapali dvoch Čiernohorcov iba preto, že „sa robotníkom vyhrážali replikami pištolí“. Dajsamisvete! A čo s replikami v parlamentných lavici ach Bubumbum! . .

13

Ľudia a udalosti ZO SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Činnosti priveľa – peňazí primálo Jaroslav Čiep

J

e ich skupinka a aktívnych zo tridsať. Keď hovoríme o členkách Spolku petrovských žien, treba zdôrazniť, že sa počas roka skutočne činia. Na každý mesiac majú naplánované niečo iné, zacielené na nejakú osobitnú oblasť.

K tomu dokážu byť vďaka svojej práci povšimnuté nielen v domácom prostredí, ale aj za chotárom, ba aj v zahraničí. Úlohy si zvyknú rozdeliť podľa afinít jednotlivých členiek, a tak počas roka vznikajú výstavy, ručné práce, gastronomické dobroty, konajú sa prednášky, zábavy, priadky, jarmočné aktivity, literárne večierky, humanitárne a pracovné akcie, dielne pre žiakov a návštevníkov, návštevy iných spolkov a prostredí... Všetko to robili bezplatne a keď peniaze nestačili, pridali aj z rodinného rozpočtu.

Rovnako ako si vedia rozdeliť každodennú prácu v spolku, tak na valnom zhromaždení v pondelok 25. februára rozvrhli segmenty, pomocou ktorých prezentovali svoje vlaňajšie aktivity a plány na

aktuálny rok. Predsedníčka Mária Gašparovská prečítala správu za rok 2018, podpredsedníčka Katarína Rašetová (zároveň viedla zasadnutie) predostrela plány na bežný rok.

Skromnú finančnú správu (120-tisíc dinárov), ako i veľké plány na podklade napísaných projektov na tento rok podala pokladníčka

z tých aktívnejších. Zdá sa, že už ani v spolku nie je pohoda a zábava, bez ohľadu na to, že vieme, že sú to aktivity, ktoré sa vykonávajú ako rozptýlenie, či bezplatný príspevok tomuto prostrediu. No kto sa raz zaradí medzi nás, musí s nami držať, byť v akciách, ktoré konáme, zošľachťujeme nielen ľudí okolo

otvorenia výročného zhromaždenia Spolku petrovských žien

Anna Mučajiová. O stave inventára informovala Katarína Hlaváčová a o členoch a členskom Nada Cerovská. Správu dozornej rady podala Mária Šranková. Všetko to do zápisnice dôkladne zapisovala Mariena Hašková. „Rok 2018 v spolku bol jeden

seba, ale i prostredie a prírodu.

Keďže vstupujeme do 17. roku obnoveného spolku, máme už istú skúsenosť a prax, čo treba robiť a čo nie,“ povedala na úvod správy predsedníčka Gašparovská predtým ako dopodrobna takmer polhodinku vymenúvala aktivity v spolku a na

HLOŽANY

Krášli ich rozmanitá činnosť Juraj Bartoš

N

a výročnej schôdzi zhromaždenia Spolku žien Slovenka znovu kvitovali úspešnú činnosť. Svedčí o tom nielen správa o vlaňajšej činnosti, ale aj slová uznania predstaviteľov miestnych spolkov a občianskych združení, ktorí sa zúčastnili snemovania 18. februára v kaviarni Pod lipami.

Privítala ich predsedníčka SŽS Viera Miškovicová, ktorá sumovala činnosť v roku 2018 a predostrela finančný plán na rok 2019. O vlaňajšom hospodárení spolku informovala pokladníčka Zuzana Šranková a plán práce na bežný rok ozrejmila tajomníčka Jelena Červenáková.

Hložianske ženy v roku za nami zorganizovali už tradičné podujatia a zúčastnili sa viacerých mimo svojej dediny. Širokú paletu svojich výrobkov odprezentovali na tradičných výstavách nainštalovaných v ústrety veľkonočným a vianočným sviatkom. Pripravili kvalitné literárne večierky: Zimu

14

.hl.rs

s knihou (spolu so Slovenským vydavateľským centrom), rozhovory s Ondrejom Miháľom z Kanady a spisovateľkou Ileanou Ursu. Členky SŽS sa zúčastnili na regionálnej súťaži v prednese krásnej literatúry.

Usporiadali Zemiakové hody, ponúkali svadobnú kyslovku počas

s hložianskymi ekológmi a penzistami sa starali o park v strede dediny, zorganizovali sadu prednášok a dielní, zapájali sa do rôznych podujatí v Hložanoch a iných prostrediach...

Naučili sa aj dobre hospodáriť; veď sa vlani na účet SŽS zhrnulo 375

Nálada na výročnej sch dzi S Slovenka oslavy Dňa Hložian, keď zároveň 281 dinárov. Prevažnú časť peňazí zorganizovali súťaž o najlepšiu získali ako účelové prostriedky na dobošovú tortu. Urobili si výlety základe projektov z rozpočtu AP do bane Mórahalom v Maďarsku, Vojvodiny, tiež z Obce Báčsky Petronavštívili Smederevo, pozreli si diva- vec a Úradu pre Slovákov žijúcich v delné predstavenia v Novom Sade zahraničí. V tomto roku chcú získať a Petrovci. Čo sami, čo v spolupráci 405 000 dinárov a mienia zrealizo-

n ormačno politický týždenník

záver vyjadrila poľutovanie, že nemajú dostatok pochopenia u ľudí, ktorí schvaľujú projekty, aby tak ešte väčšmi zveľadili a finančne zabezpečili svoje aktivity. Vlani členské zaplatilo 51 žien a 8 mužov. Ani tohto roku členky spolku nemienia položiť nohu na brzdu, ale mienia pokračovať v zachodených prácach a aktivitách. Okrem iného svojimi aktivitami ženy plánujú prispieť aj k oslavám storočnice gymnázia, kníhtlačiarne a Slávností. Členské na rok 2019 zostalo 500 din.. „Vaša práca je na nezaplatenie a myslím si, že vám patrí veľká vďaka za všetko, čo ste urobili, čo robíte a čo budete robiť. Obdivujem silu, ktorú v sebe nachádzate, a obetavosť, s ktorou sa tejto práci venujete, “ pochválila usilovné petrovské ženy v mene prítomných predstaviteľov združení, spolkov a politických štruktúr predsedníčka MOMS Petrovec a Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej Katarína Melegová-Melichová.

Na úvod zasadnutia niekoľko piesní zaspievala spevácka skupina Petrovčanky pôsobiaca pri spolku a prednesom umeleckého slova prispela Anna Hansmanová.

vať už ustálené aktivity. Uzhodli sa, že členský poplatok naďalej zostane 300 dinárov. Všetky správy a plány prijali bez diskusie a jednohlasne, rovnakým spôsobom zvolili Annu Čipkárovú za členku dozornej rady namiesto Anny Hnilicovej, ktorá z tohto postu odstúpila. Na základe rozhodnutia správnej rady predsedníčka SŽS udelila ďakovné listy Jelene Červenákovej, Anne Hataľovej a Márii Zátrochovej.

V rámci kultúrno-umeleckého programu spevácka skupina zaspievala dve slovenské ľudové piesne. Úryvky z próz slovenských spisovateľov a báseň predniesli Zuzana Bohušová, Miriam Murtínová a Zuzana Dudková; Anna Hruškárová prečítala vlastnú krátku prózu. Členkám SŽ Slovenka k úspešnej práci zablahoželali a zaželali úspech aj v tomto roku: Samuel Valo – predseda Združenia športových rybárov Šaran, Pavel Žembery – predseda Rady MS Hložany, Viera Turčanová – predsedníčka ZE Ekos, predsedovia združenia penzistov, respektíve invalidov práce Ján Haška a Ondrej Pavčok, tiež Miroslav Pavčok – predseda Poľovníckeho spolku Hložany.

•

DAA

DALOST •

25. PODUJATIE VÍNO, HUDBA, KLOBÁSY V PADINE

Zúčastnilo sa 15 vinárov a 10 výrobcov klobás Anička Chalupová

M

iestny odbor Matice slovenskej v Padine usporiadal v sobotu 23. februára 25. ročník tradičného spoločensko-zábavného podujatia Víno, hudba, klobásy, ktoré do tejto najslovenskejšej dediny prilákalo veľký počet hostí, medzi ktorými boli aj predstavitelia NRSNM, MSS v čele s Jánom Brtkom, ako aj takmer všetkých MOMS. Okrem dobrej hudby, ktorou návštevníkov zabával slovenský ľudový orchester pri Dome kultúry Michala Babinku v zložení Daniel Cicka, Vlastimír Povolný, Milinka Čížiková a Saša Ďurica, súčasťou vydareného podujatia v organizácii MOMS Padina v čele s predsedom Jankom Kolárikom bola súťaž o najlepšie víno a klobásu.

ajlepšie je vted ako hovorí star udov príslovie ke vínom sa umýva klo sou sa utiera

Predseda M MS anko Kol rik sa r d v fotil v spoločnosti tohtoročnej najs mpatickejšej častníčk podujatia z ava Snežan urišovej a vla ajšej držite k tohto titulu Marijan im kovej

V

UT ALI 1

Posudzovacia komisia, ktorá hodnotila vína (Ivan Zafirović, Ondrej Kotváš a Martin Garafiát), rozhodla, že tretiu cenu si zaslúžil Zdeno Petráš z Padiny, druhú cenu dostal takisto padinský vinár Zlatko Halabrín a najlepšiu chuť, vôňu a farbu malo Boh stvoril vodu človek víno povedal Victor víno výrobcu Jána u o Hrubíka z Aradáča.

Bez padinských a pazovských muzikantov • UDIA A UDAL STI •

to nešlo...

K T VALI 10 KL B S Organizátori tohtoročného Neľahkú úlohu mala aj posudzo- podujatia Víno, hudba, klobásy vacia komisia (Dušan Kereš, Janko sa podobne ako aj v uplynulých Galas a Jaroslav Strehovský), ktorá ročníkoch postarali o bohatú tomhodnotila klobásky. Tretiu cenu bolu a chutnú večeru. Jahôdkou na komisia udelila Anne Kišovej z torte bol bohatý kultúrno-umelecBáčskeho Petrovca, druhú cenu ký program v podaní ochotníkov dostal Vlastimír Hrnčár z Kovačice Slovenského kultúrno-umeleckého a prvú cenu a titul najlepšieho vý- spolku hrdinu Janka Čmelíka zo robcu klobás získal Martin Garafiát Starej Pazovy, ktorí sa za hudobz Padiny.

A S MPATI K IA P L VI KA Súčasťou programu bola aj voľba najsympatickejšej účastníčky podujatia. Odborná porota v zložení Ján Nemček, Ján Šimák a Branislav K 2 . výročiu podujatia patrí aj torta Kulík rozhodla, že titul najsympatickejšej tohto roku ného sprievodu slovenského ľudodostane Padinčanka Snežana Ďu- vého orchestra predstavili spevom rišová. a tancom.

lenk

olkl rnej skupin SKUS hrdinu . melíka zo Starej Pazov 9

2. . 2019

15

Ľudia a udalosti BLESKOVÝ ROZHOVOR S VÝROBCOM KLOBÁS PAVLOM CEROVSKÝM Z KULPÍNA

Nemieni zvýšiť výrobu Vladimír Hudec

P

oľnohospodár Pavel Cerovský z Kulpína na svojich 15 jutrách pôdy pestuje to, čo aj väčšina tunajších poľnohospodárov – pšenicu, kukuricu, sóju.

Od mnohých spoluobčanov sa nelíši ani tým, že na rodinnom gazdovstve okrem iného vychová 2 – 3 ošípané, z ktorých vyrába chýrečné tenké aj hrubé slovenské klobásy a z ich predaja si dopĺňa rodinný rozpočet.

Stretli sme sa prednedávnom na Festivale klobás a domácej pálenky v Bielom Blate, kde bol v spoločnosti kamaráta Jána Vidu.

Pristavili sme sa pri jeho skromnom stánku a pohovorili si, o čom inom, ak nie o klobásach, ktoré usilovne ponúkal. „Každý rok vyrobím 120 až 150 kg klobás a prevažnú časť predám,“ hovorí. „Vo výrobe klobás vari už nieto žiadneho tajomstva. Klobása

sa vyrába z kvalitného bravčového mäsa. Podľa mňa najlepší je ročný brav alebo prasnica, ale uspokojivej kvality je aj mäso deväťmesačného brava. Mäso svíň vychovaných za 5 – 6 mesiacov nie je kvalitné, lebo nie je, ako sa tomu povie, vyzreté a obsahuje mnoho vody.

Od mnohých výrobcov sa líši tým, že nevyrába príliš štipľavé klobásy. „Nemám rád veľmi štipľavú klobásu. Nechcem, keď ma páli v ústach keď jem, a preto vyrábam mierne štipľavé. Kombinujem sladkú a štipľavú papriku – 1,3 percenta sladkej a 1,2 percenta štipľavej. Vo výrobe klobás je však veľmi dôležité, aby sa črevo natuho naplnilo a klobásy dobre vyúdili. Ja údim výlučne suchým špánkovým drevom, studeným dymom – tenké klobásy 5-krát a hrubé 8-krát.

Pavel Cerovský kvalitu svojich výrobkov preveril aj na degustácii v rámci podujatia Veľká noc

v Kulpíne, na ktorom jeho výrobky v rokoch 2015, 2016 a 2017 dostali najvyššiu známku a dostali sa do zlatého pásma, po- Pavel erovský vpravo s kamar tom nom Vidom na estivale klo s v Bielom Blate kým vlani jeho klobása bola „iba“ strieborná, dbať na všetky segmenty výroby, na zlatú medailu jej chýbalo pol aby všetko dopadlo ako načim. bodu. Pavel má stálych zákazní- Okrem toho pri väčšej výrobe je aj kov v Belehrade, Novom Sade, N. určité riziko. Po prvé, treba vychoBečeji, Čelareve... Mohol by vraj vať svine. Keďže sám neviem obropredať aj viac, ale o zvýšení výroby biť sviňu, musím zaplatiť mäsiara, a tí sú dnes príliš drahí. Paprika tiež neuvažuje. „Aj iní sa ma už pýtali, prečo ne- nie je lacná a nemám ani udiareň, skúsim vyrobiť viac. Vlani v Bielom aby som všetko naraz vyúdil. Najprv Blate sa ma napríklad človek z Be- sa teda žiada hodne vložiť, a nikto lehradu spýtal, či môžem vyrobiť mi neručí, že to aj predám. Slovom, 500 kg. Všetky by vraj kúpil pre svo- nechcem riskovať. Mne stačí aj toto ju reštauráciu. Nechcel som sa toho na doplnenie rodinného rozpočtu. prijať. Vyrobiť klobásu nie je až také Lepší vrabec v hrsti, ako holub na ľahké, ako sa niekomu zdá. Načim streche,“ povedal na záver.

ČAJOVÝ VEČIEROK V KYSÁČSKOM ZBORE SEAVC

Privítali hostí z Dobanoviec Elena Šranková

V

skrátka predstavil cirkevné zbory v Dobanovciach a Boľovciach a ich činnosť. S poľutovaním pritom uznal, že je v dobanovskom zbore cirkevno-zborový život zredukovaný iba na bohoslužby.

Nasledovali príležitostné príhovory a básne. Prihovorili sa Vinko Stojaković, pravoslávny

o štvrtok 21. februára v miestnostiach fary slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kysáči prebiehal duchovno-nábožný večierok, ktorý cirkevníci organizujú každý rok.

Na tradičnom čajovom večierku sa zúčastnili početní veriaci, ako i predstavitelia kultúrno-spoločenských ustanovizní, spolkov, združení, organizácií a iných denominácií. Večierok ani tentoraz neprešiel bez hostí, ktorí prišli z dobanovského evanjelického a. v. cirkevného zboru. Domáci farár Ondrej Marčok po privíta- os uj ci a k s čski far ri n Vinkovič com príhovore odovzdal ndrej Marčok a Vinko Stojakovi slovo Jánovi Vinkovičovi, senioro- kysáčsky farár, Ľudmila Berediovi Sriemskeho seniorátu. Okrem vá-Stupavská, Rastislav Surový, duchovnej úvahy senior Vinkovič predseda MOMS, Elena Surová,

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Veriaci spoločne zaspievali nieko ko piesní

Michal Ďurovka, Zorica Pavlovová, Mária Šranková z EMC, Ilonka Krajčíková, Anna Vozárová, riaditeľka kysáčskej školy, Mária Sláviková a Mária Vozárová. Hovorilo sa o ubúdaní občanov v našich dedinách, ako i o Medzinárodnom dni materinského jazyka, ktorý bol práve v ten deň. Načrelo sa aj do dedinských problémov, ako je otázka pochovávania a správa cintorína, hovorilo

sa o migráciách a zachovávaní slovenského jazyka, ale prevahu predsa len mali príspevky a básne na duchovné témy.

Na večierku sa podával čaj, slané a sladké pečivá. Zaspieval kysáčsky cirkevný spevokol pod taktovkou farárky Dariny Marčokovej, spoločne zaspievali i prítomní, odzneli modlitby, všetko s cieľom duchovného posilnenia dobanovských a kysáčskych veriacich.

• UDIA A UDAL STI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (2)

Na prahu novej koncepcie DrSc. Ján Babiak

V

prvom roku po vojne ani len meteorologické podmienky neboli priaznivé. Ani tie politické, čo zjavne ukazovalo, že aj tých národnostných práv v novom štáte bude menej, ako sa vskutku očakávalo. Predsa to slnko slobody sa nezdalo byť ani tak zubaté a za jeden rok vyrástol tu slovenský štvorlístok – založenie slovenskej Kníhtlačiarne, potom otvorenie Slovenského reálneho gymnázia, vydávanie týždenníka Národná jednota a formovanie Sokolskej jednoty. Hej, na tom národnom poli v Petrovci a jeho bližšom okolí to išlo vpred priam míľovými krokmi. Zabralo to na roli národa dedičnej a nedalo sa zastaviť. Preto aj snahy, aby druhé Slávnosti prekonali tie prvé, boli o to väčšie.

V tom odhodlaní bolo jasné, že je nevyhnutné celkovú koncepciu Slávností zmeniť, organizáciu zlepšiť, programovo spestriť, precizovať termín realizácie, ako i trvanie tohto podujatia, a všetko v zmysle, aby ono poskytlo príležitosť zabaviť sa, ale aj navzájom sa stretávať, aj dať vedieť o sebe, poradiť sa a najmä prediskutovať o všetkých dôležitých otázkach z nášho života.

Preto ak je naozaj nevyhnutné na niečom trvať, tak to v každom ohľade musí byť masovosť – hromadná prítomnosť našincov na nich. V tom zmysle Slávnosti mali byť stožiarom, okolo ktorého sa Slováci zhromaždia zo všetkých častí nášho štátu. Otázne len bolo, kto ich organizáciu znesie na svojich pleciach. Nakoniec všetko smerovalo ku sokolom, lebo prevažne z ich radov sa kuli aj aktivity, hoci boli aj obavy, či táto mladá organizácia bude na úrovni zverenej úlohy. Ale na pochybovanie nebolo času, lebo august sa neúprosne blížil.

PRI B DRU SL V ST Ale druhé Slávnosti boli pre šarlach odročené. Prebiehali v dňoch 21. – 22. septembra, teda neplné dva, aj to pracovné dni, v utorok a stredu. Aj napriek tomu, že sa už lámačka začala, hostí, aj našincov z Báčky, Banátu a Sriemu bolo veľa. V ten prvý poldeň, v utorok, v popoludňajších hodinách, všet1

ky chodníčky v Petrovci viedli do Národného hostinca. A tam nálada už na štarte bola skvelá, aká sa len zaželať môže. Keď sa už k večeru chýlilo, bolo potrebné ísť do divadla, lebo sa o ôsmej dávalo divadelné predstavenie Jozefa Hollého Márnotratný syn. V celkovej trme-vrme

nosťou, aká aj prislúcha, keď ide o esenciálne otázky pôsobenia Slovákov. Najprv s poradou začali legionári. Boli prví, lebo im bola vzdaná úcta, že sa smelo vzopreli čižme čierno-žltej monarchie a nakoniec vo všetkom vyšli ako víťazi.

