Hlas ludu 19/2019 by NVU Hlas ľudu

Z Literárneho snemovania Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 11. 5. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4854/



Z obsahu

Asociácia slovenských spolkov žien usporiadala svoje tradičné podujatie – finálovú súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy v nedeľu 5. mája v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Báčskom Petrovci. Štyri najúspešnejšie recitátorky postúpili na festival umeleckého prednesu poézie a prózy Naša Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni. Na fotografii sú všetky finalistky s členkami odbornej poroty. D. Vŕbová Foto: Elena Haníková

Dvanásta Krojová zábava Združenia žien Matkino srdce v Laliti prebiehala v sobotu 4. mája 2018 v príjemnom počasí. Hoci chmáry občas hrozili, nepršalo, nebolo ani chladno, ani horúco. Peknými krojmi a dobrou náladou sa na letnom javisku lalitského domu kultúry predstavili ženské spolky z Báčskeho Petrovca, Kulpína, Kysáča, Pivnice, Lugu, zo Selenče, Silbaša, Starej Pazovy, z Odžakov, Karavukova, Srbského Miletića, Deronjov, Čonoplje a Lalite. Na snímke vidíme najmladších Laliťanov v ľudových krojoch v slávnostnom sprievode. J. Pucovský

Od tohto čísla pravidelnej mesačnej prílohy Mozaika čitatelia našich novín si budú môcť prečítať seriál príspevkov z pera redaktora Juraja Pucovského. Sú to úlomky z kultúrneho, umeleckého, osvetového a zábavného života Slovákov v Laliti, podnietené vlaňajšou oslavou 70. výročia organizovanej činnosti a pôsobenia SKOS-KUS Štefánik. J. Čiep Foto: Jaroslav Pap

11. 5. 2019 | 19 /4854/

Uzávierka čísla: 8. 5. 2019

Deň Hložian od roku 2010 pripadá na 3. mája. Pred týždňom ho Hložanci so svojimi hosťami a početnými návštevníkmi rôznorodých programov oslávili už deviaty raz. V piatok večer na javisku domu kultúry vystúpila aj detská tanečná skupina KOS Jednota. Predviedla choreografiu Kyselica kyselá a zožala veľký potlesk. J. Bartoš

Svoj brand, petrovskú klobásu, mali možnosť prezentovať a na ochutnávku pripraviť členovia Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec v Nadlaku 3. a 4. mája na Festivale čerstvej klobásy, a tak zviditeľniť aj svoje prostredie, aj krajinu. Festival poctil primátor Nadlaku Mãrginean Ioan-Radu (prvý sprava), ktorí sa spolu s prednostom Nadlaku Alexandrom Grosom (tretí zľava) ochotne vyfotili s petrovskou družinou. A. Horvátová

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Návraty k tradícii

evieme, čím to je – či tým, že sme si posvietili na tému zachovávania tradícií a obyčají, alebo tým, že nás je skutočne po silných migračných vlnách tak málo, že si jedni druhých viac všímame a uvedomujeme si ustálené a zdedené zvyky ako neoblomnú súčasť každodennosti – ale akoby sme si my, vojvodinskí Slováci, v poslednej dobe vo väčšej miere uctievali a zachovávali tradície. Nejde len o tie viditeľné znaky oslavy, napríklad vianočných či veľkonočných sviatkov, ale aj o tie menej viditeľné úkony, ako je príprava príležitostných jedál v určité cirkevné sviatky (aj v domácnostiach, kde sú mladé kuchárky), starodávne oblievačky, tiež vštepovanie lásky ku kroju, pôvodným piesňam a tancom tým najmladším. Takou úctou k zvykom, ktoré si naši rodičia a starí rodičia s neoblomnou samozrejmosťou pestovali, je aj stavanie „májov“. Je pravda, že už nekrášlia priedomia dievok, ktoré sa do roka vydajú, ale vďaka mládežníkom „vyrastajú“ pred kultúrnymi stánkami v našich prostrediach. Spolkári podľa pokynov starších spoluobčanov urobia veselicu pri jeho stavaní, aj neskoršie pri rúcaní. Nezaobíde sa to bez krojov, príležitostných piesní, tancov... Potešila nás pritom skutočnosť, že na území Šídskej obce tohto roku vyrástli až štyri „májové stromy“, ako ich tamojší Slováci volajú... Jednou z príležitostí na ukážku zachovávania tradície je aj blížiaci sa Folklórny festival Tancuj, tancuj... V súvislosti s ním nás zaujala konštatácia z minuloročnej Folklórnej debaty našich odborníkov v Malom Iđoši, že je aj v európskych meradlách aktuálna snaha o návrat k pôvodnému tancu s minimálnou štylizáciou. Je to dôvod osloviť starších folkloristov, siahnuť po literatúre a zborníkoch s piesňovým materiálom a keď ide o kroje, po starých dobových fotografiách. Odborníci et-

foto: z archívu Ľ. Berediovej-Stupavskej

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

nológovia (ale aj staršie ženičky z obecenstva) upozorňujú, že sú ženské kroje na scéne neraz príliš krátke, ako aj na časový nesúlad v mužskom a ženskom kroji vo viacerých súboroch. Pri tejto príležitosti chceme oceniť význam pravidelného súbehu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov o najstaršiu a najvýstižnejšiu fotografiu z minulosti našich predkov. Zozbieraný materiál sa uschováva v databáze ako dôkaz o slovenskej kultúre a o živote ľudí na týchto priestoroch. A dôkazom našej konštatácie zo začiatku tohto textu o evidentnom záujme našich spoluobčanov o zachovanie čím viac momentov z našej minulosti je aj to, že napríklad na siedmy ročník tohto fotokonkurzu (roku 2017) reagovalo až 28 zberateľov, ktorí zaslali úhrnne 439 fotografií. Veríme, že jagavým kamienkom v tejto mozaike zachovaných vzácnych artefaktov z našej minulosti je i najnovšia brožúrka z produkcie NVU Hlas ľudu Julinkine uspávanky autorky Ľudmily Berediovej-Stupavskej. Nielen starodávnymi uspávankami, ale aj historickými fotografiami, ktorými autorka uspávanky ilustrovala, akoby nám otvorila ďalšiu bránu do minulosti a dovolila nakuknúť do niekdajšieho života vojvodinských Slovákov. Anna Francistyová

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

8 O polovicu menej obyvateľov

39 Bratia body nestratia

MOZAIKA

Na titulnej strane: Zdenka ValentováBelićová, laureátka Ceny Nového života za rok 2018, ktorá jej bola udelená na 63. Literárnom snemovaní v sobotu 4. marca 2019 v Báčskom Petrovci. Foto: Jaroslav Čiep

5 Udelili ocenenia Pro Cultura Slovaca

22 Veľkonočné tradície v Silbaši

29 Udržať koníka na uzde

19 /4854/ 11. 5. 2019

Týždeň 

InPress

Sebaistá demagógia Jasmina Pániková

rvomájové sviatky už máme za sebou, a teda aj kemping, ktorý sa k nim viaže. No niektorí sa vo svojráznom kempingu rozhodli pokračovať aj po sviatkoch. Ani studené počasie im nebránilo postaviť si šiator, a to na najdôležitejšom mieste v krajine – pred budovou predsedníctva. Pod dohľadom prezidenta organizátori protestov formovali tzv. slobodnú zónu, čiže postavili šiator, kde, ako hovoria, budú v službe 24 hodín a organizované tam budú politické a kultúrne programy. Pravdaže, čelní ľudia vládnucej koalície neplytvali časom; zaraz okomentovali, zosmiešnili nový počin opozície. Minister obrany ihneď povedal, že prezident je „s občanmi v boji o lepší život”, zatiaľ čo sa opozícia vmestí pod jeden šiator… Prezident, vraj, nemá nič proti kempingu v jeho blízkosti. Prejde vedľa, pozdraví sa, pokračuje ďalej. Avšak nezabudol aj trochu skritizovať. Podľa neho nie je dôležitá technika, ale obsah, ktorý, ako povedal, od opozície nepočul. Čiže, podľa neho je dôležité ponúknuť občanom niečo konkrétne, zrejme tak, ako to on robí, bezohľadu či je to reálne, alebo nie. Nové diaľnice, vysoké platy a penzie, obrovský počet pracovných miest, vysoký štandard, ako v najrozvinutejších európskych krajinách… Sú to sľuby, ktoré chcú zúfalí občania počuť, a ktoré náš prezident naplno využíva. Trochu akoby pozabudol, že práve tá istá opozícia má program, a ten sa týka najmä dialógu medzi ním a predstaviteľmi opozície, dožadujúcej sa slobodných médií a férových volieb. Ibaže on o žiadnom dialógu nechce ani počuť. Má dôležitejšie problémy, napr. obviňovať „svoj národ“ za (skorú) nezávislosť Kosova, keďže je podľa neho verejnosť hlavným vinníkom za zlyhanie plánu. Hoci tú istú verejnosť so žiadnym plánom nikdy neoboznámil. One man show, ale vinníci sú všetci.

www.hl.rs

7 DNÍ

Nerobiť iným, čo nechceme... Juraj Bartoš

ko sme sa len znovu a zase tešili na máj! Lež „mesiac lásky” zatiaľ nie je priam láskavý. Správa sa v duchu aprílových vrtochov. Prší ani v neskorú jeseň, potom sa spoza chmár na deň-dva vynorí slnko a zase sa ochladí a zase prší. Nie div, že v durovej tónine odzneli aj udalosti na domácej pôde aj vo svete. K tomu by určite mal čo povedať pekár Mon Giuraj z Borče (predmestie Belehradu). Ktorému desiatky extrémistov, po tom, čo niekto na jednej zo spoločenských sietí zavesil fotku, na ktorej je údajne práve on, s rukami skríženými na hrudi, priniesli upečenú svinskú hlavu! Navyše sa dožadovali zavretia pekárne, vyvreskujúc čosi o pálení džamijí. V obehu bolo i známe heslo “Ubij, zakolji, da Šiptar ne postoji!” Udalosť na tvári miesta sledovali (a nezasahovali) aj príslušníci polície a minister polície Aleksandar Stefanović „upokojil” verejnosť vyhlásením: „Ani jedno sklo na pekárni neprasklo, všetko sa skončilo bez incidentov...” V sriemskej dedine Hrtkovci, na majetku Vojislava Šešelja, sa konal 10. zjazd Srbskej radikálnej strany. Pred jeho začiatkom vraj z rozhlasu hlasne zaznievali četnícke piesne a heslo: „Srbija – Rusija, ne treba nam Unija!” Staronovému predákovi radikálov Medzinárodný tribunál v Haagu vlani naložil 10 rokov väzby. Za podnecovanie etnického čistenia Chorvátov (práve v Hrtkovciach, kde dotyčný vlani kúpil dom) pred takmer troma desaťročiami. Na sklonku predchádzajúceho mesiaca zomrel jeden zo špičkových novinárov v Srbsku Dejan Anastasijević. Kriticky písal o vojnách v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, o tom, čo sa dialo v Kosove... Vytrpel únos i výbuch bomby v okne izby, v

Informačno-politický týždenník

ktorej spal... Šešelj sa následne o ňom vyjadril škaredými slovami, aké naskutku nepatria do slovníka (nielen) verejných osôb. Priamymi hrozbami predtým „triafal” aj kolegyňu v parlamente Aleksandru Jerkovovú, oplzlo sa vyjadril o Rade Trajkovićovej, o pravoslávnom kňazovi Savovi Janjićovi... Je priam nepochopiteľné, že úradné inštitúcie (polícia, prokuratúra aj sám prezident, ktorý sa často vyjadruje aj k problémom, ktoré ho „nepália”) zostali hluché-nemé na to, čo sa deje pred očami verejnosti v Borči, Hrtkovciach... A potom, aby sa normálny človek nepýtal, či ozaj našim politikom a štátnikom záleží na proklamovanej ceste do EÚ? Ak áno, tak by konečne mali spustiť mechanizmy na odstránenie polien z kolies vlečúceho sa a riadne škrípajúceho voza. Zdá sa však, že ani vyše 2 500 rokov nestačilo na to, aby sa prijala azda najznámejšia myšlienka čínskeho mysliteľa, politika, štátnika a filozofa: „Nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe.“ Aj po stretnutí lídrov Západného Balkánu v Berlíne – na podnet a v organizácii nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Ema-

nuela Macrona – na mŕtvom bode zotrváva dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Ktorý uviazol po tom, čo Kosovo uvalilo vysoké poplatky za tovar zo Srbska. Nevedno, či sa ľady pohnú 1. júla, keď by malo dôjsť k ďalšiemu stretnutiu aktérov, ktorým odznievajú základné odkazy z Berlína: Nemecko nevypustí Kosovo z rúk; Je nutné dospieť k riešeniu pre Kosovo, aj to čoskoro; Pre rozšírenie a členstvo v EÚ sa musí ešte hodne toho vykonať. V Izraeli opäť došlo k prestrelke raketami. Severná Kórea odpálila nové balistické rakety. Pri núdzovom pristátí na moskovskom letisku Šeremetievo v havárii lietadla prišlo o život 41 cestujúcich a členov posádky. Kríza vo Venezuele sa vyhrocuje; došlo k ozbrojeným zrážkam medzi časťou vojska inklinujúcou k opozícii a regulárnym armádnym jednotkám. Padli aj prvé obete... Severné Macedónsko má nového prezidenta. Je ním Stevo Pendarovski (1963), kandidát vládnucej koalície, ktorý v druhom kole získal viac hlasov (51,67 %) než jeho protikandidátka z radov opozície Gordana Siljanovska (44,73 %). Túto krajinu v utorok navštívil pápež František.

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

SLOVENSKÝ KOMLÓŠ, MAĎARSKO

Udelili ocenenia Pro Cultura Slovaca

ňa 27. apríla 2019 v slávnostnej sieni Hudobnej školy v Slovenskom Komlóši (v Maďarsku) vzdali hold dlhoročnej a úctyhodnej práci na poli slovenskej kultúry ďalším osobnostiam a kolektívom. Pamätný list Pro Cultura Slovaca v roku 2019 získal: Ján Struhár zo Srbska – za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, za prezentáciu a propagáciu slovenského dolnozemského umenia a kultúry. Cenu Pro Cultura Slovaca v r. 2019 získali: Katarína Melegová-Melichová zo Srbska – za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, divadelného umenia, umeleckého prednesu, tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, za úspešné riadenie kultúrnych ustanovizní, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry a za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za ich prezentáciu a propagáciu a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z Rumunska – za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov,

za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za dlhodobú podporu slovenského

(Srbsko), Zuzana Lauková (Maďarsko), Ladislav Lenovský (Slovensko) a Bianca Uncová (Rumunsko). Na svojom pracovnom zasadnutí v Nadlaku o. i. konštatovala: „Posledné desaťročie nášho slovenského žitia a bytia na Dolnej zemi bolo poznačené početnými a veľmi pestrými udalosťami. Niet pochýb o tom, že dolnozemské ceny, ktoré sme na začiatku tretieho milénia založili, patria do tejto

Katarína Melegová-Melichová a Ivan Miroslav Ambruš (foto: z archívu DZSČR Nadlak) dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu. O udelení cien rozhodovala medzinárodná sedemčlenná porota v zložení: predseda Pavel Hlásnik (Rumunsko) a členovia: Alžbeta Hollerová Račková (Maďarsko), Anna Chrťanová-Leskovac (Srbsko), Libuška Lakatošová

kategórie významných počinov. Vzhľadom na to, že Cena Ondreja Štefanka je udeľovaná jednak v oblasti literatúry, ale aj za spolkovú a organizátorskú činnosť v slovenskom zahraničnom svete a Cena Samuela Tešedíka je udeľovaná (stručne povedané) za pedagogickú a výchovnú prácu

v slovenskom zahraničnom svete, už dlhšie sme pociťovali určité vákuum, ktoré by pokrývalo aktivity v oblasti kultúry v tom najširšom zmysle slova, od ochotníckych a spolkových prejavov, až po profesionálne formy kultúry. Práve z tohto dôvodu sa reprezentatívne organizácie Slovákov na Dolnej zemi už niekoľko rokov zaoberali myšlienkou zriadenia takejto ceny. Na tradičnej jesennej porade našich organizácií z Maďarska, Rumunska a Srbska sa v októbri 2017 v Segedíne rozhodlo, že cenu zriadime ako spoločnú dolnozemskú. Začiatkom novembra 2017 na pracovnom stretnutí v Novom Sade bola zriadená Cena Pro Cultura Slovaca, ktorá má pokrývať všetky oblasti kultúrnej činnosti v tom najširšom zmysle slova (okrem literatúry). A presne pred rokom, 28. apríla 2018, sme Cenu Pro Cultura Slovaca odovzdali v Báčskom Petrovci jej prvým laureátom.” Laudáciá na tohtoročných laureátov predniesli: na Jána Struhára – Anna Chrťanová-Leskovac, na Katarínu Melegovú-Melichovú – Mária Katarína Hrkľová, na Kultúrnu a vedeckú spoločnosť Ivana Krasku – Michal Babiak. Poznámka: Príspevok a fotografiu preberáme z portálu kulpin.net (tam je ako autor uvedený Pavel Hlásnik). Text je redakčne krátený a mierne upravený. Red.

REPČEKOVÁ NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY. Prednedávnom Oddelenie slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade navštívila Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku, a konzulka SR Barbora Galovićová. Vzácne hostky sa 23. apríla najprv stretli s dekankou Filozofickej fakulty profesorkou Dr. Ivanou Živančevićovou Sekerušovou, prodekanom pre akreditáciu, samohodnotenie a sledovanie kvality práce FF prof. Dr. Milivojom Alanovićom, vedúcou Oddelenia slovakistiky doc. Dr Jasnou Uhlárikovou a lektorkou PaedDr. Eleonórou Zvalenou, PhD. Potom navštívili aj Oddelenie slovakistiky, kde so zamestnancami a so študentmi slovenského jazyka a literatúry hovorili o doterajších aktivitách oddelenia, ale aj o možnej spolupráci a plánoch, ktoré by podporili jeho ďalšiu nerušenú činnosť. Oddelenie slovakistiky

• TÝŽDEŇ •

19 /4854/ 11. 5. 2019

Slovensko SLOVENSKO SI PRIPOMENULO 100. VÝROČIE TRAGICKEJ SMRTI MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA

Najväčší Slovák? Rastislav Boldocký

čo mnohí vnímali ako zbytočnú propagáciu politickej strany a jej ideológie. Poriadny rozruch

koby symbolicky, v predvečer stého výročia jeho smrti vyhlásili Milana Rastislava Štefánika za víťaza televíznej relácie Najväčší Slovák. V diváckom hlasovaní vyhral s pomerne vysokým náskokom pred Ľudovítom Štúrom a kňazom Antonom Srholcom. Televízna relácia podľa licencie britskej BBC síce verejnoprávnej RTVS nepriniesla očakávanú sledovanosť, ale aj tak spôsobila obrovský rozruch. Prvou aférou bola nominácia prezidenta vojnového fašistického štátu Jozefa Tisa, ktorého usporiadatelia promptne vylúčili zo súťaže. Ďalšou kontroverz- Milan Rastislav Štefánik nou osobnosťou vo finále (foto: wikipedia) bol komunistický prezident Gustáv Husák. Pobúrenie vyvo- vyvolalo aj samotné zloženie lal najmä fakt, že jeho obhaj- finálovej desiatky. Vynorili sa com v televíznej diskusii (mal otázky typu, ako Cyril a Metod ho každý z desiatich finalistov) môžu bojovať o titul najväčšieho bol šéf súčasnej Komunistickej Slováka, keď nie sú Slováci. Alebo strany Slovenska Jozef Hrdlička, či je normálne, aby proti sebe o

NAJNOVŠÍ PRIESKUM VOLIČSKÝCH NÁLAD

Nástup nových síl R. Boldocký

rezidentské voľby poriadne zamávali voličskými náladami na Slovensku. Zrejme aj vďaka víťazstvu Zuzany Čaputovej sa dopredu predrali mimoparlamentné strany Progresívne Slovensko a Spolu. Na druhej strane posilnila aj krajne pravicová Ľudová strana Naše Slovensko. Ak by sa voľby konali začiatkom mája, podľa prieskumu agentúry AKO, víťazom by sa stala dlhodobo najsilnejšia strana Smer-sociálna demokracia. Napriek tomu úpadok ľavičiarov pokračuje a len s nostalgiou

www.hl.rs

môžu spomínať na časy, keď sa ich podpora blížila k štyridsiatim percentám. Momentálne ich rating klesol pod dvadsaťpercentnú hranicu. Určite je najväčším znepokojením nárast krajnej pravice. Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽSNS) síce hrozilo rozpustenie za podporu fašizmu, ale návrh generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára Najvyšší súd v týchto dňoch odmietol. „V štátoch Rady Európy, ktorého je Slovensko členom, sa pristupuje k rozpúšťaniu strán len zriedka,“ povedala šéfka senátu Najvyššieho súdu Daniela Švecová. Rozruch okolo možného rozpustenia strany

Informačno-politický týždenník

tento post bojovali tak rozdiel- pútali na seba pozornosť – či už ne osobnosti, ako cyklista Peter vlajkami, alebo pokrikmi. Sagan a národovec Ľudovít Štúr. Diskutujúci na v Bradle v preŠtefánik už od samého začiatku javoch poukázali na neodškriefiguroval medzi favoritmi. Vysvet- piteľnú významnú rolu Štefánika ľuje sa to jeho všestrannosťou, pri vzniku Československa, ale bol totiž diplomat, vedec, poli- zároveň varovali pred jeho prítik, ale aj skutočnosťou, že bol lišnou idealizáciou. „Tak ako roky akceptovateľný pre široké vrstvy bojoval s podlomeným zdravím, obyvateľstva. Objavili sa aj cynické názory – vraj ŠtefáVýsledky hlasovania ankety nik mal „šťastie“, lebo umrel Najväčší Slovák načas a nemusel sa nikam 1. Milan Rastislav Štefánik 48 968 zaraďovať v období nástupu fašizmu či komunizmu. hlasov 2. Ľudovít Štúr 18 596 hlasov Pripomeňme si, velikán slovenskej histórie skonal 3. Anton Srholec 10 935 hlasov pri leteckej havárii v Ivanke 4. Andrej Hlinka 6 996 hlasov pri Dunaji. 5. Cyril a Metod 4 888 hlasov Že sa k rodákovi z Ko6. Alexander Dubček 4 575 hlasov šarísk hlásia všetky strany 7. Gustáv Husák 4 236 hlasov politického spektra, bolo 8. Jozef Gabčík 4 083 hlasov badať aj v sobotu 4. mája pri 9. Peter Sagan 3 876 hlasov Mohyle M. R. Štefánika na 10. Juraj Jánošík 1 076 hlasov Bradle počas Celonárodnej spomienkovej slávnosti na jeho tragický skon. Zišli sa tam tak sa potýkal aj s vlastnými, tisícky jeho stúpencov, vojnoví opakujúcimi sa neúspechmi,“ veteráni, hostia z Francúzska, zdôraznil premiér Pellegrini. „No ale aj najvyšší slovenskí ústavní to najdôležitejšie na týchto zápapredstavitelia – prezident An- soch bolo, že ich nikdy nevzdal. drej Kiska, predseda parlamentu Po každom páde sa znova a znoAndrej Danko a premiér Peter va postavil a neúnavne bojoval Pellegrini. Na druhej strane na ďalej. Jeho vôľa zvíťazila nad slávnosť vo veľkom počte pri- slabosťami. On sám túto svoju šli aj členovia krajne pravicovej vôľu aj pomenoval. Ja sa prebiĽudovej strany Naše Slovensko a jem, lebo sa prebiť chcem.“

kotlebovcom zjavne prospel a v prieskume sa prehupli cez trinásťpercentnú hranicu.

ktorú v prezidentskom súboji otvorene podporovali. Najväčší favorit na budúceho predsedu Progresívneho Slovenska, Preferencie politických strán podnikateľ a zakladateľ viacerých úspešných starSmer 19,1 percenta tupov Michal Truban (35) by ĽSNS 13,9 percenta sa mohol stať prekvapivým PS a Spolu 13,7 percenta lídrom celej opozície. SaS 13,1 percenta Z ostatných výsledkov OĽaNO 9,2 percenta prieskumu za zmienku stojí Sme rodina 8,3 percenta prepad Most-Híd, ktorý sa SNS 8 percent dostal na päťpercentnú KDH 6,6 percenta hranicu zvoliteľnosti. Po MOST-Híd 5 percent. neúspechu jej lídra Bélu Zdroj: Agentúra AKO Bugára v prezidentských voľbách sa to tak trochu dalo aj očakávať. Ak by sa Podobnej podpore sa môže pritom Most-Híd nedostal do tešiť spojenectvo dvoch mimo- parlamentu a ĽSNS v budúcich parlamentných strán Progresív- voľbách zaznamenala vysoké voneho Slovenska (PS) a Spolu. Tie lebné zisky, je otázne, či by bolo sa zjavne zviezli na volebnom vôbec možné zostaviť vládu. úspechu Zuzany Čaputovej, • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Fiakeriáda v Surduku – podujatie osobitného významu Anna Lešťanová

uplynulom mesiaci sa v Starej Pazove konali dve zasadnutia lokalného parlamentu. Najnovšie sa uskutočnilo v stredu 24. apríla vo veľkej obecnej zasadačke. Pôvodný návrh rokovacieho programu, pozostávajúci zo 6 bodov, bol na schôdzi doplnený ďalšími dvomi bodmi. Obecná rada navrhla dodatočne zaradiť do rokovacieho programu aj tretí bod, a to návrh rozhodnutia o zmenách a doplnkoch plánu dôkladnej regulácie multifunkčnej pracovnej zóny v Starej Pazove, avšak tento návrh výborníci neschválili. Väčšinou hlasov výborníkov na zasadnutí schválili správy o práci a finančné správy miestnych spo-

ločenstiev Nová Pazova a Nové Bánovce za rok 2018. Medzi stále podujatia osobitného významu pre Staropazovskú obec v oblasti kultúry a turizmu najnovšie zaradili aj surduckú fiake-

Z druhej aprílovej schôdze ZO v Starej Pazove

ZASADALA SOCIÁLNO-EKONOMICKÁ RADA STARÁ PAZOVA

V Sociálno-ekonomickej rade noví členovia A. Lešťanová

lenovia Sociálno-ekonomickej rady Obce Stará Pazova sa stretli na 31. zasadnutí v utorok 23. apríla vo veľkej obecnej zasadačke v Bielej budove. V rámci prvého bodu rokovacieho programu verifikovali mandáty novozvolených členov obecnej sociálno-ekonomickej rady na nadchádzajúce štvorročné obdobie. Zo Zväzu samostatných syndikátov Obce Stará Pazova členmi sú Jovanka Grujičićová, Rade Erceg a Drago Kukolj, a z Únie zamestnávateľov Srbska – zamestnávateľov Starej Pazovy členmi sú Boško Sovilj, Jovo Bjelić a Vladimir Ćulaja. Na zasadnutí prerokovali informáciu o vypísaní verejného súbehu Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turizmus na udelenie nenávratných prostriedkov lokálnym samosprávam z územia AP Vojvodiny na financovanie alebo sufinancovanie programu • ĽUDIA A UDALOSTI •

riádu, ktorá sa v tejto podunajskej dedine usporadúva už 25 rokov. Výborníci bez väčšej rozpravy schválili rozhodnutie o zmenách a doplnkoch štatútu Predškolskej ustanovizne Poletarac Stará Pazo-

rozvoja a pôsobenia sociálno-ekonomických rád. Členovia tohto telesa schválili návrh zaslať list Oddeleniu pre hospodárstvo Obce Stará Pazova s výzvou, aby sa zúčastnili v uvedenom súbehu a zároveň zaslali prihlášku. Rade Erceg, predseda obecnej organizácie Zväzu samostatných syndikátov, ktorý predsedá SER, podal informáciu o priebehu pokojného riešenia kolektívneho pracovného sporu medzi lokálnou samosprávou a ZSS. Zdôraznil, že sa očakáva realizácia dohody dosiahnutej pokojnou cestou a sociálnym dialógom za pomoci arbitra, ktorého určila republiková agentúra pre pokojné riešenie pracovných sporov. Členovia SER Obce Stará Pazova prerokovali a schválili správu o práci Pracovnej skupiny SER pre boj proti sivej ekonomike a práci na čierno za rok 2018, ako aj Akčný plán práce na rok 2019. Na podnet ZSS schválili, aby sa o návrhu opravného rozpočtu Obce

Stará Pazova na rok 2019 rokovalo i na zasadnutí SER Obce Stará Pazova a po jeho schválení aj v Národnom zhromaždení RS, čo bolo navrhnuté aj na vláde RS. V súvislosti so zákonom o doplnkoch

va, ktorá odnedávna má novú úradujúcu riaditeľku Zvezdanu Elero. Na základe týchto zmien a doplnkov sa okrem iného mení trvanie pracovného času škôlky. S cieľom vyjsť v ústrety rodičom detí, namiesto doterajších 11 hodín celodenný pobyt bude pracovať o hodinu dlhšie. Na 39 zasadnutí ZO Stará Pazova schválili aj návrh rozhodnutia o taxi preprave. Týmto rozhodnutím presnejšie sú predpísané podmienky na vykonávanie taxi prepravy, charakteristiky a označenia taxi vozidiel. Medzi dôležitejšie novinky treba zaradiť aj to, že vodič tohto vozidla musí mať vodičský preukaz osobného auta tretieho stupňa odbornosti alebo povolanie technik cestnej dopravy. Zhotovené sú aj nové taxi označenia s erbom Obce Stará Pazova a patričnými číslami. Optimálny počet taxi prepravcov na obdobie rokov 2016 – 2020 pre túto sriemsku obec je 45 a toho času je tam registrovaných 42 taxi prepravcov. Zákona o rozpočtovom systéme by sa mala vykonať výplata zvýšených zárobkov zamestnancom v predškolských ustanovizniach Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Banovce.

