Hlas ludu 13/2019

Laureátka Dr. Jarmila Hodoličová Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 30. 3. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4848/

13



Z obsahu

30. 3. 2019 | 13 /4848/

Uzávierka čísla: 27. 3. 2019

V sobotu 23. marca v zasadačke Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec zasadalo zhromaždenie Matice slovenskej v Srbsku, na ktorom schválili správu o činnosti a plán práce na tento rok, akceptovali informáciu o voľbách do NRSNM, odvolali doterajších a zvolili nových členov Dozornej rady MSS. V. Hudec

V rámci oslavy 15 rokov od obnovenia Spolku žien v Pivnici vo štvrtok 21. marca členky jubilujúceho spolku sa milým prekvapením poďakovali za húževnatosť svojej predsedníčke Anne Valášekovej (zľava).

A. Francistyová

Siedma Biblická olympiáda sa uskutočnila v sobotu 23. marca. Hostiteľom bola Základná škola bratov Novakovcov v Silbaši a zúčastnilo sa úhrnne 40 žiakov v troch vekových kategóriách. Hostitelia organizovali aj návštevy slovenského evanjelického kostola, pravoslávneho chrámu a etnodomu rodiny Sklabinskej.

D. Vŕbová

V sieni SVD v piatok 22. marca Divadlo VHV Petrovec uviedlo premiéru hry Pavla Dobšinského Traja zhavranelí bratia v réžii Svetlany Gaškovej. Premiéra odznela v rámci osláv Svetového dňa divadla pre deti a mládež zameraného na podporu práv detí a mládeže na umelecké a kultúrne obohacovanie sa.

K. Gažová

Aktivisti kovačického združenia KOKRAM tohtoročným, tretím Humanitárnym divadelným víkendom potvrdili skutočnosť, že aj umením možno pomôcť tým, ktorí zápasia s nejakou ťažkou chorobou. Počas troch dní víkendu od 22. do 24. marca usporiadali tri divadelné predstavenia a jednu predajnú výstavu obrazov a umeleckých fotografií. Na snímke sú mladé padinské herečky divadelnej scény Fedor Teátra.

A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Protest ako test

O

d chvíle, keď v Kruševci zo desať osôb s kuklami na hlavách rozbili hlavu lídrovi Ľavice Srbska Borkovi Stefanovićovi a poranili niekoľkých jeho kolegov, uplynulo takmer 120 dní. Odpoveďou na zverský zákerný útok bol občiansky pochod pod názvom Stop krvavým košeliam v Kruševci (4. 12. 2018), potom v Belehrade (8. decembra) a čoskoro aj v iných mestách v Srbsku. Naposledy občianske protesty majú domovské právo približne už v stovke miest. Po tom, čo prezident Aleksandar Vučić povedal, že nepodľahne nátlakom ulice, respektíve, že nesplní ani jednu požiadavku, protestné zhromaždenia sa uskutočňujú pod názvom # 1 z 5 miliónov.

Pôvodné požiadavky občianskych protestov boli: ozrejmiť vraždu Olivera Ivanovića, odhaliť útočníkov na novinárov a opozičníkov, ako i 5 minút pre opozíciu v televíznych novinách (Denníku) Rádio-televízie Srbska; čoskoro pribudla i požiadavka na demisiu ministra vnútorných vecí Nebojšu Stefanovića. Protestujúci sa aktuálne o. i. dovolávajú odstúpenia z funkcií prezidenta Vučića, premiérky Any Brnabićovej, predsedníčky Zhromaždenia Republiky Srbska Maje Gojkovićovej, ako i vedúcich osôb verejných servisov Srbska a Vojvodiny. Na 13. apríla – v prípade nesplnenia požiadaviek – avizovali veľké protestné zhromaždenie v Belehrade. Počínanie RTS a Rádio-televízie Vojvodina (strohé informácie o občianskych protestoch, zaradené v pokročilej časti informačných vysielaní, v ktorých účastníci protestov nedostávajú slovo, pokým sa štátni a politickí činitelia strán pri moci o nich zmieňujú jednostranne) vyvoláva v radoch protestujúcich (ako aj medzi ľuďmi, ktorí sa verejných zhromaždení nezúčastňujú) čoraz väčšiu nespokojnosť.

V sobotu večer 16. marca skupina protestujúcich, vedená niekoľkými politickými predákmi, vtrhla do RTS. S cieľom prerušiť TV Denník, respektíve dostať sa v ňom priamo k slovu. Epilóg je známy. Politickí lídri vyviazli zo všetkého bez ujmy na zdraví. Na nepremyslené správanie do-

platili viacerí občania, predovšetkým mladí ľudia, keď boli zatknutí. Medzi nimi aj žiak belehradského Filologického gymnázia Pavle Cvejić. Ktorého v utorok večer z Trestného nápravného domova v Padinskej skele prepustili. Po tom, čo žiaci a profesori Filologického gymnázia protestovali pred policajným úradom, žiadajúc oslobodenie kamaráta a žiaka Pavla. Okrem iných mali v rukách aj heslo: Hľa, prečo mládež odchádza.

Ako akýsi kontrapunkt nebezpečného odkazu primátora Nového Sadu Miloša Vučevića: „Tu je aj národ, aby bránil štát.“ Od koho? Od seba samého?! Ako? Argumentmi, alebo...?

Tak trochu (ne)očakávane sa účastníkom protestov ušli salvy aj od aktuálneho patriarchu Srbskej pravoslávnej cirkvi Irineja: „To, čo dnes vidíme na uliciach, nie je dobré. To dáva silu našim nepriateľom...“ Vo veľkej miere je to pravdivá pravda. Ako je pravda aj skutočnosť, že si RTS a RTV (o početných iných ružových a podobných televíziách a tlačených médiách nehovoriac) nespĺňajú úlohu, ktorá vyplýva priamo z najvyššieho štátneho aktu. Čo tiež nie je nijakovsky nijako dobré. Prvý odsek článku 51 Ústavy Republiky Srbska totiž znie: „Každý má právo, aby pravdivo, úplne a včasne bol informovaný o otázkach verejného významu a prostriedky verejného informovania sú povinné to právo rešpektovať.“ Vari ignorujúci postoj zamestnancov, predovšetkým hláv verejných servisov a často temer spupné vystupovanie nositeľov štátnej moci nie je rovnako istý druh násilia nad občanmi mysliacimi vlastnými hlavami? Túto a iné relevantné skutočnosti by si museli uvedomiť a v súlade s nimi zodpovedne sa správať všetci, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku. Aby sme znovu a zase nepodstúpili „trest boží“. Protest je proste test. Nielen pre protestujúcich.

Juraj Bartoš

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Polemicky, ale aj jednoznačne

ĽUDIA A UDALOSTI

8 Hasičov treba chápať vážnejšie

MOZAIKA

19 Poštová známka k jubileu

KULTÚRA

29 Memoáre jedného bohatého života

ŠPORT

43 Päťdesiatštyri rokov zrážajú kolky Na titulnej strane: Prof. Dr. Jarmila Hodoličová získala Cenu Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete Foto: Ondrej Melich

13 /4848/ 30. 3. 2019

3

Týždeň 

InPress

Patriarcha strany Jasmina Pániková

P

osledné štyri mesiace vo verejnosti panuje iba jedna téma – protesty. Nespokojní občania vychádzajú na ulice, vlámali sa aj do budovy verejného servisu, protestovali pred predsedníctvom, zatiaľ čo prezident odkazuje, že opozícia nemá podporu občanov a zatiaľ nevie, kedy budú vypísané voľby...

Protestov sa dotkol aj človek, ktorý by sa do politiky ani nemal miešať. „Svätý človek“, patriarcha pravoslávnej cirkvi, v príhovore k 20. výročiu NATO bombardovania povedal, že to, čo sa dnes deje na uliciach, nie je dobre a dáva silu našim nepriateľom.

Týmto sa patriarcha otvorene pridal na stranu vládnucej strany, aj keď by to verejne nemal robiť. Zabúda, že je patriarcha celej cirkvi, ktorej veriaci sú zástancovia rôznych politických strán, nie iba tej pri moci. Nie tak dávno ten istý patriarcha vyhlásil, že ďakuje Bohu, že nám dal nášho prezidenta, že prezident bojuje ako lev, ako aj to, že cirkev nemá právo schváliť politické rozhodnutia, ale má právo ukázať na hodnoty, akými sú pravda, mier a sloboda. A potom, niekoľko mesiacov neskoršie, keď nespokojní občania začali na ulici bojovať za svoju slobodu, patriarcha ich odsudzuje.

Jeho prejav si všimla veľká väčšina verejnosti a ihneď ho porovnala s predošlým patriarchom, ktorého si svet zapamätal ako skromného a pokorného človeka, ktorý vždy pozýval na dialóg, ktorý by mal priviesť k miernemu riešeniu konfliktov. So súčasným patriarchom je príbeh trochu iný. Možno ide o úprimnú lásku patriarcha k prezidentovi alebo predsa o lásku vyjadrenú miliónmi eur, ktoré pravoslávna cirkev dostáva, a šikovné manipulovanie s národom v čase, keď si veriaci v smútku pripomenuli obete bombardovania našej krajiny a možno aj hľadali akú-takú útechu od patriarcha, ibaže nevedeli, že nebudú počuť slová útechy, ale skôr straníckeho hovorcu.

4

www.hl.rs

7 DNÍ

Doživotný trest a chyby iných V deň uzávierky predchádzajúceho čísla nášho týždenníka niekdajší prezident Republiky srbskej Radovan Karadžić bol medzinárodným tribunálom v Haagu odsúdený na doživotné väzenie za genocídu v Srebrenici, obkolesovanie Sarajeva a zabíjanie jeho obyvateľov, ako aj zajatie príslušníkov bezpečnostných síl OSN počas trvania občianskej vojny na území Bosny a Hercegoviny v rokoch 1992 – 1995. Týmto súdnym rozhodnutím Karadžićovi bol vlastne pozmenený a maximálne sprísnený pôvodný trest spred dvoch rokov, keď bol odsúdený na 40-ročné väzenie.

Hovorkyňa Európskej únie Maja Kocijančičová vyzvala lídrov krajín západného Balkánu, aby podporili rozhodnutia medzinárodného tribunálu OSN a boli zdržanliví ohľadom vyhlášok a činov vzbudzujúcich podozrenie v nezávislosť procesu súdneho rozhodovania.

Kocijančičová zdôraznila, že súdny rozsudok Karadžićovi sa vzťahuje na vojnové zločiny a niektoré z najtragickejších udalostí v novších dejinách Európy, takže neuctievanie rozhodnutí tribunálu OSN a rôzne pokusy o jeho revíziu sú v rozpore so základnými európskymi hod-

notami. Trestný rozsudok niekdajšiemu vodcovi bosnianskych Srbov vzbudil očakávane veľkú pozornosť svetových a regionálnych médií; negatívne reakcie bolo počuť najmä z Republiky srbskej a znovu sa aktualizovala (v podstate stále prítomná) téza o medzinárodnom sprisahaní proti srbskému národu. Takéto tézy prirodzene nastoľujú odporcovia pripájania sa Srbska k EÚ a jedným z ich popredných predstaviteľov je známy majster nacionálneho šovinizmu Vojislav Šešelj, ktorý aj tentoraz zopakoval, že v Srebrenici nebola žiadna genocída, a vraj podporil by návrh uviesť trest smrti pre každého, kto tvrdí inak. Na takéto vyhlášky predsedu Srbskej radikálnej strany a republikového poslanca (ináč tiež odsúdeného medzinárodným tribunálom v Haagu) si väčšina už zvykla, ale je vari trápna ľahostajnosť značnej časti verejnosti a pozornosť (čiže podpora), ktorá sa mu v poslednom čase venúva v niektorých médiách.

Vládnuci politici sa však takmer vôbec nevyjadrili ohľadom doživotného väzenia Karadžića, takže daný súdny rozsudok nekritizovali, ale ani nepodporili.

V nedeľu 24. marca občania

Srbska si početnými akciami pripomenuli 20 rokov od začiatku bombardovania SR Juhoslávie NATO alianciou. Ústredný spomienkový program s účasťou štátneho vedenia Srbska sa uskutočnil v Niši, ktorý bol jedným z najviac pustošených srbských miest počas 78 dní bombardovania. Ohľadom výročia útoku na Juhosláviu prezident Srbska Aleksandar Vučić vyhlásil, že roku 1999 to nebola vojenská kampaň, ale agresia NATO na našu krajinu, a tú akciu vraj treba práve tak označovať. Premiérka Ana Brnabićová povedala, že bombardovanie pred dvadsiatimi rokmi bola chyba iných, a nie občanov Srbska, ktorí sa však na konci 20. storočia stali obeťou tých, s ktorými predtým v dvoch vojnách na tej istej strane spolu bojovali za slobodu. Brnabićová tiež poznamenala, že Srbsko nesmie zabudnúť na obete a devastáciu spred dvadsať rokov, ale treba sa pokúsiť aj odpúšťať, lebo spolupráca a partnerské vzťahy sú jediným spôsobom na realizáciu vlastných potenciálov. Vojislav Šešelj si výročie bombardovania pripomenul vlastným štýlom: verejne spálil zástavy NATO a EÚ.

Pripravil: S. Lenhart

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA V RUMUNSKU

Bohatstvo pohľadov na medzníkový rok Katarína Melegová-Melichová

V

dňoch 21. až 24. marca v Nadlaku, v Rumunsku, prebiehala 11. Medzinárodná konferencia na tému Dolnozemskí Slováci a rok 1918. Na konferencii odznelo 32 referátov 37 autorov, kým ďalší šiesti autori, ktorí sa na konferencii nemohli zúčastniť, svoje príspevky dodajú do zborníka, ktorý vyjde do budúcoročnej konferencie. Na tohtoročnej sa do rúk účastníkom dostal viac ako 300-stranový zborník z minuloročnej konferencie Úloha cirkvi v živote dolnozemských Slovákov.

Podujatie začalo vo štvrtok odovzdaním Ceny Ondreja Štefanka.

Porota: Ivan Miroslav Ambruš (predseda KVSIK, nositeľ Ceny Ondreja Štefanka) a členovia: Alžbeta Hollerová-Račková (predsedníčka CSS v Maďarsku a výkonná tajomníčka SZSZ), Katarína Melegová-Melichová (predsedníčka MOMS Petrovec, predsedníčka Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej na Slovensku, členka VV SZSZ, nositeľka Ceny Ondreja Štefanka), Tatiana Štefanková (dcéra Ondreja Štefanka), Bianca Unc (generálna tajomníčka DZSČR a tajomníčka SEK v Nadlaku), Michal Babiak (vysokoškolský pedagóg, režisér a dramatik, nositeľ Ceny Ondreja Štefanka) a Mgr. Pavel Hlásnik (hospodár KVSIK, prvý podpredseda DZSČR a podpredseda SZSZ pre Dolnú zem, nositeľ Ceny Ondreja Štefanka) rozhodla cenu za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete udeliť prof.

Dr. Jarmile Hodoličovej zo Srbska a doc. PaedDr. Miroslavovi Kmeťovi zo Slovenska, kým cenu za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete získal Mgr. Michal Lásik z Maďarska.

Laudácio na prof. Dr. Jarmilu Hodoličovú predniesla doc.

Dr. Jasna Uhláriková a vyzdvihla: „Profesorka Hodoličová je pre nás, jej študentov a kolegov, nie• TÝŽDEŇ •

len pedagogičkou či literárnou kritičkou a historičkou, ale aj vychovávateľkou nezlomnej vôle a energie, mladistvého ducha, s vysokým pracovným nasadením a zápalom, nevšednou vynaliezavosťou, s mravnými životnými zásadami, a týmto hodnotám nás

predniesol doc. PhDr. Peter Mičko a na Michala Lásika Anton Paulik.

Z prítomných hostí auditórium oslovili a odmeneným gratulovali: veľvyslanec Slovenskej republiky v Bukurešti Karol Mistrík, generálny riaditeľ Sekcie ministra Ministerstva zahraničných vecí

Laureáti Ceny Ondreja Štefanka na rok 2019

neustále učí.“ Prof. Dr. Jarmila Hodoličová vo svojom príhovore o. i. povedala: „Dovoľte mi, aby som v závere tohto príhovoru vyjadrila hlbokú vďaku všetkým, ktorí

a európskych záležitostí SR Michal Kottman, predseda ÚSŽZ Ján Varšo, predseda SZSZ Vladimír Skalský, predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, predsedníčka

O konferenciu vládol veľký záujem tak účastníkov, ako aj hostí

v mojej doterajšej činnosti videli nielen jej odborný význam, ale aj význam ako mostu spájajúceho dolnozemské enklávy v Rumunsku, Maďarsku, Srbsku a materskú krajinu Slovensko. Aj v tomto je naše poslanie: aby sme horizonty rozširovali, nové objavovali a seba nezištne tomu dávali.“ Laudácio na Miroslava Kmeťa

CSS Alžbeta Hollerová-Račková, riaditeľ cirkevného odboru MK SR JUDr. Ján Juran a prorektorka UMB Katarína Chovancová. Na záver Bianca Unc, ktorá moderovala slávnosť, prečítala pozdravný list Miroslava Lajčáka, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Na slávnosti boli prítomní aj po-

slankyňa Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová, predseda MSS Ján Brtka, riaditeľka ÚKVS Anna Chrťanová-Leskovac, senior SEAVC v Rumunsku Ľudovít Bobčok, viceprimátor mesta Nadlak Dušan Šomrák a ďalší početní hostia z Rumunska, Maďarska a zo Slovenska.

Pracovná časť konferencie sa začala v piatok ráno, prebiehala v šiestich pracovných častiach a skončila sa v sobotu v poobedňajších hodinách. Na tohtoročnej konferencii boli zástupcovia viacerých univerzít: Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Trnavskej univerzity v Trnave, Akadémie umení v Banskej Bystrici, Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne, Univerzity v Novom Sade a viacerých popredných vedeckovýskumných pracovísk, ktoré sa tejto problematike venujú.

Zo Srbska svoje referáty predniesli: prof. Dr. Jarmila Hodoličová na tému Prvá svetová vojna v literatúre vojvodinských Slovákov, Katarína Melegová-Melichová Slávnosti ako naša postať, Jaroslav Miklovic Vojvodinskí Slováci v prvej svetovej vojne – štatistický prehľad strát v r. 1914 – 1918, Anna Medveďová spracovala tému 100 rokov slovenského gymnázia v Petrovci, prof. Dr. Janko Ramač a Dr. Daniela Marčoková ozrejmili Rok 1918 – významný medzník v organizácii slovenského dolnozemského školstva (na príklade slovenskej ľudovej školy v Kysáči) a Vladimír Valentík spracoval tému Začiatky výtvarného života vojvodinských Slovákov.

Na záver prítomní v diskusii vyjadrili potešenie z toho, že konferencia podstatne prispeje k prehĺbeniu poznatkov z oblasti zadanej témy. Konferenciu finančne podporili Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku, Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Župná rada v Arade a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

13 /4848/ 30. 3. 2019

5

Týždeň NA ZHROMAŽDENÍ MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Polemicky, ale aj jednoznačne Vladimír Hudec

O

dvolaním doterajších a voľbou nových členov Dozornej rady Matice slovenskej v Srbsku bolo ukončené 25. zasadnutie zhromaždenia MSS, ktoré sa konalo v sobotu 23. marca v zasadačke Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Odvolaniu však

hlasovaním treba zisťovať kvórum. Ďalšia polemika sa rozvírila v súvislosti s návrhom na voľbu podpredsedu pre región Belehradu.

Po tom, čo J. Havran predostrel kandidatúru na funkciu (ktorá je stanovená novými stanovami) Jána Kriváka z Belehradu, vleklú dilemu časti matičného členstva, či tie stanovy sú platné, resp. či sú

Delegáti jednoznačne schválili správu o činnosti a plán práce MSS na rok 2019 predchádzala obsiahla, na mo- v súlade so zákonom, opierajúc menty polemická rozprava. Na sa o informácie z médií a rozhoúvod podpredseda MSS pre Sriem vor s niektorými členmi, nastolil Janko Havran informoval, že správu Pavel Turan zo Šídu. Nasledovala o činnosti po toto zasadnutie – čo polemika, v ktorej vedenie Matije podľa nových Stanov MSS pod- ce, menovite predseda Ján Brtmienka na účasť na zhromaždení – ka a podpredseda Janko Havran podalo 23 MOMS-ov. Z toho počtu tvrdili, že niet žiadnych dilem, že na zasadnutie svojich delegátov stanovy sú platné, a na druhej vyslalo 18 miestnych odborov, strane Michal Šranka úporne zaktoré predstavovalo spolu 46 delegátov, a tým bolo zhromaždenie uznášaniaschopné.

Hladina sa rozvírila už pri schvaľovaní zápisnice z minulého zasadnutia, keď predseda dozornej rady Michal Šranka poznamenal, že podľa zápisnice proti schváleniu správy DR nehlasovala väčšina prítomných, lebo sa zjavil rozdiel medzi tými, čo hlasovali, a celkovým počtom prítomných delegátov. Po polemike o tom, či všetci delegáti Ján Krivák z Belehradu sa stal boli prítomní v zasadačke vo chvíli podpredsedom MSS pre región hlasovania, po zapochybovanie, Belehradu že rozhodnutie nie je právoplatné, prevládla mienka, že delegát stával mienku, že stanovy nie sú môže tvoriť kvórum, čiže sedieť platné, lebo na webovej stránke v zasadačke, ale nemusí hlasovať. Agentúry pre hospodárske registre V súlade s tým väčšina delegátov neboli zverejnené tri strany tohto zápisnicu z minulého zasadnutia aktu. Zostal však v menšine a Ján schválila. Odzneli však aj praktic- Krivák je tajným hlasovaním (42 ké návrhy, ako predísť takýmto za a 4 proti) zvolený za podprednedorozumeniam, napr. že pred sedu MSS.

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nasledovala miernejšia časť zasadnutia, v ktorej zhromaždenie najprv akceptovalo informáciu o voľbách členov NRSNM, na ktorých Matica získala najviac – 14 členov. Väčšina z nich bola prítomná aj na tomto zasadnutí a predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, ktorá zároveň predsedala tomuto zasadnutiu, vyjadrila mienku, že oni budú dobre a dôstojne zastupovať záujmy MSS, ktorá je strešnou organizáciou všetkých tunajších Slovákov, a že spolupráca medzi NRSNM a MSS bude dobrá. Pritom zdôraznila, že si ako prioritu vytýčili riešenie miestností pre prácu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Hlasu ľudu. Na tie účely sa pokúsia využiť prostriedky, ktoré ešte z obdobia SFRJ Srbsko dlhuje Slovensku a ktoré Slovensko mieni usmerniť na podporu tunajších Slovákov. O tom už boli rozhovory na najvyššej štátnej úrovni a ak všetko pôjde v dobrom smere, v pláne je výstavba Slovenského centra v Novom Sade, v ktorom by boli umiestnené všetky slovenské inštitúcie – NRSNM, ÚKVS, Hlas ľudu, novosadský MOMS, ale aj internát pre stredoškolákov a študentov Slovákov... Členka NRSNM a koordinátorka pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová povedala, že už v týchto dňoch Národnostná rada bude intenzívne pracovať na presviedčaní rodičov, aby zapisovali deti do slovenských tried.

Prvou zástavkou bude Erdevík, kde hrozí zánik slovenskej školy.

Zároveň vyzvala matičiarov, aby sa vo svojich prostrediach zapojili do tohto projektu. Predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Vladimír Francisty využil prítomnosť predstaviteľov väčšiny MOMS na to, aby ich informoval o tom, že tento výbor vyčlenil 750-tisíc dinárov na zlepšenie podmienok na prácu tak MOMS-ov, ako aj ostatných slovenských združení, a vyzval matičiarov, aby tú možnosť využili.

V pokračovaní zhromaždenie jednoznačne schválilo správu o činnosti s finančnou správou, ako aj návrh plánu práce a finančný plán na tento rok. Schválené sú aj návrhy na matičné uznania, tak tie,

ktoré MOMS-y doručili po toto zasadnutie, ako aj návrhy vyslovené na samom zasadnutí. Výnimkou sú kandidáti na Cenu Dr. Janka Bulíka, o ktorých sa najprv zmieni športová komisia.

Hladina sa zvonu rozvírila, keď Janko Havran predostrel návrh správnej rady na odvolanie dozornej rady. V diskusii za a proti (znovu) bolo počuť mienky, že stanovy (nie) sú platné, ale aj návr-

Michal Šranka zostal dôsledný v tvrdení, že Stanovy MSS nie sú platné

hy, že treba utvoriť komisiu, ktorá zistí, kto má pravdu. Na jednej strane bolo počuť argumenty, prečo treba odvolať dozornú radu, ale aj mienky, že netreba odvolávať orgán len preto, že si robí svoju robotu. V konečnom dôsledku však delegáti predsa väčšinou hlasov (30 za, 10 proti a 3 zdržaní) akceptovali návrh SR a odvolali z funkcie všetkých členov dozornej rady a ich zástupcov. Následne zvolili aj nových, medzi ktorými sú dvaja z odvolanej zostavy – Pavel Baláž z Kovačice a Ján Kolár z Báčskeho Petrovca. Okrem nich zvolení sú: Janko Belan z Ľuby, Zlatko Lenhart z Belehradu a Libuša Simendićová zo St. Pazovy a náhradníci Dušan Kereš z Padiny, Juraj Súdi zo Selenče, Vladimír Francisty z Kysáča, Michal Marko z Vojlovice a Zuzana Pavlovová z Nového Sadu.

Celkom na záver Ján Slávik z Kysáča navrhol, aby sa utvorila pracovná skupina zostavená z predstaviteľov Národnostnej rady, Matice slovenskej a Slovenskej evanjelickej cirkvi, ale aj niektorých odborníkov. Táto pracovná skupina by sa zaoberala otázkou, ako aby Slováci čím dlhšie obstáli na tomto priestore, a o tom by vypracovala zodpovedajúcu stratégiu.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Pripomenuli si dvadsať rokov od NATO bombardovania Anna Lešťanová

V

Starej Pazove si v nedeľu 24. marca pripomenuli deň, keď pred dvadsiatimi rokmi začalo NATO bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky.

O bombardovaní, ktoré trvalo 78 dní, hovorili najprv v budove Zhromaždenia obce Stará Pazova.

Prítomným príbuzným padlých

vojakov, predstaviteľom miestnych bojovníckych organizácií, predstaviteľom politických strán a príslušníkom Vojska Srbska z 204. leteckej brigády v Batajnici sa prihovorili Radoje Blagojević, člen Obecnej rady, a Stanko Carić, predseda Obecnej organizácie zväzu bojovníkov. Evokovali spomienky na obdobie, keď pred dvadsiatimi rokmi začal letecký

Sprievod smerujúci k pomníku

Pred pomníkom v strede Starej Pazovy

útok na našu krajinu, a najmä na ľudské obete, na ktoré sa nikdy nesmie zabudnúť.

Potom sa všetci spolu presunuli k pomníku v strede Starej Pazovy, kde sú vypísané mená vojakov zo Staropazovskej obce padlých v NATO agresii: Dušan Ivančević (1978 – 1999), Zdenko Bzovský (1978 – 1999), Krsta Muminović (1978 – 1999), Branimir Krnjajić (1979 –1999), Vladimir Kováč (1961 – 1999) a Dragan Repija (1959 – 1999). Po minútke ticha nasledovalo kladenie kvetov a vencov k pomníku. Pri tejto príležitosti Stanko Carić vo svojom prejave okrem iného povedal: „Títo šiesti hrdinovia nám majú

STARÁ PAZOVA

Schválili nový štatút obce A. Lešťanová

V

poradí 37. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova sa konalo v piatok 22. marca vo veľkej zasadačke tzv.