Teraz si založili Organizáciu česko-

Spoločn cvičenia sokolov a sokoliek na S S v roku 1920

aj ku potýčkam pokladníka Hlaváča slovenských legionárov a dohodli a farára Starkeho prišlo, ale aj to sa sa o ďalšej organizácii práce. vyhladilo. Herci hrali predstavenie Len o hodinu neskôr bola na rade na výbornú, lebo v tlači písalo: všeobecná porada. Ten najboľavejší „Máloktoré divadelné prednesenie problém – náš predstaviteľ v najbolo v Petrovci s takým umením vyšších inštitúciách v Kráľovstve a harmonickou SChS, bol konečne hrou predvedené, úspešne ukončeako práve teraz... ný voľbou stanoPán učiteľ Hýl si vených orgánov a kandidátov na zaslúži ako riaditeľ naše úplné poslancov. Potom uznanie.“ 1 Aj po bola na rade probdivadle nik nepolematika školstva. náhľal na odpočiAj tu sa urobil krok nok. Veď raz v roku vpred, tak ako aj sú Slávnosti a tak pri otázke národkaždú chvíľu trenej organizácie, ba využiť. Spať sa a všade boli zvobude doma, a tak lení kompetentní v Petrovci, keď jednotlivci, v reutorok sa už dávgióne a v slovenno minul a streda A š Sl vností v roku 1920 ských osadách.

V poslednom sa už v rannej rose kúpala, bolo dlho do noci dosť bode rokovacieho programu bola hluku, hudby, debatovania a pre- otázka hospodárskeho organisviedčania. Bola to akoby príprava zovania nás Slovákov. I. Štefánik pre druhý deň Slávností. podčiarkol neorganizovanosť roľV stredu, v Národnom hostinci, níctva, J. Podhradský neadekvátne už o ôsmej hodine sa malo začať riešenie agrárnej otázky a uzhodli s poradami. Na začiatku vrava a tla- sa všetko to doriešiť ešte v trvaní čenica, akoby sa od včera večera nič poslaneckého mandátu I. B. Štefánezmenilo. Potom už všetko išlo nika. Potom v hostinci Záborského podľa denného programu s váž- bol slávnostný obed, kde sa pri

zdraviciach a vo voľnom dišpute všetci venovali tomu, čo usilovné ruky hostiteľov pripravili na občerstvenie.

V programe poobede vynikli sokoli. Už na jar v roku 1920, v zakladaní svojho spolku, vedenie Sokolskej jednoty v Petrovci videlo aj možnosť využitia tohto cvičenia aj na Slávnostiach. To prekvapenie pripravovali v tichosti, na Jarmočisku, ale nakoniec to v Petrovci predsa puklo. Ako hrom z jasného neba. „Prepánajána!“ komentovali potom už aj ženy na ulici: „Veď nám tí sokoli pre naše Slávnosti program chystajú!“ Aj program bol skvelý, od impozantného pochodu, najčastejšie v štvorstupe; napred zástavy – slovenská, štátna, sokolská – a utešená slovenská mládež v ľudovom kroji, potom sokolské vedenie a cvičenci, legionári a hasiči... Na cvičisku nálada ešte viac stúpala. Veď vo verejných cvičeniach všetci cvičili presne a zhodne, ako jeden. Cvičil tak aj dorast, aj sokoli a sokolky, tie hromadné, aj skupinové cvičenia, tak prosté cvičenia, ako aj tie s náčiním, a úspešne vypadli aj tie záverečné pyramídy... Všetko to vzbudilo v obecenstve nevšednú náladu, aj potlesk, lebo nástup sokolov bol najväčším prekvapením pre divákov. Toľko chvály hneď v prvom vystúpení povzbudzujúce bolo aj pre Sokolskú jednotu a koľko ich ešte bolo pri pobavení v stanoch na Jarmočisku.

Potom už zostal čas iba na záverečnú slávnosť. Večer v hostinci Jána Záborského bol plánovaný hudobný program. Vtedy mali prítomní šancu počuť vynikajúcich ruských operných spevákov. Celý repertoár vážnej a ruskej národnej hudby popretkávala aj naša gymnaziálna mládež slovenskými národnými piesňami. Po koncerte nasledovala tanečná zábava.

Celková nálada na Slávnostiach a najmä cvičenie sokolov toľko očarilo hostí, že popredný občania žiadali petrovskú Sokolskú jednotu prísť do dedín v okolí, aby cvičením „okriala Slovač na vidieku“. Bude to úspech nielen sokolov, ale aj Slávností, lebo idea takého stretania sa Slovákov začala prerážať úzke, lokálne medze. Ale bude to aj znakom, že vatra slovenského cítenia, zažatá v slovenskom dolnozemskom Olympe, začala nielen svietiť, ale aj hriať.

N. N.: Naše Slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1920, fro2c. 1, č. 32, s. 1.

• UDIA A UDAL STI •

9 /4844/ 2. 3. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Lana T tov 2. 2 Z 1 . okt

ina Mikul šov 1. 2 Z maršala Tita Padina

ra Pivnica

Vôňa jari ana Dišpiterov 1. 2 Z maršala Tita Padina

Moja predstava ide lnej škol Škola, do ktorej chodím, je veľmi krásna. Veľká je, má veľa učební a dve telocvične.

Pekné slnečné februárové dni nám pripomenuli jar.

Rozkvitli aj prvé snežienky – zvestovateľky jari, trávička sa pomaly začína zelenať a vo vzduchu cítiť jarnú vôňu. Aj vás deti slniečko vylákalo von zahrať sa na sviežom vzduchu.

Slniečko vie rozveseliť a napraviť dobrú náladu, ktorej počas zimných dní máme menej. Aj príroda nám už pomaly zvestuje, že sa zobúdza zo zimného spánku. Tešíme sa teplejšiemu počasiu, keď môžeme viac času tráviť vonku.

Deti sa hrajú, starší už pomaly začínajú pracovať v ovocných sadoch, záhradách a zlatožlté slniečko sa veselo na nich usmieva.

Katuša

Mám najlepšiu pani učiteľku a preto rada chodím do školy.

Ešte radšej by som chodila, keby škola mala desať poschodí a výťah. Dobre by bolo, keby sme mali aj hodinu plávania. Chcela by som mať hodinu aj vonku v prírode z predmetu Svet vôkol nás. Kuchárky nám pripravujú chutné jedlá, ale ja by som si priala obedy, ktoré by som si sama vybrala na tácku.

Leontína Marčekov 1. 2 Z maršala Tita Padina

Táto škola je dobrá, no mohli by sme mať menej učebníc.

Super by bola škola bez domácej úlohy.

Z

a a ovanovi ov . a na ajaka Petrovec

S ra ndríkov 1. 2 Z maršala Tita Padina

Peter Pol k šes ročný Pivnica

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• D TSK KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXI 2. marca 2019 ČÍSLO

234

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

INÍ PÍŠU

Slovenská národná rada Miloš Kovačka

P

očas slávnosti, ktorá nedávno pripomenula storočnicu Martinskej deklarácie, sa málo hovorilo, respektíve nehovorilo o Slovenskej národnej rade ustanovenej v Turčian-

skom Sv. Martine 30. októbra 1918.

Známe je, že historicky najstaršia Slovenská národná rada bola ustanovená na Myjave v čase Slovenského povstania rokov 1848/1849. Slovenská pamäť si ju pripomína Múzeom Slovenských národných rád na Myjave, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. V poradí druhá Slovenská národná rada bola zvolená a ustanovená na zhromaždení, ktoré prijalo 30. októbra 1918 Martinskú deklaráciu. Voľba a ustanovenie Slovenskej národnej rady sa uskutočnilo v historickej budove Tatra banky v Turčianskom Svätom Martine.

Možno povedať, že Martinskú deklaráciu si budova Tatra banky pripomína dôstojne. V jej dvorane, na miestach, kde bola Martinská deklarácia prijatá, sa nachádza veľkoplošná pamätná tabuľa, do ktorej je vytesaný text Martinskej deklarácie. Čierny mramor, zlaté písmo. O túto pamätnú tabuľu sa postaralo vedenie Turčianskeho Svätého Martina.

Pamätná tabuľa – z belostného mramoru je aj na exteriéri budovy.

Krátkym výrokom pripomína prijatie Martinskej deklarácie. Odhalil ju prezident Václav Havel v roku 1991.

O pamäť budovy sa staral Martinčan, lekár a milovník slovenskej histórie a kultúry doc. Branislav Geryk, ktorý sa zaslúžil o to, že v budove Tatra banky,

v miestnosti na poschodí, v ktorej sa slávnostne podpisovala Martinská deklarácia, sa viac ako jedno desaťročie nachádza pamätná miestnosť deklarácie. Spolupracoval som na príprav-

nosti, dovolil som si navrhnúť, aby Tatra banka spomínala, a verejnosti, ktorá okolo nej prechádza, pripomínala historicky druhú Slovenskú národnú radu. Navrhol som krátky, ale hutný text a odoslal na niektoré miesta návrh na vyhotovenie pamätnej tabule umiestnenej na exteriéri budovy. Dostalo sa mi od niektorých kompetentných echo, že na inštaláciu pamätnej tabule bude vhodný „deviatkový rok“.

Neprotirečím. V roku 2019, v tomto roku, uplynulo sto rokov od zrušenia historicky druhej Slovenskej národnej rady, ktorá činorodo pôsobila v budove Tatra banky. Veľmi pozitívne zasiahla do mnohých procesov, spojených so zrodom Česko-Slovenska. Stála na čele mnohých úspešných regionálnych národných rád, ktoré podľa jej príkladu a modelu rozhodli o ustanovení nového štátu.

Tento návrh na text pamätnej tabule predostieram opäť a adresujem ho do láskavej pozornosti slovenskej verejnosti a s nádejou na riešenie i mestu Martin.

Návrh na text: V tejto budove bola 30. októbra 1918 ustanovená a do 23. januára 1919 pôsobila Slovenská národná rada Za vhodnú by som považoval, a pre-

Z obsahu

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918 Str.20

Taký festival nám bol potrebný Str. 22

Krátky život Juraja Mučajiho Str. 24

ných prácach, vyhotovení portrétov deklarantov a ďalších úpravách. Po jej otvorení som viackrát – bývalo to 30. októbra – prednášal v miestnosti na spomienkovej slávnosti.

Vlani, keď sa priblížili storočné sláv-

to navrhujem inštaláciu viacjazyčných zvukových informátorov na trase Štefánikovej ulice medzi Námestím SNP a Memorandovým námestím, ktoré by poskytovali penzum základných informácií o historickom Martine.

Mozaika NA MARGO VÝSTAVY MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

INÍ PÍŠU

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918 (1) Ján Demrovský

P

ripojenie vojvodinských oblastí ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov predstavuje dôležité dianie v dejinách vojvodinských Slovákov.

Po hrôzostrašnej prvej svetovej vojne nastal čas veľkých premien na politickej mape Európy, tiež porážkou Centrálnych mocností a rozpadom Rakúsko-Uhorska sa vytvorili podmienky na utvorenie vlastných štátov pre mnohé národy, ktoré žili v rámci hraníc monarchie.

Začiatkom 20. storočia silnelo hnutie za oslobodenie od dlhodobej tyranie vo všetkých krajoch Rakúsko-Uhorska. Začiatok prvej svetovej vojny priniesol surový vojnový režim. Inteligencia, ktorá pôsobila proti režimu, bola buď uväznená, alebo musela opustiť krajinu. Boli rozpustené všetky opozičné strany a zakázané noviny, ktoré vydávali. Okrem politických zákazov fungovali zábrany činnosti mnohých kultúrnych združení. Avšak v októbri 1918 sa začali búrlivé diania v Uhorsku, cítili sa sociálne nepokoje a vplyv revolúcie v Rusku.

Po revolúcii sa objavujú komunistické hnutia po celej Európe, ktoré sa snažia zrušiť dovtedajší režim.

V tom im pomáhajú demobilizované jednotky Centrálnych mocností, ktoré zapríčinili rôzne škody s cieľom destabilizovať monarchie.

V takejto neblahej situácii veľkú príležitosť na zjednotenie so Srbskom uvideli srbskí intelektuáli, predovšetkým Jaša Tomić. Tento koncom októbra zorganizoval Veľký národný výbor (Veliki narodni odbor) v Subotici, ktorý mal byť nositeľom národného hnutia a ústrednej správy. Úlohu Veľkého národného výboru prevzal Srbský národný výbor (Srbski narodni odbor), ktorý koncom októbra pôsobil v Novom Sade. Hlavným cieľom tohto výboru bolo vytvorenie Národného zhromaždenia, ktoré rozhodne nielen o osude srbského národa, lež aj iných národov žijúcich na území južného Uhorska. Srbský národný

20

výbor svojimi politickými akciami zjednotil slovanské obyvateľstvo na tomto území.

SRBSKO-SLOVENSKÁ SPOLUPRÁCA POČAS 19. A NA ZAČIATKU 20. STOROČIA Príslušníci oboch slovanských národov cítili potrebu spolupracovať a tým aj udržiavať myšlienku všeslovanskej vzájomnosti aj v 19. storočí, predovšetkým počas politických dianí po revolúcii v rokoch 1848/49. V roku 1860 cisár František Jozef s cieľom upo-

Matica srbská, založená v roku 1826, ktorá bola vzorom pre zakladanie ostatných slovanských matíc. Treba spomenúť aj fakt, že k Matici srbskej mali najbližšie Slováci z územia Vojvodiny a preto práve prostredníctvom nich chcela Matica slovenská realizovať svoje ciele späté so Srbmi.

Už v roku 1865 Karol Kuzmány, podpredseda Matice slovenskej v Martine, pricestoval do Petrovca upraviť cirkevné a politické vzťahy tunajších Slovákov. Počas pobytu

Anastas Bocarić: Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade, olejomaľba

kojiť občanov vydal Októbrový diplom, ktorým sľúbil poddaným občianske práva, národom národnostné slobody a krajine ústavné zriadenie. Spomenuté slobody využívajú Slováci a otvárajú svoje učiteľské stanice, na ktorých sa vzdelávali mnohí významní srbskí dejatelia. Veď celé generácie srbských vzdelancov v 18. a 19. storočí získavali svoje národné povedomie počas štúdií v Bratislave a v iných mestách dnešnej Slovenskej republiky. K srbským študentom bratislavského lýcea patrili Đura Daničić, Vasa Živković, Pavle Popović Šapčanin, Svetozar Miletić, Jovan Jovanović Zmaj a iní. Treba osobitne vyzdvihnúť mimoriadny vplyv Ľudovíta Štúra na Svetozara Miletića.1 Významným krokom v spolupráci Slovákov a Srbov bolo založenie Matice slovenskej v roku 1863. V tejto práci sa zúčastnila

II

medzi dolnozemskými Slovákmi sa stretol s generálom Đorđom Stratimirovićom v Kulpíne, s ktorým uzavrel slovensko-srbskú politickú dohodu pre všetky budúce voľby v kulpínskom volebnom okrese.

Podľa tejto dohody kandidáti mali byť raz srbskej, raz slovenskej národnosti. O týchto udalostiach sa mlčalo. Spomenutú slovensko-srbskú spoluprácu ilustruje aj úryvok zo spoločensko-politického časopisu Dolnozemský Slovák: II. Kulpín: Milan Hodža. Tohto posledného treba považovať za spoločného kandidáta strany slovensko-srbskej; lebo tak, ako čo bratia Srbi pomohli nám pri jeho vyvolení, tak isto nám nakladá svedomie, vďačnosť a náš vlastný záujem, aby sme Srbom, kandidátovi Srbovi pomáhali k vyvoleniu, keď príde tomu čas.2 Štyri roky po dohode petrovský farár Juraj Mrva, člen predsedníc-

tva Slovensko-srbského podvýboru opozičnej stredoľavej strany kulpínskeho volebného okresu, požiadal podpredsedu Matice slovenskej v Martine Viliama Paulínyho-Tótha, aby sa ujal kandidatúry na poslanca do uhorského snemu. Preto 4. marca 1869 Paulíny sem aj prišiel. Mal veľkú podporu Matice srbskej a predovšetkým Svetozara Miletića, ktorého poznal zo študentských čias v Bratislave.

Paulíny navštívil všetky obce svojho volebného okresu a po voľbách sa aj stal poslancom uhorského snemu.

Významnejšie voľby do uhorského snemu sa udiali v roku 1905, keď za veľkej pomoci srbských politikov v čele s Jašom Tomićom zvíťazil Milan Hodža.

Významné politické manifestácie v spolupráci Srbov a Slovákov sa udiali tesne pred prvou svetovou vojnou. Národné snemy sa organizovali v mnohých dedinách, v ktorých žili Slováci. Spomenuté snemy viedli Miloš Krno a Ľudovít Mičátek, vtedy už významní predáci Slovákov a vydavatelia novín Dolnozemský Slovák.

Počas prvej svetovej vojny neexistovali veľké politické združenia Slovákov, pretože maďarská moc nedovoľovala žiadne formy zoskupovania. Lepšie dni pre Slovákov nastali koncom prvej svetovej vojny, keď si obnovili spoluprácu so srbskými predákmi pri otázke pripojenia Vojvodiny k novému štátu. Významným prejavom spolupráce Slovákov a Srbov bol aj ten, keď v posledné dni prvej svetovej vojny Dalibor Krno ozbrojil Srbskú národnú stráž v Novom Sade zbraňami získanými od Slovákov, ktorí boli v radoch rakúsko-uhorskej armády. Zdenko Krno, starší brat Dalibora Krna, bol veliteľom Srbskej národnej stráže v Novom Sade a počas príchodu srbskej armády rozkázal svojim spolubojovníkom otvoriť brány Nového Sadu, aby srbská armáda voľne vstúpila. Táto udalosť sa stala dňa 9. novembra 1918, keď bolo mesto Nový Sad

HLAS ĽUDU | 2. 3. 2019 • 9 /4844/ oslobodené.

OBD OBIE PRED VEĽ K Ý M NÁRODNÝM ZHROMAŽDENÍM V NOVOM SADE Prvé akcie príprav sa začali konať od októbra 1918, keď sa dňa 2. októbra v Subotici realizovalo zasadnutie vojvodinských politikov v čele s demokratom Tihomirom Ostojićom. Na tomto zasadnutí bola schválená rezolúcia o potrebe organizovania konferencie, na ktorej by bola doriešená otázka Báčky, Banátu a Barane ako budúcich častí spoločného štátu južných Slovanov.3 Podobne bola v dňoch 6. až 8. októbra v Záhrebe založená Národná rada Srbov, Chorvátov a Slovincov ako politické teleso juhoslovanských národov v Rakúsko-Uhorsku. Spomenuté teleso malo viesť aktivity zjednotenia území, na ktorých žijú občania slovanských národov v Rakúsko-Uhorsku. Politickú činnosť národných rád schválili a uznali srbskí politici v Subotici 24. a 25. októbra 1918.4 V októbri bolo ešte jedno dôležité zasadnutie v Subotici, ktoré zorganizoval vodca radikálov Jaša Tomić.

Na zasadnutie povolal predstaviteľov ľudu z mnohých vojvodinských miest. Tomić žiadal, aby sa utvorilo jedno politické teleso, ktoré by bolo schopné prevziať moc od Maďarov.

Jeho prejav bol schválený a na tom istom zasadnutí bolo dohodnuté, aby sa vytvoril Veľký národný výbor (Veliki narodni odbor), ktorý bude mať najväčšiu moc, kým sa v iných mestách založia národné výbory podriadené Veľkému národnému výboru. Neskoršie idea o Veľkom národnom výbore skrachovala a namiesto tohto telesa bol vytvorený Srbský národný výbor, ktorý začal pôsobiť v Novom Sade. Tento výbor existoval aj skôr pod názvom Ústredný výbor pre Báčku, Banát a Baraňu a podnikal humanitné akcie, predovšetkým poskytoval ubytovanie deťom z Bosny a Hercegoviny.