ZHORELA ČASŤ BUDOVY DOMU KULTÚRY V PADINE. V týchto dňoch polícia vyšetruje požiar v budove Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Požiar vzplanul v noci z nedele na pondelok 28. – 29. apríla 2019 a v ňom zhorelo zhruba 1000 m/2 priestoru tohto kultúrneho stánku, ktorý bol vybudovaný v roku 1982 a od roku 2016 prebieha proces jeho rekonštrukcie. Oheň pohltil veľkú sieň, javisko a časť strechy. Na mieste zasahovali príslušníci hasičsko-záchrannej jednotky v Kovačici a na pomoc prišli aj hasiči z Pančeva a členovia dobrovoľného hasičského družstva z Padiny a z Kovačice. Polícia z videa zistila, že páchateľmi boli dve neplnoleté osoby z územia Kovačickej obce, ktoré do budovy vnikli cez vylomené dvere a podľa vyjadrenia požiarneho technika úmyselne založili oheň. Príslušníci Ministerstva vnútra v Pančeve podľa súdneho príkazu Vyššej prokuratúry v Pančeve začali proces trestného stíhania páchateľov vo veci všeobecného ohrozenia. A. Ch. 19 /4854/ 11. 5. 2019

Ľudia a udalosti SRIEMSKA DEDINA ĽUBA DNES

O polovicu menej obyvateľov Blaženka Dierčanová

alebná dedinka na úbočí južných svahov Fruškej hory je jedným z osemnástich miestnych spoločenstiev v Obci Šíd. Toho času tu žije okolo 330 obyvateľov, z toho 42 % Slovákov, 22 % Srbov, asi 30 % Chorvátov a iných. Už sama cesta, ktorou som sa blížila k dedinke vzdialenej 18 km od Šídu, s cieľom dozvedieť sa, ako žijú jej obyvatelia, odzrkadľovala situáciu v tomto prostredí: asfaltka v zlom stave a na nej len málo cestujúcich. O rozhovor som požiadala no- Mirko Belan vozvoleného predsedu miestneho spoločenstva, štyridsaťštyriročného Mirka Belana, ktorý túto funkciu vykonával aj počas uplynulého roka ako úradujúci. O situácii a plánoch v tomto miestnom spoločenstve povedal: – Tohto roku máme veľa plánov, prioritou je však zakončiť výstavbu vodovodnej siete, ktorá bola v pláne aj v minulých rokoch, no žiaľ, iba nám sľubovali, ale na tom sa málo alebo vôbec nepracovalo. Tohto roku nás z obce podporili, urobený je projekt, ktorý sme odovzdali do pokrajinského sek-

retariátu pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo. Verím, že projekt bude schválený a do jesene obyvatelia Ľuby budú konečne mať vodu z vodovodnej siete vo svojich domácnostiach. Okrem toho plánujeme zakončiť dom smútku na našom cintoríne. Vlani sme pokryli strechu škridlami a do zimy plánujeme osadiť okná a dvere, omietnuť a olíčiť steny a vbudovať dlážku – na tieto práce máme finančné prostriedky. Na budúci rok by sme chceli zakončiť elektriku a iné práce, po vykonaní ktorých dom smútku bude funkčný. Vlani sme z obecného rozpočtu dostali milión stotisíc dinárov a tohto roku sme 500 000 vyčlenili na pravidelnú činnosť a 600 000 na údržbu, režijné náklady a platy. Verím, že podobnú sumu dostaneme aj tohto roku. Postačia prostriedky z obecného rozpočtu, alebo niektoré práce vykonajú sami občania prostredníctvom pracovných akcií? – Pri pokrývaní strechy sa zúčastnili dedinčania z vlastnej iniciatívy organizovaním pracovnej akcie. Trvalo to asi 10 dní a v pracovnej akcii sa hlavne zúčastnila tá istá skupina ľudí, lebo zanikol zvyk prispievať akciou, a preto na

Stred dediny

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Hojdačky bez detí

práce naplánované do konca roka angažujeme majstrov. Koľko má Ľuba toho času obyvateľov? – Plnoletých máme asi 280. Aj u nás máme problém s vysťahovaním, väčšinou mladých. Okolo 50 osôb pracuje v zahraničí, z toho

chodia do Šídu alebo do Sriemskej Mitrovice, kde je výber škôl resp. smerov väčší. V dedine máme hodne neženatých mužov veku 30 – 35 rokov a z druhej strany dievky sa vydajú a odchádzajú z tohto prostredia. To je problém, lebo v Ľube je čoraz menej obyvateľov.

Plánujú dokončiť dom smútku

5 mladých rodín, a je otázne, či sa vôbec vrátia do Ľuby. Väčší počet Ľubanov chodí do Chorvátska pracovať v ovocných sadoch. Škola v Ľube je vysunutým oddelením Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku. Aká je tu situácia a koľko je žiakov? – Vlani sme olíčili učebne, okná sú vymenené už predtým a pravidelne udržiavame nádvorie školy. Spolu je tu 9 žiakov od prvého do štvrtého ročníka. V rámci možností sa usilujeme zriadiť terény pre deti: v parku v strede dediny je nové ihrisko pre najmladších, sú tu hojdačky, tobogany, no obávam sa, že až zakončíme naplánované, tu zostane len málo detí. Žiaci piateho až ôsmeho ročníka cestujú do školy v Erdevíku a do strednej

Pôsobia tu nejaké spolky a združenia? – Aktívny je spolok poľovníkov, chorvátsky kultúrno-umelecký spolok, futbalový klub a Združenie občanov Sremski spomenar, v rámci ktorého mládežníci dbajú o údržbu etnopriestoru. Okrem toho máme hasičský spolok, v ktorom je pomerne málo členov. Čo do percenta Slovákov je tu najviac. Aký je spoločenský život obyvateľov tejto národnosti? – Slováci v Ľube sú aktívni, hlavne v MOMS. Aktuálnym predsedom MOMS je Janko Belan. Žiaľ, aj tu je čoraz menej členov a skúsime cez čítací spolok zapojiť mladých a deti, aby sme si tak prostredníctvom reči zachovali svoju identitu. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEŇ HLOŽIAN

Oslavujúci predsa zostali v suchu Juraj Bartoš

eviata oslava Dňa Hložian (3. mája) sa uskutočnila počas uplynulého víkendu a pozostávala z viacerých rôznorodých podujatí. V piatok večer sa v dome kultúry konalo slávnost-

Spolku žien Slovenka hovorila jeho predsedníčka Viera Miškovicová. Prítomní, vrátane delegácie partnerského mesta Holíč, si ich pozreli v etnoizbe SŽS na poschodí DK, ale videli v nich vyparádené aj členky speváckej skupiny SŽS, ktoré zaspievali dve ľudové pies-

Rečníci na javisku DK: Lenka Látalová, Ján Brna, Libuška Lakatošová, Pavel Žembery né zasadnutie Rady Miestneho spoločenstva Hložany, a potom aj kultúrno-umelecký program v predvedení Kultúrno-osvetového spolku Jednota. Krátko predtým otvorili 26. výstavu obrazov hložianskych výtvarníkov a výstavu krojov Spolku žien Slovenka. V sobotu 4. mája boli na programe športové súťaže, hasičské cvičenie a tradičný Festival kvetín. V rámci spoločnej vernisáže (pred vchodom do domu kultúry) o výstave 26. Hložianska paleta sa zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík. O výstave krojov pod názvom 70 sukieň mala miestneho

ne. Na otváracom ceremoniáli sa básničkami, pesničkami a tancom podieľali aj štvrtáci, pod vedením triednej učiteľky Márie Bartošovej Korčokovej. Obidve výstavy oficálne otvorila viceprimátorka Holíča Lenka Látalová. Prv než sa na pódiu DK začal kultúrno-umelecký program, predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Pavel Žembery privítal prítomných, pripomínajúc, že dedina oslavuje 3. máj ako svoj sviatok už deviatykrát. Vyzval na javisko predsedníčku Národnostnej rady slovenskej národnostej menšiny v Srbsku Libušku Laka-

Hložianski folkloristi si vyslúžili potlesk • ĽUDIA A UDALOSTI •

tošovú, zástupcu predsedu Obce Báčsky Petrovec Jána Brnu a viceprimátorku Holíča Lenku Látalovú, ktorí Hložancom zablahoželali k sviatku. Žembery tak- V etnoizbe SŽ Slovenka tiež menovite privítal poslankyňu (a medzi nimi boli aj početní cezv Zhromaždení AP Vojvodiny Ta- poľní) odchádzali domov s plnými tianu Vujačićovú, predsedu Matice taškami. Na svoje si prišli aj členky slovenskej v Srbsku Jána Brtku a Spolku žien Slovenka, ktoré zase zástupkyňu predsedu Zhromaž- uvarili chutnú kyslovku, upiekli denia obce Báčsky Petrovec Annu zo desať rovnako dobrých dobošových tort a všetko vypredali. Huďanovú. V rámci celovečerného progra- Darilo sa aj členom Združenia mu, ktorým obecenstvo viedla poľnohospodárov Hložany, ktorí Monika Bažaľová, odzneli podrob- podávali jedlá z roštu. Členky Združenia ekológov Ekos né informácie o činnosti všetkých aktuálnych hložianskych spolkov predávali obrazy, ktoré namaľovali a združení občanov. Prečítaný text účastníci vlaňajšieho výtvarníckeilustrovali zábery na videobime ho tábora pri Dunaji. Videli sme v úzadí javiska, na ktorom sa na- aj výstavu fotografií ekosovcov živo predstavili členovia Kultúr- – najkrajšie priedomia a kvetino-osvetového spolku Jednota. nové záhradky. Konečne, patrí sa Pásmo tancov a hier Kyselica ky- spomenúť, že súťaž o najlepšiu selá predviedli najmladší spolkári dobošovú tortu vyhrala Marína a zatancovala aj mladšia a staršia Semartonská. Na výrobu kveti-

Úchvatné farby kvetín na nádvorí „novej školy“ tanečná skupina. Prednesmi básní program obohatili: Monika Bažaľová, Damian Fekete a Veronika Bažaľová. Spevom slávnostnú atmosféru nasýtili trio JAR (Jaroslav Kriška, Adam Vladislav Stupavský a Rastislav Struhár), Silvia Ferková, Jaroslav Kriška a Vladimír Kriška. Vyhrával orchester pod vedením Rastislava Struhára: Samuel Kováč, Ivan Galamboš a Vlastimír Struhár. Aj tentoraz najnavštívenejším podujatím oslavy Dňa Hložian bol sobotný Festival kvetín. Niekoľko desiatok vystavovateľov sa prezentovalo nádhernou ponukou rozmanitých kvetín, takže návštevníci

nových aranžmánov sa na tvári miesta podujali žiačky Strednej školy vo Futogu: Smiljka Štrpcová z Begeča, Futožanky Milica Lovreová, Jovana Tešićová a Sanja Babićová, ktorá sa ovenčila titulom víťazky, o čom rozhodla profesorka hortikultúryAnna Kukučková. Podujatie na nádvorí „novej školy“ otvorila hostka z Holíča Lenka Látalová a krátkym programom ho spestrili už spomenutí štvrtáci ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina. Meteorológmi ohlásený dážď oslavujúcu dedinu nakoniec v sobotu obišiel; zato už v nedeľu, pondelok a utorok zase pršalo...

19 /4854/ 11. 5. 2019

Ľudia a udalosti V NADLAKU NA FESTIVALE KLOBÁS

Dolnozemských Slovákov spájajú aj gastro špeciality Anna Horvátová

cieľom zachovať pred zabudnutím tradičné zabíjačkové hody, prezentovať svoje špeciality či jednoducho zviditeľniť svoju činnosť, spolok, mesto, kraj, v rumunskom Nadlaku prvý májový víkend venovali

súdržnosť, svoj kraj, zvyky a obyčaje prezentovali aj dva petrovské tímy Miestneho spoločenstva: tím Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec, v ktorom boli Anna Speváková, Tatiana Zabunovová, Miroslav Častven, Vladimír Zabunov, a tím Klobásafest v zložení:

ný Festival čerstvej klobásy. V tomto roku zlúčili dve podujatia, ktoré sú tesne späté, hodnotenie nadlackej údenej klobásy v piatok 3. mája a tej čerstvej v sobotu 4. mája, do ktorého vtesnali aj výstavu tort. Vzorky klobás – údených 26 a čerstvých 17 – hodnotila medzinárodná porota. Okrem

Spoločne pred fotoaparátom – predstavitelia Miestneho spoločenstva

Dychová hudba Nadlačanka sa predstavila v tom najlepšom svetle

štipľavej pochúťke – klobáse. Tamojší Spolok záhradkárov v čele s Alexandrom Grosom a Pavlom Krokošom v spolupráci s mestom Nadlak zorganizovali medzinárod-

súťažiacich z domova jedinečnosť chutí, vône, farby potvrdili aj tímy z maďarského Slovenského Komlóša a Báčskeho Petrovca. Konkurenti súťažili v príprave klobásy, aby všet-

ŽIACI ZŠ BRATSTVO V ARADÁČI v ústrety veľkonočným sviatkom zorganizovali veľkonočný trh, na ktorom predávali vlastné ručné práce, primerané najväčšiemu kresťanskému sviatku. Na trhu svoje výrobky vystavili žiaci všetkých ôsmych tried. Vo výrobe im pomáhali triedni učitelia a profesori, ako aj farárka Olinka Lovásová. Na trhu sa všeličo dalo kúpiť – veľkonočné stromčeky ozdobené vajíčkami, vajíčka zo všelijakých materiálov, zajačie hniezda, sladkosti a kvetiny… Záujem o kúpu týchto výrobkov bol veľký. Každá trieda mala vlastnú pokladnicu a peniaze využije podľa vlastného názoru, na spoločný odchod do kina alebo na bazén, možno na nejaký výlet… Polovicu peňazí však určili na podporu škole. V. G. Foto: Z archívu ZŠ Bratstvo Aradáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ci prítomní mali možnosť ochutnať zo širokej škály tejto špeciality. Keďže sa už tradičné zabíjačky, na ktorých sa stretávala celá rodina, zriedka organizujú, a podľa vzoru na petrovský festival Klobásafest, organizátori chceli touto gastro akciou – 2. Festivalom čerstvej klobásy a 3. Festivalom údenej klobásy zároveň oživiť tradíciu. Svoje zabíjačkové vlohy, tradíciu,

Anna Horvátová, Igor Abrahám, Ján Lačok a Karol Horvát, ktorý bol aj členom komisií. Klobásové hody boli spríjemnené kultúrnym obsahom a vystúpením hudobných skupín domácich a zo Slovenska, vynikajúceho folklórneho súboru Sálašan a skvelého dychového orchestra s vedúcim kapely Andreiom Uramom.

DETSKÝ JARMOK V JÁNOŠÍKU žiaci ZŠ T. G. Masaryka usporiadali vo Veľkonočnú nedeľu 21. apríla. Svoju bohatú ponuku predstavili občanom na stánkoch pred domom kultúry a návštevnosť bola naozaj mimoriadna. Na hodinách techniky a technológie vyrábali rôzne výrobky – pletené košíčky zo starých novín, veľkonočné výzdoby, stromčeky zdobené vajíčkami, pletené náramky, záložky do kníh a novinkou bolo domáce mydlo z olivového oleja, ktoré sa naučili vyrobiť vďaka korelácii s predmetom chémia a vedeniu učiteľky Anny Srdićovej. Biologická sekcia ôsmačiek prichystala priesadu okrasných kvetín, kaktusov, kamenných ruží, jahôd, bazalky a i. Na hodinách ľudovej tradície vyrobili výšivky, veľkonočné dekorácie, farbené vajíčka… Minuloročný zárobok z predaja žiaci určili na nákup kvetov do školského dvora a dekoračnej studne – kvetináča a tohtoročný chcú vložiť do rekonštrukcie školského volejbalového ihriska. M. Berzová • ĽUDIA A UDALOSTI •

85. VÝROČNÁ SCHÔDZA KYSÁČSKYCH POŽIARNIKOV

Bohatá oslava jubilea Michal Ďurovka

ýročné 85. zhromaždenie Dobrovoľného hasičského spolku v Kysáči sa uskutočnilo v sobotu 27. apríla v priestoroch Kultúrneho centra Kysáč. Početných hostí privítal predseda spolku Miroslav Filipov a v čele pracovného predsedníctva bol Dušan Francisty. Minútou ticha prítomní vzdali poctu zosnulým členom. Dejiny DHS, ktoré sa začínajú v roku 1933 v Kráľovstve Juhoslávia, keď mal názov Dobrovoľnícka hasičská čata, ako aj Správu operatívneho veliteľstva DHS Kysáč prečítala Elena Tordajová. Všetky dôležité medzníky, podujatia, činnosť a úspechy boli bohato ilustrované archívnymi fotografiami. Prítomní sa dozvedeli aj to, že kysáčski požiarnici v uplynulom roku dosiahli početné úspechy na súťaženiach, avšak stále klesá záujem u detí. Zaujímavé je, že majú viacej súťažiacich

dievčat a žien ako mužov. Hasiči aktívne účinkujú na mnohých podujatiach ako dozorní a zvlášť majú dozor počas žatvy. Finančnú správu a plán práce podal pokladník Vladimír Križan a správu dozorného výboru Ján Ďurovka. Záverom pracovnej časti početným sponzorom udelili zlaté odznaky. Odznaky dostali: Jadranko Demrovský, Ivan Gaško, Anna Marčoková, Pavel Čapeľa, Vladimír Surový, Ľubo Čeman, Bojan Zaťko, Ján Menďan, Milan-Michal Urban, Marko Jovanović, Michal Srnka, Michal Tordaj st., Tihomir Latinović a Jasna Grňová. Skúšku hasiča I. triedy zložili Ján Križan a Ján Menďan ml. Požiarnickými veliteľmi I. triedy sa stali Ján Ďurovka a Michal Tordaj st. Mladým požiarnickým poddôstojníkom sa stal Pavel Surový ml., požiarnickým dôstojníkom Vladimír Zaťko. Plaketu dostali: Pavel Francisty (posthumne), Pavel Surový st., Michal Kováč, Samuel Babiak a

Pracovné predsedníctvo na snemovaní a predseda DHS Miroslav Filipov (stojí vpravo) Vladimír Sabo st. Na oslave nechýbali ani predstavitelia požiarnických zväzov Nového Sadu a Vojvodiny, predstavitelia kysáčskych organizácií, cirkví, spolkov, združení a podnikov. Predstavitelia požiarnických spolkov z mnohých dedín a miest jubilantom zablahoželali a odovzdali darčeky. Najoriginálnejší dar priniesla Anna Marčoková a zhotovila ho jej mama Mária Srnková, bývalá hasička, ktorá vyšila veľkú vlajku s odznakom

DHS Kysáč a z druhej strany erb Srbska. Vladimír Sabo, člen Rady MS Kysáč pochválil činnosť, prácu a úspechy hasičov a poprial im dobré úspechy aj do budúcna. Poznamenal, že ako všetky združenia aj hasiči sú v ťažkej finančnej situácii, ale musíme spoločne nájsť riešenie, ako pomôcť, lebo majú veľký význam pre dedinu. Po zasadnutí nasledovala bohatá večera a zábava s tombolou a živou hudbou.

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V PADINE sa konala v nedeľu 28. apríla. V tohtoročnej generácii bolo 46 konfirmandov, z čoho svoju krstnú zmluvu potvrdilo 24 dievčat a 22 chlapcov. Slávnosť konfirmácie pripravil a vykonal zborový farár Ján Cicka. Svoje znalosti z kresťanskej viery konfirmandi si overili v slovenskom evanjelickom chráme pred rodičmi, starými a krstnými rodičmi, príbuznými a ďalšími veriacimi, keď aj prvýkrát pristúpili k sviatosti Večere Pánovej. Po skúške a zložení konfirmačného sľubu sa stali dospelými členmi cirkevného zboru a dostali Rozpomienku na konfirmáciu. A. Ch. Foto: Foto Centar

V ŠKOLE V PRÍRODE NA TARE pobudli druháci a štvrtáci ZŠ 15. októbra v Pivnici so svojimi učiteľkami Ankou Salčákovou a Tatianou Kolárovou. Počas sedemdňového pobytu od 10. do 16. apríla v Mitrovci na Tare mali žiaci rôzne aktivity, edukačné, športové i zábavné, včítane vychádzok do okolia. Tak navštívili vyhliadku Banjska stena, jazerо Zaovina, Tepih livada – prírodnú rezerváciu Crveni potok, rieku Vrelo – Perućac. Cieľ školy v prírode bol dosiahnutý prepojením teoretického s praktickým a terénnym vzdelávaním. Počas školy v prírode žiaci aktívne trávili čas v kolektíve, v intenzívnej komunikácii a vzájomnej interakcii. A. Čásarová • ĽUDIA A UDALOSTI •

19 /4854/ 11. 5. 2019

Ľudia a udalosti S PROFESOROM ŠTEFANOM ČASTVENOM Z BÁČSKEHO PETROVCA

Každé ráno si zacvičím Anna Horvátová

eď je človek mladý duchom, roky nie sú žiadnou prekážkou. Človek, ktorý má viac vitality ako mnohí mladí, zostáva mladým aj napriek rokom. A práve taký je Štefan Častven, profesor telesnej výchovy na dôchodku. Vlani na Silvestra oslávil okrúhlych 90 rokov, ale ešte rezkým krokom meria petrovské ulice. V jednej osobe vynikajúci choreograf, výborný volejbalista, podporovateľ petrovského maratónu. Spolu s manželkou Katarínou, učiteľkou na dôchodku, majú veľkú radosť zo svojich štyroch vnučiek. Ako prebiehajú jeho dôchodcovské dni, na ktoré chvíle si spomína pán profesor, ktorého dni boli a dodnes sú vyplnené mnohými aktivitami a činnosťami: „Keď sa mi pajtáš opýtal, čo som v živote všetko robil, odpovedal som mu: Všeličo, len čertovi dieťa som nekolísal. A skutočne toho bolo veľmi veľa. Ako žiak základnej školy som začal hrávať volejbal a futbal. Voľakedy sa na Jarmočisku hrával futbal, boli až tri kluby. Tam sa Slávia zakladala. Moji susedovci hrávali tiež a ja som s nimi chodieval. Bol som hodne mladší, ale chceli ma, ja som im lopty nosieval. Od malička som sa venoval športu, ale musím povedať, nikdy som nemyslel, že budem profesor telocviku, alebo vôbec profesor. Sníval som o tom, ako sa stanem pilotom. Keď som bol malý, celkom dobre ani nepamätám, mal som tak do päť rokov, do Petrovca prišli propagovať školu letectva. Bolo to na obecnej lúke, kde som šiel s otcom, aby ma vzali do lietadla, aby som sa vyskúšal v úlohe pilota. Nechceli ma vziať do lietadla, lebo som bol veľmi malý, nepomohlo ani plakanie, otec chcel aj zaplatiť, ale boli neoblomní.“ Vtedajšie generácie mali to nešťastie, že zažili krutú okupáciu, ktorá zasiahla do všetkých oblastí a výnimkou nebolo ani školstvo. Vyučovanie bolo prerušené, na čo si pán profesor

www.hl.rs

spomína takto: „Bol som na prvom ročníku, keď nastala okupácia a prestalo s prácou aj gymnázium. Písali sme list, že chceme, aby vyučovanie pokračovalo. Do gymnázia

S manželkou Katarínou som začal chodiť počas starej Juhoslávie a zakončil som počas okupácie na meštiackej škole.“ O svojich športových začiatkoch hovorí: „Ako žiak gymnázia v ôsmom ročníku som hrával volejbal u profesora Labáta, gymnázium bolo vtedy osemročné. Ale predtým sme niekoľkí iba obskakovali, keď starší hrali zápas, a keď niekto neprišiel na tréningy, dali mi šancu, a takto ma volali: Ty malý, poď ty hrať. My sme najprv stáli za čiarou a len lopty podávali. Predtým, ako som zakončil gymnázium, profesor Labát sa ma opýtal, čo budem v živote robiť. No tak, hovorím, ani neviem, asi budem roľníkom, u otca robiť, tak som si to vtedy predstavoval. Ale profesor mi poradil, aby som šiel na štúdium telovýchovy. Posmeľoval ma: Ja viem, že ty zakončíš, cvičíš veľmi dobre, aj volejbal hrávaš veľmi dobre. Lenže čo sa stalo. Keď som skončil gymnázium, istý profesor

Informačno-politický týždenník

šiel do Belehradu, vzal aj moje doklady, že ma zapíše na fakultu telovýchovy. Medzitým, keď som ja tam prišiel, mal som čo vidieť; vôbec ma nezapísal, ani len nikto nepočul o nikom z Petrovca. No, čo už, musel som sa vrátiť domov. Ten rok som pauzoval a pracoval som ako komunálny referent v obci.“ Volejbalu upísal život, už počas štúdia lásku k tomuto športu vštepoval aj iným študentom: „Ako študent záverečného ročníka som študentov učil volejbal. Ináč odchod na štúdium nás vtedajších hráčov mal za následok, že sa volejbalový klub takrečeno rozpadol. Hrávali len tak žiaci na gymnáziu, nesúťažili. Po skončení štúdia som na vojenskej akadémii učil lyžovačku. Boli sme na Jahorine, a tam sa ma pýtali, či sa môžem spustiť z toho bodu, odkiaľ sa spúšťajú. No samozrejme, že môžem, povedal som. Ale ako som sa spúšťal, rovno do nich som mieril, ale dobre sa skončilo, rozbehali sa.“ Úspechy nevystali ani keď viedol volejbalový tím: „So žiackym volejbalom sme mali skutočne dobré úspechy. Keď som hrával s Labátom, boli sme v 2. zväzovej lige. S dorasteneckým mužstvom sme boli 1. vo Vojvodine, aj 1. v Srbsku a na majstrovstvách Juhoslávie v Sarajeve druhí. My sme vlastne vyhrali tých, čo nás vyhrali, ale tak sme nešťastne prešli. Neskoršie som sa dozvedel, že nás oklamali a komentovali, že kde taký Petrovec pôjde do prvej ligy. Profesor Miškovic komentoval vtedy: Hanbím sa aj za toto tričko, ktoré nosím. On bol rozhodca vo futbale a neskoršie aj mojím predsedom. Rozhodcovia rozhodovali v prospech našich protivníkov, keď bola lopta vnútri, oni rozhodli, že bola vonku alebo na čiare. Šiel som aj reagovať, mal

som tam známeho, ale zapozdil som veľmi. Lehota na podávanie sťažností a vyhlásení bola presne určená, a my sme to nevedeli. Môj volejbalový tím bratia Grbićovci (hrali v Kleku pi Zreňanine) nikdy nevyhrali, dva roky sme sa zúčastňovali vo Vojvodinskej lige. My sme sa povedzme kvalifikovali na celoštátnu súťaž, pokým oni nie. Takí sme boli úspešní. Práve v čase, keď sme mali najlepší úspech, boli sme na prípravách v Rovinji, lebo som organizoval aj odchod skupín k moru. Pobudol som tam pár mesiacov, už školský rok začal, a riaditeľ Cinkotský mi písal vtedy, že by som mohol prísť už aj do školy.“ Ako športovec sa snažil deťom vštepiť lásku k športu a aj ich naučiť plávať: „V Spolku priateľov detí som deti učil plávať, boli sme v Kamenici, vo Vrnjačkej Banji, v našom letovisku na Jadrane v Rovinji (v tých časoch aj Petrovčania mali letoviská pri mori, organizovali to syndikátne organizácie). Aj z gymnázia som vodil poslednú generáciu učiteľskej školy k moru. Ale čo sa stalo, keď sme prišli do Rovinju, po všetky dni pršalo. Iné nám nezostalo, len teoreticky sa venovať plávaniu. Posledný deň sa vyčasilo, tak všetci šli sa kúpať. Hovoril som im: Teraz to, čo som vám rozprával, máte tu uplatniť.“ Zaspomínal si aj na časy, keď ako feriálnik cestoval: „Ako člen Feriálneho zväzu – kde som bol v obecnom výbore – vodil som turistov do Zadru, na Venac, cestovali sme po celej Juhoslávii.“ K organizácii maratónu roky prikladal ruky: „Predtým, ako sme v Petrovci začali organizovať maratón, chodieval som na také túry. Bol som zástancom toho, aby sa beh nezačínal na Jarmočisku, ale na ihriskách, čo bude lepšie aj pre účastníkov, aj pre rodičov, ktorí sa prídu pozerať. Ináč ja som mal vymerať dráhy. Tak sme s jedným žiakom išli na bicykloch, uviazali sme si na koleso handričku a každý počítali do dvesto. Šli sme ihriskom na Širinu, potom po most jednou stranou a do Kulpínu druhou a naspäť do Petrovca. V škole sme vtedy mali predmet Spoznaj svoje okolie, aby si spoznal svoju vlasť. Na programe sme mali • ĽUDIA A UDALOSTI •

také túry, že sme so žiakmi pešo šli do Sriemu, na Venac, alebo do Futogu a tam sme prešli kompou na druhú stranu, do Palanky a autobusom naspäť, to bol taký začiatok maratónu.“ Zdal sa prísny, no v podstate myslel na zdravie svojich žiakov: „U mňa cvičili aj tí, čo boli chorí, aj keď mi dovrávali, že prečo to robím. Bolo to len v prospech tých detí. Takí nie veľmi dobrí telocvikári museli zvládať teóriu, aby dostali lepšiu známku.“ Venoval sa aj ľudovým tancom. Choreografie Svadba, Žatva, ako i Sedemdesiat sukieň mala a iné stvárnil práve profesor Častven. „Na štúdiách som bol zo 120 študentov jediný Slovák. S asistentkou sme sa učili tance všetkých našich národov a národností, a tak na rad prišli aj slovenské. Na otázku, či som tancoval, odpovedal som jej, že nie, ale čo chcete, povedzte, všetko viem, a tak sme tancovali Tancuj, tancuj. V škole nás tak pripravovali, že ak budeme učiť v učiteľskej škole, trieda má mať nacvičený najmenej jeden tanec. Najprv som urobil tance, ktoré sa tancovali na Slávnostiach. Prvú choreografiu, ktorú som urobil, robil som podľa knihy. Myslel som si, že to tak má byť ako je v knihe uvedené. A na Slávnostiach ma profesorka Labátová kritizovala, že to tak netreba.