Bielej budovy a bola to druhá schôdza lokálneho parlamentu v tomto mesiaci. Výborníci počas dvojhodinovej práce väčšinou hlasov schválili kompletný rokovací program pozostávajúci z 19 bodov, z čoho 6 bodov zaradili do rokovacieho programu na samom zasadnutí na základe rozhodnutia Obecnej rady.

Okrem iného staropazovský lokálny parlament schválil nový štatút obce, pričom sa zmeny vzťahujú predovšetkým na počet • ĽUDIA A UDALOSTI •

výborníkov. Namiesto doterajších 48 výborníkov obecné zhromaždenie bude mať o 5 viac, teda

Zo zasadnutia Zhromaždenia obce

53 výborníkov, čo je následkom zvýšenia počtu obyvateľov. Každá volebná jednotka na území obce

vždy pripomínať, ako treba chrániť a milovať svoju vlasť, za ktorú oni dali svoje životy.“ Novoutvorené námestie v strede Starej Pazovy (za budovou Strediska pre dialýzu) je pomenované podľa Dušana Ivančevića a nová ulica (v prvej časti Ulice Zmaja Jovu z pravej strany, kde sa nachádza nová budova) podľa Zdenka Bzovského. Tabule s nadpismi budú postavené už v týchto dňoch.

Dušan Ivančević a Zdenko Bzovský sú pochovaní na staropazovskom cintoríne a posthumne boli vyznamenaní Radom za zásluhy v oblasti obrany a bezpečnosti prvého stupňa. má počítať 1 000 až 1 200 oprávnených voličov.

Viac o novom štatúte povedal Đorđe Radinović, predseda obce, ktorý vyjadril mienku, že ide o racionálne a nanajvýš zodpovedné konanie voči občanom.

Počet členov Obecnej rady je napr. zmenšený z 11 na 9 členov a tieto novinky v štatúte obce sú vykonané na základe zmien a doplnkov zákona o lokálnej samospráve, ktoré nadobudli platnosť vlani.

Zelenú dostali aj plány práce a finančné plány na bežný rok Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, Strediska pre kultúru, predškolských ustanovizní Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce. Komplex Pazovských bazénov, ktorý je vo verejnom vlastníctve Obce Stará Pazova, aj naďalej bude spravovať VKP Vodovod a kanalizácia, lebo nebol prenajatý v súlade s platným rozhodnutím.

13 /4848/ 30. 3. 2019

7

Ľudia a udalosti S PREDSEDOM DHS HLOŽANY VLASTIMÍROM BÁĎONSKÝM

Hasičov treba chápať vážnejšie Juraj Bartoš

K

vlani začala hľadať vhodnú parcelu istom období členov v tomto veku na tento účel.“ bolo málo, vlani sme začali odcháNa výročnej schôdzi zhromaž- dzať na hasičské výcviky a súťaže denia DHS ste prízvukovali, že a hneď pribudli noví mládežníci potrebujete zlepšiť technickú a žiaci. Pravdaže, účasť na súťaži výbavu. Ako na to? predpokladá aj určitý poplatok „Nový zákon o hasičstve, schvá- a iné výdavky. Chceli by sme na lený vlani v novembri, pridáva na súťaž do Selenče poslať aj našich význame dobrovoľných hasičov dorastencov, žiaľ, nemáme pre nich a určuje, že každý rovnošaty, iba tričdobrovoľný hasičká s naším logom, ský spolok musí ktoré vyfinancovali mať operatívnu dedinské podniky. jednotku počítaAni všetci dospelí júcu minimálne 9 hasiči nemajú slávčlenov so zloženou nostné rovnošaty. štátnou skúškou.

Pred dvoma rokmi Deviati členovia 10 kompletov kúpil nášho spolku sa spolok z vlastných práve zúčastňujú prostriedkov a vlani nám naša spoluna prednáškach v Novom Sade a 27. občianka, krajčírka, marca ich očakávaktorej zhoreli stroje jú skúšky; verím, že a podarilo sa nám ich všetci úspešne znemožniť ešte väčVlastimír Báďonský zdolajú. Bude im šiu škodu, ušila ďaltreba zabezpečiť ších 20 rovnošiat.“ prislúchajúcu výbavu: zásahové Ako sa vlastne DHS Hložany rovnošaty, hasičské prilby a ruka- financuje? vice, dýchacie prístroje aspoň pre „Z členských poplatkov a z rozdvoch členov; prostriedky na to počtu Obce Báčsky Petrovec. Tak tiež musí vyčleniť obec.“ ako všetky združenia občanov, aj

eď sa dačo pokazí, buď to odhodíme, alebo dáme opraviť.

Ak sú peniaze... Týkalo sa to, pravdaže, aj hasičského vozidla (ročník 1965) Dobrovoľného hasičského spolku Hložany. Brzdiaca sústava bola v zlom stave, hrdza vyhrýzla doň diery. Aj koník by ochorel, keby prebýval v neadekvátnej maštali... Hložianski hasiči svoj kamión dali do opravy; vrátil sa im v piatok 15. marca; minulú nedeľu sme ich zastihli pri ňom.

Keďže DHS nie je zárobkový podnik, vlani v decembri požiadal lokálnu samosprávu Báčsky Petrovec o finančnú pomoc. Oprava vozidla potrvala, čo kvôli sviatkom, čo kvôli iným faktorom, dlhšie než plánovali. Koľko to stálo, pýtame sa predsedu DHS Hložany Vlastimíra Báďonského. „Kompletnú sumu – 650 000 dinárov – zabezpečila Obec Báčsky Petrovec, za čo sme veľmi povďační.

Kamión je teraz pojazdný, avšak uvažujeme aj o obstaraní nového.

Máme dobrú spoluprácu s kolegami v Holíči na Slovensku a s Dobrovoľnou požiarnickou ochranou Slovenskej republiky, konkrétne s jej generálnym sekretárom Vendelínom Horvátom, ktorý nám prisľúbil nové hasičské vozidlo.

Predtým musíme preň vytvoriť lepšie podmienky, predovšetkým zabezpečiť zateplenú garáž. S výstavbou garáže môžeme rátať zase len za finančnej podpory obce a Miestneho spoločenstva Hložany. Kompetentných sme o tejto potrebe už upovedomili; je im známe, že v zime je nádrž hasičského vozidla prázdna, lebo by voda v nej mohla zamrznúť. Čiže keď dostaneme informáciu, Hložianski hasiči pri opravenom vozidle, ktoré potrebuje novú garáž že vzplanul požiar, stratíme zo Spomínali ste aj popularizá- my podávame finančný plán, kde desať vzácnych minút, kým nádrž ciu hasičstva a zvýšenie počtu uvedieme, koľko potrebujeme na naplníme.“ konkrétne podujatia, na palivo, Aká je možnosť výstavby no- členov. „Naši mládežníci urobili stránku na poistenie členov, avšak nikdy vej garáže a nového hasičského domu, o čom bola reč aj na vašom na Facebooku, na ktorú dávame nedostaneme toľko, koľko naskutfotky a videoklipy z cvičení s cieľom ku potrebujeme. Mimochodom, výročnom stretnutí? „Aj to závisí od pochopenia a zvýšiť záujem o to, čo robíme. Ako len registrácia vozidla stojí 20 000 možností obce... Vlani sme tu mali ste videli, v rámci februárového vý- dinárov a z obecného rozpočtu delegáciu lokálnej samosprávy, cviku sme zapojili deti zo základnej dostaneme 50 000. Dobre je, že nás videli, že treba vymeniť škridlice školy, kde mohli použiť hasičskú v obci už berú vážnejšie, a veríme, na streche a nahnité hrady. Obec striekačku. Máme vlastný dorast, v že čoskoro založia nejaké teleso,

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktoré sa hasičstvu bude venovať sústavnejšie. Pomáhajú nám i hložianske podniky a spoluobčania.

Za posledné dva roky sme vytlačili naše kalendáre a navštívili sme hložianske domácnosti; každý za kalendár dal, koľko mohol. Získané peniaze sa neminuli na hocičo; kúpili sme nové hadice, prúdnice, rozdeľovač... Aj Komunálny podnik Gloakvalis nám pomáha: zásobuje nás naftou, keďže sme za posledné dva roky často zasahovali na skládke odpadu, o ktorú sa tento podnik stará.“ Hasili ste vlani aj iné požiare? „Okrem na odpade zasahovali sme najviac na poliach, presnejšie na štátnych výmerách, ktoré prenajali a obrábajú súkromníci.

Zvlášť v časti chotára medzi dedinou a Dunajom neobozretne pálili trstinu, takže sme tam vlani mali 4 – 5 intervencií. Bol to veru veľmi nepríjemný obraz – spálená zverina, mladé zajace, srnky, prasce, bažanty; je to veľká škoda.“ Vlani ste podpísali dohodu s hasičskými spolkami v Selenči a Pivnici. Čo je v nej zakotvené? „Je to o tom, že budeme organizovať spoločné výcviky, kamarátenie mládežníkov, vzájomne si pomáhať, t. j. poskytovať výbavu v prípade potreby, ako keď nám vo februári DHS Pivnica vypožičal svoje vozidlo a DHS Selenča na Vianočný trh do Hložian poslal svoj dychový orchester...“ V akej fáze sú prípravy na založenie Slovenskej asociácie dobrovoľných požiarnikov? „Bolo by treba, aby dohodu, ktorú sme spomenuli, podpísali aj iné spolky v Báčke, tiež tie z Banátu a zo Sriemu. Bolo by treba zmapovať, kto má akú výbavu, aké problémy, hoci je známe, že takmer všetky spolky majú problém so zabezpečením vhodnej garáže a riešením vykurovania v zimnom období, so zásobovaním naftou, s nedostatkom adekvátnej výbavy a vôbec s finančným zabezpečením.

O všetkom treba informovať Dobrovoľnú požiarnu ochranu Slovenskej republiky, ktorá je ochotná pomôcť.

Skrátka, pracujeme na založení asociácie aj naďalej, podporujú nás Hasičský zväz Vojvodiny a Hasičský zväz Srbska, avšak nie je to také jednoduché...“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Čoskoro upravia lokálne cesty Anna Lešťanová

V

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na zasadnutí uskutočnenom v prvej polovici marca schválili aj bod, ktorý sa vzťahoval na projekt verejno-súkromného partnerstva pre financovanie, projektovanie a rekonštrukciu cestnej infraštruktúry na území Staropazovskej obce.

Na schôdzi sa zúčastnil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará

Pazova, ktorý oznámil investície do uvedeného projektu v sume milión eur na ročnej úrovni. Okrem toho Radinović výborníkom vysvetlil, že projektovú zmluvu pozitívne zhodnotili aj členovia vládnej Komisie pre verejno-súkromné partnerstvo.

Projekt verejno-súkromného partnerstva pre financovanie, projektovanie a rekonštrukciu cestnej infraštruktúry znamená finančné vklady súkromného partnera do

V pláne je i oprava cesty Stará Pazova – Krnješevci, vrátane nadjazdu medzi Starou Pazovou a Vojkou

Toho času cestári v Starej Pazove plátajú diery na cestách, ktoré vznikli počas zimy celkovej lokálnej cestnej infraštruktúry na území Staropazovskej obce s tým, že vložené peniaze včítane zárobku súkromníka obec má vrátiť, čiže splatiť v priebehu nadchádzajúcich desiatich rokov.

Na základe projektovej zmluvy sa má vykonať kompletná oprava ciest Stará Pazova – Krnješevci, Vojka – Staré Bánovce, Surduk – Nové Bánovce, Nová Pazova – Staré Bánovce, ako aj cesta smerom k Busijam.

Autostrády, magistrálne a regionálne cesty, ich výstavba a údržba

sú v kompetencii štátu, avšak lokálnymi cestami je poverená obec, ktorej patria. Tak napríklad uvedený projekt nezahrnuje cestný smer na trase Stará Pazova – Golubinci, lebo to je regionálna cesta. Okrem ciest upraviť sa majú aj križovatky, autobusové zastávky a cyklistické dráhy, kde sa to plánuje projektom. Predseda obce tiež zdôraznil, že na budúci rok vyprší zmluva o asfaltovaní a údržbe ulíc na území obce, takže aj tieto práce budú potom zaradené do tohto veľkého projektu.

Z VÝROČNÉHO A VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA PETROVSKÝCH POĽOVNÍKOV

Poľovníctvo nie je len o odstrele zvierat Anna Horvátová

V

nedeľu predpoludním 17. marca v Loveckom dome bolo výročné a zároveň volebné zhromaždenie Poľovníckeho spolku Lesík Báčsky Petrovec. Prítomných privítal doterajší predseda Ján Triaška, po čom zasadnutie viedol tajomník spolku Milan Anušjak.

Z 89 členov na zasadnutí prítomných bolo 53, dostatočná väčšina na rozhodovanie. Po správach o práci, ktoré podali poľovný hospodár Ján Varga, pokladník Vlastislav Legíň, ekonóm Pavel Marčok, v mene Dozornej rady Ján Častven, v mene disciplinárnej komisie Ján Dýr, v mene komisie pre Lesík Vlasto Tatliak, v mene komisie pre chotár Rastislav Balca, a z kto• ĽUDIA A UDALOSTI •

rých sa dozvedáme, že nielen lovili predátorov, ale sa aj starali o divinu v chotári, sa pristúpilo k hlasovaniu.

Na predsedu spolku bol navrhnutý jeden kandidát – doterajší predseda Ján Triaška, ktorému dôveru tentoraz vyjadrilo 42 prítomných členov a tým sa stal predsedom spolku na ďalšie mandátne obdobie 2019 – 2023. Správna rada bude pracovať v zložení: Ján Triaška, Pavel Marčok, Vlastislav Legíň, Milan Anušjak, Janko Labát, Janko Bujzáš, Radivoj Pašić, Rastislav Balca a Daniel Cerovský. Dozornú radu tvoria: Ján Častven, Jaroslav Brtka, Vlasto Tatliak, Pavel Marčok a Jaroslav Kopčok. Disciplinárnu komisiu tvoria: Ján Dýr, Miroslav Sýkora, Ivan Danko, Ján Častven ml. a Pavel Fejdi ml.

BOCIANY V ŠÍDE. V prvý jarný deň ponad Šídsku obec preletel nezvyčajne veľký kŕdeľ bocianov. Táto nekaždodenná návšteva vyvolala veľkú pozornosť obyvateľov Šídu a Berkasova. Menší počet bocianov si urobil prestávku a pristál na streche jedného domu, no vo väčšom počte ich bolo vidieť na okolitých lúkach a poliach. Bolo to skutočne krásne vítanie jari, keďže bociany vždy boli obľúbenými obyvateľmi našich dedín a symbolom pozitívnych udalostí. Aj tentoraz svojou návštevou splnili ľudové porekadlo, ktoré znie: Bocian tu je, jar zvestuje. V nasledujúcom období sa presvedčíme, či sa splní aj druhé porekadlo o tom, že góľa letí, nesie deti. Uvidíme, či sa sympatickej návšteve nad Šídom roztrhlo vrece...

B. D. Foto: Danica Aničicová 13 /4848/ 30. 3. 2019

9

Ľudia a udalosti AKO ROK 2018 HODNOTÍ RIADITEĽ TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE BÁČSKY PETROVEC JÁN PAVLIS

Ponúkame bohaté možnosti na turistiku?

Anna Horvátová

M

ôže sa z Báčskopetrovskej obce stať vyhľadávaná turistická destinácia? Áno, ale či je vôbec dostatočne vybudované vedomie o význame rurálneho turizmu, či je tých obsahov na prilákanie turistov nadostač, rovnako ako aj ubytovacích kapacít. Ešte je tu jeden háčik, totiž v turizme je to rovnako ako v poľnohospodárstve. Závisí od počasia, ak počasie žičí, sezóna bude úspešná. O tom, ako je to s podnikaním v oblasti rurálneho turizmu, hovorí riaditeľ Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec Ján Pavlis: „Keďže turizmus v našej obci závisí v najväčšej miere od počasia, a teda od návštevnosti akvaparku Petroland, v minulom roku kvitujeme slabšiu návštevnosť ako v roku 2017. Počasie nebolo také priaznivé ako predvlani, bolo menej návštevníkov, avšak napriek tomu návštevnosť je dobrá.“ Okrem akvaparku čo ešte láka turistov k nám? „Najnavštevovanejšie lokality sú kaštieľ Dunđerskovcov v Kulpíne a podujatia príznačné pre našu

obec. Samozrejme, Slovenské národné slávnosti sú najpopulárnejšie, Folklórny festival Tancuj, tancuj... v Hložanoch, Deň Petrovca už roky priťahujú turistov, a teraz najnovšie aj Klobásafest.

Presvedčili sme sa o tom aj teraz vo februári, keď sme kvitovali veľkú návštevnosť. Spomenúť treba aj hložiansky areál Oáza MB, početné galérie. Možno teda povedať, že my ako malé prostredie máme veľmi bohatú turistickú ponuku v porovnaní s niektorými väčšími mestami.“ Presne vyčísliť návštevníkov iste nie je možné, ale určite máte odhady? „Na Slávnostiach kvitujeme až takých sedemtisíc turistov denne.

Tohtoročný Klobásafest prilákal takých päťtisíc ľudí.“ Na ktorých podujatiach sa podieľate ako spoluorganizátori? „Takmer na všetkých našich obecných, na Slávnostiach, Vianočných trhoch, na podujatiach v Kulpíne Svadba voľakedy a dnes, Kulpin Fest, a v tomto roku to bol aj spomínaný Klobásafest.

Dokonca všetky podujatia nejako podporujeme, čiže zúčastňujeme

PREDNÁŠKA DR. RANKA RAJOVIĆA, ktorá sa konala v piatok 22. marca, prilákala veľký počet poslucháčov do veľkej sály Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Dr. Rajović je charizmatická osobnosť, absolútna autorita v oblasti rozvoja intelektuálneho potenciálu detí v Srbsku a vo svete, a zasadzuje sa predovšetkým za to, aby bolo menej frustrovaných a viac normálnych a šťastných detí. Na základe príkladov zapájal prítomných do prednášky, ktorá nebola len klasický výklad, ale sa snažil nadviazať komunikáciu s prítomnými. Pripomienkoval, že v dnešnej dobe rodičia príliš ochraňujú svoje deti, a tam vlastne robia chybu. Riaditeľka Podnikateľského a inovačného centra Jana Zabunovová podnietila ideu a do organizácie zapojila aj Akadémiu ženského podnikania a celú akciu spropagovala administrátorka facebookovej skupiny Mamy Petrovčanky Hana Pavlovová. ah Foto: Miloš Krstovski

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa v organizácii. Treba povedať,

Ján Pavlis

že roky dozadu sme účastní na Veľtrhu turizmu v Bratislave koncom januára. Nenecháme si ujsť ani ten v našej krajine, teda koncom februára prezentujeme našu obec v Belehrade, začiatkom októbra v Novom Sade, na známom LORIST-e. Nechýbame ani na Dňoch Vojvodiny, či už v Belehrade, alebo v niektorých iných mestách, zatiaľ iba v Srbsku, i keď sú plány rozšíriť to aj na zahraničie, keďže Turistická

organizácia Vojvodiny tie Dni Vojvodiny organizuje počas celého roka aj v okolitých krajinách.

Najďalej možno povedať, že sú v Nemecku, ale aj v Rakúsku, Bosne a Hercegovine, v Rumunsku, Macedónsku, Grécku.“ Ako pozitívum možno oceniť aj to, že počet návštevníkov z roka na rok stúpa, je ešte niečo príznačné pre nás, čo môže prilákať? „Pravdaže, je to naša bohatá gastro ponuka a veľmi dôležité odvetvie turizmu, a práve aj kvôli našim špecialitám sa veľmi veľa návštevníkov vracia k nám. Aj keď my máme tú príslovečnú dávku kritickosti, a vždy povieme, že možno omnoho viac ponúknuť, podujatia skvalitniť, vyzdvihnúť to na ešte vyššiu úroveň a možno viac sa propagovať. Samozrejme, v tomto všetkom aj propagačný materiál je veľmi dôležitý. S tým cieľom sme vytlačili novú brožúrku o podujatiach v našej obci, a to trojjazyčne, v slovenčine, srbčine a angličtine. Aj to je jeden krok, aby sa naše meno na turistickej mape zviditeľnilo a dostalo do povedomia potenciálnych návštevníkov.“

VEĽKÝ VÝZNAM SVETOVÉHO DŇA VODY si tradične pripomínajú aj v staropazovskej Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka.

Ekologická sekcia školy i tentoraz poukázala na skutočnosť, že na svete je viac ako dve miliardy ľudí, ktorí trpia nedostatkom pitnej vody alebo k nej nemajú prístup. Žiaci vyšších ročníkov s profesorkami zemepisu, biológie a chémie Libušou Simendićovou, Martou Majorskou a Marínou Havranovou k 22. marcu – Svetovému dňu vody pripravili edukačný program, pozostávajúci z teoretickej a praktickej časti. Piataci a šiestaci najprv absolvovali zábavnú hru, v ktorej poukázali na to, že každá kvapka vody je dôležitá a treba ju chrániť (na snímke). Ďalšou náplňou tohto dňa bolo priblížiť siedmakom a ôsmakom proces filtrovania vody.

A. Lš.

Foto: z archívu školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZDRUŽENIE DROBNOCHOVATEĽOV BÁČSKY PETROVEC

Ako zlepšiť medziľudské vzťahy?

Jaroslav Čiep

V

ýročné zasadnutie Združenia drobnochovateľov v Báčskom Petrovci sa uskutočnilo v sobotu 16. marca. Predseda združenia Vladimír Abrahám najprv vyzval prítomných, aby minútkou ticha vzdali poctu zosnulým členom.

Miestni drobnochovatelia sa pravidelne stretávajú vo svojom klube.

Tak bolo aj vlani. Občas súťažia vo varení zajačieho paprikáša a pre návštevníkov Slávností pravidelne chystajú väčší kotol tejto špeciality.

V priebehu minulého roka viackrát organizovali burzu drobných zvierat. Petrovskí drobnochovatelia pravidelne súťažia na výstavách zvierat nielen v krajine, ale aj za hranicami.

A dosahujú pozoruhodné výsledky.

K tomu si odtiaľ zadovažujú „sviežu krv“ na ďalší chov. Napr. veľký úspech dosiahol králik Vladimíra Tordajiho, ktorý sa vlani stal šam-

piónom Srbska so získanými 96 bodmi. Viacerí členovia sú aktívni aj ako posudzovatelia na väčších výstavách. V sobotu 3. a v nedeľu 4. novembra 2018 Združenie drobnochovateľov usporiadalo 43. medzimestskú výstavu holubov, hospodárskych zvierat, králikov a vtákov. Na nej mali viac ako 500 exponátov, vrátane početných šampiónov. Svoje zvieratá do Petrovca vtedy priniesli aj drobnochovatelia z Kuly, Deronjov, Báčskej Palanky, Pivnice, Selenče, Kysáča, Čelareva, Hložian, Futogu, Vrbasu...

Keď ide o financie na zasadnutí bolo počuť, že hoci sú jediné združenie tohto druhu v Báčskopetrovskej obci, v porovnaní s ostatnými združeniami drobnochovatelia dostávajú najmenšiu subvenciu – iba 30-tisíc dinárov do roka. Predostreli aj kalkuláciu, že minimálne na zachovanie združenia, čiže iba na zaplatenie komunálnych účtov

Zo zasadnutia drobnochovateľov

mesačne potrebujú 5 000 dinárov.

Vo svojich radoch majú 55 členov, nielen z Petrovca, ale aj cezpoľných.

Vlaňajší rozpočet zduženia bol čosi nad 80-tisíc dinárov, o čom podrobnejšie informoval pokladník Pavel Zima.

Okrem pravidelnej účasti na výstavách v Srbsku a za hranicami, členovia svojimi aktivitami pravidelne prispievajú ku Dňu Petrovca a k Slovenským národným slávnostiam.

Do budúcna by potrebovali olíčiť

klubovňu, opraviť časť šopy, zamerať sa na nábor členstva a zlepšiť medziľudské vzťahy. Tie sú medzi jednotlivými členmi naštrbené.

Po schválení správ a plánov medzi prítomnými sa rozvila čulá diskusia. Napokon, keď si dopovedali a vysvetlili jednotlivé pochybnosti, rozhodli sa, že v aktuálnom roku ponechajú členské v hodnote 500 dinárov, ale členské na rok 2020 bude 1 000 dinárov.

USILOVNÍ JÁNOŠÍČANIA

Upravili kostolnú záhradu Vladimír Hudec

K

ostolná záhrada v Jánošíku mnoho rokov bola opravdivou záhradou. Obrábal ju zvonár, avšak keď sa on toho vzdal, v cirkevnom zbore rozhodli, že ju už viac obrábať nebudú, ale ju pozmenia na park. To, čo plánovali, aj vykonali, takže dnes majú

príjemný kútik obľúbený najmä deťom, ale tam chvíle radi trávia aj veriaci a ich hostia.

Múrik na konci záhrady, ktorý podľahol zubu času, začal kaziť celkový dojem a k tomu sa stal aj nebezpečným, nuž usilovní Jánošíčania rozhodli, že ho zbúrajú a vystavajú nový. V zime plánovali a s príchodom pekného počasia,

Zbúrali starý múrik a na jeho mieste vystavali nový (foto: S. D. Srdić) • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kým muži murovali, ženy upravovali trávnik (foto: A. Chalupová)

kým sa ešte nezačali práce na poli, sa dali do práce. Najprv múrik zbúrali, tehly vyskladali, vykopali a vybetónovali základy, vymurovali nový múrik a nakoniec celý priestor po sebe upratali. Pritom sa pekne kamarátili a nechýbal ani obed, občerstvenie a maškrty, ktoré pripravili členky Oltárneho krúžku žien. Tie sa tiež dali do práce a upravili trávnik a rastliny v kostolnej záhrade. Vcelku vydarená niekoľkodňová akcia nasvedčuje tomu, že usilovní a svorní ľudia všeličo dokážu a že im pritom ani trochu viac krížikov na chrbte nepredstavuje prekážku.

Predseda MOMS Jozef Omasta (vľavo) a richtár Pavel Chrťan sa postarali o chutný obed (foto: A. Chalupová)

13 /4848/ 30. 3. 2019

11

Ľudia a udalosti VO VEĽKOM BIELI NA SLOVENSKU

Odznel prvý ročník Dolnozemskej veselice Anička Chalupová

Z

ačiatkom marca v dedinke Veľký Biel neďaleko Bratislavy sa konala prvá Dolnozemská veselica. Podujatie usporiadali Ľudmila Veňarská, rodáčka z Kovačice, a Jarmila Rošková, narodená v Laliti. O tom, ako dostali nápad zorganizovať Dolnozemskú veselicu, Ľudmila Veňarská hovorí: – Často sa mi ľudia z okolia, zväčša z Kovačice, odkiaľ moja rodina pochádza, sťažovali, že sa už takmer nič neorganizuje na Slovensku pre nás dolnozemských Slovákov strednej generácie a že by veľmi privítali nejakú tancovačku. Tak sme prišli s nápadom, že skúsime niečo také zorganizovať my dve. Pravda je, že boli chvíle,

starší boli zase radi, že máme kapelu, ktorá hrá pesničky aj pre ich generáciu. Pre nás bol najlepšou spätnou väzbou fakt, že tanečný parket bol stále plný a na ich tvárach bolo vidieť, že sa tam dobre cítia. Dokonca sme dostali kontakty a rady, kde zorganizovať väčšiu veselicu a ako zabezpečiť naše špeciality. Tombolové výhry sme tiež takmer výlučne mali od našich ľudí. Chceli sme to aj kvôli tomu, aby sme sa navzájom podporili a vedeli, koho kontaktovať, keď chceme originálnu dolnozemskú tortu, klobásy alebo fotografku.