Vyhlásenie Srbského národného výboru zo dňa 3. novembra 1918 okrem iného hovorí aj o tom, že každý národ má právo rozhodovať o svojom osude, a píše sa v ňom, aký ťažký život mal srbský národ v Uhorsku. Osobitne sa uvádza

Vítanie Milana Hodžu v Petrovci pred voľbami skutočnosť, že Srbi nemali svoj- Sadom. Príchodom srbského vojska ho poslanca v uhorskom sneme, a konštituovaním sa moci v Novom preto Srbský národný výbor pre- Sade Srbský národný výbor bol vzal na seba záväzok pomáhať Sr- pozbavený starostlivosti o udrbom a iným slovanským národom žiavanie mieru v meste. Teraz mal v Uhorsku.5 výbor len jednu úlohu – pripraviť Základným cieľom Srbského ná- aktivity a plán práce Národného rodného výboru bolo zorganizovať zhromaždenia. národné zhromaždenie, ktoré rozV oslobodenom Novom Sade sa hodne o ďalšom osude Vojvodiny cítila radosť z oslobodenia. Maďarna základe sebaurčenia národov skí úradníci boli pozbavení práce žijúcich na tomto území, tiež zakla- a na ich miesta prichádzali srbskí dať národné výbory po celej Vojvo- úradníci, ktorých bolo v danej chvíli dine. Okrem politickej činnosti výbor málo. V takej situácii Srbský národsa venoval aj iným záležitostiam, ný výbor založil podvýbor, ktorého hlavne humanitárnym, napríklad predstavitelia mali pripraviť volebný zásobovaniu a ubytovaniu srbských poriadok a návrhy rozhodnutí pre zajatcov, organizácii zdravotníckej prácu Veľkého národného zhromažslužby a zbieraniu príspevkov. Výbor denia. Členovia podvýboru boli Jaša samostatne začal vydávať noviny Tomić, Dr. Milan Petrović, Dr. Ignjat Srpski list.

Pavlas, Mita Klicin a Pavle Tatić.

V čase vytvárania Srbského Dôležitým bodom volebného národného výboru srbské vojsko poriadku, na ktorom sa uzniesol so silami Antanty prešlo cez rieky podvýbor, bolo všeobecné a sloDunaj a Sávu a oslobodilo veľkú bodné hlasovacie právo. Volebný časť Srbska. Srbské a slovenské poriadok bol schválený vo Vyhláobyvateľstvo vítalo srbskú armádu sení dňa 17. novembra. Podľa neho na každom kroku. Už 7. novembra hlasovacie právo mali všetci Srbi, srbská armáda oslobodila Sriem- Bunevci a iní Slovania oboch pohlaví sku Mitrovicu a Starú Pazovu, 9. vo veku nad dvadsať rokov. Poslanci novembra Nový Sad, nasledovali sa volili v obciach, na každých 1 000 mestá Subotica (10. novembra), obyvateľov volili jedného poslanBečkerek (Zreňanin) a Pančevo (17. ca. Osady, ktoré majú menej ako novembra).

200 obyvateľov, mali právo voliť v V čase približovania sa srbskej obci, ktorá im bola najbližšia. Týmto armády k Novému Sadu Srbský nebol nikto diskriminovaný. Veľmi národný výbor v noci medzi 8. a dôležitý bol bod, ktorým sa ženám 9. novembrom súrne zvolal za- dáva volebné právo, a to aktívne sadnutie. Prítomní boli na ňom aj (voliť) a pasívne (byť volená).6 predstavitelia maďarskej moci. DoKeď už bolo všetko pripravené hodnuté bolo, že Srbský národný na pripojenie, vyskytol sa problém. výbor preberie moc nad Novým Existovali dve koncepcie o tom, ako

by sa malo uskutočniť pripojenie.

Jeden názor zastupovali demokrati, ten druhý radikáli. Demokrati, zoskupení okolo Tihomira Ostojića, boli tej mienky, že cesta pripojenia Vojvodiny k novému štátu má viesť cez Národnú radu, orgán, ktorý bol založený v Záhrebe. Iného názoru bol radikál Jaša Tomić, ktorý tvrdil, že sa Vojvodina má najprv pripojiť k Srbsku a zjednotená so Srbskom má vojsť do nového štátu. Tomić svoje tvrdenie argumentoval tým, že vo Vojvodine žije veľký počet Srbov, že je nevyhnutné, aby sa najprv pripojili k svojmu materskému štátu.

Podľa Tomića srbský štát mal veľké straty vo vojne a predstavoval dôležitý činiteľ zjednotenia. Za vojnové zásluhy Srbsko bolo uznávané mocnosťami, čo nemožno povedať o oblastiach, v ktorých žili Slovinci a Chorváti. Podľa Tomića národné rady nemohli byť rovnoprávnymi činiteľmi v procese pripojenia.

Nakoniec a pred začiatkom práce Veľkého národného zhromaždenia prevládlo stanovisko Jašu Tomića, aby sa Vojvodina najprv pripojila k Srbsku.

Deň pred Veľkým národným zhromaždením (24. novembra 1918) v Rume bola doriešená otázka Sriemu. Na sneme sa zoskupili predstavitelia národných rád zo 74 sriemskych osád, vrátane väčších miest, ako sú Stará Pazova, Sriemska Mitrovica a Šíd. Predstavitelia jednohlasne schválili rezolúciu, ktorá znela: 1. Dnešný snem predstaviteľov národných rád zo Sriemu žiada utvoriť jednotný a demokraticky zriadený štát SCHS v čele s dynastiou Karađorđevićovcov, tiež od národných rád v Záhrebe sa očakáva utvorenie jednotného parlamentu so sídlom v Belehrade.

2. Ak by došlo ku kmeňovému a politickému štiepaniu štátu, predstavitelia národných rád v Srieme ako predstavitelia národa vyhlasujú, že Sriem bude bezpodmienečne pripojený ku Kráľovstvu Srbsko.

3. Pre ten prípad žiadame, aby nás na mierovej konferencii zastupovala vláda Kráľovstva Srbsko.

Týmto činom sa Sriem pripojil ku Kráľovstvu Srbsko prv než ostatné časti dnešnej Vojvodiny.7

1 Vojislav Martinov: Rozvoj slovensko-srbských vzťahov na priestore Vojvodiny počas „dlhého“ 19. storočia. In: Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine, Múzeum Vojvodiny, Nový Sad 2017, 287, s.108.

2 Slováci po voľbách. Dolnozemský Slovák IV., 1906, číslo 5, s. 35. In: Zborník Spolku vojvodinských slovakistov, 1979, s. 47.

3 Prof. Dr. Ljubomirka Krkljuš: Vojvodina u vreme prisajedinjenja Kraljevini Srbiji 1918. godine. Prisajedinjenje Vojvodine Kraljevini Srbiji 1918. Novi Sad 1993, str. 15.

4 Branko Petranović: Istorija Jugoslavije 1918 – 1988. Prva knjiga (Kraljevina Jugoslavija 1914 – 1941), Nolit, Beograd 1988, 431, s. 20 – 23.

5 Drago M. Njegovan: Prisajedinjenje Srema, Banata, Bačke i Baranje Srbiji 1918. Novi Sad 1993, 19; Srpski list, 24. oktobar 1918, br. 1, str. 2. Srpski narodni zbor u Novome Sadu.

6 Srpski list, br. 11, 6. novembar 1918.

7 Ilija Petrović: Prisajedinjenje Srema Srbiji 1918. godine. Ruma 1994, str. 80.

III

21

Mozaika DIVADELNÝ FESTIVAL DIDA V PIVNICI 25-ROČNÝ

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Taký festival nám bol potrebný Anna Francistyová

vďaka nej – ale najprv vďaka založeniu ochotníckeho dirochu sme modifikovali vadla – úspešne prekonala titulok, ktorým sme ve- niekoľkoročná kríza v pivnicrejnosti predstavili nové kom divadelníctve. Vtedy totiž divadelné dianie v tom dávnom mladá generácia nadšencov roku 1995. Riport z 1. festivalu scénického umenia v Pivnici DIDA nasledoval po titulku Taký (1994) dala svojej záľube orfestival nám treba. Toto naše tvr- ganizačnú formu a odvtedy tu denie opodstatnilo štvrťstoročné pôsobí Ochotnícke divadlo Janpravidelné organizovanie tohto ka Čemana. Len pripomeniepodujatia, ale aj jeho výsledky me, že novozaložené divadlo Z udelenia cien najlepším jednotlivcom a kolektívom (2008) a dôsledky v našom kultúrnom v priebehu toho roku malo až 12 ale i jeho predchodcov, je i kniha 2009 totiž k oslavám 100. výživote. premiér. Smelá myšlienka jeho Sto rokov divadla v Pivnici, vyda- ročia prvého divadla pribudla Do tohto úlomkovitého prehľa- prvého predsedu a spisovateľa ná k oslave storočnice v roku 40. Prehliadka slovenských du pivnického scénického podu- Jána Salčáka, aby divadelných súborov jatia sa pustíme pri jeho dátume sa fond dramatica paralelne prebiehala priebehu. Podľa stanov prebieha kých predlôh pre i 15. DIDA. Boli tu i dve vždy v posledný marcový a prvý naše súbory doporoty, ale predovšetaprílový víkend. A tak sa už stalo, pĺňal novými súkým to bol krásny divaže otvorenie bolo práve na Veľ- časnými textami, delný sviatok. Krášlila ho ký piatok, dokonca DIDA v roku ktoré by oslovili aj vynikajúca návštev2010 zapadla práve do obdobia hercov a všetkých nosť, ktorá sa spravidla milovní kov opakuje každý rok. divadla, padla Festival DIDA, to sú tiež na úrodnú predovšetkým divadelpôdu a už o rok né predstavenia, herci, bol na svete aj divadelné zážitky. Pri festival Divatomto prelomovom roku delných insceorganizátori sa pustili nácií dolnoi do vypracovania štazemských au- Na vernisáži Slovenskí ochotníci vo fotografii Filipa tistiky a vďaka ich ochotorov (DIDA). Lašuta v roku 2006: (zľava) Ján Kmeťko, Daniela te tie údaje môžeme aj A počínal si Papová-Lazarovová, autor Filip Lašut a Ján Guba my prezentovať: teda na veľmi dobre.

2009. Pripomíname, že k blížiacej doterajších ročníkoch festivalu Nové dramatické predlohy sa oslave 25-ročnice festivalu DIDA to bolo bezmála 250 predpribúdali a pribúdajú kažDIDA organizátori pripravujú stavení, z čoho 40 zahraničných. doročne, odborníci ich tu ďalšie knižné svedectvo.

Je to i takmer 3 500 priamych hodnotia a odmeňujú, orúčastníkov. Keďže je tento diDIVADLO AKO SVIATOK ganizátori ich už aj knižne Vráťme sa však k divadelným vadelný sviatok vždy doplnený vydali. Prvé desaťročie fesdoskám. Rad rokov práve tento sprievodnými podujatiami, aj tie tivalu vyvrcholilo vydaním Kysáčski ochotníci Denisa Miháľová knihy Nová slovenská vojvo- jarný termín divadelných hodov sú v štatistike: bolo ich doteraz v Pivnici bol niektorým súborom viac ako 50. a Ivan Privizer (2011) dinská dráma, v ktorej bolo vzácnou skúsenosťou v ústrety Nakuknime do repertoáru. Ale veľkonočných sviatkov: počas 11 nových divadelných textov vystúpeniu na ďalšom scénickom najprv do stanov. Teda okrem jej prvého víkendu sme mali a vyšla v roku 2004. Po ďalšom sústredení: na Prehliadke sloven- toho, že sú tu vítané inscenoKvetnú nedeľu, vyhodnotenie festivalom desaťročí (2014) vyšla skej ochotníckej divadelnej tvor- vané nové texty slovenských a zatvorenie festivalu sa udialo publikácia Nová slovenská vojvoby Divadelný vavrín. Pravdaže, dolnozemských autorov, DIDA na Veľkonočnú nedeľu. dinská dráma II, ktorá obsahuje kým táto nebola presunutá do je aj miesto na sústredenie inHistorici iste ocenia opodstat- 15 chronologicky usporiadaných jesenného termínu. Ale predtým scenácií predlôh slovenských nenosť tejto súťažnej prehliadky dramatických textov. Svedecsme mali v Pivnici jeden vzácny autorov, ak priamo alebo nepriav Pivnici aj z toho aspektu, že sa tvom práce OD Janka Čemana, jarný divadelný sviatok: v roku mo hovoria o živote Slovákov na

T

22

IV

HLAS ĽUDU | 2. 3. 2019 • 9 /4844/ Dolnej zemi. Podľa pivnický akademický spestrila festival roku 2015. Pritoho sa každoročmaliar, módny štylis- tom tradičný cyklus literárnych ne udeľujú ceny: za ta a pedagóg Zvonimír večierkov SVC Zima s knihou sa nový inscenovaný Pudelka bol v skupine vždy končí práve v Pivnici počas tex t, za podanie nadšencov, ktorá stála festivalu DIDA ako sprievodné najautentickejšieho pri zrode OD Janka Če- podujatie menom Jar s knihou. obrazu života dolnomana, a to ako herec, Život však (ako aj divadlo) nie zemských Slovákov režisér a scénický vý- je len krása a komédia. Preto si na javisku, ako i za tvarník. Na marcovej pripomeňme začiatok scénicdramatizáciu texvernisáži roku 2014 ne- kých osláv v roku 2014, keď si Ján tov, za dramaturgiu, skrýval radosť, že mal Guba spomenul na osobné zážitpravdaže, za herecčesť svojou výstavou ky a stretnutia s tromi veľkými ké výkony a od vlani vdýchnuť život novému priaznivcami pivnického divadla a je tu Cena Elenky umeleckému priestoru festivalu DIDA, ktorí sa v krátkom Hložanovej a cena v Pivnici – tzv. modré- časovom rozpätí presťahovali do obecenstva. mu salónu, kde kedysi spomienok. Hovoril o majstrovi Usilovní kronikári Lalitskí ochotníci na festivale DIDA (2009) sídlila banka. Podobne fotografie, „dvornom fotografovi“ zistili, že úplné vyako Zvonimír Pudelka, aj najväčších divadelných súťaží na predlôh boli z našich – dolnoprofilovanie vzhľadom na svoj zemských krážov. akademická výtvarníčka Andrea Slovensku Filipovi Lašutovi (1945 zámer DIDA dosiahla v treťom Paralelne so seminárom Pí- Merníková (teraz Merníková-Ši- – 2012), o hercovi a vedúcemu ročníku: až 7 inscenácií na tex- šeš? Píšem!, ktorý tiež organizuje ty slovenských vojvodinských OD Janka Čemana, na festivale autorov. Striedali sa rozličné re- pribúdali predstavenia mladších pertoárové ročníky, raz to bolo protagonistov. Svojráznosťou viac starších divadelných textov, napríklad 17. festivalu DIDA bolo inokedy prevládli nové predlohy. divadlo v znamení mladých, čo Krízový ročník bol ôsmy (2002), bolo vidieť z troch detských keď v súťažnej časti festivalu predstavení a troch takmer boli iba 2 predstavenia. Už o rok úplne mládežníckych. Naposa situácia zmenila. A bolo to kon tých detských predstavení stále lepšie. Z našich výpisov bolo toľko, že organizátori pre zisťujeme, že 22. DIDA (2016) ne vyhranili osobitný deň. Bol divákom a posudzovacej komisii to skvelý spôsob na to, ako prina radosť a hodnotenie prinies- lákať deti do divadla. V jeden la až 13 divadelných inscenácií, taký deň nám učiteľka Tatiana z čoho 9 súťažných a 4 mimo Kolárová povedala: „Dnes sme sa konkurencie, v roku 2018 v re- ani poriadne neučili, na obed sa pertoári festivalu bolo úhrnne 14 celá škola s radosťou vybrala do S 40. SDS 1 .

D DA 2009 divadelných inscenácií, z ktorých divadla na predstavenia.“ (zľava) Vladimír Valentík, Dr. Michal Týr, Zuzana Tárnociová, 9 súťažných a 5 hosťujúcich, NEODMYSLITEĽNÉ SPRIE- Danka Hriešiková a Ladislav Vagaday a najviac sme evidovali na 21. VODNÉ AKCIE ročníku (2015) – 17 predstavení, Slovko-dve o sprievodz čoho až 14 súťažných. Členovia ných podujatiach. SpraDivadelného súboru Jána posudzovacej komisie sa veľmi vidla sú to výtvarné a knižChalupku v Brezne Ladislapochvalne zmienili napríklad i né akcie. Osobitné miesto vovi Vagadayovi (1945 – o 18. ročníku (2012), lebo prinie- majú budúci herci a diváci.

2013) a o prof. Dr. Michalovi sol nielen kvantitu, ale aj kvalitu Napríklad na výstave výTýrovi (1942 – 2013), ktorý tak súťažných, ako aj hosťujúcich tvarných detských prác na tu bol dlhé roky aj členom predstavení. Charakteristikou tému Divadlo a deti v roku posudzovacej komisie. toho ročníka boli aj nekonvenč- 2005 členovia hodnotiacej Pochopte tento náš poné divadelné formy – priniesli komisie pochválili mladých hľad do spätného zrkadla ich Petrovčania (Divadlo VHV) snaživcov z piatich škôl ako svojrázne pozvanie a Pazovčania – a veľký počet (z Kovačice, Silbaša, Dena tohtoročný 25. ročník nových predlôh – až šesť. festivalu DIDA. Zacitujme spotova, Hložian a PivniPripomenieme tu ešte jednu ce), ktorí súťažili v troch pri tejto príležitosti Jána festivalovú zaujímavosť: v roku kategóriách. Vďaka spo- Zvonimír Pudelka a Andrea Merníková Varšu, vtedajšieho veľvy2005 po prvýkrát a celkom v sú- lupráci OD J. Čemana a ZŠ na otvorení minuloročného festivalu slanca SR v Belehrade, ktolade s pravidlami festivalu po- 15. októbra v Pivnici prirý v roku 2011 na otvorenie sudzovacia komisia hodnotila aj merané výtvarno-literárne akcie monová) svoje uplatnenie naš- 17. ročníka tohto divadelného inscenáciu v srbčine a inscenáciu sa organizujú stále. A miesto la v pivnickom divadle a svojou festivalu s radosťou prišiel podľa podanú súborom zo Slovenska, tu majú aj skúsení a školení fo- druhou samostatnou výstavou toho básnického Radšej raz vidieť lebo v oboch prípadoch autori tografi a výtvarníci. Napríklad (pritom prvou v rodnej Pivnici) ako stokrát počuť.

V

23

Mozaika K STOROČNICI NARODENIA

ZAVIATE SPOMIENKAMI

Krátky život Juraja Mučajiho Jaroslav Čiep

S

mrti sa nebojím, smrť nie je zlá. Ale to, čo ťažké je, to je umieranie. A keby náhodou i k takejto skutočnosti došlo, naj-

v Izjume pri Charkove na Ukrajine v januári 1945.

Literatúre sa venoval už počas gymnaziálnych štúdií, neskôr svoje básne i prózu publikoval v časopise Slovenská jednota.

Podpisoval sa pseudonymom J. M. Krajan. Patril k moderným básnikom dolnozemských Slovákov. Za svojho krátkeho života vlastným nákladom vydal zbierku básní Rozvravené srdce (1942 Budapešť). Chystal do tlače aj druhú zbierku básní, mala vyjsť pod menom Zaviate hĺbky, ale ju, žiaľ, nestačil vydať, lebo sa jeho život ukončil tragicky. To, ako sa

votnej poetickej tvorby Básnické dielo Juraja Mučajiho (1969 Nový Sad), ktoré na vydanie pripravila jeho kolegyňa a priateľka z čias v Budapešti, neskoršie pracovníčka Slovenskej akadémie vied v Bratislave Dr. Marína Vyvíjalová.

Táto odborníčka bola aj priamym svedkom posledných rokov života Juraja Mučajiho a s ním bola až do konca v priamom písomnom styku. Z Mučajiho korešpondencie potom vzišla aj ďalšia kniha, ktorú zaraďujeme do literatúry faktu Listy písané v tieni smrti (1969 Nový Sad). Na vydanie ju pripravila, úvod a štúdiu v doslove tiež napísala

zostalo po Jurajovi Mučajimu.

V rodnom Petrovci nič nie je pomenované podľa neho. Ale aj napriek tomu, že Juraj Mučaji, ako jeden z priekopníkov modernistickej poézie, u nás akosi zaviazol do zabudnutia, na Slovensku si povšimli jeho tvorbu a zaradili ju do Zlatého fondu slovenskej literatúry. Súčasné generácie Mučajiho verše môžu nájsť aj zdigitalizované v elektronickej podobe (zlatyfond.sme.sk).

Ako redaktor Slovenskej jednoty v Budapešti

ťažšie by mi bolo opúšťať tento zhumpľovaný svet len a len preto, že som nežil, že vlastne životná brána zaviera sa tam, kde sa počína tvorivý krok. (z listu Juraja Mučajiho 22. júna 1944) V tomto období, presnejšie 19. februára, sa naplnilo presne sto rokov od narodenia básnika, kritika, prekladateľa, redaktora a učiteľa Juraja Mučajiho.