O rok som choreografiu skrátil, spojil tance, urobil tie tanečné priechody, a podarilo sa, získali sme pochvaly. Profesorka Labátová ma pochválila a dodala, že štylizované tance môžu robiť iba Petrovčania a Novosadčania. So Svadbou sme dosiahli mimoriadne úspechy. Na folklórnej prehliadke v Pivnici sme boli prví no a šli sme na Detvu. Tam bolo tiež jedno nedopatrenie, poslední sme vystupovali, takže nás nenahrali na pásku. Ubezpečovali nás, že prídu k nám a nahrajú, ale z toho nič a boli sme jedna z najlepších folklórnych skupín. Nebyť tohto zase nedopatrenia, a práve v čase, keď boli zlé pomery medzi Československom a Juhosláviou. Chceli si pozrieť

náš tanec a potom nám povedali, aby sme si vybrali niečo, čo máme špecifické a mohol to byť 5-minútový tanec. Urobil som o Titovi aj spev, aj tanec. Bol tam aj Dr. Sirácky, a hneď ma upozornil, že to bude dlhé. Keď sme mali vystúpiť, chlapci dobehli za mnou, že vraj vôbec nespomenuli v programe, že sme aj my účastníci. A boli tam súbory zo všetkých krajín Európy, aj z Kanady. Vtedy som rázne rozhodol, že ideme domov, keď sme tu nikto a nič. Mali sme aj jeden z najsilnejších orchestrov, nacvičoval ho báči Janko Ďurica. Sirácky ma predsa len presvedčil, aby sme zostali, že nás predseda Matice slovenskej zahlási na koniec a že sa ospravedlní, medzitým, neospravedlnil

Vnučkám pracovné povinnosti nedovoľujú často navštevovať starých rodičov, ale takto na fotografiách sú stále spolu.

sa. Na obed sme šli pod poľanu, kde každý súbor mal svoj stôl a všetci spievali. My sme nespievali a vtedy aj predseda Matice slovenskej prišiel za mnou, aby sme len spievali. No a keď sme už začali spievať, aj ostatní tam prítomní sa nám pridali. Ďalšou nezabudnuteľnou udalosťou bola prehliadka tancov v Kosovskej Mitrovici. Tam, keď nás videli, nevedeli sa nadívať na nás. Obdivovali náš kroj, kašmerínky, bozkávali nás. Ale sme boli aj veľmi úspešní. Vtedy sľubovali prvé miesto novosadskému KUS Sándora Petőfiho, ale my sme boli lepší od nich a predsa zabodovali. Domov sme šli spoločným autobusom, ale nechceli sa s nami ani zhovárať. Ďalší veľký úspech sme zožali so Žatvou, po obecnej prehliadke nás poslali do Vršca. Vystupovali sme s originálnymi kosami, čo som si ja nemyslel, že tak má byť. Na Pálenkášovom sálaši televízia nakrútila Žatvu.“ Ani dnes nesedí so založenými rukami: „Fyzicky môžem robiť všetko. Vlani som aj záhradu prekopával, teraz, ako som spadol, ruka ma bolí. Každé ráno cvičím. Dokonca nám ešte na štúdiu hovorili, aby sme neprestali s fyzickými aktivitami po odchode do dôchodku, aby svaly nezoslabli. Donedávna som aj záhradu prekopával u syna, ale teraz mi už nedajú. Ale na prechádzku chodievam.“

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

kôr než vám oznámim, čo vám mám oznámiť, musím vám oznámiť, čo by som vám oznámiť nemal. Vážení, mám riadny hlad! Tu a teraz. Ale aj inokedy. Zakaždým, keď bubnujem v stredu, po druhej popoludní, keď by už bubon mal byť zavesený na klinci. Kde by, povedia čo pokrokovejší, lepší a rýchlejší, mal – a veruže už dávno! – visieť aj sám pougár/ ik. Dnes, teraz, v tejto chvíli cítim hlad – priam úžasný. Veď, akoby aj nie. Toť sme tu mali Veľkú noc. A Uskrs. Aj Prvý a druhý máj. Jedlo • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa, upíjalo... A teraz, keď tu, spolu s pánom Alzheimerom dumám/e, čo vlastne prichodí občanom oznámiť, schmatol ma hlad a tak trochu aj strášok-strach. Prečo odrazu výčitky a obavy? Po prvé z toho, čo si obyčajní ľudia môžu myslieť o pougárovi, ktorý sa priznáva, že má hlad? Predsa – iba jedno a to isté. Čo mu neslúži ku cti: že sa z neho stal politik! Aj to rovno pokrokový. Ktorý hladovkou útočí na odpornú opozičnú háveď. Ako pán Münchauzen na veterné mlyny.

Po druhé: ľuďom neobyčajným, temer nadľuďom alias súčasným politikom, môže napadnúť, že, aha ho! Provokátor! Hladuje! Aby upozornil vonkajších nepriateľov, že u nás je zle-nedobre! Že vládne hlad. Alebo, hľa, chce vlastným príkladom strhnúť k štrajku hladom aj ďalších našich znamenitých politikov. Ktorí štrajk hladom síce avizovali, ale nemysleli to celkom vážne. Veď, akí by to boli politici, keby o vážnych veciach, veciach verejných, mysleli a hovorili vážne. No nie?!

Tak veru. Pravda je síce vo víne, ale iba ak štipka pravdy je tam kdesi, na dne pohára. Najväčší kus pravdičky/pravdy sa kryje v kútnom kúte dobre hladnej, pardon, známej výpovede, podľa ktorej výpovede je Hlad čertu brat. Takže, vážení, neváhajte. Poďme si uhryznúť z tých chýrečných sendvičov. Ak tam ešte dajaké – po Najväčšom mítingu, aké ľudské oči (ne)videli – zostali. Ale len po kúsku. Lebo, ako sa vraví v Bošáckej doline Chto sce dobre spac, nesmí mnoho žrac. Bumbumbumbum

19 /4854/ 11. 5. 2019

Ľudia a udalosti DVANÁSTA KROJOVÁ ZÁBAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

Kroje, pekné slovo, spev, tanec a kamarátenie Juraj Pucovský

takmer dvojnásobne viacej – až pätnástich spolkov. ž koncom apríla vo viacePo slávnostnom sprievorých ženských spolkoch de hlavnou Ulicou maršala usilovné členky otvorili Tita a návšteve etnodomu, skrine starých materí, vybrali z v ktorom vidíme „vždy nienich staré, starostlivo chránené čo nové“, ako konštatovala kroje, aby ich vyvetrali, vyžehlili jedna hostka, účastníci sa a pripravili sa na cestu do Lalite. dostali na nádvorie domu Tam v sobotu 4. mája 2019 prebie- kultúry. Niekoľko minút po pätnástej hodine moderátor Usmiate Kulpínčanky v starodávnych Rastislav Zorňan, krojoch česť otvoriť zábavu! redaktor NovoNa letné javisko potom vystúpisadského rozhlasu, ktorý vtipne viedol program, la predsedníčka NRSNM Libuška pozdravil hostí. Medzi Lakatošová, ktorá zábavu otvorila nimi boli predsedníčka a predtým sa účastníkom a obeNárodnostnej rady slo- censtvu prihovorila aj týmito slovenskej národnostnej vami: „Je priam obdivuhodné, že menšiny Libuška Laka- toto podujatie už dávno prerástlo tošová, podpredsedníč- hranice vašej obce a že ste sa vy, ka Tatiana Vujačićová, členky ZŽ Matkino srdce vďaka predsedníčka Výboru vašej dobrej vôli, šikovnosti a svorpre kultúru NRSNM Anna nosti stali naďaleko známe ako Libuška Lakatošová a Rastislav Zorňan Čapeľová, riaditeľka ZŠ úspešné nositeľky našej tradície. hala 12. Krojová zábava Združenia Nestora Žučného Ankica Benková, Slovko tradícia si práve dnes zaslužien Matkino srdce. huje slávnostpredstavitelia Témou tohtoročného kultúrne- p o ľ ov n í k ov, nejšie rúcho. ho, spoločenského, národného, penzistov, PD Nie iba naše ale aj etnografického podujatia Poľokoop a k ro j e n á m bola Minulosť krojmi predstavená. iných spoloju ponúkajú, To znamená, že milovníci a ctitelia čenských orale aj piesne, krojov, ľudových zvykov a obyčají, ganizácií z Lazvyky, obyčapoväčšine slovenských, ale aj srb- lite. Nevieme je, starodávne ských, sa vyparádili a predstavili prečo tentoraz jedlá a hodne odev svojich starých materí a ot- Odžacká obec toho iného. cov. Niektoré kroje majú aj viacej prvýkrát nemaVšetko to priako sto rokov, ale sú zachované, la svojho predpomína náš akoby boli ušité len nedávno. staviteľa, veď Silbašan Ján Čelovský mohutným vlastný pôvod, Potešil fakt, že po vlaňajšom naj- v uplynulých hlasom zaspieval Keď som ja bol šest- našu reč, nás chudobnejšom ročníku, keď sa ročníkoch bola násťročný mládenec samých. Mupredstavilo iba osem spolkov zastúpená prvými osobnosťami, síme si uvedomiť, že dnešné deti a združení, tentoraz pred obecen- teda predsedom či predsedníč- a mládež poznajú len málo z toho, stvom defilovali ženy, deti a muži z kou, ktorým spravidla pripadla čo nám naši predkovia zanechali. Preto im to treba stále pripomínať, dávať im do povedomia slovenské zvyky a tradície, aj vďaka tomuto vzácnemu festivalu. Dovoľme a umožnime tradícii tú dynamiku, ten pohyb a prenášajme ich z generácie na generáciu.“ Podobne ako aj doteraz krojová zábava v Laliti nie je len predstavovanie krojov, lež aj pekné slovo, spev, hudba, tanec, kamarátenie... Úvodom profesorka Anna Hrnčiarová v slovenčine predniesla báseň Miroslava Antića Prvá láska. Najmladší tanečníci KUS Branislava Nušića

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Potom sa už pred očami solídneho počtu divákov predstavili členky a členovia ženských spolkov a združení z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Kulpína, Pivnice, Silbaša, Selenče, Starej Pazovy, Deronjov, Odžakov, Srbského Miletića, Karavukova (dva spolky), prvýkrát z Lugu a Čonoplje, ako aj domáce Laliťanky, ktoré reprezentovali škôlkari, mladšia tanečná skupina KUS Štefánik, dve skupiny KUS Branislava Nušića, ako aj spe-

Krojovaní hudobníci z Čonoplje tiež debutovali na 12. Krojovej zábave

váčky Adriána Lamošová a Vesna Turčanová. Aj počasie zhovelo – nepršalo, nebolo chladno, ani slnko nepripekalo. V sieni domu kultúry bolo príjemné ovzdušie, pri bohatom stolovaní, o ktoré sa postarali členky ZŽ Matkino srdce, hudbe selenčsko-pivnického Kardio bendu, speve a tanci, ako aj zaujímavom žrebovaní tomboly.

Mladá Lužanka prvýkrát v Laliti Prvú cenu – víkend pre dve osoby v Ivanjici získala Laliťanka Anna Hrnčiarová a špeciálnu odmenu – živého káčera si domov odniesla Petrovčanka Zuzana Hmiráková. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V HAJDUŠICKOM CIRKEVNOM ZBORE aj tohto roku dodržali tradíciu, podľa ktorej sa v prvú nedeľu po Veľkej noci koná konfirmácia mladých členov cirkvi. Menší počet detí sa, žiaľ, odzrkadlil aj na počet konfirmandov, a tak tohto roku svoju krstnú zmluvu potvrdili a stali sa dospelými členmi cirkvi iba traja konfirmandi: Marjan Horvát (zľava), Maja Kovarčíková a Aleksandar Popović. Pripravil ich a konfirmoval farár jánošícky a administrátor hajdušického cirkevného zboru Slađan Daniel Srdić. vlh foto: z albumu rodiny Kovarčíkovej

Program osláv Dňa Petrovca 24. – 26. mája 2019

Piatok 24. mája 10.00 – Súťaže penzistov v šachu, šípkach a biliarde, Združenie penzistov Petrovec 14.00 – Otvorenie výstavy detských prác Moje návrhy na lepší život v Báčskom Petrovci, Kulpíne, Maglići a Hložanoch, Knižnica Štefana Homolu 18.00 – Otvorenie výstavy obrazov Čaro štetca 8, Združenie petrovských výtvarných umelcov 18.30 – Otvorenie výstavy poštových známok Dni filatelie Petrovca 8 Spolku filatelistov Petrovec, Knižnica Štefana Homolu 19.00 – Slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Vzácne petrovské jubileá, veľká sieň Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Pripomíname si: − 130 rokov Petrovského spevokolu − 100 rokov od založenia Gymnázia Jána Kollára − 100 rokov od prvých Slovenských národných slávností − 100 rokov od založenia tlačiarne v Petrovci − 75 rokov XIV. vojvodinskej údernej slovenskej brigády − 75 rokov od prvého vydania týž• ĽUDIA A UDALOSTI •

denníka Hlas ľudu − 70 rokov pôsobenia Múzea vojvodinských Slovákov − 30 rokov od založenia Galérie Zuzky Medveďovej 18.00 – Ľudová veselica – hudobná skupina Struhárovci a Kováč, nádvorie MS Petrovec Sobota 25. mája 9.00 – 16.00 – Stánkový predaj a prezentácia činnosti spolkov a združení, Petrovské trhovisko 12.00 – Otvorenie výstavy Kvety nášho rodu, Petrovská družina, Kultúrne stredisko 12.30 – 15.00 – Kultúrno-umelecký program: FS PU Včielka, FS ZŠ Jána Čajaka, KUS Petrovská družina, FS Petrovčan YMCA a hosťujúcich súborov, Kultúrne stredisko 10.00 – 24.00 – Predaj svadobnej kapusty na nádvorí a predajná výstava tort, Spolok petrovských žien 10.00 – 16.00 – Predajná výstava kvetín, sadeníc a kríkov, Park Zuzky Medveďovej 10.00 – 12.00 – Výtvarný tábor žiakov základných škôl z územia obce v organizácii Združenia petrovských výtvarných umelcov, Park Zuzky Med-

KONFIRMAČNÁ SLÁVNOSŤ V STAREJ PAZOVE. V prvú nedeľu po Veľkej noci v staropazovskom slovenskom evanjelickom kostole svoju krstnú zmluvu slávnostne potvrdilo 31 konfirmandov (z čoho 3 zo Slovenska a 1 dievča z Vojky). Konfirmandov pripravoval a konfirmačnú slávnosť v nedeľu 28. apríla za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, príbuzných a známych vykonal tamojší farár Igor Feldy, kým spev mal na starosti kantor Pavel Kadlečík. Pri tejto príležitosti dozorca Michal Gíreg konfirmandov pozval, aby sa zapojili do aktívneho zborového života a mládežník Kristián Čmelík, aby sa pripojili mládeži. A. Lš. Foto: Renky veďovej – sympózium úžitkových a voľných umení Nádvorie Miestneho spoločenstva Petrovec: 12.00 – 18.00 – Súťaž o najlepšiu čerstvú klobásu – Súťaž o najlepšiu údenú klobásu – Súťaž o najlepšiu domácu pálenku 12.00 – Ľudová veselica – hudobná skupina Trio Mio 10.00 – 16.00 – Výstava vysielacej techniky, Kultúrne stredisko – Rádioklub Petrovec YU7AJM Športovo-rekreačné stredisko Vrbara: 9.00 – 15.00 – Futbalový turnaj kohútikov (ročník 2007) 16.00 – Futbalový zápas veteránov FK Mladosť – FK Fomat, Martin (SK) Športová hala ZŠ Jána Čajaka: 15.00 – 20.00 – VK Mladosť: turnaj vo volejbale pre ženy Združenie drobnochovateľov: 11.00 – 16.00 – Súťaž o najlepší králičí paprikáš Zlatý kotlík a predaj paprikáša Slávnostná sieň Gymnázia Jána Kollára: 18.30 – Koncert Komorného zboru Musica viva a hosťujúcich zborov Slovenské vojvodinské divadlo 20.00 – Úplný Gogoľ, Divadlo VHV Petrovec, réžia Marína Dýrová Nedeľa 26. mája Kanál DTD pri rybárskej chate: 8.00 – Súťaž žiakov ZŠ Jána Čajaka

v love rýb na plavák 11.00 – Predaj rybacích špecialít Združenie drobnochovateľov: 8.00 – Predajná výstava a burza drobných zvierat Lovecký dom v Lesíku: 9.00 – Súťaž v streľbe do hlinených terčov 11.00 – Ukážka prác vo včelíne, Združenie včelárov Včela 11.00 – Predaj kotlíkového paprikáša z diviny Evanjelický chrám Boží: 9.30 – Príležitostné služby Božie ku Dňu Petrovca, Telocvičňa ZŠ Jána Čajaka: 9.00 – STK Mladosť: turnaj v stolnom tenise, Memoriál Jaroslava Báďonského Športová hala ZŠ Jána Čajaka: 17.00 – ŠK Mladosť: otvorený šachový turnaj Obce Báčsky Petrovec Športovo-rekreačné stredisko Vrbara: 17.00 – Futbalový zápas: FK Mladosť Petrovec – FK Mladenovo Slovenské vojvodinské divadlo: 20.00 – Divadelné predstavenie Slovenský raj, Divadlo na peróne, Košice Počas osláv Dňa Petrovca môžete navštíviť: – Galériu Zuzky Medveďovej, samostatnú výstavu Jozefa Klátika – Najstarší dom v Petrovci – Spolok petrovských žien, výstavu Pôvab slovenskej ľudovej ornamentiky Organizačný výbor

19 /4854/ 11. 5. 2019

Ľudia a udalosti

SLÁVNOSŤ KONFIRMÁCIE V BÁČSKOM PETROVCI. V petrovskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore je zvykom, že obnovenie krstnej zmluvy sa koná týždeň po Veľkej noci. Tohto roku tretíkrát k slávnostnej konfirmácii pristúpili žiaci šiesteho ročníka, a nie piataci ako roky predtým. Ku konfirmácii v nedeľu 28. apríla 2019 pristúpilo 39 detí – 20 dievčat a 19 chlapcov, vrátane detí toho času žijúcich v zahraničí. Konfirmandov na prípravných hodinách, tzv. arcikuliach nacvičoval farár Ján Vida a za pomoci kantorky Slovenky Benkovej-Martinkovej vykonal aj konfirmáciu detí v chráme. Na konfirmačnej slávnosti sa zúčastnili biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský, riaditeľka ZŠ Jána Čajaka Vlasta Werleová, triedne učiteľky Vesna Valihorová-Filipovićová a Zdenka Dudićová, ako aj Miluška Anušiaková-Majerová a Milina Ferková, učiteľky v nižších ročníkoch. Po skúške konfirmandov za prítomnosti rodičov, krstných rodičov a príbuzných vyhlásili za dospelých členov cirkvi a po prvý raz prijali Večeru Pánovu. Na pamiatku z konfirmácie domov si odniesli Rozpomienku. J. Č-p

SNEMOVALI KYSÁČSKI PENZISTI

stredu 24. apríla v Slovenskom národnom dome v Kysáči sa uskutočnilo výročné zasadnutie miestnej organizácie penzistov invalidov práce. Za prítomnosti početných občanov a hostí z Nového Sadu, Rumenky, Begeča a Futogu zhromaždenie viedol predseda Ján Pálik. Členmi pracovného predsedníctva boli Michal Marčok a Mária Grňová, ktorá bola i zapisovateľkou. V správe o práci za rok 2018 okrem iného uviedli, že členom zabezpečili 150 metrov dreva na vykurovanie, 40 ton uhlia, očistené kurčatá a mrazené výrobky, ako aj technické výrobky na splátky a iné. Zorganizovali tradičné čajové posedenie a batôžkové

www.hl.rs

M. Ď.

invalidov práce v čele s predsedom Miloradom Popovićom kládli rôzne otázky, týkajúce sa členského a novovybudovaného domu penzistov. Slova sa ujal aj čestný predseda MSS a predseda posedenie. V pracovnej akcii farMOMS v Kysáči Rastislav Surový, ktorý mal pripomienku k tomu, bili a opravovali lavičky v centre a pred budovou že sa zasadnutia vedú v srbmiestneho spoločine. Ponúkol sa, že pomôže čenstva. Koncom a správy nabudúce preloží do slovenčiny, aby sa zasadnutia leta sa z domu viedli dvojjazyčne. V súvislospenzistov, ktorý zbúrali, presťahoti s tým vysvetlili, že na zasadvali do priestorov nutia prichádzajú aj hostia, bývalej banky. Svojktorí nevedia po slovensky im členom umožnili a nerozumeli by správam bezplatné liečenie podaným v slovenčine. Pekný v kúpeľoch a účinpríhovor mal Vladimír Sabo, kovali aj v úprave ktorý vystúpil v mene Miestpriestoru okolo neho spoločenstva Kysáč ako domu smútku v cin- Zo zasadnutia: Mária Srnková (zľava), Mária Grňová, predseda komisie pre vzťahy toríne a z vlastných Ján Pálik a Michal Marčok s cirkvami, náboženskými skromných prosspoločenstvami a združetriedkov kúpili a zasadili kvety. Palikućová nemal pripomienky. niami občanov. V mene KUS V. V pláne práce na bežný rok V diskusii, ktorá nasledovala, Mičátka sa prihovorila tajomníčka uviedli, že mienia organizovať kysáčski penzisti hosťom zo Zväzu A. Legíňová.

Pozitívna bilancia Anna Legíňová

KONFIRMÁCIA V KYSÁČSKOM EVANJELICKOM CHRÁME BOŽOM sa uskutočnila týždeň po Veľkej noci v nedeľu 28. apríla. Krstnú zmluvu obnovili, vo viere sa utvrdili a do spoločenstva cirkvi za dospelých členov boli prijatí 26 konfirmandi, z toho 13 dievčeniec a 13 chlapcov. Najprv konfirmandi odpovedali na otázky o kresťanskej viere, evanjelickom učení, zbožnosti a dejinách, ako i o Písme Svätom a jeho pravdách. Otázky im kládol Ondrej Marčok, farár kysáčsky, ktorý ich ku konfirmácii aj pripravil. Príhovor konfirmandom bol na základe Prvého listu apoštola Pavla Tesalonickým 5, 16-24 a za podklad príhovoru k Večeri Pánovej farár si zvolil Zjavenie Jánovo 3, 18-20. Konfirmandi spoločne zaspievali pieseň K trónu slávy, ktorú nacvičili s farárkou Darinou Marčokovou, ktorá slávnostné bohoslužby kantorovala.

Informačno-politický týždenník

všetky uvedené akcie, ktoré realizovali aj v minulom roku. Pokladníčka Mária Srnková informovala, že v organizácii majú 160 členov, že členské je 300 dinárov a že 31. decembra 2018 mali 15 372 dinárov. Dozorný výbor v zložení: Ján Hlaváč, Ján Kohút a Mária

• ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (11)

Nedáme sa! DrSc. Ján Babiak

šte ani celý týždeň od osláv Nového roku 1929 neuplynul a Kráľovstvo SChS čakalo veľké prekvapenie. Šiestojanuárová diktatúra ako následok dlhodobej krízy a častých politických nesvárov, vyústila do suspendovania ústavy a rozpustenia parlamentu. Novými zákonmi o štátnom zriadení, verejnej bezpečnosti a poriadku, o tlači, obecnej a krajskej regionalizácii, v súdnictve, školstve atď., sa v značnej miere obmedzila sloboda a už v polovici januára to progredovalo úplným zákazom straníckeho pôsobenia, národného prejavovania, lebo iba jeden národ tu žije a pôsobí – juhoslovanský. Ale stav sa nezlepšil a celková kríza aj ďalej narastala. Vo februári boli pre nedostatok kuriva zatvorené školy a veľké povodne v marci nesľubovali dobrú úrodu. Aj napriek tomu už v apríli kráľ Aleksandar vyhlásil, že „rodí sa lepšia a silnejšia Juhoslávia“, na čo mnohí iba pochybovačne krútili hlavou. Celková krízová situácia snažila sa urovnať administratívnymi opatreniami, volalo sa na patriotizmus, ale dajsamisvete, keď nemáš čo do huby. V školstve začali podporovať chudobných, nadaných žiakov, ale v petrovskom gymnáziu počet žiakov začal náhle klesať a o školu sa začali starať dobrodinci a prichádzala podpora z ČSR. Slovom, rútilo sa to dolu vodou. Ktože si však v takej situácii zastane za ten malý zhluk Slovákov? Na prekvapenie našinec je tu znovu originálny. Povie si: Keď to nejde v politike, v hospodárstve – tak musí ísť v kultúre! Aj na Slovenských národných slávnostiach. Tieto sa v prvých plánoch scvrknú na dva dni, vraj ten poldeň akosi prežijeme, ale nedáme sa! A to presvedčenie akosi nosí našincov, dáva im silu, aj odvahu pôsobiť, aj keď už pre nové sily nieto z čoho čerpať. Je to akoby ochranná rezerva, posledné volanie o pomoc, ktoré, aké to šťastie, predsa zapôsobí, aj zachráni pred skazou a poklesom, dá nové podnety. A tak ide sa ďalej. V zákaze strany, dobre sa hodí, možno aj zanedbaný, ale nepartajný ČS zväz, ktorého treba reorganizovať, priblížiť nám Slovákom. V tom smere musia pomôcť aj Slávnosti. A tak aj morálna podpora, ba sugescia v Národnej jednote beží už mesiac pred sviat-

kom: „Všetko, čo sa zabudlo vlani, keď sa oslavovala decíti v sebe trochu saťročnica založenia nového štátu, sa národného po- nesmelo zabudnúť teraz, o rok neskorvedomia, národ- šie. Najprv sa zahrala štátna hymna nej povinnosti a potom nasledoval prejav legačného a hrdosti, bude radcu pána Ševčíka. Potom sa udelili spiechať zúčastniť sa a svojou prítom- vyznamenania štrnástim legionárom, nosťou povzniesť význam Slávností aj blahoželania. Tá programová časť a rozmnožiť rady účastníkov...“ Treba ukončila českou hymnou a sklad„účasť brať na Slávnostiach sloven- bou Hej, Slováci! Vzápätí nasledovali ského národa, vidieť Slávnosti, robiť sokolské cvičenia. Fešácky to urobil Slávnosti a sláviť Slávnosti...“, lebo sokolský spolok. Zapôsobil aj fakt, „keď by sme nemali naše národné že diváci mali šancu vidieť zletové Slávnosti, museli by sme ich stvo- cviky plánované na nasledujúci rok riť...“, veď „Slávnosti potrebujeme, v Belehrade, lebo Petrovec tu hľadel ako hladný potrebuje kus chleba...“1 dejinám dopredu. A aj to niečo znaAj pomôže to, lebo v dĺžke trvania mená. Či nie? Ale boli tu aj iné cvičenia Slávnosti nebudú zmeny. a impozantný bol PREDSA TROJDŇOVÉ aj „nástup sokoliek v malebných Prvým bodom programu, krojoch, keď zatak na vyváženie, aby Slávnosti boli predsa trojdňové, od sotancovali národné boty do pondelka, bude valné tance“. Na dôvažok zhromaždenie Spolku ČS akana príjemnú nálademikov. Boli aj konfrontácie du a sokolom aj medzi bývalým predsedom (A. pri cvičení do takMráz) a terajším (M. Topoľský), tu hral orchester J. Rybárskeho. ale voľba nového výboru sa vydarila. Večer po ôsmej V nedeľu novinkou na bolo, nevieš komu Slávnostiach bola hospodárska veriť, nad dvetisíc výstava. Do programu vošla Karol Lilge podal divákov, ako tvrdila príkazom zhora a chcelo sa návrh organizácie Národná jednota, ňou na Slávnosti prilákať aj Matice školskej alebo až tritisíc, ako to uviedol nášho roľníka. Už s príchodom hostí bola to veľká paráda s veľkým Vidovdan. Program pozostával zo sperečnením, s odmenami z ministerstva vov a divadla. Najprv učiteľský spevopoľnohospodárstva pre naj-exponáty kol zaspieval staroslovanský Otčenáš na päťdielnej výstave. Predobedom a Čie sú to húsky a potom účastníci učiteľského kurzu predviedli árie z operety Nápitok lásky autorov VHV-Podhradský. Politicky ladenú veselohru I. Stodolu Čaj u pána senátora členovia petrovskej Sokolskej jednoty zahrali pomerne dobre. Ale Národná jednota priznala, Pri udeľovaní uznania legionárom sa nehrala že v tejto predlohe slovenská hymna v piatich dejstvách boli aj nedostatky, bola v sieni gymnázia prednáška Dr. kým Vidovdan bol štedrejší a písal J. Kvačalu na tému Prebúdzanie sa o skvelom prednesení a frenetických u Slovákov národného povedomia aplauzoch. a mladosť Michala Godru. Kvačala už V tretí deň, hneď ráno v pondelok, vtedy anticipoval potrebu zakladania chmeliari to mali rozbehané (prednového spolku (slovenskej literárnej nášky, diskusia, prehliadka chmeľníc), spoločnosti), aby sa tak kompenzoval kým učitelia si to zaviedli panskejšie nedostatok vodcovstva Slovákov, – prednáškami V. Polívku, J. Ededyho zapríčinený najnovšími politickými a K. Lilgeho, na témy úloha učiteľa, dianiami. učiteľský kurz a organizácia Matice Poobede bolo na sokolskom cvi- školskej. čisku najprv slávnostné udelenie Poobede na futbalový zápas prišla vyznamenaní legionárom. Veď to, čo ŠK Vojvodina po druhýkrát. Aj SŠK

Petrovec sa revanšoval za vlaňajšiu prehru, presvedčivou výhrou 2:0. Útok Vojvodiny úspešne anulovali výborní bekovia Bulík a Červenský a v zápale hry bol zranený aj stredný záložník Hlaváč. Večer už po obvyklom poriadku bolo divadelné predstavenie a po ňom tanečná zábava. AJ HUMOR A ZDRAVÁ KRITIKA Ešte sa Slávnosti ani neskončili a začalo to s humorom, aj kritikou, ale tou zdravou, podnetnou. Začalo to so zaprášeným Petrovcom a jeho slovenskosťou, s hasičmi, čo polievali ulice, s cestami a ulicami, s ktorými „veľmi pozadu stojí Petrovec“. A potom, do takého Petrovca prichádzajú hostia. Aj zastihnú pred Veľkým hostincom mládež, čo sa škriepi, či sme Slováci alebo „Jugoslavští“, keď žijeme v tom štáte. Toto všetko vyvracajú akademici a vo svojej „úžasnej spolkovej práci... až sa pot valí potokom“, dokazujú opačne. Nič po tom, ten pot „aspoň pokropí ten prach a zničí bacily, ktoré lezú tak zúrive Slovákom za golier“. Ale darmo, lebo už v nedeľu potvrdzujú sa slová „Jugoslavštích“. Stane sa omyl a zabudne sa „dať zahrať pri rozdeľovaní vyznačení legionárom Slovákom slovenskú hymnu. Nuž ale načo? Keďže Slováci neexistujú. Bene. Neexistujú a punktum...“ A potom ako z hmly „vynorí sa akýsi nový spevokol. A spieval. Slovenský. Každý sa divil, že ako len tak môžu, tak pekne spievať a – nie Slováci.“ Vyvrcholí to správou v Politike. „Čítame tam, že aj pán biskup bol prítomný, asíce p. ABANDERS... Bol tam aj predseda nášho Československého zväzu... akýsi HRUČIRŽ a prítomný bol aj pán dištriktuálny dozorca Kyryl ABAŠIĆ2... „Teda aj tu nám položili Srba,“ – povedia niektorí veľkí Slováci... Naposledy prichádza...SŠK. Kope húževnate. Ale aj ich kopú a pán kapitáň stáva sa stopercentným invalidom. Len škoda, že Slovenský klub nie je Slovenský a že sa jeho víťazstvu nemôžu tešiť Slováci, ktorí neexistujú“. Nakoniec aj pri udeľovaní „zlatého“ pohára neprešlo bez aféry a „výbor klubu vedel sa zadržať na výške svojho postavenia, keď „zlatý“ pohár vrátil.“3 Fraška už nemohla byť väčšia. Ani priesvitnejšia. Aj vytriezvenie Slovákov. Lebo jedno sa im po vojne sľubovalo, a druhé dostali. Aj uvedomili si, že sadli ako mucha na lep, aj že zo všetkého doteraz lízali iba med cez sklo. Už aj to znamenalo ešte väčšmi zomknúť svoje rady a robiť ešte viac, aj dokázať tým väčšinovým, že nie v množstve, ale v kvalite je moc. Bude to nová úloha pre nasledujúce Slávnosti?