Svoje organizačné schopnosti si v tomto prvom projekte takéhoto typu vyskúšala aj Jarmila Rošková, ktorá sa potešila skutočnosti, že sa podujatia zúčastnia nielen rodáci z Dolnej zeme žijúci na Slovensku,

Zo slávnostného otvorenia: Milina Sklabinská z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (zľava) a organizátorky Jarmila Rošková a Ľudmila Veňarská

– V rámci oficiálnej časti sme privítali hostku Valentínu Chalupovú z Kovačice, ktorá svojím krásnym spevom a ešte krajším krojom otvorila veselicu. Po nej sa nám prihovorila Milinka Sklabinská z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá má na starosti oblasť krajanskej kultúry. V rámci programu vystúpil aj Slovenský umelecký súbor Krajan-Vojvodina a jeho sólistka Michaela Marková za hudobného sprievodu hudobníka Vladimíra Halaja. V pomerne

dobrovoľne a že proste milujú tanec a naše tradície, rozhodli sme sa, že im výťažkom z predaja tombolových lístkov pomôžeme v ich činnosti. Ešte stále sumarizujeme tento ročník a zbierame dojmy a rady, ale prajeme si takto aj na budúci rok. Nám to dáva pocit, že sme niečo pre našu komunitu urobili a že zároveň budeme mať znovu možnosť stretnúť skvelých ľudí – či už starých, alebo nových priateľov. Tak dúfame, že sa aj o rok stretneme na ďalšom

Tancuj, tancuj, vykrúcaj... – momentka z tanečného pódia

keď sme si hovorili, či to za tú námahu stojí. Zo začiatku sme sa veľmi báli ísť do tohto projektu.

Nevedeli sme presne, či sa nám podarí naplniť kapacitu priestorov, či ľudia budú vôbec ochotní cestovať mimo svojho bydliska.

Našťastie, máme veľa príbuzných, priateľov a známych, ktorí nám robili veľmi dobrú reklamu, takže to išlo raz-dva. Dokonca bolo málo miest a bolo aj takých, ktorých sme museli odmietnuť kvôli nedostatku miest.

O dojmoch účastníkov po zábave Veňarská dodala: – Ľuďom sa to veľmi páčilo a veríme, že to neboli len zdvorilostné frázy. Stretli sme tu známych po viac ako 10 rokoch, pripomenulo nám to staré študentské časy a žúry na internátoch... tí trochu

12

www.hl.rs

ale aj Slováci z iných štátov.

– Nechceli sme mať klasický ples, aj kvôli tomu, aby sme tam mohli mať uvoľnenú atmosféru bez nejakej prísnej etikety. Zároveň sme však chceli, aby to nejakú úroveň predsa len malo.

Mali sme viacero variantov, ale keďže my Slováci z Dolnej zeme sme známi tým, že máme veselú povahu, vyhrala práve veselica.

Väčšina hostí bola, samozrejme, zo Srbska: z Kovačice, Padiny, Báčskeho Petrovca, Lalite, Kysáča, zo Starej Pazovy, Silbaša... dokonca mali sme tam aj našich rodákov z Viedne. Veľmi nás potešila účasť Slovákov z Bulharska, Rumunska a Ukrajiny. Celkovo výborný mix ľudí, ktorí sa správali, ako keby sa poznali celý život, –vysvetlila Rošková a dodala:

Informačno-politický týždenník

Ochotníci folkloristi Slovenského umeleckého súboru Krajan-Vojvodina

mladom súbore Krajan-Vojvodina sú najmä stredoškoláci a študenti takmer zo všetkých vojvodinských osád. Kvôli tej ich láske k folklóru a k tomu, že si tu všetko organizujú

ročníku veselice a v ešte väčšom počte, – podčiarkla na záver Jarmila Rošková.

Foto: z archívu organizátorov • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z OSLAVY OBNOVENIA SPOLKU ŽIEN PIVNICA

So spevom a vo veselej nálade Anna Francistyová

N

eobyčajnú a veselú oslavu 15. výročia obnovenia Spolku žien Pivnica usporiadali jej členky vo štvrtok 21. marca v sieni SKUS Pivnica. Zagratulovať im prišli predsedníčky a predstaviteľky ďalších 14 spolkov zo všetkých regiónov: z Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Kysáča, Báčskej Palanky, Lalite, Aradáča, Kovačice, Vojlovice, Padiny, Boľoviec, zo Starej Pazovy, Silbaša a Selenče.

Všetkých prítomných srdečne privítala predsedníčka jubilujúceho

V rokoch ďalšieho pôsobenia menil názov, ale úloha mu bola stále tá istá. Zdôraznila, že byť spolkárkou je veľká zodpovednosť, a všetkým zaželala i do budúcna veľa chtivosti v tejto činnosti.

K jubileu Spolku žien Pivnica verejne v ten marcový štvrtok zagratulovali: Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien, Maja Pilipovićová, predsedníčka Rady pre rodovú rovnosť Obce Báčska Palanka, Mária Gašparovská, predsedníčka Spolku petrovských žien, Miriam Murtínová zo Spolku žien Slovenka v Hloža-

Výpravy spolkov – gratulantiek neprišli s prázdnymi rukami a jubilantky v čele s predsedníčkou Valášekovou sa im odvďačili ne-

vodných pivnických piesní, členky spolku Anna Žihlavská, Daniela Durgalová a Anna Tótová čítali práce o veselých a vtipných príhodách spolkárok zo zájazdov na Zlatibor, do Subotice, Temerína, Vrnjačkej banje atď. V druhej časti oslavy išla pieseň dokola. Každá výprava spolkárok na výzvu predsedníčky

Výpravy gratulantiek do Pivnice prišli zo 14 prostredí

Úsmevnými príhodami zo zájazdov pivnických žien auditórium rozveselili: (zľava) Daniela Durgalová, Anna Tótová a Anna Žihlavská

spolku Anna Valášeková. Pripomenula, že prvý ženský spolok v Pivnici bol založený roku 1933.

noch a Dr. Zvezdana Petrovićová z Gerontologického strediska v Báčskej Palanke.

obyčajným programom a chutným obedom. V úvodnom príhovore predsedníčka uznala, že sa hádam ani spočítať nedá, čo sa všetko v Pivnici vďaka Spolku žien za 15 rokov udialo. Usporiadali početné výstavy, uhostili mnohé združenia, zúčastnili sa v mnohých podujatiach doma i za chotárom, boli na zájazdoch, výletoch. Namiesto napočitovania realizovaného z tejto štvrtkovej oslavy urobili Pivničanky nezabudnuteľné a veselé stretnutie: spevácka skupina jubilujúceho spolku zaspievala niekoľko pô-

Valášekovej začínala spievať pieseň zo svojej dediny či mesta a v speve sa im potom pripojili všetci ostatní. Každá ženská výprava potom na pamiatku dostala ďakovný list a darček.

Pred oslavným podujatím hostiteľky svojim gratulantom ukázali priestory v Diakonickom dome, kde v dvoch izbách majú nainštalovanú etnografickú výstavu. Pätnáste výročie obnovenia svojho spolku si budú pripomínať počas celého roku a osobitne na tradičnom septembrovom Literárnom stretnutí.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbumbum!

S

právy nepolitické: Blíži sa, hľa, 13., pardon, prvý apríl. Je najvyšší čas pozrieť sa do zrkadla a spýtať sa, čo, či koho vidíme v Ňom, t. j. v zrkadle. Neviem, ako vy, mne sa ale naskutku otvorili oči. Ó, božíčku-bože! Ako len šudia verejnosť účastníci občianskych protestov (OP) pod názvom # 1 z 5 miliónov! Horkýže jeden (z päť miliónov)! Však je ich tam zakaždým na tisíce. Keď nie desiatky tisícov. Kto neverí, nech sa presvedčí na vlastné oči a na mieste. Mimochodom, metódou • ĽUDIA A UDALOSTI •

logickej dedukcie aj sami môžete logicky vydedukovať, že účastníci OP číslovku 1 vysunuli do názvu protestu s Čírim Predbežným Úmyslom. Naviesť RTS na mylný záver. Že totiž protestuje akože iba jeden z päť miliónov občanov!

Aby, všakáno, RTS prípadne o ich OP verejnosť neinformoval.

A neprekazil im plán návštevy RTS bez pozvánky, ktorý plán protestujúci zrealizovali toť pred dvoma týždňami.

Zamestnanci Verejného podniku Pošta Srbije neprotestujú. Len sa vyhrážajú štrajkom. Lebože,

uviedol denník Blic, údajne úradujúca pani riaditeľka Mira Petrovićová okrem kúpy 46 nových luxusných autiakov určila 17,6 milióna dinárov na obstaranie 269 klimatizačných prístrojov.

Ešte tam kedysi uprostred zimy.

Tak sa šetrí! Veď tie prístroje s príchodom leta akiste zdražejú.

A horúčavy tu budú – ešte aké!

Správy z kultúry: „Herectvo nie sú preteky na sto metrov,“ povedal kdesi komusi herec Petar Benčina. Márne. Každý politik chce hneď hlavnú rolu. „Máme väčšiu trému pred srb-

ským než pred ruským publikom,“ odhalil pre Blic svoje pocity po premiére filmu Balkanska međa herec Miloš Biković. Zdieľajúc zrejme názor Najväčšieho Domáceho Herca nielen u nás, ale aj v Regióne. Prirodzene, nielen v Novších Dejinách.

Krásna správa z hospodárstva: Zamestnanosť najpomalšie vzrastá v Srbsku, napísal denník Danas. Výborne! Lebo, ako je dobre známe, pomaly zájdeme ďalej.

Kamkoľvek. Len nech už nestojíme večne na okraji priepasti.

13 /4848/ 30. 3. 2019

Bumbumbum!

13

Ľudia a udalosti SNEMOVALO ZDRUŽENIE OBJATIE V KULPÍNE

Chvályhodná náplň práce Katarína Gažová

Z

a prítomnosti členov a ich hostí Združenie osôb s osobitnými potrebami Zagrljaj – Objatie v Kulpíne usporiadalo v pondelok 18. marca výročnú a volebnú schôdzu. O jeho vlaňajších aktivitách a plánoch na bežný rok hovorila predsedníčka Jarmila Zelenáková. Ako uviedla, združenie za štyri roky pôsobenia malo aj pekné, aj ťažké chvíle, avšak stretnutia v miestnostiach Objatia v rámci Muzeálneho komplexu trikrát do týždňa pre deti znamenajú mnoho, rovnako ako aj pre ich rodičov. Všetci členovia sú tu ako jedna šťastná rodina, ktorá sa navzájom podporuje tak v ťažkých, ako aj v šťastných chvíľach.

Svoje večerné stretnutia sa snažia zaplniť zmysluplným obsahom, nejakými zaujímavými ideami, v realizácii ktorých účinkujú aj deti, aj dospelí. Tak napríklad vyrábajú

rôzne výrobky, ktoré potom predávajú, a tak si zaobstarávajú časť prostriedkov na činnosť.

Objatie má peknú spoluprácu s inými združeniami v Kulpíne a

Správu o práci podala predsedníčka Objatia Jarmila Zelenáková (sprava)

z územia obce, tiež so združením Naši anđeli v Kucure a Pracovným centrom Milana Petrovića v Novom Sade. Predsedníčka združenia chronologicky uviedla všetky aktivity počas roka. Okrem iného pri-

Z PETROVSKEJ MIESTNEJ ORGANIZÁCIE PENZISTOV

Aj plánujú, ale aj robia Anna Horvátová

O

činnosti petrovských penzistov netreba veľa toho hovoriť. O nich viac povedia výsledky ich práce, čo sa potvrdilo v piatok 22. marca, keď sa v Dome penzistov konala výročná schôdza.

Predsedníčka Miestnej organizácie penzistov v Báčskom Petrovci Zuzana Hmiráková na začiatku zasadnutia privítala všetkých prítomných a zvlášť hostí: zástupcu predsedu Obce Báčsky Petrovec Jána Brnu, námestníčku Jasnu Šprochovú a predsedu Rady Miestneho spoločenstva Ondreja Bovdiša, hostí zo susedných miestnych organizácií – Kulpína, Maglića, Hložian, Kysáča, ako i predstaviteľov médií.

Zo správy o činnosti sa okrem iného dozvedáme: „Na začiatku roka sme uhostili študentov z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorí sa tu zaoberali výskumom dolno-

14

www.hl.rs

pomenula, že skupina športovcov z viacerých prostredí usporiadala v Kulpíne humanitárny turnaj, a tak finančne podporili Objatie. Zo Strediska pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec združenie dostalo počítač s príslušnou technikou.

Organizovali aj výlety pre svojich členov, tiež uvítali kamarátov z

zemských Slovákov, zoznámili sme ich s našou činnosťou a prezentovali zaujímavosti nášho prostredia.

Vo februári sme zbierali podpisy členov na podávanie žiadostí dô-

iných združení. Zúčastnili sa na viacerých podujatiach vo svojom prostredí, ako je Slovenský výtvarný tábor, Predslávnosťové dni v Kulpíne, Svadba voľakedy a dnes, Vianočné trhy v Petrovci. nákupoch. Sedemdesiat našich penzistov malo záujem o tieto karty,“ uviedla Hmiráková.

Roky svojim členom umožňujú zásobovanie ohrevom a mäsom.

V spolupráci so Strediskom pre sociálnu prácu najstarším členom udelili balíky potravín, zabezpečili dvadsať balení semiačok priemy-

Výročné zasadnutie poctili aj predstavitelia Báčskopetrovskej obce

chodkovému a poisteneckému fondu z dôvodu zníženia penzií a pre našich členov sme zozbierali potrebné údaje aj na vyhotovenie identifikačných dôchodcovských kariet, ktoré im umožnia zľavy pri

Informačno-politický týždenník

selných rastlín (kukurice, sóje, slnečnice), ako aj pobyt v kúpeľoch zdarma.

Zapojili sa do jarnej akcie úpravy Petrovca, čo plánujú aj tohto roku.

Na oslavách Dňa Petrovca zorgani-

Vzhľadom na to, že je tento rok v Objatí volebný, predsedníčka Zelenáková informovala, že sa zhodli, aby vedenie zostalo v takom zložení ako doteraz: predsedníčka Jarmila Zelenáková, zástupca predsedu Ján Zelenák a pokladník Michal Plachtinský.

V tomto roku sa prostredníctvom projektov pokúsia zabezpečiť jednu domácu, ktorá by pracovala v združení. Usporiadajú aj pracovné akcie zamerané na údržbu miestností. Plánujú aj výlety, návštevy, účasť v podujatiach.

Celková činnosť závisí však od financií. Združenie sa financuje z prostriedkov obce (projektom), predaja výrobkov, humanitárnych akcií... Vlaňajšie hospodárenie bolo pozitívne a prostriedky, ktoré sa zvýšili, využijú v tomto roku.

Z hostí sa prihovorili: Savo Spremo zo združenia petrovských výtvarníkov, Katarína Zorňanová zo Spolku kulpínskych žien, Andrej Širka z Poľovníckeho spolku Fazan a Pavel Gaža z MOMS Kulpín.

Ján Šuľan ako rodič sa prihovoril v mene členov združenia. zovali športové súťaže pre členov v šípkach, šachu a biliarde. K tomu uvítali penzistov a folklórny súbor z Košíc. Relaxovali vo Vrdniku a pri Dunaji v Hložanoch, navštívili Kikindu a Belehrad.

Ocenili správne význam edukácie, čo vidieť z prednášok, ktoré organizovali. O prevencii rakoviny prsníka prednášala Dr. Anna Speváková a Dr. Slađana Feherová, riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová hovorila o právach penzistov s najnižšími príjmami na využívanie služieb strediska, ako je pomoc v dome, jednorazová finančná pomoc.

Rok ukončili návštevou gerontologického strediska v Báčskej Palanke, kde sa poinformovali o možnostiach pobytu a cenách služieb.

Aj v tomto roku plánujú spolupracovať s domom zdravia, zvlášť keď ide o meranie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi a iné zdravotné prehliadky. Už teraz majú z obce sľúbený jednodňový zájazd na Fruškú horu s obedom. A neupustia ani od stretnutí v klubových miestnostiach každý utorok, piatok a nedeľu.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HUMANITÁRNY PROGRAM ŽIAKOV ZŠ JÁNA ČAJAKA V PETROVCI

Potešiť iných, prečo nie Anna Horvátová

V

teriálne slabších rodín bude umožnený odchod na zájazd alebo zabezpečenie iných potrieb.“ Potom na javisko vystúpili moderátori Marcela Gániová a Milan Hansman, ktorí vyzdvihli: „Dnes večer sme sa tu zišli z viacero dôvodov: pomáhať, osláviť, potešiť.

Pomáhať tým, čo pomoc najviac potrebujú. Osláviť Svetový deň

predvečerných hodinách vo štvrtok 21. marca, v ústrety Svetovému dňu vody, ktorý si pripomíname 22. marca, v sále Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa hľadalo miesto viac na sedenie. Žiaci Základnej školy Jána Čajaka prichystali humanitárny program, aby podporili svojich spolužiakov, ale nezabudli spomenúť aj význam vody pre život ľudí a živých bytostí vôbec.

V úvodnom príhovore riaditeľky Vlasty Werleovej bolo počuť: „Z týchto prostriedkov žiakom z ma- Na úvod sa prihovorila riaditeľka ZŠ Vlasta Werleová

SELENČA

Osemnásti darovali krv Juraj Berédi-Ďuky

O

becná organizácia Červeného kríža v Báči a Ústav pre transfúziu krvi v Novom Sade v piatok 22. marca v Selenči zorganizovali prvú tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. V akcii sa zúčastnilo devätnásť darcov, ale jedeného darcu odmietli. Medzi osemnástimi darcami bola aj nová darkyňa, a to Melánia Čúsová-Meseldžija.

Perličkou akcie je dobrovoľný darca zo Selenče Ján Zajac (1957), ktorý krv daroval stý raz. Ako nám povedal, krv začal darovať ešte ako mladík na vojenčine.

Bolo to presne pred tridsiatimi rokmi (1989), keď sa prvý raz rozhodol na tento humánny čin.

Po návrate z vojenčiny sa zapojil medzi selenčských darcov, kde sa dodnes zúčastňuje v pravidelných • ĽUDIA A UDALOSTI •

akciách. Dobrovoľným darcom zostane, kým mu to zdravie bude dovoľovať.

Z nich určite budú úspešní hudobníci

vody a privítať jar. Urobiť radosť všetkým prítomným a vystupujúcim!“ V programe prichystanom srdcom podľa scenára Vesny Valihorovej-Filipovićovej vystúpil žiacky orchester pod vedením profesora Michala Struhára, básnické vlohy predviedla Emília Vujačićová a zatancovala tanečná skupina Nezábudky. Aj ďalší bod bol tanečný a patril dievčatám baletného štúdia.

Po scénke zazneli piesne v podaní školského chóru, ktorý vedie Mariena

Stankovićová-Kriváková. Následne javisko patrilo recitátorovi prvákovi Milanovi Majerovi, po čom zahrali a zaspievali orchestre pod vedením Samuela Kováča.

Na záver bod rytmickej gymnastiky predviedli žiačky zo štúdia Danijely Miloševićovej.

Bol to večer taký všedný, a predsa iný. So silným odkazom, že je zdravie najdôležitejšie, a to, čo tú dôležitosť zabezpečuje, je zvláštna tekutina, preto sa každoročne patrí aspoň jeden deň vzdať hold tejto tekutine a urobiť niečo preto, aby ešte dlho bola pri nás chránená prírodou a našou rukou. Ktorá vie byť aj nápomocná.

Predstaviteľka Obecnej organizácie Červeného kríža v Báči Olivera Jelićova povedala, že v Selenči sú tohto roku naplánované ešte dve akcie, a to v júli a novembri.

Plánujú taktiež spoločné stretnutie v Báči, na ktorom všetkým

jubilantom – darcom krvi z územia obce udelia zodpovedajúce uznania.

Na priebeh akcie v Selenči dozerali Alexandra Vrabčeniaková a Olivera Jelićová, predstaviteľky Obecnej organizácie Červeného kríža. Organizátori sú s výsledkom akcie spokojní vzhľadom na aktuálnu situáciu, keď mladí, potenciálni darcovia opúšťajú krajinu a odchádzajú do zahraničia. Taká situácia sa priamo odzrkadľuje aj na počte účastníkov akcie, ktorých kedysi bolo omnoho viac.

Akciu podporili selenčská základná škola, ktorá poskytla priestor, podnik Slovan Progres a OO ČK v Báči, ktorí zabezpečili občerstvenie a primerané darčeky pre darcov.

Olivera Jelićová (zľava), Alexandra Vrabčeniaková, Ján Zajac a Dr. Vasa Kulidžan 13 /4848/ 30. 3. 2019

15

Ľudia a udalosti ZO ŽIACKEJ SÚŤAŽE V SILBAŠI

7. Biblická olympiáda Danica Vŕbová

Jarmilou Križanovou. Po speve, recitáciách a krátkych scénkach sobotu 23. marca Silbaš bol slova sa ujal senior báčsky a farár hostiteľom detí učiacich selenčský Vladimír Valent, ktorý sa náboženstvo, ktoré si sa v mene slovenskej evanjelickej prišli preveriť svoje vedomosti na a. v. cirkvi v Srbsku poďakoval siedmej Biblickej olympiáde. Prí- organizátorom a účastníkom. Sútomných učiteľov náboženstva, fa- ťažiacim žiakom šťastie popriali aj rárov a súťažiacich najprv privítal predseda Výboru pre vzdelávanie hostiteľ súťaže riaditeľ Základnej NRSNM Janko Kolárik, koordiškoly bratov Novakovcov Đoka nátorka tohto výboru Svetlana Milić. Po privítaní hostiteľa v aule Zolňanová, miestna farárka JaZŠ usporiadali kultúrno-umelecký smina Kotasová-Medveďová a v program s náboženskou náplňou, mene Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa prihovorila Milina Sklabinská. Predseda Výboru Biblickej olympiády, aradáčsky farár Vladimír Lovás ozrejmil propozície súťaže.

Zapálením olympijskej fakle učiteľka Jaruška Ferková otvorila Silbašskí žiaci pripravili kultúrno-umelecký program olympiádu. Súťažilo úhrnne kde sa predstavili silbašskí žiaci 40 žiakov základných a stredvšetkých ročníkov, ktoré nacvičila ných škôl v troch vekových kaučiteľka náboženstva ZŠ bratov tegóriách. Po vyplnení testov hostitelia zorganizovali návštevu slovenského evanjelického kostola, kde si spoločne zaspievali pieseň a dozvedeli sa údaje o silbašskom cirkevnom zbore. Navštívili tiež pravoslávny Chrám sv.

Jána Zlatoústeho, kde im miestny farár Vladimir Markov odpovedal na otázky a ozrejmil podobnosť dvoch vierovyznaní, ktoré obohacujú multikultúrnosť tejto dediny.

V pokračovaní navštívili etnodom rodiny Sklabinskej. Milina Sklabinská, majiteľka etnodomu, oboznámila mladých návštevníkov s pojmom kultúrneho dedičstva, previedla ich domom a poinformovala o raritných predmetoch, ktoré sú súčasťou bohatej zbierky.

Na záver usporiadala minikvíz a Vyhlásenie víťazov: farár Lovás všetky správne odpovede boli odmenené knižnými vydaniami. a učiteľka Ferková Po týchto návštevách bolo naNovakovcov a organizátorka čase zistiť výkony. Po spoločnom tohtoročnej Biblickej olympiády obede sa žiaci, učitelia a farári Jaruška Ferková spolu s učiteľkou znovu zhromaždili v školskej aule

V

16

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Privítanie v ZŠ bratov Novakovcov a farár Vladimír Lovás prečítal mená odmenených. V prvej kategórii, teda v kategórii žiakov 5. – 6. ročníka na treťom mieste zakotvili: Valentína Kadlíková z Pivnice, Teodora Dudášová z Báčskeho Petrovca a Lucia Stajićová z Kysáča; na druhom mieste sú

a Dario Gages z Aradáča, kým si prvé miesto zaslúžili Tamara Hložanová zo Silbaša a Kristián Baďura z Pivnice. V tej najstaršej kategórii súťažili stredoškoláci: tretie miesto patrí Ivane Chovancovej z Báčskeho Petrovca, druhé Nine Hetzelovej a Viktorovi Bakovi

Spoločná fotografia v etnodome rodiny Sklabinskej

Účastníci 7. Biblickej olympiády v Silbaši Ester Zelenáková a Sára Čobrdová z Pivnice, kým prvé miesto patrí Isidore Šimoniovej zo Selenče a Maji Nasádiovej z Kysáča. V druhej vekovej kategórii žiakov 7. – 8. ročníka na treťom mieste zakotvila Milica Kovačićová zo Starej Pazovy, druhé miesto obsadili Dejna Domoniová zo Starej Pazovy, Elena Zvarecová z Hložian

zo Starej Pazovy a prvou cenou sa ovenčili Valentína Imreková a Mariena-Jana Šimová z Nového Sadu. Odmeny boli i tohto roku lákavé a tými hlavnými sú tablet a pobyt v tábore v Mrčajevciach.

Na záver BO Silbašania symbolicky odovzdali olympijskú fakľu spolužiakom z Kysáča, kde sa o rok uskutoční 8. Biblická olympiáda.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (6)

Už presvedčivo – Slovenské národné slávnosti DrSc. Ján Babiak

V

roku 1924 sa už jasne vyhranili vládne a opozičné strany a SNS si zastala za radikálov.

Ale radikáli v náš prospech veľa sľúbili a nič nesplnili. Široké ľudové masy nachádzali svoje útočisko v syndikátoch a v Nezávislej robotníckej strane, a tak na našom národnom poli sa mohla očakávať len drobná práca. Študenti si založili Spolok československých akademikov, svoju púť začal časopis Svit, J. Čajak vydal Zápisky z rukojemstva a J. Maliak Dejiny stavby petrovského chrámu. V gymnáziu bola otvorená piata a šiesta trieda a organizovali sa aj chmeliari. Keď išlo o vyššiu silu, Dunaj mohutnel a v máji pri Hložanoch, Číbe a Begeči prerazil hrádze.

Ani v takých podmienkach sa neprestalo myslieť na Slávnosti.

Už na jar bol založený Slávnosťový výbor a v máji sa stanovila aj základná koncepcia a rámcový program.

Aj termín Slávností sa vrátil na ten augustový a bola aj snaha o šírenie horizontu účastníkov. Preto „sa vyzvali všetky naše prednejšie spolky, ako i jednotlivci – nielen z bližšieho, ale aj ďalšieho okolia, aby sa rozhodli čím skôr, s čím... by mienili vystúpiť na našich tohoročných Slávnostiach...“.1 To spoločné, jednotné, celonárodné sa vysúvalo do prvého plánu.

Aj jednomyseľné pôsobenie, lebo v jednote všetkých Slovákov sa hľadala spása. Preto sa aj politika posunula do druhého plánu.

Slávnosti sa stávajú dvojdňovými a aj na koncepciu predslávnosťových podujatí sa myslelo. Päťročné skúsenosti ukázali na dominantne slovenskú orientáciu, a tak aj toto podujatie od tohto roku bola zjavne nazvaná Slovenské národné slávnosti.

V PRVÝ DEŇ OD RÁNA Ale po krásnych utešených dňoch už prvý deň Slávností – nedeľa 10. august svitol zamračený, s hustými oblakmi, ktoré sľubovali dážď.