Juraj Mučaji sa narodil roku 1919 v Petrovci v chudobnej mnohodetnej sedliackej rodine, ale svojou húževnatosťou dokázal sa nielen vyškoliť, ale aj zapojiť do šíkov našej intelektuálnej elity. Jeho mladším bratom bol aj profesor a básnik Pavel Mučaji.

Juraj Mučaji študoval na gymnáziu v Petrovci a do roku 1941 na učiteľskom ústave v Belehrade.

Krátko pôsobil ako učiteľ v Kulpíne a v Kráľovej Lehote. Od júna 1942 bol kultúrnym redaktorom Slovenskej jednoty v Budapešti.

Roku 1943 ho nasilu zmobilizovali do Horthyho jednotiek. Bol vojakom maďarskej armády v Tolne, na východnom fronte padol do sovietskeho zajatia a v tábore podľahol týfusovej horúčke.

Umrel sotva dvadsaťpäťročný

24

Portrét J. Mučajiho po belehradských štúdiách

ROZPRÁVKA O VIDOVEJ ČÁRDE

Niesol som sklenicu márnych zrení…

Pri Kanále krčma potešenia.

Ponúka dlane — dlane vrení, v ktorých sú všetky rozhrešenia.

Hej, Cigán, Veljo, zahraj daktorú!

Osud som oprel o súdok piva.

Hej, Cigán, Cigán, z piesne sprav horu, veď v husliach aj taká tajnosť býva.

Mučajimu nepodarilo rozviť, literárne to v úplnosti neskoršie dotiahol jeho rovesník Paľo Bohuš.

Pri príležitosti nedožitých päťdesiatych narodenín Jurajovi Mučajimu vyšiel výber celoži-

VI

Dr. Marína Vyvíjalová. Naposledy k tridsiatemu výročiu smrti redaktor Juraj Tušiak zozbieral Mučajiho verše pre deti a vydal ich v knihe Nezbedníci (1975 Nový Sad).

A to je zhruba všetko, čo nám

–

A Cigán hral, až slnce zhíklo.

Spievalo pole potešením.

Na také piesne dávno zvyklo

len ľudia mysleli, že sa žením…

HLAS ĽUDU | 2. 3. 2019 • 9 /4844/

V ÚSTRETY STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Rusi medzi nami Viera Benková

K

eď sa v Rusku hneď po prvej svetovej vojne začala veľká Októbrová revolúcia, mnohí statkári, generáli (čiže tí, ktorí podporovali cisára), dôstojníci a najmä šľachta zo strachu o svoje majetky a životy, sa rozhodli emigrovať. Po smrti cárskej rodiny Romanovcov vedeli, že aj im hrozí veľké nebezpečenstvo – väznenie, odobratie

RUSKÉ RODINY V PETROVCI A NA NAŠOM GYMNÁZIU Pri ubytovaní Rusov v Petrovci svoje ruky priložili práve naši legionári, ktorí počas prvej svetovej vojny boli v Rusku, kde bojovali za spoločné záujmy Slovákov a Čechov. Mnohí vtedy boli zajatí, ranení, zacítili neduhy vojen a bojov, ale veľmi dobre spoznali túto krajinu, politickú situáciu a najmä spoznali to, kam sa vtedajšie Rusko po revolúcii rútilo. Do zahraničia vtedy odišlo takmer všetko súce a hoci po sebe zanechali veľké majetky, na tisíce mužíkov – sedliakov ako poddaných predsa v cudzine hľadali záchranu pre svoje životy a životy svojich rodín, ktoré im „červení“, ako

Ruské emigračné vojsko v Belehrade tovali a ich potomkovia a najmä deti chodili potom i do slovenských škôl a stali sa našimi spoluobčanmi. Na gymnáziu, ktoré vtedy otváralo svoje brány pre nižšie ročníky, lebo sa so stavbou budovy hodne meškalo, niektorí dostali i dočasné zamestnanie. Takto sa učiteľské kádre posilnili, ale niektorí sa stali aj hostinskými, obyčajnými robotníkmi, ba aj majstrami, maliarmi, ale i príštipkármi, ako napr. veľký generál Vasilij, ktorý sa priženil do rodiny Lačokovej na tzv. Mikovom sálaši (dnes Ulica proletárska).

Medzi tými, ktorí Rusom u nás veľmi pomáhali, boli napr. aj Čech Filip Filip, rodák z Orlice nad Jab-

Profesor Georgij Kuzmin imania a deportácie na Sibír, ba i strata životov. Veľké sťahovanie Rusov, podporovateľov starého režimu, čiže cisára Mikuláša, sa začalo v roku 1917, aj to masovo, mnohí sklamaní a bez podpory štátov, ktorým kedysi Rusko vždy podávalo pomoc, rozhodli sa cez čiernomorské prístavy dostať sa do Srbska a neskôr i inam, najmä do Francúzska, Anglicka, Česka, ale aj do zámoria.

Iba do Srbska sa v tom čase prisťahovalo takmer 100 000 Rusov, pravda, mnohí sa po čase tu neusadili, ale väčšina bola plánovite roztriedená do mnohých srbských miest a osád. Tak sa i do Nového Sadu dostalo mnoho ruských rodín, ktoré sa zasa z tohto mesta sťahovali do vojvodinských miest a tam nachádzali možnosť na dlhodobý pobyt. V tom období vďaka agilnému Slovákovi Ľudovítovi Mičátkovi a jeho pomocníkom niekoľko rodín sa dostalo aj medzi Slovákov.

Profesor Pjotr Machajev menovali revolucionárov, neistili.

Dr. Ľudovít Mičátek poslal do Petrovca skupinku Rusov, medzi ktorými boli aj obyčajní ľudia, ale aj generáli, statkári a profesori univerzít, a tak sa tu ocitla aj Viera Tolstá s dcérou – vnučkou veľkého ruského spisovateľa Leva Tolstého.

Viera Tolstá (vydatá za Ing. Čecha) žila krátky čas v Labáthovom domci v Kutlíkovej ulici (dnes Ul. Janka Labátha), ale po roku či dvoch sa vrátila s dcérou do Nového Sadu a (bývali v Ul. železničnej v podnájme).

Kam odišli odtiaľto, nezistili sme, možno do Česka za manželom, ktorý si tam našiel zamestnanie a po čase povolal k sebe aj manželku Vieru a dcéru.

Rusi sa v Petrovci skutočne dobre cítili. Tí, čo zostali, sa rýchle adop-

Maturantka Oľga Rovnevová loňou, ktorý v Dudášovom sklade otvoril fabriku štetiek Sava a bol k nim veľmi štedrý. V zbierke na pomoc Rusom sa pričinili i učiteľka Ema Kubániová, Pavel Senohradský, Ján Myjavec, ktorí ruské rodiny ubytovali aj u seba alebo im našli prítulné rodiny a zamestnanie.

RUSKÁ SVADBA NA NAŠOM GYMNÁZIU

VII

Rusom sa v Petrovci predsa len začalo dariť a ako to vždy býva, v živote človeka je aj svadba, ale aj strata príbuzných. A taká okázalá veľkolepá svadba sa v tom spomínanom čase udiala práve na našom gymnáziu – ženích bol plukovník Leonid Nikolajevič Trjeskin a mladá zasa Sofia Vladimírova Stahlová z Kyjeva. Svadobný cirkevný rítus vykonal archimadrita Arsenij iguman z Birjuzovského kláštora a pri sobášnom obrade anjelský spev mal zbor ruských utečencov na čele s anjelským hlasom Viery Tolstej, vnučky veľkého spisovateľa a grófa Leva Nikolajeviča Tolstého.

A že tento obrad mal skutočne slávnostný a pritom slovanský zbrataný ráz, bol súčasne aj sobáš slovenského páru – Ondreja Kišgeciho a Marieny Čániovej.

Rusi v Petrovci sa po rokoch predsa zžili s novým prostredím, z nedostatku slovenských kádrov ako profesori pomáhali vo výučbe.

Tak napríklad matematiku, kreslenie a geometriu zastupoval generál Pjotr (Peter) Machajev, kým jeho manželka zasa pripravovala žiakov na hodiny cudzích jazykov, najmä francúzštiny a nemčiny. V pamäti niekdajších žiakov zostal zapísaný aj napr. Georgij Kuzmin. Z rodiny Rovnevovcov v pamäti zostali Oľga Rovnevová, neskôr vydatá za Štefanom Labáthom, ktorí dlho rokov pôsobili práve tu na gymnáziu ako profesori telesnej výchovy, ale po čase sa vysťahovali do Nového Sadu, kde pôsobili na vyšších a vysokých školách. Z tejto rodiny pochádza dnes veľmi uznávaný umelec, sochár – hudobník ezoterik Vladimír Labáth-Rovnev, kým jeho strýko Vova Rovnev, maliar, sa po čase vysťahoval do Nórska.

25

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Malinová roláda Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 100 g práškového cukru, 2 lyžice kakaa, štipka soli, maslo na potretie papiera na pečenie. Na plnku: smotana na šľahanie, 2 lyžice práškového cukru, stužovač, 5 lyžíc nutelly; maliny Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky rozmiešame metličkou s cukrom. Pridáme cez sitko kakao a zmiešame. Bielky so štipkou soli vyšľaháme do peny a jemne zamiešame do žĺtkového krému. Rozlejeme rovnomerne na papierom vystlaný plech (papier potrieme maslom). Dáme prudko opiecť na 5 – 6 minút pri 200 °C. Plnka: Vyšľaháme smotanu s cuk-

rom a pridáme stužovač. Keď sa cesto upečie, potrieme ho nutellou, na to dáme šľahačku a posypeme malinami. Zrolujeme, zabalíme do fólie a dáme na pár hodín do chladničky.

Foto: E. Šranková

Prečo používať žihľavu?

U

Aj vaše dieťa túži po zvieratku?

A

BOMBA PRE ZDRAVIE

žívajte čerstvú rastlinu tak často, ako sa len dá – a nasušte si ju aj do zásoby. Žihľava je totiž všeliek, ktorý máte k dispozícii úplne zadarmo.

1. V žihľave, najmä v mladých výhonkoch, je veľké množstvo prospešných látok a vitamínov – A, B, C. Mimochodom, žihľava obsahuje omnoho viac železa ako špenát. Okrem toho v nej nájdete chlorofyl, triesloviny, karotenoidy, kyselinu mravčiu a octovú.

2. Očisťujúce účinky žihľavy sú známe už oddávna, tak prečo ich nevyužiť pre seba aj dnes?

Pripravte si čajový odvar a popíjajte tri dni od rána do večera asi tri šálky.

3. Na organizmus výborne pôsobia aj jedlá zo žihľavy: žihľavový šalát, polievka, plnka alebo omáčka sú priam zázračné vitamínové bomby pre naše telo.

4. Ak sa vám nehoja rany, vyskúšajte ich potierať žihľavovou

DOMÁCNOSŤ

šťavou či extraktom.

5. Jemné, mastiace sa vlasy oplachujte po umytí žihľavovým odvarom.

RECEPT NA ŽIHĽAVOVÚ POLIEVKU Suroviny: Kúsok masla, na kocky nakrájané olúpané zemiaky, nadrobno nasekaná cibuľa a na kolieska posekaný pór, mäsový alebo zeleninový vývar a umytá, na rezance nakrájaná žihľava, soľ, korenie.

Takto sa to podarí: Na masle osmažíme narýchlo zemiaky, cibuľu a pór, osolíme, okoreníme, prikryjeme a necháme desať minút podusiť. Prilejeme vývar, krátko povaríme a znížime teplotu. Potom pridáme žihľavu (tri hrste), ešte chvíľu povaríme, dolejeme sladkú smotanu a podávame ozdobené kúskom žihľavy, kolieskom póru či cibuľkou.

j vaša dcéra či syn chcú mať domáceho miláčika, no vy sa bojíte, že časom stratia záujem a zostane to na vašich pleciach? Čo vziať do úvahy? Máte na zviera peniaze, energiu a čas? Dieťa v puberte by už malo byť schopné postarať sa o bežné domáce zvieratko, no nie každé. Keď často strieda záujmy a zvieratká sú pre neho spoločníci na krátky čas, je rizikové. Neuprataný stôl nemá také následky ako chýbajúca čerstvá voda u zvieratka v teplých mesiacoch.

Dieťa pripravujte postupne. Zvieratko nie je hračka. Ak je dieťa veľmi malé, zodpovednosť bude najmä na vašich pleciach. Podľa odborníkov sa totiž ešte nedokáže samostatne postarať o živého tvora. Malé deti často nemajú dostatočne rozvinuté vnímanie a jemnú motoriku. Môžu zvieratku nechtiac ublížiť tým, že ho príliš stlačia alebo im spadne. Preto je vhodné dieťatko pri starostlivosti o zviera sledovať, pomáhať mu a predvídať rôzne riziká.

TIPY A TRIKY ZO ZDRAVIA

Toto by vám ani nenapadlo!

Z

a bolesťami hlavy môžu stáť aj celkom nečakané veci. Aj toto môže spôsobovať bolesti hlavy: Škrípanie zubov. Tlak na sánku napína svaly v hlave a krku.

Syr. Rizikové sú predovšetkým zrejúce druhy s množstvom histamínu a prírodným glutamánom.

Obe látky sa považujú za spúšťače bolesti hlavy.

Odvykanie od kávy. Kto je zvyknutý piť denne viac šálok kávy, môže pri odvykaní viac trpieť bolesťami.

Ovocie. Veľa ľudí ťažko znáša fruktózu a môže ich z toho rozbolieť

Mozaiku číslo 234 pripravil Jaroslav Čiep

26

VIII

Urobte si harmonogram. Aj väčším deťom treba na začiatku pomáhať.

Vysvetlite im, čo zvieratko potrebuje, a zaveďte denný režim. Ujasnite si, kto je za čo zodpovedný. Každý člen rodiny má mať presné úlohy. Povinnosti si deti musia splniť, kým sa pôjdu hrať, športovať a pod. Iba tak sa z toho stane rutina, na ktorú si zvyknú. Čo ak stratí záujem? Aj na takúto situáciu buďte ako rodičia pripravení.

Už pri výbere zvieratka zvážte možnosť, že ho dieťa časom odmietne.

Vysvetlite deťom, že porušenie sľubu narúša vašu dôveru. Musia cítiť, že ich správanie má následky. Len vtedy sa naučia prevziať zodpovednosť.

Ak napriek tomu dieťa starostlivosť odmieta, zabezpečte ju vy alebo zvieratko darujte vhodnému človeku.

Zviera nesmie trpieť vaším unáhleným rozhodnutím.

hlava. Odpozorujte si to a dajte si pozor špeciálne pri hrozne, hruškách a jablkách. Červené víno. Bolesti hlavy spôsobujú aj triesloviny a histamíny vo víne.

Paradajky tiež obsahujú histamín, ktorý môže spôsobovať bolesti hlavy.

Mliečne produkty. Pri laktózovej intolerancii môžu mlieko a mliečne produkty tiež spôsobovať bolesť hlavy. Úzke čiapky a čelenky. Aj natesno uviazané „konské“ chvosty môžu vyvolávať tlak, ktorý potom spôsobí bolesť hlavy.

Kultúra

V KOVAČICI PO DEVÄTNÁSTYKRÁT

Oslava Medzinárodného dňa materinského jazyka Anička Chalupová

myslím si, že to urobili veľmi dobre, pretože ovačica bola vo štvrtok 21. im rozumie celý svet.“ februára 2019 stredobodom KONKR TN N pozornosti v Srbsku. Už tra- VRH dične, tohto roku po 19. raz, tu V rámci oslavy usporiadali ústrednú oslavu Me- MDMJ v Kovačici, ktodzinárodného dňa materinského rá sa konala pod záštijazyka – UNESCO. Pri tejto príle- tou Anny Brnabićovej, žitosti mestečko insity navštívili predsedníčky vlády vysokí štátni predstavitelia z našej Republiky Srbsko, krajiny a zo zahraničia.

Audrey Azoulayovej, V Slávnostnej sieni Zhromaž- generálnej riaditeľky denia obce Kovačica sa úvodom UNESCO, Tibora Naprihovoril Milan Garašević, predse- vracsicsa, člena Európ- Pred Galériou Babka odznel príležitostný program da obce, a neskoršie, po prečítaní skej komisie, Vladana môžu urobiť pre spoločnosť, ktorá sobili členovia Detskej svadby pri posolstva Audrey Azoulayovej, Vukosavljevića, ministra kultúry takto vibruje kultúrou, tradíciou a Memoriálnom stredisku Dr. Janka generálnej riaditeľky UNESCO, a informovania Republiky Srbsko, takým jedným silným kultúrnym Bulíka, kým piesňou Materinská reč slova sa ujal Pavel Ľubice Laššákovej, vyjadrením, ktoré Babka, zakladateľ ministerky kultúry nie je rozpoznaNadácie a Galérie Slovenskej republiky, teľné len v našej Babka, zároveň a Milana Garaševića, krajine, v našom hlavný iniciátor predsedu Obce Ko- regióne, ale praktohto podujatia vačica, sa uskutočnili ticky aj globálne,“ v Kovačici. Témou aj rozhovory medzi povedal srbský tohtoročnej oslapredstaviteľmi lo- minister kultúry, vy MDMJ – UNEkálnej samosprávy ktorý neskoršie v SCO boli Vplyvy a vysokými predsta- Galérii Babka slávpočetných jazyviteľmi z domácej nostne otvoril výkov Panónskej nípôdy a zo zahraničia. stavu obrazov na žiny a Balkánu na Vzniklo tam niekoľko tému Panónska vznik a udržateľkonkrétnych návrhov. miniatúra. nosť slovenského Vladan Vukosavljević, minis Okrem myšlienky, aby PA N Ó N S K A Ministerka Laššáková na návšteve v Galérii in naivného umenia ter kultúry a in ormovania sa insitné umenie MINIATÚRA V sitného umenia v Srbsku a jeho Republiky Srbsko tunajších slovenských GAL R BABKA kreatívnej ekonomiky. maliarov v roku 2020 zapísalo do Hostia v Galérii Babka okrem moja podujatie obohatili členky V tejto časti podujatia o výz- Národného registra Nehmotného toho, že obdivovali výstavu, mali ženského spevokolu cirkevného name a dôležitosti pestovania a kultúrneho dedičstva UNESCO, Vla- príležitosť stretnúť sa s autormi zboru Kovačica II pod vedením zachovania materinského jazyka dan Vukosavljević, minister kultúry výtvarných prác, medzi ktorými Jána Dišpitera. Program moderovali odzneli aj slávnostné príhovory a informovania Republiky Srbsko, umelci Pavel Hajko a Vieroslava Alena Čížiková a Anna Andrea Hohostí. „Materinský jazyk a insitné uvažoval aj o tom, aby sa v Kovačici Svetlíková vytvárali umelecké diela líková. Súčasťou tejto časti prograumenie v Kovačici fungujú ako vybudovala nová súčasná galéria: priamo na tvári miesta. V príleži- mu bola prezentácia monografie kontrapunkt, dva vektory, ktoré tostnom kultúr- Zuzany Chalupovej v digitálnej sa zlučujú do jedinečného profilu no-umeleckom podobe. Pri tejto príležitosti Kovačiich kultúry. Vďaka tomu, ako aj programe, ktorý cu navštívila aj Dagmar Repčeková, tradičnej politickej korektnosti, sa uskutočnil na veľvyslankyňa Slovenskej republiky „naši Slováci“ z 30 menších a väčnádvorí galérie, v Srbsku, ktorá v súvislosti s týmto ších miest vo Vojvodine vytvorili sa so zmesou podujatím, v ktorom boli zastúpené v našej krajine všeobecnú empapiesní v rečiach piesne a básne v slovenčine, srbtiu, úctu a vďaku,“ povedal Goran národnostných čine, v rumunskom a maďarskom Milašinović, predseda Národnej spoločenstiev jazyku, povedala: „I keď tu máme aj komisie Srbska pre spoluprácu žijúcich v Ko- veľkých predstaviteľov, možno by s UNESCO. Okrem Mateje Norčivačickej obci bolo dobre, aby sa tu jedného dňa čovej-Štamcarovej, zástupkyne predstavili naj- zišli štyria ministri kultúry a štyria predsedu Delegácie Európskej únie prv kovačickí veľvyslanci.“ v Srbsku, účastníkom sa prihovorila V popoludňajších hodinách hosstredoškoláci, Ľubica Laššáková, ministerka kulčastníci kon erencie v Slávnostnej sieni hromaž členovia hudob- tia s hostiteľmi navštívili Galériu túry Slovenskej republiky: „Umenie denia obce Kovačica ného krúžku pri insitného umenia, kde ich privítala nepotrebuje jazyk. To znamená, že Gymnáziu Mihajla Pupina. Potom Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka ak kovačickú insitu maliari kedysi „Kovačica si to zaslúži a je to naj- prednesom tradičných slovenských GIU, a na záver pobudli v Spomienzačali rozprávať týmto jazykom, menej, čo táto spoločnosť a MKI RS ľudových piesní príjemne zapô- kovom dome Martina Jonáša.