1 N. N.: Pred Slávnosťami. Národná jednota, Petrovec 1929, roč. 10, č. 73, s. 2. 2 Ide o biskupa AdamaVereša, predsedu ČS zväzu Jozefa Hrnčířa a dištr. dozorcu Cyrila Abaffyho. 3 Podľa N. N.: Vzácna návšteva; X: Zvukový film našich národných slávností; Jeden športista: Zlatý pohár pána Jevđeniča, Národná jednota, Petrovec 1929, roč. 10, č. 83, 91 a 106, s. 2-3.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

19 /4854/ 11. 5. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Jarný dážď Nikolína Hučková, 2. 3 ZŠ maršala Tita, Padina

Okrem slnečného teplého počasia jar nám priniesla aj daždivé dni. Jarný dáždik inšpiroval aj žiakov z Pivnice, ktorí o kvapkách dažďa napísali pekné verše. Krásne pestré ilustrácie inšpirované jarnou prírodou nám zasa zaslali žiaci Základnej školy z Padiny. Ako teplé slniečko, tak aj dáždik v jarnom období pomáha rastlinám a celej prírode rásť. Dáždik osvieži aj zem, aj všetko, čo zo zeme rastie alebo pomôže tomu, čo má ešte z nej vyrásť, aby čím skorej vyrástlo. Iba vy, milé deti, sa tak veľmi netešíte daždivým chmúrnejším dňom, lebo sa nemôžete vonku hrať, ale musíte si nájsť iný druh zábavy. Aj kreslenie alebo písanie veršov je pekné pobavenie pre deti. Napríklad aj vtedy, keď je vonku daždivo

Tabita Hriešiková, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Katuša

Kvapôčka Kvapôčka je síce malá, ale predsa veľmi vzácna. Jediná je zložka všade, potrebujeme ju nevyhnutne. Bez nej by nebolo života + bola by to bieda a suchota.a. Dajana Cabuková, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Teodora Povolná, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina Aneta Holíková, 2. 3 ZŠ maršala Tita, Padina

Moja malá kvapôčka Kvapi, kvapi, kvapi, kvap, aký je to zázrak, hľaď! Sadla malá kvapôčka do nášho oblôčka. Vedľa nej aj sestra malá ako žabka poskakovala. Bolo ich tu celý zhon, bez dáždnika nesmiem von.

Dajana Cicková, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Ivana Hlavčová, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina Informačno-politický týždenník

Lea Valentíková, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XXI 11. mája 2019 ČÍSLO

236

MaGaZÍnoVá pRÍloHa

Z obsahu

REPORTÉRI JARNÉ VÝLETY

Jazero Como na severe Talianska Jaroslav Čiep

a jazere s rovnakým názvom a blízko švajčiarskej hranice je veľmi krásne a malebné mesto Como. Na odskočenie si od veľkomesta Miláno je na asi 50 km.

pohľadnica jazera

Hoci je v Alpách, podnebie má vlhké, subtropické, s miernymi zimami a teplými letami. Výlet v ňom sa neobíde bez plavby loďou po jazere či výťahu na vyhliadku do časti Brunate, odkiaľ sa poskytuje vynikajúci výhľad na mesto a časť jazera. Pri obhliadke mestečka objavíte veľkú katedrálu Santa Maria Assunta s impozantnou

kupolou, krásnymi tapisériami, vitrážami, s výstavbou ktorej sa začalo ešte v roku 1396. V Como je viacero kostolov a bazilík, niekoľko múzeí a veľmi zaujímavých budov. Je tu veľmi rušno a jazero poskytuje mimoriadny pôvab. Jednou z atrakcií Como a okolitých miest okolo jazera sú vily, vrátane tých, ktoré vlastnia slávni ľudia z podnikateľského a umeleckého sveta. V tejto oblasti Talianska sa nachádza niekoľko väčších jazier a mnohí dovolenky pri mori nahradia Comom alebo iným neďalekým jazerom. Plavba jazerom po Bellagio a späť je zvláštnym zážitkom. Samozrejme, na vážnejšiu obhliadku treba niekoľko dní, prípadne celá dovolenka. Jazero je plné labutí, divých kačiek, čajok a iných vtákov. Je pomerne dlhé (170 km) a pozostáva z troch ramien akoby zaťatých medzi vrchmi Álp. Užili sme si aj ľahkú prechádzku úzkymi uličkami mestského jadra, ktoré je zachované a

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918 Str. 20

Veľkonočné tradície v Silbaši Str. 22 duomo Broletto e Torre – katedrála a stará mestská radnica

očarujúce. Netreba si odoprieť ani pochúťky z talianskej gastronómie a chýrečnú zmrzlinu. Como má aj svoje vlastné Duomo, ktoré je menšie a útulnejšie v porovnaní s Milánom. Ale keď človek doň vstúpi, je veľmi príjemné, pretože tu nie je rev z príliš veľa turistov.

Chránia si otcovskú dedovizeň Str. 24

pohľad na mestečko Como, vpredu Tempio Voltiano – múzeum venované talianskemu fyzikovi alessandrovi Voltovi

leonardo da Vinci: zo zaujímavej prezentácie jeho obrazov a vynálezov

Mozaika NA MARGO VÝSTAVY MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v novom Sade 25. novembra 1918 (3) Ján Demrovský

Okrem slovenského Národného výboru v Kulpíne boli založené aj srbský a nemecký národný výbor. Tieto tri výbory zasadali na spoločných zhromaždeniach. Hybnou silou výboru bol Jano Cesnak ml. Najpočetnejší bol slovenský výbor, ktorý mal okrem predsedu dvadsiatich členov. Národná stráž

Adam Faraga, roľníci, notár Ján Čmelík, Pavel Brtka, druhý noVYTVáRanIe SloVenSkýCH tár, Vladimir Hurban, farár, učináRodnýCH VýBoRoV Vo VoJtelia Karol Dollinay a Miloslav VodIne Kamenár. V národnej stráži boli väčšinou Slováci.16 Po správe o uskutočnení zhroVeľkÉ náRodnÉ ZHRoMaŽmaždenia Slovákov sa vytvárali denIe národné výbory a stráže takmer vo všetkých slovenských osaPo výzve Srbského národného výboru zo dňa 17. novembra 1918, aby si obyvatelia Vojvodiny zvolili delegátov na Veľké národné zhromaždenie Srbov, Bunevcov a ostatných Slovanov, sa v slovenských osadách zvolávali zhromaždenia, na ktorých volili delegátov. Na slovenskom ľudovom zhromaždení v Báčskom Petrovci bolo prítomných 1 200 obyvateľov, ktorí zvolili ôsmich delegátov svojej osady, v Slovenskom Aradáči bolo prítomných asi 350 obyvateľov, v Kulpíne 127 občanov, kým v Selenči bola prítomná takmer celá dedina.17 Splnomocnenie pre Veľké národné zhromaždenie, padina V práci Veľkého národného zhromaždenia sa zúčastnilo 62 dách.13 Ľudové zhromaždenie v Kulpíne trvala len niekoľko dní. slovenských delegátov.18 Najv Kysáči zvolali srbský farár Zoran Už 18. novembra ju rozpustili. vplyvnejšími zo Slovákov boli V Pivnici existoval spoločAksamović a učiteľ Vladimír MičáĽudovít Mičátek, Ján Grúnik, Ján tek 3. novembra 1918. Ľudové ný srbsko-slovenský Bulík, Ján Čajak a iní. zhromaždenie tvoril 12-členný národný výbor. O jeho Uvádzame zoznam slovennárodný výbor a postavili ná- zakladaní a činnosti sa ských predstaviteľov na Veľkom rodnú stráž. Národný výbor sa Ľudovít Mičátek neznárodnom zhromaždení: stretal každý deň v obecnom mieňuje mnoho, ale 1. Aradáč – 2 626 obyvateľov: dome. Po oslobodení Kysáča 10. hodnotí, že sa v tejto Šándor Jároši, Ján Janovský, Ján novembra sa činnosť národné- obci udiali nepríjemné Zelenák ho výboru rozprúdila. Srbských udalosti. Zostali zazna2. Kovačica – 5 500 obyvatevojakov v deň oslobodenia horlivo menané mnohé kráľov: Fero Bulík, Fero Litavský, vítali tak srbskí, ako aj slovenskí deže, čo bolo príčinou Ďuro Mikuš, Ludvik Karlovský, občania. V zápisnici je zazname- nečinnosti národnej Andrej Boboš a Jano Bulík nané, že roľník Ján Ďurovka vítal stráže. Krádeže pre3. Padina – 4 500 obyvateľov: srbských vojakov ponúkajúc im stali len po príchode Dr. Dušan Bošković, Michal Trnchlieb a soľ. Národný výbor pra- srbského vojska.14 čík, Samo Mikuš, Jano Masárik, V Palanke tiež bol coval do 3. januára 1919, keď bol Ondrej Hedi premenovaný na obecný výbor. vytvorený národný 4. Šandor – Ďuro Sokol Deň po Národnom zhromažde- výbor v čele s miest5. Pivnica – 3 299 obyvateľov: ní 11. novembra v Slovenskej ban- nym farárom Igorom Ján Valentík, Ďuro Slávik, Michal ke zasadalo ľudové zhromaždenie Štefánikom. O vzniku Šuster, účtovník, Ján Kubinec, v Kulpíne, na ktorom bol založený výboru nieto doklady. Michal Vágala, Jano Pintier Národný výbor v Banárodný výbor. Predsedom sa 6. Bajša – 1 200 obyvateľov: Splnomocnenie pre Veľké národné zhromažstal Ján Šimo, roľník, a zapiso- náte sídlil v Kovačici. denie, aradáč Adam Dobrík, Martin Valent, vateľom bol učiteľ Štefan Kvas. Pred príchodom srbPavel Harňaš, Ondrej Fabriczi,

skej armády tam vládli nepokoje, prišlo aj ku krviprelievaniu. Farár Ján Čaplovič chcel tomu krviprelievaniu zabrániť, ale počas tejto činnosti vážne ochorel. Po príchode Dr. Janka Bulíka z vojny sa utvorila národná stráž v Padine a v Kovačici, ktorá vyhnala maďarských žandárov, ktorí strieľali do slovenského ľudu. Ľudovít Mičátek písal, že vo fruškohorských slovenských osadách neboli slovenské národné výbory. Tu boli len rabovačky proti Židom, a to v Iloku, Erdevíku a v Binguli.15 V Starej Pazove sa konalo prvé slovenské zhromaždenie 1. decembra 1918, predsedom bol notár Janko Čmelík a zapisovateľom učiteľ Karol Dollinay. Cieľom bolo pripojiť sa k Slovenskej národnej rade v Novom Sade. Do spoločného Národného výboru v Starej Pazove boli zvolení: Martin Slamay, remeselník, Samko Menďan, obchodník, Tomáš Potran, Paľo Litavský, Jano Divčoš, Mišo Dollinay, Ondrej Havran, Samo Zdychan, Jano Kelement,

INÍ PÍŠU

HLAS ĽUDU | 11. 5. 2019 • 19 /4854/ Mišo Sakal a Ján Klbeček 7. Hložany – Ján Pagáč, Samo Kostoláni, Jano Ďuriš, Emil Dudok, Pavel Uram, Mišo Kollár 8. Silbaš – 1 200 obyvateľov: Ondriš Benša (Samo Hrúz) 9. Petrovec – 7 710 obyvateľov: Ján Grúnik, Dr. Gustáv Rath, Samo Štarke, farár, Janko Majera, krajčír, Ondrej Mráz, Julo Kubány, Ján Lehotský, J. Bohuš, P. Kukučka, Ján Čajak 10. Laliť – Mišo a Štefan Pavlovičovci, Mišo Miháľ, St. Pucovský, Ján Hrnčiar 11. Selenča – 3 264 obyvateľov: Ján Fodor, Štefan Čapanda, Pavel Častven (Pavel Boťanský) 12. Kysáč – Zoran Akramović, Vladimír Mičátek, Ďuro Gombár, Mišo Filko, Pavel Kelemen, Ján Meši, Pavel Turčan, Ján Pod-

Dňa 25. novembra 1918 o pol desiatej sa všetci slovenskí delegáti mali stretnúť v miestnostiach Slovenskej banky v Novom Sade, aby sa dohodli o spoločných krokoch na Veľkom národnom zhromaždení. Zvolení boli: podpredseda Národnej rady dolnozemských Slovákov Ján Grúnik a tajomník Zdenko Krno. Na zasadnutí bolo schválené vyhlásenie, ktoré mal Ján Grúnik prečítať na Veľkom národnom zhromaždení. Po ukončení porady slovenskí delegáti sa pobrali do hotela Grand, kde sa o jedenástej hodine začalo Veľké národné zhromaždenie. Na zhromaždení bolo prítomných 757 delegátov z 211 obcí. Medzi delegátmi bolo 578 Srbov, 84 Bunevcov, 62 Slovákov, 21 Rusínov, 3 Šokci, 2 Chorváti, 6 Nemcov a 1 Maďar. V práci zhromaždenia sa zúčastnilo sedem žien – delegátok, a ko a j ni eko ľ k í srbskí a francúzski dôstojníci ako hostia. Presne o jedenástej hodine predpoludním kňaz Jovan Hranilović, člen zhromaždenia, pozdravil všetkých prítomných. Po ňom sa hovorca Kandidačného výboru Mita Klicin vyjadril o navrhnutých kandidátoch do predsedníctva Národného zhroZuzka Medveďová: Ján Grúnik, olejomaľba maždenia. Zhromaždenie jednohlasne schválilo navrhnutých hradský 13. Nový Sad – Dr. Ľudovít predsedov Národného zhroMičátek, Pavel Kišgeci maždenia, ktorými sa stali: Dr. 14. Kulpín – Ján Cesnak ml., Babjan Malagurski (Subotica), Mišo Zelenák, Mišo Cesnak19 Božidar Popović (Vršac), Dr.

Ľudovít Mičátek (Nový Sad), Dr. Ignjat Pavlas (Nový Sad), Pavle Tatić (Nový Sad), Dr. Slavko Miletić (Vršac), Stevan Mihaldžić (Kišfaluba), Jovan Hranilović (Nový Sad).

maždenia poslancov slovenských obcí v Báčke, Banáte a Srieme. Vyhlásenie znelo: „Slováci na základe prirodzeného práva samourčovania národov žia-

Grand hotel Majer, dobová fotografia

Po vyhlásení predsedov tajomník (zhromaždenia) Dušan Tušanović ešte raz informoval prítomných o spôsobe voľby delegátov (poslancov). Ďalej zdôraznil, že piati delegáti ospravedlnili svoju neprítomnosť zo zdravotných dôvodov. Nasledovalo zisťovanie počtu poslancov podľa jednotlivých národnostných príslušností. Po spočitovaní Jovan Hranilović dal slovo Dr. Ignjatovi Pavlasovi a Jašovi Tomićovi, ktorí predniesli prvú rezolúciu pred delegátov. Tomić hovoril o národoch, ktorí nie sú Srbi. Zaručil im vzdelávanie, slobodu vyjadrovania sa vo vlastnom jazyku a rovnosť so všetkými občanmi v štáte. Potom sa slova ujal Petar Konjović, ktorý predniesol druhú rezolúciu, v ktorej bolo predstavené nové štátne zriadenie. Po schválení oboch rezolúcií slova sa ujal slovenský delegát z Petrovca Ján Grúnik, ktorý prečítal vyhlásenie Zhro-

dajú si, aby boli pričlenení do štátu Srbov, Chorvátov a Slovincov v tom istom presvedčení, že v bratskej države rovnoprávnosť národov uznaná, šetrná a zachovaná bude. Toto uzavretie je všeobecnou žiadosťou nášho tu bývajúceho národa a má sa sdeliť ‚Národnej skupštineʽ čo stanovisko tunajších Slovákov.“20 Zhromaždenie pozdravilo vyhlásenie veľkým potleskom. Na konci tajomník Mita Klicin navrhol, aby sa zo zhromaždenia poslali pozdravy tak kráľovi Petrovi I. a nástupcovi trónu Aleksandrovi Karađorđevićovi, ako aj Národnému výboru v Prahe, čo bolo pre Slovákov veľkou cťou. Návrh bol schválený. Nakoniec delegáti a hostia zaspievali hymnické piesne Bože, pravde, Hej Slovania a Lijepa naša domovino. Nasledoval pozdrav predsedu Jovana Hranilovića, po ktorom sa zhromaždenie rozišlo.

Ľudovít Mičátek chcel počas svojho života zozbierať zápisnice národných výborov z našich obcí. Nepodarilo sa mu to. Zozbieral len niekoľko z báčskych obcí.

Karol Lilge: Príspevky k histórii Slovákov v Juhoslávii, In: Náš život, ročník 7, č. 2, 1939, s. 98 – 99.

Tamže, s. 99.

Karol Lilge, Úryvky z chystanej knihy: Príspevky k histórii Slovákov v Juhoslávii, s. 204 – 205 In: Náš život, ročník 4, č. 3 – 4, 1936.

Údaje zo zápisníc zo slovenských ľudových zhromaždení, Archív Matice srbskej M7417.

Podľa údajov, ktoré čerpáme z časopisu Dolnozemský Slovák, bolo viac delegátov od predvídaného počtu. Na zozname je 67 delegátov. Nemôžeme tvrdiť, prečo je tomu tak,

ale môžeme predpokladať, že ide o náhradníkov. Gabriela Gubová-Červená: Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2015, s. 328. 19

Dolnozemský Slovák, ročník 13, č. 1 – 2, 1. december 1918, Nový Sad, 2 – 3; Gabriela Gubová-Červená: Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929. Báčsky

Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2015, s. 328. 20

Karol Lilge, Príspevky k histórii Slovákov v Juhoslávii. In: Náš život. Ročník 7, č. 1, 1939, 95. Dolnozemský Slovák, ročník 13, č. 1 – 2, 1. december 1918, s. 3.

III

Mozaika NAŠE SVIATKY

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Veľkonočné tradície v Silbaši Ondrej Miháľ

eľkonočné sviatky napriek tomu, že sú považované za jedny z najväčších náboženských sviatkov, nezanechali vo mne veľa spomienok z detstva. Ako dieťa som vedel, že Kvetná nedeľa prichádza práve v čase, keď kvitnú čerešne a jablone, a po nej sa začína veľkonočný týždeň. Moja mama Mária Miháľová si na to spomína takto: „Kvetná nedeľa niekedy bola aj kvetná, všetko sa belelo, stromy kvitli, ale po iné roky to nebolo tak sviatočne a nič nekvitlo. Bol to len cirkevný sviatok, čítali sa pašie a do kostola sme chodili v čiernom.“ Zelený ŠTVRTok Týždeň bol naplnený náboženskými zvykmi, ktoré začínali Zeleným štvrtkom, čo bol deň, keď išli dvanásťročné deti na konfirmáciu do slovenského evanjelického kostola. Odišiel som zo Silbaša, keď som mal jedenásť, takže som túto silbašskú tradíciu nezažil na vlastnej koži, nechodil som do konfirmačnej triedy, ani sa nezúčastnil konfirmačnej tradície. Takéto sú spomienky Anny Fabokovej na vlastnú konfirmáciu v Zelený štvrtok: „Včasráno na Zelený štvrtok pred kostolom sa išlo odpýtať od krstnej rodiny skôr ako sa išlo ku spovedi. Obliekli sme sa do nových šiat a išli sme ku krstným mamám. Odpýtanka bol krátky veršík. Po veršíku sme im museli pobozkať ruky a oni nám zato dali nejaký darček alebo peniaze. Potom sme išli k najbližšej rodine. Bolo to veľmi dôstojné. Potom sme všetci spolu išli do kostola. Počas bohoslužieb my deti sme spievali aj pesničky, ale v dnešnej dobe deti neučia tie pesničky spievať. V Silbaši nás detí na konfirmácii nebolo veľa ako v iných čisto slovenských dedinách. Každá osoba podľa schopnosti po šore bola vyvolaná odpovedať na pána farárovu otázku, aby sa pred verejnosťou ukázalo, že sme sa dobre naučili. Po konfirmácii doma bol sviatočný obed. Moja mama pozvala celú rodinu. Kmotrovci sa nevolali k obedu. Napriek tomu, že sme po konfirmácii mali v cirkvi dospelé právo, fakticky sa nič nezmenilo, keď už boli deti konfirmované, veď

ešte stále to bolo len 12-ročné die- dobre sa deti učili. Veľký piatok. Bol to deň, keď sme ťa. Nemohlo sa ani žiadať (vydať). Všetci rodičia prišli a bolo nás išli do kostola sviatočne oblečení a Ja ti poviem, ako som sa ja cítila, 34 detí, keď som ja išla ku spovedi. takisto to bol deň, keď sa nesmelo keď sme sa učili, lebo to sme pred Moja najlepšia priateľka Zuzka Fa- jesť nič so živočíšnym tukom, v naVeľkou nocou išli na skúšky, bola boková (Žiaková) nešla, lebo nemala šom prípade s bravčovou masťou. som veľmi veriaca, ja som sa cítila, dosť rokov. Ona je septembrová a Moja mama prísne dodržiavala toto že som blízko k Pánu Bohu. pravidlo a väčšinou sme mali Odvtedy ja verím v Boha.“ veľmi ľahkú paradajkovú poMoja mama si spomína, že lievku a inú zeleninu a veľa počas druhej svetovej vojpukancov. Najvzrušujúcejny prebiehal Zelený štvrtok šia bola kukurica s malými takto: „Zelený štvrtok nebol šúľkami a drobučkými pescirkevný sviatok. To bol deň, trofarebnými zrnami. Každokeď sa k spovedi chodievalo ročne rástla v našej záhrade prvýkrát, 12-ročné deti sa špeciálne na to, aby sme z naučili všetko a v ten deň išli nej mohli na sviatky urobiť ku spovedi. To bol pre deti pukance. prvýkrát zvláštny deň, lebo Toto sú spomienky mojej sa prvýkrát prijala Večera Pámamy na Veľký piatok: „Veľký nova a museli sme rozprávať prebal najnovšej knihy ondreja Miháľa, z ktorej piatok bol tichý, pretože to všetko, čo sme sa naučili na uverejňujeme úryvok bolo ukrižovane Pána Ježikonfirmácii a museli sme veša a nešli sme ani na tanec, dieť život Pána Ježiša Krista. Počas musela ísť na budúci rok. Už nás ani nič. Len kostol a postilo sa. Na spovede si farár vybral a vyvolával bolo veľa detí. Po konfirmácii sa v Veľký piatok sa nevarilo, len také nás pred oltár. Prvé dievča a prvý našej rodine nič nerobilo. Nerobili pôstne sme si spravili a vydržali chlapec boli tí, čo najlepšie vede- sa žiadne ceremónie. Mala som sme, aby sme v ten deň nejedli. li, ktorí sa najlepšie učili. Potom nové šaty, ktoré mama dala ušiť Pukala sa kukurica, piekli sa krumple druhé za nimi, bolo jedno dievča pre ten deň ku prvej spovedi. Keď s kožkou, chleba sme si napiekli z našej triedy – Čermáková a ona som prišla domov, nebol žiadny a buchty z cesta chlebového. To ešte nemala ísť ku spovedi, nemala obed. Bol to obyčajný deň, ale nič sa všetko skorej robilo a vydržali sme, aby sme v ten deň nič mastné nejedli. Nás v kostole učili, aj my to vieme z biblického zákona, že nie je hriech to, čo ide do úst, ale hriech je to, čo človek rozpráva, aj keď by si ten deň jedol mastné, nie je to hriech. Ale sme sa snažili aspoň ten jeden deň nejesť nič mastné. Tak to bolo u Čelovskov, že sme nejedli mastné. Vajcia sa navarili a našlo sa také, čo bolo pod zub. Navarili aj paradajkovú polievku bez masti, zamiesili sa rezance, ktoré sa zavaria, a je to výborné. BIela SoBoTa Na Bielu sobotu vajíčka sa vyfarbili, ale voľakedy rôzne farby neboli, tak len šupky cibuľové sa použili a vajcia ostali takej cibuľovej farby, kávovej, aj viem, že niektorí mali aj červené farbené vajcia. U nás doma oblievačky v Silbaši – sedemdesiate roky minulého storočia sme len uvarili a neboli farbené. Aj dosť rokov, ale išla do Petrovca do sviatočné. Myslím si, že ani druhí keď bola vojna, tak sa ináč nemohlo školy, takže ju museli prijať, tak bola nič nerobili. Viacerí rodičia nedávali ofarbiť. Boli nejaké papieriky, čo sa druhá a ja som bola tretia. A išlo veľkú pozornosť, dieťa sa oblieklo, zalepili a keď sa uvarili, tak ostali sa ďalej a ten, čo sa nechcel učiť, išlo do kostola a vrátilo sa. Keď prišli venčeky na vajíčkach, ale v silbašbol na konci, ale každý bol prijatý. komunisti, tak bolo ináč, aj tajomne ských obchodoch také nebolo a ani Samko Žiak bol prvý chlapec, ale sa to robilo.“ rodičia sa nestarali, aby bolo. Aj v Veľký pIaTok ďalších neviem, ale fotografia je Silbaši sa nefarbili farbami vajíčka potom nafotená podľa toho, ako Na čo si však pamätám, to bol – dnešné kraslice, nikto to v Silbaši