Prvým podujatiam, ako je prípravné zasadnutie Spolku ČS akademikov a výborové zasadnutie ČS zväzu to neprekážalo. Ani bohoslužbám,

do popuku. Tak v ten večer bolo pre každého niečo: snenie alebo komika, bolo na výber. Po divadle bola tanečná zábava.

NABITÝ DRUHÝ DEŇ V pondelok ráno o ôsmej v budove gymnázia Ústredný spolok žien začal svoje pracovné zasadnutie, aby o hodinu neskoršie realizoval aj svoje zhromaždenie. Aj učitelia začnú svoju poradu hneď ráno.

O deviatej hodine bude aj valné zhromaždenie Spolku ČS akademikov, na ktorom sa riešia všetky protiklady, čo sa im v štarte postavili do cesty. S obvyklým meškaním začne aj prednášková činnosť.

Prvý pred masu prítomných si zastane J. Maliak a povie o Ormisovej osvetovej činnosti mimo školy.

A potom okolo poludnia za kaSkupina žien a profesorov pri odovzdávaní zástavy tedru vyjde M. Ruman-Pivnický ska tvorba Z. Medveďovej s kniž- a podá informácie o niektorých skúnými vydaniami Kníhtlačiarne). Aj senostiach našincov v Amerike. A v Zhromaždenie ČS zväzu, kde sa časovej tiesni prednáška J. Čajaka rokovalo o stagnovaní školstva, vystane.

Potom bol v Kišovom hostinci malom rozmachu bankovníctva, obed, na ktorom nezrealizovanej agrárnej reforsa zhrnula smome pri Slovákoch, ale aj potrebe tánka slovenskévydávania almanachu..., prešlo ho národa. A tak bez spŕšok. Ale keď sa poobede v zhode s vtena piatu zhrnuli sokoli, pustil dajším obdobím sa silný dážď, ktorému nebolo všetko bolo českonca. Smútok zaľahol na dušu koslovenské, lebo všetkých. „Všetkému je koniec,“ „jedlo bolo české mysleli jedni. „Osud nám nea výroba slovenpraje,“ tvrdili druhí a len pevné ská!“ Hneď po rozhodnutie, že ak bude prajné obede náčelník počasie, sokoli si odpracujú J. Šuster – Sokola zvestoval svoj záväzok zajtra, držal všet- predseda SV radostnú zvesť, že kých v nádeji na to najkrajšie poobede o 4. hodine bude sokolské predstavenie.

Večer, pre nečas v nabitej a pre cvičenie.

Tak sokolské cvičby „predsa boli. všeobecný záujem nevhodnej miestnosti hostinca, kde sa aj Nie také, aké mohli byť v prvý deň; miesto viac hľadalo, bolo divadlo. nebola tu ani vojenská muzika, O deviatej hodine bola na rade ani obecenstva nebolo už toľko... predloha A. Čajakovej Koniec po- a predsa tešili sme sa i tomuto hádky – dráma v troch dejstvách i týmto zmoknutým klasom, ako to s tematikou z domény bájoslovia. hovoril brat náčelník“. Aj pochvalPo tomto predstavení šla rozmar- né mienky boli na rade: „Hneď na ná fraška Kukučka. Smiechu bolo začiatku ste si získali srdce obecenktoré prvýkrát vošli do programu ani počas ceremoniálu posviacky zástavy Slovenského reálneho gymnázia, daru Spolku žien z Kovačice, ktorý bol pred bránou kostola za účasti početných sponzorov, keď pri hudbe kapely Siedmeho pešieho pluku z Nového Sadu pribili pamätné klinčeky na žrď zástavy, kvapiek z neba nebolo.

Nepršalo ešte ani o druhej poobede, keď boli otvorené až tri výstavy v budove gymnázia (výtvarné práce žiakov elementárnych škôl, výšivky a kroje našich žien a maliar-

stva. Hneď vtedy, keď prvá raketa vyletela. Keď bielo-modro-červené barvy vo výšinách priestorových s majestátnym letom pluli v oblakoch. To bol len začiatok – potom prišla Vaša vlastná práca. A bola krásna. Úchvatná. Dokázali ste, že všetko je možné... Len dobrú vôľu treba mať. Chcieť treba. Všetko bolo krásne. I tá symbolika práce nášho roľníka, i cvičby sokoliek, dorostu, hry. Všetko. I cvičby hasičov.“2 Aj večer bol znovu sokolský, lebo ich divadelná sekcia podala až dve predstavenia. Prvé bolo Rysavá jalovica M. Kukučína a po nej nasledoval Menhardov Vzorný národovec X. Ako obvykle po predstaveniach na rade bola hudba, zábava a tanec.

KLADNÉ MIENKY, ALE AJ KRITIKA PODSTATY Súvaha šiestych v poradí Slávností bola kladná. Ale padnú aj návrhy usporiadať ich aj v iných dedinách a len každý druhý rok v Petrovci. Páčivosť, či žiarlivosť?

Alebo len spôsob organizovať inde to, čo už ide. V každom prípade Slávnosti sú už naozaj národné, aj slovenské, „už nemajú politického charakteru“, aj sa „postupne odstraňujú nedorozumenia“. Ale je tu aj mienka, že je potrebné vynaložiť ešte viac sily, „aby sa naše Slávnosti zdokonaľovali nielen po stránke vonkajšej, ale aj vnútornej. Aby sa nielen rozširovali, ale aj prehlbovali“. Lebo „nestačí len zostaviť program. Nemôže stačiť ani jeho najprecíznejšie prevedenie. Ani získaný úspech. Lebo program, to, čo bolo prevedené, je len rezultát toho, čo bolo, a nie toho, čo má byť.

A nám teraz v prvom rade záleží na tom, čo príde.“3 Prinúti to aktérov Slávností aj trochu inak rozmýšľať. Aj tú formálnu stranu o vonkajšej úspešnosti pozrieť z aspektu, koľko Slávnosti pomôžu, aby sa aj postavenie našej entity v tomto štáte podstatne zmenilo, aby tunajší politický romantizmus nebol surový a pre Slovákov neprajný realizmus. Sú to prvé príznaky vytriezvenia a reálnejšieho pohľadu na všetko? Možno. Ale bude to nový pohľad, aj nová idea v programovej orientácii Slávností. Ešte stále len skôr mienka ako realita.

1 Jedn...ľ: Čo nového mienime... Národná jednota, Petrovec 1924, roč. 5, č. 22, s.

2 N. N.: Naše Slávnosti. Národná jednota, Petrovec 1924, roč. 5, č. 33, s.

3 N. N.: Po Slávnostiach. Národná jednota, Petrovec 1924, roč. 5, č. 35 s.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

13 /4848/ 30. 3. 2019

17

DETSKÝ KÚTIK

Zvieratká a príroda

Maja Gombárová, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Lana Halasová, štvrtáčka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Príchodu jari sa tešia aj zvieratká.

Užívajú si chvíle na trávičke, vedľa vody, vo voľnej prírode a po zime sa tešia aj teplému slniečku. Okolo nich sú rozkvitnuté pestré kvietky na zelenom koberčeku a nad nimi žltučké slniečko, modravo-belasé obláčiky, pestrofarebná dúha.

Sama krása a pohoda. Zvieratká v prírode inšpirovali aj žiakov z Bieleho Blata, Kysáča a Pivnice.

Nakreslili vydarené podoby zvierat, ktoré ich nadchli svojou jedinečnou podobou, hravosťou, farebnosťou, voľnosťou, a pridali k tomu aj kúsok svojej obrazotvornosti. Tak nemeškajte a dajte sa aj vy inšpirovať takou lákavou témou a podeľte svoje výtvarné výtvory s nami a našimi čitateľmi.

Katuša

Túžba

Tea Privizerová, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Denis Jambrich, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Kedy príde už tá jar? Čakáme ju ako dar.

Keď zakvitnú lúky, polia, všetko tak prekrásne vonia.

Včielky, vtáky lietajú, všetci usilovne pracujú.

Slniečko už pekne svieti, poďte sa hrať už von, deti.

Teodora Kollárová, piatačka ZŠ Jovana Popovića, Susek

Dajana Cabuková, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Lucia Macáková, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hodiny

1, 2, 3 tikajú hodiny 4, 5, 6 chcem byť pes 7, 8, 9 teraz chcem byť medveď 10, 11, 12 nemôžem tašku nájsť 13, 14, 15 prídem hneď do šestnásť 16, 17, 18 húsky sa budú pásť 19, 20, 21 hodiny sú pri konci 22, 23, 24 skončil sa jeden deň a rýchlo narastiem!

Bojan Čorba, 2. 2 ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXI 30. marca 2019 ČÍSLO

235

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

V ÚSTRETY STOROČNICI PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Poštová známka k jubileu Jaroslav Čiep

K

vzácnemu a okrúhlemu jubileu – storočnici petrovského Slovenského gymnázia – v súčasnosti pomenovaného Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, sa z vlastnej iniciatívy a s krásnou ideou vydať poštovú známku s motívom gymnázia pripojili aj miestni filatelisti.

Vedenie Spolku filatelistov už predvlani v lete, v čase, keď organizovali svoju medzinárodnú výstavu známok, začali s touto iniciatívou. Hovorili vtedy svojim hosťom, že sa chcú pokúsiť vydať personálnu poštovú známku.

V tom ich podporil aj Zväz filatelistov Vojvodiny a jeho predseda Ivan Tangl.

Slovo dalo slovo a tak sa prišlo na ideu pokúsiť sa vydať poštovú známku v rámci riadnych poštových vydaní.

Z toho potom vznikol aj spoločný oficiálny list, ktorý zaslali vedeniu Verejného podniku Pošta Srbska.

V ňom žiadali, aby pošta, resp. ich pracovná jednotka Srbijamarka, do svojho programu vydaní príležitostných známok na rok 2019 zaradila aj ich návrh. Svojimi prípismi tento návrh podporili aj vedenie Obce Báčsky Petrovec, ako aj samotné gymnázium.

Kým čakali na odpoveď z pošty, veľvyslanectvá Slovenska a Česka v Belehrade v decembri zorganizovali filatelistickú výstavu k stému výročiu vzniku Československa, na ktorej participovali aj Petrovčania. Bolo to v PTT múzeu a za prítomnosti čelných ľudí Pošty si priamo pohovorili o iniciatíve vydať známku s motívom petrovského gymnázia. Azda to aj pohlo ľady a čoskoro do Petrovca prišiel list, že je vec riešená. Že sa žiadosti vyhovelo. Tento návrh potom zaradili aj do oficiálneho programu vydaní príležitostných známok. Ten vychádza ako tlačovina.

O tomto všetkom sme si pohovorili s podpredsedom petrovských filatelistov Rastislavom Spevákom. On nám potvrdil, že na dátum 1. októbra 2019 k storočnici gymnázia vyjde poštová známka s umeleckým stvárnením

tických klubov.

Rastislav Spevák nám prezradil, že miestny spolok filatelistov sa snaží, aby prvé predstavenie, resp. prezentácia známky bola práve v Báčskom Petrovci. Čo by znamenalo výnimku v praxi predstavovania známok, ktoré zvyčajne robievajú v Belehrade. Keby sa im to podarilo, tak by aj obálka FDC bola s pečiatkou petrovskej pošty. A to by potom bol skutočný slovenský sviatok, lebo filatelisti by usporiadali aj výstavu známok a obálok s tematikou osvety a vôbec školstva.

Inak my Slováci v Srbsku máme doteraz vydanú iba jednu poštovú známku pri príležitosti nejakého nášho jubilea. Stalo sa to roku 1995, keď sme si pripomínali 250. výročie príchodu Slovákov do vojvodinských končín. Na nej bol zreprodukovaný obraz prvej slovenskej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej Svadba. Okrem toho sú ešte dve poštové známRastislav Spevák nám prezentoval zara- ky, kde sú zreprodukované obrazy denie výročia petrovského gymnázia pre kovačických insitných maliarov. úradné vydanie na poštovej známke Prvá je z roku 1974 ako kolekcia Naivné umenie Juhoslávie a na jednej v krajine). Hárok bude pozostávať z päť známke v rámci väčšej kolekcie znákrát päť rovnakých známok s vinetou zorňujúce detské hry je aj reprodukcia v strede. K tomu pošta vydá aj obálku obrazu Jána Kňazovica. Druhá známka prvého dňa (FDC), na ktorej bude tiež je z kolekcie Náboženské motívy v umení

Z obsahu

jeho motívu. Jej náklad bude 25 000 kusov a vyjde v nominálnej hodnote 23 dinárov (poštový platobný kolok

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918 Str. 20

Michal Milan Harminc – Slovák z Kulpína Str. 22

Vysokoškoláci z Kovačice Str. 24

Tri známky úradne vydané štátnym poštovým podnikom s motívmi obrazov našich slovenských umelcov

gymnaziálny motív. Z opačnej strany po anglicky a srbsky budú uvedené základné údaje o gymnáziu. Na jej averze bude potom zalepená aj plánovaná známka a cez ňu aj štempľovaná osobitná pečiatka. Tieto vydania sa zvyčajne distribuujú cestou filatelis-

z roku 1995 a na jednej z väčšieho množstva reprodukcií obrazov je aj reprodukcia obrazu insitnej maliarky Zuzany Chalupovej Útek z Egypta. A to je nateraz všetko, čo sa týka Slovákov v Srbsku, znázornené na poštových známkach Juhoslávie či Srbska.

Mozaika NA MARGO VÝSTAVY MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918 (2) Ján Demrovský

lubratom Srbom pri vytváraní nového štátu, na zhromaždení boli napísané a schválené aj pozdravné listy pre Slovenskú národnú radu v Turčianskom Svätom Martine a československú vládu v Prahe.

Obsah listu bol nasledujúci: „Vojvodinskí Slováci i v mene sriemskych slovenských obcí pozdravujeme z tej duše úprimnej

OBDOBIE PRÍPRAV SLOVÁKOV NA VEĽKÉ NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE V NOVOM SADE lovensko-srbská spolupráca v minulých storočiach tvorila pevný základ pre vstup dolnozemských Slovákov do nového štátu – Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Slováci boli toho názoru, že vytváranie nového štátu predstavuje pre nich záchranu pred maďarizáciou a asimiláciou.

Už deň po oslobodení Nového Sadu, 10. novembra, sa predstavitelia Slovákov zišli v budove Slovenskej banky a zorganizovali zhromaždenie Slovenskej národnej strany pre Báčku a Sriem.

Vedenie Slovenskej národnej strany prevzal po smrti Dr. Miloša Krna jeho spolupracovník Dr. Ľudovít Mičátek, advokát z Nového Sadu. Zhromaždenie bolo otvorené po príhovore učiteľa a spisovateľa Jána Čajaka st. Zuzka Medveďová: Ján Čajak, olejomaľba Zhromaždeniu predsedal Ľudovít Mičátek a zápisnicu viedol farár Samuel Štarke. Slovenskú národnú radu v Turč. Sv. Slováci z Vojvodiny si uvedomili, Martine a radujeme sa nesmierne že sa nemôžu dostať do Česko- oslobodeniu nášho národa.

Pozdravujeme československú slovenského štátu, a preto sa vládu v Prahe a so zaslzenými očamuseli zjednotiť a zjednotení vojsť do nového štátu, ktorý mi žialime nad tým, že nás krutý bude vytvorený na troskách osud odorval od politického telesa Československého štátu.

Rakúsko-Uhorska.

Sľubujeme ale sväte, že ostaneO dôležitosti zhromaždenia Ľudovít Mičátek zaznamenal: me naveky Slováci a poklad jazy„Dňa 10. novembra 1918 počasie ka slovenského zachováme jako bolo na zaplakanie... hmla, dážď, najdrahšiu sviatosť navždy. Pre zima, ale predsa prišli ľudia na ko- túto národnú totožnosť chceme čoch z Petrovca, Hložian, Kysáča, stále držať s matkou zemou sloKulpína a jednotlivci zo Sriemu a z venskou a jej národným životom a prosíme ako vzdialené deti o jej Banátu.“8 Po schválení bodu, ktorým bolo lásku a priazeň, uisťujúc ju o svojej odhlasované pripojenie sa k spo- verejnej oddanosti.

S

20

II

Za Slovenskú národnú radu dolnozemských Slovákov Dr. Ľudovít Mičátek, Dr. August Ráth.“9 Bol tiež zaslaný list Srbskej národnej rade: „Národná rada dolnozemských Slovákov Srbskú národnú radu v Novom Sade pozdravuje nasledujúcim prípisom: Báčanskí Slováci i v mene ostatných Slovákov srdečne pozdravujeme Srbskú národnú radu v Novom Sade a osvedčujeme sa, že sa s radosťou pripojujeme na základe Wilsonovského práva samourčenia národov k bratom Srbom a chceme im byť nápomocní vo všetkých ich snahách. V tomto bratskom objatí chceme nájsť posilu lepšej, šťastlivejšej budúcnosti svojho slovenského národa.

V Novom Sade 10. novembra 1918.

Za zhromaždenie Dr. Ľudovít Mičátek, Dr. Agust Ráth.“10 Listom adresovaným Srbskej národnej rade Slováci jasne ukázali Srbom, že sú pripravení na ďalšie aktivity v procese pripojenia Vojvodiny k novému štátu.

Dôležité je spomenúť aj to, že Slováci sa na zhromaždení odvolávali na Wilsonove body ako základy svojich práv na samourčenie.

Pri zostavovaní svojho programu slovenskí predstavitelia nezabudli ani na Slovákov žijúcich mimo Báčky a Sriemu. Ich cieľom bolo zahrnúť tak Slovákov žijúcich v Banáte, ako aj tých v Békešskej, Čanádskej a Peštianskej stolici a získať ich podporu. Slováci z týchto oblastí sa len neskoršie zapojili do politických aktivít.

Návrh požiadaviek Slovákov zostavil Mičátek a na zhromaždení Slovenskej národnej strany ho prezentoval spolupracovníkom.

INÍ PÍŠU

Na jeho návrh bola formovaná aj Národná rada dolnozemských Slovákov ako ústredný orgán s právomocou zastupovať záujmy a požiadavky dolnozemských Slovákov. Predsedom Národnej rady dolnozemských Slovákov sa stal Dr. Ľudovít Mičátek. Národná rada dolnozemských Slovákov pozostávala z ústredného výboru, krajových výborov a miestnych výborov. V ústrednom výbore boli po štyria predstavitelia ľudu z každého kraja a v krajovom výbore boli dvaja až štyria predstavitelia. Miestne výbory sa starali o bezpečnosť ľudu v obciach, ako aj o bezpečnosť majetkov.

Krajové výbory boli tri: 1. Krajový výbor pre Báčku, Banát, Sriem a Chorvátsko, 2. Krajový výbor pre Békešskú, Čanádsku, Biharskú, Aradskú, Siladskú a Sobolčskú stolicu a pre všetkých Slovákov žijúcich na pravom brehu rieky Maruše a medzi Tisou, 3. Krajový výbor pre Peštiansku stolicu a mesto Budapešť.

Predstavitelia zhromaždenia Slovenskej národnej strany sa zasadzovali za to, aby do rámcov nového štátu vošli všetky kraje, v ktorých žijú Slováci na Dolnej zemi.11 Na zhromaždení sformovali požiadavky Slovákov, ktoré boli identické politickému programu Slovenskej národnej strany. Požiadavky zneli: „1. Národnú rovnoprávnosť v každom smere, rovné ťarchy a povinnosti, zrušenie stoličného zriadenia a virilizmu, uvedenie okresnej samosprávy dľa prirodzených podmienok so zaokrúhlením národným, inde utvorenie miešaných okresov, v ktorých reči patričného obyvateľstva majú mať rovnaké práva s prevedením zásady, že úradníci majú byť z ľudu a pre ľud.

2. Demokratické usporiadanie politického vplyvu, hlasovacieho

HLAS ĽUDU | 30. 3. 2019 • 13 /4848/ práva pri obci, okrese i krajine na základe nesfalšovaného všeobecného, rovného volebného práva s tajným hlasovaním po obciach, statočné zastúpenie národných, politických, triedových a hospodárskych menšín.

3. Pri ústrednej vláde má byť sriadené narodné ministerstvo s cieľom ochrany národných menšín v patričnom štáte, vydávanie zákonov a nariadení vo všetkých rečiach v osobitnom úradnom časopise patričného národa.

4. Odbornú, lacnú a rýchlu verejnú správu, aj predbežne vyčarovanie surových a ziskuchtivých notárov, služnovcov. Spravodlivé rovnomerné dosadzovanie verejné synov všetkých národov, obzvlášte v oblastiach jich sukmeníkmi obyvaných, v zmiešaných okresoch v rečiach obyvateľstva patričného okresu úplne zbehlých.

5. Nestranné, neodvislé súdobníctvo, slobodné užívanie materinskej reči slovom i v písme, donášanie výrokov v reči podania, odstránenie tlumačských poplatkov. V

obyvateľstva, vedenie gruntových kešskej Čabe, v Sarvaši, v Kiškereši, kníh v reči patričnej obce, pri zapl- v Níreďháze, založenie strednej ňovaní so slušným a spravedlivým odbornej hospodárskej školy v Petzreteľom na synov odborne schopných z patričného obyvateľstva.

6. Svobodné vyznanie náboženstva, rovnosť a vzájomnosť rozličných vierovyznaní a v medziach všeobecných záujmov úplnú samosprávu cirkvi. Vzhľadom na to, že prevažná vačšina dolnozemských Slovákov sú evanjelici aug. vyzn., žiadame čisto slovenských dekanátov, seniorátov a biskupství, popri spravodlivom podelení dosavadných spoločných majetkov a fundácii, dľa narednych katastrov, pre rímskokatolíkov ale dľa prirodzených podmienok utvorenie slovenských dekánatov.

Zápisnica zo zhromaždenia v Selenči, 1918 7. Školstvo narodné, aby sa každý národ dľa svojho národného rázu mohol vzdelávať rovci a gymnázia v Starej Pazove, a vyviňovať a tak dľa svojich síl prislušný počet elementarných a prispieť ku všeobecné- stredných škôl v Pešťbudíne. Svomu vzdelávaniu a dobru. bodné pestovanie kultúrnych snáh Čisto ľudové a národné a ich napomáhanie. Znemožnenie školstvo, bez rečového odnárodňujúcich snáh. útisku, nižšie i stredné a 8. V hospodárskom ohľade naodborné školstvo (hos- pomáhanie roľníctva, jeho záštipodárske, priemyselné tu proti klamstvám agentov, cieľa atď.) v rámcoch všeobec- primeranú hospodársku politiku, ných, slobodné ustálenie aby prestala pričina vysťahovania učebného plánu, pomerné a hospodárskej biedy, aby 34 % napomáhanie zo strany v terajšom Uhorsku nebolo maštátu, na stredných i vy- jetkom mŕtvej ruky (eráru, stolíc, sokých školách, povinno- fundácií, fideikomissov atď.), pre vate vyučovanie rečiam ktorú živí ľudia musia utekať do a literatúre krajinu obý- cudziny, zabezpečenie hospodársky vajucích národov, ako i slabých, aby prestalo majetkové katedru reči a literatúry vykorisťovanie. Zriadenie pomeru na univerzitách. Učiteľské poľnohospodárskych robotníkov prípravovne a semeništia tak, aby mali za statočnú prácu kňazské majú byť s ná- slušný zárobok. Štátne zabezpeukozdelnou rečou patrič- čenie ich ako i robotníkov iných ných veriacich založené odvetví na pád smrti, úrazu, práa upravené. V ľudových ceneschopnosti a vekovej penzie.

Zápisnica zo zhromaždenia v Petrovci, 1918 školách iná ako materin- V záujme všeobecnosti vyzdvihská reč môže sa len vo nutie clov, pomerne stupňované vyšších triedach aj to len daňovanie, ustálenie výživného prvej inštancii ako pri súdoch, tak ako pobočný predmet vyučovať. dôchodku najmenšieho ako i plochy aj pri správe v čistých i miešaných Dľa prirodzených práv žiadame zeme. 1000 jutár nech je najvyššia okresoch úradnú reč patričného poslovenčenie stredných škôl v Bé- miera pozemného majetku. Štátne 8

Karol Lilge: úryvky z pripravovanej knihy Príspevky k histórii Slovákov v Juhoslávii, 204, Náš život, ročník IV, 1936, č. 3 – 4.

9

Náš život, ročník 7, 1939, č. 2, s. 96.

10

Náš život, ročník IV, 1936, č. 3 – 4, s. 204.

11

Dolnozemský Slovák, ročník 13, č. 1 – 2, 1. december 1918, s. 6 – 8.

12

Dolnozemský Slovák, ročník 13, č. 1 – 2, 1. december 1918, 6 – 8.

III

podporovanie, poisťovanie proti pohromám príchodiacim z dúlu a krupobitia.

9. Svobodný vývin priemyslu, obchodu, živnostníctva, ako v bode 8.mom, štátne podporovanie pomocných spolkov, slušné usporiadanie pomeru medzi delníkom a zamestnáveteľom. Svobodné spolčovanie robotníkov. Vylúčenie panamistických nadužívaní pri podpore domáceho priemyslu.

10. Upravenie daní, ustálenie minimumu výživného, základ daňovania má byť čistý dôchodok, pridelenie dopravných prostriedkov dľa hospodárskych potrieb i dávkových pomerov. Stupňovanie vyššie odanenie väčších dôchodkov.

Spravedlivé podelenie výnosu daní na jednotlivé kraje.

11. Zamedzenie úžery všetkého druhu. Ochrana maloletých, hospodársky nevyspelých, ustrojenie lacných hypotekárnych ústavov so štátnou podporou, aby i bezpozemkoví mohli prijsť k zemi.

12. Sotretie všetkých stavajucích nadpráv, zrušenie šľachtických titulov.

13. Dokonalý demokratický zákon o práve spolčovacom a shromažďovacom, zrušenie novinárskej kaucie, slobodná expedicia.

14. Sriadenie národnej milície.“12 Na základe uvedeného vidno, že bola osobitne zdôraznená požiadavka rovnoprávnosti všetkých národov pred zákonom, tiež upozornenie, aby boli v lokálnej samospráve príslušníci toho národa, ktorý žije na území danej obce. Ďalší bod sa vzťahoval na volebné právo každého národa a národnosti na svoju politickú stranu. Zasadzovali sa tiež za utvorenie ministerstva pre uctievanie práv menšín a ich zachovávanie. Osobitnou požiadavkou bola sloboda vierovyznania a právo na vzdelávanie, ktoré sa vzťahovalo hlavne na zachovanie a rozvoj slovenských škôl.

Zahrnuté boli i body venované poľnohospodárstvu, pomoci roľníkom, rozvoju priemyslu a spravodlivosti pri rozdeľovaní pôdy.

21

Mozaika MONOGRAFIA #HARMINC VYŠLA K ŽIVOTNÝM VÝROČIAM SLÁVNEHO ARCHITEKTA

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Michal Milan Harminc – Slovák z Kulpína Katarína Gažová

P

rezentáciu publikácie #Harminc usporiadali v posledný februárový utorok v Dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, na Námestí SNP v Bratislave. Podujatie spoločne pripravili vydavateľstvo TRIO Publishing z Bratislavy a Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.

Toto je v poradí druhá vedecká monografia venovaná nestorovi slovenskej architektúry Michalovi Milanovi Harmincovi (1869 – 1964), pôvodom z Kulpína.

Prvá vyšla päť rokov predtým.

a teórie architektúry a obnovy pamiatok, sa téme architekta Harminca venuje už desať rokov.

O publikácii sme sa po prezentácii viac dozvedeli v rozhovore s autorkou profesorkou Janou Pohaničovou a riaditeľkou vydavateľstva TRIO Publishing PhDr. Magdalenou Fazekašovou.

Pani Pohaničová, čo bolo pohnútkou napísať aj druhú knihu o architektovi Harmincovi?