K

• K LT RA •

9 /4844/ 2. 3. 2019

27

Kultúra 25. KYSÁČSKY SPEVNÍK

Zvíťazili Nina a Tamara Elena Šranková

V

sobotu 23. februára vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč bol 25. Kysáčsky spevník. Aj tentoraz pozostával zo štyroch častí.

V prvých dvoch častiach súťažili nádejní speváci – 10 dievčat a 1 chlapec. V rámci Nádejí 1 zaspievali: K atarína Martišová, Naďa Červená, Teodora Ďurovková, Alexander Asodi, Michaela Pavlovová a Soňa Francistyová. V rámci ina rancist Nádejí 2 vystúpili: Mia Kokavcová, Kristína Tordajová, Lýdia Čiefová, Lucia Stajićová a Marína Šmitová. V súťažnej časti sa o účasť na pivnickom festivale uchádzali tri dievčiny a traja mladíci: Andrea Miháľová, Miodrag Križan, Tamara Vlčeková, Milan

Čief, Nina Francistyová a Jaroslav Marčok. Podľa rozhodnutia odbornej poroty predstaviteľkami Kysáčanov na 54. Stretnutí v pivnickom poli budú Nina Francistyová (prvé miesto) a Tamara Vlčeková (druhé miesto). V kategórii súťažiacich spevákov cenu odbornej poroty za autentickosť piesne získal Milan Čief. V tejto kategórii obecenstvo odmenilo Jaroslava Marčoka.

V revuálnej časti spievali: ov spoločnú pieseň deti, čo súťažili v rámci oboch kategórií Nádeje, Juraj Kulík, Jana Ďurovková, Ján Francisty, Jozef Pavlov, Anna Asodiová a ženská a mužská spevácka skupina KC. Okrem domácich sólistov

a skupín vystúpila hostka zo Selenče Anna Berédiová, ktorá predviedla zmes slovenských ľudových piesní a získala sympatie a potlesk obecenstva.

V porote, ktorá hodnotila spevácke výkony, boli: Ján Ravza, Vladimír Čeman a Vladimír Dudok.

Rozhodli tiež: medzi najmladšími spevákmi 1. cenu udelili Alexandrovi Asodimu, ktorému najviac hlasov dalo i obecenstvo.

Druhú cenu získala Soňa Francistyová a tretiu Katarína Martišová, ktorá od obecenstva získala odmenu za najkrajší kroj.

V staršej detskej vekovej skupine 1. cenu získala Marína Šmitová, ktorej Tamara Vlčekov aj obecenstvo dalo najviac hlasov. Druhú cenu získala Mia Kokavcová a tretiu Lýdia Čiefová.

Prítomných na 25. Kysáčskom spevníku pozdravil Pavel Surový, riaditeľ KC, pochválil pekný počet

súťažiacich spevákov, obnovenie spolupráce s hudobníkom Ondrejom Maglovským, ako i snahu mám a starých mám, ktoré vyhľadali staré piesne a vykrojovali svoje ratolesti. Ján Ravza v mene odbornej poroty tiež pochválil O. Maglovského, ktorému sa podľa jeho slov podarilo dostať maximum zo súťažiacich spevákov. Vďaka tomu ich výkon bol vyrovnaný, preto pri výbere víťazov rozhodovali nuansy. Pochválil aj výber pesničiek pre tento festival.

Kysáčsky spevník organizovala Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč a finančne podporila Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Spevákov hodnotilo aj obecenstvo a sprevádzal ich orchester pod vedením Ondreja Maglovského. Javisko upravili členky ženskej speváckej skupiny KC. Moderovali Miluša Vranková a Ivan Madacký.

STARÁ PAZOVA

Zuzanám k meninám Anna Lešťanová

A

ktivisti staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka usporiadali v sobotu 23. februára celovečerný program pod názvom Zuzanám k meni-

V duete spievali mília ara ov z ava a Kl ra itošov

28

www.hl.rs

nám. Na koncerte v divadelnej sále vystúpili členovia detských tanečných skupín, s ktorými neúnavne pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová.

Spevom, tan- Všetci častníci spoločne pred fotoapar tom com a prednesom krásneho slova si pripomenuli nie- ako recitátor. Tri detské tanečné len tieto februárové meniny, ale aj skupiny sa obecenstvu predstavili Medzinárodný deň materinského aj novými choreografiami, s ktojazyka. Na koncerte spievali nádej- rými sa zúčastnia na nadchádzaní mladí speváci Martin Fábry, Lea júcich prehliadkach. Spevákov a Jašová, Andrea Opavská, Marína tanečníkov na javisku sprevádzal Bogdanovićová, Jelena Ardalová, detský ľudový orchester spolku dueto Emília Faragová a Klára pod vedením Alexeja Materáka.

Záverečný bod – spoločný Fitošová a Anita Bogdanovićová, kým David Simendić sa prejavil tanec všetkých skupín venova-

Informačno-politický týždenník

li prednedávnom zosnulej Juliane Materákovej, dlhoročnej učiteľke, národnej a kultúrnej dejateľke a spolupracovníčke choreografky Ruženy Červenskej. Hosťom koncertu bol školský chór a orchester ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v čele s učiteľkou hudby Ljiljanou Popovou. Program moderovala Zdenka Kožíková.

• KULTÚRA •

DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA NA FILOZOFICKEJ FAKULTE

Čoraz menej študentov menšinových jazykov Danica Vŕbová

M

edzinárodný deň materinského jazyka – 21. február si pripomenuli aj na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Pri tejto príležitosti usporiadali okrúhly stôl pod názvom Materinský jazyk a štúdium. Konštatáciou, že jazyk nie je iba prostriedkom komunikácie, ale aj hlavným aktérom

Predstavili pr cu piatich študijných jaz kových oddelení

tudentsk časopis

kultúrnej identity národa, začalo sa predstavovanie oddelení menšinových materinských jazykov. V tejto debate sa zúčastnili predstavitelia oddelení srbskej lingvistiky, rusinistiky, hungaro-

lógie, rumunistiky a slovakistiky.

Filozofická fakulta v Novom Sade je jedinou fakultou v Srbsku, kde študenti majú možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku, teda sledovať prednášky v materinskom jazyku, a to v menšinovom jazyku. Žiaľ, mladí ľudia nad tou možnosťou už slabšie uvažujú, o čom svedčí zredukovaný počet študentov týchto odborov v posledných

niekoľkých rokoch. Každé oddelenie hovorilo o svojom zložení, metodike práce, o spôsoboch prilákania mladých do svojich skupín, ale aj o možnostiach zamestnávania svojich študentov po získaní diplomu, o uplatňovaní získaných vedomostí. Všetci sa však sťažovali na masový odchod rodín, zvlášť mladých ľudí do zahraničia. Tieto migrácie sa odzrkadľujú aj na počet študen-

tov Filozofickej fakulty. V súlade s tým podotkli, že je program študentskej výmeny Erasmus jedným zo spôsobov ochrany materinského jazyka aj mimo hraníc krajiny.

Oddelenie slovakistiky predstavila prof. Dr. Daniela Marčoková. Po premietaní prezentácie o oddelení zdôraznila, že je ich oddelenie malé, ale má vysoké kompetencie: novosadskí slovakisti vydávajú dva časopisy – Traf! a Čar(b)ológ, vo svojich radoch majú emeritného profesora a študentku doktorandku Annu Margarétu Valentovú, ktorá počas štúdia mala prospech 10,00. V rámci okrúhleho stola bol premietaný film S tebou ma baví Slovensko, v ktorom sú zachytené prírodné bohatstvá, turistické atrakcie, historické miesta, tradícia a kultúra Slovenska. Knižnica Filozofickej fakulty pri tejto príležitosti pripravila výstavu vydaní v materinských jazykoch vyučujúcich sa na tejto fakulte, o čom informovala riaditeľka knižnice Nataša Belićová.

ZIMA S KNIHOU V KOVAČICI

Tvorba nových autorov Anička Chalupová

Ď

alší literárny večierok z tohtoročného cyklu tradičného podujatia Zima

knižnice znovu prilákala veľký počet milovníkov kníh. Tentoraz, zdá sa, najviac. Na začiatku večierka sa návštevníkom a hosťom prihovoril Slobodan Stevanovski, riaditeľ

Rozpr vanie hostí olo p tav a zaujímav

s knihou sa uskutočnil v piatok 22. februára v Kovačici. Znovu to bolo v organizácii SVC a Obecnej knižnice v Kovačici a tak ako v uplynulých rokoch, táto akcia do • KULTÚRA •

knižnice. Okrem iného zdôraznil význam tejto akcie, ktorá do svojich dejín zapísala už 12. ročník.

V prvej časti tohto podujatia Vladimír Valentík, riaditeľ SVC,

predstavil minuloročnú produkciu vydavateľstva, potom hostia rozprávali o tom, ako sa stali ilustrátormi a spiso- oraz viac sa o podujatie zaujímaj aj žiaci v šších vateľmi. Autor ročníkov z kladnej škol Miroslav Gašpar Tea Babincová, Luka Stojković, pútavo vysvetlil, ako funguje jeho Nataša Povolná a Jana Svetlíková práca v rozhlasovej relácii pre deti (nacvičili ich učiteľky Zuzana PetČačky, hračky, mudrovačky, ako sa ríková a Zuzana Svetlíková), ktorí zrodil jeho knižný debut Mesiac čítali úryvky z tvorby spomenutých nad naším dvorom, a predstavil dvoch spisovateľov a z tvorby Kasa aj ako novinár. Na rovnakú taríny Mosnákovej-Bagľašovej. tému hovorila i Mária KotvášováNevystaali otázky najmladších -Jonášová, autorka ôsmich kníh na tému ilustrácií, na ktoré odpopre najmladších, ktorá evokovala vedali ilustrátori Jarmila Takáčová svoje spomienky na novinárske a Vladimír Valihora. Literárny večiea spisovateľské začiatky. Večie- rok moderovala Tatiana Jašková, rok spríjemnili žiaci kovačickej novinárka RNS. Pri tejto príležitosti ZŠ Milan a Matej Hrkovci, Matej zo SVC odovzdali knihy Obecnej Murtin, Daniel Toman, Anastásia knižnici v Kovačici a usporiadali Poliaková, Margaréta Matúchová, predajnú výstavu kníh.

9 /4844/ 2. 3. 2018

29

Kultúra ZIMA S KNIHOU DRUHÝKRÁT V BÁČSKOM PETROVCI

S hosťami zo Slovenska Jaroslav Čiep

M

ohli by sme povedať, že podujatie Zima s knihou tohto roku v Báčskom Petrovci malo dva polčasy. Prvý bol v pondelok 18. februára v Spolku petrovských žien, kde hosťom večierka bol spisovateľ pre deti Zoroslav Jesenský. Druhý polčas bol v nedeľu 24. februára v predsieni Slovenského vojvodinského divadla. Aj v tejto časti tradičného podujatia Slovenského vydavateľského centra, ako to zvykli robievať, návštevníkom

Miroslav Bielik a Ján Tazberík.

Táto trojica pred príchodom do Srbska absolvovala stretnutia s vedením aradskej pobočky Zväzu spisovateľov Rumunska a večierky v Rumunsku v Arade a Nadlaku. V Srbsku si do plánu dali aj večierky v Starej Pazove a Novom Sade.

Moderátor večierka riaditeľ SVC Vladimír Valentík, ako obvykle, predstavil aktuálnu produkciu petrovského vydavateľstva.

Vlastne jednu jej časť, týkajúcu sa predovšetkým srbsko-slovenskej spolupráce na literárnom poli a o

Zima s knihou 2019 v Petrovci v predsieni SVD

literárneho večierka prezentovali vlaňajšiu knižnú produkciu.

Hosťami nedeľnej petrovskej Zimy s knihou boli traja spisovatelia zo Slovenska: Miroslav Demák,

vydávaní kníh prekladov srbských a čiernohorských spisovateľov na Slovensku a slovenských spisovateľov v Srbsku. Teda tu ide o preklady a na nich okrem

Miroslav Bielik predstavil najnovšiu produkciu kníh

Martina Prebudilu intenzívne pracuje aj Miroslav Demák (1948).

Práve Demáka Valentík vyzval, aby viac povedal o tom, ako prebieha táto spolupráca, čo doteraz preložil a vyšlo aj tlačou. Okrem toho Miroslav Demák hovoril aj o tom, ako vycítiť tep jednotlivého jazyka, ako postupuje pri prekladaní a čo čitatelia môžu očakávať, že bude publikované v nasledujúcom období. Spolu hovorili aj o zrode a vydaní novej Demákovej knihy pre deti Láskovičky.

Predtým však na domácej pôde všetkých prítomných privítala riaditeľka SVD Viera Krstovská.

Obdobie výnimočne dobrej a plodnej spolupráce medzi Slovenskom a Srbskom sa uskutočňuje v posledných rokoch aj vďaka predsedovi Spolku slovenských spisovateľov, básnikovi a prozaikovi Miroslavovi Bielikovi (1949). Za to sa mu dostalo aj

verejného poďakovania a keďže tohto roku jubiluje, prítomným prezradili, že by mu u nás chceli vydať knihu v preklade do srbčiny.

V rozhovore Bielik potencioval aj projekt vydávania antológií spisovateľov podunajských krajín, ako aj antológiu Básnici 2018, kde sú básne 184 autorov, vrátane aj našich básnikov. Preto vyzval Vieru Benkovú, aby prečítala svoju báseň zaradenú do tejto publikácie.

Va l e n t í k p r e d s t a v i l a j spisovateľa a básnika Jána Tazberíka (1950), ktorému vlani SVC spolu so Združením spisovateľov Srbska vydal výber básní preložených do srbčiny Donja tačka svetlosti. Nielen Tazberík, ale aj Bielik a Demák záverom večierka, predtým ako sa debata presunula do neformálnejších rozhovorov a dohovorov, na potešenie prítomných predniesli časť zo svojej literárnej tvorby.

ZIMA S KNIHOU V PAZOVSKEJ KNIŽNICI

Srbsko-slovenská literárna spolupráca Anna Lešťanová

P

odobný večierok ako v Báčskom Petrovci v pondelok 25. februára odznel v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića. V mene knižnice sa najprv prihovorila riaditeľka Dragana Milašová, ktorá privítala účastníkov programu: spisovateľov zo Slovenska Miroslava Demáka, Miroslava Bielika, ktorý je i predsedom Spolku slovenských spisovateľov, a Jána Tazberíka, predsedu Združenia

30

www.hl.rs

Z knižnej akcie v Starej Pazove

Informačno-politický týždenník

spisovateľov Srbska Radomira Andrića a riaditeľa Slovenského v ydavateľského centra Vladimíra Valentíka.

Aktuálnu knižnú produkciu SVC predstavil V. Valentík.

Ako aj v uplynulých rokoch, i tentoraz najnovšie knižné vydania venoval hostiteľskej knižnici,

kde je vďaka tejto peknej spolupráci viac ako 220 titulov. Program literárneho večierka moderoval Martin Prebudila a okrem predstavovania najnovších diel aktérov večierka a odovzdávania knižných výtlačkov niesol sa aj v znamení srbsko-slovenskej literárnej spolupráce. Úryvky z kníh okrem autorov čítala i Nina Simićová a pondelkový večierok v knižnici spestril chór a orchester Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove pod vedením učiteľky hudby Ljiljany Popovej.

• KULTÚRA •

VÝSTAVA A VEČIEROK V ÚKVS

Priestor Jozefa Klátika Danica Vŕbová

V

miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov vo štvrtok 21. februára prebiehal večierok venovaný životnému jubileu významného grafika, výtvarného umelca a básnika Jozefa Klátika.

Po uvítacích slovách riaditeľky ÚKVS Anny Chrťanovej-Leskovac, ktorá večierok aj moderovala, slovo patrilo výtvarnému kritikovi Vladimírovi Valentíkovi.

Valentík vysvetlil, že na výstave menom Priestor sú predstavené najnovšie práce Jozefa Klátika, ktoré sú špecifické tým, že vychádzajú práve do priestoru. Klátikove nástenné práce sú takmer trojrozmerné, je v nich prítomná deštrukcia, ktorá je istým spôsobom aj konštrukciou, a prepája ich geometrizmus. K autorovej sedemdesiatke zablahoželal a o jeho tvorbe hovoril aj výt-

varný kritik Sava Stepanov. Tým sa skončila prvá časť večierka, zameraná na Klátikov výtvarný prejav.

V druhej časti dominoval Klátikov básnický výraz. Herec

Prihovoril sa aj výtvarný kritik Sava Stepanov (prvý zľava)

Jubilant Joze Klátik

Miroslav Babiak predniesol báseň z autorovej zbierky Prach zrkadla.

V pokračovaní spisovateľ Martin Prebudila hovoril o Klátikovej tvorbe v literárnom svete, o jeho

jedinečnej vizuálnej poézii. Nakoniec slovo patrilo oslávencovi Jozefovi Klátikovi, ktorý sa poďakoval všetkým spolupracovníkom a prítomným. Hovoril aj o požiari, v ktorom bola zničená veľká časť jeho tvorby a vzácnych kníh. Na večierku bol premietaný dokumentárny film o jubilantovi, ktorý poskytla

Slovenská redakcia RTV. Príjemnou hudbou podujatie spestrili džezoví hudobníci Ervín Malina, Vojislav Pavkov a Predrag Đurić.

Výstava k sedemdesiatinám Jozefa Klátika Priestor bude nainštalovaná v ÚKVS do 21. marca a možno ju navštíviť každodenne počas pracovného času tejto ustanovizne.

PREMIÉRA NOVEJ BÁSNICKEJ ZBIERKY

Literárny večierok Ladislava Čániho D. Vŕbová

V

utorok 26. februára v Galérii vydavateľstva Prometej v Novom Sade prebiehala premiéra zbierky básní Ladislava Čániho v srbskom jazyku pod názvom Ni pepeo ti neće zamesti trag. Ide o autorovu prvú knihu v srbčine, ktorá je vlastne zbierkou prekladov jeho vybraných básní, ktoré do srbčiny preložili spisovatelia Svetlana Nogová, Zdenka Valentová-Belićová a Martin Prebudila.

Večierok moderoval riaditeľ vydavateľstva Prometej Zoran Kolundžija, ktoré spolu so Slovenským vydavateľským centrom vydalo túto zbierku. Okrem týchto vydavateľstiev v realizácii večierka participoval aj Spolok novosadských spisovateľov. V príhovore Vladimíra Valentíka, riaditeľa SVC, odznelo, že je vydavateľstvo Prometej najväčším vydavateľom • K LT RA •

častníci literárneho večierka vlastne prispeli aj ku vzniku prezentovanej zbierky autor Ladislav áni tretí sprava

slovenskej literatúry v srbčine.

Zaujímavé je, že táto kniha Ladislava Čániho vyšla práve v tomto roku, keď sa napĺňa presne 30 rokov existencie tzv. generácie X slovenských vojvo-

dinských spisovateľov, do ktorej patrí aj tvorba tohto autora, o čom hovoril Martin Prebudila.

Na obálke prezentovanej knihy je ilustrácia Pavla Čániho, ktorého ilustrácie počas večierka boli pre-

mietané vo forme animovaného filmu. Podľa názoru spisovateľa Zorana Đerića v zbierke je dôraz na fyzickej a metafyzickej dimenzii života, t. j. na jej neprítomnosti. Zopár primeraných básní z tejto zbierky prečítala Anna Tomanová-Makanová. Zdenka Valentová-Belićová obecenstvu priblížila Čániho tvorbu a prezradila, že prvá literárna kritika, ktorú ešte ako študentka napísala do časopisu Vzlet, bola práve kritika básnickej zbierky Ladislava Čániho Zánik chrámu.