HLAS ĽUDU | 11. 5. 2019 • 19 /4854/ nerobil, iné slovenské dediny, ako Petrovec, tam boli ľudia, ktorí namaľovali kraslice, to urobili maliarky, čo tam žili, ale viac na výstavy ako na bežné rozdávanie.“ Biela sobota bol sviatok, ale väčšinou sa počas nej varili tradičné veľkonočné jedlá na Veľkonočnú nedeľu, pretože v tento deň sa nesmelo variť. Najvychýrenejším jedlom, ktoré sa varilo v každej slovenskej rodine, bolo šesť až osem tanierov huspeniny z prasacích paprčiek a maľované slepačie vajcia. Ako prírodné farbivo používali všetci šupy z cibule, ale keď ste mali šťastie, mohli ste dostať aj vajcia namaľované načerveno, nazeleno, namodro alebo dožlta. Bolo to vždy fascinujúce a ja som pomáhal mame, ktorá mi vždy hovorila, aby som sa nedotýkal kraslíc, pokiaľ farba neuschne, lebo inak mi na prstoch ostatnú stopy prezrádzajúce, že som neposlúchal. Okrem toho mama vždy piekla čerstvý chlieb, rožky a makový či orechový koláč pre hostí, ktorých návštevu sme očakávali počas nasledujúcich dvoch dní. Veľkonočná nedeľa Veľkonočná nedeľa bol pokojný deň. Išli sme do kostola a potom sme sa pokúšali vychutnať si huspeninu. Zvykol som si na jej chuť a dnes ju mám veľmi rád, ale ako dieťaťu mi nechutila. Otec dojedal moju a sestrinu porciu. Mama spomína na mnoho ďalších jedál, ktoré sme jedli na Veľkonočnú nedeľu: „Obyčajne sme varievali dopredu, napiekli sme zákuskov, a potom sme varili sliepku, polievku a vyprážali mäso, nemyslím si, že bolo na Veľkú noc údené, husi, kačice, viac bolo kto čo mal doma. Niekto zarezal prasa a potom mali čerstvé mäso. Taký bol prvý veľkonočný deň!“ Veľkonočný pondelok Veľkonočný pondelok bol tradične venovaný polievačke, vodou sa polievali ženy a dievčatá. Okolo roku 1965 v Silbaši táto tradícia spočívala v tom, že v škole chlapci striekali dievčatá juhoslovanskou voňavkou Čierna mačka alebo tým šťastnejším sa dostalo voňavky Živé kvety zo Slovenska. Viete si predstaviť, ako to v triede voňalo. Ráno alebo poobede sa navštevovali dievčatá a ženy z najbližšej rodiny. Za odmenu polievači dostali maľované vajíčko alebo koláčik. Starším mužom naliali vína alebo slivovice. Mama mi hovorila, že kedysi dievčatá polievali vedrami studenej vody, čo potvrdila aj Anna Faboková, ktorá si spomína, ako

prebiehala polievačka pred 2. svetovou vojnou: „Ešte vtedy sa vodou polievalo. Bola časná Veľká noc a bol sneh na zemi v Silbaši. Skupina chlapcov zapriahla do saní kone a zobrali si harmoniku a so spevom išli od domu do domu, kde boli dievky, a tak trošku zarajtovali. Nebola nejaká veľká polievačka. Tak chlapi, čo mali svoje dievčatá, sane zohnali do dvora, obrátili ich, troška spievali

včasráno sa pozbierali chlapci a s harmonikou išli a v dome, v ktorom boli dievčatá, obháňali dievča a keď ho chytili, tak zo studne vytiahli vedro a poliali ho. Neskoršie ráno sme išli do kostola a nedali sme sa poliať ešte ráno so studenou vodou. Ja som sa verʼ nedala. A už potom neskoršie vyšlo z módy, že už zo studne nepolievali, ale sme sa najprv museli schovať a oni nás

Konfirmácia v Silbaši 1943 a zarajtovali. Odmenu hneď dostali. museli hľadať. Veľakrát sme sa tak Mama dievčaťa hneď núkala koláče, dobre schovali, tak nás nemohli otec vínko. Voľakedy každý dom nájsť. A keď sme chceli, tak sme mal vínko v dome v Silbaši. Nosilo sa dobre schovali. Ale chlapcom sa sa zo Sriemu. Môj otec v jeseň kúpil to nepáčilo a nás potom nepoliali. od šesť do osem kubických metrov V našej ulici bolo veľa dievčeniec, hrozna a z toho sa spravilo víno, a to tak tam chodievalo veľa chlapcov. sa malo celý rok ponúkať. Chlapcom Také hŕbky štyri do šesť zo všetkých víno ponúkal. Palinová tradícia, aká krajov dediny. Dopredu sa dohodexistuje v Petrovci, nebola v Silba- li, ktoré dievča nechceli, tak tam ši. V minulosti bola nešli poliať, tam, veľká vínová tradíkde chceli, tak išli. cia. Všetci chlapci, Niekedy nebolo to keď prišli oblievať, pekné, že nešli za brali po vajci, aj po šorom od domu do poháriku si popidomu, kde boli dievli, zaspievali a išli čatá, a dievčatá boli ďalej.“ urazené, že k nim Moja mama si neprišli poliať a pospomína na Veľtom sa to ohováralo konočný pondelok po celej dedine. Po za svojich mladých polievačke niektočias trochu inak: „V ré dievčatá povodruhý deň, teda na lali chlapcov dnu a Veľkonočný pondeponúkli koláče, víno, lok, v niektorých ale niektoré dievčadomoch vyprážali Voňavka Živé kvety tá nevolali dnu... ja aj pampúchy na som nevolala dnu. obed. Zvyky chysDo kostola sa tania jedla sa rozlišovali. Jedlo sa muselo ísť. To sme chodievali veľmi nelíšilo od jedného sviatku každý sviatok. Keď sa stalo, že nás po druhý, ale boli ľudia, ktorí mali chlapci poliali, tak sme museli ostať špecifické zvyky a chceli ten sviatok doma, lebo sme nechceli ochorieť. tak zasvätiť. Iní si to zmenili podľa To, čo mne ostalo v pamäti, je ten chuti. Aj tak je dobre. Líšilo sa to aj rozdiel, že bohatí chlapci a tí, čo od veľkosti rodiny. si namýšľali, že sú bohatí, k tým Keď som bola mladá, tak chodie- chudobnejším dievčatám nechodili, vali polievať chlapci dievčence. Hneď vynechávali chudobné domy. Tak

sa vypracovali, že si zapriahli kone do koča a harmoniku a pred tým domom, kde chceli a mali bohaté dievča, a tam zišli a tam sa hostili, ako vedeli. Pamätám sa, že v našej ulici bolo veľa dievčat, ale náš Čelovskov dom bol vynechaný a neprišli k nám. A to sa nepáčilo viacerým dievčatám. To spravili raz alebo dvakrát. A potom sa im dopočulo, a to viac takú hanbu nerobili. To bohatstvo a chudoba bolo medzi mladými do očí ukazované. Ja som mala priateľku, ktorá bola bohatá a k nej išli, a mne nešli. Ako napríklad Zuzke Fabokovej išli (čo je za Žiaka vydatá), a mne nešli. Demeterova rodina bola cez cestu, kde mali dve dievčence, a stalo sa, že aj k nim neprišli. A do Fabokov potom išli až dvanásti, aj mladší, a prišli k nám, a neprišli k tej bohatej. Sami medzi sebou si povedali, že sa tak nespravodlivo robilo. Boli sme urazené my, čo sme boli chudobnejšie, že si chlapci ukázali svoje farby. Moji rodičia nechceli do domu, ale iné dievčence zase to chceli, ponúkali cigare, víno, alkohol a bolo všetko dobre. Takto si ja pamätám Veľkú noc, viac podľa smútku, ako podľa veľkej radosti!“ Zuzana Hložanová si takto spomína na veľkonočné sviatky a polievačky: „Prišli mňa mládenci aj môj frajer poliať. Mňa schovali do jasieľ a pokryli v stajni so senom. Aj Paľo Hložan, môj frajer, prišiel a hneď priamo do stajne a mňa tam našiel. Opýtala som sa: ,Ako si ty vedel, že ja som tam?ʽ On odpovedal: ,Báči mi ukázali hlavou, kam ťa mám ísť hľadať, a ja som ťa hneď našiel.ʽ No čakaj, zajtra ťa ja pôjdem poliať. Už ráno svitalo a ja idem jeho poliať. A keď ja už pred domom, tak suseda vravia, nie je on doma, odišiel. A kde odišiel? A ja sa pozerám ulicou a on už pri Krnáčovom sálaši ženie ovce; tajšov z domu, aby som ho ja neprišla poliať. Mohlo sa len, kým sa nešlo do kostola polievať. Keď uderí zvon, že treba ísť na bohoslužby, tak už viac nie je možné polievať. Taká bola obyčaj.“ Veľkonočné tradície končili v utorok po Veľkej noci, keď bolo dovolené dievčatám a ženám polievať vodou alebo vedrami vody mužov, ale táto tradícia v období, na ktoré si pamätám, už zanikla. Pokiaľ viem, žiadne z týchto veľkonočných zvykov sa v Kanade nedodržiavajú, a preto sú tieto spomienky vzácnym pripomenutím Veľkej noci z mojej mladosti.

Mozaika ÚLOMKY Z KULTÚRNEHO, UMELECKÉHO, OSVETOVÉHO A ZÁBAVNÉHO ŽIVOTA SLOVÁKOV V LALITI

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Chránia si otcovskú dedovizeň Juraj Pucovský

lani lalitskí Slováci oslávili 70. výročie organizovanej činnosti a pôsobenia SKOSKUS Štefánik. Jubileum padlo

tentoraz Čítacieho spolku Štefánik, ktorý mal 67 členov a zanikol roku 1941. Treba ešte vedieť aj to, že medzičasom v Laliti pôsobili dva spevokoly, ktoré založili a dlhší čas viedli učitelia Ján

Fotografia z neznámeho programu lalitských Slovákov v neznámom roku. Možno sú to aktéri prvého divadelného predstavenia Kačena?

presne na 1. augusta 2018, ale Podhradský v roku 1922 (42 ústredný program prebiehal 20. členov) a Michal Benka v roku a 21. októbra. Toto neznamená, 1930 (28 členov). Učiteľka Emília že kultúrny, zábavný, umelecký Heinleinová a Katarína Uhríkoa osvetový život neprebiehal aj vá od roku 1935 úspešne viedli skôr. Slováci v Laliti takmer od Spolok československých žien, prvých dní po príchode na Dolnú ktorý mal 32 členiek a s prácou zem mali svoje inštitúcie a spolky, prestal v roku 1941. kde sa stretávali, rozvíjali národný Po príchode maďarských okua kultúrny život. Pravdaže, najprv pantov do Lalite utíchla práca sa museli postarať o živobytie Čítacieho spolku Štefánik. Knia strechu nad hlavou, v roku 1790 hy rozdelili občanom, aby ich si založili slovenský evanjelický vo svojich domoch uschovali. zbor. O rok neskoršie mali už aj Spolok vtedy mal 95 rozličných svoju školu. kníh a 35 divadelných. Presne Pri skúmaní minulosti sme pri- rok po oslobodení, 14. októbra šli k ďalšiemu údaju, a to je, že 1945, lalitskí Slováci sa začali učiteľ Samuel Kubica v roku 1906 založil Slovenský čítací spolok Laliť, ktorý mal 56 členov a pôsobil iba osem rokov. Po päťročnej prestávke učiteľ Michal Kuchárik v roku 1919 založil Čítací kruh (84 členov), kým v roku 1931 učitelia Michal Ben- pozvanie na divadelný večierok Razmajrin ka a Štefan Uhrík 27. februára 1922 obnovili činnosť,

znova verejne zhromažďovať. V ten pamätný deň na valnom zhromaždení ČS Štefánik prerástol v Miestny odbor Matice slovenskej v čele s obchodníkom Pavlom Demiterom. MOMS bol nositeľom kultúrno-osvetového, umeleckého a zábavného života tamojších Slovákov až do konca júla 1948. Hneď po zakladaní mal 67 členov, ktorých v roku 1947 už bolo 283. Zo zápisnice z druhého valného zhromaždenia lalitských matičiarov, ktoré bolo 27. júla 1947, sa dozvedáme, že mali 298 členov, ale sa viacerí odsťahovali do Československej republiky a jeden nechcel zaplatiť členské, tak ho vypísali, pričom jeden zakladajúci člen zaplatil 1 000 dinárov! Ďalej v zápisnici napočítané sú dôležité udalosti v la-

slovenských dedín, v ktorých sa divadlo začalo hrávať pred prvou svetovou vojnou. O tom svedčí údaj literárneho historika a profesora Michala Filipa v knihe Štúdie a články (Obzor-Tvorba, 1990, str. 160), ktorý doslova zapísal: „Lalitský prípad je veľmi zaujímavý. Tam tiež k 25. februáru 1906 chystali divadelný program, ktorý sa v prospech Čítacieho spolku usporiadal v školskej miestnosti na improvizovanom javisku. Zborové spevy a divadelnú hru Kačena nacvičil učiteľ Samuel Kubica. Hoci v hre bolo viacej ženských úloh, režisér si mohol získať ochotu len jednej ženy, ostatné ženské úlohy museli obsadiť muži. Toto zapríčinilo v lalitskom divadelnom živote dlhšiu prestávku, lebo spevokol

Herci a režisér leopold Vanek (stojí druhý sprava v druhom rade) v divadelnom kuse Hrob lásky, ktorý laliťania zahrali 21. apríla 1930

litskom MOMS takto: hrali sme 8 divadiel s jednou slovenskou besedou, jedným ukrajinským tancom, mali sme 2 večierky, 2 oslavy a 56 prednášok. Najväčšia návšteva prednášky bola 300 ľudí, najmenšia 29, v priemere 62 osôb. Členovia dostávali časopis Náš život. Rozpredané boli tieto matičné vydania: Umierajúca civilizácia – 15 kusov, Jedna minúta – 10, Ako som sa učil – 80, Veľké a strašné zjavy v prírode – 50, Ľudia meniaci rastliny – 60 a Naše slniečko – 360 kusov. Laliť patrí do skupiny trinástich

v tom čase niekoľkokrát vystupoval so samými spevmi, ale bez divadla. Avšak roku 1913 nastala zmena. Učiteľ Michal Kuchárik nacvičil s mládežou veselohru Bocian. K tomuto predstaveniu sa konali veľké prípravy. Tamojší stolár K. Zapletal namaľoval krásnu oponu – úzadie. Rok 1914 ešte viacej sľuboval na divadelnom poli, lebo v krátkom čase počas fašiangov boli dve predstavenia. Pre jeden večierok nacvičil M. Kuchárik hry Kamenný chodníček a Už sú všetci v jednom vreci a pre druhý fašiangový večierok

HLAS ĽUDU | 11. 5. 2019 • 19 /4854/ narýchlo schystali kabaretový program herci Zapletal, Terek a spol., ktorí si od výboru Čítacieho spolku vyžiadali 33,3 % z príjmov za svoju ochotu.“ Pred viac ako tridsiatimi rokmi Laliťanka Katarína Tereková vo svojom dome našla divadelný afiš. Strela z neho prach a zistila, že ide o pozvánku na divadelné predstavenie Rozmajrin autora Ferka Urbánka, ktoré lalitskí divadelníci zahrali 27. februára 1922 v hostinci Martina Benku. Z tohto cenného papiera sme sa

Na účasť v tomto predstavení si zaspomínali pred rokmi vtedy ešte jediné dve živé herečky. Anna Zorňanová, rodená Žabková, mala iba 18 rokov, keď hrala v Rozmajrine. Hoci mladučkej, dostala sa jej úloha Lazanky, bohatej vdovy, ktorá často zápasila s chovanicou Aničkou (hrala ju Mária Rybárová). Skúšky trvali šesť týždňov, nepadli im ťažko, lebo mali súceho režiséra, pána učiteľa Jána Strehárskeho. Spomenula si, že kosili a hrabali seno na javisku a ako zahodila črepník s rozmaSrdečné a nadšené vyprevádzanie prvých hostí zo Slovenska v Laliti

padajú oriešky do nášho dvora... Júlia mala divadlo veľmi rada, bola aj tréma na javisku, ktorá zmizla po prvom potlesku z hľadiska, šepkárom im bol Martin Terek a sedel v diere pod javiskom. Keď sa vydala do Selenče, Júlia Supeková sa vzdala svojej záľuby, lebo jej manžel nebol nadšený tým, aby účinkovala v umení na doskách, ktoré svet znamenajú! Svojho času sme zaznamenali

Pavlovičová v Galante, na Slovensku, a ona. Dnes sú všetci už len v spomienkach. Veľkou udalosťou v matičnej činnosti bolo aj prvé hosťovanie v Laliti divadelníkov zo slovenskej Banskej Bystrice. Na ten 14. august roku 1946 Laliťania nikdy nezabudnú. Divadelníci zo Slovenska vystúpili vo večerných hodinách na školskom nádvorí a oduševnili početné obecenstvo.

Laliťania na koňoch vítali divadelníkov z Banskej Bystrice v auguste 1946

dočítali: „Predstavenie pripravil Slovenský čítací spolok, na ktoré Vás i s ctenou rodinou úctivo povoláva Riaditeľstvo. Vstupné: I. miesto 8 din., II. miesto 6 din., miesto na státie 4 din. Čistý výnos obráti sa na dobročinný cieľ a na potreby spolku. Nadplatky sa s vďakou prijímajú a v časopise poistia. Začiatok o 7. hodine večer.“

rínom za Aničkou, keď sa pohádali o jej vydaji. Je zaujímavé, že všetky ženy a dievčence, ktoré hrali v Rozmajrine dostali ako odmenu krásne ručníky na hlavu. Pamätá sa, že museli trikrát vystupovať a hostinec bol vždy preplnený. Júlia Supeková, rodená Maronová, zanôtila časť pesničky, ktorú spievala na javisku: Limbora, limbora, zelená limbora, Martin Žiak s herečkami v roku 1927

Divadelníci zo Slovenska so svojimi hostiteľmi na javisku na školskom nádvorí

aj svedectvo Kataríny Pavlisovej, rodenej Turčanovej, dlhoročnej známej lalitskej babice o divadelnom predstavení, v ktorom hrala aj ona v období medzi dvoma vojnami. Bolo to 21. apríla 1930. Šlo o predlohu Hrob lásky, ktorú pätnásti herci naštudovali s režisérom, učiteľom Leopoldom Vanekom. Vybrala fotografiu z rodinného albumu, menovite nám predstavila každú herečku a herca, s ktorými skúšky mávali v chladnej školskej učebni a divadlo zahrali v Benkovej krčme. Vtedy zo šestnástich osôb z fotografie žili už len Mária Benková, rodená Zorňanová, Zuzana

VII

Pred hostí lalitská mládež vyšla na koňoch a bicykloch. Vzácnym hosťom správa MOMS prichystala bohatú večeru: polievku, varené mäso s omáčkou, prasacinu, morčacinu, vyprážané kurčatá, kapustový, paradajkový a paprikový šalát, rejteše, melóny, hrozno, víno... Každý hosť na pamiatku dostal vyšívaný uterák z domáceho plátna, kým Matici slovenskej v Turčianskom Svätom Martine povďační a nadšení Laliťania venovali tkaný obrus s pestrou výšivkou. Snímky: z archívu autora (V budúcom čísle: Maticu vystriedal Štefánik)

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Torta Čarodejnica

Suroviny: Na cesto: (množstvo pre jedno cesto a pečú sa tri) 5 bielkov, 8 lyžíc cukru, 5 lyžíc mletých lieskovcov, 2 lyžice múky. Na prvú plnku: 1 liter mlieka, 15 žĺtkov, 10 lyžíc cukru, 10 lyžíc múky, 200 g práškového cukru, 250 g masla, 200 g čiernej čokolády. Na druhú plnku: 2 dl mlieka, 150 g mletých lieskovcov, 1/3 plnky I. Ešte potrebujeme: 4 dl sladkej smotany. Na ozdobenie: 2 dl sladkej smotany. Na polevu: 150 g čokolády, 5 lyžíc oleja Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky, pridávame cukor a šľaháme, kým nedostaneme tuhý sneh. Mixér znížime na najmenšiu rýchlosť a po lyžici pridávame lieskovce a múku. Pečieme vo vymastenom a múkou vysypanom plechu (38 x 22 cm) v rúre zohriatej na 180 °C, kým sa cesto zľahka neoddelí od plechu. Upečieme tri takéto cestá. Prvá plnka: Vymiešame žĺtky a múku a pridáme trochu mlieka. Dbáme, aby sa nám nezhrčalo. Zvyšné mlieko dáme do nádoby na sporáku a pridáme cukor. Keď mlieko prevrie, vyhrnieme vaječnú

zmes a varíme, kým nedostaneme hustú plnku. Necháme vychladnúť. Potom do plnky pridáme vymiešané maslo s práškovým cukrom a dobre zjednotíme. Z plnky si necháme tretinu, čo pridáme do plnky II. Čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli (alebo v mikrovlnke) a pridáme do plnky (do tých 2/3). Druhá plnka: Zohrejeme mlieko a zalejeme ním lieskovce. Necháme vychladnúť a zjednotíme s 1/3 plnky I. Ešte vyšľaháme 4 dl sladkej smotany a dbáme, aby nevznikla veľmi hustá smotana. Ak ju veľmi vyšľaháme, pridáme trochu mlieka. Poleva: Roztopíme čokoládu, pridáme olej a dobre zjednotíme. Na tácku dáme prvé cesto, potierame polovicou prvej plnky a potom vyšľahanou sladkou smotanou. Dávame druhé cesto, potierame druhou plnkou. Dávame tretie cesto, potierame druhou polovicou prvej plnky. Na vrch torty môžeme poliať polevu a nemusíme. Namiesto lieskovcov môžeme použiť aj orechy. Na ozdobu vyšľaháme 2 dl sladkej smotany a ozdobíme boky torty. Hore má zostať buď poleva, alebo druhá plnka.

ŽEHLENIE MÔŽE BYŤ AJ ZÁBAVA

7 naj trikov, ako si ho uľahčiť

ŕba bielizne na žehlenie už opäť dosahuje výšku Gerlachu. Či už žehlenie milujete, alebo nenávidíte, tieto rady sa vám určite zídu. 1. Nepodceňujte výber. Keď si pôjdete kúpiť novú žehličku, myslite na to, že sa oplatí vziať si ten ťažší kúsok. Viac na látku zatlačí a vy nebudete musieť toľkokrát jednotlivé miesta prechádzať. Dôkladne preskúmajte najmä rukoväť, žehlička musí padnúť do ruky ako uliata. 2. Najlepšia je samovypínacia. Aj vy sa občas vraciate z autobusovej zastávky s tým, že ste určite nevypli žehličku? Potom si zadovážte takú, ktorá sa po pár minútach, keď sa s ňou nemanipuluje, vypne sama. Budete mať pokoj. 3. Zmerajte si vzdialenosť. Bolí vás po žehlení zápästie? Možno je to tým, že máte zle nastavenú výšku žehliacej dosky. Medzi lakťom a doskou by mala byť medzera minimálne 25 centimetrov.

4. Rub je istejší. Ľan, menčester, flanel, vlnu alebo tmavé oblečenie žehlite výhradne z rubovej strany alebo cez ďalšiu látku. Predídete tak vzniku lesklých miest. Do prania môžete ešte predtým primiešať pár kvapiek tekutého škrobu. 5. Ako na flitre. Tričká, tuniky alebo šaty zdobené flitrami či korálikmi žehlite pre istotu cez vlhké osušky alebo ručníky. Oblečenie ani žehliaca plocha sa tak nepoškodia. 6. Na svetre netlačte. Pletené a vlnené oblečenie potrebuje veľmi jemné zaobchádzanie. Žehličkou na ne netlačte. Prechádzajte po nich len veľmi opatrne a pomaly po celej ploche bez rôznych krúživých pohybov. 7. Do skrine len vychladnuté kúsky. Čerstvo vyžehlené a ešte teplé veci si neobliekajte a ani ich ihneď neukladajte do skrine. Stratili by tvar a znovu by sa pokrčili. Nechajte ich preto dôkladne vychladnúť. Foto: E. Šranková

VYCHYTÁVKY

Ako zbaviť myš a klávesnicu miliónov baktérií?

a klávesnici, myši a počítači žijú milióny baktérií. Ako s nimi účinne zatočiť? Nemusíte kupovať drahé prostriedky, postačí aj tento zázrak zo špajze. Určite ste netušili, že v špajze máte zázračnú tekutinu – jablčný ocot, ktorý sa používa už od roku

400 pred naším letopočtom! Univerzálny čistič. Počítač, klávesnicu a myš možno poumývať octom rozriedeným s vodou. Nezabudnite ich však odpojiť z elektriny. Platí to aj pre žalúzie. Očistí stierače aj nálepky z auta. Môžete vyskúšať aj na drevené

obloženie – pol litra teplej vody, 4 lyžice bieleho alebo jablčného octu a 2 lyžice olivového oleja. Votrieť a preleštiť. Dodáva lesk. Chrómové armatúry postriekajte octom a vyleštite handričkou. Aj rodinné striebro. Predchádza námraze. Ak chcete

Mozaiku číslo 236 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

v zime predísť námraze na oknách, zmiešajte 3 diely octu a 1 diel vody a natrite na okno. Sadra pomalšie tuhne. Sadra pomalšie tuhne, keď pridáte niekoľko kvapiek octu.

Kultúra

LITERÁRNE SNEMOVANIE PRETRVÁVA

Jubilujúci časopis – jubilujúci spisovatelia Jaroslav Čiep

sobotu 4. mája v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kolára v Báčskom Petrovci prebiehalo 63. Literárne snemovanie. Toto už tradičné snemovanie o našej literatúre prilákalo zo tri desiatky nadšencov. Harmonogram tohtoročného snemovania mal viacero častí.

posledných ročníkov – od roku 2007 až 2018. Ako ďalšie kategórie sú tu: medailóny autorov, ktorí publikovali v Novom živote v posledných rokoch, informácie o všetkých dosiaľ uskutočnených literárnych snemovaniach od roku 1953 až po toto dnešné, informácie o všetkých cenách časopisu Nový život, ktorá sa udeľuje od roku 1961, ako aj ročníkové obsahy

Záber zo začiatku tohtoročného 63. Literárneho snemovania V prvej časti prítomných privítala a úvodné slová predniesla Zdenka Valentová-Belićová, aktuálna šéfredaktorka Nového života. Pritom aj detailnejšie priblížila dejiny tohto nášho literárneho časopisu a pritom zdôraznila: „V duchu súčasnej doby a nevyhnutnosti elektronickej komunikácie a zároveň ako svojrázny darček Novému životu k sedemdesiatke redakcia časopisu za finančnej podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vypracovala elektronickú verziu Nového života. Takže od teraz Nový život môžete čítať aj na internete. V tejto chvíli sa na stránke nachádza kompletných dvanásť

ako vzácna pomôcka vo vyhľadávaní, hoci samozrejme obsah možno prehliadať aj cez elektronický prehliadač. Internetová adresa Nového života je: novyzivot.net.“ Po nej prítomných na domácej pôde pozdravila Anna Medveďová, riaditeľka Gymnázia Jána Kollára. V pokračovaní po prvýkrát svoje dojmy z tohto druhu podujatia vyslovili aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM. Druhý segment tejto časti snemovania pozostával z príhovorov jubilantov. Osemdesiatnička Viera Benková predniesla Aprílovú úvahu, sedemdesiatpäťročný Dr.

Jubilanti: (zľava) Michal Harpáň (75), Viera Benková (80), Miroslav Bielik (70) a Víťazoslav Hronec (75) • KULTÚRA •

Michal Harpáň sa najviac zameral Naučna komunikacija časopisa Novi na jeho vlastné kapitálne dielo život u 2018. godini prečítala Viera Teória literatúry. Vyšlo u nás a na Dorčová-Babiaková. Nasledujúce Slovensku úhrnne v piatich vy- príspevky sa týkali osemdesiatky daniach. Témou príhovoru Har- Viery Benkovej. Najprv svoj príspepáňovho rovesníka Víťazoslava vok o jubilantke prečítala Katarína Hronca bola typologizácia veľkých Melegová-Melichová. Dr. Zuzana a malých básnikov. Potom hosť Čížiková svoj príspevok pomenozo Slovenska, sedemdesiatnik Dr. vala Obrady, rituály a mýty v poézii Miroslav Bielik, predseda Spolku Viery Benkovej a úryvok z textu Dr. slovenských spisovateľov, v rámci Etely Farkašovej Pokus o poetický rozšíreného pozdravu kvitoval portrét Viery Benkovej prečítala Kamedzinárodnú spoluprácu spi- tarína Pucovská. Pucovská zároveň sovateľov a v tom kontexte účasť predniesla báseň Chrám (venovanú aj našich slovenských literátov z Vierke) Daniela Pixiadesa. Prvý v rade troch príspevkov Vojvodiny. Tretí segment prvej časti sne- najaktívnejšieho referenta na movania sa týkal udelenia Ceny tohtoročnom snemovaní MarNového života za rok 2018. V mene tina Prebudilu týkal sa životnej tohtoročnej hodnotiacej komisie sedemdesiatky Miroslava Biesprávu prečítala Marta Pavčoková, lika. Lyrickú esej o M. Bielikovi predsedníčka komisie. Zároveň predniesla aj Viera Benková. Dr. vyhlásila, že nositeľkou tejto ceny Marína Šimáková-Speváková svoj za vlaňajší rok sa stala poetka, Príspevok k jubilantom koncipoprekladateľka a šéfredaktorka vala obsažnejšie. Najviac však Zdenka Valentová-Belićová za pôvodný cyklus básní Éterizácia. Po odovzdaní ceny sa laureátka primeranými slovami poďakovala. Po k ratšej prestávke a občerstvení ďalšia časť snemovania bola v oslavnom Pracovné predsedníctvo druhej časti snetempe. Prítomní movania: (zľava) Vladimír Valentík (60), rečníci si posvietili Zuzana Čížiková a Jozef Klátik (70) na jubileá našich spisovateľov, hovorila o Dr. Michalovi Harpákultúrnych pracovníkov, na jubi- ňovi. Dr. Zuzana Týrová sa O Viťovi leum nášho časopisu, či inštitúcií. Hroncovi pokúsila hovoriť trochu Túto časť moderovala Dr. Zuzana inak. Martin Prebudila k životnej sedemdesiatke maliara a básnika Čížiková. Najprv si k rečníckej tribúne Jozefa Klátika hovoril v príspevku zastal Dr. Miroslav Dudok a v prí- Mytologický fénix nielen na obraspevku pozostávajúcom z 1 111 zoch, ale aj v živote. Ladislav Čáni slov hovoril o deviatkových vekto- sa ako prvý trochu ležérnejšie roch kultúrnej pamäti: 1939 (Viera zmienil o šesťdesiatke Vladimíra Benková), 1949 (Jozef Klátik), 1959 Valentíka. Na jedno stretnutie s (Vladimír Valentík), o súvislostiach V. Valentíkom na terase Srbského (1919 – Gymnázium, 1949 – Nový národného divadla v Novom Sade život) atď. Dr. Zoran Đerić sa po- spred tridsiatich rokov na záver kúsil zmapovať srbskú literatúru si zaspomínal Martin Prebudila. na stránkach Nového života v 21. V pokračovaní viac ako štvorhostoročí. O Novom živote hovorila dinového oficiálneho programu sa aj Vladimíra Dorčová-Valtnerová. naši literárni a kultúrni pracovníci Zamerala sa na Nový život digitál- pookriali aj v družnom obedovom nej doby. Text Miroslava Keveždiho stretnutí v reštaurácii Aroma. 19 /4854/ 11. 5. 2019

Kultúra Z FINÁLOVEJ RECITAČNEJ SÚŤAŽE ŽIEN

Postúpili štyri recitátorky Danica Vŕbová

edeľu 5. mája spestrila finálová súťaž žien v umeleckom prednese poézie a prózy. Asociácia slovenských spolkov žien toto podujatie tradične organizuje už 11 rokov s cieľom povzbudiť a inšpirovať ženy, aby chránili a zachovávali tak písané, ako aj hovorené slovo. Súťaž pravidelne prebiehala v zasadačke Domu Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Báčskom

Petrovci. V príhovore Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien, účastníkom zaželala skvelý výkon a potom odznela recitácia Márie Gašparovskej, ktorá súťaž aj moderovala. Hrou na klavíri podujatie obohatil Martin Červený, žiak ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. V oficiálnej časti súťaže sa obecenstvu predstavilo sedem finalistiek, ktoré postúpili z regionálnych súťaží pre Banát a

Záujem o túto súťaž stále pretrváva

Báčku. V kategórii poézie do 25 rokov vystúpili Monika Bažaľová z Hložian, Emília Jana Pálešová z Báčskeho Petrovca a Anastázia Ondríková z Padiny, kým v tejto kategórii účastníčok nad 25 rokov súťažila iba predstaviteľka z Lugu Vera Bažaľová. Večierok venovaný prednesu krásneho slova skrášlil aj prednes prózy. V kategórii do 25 rokov vystúpila Danica Vŕbová z Hajdušice, kým v staršej vekovej kategórii odzneli prednesy Miriam Murtínovej z Hložian a Ireny Ondríkovej z Padiny. Po ukončení oficiálnej časti súťaže nasledovala diskusia. Potom na flaute zahrala Marta Milašinovićová, žiačka petrovskej školy, a zarecitovala mladá recitátorka Xénia Vujačićová. Prítomným sa z postu pokrajinskej poslankyne a podpredsedníčky NRSNM povzbudzujúcimi slovami prihovorila Tatiana Vujačićová. Posudzovacia porota pracovala v zložení: Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka, Mária Kotvášová-Jonášová a Miluška Anušiaková-Majerová, členky.