– Bola to jedna dôležitá skutočnosť, čiže stretnutie a potom aj spolupráca s vnučkou pána architekta Michala Milana Harminca Danou Harmincovou, ktorá sprístupnila rodinný archív, kde sa

Autori monografie s riaditeľkou vydavateľstva: (sprava) prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD., PhDr. Magdalena Fazekašová a prof.

Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD.

Autormi novšej monografie sú prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD. (bola spoluautorkou aj prvej knihy o Harmincovi), a prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., obaja súčasne pôsobiaci ako profesori Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Profesorka Pohaničová, odborná historička architektúry a na funkcii zástupcu vedúceho Ústavu dejín

22

nachádzali dosiaľ nepublikované materiály, ktoré sa týkali tak osobného života architekta Harminca, ako aj doteraz neznámych plánov, listín, dokumentov, ktoré dopĺňajú to spektrum znalostí a poznania života a diela architekta, ktorý zanechal viac ako 300 stavieb na veľmi rozsiahlom teritóriu bývalého Rakúsko-Uhorska a jeho nástupníckych štátov. Naša kniha

IV

Zo slávnostného krstu knihy #Harminc

mapuje v chronologickom vývoji v rámci jednotlivých etáp jeho tvorivej dráhy začnúc budapeštianskou periódou, ktorá súvisí s formovaním jeho architektonického kréda a pragmatického eklektika. A práve táto kapitola v najväčšej miere prináša nové poznatky oproti prvej knihe o nestorovi slovenskej architektúry, ktorá bola zameraná väčšinou na diela z územia Slovenska. Bol to výber 40 najvýznamnejších Harmincových stavieb z územia Slovenska. Ostatným jeho prácam sme sa vtedy venovali iba okrajovo, lebo neboli ani zdroje, ani archívne pramene. Tu teda vidím ten najväčší posun, etablované rovnocenné uznanie všetkých troch tvorivých etáp architekta, začnúc tou eklektickou periódou cez nástup moderna až po funkcionalizmus.

Pani Fazekašová, ako hodnotíte spoluprácu s profesorkou Pohaničovou?

– Spolupráca bola veľmi dobrá, lebo ju máme odskúšanú od skôr. Spolu sme robili aj na prvej knihe o Harmincovi a tiež sme spolu vydali niekoľko ďalších kníh.

Máme spoločné názory, a to nám obľahčilo spoluprácu aj na tejto knihe. Zaujímavý je výber spoluautorov pani Pohaničovej na knihách. Pri prvej knihe Michal Milan Harminc – architekt dvoch storočí pracovala s prof. Ing. arch.

Matúšom Dullom, DrSc., a zasa k tejto publikácii si vybrala za spoluautora profesora Petra Vodrážku.

Profesorka Pohaničová vedela presne, čo a ako chce mať v tej knihe a kde ktorý materiál umiestnime. Ona si dôkladne vopred tie materiály naštudovala, prezrela a mala presnú víziu, kde na ktorom mieste ich v knihe vidí. Výborne sme spolupracovali počas práce

Titulka monografie

na knihe a snažili sme sa o dokonalosť. No to, či je kniha dokonalá, treba nechať na čitateľov, aj keď doterajšie ohlasy, ktoré o knihe máme, sú veľmi, veľmi pozitívne.

Je to také prekvapivé, keď za takou minimalistickou obálkou vás odrazu ohúri množstvo informácií, množstvo obrazového materiálu,

HLAS ĽUDU | 30. 3. 2019 • 13 /4848/ tie veľmi exkluzívne fotografické zábery, exkluzívne archívne materiály – vysvedčenia, osvedčenia, ktoré zaberajú po jednu celú stranu v knihe.

Pani Pohaničová, ako ste sa dostali k rodinnému archívu M. M. Harminca?

– S pani Danielou Harmincovou sme sa prakticky Gratulácia spoluautora knihy profesora Vodrážku vnučke M. Obecenstvo prezentácie knihy v budove bývalej Tatra zoznámili počas M. Harminca – Daniele Harmincovej banky – architektonickom diele Harminca krstu našej prvej knihy o Harminprofesorke Pohaničovej, že sa niť. Spomenuté archívne mate- vyšla i anglická verzia knihy... covi. Slovo dalo slovo a ona bola riály som preskúmala v priebehu venovala tejto téme. My Slováci – Architekta Harminca sme ochotná sprístupniť nám rodinný rokov 2014 – 2015. Pred takým uviedli aj do sveta, a to tým, že málo vieme o svojich architektoch, archív. Pracovala som tak, že som polrokom sa Daniela Harmincová sme knihu vydali aj v angličti- vieme o svojich spisovateľoch, chodila do bytu, ktorý patril jej rozhodla poskytnúť ten materiál ne. Obe knihy vyšli naraz, vyšli svojich hercoch, ale o architektoch starému otcovi a kde sa nachádzal z rodinnej pozostalosti architekta v sútlači v absolútne identickej nevieme. A preto by som zdôrazi jeho ateliér. Teda v autentickom Harminca Archívu Slovenského podobe. Kniha (heštek) #Harminc nila, že profesorka píše vedecké priestore sme sa dostali k vzácnárodného múzea v Bratislave. sa teda ponúka aj širšiemu au- monografie, ale zrozumiteľné aj nym materiálom rodinnej pozostaPani Pohaničová, na vnútornej ditóriu, pritom myslíme aj na tú širšiemu okruhu čitateľov. V knihe losti, vrátane obrazov, vzácnych strane obálky sa Harminc uvádza Budapešť, kde architekt pôsobil. sú informácie odborné, ako aj tie, materiálov, listín. Tak sme objavili ako Slovák z Kulpína... Chcela by som poukázať ešte na že Harminc bol človek neuveriteľne – P r v á k a p i t o - skutočnosť, ktorú ja hodnotím ako spoločenský, priateľský a na zála v knihe je takým spravodlivosť v praxi. Ako sme klade toho dokázal nadväzovať vstupom do života hovorili, autorka Pohaničová sa kontakty so zaujímavými ľuďmi, a diela architekta a je s vnučkou Harminca zoznámila od ktorých potom dostával tie venovaná aj rodinným na prezentácii prvej knihy o jej zákazky. Na začiatku tej budaudalostiam z jeho života. Nemohli sme nespomenúť Kulpín – rodisko Harminca, prostredie vojvodinských Slovákov, ktoré ho formovalo, a ten vzťah k otázke Vnútorná obálka publikácie národnej slovenskej.

Práve táto otázka ho stavby, o ktorých sme mali naozaj sprevádzala naprieč jeho tvorilen veľmi kusé, strohé informácie. vým spektrom a dokázal sa k tejto Dostali sme sa k plánom, získali otázke neustále vyjadrovať a prisme informácie o účasti Harminca hovárať užívateľom prostredna súťažiach, nejaké dokumenty, níctvom architektúry. V knihe sa ktoré dosvedčujú jeho víťazstvá nachádza aj fotka, ktorá je mne na architektonických súťaženiach, obľúbená, a je to fotografia vtedy na základe ktorých získal potom 90-ročného pána architekta so právo projektovať budovu a ďalšie svojím obrazom, kde sa dal ako Z výstavy makiet budov architekta Harminca – sprievodného podujatia prezentácie vzácne materiály, ako je množstvo mladík vyobraziť v slovenskom fotografií, nám odkrývalo nielen kroji. Myslím si, že to vypovedá peštianskej periódy úvodnú veľkú ten tvorivý príbeh architekta Har- práve o jeho vzťahu k Slovákom, starom otcovi. A práve vtedy ona skupinu objednávateľov tvorili videla kvalitu toho diela.

A to bol jednak k vojvodinským Slovákom minca, ale aj ľudský príbeh. Tak srbskí prisťahovalci do Budapešti ten moment, ktorý ju nakriatol na a aj k Slovákom na Slovensku, kde mapujeme nielen architektúru, a Srbská ortodoxná cirkev, pre to, aby poskytla vzácny materiál, ale aj toho tvorcu z pohľadu takej sa presťahoval v roku 1916 a tu ktorú projektoval kostoly, a jeden ktorý mala doma, dôveryhodnéľudskej roviny. Výpoveď architekta prežil zvyšok svojho tvorivého z nich bol postavený aj v Budíne. mu človeku, teda pani Pohaničoživota. je v knihe prítomná aj v tom obBoli to taktiež obytné domy a ďalvej, aby ten materiál posunula Pani Fazekašová, paralelne so razovom sprievode, ktorý sme sa šie stavby. ďalej.

Som nesmierne vďačná snažili v maximálnej miere uplat- slovenskou verziou monografie

V

23

Mozaika OTÁZKOU K ODPOVEDIAM

Vysokoškoláci z Kovačice Ján Špringeľ

N

a krste knihy autora Adama Jonáša Vysokoškoláci z Kovačice, ktorá prebiehala nedávno v Kovačici, oslovili sme sedem akademických občanov, ktorí sa nachádzajú v publikácii, aby účinkovali v ankete. Čo pre vás znamenalo vzdelávanie v Kovačici a aký malo význam vo vašom ďalšom školení?

Ako sa na školské roky v Kovačici pozeráte dnes, s odstupom času?

Mária Kotvášová-Jonášová, profesorka slovenského jazyka a autorka kníh pre deti: – Význam vzdelávania v rodisku bol veľký.

Mária Kotvášová-Jonášová

Základnú školu som skončila v materinskom jazyku. V Kovačici som zakončila aj gymnázium, nemusela som nikde cestovať.

Bola som doma a čo je veľmi dôležité, okrem školy som sa mohla venovať aj iným mimoškolským činnostiam: buď v športe, alebo v oblasti kultúry.

Pavel Jonáš, úradník na dôchodku a bývalý predseda MOMS Kovačica: – Bolo to dávno, keď som začal chodiť do školy. V mojej generácii bolo 120 detí. Bolo teda o niekoľko tried viac a, pravdaže, aj viac učiteľov. Na mňa zapôsobila prvá učiteľka Emília Farkašová, všetkým Kovačičanom známa ako Bába.

Tatiana Brtková, riaditeľka gymnázia a členka NRSNM: – Myslím si, že sme v Kovačici mali vždy kvalitné školy – aj základnú, aj

24

strednú, čiže gymnázium. Základné vedomosti sme dostali v

Tatiana Brtková

základnej, hlbšie a všestrannejšie v strednej škole. Osobne si myslím, že som dobre urobila, keď som aj v strednej škole pokračovala vo vzdelávaní v Kovačici.

V prvom rade zakončila som ju v slovenčine, v rodnej reči. My ako Slováci si musíme držať a zachovať slovenský jazyk, keď už máme takú možnosť. Gymnázium všeobecného usmernenia dáva to všeobecné vzdelanie, ktoré si potom my ako stredoškoláci môžeme voliť. Samozrejme, potom aj ktoré povolanie chceme, na ktorú fakultu sa zapíšeme.

Eva Poliaková-Hrková, profesorka slovenského jazyka v Kovačici a Jánošíku: – Vzdelávanie v Kovačici malo nesmierny význam v mojom ďalšom školení. Takmer všetko si veľmi dobre a živo pamätám:

Eva Poliaková-Hrková

VI

anekdoty z predškolského pobytu, zo škôlky, školy... Je to azda najvýznamnejšie obdobie každého človeka, tak aj môjho.

Ivan Babka, architekt a obecný úradník: – Základnú školu som rozhodne skončil v Kovačici, strednú v sídle banátskych Slovákov zhodou okolností.

Niektorým koníčkom som sa venoval ešte ako mládežník, aj ľudovej hudbe, bol som časťou a súčasťou orchestra Rosička.

Nechcel som cestovať, zostal som v Kovačici, zapísal som sa do strednej stavebnej školy. Neskoršie som úspešne zakončil architektonickú fakultu. Nezostal som ale v Belehrade, vrátil som sa do Kovačice. Myslel som si, že treba aj vo svojom prostredí pôsobiť, a tak je až dodnes.

Jana Galátová, obchodná úradníčka a pracovníčka v marketingu banky: – Ja som v Kovačici v základnej škole bola iba sčasti, v nižších ročníkoch, od siedmeho až po deviaty rok života. Ale boli to pre mňa dôležité roky. Naučila som sa a zdokonaľovala si, okrem anglického, aj srbský a slovenský jazyk. Potom som s rodičmi a so sestrou odcestovala do Kanady a jazykové znalosti získané v Banáte uplatňujem doteraz.

Moja sestra Katarína rovnako tak získala podklady v škole v Kovačici. Mala som tu a dosiaľ mám aj kamarátov, aj rodinu, a to mi veľa znamenalo a znamená.

Jarmila Ćendićová, kunsthistorička: – Na základnú školu si veľmi rada a často spomínam. Zvlášť ako roky ubiehajú, ako starneme, tak si častejšie pripomíname tie pekné chvíle, ktoré sme zažili práve v základnej škole.

Na ktorých učiteľov a pedagógov si spomínate v tom najlepšom? Nemusí sa to vzťahovať iba na vzdelávanie v Kovačici.

Mária Kotvášová-Jonášová: – Myslím si, že sa každý pamätá na svojho prvého učiteľa. Keď ide o mňa bola to Mária Brajanovská, ako i učitelia slovenčiny Anna

REPORTÉRI

Bobošová a Terézia Hrnčiarová.

A v strednej profesorka sloven-

Ivan Babka

činy Jarmila Sládečeková. To asi preto, že som sa neskôr rozhodla študovať slovenčinu. Na fakulte si spomínam na akademika Jána Kmeťa.

Pavel Jonáš: – Okrem Emílie Farkašovej sa pamätám, verím nielen ja, na skvelého učite-

Pavel Jonáš

ľa a triedneho Juraja Nemogu.

Naozaj sme si ho ctili. Nemoga svoju schopnosť neskoršie dokázal svojou ďalšou politickou a spoločenskou kariérou v Novom Sade.

Tatiana Brtková: – Utkveli mi v pamäti zvlášť učitelia zo základnej školy. V nižších ročníkoch Katarína Ďurišová, ktorá ma naučila prvým písmenám a prvotným čísliciam. Keď ide o vyššie triedy,

HLAS ĽUDU | 30. 3. 2019 • 13 /4848/ spomínam si po dobrom na učiteľa Bovdiša z biológie a chémie.

Mala som rada aj dejepis. Telovýchovu takisto, tento predmet ma učila Ľudmila Jonášová.

Eva Poliaková-Hrková: – Spomínam si na prvú učiteľku, vychovávateľku v škôlke Ruženku Šifelovú. V základnej škole to bol v nižších ročníkoch Juraj Pavlis, vo vyšších zasa Juraj Stano. Samozrejme, aj učiteľky slovenské-

Kniha Vysokoškoláci z Kovačice

ho jazyka, ktoré učila, že nie iba ovplyvnili moje pre školu, ale aj povolanie. pre život sa učíIvan Babka: – me, a to si vážim.

Nechcel by som Jarmila Ćendićová: – Rada nikoho vynechať. si spomeniem Ak by som spomenul aj sedem na učiteľky Mámien, dakoho riu Grokšovú by som určite a Elenku Šipickú. neúmyselne Je dôležité, aká je vynechal. Všetučiteľka, ona dá ci oni si vzorne hlavné základy konali svoju práa tá triedna nás cu, vychovávali Jarmila Ćendićová ešte aj vychová. nás, boli dobrí Neznamená to, pedagógovia, v oboch školách že nejestvovali aj druhí učitelia, v rodisku. Ich dobrá práca vplývala na ktorých si často spomínam. aj na naše úspechy na vysokých školách.

Ktoré pozitívne vlastnosti Jana Galátová: – Ja som mala oceňujete u iných? z učiteliek, ktoré ma učili v KovaMária Kotvášová-Jonášová: – čici, Katarínu Karkušovú a Jarmilu Láskavosť, poctivosť a vľúdnosť.

Chalupovú v prvých dvoch ročníPavel Jonáš: – Verím, že ešte koch základnej školy. Mala som stále jestvuje poctivosť. Potom ale aj druhých pedagógov, ktorí by som do popredia vysunul prami pomáhali v živote. Moja teta covitosť a v práci aj pedantnosť.

Katarína Sokolová je učiteľkou Tatiana Brtková: – Odbornosť, na dôchodku. Učila iných žiakov usilovnosť a úprimnosť. matematiku a sestru Katku a mňa Eva Poliaková-Hrková: – Duv živote. Väčšina pedagógov nás chaplnosť, vtipnosť, úprimnosť,

srdečnosť... Mnohé veci si vážim u ľudí.

Ivan Babka: – Poctivosť, usilovnosť, vytrvalosť, to sú tie základné, a potom sa buduje na ne všetko ostatné.

Jana Galátová: – Pre mňa je dôležité, aby ľudia robili z lásky to,

Jana Galátová

čo robia, ale pre mňa je významná aj kolegiálnosť.

Jarmila Ćendićová: – Úprimnosť, intelekt, schopnosť, múdrosť a, samozrejme, vzdelanie.

Foto: RTV OK

VÝZVA

T

outo výzvou oslovujeme všetkých záujemcov, aby sa nám ohlásili, aby sme spoločne zachovali pred zabudnutím vzácne kamienky našej minulosti.

Totiž aj tohto roku naša slovenská komunita vo Vojvodine má na čo byť hrdá. Roku 2019 by sme si primeraným spôsobom mali pripomenúť viaceré okrúhle jubileá. Či už inštitúcií, spolkov, alebo jednotlivcov. Napríklad, iba v auguste bude presne sto rokov od usporiadania prvých Slovenských národných slávností, či už od prvej výtvarnej výstavy v slovenskom vojvodinskom prostredí.

Tohto roku nám prichodí primerane osláviť aj 100. výročie otvorenia petrovskej Kníhtlačiarne, účastinárskej spoločnosti, ako aj 100. výročie založenia Slovenského gymnázia v Petrovci. Sto rokov pôsobenia si pripomenú aj padinskí divadelníci.

Keď ide o jednotlivcov, napr. práve koncom marca si pripomenieme 150. výročie narodenia výtvarného pedagóga Cyrila Kutlíka, v septembri tiež pol druha storočia od narodenia zakladateľa Dolnozemského Slováka a peňažných ústavov Miloša Svetozára Krna a v októbri práve toľko aj od narodenia architekta Michala Milana Harminca.

Keď ide o ďalšie okrúhle jubileá, tak v októbri uplynie 75 rokov od zrodu a vytlačenia prvého čísla novín Hlas ľudu a v novembri aj 75. výročie založenia 14. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády. K tomu, tohto roku uplynie aj pol storočia od vzniku našej vrcholnej vedeckej inštitúcie – Spolku vojvodinských slovakistov.

Tých menej okrúhlych výročí a jubileí je ešte viac. Preto vyzývame všetkých čitateľov Hlasu ľudu, ktorí majú uschované nejaké fotografie, tlačoviny, doklady, listiny, zápisnice, ktoré neboli zverejnené, alebo sú menej známe, aby sa nám ozvali. Cieľ nám je, aby sme doteraz nepublikované materiály predstavili našej verejnosti. Pravdaže, s patričným uvedením pôvodcov jednotlivých materiálov. Materiály po preberaní a spracovaní do elektronickej podoby majiteľom vrátime.

Zároveň vyzývame záujemcov, aby nám zaslali aj svoje príspevky týkajúce sa tohtoročných jubileí. Vynasnažíme sa zverejniť ich v našich novinách, alebo postúpime inštitúciám, aby ich v prípade chystania publikácií k jubileám zaradili na vydanie. Iba takto si zachováme to trochu materiálov, ktoré sa nezapotrošili predovšetkým snahou entuziastov, ktorým záleží na našom kultúrnom dedičstve.

Ohlásiť sa možno na elektronickú adresu redaktora Mozaiky Jaroslava Čiepa (ciep@hl.rs), alebo aj na telefónne číslo: 062 762 949.

VII

25

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Torta bajadera Suroviny: Na cesto: 300 g mletého keksu, 125 g práškového cukru, 2 dl pomarančovej šťavy, 200 g masla, 50 g čokolády na varenie. Na prvú plnku: 1 l mlieka, 2 vanilínové pudingy, 5 lyžíc múky, 250 g masla, 200 g práškového cukru.

Ešte potrebujeme: 300 g Petit beurre keksov a 2 dl pomarančovej šťavy. Na druhú plnku: 200 g mletých orechov, 125 g masla, 125 g práškového cukru, 2 dl mlieka.

Na ozdobu: 2 šľahačky Takto sa to podarí: Cesto: Mleté keksy zalejeme pomarančovou šťavou a dobre zmiešame. Osobitne vyšľaháme maslo a práškový cukor. Roztopíme čokoládu a spolu s vyšľahaným maslom pridáme ku keksom. Zmiešame. Prvá plnka: Do nádoby nalejeme 8 dl mlieka a necháme zovrieť. Do zvyšného mlieka pridáme vanilínové pudingy a múku, dobre zmiešame a postupne, za stáleho miešania, vyleje-

TIPY A TRIKY Z KUCHYNE

RADÍME SI NAVZÁJOM

Neviete sa zbaviť škvrny od kávy?

A me do vriaceho mlieka. Osobitne vyšľaháme maslo s práškovým cukrom a pridáme do vychladnutého pudingu. Spolu vyšľaháme.

Druhá plnka: Mleté orechy zalejeme vriacim mliekom. Osobitne vyšľaháme maslo s práškovým cukrom a pridáme orechy. Dobre zmiešame. Na tácku formujeme keksové cesto a natrieme prvou plnkou. Na plnku naskladáme keksy, ktoré sme namočili v pomarančovej šťave. Natrieme druhú plnku a ozdobíme šľahačkou, ktorú si pripravíme podľa vlastného receptu alebo návodu na vrecúšku.

Zdroj: posaljirecept.rs

Aj vy túto zeleninu vždy tepelne upravujete?

N

ič vám neprinavráti vitamíny a energiu tak efektívne ako čerstvá jarná zelenina. Ktoré druhy konzumovať a ako si ju správne upraviť, aby z nej organizmus vyťažil čo najviac?

Medzi prvú jarnú zeleninu patria reďkovky, jarná cibuľka, listové šaláty, špenát, kaleráb a mladá cibuľa.

Je ideálne, ak jedlo dochucujeme zelenými potravinami, ako sú petržlen, pažítka či medvedí cesnak.

Surovú či tepelne upravenú? Nezabúdajme, že zelenina a ovocie sú najlepšie a najcennejšie, pokiaľ ich jeme vcelku a v surovom stave. Napríklad ako šalát, na ktorý pridáme kvapku oleja, čím sa zo zeleniny uvoľnia vitamíny rozpustné v tukoch. Aj vy zvyknete brokolicu, špargľu a špenát variť a tepelne upravovať? Chyba, pre organizmus sú oveľa hodnotnejšie, ak ich jeme

surové. A koľko zeleniny či ovocia by sme mali zjesť? Ideálne je 100 g zeleniny na 10 kg váhy človeka.

Reďkovka. Pomáha pri prevencii rakovinových ochorení. Obsahuje horčík, fosfor, draslík, vápnik, železo, jód, vitamíny C a B, veľa vody a vlákninu.

Jarná cibuľka. Obsahuje horčík, draslík, karotenoidy, vitamín C, ale tiež vitamíny skupiny B (B1, B2, PP).

Pór. Pôsobí proti nafukovaniu.

Obsahuje vitamín E, karotén, železo.

Surový obsahuje kyselinu listovú, vitamín C a B1. Pomáha chrániť srdce a cievy a predchádzať vysokému krvnému tlaku. Špenát. Je bohatý na železo, betakarotén a vitamín E, na kálium, ktoré znižuje krvný tlak, a magnézium, ktoré pôsobí proti svalovým kŕčom. Je zdrojom vitamínu C, B1 a B2, jódu a vápnika.

ko sa zbaviť veľmi odolných škvŕn? Použite tieto šikovné triky.

OD KÁVY Odstránime vo vlažnej vode, v ktorej sme rozmiešali vaječný žĺtok. Tkaninu zľahka preperieme v „roztoku“ a potom vyperieme v saponáte.

OD KEČUPU Odstránime v horúcej vode, do

ZDRAVIE A MY

Vážne to spolu súvisí?

S

edem tipov, ktoré posilnia vaše srdce.

Prekvapí vás, čo všetko môže mať vplyv na jeho správnu funkciu.

1. Pravidelné meditácie a autogénny tréning vás uvoľnia a odbúrajú stres.

2. Starajte sa o svoje zuby. Každý deň si ich čistite a dbajte na zdravé ďasná.

Pretože ochorenia ďasien sú nebezpečným rizikovým faktorom pre ochorenie srdca. Baktérie z ďasien sa dostanú do krvného obehu a môžu vyvolať zápal ciev.

3. Dbajte na dostatok spánku.

Je to základ pre zdravé srdce. Ak spíte málo či zle, je riziko ochorenia srdca oveľa vyššie. Podľa štúdie ľuďom, ktorí spia menej ako šesť hodín denne, hrozí dvakrát vyššie riziko srdcového infarktu.

4. Neseďte príliš dlho. Ak sedíte pridlho, ani cvičenie vám nepomôže a vaše srdce vystavujete vysokému riziku ochorenia. Toto je zlá správa pre ľudí, ktorí majú sedavé zamestnanie. Dôležité je aj počas dňa sa hýbať. Zaparkujte auto ďalej

Mozaiku číslo 235 pripravil Jaroslav Čiep

26

VIII

ktorej sme pridali sódu bikarbónu.

Odev preperieme v jemnom saponátovom roztoku a dôkladne ho vypláchneme.

OD ČERVENÉHO VÍNA Odstránime v horúcej mydlovej vode, tkaninu vyvaríme v odfarbovači alebo obrus obliaty červeným vínom na dlhšie namočíme do mlieka a vyperieme.

od práce a choďte pešo, keď niečo potrebujete vybaviť s kolegom, vstaňte a prejdite sa za ním namiesto telefonátu.

5. Vyhýbajte sa aj pasívnemu fajčeniu. Riziko ochorenia srdca hrozí pasívnym fajčiarom až o 30 % viac. Keď niekto pri vás fajčí, choďte bokom.

6. Rozložte si energiu na celý deň a pravidelne počas dňa oddychujte.

7. Aj naďalej ostaňte aktívne a nevzdávajte sa, prijmite sa také, aké ste, a podľa toho si zariaďte život.

Kultúra

Z 3. HUMANITÁRNEHO DIVADELNÉHO VÍKENDU

Umením na charitu podľa receptu Kovačičanov Anička Chalupová

D

ivadelným predstavením Krátke jednoaktovky Vol. 1, ktoré v nedeľu 24. marca 2019 predviedli domáci ochotníci, členovia Kolektívu kreatívnych amatérov (KOKRAM), doznel 3.

ré autor pomenoval X-krát nič, Anxieta figúr a Gombík, hlavné roly stvárnili tri mladé kovačické herečky ochotníčky Darina Čechová, Dušana Babincová a Ivana Čížiková.

Deň predtým na javisku kovačického domu kultúry sa milovníkom

Ochotníčky divadelnej sekcie KOKRAM-u

ročník Humanitárneho divadelného víkendu. Za režijnej taktovky a autora textu Dragana Karlečíka v týchto jednoaktovkách, kto-

Tálie predstavili herci Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci, ktorí vystúpili s divadelným predstavením Krásavica z Le-

PREMIÉRA DETSKÉHO PREDSTAVENIA V PETROVCI

Traja zhavranelí bratia Katarína Gažová

V

sieni SVD v piatok 22. marca Divadlo VHV Petrovec v rámci divadelnej sezóny 2018/2019 uviedlo premiéru inscenácie Pavla Dobšinského Traja zhavranelí bratia v réžii Svetlany Gaškovej. Ide o jej prvú spoluprácu s petrovskými deťmi. Premiéra odznela v rámci osláv Svetového dňa divadla pre deti a mládež (20. marca), ktorý je zameraný na podporu práv detí a mládeže na umelecké a kultúrne obohacovanie sa. Tento svetový deň sa tohto roku niesol v znamení hesla: Vezmite dnes deti do divadla!