Na záver tohto literárneho večierka slovo mal aj autor, ktorý úprimne skonštatoval, že kniha by ešte neuzrela svetlo sveta, keby na tom netrvali jej prekladatelia, zvlášť ValentováBelićová. Básnickú zbierku Ladislava Čániho Ni pepeo ti neće zamesti trag finančne pomohla aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. . .

31

Kultúra S

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

NA

K jubileu výtvarnej tvorby Pavla Cicku Anička Chalupová

Dream Theater návrat k metalu. Veteráni progresívneho metalu Dream Theater sa na novom albume Distance Over Time (vydavateľstvo Inside Out) vrátili k ťažšiemu zvuku a štandardnej podobe piesní – na rozdiel od predchádzajúceho vydania The Astonishing, ktoré bolo koncipované ako obsiahla rocková opera s účasťou filharmónie a chórov. Spevák James LaBrie porovnáva nový album s prvými vydaniami Dream Theater a hovorí, že skupina sa tentoraz zámerne vrátila k vlastným hudobným koreňom, čiže kombinácii ťažkého metalového zvuku a progresívnych melodických prvkov. Zvukovú produkciu mal na starosti gitarista John Petrucci a z albumu sú zatiaľ vybrané tri singly: Untethered Angel, Fall into the Light a Paralyzed.

Dni Darka Rundeka. V belehradskom Dome mládeže od 1. do 7. marca prebieha jedinečná akcia, v rámci ktorej známy chorvátsky hudobník, frontman niekdajšieho bandu Haustor, s niekoľkými skupinami usporiada päť koncertov a prezentuje svoju minulú a aktuálnu tvorbu. Najprv Darko Rundek & Ekipa 1. a 2. marca zahrajú repertoár „the best of Rundek & Haustor“, potom 4. marca vystúpi experimentálno-improvizátorský band Cul-De-Sac, v ktorom Rundek ešte od konca 80. rokov hrá na basgitare. V utorok 5. marca Andreja, Rundek & Ekipa prezentujú nový album Mura Mura (obsahujúci pôvodné skladby z Međimurja) a v záverečný deň koncertuje Rundek Cargo Trio, ktoré zahrá piesne z albumov Plavi avion a Mostovi.

KON

V

Pavel icka druhý sprava

maliara Pavla Cicku z Kovačice. V ústredných výstavných miestnostiach GIU, v ktorých sa nachádza aj stála expozícia umeleckých diel zakladateľov kovačickej insity, je verejnosti sprístupnených i 70 olejomalieb autora Pavla Cicku, ako aj 6 obrazov a niekoľko výkresov jeho dcéry Jarmily Cickovej, ktorá v súčasnosti študuje na Vysokej technickej škole odborových štúdií v Novom Sade. Jej tvorbu v uplynulom období v rámci kolektívnych výstav obdivovali aj milovníci výtvarného umenia v Novom Sade (SKC Pavla Jozefa Šafárika) a na výstave v kovačickom KOKRAM-e.

Na vernisáži sa autorom výstavy a početným milovníkom umenia prihovorila Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, kým o maliarskych

RT

2. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Belo u Boji (altrock, Gornji Milanovac) + Plišani Mališan (psychedelický postrock, G. Milanovac) 2. marca, Klub Elektropionir v Belehrade: Crvi (altrock) + Karpo (surf/indierock) 5. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Fotgjengeren (Cristopher Manning, newyorský hudobník žijúci v Gruzínsku) Pripravuje: S. Lenhart

32

začiatkoch Pavla Cicku hovoril Ján Čech, zberateľ a majiteľ súkromnej galérie. Stručne Galérii insitného umenia v sobotu 23. o výtvarnej tvorbe kovačického insitného februára sprístupnili výstavu obrazov k umelca sa zmienila historička umenia Jarmila 40. výročiu výtvarnej tvorby insitného Ćendićová a niekoľko slov o autorovi povedal aj Pavel Jonáš, maliarov dlhoročný kamarát. Na tejto výstave sú sprístupnené aj dva obrazy Ďura Zámečníka-Karkuša (1921 – 1988), maliarovho starého otca, ktorý sa štetca a farieb chytil v rokoch, keď začali tvoriť aj kovačickí maliari Jonáš, Paluška a Kňazovic.

Výstava obrazov k jubileu umeleckej tvorby Pavla Cicku bude sprístupnená návštevníkom GIU do 23. marca.

O A TOROV Kovačický výtvarník Pavel Cicka (1961) patrí do druhej generácie kovačických insitných o slávnostného otvorenia výstavy - autor

www.hl.rs

V tvorbe Pavla icku dominuje čistý a hýrivý kolorit

Informačno-politický týždenník

Mladá umelkyňa Jarmila icková so svojou tvorbou

maliarov. Maliarsky talent začal uplatňovať už v základnej škole v Kovačici a v strednej poľnohospodárskej škole v Pančeve, keď ilustroval školské časopisy Okienko a Stredoškolák. Prvýkrát sa so svojou prácou verejnosti predstavil spolu s mladými kovačickými maliarmi v roku 1978 a od roku 1986 je aktívnym členom Galérie insitného umenia v Kovačici.

Odvtedy má za sebou 17 samostatných výstav, ale i účasti na kolektívnych výstavách tak doma, ako i v zahraničí. Jeho obrazy, pre ktoré je charakteristický čistý a hýrivý kolorit, sú vystavené v rôznych múzeách, galériách a v súkromných zbierkach. Na jeho prácach dominujú zábery z kovačického chotára, polí, vinohradov, ročných období, ale i svojrázne postavičky – hudobníci a speváci.

• K LT RA •

„Ňedíraj to!“ Anna Horvátová

U

ž je to v ľudskej povahe – všetko, čo sa nám páči a osloví nás, aj chytiť do ruky. Pozrieť sa predsa, akej je kvality, či je povedzme koža mäkká, či je materiál ľahký, či je priesvitné... V obchodoch nachádzame aj upozornenia po srbsky: Zabranjeno dirati robu. A je to v poriadku, pokým nevzhliadneme na použitie slovesa dirati a negácie ne diraj v našom nárečí. Špecifikom našej vojvodinskej slovenčiny je doslovné poslovenčovanie srbských výrazov, takže sa stretneme s výrazmi typu: „ňedíraj to auto“, „ňedíraj ma“, alebo „prestaň dírať televízor“...

Príkladov je aj tu neúrekom.

Pre tieto srboslovenské výrazy v slovenčine jestvujú primerané

náhrady, pričom aj tie syntaktické jednotky budú ináč sformulované. Pozrime si, ktoré sú to také známe slovenské slová: chytať – slovo, ktoré určite každý z nás pozná. Aj: „Nechytaj to prstami!“; „Nechytaj ma špinavými rukami!“; „Nechytaj auto mokrými rukami!“...

Slovesá dotýka a týka sú tiež primerané: „Nedotýkaj sa ma!“; „Netýkaj sa ma!“; „Ničoho sa netýkaj / nedotýkaj!“; „Nedotýkaj sa rukou stola“. A hovorové a pritom známe je i babrať: „Nebabri si tú chrastu!“; „Čo si babreš ranu?!“ Ale pozor, tu máme aj iný význam slovesa týkať; neoznačujeme ním iba význam prichádzať do styku s niekým, ale aj vzťahovať sa na niečo: „Obecné záležitosti sa týkajú všetkých.“; „Mňa sa to netýka.“

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9

V tajničke je meno a priezvisko hajdušickeho kňaza, národovca, historika a publicistu ( ).

H RN K

K LP N. Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen Kulpín v sobotu 23. februára v sieni domu kultúry usporiadalo reprízu svojho divadelného predstavenia Konečná stanica autora Stanislava Štepku, v réžii Alexandra Baka zo Starej Pazovy. Ide o predstavenie, ktoré na Divadelnom vavríne 2018 bolo vyhlásené za najlepšie. Pri sobotňajšej repríze Konečnej stanice v obecenstve boli domáci, ale aj cezpoľní diváci. Úspešní kulpínski divadelní ochotníci by s týmto svojím predstavením mali odcestovať na Slovensko.

K. G. S L N A. Koncerty slovenských ľudových piesní Selenčské sláviky 2019 v predvedení spevákov sólistov a orchestra ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony odznejú v sobotu 2. a v nedeľu 3. marca o 18. hodine v dome kultúry v Selenči. a. f.

S L N A. V nedeľu 3. marca o 16. hodine v etno priestore v dome kul-

• K LT RA •

túry v Selenči bude otvorená ďalšia výstava venovaná Medzinárodnému dňu žien. Výstavu pod názvom Odeté do selenčskej krásy – keby kroje prevraveli tradične prichystali členky etno sekcie, ktoré touto výstavou oslávia 36. výročie pôsobenia sekcie a 18 rokov Etno múzea v Selenči.

J. B.-Ď.

K S . V sobotu 2. marca o 20. hodine v sieni Kultúrneho centra Kysáč bude predstavenie Slovenského vojvodinského divadla z Petrovca Krásavica z Leenane. a. f.

NOV SAD. Novosadský MOMS oznamuje, že sa ich večierky odteraz budú usporadúvať každý prvý utorok v mesiaci o 19. hodine. V súlade s tým povoláva záujemcov na prvý večierok v novom termíne, ktorý sa bude konať v utorok 5. marca na známej adrese (Ul. Vuka Karadžića 2/a). Na večierku online portál Storyteller predstaví jeho zakladateľka Vladimíra Dorčová-Valtnerová. d. v.

RO L ŠT N KR OVK SLO VODOROVN : ľady, láme, Aneta, AP, havran, O, ok, , lep, somun, L , tn, Matej, ada, toka, Jarka, T, N, cholera, obarili, SO, At, no, , plakal TAJN KA: MAT J AD L M

Správne rozlúštenie KR OVK z čísla Hlasu ľudu z . ebruára bolo: JANKO S LAN. Odmenu knižné vydanie z produkcie NV Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANA VAJ OV , Námestie oslobodenia č. , Padina.

Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj na alej zasielajte DO DN ODO D A V DAN A NAŠ H NOV N na adresu: NV Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia V, poštový priečinok , Nový Sad, PR KR OVK , alebo mailom na adresu: obsustova hl.rs

. .

33

Oznamy Republika Srbsko M N ST RSTVO O HRAN

VOTN HO PROSTR D A

Na základe čl. 20 odsek 1 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), ako aj na základe článku 145 Zákona o všeobecnom správnom postupe (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01) podáva

O N M N Oboznamujú sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že nositeľ projektu podnik GASTRANS, s. s r. o., – NOVI SAD, z Nového Sadu, Narodnog fronta 12, podal Ministerstvu ochrany životného prostredia žiadosť o schválenie súhlasu k aktualizovanej Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie magistrálneho plynovodu – interkonektora, hranica Bulharska – hranica Maďarska, ktorá sa vzťahuje na sek , abari Kovin, dĺžky cca 48 km, na území ZO Žabari, ZO Velika Plana, mesta Smederovo a ZO Kovin, Republika Srbsko, dňa 20. 2. 2019, evidovanú pod číslom 353-02-331/2019-03.

V súlade s článkom 3 odsek 1 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/2005) nahliadnutie do podanej Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie možno vykonať v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia, Omladinskih brigada č. 1, izba 428, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h, ako i na webovej stránke ministerstva http://www.ekologija.gov.rs/obavestenja/ procena-uticaja-na-zivotnu-sredinu/ v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Zainteresovaná verejnosť môže vykonať nahliadnutie do obsahu predmetovej štúdie v pracovné dni aj v miestnostiach Mestskej správy mesta Smederevo v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

V súlade s článkom 4 odsek 2 a s článkom 6 hore uvedených pravidiel pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie treba podať v písomnej forme a doručiť Ministerstvu ochrany životného prostredia, Ul. omladinskih bigada 1, Nový Belehrad.

V súlade s článkom 20 odsek 3 ákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04, 36/09) a s článkom 5 hore uvedených pravidiel dňa . . o . h bude verejná rozprava a prezentácia predmetovej štúdie v miestnostiach Mestskej správy mesta Smederevo.

Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Selenči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja).

Hlas ľudu

SM TN SPOM NKA otca, manžela, starkého

na

mamu, starkú, mamičku

ONDR JA PATAFT

AN ROVSK

otca, starkého, apka

SAM LA ROVSK HO

z Báčskeho Petrovca

Milí naši najbližší, nikdy na Vás nezabudneme.

Republika Srbsko M N ST RSTVO O HRAN

Vaši najmilší

VOTN HO PROSTR D A

SM TN SPOM NKA Na základe čl. 20 odsek 1 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), ako aj na základe článku 145 Zákona o všeobecnom správnom postupe (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01) podáva

O N M N Oboznamujú sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že nositeľ projektu podnik GASTRANS, s. s r. o., – NOVI SAD, z Nového Sadu, Narodnog fronta 12, podal Ministerstvu ochrany životného prostredia žiadosť o schválenie súhlasu k aktualizovanej Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie magistrálneho plynovodu – interkonektora, hranica Bulharska – hranica Maďarska, ktorá sa vzťahuje na sek , Kovin Gospo inci, dĺžky cca 112 km, na území ZO Kovin, mesta Pančevo, ZO Kovačica, ZO Opovo, MO Palilula – mesto Belehrad, mesta Zreňanin, ZO Titel, mesta Nový Sad a ZO Žabalj, Republika Srbsko, dňa 20. 2. 2019, evidovanú pod číslom 353-02-330/2019-03.

V súlade s článkom 3 odsek 1 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/2005) nahliadnutie do podanej Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie možno vykonať v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia, Omladinskih brigada č. 1, izba 428, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h, ako i na webovej stránke ministerstva http://www.ekologija.gov.rs/obavestenja/ procena-uticaja-na-zivotnu-sredinu/ v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Zainteresovaná verejnosť môže vykonať nahliadnutie do obsahu predmetovej štúdie v pracovné dni aj v miestnostiach Mestskej správy mesta Nový Sad v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

V súlade s článkom 4 odsek 2 a s článkom 6 hore uvedených pravidiel pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie treba podať v písomnej forme a doručiť Ministerstvu ochrany životného prostredia, Ul. omladinskih bigada 1, Nový Belehrad.

V súlade s článkom 20 odsek 3 ákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04, 36/09) a s článkom 5 hore uvedených pravidiel dňa . . o . h bude verejná rozprava a prezentácia predmetovej štúdie v miestnostiach Mestskej správy mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

O N M N

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu VKP Vodovod a kanalizácia, Nový Sad, Masarykova číslo 17, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na dochlórovanie pitnej vody sídliska Kovilj, na katastrálnej parcele číslo 3734, k. o. Kovilj, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. februára 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-745/18, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

M R A KOROŠOV

PAV L KOROŠ

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú dcéry: Mariena, Anna a Milota s rodinami Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

O N M N

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2373_02 NS_Novi_Sad_Futoška_2, v Ul. futoška 37, na katastrálnej parcele číslo 3447, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• O NAM •

SM TO N O N M N

Dňa 19. februára 2019 nás opustil milovaný manžel, otec a starý otec

SAM

L TOPO SK

1941 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Na jeho lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a trvale si ich budú zachováva

M LOVN

KN H

Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din.

2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din.

5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din.

7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hla su ľudu na tel. č.: alebo ; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici ( ), Starej Pazove ( ) a v Báčskom Petrovci ( ).

zarmútené: manželka Anna, dcéra Miroslava so svojou rodinou a dcéra Natália SPOM NKA

Dňa . marca uplynul rok, čo nás navždy opustila naša matka a stará matka

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

M RA BAL OV

rod. liášová 1948 – 2018 – 2019 z Hložian

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

S láskou a úctou si na Teba spomína

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

syn Pavel s rodinou

SM TN SPOM NKA na

VAN V ND ŠOV KR ANOV

23. 1. 1980 – 2. 3. 2018 – 2. 3. 2019 Je to len veľké sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom alej ži naučí.

Kmotrovci Parkániovci

• O NAM •

POSL DN RO L

KA

s kmotrom a krstným otcom

SM TN SPOM NKA na

J RAJOM N M TOM

V SN LO HOV

27. 3. 1951 – 11. 2.

2019 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú:

kmotra Katarína Rašetová a krstné deti Dušan a Jasna s rodinami

25. 5. 1960 – 2. 3. 2018 z Kovačice

S úctou a láskou si na Teba spomínajú a nikdy na Teba nezabudnú:

sesternice Eva a Marína a bratranec Martin s rodinami 9 /4844/ 2. 3. 2019

35

Oznamy BO AV SPOM NKA na manželku a mamu

VAN V ND ŠOV . .

KR ANOV

. .

SM TN SPOM NKA plynul rok, čo nás navždy opustila

VANA V ND Š KR ANOV

. . z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomíname.

Spomína si Manžel Pavel a deti Petra, Elka a Samko

BO AV SPOM NKA na našu

VAN V ND ŠOV . .

KR ANOV

. . . . z Báčskeho Petrovca

Rodičia Križanovci

www.hl.rs

SM TN SPOM NKA na našu drahú kamarátku

Navždy zostaneš v našich srdciach.

36

brat Igor s rodinou

Informačno-politický týždenník

VAN V ND ŠOV . .

. . z Petrovca

KR ANOV . .

iadne slová nedokážu opísa , aký žiaľ cítime, ke sa stretneme, a Teba niet. plynul rok odvtedy, čo a osud vyrval spomedzi nás, a my, Tvoji kamaráti, nechápeme význam slov as lieči rany. vana, chýbaš nám, veľmi...

Tvoji kamaráti: Martinkovci, Sabolčkovci, Triaškovci ml., Vargovci, Triaškovci st., Abrahámovci, Hricovci st., Pekárovci a Hricovci ml.

• O NAM •

BO AV RO L

s manželom

KA

BO AV RO L

J NOM VAL NTOM . .

BO AV RO L

J NOM VAL NTOM

z Padiny

z Padiny

. .

. .

Smútok a ticho doliehajú na m j dom, veľmi mi chýbaš, manžel m j, v ňom. ivot bol skromný, osud krutý, rozlúčka ažká a spomienka večná S úctou a láskou manželka Zuzana

. .

S láskou a úctou si na Teba bude spomína dcéra Mária s manželom Michalom a deťmi Danielom, Darkom a Marínkou Chrťanovci

KA

BO AV RO L

KA

S láskou dcéra Zuzana s manželom Michalom a deťmi Miroslavom a Darinkou Brezinovci

plynuli dva roky, čo nás navždy opustil m j drahý brat, švagor a ujo

ANO KOP OKOVO

z Petrovca

. .

SM TN SPOM NKA

s našou mamou a starkou

ANO KOP OKOVO

. .

Tá rana v srdci bolí a zabudnú nedovolí.

Osud nevráti to, čo vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ.

Boles ou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rád mal.

s mojou mamou a našou starkou

KA

s otcom a starkým

J NOM VAL NTOM

z Padiny

BO AV RO L

KA

s otcom a starkým

PAV L KOV . .

z Petrovca

. .

z Petrovca

ostanú nám len pekné spomienky, ktoré si v našich srdciach navždy zachováme.

Dcéra Anna s rodinou a vnuk Vlastislav so synom Martinkom

SM TN RO L

so sestrou

KA

KATAR NO VO ROVO

rod. Šramkovou z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachová

brat Tomáš s rodinou

• O NAM •

Odpočívajte v pokoji.

Navždy zostaneš v našich srdciach.

S láskou a úctou Nevesta Anna a vnukovia Pavel a Ján s rodinami

SM TO N O N M N

Dňa

. ebruára nás navždy opustil náš drahý otec, manžel a starký

TOM Š LOVSK

. .

sestra Mária s rodinou

POSL DN RO L

KA

SAM L TOPO SK . .

z Petrovaradína rodák báčskopetrovský

z Báčskeho Petrovca

akujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, ako aj zboru Kristovej cirkvi bratov a rodine hr anovej, ktorí nás potešili a pomáhali nám v našom zármutku a pri poslednej rozlúčke.

Synovia Tomáš a Branislav, manželka Anna, vnučka Lívia a nevesta Anna

S úctou si na Teba spomíname.

Rodiny Triašková a Sabová

9 /4844/ 2. 3. 2019

37

RTV Panoráma T L V A VOJVOD NA

.

Piatok 1. marca Zostrih z Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč z roku 2006, 2. časť Dobrý večer, Vojvodina

. .