V PIVNICI

Najkrajšie tance a piesne Anna Čásarová

nedeľu 28. apríla v Dome kultúry v Pivnici odznel koncert ľudových piesní a tancov. Pripravili ho členovia tanečnej sekcie Slniečko ZŠ

15. októbra v Pivnici spolu s Orchestríkom Základnej školy Jána Kollára zo Selenče a samotnú realizáciu programu mali na starosti učiteľky Anna Salčáková, Zuzka Valentíková, Anna Hodoličová, Mária Nosálová a Dr. Juraj Súdi.

Z veselého folklórneho programu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Cieľom im bolo zachrániť pred zabudnutím naše ľudové pesničky, hádanky, povedačky, detské hry a tance a pritom urobiť radosť rodičom, starým rodičom a všetkým divákom, ktorí sa radi pozerajú na rozspievané a roztancované ratolesti. Tanečná sekcia v pivnickej škole pôsobí už dlho. Striedali sa malí tanečníci, aj učitelia, ktorí ich tancovať učili. V tomto programe vystúpili aj stredoškoláci, bývalí žiaci tejto školy, ktorí si priniesli tance zo Slovenska. Naj-

Predsedníčka ASSŽ Viera Miškovicová pozvala i ďalšie záujemkyne, aby sa zapojili do súťaže V ich správe bolo neskôr počuť, že konštatujú úpadok recitátorstva vcelku, ale že veľmi teší fakt, že sa ženy aj ďalej zúčastňujú na tejto súťaži, teda že záujem o túto súťaž stále je. Na porotu najviac zapôsobili prednesy Moniky Bažaľovej z Hložian, Emílie Jany Pálešovej z Báčskeho Petrovca, Danice Vŕbovej z Hajdušice a Miriam Murtínovej z Hložian. Tieto štyri recitátorky budú v októbri reprezentovať Asociáciu slovenských spolkov žien na recitačnej súťaži Naša Vansovej Lomnička v Starej Ľubovni. Organizátori súťaže sa postarali o ďakovné listy a darčeky pre účinkujúce v podobe kníh, ktoré zabezpečil MOMS Petrovec zo Spolku Martina Rázusa. mladší tanečníci boli predškoláci. Veríme, že budú pokračovať v tomto smere aj do budúcna a že na školských programoch nikdy nebudú chýbať ľudové kroje, piesne a tance. V realizácii programu pomohli nezištní sponzori a ochotne prispeli i ďalší členovia učiteľského kolektívu: Viera Papová, Anka Tótová, Miroslav Juraj Béla a Zvonimír Pudelka v čele s riaditeľom školy Patrikom Malinom. Moderátori programu boli Kristián Baďura a Lea Blatnická. Okrem terajších a bývalých žiakov v programe vystúpili „susedovci“ zo Selenče a Petrovčania. Slniečkári sa poďakovali novým kamarátom zo Selenče a ich profesorovi Jurajovi Súdimu odovzdali i darček. Obecenstvu sa poďakovali za krásny potlesk a veľkú vďaku vyjadrili všetkým tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli, aby sa tento program uskutočnil. • KULTÚRA •

26. HLOŽIANSKA PALETA

Udržať koníka na uzde Juraj Bartoš

Máme na ume predovšetkým olejomaľbu Juraja Galamboša ýtvarná roľa v Hložanoch sa Veru nesieš vlastný kríž (druhá pri 25. výročí naštartovania má názov Les), na ktorom fororganizovanej výtvarníckej mou inotaju vyjadril nástrahy činnosti (26. 5. 1994) len tak zatrb- života. Po viacročnej prestávke lietala pestrosťou motívov a farieb. sa predstavil Vladimír Klasiček a Výstava 26. Hložianska paleta to dvoma drevorezbami (Tanečný v predsieni domu kultúry po- pár a Tekvica) a jednou pyrogranúkla úhrnne 30 prác fiou (Saxofonista). Jeho 16 autorov. Otvorili ju práce sú o poznanie v piatok 3. mája, ako vyspelejšie, dopracojeden zo segmentov vanejšie než predtým. tohtoročnej oslavy Dňa Ján Miškovic približuje Hložian. Obzvlášť potetakrečeno zanikajúcu šujúca je skutočnosť, krásu dediny a jej okože okrem 8 dospelých lia dvoma olejmi (Na autorov vystavuje aj 8 dvore a Dubový lesík). základoškolákov, frek- Juraj Galamboš: Veru Milina Balážová naventantov výtvarníckej nesieš vlastný kríž; maľovala akrylovými dielne. Už tretí rok ju olej, 140 x 120 farbami (obohatenými organizuje Združenie zlatým pigmentom) Vlvýtvarných umelcov Hložianska čie maky a Západ slnka. Z obrazov paleta v spolupráci s MOMS Hlo- Karola Bartoša Majer pri Hložanoch žany. a najmä z olejomaľby Pri druhej Pozorovanú expozíciu činia studni priam cítiť dych prírody. Ján prevažne olejomaľby a pokiaľ ide Bartoš na jednej strane zostáva o motívy, autorov oslovila predo- verný rodnej dedine (Kosec), na všetkým príroda, dedinské práce druhej strane ho pomyselné nite a nechýbajú ani voľnejšie témy. tiahnu k pravlasti (ďalšia olejomaľ-

ba Bača). Povolanamaľovali aj niením zverolekár Ján koľko kvetinových Chlpka sa znovu a zátiší. Posudzujúc zase prejavil ako stručne 26. Hložianosvedčený znalec sku paletu výtvarný psychológie makritik Vladimír Valenčiek, čo potvrdzujú tík sa kladne zmienil obe jeho olejomaľo olejomaľbách žiaby: Čakal som na čok ôsmeho ročníka odpoveď a Dohodli Anny Hrubíkovej, sme sa. MimoriadSofie Katiakovej, ne presvedčivý Tiny Zátrochovej je už dávnejšie aj Sofia Katiaková: Portrét a Anny Zvarcovej, výtvarný výraz Bra- tety; olej, 50 x 40 šiestaka Martina Senislava Galamboša, martonského, ako ktorý sa predstavuje dvoma olej- aj piatačiek Inesy Kudronovej mi: celofigurálnym portrétom a Emilije Teslovej, tiež o obraze chlapca (Marek) a zátiším (Ruže). namaľovanom uhlíkom Máše GaDovolíme si povedať, že zá- lambošovej a osobitne pochválil Katiakovej Portrét tety. Kiežby len všetci mali na zreteli, že talent je koník živý, plachý a len trpezlivých a pracovitých jazdcov dostane ponad prekážky. V rámci vernisáže, pri ktorej nechýbal ani katalóg, sa pred vchodom do domu kultúry krátkym programom (básne, Karol Bartoš: Pri druhej studni; piesne, tanec) predstavili žiaci 4. ročníka hložianskej základnej olej, 70 x 90 školy. Pripravila ich triedna učirukou budúcnosti výtvarného teľka Mária Bartošová-Korčoková. života v Hložanoch sú tunajší Výstavu otvorila viceprimátordorastajúci mladučkí, nesporne ka partnerského mesta Holíč talentovaní maliari. Znázornili Lenka Látalová. predovšetkým neďaleký kanál a Obrazy fotil: Karol Bartoš

KYSÁČSKI FOLKLÓRNI SENIORI NA OSLAVÁCH V KOMLÓŠI

V ústrety 40-ročnej družbe Michal Ďurovka

tvorčlenná delegácia kysáčskych folklórnych seniorov a MOMS Kysáč v čele s Jánom Slávikom, podpredsedom MOMS Kysáč, od 26. – 28. apríla sa zúčastnila na oslavách 70. výro-

čia založenia folklórneho súboru Komlóš v Slovenskom Komlóši, v Maďarsku, ako aj na ústredných oslavách Dňa mesta. Oslavy sa začali v piatok kladením vencov na Námestí svätého Štefana. Nasledovalo slávnostné zasadnutie mestského zastupiteľ-

stva, kde bola slávnostne potvrdená partnerská zmluva medzi Galantou (Slovenská republika) a Slovenským Komlóšom (Maďarsko) a udelené boli ceny Pro Urbe, Mladý Talent a Talentum Slovenského Komlóša. V Kultúrno-osvetovom stredisku sa usku-

Účastníci galaprogramu 70. výročia založenia Folklórneho súboru Komlóš (Foto: Ján Ožvát) • KULTÚRA •

točnil galaprogram venovaný 70. výročiu založenia Folklórneho súboru Komlóš, s ktorým kysáčski folkloristi a najmä folklórni seniori majú bezmála 40-ročnú družbu. Na samom konci galaprogramu ako prví vyšli na javisko Kysáčania, príležitostnými slovami zablahoželali oslávencom a odovzdali primerané dary. Členovia kysáčskej výpravy v sobotu boli na Festivale kvetov a okrášľujúcich rastlín a na otvorení výstavy pod názvom Spomienky 70 rokov FS Komlóš. Zúčastnili sa i pri slávnostnom odovzdávaní cien dolnozemských Slovákov v oblasti kultúry Pro Cultura Slovaca. V Slovenskej základnej škole, kde ich osobne privítala riaditeľka Zuzana Lauková, udialo sa Kultúrne stretnutie Dolnozemských Slovákov a 17. ročník súťaže suchej klobásy. Nechýbalo ani stretnutie a kamarátenie kysáčskej delegácie s komlóšskymi folklórnymi seniormi v dome vedúceho Ondreja Sabu.

19 /4854/ 11. 5. 2019

Kultúra PROGRAM A VÝSTAVA MOMS KYSÁČ

Spomienka na Štefánika tačnej výstavy pripravili Rastislav Surový, predseda MOMS, a Ján ok 2019 na Slovensku je Slávik, podpredseda. Výstavu pod vyhlásený Rokom Milana názvom M. R. Štefánik v myšlienRastislava Štefánika. Výstavu kach a obrazoch si prítomní mohli a program k 100. výročiu jeho tra- pozrieť na stenách, ale aj prostredgickej smrti realizovali aj kysáčski níctvom videobeamu. R. Surový matičiari, a to v nedeľu 5. mája v komentoval fotografie, ktoré sprítomnili Štefánikovo rodisko KošaSlovenskom národnom dome. Program a exponáty dokumen- riská, kde sa 21. júla 1880 v rodine evanjelického farára narodil ako šieste dieťa. Tiež štúdiá na evanjelickom lýceu v Bratislave, štúdiá v Prahe, kde dozrelo jeho rozhodnutie byť hvezdárom a kde dozrela aj jeho krásna životná zásada: Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Bol astronóm, fotograf, vojenský letec, Rastislav Surový hovoril o vystavených brigádny generál exponátoch Michal Ďurovka

UMELECKÝ ZÁJAZD PAZOVSKÝCH DIVADELNÍKOV

Účastníci a návštevníci pozorne sledovali program ozbrojených síl Francúzska, dip- Elena Surová, Anna Legíňová a Ján lomat a politik, ktorý sa zaslúžil o Slávik a úryvky z textov, čo povevznik spoločného štátu Čechov a dali iní o Štefánikovi, Ján Balca a Slovákov. V Kysáči nechýbali ani Ján Ožvát. Portrét Štefánika pre fotografie z hvezdárskych ciest túto príležitosť namaľovala Mária po celom svete, z odboja v rokoch Sláviková. Technické záležitosti 1914 – 1918, až po deň jeho tragic- mal na starosti Vladimír Francisty, kej smrti v havárii lietadla neďaleko fotografovanie exponátov Michal Ivanky pri Dunaji 4. mája 1919. Madacký, inštaláciu výstavy Ján Generálov životopis autora Vla- Pavlov a technickou výpomocou dimíra Ferka Mali sme my sokolíka, boli Ján Kokavec a Dušan Tordaj. mali sme my sokola... prečítali Mária Program pre archív natáčal Ondrej Sláviková, Anna Asodiová a Michal Srnka. Na záver nechýbalo spoločĎurovka. Poetické príspevky čítali né posedenie.

Z festivalu DIDA na Palárikovu Rakovú Anna Lešťanová

árodná súťažná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby prebiehala od 24. do 30. apríla. Divadelný festival Palárikova Raková tohto roku otvoril svoje brány už po 52-krát. Finančne ho podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Žilinský samosprávny kraj, kým hlavnými organizátormi podujatia boli Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, Mesto Čadca a

Obec Raková. Festival Paláriková Raková sa koná vždy v posledný aprílový týždeň a centrum divadelných dianí boli javiská v Dome kultúry v Čadci, v Kultúrnom dome Jána Palárika v Rakovej a v Kultúrnom dome v Čiernom. Do 52. ročníka Palárikovej Rakovej sa prihlásilo 16 divadelných súborov a do súťažnej časti, ktorá sa konala 24. a 25. apríla, porota vybrala 5 ochotníckych divadiel: z Brezna, Ráztoky, Lučenca, Prievidze a z Tisovca. V stredu 24. apríla sa v Kultúrnom dome Jána Palárika v Ra-

Z vystúpenia v Obci Belá

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

– Slovenské divadlo VHV Stará Pazova s hosťujúcim predstavením Ferka Urbánka Diabol v raji manželskom v réžii Aničky Balážovej. Pazovskí herci vystúpili 26. apríla a to dvakrát. Ako

kovej uskutočnilo slávnostné otvorenie 52. ročníka, na ktorom hostí privítali organizátori prehliadky. V mene Žilinského samosprávneho kraja hostí a divadelníkov pozdravil jeho p o d p re d s e d a Milan Laurenčík, Staropazovčania na zatvorení festivalu ktorý v rámci zveľadenia zahraničnej spolupráce v sa dozvedáme od aktérov predstadruhej polovici februára pobudol venia, prvé vystúpenie bolo lepšie aj v Starej Pazove. Organizátori ako druhé, lebo diváci lepšie reagopodujatia pripravili pre účastníkov a vali, ale v podstate obe vystúpenia návštevníkov počas celého týždňa boli na úrovni tohto divadla. Z tohto aj bohaté sprievodné podujatia. V festivalu si na pamiatku priniesli piatok 26. apríla sa konalo slávnost- diplom a medailu Jána Palárika. né vyhlásenie výsledkov 52. ročníka Pazovský súbor v rámci umedivadelného festivalu. leckého zájazdu na Slovensku sa Kysucké kultúrne stredisko v Čad- predstavil aj v obci Belá (v sobotu ci v rámci Memoranda o spoluprá- 27. apríla), s ktorou má Obec Staci privítalo v tomto roku víťazov rá Pazova podpísanú partnerskú Festivalu divadelných inscenácií zmluvu. dolnozemských autorov DIDA 2018 Foto: z archívu SD VHV v Pivnici SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova • KULTÚRA •

RECENZIA

Slovenské tradičné kultúry nezanikajú (Kolektív autorov: Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme. Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec 2018) Anna Horvátová

ultúrny potenciál existuje v priestore a tvorí ho veľa súčastí – kultúrnych javov a ich jednotlivých zložiek. Ide o celý komplex kultúrneho dedičstva, spontánnu i riadenú produkciu organizácií a inštitúcií. Ten kultúrny potenciál sriemskych Slovákov v Boľovciach, Dobanovciach, Starej Pazove, Slankamenských Vinohradoch, Šíde, Erdevíku, Binguli, Ľube, Lugu je súčasťou slovenskej dolnozemskej kultúry, ktorá vznikala medzi príslušníkmi viacerých etnických spoločenstiev, vierovyznaní. „Mapovanie a hodnotenie kultúrneho potenciálu slovenských spoločenstiev v Srieme nám dovoľuje konštatovať, že v druhom desaťročí 21. storočia tradičné slovenské kultúrne systémy nezanikajú, ale v nových podmienkach sa modifikujú a transformujú do novej reality,“ uvádza sa v úvode monografie Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme, ktorá je výsledkom výskumnej práce kolektívu autorov: prof. PhDr. Jaroslava Čukana, CSc., PhDr. Michala Kurpaša, PhD., doc. PhDr. Borisa Michalíka, PhD., Mgr. Miroslava Papa, PhDr. Mariána Žabenského, PhD. Vydanie realizovalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci s vročením 2018. „Štúdium archívnych dokumentov, najmä matrík Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku dovoľuje vysloviť záver, že postupné osídľovanie Sriemu z Báčky nebolo v žiadnom prípade priamočiare, pravidelné a jednosmerné z hľadiska priestoru ani datovania. Podobne ako do Banátu, tak aj do Sriemu prichádzali kolonisti v priebehu troch storočí prakticky zo všetkých hornouhorských stolíc; niektorí bez migračnej prestávky, iní zo Zadunajska alebo z priestoru medzi Dunajom a Tisou, z vidieka alebo mesta, z nížiny alebo z hôr ako poľnohospodári, baníci, remeselníci. Heterogénny základ bol dlhodobo modelovaný – homogenizovaný aj diferencovaný v konkrétnych geografických, etnokultúrnych aj náboženských podmienkach a mnohostrannými ekonomickými, • KULTÚRA •

spoločenskými a príbuzenskými kontaktmi,“ spresňujú autori. Uvedené sú aj mapové doklady. V pokračovaní je spracovaný kultúrny potenciál slovenského sriemskeho prostredia, začnúc s prímestskou dedinou Boľovce. Uvádza sa aj toto: „Predkovia dnešných Boľovčanov však prichádzali z mnohých skôr osídlených osád v Báčke, Banáte, Srieme, z lokalít v dnešnom Maďar-

sku aj zo Slovenska aj v nasledujúcich desaťročiach. Územie vojenskej hranice na rieke Sáva bolo ohrozované povodňami, no na začiatku 20. storočia ho už chránila hrádza. Slovenskí evanjelici postupne využívali každú príležitosť na kúpu pôdy, zveľaďovali svoje majetky, postavili si evanjelický chrám a postarali sa o výučbu svojich detí v slovenskom jazyku.“ Prezentovanie každého prostredia zahrnuje state Kultúrne organizácie a inštitúcie, Organizované podujatia, Kultúrna infraštruktúra, Ľudské zdroje, SWOT analýza kultúrneho potenciálu Slovákov v Boľovciach / Dobanovciach / Starej Pazove a atď., v závislosti od spracovania prostredia. Pri výskume Starej Pazovy sa dozvedáme: „Slovenská národnostná menšina v Starej Pazove ako prirodzenom centre sriemskych Slovákov má kontinuitne vlastnú inteligenciu, ktorá je schopná zabezpečovať potrebné ekonomické, náboženské, vzdelávacie a kultúrne aktivity pre zachovávanie a rozvíjanie tradícií na etnickom princípe, slovenského jazyka a vedomia slovenskej etnic-

kej príslušnosti.“ Samozrejme, že je spomenutá aj činnosť Ústredného archívu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku v priestoroch starej Hurbanovskej fary, kde sa uchovávajú cirkevné dokumenty o Starej Pazove a jednotlivých cirkevných zboroch a seniorátoch v Báčke, Banáte a Srieme, a to od obdobia vzniku jednotlivých cirkevných zborov a seniorátov. Sú tu, samozrejme, aj rukopisy dramatických diel VHV, rukopisy odborných prác z lingvistiky, tiež písomnosti, korešpondencia, doklady, fotografie, knihy veľkého významu. „Časť dokumentov je spracovaná tak, že v krabici je zoznam archiválií a odkaz na uloženie v rámci elektronického spracovania. Veľká časť materiálov je ešte nespracovaná v miestnostiach archívu alebo dokonca na povale fary.“ Na Hurbanovskej starej fare je Spomienková izba Hurbanovcov: „Obsahuje pracovný stôl, skriňu z jedálne, kancelársku skriňu, stolík, kolísku VHV. V miestnosti je aj ukážka hlinených váľkov z prvej budovy evanjelického kostola.“ Uvedený je tiež údaj o etno a pamätnom dome národného hrdinu Janka Čmelíka, v ktorom je postavená expozícia z 30. rokov 20. storočia: „V izbičke je skriňa na odevné časti a rozostavané krosná. Aj medzi dverami do izbičky a vchodom do pitvora je skriňa na odevné súčasti. V pitvore a v zadnej izbe je expozícia s bustou Janka Čmelíka a niekoľko predmetov z jeho tesárskej remeselníckej činnosti. Vo vitríne sú spomienkové predmety na hrdinu Janka Čmelíka, ktorý bol zavraždený v roku 1942.“ Nevynechali tu zostavovatelia ani kultúrny potenciál Slovákov v Slankamenských Vinohradoch, priestor to Sriemu medzi Belehradom a Sriemskou Mitrovicou, obývaný dakedy Keltmi a starými Rimanmi už od staroveku. Uvádza sa aj: „Smerom z juhu k Dunaju na sever chotár nadobúda charakter pahorkatiny. Od prvých desaťročí 20. storočia ho postupne osídľovali Slováci zo susednej Starej Pazovy aj z mnohých slovenských spoločenstiev v Báčke. Dôvodom bola lacnejšia a menej kvalitná pôda, vhodná na zakladanie viníc aj ovocných

sadov.“ Množstvo objektov sa tu využíva iba občasne, chalupári prichádzajú prevažne zo Starej Pazovy, Nového Sadu a Belehradu. Nárečie je rovnaké ako staropazovské. Pozrime sa na kultúrny potenciál Slovákov v Erdevíku: „O pôvodnej skladbe obyvateľstva dediny v severozápadnom Srieme medzi Ľubou a Binguľou, situovanej približne v rovnakej vzdialenosti (15 km) od Iloku a Šídu, svedčia aj kostoly: najstarší srbský – pravoslávny, maďarský, predtým nemecký katolícky a najmladší – slovenský evanjelický a. v. chrám.“ O SKOS Erdevík sa dozvedáme, že je dokumentácia dôkladne zhromažďovaná a starostlivo uložená v spolkových priestoroch a v archíve. V súkromnom archíve Ondreja Berediho je okrem bohatej fotografickej dokumentácie ochotníckeho divadla aj unikátna zbierka plagátov z najrôznejších kultúrnych podujatí, tanečných zábav a bálov. Knižnica sa nachádza v Slovenskom dome či v priestoroch SKOS Erdevík, vo funkčne vyhradenom a prispôsobenom priestore. O Lugu – za oficiálny dátum založenia sa považuje rok 1902 – je v publikácii uvedené aj to, že patrí k najmladším slovenským spoločenstvám vo Vojvodine, kde príslušníci najstaršej generácie poznali prvých osadníkov, ktorí zakladali dedinu, resp. tu sa narodili v prvých rokoch jej existencie, pamätajú si na ich rozprávanie zo života, takže sú o tomto období všeobecne dobré znalosti. Slovenčina je tu prítomná ako jediný jazyk a spôsob komunikácie v rodinách, ale aj na ulici vo všetkých generáciách. Cirkevný zbor bol do roku 1997 fíliou matkocirkvi v Iloku; teraz je fíliou staropazovskou. V archíve sa nachádza Cirkevná kniha Ev. aug. v. fílie od roku 1926 do roku 1959, kde sú na 127 stranách dokumentované najvýznamnejšie udalosti zo života cirkevnej fílie a dediny. Keďže sú všetky slovenské prostredia v Srieme, a nielen v Srieme, ale v celej Vojvodine, ovplyvnené negatívnou demografickou krivkou, je dobre, že takéto publikácie vznikajú, ako dokument doby, svedectvo o živote vojvodinských Slovákov, ktorých stredobodom záujmu je existencia kultúrnej organizácie či inštitúcie fungujúcej na etno princípe.

19 /4854/ 11. 5. 2019

Kultúra ZASADALI BIELOBLATSKÍ MATIČIARI

SCÉNA

V správe i plánoch matičný dom Jarmila Hromčíková

L7 sú späť. Kalifornská grunge/punkrocková skupina L7 po dvadsaťročnej prestávke má nový album pod názvom Scatter the Rats. Toto ženské kvarteto získalo pozornosť začiatkom 90. rokov energickým vydaním Smell the Magic, vrchol popularity dosiahli ďalšími albumami Bricks Are Heavy a Hungry for Stink, z ktorých vynikli hity Pretend We’re Dead a Andres. Rozišli sa začiatkom tohto storočia, ale koncom roka 2014 sa pod vplyvom fanúšikov znovu dali dokopy v originálnom zložení (pod vedením gitaristky a speváčky Donity Sparksovej), začali koncertovať a tvoriť nové skladby. Aktuálnemu vydaniu Scatter the Rats predchádzali singly Burn Baby a Stadium West. Platňa vyšla vo vydavateľstve Blackheart Records, ktoré vedie známa rockerka Joan Jett. O skupine hovorí dokumentárny film L7: Pretend We’re Dead z roku 2016.

Amon Amarth a Berserker. Švédi Amon Amarth na svojom jedenástom vydaní Berserker (vydavateľstvo Metal Blade) ponúkajú kolekciu nových skladieb s bombastickým zvukom ich melodického death metalu a na témy inšpirované vikingskou mytológiou. Prvé singly: Raven’s Flight a Crack The Sky (k tejto nahrali aj videoklip). Od júna začínajú európske turné (11. júna budú hrať fanúšikom v Bratislave).