Predloha Traja zhavranelí bratia je urobená podľa rovnomennej rozprávky Pavla Dobšinského.

V tejto rozprávke, ako sa uvádza v • KULTÚRA •

afiši predstavenia, sa stretávame s tromi veľmi neposlušnými bratmi, ktorí svoju neposlušnosť doplácajú tým, že do konca času musia lietať svetom ako havrany, alebo až po chvíľu, kým ich najbližšia rodina nevyslobodí. A tak sa ich

enane autora Martina McDonagha kých fotografií a výtvarných prác a v réžii Richarda Sanitru. Účinko- autorov Veljka Brankovića, Kristivali: Svetlana Gašková, Daniela jana Cesnaka, Jeleny Bobićovej, Legíňová-Sabová, Ivan Sabolčki Denisa Lisku, Jarmily Sabovej, a Ivan Privizer. Dramaturgiu a úpravu mal na starosti Ján Chalupka a predstavenie viedla Miroslava Blažićová. V prvý večer divadelnej akcie, ktorý sa uskutočnil v piatok 22. marca, s inscenáciou Dve vône ruže autora Emília Karbalida a v réžii Fedora Popova vystúpili ochotníčky Fedor Teatra v Padine Martina Tomáši- Červené trojuholníčky nalepené na prácach ková, Jana Galasová, Tia- už v prvý večer dávali na známosť návštevna Nemogová, Anastázia níkom výstavy, že sú predané Ondríková a Magdaléna Štaubová. Divadelné predsta- Jarmily Cickovej, Maríny Jonášovenia padinských a kovačických vej a Pavla Holúbeka z Kovačice, ochotníkov sledoval i Miroslav Marka Markova, Elenky Ďurišovej, Žužić, selektor obecnej prehliadky Ivany Hlavčovej a Emy Dišpiterodivadelnej tvorby na území Obce vej z Padiny a Nenada Stojkova Kovačica. z Crepaje. Prostriedky z predaja Sprievodnou akciou Humanitár- vstupeniek na divadelné predneho divadelného víkendu, pod stavenia a umeleckých fotografií ktorý sa ako hlavný organizátor a obrazov budú odovzdané na podpisuje KOKRAM a realizoval ďalšie liečenie mladej zdravotne ho v spolupráci s DK 3. októbra, postihnutej Padinčanky Anny bola predajná výstava umelec- Hlavatej. sestra vyberie na cestu zachrániť ich. Na svojej ceste sa zoznámi s rôznymi fantastickými bytosťami, ktoré jej pomôžu, aby svojich bratov našla. No aby svojich bratov zachránila, bude musieť vykonať niečo, čo privedie jej vlastný život do nebezpečenstva.

V predstavení hrajú: Matka: Xénia Vujačićová, Brat 1: Milan Hemela, Brat 2: Marek Kolár, Brat

Záver predstavenia, keď sa už blíži šťastný koniec príbehu

3: Dávid Andrášik, Sestra: Mia Majerová, Mladý kráľ: Alexej Murtín, Ježibaba: Petra Pintírová, Mesiačiková: Ema Častvenová, Slniečková: Petra Pintírová, Vetríková: Xénia Vujačićová a Ema Častvenová, Mesiac: Milan Hemela, Slnko: Dávid Andrášik, Vetrík: Marek Kolár.

Réžiu, dramatizáciu a dramaturgiu podpisuje Svetlana Gašková, ktorá mala na starosti aj scénografiu a výber hudby, asistentom réžie je Ondrej Brna, o kostýmy sa postaral kolektív, o zvuk a svetlo Ján Sklenár a Jaroslav Zima, techniku mali na starosti Ondrej Mištec a Ján Mega, video Milan Macák.

V predstavení sú na scéne dominantní mladí herci a ich pohybové a herecké vyjadrenie a schopnosti, ale dojímavé sú i svetelné a hudobné efekty, ktoré posilňujú rozprávkový príbeh. Premiéru detského divadla v Petrovci sledoval pozoruhodný počet divákov: detí s rodičmi a starými rodičmi.

13 /4848/ 30. 3. 2019

27

Kultúra 25. FESTIVAL DIDA Pivnica 29. marca – 7. apríla 2019

STAROPAZOVSKÁ OBEC

V konkurencii štyri predstavenia

Program

Piatok 29. marca 19.00 Otvorenie výstavy 25 blízkych a ďalekých a výstavy plagátov účinkujúcich predstavení na festivale DIDA 2019 (vo foyeri) 19.30 Slávnostné otvorenie festivalu DIDA 2019 a premietanie dokumentárneho filmu 25 ďalekých a blízkych, produkcia: Storyteller 20.00 OD Janka Čemana, Pivnica Čo si videl, nevidel si!

Autorka a réžia: Mgr. art. Katarína Mišíková-Hitzingerová, ArtD. Sobota 30. marca 17.00 Prezentácia prác majstra fotografie Jozefa Maďara (v miestnostiach Klubu poľnohospodárov) 18.00 KC Aradáč, Divadelná sekcia Branislava Vjerga, Aradáč Zabíjačka Autor a réžia: Jano Hrubík 20.00 DS DAXNER, Tisovec, Slovenská republika Láska k blížnemu Autor: Leonid Andrejev Réžia: Ľuboslav Majera Nedeľa 31. marca 18.00 Ján Salčák (Jan Salčak), Pivnica (Pivnice) Špatný, špinavý a... (Ružan, prljav i...)

Autori: Meša Selimović a Ján Salčák Réžia: Ján Salčák – autorský projekt 19.00 Vítanie jari s knihou (v miestnostiach Klubu poľnohospodárov) 20.00 Kolektív kreatívnych amatérov – KOKRAM, Kovačica Krátke jednoaktovky Vol. 1 Autor a réžia: Dragan Karlečík Streda 3. apríla Prvé detské predstavenie sa začína o 14.00 a ďalšie nasledujú jedno za druhým. Vstup na detské predstavenia je iba nejaká sladkosť alebo slanosť.

14.00 ZŠ 15. októbra, Pivnica Nechceme rezance...

Autorka: Krista Bendová Réžia: Jarmila Čobrdová a Vesna Kámaňová OD Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik, Laliť Rozprávka z parku Autorka: Ďurďa Lilová Réžia: Jana Burčiarová a Juraj Turčan ZŠ Jána Kollára, Selenča Kapitán John Peoplefox Autor: Duško Radović Réžia: Anna Koleková KUS Dr. Havrijila Kosteljnika, Kula Vaj-faj princezná (Vaj-faj princeza) Autorka: Ľudmila Šandalová Réžia: Nada Lenderová

28

www.hl.rs

Anna Lešťanová

Štvrtok 4. apríla Vstup na detské predstavenia je iba nejaká sladkosť alebo slanosť.

14.00 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Hotel Platan Autor: Ján Uličiansky Réžia: Ivan Ječmen a Ljiljana Popová KUS Zvolen, Kulpín Tri motýle Autorky predlohy: Katarína Kolárová a Mária Koruniaková (na motívy rozprávky Tri motýle) Réžia: Katarína Kolárová a Mária Koruniaková 20.00 OD KC Kysáč Zmizni od svojej ženy Autor: C. Rai Réžia: Ján Privizer

V

dňoch 22. až 24. marca prebiehala obecná prehliadka divadelnej tvorby pre dospelých a o postup do oblastnej prehliadky ochotníckej tvorby Sriemu z územia Staropazovskej obce sa uchádzali štyri predstavenia.

Selektor Zoltan Fridman, divadelný režisér z Rumy, si najprv v piatok 22. marca v Surduku pozrel divadelné predstavenie členov tamojšieho Ochotníckeho divadla Pepu Krstu Slepi kolosek, autorské dielo Dušana Radojčića. V sobotu 23. marca v staropazovskej divadelnej sále na programe bolo predstavenie autora Mira Gavrana Sve o ženama v réžii Alexandra Baka a v podaní členov Ochotníckeho divadla Mirka Tatalovića-Ćiru z Novej

Piatok 5. apríla 18.00 Ján Salčák, Pivnica Quo vadis, Ján Salčák Autor a réžia: Ján Salčák (v Klube OD Janka Čemana) 20.00 SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV, Stará Pazova Diablov čardáš Autorka: Hana Zelinová Réžia: Anička Balážová Sobota 6. apríla 18.00 SKOS Detvan, Pančevo Druhí v poradí Autorky: Alisa Oravcová a Tereza Veberová-Oravcová Réžia: Alisa Oravcová 19.00 Premiéra zborníka Štvrťstoročná DIDA 1995 – 2018 (v divadelnom salóne) 20.00 Medzibrodské kočovné divadlo, o. z., Medzibrod, Slovenská republika Jánošík podľa Jozefa Autor: Jozef Mokoš Réžia: Tomáš Pohorelec Nedeľa 7. apríla 20.00 Záver a vyhodnotenie festivalu DIDA 2019 a udelenie cien SVD Báčsky Petrovec Krásavica z Leenane Autor: Martin McDonagh Réžia: Richard Sanitra

Informačno-politický týždenník

Z predstavenia Diablov čardáš (foto: Anička Balážová)

Pazovy. V nedeľu 24. marca si selektor Z. Fridman pozrel dve predstavenia.

Podľa predlohy Savu Škobića Ko brine o babi v réžii Igora Pisklu divadlo predviedli novobánovskí herci Divadelného štúdia Branka Radičevića a členovia staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV vystúpili s predstavením Hany Zelinovej Diablov čardáš v réžii Aničky Balážovej.

Podľa kalendára Jarných stretnutí 2019 oblastná prehliadka divadelnej tvorby pre dospelých je naplánovaná v dňoch 14. až 21. apríla v Irigu.

• KULTÚRA •

KNIŽNÁ PREMIÉRA V KOVAČICI

Memoáre jedného bohatého života Anička Chalupová

„V

usporiadanej rodine sa skrývajú tie najvzácnejšie poklady. Len z takej rodiny môže vzísť ozaj poriadny, poctivý a dobrý človek,“ povedal Mgr. Pavel Sklenár, senior banátsky, v rámci premiéry knihy Môj život – Pamäti Andreja Boboša,

Autorka a vydavateľka knihy Anna Bobošová

ktorá sa uskutočnila v sobotu 23. marca v Obecnej knižnici v Kovačici. Knihu zostavila a vydala Anna Bobošová, rod. Bartošová, manželka vnuka autora memoárov.

Andrej Boboš (20. 10. 1877 – 9.

10. 1955) bol známym obchodníkom široko-ďaleko a zároveň aktívnym účastníkom kultúrneho, náboženského a politického života tak v Kovačici, v ktorej žil a pôsobil, ako i v širšom, vojvodinskom prostredí, kde žili Slováci. Narodil sa v Báčskom Petrovci v remeselníckej rodine. Po absolvovaní niekoľko neľahkých učňovských rokov sa presťahoval do Kovačice, kde onedlho založil a začal rozvíjať svoj vlastný podnik. Okrem toho sa aktívne zapojil do sociálneho života osady a rôznymi spôsobmi sa pričinil o jeho rozvoj a skvalitňovanie... Jeho život, na to obdobie i vzdelaného, i rozumného, k tomu schopného a usilovného človeka, bol bohatý na udalosti

V KYSÁČI PREDSTAVILI NOVÚ KNIHU BORU OTIĆA

Šorom sredom, dvared

nie sú príbehy z tohto vysielania.

Na 240 stranách v 42 veselých, ale Slovenskom národnom i smutných textoch sú malebne dome v sobotu 23. marca opísané tunajšie povahy ľudí, ich predstavili novú publikáciu mentalita, minulosť, spôsob žiBoru Otića Šorom sredom, dvared. vota, ale i mýty a legendy. Obsah Prítomných privítal Michal Ma- tejto novej knihy sa rozlišuje aj dacký, vedúci Galérie SND, a po- od obsahu predchádzajúcej. Ako autor Otić v Kysáči prezradil, knihu napísal archaickým jazykom, akým sa hovorí v časti Báčky, a v knihe je preto i Slovník môjho kraja, v ktorom je tlmočenie zastaraných výrazov.

Recenzentom knihy je Pero Zubac, redaktorom Zoran Kolundžija a dizajn, ako i prelom knihy vytlačeAutor Bora Otić s najnovšou knihou nej na novinovom tom slovo patrilo hosťovi, autorovi papieri mala na starosti Nina Todoa redaktorovi populárneho TV rovićová. Autormi fotografií, ktoré vysielania 5kazanje. Ako však z jeho sú tlačené v čiernobielej technike, slov vyplynulo, v najnovšej knihe sú autor B. Otić, jeho synovia NeElena Šranková

V

• KULTÚRA •

Akoby na chvíľu zastal čas. Hostia si s autorkou zaspomínali na dejiny rodiny Bobošovej.

všelijakého druhu, ktoré zapisoval do svojich memoárov. Bližšie o tých zápiskoch hovorili Jaroslav Boboš, jeden z potomkov tejto rodiny, ako i pravnukovia Andrej a Michal Bobošovci, synovia Branislava a Anny Bobošovcov (autorky knihy).

Prezentáciu knihy Môj život – Pamäti Andreja Boboša v Obecnej knižnici v Kovačici spríjemnili Pavel Jonáš, všestranný kultúrny dejateľ, ktorý prečítal niekoľko úryvkov z prezentovanej knihy, a Terézia Jonášová, ktorá pred-

niesla dve básne od spisovateľa Milana Rúfusa. Odborné posudky o tomto diele z novinárskej strany podali Pavel Matúch a Ján Špringeľ. V rámci príležitostného programu vystúpili členky spevokolu CZ Kovačica I pod vedením Alžbety Hriešikovej. Nakoniec sa v mene hostiteľa prihovorila autorka knihy Anna Bobošová a Slobodan Stevanovski, riaditeľ Obecnej knižnice, ktorý sľúbil, že sa toto dielo k milovníkom kníh už 23. apríla dostane aj v digitálnej podobe.

manja a Petar, ako i Jaroslav Pap. Využité sú i niektoré fotografie z rodinného albumu a súkromných kolekcií. Vydanie knihy podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami.

Autor vyjadril nádej, že vyjde aj tretia kniha a z príležitosti predstavovania svojej publikácie v Kysáči

prečítal poviedky Bećari, Razor, Pištin Laki, Đurđevkinja iz Vojke a Bela ljubav. I keď prítomných nebolo veľa, z večierka sa im neodchádzalo. V družnom rozhovore s Borom Otićom hovorilo sa o vysielaní 5kazanje, návštevníkov zaujímalo jeho nahrávanie a rôzne zaujímavé situácie, ktoré pritom vznikajú.

CHÝRNIK

KYSÁČ. Premiéra divadelného predstavenia autora Antonína Procházku V štátnom záujme v réžii Jána Privizera v podaní členov Ochotníckeho divadla KC Kysáč bude v sobotu 30. marca o 20.00 vo veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč.

BÁČSKY PETROVEC. Slávnostné otvorenie samostatnej výstavy akademického grafika a maliara Pavla Popa z Nového Sadu pri príležitosti jeho životného jubilea bude v sobotu 30. marca o 20.00 v Galérii Zuzky Medveďovej Múzea vojvodinských Slovákov v Báčskom Petrovci.

KULPÍN. MOMS Kulpín, Spolok kulpínskych žien, Združenie pre

muzeálne agrárne dedičstvo so sídlom v Kulpíne, Poľnohospodárske múzeum a Kanadský slovenský inštitút usporiadajú prezentáciu knihy Ondreja Miháľa Od jari do jari v silbašskom chotári. Knižný večierok bude v pondelok 1. apríla o 19.00 v slávnostnom salóne vedľajšej budovy Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. a. f.

NOVÝ SAD. Novosadský MOMS pozýva záujemcov na večierok so Silbašanom z Kanady Ondrejom Miháľom. Večierok sa uskutoční v utorok 2. apríla o 19.00 v malej sále Šafárika. d. v.

13 /4848/ 30. 3. 2019

29

Kultúra K 1. APRÍLU

SCÉNA

Ani deň bez úsmevu Juraj Bartoš

P

KNIHA O BEASTIE BOYS. Príbeh o jedinečnom newyorskom hiphop-funk-altrockovom bande Beastie Boys je témou memoárovej knihy, ktorú napísali dvaja zakladajúci členovia skupiny Adam Horovitz (Ad-Rock) a Michael Diamond (Mike D). Kniha vyšla pod názvom Beastie Boys Book v rozsahu 600 strán a v priebehu apríla bude mať prezentáciu v podobe troch javiskových vystúpení, v ktorých sa zúčastnia aj Ad-Rock a Mike D. Beastie Boys vznikli v roku 1981 ako HC-punková skupina, časom menili svoj zvuk, nakoniec sa stali jedným z najznámejších hiphopových bandov a zaradení boli do Rokenrolovej siene slávy. Vydali 8 albumov a rozišli sa po smrti tretieho člena Adama MCA Yaucha v roku 2012.

THE TRIGGER A ZMLUVA S NEMECKÝM VYDAVATEĽOM. Belehradský band The Trigger podpísal zmluvu s renomovaným metalovým vydavateľstvom Massacre Records z Nemecka, čím získal možnosť prezentovať vlastnú hudbu širšiemu zahraničnému obecenstvu. Melodický hardrockovo-metalový zvuk a ženský spev The Trigger sa zdajú byť pravým výberom pre tohto vydavateľa, ktoré má v katalógu už niekoľko „female-fronted“ skupín (napr. Imperia alebo Deep Sun). Skupina The Trigger pôsobí od roku 2005 pod vedením gitaristu Dušana Svilokosa, v dnešnom zložení sú ešte speváčka Milena Brankovićová, bubeník Zoran Jović, basgitarista Petar Popović a druhý gitarista Božidar Mladenović. Ich nový album pod názvom The Time of Miracles vychádza 26. júla – už teraz si možno vypočuť dva singly Pray a Don’t Feed the Cannibals.

KONCERTY 30. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Risk it! (HC z Nemecka), Mind Prison (HC z Kragujevca), Fiskalni račun (street punk, Bečej), Riverroth (thrash metal, NS) 3. apríla, Dom mládeže v Belehrade: Bullet For My Valentine (metalcore, Wales) 5. apríla, Bulevar Books v Novom Sade: Marčelo Pripravuje: S. Lenhart

30

www.hl.rs

rosím pekne, toto tuto čítajte potom. Teda deň po 31. marci. Nijako predtým a už vôbec nečítajte ani potom, ak sa čo len občas neviete srdečne zasmiať alebo ak ste majiteľ/ka strojených úsmevov.

Tak tomu(to) sa hovorí nádherný deň! Práve vo chvíli, keď sme dokončili tento tu text, prihrmeli nám krásne správy o troch fantastických udalostiach, ktoré sa udiali takmer súčasne. Poďme na to razom a radom.

Dnes v Belehrade, minútku pred pravým poludním, v chýrečnej veži Belehradu na vode, pán prezident Aleksandar Vučić slávnostne uhostil svojich vzácnych priateľov Dragana Đilasa, Boška Obradovića a Vuka Jeremića.  Dnes v Belehrade, na pôde RTS, minútku po pravom poludní, pán prezident Aleksandar Vučić prijal účastníkov občianskeho protestu Milana Čičića, Milana Pernata, elektrickú pílu a drevené poleno.  Dnes na pravé poludnie sa z belehradského Balkónu víťazov v mene organizátorov občianskeho protestu účastníkom protestného zhromaždenia prihovoril prezident Aleksandar Vučić; v nadšenom poeticky ladenom prejave ich vyzval k zvýšeniu masovosti a vytrvalosti.  o O o Dnes je, vážení, ako vám je dobre známe, sobota. To jest, ak ste dali na radu z prvého odseku, je pondelok 1. apríla. Tak sa zasmejte. Slobodne, srdečne, dosýta.

V preklade: buďte zdraví. Keďže smiech prospieva zdraviu. Už aj preto, že Vás Váš smiech uvoľňuje a robí šťastným, pokým Vašich nežičlivcov Váš smiech čertí.  Hoci dátum 1. apríla kalendáre neuvádzajú ako sviatok, predsa patrí (alebo aspoň patril) k najobľúbenejším dňom v roku. Lebo je známy ako deň žartov, šašovín, smiechu, drobných podfukov; mnohí mu hovoria i deň bláznov. Temer vševediaca slečnapani Wikipédia si spomína, že už od 16. storočia sa mesiac apríl spája s rôznymi žartíkmi a drobnými zlomyseľnosťami. Napríklad

V ŠÍDE

Školská súťaž Blaženka Dierčanová

V

organizácii Hudobnej školy Filipa Višnjića v Šíde sa 20. marca po piatykrát uskutočnila školská súťaž sólových interpretov pod názvom Škripi đeram. Šestnásť žiačok tejto školy spievali piesne podľa vlastného výberu za hudobného sprievodu svojich profesorov.

Odzneli aj dve duetá a veľkým potleskom prítomní odmenili aj vystúpenie Anje Ljubojevićej, ktorá spievala a sprevádzala sa hrou na klavíri. Riaditeľka hudobnej školy Nevena Bajićová v príhovore povedala, že touto školskou súťažou chcú predstaviť svojich žiakov nielen ako vynikajúcich hudobníkov, ale aj

Informačno-politický týždenník

„u novinárov tradícia dovoľuje prekročiť rámec serióznosti a vypustiť kačičku“. Novinárska kačica je totiž iné meno pre pomýlenú, nepravdivú informáciu alias (ne)úmyselnú dezinformáciu. Mimochodom, ako je dobre známe, kačiek máme štyri druhy: divú, domácu, novinársku a trt.  V Iráne sa vraj 1. apríl oslavuje už viac ako dva a pol miléniá. Podľa portálu TN CZ prvá zmienka o sviatku s názvom Sizdah Bedar (ktorý vraj radi okoreňovali žartíkmi ) pochádza z roku 536 p. n. l. a jeho autorom je údajne mýtický kráľ Jamšíd. Iránci ho totiž oslavovali ako sviatok jari a priateľstva v prvý deň v roku, čo sa zhoduje s 1. aprílom aktuálneho gregoriánskeho kalendára.

Pokiaľ ide o Európu, 1. apríl s príznakmi súčasného dňa bláznov, žartov etc. údajne najprv zavítal do Anglicka v 14. storočí zásluhou spisovateľa Geoffreyho Chaucera. Lebo vraj poviedku, v ktorej líška prekabátila pyšného kohúta, umiestnil do 32. dňa po marci, čím teda myslel na 2. máj. Ibaže Angličania omylom uzavreli, že mal na ume 1. apríl!? Takže „vo zvyšku sveta“ platí zvyk, že keď niekto niečo nechápe, zvyknú mu povedať, že – vyhráva Angličana.Sotva si už spomenieme, kedy a skadiaľ vietor dovial semiačko 1. apríla na Balkán. Nie je ale vylúčené, že prv než do Anglicka či do Iránu. V každom prípade predtým než nám sem vetriská dogúľali povestný súdok s pušným prachom. Následne čoho tradícia prvoaprílových žartíkov u nás občas naskutku vybuchne tak zvláštne.  o O o Starší našinci si zavše zaspomínajú na časy, keď ich príbuzní, onehdy ako šarvancov, 1. apríla posielali nakupovať bublinky do vodováhy, blšie podkovičky, sadlo z komára, dierku do ihly, hlavu na klobúk, dinárové semiačka, zajačie vajíčka či snopček piesku.  Bolože to smiechu, keď vzápätí furtáci v role „objednávateľov psiny“ zvýskli: „1 apríl!“  Zaraz (sme) boli všetci zdravší.

Ak sme, vážení, nehodili flintu do žita po prečítaní úvodných správ, t. j. po skonzumovaní vyššie poletujúcich novinárskych kačičiek , nemračme sa nad prítomným pokusom o vzdanie pocty 1. aprílu. Radšej na chvíľku pouvažujme o tom (aj keby uvažovanie tak trošku bolelo), kedy a prečo sme sa vlastne zabudli usmievať a smiať. Vráťme sa, priatelia, na začiatok. Do detstva. Môžbyť tam nájdeme stratené úsmevy... 

ako talentovaných sólistov. Týmto podujatím chcú aj pomôcť žiakom, aby sa voľnejšie cítili na javisku, aby zdolali trému vo verejnom vystupovaní a prejavili svoju všestrannosť. Prednes a umelecký dojem speváčok hodnotili profesorky hudobnej výchovy: Ivana Macková, Svetlana Đačaninová a Snežana Filagićová. Rozhodli sa odmeniť všetky účastníčky súťaže, preto udelili aj„potešujúce“ odmeny za debutantské vystúpenie, za najkrajšie zaspievané sevdalinky, etnopiesne, hity zo súťaže Pieseň Eurovízie, za najlepšiu choreografiu a interpretáciu. Víťazkou súťaže sa stala Anja Radoševićová, druhú cenu získala Lana Todorovićová a tretiu Aňa Rybárová.

V revuálnej časti, kým porota rozhodovala o nositeľoch odmien, odznel minikvíz. Účastníčky súťaže preukázali závideniahodnú znalosť v oblasti hudobnej kultúry. Program sympaticky a vtipne moderovali Milica Zderićová a Dorotea Kovačevićová.

• KULTÚRA •

KNIHA PROF. DR. MICHALA HARPÁŇA V SRBSKOM JAZYKU. Kniha prof. Dr. Michala Harpáňa Poglavlja iz slovačke književnosti i nauke o književnosti (Kapitoly zo slovenskej literatúry a literárnej vedy, 2019) vyšla vo vydaní Matice srbskej, Oddelenia pre jazyk a literatúru. Najnovšia publikácia renomovaného slovenského literárneho vedca a riadneho profesora slovenskej literatúry a teórie literatúry Novosadskej univerzity, ktorý je na dôchodku, obsahuje 23 štúdií o kapitálnych dielach slovenskej literatúry (Vajanského, Ondruša v konfrontácii s poéziou Vaska Popu, Vilikovského, Mitanu, Bohuša, Hronca) a (česko)slovenskej literárnej vedy (Mukařovského, Levého, Bakoša, Ďurišina, Popoviča, Mika a Zajaca). Texty sú tvorené cielene pre informovanie srbského čitateľa o tvorbe uvedených autorov so zreteľom na medziliterárnosť v teoretických výskumoch na Slovensku, ale predovšetkým v bádaniach samotného autora.

Kniha predstavuje časť autorovej dlhodobej činnosti približovania dvoch literatúr a je vzácnym prínosom k spájaniu slovenskej a srbskej kultúry. Redaktorom vydania je Dr. Darko Nedić, recenzovali prof.

Dr. Adam Svetlík a doc. Dr. Marína Šimáková-Speváková a vydanie podporil Fond pre podporu umenia.

M. Šimáková-Speváková

KRÍŽOVKA ČÍSLO 13

V tajničke je meno a priezvisko náboženského spisovateľa, ktorý bol misijným a osvetovým pracovníkom, ako i prekladateľom duchovných piesní do rómskeho jazyka (1869 – 1939).

Výzva Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade vypisuje verejnú výzvu na vypracovanie scenára a réžiu slávnostného programu pri príležitosti 100. výročia organizovanej spolkovej činnosti novosadských Slovákov, ktoré si pripomenieme v roku 2020.

Prihlášky s detailne rozpracovaným návrhom scenára slávnostného programu je potrebné zaslať na mailovú adresu: safarikns@gmail.com alebo v tlačenej podobe na adresu: SKC Pavla Jozefa Šafárika, Ul. Vuka Karadžića 2/a, 21 000 Nový Sad, najneskôr do 21. júna 2019.