Nedeľa 3. marca Dúhovka Vysielanie pre penzistov

.

.

.

.

. . . . . . .

Utorok 5. marca Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota Denník

Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem bežných príspevkov uvedie príspevky z belehradského Veľtrhu turistiky a zo súťažného festivalu Kysáčsky spevník.

V pokračovaní bude Spektrum, v ktorom hostkou v štúdiu bude gynekologička Dr. Božena Stepanovová, ktorá sa zmieni o reprodukčnom zdraví žien.

Dúhovka pod názvom Čaro štetca samoukých výtvarných umelcov prinesie dokument nahraný pred štyrmi rokmi. Hovorí sa v ňom o tom, ako sa celé desaťročie skupina výtvarníkov z Petrovca a okolia aktívne zapája do kultúrneho života vo svojej obci.

V snahe realisticky znázorniť motívy do vlastného výtvarného prejavu čoraz viac zapájajú fantáziu a obrazotvornosť.

R DO NOV SAD

. .

Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Záver vysielania

. . . . . .

Nedeľa 3. marca Film: Tom a Jerry – Stratený dráčik Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Resident Evil – Afterlife Záver vysielania

.

Každý pondelok Hudobný mix

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 . . .

. . . . .

.

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň

.

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Nočný program Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

.hl.rs

Každú sobotu Výber z programu TV Pančevo

R D O P TROV

Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) .

Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) .

Motívy (nedeľa) .

Rozhlasové noviny .

Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

38

Každý piatok Výber z programu TV Kovačica

. .

.

. . . .

. .

Utorok – piatok .

Správy na každú hodinu .

Hit dňa, kontakt relácia Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota – . Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa – . Retrospektíva udalostí týždňa Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00.

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

n ormačno politický týždenník

Nedeľa S vami a pre vás

R D O STAR PA OVA .

. . . . . .

.

. . . .

.

. .

.

. . . . . . .

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Utorok – sobota Správy Správy

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

.

. . .

. .

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 1. marca – Vertical limit Sobota 2. marca – Expendables – Nezničiteľný 2 Pondelok 4. marca – Túžba po slobode Utorok 5. marca – Modrá lagúna – Nový začiatok Streda 6. marca – Denné svetlo Štvrtok 7. marca – Búrlivé výšiny

TV OB KOVA A

TV STAR PA OVA

TV P TROV

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

.

.

.

Nedeľa 3. marca Kronika týždňa Slovo na týždeň Pavel Cicka veľkou výstavou oslávil 40 rokov umeleckej tvorby Už štvrťstoročie sa padinskí matičiari bavia pri víne, hudbe a klobásach Utorok 5. marca Kovačickí poľnohospodári usporiadali zimný bál Skvelá ekologická akcia v Kovačici Kreslený film: Saul z Tarzu Piatok 8. marca Film: Pipi Dlhá Pančucha Príspevky z archívu RTV OK

R D O KOVA

A

Na modrej vlne – každý pracovný deň .

Správy z regiónu

.

Stalo sa na dnešný deň

.

Správy z Kovačickej obce

.

Hlas ľudu ponúka (každý piatok)

.

Kalendárium

.

Udalosti dňa

.

Citáty do vrecka

.

Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

.

Zaujímavosti zo sveta

.

Humor

.

Správy z Kovačickej obce

.

Zaujímavosti zo sveta

.

Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra

. .

Citáty do vrecka Poézia

T L V A PAN VO Nedeľa 3. marca .

Repríza relácie Dobrý deň Streda 6. marca

.

Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSK T L V A .

Každý pracovný deň Objektív v slovenskej reči

• RTV PANOR MA •

Šport PREHRA A VÝHRA V KYSÁČI

Hornjik, Apić, bović, Miljano vić, Borovnica, Lukić, Subotin, Klaić, irić, Argonjić, Grlica, Sapundžić, Strajnić, Budík, Savić TATRA M NT : ( : ) Futbalisti Tatry 17. februára prevýšili mužstvo beočinského Cementu, člena Srbskej ligy – skupina Vojvodina.

Málokto z 250 divákov očakával, že domáci budú nielen rovnocenným súperom, ale aj lepším mužstvom. Hráči Tatry mali niekoľko ement zacementovali, kanáriky im ulietli vyložených šancí

Lepšie so silnejším TATRA – RFK NOVÝ SAD 0 : 2 (0 : 1) Pavel Pálik

V

o veľmi chladnom počasí pred asi 200 divákmi obe mužstvá hrali rýchlo a pekne. Kysáčania trikrát nastrelili brvno, ale hostia z Nového Sadu dvakrát skórovali vďaka chybám domácich obrancov. Strelci za novosadských „kanárikov“ boli Rosić a Đuraković. Zápas, v ktorom domáci nemali ani nadostač šťastia, viedol rozhodca Grmuša z Petrovaradína.

TATRA: Buzadžija, Munjas,

PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V ARADÁČI

O gól lepší AŠK – DOLINA 2 : 1 (1 : 0) Vladimír Gál

P

o dlhšom čase do Aradáča zavítala padinská Dolina.

Aradáčania v prvom polčase boli lepším súperom a už v 13. min. sa ujali vedenia. Kombinovali Apostolović a Adamov, strelu tohto prvého Bujaković odrazil, ale menovaný loptu rutinovane zaslal do siete. V 20. min. Adamov z asi 18 metrov z voľného kopu strieľal nad. V 25. min. Števko prihral Birmancovi, ale tohto obranca Doliny blokoval. V 35. min. Padinčania mali prvú šancu na zápase, ale strela z 25 metrov odletela nad brvno. Keby letela do brány, určite by to bol gól. Trochu neskoršie ešte jedna príležitosť pre hostí,

ale brankár Zahorec, debutant v prvom mužstve AŠK, dobre zakročil. Poslednú šancu v prvom polčase mali domáci. Mijić prihral

tosť, keď odrazenú loptu Zahorca útočník Doliny hlavičkoval vedľa.

Predsa v poslednej minúte hostia využili chybu domácich obrancov a Kelečević dal gól.

Aradáčania signalizovali ofsajd, ale rozhodca odpískal koniec zápasu.

AŠK: ahorec, uríček, Korać, Striško, akić, Apostolović, Bir manac, Števko, Adamov, Mijić, V. Gál hrali aj: ivo tin, Pajević, Ne nin, K. Gál, Bagić, Futbalisti AŠK (v modrobielych dresoch) a padinskej Doliny si po dlhšom čase znovu Š astný zmerali sily DOL NA: Buja Ďuríčekovi, ktorý dobre strelil, ale strely útočníkov Doliny z diaľky. ković, Hlavča, orić, Popović, Bujaković sa vyznamenal.

V 80. min. K. Gál pekne prihral Ne- Kolak, Vasić, áborský, irić, For Na začiatku druhého polčasu ninovi, ktorý sa znovu ocitol sám gić, Jovanov, lić striedali: Magda, Adamov po sólovej akcii strelil pred brankárom, a lopta skončila Radulović, Mamojka, Babucha, vedľa. V 60. min. Nenina uvoľnil v sieti. V 85. min. futbalisti Doliny Kutálek, Sampor, Kelečević Adamov, obrancovia Doliny za- zmrhali ešte jednu skvelú príležiFoto: S. Kokavská

DEVÄŤ GÓLOV V OBROVCI

Emil robil, čo chcel!

BORAC 46 – BUDÚCNOSŤ 4 : 5 (3 : 3) Ján Murtín

N

ekompletné mužstvo hložianskej Budúcnosti, keďže chýbali Horvát, Huďan, Benko, Šoven, Zahorec, Dubovský, Supek, T. Ljubičić..., prekvapilo domácich Obrovča• ŠPORT •

a jediný gól dal Barić v 72. min., ktorého predtým presne uvoľnil Grlica. Zápas veľmi dobre viedli rozhodcovia z Futogu v čele so Samcom.

Kysáčski futbalisti podali sľubný výkon a ak tak budú hrať aj v majstrovstvách, nemusia mať obavy o svoj status vojvodinského ligistu.

TATRA: Buzadžija, irić, Mr e nović, Apić, bović, Borovnica, Lukić, Barić, Poštić, Macano vić, Grahovac, Grlica, Hornjik, Sapundžić, Subotin, Klaić Minulú stredu Tatra mala na programe zápas v Sirigu s domácim OFK, kým 3. marca v Kysáči bude generálna skúška pred jarnou odvetou vo Vojvodinskej lige – južnej skupine s mužstvom Rusín z Ruského Kerestúra.

nov. Hostia zaslúžene zvíťazili nad členom Somborskej oblastnej ligy napriek ostrej, ba na momenty až brutálnej hre domácich.

Mladí hráči Budúcnosti prejavili obdivuhodnú bojovnosť.

O góloch Borca by sa tiež mohlo diskutovať, lebo domáci roz-

stali, mysliac si, že je ofsajd, no lopta aj tak skončila vedľa brány. V pokračovaní brankár AŠK Zahorec dobre reagoval a zneškodnil dve

hodca robil, čo mohol, aby sa hostitelia vyhli prehre, no všetko bolo márne.

Mužom zápasu bol kanonier Budúcnosti Emil Čipkár, ktorý až štyrikrát matoval domáceho brankára, a piaty gól dal Jakuš.

B D NOS : Vučenović, Škrbić, rak, Obradović, Miš kovic, Fábry, Familić, Molnár, ipkár, Takáč, urikin striedali: Nemohli mu nič: mil ipkár (Bu Blatnický, Jakuš, Katiak dúcnos Hložany) Foto: J. Pucovský . .

39

Šport PIVNICKÍ FUTBALISTI V PRÍPRAVÁCH

Ešte neprehrali SLÁVIA – ISKRA 1 : 1 (0 : 0) Ján Šuster

obe mužstvá snažili o čím lepší výsledok. V prvom polčase neboli góly, lebo sa hralo najviac v strede ihriska a obrana oboch mužstiev ľahko zastavovala útoky súperov.

Len čo sa začal druhý polčas

po veľkej chybe domácej obrany hostia prví strelili gól, ktorý im priniesol zaslúženú radosť.

Netrvalo to dlho, lebo o niekoľko

minút neskoršie domáci Sekeruš sa zbavil svojho strážcu, zboku z hranice trestného územia vypálil a lopta sa ocitla v ľavom dolnom rohu brány hostí – 1 : 1.

Do konca zápasu sa striedali útoky oboch mužstiev, oba tímy si vytvorili niekoľko šancí. Domáci mali až tri príležitosti vo finiši zápasu, ale pre nepresnosť útočníkov a dobré zákroky brankára Iskry k zmene výsledku neprišlo.

SL V A: R. Brňa, Badin ský, Nímet, Milec, orda, endić, Kuchta, Kotiv, Tri vunović, Kutenič, Sekeruš v druhom polčase hrali: .

Brňa, Petrović, Babić, Vin kovič V stredu v Pivnici bol naplánovaný zápas s mužstvom BSK, kým v nedeľu bude generálna skúška pred jarnými majstrovstvami s odžackým tímom Lider.

Posledné prehry s členom belehradskej zóny Milutincom zo Zemuna (3 : 4) a nedeľňajší minimálny neúspech (0 : 1) s nekompletným mužstvom Lokomotivy zo Srbskej ligy – Belehrad, práve ako i predchádzajúce slabé výsledky iba potvrdili, že do mužstva Jednoty, najmä do útoku, neprišli kvalitné posily, okrem Vukmirovića a Živanovića. Aj ďalej pazovský tím nemá spoľahlivého kanoniera, hoci útočníkov takéhoto profilu bolo v zimnom prechodnom období, ale ich vraj nemohli angažovať pre nedostatok finančných prostriedkov.

Už dávnejšie sa však nastoľuje

otázka, či je užitočnejšie zabezpečiť aspoň jedného kvalitného útočníka za vyššiu sumu peňazí, ako dvoch-troch hráčov, ktorých kvality nie sú lepšie od domácich hráčov, hlavne z vlastnej liahne.

Mladým hráčom v Jednote sa znova nevenúva dostatočná pozornosť, ako im bolo sľúbené, a niektorí z nich odídu do iných prostredí alebo zavesia kopačky na klinec!?

J DNOTA: Jovišić, Milanović, vetanović, Petrović, arić, i vanović, Tošić, Bojić, Vujčić, Gru bor, Bajić striedali: Verenčević, grač, Mihajlović, Denić, uran, Subotić, Lukač, Bulat, or ević

P

rípravy pivnických futbalistov sa realizujú prostredníctvom tréningov a kontrolných zápasov, ktoré sa hrajú v stredu a nedeľu. Prvú skúšku mužstvo Slávie malo v susednom Ratkove, kde s domácim FK Radnički remizovalo 2 : 2. Góly za hostí dali Sekeruš a Kuchta. Potom nasledovalo hosťovanie v Kucure, ktoré sa celkom vydarilo, lebo pivnickí futbalisti prekonali domácu Iskru 3 : 2, keď sa o góly rozdelili Efendić, Kutenič a Stojanov.

Na hosťovaní v Báčskom Brestovci Slávia remizovala s domácim vojvodinským ligistom BSK 1 : 1.

Mužstvo pivnickej Slávie

Autorom gólu za hostí bol Stojanov. Minulú nedeľu pivnické mužstvo v odvete uhostilo Iskru z Kucury. Bolo to pekné a zaujímavé stretnutie, v ktorom sa

STAROSTI FK JEDNOTA PRED JARNÝM ŠTARTOM

Prehry na zamyslenie!

JEDNOTA – LOKOMOTIVA 0 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

P

rípravy Jednoty na jarnú polosezónu už dávno prebiehajú. Keď ide o tréningy žiadne poznámky nemáme, hráči svedomite plnia svoje úlohy aj v tých ťažkých zimných podmienkach. Doterajšie výsledky kontrolných zápasov veľa nesľubujú, ba čo viac, sú na zamyslenie.

Jednota hlavne prehráva, čo ani

tak veľmi neustarostí nikoho, obavy prinášajú nedostatočná súhra mužstva a opäť neúčinnosť strelcov. „Táto choroba sa nevyliečila“ ani príchodom niekoľkých posíl podozrivých kvalít! Takých hráčov má Jednota aj vo svojom doraste, ktorému sa nevenúva dostatočná pozornosť v situácii, keď sa nemôže urobiť veľký krok dopredu a ani krôčik dozadu, lebo Pazovčania nie sú ohrození zostupom.

ĎALŠIE PRÍPRAVNÉ ZÁPASY FK HAJDUŠICA

Deklasovali vojvodinského ligistu HAJDUŠICA – POTPORANJ 0 : 1 (0 : 0)

Vladimír Hudec

F

utbalisti Hajdušice počas minulého týždňa zohrali ďalšie dva priateľské zápasy. Najprv v Plandišti deklasovali člena Vojvodinskej ligy – východnej skupiny mužstvo Sloga 1 : 5. Skórovali Atila Lipták (2), Pavlovic, Nikola Ružić a Mršić.

V nedeľu sa Hajdušičania prvýkrát tejto jari predstavili aj vlastnému málopočetnému obecenstvu.

Sily si zmerali s mužstvom Potporanj, členom Prvej juhobanátskej ligy. Počas celého prvého polčasu

40

.hl.rs

domáci mali viac loptu na nohách, aj viac príležitostí. V 20. min.

N. Ružić silne strieľal z nepatrnej blízkosti, ale brankár jeho strelu kryl. O pár minút neskoršie brankára hostí skúšal aj Radović. V 37. min. N. Ružić pekne centroval, ale Ćulum strieľal vedľa. Pri konci polčasu Nikola Ružić po centri Atilu Liptáka vybehol sám pred brankára, ale strieľal doňho. Na druhej strane hostia v tejto časti zápasu hrali úplne podriadenú úlohu a ani raz sa im nepodarilo vážnejšie ohroziť brankára Melicha.

Po zmene strán sa striedali útoky

n ormačno politický týždenník

na oboch stranách. Domáci mali najlepšiu príležitosť v 65. min., keď sa po voľnom kope Radovića odrazená lopta dostala k Folťanovi, ktorý z asi 7 – 8 metrov strieľal nad.

Hajdušičania sa šikovne bránili, ale v 75. min. predsa len poľavili, a po skrumáži pred bránou Melicha inkasovali gól. Do konca sa potom už hralo len medzi dvoma šestnástkami, ale gólov nebolo.

HAJD Š A: Melich, . Lipták, ulum, Fol an, Mršić, Stojkov ski, Pavlovic, Demse (Miksád), Radović, A. Lipták, N. Ružić .

PRÍPRAVNÉ OBDOBIE FUTBALISTOV

Priateľské zápasy Ján Murtín

Budućnost (M) – Bački hajduk 9 : 1 (3 : 0), Mladost (K) – Polet 1 : 3 (1 : 1), Hercegovac – Bačka (B) 1 : 4 (1 : 0), Kula – Rusín 1 : 3 (0 : 0), Neštín – Borac (R) 2 : 0 (0 : 0), Vojvodina (T) – Omladinac (D) 4 : 0 (3 : 0), Budućnost (P) – Naša hviezda 2 : 3 (1 : 2), Kriváň – Radnički (R) 1 : 1 (0 : 1), Lipar – Solunac (O) 2 : 2 (1 : 1), ŽAK – Kordun 0 : 1 (0 : 0), Borac (BG) – OFK Odžaci 1 : 2 (1 : 1), Zadrugar – Tvrđava 1 : 1 (0 : 0), Index – Sloga (E) 0 : 3 (0 : 1).

• ŠPORT •

PIATY PRÍPRAVNÝ ZÁPAS PETROVČANOV

Mužstvo sa už črtá...

MLADOSŤ – TEKSTILAC 1 : 0 (0 : 0) Pavel Spevák

V

piatom prípravnom zápase Mladosť vo Vrbare uvítala odžacký Tekstilac. Chladné a veterné počasie bolo príčinou, že sa zhromaždil iba malý počet divákov. No napriek nepriaznivým podmienkam mužstvá produkovali páčivý futbal a ukázali, že sú už dobre pripravené. Obaja tréneri vymenili viacerých hráčov a poskytli šancu všetkým, ktorými disponovali. V domácom mužstve chýbali viacerí hráči, hlavne zo súkromných dôvodov: Pavlis, Kaňa, Jakuš, Fábry, Babiak, Celin..., takže diváci nemohli získať celkový obraz o kvalite mužstva, ktoré bude bojovať o bezpečné miesto v tabuľke.

Mladosť sa predstavila ako kvalitnejšie mužstvo. Výraznú prevahu mala v druhej časti, keď Odžačania vážnejšie neohrozili bránu náhrad-

žrď brány brankára Leňu. Petrovčania sa revanšovali v 32. min., keď po peknej prihrávke Poznanovića rýchly Milan Adámek ostro vypálil, ale žrď zachránila bránu Tekstilca.

V druhej časti Mladosť dominovala. Sľubné príležitosti nevyužili Kobilarov, Milenković, Štefek a Gluvić. Domáci si zabezpečili víJediný tra l: Aleksandar Milenković (Mlados ťazstvo v 79. min.

Petrovec) Stredný obranca níka Peteja, ktorý nemá ešte ani Dokić dlhou prihrávkou uvoľnil sedemnásť rokov. Iba na začiatku Gluvića, ktorý nesebecky prihral zápasu hostia založili niekoľko Milenkovićovi a tento ľahko prekonebezpečných útokov a v 15. min. nal brankára Tekstilca. Aj na tomto po rohovom kope hlavou nastrelili zápase sme videli, že tréner Mijin

VÝROČNÁ SCHÔDZA FK BUDÚCNOSŤ V HLOŽANOCH

Nedovolili, aby zanikol klub!

Ján Murtín

V

sobotu 23. februára 2019 za prítomnosti okolo 50 hráčov, členov vedenia, fanúšikov, hostí a predstaviteľov médií v Caffé Lipa v Hložanoch prebiehala výročná schôdza FK Budúcnosť. Po uvítaní hostí, návrhu členov pracovného predsedníctva a rokovacieho programu tajomníka klubu Stanislava Srnku správu o minuloročnej činnosti podal predseda Vladimír Huďan. Čelný človek zdôraznil, že aj napriek početným ťažkostiam celkovú činnosť možno zhodnotiť ako úspešnú.

Po ťažko vybojovanej záchrane vo Vojvodinskej lige – severnej skupine v letnej prestávke odišiel tréner Saša Filipović a všetci cezpoľní hráči. Predseda Ondrej Korčok podal demisiu, takže po mobilizácii všetkých v dedine, ktorým je futbal v krvi, Budúcnosť bola prinútená zostúpiť do najnižšej súťaže a začína od nuly.