KONCERTY 14. mája, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Van Twolips (elektropop z Belgicka) 16. mája, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Methadone Skies (psychedelický stonerrock z Rumunska) + Velar (instrumental metal, NS) 17. mája, MKC Petefiho Sandora v Novom Sade: Joy Division night – In memoriam Ian Curtis. Hrajú: Phantasmagoria (Záhreb), Asphalt Chant (Belehrad), Sputnik (Nový Sad) Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

iestny odbor Matice slovenskej Biele Blato v sobotu 4. mája usporiadal riadne výročné zasadnutie zhromaždenia, na ktorom prítomní zhodnotili minuloročnú činnosť Správnej rady MOMS a schválili plány na bežný Pracovné predsedníctvo výročného matičného zasadnutia rok. Úvodom všetkých prítomných pozdravila futbale v Pivnici. Tento matičný odbor vypredsedníčka MOMS Biele Blato Jarmila tlačil nástenný kalendár na rok 2019, ktorý Hromčíková a osobitne hostí: predsedu bol v akcii zbierania členského poplatku MSS Jána Brtku, podpredsedu MSS pre rozdelený všetkým členom a poštou zaslaný Banát Branislava Kulíka, predsedov, resp. Bieloblatčanom žijúcim v mimo rodiska a v predstaviteľov MOMS-ov Zreňanin, Kova- zahraničí. Stredobodom záujmu a aktivít MOMS čica, Vojlovica, Hajdušica a Jánošík, ako aj predstaviteľov spoločenského života osady. aj v roku 2018 bola výstavba matičného Zasadnutie zhromaždenia viedlo pracovné domu. S týmto projektom MOMS začal v predsedníctvo v zložení: Jarmila Hromčíko- roku 2017 vďaka finančnej podpore NRSNM, vá, predsedníčka, a Tamara Kováčová a Ján ale z objektívnych dôvodov realizácia nepreHaník, členovia. Zapisovateľom bol tajomník biehala plánovaným tempom. V roku 2017 MOMS Adam Jonáš. Predsedníčka podala boli vybavené administratívne záležitosti, správu o minuloročnej činnosti MOMS, kde vykopané a vybetónované základy, po prijatí stavebného povolenia v roku 2018 sa pokračovalo vo výstavbe. Aj v tomto roku sa z finančných dôvodov pracovalo svojpomocne a angažovaním lokálnych majstrov. Po správe o činnosti predsedníčka prečítala aj finančnú správu za rok 2018, ako aj správu dozornej rady. Hlasovaním bez pripomienok všetky správy boli schválené. Predsedníčka predostrela zhromaždeniu aj plán práce a finančný plán na rok 2019, do ktorého sú zaradené početné aktivity. Najväčšia položka vo Hostia a hostitelia finančnom pláne aj v tomto roku okrem iného uviedla, že členovia správnej sa vzťahuje na výstavbu matičného domu. Záverom zasadnutia sa podnetnými sloa dozornej rady boli aktívni nielen na zavami prihovorili hostia: predseda MSS Ján sadnutiach, ale aj pri organizovaní rôznych Brtka, podpredseda MSS pre Banát Branislav akcií. Bieloblatský MOMS bol hostiteľom 11. zasadnutia Predsedníctva MSS, ako aj Kulík, predseda MOMS Zreňanin Adam členom NRSNM, ktorí tu mali pracovné Markuš a predsedníčka MOMS Kovačica stretnutie. Vtedy mali príležitosť na tvári Mária Kováčová. Tajomník MOMS Adam miesta vidieť aktuálny stav na stavenisku Jonáš informoval prítomných o počte členov budúceho matičného domu. Členky MOMS MOMS a poukázal na plány do budúcnosti. Biele Blato sa zúčastnili na Dolnozemskom Po zakončení pracovnej časti zasadnutia jarmoku v Békešskej Čabe, futbalisti sa nasledovala večera a posedenie. Foto: z archívu MOMS zúčastnili na Matičnom turnaji v malom

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 19

Anna Horvátová

V tajničke je meno a priezvisko jedného z uznávaných básnikov a spisovateľov z radov vojvodinských Slovákov. (1932 – 2009).

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 18 – VODOROVNE: volontér, epika, ja, spoločne, vata, alt, in, nos, a, ačko, tep, Ter, ropa, oveľa, I, kosa, ata, p, akomak, rola, UFO, áb, Níl, V, cudzinec, ev, Ester TAJNIČKA: SVIATOK PRÁCE

• OZNAMY •

„Ale sa lúdi...“

vedomujeme si vôbec, aké prehrešky proti slovenčine robíme použitím slov „lúdi“, „polúďiť“, „lúdňica“? Ako aj, že to nie sú slovenské slová?! Aj tieto slová patria do obsažnej skupiny nesprávne preložených srbských slov do slovenčiny, čím sa nadmieru rozrastá slovný fond srboslovenčiny. V našom jazyku sa dokonca natoľko ujali, že nám je proste nepochopiteľný ich neslovenský pôvod. Prevzali sme si ich zo srbčiny a pridaním dĺžky a zmäkčením poslovenčili, ako mnohé iné, neprihliadajúc na následky, ktoré spôsobujú. Pre srbské prídavné mená lud, luda, ludi v slovenčine máme tieto ekvivalenty: bláznivý, bláznivá, blázniví,... ktorými vyjadrujeme stav duševnej choroby, pomätenosti. Aj nerozumné, pochabé, výčiny, správanie: bláznivý chlapec, bláznivá dievka, bláznivá mladosť, bláznivé myšlienky, blázniví ľudia. Používa sa aj na vyjadrenie veľmi

silný, prudký: bláznivá radosť, bláznivý tanec, bláznivý vietor. Pri nerozumnom správaní sa zvykne povedať, že pojedli bláznivé huby. Nechybíme ani, ak použijeme tieto synonymá: šialený, nenormálny, dokonca aj švihnutý, nepríčetný... Tých rovnoznačných náhrad je skutočne dosť. Slovesu „polúďiť“ zodpovedajú slovenské zblázniť sa, zošalieť (sa), spochabiť alebo stratiť rozum, prísť o rozum, pohnúť sa z rozumu, zbesnieť sa, zdivieť. Použijeme ich pri duševnom stave, ak niekto stratí rozum, ale aj na vyjadrenie stavu, keď od radosti šalieme, konáme neuvážene, alebo keď sa niekto veľmi zaľúbi, poblázni sa: Je do nej celý zbláznený. Ďalším nadmieru používaným slovom je„lúdňica“, samozrejme, nenáležite preložené zo srbského ludnica, ktorému v slovenčine zodpovedá podstatné meno blázinec, čo je ústav pre duševne chorých, ale aj prostredie plné neporiadku, kde vládne zmätok: Dnes je doma hotový blázinec.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 15 z čísla 15 Hlasu ľudu z 13. apríla 2019 bolo: KVETNÁ NEDEĽA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: HANA PAVLOVOVÁ, Ul. Jána Labáta č. 12, 21 470 Báčsky Petrovec. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

19 /4854/ 11. 5. 2019

Oznamy

IN MEMORIAM

Vlastislav Cesnak 1945 – 2019

o veku nedožitých 74 rokov sa 27. apríla 2019 prerušila nitka života architekta, maliara a fotografa Vlastislava Cesnaka z Kulpína. Viac už nebude zadumane zošívať ulice na večernej prechádzke dedinou. Za ním však zostáva jeho umelecká tvorba a jeho texty vo Wikipédii. Vlastislav Cesnak sa narodil 22. septembra 1945 v Kulpíne, základnú školu ukončil v rodisku a gymnázium v Báčskom Petrovci. Absolvoval Fakultu architektúry v triede profesora Ivu Kurtovića na Univerzite v Belehrade. Po kratšom pobyte v Nemecku, kde sa pracovne angažoval v súkromných projektových ateliéroch, vrátil sa do rodiska a zamestnal sa v odbornej službe Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec ako referent pre stavebníctvo a urbánne plánovanie. Zo zdravotných dôvodov

predčasne odišiel do dôchodku a dlhé dôchodcovské dni si krátil maľovaním a fotografovaním. Zapojil sa do vnášania údajov do Wikipédie, kde spracoval najmä témy z dejín umenia a architektúry. Tam si vypracoval i vlastnú prezentáciu a mal i svoj blog, kde sa vo viacerých fotoalbumoch možno oboznámiť s jeho tvorbou. Diaľkovo študoval fotografiu v Mannheime, v Nemecku, a absolvoval A kurz fotografie na FKK B. Bajića v Novom Sade. Paralelne sa zaoberal i maliarstvom, hlavne olejomaľbou a najčastejšími motívmi mu boli veduty krajiniek. V poslednom období za pomoci počítača skúšal spojiť tieto svoje dve záľuby a kombinoval obrazy a fotografie. Usporiadal desiatku samostatných výstav a zúčastnil sa i na kolektívnych výstavách vo viacerých vojvodinských mestách. Bol členom výtvarnej sekcie KEBY... pôsobiacej v rámci MOMS v Kulpíne, s ktorou pravidelne vystavoval. Pochovaný bol 28. apríla 2019 na kulpínskom cintoríne. Česť jeho pamiatke! K. Pucovská

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

www.hl.rs

Výzva

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

19. 5. 1953 – 28. 4. 2019 z Kulpína

Trvalú spomienku si zachovajú

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

JÁNOM KRÁLIKOM

Marka, Rastislav a Blažena s rodinami

žúrky Julinkine uspávanky Ľudmily Berediovej-Stupavskej, ktorú vydala NVU Hlas ľudu. a. f.

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje IX. kolo fotokonkurzu, zamerané na podporu zberateľov archívneho materiálu a starých autentických fotografií z našej minulosti, čím chce podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov, a tým prispieť k jej zachovaniu a prezentácii. Témou 9. fotokonkurzu sú staré fotografie znázorňujúce architektúru vojvodinských Slovákov. Podmienky konkurzu a bližšie informácie dostať v ÚKVS. Originálne fotografie poskytnuté ústavu budú zdigitalizované a následne vrátené majiteľovi. Možno ich poslať skenované vo vysokom rozlíšení na e-mailovú adresu: office@slovackizavod.org.rs, ustavprekulturu@gmail.com, prípadne doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16 ⁄ II ⁄ 7 21 000 Nový Sad Termín uzávierky konkurzu je 30. jún 2019. Získané fotografie spolu s ich popisom budú zaradené do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

s bratom a strýkom

1953 – 2019 z Kulpína

KYSÁČ. V rámci oslavy Dňa matiek v nedeľu 12. mája o 16.30 na starej fare v Kysáči bude premiéra bro-

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM KRÁLIKOM

S láskou si na neho budú spomínať

CHÝRNIK

rodiny: Králiková a Mirkovová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s pajtášom

JÁNOM ABELOVSKÝM z Kysáča

Ja miloval som život a všetko v ňom krásne. Ľudí, prírodu a slnko jasné. Nebolo mi dané ďalej sa tešiť, moje srdce zamĺklo, musím sa lúčiť. Tvoji pajtáši: Jambrichovci, Ožvátovci, Marčokovci, vdovy Piksiadesová, Marčoková a Strehovská • OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

VLASTISLAV CESNAK 22. 9. 1945 – 27. 4. 2019 z Kulpína

Zostávajú nám už iba spomienky a Tvoja práca.

Výtvarná skupina KEBY... z Kulpína POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 28. apríla 2019 po dlhej a ťažkej chorobe nás opustil manžel, otec a starký

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JÁN KRÁLIK

13. 5. 1953 – 28. 4. 2019 z Kulpína Ťažko je nespomenúť, keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí. Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa miloval, nikdy nezabudne. Tvoji najmilší: manželka Mária, syn Branislav a dcéra Nataša s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 28. apríla 2019 nás navždy opustil môj manžel a náš otec a starký

JÁN KAŇA

26. 7. 1944 – 28. 4. 2019 z Nového Sadu rodom z Báčskeho Petrovca

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach. Manželka Viera, syn Miroslav a dcéra Andreja s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA so spolužiakmi

VLASTISLAVOM CESNAKOM

JÁNOM KAŇOM

22. 9. 1945 – 27. 4. 2019 26. 7. 1944 – 28. 4. 2019 z Kulpína z Báčskeho Petrovca Vykročili ste na akademickú pôdu spolu, odišli ste tam, niekde, takmer spolu. Aj my sa pripojíme raz tiež tam, niekde a budeme zase všetci spolu.

JÁN ABELOVSKÝ 13. 9. 1941 – 28. 4. 2019 z Kysáča

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, ktoré neuschnú a otázka: prečo to tak všetko muselo byť?! Navždy zarmútení: manželka Mária a synovia Ján a Miroslav s rodinami

Generácia spolužiakov z gymnázia • OZNAMY •

19 /4854/ 11. 5. 2019

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre majetkové a majetkovo-právne práce Ul. Narodnog fronta č. 53 21 000 Nový Sad tel.: 021/489-0034

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

hlasludu.info www.hl.rs

OZNÁMENIE o zverejnení Verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre majetkové a majetkovo-právne práce Mesta Nový Sad Pracovné miesta: vykonávateľ prác pre práce kontroly a uzákonenia nehnuteľností v Úseku pracovného priestoru, Oddelenie kontroly a evidencie pracovného priestoru, ktoré je rozvrhnuté na povolanie poradca, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/ .

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou milovanou mamou

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Verejné právne zastupiteľstvo Mesta Nový Sad Ul. Vojvođanskih brigada č. 17 21 000 Nový Sad tel.: 021/452-232

ANNOU ŠUSTEROVOU rod. Mockovou 6. 7. 1932 – 3. 5. 2019 z Báčskeho Petrovca

OZNÁMENIE o zverejnení Verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas vo Verejnom právnom zastupiteľstve Mesta Nový Sad

S láskou a úctou si na Teba spomíname.

Pracovné miesto: vykonávateľ právnych prác, ktoré je roztriedené na povolanie poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http: //www.novisad.rs/ .

Syn a dcéra s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojou manželkou

s našou starkou

ANNOU MRAVÍKOVOU

rod. Čipkárovou 14. 5. 1946 – 14. 4. 2019 z Hložian

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachováva

Vnučky Sanička so snúbencom a Ivanka s rodinou

zarmútený manžel Štefan

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC BÁČ OBECNÁ SPRÁVA BÁČ NÁČELNÍK OBECNEJ SPRÁVY BÁČ Čáslo: 02-6-2 2019 - IV Na základe článku 102, odsek 2 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, číslo 21/2016, 113 2017, 95 2018 a 113 2017- dr. zákon), Obecná rada Obce Báč zverejňuje

OZNÁMENIE o zverejnenom verejnom súbehu na obsadenie funkcie – zamestnanca – invalidné osoby Obecná rada Obce Báč oboznamuje všetkých záujemcov, že je oznam o verejnom súbehu na obsadenie funkcie – zamestnanca – invalidné osoby: servírka v Oddelení všeobecnej správy, spoločenské činnosti a spoločné práce, zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč, a že sa doň, spolu s vyhlásením o súhlase na zhromažďovanie údajov vo verejnom súbehu na obsadenie funkcie, môže nahliadnuť a prebrať ho na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovnom mieste, prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe Obce Báč, u interného revízora a Právnom zástupcovi Obce Báč o podmienkach na zamestnanie na pracovné miesto, o odbornom zdokonaľovaní, vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní a spôsobe ich previerky, telefónnom čísle, mene osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adrese, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v denníkoch. Náčelník Obecnej správy Valentina Sitnić v. r.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA SPEVÁKOVÁ

ONDREJ SPEVÁK

9. 5. 1946 – 17. 4. 2018 – rod. Zorňanová 2019 8. 4. 1951 – 8. 2. 2014 – 2019 z Petrovca Už len kyticu kvetov z lásky na hrob Vám môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Vás spomínať. Synovia Ondrej a Jaroslav s rodinami • OZNAMY •

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. mája uplynul rok, čo nás navždy opustil náš manžel, otec a a po starý

JÁN ŠUŠERSKÝ 1945 – 2018 – 2019 z Kulpína

Mr. Pharm. MARTU POKORACKÚ – PANKU

MILANA PREBUDILU

6. 5. 1995 – 31. 12. 2016 – 2019

10. 2. 1963 – 15. 5. 2007 – 2019 zo Starej Pazovy V znamení slov: láska a duch Ste prameňom našej milosti

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Smútiaci: dcéra a sestra Anna, mať a babička Marta, otec a dedo Pavel, brat a ujo Branislav s manželkou Vlastou a ich deťmi Janou a Ivorom

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ONDREJA LOMIANSKEHO 1936 – 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomíname. Manželka Anna, syn Ondrej a vnuk Denis

SMUTNÁ SPOMIENKA na môjho manžela

JURAJA JAŠKU

1931 – 2014 – 2019 z Kovačice

Stále si budeme spomínať na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť. Zarmútená manželka Eržika s dcérou Eržikou Puškárovou a jej rodinou

• OZNAMY •

manželka a dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo 25 rokov bez Teba.

SAMUEL BALÁŽ

ANNA LEVÁRSKA

1931 – 2014 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Uplynulo päť rokov, ako nie si s nami, ale spomienka na Teba zostáva navždy v našich srdciach.

rod. Denďúrová 1932 – 1994 – 2019 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú

manželka Katarína, syn Stanislav a dcéra Viera s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

synovia Zdeno a Vladimír s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

V máji 2019 uplynulo pätnásť rokov, čo nie je medzi nami môj manžel, náš oco a starký

s bratom

VLASTISLAVOM CESNAKOM

ONDREJ STRACINSKÝ

1934 – 2004 – 2019 z Báčskeho Petrovca

22. 9. 1945 – 27. 4. 2019 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Brat Stanislav s manželkou a synovec Branislav s rodinou

19 /4854/ 11. 5. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. mája 19.30 Reportáž z 1. ročníka festivalu slovenských ľudových piesní pre deti Keď si ja zaspievam, ktorý prebieha v Šíde 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 12. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Piatok 10. mája – Králi ulice Sobota 11. mája – Nafúknci Pondelok 13. mája – Na doraz Utorok 14. mája – Ronin Streda 15. mája – Čierny úsvit Štvrtok 16. mája – Cash

Utorok 14. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky: kreslený film Nakresli mi rozprávku Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom kolážovom bloku okrem aktuálnych tém bude aj príspevok o podujatí Deň Hložian, ktorý Hložanci oslávili patrične rôznorodými obsahmi uplynulý víkend. Vtedy sa Laliťania kochali v kráse krojov, lebo v organizácii Združenia žien Matkino srdce sa konala 12. Krojová zábava.

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy:

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 12. mája Film: Dobrodružstvo žltého psa Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Bozk smrti Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 12. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 15. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dúhovka. V dňoch, keď si pripomíname 95 rokov od narodenia insitného maliara Martina Jonáša, odvysielaný bude dokument Paleta návratov autora Jána Struhára. Ako jeden zo zakladateľov kovačickej školy insitného umenia zveličujúc ruky a nohy sedliakov Martin Jonáš vytvoril skutočnú maliarsku filozofiu.

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Nedeľa 12. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Koncert kovačických sólistov, doterajších účastníkov Stretnutia v pivnickom poli Aktivity kovačickej obecnej organizácie Červeného kríža Utorok 14. mája 16.00 Úspech recitátorov z Kovačickej obce na pokrajinskej prehliadke Obecná organizácia invalidov práce usporiadala výstavu obrazov, ktoré vznikli na maliarskom tábore v Padine Divadelné predstavenie: Dve vône ruže Piatok 17. mája 16.00 Film: Martinko Klingáč Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Bratia body nestratia OMLADINAC 1927 – SLÁVIA 2 : 2 (1 : 2) Ján Špringeľ

Opove mali príležitosť slávisti súpera aj poraziť. Rozhodca Nikolić pískal postavenie mimo hry, keď Bursać za stavu 2 : 2 rozvlnil sieť. Predtým hostia vyhrávali 2 : 0; najprv vsietil S. Dudáš z penalty v 16. min., iba o jedenásť minút neskoršie Bursać z peknej akcie znásobil výsledok. Hostitelia vyrovnali vďaka dvom gólom Miloša Cvetkovića. Prvý gól strelil z bieleho bodu päť minút pred prestávkou, ďalší dvadsať minút pred záverečným hvizdom rozhodcu. SLÁVIA: Králik, Cicka, Jaško, Čerňoš, Plvan, Bartoš, S. Dudáš, Ostojić, Bursać, V. Dudáš, Svetlík; striedal Čech SLÁVIA – GLOGONJ 3 : 0 (2 : 0) Pred začiatkom zápasu si hráči

a fanúšikovia minútkou ticha uctili pamiatku Aleksandra Anđelovića (1994 – 2019). Anđelović zomrel 2. mája po ťažkej chorobe, pochovaný je v Crepaji. Patril k najtalentovanejším futbalistom medzi jeho rovesníkmi. Za Sláviu hrával, keď Kovačičania boli vo Vojvodinskej lige. Obliekal si aj tričká Vojvodiny Crepaja, Spartaku Debeljača, Borca Sakule a klubov zo Slovenska. Slávisti dominovali počas celého merania síl za pomoci vetra. V prvej časti sa zaskvel Stanislav Dudáš dvoma peknými gólmi z voľných kopov. Po hodine hry strelil podobne krásny gól z rohového kopu jeho brat Vlastislav – 3 : 0. Pred koncom polčasu delovka Jána Čerňoša tesne minula cieľ. SLÁVIA: Králik, Plvan, Jaško, Čerňoš, Bartoš, Bakoš, Buzadžija, V. Dudáš, S. Dudáš, Svetlík,

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Bez dobrého nápadu AŠK – OFK STAJIĆEVO 1 : 1 (1 : 1) Vladimír Gál

radáčanom sa ani v treťom zápase zaradom nepodarilo inkasovať tri body. Tomu na vine je čiastočne aj fakt, že viacerí hráči musia hrať aj napriek zraneniu, lebo nemajú nadostač náhradníkov, ktorí bi ich vystriedali.

Už v prvom útoku v 2. min. hostia dali gól. Z pravej strany Palanački ideálne centroval a Balaš z troch metrov hlavičkoval do siete. Táto studená sprcha akoby domácim zaviazala nohy a prvú lepšiu akciu mali až v 30. min. Kapitán Ďuríček, ktorý bol najlepším hráčom v mužstve domácich,

Kvalitné derby MLADOSŤ – AŠK 1 : 1 (1 : 0) Darko Sládeček

a samom začiatku prevahu mali domáci, čo sa im oplatilo už v 8. min., keď sa gólom Đurića ujali vedenia. Hostia síce signalizovali ofsajd, ale rozhodca im to neuznal. Bieloblatčania aj po tomto góle pokračovali s útokmi, ale mladý postranný rozhodca akoby bol vyľakaný kritikami po prvom góle a do konca polčasu dvíhal vlajku • ŠPORT •

aj vtedy, keď postavenie mimo hry nebolo. Na druhej strane ani hostia z Aradáča sa nevzdávali a občas boli veľmi nebezpeční pred bránou Perišića. Najlepšiu príležitosť mali v 21. min., keď Đurić v šestnástke zastavil loptu rukou a rozhodca ukázal na biely bod. Perišić však strelu z pokutového kopu kryl, a tak sa do konca polčasu výsledok nezmenil. V druhom polčase domáci zahrali slabšie a hostia ako najlepšie vedia.

Postúpili do play-oﬀ: radosť futbalistov Slávie Ostojić; striedal Čech Slávia je lídrom v tabuľke Druhej ligy s 39 bodmi. Kovačičania sú ale v poslednom kole o týždeň voľní. Na čelo peletónu sa pravdepodobne dostane Polet Idvor, ktorý má za rivala poslednú Pobedu Samoš. Do play-off sa zo západu

– severná skupina prebojovali aj Unirea Uzdin a Mundial Pančevo. Zo západu – južná skupina v boji o miestenku v Prvej juhobanátskej lige si skrížia zbrane so severnou časťou Budućnost Banatski Brestovac, Kolonija Kovin, Dolovo a Proleter Mramorak.

prihral Adamovovi, ktorého strelu obranca hostí odrazil na roh. Trochu neskoršie Števko z diaľky strelil nad brvno. Konečne v 37. min. radosť na Kopove. Životin zaslal loptu pred bránu a Birmanac ju usmernil do siete. Začiatok druhej časti znova patril hosťom, ktorí niekoľkokrát nebezpečne pohrozili, ale brankár Kurtešan potvrdil svoje kvality. Ako sa blížil koniec zápasu, domáci mali častejšie loptu na nohách, ale nie aj východisko ako dať gól. Najlepšiu príležitosť mali až v 85 min., keď rozhodca dopískal penaltu pre

hranie rukou v šestnástke. Strelu Mijića však brankár Varadinac odrazil, reagoval Nenin, ale brankár aj jeho strelu kryl. Mohli Aradáčania aj v 90. min. dať víťazný gól, ale Nenin, ktorý vybehol sám pred brankára, strieľal vedľa. AŠK: Kurtešan, Životin, V. Gál (K. Gál) Matein, Striško (Pajević), Korać, Ďuríček, Števko, Adamov, Mijić, Birmanac (Nenin) Ostatné výsledky 21. kola: Jedinstvo – Potisje 0 : 0, ŽFK Banat – Tamiš 1 : 1, MSK – OFK Klek 2 : 3, Zadrugar – OFK Gradnulica 0 : 1, Naftagas – Mladosť 3 : 2.

Obliehali bránu Perišića ako včely úle a v každej chvíli sa očakával gól. V 56. min. v protiútoku pred Perišića vybehli až traja útočníci AŠK a prekonal ho Mijić. Nuž a potom do konca zápasu domáci hrali lepšie, ale nemali šťastie. Poničan sa dvakrát a Kalapiš raz ocitli sami pred bránou Kurtešana, ale strieľali nad bránu. Svoje príležitosti mali aj Aradáčania, takže vcelku možno povedať, že derby ospravedlnilo očakávania početných fanúšikov, ktorí neobanovali, že si prišli pozrieť zápas, lebo videli pekný futbal. MLADOSŤ: Perišić , Necsov (Halász), Paraľov, Poničan, Szabó,

Horvát (Šuľa), Đurić, Kurunci, Kalapiš, Gibarov, Karacsonyi AŠK: Kurtešan, Gál, Matejin, Striško, Birmanac, Ďuríček, Pajević (Josimov), Mijić, Životin, Nenin (Đokić), Korać Ostatné výsledky 22. kola: OFK Stajićevo – Zadrugar 5 : 0, OFK Gradnulica – MSK 0 : 1, OFK Klek – ŽFK Banat 5 : 0, Tamiš – Jedinstvo 5 : 1, Potisje – Bilećanin 3 : 0. AŠK je piaty v tabuľke s 37 bodmi a stále sa potajomky nazdáva, že sa môže dostať do baráže o postup, kým Bieloblatčania majú iba 8 bodov a sú čoraz bližšie k zostupu do nižšej súťaže.

19 /4854/ 11. 5. 2019

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina pláva k pevnine! Ján Bokor

Správy z väčšiny zápasov posledných troch kôl nehovoria o kvalite futbalu, ale sa čoraz hlasnejšie rozpráva o „obchodovaní“ s bodmi. Mužstvá s dobrou bodovou zásobou nečakane prehrávajú, a pritom zostávajú na svojich miestach v tabuľke. Rozprúdil sa húževnatý boj o záchranu. Diváci sa márne zlostia a niektorí predčasne odchádzajú aj zo zápasov. Výsledky 26. kola: Jedinstvo (V) – Borac 3 : 0, Partizan (G) –Jedinstvo Stević 4 : 3, Potporanj – Jugoslavia 0 : 0, Spartak 1911 –Partizan (U) 5 : 1, Sloga – Dunav 3 : 0, Polet – Radnički 1 : 3, Crvena zvezda – Strela 3 : 2, Dolina –Vulturul 1 : 1. Výsledky 27. kola: Dolina – Jedinstvo (V) 2 : 1,Vulturul –Vojvodina 3 : 0 kontumačne, Strela – Polet 3 : 0, Radnički – Sloga 3 : 2, Dunav – Spartak 1911 6 : 4, Partizan (U) – Potporanj 1: 0, Jugoslavija – Partizan (G) 2 : 1, Jedinstvo Stević – Borac 3 : 0. Výsledky 28. kola: Jedinstvo (V) – Jedinstvo Stević 4 : 2, Borac – Jugoslavia 4 : 0, Partizan (G) – Partizan (U) 6 : 0, Potporanj – Dunav 2 : 2, Spartak 1911 – Radnički 2 : 2, Sloga – Strela 1 : 0, C. zvezda – Vulturul 2 : 0, Vojvodina – Dolina 1 : 5. DOLINA – VULTURUL 1 : 1 (0 : 0) Obaja súperi bojujú o záchranu, a preto sa na ihrisku Doliny snažili vyhrať. V prvom polčase diváci góly nevideli, lebo sa hralo obozretne. V radoch hostí vynikali v obrane Radenković, Pavel Čížik, kým útoky organizovali Daniel Čížik a Makarun. Všetci štyria predtým hrali aj v Doline. Po prestávke sa domáci veľmi rýchlo ujali vedenia gólom náhradníka Đorića, v pokračovaní mali i

viac gólových šancí. Nepotrebnú nervozitu vyvolával rozhodca M. Maksimović zo Starčeva, ktorý poškodzoval domácich. Títo urobili chybu v obrane, rozhodca dopískal penaltu, ale v pokračovaní akcie Milenković dorazil loptu do siete. Po konzultácii s delegátom rozhodca gól uznal a z penalty nebolo nič! Vyvolalo to revoltu domáceho obecenstva, ktoré chcelo zúčtovať s rozhodcom, ale dozorná služba znemožnila incident. DOLINA: Bujaković, Jovanov,

Futbalisti Doliny neustále útočili na bránu Vlajkovčanov Kolak, Popović, Janjović (Ilić), Forgić (Hlavča), Kelečević, Mamojka (Đorić),Vasić, Ćirić, Magda DOLINA – JEDINSTVO 2 :1 (1 : 0) V mimoriadnom kole súperi nehrali v najlepších zloženiach. Niektorých hráčov viac prilákali prvomájové sviatky ako lopta. Dolina sotva nazbierala jedenástku a na striedačke mala iba Radulovića. Ani divákov nebolo veľa. Domáci sa usilovali, mali viac šancí, ale dlho nemohli zdolať výborného brankára Vlajkovčanov Ilkića. Stalo sa to pred odchodom na prestávku po presnom zásahu Đorića v 45. min. V pokračovaní sa výhra Doliny začala črtať už v 54. min., keď Kelečević zvýšil náskok na 2 : 0. Potom Kelečević kľučkoval brankára, ale loptu stačil obranca vykopnúť z prázdnej brány. Motorov v 64. min. skorigoval výsledok na 2 : 1. DOLINA: Bujaković, Magda, Jovanov, Kolak, Popović, Hlavča,

Janjović, Forgić, Kelečević (Radulović), Ćirić, Đorić VOJVODINA – DOLINA 1 : 5 (0 : 2) Domáci predtým necestovali do Grebenca, ale Dolinu dočkali na svojom ihrisku. Zápas sa hral v sťažených podmienkach, lebo ihrisko a šatne v Seleuši nevyhovujú ani základným podmienkam tejto súťaže. Hráči Doliny zahrali naplno, ich výhra nebola otázna. Po prestávke obrana Doliny chybila a dovolila domácim skorigovať na 1 : 2. Z množstva šancí hostia premenili ešte tri a zabezpečili si presvedčivé víťazstvo. Strelci gólov boli Forgić 3, Kelečević a Ilić. Po tejto výhre Dolina začala plávať bližšie k pevnine, ktorá záchranu znamená. DOLINA: Bujaković, Magda, Jovanov, Popović, Kolak, Vasić, Ćirić, Hlavča, Forgić (Mamojka), Kelečević, Ilić (Radulović)

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

: 0, Maglić – Mladost 4 : 0, Naša hviezda – Kriváň 1 : 0. V nedeľu Budúcnosť bude hosťovať v Selenči.