Dodatočné informácie možno získať od predsedníčky SKC P. J. Šafárika Vierky Marčokovej-Cerovskej na telefónne číslo: 069/180-19-81.

„Podršku má veľkú!“ Anna Horvátová

P

re tých, ktorým naše pomery nie sú známe a srbčina im je celkom cudzia, budú veľmi nepochopiteľné spojenia so slovom „podrška“. Čo to za „podršku“ spomíname, či azda myslíme na podržanie dačoho?! A právom si tak budú myslieť.

Podrška je srbské slovo, do slovenského jazyka sa vtislo, žiaľ, ako nespočetne slov, nenápadne, a pretrváva. Je nám dokonca blízke, ako našské. Na vyjadrenie teda mravnej a hmotnej opory, posily, pomoci v slovenčine máme slovo podpora. Nevyjadrujeme teda kolegom, priateľom „podršku“, ale podporu. V príkladoch je to takto: „Podporu má veľkú.“; „Ľahko tak napredovať, keď má podporu zo všetkých strán.“ Podpora je aj vec, ktorá niečo podopiera, či o ktorú sa niečo podopiera: podpora dvier, podpora stien, podpora na zadržanie zemi.

A tiež peňažný príspevok poskytovaný ako výpomoc: podpora pre študentov, pre penzistov.

• KULTÚRA •

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 – VODOROVNE: aktivita, norma, et, navarila, Alan, sok, maniak, O, a, ie, rev, Joe, mama, eg, ei, an, ruksak, i, Olio, ale, vin, osa, áno, taká TAJNIČKA: ANNA MAJEROVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu z 9. marca 2019 bolo: DEŇ ŽIEN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: FEDOR DOMONI, Ul. vojvodinská č. 63, 21 211 Kysáč. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

13 /4848/ 30. 3. 2019

31

Oznamy

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Ul. Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-158

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre sociálnu a detskú ochranu Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2700 / klapka 122

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Pracovné miesta: vykonávateľ pre urbanistické plánovanie, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, jeden vykonávateľ na neurčitý čas, vykonávateľ pre finančné plánovanie a vypracovanie rozpočtu, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, jeden vykonávateľ na neurčitý čas, vykonávateľ pre realizovanie postupu verejného obstarávania, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, dvaja vykonávatelia na neurčitý čas, vykonávateľ pre plánovanie a sledovanie zásobovania, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, jeden vykonávateľ na neurčitý čas, a vykonávateľ pre operátorské práce a evidovanie zamestnaných, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca, jeden vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre sociálnu a detskú ochranu Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre kancelárske práce v Správe pre prídavok na deti, ktoré je roztriedené v hodnosť vyšší referent, jeden vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad. rs/.

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre všeobecné práce Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/488-2953

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie úradníckeho pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre všeobecné práce Mesta Nový Sad Pracovné miesto: kuriér v Oddelení pre miestne kancelárie, úradník piateho druhu pracovných miest, jeden vykonávateľ na neurčitý čas.

Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http:// www.novisad.rs/.

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA DANKOVÁ

rod. Plachtinská 1934 – 2018 – 2019 z Kulpína

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Už uplynie ešte stále boľavý rok, čo dotĺklo srdce a utíchol hlas, zhasol lúč žiary, ktorý žiaril z Tvojich očí a z Tvojej tváre na všetkých nás. Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna a večná pamiatka na Teba nikdy nepominie.

Odpočívaj v pokoji: S PEVNOU NÁDEJOU SKORÉHO PRÍCHODU NÁŠHO PÁNA. Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 2, Bulvár oslobodenia číslo 33, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4717, k. o.

Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Tvoji najmilší

hlasludu.info www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

so švagrom

starkému

JÁNOM MADACKÝM BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

JÁNOM MADACKÝM 1964 – 2019 zo Švajčiarska rodom z Kysáča

SAMUELOVI SPEVÁKOVI

1964 – 2019 zo Švajčiarska rodom z Kysáča

z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

Stojanka Francistyová s rodinou

SPOMIENKA Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

Osud nevráti to, čo vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ.

Brat Michal s manželkou Annou a deťmi Jaroslavom a Jaroslavou Čiefovou, jej manželom Miloslavom a deťmi Lýdiou a Filipom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, báčim a starkým

JÁNOM MADACKÝM 1964 – 2019 zo Švajčiarska rodom z Kysáča

Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu zostanú navždy v našich srdciach.

Manželka Anna Mojžišová s dcérou Natáliou Albrechtovou a jej rodinou • OZNAMY •

S úctou si trvalú spomienku na neho zachová Daniel Rybársky

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

MICHAL BENKA

SAMUELOM SPEVÁKOM

25. 9. 1948 – 28. 3.

2016 z Kulpína

z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji vnukovia Miroslav a Vladimír z Vršca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Cerovskovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na

Dňa 2. apríla 2019 uplynie 20 rokov, čo nás opustil syn a brat

Dr. PAVLA BÁĎONSKÉHO

RASTISLAV RYBÁRSKY

5. 1. 1940 - 27. 3.

2016 oftalmológa z Báčskej Palanky

1975 – 1999 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Spomíname si na Tvoju lásku a v srdci Ťa nosíme.

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Tvoji najmilší

Rodičia a sestra Vesna s rodinou

13 /4848/ 30. 3. 2019

33

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA Po krátkej a ťažkej chorobe nás navždy opustila naša drahá Odišla si cestou, ktorou kráča každý sám, len brána spomienok ostáva otvorená dokorán.

Kto ju poznal, ten si spomenie, kto ju miloval, nikdy nezabudne.

Mgr. ZDENKA FIEBIGOVÁ rod. Denďúrová 9. 6. 1967 – 18. 3. 2019 z Nitry rodom z Báčskeho Petrovca

S hlbokým žiaľom oznamujeme, že sme sa rozlúčili s našou milovanou dňa 21. marca 2019 na Cintoríne sv. Cyrila a Metoda v Nitre.

Zarmútení: matka Zuzana, manžel Ivan, dcéra Martinka, syn Ivko a brat Rastislav Denďúr s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so spolužiačkou

Žiadny verš nemôže vyjadriť smútok Tvojím nečakaným odchodom.

V našich radoch zostalo jedno prázdne miesto. Spomíname si na Tvoju usmiatu tvár, dobrosrdečnosť a spoločné chvíle.

Nena, zostaneš nám v peknej a trvalej spomienke.

Mgr. ZDENKOU FIEBIGOVOU rod. Denďúrovou 9. 6. 1967 – 18. 3. 2019 z Báčskeho Petrovca

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tvoji spolužiaci generácie ΄67

• OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedou

Mgr. ZDENKOU FIEBIGOVOU

DROBNÝ OZNAM

rod. Denďúrovou 1967 – 2019 z Nitry petrovskou rodáčkou

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Mgr. ZDENKA FIEBIGOVÁ rod. Denďúrová 1967 – 2019 z Petrovca

Na Tvoju láskavosť a dobrotu budeme vždy s úctou spomínať.

Lúčia sa: Ružena, Rastislav a rodina Balcová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou susedou

ANNOU MACKOVOU rod. Takáčovou 8. 10. 1953 – 18. 3. 2019 z Hložian

Je ťažké tomu uveriť, že Ťa už niet.

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Lúčia sa susedovci: Čipkárovci, Grňovci, Zátrochovci, Kyseľovci, Šrankovci, Kukučková, Bartošovci, Kováčovci, Sudickovci

SPOMIENKA

robotníci z RAM-u

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 1. apríla 2019 uplynie smutný rok, čo nás opustil môj manžel, otec, svokor a apko

MICHAL ĎUROVKA

14. 5. 1942 – 1. 4. 2018 – 2019 z Kysáča

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomíname.

Manželka Anna, syn Ján, nevesta Milotka a vnučka Ivana

SPOMIENKA

Dňa 2. apríla 2019 bude tomu 5 rokov, čo nám je navždy smrťou ukradnutý manžel a otec

VLADISLAV KUŠTRA 1964 – 2014 – 2019 z Kulpína

JÁN LABÁTH

1926 – 2018 – 2019

S úctou si spomínajú:

• OZNAMY •

MILUŠKA LABÁTHOVÁ 1926 – 2013 – 2019

z Nového Sadu syn Rastislav s manželkou Milinou a vnúčatá Milinka a Rasťo

Zbohom nestihol si povedať, len žiaľ v srdciach nás všetkých zanechať.

To, že čas rany zahojí, je veľký klam, čím ďalej ubieha, tým viac chýbaš nám.

Ty snívaj svoj večný sen a my v spomienkach sme pri Tebe každý deň.

Manželka Tatjana,syn Branislav a dcéra Jasmina s rodinou 13 /4848/ 30. 3. 2019

35

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a apkom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

SAMUELOM SPEVÁKOM

SAMUELOM SPEVÁKOM

5. 6. 1944 – 10. 3.

2019 z Báčskeho Petrovca Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, sú okamihy, na ktoré spomíname.

Prázdno je tam, kde znel jeho hlas, ale spomienka na neho zostáva v nás.

Manželka Anna, syn Samuel, nevesta Vlasta a vnuk Emil

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu drahú

5. 6. 1944 – 10. 3.

2019 z Báčskeho Petrovca Dotĺklo srdce, utíchol hlas, zaplakal každý, kto Ťa mal rád.

Odišiel si od nás, my zostali sme v žiali, no vždy budeš v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

Brat Ján s manželkou a dcérami Jarmilou a Annou s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 7. marca 2019 nás navždy opustila naša drahá sestra a teta

KATARÍNU MIŠTECOVÚ

KATARÍNA ČASTVENOVÁ

14. 12. 1953 – 2. 4.

2014 – 2. 4. 2019 z Petrovca

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

S láskou a úctou si na Teba vždy spomínajú dcéry: Anna Galambošová a Katarína Andrášiková s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so svatkou

rod. Lekárová 1948 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju dobrotu, porozumenie a slová útechy, ktoré si nám vedela dať, nikdy nezabudneme.

Zarmútená sestra Anna Megová so synom Ondrejom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 18. marca 2019 nás navždy opustila naša drahá

ANNOU MACKOVOU

ANNA MACKOVÁ

rod. Takáčovou 8. 10. 1953 – 18. 3.

2019 z Hložian

Tichú spomienku na Teba si zachovajú Srnkovci a Cinkockovci

36

www.hl.rs

rod. Takáčová 8. 10. 1953 – 18. 3.

2019 z Hložian

V jednom okamihu zmizlo tak veľa – milá a usmievavá tvár, usilovné ruky, láska a dobrota, ktoré navždy zostanú v našich srdciach.

Manžel Štefan a dcéry Jarmila a Anna s rodinami

Informačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojou sestrou

ZUZANOU VARGOVOU

rod. Takáčovou 31. 12. 1939 – 18. 3.

2019 z Kovačice Je ťažké tomu uveriť, že Ťa už niet.

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžem dať a s láskou si na Teba spomínať.

Sestra Eržika Jašková s dcérou Eržikou Puškárovou a jej rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ňanicou

ZUZANOU VARGOVOU

rod. Takáčovou 31. 12. 1939 – 18. 3.

2019 z Kovačice Navždy zostaneš v našich spomienkach.

Milena Takáčová so synmi Jaroslavom s rodinou a Jankom so snúbenkou Elenkou a Marka Bartošová a Janko Holík s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. apríla 2019 uplynie rok, čo nás navždy opustila manželka a mama

MÁRIA ČELOVSKÁ

19. 10. 1936 – 2. 4.

2018 – 2. 4. 2019 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachovávajú: manžel Ján, dcéra Mária a syn Ján s rodinami • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 23. marca 2019 nás navždy opustila naša mama

Dňa 23. marca 2019 nás navždy opustila naša mama

ANNA GALÁDIKOVÁ

ANNA GALÁDIKOVÁ

rod. Benková 6. 11. 1951 – 23. 3.

2019 z Báčskeho Petrovca Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Zarmútená dcéra Jaroslava Peťkovská s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so sestrou

ANNOU GALÁDIKOVOU 6. 11. 1951 – 23. 3.

2019 rod. Benkovou z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Sestra Mária Králiková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA ŠIMONOVÁ

rod. Lomianska 1952 – 2018 – 2019 z Kysáča

Zostaneš navždy v našich srdciach.

Tvoji najmilší: manžel Janko a dcéra Lýdia s rodinou • OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so sestrou

ANNOU GALÁDIKOVOU

rod. Benková 6. 11. 1951 – 23. 3.

2019 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Zarmútená dcéra Anna Speváková s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

rod. Benkovou 6. 11. 1951 – 23. 3.

2019 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Brat Michal Benka s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

so sestrou

so sestrou

ANNOU GALÁDIKOVOU

ANNOU GALÁDIKOVOU

rod. Benkovou 6. 11. 1951 – 23. 3.

2019 z Báčskeho Petrovca

rod. Benkovou 6. 11. 1951 – 23. 3.

2019 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Sestra Božena Kulíková s rodinou

Brat Pavel Benka s rodinou

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustila sesternica, tetka a mamička Zuzka

ZUZANA ŠIMONOVÁ

ZUZANA ŠIMONOVÁ

rod. Lomianska 1952 – 2018 – 2019 z Kysáča

S láskou si na Teba spomíname.

24. 2. 1952 – 28. 3.

2018 z Kysáča

Žiješ s nami v našich myšlienkach a v našich srdciach.

Sestra Mária Štajferová s rodinou

Sesternica Anna Struháriková s rodinou z Hložian

13 /4848/ 30. 3. 2019

37

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

Piatok 29. marca Pondelok – sobota 19.30 Zostrih z festivalu nových slovenských 18.25 Začiatok vysielania lyrických piesní v Kulpíne z roku 2006 18.30 Zahraničný denník 20.00 Dobrý večer, Vojvodina 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia Nedeľa 31. marca 19.15 Kreslený film 11.00 Dúhovka 19.50 Hit dňa, Reklamy 11.30 Boh náš je láska 20.00 Filmy: Piatok 29. marca Utorok 2. apríla – Tajomstvo modrej hory 2 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Sobota 30. marca Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1.

– Kuriér 3 programe TVV Pondelok 1. apríla – Monsters Truck 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi Utorok 2. apríla rozprávku – Strážca Pondelok – sobota Streda 3. apríla 18.00 Denník – Pes menom Hubert Štvrtok 4. apríla Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelná relácia okrem bežných príspevkov uvedie príspevky – Asterix a Obelix kontra Cézar o prednáške Dr. Ranka Rajovića a o predstavení Traja zhavranelí bratia, ktoré boli v Báčskom Petrovci, a o Biblickej olympiáde, ktorá prebiehala v Silbaši. Nasleduje Kumštáreň.

Dúhovka. Ideálny svet pokoja dominujúci na maľbách kovačického rodáka Pavla Cicku bol podnetom na jeho polhodinový portrét pri príležitosti 40-ročnej umeleckej činnosti.

Patrí do najmladšej generácie kovačických insitných maliarov a je členom tzv. Kovačickej trojky. V pokračovaní nasleduje náboženské vysielanie Boh náš je láska, v ktorom budú uvedené záznamy zo Svetového dňa modlitieb, o duchovnej poézii a novej knihe Moje modlitby bude hovoriť Zuzana Ďurišová z Kovačice.

O aktualitách v cirkevnom zbore v Lugu sa zmienili tamojší cirkevníci.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok)

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

15.00

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

16.00 16.05 16.30 17.00

RÁDIO PETROVEC

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 31. marca Film: Hotel Transylvánia 2 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Letné vzplanutie Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

18.05

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

38

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

19.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Utorok – piatok 19.30 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 20.00 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota Nedeľa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 7.00 Servis relácia na aktuálnu tému Na dnešný deň Nedeľa Meniny 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 7.30 Oznamy, hudba a reklamy týždňa 8.00 Správy 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské Slovenská hudba každý vysielanie 9.00 Správy deň od 5.00 – 20.00.

9.05 Hudba a aktuality Svetová hudba každý 9.30 Oznamy, hudba a reklamy deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 31. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Kovačici odprezentovali publikáciu Pamäti Andreja Boboša Recitátori z Kovačickej obce dosiahli pekný úspech aj na oblastnej súťaži Utorok 2. apríla 16.00 Humanitárny divadelný víkend tretíkrát v Kovačici Mladí ekológovia z Padiny sú aktívni počas celého roka Kreslený film: Rút Piatok 5. apríla 16.00 Film: Pacho - hybský zbojník Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 31. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 3. apríla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 16.25 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Šport OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

prostredníctvom Vučića iba raz pohrozili, ale strelu kryl Vučenović.

Tréner Tankosić už na polčase vykonal zmeny s cieľom čím naladeného skôr zabezpečiť víťazHuďana nemal stvo. V 53. min. Molkto upraviť lopnár prihral Čipkárovi, tu za bránkovú ktorého pred bránou čiaru pozorného Đuricu zrazil bývalý Đuricu. Urobil Hložančan Miljević. to práve Huďan Prízemnú strelu Ljuv 23. min., keď bičića z bieleho bodu po asistencii brankár Đurica kryl.

Ljubičića vbehol Je to paradox, lebo pomedzi dvoch hráči Budúcnosti z deobrancov a rozviatich pokutových vlnil sieť – 1 : 0. Nevyužil penaltu, pripravil kopov dosiaľ nepreHostia v 39. min. gól: Trivo Ljubičić (Budúcnosť) menili až šesť! Predsa

Plánované body BUDÚCNOSŤ – BORAC 2 : 0 (1 : 0) Ján Murtín

H

ložianski futbalisti si na svoje konto zapísali plánované body. Okolo 150 divákov sledovalo dominanciu domácich nad mužstvom z Vizića od prvého hvizdu slabého debutanta s píšťalou Jovkića z Báčskej Palanky.

Skromné mužstvo Borca sa stiahlo do svojho trestného územia a veľmi bojovne a férovo čelilo útokom domácich. Veľké šance nevyužili Ljubičić, Familić a Ľ. Hataľa. Po prienikoch

Potešili fanúšikov NAŠA HVIEZDA – BAČKA (D) 3 : 1 (1 : 0) Rastislav Kopčok

S

ilbašania zaznamenali aj druhé jarné víťazstvo, keďže boli v nedeľu lepší od susedovcov z Despotova. Najlepším hráčom zápasu bol Janko Gašić, strelec dvoch gólov, v 20. a 85. min. Tento druhý gól Gašić

dal z pokutového kopu. Autorom gólu za domácich bol aj Avramović.

NAŠA HVIEZDA: Mladenović, Arsenin (Torić), Strehársky (Đuragić), Grňa, Gašić, Avramović, P. Vladislav, Tucić (Kepčija), Pisarev (Davidović), Nađ (Ninkov), Nikić

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Trpezlivý a smelý rozhodca BILEĆANIN – AŠK 1 : 1 (0 : 1) Vladimír Gál

T

vrdý zápas, málo šancí a mnoho kontaktových duelov. Domáci hrali hrubo, ale im Aradáčania úspešne čelili. V 22. min. centrovanú loptu V. Gála z rohu brankár Pustinjaković odrazil na asi 11 metrov, odkiaľ Števko presnou strelou rozvlnil sieť – 0 : 1. Domáci prvú šancu mali v 30. min. Po voľnom kope a nedorozumení Koraća a Gála domáci útočník z dvoch metrov strieľal vedľa. V 40. min. Števko dobre strelil, ale Pustinjaković jeho strelu kryl.

V druhom polčase domáci začali robiť nátlak na rozhodcu Bjeloša a v 60. min. začalo zaváňať incidentom.

Striško bez kontaktu odňal súperovi loptu, ktorý spadol, a domáci žiadali penaltu. Rozhodca nič nepískal, čo rozhnevalo domácich fanúšikov, traja vtrhli na ihrisko a vyhrážali sa rozhodcovi?! Zápas pokračoval po desaťminútovom prerušení! V 70.

• ŠPORT •

min. Mijić dobre strelil, ale Pustinjaković znovu dobre zareagoval. Do konca zápasu domáci viac útočili a konečne v 83. min. vyrovnali. V 90. min. Aradáčania mali šťastie. Domáci trafili brvno, od ktorého sa lopta odrazila do ihriska. Hráči Sečnja znovu zaútočili na rozhodcu tvrdiac, že lopta bola v bráne za čiarou. Aj diváci znovu vbehli na ihrisko. Rozhodca ani tentoraz nepodľahol nátlakom a po 10-minútovom prerušení dotiahol zápas do konca.

AŠK: Kurtešan, Ďuríček, V. Gál (Zakić), Apostolović, Striško, Korać, Birmanac, Števko, Adamov, Pajević (Životin), Mijić Výsledky 16. kola: OFK Klek – OFK Stajićevo 2 : 0, Tamiš – Mladosť 3 : 0, Potisje – Naftagas 2 : 0, Jedinstvo – Zadrugar 1 : 2, ŽFK – MSK 1 : 4.

Aradáčania majú 29 bodov a sú na treťom mieste, kým je bieloblatská Mladosť so štyrmi bodmi posledná.

v 60. min., po voľnom kope Ljubičića zľava, Čipkár sa smelo zahodil za loptou a priniesol uvoľňujúcich 2 : 0.

Teší výborná hra obrany Budúcnosti, ktorá už na štvrtom majstrovskom zápase za sebou neinkasovala gól.

BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Huďan, Ljubičić (Takáč), Katiak (Đurikin), Erak, Šoven, Obradović (Zahorec), Molnár (Jakuš), Ľ.

Hataľa (Čipkár), Horvát, Familić Hložančanov v nedeľu očakáva hosťovanie v Despotove.

Výsledky 15. kola: Budúcnosť – Borac 2 : 0, Sloga – Bačka 45 2 : 1, N. hviezda – Bačka (D) 3 : 1, Kriváň – B. hajduk 9 : 1, Neštín – Slavija 6 : 0; voľní sú Maglić a Mladost.

Foto: J. Pucovský

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

V 7. minúte bolo 0 : 2!

JÁNOŠÍK – HAJDUŠICA 0 : 4 (0 : 2) Vladimír Hudec

S

hlavne na strede ihriska, hostia mali niekoľko výhľadných príležitostí a brankár Hajdušice Stojanovski bol úplne nezamestnaný.

Po zmene strán domáci boli trochu nebezpečnejší. Prvú príležitosť mali hostia. N. Ružić unikol po pravej strane, centroval osamelému A. Liptákovi, ktorý hlavičkoval vedľa.

usedské derby v Jánošíku sa skončilo v prospech hostí. Očakával sa silnejší odpor domáceho tímu, ale to sa nestalo. Hostia mali prevahu počas celého zápasu a vedenia sa ujali už v 2. min. N. Ružića na okraji šestnástky nedovolene zastavili, rozhodca Ćirović videl, že bol v šestnástke, a ukázal na biely bod. Domáci márne protestovali.

Z pokutového kopu presný bol A. Lipták. Útoky hostí Atila Lipták už v 2. min. z penalty prekonal brankára pokračovali a už v 7. min. po Jánošíka Radaka rohovom kope jeden hráč Jánošíka V 55. min. prvá vážnejšia príležitosť nešikovne zasiahol loptu hlavou, pred bránou Stojanovského. Babić trafil brvno vlastnej brány a odrazenú unikol, ale ho na okraji šestnástky loptu z nepatrnej blízkosti do siete zastavil Folťan. Domácim však začalo ubúdať síl a hostia ešte dvoma gólmi zaslal Mršić.

Po tejto nepríjemnej studenej A. Liptáka a N. Ružića položili bodku sprche mužstvo Jánošíka zoradilo za výsledkom tohto zápasu.

JÁNOŠÍK: Radak, D. Šterba, Kasvoje šíky a nadobudlo rovnováhu na ihrisku. Dokonca hrali častejšie na raman, Sladaković (M. Šterba), Capolovici hostí, ale im títo nedovolili ran, Babić, Ćirković, Pavlov, Staňo vážnejšie ohroziť brankára Stojanov- (Lotrean), Živanov, Jakimov HAJDUŠICA: Stojanovski, Mršić, ského. V 15. min. Babić kľučkoval, ale na okraji šestnástky bol nedovolene Z. Lipták (Ćulum), Maliar (Georgizastavený. Domáci sa dožadovali pe- jevski), Stojkovski, Folťan, Pavlovic, nalty, ale sa píšťala rozhodcu tentoraz Petrović (Marko), A. Ružić (Miksád), neozvala. Do konca polčasu sa hralo A. Lipták, N. Ružić (Brezičanin) 13 /4848/ 30. 3. 2019

39

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dva kroky dopredu Ján Bokor Vedúce mužstvá, Partizan Gaj a Borac Starčevo, vyhrali tretí raz za sebou a zvýšili si bodový náskok nad ostatnými rivalmi. Dobré výsledky zaznamenáva aj Sloga, ktorá zabrzdila Potporanj. Keďže Crepajčania vystúpili zo súťaže, lampáš odovzdali Izbištanom.

Padinská Dolina urobila dva kroky dopredu a zvýšila si nádeje na záchranu v lige.

Výsledky 20. kola: Jedinstvo (V) – Spartak 1911 0 : 0, Sloga – Potporanj 2 : 0, Polet – Partizan (G) 1 : 3, C. zvezda – Borac 0 : 4, Vojvodina (S) – Jedinstvo Stević 1 : 4, Dolina – Jugoslavija 2 : 0, Vulturul – Partizan (U) 1 : 1, Strela – Radnički 0 : 0; voľný bol Dunav.

DOLINA – JUGOSLAVIJA 2 : 0 (1 : 0) ráči Doliny museli vynaložiť veľké úsilie na to, aby prekonali skúsené mužstvo z Jabuky. Od začiatku bolo jasné, že hostia prišli po bod. Spevnili obranu a spolu s výborným

H

brankárom Simjanovićom chránili svoju sieť. Z protiútokov sa hráči Jugoslavije pokúšali prekvapiť Bujakovića. Tak Smiljković prenikol zľava, odcentroval pred bránu, kde osamelý Stojanovski kopol nad bránu. Domáci si vydýchli zhlboka.

Tlak Doliny konečne priniesol

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dvanásť žltých kariet!

SLÁVIA – POLET 2 : 1 (1 : 0) Ján Šuster

V

iac ako 200 divákov sledovalo napínavý zápas. Domácim bolo ťažko hrať s mužstvom zo Sivca, ktoré sa zameralo na ochranu svojej brány, často nevyberalo prostriedky, ako zastaviť útočníkov súpera, a iba z protiútokov hrozilo domácemu brankárovi Brňovi.

V 13. min. brankár Poletu kryl strelu Sekeruša, v 17. min. Kutenič kopol ponad brvno, kým v 20. min. strela hosťa Vukašinovića skončila nad bránou Slávie. Po ďalších nevy-

užitých príležitostiach Trivunovića a Kuchtu domáci sa dostali k vedeniu. V 42. min. Efendić silne vypálil na bránu a lopta skončila v pravom rohu brány Đurišića.

V druhom polčase domáci aj ďalej útočili, no pokusy Batinicu a Ćordu nepriniesli zmenu výsledku.

V 78. min. hostia založili protiútok, lopty sa zmocnil Maksimović a ľahko ju dorazil do siete – 1 : 1. Potom domáci zahrali ešte ráznejšie, tlak sa vydaril v 90. min. Petrović z dvadsiatich metrov z voľného kopu prehodil múr Poleta a lopta skon-

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Ján Špringeľ

P

rvých dvadsať minút hostitelia rozdrvili hostí. Unirea dala za prvých desať minút slávistom dva góly. Prvý gól domáci vsietili z prvej akcie v 3. min. po omyle brankára Kandića – 1 : 0. Druhý po peknej kombinácii, ale aj za pomoci chyby obrany Kovačičanov – 2 : 0.

40

www.hl.rs

plody, keď v 43. min. obranca hostí zahral rukou pred svojou bránou a Kelečević z bieleho bodu strelil vedúci gól – 1 : 0.