• ŠPORT •

Nové vedenie nedovolilo, aby zanikol klub, zoskupilo doterajších dorastencov, tiež niekdajších

nom štvrtom mieste.

Aj mladšie kategórie futbalistov a starí páni prejavili slušnú akti-

Jesenné zápasy Budúcnosti sledovalo v priemere divákov

futbalistov, a po niekoľkých tréningoch a štyroch prípravných zápasoch FK Budúcnosť sa zapojil do Obecnej ligy Báčska Palanka a jesennú časť skončil na výbor-

platiacich

vitu. Vďaka šetreniu prostriedkov klub pozitívne hospodáril, o čom správy podali účtovník Juraj Takáč a pokladník Ján Benka. Medziiným zdôraznili, že každý zápas v prie-

už má obsadenú väčšinu postov v mužstve, ale treba ešte hodne pracovať, aby strelci boli účinnejší.

Na tréningoch Mladosti vládne dobrá pracovná nálada, no tréner Mijin nie je spokojný s príchodom jednotlivých hráčov na tréningy, najmä tých domácich. Treba dúfať, že sa nezopakujú chyby z minulých príprav! Času nie je veľa, ale predsa sa môžu mobilizovať všetky potenciály v klube, aby Mladosť vošla do jarných majstrovstiev dobre pripravená. Kvalitní hráči, zodpovedný vzťah na tréningoch a zápasoch môžu zaručiť bezpečnejšiu jar, zbaviť obáv z obstátia v lige a priniesť viac radosti fanúšikom vo Vrbare.

MLADOS : Leňa, (Petej), Šproch, Beronja, Dokić, Šte ek, Škrbić, Ožvát (Stevan Adá mek), Severíni, Milan Adámek (Gluvić), Kobilarov, Poznanović (Milenković) Mladosť mala 27. februára naplánovaný zápas v Maglići a 2. marca o 15. hodine vo Vrbare uvíta FK Umka z Belehradu.

Foto: J. Pucovský mere sledovalo 110 platiacich divákov, čo je naozaj slušný počet.

Mnohé aktivity: turnaje mladších kategórií, dedinský turnaj v malom futbale a revuálne zápasy hráčov (ročníky 2005 a 2006) zorganizovali vďaka podpore Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec a zvlášť hložianskeho podniku Gloakvalis, ktorý okrem toho zabezpečil nové siete na brány a kompletnú súpravu pre prvé mužstvo.

Keď ide o plány na tento rok všetky mužstvá FK Budúcnosť sa budú snažiť zaznamenávať čím lepšie výsledky v patričných ligách. Okrem toho mienia zrenovovať ohradu vôkol ihriska, namontovať silnejšie osvetlenie na novej tribúne, aby futbalisti mohli trénovať na trávniku aj vo večerných hodinách, najmä vtedy, keď začnú letné páľavy.

Viacerí diskutéri pochválili činnosť klubu a vyzvali na väčšiu spoluprácu s ostatnými organizáciami a združeniami v dedine, lebo len to vedie k prosperite FK Budúcnosť a krajšiemu menu Hložian. Toto príjemné stretnutie sa skončilo chutnou večerou.

Foto: J. Pucovský . .

41

Šport SNEMOVALI KYSÁČSKI RYBÁRI

Skromnejšie aktivity Elena Šranková

K

ysáčski rybári, členovia ŠRS Smuđ, majú za sebou výročné zhromaždenie. Ako sa dozvedáme od predsedu tohto spolku Ivana Ravzu, na zasadnutí v nedeľu 17. februára sa zúčastnila polovica z 31 členov. Snemovanie poctili aj predstavitelia iných kysáčskych spolkov a na začiatku minútou ticha vzdali poctu členom, ktorí ich vlani navždy opustili.

Keď ide o minuloročné aktivity predseda Ravza spomína niektoré najdôležitejšie podujatia. Medzi ne iste patrí tradičná ekologická akcia zriaďovania nábrežia kanála, ktorú aj vlani zorganizovali v spolupráci s Miestnym spoločenstvom Kysáč a VKP Čistoća z Nového Sadu. Zriaďovali nábrežie od chaty po most a okrem rybárov sa v akcii zúčastnili školské deti, členovia niektorých iných spolkov, úhrnne dvadsať osôb. Predseda kysáčskych rybárov hovorí, že najviac bola znečistená časť kanála okolo mostu, cez ktorý sa ide do Petrovca, a preto apelujú na tých, čo chodievajú na

kanál, aby nenechávali za sebou odpadky. Pritom I. Ravza spomína aj tých, čo v tejto akcii najviac pomohli. Sú to: Ondrej Vrška, Dušan

Predseda ŠRS Smu van Ravza sľubuje bohatšie aktivity

Francisty, Vlado Ožvát, Ján Mucha a Ondrej Gaško.

Ako ďalej ujasňuje, na kanáli iných akcií vlani nemali, ale sa sústredili na údržbu miestností v strede dediny, ktoré z finančných dôvodov aj prenajímali na rozličné oslavy a príležitosti. Z takto získa-

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Zdolali aj Somborčanov SOMBOR – KULPÍN 0 : 3 Katarína Gažová

E

šte jedno presvedčivé víťazstvo Kulpína v jarnej časti majstrovstiev. V nedeľu 24. februára 2019 Kulpínčania boli hosťami

vždy nebezpečného a kvalitného mužstva Sombor. Kulpínčania ani tentoraz neboli v plnej zostave, no to im neprekážalo, aby sa vrátili šťastní domov.

Prvý set Kulpínčania zohrali veľmi

V AKCII SČÍTANIA ZAJACOV V KYSÁČI

Zhodní ako rodina Vladimír Sabo

V

nedeľu 24. februára 2019 zavčas rána sa v poľovníckom dome v Kysáči stretli všetci lovci, aby sa zúčastnili v naplánovanej akcii sčítania zajacov v kysáčskom chotári. Poľovníkov najprv pozdravil správca revíru Ján Agarský, ktorý im dal pokyny, čo majú robiť. Prihovoril sa i predseda poľovníckeho spolku

42

.hl.rs

Jaroslav Mojžiš, aby sa potom účastníci akcie rozdelili do skupín a vlečkami prepravili na vopred určené miesta. Nakoniec všetci boli spokojní s vykonanou prácou, ktorú poctili i podpredseda Rady Miestneho spoločenstva Kysáč Ján Pálik a predseda Komisie RMS pre spoluprácu so spolkami, cirkvami a náboženskými spoločnosťami Vladimír Sabo.

Po akcii sa poľovníci dohovárali

n ormačno politický týždenník

ných peňazí sa im podarilo zaplatiť v decembri 2018 do kanála pustili všetky poplatky za elektrický prúd, 1 500 kilogramov spomenutých strovenú vodu a výdavky, ktoré rýb. Vlaňajšie aktivity kysáčskych požadoval VP Informatika. Ďalšiu rybárov boli síce skromnejšie než vlaňajšiu akciu, ktorú čelný človek v minulých rokoch, ale aj členov kysáčskych rybárov spomenul, je bolo menej. Predseda predsa posúťaž vo varení rybacej polievky, chválil niektorých mladých rybáktorá bola 16. septembra 2018, rov, ktorí sú vždy ochotní priložiť a v rámci nej súťažilo 13 tímov. Zá- ruky k dielu. Sú to Juraj Vrška, Ivan roveň rybári pripravovali na predaj Madacký a Miroslav Ďoťoš. rybacie špeciality, o ktoré bol veľký Keď ide o aktivity, ktoré si naplázáujem. Ináč predaj zorganizovali novali na tento rok, tie by mali byť aj v nedeľu, keď bolo výročné trochu bohatšie. Okrem tých akcií, snemovanie, a znovu sa ukázalo, ktoré organizovali vlani, plánujú že je v dedine záujem o tieto gas- obnoviť školu rybolovu pre deti, tronomické akcie. Kúpili, pripravi- pravdaže, v spolupráci so školi a odpredali 60 kilogramov rýb.

Keď ide o minuloročné aktivity ŠRS Smuđ treba spomenúť aj organizáciu súťaže Carp cup, čiže lovu kaprov, ktorá bola v prvý júnový víkend na jazere v Zmajeve, kde sa zúčastnilo 18 tímov. Na Sú až latý kotlík bude aj v roku záver akcií, ktoré vlani usporiadali, I. Ravza spome- lou. Mienia tiež olíčiť miestnosti nul zarybňovanie kanála kaprou v centre dediny a zamerať sa i na mlaďou, ktorú zabezpečil VVP Vode tradičné aktivity – ekologické akcie Vojvodine. Pri moste do Petrovca a súťaž Zlatý kotlík. dobre, príležitosť dostali aj mladí, menej skúsení hráči a vyhrali presvedčivo 25 : 14. V druhom sete ako sa im to už často stávalo, trochu poľavili, ale aj tak vyhrali, hoci minimálnym výsledkom 27 : 25. V poslednom treťom sete Kulpínčania boli zasa dominantní a vyhrali presvedčivo 25 : 13.

Výsledky jednotlivých setov: 14 : 25, 25 : 27, 13 : 25.

VK K LP N: Relota, Nemanja

Petrović, Prodanović, ima, Ba rišić, Grubešić, Babić, irić, Rade Petrović, Grujić, Popadić Tento víkend Kulpínčania budú hosťovať v Zreňanine, kde si zmerajú sily s domácim mužstvom Proleter.

Výsledky . kola: Sombor Kulpín : , Hercegovina Prole ter : , Partizan Dunav Vollej : , Vojvodina NS Seme Vrbas : , Mladost Bečej, zápas od ročili.

o ďalších aktivitách a konštatovali, že podobných akcií bude v tomto roku viac. Všetko to uskutočnia s cieľom, aby si každý mohol odpracovať potrebný fond hodín v revíri. Pri tejto príležitosti V. Sabo pochválil lovecký spolok a členov, ktorí sú veľmi jednotní, ako jedna rodina. Vykonávajú si nielen svoje povinnosti, ale pomáhajú všade, kde je to potrebné.

Na záver tejto nedeľňajšej akcie kysáčskych lovcov bol spoločný obed – lovecký paprikáš, ktorý uvaril Pavel Kováč za pomoci Mariána Martiša.

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Nedarilo sa!

STK MLADOSŤ – STK KANJIŽA 1 : 4 Samuel Medveď

U

ž prvý duel vzbudil nádej, že Mladosť môže prekvapiť vedúce mužstvo ligy. Pavel Turan vyhral nad Feješom, ale bolo to všetko, čo sme videli od domácich. Nevyšla ani štvorhra, kde Turan a Lomen zriedka prehrávajú.

Výsledky: Turan Feješ : , Lomen Vojinović : , Bažík Nagymemedi : štvorhra: Turan Lomen Vojinović Na gymemedi : , Turan Vojinović : .

• ŠPORT •

MAGLIĆANIA A SILBAŠANIA BOK PO BOKU O TITUL

Mirko Grňa (v prúžkovanom drese) vždy naplno bojuje o každú loptu

Aleksandar Pisarev (vpredu) je skutočným vodcom tímu

Gojko Santrač (v bielom) sa vrátil do Maglića a už prekonal brankára Mladosti Leňu vo Vrbare

Hviezdna jeseň Našej hviezdy Z Rastislav Kopčok

dá sa nám, že v silbašskom FK Naša hviezda zunovalo vedeniu a hráčom živoriť v najnižšom stupni, a tak sa rozhodli pokúsiť sa o postup. Poslednýkrát sa takému úspechu tešili v sezóne 2014/2015, keď s päťbodovým náskokom (33 ku 28) nad hložianskou Jednotou 1950, z Obecnej ligy Báčska Palanka – II. triedy sa dostali o stupienok vyššie. Tak sú Silbašania už štvrtú sezónu členmi Obecnej ligy Báčska Palanka.

Furiózny bol začiatok N. hviezdy, ktorá v 1. kole doma porazila Borac z Vizića 10 : 0, čo je tretí najpresvedčivejší výsledok v lige. Nasledovala výhra nad Bačkou v Despotove 6 : 1 a keď potom doma položili na lopatky Bački hajduk 3 : 1 (dva góly dal Pisarev, jeden P. Vladisav), N. hviezda zasadla na trón. O týždeň nasledovalo prvé rozčarovanie, lebo s poslednou Slavijou v dedine Bođani získali iba (4 : 4).

Silbašskí futbalisti si po nečakanej strate dvoch bodov zahojili rany piatimi výhrami v slede: najprv v Silbaši padla Mladost z Malého Báča 2 : 1 (strelci Pisarev z penalty a Gašić), s Proleterom v Karađorđeve nebolo problémov – 3 : 0, hosťujúci Neštín tiež neodolal, bolo 2 : 0 (trafili Pisarev a Santrač), ešte horšie pochodila

Duško Nikić prišiel do Silbaša z radov • ŠPORT • selenčského Kriváňa

hložianska Budúcnosť – 4 : 0 (po jednom góle (43 : 11). Tretí je selenčský Kriváň s 29 bodmi dali P. Vladisav, Pisarev, Santrač a A. Hložan), a gólovým skóre (38 : 10). aby úspešná séria mala koniec v Plavne so Hviezdnu jeseň Našej hviezde zabezpečili Slogou – 3 : 0. brankári: Mladenović, L. Súboj dovtedy Panić a hráči Hložan, Gašdvoch neporazených ić, Strehársky, Grňa, bratia tímov – Našej hviezdy a P. Vladisav a M. Vladisav, Maglića v Silbaši – mal Đuragić, Pisarev, Perišić, rozhodnúť o tom, kto Santrač, Torić, Jelić, Vebude jesenným majličković, Kepčija, Ninkov, Grbić, Aleksić, Zelen. strom. Obe mužstvá vynaložili maximum Mužstvo v zime opustil úsilia a vedomostí, iba Gojko Santrač, ktorý ale lepšie sa darilo sa vrátil do Maglića. Nové Maglićanom, ktorí mená v radoch Našej zvíťazili 2 : 1 a s trojhviezdy sú tréner Ivana bodovým náskokom Belec z Báčskej Palanky dočkali posledné a hráči: Dušan Nikić (Krikolo. Silbašania si váň Selenča), Stanislav ľahko poradili v Báč- Odteraz spoluhráči: Kulpínčan Stanislav Haška (Kulpín), Nenad skej Palanke s Bačkou Haška (vpravo) s kapitánom N. hviezdy Nađ, Stefan Tucić, Marko 1945, vyhrali 3 : 1, kým Jankom Gašićom. V strede je rozhodca Avramov a Aleksandar Maglićanov doma ne- Milan Bosnić Arsenin. Očakáva sa, príjemne prekvapili že mužstvo Silbašanov Hložančania triumfom 2 : 0. Pohľad na tabuľku bude silnejšie ako v jeseni, splní aj svoje, aj prezrádza, že sú prví Maglićania a druhí Silba- žiadosti vedenia a fanúšikov a postúpi do šania bodovo vyrovnaní – po 31, ale Maglić má Somborskej oblastnej ligy. lepší gólový pomer (47 : 10) a Naša hviezda Snímky: J. Pucovský

Fanúšikovia N. hviezdy očakávajú na jar 50 /4833/ 15. 12. 2018 ... a veľkú oslavu prvé miesto, pohár...

43

PRVÝ SLOVÁK V SRBSKOM FUTBALE

Pred zápasom so Zvezdou v Trnave

Jirka krídelník ako obranca

Drahovský drahokam: rýchlik Erik Ján Špringeľ

P

ísal sa dátum 16. februára 2019. Prebiehala predposledná minúta zápasu Crvena zvezda – Vojvodina. Na Marakane Pavkov strelil posledný gól za hostiteľov – 4 : 0. Milanovi, Slovákovi po praslici, prišiel prvý zablahoželať Slovák ako repa – Erik Jirka.

Dvadsaťsedem minút predtým sa na Štadióne Rajka Mitića prepisovala história. Burácajúci potlesk viac než dvadsaťtisícového davu (22 364 divákov) v 62. minúte patril dvom futbalistom: odchádzajúcemu z trávnika El Fardou Benovi a prichádzajúcemu Erikovi Jirkovi.

Prvý Slovák v srbskom futbale vpálil na belehradskú futbalovú pažiť v poslednej polhodine na svojej majstrovskej premiére za stavu 2 : 0.

Lúčil sa s fanúšikmi charakteristickým úsmevom od ucha po ucho po slušnom výkone.

O týždeň neskôr nastúpil do hry krídelník s číslom 36 na drese aj v Surdulici. V predposlednej minúte. Za tri minúty v nadstavenom čase dokázal veľa. Mal jednu príležitosť a raz bol faulovaný. Ustrážil svojmu klubu gólovú prednosť a so spoluhráčmi získal tri cenné body k svojmu druhému šampiónskemu titulu. Jeden už má: so Spartakom Trnava z predchádzajúcej sezóny. Medzi „Bílých andelov“ prišiel Erik Jirka 19. septembra 1997 z rodných Drahoviec (pri Piešťanoch). Za druhý tím Trnavy debutoval v novembri 2014 pri bezgólovej remíze v Ružomberku. Do povedomia slovenskej verejnosti sa dostal v máji roku 2017 v Trenčíne. Na Sihoti striedal Hladíka po štvrťhodine hry a v druhom

polčase za necelých 25 minút strelil Trenčínu hetrik. V septembri 2017 sa Jirka stal najlepším slovenským futbalistom v Majstrovstvách Slovenska za spomínaný mesiac. V tých dňoch ho vtedajší tréner Hapal nominoval aj do reprezentácie SR 21 rokov. So Spartakom Trnava získal v ročníku 2017/18 spomínaný titul majstra.

Starý kontinent spoznal drahovský drahokam 11. júla, keď v prvom kole kvalifikácie Ligy maj-

Rekordná návšteva: viac ako 22 000 fanúšikov na Erikovom debute

strov strelil v Trnave jediný gól mostarskému Zrinjskému. Vo Varšave na skrížení zbraní druhého kola s Legiou podal Spartak ďalší parádny výkon a skvelý Jirka bol pri výhre Trnavčanov 2 : 0 ako najmladší – najlepší, prihral Grendelovi na úvodný gól.

Pozornému oku športového riaditeľa Crvenej zvezdy Mitrovi Mrkelovi neunikli bežecké schopnosti a celkový výkon „slovenského Nemanju Radonjića“ ani v dvojzápase tretieho

Prvý Erikov center na úradnom zápase C. zvezdy

kola kvalifikácie s červeno-bielymi. Jirka prihral majstrovsky na pravom krídle po protiútoku Grendelovi na vyrovnávajúci gól v Belehrade.

Erika už vtedy oduševnili Delije. Zvezda sa v nasledujúcom kole prebojovala do Ligy majstrov, Spartak do Ligy Európy.

Hoci Erik zostal v jesennej časti pomôcť červeno-čiernym v európskej výprave, 4. septembra podpísal kontrakt so srbským veľkoklubom za 750-tisíc eur. Pri tej príležitosti vyhlásil, že atmosféra, ktorú vytvárajú fanúšikovia Zvezdy, je ohromujúca. Prvé, čo sa po srbsky naučil, bola pieseň fanúšikov: „Zvezda mi je sve, Zvezda život je.“ Dnes už ovláda srbčinu veľmi dobre.

Pred januárovými tréningami srbského majstra na Cypre a v Turecku urobil rýchlik Erik testy na Inštitúte športu. Lekársky tím a zamestnanci spomínaného ústavu boli nadšení, lebo sa „športovci s takýmito schopnosťami už dávno neobjavili keď ide o spotrebu kyslíka a iných odkazov“. Na priateľských a majstrovských zápasoch CZ predviedol agresivitu, silu, má dlhý krok, rýchly je s loptou a bez nej, k tomu má aj výšku (182 cm), zapája sa do obranných a útočných fáz hry. A popritom je zabávačom, obľúbeným v kolektíve.

Belehrad si začal vychutnávať iba po prípravách a hovorí, že mu je zatiaľ v srbskej metropole všetko top. Na Slovákovi je ale ďalšia výzva. Odveké derby 2. marca s Partizanom na Marakane. Súboje futbalistov a fanúšikov Spartaka Trnava a Slovana Bratislava si naplno vychutnával. Teraz sa už teší z jedinečného ovzdušia balkánskeho derby číslo jeden.

Radosť po štvrtom góle proti Vojvodine: Jirka a Pavkov