BUDÚCNOSŤ – NEŠTÍN 2 : 1 (1 : 1)

NAŠA HVIEZDA – KRIVÁŇ 1 : 0 (0 : 0)

Nebolo ľahko so Sriemčanmi Ján Murtín

a ideálnom trávniku, v sychravom počasí pred 150 divákmi hložianski futbalisti v napínavom zápase na lopatky položili solídne mužstvo zo Sriemu. Zápas mohol ísť iným smerom, keby v prvej polhodinke Čipkár, Molnár, Huďan a Familić využili veľké šance. V 22. min. Huďan odcentroval z pravej strany na 5-6 metrov od brány, strelu Čipkára odrazil brankár Neštína Dukić, ale iba na nohu nabiehajúceho Ljubičića, ktorý razantnou strelou priviedol domácich k vedeniu. Potom Čipkár dvakrát nastrelil brvno. Tak sa v 35. min. lopta od brvna brány hostí odrazila ďaleko, zmocnil sa jej kapitán Ćulibrk a zblízka prekonal

www.hl.rs

Vučenovića – 1 : 1. Druhý polčas bol ešte napínavejší. Hostia zaútočili, takže Horvát, Šoven a Erak obetavo blokovali strely Savića a dvakrát Prlju. Na opačnej strane Čipkár znova nastrelil brvno, kým strely Molnára a Obradovića brankár Dukić vyrazil na roh. Rozhodujúca chvíľa prišla v 75. min., keď zboku z pravej strany z asi 10-12 metrov Čipkár trafil bližší roh brány. Brankár Dukić nestihol ani ruky zdvihnúť, lopta sa odrazila od siete do poľa, čo vyvolalo pomykov v hľadisku, či bol gól, ale rozhodca ukázal na stred ihriska – 2 : 1. Rozhodca Dražić z Báčskej Palanky očividne nadŕžal Neštínčanom, pískal problematické voľné kopy pred trestným územím Budúcnosti. Keď útoky domácich brutálnymi zá-

Informačno-politický týždenník

krokmi nad Ljubičićom, Huďanom a Škrbićom znemožnili hráči, ktorí už mali žlté karty, on im uložil iba ústne napomenutie. Vyvolalo to veľkú revoltu v domácich radoch na trávniku (žlté karty dostali Molnár, Vučenović a Huďan), ako aj v hľadisku. V 88. min. domáci brankár Vučenović dvakrát zachránil domácim tri body, keď zneškodnil strely Prlju a Bakoša. Zverenci trénera Zlatka Hrubíka v nadstavenom čase nevyužili ani štyri rohové kopy za sebou! BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Štrbac (Fábry), Ljubičić (Jakuš), Familić, Šoven, Erak, Huďan, Molnár (Katiak), Čipkár (Zahorec), Horvát, Obradović Výsledky: Borac – Bački hajduk 1 : 0, Bačka 1945 – Slavija 7

Rastislav Kopčok Futbalisti N. hviezdy potešili svojich fanúšikov v daždivom dni, keď porazili priameho konkurenta zo Selenče v boji o najvyššie umiestnenie. Silbašania hrali lepšie, mali aj viacej príležitostí ako Kriváň. Obecenstvo však na jediný, a to víťazný gól, čakalo až do 75. min., keď ho potešil strelec Aleksandar Pisarev. NAŠA HVIEZDA: Panić, Hložan (Kepčija), M. Vladisav, Gašić, Nađ, Grňa (Aleksić), P. Vladisav, Tucić, Pisarev, Haška, Nikić KRIVÁŇ: Naď, Milovanov, Spasić, Pavlov, Strehársky, Cvijić, Alexy, Soldat, Stoiljković, Vučić, Vukmir

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Dva kroky dopredu

Lepší od susedovcov SLOGA (E) – HAJDUK (D) 2 : 0 (0 : 0)

HAJDUK (Č) – JEDNOTA 0 : 2 (0 : 1)

Lazar Pavković

usedské derby Erdevíčanov a Divošanov skončilo sa zaslúženým víťazstvom domácich. Prvým strelcom na zápase bol Vuković v 28. min., ktorý úspešne hlavou skončil vydarenú akciu Stojšića a Smiljanića. V 80. min. hosť Pendo, niekdajší hráč Slogy, zastavil loptu rukou v trestnom území svojho mužstva a rozhodca Repček z Vrbasu bez rozmýšľania ukázal Prvý trafil: Stefan Vuković (Sloga Erdevík) Đurić aj „očervenel“ v 45. min., ale toto v 76. min. skorigoval a Mijatović v 83. domáci v druhom polčase nevedeli min. strelil aj druhý gól. Ktovie, ako by sa tento zápas skončil, keby rozhodca využiť. RADNIČKI: Ilić, J. Sarić, Aperlić, Va- Dragutin Menićanin z Vrdnika v 3. min. sić, Stojšić, Derajić, Krajnović, Mirčetić nebol anuloval, zdá sa nám, regulárny (Teofilović), Matić (Bošnjaković), N. gól Šíďanov, lebo sa lopta, ktorá už Sarić (Šuša), Perović bola za bránkovou čiarou, odrazila od PODRINJE – RADNIČKI (Š) 3 : 2 (2 : 0) hrbolca na trávniku von?! Hostia si na Domáce mužstvo bolo lepšie v prvom tomto hosťovaní zaslúžili aspoň bod. Žlté karty dostali Teodorović, N. Rapolčase, keď si zabezpečilo dvojgólový náskok prostredníctvom Đurđevića dovanović (Podrinje), Teofilović, Aperlić, a Arsenovića. Keď Mijailović v 63. min. Derajić a Perović (Radnički). RADNIČKI: Kozeljac, Bimić (Bošnzvýšil na 3 : 0, všetkým bolo jasné, a zvlášť na radosť domácich 200 divákov, jaković), Aperlić, Vasić, Stojšić, Šuša, že body zostanú v Mačvanskej Mitrovici. Derajić, Krajnović, N. Sarić, Perović, Hostia zo Šídu sa nevzdávali, Derajić Teofilović (Mijatović)

Matej Bzovský

utbalisti Jednoty sa konečne posunuli trochu vyššie na majstrovskej tabuľke. Pravda, po ľahkej výhre nad posledným mužstvom ligy v Čurugu, domácim už zostupujúcim Hajdukom, Pazovčania urobili dva kroky dopredu, ocitli sa na desiatej, ešte stále nie bezpečnej pozícii s 31 bodmi, aj ďalej sú ohrození zostupom. Korektní a obetavo hrajúci domáci hráči úspešne vzdorovali, takže útočníci Jednoty dlho nenašli kľúč ako odomknúť bránu Hajduka. Po zdĺhavej akcii prvý sa do listiny strelcov zapísal Nebojša Vukmirović, využil kolmú prihrávku Mihajlovića a z pokutového územia dorazil loptu do siete veľmi dobrého brankára Sladojevića. Aj v druhom polčase sa hostia ťažko presadzovali. Pripravili si síce z rýchlych

akcií šance, ktoré zahadzovali mieriac vedľa brány, alebo lopta končila v náručí brankára Sladojevića. Až v závere zápasu, presnejšie v 85. min. mladý Stefan Tošić, najlepší jednotlivec zápasu, upravil loptu do siete tentoraz bezmocného brankára Hajduka a zaistil zaslúženú výhru – 0 : 2. JEDNOTA: Jovišić, Subotić, Bulat, Vukmirović, Đuran (Cvetanović), Igrač, Tošić, Milanović, Mihajlović, Bojić, Denić Výsledky 24. kola: Sloga (E) – Hajduk (D) 2 : 0, LSK – Sloga (T) 3 : 5, Podunavac – Hajduk (B) 3 : 2, Podrinje – Radnički 3 : 2, Borac – Sremac 3 : 0, Jugović – Prvý máj 0 : 0, Hajduk (Č) – Jednota 0 : 2; voľná bola Tatra. Program 25. kola: Tatra – Sloga (E), Jednota – Jugović, Prvý máj – Borac, Sremac – Podrinje, Radnički – Podunavac, Hajduk (B) – LSK, Sloga (T) – Hajduk (D); Hajduk (Č) je voľný.

Bod sa im máli!

RADNIČKI (Š) – BORAC 2 : 2 (1 : 1) L. Pavković mysleli, že Radnički zostane bez cenných

o veľmi významnom zápase v boji o záchranu futbalisti šídskeho Radničkého rozčarovali svojich 100 najvernejších fanúšikov. Hostia zo Šajkaša prví v 18. min. prostredníctvom S. Veselinovića prekonali brankára domácich Ilića. Vyrovnal Krajnović v 33. min. Stojčić bol strelcom druhého gólu hostí v 47. min. Keď už všetci na štadióne

bodov, Teofilović v 90.+4. min. vyrovnal na 2 : 2, a tak zachránil aspoň bod. Časté padanie a váľanie po trávniku hráčov hostí od prvého po posledný hvizd solídneho rozhodcu Bojana Graovca z Rumy zvlášť znervózňovalo hostiteľov a rozhorčovalo fanúšikov na tribúne. Žlté karty dostali Matić, Ilić, J. Sarić (Radnički), Prodanov, S. Veselinović, Milanović, Stojčić, Vojvodić (Borac). Hosť

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Výhra vo finiši BORAC (VS) – HAJDUŠICA 0 : 2 (0 : 0)

Vladimír Hudec

bavy Hajdušičanov, že zápas vo Veľkom Središti bude špinavý, a v prospech lídra v tabuľke alibunárskej Budúcnosti boli úplne neopodstatnené. Hralo sa fér a korektne a rozhodca dobre pískal. V prvom polčase hra bola rovnocenná a strelci oboch mužstiev sa vyznamenali nepresnosťou. Po zmene strán po začiatočnej iniciatíve domácich hostia boli omnoho konkrétnejší. V 60 min. domáci brankár bol trochu rýchlejší od N. Ružića. Tri minúty neskoršie Pavlovic v šestnástke nepotrebne kľučkoval, a A. Ružićovi sa nevydaril oblúčik. V 70. min. domáci útočník zblízka hlavičkoval vedľa. V 75. min. rozhodca • ŠPORT •

správne anuloval gól domácich pre ofsajd. Pološance mali aj A. Lipták a N. Ružić a v 82. min. hostia mali šťastie. Folťan v šestnástke správne štartoval. Domáci signalizovali penaltu, ale sa píšťala rozhodcu Sarku neozvala. Nuž a potom v 87. min. konečne gól. Strelou z asi 10 metrov skóroval N. Ružić. V posledných sekundách zápasu Radović z voľného kopu, takmer z rohu zaslal loptu pred bránu a Pavlovic ju usmernil do siete – 0 : 2 HAJDUŠICA: Melich, Mršić, Z. Lipták, Maliar, Stojkovski, Folťan, Pavlovic, Radović, A. Ružić (D.Petrović), A. Lipták, N. Ružić (Ćulum) Ostatné výsledky 19. kola: Karaš (J) – Jánošík 3 : 0, Vojvodina – Ševac 3 : 2, Partizan – Sloga 2 : 3, Dobrica – Karaš (K) 4 : 1, Borac (VG) Budu-

na biely bod. Najlepší strelec domácich Grković stanovil výsledok zápasu – 2 : 0. Súboj susedovcov v Erdevíku konečne priniesol radosť domácim, sledovalo 200 divákov, a rozhodca Repček červenou kartou potrestal hráča Hajduka Penda. SLOGA: Petrović, Đurkić, Vuković, Kobiljski (Bojanić), Smiljanić, Grković, Cvijić (Drobac), Bajunović (B. Považan), Grubiša, Ristić, Stojšić Foto: J. Pucovský

ćnost 1 : 2, Vinogradar Ratar 2 : 1. HAJDUŠICA – DOBRICA 5 : 0 (3 : 0) Po daždivom počasí a klzkom trávniku omnoho lepšie sa vynašli domáci futbalisti. Hostia boli rovnocenným súperom iba počas prvých 10 minút zápasu. Už v prvej minúte síce A. Ružić vyrazil pred brankára hostí, ale strieľal vedľa. Nasledujúcich 10. minút dominovali hostia, ale bez šancí, ibaže v 10. minúte z voľného kopu trafili brvno. Domáci však postupne prebrali iniciatívu a v 20. minúte po peknej prihrávke Radovića Maliar načal sieť hostí. V 30. min. A. Ružić strielal z okraja šestnástky a zvýšil náskok a iba dve minúty neskoršie skóroval aj Pavlovic pre 3 : 0. Po zmene strán prestalo pršať, ale podmienky na hru boli ťažké. Domáci úplne kontrolovali hru a už v 48. min. zvýšili náskok. Radović prekľučkoval dvoch obrancov Dobrice, prihral osamelému A. Liptákovi, a tento ľahko prekonal brankára. Konečne v 55. min. Pavlovic z polovice

ihriska unikol sám a dal svoj druhý a pre mužstvo piaty gól. Nuž a potom do konca zápasu mali Hajdušičania ešte niekoľko príležitostí, ale výsledok zostal nezmenený, predovšetkým v dôsledku ich nepresnosti a po troche aj ľahostajnosti. Na druhej strane hostia boli úplne bezvládni, nuž rozhodca Žigić z Vršca odpískal koniec zápasu asi 10 minút skorej. HAJDUŠICA: Stojanovski (Melich), Mešić, Z. Lipták, Maliar (Petrović), Stojkovski (Ćulum), Folťan, Pavlovic, Radović (Georgijevski), A. Ružić, A. Lipták, Pejčić (Brezičanin). Ostatné výsledky 20. kola: Jánošík – Vinogradar 1 : 4, Ratar – Borac (VG) 1 : 3, Budućnost – Borac (VS) 2 : 0, Sloga – Vojvodina 3 : 2, Ševac – Karaš (J) 1 : 2, Karaš (K) – Partizan odročené Hajdušica po 20. kole má 47 bodov, dva menej ako prvá alibunárska Budućnost, a je aj naďalej na druhom mieste, kým je Jánošík s 12 bodmi posledný a čoraz bližší zostupu.

19 /4854/ 11. 5. 2019

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Rovnaká výhra a prehra MLADOSŤ – BAJŠA 2 : 0 (1 : 0) Juraj Pucovský

o nešťastne premrhanom víťazstve v Pačire Petrovčania porazili veľmi dobré mužstvo Bajše, ktoré je na štvrtom mieste. Brankár Mladosti Leňa už v 2. min. zachránil svoju bránu vrhnutím sa

do nôh kapitánovi Michaleczovi. Zverencom Svetozara Mijina to bolo dobrým napomenutím. O dve min. neskoršie zaútočili a po rohovom kope Ožváta mladý Šproch hlavou trafil pravú žrď brány Damjanovića. V 15. min. sa zľava pokúsil Kaňa, loptu odrazil strážca siete Bajše,

ktorá sa šuchla o brvno a skončila na rohu. V 17. min. prvá radosť vo Vrbare. Akciu Šprocha, Ožváta a Škrbića sprava úspešne strelou pod brvno skončil Poznanović. Peknú šancu trochu neskoršie nevyužil M. Adámek a v 44. min. nebol presný ani hosť Horváth. Hráčom Mladosti a ich 200 fanúšikom sa uľavilo v 81. min., keď sprava unikol rýchly náhradník Gluvić, ktorého v blízkosti brány zrazil Marjanović. Rozhodca Petar Vračar zo Sombora nariadil pokutový kop, z ktorého Kaňa svojmu mužstvu zaistil cenné víťazstvo – 2 : 0. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Štefek, Šproch, Beronja, Poznanović, Kaňa (S. Adámek), M. Adámek (Gluvić), Celin (Pavlis), Jakuš, Škrbić

RADNIČKI 1912 – MLADOSŤ 2 : 0 (1 : 0)

Samuel Medveď

Igor Kaňa v 81. min. z penalty prekonal brankára Bajše Vladimira Damjanovića

Zápas sa hral na Mestskom štadióne v Sombore vo veľmi chladnom počasí, v ktorom Petrovčania podali veľmi slabý výkon. V súboji s presvedčivo vedúcim FK Radnički

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Kutenič, Trivunović

Chybili a prehrali SLÁVIA – LIPAR 2 : 0 (1 : 0)

Ján Šuster

užstvo Lipara sa v Pivnici predstavilo vo veľmi dobrom svetle. Domáci mali prevahu v prvom polčase, ale Kuchta a Kutenič nevyužili dobré príležitosti. Konečne v 40. min. Kuchta z veľkej skrumáže poslal loptu do siete veľmi dobrého brankára Manojlovića.

V druhom polčase sa striedali útoky oboch mužstiev, ktoré hráči zahadzovali. Jedine v 58. min. po prihrávke Kuteniča strelec domácich Kuchta vybehol sám pred brankára a druhýkrát ho prekonal – 2 : 0. SLÁVIA: Brňa, Stojanov (Kotiv), Badinský, Nímet (Záskalický), Ćorda, Efendić, Kuchta (Sekeruš), Petrović, Batinica,

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Blamáž za blamážou! JEDINSTVO LEMEŠ – PANÓNIA 3 : 0 (1 : 0) Juraj Pucovský

a hosťovanie do dediny Svetozar Miletić mužstvo Panónie odcestovalo s ôsmimi hráčmi, lebo ostatní oslavovali Veľkú noc alebo ich niečo iné znemožnilo?! Jasné bolo, že až traja menej hostia nemajú žiadnu šancu na dobrý

www.hl.rs

výsledok. Predsa viac ako hodinu osmička Laliťanov, ktorú treba pochváliť za svedomitosť, hrdinsky odolávala vlani obnovenému Jedinstvu Lemeš. Strelci za domácich boli Vukadinović v 35. min., Kantor v 62. min. a Duspara v 65. min., ale potom jeden hosť opustil trávnik a rozhodca v súlade s pravidlami

Informačno-politický týždenník

BUDUĆNOST – SLÁVIA 4 : 0 (1 : 0)

Víťazstvo domácich v dedine Parage je celkom zaslúžené, hoci trochu privysoké. Hostitelia vedeli využiť veľké chyby hráčov Slávie. V 9. min. Vlastislav Kuchta nevyužil šancu, ktorú mu pripravil Sekeruš. Na druhej strane, v 16. min. záložník Agbaba strelou z 25 metrov prekvapil Brňu – 1 : 0. Už v 51. min. Kozomora využil ďalšiu veľkú chybu obrancov súpera a zaslal loptu do siete. O tri min. neskoršie Vjetrović presne hlavičkoval – 3 : 0. V 74. min. prerušil zápas! PANÓNIA: Valent, Stolić, Lj. Dobrić, Lamoš, Jovanović, A. Obradov, Turčan, Majera

PANÓNIA – GRANIČAR 0 : 9 (0 : 4)

Ďalšiu blamáž Laliťania pripravili svojim fanúšikom v nedeľu na svojom trávniku, keď zažili jednu z najťažších porážok za posledných niekoľko rokov. Výsledok sám osebe hovorí o pomere síl na zápase. Päťnásobným strelcom bol Trifunović, dva góly dal Škorić, raz trafili Gnjatović a Pavasović. Je zaujímavé, že za stavu 0 : 0 rozhodca anuloval

1912 hostia ťažko mohli niečo získať, chceli len čestne obstáť a čím menej gólov inkasovať. Tak sa aj stalo. Domáci hneď od začiatku nasadili svižné tempo. Prvú šancu mali v 12. min., ale Leňa dobre zakročil. Útočili hlavne z ľavej strany, kde Mladosť mala štrbinu, lebo sa mladý Berić nevynašiel najlepšie. V 16. min. odcentrovaná lopta práve z tej strany doletela do stredu, odkiaľ ju Furtula hlavou zaslal do ľavého horného rohu brány hostí. Do konca polčasu Petrovčania nemali žiadnu šancu. Stredopoliari nehrali najlepšie. Tak bolo aj v druhom polčase, ibaže zo striedačky na trávnik vykročili útočníci Kobilarov a M. Adámek. V 60. min. domáci vsietili i druhý gól. Najprv zahrali voľný kop spred šestnástky, prudkú strelu Leňa krátko odrazil, strelec prvého gólu Furtula reagoval pohotovo a lopta sa ocitla v sieti – 2 : 0. MLADOSŤ: Leňa, Berić, Štefek, Škrbić, Jakuš , Beronja (S. Adámek), Dokić, Gluvić (M. Adámek), Poznanović, Severíni, Kaňa (Kobilarov) V nedeľu vo Vrbare bude hosťovať Vrbas.

Kozomora využil nepozornosť Petrovića a stanovil konečný výsledok zápasu. Potom ostrú strelu Kuteniča domáci brankár Németh kryl. Stredopoliar Slávie Kutenič v 80. min. pre zranenie musel opustiť trávnik, takže hostia zápas dohrali desiati. SLÁVIA: Brňa, Stojanov, Badinský, Trivunović (Budić), Ćorda, Efendić (Vladimír Kuchta), Vlastislav Kuchta, Petrović, Batinica (Čobrda), Kutenič, Sekeruš V nedeľu v Pivnici o 17. hodine bude hosťovať báčska Tvrđava, kým Kulpín odcestuje na súboj s Hercegovcom do Gajdobry. gól Tereka pre údajné postavenie mimo hry. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, Stolić, Šipka (Z. Dobrić), Stojanović, Lamoš, Terek (Šinkarčuk), A. Obradov (Brkin), Stoisavljević, Turčan, Majera Výsledky 17. kola: Jedinstvo Lemeš – Panónia 3 : 0, Lider – Telečka 7 : 1, Dinamo (S) – Stanišić 1 : 4, Dinamo (BB) – Sport 0 : 2. Výsledky 18. kola: Panónia – Graničar 0 : 9, Sport – Dinamo (S) 0 : 3, Stanišić – Borac 2 : 1, Telečka – Jedinstvo Lemeš 1 : 2. • ŠPORT •

V MÁJI ROKU 2019

Športový Deň Hložian v peknom počasí Juraj Bartoš

Juhásik, Daniel Valentík, Zdenko Valentík) a Lieň z Lalite (Jaroslav rámci osláv Dňa Hložian Bocka, Dalibor Dakić, Janko Zoruž tradične prebiehajú aj ňan). Z jednotlivcov sa najviac športové súťaže. Tak to darilo víťazovi Krajčíkovi, 2. miesto bolo aj v sobotu 4. mája 2019. obsadil Bocka a 3. Valentík. Predpoludním súťažili športoví Na strelnici Loveckého spolku rybári a šachisti, lovci skončili sú- Hložany si mušku okrem domáťaž krátko popoludní, keď sa práve cich lovcov vyskúšali aj iní strelci. Zastúpené boli tieto prostredia: Bački Gračac, Báčska Topola, Báčsky Petrovec, Hložany, Kulpín, Maglić, Nový Sad, Srpski Miletić, Tovariševo, Zmajevo a jeden celok nastúpil pod názvom Sriem. Každý strelec mal k dobru 13 patrónov na každé z dvoch kôl v streľbe na asfaltové terče. V súťaži Najúspešnejším rybárom trofeje udelila Lenka družstiev 1. miesto Látalová a Pavel Žembery obsadil Báčsky Petrovec, 2. Srpski začínal mini turnaj futbalových Miletić, 3. Tovariševo. Najlepší nádejí. Predtým sa pri futbalo- jednotlivci sú: 1. Janko Labát, 2. vom ihrisku predstavili aj členovia Zoroslav Brtka, 3. Mikloš Pap. Dobrovoľného hasičského spolku Šachisti súperili v loveckom Hložany. Výsledky súťaží vyhlásili dome pod dozorom rozhodcu v loveckom dome, kde si účastníci učiteľa Ondreja Chlpku. Boli priprisadli k spoločnému obedu. tom žiaci troch základných škôl Na brehu Dunaja „pod Hloža- z Báčskopetrovskej obce: 1. miesto nami“ pri rybárskej chate v love obsadili predstavitelia Báčskeho rýb na udicu s plavákom súťažili Petrovca (viedol ich Pavel Marčok), trojčlenné družstvá rybárskych 2. Kulpína (Rade Kolarski) a 3. združení Kapor z Hložian (Mária Hložian (O. Chlpka). Baďanová, Jaroslav Jakuš, Samuel Na futbalovom ihrisku usporiaMacko), Karaš z Báčskeho Petrovca dali futbalový turnaj detí ročníkov (Pavel Čapeľa, Ján Krajčík, Martin 2009 až 2011. Sily si zmerali ČSK Turčan), Zubáč z Kulpína (Miroslav z Čelareva, FK Dunav z Báčskej

Každý šachista mal 15 minút na jednu partiu • ŠPORT •

Šarvancov hasiči nemuseli dvakrát ťahať za rukáv; radi sa chytili striekačiek

Palanky a domáca FK Budúcnosť. Víťazmi sa stali Čelarevčania. Porazili celok Budúcnosti v pomere 3 : 0 (rovnako Hložančania prehrali aj s tímom Dunav). Po bezgólovej remíze ČSK zdolal susedovcov

rôznymi striekačkami. Okrem mládežníckeho a dievčenského družstva zručnosť si vyskúšali aj členovia hasičského dorastu. Nakoniec hasiči vyzvali aj deti, ktoré so záujmom sledovali, čo sa deje, aby sa tiež oprobovali v narábaní s hasičskými prístrojmi, nuž podujatie právom možno označiť ako vydarenú popularizáciu hasičstva. Všetky súťaže sa uskutočnili v skutočne jarnom, príjemnom Strelci spotrebovali takmer 1 000 patrónov počasí. Pri udeľovaní víťazných z Báčskej Palanky po kopaní pe- pohárov, diplomov a poďakovaní nált v pomere 2 : 0. Rozhodoval hložianskemu starostovi Pavlovi Žemberimu asistovala vicepriNenad Sovilj z Čelareva. Najrušnejšie bolo na ceste pri mátorka Holíča Lenka Látalová futbalovom trávniku. Tam totiž a riaditeľ miestneho Komunálnehložianski hasiči predviedli ukáž- ho podniku Gloakvalis Branislav kové cvičenia hasenia požiarov Huďan.

Víťaz futbalového turnaja – mužstvo čelarevského ČSK Pivara 50 /4833/ 15. 12. 2018

V NOVOM SADE PREBIEHA 86. MEDZINÁRODNÝ POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH

Býky – obri

Rodinný deň na veľtrhu bude 15. mája

Príď, viď, kúp a maj!

Juraj Pucovský

nes, 11. mája 2019 otvorili brány novosadského výstaviska. Začal sa 86. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, ktorý svojím moderným konceptom prispieva k zveľadeniu nielen poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, ale podnecuje aj celkovú medzištátnu spoluprácu. Samozrejme, že veľtrh významne podporuje aj hospodárstvo Vojvodiny a Srbska vcelku. Záujem vystavovateľov o účasť na veľtrhu je väčší, a to nielen domácich, ale aj zahraničných, takže sa hľadá ten-ktorý štvorcový meter výstavného priestoru navyše. Prihlásených je vyše 1 600 firiem, inštitúcií a organizácií z 32 krajín celého sveta, ktoré predstavia a ponúknu výrobky a služby zo 61 krajín. Sú to predovšetkým výrobcovia poľnohospodárskych a iných strojov na obrábanie pôdy, vybavenia pre potreby potravinárskeho priemyslu, pestovatelia obilnín, ovocia a zeleniny, tiež chovatelia dobytka. Prvýkrát v rámci Národnej výstavy dobytka, ktorá bude tradične vo štvrtok, tentoraz 16. mája, usporiadajú aj výstavu genetického potenciálu, kde predstavia autochtónne rasy. Návštevníci si budú môcť obzrieť 1 600 do-

Krásni moji zajkovia

tentoraz prichystali osobitné podmienky na kúpu strojov, dobytka a vybavenia za nižšie, veľtrhové ceny. V rámci veľtrhu bude prebiehať aj viac ako päťdesiat vedeckých konferencií, zhromaždení a porád, na ktorých nielen odborníci, ale aj výrobcovia budú môcť získať vedomosti o najnovších výdobytkoch z oblasti poľnohospodárstva, dobytkárstva a potravinárskeho priemyslu.

mácich zvierat: rožného dobytka, ošípaných, koní, oviec, kôz, hydiny a iných operencov. Nebývalý záujem prejavili ovčiari, ktorí prihlásili až 800 oviec, ale prísnou selekciou zvolili iba 400, ktoré dostali svoje miesto vo veľtrhovom ovčinci. Po dvadsiatich rokoch usporiadajú až sedemnásť kolektívnych výstav. V rámci nich sa spoločne predstavia spoločnosti z Egypta, Rakúska, Bosny a Hercegoviny, Bieloruska, Čiernej Hory, Českej republiky, Holandska, Chorvátska, Indie, Indonézie, Talianska, Izraela, Číny, Maďarska, Turecka, Thajska, Tuniska, Španielska... Partnerskou krajinou je Taliansko a prvýkrát sa na veľtrhu predstaví priateľská krajina – Tunisko. Tohto roku prvýkrát usporiadajú Koľko tento pluh zorie za deň? Deň zeleninárov 14. mája, kde naši pestovatelia ponúknu výrobky Našim a zahraničným návštevníkom nezemepisného pôvodu, ale aj predstavia pozostáva nič iné, len prísť na výstavisko, vidieť tenciály organickej výroby, ktorá sa pomaličky čo vystavovatelia ponúkajú, kúpiť si ak nie rozmáha a získava svojich spotrebiteľov. traktor, kombajn a iný drahý stroj, tak aspoň Drobní výrobcovia ponúknu svoju zeleninu, produkty z mäsa a mlieka, víno, pálenku, nejakú maličkosť, aby mali pamiatku na 86. pivo, med a iné potravné články. Banky aj Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade.

Úsmevy v bielom

Pečienka pre labužníkov