Po prestávke Dolina viac útočila, ale ťažko sa jej darilo prekonať skúsenú obranu hostí. Na druhý gól sa dlho čakalo. Domáci ho dali tiež z penalty, ktorú rozhodca Boris Cvitak z Pančeva nariadil v 86. min. po faule nad Mamoj-

Informačno-politický týždenník

kom. Jedenástku opäť premenil skúsený Kelečević, a tak zaistil výhru a priniesol novú nádej, že sa boj o obstátie v lige Doline vydarí, čo predsa nebude ľahké.

DOLINA: Bujaković, Jovanov, Vasić, Kolak, Popović, Janjović, Forgić (Hlavča), Kelečević, Mamojka (Ilić), Ćirić, Đorić (Matuľa) V nedeľu Dolinu očakáva ťažké hosťovanie v Uljme.

SLÁVIA: Brňa, Stojačila v ľavom nov, Benka, Nímet, Ćorda, hornom rohu Efendić, Kuchta (Milec), brány Đurišića.

Petrović, Trivunović, RozhodKutenič (Kotiv), Sekeruš ca Mudrinić (Batinica) z Apatina na Výsledky 18. kola: tomto zápase Hercegovac – Odžaci 2 : ukázal až dva1, Stari grad – ŽAK 6 : 0, násť žltých Borac – Kula 2 : 2, Slávia kariet, najviac – Polet 2 : 1, Tvrđava – pre protesty Kulpín 3 : 0, Budućnost po jeho často –Vojvodina 1 : 0, Lipar nesprávnych – Rusín 4 : 0, Radnički – ve rd i k to c h .

V poslednej chvíli: Boris Krila Krajine 3 : 3.

V domácom Petrović (Slávia Pivnica) Program 19. kola o 16. mužstve ich hodine: Radnički – Hercedostali: Ćorda, Kutenič, Benka, Trivunović, Nímet govac, Krila Krajine – Lipar, Rusín a Batinica, v radoch Poleta Rakoče- – Budućnost, Vojvodina – Tvrđavić, Bosnić, Maksimović, Vukašino- va, Kulpín – Slávia, Polet – Borac, Kula – Stari grad, ŽAK – Odžaci. vić, Đurišić a Rovčanin.

netrénuje. Slávia sa po úvodnej potupe postupne vracala do hry.

V 41. min. Stanislav Dudáš z voľného kopu z osemnástich Po možnostiach mohli metrov prekonal Uzdinčania viesť najstrážcu siete domámenej štvorgólovým cich – 2 : 1. výsledkom.

V ďalšom priebehu Upevnia o týždeň prvé Po zmene strán sa hry síl domácim ubú- miesto: Dávid Svetlík hralo aj ostrejšie, neraz na hranici medzi dalo, keďže ich fanú- (Slávia Kovačica) žltou a červenou karšikovia tvrdia, že pre jarnú časť majstrovstiev hodne tou. Rozhodca Janjuš ale toleroval posilnená Unirea cez týždeň vôbec občas priostré zákroky. Po prestávke

Zúročenie otočením UNIREA – SLÁVIA 2 : 3 (2 : 1)

Marko Kelečević iste premenil dve penalty v Padine

jasne dominovali Kovačičania. Po ukážkovej akcii vyrovnal po hodine hry Bursać – 2 : 2. Rozhodujúci gól padol z nového voľného kopu, tentoraz bol strelcom Vlastislav Dudáš – 2 : 3.

SLÁVIA: Kandić, Cicka, Jaško, Čerňoš, Buzadžija, V. Dudáš, Bartoš, S. Dudáš, Bakoš, Ostojić, Burać; striedali: Plvan, Tomaš, Svetlík, Čech, Jonáš Slávia má príležitosť upevniť si pozíciu lídra: hrá nové obecné derby na domácom trávniku s poslednou Pobedou Samoš. Zápas sa začne v nedeľu 31. marca o 16. hodine.

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Erdevíčania tretí SLOGA (E) – PODRINJE 2 : 0 (1 : 0)

Lazar Pavković

M

užstvo skúseného futbalového trénera Slogy Janeho Gavalovského od prvého

hvizdu rozhodcu Dragutina Menićanina z Vrdnika plne zabojovalo, neustále útočilo a mohlo zvíťaziť aj presvedčivejšie.

Okrem skúseného dvojnásobného strelca Žarka Kobiljského v 4. min. a 55. min. brankára mužstva z Mačvanskej Mitrovice mohli prekonať rýchly a nezastaviteľný Stefan Cvijić, Boris Považan, Dragan Smiljanić, Nemanja Stojšić...

Hostia mali na tomto zápase iba niekoľko neúspešných pokusov, ktoré nemohli ohroziť bránu Pet-

rovića a zaslúžený triumf Erdevíčanov. Zápas v Erdevíku, ktorý Sloge priniesol tretie miesto v tabuľke, sledovalo 500 divákov. Žlté karty dostali domáci hráči Cvijić, Đurkić a B. Považan.

SLOGA: Petrović, Vučetić, Đurkić, Vuković, Domčić, Bojić (Smiljanić), B. Považan (Đurković), Stojšić, Ristić (Bojanić), Kobiljski, Cvijić

Keď to nejde, tak to nejde! Hodinu nič, a potom...

JEDNOTA – RADNIČKI 0 : 2 (0 : 1)

Matej Bzovský

Ď

alšia prehra opäť poriadne rozhnevala nepočetných, už dlhší čas rozčarovaných fanúšikov mužstva v úbore s vyblednutou modro-bielou farbou. Pravda, asi ich teplé slnečné lúče „prinútili“, aby vo väčšom počte zaplnili tribúnu v očakávaní, že sa domov konečne vrátia spokojní. No rozháraná a neúčinná hra ich ešte pred posledným hvizdom rozhodcu z kedysi slávneho ihriska proste rozohnala.

Márne je teraz analyzovať to, čo sa v prestupovom termíne mohlo urobiť, a neurobilo napriek nedostatku prostriedkov. Skôr a dávnejšie Jednota angažovala troch – štyroch kvalitných hráčov, ktorí boli vzorom domácim futbalistom. V posledných sezónach prichádzali tzv. posily za sumu peňazí vyčlenenú ako pre tých spomenutých, ktorí boli nositeľmi hry, a všetci v klube ich privítali ako svojich najbližších. Niekto povie, že sú dnes iné časy, ale ani to nemôže opodstatniť skutok, že mužstvo, ktoré museli omladiť hráčmi z vlastnej liahne, v pokračovaní majstrovstiev nemôže veľa docieliť. Na začiatku

príprav sa sľubovalo, že sa mladým silám otvoria dvere mužstva dokorán!

Kde sú dnes Jašo, Bulat, Popović, Lukač a ďalší? Niektorí sedia na lavici pre náhradníkov, iní odišli do klubov v okolí.

Správa z nedeľňajšieho zápasu nemá zvláštny obsah. Domáci narazili na solídne a nebojácne mužstvo zo Šídu. Jednota sa mohla ujať vedenia už v 4. min., ale už v nasledujúcej inkasovala gól po peknej strele Krajnovića. Potom šance mali Tošić a Vukmirović. V 26. min. Cvetanović po presnej prihrávke zašprintoval po ľavej strane, ale trafil iba žrď.

Druhý polčas domáci začali o čosi živšie ako prvú časť, ale útoky sa im nedarili, útočníci sa do pravej šance ani nedostali. V závere zápasu Derajić sa zmocnil lopty, otočil sa, a potom Jovišić už nemal šancu úspešne zakročiť – 0 : 2.

JEDNOTA: Jovišić, Milanović (Đuran), Denić, Grubor, Subotić (Delić), Petrović, Živanović, Tošić (Igrač), Vukmirović, Mihajlović, Cvetanović V nasledujúcich troch kolách Jednotu očakávajú ťažké duely, azda najťažší bude v nedeľu s večne nepríjemnými susedmi vo Vojke.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Mohli získať bod TEKSTILAC – MLADOSŤ 2 : 1 (1 : 0)

Samuel Medveď

Mladosť v prvých dvoch jarných kolách vyhrala a do tohto zápasu vošla ako favorit, lebo Odžačania prvé dva zápasy prehrali. Najprv doma s lídrom zo Somboru – 0 : 2, a potom vo Vrbase zažili úplné fiasko – 0 : 5.

Podľa mienky mnohých Petrovčanov, ktorí sledovali tento zápas, hostia mohli vyťažiť aspoň remízu. V domácom mužstve znova po dlhšom čase zahral skúsený Dario Božičić, ktorého si petrovské hľa• ŠPORT •

disko v jeseň zapamätalo ako strelca všetkých troch gólov, čo Tekstilcovi v jeseni v Petrovci prinieslo presvedčivú výhru 0 : 3.

Odžačania na tomto zápase prví ohrozili bránu modrých, keď z dobrej pozície už v 2. min. ich hráč hlavičkoval nad brvno. Potom sa prejavil v útoku Mladosti Milan Adámek, keď najprv kopal ponad bránu a hneď na to dobre zacentroval sprava na opačnú žŕdku, kde Kaňa nezachytil loptu dobre hlavou. V 18. min. domáci prenikli po ľavom krídle, v šestnástke hostia faulovali práve

TATRA – SLOGA (T) 0 : 3 (0 : 0)

Pavel Pálik

V poslednej polhodinke futbalisti Tatry zažili opravdivú futbalovú pohromu

dva góly. Strelcom bol Đorđević v 75. min. a 78. min.

Mužstvo Tatry ohrozilo bránu Slogy iba v 70. min., keď Poštić z voľného kopu z asi 25 metrov trafil brvno. Bolo to všetko, čo hráči kysáčskeho mužstva urobili na tomto zápase, a na konci sa športove pozdravili s hosťami z Temerína.

Zápas viedol Novosadčan Stojić, ktorý pred 300 divákmi žltými kartami potrestal Grahovca (Tatra) a Tomića (Sloga).

TATRA: Buzadžija, Macanović, Zirić, Subotin, Borovnica, Poštić, Sapundžić, Grahovac, Klaić, Nastić (Barić), Ubović Výsledky 18. kola: Sloga (E) – Podrinje 2 : 0, Borac – Podunavac 2 : 0, Jugović – LSK 1 : 0, Hajduk (Č) – Hajduk (D) 0 : 6, Tatra – Sloga (T) 0 : 3, Jednota – Radnički 0 : 2, Prvý máj – Sremac 0 : 0; voľný bol Hajduk (B).

Program 19. kola: Prvý máj – Sloga (E), Sremac – Jednota, Hajduk (B) – Tatra, Sloga (T) – Hajduk (Č), Hajduk (D) – Jugović, LSK – Borac, Podunavac – Podrinje; voľný je Radnički.

Božičića. Rozhodca Stevan Jurić zo Senty ukázal na značku pokutového kopu a Tekstilac viedol po presnej strele Latinovića 1 : 0. V pokračovaní zápasu Mladosť mala zrelšie šance, hoci celkove nehrala najlepšie.

Poznanović v 22. min. vyrazil sám pred brankára, potom neskoršie aj Adámek kopal prízemne vedľa pravej žrde. Treba povedať, že aj nerovné ihrisko nežičilo zvlášť rýchlym hráčom ako voľakedy, keď tento trávnik bol jeden z najkvalitnejších v niekdajšej Juhoslávii. V druhom polčase tréner Mijin znova vykonal zmeny. Náhradník Celin len čo vošiel na trávnik v 48. min. bol najšikovnejší a matoval mladého brankára Tekstilca Markovića. Mladosť tak vyrovnala na 1 : 1. Potom sa mohol

presláviť aj Kobilarov, ktorý z pravej strany útočil, ako i na opačnej strane mladý Gluvić. Domáci hráč Josović v 77. min. dal gól, keď zblízka dobre zachytil centrovanú loptu Prelića z ľavej strany. Leňa po tomto góle protestoval.

MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Fábry, Poznanović (Gluvić), Jakuš, Dokić, M. Adámek (Kobilarov), Ožvát, Škrbić, Severíni (Celin), Kaňa Mladosť v nedeľu uvít a Cr ve n k u o 1 5 . 3 0 h o d.

Výsledky 18. kola: Mladost (T) – Bačka 1 : 1, Tavankut – Bajša 4 : 2, Sloga – Radnički 1912 2 : 2, Crvenka – Vrbas 4 : 1, Tekstilac – Mladosť 2 : 1, Radnički (S) – Polet 3 : 1, BSK – Budućnost 2 : 1, Mladost (A) – Tisa 2 : 1.

C

elú hodinu sa na trávniku Tatry v Kysáči nedialo takmer nič zvláštne, nebolo mnoho šancí ani pred jednou bránou. V 63. min. domáca obrana urobila začiatočnícku chybu, loptu priam darovala Vukaljevovi, ktorý z desiatich metrov vedľa brankára Buzadžiju, ktorý nepotrebne opustil svoju bránu, trafil – 0 : 1.

Po tomto góle domáci sa akoby vzdali, slabo sa pohybovali, robili začiatočnícke chyby, a tak umožnili hosťom z Temerína, aby vsietili ešte

13 /4848/ 30. 3. 2019

41

Šport Z VÝROČNEJ SCHÔDZE KYSÁČSKYCH POĽOVNÍKOV

Za nimi je úspešný rok Elena Šranková

spolkami a združeniami.

Správca loviska Ján Agarský v správe o vlaňajšej činnosti medziiným spomenul, že do chotára vynášali stravu pre divinu Pracovné predsedníctvo schôdze kysáčskeho a vypustili 250 PS Bažant bažantov. Mali viac ako 10 prav spolupráci s občianskym združe- covných akcií, avšak nesplnili turisním Vrana zorganizovali súťaž vo tickú kvótu, nuž si z tohto prameňa varení jelenieho paprikáša a v pá- ani nezarobili. lení pálenky. S týmto podujatím, Zo správy pokladníka Petka Vuna ktorom sa zúčastnilo 26 tímov, kovića sa prítomní na včerajšom mienia naďalej pokračovať. Kon- snemovaní dozvedeli, že kysáčski com roka v spolupráci s Miestnym lovci vlani nakladali s prostriedkami spoločenstvom Kysáč začali so v sume 691 824 dinárov, z čoho zalesňovaním časti odpadových sa im zvýšilo 133 366 dinárov. Zo jám. Tak ako každoročne, aj tentoraz správy dozornej rady, ktorú podal mali finančné výdavky v dôsledku Vladimír Filko, vyplynulo, že lovecký dopravných nehôd, keď museli spolok, ktorý má 24 členov, dobre vynahrádzať škodu na autách po- pracoval najmä vďaka vedeniu, škodených zrazením vysokej diviny. ale i všetkým tým, ktorí ich podAko predseda Mojžiš povedal, porovali. v tomto roku mienia pokračovať Podané správy lovci jednoznačne v sadení stromov a údržbou remíz, schválili a v diskusii tiež bolo počuť ako i v nadväzovaní a udržiavaní slová chvály na ich účet. Snemopriateľských kontaktov s ostatnými vanie sa skončilo pri loveckom loveckými spolkami, ale i domácimi paprikáši.

Č

V pokračovaní apeloval na občanov, aby nepálili trstinu, odpad a burinu v priekopách, pretože koncom mája horeli Lovecké jamy a oheň spôsobil škodu v hodnote 127-tisíc dinárov. V tom čase tam totiž sedelo 50 sliepok bažantov na vajíčkach a všetky zhoreli. Kysáčski lovci sa, ako vyplynulo zo slov predsedu spolku, zúčastnili aj na gastronomických podujatiach a niektoré i sami zorganizovali. Spomenul medziiným súťaž vo varení kotlíkovej fazule a rybích špecialít, ako i účasť na súťažiach vo varení loveckého paprikáša a v strieľaní do asfaltových terčov na Predslávnosťových dňoch v Kulpíne, ako i v Báčskom Maglići.

Keď ide o triafanie do terčov zúčastnili sa aj na medzinárodnej súťaži v rámci Slovenských národných slávností v Petrovci. Zo správy o vlaňajšej činnosti bolo počuť, že kysáčski lovci dbali aj o údržbu svojho domu a za pomoci miestnych organizácií starobných penzistov a invalidov práce ofarbili stoly, lavičky, kandelábre a ohradu.

V auguste v rámci Etnodňa Kysáča

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

KULPÍN – VRBAS 3 : 0

PANÓNIA – STANIŠIĆ 2 : 3 (2 : 1)

Katarína Gažová

Juraj Pucovský

lenovia Poľovníckeho spolku Bažant v Kysáči snemovali v sobotu 23. marca 2019.

Ako to pri takýchto príležitostiach býva, na výročné zasadnutie si pozvali i hostí. Medzi nimi boli lovci z Čeneja, Rumenky, Kulpína a zo Slankamenských Vinohradov, ako i početní predstavitelia kysáčskych spolkov a združení.

Na začiatku zasadnutia minútkou ticha vzdali poctu zosnulým členom: Michalovi Anušiakovi st. a Michalovi Anušiakovi ml. a Jánovi Madackému. Prítomných privítal predseda kysáčskych poľovníkov Jaroslav Mojžiš, ktorý bol aj v čele pracovného predsedníctva, potom prečítal správu o minuloročnej činnosti spolku a plány na bežný rok.

V správe predseda Mojžiš napočítal všetky vlaňajšie aktivity a na úvod spomenul účasť na prvomájovom turnaji v streľbe do asfaltových terčov v Kulpíne, ako i ekologické akcie, čiže sadenie nových remíz v Kysáči, užitočných nielen pre poľovníkov, ale aj ostatných občanov.

mužstvo Stanišića má viac síl, a nečudo, že už v 57. min. výsledok vyrovnalo na 2 : 2. O desať min. neskoršie Cvetićanin aj tretíkrát prekonal Valenta a bol to konečný výsledok zápasu.

PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, Stolić, Lamoš, Terek, Stojanović (Brkin), M. Obradov, A. Obradov, Majera (Z. Dobrić), Turčan, Šinkarčuk (Lazić) Výsledok vôbec neprekvapuje, lebo Panónia jar začala bez trénera, bez riadnych, nie rekreačných tréningov a žiadneho prípravného zápasu?! Zaujímavé bude vidieť, ako to s Laliťanmi bude v ďalších kolách. Už v sobotu ich očakáva ťažké hosťovanie v susednom Báčskom Gračci.

Výsledky 12. kola: Panónia – Stanišić 2 : 3, Telečka – Metalac 1 : 1, Jedinstvo Lemeš – Graničar 0 : 3, Najrýchlejší strelec: Ljubomir Stolić Lider – Dinamo 1923 3 : 0, (Panónia Laliť) Borac – Dinamo (S) 4 : 1.

Padli aj susedia Keby zápas trval 16 minút...

V

predposlednú marcovú sobotu kulpínski volejbalisti privítali doma mužstvo susedného VK Vrbas. V kulpínskom mužstve celý zápas hrali mladí hráči a starší iba krátko pobudli na palubovke.

Výsledky setov: 25 : 9, 25 : 15, 25 : 20.

KULPÍN: Hasík, Popadić, Rade a Nemanja Petrovićovci, Barišić, Lekár, Babić, Grubešić, Relota, Zima, Ćirić Nasledujúci zápas VK Kulpín zohrá v novosadskom Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina s výnimočne dobrým mužstvom VK Vojvodina II. VK Kulpín je stále na prvom mieste v tabuľke a má dva body viac od druhoumiestneného tímu Dunav Vollej.

42

www.hl.rs

P

rvý jarný zápas lalitskej Panónie nebol úspešný.

Domáci futbalisti uhostili mužstvo Stanišića, ktoré bojuje o prvé miesto a postup do vyššej súťaže.

Zápas sa pre hostiteľov začal výborne. V 3. min. Stolić strelil prvý gól a v 16. min. Šinkarčuk zvýšil na 2 : 0. Veríme, že nikto v tej chvíli nemohol ani predpokladať, že sa to do konca pre domácich zle skončí. Hostia v posledných chvíľach prvej časti skorigovali tak, že loptu volejom zachytil Miloš Dobrić, prekonal Valenta a v tej chvíli rozhodca Csongor Szabó z Kuly poslal hráčov na prestávku.

V pokračovaní sa videlo, že

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

SKONČILI SA ROBOTNÍCKO-ŠPORTOVÉ HRY 2019 V KOVAČICI

Víťazný mužský tím RŠH 2019 – Dream Team KMV

Najúspešnejšia hráčka Slaďana Sucháneková

Blaženka Marková so svojím novým bicyklom

Päťdesiatštyri rokov zrážajú kolky Anička Chalupová

K

olkárske robotnícko-športové hry 2019 v Kovačici sa skončili tradičným kolkárskym bálom v sobotu 16. marca 2019. Organizátor Kolkársky klub Slávia i tohto roku zhromaždil pekný počet účastníkov, ktorí od konca januára tohto roku húževnate trikrát týždenne zápasili v niekoľkých disciplínach, vďaka finančnej podpore súkromného podniku O k n o, n a vynovených kolkárskych dráhach v Kovačici.

Na oslave v reštaurácii Špor tovoNajlepší „rybári“ na RŠH -rekreačné2019 s Alenkou Markovou ho strediska (vľavo), ktorá udeľovala Slávia udelili odmeny odmeny najlepším jednotlivcom a šestnástim kolkárskym družstvám.

Z celkového počtu bolo desať mužských tímov: Okno, Penzisti, Okno 2, Elkov-Metál, IN KMV Fagan, Ćirovci, Bitúnok Benka, Bitúnok Benka

2, Pekári, Dream Team KMV, a šesť ženských najlepšiemu družstvu z Masarykovej ulice. Na družstiev: Penzistky, Sestričky, Čertice, IN KMV druhom mieste zakotvil tím z Ulice Jarmočisko Fagan, Okno a 50 Plus. Za prítomnosti hojného a na tretej priečke sa ocitlo družstvo z Ulice počtu účastníkov a milovníkov kolkárstva ve- Martina Kukučína. Špeciálnu odmenu – ženský denie KK Slávia Kovačica v čele so Želimírom bicykel tohto roku dostala najmladšia kolkárka, Hriešikom slávnostne udelilo ďakovné listy, osemročná Blaženka Marková. medaily a poháre najlepším.

Najlepšími „rybármi“ v zápasoch boli Zuzana V konkurencii mužov prvé miesto získal tím Chalupová a Ján Brtka. Tohto roku novinkou bola Dream Team KMV, na druhom mieste zakotvil IN KMV Fagan a tretiu priečku si vybojovalo mužstvo Okno. V súťaži ženských družstiev zvíťazilo Okno, na druhej priečke skončili Sestričky a Čertice obsadili tretie miesto. Najlepšie výsledky na súťaži mužstiev dosiahol kolkár Benjamin Nagy z tímu Bitúnok Benka, kým najúspešnejšou hráčkou družstiev bola Slaďana Sucháneková (Sestričky). V jed- V ženskej konkurencii zvíťazilo družstvo Okno notliveckej konkurencii žien Katarína Marková zrazila najviac kolkov, kým súťaž 5 + 5 hodov, kde hlavnú odmenu – LCD v súťaži mužov najúspešnejším bol Ljubiša televízor získal Ján Milosrdný, druhú cenu dostal Antić z Pančeva. Hodné je spomenúť i Marínu Ljubiša Antić – plastové okno a tretia odmena Bírešovú z celku Čertice, ktorá obsadila druhé – mikrovlnka sa ocitla v rukách Jána Poliaka. miesto tak v tímovej konkurencii, ako aj jedPo udelení odmien nasledovala zábavná notlivo. Najúspešnejšiu kolkársku mix dvojicu časť, v ktorej hudobníci Vladimír Ďuriš a Michal tvorili Anna Kucháriková a Martin Strakúšek.

Brezina vábili kolkárov na tanečné pódium.

Aj tohto roku medzi sebou súťažili tiež kolkári Súčasťou podujatia bola aj bohatá tombola jednotlivých ulíc. Diplomy sa tentoraz dostali a chutná večera.

Momentka z veselého ovzdušia na tohtoročných RŠH • ŠPORT • v Kovačici

Ján Milosrdný sa potešil svojej V mix súťaži najväčší úspech dosiahli 50 /4833/ 15. 12. 2018 odmene – LCD televízoru 43 Anna Kucháriková a Martin Suchánek

REKORDNÝ POČET BEŽCOV NA 26. NOVOSADSKOM POLMARATÓNE

Štart bežcov z Námestia slobody na trati štvrťmaratónu (10 500 m)

Družstvo severskej chôdze zo Sarajeva

Marković vyhral, rekord neprekonal!

Juraj Pucovský

Z

ačiatok druhého štvrťstoročia trvania, teda 26. Novosadský polmaratón 24. marca 2019 poznačili najmenej štyri zaujímavosti. Po prvé, na viacerých tratiach sa zúčastnil dosiaľ rekordný počet bežcov – až 1 254 z 23 krajín sveta, titul obhájil vlaňajší víťaz Belehradčan Miroslav Marković, iba o niekoľko

Najstarší bežec Silvester Kováč s našimi novinami, kde sme o ňom písali, a redaktor Novosadského rozhlasu Rastislav Zorňan

Tri najlepšie bežkyne v polmaratóne

sekúnd neskoršie do cieľa dobehla víťazka v ženskej konkurencii Teodora Simovićová a tak dosiahla druhý najlepší výsledok tohtoročného polmaratónu. Treťou raritou je, že sa prvýkrát zúčastnili bežci zo Sarajeva v severskej (nordickej) chôdzi, pravdaže, bez snehu, a keď sme už pri počasí, povedzme, že súťaž prebiehala za opravdivej letnej horúčavy (viac ako 20 stupňov C), ktorá vonkoncom nevyhovuje bežcom na takýchto dráhach.

Miroslav Marković z Belehradu, predstaviteľ Vojska Srbska, obhájil vlaňajší titul na trati 21 097 m, keď do cieľa dobehol v čase 1:17,33, ale predsa neprekonal vlaňajší vlastný rekord (1:14,50). Novinárom to odôvodnil horúcim počasím a veľkými bolesťami v nohe, ktoré trpel vo finiši pretekov. Druhé miesto obsadil tiež Belehradčan Nenad Milosavljević (Vojsko Srbska), ktorý dosiahol čas – 1:18,42, kým tretí bol hosť zo Skopje Igor Jakimovski – 1:26,20, ktorý vlani v Novom Sade skončil na druhej priečke s časom 1:19,21.

Ako sme už spomenuli, v ženskej konkurencii najrýchlejšia bola Teodora Simovićová z Nového Pazaru, ktorá dosiahla skutočne „mužský“ výsledok – 1:17,52, druhá bola atlétka C. zvezdy Nora Trkljová (1:29,56) a tretiu priečku obsadila Slovinka Katja Rakušeková (1:35,25).

Najrýchlejší bežci na 21 097 metrov

Štvrťmaratón (10 500 m) má vždy svojich prívržencov, v ktorom teraz traja najrýchlejší muži dobehli do cieľa týmto poradím: 1.

Bojan Karanović, 2. Branislav Lazić, 3. Vladimír Danko.

Tri najlepšie ženy boli: 1. Marina RadovanovićoOčakávaná výhra: vá (Nový Sad), 2.

Teodora Simovićová Anastázia Anas- v cieli onová (Rusko), 3.

Nataša Živanovićová (Nový Sad).

Aj tentoraz na svoje prišli bežci na trati 6 000 metrov, štafetové družstvá, ako i pretekári študenti, stredoškoláci, žiaci základných škôl, škôlkari a bábätká v plazení, a nechýbal ani najstarší bežec, Novosadčan Silvester Kováč (načal 91. rok života), ktorý prebehol svoju dráhu dlhú 2 km.

Bol to ešte jeden deň pre rekreáciu, zdravý pohyb a zábavu na novosadských uliciach.

Plazíme sa, ale aj slzy roníme